• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec, podpredseda Ján Figeľ, poslankyňa Mária Janíková, Magda Košútová a Viera Mazúrová.

    Pristúpime teraz k prerokovaniu

    Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.

    Správa je uverejnená ako tlač 110 a správa výboru ako tlač 111a.

    Teraz poprosím guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán guvernér, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť správu za rok 2011. Vzhľadom na vaše pracovné povinnosti v júni, ktoré boli extrémne, sa preložila správa na dnešné rokovanie, čiže zároveň sa trošku ospravedlňujem, že tie údaje sú už staršieho typu, staršieho dáta. Na vládu už predkladáme teraz v bankovej rade schválenú správu za I. polrok 2012, takže na záver by som možno dve-tri vety povedal aj aktuálnejšie.

    Pokiaľ ide o správu za rok 2011, tak na stabilitu finančného sektora vplývalo pomerne veľa faktorov. Vo viacerých prípadoch išlo o nové a špecifické trendy, ktoré prichádzali z externého prostredia a súviseli najmä s dlhovou krízou štátov eurozóny. Väčšina sektorov domáceho finančného trhu zaznamenala najmä v druhom polroku 2011 pokles aktív alebo výrazné spomalenie rastu. V druhom polroku sa spomaľoval aj medziročný rast ziskovosti. Celkovo možno povedať, že vývoj v externom prostredí stabilitu nášho finančného sektora na Slovensku skôr zhoršoval ako zlepšoval.

    V prípade bankového sektora na Slovensku možno 2011 rozdeliť na dve odlišné obdobia. V prvom polroku pokračovali pozitívne trendy ešte z roku 2010, najmä v prvom štvrťroku bolo zaznamenané zlepšovanie ekonomického vývoja na Slovensku aj v zahraničí. V tomto období došlo aj k určitej stabilizácii na globálnych finančných trhoch. Na konci prvého polroka sa objem nových úverov na bývanie už priblížil predkrízovým úrovniam. V tom istom období po niekoľkých rokoch stagnácie alebo poklesu začalo výraznejšie ožívať aj financovanie podnikového sektora. Prvý polrok bol silný aj z pohľadu ziskovosti bánk, keď ešte koncom júna bankový sektor dokázal medziročne zvyšovať ziskovosť o takmer 90 percent. Úplne odlišná bola situácia druhého polroka, kedy sa začali stupňovať negatívne trendy, najmä v externom prostredí, a to prevažne v eurozóne.

    Vývoj vo viacerých štátoch eurozóny bol ovplyvnený kombináciou troch rizík. Dlhovou krízou štátov, spomaľovaním, respektíve poklesom ekonomického rastu a stabilitou bankových sektorov v jednotlivých krajinách, pričom každé z uvedených rizík rozdielnou mierou vplývalo aj na finančný sektor na Slovensku. Dominantná bola najmä dlhová kríza, ktorá ku koncu roka 2011 dosiahla svoj vrchol v podobe rozšírenia na takmer všetky štáty eurozóny. Finančný sektor na Slovensku pocítil túto fázu krízy najmä prostredníctvom investícií do slovenských štátnych dlhopisov. Riziko je potrebné vnímať najmä v kontexte výrazného vystavenia voči tejto skupine aktív. Niektoré banky zaznamenali negatívny dopad na ziskovosť a kapitálovú primeranosť z precenenia štátnych cenných papierov.

    Druhým externým rizikom, ktoré ovplyvnilo domáce banky, bolo spomalenie ekonomického rastu eurozóny, ktoré sa postupne prenášalo aj na domácu ekonomiku. V priebehu celého druhého polroka 2011 boli revidované predikcie ekonomického rastu na Slovensku na rok 2012 smerom nadol. Úroveň zlyhaných úverov v bankovom sektore síce nezaznamenala výrazný nárast, ale zastavil sa pokles podielu zlyhaných úverov, čo je jeden z ďalších indikátorov rastu kreditného rizika. Objem zlyhaných úverov výrazne nestúpol ani v prvých piatich mesiacoch roku 2012. Stúpol ale objem úverov, ktoré zaznamenali určité omeškanie.

    Druhý polrok priniesol aj výrazné oslabenie ziskovosti v bankovom sektore. Na finančnú pozíciu bánk mala vplyv aj pokračujúca zvýšená konkurencia v sektore domácností. Tá sa prejavovala najmä pri úrokovej politike. Úrokové sadzby najmä pri dlhodobejších termínovaných vkladoch a pri fixáciách pri úveroch na bývanie sa len v malej miere odvíjali v súlade s určitými fundamentami a pohybovali sa skôr na úrovniach priaznivých pre klientov bánk. Sadzby na vklady mierne poklesli, ale zároveň klesali aj sadzby na úvery, čiže v roku 2012 naďalej pokračuje pokles márž bánk. Napriek negatívnym trendom, ktoré vplývali na banky v roku 2011, bol bankový sektor aj v roku 2011 zdravým a stabilným. Už spomínané riziká, ktorým bol sektor vystavený, boli pokryté jeho veľmi dobrou finančnou pozíciou. Napriek tomu, že rast ziskovosti bankového sektora sa v druhom polroku spomaľoval, celkový zisk za rok 2011 bol približne o tretinu vyšší ako za predchádzajúci rok. Zároveň významnú časť tohto zisku plánujú domáce banky ponechať vo forme vlastných zdrojov. Bankový sektor už na konci roka 2011 zaznamenal rast kapitálovej primeranosti, ktorá na konci decembra dosahovala 13,4 percent. Dominantnú časť tohto tvorí najkvalitnejšia zložka vlastných zdrojov, tzv. tier1. Bankový sektor ani v roku 2011 neopustil tradičný model založený na orientácii na domácu ekonomiku a riziká. Banky na Slovensku na rozdiel od bankových sektorov iných štátov vykazujú relatívne silnú pozíciu v likvidite.

    V životnom poistení pokračoval trend mierneho rastu poistenia z roku 2010. V neživotnom poistení došlo k obratu, keď mierne vzrástlo poistné a to takmer vo všetkých odvetviach. Situáciu ťahalo najmä poistenie majetku. Ziskovosť poistného sektora zaznamenala v roku 2011 výrazný medziročný nárast. Hlavným ťahúňom ziskovosti bol technický výsledok v životnom aj neživotnom poistení, ktorý prekonal aj zhoršenie finančného výsledku z dôvodu prebiehajúcej krízy. V prvom štvrťroku 2012 ziskovosť poistného sektora medziročne poklesla o 23 percent.

    Pokiaľ ide o dôchodkového sporenie na Slovensku, spoločnou črtou bol pozvoľný prírastok počtu sporiteľov. Z hľadiska prírastku objemu spravovaných aktív sa však tieto dva sektory pomerne líšili. Kým čistá hodnota majetku fondov druhého piliera pokračovala v lineárnom raste predošlých období, objem aktív doplnkových fondov sa zvýšil oproti minulosti iba tretinovým tempom. Tento rozdiel bol do veľkej miery spôsobený faktorom výkonnosti v neprospech sektora doplnkového dôchodkového poistenia, kde fondy v priemere nominálne prerobili 2,6 percenta. Súviselo to s rozdielnym rizikovým nastavením portfólií, ktoré vyplývali najmä z odlišného vystavenia voči akciovým nástrojom. Záujem o nové indexové fondy, ktoré umožňuje legislatíva vytvárať od 1. 4. 2012, je relatívne nízky. Po zlepšení výkonnosti v prvom štvrťroku 2012 sa opätovne prejavujú negatívne trendy.

    V sektore kolektívneho investovania prevládali v roku 2011 prevažne negatívne trendy. Spravovaný majetok v sektore klesol o 15 %, redemácie boli koncentrované do druhej polovice 2011 s výrazným maximom v auguste. Pokles sektorovej čistej hodnoty aktív ešte umocnila v priemere záporná výkonnosť podielových fondov, ktorá bola dlhodobo v mínuse najmä pri akciových fondoch a fondoch fondov.

    Dovolil by som si na záver ešte niekoľko údajov zo správy za prvý polrok 2012, ktorú sme schválili na bankovej rade. Pokiaľ ide o prvý polrok 2012, tak celý domáci finančný sektor pomerne výrazne pociťoval dlhovú krízu v 2011, ale v prvých šiestich mesiacoch 2012 bol bezprostredný vplyv krízy miernejší. Poklesol negatívny vplyv priamych dopadov prostredníctvom cien štátnych dlhopisov, ktoré v prípade domáceho finančného sektora tvoria hlavné prepojenie na zahraničné finančné trhy. Na druhej strane pokračovali nepriame dopady dlhovej krízy prostredníctvom spomaľovania ekonomického rastu v eurozóne a pokračujúcej neistoty na zahraničných finančných trhoch.

    Samotný vývoj slovenskej ekonomiky, ktorý je podstatný najmä pre stabilitu bankového sektora, bol pomerne priaznivý v prvom polroku tohto roku. Z pohľadu bánk je dôležité, že ekonomický rast na Slovensku bol v prvom polroku 2012 natoľko silný, že neznižoval schopnosť klientov bánk uhrádzať svoje záväzky. Na druhej strane ekonomický rast nebol natoľko robustný, aby podporil tempo rastu úverov podnikom a domácnostiam, ktoré sa naďalej spomaľovalo.

    Celkovo aj pod vplyvom spomínaných trendov zaznamenal slovenský finančný sektor v prvom polroku 2012 oživenie, keď väčšina sektorov zaznamenala výraznejší rast aktív, ako tomu bolo v druhom polroku 2011. Pri vývoji ziskovosti sa prejavili špecifiká jednotlivých sektorov. Bankový sektor a sektor poisťovní po minuloročnom výraznom raste zaznamenal medziročný pokles rentability vlastných zdrojov. Na druhej strane rentabilita stúpla v sektore kolektívneho investovania a dôchodkového sporenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Teraz poprosím povereného člena...

    Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Teraz poprosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi podať informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.

    Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 100 zo dňa 21. júna 2012 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 23. júla 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výsledok rokovania vo výbore: v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 100 zo dňa 21. júna 2012 výbor prerokoval Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011, tlač 110, a prijal k nej uznesenie č. 45 zo dňa 19. júna 2012. Uvedený výbor predloženú Správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011, tlač 110, vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schválil uvedenú informáciu uznesením č. 54 zo dňa 23. júna 2012. Určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril po prvé, predniesť informáciu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky; po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej informácii hneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram teraz rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Švejna.

  • Vážené dámy, vážení páni, aj keď nie je zvykom sa prihlasovať do rozpravy k takejto téme, ja by som rád sa vyjadril k dvom zásadným veciam, pretože sa to týka súčasnej situácie. A prvá zásadná vec je ohľadom druhého piliera a druhá ohľadom eurozóny.

    Čo sa týka toho druhého piliera, určite viete, že pán premiér pri argumentácii veľmi často používa takzvané zhodnotenie peňazí v prvom a druhom pilieri. A mňa veľmi mrzí, že otázka takýchto vecí je skôr na politických vyhláseniach a nie na odborných. A ja teda verím a dôverujem Národnej banke Slovenska, ako regulátorovi trhu, čo sa týka dôchodkového sporenia, a ja si myslím, že on je ten povolaný, ten regulátor trhu, sa vyjadriť k tomu, aké skutočné znehodnotenie alebo zhodnotenie v druhom pilieri je.

    Takže čo sa týka, takže tým chcem povedať, že potom poprosím pána guvernéra, aby sa vyjadril k týmto otázkam, zatiaľ si to môže pozrieť. No, čo sa týka toho zhodnotenia v prvom pilieri, treba jasne povedať, že prvý pilier nič nezhodnocuje. Prvý pilier len a len prerozdeľuje podľa nejakých pravidiel peniaze od jedných k druhým. Keby som to trošku nadnesene povedal, tak v podstate druhý pilier je niečo ako nebankový subjekt, ale hovorím nadnesene, to znamená, že od niekoho vyberie a niekomu dá. Nič iného proste, jednoducho prvý pilier nemôže ani zhodnocovať. Jediný "rozdiel" medzi nebankovým subjektom a prvým pilierom je ten, že my sme povinní všetci účastníci toho prvého piliera. To znamená, že my musíme, či chceme, či nechceme, musíme tam dať. Takže je veľmi nefér a hlavne teraz, keď ľudia prestupujú, alebo teda majú možnosť vystúpiť z druhého piliera alebo z dvojpilierového systému a vstúpiť naspäť do jednopilierového, používať argument taký, že prvý pilier niečo zhodnocuje.

    Čo sa týka druhého piliera, samozrejme ja myslím, že to je úplne jasné, že druhý pilier neznehodnotil peniaze, ako premiér sa vyjadril, teraz neviem to číslo, ale myslím si, že pán guvernér sa teda k tomu vyjadrí. Aha, že, pardon, ešte raz, že prvý pilier zhodnocuje, zhodnotil, zhodnotil 11,68 % (Pozn. red.: premiér uvádza údaj plus 16,62%; zdroj hodina otázok v NR SR 9. 8. 2012) a druhý pilier znehodnotil mínus16,62 (Pozn. red.: premiér uvádza údaj mínus 11,68%; zdroj hodina otázok v NR SR 9. 8. 2012). Aby som bol teda presný, že čo povedal pán premiér.

    Druhá otázka na pána guvernéra, alebo poprosím ho o vyjadrenie, tiež to súvisí s jednou úplne zásadnou vecou. Keď sme boli svedkami toho, že pán premiér povedal verejne, že on vidí rozpad eurozóny na pravdepodobnosť päťdesiat na päťdesiat. Ja ako politik by som sa určite takto nevyjadril, pretože všetci politici v Európskej únii jednohlasne tvrdia, že urobia pre to všetko, aby euro zostalo, alebo aby sa eurozóna nerozpadla. A rád by som, ja si myslím, že takéto vyjadrenia by sa nemali robiť. A zase guvernér ako strážca alebo spolustrážca tejto meny by sa mohol k tomu vyjadriť. To znamená, potom pre mňa vzniká zásadná otázka, že pokiaľ niekto, alebo vláda verí, že pravdepodobnosť je 1:1, tak či chceme, či nechceme, treba potom modelovať nejaké varianty. A teraz ja nehovorím, či Slovensko vystúpi, či sa nás niekto vôbec bude pýtať, či to bude taká, či to bude rozpad neriadený, alebo či to bude len, napríklad len donútenie Grécka alebo niektorých krajín vystúpiť. Alebo naopak, tie silnejšie krajiny možno pochopia, že niekedy, že predsa len je lepší teda návrat k nejakej mene, a tieto akékoľvek varianty, či proste budeme súhlasiť, nebudeme, jednoducho budú mať veľký dopad na ekonomiku Slovenska. Takže určite minimálne na nejakej akademickej, respektíve odbornej úrovni treba rozmýšľať o nejakých modeloch.

    Takže ešte raz, ja si vážim Národnú banku Slovenska, podľa mňa robí si to, čo má. Dokonca tvrdím, že aj regulácia bánk slovenských je v poriadku, to znamená, že je dobre vykonávaná. A nevidím tiež napríklad dôvod, aby sa niečo takéhoto centralizovalo, keď jednoducho niečo je urobené. Takže na záver poprosím len pána guvernéra, aby sa vyjadril k týmto dvom mojim pripomienkam.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. K tomu, čo hovoril pán poslanec Švejna o udržateľnosti, respektíve neudržateľnosti prvého piliera a v podstate druhého piliera by som rád dodal zopár čísiel, že v prvom pilieri momentálne vo fonde starobného poistenia je strata 1,8 mld. eur. To je jasný dôkaz toho, že s prvým pilierom treba niečo robiť a tá situácia je ozaj neudržateľná, nedá sa to porovnávať s výnosnosťou v druhom pilieri. Výnosnosť v druhom pilieri, samozrejme, bola ovplyvnená prepadom akciových trhov najmä v roku 2008 a potom novelou zákona o sociálnom poistení, ktorý prikazoval výnosnosť na pol roka, čo bolo nezmyselné.

    Chcem upozorniť, že akciové trhy od začiatku tohto roka rastú dvojciferne. Čiže teraz je ten správny čas na investície a nie je správne obmedzovať investovanie práve v čase, keď je priestor pre rast. Z toho vyplýva jednoduchá správa pre občanov, že napriek tomu, že vláda pristúpila k drastickému zníženiu príspevkov do druhého piliera pre všetkých sporiteľov o 500 mil. eur ročne, aj napriek tomu je, samozrejme, výhodnejšie zostať v druhom pilieri a nenechať tieto úspory, ktorými si ľudia šetria na svoj dôchodok, vláde, aby ich prejedla.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Švejna, budete reagovať? Nie.

    Ďakujem.

    Pán poslanec Švejna bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

    A spýtam sa, že či pán navrhovateľ, guvernér... Chcete zaujať k rozprave stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska. Prvá vec, prvý verzus druhý pilier. Národná banka Slovenska nedohliada prvý pilier, nemá o ňom údaje, čiže nevieme zhodnotiť prvý verzus druhý pilier. A osobne si myslím, že porovnávať ekonomicky prvý a druhý pilier by mohlo byť kontraproduktívne, pretože ide o dva úplne rozdielne, úplne rozdielne systémy, ktoré sú z tohto hľadiska podľa môjho názoru neporovnateľné. Majú úplne iný účel, úplne iný systém fungovania, čiže nevidím v tom nejaký veľký zmysel porovnať prvý a druhý pilier podľa nejakých kritérií.

    Pokiaľ ide o rozpad eurozóny, jednak, priznám sa, že nepoznám presne, v akých súvislostiach pán premiér niečo povedal. Čiže nie som, ani keby som to poznal, kompetentný hodnotiť vyjadrenia pána premiéra. Ale pokiaľ ide o proces, ktorý je v Európe naštartovaný, silnejšia integrácia, ktorá môže viesť až k potrebe zmeny dohody, vyhlásenie trebárs ministrov zahraničných vecí z Varšavy tento týždeň môže viesť k tomu, že zmena dohody nebude akceptovateľná vo všetkých štátoch a môže dôjsť preto k zmene štruktúry eurozóny. Aká je pravdepodobnosť, si naozaj netrúfam povedať.

    Druhý faktor je samozrejme, že sa môže stať, že vzhľadom na dlhovú krízu, trebárs Grécko samo sa rozhodne nebyť ďalej v eurozóne, čo ale by som pokladal aj z ich hľadiska za veľmi zlé rozhodnutie, pretože by Gréci oveľa viac, grécka ekonomika trpela, keby nebola v eurozóne, ako keď v eurozóne je. Takže skôr by som videl ten faktor, že Európa potrebuje viac integrácie a bude hľadať cesty nielen cez bankovú úniu, čo je prvý stupeň, ale aj iné, fiškálna únia, niektoré ďalšie politické únie, ktoré ale opäť mi neprislúcha komentovať. Ale môže to viesť až k zmene dohody, ktoré nemusia všetky štáty, ktoré v súčasnosti sú, akceptovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Pýtam sa, či žiada o záverečné slovo spravodajca. Nie.

    Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán guvernér.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (tlač 133).

    Prosím pána poslanca Andreja Hrnčiara, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, poslanca Augustína Hambálka, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Jaroslav Baška a odovzdávam mu slovo.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja HRNČIARA, Lászlóa SOLYMOSA a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133.

  • Dobré ráno vám všetkým, kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť k novele, ktorá má povoliť pol promile alkoholu cyklistom na pozemných komunikáciách. Navrhovatelia včera pri uvedení tejto novely sa opierali o jeden posudok Ústavu súdneho lekárstva a medicínskej expertízy Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. No, tu chcem povedať, že tento nález nehovorí nič nové. A ja mám tiež veľmi veľa ďalších posudkov a informácií od ďalších autorít, ktoré jednak neodporúčajú povoliť pol promile pre cyklistov ako účastníkov cestnej premávky, a sú tu aj rôzne odôvodnenia.

    Tie posudky, ktoré mám ja a ktoré teda majú navrhovatelia, sú rovnaké v jednej veci, a to je to, že naozaj tých 0,21 promile môžete fúknuť aj bez použitia hocijakého alkoholu. Hovorí o tom aj Asociácia dopravných psychológov Slovenskej republiky, hovorí o tom Centrum pre liečbu drogových závislostí, hovorí o tom Slovenská komora psychológov, hovorí o tom aj Slovenská súdna lekárska spoločnosť. Dokonca ten posudok a to stanovisko mám ešte z októbra 2002. Čiže za tých desať rokov sa naozaj na tomto nič nezmenilo. Čo je však rozdielne, a si myslím, že ani ten posudok, ktorý máte z toho Martina, asi nehovorí a neodporúča prijať pre cyklistov ako účastníkov cestnej premávky mať alkohol do 0,5 promile. Myslím si, že tento posudok o tomto nehovorí, alebo neodporúča, aby cyklisti a aby parlament schválil tento zákon, ktorý by povoľoval toho pol promile pre cyklistov ako účastníkov cestnej premávky.

    Asociácia dopravných psychológov Slovenskej republiky naozaj neodporúča prijať navrhovanú zmenu vo veci požívania alkoholu cyklistami. To isté Centrum pre liečbu drogových závislostí, že nie je vhodné a legislatívne vhodné zo zdravotných dôvodov akceptovať u cyklistov, účastníkov cestnej premávky, vyššiu koncentráciu alkoholu v krvi, ako je 0,2 až 0,3 promile. Slovenská komora psychológov, ďalšia autorita, ktorá tu je, hovorí jednu zaujímavú vec a tou je, že zmena nulovej tolerancie môže prispievať k zľahčovaniu negatívneho významu požitia alkoholu vôbec, pretože už aj malé promile môže spôsobovať zmeny v reaktibilite a motorike cyklistov. Slovenská komora psychológov neodporúča ustanovenie možnosti požiť také množstvo alkoholu, ktoré by bolo vyššie ako 0,3 promile. To isté aj Slovenská súdna lekárska spoločnosť. Ten posudok je, vravím, ešte desať rokov starý, to stanovisko, ktoré si vyžiadalo Prezídium Policajného zboru Slovenskej republiky, hovorí o tom, že do 0,3 promile nie je z hľadiska cestnej premávky významná.

    Len ďalšia vec je taká, ktorá je veľmi závažná. Hovorí sa, že u nás máme nulovú toleranciu, že nejakým spôsobom aj policajti, keď prichytia účastníka cestnej premávky pod vplyvom alkoholu, že tam nie je nejaká tolerancia. My tú nulovú toleranciu máme, je to v zákone, je to de jure v zákone č. 219/1996, ale v praxi Policajný zbor toto nevyužíva. A Policajný zbor na základe práve aj týchto súdnoznaleckých stanovísk a na základe hlavne stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky toleruje u vodičov vozidiel, teda aj u cyklistov pri kontrolách hladinu alkoholu do 0,3 promile, čo je v súlade s názorom a stanoviskom už týchto autorít, ktoré som tu spomínal.

    Veľmi dôležitá vec je a môže nastať otázka, že prečo teda do zákona nedáme rovno, dobre, že do 0,3 promile môžu mať účastníci cestnej premávky množstvo alkoholu v krvi, do 0,3 promile. No, ja si myslím, že aj dobre to povedali na Prezídiu Policajného zboru, že naozaj Slovenská republika má taký zákon, aký si občania naozaj zaslúžia. Myslím si, že ak by sme dali do zákona tých 0,3 promile, tak naozaj tá otázka toho vnímania tých účastníkov cestnej premávky by bola úplne iná. Ja si myslím, že teraz, keď ten človek vie a má tú povinnosť zdržať sa alkoholu, tesne teda pred jazdou alebo počas jazdy, tak tí ľudia úplne inak reagujú, inak to vnímajú, ako keby mali zo zákona povolené tých 0,3 promile. Myslím si, že táto novela, ktorá tu je teraz pripravená, nepomôže znížiť nehodovosť a prípadné straty na ľudských životoch v cestnej premávke, skôr naopak, túto nehodovosť a straty na životoch v cestnej premávke naozaj zvýši.

    Dovoľte mi na záver uviesť štatistiky, ktoré uvádza Prezídium Policajného zboru. Keď porovnáme štatistiky znižovania počtu dopravných nehôd, tak naozaj potom prijatím nového moderného zákona, ktorý tu bol v roku 2009 prijatý, naozaj tá nehodovosť klesla. Klesla aj úmrtnosť chodcov na komunikáciách. Klesla úmrtnosť pri dopravných nehodách, ale naopak, práve keď cyklisti boli účastníkmi dopravných nehôd, keď porovnáme prvý polrok tohto roku a prvý polrok minulého roku, tak úmrtnosť cyklistov na komunikáciách pozemných stúpla o takmer 100 percent. A samozrejme za týmto bolo aj, naozaj vo veľa prípadoch, aj alkohol u cyklistov.

    Včera sa tak troška v tej debate nejakým spôsobom zjednodušovalo to, že však to dáme iba cyklistom, že ten cyklista neurobí taký, nemôže urobiť také problémy, ako keď je podnapitý vodič osobného automobilu alebo nákladného automobilu, že ten cyklista neurobí. No bolo veľmi veľa prípadov, aj sa vyskytli tie prípady, kedy práve cyklista pod vplyvom alkoholu urobil a dokázal urobiť také nehody, že zomrelo veľmi veľa ľudí a práve aj vodičov, respektíve spolusediacich v týchto automobiloch.

    Na záver mi dovoľte ešte raz povedať jednu vec, že táto novela je zbytočným pokušením pre cyklistov a hlavne cyklistov, ktorí sú účastníkmi cestnej premávky. Táto novela, ak bude schválená, nepomôže znížiť nehodovosť na pozemných komunikáciách, ale skôr naopak. A myslím si, že to, čo povedali aj na Prezídiu Policajného zboru, je naozaj pravda. Máme taký zákon, aký si naozaj naša spoločnosť zaslúži. A myslím, že teraz nie je čas na to, aby sme povoľovali nejaké výnimky alkoholu pre účastníkov cestnej premávky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami päť poslancov, šesť, sedem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kovačócy.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len veľmi krátko, v plnej miere podporiť prejav a konštatovania pána poslanca Bašku, nakoľko v minulosti v mojom povolaní som sa stretával s týmito problémami, som s tým robil. A vystihol cestnú problematiku naprosto presne, čiže pridržiavam sa jeho konštatovaní.

    Ďakujem.

  • Chcela by som tiež podporiť vyjadrenia kolegu. Myslím si, že keď sme na jednej strane prijímali zákon, ktorý sprísňuje postih za jedno promile alkoholu za volantom, tak na druhej povoliť nejaké promile cyklistom, nepovažujem za správne aj preto, že nepredpokladám, že by ten cyklista vedel odhadnúť, že teraz mám 0,5 promile alebo 0,3 promile. Akýkoľvek alkohol pre účastníkov cestnej premávky považujem za škodlivý, a preto podporujem to, čo povedal kolega.

  • Ďakujem pekne. Áno, ja myslím, že mám taký istý názor, ako povedal teraz pán poslanec Baška. Som rád, že citoval tam jednotlivé expertízy, ako to bolo. Musíme si uvedomiť, že vlastne každý dopravný prostriedok je zároveň aj zbraňou. Zbraňou, ktorá pôsobí jednak na toho, kto ju vedie, ale aj toho, kto je účastníkom cestnej premávky. A pri našom naturele, myslím si, že keď sa povie, že niečo môžem, tak to niečo môžem bude krát desať, a potom zistíme, že budeme mať väčší problém. Takže môj názor je, že nie, nulová tolerancia, myslím, že je jednoznačná. Akonáhle budeme povoľovať výnimky, tak prakticky sa to bude míňať účinkom a náš, myslím, národ si nezaslúži, aby nehodovosť sa tu zvyšovala. Takže som jednoznačne proti takémuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som si dovolil odcitovať odpoveď hovorkyne Prezídia Policajného zboru pani Balogovej, kde sme dávali otázky. "Prosím o zaslanie štatistík", a tak ďalej, podľa zavinenia a podľa následkov nehôd. Štatistické údaje poslané k priloženej veci, koľko z nich bolo pod vplyvom alkoholu, výška alkoholu v krvi, bolo nad 0,5, okolo nula celá a koľko pod promile 0,5: "Výšku alkoholu v krvi štandardne štatisticky neevidujeme."

    Delenie podľa typu ciest 1, 2, 3, cesta cyklistická, cesta: "Polícia na celom Slovensku venuje dlhodobo zvýšenú pozornosť bezpečnosti cestnej premávky. Vykonávame dohľad nad cestnou premávkou nielen z dôvodu dodržania dopravných predpisov všetkými účastníkmi, ale aj z dôvodu zvýšenia hustoty premávky na väčšine hlavných ciest prvej triedy a medzinárodného významu a ciest druhej a tretej triedy."

    Takže tu môžeme konštatovať, že to nie je také jednoznačné, čo povedal pán poslanec Baška.

    Na druhej strane si dovolím povedať pár poznámok. Ja si neviem predstaviť na cyklistickom chodníku v Hainburgu, keď niekto vypije dva deci vína alebo nejakým takým spôsobom prejde na cyklistický chodník na Slovenskú republiku, tu ho zastaví policajt a nejakým spôsobom ho pokutuje. Treba povedať, že v Európskej únii štrnásť krajín toleruje 0,5 % alkoholu, a to nielen u cyklistov, ale aj u vodičov. Akurát nulovú toleranciu má Česko, Estónsko a Slovenská republika.

    Tak si myslím, že to nie je len späté s cestnou premávkou, ale neviem si predstaviť jednu vec, keď sami dobre viete všetci, že jedna krčma existuje v dedine na hornom konci, kde sa vydá ujo na bicykli na komunikácii, ktorá patrí obci, ktorá je v župe, lebo to nie je ani jednotka, ani dvojka, ani trojka. Ide na pivo na druhú stranu a číhajú policajti, lebo si dá dve pivá, tak ho chytíme, nevie zaplatiť pokutu a dokonca života budeme od neho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Baška, chcem vás podporiť vo vašom stanovisku, hoci som ho úplne celé nepočul na začiatku. Tiež si myslím, že je to zahrávanie sa zbytočne s ohňom. A viete, slovenská nátura je taká, že takýmto zákonom by sme dovolili jedno pivečko. Zoberiem bicykel, idem na jedno pivečko. No čo, dal som si ich päť, čo tam nechám ten bicykel? A myslím si, že naozaj takýmto spôsobom zbytočne by sme provokovali ľudí, aby na to pivko s tým bicyklom išli. A osobne si myslím, keď už na to pivko chce ísť, tak nech si ide peši, a kým potom zo šenku príde z pivka domov, tak aspoň vytriezvie.

    Takže myslím, že netreba urýchľovať presun opitého človeka smerom domov. A ja si myslím, že takto je to v poriadku, ako je súčasný stav.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, plne tiež podporujem tvoje stanovisko k predloženému návrhu. Štatistika, ktorá hovorí o počte dopravných nehôd, kde účastníkmi boli aj cyklisti a kde "účastníkom" bol aj alkohol, je totiž alarmujúca. Obávam sa, že prípadný ústup od nulovej tolerancie by situáciu ešte zhoršil. Nezanedbateľná pri posudzovaní tohto problému je aj naša slovenská a vôbec slovanská mentalita, teda pohostinnosť a družnosť, čo sa väčšinou spája aj s nejakým tým pohárikom. Na podobný návrh podľa môjho názoru ešte na Slovensku nedozrel čas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, dobré ráno. Ja si dovolím odprezentovať trošku iný názor, ako vo faktických poznámkach odznel. Takú len veľmi rýchlu analýzu.

    Keď sme boli aj teraz na vyšetrení srdca, echo, EKG a podobne, s pánom profesorom mal som tú česť rozprávať. V rámci anamnézy spýtal sa ma všeličo. A okrem iného povedal tiež o výskume. Hovoril, alkoholici a totálni abstinenti sú tí, ktorí zomierajú skôr ako tí, ktorí si trošku čosi vypijú. Ja patrím k tým abstinentom, včera som to povedal. Teraz sa vám bude zdať, že ja obhajujem nejakých alkoholikov. Vôbec nie, ale všetko s mierou. A viem si predstaviť, že taký pohár vínka, dve deci, keď si dáte pri obede a sadnete do auta a idete ďalej, alebo pivo, ja na to nemám slabosť, tak viem si to predstaviť, že by to bolo.

    Veľmi rýchle skúsim takú krátku štatistiku, neviem, koľko toho stihnem. Dáni 0,5, Fíni 0,5, Francúzi 0,5, to je tolerancia, Grécko 0,5, Holandsko 0,5, Írsko 0,8, Litva 0,4, Lotyšsko 0,5, Litva 0,5, Malta 0,8, Nemci 0,5, Poľsko 0,2, Portugalsko 0,5, Rakúsko 0,5, Slovinsko 0,5, Španielsko 0,5, Taliansko 0,5, Veľká Británia 0,8. Ja skôr by som videl to, aby sa to nedotýkalo len cyklistov, ale všetkých účastníkov cestnej dopravy, teda aj nás šoférov, ktorí ako šoférujeme. Viem si predstaviť, že by tam bolo tá tolerancia, možno 0,3 alebo 0,5. U mladistvých by som to však obmedzil, nie do 18 ani 21 rokov, ale im by som dal nulovú toleranciu do veku 25 rokov, kedy už ten človek, sa predpokladá, že je zrelý a nebude mať nejaké návyky ako na alkohol. U mladistvých by som to obmedzil. Určite tam by som tú toleranciu nedával, do 25 rokov 0,0.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Baška.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, viacerí, ktorí ste vystúpili, vo faktickej pripomienke ste hovorili o, naozaj o tom naturele Slovákov, ktorý tu je. A ja znova zopakujem tú istú vec, že naozaj si zaslúžime taký zákon, aký máme. Ja si myslím, že nie je v súčasnosti čas na to, aby sme takýmto spôsobom a takto zasahovali do zákona o cestnej premávke, kde dovolíme jednej časti, čiže cyklistom a práve cyklistom požívať alkohol. Neviem prečo práve cyklistom. Pretože je to jednostopové motorové vozidlo a tie posudky, ktoré sú tu, práve hovoria o tom, že je väčší problém možno uriadiť ten bicykel pod vplyvom alkoholu ako ten automobil, pretože je to jednostopové motorové vozidlo.

    Pán poslanec Érsek aj pán poslanec Kuffa rozprávali o tom, že kde teda je nejaká tá tolerancia toho alkoholu. Tak zoberme si podobné krajiny tuná v strednej Európe. Nulová tolerancia je takisto v Českej republike, v Maďarsku. Ja neviem, pozrime sa do Rumunska, Estónska. Sú to krajiny, ktoré majú tiež určitý naturel, a si myslím, že vedia prečo nepovoľujú zo zákona toleranciu alkoholu pre účastníkov cestnej premávky.

    Pán poslanec Érsek rozprával niečo o tom, že keď ide niekto na bicykli do krčmy, dá si tam nejaké pivo a potom policajti sa nejakým spôsobom na ňom vyvršujú. No ja by som tiež nejakým spôsobom túto pivnú cyklistiku nepodporoval. Keď chce ísť človek na bicykli na pivo, dobre, nech ide na bicykli na pivo, ale naspäť, keď ide z tej krčmy, presne, nech sa neponáhľa, možnože urobí lepšie aj sebe, aj svojej manželke doma. A radšej nech ide vedľa toho bicykla peši po chodníku, aj troška možno pretriezvie, kým príde domov za svojou manželkou. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán navrhovateľ. Nie pán spravodajca, pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. Som rád, aj keď včera v pokročilej dobe, keď sa táto novela zákona dostala na pretras o 18.50 hodine, som ani nepredpokladal, že sa niekto prihlási. Čiže chcem sa vám poďakovať. A chcem sa vám poďakovať aj za vaše názory, s ktorými do veľkej miery súhlasím, dokonca aj s pánom Baškom, pretože tu odzneli dosť závažné slová ako opilci, opití ľudia, nehody, účastníci cestnej premávky.

    Súhlasím jednoznačne s názorom, že každý človek, ktorý nadmieru požíva alkoholické nápoje a je účastníkom cestnej premávky, je nebezpečný nielen pre seba, ale aj pre svoje okolie. S týmto názorom sa dá jednoznačne súhlasiť. Preto podľa môjho názoru ani neexistuje rozdiel medzi opitým cyklistom a opitým chodcom. Možno len taký, že z toho bicykla je pád na zem asi nebezpečnejší ako z chôdze, ale pokiaľ títo opití ľudia, či už cyklista alebo chodec ostane ležať na strede cesty, tak je naozaj v noci veľkým nebezpečím napríklad pre auto.

    Ale stále hovoríme o opilcoch. A táto novela absolútne vôbec nerieši ľudí, ktorí nadmieru používajú alkoholické nápoje. Asi sme sa zle pochopili a aj vysvetlím, že kvôli čomu prišiel vôbec nápad predkladať túto novelu zákona do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento nápad vznikol na základe negatívnych skúseností a konkrétnych prípadov, ktoré sa stali napríklad v horských dolinách. Lebo treba rozdeliť cyklistov na bicyklistov. Bicyklisti to sú tí, o ktorých ste tu hovorili, ktorí idú do krčmy a strávia tam celý deň a svoj bicykel používajú ako dopravný prostriedok, buď na ňom idú, alebo ho používajú ako podporný prostriedok na to, aby sa vôbec domov dostali v ťažkom stave opitosti. Ale to tento zákon nerieši.

    Tu ide o to, že napríklad muži zákona v horských dolinách v okolí Martina v sparných letných mesiacoch doslova číhali pekne v tieni na cyklistov, na horských cyklistov, ktorí po absolvovaní niekoľko desiatok kilometrovej horskej túry prišli na horskú chatu, kde sa osviežili jedným pivom, na základe znaleckého posudku, ktoré nemá vôbec žiadny vplyv na bezpečnosť v cestnej premávke, a dostali pokutu 150 eur. Takisto sa to stalo aj na dedinách, že dedko okopával zemiaky, dal si jedno pivo, hliadka stála neďaleko krčmy a číhala na cyklistov. Každý, kto nafúkal, zaplatil 150 eur.

    Ja často chodím na cykloturistiku do okolitých krajín, do Talianska, do Rakúska, do Českej republiky, kde naozaj rozkvitá turistický ruch a vedia si tam turistov vážiť a pripravia im tam také podmienky, aby sa tam radi vracali. Tak odporúčam napríklad, aby ste sa išli pozrieť do neďalekých Valtíc, moravský región, krásne hrady, zámky, jazerá, cyklistické cesty, ktoré vedú cez vinice. A celá tá cyklotúra je založená na tom, že sú tam vinné pivničky, sklípky a volajú vás na ochutnávku výborných moravských vín. Cez víkendy tam stretnete stovky slovenských rodín, rodičov s deťmi, ktorí sa tam idú odreagovať, nejdú sa tam opíjať, ale idú si tam užiť krásny výlet spojený napríklad aj s ochutnávkou vín. Keď som sa miestnych pýtal, že či je to dovolené a že či policajti nedávajú fúkať a či potom cyklisti nemajú z toho problém, tak sa na mňa pozerali ako keby som prišiel z inej planéty. A pýtali sa ma, a prečo by sme to robili? Veď by išli tí policajti voči vlastnému regiónu a my z toho žijeme, má to ekonomický prínos. A my chceme, aby sa sem ľudia vrátili, a nie aby odchádzali naštvaní a s negatívnym zážitkom.

    Aj preto sme nechceli pristupovať k tejto téme populisticky a dali sme si urobiť naozaj znalecký posudok, tu ho mám, ktorý má štyri okrúhle pečiatky z najšpičkovejšieho ústavu na Slovensku, ktorý robí najzávažnejšie posudky pri najzávažnejších zločinoch, od kyselinárov cez proste všetky najzávažnejšie zločiny, ktoré sa na Slovensku udiali, sa práve riešia na tomto pracovisku.

    Pretože sme chceli naozaj odbornú debatu na túto tému, bol vypracovaný posudok, ktorý jednoznačne hovorí o tom, že 0,3 promile nemá absolútne žiadny vplyv a 0,5 promile má malý vplyv, avšak ten vplyv je taký minimálny, že bezpečnosť cestnej premávky, osoba je spôsobilá byť bezpečným účastníkom cestnej premávky. Súhlasím s tým, a je to všeobecne známe, že existuje, aj na Policajnom prezídiu nám povedali, že existuje akási forma tichej dohody. Ale my si neuvedomujeme, čo taká tichá dohoda znamená. Tichá dohoda znamená, že je to na individuálnom posúdení toho-ktorého policajta, ako sa v tej chvíli zachová. Pán Baška síce povedal A, ale nepovedal B, ktoré dopoviem ja. Že pokiaľ sa policajt, má zlý deň a rozhodne sa nerešpektovať túto tichú dohodu a ten účastník cestnej premávky, ktorý sa prizná k tomu, že napríklad to jedno pivo si dal, tak je postihnutý. Pretože toto, čo povedal pán Baška, platí vtedy, keď človek klame.

    Jednoducho my touto tichou dohodou nútime ľudí klamať. A poviem to na konkrétnom príklade. Máme dvoch účastníkov cestnej premávky, a teraz to je jedno, či to je vodič, cyklista, máme dvoch účastníkov cestnej premávky, každý si dá po jednom pive a obaja urobia takú istú nehodu. Prvý si povie, že áno, urobil som chybu, priznanie je poľahčujúca okolnosť, tak sa prizná a povie, áno, priznávam sa, urobil som chybu, uznávam si vinu, vypil som jedno pivo. Pri súde je, môže byť priznanie poľahčujúca okolnosť, ale to, že vypil alkoholický nápoj pred jazdou, alebo predtým než sa stal účastníkom cestnej premávky, je priťažujúca okolnosť. Akonáhle taký istý vodič, ktorý urobil taký istý priestupok s takým istým pivom, bude klamať aj policajtov, aj na súde, že nepil, prichádzajú na rad súdni znalci, ktorí pri tom jednom pive dajú znalecký posudok, že nemusel teda popíjať a mohol mať, ja neviem, ústnu vodu, dokonca včera som čítal, že istá značka ústnej vody krátko po použití dokáže nafúkať až dva promile alkoholu. Takisto kolega Martvoň včera hovoril o ostrekovačoch v aute. Jednoducho taký človek, ktorý klame, sa z toho vyseká.

    A touto novelou zákona sme nechceli chrániť, opakujem, my sme za to, aby každý človek, ktorý porušuje zákony a nevie sa zmestiť do kože a nadmieru používa alkoholické nápoje, aby bola prísna represia. Ale takýmto ľudom nepomôže žiadny zákon. Sami vidíme, že potom, čo sa novelizoval cestný zákon a dalo sa do zákona, že nad jedno promile je to trestný čin, dennodenne môžeme vidieť nezodpovedných ľudí, ktorých nezastaví napríklad to požívanie alkoholu, aj keď vedia, že nad jedno promile pôjdu na súd a že strávia niekoľko dní v cele predbežného zadržania. Čiže tento zákon nemá za cieľ ochraňovať tých, ktorým je to aj tak jedno, či nejaký zákon je, alebo nie je, ale má za úlohu alebo chce chrániť tých, ktorí naozaj sú zodpovední a nezneužívajú túto situáciu.

    Ja by som chcel poprosiť kolegov a som aj rád, že napríklad konečne po niekoľkých mesiacoch, napríklad aj z klubu SMER-u zazneli aj kritické názory, ale aj názory, ktoré podporujú túto novelu. Čiže ja verím a dúfam a prosím vás, aby ste dali šancu tento novele prejsť do druhého čítania, kde môžete podávať aj pozmeňujúce návrhy, môže sa tá hranica aj zmeniť, môžeme sa rozprávať aj o ďalších účastníkoch cestnej premávky. Ale ja si nemyslím, že naši občania sú horší a menejcennejší ako občania Čiech, Maďarska, Rakúska alebo Nemecka.

    Z toho, čo som tu dnes počul o tom, že aký sme my národ a akí sme všetci nezodpovední, tak priznám sa, že trochu mi to bolo ľúto. A len nedávno bola volebná kampaň a vtedy každá strana presviedčala svojich voličov, akí sú inteligentní, ako nám záleží na ich názore, ako ich počúvame. A je pár mesiacov po voľbách a označujeme ľudí ako nezodpovedných a doslova menejcenných oproti iným európskym národom. Naopak, ja si myslím, že môžeme byť hrdí na to, akí sme. A že môžeme a sme partneri presne takí istí ľudia, ako sú v Rakúsku, v Nemecku a inde v Európe. A mnohokrát sme oveľa zodpovednejší v iných veciach.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pýtam sa, pán spravodajca, záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si pár slovami to všetko, čo tu odznelo s previazanosťou na teraz platný zákon a pohľadom na súčasne predkladanú novelu zákona.

    Predkladaný návrh novely zákona o cestnej premávke, tlač 133, upravuje, a to treba podčiarknuť, iba špecifickú skupinu vodičov nemotorových vozidiel. Vodičom však podľa ustanovení zákona o cestnej premávke je osoba, ktorá vedie vozidlo. Zároveň vozidlom na účely cestného zákona podľa ustanovení zákona o cestnej premávke sa rozumie motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka. Ďalej sa podľa spomínaného zákona nemotorovým vozidlom podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 8 o cestnej premávke rozumie prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa ustanovenia písm. f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemovým valcom nepresahujúcim päťdesiat centimetrov kubických, s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou dvadsaťpäť kilometrov za hodinu alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť dvadsaťpäť kilometrov za hodinu alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov. Toľko ustanovenia zákona.

    Na základe zhodnotenia predchádzajúcich, pre našu danú situáciu a jej správne pochopenie veľmi dôležitých definícií sa načrtá zásadná otázka, prečo navrhovaná novela zákona o cestnej premávke má postihovať len veľmi úzku a špecifickú skupinu vygenerovanú zo širokej škály vodičov definovaných podľa zákona o cestnej premávke? Prečo by navrhovaná novela mala svojím spôsobom zvýhodňovať, aj keď je veľmi diskutabilné, či pri použití alkoholických nápojov vôbec možno hovoriť o určitom zvýhodňovaní, len tento úzky okruh osôb, definovaných ako cyklisti? Čím by sa dalo ospravedlniť práve cyklistov v porovnaní s ostatnými účastníkmi cestnej premávky? Ak sa má povoliť novelou navrhovaná deklarovaná hodnota alkoholu v krvi vo výške 0,5 gramu na kilogram pre cyklistov, prečo by táto hodnota nemala byť povolená potom aj pre vodičov motorových vozidiel, či aspoň pre skupinu vodičov ostatných nemotorových vozidiel?

    Dôvodová správa k navrhovanej novele zákona o cestnej premávke uvádza, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme 0,5 gramu na kilogram, respektíve 0,24 mililitra na liter je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za bezpečnú pre cestnú premávku, pri ktorej síce už dochádza k určitému ovplyvňovaniu psychických, senzorických a motorických funkcií ľudského organizmu, toto ovplyvnenie však možno považovať za minimálne a nemajúce vplyv na bezpečnosť cestnej premávky.

    Avšak odborná verejnosť na druhej strane sa vo svojom výskume zamerala na ľudský organizmus ako taký, nakoľko ľudský organizmus nemožno deliť na ľudský organizmus cyklistu, ľudský organizmus vodiča motorového vozidla alebo iného vozidla. Je samozrejmé, že ľudský organizmus rovnako reaguje, či už vedie bicykel alebo auto.

    Z tohto hľadiska je každému určite jasné, že nemožno podrobiť takejto právnej úprave zákona len špecifický okruh vodičov nemotorových vozidiel, teda cyklistov. Cyklista je rovnocenným účastníkom cestnej premávky, preto pre neho platia rovnaké pravidlá ako pre iné dopravné prostriedky.

    Týmto však nechcem zastávať názor, že povolenie alkoholu pre vedenie či už motorového alebo nemotorového vozidla je pre našu spoločnosť a bezpečnosť na cestách tým správnym riešením. Je naozaj pravdou, že škoda spôsobená vodičom bicykla v komparácii s vodičom motorového vozidla je vo väčšine prípadov značne menšieho rozsahu, avšak škoda, respektíve nehoda spôsobená vinou cyklistu môže mať rovnako fatálne následky, ako nehoda spôsobená vodičom motorového vozidla.

    Preto naozaj nevidím najmenší dôvod zhoršovať aj tak dosť problematickú situáciu v bezpečnosti cestnej premávky. Na jednej strane bojujeme proti alkoholu i vo všeobecnosti a najmä u vodičov a na strane druhej ho na cesty chceme dostať legálnou úpravou zákona.

    Na záver by som chcel ešte povedať len na ilustráciu, že rýchlosť jazdy na bicykli voľne v premávke môže dosahovať cyklista rýchlosť až tridsaťpäť kilometrov po rovine, štyridsať až päťdesiat kilometrov po vetre, v určitých úsekoch až šesťdesiat kilometrov a dolu kopcom môže rýchlosť cyklistu dosiahnuť až deväťdesiat kilometrov za hodinu. Nie je to z mojej hlavy, sú to overené fakty.

    A úplne na záver by som chcel povedať, že určite môžeme zhodnotiť túto problematiku z rôznych uhlov pohľadu, či už turistiky, či už športu, či už rozvoja regiónu. Proste áno, tento pohľad môže byť rôzny, ale ten zásadný pohľad je určite ten, že aj cyklista je len normálnym rovnocenným účastníkom cestnej premávky.

    Ďakujem. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie

    zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 134. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 116.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť novelu zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súčasne platnej legislatíve sa od 1. januára 2013 zavádza povinnosť zaevidovať vozidlá, ktoré doposiaľ nepodliehali evidencii, ak chcú, samozrejme, byť naďalej prevádzkované v cestnej premávke aj po 1. januári 2013. Na to, aby mohlo byť toto vozidlo zaevidované, teda aby dostalo osvedčenie o evidencii, musí mať jednak technické osvedčenie vozidla, musí mať urobenú kontrolu originality, technickú kontrolu a niektoré vozidlá aj emisnú kontrolu.

    Náš návrh, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Suskom, rieši výnimku pre vozidlá kategórie L1e. Jedná sa teda hlavne o tie malé, lacné, staršie typy motocyklov Babeta, respektíve Korado. Podľa odhadov ministerstva dopravy na Slovensku je takýchto motocyklov, myslím tých Babiet a Korado, je okolo desať tisíc kusov. V súčasnosti možno nie všetky jazdia po cestných komunikáciách alebo sú schopné jazdiť po cestných komunikáciách.

    Čiže po 1. januári 2013 nebudú musieť majitelia týchto motocyklov, ako je napr. Babeta, Korado, žiadať alebo mať osvedčenie o evidencii, ktoré predpokladá, že jednak treba mať kontrolu originality, technickú kontrolu, a ďalšie povolenia, aby vôbec mohli potom fungovať po 1. januári na pozemných komunikáciách.

    Pristúpili sme k tomu preto, pretože tá cena naozaj tých motocyklov je v súčasnosti veľmi nízka a väčšinou to majú ľudia z chudobnejších pomerov. A si myslím, že by sa im výrazne predražilo to, aby zbytočne žiadali osvedčenie o evidencii po 1. januári 2013, nakoľko ani tieto motocykle nepoužívajú možno v každodennom živote. Chceme takýmto spôsobom odľahčiť týmto skupinám ľudí to, aby nemuseli zbytočne dávať finančné prostriedky na všetky tieto kontroly, aby mohli dostať osvedčenie o evidencii.

    Toľko na úvod z mojej strany, otvorte rozpravu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Lei Grečkovej.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 134.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 250/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o tom, že predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. A návrh zákona zároveň obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. júla 2012 č. 116 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS Ľubomír Galko.

    A v tejto chvíli vám dávam, pán poslanec, slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, na tejto schôdzi sme mali prerokovávať dve novely zákonov o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktoré by mali riešiť rovnakú problematiku, a to vylúčiť povinnosť evidovať malé motocykle, čím sa zabráni plateniu vysokých poplatkov za vydanie takzvaných VIN čísiel.

    Musím povedať, že som si detailne prešiel oba predložené návrhy, a je to aj tento od poslancov za stranu SMER, ktorý prerokovávame, ako aj od pána Hlinu z Obyčajných ľudí a Nezávislých osobností. Pred chvíľou som sa dozvedel, že ten druhý pán Hlina stiahol. Oba návrhy mali za ciel riešiť rovnaký okruh problémov, avšak iným spôsobom, ako aj inou legislatívno-technickou úpravou.

    Musím povedať, že návrh ktorý prerokúvame teraz, rieši širší okruh problémov. Okrem povinnosti žiadať o vydanie osvedčenia vozidla upravuje aj osvetlenie zadnej tabuľky evidenčným číslom.

    Čo mi však v tomto návrhu prekáža, je, že to nerieši problematiku ako celok, ale len dočasne, na desať rokov odsúva tento problém. Zároveň, na rozdiel od návrhu pána Hlinu, nerieši malé trojkolesové vozidlá.

    Čo sa týka predloženého a teda aj stiahnutého návrhu od pána Hlinu, prečítal som si aj predkladaciu správu od ministerstva, ktoré ju zverejnilo na portáli právnych predpisov, bolo tam viac výhrad, ale napríklad v jeho návrhu sa riešia vozidlá kategórie L1 aj L2, čo znamenajú malé motocykle. To znamená, dvojkolesové vozidlá, kategória L1E, alebo trojkolesové vozidlá, kategória L2, s čím plne súhlasím, keďže mám zato, že aj tieto malé trojkolesové vozidlá by mali do tejto kategórie spadať.

    Zase u pána Hlinu vidíme nedostatok v tom, alebo bol tam nedostatok v tom, že neriešil situáciu ohľadne malých motocyklov vyrobených v rokoch 1994 až 1998, ako napríklad Babeta a Korado, keďže jeho návrh časovo ohraničuje výnimku na vozidlá, ktoré boli vyrobené, dovezené alebo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1994. Ale on zas tu navrhovanú výnimku mal trvalú.

    Pokiaľ to zhrnieme, tak obidva návrhy sú vecne správne, a klub SaS, teraz už vlastne len tento jeden, je pripravený v prvom čítaní tento návrh podporiť, avšak v druhom čítaní odporúčame zhrnúť z oboch to správne riešenie a prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu to doladiť do podoby, aby sme tento zákon pripravili pre všetkých občanov, ktorých sa táto problematika dotýka.

    To znamená, neodsúvať tento problém len o desať rokov, ale stanoviť v zákone trvalú výnimku, presne tak, ako to môžeme nájsť napríklad aj v českej právnej úprave. A ďalej, rozšíriť okruh na vozidlá typu L1 a L2 tak, ako to pôvodne navrhol poslanec Hlina, ako aj ponechať výnimku na osvetlenie zadnej ŠPZ na týchto malých motocykloch. Súčasne sme za to, aby sa výnimka týkala pre vozidlá vyrobené pred rokom 2000, a nie pred rokom 1994.

    Záverom ešte jeden postreh, spolu s poslancom Jurajom Drobom sme boli pripravení presne túto problematiku riešiť na septembrovej, už na, teda na tejto schôdzi, už na september, tam sa to potom presúvalo, aj na základe podnetov z radov občanov, mali sme to rozpracované, takže máme vlastne ušetrenú prácu. Neviem, či aj tieto návrhy boli pripravené na základe podnetov občanov, možno aj tých istých, to nie je podstatné, ale chcem povedať, že bude dobré, ak sa takto nielen teraz, ale aj kedykoľvek v budúcnosti v širšej skupine poslancov bez ohľadu na politickú príslušnosť budeme vedieť spoločne podieľať na dobrom riešení pre občanov, ktoré obidva tieto návrhy spolu aj s pripomienkami, ktoré som predniesol, predstavujú.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Žiaden poslanec. Ukončujem rozpravu.

    Pán poslanec, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, ako navrhovateľ.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len dve veci chcem povedať. Tú výnimku sme vlastne, my sme tú platnosť posunuli o desať rokov, urobili sme to aj preto, aby sa niektorí iní ľudia nesťažovali, ktorí si už možno tie ŠPZ-tky zabezpečili, aj tie osvedčenia o evidencii, aby tu nevznikli nejaké dve skupiny, dve skupiny ľudí, respektíve vlastníkov týchto malých motocyklov.

    Druhá vec, samozrejme, máme už aj ohlasy, aj možno od poľnohospodárov, tak určite v druhom čítaní rozšírime niektoré tieto výnimky aj na poľnohospodárske stroje. Špeciálne tiež po diskusii s ministerstvom dopravy sme pripravení naozaj, naozaj tieto výnimky, výnimky urobiť aj pre týchto poľnohospodárov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Martina Fedora a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 135, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 117.

    Teraz dávam slovo poslancovi Martinovi Fedorovi, aby návrh zákona uviedol.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním sme pripravili, aby sme posilnili práva občanov, aby sme posilnili kontrolné mechanizmy a zabránili potencionálnemu zneužívaniu tak citlivého nástroja spravodajských služieb ako aj polície, ako je práve odpočúvanie. Novela reaguje na dlhodobý problém, ktorý na Slovensku máme. Ak sa vám nepáči slovo problém, môžeme hovoriť o nedostatku. Mám na mysli nedostatočnú kontrolu nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Navrhujeme riešenie komplexné, navrhujeme riešenie, ktoré je zároveň aj razantné. Navrhujeme nové práva pre občanov. Navrhujeme posilnenie inštitútu parlamentnej kontroly.

    Skôr, než sa ozvú námietky, či nejdeme priďaleko, chcem upozorniť, že sme preštudovali prax členských krajín Európskej únie aj Spojených štátov. Nenavrhujeme nič, čo by sa vymykalo praxi, ktorú ponúkajú alebo poznajú aj inde.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vieme, že používanie informačno-technických prostriedkov je nevyhnutným nástrojom bezpečnostných orgánov každého štátu. Musíme si byť zároveň vedomí toho, že by ale malo ísť vždy až o krajnú možnosť. Vždy v každom jednom prípade, lebo v každom jednom prípade nasadenie takýchto odposluchov atakuje ústavné práva občanov, a to až za ich hranicou. Nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v demokratickom štáte by nemala byť bežná rutina, aby štátny orgán získal nejakú informáciu, ktorú môže získať aj iným spôsobom. Nemôže to byť zjednodušenie práce orgánov štátu pri každom náznaku podozrenia. Nasadenie týchto takzvaných ITP musí byť naozaj poslednou a krajnou možnosťou.

    Pokiaľ ide o všeobecne zákonné pravidlá nasadzovania informačno-technických prostriedkov, dnes ich máme na Slovensku také, aké sú štandardnými aj pre všetky demokratické štáty, keď tak môžem povedať. To, čo ale podľa môjho názoru nezodpovedá demokratickým štandardom, je úroveň a účinnosť ich kontroly. Hovorím zo skúsenosti člena, v minulom volebnom období aj predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť. Zákon, ktorého novelu dnes prerokúvame, zveril tomuto výboru kontrolu nad najcitlivejšou oblasťou týchto informačno-technických prostriedkov, a to odpočúvaním. Aká je ale prax? Štátne orgány s právom odpočúvať dodajú dvakrát ročne tabuľky s číslami. Ak tieto tabuľky a čísla sú v zhode aj pri krížovej kontrole, kontrolná činnosť sa považuje za vybavenú a splnenú. Ak tento výbor niekedy nejakú hlbšiu kontrolu vykonával, bolo už neskoro a išlo len o hasenie obrovského problému zrelého rovno pre orgány činné v trestnom konaní.

    Nemáme však nedostatky iba v účinnej kontrole, a to aj v porovnaní s inými štátmi. Pri všetkých nasadeniach informačno-technických prostriedkov, s výnimkou tých, ktoré sa vedú v trestnom konaní, sú občania prakticky bezmocní. Ich právo brániť sa na súde, svoje ústavné práva, je naozaj len z roviny teoretickej. Prečo? No preto, že pri dodržiavaní dnes platných zákonov sa nemajú vôbec šancu dozvedieť, že vôbec odposluchy proti nim boli nasadené. A kde niet žalobcu, niet ani sudcu.

    Zároveň chcem povedať, že táto novela nevychádza z nejakej apriornej podozrievavosti voči bezpečnostným orgánom, ktoré toto prevádzkujú. Podporujem silné, funkčné a efektívne bezpečnostné orgány štátu. Nebudem vyvolávať dojem, že polícia, spravodajské služby alebo iné štátne orgány neoprávnene a hromadne nasadzujú odposluchy proti bezúhonným občanom. Toto nie je reštriktívny zákon proti bezpečnostným službám alebo bezpečnostným orgánom tohto štátu. Naopak, mal by pomôcť aj im.

    Jedným z cieľov novely zákona je aj to, aby efektívna kontrola a väčšie práva občanov vrátili dôveru bezpečnostným orgánom. Je úplne jedno, či občania, médiá alebo aj politici majú oprávnený pocit, že sa u nás odpočúvanie zneužíva, alebo je takýto pocit prehnaný. Aby mohli bezpečnostné orgány v demokratickom štáte dobre plniť svoje úlohy, musia mať dôveru občanov. Jediný spôsob ako zabrániť zneužívaniu a zároveň jediný spôsob ako obnoviť dôveru v bezpečnostné zložky štátu v tejto veci, je zaviesť kontinuálnu a trvalú kontrolu. Namiesto toho, čo máme dnes, a síce, že prakticky žiadna kontrola neexistuje.

    Teraz k hlavným návrhom, teraz k hlavným bodom navrhovanej zmeny. Návrh ruší možnosť nasadiť informačno-technické prostriedky bez súhlasu sudcu. Dnes zákon umožňuje nasadiť tieto ITP bez súhlasu sudcu aj v prípadoch, keď môžem zacitovať, "ak vec neznesie odklad". Domnievame sa, že pri dnešných technických možnostiach komunikácie nemôže byť problém získať povolenie sudcu prakticky okamžite. Tento návrh nesmeruje k tomu, aby sa obmedzili možnosti bezpečnostných orgánov. Smeruje k tomu, aby sme zrušili výnimky, ktoré v dnešných časoch nemajú také technické opodstatnenia, ako mali napríklad v čase vzniku zákona.

    Návrh zavádza, a to už je ďalší bod, návrh zavádza povinnosť štátnych orgánov informovať občana o tom, že proti nemu boli odposluchy nasadené, a to do jedného roka od ukončenia nasadenia týchto prostriedkov. Toto je inštitút, ktorý už niekoľko rokov poznáme a funguje v Trestnom poriadku, ale iba pre prípady, že odposluchy boli nasadené voči občanovi v trestnom konaní. Náš návrh takúto povinnosť iba rozširuje pre vlastne všetky prípady nasadenia informačno-technických prostriedkov pre všetky orgány štátu, ktoré takúto právomoc majú. Zmyslom tohto inštitútu je, aby sa občania vôbec dozvedeli, že proti nej by boli, proti nim boli nasadené odposluchy, aby v prípade, že to považujú za neoprávnené a sú presvedčení o porušení ich práva, aby sa mohli domáhať satisfakcie súdnou cestou. Aj na Slovensku už existujú rozhodnutia Ústavného súdu, že nasadenie ITP voči občanovi malo, nebolo nevyhnutné, preto nebolo v súlade so zákonom. A teda boli porušené jeho ústavné práva. Ibaže takýchto prípadov je menšina, kedy sa majú občania vôbec možnosť dozvedieť o nasadení ITP podľa Trestného poriadku v trestnom konaní. Toto právo občanov sa netýka ani, ani všetkých policajných odposluchov a už vôbec sa netýka nasadzovania informačno-technických prostriedkov ďalšími štátnymi orgánmi. Takýto inštitút, teda povinnosť štátnych orgánov informovať občana dodatočne o nasadení ITP, takýto inštitút existuje s rôznymi lehotami v rôznych krajinách, aj s oveľa kratšími lehotami, ako navrhujeme my. Samozrejme, zavádzame možnosť, aby v odôvodnených prípadoch takýto občan, ktorý je podozrivý z páchania nejakých prečinov proti republike a prípadne už presahuje mieru, ktorá ide do trestnoprávnej, aby v takýchto odôvodnených prípadoch občan nebol informovaný o tom, že voči nemu takéto prostriedky nasadené neboli. Ale opätovne, muselo by to byť iba na základe žiadosti a riadneho zdôvodnenia orgánu, ktorý odposluchy nasadzoval, a znovu len so súhlasom sudcu.

    Návrhy, ktoré som teraz uviedol, posilňujú práva občanov. Ide o práva, ktoré majú občania v demokratických štátoch. Umožňujú občanom brániť sa pred súdom v prípadoch, ak sú presvedčení, že štátny orgán porušil ich ústavné práva. Zároveň ale, a to je možno ešte dôležitejšie, vytvárajú tlak na štátne orgány, aby k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov pristupovali mimoriadne obozretne. Jednoducho pri fungovaní takéhoto systému si dvakrát premyslia, či naozaj je nevyhnutné, aby týmto spôsobom získavali nejakú informáciu, pretože tak budú robiť s vedomím, že občania nebudú voči ich konaniu prakticky bezmocní.

    Teraz prejdem k návrhom, ktoré sa týkajú priebežnej stálej kontroly. Navrhujeme ponechať kontrolnú kompetenciu tak, ako je to dnes v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačných technických prostriedkov, teda Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady, ale chceme zvýšiť jeho právomoci. Pravdaže sme brali vážne aj riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovorím o pokušení zneužívať utajované skutočnosti. Máme tu však významný precedens, parlamentný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Jeho členovia sa dostávajú k veľmi citlivým osobným údajom a informáciám. Za roky jeho fungovania som však ani v zákulisí nepočul, ani som nečítal, že by došlo alebo dochádzalo k úniku informácií pri jeho kontrolnej práci. Náš návrh zároveň navrhuje obmedziť priamu kontrolnosť, činnosť výboru na pracovnú skupinu z poslancov výboru pre obranu a bezpečnosť - bola by to úzka pracovná skupina v zastúpení politikov opozície i koalície - a tak minimalizovať riziko úniku informácií. Jej členovia si napokon budú vedomí, že pri akomkoľvek úniku informácií budú v prvom podozrení vždy konkrétni ľudia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na záver mi dovoľte ešte tri poznámky, aby som predišiel niektorým otázkam.

    Po prvé, toto nie je nejaký chvíľkový opozičný nápad. Tento zákon sme dôkladne pripravovali v minulom volebnom období na základe vtedajšej a musím povedať koalično-opozičnej zhody, že potrebujeme silnejšie inštitúty kontroly nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Prinajmenšom vo vtedajšom výbore pre obranu a bezpečnosť panovala silná zhoda aj silná politická vôľa presadiť takýto zákon a iba pád vlády a predčasné voľby znemožnili jeho predloženie už vtedy.

    Po druhé, keď sme s kolegyňou pani Žitňanskou nedávno ohlásili, že zákon predložíme, zo strany vládnych predstaviteľov sa ozvalo, že takto sa vec riešiť nedá, vraj zvýšenú kontrolu prinesie nový zákon o spravodajských službách, vraj treba počkať. A toto považujeme ale za silné nedorozumenie. My tu v tomto návrhu riešime pravidlá komplexne pre všetky informačno-technické prostriedky. Túto oblasť rieši zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, a nie zákony o spravodajských službách. Ak teda chceme riešiť kontrolu a práva občanov komplexne systémovo, potom to môžeme urobiť iba práve novelou tohto zákona, pretože informačno-technické prostriedky sa nedotýkajú iba spravodajských služieb.

    No a po tretie chcem povedať, ako navrhovatelia sme pripravení diskutovať. Možno, že v druhom čítaní dospejeme k lepším čiastkovým riešeniam, ak také budú. Viaceré zmeny, ktoré navrhujeme, je možné modifikovať bez toho, aby sa dotkli iných. Za návrhom si stojíme tak, ako je preložený.

    Chcem vás však všetkých kolegov a kolegyne upozorniť, že kvôli jednému detailu netreba zavrhnúť celý návrh. A chcem tým povedať, že v prvom čítaní rozhodujeme iba o tom, že či si želáme zvýšiť kontrolu nad nasadzovaním ITP, alebo necháme veci tak, ako sú, teda prakticky bez kontroly. O čom teda budete hlasovať? O čom rozhodneme? Rozhodujeme o tom, či budú tí, ktorí navrhujú nasadenie odposluchov voči občanom, a tí, ktorí o tom rozhodujú, teda sudcovia, či budú naďalej písať a schvaľovať žiadosti s pocitom, že ich nikto nemá možnosť skontrolovať. Že ak formálne naplnia zákonom určenú procedúru, jedni niečo spíšu a druhí opečiatkujú, nikto zvonku tohto systému nemá právo skontrolovať, či tí prví žiadali nasadiť odposluchy primerane a tí druhí s nimi súhlasili so znalosťou konkrétneho prípadu. Vaším postojom k tejto novele zákona môžeme uistiť občanov, že všetci títo ľudia budú pracovať s vedomím, že ich rozhodnutia sú sledované, kontrolované a preskúmateľné súdom. Že kontrola prestane byť bezzubá a občan prestane byť bezmocný.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Milanovi Gécimu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení predkladatelia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 135.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júla 2012 č. 117 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SaS Ľubomír Galko.

    Pán poslanec, odovzdávam vám slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento poslanecký návrh zákona nepodporí. Nie preto, že by sme boli voči väčšej kontrole nasadzovania informačno-technických prostriedkov, inak laicky nazývaných odposluchy alebo odpočúvanie, no málo ľudí už vie, že sem patria aj zariadenia zaznamenávajúce napríklad aj obraz a zvuk, teda kamery, ale preto, lebo ho pokladáme za taký neodborný, že nevidíme možnosť pozmeňovacími návrhmi v druhom čítaní upraviť ho do prijateľnej podoby. Efektívnejšie, a to by som odporúčal predkladateľovi, je návrh zákona stiahnuť a počkať na nový z dielne ministerstva obrany, ktorý by mal byť predložený najprv a až po novom zákone o vojenskom spravodajstve, nakoľko tieto dva zákony spolu úzko súvisia. Sľub predložiť oba návrhy zákonov má vláda aj vo svojom programovom vyhlásení vlády.

    Svoje vystúpenie rozdelím do dvoch častí. V prvej vám vysvetlím, prečo je tento poslanecký návrh zákona neodborný a zlý. Druhú časť využijem na to, aby som priblížil nasadzovanie informačno-technických prostriedkov ako takých. V mediách sa v minulosti o tejto téme veľa popísalo. Sem-tam niečo zaznelo dokonca aj v tejto snemovni. Žiaľ, drvivá väčšina článkov v médiách, ale aj vystúpení politikov vykazuje výraznú nevedomosť autorov článkov či jednotlivých výrokov. Moje vystúpenie bude dlhšie, preto tí, ktorých táto problematika nezaujíma, si môžete dať pauzu až do hlasovania. Na druhej strane tí, čo v sále vydržíte, získate detailný obraz o tom, ako to "s tými slúchadlami" vlastne funguje. Popíšem aj trocha viac z operatívnej činnosti spravodajských dôstojníkov a vysvetlím vám, prečo moja takzvaná "odpočúvacia kauza" nie je vôbec moja kauza a vlastne to ani nie je kauza, ale je to niečo úplne, úplne iné. Ja som totižto nemal v tých časoch možnosť povedať k tomu viac. Politický záujem bol tiež iný a o fakty vtedy nešlo. Samozrejme, že možnosti mám zúžené stále, keďže nemôžem prezrádzať utajované skutočnosti a zákon si ctím. Aj keď niektorí politici a niektorí novinári si s jeho porušovaním v minulosti problémy zjavne nerobili. Ale k tomu sa ešte dostanem.

    Najprv teda o tom, čo je v tomto poslaneckom návrhu o ochrane pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých s ním súvisiacich zákonov a predpisov v poriadku. Je to úmysel zefektívniť kontrolu nad používaním informačno-technických prostriedkov a posilnenie ústavných práv občanov, keď použitie informačno-technických prostriedkov zo strany štátnych orgánov neoprávnene zasiahlo do ich ústavných práv. Ale to je, žiaľ, všetko. Lebo postupy, akými to chcú prekladatelia dosiahnuť, sú nesprávne. Poďme teda po poriadku.

    Prvý problém. V čl. 1 v bode 1 sa navrhuje vypustiť možnosť použiť informačno-technický prostriedok na plnenie úloh Policajného zboru bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Zachováva...

  • Výkrik z pléna.

  • No však, ale by som chcel rozprávať, keby ste teda... No ja tiež nevykrikujem, keď rozprávate. Ja by som bol veľmi rád, pán poslanec, keby ste ma neprerušovali. Ja vám to nikdy nerobím. Ďakujem.

    Zachovávať takéto výnimky, hoci len pre "výnimočné prípady" nepovažuje navrhovateľ za odôvodnené, keďže súčasné personálne i technické predpoklady umožňujú získať súhlas sudcu v odôvodnených prípadoch okamžite a bezodkladne, a preto sa nedá argumentovať prípadnými problémami, ktoré by mohli nastať pre Policajný zbor pri výkone jeho povinností. Zle! V súčasnosti u nás môže bez súhlasu súdu nasadiť informačno-technický prostriedok výlučne len Policajný zbor. Ostatní - Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Colná správa a Železničná polícia túto možnosť nemajú. Mimochodom ani o tomto širokom počte štátnych orgánov, ktoré môžu, respektíve mohli v minulosti nasadzovať informačno-technické prostriedky mnoho ľudí ani netuší. Ale o tom poviem neskôr, v druhej časti vystúpenia. Takže Policajný zbor ako jediný má teda možnosť nasadiť informačno-technické prostriedky za tvrdých podmienok definovaných v zákone a len výlučne v trestnom konaní. Po prvé, musí existovať vážne podozrenie z trestného činu. Po druhé, do jednej hodiny musí byť toto nasadenie informačno-technických prostriedkov oznámené sudcovi. Po tretie, do šestich hodín musí byť sudcovi podaná žiadosť o dodatočné schválenie nasadenia informačno-technických prostriedkov. A po štvrté, ak do dvanástich hodín sudca nerozhodne alebo žiadosť zamietne, nasadenie informačno-technických prostriedkov musí byť ukončené, získané poznatky a informácie musia byť bezodkladne zničené a nesmú byť použité.

    Skúsenosti ukazujú, že Policajný zbor takéto odpočúvania nasadzuje zriedkavo a naozaj uvážlivo a len v extrémnych prípadoch. A sudca tieto nasadenia informačno-technických prostriedkov v drvivej väčšine dodatočne schváli. A to určite potvrdia všetci ministri vnútra. Aj bývalý a aj ten terajší. Vypustením tohto paragrafu by sme policajtom nielen sťažili ich prácu, ale v extrémnom prípade by sme mohli byť spoluzodpovední za to, že policajti by neboli schopní zabrániť atentátu alebo vražde v prípade, kde môže ísť naozaj doslova o minúty alebo o sekundy a na získanie súhlasu sudcu pred nasadením informačno-technického prostriedku jednoducho nie je čas. Podozrenie je mimoriadne vážne a telefonický hovor má prebehnúť o malú chvíľu. Takže, prosím pekne, nebuďme pápežskejší ako pápež a nenavrhujme riešenia, ktoré na pohľad môžu vyzerať navonok pre niekoho ľúbivo, ale v skutočnosti môžu zabrániť záchrane ľudských životov.

    Tieto tvrdenia vám podopriem aj príkladom zo zahraničia, aby ste boli v lepšom obraze. Napríklad v Maďarsku môžu nasadiť informačno-technické prostriedky okrem policajtov pri takzvanom ohrození národno-bezpečnostných záujmov na určitú dobu bez povolenia sudcu alebo ministerstva spravodlivosti, podľa toho, o aké nasadenie informačno-technických prostriedkov ide, dokonca samotní riaditelia Národných bezpečnostných služieb. To sú ekvivalenty našich riaditeľov Slovenskej informačnej služby, Vojenského obranného spravodajstva a Vojenskej spravodajskej služby. Zároveň s nasadením musia dať žiadosť sudcovi alebo ministrovi spravodlivosti. Toto sú oveľa silnejšie právomoci ako u nás, keďže, ako som spomenul, u nás tak môže spraviť len Policajný zbor. Takže podčiarknuté a zhrnuté, to, čo je v platnosti u nás, je dostatočne prísne, overené a práva občanov pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov bez povolenia sudcu dodatočným získavaním tohto súhlasu sú zaistené štandardne a nie je dôvod, nie je žiaduce, čokoľvek v tejto časti zákona meniť.

    Druhý problém. V čl. 1 v bode 2 novely sa zavádza povinnosť všetkých príslušných orgánov štátu dodatočne informovať občana o nasadení informačno-technických prostriedkov, ako aj možnosť štátneho orgánu požiadať o výnimku z tejto povinnosti. O nej však musí rozhodnúť súd. Zle. Opäť je to nielen nadpráca, ale je to aj riziko odkrývania a následne aj sťaženia spravodajskej činnosti. Spravodajské nasadzovanie informačno-technických prostriedkov je úplne iné ako nasadzovanie informačno-technických prostriedkov Policajným zborom v trestnom konaní, kde je primárnym cieľom vyšetrovania vyšetrovanie konkrétneho trestného činu. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle platnej legislatívy Vojenské spravodajstvo zhromažďuje, triedi a zisťuje informácie aj s pomocou nasadenia informačno-technických prostriedkov so súhlasom sudcu za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia skutočností uvedených ako dôvody v žiadosti o nasadenie informačno-technického prostriedku. To znamená, nasadenie informačno-technického prostriedku je vždy ukončené, pokiaľ sa "príde do cieľa" danej akcie. A síce informácie, pre ktoré boli informačno-technické prostriedky nasadené, sa buď potvrdia, alebo sa vyvrátia. Ale to, že nasadenie informačno-technických prostriedkov neskončí trestným konaním a informácie sa spravodajcom vyvrátia alebo sa potvrdia a posunú sa Policajnému zboru, to je v zásade rovnocenné. To neznamená, že je potrebné to dodatočne oznámiť osobe, na ktorú bol informačno-technický prostriedok nasadený. Môže to mať totižto výrazne negatívny vplyv na mnohé okolností v budúcnosti.

    Predstavte si, že by boli nasadené informačno-technické prostriedky na islamských fundamentalistov, ktorí sa ocitnú v Slovenskej republike, alebo na nejakých našich občanov s nimi spolupracujúcich, napríklad na základe medzinárodnej spolupráce, trebárs na základe požiadavky spolupracujúcej spravodajskej služby inej krajiny. Cieľ by bol rozkryť medzinárodnú teroristickú sieť. Nič by sa však zhodou okolností pri tom nasadení informačno-technických prostriedkov nezistilo a podľa tejto novely by naše úrady boli povinné tejto osobe alebo osobám nasadenie informačno-technických prostriedkov oznámiť. No tým by sme však upovedomili teroristov, že sú na muške a majú si dávať pri svojej konšpirácii väčší pozor.

    A toto sa týka analogicky aj organizovaného zločinu u nás. Veď cez oznámenie alebo cez oznamovania nasadzovania informačno-technických prostriedkov na príslušníkov podsvetia sa dá celkom dobre zistiť, ako hlboko siahajú poznatky polície o ich nelegálnej činnosti a aké protiopatrenia majú kriminálne živly podniknúť. Viete si to predstaviť?! Že by sme toto robili? Áno, v návrhu je výnimka, že o vyňatie z tejto oznamovacej povinnosti je možné požiadať súd. Ale ja si dovolím tvrdiť, že by sa o ňu žiadalo prakticky pri každom spravodajskom nasadzovaní informačno-technických prostriedkov. A môj predpoklad je, že aj každá takáto žiadosť by bola schválená. Pretože žiaden sudca nechce a nebude mať záujem podstatne sťažovať spravodajcom ich prácu. Množstvo žiadostí o výnimky by viedlo len k nežiadúcej administratíve, byrokracii a zaťažovaniu už dnes preťažených súdov.

    Alebo ešte argument z inej strany. Ak sa v súvislosti s kauzou odposluchov Vojenského obranného spravodajstva spochybňuje práca sudcov pri vydávaní povolení na nasádzanie informačno-technických prostriedkov, tak nie je potom namieste otázka, či budú sudcovia kompetentní posudzovať takéto výnimky. Podčiarknuté, zhrnuté, to, čo je v platnosti v tejto časti dnes, je primerané dôvodom, pre ktoré sú informačno-technické prostriedky nasadzované, a je to žiaduce v záujme bezpečnosti Slovenska a jeho občanov. Práva občanov pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov s povolením sudcu a následné oznamovanie skupine tých, voči ktorým boli informačno-technické prostriedky nasadené, sú dnes zaistené štandardne a nie je dôvod čokoľvek v tejto časti zákona meniť.

    Tretí problém. V čl. 1 v bode 3, časť a), b), c), d) sa navrhuje rozšírenie právomoci členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pri kontrolovaní nasadzovania informačno-technických prostriedkov nasledovne:

    Členovia výboru majú pri výkone kontroly právo a) v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu vstupovať do chránených priestorov orgánu štátu; po b) požadovať od orgánu štátu zoznam všetkých prípadov použitia informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, v ktorom orgán štátu uvedie typ informačno-technického prostriedku a identifikuje osobu, eventuálne osoby, na ktoré bol informačno-technický prostriedok nasadený; po c) požadovať od orgánu štátu spisy a iné písomnosti týkajúce sa použitia informačno-technických prostriedkov vrátane písomností súvisiacich so zničením záznamu; a po d) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie kontroly. Body b), c) a d) úplne zlé.

    Takže si priblížime, o čo tu v skutočnosti ide. Ide tu o nevídaný vstup poslancov zákonodarného zboru do buď ukončenej, alebo dokonca, dámy a páni, do prebiehajúcej spravodajskej práce, do takzvaných živých prípadov. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú absolvované bezpečnostné previerky. Dokonca niektorí ministri silových rezortov ich v minulosti ani fyzicky neabsolvovali. Všetci poslanci, respektíve drvivá väčšina používa tzv. inštitút osobitného postavenia, ktorý im prislúcha zo zákona. To znamená, hľadí sa na nich, akoby previerku mali, aj keď ju v skutočnosti fyzicky neabsolvovali. A povedzme si otvorene, ak by ju absolvovali, niektorí by ju možno ani nedostali. Sám som túto previerku na najvyšší stupeň Prísne tajné absolvoval. Trvá to niekoľko mesiacov a prevetrajú vás poriadne. Prevetrajú vaše príjmy, styky, vzťahy, zamestnania, priateľstvá, pohyby na účtoch, mzdy v zamestnaniach. Okrem iného prevetrajú aj to, že či vám permanentne sedí prírastok k majetku s vašimi oficiálnymi príjmami, prevetrajú vašu rodinu, vašich známych a tak ďalej. Slovom, nie je to nič príjemné.

    Mali sme tu poslancov, ktorí zatvárali svojich cigánskych sokov v láske do kufra auta, odviezli ich domov do garáže a tam ich zmlátili. Ale mali sme tu aj takých poslancov, čo ani po pol roku v opozícii nevedeli, že oni nie sú vo vláde a nerozoznali rozdiel medzi koalíciou a opozíciou, medzi vládou a parlamentom. Mali sme tu, či máme tu aj takých poslancov, ktorí sú zapletení v kauze Gorila. Aj preto nemôžeme vylúčiť, že v kauzách politickej korupcie "lietajú" aj poslanci alebo im blízki ľudia. No, aby sme nezabudli, mali sme tu v Národnej rade aj poslancov podozrivých z účasti na únose Michala Kováča mladšieho a vražde Roberta Remiáša. Takýchto poslancov chcete, vážení navrhovatelia, pustiť do spravodajských operácií a do živých spisov?! To nemôžete myslieť vážne.

    Teraz sa pozrime v súvislosti s týmto návrhom zákona na "kauzu odposluchov" na Vojenskom obrannom spravodajstve. Celý tento príbeh, tento komplot začal tým, že sa v médiách zjavilo niekoľko utajovaných skutočností pochádzajúcich pravdepodobne z kópií materiálov zo spisov Vojenského obranného spravodajstva, ktoré obsahovali informácie aj z nasadenia informačno-technických prostriedkov. Nebudem tu bližšie rozoberať expresný sled udalostí. "Politickú popravu" mojej osoby za vzornej spolupráce mnohých zúčastnených, ba aj tých, čo by sa za normálnych okolností takejto "akcie" vôbec zúčastňovať nemali. Pozornosť chcem upriamiť na niečo iné. Po tom, ako rezort dočasne zverili Ivete Radičovej ako zastupujúcej ministerke obrany, uskutočnilo sa niekoľko tzv. "kontrol" Výboru pre obranu a bezpečnosť na Vojenskom obrannom spravodajstve. Takzvaných preto, lebo som presvedčený, že poslancom tohto výboru bolo ukázané niečo, čo nemali nikdy vidieť: zoznamy osôb, na ktoré boli nasadené informačno-technické prostriedky, ďalej systémy, softvéry, postupy na Vojenskom obrannom spravodajstve, čiže činností, ktoré s nasadením informačno-technických prostriedkov nič nemali spoločné. Dokonca aj celé spisy. Odborne povedané, záznamy operatívnych informácií a živých prípadov. Niektorí poslanci si dokonca robili zo spisov výpisky, poznámky. Dámy a páni, dobre počujete. A viete, aký bol výsledok týchto "kontrol"?

    Výsledky týchto kontrol, ak sa nemýlim, boli dve. Nenechali na seba dlho čakať. A následky boli nedozerné. V médiách sa začali zjavovať utajované skutočnosti ako na bežiacom páse. Články s podrobnosťami o jednotlivých prípadoch. O údajne odpočúvanej sekretárke, kamionistovi, podnikateľovi. Zjavovali sa dokonca údajné názvy jednotlivých operácií, Snežienka, Talia a tak ďalej, ale predovšetkým mnoho, mnoho ďalších informácií, ktoré nikdy nemali opustiť múry Vojenského obranného spravodajstva. Niektoré možno pravdivé, niektoré polopravdivé a prikrášlené a niektoré doslova vymyslené príbehy. K tomu sa ešte dostanem.

    Dámy a páni, po týchto poslaneckých tzv. kontrolách počas pár dní uniklo do médií viac utajovaných skutočností, ako možno predtým za desať rokov. A ja som presvedčený, že tieto informácie unikli práve cez poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A doslova ma mrazí, keď si pomyslím na riziko, že mnohé z tých informácií unikli ešte aj k úplne iným osobám. Nielen k novinárom. Viem, že niektorí z vtedajších poslancov výboru sa na druhej kontrole na Vojenskom obrannom spravodajstve radšej už ani nezúčastnili. A neboli to len poslanci zo strany Sloboda a Solidarita. Boli to poslanci aj z iných strán, pretože cítili, že to, čo robia, nie je košer, že to je protizákonné.

    A preto sa ešte raz pýtam: Do tohto všetkého, do týchto citlivých informácií chcete pustiť poslancov, ktorí sa do Národnej rady Slovenskej republiky dostávajú bez bezpečnostných previerok, len na základe toho, že ich sem občania zvolia, a, žiaľ, neraz aj na základe falošných sľubov a vyslovených lží? Do takéhoto niečoho sa my v poslaneckom klube SaS, určite teda nepôjdeme ani nemôžeme ísť.

    No a znenie odseku č. 6 a 7 čl. 3, kde sa používa pojem, citujem, "ak výbor nedospeje k jednotnému záveru o zákonnosti alebo účelnosti". To už je len takou nepodstatnou pomyselnou čerešničkou na torte a predstavuje zavŕšenie neodbornosti predkladaného zákona, pretože slovenský právny poriadok pojem "jednotný záver" nepozná. Aspoň ja som taký nikde nenašiel. Strana Sloboda a Solidarita jednoznačne podporuje zvýšenie kontroly nasadzovania informačno. technických prostriedkov. Avšak nie takýmto neodborným zásahom, ktorý by mal za následok výrazné sťaženie činnosti polície a orgánov pracujúcich spravodajskými prostriedkami a ktorý by nevídaným spôsobom odkryl ich spravodajskú činnosť.

    Jedným z riešení je vytvorenie samostatného kontrolného orgánu, ktorý by tvoril úzky okruh ľudí nezávislých na vláde aj na parlamente, s presne definovaným vzdelaním, kvalifikáciou, previerkami. Napríklad jeden človek by mohol byť z radov prokurátorov, druhý z radov sudcov, tretí z radov samotných spravodajcov a podobne. Zároveň je vhodným krokom zriadenie inštitútu ochrany pre oznamovateľov nezákonného konania spravodajských služieb z ich vlastného prostredia. Pomôžem si s príkladom z Veľkej Británie. Tam majú tzv. tribunál. Je to nezávislý kontrolný úrad, ktorý tvorí sedem ľudí. Menuje ich kráľovná. Musia mať právnické vzdelanie, príslušné previerky plus prezident a viceprezident tohto tribunálu musia mať nejakú vysokú súdnu funkciu.

    Podčiarknuté, zhrnuté, predkladaný návrh zákona je zlý, neodborný a klub SaS ho nepodporí. Vyzývam týmto predkladateľa, aby návrh zákona stiahol.

    V druhej časti môjho vystúpenia vám vysvetlím, ako to teda s tými informačno-technickými prostriedkami, ľudovo povedané, odposluchmi či odpočúvaním v skutočnosti je a ako to funguje. Dámy a páni, v médiách aj na internete v diskusiách sa objavilo množstvo fikcií. Niektoré perly zazneli a zaznievajú sem-tam aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Niektorí ľudia si ma na základe "zaručených informácií" predstavovali ako ministra obrany, ktorý behá po ministerstve a jeho tajných komnatách s veľkými slúchadlami na ušiach, ktorý po tom, ako mu sekretárka donesie zlú kávu, nasadí slúchadlá, stlačí tlačidlo a odpočúva.

    Alebo ešte bizarnejšia skúsenosť. Prišiel za mnou priateľ a pýtal sa ma, ako to vlastne je, že on počul, že ma predbiehal na diaľnici nejaký kamionista, ktorý telefonoval so svojou manželkou, a ja som mal takú paranoju, že som dvihol telefón a na diaľku som dal milého kamionistu rovno z ministerskej limuzíny odpočúvať. Absurdné? Ale ten priateľ sa ma to pýtal celkom vážne. Lebo tej problematike vôbec nerozumie. Akurát sem-tam číta médiá.

    Myslím si, že to bolo na tejto alebo predchádzajúcej schôdzi tu zazneli dve otázky smerom na mňa od poslancov SMER-u, že mám zodpovedať, že aký drôt, čo za drôt som to mal vyvedený do kancelárie. Alebo že po mne zostala nejaká telefónna linka navyše v kancelárii. No, toto svedčí len o nekompetentnosti a nevzdelanosti autorov týchto výrokov. Možno, že to nejakých pár ľudí, ktorí tomu nerozumejú ovplyvní, ale neslúži to ku cti k ľuďom, ktorí takéto niečo povedia, lebo vlastne dokážu, že tej problematike vôbec nerozumie.

    Mimochodom, keď sa vrátim k tomu kamionistovi, ktorého tu na mňa už niektorí poslaneckí kolegovia vo faktických poznámkach vytiahli a pri ktorom vám garantujem, že ak na neho ten informačno-technický prostriedok bol nasadený, lebo či bol, to vám ešte stále nemôžem povedať, aby som neporušil zákon, tak ja som osobne v čase tej operácie o tom vôbec nevedel. Nemal som o tom žiadnu vedomosť a dozvedel som sa to práve z médií. To, ako to do tých médií uniklo, to som povedal pred chvíľou. Tieto informácie však v médiách nikdy nemali odznieť. Základný údaj, ktorý treba pochopiť, hovorí o tom, že máme dva druhy nasadzovania informačno-technických prostriedkov. A síce nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní, podľa osobitného zákona. To je postup podľa Trestného poriadku, zákon č. 301/2005 Z. z. a ten realizuje len Policajný zbor a Zbor väzenskej a justičnej stráže. Ostatné orgány nemajú na nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v zmysle tohto zákona oprávnenie. No a potom je tu postup pre operatívne súčasti Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stáže a Colnej správy. To je zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, tzv. zákon o ochrane pred odpočúvaním.

    Ja už som v úvode povedal, že až týchto šesť orgánov môže, respektíve mohlo nasadzovanie informačno-technických prostriedkov realizovať, lebo vieme, že Železničná polícia v roku 2010 bola začlenená do Policajného zboru. To znamená pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov treba rozlišovať dve právne úpravy a dva účely. Už tu niekde minulý rok začali neodborné vyjadrenia napríklad niektorých politikov, ktorí stále hovorili a dodnes hovoria napríklad v prípade nasadenia informačno-technických prostriedkov na Vojenskom obrannom spravodajstve...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, keby ste sa utíšili v rokovacej sále.

  • ...nasadenia informačno-technických prostriedkov na Vojenskom obrannom spravodajstve alebo Slovenskej informačnej služby ako o použití informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní.

    Vojenské obranné spravodajstvo a Slovenská informačná služba však nasadzujú a realizujú informačno-technické prostriedky podľa úplne iných pravidiel. Na nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní totiž nemajú oprávnenie. Čiže prakticky všetky informácie, ktoré odzneli v médiách o tom, aké predpisy a výpisy a poznámky z odposluchov sa môžu, alebo nemôžu vyhotovovať, kedy a ako sa musí zničiť, napríklad ak sa nepotvrdí trestný čin, sa doteraz viazali výlučne k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní a nie pri spravodajskom nasadzovaní informačno-technických prostriedkov.

  • Vystupujúci poslanec sa obracia na predsedajúcu.

  • Ja to potom dokončím, je 11. 00 hodín. Máme 11.00 hodín.

  • Prosím, pán poslanec? Je 11.00 hodín. Áno, vy to máte zrejme na dlhšie. Takže ak dovolíte, preruším vašu rozpravu. Budeme pokračovať po 11.00 hodine a pristúpime k hlasovaniu k prerokovaným bodom programu.

  • Zaznieva gong.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Ešte pred tým, ako začneme hlasovať, chcem požiadať členov poslaneckého grémia, aby tak ako sme včera avizovali, sme sa po hlasovaní stretli. Zároveň chcem ctené kolegyne a kolegov požiadať, aby pokračovali v rokovaní a v rozprave, pokiaľ bude rokovať poslanecké grémium. Takže hneď po hlasovaní by som poprosil členov grémia, aby sa stretli na obvyklom mieste.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu.

    Poprosím pani poslankyňu Nachtmannovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 568 o celoživotnom vzdelávaní, je to tlač 122.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač122.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pani spravodajkyňa.

    Kolegyne, kolegovia, ideme hlasovať. Poprosím vás o pozornosť.

    Nech sa páči.

  • ...z toho pán poslanec Martin Fronc podal pozmeňujúci návrh. V záverečnom vystúpení pán minister zdôvodnil negatívny postoj k tomuto návrhu. Keďže spoločná správa neobsahuje žiadne návrhy, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Fronca.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, skontrolujte si vašu registráciu. Technici, poprosím zrušiť toto hlasovanie.

    Takže budeme ešte raz opakovane hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Fronc v rozprave. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 bolo za, 76 proti, 6 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže v druhom čítaní neboli schválené nijaké návrhy, sme v tretom čítaní. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či má niekto záujem? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 87 bolo za, 9 proti, 41 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 568 o celoživotnom vzdelávaní.

    Pán poslanec Puci bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Magdy Košútovej a Mariána Záhumenského na vydanie zákona č. 491 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Je to tlač 198.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána ZÁHUMENSKÉHO a Magdy KOŠÚTOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 198.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 97 bolo za, 45 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili a postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme pridelenie návrhu výborom a lehoty na prerokovanie.

    Poprosím pána poslanca Abrhana, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa autorský zákon, je to tlač 132.

    (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 132.)

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nikto nepredniesol žiadny procedurálny návrh. Prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

  • Tento návrh zákona bol pridelený výboru - ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že plénum Národnej rady sa uznieslo na tom, aby predmetné výbory prerokovali tento návrh zákona do tridsať dní a gestorský výbor, ktorým je určený výbor pre kultúru a médiá, do tridsať dva dní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 bolo za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kamenický uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.

    Je to tlač 110.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 bolo za, 2 sa zdržali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Hambálek bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona č. 8 o cestnej premávke. Je to tlač 133.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja HRNČIARA, Lászlóa SOLYMOSA a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 133.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nebol prednesený žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, pán predsa, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 95 za, 10 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Poprosím, kľud, páni poslanci.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do tridsať dní a gestorskému výboru do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 129 za, 10 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Grečkovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Jaroslava Bašku a Borisa Suska na na vydanie zákona č. 725 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Je to tlač 134.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava BAŠKU a Borisa SUSKA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 134.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiaden procedurálny návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre obranu a bezpečnosť. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Národnej rady výbor pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Pridelili sme návrh do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, vyhlasujem krátku prestávku do 11,20 hod., budeme pokračovať v prerušenej rozprave a poprosím členov grémia, aby sme sa zišli teraz ihneď.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím pána navrhovateľa Martina Fedora, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, spravodajcu Milana Géciho, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    A budeme ďalej pokračovať v prerušenom vystúpení v rozprave písomne prihláseného pána poslanca Galka.

    Nech sa páči, pán poslanec, odovzdávam vám slovo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste počúvali pozorne pána poslanca Galka, lebo naozaj tá vaša rozprava v laviciach je dosť hlučná a pán poslanec sa nemôže potom sústrediť. Takže poprosím vás, naozaj, páni poslanci, prerokujte si to mimo rokovaciu sálu. Poprosím, kľud.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko, môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne. Ja hneď na úvod chcem oznámiť, že budem rozprávať ešte viacej ako polhodinu, takže hovorím to z toho dôvodu, aby naozaj tých, ktorých to nezaujíma, aby som zbytočne ich nezdržiaval. A vôbec mi to nebude vadiť, keď odídu niekde na kávu alebo na obed. A to vystúpenie som si pripravil naozaj kvôli tomu, aby tí poslanci, ktorí za mnou v individuálnych rozhovoroch chodili a dávali mi konkrétne otázky, aby sa dozvedeli, ako to celé funguje. Čiže vôbec mi to nevadí, keď vás to nezaujíma, keď odídete, vadí mi, keď ma vyrušujete. A chcem vás požiadať, aby ste to nerobili. Ďakujem pekne.

    Budem pokračovať, Vysvetlím najprv, už sme si povedali, že ten základný údaj je to, že máme dva druhy nasadzovania informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní a pri spravodajskom nasadzovaní informačno-technických prostriedkov. Najprv vysvetlím, ako to funguje pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. Ako som už uviedol, oprávnenie na takéto nasadenie odposluchu alebo informačno-technických prostriedkov má len Policajný zbor a Zbor justičnej a väzenskej stráže pri vyšetrovaní trestnej činnosti.

    Pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky, tam sa jedná o § 115 Trestného poriadku, ale aj pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, Trestný poriadok definuje, v akom trestnom konaní je možné informačno-technický prostriedok nasadiť. Príklad: podozrenia z trestného činu korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom sa na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Ak sa napr. ale pri nasadení informačno-technických prostriedkov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Príkaz na takéto nasadenie informačno-technického prostriedku vydáva buď predseda senátu pred začatím trestného stíhania, alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať aj prokurátor, ak nasadenie informačno-technického prostriedku nie je spojené so vstupom do obydlia. Ten však musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca tento súhlas platnosť. A takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

    Príkaz na nasadenie informačno-technických prostriedkov môže trvať najviac šesť rokov, šesť mesiacov, pardon. Tento čas môže v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Nasadenie, už fyzické, informačno-technických prostriedkov robí príslušný útvar Policajného zboru.

    V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je explicitne uvedený v zákone, môže vydať príkaz na nasadenie informačno-technických prostriedkov predseda senátu pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora iba so súhlasom užívateľa, odpočúvaného. Toto sa deje napr. pri únosoch, keď ten užívateľ telefónnej linky súhlasí s tým, aby tá jeho linka bola odpočúvaná, pretože je to v jeho záujme. Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné.

    Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Stále sme rozprávali o nasadzovaní informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. To je presne tá situácia, ktorú si temer všetci novinári, všetky médiá a aj, žiaľ, aj politici mýlili pre tej "kauze odposluchu", keď sa jednalo o úplne iné nasadzovanie informačno-technických prostriedkov, o spravodajské nasadzovanie, kde platia úplne iné pravidlá.

    Takže teraz k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov operatívnymi zložkami Policajného zboru, Zboru väzenskej justičnej stráže, Colnej správy, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície, teda v tzv. spravodajskom nasadzovaní informačno-technických prostriedkov. Špeciálne to priblížim na Vojenskom obrannom spravodajstve. U ostatných je postup obdobný, každý z vyššie uvedených orgánov má vlastný podobný zákon. Na úvod je dôležité uviesť to, že Vojenské obranné spravodajstvo nedisponuje vlastným zariadením na vykonávanie odporúčania a zaznamenávania v rámci telekomunikačných činností. Všetky tieto realizuje výlučne prostredníctvom Policajného zboru, rovnako ako všetky ostatné vyššie uvedené orgány s výnimkou Slovenskej informačnej služby, ktorá vlastným odpočúvacím zariadením disponuje. Už táto skutočnosť vylučuje nelegálne odpočúvanie na Vojenskom obrannom pravodajstve.

    Postup je teda, a to, prosím pekne, minimálne posledných desať rokov, povedané ľudskou rečou, nasledovný:

    Pri plnení zákonom stanovených úloh a na základe vyhodnotenia aktuálnej spravodajskej situácie v odôvodnených prípadoch oprávnený spravodajský dôstojník pri svojej operatívnej činnosti dospeje k záveru, že je potrebné nasadenie informačno- technických prostriedkov na takzvanú osobu spravodajského záujmu. Zlyhali podľa jeho názoru už všetky iné postupy a použité operatívne prostriedky. Napríklad legalizačné dokumenty, to sú krycie listiny, rôzne ďalšie dokumenty, preukazy a podobne. Alebo zlyhalo aj nasadenie takzvaných legalizantov, to sú spravodajskí agenti, ktorí pôsobia na určitých pozíciach v rámci civilných pozícií, bez toho, aby niekto vedel, že sú to spravodajci. Alebo ich nie je možné použiť, a preto je nevyhnutné nasadiť informačno-technický prostriedok. S touto požiadavkou príde tento spravodajca, ten spravodajský dôstojník za svojím šéfom, ten príde za ďalším šéfom a tak ďalej. Nebudem, lebo nemôžem tu prezrádzať presne podrobností a počet tých úrovní a presné pozície. Ono to ani je podstatné a nie je to ani podstatné a nie je to ani žiaduce. Udeje sa to niekoľkokrát, je k tomu zorganizovaná niekoľkokrát takzvaná operatívna porada, až padne rozhodnutie predložiť, finálne rozhodnutie predložiť riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva k podpisu žiadosť o nasadenie informačno-technického prostriedku. A Vojenské obranné spravodajstvo v tejto žiadosti žiada o vydanie príkazu pre Policajný zbor na odpočúvanie a zaznamenávanie v rámci telekomunikačných činností.

    Táto žiadosť obsahuje druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť, miesto jeho použitia, navrhovaný čas trvania jeho použitia, údaje o osobe, voči ktorej sa má tento prostriedok použiť, všetky informácie, a to si dovolím zdôrazniť, o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti a dôvody na použitie informačno-technických prostriedkov. Táto žiadosť je následne po jeho podpísaní postúpená sudcovi. Jedine sudca má právo rozhodnúť o tom, či nasadenie informačno-technických prostriedkov povolí, alebo nepovolí. Má právo vyžiadať si akékoľvek doplňujúce informácie, akékoľvek doplňujúce dokumenty, materiály, má právo vyžiadať si hoci aj celý spis. Má právo ktorúkoľvek žiadosť zamietnuť. Sudca môže vydať súhlas tiež až na šesť mesiacov, avšak zvyčajne v prípade Vojenského obranného spravodajstva ho vydáva na maximálne na tri mesiace. A sudca má povinnosť v prípade, že súhlas na nasadenie informačno-technického prostriedku dá, neustále skúmať, či dôvody na tento súhlas neskončili počas celej doby, po ktorú je informačno-technický prostriedok nasadený. Čiže nie je vôbec pravda, že by sudcovia automaticky všetko schvaľovali. Sudcovia nie sú gumení panáci, ktorí by podpisovali niečo, čo si dobre neoveria.

    V roku 2011 bolo na krajské súdy a Špecializovaný trestný súd podaných spolu 2 802 žiadostí o nasadenie informačno-technických prostriedkov v zmysle zákona č. 166/2003. Dvetisíc sedemsto trinástim žiadostiam súdy vyhoveli a osemdesiat deväť ich zamietli. Pre príklad, v roku 2011 odmietli Policajnému zboru štyridsať jeden žiadostí z celkového počtu tisíc osemsto osemnásť. V prípade Colnej správy bolo z dvesto osemnástich žiadostí trinásť odmietnutých. V prípade Vojenského spravodajstva bolo zo sto štyridsať osem žiadostí desať odmietnutých. Zboru väzenskej a justičnej stráže bolo odmietnutých dvadsať štyri žiadostí z osemdesiat štyri podaných. A Slovenskej informačnej službe bola sudcom odmietnutá jedna žiadosť z päťsto tridsať jedna podaných.

    Vráťme sa ale k Vojenskému obrannému spravodajstvu a k postupu, ktorý popisujem. Čo sa udeje potom, ako dá sudca súhlas. Keď dá sudca súhlas na nasadenie informačno-technického prostriedku, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva podpíše ešte jednu žiadosť. A to je takzvaná žiadosť o stotožnenie telefónneho čísla. Je to preto, aby sa overilo, že v reálnom čase nasadzovania toho informačno-technického prostriedku predmetné číslo naozaj používa osoba, na ktorú povolenie a nasadenie informačno-technického prostriedku bolo vydané sudcom. To znamená, aby sa nestalo to, že za ten čas, krátky čas, by bola účastnícka telefónna stanica napríklad prevedená na niekoho iného a vlastne na základe súhlasu sudcu by bol odpočúvaný nejaký iný človek. Obe tieto žiadosti sú naraz predložené na Policajný zbor a tento až po stotožnení účastníckej stanice realizuje samotný odposluch účastníckej stanice.

    Kolegovia, kolegyne, z toho, čo som doteraz uviedol, vidíte, akými bludmi doslova bludmi ohľadne nejakého okamžitého odpočúvania na príkaz niekoho, a to je jedno, či ministra alebo riaditeľa VOS, alebo čo ja viem koho, dokáže buď úmyselne, alebo z nevedomosti niekto kŕmiť slovenskú verejnosť.

    Poďme ďalej. Pri priebehu nasadenia informačno-technických prostriedkov sa na Policajnom zbore nahrávajú všetky hovory, všetky telefónne hovory a potom cez "sieť" tečú tieto údaje z Policajného zboru na Vojenské obranné spravodajstvo. V minulosti to bolo realizované prostredníctvom ukladania na prenosné CD-nosiče, ktoré fyzicky prenášal dôstojník Vojenského obranného spravodajstva. Dnes je to už sofistikovanejšie. Na Vojenskom obrannom spravodajstve sa údaje ukladajú do elektronického archívu na určité obdobie a potom sa údaj likviduje. Oprávnení príslušníci Vojenského obranného spravodajstva nevyhotovujú doslovný prepis zvukového záznamu, ktorý je použiteľný ako dôkaz v trestnom konaní. V zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 160/2003 Z. z. ale o jeho obsahu spracujú takzvaný operatívny záznam, ktorého súčasťou môžu byť aj výpisky z relevantných častí zaznamenanej telekomunikačnej činnosti. Čiže je rozdiel medzi doslovným prepisom telefonického hovoru, ktorý môžu robiť len policajti a Zbor väzenskej a justičnej stráže v trestnom konaní, a rozdiel medzi tým, čo sa zjavovalo v médiách, to jest takzvané výpisky a poznámky, ktoré z určitej časti môžu sa kryť s časťou telefonických hovorov v prípade, že ten telefonický hovor je krátky.

    Uvedené operatívne záznamy sú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 198 a 94 o Vojenskom spravodajstve súčasťou evidencií, ktoré je Vojenské obranné spravodajstvo oprávnené viesť. V týchto evidenciách Vojenské spravodajstvo zhromažďuje, uchováva a využíva informácie o skutočnostiach a osobách, ktoré majú priamu súvislosť s plnením zákonom stanovených úloh. Čiže tieto výpisky boli s najväčšou pravdepodobnosťou tie materiály, ktoré sa zjavovali na jeseň minulého roku vo viacerých médiách. A tieto výpisky nemusí Vojenské obranné spravodajstvo bezodkladne likvidovať, ako je to pri tých doslovných prepisoch, ktoré nie je možné využiť ako dôkazy pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkoch v trestnom stíhaní. Tieto výpisky môže Vojenské obranné spravodajstvo udržiavať a viesť v evidencii určitú dobu.

    Systém je bezpečný z hľadiska ochrany záznamov, umožňuje len priebežné mazanie výpiskov, poznámok, a to len na webovom serveri vo Vojenskom obrannom spravodajstve, nie na iných serveroch, kde sa kompletné záznamy uchovávajú. Čiže v žiadnom prípade neumožňuje akékoľvek vymazanie kompletných záznamov. To zasa bolo jedno z tvrdení jedného z poslancov Národnej rady a súčasného ministra, ktorý sa zúčastnil "tej kontroly" na Vojenskom obrannom spravodajstve a mal pocit, že objavil nejakú teplú vodu. Informačné technológie mu zrejme veľa nehovoria. A tak s týmto svojím objavom vtedy hneď bežal do médií, že na Vojenskom obrannom spravodajstve sa čosi pokúsili mazať, aj čosi mazali a že sa im to celé nepodarilo. Nenechal si to v tom čase pracovníkmi IT na Vojenskom obrannom spravodajstve ani len vysvetliť. A médiá písali a písali a ľudia čítali. Tak isto systém, ktorý tam je, neumožňuje nekontrolovaný výstup výpiskov, teda tých poznámok, a to z dôvodu takzvaného logovania každého prístupu a výstupu k systému jednotlivými oprávnenými spravodajskými dôstojníkmi. Žiadne medializované výpisky neunikli zo systému, ale boli vyhotovené ich fotokópie, čím zlyhal ľudský faktor, a nie systém.

    Ešte zopár poznámok uvediem, aby ste ešte lepšie pochopili danú problematiku a chybné výklady, ktoré odzneli v médiách s úst novinárov a, žiaľ, aj mnohých politikov, či dokonca niektorých bezpečnostných analytikov. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný zákon o ochrane pred odpočúvaním, môžu byť informačno-technické prostriedky použité len vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obrany štátu, na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných. To jest nielen na zabezpečovanie bezpečnosti štátu, ako to deklarovali mnohí politici aj média, ale napríklad aj na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti. Ja som to citoval presne, dámy a páni, sú tam štyri na sebe nezávislé dôvody, pre ktoré je možné požiadať sudcu o nasadenie informačno-technických prostriedkov. Dôstojníci Vojenského obranného spravodajstva ovládajú zákon, sudcovia ovládajú zákon, len tí, ktorí sa k nemu vtedy tak mohutne vyjadrovali, politici, novinári a bezpečnostní analytici ten zákon neovládajú.

    Takže nie je pravdou, že Slovenská informačná služba, Vojenské obranné spravodajstvo alebo Colná správa, ale aj tí ďalší, o ktorých som hovoril, nemôžu nasadzovať informačno-technické prostriedky na predchádzanie trestnej činnosti, práve naopak, zákon to explicitne uvádza. Môžu. Je totiž zásadný rozdiel medzi predchádzaním trestnej činnosti a medzi vyšetrovaním trestnej činnosti. Vraciam sa k tomu, čo som predtým povedal, vyšetrovať trestnú činnosť môže len Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, tento vyšetruje podľa úplne iného, respektíve ten nasadzuje ITP-éčka podľa iného zákona, a na predchádzanie trestnej činnosti môžu všetky tie ďalšie inštitúcie, o ktorých som rozprával, žiadať o súhlas sudcu, môžu ten súhlas dostať. Aj ho dostávajú, aj tú korupciu a tej korupcii, tej trestnej činnosti naozaj predchádzajú, poniektorí.

    Ďalej, Vojenské obranné spravodajstvo už niekoľko rokov nemôže zákonným spôsobom od príslušného operátora získať takzvané billingy. Billingy to sú informácie, komu dotknutá osoba telefonovala, čiže nie obsahovo, sú to výpisy vlastne, s kým tá osoba spravodajského záujmu hovorila. Niekedy by postačovalo aj toto. A nemôžu to získať preto, lebo Krajský súd v Trenčíne a jednotliví operátori majú na daný program rozdielny právny výklad. Aby ste tomu rozumeli. Krajský súd v Trenčíne tvrdí, že billingy sú povinní vydať operátori bez súhlasu súdu. Operátori zasa tvrdia, že na to bez súhlasu majiteľa telefónnej stanice nie je zákonný dôvod. Taký začarovaný kruh. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, tak toto sa napríklad netýka Slovenskej informačnej služby. Viete prečo? Lebo žiadosti od Slovenskej informačnej služby v uvedených veciach rozhodujú iné krajské súdy s odlišným právnym názorom ako Krajský súd v Trenčíne. Kocúrkovo? Áno, Kocúrkovo. A na uvedený problém Vojenského obranného spravodajstva už v minulosti, Vojenské obranné spravodajstvo už v minulosti viackrát poukázalo a žiadalo o zaujatie stanoviska aj Najvyšší súd. Zatiaľ sa neudialo nič, majú asi iné starosti tam. A táto situácia je už niekoľko rokov, to nie je ani rok, ani dva.

    To znamená v praxi čo? To znamená v praxi to, že Krajský súd Trenčín odmietne žiadosť o akýkoľvek billing, o výpis, čo je v podstate taká ľahšia forma obmedzenia tej osoby spravodajského záujmu, ale na ten istý prípad následne povolí nasadenie odpočúvania, nasadenie informačno-technických prostriedkov. A aj to negatívne ovplyvňuje počet nasadzovaných informačno-technických prostriedkov, ktoré realizuje Vojenské obranné spravodajstvo, pretože oni sú vlastne nútení týmto spôsobom žiadať o nasadenie odposluchov aj v takých prípadoch, kde by im vyslovene stačil ten výpis tých hovorov, kde by zistili, či ten človek dotyčný niekomu telefonoval alebo nie. Samozrejme, že nie vždy ten súhlas dostanú na to nasadenie ITP. A pritom na tie výpisy v prípade, že by ten právny názor bol rovnaký, aký právny názor zastával krajský súd, ktorý rozhoduje o SIS-ke, tak ten súhlas by im poskytnutý bol.

    To znamená, minulý rok zavádzala verejnosť aj zastupujúca ministerka obrany Iveta Radičová, keď kritizovala Vojenské obranné spravodajstvo za to, že používalo nasadzovanie informačno-technických prostriedkov aj tam, kde postačovali tieto billingy. No, ako ich mali používať, keď sa k ním už dlhú dobu, niekoľko rokov nevedia dostať?

    Dámy a páni, teraz zopár postrehov k chúlostivej téme - k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov na novinárov a na politikov. Pamätáte sa na pamätný výrok vtedajšej premiérky Slovenskej republiky o principiálnej neprípustnosti odpočúvania novinárov? Tak zákonného, aj nezákonného? Právna rovina je však taká, že žiaden zákon nepriznáva imunitu novinárom pred odpočúvaním. Žiaden. Pravdou je len to, že novinári majú právo na ochranu svojho zdroja. Avšak pokiaľ sú splnené zákonné dôvody a jedným z nich je podozrenie z - a teraz vymenujem - z činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky, 2. z aktivít cudzích spravodajských služieb, 3. z terorizmu, 4. zo skutočností spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky a po 5. z ohrozenia alebo úniku údajov obsahujúcich skutočností tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva, po novom sú to utajované skutočnosti - a sudca sa s dôvodmi v žiadosti stotožní a dá súhlas na nasadení informačno-technického prostriedku, tak nie je o čom diskutovať. Pretože pred zákonom sme si všetci rovní. Zamestnanci, podnikatelia, novinári a aj politici.

    Pamätáte si minulý rok na "škandál" s údajným odpočúvaním štyridsiatich poslancov a niekoľkých novinárov, o ktorom hovoril poslanec za Slovenskú národnú stranu Igor Štefanov? Vtedajší poslanec a terajší minister vnútra to komentoval takto, citujem: "Treba sa na to spýtať, treba sa spýtať na to na Krajskom súde v Nitre." Čo tým naznačoval? Že Krajský súd v Nitre dal súhlas na odpočúvanie politikov? A teraz sa pýtam, bol by v tom problém, ak by bol nejaký politik napichnutý pri splnení zákonných požiadaviek? Hovorilo sa o odpočúvaní podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Milanovi Hortovi z SDKÚ. Čo si o tom myslíte? Bol by to problém, keby bol medzi tými odpočúvanými aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky a odpočúvanie by bolo zákonné so súhlasom sudcu? Ja som presvedčený, že by to problém nebol. Tak ako to nie je problém ani v prípade žiadneho novinára.

    Pamätáte si na reakciu vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica? Bolo to niečo v zmysle: Neviem, kto je odpočúvaný a ani sa o to nestarám. Dôležité je, že každý odposluch je realizovaný výlučne na základe riadneho súdneho príkazu v zmysle zákona. Táto kontrola je v Policajnom zbore vykonávaná pravidelne. Áno, toto je to správny postup. A podobne je to aj na ministerstve obrany. Minister síce "môže tušiť" alebo predpokladať, ktoré spravodajské informácie pochádzajú z odposluchov, aj to nie vždy, pretože oni mohli byť získané napríklad s pomocou, prostredníctvom agentov. Niekde je to viac-menej jasné, že je to z odposluchov, ale minister Vojenské obranné spravodajstvo necháva konať autonómne. Tak je to teraz a tak to bolo aj v minulosti. Rovnako ako minister financií sa "nemontuje" do činnosti Colnej správy. Ja si myslím, že minister Kažimír nerieši a určite, myslím si, že ani neovláda, teda určite neovláda, koho Colná správa odpočúva. On možno to, že Colná správa realizuje nasadenie informačno-technických prostriedkov ani nevie. Lebo sú tam na to iní ľudia. Takisto si myslím, že Tomáš Borec ako minister spravodlivosti nerieši nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    Málo ľudí vie, že pri novinároch a politikoch je podstatne sťažené získavanie informácie inými operatívnymi spôsobmi ako nasadením informačno-technických prostriedkov. V zmysle platnej legislatívy, zákon č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, legalizačnými dokumentmi nemôžu byť preukazy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, služobné preukazy sudcov a prokurátorov, preukazy šéfredaktorov, redaktorov, moderátorov, zamestnancov alebo spolupracovníkov periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku. Aby ste tomu porozumeli, určite nemáme medzi sebou agenta ani Vojenského obranného spravodajstva, ani Slovenskej informačnej služby a takisto sa nenachádza ani medzi novinármi, lebo to zákon zakazuje, a medzi ďalšími, čo som vymenoval. Takisto napríklad osobou konajúcou v prospech Vojenského spravodajstva nesmie byť príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru podľa osobitného predpisu, vydavateľ periodickej tlače, prevádzkovateľ iného hromadného informačného prostriedku, šéfredaktor, redaktor, moderátor, zamestnanec alebo spolupracovník periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.

    Nasadenie informačno-technického prostriedku, áno, je to len krajný prostriedok v prípade zákonom stanovených podmienok. Najprv musia byť vyčerpané všetky ostatné. Avšak práve v prípade novinárov, ale aj politikov, a to som spomenul vo vyššie, čo som hovoril dva vyššie spomenuté paragrafy, je to "čerpanie" tých iných možností výrazne sťažené. Skrátka, tých možností majú spravodajcovia výrazne menej. Je zároveň pravda, že novinári majú v zmysle tlačového zákona právo na ochranu svojho zdroja. Nie je však pravdou, že si môžu robiť čo chcú. A napríklad úniky utajovaných skutočností alebo terorizmus, ale aj vyššie uvedené tri dôvody, sú dôvodmi, keď sme si pred zákonom všetci rovní, tak občania, ako aj politici, ako aj novinári.

    Ja som presvedčený, že každý sudca povolenie žiadosti na nasadenie informačno-technických prostriedkov na novinára alebo politika posudzuje veľmi dôsledne s prihliadnutím na všetky súvisiace zákonné normy a súvislosti. A teda u novinárov aj s prihliadnutím na tlačový zákon a možnosť "prezradenia" novinárskeho zdroja a u politikov zase s prihliadnutím na to, že môžu byť odpočuté citlivé informácie z prostredia politickej strany, ktorú politik zastupuje. A sudca musí byť skalopevne presvedčený, keď takéto nasadenie informačno-technického prostriedku, napriek tomu, že ide o novinára alebo že ide o politika, keď ho napriek tomu podpíše.

    Záverom by som chcel ešte uviesť jedno napoly odborné, napoly politické posolstvo a jeden hypotetický príklad. Podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná. Na Slovensku nie je problémom legálne odpočúvanie. Problémom je odpočúvanie nelegálne. Aj napríklad prostredníctvom tzv. buldogov. Niektorí možno vedia, o čom hovorím. A toto predmetný návrh zákona nerieši vôbec. Pri legálnom odpočúvaní aj nedávna minulosť ukázala, že problémom nie je samotné nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Problémom sú úniky utajovaných skutočností, úniky informácií o osobách, voči ktorým boli nasadené informačno-technické prostriedky, a ich prepisy a následne falzifikáty prepisov alebo výpiskov, ktoré táto prax podporuje. Problémom sú teda úniky, ktoré sú buď priestupkami, alebo sú aj trestnými činmi. Úniky, pri ktorých mnohí zlyhávajú osobnostne a na veľmi citlivom poli. Zlyhávajú dôstojníci, ktorí majú prístup k citlivým údajom, protizákonným kopírovaním materiálov a ich poskytovaním nečestným politikom. Zlyhávajú nečestní politici, ktorí v snahe zlikvidovať svojho politického súpera, tieto citlivé údaje poskytnú médiám. Zlyhávajú médiá a zlyhávajú novinári, ktorí by v zmysle zákona mali tieto materiály odniesť na políciu alebo na NBÚ a ktorí ich miesto toho v honbe za čítanosťou bez váhania uverejnia. Takéto konanie brutálne poškodzuje všetkých. Odpočúvaných a aj odpočúvajúcich, teda spravodajské služby či iné štátne orgány. A zlyhávajú aj tí z nás, ktorí toto správanie vyššie uvedených osôb a organizácií miesto pranierovania v tichosti tolerujú. Toto sú problémy, ktorým sa venujeme a o ktorých rozprávame málo. S niektorými by si vedela dať rady polícia či prokuratúra, keby dané štátne orgány chceli konať. A s niektorými sa budú musieť vyššie menované skupiny ľudí popasovať vo svojom vnútri. Na tie totiž nepomôže žiadne vyšetrovanie a žiadne zákony.

    A teraz na záver ten hypotetický príklad. Opakujem, podobnosť s akoukoľvek skutočnosťou je čiste náhodná. Predstavte si, že minister obrany disponuje spravodajskými informáciami o komplote niektorých zamestnancov, predstaviteľov dodávateľskej firmy, sprostredkovateľa pri uzatváraní viacročnej zmluvy. Všetci títo chcú skrátka spoločne podojiť rezort, chcú podojiť štát, chcú podojiť daňových poplatníkov. Všetci sa správajú nečestne. Zamestnanec pravidelne informuje dodávateľa aj sprostredkovateľa o obchodnej taktike vyjednávacieho tímu ministerstva, pretože sám je členom toho tímu. Minister ho tam dal. Dodávateľ a sprostredkovateľ sa vedia vždy pripraviť na rokovanie a sú vo výhode a ide tam o obrovské peniaze. Tieto informácie Vojenské obranné spravodajstvo získa aj nasadením informačno-technického prostriedku, áno, na toho zamestnanca, na zástupcov dodávateľa a aj na toho sprostredkovateľa, so súhlasom sudcu, pretože sudca sa s tým stotožní. Všetky zúčastnené osoby však komunikujú dostatočne opatrne, aby nebolo možné obviniť ich z trestného činu. Avšak nie dostatočne opatrne na to, aby minister aj na základe týchto spravodajských informácií, ktoré získava, ktoré dostal z tohto nasadenia informačno-technického prostriedku, nemohol konať. Minister obrany zmení vyjednávací tím, zmení taktiku, dodávateľ stratí nečestnú výhodu, vyjednávaciemu tímu sa podarí vypustiť sprostredkovateľa, úplne ho vypustiť z reťazca, a uzavrie zmluvu s dodávateľom napriamo. Urobí tak napriek tomu, že za zamestnancom aj sprostredkovateľom stoja tvrdí chlapci zbrojárskej loby a ešte aj určitých iných skupín. A nikto si to voči ním v minulosti nedovolil, aj keď tieto podozrenia boli už aj predtým. Výsledkom sú ušetrené milióny eur. Je zabránené vojensko-hospodárskym škodám mimoriadneho rozsahu, je predídené trestnému činu, žiadne výpisky a poznámky z nasadenia informačno-technického prostriedku neuniknú, nikto sa o ničom nedozvie. A ja tvrdím, že všetci, dôstojníci aj analytici Vojenského obranného spravodajstva, ktorí o nasadenie informačno-technických prostriedkov požiadali, sudca, ktorý nasadenie informačno-technických prostriedkov povolil, a nakoniec aj ten minister obrany, ktorý spravodajské informácie správne vyhodnotil a využil v prospech našej spoločnosti, tí všetci odviedli poctivú, čestnú a skvelú prácu. Pretože, ako s obľubou hovorí Richard Sulík, chliev sa predsa nedá vyčistiť vatovými tyčinkami.

    Ďakujem vám, že ste ma vydržali počúvať až do konca.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Osuský, Martvoň, Baška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem ti, Ľubo, za túto jednu z najrozumnejšie strávených hodín od začiatku volebného obdobia v tomto parlamente. Ďakujem ti i za ten absolútne hypotetický príklad, ktorý si na záver uviedol, a za tvoju nehypotetickú rolu v tomto prípade. Viete, ja som laik v odpočúvaní. Môj priateľ Šebej pred rokmi, vzhľadom na môj zvučný hlas, povedal taký šebejovský bonmot: "Osuského netreba odpočúvať, jeho stačí počúvať, niekedy aj cez zavreté dvere."

    Keď sa zamyslím nad tým, že by som ako občan Spojených štátov, čisto hypoteticky, mohol zabrániť tragédii 11. septembra tým, že by som spadol, to je zase hypotéza, medzi sto miliónov, také kapacity to nemalo, odpočúvaných Američanov, tak by som tak urobil s radosťou a spadol by som do toho bez nároku na poškodenie svojich ľudských práv, aj keby som nemal v Dvojičkách manželku, manžela, brata, sestru a nikoho z rodiny. Inými slovami, normálny občan... Lebo ľudia sú dvoch kategórií: jedna žije v súlade so zákonmi a normami a iná ich porušuje. Ak sa podarí za nasadenia čohokoľvek zabrániť zlým veciam, nemajú sa statoční a slušní ľudia čoho báť.

    Pokiaľ ide o odpočúvanie sekretáriek, tí, ktorí sa na to pamätáte, sú to desiatky rokov dozadu, keby Willy Brandt, spolkový kancelár, odpočúval Güntera Guillauma, jeho kariéra nemusela skončiť tak smutne, ako skončila.

  • Ďakujem pekne. Mali sme si tu teda možnosť vypočuť teóriu odpočúvania, ako by sa to teda správne malo robiť, ako by sa mali teda správne novinári a politici správať, ako by to teda malo de lege ferenda byť.

    No, je však ale smutné, že práve rečník, ktorý vystúpil, sa podľa môjho názoru takýmto spôsobom nesprával. Kebyže sa pán Galko by bol správal týmto spôsobom, ako to všetko popisoval, tak myslím si, že by tu tá kauza, ktorá vznikla, nebola. Na druhej strane, no chcem sa spýtať potom, lebo v rámci tej kauzy sa objavili aj také informácie, že boli údajne odpočúvaní aj spolustraníci pána poslanca Galka, ako pán Miškov, potom tuším tam bol, nejaké meno Szabó, spomínaný, plus ďalší, no tak chcem sa spýtať teda pána Galka, teda tu v tomto momente, tu na tomto mieste: Dialo sa to, alebo nedialo? Ja neviem, lebo ja som to iba v novinách ako započul, videl napísané. Že je to pravda, nie je to pravda? Už sa vyjadrite teda aj k tomuto, teda vo vzťahu k vašim kolegom.

    Lebo ja si myslím, že zákon by mal byť dodržiavaný. A to je jedno, kto je, aký je tam minister. Spravodajské služby majú byť využívané na obranu Slovenskej republiky a plus teda na úlohy, ktoré im zveruje zákon, ale nie na politické ciele. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Galko, v tej vašej dlhej reči, ktorú ste mali, a ja dám za pravdu aj pánovi poslancovi Martvoňovi, ste presne popísali ako to, ako to zákony hovoria, ako treba odpočúvať, ako treba postupovať pri odposluchoch, kedy je súhlas zákonného sudcu a tak ďalej. Len, naozaj ten problém bol ten, že sa nepostupovalo podľa zákonov, keď vy ste boli ministrom obrany. A obvinili ste takmer všetkých, novinárov, obvinili ste politikov, ďalších ľudí, ktorí nejakým spôsobom, si myslíte, že vám ubližovali, že všetci zlyhali, len teda vy ste, vy ste nezlyhali.

    Čo ma, čo ma však zarazilo, bola ešte jedna vec. A to boli billingy, že Krajský súd v Trenčíne vám nepovoľoval billing. Tak my sme s tým, my sme s tým nemali nikdy problém, aj tých billingov sme mali viac, tých žiadostí o billingy, ako boli samotné odposluchy. Kebyže tak postupujete, ako sme postupovali my, že najskôr urobíte tie kroky, ktoré máte podľa zákona, a tie ste tu spomínali, čiže bolo v prvom rade využitie iných prostriedkov, to sú aj tie billingy, tie výpisy z účtov, a až potom, keď si to overíte takto, až potom idete na reálne odposluchy, tak by to možno nedopadlo, tak ako to dopadlo.

    Porovnávali ste ministerstvo spravodlivosti, že minister spravodlivosti nezasahuje do Zboru väzenskej a justičnej stráže, minister financií nezasahuje do odposluchov colníkom a tak ďalej. No, na ministerstve obrany je to inak. Tam je presne zo zákona stanovené, že obidve spravodajské služby patria priamo a zodpovedajú riaditelia týchto služieb priamo ministrovi. Takže toto porovnanie si myslím, že nebolo, nebolo korektné.

    A mne z toho celého vyplýva, aj z tej rozpravy, ktorú ste vlastne, vlastne mali, a z toho vystúpenia, že vlastne ten zákon, ktorý tu predkladá poslanec Fedor o zvýšenej ochrane pred odposluchmi a zvýšenej kontrole, že vlastne ani nie je potrebný.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Galko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Martvoň, pozrite sa, ja vám to tu zopakujem už, ešte jedenkrát. Zoberte na to jed, že ja som čestný človek a že tá kauza bola kvôli niečomu úplne inému, bolo potrebné sa zbaviť nepohodlného ministra, ktorý prekazil veľkú korupciu a ktorý prekazil obrovské kšefty, tak červeným, ako aj modrým, za tým si stojím a raz tá pravda vyjde najavo. Na vašu konkrétnu otázku vám poviem konkrétnu odpoveď: Nie, neboli odpočúvaní, neboli nasadené žiadne odposluchy na žiadnych straníckych kolegov mojich. Bol to čistý blud, čistý výmysel, ktorý sa začal šíriť a ktorý niekto si normálne sprosto vymyslel.

    Čo sa týka vás, pán poslanec Baška, k vám je veľmi ťažko sa vyjadrovať, viete, lebo ja som dostal do ruky všetky tie, tie špinavé biznisy, ktoré sa tam diali za vás. Tie, tie člny bez motorov, dvojnásobne predražené, počítače, štvornásobne predražené, nakupované v utajovanom režime, také, ktoré sa dajú bežne kúpiť. Modernizácia vrtuľníkov, ktoré boli po životnosti, a "moky" za kopu prasačín všelijakých a vy ste o týchto veciach mali informácie. Pán Baška, vy ste mali o týchto veciach informácie a položme si otázku, položte si otázku, alebo odpovedzte čestne ľuďom, či ste všetky spravodajské informácie, ktoré ste dostali, či ste ich podpísali. Alebo či tie, ktorých ste sa báli a ktoré išli smerom k vašej strane alebo k vašim určitým ľuďom, ste vrátili bez toho, aby ste tam dali svoj podpis. Veľmi ťažko sa mi je k vám vyjadrovať.

    Čo sa týka tých billingov, je to tak. Neviem, kedy sa to stalo, naozaj Krajský súd v Trenčíne tie billingy jednoducho nedáva. Ale, opakujem ešte raz, viete, s vami sa rozprávať, keď vy ste tam boli taký, s prepáčením, ja vás nechcem uraziť, ale taký trtko, ktorému tam dali šesť ľudí, minister úplne iný a on teraz nemohol tam nič urobiť. No, ja by som strašne chcel vedieť, či vy ste vedeli, keď ste taký múdry, že kto bol za vašej éry odpočúvaný...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Gál, pán poslanec Baška. Páni poslanci, treba stlačiť to veľké tlačidlo. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som hneď na začiatku tak spravil nejaký mantinel, lebo celá táto debata, rozprava k tomuto návrhu poslancov skĺzla do nejakých obvinení, obhajoby určitej kauzy, ktorá je do určitej miery spojená s menom pána poslanca Galka, keď bol ministrom obrany, ale tento návrh tu nie je o tom. Tento návrh rieši určitú situáciu, o ktorej sme vedeli aj predtým, ako bolo niečo vyzradené z kuchyne ministerstva obrany, len sa nenašlo riešenie. Bola to príliš ťažká téma a vlastne tá kauza len zrýchlila tieto procesy. Tam keď, keď sme ešte boli vo vláde, na branno-bezpečnostnom výbore sme sa dohodli skrz politickým spektrom, aj opozícia, aj koalícia, že ideme zmeniť tento, tento daný stav, lebo každý, ktorý troška rozumie tejto téme, vie, že ako sa robia odposluchy, do akej miery sa robia odposluchy, ako narástol počet odposluchov.

    Prvá zásadná vec sa stala vtedy, keď sme preorali, prijali nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok a preniesli sme určité právomoci v oblasti trestného práva z krajských súdov na okresné súdy a k tomu sa prispôsobila aj štruktúra vyšetrovania činnosti orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj vyšetrovateľov, s tým, že aj tie závažnejšie trestné činy sa presunuli na okresné úrovne. Vyšetrovatelia, ktorí sa tiež presunuli, niektorí na okresnú úroveň, mali skúsenosti ako robiť s informačno-technickými prostriedkami, kým tieto poznatky nemali ľudia na okresných štruktúrach. A vlastne táto prax sa zaviedla aj na vyšetrovanie takých káuz, kde predtým ani nieže nebolo by dané rozhodnutie, ani návrh na požiadanie súdu o možnosti nasadenia ITP. Nebolo. Čiže vtedy vidíme štatisticky, že kedy narástli žiadosti o odposluchy, ale narástli aj povolenia. A keď tú štatistiku fakt pozrieme, tak to je veľmi zanedbateľné, že koľko takýchto návrhov bolo zamietnutých. Bohužiaľ.

    Tuto s pánom poslancom Galkom nesúhlasím, že súdy sú v tomto veľmi objektívne, že vedia posúdiť, kedy majú a kedy nemajú povoliť nasadenie ITP. Bohužiaľ, nie je to tak. Vidíme to v praxi. A kebyže sa dodrží zákon, litera zákona, ako sme to mali na mysli v tom dano roku, keď sme prijali v roku 2003 tú stošesťdesiatšestku, tak by náš Ústavný súd, aj všeobecné súdy by boli zahltené návrhmi, ktoré by napádali nasadenie ITP. Pár takých bolo a Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal v jednom aj vo viacerých prípadoch, ale v jednom konkrétne, kde to, proste tá judikatúra už je taká, z ktorej citujeme, na ktorú sa odvolávame, že odposluchy síce formálno-právne boli nasadené legálne, čiže ten postup - žiadosť, legenda, súdne rozhodnutie bolo, bol dodržaný interval, kedy sa mohlo odpočúvať, osoba, všetko možné, všetko tam bolo absolútne v poriadku, formálno-právne, ale Ústavný súd povedal, že jedna z náležitostí tu nebola, legitimita, že na základe čoho došlo k tomu, že ten formálny proces právny sa začal. Nebol dôvod. A ten dôvod bol vlastne nejaká legenda, výmysel. Niekto chcel odpočúvať, tak vymyslel si dôvod. A bohužiaľ, sudca má, či nemá možnosť posúdiť, že tá legenda alebo proste to odôvodnenie je pravdivé alebo nepravdivé. No, mal si to vyžiadať, ako to robil pán Samaš, vieme, že každým, pri každom odposluchu sedel so žiadateľmi a vyžadoval si ďalšie a ďalšie náležitosti k tomu, aby vedel objektívne posúdiť tento fakt. Vojenské súdy sme zrušili, čiže aj tuto nastal určitý zvrat. Ale toto sa netýka len Vojenských spravodajských služieb, to sa týka aj polície, to sa týka colných orgánov, to sa týka väzenskej a justičnej stráže, to sa týka všetkých zložiek, ktoré môžu požiadať súdy o nasadenie informačno-technických prostriedkov.

    Máme ďalšie judikáty európskeho súdu. Tam tiež sú vymenované, presne zadefinuje podmienky, kedy je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Ale to nie je len legálnosť či zákonnosť: legitimita, veľmi dôležitá, proporcionalita, veľmi dôležitá. Nasadenie informačno-technických prostriedkov je krajná možnosť, lebo sa tu tým neguje jedno zo základných ľudských práv a slobôd, právo na súkromie. Všade, každá krajina Európskej únie, aj európsky súd, ale aj náš Ústavný súd hovorí, že to musí byť len v najzávažnejších prípadoch, keď ostatné možnosti orgánov činných v trestnom konaní nevedú k tomu, aby sa nejaký ten najzávažnejší trestný čin mohol objasniť. No ale k tomu treba využiť všetky možné prostriedky, ktoré povedzme, budem uvádzať príklady polície, ktoré polícia má k dispozícii, sledovanie, nahrávanie, informátori, svedkovia. Až v prípade, keď tieto metódy neprinesú želaný efekt, až vtedy, ale len v tých, fakt v tých najodôvodnenejších prípadoch. A hovorím, že kebyže naši ľudia, naši občania sú takí ako povedzme v Českej republike alebo v ostatných krajinách západnej Európy, že sa súdia, že sa odhodlajú ísť so štátom do nejakého súboja, že ja som bol odpočúvaný nelegálne alebo nelegitímne, tak by sme dopadli s týmito odposluchmi veľmi zle, bohužiaľ, to musím hneď povedať. Videli sme, ja sa tiež ako advokát stretávam s takýmito prípadmi. No stav je úbohý.

    Problém nastal aj s tým naším zákonom z roku 2003, názov má, že ochrana súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. No ale opak sme dosiahli týmto zákonom. My máme dvojitý režim možnosti nasadenia ITP. Jeden podľa Trestného poriadku a jeden podľa stošesťdesiatšestky, možnosti nasadiť odposluch bez súhlasu súdu. Veľmi závažný problém. Ako sa to zneužíva? Nezneužíva? Treba o tomto probléme sa rozprávať. Prebehlo už deväť rokov odvtedy. Vieme to vyhodnotiť. Ale tento návrh túto dvojkoľajnosť nerieši, bohužiaľ, preto určitá kritika aj na stranu navrhovateľov. Jednak, že tá diskusia bola dosť úzkoprsá, dosť úzkoprsá.

  • Reakcia na predkladateľa.

  • Nie, pán poslanec Fedor, nerieši, lebo kebyže to máme zjednotiť, tak tú stošesťdesiatšestku treba zrušiť. Keď chceme spraviť v tomto poriadok, tak nemôže byť dvojitý až trojitý režim, lebo máme ešte zákon o Policajnom zbore. Nemôže byť trojitý režim. Aby sme v tom mali jasno, tak musí ísť podľa jedného legislatívneho procesu, tam nemôžu byť také alebo onaké výnimky. Buď nastolíme nejaký zákonný, legálny a skontrolovateľný mechanizmus, alebo budeme mať v tom bordel, ako máme dnes.

    Pán poslanec Galko hovoril, že áno, mali by sme počkať na legislatívny návrh ministerstva obrany. Ale to, to nemá vychádzať z ministerstva obrany, to má, to na tom sa musia zjednotiť silové zložky alebo jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré môžu požiadať o nasadenie ITP, aby sme túto problematiku dali do jedného zákona s jedným režimom.

    My sme mali v programu už, ešte z čias SMK, aby tu bol vytvorený jeden ústredný orgán, ktorý by mal na starosti odposluchy. Čiže ako je to v prípade dnes, že Slovenská informačná služba vlastne prevádzkuje to odpočúvacie zariadenie a ostatné zložky vlastne žiadajú o odposluch. Nie, ja by som to najradšej vybral aj spod SIS-ky, dal pod nejaký úrad, ktorý by mal, to by bola len taká výkonná zložka, proste na základe potvrdených súdom povolených žiadostí by prevádzkoval ten systém a s výstupmi by nemal nič spoločné, len by to distribuoval tým oprávneným žiadateľom.

    Ale nastoľuje sa otázka kontroly. V tomto návrhu máme určitý systém kontroly, o ktorom sme sa bavili. No je to na polemiku. Pán poslanec Galko už to otvoril, že poslanci nemajú previerku, aby sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Sú to živé spisy niektoré, alebo mali by a určite by mali ísť do živých spisov. Ten kontrolný orgán, keď to chceme mať v rukách, aby sme to vedeli kontrolovať, tak ten orgán, členovia toho orgánu by mali ísť do živých spisov. Či to budú poslanci alebo iní, tak to už je fakt na ťažkú debatu. Kebyže tento návrh postúpi do druhého čítania, tak určite by som privítal, aby druhé čítanie nebolo v októbri, aby sme to vedeli vylepšiť, lebo táto debata nemôže byť urobená tak, že poďme do toho a za mesiac to zmákneme. Nedá sa to, podľa mňa.

    Pán poslanec Galko, keď dovolíte, tak polemizujme s vami, lebo mali ste určité návrhy, s niektorými súhlasím, ale je to polemika. Nezávislý úrad, aby to kontroloval, zas to má negatíva. Ako má, má také stránky, že áno, a keď, čo keď tých ľudia podplatia, čo keď tých ľudí kúpia, čo keď ovplyvnia. Aj to sa môže stať. Áno, môže sa stať tiež, že poslanci vyzradia niekedy to tajomstvo. Ale musím vám povedať, ja som teraz predsedom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a v dvetisíc druhom tiež som bol v tom volebnom období členom toho výboru a musím vám povedať, že prezradené z rokovania výboru, my tam robíme so živými spismi, doposiaľ, musím to odklepať na dreve, nedošlo. Bolo jedno podozrenie, potom vysvitlo, že predsa len to išlo z iných zdrojov. No a my tam robíme so živými spismi, s ťažkými spismi. Ani nie teraz, ale v tom období do roku 2006. A že aj to môže byť taký protiargument, že máme tu vytvorený taký úzus a nedošlo k zneužitiu. Ale hovorím, že tento kontrolný orgán určite je na širšiu debatu a na vážnu debatu.

    A ešte jednu vec. Orgány teraz, ktoré nasadili voči našim občanom informačno-technické prostriedky, po troch rokoch musia oboznámiť týchto odpočúvaných ľudí, alebo týchto, proti ktorým boli nasadené ITP, nielen o odposluchoch, že boli voči nim nasadené ITP. Viete, akým štýlom sa to deje? Áno, dostanete, že, dostanete oznámenie, že bolo, bol taký úkon, ale nič viac, lebo predmet toho konania ešte stále tvorí nejaké služobné tajomstvo alebo utajenú skutočnosť alebo bla-bla-bla, rôzne sú. Čiže efektívna kontrola nie je možná ani z toho inštitútu, ktorý sme tu vytvorili na kontrolu, lebo sa zaviedla taká prax. Čiže po tých deviatich rokoch od prijatia stošesťdesiat šestky vidíme, že určite nastal čas na zmenu. Vyvolala to práve tá kauza odpočúvania na ministerstve obrany alebo na VOZ-ke, ale ten problém, ako o tomto probléme sme vedeli už skorej. Len ako, voľajako na to riešenie nie a nie prísť.

    Preto síce mám výhrady voči tomuto návrhu zákona, podporím to do druhého čítania, ale keď to prejde do druhého čítania, tak určite budeme mať veľa, veľa pripomienok, doplňujúcich návrhov. A ešte možno, že najťažším problémom je zjednotiť režim nasadenia informačných prostriedkov, ktoré tuto riešené nie je.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie s faktickými poznámkami pán poslanec Galko, Fecko, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • No, ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, dovolím si povedať, že v podstate s drvivou väčšinou toho, čo ste povedali, súhlasím. Dnes je situácia taká, aká je, o nasadení informačno-technického prostriedku rozhoduje s definitívnou platnosťou sudca. Áno, v prípade, že tá prax ukázala, že je to málo, alebo že to, čo je definované v zákone, je málo a že ten sudca má moc veľkú voľnosť, alebo nejakým spôsobom nie je mu explicitne prikázané, akým spôsobom si má overovať tie skutočnosti, tak to riešme. Ale to tento návrh zákona nerieši.

    Takisto s vami súhlasím aj v tom, že treba sprísniť nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Tam dokonca súhlasím s vami bez výhrad, pretože naozaj ten zákon je, ukázal obrovské množstvo nedostatkov a je možné, že vo viacerých inštitúciách sa niektoré veci robili len formálne. A nevylučujem, ja som to nikdy nevylúčil, že nejakí sudcovia si možno tú prácu uľahčili. Ale na druhej strane taký je momentálne zákon. Čiže čo sa tohto týka, tak s tým súhlasím.

    A čo sa týka toho úradu, viete, ja proste poslancom nedôverujem. Ja tie informácie mám, že tie utajované skutočnosti minule, po tom poslaneckom prieskume dostali novinári priamo od nich. Viem aj niektoré mená niektorých poslancov, ktorí rovno vyviezli von a rovno to v ten deň ešte novinárom povedali. A nezávislý kontrolný úrad budú tvoriť odborníci, ktorí budú mať previerky, vzdelanie, budú z rôznych sfér menovaní, a tak ďalej a tak ďalej, čiže je tam oveľa väčšia pravdepodobnosť tej nezávislosti, po ktorej všetci voláme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, dá sa, myslím, že s vami súhlasiť v mnohých veciach. Ja tiež si myslím, že to nasadzovanie ITP by malo mať prísnejšie kritériá, akými by sa to mohlo diať. A ja som sa tiež zamyslel teraz ako v tej mojej pozícii predsedu kontroly činnosti NBÚ, že viac-menej akým spôsobom sa môžu s týmito utajovanými skutočnosťami oboznamovať. A doslova, že ma zmrazilo, keď som zistil, že nemusíme mať previerky a ideme tam. To znamená to, ja si myslím, že jednoznačne každý poslanec by tú previerku, kto chce byť v takýchto osobitných kontrolných výboroch, mal mať. A je na polemiku, či to otvoríme teraz alebo v budúcnosti, ale myslím si, že mali by sme sa aj nad týmto zamyslieť a ísť do toho.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja len tak úsmevne chcem povedať, že koľkí poslanci by sme prešli tými previerkami a kto by robil potom tú kontrolnú činnosť, hej? To by bolo také potom veľmi otázne.

    Ale ja keď som počúval v rámci tých rozpráv, tak naozaj ja sa zhodujem s tou skutočnosťou, že nasadenie odposluchov potláča práva občana. Je to veľmi citlivá vec a na to sme všetci citliví. Ak sa to dotýka niekoho iného, tak vtedy nám to nejak až tak nevadí, ale akonáhle by sme dotknutí boli priamo my takýmito odposluchmi, myslím si, že každého to veľmi uráža.

    Naozaj, ľudia sa dnes nemôžu brániť voči týmto odposluchom. Ja som za to, aby sa sprísnili aj tieto kontrolné mechanizmy tak, ako kolega to tu predtým naznačoval. Myslím si, že to tu nejde ani predkladateľovi o zavedenie nejakej, znemožnenie v podstate tým orgánom činným v trestnom konaní, aby nemohli v danej veci konať. Zdá sa mi tiež za korektné, ak sme niekoho odpočúvali, aby sme ho naozaj o tom informovali. Mne aj tá ročná lehota sa celkom pozdáva. A potom, dotýka sa to hlavne ako, ja som to aspoň tak pochopil, občanov Slovenskej republiky, nie cudzincov, ktorí by eventuálne páchali tuná nejakú tú trestnú činnosť. Kto im to bude oznamovať? Samozrejme, treba potláčať každú formu kriminality. Ja len toľko k tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec chce reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No k tým podmienkam, na základe ktorých by mohlo dôjsť k nasadeniu ITP, je veľmi jednoduchý mechanizmus, je päť až sedem podmienok, ktoré aj náš Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva povedal, že musia byť splnené. Žiadosť by mohla ísť tým štýlom, že každý, každá táto jedna podmienka by bola osobitne posudzovaná, či je splnená. A keď jedna z nich nebude splnená, už sudca bude musieť takúto žiadosť zamietnuť. Ale nechcime zabrániť tomu, aby orgány, keď si myslia, že potrebujú nasadiť ITP, tak žiadosti by som neobmedzoval. Nech žiadajú aj v širšom rozsahu, ale nech sú to odôvodnenia, povinné odôvodnenie, povinné vyplnenie, či boli použité všetky dostupné prostriedky, ktoré musia predchádzať tomu, aby išla takáto žiadosť. Proste trošku to rozpísať. Dá sa to.

    Dá sa zvoliť ešte jeden režim, ktorý je v Spojených štátoch, ale troška to tam zovšeobecnili. V prípade podozrenia z terorizmu, tam ten režim môžeme troška uvoľniť. Ale dá sa to presne opísať.

    A čo sa týka ešte previerok poslancov, nemyslím si, že veľa poslancov by neprešlo. Len vidím tu ešte jeden problém, že budete kontrolovaní tými, ktorých idete kontrolovať. A to je začarovaný kruh. Viete, aké špinavosti sa robia preto, aby ste ich nemohli kontrolovať? To by ste neverili.

  • Pán poslanec Baška, nech sa páči, vystúpte v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia a kolegyne, nedá mi na začiatok zareagovať v mojom vystúpení na pána poslanca Galka. Pán Galko, nikdy sa neznížim na takú úroveň komunikácie, ako ste sa znížili vy. A keď nemáte argumenty, začínate používať osobné invektívy. Nikdy, nikdy nebudem sa znižovať k takejto debate a k takýmto rečiam, ako sa znižujete vy.

    Hovoríte, že ste slušný človek, no od tej slušnosti máte veľmi ďaleko. A poviem vám jeden príklad, keď ste spomínali aj tie príklady za môjho ministrovania. Už to bolo, že ste nečestný a neslušný v tom, že ste podpísali dve zmluvy na šesť rokov bez verejného obstarávania v hodnote možno viac ako 2 alebo 3 mld. korún. Keď sme vás na to upozornili, potom ste to zrušili. Takže vy hovoríte o nejakej morálke a čestnosti?! Asi nie.

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k samotnej novele zákona o ochrane súkromia pred odposluchmi. My sme hovorili ešte vlastne na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady, že pripravíme nový zákon, ktorý bude tú ochranu pred tými odposluchmi robiť oveľa lepšiu pre občanov, ale povedali sme aj to, že ho spravíme spoločne spolu s novým zákonom o spravodajských službách. Tento nový zákon, budúci týždeň máme osobitný kontrolný výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby, bude predstavený prvýkrát a si myslím, že tento zákon nie je, ako tu bolo povedané, že je to zákon ministerstva obrany. Ministerstvo obrany ho bude len predkladať, ale je to zákon, na ktorom sa dohodne celá spravodajská komunita, čiže aj Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a samozrejme aj ministerstvo vnútra, respektíve rezort obrany.

    Zazneli tu rôzne návrhy, ako to urobiť, či urobiť nejaký nový ďalší ústredný orgán štátnej správy, ktorý by robil len tieto odposluchy a dozeral by nad odposluchmi. Ja si myslím, že v súčasnosti nie je na to priestor robiť zasa nový štátny orgán, ale skôr tie kompetencie, a je to aj v tejto novele, ktorá sa tu pripravuje, posilniť kompetenciami výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý vlastne to má v kompetencii od roku 2003, kedy bol prvýkrát taký veľký škandál s odpočúvaním politikov, respektíve novinárov.

    Na druhej strane chcem však povedať, že táto novela asi nerieši všetko to, čo by sme chceli riešiť. A poďme sa naozaj pozrieť na túto novelu o ochrane alebo na nový zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov spoločne s tým novým zákonom o spravodajských službách. Si myslím, že bude to oveľa, oveľa lepšie a zadefinujú sa tam oveľa lepšie veci, ako sú v súčasnosti. To, čo spomínal aj pán poslanec Gál, že veľmi veľa vecí je potrebné zmeniť. No myslím si, že nezmeníme to len tak, že to zmeníme v druhom čítaní. Pripravme jeden spoločný návrh a čo je chyba možno v tomto, v tejto novele, ktorú predkladáte, je to, že je tam stále nejakým spôsobom nevyriešený problém, ako sa vyhnúť porušovaniu zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane pred utajovanými skutočnosťami. My sme vtedy sa bavili vlastne aj minulé volebné obdobie na výbore, že by sme mali teda tým poslancom urobiť nejaké tie bezpečnostné previerky a takýmto spôsobom kontrolovať alebo dať poslancom tú možnosť, aby mohli pozerať aj na utajované skutočnosti. Viem, že zo zákona majú poslanci podľa 215-ky vlastne tú možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, len druhá vec je potom ten ich rozsah vlastne, s ktorými, utajovanými skutočnosťami, sa majú zaoberať a ktoré im môžu byť poskytnuté k nahliadnutiu.

    My preto navrhujeme, aby sme naozaj spoločne ruka v ruke riešili tento, túto väčšiu kontrolu pred odposluchmi spoločne so zákonom, s novým zákonom o spravodajských službách, kde vyriešime aj tieto záležitosti, aby sme neboli v rozpore napr. so zákonom o ochrane utajovaných skutočností.

    Tá ďalšia časť tejto novely, ktorú predkladáte, pán navrhovateľ, sa týka rokovacieho poriadku. S tým vôbec nemáme problémy, či to bude priamo teda zapísané v zákone o rokovacom poriadku, presne tie kompetencie výboru pre obranu a bezpečnosť, alebo je to vždy, keď sa vlastne ustanovujú výbory, tak sa o nich vlastne dáva hlasovať na návrh predsedajúceho. Ja si myslím, že to je skôr viac-menej taká legislatívna, legislatívno-technická úprava.

    Čo sa týka toho prvého paragrafu, to je § 5, že sa vypúšťa odsek jedna, týka sa to vlastne Policajného zboru, žiadnej spravodajskej služby, myslím, že tento paragraf, kde teda bez povolenia zákonného sudcu môže Policajný zbor dať odpočúvať a že vlastne potrebuje do 12 hodín dodatočné povolenie sudcu, je podobný paragraf vlastne aj v Trestnom poriadku, kde môže polícia to robiť do 24 hodín. Takže tam nám to nejako nerieši Vojenské spravodajstvo.

    Veľmi zložitá je tam nová povinnosť, ktorá je v tých paragrafoch, § 7 ods. 6 a 7. Hovorí sa tam o tom, že je tam nová povinnosť, kde teda Vojenské spravodajstvo musí upozorniť na to, že ľudia boli Vojenským spravodajstvom odpočúvaní, teda vlastne aj tými ďalšími orgánmi, ktoré sú zo zákona určené. Spravodajské služby majú s tým určitý problém, pretože sa jedná o odkrytie záujmov spravodajských služieb. A podľa mňa treba presne vyšpecifikovať, akým spôsobom budú títo ľudia oboznámení s tým, kedy, za akým účelom boli odpočúvaní. Či to bude lehota, neviem, po roku, po troch rokoch, toto by sme si mali viac rozdebatovať. Sme za to, aby naozaj tá kontrola pred nelegálnymi odposluchmi bola vyššia, ale zas na druhej strane možno treba naozaj chrániť niektoré tie záujmy, záujmy spravodajských služieb. Čiže tam musíme nájsť nejaký spoločný kompromis a postup, ako toto urobiť. Vždy je to, tá kontrola týchto spravodajských služieb je o tom, o vzájomnej dôvere. O vzájomnej dôvere kontrolovaného subjektu a kontrolovaných ľudí. Čiže v našom prípade sú to poslanci Národnej rady, respektíve chceme, aby to boli poslanci Národnej rady.

    Čiže pokiaľ nebude vybudovaná táto základná premisa o vzájomnej dôvere, tak to veľmi ťažko budú tieto subjekty kontrolované. O tých ITP, teda o utajovaných skutočnostiach som už rozprával. Naozaj musíme to zvážiť tak, aby sme nedošli do konfliktu práve s touto 215-kou, ktorá hovorí o ochrane utajovaných skutočností. Pretože aj ten posledný prípad, ktorý tu bol s tými nelegálnymi odposluchmi, väčšinou sa snažili tí ľudia to hodiť na to, že však to je ochrana utajovaných skutočností, 215-ka a tak ďalej. V iných krajinách, a ja som to už spomínal vtedy pri jednom zákone, ktorý sa tu predkladal, som hovoril, že napríklad v iných krajinách, ja neviem, Kanada a tak ďalej, existuje v zákone stanovené, že keď tá služba robí niečo nelegálne alebo nejakým spôsobom protizákonne, že je presne stanovené, za akých podmienok môže táto informácia vyjsť von. Proste tam už aj súdy rozhodli a tak ďalej. Poďme aj toto vyriešiť, to je tzv. ten whistlebloving, že sú nejaké pravidlá zadefinované, podľa ktorých môžu niektoré tie informácie ujsť von, bez toho, aby bol niekto potom určitým spôsobom stíhaný. A tu si myslím, že je veľmi dôležitá vec, ak sa nám aj toto podarí urobiť, tak to bude naozaj krok vpred, čo sa týka kontroly všetkých tých subjektov, nielen teda tých dvoch spravodajských služieb, civilnej a vojenskej, ale aj tých ďalších orgánov, či je to Policajný zbor, Úrad väzenskej a justičnej stráže, Colný kriminálny úrad, aby sa naozaj, aby tá kontrola bola naozaj oveľa lepšia, a pre verejnosť aj tie služby, aj tie orgány, ktoré majú možnosť odpočúvať, boli pre verejnosť bližšie. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Galko, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Hneď na úvod by som sa chcel, pán Baška, pán poslanec Baška, vám ospravedlniť, za to slovo trtko, ktoré som použil. To mi ušlo, mrzí ma to.

    Teraz k vášmu vystúpeniu. No, vy ste povedali, že sa neznížite k tomu, aby ste používali nejaké osobné invektívy a hneď ste tu začali pokračovať klamstvom v priamom prenose. Nie je pravda, že by som ja podpisoval nejaké dve zmluvy alebo nejakú zmluvu a že vy by ste čosi-kdesi odhaľovali. Išlo o podpísanie rámcovej zmluvy na kúpu nákladných vozidiel Aktis, to sú vozidlá, ktoré sa nakupujú napriamo, bez verejného obstarávania. Tá zmluva vôbec nezakladala povinnosť tie vozidlá kúpiť, ale vzhľadom na to, pre pokoj v dome, aby nevznikali okolo toho problémy, pretože potom by to počkalo už na ďalšieho ministra, tak som nakázal tú zmluvu zrušiť. A ja som presvedčený, že takisto tie Aktisy sa budú teraz nakupovať presne tým istým spôsobom. Takže zasa len demagógia a klamstvo z vašej strany.

    Chcem vám ešte jednu vec povedať, že, čo sa týka tých osobných invektív, viete, ja tu dám odborný, fundovaný výklad, ja som si ho naozaj celý nepripravoval sám a snažím sa aj tým, čo ich to zaujíma, vysvetliť niektoré veci, ako to s tým odpočúvaním a s tou kauzou bolo, a vy to zasa využijete len na to, aby ste klamali, aby ste tu v priamom prenose rozprávali o nelegálnych odposluchoch a nezákonných a čo ja viem čo. Už aj večný kritik poslanec Martvoň sa zachoval korektne a slušne sa spýtal na niečo, že či je to pravda, že on to čítal v novinách, a ja som mu korektne odpovedal. Len vy si stále verklíkujete to isté a stále, neustále podsúvate verejnosti klamstvá a výmysly. Tak potom sa nečudujte tej slušnosti a čestnosti.

    A to, že kto je z nás dvoch slušný a čestný, to zhodnotili voliči, pán Baška. Vy ste dostali 9 tisíc hlasov pri počte milión 100 tisíc, ja som dostal 38 tisíc preferenčných hlasov pri počte nejakých 150 tisíc.

    Ďakujem pekne.

  • Budete reagovať, pán poslanec? Dobre, s reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Baška.

    Nech sa páči.

  • Ja som vám nepovedal, že keď ste tu rečnili viac ako hodinu, že tie veci, ktoré ste hovorili, že sú nepravdivé. Vy ste tú obhajobu postavili na tom, prečítali ste zákon, ako to má podľa zákona byť. Len to, čo sa tu udialo v roku 2011, podľa zákona nebolo. Mali sme viackrát možnosť presvedčiť sa na poslaneckých prieskumoch, ktoré sme robili ako členovia výboru pre obranu a bezpečnosť. Tak toto naozaj tu v minulosti nebolo, takéto masívne nelegálne odpočúvanie. A to, že ste to tu prečítali, vlastne zákon, presne, ako to má fungovať, to neznamená, že to tak naozaj bolo robené. By som si možno tú obhajobu nechal na vašom mieste úplne na iné miesto, na iný priestor pre iných ľudí. Možnože čoskoro to aj bude takýmto spôsobom urobené.

    Ďakujem.

  • Hlasy a výkrik z pléna.

  • Ale, páni poslanci! Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa zhrnúť rozpravu, ktorá trvala trošku dlhšie, a zároveň aj odpovedať na niektoré témy, ktoré boli v tejto rozprave vznesené.

    Pôvodne som sa snažil vysvetliť, prečo si myslíme, že zmeny zákona o ochrane pred odpočúvaním sú potrebné. Vedeli sme, že keď otvoríme túto tému, že to nebude jednoduché. Nikomu sa do toho aj tak ísť nechcelo. Vedeli sme, že niektorým vyhovuje existujúci stav. Vedeli sme, že budú hovoriť, že netreba nič meniť, že netreba zvyšovať kontrolu. Ale všetci ostatní, čo žijú v tejto republike a sú svedkami neustálych menších, väčších káuz, škandálov, spravodajských hier, myslím, že im to prekáža. A som presvedčený o tom, že treba zmeniť tento systém, na rozdiel od tých, čo si myslia, že všetko funguje parádne a nič meniť netreba.

    Pán poslanec Baška hovoril o tom, že kontrola spravodajských služieb a všetkých týchto bezpečnostných orgánov musí byť o vzájomnej dôvere, pretože len vtedy je kontrola. Pripomenul som si výrok, ktorý povedal Ronald Reagan Gorbačovovi, keď robili asi druhé kolo tých rozhovorov o jadrovom odzbrojení, keď hovorili o tom, že áno, dôvera je potrebná, ale "Dôveruj, ale preveruj!" je asi heslo dňa aj dnes, aj pri tejto téme.

    Keby vystúpil len pán poslanec Galko, asi by som nevedel, že či sa dá vôbec o niečom ešte diskutovať, pretože všetko je zlé a všetko je nekvalifikované a treba stiahnuť. Priznám sa, že takýto príhovor by som skôr očakával od predstaviteľa vládnej strany. A myslím si, že táto vládna väčšina jednej strany môže byť rada, že vás tu má. Hovorí o tom, že navrhuje stiahnuť, aby sme stiahli tento zákon, a navrhuje počkať na predloženie zákona vládou, ministerstvom. Rovnako ako pán poslanec Baška hovoril o tom, že by sme mali predstaviť nejaký spoločný návrh spolu so zákonom o spravodajských službách. Ja si myslím, že zatiaľ sme počuli od vlády záväzok, že nám predstaví zákon o spravodajských službách. Viem, že ten zákon bude predstavovať dve také úrovne. V jednom budú naozaj posilnené kompetencie spravodajských služieb a bude tam posilnená aj kontrola, som presvedčený o tom. Ale my teraz rozprávame o úplne inom zákone. Úplne iný zákon - ja som to na úvod hovoril, neviem, či niekto nepočúval, alebo bol niekde preč - my teraz riešime zákon o ochrane pred odpočúvaním. A to je asi dosť dôležitý detail, ktorý nám unikol, aby sme sa možno viacej počúvali.

    K takým vecným témam. Ja sa pokúsim byť, konzistentne, aj keď som si to zapísal na viacero iných papierov, pretože viacerí páni poslanci vystupujúci v rozprave sa rovnakých tém a vlastne aj takých tých pilierov tejto novely zákona dotkli.

    Možno by som sa vrátil k tomu, že o tom v rozprave dosť často zaznelo z úst myslím pána poslanca Gála, Bašku aj Galka, o tom, že nie je žiaduce informovať občana, ak nebudú splnené ciele toho odpočúvania. A my to hovoríme, že to je jeden práve z pilierov tejto novely, ktorú teraz práve predstavujeme, že zvyšujeme právomoci občana, aby sa mohol v prípade potreby, keď on si myslí, že boli dotknuté jeho ústavné práva, odvolať na súd, aby tie rozhodnutia orgánov boli preskúmateľné súdmi. Ale zároveň hovoríme aj o tom a dávame to do výnimky v tom zákone, že tí, kde je podozrenie, že naozaj o teroristoch alebo o zločincoch, o členoch príslušníkov podsvetia, keď je podozrenie, že budú, že ďalej pretrvávajú skutočnosti, ktoré budú oprávňovať, aby sa jednoducho nezverejnilo, alebo aby neboli informovaní o tom, že boli tieto informačno-technické prostriedky proti nim využité, jednoducho tam dávame výnimku do tohto zákona. Ony to, tie orgány to zvážia a povedia, že nie, vy ste osoba, ktorej to jednoducho nemôžeme, ktorú nemôžeme informovať. Takže toto by som si nemyslel, že je nejaký závažný bod, o ktorom by sme mali sa prieť.

    Ale hovorím aj o tom, že, a pristavím sa, o tom, že o tejto tzv. oznamovacej povinnosti, to nie je náš výmysel. Funguje to v niekoľkých krajinách, v mnohých krajinách, v demokratických krajinách sveta. Sú štáty s rovnakým pravidlom pre možnosť výnimky a s oveľa kratšou lehotou, ako navrhujeme my. My navrhujeme jeden rok, po jednom roku, aby sa toto zverejnilo, nezverejnilo, ale aby bol občan informovaný.

    Ďalší taký pilier tejto novely, o ktorom sme hovorili, síce hovorili sme o tom, že chceme posilniť právomoci výboru, ktorý má mať odposluchy, kontrolu odposluchov na starosti, tak má to byť, my tvrdíme, že by to mal byť výbor pre obranu a bezpečnosť. Rovnako legitímne je navrhovať iný spôsob telesa alebo orgánu, ktorý by napokon takéto právomoci kontrolné mal. Ale môžem... Vo svete to funguje rôzne. Sú aj také spôsoby, aj také spôsoby. Nezávislé tribunály okrem Veľkej Británie fungujú aj v Holandsku, fungujú aj v iných krajinách, aj Európy. A priznám sa, že tiež ma, je to možno také najjednoduchšie, že zbaviť sa takejto zodpovednosti a presunúť to na akýsi nezávislý tribunál, ktorý bude zložený z nezávislých ľudí, napríklad vážených sudcov, prokurátorov alebo podobne. Rozumiem výhrade, že kontrola poslancami bude alebo neúčinná, alebo ju budú politici, kontrolóri zneužívať, že môžu unikať informácie a tak ďalej. Pri príprave nášho návrhu sme tieto všetky názory brali vážne.

    Chcem sa vás ale opýtať, nie možno všetkých, pretože nás je tu málo, ale predsa len aj tých, čo sedia teraz v sále: Koľko z nás je presvedčených, že parlament zvolí povedzme troch bývalých sudcov, aby dozerali nad nasadzovaním informačno-technických prostriedkov? Ale nemám na mysli tak, že jednoduchou väčšinou. To si zvolia. Takýto orgán si táto väčšina a táto vláda si takých sudcov, prokurátorov alebo "nezávislé osobnosti" radi zvolia. Ale povedzte mi, ako na Slovensku - a my sme pripravovali taký zákon, aby bol realistický a fungujúci v našich podmienkach, nie v Holandsku, nie v Belgicku, nie v Británii a v Austrálii, realistický zákon - povedzte mi, ako nájdeme troch, štyroch, piatich ľudí na Slovensku, aby boli zvolení povedzme 140 hlasmi tohto telesa, tohto orgánu? A všetci sto štyridsiati poslanci, ktorí budú hlasovať za takéto teleso, budú presvedčení o tom, že boli zvolení ľudia, ktorí sú nezávislí, vážení, aj dôveryhodní? Pretože si myslím, že nežijeme v ideálnom svete a už vôbec nie v ideálnom politickom svete. Mali by sme však urobiť aspoň nejaký krok správnym smerom a z dnešnej nekontroly prejsť ku kontrole.

    Pravdaže sme brali do úvahy a brali sme vážne riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovoríme o tom častejšie. Myslím Gábor Gál spomínal ten precedens, a spomínal som ho v úvodnom slove, s výborom, ktorý je funkčný už niekoľko rokov a doteraz nebol žiaden problém. A naozaj možno nie v tomto období, ale v predchádzajúcich obdobiach, kedy ten nával na bezpečnostné previerky bol oveľa väčší, tak dokázali vo výbore poslanci spracovávať bez toho, aby dochádzalo k úniku utajovaných skutočností. A malo čo unikať. A má čo unikať aj z tohto výboru.

    My hovoríme, že v tomto prípade navrhujeme úzku pracovnú skupinu, ktorá by nepozostávala zo všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Ten výbor by sa mohol alebo by mal vytvárať úzke pracovné skupiny v zastúpení politikov opozície aj koalície a môžeme sa rozprávať ďalej o tom. Poďme sa rozprávať o tom aj v druhom čítaní, či dáme do povinnosti, aby mali bezpečnostné previerky. Áno, počul som túto výhradu. Môžeme dať bezpečnostné previerky, aby mali poslanci, ktorí budú v kontrolnej pracovnej skupine, v ktorej budú dozerať nad procesom nasadzovania odposluchov v tomto štáte. Na druhej strane ale Gábor mi to zobral z úst, keď hovoril o tom, že presne sa dostávame do začarovaného cyklu. Vy sa máte nechať preverovať tými, čo idete preverovať, hej?! Tak je to trošku také... Ale ja som otvorený tejto debate a možno by som aj ja bol skôr 60:40 za to, aby poslanci, ktorí budú v tejto úzkej pracovnej skupine, disponovali bezpečnostnou previerkou. Dajme to aj do zákona! Dajme do zákona, že budú, alebo do nejakého etického kódexu pracovnej skupiny alebo výboru celého, že budú viazaní mlčanlivosťou, že budú prisahať na to, že nepovedia nič, že v prípade podozrení pôjdu na detektor lži. A okey. Alebo, a ešte raz zdôrazním, som absolútne otvorený diskusii o tom, či poslanci majú mať previerky NBÚ alebo nie.

    Dovoľte mi ešte povedať, sekundu, pán poslanec Fecko, myslím, že to sme teraz práve rozprávali. Vítam ohlas od pána poslanca Bašku, ktorý hovorí, že v prípade, ak tento návrh novely neprejde, aby sme sa začali rozprávať o tom, ako pripraviť spoločný zákon, opozično-vládny, o tom, ako lepšie kontrolovať nasadzovanie ITP v republike. A na druhej strane, a to by som možno aj odporoval zase to, že návrh novely zákona, ktorú my teraz hovoríme, alebo o ktorej sme začali debatovať v minulom období na výbore pre obranu a bezpečnosť, nebol iniciovaný nejakým škandálom na Vojenskom spravodajstve. My sme si, ja som to povedal v úvodnom slove, opätovne sa na to odvolám, keď vidíte, ako sa preverujú v súčasnosti, či boli tieto ITP oprávnené, neoprávnené, jednoducho je to o štatistike, holá, suchá štatistika. Máme možno oprávnenia, ale aby boli silnejšie, jednoznačnejšie, chceme to zapísať do zákona a tak, aby to bola kontrola priebežná, kontinuálna, a vtedy si každý jeden z tých štátnych orgánov, ktorý má tú právomoc, veľmi dobre rozmyslí, či má ísť cestou nasadzovania odposluchov alebo nie, pretože myslím, že sme sa vzácne zhodli všetci poslanci, ktorí v tejto rozprave vystupovali, že nasadzovanie informačno-technických prostriedkov je úžasný zásah do súkromia každého, koho sa to týka. A mala by to byť tá posledná hranica získavania informácií.

    Keď ešte možno... Ako budú informovaní ľudia? - takú otázku som zaregistroval. Rovnakým spôsobom, ako je to teraz podľa Trestného poriadku. Gábor Gál hovoril o tom, že zrušme zákon samotný. Myslím si, že skôr by som išiel cestou, aby sa zjednotila postupnosť, pretože hovoril správne o dvojkoľajnosti, Trestný zákonník a teraz zákon č. 166, aby sme zjednotili. A táto naša novela zákona ide týmto smerom. My sa snažíme zjednotiť dohľad nad všetkými spravodajsky získavanými ITP v tejto krajine. Nielen čo sa týka spravodajských služieb, SIS-ky, Vojenského spravodajstva, ale aj tých policajtov.

    Gábor Gál hovoril veľmi dobre tiež o tom, že ako sa ťažko dosahuje politická vôľa v takej citlivej otázke, ako je nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Ja som hovoril o tom, že sme čakali, že budú ľudia, ktorým vyhovuje súčasný stav, samozrejme, že vyhovuje súčasný stav. A keď sa niekto odvoláva na to, že to funguje veľmi dobre a že vlastne tie bezpečnostné orgány sú s tým spokojné, no do istej miery im môže vyhovovať tento stav. My sme tu ale preto, aby sme tiež hľadeli na to, že čo pre občanov bude dobré.

    Otázky legality, legitimity, proporcionality sú naozaj otázkami, s ktorými môžeme ísť ďalej, ale myslím si, že zákon alebo novela zákona, ktorú predkladáme teraz, je krok správnym smerom. A ja bez toho, aby som vás chcel zdržovať s vyjadreniami k všetkému, čo tu dnes bolo povedané, tak by som vás chcel veľmi stručne poprosiť o podporu zákona, o posunutie do druhého čítania s tým, že práve tam je priestor na všetky technické detaily, o ktorých sme hovorili. Ale dva zásadné princípy si myslím, že sú podstatné a sú obsahom práve tejto novely, ktorú dávame teraz. Po prvé, zvyšujeme oprávnenosť alebo právomoci občanov, ktorí sa budú môcť dozvedieť, že bolo niekedy voči nim, informačno-technické prostriedky boli nasadené. A druhá vec, že hovoríme o kontinuálnej a priebežnej kontrole nasadzovania informačno-technických prostriedkov na pôde výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý to v kompetencii má aj teraz, len tá kontrola nefunguje, je príliš štatistická a technokratická a nie dostatočne fungujúca.

    Takže bez toho, aby sme navrhovali, aké inštitúcie zvýšenej kontroly, aké inštitúcie poistiek proti zneužitiu nasadzovania odposluchov v tejto republike by sme mohli mať, odmietnuť tento zákon myslím si, že je veľmi nesprávne. A dovolím si vás ešte raz požiadať o podporu nie v mene svojom, ani v mene predkladateľov, ale v mene občanov tohto štátu.

    Ďakujem pekne, všetko dobré.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyni Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 136, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 118.

    Teraz dávam slovo poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená kolegyňa a páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, ktorý je veľmi jednoduchý, ale verím, že o to zaujímavejší a potrebnejší, ktorý reaguje na situáciu študentov, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín a z rozličných dôvodov sa rozhodnú pre vysokoškolské štúdium v zahraničí.

    Platný zákon o vysokých školách, v jeho ustanovení § 96 ods. 1 upravuje podmienky pre priznanie sociálneho štipendia študentom, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom výlučne študujúcim na vysokých školách na území Slovenskej republiky. Študenti, ktorí si vyberú študijný program alebo jeho kombináciu, ktorý nie je možné študovať na slovenských univerzitách alebo vysokých školách, sa dostávajú do nevýhodného postavenia voči študentom študujúcim v Slovenskej republike a sú poberateľmi sociálneho štipendia podľa platnej legislatívy.

    Ide o študentov, ktorí by v prípade absolvovania štúdia na univerzite alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky spĺňali podmienky pre poberanie sociálneho štipendia a podľa platných kritérií v zmysle zákonov by im takéto štipendium bolo priznané. Tento návrh zákona fakultatívne upravuje možnosť priznať sociálne štipendium teda aj tým študentom, pričom sa navrhuje osobitným predpisom upraviť podrobnosti priznávania a vyplácania sociálneho štipendia.

    Dámy a páni, o takúto zmenu alebo úpravu platného zákona som sa začala zaujímať a rozmýšľať o nej po tom, čo som dostala podnet od občianky-matky, ktorá opisovala situáciu v rodine. A ja si dovolím len veľmi krátko zacitovať z tohto e-mailu: "Som samoživiteľka rodiny, mám dcéru, ktorá veľmi chcela študovať psychológiu v kombinácii so žurnalistikou. Táto kombinácia sa študuje len na Masarykovej univerzite v Brne. Moja dcéra spĺňa podmienky na priznanie sociálneho štipendia na Slovensku aj v Českej republike podľa výšky životného minima v Slovenskej republike aj v Českej republike. V českom zákone o vysokých školách má nárok na sociálne štipendium aj študent, ak spĺňa podmienky životného minima rodiny bez ohľadu na to, kde sa rozhodne študovať." A to bol dôvod, prečo som začala pátrať po tom, či naozaj je to tak. A naozaj som dospela k poznaniu, že takýto študent, ktorý z rôznych dôvodov sa rozhodne študovať na vysokej škole mimo územia Slovenskej republiky, a tu by mu toto sociálne štipendium bolo priznané, nemá naň nárok.

    Teraz trochu krátko zo štatistiky. Celkovo v Slovenskej republike za posledné obdobia vzaté do roku 2009 dozadu študovalo spolu aj s externými študentmi dvestojedenásť tisíc päťstopäťdesiattri študentov. Externí študenti teda tvoria z tohto celého počtu 33,5 percent. Od roku 2009, 2010, 2011 tieto počty sú porovnateľné, plus, mínus.

    V roku 2009 študovalo na štátnych verejných a súkromných vysokých školách stoštyridsať tisíc šesťstoosemdesiat študentov. V tomto počte môžu byť zahrnutí aj zahraniční študenti študujúci na našich vysokých školách, ktorí majú v Slovenskej republike trvalý pobyt. Také štatistiky sa ale u nás zvlášť nevedú.

    Sociálne štipendium poberalo šestnásť tisíc deväťstodvanásť študentov na verejných a súkromných vysokých školách. Percentuálny podiel študentov poberajúcich sociálne štipendium bol 12,02.

    Podľa odpovede, akú som získala na interpeláciu ešte v roku 2009, priemerná výška štipendia bola 197 eur, teraz je priemerná výška sociálneho štipendia asi, o zhruba 6 eur vyššia. K poslednému dňu roka 2009 bolo na sociálnych štipendiách vyplatené, a to vrátane, na verejných aj súkromných školách 23 410 814 eur.

    Štatistiky o občanoch v Slovenskej republike študujúcich na zahraničných vysokých školách sa nevedú. Údaje sú známe za Českú republiku a mám ich k dispozícii tiež k poslednému dňu roka 2009. Podľa týchto štatistík vo všetkých formách štúdia v Českej republike študovalo dvadsaťdva tisíc dvestotridsaťtri občanov Slovenskej republiky. Podľa odhadov Ministerstva školstva Slovenskej republiky v zahraničí študuje vo všetkých formách celkovo vrátane Českej republiky dvadsaťpäť tisíc občanov Slovenskej republiky. Ak uplatníme rozloženie študentov ako v Slovenskej republike, tak približne 33 percent študuje externe a približne šestnásť tisíc sedemstopäťdesiat študentov študuje v zahraničí na dennom štúdiu. Približne 12 percent študentov v Slovenskej republike má nárok na sociálne štipendium. Ak uplatníme toto isté číslo, tak potom približne dve tisíc desať študentov, občanov v Slovenskej republike by mohlo spĺňať podmienky na poberanie sociálneho štipendia.

    Predpokladám však, že tento počet bude omnoho nižší, pretože všetci predpokladáme, že tí, ktorí idú študovať do zahraničia, sú solventnejší, teda solventnejší sú ich rodičia, a preto môžu ísť študovať do zahraničia, ale práve existujú výnimky ako tá, o ktorej som už hovorila. Môžu byť študenti, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sú občanmi Slovenskej republiky, študujú v Českej republike a mali by nárok na sociálne štipendium, ale nemôžu ho dostať, pretože v zákone takáto možnosť, aspoň fakultatívna možnosť neexistuje. Pritom do Českej republiky je v rámci hraníc možno niekde zo Slovenska na vysokú školu bližšie ako napríklad z Košíc do Bratislavy a opačne.

    Finančné náklady pri priemernej výške sociálneho štipendia 167 eur a predpokladaných mesiacov jeho poberania, to znamená deväť, tieto finančné náklady by tvorili, teda na jeden takýto školský rok alebo dvojsemestrálne štúdium, pre predpokladaný počet študentov, ktorý sa naozaj dá len odhadnúť, približne dve tisíc, by bolo 3 021 030 eur, čo si myslím, že nie je taký veľký obnos, aby sme nemohli vytvoriť pre týchto študentov, ktorí sú sociálne odkázaní, rovnaké podmienky ako pre študentov, ktorí študujú na vysokých školách v Slovenskej republike.

    Čiže myslím si, že uchádzam sa o to, aby ste ma podporili pri tomto návrhu novely zákona. A budem rada, ak budeme v druhom čítaní možno hovoriť o detailoch, ale dovoľujem si vás vyzvať: umožníme aj možno nepatrnému počtu študentov, najmä tým, ktorí študujú v Českej republike, aby sa mohli aspoň uchádzať o sociálne štipendium.

    Ten počet nebude nižší len preto, že, odhadovaný, len preto, že sa predpokladá, že solventnejší študenti študujú v zahraničí, ale aj preto, že od 1. septembra platí nová vyhláška, ktorá určuje výšku a vôbec nárok na sociálne štipendiá, a je sprísnená, čo teda ja kvitujem, čiže nemusíme sa obávať, že takýto návrh zákona spôsobí nejakú veľkú búrku v rozpočte na ministerstve školstva.

    Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pani predkladateľka.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Martinovi Froncovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 136, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to určený uznesením č. 24 z 23. júla 2012, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 118 z 3. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods.. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani navrhovateľka, vážení kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, hneď na úvod poviem, že poslanecký klub SaS podporí tento poslanecký návrh zákona a vysvetlím prečo. Tie dôvody sú v podstate jednoduché. Systém sociálnych štipendií je nezastupiteľným prvkom pri podpore štúdia na vysokých školách, pokiaľ ide o deti z "chudobnejších" rodín. Preto si musíme uvedomiť, že ak takúto podporu, ktorá pomáha študentom, či štyri, či päť, či možno viac rokov, prekonať v podstate dobu odriekania celej rodiny počas ich štúdia na vysokej škole, ak takúto podporu od štátu dostáva študent študujúci na slovenskej vysokej škole, tak nie je najmenší dôvod, aby takúto podporu nezískal študent, slovenský študent, ktorý študuje v zahraničí.

    V slovenských podmienkach to skutočne sú najmä študenti študujúci v Českej republike. Obrovské množstvo, keď trošku preženiem, študentov je napríklad v Brne na Masarykovej univerzite, pretože skutočne je to mesto, je to vysoká škola, univerzita, ktorá má veľmi dobrú povesť, je to geograficky blízko k slovenským hraniciam, takže nemusíme sa čudovať. Ďalšie množstvo študentov napríklad z východného Slovenska študuje v Krakove. A tak ďalej a tak ďalej. Ale to už spomenula pani navrhovateľka vo svojej úvodnej reči. Chcel by som povedať, že tak ako na tieto deti, na týchto študentov, ktorí študujú v zahraničí, majú ich rodičia nárok na prídavky na deti, aj keď študujú v zahraničí, tak ako majú nárok na daňový bonus, aj keď študujú v zahraničí, tak nevidím dôvod, aby nemali nárok na sociálne štipendium, ak splnia príslušné kritériá. A to naviac, a to o to viac v kontexte jednak s vyhláškou, ktorá je teda už v podstate účinná, ktorá sprísňuje tieto kritériá, a ďalej aj v kontexte s tým, že sa majú podľa návrhu zákona o dani z príjmov od 1. januára 2013 zrušiť daňové bonusy pre vysokoškolákov, pre nezaopatrené deti, ktoré dosiahli devätnásť rokov a viac, s odôvodnením ministerstva financií, podľa ktorého zrušením daňových bonusov pre vysokoškolákov sociálne slabšie rodiny neutrpia, pretože sa im to má kompenzovať vyššími sociálnymi štipendiami. Čiže dávam do vašej pozornosti, hlavne poslancom vládnej koalície, respektíve vládnucej strany, že ak skutočne dôjde od 1. januára k zrušeniu daňových bonusov pre deti študujúce na vysokých školách, 19-ročných a starších, tak tým pádom tých 21 eur zoberieme aj rodinám, ktorých deti dnes študujú napríklad v Českej republike a nielenže nedostávajú sociálne štipendium, ale nebudú dostávať ani tých skromných, ale predsa len pre takúto rodinu potrebných 21 eur daňového bonusu.

    O to viac aj ja sa pripájam k tej prosbe alebo žiadosti, aby sme schválili túto novelu, pretože je veľmi potrebná pre deti, pre sociálne odkázanejšie rodiny, pre chudobnejšie rodiny. A tak ako sme počuli ten výpočet, nejaké necelé 3 mil. v podstate eur určite štátny rozpočet nezruinujú, naviac, ak štátny rozpočet má získať masívnym ušetrením na daňových bonusoch pre všetkých vysokoškolákov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcel by som podporiť pána poslanca Mihála v jeho názore, že skutočne zrušenie daňových bonusov zasiahne najmä sociálne slabšie skupiny. Bohužiaľ, vláda robí všetko pre to, aby sťažila situáciu vysokoškolákom a najmä ich rodinám. Preto považujem za veľmi škodlivé zrušenie daňových bonusov. A o to je dôležitejší návrh pani poslankyne Gibalovej, tak ako ho predložila, pre to, aby jednak títo študenti neboli diskriminovaní, aby sa nerozlišovalo, či študujú na Slovensku alebo v zahraničí, pretože ich situácia, ich rodín sa tým nemení, ale myslím si, že keď podporíme tento zákon z dielne pani poslankyne, tak práve učiníme spravodlivosti zadosť v tom, že zrovnoprávnime študentov tých, ktorí študujú doma aj v zahraničí. A týmto by som chcel vyjadriť aj za náš klub tomuto návrhu podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán Mihál, myslím, že sa dá s tým iba súhlasiť, jednoznačne, čo ste tu povedali. A som rád, že pani Gibalová takýto návrh zákona dáva. A chcel by som upozorniť, že okrem toho, že ich zrovnoprávnime, stále hovoríme, že nejakým spôsobom to národné cítenie, myslím si, že aj týmto u tých mladých, uvidia, že áno, Slovensko má záujem o mňa. Dalo mi to štipko aj v tom zahraničí. Vrátim sa späť. Možnože niektorí povedia, prídem späť, aby som to trošku odčinil.

    To znamená, toto, čo hovoríme, že nenechajme ich napospas tomu svetu, ktorý tam proste mnohí, hlavne tí sociálne slabší, majú dosť ťažké podmienky. Takže dúfam, že bude to jeden z takých malých krôčikov k tomu, aby sme aj našich mladých primäli k tomu, aby sa nebáli priznať k svojej republike, vrátili sa nám tu späť, aby nám tú svoju najlepšiu know-how životnú, ktorú budú mať, odovzdali našej republike, nie cudziemu štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za podporné slová obidvom pánom kolegom. A chcem naozaj vyzdvihnúť aj slová pána kolegu Fecka, lebo trafil klinec po hlavičke. Naozaj, ak slovenský študent študujúci napríklad v tom Brne pocíti túto podporu zo strany Slovenskej republiky, tak ten vzťah, ja viem, že nemalo by sa to merať cez peniaze, ale keď si predstavíte študenta z chudobnejšej rodiny študovať v zahraničí, či už je to Brno, Praha, Krakov alebo možno vzdialenejšia cudzina, s pocitom, že to Slovensko na neho myslí, pomáha jeho rodine a jemu samému vo forme sociálneho štipendia, tak aj ten vzťah k Slovensku a potenciálny návrat so získanými vedomosťami bude určite v inej rovine, ako ak nám títo študenti, šikovní, mladí ľudia zostávajú potom v zahraničí.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Vašečka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani navrhovateľka, ja by som chcel veľmi oceniť tento zákon, tiež som veľmi rád, že sa objavil. Chcem povedať, že za klub Obyčajných ľudí tento návrh podporujeme, pretože je veľmi praktický, veľmi konkrétny a môže pomôcť našej krajine, tak ako už moji predrečníci povedali.

    Ako učiteľ na strednej škole mám veľa bývalých študentov, veľa absolventov, ktorí sú pravidelne v takejto situácii. Jeden študent, ktorému som bol triedny, napríklad teraz študuje vo Fínsku a rieši práve túto situáciu. Je z takej rodiny, kde je sedem detí a sú to všetko mladí ľudia, ktorí sa snažia vzdelávať, ich rodičia dbajú na vzdelanie, ale samozrejme majú tie finančné nároky. A keď teda študuje napríklad v tom Fínsku, tak dostane nejaké štipendium na štúdium, ale potrebuje, potrebuje aj nejakú podporu na to, aby si zariadil tie základné veci, ako napríklad letenky, nákup nejakých potrebných vecí, pričom mu môže to sociálne štipendium pomôcť. Preto si myslím, že táto vec je pre týchto ľudí veľmi významná.

    Zároveň chcem zdôrazniť túto situáciu, že by mohlo naozaj byť to chápané ako diskriminácia, ten stav, že študenti študujúci na Slovensku dostanú sociálne štipendium a iní občania Slovenskej republiky, tiež v takom, v takej, v takom istom statuse voči, voči našej krajine toto štipendium nedostanú. Teda sa prihováram, aby sa táto možnosť zaviedla.

    Čo je veľmi dôležité tiež, na to už poukázali predrečníci, je, že je to také všimné zo strany Slovenskej republiky. Nemyslím všimné v takom tom negatívnom slova zmysle, ale v tom, že všímame si vás, záleží nám na vás, máme o vás záujem a keď získate aj vzdelanie, tak si to ceníme a máme záujem, aby ste sa vrátili, aby ste nezostali v zahraničí. Pretože vieme, že je to dosť veľký problém, že mnoho mladých ľudí zostáva mimo Slovenska, aj možno v takom, v takom ako keby stratenom období, že robia tam všelijaké rôzne veci a buď sa teda vrátia po nejakom čase, pričom časť toho svojho už takého začiatočného produktívneho veku ako by premárnili, alebo zostávajú v zahraničí a tieto, toto vzdelanie, túto kvalitu, ktorú dostali, zostáva tam a strácame občanov, a to vzdelaných občanov.

    Ďalšia vec je, že podpora týchto študentov, ktorí sa vrátia, môže prispieť ku kvalite vysokého školstva, pretože vieme, že u nás teda to školstvo ponovembrové sa ešte len rodí, bojuje sa o jeho kvalitu. A môžeme si naozaj zobrať príklad z mnohých ďalších univerzít a vysokých škôl, ktoré sú v zahraničí, čiže je to v záujme školstva a vysokého školstva špeciálne, aby sa títo ľudia vrátili, aby nestratili tú väzbu s krajinou, aby nestratili väzbu so Slovenskom.

    Ja by som chcel, myslím, že tu bola vyjadrená podpora zo strany opozičných strán, myslím, že veľmi rozumne, nie ideologicky, ani politicky, ja by som sa chcel preto obrátiť na poslancov vládnej strany s takou prosbou o podporu. Verím, že tomu rozumiete, že pracujete v tej oblasti, aj na pána predsedu finančného výboru, aby o tom možno hovoril, pretože si myslím, že sa to vyplatí. Je to dobrá investícia a nestojí to veľa alebo relatívne to nestojí veľa, ale môže to priniesť veľmi dobré výsledky. Takže vás prosím tým o podporu, aby tí z vás, ktorí tomu naozaj rozumiete, aby ste požiadali aj o podporu vo vašom poslaneckom klube, aby tento zákon, ktorý pokladám za veľmi rozumný, za veľmi užitočný, mohol prejsť na dobro Slovenska.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na jeho vystúpenie tri faktické poznámky. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Chcem potvrdiť tú väčšinovú podporu klubu, ktorý, ako si spomínal, tento návrh pani poslankyne Gibalovej má. A vieme, tak ako si zhrnul v rozprave, tri príčiny, prečo by sme mali budovať vzťah medzi občanmi, ktorí, alebo mladými ľuďmi, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí z rôznych pohnútok. Možno preto, že štúdium v zahraničí im umožňuje študovať odbor, ktorý na Slovensku nemáme, alebo ak ho máme, tak je na akejkoľvek univerzite v zahraničí možno obsadený odborníkmi, ktorých tento študent vyhodnocuje, že, že dostane také penzum informácií a také vzdelanie, ktoré je výrazne alebo možno kvalitnejšie, ako sa dá dostať doma. Práve preto to slovo, ktoré si použil, diskriminácia ľudí, ktorí sa vzdelávajú na našich univerzitách, alebo ľudí, ktorí sa vzdelávajú na zahraničných univerzitách, by sme mali odstrániť. A práve preto aj ja sa prikláňam k tomu, aby sme tento zákon alebo zmenu zákona podporili. A tá výzva, samozrejme, k laviciam vládnej, vládnych poslancov, ktorá odznela v tvojom, v tvojom príhovore, v tvojom príspevku do rozpravy, je aktuálna. A dúfam, že návrh pani poslankyne Gibalovej bude mať podporu, pretože je skutočne nekonfliktný a stará sa o budúcnosť krajiny, o ktorej sa asi všetci zhodneme, že rozhodne vzdelanie a kvalitné vzdelanie zabezpečí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Áno, tak ako kolega Vašečka povedal, že nestojí nás to veľa a môže to priniesť podstatný nejaký ten bonus. A ja hovorím ešte, že pokiaľ národ sa nestará o svoju mlaď, ktorú by mal vychovať, nemá veľkú perspektívu ísť do budúcna. Takže nehádžme cez palubu našich mladých a urobme všetko pre to proste, aby sme ich tu mali, aby fungovali, aby sme sa nemuseli hanbiť, čo sme tu pre nich vytvorili.

    Ďakujem.

  • Voľakedy dávno mi jeden starý pán povedal, že komunistom by všetko odpustil, ale to, že ako mladý nemohol cestovať po svete, im nikdy neodpustí. Ja myslím, že kresťan musí vždy odpustiť. Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát, to znamená vždy, ale zabudnúť samozrejme nemusí. Treba podporovať štúdium našich v zahraničí, aj prácu v zahraničí, ale aj to, aby sa ľudia potom vrátili domov, načerpali a vrátili sa domov.

    Otázka je, že tí, ktorí sa nevrátia, zostanú vonku, či by sme v budúcnosti nemali od nich žiadať prostriedky, keď to študovali zadarmo, aby zase vrátili štátu, keď už ostanú vonku, čo je poľutovaniahodné.

    Posledné, čo chcem povedať, že samozrejme zákon rád podporím. Ide najmä o také štúdiá, ktoré tu vlastne nie je možné študovať. Vieme, že 37 vysokých škôl je veľa na Slovensko a že nie všetky spĺňajú vysoké kritériá. A najmä by som to podporil možno aj pozmeňovacím návrhom, že keď nie ináč, tak aspoň pre Čechy, kde naši mnohí študujú - myslím, že okolo 50 tisíc ľudí, možno, že som to prehnal, aspoň pre tých by bolo vhodné takéto štipendium dostať. Je to vlastne, svojím spôsobom by to mohla byť aj reciprocita, respektíve pomoc tým, ktorí budú študovať v Brne, Olomouci a kde-kade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Týmto sme vyčerpali všetkých prihlásených. Pani spravodajkyňa - teda uzatváram rozpravu - a už posledné slovo si žiadate, áno?

    Záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať všetkým teda vystupujúcim, aj pánu Mihálovi, aj pánu Vašečkovi, aj všetkým, ktorí sa dotkli tejto problematiky vo faktických poznámkach. Ja myslím, že všetci ste vycítili z tohto návrhu to, čo aj ja vidím ako veľmi dôležité, a to je to zdôraznenie, hlavne zabezpečiť rovnaké príležitosti pre študentov, ktorí sú v rovnakej východzej situácii. Lebo som presvedčená o tom, že tá kategória študentov, ktorá nemôže požiadať o sociálne štipendium len z toho titulu, že študujú v zahraničí, sú diskriminovaní voči tým, ktorí študujú tu doma a majú túto možnosť.

    Rovnako ďakujem ešte za to, čo mne v tomto kontexte nenapadlo, že skutočne zrušenie daňových bonusov pre vysokoškolákov bude veľký problém. Pri tomto návrhu zákona chcem ešte upozorniť, že som vychádzala z českej legislatívy. Takým vzorom bol český zákon, kde toto je zakotvené fakultatívne, kde si myslím, že Česká republika v tejto oblasti je v prístupe k svojim občanom oveľa veľkorysejšia.

    Rovnako chcem ešte povedať, že Slovenská rektorská konferencia považuje tento návrh za férový. Opakovane vás prosím, a teda z tej rozpravy vyplynulo, že tá prosba by mala smerovať najmä k poslancom vládnucej strany, aby skúsili pouvažovať a posunuli, pomohli, do druhého čítania, aby sme v druhom čítaní mohli ďalej odborne diskutovať.

    Ešte jeden argument si na záver neodpustím, ktorý ma napadol teraz pri vašich vystúpeniach. Že ak prispievame rodinám v núdzi na takzvanú dochádzku do školy, tak prispejme aj tým, ktorí chcú plánovať svoju budúcnosť a ktorí sa nechcú stať bremenom pre seba, pre svoje rodiny ani pre spoločnosť a sú veľakrát v rovnako ťažkej sociálnej situácii.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chce zaujať stanovisko pán spravodajca?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dve krátke poznámky. Prvá, chcem povedať, že tento zákon je legislatívne v poriadku, v súlade s vysokoškolským zákonom č. 131. Hovorím to aj ako jeden, ktorý ten vysokoškolský zákon spoluvytváral.

    Druhá poznámka. Vystúpili dvaja poslanci, ktorí podporili návrh zákona. A vôbec z rozpravy mám pocit, že tento zákon by nemal mať problém postúpiť do druhého čítania. Ako to bude, uvidíme.

    Ale chcel by som upozorniť na jednu vec. Obyčajne pri návrhu takéhoto zákona a v dnešnej situácii sa použije protiargument, že je to ďalší výdavok v rozpočte štátu a v tomto prípade v rozpočte rezortu ministerstva školstva a jednoducho v tejto chvíli na to nemáme. Treba si uvedomiť, že je to veľmi opatrný krok, že zavádza fakultatívne možnosť takéto štipendium dať. Čiže v zásade ten výdavok, môžeme povedať, nemusí byť ani nijaký. Je to dobrá vôľa pomôcť a ak by sme si overili a tento zákon, táto novela zákona začala platiť, tak celkom iste by sme aj videli, koľko bude tých žiadostí. Určite bude ten výdavok menší, ako kolegyňa uviedla, kde iste urobila aj odhad, aj pri dobrej vôli. Čiže naozaj si nemyslím, že argument, že na to dnes nie sú peniaze, by bol korektný. Samozrejme, zákon, ja za seba môžem povedať, že plne podporujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Navrhovaný zákon má parlamentnú tlač 144. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 132.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi, aby nám uviedol predkladaný návrh.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je v plnom súlade s naším cieľom znižovania administratívnej záťaže podnikateľov a osobitne živnostníkov a malých podnikateľov. Zo všetkých prieskumov a analýz podnikateľského prostredia na Slovensku vidíme, že neustále administratívna záťaž spôsobuje ťažkosti, najmä malým podnikateľom. Preto sme sa rozhodli navrhnúť zákon podľa filozofie, ktorú dlhodobo presadzujeme, v tom zmysle, aby živnostníci mohli platiť len za, raz za rok svoju licenciu a nemuseli následne viesť svoje účtovníctvo. Na základe poznatkov teda z praxe chceme zjednodušiť podnikanie, najmä živnostníkom s nízkymi príjmami a odbremeniť ich od nutnosti viesť toto účtovníctvo. Zákon sa týka najmä živnostníkov, ktorí nie sú platcami dane z pridanej hodnoty, teda majú tržby ročne menšie ako 50 000 eur.

    Zavedením jednoduchej formy kúpy licencie na rok dopredu oprávňujúcej živnostníka podnikať bez potreby ďalšej administratívy sa výrazne uľahčí samostatne zárobkovo činným osobám podnikanie. Okrem podpory hospodárskeho rastu preto očakávame pozitívny dopad aj na zamestnanosť, čo je dôležité zvlášť v dnešnej situácii, kedy vieme, že zamestnanosť je stále problematická na Slovensku. A vláda v návrhu rozpočtu nepredpokladá zníženie nezamestnanosti ani v najbližších dvoch rokoch v porovnaní s rokom minulým. Podľa analýz vychádza priemerne zaplatená daň živnostníka do obratu, pri ktorom vzniká povinnosť registrácie na daň z pridanej hodnoty, v priemere 503 eur a rozdiely vo výške dane nie sú nijako výrazné v celej šírke tohto pásma, čo je určite zaujímavé zistenie, ale toto sme analyzovali na základe dát, ktoré sú poskytnuté z Inštitútu pre finančnú politiku, teda priamo z ministerstva financií. Preto si dovoľujeme tvrdiť, že dopad na štátny rozpočet bude neutrálny až mierne pozitívny, pretože hlavný prínos licencie je jednoznačne v administratívnom zaťažení, v administratívnom zjednodušení podnikania. Okrem jednorázového zaplatenia dane si živnostník jednou platbou na rok dopredu, zabezpečí aj platbu zdravotných a sociálnych odvodov, ktoré správca dane za neho odvedie poisťovniam. Formulovali sme návrh zákona taký, že výška licencie bude vždy minimálne odvody plus 500 eur tak, ako vychádza priemer dane z príjmu pre už zmienených živnostníkov.

    Z hľadiska cash flow je to pozitívny dopad nielen na štátny rozpočet, ale aj pre poisťovne, pretože budú disponovať celým balíkom peňazí hneď na začiatku roka. Zároveň sa tým zníži riziko neplatenia alebo už oneskoreného platenia odvodov a daní. Čiže na jednej strane sa to zjednoduší živnostníkom a na druhej strane štát dostane svoje peniaze vopred, čo je tak isto výhoda aj z pohľadu štátu.

    Treba povedať, že živnostníci ušetria podstatu nákladov, ktoré míňajú na nepriame činnosti, najmä na vedenie účtovníctva. Podľa tohto návrhu okrem platenia licencií vlastne si budú môcť viesť už len evidenciu, čo sa týka obratu, pohľadávok a majetku. Teda bežné veci, ktoré ale nesúvisia s povinným účtovníctvom. Povinnosť vedenia účtovníctva pre tých, ktorí majú licenciu, odpadá.

    Dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť, že živnostníci sú v súčasnosti nielen najdôležitejšou, ale aj najzraniteľnejšou skupinou, pretože podľa už schváleného zákona o sociálnom poistení sa na budúci rok zvyšujú odvody každému živnostníkovi minimálne o 300 eur ročne. Len minimálne odvody sa zvyšujú o 25 eur mesačne od budúceho roka. Čiže 300 eur ročne zaplatí každý živnostník. O to je dôležitejšie, aby sme im zjednodušovali život, zjednodušovali podnikanie. Dovoľte mi, aj na základe uvedených faktov požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi pánovi Mikušovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený kolega predkladateľ Ivan Štefanec, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú sme dostali pod tlačou 144. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, na začiatok môžem povedať, že tento návrh opozičnej strany SDKÚ vítame. Skôr ma mrzí, že už v minulosti SDKÚ tento návrh na Slovensku nepresadila. Naozaj je pravdou, že, alebo keď sa pozrieme na rozvinuté ekonomiky vo svete, tak gro HDP týchto krajín tvoria práve malí a strední podnikatelia a keď sa pozrieme na bariéry vstupu do podnikania alebo bariéry, ktoré odrádzajú ľudí od začiatku podnikania na Slovensku, tak sú dosť veľké. A ak na druhej strane máme veľkú nezamestnanosť, mali by sme tento problém riešiť.

    Zavedenie živnostenských licencií jednoznačne problém rieši. Zmenšuje bariéry vstupu alebo rozhodnutia alebo také, zmenšuje obavy ľudí, ktorí sa chcú stať živnostníkmi. Lebo mnohí ľudia, ktorí by aj možno mohli podnikať, nie vo veľkom, ale v malom sami seba sa zamestnať, tak si povedia, že radšej nie. Lebo to ešte potom mi nejaké kontroly prídu a potom, počul som nejaká sociálka, úrad práce a daňový úrad a účtovníctvo a jednoducho majú z toho strach. Zbytočný, úplne, strach. Čiže zavedenie živnostenských licencií považujem a aj myslím, teda väčšina nášho klubu, všetci ľudia v našom klube považujeme za krok, ktorý môže veľmi výrazne zjednodušiť podnikanie práve tým malým podnikateľom. A myslíme si, že to je správna cesta, jedna možno z viacerých, ako znižovať nezamestnanosť na Slovensku. Jednoducho, nie je asi správne, ak doma na zadku sedí človek, ktorý má potenciál podnikať, a ten človek tam sedí iba preto a preto nepodniká, lebo sa bojí zbytočného administratívneho zaťaženia. A pevne verím, že tento návrh alebo pre tento návrh strana SDKÚ získala podporu aj v strane SMER a že so stranou SMER ste o tom návrhu návrhu diskutovali a že to nie je len iba taký planý nejaký výkrik v duchu, že však bohujeme za živnostníkov, lebo, myslím si, že zaslúžil by si takú širšiu podporu.

    A druhá vec je, možno tie parametre, ktoré ste nadstavili alebo nenadstavili. Že nemyslím si zas, že by sme sa mali tváriť príliš tak voľnomyšlienkársky a nepovedať, na aké druhy živností živnostenské licencie sú určené. Nemalo by sa jednoducho stávať, že na licencie nám prejdú alebo do tohoto systému nám prejdú iba ľudia, ktorí to budú považovať pre nich za ekonomicky výhodné, ale mali by nám do tohoto systému ľudia, ktorí, tých, ktorých som spomínal. Ktorí sa boja začať podnikať preto, lebo by tej byrokracie mali jednoducho viacej ako roboty, ktorej by v tej živnosti robili. Tým chcem povedať, že čo mi v návrhu chýba, naozaj jednoznačne určiť, na aké druhy živností sa návrh vzťahuje. A osobne, môj osobný názor je taký, že by sa mali vzťahovať naozaj na ľudí, ktorí skôr vykonávajú remeselnú činnosť s pevne určenou výškou obratu, aby tam nedochádzala taká tá zvláštna motivácia, že áno, licencie sú pre mňa cestou, ako štátu platiť menej. Toto by sme určite v tejto situácii, v akej sa finančne štát nachádzať, alebo Slovenská republika nachádza, podporovať nemali. Čiže áno, vítam tento návrh ako cestu k znižovaniu nezamestnanosti, k zjednodušeniu podnikania, ale chýba mi teda, a očakávam prípadne v druhom čítaní upresnenie naozaj, ktorých živností by sa tento návrh dotýkal.

    Keď trošičku prepojím možno s témou rómskej problematiky, alebo riešenia tohto problému na Slovensku, tak medzi riešeniami, ktoré navrhujeme, a myslím si, že nič nové teda nepoviem, alebo žiadne tajomstvo neprezradím, je práve aj snaha nájsť aj v týchto komunitách ľudí, ktorí by mohli podnikať. Lebo paradoxné je, teraz tí ľudia sú zavesení na sociálnom systéme, ale mohli byť z nich podnikatelia, alebo teda živnostníci. Nepoviem podnikateľ, lebo podnikateľa si predstavujem ako človeka, možno ktorý už aj zamestnáva ľudí. Povedzme, že živnostníci, ktorí by si prevádzkovali tú svoju živnosť. Dobre, bol by murár, ktorého by si najala možno raz tá firma, inýkrát druhá firma, ale dnes jednoducho, ako som povedal, sedia na zadku a nepodnikateľskú alebo nie sú živnostníci preto, lebo boja sa tých, tej zbytočnej administratívnej záťaže.

    Treba si tiež priznať, že mnohokrát mnohí ľudia sa na Slovensku boja administratívnej záťaže pri trebárs vedení živnosti aj na základe určitých predsudkov, ktoré sú. Lebo aj dnešný systém umožňuje vedenie si toho účtovníctva, trošku aj teda zjednodušiť. Je čiastočne ústretový voči tým ľuďom. Určite nie síce tak, ako sú samotné živnostenské licencie, alebo keby že teda funguje tento druhý systém. Preto aj jedno z tých opatrení, ktoré navrhujeme, tak je, aby sa zaviedol taký vlastne, pozícia živnostenského asistenta, aby to bol jednoducho človek, ktorý medzi nezamestnanými ľuďmi bude vyhľadával ľudí, ktorí by boli vhodní na to, aby živnosť si vykonávali a pomáhal by im vlastne v tom prvom nábehu pri vykonávaní živnosti.

    Zopakujem ešte raz, náš klub návrh na zavedenie živnostenských licencií podporuje, lebo ho považujeme za správny nástroj znižovania nezamestnanosti, správny nástroj na ceste k znižovaniu byrokratickej záťaže podnikateľov. Mrzí nás iba to, že za tých dvadsať dva rokov doteraz do slovenského právneho poriadku tento inštitút zavedený nebol. To je všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyčerpali sme písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Tak, je to ukončené. Prihlásili sa štyria páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, problematika podpory malých zamestnávateľov a zároveň problematika rastúcej nezamestnanosti, ktorej Slovensko čelí, je veľmi vážna. Tento návrh má za cieľ podporiť malé, drobné podnikanie, živnostenské podnikanie. A zároveň má za cieľ pomôcť tejto krajine vyrovnať sa s nezamestnanosťou a vyrovnať sa s poklesom príjmov štátneho rozpočtu.

    Tá situácia sa naozaj zo dňa na deň zhoršuje. Každý deň sme konfrontovaní s novými a novými správami, ktoré hovoria o tom, že Slovensko nejde dobrou cestou, že Slovensko na jednej strane stále komplikuje podnikateľské prostredie, zhoršuje podnikateľské prostredie, komplikuje podmienky pre vznik nových pracovných miest a zamestnávanie. Len nedávno sme absolvovali veľkú debatu, a to bolo len prvé čítanie, o Zákonníku práce, ktorý je jednou z tých veľmi zlých prímesí, tou negatívnou ingredienciou, ktorá vytvára, ako ja hovorím, smrteľný kokteil pre rast slovenského hospodárstva. A preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali a ponúkali neustále aspoň niektoré opatrenia, ktoré budú kompenzovať tieto negatívne dopady, ktoré ich pomôžu eliminovať, stlmiť, zastaviť, ktoré pomôžu občanom Slovenska, pomôžu malým a stredným podnikateľom, ktorí sú, a to by som chcel naozaj desať razy podčiarknuť, najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike. Ja to budem stále opakovať: živnostníci a malí podnikatelia zamestnávajú a vytvárajú 80 % pracovných miest v Slovenskej republike.

    Preto to historicky už tradičné zanedbávanie tejto skupiny podnikania je trestuhodné a vypomsťuje sa nám práve tými vysokými číslami nezamestnanosti. Všetci na tom máme svoj podiel, to naozaj chcem teraz otvorene priznať, že aj vlády, ktoré, v ktorých sme boli členmi, podľa môjho názoru nie dostatočne dôrazne a nie dostatočne jasne si zrejme uvedomili tieto súvislosti a napriek deklaráciám, ktoré tiež všetky vlády majú, ale napriek deklaráciám a slovnej podpore tejto skupiny podnikateľov tých praktických činov, ktoré by naozaj vytvárali zlepšené podnikateľské prostredie, tých je žalostne málo.

    Preto od slov a od deklarácií musíme prejsť k činom. Vracať sa dozadu nemá nejaký veľký význam, ale musíme sa pozrieť dopredu, pretože keď sa nepozrieme, tak budeme veľmi prekvapení už o pár týždňov alebo najneskôr mesiacov. Veď dnes napríklad, v dnešnej tlači sme mali možnosť si prečítať o ďalších výpadkoch splnenia príjmov štátneho rozpočtu súvisiacich s nižším hospodárskym rastom. Táto situácia sa bude len a len prehlbovať. Ja som viackrát z tohto miesta upozorňoval na to, že príjmy budú klesať. Že tie opatrenia, ktoré vláda prináša, nie sú opatreniami, ktoré nás zavedú tam, kde vláda si myslí, že nás zavádzajú, že pomôžu v konsolidácii. Nie, nepomôžu, naopak, budú znamenať, že príjmy sa budú stenčovať, daňové príjmy, a výdavky. keďže sa šetrí veľmi a veľmi slabo, tie klesajú veľmi symbolicky, alebo možno neklesajú vôbec, a na to budeme doplácať. Dostávame sa stále do väčšieho a väčšieho zadĺženia. A mám tu silnú obavu, že môžeme už v blízkom období naraziť na zákonné limity, ktoré nám ukladá napríklad ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.

    Preto, aj keď to je možno neobvyklé, ale opozícia podáva pomocnú ruku, opäť, alebo ponúka pomocnú ruku vláde v tom, že prináša návrhy, ktoré utlmia tie negatívne zmeny, ktoré vláda navrhuje a realizuje, ktoré, keď to len vymenujem, spočívajú vo zvýšení daní, zvýšení odvodov, v sťažení vytvárania nových pracovných miest cez Zákonník práce. A nesmieme zabudnúť ani na to, že sa veľmi hlboko a bezcitne siahlo na úspory obyvateľstva v druhom pilieri.

    Tento návrh zákona, pokiaľ by bol prijatý, naozaj reálne a konkrétne výrazne pomôže živnostníkom a malým podnikateľom. Pritom to nebude mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, naopak, môže to znamenať, že prestane úbytok ľudí, ktorí podnikajú. Prestane úbytok ľudí, ktorí odvádzajú dane v tomto malom sektore. Prestane nárast ľudí, ktorí po ukončení podnikania sú zakvačení na sociálnom systéme, stávajú sa poberateľmi podpory v nezamestnanosti a neskôr sociálnych dávok, ale bude to znamenať, že budeme mať ďalších a ďalších prispievateľov do štátneho rozpočtu a samozrejme tvorcov pracovných miest.

    Ja som preto veľmi rád, že k takémuto návrhu sme dospeli, že takýto návrh zákona má širokú podporu opozície. A teraz je naozaj čas na to, aby sme ho pustili cez prvé čítanie, čo umožní širokú diskusiu aj s vládou a hľadanie prienikov a možností na to, aby sme naozaj doladili prípadné veci, vypočuli ďalšie návrhy, či už v tom smere, ako povedal pán Matovič, a konkretizovali niektoré živností, alebo sa možno objavia návrhy aj iné. Ale ľudia od nás očakávajú konkrétne činy, ktoré im pomôžu. Zatiaľ sa stretávajú len s krokmi vlády, ktorá ich oberá o peniaze. Oberá ich o peniaze, ktoré pocítia už veľmi rýchlo, v januárových výplatách. Mnohí si to ešte neuvedomujú, pretože politiku nesledujú, ale všetci si to veľmi rýchlo uvedomia, keď sa pozrú na svoje januárové výplaty. A preto zbadajme sa včas. Vládni poslanci, zamyslite sa nad tým, čo vás čaká, keď pôjdete bezhlavo touto cestou, ktorú ste si vytýčili, a otvorte svoje uši a mysle aj návrhom opozície.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Skutočne taká faktická, technická poznámka, kolegovi poslancovi Kaníkovi, ktorý v úvode hovoril o tom, že treba rešpektovať živnostníkov, ktorí sú najväčší zamestnávatelia v tomto štáte. To ja beriem. Veľmi veľa živnostníkov zamestnáva ľudí. No ale zacitujem zo zákona, ktorý ste predložili, § 2 ods. 1: "Živnostenskú licenciu môže získať držiteľ živnostenského oprávnenia podľa prílohy č. 1, ktorý po b) nie je zamestnávateľ." Čiže len aby ste vedeli, čo vlastne predkladáte.

    Tento návrh zákona sa netýka živnostníkov, ktorí zamestnávajú nejakých zamestnancov.

  • Ďakujem. Vítam to, že hovoríš o tom, aby sme pristúpili od rečí k činom. Vítam to, že tento zákon na rokovaní parlamentu je. Neviem odhadnúť jeho podporu v parlamente a myslím si, že výhrady, ktoré spomínal aj tvoj predrečník Igor Matovič, trápili na klube aj nás. Napriek tomu si viacerí z nás vieme predstaviť podporu toho, že uľahčíme podnikanie mnohým ľuďom, ktorí na Slovensku pôsobia. Myslím si, že je dobré odstraňovanie administratívy, ktorá je na živnostnícky a vôbec podnikateľský sektor uvaľovaná. A hlavne aj preto, pretože zbaví tento návrh, ak sa uplatnia v licencii, zbaví niektoré, dúfam, že remeselné, alebo presnejšie špecifikované živností povinnosti používať, dovolím si povedať, až nenávidené registračné pokladnice, pretože skutočným krokom vedľa bolo to, že aj predchádzajúca vláda zaviedla sprísnenie používania registračných pokladníc a zaviedla ich spôsobom, ktorý skutočne otravuje hlavne ľudí, ktorým sa malo pomôcť.

    Možno aj preto vôbec zamerať sa na uľahčenie živnostenského stavu je dobré. Tento návrh v prvom čítaní podporím a dúfam, že v druhom čítaní, ak by sa doňho dostal, ho vylepšíme natoľko, aby ľudia presne vedeli, o čo bude byrokracia nižšia pri podnikaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že už máme 14 hodín aj 2 minúty, tak si vás dovolím požiadať, aby sme pokračovali v rozprave v utorok ráno od deviatej. Ukončujem teda dnešný deň rokovania.

    Prajem vám príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.03 hodine.