• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pán poslanec Gabriel Csicsai, Igor Choma, Magda Košútová, Viera Mazúrová, Ivan Uhliarik, Marián Záhumenský.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl, tlač 120.

    Poprosím pána ministra Dušana Čaploviča, aby zaujal svoje miesto pre navrhovateľa, a spoločného spravodajcu taktiež zaujal svoje miesto.

    Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí, ústne prihlásený pán poslanec Martin Fecko, nech sa páči.

    A pripraví sa pán poslanec Igor Hraško.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač.120.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegyňa a kolegovia. Takže znovu je to o poloprázdnej sále, no dobre, takže asi mám tu smolu, že stále mi takto nejako vychádza, buď tesne pred 19.00 hodinou, alebo hneď zrána, no ale dobre. Život je asi o tom.

    Takže dovoľte, aby som aj ja trošku prispel do tejto rozpravy, hoci môžem povedať, že nie som pedagóg, ale každý tým nejakým pedagogickým procesom prešiel aj nejakými tými voľnočasovými aktivitami, tak preto mi dovoľte trošku sa k tomu vyjadriť. Táto problematika je riešená teda školským zákonom a ten školský zákon prakticky za nejaké spoločenské, vzdelávacie a výchovné zariadenia považuje nejakých 6 subjektov. Medzi nimi okrem školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, školského internátu, školského hospodárstva a strediska odbornej praxe je aj, sú aj centrá voľného času.

    Tieto centrá voľného času prakticky vychovávajú mladého človeka a musím povedať, že výchova mladého človeka sa neobmedzuje iba na základnú výchovu v rodine a nadobúdanie teoretických a praktických vedomostí v škole. Neodmysliteľnou súčasťou každého života jednotlivca, a to, o to výraznejšie mladého, ktorý prakticky sa ešte v tom živote iba zorientúvava, hľadá, kam sa umiestniť, je využitie jeho voľného času. Sféra voľného času môže byť pritom do určitej miery, môže kompenzovať aj niektoré nedostatky školského systému. Vytváranie podmienok a ponuky na zmysluplné využívanie voľného času detí, tak v podstate ostal okrem školy na centrách voľného času, ktoré sa stali jedným z najvýznamnejších činiteľov realizácie štátneho programu starostlivosti o mládež v oblasti voľného času. Tieto centrá venujú veľkú pozornosť, myslím, že to nemusíme nikomu vysvetľovať, vyhľadávaniu a príprave talentov a integrácii detí a mládeže so špeciálnymi potrebami.

    V posledných rokoch sa do popredia dostáva aj spoločná práca rodičov s deťmi ako podpora rodinnej výchovy a činnosť s deťmi a mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Centrá voľného času realizujú rôznorodé, pravidelné i príležitostné aktivity v záujmových útvaroch, organizujú prázdninové podujatia, tábory, súťaže, prehliadky, metodicko-edičnú činnosť a mnoho ďalších vecí. Myslím si, že nechceme nechať naše deti napospas ich, by som povedal, mediálnym hrátkam, ktoré proste hrám, ktoré majú a aby sme ich dostali aj von, pretože keď ja si porovnám, čo ja som robil, keď som bol v ich veku, tak momentálne to neni porovnateľné, pretože futbal, šport, príroda, to bolo dennodenným mojím životným nejakým záujmom, teraz je to všetko pozatvárané. Takže dúfam, že vieme, čo nám chýba, čo nám pokrivkáva vo využití voľného času u mladých ľudí.

    Preto aj tieto centrá voľného času majú pozitívne ovplyvňovať hlavne voľný čas a dospievajúcu mládež. A voľný čas ako výrazný fenomén života vyspelých krajín, kde, predpokladám, sa chce zaradiť aj Slovensko, je zároveň jedným z dôležitých problémov týchto krajín. Významne vystupuje, vstupuje do vývoja spoločnosti napríklad štruktúrou zamestnanosti, modelom rodinného života či vznikom tzv. priemyslu voľného času. Voľný čas, ktorý by mal byť okrem iného priestorom na rozvoj a kultiváciu osobnosti, sa stáva vo veľkej časti mladej generácii priestorom, ktorý podmieňuje vznik rôznych sociálno-patologických javov. Ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času detí a mládeže, potlačí tým rozvoj práve takýchto negatívnych sociálnych javov. Spoločnosť by mala oveľa viac akceptovať efektivitu a produktivitu potenciálu mladej generácie. Myslím si, že vlastne v tom mladom veku sa každý nastavuje, ako bude mať tú fyziológiu aj tela do budúcna a musím povedať proste, že to je to obdobie, ktoré vám potom na starosť povie, že vlastne ako dlho budete aj žiť. A to nech mi hovorí, každý čo chce, lebo tí, ktorí, ja hovorím, že nemajú tú nejakú fyzickú kondíciu, už momentálne naše deti nechodia, alebo deti, dospievajúci nechodia už ani na tú vojenskú službu, ktorá aspoň trošku im, týmto, ktorí nemali žiadnu tú, proste ten rok, dva roky, dalo im trošku do tela a myslím, že malo to tiež svoj zmysel. V súčasnosti proste nič také neexistuje povinné a to je ten problém. To je ten problém proste, že ľudia ostávajú, mľandravejú, s prepáčením, a decká nevedia zabehnúť kilometer? No to je modré z neba, hej, z tohoto! Takže hovorím, že to je ten veľký problém, a preto myslím, že tie centrá voľného času, aj ďalšie, samozrejme, ktoré k tomu prispievajú, k využitiu času, majú neskutočný význam a myslím si, že to každý si to musí uvedomiť.

    Spoločnosť by mala teda viac akceptovať aktivitu a produktivitu, produktivitu potenciálnej mladej generácie získa, získanej voľnočasovými aktivitami a viac doceňovať prostriedky ušetrené po následnej kriminalite a narkománii, nehovoriac o neuznaní ekonomického významu kvalitného využívania voľného času mladej generácie.

    V jednej zo správ slovenského výboru UNICEF sa konštatuje, že ako celkove, tak aj v jednotlivých oblastiach, je starostlivosť o voľný čas detí a mládeže zo strany štátu horšia ako pred 1989. O tom dúfam, že nikto nebude polemizovať, lebo je to fakt. Áno, bol tu veľký tlak z rôznych strán, aj na mládež, na využívanie voľného času a, samozrejme, že každý ide tou ľahšou cestou, keď ho niečo bolí, bo musí mať kondičku, tak radšej nejdem, pretože radšej, to je tá akože, by som povedal, že nechcem povedať, nejaká taká akože voľnosť, ale viac-menej odpor voči tomu, aby som tréning, tak ako mám ho odviesť, aby som ho odviedol a viac-menej, samozrejme, každý ide za tými blýskavými vecami, a to, čo musíš poctivou prácou odrobiť aj v tom tréningu, alebo aj to na tom športe, alebo aj na tom kurze tanečného klubu, alebo, to je jedno, v čom, alebo speve, tak tam ideme radšej tou cestou menšieho odporu.

    Chýbajú vysokoškolsky vzdelaní, dobre pripravení pedagógovia voľného času. Prečo asi? Pritom jedným z rozhodujúcich predpokladov pre prácu s deťmi tohto charakteru je aj kvalitné personálne obsadenie. Mnoho terajších centier je priamym pokračovateľom práce zariadení z predchádzajúceho obdobia, ktoré začali pracovať ešte v 70. - 80. rokoch minulého storočia. Za desiatky rokov sa začlenili k najvýznamnejším výchovno-vzdelávacím inštitúciám vo svojich obciach, mestách, regiónoch. Ja som mal tiež možnosť zažiť nejakú tú činnosť, dokonca som aj prispieval nejakými svojimi danosťami a možnosťami a musím povedať, že áno, robí sa to so srdcom, v mnohých prípadoch aj, by som povedal, na úkor voľného času, na úkor financií vlastných a ja si vysoko vážim týchto ľudí, ktorí takýmto spôsobom pristupujú ku, a majú zodpovednosť za výchovu ďalšej generácie, ktorú by sme, myslím si, že mali udržať minimálne v takejto "kondícii" ako sme mali my, resp. aby sme sa vrátili naspäť a povedali, že treba s tým niečo robiť. Pritom stovky vedúcich záujmových útvarov sa venovali deťom vo voľnom čase, vo svojom voľnom čase a túto prácu mnohí vykonávali ešte a vykonávajú dobrovoľne.

    Pedagogické školy rozširujú svoje študijné programy o špecializáciu animátor voľného času a ja som mal kolegov, ktorí keď potrebovali mať vysokoškolské vzdelanie na daný útvar, tak išli si urobiť animátorov voľného času. Ja som sa ich pýtal, no čo to je, hej, akým spôsobom? No vyzerá, že áno. Tu by to uplatnenie malo byť, to je teda ten animátor voľného času v tom CVČ-ku a v tých iných zariadeniach, tak dúfam, že budú docenení a nebudeme im, by som povedal, brať ich profesiu, ktorú teda si vybrali, či už by som povedal prinútene, že museli, ak chceli ostať v práci, ale aby mali to vzdelanie, tak aby sa mohli proste aj tam realizovať a možno aj v tých strediskách, centrách voľného času.

    Na jednej strane si pripravujeme odborníkov, na druhej strane sa chystáme redukovať ich možnosti uplatnenia v tom, čo vyštudovali. To je iba jedna stránka veci. Tou najpodstatnejšou je však financovanie centier voľného času, vlastne o ktorom sa tu teraz bavíme niekoľko hodín. Navrhovaný systém, podľa mňa vyvolal veľa otázok. Vzniknú nové centrá v obciach? Neviem momentálne, ako som v rozprave vypočul, 200 - 300 obcí majú tie centrá voľného času, ale väčšinou je to sústredené do miest, kde prakticky sú aj iné materiálno-technické možnosti, aj tých ľudí je podstatne viacej skôr a majú nejaký ten servis už možno zabezpečený z toho predchádzajúceho obdobia. Nie som až veľký optimista, že by tisíce obcí znovu po tomto prijatí alebo zákona, alebo pri súčasnom pomere síl, asi ten zákon bude predsa len prijatý, pretože opozícia, či si budeme tu stavať na hlavy, alebo robiť, skákať do výšky svetové rekordy, asi šancu nemáme, takže myslím si, že nebude to húfne vznikanie centier voľného času po tých obciach. Bodaj by som sa mýlil, ale myslím si, že toto tu nebude až takto jednoznačne z tohto zákona prebiehať.

    Centrá voľného času zastrešovali aj v celom okrese aj všetky súťaže a olympiády pre žiakov vyhlásené ministerstvom školstva. Ako to pôjde ďalej, keď bude možno že menej peňazí? Tak by som povedal, že ak sme tu mali tých, ktorí robili tu načierno

    a myslím, že tu by som povedal, že odborníci, ktorí s tým ste priamo pracovali alebo mali ste to priamo pod palcom, tak urobme tých čiernych vinníkov. Nájdime ich! Lebo všetko vyzerá, že je o kontrole. Všetko je o kontrole aj celý život je o kontrole, či sa vieme správať, alebo nevieme. Takže, aj tu by sme mali tých vinníkov presne pomenovať a urobiť príslušné opatrenia. Tí, čo to robia poctivo, by nemali byť hádzaní do jedného vreca práve s takýmito jedincami. Aby sa nestalo, že na pár takýchto prípadov doplatia nakoniec všetci ostatní. Samospráva, myslím si, že bude a bude, má toľko boľačiek finančných, a pokiaľ to nebude účelovo viazaný, tento prostriedok, že kam to má ísť, neverím, neverím, že všetko pôjde do centier voľného času, ktoré by mali byť v inom regióne, mali byť inde, v inom meste, v inej obci, na inom území. A preto beriem slová pána Blanára, ktorý povedal v rozprave o tom, že pokiaľ by vznikla nejaká anomália, ktorá by ukazovala akože nefunkčnosť toho, čo sa teraz tu bude, ako chce prijímať, že kompetentní zareagujú promptne a budú reagovať. To znamená reagovať aj tým spôsobom, u mňa reagovať znamená odstrániť ten nedostatok, ktorý tam vznikne. To znamená, že vrátiť aj stav doterajšieho stavu, keď teda to máme brať dôsledne. No či to bude, tak som veľmi zvedavý.

    Takže, pán Blanár, ďakujem, že ste sa vyjadrili takto a dúfam, že budete aj potom, keby náhodou to nevyšlo, v tomto svojom presvedčení pokračovať. Chcel by som veriť tomu, že všetko, čo by malo negatívne ovplyvniť centrá voľného času, bude vyselektované v priebehu reálneho života, ktorý od prijatia tohto zákona vlastne sa bude centrá voľného času, budú riadiť a bol by som veľmi rád, keby sa to vyhodnotilo reálne. Žeby sa povedalo, áno, o rok, rok-trištvrte porovnajme, čo sa stalo, čo sa nestalo, a zistíme, čo vlastne sme dosiahli, resp. čo sme chceli dosiahnuť a čo sme nedosiahli. Hej? Lebo, ak to má byť iba zákon pre zákon, že niekto si tam zmyslí alebo nejaká lobistická skupina alebo čo, tak ďakujem pekne. Tak tieto zákony, ja sa pod to nepodpíšem, nehnevajte sa! A moje svedomie hovorí, že nie! Pretože zákon by mal skvalitňovať robotu a práve tie podnety zospodu, ktoré by tu mali prísť, mali by povedať, áno, vážení, centrá voľného času majú to-to-to-to, to je ten problém. A hlavne sa venovať tým ľudom, ktorí o tom rozhodujú priamo tam dolu. Nie tu hore v parlamente, lebo my tu rozhodujeme o všetkom, ale v mnohých prípadoch nemáme o tom vedomosti, ktoré má ten reálny vykonávateľ tohto zákona.

    Takže, pán minister, dúfam, že aj z toho môjho nejakého voľného príspevku, ktorý ja, voľného, voľnej rozpravy, ktorú som teraz dal, možno že si niečo zoberiete, a bol by som rád, keby sa tento zákon stal reálnym, ktorý by zjednodušoval život centier voľného času a aby naše aktivity, ktoré pre decká chceme vytvoriť, aby sme sa nemuseli hanbiť, že čo sme dneska prijali a aby do budúcnosti sme si povedali, tak bol to dobrý zákon, alebo bol zlý, tak ho zrušme a poďme naspäť do toho, čo sme tu mali už predtým. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, Martin, ono je problém v tom, že ono už sa to raz podarilo, že presne toto, čo máme teraz na stole, bolo zavedené a potom zvrátené naspäť. Ale ver mi, že to vyžadovalo tak enormné úsilie a ešte stále to bolo na hrane zákona, pretože podľa slovenskej legislatívy akékoľvek zmeny pravidiel, ktoré sa týkajú prerozdeľovania daní samosprávam musia byť najprv odsúhlasené združeniami zastupujúcimi obce a mestá. Bez ohľadu na to, že tá dikcia zákona už je zastaralá a ZMOS ju v podstate zneužíva napríklad a Únia miest sa nepočúva tak, ako by sa mala, je neskutočne ťažké pri akejkoľvek, pri akomkoľvek návrate naspäť k pôvodnému stavu to spraviť v rámci slovenskej legislatívy, pretože v momente ZMOS dá nohu do dverí, a jednoducho nie je možné s tým stavom niečo robiť.

    Takže ak raz prejde tento zákon a obávam sa, že prejde, tak ver mi, že by bolo nadľudským úsilím opäť vrátiť to do pôvodného stavu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fecko, vy nechcete reagovať? Ďakujem.

    Pán poslanec Hraško, nech sa páči, vy máte možnosť vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň, pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, už sa tuná naozaj veľa porozprávalo k zákonu o financovaní škôl a školských zariadení a niektoré fakty sa oplatí si aj zopakovať. Ale treba zopakovať aj niektoré veci, ktoré tu už padli aj v rozprave. Ja by som sa chcel na úvod môjho toho príspevku ešte raz opýtať, pretože dodneska som, pán minister, ešte nedostal odpoveď na dve otázky. A nedostal som ich ani od vás, ani od pánov štátnych tajomníkov a pýtal som sa ich teda už dávnejšie. Čiže mali aj možnosť pripraviť sa na odpoveď. Ja som sa pýtal už viackrát - koľko bolo udelených pokút zriaďovateľom zneužívajúcim systém vzdelávania v rámci centier voľného času? Zároveň, o koľko sa jednalo teda čiernych duší a v akej celkovej výške plynuli pokuty do štátneho rozpočtu? Pretože stále sa tu argumentuje tým, že ten systém sa zneužíval. Áno, berieme, vieme o takých prípadoch, zneužíval sa, ale ja chcem vedieť konkrétne -koľko bolo udelených pokút a kto tie pokuty dostal?

    A druhá otázka. Koľko školských zariadení bolo vyradených na základe takéhoto podvodného konania zo siete škôl a školských zariadení, ktoré tento systém zneužívali? Takisto som na túto otázku nedostal odpoveď. A pána Jurzycu sa opýtam, keď tuná bude, lebo si ho niekde nájdem. V konečnom dôsledku mali by ste to aj vy vedieť, pretože ste minister rezortu, ktorý za to zodpovedá. Takže určite máte tieto informácie a minimálne štátni tajomníci by vám to mali vedieť pripraviť. Takže dodneska som nedostal na tieto otázky odpovede a toto je hlavný argument váš pri predkladaní zákona, ktorý bude meniť financovanie škôl a školských zariadení. Ak teda ministerstvo nedokáže tieto veci kvantifikovať, tak si myslím, že nemôžete argumentovať práve týmto.

    Dotknem sa ďalšej časti. Pán Poliačik včera odôvodňoval retroaktivitu tohto zákona a dotkol sa toho aj kolega Vašečka. Ja som podával návrh na výbore na zmenu termínu účinnosti niektorých paragrafov, ktoré práve súvisia s financovaním. A skutočne si takisto myslím, že ide o retroaktívne opatrenie. Je to v podstate tým, že ľudia sa pýtali teraz na začiatku, ako majú nastaviť školský rok, keď v polovičke roka alebo teda v priebehu školského roka dôjde k zmene financovania? A všetci vieme, že nedôjde k zmene k lepšiemu, ale k horšiemu. Už len z toho titulu, že keďže sa rozdelí jeden balík peňazí, ktorý je vyčlenený z podielových daní, nie na doterajších povedzme 150-tisíc detí, ale na 500-tisíc detí. To znamená, že tam musí ísť zákonite menší balík peňazí. Však vieme, ako to pôjde ďalej, ak bude schválený zákon, okamžite príde vládne nariadenie na zmenu koeficientu na 1 alebo 1,1 a normatív sa zmení povedzme, keď zoberieme príklad CVČ-iek, zo 192 môže ísť na 60 alebo 66 eur cca. To znamená, že už tam dôjde k radikálnemu posunu zmeny financovania. To znamená, že tie deti, ktoré chodia na činnosť a by mali dostávať teda CVČ-ka na ne financie, tak dostanú menej, pretože zvyšné sa rozdeľujú na tie, aj ktoré na tie krúžky nechodia. To znamená, že v tomto dôjde k zmene financovania v priebehu školského roka. A teraz, a to sa netýka trebárs len centier voľného času, ale týka sa to aj základných umeleckých škôl, materských škôl a ďalších. To znamená, že oni už majú nastavené triedy teraz, ktoré už fungujú a zrazu dostanú menej peňazí. A teraz, ako oni budú môcť pokračovať? No tak čo? Budú rušiť záujmové útvary? Budú rušiť hudobné odbory? Alebo teda odbory na základných umeleckých školách? Alebo budú zatvárať školy v materských školách? Alebo teda triedy? Takže, toto je tá retroaktivita, ktorá môže nastať, pokiaľ sa neposunie termín účinnosti niektorých paragrafov. Ja si myslím, že ten polrok tam už, áno pre vás bude zohrávať istú rolu, ale myslím si, že až takú veľkú rolu by to nezohrávalo, pretože ten systém naozaj môže viesť k takýmto, takýmto veciam. Takže toto je tá retroaktivita.

    Ďalej sa dotknem toho, že niektorí páni poslanci sa ozývali to, že kde berieme to, že obce nebudú rozdeľovať tie finančné prostriedky tak, ako by mali byť určené na to vzdelávanie detí. No berieme to z jednoduchého.., sú to VZN. Všeobecné záväzné nariadenia miest a obcí, ktoré sú už dnes k dispozícii na internete a my sme vám ich tuná ukazovali. Hovorili sme vám čísla. Tie čísla sú z tých VZN-iek, to sú neni vymyslené cifričky niekde odniekiaľ. To sú vybraté čísla zo všeobecne záväzných nariadení, ktoré prijali obecné zastupiteľstvá alebo mestské zastupiteľstvá v jednotlivých mestách a obciach. A už tam predsa sme videli tie čísla, kde niektorí dávali to, čo mali, ale niektorí ani zďaleka nedávali to, čo by mohli dať. A potom, samozrejme, nastáva to, že rodičia si musia doplácať na materské školy, rodičia si musia doplácať na školské jedálne, rodičia si musia doplácať na školské kluby detí a tak ďalej. Prečo majú rodičia zase ťahať ďalšie peniaze zo svojho vrecka, keď je na to určený normatív z ich daní, ktoré oni zaplatili? Veď to rodičia platia tie dane tej obci. Z ich daní to je nastavené a oni ešte musia doplácať, lebo obec sa rozhodne, že no my ešte potrebujeme z toho niečo iné. Tak nech si spravia zbierku v obci, keď chcú rekonštruovať nejaké cesty alebo niečo iné! Prečo to berú z peňazí, ktoré sú určené na vzdelávanie? No, samozrejme, je to otázka. Takže toto je realita a uvidíme, ako to bude potom. Ja budem veľmi rád, keď sa starostovia a primátori postavia k tomu zodpovedne. Jasné, že neviem.

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Ja som sa nerozprával so starostami a s primátormi, že, kolega? Takže toto je realita a ja skutočne budem rád, keď sa postavia zodpovedne. Ale žiaľ, nemáme to nikde garantované.

    Pán Poliačik ešte tuná včera hovoril v rozprave, vyslovil takú myšlienku alebo také prirovnanie, že - dajme atlétovi na nohy betón a uvidíme ako pobeží. To je jedno či teraz, alebo o rok. Jednoznačne nepobeží, lebo si doláme nohy, ak sa o to pokúsi. Súhlasím s tým. Ale toto nie je problém. Problém je ten, že ako toho dolámaného atléta znovu postaviť na nohy, aby vôbec niekedy ešte mohol bežať. Čo bežať? Či ho vôbec dotiahneme do stavu, aby vôbec mohol chodiť? A toto je to, čoho sa obávame, že takto nastavený systém pri takto schválenom zákone, ktorý teda sa môže schváliť a pravdepodobne sa schváli, môže defraudovať celý systém, že sa ho bude ťažko naprávať. Pretože samosprávy si zvyknú, že budú mať navyše financie a budú jednoznačne proti tomu, aby sa niečo v tomto menilo. Takže to sú len naše obavy, ktoré vlastne vyplývajú z toho, čo sa v súčasnosti už deje.

    Ešte jednu otázku by som mal, pán minister. Stále sa hovorí o tom, že keby bol register, centrálny register žiakov, tak by to bolo o niečo jednoduchšie. Ja sa pýtam teda, že či ho plánujete v najbližšej dobe spojazdniť a kedy? Plánujete? Normálne centrálny register žiakov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím vás, pán poslanec, vystupujte v rozprave, nie je diskusia. Ďakujem.

  • No, mňa nezaujíma, kto čo urobil? Viem, že ste ani jeden neurobili nič. Stále sa tu len veci menia a nemení sa to k lepšiemu. Dobre, povedzme si príklad. Keď hovoríme aj o garanciách toho, že ako má byť nastavené to financovanie. Podľa starého zákona 596 Z. z. z roku 2003 o štátnej správe v školstve bolo v ustanovení § 39a prechodné ustanovenie k úprave účinným od 1. 1. 2007.

    Za prvé. Obec poskytne na roky 2007 až 2009 zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu. 85, 85-ka bola nariadenie vlády 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov. Vtedy bola garancia, že skutočne z tých podielových daní pôjdu peniaze na vzdelávanie. V roku 2010 bola prijatá zmena nariadenia vlády spolu so zmenou zákona 596/2003, kde bola garancia už len na hranici 88 %, ale len pre cirkevné školy a školské zariadenia, ale len z toho, čo obce a mestá poskytnú verejným zariadeniam a školám. Takže ak chce ministerstvo garantovať výchovu a vzdelávanie v rámci regionálneho školstva, treba skutočne aj tu garantovať finančné prostriedky zákonom. A myslím si, že to bolo už viackrát navrhnuté. Ja to mám takisto aj vo svojom "pozmeňováku". Takže vám ho za chvíľku prednesiem. Ja potom budem mať na záver ešte jednu otázku. Ale teraz už k tomu pozmeňováku.

    Jaj, ešte tu neni pán Mojš. Ešte jeho by som sa rád opýtal, pretože minule tuná čítal na predchádzajúcej schôdzi list 23 starostov obcí z okresu Ružomberok, ktorých má okres 25 podľa sčítania mesta Ružomberok. No a hovoril teda o tom, že sa starostovia sťažovali na jednu obec, ktorá získavala financie prostredníctvom centra voľného času. Zase, keď sa nemôžem pýtať pána ministra, že nie som v diskusii, tak sa opýtam tak polemicky. Je povinnosťou obce vydať všeobecne záväzné nariadenie o financovaní škôl a školských zariadení na daný kalendárny rok? Páni starostovia, primátori, je, však tá povinnosť? Odpoviem si sám. Ďakujem. Tak sa poďme pozrieť na tých 23 obcí, 24 tu mám napísaných. 14 z nich vôbec nemá VZN-ko na rok 2012. Sú to Bešeňová, Ivachnová, Lúčky, Kalameny, Ludrová, Liptovská Osada, Liptovská Lužná, Liptovské Revúce, Martinček, Komjatná, Švošov, Stankovany, Ľubochňa, Hubová. Pritom v každej sídli nejaké školské zariadenie. Väčšinou sú to materské školy, niektoré majú aj školské kluby, školské jedálne a to je všetko. Potom je 6 obcí takých, ktorí majú VZN-ká a v nich majú aj uvedené aj sumy, ktorými prispievajú. Napríklad Liptovská Teplá má materskú školu a z 1 865 eur, ktoré sú určené ako normatív na vzdelávanie, tak dávajú len 1 219. Lístková, materská škola dávajú 1.020 z takej istej sumy. Pre školský klub detí z 361 dávajú 234. A v školskej jedálni zo 120 dávajú len 78 eur. Rodičia musia doplácať. Liptovské Sliače, tam je situácia trošku iná. Niekde pridávajú a niekde uberajú. Takže, tam kde pridávajú, to je chvályhodné, lebo pridávajú školskej jedálni, pridávajú školskom klube, ale v školskom stredisku záujmovej činnosti zo 192 eur dávajú len 20. Na materskú školu, tam je to celkom v pohode. Z 1.865 dávajú 1.580. Takže, tam veľký rozdiel nie je. No ale je otázne, že niekde pridajú 100 eur a niekde zoberú 170. Tak môžme pokračovať. Štiavnička, Likavka, Valašská Dubová. Liptovský Michal, Potok, Turík, Rojkov nemajú školy a školské zariadenia. Takže sa ich vlastne táto vec netýka. Ale viem, že v každej tejto obci fungovalo centrum voľného času, na ktoré sa sťažovali starostovia. No ako som sa dozvedel, tak starostovia podpisovali ten list tak, že, no, ja som ani nevedel o čom to je, ale keď tam už boli podpísaní ôsmi, tak som to podpísal už aj ja. Takže vidíme relevantnosť takýchto tendenčných listov.

    Dobre, dostanem sa ku mojim pozmeňovacím návrhom.

    Za prvé. Ak chce ministerstvo kvalitu, malo by garantovať rozsah činnosti pre jednotlivé vzdelávania, pretože neviem si predstaviť, že obec si bude určovať, alebo teda obecné zastupiteľstvo môže určovať alebo navrhovať rozsah činností v jednotlivých typoch vzdelávania. Môže totižto dôjsť ku konfliktu. Povedzme si, že v jednej obci bude bežať nejaký krúžok, budú tam dochádzať deti z viacerých obcí. Ale v jednej obci, z ktorej dochádzajúci deti si určí obecné zastupiteľstvo, že budú účasti rozsah činnosti na dve hodiny do týždňa, povedzme za 10 eur, v druhej ale obci si povedia že chcú päť hodín do týždňa pre svoje deti, ale len za 5 eur. No a v ďalšej obci si určia že chcú jednu hodinu a dajú na to 3 eurá.

    Ako potom tá obec, v ktorej sa tá činnosť bude vykonávať môže naštartovať činnosť, keď každá obec si určí iný rozsah činnosti? Myslím si osobne, že táto právomoc má ostať ministerstvu, a tak, ako to bolo doteraz, vždy to upravovať vo vyhláške. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh doplnenie zákona 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a tak ďalej:

    1. Čl. II bod 14: § 6 ods. 12 písm. h) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nerovnosti nastavenia podmienok v systéme voľnočasovej výchovnej činnosti, tieto podmienky sa navrhujú upraviť vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe.

    Ten príklad, ktorý som uviedol, to bol len jeden taký hororovejší scenár, môže nastať taký, že obecné zastupiteľstvo si môže postaviť hlavu, lebo sú tam ľudia rôzni a povie, že určuje rozsah činnosti jednu hodinu za rok. Chlapci si prídu jeden deň zahrať futbal a zaplatí sa len na hodinu ten dotyčný človek, ktorý tam bude vykonávať tú činnosť. No, ušetrili sme kopec prostriedkov. No a potom budeme argumentovať, však, ale im tam netreba veľa peňazí, lebo však, aha, pozrite sa, koľko išlo len na výdaje. Bolo to len málo.

    Ten istý bod platí vlastne v čl. II bod 19 pre vyššie územné celky, takže § 9 ods. 12 písm. h) sa navrhuje vypustiť z dôvodu nerovnosti nastavenia podmienok v systéme voľnočasovej výchovnej činnosti, tieto podmienky sa navrhujú upraviť vo vyhláške ministerstva školstva č. 306/2009 o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe. Jediným kritériom na poskytnutie finančných prostriedkov by malo byť dieťa alebo žiak a jeho výsledky na danej škole a školskom zariadení a spokojnosť rodičov s poskytovanou výchovou a vzdelávaním. Nepovažuje sa za účelné aby zriaďovateľ verejných škôl určoval, aké kritériá zriaďovateľov neštátnych škôl, lebo nie je jeho nadriadený ani kontrolný orgán. Má byť len sprostredkovateľ finančných prostriedkov pre neštátneho zriaďovateľa, ktoré by mali byť v zmysle legislatívny účelovo viazané. Tým by bola zabezpečená rovnoprávnosť zriaďovateľov všetkých škôl a školských zariadení.

    Ďalej tu mám návrh ďalšieho článku. V čl. II § 38 odsek 4 znie znie: "(4) Na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 5, § 5 ods. 6, § 5 ods. 13, § 5 ods. 14. § 5 ods. 15, §6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhá veta, § 9 ods. 5, § 10 ods. 8 až 10 a 13, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b) a ods. 7, § 16 až 18, § 31, 32 a § 37 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní."

    Ide o to, že doteraz mali súkromné a cirkevné školy a školské zariadenia povinnosť vydávať potvrdenie o prijatí, teda rozhodnutie o prijatí žiaka na dané vzdelávanie a verejné školy a školské zariadenia toto nemali v povinnosti. Ak chceme zrovnoprávňovať a chceme skutočne kvalitu, tak to treba buď vyžadovať od všetkých, alebo od nikoho. Ak je to teda už zavedené, tak to nechajme, ale nech sa na tom rovnako participuje aj verejné školy a školské zariadenia. Ďalej, ako som už predtým spomínal o garantovaní financovania, podobný návrh dal už aj kolega Fronc, takže ak bude prijatý jeho návrh, ja potom svoj návrh stiahnem. Ale prečítam ho, keďže ho mám nachystaný.

    4. V čl. II bod 55, § 39f ods. 1 písm. b) znie: "v období rokov 2013 až 2015 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu" (teda nariadenie vlády č. 668/2004); "v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu." Takisto Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Odôvodnenie som už hovoril. To isté platí aj pre VÚC.

    Takže bod 5. V čl. II bod 55, § 39f ods. 2 písm. b) znie: "v období rokov 2013 až 2015 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu."

    Posledný bod, ktorý navrhujem vo svojom pozmeňovacom návrhu sa týka úbytku žiakov počas školského roka. Myslím si, že je to tiež na zváženie, pretože určite uznáte, aj páni poslanci, aj pán minister, že škola, kde sa odhlásia deti v priebehu školského roka z akýchkoľvek aktivít, škola by nemala mať nárok na to, aby poberala financie na tieto deti v plnej výške, tak ako boli zapísané do štatistiky na začiatku školského roku. Všetci vieme, že situácia v školách je taká, aby si školy navýšili nejaké tie príjmy, tak zapíšu povedzme všetky deti do nejakých rôznych aktivít či už školského klubu, či centier voľného času a tak ďalej, ale deti na tieto krúžky nenastúpia, nenastúpia ani do školského klubu a tým pádom v podstate škola berie na ne finančné prostriedky. Takže tak ako to bolo doteraz zakotvené, pokiaľ nastane zmena o 5 % oproti stavu nahlásenému, aby mali povinnosť túto zmenu nahlásiť a podľa toho sa im upraví aj financovanie, aby nedochádzalo k zneužívaniu finančných prostriedkov a aby zbytočne neutekali preč.

    Takže, navrhujem bod 6. Čl. I sa v § 7a doplní nový odsek 10, ktorý znie:

    "ak nastane v priebehu školského roka zmena počtu žiakov v školách a školských zariadeniach v územnej pôsobnosti niektorého zriaďovateľa presahujúca 5 % oproti stavu podľa § 7a ods. 1 tohto zákona, z ktorého bol určený objem finančných prostriedkov na daný kalendárny rok, je zriaďovateľ povinný túto zmenu nahlásiť najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy ku zmene došlo. Zriaďovatelia škôl a školských zariadení sú povinní oznámiť zmenu počtu žiakov presahujúcu 5 % príslušnej obci, na území ktorej má sídlo školské zariadenie. Obec ako zriaďovateľ škôl a školských zariadení je povinná oznámiť zmenu počtu žiakov presahujúcu 5 % za všetky školy a školské zariadenia so sídlom na jej území príslušnému krajskému školskému úradu," po novom zrejme to už bude inak po reforme, ale zatiaľ je to tak, školské zariadenia, školskému, krajskému školskému úradu "najneskôr do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy ku zmene došlo."

    Právna úprava nadväzuje na ustanovenie § 7 ods. 7 zákona 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý bol účinný do 31. 12. 2006. Myslím si, že toto je úplne apolitická vec a aj rozumná, pretože skutočne ak dôjde k úbytku žiakov, tak aby sa zbytočne nečerpali finančné prostriedky a neutekalo to z rozpočtov na len tak navnivoč.

    No a na záver už len otázka, pán minister, keďže sa bude meniť financovanie škôl a školských zariadení, jedná sa teraz hlavne o školské zariadenia, vieme, už to včera pán Blanár spomenul, že sú rôzne kompetencie, sú originálne kompetencie a sú prenesené kompetencie a podľa toho sa vlastne aj rozdielne financujú jednotlivé vzdelávacie aktivity. Chcem sa opýtať, ako chcete v budúcnosti zabezpečiť zvýšenie platov učiteľov, keď v podstate nemáte dosah na garantovanie financovania vzdelávacích aktivít, to sa týka hlavne centier voľného času, základných umeleckých škôl, materských škôl a akým spôsobom chcete zasiahnuť do originálnych kompetencií samosprávy, keď vám to žiaden zákon neumožňuje?

    Takže, ja by som veľmi nezavádzal učiteľov, najmä teda v školských zariadeniach tým, že ich prinútite im zvýšiť platy, keď im nechcete garantovať financovanie týchto aktivít. Ďakujem pekne. A ešte jeden doplnok. Pán spravodajca, žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo samostatne. O bodoch č.1 a 2. Samostatne o bode 3, samostatne o bodoch č. 4 a 5 a samostatne o bode č. 6. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel navrhnúť a poprosiť a podporiť pána poslanca Hraška v tom, aby sa naozaj nerobili veci uprostred rozbehnutého školského roka. Veľmi to škodí školstvu. Ako učiteľ viem, že takéto pokusy na učiteľoch a na žiakoch nie sú dobré. Ak by som mohol dať do pozornosti, prosím všetkých, ktorí budú aj do budúcnosti pri príprave takýchto návrhov zákonov, aby sa dal aspoň rok na diskusiu a ďalší rok na to, aby sa to začalo od začiatku školského roka a bolo to dopredu pripravené. Takýchto vecí sme aj v minulosti zažili, nielen od vás, veľa. Je to veľmi škodlivé, je to v zásade aj keď možno právne ťažko dokázateľne retroaktívne, pretože už dnes mi volajú ľudia, ako dopadlo dnešné hlasovanie, aby sme vedeli že dokedy máme prijímať žiakov do krúžkov. Je to naozaj nešťastné, keďže školský rok začína 1. septembra a my tu teraz rokujeme o zákone, ktorý ovplyvní prebiehajúci školský rok. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No, bolo tu povedané naozaj v tom príspevku veľa. Ja len niečo trebárs z toho vypichnem. Tu vidieť naozaj hlbokú, hlbokú neznalosť, čo sa týka celého komplexu slova originálne kompetencie. Vy ste sa tu všetci zišli a rozprávate len o centre voľného času, ktoré ste vytrhli z nejakého z celého kontextu originálnych kompetencií, kde, keď všetky mestá, obce a súkromné a cirkevné centrá voľného času začnú robiť ako tieto, o ktorých hovoríme, že tam nabili tisíce detí, tak o chvíľu nebude nie 500 ale 600-tisíc v týchto krúžkoch, ale bude viac ako milión a potom prídeme k tomu, že prídu ZUŠ-ky a materské školy, ktoré nebudú mať finančné prostriedky a budeme riešiť ich zatváranie. Pretože, to jednoducho je nejaký ten celok, a keď niekde pridám výrazne v tom balíku, niekde musím výrazne odobrať a tým pádom nemáme šancu ufinancovať materské školy, ZUŠ-ky, už teraz je to veľký problém a pokiaľ niekto, treba, poprípade ja mám v centre voľného času 250-300 detí, keď oslovím celú dolinu, budem mať 10-tisíc, keď to spraví každý z nás v rámci toho, aby mal finančné prostriedky, no tak tých detí bude milión-milión a pol a o chvíľu budeme tu riešiť zatváranie materských škôl a základných umeleckých škôl. Veď to nemôžte sa len zamerať na centrum voľného času a nič druhé pre nás neexistuje. No a čo sa týka toho, že školy si...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Jedna vec, ktorá možno znela okrajovo, ale ma veľmi zaujala v tom príspevku. To je ten príklad, ktorý ste, pán kolega, uviedli z okresu Ružomberok, koľko obcí vlastne splnilo školskú legislatívu a vydalo VZN-ko, bola to menšina a to je ten problém, ktorý vnímam, že tá školská legislatíva sa v tomto smere veľmi často nedodržiava, nefunguje a z toho pramenia aj pri návrhoch tohto zákona viaceré moje obavy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Všetci vieme, pán poslanec, že voľnočasové aktivity mladých sú veľmi dôležité a najmä v súčasnej dobe, pretože "sedenie pri počítačoch" nie je určite plnohodnotná fyzická a psychická aktivita. V Turčianskych Tepliciach v pedagogickej a sociálnej akadémii sa študuje odbor animátor voľného času, tak ako to hovoril už v predchádzajúcich slovách pán poslanec, a preto si myslím, že animátori v súčasnej dobe majú veľkú možnosť, aby sa uplatnili v centrách voľného času v mestách, obciach, a taktiež v centrách voľného času, čo zastrešujú vyššie územné celky, čím sa zvýši zamestnanosť mladých. Nesúhlasím s vami, že takto postavený zákon, ktorý bude meniť financovanie škôl a školských zariadení bude retroaktívny a môže defraudovať celý systém financovania centier voľného času. Nechajme to na zastupiteľstvá, na starostov, primátorov miest obcí a vyšších územných celkov, ktorí sú fundovaní rozhodnúť a rozhodovať a urobia všetko pre to, aby sa deti zapojili do voľnočasových aktivít, a urobia všetko preto, aby rozsah činností voľnočasových aktivít, ale hlavne kontrola účasti žiakov na voľnočasových aktivitách a vynakladané finančné prostriedky boli v záujme detí a ich rodičov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem kolegom, ktorí ma podporili v mojej rozprave.

    No a teraz ku vám, pán Bagačka, ja som rozprával aj o materských školách aj o školských klubov detí, no a ťažko ich môže byť milión, pokiaľ by sa chceli nazbierať do centier voľného času, keďže žiakov základných škôl a predškolákov materských škôl, ktoré spadajú do tejto kategórie je len niečo cez 550-tisíc. Blížime sa síce ku tomu miliónu, ale nemôžu byť určite všetci v tomto. No a takisto, pokiaľ vieme, tak nemôže byť dieťa vo viacerých krúžkoch už teraz, takže asi ťažko to môže byť takýmto spôsobom. No a hovorili ste o tom, že ešte neviete financovať, pod jedným zriaďovateľom nemôže byť, no tak si tam dajte štyroch, zriadite 4 centrá voľného času, a tak ich budete financovať, ha, ha.

    Takže teraz sa vrátim k tomu financovaniu materských škôl. Hovoríte, že je to ťažko ufinancovať, no áno keď im už teraz nedávajú niektoré obce a samosprávy to, na čo majú nárok, veď som vám to čítal. Veď si zoberte len tie materské školy alebo teda obce z Liptova, kde som dal, že namiesto 1860 eur im dajú 1280, aký je to rozdiel? A potom sa sťažujú. No mňa sa nepýtajte prečo, ich sa opýtajte. Takže tuná je tá otázka, že keď nedostanú všetko, tak potom z čoho ich financovať? To je jasné.

    No a súhlasím s pani Hufkovou o študentoch animátorstva, treba im dať možnosť, veď to je úplne skvelé a práve, že študujú práve to, aby sa s mohli študovať deťom vo voľnom čase, ale nesúhlasím s fundovanosťou úplne všetkých obecných zastupiteľstiev, pretože už pri týchto súčasných VZN-ách vidíme, že nie sú tie veci financované tak, ako by mohli byť, že sú tam krátené tie finančné prostriedky na tie aktivity a to sa netýka len CVČ-iek, ale to sa týka aj materských škôl, aj školských jedální, aj školských klubov detí. Ďakujem.

  • O slovo požiadal vystúpiť v rozprave ešte pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som jedným krátkym vystúpením zareagoval na to, čo sa dialo v tejto sále a povedal pár poznámok k navrhovanému zákonu. Predtým, ako pôjdem k "meritu" môjho vystúpenia vás chcem poprosiť a upozorniť, že v spoločnej správe v 39. bode v čl. IV na strane 14 nedopatrením vypadlo, že niektoré, sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a vypadlo "sa mení takto:". Takže poprosím, aby ste si znenie spoločnej správy opravili o takto opravenom znení budeme hlasovať. Pán minister, ja sa chcem spýtať, vy ste predložili teraz zákon o financovaní centier voľného času alebo ste predložili zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl, školských zariadení? Lebo ja tomu ako v zásade prestávam rozumieť.

    Pán poslanec Hraško, vy ste mali pred chvíľočkou debatu s kolegom Bagačkom a ste hovorili, že ste spomínali materské školy, školské jedálne atď. No ale práve v tom je ten problém, priateľu. Ten problém spočíva v tom, že ak sa presunú peniaze na centrá voľného času, tak z toho istého balíku jednoducho tie peniaze nezostávajú ani na školské jedálne, ani na materské školy, ani na žiadne ďalšie aktivity, ktoré z tohto balíka peňazí sú financované. Ďalšia otázka, ktorú ste vy povedali, že je to podľa nariadenia vlády 668/2004, to je aktuálne znenie, ktoré je, ale nariadenie vlády 668/2004 hovorí o financovaní originálnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov. Zopakujem: o financovaní originálnych kompetencií. A ja vás poprosím, všetkých priateľov z opozície, vy si urobte poriadok vo svojich názoroch. Raz ste liberáli a budeme stanovovať študijné plány základných škôl alebo ako sa to volá. Každá škola samostatne. Budeme mať 10 foriem stredných škôl, ktoré budú dvojročné gymnáziá, trojročné až po osemročné a na druhej strane, pokiaľ ide o centrá voľného času, nakoľko je to celkom dobrý zdroj peňazí, jednoducho ich zošnurujeme zákonom a povieme, ako sa kto má správať, ako má kto prispievať a ako majú byť programy. Toto snáď nemyslíte vášne? Urobte si hodnotový rebríček a potom k týmto otázkam zmysluplne a zodpovedne vystupujte. Ďalšiu otázku, ktorú v tejto súvislosti chcem otvoriť a ja vám poviem aj niektoré čísla, aké to má dopady. Pokiaľ budeme hovoriť o konkrétnych číslach, tak v roku 2009 na jedného prepočítaného žiaka vychádzala suma 61,7 eur, v roku 2012 vychádzala na jedného prepočítaného žiaka aj vplyvom toho, že sa neúmerne zvyšoval podiel prepočítaných žiakov v centrách voľného času na 58,8 eur. To znamená týmito vplyvmi aj vplyvom poklesu výberu dane, ale ten výber dane plus-mínus na tej istej úrovni, dochádza k poklesu na jedného prepočítaného žiaka. V tejto súvislosti vám kladiem otázku.

    Majú sa zvyšovať len príjmy centier voľného času a čo tak platy učiteľov v materských školách, na ktoré ste poukazovali aj vy, ktoré sú financované z jedného balíka?

  • Tak na jednej strane učitelia materských škôl, zamestnanci školských jedální budú robiť zadarmo a na druhej strane tí, ktorí pracujú na dohody, ktoré sa teraz zázračne zdanili alebo zaviedli odvody, tí budú zarábať, koľko si tam napíšu žiakov. To snáď nemyslíte vážne. Toto je nesystémový krok. Ak by minister školstva nepredložil tento zákon, tak vám garantujem do jedného až dvoch rokoch skolabuje regionálne školstvo, lebo toto je cesta do hrobu.

  • Ak chcete, ak ste hovorili o tom, že niektorým obciam a mestám to nevychádza. Tak ja vám poviem aj tie, ktorým to reálne nevychádza, kde medziročne vzrástol počet žiakov a na druhej strane podiel z výnosu z tých 40 % fyzických osôb poklesol. Mestá Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Topoľčany, Dunajská Streda, Dolný Kubín, Bardejov, Piešťany, Kysucké Nové Mesto, Snina, Brezno - máte tu primátora Demiana, ktorého sa môžte opýtať. Myslíte si, že tam keď vzrastie počet detí a klesnú príjmy a na malých obciach zázračne narastú príjmy detí v centrách voľného času a vzrastú príjmy, tak kde je pravda potom? Pravda je v tom, že tento systém je bohapusto tunelovaný a je konečne načase, aby sa tento systém prestať tunelovať.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa sa faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • No, Ľubo, ono to vyzeralo dramaticky, ale v zásade si hovoril tie isté veci, ktoré sme my tvrdili posledné dva roky pri pomenovávaní problémov a takisto sme pomenovávali nástroje, ktorými tie problémy treba riešiť. Keď hovoríš o tom, že treba si upratať v myšlienkach, ja ešte raz zopakujem to, čo som už povedal v prvom čítaní. Keď hovoríme o subsidiarite a o tom, že sa má rozhodovať dole, tak nech rozhodujú zákonní zástupcovia detí. Nech...

  • Ruch v sále.

  • Samozrejme, že hej. Subsidiarita je o tom, že ideš čo najbližšie, ideš čo najbližšie k tomu, koho sa ten výkon aktivity týka a ak máš byť poctivý, tak neostaneš na úrovni samosprávy, ale normálne klasicky, tak ako sa to robí aj v Škandinávii poukážkovým spôsobom. Poukážka na každé dieža jeho aktivity do rúk dieťaťa alebo študenta, alebo zákonného zástupcu. A nech to dá tomu centru voľného času alebo tomu krúžku, alebo tomu športovému klubu, ktorý si on sám vyberie. To by bola poctivá subsidiarita a nie zaseknúť sa na úrovni samosprávy, lebo to je nepoctivé.

    A čo sa týka riešenia podvodov a tunelovania, ešte raz, nič by sa nestalo, keby sa počkalo pol roka alebo trištvrte roka, dotiahol sa systém centrálneho registra žiakov a tam by ti veľmi rýchlo vyskočili tie čísla, že kde je reálny problém a kde niekto nie je v poriadku. Ja viem, že tie čísla už teraz poznáme na základe nápočtov, ale keď by to bola online registrácia a živé sledovanie toho, čo sa v ktorom centre voľného času deje, tak potom by si veľmi rýchlo vedel presne konkrétnym ľuďom klepať po prstoch a nie robiť zlý nesystémový zákrok, ktorý je plošný a vylievať dieťa aj s vodou z vaničky von.

  • Pán poslanec, neviem, možno došlo k nedorozumeniu, ale nikto z nás netvrdí, že do centier voľného času treba dať viacej peňazí. My to, čo tvrdíme, je, že aby peniaze išli spolu s dieťaťom tam, kam chodí. Aby reálne tie peniaze išli na jeho voľnočasové aktivity, aby nešli do chodníkov, aby nešli do budov, aby nešli do vecí, ktoré nemajú nič spoločné s dieťaťom, s jeho výchovou, s jeho voľným časom a nebudem opakovať to, čo povedal pán poslanec Poliačik, a to sa týka naozaj toho zberu tých údajov, aby to, že ten systém nie je dobrý dnes, vieme, že sú tam chyby. Ale opakujem: nemeňme alebo nerušme celý systém len preto, že sú v ňom nejakí chorí ľudia, choré prvky. Zmeňme tie veci, ktoré sú vo vnútri, ale nevylejme to dieťa s tou celou vaničkou celou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nuž odkiaľ zobrať na vyššie platy učiteľov v materských školách? Ja neviem, či ste nepočúvali, keď som hovoril, že z toho, čo dostávajú obce na žiaka zo sumy 1 865 eur, dávajú niektoré 1 219, 1 020, no tam sú tie peniaze, ktoré by mali ísť na platy na zvýšenie platov učiteľov v materských školách a takto to funguje aj inde a takisto, ako povedala kolegyňa Žitňanská, my nechceme, aby ste navyšovali peniaze do centier voľného času, aby ste im garantovali to, že keď tam tí žiaci chodiť budú, že tie peniaze dostanú a nie, že niekto si povie, že no a my vám dáme len za euro a urobte nám činnosť pre futbalistov alebo pre hocikoho iného. Takže, keď ste hovorili, že toto by bola cesta do hrobu. No uvidíme, aká cesta do hrobu to bude, a budeme bilancovať po konci tohto školského roka a potom na ďalší rok.

    No a, že vzrastú počty detí v centre voľného času? No ako som už uvádzal, tam vzrástol počet detí, pretože tam sídli zriaďovateľ, ale zabezpečoval činnosť v celkom okrese a plus ešte v priľahlých okresoch. Tam vykonával tú činnosť. To znamená, že to nemusela zabezpečovať tá obec, ktorá na to nemala, nemá tam školské zariadenie, ale deti aj napriek tomu chceli chodiť na krúžky. To znamená, že prečo to zase bagatelizujete a beriete to, že zrazu z 200 detí narástlo na 7-tisíc. Áno, lebo tam je sídlo zriaďovateľa, ale tá činnosť sa reálne vykonávala v tých ostatných obciach a školských zariadeniach. Takže toto neberte zase, že tomu absolútne nerozumieme. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja som si zapísal takúto poučnú vec, že zákon má povedzme tri aspekty - a, b, c. Ministerstvo chce meniť, resp. zrušiť všetky tri. Poslanec opozície súhlasí, že treba zmeniť vec "b", lebo je zle nastavená. Ale že treba zachovať vec "a" alebo to bude mať likvidačné dôsledky na dobré a funkčné veci a že vo veci "c" sa dá diskutovať. Na to vystúpi vládny poslanec, vášnivo, aký opozičný poslanec mimo lebo vec "b", je zlá, zlá, zlá. Veď my sa s vami zhodujeme o tom, čo je zlé. Ja už naozaj mám niekedy pocit, že som v nejakej divnej inštitúcii, však áno veď sú tam zlé veci, veď tie poďme zmeniť a chvalabohu a chvála aj ministerstvu, že ich chce zmeniť. Ale uvedomujete si, že zrušíte aj dobrú vec, ktorá funguje a ktorá pomáha deťom, toto sa vám snažíme vysvetliť. Nie sme a priori proti ministerskému návrhu ani proti ministerstvu. Naozaj som si ešte dopísal, že či si mám dať faktickú vôbec, či to má zmysel. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja sa teda pozastavím k tým rozvráteným financiám, naozaj o rok-dva, pokiaľ by to takýmto tempom išlo aj to, čo som predtým hovoril, že aj tí, čo doteraz robili normálne, tak ako normálne, že zapisovali len naozaj tie deti ako predtým a nerobili nejaké veci navyše, tak sa pridajú k týmto ostatným a tých detí bude niekoľkonásobne viac a potom budeme mať zatvorené materské školy, keď už chceme strašiť, základné umelecké školy ale budeme mať 5 miliónov detí v centre voľného času. To centrum voľného času je potrebné, má svoje miesto, ale v určitej nejakej tej rovnováhe. No a keď sme, bola tam ja otázka asi pán poslanec Hraško aj na pána ministra, že koľko pokút sa dalo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jasné. Spomínali ste, pán kolega spravodajca, aj pána Hrašku, ktorý povedal, že...

  • Smiech v sále.

  • , ktorý povedal, že či sú tam nejaké boli pokuty. Tak určite nie, ale tie centrá niektoré využili tú dieru v zákone a spravili to, čo spravili, pokiaľ by to spravili všetci, už tie financie by sme mali dávno rozvrátené. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vrátim tak trošku od začiatku, pretože, myslím si, že tu rozprávame, že občan si tu má sám niečo financovať. Ja sa pýtam, či sú voľby legitímne, či forma demokracie, že primátori, starostovia, poslanci zastupujú občanov sú legitímne a či rozpočet obcí je legitímny. Potom nech si občania stavajú chodníky, nech si občania opravujú cesty atď. Veď predsa nemôžme my teraz pri tomto zákone od začiatku spochybniť nejakú demokraciu. Alebo niečo, čo sme nastavili od roku 2003, kedy mestá a obce zobrali priame kompetencie, to je prvá vec. Ja si myslím, že starostovia a primátori, lebo ja som primátorka, sa snažia pre svojich občanov robiť čo najlepšie, veď tí ľudia ich volia, majú priamy prístup na zastupiteľstvo, tie sú zastupiteľstvá sú otvorené, každý tam môže prísť. Majú možnosť petície, majú možnosť nejakej sťažnosti, a nie o tom, že občan, veď občan si niekoho zvolil. A ja si myslím, že ani jeden starosta a primátor nemá záujem konať voči občanovi, ak taký záujem má, tak určite nebude zvolený a určite bude množstvo kritiky na jeho hlavu, množstvo.

    A ďalšiu vec, ktorú by som povedala, vážení kolegovia, veď my tu neriešime centrá voľného času, veď my tu riešime v globále školy, materské školy a tak ďalej. My sa musíme teraz na to pozerať ako na spojené nádoby, veď tu teraz nie ste rytieri a bojovníci so zástavou len za centrum voľného času, veď pán minister má na starosti školstvo a všetko ako také.

    Takže jednoducho ja poviem a v Humennom sa nezrušila ani jedna škola, ani jedna materská škola, ani jedno centrum voľného času, iba pribudlo. Takže ja si myslím, že ak skutočne tí poslanci vykonávajú svoju činnosť a ešte dokonca si aj kontrolujeme tú kvalitu, veď to centrum voľného času neni na to, aby nabúchalo čím viac žiakov, a tí žiaci tam skutočne ani nechodia. My keď prídeme na kontroly, tak nemajú ani prihlášky vypísané. Veď tu musí byť aj nejaká kvalita a nielen, že ten žiak tam chodí, ktorý tam nikdy nechodí.

    Takže, vážení, nechajte na samosprávu, keď ste v samospráve v roku 2003 delegovali kompetencie, nech tá samospráva skutočne môže tie financie rozdeliť tak, ako to vidí, o kvalite, nielen o kvantite, ale aj o tom, aby to mesto fungovalo, aby fungovalo školstvo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Petrák, nemyslím si, že by ste to nevedeli, ale mám pocit, že ste sa emóciami nechali uniesť, keď ste povedali, že garantujte to, že by to bol rozvrat regionálneho školstva do dvoch rokov. My tu nehovoríme o školách, tie sú financované inak, tento zákon sa ani nedotýka, týka sa to všetkých školských zariadení. Vieme to obidvaja, ale mám pocit, že sa naozaj trochu emóciou nechali uniesť.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky. Určite, určite by sme, by sme našli aj spoločnú reč, pokiaľ ide o hľadanie hľadanie východísk v niektorých v niektorých veciach. To, v čom sa zásadne líšime, je možno filozofický možno ideologický, ja neviem, ako nazvať ten pohľad na vec, je to jednak princíp subsidiarity, kde ak bolo rozhodnuté v predchádzajúcom období, že 40 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb bude na originálne kompetencie obcí, tak tieto originálne kompetencie obcí musia byť z tohto pokrývané. Okrem toho, čo bolo v roku 2004 presunuté v rámci originálnych kompetencií alebo zadefinované, tak obce odvtedy vyfasovali cirkevné školy, súkromné školy a školské zariadenia, ktoré ktoré v zásade sa vykrývajú z týchto peňazí, a s tým, že nemajú žiadne dodatočné zdroje na to. Niekedy boli cirkevné a súkromné školské zariadenia financované z kapitoly ministerstva školstva. A, ale, no boli presunuté, otázka znie, v akom objeme boli presunuté a či boli presunuté v dostatočnom objeme. Odpoveď je, neboli presunuté v dostatočnom objeme a bolo zadefinované, bolo zadefinované, že výber dane z príjmov fyzických osôb rastie rýchlejšie, rastie rýchlejšie, ako by mal, a tým pádom máte dodatočné zdroje, z ktorých to môžte pokryť. A tuto, ak sa má zodpovedná samospráva rozhodnúť, že tie prostriedky, ktoré mala určené zákonom, nariadením vlády presunutú a má z toho robiť jednu činnosť, druhú činnosť, tretiu činnosť, štvrtú činnosť, nemôžem z tohto objemu vytiahnuť centrá voľného času a povedať, mne sa páčia centrá voľného času a my budeme robiť len centrá voľného času, lebo okrem toho, že je to dobré, a že deti majú kde tráviť svoj voľný čas...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú, k rozprave zaujme stanovisko pán minister školstva.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, nuž začnem, začnem...

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Tak sa to robí na vysokej škole, profesor, keď prednáša, preruší, keď vyrušujú žiaci.

  • Smiech v sále.

  • Vážené dámy, vážení páni, začnem tou všeobecnou poznámkou, ja som zistil, že my máme v parlamente prognostikov, futurológov, scenáristov, dramaturgov, insitných umelcov a dokonca hercov, pretože keby mnohí poslanci komplexne pochopili, o čo v podstate v tomto, v tejto novele ide, tak by sa držali "merita" veci a diskutovali by skutočne o veciach, ktoré sa dotýkajú konkrétnych zmien, s tým, že práve týmto návrhom idú peniaze na každé dieťa, ktoré je v trvalom pobyte tej-ktorej obce, a rodič, opakujem: ak sa zodpovedne stará o toto dieťa, môže tieto zdroje využiť. Či ich využije do centra voľného času, či ich použije v základnej umeleckej škole, alebo v rôznych školských kluboch, tak ich môže opakujem využiť. Ja, samozrejme, tu chcem pripomenúť, že, vážené dámy, a hlavne vy z opozície, pravicová vláda rozhodla, že toto je originálna kompetencia samospráv v rokoch 2002-2003 a ja preto budem akceptovať ako minister princíp subsidiarity. Nebudem ho meniť a nebudem Orbán, ako to vyžadujete, aby som zoštátnil školstvo a školské zariadenia, ako sa to deje teraz v Maďarskej republike.

  • Vy ste etatista, ja tým etatistom nie som, ja prenášam väčšie kompetencie na samosprávy, lebo samospráva vie veľmi dobre rozhodnúť v tom-ktorom regióne, v tej-ktorej obci, v tom-ktorom meste, čo tú obec trápi, čo trápi tých občanov, a tí občania volia budúcich poslancov samosprávy a budúcich primátorov a starostov či županov v regionálnych parlamentoch.

    Centrá voľného času nesmú byť biznisom, ale službou. A opakujem znovu - službou vo verejnom záujme tejto spoločnosti! A túto verejnú službu v záujme spoločnosti musí akceptovať tak verejné centrum voľného času, keď už hovoríme, tak cirkevné centrum voľného času, tak súkromné centrum voľného času. A, samozrejme, môžeme to dosiahnuť, aby sme mali jasné v tejto oblasti len kvalitnou, transparentnou a hlavne kompetenciou a sprevádzanou spokojnosť detí a rodičov . Mne ide o tie deti a mne ide o tých rodičov, aby tieto veci boli doriešené. Odmietam kuvičie hlasy o tom, že po tejto novele budú zanikať centrá voľného času. Možno, že niektoré zaniknú, tie, ktoré si to zaslúžia lebo nerobia kvalitnú prácu a na to ma upozornila aj pani pani predsedníčka asociácie, opakujem, súkromných škôl, ktorá povedala, sú mnohé súkromné školy, súkromné školské zariadenia, ktoré nie sú evidované v ich asociácii a často sa musí za ne hanbiť, pretože robia skutočne politiku, ktorá je v rozpore vo verejnom záujme v tejto spoločnosti.

    Ak niektoré centrum zanikne, zrejme preto, lebo nedokáže fungovať cez otvorenú verejnú kontrolu a so štandardných podmienok konkurencie s inými. Okrem toho práve teraz garantujeme, že samospráva bude skutočným prevodom tých peňazí, ktorých časť si doposiaľ ponechávala, a tak ako dostane peniaze na žiaka v centre voľného času tak ich bude musieť presunúť na túto organizáciu, ktorá sa stará o zmysluplné trávenie voľnočasových aktivít žiakov. A ja som presvedčený, že práve v samospráve ide o tom, aby to boli dobré centrá a nerozlišuje či je to verejné, či je to súkromné alebo či je to cirkevné. Ak je kvalitné, množstvo súkromných škôl, súkromných materských škôl, vzniklo z popudu samosprávy, pretože mnohé kompetencie, ktoré nemohla riešiť vo verejnom záujme, ako samospráva poskytla cez súkromné, napr. materské školy alebo centrá voľného času, ktorí to zabezpečovali. Žiaden rozdiel, takto to vznikalo v minulosti a takto, samozrejme, to musí fungovať aj v budúcnosti. Ak niekto hovorí o číslach, ja poukážem na ich výpovednú hodnotu, konkrétne na obrovský záujem detí o centrá voľného času, ktorý garantuje, že deti z drvivej väčšiny miest a obcí využívajú centrá voľného času a preto sa nebojím o ich existenciu.

    Za školský rok 2010 622 987 žiakov, to znamená 82,97 % využívalo túto možnosť, takže žiadne zmeny veľkých finančných transakcií, ako ste vy povedali, že sa znížia tie prostriedky a v roku 2011 610 702 žiakov, teda 85 % z celkového počtu využívalo aj centrá voľného času. Otázka je, či to boli žiaci, či to boli mŕtve duše, alebo neboli mŕtve duše, teda naviazaním na to, ako sa akým spôsobom sa to využívalo. Takže, nie je pravda, že sa zmenší normatív, alebo zmenšia tieto prostriedky. Prostriedky, ktoré idú v originálnych kompetenciách, idú nielen na centrá voľného času viazané, ale aj na základné umelecké školy, aj na materské školy, aj na školské kluby a ja, nie je dôležité aby, mi je dôležité, prepáčte, pre mňa je dôležité...

  • Ruch v sále.

  • Pán Poliačik, vy sa vôbec neviete správať! Ja tu teraz hovorím, mám záverečnú reč, tak ma počúvajte.

  • Opakujem - je dôležité, aby dieťa niečo navštevovalo, aby netrávilo voľný čas na ulici pod vplyvom drog a pod vplyvom iných negatívnych aktivít. A mne je jedno, kde to dieťa bude chodiť, len aby to dieťa malo možnosť využívať športové, kultúrno-výchovné, umelecké aktivity v takýchto rôznych zariadeniach.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, má pán minister záverečnú reč, poprosím vás, nekomentujte to.

  • Ten, kto poskytuje peniaze, a to chcem tu reagovať, ten vykonáva kontrolu. Je to vyhradené v kompetencii samosprávy. Opakujem, ten princíp subsidiarity tu existuje a nemôžete žiadať, aby štát vstupoval do tejto, do tejto problematiky. A opakujem znovu, na základe takto vykonanej kontroly môže obec a VÚC rozhodnúť. Je to v kompetencii tá kontrola predovšetkým tých, ktorí na to tie práva v zmysle zákona a zákonov, ktoré tu boli prijímané v minulosti, v plnej miere môžu využívať. Poplatky v zariadeniach môže zo zákona vyberať všetci, bez rozdielu zriaďovateľa. Takže nenapadajme tento problém, tento problém tu neexistuje, pretože každý môže si vybrať tie poplatky. A je od toho, či verejná, cirkevná, alebo súkromná, súkromné centrum povedzme voľného času to vyberá, alebo nevyberá. Musím vám povedať, že predovšetkým verejné a cirkevné to nevyberajú.

    Niekoľko ešte poznámok všeobecných, ktoré tu odzneli a ktoré pri mojej reakcii v záverečnej reči treba spomenúť. Začnem predovšetkým s návrhmi, ktoré tu predložili poslanci v rámci pozmeňovacích aktivít v druhom čítaní pléna Národnej rady. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku, poviem otvorene a zdôvodním aj, prečo s tým návrhom nesúhlasím. Navrhovaný spôsob financovania centier voľného času, ktorý tu predkladajú, nerieši najväčší problém v ich financovaní a to neohraničuje množinu detí, na ktoré sa budú obciam poskytovať finančné prostriedky. Tento návrh by mal opäť značný dopad na financovanie, čo tu bolo povedané, materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl a ďalších školských zariadení. Je jeden koláč peňazí, jeden balík peňazí a ktorý treba takýmto spôsobom prerozdeľovať. Ministerstvo v súčasnosti poskytuje školám a školských zariadeniam, ktoré poskytujú záujmové vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích poukazov na dieťa 29 eur, to viete veľmi presne, za 60 hodín záujmového vzdelávania. V poslaneckom návrhu sa navrhuje poskytnúť obci na dieťa v centre voľného času 173 eur za 33 hodín vzdelávania, minimálne za 33, začíname od tohto čísla. Toto možno požadovať za značné neúmerné. Navrhované zmeny v § 9d zákona 597/2003 Z. z., to je zbierať údaje o počte detí v centrách voľného času vo veku od 5 do 25 rokov, nie je možné v súčasnosti realizovať, nakoľko podrobnosti zberu, pretože tento zákon, ktorý ste vy navrhovali, tieto zmeny, môže byť realizovaný až v roku povedzme 2014, pretože tieto údaje a tieto povinnosti musia byť zverejnené zriaďovateľom a ministerstvom a ministerstvo to musí oznámiť zriaďovateľom do 31. 8., napr. v roku 2012 alebo v roku 2013, alebo v roku 2014.

    Ale čo je najpodstatnejšie, vy ste sa pýtali, prečo nefunguje rezortný informačný systém? Nuž ja vám odpoviem, opýtajte sa jedného poslanca, ktorý tu momentálne nie je, ústavu informácií prognóz v školstve, pretože už sa tam minulo 12 mil. eur a ja som túto aktivitu zastavil, pretože pán môj predchádzajúci minister a predchádzajúci minister do toho investovali tých 12 mil. eur, a konkrétne pán Jurzyca, aby som bol konkrétny, investoval ďalších 4,5 mil. eur a viete, čo ja z toho ja mám? Ja nemám z toho ani logo, ani logo, ako je aspoň z nástenkového tendra, ani logo, a preto som urobil kontrolu hĺbkovú, veľký audit a ľudia, ktorí niesli za to zodpovednosť aj v minulosti a ktorí tam možno ešte sedia niektorí aj teraz, lebo ostatní, vrátane pána riaditeľa - odtiaľ zdrhol ešte pred príchodom na ministerstvo, budú za to niesť skutočne morálnu zodpovednosť.

  • Pretože nie je možné, aby rezortný informačný systém nefungoval za 12 mil. eur, už to dávno mohlo byť nabehnuté v rámci modulov, v rámci testovania a pán Jurzyca podpísal dohodu cez pána Baranoviča, že tu bude funkčné k 31. 12. 2011. A ja som prišiel na rezort po troch mesiacoch a nebolo nič funkčné, nebolo nič odovzdané a peniaze išli do luftu.

    Návrh pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej - navrhuje sa vyňať z pravidiel rozdeľovanie výnosu dane obciam neštátne centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Ja tento návrh v podstate, keď budeme riešiť komplexne tieto problémy, považujem za dobrý, ale treba ho nejakým spôsobom ukotviť v rámci zákonov a zákonodárnych noriem, ktoré existujú na Slovensku a nemôže to riešiť len takto vytrhnutie. S návrhom nemôžem súhlasiť v tom zmysle, konkrétne k tomuto návrhu zákona, nakoľko okrem neštátnych centier špeciálno-pedagogického poradenstva poskytujú služby v tejto oblasti aj štátne. Ja nemôžem, viete čo ja sa nepozerám na to či to je štátne, či to je neštátne, či to je cirkevné, súkromné, alebo verejné, ale pre mňa akým spôsobom sa tieto veci, služby plnia a nemôžu mať jedny nadštandardné podmienky a druhí nebudú mať žiadne podmienky. Každý rodič môže s dieťaťom navštíviť viackrát akékoľvek centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, to je štátne, a to ľubovoľný počet týchto školských zariadení a nemusí za služby ani nič platiť, ani nič platiť.

    Návrh pána poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého - navrhuje sa zmena zloženia rady školy. Nuž treba povedať, že tento návrh je pre mňa absolútne neakceptovateľný, i keď chceme tie veci meniť, ale musíme sa vzájomnej dohodnúť, pretože jeho návrhom zo 7 členov rady školy, kde mali byť pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí zamestnanci, rodičia na strednej, napr. aj na strednej škole, aj žiak školy, sa zvyšuje o ďalších dvoch, bude ich deväť a zriaďovateľ bude mať len dve miesta. Nuž tak potom, ak sa niekto rozhodne a keď riaditeľ školy bude chcieť skvalitňovať, skvalitňovať proces a bude to požadovať od pedagógov a bude to tlačiť aj na detí tých rodičov, aby sa lepšie vzdelávali, tak ho odvolajú, spoja sa a odvolajú toho riaditeľa, ktorý chce kvalitu, efektivitu, len preto, že žiada kvalitné vzdelávanie, že žiada dochádzku do práce a že žiada ďalšie veci, ktoré sú prirodzené.

  • Ruch v sále.

  • Ja hovorím o tomto, že, viete, keď má zriaďovateľ má tam dve miesta a naviac ešte u odborných škôl, to jedno miesto bude patriť zamestnaneckých organizáciám, lebo musia sa vyjadriť k tomu, tak je to absolútne neprípustné, aby bolo len jedno miesto pre zriaďovateľa tých jednotlivých škôl, to ja absurdné.

  • Ale hovorím, budeme sa s tým zaoberať v rámci zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý pôjde do parlamentu budúci rok a budeme o tých veciach veľmi vážne hovoriť, pretože sa musíme dohodnúť, lebo ja si uvedomujem, že najmä a predovšetkým to zastúpenie by tam mal mať jeden učiteľ naviac, to si ja uvedomujem, ale ako to budeme riešiť, ja sa naozaj chcem dohodnúť so všetkými, aj s asociáciami, ktoré reprezentujú jednotlivé školy, aj so samosprávami, aj so zástupcami rodičov, lebo naozaj toto treba riešiť komplexne a nie takto vytrhnuté.

    Návrh pána poslanca Národnej rady Richarda Vašečku - navrhuje sa, aby elokované pracoviská, ktoré v súčasnosti už vykonávajú činnosť v oblasti výchovy a vzdelávania nemuseli predkladať doklady, ktorými sa potvrdzuje, že priestory vyhovujú hygienickým, bezpečnostným a požiarnym požiadavkám. No a poviem teraz, prečo s tým nesúhlasím. Pre školu a školské zariadenie v súčasnosti platí, že priestory kde sa vykonáva výchovno-vzdelávacia činnosť, musia vyhovovať hygienickým požiadavkám - je to jedno, či sú to elokované, alebo či sú to riadne pracoviská - a predpisom týkajúcim sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisom o ochrane pred požiarmi, to sa týka každého rovnako. A ja nemôžem dať žiadnu výnimku v tejto oblasti, pretože mi ide o tie deti a o tých učiteľov, či vychovávateľov, ktorí v týchto zariadeniach pôsobia. Ja nemôžem v niektorých oblastiach zavrieť oči nad tým a spôsobiť epidémiu v tom regióne, aj o tomto musíme hovoriť, aj toto je ten problém, ktorý treba riešiť.

    Návrh pána poslanca Národnej rady Martina Fronca - navrhuje zmenu trvania garancií v rámci originálnych kompetencií, tých 88 % neohraničiť rokom 2015, ale od roku 2013. Garancia spočíva na poskytnutí týchto prostriedkov poskytujúcich obcou, VÚC-kou na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a na dieťa materskej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obci a VÚC. Týka sa to aj neštátnych zariadení, to je celkom prirodzené, osobitne ich. S návrhom súhlasím, nakoľko návrh nebude mať dopad aj na verejné financie, ale vytvára ten priestor dlhodobo, tú stabilitu v tomto priestore, aby nikto nemohol to meniť z roka na rok a nebol by tento princíp stabilný, a nazvime ho v podstate, ktorý vytvára istý kľud aj pre tie neštátne zariadenia v tejto oblasti.

    Návrh pána poslanca Národnej rady pána Igora Hrašku - on hovoril ohľadom toho a to sa tu viackrát objavilo s tým rokom alebo platnosťou, čiže by to malo byť na 1. 7. 2013, ale my máme fiškálny rok a ten sa viaže

  • Ruch v sále.

  • , no ale bolo to tu povedané všeobecne, pretože viete ten problém existuje v jednej veci, že originálne kompetencie idú v rámci rozpočtu štátneho a už teraz ministerstvo financií pozitívne pripravuje návrh vyhlášky, ktorá jasne stanoví tie kritériá, vychádzajúc z tohto zákona k tomu 1. januáru, aby sa skutočne jednotlivým zariadeniam nekrivdilo, aby sa preklenul tento problém, aby sa tieto veci vyriešili. Vy hovoríte o vyhláškach, ja hovorím o zákone, ale ona tá vyhláška sa bude odvolávať na zákon a jeho platnosť, pretože aj v rámci rozpočtu treba jasne zadefinovať, v ktorých oblastiach v tých originálnych kompetenciách, financiách, ktoré prichádzajú na podielové dane, treba veci zabezpečiť a ministerstvo financií to môže práve prostredníctvom tejto vyhlášky.

    Posledný návrh z vašej strany, vlastne predposledný, lebo sa vyjadrím aj k návrhu pána poslanca Blanára, vy tu navrhujete pán poslanec, hovorím k vám, pán Hraško, navrhujete vypustiť navrhované kritériá, podľa ktorých sa môže územná samospráva rozhodovať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, napr. pre centrá voľného času, alebo ďalšie veci, ktoré ste tam v podstate navrhli. A ja vám teraz poviem, prečo s tým nemôžem súhlasiť. Návrhom kritérií pre územnú samosprávu na rozdeľovanie výnosu dane obciam, napr. pre centrá voľného času sa umožňuje zohľadniť špecifiká záujmového vzdelávania t. j. na jednu hodinu záujmového vzdelávania, hovorím o jednej hodine záujmového vzdelávania, ktoré poskytne obec centru voľného času menej ako na dve hodiny záujmového vzdelávania, ktoré centrum voľného času poskytne dieťaťu. Zvyšuje sa tým efektívnosť vo vynakladaní finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie. Mne naozaj ide o to, aby, viete že môj pôvodný návrh, hovorili sme o tom, ale to je otázka diskusie aj do budúceho roku, aj budúcich rokov, že by som si vedel v budúcnosti predstaviť, aby obce boli viazané, koľko majú dať zdrojov práve do školstva, ale to je otázka vyjednávania a to nie je jednoduché za päť mesiacov vyriešiť, ale mojím cieľom je istým spôsobom tieto veci stabilizovať. Ale musím povedať, že sú rozdielne obce a sú rozdielne mestá, kde je to v podstate zabezpečené viacej nadštandardne, a sú obce a mestá, kde sa to, samozrejme, stáva, že to ide pod ten limit. Viete rigiditu ja v tejto oblasti až neuznávam, ja sa chcem v podstate v tejto oblasti dohodnúť a musím znovu povedať, že poznám primátorov a starostov, pre ktorých je školstvo to najdôležitejšie, čo môže byť a tvrdia veľmi často na verejných vystúpeniach, že keď zanikne škola alebo školské zariadenie, tak zanikne aj obec. A takto si myslím sa riadi väčšina starostov a primátorov, opakujem väčšina starostov a primátorov a za tých desať rokov, ako sa preniesli kompetencie na obce a mestá a na regionálne samosprávy, musím povedať, často bez peňazí, so zadĺžením, mnohé školy a školské zariadenia skutočne revitalizovali z vlastných podielových daní a obecných daní a pomohli týmto školám prežiť. A toto je pre mňa v podstate kritérium, s ktorým sa stretávam a ktoré vysoko hodnotím. Sú aj výnimky, to ako v oblasti štátu, tak ako v oblasti samospráv, tak aj v oblasti súkromných škôl alebo súkromného sektoru, sú aj výnimky, ale hovorím väčšina, prevažná väčšina skutočne chápe školu ako jeden z podstatných fenoménov pre tú obec, aby tá obec mohla žiť, aby tie deti mohli tú školu navštevovať, aby sa mohli vytvárať kultúrne aktivity, športové aktivity a väčšina starostov, aj, samozrejme, členov samosprávy poslancov, to takto chápe. Takže s týmto, by som povedal, rigidným rozhodnutím a návrhom nemôžem súhlasiť a opakujem, mám záujem o tých veciach diskutovať pri príprave budúcich zákonov, ktoré sú v pláne, čo sa týka zákon o financovaní školstva na kvalitu, nielen na žiaka, zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý bude úplne nový, musíme ísť do nového zákona, to vám hovorím otvorene, duálneho systému, tak som sa dohodol s pánom ministrom Fialom v pondelok tento týždeň na rokovaniach, že mnohé zákony budú takmer zhodné s Českou republikou, a budeme spoločne, pretože žijeme v jednom regióne, mnohé zákony pripravovať a budeme vytvárať aj nadnárodné stoly, kde sa o týchto veciach bude diskutovať. Či sa to týka regionálneho školstva, či sa to týka vysokého školstva, či sa to týka vedy, výskumu, či sa to týka športu a mládeže. Čiže tu hľadáme spoločnú reč a ja, keď som ho počúval, tak ja som myslel, keď mi vysvetľoval problémy, ktoré má v súčasnom českom školstve, že úplne s tými jeho názormi musím súhlasiť, lebo sú to veci, o ktorých ja často hovorím a ktoré aj teraz v súčasnosti k odbornému školstvu a prirodzene aj k teraz, čo sa týka financovania škôl v tejto oblasti, aj my pripravujeme a nachádzali sme zhodu, on konzervatívny politik a politológ, konzervatívny politológ takto to vníma bývalý lektor Masarykovej univerzity, že naozaj sa za posledných desať rokov v tom neoliberalizme urobili veľké škody v našom školstve či v českom, ale aj v slovenskom, aj v školských zariadeniach. Všetko sa nechalo na nejaký voľnobeh a tieto problémy treba, samozrejme, vyriešiť.

    Napokon, čo je podstatné a čo by som tu chcel povedať, vážené dámy, vážení páni k návrhu pána poslanca Blanára, považujem ho za dobrý, spresňujúci a naviac požadujem aj jeho plnú podporu. Samozrejme, aj s tým opatrením, že sa bude osobitne hlasovať o spoločnej správe, aby sa v podstate tie jeho návrhy, ktoré menia a spresňujú niektoré oblasti v tejto, v tomto jeho návrhu aj vo vzťahu k tejto novele zákona, aby boli akceptované a realizované. Ešte raz, veľmi pekne ďakujem a pevne verím, že nájdeme spoločnú zhodu v mnohých veciach, i keď cesty môžu byť rôzne, moja cesta smeruje ku kvalite, a som presvedčený a tak aj žijem a takto aj vnímam, že tento zákon bude, novela zákona prinesie kvalitu v našom školstve. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Chce zaujať k rozprave záverečné stanovisko spravodajca? Hovorí že nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 121, spoločná správa výborov má tlač 121a.

    Pán minister, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona, nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca, dovoľte, aby som urobil niekoľko poznámok k úvodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Keďže som o tomto zákone hovoril aj v prvom čítaní a hovoril som aj to úvodné slovo, som mal aj v rámci výboru školského a, samozrejme, aj v rámci výborov, ktoré ma vypočuli a mali k tomuto návrhu zákona rokovanie, a napokon aj v gesčnom výbore, budem sa, zamerám sa len na niektoré konkrétne body.

    Zámerom predkladanej novely je po prvé prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce, zvýšiť počet absolventov stredných odborných škôl, zvýšiť záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách, podporiť štúdium v študijných odboroch a v učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet absolventov a po ďalšie reagovať na riešenie situácie v prípade nadbytočných študijných odborov, o ktorých absolventov trh práce nemá záujem, samozrejme, dôležitou súčasťou je, aby boli zverejňované informácie a uplatnenia absolventov stredných škôl, participácia zamestnávateľov na tvorbe analýzy a prognóz vývoja na trhu práce, rozšírenia subjektov, ktoré budú členmi krajských rád pre odborné vzdelávanie, ustanovenie povinností, samosprávnym krajom vytvoriť v spolupráci so svojimi partnermi regionálnu stratégiu výchovy a napokon, ako aj ďalšie objektívne merateľné kritéria zapracované v spoločnej správe, výborov Národnej rady, kde sú uvedené konkrétne veci, na základe ktorých sa bude rozhodovať predovšetkým oblasť odborníkov, tak z verejného, štátneho, či súkromného, alebo cirkevného školstva a prirodzene prenášame tieto povinnosti nie na úradníkov, aby rozhodovali, tak ako rozhodla jedna úradníčka teraz podľa starého zákona v Nitrianskom samosprávnom kraji, ale aby o tom rozhodovali piliere demokracie, a to sú regionálne parlamenty. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pani poslankyni Bibiáne Obrimčákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 25. júla 2012 č. 119 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 121) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v uznesení č. 16 zo 6. septembra 2012 odporúča návrh zákona schváliť a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 71 zo 4. septembra 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj v uznesení č. 30 zo 6. septembra 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 28 z 5. septembra 2012 odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV. spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto návrhoch v bodoch 1 až 9 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení podceňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 11. septembra 2012 uznesením č. 33. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončila som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som dostala písomné prihlášky nasledovných pánov poslancov za poslanecké kluby: za SDKÚ - DS pán poslanec Beblavý, za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti pán poslanec Vašečka, za KDH pán poslanec Fronc, za Slobodu a Solidaritu pán poslanec Poliačik a za Stranu MOST - HÍD pán poslanec Érsek.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Beblavému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo a, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele v druhom čítaní. Okrem určitého všeobecnejšieho stanoviska si dovolím následne aj preniesť niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

    Novela, ktorú vám vláda predložila a o ktorej dnes rokujeme obsahuje viacero návrhov, ktoré sú dôležité a o ktorých treba diskutovať. A viem, že aj po diskusii s kolegami v opozícií sa k ním vyjadríme, preto si dovolím v záujme neduplikovania sústrediť sa na jeden z nich, ten, ktorý ja osobne považujem v tej novele za najpodstatnejší. A to je návrh, ktorý chce dať právomoc vyšším územným celkom, teda samosprávnym krajom, aby rozhodovali o tom, ktoré školy vrátane cirkevných a súkromných, ale aj verejných môžu a nemôžu otvárať prvé triedy, teda v podstate zákon, ktorý samosprávnym krajom umožní zatvárať školy. Aby sme to povedali úplne, úplne ľudovo, teda konkrétne stredné školy, aby sme boli presní. Myslím si, a to sme aj mali aj v prvom čítaní, že tak ako je ten návrh predložený, je veľmi zle pripravený a je nebezpečný a tie dôvody vychádzali z toho, že v pôvodnom návrhu, ktoré nám vláda predložila bolo konkrétne napísané: "VÚC určuje všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu počet tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách, analýzami a prognózami o vývoji trhu práce." V prvom čítaní sme sa, myslím, viacej pokúsili presvedčiť pána ministra, že tento návrh nie je dobre urobený hneď z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že organizovať sieť stredných škôl podľa toho, čo úradníci odhadnú, sa stane na trhu práce o 5 rokov, nie je ani prakticky možné a nie sú na to ani kvalifikovaní, uviedli sme, uviedol som aj ja osobne niekoľko príkladov zo sveta, ako sa o to pokúšajú a s pomerne akými chabými výsledkami a hlavne sme teda vysvetľovali, že keďže škola vychováva deti na nie na 5 rokov, ale na 40 rokov, tak oveľa dôležitejšia je celková kvalita vzdelávania, ktoré tie deti v škole dostanú, ako to, ako konkrétny odbor, ktorý študujú, ktorý v mnohých prípadoch o 10-20 rokov už ani na trhu práce nemusí existovať, ako to vidíme aj v súčasnosti pri dnešných ľudoch v strednom a mladšom strednom veku.

    To znamená, nenamietali teda sme, aspoň ja za seba nenamietal proti potrebe sieť meniť, sieť optimalizovať, ale namietal som proti tomu, aby sa optimalizovala na základe nekvalifikovaných a prakticky ale nemožných krátkodobých predpovedí vývoja trhu práce.

    A druhá vec, ktorú som namietal, viem, že viacerí namietali, bol ten spôsob, pretože ten spôsob nie je odborný v tom návrhu, ale je politický. Rozhoduje o tom teda trojpätinová väčšina v zastupiteľstve a je legitímna otázka, kedy má byť rozhodovanie politické a kedy má byť odborné, a tak ako nikto z nás, keď je chorý, nejde na miestnu organizáciu SMER-u alebo aj SDKÚ sa spýtať, čo má robiť, ale ide k lekárovi a keby nejaká miestna organizácia skúsila určovať alebo aj miestny VÚC, akú liečbu má použiť na svoju chorobu, tak, myslím si, že by sme sa všetci zhrozili a takisto sú potom otázky politické, napríklad, či chceme vyššie dne, alebo nižšie dane, kde, samozrejme, má to tiež svoj odborný rozmer, ale nakoniec sa o tom musí rozhodnúť politicky, pretože o tom je naša demokracia.

    To, čo, to, čo som sa pokúsil v tom prvom čítaní povedať a zdôrazním aj dnes, je to, že rozhodovanie zastupiteľstva VÚC a teraz je ľubovoľne mne je jedno, aké je jeho zloženie je v prvom rade politické a na to tam to zastupiteľstvo je, ak dávame niečo do pôsobnosti zastupiteľstva, chceme, aby sa o tom rozhodovalo politicky, a to v prípade siete škôl nie je veľmi správne. Myslíme si, že sieť škôl a takéto rozhodovanie o tom, čo, ktoré školy majú a nemajú perspektívu by sa politicky nemalo robiť a malo by sa robiť odborne. To sme povedali v prvom čítaní a pán minister, nechcem ho citovať, lebo priznám sa, že nepamätám si ten presný výrok, ale vo svojom vystúpení reagoval na to, že v nejakej miere sa bude snažiť reagovať aj na takéto pripomienky a zvážiť, čo je na nich možno racionálne a čo nie.

    V druhom čítaní vo výbore školskom pani kolegyňa Obrimčáková, sediaca tu po mojej pravej ruke, ako spravodajkyňa zákona predložila pozmeňovací návrh, ktorý okrem toho, čo už v zákone doplnil určité konkrétne kritéria, na základe ktorých by sa myli vyššie územné celky rozhodovať, mňa to potešilo hneď z dvoch dôvodov a ja som za ten návrh vo výbore hlasoval pani poslankyne a ten návrh je dnes v spoločnej správe výborov. Potešilo ma to, jeden dôvod bol ten, že konečne vôbec pribudli kritéria, to znamená, že zvýšila s miera objektívnosti aj právnej istoty zriaďovateľov škôl, žiakov, učiteľov, rodičov, že nie ako sa dohodnú poslanci vo VÚC-ke jeden rok tak, druhý rok onak, ale podľa aj určitých kritérií by to tak malo byť objektívnych. To znamená, ten kto je dobrý, nebude sa musieť báť, či si to vie vybaviť, alebo nevie si to vybaviť. A druhá výhoda, ktorá z toho bola, bolo, že tie kritériá naozaj odišli od úzko poňatého chápania trhu práce, krátkodobého trhu práce ako rozhodujúceho činiteľa našej vzdelávacej sústavy k určitému komplexnejšiemu chápaniu, kde sa berie do úvahy aj kvalita školy, jej výsledky od olympiád cez prospech, cez celoštátne testovanie, úspešnosť na vysokých školách, úspešnosť na trhu prácu. Teda trh práce zostáva, ale je jeden z viacerých indikátorov posúdenia kvality školy v tomto návrhu. Všetko toto sa mi páčilo, preto som to aj podporil.

    Musím však konštatovať, že stále zostáva jeden základný problém a pokiaľ sa nám ho nepodarí v tomto druhom čítanie vyriešiť, tak aj tento dobre mienený "pozmeňovák" pani poslankyne Obrimčákovej nedosiahne svoj účel. A ten problém je rozhodovací proces. Rozhodovací proces totiž zatiaľ zostáva nedotknutý a ten rozhodovací proces je v návrhu zákona asi nasledovný. Vyšší územný celok svojou väčšinou prijme všeobecne záväzné nariadenie, ktorým rozhodne. On povie, škola "A" otvorí triedu, škola "B" neotvorí triedu. Je to veľmi konkrétne nariadenie. Vyšší územný celok podľa toho návrhu, ktorý predkladá pani Obrimčáková by mal vziať do úvahy aj tie kritériá, ktoré sú tam popísané, ale neexistuje nejaký spôsob, ako to overiť, preskúmať, resp. prípadne, že sa to nestane, to zvrátiť. Jediný spôsob, ktorý tam je, je povedané, že pán minister môže vo verejnom záujme, môže, schváliť aj ďalšie triedy. Nie sú tam ani pre pána ministra žiadne ďalšie kritériá, kompetencie, procesy, nič tam nie je popísané. Je to taký ten spôsob dobrého cára, ktorý teda môže zasiahnuť, keď uznáva za vhodné. To znamená, že to, k čomu dospejeme bude, že vyšší územný celok rozhodne, rozhodne podľa svojich, nakoniec politických kritérií, keďže je to politické rozhodnutie politického orgánu zastupiteľstva a v prípade, že to nevypáli najlepšie, napr. mediálne alebo politicky, alebo že daná škola má mocného sponzora, alebo svojho mocného kmotra, tak dobrotivý pán minister môže zvážiť a môže teda tiež bez akéhokoľvek procesu rozhodnúť, že tak predsa len týmto ešte nejakú triedu otvorím. Takto je to v tejto chvíli v spoločnej správe a v pôvodnom návrhu zákona.

    Priznám sa, že ak niečo charakterizovalo túto republiku 22 rokov, s nejakými menšími prestávkami aj spätnými chodmi, najmä za vlády Vladimíra Mečiara, tak to bol práve posun od viery v dobrotivého cára a dobrých krstných otcov v prospech jasných pravidiel a objektívnych kritérií. Nie vždy tá cesta bola jasná. Niekedy sme sa z nej vracali. Ale ak si pozriete, čo sa stalo, tak táto cestu tu bola. Dnes, dnes ju ideme zvrátiť a ideme to nechať na dobrotivých cárov a dobrotivých krstných otcov a hoci väčšinou tí ľudia, ktorí chcú využiť nejaký zákon, si väčšinou počkajú na jeho schválenie, predtým než začnú využívať jeho kompetencie spôsobom, ktorý sa verejnosti páčiť nebude, tak niektorí úradníci možno aj politici sú natoľko dychtiví po tomto zákone, že už sa prezradili trošku aj dopredu. Máme príklad z vyššieho územného celku v Nitre, kde už vyšší územný celok, odbor školstva napísal tejto súkromnej odbornej škole v Kollárove, aby neprijímala silnoprúdových mechanikov s odôvodnením, že ponuka uvedených programov v regióne prevyšuje dopyt žiakov aj trhu práce, hoci firmy z regiónu tvrdia opak. To znamená, že dokonca, ak by sme akceptovali, pán minister, váš pôvodne úzky pohľad na úlohu strednej školy len vo vzťahu k okamžitému dopytu trhu práce, tak ani tam to nesedí. Keby novela platila a keď novela bude platiť, tak rozhodnutím vúckarského zastupiteľstva toto bude posvätené, rozhodnuté. A možno nechtiac, ale o to úprimnejšie situáciu pomenoval aj môj kolega pán Goga, ktorý tu sedí s nami a je členom školského výboru, ale je aj teda v školskej komisii tejto župy, ktorý pre Hospodárske noviny doslova povedal, dovoľte mi citovať: "Podľa neho si VÚC-ka vie uvedomiť, kde má dobré školy a pokiaľ teda rozhodne, že táto škola je dobrá, že tie odbory sú perspektívne pre VÚC-ku, tak určite si otvorí a bude presadzovať predovšetkým svoje vlastné školy na úkor, bohužiaľ, aj súkromných škôl." Ďakujem, pán kolega, že ste to pomenovali veľmi presne a otvorene, a povedzme si ešte raz, čo to znamená. Znamená to, že tam, kde VÚC-ka uvidí, že niečo funguje v súkromnom alebo v cirkevnom sektore, tak namiesto toho, aby to podporovala, logicky to bude chcieť stiahnuť pod seba, ja teraz len parafrázujem pána kolegu Gogu, pokiaľ jej to čo len trochu prejde u dobrotivého cára pána ministra, tak teda ich zavrie, alebo ich postupne obmedzí a otvorí si vlastné. Že nejde o fikciu, hovoria informácie z Košického kraja, kde vo väzbe na bilingválne stredné školy, gymnáziá, už tiež dostali tieto jedno či cirkevné, alebo súkromné signál od niektorých predstaviteľov VÚC, že majú zvažovať, čo do budúcnosti, lebo VÚC-ka si takéto ide otvoriť sama a, prirodzene, teda potom obmedzí tie súkromné a cirkevné.

    To znamená, máme proces, kde vďaka pani Obrimčákovej, a za to jej chcem ešte raz poďakovať, sú zapracované určité kritériá, ale keď sa VÚC-ka na tie kritériá vybodne alebo keď ich aplikuje povrchným spôsobom, alebo keď tam niečo napíše, a to niečo aj nemusí zodpovedať pravde v prípade konkrétnej strednej školy, dnes v tom zákone nie je proces, ako sa môže daný zriaďovateľ a daná škola brániť. Jediný proces je dostať sa k dobrotivému pánovi cárovi ministrovi. Preto nemôžem podporiť tento...

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Pán minister, prosím vás, neskáčte mi do reči, dobre? Vy taký zákon navrhujete. Ja tento zákon nepodporujem. Ja nie som za to, aby ani poslanci vo VÚC-ke, ani SMER-u, ale ani SDKÚ mohli takto rozhodovať bez kontroly. Mne je to úplne jedno, z ktorej strany sú. Ja na rozdiel od vás neposudzujem poslancov podľa toho, z ktorej sú strany a nechcem im dať systémovú možnosť, aby mohli politicky rozhodovať o tejto téme bez kontroly a bez jasných kritérií.

    A teraz k záveru. To znamená napriek tomu, že vo výbore pani poslankyňa Obrimčáková tento návrh vylepšila a my sme to, ak sa pamätám, skoro celá opozícia aj podporili, tak treba povedať, že sme zatiaľ podporili len tupý nôž. Tupý nie preto, že tá samotná časť by bola zle napísaná, tie kritériá sú fajn, ale preto, že kritériá sú len tak vplyvné a mocné, ako je proces ich vymáhania. Inými slovami, ak napíšete kritériá, ale keď ich nikto nedodrží, nie je možno s tým nič robiť? Tak kritériá sú nanič. To znamená, neberte to osobne, pani poslankyňa, ale ten váš návrh je len polovica cesty a bez nej spadneme z toho nedostavaného mosta do priepasti rovnako ako bez neho.

    Preto si dovolím predložiť návrh, ktorý by to doriešil a ktorý keby sme schválili, tak si myslím, že by veľmi výrazne sa toto vylepšilo, pretože by sme nezostali odkázaní len na dobrotivú vôľu a svojvôľu politických orgánov, ale by sme ich prinútili trošku sa aspoň tomu venovať poriadnejšie. Konkrétne ten návrh je nasledovný:

    Doplniť v čl. I. v 9. bode § 3 ods. 2 tak, aby znel:

    "(2) Na návrh zriaďovateľa (odkaz 6a) strednej školy ministerstvo školstva preskúma, či samosprávny kraj pri určovaní počtu tried prvého ročníka stredných škôl podľa § 4 ods. 2 písm. c) primerane vyhodnotil a zohľadnil kritériá uvedené v § 4 ods. 2 písm. c).

    Ministerstvo školstva vyhovie žiadosti zriaďovateľa (odkaz 6a) strednej školy o zvýšenie počtu tried prvého ročníka, ak

    a) samosprávny kraj kritériá primerane nevyhodnotil alebo primerane nezohľadnil, alebo

    b) rozhodnutie samosprávneho kraja nie je z iných dôvodov preskúmateľné."

    Dovolím si len pozmeňovať na záver tohto pozmeňujúceho návrhu, že to je návrh vo vašej filozofii. Myslím v tom význame, že on akceptuje vôbec tú právomoc VÚC-ky rozhodovať o tom. On sa len snaží zabezpečiť primeraný kontrolný proces. To znamená, že to nie je zákon, aký by sme tu presadzovali možno my, keby sme teraz boli, situácia obrátená. To je návrh, ktorý akceptuje, že vy máte dnes parlamentnú väčšinu, máte vládnu zodpovednosť, rozhodli ste sa to riešiť týmto spôsobom aj s jeho rizikami. V poriadku. Nie sme tým nadšení, ale hovoríme, že aspoň dotiahnite váš vlastný nápad do konca. To je celé. To znamená, že nie je to nápad, ktorý by nejakým spôsobom filozoficky odporoval tomu, čo už bolo povedané. Je to len jeho, povedal by som, konkrétne a jasné a právne záväzné zhodnotenie. Z tohto dôvodu si dovolím požiadať o jeho podporu poslancov všetkých politických klubov.

    Dovoľte mi okrem tohto návrhu predniesť ešte ďalšie dva, ktoré sa týkajú predložených zákonov. Tieto návrhy boli už predložené na výbore školskom, kde pánom ministrom boli odmietnuté s takými zdôvodneniami, ktoré sa priznám, som celkom nevedel pochopiť. Ale možno pán minister medzičasom a niektorí ho k tomu, dokonca musím povedať, že som mal pocit, že aj vecne sme sa na nich zhodli, len možno je nejaký problém s formou, prípadne s predkladateľom. Ale práve preto si ich dovolím predložiť znovu a chcel by som poprosiť, aby sme o nich debatovali, pretože toto sú návrhy v oboch prípadoch, ktoré nemajú žiadny ideologický charakter, a preto si myslím, že by nemuseli byť predmetom nášho vzájomného politického súboja.

    Ten prvý návrh je k čl. IX, kde navrhujeme za bod 2 vložiť nové body 3 a 4, ktoré znejú:

    3. V § 11 ods. 5 znie:

    "(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. g) až s) sa vedie v písomnej podobe alebo elektronickej podobe na formulároch, ktorých obsah schválilo a zverejnilo ministerstvo školstva.".

    4. V § 11 ods. 11 znie:

    "(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 10 písm. a), b), c) a d) sa vedie v písomnej podobe alebo elektronickej podobe na formulároch, ktorých obsah schválilo a zverejnilo ministerstvo školstva."

    Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    2. Za bod 31 sa vkladajú nové body 32 a 33, ktoré znejú:

    "32. V § 108 ods. 1 v časti vety pred bodkočiarkou sa za slová "po predložení písomnej žiadosti" vkladajú slová "alebo elektronickej žiadosti" a slovo "tlačiva" sa nahrádza slovom "formulára".

    33. V § 108 ods. 1 v časti vety za bodkočiarkou sa za slová "písomnú žiadosť' vkladajú slová "alebo elektronickú žiadost'" a slová "s tlačivom" sa nahrádzajú slovami "s formulárom". Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    Zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu je umožniť školám, aby svoju pedagogickú dokumentáciu viedli elektronicky, nielen papierovo, ako je to dnes. Situácia je taká, že školy dnes väčšinou už vedú dokumentáciu elektronicky, len práve na požiadavku zákona ju už musia aj pravidelne tlačiť, čím spotrebujú veľké množstvo papiera. Tento predkladaný návrh umožňuje to, aby tie, ktoré vedú papierovo a chcú viesť papierovo, ďalej viedli. To znamená, nejde nikoho nútiť, kto nemá počítače alebo nechce to dať do počítačov, aby to v nich viedol. Samozrejme, ak chce niekto mať papierové knihy, je to plne v jeho kompetencii. On len umožní tým školám, ktoré nechcú tlačiť každý týždeň, každých pár týždňov, aby to mali v elektronickej podobe a tlačili z toho len pre vlastné archívne potreby vtedy, keď to uznajú za vhodné. A tento návrh nemá žiadne negatívne finančné dopady na nikoho, pretože toho, kto sa nechce zmeniť oproti dnešku, k ničomu nenúti a má pozitívne dopady na tých, ktorí dnes používajú elektronickú formu a sú zákonom nútení popritom používať aj papierovú, že takto nútení nebudú. To znamená, že tento návrh má pozitívny finančný dopad na rozpočty škôl. A ako taký, si myslím, že by sme ho mohli podporiť. V prípade, že je predkladateľ neakceptovateľný, pán minister, teším sa ako ho predložíte vy v nejakej ďalšej literácii.

    Ďalší pozmeňovací návrh, posledný, sa týka už aj trošku známejšej kauzy, aj keď nielen jej, martinského šesťročného gymnázia, kde máme nasledovnú situáciu. Pred mnohými rokmi sa na martinskom gymnáziu zriadil experimentálny program šesťročného vyučovania na gymnáziu ako experiment popri existujúcich štvorročných a osemročných gymnáziách. Tento experiment pokračoval dlhé, dlhé roky. Netrúfam si posúdiť, či ten čas je primeraný, alebo príliš dlhý, ale v každom prípade jedného dňa jeho experimentovanie skončilo, tak ako aj skončí, samozrejme, raz musí. Ministerstvo školstva následne, už aj pod vedením nového ministra, argumentuje, že kombinácia odborných a politických dôvodov nesúhlasí s tým, aby takáto forma školy bola súčasťou riadneho školského systému. Danými slovami, aby sme na Slovensku mohli nám vznikať okrem štvorročných gymnázií, osemročných gymnázií, aj šesťročné gymnázia. Keďže nie som hovorcom pána ministra, nebudem opakovať jeho argumenty, on ich určite povie sám dostatočne výrečne, prečo to tak nechce. Ale ja poviem za seba, že nemám problém s tým toto rozhodnutie rešpektovať. Teda, ak súčasný minister nechce okrem štvorročných a osemročných mať aj šesťročné po Slovensku ako možnosť pre zriaďovateľov si zakladať, je to jeho právo. Čo je mne, ale ľúto, je, že súčasný zákon pri ukončení experimentálneho overovania neumožňuje, umožňuje len dve cesty reálne. Jedna cesta je zavrieť aj ten experiment, ak teda sa nešíri ďalej, alebo ho šíriť do systému ako celku. Pán minister tým, že ho nechce šíriť do systému ako celku, a preto aj odmietol návrh kolegov Poliačika a Hrnčiara, ktorí tu predkladali, myslím, o jednu alebo dve schôdze dozadu, aby sa z toho stal systémový prvok. Tak tým pádom vlastne odcudzuje tú šesťročnú formu na tomto gymnáziu na zánik. Tento návrh, jeho cieľom a úmyslom je nájsť určitú strednú cestu a povedať, že ak ministerstvo nechce, aby nejaká konkrétna inovácia sa šírila ďalej z akýchkoľvek dôvodov, nemusia byť na ňu peniaze, nemusí v danej dobe ideologicky vyhovovať alebo jednoducho sú iné priority v tej chvíli, v poriadku. To je právo tých, ktorí majú legitímny mandát, ale prečo ničiť každú inováciu ešte aj tam, kde sa zabehla a zjavne existuje bez zásadnejších problémov už viac ako desaťročie.

    To znamená chceme ponúknuť tretiu možnosť. A dokonca chcem povedať, že to nedávame ani ako povinnosť. Dávame to ako možnosť a ministerstvo školstva mohlo pri ukončení experimentálneho overovania mohlo povedať, že ďakujeme, nechceme z toho robiť systémovú inováciu, ale zároveň vy fungujete fajn, zjavne je tu dopyt, je to kvalitné, je to fajn, ak si myslíme, že individuálne to je fajn, len nechceme z toho robiť systém, vy môžete takto ďalej pokračovať. Priznám sa, že zdá sa mi to ako veľmi ústretový kompromis voči tomu, aby sme aj tých, ktorí robia experimenty nedostávali do situácie, kde pokiaľ si nedokážu presvedčiť a vylobovať to, že ich experiment môže byť uplatnený na celom Slovensku neskôr, aby čelili v podstate neskoršej eutanázii, ak to tak môžem povedať, lebo to je ten dnešný systém. Že buď vyhráte majstrovstvá sveta alebo, alebo, alebo príde na vás ministerstvo školstva so smrtiacou injekciou. Myslím si, že tá zlatá stredná cesta, my povieme, nie ste majster sveta alebo my to z politických dôvodov naozaj šíriť nechceme, ale žite ďalej, lebo ste splnili tieto nevyhnutné kritériá, latky, ktoré musíte, samozrejme, ak nesplnia, tak ich zavriete, to vám tam nechávame. Ale ak sú kvalitní, prečo ich zatvárať?

    Z tohto dôvodu si dovolím predniesť nasledovný pozmeňovací návrh, opäť k článku IX.

    Bod 1. Za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    3. V § 14 sa vkladá nový odsek 13, ktorý znie:

    "(13) Ministerstvo školstva môže na základe výsledkov a experimentálneho overovania rozhodnúť, že predmet experimentálneho overovania uplatní len v tej škole alebo školskom zariadení, kde sa experimentálne riadenie", overovanie, pardon, tam je preklep, prepáčte mi, overovanie "vykonalo". Tam nastala technická chyba. Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    Takže toto je posledný pozmeňovací návrh, ktorý si dovolím predniesť v rozprave. Dovoľte mi, ešte vopred povedať, že takisto podporujem aj pozmeňujúce návrhy, ktoré prednesú ostatní kolegovia z opozície - pán Vašečka a pani Žitňanská, myslím, že aj pán Fronc sa chystá, ktoré sme, ktoré sme spolu prerokovali.

    A dovoľte mi na záver trošku politicky, lebo zatiaľ som sa snažil viac odborne tomu venovať, že opozícii sa dnes často vyčíta, že je rozbitá, že sa nevie zjednotiť, že nemá vlastné pohľady, návrhy, že je valcovaná tou kompaktnou 44-percentnou väčšinou, aj keď táto veta by asi maturitu z matematiky nezvládla, ale je napriek tomu politicky pravdivá. Preto si dovolím upozorniť na to, že tieto školské zákony dokázali to, čo tvrdíte, že sa nedá, a to je zjednotiť opozíciu. Pod tým návrhom, ktorý som predložil ja, ale aj pod tými návrhmi, ktoré predložia kolegovia ostatní, pán Vašečka, pani Žitňanská, pán Fronc, myslím, že niečo aj pán Poliačik chystá, ten tu nie je, sú v drvivej väčšine podpísaní všetci zástupcovia, teda nielen všetkých klubov ale aj, nazvime to novotvarov, a nových iniciatív. A sú pod ňou podpísaní práve preto, že sme chceli zdôrazniť, že bez ohľadu na možno aj osobné niekedy vzťahy, bez ohľadu na rôzne názory, tieto veci sú natoľko jasné a zrejmé pre nás, že sa na nich dokážeme bez väčších problémoch zhodnúť naprieč, naprieč opozíciou. Je to snaha dať taký signál vám, pán minister, že ja úplne chápem a beriem, že nie všetko, čo opozícia povie, hoci aj vecne by to mohlo byť správne, sa prijíma. Ale skúste zvážiť, či keď naozaj sme sa dokázali zjednotiť na toľkých veciach a toľkých aj konkrétnych alternatívach k tomu, čo navrhujete, teda nielen kritika, ale aj alternatíva, či naozaj sa medzi tými všetkými bodmi nenachádza aspoň niekoľko, ktoré by ste, ktoré by ste prijať mohli. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, pani poslankyňa Rošková, pán poslanec Fitz.

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Procedurálny? Prihlásiť faktickú?

    Takže poprosím, pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja som pôvodne ani nechcela reagovať, ale keďže ste spomenuli Košický samosprávny kraj a túto informáciu, že ide obmedzovať alebo rušiť cirkevné, alebo akékoľvek gymnázium, tak som si túto informáciu hneď išla telefonicky overiť na odbore školstva. A musím jednoznačne povedať, že úplne zavádzate. Absolútne zo strany Košického samosprávneho kraja, som poslankyňou Košického samosprávneho kraja, som túto informáciu nemala, nepočula, ani o nej vôbec nič neviem, ani na odbore. Takže neviem, odkiaľ máte takúto informáciu, že ju pokladáte ako za fakt. A druhá vec je, ba práve naopak, Košický samosprávny kraj uvažuje o tom, že v rámci takej, po po racionalizácii a tom všetkom, čo bude súvisieť s novým návrhom zákona, chcú rozšíriť ich zastúpenie cirkevných a súkromných škôl, pri vytváraní tej regionálnej stratégie odborného vzdelávania. A už som to tuná raz spomínala. Košický samosprávny kraj bol hádam jeden z prvých samosprávnych krajov, ktorý pristúpil k racionalizácii a začínal s vlastnými triedami, s vlastnými školami, ktoré sú v jeho pôsobnosti a tie najprv rušil, obmedzoval alebo akokoľvek ináč opravoval tak, aby boli čo najoptimálnejšie fungované z hľadiska vzdelávania, dostupnosti aj žiakov a nie naopak, že by zašiel od súkromných alebo cirkevných škôl. Takže vaša informácia o tom, že v Košickom samosprávnom kraji sa ide obmedzovať, rušiť alebo akokoľvek zasahovať do cirkevných alebo súkromných škôl je úplne, úplne zavádzajúca, lebo ako som povedala, teraz som si to overovala priamo na odbore školstva Košického samosprávneho kraja a oni s nikým ani nerokovali, ani nerozprávali, ani vôbec. Boli úplne prekvapení z tejto informácie, ktorú ja som im od vás ako chcela deklarovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel podčiarknuť a podporiť tri body z vystúpenia pána poslanca Beblavého. Jedna z nich je elektronizácia, a teda debyrokratizácia školstva a je to naozaj hrozné. Čiže dajme možnosť tam, kde to už funguje, aby, aby naozaj nebola povinnosť tieto veci zbytočne prevádzať v zbytočnej miere do tej papierovej podoby. Prihováram sa za ten pozmeňujúci návrh. Oceňujem ho ako učiteľ.

    Druhá vec je otázka experimentov a týkajúcich sa aj šesťročných, šesťročnej formy, aj v prípade martinského gymnázia. Naozaj je zle, keď ľudia vložia energiu a elán do niečoho, čo sa rozvíja, čo je životaschopné, a potom preto, že máme len čierno-biele videnie, tak musíme to zaraziť alebo chceme to zaraziť.

    A tretia vec je naozaj, by som chcel zvýrazniť spoluprácu medzi opozičnými klubmi a stranami na tejto veci. Nejde nám o nejaký politický kapitál, ale je to naozaj odborná vec. Chceme pokračovať v tej spolupráci, pretože máme aj osobné skúsenosti zo školstva a vidíme tieto veci nielen nejak ideovo, ale práve aj komunikujeme s verejnosťou aj širokou, aj odbornou a chceme tieto veci presadiť pre dobro školstva a pre dobro našich detí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, budem sa bližšie venovať vo svojom vystúpení vašim argumentom, aby som ich vysvetlil. Ale teraz mi dovoľte, aby som aspoň jeden taký postoj uviedol. Podľa toho, čo ste povedali, v postate váš predseda strany a súčasný župan Bratislavského samosprávneho kraja robí absolútne všetko zle, politicky dokonca a pochopil som aj z toho to, že v podstate asi vy ho v najbližších voľbách, keď bude kandidovať, nepodporíte. Pretože to robí zle a preto nechcete, aby tieto kompetencie mohol vykonávať. Čiže spýtajte sa ho, aký je jeho názor, lebo pokiaľ ja mám informácie, on práve naopak podporuje tieto aktivity, ktoré sú v tomto zákone. Tak možno asi máte schizofréniu vo vašej strane, ale to už nechám na vás a na posúdenie vašich kolegov, ale bližšie vám odpoviem na mnohé argumenty vo svojom vystúpení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som tak voľne možno aj trošku nadviazal, my sme rozprávali predtým o zákone, o základných školách, sme sa rozprávali tu o centre voľného času - tá zlá obecná samospráva. Teraz rozprávame o ďalšom zákone - tá zlá regionálna samospráva. Tí nevedia nič, tí úradníci, zastupiteľstvo, starostovia, poslanci VÚC-ky, komisie, len niekedy mi pripadá, len ten dobrý pán polyhistor, pán Bublavý vie všetko. Myslím si, že netreba hneď všetko hádzať do jedného vreca a myslím si, že aj na VÚC-kach, aj na obciach, aj mestách, sú aj schopní ľudia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fitz a potom s reakciou pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem. Dovoľte mi, pán poslanec, aby som zareagoval na vaše slová, kde ste, citujem: "Rozhodovanie o školách, resp. sieti škôl vo vyššom územnom celku je čisto politické." Po vašej, po vašej ľavici sedí jeden z poslancov vyššieho územného celku a skúste sa ho opýtať, akým spôsobom pri racionalizácii škôl vo Vyššom územnom celku v Bratislave pristupujú poslanci. Dovolím si tvrdiť a som o tom presvedčený, je to čisto len z hľadiska hospodárskeho, to znamená, aby vedeli zabezpečiť chod školy, že je nedostatok finančných zdrojov. Čiže pokiaľ máte takýto pohľad na túto problematiku, tak naozaj je treba si pozrieť a zúčastniť sa pár zasadnutí vyššieho územného celku, poprípade si naštudovať podklady, ktoré aj váš pán predseda, pán župan dáva na schvaľovanie. Ďakujem.

  • Pán poslanec, pán poslanec Beblavý. Pán poslanec Goga, vy ste sa prihlásili, už keď bol posledný finit.

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Nie, bol tam prihlásený pred vami, len.

    Nech sa páči, pán poslanec Goga.

  • Prepáčte, samozrejme, nejde o nič, o život. Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som len nepriamo chcel reagovať na to, k čomu ma vyzval pán kolega Beblavý, ale moja reakcia pre médiá súvisela predovšetkým s tým, čo sa udialo na výbore, na informáciu ohľadom nejakého listu zaslaného vedúcemu odboru školstva Nitrianskeho samosprávneho kraja pre súkromnú školu a moja reakcia bola v podstate iba odpoveďou na to, čo sa tam udialo na výbore, s tým, že nikdy sme neprerokovali na komisii školstva niečo podobné v tom obsahu, ako ste povedali, a zároveň, samozrejme boli to aj prenesené slová pani vedúcej odboru školstva pre médiá, ktorá sa k vám hlási, takže potom neviem, že či tá schizofrénia naozaj vo vašej strane je taká veľká, alebo nie, ale naozaj chcem povedať, že nič také sme my na výbore školskom, resp. na komisii školstva neprerokovali. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani Rošková, uvidíme, dobre? Ja sa rád dám prekvapiť, keďže, obávam sa, že valec ide, tak budem môcť zistiť, ako to naozaj bude. Veľmi rád sa s vami o tom o rok porozprávam, ak sa tá informácia nepotvrdí aj vám to rád poviem. A vy mi to určite poviete prvá.

    Poďme k podstatnejších veciam. Obávam sa, že, že tu naozaj dochádza k zásadnému nepochopeniu dvoch vecí, ktoré skúsim za tú minútu a pol rýchlo znovu vysvetliť. Prvá z nich je tá, že problémom rozhodovania VÚC, na ktorý upozorňujeme dokolečka, je naozaj konflikt záujmov v tomto prípade, kde ako aj citát pána poslanca Gogu, akokoľvek okolo neho teraz elegantne zatancoval, hovorí to, že ak sa VÚC-ke niečo páči, tak si to primárne si za to zriadi školu a VÚC-ka primárne aj háji záujmy svojich škôl. To je, to je naozaj a to je pravda, a to je koniec-koncov aj normálne, tak ako každý zriaďovateľ háji primárne záujmy svojich škôl. A myslím si, že na tom nie je nič škodlivé. Len škodlivé je dať rozhodovať jednému z rodičov v triede, ktorá žiačka je najkrajšia, tak takisto je škodlivé dať rozhodovať niekomu to, že či sám by mal uprednostniť vlastnú školu, ktorú zriaďuje, alebo uprednostní cirkevnú alebo súkromnú, ktoré nezriaďuje. To je jeden bod.

    A druhý bod, ktorý sa týka naozaj toho rozhodovania. To nie je o tom, čo je dobré, alebo zlé. To je o tom, čo je na čo vhodné. Ešte raz sa pýtam, prečo najbližšie nejdete na komisiu VÚC pre zdravotníctvo, keď vás bude niečo bolieť v ľavej nohe? Lebo komisia pre VÚC je na to, aby zastupovala politické záujmy občanov. Vyhodnocovanie kvality škôl je, naopak, pomerne odborný proces. Ale ja som akceptoval v rozprave, ste si to takto presadili, fajn. Jediné, čo už dneska žiadam, tak súc tak ubitý vašou 83-kou, je to, aby ste ten proces aspoň primárne zaregulovali. Aby tie kritériá, ktoré tam sami vkladáte po našom tlaku, museli byť naozaj aj použité. To je všetko, čo chcem. Ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka vystúpi v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predseda či pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel pripojiť ku kolegom poslancom z opozície, ktorí, s ktorými spolu predkladáme pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. A o malú chvíľu zaznejú.

    Ja by som chcel uviesť taký konkrétny príklad, pretože sa tu dohadujeme o tom, že či tento zákon bude mať takýto vplyv, alebo nebude, či sme prognostici, alebo priam veštci. Ja tu mám list, ktorý zaslal Žilinský samosprávny kraj zriaďovateľovi cirkevného gymnázia zo Žiliny vo veci vyjadrenia k návrhu počtu tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v školskom roku 2013/2014. A k návrhu počtu tried sa vyjadrili, sa vyjadrilo VÚC v zmysle zákona č. 184/2009 Z. z., to je zákon, o ktorom teraz rokujeme, a odporúča prehodnotiť a znížiť počet tried. Lebo zákon znie dneska takto, takže môže odporúčať prehodnotiť a znížiť počet tried. Upozorňujem, že ide o školu, ktorá má dvanásť tried priemerne jeden ročník štvorročnej formy gymnázia a jeden ročník osemročnej formy gymnázia. Prehodnotiť a znížiť znamená zlikvidovať aspoň jednu formu, formu štúdia.

    Zaujímavé sú aj dôvody. Z týchto dôvodov, citujem: "klesajúci demografický vývoj, nízky počet žiakov deviatych ročníkov na základných školách,"...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia vystupujúcim.

  • Ja počkám, podobne ako pán minister, keď ho vyrušovali.

    ... "vysoký podiel prijímaných žiakov na gymnaziálne vzdelávanie, regionálna stratégia odborného vzdelávania a prípravy z hľadiska potrieb trhu práce." A ďalej dôvod v zmysle záverov národného programu, to je také dlhšie, chceme zdôrazniť, že toto sú všeobecné dôvody, tie sa netýkajú toho konkrétneho gymnázia. A keď na základe všeobecných dôvodov, bez nejakých konkrétnych kritérií VÚC-ka, chcem ešte podotknúť, že je to podpísané predsedom Žilinského samosprávneho kraja, inžinierom Jurajom Blanárom, predsedom a tu kolegom sediacim v Národnej rade, žiada prehodnotiť a znížiť počet tried, tak po zmene tohto zákona už nebude tá právomoc odporúčania, ale právomoc nariadiť to!

    Preto je veľmi dôležité a to chcem teraz zdôrazniť a podporiť aj tie pozmeňujúce návrhy, nevyhnutne musia byť v tomto zákone v prípade takejto právomoci. Schválite si to, vieme o tom. Musia tam byť uvedené, aby musela byť objektívna kontrola, aby sa vyjadrovala VÚC-ka, prípadne krajská rada, alebo tie orgány, ktoré vzniknú, ku konkrétnej škole, a uviedli, prečo práve táto škola by mala zníži počet tried. Odpoveď zriaďovateľa hovorí práve o tých konkrétnych dôvodoch. Hovorí o tom, že o štúdium na gymnáziu je každoročne veľký záujem, ktorý niekoľkonásobne prekračuje počet žiakov prvej triedy alebo prvého ročníka. Hovorí sa tam o tom, že vždy robíme prijímacie pohovory. Hovorí sa tam o tom, že majú výborné známky, že ani jeden z prihlásených žiakov nemal priemer za posledné štyri roky vyšší ako 2,0. To je tiež jeden z dôvodov, prečo dávame aj pozmeňujúci návrh. Zrušte to kritérium tých známok. Je to nezmyselné, zvlášť, keď ste tam dali dobrú vec, ktorou je, ktorou sú povinné prijímacie pohovory.

    Takisto výsledky študentov či už v maturitných skúškach, či v nejakých celoslovenských meraniach, na olympiádach, v prijímaní na vysoké školy a celkovo aj dobré meno školy. Takže chcem podporiť a by som povedal, aj dúfať, že budú tieto veci zapracované tak, aby nemohlo prísť k znižovaniu počtu tried v neštátnych školách len z dôvodu toho, že vyšší územný celok a jeho orgány si zmyslia, že máme klesajúci demografický vývoj, niekoho treba zavrieť, tak povedzme, že ententičky toho. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Obrimčáková, pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som presvedčená, že ak uvádzané obsahové zmeny, ktoré sú navrhnuté v predkladanom zákone v príslušných ustanoveniach sa budú dodržiavať všetkými zainteresovanými stranami, prinesú prospech stredným odborným školám, no predovšetkým ich samotným absolventom, ktorí sa uplatnia na trhu práce. Som si istá, že ak sa do rozhodovania samosprávneho kraja zavedú reálne kritériá kvality, odstráni sa podozrievanie, šírené niektorými občianskymi združeniami, asociáciami z jednostranného posudzovania možností otvárania prvých ročníkov a príslušných študijných odborov.

    Som naozaj rada, že sa vlastne aj v rámci toho prijal môj poslanecký návrh, ktorým som chcela zobjektívniť schvaľovací proces samosprávneho kraja doplnením merateľných kritérií pri určovaní počtu tried prvých ročníkov stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Čo iné by malo rozhodovať, ak nie kvalita dosiahnutých výsledkov vo výchovno-vzdelávacom procese? Veď všetkým by malo byť jasné, že ak chceme, aby naša mladá generácia nepostávala na úradoch práce, musí jej byť poskytnuté také vzdelanie, ktoré jej zaručí uplatnenie sa na trhu práce, a to nielen doma, ale aj v zahraničí.

    Viem, že táto úloha v súčasných ekonomických podmienkach celej Európy a tým, samozrejme, aj Slovenska, nie je ľahká. Z uvedeného dôvodu by sme mali spoločne hľadať cesty a spoločne hľadať aj riešenia, východiská a nie sa osočovať nepodloženými a neoverenými argumentmi a domnienkami.

    Zastávam teda názor, že zainteresovaním a osobným angažovaním všetkých, ktorí sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Vašečka, ja sa snažím, aby sme naozaj korektne vystupovali, pretože v konečnom dôsledku chceme byť partnermi. A ak to chcete postaviť do pozície, že tu niekto súťaží, tak ja to odmietam. Pretože všetko to, čo robíme v tomto parlamente v súvislosti s novelou tohto zákona, je práve preto, aby sme všetci hráči, ktorí máme na starosti stredné vzdelávanie, dokázali zo skúseností, ktoré máme dodnes, sa poučiť a povedali, ako pôjdeme ďalej. Čiže nechcel by som ísť do nejakých podrobností, aby som reagoval viac na vás, lebo vážim si partnerstvo a chcem, aby bolo zachované medzi všetkými školami.

    A čo sa týka toho citovaného listu, tak ja vám to vysvetlím, zrejme nie ste celkom informovaný. Každá súkromná škola a cirkevná škola zo zákona má informovať samosprávny kraj o tom, ako uvažuje z hľadiska budúcnosti otvárania prvých tried v jednotlivých školách, a samosprávny kraj má možnosť sa k tomu vyjadriť. A to vyjadrenie, ktoré ste teraz citovali a ste ho využili v kontexte tejto novely, ktoré je úplne iné, vám môžem zodpovedne povedať, je rovnaké aj pre všetky školy žilinského samosprávneho kraja. Pretože vy nezmeníte demografický vývoj. Ja vám poviem len jeden príklad. Demografický vývoj v Turci je 900 žiakov deviatych tried, kapacita škôl je 1400.

    Čiže toto platí rovnako pre školy Žilinského samosprávneho kraja a odporúčanie išlo pre všetkých, pretože sme všetci na tej istej lodi, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že som celkom dobre informovaný, keďže na danej škole učím a nie je to nijaký list, ktorý som dostal od niekoho, koho nepoznám. Ja chcem povedať to, že súhlasím s pánom Blanárom, aby sme boli partneri, len chcem upozorniť na to, že ak sa tá vec nebude riešiť, tak môže nastať to, že keď tam nebude pán Blanár, bude tam niekto úplne iný, bude tam úplne iné zastupiteľstvo, bude mať takú tú, ako povedal pán Beblavý, cársku právomoc niečo vyriešiť, tak tieto veci bez nastavenia jasných kritérií kvality, objektívnych, kontrolovateľných a premerateľných napríklad ministerstvom, môžu spôsobiť takéto problémy. Bol to len príklad. Netvrdím, že je to nekorektné, len upozorňujem na možné dôsledky, ak sa tie uvedené pozmeňujúce návrhy neprijmú.

    Vy sám predkladáte pozmeňujúci návrh, ktorý má túto vec vyriešiť, pretože si to uvedomujete. V tomto zmysle som chcel vás vlastne podporiť, aby sa táto vec riešila. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Fronc do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, najprv tak trošku bokom jednu poznámku. Na konci prerokovania zákona o financovaní škôl tu bolo trošku priveľa emócie, a tak sa to pokúsim udržať skôr vo vecnej rovine a v rovine argumentov. A chcem povedať, že niekedy je aj dobré si hovoriť potom. My sme mali istú prestrelku s kolegom Beblavým, musím povedať, že možno bolo, niektoré jeho vyjadrenie, nebolo celkom presné a...

  • Ruch v sále.

  • , Bublavým, pardon. A sme si to vyjasnili. Myslím, že aj o tom je ako istá politická kultúra v parlamente, že, no, ja viem, že niekedy zaznejú aj nejaké tvrdšie slová, aj osobné, ale mali by sme zostať nakoniec stále ľuďmi, ktorí dokážu spolu komunikovať. To je prvá poznámka, všeobecná.

    A teraz k samotnému zákonu o odbornom vzdelávaní. Ja ten problém odborného vzdelávania vnímam, že existuje, existuje mnoho rokov a ťahá sa dlho s nami a nejaké dobré riešenie sme zatiaľ nenašli. Chcem povedať, že ministerstvo sa snaží riešiť problém, ktorý treba riešiť, ale na druhej strane, je to aj problém, za ktorý nie celkom nesie zodpovednosť. Mne sa nepáči, ja som to už povedal a poviem to znovu, že mnohé ako veľké zoskupenia firiem hovoria, že školy vám nepripravujú, nám nepripravujú odborníkov pre to, čo potrebujeme, a pritom nie sú ochotné pohnúť ani prstom.

    Poviem tak, dnes zákon dáva možnosť, aby, a dáva dokonca to, že keď naozaj sú tak nespokojné a môžu si zriadiť školu, štát im zaplatí všetko, okrem prvotných nákladov a za tú celú dobu rokov, čo sa sťažovali, nepoznám, nepoznám z týchto združení niečo, čo by urobili v tomto smere. Poznám jediný prípad, keď prišli sem Pegueot Citroën, ktorí prišli súčasne, aj s tým urobili sme zmluvu, zriadila sa špeciálna škola, ktorá pripravuje odborníkov pre nich v Trnave, zriadilo sa vysokoškolské štúdium, kde dali na to financie oni na drahé zariadenia a takto to fungovalo. Žiaľbohu, musím povedať, že tuto je z ich strany častokrát len veľa ohovorení. Čiže beriem to, že tá snaha tu je, musím ale povedať, sú veci, s ktorými nesúhlasím, a musím ich povedať aj prečo. Pretože tu, v tejto časti zákona o odbornom vzdelávaní sa novelizujú aj iné zákony, ktoré patria do školskej legislatívy, a dve z nich sú pre mňa príliš citlivé, myslím si, že mám na nich iný pohľad.

    Prvý je, uznávam, aj filozoficky principiálny, a to je určovanie počtu tried prvých ročníkov na stredných školách bez výnimky, to znamená nielen v kompetencii samosprávneho kraja, ale aj pre súkromné a cirkevné školy. Po prvé si myslím, že to je naozaj zásah do výkonu práv týchto zriaďovateľov a druhá vec, nemyslím si, že je to takýmto spôsobom, ako to je navrhnuté, dobré, a poviem prečo. Pretože vezmite si, že škola je naozaj, stredná škola vynikajúca, je tam záujem o to, aby tam nastúpilo tristo žiakov. No, tak ako, viete celkom prirodzene, počet tried, ktorý im navrhne vyšší územný celok, toľko nebude, čiže narušuje to jeden základný princíp, ktorý som vyznával, a to je ten, že my by sme mali nechať istú slobodu školám, učiteľom a rodičom. A tento princíp je narušený. Jednoducho rodičia nebudú môcť vybrať tú najlepšiu školu, ktorú, oni sú presvedčení, že je pre nich najlepšia, tá nemusí byť v skutočnosti, my by sme im mali poskytnúť v prvom rade informácie, ale mali by sme to rešpektovať. Učiteľom tá základná sloboda je, že naozaj, aby oni mohli istým spôsobom si vyberať formu vzdelávania. Čiže prístup k slobodnej ceste vzdelávania tu je podľa môjho presvedčenia naozaj narušený a v tomto sa filozoficky zásadne rozchádzame. Ja budem mať aj istý pozmeňujúci návrh.

    Druhá vec, veľmi citlivá, to je určovanie alebo prijímanie na gymnáziá, na školy na základe priemernej známky za tie posledné ročníky. Pán minister má klasické vzdelanie, takže dovolím si odcitovať jednu známu vetu: "Non scholae, sed vitae discimus" - neučíme sa pre školu, neučíme sa pre známky, ale pre život. Ten návrh, na základe ktorého bude dieťa prijímané na strednú školu, je vlastne návrh, že bude v prvom rade naháňať známku. Ja si nemyslím, že známka je zbytočná. To teda nie. To určite má svoj zmysel, ale nesmie sa stať tou dominantnou, tou rozhodujúcou v tej veci, o tom som presvedčený a ten systém v mnohom istým spôsobom poškodí. Ja som napísal, aj ste si možno všimli, taký príbeh, skúsil som to o nádejnom Rembrandtovi. Je to, samozrejme, pán minister, istá hyperbola. Ale môže to byť rovnako nádejný Bill Gates, ktorý jednoducho na základnej škole nemal vzťah k škole, nevedel sa dostať do tých koľají, disciplinovať, mal samé zlé známky, ale my mu dáme vlastne, zavrieme istým spôsobom možnosť sa dostať na tú strednú školu.

    Toto nie je podľa mňa dobré a druhá vec, čo pán minister určite vie, je to, že opakovane nám to medzinárodné meranie PISA ukázalo, že chlapci v tom veku jednoducho majú podstatne horšie známky ako vedomosti. Vychádzalo to v priemere, že o stupeň sú horšie hodnotení. Je celkom prirodzené, že v tej škole musí byť aj istá disciplína a podobne a že do istej miery aj tieto veci sa v tom známkovaní zohľadňujú. A tí chlapci sú tohto typu. No mám pocit, že týmto spôsobom ich dostaneme do istej diskriminácie. Čiže s týmto návrhom, aby len a výhradne na niektoré školy boli deti prijímané na základe priemeru známky a keď ten nedosiahne, tak sa na to nemôže dostať, nesúhlasím.

    Pán minister, ja istým spôsobom mám empatiu pre ministra. Empatiu v tom, že má svoju víziu, a ja chápem, keďže som to sám zažil, že to nie je celkom jednoduché a ja vám to celkom nechcem rušiť. A moje videnie je, že aspoň aby sme čosi v tejto veci urobili, a preto dám aj pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy nesmerujú v tomto prípade, čo sa týka priemernej známky, na základe ktorej má byť dieťa prijaté na strednú školu, na zrušenie, len aby tam bola možnosť, aspoň tá možnosť, že keď to dieťa preukáže na, počas prijímacieho konania, a prijímacie konanie nemyslím len tie formality, ale aj podľa toho, že sa aj, myslím aj to, že sa podrobí skúškam a na tých skúškach preukáže aspoň vedomosti, ktoré sú na rovnakej úrovni, takže môže byť prijaté aj na to gymnázium, aj na tú strednú odbornú školu, keď tieto veci splní aspoň podľa toho hodnotenia počas prijímacieho konania. Je to istým spôsobom aspoň malá cestička pre tých, ktorí sa povediac, takpovediac na poslednú chvíľu spamätajú a preukážu, že naozaj majú schopnosť ísť študovať na danej strednej škole. K tomu smeruje môj pozmeňujúci návrh č. 2.

    Ten prvý, uznávam je to v zásade rozdielna filozofia vaša a moja. Moja filozofia je sloboda, čo sa týka učiteľov, žiakov a škôl, sloboda vzdelávacej cesty. Toto je nie z pohľadu ministerstva, to bude z pohľadu vyššieho územného celku istým spôsobom autoritatívne rozhodnutie a môžeme sa baviť o tom, že VÚC-ka rozhodne, že to rozhodne hlasovaním a pod. Je to stále autoritatívne rozhodnutie, takpovediac ôsmich samostatných celkov, čiže rozdelí sa to, nebude to jedno ministerstvo tak autoritatívne, ale bude to osem akoby samostatných republík v oblasti školstva. Toto je pre mňa ako filozoficky základná otázka, v tom sa nezhodneme. Z toho predpokladám, že tento pozmeňujúci návrh celkom iste, pán minister, nepodporíte, ale ja ho pokladám za povinnosť si tu dať, pretože pokladám ho za dôležitý.

    To druhé, však uvidíme. Čiže aby som splnil všetky pravidlá rokovacieho poriadku, takže ten návrh prečítam, bude trochu dlhý, pretože v podstate obdobný text sa opakuje v mnohých bodoch. Urobím to aj preto, že ako som to povedal aj včera, a zopakujem to. Mne sa nepáčia ako tuná v poslaneckej snemovni zavádzania nových postupov a novotvarov v rokovacom poriadku. Ja si myslím, že by sme ten rokovací poriadok mali dodržiavať, a v tom a tam, kde je zlý, tak ho potom radšej zmeňme, ale rôzne iné vystúpenia, musím povedať, že začínam byť trošku na to aj alergický.

    Takže pozmeňujúci návrh k zákonu č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.

    Pozmeňujúci návrh č. 1. V bode 13 sa v poslednej vete za slová "krajský školský úrad" vložia slová "cirkev alebo iná neštátna právnická osoba". Tam sa v podstate krajský školský úrad, aký je zriaďovaný, vyníma z toho určovania počtu tried v kompetencii vyššieho územného celku, čiže to len dopĺňam. Pani spravodajkyňa, potom poprosím hlasovať o každom z tých dvoch pozmeňujúcich návrhov osobitne.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Článok IX. V bode 21 ods. (1) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2."

    V bode 21 ods. (3) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".

    V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".

    V bode 22 ods. (3) písm. a) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2 alebo".

    V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 1 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".

    V bode 22 ods. (3) písm. b) bod 3 sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 2".

    V bode 23 ods. (6) písm. a) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".

    V bode 23 ods. (6) písm. c) sa za koniec poslednej vety vložia slová "alebo ak v rámci prijímacieho konania sa podrobí skúške a zo skúšaných predmetov nemá známku horšiu ako 3".

    Počuli ste tie texty, tie prvé sa vzťahujú k priemeru dva, pri prijímaní na gymnáziá a to druhé na odborné školy, kde bola podmienka stanovená priemerom 2,75. Takže 2,75 sa zle asi urobí známkou, tak dal som tam to číslo známkou 3. Čiže ja odovzdám pozmeňujúci návrh pani spravodajkyni.

  • Odovzdanie návrhu.

  • Ešte, pardon, ešte k tomu patria a podpisy ďalšie, dovolíte?

  • Doloženie strán k odovzdanému návrhu.

  • Čiže to je formálna stránka veci.

    Na záver by som naozaj chcel povedať, nie v zlom, uvedomujem si, že máme celkom inú predstavu o tom, ako by mal ten systém fungovať. Ja nechcem brať dobré úmysly. Snaha po zlepšení kvality, nechcem tuto viesť takým spôsobom, jak sa to tu vedie, že si budeme navzájom hádzať loptičku, pinpongovať a urážať sa, len prepáčte, pán minister, ale musím to povedať, niekedy v živote je to tak, že jak sa hovorí, že dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla. A ja si myslím, že je tieto kroky, ospravedlňujem sa ešte raz, tak ako sú navrhnuté, je s dobrým úmyslom, ale nepomôžu, tak ako to je urobené, nášmu školstvu. Mrzí ma, ale musel som to povedať. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán kolega Fronc, vo svojom vystúpení ste spomenuli dva hlavné problémy tohto návrhu zákona aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme od pána štátneho tajomníka mámili informáciu trošku dlhšie, ale predsa len nám ju nakoniec prezradil, koľko prvákov na gymnáziá v posledných rokoch nastúpilo. Povedal nám zhruba číslo 18-tisíc. Na druhej strane podľa kritéria, priemer známok 2 bude takúto podmienku spĺňať asi len 11-tisíc, tak nám bolo povedané na výbore pre verejnú správu, plus budú sa musieť podrobiť skúškam, nie všetci budú chcieť ísť na gymnázia, čiže k dispozícii budú mať gymnázia skoro len polovičku žiakov oproti minulosti a potom nastane ten druhý problém, ktorý pán Fronc zvýraznil, o otváraní prvých tried budú rozhodovať zastupiteľstvá a VÚC-ky. Ja si veľmi vážim komunálnu a regionálnu politiku a rozhodovanie poslancov v regiónoch, ale v určitých mestách budú musieť sa VÚC-ky rozhodnúť, či otvoria prvú triedu gymnázia svojho, to znamená vúckarského, alebo cirkevného a aj pán minister tu v prvom čítaní povedal, že cirkevné gymnázia sú veľakrát kvalitnejšie a dokazujú to aj na olympiádach celoštátnych, medzinárodných. Rozhodne sa VÚC-ka pre otvorenie prvej triedy cirkevného gymnázia, na úkor vlastného? Obávam sa, že nie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc?

    Pán minister, nech sa páči.

  • Veľmi krátka poznámka, lebo sa tu zase hádže s číslami. Najnovšie údaje, máme 44-tisíc deviatakov, z toho 19 665 má priemer do 2. Takže to je celkom, to je reálne číslo.

  • Pán poslanec Poliačik, do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Nedá mi než nezačať, vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, práve pri vete, s ktorou končil kolega Fronc, a to je, ja si myslím, že ona úplne vystihuje to, akým spôsobom je napísaný tento zákon a kam vedie. Stalo sa to už prvom čítaní, že sme sa zhodli na tom, že problémy pomenúvavame rovnako, ale obávam sa, že história jednoducho nie je zvrátiteľná, pán minister. Nech sa budete akokoľvek snažiť aj vy, aj súdruh štátny tajomník, akokoľvek do toho budete tĺcť, jednoducho naspäť do normalizácie sa vrátiť nedá. Nedá sa nastaviť svet tak, ako bol nastavený v 70. rokoch minulého storočia, to nejde. Svet sa vyvinul, vzdelávanie sa vyvíja a nie je možné jednoducho zvrchu, rozhodovaním štátu vybudovať nejaký vysnívaný pomníček a vysnívaný systém len na základe toho, že kedysi možno v tých 70. rokoch minulého storočia sa to osvedčilo ako dobré. Nie je možné v histórii ísť naspäť.

    Preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene poslancov Jany Žitňanskej, pána Beblavého, pána Osuského, pána Vašečku a mňa, Martina Poliačika, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.

    "1. V Čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:

    9. V § 3 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktoré znie:

    "e) určuje všeobecne záväzným predpisom kritériá na ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu." Terajšie body, doterajšie body sa následne prečíslujú.

    2. V Čl. I 9. bod sa vypúšťa.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    3. V Čl. I 13. bode v § 4 ods. 2 písm. c) znie:

    "c) Určuje všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len "krajská rada") najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"

    (Poznámka pod čiarou 11, ktorá znie: "11) § 13 ods. 1 písm. aa) zákon č. 5 /2004 v znení neskorších predpisov.")

    Pokračujem v bode 3: "a na základe ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e).

    4. V Čl. I v 14. bode v § 4 ods. 2 písm. d) znie:

    "d) Navrhuje zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýzami a prognózami o vývoji trhu práce;"

    Poznámka pod čiarou 11) - tú už som čítal - "a na základe hodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku v zmysle kritérií určených podľa § 3 ods. 1 písm. e)".

    Spoločné odôvodnenie pre body 1 až 4:

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako "zákon o odbornom vzdelávaní") ustanovuje nový mechanizmus určovania počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, a to tak, že počet týchto tried pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku určí samosprávny kraj vo svojej územnej pôsobnosti. Tento je pri určovaní počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva povinný vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, analýz a prognóz o vývoji trhu práce a z ohodnotenia kvalitatívnych výsledkov školy v predchádzajúcom školskom roku.

    Takto navrhovaná zmena spočívajúca v udelení novej kompetencie samosprávnemu kraju, ktorá súvisí s povinnosťou určovať počet tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva všeobecne záväzným nariadením, je však nesystémová, presahuje predmet úpravy zákona o odbornom vzdelávaní definovaný v § 1 a javí známky nerovnakého prístupu. Nezmyselnosť ministerstvom navrhovaného opatrenia spočíva v skutočnosti, že povinnosť určovať počet tried prvých ročníkov stredných odborných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly ministerstva sa vzťahuje na stredné odborné školy tak verejné, súkromné, ako aj cirkevné. Navyše navrhované opatrenie vyznieva tak, že sa uvedené rozhodovanie má týkať všetkých škôl (aj vzhľadom na formuláciu výnimky pre osemročné gymnáziá), a to napriek skutočnosti, že predmetom úpravy novelizovaného zákona je len odborné vzdelávanie, nie všeobecno-vedomostné vzdelávanie v gymnáziách. Okrem uvedeného je vyňatie rozhodovania o osemročných gymnáziách a stredných školách, kde je zriaďovateľom krajský školský úrad dôkazom nesystémovosti navrhovaného opatrenia.

    Pripravená novela zákona o odbornom vzdelávaní zároveň, ako sme vyššie naznačili, výrazne zasahuje do rozsahu predmetu úpravy zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý je špecifikovaný v § 1 písm. a) tohto zákona. Zákon o odbornom vzdelávaní totiž upravuje podmienky na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy žiakov v strednej odbornej škole, stredisku praktického vyučovania, školskom hospodárstve, stredisku odbornej praxe, zdravotníckom zariadení, pracovisku praktického vyučovania a na pracovisku inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby v súlade s potrebami trhu práce. Nie je preto dôvod v zákone o odbornom vzdelávaní upravovať kompetencie samosprávneho kraja v rozsahu, v ktorom sa mu zákonom zverí právomoc určovať počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva, s výnimkou škôl uvedených vyššie.

    Okrem vyššie uvedeného, ustanovením povinnosti samosprávnemu kraju určovať všeobecne záväzným nariadením počty tried prvých ročníkov všetkých stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva (s výnimkou gymnázií s osemročným vzdelávacím programom a stredných škôl, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad) sa naruší princíp rovnosti práv.

    Kým samosprávny kraj ako zriaďovateľ stredných škôl je oprávnený o počte tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti rozhodovať sám, štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba, ako zriaďovatelia cirkevných a súkromných stredných škôl sú v zmysle navrhovaného znenia povinní sa v otázke počtu tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podriadiť normatívnemu rozhodnutiu samosprávneho kraja.

    V tejto súvislosti možno hovoriť nielen o konflikte záujmov, ktorý sa prejavuje práve v možnosti samosprávneho kraja konať, možnosti samosprávneho kraja samostatne bez akejkoľvek následnej kontroly rozhodovať o počte prvého ročníka stredných škôl vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti a zároveň ovplyvňuje počty tried prvého ročníka stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, či inej právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, t.j. cirkevných a súkromných stredných školách, pričom neproporcionálne vyznieva tiež fakt, že zákonodarca explicitne určil výnimku pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom a stredné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školských úrad.

    Za účelom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov preto navrhujeme:

    upraviť kompetencie samosprávneho kraja v súvislosti s rozhodovaním o počte tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva tak, že samosprávnemu kraju sa ustanoví oprávnenie:

    i. určovať všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka len stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku,

    ii. navrhovať zriaďovateľom stredných odborných škôl vo svojej územnej pôsobnosti po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu najneskôr do 30. septembra počet tried prvého ročníka stredných odborných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.

    Navrhovanie, rovnako ako určovanie počtu tried prvých ročníkov bude vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, na ktorej participujú všetky subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, t. j. zástupcovia štátnej správy, územnej samosprávy, zamestnávateľov, zamestnancov územnej školskej rady, ako aj zriaďovateľov súkromných a cirkevných škôl.

    Významným predpokladom pre navrhovanie predmetných počtov tried sú taktiež analýzy a prognózy o vývoji trhu práce schvaľované výbormi pre otázky zamestnanosti, ktoré sú zriaďované úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, rovnako ako ohodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl podľa kritérií určených ministerstvom školstva

    - ustanoviť podmienky navrhovania, schvaľovania počtu tried prvého ročníka stredných odborných škôl financovaných podľa osobitného predpisu v rozsahu zákona o odbornom vzdelávaní, t.j. pre stredné odborné školy, a zároveň

    - zrušiť výnimku pre stredné odborné školy, ktorých zriaďovateľom je krajský školský úrad.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predísť tomu, aby nesprávne rozhodnutie samosprávneho kraja o neotvorení prvých ročníkov v školách, ktorých nie je samosprávny kraj zriaďovateľom, nezapríčinilo zvýšenie miery nezamestnanosti v regióne, prípade nezmarilo realizáciu dlhodobých medzinárodných projektov a čerpanie eurofondov, ku ktorým sa školy zaviazali v predošlých školských rokoch.

    Snahou novonavrhovanej právnej úpravy je tiež sa vyhnúť likvidácii škôl s celoslovenskou alebo medzinárodnou pôsobnosťou a znehodnoteniu investície zriaďovateľov a snahy zamestnávateľov a zamestnancov dotknutých škôl a zároveň tým obmedzeniu možnosti slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie, ktorá je v podobe práva na vzdelanie garantovaná priamo Ústavou Slovenskej republiky.

    Navrhovaným znením sa zároveň povinnosť ministerstvu školstva určiť všeobecne záväzným predpisom kritériá na hodnotenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu jednotlivých stredných odborných škôl, ktoré musia vychádzať z objektívnych celoštátnych meraní (externá maturita a monitor 9). Navrhovaná zmena prispeje k zvýšeniu kvality vzdelávania na stredných odborných školách. U škôl, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach, t.j. externá maturita a monitor 9, totiž nevznikne potreba riešenia prvých tried ročníkov, čo bude motivovať školy, aby dosahovali vo výchovno-vzdelávacom procese veľmi dobré výsledky. Súčasné kritériá na hodnotenie kvality procesu musia byť objektívne a celoštátne porovnateľné. Preto návrh zákona upravuje, že budú vydané ministerstvom školstva len na základe celoštátnych meraní a všeobecne záväzným predpisom.

  • Krátka pauza.

  • V zásade týmto pozmeňovacím návrhom vraciame mnohé veci späť do podoby, v akej funguje dnes, a nabádam ešte raz k tomu, pán minister, keď už sa dokážeme zhodnúť na problémoch, ktoré v oblasti stredného vzdelávania na Slovensku sú, nechajme zatiaľ veci tak, aby sme dokázali prísť s nástrojmi, ktoré v prvom rade na poli stredoškolského vzdelávania rozoznajú kvalitu, a až keď budeme mať tieto nástroje zadefinované a nastavené merania, jednak externé evalvácie škôl, ako aj interné evalvácie škôl, a na základe toho budeme vedieť posúdiť, ktorá škola naozaj za to stojí a ktorá za to nestojí. Až potom sa púšťajme do takých hlbokých systémových sekov, aké vy ste priniesli v tomto zákone.

    Ja vám musím povedať, že už som sa z fázy hnevu pomaly dostal do fázy prijatia a smútku v podstate, pretože tie nástroje, ktoré prinášate v tomto zákone nasledujúce desiatky rokov budú ovplyvňovať spôsob, akým sa formuje stredné odborné a iné stredné vzdelávanie na Slovensku. Otvárate cestu pre školy, ktoré viac než kvalitu budú mať politické zázemie v danom samosprávnom kraji, nijakým spôsobom nevnášate meranie kvality do toho, akým spôsobom budú otvárané tieto prvé ročníky. A keď aj príde, keď aj prejde ten pozmeňovák pani Obrimčákovej, bude to určite zlepšenie toho stavu, ale ešte je to veľmi ďaleko od toho, aby sa to dalo nazvať objektívnym meraním a nastavením kritérií.

    Mrzí ma to, že nasledujúce generácie aj mojich, aj iných detí v tomto štáte budú mať oklieštený výber škôl, že sloboda vo vzdelávaní ustupuje zbytočne silnému, zbytočnej silnej dikcii štátu tam, kde by na základe kvality mali rozhodovať samotné deti, študenti a ich rodičia. Mrzí ma to, pretože vy už vtedy ministrom nebudete, pán kolega, ale následky týchto vašich krokov budú musieť ďalší ministri a ďalší poslanci v tomto pléne ďalšie desiatky rokov korigovať, naprávať a vracať slovenské školstvo na cestu skôr civilizovanej Európe než naspäť do čias totality a diktatúry.

    Ďakujem.

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy za klub MOST - HÍD je pán Érsek. Chcem sa opýtať, pán poslanec, stihnete za päť minút?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, veľa vecí tu už odznelo, nebudem sa opakovať, pretože je to asi, je to asi, netreba naťahovať zbytočne čas. Je v záujme všetkých nás, aby, samozrejme, ten školský systém fungoval hlavne na odborných školách, ale v prvom rade hovoríme o tom, že viac orientovať na trh práce. Áno, podporujem túto myšlienku, ale máme nejakú prognózu o tom, že čo sú to potreby trhu práce? Môžme zhodnotiť v konečnom dôsledku len to, že ako pripravení študenti odchádzajú z našich týchto stredných odborných škôl, a myslím si, že tam by sme mali fokusovať všetci, lebo úroveň týchto stredných odborných škôl je, myslím si, na slabej úrovni, a z toho dôvodu, jak sme tu v kuloároch sme sa rozprávali, že viacej, viacej študentov gymnázií sa uplatní ako odborných študentov, ktorí končia na nejakej odbornej škole. Myslím si, že je to aj tým, že ich pripravenosť nie je až na takej úrovni, čo by bolo adekvátne vyžadovať od nich. Čiže toľko. Som za to, aby sme v prvom rade zvyšovali kvalitu na týchto odborných školách. Samozrejme, to je problém.

    Problém vychádza z dvoch rovín. Problém najmä národnostných škôl stredného odborného školstva je v tom, že chýbajú, a nielen na národnostných školách, ale, samozrejme, aj v iných odborná literatúra. Jednoducho, pán minister, na tom sme sa zhodli, že pripravenosť alebo odborné učebnice tohto rangu vôbec sú na týchto školách, by som povedal, výnimočné, že by boli v dostatočnom pomere a v kvalite.

    Samozrejme, musím sa vyjadriť a nedá mi to, k tomu priemeru, čo som povedal, nesúhlasíme s tým, s tým priemerom 2,0. Hovoril som o tom, že máme nejaké školy, výberové školy, na ktoré prijímame študentov na základe nadania. Spomínal som, sú to rôzne športové školy, sú to školy s umeleckým zameraním a myslím si, že dvojpercentný priemer na týchto školách, samozrejme, nikdy nemôže ten športovec alebo ten umelec dosiahnuť v tých oboroch, kde by sme to nejak vyžadovali. A na druhej strane, samozrejme, dáva to obrovské, by som povedal, otvára zas korupciu, Pretože, čo budú robiť učitelia? Budú doučovať týchto žiakov za peniaze, po škole, poobedňajších hodinách a, samozrejme, koho ja budem doučovať, tak nedám mu horšiu známku, aby sa nedostal na školu, by to bola ako v prvom rade moja, vlastne toho učiteľa neschopnosť, že aj ho doučuje a dá mu horšiu známku. Nedá mu, dostane sa s priemerom 2,0 a nevieme posúdiť, že či to je najlepšie.

    Nedá mi to nespomenúť, tu už odznelo, samozrejme, čo sa týka aj športu celého - neprijali sme olympijskú rentu, dobre. Neprijali sme, nepomohli sme športovcom. Neprijali, vlastne prijali sme za zákaz dohodárov, čo sa týka športu. Obrovské problémy - dostávame už teraz avíza, čo to všetko spácha v športe, že tie dohodári na 80 - 90 % ľudia, ktorí robili v športe sú dohodári za nejakých 200 euro, zas sa vrátime k tomu, že budú čierne peniaze nejakým spôsobom, budú sa vyplácať jednoducho z vrecka. Cestovné sa vypíše niekde do Prahy a to sa vyplatí, aby tieto odvody obchádzali. Toto myslím si, že nie je dobrý stimul, ja nehovorím vcelku, hovorím o týchto odboroch.

    Nízke platy učiteľov - už som spomínal - k čomu budú viesť. Oni si to vykompenzujú niekde takýmto spôsobom, na spôsobe doučovania. Samozrejme, nechcem sa opakovať, vidíme konflikt záujmov, kompetencie VÚC-kach, a bude tam problém hlavne aj pri menšinových školách, ktoré bude niekde potrebné, niekde menšinovú školu, samozrejme. Nie všade tá menšina má také zastúpenie v tom pléne VÚC, aby toto mohli presadiť. Tak, samozrejme, tá menšinová škola z toho vypadne. Pôjde nejaká iná. Možno ani nepotrebná. Myslím si, že tam musíme sa postaviť aj na druhú stranu, nejakým spôsobom hovoriť o tom, že toto môže mať dosah na menšinové školstvo. Samozrejme, z toho vyplývajú, musím spomenúť, že ak už prebieha táto škola, hlavne menšinové školy, ide nám o to, že je potrebné dať kompetenciu učiteľom, o čom budeme hovoriť možno v decembri pri tom novom školskom zákone, keď sa bude vyučovať druhý cudzí jazyk na školách. Ja by som dal kompetenciu riaditeľom týchto škôl. Ak na menšinových školách pridáme ešte tretí jazyk, či je potrebné, alebo nie je. Možno že je, ale nech o tom rozhodne riaditeľ. Pretože, keď v jednej hodine budeme učiť popri slovenskom jazyku, angličtine aj ešte nejakej nemčinu jednu hodinu týždenne, tak ja myslím, že do budúceho týždňa, čo sa naučil ten žiak na tej jednej hodine, už to zabudne. Čiže tá jedna hodina by bolo na zváženie - podľa môjho názoru - práve toho riaditeľa. Čiže dať mu väčšiu kompetenciu a, samozrejme, aj v tom, že nech má väčšiu kompetenciu pri zohľadňovaní rámcových učebných plánov.

    Čiže tie odborné školy sú veľmi špecifické. Nemôžme na nich šiť šablónu. Najlepšie je, aby riaditelia, tí, ktorí sú z toho fachu, by mali byť, aby vedeli, že čo je tá podstata toho učenia na týchto špeciálnych stredných odborných školách.

    Myslím si, že súhlasíme s tými, čo tu bolo aj prednesených, samozrejme, súhlasíme s niektorými vecami, ktoré sú v tomto zákone, ale musím povedať, že strana MOST - HÍD tento zákon z tohto nepodporí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktická poznámka, pani spravodajkyňa. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela iba opäť podotknúť, že už pri prvom čítaní nikto nespochybnil potrebu modernizácie odborného vzdelávania a potrebu pozitívnych zmien. Veď predložená novela sleduje výraznejšie prepojenie školstva s trhom práce, s participáciou nielen škôl, ale i zamestnávateľov, odborárov, a samosprávy.

    Treba si uvedomiť, že naozaj neposilňujeme štátu reguláciu, len štátom vytvárať dôstojné podmienky pre vzdelávanie cez, ale aj cez serióznych partnerov. Samozrejme, že si to žiada aj reformu na vysokých školách. Viac však možno bude potrebné pracovať, a to reagujem teraz na pána poslanca aj s informáciami vo vzťahu k budúcim absolventom o charaktere jednotlivých profesií a o potrebách na trhu práce cez výchovných poradcov, možno aj cez kariérnych poradcov na základných školách.

    A treba si uvedomiť i to, že zavádzame spoluprácu na nových základoch medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj medzi ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny pri tvorbe analýz a prognóz vývoja na trhu práce. A to je naozaj veľmi pozitívne, aby sa naši absolventi následne rozhodovali pre také študijné alebo učebné odbory, ktoré majú uplatnenie na trhu práce. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcete zareagovať ešte, pán poslanec? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom Hodina otázok a interpelácie a potom sa vrátime k prerušenej rozprave o tomto bode programu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Príjemné popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k

    hodine otázok,

    ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovanie Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov. Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 10 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 21 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Petra Kažimíra, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, oznámte, kto z prítomných členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Krátka pauza.

  • Takže, pán podpredseda vlády, prosím, za rečnícky pult a oznámte, kto z prítomných členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážené dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň. Takže dovoľte mi oznámiť, že za neprítomného pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera, ktorý je momentálne na služobnej ceste v Rakúskej republike bude odpovedať pani ministerka Zuzana Zvolenská a za pána ministra obrany pána Martina Glváča, bude odpovedať pán minister hospodárstva pán Tomáš Malatinský. Toľkoto.

  • Dobre, ďakujem pekne, takže teraz vás prosím, pána podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Daniela Krajcera a znie: "Koľko percent obyvateľov sa dotkne váš zámer opätovne zaviesť takzvané koncesionárske poplatky. Tvrdili ste totiž, že vaše opatrenia sa budú negatívne dotýkať len 12 % populácie."

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpoveď na túto otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže odpoveď pánovi poslancovi Danielovi Krajcerovi, ktorého ešte raz vítam, prajem mu dobrý deň. Takže, vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod znova zdôrazniť, že nejde o opätovné zavedenie tzv. koncesionárskych poplatkov, ale o ponechanie súčasného stavu, v akom sa nachádzame dnes na konci septembra roku 2012. Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, preto je logické, že by sa verejnosť mala podieľať na financovaní tohto média. Tým sa len upevňuje vzájomná väzba medzi divákom či poslucháčom a Rozhlasu a televíziou Slovenska. Okrem toho podotýkam, že výšku týchto platieb nechceme ani v budúcom roku meniť. Aj keď patrí medzi najnižšie v Európskej únii a 10 rokov nebola táto suma valorizovaná.

    Slovensko sa v súčasnosti platným zákonom o úhrade za služby poskytované verejnosti rádiom a televíziou Slovenska radí medzi štandardné európske krajiny, v ktorých sú koncesionárske poplatky prevažujúcim modelom financovania verejnoprávnych médií.

    Vážený pán poslanec, problematika tzv. koncesionárskych poplatkov má aj svoju genézu a vy a vaša strana SaS ste po parlamentných voľbách pred dvoma rokmi sľúbili okamžité zrušenie koncesionárskych poplatkov. Nakoniec ste to ale neurobili ani v roku 2010, ani v roku 2011, ale ani v tomto roku. Ešte pred rokom, konkrétne 18. augusta roku 2011 ste na tlačovej besede po zasadnutí vládneho kabinetu tvrdili, že koncesie zaniknú o rok skôr ako v januári 2013. No nestalo sa to tak, hoci ste na to mali dosť času. Naťahovali ste celú záležitosť, vedeli ste totiž, že táto navonok ľúbivá myšlienka stojí na hlinených nohách, nepomôže ani rozhlasu, ani televízii, ani občanom. Negatívny dopad by však mala na štátny rozpočet, navyše v období pretrvávajúcej hospodárskej krízy.

    V systéme, ktorý chcela zaviesť vaša vláda s účinnosťou od budúceho roka, bol hlavným zdrojom financovania verejnoprávneho vysielania príspevok zo štátneho rozpočtu, poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v sume rovnajúcej sa 0,142 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Ak by táto suma bola nižšia ako 90 miliónov eur, príspevok zo štátneho rozpočtu by sa poskytol v sume 90 miliónov eur. Sám ste, pán poslanec, v utorok v rozprave uvideli, že podľa vašich výpočtov by tento príspevok v budúcnom roku predstavoval sumu okolo 100 miliónov eur. Keďže takýto výdavok ste v prostriedkoch v štátnom rozpočte vykryť nedokázali, zaviedli ste to ako opatrenie, ktoré má do praxe uviesť až ďalšia vláda. Avšak bez toho, aby ste zabezpečili finančné zdroje na realizáciu tohto opatrenia. To ste jednoducho hodili na hlavu tej ďalšej vlády. Systém financovania verejnoprávneho vysielania, ktorý tu je, s ktorým chceme aj do budúcna a ktorý chceme aj do budúcna zachovať, iste nie je dokonalý. Je však určite sociálne spravodlivejší, spravodlivejší ako systém váš, na ktorý by sa prostredníctvom svojich daní skladali všetci občania, keďže napríklad daň z pridanej hodnoty platia aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, aj dôchodcovia, aj poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Náš zákon tieto osoby od platenia úhrady oslobodil úplne alebo čiastočne už v minulosti a navrhuje sa ich oslobodenie aj v budúcnosti. Navyše zákon oslobodzuje od platenia úhrady aj niektoré právnické osoby ako napríklad školy, nemocnice či zariadenia sociálnych služieb. Takže kým váš systém by nepriamo zaťažil všetkých obyvateľov, systém úhrad sa tích sociálne najslabších finančne naozaj nedotýka a ani sa dotýkať nikdy nebude. Úhradu za služby verejnosti je aj dnes povinná platiť každá fyzická osoba, ktorá je odberateľom elektriny pre domácnosť a každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov, ak sa na nich nevzťahuje niektorý z dôvodov oslobodenia od platenia tejto úhrady. Preto navrhovaný zákon nebude predstavovať žiadne dodatočné finančné zaťaženie obyvateľov oproti súčasnému stavu.

  • Krátka pauza.

  • Ja sa ospravedlňujem. Pán podpredseda vlády, skončili ste?

    Chcem sa opýtať pána poslanca Krajcera, či chce položiť doplňujúcu otázku? Ale chcem vás poprosiť, technici ma upozornili, panie poslankyne, páni poslanci, že každý, kto bude chcieť položiť doplňujúcu otázku, aby normálne stlačil tlačítko a prihlásil sa, aby systém vedel potom ukázať a v zápisnici, aby to bolo uvedené. Ďakujem pekne.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Krajcer. Zapnite pána poslanca Krajcera.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za odpoveď, aj keď v zastúpení pána premiéra, ale, samozrejme, že musím reagovať aj doplňujúcou otázkou. Opatrenia sa vždy robia dopredu. To je legislatívny proces. Čiže stále je platný a účinný zákon, ktorý som predložil k 1. 1. 2013, ktorý ruší koncesionárske poplatky a zavádza financovanie zo štátneho rozpočtu. Čiže hovoríme o dátume k 1. 1. 2013. Musím reagovať aj kvôli tomu, že neodpovedali ste mi, bohužiaľ, na moju otázku koľko percent populácie sa dotkne toto pripravované opatrenie vaše?

    Financovanie z, prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je štandardné v európskych krajinách. Ale rovnako je štandardné v štandardných európskych krajinách aj financovanie zo štátneho rozpočtu. Môžem uviesť krajiny Beneluxu, ktoré naozaj nikto nemôže označiť ako neštandardné. Áno, predkladal som návrh ako minister k dátumu 1. 1. 2012. Vy viete veľmi dobre, že vláda je kolektívny orgán a áno, hovorím to celkom otvorene, niektorí koaličný partneri nebolo ochotní akceptovať tento môj návrh alebo náš návrh SaS, aby sa koncesionárske poplatky zrušili k 1. 1. 2012. Politika je umenie možného. Dôležitejšie je niečo iné, pán vicepremiér, dôležité je to, že toto je presne ten okamih, kedy padá jeden veľký mýtus, ktorý ste vy ako strana a váš predseda hovorili pred voľbami a hovoríte aj teraz, že vaše opatrenia sa nedotknú väčšiny populácie. Opak je pravdou. Minimálne 88 % sa dotkne toto zavádzané opatrenie. Čiže úplne opačne. Nie 12-ich, ale 88-ich a jednoducho toto je názorná ukážka, že cisár je nahý. Toto sú tie vaše cisárove nové šaty. Bohužiaľ, musím to konštatovať a opätovne sa vás chcem opýtať: Vedeli by ste vyčísliť koľkátich percent sa to teda dotkne, toto pripravované opatrenie k 1. 1.?

  • Pán podpredseda, odpovedajte, nech sa páči.

  • Neviem, ja som sa nikdy nevenoval problematike volebného programu politickej strany SaS ani jeho túžob, ani cieľov. Ale tak sa mi marí, že kvôli, napr. aj tejto téme, bolo, ste dokonca usporiadali referendum, ktoré teda nedopadlo veľmi úspešne. Aj keď boli veľké otázky o tom, či je zákonné z pohľadu toho, či sa o takom type poplatku môže robiť. Lebo to je veľmi populárne. Je to veľmi populárne sa pýtať ľudí, či chcú, alebo nechcú platiť nejakú daň alebo poplatok.

    No, teraz ja vám odpoviem nie ako zastupujúci pána premiéra, ale ako človek, ktorý momentálne má na chrbte napísané minister financií a ťahá a snaží sa ťahať káru plnú bolestí, naplnenú aj vašimi hriechmi, do kopca. A tu musím povedať, že ja si veľmi dobre pamätám viditeľné aj neviditeľné súhlasy možno môjho, napr. môjho predchodcu bývalého ministra financií Ivana Miloša, s týmto vašim nápadom. A možno to neprezradíte, ale predpokladám, že bývalý minister financií bol zásadne proti tomuto návrhu a určite bol zásadne proti tomu, aby sa to začalo, tento váš oslavný mýtus realizovať 1. januára tohto roku, pretože ešte zodpovedal za rozpočet, za prípravu rozpočtu tohto roku. Asi, keďže je v tom politika, jak ste správne pomenovali, už mu to až tak nevadilo, keď sa to malo týkať prípravy rozpočtu na rok 2013, lebo súc si vedomý volebných preferencií, "goríl", daňových úradov, sitiek a iných ako vecí, možno vyhodnotil, že sa ho budovanie, príprava ďalšieho rozpočtu týkať nebude. No vaše rozhodnutie v tejto miestnosti po rozpade vlády Ivety Radičovej, bolo to tak, pán poslanec, bolo to až po strate dôvery tej minulej vláde. Čiže vy ste dotiahli tento projekt až potom, čo ste vedeli, že budú predčasné voľby. A dotiahli ste ho v rámci svojich sľubov, jeden z mála sľubov, ktorý ste nejakým spôsobom dotiahli do konca, samozrejme s fatálnymi následkami aj na finančný rozpočet, lebo zrušenie koncesionárskych poplatkov neznamenalo vo vašej réžii nič iné, len to, keďže ani rádio ani rozhlas sa nefinancujú zo vzduchu, ale z peňazí. Čiže vaše opatrenie neznamenalo nič a neznamená nič iné, len nahradenie iným typom príjmov. To znamená, lebo štát žije z príjmov. Čiže musíte vybrať iné príjmy, iné dane, dane z príjmov fyzických, právnických osôb, iné nedaňové príjmy. Všetko to nepríjemné, o ktorom ste v danom momente nechceli hovoriť. To znamená, vy síce zrušíte, máte mantru, lebo ste si ti proste vybrali v rámci svojho predvolebného boja v roku 2010, že zrušíte ten poplatok, ale, samozrejme, že ste ho proste preniesli do výdavkov štátneho rozpočtu. Uvedomujúc si v situácii, v ktorej sa rozpočet nachádzal a nachádza stále. Takže rozhodnutie, ako momentálny minister financií vám hovorím, že plne stojím za návrhom zrušiť účinnosť vášho zákona a ponechať existujúci stav, pretože ďalších 84 miliónov eur, ktorý sa týmto spôsobom opäť vracia do štátneho rozpočtu, by muselo byť nahradených iným druhom príjmov, resp. museli by byť nahradení vypadnutím iných výdavkov, ktoré sú tak potrebné napríklad na financovanie učiteľov, ku ktorým sa tak veľmi teraz hlásite. Alebo na platy lekárov, ktorý ste tiež tu presadili a schválili s kolegami z KDH. Takže, takže, z polohy ministra financií, ktorý má povinnosť do 15. októbra predstaviť štátny rozpočet na budúci rok a ďalšie dva roky, plne stojím za návrhom ministra kultúry, aby tento, z môjho pohľadu populistický krok SaS v závere vládnutia vlády, ktorá sa rozbila ako pokazená hračka, aby sa vrátil späť. Pretože rozhodnutie v mesiacoch, keď bolo úplne jasné, že idete do volieb, a bolo úplne jasné, že nedokážete prevziať zodpovednosť za pokračovanie vládnutia, takýmto spôsobom atakovať príjmy a následne výdavky štátneho rozpočtu je nezodpovedné.

  • Druhú otázku pre pána premiéra položil pán poslanec Martvoň a otázka znie: "Vážený pán premiér, aké budú úlohy, priority Rady vlády Slovenskej republiky pre partnerskú dohodu na roky 2014 až 2020?

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

  • Takže, vážený pán poslanec Martvoň, odpoveď na uvedenú otázku sa dotýka jednej z najdôležitejších politík Európskej únie, ktorou je kohézna politika alebo inak politika súdržnosti. Kohézna politika je primárne zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie vo vzťahu k významným globálnym ekonomickým aktérom. Požiadavky v oblasti napĺňania cieľov kohéznej politiky hovoria o vytváraní partnerstva medzi príslušnými orgánmi verejnej moci na regionálnej a miestnej úrovni, ekonomickými a sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti. Kohézna politika dosahuje výsledky v regionálnej politike, ktorá je investičnou politikou. Podporuje vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť, hospodársky rast, zvyšovanie kvality života a udržateľný rozvoj. Táto politika je jednou z najdôležitejších oblastí záujmu Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Komisia Európskej únii predstaví Slovenskej republike v októbri tohto roku tzv. pozičný dokument k Partnerskej dohode na roky 2014 - 2020. Partnerská dohoda bude stanovovať rámcové podmienky vo vzťahu medzi Komisiou a Slovenskou republikou pre realizáciu politiky súdržnosti a rozvoja vidieka. Má predstavovať hlavný strategický dokument medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou obsahujúci priority a podmienky využívania eurofondov. V ďalšom programovom období sa počíta s troma tematickými oblasťami podpory, ktoré budú pretavené do jednotlivých operačných programov. Pôjde o základnú infraštruktúru, ďalej o ľudské zdroje, zamestnanosť a sociálnu inklúziu a napokon o vedu, výskum a inovácie s dôrazom na zelený rast. Vláda Slovenskej republiky v záujme efektívneho napĺňania uvedených potrieb a s cieľom účinnej koordinácie procesov v rámci politiky súdržnosti vytvorila Radu vlády Slovenskej republiky pre prípravu Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020. Vznikla ako koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády pre zabezpečenie koordinácie prípravy programového obdobia týchto rokov, ktoré som spomínal...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale čas určený, teda 15-minútový limit uplynul. Máte ešte toto na koľko asi?

  • Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Takže, žiaľ, nemôžme úplne zodpovedať túto otázku, ale pár slovami, nech sa páči.

  • Pár slov. Ja by som zhrnul. Ako viete, že mám odpoveď pripravenú, ale musím povedať, že napríklad v prípade vzniku tejto rady vlády pre Partnerskú dohodu, že okolo nej bola celkom vzrušujúca debata. Nie tak medzi ministrami, ale medzi úradníkmi jednotlivých rezortov. A môžem kľudne prezradiť, že povedzme, povedzme rezort financií a jeho úradníci sa mohli cítiť ohrození alebo znepokojení a zvyšujúcou sa povedzme optickou váhou rezortu zahraničných vecí, ktorý dostal naozaj kľúčovú úlohu v tejto agende. Ja tu musím povedať, že tak ako väčšina rezortov sme odmietli obavy úradníkov na našich rezortoch, že by toto nóvum malo poškodiť váhu tej alebo onej osobnosti vo vláde. Pretože v prvom rade ide o to, aby sme zvládli proces čerpania európskych fondov. A vy všetci veľmi dobre viete, že je to detskou a stále chronickou pretrvávajúcou chorobou Slovenska, že nevieme efektívne čerpať eurofondy. Z tohto pohľadu, myslím, že každý z nás z členov vlády podporí tú zmenu. To znamená, podporí zmenu. Pretože zachovanie terajšieho stavu neznamená lepšiu kvalitu. Možno, ako ideme do istého experimentu z hľadiska spôsobu komunikácie, z hľadiska formovania priorít a verte mi, že je to veľký kusanec, keď máme proste sedieť za jedným stolom so zástupcami či už odborov, ale kľúčovo, kľúčovo zamestnávateľov, s predstaviteľmi vedy, vyšších územných celkov, miest a obcí. Je to určite ťažšia cesta ako zavrieť sa niekde v politickom kabinete a rozhodiť tie témy po stole tak, ako by to možno vyhovovali tej alebo onej ideológii, tej alebo onej skúsenosti. Ale staviam sa plnou váhou za to, že urobiť túto zmenu má význam, pretože dnes to nefunguje dobre. A my sme svedkami toho, že či už to prvé programovacie obdobie alebo to druhé nebolo ani ideálne nadizajnované a už vôbec ďaleko od ideálnosti je jeho samotná realizácia. Čiže, niekto to môže označovať za experiment, niekto za ťažšiu cestu, ale v každom prípade každá zmena by mala pomôcť lepšiemu výsledku.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Martina Chrena na ministra kultúry Mareka Maďariča a znie: "Pán minister, bude vaša vláda aj po opätovnom zavedení koncesionárskych poplatkov naďalej tvrdiť, že sa jej opatrenia dotknú len najbohatších občanov? O koľko eur ročne zaplatí priemerný občan viac po spočítaní koncesionárskych poplatkov, nových daní a poplatkov?"

    Nech sa páči, pán minister, o odpoveď.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Chren, položili ste mi otázku z oblasti, v ktorej zjavne nie ste doma. Vzhľadom na to, že vy si tak veľmi úvzato budujete povesť odborníka a vždy dbáte na to, aby aj ostatní sa vyjadrovali odborne a kvalifikovane, a viete sa aj adekvátne ironicky postaviť k vyjadreniam kolegov, ktoré sa vám nezdajú dostatočne odborné, prípadne sa nevyznajú v oblasti ku ktorej sa vyjadrujú, dostanete aj vy odo mňa odpoveď adekvátnu kvalifikovanosti postavenej otázky, pretože váš kolega, človek ktorý sa v tom vyzná, aspoň sa pýtal na tzv. koncesionárske poplatky. Vy sa pýtate na koncesionárske poplatky. Musím vám povedať, že už niekoľko rokov sa koncesionárske poplatky neplatia a koncesionárske poplatky sa ani nezavádzajú.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, v trvaní dvoch minút.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vidím, že ani vy nezostávate svojej povesti čo dlžný, povesti veľmi šikovného mediálneho manipulátora, a keď ste sa teda rozhodli zareagovať takýmto arogantným spôsobom a viac osobnými útokmi než odpoveďou na otázku, mimochodom, musím povedať, že ani váš predrečník neodpovedal na otázku. Dovolím si teda spresniť svoju formuláciu. Koncesionárske poplatky, to, čo sú, ľudia rozumejú, čo sa pod tým myslí a každý rozumie, čo sa pod tým myslí. Možno len vy rozumieť nechcete alebo sa bojíte odpovedať na priamo položenú otázku.

    Tak sa vás teda opýtam znova: Znovuzavedením úhrady za služieb verejnosti a za verejnoprávnu televíziu a rozhlas - koľko percent ľudí bude musieť platiť občanov Slovenskej republiky, bude musieť platiť tieto poplatky oproti situácii ktorá dnes platí, že by ich od 1. januára 2013 platiť nemali.

    A ta druhá otázka, ktorá bola položená: Spolu s úhradou za služby verejnosti, spolu s novými daňami, registračnými poplatkami, ktoré vaša vláda zahŕňa - koľko percent občanov Slovenska bude postihnutých týmito novými daňami a poplatkami. Bude to naozaj len tých 10 alebo 12 %, alebo je skutočnou pravdou to, že to postihne všetkých?

  • Pán minister, reakcia vaša na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Áno, tak rýchlokurz odbornosti máme za sebou. Bavíme sa o úhradách. To už je zrozumiteľná otázka, lenže musíme odpovedať, že vláda Slovenskej republiky nejde opätovne zavádzať úhrady, keďže úhrady za služby verejnosti v praxi zrušené neboli. Predloženým návrhom zákona, pán poslanec, sa zachováva systém financovania verejnoprávnych médií prostredníctvom úhrady za služby verejnosti a navrhovaný zákon tým pádom nebude znamenať žiadne dodatočné finančné zaťaženie priemerného občana oproti súčasnému stavu a dovoľte mi, keďže ste ma istým prívlastkom pomenovali, ja si dovolím parafrázovať jeden známy dialóg z jednej, z jedného televízneho seriálu, keďže sa bavíme o úhradách za aj televízne vysielanie, si to dovolím, keby arogancia, pán poslanec, nadnášala, tak vy sa tu v parlamente vznášate ako holubička.

  • Ďakujem pekne pán minister. V poradí druhú otázku položil pán poslanec Cicoň na ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského a otázka znie: "Pán minister, môžete nás informovať, kedy budú môcť obce, ktoré podali žiadosť k výzve na modernizáciu, rekonštrukciu a optimalizáciu verejného osvetlenia v obci, čerpať finančné prostriedky určené na tento účel?

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, vážený pán poslanec Cicoň, z uvedenej otázky nie je zrejmé, na ktorú výzvu je otázka smerovaná, ale ministerstvo hospodárstva vyhlásilo dve výzvy na uvedené aktivity, a to budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce.

    Prvá výzva bola vyhodnotená s úspešnými žiadateľmi, boli podpísané zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V rámci tejto výzvy realizácia projektov prebieha a zároveň sú riadne čerpané finančné prostriedky s výnimkou jedenástich obcí pri ktorých ministerstvo financií ako certifikačný orgán identifikovalo možné porušenie postupov schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok, následkom čoho bolo pri týchto projektoch pozastavené vyplácanie finančných prostriedkov. Ministerstvo hospodárstva po komunikácii s ministerstvom financií doplnilo všetky požadované doklady a argumenty k odstráneniu identifikačných možných porušení postupom schvaľovania uvedených žiadostí. V súčasnosti sú vykonávané nevyhnutné formálno-procesné kroky na opätovné spustenie financovania všetkých dotknutých projektov, tých jedenástich.

    Druhá výzva nebola k dnešnému dňu úspešne vyhodnotená, napriek skutočnosti, že proces schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ktoré splnili podmienky poskytnutia pomoci bol zasadnutím výberovej komisie fakticky ukončený. Ministerstvo hospodárstva vzhľadom na námietky Európskej komisie k realokácii finančných prostriedkov pozastavilo vydávanie rozhodnutí v rámci predmetnej výzvy a až do úspešného vysvetlenia celej situácie a prijatia konečného stanoviska zo strany Európskej komisie. Námietky sa týkali zvýšenia alokácie výzvy realokáciou finančných prostriedkov v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, čím ministerstvo hospodárstva v snahe podporiť čo najväčší počet projektov reagovalo na veľký záujem zo strany miest a obcí. O tejto situácii bolo informované aj Združenie miest a obcí. Vážený pán poslanec, ubezpečujem vás, že ministerstvo hospodárstva podniká všetky kroky k urýchlenému a úspešnému vyriešeniu spomínaných problémov tak, aby bolo možné opätovne spustiť financovanie dotknutých projektov v rámci prvej výzvy, ako aj formálne ukončiť proces schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok vydaním rozhodnutí o schválení, a tak podporiť čo najväčší počet žiadostí o nenávratný finančný príspevok predložením druhej výzvy. My sme požadovali tento celý proces za docela výhodný, pretože obidvomi týmito výzvami by boli uspokojené takmer všetky obce. Ale, bohužiaľ, Európska komisia napriek tomu, že náš názor je, že na toto sme mali plne právo, riadiaci orgán aj centrálny koordinačný orgán, o tomto rozhodnúť a rozhodnúť takto, ako sme rozhodli, tak Európska komisia na počudovanie má toto stanovisko. Ja som osobne žiadal aj v Európskej komisii funkčne najvyššieho nášho podpredsedu, aby i v tejto veci nám pomohol, ak bude môcť. A keď Európska komisia aj napriek tomu nezmení zákon, tak, bohužiaľ, budeme musieť výzvu asi opakovať na iný účel. Ale skutočne ministerstvo robí všetko preto, aby sme dostali k tomuto projektu tej druhej výzvy. Ďakujem.

  • Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Pán poslanec nechce položiť doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne pán minister.

    V poradí tretiu otázku znova položil pán poslanec Cicoň ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Pán minister, môžte nás informovať, aké kritériá boli zvolené pri plánovanom zlučovaní lesných závodov? Ako je možné, že na území Košického a Prešovského kraja ostanú iba tri lesné závody a na zvyšku Slovenska jedenásť. Máte nám, môžte nám vysvetliť ten nepomer?"

    Nech sa páči, veľmi aktuálna otázka. Pán minister, nech sa páči, o odpoveď a oznámenie ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za otázku. Pán poslanec, vlastne ste mi položil tri otázky. Takže budem odpovedať postupne na tri otázky.

    Čiže ta prvá bola: "Aké kritériá boli zvolené pri plánovanom zlučovaní lesných závodov?" Pri stanovovaní územia lesných závodov sa vychádzalo prioritne z výrobnej náročnosti, kde bolo cieľom dosiahnuť vyváženosť jednotlivých závodov z hľadiska hlavných výrobných lesníckych činností, ako je ťažbová a pestovateľská činnosť, pričom sa prioritne prihliadalo na zachovanie historicky overených lesných hospodárskych celkov, ktorých narušenie by spôsobilo obrovské problémy v oblasti plánovania a evidencie. Rovnako bolo snahou dosiahnuť, aby výmera štátnej pôdy, ešte raz zopakujem, štátnej pôdy v novovytvorených odštepných závodoch bola vyrovnaná, pokiaľ to umožňovali jednotlivé horstvá a gravitačné pomery.

    K druhej otázke: "Ako je možné, že na území Košického a Prešovského kraja ostanú iba tri lesné závody a na zvyšku Slovenska jedenásť?", odpovedám nasledovne: Územie Slovenskej republiky je rozdelené na 8 vyšších územných celkov. Ak by Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik pristúpili k vytvoreniu závodov nie na základe efektívneho lesohospodárskeho rozdelenia, ktoré zohľadňuje výrobné a gravitačné podmienky jednotlivých horstiev, ale čisto na rozdelenie podľa vyšších územných celkov pri počte štrnásť lesných závodov by na Prešovský a Košický samosprávny kraj pribudlo 3,5 sídiel lesných závodov. Podľa navrhovanej organizačnej štruktúry Lesov Slovenskej republiky vypracovanej podľa lesohospodárskych princípov pripadajú na Košický a Prešovský samosprávny kraj 3 sídla lesných závodov, a to: Odštepný závod Prešov, Odštepný závod Vranov nad Topľou a Odštepný závod Košice. Treba si uvedomiť, že aj na území Trnavského a Trenčianskeho vyššieho územného celku ostávajú tiež iba 3 odštepné závody, rovnako na území Trnavského a Nitrianskeho kraja, v Bratislavskom kraji nie je žiadne sídlo závodu. V Banskobystrickom vyššom územnom celku sa nachádzajú 4 závody, pričom tento stav je daný lesnatosťou daného územia a podielom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Ešte raz zopakujem, vo vlastníctve štátu.

    Tá tretia podotázka bola: "Môžete nám vysvetliť tento nepomer?" Z vyššie uvedených odpovedí na otázku číslo jedna a dva vyplýva vysvetlenie tohto nepomeru a možno konštatovať, že navrhovaná organizačná štruktúra nebola robená na základe politických kritérií, ale výsostne na základe odborných kritérií, ktoré majú zefektívniť hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Je potrebné si uvedomiť, že všetky európske krajiny upravili organizačnú štruktúru štátnych lesných podnikov tak, aby bolo možné vyrovnávať diferencionálne rentové pomery pri správe lesného majetku štátu. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec, môžte použiť doplňujúcu otázku v trvaní dve minúty. Pán poslanec nechce položiť doplňujúcu otázku, takže ďakujem pekne.

    V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Bublavý a otázka je na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorého zastupuje pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, a otázka znie: "Pán minister, aké kroky urobilo ministerstvo na pomoc našej občianke Ivane Boorovej, aby jej boli vrátené deti v Anglicku, keďže jej boli odobraté na základe vymysleného obvinenia z týrania."

    Nech sa páči, pani ministerka, o odpoveď a zároveň mi oznámte ukončenie svojej odpovede.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade ešte pred uvedením konkrétnych krokov v konkrétnom prípade maloletých detí je potrebné ozrejmiť otázku, ktorá je v poslednom rade, v poslednom čase veľmi často kladená: Ako je možné, že v inej krajine môže prísť k odňatiu dieťaťa slovenského občana jeho rodičom?

    V prípade týchto maloletých detí, ako aj v ďalších prípadoch slovenských rodín v Spojenom kráľovstve sa rodičia maloletých detí nachádzajú na území Spojeného kráľovstva. A k tomuto ich pobytu na území cudzej krajiny sa spravidla viaže, okrem iného, aj nadobudnutie obvyklého pobytu dieťaťa na území tejto krajiny. V takýchto situáciách európske právo upravuje postupy v nariadení Rady č. 2201/2003 o právomoci a uznaní o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Základnou zásadou nariadenia je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. A existencia obvyklého pobytu, tú musí určiť sudca v každom jednotlivom prípade na základe skutkového stavu. Ak je určená existencia obvyklého pobytu, rozhodujú súdy v Spojenom kráľovstve a konajú miestne sociálne úrady. Slovenské inštitúcie nemajú v takýchto prípadoch právomoc. Prípad odobratia maloletých detí zo starostlivosti rodičov v Spojenom kráľovstve sa majú podľa názoru rezortu riadiť uvedeným nariadením, podľa ktorého by spolupráca členských krajín mala prebiehať medzi na to určenými ústrednými orgánmi. V podmienkach Slovenskej republiky je ústredným orgánom nariadenia Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a v podmienkach Spojeného kráľovstva je ústredným orgánom The International Child Abduction and Contakt Unit - Ministry of Justice.

    Ministerstvo identifikovalo práve zlyhávajúcu komunikáciu medzi ústrednými orgánmi ako príčinu vzniknutej situácie, navyše nariadenie nepočíta s tým, že by krajiny postupy ním ustanovené nedodržiavali, konkrétne, že by nekomunikovali prostredníctvom ústredných orgánov. Štandardný postup je vyzvanie k zhromaždeniu informácii o situácii dieťaťa, zázemí dieťaťa, väzbách dieťaťa na Slovensku a podobne, najmä, že ústredný orgán inej krajiny včas konzultuje postupy a podobne. V prípade, na ktorý sa pýtate informoval ministerstvo zastupiteľský úrad v Londýne a od toho času boli opakovane predkladané požadované podklady a návrhy riešení, konkrétne, aby boli deti zverené do starostlivosti starej matky. Súd však situáciu v rodine vyhodnotil so všeobecne známym výsledkom a deti starej matke nezveril. Ďalším faktom je, že stará matka sa neodvolala z dôvodov, ktorým sú financie. Minister Richter po nástupe do funkcie a zhodnotení situácie pristúpil k personálnej zmene na funkcii riaditeľky Centra pre medzinárodnú právnu ochranu detí. Skonštatoval, že od júla 2010 sa z pozície Ministerstva práce, sociálnych vecí Slovenskej republiky a centra nedosiahol výraznejší posun v riešení prípadu. Po zhodnotení situácie nová riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže okamžite vycestovala v súčinnosti so zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v Londýne na rokovanie s partnerskou inštitúciou v Londýne na rokovanie s partnerskou inštitúciou v Spojenom kráľovstve s cieľom docieliť dohodu o konkrétnych postupoch na naplnenie nariadenia. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že bola zmeškaná lehota na odvolanie, bolo potrebné znovu otvoriť prípad a bol zvážený neobvyklý postup, kedy sa centrum prihlásilo ako tretia strana do vykonania o povolení, do konania, pardon, o povolení odpustenia lehoty na odvolanie. Zdôrazňujem, že ide o v skutku výnimočnú vec, nakoľko podľa našich informácií sa doposiaľ žiadna krajina o, a takúto pozíciu v záujme svojho občana ešte nepokúsila. Dňa 18. septembra sa konalo pojednávanie, na ktorom sme boli veľmi úspešní. Jednak bolo povolené, aby sa centrum zúčastnilo ako tretia strana konania a tiež bola starej matke odpustená lehota pre odvolanie. Záverom je potrebné uviesť, že centrum sa uchádza o rovnaké postavenie aj v iných prípadoch.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem pani ministerka. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nemá, takže pokračujeme.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Štefanec a je adresovaná ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému a otázka znie: "Pán minister, aké budú dôsledky z negatívnych zmien Zákonníka práce na slovenské hospodárstvo?"

    Nech sa páči, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, novelizácia Zákonníka práce vychádza z programového vyhlásenia vlády a vládna strana SMER si touto novelizáciou splnila jednu z prioritných úloh svojho volebného programu, resp. si plní. Ako minister hospodárstva som viackrát konštatoval, že realizácia podstatných zmien v pracovnom práve môže mať negatívne dôsledky a podnikateľský sektor bude musieť v nasledujúcom období absorbovať tlaky spôsobené prijatím nevyhnutného konsolidačného balíčka, v dôsledku ktorého dôjde k zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo spôsobí podnikateľom zvýšenie nákladov. Kombinácia tohto konsolidačného balíčka spolu so zhoršením dynamiky trhu práce môže spôsobiť negatívne ekonomické vplyvy na podnikateľský sektor, ktorého, ktoré je veľmi ťažko momentálne odhadnúť.

    V rámci medzirezortného pripomienkovania ministerstvo hospodárstva orientačne vyčíslilo vplyv novelizácie Zákonníka práce na podnikateľský sektor a k prvému zneniu tejto výzvy a k tomu, čo bolo potom na koniec vyrokované, tak myslíme si, že sa tento vplyv výrazne znížil. To znamená, že keby som povedal, že vplyv bude mať pri nejakom druhu prepúšťaní a iných vplyvov, ktoré Zákonník práce môže mať jednotiek sto, tak po zapracovaní všetkých týchto zmien sa znížil až o jednu pätinu-štvrtinu, čo už by mohlo byť 25 alebo 20. Najväčší vplyv, ktorý sme tam konštatovali sa týkal súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ale aj tento bol vlastne v rámci toho pripomienkového konania zoptimálnený a najmenšiu ochranu zaznamenávajú proste zamestnanci, ktorých predpoklad, že budú prepúšťaní, je teda najmenší. Takže je veľmi ťažko vyčísliť nejaký priamy vplyv. To nám samozrejme ukáže prax, ale myslíme si, že kompromisy, ktoré sa dosiahli, sú istým spôsobom dobrým prienikom medzi diskusiou, ktorá bola medzi zamestnávateľským, medzi zamestnaneckým sektorom a, samozrejme, vládnou stranou a ministerstvom.

    Takže tento kompromis považujem ja dneska za schodný a myslím si, že podnikateľské prostredie s ním môže žiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Prosím vás, prihlásený ste. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pani predsedajúca. Ďakujem, pán minister, za korektnú odpoveď aj za to, že ste pravdivo pomenovali skutočnosť, ktorú vládni predstavitelia celkom nepomenovali, a to je súvislosť s tým, že Zákonník práce, samozrejme, má vplyv na pracovné miesta. Mali sme tu dlhú debatu na túto tému a, samozrejme, vieme, že je to tak, aj vy ako nedávny predstaviteľ, dôležitý predstaviteľ zamestnávateľských zväzov ste sa často zaoberali touto témou. Takže beriem to, čo ste povedali.

    Chcem len upozorniť, že len doterajšie zmeny v zákone o sociálnom poistení vyčíslili personálne agentúry v takom množstve, že odhadujú, že o prácu príde 33 až 50-tisíc ľudí. Čakajú nás ďalšie zmeny - Zákonník práce, zvyšovanie daní. Takže všetky tieto zmeny budú mať negatívne dopady na celé prostredie pre tvorbu pracovných miest. My sme takisto robili odhady a analýzy, dospeli sme k číslu 80 - 100-tisíc v komplexe všetkých týchto zmien, čo rozhodne nie je pozitívna správa. Mňa mrzí, že Zákonník práce prešiel do druhého čítania napriek tomu, že zamestnancom ani zamestnávateľom nepomôže, pretože tie zmeny, ktoré momentálne sú predložené vo vládnej verzii pomôžu len odborárskym funkcionárom, ktorí si jediní prilepšia a na ktorých sa musia skladať tí, ktorí pracne tvoria pracovné miesta a ktorí sú aktívni a pracovití.

    Bohužiaľ, takáto je realita a aj táto situácia dokazuje, že Zákonník práce v tejto fáze a v tejto forme Slovensko nepotrebuje. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, o odpoveď.

  • Ja by som ešte na to chcel reagovať. Samozrejme, mám svoje skúsenosti s diskusiami o Zákonníku práce a dve poznámky by som mal.

    Samozrejmá vec, každá tá jedna strana, ktorá rokuje o Zákonníku práce, tak moja skúsenosť je, že v zásade preháňa, aby docielila svoje ciele. My sme tiež niekedy museli udrieť viac na pílu, aby sme docielili niečo. Potom tá realita nebola až taká dramatická v skutočnosti, keď sme porovnávali tie zákonníky v spätne.

    To je prvá vec a druhá vec, no jasne, že sú na to rozdielne názory, ale ten mandát, ktorý vzišiel z týchto volieb, tak bol za zmenu Zákonníka práce a bolo treba sa s touto, s týmto mandátom a s týmto, s touto požiadavkou vysporiadať. Tak sme sa vysporiadali takto. Ďakujem.

  • Ďalšiu v poradí šiestu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Pán minister, aké sú dôvody nárastu bežných výdavkov štátneho rozpočtu v tomto roku?"

    Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte na otázku, ako aj oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Oznámim ukončenie odpovede.

    Pán Štefanec, ja vám veľmi pekne ďakujem za túto otázku. Pevne verím, že mi ju niekedy položíte aj priamo v nejakej relácii v priamom prenose, pretože to je skvelá otázka: "Prečo rastú bežné výdavky v tomto roku?"

    No, pán poslanec, možno by ste sa mohli opýtať svojho straníckeho kolegu pána exministra a teraz poslanca Ivana Mikloša, ktorý rozpočet na rok 2012 spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi pripravoval. Ale, samozrejme, ako minister financií vám rád detailne odpoviem na túto otázku. Z porovnania skutočného čerpania bežných výdavkov kapitol štátneho rozpočtu k 14. septembru tohto a minulého roku vychádza, že v tomto roku je čerpanie vyššie o 607 miliónov eur. Na to sa pýtate. Zároveň je nutné uviesť, že skutočné čerpanie v oboch rokoch je na rovnakej úrovni 64 % voči schválenému rozpočtu. Nárast bežných výdavkov je teda len odrazom a plnením schváleného rozpočtu na rok 2012 a dôvod je potrebné hľadať v samotnom schválenom rozpočte na tento rok, za ktorý ste ste, pán poslanec, pevne verím aj vy hlasovali. A problém je aj v tom, že vy ste naplánovali nárast výdavkov v tomto roku 2012 oproti roku 2011 o vyše 13 %. To je napísané, vytesané zlatým písmom - rozpočet roku 2012 verzus rozpočet 2011 - nárast výdavkov o vyše 13 %.

    Nárast príjmov ste plánovali ešte o trošku vyšší a tiež okolo 13 %. Problém je, že príjmy máme k dnešnému dňu necelých 100 % verzus minulý rok, čiže menej v absolútnej hodnote ako minulý rok, čiže príjmy sú menšie. Výdavky máme rozpočtované napriek tomu, že nárast celkových výdavkov je plánovaných vyše 13 %, ku dnešnému dňu je to 104,4 %, čiže je to vyše 4 %, nárast je reálny o vyše 4 %. To ináč je aj odpoveď na stokrát, tisíckrát pokladanú alebo položenú otázku, ako šetríme. No, šetríme minimálne 13 verzus 4. Čiže tých 9 % z hľadiska reálneho čerpania štátneho rozpočtu. Takže ale aby sme sa vrátili.

    Bežné výdavky v rozpočte na rok 2012 oproti rozpočtu 2011 narástli celkom o 791 miliónov eur v rozpočte. Medzi najvýznamnejšie položky a teraz vám vlastne pripomeniem to, čo ste schválili ako bývala koalícia v parlamente, medzi najvýznamnejšie položky v rámci bežných výdavkov, ktoré rastú v rozpočte na rok 2012 oproti minulému roku sú: výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 223 miliónov eur, krytie zmlúv vo verejnom záujme pre železničné spoločnosti o 206 miliónov eur, rezerva na zúčtovanie poistného plateného štátom o 65 miliónov eur, výdavky na regionálne školstvo o 41 miliónov eur, výdavky kapitoly ministerstva obrany o 43 miliónov eur, schválený rozpočet upozorňujem. Čiže výdavky kapitoly ministerstva obrany o 43 miliónov eur, výdavky na projekt Minerva o 10 miliónov eur, transfer Sociálnej poisťovne o 171 miliónov eur. Takže zároveň netreba zabúdať na položky, ktoré bolo potrebné v tomto roku naozaj realizovať a neboli zapracované v schválenom rozpočte. A to vám pripomeniem tiež niektoré: výdavky na nekrytú stratu zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme - ministerstvo dopravy, železnice - 101 miliónov eur - zrealizované, nerozpočtované, výdavky na riešenie krízovej situácie v zdravotníctve 50 miliónov eur - nerozpočtované, financovanie zákonom definovaných nástrojov aktívnej politiky trhu práce 20 miliónov eur a predchádzajúce vláda takisto odsúhlasila napríklad uzatvorenie zmieru pri výstavbe cyklotrónového centra za necelých 9 miliónov eur - nerozpočtované. Budeme musieť zaplatiť. Toľkoto odpoveď pánovi Štefancovi. Skončil som.

  • Áno, ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku v trvaní dvoch minút? Áno, pán poslanec chce.

    Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne pánu ministrovi za odpoveď aj detailnú, aj keď čakal som, samozrejme, aj ten politický úvod, ako ste povedali, kde sa to snažíte hádzať na predchádzajúcu vládu. Čo sa týka rozpočtu, vieme, aká bola situácia. A čo sa týka rozpočtu, realita je taká, pán minister, že rozpočet bol prijatý na úrovni 4,4 % deficitu...

  • Prerušenie vystúpenia podpredsedom vlády a ministrom financií SR.

  • ... áno, máte pravdu 4,6 % deficitu, Medzinárodný menový fond hovorí teraz 4,4. Vy hovoríte niečo iné, áno, bežné výdavky, samozrejme, veľmi súvisia od toho, ako sú na rozpočtované, ale na druhej strane, samozrejme, tak jak ste spomínali, že sú nižšie príjmy, tak, samozrejme, každý dobrý hospodár reaguje aj tak, že sa pozrie na výdavky, a dovoľte mi pripomenúť, že ste už pol roka pri moci a je vašou nielen právomocou, ale som presvedčený aj povinnosťou riešiť výdavky. No a, čiastočne to robíte, musím uznať, 120 miliónov hovoríte, že budete viazať. Myslím si, že sa toho dá urobiť omnoho viac, aj preto som sa pýtal na stav bežných výdavkov, na to, ako sa vyvíjajú. Som rád, že ste spomenuli konkrétne korektné čísla, pretože ozaj tých výdavkov je o 600 miliónov viac, než k takémuto dátumu pred rokom. Dovoľte mi len pripomenúť, že minulý rok oproti roku 2010 o takomto čase ich bolo 200 mil., o 200 mil. menej.

    Čiže aj z tohto údaju vidieť, že ten priestor pre úspory rozhodne je, a verím, že bude aj vôľa. Ďakujem.

  • Pán podpredseda, nech sa páči odpovedať.

  • Pán poslanec, pán poslanec, ako vôľa bude, ako vôľa je dokonca, ale ja chápem politickému posolstvu, ktoré sa snažíte či už tu, alebo priamo v elektronických a iných médiách vysielať, vy sa snažíte vysielať odkaz, že nešetríme. To znamená -socialisti prišli a nešetria, pretože napríklad vytrhávate jedno číslo, minulý rok boli o 200 miliónov eur nižšie výdavky, ako sú v tomto dni, v tomto momente. No len ja som vám predtým povedal a ja neviem, či to nechápete, podľa mňa to nechcete pochopiť, lebo určite tomu rozumiete ako dlhoročný člen výboru pre financie a rozpočet. Vy ste schválili rozpočet, v ktorom ste zvýšili výdavky celkove rozpočtu verejnej správy o vyše 13 %. Konkrétne v bežných výdavkoch o 791 miliónov ste ich zvýšili ako plán, áno? Ak hovoríte, že k dnešnému dňu sú o 600 miliónov vyššie ako kontra nejaký dátum v danom roku, skvelá metodológia, ale napríklad veľmi dobre viete, že skvelá v úvodzovkách, viete, že napríklad čerpanie výdavkov na obsluhu dlhu je absolútne nelineárne. Proste splácanie dlhu je, nezávisí ani ani od rozpočtu, ani od farby koalície, vlády, od ničoho, proste je to nejaký zakódovaný program, ktorý súvisí s maturitou dlhopisov a zväčša sa to deje v úvode roka, preto je tam aj nakopenie nelineárne, to znamená nie pravidelne podľa dní a mesiacov v roku.

    Nakopenie je, napr. výdavkov spojených s obsluhou dlhu v úvodnej časti roka. Potom tie slávne tlačové konferencie o tom, aký je kešový deficit v januári, lebo je fatálny, lebo sa napríklad platí, platí za to, sú úplne nekorektné, ale znášame to. Aj vy ste to znášali dokonca, znášame to a aj média to ťažko znášajú, ale, ale proste je kešový pohľad, je akruálny pohľad. Opakujem, ak raz naplánujete a realizujete štátny rozpočet, kde je o 13 % výdavkov, bežných výdavkov, treba si povedať, čo to je za typ výdavkov, ktorý súvisí proste s udržiavaním ohňa a fungovaním inštitúcií celého štátu, ale aj verejnej správy, lebo však hovoríme o rozpočte verejnej správy. Ak ho naplánujete o 13 % vyššie, realizácia rozpočtu je veľmi problematická a napriek tomu sa môžme pochváliť, že to čerpanie výdavkov je 104 %, nie 113 % oproti tomu. Čiže šetríme teraz 9 % oproti tomu, čo ste nám naplánovali. Skúste ma v tom pochopiť. Je nárast výdavkov o 4,4 % celkových výdavkov, áno, oproti oproti vyše 13 percentám, ktorý ste nám naplánovali. Opakujem vám a rád vám prečítam a hneď vám to aj zrátam 101, 50, 20, 170, 180 miliónov eur, ktoré neboli rozpočtované vôbec. Opýtajte sa kolegov, prečo neboli rozpočtované? Neboli rozpočtované. Prečo neboli, neboli, nebola strata zo zmluvy o výkone vo verejnom záujme rozpočtovaná? Prečo tam nebola? 101 miliónov eur! Prečo, prečo financovanie zákonom definovaných nástrojov aktívnej politiky trhu práce, pritom ja si pamätám, ako pán bývalý minister Mihál hovoril, že má nulu na aktívnu politiku práce, ale zákon platil a platí aj pre ministra Richtera a mal by platiť aj pre ministra, bývalého ministra Mihála, aj pre bývalého ministra Mikloša, ale rozpočtované neboli. Tak sme ich proste museli zabezpečiť, lebo z toho vznikali zákonné nároky, napr. v chránených dielňach. Snáď mi nechcete povedať, že sme nemali dať peniaze na chránené dielne, ktoré neboli rozpočtované? Proste zmizli z rozpočtu.

    Takže korektná debata, navrhujem korektnú debatu. Nepodsúvajte o tom, ako teda by sme sa mali, lebo sa snažíme, snažíme sa zachrániť situáciu, ja chápem, v akej situácii bol pripravený rozpočet, bol som toho svedkom, schválili ste si ho, chvalabohu, štát má aspoň nejaký rozpočet, schválili ste ho aj vďaka tomu, že sme vám k tomu pomohli, aj keď dovnútra, to mi, prosím, už nikdy neukazujte, že som hlasoval za ten rozpočet, lebo som hlasoval proti, a som veľmi rád, že som hlasoval proti, pretože za takýto papier som ruku nikdy zdvihnúť nemohol ani nezdvihol. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, ďalšiu v poradí siedmu otázku položil pán poslanec Cicoň ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, môžte nás informovať kedy a ako budú uvoľnené financie z ROP-ky určené na rekonštrukciu ciest 2. triedy v správe Košického samosprávneho kraja ?"

    Nech sa páči, odpoveď, pán minister, ako aj oznámenie o ukončení odpovede.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Regionálny operačný program pripravuje výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na základe platného harmonogramu výziev Regionálneho operačného programu na rok 2012, v zmysle ktorého je plánové vyhlásenie výzvy v rámci opatrenia 5.1 ROP zamerané na potrebu na podporu rekonštrukcie a modernizácie a budovania ciest druhej a tretej triedy v novembri 2012. V prípade projektov Košického samosprávneho kraja schválených v rámci opatrenia 5.1 ROP, ktorých implementácia v súčasnosti prebieha, neboli zo strany riadiaceho orgánu pre Regionálny operačný program zaznamenané žiadne závažné problémy a nedostatky. Ak máte, pán poslanec, konkrétnu investičnú akciu na mysli, treba ju definovať, rád vám odpoviem potom aj na nejaké konkrétne projekty, resp. dám pripraviť kvalifikovanú odpoveď. Skončil som.

  • Pán poslanec chcete doplniť doplňujúcu otázku? Áno, pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Prosím zapnite pána poslanca.

    Už ste zapnutý, nech sa páči.

  • Chcem, chcem sa iba poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď.

  • Ďalšiu, v poradí ôsmu položil pán poslanec Juraj Miškov, ale nevidím ho v sále, to znamená, že na túto otázku sa odpovedať nebude.

    Deviatu otázku položila pani poslankyňa Jana Žitňanská, je prítomná v sále a položila ju ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi. Poprosím pána ministra, aby prišiel do sály.

  • Krátka pauza.

  • Môžme prejsť na poslednú otázku, ktorú položil pán poslanec Martvoň.

  • Krátka pauza. Ruch v sále.

  • Nepreskočili sme, pán minister, ideme podľa poradia.

    Takže, nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská nám položila nasledovnú otázku: "Vážený pán minister, pokladáte zvýšenie veku garantov študijného odboru na 70 rokov za systémové riešenie pre vysoké školy?"

    Nech sa páči, odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, na vašu otázku je možné odpovedať jednoducho: áno aj nie. Ale nepovažujem to však za správny prístup k tejto problematike.

    Vláda Slovenskej republiky na môj návrh upravila nariadenie vlády tak, aby neupravovalo podmienky akreditácie študijných programov, keďže na to slúžia kritéria na akreditáciu študijných programov. Viete, trošku sa tu zaspalo pol druha roka a nám od 1. septembra bolo ohrozených 350 študijných programov, kde nám profesori spĺňali už 65 rokov, a ja by som mal na ulici študentov a musel som to začať veľmi rýchlo riešiť. Je to, samozrejme, prechodné rozhodnutie, aby som to nejakým spôsobom zastabilizoval a musím povedať, že je to aj vo vzťahu k tomu, že v rámci vysokoškolského zákona zvádzame zmeny veľké, a to, a zavádzame veľké zmeny a to je proti lietajúcim profesorom, proti spolugarantom, ktorí by mali 100-percentne garantovať jednotlivé študijné programy. Považujem to za potrebu, takýmto spôsobom túto vec momentálne riešiť, pretože 350 študijných programov by k 1. septembru tohto roku bolo vo vzduchu. A deti, študenti, ktorí za to nemôžu, by museli buď byť presúvaní a bolo by veľa problémov v našom vysokom školstve, preto sme to vyriešili takýmto ustanovením, a čo považujem za správne v prospech tých detí, v prospech tých študentov, ktorým treba zabezpečiť vzdelanie. Toľkoto z mojej strany.

  • Čas na Hodinu otázok a odpovedí vypršal, ďakujem pekne a končím tento bod programu.

    A nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 13. augusta 2012, tlač 172.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 172 nachádza, v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu, písomne so do rozpravy prihlásil pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Rokovanie o interpeláciách poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaných na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 13. augusta 2012 a rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 172.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja som na minulej schôdzi položil tri interpelácie, dve pánovi ministrovi Čaplovičovi, dostal som odpovede, tretiu pánovi ministrovi Kažimírovi, nedostal som odpoveď.

    Musím povedať, že som pátral po tom, že či tá odpoveď prišla, alebo neprišla, v poštovej schránke nebola. Dozvedel som sa, že to ide výbory, vo výboroch i na jednom i na druhom, v ktorom som, takisto mi povedali, že také nič nemajú. Pán minister mi teraz tú odpoveď dal a ukázal, že ju poslal, takže nechcem nikoho viniť, ale s veľkou pravdepodobnosťou kdesi je chyba, asi predpokladám, že chyba v kancelárii alebo v distribúcii, takže to je moja výhrada, a chcem vás poprosiť, pani podpredsedníčka, aby sa v tejto veci urobila náprava. To je prvá vec a druhá vec, keď už som mal v tejto chvíli možnosť si tú odpoveď prečítať, predsa mi len nedá trošku to komentovať. Pán minister, pochopil som, tá otázka znela, totižto tak, že či by sme nemohli vypísať dlhopisy s nižšou nominálnou hodnotou priamo pre občanov. No ja som túto otázku, interpeláciu kládol aj v minulom volebnom období vášmu predchodcovi, i on sa mi vyjadril v tom duchu, že je to vec, ktorá je na uváženie a že o tom uvažuje. Vy ste mi ale odpovedali, že istá skrytá forma takýchto dlhopisov existuje, existuje prostredníctvom Burzy cenných papierov alebo prostredníctvom komerčných bánk, a že tie vlastne komerčné banky nie sú veľmi radi, aby takéto dlhopisy púšťali, nehovoriac o tom, že sú to prostredník, ktoré si za svoje sprostredkovanie určite niečo vezme. Čiže tá výhodnosť, o ktorej som hovoril, ktorá by bola priamo vypísaná, priamo to by bolo urobené, sa celkom iste stráca. Nehovoriac o tom, že podľa mojich informácií komerčné banky istým spôsobom nakupujú štátne dlhopisy "dobrovoľne povinne", v úvodzovkách a to je takisto istým spôsobom niečo, čo tu možnosť investovať občana svoje úspory, ktoré chce mať dlhodobo uložené výhodne, vlastne sa strácajú. Čiže, chcel by som skôr poprosiť pána ministra, aby naozaj o tomto predsa len trochu viac pouvažovali, pretože skúsenosti z iných krajín, skúsenosti napríklad z Česka hovoria o tom, že to je zaujímavý produkt pre obyvateľov, pomôže im to, tam bola emisia, ktorá sa veľmi rýchlo, pokiaľ mám informácie, rozpredala, a jednoducho ja chápem, že komerčné banky na tom záujem nemajú, ale my nie sme, takpovediac ani vy, ani my ako v tomto smere, ani koalícia a opozícia nejakým živiteľom komerčných bánk. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie chce zareagovať pán minister Kažimír.

  • Ďakujem. Ja veľmi krátko zareagujem aj na reč, ktorú tu mal teraz pán poslanec Fronc. To je naozaj úplne mimo politiky, je to technická vec. Narážate v podstate na možnosť emisií dlhopisov pre obyvateľstvo, predpokladám, že s tým je spojená aj otázka menšej menovitej hodnoty pri dlhopisoch. Tu musím povedať, že podporujeme takú emisiu, musím povedať, že sme sa o ňu pokúšali aj v rokoch 2009 a ´10, a musím povedať, že to zase až taký jednoduchý projekt nie je a dokonca Ardal, ktorá je, to je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, profesionálna inštitúcia, ktorá riadi vlastne slovenský dlh, aj personálne 10 rokov zastupuje nás v podstate tými istými ľuďmi bez vplyvu výmeny vlád. No a musím povedať, že Ardal, nie je úplne jednoduché túto agentúru presvedčiť k doplneniu svojho emisného programu o tieto emisie. A prečo to tak je? No pretože doteraz nemáme vyhovujúce jednak legislatívne, ale aj inštitucionálne podmienky na vydávanie dlhopisov pre obyvateľstvo. Ak by som hovoril o legislatívnych, tak je to napr. spôsob zdaňovania výnosov z takýchto dlhopisov, kde je dnes nastavený formou zrážkovej dane, čo je veľmi komplikované pri ťažko identifikovateľnom množstve tisícov držiteľov, či už doma, alebo v zahraničí - jeden problém.

    Ak hovoríme o inštitucionálnom nedostatku, tak to je fungovanie slovenského depozitára. Ja pevne verím a musím len v to, len v to dúfať a sám cez zástupcov, ktorých som menoval do alebo odporučil Fondu národného majetku a Burze cenných papierov zástupcov ministerstva financií do dozornej rady depozitára. No fungovanie depozitára posledných 10 - 15 rokov je na hranici škandalózny, škandálu a je šokujúce sa nám priam dozvedieť, že výdavky s spojené s kupovaním tzv. bezcenných cenných papierov, ktoré, o ktoré boli navyšované aj výdavky Fondu národného majetku, to bola tiež taká otázka, pokus o šťuchanie niektorých kolegov z opozície, prečo sa zvyšujú napr. výdavky Fondu národného majetku, no napríklad preto, aby depozitár mohol zaplatiť z 25 mil. tuším 18 mil. súkromnej firme RM-systém. Je nám jasné, že dva roky štát cez organizáciu, ktorú vlastne väčšinou vlastní, platí 80 % nákladov súkromnej firme RM-systém? Nechcem vás obťažovať rodokmeňom tejto firmy, niektorí ľudia aj z tejto miestnosti možno kedysi boli zakomponovaní do tejto spoločnosti či už vlastnícky, alebo riadením. Ako je nechutné, je nechutné, že v situácii, keď stoja ľudia rady na to, aby sa zbavili bezcenných cenných papierov, štát platí desiatky miliónov eur na celý tento proces a z toho má 80-percentný výnos zase nejaká súkromná proste spoločnosť. Nehovoriac o tom, že depozitár, ktorý je jedným z príčin mŕtveho trhu s cenným papiermi na Slovensku, vedie takú poplatkovú politiku, ktorá absolútne znemožňuje proste takýto proste pohyb, a potom sa nečudujme, že tie občasné emisie, tie tzv. IPO emisie akcií sa nedejú na slovenskej burze, dejú sa proste vo Varšave, vo Viedni, pretože tu je to drahé, je to nelikvidné. Len pre vašu informáciu, napr. registrácia štátneho dlhopisu u nášho depozitára stojí 600-tisíc eur a vedľa vo Viedni by to stalo 600 eur. Takto je nastavená poplatková politika pološtátneho depozitára a s tým je, samozrejme, všetkým spojené aj emisia dlhopisov pre obyvateľstvo, pretože štát nemá doteraz vytvorenú infraštruktúru, ako predávať takéto dlhopisy, nemá na to vlastný informačný systém, chvalabohu, taký sme si ešte nezaobstarali, lebo tiež by asi zaveľa nestál, ale ak sa chcem vyjadriť celkovo k možnosti emitovania dlhopisov pre obyvateľstvo, nemôže to vzniknúť len ako nejaký nápad, ktorý by mal žiť tu jeden alebo dva roky, musí tu vzniknúť ako program, ako dlhodobý program, ktorý bude viesť Slovákov k tomu, aby ukladali svoje prostriedky aj do štátnych dlhopisov, tak ako je to v iných krajinách, ako je to v Taliansku, v Poľsku, v Rakúsku, v niektorých krajinách je to dokonca v desiatkach percent dlhu, kde ho financujú vlastní občania. Takže je to o programe, je to o zaujímavosti takéhoto proste produktu, o profesionálnej distribúcii takéhoto produktu, o možnosti ponuku laickej aj profesionálnej verejnosti a ja vám môžem len sľúbiť, že na tomto pracovať budeme aj možno napriek vnútornému odporu tej alebo onej inštitúcie, ktorá či už patrí štátu alebo je rýdzo komerčná, pretože má význam diverzifikovať riziko a zdroje financovania štátneho dlhu, má to význam pre štát a má význam určite aj pre investorov v danom momente, aj občanov mať možnosť v ponuke uložiť svoje peniaze, napr. do tak bezpečného, verím že bezpečného nástroja, ako je štátny dlhopis našej krajiny. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil na vystúpenie pána ministra pán poslanec Fronc.

  • Len tri vety ako. Pán minister, ďakujem za odpoveď, korektnú odpoveď. Chcem vás požiadať, keďže ste to vyjadrili, aby túto myšlienku nepustili, jak sa hovorí, k vode a aby ste ju ďalej ako sa pokúsili s ňou čosi urobiť s tým, že zase ja poviem, že budem to sledovať obdobne, ako to robil kedysi Cato v rímskom senáte, a po čase sa znova na to opýtam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Pán poslanec žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou? Ďakujem. Pýtam sa, keďže sme vyčerpali písomne prihlásených, pýtam sa kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Zatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka ako k tlači 172 č. 12.

    Vo svojej interpelácii z 25. júla som sa pripojil k petícii občanov Prešovského samosprávneho kraja a pýtal som sa pána ministra dopravy na 4 pomerne jednoduché otázky. Prečítam ich: "Aké sú plánu ministerstva dopravy, resp. jej podriadenej inštitúcie Železničnej spoločnosti Slovensko ohľadne zmien grafikonu vlakovej dopravy 2012 - 2013 v Prešovskom kraji?"

    Druhá otázka: "Budú sa škrtať alebo obmedzovať vlakové spojenia č. 800, 801, 932, 933 v roku 2013?"

    Tretia otázka: "Aká je vyťaženosť vlakových spojení medzi Prešovom a Bratislavou, konkrétne vlakov 800, 801, 932, 933?"

    Štvrtá otázka: "Prečo tretie najväčšie mesto na Slovensku nemá priame a pravidelné vlakové spojenie s hlavným mestom Slovenskej republiky cez Žilinu?"

    Hneď na úvod musím povedať, že odpoveď, ktorú som takisto veľmi zložito hľadal v Národnej rade Slovenskej republiky a nenašiel som ju ani vo výbore, ani vo svojej skrinke cez podateľňu, ale našiel som ju na internetovej stránke Národnej rady, táto odpoveď ma veľmi sklamala svojím obsahom, bola veľmi slabá, chabá, povedal by som až ignorujúca ústavné právo poslanca kontrolovať vládu Slovenskej republiky. A nielen ako poslanca, ale ignorujúca aj ako občanov Prešovského kraja, ktorých zverejnený grafikon železničnej dopravy na rok 2013 veľmi pobúril a viedol k tomu, že sa občianski aktivisti spojili na čele s pánom Šmigalom - týmto sa mu chcem poďakovať za túto občiansku iniciatívu, ktorá na východe republiky nie je až taká bežná - a spísali petíciu.

    Budem čítať odpoveď a pri jednotlivých vyjadreniach to okomentujem. Hneď prvá veta: "Od 9. decembra 2012 má platiť nový grafikon železničnej dopravy, o ktorom sme v posledných týždňoch intenzívne rokovali so všetkými samosprávnymi krajmi." Zastavím sa, komentár, podľa zverejnených informácií Prešovského samosprávneho kraja to intenzívne rokovanie vyzeralo tak, že úradník ministerstva prišiel na pol dňa na Prešovský samosprávny kraj a následne sa dozvedeli, dostali teda hotový grafikon, takže to je to intenzívne rokovanie.

    Ďalej: "Vo veci priameho vedenia rýchlikov medzi Prešovom a Bratislavou uvádzam, že jasná, prehľadná a najmä hospodárna organizácia železničnej dopravy je možná len vtedy, ak nastavený systém má čo najmenej výnimiek a nepravidelností. Nepovažujem preto za účelné uvažovať o smerovaní časti diaľkových vlakov cez kysackú spojku do Prešova a iných do Košíc, pričom poznamenávam, že také vlaky nejazdia ani v súčasnosti." Tu sa musím zastaviť, aké vlaky nejazdia v súčasnosti z Prešova do Bratislavy? Musím vám povedať, že takéto spojenie funguje od roku 2007, preto nie je pravda, že takéto vlaky nejazdia ani v súčasnosti. V súčasnosti na trase Prešov - Zvolen - Bratislava jazdia vlaky 932, 933, 800, 801, potom sú to vlaky 934, 1931, ktoré jazdia hlavne pre študentov a v nedeľu a to vlak 1504 a 1505, ten jazdí v smere Bratislava - Prešov v nedeľu a v smere Poprad - Bratislava v piatok, teda v nedeľu.

    Pokračujem ďalej v čítaní odpovedí: "Pri rozhodovaní o jednoduchom a prehľadnom koncepte diaľkovej dopravy sme posudzovali potenciál spájaných miest. Prešov má 90-tisíc obyvateľov, Košice 200-tisíc obyvateľov." Tu sa zase musím pozastaviť. Prešovský kraj je najväčší kraj v našej republike nielen svojím územím, ale aj počtom obyvateľov a Prešov ako spádová oblasť Šariša, Horného Šariša, Horného Zemplína robí ten počet obyvateľov, ktorí spádovo patria pod Prešov, aj čo sa týka vlakovej dopravy, určite jedným z najväčších v republike. "V Košiciach je k dispozícii kompletné zázemie pre prevádzkové ošetrenie moderných rýchlikových vozňov a je tu pomerne veľké rušňové depo, v Prešove sa niektoré dôležité činnosti nemôžu vykonávať vôbec." Tu sa zase musím pozastaviť a povedať, že áno je pravda, v Prešove nie je depo, ktoré je možné ošetrovať moderné, nové vlaky, ale v rýchlikoch 932 a 800 jazdia väčšinou staršie vozne a tie mohli byť, a teda aj sú dneska ošetrované v Prešove a nebol s tým od roku 2007 žiaden problém. Podotýkam, že ak by boli rýchliky riadne ošetrované aj v koncových staniciach, napr. v Bratislave, tak oni potom vydržia aj jazdu na východ a naspäť bez toho, aby museli navštíviť depo.

    Ďalšia časť odpovedi, čítam: "Z toho dôvodu sme v našom koncepte potvrdili jednotné smerovanie všetkých rýchlikov z Bratislavy cez Žilinu do Košíc alebo naopak, ku ktorým sme v drvivej väčšine prípadov zabezpečili krátke prípoje na trati Kysak - Prešov s prestupovým časom do 20 minút. Dlhšie prestupové časy nastávajú len v celkovo výnimočných prípadoch."

    Vážený pán minister, podľa grafikonu, ktorý bol zverejnený, tieto výnimočné prípady prestupov stanice Kysak, ktorá je vlastne spádovou oblasťou pre spomínaný celý horný Šariš, teda celý Šariš, Horný Zemplín, pre okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Vranov nad Topľou, mesta Giraltovce, Lipany, musím povedať, že podľa zverejneného grafikonu niektoré prestupové časy jednotlivým rýchlikom vyzerajú asi takto, pre krátkosť času naozaj len niektoré: rýchlik 441 teda začnem od z Prešova do Košíc, príchod 22.23 hod., vlak 8711, odchod rýchlika do Bratislavy 0.29 hod., rozdiel 126 minút; príchod vlaku 8075 14.23 hod., odchod Bratislava 15.28 hod., 63 minút; 14.23 odchod 16.29 hod., rozdiel 126 minút. Samozrejme, v sobotu to je. Často sa to týka prípojov, ktoré idú cez víkend. Takisto v sobotu príchod 17.35 hod., odchod 18.29 hod., rozdiel 54 minút. V sobotu takisto príchod 19.35 hod. odchod 21.20 hod., rozdiel 105 minút. Smerom príchod od Bratislavy do Kysaku, rozdiely budem už len čítať rozdiely v čase prípoja 68 minút - 10.39 hod; 13.36 hod. - prípoj v sobotu a v nedeľu - 125 minút; v sobotu príchod rýchlika z Bratislavy 19.31 hod., prípoj do Prešova 22.39 hod., rozdiel 188 minút. To len ako na príklad toho, ako sú zabezpečené prípoje rýchlikov do Bratislavy a z Bratislavy.

    Ďalej čítam odpoveď: "K eventualite priamych rýchlikov medzi Bratislavou a Prešovom cez Zvolen poznamenávam, že prieskumy frekvencie cestujúcich vykonávaných Železničnou spoločnosťou Slovensko u jestvujúceho denného vlaku 932, 933 svedčia o skutočnosti, že pre diaľkovú dopravu tieto vlaky využíva pomerne zanedbateľný počet cestujúcich, ktorí len celkom výnimočne prekročí číslo 20. Ja som sa vo svojej otázke pýtal na vyťaženosť týchto vlakov, nedostal som odpoveď, tu spomínate číslo 20. Potom by som veľmi rád vedel, prečo k týmto rýchlikom sú v piatok a v nedeľu pridávané ďalšie vozne? Asi to nielen tak zo srandy, asi naozaj je záujem o tieto rýchliky. A neviem to posúdiť, podľa čoho v odpovedi je číslo 20 cestujúcich.

    Pokračujem v čítaní odpovede: "Tento fakt nie je podstatný len u nočného rýchlika Poľana 800, 801, ktorého akceptovanie je logicky oprávnené práve tým, že rýchlosť tu nie je rozhodujúcim kritériom, preto sa po zvážení všetkých okolnosti opätovne zamýšľame nad jeho účelnosťou, a to i napriek nevyhnutnosti dopravovať jeho súpravu neefektívne vynaloženými technologickými jazdami z Prešova do Košíc a späť. Zdôrazňujem ale, že táto úprava bude možná najskôr pri niektorej z budúcich zmien grafikonu. Tvorba grafikonu vlakov osobnej dopravy, ktorý bude platiť od 9. 12. 2012 je ukončená a v súčasnosti prebieha konštrukcia trás vlakov nákladnej dopravy, ktoré vychádza už z ustálenej polohy rýchlikov a osobných vlakov."

    Takže na závere tejto odpovedi lebo tu už je záver odpovede píšete, že tá vyťaženosť nočného rýchlika Poľana aj je, ale keďže už to je zrušené, budeme s tým zaoberať až pri tvorbe ďalšieho grafikonu. To je trošku zvláštne. Takže ak by som mal zhrnúť túto odpoveď, grafikon, ktorý je pripravený na rok 2012, 2013, pardon, musím mu vytknúť tieto zásadne veci:

    - strata priameho spojenia tretieho najväčšieho mesta Prešov s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou. Priamou súvislosťou s týmto konštatovaním je aj dostupnosť spojenia v rámci alternatívneho riešenia pre cestujúcich z Prešova a z Prešovského samosprávneho kraja.

    Ďalší bod - dostupnosť a správne načasovanie prípojov k ICE a k rýchlikovým vlakom v železničnej stanici Kysak zo smeru od Prešova alebo smerom do Prešova. Podľa toho, čo som aj pred chvíľou čítal, sú tam prestupové časy 33 až 188 minút. Ďalšie, čo by som chcel vytknúť tomuto grafikonu je - zlé načasovanie príchodov vlakov a to hlavne od Lipian, Bardejova, Vranova nad Topľou do stanice Prešov. Naozaj ranné vlaky, ktorými by mali prichádzať pracujúci alebo študenti, nemôžu byť načasované tak, že napríklad, vlak do Prešova z Vranova nad Topľou príde 8.13 hod., alebo od Humenného 8.35 hod., alebo z Lipán príde 5.59 hod., z Bardejova 5.46 hod. a 7.02 hod. Ako majú študenti a žiaci prísť do školy?

    Mám tu ďalšie podrobnosti, nechcem zdržiavať Národnú radu, ale ešte musím spomenúť ďalší problém, ktorým je rušenie spojov na trase Lipany - Plavec - Stará Ľubovňa - Poprad. Tam takisto vznikla petícia občanov, ktorí sú proti zrušeniu tohto spojenia.

    Možno, že by sa tieto prípoje na rýchliky do Kysaku, ktorý je takým prestupovým bodom na ceste do Bratislavy a späť, lebo to sú najdôležitejšie trasy, dali riešiť možno aj autobusovými spojeniami, možno že by niekedy stačilo, ak by v Kysaku bolo strážené parkovisko s nejakou kamerou, kde by človek mohol prísť, nechať auto a kľudne potom mohol pokračovať cestou do Bratislavy a naspäť rýchlikom, a to auto by tam mohol mať aj 1-2 dni a bol by spokojný, že ho má na stráženom parkovisku, lebo ak má prísť človek z Bardejova alebo z Vranova nad Topľou do Kysaku autom tak možno, že si to veľakrát rozmyslí a povie: "Ja už tým autom idem rovno do Bratislavy."

    Na záver by som chcel k tomuto grafikonu povedať a uviesť, že obce mesta Prešova a Prešovského samosprávneho kraja hovoria, že tento návrh grafikonu je pre prešovský kraj zlý, aj pre obyvateľov prešovského kraja, a neprijateľný, a preto pri podpisovaní petície proti tomuto návrhu grafikonu nielen v Prešove, ale aj v Starej Ľubovni sa vyzbieralo 10-tisíc 270 podpisov, v Starej Ľubovni 6 500 až 7-tisíc obyvateľov podpísalo túto petíciu. K tejto petícii sa pripojilo aj mestské zastupiteľstvo v Prešove na čele s primátorom mesta a zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja na čele s Petrom Chudíkom.

    Na záver mi dovoľte povedať, že v duchu § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači 172, a to je odpoveď na interpeláciu vo veci grafikonu vlakovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji, a žiadam, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko o nespokojnosti s odpoveďou v súlade s § 6 toho istého paragrafu. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi, s faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa prihlásili dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dovoľte aj mne niekoľko slov, aby som mohol reagovať na predrečníka, sme pred chvíľou sa vrátili práve z ministerstva dopravy, kde sme rokovali s pánom štátnym tajomníkom a dotýkalo sa to práve týchto regionálnych vlakov, ktoré tu boli spomenuté. Ja zvýrazním viac ten severovýchodný ťah, t. j. vlak, ktorý ide z Popradu-Tatier cez Kežmarok, Starú Ľubovňu, Plavča do Lipan. Vlak ktorý má ísť zo Starej Ľubovne do Plavča, ktorý doposiaľ ako chodil, má byť úplne zrušený. Na ministerstve nám operovali tým, že tieto vlaky sú málo vyťažené, padli tam aj nejaké konkrétne čísla, ale aktivisti, ktorí zozbierali takmer 7-tisíc podpisov argumentovali naopak tým, že tieto vlaky sú vyťažené, dokumentovali to fotografiami a okrem iného veľmi vážna vec, ktorá tuná je v tej kultúre cestovania na prepravu či už študentov, matky s deťmi, dôchodcov, autobusy nepostačujú. Okrem iného pán štátny tajomník povedal, že nie je dostatok peňazí v rezorte ministerstva zdravotníctva. Pán minister, ja vám to tu pripomeniem, nebudujme IDS-ky - inteligenčný dopravný systém - tam máte 150 miliónov, tam máte 150 miliónov, tak ako ste to...

  • Ruch v sále.

  • , tak máte tam 40 miliónov, ale ako ste to - vláda istôt - sľúbili, že budete podporovať rozvoj regiónov - podporte severovýchod a východné Slovensko. Je to otrasné v tom cestovaní a ešte keď poviete, že budujete diaľnice, keby to išlo tak z Košíc do Bratislavy tak tá diaľnica je dobudovaná. Čiže najviac peňazí sa teraz tam investuje, tie diaľnice už mali byť hotové.

  • Ospravedlňujem sa, na interpelácie písomné nemajú byť faktické poznámky.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Vyhlasujem, pán Blanár sa odhlásil z rozpravy, nemienil reagovať k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do body interpelácie prihlásili títo páni poslanci: pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Mičovský, pán poslanec Huba.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová sa nenachádza v miestnosti, takže poprosím pána poslanca Mičovského.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, svoju interpeláciu som predložil písomne v termíne, teda je už odovzdaná v parlamentnej pošte a teraz ju prednesiem, s vaším súhlasom, ústne. Je to interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka.

    Vážený pán minister, dovolím si vás interpelovať v súvislosti s lesnou kalamitou ktorej spracovanie je sprevádzané v nezanedbateľnom rozsahu vykrádaním lesov. Úlohy lesníkov pri spracovaní lesnej kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom sú v poslednom desaťročí extrémne veľké. Spoločenský význam plnenia týchto úloh je mimoriadny a myslím, že bez ohľadu na konfrontačný tón, ktorý túto černosť dnes sprevádza, história dá napokon lesníkom za pravdu. To však neznamená, že by sme mali tolerovať závažný negatívny jav, o ktorého existencií sa presviedčam v lesoch na rôznych miestach Slovenska. Týmto javom je skutočnosť, že sa pod rúškom spracovania lykožrútovej kalamity smreka ťažia aj stromy, ktoré by ťažené rozhodne nemali byť, čím sa zaťaženie krajiny trestuhodne zvyšuje. Túto nelesnícku zvrhlosť, ktorá je motivovaná vysokým dopytom po smrekovom dreve uľahčuje skutočnosť, že hranica medzi výrubom, ktorý je zákonný a správny, a výrubom, ktorý je motivovaný len zištnosťou nie je vždy jednoznačná. Možno tu v skutočnom i v prenesenom význame použiť porekadlo, že: "Kde sa rúbe les, tam lietajú triesky." Napriek tomu nie je zásadným problémom určiť, kedy je ťažba ešte motivovaná snahou likvidovať kalamitu a kedy už snahou likvidovať zo zištných dôvodov les. Keďže ľudí, ktorí sú ochotní túto hranicu prekračovať, nie je dnes málo, je potrebné, aby štát na zákonnosť diania v lese dohliadol s osobitným dôrazom. S tým súvisí nielen otázka početnosti štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, ale predovšetkým jej výkonnosť a nekompromisnosť. Ako príklad použijem jedno lesné spoločenstvo v krásnej, no chudobnej časti Slovenska, kde prebieha komplikovaný spor o vlastnícke, užívacie a rozhodovacie práva. Tento spor má viacero rovín, pričom nemožno vylúčiť, že je motivovaný aj finančnými tokmi, ktoré sú pri deciálnom predpise 90-tisíc kubíkov ročne nemalé. Zároveň tu rezonujú nejasné vlastnícke vzťahy spôsobené prechodom užívacích práv do zahraničných rúk z dôvodu možného obchádzania predkupných práv miestnych majiteľov. Na tomto majetku je vedených viacero súdnych sporov a zo strany štátnej správy tam bolo vykonaných mnoho kontrol. Ani spory, ani kontroly nie som oprávnený komentovať.

    Čo však posúdiť môžem a musím je skutočnosť, že počas mojej nedávnej návštevy na predmetnom lesnom majetku som videl približne 300 kubíkov na odvoz pripravenej smrekovej guľatiny, na ktorej nebolo možné nájsť žiadne známky kalamitného poškodenia. Podľa mojej skúsenosti takéto prípady nie sú ojedinelé. Zneužívanie bielej farby, ktorou sa vyznačuje kalamitná ťažba, má na Slovensku charakter amorálnej epidémie, a to bez ohľadu na druh vlastníctva.

    Na základe uvedeného vás prosím, vážený pán minister, o odpoveď, či je vám táto skutočnosť známa, a ak áno, či hodláte proti nej zaviesť do života okamžité a účinné opatrenia. Ďakujem. S úctou podpísaný Ján Mičovský. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Nech sa páči, ďalší ústne prihlásený do tohto bodu je pán poslanec Mikuláš Huba.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja mám dve interpelácie, jednu na pána ministra životného prostredia pána Žigu a druhú na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Počiatka. Začnem tou na pána ministra životného prostredia.

    Vážený pán minister, v priebehu leta som navštívil niekoľko našich národných parkov, a to, čo som v nich videl a počul, ma núti obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou.

    V prvom rade by som rád ocenil vaše nedávne pozitívne rozhodnutie o definitívnom zastavení ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách Kôprová a Tichá dolina v Tatranskom národnom parku. Zároveň vás však musím upozorniť, že v ďalších chránených územiach v najvyššom stupni ochrany, napr. v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina, teda v bezzásahovej zóne, na ktorú poukazuje aj výrazné upozornenie Štátnych lesov TANAP-u, sa už dlhšiu dobu vykonáva ťažba dreva, a to takým spôsobom, ktorý je v priamom rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny (okrem toho, že ide o ťažbu v bezzásahových územiach, kde by sa vôbec nemalo ťažiť, ide navyše o ťažbu, ktorá sa netýka len suchých či poškodených jedincov nachádzajúcich sa v blízkosti turistických chodníkov, ale o likvidáciu či poškodzovanie zdravých jedincov hlboko v lesnom poraste, devastáciu vegetácie a pôdneho krytu ťažkými mechanizmami, hlukové znečistenie a pod.), čím dochádza k zjavnému porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj ďalších právnych noriem.

    Po druhé by som vás chcel upozorniť na stavebné a iné aktivity v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko, teda v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s funkciou ochrany prírody a poslaním národného parku.

    Moja interpelácia na vás, vážený pán minister, znie:

    1. Ste dostatočne oboznámený s vyššie uvedenými aktivitami, ktoré sa v súčasnosti realizujú na území národných parkov v Slovenskej republike?

    2. Ak áno, sú podľa vás v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?

    3. Realizujú sa zásahy do vegetačného krytu, terénne úpravy, stavebné aktivity a pod. v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko v súlade so záverečným stanoviskom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie?

    Zároveň si vás dovoľujem požiadať o sprístupnenie všetkých relevantných stanovísk ministerstva životného prostredia, ako aj nižších zložiek štátnej správy pre životné prostredie, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedeným kauzám.

    Teším sa na vašu operatívnu odpoveď a najmä na činy, ktoré zabránia pokračujúcej devastácii našich najvzácnejších chránených území. S pozdravom Mikuláš Huba.

    A teraz tá druhá interpelácia adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:

    Vážený pán minister, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (skrátene ElA), vydalo v roku 2002 záverečné stanovisko k posudzovaniu environmentálnych vplyvov plánovaného diaľničného úseku Turany - Hubová. V ňom odporučilo ako najlepší variant tunelový variant popod masív Kopy vo Veľkej Fatre, známy ako tunel

    Korbeľka.

    V nasledujúcom období sa na toto záverečné stanovisko akoby zabudlo a zainteresované subjekty začali presadzovať povrchový variant výstavy tohto úseku, ktorý by obetoval diaľnici väčšinu unikátnej Kraľovianskej úžiny s jej prírodnými, krajinnými a environmentálnymi hodnotami. Stalo sa tak bez toho, aby bol predchádzajúci proces ElA právne či odborne spochybnený a nahradený novým plnohodnotným procesom v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Vyššie uvedený prístup sa oprávnene stretol s odmietnutím v domácich odborných kruhoch, v prostredí environmentálnych mimovládnych organizácií, ale aj Európskej únie, najmä DG Environment Európskej komisie, ktorá má na starosti aj ochranu európskej prírody, lebo v prípade preferovaného povrchového variantu vedenia diaľnice sú ohrozené (aj) európske hodnoty, konkrétne biotopy a druhy európskeho významu i celistvosť území Natura 2000. Slovenskými úradmi preferovaný prístup je pre Európsku komisiu ťažko prijateľný aj preto, lebo jestvuje reálna alternatíva, ktorá je voči prírode a životnému prostrediu šetrnejšia a neohrozuje európsky významné prírodné a krajinné hodnoty, a tou je spomínaný tunelový variant s tunelom Korbeľka.

    Na túto skutočnosť upozornil na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky počas svojej ostatnej návštevy Slovenska aj eurokomisár pre životné prostredie pán Janez Potočnik.

    Napriek tomu sa ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja opakovane snaží čeliť výhradám expertov mimovládnych organizácií a Európskej komisie stereotypným navrhovaním tzv. zmierňujúcich opatrení vo väzbe na povrchový variant, ktoré sú možno schopné zmierňovať menej významné dopady výstavby a prevádzky diaľnice v tomto úseku, avšak nie principiálny problém, ktorým je povrchové vedenie diaľnice a tým vyvolaný devastačný vplyv stavby a následnej prevádzky na prírodu, krajinu a životné prostredie.

    Vychádzajúc z uvedených skutočností si vám, vážený pán minister, dovolím adresovať' nasledujúcu interpeláciu:

    1. Prečo váš rezort nerešpektuje skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 1832/02 z 12. novembra 2002 odporučilo ako najvhodnejší tunelový variant s tunelom Korbel'ka?

    2. Prečo váš rezort, aj napriek predchádzajúcim siedmim zlyhaniam, neprestáva presadzovať odborne zväčša nedostatočne podložené a viac-menej len kozmetické úpravy povrchového variantu vedenia trasy D1 Turany - Hubová, namiesto prijatia vhodnejšieho tunelového variantu?

    3. Prečo sa v tejto súvislosti nerešpektuje požiadavka eurokomisára pána Potočnika zaoberať sa seriózne aj tunelovým variantom?

    4. Prečo chcete znižovať kvalitu života obyvateľov a možnosti udržatel'ného rozvoja obcí Šútovo, Kral'ovany a Stankovany-Rojkov, keď sa tomu dá vyhnúť?

    5. Aké sú hlavné dôvody preferovania povrchového variantu, keď ani rýdzo ekonomické analýzy nehovoria jednoznačne v jeho prospech?

    Vopred vám, vážený pán minister, ďakujem za vecnú a konštruktívnu odpoveď a zároveň navrhujem prehodnotiť prístup k trasovaniu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová a vrátiť sa k tunelovému variantu v súlade s odporúčaním z citovaného záverečného stanoviska MŽP z roku 2002, ako aj s požiadavkami environmentalistov, ekológov, ochrancov prírody, krajinárov, časti miestnych obyvateľov a Európskej komisie. S pozdravom Mikuláš Huba. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Týmto sme vyčerpali písomne prihlásených poslancov. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási v tomto bode do rozpravy alebo k predneseniu interpelácie. Nevidím žiadne prihlášky. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť. Pýtam sa členov vlády, či sa chce niekto vyjadriť k predneseným interpeláciám? Predpoklad asi nie. Len vyzývam pánov ministrov, aby potom reagovali na interpelácie v lehote do 30 dní. A vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní (tlač 121).

    Prosím, pána ministra školstva Dušana Čaploviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločnú spravodajkyňu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyňu Bibianu Obrimčákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Dnes dopoludnia vystúpili všetci poslanci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa teda prihlásili dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Jana Žitňanská.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 121.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, mám pocit, že počet v sále sa redukuje napriek tomu, že preberáme tak dôležité materiály, tak dôležité novely zákonov, akými sú tieto školské.

    Ja by som možno ešte skôr, ako sa začnem vyjadrovať k tomuto návrhu predsa len zareagovala na pána ministra, ktorý k predchádzajúcej novele vystúpil na záver rozpravy, nebola možnosť naňho reagovať, ale myslím si, že tam odzneli niektoré veci, ktoré si treba povedať a na ktoré teda v tejto chvíli chcem zareagovať.

    Po prvé. Pán minister, vy ste povedali vo svojom príhovore v záverečnom, že pani prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení pani Repčíková sa bola bývala vyjadrila, že sa hanbí za nejaké školské zariadenia. A ona tu nie je, nemôže sa brániť. Čiže chcela by som z tohto miesta povedať, že pani Repčíková sa dištancuje od týchto slov, že nikdy neodzneli, a teda nie je to pravda.

  • Reakcia z pléna.

  • V poriadku, to potom budete si môcť vydiskutovať. Ja som si kládla za povinnosť, aby to tu odznelo, keďže napísala to aj verejne, že nič takéto nikdy nepovedala.

    Druhú vec, pán minister, opäť neviem, či máte všetky informácie, alebo niekto vás zámerne zavádza, alebo či vy o tom neviete, nechcete vedieť. Spomínali ste rezortný informačný systém, že nemáte ani len logo. Pán minister, dovoľte, aby som vám predstavila logo rezortného informačného systému. Je to na stránke www.debyrokratizacia.sk/ris a je to vlastne k tomu aj podstatne viacej, než len samotné logo. Pán minister, tvrdili ste tu pred dvomi hodinami, že nemáte nič, ani logo. Ja vám hovorím nie je to pravda. Logo je, je aj rezortný informačný systém, pokiaľ viem, už šesť mesiacov čaká na to, aby sa spustilo testovanie. Mne to nepríde vtipné, keď sa tu nehovorí pravda. Preto si kladiem za povinnosť niektoré fakty uviesť na prvú mieru. Takže toľko k nepravdám alebo teda nejakým dezinformáciám.

    A ešte mám aj jednu otázku na vás, pán minister, a budem veľmi rada, keď mi ju zodpoviete. Týkala sa môjho pozmeňujúceho návrhu, pokiaľ ide o možnosť pre deti so špecifickými potrebami, aby navštevovali niekoľko centier špeciálno-pedagogického poradenstva. Vy ste tvrdili, že tak môžu. Ja sa pýtam ako budú môcť, keď rodič musí podpísať čestné vyhlásenie, že jeho dieťa navštevuje len jedno takéto zariadenie. Aj oni budú môcť teda v jednom ho vykazovať. Tak sa pýtam, ako to budú môcť robiť? Ako budú môcť deti dostať komplexnú liečbu, keď potrebujú navštíviť možno niekedy viac tých centier, nakoľko naozaj v tých menších mestách nie všetky centrá majú všetkých potrebných odborníkov. A ja vás poprosím o tú odpoveď aj preto, lebo pokiaľ viem, tak keď sa vás, vás a vašich kolegov na úrade pýtali ľudia z týchto centier, odpoveď ani teda nič nedostali od vás. Takže budem veľmi rada za vašu odpoveď, ako majú oni evidovať tie deti, ako rodičia majú dávať čestné vyhlásenia.

    No, a teraz k samotnému tomuto návrhu zákona. Také osobnejšie vyznanie možno. Naozaj považujem tento zákon, túto novelu zákona aj to, čo sme preberali predpoludním za jedny z najhorších materiálov, ktoré sme dostali od tejto vlády. Pretože, áno, boli tu dane, zvyšovanie daní, odvodov, tu si môžme povedať, že je kríza, treba sa spolupodieľať, je to nepríjemné, hnevá to, ale môžme aspoň dúfať, že tie peniaze, ktoré sa od pracujúcich ľudí vyzbierajú, že skončia napríklad vo zvýšených platoch pedagógov alebo niekde zmysluplne. Ale pri týchto konkrétnych dvoch návrhoch, ktoré tu máme, či už financovanie školských zariadení, alebo aj tento zákon o odbornom vzdelávaní. To nejde o to, že my teraz alebo vy teraz, lebo vy za to budete hlasovať pravdepodobne, príjmete niečo, čo potom o tri roky alebo o štyri roky sa dá zvrátiť zo dňa na deň. Sadzby dane zvrátime zo dňa na deň alebo iné opatrenia, ale tu to vidíte, naozaj potrestať, potrestať jednu generáciu detí, znemožniť im, aby si slobodne vybrali svoju vzdelávaciu cestu, idete zabrániť talentovaným deťom možno aj ktoré nemajú dobré známky, aby sa dostali na gymnáziá, stredné odborné školy. Idete umožniť likvidáciu nepohodlných škôl, najmä súkromných a cirkevných a myslím si, že toto nie je dobrý signál pre Slovensko.

    Naďalej si myslím, ako som už povedala, že právomoc pre VÚC rozhodovať, ktorá škola smie a ktorá škola nesmie otvoriť prvý ročník, je konfliktom záujmov a trvám na tom, že je to zlý nápad a nie je na ňom nič dobré. Napriek tomu, teda, že áno, súhlasili sme na výbore s tým, aby keď už takéto niečo má byť, aby aspoň boli jasné pravidlá, podľa čoho sa bude posudzovať kvalita, aby nemohli naozaj svojvoľne úradníci, poslanci regionálni rozhodnúť, že táto škola áno, táto nie. V tých kritériách, ktoré boli schválené na výbore, ja už som aj na výbore o tom hovorila, je jedno, jedno z tých kritérií a síce ôsme, ktoré hovorí alebo dáva tú možnosť samosprávnym krajom určiť si ďalšie kritériá. Čiže zatiaľ čo prvých 7 kritérií sú veci, ktoré sú merateľné, exaktné, to ôsme je také, že keď si samosprávny kraj povie, že chce školu len nad 500 žiakov, nechce školu pri ceste, môže to byť tým kritériom, podľa čoho bude posudzovať.

    Preto dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh a zároveň by som chcela poprosiť pani spravodajkyňu, aby sme potom o bode 3 zo spoločnej správy hlasovali samostatne, keďže spoločná správa obsahuje tento bod. Teda prečítam ho a potom ešte aj dovysvetľujem, prečo navrhujem to, čo navrhujem.

    K čl. I. V čl. I 13. bod § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta:

    1. "Počet tried prvého ročníka stredných škôl" určuje aj, "sa určuje aj podľa uplatnenia absolventov strednej školy na trhu práce,

    2. materiálno-technického a priestorového zabezpečenia strednej školy,

    3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu, 11a)

    (Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie: "11a) § 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z."),

    4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

    5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky,

    6. výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád,

    7. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch a

    8. výsledkov autoevalvácie.

    Odôvodnenie:

    Navrhovanou úpravou predmetného ustanovenia sa za účelom zobjektívnenia schvaľovacieho procesu samosprávneho kraja doplňujú merateľné kritériá, podľa ktorých bude určovať počty tried prvého ročníka stredných škôl vo svojej územnej pôsobnej pôsobnosti pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.

    A teraz by by som chcela vysvetliť, prečo som tam namiesto tých ďalších kritérií navrhla autoevalváciu, teda interné hodnotenie.

  • Krátka pauza.

  • No, takže povedzme si niečo, čo to je autoevalvácia, pretože mnohí majú pocit, že to je to, keď, alebo môže to byť to, že škola povie sama o sebe - sme najlepší. No, nie je to celkom tak. Autoevalvácia je v mnohých krajinách zaužívaný spôsob merania kvality, internej kvality a ja vám môžem, len aby ste si vedeli predstaviť, na čo všetko sa dá prísť pri takej autoevalvácii, čiže samohodnotení, na čo sa dá prísť, akými otázkami sa dá dostať naozaj aj k relevantným odpovediam. Samohodnotenie má zhromaždiť domáce informácie, ktoré škole pomôžu zlepšovať a zefektívňovať prácu. Čo môže byť predmetom samohodnotenia? Napríklad otázky: Je naše vyučovanie efektívne? Sú vzdelávacie výsledky žiakov úmerné úsiliu a prostriedkom, ktoré sme vynaložili? Aká je u nás nadväznosť jednotlivých stupňov vzdelávania? Využívame, tam, kde je to možné skúsenosti žiakov z ich reálneho života? Dávame vo vyučovaní dosť príležitostí na samostatné objavovanie a tvorivú činnosť? Kladieme dôraz na rozvoj myslenia i na pamäťové výkony, využívajú sa u nás vo vyučovaní žiaci, učitelia, využívajú u nás, pardon, vo vyučovaní žiaci, učitelia informačné a komunikačné technológie? Nevyužívajú ich iba formálne?

    Takisto je tu množstvo otázok na spoluprácu s rodičmi, s miestnou komunitou. Toto samohodnotenie sa dá robiť pomocou jednoduchých dotazníkov, do ktorých sa zapájajú rodičia, pedagógovia. Naozaj je to niečo, čo nie je čisto subjektívne hodnotenie, ale na základe tých dotazníkov dá sa celkom dobre zistiť a odmerať vlastne tá pridaná hodnota tej školy. Takže preto si myslím, že ak už máme hodnotiť kvalitu školy, mala by sa hodnotiť komplexne, nielen externými nejakými meraniami, ale aj internými. No, čiže to je jeden pozmeňujúci návrh.

    A ešte mám druhý pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel aj na výbore ale nebola vôľa ho vtedy podporiť alebo teda prijať, týka sa toho nápadu, aby priemery známok určoval ďalší osud dieťaťa.

    Čiže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Martina Poliačika a Petra Osuského a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 121.

    V čl. IX sa vypúšťajú body 21, 22 a 23.

    Odôvodnenie:

    Zavedenie priemeru známok ako nového predpokladu možnosti uchádzať sa o prijatie na gymnázium alebo strednú odbornú školu bude diskriminovať žiakov škôl, kde je hodnotenie, a teda známkovanie prísnejšie. Keďže neexistuje jednotné hodnotenie, známkovanie nie je objektívnym odrazom vedomostí žiakov. Navyše zavedenie známok ako podmienky pre uchádzanie sa o prijatie na strednú školu vytvára predpoklady na korupciu, kedy sa známky budú v úvodzovkách "vybavovať". Takže to je druhý náš pozmeňujúci návrh a ja som teda dúfala, pán minister, že aspoň nejaký kompromis sa aj v tomto nájde, pretože aj sme si hovorili pri tom prvom čítaní, čo vlastne aj tie známky znamenajú, čo znamená priemer 2,0; 2,75; ale v tomto ste naozaj tvrdohlavý.

    Na záver dovoľte, aby som možno povedala jednu, jednu takú, takú myšlienku, alebo, pán minister, to, že vstúpite do dejín, už je fakt, lebo ste sa stali ministrom, ale ak prejdú tieto návrhy, ktoré predkladáte, tak vstúpite do dejín ako minister, ktorý umožnil likvidáciu súkromných a cirkevných škôl, ktorý znemožnil stovkám žiakov slobodne si vybrať vzdelávaciu cestu a ktorý zlikvidoval mnohé centrá voľného času a zabránil mnohým deťom zmysluplne tráviť voľný čas a rozvíjať svoj talent. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Marián Kéry.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedajúca. Čo povedať? Pani poslankyňa Žitňanská, na úvod poviem, že už druhé volebné obdobie som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja. To, čo vy hovoríte o likvidácii cirkevných a súkromných škôl je úplne opak. Poviem vám konkrétny príklad. Kvôli konsolidácii verejných financií sme v Nitrianskom samosprávnom kraji boli nútení viaceré školy zlúčiť. To znamená, že dve školy sme spojili do jedného a ušetrili sme na energiách a na ďalších veciach. Ale, viete čo sa stalo? Na miesto tejto našej školy vznikla nová súkromná škola. Takže úplný opak toho, čo hovoríte vy.

    A druhá vec, čo chcem povedať, ja práveže podporujem to, že regionálne parlamenty, zastupiteľstvá samosprávnych krajov budú rozhodovať o tom, aká škola má vzniknúť a aký typ. Dokonca by som išiel až tak ďaleko, že by som možno do zákona dal niečo také, že ministerstvo školstva musí byť súčinné s príslušnou VÚC-kou o tom, že či dovoliť, aký typ škole dovolí, aby vznikla na území tohto kraja. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že konečne sa našiel pán minister školstva, ktorý ide robiť poriadok v strednom školstve, že je nedostatok študentov a demografická krivka ide smerom nadol. To je, žiaľ, pravda. A kvôli tomu, že sú normatívne dotácie na žiakov pri prijímaní či už do gymnázia, alebo stredného školstva, to je fakt. Čiže, tu si musíme naozaj uvedomiť, že na gymnáziu študujú ľudia alebo deti, ktoré idú zo základných škôl, ktoré majú priemer 3 až 4, ktoré by mali ozaj posilniť stredné školstvo, lebo gymnázium by mala byť taká predpríprava na vysokú školu, kde by mala nastupovať naša inteligencia. Takže tu je si potrebné aj uvedomiť, že je potrebné ten normatív, ktorý pán minister dal, do dva. To je naozaj to, čo treba len kvitovať a podporovať. A návrh zákona aj posilňuje nástroje odborného vzdelávania s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce a hľadá riešenie v prípade nadbytočných študijných odborov, o ktorých trh práce záujem nemá. Aj to si treba uvedomiť. A spájanie škôl alebo aj rušenie, či už kompetencie VÚC, ktoré má, naozaj to je holý fakt, lebo ak je škola, ktorá by mohla mať 600, 700 žiakov a má len 250, tak ako to môže prežiť tá stredná škola, ak nebudeme kumulovať, či už spájať, alebo aj niektoré rušiť. Ale tu nastupuje stredné školstvo, ktoré je súkromné alebo aj cirkevné, ktoré to supluje.

  • Reakcia na faktické, nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. No ja si myslím, že v tom sme sa zhodli všetci, ako tu sedíme a ktorí sa vyjadrujeme k tejto téme, že optimalizácia je potrebná, pretože naozaj máme dvojnásobný počet voľných miest než reálne máme žiakov, čiže to je fakt. To, v čom sa nezhodneme je spôsob ako optimalizovať túto sieť. My si myslíme, alebo ja budem teda hovoriť za seba, že tak ako je nastavená tá filozofia a vlastne po revolúcii sa nastavila, že naozaj je tu možnosť, aby vznikali popri verejných školách aj súkromné a cirkevné, že môžu popri sebe existovať a môžu zápasiť o toho študenta a majú mať rovnaké teda podmienky, že túto filozofiu by sme nemali opustiť. Pretože len keď je konkurencia, sa môže vygenerovať aj kvalita. Mnohí rodičia, ktorí majú svoje deti vo verejných školách, hovoria o tom, že by boli veľmi nešťastní, keby že zaniknú súkromné a cirkevné školy, pretože aj na tú verejnú školu je to tlak, aby bola kvalitnejšia, aby robila viacej pre toho žiaka. Takže v tomto ja si myslím, že nie úradníci, nie poslanci, ale naozaj kvalita by mala rozhodnúť o tom, ktorá škola prežije a ktorá nie. A ja súhlasím s vami, keď je veľká škola a má málo žiakov a vedľa nej je ďalšia, tak nech, nech sa spoja. V tom ja nevidím najmenší problém, pretože naozaj je to nevyhnutné.

    A pokiaľ ide ešte celkovo o ten nápad nahnať viacej gymnazistov na stredné odborné školy alebo teda žiakov, ktorí by ináč išli na gymnáziá. Myslím si, že v štádiu, keď tieto stredné odborné školy mnohé sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných, až 22 alebo 25 % absolventov stredných odborných škôl končí na úradoch práce. Tak najskôr urobme poriadok v týchto odborných školách, nech sú kvalitnejšie a potom, kľudne otvorme viacej tie dvere a možno sa aj tí žiaci tam budú viacej hlásiť, aj tí, ktorí by ináč išli na gymnázium. Ale tento spôsob naháňať viac žiakov do zlých škôl, je podľa mňa strašný.

  • Ďakujem pekne, s posledným vystúpením je pán poslanec Juraj Blanár. Nech sa páči, dávam mu týmto slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som i ja prispel do rozpravy, ktorá veľakrát už stráca trošku aj na takej racionalite, ale chápem, že tá politika je súčasne prítomná aj v parlamente a nie vždy sa to dá oddeliť. Ja sa postupne prepracujem k mnohým pripomienkam a budem chcieť aj reagovať na niektoré vystúpenia mojich predrečníkov - pána Beblavého, aj pána kolegu Fronca, aj pani Žitňanskej.

    A teraz by som začal tým, čo si myslím, že je tak dôležité, aby sme sa nejako dostali do celého toho problému. Stredoškolský vzdelávací systém v Slovenskej republike je zabezpečený sieťou škôl, školských zariadení, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje alebo možno budem používať aj župy, obce, krajské školské úrady, štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti a iné právnické osoby alebo fyzické osoby. Okrem vytvárania podmienok na výchovu a vzdelávanie by mali všetci zriaďovatelia, aj tí, ktorí zabezpečujú iba gymnaziálne vzdelávanie, klásť dôraz na odborné vzdelávanie a prípravu a zohľadňovať požiadavky trhu práce. Žiaľ, doteraz túto činnosť realizovali iba samosprávne kraje. A to prostredníctvom schválených koncepcií rozvoja výchovy a vzdelávania zameraných na podporu odborného vzdelávania a prípravy.

    Zámerne som na úvod chcel povedať, kde sa nachádzame z hľadiska nejakej koncepcie, pretože ja to zdôrazním niekoľkokrát počas môjho vystúpenia, vôbec by sme nemali tú debatu viesť tak, ako sa to snažia niektorí poslanci z opozície, že sú tu zlé VÚC-ky a dobré, dobrí zriaďovatelia, neštátni a súkromní a cirkevní. Veď my sme v podstate všetci na jednej lodi. Všetci tí, ktorí sme v tom zaangažovaní, hovorím teraz o zriaďovateľoch, tak sme na jednej lodi a máme zodpovednosť za to, aby naši absolventi dostávali také vzdelanie, ktorým sa čo najviac budú môcť realizovať na trhu práce.

    Celospoločenská ekonomická situácia, požiadavky trhu práce poukazujú na nesúlad v ponuke stredných škôl s dopytom, s potrebami zamestnávateľov. Samosprávne kraje majú zákonnú povinnosť vytvárať a napĺňať regionálnu stratégiu odborného vzdelávania a prípravy v súčinnosti so subjektmi, ktoré sa podieľajú na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre potreby trhu práce. Vzhľadom na skutočnosť, že vzdelávanie v strednej škole ktoréhokoľvek zriaďovateľa je rovnocenné, mali by byť do procesu vytvárania a napĺňania regionálnej stratégie odborného vzdelávania a prípravy zainteresovaní všetci zriaďovatelia. Podotýkam všetci. Nie tí, ktorých sa nám snažíte natláčať, že sme proti nim. Vôbec nie, my práve chceme, aby sme spoločne riešili to, čo sa od nás vyžaduje. Pretože to nie je, že si tu samosprávny kraj prišiel a zrazu začal napĺňať stredoškolské vzdelanie. To nie je z jeho popudu. Nie je to z popudu nejakého zriaďovateľa súkromného alebo cirkevného, že si prišiel a teraz začne vzdelávať. Je to z popudu štátu. Štát tu stanovil nejaké kritériá a rozhodol sa, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať stredoškolské vzdelávanie. Ale čo sa stalo?

    Stalo sa to, že najskôr sme tu mali čisto verejné školy a postupne, a bolo to predovšetkým počas pravicových vlád pána predsedu Dzurindu, sa začali vytvárať ďalšie školy, ktoré sme nazvali neštátne a cirkevné školy. No a tu sme mali jeden balík peňazí, ktorý bol určený na školstvo, ktorý sa nejakým spôsobom valorizoval podľa výkonnosti ekonomiky, pretože ináč to nejde, no ale zatiaľ, čo tu bol jeden balík, mali sme tu určitú sumu škôl, ktoré boli verejné, začali tu vznikať tie súkromné. No, samozrejme, že tie súkromné začali nejakým spôsobom odoberať z toho jedného balíka, čo je prirodzené, že začalo tam chýbať.

    Ale v čom je problém a to si treba v prvom rade uvedomiť, že štát vtedy sa rozhodol a to bolo práve pri vzniku aj samosprávnych krajov a obce, ktoré už vtedy ako samospráva fungovala a bolo to za vlády Mikuláša Dzurindu, to opäť zdôrazňujem, že toto, čo je dnes v školstve, v tom období, čo treba racionalizovať, necháme to na samosprávy. Dáme to samospráve robiť, obciam a samosprávnym krajom, aby oni najlepšie rozhodli, ktorá škola je potrebná, ktorá nie, pretože sú priamo v tom regióne, pretože majú volených zástupcov, ktorí každodenne budú musieť a chodia pomedzi svojich voličov a majú nejakú spätnú väzbu, a nebudeme to robiť my tu z Bratislavy. A ešte, je to prenesený výkon štátnej správy, ergo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a to si treba sakra uvedomiť, pretože to je veľký rozdiel medzi tým, čo sme rozprávali o napríklad neštátnych školských zariadeniach, kde je to originálna kompetencia, ktorá bola podľa môjho názoru nešťastným spôsobom prenesená na samosprávy. Čiže prenesený výkon štátnej správy. To znamená, to nie je len vzdelávanie. Ja vám pripomeniem, že obce a samosprávy vykonávajú za štát aj mnohé iné kompetencie, napr. použijem stavebné konanie. To neni originálna kompetencia obcí a miest, ako si to niekto myslí, to robí štát, to robí samospráva v zastúpení štátu. Čiže inými slovami, zastupuje štát. To si treba uvedomiť naplno.

    Čiže v tomto priestore začali samosprávy robiť podľa môjho názoru mnohé opatrenia. A mohol by som teraz povedať tucet alebo možno desiatky príkladov, niektoré už spomínali aj kolegovia, kde muselo dôjsť k racionalizácii, ktorá je, mimochodom, podmienená aj tým, že tu máme nejakú demografickú krivku. A je prirodzené, že keď tu máme čoraz menej deviatakov, ktorí prichádzajú do škôl, tak, samozrejme, že nebude môcť ani tá kapacita byť naplnená v stredných školách a niečo sa bude musieť robiť s tým. Ale ako si vy v opozícii sa snažíte povedať, áno, to sa súkromných nemôže týkať, to sa týka len nás, tak ako to pán poslanec Vašečka povedal, keď citoval list, ktorý som dal, ktorý som napísal jednej z cirkevných škôl, všeobecný, ktorý sa týka aj škôl, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávny kraj. A povedal som ten príklad úplne jasne, že ak je v Turci okolo 950 končiacich deviatakov a kapacita je tam 1 400 a my tam ešte otvoríme, presnejšie nie my, ale ministerstvo umožní, aby tam vznikla ďalšia škola, tak mi povedzte, v čom je to racionálne? V čom je teda tá kvalita? V čom je ten výber demokratický? V ničom. Iba v tom, že skôr či neskôr to celé skolabuje.

    Čiže preto samosprávne kraje privítali novelu zákona a teraz mi dovoľte, aby som to naozaj zdôraznil, že sa posilňuje nástroj koordinácie odborného vzdelania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu a zvýšiť počet absolventov stredných škôl, zvýšiť ich záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium na odborných školách s učebnými odbormi, ktoré sú požadované na trhu práce.

    Čo je ale v tomto prípade opäť príspevkom v tej spoločnej koordinácii, že tu je potrebné aj do toho zapojiť tých zriaďovateľov, ktorí v súčasnosti sú v tom procese neni zapojení, ale sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. Sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. A ja sa domnievam, že ak je niekto platený zo štátneho rozpočtu, tak by mal počúvať ten štát z hľadiska nejakej stratégie, ktorú on musí určovať. Veď to nemôže byť na tom, ako ste to spomínali vy, že nechajme to na rodičov, nechajme to na školy, nech si oni rozhodnú. No viete, čo by sa tu dialo? Oni by si sami určovali, akým spôsobom ktoré odbory sa budú otvárať, no a potom už by nepomohlo nič, ani skoordinovať, pretože už by si každý vychoval, kto chce, čo chce.

    A na tom sa zhodneme, každý, kto tomu rozumie, vie, že jednoducho musí tu byť nejaké koncepcia a stratégia, pretože školstvo to nie je organizácia, ktorá keď prijmete nejaké opatrenie, že okamžite ho bude cítiť. To je ako veľká loď námorná, ktorú keď zatočíte kormidlom, tak až po nejakých, možno hodine alebo polhodine sa začne otáčať. A školstvo sa začne otáčať po štyroch rokoch, keď teraz napríklad niečo prijmeme. Čiže všetky tie stratégie práve na to slúžia, že aspoň na základe nejakých merateľných hodnôt, ktoré sú k dispozícii, sa budeme snažiť to nasmerovávať, aby sme videli, že či po tých štyroch rokoch sa to podarilo, alebo nie. No ale nedá sa to robiť bez toho, že by do toho boli zapojení aj zriaďovatelia neštátnych a cirkevných škôl. To sa nedá robiť. Pretože sú z toho istého balíka platení a myslím si, že je potrebné, aby napĺňali to, čo štát od nás chce, pretože to robíme ako prenesený výkon štátnej správy.

    No a tu sa dostávam k tomu takému najproblematickejšiemu bodu podľa poslancov opozície, kde sa hovorí o tom, že samosprávnym krajom sa vytvára možnosť určovať počty prvých tried. Zákonodarca práve pri tomto určovaní prišiel s niečím, čo, po čom sme volali všetci a po čom volajú aj zamestnávateľské zväzy, aj zástupcovia zamestnancov, aby sme boli spojení do jedného celku a vytvárali nejakú stratégiu. A tuto to je. V § 4 ods. 2 písm. a) dáva samosprávnym krajom povinnosť vytvárať regionálnu stratégiu výchovy, vzdelávania, odborného vzdelania, ale aj so zahrnutím gymnaziálneho vzdelávania bez rozdielu na zriaďovateľa. Čiže všetci budú prítomní, ktorí sú v tej hre. Všetci sa budú môcť vyjadrovať a napokon rozhodnúť o tom, čo sa bude diať, ako teda budeme nasmerovávať to stredné odborné vzdelávanie.

    Zopár takých údajov číselných by som vám chcel dať, aby ste mali predstavu, že naozaj tá zodpovednosť v zastúpení štátu nie je pre nás ľahostajná, práve naopak, zaväzujúca. Veľmi silná. 85 % celkového počtu žiakov stredných škôl v Slovenskej republike navštevuje štátne školy, 7,9 súkromné školy a 7 cirkevné školy. Vidíte ten veľký pomer? Tú zodpovednosť už dnes ten samosprávny kraj má. Nikdy, alebo nepočul som od vás, opozičných poslancov, že by dnes, teraz tie samosprávne kraje to robili zle, že tam urobili niečo také alebo onaké, možno až na pár výnimiek. To nikto tu nespomenul, lebo už dnes tých 85 % dostatočne naplníme a musíme robiť aj nepopulárne opatrenia. Nie tak, ako pán poslanec Beblavý povedal, že je to len o tom, že VÚC-ky dostanú, teda samosprávne kraje dostanú kompetenciu zatvárať súkromné školy. Verte mi, to by si nikto nedovolil.

    Už aj teraz, keď sme museli robiť mnohé opatrenia alebo samosprávy museli robiť mnohé opatrenia, viete, aké to boli ťažké diskusie, aby sa zvážili všetky pre a proti, pretože to je vážne rozhodnutie? A každý poslanec, ktorý o tom rozhodoval v samospráve, tak mal, ak, okamžite spätnú väzbu, keď sa vrátil medzi poslancov. Nie vy, čo tu sedíte v Bratislave a sa tvárite, že sa staráte o vzdelávanie stredné, ale tí poslanci, na ktorých dnes tak veľmi nadávate.

    Kompetencia, ktorú tu najviac napádate, je, že samosprávne kraje budú môcť určovať počty tried, prvých tried. Nie samosprávne kraje, ale stratégie, ktoré spoločne budú spracované so všetkými zriaďovateľmi, ale niekto to musí zastrešovať. Štát sa rozhodol, že to bude robiť v zastúpení štátu, ministerstva, samospráva. Na úrovni obcí obce a mestá a na úrovni krajov samosprávne kraje. Tak sa rozhodol. Ale niekto to musí predsa viesť, to nemôže byť nejaká anarchia. A urobil to preto, že už je tu nejaká skúsenosť, že už sú tu nejaké krajské rady pre odborné vzdelávanie, kde sú dnes už zastúpení zástupcovia zamestnávateľov, rôzne profesné organizácie, zástupcovia zamestnancov aj mnohé iné, ktoré prejavia záujem, mimochodom, je to naozaj otvorený proces a už dnes rozhoduje táto krajská rada o tom, ktoré odborné školy a aké odbory sa tam budú otvárať. A ja si myslím, že je to správne, pretože práve tie profesné organizácie majú možnosť práve takýmto spôsobom spolurozhodovať. Lebo predtým len chodili a hovorili, že nám chýbajú takí, nám chýbajú takí absolventi, nech sa páči, poďte do spoluzodpovednosti a som veľmi rád, že do nej vstúpili, že sa nebáli, pretože cítia, že je potrebné to riešiť.

    Nuž a to, čo sa tu neustále vedie, tá diskusia o tom, že to je politické a tak ďalej, nuž prepáčte, ale nehnevajte sa na mňa, pán poslanec Beblavý to, čo povedal, ja musím okomentovať, aj keď tu nie je, ale predpokladám, že kolegovia, pani kolegyňa Žitňanská, ktorá tu je jediná z SDKÚ, pokiaľ vidím, mu to sprostredkuje, hovorí o tom, že zastupiteľstvo VÚC je politické. Nuž, som prekvapený, že samotný pán poslanec Beblavý, ktorý má svojho kolegu, ktorý je predsedom samosprávneho kraja v Bratislave, nevie ako táto samospráva funguje. Akosi taktne zamlčuje, ako to je. Pán poslanec Frešo, ako aj ďalší predsedovia neboli zvolení len preto, že za sebou majú SDKÚ, ale tí kandidujú ako osoby na rozdiel od pána poslanca Beblavého, ktorý je naozaj politický, pretože ten sa dostal na zoznam kandidátky "150-ky" bez toho, aby musel ísť medzi občanov, lebo ho dala strana priamo tam, no to je politické. Ale tuto tento predseda každý, každý poslanec, pretože samospráva funguje na väčšinovom princípe. Väčšinový princíp znamená, že všetci tí, ktorí sa uchádzajú o dôveru, idú s kožou na trh so svojím menom, až potom za tým menom je napísané, nejaká politická strana, pretože mu to ústava umožňuje. A toto taktne zamlčovať, práve u predsedu jeho strany sa mi zdá byť naozaj detinské a poukazovať na to, že by malo mať ministerstvo väčší vplyv, nuž tak potom minister neni politický? Veď ten je omnoho viacej politický ako hociktorý predstaviteľ samosprávy. Nie je to korektné z tohto pohľadu a ja si myslím, že treba dôverovať voleným zástupcom, napokon zákonodarca podľa mňa veľmi dobre uvažoval nad tým, aby bolo nutné dôjsť ku konsenzu. Keby bolo v tomto zákone napísané, že o tom budú samosprávy rozhodovať na základe prostej väčšiny, tak by som nepovedal ani slovo. Ale tu sa rozhoduje trojpätinovou väčšinou, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako sa rozhoduje v tomto parlamente o ústavných zákonoch trojpätinovou väčšinou. To znamená, že sa predpokladá, že trojpätinovú väčšinu nezíska len reprezentácia nejakých názorov, ale že to získa, že to musí byť nejaký konsenzus, ktorý musí vzniknúť v tom zastupiteľstve. A zákonodarca ešte išiel ďalej. On mohol ostať len pri tom, že bude to trojpätinová väčšina schvaľovať, ako to je v mnohých iných príkladoch. Ja teraz poviem zákon o majetku v samosprávnych krajoch, kde v určitých podmienkach môže trojpätinová väčšina rozhodovať o majetku, nemusí byť VZN-ko, ale tu išlo, zákonodarca išiel až do VZN-ka a každý kto v samospráve je tak vie, že VZN-ko to nie je len taký papier. VZN-ko má svoju procedúru, musí byť zverejnené na verejnej tabuli a môžu sa mu vyjadrovať všetci občania samosprávy, ktorých sa to týka. To je taká obrovská sila, že to možno ani my tu nemáme v parlamente pri prijímaní ústavných zákonov. Pretože keby sa mohli občania všetci vyjadrovať k ústavným zákonom, takýmto spôsobom, že by to bolo zverejnené na tabuli, tak chcel by som to vidieť, ako by to vyzeralo. Tuto to je, ale zákonodarca ešte išiel ďalej. Keby náhodou nastalo také niečo, pretože ľudia sú rôzni, tak ako aj v tomto parlamente. Tak povedal áno, za osobitných podmienok môžeme prehodnotiť rozhodnutie samosprávy a prijať jednoducho rozhodnutie, ktoré to môže skorigovať, pretože, a to je to podstatné, čo teraz ešte raz zdôrazním, ako som povedal viackrát, že to budem zdôrazňovať. Štát nám to dal ako prenesený výkon štátnej správy, preto má právo do toho vstupovať. To neni originálna kompetencia.

    Čiže z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve tejto kompetencie ministerstva, že môže vstupovať do toho rozhodnutia, ktoré musia samosprávy prijať naozaj na základe širokého konsenzu VZN-kom, ktoré má prísne pravidlá a trojpätinovou väčšinou.

    V čl. 1 novelizovaný bod č. 9 bude znieť takto:

    V § 3 za ods.1 sa vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Ministerstvo školstva môže vo verejnom záujme na návrh zriaďovateľa strednej školy a po prerokovaní so samosprávnym krajom rozhodnúť, o zvýšení počtu tried prvého ročníka stredných škôl určených podľa § 4 ods. 2 písm. c). Doterajšie ods. 2 až 4 sa označujú ako ods. 3 až 5.

    Čo som tým chcel povedať v tomto pozmeňujúcom návrhu? Že ak niektorí zo zriaďovateľov, ktorí sú súčasťou toho, keď sa tvorí stratégia, sú súčasťou pripomienkového konania, môžu rovnako diskutovať so všetkými poslancami, ktorí sú priamo volení, pretože, to chcem ešte podotknúť, v obecných a krajských, v tomto prípade krajských zastupiteľstiev, ak sú aj nezávislí poslanci, pretože to umožňuje práve ten väčšinový systém. Tak toto umožňuje, že keď zriaďovateľ požiada ministerstvo, aby prehodnotil svoje rozhodnutie samosprávny kraj tak, aby mal možnosť samosprávny kraj byť pri tomto rozhodnutí a argumentovať, aby poskytol čo najviac informácií pre ministerstvo, pre kvalitné rozhodnutie, pretože to rozhodnutie nikdy nie je také jednoduché, ako si tu páni poslanci z opozície myslia, že sa tu budú likvidovať nejaké školy, to si nikto nedovolí. Čiže to je môj prvý pozmeňujúci návrh a zároveň chcem povedať aj procedurálny návrh, ktorý s tým súvisí, že v spoločnej správe v časti IV novelizovaný bod č. 1 by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie, pretože tento pozmeňujúci návrh, ktorý ja navrhujem, lepšie a doplňujúcejšie rieši túto problematiku.

    Dámy a páni, ďalšia problematická vec, ktorá sa tu preberala, sa týka toho, že nie sú tu stanovené dostatočné kritériá na to. Áno, ja viem, že je to problematické a môžeme sa o tom baviť rôzne a ja som sa tým takisto veľmi zaoberal a môžem vám povedať, že mám za sebou niekoľko rokovaní aj so zriaďovateľmi, či už cirkevných alebo neštátnych škôl, čiže súkromných škôl, pretože aj za mnou boli a mali túto obavu, ktorú ste tu vyjadrovali veľmi zjednodušene, a keď som im vysvetľoval, že ako to celé postupuje tak a bude postupovať, tak si myslím, že sa tá dôvera trošku medzi nás vracia, a to si myslím, že je to dôležité, čo by sme mali aj my pri tomto zákone brať a nie stavať neštátnych proti nám, veď my musíme spoločne pôsobiť a musí to byť partnerský dialóg pre spoločnú vec, ešte raz podotýkam, ktorou nás poveril štát, štát. To nie je kompetencia originálna samosprávnych krajov.

    Ja som pozorne si pozrel pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani spravodajkyňa a bol zapracovaný a je zapracovaný aj do spoločnej správy. Analyzovali sme to z každej strany a hľadali sme spôsob ako jednak čo najlepšie, najobjektívnejšie naplniť tie kritériá, aby boli merateľné, aby to nebolo na základe len nejakých pocitov. Čiže aby sme sa dostali k čo najväčšej objektivite tých kritérií a na tom sa určite zhodneme, že pokiaľ to bude čo najobjektívnejšie aj merateľnejšie, tak už sa dopracovávame k niečomu, čo je lepšie, a zároveň sme chceli aj rozptýliť nejaké obavy z toho, že ten zlý samosprávny kraj, o ktorom tu stále sa hovorí a tí zlí poslanci, ktorí chodia kanálmi a nechodia po uliciach pomedzi svojich občanov, ktorí ich volili, že tí budú o všetkom rozhodovať. Tak preto som sa rozhodol ten ôsmy bod, o ktorom hovorila pani Žitňanská, v § 4 ods. 2, písm. c) dať von odtiaľ, aby sme naozaj nejakým spôsobom dali dôveru tomu, že chceme byť partnermi, aby niekto si nemyslel, že tu budeme chcieť niečo robiť, teraz hovorím naozaj za samosprávne kraje, ale že to myslíme úprimne. A tak by to malo byť a dodali sme tam nejaké ďalšie, po spoločnej dohode, ktoré sú merateľné kritériá.

    Čiže ja by som teraz si dovolil prečítať môj pozmeňujúci návrh:

    V čl. 1 bod 13 § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta: "Počet tried prvého ročníka stredných škôl určuje aj podľa", a teraz:

    "1. percentuálneho podielu evidovaných nezamestnaných absolventov na úrade práce sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k počtu absolventov strednej školy v danom študijnom odbore alebo učebnom odbore,"

  • Tieto štatistiky dnes už robí úrad práce. Sú to relevantné čísla, s ktorými sa dá narábať, a myslím si, že tu nikto nespochybňuje metodiku, ktorá sa dnes robí na úradoch práce, a tie majú najlepšie informácie.

  • "2. materiálnotechnicko a prevádzkové zabezpečenie strednej školy,"

  • Čo je, myslím, že úplne jasné.

  • "3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonávaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu,"

  • Nemusím komentovať, to je jasné.

  • "4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,"

  • Toto je merateľné a tuto je aj tá kvalita.

  • "5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky."

  • Rovnako, myslím si, že jasné, merateľné, dokonca nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne merateľné.

  • "6. percentuálny podiel prijatých žiakov do prvého ročníka, vzhľadom na stanovený počet tried na predchádzajúci školský rok,"

  • Takisto podľa môjho názoru jednoznačne merateľné. Ak dnes zákon hovorí, že to má byť 30 žiakov plus 3, ktorých bude mať možnosť ešte riaditeľ riešiť. Ak sa prihlásia menej ako 30, no tak sa to dá zmerať. Ak sa prihlási viacej, tak sa to dá rovnako zmerať.

  • "7. personálne zabezpečenie školy,"

  • Tu je takisto dôležité. Toto je parameter kvalitatívny, pretože sa dá jasne určiť, koľko tam máme kvalifikovaných učiteľov a koľko je aj nekvalifikovaných, lebo, bohužiaľ, sú aj také školy.

  • "8. výsledkov z celoškolských, z celoslovenských kôl, súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných škôl súťaží alebo predmetových olympiád,"

  • To ostáva, čo kolegyňa Obrimčáková aj navrhovala.

  • "9. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo medzinárodných programoch."

    Poznámka pod čiarou odkazu 11a) znie:

    "§ 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. "

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že práve v parlamente vzniká dostatočná diskusia a ukazuje sa, že naozaj aj ten systém, ktorý tu je, prvé a druhé čítanie, umožňuje na to, aby sa zobrali všetky argumenty pre a proti, a myslím si, že tu zhmotnili maximum, čo sme vedeli v súčasnosti zadefinovať, čo je merateľné. Nemyslím si, že toto by malo robiť problém akejkoľvek škole, pretože tie školy, o ktorých tu rozprávame, oni už medzi sebou súťažia tak či tak. Pretože pani Žitňanská má pocit, že v podstate tú súťažia len medzi sebou školy verejné verzus súkromné a cirkevné. To nie je pravda. Verte mi, u nás aj v rámci aj verejných škôl je obrovská rivalita, každý riaditeľ sa snaží, aby bol čo najlepší a snaží sa urobiť čo sa dá.

    Hovorilo sa tu potom, teda hovorí sa v zákone ešte o vážnej veci, a tá sa týka určovania priemeru pri prijímaní na stredné školy. Ja viem, že môže byť polemika, 2, priemer 2 alebo priemer 3, alebo 2,75. O tom sa dá diskutovať. Áno toto je už niečo, čo môže byť aj trošku subjektívne, ale predsa len sa vychádza z nejakých štatistík, ktoré tu aj pán minister prezentoval. Ale aký je súčasný stav? Ten ste nepomenovali. Súčasný stav je taký, že na gymnáziá sa nám dostávajú aj študenti, ktorí majú priemer väčší ako dva, a my chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe náboru, alebo chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe výberu. No ja som za to, aby bol to výber, aby tam naozaj študovali študenti, ktorí na to majú, aby neboli napokon tí, ktorí na to nemajú, frustrovaní, keď sa tam dostanú, a potom je tam možno vytváranie takého tlaku, ako tu naznačovala pani Žitňanská, že potom tí učitelia sa snažia im pomáhať, aby mali lepšie priemery. Tu už naznačujete dopredu, že tu učitelia nejakým spôsobom robia nejakú korupciu alebo niečo podobné. Takže ako toto si myslím, že je absolútne, to je pre mňa neprijateľné. Ja si myslím, že stanovenie kritérií je tu dané jednoznačne a myslím si, že je to dobré. Ukáže čas, ak tieto štatistiky, ktoré niečo hovoria, z ktorých vychádzal aj zákonodarca, že sú dobré, tak ja som presvedčený, že sa to musí odzrkadliť len pozitívne na kvalite vzdelávania.

    Povinnosť vykonávania prijímacích skúšok, myslím si, že je to jednoznačné takisto dané, aby sme dostávali na odborné školy naozaj ľudí, ktorí majú predpoklady k tomu, teda žiakov, ktorí k tomu majú aj predpoklady a nie tých, ktorí sa tam budú trápiť.

    Čiže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz mi ešte dovoľte na záver, aby som ešte odpovedal alebo zareagoval aj na pripomienky pánov poslancov Beblavého a pána Fronca, a potom ešte dal aj jeden procedurálny návrh o hlasovaní toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som teraz predniesol. Ja by som to azda urobil aj teraz, čo by bolo najlepšie. Čiže v spoločnej správe v časti IV. novelizovaný bod č. 3, opäť by som chcel požiadať, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladám aj po dohode predkladateľa pani poslankyne Obrimčákovej, ktorá ho dávala vtedy do spoločnej správy, aby bol schválený tento, ktorý v podstate sa snaží reflektovať na všetky podnety, ktoré počas rokovania aj v Národnej rade, aj pri diskusii so zriaďovateľmi vznikli. Čiže toľko k tej procedúre.

    A ešte by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Fronca, ktorý hovoril o tom, že školám by mal byť umožnený slobodný výber, že by mala, presne budem citovať: "istá možnosť slobody pri ceste k vzdelávaniam". Pán poslanec, ja túto tézu vašu poznám. Veľmi často ju používate, ale ja by som v tej téze odporúčal, keby sme ešte pridali to najdôležitejšie, že s tou slobodou musí ísť ruka v ruke zodpovednosť. Ak nie je tam zodpovednosť, tak tá sloboda je bezbrehá a vedie to iba k anarchii. A tá zodpovednosť, ktorú ja vidím v tomto prípade, je v tom, že nemôžeme jednoducho robiť niečo, na čo nemáme finančné prostriedky, lebo ten balík je tu stále jeden a ten istý rovnaký. A pozerať sa na veci takými očami, že jednoducho školy nech si tu konkurujú, nech tu vznikajú, však oni sa vyselektujú nejakým spôsobom. Zatiaľ čo vy samosprávne kraje môžete rušiť školy, ale na súkromné nesiahajte, pretože to bude niekto zle vnímať a tak ďalej. To bol princíp, ktorý ste vy vniesli v tom slovíčku slobodný. My vnášame a zákonodarca vnáša v tomto zákone ten ďalší dôležitý bod, a to je tá zodpovednosť, pretože každý dnes vieme, že môžeme iba robiť toľko, na čo máme. Aj ja by som bol rád, keby sme mali omnoho viacej peňazí, ale ekonomika umožňuje len toto, čo v súčasnosti robíme.

    Nuž, pani poslankyňa Žitňanská, snažím sa nájsť nejaké také slovo, aby bolo adekvátne, lebo slovo je niekedy horšie ako projektil, nikdy ho už nemôžete zobrať späť. A v tomto prípade, aj vy, čo ste povedali, ma to veľmi zamrzelo, keď ste povedali, že tu niekto ide likvidovať nepohodlné školy. Pani poslankyňa, povedzte mi, prosím vás, ktoré sú to tie nepohodlné školy? Povedzte mi aspoň jeden príklad a ukážte mi toho nepriateľa, ktorý ide likvidovať tie nepohodlné školy. Prečo takúto rétoriku používame? Komu to prospieva? Nikomu. Chceme, aby sme si postavili všetkých proti sebe? Dosť, čo už minister Uhliarik postavil lekárov proti sestričkám, čo sa nikomu ešte nepodarilo. Ešte aj v školstve to chceme? Nerobme to. Verte mi, nie je to dobré. Vážme tie slová, ktoré práve v takomto prípade, čo sa týka vzdelávania, používame. Nikto tu nechce žiadne nepohodlné školy likvidovať, verte mi. A som presvedčený, že tak ako minister, a hociktorý tu sedí a má dobrý úmysel, by to nikdy ani neurobil. Nevytvárajte tu žiadneho nepriateľa. Ja som vďačný, že tu máme zriaďovateľov, ktorí sem priniesli niečo nové, nové pohľady. Ja som vďačný, že cirkev sa dostala do pozície, že rovnako môže dávať aj určitú morálnu hodnotu do vzdelávania. To je správne, pretože to patrí nám, nám Slovákom, ktorí sme jednoducho tak ladení, že tu je väčšina ľudí, ktorých je veriacich, a tak to má byť. Ale nestavajte nás všetkých proti sebe. My všetci robíme to, čo od nás štát chce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a nemáme tu žiadne nepohodlné školy.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Chcem vám aj poďakovať za to, že by ste podporili naše pozmeňujúce návrhy. Ja v plnej miere, tak ako je to tu predložené zo strany pána ministra, podporujem tento zákon aj so zmenami, ktoré predpokladám on v záverečnej reči sám zhodnotí a povie, že či súhlasí, alebo nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi. Ale v každom prípade si myslím, že sa pohneme dopredu. A o to nám všetkým ide, a že tá veľká loď nazvaná stredoškolské vzdelávanie na Slovensku, že bude správne nasmerovaná a že keď sa niečo opäť ukáže, tak sa vrátime k tomu a budeme to vyhodnocovať na základe naozaj relevantných kritérií. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie rečníka sú faktické poznámky. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia.

    Pani Žitňanská Jana, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste na úvod povedali, že my tvrdíme, že sú tu nejakí zlí, sú tu zlé VÚC a dobrí zriaďovatelia. To nikto netvrdí, to nikto netvrdí. Nepodsúvajte niečo, čo nie je pravda. To, čo hovoríme je, že je tu potenciálny konflikt záujmov, keď jeden zriaďovateľ bude rozhodovať o osude tých ďalších.

    Ďalej ste hovorili, že bol tu jeden balík peňazí, je tu jeden balík peňazí, z ktorého v minulosti čerpali len verejné alebo štátne školy a potom prišli súkromné školy a začali brať z tohto jedného balíka. No ale však oni nebrali ja neviem čo, však to brali na deti, tie peniaze idú na deti, oni nejdú na školy. Čiže je úplne v poriadku, že vznikli cirkevné, že vznikli súkromné školy, a že si môžu konkurovať. Peniaze idú na deti.

    Keď sa bavíme o tej kvalite, vy ste spomenuli alebo povedali také niečo, že keď chce byť, že škola môže si robiť čo chce alebo by si mohla robiť čo chce, otvárať hocijaké odbory, a ako by sme k tomu prišli. No keď chce byť škola kvalitná, ona nemôže si robiť úplne čo chce - ad jedna je tu zákon. Ale keď chce byť kvalitná, ona nemôže chcieť produkovať nezamestnaných. Však sama od seba by išla proti sebe. Aký rodič by zapísal svoje dieťa do školy, ktorá by vedome produkovala nezamestnaných?

    K tým kritériám, o ktorých sme tu hovorili, ja ich považujem za šité horúcou ihlou. Už len fakt, že neboli pripravené v čase predloženia tohto materiálu do Národnej rady, je dôkaz, že sa robili na poslednú chvíľu. A naozaj, hoci sú to veci merateľné, ale nevypovedajú vždy o tej kvalite, napr. pokiaľ ide o číslo nezamestnaných absolventov. Tí absolventi môžu byť nezamestnaní, pretože chcú byť nezamestnaní, pretože im to vyhovuje byť na úrade alebo možno na čierno pracujú, alebo čakajú, že budú prijatí na inú školu, alebo chcú ísť do zahraničia. My nepoznáme motiváciu prečo je na úrade práce. A takto sa dajú spochybniť aj iné tie kritériá.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán Richard Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Blanár, keď ste hovorili o tom, že my tu robíme politiku a nevenujeme sa "meritu" veci, tak vy ste práve predviedli naozaj obdivuhodnú politiku, klasickú politiku SMER-u, vynikajúco pripravenú, keď ste tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, podsúvate veci, ktoré vôbec netvrdíme, o žiadnych zlých VÚC-kach netvrdíme niečo. Upozorňujeme na ten konflikt záujmov, ktorý môže nastať, ak by bol zákon schválený v takej podobe, ako ho predložila vláda.

    A tiež sa úplne podpisujem po to, že práve táto debata pomohla tomu, že ste uvedomili si, uznali, že naozaj tie kritériá tam treba dať, ale je to len šité horúcou ihlou, aby sa to jednoducho vylepšilo, pretože skutočne by tento problém nastal.

    A chcem ešte upozorniť na to, že jeden konkrétny príklad, keď ste hovorili, že tu boli verejné školy a potom vznikli plus navyše cirkevné a súkromné. Tak napríklad, konkrétne základná škola, na ktorú chodia moje deti, ktorú navštevujú moje deti v Žiline, vznikla transformáciou zo štátnej na cirkevnú, čiže žiadna nová škola nepribudla. Čiže nebolo to vo všetkých prípadoch tak, že tu bol nejaký počet a plus sa tu navyše objavili nejaké súkromné a cirkevné školy. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Najprv pán kolega, v úvode ste povedali, že táto diskusia stráca racionalitu, no musím sa ohradiť za všetkých diskutujúcich, či sú z opozície, alebo z koalície, to je diskvalifikácia všetkých nás.

    Druhá poznámka, povedali ste, že súkromné a cirkevné školy berú peniaze tým ostatným. Ja si myslím, že peniaze idú s deťmi, tak je to nastavené a nie školy berú. Ale predpokladám, že za svojím názorom si stojíte a najbližšie, keď budeme na Gymnáziu sv. Františka v Žiline, tak to poviete aj im, že oni v podstate vašim školám berú peniaze.

    Tretia moja poznámka, pán kolega, hovorili ste tu, že VÚC-ka musí vydať VZN-ko, že to nie je také jednoduché, musí ho zverejniť, občan sa môže k nemu vyjadriť. To nie je ako na ministerstve. No, možno by vám pán minister povedal, že každý zákon musí zverejniť v pripomienkovom konaní, že ľudia sa môžu rovnako vyjadriť, že pokiaľ je tá pripomienka tzv. hromadná, tak musí k nej zaujať postoj a tak ďalej. Aký je v tom rozdiel? Čiže ani tuná nie je vôbec v tomto smere žiaden rozdiel.

    No, ešte jedna. Sloboda a zodpovednosť. Ako v tom sa zhodneme, len vy mi podsúvate niečo, čo som nepovedal. A keďže čas veľmi beží, posledná poznámka, to mi nedá. Stále hovoríte, opakujete, vy, my, cirkevné, súkromné, verejné školy, sme na jednej lodi. No, možno že to aj tak je, že sme na jednej lodi, len to, čo tu vy vidíte a navrhujete, je tak, že vy budete na tom kapitánskom mostíku a tí ostatní v podpalubí prikladať do kotla.

  • S ďalšou faktickou pani Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len, že ste ma vyzvali, aby som niečo tlmočila kolegovi Beblavému. Ja myslím, že to nechám na vás dvoch, pretože k školským zákonom sa nechcem vyjadrovať, lebo nebola som ešte nikdy doteraz poslankyňou VÚC-ky, som len teda matka troch detí, ktoré prechádzajú systémom a 25 rokov učím v systéme, ale nedovolím si, keďže tú VÚC-ku som ešte neabsolvovala.

    Ale jedno ma zaujalo. To je úplne iná téma, ale vy ste to načali. My politici, ako keby sme sa začali hanbiť za to, že sme politici. A všetci sme politici, pretože všetci tí, ktorí sme volení občanmi, sme politici a robíme politické rozhodnutia, z ktorých skladáme účty občanom. A tak je to správne, pretože preto nebudete môcť to robiť len tak na tej VÚC-ke, pretože budete chcieť znova sa postaviť pred občanov. Ale to je práve tá charakteristika politika. To nie je o tom, či som členom strany, nezávislý alebo Matovič, ktorý sa tvári, že neni politik. Všetci, ktorí sme volení, sme politici a nehanbime sa za to, že sme politici a robíme politické rozhodnutia bez ohľadu na to, či sme poslanec malej obce, poslanec VÚC-ky, alebo poslanec tohto parlamentu a bez ohľadu na to, v akom volebnom systéme sme boli zvolení. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán Juraj Blanár. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, chcem poďakovať za váš príspevok. Ja som reagoval na to, že predovšetkým váš kolega Beblavý hovoril o tom, že sú to politické rozhodnutia. Ja si myslím, že je to tak, ako hovoríte.

    Pán poslanec Vašečka, rovnako vám ďakujem. Viete, ste tu nový a neviete, že druhé čítanie je práve na to, aby sa to tu dolaďovalo. Netvárte sa, že jednoducho druhé čítanie je tu na to, že my budeme ako mašinéria všetko hlasovať, preto tu o tom diskutujeme. Ináč potom zrušme druhé čítanie. A to druhé čítanie tu splnilo svoj účel, pán poslanec Vašečka. Čiže to len taký krátky komentár k tomu.

    Pán poslanec Fronc, nuž mám pocit, že už, ja si vás vážim, pretože sa už nejako poznáme, ale že niekedy už skĺzavate ku nejakej demagógii, ktorá má trošku mrzí, pretože ja som nepovedal, že oni to berú. Ja som len povedal, že keď tam do toho balíka vstupujú ďalšie subjekty, tak ostáva tých peňazí menej na všetkých. A potom nemôžeme zvyšovať ani učiteľom platy, prirodzene, keď je tam tých peňazí menej. Ja som to nepovedal tak, že treba študentom im povedať, že to berú, lebo systém je problematický a ten bol nastavený zle za vašich vlád, kde ste vy pôsobili ešte za Mikuláša Dzurindu. Takže toto je to vysvetlenie. Ja nemám absolútne nič voči žiadnym študentom a nemusím im nič vôbec ísť vysvetľovať, pretože oni nič nespôsobili. Spôsobili ste to vy, keď ste nastavovali celý systém a teraz sa ho snažíte nejakým spôsobom obhajovať.

    A ešte k tomu, ste hovorili, že vám vkladám, pani Žitňanská, niečo do úst. Vôbec nie, však pán poslanec Beblavý povedal: "zlé VÚC-ky", "politické rozhodnutia". A vy ste dokonca povedali, že to budú likvidácie nepohodlných škôl. Ale veď kto iný, keď nie samosprávny kraj. Tak prečo mi hovoríte, že vám niečo vkladám. Vy ste to priamo povedali, že "zlé VÚC-ky".

  • Ďakujem pekne. Tým je ukončená rozprava. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či má k tomu stanovisko, chce sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, keďže je mojou povinnosťou sa vyjadriť v záverečnej reči aj k navrhnutým pozmeňujúcim návrhom poslankýň a poslancov, ale najprv mi dovoľte, aby som na niektoré vaše názory, ktoré odzneli v rozprave aj zareagoval.

    Pán poslanec Beblavý ma označil, že budem ako cisár alebo cár na nejakom tróne, dobrý cár, lebo dobrý cisár a rozhodovať o bytí a nebytí našich škôl.

    Ja predovšetkým chcem byť spravodlivý. A spravodlivý, keď ste ma nazvali cisárom alebo spravodlivým cárom, vy veľmi dobre viete, že niekedy múdra monarchia je lepšia ako hlúpa demokracia a to z dejín máme jasne zdokumentované.

    Čo sa týka názoru pána Fronca ohľadom slobody a rešpektovať slobodu na našich školách, k tomu sa vyjadril aj pán poslanec Blanár, ale, samozrejme, viete, sloboda je často iná pre učiteľov, jak ju chápu, iná pre žiakov a iná pre rodičov. A ja hovorím o právach a povinnostiach všetkých troch zložiek, to znamená, rovnako pre učiteľov nemôžu byť len povinnosti, ale musia byť aj práva. A pre rodičov nemôžu byť len práva alebo žiakov len práva, musia byť aj povinnosti a zodpovednosť.

    Čiže, ten trojuholník, ten triangel treba aj takto vnímať, a ja, samozrejme, sa nebránim tomu, aby sa občania nášho štátu zapájali do diskusií, a, samozrejme, aj diskutovali o postavení jednotlivých škôl a ich cieľov, ktoré plnia v našej školskej sústave.

  • Ruch v sále.

  • Ďalej ste vraveli, že známka, pán Fronc, pán poslanec Fronc, nie vždy odzrkadľuje tie výsledky. Nuž nedávno som bol ako jeden z mála politikov Slovenskej republiky pri hrobe Winstona Churchilla, aj v jeho rodisku, teda v jeho paláci, kde sa narodil, keďže patril k známej rodine Churchillovcov, ktorá sa zaslúžila o britskú nielen monarchiu, ale aj o britský štát. Ale on sa učil veľmi zle, aj na základnej škole. Áno, učil sa veľmi zle. Ale viete, čo urobil jeho otec? Dal ho do strednej vojenskej školy. A tam sa naučil tak učiť a tak konať, že sa z neho stal nielen dobrý minister obrany, ale stal sa z neho aj dobrý dvojnásobný predseda vlád a súčasne jeden z najlepších politikov dvadsiateho storočia v Európe.

    Ak sa spomenulo, že dnes máme toľko a taký počet stredoškolákov, a hlavne, čo sa týka vo vzťahu k stredoškolákom, deviatakom, nuž tak treba povedať, že v súčasnosti tie najnovšie čísla, a to treba tu povedať, lebo sa to strašne, a ja to zopakujem znovu, zamieňa. V súčasnosti máme 44-tisíc deviatakov na našich základných školách, a z toho 19-tisíc, a znovu to opakujem aj pánovi Zajacovi, 19 665 má priemer do dva. Čiže v žiadnom prípade nemôže byť ohrozené, nemôžu byť ohrozené, ohrozené, ako vy hovoríte, elitné výberové školy, za ktoré považujem gymnáziá. Opakujem, elitné výberové školy.

  • Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dámy poslankyne, páni poslanci, prosím o kľud v sále.

  • Pán Poliačik hovorí o tom, že sa vraciam do sedemdesiatych rokov, nuž tak ja znovu chcem zopakovať, ja sa vraciam nie do predchádzajúcich rokov, ale predovšetkým pozerám na budúcnosť. A pánu Poliačikovi odkazujem, aby išiel, škoda, že dneska nebol na seminári - ktorý organizovala česká strana - Firma v škole a škola vo firme v Uhorskom Brode, ktorá vlastne tieto návrhy, a boli tam aj naši experti, ktoré tu ja predkladám, bude realizovať a bude sa to realizovať aj v Českej republike. To je dohoda s nový ministrom pánom Fialom, s ktorým som sa stretol v pondelok, ktorý musel naprávať tie nezmysly bývalého ministra Dobeša za dva roky, ktoré urobil v školstve a ktorý deštruoval často školstvo ako vy, keď ste boli v koalícii.

    Ak mám hovoriť, budem ešte, pár pripomienok spomeniem pánovi Érsekovi. Áno, to, čo ste povedali, je to je pravda. A ja mám osobitný záujem riešiť napríklad odborné školstvo aj menšinové odborné školstvo. Aj hovoriť, a opakujem to, aj aby som vám to pripomenul, o tom, či je dobre, že tam budú tri cudzie jazyky. Hovoríme o tom, že aj v oblasti odborného školstva budem veľmi rád, keď absolventi odborných škôl budú ovládať jeden cudzí jazyk. Hovorím to všeobecne, to platí pre odborné školy. A tak sme sa zhodli aj s pánom Fialom, že tento istý problém majú aj v Českej republike.

    A ak bude slovenčina učiť sa v komunikatívnej forme, jak sme sa dohodli aj s pánom Bugárom, keď bol rokovať u nás na ministerstve, tak, áno, budeme ju učiť tak, ako sa má učiť, aby sa naučili občania národnostných menšín hovoriť, dorozumievať v jazyku slovenskom, a znovu to opakujem - v jazyku slovenskom. A musím to vnímať ako pendant k tomu cudziemu jazyku. Inak to tam nejde. A inak ja nemôžem zaťažovať maďarské povedzme aj školstvo národnostné tým, že tam budú tri cudzie jazyky. Ja si to uvedomujem, že musíme veľmi zvážiť, a dať na dobrovoľnosti riaditeľa alebo nepovinného predmetu, či si niekto zo žiakov chce vybrať ešte ďalší cudzí jazyka, alebo si ho nechce vybrať. Tie hlavičky, to naozaj tie naše deti neznesú.

    Čo sa týka športu, vy viete veľmi dobre, že sa ide, pripravuje nová koncepcia športu. A jedna tretina prvýkrát v histórii, jedna tretina peňazí pôjde do škôl z celého toho veľkého balíku. Do škôl, do mládežníckeho športu a do akademického vysokoškolského športu. Toto bude tá zmena s podporou aj školských športových poukazov, na učiteľov telesnej výchovy a na trénerov. Toto je moja cesta. A takýmto spôsobom chceme meniť tieto veci aj v budúcnosti.

  • Vystupujúci zobral do ruky a ukázal písomné materiály.

  • Toto sú najnovšie štatistiky. A ja som si teda, samozrejme, urobil prehľad typu stredných škôl podľa krajov a nebudem to tu čítať, máte to, budete mať k dispozícii. A predovšetkým som nerozdeľoval, nestaval gymnáziá proti stredným odborným školám. Ale stredné odborné školy som rozdelil na technické odbory a stredné odborné školy na netechnické odbory. A najväčší počet nezamestnaných je práve v tejto oblasti netechnických odborov. A toto je najväčší problém. Tak, ale bavme sa o číslach a hovorme o číslach.

    Teraz, čo sa týka k pozmeňovacím návrhom, veľmi krátko, ale aby som splnil tu moju povinnosť ako predkladateľa, vyjadrím sa k návrhom poslancov, ktoré tu predložili.

    Návrh pána poslanca Miroslava Beblavého, ktorý navrhuje, aby ministerstvo školstva na návrh zriaďovateľa súkromnej alebo cirkevnej školy preskúmavalo, či samosprávny kraj pri určovaní počtu tried prvého ročníka stredných škôl zohľadní objektívne merateľné kritériá určené zákonom. S týmto návrhom nemôžem súhlasiť, aby sa dostal do zákona, pretože ministerstvo školstva nemôže preskúmavať všeobecne záväzné nariadenia samosprávneho kraja. Kompetenciu preskúmavať všeobecne záväzné nariadenia samosprávneho kraja má iba prokuratúra alebo súd. Však konečne to pochopme, že takýmto spôsobom to treba riešiť.

    Návrh pána poslanca druhý, ktorý hovoril o elektronickej dokumentácii, hovorím, preto budem v tej všeobecnej rovine, môžem vysloviť súhlas, ale v tomto momente do tohto zákona to by prinieslo obrovský chaos na našich školách. Preto ministerstvo sa nebráni takejto právnej úprave, ktorá umožní viesť pedagogickú dokumentáciu alebo elektronický dokument, avšak je potrebné predmetnú problematiku, predmetnej problematike venovať ďaleko väčšiu pozornosť. Komplexnejšie ju spracovať a zabezpečiť a dať do súladu s právnymi predpismi týkajúcich sa elektronickej podoby dokumentácie.

    Teda k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Beblavého záverom uvádzam, že predložený návrh problematiku elektronickej formy pedagogickej dokumentácie rieši iba parciálne a nie komplexne, a v súvislosti s prípravou nového zákona alebo novely zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý bude predložený do Národnej rady v budúcom roku, budeme sa práve s týmto problémom zaoberať. A rád sa stretnem aj s pánom Beblavým konzultatívne, aby sme tieto veci mohli riešiť.

    Ďalší návrh pána poslanca Miroslava Beblavého, ktorý sa týka predovšetkým výsledkov experimentálneho overovania najmä v súvislosti so šesťročným gymnáziom na gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine alebo v Turčianskom svätom Martine. No nemôžem s týmto návrhom súhlasiť, ide o nesystémové riešenie. Navrhovaným pozmeňovacím návrhom by bolo experimentálne overovanie fakticky zakonzervované v pôvodnej škole, resp. v školskom zariadení, ktoré experimentálne overovanie vykonávalo.

    A znovu opakujem, že môj postup a prístup je k tomu v tom, že aby sme zachovali osemročné gymnáziá, aby sme mali bilingválne gymnáziá, a ešte vstúpiť do toho s ďalšími šesťročnými gymnáziami, to považujem za skutočne neetické voči učiteľom na našich základných školách, ktorí učia, a stále sú im vytrhávaní tí najlepší žiaci z tohto procesu.

    Návrh pána poslanca Martina Fronca, ktorý upravuje kompetenciu samosprávnym krajom, s týmto návrhom tiež nesúhlasím, nakoľko akceptácia navrhovaného ustanovenia by vecne znamenala ponechanie aktuálneho stavu, podľa ktorého sa samosprávne kraje iba vyjadrujú zriaďovateľom súkromných a cirkevných stredných škôl k počtom tried prvých ročníkov pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.

    Ďalší návrh pána poslanca Martina Fronca, ktorý upravuje body č. 21, 22, 23, a to sú tie priemery. Tiež nemôžem súhlasiť, pretože si myslím, že priemer pre elitné výberové gymnáziá dva je prijateľný, je motivačný a bude ešte konzultatívne riešený v rámci prijímacích pohovor a deviatackých monitorov. Nikomu sa nič nestane, aby ten priemer tá dvojka za ôsmu až deviatu triedu bol plne akceptovaný, a to sa takisto týka aj stredných škôl s priemerom 2,75.

    Návrh poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku, ktorý predložil pán Martin Poliačik, upravuje kompetencie samosprávnym krajom. S návrhom nesúhlasím. V žiadnom prípade nejde o likvidáciu súkromných, a u ž tu bolo zopakované niekoľkokrát, aj cirkevných škôl, stredných škôl osobitne, ale vytvorenie tlaku na všetky stredné školy, ktoré sú rovné pred zákonom a plnením svojich nielen práv, ale aj povinností voči tomuto štátu v prenesených kompetenciách, aj voči, samozrejme, občanom Slovenskej republiky, a najmä rodičom, ktorí v týchto školách majú svoje deti a chcú mať ich skutočne kvalitne vzdelané.

    Ďalší návrh pánov poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku, ktorý vypúšťa body 21, 22, 23, požiadavky priemerného prospechu, podobne ako s návrhom pána Fronca nemôžem súhlasiť, pretože naozaj chcem motivovať žiakov najmä na základných školách, aby nepodliezali latku, aby sa kvalitne pripravovali najmä v ôsmom a deviatom ročníku, ale, samozrejme, v celom procese vzdelávania na základných školách.

    Návrh poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Martina Poliačika a Richarda Vašečku , ktorý navrhuje nové znenie pozmeňovacieho návrhu pani poslankyne Bibiány Obrimčákovej - nesúhlasím, pretože podporujem návrh, ktorý predložil pán poslanec Juraj Blanár aj s tým pozmeňujúcim návrhom na osobitné hlasovanie v spoločnej správe. A podobne, aj v súvislosti s tým, aj druhý návrh pána poslanca Národnej rady Juraja Blanára, tiež podporujem, a ktorý je tu predložený s tým, že sa tiež upraví spoločná správa osobitným hlasovaním. A z toho dôvodu k nemu vyslovujem pozitívne moje stanovisko a žiadam ctenú snemovňu - Národnú radu Slovenskej republiky, aby tento návrh prijala.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pevne verím, že sledujete tento cieľ, ktorý máme spoločný, a pevne verím, že pochopíte, možno že neskôr, ale bude lepšie, keď skôr, že predovšetkým ide o kvalitu nášho školstva, a v tomto prípade kvalitu tak gymnaziálneho školstva, ako aj odborného školstva v Slovenskej republike. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že sme ukončili v podstate, s tým, že pani spravodajkyňa sa vzdáva záverečného slova, ďalší rokovací bod.

    Ona si usporiada tie pozmeňovacie návrhy a budeme môcť hlasovať aj o tomto dôležitom legislatívnom návrhu.

    Preto potrebujeme krátku pauzu, ktorú s pánom predsedom navrhujeme do 17.20 hodiny, a následne budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch, včítane tohto posledného. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím vás o pozornosť. Poprosím pána poslanca Petráka, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 597 o financovaní základných a stredných škôl, je to tlač 120.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo 9 poslancov, z ktorých nikto nepodal žiadne procedurálne návrhy, a preto navrhujem, aby sme pristúpili k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe, ktorých je celkovo 40. Gestorský výbor odporúčal, aby sa o všetkých 40 bodoch hlasovalo spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť, ale pán poslanec Blanár požiadal o vyňatie na samostatné hlasovanie bod 8. Preto dávam návrh na hlasovanie, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 - 7 a bodoch 9 - 40 zo IV. časti spoločnej správy, a to spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Takže hlasujeme o bodoch 1 - 7 a o bodoch 9 - 40.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 110 bolo za, 12 proti, 19 sa zddržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, prosím dajte hlasovať o ôsmom bode spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť s tým, že je podaný lepší pozmeňujúci návrh.

  • Hlasujeme o bode 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 37 bolo za, 61 proti, 44 sa zdržalo.

    Bod 8 sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy, a keďže návrhy v rozprave odzneli dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasujeme o návrhu, aby sme hlasovali o návrhoch z rozpravy už dnes.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 127 bolo za, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máte, pán spravodajca, súhlas.

  • Ďakujem pekne. Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Beblavý, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje 2 body. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu o oboch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za, 78 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Fronc. K tomuto pozmeňujúcemu návrhu vyjadril súhlas aj pán minister školstva, prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fronca.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Fronca.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Návrh pána poslanca Fronca sme schválili.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Poliačik. Tento návrh obsahuje 8 bodov, ale o bodoch 4, 5, 6 a 8 jeho návrhu nemôžme hlasovať, nakoľko sme schválili body 7, 9, 10, 13 - 40 spoločnej správy. Je to v poriadku, pán poslanec? Takže, pán predseda, dávam návrh na hlasovanie, aby sme hlasovali o bodoch 1 - 3 a bode 7 návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Takže hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 a 7.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 16 proti, 63 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predseda, štvrtý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Vašečka, dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 65 za, 16 proti, 62 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme neschválili ôsmy bod spoločnej správy, môžme hlasovať aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Blanára.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Blanára.

    (Hlasovanie) 142 prítomných, 106 bolo za, 1 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Blanára sme schválili.

  • Pani poslankyňa Žitňanská predložila pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje 2 body, poprosím dať hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. O oboch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za, 19 proti, 58 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Hraško predložil pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje 6 bodov a žiada hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne, samostatne o bode 3, spoločne o bodoch 4 a 5 a samostatne o bode 6, ale nakoľko sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Fronca, nemôžeme hlasovať o bode 4 a 5.

    To znamená, dávam návrh, aby sme hlasovali najskôr o bode 1 a 2 pána poslanca Hraška.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 51 za, 16 proti, 74 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto dva body z návrhu pána poslanca Hraška sme neschválili.

  • Poprosím, dajte hlasovať o treťom bode z tohto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za, 12 proti, 67 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte ešte hlasovať o 6 bode z návrhu pána poslanca Hraška.

  • Hlasujeme o poslednom bode z návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 14 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, schválili sme všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, má splnomocnenie gestorského výboru, a preto predkladám návrh, aby ste dali hlasovať o prerokovaní návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 bolo za, 55 proti, 8 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a poprosím o záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 55 proti, 9 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili novelu zákona č. 597 o financovaní základných a stredných škôl.

    Poprosím pána poslanca Zajaca, aby uviedol hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady. Je to tlač 172.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, podľa § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, že vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači č. 172 číslo 12.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o vyjadrení pána poslanca, že nesúhlasí s odpoveďou ministra dopravy. Počkáme chvíľočku, aby si pán poslanec zobral kartu.

  • Krátka pauza. Ruch v sále.

  • Môžte, dobre, zahlasujete z miesta. Takže zahlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 58 za, 7 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme nezobrali na vedomie vašu námietku.

    Poprosím vás ešte, ale, pán poslanec, musíte uviesť hlasovanie o návrhu uznesenia,

    v písomných odpovediach.

  • Krátka pauza.

  • Ruch v sále. Smiech.

  • , navrhujem uznesenie:

    Národná rada vyjadruje nespokojnosť s odpoveďou na interpeláciu č. 172, teda podľa tlače 172 číslo, odpoveď číslo 12.

  • Pán poslanec, už nehlasujeme, teraz hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády. Takže skúste ešte raz.

  • Krátka pauza.

  • Aby ste nemali pocit, že vám niečo vnucujem.

  • Ruch v sále. Smiech v sále.

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede na interpelácie poslancov podľa tlače 172.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 46 proti, 16 sa zdržalo.

    Zobrali sme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie. Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Obrimčáková bude uvádzať teraz v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 184 o odbornom vzdelávaní a príprave. Je to tlač 121.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 121.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili siedmi poslanci. Z nich nikto nepodal žiadne procedurálne návrhy k prerokovanému návrhu zákona. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Vo svojom vystúpení pani poslankyňa Žitňanská požiadala o vyňatie bodu 3 na samostatné hlasovanie zo spoločnej správy a rovnako pán poslanec Blanár požiadal o vyňatie na samostatné hlasovanie body 1 a 3 spoločnej správy s tým, že predložil iné návrhy, ku ktorým pán minister vyjadril svoje podporné stanovisko.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch spoločnej správy v bodoch 2, 4 až 9 spoločne s odporúčaním gestorského výboru ich schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 2, 4 až 9 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 126 za, 16 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 1 bol za, 80 proti, 61 sa zdržalo.

    Bod č. 1 sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 3 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 1 za, 100 proti, 41 sa zdržalo.

    Ani bod 3 sme neschválili.

  • Tým sme rozhodli o všetkých návrhoch zo spoločnej správy. Teraz pristúpime k jednotlivým návrhom z rozpravy. Vzhľadom na to, že dnes v rozprave boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte prosím, pán predseda, hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o nich.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 128 za, 3 proti, 11 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Beblavý. Podal tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvý návrh, ktorý podal sa týkal úpravy čl. 1, 9. bod § 3 ods. 2. Pán predseda, prosím, dajte o ňom hlasovať, nakoľko pán poslanec chcel hlasovať osobitne o svojich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 76 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento prvý návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o druhom podanom návrhu pána poslanca Beblavého označenom ako tri, ktorý sa týka elektronickej pedagogickej dokumentácie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 64 za, 77 proti, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Budeme teda hlasovať o treťom návrhu pána poslanca Beblavého označenom ako dva, ktorý sa týka experimentálneho overovania.

  • Pani spravodajkyňa, nemusíte uvádzať, o čom hlasujeme. Poslanci majú k dispozícii všetky pozmeňujúce návrhy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 78 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší poslanec, ktorý vystúpil v rozprave a podal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy bol pán poslanec Fronc a požiadal takisto o osobitné hlasovanie o jeho návrhoch. Dajte teda, prosím, pán predseda, hlasovať o jeho prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 64 za, 78 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o druhom návrhu poslanca pána Fronca.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave, ktorý podal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, bol pán poslanec Poliačik. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o jeho návrhoch 1 až 4 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • V rozprave vystúpila aj pani poslankyňa Žitňanská. Podala dva pozmeňujúce návrhy. Takisto žiadala hlasovať osobitne.

    Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o jej prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 20 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o jej druhom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 54 za, 65 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • V rozprave vystúpil aj pán poslanec Blanár. Ten takisto podal svoje návrhy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o jeho prvom návrhu, nakoľko, myslím, že podal návrh, že chce hlasovať osobitne. Teda hlasujeme o prvom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Blanára. O jeho prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 91 za, 1 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Blanára.

  • 137 prítomných, 105 bolo za, 4 proti, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

    Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 77 za, 40 proti, 22 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, takže ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 bolo za, 58 proti, 6 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili novelu zákona č. 184 o odbornom vzdelávaní.

    Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu. Budeme po krátkej prestávke o 17.55 hodine pokračovať v rokovaní o programe. Chcem vás upozorniť, že zajtra budeme rokovať od 9.00 hodiny ráno a o 11.00 hodine bude hlasovanie o prerokovaných bodoch programu.

  • Ešte, poprosím vás, najmä predsedov poslaneckých klubov a členov grémia, ak by sa dalo zajtra po hlasovaní stretnúť na grémiu. Jednak by som chcel hovoriť o ďalšom pokračovaní schôdze, jednak chcem dohodnúť stretnutie pracovnej skupiny a myslím, že sú niektoré agendy, na ktoré by sme mali reagovať v Národnej rade. Čiže poprosím zajtra po hlasovaní potom poslanecké grémium. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, keby ste využili rozľahlé priestory tejto budovy na svoje intímne rozhovory a umožnili, aby sme mohli začať rokovať o ďalšom bode programu.

  • Krátka pauza.

  • Poprosím pána ministra školstva, Dušana Čaploviča, aby zaujal miesto.

  • Krátka pauza.

  • Takže, pán minister, poprosím vás, aby ste uviedli vládny návrh zákona č. 568 o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 122. Spoločná správa výborov má číslo 122a.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 122.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu prehodnotilo potrebu novelizácie zákona o celoživotnom vzdelávaní vzhľadom na to, že v praxi došlo k niekoľkým problémom s jeho uplatňovaním. A naviac, veľmi dobre viete, že tento zákon bol príliš rýchlo šitý v roku 2009 a už aj v súčasnosti som zadal úlohu, aby sa pripravovala nová, nový zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bude akceptovať moderné výzvy a akceptovať mnohé veci, ktoré sa budú dotýkať celoživotného vzdelávania Slovenskej republiky s väzbou na európsky priestor, s väzbou na skúsenosti z iných susedných štátov, aby sme celoživotné vzdelávanie dostali do naozaj dobrého, kvalitného prostredia a keďže Európska únia hovorí stále o dvoch prioritách, to je odborné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, tak práve celoživotnému vzdelávaniu budeme musieť aj my v rámci rezortu, aj v rámci programového vyhlásenia vlády, ako je to tam jasne stanovené, venovať veľkú pozornosť.

    Ďalším dôležitým krokom je, samozrejme, aj rozšírenie okruhu oprávnených inštitúcií o profesijné organizácie a stavovské organizácie, ktoré budú disponovať oprávnením na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, vzhľadom na to, že odbornú spôsobilosť pri niektorých kvalifikáciách sú schopné lepšie overiť práve profesijné organizácie alebo stavovské organizácie. Novela zákona zavádza do praxe to, čo pol druha až dva roky meškalo. A to bol, to je Národný kvalifikačný rámec, ktorý obsahuje úrovne klasifikácie kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností a je prepojením na úrovne Európskeho kvalifikačného rámca.

    Ďalším krokom je zrušenie ustanovenia, ktorým sa zavádza národná sústava kvalifikácií do praxe všeobecne záväzným právnym predpisom z dôvodu nedostatočnej flexibility tohto ustanovenia. Národná sústava kvalifikácií je verejný, otvorený a stále sa doplňujúci register, z čoho vyplýva, že tvorba všeobecne záväzného právneho predpisu pri každej zmene by bola neefektívna. Novela zákona zavádza prepojenie medzi zákonom o celoživotnom vzdelávaní a zákonom o živnostenskom podnikaní prostredníctvom prechodného ustanovenia. Prostredníctvom tohto ustanovenia budú môcť občania, ktorí získali osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky podľa živnostenského zákona, ale nestihli absolvovať požadovanú prax alebo iné povinné náležitosti, požiadať o udelenie živnostenského oprávnenia, nakoľko osvedčenia a o vykonaní kvalifikačnej skúšky sa budú považovať za osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní.

    Materiál bol odsúhlasený aj nielen, samozrejme, prirodzene, v rôznych diskusiách, najmä na štvorpartite školskej, ktorú máme v našom prostredí školskom, na rezorte školstva. Bol vydiskutovaný aj s konkrétne dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy a, samozrejme, aj keď, aj s rôznymi profesijnými zväzmi, najmä so živnostníkmi, lebo naozaj v tejto oblasti chceme urobiť také zmeny, ktoré budú posilovať tento inštitút a budú vytvárať veľmi dôležité podmienky pre kvalitu v celoživotnom vzdelávaní, pretože dnes a v budúcnosti každý občan tohto štátu je postavený pred nové výzvy a na ne musí reagovať novým a novým vzdelávaním a práve týmto, prostredníctvom tohto tejto novely zákona budeme môcť tieto výzvy, na tieto výzvy aj konkrétne kvalitatívne a efektívne reagovať.

    Toľkoto z mojej strany a poprosím vážené plénum, aby tento vládny návrh zákona, ktorý tu predkladám schválili v druhom i v treťom čítaní.

  • Ďakujem, pán minister, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová je spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 25. júla 2012 č. 120 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 122 v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 72 zo dňa 4. septembra 2012 odporúča návrh zákona schváliť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport o návrhu zákona rokoval 5. septembra 2012 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Dovoľujem si vás informovať, že z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport - gestorský výbor - z 11. septembra 2012 č. 34. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výboru, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 21 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončila som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za klub KDH sa prihlásil pán poslanec Martin Fronc.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie vcelku bude krátke, pretože dnešný maratón je príliš dlhý zrejme aj pre pána ministra. Tak on je ešte svieži, ja si uvedomujem, tak ale vcelku krátko. Myslím si, že z tej trojice zákonov, ktoré predkladá, tento návrh zákona je najmenej problémový a asi aj podľa toho bude diskusia. Celkove si myslím, že sú tu niektoré úpravy, ktoré bolo treba urobiť. Rešpektujem ten rámec a tak ďalej. Očakával by som, a to, možno, že sa pán minister vyjadrí do budúcnosti, či chystá, takpovediac naozaj nový, v budúcnosti nový zákon o celoživotnom vzdelávaní. Ja myslím si, že by mal byť jeden nový zákon, ale uvidíme. Moje vystúpenie smeruje k jednému malému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý rozhodne je kľúčový k tomu, že či ten zákon má byť, alebo nemá byť prijatý, ale myslím si, že istú vec môže zlepšiť. Existuje akreditačná komisia a každý vie, ktorá je to, ktorá rozhoduje o študijných programoch, o udelení práv vysokým školám a táto je v celom tom povedomí v spoločnosti zafixovaná. Tu máme tiež akreditačnú komisiu, ona sa nazýva Akreditačná komisia pre celoživotné vzdelávanie a aby nedochádzalo k nedorozumeniam, tak navrhujem, aby to bolo aj v zákone potvrdené, takpovediac prísna dikcia zákona, že v každom prípade, keď sa používa nejaký dokument, ktorý vydá inštitúcia štátna, aby bol uvedený plný názov tejto komisie.

    To znamená, že môj pozmeňujúci návrh hovorí, že v § 8 ods. 1 sa za poslednú vedu vloží nová veta, ktorá znie:

    "V rozhodnutiach o akreditácií a ostatných úradných dokumentoch sa uvádza úplný názov Akreditačná komisia pre ďalšie vzdelávanie." To je v podstate celý návrh. Odôvodnenie som povedal. Nedá mi, aby som ešte jednu vec v tejto súvislosti nepovedal. Ešte častejšie je to vo vyjadreniach a musím povedať, že občas stáva, že niektorí sa prezentujú ako členovia akreditačnej komisie a v skutočnosti sú členovia tejto komisie a nie komisie akreditačnej pre akreditáciu vysokých škôl.

    Je to taký drobný podnet, takže no to asi by asi bolo všetko, čo som k tomuto chcel povedať, aby som netrápil dlho pána ministra, ani vás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť týmto prihlásiť sa. Keďže sme vyčerpali písomne prihlásených rečníkov, poprosím, kto má záujem o diskusiu prihlásiť s ústne k tomuto bodu programu? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, ja by som chcel dve skôr poznámky povedať. Pánovi ministrovi som nedávno dal otázku na Hodine otázok. Čiastočne mi odpovedal. Týka sa to univerzít tretieho veku, ktoré, si myslím, tiež patria do takéhoto zákona. Vieme, že ich je na Slovensku už 14. Majú svoju asociáciu. Asi 7-tisíc seniorov chodí do týchto univerzít a snaha by bola aj z asociácie univerzít, aby sa univerzita, na ktorých sa tieto univerzity konajú, tretieho veku, sa tiež nejakým spôsobom podieľali na tej výuke aj spolufinancovaním, zľavami na prenájom, proste a prípadne ministerstvo aj zo štátneho rozpočtu, či by nemohlo tiež týmto univerzitám pomôcť v ich činnosti. Nateraz je to tak, že vlastne účastníci si všetko platia. Neni sú to veľké sumy, ale pri dnešných našich penziách proste platiť 60 - 100 eur, prípadne viacej, je iste veľa.

    Čiže prosím pána ministra, keby vo svojej správe povedal, že či sa ešte nedá do tohto zákona vsunúť takýto paragraf alebo či univerzity tretieho veku budú v nejakom vysokoškolskom zákone, kde by asi skôr patrili, a jak teda v tomto smere rozmýšľa. Druhá vec je, že je dobrý návrh pána poslanca Fronca, že treba túto akreditačnú komisiu nazvať tak, ako kde patrí do celoživotného vzdelávania. Určite aj akreditačné komisie, ktoré sa starajú o kvalifikáciu a prideľovanie, by som povedal, možnosti štúdií, si tiež vyžadujú nejakú novelizáciu, si myslím, no. Je to určitý bič na univerzity, to, čo nie je zlé. Zas na druhej strane je to taký cyklus medzi akreditačnými komisiami a vysokými školami, lebo akreditačné komisie požadujú tvrdo garantov na jednotlivé univerzitné odbory, vysokoškolské odbory. Univerzity ich často nemajú, tak si kdekade požičiavajú alebo ich generujú - nových docentov, profesorov - aj príliš rýchlo, samy si ich generujú. Na druhej strane sa tu podporuje aj lietajúcich docentov a profesorov, ktorí chodia po celom Slovensku a učia kde kade, ale taký kampusovský univerzitný život na univerzitách potom neexistuje alebo je veľmi slabý.

    Čiže tá otázka by znela, či sa pripravuje nejaká novelizácia zákona o veľkých akreditačných komisiách, alebo sa ostane iba pri tomto? Vlastne to je asi všetko a uvidím na reakciu pána ministra. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden pán poslanec. Týmto sme vyčerpali ústne prihlásených pánov poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa preto, či sa chce k návrhu vyjadriť pán navrhovateľ?

  • Ďakujem veľmi pekne. Tiež veľmi krátko.

    Po prvé. Pán poslanec Martin Fronc asi ma nepočúval, čo som hovoril v úvodnom slove. Ja som povedal, že toto je jedna, to je posledná novela nekvalitného zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bol prijatý v roku 2009, a sám som povedal, že aj v programovom vyhlásení vlády a my to máme rozpracované už postupne na rezort, že chceme pripraviť nový zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bude akceptovať aj tie návrhy, ktoré tu predniesol pán poslanec Mikloško, lebo, samozrejme, ten zákon musí pokrývať v tých rámcoch tie najdôležitejšie aktivity, ktoré celoživotné vzdelávanie, ktoré bude nadobúdať aj v tom nasledujúcom desaťročí-dvadsaťročí čoraz väčší význam, aby to pokrýval tento zákon a jasne reagoval aj na výzvy, ktoré nám prichádzajú z Európskej únie. Takže moja odpoveď vo vzťahu k pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi, áno, bude to všetko postupne pripravené, najprv v legislatívnom zámere, ku ktorému budete prizvaný a budete o ňom informovaný na školskom výbore ako na gesčnom výbore. Potom v tom ďalšom, pri tej ďalšej prípravy v rámci legislatívneho procesu, aby tento zákon skutočne spĺňal tie atribúty zákona, ako poznáme vo vyspelých štátoch Európskej únie a kde majú v tejto oblasti dlhoročnú skúsenosť a tradíciu.

    Mám, samozrejme, problém s tým návrh pána exministra pána Fronca, pána poslanca Fronca, lebo tak sme to diskutovali aj na našom gesčnom výbore školskom a tam legislatívno-právny odbor to nepovažoval za správne, pretože tento váš návrh, ja chápem, že často sa to zamieňa, čo je celkom prirodzene, ale v tých stanoviskách, ktoré bude vydávať táto akreditačná komisia bude mať plný názov, to nebude, že "akreditačná komisia". Ja si uvedomujem, že je to akreditačná komisia, tu je akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky, to je tá veľká akreditačná komisia pre akreditáciu vysokých škôl vlády, ale toto je akreditačná komisia, ktorá, vychádzajúc z názvu zákona o celoživotnom vzdelávaní, to má aj uvedené v tomto zákone, len potom sa to uvádza ešte aj v zátvorke. Čiže to je vyslovene len na dišputu, ale nepovažujem to za potrebné a ja si myslím, že treba dodržiavať aj čistotu legislatívneho procesu a keď legislatívci takto povedali, tak tento váš návrh si dovolím neodporučiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Chcete sa, pani spravodajkyňa, vyjadriť? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Magdy Košútovej a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 198, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 179.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský, aby ste predniesol svoj návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona predkladám ako poslanec Národnej rady z dôvodu, že je potrebné , aby účinnosť nariadenia bola 3. októbra 2012, čo by pri normálnom legislatívnom procese nebolo splnené. Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby vykonať dve nariadenia Európskej únie, a to:

    - nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka, mliečnych výrobkov, a

    - vykonávacie nariadenia Komisie č. 515/2012 o oznámeniach týkajúcich sa organizácií výrobcov medziodvetvových organizácií, zmluvných rokovaní a zmluvných vzťahov podľa nariadenia Rady č. 1234/2007 v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Návrh zákona úzko súvisí aj s návrhom nariadenia vlády Slovenskej republiky o podmienkach vykonávania niektorých opatrení spoločnej organizácie trhu, ktorý bude upravovať podmienky uznania organizácie výrobcov, združení organizácie výrobcov a medziodvetvových organizácií.

    Uvedený návrh nariadenia vlády bol prerokovaný so záujmovými organizáciami v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a v jeho legislatívnom procese. Nakoľko schvaľovacie, schvaľovanie predloženého návrhu zákona si vyžaduje dlhšie legislatívne konanie, predkladá sa, predpokladá s časovým predstihom pred týmto návrhom nariadenia vlády. Návrh zákona upravuje pôsobnosť ministerstva pri rozhodovaní a o uznaní a odňatí uznania organizácií, združení a medziodvetvových organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a udeľuje kontrolnú a sankčnú právomoc Pôdohospodárskej platobnej agentúre nad plnením podmienok uznania organizácií, združení a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a ich povinnosti.

    Ctené kolegyne a kolegovia, ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Robertovi Pucimu.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 38 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu: o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 179 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto neprejavil záujem. Uzatváram alebo teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa chce, nechce vyjadriť, pán spravodajca sa takisto nechce. Prerušujem týmto rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 132. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 108.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Čížovi (Reakcia na podnet zo sály: "Prvý teda, áno?"), aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, teda autorský zákon v znení neskorších predpisov. Ide o veľmi krátku novelu tohto zákona. V podstate sa upravuje iba iba jeden paragraf a jeden odsek tohto paragrafu. Dovoľte mi niekoľko slov k dôvodom, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu zákona.

    Zákon č. 618/2003 o autorskom práve a právach, ktoré súvisia s týmto autorským právom upravuje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetnom ochrany, ktoré plnia, sa plnia prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, v ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy v príslušnom odbore. Usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia je v zmysle tohto ustanovenia povinný zákonom v určenej lehote oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program podujatia s uvedeným názvu diela a mena autora. Ak si usporiadateľ túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že na verejnom kultúrnom podujatí budú verejne vykonané len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy, aj keby sa verejne vykonávali napríklad hudobné diela, ku ktorým už uplynula doba ochrany. Toto ustanovenie posilňuje postavenie nositeľov práv a ich ochranu a zároveň umožňuje efektívny výkon kolektívnej správy týchto práv. Prax však ukázala, že v niektorých prípadoch je toto ustanovenie neprimerane prísne, navrhovaná naša úprava preto upúšťa od presne vymedzenej lehoty na splnenie si predmetnej zákonnej povinnosti usporiadateľa, avšak so zachovaním potreby uzavrieť licenčnú zmluvu s príslušnou organizáciou kolektívnej správy vždy vopred, aby nedošlo k neoprávnenému použitiu daných diel.

    Tiež sa upresňuje povinnosť identifikovať dielo, ktoré má byť verejne vykonané, a to tak, že sa uvedú údaje o autorstve, nakoľko nie je vždy možné uviesť konkrétne meno autora. Táto navrhovaná právna úprava tiež zdôrazňuje vyvrátiteľnosť právnej domnienky, podľa ktorej sa v prípade nedodržania predmetnej zákonnej povinnosti predpokladá, že boli použité len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne pánovi predkladateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbore pre kultúru a médiá, poslancovi Pavlovi Abrhanovi.

  • Vážená pani predsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ pán poslanec Číž, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom § 73 v prvom čítaní predniesol spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy. Nový návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. júla 2012 č. 108 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, som trošku skeptický k tomu a možno aj smutný, keďže táto právna úprava a to, že ju tu máme predloženú, vyvolal verejný tlak a máme, myslel som, že bude väčšia účasť a viac ľudí sa zapojí do debaty o správe alebo kolektívnej správe autorských práv, ktorá svojho času, je to pár mesiacov, vyvolala pri tzv. kauze obce Pohorelá obrovskú diskusiu v spoločnosti o tom, akým spôsobom ochranky alebo kolektívni ochrancovia autorských práv, alebo vo verejnosti sú známe pod skratkami, ako SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS a podobne, fungujú v správnom systéme Slovenskej republiky. Predkladaný návrh, ako bol odôvodnený pánom navrhovateľom, je podľa mňa veľmi, nedá sa s ním nesúhlasiť, čiastočne rieši, jedná sa o, ak to nepoviem právnymi výrazmi, ako pán navrhovateľ, ale preložím to do vykonateľnej reči možno podnikateľom, možno samospráv obcí, možno folklórnych súborov, ktoré prezentujú niekedy kultúrne obsahy, ktoré sú často, nepodliehajú autorsko-právnej ochrane. Jedná sa o to, že je skrátená lehota alebo ruší sa lehota, kedy je potrebné ohlásiť to, že niekto autorské, autorským zákonom chránené obsahy chce použiť alebo použil.

    Zavádzame možno tým, tá diskusia bola obrovská, že samospráva nás, ako keby naše samosprávy, ktoré sú finančne poddimenzované nemali dostatočné finančné prostriedky na to, aby platili aj to, že nejaké malé deti v niekde v obci pri zorganizovaní večierku pre mamy platili poplatok, ktorý SOZA pri správe autorských práv vymeriava alebo podľa svojich cenníkov zverejňuje. Táto diskusia často, mali sme na výbore aj pozvaných zástupcov zo SOZ-y, zo samosprávy aj z dotknutej obce Pohorelá, dokonca pani poslankyňa Obrimčáková, ktorá má vzťah, bola účastná na tomto výbore, takisto prišiel pán minister a nakoniec vznikla iniciatíva skupiny poslancov, je to skupina poslancov zastúpených u nás na výbore za vládnu stranu SMER, ktorí predložili tento návrh, ako keby mal riešiť to, že lehota, ak sa odstráni dostatočne ten prísny režim, ktorý sa na samosprávy uplatňoval, odstraňoval ten základný problém. Myslím si, že bazálny problém nerieši lehota, či ohlásim 10 dní pred konaním akcie, alebo v deň konania akcie, ide o samotnú podstatu toho, čo a akým spôsobom ochranky fungujú. V tejto veci som interpeloval aj pána ministra a na základe tejto interpelácie viem, že k posunu v kolektívnej ochrane autorských práv a vôbec k posunu vytvorenia novej normy autorského zákona príde aj podľa programového vyhlásenia vlády v najbližších dvoch rokoch.

    Ďalej táto, tento predkladaný návrh, ako keby chcel lepšie špecifikovať, a to, akým spôsobom sa bude prihliadať medzi ľudovými, prihliadať na ochranu autorských práv medzi ľudovými pesničkami a nejakými inými obsahmi. Podľa odborníkov na túto tému je veľmi sporné, že či týmto my na jednej strane samospráve ako používateľom autorských obsahov, na druhej strane folklórnym súborom a ešte obrovskej skupine iných používateľov pomôžeme. Z tohoto miesta chcem povedať, že túto iniciatívu vládnych poslancov vítam a pravdepodobne podporím návrh, aby prešiel do druhého čítania a v druhom čítaní aj po diskusiách na ministerstve kultúry a s ďalšími odborníkmi sa budeme možno snažiť predložiť návrhy, ktoré autorský zákon aj v tejto oblasti posunú trošička ďalej a možno aj téma, ktorá nesúvisí s kolektívnou ochranou, ale súvisí s verejnými licenciami, bude vsunutá a môže v právnom systéme Slovenskej republiky začať platiť. Myslím si však, že v tomto mohlo byť aj ministerstvo, v súčasnej nie odkazovať na to, že budeme riešiť v štvrtom kvartáli roku 2014 komplexnú úpravu autorského práva, i keď viem, že oblasť autorského práva, vôbec celá jemná pavučina okolo toho, ako sa autorské práva majú chrániť a nemajú, je predmetom obrovských diskusií, ale tu chcem uviesť, že na ministerstve kultúry aj za prvej Ficovej vlády alebo v rokoch 2008 až 2010 pracovala komisia, ktorá mala pripraviť úpravu autorského práva. Následne, teda po zmene ministrov aj za ministrovania pána Krajcera tuná z poslaneckých lavíc sme tlačili na to, že táto norma potrebuje úpravu, kde bol stanovený termín myslím štvrtý kvartál 2013. Na obhajobu toho režimu, že sa odsúval ten problém až do roku 2013 chcem iba povedať, že pracovná komisia mala zasadnúť v roku 2011 a celý tento výsledok nakoniec vyplynul do toho, že máme rok 2012 a platí nám tu autorský zákon, ktorý nepozná internet, ktorý nepozná digitálne prostredie, ktorý ustanovuje v rámci kolektívnej ochrany autorských práv také inštitúty, že dokážu ľudia potom protestovať pred "ochrankami" a volajú tieto "ochranky" ako výpalníci, ako tí, ktorí sa priživujú na samospráve, na kluboch, na ľudí, ktorí kultúru vytvárajú a vytvárať chcú.

    Dúfam, teda že potom, ako sa dostaneme do druhého čítania a tejto iniciatíve napriek tomu, že ju považujem za nedostatočnú, držím palce a dúfam, že v druhom čítaní sa budeme môcť možno na výbore, po diskusii aj s pánom predsedom, ktorý zastáva takisto názor, pánom predsedom výboru Jarjabkom, ktorý tiež zastáva názor že mohli by sme ísť v tejto situácii aj ďalej, tak prídeme k nejakému konsenzu, ktorý ochranu autorských práv posunie ďalej, a príde možno ku konsenzu medzi používateľmi, samotnými autormi, samosprávami a všetkými dotknutými orgánmi, vrstvami, ktoré pri ochrane autorských práv môžme spomínať.

    Na záver by som chcel poďakovať teda poslancom vo výbore, že prišli s touto iniciatívou a ako som spomínal predtým, bude mať moju podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden pán poslanec. Nasleduje ďalšie vystúpenie neprihláseného poslanca.

    Igor Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja nebudem dlhý, budem skôr veľmi stručný. Veľa vecí už povedal kolega Viskupič, autorský zákon alebo resp. táto novela, ktorú máme momentálne pred sebou, rieši akútny problém, ktorý vznikol v spoločnosti na základe toho, že jeden z autorských zväzov si nárokoval pravdepodobne veci, ktoré si nárokovať nemal, nemusel a okrem toho jednalo sa o podujatie v rámci samosprávy a ešte k tomu aj v rámci vzdelávania.

    Žiaľ, inšpektori zrejme majú svoje inštrukcie, sú za to patrične odmeňovaní, a preto vznikla situácia, ktorá bola vyostrením sporu nielen obce Pohorelá, ale aj ďalších horehronských obcí, to znamená, že pravdepodobne sa jedná o jedného inšpektora, ktorý si plnil nad rámec svoje úlohy a hľadal zdroje aj tam, kde by ich hľadať nemusel. Takže vítame tento krok, takisto aj z mojej strany bude podporený tento zákon v prechode do druhého čítania. Kolega Viskupič už hovoril, že sa jedná o autorské práva, teda chránených diel, keďže som folklorista a viem, o čom je ľudová pieseň, ľudové tradície, tak práve tuná nastávajú konflikty, keďže tieto diela sú od autorov neznámych, koľko razy zozbierané v dávnej histórii a dokonca ešte aj v 19. storočí, takže už nepodliehajú autorských dielam, a okrem toho tí, ktorí ich zozbierali, mali ich od ľudí, ktorí ich už len interpretovali po svojom, tak ako ich počuli, predávali sa totižto ústnym podaním, žiadnym zápisom, potom boli zapísané, ale nie sú autormi týchto diel. To znamená, že je to dosť scestné vyberať peniaze za diela, ktoré sú prezentované, ktoré nemajú autorov. Určite starostovia a primátori obcí a miest uznajú, že za ľudovú kultúru by sa tieto poplatky v žiadnom prípade vyberať nemali. Tu sa, samozrejme, nejedná len autorov, autorský zákon musí komplexne riešiť ako autorov, tak aj interpretov, pretože toto je takisto dôležitá súťaž ochrany a takisto aj prevádzkovateľov. Niektoré podujatia, ktoré sa konajú, jednak to, že konajú sa spontánne povedzme a keďže tam bola striktne daná lehota 10 dní pred konaním podujatia, museli ohlásiť, ináč už platili sankcie, tak, žiaľ, niekedy sa to dodržať nedalo, pretože ako hovorím, vznikali akcie spontánnym spôsobom a dokonca pod lehotou kratšou ako 10 dní a automaticky už im boli vyrubené sankcie a pritom sa možno nejednalo o chránené diela.

    Takže toto je dobrý návrh, ktorý, ako som hovoril, rieši akútnu situáciu. Vieme, že už ministerstvo kultúry pripravuje nové znenia autorského zákona, ako už tuná bolo spomínané, ktoré musí reagovať na súčasné trendy, moderné trendy, ktoré sa už vyskytujú v našej spoločnosti v rámci digitálneho obsahu a, samozrejme, aj digitálneho vysielania a sprostredkovania autorských diel týmito cestami. Takže vítame tento krok, určite v druhom čítaní prídu nejaké pozmeňovacie návrhy, samozrejme, budeme sa stavať k tomu konštruktívne, dúfajme že aj ostatní kolegovia sa k tomu postavia konštruktívne, pokiaľ to, samozrejme, budú rozumné návrhy, no a ide nám o to, aby skutočne autorský zákon bol vylepšený a neťahal veci smerom dozadu. Takisto sa budú musieť vyriešiť autorské ochranné zväzy, ktoré práve sme zistili, že niektoré zneužívajú svoj post a nekalým spôsobom vybrali poplatky a, samozrejme, bolo otázne, na čo boli tieto prostriedky potom použité, keďže mali ísť predovšetkým autorom, no ale vieme, že v mnohých prípadoch, že autorom ani nešli. Takže aj tieto veci sa budú musieť možno priamo do zákona zakotviť, aby si niekto z toho nemohol urobiť pre seba súkromný biznis, tak ako sa to v poslednom čase viackrát pri viacerých novelách zákonov uvádzalo.

    Takže ďakujem pekne skupine poslancov, pripájam sa k podpore tohto zákona pri prechode do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie nereaguje nikto faktickými poznámkami. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ?

  • Veľmi krátko. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za obidva príspevky s vecnými otázkami, ktoré prezentovali páni kolegovia, sa viac-menej dá súhlasiť. Ten problém je naozaj širší, len teda ten malý drobný moment, že vláda by mala byť aktívnejšia. No štandardný legislatívny proces trvá 6 mesiacov a pravdepodobne zodpovednosť tejto vlády za existujúci stav ťažko možno hľadať, ale faktom je, že ide o veľmi zložitý problém, ktorý má medzinárodný presah, predsa len ide o chránenie autorských práv aj subjektov, ktoré sú nie občanmi povedzme že Slovenskej republiky, takže ide o zložitý problém, je tam samozrejme aj väzba k európskej judikatúre v danom prípade aj európskym právnym predpisom, takže pravdepodobne ak s tým chceme niečo urobiť a chceme zlepšiť prostredie, budeme musieť predsa len nejaký priestor vytvoriť preto aj vláde. Som presvedčený, že výrazne pomôže pripomienkové konanie k tomuto zákonu, pokiaľ ho začne vláda organizovať. Zoberme si už len to, že diskusia, ktorá vznikla práve v súvislosti s inkriminovanou udalosťou v Pohorelej, odkryla mnohé ďalšie problémy, povedzme si úprimne, vieme o tom, že súčasná forma ochrany autorských práv spôsobuje, že nám úplne mizne tzv. klubové hranie, pretože ten mechanizmus nákladov, ktorý vzniká pre organizátorov je tak veľký, že prakticky miznú, často sa to ozýva z tohto prostredia, je to veľmi vážne.

    Nepochybne seriózna diskusia môže byť aj o tom, že máme tu vcelku výnimočný jav - súkromné subjekty, ktoré predstavujú organizácie na ochranu, majú v podstate právomoci štátnych orgánov v danom prípade. A keď zoberiete v štandardných veciach pri vymáhaní práva, aké nástroje majú k dispozícii štátne orgány, ako je tu k dispozícii v týchto veciach, tak je tam čosi, čo minimálne indikuje potrebu trošičku sa nad tým zamyslieť a vyvážiť tie veci, aby naozaj rovnako ako poskytovatelia, rovnako ako tí, ktorí ochraňujú práva, aby mali vyvážené prostredie a aby bolo možné chrániť záujmy oboch strán možného konfliktu, ktorý v danom prípade môže nastať.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia aj obidvaja diskutujúci, chcem vám za navrhovateľov povedať, že sme pripravení o veciach diskutovať, sme pripravení žiadať ministerstvo o aktívny prístup k týmto veciam a v spolupráci potom aj so všetkými dotknutými pravdepodobne by sme mohli vytvoriť lepšiu právnu normu, ktorá by plnila alebo realizovala záujmy poskytovateľov hudobných diel, ale rovnako by ich v konečnom dôsledku prospela aj k rozširovaniu kultúry samotnej. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi. Žiadate si slovo pán spravodajca? Pán spravodajca nežiada o slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 133, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 109.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby daný návrh uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil uvedenú novelu zákona. Ešte predtým, než sa dostanem k samotnému "meritu" veci, dovoľte, aby som povedal, že uvedenou novelou zákona nám nejde, ako sa to už mnohokrát v minulosti spomínalo, o, nedajbože, nejakú propagáciu požívania alkoholických nápojov pre účastníkov cestnej premávky, práve naopak, sme za prísne postihy tých, ktorí porušujú zákony a sú účastníkmi cestnej premávky a požívajú alkohol v nadmernom množstve.

    Návrh zákona má za cieľ odstrániť tzv. nulovú toleranciu alkoholu v cestnej premávke, ak ide o cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka, a to na základe vedeckých poznatkov o koncentrácii alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky bez vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a len minimálne sú ovplyvnené jej psychické, senzorické a motorické funkcie. Všeobecne záväzné právne predpisy platné v Slovenskej republike zakladajú represiu užívania alkoholu v cestnej premávke na takzvanej nulovej tolerancii, teda predpokladajú, že fyzická osoba, ktorá nepožila alkoholické nápoje má vo svojej krvi resp. v dychu nulovú koncentráciu etanolu. Uvedený predpoklad je však zo súdnolekárskeho hľadiska nepravdivý a neprípustný, načo Slovenská súdnolekárska spoločnosť ako aj jednotliví súdní lekári upozorňovali opakovane už od zavedenia uvedenej právnej úpravy. Takzvaná nulová koncentrácia etanolu v ľudskom organizme zistená bežnými analýzami neexistuje z viacerých dôvodov. Etanol je totižto prirodzenou súčasťou ľudského metabolizmu. Ľudský organizmus si určité malé množstvo etanolu, ktorý je potrebný v chemických procesoch nepretržite vytvára a následne odbúrava. V krvi a v dychu ľudského jedinca sa preto môže nachádzať určitá minimálna koncentrácia etanolu, ktorá sa tam nachádza následkom endogénnych procesov a nie exogénnym použitím alkoholického nápoja. Etanol sa tiež môže v ľudskom organizme v minimálnom množstve vytvoriť v tráviacom trakte po vypití väčšieho množstva ovocnej šťavy, nealkoholického nápoja s vysokým obsahom cukru či po zjedení väčšieho množstva sladkého ovocia. Pozitívne vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu však môže byť spôsobené napríklad aj z dôvodu tzv. laboratórnej chyby. Zariadenie slúžiace na stanovenie koncentrácie etanolu v ľudskom organizme, ako aj metodika, ktorou sa na danom zariadení predmetná vzorka vyšetruje, podlieha určitej laboratórnej chybe. Prakticky to znamená, že aj u fyzickej osoby, ktorá žiadny alkohol nepožila a v jej krvi sa alkohol v merateľnom množstve nenachádza, môže prístroj namerať pozitívnu koncentráciu etanolu, táto prípustná odchýlka, tzv. laboratórna chyba môže pri súčasných metodikách dosahovať až 0,2 g na kg čiže 0,2 promile pri vyšetrení krvnej vzorky pri plynovou chromatografiou, resp. 0,1 mg na liter pri vyšetrení vydychovaného vzduchu dychovým analyzátorom.

    Táto skutočnosť je odbornej verejnosti dlhodobo známa a jej riešenie bolo aj predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol dňa 20. augusta 2008 schválený vládou Slovenskej republiky. Uvedený návrh zákona určoval koncentráciu alkoholu, zistenie, ktoré je dôležité pre určenie pozitívneho vyšetrenia na alkohol tak, že až namerané hodnoty etanolu viac ako 0,48 mg/l vydýchnutého vzduchu alebo 1 promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou považoval za stav vylučujúci spôsobilosť podľa osobitných predpisov, v dôsledku ktorého fyzická osoba nie je schopná bezpečne vykonávať akúkoľvek činnosť. Uvedený návrh zákona predložený ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky zohľadňoval aj tzv. laboratórnu chybu, pre ktorú ustanovoval podobné hodnoty etanolu v ľudskom organizme ako predkladaný návrh zákona.

    Na základe vyššie uvedených skutočností zástupcovia medicínskeho vedného odboru súdne lekárstvo už v minulosti namietali zavedenie tzv. nulovej tolerancie do praxe, pričom navrhovali tolerovanie minimálnej koncentrácie etanolu zisteného v krvi, resp. dychu vyšetrovanej osoby. Všeobecne je odbornou verejnosťou prijatý záver, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,5 promile, resp. 0,24 mg na liter je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za bezpečnú pre cestnú premávku, pri ktorej už dochádza k určitému ovplyvneniu psychických, senzorických a motorických funkcií ľudského organizmu a toto ovplyvnenie však možno považovať za minimálne a nemajúce vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Zároveň je potrebné uviesť, že určitá pozitívna hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky je tolerovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote pol promile, respektíve 0,24 mg/l je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú Európska komisia odporúča prijať členským štátom v rámci Stratégie Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s používaním alkoholu.

    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré štáty Európskej únie pri posudzovaní dovolenej koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky rozlišujú medzi vodičmi motorového vozidla a cyklistami, pri ktorých ustanovujú miernejšie limity koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme.

    Návrh zákona ustanovuje hodnotu koncentrácie etanolu v ľudskom organizme 0,24 mg/l na liter vydychnutého vzduchu alebo nula, pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. Pri tejto hodnote koncentrácie etanolu v organizme cyklistu nebude vedenie bicykla bez pomocného pomocného motorčeka v cestnej premávke považované za porušovanie všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň sa návrhom zákona jazda pod vplyvom alkoholu v takomto prípade nebude považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Návrh zákona sa dopĺňa, návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe čoho sa vedenie bicykla bez pomocného motorčeka cyklistom, u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 mg/liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou, prístrojom alebo pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou, nebude považovať za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

    K novelizácii uvedeného zákona dochádza z dôvodu že napriek tomu, že porušenie pravidiel cestnej premávky je upravené zákonom o cestnej premávke, zákon o priestupkoch obsahuje sčasti samostatnú úpravu skutkových vymedzení priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Návrh zákona pri stanovení hodnote koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky len s minimálnym ovplyvnením jej psychických, senzorických a motorických funkcií, vychádza z vedeckých poznatkov, napr. zo znaleckej expertízy Ústavu súdneho lekárstva a medicínských expertíz Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo veci nízkej koncentrácie etanolu v krvi vo vedení jednostopových dopravných prostriedkov. Napriek skutočnosti, že navrhovaná hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme by bola vedecky odôvodniteľná pre všetkých účastníkov cestnej premávky, výnimku z tzv. nulovej tolerancie alkoholu v cestnej premávke návrh zákona ustanovuje len pre cyklistov vedúcich bicykel bez pomocného motorčeka, a to z dôvodu, že akékoľvek prípadné škody spôsobené týmito vodičmi sú neporovnateľne nižšie, ako je tomu v prípade vodičov motorových vozidiel.

    Zakotvením tejto hladiny alkoholu do právneho poriadku sa predíde aj neodôvodnenému sankcionovaniu cyklistov vedúcich bicykel za vedenie bicykla v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v ich organizme, pričom však hodnota alkoholu v organizme uvedených účastníkov cestnej premávky nebude mať reálny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a ich psychické, senzorické a motorické funkcie môžu byť ovplyvnené len v minimálnej miere.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácie v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

  • Pán predkladateľ, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Augustínovi Hambálkovi.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma svojim uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Lászlóa Solymosa a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 133).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Ciele a zámery predkladateľov sú zrejme s textácie predloženého návrhu zákona, ako aj z dôvodovej správy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júla 2012 č. 109 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, registrujem dve prihlášky ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Vzhľadom k tomu, že je 18.58 hodín, pýtam sa vás, pán poslanec Baška,...

  • Krátka pauza. Reakcia z pléna.

  • Krátka pauza. Reakcia z pléna.

  • , tak sa, asi pán Baška to má na dlhšie, súhlasím s ním, dobre Štefan to bude mať, musíte, môže prepustiť poradie, môže prepustiť poradie.

    Pán poslanec, takže máte minútu.

  • To je taká krásna téma, tak dnešný večer by sme ňou mohli aj zavŕšiť, aspoň nejakou, nejakým tým príspevkom. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, predkladatelia, a máme tu aj dve dámy. Taká milá komorná atmosféra je tuná, no tak dovoľte mi niekoľko slov, ja som pána kolegu Hrnčiara pozorne počúval, ale aj vnútorne som nad návrhom, sa úprimne priznám, tohto zákona rozmýšľal, že či teda aj ja pri hlasovaní podporiť tento zákon, alebo byť proti nemu. Aby ste ma tak celkom neodsudzovali, musím sa priznať, že patrím k abstinentom. Patrím k abstinentom, ale vo svojich úvahách chcel by som byť tolerantný aj voči tým, ktorý majú radi možno pivo alebo vínko. Ale ako kolega Janko to tu spomenul, veľmi vážne vnútorne naozaj ako naozaj s tým zápasím, pretože ako to by dopadlo asi u nás na Slovensku, tá 0,5 promile alkoholu v krvi. Tak to je, hej, tento návrh. Ak by sme mali byť spravodlivý potom k účastníkom konania, lebo pán kolega to spomenul vo všeobecnosti účastníkov dopravných situácii teda, pardon, tak k ním patria aj chodci, to nie sú len ako cyklisti. Ak by sme mali zaviesť, teda ak by sa uzniesla táto Národná rada v rámci nejakej tej tolerancie, aby sme akceptovali 0,5 promile alkoholu v krvi, zdalo by sa mi to dosť nespravodlivé, že by to mali len cyklisti. Predstavte si situáciu takú, že ja som šofér a ja mám 0,0 promile teraz stret je s takýmto cyklistom, ktorý má 0,5 promile, teraz je zrážka, smrteľná nehoda. Čo teraz? Zdá sa mi to trošku ako nespravodlivé a ktovieaké tie procesy, a ktovieaké spory by sa v tých daných situáciách viedli, a teda či to bolo únosné pre ten organizmus, alebo to nebolo únosné. Takže toto je taká dilema. A už, teda ak by sme mali o tak závažnej veci tuná teda rozhodovať, prepáčte mi, možno to bude veľmi smelý ako taký návrh, ale potom tých 0,5 percent, promile, tá tolerancia, nech je potom u všetkých účastníkov v rámci cestnej premávky, áno, ďakujem. Nemôže to byť jeden účastník cestnej premávky zvýhodnený oproti niekomu druhému. Myslím si, že by to prinášalo veľa konfliktných situácií. Chcem byť tolerantný aj voči tým, ktorí naozaj majú to vínko aj to pivo ako radi, áno aj ako to kolega spomenul vo Francúzsku, Nemecku, nespomínal krajiny, ale majú naozaj túto toleranciu. Myslím si, že tá, aj tie štatistiky verím, že môžu tak zodpovedať tomu. Takže ja z celkového obsahu by som chcel ako povedať to, že teda dovolil by som si to tak navrhnúť, ak teda má byť tolerancia, tak teda u všetkých účastníkov cestnej dopravy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Je všeobecný súhlas, aby sme teda ukončili faktické poznámky? Nech sa páči. Ukončujem možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Málokedy sa mi stane, že sa zhodneme v nejakom názore s pánom kolegom Kuffom, ale teda toho dňa je to tak.

    Chcem na úvod povedať, že na Slovensku jedno pivo je v mnohých obciach málokedy iba jedným pivom a mnohokrát sa tomu pripojí ešte nejaké to poldeci najviac alebo nejaké to pivečko alebo dve. Ja osobne som dosť proti tomu, aby sme zvyšovali toleranciu alkoholu, a pokiaľ hlavne, pokiaľ vieme, že sa alkohol u každého, najmä u žien, odbúrava úplne inak a úplne iným spôsobom.

    A druhý rozmer je ten, že cyklista je rovnaký účastník cestnej premávky, kolegyne, kolegovia, ako ktokoľvek iný, vodič osobného motorového vozidla, človek, ktorý chodí na kolobežke alebo aj lyžiar. Potom skutočne sa bavme o tom, že keď chcete zvyšovať toleranciu alkoholu v krvi, prečo ju nechcete zvyšovať u všetkých? Ja sa pýtam, prečo nie aj vodiči áut, a či je dva deci alebo deci vína nemá rovnakú, nemôže spôsobiť rovnaký rozsah alkoholu v krvi ako to jedno pivo, pokiaľ je to napríklad dvanástka?

    Potom mám obavu zo zneužívania tejto legislatívnej úpravy, ale ešte väčšiu z jej následkov, tak ako povedal pán kolega Kuffa. No, praktický príklad je, keď ide okolo, keď ide vedľa seba vodič osobného motorového vozidla a cyklista. Stane sa nehoda. Vodič, ktorý mal v krvi 0,5 alebo 0,24 etanolu na liter vydýchnutého vzduchu, toľko alkoholu požil, kto teraz bude zodpovedný a v akej miere. Ako to dopravný inšpektorát alebo polícia vyhodnotí, kto tu nehodu reálne spôsobil. Ja si neviem predstaviť, ako toto chcete riešiť a najmä pokiaľ sa jedná o prípady, kedy dôjde k vážnemu poškodeniu trvalému ľudského zdravia, poprípade aj k smrti. Ja som proti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja osobne zasa, po tom, čo som mal možnosť si pozrieť nejaké štúdie, mne sa tento návrh zákona pozdáva. Nesúhlasím s pánom Kuffom, že, v podstate aj teda s kolegom Brixim, že v podstate, ak by sa stala nejaká zrážka, kde cyklista má 0,5 promile a vodič, tak že ako sa bude zisťovať. Nebude sa zisťovať podľa toho, kto mal 0,5 promile, ale bude sa zisťovať dôvody zrážky, či dostal šmyk, či zle zabočil, odbočil, či dal signalizáciu, či nedal. Čiže na to sú súdni znalci, ktorí to vedia zistiť alebo by mali zistiť ten dôvod tej zrážky.

    Zároveň by som aj uviedol to, že tá tolerancia minimálnej hladiny v krvi, toho etanolu, no je namieste, lebo sú štúdie, kedy nafúkate prvých 15 až 30 minút, napr. keď užijete kvapky proti kašľu, dobošku, napr. Milu, kvapky do nosa a dokonca som zistil na internete, to aj dokázali, ešte aj vodu z ostrekovačov, keď si ostriekate predné sklo, tak prvých 15 minút nafúkate normálne. Čiže fakt treba sa nad tým zamyslieť, že prečo by som ja mal prísť o vodičský preukaz len preto, že používam často ostrekovače na predné sklo a potom ma zastavia policajti a dajú mi fúkať. Normálne si to dajte na YouTube - ostrekovače a nafúkanie - a normálne je to tam dokázané, že nafúkali. Čiže ja, mne sa táto myšlienka zasa pozdáva a je tu fakt na mieste, že ako to nastaviť. No a myslím si, že aspoň podľa môjho názoru, aspoň by sme mali občanom dopriať aspoň to jedno pivo, keď už idú na tom bicykli, keď už idú z roboty alebo tak. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Štefan povedal, že je za to, aby tu bola istá rovnosť, a ja verím, že takto na záver dnešného pracovného dňa neprezradím nejaké štátne tajomstvo, ale istá rovnosť už dávno v kruhoch, v dopravnej polícii na Slovensku existuje. Predkladatelia hovorili niečo o tom, že sú tu určite dosť také fyziologické dôvody na to, aby bol obsah alkoholu zistený aj v prípadoch, keď človek alkohol nepožije. A práve v tom chcem spomenúť to tiché tajomstvo, ktoré už veľa rokov funguje v radoch dopravnej polície, ak človek nafúkal, taký majú pokyn interný, do 0,3 promile a nepovie, že pil, on povie, že: "Som nepil," má 0,3 - proste cukrovka alebo nejaký iný dôvod - tak skutočne vtedy sa nikdy pokuta a ani žiadne postihy nerobili. Takže ja si myslím, že práve pri tom by bolo treba ostať. Ozaj, neexistuje tu žiadne nebezpečenstvo, že by človek, ktorý nepil a mal tam nejaké do 0,3, že by mal z toho mať nejaké problémy. Takže riešenie v tomto smere by som nepodporil a bojím sa, že otváranie Pandorinej skrinky s tým, že istá skupina ľudí by si mohla trošinka vypiť, by bolo otvorením tej skrinky alebo vypustením takého džina z alkoholickej fľaše, ktorý by sa nám možno pri tom naturele, ktorý my tu máme, nemusel oplatiť. Takže pre nejaké roky by som ešte s týmto počkal.

  • Ďakujem a, pán Hrnčiar, vy ste sa až po prihlásili. Teraz nebudete. Môžete reagovať kedykoľvek ako predkladateľ, ale ukončíme faktické poznámky.

    Takže reakcia na faktické, nech sa páči.

  • Krátka pauza.

  • Pána poslanca Kuffu zapnite, prosím vás.

  • Ďakujem za slovo. Trošku sme sa tak zasmiali. Ďakujem aj za tie faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Naozaj na to YouTube, to by som si mal asi pozrieť, že ako sa môžem opiť, keď si ostriekam predné sklá. Dúfam, že to nie je nemrznúca zmes, ktorá sa pridáva do českého alkoholu a že aj oslepnem zároveň. To už neviem. Ja skôr som chcel ako v tej rozprave povedať to, že ak teda máme byť ako tolerantní, tak voči všetkých účastníkom cestnej dopravy. Teda ja by som navrhoval, aj tuná pánovi Hrnčiarovi, aby to bolo rozšírené na všetkých účastníkov. Nemôže to byť len nejaká skupina uprednostnená, keď sú to aj len cyklisti. Potom by som aj chodcom mohli takisto, hej, pranierovať prechádzanie cez prechod pre chodcov alebo po chodníku, po krajnici idete mimo obce a takisto, hej, ste účastníkom cestnej dopravy, ale nemáte ten dopravný prostriedok. Teda tam tie riziká sú. Ale myslím si, že mohli by sme byť tolerantní. Myslím si, že mám morálne právo sa v tejto veci nejak zastať ako tých, ktorí naozaj sú fajnšmekri a, neviem, si dajú pri obede pohárik vínka alebo to jedno pivo. Ja som totálny abstinent, takže v podstate ja sa prihováram za skupinu, ktorá možno mne až nie je nejak tak extra veľmi blízka, ale skôr si myslím, aby cez to všetko ako kolega, keď to povedal, že čo všetko sa skúma pri dopravných nehodách, ale aj alkohol je jedna z vecí, ktorá sa takisto skúma. Aby tam nebol ten rozdiel medzi tým, tak ty si mal nula a ten mal 0,5 alebo čo mal 0,6, tak, aby to bolo stanovené potom pre tých všetkých účastníkov ako dopravy. Môžme o tom ešte diskutovať mimo. Ďakujem pekne. Do toho druhého čítania sa môžme ešte nachystať

  • Ďakujem, pán poslanec. Necháte si na zajtra? Áno, dobre. Takže týmto ukončujem dnešný deň rokovania. Ešte by som vás ale chcela poprosiť o jednu vec. Prišla nám požiadavku, či budeme teda mať ochotu 21. 9., to je zajtra, o 9.00 hodine by prišiel guvernér Národnej banky predniesť správu o stave a vývoji finančného trhu. To znamená, že žiada o predradenie bodu.

  • Prejav všeobecného súhlasu.

  • Áno, takže všeobecným súhlasom. Začíname týmto bodom a potom sa bude pokračovať návrhom pána Hrnčiara. Ďakujem pekne. Pekný večer.