• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie nepožiadal žiaden poslanec. To znamená, že všetci páni poslanci by mali byť prítomní na schôdzi.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 119. Spoločná správa výborov má tlač 119a.

    Teraz prosím ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, poslankyne, poslanci, dobrý deň, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona je schválené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého predložený vládny návrh zákona zatiaľ upravuje iba zlúčenie vojenských spravodajských služieb do jednej špeciálnej zložky Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorou bude vojenské spravodajstvo a ktoré bude plniť úlohy vnútorného a zahraničného spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky. Tak ako som v prvom čítaní aj na výboroch povedal, je to technická novela a je to prvý krok k naplneniu úloh, ktoré sme si dali v programovom vyhlásení vlády, a má to zjednodušiť proces nového spravodajského zákona, ktorý by sme, a máme tú ambíciu, ktorý by sme chceli predložiť v tomto roku do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Postavenie, pôsobnosť, mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami bude komplexne upravovať tento nový spravodajský zákon. Ministerstvo obrany po schválení predkladaného návrhu zákona predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh nového štatútu Vojenského spravodajstva a návrh na určenie celkových početných stavov Vojenského spravodajstva v súlade s ustanovením § 3 a 4 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

    Po schválení uvedených dokumentov možno očakávať aj, samozrejme, iný efekt, ktorý som spomínal takisto aj na výboroch aj pri prvom čítaní, a to je, samozrejme, ekonomický efekt a hlavne pri rôznych duplicitných činnostiach a logistickom zabezpečení a obstarávaní a predpokladáme v horizonte troch rokov úsporu 19 percent z celkového rozpočtu.

    Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, poslanci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prajem pekný deň. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 119). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 116 z 24. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 119) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    III. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami:

    1. K čl. I bod 5. V bode 5 sa na konci navrhovaných zmien vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu“. Zároveň sa odkaz 3 umiestňuje nad slová „Vojenského spravodajstva“. Ide o legislatívnu úpravu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, gestorský výbor odporúča schváliť.

    2. K čl. III bod 16. V bode 16 v navrhovanom § 215m sa slová „bol pred 1. januárom 2013“ nahrádzajú slovami „je k 31. decembru 2012“. Ide o spresnenie navrhovanej úpravy z hľadiska jej jednoznačnosti. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, gestorský výbor odporúča schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto. O bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 119), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 119), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 30 na svojej 7. schôdzi.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som do tejto chvíle nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Galko, pán poslanec Baška. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

    A vy ako, a pán spravodajca, dobre, v rozprave. Tak buď chcete, pán spravodajca, teraz, alebo, lebo máte prednosť. Po pánovi poslancovi, dobre.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, dámy poslankyne, páni poslanci, opakovanie je matka múdrosti, ale vzhľadom k tomu, že som vystúpil k tomuto návrhu zákona už v prvom čítaní, tak v podstate len v rýchlosti zhrniem to, čo sa nezmenilo, a zopár nových informácií, ktoré teda sa nám podarilo získať aj od pána ministra aj pri tých ďalších debatách. Na úvod, samozrejme, zduplikujem to stanovisko klubu strany Sloboda a Solidarita, že nepodporíme tento návrh zákona, pretože ho pokladáme za zbytočný, nič neriešiaci a nepokladáme ho za zákon o zlučovaní vojenských tajných služieb.

    Ja som v podstate už v tom mojom prvom vystúpení povedal, že v tom zákone nie je prakticky ani čiarka o nejakom zlučovaní. Všetko sa točí len o tom, že v paragrafoch, kde sa doteraz vyskytoval pojem riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva a pojem riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, tak toto sa nahradilo jedným pojmom - riaditeľ Vojenského spravodajstva, plus sa na vyše vyriešili ešte také veci, ako sú medaily pre príslušníkov Vojenského spravodajstva alebo príplatky pre príslušníkov Vojenského spravodajstva. To nie je žiadne zlučovanie tajných služieb. Ten zákon alebo teda návrh zákona nie je škodlivý, ale opakujem, je zbytočný.

    Zhodou okolností prerokúvame teraz znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov a ja som v tom svojom prvom vystúpení tak prirovnal zlučovanie rozhlasu a televízie, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ako by to asi vyzeralo, ako by si nielen poslanci, ale vôbec aj odborná aj neodborná verejnosť ťukala na čelo, keby v minulosti Daniel Krajcer zlúčil Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu tak, že by urobil zákon, kde by nahradil tieto dve pozície, týchto dvoch riaditeľov týchto dvoch inštitúcií jednou spoločnou pozíciou. To by sme si ťukali asi na hlavu všetci.

    Takisto som, vzhľadom k tomu, že som bol nejakým spôsobom napadnutý, alebo že nejakým spôsobom to bola výhrada, že to nie je dobré prirovnanie, tak som rozprával aj o tom, ako to prebehlo v Poľsku trebárs alebo v Maďarsku, kde majú s týmto už skúsenosti a kde naozaj, naozaj ten zákon, ktorý oni schválili, riešil komplexne túto problematiku. To znamená postavenie spravodajských služieb, financovanie a tak ďalej, a tak ďalej. Takže k tomu sa tiež už vracať nebudem.

    Vzhľadom k tomu, že som nedostal uspokojivé odpovede na moje otázky z rozpravy v prvom čítaní, tak som ich položil aj na výbore. Ja ich tu znova zopakujem. Ja som sa spýtal, ktorý konkrétny paragraf návrhu tohto zákona zabezpečí to, že sa bude predchádzať únikom utajovaných materiálov. Ktorý paragraf zabezpečí rast dôveryhodnosti tajných služieb? Ktorý paragraf zabezpečí efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ktorý paragraf, a ostatných služieb zložiek pre pracujúcich spravodajskými metódami? A ktorý paragraf vytvorí podmienky pre uskutočnenie reformy Vojenského spravodajstva zamerané na podporu rozhodovania na všetkých úrovniach riadenia obrany štátu a zlepšenie kontroly v jeho činnosti? Toto je v podstate naďalej definované v tej dôvodovej správe, samozrejme, odpoveď som na to nedostal. Pán minister v podstate zopakoval to, čo hovoril už predtým pre médiá, a síce to, že prijatím tohto zákona, alebo tým následným, následným nejakým ďalším komplexným zákonom príde k úspore 19 percent z rozpočtu, doterajšieho rozpočtu, ktorý je vyčlenený pre vojenské, Vojenskú spravodajskú službu a vojenské obranné spravodajstvo.

    Ja by som chcel, možno aj trochu oceniť teraz, že už v tomto príhovore pri druhom čítaní už bol trošku opatrnejší, pretože aj na tom výbore aj tu som si všimol, že tu už dokonca povedal, že v horizonte troch rokov. To znamená, že neviem, ak to má byť rozložené na tri roky a má to byť výška jedného ročného rozpočtu, tak vlastne potom to bude úspora menej ako sedem percent, tak som to teda pochopil. Ak, ak to bolo myslené takto, alebo ak je to myslené tak, že až po troch rokoch dôjde k úspore 19 percent z ročného rozpočtu spravodajských služieb, tak tam si dovolím podotknúť, že, pán minister, plánujete úsporu už pre ďalšiu vládu. To znamená, že po tých troch rokoch alebo po tri a pol roka bude nová vláda, a to je značne jednoduché povedať, že keď niekto nový príde alebo staronový, tak by mal 19 percent ušetriť na tom, čo som ja pred tromi rokmi navrhol a prijal. Samozrejme, že, že to všetko ukáže nejakým spôsobom až čas. Vzhľadom k tomu, že stále, ja mám odôvodnené, odôvodnené obavy, že tých 19 percent je číslo, ktoré je vycucané z prsta, lebo mám s ním svoje skúsenosti, čo sa týka takýchto čísiel na niektorých sekciách ministerstva obrany, hlavne z hľadiska budúcich úspor. Tak som teda chcel vedieť presne, na výbore som žiadal v zmysle rokovacieho poriadku o to, aby pán minister zdokladoval, alebo teda nejakým spôsobom nám dal tých 19 percent na papier, aby to nejakým spôsobom, sme sa v tom vedeli zorientovať. Celkom, podľa mňa oprávnene, nebol schopný priamo na mieste nejakým spôsobom toto odprezentovať, pretože je to úplne normálne, že na takúto otázku, pokiaľ nemáte podklady so sebou, odpovedať nevie. A preto som chcel v zmysle rokovacieho poriadku, aby toto bolo brané ako môj podnet a aby v zmysle rokovacieho poriadku predseda výboru do tridsiatich dní zabezpečil cez sekretariát výboru, že tento môj podnet bude podnet na ministra, na člena vlády bude písomne vybavený. No, tak predseda výboru, samozrejme, porušil rokovací poriadok, pretože on rozhodol, že o takomto niečom nie je možné hlasovať, pretože to patrí do kompetencie iného výboru, také bolo jeho zdôvodnenie, rozpočet tajných služieb, ktorý je utajený, no, len ja som nechcel po ňom, aby, aby o niečom dával hlasovať. Ja som chcel, aby dodržal rokovací poriadok a aby v zmysle rokovacieho poriadku vybavil môj podnet. Takže v podstate aj, aj u nás na brannobezpečnostnom výbore sa ukazuje, že nestačí dať do ruky niekomu funkciu, a je potrebné, aby ten človek sa tomu trošku aj venoval a aby to, čo sme si sami tam dokonca schválili, následne takýmto flagrantným spôsobom neporušoval. Podčiarknuté, zhrnuté, ešte, ešte jedna informácia, aby som nezabudol, ktorú som tiež ocenil a ktorá len dokumentuje to, že v podstate pri návrhu tohto zákona sa jedná len o lacné PR strany SMER, respektíve jednalo sa, jedná sa teraz už len o pokus lacného PR strany SMER, pretože myslím si, že dostatočne sme počas uplynulej doby nielen tu v parlamente, ale aj v médiách, médiá celkom korektne informovali o našom postoji. Ukázali, že to bol naozaj len pokus o lacné PR strany SMER.

    Pán minister na výbore povedal ešte jeden dátum, a ten je pre mňa veľmi dôležitý, a je to dátum alebo je to obdobie prvej polovice októbra, kedy by mal byť predložený v zmysle jeho prísľubu už taký, povedal by som, celkom dobrý prvý nástrel alebo teda prvý návrh komplexného zákona o Vojenskom spravodajstve, čo oceňujem. Pretože som si myslel, alebo teda vyslovil som myšlienku v tom minulom vystúpení, že prijatie tejto, v úvodzovkách, "technickej novely" je len snaha vôbec neprijať ten komplexný návrh zákona, ale zároveň je to potvrdenie toho, že sa naozaj jednalo len o pokus o lacné PR, lebo v prípade, že budete mať návrh zákona, hoc aj v hrubej podobe, v prvej polovici októbra hotový, to znamená, že buďto teda opajcnete ten návrh zákona, ktorý my sme spravili v spolupráci so Slovenskou informačnou službou, alebo pracujete na nejakom novom, ale určite na ňom už intenzívne musíte pracovať, tak sa ukazuje, tak je to potvrdením toho, že prijatie tejto, v úvodzovkách, "technickej novely" je zbytočné. Pretože v prípade, že v prvej polovici októbra budete mať ten návrh komplexného zákona hotový, tak sa to mohlo urobiť naraz a nie takýmto spôsobom. Čiže opakujem ešte raz, je to pokus o lacné PR, bola to snaha o nejaké rýchle naplnenie časti programového vyhlásenia vlády, alebo vzbudenie dojmu vo verejnosti, že to je naplnenie časti programového vyhlásenia vlády. Zbytočné zákony by sa v tomto parlamente prijímať nemali.

    Už v prvom čítaní som rozmýšľal nad tým, že či je vôbec nejakým spôsobom potrebné vystupovať tu, apelovať tuná u opozičných kolegov, aby, aby nepodporili tento zbytočný zákon, lebo v minulosti tu niekto povedal, že 83 Kolesíkov si aj tak schváli, čo chce a čo potrebuje. Aj keď teraz už by sme nemali hovoriť o osemdesiatich troch Kolesíkoch, lebo viem, že jeden, myslím, neviem, kto to bol presne, bol nejaký poslanec zo SMER-u, sa ohradil ostro, že on si nepraje, aby ho niekto porovnával s poslancom Kolesíkom. Tak 82 Kolesíkov a jeden Nekolesík si aj tak vždy schvália to, čo chcú. Ale myslím si, že to má zmysel, aby poslanci iných strán, ako je strana SMER, nezahlasovali za zbytočné zákony. Tak sa to udialo aj pri prvom čítaní, keď až na, myslím, jedného alebo dvoch poslancov, kde mohlo dôjsť k nejakému omylu, všetci unisono sa zdržali a odmietli tento zbytočný PR zákon. A aj z toho dôvodu apelujem teraz na poslancov opozičných strán, aby tento zákon odmietli, aby zaňho nezahlasovali a aby lacné PR vlády jednej strany nechali na ňu samu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka.

    Nech sa páči, pán poslanec Šuca, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Galko, vôbec ste neprekvapili, ale bol som milo prekvapený, keď ste začali rozprávať, tá vaša príjemná hladina hlasu. Malo to takú tendenciu, že to bude vecné, že to bude príjemné, ale nakoniec ste si v tej druhej časti vášho diskusného príspevku neodpustili, tak ako vždy, kopnúť si do nás, do poslancov SMER-u. Je mi to ľúto, ale čo už s tým. Chcel by som povedať pár informácií k tomu vládnemu návrhu zákona, tak ako to správne definoval pán minister obrany, pán Glváč. Jedná sa o legislatívno-technickú novelu, ktorej hlavným cieľom je zlúčenie vojenskej kontrarozviedky a vojenskej rozviedky do jedného celku, ktorý bude s názvom Vojenské spravodajstvo. Či sa to niekomu páči, alebo nie, týmto krokom napĺňa vláda svoje predsavzatia, ciele a stanoviská, ktoré si určila vo svojom vládnom programe. Hlavným motívom tohto zákona, tak ako to už bolo odprezentované, je zjednodušenie duálneho systému riadenia, odstránenie duplicity v riadení Vojenského spravodajstva, zvýšenie efektivity spravodajskej činnosti, zvýšenie kredibility služby a v neposlednom rade to najpodstatnejšie - úspora finančných prostriedkov. Tento zákon nemá vplyv na zmenu štruktúry a pôsobnosti spravodajskej komunity, nezasahuje ani do iných orgánov a služieb obdobného zamerania, ktoré pracujú spravodajskými metódami. Potom tie konkrétnosti na záver.

    Pán poslanec Galko, zase ste tu spomínali a vrátili ste sa k tomu zlučovaniu rozhlasu a televízie, dotkli ste sa pána Krajcera. Áno, ja s vami absolútne a plne súhlasím. Dá sa porovnať pôsobenie pána Krajcera na poste ministra kultúry a porovnať to práve s vaším pôsobením na poste ministra obrany v danom čase a v danom priestore. Rozprávali ste o tom, že návrh zákona o zlúčení rozhlasu a televízie mal šestnásť strán. Teraz si pomôžem citátom z vášho diskusného príspevku, kedy ste povedali, že, že v tomto návrhu zákona bolo popísané konkrétne všetko, podnikanie, štruktúra orgánov, hospodárenie, inštitúcia, no, proste všetko. Áno, súhlasím s vami, bolo to tak. To, či zlúčenie rozhlasu a televízie bolo relevantné, či to bude dobré, to nám povie blízka budúcnosť, nech sa k tomu vyjadrujú ľudia, ktorí sa tejto veci odborne venujú. No, keď porovnám vaše pôsobenie na poste ministra obrany s pôsobením pána Krajcera, tak po ňom zostalo zlúčenie rozhlasu a televízie, žiaľbohu, po vás, po vašom pôsobení na ministerstve obrany zostala zriadená jedna pevná linka navyše, nespočetné množstvo bludných trestných oznámení, ktoré sú zastavené, pretože sú irelevantné. A po vašom pôsobení na poste ministra obrany zostalo najväčšie bezprecedentné zneužitie Vojenského obranného spravodajstva, zneužitie informačno-technických prostriedkov na to, na čo nemali byť. Jemne a slušne povedané. V žiadnom prípade si nemyslím, že sa dá porovnávať zlúčenie rozhlasu a televízie so zlúčením vojenskej kontrarozviedky s vojenskou rozviedkou, miešame hrušky a jablká.

    V prvom čítaní ste chceli niečo konkrétne, chceli ste konkrétnosti, keď som vám ich povedal v závere svojho krátkeho vystúpenia, a reakcie na vás, povedali ste, že mi to niekto pripravil a ja som to tu odrecitoval. No, pokiaľ chcem mať bližšie informácie o zákone, tak si prečítam zákon, dôvodovú správu, ale pokiaľ by som chcel mať hlbšie informácie, tak ja osobne som sa stretol s ľuďmi zo spravodajskej komunity, ktorí pre služby robili, aj s tými, ktorí v službách robia. A verte mi, nikto z nich nepovedal toto, že tento zákon, zase si pomôžem vašimi citáciami z prvého čítania, je "populistický, zavádzajúci občanov, čudo, sprostosť, bludy". Nikto z nich mi toto, čo ste povedali vy v prvom čítaní v diskusnom príspevku, nepovedal, a každý tento návrh zákona víta. Práve pre to, čo tu povedal pán minister, a práve pre to, čo tu teraz hovorím ja.

    Čo sa týka tej duplicity, tí chlapci mi povedali takú modelovú situáciu. Trocha to pomením, nijaké konkrétnosti mi nepovedali. Ak existovala záujmová osoba, ktorá pôsobila proti bezpečnosti štátu a obrane štátu, celistvosti nášho štátu, pôsobila za hranicami našej republiky, tak pochopiteľne patrila pod kuratelu vojenskej rozviedky. Päť rokov na ňom, na tom pánovi alebo na tej osobe pracovala vojenská rozviedka, potom ten človek prekročil hranice štátu, dostal sa na Slovensko a ďalších päť rokov na ňom pracovala vojenská kontrarozviedka. To je tá duplicita, to sú tie činnosti, ktoré týmto návrhom zákona chceme zrušiť. Nedá sa povedať to, že touto legislatívno-technickou novelou, prijatím tohto zákona okamžite tie zložky sú zlúčené. Ten proces zlúčenia je proces dlhodobý.

    Teraz ku koncu môjho krátkeho diskusného vystúpenia tie konkrétnosti, ktoré tu sú. V rámci zámeru zlúčenia vojenských spravodajských služieb prebieha proces identifikácie alebo pomenovanie jedinečných a prierezových činností v súčasnosti samostatných služieb s cieľom ich možného vzájomného prepojenia, optimalizácie, aby následným efektom bola úspora finančných prostriedkov. Analyzujú sa všetky všeobecne záväzné predpisy, normatívne akty, zmluva o dodávkach tovarov, služieb, servisov, zmluvy o spolupráci s organizáciami odborného zamerania a pôsobnosti. Analýzou sa vyhodnocuje materiálno-technické zabezpečenie oboch služieb za účelom ich hospodárneho, efektívneho využitia. Hľadajú sa optimálne modely, štruktúry a štruktúry jednotlivých prienikov a jedinečných spôsobilostí, a to nielen spravodajských, ale aj personálnych, nielen spravodajskej, ale aj personálnej, materiálnej a ďalších oblastí, napríklad komunikačno-informatívnych systémov, finančného a ekonomického zabezpečenia a podobne.

    Konkrétne som tu spomínal, to je vytvorenie centralizovaného analytického prvku. Je to o tom, že každá služba má svoje špecifické nástroje a spôsoby a techniky na získavanie informácií, ale keď toto bude vytvorené, tak tie informácie sa dajú rýchlejšie a flexibilnejšie využiť, použiť orgánom, ktoré, štátnej správe a organizáciám, ktoré spravodajskými metódami pôsobia, alebo pracujú, aby sa vylepšila, a budú použité na vylepšenie bezpečnosti a ochrany štátu.

    Efektívne zdelenie informácií po zavedení toho centralizomatického analytického prvku alebo logistického centra. Takže toto sú tie konkrétnosti, ktoré tento zákon rieši.

    Ja viem, nie je tu nijaký paragraf, ktorý by vám povedal o 19-percentnej úspore. Sám veľmi dobre viete, že toto je hrubý rámec. Toto je zákon, legislatívno-technická novela. Užší materiál, ktorý by vám možno dával odpovede na vaše otázky, je štatút vojenského spravodajstva, a to takisto musíte vedieť, ktorý predkladá pán minister obrany premiérovi a vláde Slovenskej republiky, a tam sú tie konkrétnosti, tam je tá štruktúra a tam sú vaše odpovede na vaše otázky. Ale, žiaľbohu, nám smrteľníkom to prístupné nie je, pretože to funguje v režime prísne tajnom.

    Veľakrát sa tu spomína zdravý gazdovský rozum. Tak ja tvrdím jednu vec, že každý z nás by mal mať elementárnu mieru sebareflexie a mal by mať určitú hanbu. To znamená, že keď ja som niekoho okradol, tak nemôžem povedať, chyťte zlodeja a ja som ten morálny a čistý.

    Takže už len taká posledná vec, jeden citát, ktorý ma zaujal, povedal ho Sigmund Freud: "Strata hanby je prvým znakom slabomyseľnosti."

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Galko, nech sa páči.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šuca, ste rozprávali o kopaní si do poslancov, do poslancov SMER-u, nesprávajte sa ako nesvojprávny. Neverklíkujte tu stále to, čo vám niekto nakáže, na druhej strane niekde vonku medzi štyrmi očami poviete niečo iné. Nehlasujte tu všetci unisono ako hlasovací panáci a nebude nikto vám rozprávať, že ste nesvojprávni. To je k tej vašej prvej poznámke.

    Neovládate rokovací poriadok ani vy. Pretože na tom pamätnom rokovaní, na tom výbore váš slávny predseda, ktorý by sa ho mal ako prvý naučiť, ukončil rozpravu a potom mne odmietol dať slovo, a keď ste sa prihlásili vy, tak ste to slovo dostali ako podpredseda výboru. Po vašom príspevku, už po ukončení rozpravy, ste sa obracali na mňa, chceli ste, aby som vám nejakým spôsobom niečo vysvetlil, a váš slávny predseda výboru mi odmietol udeliť slovo, aby som na vás reagoval. Tak najprv sa naučte rokovací poriadok aj vy a potom môžete niekoho poučovať.

    Čo sa týka zneužitia informačno-technických prostriedkov, ja vám poviem, čo je to zneužitie ITP, alebo zneužitie výsledkov ITP. Viete, čo to je? To je to, keď minister obrany dostane spravodajskú informáciu o tom, že má korupciu v rezorte na základe použitia legálneho ITP, a odmietne ju podpísať, pretože sa týka jeho kolegov. Ale to by ste sa museli pozrieť najprv do vlastných radov. Toľko k tomu zneužitiu výsledkov ITP.

    A čo sa týka toho vášho príkladu tej záujmovej osoby niekde päť rokov mimo, v zahraničí a päť rokov niekde tuto vnútri, no, bol by som naozaj veľmi rád, keby ste mi vysvetlili, že či tým, že zrazu miesto dvoch riaditeľov budeme mať jedného, alebo skorej budeme mať jedného navyše, tak nejakým spôsobom záujmová osoba, ktorá je päť rokov v zahraničí, a päť rokov na Slovensku, bude nejakým teraz spôsobom monitorovaná už len jednou zlúčenou spravodajskou službou. Čiže ani toto neobstojí. Čo sa týka tej hanby, pán Šuca, pozrite sa do vlastných radov.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Šuca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Galko, ďakujem za vašu reakciu. Vidím, že zjavne ste nepochopili, o čom som rozprával, tak ako vždy. Čo sa týka tej nesvojprávnosti, nemám pocit, že som bol nesvojprávny, hlasujem podľa svojho svedomia a vedomia, tak ako hlasovať chcem a nemám s tým žiaden problém. Čo sa týka svojprávnosti a nesvojprávnosti, možno ste zas nepochopili ten môj posledný citát, ale to nevadí. Ja som tu nerozprával o rokovacom poriadku, ja som tu nerozprával o rokovaní brannobezpečnostného výboru, ja som tu rozprával o návrhu zákona o vojenskom spravodajstve.

    Čo sa týka zneužitia informačno-technických prostriedkov, chcel som ku vám byť príjemný, chcel som ku vám byť milý, ako som to povedal. Pre mňa je zneužívanie informačno-technických prostriedkov a zneužívanie vojenského obranného spravodajstva to, na čo nemá byť určené. Napríklad odpočúvanie vašej sekretárky, odpočúvanie novinárov, odpočúvanie oponentov z politiky. Toto je pre mňa zneužívaním informačno-technických prostriedkov a toto, či chcete, alebo nechcete, sa stalo počas vášho pôsobenia na poste ministra obrany. Či chcete, či nechcete. Bezprecedentné zneužitie tajných služieb od roku 1993, keď Slovenská republika vznikla. To bolo za vás. Myslel som na to.

    Čo sa týka tej situácie, no, zase podľa toho, čo som ja dostal informácie, nejaká zvláštna komunikácia za vášho pôsobenia medzi vojenskou rozviedkou a kontrarozviedkou nebola. Pochopiteľne, títo páni si plnia svoje úlohy najlepšie, ako vedia, a to bol príklad na to, keď sa odstráni duplicita vo vedení, odstránia sa určité procesy, keď sa to zjednotí, tak tam nastane lepšia komunikácia medzi nimi, a toto zefektívni spravodajskú činnosť týchto dvoch špecifických zložiek. Zase ste si vybrali a reagovali iba na to, na čo ste chceli, a nereagovali ste na to, o čo išlo v mojom diskusnom príspevku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Baška, prihlásený do rozpravy, predseda výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k zákonu, ktorý hovorí o zlučovaní dvoch vojenských spravodajských služieb. Vystupoval som aj v prvom čítaní. Na začiatku mi dovoľte ešte raz pripomenúť, o čom je táto novela zákona. To, že je paragrafové znenie, že je to technická novela zákona, hovorí zákon a to paragrafové znenie. Ale čo je dôležité, čo sa schováva za tými paragrafmi a za tým celým zlúčením. Nemôžeme predsa chcieť, aby sme tu vypisovali do zákona presné štruktúry vojenského spravodajstva, štruktúry vojenského spravodajstva po zlúčení. Ja si myslím, že vojenské spravodajstvo nemá, alebo u vojenského spravodajstva sa nemá veľa vedieť, čo sa týka štruktúr, pretože tieto štruktúry sú naozaj utajované a patria do utajovaného režimu. To by ste mali vedieť aj vy, pán exminister Galko, a tieto štruktúry schvaľuje naozaj na návrh ministra obrany Bezpečnostná rada Slovenskej republiky na čele s predsedom vlády tejto krajiny. Preto si myslím, že bolo zlé porovnávať zlučovanie Rozhlasu a televízie Slovenska so zlučovaním Vojenského spravodajstva.

    Viackrát tu zaznelo, že táto novela, už technická novela, je zbytočná v súčasnosti a že je to len naše, alebo že je to PR vlády Roberta Fica. No, ja si myslím, že to nie je zbytočné, pretože tie dôvody k zlúčeniu vojenského spravodajstva, ktoré tu už boli vymenované, je ich viacero, a jeden z tých dôvodov je aj úspora. Žijeme v dobe, kedy hľadáme úspory všade, a tieto úspory sa touto novelou zákona hľadajú aj v radách vojenského spravodajstva. Tú úsporu, ktorú vyčíslil minister obrany na 19 percent, si myslím, že je jeden z dostatočných dôvodov, prečo nečakať a prečo túto novelu o vojenskom spravodajstve schváliť.

    Ja som to spomínal aj minule, je to, je to prvý krok, čo sa týka reformy, celej reformy spravodajského systému tu na Slovensku, pretože je pripravovaný nový zákon o spravodajských službách.

    Nie je pravda to, čo povedal pán poslanec Galko, že on pripravil spoločne s SIS zákon o spravodajských službách, myslím ten nový zákon. Tento nový zákon, alebo tento zákon, ktorý bol pripravovaný už dávnejšie, ešte za prvej vlády Roberta Fica, len nebola politická vôľa tento zákon vtedy prijať. Ja chcem povedať jednu vec, že aj na osobitnom kontrolnom výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby máme prvé predstavenie tohto zákona budúci týždeň, takže bude priestor na to, aby sme si aj tie nové parametre zákona o spravodajských službách prešli.

    Druhým takým dôvodom, ktorý tu bol spomínaný, prečo zlučujeme tieto spravodajské služby, je aj kredibilita, respektíve utrpenie na kredibilite Vojenského spravodajstva medzi našimi partnermi Severoatlantickej aliancie. Nie je predsa možné, aby za 18 mesiacov bolo vymenených päť riaditeľov, či už Vojenského obranného spravodajstva, alebo Vojenskej spravodajskej služby. Niečo tam nefungovalo a si myslím, že veľkú, vlastne toto nefungovanie vyústilo do toho, že za celú históriu fungovania vojenského spravodajstva v minulom roku došlo k masívnym nelegálnym odposluchom, ktoré boli práve pod vedením exministra obrany Galka. Ja si myslím, že aj novela tohto zákona pomôže tomu, aby aspoň časť tej kredibility sa navrátilo v našich partnerských krajinách Vojenskému spravodajstvu Slovenskej republiky, a že takýmto krokom naozaj dôjde v budúcnosti k úsporám, ktoré vyčíslil minister obrany.

    Dovoľte mi ešte pred koncom môjho vystúpenia zareagovať na rokovanie nášho výboru pre obranu a bezpečnosť. Pán poslanec Galko, pýtali ste na našom výbore, výbore pre obranu a bezpečnosť informáciu a chceli ste dať o tom hlasovať, aby minister obrany predložil komplexnú informáciu, čiže položkovitý rozpočet, kde presne usporíme 19 percent vo Vojenskom spravodajstve. Ja som vás na to upozornil, že je to blbosť, pretože nepatrí do pôsobnosti výboru pre obranu a bezpečnosť schvaľovať a pozerať dovnútra rozpočtu Vojenského spravodajstva. To sám viete, alebo ak to neviete, tak vám to pripomínam, za ten rok a pol ste sa to mohli naučiť, dokonca ste znova pri inom bode o inteligentných dopravných systémoch v rozprave žiadali znova hlasovať o tom. Ale ten návrh toho hlasovania ste zmenili, pretože ste si uvedomili, že naozaj náš výbor nemôže rokovať o rozpočte Vojenského spravodajstva. Na to je totižto osobitný kontrolný výbor na kontrolu vojenského spravodajstva. Čiže toto ste si mohli uvedomiť, ja som vás na to, ja som vás na to upozornil, aj napriek tomuto som potom dal hlasovať o tomto vašom uznesení, a keď skončil výbor, tak moji kolegovia to potvrdia, skončil výbor, išli ste na chodbu a našim kolegom ste s úsmevom povedali, že: "Dobre, že ste to neschválili, lebo to bola hlúposť. Dobre, že to neprešlo, lebo bolo to aj tak protizákonné." Takže neviem, čo tu hovoríte, kto porušuje rokovací poriadok, kto by sa mal doučiť rokovací poriadok, skôr by ste sa to mali naozaj, naozaj doučiť vy.

    Takže ja podporujem plne túto novelu zákona o zlúčení Vojenského spravodajstva a je to prvým krokom, ktorý povedie naozaj k prijatiu nového moderného zákona o spravodajských službách, po ktorom sa tu už roky volá, a je na škodu, že nebola v minulosti politická vôľa tento nový zákon prijať, a ja pevne verím, že tento nový zákon, keďže je tu vláda teraz jednej strany, že naozaj ten spoločný konsenzus aj s opozíciou nájdeme a že tento nový zákon o spravodajských službách bude prijatý.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Galko a Fedor. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Baška, k tomu vášmu vystúpeniu len pár poznámok. Za niekoho éry boli nasadzované informačno-technické prostriedky legálne a so súhlasom sudcu bez ohľadu na to, o koho išlo, či to je nejaký novinár, alebo to je podnikateľ, alebo je to ktokoľvek iný. V prípade, že boli splnené zákonné postupy, za niekoho inej éry sa nasadzovali, nieže zvukové zariadenia na zaznamenania zvuku, ale zariadenia na zaznamenanie obraz-zvuk novinárkam v spálni, kde naozaj tie novinárky, môžem vás ubezpečiť, nepáchali žiadnu trestnú činnosť. Pokiaľ neviete, čo sa v spálni robí so svojím partnerom, tak vám to môžem vysvetliť. Po kanáloch by ste mali vy chodiť.

    Po druhé, čo sa týka toho rokovania výboru, no, budete sa musieť doučiť, pretože ja som nechcel o ničom hlasovať, ja som dal v zmysle ods. 1 § 132 podnet a vy ste tam na to, aby ste jednoducho ten rokovací poriadok dodržiavali, a pokiaľ ho nebudete dodržiavať, tak jednoducho budete musieť počúvať o tom, že ho nedodržiavate. Takže pokiaľ chcete to robiť tak, ako sa tvárite, že to chcete robiť podľa pravidiel, tak tie pravidlá v prvom rade neporušujte. A čo sa týka ešte tej poslednej poznámky, no, máte v tom úplný chaos, pretože ja som sa s vašimi kolegami rozprával a dával som návrh na uznesenie, aby sme urobili kontrolu nasadzovania ITP aj počas vašej éry. To ste odmietli, a to som im povedal, že dobre urobili, že to odmietli, pretože to bolo protizákonné, to, čo ste tam vyvádzali vy minulý rok na tom vojenskom spravodajstve, ste tam chodili ako na školskom výlete, po exkurzii.

    Všetko, ďakujem vám.

  • Pán poslanec, pán poslanec sa snažil odôvodniť existenciu tohto, podľa môjho názoru, zbytočného návrhu zákona. Od prvého čítania však nezaznel zo strany predkladateľa žiaden nový argument, preto aj ja dnes iba zopakujem. Zlúčenie týchto spravodajských služieb podporujem, ale nie takto. Tento návrh nič nerieši. Odporúčam, aby sme riešili akútne veci, a odporúčam, aby sme riešili veci systémovo. Jeden taký návrh budeme prerokúvať o niekoľko bodov neskôr, a síce ide o komplexnú ochranu občanov pred neoprávneným nasadzovaním ITP a účinnú kontrolu. Rovnako systémovo navrhujem postupovať aj v prípade návrhu na zlúčenie vojenského spravodajstva. To znamená, tento návrh stiahnuť, posúriť prípravu komplexného zákona o spravodajských službách, nanovo definovať, aké úlohy jednotlivé spravodajské služby majú mať, aké nástroje, kompetencie majú mať služby v budúcnosti, a potom robiť zmeny vo vojenskom spravodajstve.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Baška, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec Galko, ja viem, že sa to veľmi ťažko počúva a ťažko odôvodňuje, to nelegálne odpočúvanie. Tie nelegálne odposluchy, ktoré sa robili za vášho ministrovania, vy sa snažíte teraz nejakým spôsobom tú výhybku prehodiť na predchádzajúcich ministrov, že aj za nás sa niečo také robilo, no, proste nie je to pravda. Hovorili ste, že ste žiadali, vôbec to nie je pravda. Vy ste žiadali mojich kolegov aj na chodbe, ja vám doveziem svedkov, kľudne ich môžu novinári vypočuť a povedať, že vôbec ste nedávali návrh na to, aby sa dalo prekontrolovať ITP-ká aj za bývalých ministrov, a môžem povedať jednu vec, predsa keď nastúpila po vás bývalá predsedkyňa vlády Iveta Radičová, tak ona si dala skontrolovať ITP-ká aj pred vami, čiže tieto ITP-ká boli v poriadku.

    Keď vypukol tento škandál s nelegálnymi odposluchmi, tak sme rozmýšľali, že čo urobiť, aby sa to aj v budúcnosti neopakovalo, a naozaj, ja som rozmýšľal veľmi o tom, že prijať možno nejaký zákon, alebo nejaké také pravidlo, ktoré by v budúcnosti hovorilo o tom, že ak má byť nominovaný nejaký minister do silového rezortu, či je to už vnútro, alebo obrana, aby prešiel nejakými, teraz naozaj nech sa nikto neuráža, nejakými tými základnými psychotestami, pretože keď sa stane človek jedným z ministrov silových rezortov, tak naozaj dostáva veľkú moc do rúk a záleží veľmi na tom, ako ten človek, ktorý sa na tieto posty dostane, túto moc aj využije, respektíve, že ju nebude zneužívať. Takže naozaj sme o tomto rozmýšľali a možnože by táto debata stála.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči, pán minister.

  • Pôvodne som nechcel reagovať, možno len pár vetami, aby potom niektoré slová neboli prekrútené, tak ako boli teraz. Pán poslanec Galko, k tým 19 percentám, a povedal som to aj pri prvom čítaní, vy sám dobre viete, že prvý rok v prípade prepúšťania alebo iných, iných zmien to niečo stojí, keď dávajú sa dva subjekty spolu, sa zlučujú, tak to stojí nejaké nemalé prostriedky, takže som povedal v horizonte troch rokov z tohto dôvodu, pretože prvý rok sa nedá očakávať reálna úspora, a dobre to viete. Bolo to povedané aj na výboroch aj v prvom čítaní.

    Musím sa zastať aj pána predsedu Bašku, pretože nie je pravda, že ste na výbore nedostali slovo. Dostali ste slovo dokonca trikrát, keď ste oňho žiadali, a súhlasím aj s pánom predsedom v tom, že ste sa na niektoré veci a zriadili ste uznesenia, pýtali ste sa na výbore nepríslušnom a na veci, ktoré podľa mňa na tomto výbore nemajú byť prejednávané, a len aby bolo jasné aj do budúcna, so mnou ste sa o tom vôbec nerozprávali, ani ste mi nedali takúto otázku, pretože ste mali hádku s pánom predsedom Baškom, to znamená, mne ste ani otázku o položkovitom rozpočte nepoložili. A ešte potom jedna trošku technická záležitosť, čo sa týka toho nového komplexného zákona, áno, ja som povedal, že bude a bude v takomto tom základnom, základnom ryse ten zákon pripravený do 15. októbra, ale aby bolo jasné, nebude do 15. októbra predložený Národnej rade, bude hotový a bude s relevantnými poslancami, ktorí sa aj tejto problematike venujú a ktorí sa jej budú a chcú venovať, bude prejednávaný a individuálne konzultovaný, pretože máme záujem, aby naozaj tento komplexný zákon bol prijatý možno aj väčšou väčšinou poslancov a aby bol, aby bol aj vnímaný, že to nie je len zákon pre nás, ale naopak, aj pre opozíciu, či už súčasnú, budúcu, alebo akúkoľvek, akúkoľvek inú. A nechcel by som používať citáty z minulosti, či už pani expremiérky, alebo niekoho iného na všetky tie okolnosti, ktoré sa udiali so zneužívaním ITP-čiek. Vy dobre sám viete, že mám na ministerstve niekoľko žalôb, s ktorými sa boríme, a samozrejme, nebudeme vyplácať žiadne odškodné, ale budeme sa musieť boriť na príslušných súdoch s týmito žalobami, a tie nevznikli len tak.

    Vznikli preto, pretože niekto zneužíval tieto služby na úlohy a na činnosti iné, ako boli pôvodne určené. A keď máme sa baviť o spravodajskom zákone a o tom, aký má byť systém kontroly, viete, keď budeme s vami o tom debatovať, a bez urážky, ja som sa snažil byť celý čas naozaj konkrétny a nebyť osobný, ale vy vyhlasujete aj na ministerstve, o tisíc ľudí by ste znížili, vy by ste urobili všetko, len škoda, že ste to nestihli. Keď poviem, že teraz sme vymysleli peknú zelenú farbu, tak vy poviete, Ježiš, tá je, to je dobrá, ale my sme mali krajšiu zelenú farbu, len škoda, že nám padla vláda. Len zabudnete vždy povedať, že ste si ju sami povalili, a proste všetko ste si urobili sám, ale vy vymyslíte všetko, potom to budete písať a všetko ste vymysleli, a vy to máte lepšie, z osemsto ľudí vy by ste prepustili tisíc. Máte v strategickom hodnotení obrany, ktoré ste si sami napísali, a to je to geniálne. A viete, a naozaj nechcem byť osobný, ale musím to povedať. Keď sa budem baviť s poslancami, alebo so všetkými sa budem baviť o novom spravodajskom zákone, ale baviť sa o tom s vami, to ako keby som sa o, aby, aby, aby minister vnútra alebo spravodlivosti sa bavil o novom, ja neviem, trestnom, procesnom poriadku s Karolom Melom. Prepáčte, lebo ten má skúsenosti, ten má skúsenosti ako sa vyhýbať, ako sa vyhýbať súdom a ako, ako zdrhnúť pred spravodlivosťou.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti, poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tlač 191.

    Prosím pána ministra kultúry Mareka Maďariča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá, poslankyňu Vieru Mazúrovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Dávam slovo ústne prihlásenej rečníčke do rozpravy, pani poslankyni Magde Vášáryovej a pripraví sa pán poslanec Abrhan. Počkáme chvíľku, pani poslankyňa, aby ste sa vydýchali, a ste v sále, keď som vás vyzvala, takže.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 191.

  • Ďakujem za trpezlivosť, pani predsedníčka. Vážené dámy, páni, pán minister, pani spravodajkyňa, chcela by som, aby sme sa vrátili k takému faktografickému tónu, ktorý tu nastolili niektorí poslanci predo mnou. Keďže nadväzujeme, a dúfam, že sa nám podarí nadviazať na tú debatu.

    My teraz, lepšie povedané 83 poslancov SMER-u, neviem, kto sa k nim ešte pridá, bude anulovať, anulovať zákon, ktorý prijala táto snemovňa v minulom vládnom období, majú na to právo, ale my sa vraciame. Týmto zákonom sa vraciame, a pre tých, ktorí tu vtedy neboli, keď sme prijímali takzvaný zástrčkový zákon, možno len pár slov. Vtedy sme tvrdili, že zákon je zle vypočítaný. Vtedy sa pán minister aj na mňa rozčúlil, ak sa dobre pamätám, dosť ma to prekvapilo, keď som na to upozornila. A tým, že bol zle vypočítaný, pretože zástrčkový zákon ako taký, to znamená platba od elektriny, nie je ničím výnimočným, treba povedať. V Európe sú krajiny, ktoré takýmto spôsobom financujú verejnoprávne médiá. Európa nemá jednotný nejaký systém, ktorý by sme povedali, že ten je lepší a tamten je lepší. Je to veľmi rôzne. Dáni každé štyri roky rozhodujú v parlamente, koľko na ďalšie štyri roky dostanú verejnoprávne médiá a napočudovanie, nikto sa nerozčuľuje, že to je politizácia verejnoprávnych médií. Všetci považujú parlament za jedinú legitímnu silu, ktorá nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia pred svojimi voličmi.

    Takže my sa vraciame k niečomu, čo nebolo dostatočne dobré, a preto pán minister Maďarič, keď zistil, že naozaj tento zákon, ktorý mohol, keby bol dobre pripravený, do určitej miery vyriešiť financovanie verejnoprávnych médií cez daň zo zástrčky, ako povedal pán poslanec Sulík veľmi správne, mohli sme mať tento problém z krku, ale, bohužiaľ, nebol dobre pripravený tento zákon. Lepšie povedané, bol trochu populistický, to znamená, vylúčil z platieb príliš veľa ľudí na Slovensku, napríklad aj živnostníkov, ktorí majú troch zamestnancov, čo znamenalo, že pokiaľ sa dobre pamätám, 6457 živnostníkov prepustilo na živnosť jedného svojho zamestnanca, aby nemuseli platiť. Ale to je minulosť. Som za to, aby sme vyčistili svoj jazyk, keď hovoríme o tomto zákone, a veľmi podporujem to, čo začal pán poslanec Sulík. Prestaňme hovoriť o koncesiách, toto nemá s koncesiami nič spoločné. My neplatíme skutočné koncesie už dávno. V Škótsku, samozrejme, stále platia ľudia koncesie, pretože keď nezaplatí, keď sa neprihlásite, že chcete preberať štyri programy verejnoprávnej televízie, tak sa nedostanete na ten signál. Musí niekto prísť do vášho bytu a zapojí vás, ale len na základe nejakej platby. To je koncesia, to je klasická koncesia. Takže naozaj vyčistime si svoj jazyk, my sa vraciame k niečomu, čo tu bolo, neboli sme z toho nadšení, nefungovalo to tak, ako si možno pán minister vtedy predstavoval, a očakávame, že príde zrejme nejaký komplexnejší zákon, pretože predpokladám, že 83 poslancov SMER-u bude hlasovať za to, aby sa nejakým iným spôsobom tvorila Rada RTVS, to uvidíme.

    Takže vráťme sa teda k tomu, prečo sa tam vraciame. Áno, rozumiem, že 90 mil. eur nájsť v rozpočte, naviazať to na tých 0,4 a tak ďalej, percento štátneho rozpočtu nebol nápad SMER-u, bol to nápad koalície predošlej, a preto to treba zmeniť. Ten zákon, za ktorý som vtedy aj ja hlasovala, vyriešil ešte jeden problém, ktorý teraz bude mať strana SMER, a to je zvýšenie dane pre verejnoprávne médiá, čo bude mimoriadne obtiažne. Samozrejme, je to mimoriadne nepopulárne a je to nepopulárne hlavne vtedy, keď teraz ešte všetci nadávajú na verejnoprávnu televíziu, a ona by najprv potrebovala zlepšiť program, zlepšiť spravodajské vysielanie a až potom pýtať väčšie dane.

    Zákon, ktorý sme prijali my, vyriešil automaticky valorizáciu. Toto som považovala za jeden z najväčších kladov zákona, ktorý sme my prijali, pretože rastom hospodárstva rástli aj príjmy do verejnoprávnych médií. A ešte to má jeden veľký klad, a síce, že vzhľadom k tomu, že robíme trojročné rozpočty, teda robíme výhľadový rozpočet na tri roky, verejnoprávne médiá si mohli plánovať svoje investície. Mohli vedieť dopredu, koľko budú mať peňazí. To teraz nebudú vedieť do poslednej chvíle. A nie tak, ako Dáni, že raz za štyri roky, ale každý rok, ale o tom tu už bola reč. My by sme mohli trošku posilniť financie RTVS, ale strana SMER trvala na tom, že verejnoprávne médiá nemajú mať žiaden príjem z reklamy. Pre tých, ktorí tu vtedy neboli, keď sme o tom diskutovali pred vyše šiestimi rokmi, chcem pripomenúť, alebo piatimi, chcem pripomenúť, že pozmeňovacím návrhom pána poslanca Rafaja za SNS bol vtedy absolútny zákaz reklamy, 100-percentný, pre verejnoprávne médiá zmiernený, a bol nastavený taký ten postupný úpadok reklamy. No, viete, to je fajn, je to rozkošná idea, že teda nebudú žiadne reklamy vo verejnoprávnej televízii, ale potom treba zvýšiť daň, a to je politicky veľký problém.

    Takže dnes pomaly, ale iste sa blížime k zákazu reklamy vo verejnoprávnych médiách a dovolím si tvrdiť, dovolím si vás upozorniť, že Francúzi, ktorí tiež takým hurá spôsobom zmenšili reklamy vo svojich verejnoprávnych médiách, vracajú sa. Samozrejme sa nevracajú k, ja neviem, k 20 alebo k 30 percentám reklamy, vracajú sa k 3 až 4 percentám. Pre tých, ktorí tu vtedy neboli, len upozornenie, že verejnoprávne médiá mali 3 percentá zo svojho vysielacieho času povolené na reklamy.

    My sa vraciame týmto zákonom aj k zložitému výberu tejto dane a v tom sa pripájam k pánu poslancovi Sulíkovi, veď predsa my na dane máme iné úrady, ktoré by to teda mohli robiť. Ale chcem tu znovu tejto snemovni ešte pripomenúť, že toto nie je jediná daň, ktorú niektorí občania platia. Spomeňte si, že všetci umelci platia dvojpercentnú daň fondom. To je ešte ďalšia daň, ktorú máme a ktorú si vyberajú úplne iné subjekty, ktoré sú na výber dane nejako pripravené.

    Takže bude Slovenská televízia s novým generálnym riaditeľom uzatvárať novú zmluvu so štátom. Chcem upozorniť znovu pre tých, ktorí tu vtedy neboli, a tých je tu väčšina, že pani riaditeľka rozhlasu, vtedy pani Zemková, keď prišiel pán minister s nápadom zmluvy so štátom, rokovala pol roka, kým podpísala zmluvu. Nedovolila, aby ministerstvo kultúry rozhodovalo o tom, aký bude program verejnoprávneho rozhlasu, a peniaze za túto zmluvu boli z veľkej časti použité na vykrývanie niektorých nedostatkov v rozhlase. Nebudem to tu špecifikovať, to nemá teraz ani zmysel.

    Ja dúfam, že nový generálny riaditeľ RTVS si dá tú prácu, nepodpíše, ako bývalý generálny riaditeľ, pán Nižňanský, len tak, z ničoho nič akúkoľvek zmluvu a že si dá tú prácu a vyrokuje zmluvu, ktorá, po prvé, zabráni, aby politicky ministerstvo kultúry ovplyvňovalo program, a po druhé, aby tie peniaze boli naozaj zmysluplne použité. Bude to okolo 30 mil. eur, a to je už teda poriadna suma, ktorú bude musieť pán minister nájsť, ale dúfam teda, že má nejaké dohovory, keď sa púšťa do tohto projektu.

    Okrem toho nemáme veľmi dobré skúsenosti s tým, ako sa peniaze míňali v Slovenskej televízii na zmluvu so štátom. Nebudem tu teraz, pán minister, to rekriminovať, ale máme, máme veľmi zlé skúsenosti. A máme aj veľmi zlé skúsenosti, keď predošlý rozhlas chcel vymáhať vlastne peniaze od obyvateľov Slovenska. Vtedy to podpísala pani Hilda Gajdošová a bol z toho teda riaden škandál, ktorý sa podarilo až po niekoľkých rokoch vlastne vyriešiť. Pani Hilda Gajdošová, ktorá bola potom ekonomickou riaditeľkou ministerstva kultúry.

    Ešte pár slov k politickému ovplyvňovaniu. Už roky sa snažíme, alebo aspoň ja sa snažím presadzovať myšlienku, že politické ovplyvňovanie sa nedeje len vtedy, keď parlament zvolí generálneho riaditeľa. Politické ovplyvňovanie televízie, najväčšie, som bola ja svedkom cez radu. Rada je tým orgánom, ktorý má aj do určitej miery kompetencie zasahovať a kontrolovať vlastne, akým spôsobom napríklad Slovenská televízia funguje, a bola som svedkom v rokoch 2006-2008 mimoriadne veľkého politického ovplyvňovania. Teraz, samozrejme, cez financie, tretinu financií pre RTVS, ktoré pôjdu cez ruky pána ministra. Samozrejme, tam určité nebezpečenstvo je. Takže čo tu teraz riešime? V podstate nič. My nič teraz neriešime. My sa len vraciame dopredu k tomu, aby sme anulovali to, čo by mohlo nastať od 1. januára 2013.

    Ešte poslednú poznámku. Zdá sa, že futbalu, hokeju a RTVS rozumie dnes každý, každý má určitú predstavu ako by a čo by mali verejnoprávne médiá vysielať. Je to na škodu RTVS. Táto situácia je na škodu RTVS, pretože nedá sa vyhovieť všetkým. Len mali sme tú smolu, že mnohokrát, či už za ministra Hudeca, alebo potom za pána Hrehu, Nižňanského, čo som už bola sama svedkom ako poslankyňa, mali sme riaditeľov, ktorí boli panáci. A tam, tam začína vlastne problém, že dokonca niektorí aj celkom seriózne uvažujúci ľudia si myslia, že najlepšie by bolo verejnoprávne médiá zrušiť.

    Chcem z tohto miesta jasne vyhlásiť, Slovenská republika potrebuje aj pre svoje zdravie politické aj pre informovanie svojich občanov, potrebuje dobre fungujúce verejnoprávne médiá a my sme tu nato, aby sme sa postarali o to, aby sme ich konečne mali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel iba toľko k tomu povedať pri všetkej úcte k pani poslankyni, že RTVS ako taká je verejnoprávna inštitúcia a je prirodzené, že za služby verejnosti, ktoré poskytuje verejnoprávna inštitúcia sa platia úhrady. Daň je úplne niečo iné. Čiže tu som chcel iba na to upozorniť, že v minulosti aj za bývalej vlády Mikuláša Dzurindu existovali koncesionárske poplatky a vyberali sa. A myslím si, že vtedy pani Vášáryová to nekritizovala. Teraz, keď sa máme k tomu vrátiť, čo už bolo, ako bolo povedané, v minulosti a bolo overené, len teraz je to už za služby poskytované verejnosti, tak má námietky. Čiže ja si nedovolím súhlasiť s vaším vystúpením.

  • S reakciou pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zrejme sme sa nerozumeli, to mi je veľmi ľúto, alebo zrejme ste nepočuli, čo tu hovoril pán poslanec Sulík. On ako ekonóm jasne vysvetlil a vyčistil náš jazyk. Ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme hovorili v presných termínoch, pretože jazyk ovplyvňuje spôsob nášho myslenia. Čiže pozrite si verejný rozpočet, teda rozpočet, ktorý potom tu budeme napríklad koncom októbra, alebo v novembri schvaľovať, a nájdete tam kolónku RTVS. To predtým nebolo, pretože to nebola daň. Viete, to sú jednoducho také fakty. Odkedy je to daň, tak je financovanie RTVS súčasťou štátneho rozpočtu. A myslím si, že môžete poprosiť pána Sulíka, on vám znovu vysvetlí. To bolo myslím také jasné, veľmi technokratické vystúpenie, kedy on vysvetlil, prečo je to daň, a ja s ním súhlasím.

    Takže ešte raz. Tu vlastne nediskutujeme o ničom podstatnom. My sa len vraciame k niečomu, proste anulujeme možnosť, že od 1. januára 2013 budeme mať iný spôsob financovania verejnoprávnych médií, čiže vraciame sa k tomu, a ja ako opozičná poslankyňa som považovala za svoju povinnosť upozorniť na to, že ten zákon, ktorý platí stále teraz, že s ním boli problémy, problémy, ktoré sú systémové, a problémy, ktoré boli, dajme tomu, viazané aj s veľmi, veľmi zvláštnymi.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Nasledujúcim rečníkom v rozprave je pán poslanec Abrhan, ale nevidím ho, takže stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, téma znovuzavedenia úhrad za službu verejnosti alebo, ako sa to, aj keď nie veľmi správne ľudovo nazýva, koncesionárskych poplatkov, nie je počas môjho dvojročného pobytu v tomto pléne novou.

    Za minulej vlády sa celá debata okolo verejnoprávnych médií, niekedy možno aj na škodu veci, točila okolo možného spôsobu reálneho zabezpečovania financovania médií verejnej služby. Myslím si, že takisto ako je snaha aj pána ministra, bola aj snaha minulého ministra médiá verejnej služby zachovať. Skutočne, tu sme pravdepodobne všetci na jednej lodi, pretože vysielatelia z licencií alebo komerční vysielatelia, alebo tí, ktorí sú závislí na predaji reklamného času, pravdepodobne mnohé formáty, ktoré médiá verejnej služby majú a môžu prinášať, zabezpečovať nebudú. Nebudú z jedného prostého dôvodu, pretože nedokážu formáty možno pre menšinového diváka, možno pre diváka, ktorý, možno pre témy, ktoré zo začiatku nezaujímajú verejnosť natoľko, že debata prebieha v marginálnych skupinách, až následne sa vzbudzuje záujem, možno preto a hlavne teda preto by médiá verejnej služby zachované mali byť.

    Tuto sa ale, mám pocit, ani veľmi politicky nedelíme. O zachovaní médií verejnej služby sme sa však v minulom období bavili preto, že tvorili obrovský až likvidačný dlh, takzvaný kumulovaný dlh. Myslím, že to bolo okolo 46 mil. eur, s ktorým sa musela bývalá vláda vysporiadať a ktorý médiá mal priniesť do toho, aby mohli byť zachované a mohla sa konečne začať debata aj o programe. Bolo ambíciou aj, jednak teda hovorilo sa o začiatku reformy, a to bolo spojenie médií a zároveň aj zabezpečenie nejakej formy financovania, ktorá nebude závislá od politickej moci natoľko, že v jednom kuse sú ohrozované základné parametre fungovania, a to je hlavne teda zabezpečenie reálneho financovania.

    To čo sa menilo, bolo to, že takzvaný zástrčkový zákon, ktorý v plnej podobe sa snaží predkladateľ obnoviť, alebo zachovať, nedokázal v realite zabezpečiť financovanie médií verejnej služby.

    Je to reč čísiel. Bolo to spomínané viacerými predrečníkmi. Dokonca sme tu mali aj definíciu toho, čo je poplatok a čo je daň, veľmi vyčerpávajúcu. Myslím si, že v súčasnom stave, a tá odpoveď stále visí, alebo otázka visí vo vzduchu, a dúfam, že príde k odpovedi, akým spôsobom teda bude médium verejnej služby slovenský telerozhlas alebo RTVS financovaná, ak na úhradách zo služieb verejnosti sa bude vyberať po prijatí tohto, aj od 1. 1. 2013, 4,64 eur, a toto zabezpečí sedemdesiatpäťmiliónový výber, pričom tri milióny eur idú na obsluhu toho, aby tieto poplatky boli vybrané. To je 72 mil. eur. Myslím, ak si správne pamätám z reklamy, je to okolo jeden a pol milióna a doterajšia zmluva so štátom bola nastavená v sume 14 mil. eur.

    Či už projekt, alebo to, čo hovorili zástupcovia rady a médií na výbore, hovorí o deväťdesiat až stomiliónovom financovaní. Pýtam sa teda, prečo zavádzame spôsob nanovo, ktorý, napriek tomu, že ako to, myslím, spomínal predo mnou Daniel Krajcer, nebol ani v programovom vyhlásení vlády a nebol ani obsahom predvolebného dokumentu alebo predvolebného programu, ktorý nehovoril o opätovnom obnovení týchto poplatkov. Prečo teda dávame nedokonalé financovanie, ktoré ani v súčasnej dobe nezabezpečuje dostatočné množstvo financií na financovanie RTVS na občana, a zároveň otvárame otázku, kde manažment RTVS zoberie sumu 30 mil. eur na to, aby, či už dodržal z hľadiska projektu zámery, alebo z hľadiska toho, aké sú reálne potreby tohto média.

    Čo ja považujem za najdôležitejšiu vec, a bolo to zhrnuté, je to financovanie zo štátneho rozpočtu, by som to povedal ľudovo, bolo nastavené takým spôsobom, že minister financií túto sumu, ktorú mu zákon káže, ľudovo povedané, musí dať.

    Zmluva so štátom nie je takýto parameter. Je to o tom, čo dohodne manažment s ministrom kultúry, a to, čo dohodne minister kultúry s ministrom financií, a tým pádom je skutočne manažérske, myslím si, manažérsky zázrak, ak niekto má spravovať takúto inštitúciu, a presne nevie, čo má rozpočtovať na rok, minimálne na rok vopred. Nehovorím už o strednodobých a dlhodobejších plánoch.

    To financovanie zo štátneho rozpočtu s tým, že sa teda úhrady za službu verejnosti platiť nebudú. Viackrát tu bolo spomenuté, že sú štáty, ktoré používajú presne tento model. A sú štáty teda, ktoré používajú aj, či už koncesie, alebo nejaký spôsob iného poplatku. Ja si myslím, že na Slovensku tá debata mohla dobehnúť, že na tento čas, kedy situácia jednak ekonomická a jednak situácia ľudí na Slovensku je taká, že šetria každé euro, mohli sme aj nie iba z týchto ako sociálnych príčin, ale aj z príčin tých, že ako médium verejnej služby bude do budúcnosti fungovať a či jeho financovanie bude zabezpečené, pristúpiť k tomu, aby skutočne bola reálna suma v rozpočte viazaná na fungovanie médií verejnej služby.

    Zároveň tam bol vytvorený valorizačný mechanizmus, ktorý bol závislý od toho, akým spôsobom sa ekonomika vyvíja. Vyššie HDP, viac pre médiá verejnej služby. Dávalo to logiku, dávalo to stabilitu vo financovaní média, možné rozpočtovanie, možná tvorba ročných rozpočtov, strednodobý, dlhodobý horizont. Toto sú všetko odpovede, prečo sme mohli dostať a zachovať tento model financovania.

    Vnímam, s tým ako pán minister vstúpil do rozpravy, že za predchádzajúceho obdobia súčasná vládna strana, vtedy 62 poslancov opozičných za stranu SMER nesúhlasilo s týmto spôsobom financovania. Práve preto si nemyslím, že tá výčitka o tom, že voliči boli podvedení, alebo neboli, dalo sa teda vyčítať z toho, že pravdepodobne k zavedeniu poplatkov príde.

    Ja som si však myslel, že po oboznámení sa so situáciou, ktorá je jednak v štátnej kase a jednak s nejakým tým citlivým, a myslím si, že sociálna demokracia by mala mať ten citlivý prvok na verejnosť, príde k prehodnoteniu tohto zámeru. A potom ako médium verejnej služby bolo vytrhnuté z dlhu a dokázalo hospodáriť aj na základe týchto parametrov, a teda do budúcna, keďže vieme rozpočtovať, aká suma to z rozpočtu bude, bude tento model zachovaný a nepretaví minister kultúry ambíciu vyberať koncesionárske poplatky alebo úhrady za službu verejnosti od občanov.

    Nestalo sa tak, tak ja by som si na záver dovolil iba apel, keď už sa takto deje a vieme, že ohrozujeme nejakým možným spôsobom budúce financovanie verejného média a zároveň zaťažujeme rozpočty ľudí, ktorí majú doma zavedenú elektrinu, aby sme sa zamysleli nad skutočným valorizačným mechanizmom a z hľadiska kvality ponúkaného programu oznámili verejnosti, že ak tento zákon prejde, nič sa veľmi s kvalitou programu stať nemôže, pretože len zachováme súčasné status quo.

    Zároveň to, čo bolo povedané vo výbore, že aby sme zabezpečili iba sumu, ktorá bola viazaná v rozpočte, by museli byť koncesionárske poplatky zvýšené zhruba na šesť eur. Hovoril to na výbore pán generálny riaditeľ Mika, tak pravdepodobne aj jeho ambície rozšíriť program možno o športový kanál, možno o nejaký ďalší monotematický kanál, ktorý bude pre deti, alebo pre nejakú inú cieľovú skupinu, a konečne, keďže vieme, že máme zaplatený plný multiplex, čiže vieme šíriť štyri kanály, a financovanie programovej služby máme zabezpečené ledva na dva, tak aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že, otvorili tú debatu teda naostro, nanovo, a povedali, z ostatného rozpočtu musí byť takáto suma, a teda valorizačný mechanizmus, ktorý do tohto zavedieme, sa dotkne aj verejnosti a dotkne sa ho takouto sumou.

    Ja sa aj preto pýtam, prečo v súčasnej podobe nepredkladáme teda do dôsledkov to, čo sa ministerstvo možno v nejakých, neviem, či fázach bude pripravovať. A to znamená, či sa koncesie budú zvyšovať. A tu je tá otázka, myslím si, namieste, a položím ju priamo, budú sa koncesionárske poplatky a s akým horizontom zvyšovať? Možno, že v záverečnej reči odpoveď bude. A teda, či je skutočným zámerom ministra kvalita, zachovanie médií verejnej služby, alebo iba to, aby uľahčil úlohu, ktorú minister financií má, a to odľahčil rozpočet a previedol toto bremeno na ľudí bez toho, aby existoval nejaký reálny koncept toho, akým spôsobom budú do budúcna médiá verejnej služby financované.

    To, že sú financované málo, vieme. A myslím si, že keby bol zostal teda ten stav, ktorý máme, urobíme omnoho viacej aj pre ľudí tejto krajiny aj pre médiá verejnej služby.

    Toľko môj názor. Tak ako ste hovorili, pán minister, vy, že váš názor je, že kvôli prepojeniu médií a divákov, je tam budovaný nejaký vzťah aj na základe toho, že platia nejaký poplatok. Ja si myslím, že ten vzťah je veľmi pošramotený a že kvalita programu v médiách verejnej služby je hodnotená verejnosťou aj takým spôsobom, že tieto médiá nesledujú, a možno aj cez výber týchto poplatkov alebo ochotu ich platiť dávajú nejaký signál, že čosi s tým treba robiť.

    Ja by som možno dal apel na to, aby sme súčasné financovanie a spôsob financovania aj s možnosťou valorizácie ponechali možno na nejaké prechodné obdobie a potom sa zamýšľali nad tým, rešpektujúc aj ekonomickú situáciu obyvateľov Slovenskej republiky, ale pravdepodobne táto výzva nepadne na úrodnú pôdu. Toľko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným alebo zostávajúcim prihláseným do rozpravy je pán poslanec Abrhan.

    Keďže tu nie je, tak končím týmto všeobecnú rozpravu.

    Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo pán podpredseda. Dovoľte mi dámy, páni, pár poznámok, možno reakcií na rozpravu, najmä tú dnešnú, keďže včera som už reagoval.

    Pani poslankyňa Vášáryová hovorila o tom, že tento zákon na výber úhrad bol zle pripravený, a charakterizovala to na príklade živnostníkov. To znamená, že bol zle pripravený v tom zmysle, že niektoré skupiny sú oslobodené alebo čiastočne oslobodené.

    Neviem, či by ste si trúfli, pani poslankyňa, dať potom aj pozmeňujúci návrh a opraviť tento zákon v tom zmysle, že mali by dôchodcovia platiť plnú výšku úhrady, živnostníci už od toho vlastne, od toho, keď zamestnávajú jednu osobu, čiže samých seba, prípadne, že by bol zavedený poplatok aj zdravotne ťažko postihnutým.

    Hovorím to preto, lebo keď sa tak veľmi ľahko povie, že tento zákon je zlý, ja by som odporúčal si spomenúť, aký bol predtým zákon o koncesionárskych poplatkoch. Veď si spomeňme, lebo vy ste časť svojho vystúpenia práve venovali nejakým spomienkam na minulosť, aký bol ten zákon zlý v zmysle výšky neplatičov obrovského percenta, veď to sa už blížilo skoro k päťdesiatim percentám.

    A v tomto zmysle si myslím, že tento zákon bol určitým krokom k zlepšeniu. Minimálne pri výbere. A je faktom, že ten odhad, najmä potom v závislosti od rozhodnutia oslobodiť veľké skupiny obyvateľstva od úplnej platby, alebo čiastočnej, nenaplnil aj mnou očakávané predstavy, ale súčasne ten výber je vyšší, ako bol z toho pôvodného zákona.

    A potom budem reagovať na správnu asi, ja sa stotožňujem s výzvou pána poslanca Viskupiča, treba hovoriť a rozdebatovať spôsob valorizácie tohto spôsobu financovania verejnoprávnych médií.

    Som toho zástancom. A poviem otvorene, musí byť na to vhodná situácia aj v zmysle tom, čo naznačila pani poslankyňa Vášáryová, musia verejnoprávne médiá preukázať voči obyvateľstvu to, že si zaslúžia tú podporu. Ako ja si túto dilemu uvedomujem a mrzí ma, že aj pri tej podpore, ktorú dostávali verejnoprávne médiá pri mojom prvom pôsobení, nevyužili túto podporu. Nevyužili. A mohli ju využiť.

    O to je to ťažšie a som veľmi vďačný aj za postoj pani poslankyne Vášáryovej aj pána Viskupiča, že podporujú verejnoprávne médiá. A že v tomto existuje zhoda. To je naozaj kľúčové, akokoľvek budeme kritizovať pôsobenie jednotlivých manažmentov a tie výstupy, som rád, že tu existuje zhoda na tom, že ak dobre verejnoprávne médiá fungujú, sú veľkou baštou, doslova to poviem, aj demokracie.

    To je, myslím si, inde odskúšaný jav a snáď sa k tomu aj postupne dopracujeme, že budeme môcť aj používať tento prospech verejnoprávnych médií vo väčšej miere, ako je tomu dnes, hoci si myslím, že by sme ich nemali úplne tak zatracovať a že úplne také nadávanie na tie verejnoprávne médiá dnes nie je, ako tomu možno bolo pred nejakými pätnástimi rokmi. A mnoho je tam naozaj programov, ktoré inde nemôže verejnosť vidieť.

    Pani, vtedy generálna riaditeľka rozhlasu, Zemková nerokovala o zmluve so štátom pol roka. Ona ju istý dlhý čas odmietala. A potom veľmi rýchlo, keď, povedal by som, si zrátala určité veci, veľmi rýchlo tú zmluvu uzavrela.

    Čiže nechcem sa k tomu vracať. Aj možno k nejakým jej motívom, prečo najprv vystúpila proti zmluve. A myslím si, keď došlo na praktickú stránku veci, veľmi rýchlo pochopila, že to nie je o žiadnom diktáte ministerstva, že jednoducho sú to ďalšie legitímne peniaze pre verejnoprávne médiá, čo nie je neobvyklé aj v iných štátoch, že jednoducho financovanie verejnoprávnych médií sa skladá aj z takých zdrojov, že čiastočne idú z poplatkov a čiastočne aj z dotácií štátu v režime napríklad zmluvy so štátom.

    Ďakujem pekne, myslím si, že to je všetko, na čo som chcel v tejto záverečnej, v tomto záverečnom vystúpení reagovať.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, nechcete? Nechcete. Ďakujem, oceňujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 171. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 161.

    Prosím teraz pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaným vládnym návrhom zákona sa zabezpečuje v podmienkach Slovenskej republiky vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1221 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit, takzvaný EMAS, ktorým sa zrušuje nariadenie ES č. 761 z roku 2001 a rozhodnutia komisie 2001/681 ES a 2006/163 ES. Schéma EMAS je založená na princípe dobrovoľnosti. Začleniť sa do nej môže na základe vlastného slobodného rozhodnutia každá organizácia, ktorá chce zlepšiť svoje environmentálne správanie po splnení ustanovených požiadaviek.

    Environmentálne manažérstvo a audit je z prevažnej časti financované z vlastných zdrojov organizácie. Prináša okrem postupného znižovania vplyvov činností organizácií na životné prostredie aj určitý príspevok k trvalo, k trvalému ekonomickému rastu a prosperite. Organizácii sa zlepší dobré meno, zlepší sa jej prístup na niektoré trhy, prístup k licenciám, povoleniam, verejným zákazkám a k výhodnejším úverom alebo poistným podmienkam. Návrh zákona ustanovuje podmienky na začlenenie organizácií do schémy EMAS, orgány presadzovania práva, pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach environmentálneho manažérstva a auditu a zodpovednosť za neoprávnené používanie loga EMAS.

    Vplyvy návrhu zákona na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti budú pozitívne. Návrh zákona nepredpokladá ani sociálne vplyvy.

    Verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Svetlane Pavlovičovej.

    Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 35 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o environmentálnom overení.

  • Jaz. red.: správne má byť "overovaní".

  • Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej správy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave doručí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. augusta 2012 č. 161 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady pre výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu, pani spravodajkyňa. Pre upresnenie alebo korektúru chcem uviesť, že ide o overovanie, environmentálne overovanie, nie overenie. A ideme k všeobecnej rozprave.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási ústne? Nie je tomu tak. Takže týmto zároveň môžem aj ukončiť rokovanie a končím rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu. Chcete sa vyjadriť?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona je uvedený ako tlač 137. Spoločná správa má č. 137a.

    Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súvislosti s uplatňovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, ktoré nahradilo dovtedy platné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2037 z roku 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

    Predložený návrh zákona upravuje povinnosti podnikov, ktoré nakladajú s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, výrobkami a zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy, zodpovednosť za sankcie za porušenie ustanovení nariadenia č. 1005/2009 a tohto zákona. Stanovuje požiadavky kontroly úniku uvedených látok, ukladá povinnosť evidencie a oznamovacej povinnosti, upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti na nakladanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu a na vydávanie odborných posudkov.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na verejné financie a na životné prostredie. Prosím o schválenie predloženého návrhu zákona a postúpenie do tretieho čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Jánovi Babičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 114 z 24. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v časti IV. tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 37 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 40 z 11. septembra 2012.

    V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, otváram teraz možnosť ústneho prihlásenia sa.

    Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Podobne ako predtým, predpokladám, že nie je dôvod sa vyjadrovať navyše. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 138 a spoločná správa výborov 138a.

    Opäť prosím pána ministra životného prostredia Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137 z roku 2010 o ovzduší, sa predkladá hlavne z dôvodu povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81 o národných emisných stropoch pre určité znečisťujúce látky a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75 o priemyselných emisiách do nášho právneho systému.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie. Je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Návrh nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Úpravou nových povinností dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia v podnikateľskom prostredí, avšak bez zvyšovania nákladového zaťaženia v porovnaní s doterajším zákonom o ovzduší. Vplyv zákona na životné prostredie bude pozitívny. Poprosím o schválenie a postúpenie do tretieho čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorým bol určený pán poslanec Peter Muránsky, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Uznesením č. 115 pridelila Národná rada vládny návrh zákona o ovzduší na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor, samozrejme, určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Oba výbory Národnej rady prerokovali daný návrh zákona a súhlasili s ním. Zároveň gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 11 a tieto body schváliť. Zároveň odporučil gestorský výbor schváliť vládny návrh zákona s pripomienkami.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nebola podaná žiadna prihláška. Ústne, nech sa páči. Obdobne. Takže zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nevidím dôvod sa k nej osobitne vyjadrovať. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne a páni poslanci, ďalším bodom alebo bodmi sú školské záležitosti. Pán minister Dušan Čaplovič nie je zatiaľ prítomný. Mám informáciu, že je na rokovaní vlády. Takže navrhujem a zároveň ponúkam 15 minút prestávku. O 11.00 hodine budeme hlasovať a potom budeme pokračovať v rokovaní.

    Takže prestávka v rokovaní do 11.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň, dámy a páni. Poprosím vás, aby ste sa vrátili na svoje miesta. Budeme pokračovať v rokovaní programu hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Petra Šucu, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 198 o Vojenskom spravodajstve. Je to tlač 119.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 119.

  • Šuca Peter, poslanec NR SR

    Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci Národnej rady. Keďže v rozprave nezaznel v zmysle rokovacieho poriadku žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 95 bolo za, 44 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

    Šuca Peter, poslanec NR SR

    Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 57 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je prihláška do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

    Šuca Peter, poslanec NR SR

    Čiže hlasujeme o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 84 za, 56 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili Vládny návrh novely zákona č. 198 o Vojenskom spravodajstve.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pani poslankyňa Mazúrová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Tlač 191.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 191.

  • Mazúrová Viera, poslankyňa NR SR

    Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili ôsmi páni poslanci. Pán poslanec Krajcer predložil procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

    Mazúrová Viera, poslankyňa NR SR

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 60 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

    Mazúrová Viera, poslankyňa NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá a výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 112 za, 4 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom, určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Pavlovičová bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie. Je to tlač 171.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 171.

  • Pavlovičová Svetlana, poslankyňa NR SR

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 90 za, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pavlovičová Svetlana, poslankyňa NR SR

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 134 za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Babič uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme. Je to tlač 137.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 137.

  • Babič Ján, poslanec NR SR

    Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 37 s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    O bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 106 za, 1 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

    Babič Ján, poslanec NR SR

    Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení vládneho návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 92 za, 50 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

    Babič Ján, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru prerokovaný vládny návrh zákona schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 92 bolo za, 50 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme.

    Pán poslanec Muránsky bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 137 o ovzduší. Je to tlač 138.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, tlač 138.

  • Muránsky Peter, poslanec NR SR

    Áno, pán predseda. Budeme, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, tak budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 11 s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 100 bolo za, 41 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

    Muránsky Peter, poslanec NR SR

    Hlasovali sme, pán predseda, o všetkých bodoch spoločnej správy. To znamená, že mám splnomocnenie gestorského výboru, aby ste dali hlasovať o postúpení vládneho návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 100 bolo za, 42 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Keďže, pán predseda, sa nikto neprihlásil v treťom čítaní, takže dávam návrh prerokovať návrh zákona o ovzduší ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 100 bolo za, 41 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 137 o ovzduší.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.20 hod. a budeme pokračovať v rokovaní o programe.

    Pán predseda výboru Blaha.

  • Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom výboru pre európske záležitosti, že o 12.45 hod. máme tradične v miestnosti 149 výbor.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať ďalším prerokovávaním ďalšieho bodu programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl, a školských zariadení. Je to tlač 120. Spoločná správa má č. 120a.

    Poprosím ministra školstva, pána Dušana Čaploviča, aby uviedol zákon.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 120.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené plénum Národnej rady, dámy a páni. Dovoľte, aby som uviedol v krátkosti návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom zákona, znovu to chcem tu zopakovať pred váženým plénom, tak ako v prvom čítaní, tak ako v druhom čítaní priamo na výbore gesčnom, je upraviť zber údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam, a to prideľovať predovšetkým finančné prostriedky na centrá voľného času podľa počtu obyvateľov obce od 5 do 14 rokov veku všetkým obciam, pretože nám ide o všetky deti a každé dieťa v Slovenskej republike má právo mať šancu navštevovať takéto centrum.

    Po druhé, rozšíriť okruh aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu. Napríklad na organizačné zabezpečenie celoslovenských súťaží, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.

    Po tretie, upraviť výšku pokút za porušenie zákona.

    Po ďalšie, spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí. Poskytnúť účelové finančné prostriedky zriaďovateľom stredných odborných škôl a dotácie zriaďovateľom školských zariadení, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom výzvy z rozpočtových zdrojov ministerstva a takéto centrá už máme aj na východnom Slovensku a veľmi kvalitne pracujú. Umožniť územnej samospráve v rámci svojich originálnych kompetencií určovať vo všeobecnozáväznom nariadení podrobnosti financovania.

    Po ďalšie. V zákone sa explicitne uvádzajú aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec, vyšší územný celok zohľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia.

    Po ďalšie. Evidovať elokované pracoviská v sieti, explicitne uviesť zo zákona účastníka konania vo veci zaradenia, vyradenia a pri zmenách v sieti. Ďalej, zmeniť dátum pri predkladanej žiadosti o vyradenie zaradenia i pri zmenách v sieti, mení sa z 30. júna na 31. marec kalendárneho roku, pretože, aby sa tie veci skutočne mohli kvalitne prerokovať a dotiahnuť. Upraviť výnimky pri zriaďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania. Určiť dátum začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania zaradeného do siete na 1. september okrem zariadení školského stravovania a výnimiek pri zaradení. Explicitne do zákona uviesť, v ktorých prípadoch sa pri rozhodovaní postupuje podľa zákona o správnom konaní, zjednotiť dĺžku funkčného obdobia riaditeľa, vytvoriť možnosť pre krajské školské úrady, zriaďovať stredné odborné školy, ktoré budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, že by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdelávania pre samosprávne kraje nerentabilné. Tam do toho vstupuje priamo rezort, ktorý to bude podporovať. A spresniť zloženie rady školy, členov rady strednej odbornej školy, bude konkrétne zo štyroch zástupcov zriaďovateľa aj jeden zástupca stavovskej organizácie, ktorého nominuje táto organizácia u všetkých zriaďovateľov stredných odborných škôl. Toľkoto na úvod a ďakujem vám za pozornosť a verím, že tento návrh novely zákona podporíte.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Petrák je určeným spravodajcom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 24. júla 2012 č. 118 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 120) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 70 zo 4. septembra 2012, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 64 zo 6. septembra 2012, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 31 zo 6. septembra 2012, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 27 z 5. septembra 2012, a v ktorých všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v IV. časti spoločnej správy. V IV. časti spoločnej správy sa nachádza celkom 40 pozmeňovacích návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o týchto návrhoch spoločne a tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor ďalej na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 11. septembra 2012 uznesením č. 32. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky za kluby, za klub SDKÚ pán poslanec Beblavý, za klub KDH pán poslanec Fronc, za klub SaS pán Poliačik, potom je ešte prihlásený písomne aj pán poslanec Vašečka.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k vládnemu návrhu zákona o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení v druhom čítaní. O tomto návrhu, ktorý pán minister predložil teda v mene vlády, sme už mali pomerne rozsiahlu všeobecnú politickú rozpravu v prvom čítaní. A nemá asi význam preto nejakým spôsobom doslovne opakovať tie argumenty, ktoré tam padli, ale má význam, tak ako aj pán minister vytiahol zo svojej strany to, čo on považuje za kľúčové argumenty, tak asi má význam sa vrátiť k niektorým tým kľúčovým argumentom aj zo strany našej. Takže dovoľte mi možno uviesť niektoré veci opäť na pravú mieru, ale mám potom aj jeden konkrétny pozmeňovací návrh popri iných, ktoré budú prednášať kolegovia neskôr, v druhom, v druhom čítaní.

    Takže ako pán minister v úvodnom slove povedal, dnes na Slovensku centrá voľného času sú financované tak, a spolu aj s ostatými školskými zariadeniami vrátane materských škôl, že tieto peniaze dostávajú obce, v ktorých deti navštevujú tieto centrá voľného času. To znamená, že peniaze sa rozdeľujú tam, kde je služba skutočne vykonávaná, a to je základný princíp dnešného financovania školských zariadení. Tento návrh ho mení na princíp, podľa ktorého dostane obec, kde má dieťa trvalý pobyt, aby s ním, tak ako pri niektorých iných prostriedkoch, ktoré obec dostáva z dane z príjmu fyzických osôb, naložila podľa vlastného uváženia. Z týchto dôvodov sa musím veľmi výrazne nestotožniť a až protestovať proti tým slovám, že táto novela akýmkoľvek spôsobom posilní práva detí, ich komfort, ich voľný čas, alebo ich zlepšenie. Koniec koncov, nielen ja, ale predpokladám, že asi všetkých ostatných 149 poslancov, a myslím, že aj vy, pán minister, na niektoré z mailových adries ste dostali tie tisíce protestných mailov od ľudí, ktorí v tých centrách voľného času buď pracujú, alebo tam tie deti majú.

    To znamená, ak, ak netrpia nejakým kolektívnym pobláznením, je otázka, prečo si nemyslia, že tá vaša novela prispieva k napĺňaniu práv dieťaťa, prečo si myslia pravý opak? A to, prečo si myslia ten pravý opak, je pomerne jednoduché. Ako už bolo zdôraznené v prvom čítaní, na Slovensku dnes pôsobia centrá voľného času v 244 obciach a mestách. Na Slovensku máme 2 891 miest a obcí, z toho vyplýva, že finančné prostriedky už nepôjdu tým 244, ale pôjdu všetkým 2 891 mestám a obciam, takže pôjdu aj 2 647 obciam, kde nie sú zriadené takéto školské zariadenia. Ak sa zákon schváli, tieto obce budú mať na výber, či, medzi troma možnosťami. Použiť tieto peniaze na niečo iné, zriadiť si vlastné centrum voľného času, alebo sa teda dohodnúť s inou obcou, s inými obcami, ktoré tie centrá majú, a posielať im takéto prostriedky. Nemusia byť ideologicky zaslepení, koniec koncov, toto ani nie je ani veľmi ideologická otázka, si myslím, to je skôr otázka záujmov jednotlivých skupín, aby sme pochopili, že pravdepodobnosť číslo tri, teda pravdepodobnosť dohody s inými obcami je skôr nepravdepodobná, a to hneď z dvoch dôvodov.

    Prvý dôvod je, je naozaj veľmi vážna finančná situácia, ktorej mnohé obce čelia. Už minimálne 10 rokov, možno aj dlhšie, sa hovorí o potrebe procesu municipálizácie, o potrebe zefektívnenia celej, celej siete, ktorú tu máme. Každá vláda to verbálne povedala, žiadna vláda to zatiaľ nespravila, výsledkom čoho je, že, že najmä v malých a stredných obciach je veľmi vysoké percento príjmov obce pohlcované už dnes administratívou obce. Nie preto, že by starosta alebo jeho sekretárka a nejaký drobný aparát si dávali neprimerané peniaze, hoci to sa niekedy môže výnimočne stávať. Máme také prípady, ale je to asi výrazne maličká menšina. Ten skutočný problém je jednoducho v tom, že keď máte obec s 500 obyvateľmi, s 800 obyvateľmi, tak jednoducho ten príjem, ktorý dostane obec aj z vlastnej dane aj z dane z príjmu fyzickej osoby, je tak maličký, že aj veľmi skromne platený starosta, často na tretinový úväzok aj s tretinovou sekretárkou, zožerie z toho rozpočtu 20, 30, 40, niekedy aj 50 percent.

    To znamená, že, a to chcem zdôrazniť, aby to naozaj zaznelo, že myslím si, že táto debata nemala byť teraz o ataku na starostov, nielen preto, že majú svoj mandát od ľudí, ale myslím si, že sa snažia svojho mandátu zhostiť čo najlepšie v rámci tých tlakoch, ktorým čelia. Len musíme brať do úvahy tie tlaky, ktorým čelia a v rámci ktorých musia oni nejakým spôsobom prežiť. Takže preto jeden dôvod, prečo si myslím, že pravdepodobnosť toho, že by ďalej pokračovali obce vo financovaní centier voľného času mimo svojho obecného územia v nejakom veľkom rozsahu, je práve to, že budú, v rámci finančných problémov, ktorým čelia, bude takmer neodolateľné lákadlo tie peniaze si nechať. Druhý ten problém, ktorý je, je ale problém praktický. Dovolím si uviesť príklad, zhodou okolností súkromného centra voľného času, ale ja v tomto naozaj nerozlišujem medzi súkromnými, verejnými a akýmikoľvek inými, podstatný je výsledok. Súkromné centrum voľného času Pohoda má viac ako 5 tisíc detí v 300 krúžkoch z Košíc vrátane Luníka IX a okresu Košice-vidiek, spolu 52 miest a spádových obcí. Podľa inšpekcie bola napríklad pobočka vo Vyšnom Hrušove ako vynikajúca a príklad pre ostatné centrá voľného času.

    Zriaďovateľ tohto centra bude musieť po novom žiadať 52 starostov, aby mu prispeli, ak chce vôbec udržať dnešný stav. Viete si predstaviť ten transakčný administratívny náklad toho, aby sa on dohodol s 52 starostami? Keby rovno všetci teda povedali, že hoci naozaj máme vážne finančné problémy, obetujeme tie eurá a dáme ich na naše deti vo vašich krúžkoch, čo to preňho bude znamenať a aká je pravdepodobnosť, že sa naozaj so všetkými päťdesiatimi dvoma dohodne? Myslím si, že tá pravdepodobnosť je naozaj veľmi, veľmi nízka. To znamená, to sú základné problémy, pre ktoré tento návrh nepovedie k posilneniu práv dieťaťa, ako nám povedal na začiatku pán minister, ani k ich rovnosti, ale naopak, k tomu, že mnohé deti, ktoré dnes krúžky majú, ich mať nebudú, a mnohé centrá voľného času, ktoré dnes existujú, buď zaniknú, alebo v zásade budú musieť zredukovať svoju ponuku. To sú dva praktické dôsledky. A pán minister, ak túto novelu schválite bezo zmeny, rád, o rok si môžeme pozrieť, či teda sa splnili tieto dve predpovede. Tá predpoveď, ešte raz ich zopakujem, je, že centrá voľného času navštevuje menej detí ako predtým a ponuka týchto centier je obmedzenejšia ako predtým. To sa dá naozaj zmerať, môžeme sa k tomu o rok vrátiť, ak to schválite a nevypočujete žiadnu z našich, z našich pripomienok.

    Druhá vec, ktorú by som k tomu chcel ešte povedať, je, že, a to som naozaj v prvom čítaní tiež vysvetľoval, že ten dnešný systém nie je náhodný, on nie je výsledkom nejakého nedomysleného kroku. Ten systém sme presadzovali spolu s pánom, vtedy ministrom, Froncom, ktorý tu dnes sedí, môže to potvrdiť, on ako minister školstva bol, samozrejme, hlavný, povedal by som, hlavné baranidlo, ale dovolím si povedať, že som mu už vtedy pomáhal aspoň trochu, práve preto, že už vtedy ZMOS aj ministerstvo financií tlačili na to, aby obce dostali tie peniaze podľa trvalého bydliska, mohli s nimi naložiť voľne. A len tlak poslancov školského výboru vtedy tomu zabránil spolu s tlakom ministerstva a prijal sa tento mechanizmus, ktorý funguje dodnes, ktorý bol kompromisom. Ten mechanizmus určite nie je dokonalý, mechanizmus má svoje problémy, ale je lepší ako tá alternatíva, ktorá už bola vtedy tlačená a ktorú vy dnes tlačíte opäť. A to ma vedie naozaj k prekvapeniu, ktoré som už v prvom čítaní vyjadril a na ktoré som ale nedostal odpoveď, že ja chápem, prečo obce na toto tlačia, najmä tie malé, ktoré nemajú, a stredné, ktoré nemajú svoje vlastné centrá voľného času. Ja dokonca chápem, prečo ministerstvo financií takéto niečo podporuje, pretože ak sa toto nestane, ministerstvo financií bude pod obrovským tlakom, aby riešili finančné problémy obcí inak, z iných zdrojov.

    To znamená, ZMOS má jasný záujem, legitímny záujem, ministerstvo financií má jasný záujem, legitímny záujem, pokiaľ za legitímny záujem považujeme to, že oni strážia štátnu kasu a ako od už roku '90 pamätáme si pána vtedajšieho ministra Klausa: "Nemám, nedám." Ale aký je záujem ministra školstva na tom, aby menej detí navštevovalo centrá voľného času a bola menšia ponuka centier voľného času, to mi stále uniká. A pokiaľ nie ste nejakým spôsobom zavádzaný buď svojimi politickými kolegami, alebo svojimi úradníkmi. Pán minister, ja som už v prvom čítaní hovoril, že vy sa odvolávate stále na podvody a na zneužívanie toho dnešného systému, a myslím, že tu nebol z opozície jediný človek, čo som ja počúval tú rozpravu, nech ma opraví vo faktických, ktorý vám nepovedal, že s tým naozaj treba niečo robiť a že keby ste priniesli riešenie tohto, tak vám tu všetci zatlieskame. A zároveň sme vám aj to isté povedali, že zas liečiť chorobu pacienta tým, že ho zastrelím, a tým zastavíme šírenie, nie je riešenie. Akokoľvek je to z technokratického pohľadu riešením. Takže z tohto, z týchto dôvodov ja by som apeloval na to, aby sme zmenili tento návrh. My sme také návrhy predkladali vo výbore, všetky boli odmietnuté, návrhy predložené opozíciou, predložíme ich dnes znovu. Chcem vás požiadať, nielen pána predkladateľa, ale najmä kolegov zo SMER-u, ak je vám tak proti srsti schváliť tie naše protinávrhy, beriem, ale predložte nejaký svoj. Nenechajte to schváliť takto, ako to je, lebo keď to schválite úplne takto, ako to je, tak to naozaj bude zle. A to teraz hovorím úplne mimo nejakej straníckej politiky, hovorím, keď tá zásluha má zostať v SMER-e, že SMER to upravil, nech to tak je, musím sa priznať, že až tak mi to tie žily netrhá, ale nech sa to zmení, nech to neschválime v tej dnešnej podobe.

    Nuž, toľko, toľko k tomu návrhu ako takému. A dovoľte mi k tomu istému zákonu predniesť jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa netýka tejto témy, ale týka sa inej témy, ktorá hýbe dnes verejným životom, a to je štrajk učiteľov. Samozrejme, mzdové požiadavky učiteľov, ktoré pán minister, pokiaľ viem, teraz rieši vlastne s inými kolegami vo vláde a ktoré, teda ak sa majú zohľadniť, sa musia zohľadniť v štátnom rozpočte, asi by nemalo žiadny zmysel okrem populizmu predkladať tu teraz nejaký návrh na zvyšovanie taríf. Hoci, samozrejme, parlament môže zákonom tie tarify zvýšiť, ale tarify bez finančného krytia sú len prázdnym gestom. Takže preto tam, pán minister, myslím si, že je úplne legitímne počkať na štátny rozpočet a na to, na to, s čím príde vláda, a o tom môžeme potom debatovať, že či je to vhodné, nevhodné, ale určite by som nepovažoval za správne, aby sme dnes v tomto bode my vám tu predkladali zákonné zvýšenie taríf. To sa môže, to sa môže naozaj vo výnimočných prípadoch, ak by, ak by vláda úplne zlyhala, čo ešte ten prípad nie je. Ale odborári, minimálne nové školské odbory majú aj iné požiadavky, ktoré sú netarifného pôvodu a jeden z nich, na ktorom sme sa my dvaja aspoň nedávno dokonca zhodli, ak si pamätám správne, v diskusii bola požiadavka posilnenia postavenia učiteľov v rade školy.

    Ten argument, ktorý, ktorý tieto odbory používajú, je ten, že, že, ak riaditeľ vie, že v rade školy má silného partnera zloženého vo výraznejšej miere ako dnes aj z pedagogických zamestnancov aj nepedagogických zamestnancov, tak by som povedal, to lákadlo moci, to lákadlo samoderžavia bude oveľa menšie, ako keď, keď vie, že ho zvnútra školy nikto takto nekontroluje, alebo že tá kontrola je ponechaná len na zriaďovateľa. Preto si dovolím predložiť návrh pozmeňovacieho návrhu, ktorý by, keďže ste otvorili tieto zákony, nevkladám, samozrejme, žiadny nový článok, ktorý by túto požiadavku riešil, a riešil by ju nasledovným spôsobom. Zvýšili by sme o jedného zástupcu, zástupcu pedagogických zamestnancov, takisto by sme ale zvýšili o jedného zástupcu aj rodičov, pretože si myslím, že ten balans medzi rodičmi a pedagógmi by mal zostať zachovaný. A toto by sa stalo tak, že by sme znížili počet zástupcov zriaďovateľa. To je aj návrh vlastne, pokiaľ viem, učiteľov, na koho úkor sa to má diať. A dovoľte mi vysvetliť, prečo je to podľa mňa návrh správny, a nielen tá časť, komu pridávame, s tým predpokladám, že až taký problém nebude, teda pokiaľ som, pokiaľ som sledoval tú debatu, ktorú sme mali spolu. Ale môže byť otázka, prečo uberáme práve zriaďovateľovi. A dovoľte mi to len uviesť pre tých kolegov, ktorí sa tomu detailne nevenujú, že zriaďovateľ má svoje mimoriadne silné kompetencie upravené nezávisle od členstva svojich, svojich zástupcov v rade školy. Zriaďovateľ má kompetenciu odvolať riaditeľa školy v prípade, že kontrola zistí porušenie všeobecne záväzných predpisov. To znamená, kedykoľvek zriaďovateľ kontrolu pošle, ona zistí, že riaditeľ porušil zákon, zriaďovateľa môže na druhý deň odvolať, a dokonca ten zákon, priznám sa, že teraz neviem, kto tam písal toto ustanovenie, či Ficova vláda, Dzurindova vláda, je to aj jedno, ale to ustanovenie je veľmi dobre napísané, lebo hovorí, že takýto riaditeľ sa ani nemôže uchádzať opätovne o funkciu.

    To znamená, že aj keby si rovno celú radu školy kúpil, ak zriaďovateľ, by som povedal, zablokuje cez porušenie zákona, tak riaditeľ je, je odstavený. Myslím si, že toto je mimoriadne silná právomoc zriaďovateľa, ale teda, samozrejme, v súlade aj s jeho ekonomickou zodpovednosťou za, za fungovanie škôl a školských zariadení pod jeho kuratelou. Takže ja s tým súhlasím a toto podporujem, ako to dnes v zákone je, a práve preto si myslím, že počet zástupcov už priamo v rade školy, kde sa už rozhodujú operatívne otázky školy, nie je až taký podstatný a, samozrejme, my navrhujeme ich tam ponechať, len navrhujeme, aby zostali namiesto štyroch dvaja. To znamená, toto je návrh, ktorý sa snaží vyjsť v ústrety požiadavke učiteľov, a chcel by som poprosiť, hovorím to tu aj otvorene, že vnímam to naozaj skôr ako vypočutie hlasu zdola, nie ako nejakú originálnu iniciatívu zo strany, či už mňa, alebo mojich kolegov zo všetkých opozičných strán, ktorí tento návrh podpísali a ktorým by som chcel týmto za to poďakovať, aj pani Jane Žitňanskej, aj pánovi Richardovi Vašečkovi, aj pánovi Poliačikovi, aj pánovi Hrnčiarovi. Takže opozičné kluby alebo minimálne ich niektorí zástupcovia venujú, aj pánovi Froncovi, ktoré na tomto pracovali, sa zhodli. A teraz vypočuj ten hlas zdola, otázka je skôr na vás, že či vy vypočujete tento hlas zdola, nám je len sprostredkovaný. Ja pevne verím, že, že v rámci tej, ono sa hovorí o novej politickej kultúre, ja v rámci, by som povedal, hovorenia pravdy, by som povedal, že jemne sa vyvíjajúcej politickej kultúre, to by bolo možno presnejšie, ale teda v rámci tejto jemne sa vyvíjajúcej politickej kultúry by som chcel veriť, že sa nám aj v rezorte školstva už podarí schváliť nejaký návrh, ktorý dodala opozícia a ktorý teda nie je prašivý len preto, že sa pod neho podpísali poslanci, ktorí sedia odtiaľto napravo, a nie odtiaľto naľavo. Toto je ten pozmeňujúci návrh, teraz mi už dovoľte len teda prečítať aj technicky, keď som ho zdôvodnil.

    Takže k čl. II. Bod 1. V čl. II, 47. bode sa v § 25 ods. 5 slová "dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov" nahrádzajú slovami "traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov", slová "štyria zvolení zástupcovia rodičov" sa nahrádzajú slovami "piati zvolení zástupcovia rodičov" a slová "štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa" sa nahrádzajú slovami "dvaja delegovaní zástupcovia zriaďovateľa".

    Bod 2. V čl. II, 47. bode sa v § 25 ods. 6 písm. a) slová "dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov" nahrádzajú slovami "traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov", slová "traja zvolení zástupcovia rodičov" sa nahrádzajú slovami "štyria zvolení zástupcovia rodičov" a slová "štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa" sa nahrádzajú slovami "dvaja delegovaní zástupcovia zriaďovateľa".

    Dovoľte len pre vysvetlenie uviesť, že tá parita medzi rodičmi a zamestnancami školy tam je, lebo okrem pedagógov je tam aj jeden zástupca nepedagogický. To znamená, že je to štyri plus jedna, päť zástupcov zamestnancov školy a päť zástupcov, je tam stále zachovaný ten balans, pričom ako ešte ustanovenie, možno sa mýlim, neviem, či pán minister Fronc, alebo pred ním, stále platí to, že žiadna skupina sama osebe netvorí väčšinu rady školy, to znamená, že nehrozí, že by si samo osebe mohla uzurpovať tú moc, stále sa musia zástupcovia aspoň dvoch z tých troch reprezentantov dohodnúť, aby čokoľvek, čokoľvek presadili. Takže tú základnú logiku rady školy, ktorá si myslím, že je dobrá, ktorú podporujeme, sme zachovali, ale vypočuli sme hlas zdola a snažili sme sa teda učiteľom takto vyjsť v ústrety.

    Dovoľte mi teda ešte na záver opäť raz poďakovať kolegom z opozície za pomoc a podporu, dovoľte mi povedať aj vopred, že budú tu ešte predkladané viaceré iné pozmeňujúce návrhy k samotným centrám voľného času, ktorých som tiež veľmi hrdým spolupodpisovateľom, a dúfam, že budú podporené, a dovoľte mi požiadať teda aj pána ministra aj kolegov zo SMER-u, aby naozaj aspoň v niektorých veciach zvážili ten spoločný a verejný záujem, ktorý nás má spájať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Páni poslanci Brixi, Fronc, Droba, pani poslankyňa Rošková, Žitňanská, pán poslanec Bagačka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Beblavý, keďže rovnako ako vy, tak aj ja mám rád fakty, tak len taký drobný poznatok z terénu v súvislosti s centrom voľného času Pohoda. Práve kontrola košického samosprávneho kraja v uplynulých mesiacoch zistila neoprávnené čerpanie vyše 30 tis. eur na toto centrum voľného času, pričom kontrola z úrovne mesta ešte vykonaná nebola, tak sa môžem iba domnievať, že ten, to neoprávnené čerpanie môže byť ešte omnoho väčšie, keďže diapazón tých detí, ktoré toto centrum voľného času navštevujú, je práve z úrovne mesta ako zriaďovateľa nepomerne väčší. No a taký ešte drobný poznatok, práve pri centrách voľného času je väčšina zamestnancov, mnohí zamestnanci pracujú práve v režime dohôd, nie v režime zamestnancov na trvalý pracovný pomer, takže ten ich výkon práce je v mnohých prípadoch skutočne sporný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ten výkon rady školy je podľa mňa významný, aj významné sú kompetencie, a keď tá rada školy vznikala, tak tam bola dlhá diskusia, ako má byť zložená. Dospeli sme potom k istej dohode v tom zmysle, že majú tam byť zástupcovia zriaďovateľa, pretože ten má na starosti celú prevádzku, zástupcovia tých, ktorí robia výkon, to jest pedagógov a zamestnancov, a odberatelia, to sú rodičia. Z toho pohľadu si myslím, že jednoducho medzi týmito troma skupinami treba zachovať istú rovnováhu v tom, že nemala by mať ani jedna skupina príliš veľkú majoritu, a to, čo už zaznelo, že minimálne sa musia dve skupiny dohodnúť, aby napríklad boli schopné navrhnúť kandidáta, ktorý sa stane riaditeľom školy. Čiže z toho pohľadu si myslím, že tá zmena v prospech tých učiteľov, teda zástupcov pedagogického zboru o jeden je v poriadku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela len niektoré veci. Pán poslanec, spomínali ste a stále tu rezonuje otázka prideľovania finančných prostriedkov a obava z toho, že či obce dajú, alebo nedajú. Ja sa práve naopak domnievam, že práve to sprehľadní a zastabilizuje ten tok peňazí a že sa zvýši kontrola zo strany obcí pre tie deti, ktoré navštevujú centrá voľného času možno v susednej obci, alebo v meste, pretože ich môžu aj odkontrolovať, či popoludní sú v tom centre voľného času, alebo naopak, sa túlajú niekde v meste, alebo sa túlajú po obci. A druhá vec je, že ak by boli tie deti zo susedných obcí, tak tým pádom centrá voľného času, možno súhlasiť s tým, čo ste povedali, že budú mať administratívne náročnejší ten prvý proces, ale na druhej strane tie finančné prostriedky budú adresné aj zo susednej obce, kde má to dieťa ten trvalý pobyt, a dostanú tie centrá voľného času na tie voľnočasové aktivity dané finančné prostriedky. Možno práve táto presnosť a adresnosť na dieťa vylúči to, že sa stretávame, tak ako teraz aj kolega predo mnou povedal, že mnohé centrá voľného času to zneužívajú, a bude vlastne taká akási čistota, že tie centrá, ktoré skutočne vykonávajú danú prácu, budú mať aj adekvátne dostatočné finančné zabezpečenie zo strany obcí a miest, a na druhej strane tie centrá, ktoré to zneužívajú, budú vlastne oddelené a bude zabezpečená tým pádom dostatočná kontrola aj zo strany obcí aj zo strany centier voľného času, aby ten finančný tok tých peňazí bol skutočne viazaný na to dieťa, kde to dieťa chodí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Beblavý. Naozaj je tu obava, že jednotlivé centrá voľného času budú mať problém zazmluvniť si alebo mať, teda získať financie od jednotlivých obcí. Jednak je tu obava, či vôbec dostanú, druhá obava je, koľko dostanú, pretože nielenže koeficient sa ide znížiť, čiže dostanú podstatne menej peňazí ako doteraz, ale naozaj dopredu nebudú vedieť, od ktorej obce koľko finančných prostriedkov na dieťa dostanú. A je tu ale aj vážnejšia obava, a to hovoria samotní starostovia, oni ani nemajú nejaké nariadenie alebo nejaký predpis, na základe ktorého by mohli tieto peniaze posielať. Čiže ja si myslím, že tento návrh naozaj nie je dobrý a nie je ani dobre pripravený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Veľa vecí, čo som aj ja chcel povedať, tu bolo povedané, ale niektoré možnože aj, možno ani by sme tu nesedeli kvôli viacerým tým ustanoveniam, keby to slovo bolo viackrát teraz použité, keby naozaj ten systém nebol zneužívaný. Drvivá väčšina centier voľného času robí s deťmi tak, ako sa má, borí sa so všelijakými problémami a je zopár tých centier voľného času, či už takých obecných, súkromných, akýchkoľvek, jednoducho, ktoré to zneužívajú a ktoré to zneužívali, a jednoducho to tak narastalo, že mohlo dôjsť k určitému rozvráteniu financií, čo sa týka v tejto kapitole. Mestá a obce to pociťujú, ony majú na jednej strane centrum voľného času, na druhej strane škôlky, je to jeden balík, ktorý jednoducho spolu súvisí, a vytŕhať ho, myslím si, že nie je dobré. Čo sa týka, či centrá voľného času niektoré budú, alebo nebudú, ja si myslím, že tie, ktoré sú a ktoré robili doteraz zodpovedne, myslím si, že nemajú problém a budú pokračovať vo svojej činnosti ďalej. Čo sa týka ešte tých rád škôl, je to asi vec názoru, ja si myslím, že v tomto momente, tak ako je to v zákone navrhnuté, to rozvrstvenie, to rozvrstvenie je dobré. A v konečnom dôsledku ide o to, aby sa v celom tom systéme urobil konečne poriadok.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Brixi, no, ak naozaj dostatočný argument na takmer smrtiaci, rušiaci zásah sú nejaké čiastočné podvody, tak musím vám povedať, že ani táto Národná rada by už neexistovala, ani vláda Slovenskej republiky by už neexistovala, dovolím si povedať, že už asi ani žiadny ústredný orgán štátnej správy by neexistoval, ak by individuálne zlyhania, dokonca aj relatívne často sa vyskytujúce, boli dôvodom na podstate takého uškrtenia a zničenia, akého sme tu svedkami. Takže opäť opakujem, neliečme choré telo tým, že ho zastrelíme, čo tento návrh, tak ako stále ešte leží na stole, robí. Pokiaľ ide o váš komentár o dohode o vykonaní práce o tom, že to je teda dôkaz toho, že tam nerobia, čo majú, no, neviem, či vy ste niekedy robili niečo na dohodu o vykonaní práce, ale môžem vás uistiť z vlastnej skúsenosti, že väčšinou na dohodu vykonania práce človek naopak robí ešte efektívnejší výkon, lebo tie peniaze sú väčšinou smiešnejšie v porovnaní s tým, čo zarába vo svojej hlavnej profesii, a odporúčam prečítať si dnes dnešný článok SME od pána trénera Filca, ktorého teda možno obviníte, tiež už neviem z čoho, ktorý píše, ako vaše odvody na dohody zásadne obmedzia športovanie mladých cez to, že vlastne budú demotivovať všetkých trénerov a iných, čo práve na dohody pôsobia v rôznych kluboch aj centrách voľného času. Takže poviem to tak, som zvedavý, či ste niekedy robili na dohodu a ako ste to, ako ste to urobili. No a pokiaľ ide o tú radu školy, naozaj na to môžu byť rôzne názory, my sme stotožnení s názorom pedagógov, a teda aj rodičov, vysvetlil som prečo. Pokiaľ sa s tým nestotožní strana SMER, ja to budem rešpektovať, ale bolo by dobré, keby potom strana SMER mala jednoznačný názor, lebo ja som osobne sedel v štúdiu, keď pán minister povedal, že on sa s tým stotožňuje a bude to presadzovať, takže chcel by som vedieť, čo si potom myslí strana SMER, aby teda neplatilo to, že čo si .................................. v bývalej koalícii, tam bolo šesť názorov a bolo na ne aspoň šesť subjektov, u vás zjavne na to stačí jeden.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší je prihlásený pán poslanec, pán poslanec, chcem vám navrhnúť, je 11.56 hodín. Predpokladám, že určite nebude mať také krátke vystúpenie, začne obedňajšia prestávka a po obedňajšej prestávke budeme pokračovať, budem musieť prerušiť túto rozpravu, pán minister zahraničných vecí. Takže navrhujem, aby som teraz ukončil a prerušil rokovanie o tomto bode, vyhlásil obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine uvedie pán minister zahraničných vecí dva svoje body a potom budeme pokračovať v tejto rozprave. Je súhlas?

    Ďakujem pekne, takže prerušujem, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 7. schôdze Národnej rady. Podľa odsúhlasenej zmeny programu, a tou je prerokovanie dvoch materiálov, ktoré na toto rokovanie predkladá podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Najskôr to bude zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012, čiže Konkretizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky na tento rok, ktorý má materiál, ktorý má tlač 123 ako základný materiál parlamentný, a spoločná správa výborov má tlač, má č. 123a.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, prosím, aby ste tento materiál uviedli.

  • Ďakujem pekne, dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 schválila vláda Slovenskej republiky 27. júna tohto roku. V zmysle príslušného uznesenia vlády v súlade so zaužívanou praxou bolo predložené na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. V priebehu júla tohto roka, som zameranie prezentoval v zahraničnom výbore, vo výbore pre európske záležitosti a môj štátny tajomník Peter Burian ma zastúpil vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zameranie zahraničnej politiky na rok 2012 konkretizuje a zároveň rozpracúva zahranično-politické priority Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Tak programové vyhlásenie, ako aj zameranie zahraničnej politiky sa opiera nielen o silný proeurópsky mandát, ktorý sme dostali od občanov, ale aj čo najširšiu mieru konsenzu v domácom politickom prostredí pri presadzovaní strategických záujmov Slovenskej republiky smerom navonok. Naším cieľom je potvrdiť a posilniť postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete ako spoľahlivého čitateľného a sebavedomého partnera. Usporiadanie priorít zodpovedá geopolitickému postaveniu Slovenskej republiky, vychádza z hodnôt a princípov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ku ktorým sme sa prihlásili a ktoré sa stali súčasťou nášho pohľadu na svet a na vývoj medzinárodných vzťahov. Vzhľadom na fakt, že rok 2012 bol rokom volebným, dostalo sa zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 do Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom termíne. Dovoľte mi preto odprezentovať ho už aj v kontexte krokov realizovaných v rámci našej zahraničnej politiky od apríla 2012. Predchádzajúci polrok jednoznačne potvrdil jasné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky. Za rezort diplomacie môžem konštatovať nasledovné. Konsolidovali sme stav v rezorte, ktorý si to veľmi vyžadoval, získali sme pre rezort kompetencie, ktoré vytvoria predpoklad pre splnenie ambície, ktorá je taká stará ako samotný rezort zahraničia, a síce, umožnia nám reálne naplnenie obsahu pojmu jednotná zahraničná služba. Od svojho nástupu do funkcie som sa stretol s kľúčovými partnermi v Európskej únii i mimo nej. Verím, že tak moje aktivity, ako zahranično-politické aktivity ostatných členov vlády, nenechávajú nikoho na pochybách, či sme prítomní v centre diskusie o budúcej podobe Európskej únie, a predovšetkým, že je o náš názor záujem. Stretol som sa so všetkými rezortnými partnermi zo susedných krajín, pričom s mnohými z nich opakovane. Prednedávnom, len minulý týždeň sme na okraji Gymnichu na Cypre diskutovali s partnermi z Vyšehradskej štvorky, absolvovali pracovné raňajky venované budúcnosti Európskej únie. Moja druhá bilaterálna pracovná cesta po Prahe viedla do Berlína a pred pár dňami, vo štvrtok minulý týždeň, som absolvoval dôležitú bilaterálnu návštevu v Paríži, počas ktorej sme venovali pozornosť predovšetkým európskym otázkam. Popri Európskej únii sme ako druhý pilier našej zahraničnej politiky deklarovali Severoatlantickú alianciu. Na zasadnutí ministrov zahraničných vecí a obrany Severoatlantickej aliancie v apríli sme spolu s partnermi z Vyšehradskej štvorky, dovolím si tvrdiť, otvorili novú kapitolu vo formáte spolupráce V4. Prijali sme deklaráciu V4 o zodpovednosti za silnú alianciu so zámerom posilniť spoluprácu V4 v oblasti bezpečnosti. Na samite NATO v Chicagu v máji tohto roka sme potvrdili naše záväzky vo vzťahu k Afganistanu, posilňovaniu našich obranných spôsobilostí a voči našim partnerom mimo aliancie. Medzitým sme aj v zložitých časoch našli zdroje na to, aby sme na konferencii v Tokiu podporili Afganistan sumou jeden milión eur. Môžem povedať, že to z nás robí rešpektovaného partnera, okrem iného aj v Spojených štátoch amerických. Počas mojej júlovej návštevy vo Washingtone som sa stretával s veľmi pozitívnym hodnotením našej krajiny, našich aktivít v oblasti odovzdávania transformačných skúseností novým demokraciám, ako aj so záujmom o našu expertízu predovšetkým v oblasti západného Balkánu a východného partnerstva. Precestoval som západný Balkán, bol som prvý z Európskej únie, kto hovoril s novým prezidentom Srbska, a myslím si, že nepreženiem, ak poviem, že slovenská diplomacia výrazne prispela k tomu, že Európska únia otvorila prístupové rokovania s Čiernou Horou. Angažovanie sa na západnom Balkáne zostáva prioritou našej zahraničnej politiky, opakovane som sa stretol s ministrami zahraničných vecí všetkých krajín regiónu, ktorí potvrdili, že integrácia do Európskej únie predstavuje aj naďalej hlavný motor reforiem v jednotlivých týchto krajinách. Slovensko bude preto aj naďalej advokátom rozširovania Európskej únie a bude pokračovať v odovzdávaní skúseností z transformácie a z integračného procesu štátom, ktoré o to prejavia záujem. Z množstva ďalších aktivít by som vyzdvihol ešte návštevy prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča v Japonsku a vo Švajčiarsku, kde som bol členom jeho delegácie. Návštevy boli jasným vyjadrením našej ambície hľadieť aj za hranice Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, budovať silné partnerstvá s vplyvnými aktérmi globálnej politiky a ekonomiky a v neposlednom rade hľadať nové trhy a nových investorov pre Slovensko.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po tomto obhliadnutí sa, dovoľte mi venovať niekoľko myšlienok nasledujúcemu obdobiu. Nechcem prerozprávať dvadsať strán zamerania, ktoré máte pred sebou. Dotknem sa len priorít. Zahraničná politika sa tento rok sústreďuje na tri dominantné oblasti. Po prvé, zodpovedná európska politika. Po druhé, aktívna ekonomická diplomacia a po tretie, efektívne služby a pomoc v krízových situáciách slovenským občanom v zahraničí. Spomedzi týchto troch cieľov má jeden výraznú prioritu. Musíme robiť jasné kroky k tomu, aby sme stabilizovali fungovanie Európskej únie a udržali spoločnú menu. Dnes, keď naša mena čelí výzvam, musíme sa všemožne usilovať prinavrátiť jej dôveru, pretože kríza eura je krízou dôvery. Dôvery v to, že sme schopní splniť si svoje záväzky a že dodržiavame pravidlá, ktoré sme si sami stanovili. Dnešná zodpovednosť bude pre Slovensko zajtrajším ziskom. Nešpekulujme a nedomnievame sa, že si môžeme vyberať hrozienka z koláča a neniesť pritom časť bremena. Súčasne nečakáme na nikoho, že tento koláč upečie za nás. Euro znamenalo pre Slovenskú republiku výrazný pozitívny posun. Dostali sme sa do jadra Európskej únie, do jadra procesu európskej integrácie a je treba, aby sme sa podľa toho aj správali. A som rád a ďakujem poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že tomu rozumejú. Sme v najexkluzívnejšom klube a chceme tam zostať. Nebudeme márniť energiu na úvahy, koľkorýchlostná bude, alebo môže byť budúca Európska únia. My chceme mať zaradený ten najvyšší rýchlostný stupeň. Európsky vlak už Slovensku raz takmer ušiel. Druhýkrát si takéto riziko nemôžeme a nechceme dovoliť. V tejto súvislosti podrobne študujeme všetky návrhy, ktoré sa objavili v poslednom čase na stole. Osobitne dokument týkajúci sa zavŕšenia ekonomickej a menovej únie a návrhy na vytvorenie bankovej únie. Chcem vás ubezpečiť, že budeme klásť dôraz, aby finálne riešenia zohľadňovali naše národné záujmy aj špecifiká a aby boli v súlade s princípmi subsidiarity a proporcionality.

    Súčasne by som rád zdôraznil dva princípy, ktoré sú vlastné môjmu chápaniu súčasnej aj budúcej Európskej únie. Počas mojich ciest v zahraničí informujem partnerov, že budeme klásť dôraz na to, aby budúce usporiadanie Európskej únie rešpektovalo princíp solidarity, na ktorom stojí a padá celá koncepcia integrácie, ale súčasne, že solidarita musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Zodpovednosťou vo vzťahu k našim spoločným normám, vo vzťahu k našim domácim úlohám aj vo vzťahu jeden voči druhému v rámci únie. V európskej agende nás čakajú dve rozsiahle úlohy.

    1. V Európe je v plnom prúde ďalšie kolo diskusie o budúcnosti Európskej únie. Kľúčové časti stavebnice sú skôr finančnej, ekonomickej a hospodárskej povahy. Diplomacia však má dôležité miesto. Ak chceme byť úspešní, mali by sme čo najskôr dosiahnuť čo najširší konsenzus ohľadom nášho spoločného postupu. Vláda už preukázala svoju pripravenosť rokovať o týchto otázkach so sociálnymi partnermi aj so všetkými parlamentnými politickými subjektmi. Dvadsiateho júla o týchto otázkach diskutovala Rada solidarity a rozvoja Slovenskej republiky a následne 30. júla sa uskutočnilo premiérom iniciované stretnutie s predsedami parlamentných politických strán. A som rád, že ukázalo vysokú mieru prieniku a spoločných názorov na tieto témy.

    Druhá, na prvý pohľad možno trochu vzdialenejšia veľká úloha, ktorá nás čaká, sa týka druhého polroka 2016. Slovenské predsedníctvo v Európskej únii bude už pod taktovkou nasledujúcej vlády. Pripraví ho však táto vláda a k príprave pristupujeme veľmi zodpovedne už v tomto období. Vláda schválila materiál Príprava predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016, základné východiská a aktuálne priority, ktorý je prvým komplexným dokumentom týkajúcim sa prípravy slovenského predsedníctva. V súčasnosti sú už prijímané konkrétne opatrenia týkajúce sa prípravy. Predsedníctvo považujeme za mimoriadnu príležitosť pre Slovensko, a preto budeme otvorení širokej diskusii a veríme v politickú podporu všetkých parlamentných strán. Som presvedčený, že pre tieto dôležité úlohy sa podarí vytvoriť široký konsenzus naprieč politickým spektrom. Aj za týmto účelom pripravujeme oživenie činnosti Národného konventu o Európskej únii. Okrem týchto koncepčných, možno až vizionárskych úloh nás čakajú aj omnoho prozaickejšie, avšak o nič menej dôležité úlohy. Spomeniem aspoň tie najaktuálnejšie. Blíži sa kľúčová fáza rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci a o pre nás kľúčovej kohéznej politike. Sme aktívnym účastníkom diania. Na 5. októbra sme do Bratislavy zvolali stretnutie skupiny priateľov kohézie, ktorá zahŕňa 16 členských krajín Európskej únie na úrovni predsedov vlád. Súčasťou nášho úsilia o vyššiu kvalitu európskej integrácie je aj rozvíjanie vzťahov s našimi bezprostrednými susedmi. Dovolím si povedať, že sme dobrým susedom. Ako som konštatoval v úvode, sme sebavedomý, ale spoľahlivý, čitateľný, a keď treba, aj ústretový partner. A to platí v plnej miere i pre susedské vzťahy. S Českou republikou budeme pokračovať v rozvoji nadštandardných vzťahov, čoho vyjadrením bude aj prvé spoločné zasadnutie vlád pri príležitosti 20. výročia samostatnosti našich republík, ktoré sa uskutoční v októbri. Veľmi dobré vzťahy a kontakty máme s Poľskom. Hlavnou výzvou je zlý, neuspokojivý stav cezhraničnej infraštruktúry. Poľsko okrem toho aktuálne predsedá, a musím povedať, že veľmi aktívne, Vyšehradskej štvorke. Máme eminentný záujem na ďalšom posilňovaní tohto regionálneho zoskupenia. S Maďarskom vedieme partnerský dialóg, ktorého súčasťou je aj hľadanie riešení otvorených otázok. Uvedomujeme si, že tieto otázky za nás nikto tretí nevyrieši. Chceme ich ale riešiť v kultivovanom diplomatickom dialógu a nezaťažovať nimi, obzvlášť v dnešnej už aj tak mimoriadne náročnej dobe, verejnosť a našich občanov. S Rakúskom sme si za ostatné roky vybudovali výborné vzťahy a radíme sa spolu o mnohých otázkach. Sme napríklad spolu aktívni na Balkáne. S ministrom Spindeleggerom sa stretávame častejšie než s ktorýmkoľvek iným kolegom, za týchto desať dní sa stretávame trikrát. A to je dohromady už asi naše ôsme stretnutie za päť mesiacov. S Ukrajinou nás spájajú mnohé väzby a je naším strategickým záujmom aj ďalej ich kultivovať. Nadchádzajúce parlamentné voľby budú vážnou skúškou nášho najväčšieho suseda. Samozrejme, chceme mať na našej východnej hranici stabilného suseda. Budeme robiť všetko pre to, aby sme pomohli Ukrajinu čo najviac približovať k európskemu hospodárskemu, právnemu a hodnotovému priestoru. Hoci na mnohé otázky máme kritický pohľad, odmietame sa Ukrajine obrátiť chrbtom a neurobíme to ani v nasledujúcom období.

    Ako som už spomínal, budeme podporovať rozširovanie Európskej únie, lebo je dobré pre Európsku úniu, lebo je dobré pre susedov Európskej únie a je dobré pre nás. Chcem vás ubezpečiť, že Záhreb rozumie vášmu gestu, gestu Národnej rady, ktorá ako prvá ratifikovala prístupovú dohodu Chorvátska. V Podgorici oceňujú to, čo pre nich urobila slovenská diplomacia v záujme otvorenia prístupových rokovaní s Čiernou Horou. Rovnako tak v Skopje, Belehrade či v Sarajeve vedia, že majú málo takých priateľov, akým je Slovensko. Chceme v nasledujúcom období urobiť všetko pre to, aby sa tieto nadštandardné kontakty transformovali nielen do eurointegračného úspechu krajín západného Balkánu, ale aj do rozvoja hospodárskych vzťahov s krajinami tohto regiónu.

    Podobne ako Balkánu, budeme veľkú pozornosť venovať aj európskej susedskej politike a osobitne jej východnému vektoru, východnému partnerstvu. O Ukrajine som už hovoril. Pozitívny príklad predstavuje Moldavsko, ktoré úspešne napreduje v stabilizácii svojich pomerov a európskom smerovaní. Som rád, že môžem konštatovať, že je tomu tak aj vďaka našej aktívnej angažovanosti, ktorá bude pokračovať. Našu angažovanosť by sme chceli v budúcom roku podporiť aj otvorením zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Kišiňove. Rovnako tak som rád, že sme čoraz viditeľnejší aj v južnej dimenzii európskeho susedstva, a aj tu, konkrétne v Tunisku, bude naša angažovanosť pokračovať. Vrátane toho, že mienime otvoriť nový zastupiteľský úrad.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, okrem štandardných takpovediac zahraničnopolitických úloh získava v tomto volebnom období ministerstvo zahraničných vecí významné horizontálne kompetencie, ktorým budeme v druhom polroku venovať osobitnú pozornosť. Okrem už spomínanej kľúčovej európskej agendy si v kontexte aktuálneho diania osobitne uvedomujeme význam ekonomickej diplomacie. Slovenská republika je otvorená ekonomika závislá na exporte a investíciách. Nastavenie mechanizmov ekonomickej diplomacie považujem za ústrednú úlohu na druhý polrok. Budeme zvlášť dbať o dialóg s podnikateľskou sférou, aby sme našu ponuku prispôsobili dopytu zahraničných trhov, aby sme sieť našich obchodno-ekonomických zastúpení prispôsobili potrebám našich podnikateľov. Výsledkom aktívneho dialógu, ktorý už prebieha, je nová koncepcia teritoriálneho rozmiestnenia ekonomických diplomatov. Žiaľ, obmedzený rozpočet neumožňuje absolútne naplnenie požiadaviek, no vypočuli sme volanie podnikateľskej sféry a vraciame ekonomických diplomatov do krajín Európskej únie. Za účelom efektívneho pokračovania dialógu s podnikateľskou sférou v oblasti ekonomickej diplomacie vytvárame Radu vlády pre podporu exportu a investícií, ktorej budem predsedať spoločne s ministrom hospodárstva. Významnou súčasťou nášho úsilia bude tiež posilnenie vnútroštátnej koordinácie a vytvorenie funkčného mechanizmu prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

    Na ministerstvo zahraničných vecí v tomto volebnom období prechádza aj zodpovednosť za politiku Slovenskej republiky vo vzťahu ku krajanom. Sme presvedčení, že skúsenosti nášho rezortu s prácou s krajanmi prispejú k efektívnejšej a adresnejšej podpore krajanov a k zintenzívneniu ich spolupráce so Slovenskom. Popri krajanoch budú naďalej v centre našej pozornosti aj naši občania v zahraničí a s tým súvisiace ďalšie skvalitňovanie konzulárnych služieb s osobitným dôrazom na schopnosť flexibilne reagovať na krízové situácie. Služba občanom bola, je a bude jednou z hlavných priorít Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a chcem vás ubezpečiť, že bola, je a bude v centre môjho osobného záujmu a pozornosti. Venovali sme jej osobitný dôraz, okrem iného aj počas júlovej porady s našimi veľvyslancami a vedúcimi zastupiteľských úradov.

    V neposlednom rade novelou kompetenčného zákona na ministerstvo zahraničných vecí prechádzajú kompetencie v oblasti ľudských práv, kde chceme nadviazať na solídnu inštitucionálnu a expertnú skúsenosť nášho rezortu v danej oblasti. Ministerstvo zahraničných vecí z titulu svojej náplne spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a ich monitorovacími mechanizmami pri dohliadaní na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré Slovensko má v oblasti podpory a ochrany ľudských práv. Slovenská republika bola členom Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v rokoch 2008 až 2011 a zvažujeme opätovné podanie kandidatúry do tohto prestížneho klubu vo vhodnej a určite nie príliš vzdialenej dobe. Slovenská republika iniciovala prijatie nového dodatkového protokolu k dohovoru o právach dieťaťa zakladajúceho systém individuálnych sťažností. Sme aktívni v rámci diplomacie ľudských práv v Ženeve, vo Viedni aj v New Yorku. Naše pozície sú viditeľné a počuteľné aj v rámci ľudskoprávnej dimenzie OBSE a inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv v Európskej únii či v Rade Európy. Všetky tieto východiská využijeme v rámci koordinácie ľudskoprávnej agendy na národnej úrovni nielen odbornou diskusiou všetkých relevantných aktérov procesu, ale aj posilňovaním a kultivovaním dialógu v oblasti ľudských práv medzi vládnymi inštitúciami, mimovládnym sektorom a akademickou obcou. Rámcom pre dialóg bude predovšetkým Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej koordináciou a riadením som bol poverený.

    Dámy a páni, vnímame rastúci význam parlamentnej diplomacie. Chcem vás nabádať a poprosiť o aktívnu účasť, či už na multilaterálnych parlamentných fórach, kde by som osobitne zdôraznil význam Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a jeho výborov. Ale aj v bilaterálnych formátoch, kde rokovania zahraničných výborov alebo parlamentných skupín priateľstva môžu prísť aj s takými námetmi, s ktorými klasická diplomacia nie vždy môže prísť. Chcel by som vás ubezpečiť, že ja osobne, ako aj zamestnanci ministerstva zahraničných vecí urobia všetko pre optimálne nastavenie našej vzájomnej komunikácie a spolupráce.

    Na záver mi dovoľte, aby som s uspokojením konštatoval, že zameranie zahraničnej politiky potvrdzuje kontinuitu zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Už som spomenul, že slovenská zahraničná politika bola v kľúčových otázkach budovaná na konsenze. Som preto nesmierne rád, že smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky získalo v parlamente širokú podporu idúcu nad rámec vládnej väčšiny, tak pri hlasovaní o zmene Lisabonskej zmluvy, ako aj pri hlasovaní o Európskom stabilizačnom mechanizme. Poslali sme týmto významné posolstvo dovnútra našej spoločnosti i za jej hranice. Za to sa vám chcem poďakovať.

    A ďakujem vám aj za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru, ktorým je pán poslanec Juraj Blanár, a prosím, aby podal správu o výsledku prerokúvania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zámeru zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012, čo je Konkretizácia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zahraničnej politiky na rok 2012. Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 107 3. júla na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, zahraničnému výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Gestorským výborom bol určený Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor pre európske záležitosti uznesením z 19. júla tohto roku a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 18. júla tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a menšiny z 23. júla 2012 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 ako Konkretizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov jednotlivých v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetný materiál na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní materiálu Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 bola schválená zahraničným výborom uznesením č. 14 z 24. júla 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu. Toľko na úvod ako spoločný spravodajca.

    Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne je prihlásený jeden pán poslanec za klub SDKÚ-DS, ktorému týmto udeľujem slovo.

    Je to pán Mikuláš Dzurinda, nech sa páči.

  • 6.

    Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, panie kolegyne, páni kolegovia, ako sme už počuli, ale aj čítali, materiál uvádza, že v roku 2012 sa zahraničná politika Slovenskej republiky sústredí na tri kľúčové oblasti - európska politika, ekonomická diplomacia a efektívne služby a pomoc v krízových situáciách slovenským občanom v zahraničí. Škála zahraničnej politiky je extrémne široká, mohli by sme o nej hovoriť dlho, venovať sa jej veľmi dlho. Ja by som však rád hovoril najmä o tej prvej oblasti, pretože má zásadný význam pre každodenný život občanov Slovenskej republiky dnes a aj v budúcnosti, teda o slovenskej politike v európskom priestore, v európskom spoločenstve. Samozrejme, s globálnejším presahom a v globálnom poňatí. Aj som si všimol, že pán podpredseda vlády pred chvíľou označil práve túto oblasť ako výraznú prioritu, pochopiteľne.

    V úvode chcem povedať, že snažil som sa na dokument pozrieť a aj to úvodné slovo pána vicepremiéra si vypočuť, najmä politickými očami. A chcem otvorene povedať, že som sa aj na dokument usiloval pozerať konštruktívne, kriticky, povedal by som. Lebo toto je, myslím, úloha opozičného politika, ponúknuť pohľad z druhej strany politického spektra. Myslím, že takto je to normálne a azda to môže byť aj prínosné. O to mi ide. Tento pohľad vidí dve skutočnosti. Tou prvou je poznanie, že materiál glosuje takpovediac zahraničnopolitické portfólio, dobre, komplexne, ucelene, neopomínajúc nič aktuálne dôležité, aj keď od obdobia, keď sa materiál písal, sa toho vo svete udialo veľmi veľa a vlastne deje sa každý deň, každý týždeň, trma-vrma aj bližšie Slovenska aj ďalej od Slovenska, hoci dnes tie vzdialenosti už sú veľmi relatívne. Teda to glosovanie zahraničnopolitického portfólia je naozaj komplexné, dobré.

    Ten druhý pohľad mi hovorí, že v dokumente mi chýba čitateľnejší politický rukopis súčasnej vlády. Pokúsim sa to rozmeniť na drobné. V prvom rade mi chýbajú konkrétnejšie ciele, ktoré chceme v tomto roku dosiahnuť. A to najmä v oblastiach našich hlavných zahraničnopolitických priorít. Chýbajú mi jasnejšie zadefinované postoje, ktoré chceme zaujať a aktivity činností, ktorým sa chceme v tomto kalendárnom roku venovať. Čosi sme si pred chvíľou vypočuli, ale domnievam sa, že by sme mohli a mali byť na úrovni takéhoto dokumentu ešte konkrétnejší. Pripomínam, že to je ročný plán. To nie je vládny program, kde istá miera všeobecná sa aj očakáva, a nie je ju možné príliš kritizovať. To, že ten politický rukopis by mohol, a podľa môjho názoru mal byť aj taký smelší a konkrétnejší, chcem ilustrovať na troch oblastiach, ktoré považujem pre Slovensko za kľúčové. Vyplýva to aj zo samotného dokumentu a domnievam sa, že sme to jasne počuli aj z úvodného vystúpenia pána ministra zahraničných vecí, podpredsedu vlády. Tou prvou je ďalšie smerovanie, formovanie eurozóny a Európskej únie, tou druhou je západný Balkán a treťou je východné partnerstvo.

    K oblasti číslo jedna, ďalšie formovanie tváre eurozóny, Európskej únie, Európskeho spoločenstva. Chcem oceniť pasáž, ktorá hovorí, že východiskom pozície Slovenskej republiky je presvedčenie, že dlhodobo udržateľný rozvoj je možný iba za predpokladu zdravých verejných financií a štrukturálnych reforiem. To sa čítalo dobre, tomu sa dá rozumieť dobre, veď my, Slováci, máme za ostatných povedzme, desať, dvanásť, pätnásť rokov s tým svoje skúsenosti. A treba povedať, že dobré skúsenosti. Dobré, lebo boli veľmi konkrétne, spomeňte si na transformáciu zbrojáriny, spomeňte si na zrodenie sa celkom nových priemyselných odvetví, spomeňme si, ako sa Slovenská republika žgriapala z obdobia hospodárskeho prepadu k obdobiam výrazného hospodárskeho rastu. Myslím ale, že samo osebe takéto konštatovanie dnes už nestačí. Mali by sme byť schopní ponúknuť odpovede na otázky, pred ktorými dnes Európska únia stojí. Odpovede na otázky, ktoré sa snažia zodpovedať dnes európski lídri krajín, predsedovia vlád, hlavy štátov krajín eurozóny, Európskej únie, odpovede sa snaží nachádzať predseda Európskej komisie, iste ste si pred pár dňami všimli niektoré jeho výrazné formulácie jeho predstáv, ako by sa mala formovať Európska únia v najbližšom období. Všimol som si, že predvčerom sa vo Varšave stretli jedenásti ministri zahraničných vecí. Aj som si všimol, aj ma prekvapila miera konkrétnosti návrhov, ktoré odzneli na BBC alebo v niektorej tlači, ktorú som mal k dispozícii. Skloňujú sa pojmy hospodárska únia, menová únia, banková únia, Spojené štáty európske.

    Dovolím si teda, pán vicepremiér, sformulovať otázku: Aká je pozícia slovenskej zahraničnej politicky v tejto oblasti? Má naša zahraničná politika čosi, čomu sa v oblasti diplomacie zahraničnej politiky hovorí red lines, to znamená isté hranice, za ktoré by sme neradi, nechcem povedať, že nikdy. Možno by som rád sformuloval aj otázku, či potrebuje Európska únia okrem výraznej spolupráce, možno niekde omnoho výraznejšej, ako o tom hovorí vyhlásenie, alebo tie články, ktoré som čítal z varšavského stretnutia, ale potrebuje aj čosi ako vnútornú konkurenciu, ktorá by hnala Európsku úniu ako globálneho hráča smerom ku vyššej konkurencieschopnosti? A ak áno, možnože otázka by mohla znieť, aké nástroje bude slovenská zahraničná politika presadzovať, aby sa tak dialo na jednej strane, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť Európskej únie, a aké zase potláčať? Aké nástroje budeme presadzovať, aby krajiny, v ktorých životná úroveň obyvateľov ešte zďaleka nedosahuje nieže vrchol, ale ani priemer krajín Európskej únie, aby tieto krajiny, ak budú chcieť, aby mohli bežať rýchlejšie a doháňať tých najlepších.

    Všimol som si, pán vicepremiér, jednu tézu v dokumente, ktorá hovorí, že Slovenská republika bude podporovať prijímanie rozhodnutí v Európskej únii založené na spoločnom postupe všetkých členských krajín a európskych inštitúcií. To sa tiež číta dobre, dá sa tomu rozumieť, ale tak som si uvedomil a poznačil, že toto dnes nestačí a že vlastne zásadné rozhodnutia v Európskej únii sa ani inak dnes prijímať nedajú, len v zhode. Ale legitímna otázka je, čo bude navrhovať a aké opatrenia, nástroje bude presadzovať naša slovenská zahraničná politika. Na rozdiel od dokumentu, aspoň ja som to tam nenašiel, pán vicepremiér spomenul dva princípy, ktoré treba uvítať, jeden je princíp subsidiarity, druhý je princíp proporcionality. Myslím si, že rozumieme a že tak je to aj správne. Veľmi by som ale ocenil, keby sme vedeli to rozmeniť na drobné a povedzme aplikovať, alebo ilustrovať aplikáciu týchto princípov na niektorých konkrétnych, časovo aktuálnych, ba až naliehavých otázkach. Napríklad. Ako pán vicepremiér aj zmienil, vláda a jasná väčšina slovenského parlamentu sme sa zhodli na potrebe dočasného, ale aj trvalého ochranného európskeho valu. Moja otázka bude, pán vicepremiér, aký je postoj Slovenska k otázke zavádzania eurobondov, spoločných európskych dlhopisov? Bol som minulý týždeň, ako ste spomínali, v jednom z orgánov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, v politickom výbore a bol som prekvapený, aká podstatná časť diskusie sa krútila alebo točila práve okolo zavádzania alebo nezavádzania týchto spoločných európskych dlhopisov. Takže by som bol veľmi vďačný, keby sme sa mohli oboznámiť, ako dnes vláda posudzuje túto otázku a aký postoj bude presadzovať na európskych fórach, rovnako ako by som si vysoko vážil a ocenil aj reakciu na to pondelkové stretnutie jedenástich ministrov zahraničných vecí vo Varšave, lebo mierou konkrétnosti, by som povedal, tie články, ktoré som čítal, ma aj prekvapili. Myslím mieru konkrétnosti tých návrhov, na ktorých sa tí jedenásti zhodli. Toľko asi k tej prvej oblasti, ktorá nás nepochybne zamestnáva a zamestnávať najviac bude, pretože má naozaj implikácie zo všetkých oblastí nášho každodenného života.

    Teraz ak dovolíte, veľmi stručne ešte k tej druhej a tretej prioritnej oblasti. Západný Balkán. Teším sa tomu, čo tam bolo napísané, čo je tam napísané, a teším sa tomu, čo aj pán vicepremiér hovoril, keď zdôrazňoval kontinuitu súčasnej zahraničnej politiky, ktorá považuje tému západného Balkánu a východného partnerstva, ale aj našu slovenskú angažovanosť v jednej aj v druhej téme za svoje kľúčové priority. Myslím, že tomu sa dá rozumieť, myslím si, že to takto aj má byť. Sú to vážne témy, najbližšie Slovensku, a teda nepochybne aj najlogickejšie v centre našej pozornosti. Po výraznom príspevku našej politiky k začleneniu Chorvátska do Európskej únie, a to už bude o čosi, za viac ako pol roka, keď nás bude 28 nie 27, tak ako sme viackrát počuli z úst pána vicepremiéra, po výraznom príspevku slovenskej diplomacie, politiky ako takej k začatiu rokovaní Čiernej Hory, ale aj k udeleniu štatútu kandidátskej krajiny pre Srbsko, treba zdôrazniť, by malo mať Slovensko dnes konkrétnejšiu predstavu, ako sa angažovať v oblasti integračného pokroku krajín západného Balkánu, najmä Srbska, a myslím si, že ju aj má. Bol by som rád, keby pán vicepremiér sa s nami o túto predstavu podelil. Pretože si myslím a vnútorne som aj presvedčený, že práve tam v Srbsku je kľúč k pokroku na celom západnom Balkáne. Nemusíme zdĺhavo hovoriť, aká komplikovaná je situácia v Bosne, Hercegovine. Ako sa nevieme pohnúť v rozhovoroch medzi Macedónskom a Gréckom. Ale vnútorne veľmi silno cítim a aj moje politické presvedčenie mi hovorí, že pokrok, výrazný pokrok v Srbsku by mohol byť kľúčom k pozitívnemu posunu na západnom Balkáne ako celku. Všetci veľmi dobre vieme, že v marci dostalo Srbsko štatút krajiny, ktorá môže rokovať o svojom vstupe do Európskej únie, a rovnako vieme, že v máji tam prebehli aj parlamentné aj prezidentské voľby, Srbsko má nové politické vedenie, ktoré sa hlási k tomu, že sa chce začleniť alebo integrovať s Európskou úniou. Preto, pán vicepremiér, dovolím si opäť sformulovať dve-tri konkrétne otázky. Má slovenská zahraničná politika orientačnú predstavu, kedy by Srbsko mohlo začať rokovania s Európskou úniou tak, aby sme nepremrhali súčasné pozitívne momentum? A čo požaduje slovenská zahraničná politika od Srbska, aby sme sa my, Slováci, mohli aktívnejšie angažovať smerom k stanoveniu dátumu začiatku rokovaní o vstupe Srbska do Európskej únie? Chodíme okolo tej témy veľmi opatrne, zaužíval sa výraz "enlargement fatigue" - Európa je unavená. Hovorí sa stále viac o absorpčnej kapacite alebo nekapacite Európskej únie, ale podobné témy zaznievali aj v období, keď sme lobovali alebo pomáhali Chorvátom. Preto sa domnievam, že sa od nás očakáva, a azda je to aj naša úloha, prerážať tieto bariéry, a preto som otázky sformuloval tak, ako som ich sformuloval. A možno by som ešte sformuloval otázku aj tak, že aké sú, alebo mali by byť parametre pokroku v dialógu Srbska a Kosova tak, aby táto relácia nebola prekážkou stanovenia dátumu začiatku rokovaní o vstupe Srbska do Európskej únie.

    Toľko poznámky k západnému Balkánu a ešte si dovolím pár poznámok k tej tretej predoslanej priorite. A to je, pochopiteľne, Východné partnerstvo. Opäť sa odrazím od tézy, ktorá je v dokumente a ktorú je možné uvítať a ktorá znie, že podporujeme európske ašpirácie aj východných partnerských krajín. Tým, ktorým sa môže takáto téza zdať formálna, chcem povedať, že ja ju za formálnu nepovažujem. Pretože mnohí sa okúňajú, hanbia, alebo boja ponúknuť týmto krajinám jasnú európsku perspektívu.

    Z môjho pohľadu, opäť, keď sa pokúsim na to pozrieť trošku kritickejšie z opozičnej strany, tak už rozpačitejšie pôsobí odsek venovaný Bielorusku, krátko zacitujem: "Vzhľadom na existenciu demokratických deficitov v Bielorusku sú vzťahy EÚ s Bieloruskom limitované. V prípade zmeny prístupu vedenia krajiny k ľudským právam je Slovensko pripravené podporiť rozvoj spolupráce EÚ a Bieloruska." Opäť, technicky keď sa na túto pasáž pozriem, tak nemôžem mať výraznejšie výhrady. Ale, samozrejme, keď sa na to pozriem viac politicky a viac slovenskými očami, tak si uvedomím, že nič sa tu nehovorí o konkrétnych projektoch na podporu mimovládnych organizácií, ktoré bojujú za ľudské práva, že nič sa tam nehovorí o podpore politických väzňov, bilaterálnej podpore, našej podpore, že nič sa tam nehovorí o projektoch na podporu študentov, ktorých stále vyhadzujú z minských, bieloruských univerzít kvôli politickému presvedčeniu.

    Preto si dovolím opäť sformulovať otázku, či rozvíja naša slovenská zahraničná politika takéto projekty, aké sú, prípadne, aké konkrétne aktivity v tomto kalendárnom roku, o ktorom materiál pojednáva, rozvíja.

    No a celkom na záver ešte sa s vami podelím o jednu pasáž, ktorá vo mne vyvolala trošku zmiešané pocity, a chcem sa podeliť s vami o tieto pocity. Je to pasáž venovaná Ukrajine. O to viac, že ide o nášho suseda.

    Odsek začína tézou, že s Ukrajinou budeme viesť pragmatický dialóg a odsek končí tézou, že budeme pozorne sledovať vnútorný vývoj na Ukrajine, najmä z pohľadu rešpektovania demokratických štandardov. Technicky sa odseku venovanému Ukrajine naozaj veľa vyčítať nedá, možno celkom nič. Ale politicky si dovolím povedať, že ten odsek na mňa pôsobil, napísal som si, že bezzubo. Pritom Ukrajine naozaj môžeme ponúknuť celú škálu našich skúseností, nielen z ekonomickej transformácie, ale aj z transformácie politickej. Nehanbím sa pripomenúť, že aj my, Slováci, sme trošku koketovali, povedzme s využívaním mocenských nástrojov vo vnútropolitickom zápase. A myslím, že bolo veľmi dobre, že sme týmto tendenciám dokázali čeliť, že sme sa v istom momente zastavili a politické zápasy sme zvádzali politickými prostriedkami. Nemusím, pán vicepremiér, tu vám hovoriť, že všetkých nás vyrušuje tá, ako sa nazýva, selektívna jurisdikcia? Ale myslím si, že ten problém je hlbší, že je to koketéria s používaním mocenských nástrojov v prostredí, kde by sme mali zápasiť politickými prostriedkami. Na susedoch by sme mali mať najväčší záujem. Ja som si istý, že aj súčasná slovenská zahraničná politika na susedoch má najväčší záujem. Cieľom týchto mojich poznámok je skôr povzbudiť k tomu, aby sme sa ako dobrí susedia s našimi susedmi rozprávali úprimne a otvorene.

    A tak možno ešte jedna taká záverečná otázka, hoci som ich sformuloval päť či šesť, ktorá by mohla znieť, že ako chce slovenská zahraničná politika prispieť k žiadaným pozitívnym zmenám na Ukrajine? Celkom by ma zaujímalo, či prebieha aj teraz na Ukrajine rokovanie Národného konventu. Pamätám si, že sme ho otvorili, pamätám si, že na začiatku bolo slávy, dlho som o ňom nič nepočul. Možno revitalizácia, obnovenie činnosti aj s našou pomocou, len ako príklad, aby som sa pokúšal aj ilustrovať, aj niečo konkrétne sám priniesť, by som si to dovolil takto uviesť.

    Celkom na záver mi teda dovoľte zhrnúť, dámy a páni, že všetci si uvedomujeme, že zameranie zahraničnej politiky je dôležitý dokument, aj keď si, samozrejme, všetci uvedomujeme, že vždy omnoho dôležitejšie a vážnejšie je nielen to, čo chceme urobiť, ale aj to, čo urobíme, aké sú konečné výsledky nášho snaženia. Ale myslím si, že o tom bude zase pojednávať iný dokument po Novom roku, ktorý sa bude volať hodnotenie zahraničnej politiky.

    Želám vám, pán vicepremiér, aj slovenskej zahraničnej politike, aby sme mohli v čase, keď budeme hodnotiť prvý rok zahraničnopolitického pôsobenia Slovenska, aby sme mohli hodnotiť mnohé pozitívne zaknihované výsledky.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Dzurindu sú faktické poznámky štyri. Končím možnosť prihlásenia.

    Nech sa páči, pán Osuský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Dzurinda, dovolím si podporiť niekoľko bodov z tých, ktoré ste zmienili a ktoré nie sú v nejakej konfrontácii, presne ako ste uviedli, s obrysovým zameraním zahraničnej politiky k daným oblastiam. Jedná sa predovšetkým o blízky svet, ku ktorému rátajme Ukrajinu, ako nášho najbližšieho suseda a ku ktorému musíme morálne počítať aj Bielorusko. Samozrejme, existujú partneri, ktorí niečo robia pre to, aby sa kamsi pohli a existujú partneri, ktorí robia všetko pre to, aby sa nikam nepohli, ale musíme vždy myslieť na to, že i tam žijú ľudia ako my, ktorí chcú ísť tam a tou cestou, ktorou sme my mali šťastie prejsť. V tom zmysle bola veľmi namieste otázka prípadnej podpory mladých ľudí a nevládnych organizácií v Bielorusku. Proste, tak ako máme svoje regióny, o ktoré sa viac staráme ako o iné, čo je pochopiteľne primerané, čím nejako nespochybňujem milión dolárov na lepšiu cestu Afganistanu, existujú krajiny, ku ktorým by sme mali mať akýsi zvláštny postoj, okrem tých, ktoré sú regionálne k nám blízke a ktoré sme podporovali, či to bolo Chorvátsko a Balkán ako taký, alebo Ukrajina, ktorú sa snažíme tiež akýmsi spôsobom podporovať.

    Vždy ale musíme myslieť na to, že i v tých krajinách, ktoré nemajú to šťastie, že vykračujú aspoň orientačne správnym smerom, sú tiež ľudia, ktorí sú tam, kde my sme boli možno pred dvadsiatimi rokmi. A tá zmienka vo vystúpení kolegu Dzurindu o mladých ľuďoch v Bielorusku je tá, ktorú by sme si mali zapísať, tak ako blízku regionálnu balkánsku sféru, nielen do sŕdc, ale aj do konania a mysli našej zahraničnej politiky.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším s faktickou je pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, ja by som sa vyjadril len stručne k tým eurobondom, ktoré ste spomínali. Naozaj, chcel by som varovať pred ideologizáciou a démonizáciou týchto eurobondov. Odporúčam, alebo dávam do pozornosti napríklad časopis, ktorý naozaj nemôžete obviniť, že je nejakým spôsobom ľavicový, silne, silne liberálny časopis The Economist, ktorý už mesiace obhajuje eurobondy ako jedno z významných riešení eurokrízy. V piatok vyšiel Wall Street Journal, kde mal článok nositeľ Nobelovej ceny Robert Engle (takisto žiaden socialista), ktorý veľmi silne obhajuje eurobondy ako spôsob riešenia ekonomickej krízy v Európe. Čiže naozaj, čisto triezvo, ekonomicky, racionálne, bez predsudkov, skúsme sa zamyslieť nad touto otázkou bez toho, aby sme ju ideologizovali a vnášali do nej také nejaké politické triky a lacné populistické gestá. Joschka Fischer kedysi povedal: "Nemôžete riešiť problémy 21. storočia s rétorikou 19. storočia a s frázami 20. storočia." Dnes potrebujeme silnú Európu, aby sme mali silné Slovensko.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ďalej, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja hodnotím vaše vystúpenie naozaj pomerne pozitívne aj z toho pohľadu, že ste tam v podstate potvrdili kontinuitu zahraničnej politiky. Aj keď ste to priamo nepovedali, ale v podstate ste to potvrdili. A to chcem vyzdvihnúť z tohto miesta, pretože v tomto dlhodobo Slovenská republika z hľadiska politickej reprezentácie zachováva jednotnú politiku, vynímajúc možno jeden alebo zopár hlasov a politických subjektov v tomto parlamente, ktoré mali zásadný problém v európskej politike, ktorú ste vy akcentovali, a súviselo to napríklad s trvalým eurovalom.

    Ja sa domnievam, že európska politika je tu dostatočne popísaná, dokonca sú aj konkrétnosti, napriek tomu, že ste hovorili, že nie sú. A týka sa to aj poľnohospodárskej politiky, rastovej agendy Slovenskej republiky alebo aktu o jednotnom trhu. To sú všetko konkrétne veci, ale, samozrejme, že by sa dalo hovoriť aj o mnohých iných veciach.

    Určite aj pán minister odpovie na niektoré konkrétne veci, ktoré sú ešte len vo vývoji a ktoré nevieme dnes ešte predvídať, ale to, čo ste spomínali v súvislosti so západným Balkánom, tu aj ja chcem podčiarknuť, Slovenská republika hrala, a myslím si, že by mala hrať z hľadiska negociácií, či už to bolo v prípade Chorvátska a teraz Srbska, ale aj ďalších krajín, ktoré majú ambíciu a sú menované aj v tomto dokumente o integráciu v Európskej únii. A tuto je jasne potvrdené, že línia bude pokračovať.

    Takže ja to len tak zhrniem a chcem povedať na záver, že pre mňa je dôležité to, že ste potvrdili tú kontinuitu v tých zásadných veciach, a myslím si, že v tom je Slovenská republika veľmi silná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Posledná faktická, pán poslanec Droba.

  • Pán kolega, pán bývalý premiér, pán bývalý minister zahraničných vecí, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok do rozpravy. Budem hovoriť viac za našu stranu SaS. Dovolím si povedať, že sa vo veľkej miere, možno takmer stopercentnej, stotožňujeme so všetkým, čo ste vyzdvihli na príhovore ministra zahraničných vecí, na jeho správe, a taktiež sa vieme podpísať pod otázky, ktoré ste postavili.

    Myslím si, že jedna vec, ktorú sám pán minister vo svojom prejave povedal, hovorí o dodržiavaní pravidiel. Obávam sa a myslím si, že práve nedodržiavanie pravidiel bolo tým root - cause, alebo prapríčinou toho, kde sa dnes eurozóna a Európska únia nachádza. Takže myslím si, že sme členmi dobrého klubu. Myslím si, že máme postavenie, ktoré zodpovedá našej veľkosti a významu, ale myslím si, že môžeme si občas buchnúť do stola a upozorniť na to, že pravidlá sa opakovane porušovali a spôsobilo to súčasnú, veľmi neblahú situáciu. Prepáčte, pán kolega Blaha.

    Ďalej, správne, slovenské predsedníctvo, veľmi dôležité, jeho príprava bude, bude úplne kľúčová. Otázka ohľadom eurobondov bola absolútne legitímna a stotožňujem sa s ňou, naša strana, a to vás asi neprekvapí, bude určite tou, ktorá nebude podporovať vydávanie takýchto eurobondov. A úplne na záver chcem vyzdvihnúť to, že naše, aj tam, kde súperíme, na politickom poli, tak v oblasti zahraničnej politiky vždy dochádzalo k takmer dokonalej zhode. Boli otázky, kde sme sa, dajme tomu, ľavica a pravica, nevedeli dohodnúť, v minulom volebnom období to bolo Maďarsko možno, ale také veci ako postoj k Balkánu a podobne, to bolo vždy veľmi jednotné.

    Takže ďakujem, oceňujem to.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakcie. Pán Blaha, no, netuším, kde ste mohli zachytiť čo len náznak ideologizácie z mojej strany. Ja som dokonca ani svoj postoj k eurobondom nezaujal, skôr som nabádal k tomu, aby sme sa o tom začali rozprávať. Môžem vyťahovať Forbes, môžem vyťahovať iné časopisy. Možno je legitímny aj jeden názor aj druhý názor, tak ako som to v Helsinkách živo zaznamenal minulý týždeň. Možnože pre túto chvíľu a v rozsahu, ktorý mám k dispozícii, pripomeniem len toľko, že mne sa zdá, že eurobondy ponúkajú obrovské riziká transferov od krajín, ktoré sú zodpovedné, ku krajinám, ktoré zodpovedné nie sú.

    V jednom z tých časopisov, už keď sa máme baviť na úrovni časopisov, som si prečítal, že Nemecko, keby sme dnes zaviedli eurobondy, by na obsluhe svojho dlhu tratilo 62 mld. eur, čo je 2 percentá hrubého domáceho produktu. Nepochybujem o tom, že takéto transfery od zodpovedných k nezodpovedným podporujú nie zodpovednosť, čo je hodnota nie ideologická, prosto hodnota, že podporujú morálny hazard. Tým som si istý. Ale toto nie je platforma, kde by sme sa mali na dvoch minútach o tomto rozprávať. Nabádam k tomu, aby sme sa pokúsili dospieť k záveru, podobne ako sme boli schopní pri dočasnom alebo trvalom eurovale.

    A k pánovi podpredsedovi výboru Blanárovi len toľko, že tam, kde mi to konkrétno chýbalo, som sa snažil sformulovať do otázok. Myslím si, že to boli otázky, na ktoré dnes hľadáme seriózne odpovede bez ohľadu na to, či sme vo vláde alebo v opozícii. A vnútorne som si istý, že, pán vicepremiér, tam, kde to je možné, nežiadam, aby všetko bolo na papieri, ale myslím si, že keď takýto dokument sa diskutuje v Národnej rade, že to je dobrá platforma, aby sme sa o tom porozprávali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. O vystúpenie v rozprave požiadal pán minister. Týmto mu dávam slovo pred blokom ústne prihlásených, ktorý bude nasledovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať za tú korektnú rozpravu a príspevky a rád by som zodpovedal na niektoré tie otázky, ktoré tu zazneli. V prvom rade chcem povedať, že Slovenská republika vidí svoje miesto v jadre Európskej únie, a je jasné, že Európska únia po tejto kríze bude viac integrovaná, že hovoríme o takej miere integrácie, ktorú sme si pred troma-štyrmi rokmi ani nedokázali predstaviť. Banková, o tom niet pochýb, menová je na stole, politická otázka je kedy, ako, do akej hĺbky, ale pre nás tie red lines naše sú, samozrejme, správna rovnováha, presun kompetencií znamená aj presun zodpovednosti. Nemôžeme si zobrať z našich rúk tie kompetencie, kde sme dokázali, že ich, vieme s nimi narábať a vieme ich, zvládať ich dobre, napríklad bankový dohľad. Nemôžeme, ani nebudeme súhlasiť s takou bankovou úniou, ktorá by umožňovala presun, transfer príjmov alebo z našich bánk do materských bánk, alebo naopak, transfer tých toxických príjmov smerom do našich bánk. Čiže ten správny balans to je, jedna z jasných červených línií. A druhá vec je ten, kompetencie rovná sa aj zodpovednosť.

    Ďalší princíp, ktorému, o ktorom Slovenská republika hovorí, a ja som ho pomenoval zodpovednosť a solidarita. Alebo solidarita so zodpovednými. Nemôžeme žiadať o solidaritu, pokiaľ sme neukázali, že splníme našu domácu úlohu a že sme ochotní urobiť naozaj aj ťažké, nepopulárne opatrenia. V tom prípade, že sme to urobili, potom Európska únia by mala ukázať svoju solidaritu.

    Ďalší princíp, ktorý presadzujeme, keď hovoríme o tom, ako by mala vyzerať nová Európska únia, je demokratická legitimita. Všetko to, čo robíme, musí mať podporu našich občanov a musí napĺňať demokratické procesy. V opačnom prípade ani tie najgeniálnejšie riešenia nebudú kredibilné a nebudú úspešné, pokiaľ naši občania nebudú rozumieť tomu, čo robíme. A tu sa ukazuje vo väčšine krajín Európskej únie, že tá línia vnútri politických debát dnes nebeží medzi pravicou a ľavicou, ale skôr medzi štandardnými politickými stranami a novovznikajúcimi hnutiami, subjektmi, ktoré reagujú na súčasnú krízu, ktoré sa prejavili v mnohých krajinách Európskej únie, ktoré prichádzajú so zázračnými riešeniami, ktoré sľubujú, že to vedia urobiť tak, aby to nebolelo, a tá zodpovednosť štandardných strán, ktoré vedia, že bezbolestné riešenie neexistuje, je veľmi dôležité a ja som rád, že Slovensko je jedna z tých krajín, ktorá tú mieru toho konsenzu naozaj má.

    Ďalší princíp, ktorý zdôrazňujeme, je, že Európska únia ani v časoch zložitých, cez ktoré v súčasnosti prechádza, nesmie rezignovať na svoju úlohu globálneho hráča, že sila Európskej únie bola vždy v tom, čomu sa hovorilo leading by example, samotný náš príklad toho, ako fungujeme, bol inšpiráciou pre krajiny v našom susedstve. Trošku sme zanedbali túto funkciu alebo túto našu zodpovednosť globálnu, a že nesmieme zabudnúť, že krajiny západného Balkánu, východného partnerstva, južného Stredomoria očakávajú, že Európska únia bude túto úlohu hrať. Takže sme otvorení diskusii o všetkých otázkach. Slovensko definitívne patrí k tým krajinách, ktoré sú za väčšiu mieru európskej integrácie, pretože charakter našej ekonomiky, geografická poloha našej krajiny nás k tomu predurčujú. Každé obmedzenia európskej integrácie na nás doľahnú veľmi výrazne, ale ešte raz, to, nesmie sa to negatívne odraziť na tých kompetenciách, ktoré považujeme za vitálne, a v tých oblastiach, kde sme dokázali, že my sme zodpovední a vieme si našu domácu úlohu splniť.

    Pokiaľ ide o eurobondy, v prvom rade chcem povedať, sme otvorení diskusii o všetkých otázkach, ale na eurobondy zatiaľ nedozrel čas. Nemôžu byť vnímané eurobondy ako prostriedok na delenie dlhov, alebo teda na to, že tí, ktorí plnia si svoje, ktorí sú zodpovední a plnia si domácu úlohu, budú platiť za tých, ktorí neplnia. Nesmú byť, nesmú byť vnímané ako náhrada za reformu. To znamená, až potom, keď bude táto mentálna línia akceptovaná vo všetkých členských krajinách Európskej únie, keď budú mechanizmy, ktoré by umožnili, že tieto eurobondy nemôžu byť zneužívané ako na to, aby znížili tlak na vnútorné reformy. Potom sa o tom môžeme rozprávať. Hovorí sa, najskôr o desať rokov. Ja som vždy opatrný, keď hovorím o termínoch. Jednoducho tému ako takú zo stola nezhadzujeme, ale nedozreli sme k tomu, aby sme o nej hovorili konkrétne.

    K pondelkovému stretnutiu ministrov zahraničných vecí jedenástich členských krajín Európskej únie vo Varšave. O tejto téme tu už bola v týchto priestoroch diskusia, pamätáte sa, je to, bolo to záverečné stretnutie tejto skupiny, ktoré, ktoré prvé sa konalo 20. marca z iniciatívy nemeckého ministra zahraničných vecí Guida Westerwelleho, je to cenný príspevok do diskusie. Nič menej, nič viac. To, čo som povedal prvýkrát, to opakujem aj teraz, pretože viem, o čom hovorím. Po prvé, všetci títo ministri vystupujú vo svojej osobnej kapacite, nemajú mandát svojich vlád, ani Guido Westerwelle nemá mandát nemeckej spolkovej vlády. Dávajú k dispozícii svoju kapacitu k tomu, aby debatu o Európskej únii, ktorú potrebujeme, aby ju posunuli ďalej, a to je vítané. Ten dokument nemá záväznosť, ten dokument nie je ani spoločným názorom všetkých jedenástich. My sme boli prizvaní istým spôsobom, krajiny Vyšehradskej štvorky, aby sme participovali na príprave toho dokumentu prostredníctvom Poľska, ktoré je tam členom, a ukázalo sa, že aj štyri členské krajiny V4 majú odlišné názory v celom rade konkrétnych detailov. Ten materiál je veľmi konkrétny, čo môže byť jeho výhoda, a zároveň aj jeho nevýhoda práve preto, že celý rad tých postulátov, ktorý je v ňom prezentovaný, bude neprijateľný. Ale myslíme si, že debata je dobrá vec, potrebujeme diskutovať a toto je formát, ktorý pochopiteľne má svoju kredibilitu, čiže teraz tento materiál bude odovzdaný prezidentovi Van Rompuyovi, prezidentovi Barossovi, aby ho zobrali do úvahy pri ďalších diskusiách a úvahách o budúcnosti Európy.

    Pokiaľ hovoríme o integrácii západného Balkánu a osobitne Srbska, zajtra, pardon, pozajtra budem v Belehrade na ďalšej návšteve. Stretnem sa so všetkými najvyššími činiteľmi, budeme hovoriť, samozrejme, o tejto téme. Srbsko je dôležitá krajina západného Balkánu, najväčšia krajina západného Balkánu, ale pre Srbsko musí platiť ten istý princíp ako pre všetkých ostatných, a to je, že Európska únia a európska integrácia je o reformách. To nie je o tom, že my prichádzame do Európskej únie, ale o tom, že my budujeme Európsku úniu v našich krajinách, že zvyšujeme štandardy v právnom štáte, vymožiteľnosti práva, v ekonomickej voľnosti a v oblasti ochrany ľudských práv a tak ďalej, a tak podobne. A vlastne členstvo v Európskej únii, a my to vieme veľmi dobre na Slovensku, je len tým, tou pečiatkou, ktorá vám potvrdí, že ste sa stali kompatibilní. My sme urobili veľa chýb na Balkáne a osobitne v Srbsku, my hovoríme Európska únia, tým, že sme prispôsobovali našu kondicionalitu politickým kalendárom, že sme si vybrali dobrých a zlých chlapcov a že sme pomáhali dobrým chlapcom, a preto sme im niekedy dávali darčeky, ktoré si neodpracovali a dopadli sme tak, ako sme dopadli, že dobrí chlapci sú v opozícii a máme do činenia s niekým iným, čo zase len ukazuje, že toto je princíp, ktorý je založený na kondicionalite, na rešpektovaní pravidiel. A to platí tak pre veľkého ako pre malého. Slovenská republika pomáha, bude pomáhať Srbsku, pochopiteľne o tom, to si nemusíme tu vysvetľovať, máme na to celý rad dôvodov. Tak ako pomáhame aj ostatným krajinám západného Balkánu, hovoriť o termínoch je ťažké až nemožné, veď vieme, že to sa nedá. Čo musí Srbsko urobiť v tejto chvíli, je splniť tie záväzky, ktoré prevzalo na seba vo februári, keď mu bol udelený kandidátsky štatút. To sú tri podmienky, ktoré nie sú zatiaľ naplnené, keď budú splnené, a je dobre, že nová vláda sa k tomu hlási, k týmto záväzkom, a mieni ich splniť, tak bude sa hovoriť o tom, čo treba urobiť pre to, aby sa otvorili prístupové rokovania. Dá sa to reálne stihnúť do konca roka? Nedá. To znamená reálny termín najskorší, ale hovorím, to je, to je čistá špekulácia, je polovica roku 2013, za predpokladu, že si Srbsko bude robiť svoje domáce úlohy. A pochopiteľne, kľúč k ďalšiemu napredovaniu Srbska je pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, či sa to niekomu páči, alebo nie, je to realita. A zase je dobré, že aj nový prezident aj nová vláda sa k tomuto záväzku hlásia a deklarujú, že sú pripravení v tomto procese pokračovať. Našou zodpovednosťou ako Európskej únie je nepresoliť to a nežiadať od Srbska priskoro, príliš rýchlo viac, než je Srbsko v tomto dialógu schopné z objektívnych dôvodov urobiť. A môžem vás ubezpečiť, že v tomto duchu ja komunikujem na pôde Európskej únie aj s mojimi partnermi, aby nepodľahli nejakému pokušeniu, naložiť na ten tanier Srbsku príliš veľa, až sa to jedlo stane neatraktívne pre Srbsko.

    Pokiaľ ide o východné partnerstvo, objektívna realita je taká, že východné partnerstvo neponúka perspektívu členstva, dobrá vec na tom je, že ani ju nevylučuje. To znamená, že čo bude výsledkom východného partnerstva, je v rukách východných partnerov. Zatiaľ naozaj najlepším žiakom v tej triede je Moldavsko, ale každá z tých krajín je, je veľmi dôležitá pre Slovensko, pochopiteľne Ukrajina, Bielorusko ako naši, nám geograficky najbližšie krajiny.

    Pokiaľ ide o Bielorusko, viete, že začína vlastne proces parlamentných volieb, 23. v nedeľu má Bielorusko parlamentné voľby. My, tak ako sme vždy podporovali, podporujeme všetkých tých, ktorým záleží na tom, aby Bielorusko bolo demokratickou krajinou. Žiaľ, je jasné, že prezident Lukašenko sa už definitívne rozhodol, že sa nebude ani pretvarovať, že by do tejto skupiny chcel patriť. Robíme to prostredníctvom našej rozvojovej pomoci, prostredníctvom našich mikrograntov a hlavne prostredníctvom spoločnej politiky Európskej únie, ktorá viackrát sa Bieloruskom zaoberala v tomto roku. Na nedávnom stretnutí s mimovládnymi organizáciami na Slovensku sme konštatovali, že upadol záujem našich mimovládiek o Bielorusko, aj sa výrazne zredukovali ich aktivity v Bierolusku, čo je škoda, lebo to partnerstvo medzi štátom a mimovládkami v Bielorusku bolo vždy účelné. Rozumiem aj tomu, že Lukašenko prijíma také zákony, ktoré takmer dokonale znemožňujú akúkoľvek pomoc alebo aktivizáciu bojovníkov za demokraciu občianskych aktivistov, a že teda tým spôsobom ľudí znechucuje, ale rezignovať na to nemôžeme, lebo Bielorusko nie je Lukašenko, a nesmieme na to zabúdať, že za osobou toho diktátora je krajina, na ktorej by nám malo záležať a musí nám záležať.

    Pokiaľ ide o Ukrajinu, potešil som sa z tých príspevkov a osobitne teda z príspevku pána poslanca Dzurindu, lebo mám pocit, že si sa posunul za ostatné mesiace a prevzal si našu filozofiu toho, že potrebujeme mať kritický dialóg s Ukrajinou, pretože ešte v júli, alebo niekedy tak, ste nám hovorili, že netreba s Ukrajinou komunikovať, lebo už tam bol Barosso aj Füle a už všetko povedali, a ja som stále hovoril, že naopak, my sme sused, máme voči Ukrajine zodpovednosť a musíme a máme aj právo a máme aj všetky predpoklady pre to, aby sme im hovorili aj veci, ktoré sa im nebudú páčiť, pretože jednoducho to s nimi myslíme dobre. To znamená kritický dialóg s Ukrajinou je to, čo Slovensko presadzuje bilaterálne aj na pôde Európskej únie, tá debata v EÚ nie je ľahká, povedal by som to zjednodušene, čím je krajina vzdialenejšia geograficky Ukrajine, tým radikálnejšie a jednoznačnejšie, čiernobielejšie vidia to dianie a naopak. Takže Slovensko patrí medzi tých, ktorí hovoria, že by nám nemalo byť jedno, či budúcnosť Ukrajiny je v euroatlantickej integrácii, alebo v euroázijskej integrácii.

    No a posledná poznámka k národnému konventu prebieha, ukončila sa prvá fáza, prebieha druhá fáza. Na základe príspevkov našej slovenskej rozvojovej pomoci, a vykonáva tie konkrétne iniciatívy SFPA, ktorá tam má dobré kontakty a dobrú históriu. A na záver, ja som už predoslal v mojom úvodnom slove, že predkladanie tohto materiálu je v tomto roku špecifické, veď je koniec septembra, a my hovoríme o zameraní zahraničnej politiky, je to tým, aký bol politický kalendár. To znamená, že normálne by sme mali o takomto materiáli hovoriť niekedy v marci, najneskôr v apríli, preto som sa snažil v mojom vystúpení doplniť ten text toho dvadsaťstranového materiálu, do ktorého sa zmestí to, čo sa tam zmestí. O to, čo sa medzitým udialo, aké sú naše aktivity, a o to, čo sa dá už vyčítať z konkrétnych krokov slovenskej zahraničnej politiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister. Na vystúpenie pána ministra dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Pán poslanec Osuský a pán poslanec Dzurinda. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Z vystúpenia pána ministra by som podčiarkol dve veci, zhodou okolností tú prvú ešte zmenil aj v prvom bloku, keď hovoril o možnostiach, úlohách a pozícii poslancov, ktorá je predsa trošku iná ako úloha diplomatov a ministerstva zahraničných vecí i v oblasti zahraničnej politiky. Je to dobrá téma a aktuálna sa stala i v tom druhom vystúpení pána ministra, keď zmienil túto nedeľu, keď sú voľby v Bielorusku. Zhodou okolností je Národná rada členom Parlamentného zhromaždenia OBSE. To je platforma poslanecká a musím povedať, že keď som sa stal v minulom volebnom období vedúcim delegácie Parlamentného zhromaždenia OBSE, tak nám vo Viedni rozdali brožúru o účasti jednotlivých parlamentov na nosnej úlohe Parlamentného zhromaždenia, a to sú pozorovateľské misie vo voľbách. Na rozdiel od Česka, ktoré sa z dvadsiatich siedmich klasifikovaných volieb zúčastnilo svojimi pozorovateľmi dvadsiatich troch, Slovensko sa zúčastnilo v roku 2006 až 2010 dvoch z dvadsiatich siedmich volieb, čo je katastrofa. Je to neporovnateľne horšie ako i chudobné, a my si o nich často myslíme, že "horšie" krajiny ako sme my. Teraz je za niekoľko dní čas volieb v Bielorusku. Predpokladám, že by mi Lukašenkov režim už nedal povolenie vstúpiť na územie tejto diktatúry, ale myslím si, že, a to hovorím do vlastných radov, nie vám, pán minister, ale keďže ste to zmienili, je to namieste, aby sme aspoň tu si to povedali, že ak naša Národná rada nechce byť na hanbe v plnení elementárnej úlohy Parlamentného zhromaždenia OBSE, mala vyslať do Bieloruska na voľby takých poslancov, ktorí by vycestovacie alebo vjazdné povolenia dostali. To isté platí pre voľby na Ukrajine a podobné. Žiaľbohu, sme na hanbe.

  • Chcem sa poďakovať pánovi podpredsedovi vlády za to, že sa pokúsil odpovedať čo najkonkrétnejšie na moje konkrétne otázky, miestami mám pocit, že sa mu to podarilo viac, nie vždy, ale veď nie je všetkým diskusiám koniec, ale niektoré boli, odpovede, pre mňa veľmi zaujímavé aj uspokojujúce, čo sa týka, napríklad postoja k tým eurobondom, to nás prosto dobieha. Na toto názor potrebujeme mať dnes, na niečo si ho môžeme vytvárať zajtra.

    Chcel by som len rozptýliť jedno nedorozumenie, pán vicepremiér. Nikdy nepoviem, že s Ukrajinou sa netreba rozprávať, ale samit s prezidentom stredoeurópskych krajín kvôli rodinnej fotografii v období, keď sa dialo to, čo sa dialo, bolo prosto z môjho pohľadu politickou chybou. Ale ak pán prezident zajtra pôjde na Ukrajinu, poteším sa. Ak pán premiér pôjde napozajtra na Ukrajinu, poteším sa. Možnože to využijem, tento priestor, na to, že poviem, že som sa sám nanominoval na voľby, lebo teraz máme v Bielorusku, ale 27. októbra máme na Ukrajine. Nanominoval som sa ako člen politického výboru Rady Európy, strávim týždeň na Ukrajine, pokúsim sa rozprávať s maximálne možným počtom predstaviteľov politických strán. Prosím, toto nedorozumenie treba dať za hlavu. S Ukrajinou treba sa rozprávať, ale nie je možné poslúžiť režimu ako záclonka, že sa môže tváriť ako demokratický partner.

  • Pán podpredseda vlády, chcete reagovať na faktické? Nie. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, moje vystúpenie bude krátke a začnem ho štandardne, v tejto súvislosti som to robil viackrát. "Ceterum autem censeo," povedal rímsky senátor Cato každý raz pri zasadaní rímskeho senátu v súvislosti s vojnou s Kartágom a so svojou ideou. A ja toto opakujem od čias pána ministra Kukana pri každej príležitosti, keď to môžem povedať v súvislosti alebo vo vzťahu k ministrovi zahraničných vecí.

    Myslím si, že Slovensko by malo mať istý základný politický rámec zahraničnej politiky, nejakú tú politickú doktrínu, tak ako to majú mnohé vyspelé demokratické krajiny, a že istým spôsobom minister zahraničia by mal byť iniciátorom toho a že tá kontinuita politiky celkom nefunguje, pán minister, musím povedať, že mi pamäť slúži, keď ste boli v prvej Ficovej vláde, tak som vám to hovoril. Vtedy ste mi povedali, že to je, vlastne tá zahraničná politická doktrína sa zhoduje s programovým vyhlásením vlády. No, ja sa domnievam, že kontinuita zahraničnej politiky tak až vcelku neexistuje. Ja si pamätám, že za prvej Ficovej vlády bola taká priam mantra, ekonomický rozmer zahraničnej politiky, ktorý ja nechcem rekriminovať, ale nedá mi to, aby som nepovedal, že nás doviedol až do Líbye ku Kaddáfimu. A za vlády Ivety Radičovej a za ministrovania kolegu Dzurindu to bola skôr idea dobrých susedských vzťahov, ktoré robia potom lepšie fungovanie navzájom v zahraničných vzťahoch. Nie je to výčitka, nemá to smerovať k zlému, ale jednoducho, myslím si, že je dôvod na to, aby ste sa o to pokúsili. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, zase sa budem opakovať. Povedal som to na výbore pre európske záležitosti, ale ja som si vypočul druhýkrát vaše vystúpenie, lebo som to počul na výbore pre európske záležitosti, tak, pán minister, moju krátku poznámku hádam vypočujete tiež druhýkrát. A súvisí s tým, čo sa deje dnes v Európe. Vy ste hovorili o dvojrýchlostnej Európe, niekto hovorí o hlbšej integrácii, iní vystúpili už s ideou vytvorenia európskej federácie, jednoducho tá kríza, a to, čo sa deje s eurom, sa stalo nesmiernym katalyzátorom diania v Európskej únii, čo sa týka fungovania a integrácie. To jednoducho je fakt a ja sa domnievam zase, pán minister, že mohli by ste byť iniciátorom istej veci, a to, aby relevantné politické sily istým spôsobom hľadali otázky na tieto odpovede prv, ako budeme postavení pred to, aby sme sa rozhodovali, a ten čas nie je veľký. To nie je jednoduché. Koľko kompetencií odovzdávame do toho centra a koľko si necháme, za akú hranicu už nepôjdeme. Alebo budeme v tom jadre aj za cenu neviemakých vzdaní sa národných suverénnych práv. To je otázka podľa mňa úplne legitímna a úplne legitímne by to mali tie politické sily medzi sebou vydiskutovať v prvom rade, aby sme sa nedostali k rozhodovaniu o päť minút dvanásť, alebo päť minút po dvanástej. A ja uznám a uvedomujem si, že pri niektorých kľúčových rozhodnutiach v rámci integračných procesov a schvaľovania niektorých vecí došlo nakoniec k zhode. Po ale hektickom boji a že to tak až kontinuálne k tej zhode nedochádza, je ukážka, pardon, pán kolega Droba, ale ukážka zhody politickej, v zahraničnej oblasti bolo hlasovanie o eurovale. Takže toľkoto. Nie v zlom, pán minister, aby ste nebrali niektoré moje poznámky, je to o vízii, ktorú si myslím, že by Slovensko, ako už dnes predsa len oproti iným krajinám pokročilejšia demokracia, mala mať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik, pán poslanec Droba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Fronc, v jednej veci s vami úplne súhlasím, a to, že nám dramaticky narastá demokratický deficit v Európskej únii, respektíve deficit demokraticky zvolených ľudí, ktorí majú ovplyvňovať dianie týkajúce sa všetkých občanov Európskej únie. Keď sme dnes v situácii, keď nemecká kancelárka, alebo francúzsky premiér, respektíve francúzsky prezident, rozhodujú o veciach, ktoré sa týkajú nášho každodenného bytia, a zo schôdzky ich dvoch častokrát vychádzajú oveľa dôležitejšie rozhodnutia ako zo schôdzky akéhokoľvek iného orgánu Európskej únie, tak potom sa treba podľa mňa legitímne pýtať, akým spôsobom sa dostali do tejto pozície. Nikto zo slovenských občanov nevolil ani nemeckú kancelárku, nevolil ani francúzskeho prezidenta. A v situácii, keď o mnohých veciach rozhodujú úradníci, ktorí sú síce dosadení volenými zástupcami ľudí z jednotlivých členských krajín, ale ich kompetencie narástli do tak obludných rozmerov, že už nemajú pomaly žiadnu kontrolu, tak potom, keď sa máme naozaj svedomito baviť o ďalšej integrácii Európy, tak by sme sa mali baviť v prvom rade o tom, ako demokraticky a priamo voliť ľudí, ktorí rozhodujú v Európskej únii, respektíve o dianí v Európskej únii, pretože ak by sme si zobrali za vzor Spojené štáty americké a mali budovať nejaké Spojené štáty európske, tak by sme sa mali pozrieť na to, akým spôsobom získavajú legitimitu práve ľudia, ktorí v Spojených štátoch amerických o veciach rozhodujú, a pozrieť sa na to, akú legitimitu majú nikým nevolení.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Myslím, že rok, takmer rok po tom, čo sa stalo, už je trošku neskoro plakať nad rozliatym mliekom, ale nemyslím si, že išlo o rozhodnutie, ktoré by bolo zahraničnopolitickým rozhodnutím. Iba k tomu eurovalu sa vrátim. Bolo to niečo, čo bolo síce vyvolané medzinárodnou situáciou, bolo to domáce rozhodnutie, v ktorom sme jednoducho obhajovali ekonomické záujmy Slovenska. Nič viac a nič menej. Malo to nejaký dopad na domácu scénu a teraz už je naozaj neskoro sa nad tým zamýšľať. Najsmutnejšie je, že po vojne býva každý generál, a teda zisťujeme a zistíme čoskoro, že, bohužiaľ, sme mali pravdu, ale aj tak nám to nepomohlo. Toľko z mojej strany.

  • Pán poslanec Fronc, reakcia, nech sa páči.

  • Áno, veľmi krátko. Pán kolega Poliačik, môžem povedať, že áno. Musíme takto postupovať a malo by to tak byť.

    Pán kolega Droba, ja vám neberiem váš názor, ale ja som vyslovil svoj pohľad na to, či toto je zhoda, ako ste to predtým hovorili, v oblasti zahraničnej politiky. Podľa mňa nie, je to legitímny názor, dúfam, že mám naň právo a že toto právo budete rešpektovať.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja sa pokúsim venovať trochu iným témam, ktoré človeku napadajú, keď si prečíta zameranie zahraničnej politiky. Dobrý deň, pán minister.

    Je to správa, takých správ sme už čítali veľmi veľa, ale myslím si, že treba využiť tento moment na to, aby sme tu na tejto pôde parlamentu diskutovali o zahraničnej politike, čo diskutujeme v porovnaní s inými parlamentmi, aj našich susedov, veľmi málo. Veľmi málo na škodu toho, aby aj poslanci, ale aj naši občania sa mohli vlastne cez našich poslancov dozvedieť o ich názoroch.

    Možnože pár informácií v parlamente by sme mohli mať o nejakých úspechoch slovenskej diplomacie, napríklad o tom, o čom sa v materiáli píše veľmi málo, ale ide o reformu bezpečnostného systému, sektoru, teda toho, čo presadzujeme, čo sme síce prevzali, nie je to originálna naša myšlienka, ale myšlienka Rumunska, ale ktorú sme, keď sme sedeli v bezpečnostnej rade, prevzali a vedieme ju ďalej a ďalej. Dúfam, pán minister, že vy to budete ďalej podporovať, či už ide o workshop pre krajiny strednej Ázie. Dúfam, že sa podarí teda ďalej pracovať v skupine priateľov OSN pre reformu bezpečnostného sektora v New Yorku. Predsa tejto skupine predsedáme.

    Vy ste hovorili o tom, o našich špeciálnych úlohách v Tunisku, a to vlastne súvisí s reformou bezpečnostného sektora, pretože sme v Task Force spoločenstva demokracií s Holandskom v Tunise. A hovorím o tom najmä preto tu, pretože na to ide časť financií rozvojovej pomoci, ktorú my dávame na projekty v Tunisku, alebo prípadne aj pokračovanie nášho predsedníctva v riadiacom výbore Medzinárodného poradného tímu pre reformu bezpečnostného sektora, ktorá sa venuje tým najmodernejším témam, ktoré sú teraz presadzované, a to je: vzdelávacím aktivitám. Dúfam, že teda toto pôjde ďalej, pán minister.

    A tým som sa vlastne dostala k téme, o ktorej tu veľmi často vystupujem, pokiaľ je teda možnosť, a ktorá môže rezonovať, môže zaujímať aj niektorých poslancov a verejnosť, a to je rozvojová pomoc, ktorú poskytuje Slovenská republika. A nemyslím tým len výšku financií. Bohužiaľ, stále zostávame ďaleko za svojimi záväzkami z roku 2010. Sme na chvoste všetkých krajín. Môžeme sa tešiť, že Poľsko je až za nami, ale to je slabá útecha. A preto verím, že bude pokračovať to zapojenie podnikateľských subjektov, ktoré, ktoré začalo do rozvojovej pomoci, aj keď možno v niektorých kruhoch to nie je pochopené správne, a že bude nové vedenie ministerstva zahraničných vecí pokračovať v národnej stratégii pre globálne vzdelávanie. To je teda moja otázka, pán minister, keby ste boli taký láskavý.

    Keď som si pripravovala toto vystúpenie, hovorila som s mnohými mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú v oblasti rozvojovej pomoci, a naďalej sa sťažovali na veľmi komplikovanú administráciu financií a nejasný postoj ministerstva k projektom, ktoré vlastne dostávajú z Európskej komisie, a musia sa u nás uchádzať o kofinancovanie. Chápem, pán minister, že takéto podrobnosti nemôžete vy ovládať, ale možnože vaši úradníci by mohli poslať mi nejakú písomnú informáciu v tomto zmysle. Takže nepožadujem, aby ste mi hneď priamo odpovedali.

    Ale mohli by ste mi možno povedať, v kuloároch sa hovorí, že možno máte v úmysle zrušiť SAMRS. Hej? A ak máte teda tento úmysel, možno to nie je pravda, je to proste JPP agentúra, takže chcela by som vedieť, že či to je pravda, alebo nie, a kde sa vás to mám spýtať, keď nie tu.

    Takže možno aj, keby ste mi možno potom písomne odpovedali na otázku, aký bude vzťah medzi platformou mimovládnych organizácií pre rozvojovú pomoc a vlastne SAMRS-om a, samozrejme, ministerstvom, tým pádom, pretože nám ide o to, aby rozvojová pomoc išla adresne, transparentne a, samozrejme, efektívne.

    A teraz pár slov k ekonomickej diplomacii. Ako bývalý diplomat a dvojnásobná veľvyslankyňa, musím sa vám priznať, že som alergická už na tento termín. Ja viem, že to je znovu vaša priorita, tak ako to bola priorita predtým, ale neviem si predstaviť, že by diplomati akejkoľvek krajiny vrátane Slovenska, nebolo ich psou povinnosťou, psou povinnosťou pracovať pre to, aby sa zlepšovalo ekonomické prostredie, či už na Slovensku, alebo ekonomické hospodárske vzťahy medzi krajinami, veď to je predsa v náplni práce.

    Neviem si predstaviť, keď Slovensko bojovalo s Poľskom o veľké investície, že by sme o tom neboli bývali informovali našu vládu. To nie je nič, čo by sa nedialo. Ja rozumiem tomu vnútornopolitickému rozmeru toho. Tomu rozumiem, ale ako predpokladať, že tým, že sa vrátia obchodní zástupcovia, alebo ako by ste to nazvali, do veľvyslanectiev Európskej únie, ktoré máme, no, dovolím si upozorniť na jednu vec, ak sa tam vrátia tí istí ľudia s tým istým zadaním, ktorí tam chodievali, tak sa musíme pripraviť na to, že budú naše veľvyslanectvá upozorňované ministerstvami zahraničných vecí hostiteľskej krajiny, že títo ľudia robia biznis pre súkromné firmy a krytí sú diplomatickým pasom.

    A to je ten kľúčový problém. Ja by som nič nepovedala, keby ste nám teraz povedali, ale títo noví zástupcovia už budú vo funkcii ekonomických radcov a budú to odborníci na energetiku a na bankovníctvo a na európske záležitosti.

    Áno, ako veľvyslankyňa vo Viedni som si presadila ekonomického radcu. To je už niečo iného. Ale obchodný zástupca pre súkromné firmičky, s tým máme, s diplomatickým krytím, vždy veľký problém.

    Takže keď som sa pozrela na pasáž o tejto milovanej téme ekonomickej diplomacie, prepáčte, že sa trošku ironicky vyjadrujem, ale naozaj, už mi to vždycky zdvihne adrenalín, tak sa priznávam, že tá pasáž, ktorá sa venuje veľmi dôležitej časti ekonomickej dimenzie, energetickej politike, tej je venovaných pár viet.

    A v porovnaní so všetkými ostatnými dôležitými prioritami, energetickej politike je venovaných pár veľmi všeobecných viet. A pritom práve, práve problémy energetickej politiky sú a stávajú sa kľúčovými pre nás. Aj pre naše vnútorné pomery aj pre to, aké my budeme zastávať pozície.

    Napríklad, odchod, prípadný odchod dvoch hlavných investorov alebo teda partnerov, štyridsaťdeväť percent SPP, to znamená Nemcov a Francúzov. To, že Nemci a Francúzi vkročili do SPP, bol okrem ekonomickej dimenzie základný strategický krok. Ak títo strategickí partneri odídu, budeme mať strategický problém so svojimi následkami.

    Nejde predsa o zabezpečenie dodávok, ako sa píše v tomto materiáli. Diplomati nemôžu nijakým spôsobom zabezpečiť dodávky, odkedy vieme, že máme reverzný chod plynu v našej tranzitnej sústave, zabezpečenie dodávok je otázkou naozaj pomerne jednoduchou.

    Ale vypracovanie analýz, čo znamená rozširovanie, ďalšie rozširovanie Nord Streamu o 30 mld. metrov kubických, to znamená priamy dialóg medzi Ruskom a Nemeckom pre štáty strednej Európy, a nielen pre nás, je kľúčová záležitosť. Nielen preto, že si musíme položiť otázku, čím zaplníme tie naše rúry s tými obrovskými proste možnosťami, ale ide tu aj o to, ako budeme my komunikovať s tými krajinami, ktoré sú na rúre, a ako sa napojíme do siete. To tam síce trošku je, ale veľmi málo.

    Napríklad, keď Gazprom zatvoril kohútiky pre Ukrajinu, Ukrajina bola pripravená vtedy za prvej vlády Roberta Fica, a my sme boli prekvapení a pán premiér utekal do Kyjeva a tam s prekvapením zistil, že my nemáme žiadnu zmluvu s Ukrajinou. Žiadnu. Ohľadne tohto. Takže je tu veľmi veľa vecí, kde naša diplomacia, naša zahraničná politika musí zohrať kľúčové úlohy. To sú otvorené zahraničnopolitické problémy.

    Ďalšie. Máme ako poslanci teraz konečne, teda posledne od roku 2010, prístup k správam, diplomatickým. Určite nie k všetkým, k tým tajným asi nie, ale k mnohým, takže sme viacej informovaní, za čo ďakujeme veľmi pekne. Ale o energetike pravdepodobne píšu naši diplomati minimálne. Minimálne.

    Napríklad Nemecká spolková republika, Spolková republika Nemecko, aby som to teda správne povedala, odchádza od atómového programu. Okrem vnútropolitických problémov, o ktorých sa píše v novinách, je za tým aj veľmi dôležitý strategický cieľ. Ten by sme mali debatovať, a mali by sme ho vedieť.

    Je to dlhodobejší plán, ukazuje sa, ako len snaha zatvoriť ústa niektorým zeleným, alebo niektorým novým iniciatívam, o ktorých ste vy, pán minister, už hovorili, že vlastne využívajú tieto témy.

    Samotný problém bridlicového plynu, ktorý je tak kľúčový teraz v Poľsku. Napríklad otázka toho, prečo Česká republika, Bulharsko a Rumunsko teraz vypovedávajú licencie na skúšobné vrty. Pod koho vplyvom to je, toto vypovedanie? Čo za to tieto krajiny dostávajú? Hlavne kroky Českej republiky sú veľmi, veľmi otázne pre mňa napríklad v tomto probléme. A otázka životného prostredia, ochrany je tu len zásterkou, treba si pozrieť, koľko Gazprom bude investovať do kampaní proti bridlicovému plynu.

    Deväťpercentný prepad ťažby plynu v Ruskej federácii, teda Gazpromu. Náš, naše prognózy, že my budeme odoberať menej plynu a tak ďalej, a tak ďalej, to sú všetko veci, ktoré majú svoj veľmi základný zahraničnopolitický rozmer. Napríklad aj to, že my už nebudeme. Definitívne nebudeme druhou najväčšou tranzitnou krajinou pre jednosmerne tečúci ruský plyn.

    A keď sa hovorí o diverzifikácii a vy ste hovorili o takých veľmi dobrých vzťahoch s Rakúskou republikou, no, tu možno na tejto pôde si treba povedať, že Rakúsko je našou, našou oponou pre to, aby sme naplnili niektoré naše priority v diverzifikácii. A aby sme sa napojili na sieť. Áno, ja chápem, materiál musí byť napísaný diplomaticky a tak ďalej, ale za týmito slovami treba vidieť tú realitu, ktorá je veľmi, niekedy až dramatická. A nebudem o tom radšej ďalej hovoriť, aby sme nezachádzali do ďalších debát.

    To všetko si bude vyžadovať politické rozhodnutie a bude si to vyžadovať sofistikovanú prácu skúsených diplomatov na našich misiách, nielen v krajinách Európskej únie, nielen v Bruseli, ale aj po celom svete.

    Keď ste spomínali V4, prioritu pre mňa osobne, absolútna priorita udržať dynamickú V4, sebavedomú aj v Európskej únii, ale tu si musíme položiť otázku, kam sa uberá Česká republika, náš partner na rúre, hlavne potom ak RWE odíde z toho, čo kúpila, dostala, teda kúpila stopercentne Transgas.

    To bude veľký zahraničnopolitický problém pre nás a aj u nás, pretože bude veľmi dôležité, kto zastúpi RWE v Čechách. A to sa už nechcem a nebudem nič hovoriť o plánoch, najnovších veciach, ktoré vidíme teraz u nášho južného suseda.

    Teda ja som trošku skeptická. Musím sa priznať, pán minister. Ale to už som dlhodobo, čo sa týka ekonomickej diplomacie. A okrem toho si myslím, že aj pomoc našim krajanom je psou povinnosťou našich zastupiteľských úradov. Ja by som radšej vás počula, či konečne máme vyriešené nejako finančné prostriedky, pretože ak sa naši krajania dostanú do problémov, my im nedokážeme na našich zastupiteľských úradoch poskytnúť finančnú pomoc. Musíme žiadať potvrdenie od ich rodinných príslušníkov, že či im sú ochotní poslať peniaze, a potom im môžeme pomôcť.

    Ešte pár slov posledných ku krajanom. A znovu sa budem opakovať. Pokiaľ nebudeme rozlišovať autochtónnych Slovákov a skupiny Slovákov, ktoré emigrovali pre ekonomické záležitosti do cudzích krajín, pán minister, nepohneme sa ďalej.

    Nepohneme sa ďalej. Som rada, že bude konvent, že sa znovu proste vrátime, samozrejme, už k zmodernizovanému konventu. A k východnému partnerstvu už len jednu vetu, dodnes ma bolí, že Slovenská republika nebola pri tom, keď Poľsko prosilo Čechy, aby sa k nemu, aby sa k Poľsku pridali. Mohli sme tam byť my.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Blanár.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, nech sa páči. Máte slovo.

  • Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som aspoň na zopár príkladoch poukázal na určitú rozporuplnosť toho, čo ste povedali. Predovšetkým ste, by som povedal, zoširoka a už aj prierezovo, lebo ste zachádzali do rezortov iných, ako je len rezort diplomacie, pretože o energetických záležitostiach strategicky predovšetkým rozhoduje a pripravuje všetky podklady rezort hospodárstva, ale ste popreli vlastne politiku vášho predchádzajúceho ministra Dzurindu v oblasti ekonomickej diplomacie.

    Veď predsa on bol ten, ktorý to celé rozbiehal. Je to veľmi zaujímavé počúvať to práve z úst, a naozaj aj ten pohľad, ktorý máte na to, pretože príklad, ktorý ste použili, že samozrejme, že ste informovali o tom, že investor, ktorý chcel ísť aj na Slovensko aj do Poľska, že aké má úmysly a tak ďalej. Nuž, práve to je to, čo by sme nechceli, len informovať.

    My chceme predsa, aby sa robila aktívna, nie pasívna, to je pasívna ekonomická diplomacia, o ktorej ste hovorili. Ale v prvom rade ma zaujalo to, že ste popierali to, čo pán Dzurinda predtým začal. Váš kolega.

    No a privatizáciu SPP nazvať strategickou vecou, tak to už dnes môže len niekto, kto do nemoty obhajuje niečo neobhájiteľné. Veď títo strategickí partneri sami preukázali, že jednoducho im išlo len o ich zisky. Už si všetko získali, to čo investovali. Zarobili a teraz chcú ísť preč. A dôkazom toho je aj napríklad to, hovoríte, že na Ukrajine nebola žiadna zmluva. Prečo ju SPP so strategickými partnermi neurobilo?

    Čiže, pani poslankyňa, toto nie je o zahraničnej politike, čo ste hovorili. To je skôr o tom, ako ste si vystavili vysvedčenie za to, čo ste urobili za predchádzajúcej vlády.

  • S reakciou pani poslankyňa.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec, pán spravodajca, verte, že som veľmi zvažovala, čo hovorím. A dvadsaťdva rokov mojej práce pre zahraničnú politiku ma k tomu vyzýva. Ale potrebujem reagovať na vás v jednej veci, a to je to, čo je tu hydrou. A to je rezortizmus.

    Roky som presadzovala, že energetická politika nie je len otázka ministerstva hospodárstva, ale aj otázka ministerstva zahraničných vecí. Roky. A keď sa mi to konečne podarilo presadiť a energetická politika je súčasťou správ z ministerstva zahraničných vecí, vy mi toto poviete? Veď to je, veď to sa vraciame k tomu rezortizmu. Toto je naše. Áno, s tým som sa stretávala v polovici deväťdesiatich rokov. Áno. Ale toto už je dávno preč.

    A čo sa týka práce diplomatov. Pán poslanec, existuje Viedenská konvencia. Podpísaná, čo diplomati môžu robiť a čo nesmú. Upozorňujem vás, že to, čo vy hovoríte, diplomati nesmú robiť. Na základe Viedenskej konvencie. Dobre?

    Takže ja sa nechcem robiť akože tým, že som roky pracovala v diplomacii, že mám predsa len nejaké skúsenosti, ale chcem upozorniť na to, že na toto narážame. Nemôžete si krytí diplomatickým pasom ktokoľvek robiť čokoľvek. Na to je Viedenská konvencia, pán poslanec. Ale ináč ďakujem veľmi pekne, že ste ma počúvali.

    Ďakujem.

  • Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, včera som zistil, že som nedával pozor, lebo keď som hovoril, že dnes je ten, že ste zaradený v programe, tak by som si doniesol taký list od vás z ministerstva, nemám ho tu, tak budem len čiastočne, čo si z neho pamätám. Tak pamätám si ten zmysel, presnú citáciu nebudem vedieť. V zásade, keď je bodom zameranie zahraničnej politiky, a pán Dzurinda to zhutnil do troch, teda európska politika, ekonomická diplomacia a konzulárna pomoc. Pán predkladateľ to hovoril a pán minister, pán bývalý minister to takto zhutnil, tak ja sa chytím toho, čo hovoril on, lebo poviem neskôr, že prečo.

    Trošku to poradie vymením a začnem, začnem tou ekonomickou diplomaciou, ktorá, pohľady sú rôzne, ale teraz čo si ja predstavujem pod tou ekonomickou diplomaciou, tak je aj to, že tá diplomacia, si myslím, že všeobecne, čiže aj ja keď niečo poviem, ja nie som diplomat, čiže ja potom prepytujem, čiže môj slovník je možno o niečo expresívnejší a jednoduchší, ale, ale zas toľko tomu rozumiem, že v diplomacii by mala byť taká elementárna slušnosť a v ekonomickej diplomacii, ekonomická to nevylučuje, možno práve naopak, ale to už môžeme prísť do tenzie, že niekto povie nie, nie, nie, aby sme nedopadli, ako spomenul pán Fronc, že to je Líbya, hej, že, že teda byť slušný aj, aj k takýmto, by som povedal, zvláštnym režimom, ale tá elementárna slušnosť proste je podľa mňa tak či onak dôležitá, a dá sa povedať, že tie zásady sa držia v diplomacii bežne a štandardne, preto musím to povedať, pán Dzurinda, nehnevajte sa, že preto je zvláštne, že, že proste ste nevedeli prijať čínskeho veľvyslanca. Oni, oni naozaj, ja som tam dlhý čas bol, poznám proste ich aj čiastočné zmýšľanie a pre nich to je hrozným takým, by som povedal, veľmi zlým, nedobrým signálom. A teraz budem hovoriť tým mojím nediplomatickým slovníkom, ako to ja vnímam, že my teda nejakým, by som povedal, súperom pre nich, alebo nejakým partnerom dávno nie sme. Ja som bol niekedy veľmi dávno ešte s Mečiarom v Číne, kde Ducký si ma pomýlil s čašníkom, lebo som mal 20 rokov a pritom jediný projekt, ktorý z tej veľkej, z tej veľkej delegácie vyšiel, bol náš. A vtedy tam boli, vtedy, v tých, v tom období tam naozaj boli kapitáni, vtedy tam naozaj boli vplyvní ľudia. A potom som bol, neviem, či to je päť alebo šesť rokov dozadu, keď bol pán premiér Fico v Číne, a to už boli predavači topánok. Hej, proste, to už bolo, ako Číňania to vedia, poviete "make a sale" a oni vám zabezpečia ľudí, koľko chcete na telefón. Čiže, keď by si človek spravil nejaký krátky rešerš tých vizitiek, tak to už bola proste, to už sme boli rádovo niekde inde. Čiže tú veľkú šancu, ktorá možno na začiatku bola, sme my rádovo prepásli, ale aj tým, že akým spôsobom sa následne vyvíja tá naša, by som povedal, taká jemná reč signálov, tak my sme, vychádzajúc z toho, že nie sme partnerom, tak v tej, v tej nie celkom peknej takej fádnej, ale obrovskej, takej monumentálnej budove ministerstva zahraničných vecí v Pekingu ak sa niekedy o Slovensku hovorilo, tak možno v dvoch súvislostiach, a teraz zjednodušujem, a jedna z nich bola to, že prečo vlastne je tam problém s tým, aby, aby bol prijatý tento veľvyslanec, čo, povedzme si pravdu, nepôsobí dobre a pôsobí to rozpačito, obzvlášť, keď sme ekonomika, ktorá, keď to znova zjednoduším, keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayenne, tak ju prudko otrasie a je dosť možné, že bude po raste, hej.

    Čiže, ale tým nechcem povedať, že máme robiť nejakú kolenačkovú politiku, to vôbec nie, ja som tu vždycky, aj avizujem, že máme byť hrdým národom a máme byť, alebo hrdým spoločenstvom, hrdou, hrdou krajinou, ale tá elementárna slušnosť je v tomto namieste a vedomie si takej aj zodpovednosti za to, že ako sa veci nejakým spôsobom vo svete tvoria a otriasajú a či niektorý signál, tiež by som povedal, taký rádovo, rádovo, rádoby zbytočný.

    Ono to súvisí potom aj z tých ďalších, tá ekonomická diplomacia, že keby som tak v priereze, v tom čase, ako sa to všetko nejakým spôsobom vyvíjalo, my sme nezvládli, by som povedal, tú ekonomickú imigráciu, ktorá tu bola. Hej, že proste to, čo sme sa tvárili, že chceme zvládnuť, tak sme nezvládli. Naozaj sme tu absorbovali dosť veľa ľudí, ktorí vlastne, ich ekonomická podstata nebola silná, ale však to už sú historické veci. Ale znova nezvládame ďalšiu vec, vychádzajúc z takej, by som povedal, princípu, ktorý v tejto krajine dosť často ako ho tu identifikujem, že sme pápežskejší od pápeža, to znamená, my teraz keď sme jednu vec nezvládli, tak nezvládame ďalšiu. Ono v Číne medzitým strašne zbohatli, hej. V Číne, to nie sú predavači sandálov, aby sme si to nemýlili, a teraz napríklad viem, že ako to funguje, že pri vydávaní víza a vôbec povolení, tak myslím, že máme najobštruktívnejší proces asi všetkých krajín Schengenu, čo znova pôsobí, vzhľadom na to, že sme v Schengene, tak tým Číňanom to je v zásade jedno, hej, si tu vybavia rakúske vízum, ale tak to taký vylúdi, taký malý úsmev na perách, že čo si vlastne myslia. Však práve to hovorím, že Rakušáci majú rádovo jednoduchší systém, ono to potom súvisí s tým, že tí ľudia, to už nie je tá ekonomická imigrácia, to už sú obchodníci častokrát rádovo, rádovo bohatší, ako, ako by sme si mysleli, čiže oni nemajú vôbec tu s nejakým jedným záujem, nejakým jedným batôžkom zostať, hej. A čiže toto je nezvládnutie toho procesu, že oni si, nakoniec to schengenské vízum dostanú v Rakúsku, tam zaplatia poplatok, tam sa ubytujú a tu prídu len tým autobusom, ktorých tu sem-tam niekedy stretáme. Čiže to je vec, ktorú teda, keby som ja mal byť konkrétny a nie, nie úplne taký ako všeobjímajúci v tých heslách a frázach, tak toto je taká, by som povedal, že podnet zdola, hej, na riešenie, ktorým by možno by sme sa mohli zamyslieť, aby sme znova to nevyhodnotili, že sme zase niečo nejakým spôsobom nezvládli.

    Potom tu tá druhá priorita, čo sa týka zamerania, bola konzulárna pomoc a pomoc občanom, čo v zásade je veľmi potešiteľné, že má sa kde človek obrátiť, keď príde do problémov. Nuž, aj ja som mal problémy, ale v demokratickej krajine, v Belgicku, v Bruseli, a nedočkal som sa tej pomoci. A už som to skúšal za éry pána ministra Dzurindu, už som to skúšal, pán minister, aj za vašej éry a to je ten list, ktorý som spomínal, že pán Javorčík mi odpísal, ale znova to bolo len také vajatanie sa, alebo tým diplomatickým jazykom povedané, no, však uvidíme. A mne tam chýba to podstatné. A podstatné v tejto veci je to, že, že keď si niekto neplní povinnosti, tak holt, i keď je vysoko, i keď je kamarát s, neviem, s kým, z hrušky dole. A to je vec taká, by som povedal, pre mňa dosť principiálna, lebo keď to, že moje ľudské práva boli porušené, už uznala sama Rada Európy, tak mi je naozaj ľúto, že to ešte stále neuznalo naše ministerstvo zahraničných vecí a tak, tak, tak srdnato sa to bráni priznať a srdnato sa zároveň im bráni aj priznať, že, že aká je atmosféra vlastne na tom ministerstve, keď vám príde list, v ktorom, v prvom liste, kde oni sa obhajujú, tí, ktorí sa mi neskôr ospravedlnili, že možno ten príslušník bol overly zealous, to znamená prílišne horlivý. U nás to na tomto ministerstve akceptovali. To je, by som povedal, že prudký nedostatok demokratickej tradície alebo aj vnímania nejakej hodnoty slobody a rešpektovania človeka, hej, že ja dostanem takýto list, že mne si to niekto, niekto pošle a napíše, že, no, však bol overly zealous, čo z toho robíte nejaký to.

    A smutné na tom všetkom je, že vôbec teda nepreceňujem sám môj vplyv, že niekto by sa tým nejako moc až prudko zaoberal, ale že to akceptovalo to ministerstvo a dokonca mi to preposlali, že teda taká je odpoveď. Hej. Čiže to ma mrzí, že, že ja, viete na overly zealous, na prílišnú horlivosť sa tu v tejto krajine vešalo, tu sa zatváralo, čiže my by sme mali byť špeciálne citliví na prílišnú horlivosť, hej, lebo vy môžete konať len tak, ako vám určuje zákon. Čiže toto je stále, by som povedal, u mňa, v mojom prípade nedopovedaná vec. A keby som si už aj, možno aj, čo mi moja žena hovorí, že už to nechaj tak, obzvlášť teraz mám za povinnosť to nejakým spôsobom skúsiť dokončiť, lebo však ste dostali referát ľudských práv.

    Čiže práve teraz je, ešte o to väčší dôraz treba na to dať, aby sme teda našli, čisto symbolicky už v tejto veci na to odpoveď, aby aj do budúcna tí ľudia si boli vedomí, že keď ja síce som v Bruseli na konzuláte a je tam síce pekne a proste to nejakým spôsobom funguje a peniaze idú, ale keď už niekto príde a má nejaký problém, tak, tak sa treba o neho postarať, i keď to je možno trošku mierne horúce. Hej. Takže toto by som bol rád, keby sme uzavreli, a teraz nechcem, viete, vás tu obťažovať s nejakými mojimi problémami, aby ste to takto nechápali, ja chcem len na tomto prípade demonštrovať, že tie deficity, ktoré tu sú v tejto spoločnosti, deficity hrdosti, takej vôle po slobode a chuti po slobode, deficity toho, že teda si nenechám orať na chrbte, toto proste tu silným spôsobom ako identifikujem a možno na tomto prípade aj na prípade môjho psa tu budeme zase pri správe prokurátora hovoriť, na prípade môjho psa, do ktorého mi strelil jeden poľovník, budem chcieť zdokumentovať to, že aký, v akom stave je spravodlivosť, justícia v tejto krajine, hej, že, žiaľ, môj pes, ale to chcem, aby to malo takú tú plasticitu, lebo vtedy sa to lepšie a jednoduchšie vníma a chápe, keď človek dostane k tomu nejaký obrázok. Čiže to chcem, to je nejakým mojím zámerom, čiže, pán minister, dávam do pozornosti v tej konzulárnej pomoci a efektívnej činnosti teda naozaj byť principiálny.

    Nuž, a posledná vec, ktorá bola teda spomenutá ako taký, dôležitá oblasť zamerania, je tá európska politika. S tým sa nedá nič, len súhlasiť, samozrejme. Tam len z tej správy som sa snažil teda pozorne počúvať, čo sa mi nie vždy darí, ale tiež som mal pocit takého, to už sa možno, vzácne budem súhlasiť aj s pánom Dzurindom, že takého deficitu možno v nejakej konkrétnosti. To znamená, samozrejme, nepredpokladáme, že budeme vedieť, že v utorok o štvrtej niekde alebo čo, ale že naozaj, že tie programové, že nejakú, toho konkrétna by tam mohlo byť viac, kde nie napríklad vidím to ako problematické. Ja neviem, v čom sa tak pán Dzurinda zaľúbil do Bieloruska, ale ja ináč, mne to príde hrozne také, aj poviem teraz bokom, také aj trošku pokrytecké, hej, že proste on ten môj prípad prešiel, a nieže taktným mlčaním, ale to si potom môžeme vydiskutovať neskôr, ale, ale spustil boj za Bielorusko. Ja som bol tiež pred bieloruskou ambasádou, čiže ja nemám problém s Bieloruskom, nemám problém s tým, aby sa, ako sa k tomu vyjadrí, to je úplne v poriadku, len musí byť konzistentný v tom, že, že u každého a naozaj. Takže Bielorusko v poriadku, nespochybňujem ani trochu, ale mne napríklad chýba, chýba to, čo vlastne ja vyhodnocujem ako tému dekády, hej. A témou dekády pre Slovensko bude jednak rómsky problém, i keď to nerád takto nazývam, ale aj problém definície - vzťahy s naším južným susedom.

    Čiže to sú, by som povedal, veľké témy a k veľkým témam treba mať aspoň zo tri bodky alebo zo tri terčíky urobené, a teraz, že v tom, že ako. Ja viem, že to je ťažké, hej, treba byť diplomatický, ale tam by som teda videl, ja by som teda potreboval aspoň trošku niečoho mať viac, že kde je možné nejakým spôsobom sa oťukávať a nájsť možno, obrúsiť nejakú hranu, spoznať sa, lebo ja mám pocit, že veľa vecí je postavených na tom, že sa nepoznáme. Častokrát počúvame čudné médiá, alebo čítame čudné noviny, a vtedy sa len hecujeme navzájom a možno by to častokrát vyriešilo len jedno krátke stretnutie niekde na hranici, niekde na pol ceste, ako sa hovorí, hej, v neutrálnom prostredí, možno v menej formálnej atmosfére. Keď to trošku zjednoduším, a naozaj, aj keď viem, že to tu nepatrí, pri futbale ako, ako pri nejakých vyexponovaných, vyexponovaných, by som povedal, prejavoch. Chvalabohu, sme sa zbavili človeka, ktorý proste mal najväčšiu lopatu do pece, ktorou, vždycky keď zhasínalo, prikúril, čiže Slota už tu nie je, a je to, je to pre nás obrovská šanca, hej, tieto veci nejakým spôsobom pohnúť, pohnúť ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Osuský, Poliaček a Blanár, Poliačik a Blanár. Nech sa páči, pán, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Kolega Hlina vo svojom všeobjímajúcom prejave, v ktorom prehovoril o deficitoch slobody, oraní na chrbte, streľbe na psa, Rómoch a úcty k čínskemu veľvyslancovi, sa predsa dotkol, samozrejme, i svojej psychotraumy s bruselskými zážitkami a reakciou mocných a vplyvných. Samozrejme, preňho to iste bola veľká psychotrauma, ale ubezpečujem ho, že to, čo zažívajú ľudia zápasiaci o demokraciu v Bielorusku, a to, čo zažívajú väzni v táboroch lao kai, je trošku iná dráma ako streľba na psa a zlé chovanie bruselských pochopov. Takže ak je tu reč o úcte k vyslancovi a k prijatiu alebo neprijatiu, na Slovensku je úslovie, komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. A na to, čoho zažíva i naša republika zo strany mocných z Pekingu, je to celkom odôvodnené. Proti vystúpeniu exilového baletu zakročovala čínska ambasáda u svojich kolegov ambasádorov a pokúšala sa ovplyvniť národné divadlo a jeho manažment. A na svete existuje 23 mil. ľudí žijúcich v demokratickej krajine, s ktorou máme blízke ekonomické vzťahy, kam chodia naši študenti sinológie zdokonaľovať si svoju mandarínsku čínštinu. Je to národná Čína, známa ako Taiwan. To je jedna z krajín, kde by sme mohli v zahraničnej politike aspoň jemne pokročiť a pokúsiť sa aspoň mierne prekročiť to, čo sa nám snaží vymedziť čínska ambasáda. Pretože to je 23 mil. ľudí, ktorí sú neplnoprávni z pohľadu mnohých svetových organizácií a ktorých postavenie je neúnosné.

  • Alojz, ja vždy ocením, keď niekto príde s autentickou skúsenosťou, preto aj pri tvojom príhovore sa budem venovať hlavne tej Číne. Lebo tým, že si mal možnosť pobudnúť na druhej strane tohto vzťahu, tak možno máš v niečom skúsenosti, ktoré nám chýbajú. Ale opýtal by som sa, že kde by si teda nakreslil tú čiaru? Ako máme reagovať v prípade, keď už dnes pomaly každý mesiac sa nám upáli nejaký tibetský mních kvôli situácii v okupovanom Tibete čínskou armádou? Aká by mala byť odpoveď Slovenska na takúto situáciu? Ako by sa mali vyvíjať, ako už povedal kolega Osuský, naše obchodné vzťahy s Taiwanom na to, aby sme nenahnevali čínskych hodnostárov, či už priamo v Číne alebo na zastupiteľských úradoch? A rovnako aj pri iných krajinách. Ako by mala byť kreslená, teda podľa teba, tá čiara, aby zároveň sme boli vnímaní ako tí dôležití, na ktorých sa ten kapitán príde pozrieť, ale zároveň ako predstavitelia silnej ľudskoprávnej tradície, ktorú v Európe nesieme so sebou a ktorú Európa v podstate aj spolu so Spojenými štátmi americkými budovala, ako by sme sa mali postaviť pri zbytku sveta k tomu, že niekde sú flagrantne ľudské práva porušované, že veci, ktoré my považujeme za neprípustné, sa tam dejú na každodennom poriadku, a veci, ktoré máme ako svoju predstavu o tom, ako by mal nejaký ideálny stav vyzerať, sa nedejú. Kde končí ten ekonomický záujem? Kde ešte máme byť tí relevantní a kde by sme mali ustúpiť? Keby si mohol odpovedať.

  • Pán poslanec Hlina, ja by som len jednu maličkú poznámku k vášmu vystúpeniu chcel povedať, a to nielen kvôli kolegom, ktorí, predpokladám, že tu znalosť majú dostatočnú, ale aj predovšetkým pre občanov, ktorí budú pozerať tento záznam, keď si nájdu čas. Lebo vy ste hovorili veľmi zjednodušene o tom, že Slovenská republika akosi prísnejšie pristupuje k dodržiavaniu Schengenu, ako je to napríklad v Rakúskej republike. Čiže chcem aj z tohto miesta povedať, že je to absolútne nepochopenie Schengenu. Podmienky pre Schengen sú pre všetky členské krajiny rovnaké a musia ich rovnako dodržiavať. A neexistuje nejaký jednoduchší prístup do Rakúskej republiky cez Schengen ako do Slovenskej alebo do Nemecka, alebo hocikde inde. Aby náhodou tu nevznikol dojem, že my sme tí, ktorí sme príliš horliví. Ale poviem vám, je to preto, že tí Číňania chodia do tej Rakúskej republiky len preto, že majú predsa len skúsenosť s budovaním cestovného ruchu v Rakúsku predsa len dlhšiu ako u nás. To je celé. Ale Schengen musí byť rovnako dodržiavaný všade, v Rakúsku, na Slovensku, vo všetkých krajinách Schengenu.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Áno, to tak býva. Človek si asi musí na to zvyknúť. Záhoráci majú takú dobrú prúpovídku na to. Ale ja som hovoril o elementárnej slušnosti, diplomacii, ktorá je úplne namieste a tam ten ekonomický rozmer. Ja neviem, o čom pán Osuský hovoril. Viete, ja poznám tú reáliu s Čínou, čiže viem, že bol problém s prijatím čínskeho veľvyslanca. Možno keby som poznal reálie Burkina Faso a stalo by sa to isté, tak tiež tam stojím a poviem, že teda neviem, prečo neprijali veľvyslanca z Burkina Faso. A vy ste hovorili o niečom úplne inom. Viete, a to presne tak skončí. Už o týždeň potom niekto povie, predpokladám, že vy, že Hlina podporuje, ja neviem, čínskeho boľševika a neviemčo a aby väznili tibetských mníchov. No, to proste asi takýmto spôsobom nejakým narastie. Pán Osuský, nič v zlom, u vás, u človeka, ktorý proste je v čele sprievodu na umiestnenie vysielačov na strechy základných škôl, mi nezostáva nič iné, len si na to zvyknúť. Martin, k tej veci, skôr ako poviem, poviem tu pánovi kolegovi. Ten Schengen, je to u nás náročnejšie. A to je pravda, že to malo byť rovnaké, u nás je to pápežskejšie od pápeža. Prípadne, ja to určite nestihnem povedať, že v čom. Ale je to náročnejšie. A Martin, ty si sa pýtal, v čom je aká hranica? Ja neviem teda, že. Viete, ja som hovoril o neprijatí čínskeho veľvyslanca. Ale keď sa chceme baviť o kontexte, tak nemôžeš toto odo mňa chcieť za 25 sekúnd, lebo to zostane nepochopené a potom by mohlo prísť k dezinformáciám, ktoré by pán Osuský šíril letom svetom, že čo som ja kde hovoril.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

    Áno, nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, budem veľmi stručný. K vystúpeniu pána poslanca Fronca. Pán poslanec, dovolím si nesúhlasiť s vašou konštatáciou, že nám chýba kontinuita zahraničnej politiky Slovenskej republiky a že by Slovensko malo mať zahraničnopolitickú doktrínu. Myslím si, že jedna z vecí, na ktorú môžeme byť v našej dvadsaťročnej histórii hrdí, je to, že naša zahraničná politika bola kontinuálna bez ohľadu na to, ako sa striedali vlády. Naše priority boli jasne zadefinované a rešpektované a presadzované. To, že sa menia akcenty, je logické, lebo sa jednak mení medzinárodné postavenie Slovenska, jednak sa menia okolnosti vôkol nás, na ktoré musíme reagovať. Ale naša politika je kontinuálna, je to, ako červená línia sa to linie aj tým dokumentom, o ktorom momentálne diskutujeme aj v mojom úvodnom slove. A hovorím, je to dôvod na hrdosť. V tom druhom bode, starosť o to, kam nás privedie diskusia, ktorá prebieha v EÚ. Ten dôvod je, alebo tá obava je veľmi legitímna. Chcel by som povedať dve veci. Po prvé, akýkoľvek transfer kompetencií, pokiaľ k nemu dôjde, nám nemôže nikto nadiktovať. Tento transfer schváli táto snemovňa. Vy. A po druhé, my sme absolútne otvorení komunikácii na túto tému. Ja som spomenul v mojom úvodnom vystúpení stretnutie predsedu vlády s predsedami všetkých parlamentných politických strán. Jeho stretnutie s relevantnými sociálnymi partnermi v Rade solidarity a rozvoja a pripomeniem, že ešte teraz na jeseň spustíme projekt obnoveného Národného konventu o Európskej únii, ktorý bude mať tri témy, a jedna z nich je, kam Európska únia smeruje. A práve tento konvent vnímame ako platformu, širokú, politickú, spoločenskú, debatu o tom, kde Slovensko chce vidieť budúcu Európsku úniu a seba v nej. Je to absolútne jasné, že toto je debata, ktorá musí ísť naprieč, nielen politickým spektrom, ale celou spoločnosťou. A môžem vám povedať, že z tých desiatok a stoviek stretnutí, ktoré absolvujem pri výkone mojej práce, mám ozaj dobrý pocit z tej zrelosti, ktorú máme na Slovensku v diskusii na európske témy, a z toho, že parlament je schopný sa zhodnúť na tom, čo je náš štátny a národný záujem. Čo znie samozrejme, ale nie je to samozrejmosť v mnohých krajinách, vrátane mnohých krajín Európskej únie. Takže bolo by dobre, keby sme si túto zodpovednosť k budúcnosti nášho štátu udržali.

    Pani poslankyňa Vášáryová sa ospravedlnila, takže budem veľmi stručne reagovať na to. Chcela by viac diskusie o zahraničnej politike v parlamente, čo ja len vítam. Viete, že som pozval na rozhovor na ministerstvo zahraničných vecí poslancov zahraničného výboru, výboru pre európske záležitosti a po nadobudnutí platnosti nového kompetenčného zákona sa chystám to isté zorganizovať aj pre poslancov výboru pre ľudské práva a pochopiteľne, naše dvere sú vždy otvorené pre každého z vás na akúkoľvek tému, respektíve ja som pripravený kedykoľvek prísť a diskutovať. Aj dnešná diskusia ukazuje, že okrem týchto prierezových rozhovorov možno by bol priestor aj na diskusiu o niektorých konkrétnych otázkach.

    V reforme bezpečnostného sektora Slovensko bude pokračovať. Je to naša iniciatíva, ku ktorej sa veľmi hlásime, a sme na ňu hrdí. Pokiaľ ide o rozvojovú pomoc. SAMRS sa nechystám zrušiť, ale musíme nanovo nastaviť systém poskytovania rozvojovej pomoci, pretože už veľa ľudí si z toho urobilo zárobkovú činnosť. A už som začal, dospel som k presvedčeniu, že to slovo pomoc je až na poslednom mieste. Ale nechcem, hovorím, to je za tých desať rokov, čo ju poskytujeme, sme sa proste ocitli v situácii, že ju treba nanovo zadefinovať. Máme veľmi dobrú spoluprácu s platformou mimovládnych organizácií. Zhodou okolností ešte ja som s nimi podpisoval Memorandum o spolupráci v roku 2010. Podporujeme ich finančne. Tento rok som už vyčlenil 40 tisíc eur na ich aktivity a podporujeme celý rad podujatí, ktoré organizujú. Pokiaľ ide o diskusiu o ekonomickej diplomacii, o ktorej hovoril aj pán poslanec Hlina. Viete, žiaden model nie je perfektný, ale už sme ich prešli niekoľko. Teraz prvýkrát máme jednotnú ekonomickú diplomaciu pod jednou strechou, strechou ministerstva zahraničných vecí. Pracujeme na tom, aby sme diplomatov vzdelávali. Pracujeme na tom, aby sme vyberali kvalitných ľudí. Už sme zrušili pojem obchodno-ekonomické oddelenie. Máme dnes iba ekonomických diplomatov. A verím, že tie výsledky, ktoré vám budem prezentovať v dohľadnej dobe, ukážu, že to bolo dobré rozhodnutie.

    Pán poslanec Hlina, pokiaľ ide o ten konzulárny prípad. Ja ho poznám teda z dokumentácie a z papierov. Mám taký návrh. Prestaňme si dopisovať, príďte, sadnime si spolu a povedzme si, že kde je pravda. Pokiaľ sme pochybili, ja sa vám ospravedlním a vyvodíme z toho závery do budúcnosti. Pokiaľ ste mali pocit, že sme mali urobiť aj niečo, čo my nesmieme robiť, tak to zase povieme my vám. To bude asi najjednoduchšie. Ten deficit konkrétností, ktoré cítite v európskej politike, ten je všade okolo nás. Lebo to sa deje, to sa hýbe každým dňom. Veď minulý týždeň sa udiali štyri dôležité veci, ktoré posunuli tú diskusiu niekam inam. Preto je dôležité, aby sme o týchto témach diskutovali a aby vláda mala podporu vás. Aby ste rozumeli tomu, čo robíme. No a posledná veta k vzťahom k našim južným susedom. Myslím, že ten pokrok je naozaj viditeľný. Minulý týždeň môj maďarský kolega povedal, že vzťahy so Slovenskom sú výborné na všetkých úrovniach a že naše spoločné záujmy a spoločné témy, ktoré nás spájajú, sú silnejšie a dôraznejšie, alebo prioritnejšie pred témami, na ktoré máme iný názor. A to je presne pozícia, ktorú presadzuje Slovensko. Čiže ten posun je výrazný a my sa budeme usilovať o to, aby to išlo takto aj ďalej.

    Ďakujem pekne za vašu účasť v rozprave.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca nežiada o záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

    Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013.

    Správa je uverejnená ako tlač 192 a spoločná správa výborov ako tlač 192a.

    Prosím teraz pána ministra zahraničných vecí, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 22. augusta 2012 prerokovala a schválila Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Správu vláda každoročne predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Výročná správa hodnotí predchádzajúci kalendárny rok spolu s návrhom činnosti na ďalší rok vrátane rozpočtu. V súvislosti s plánovaným a na aktuálnej schôdzi parlamentu schváleným prechodom kompetencií vo vzťahu k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky mi vláda uložila prezentovať správu na rokovaní Národnej rady. V určených parlamentných výboroch správu prezentoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, veľvyslanec Igor Furdík. Výročnú správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzajúc z podkladov všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Správa v prvej časti poskytuje prehľad o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011, ktorá bola zabezpečovaná príslušnými orgánmi a inštitúciami Slovenskej republiky a jej hlavným garantom Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Správa za rok 2011 sa zameriava najmä na vyhodnotenie oblastí, ktoré úradu určuje príslušný zákon, najmä poskytovanie dotácií vo vymedzených oblastiach štátnej podpory, vystavovanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach týkajúcich sa Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. V druhej časti sa správa zaoberá návrhom strategických zámerov spojených s tvorbou a výkonom štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na rok 2013. Vychádza pritom z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016, zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015, základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, odporúčaní Európskej únie a Rady Európy pri koncipovaní ich politík k európskym diaspóram a z odporúčaní Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zdôrazniť, že zásadným cieľom tvorby a plnenia programu politiky štátu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2013 bude najmä konsolidácia a upokojenie vzťahov s krajanskými organizáciami a osobnosťami krajanského života. Táto konsolidácia by mala spočívať v odstraňovaní bariér, sprehľadnení a zjednodušení príslušných procesov, ale takisto vo vytváraní rovnakých podmienok pre spoluprácu všetkých krajanov a v podpore aktivít upevňujúcich kultúrne povedomie slovenských národnostných menšín a krajanských komunít v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje v súlade so spomínanou koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 rokovanie Stálej konferencie Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí. Konferencia sa koná raz za dva roky. V tomto roku bude v Bratislave, v dňoch 30. a 31. októbra. Zámerom je vytvoriť pre krajanov priestor, vyjadriť sa ku koncepcii, a to hlavne v súvislosti so zámerom pripraviť jej novú podobu, ktorej predloženie sa predpokladá v rokoch 2013 - 2014. Takisto očakávame od účastníkov konferencie reflexiu k zamýšľanej príprave novely zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v predpokladanom termíne v rokoch 2014 - 2015. Dôležitou úlohou a zákonnou povinnosťou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude aj v roku 2013 zabezpečovať vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Pri zabezpečovaní tejto agendy bude Úrad naďalej úzko spolupracovať so zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí a s príslušnými útvarmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj s ďalšími vecne príslušnými inštitúciami. Pripomínam, že v súlade so zákonom č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a uznesením vlády Slovenskej republiky zo 17. septembra 2008 sa vláda zaviazala vyčleniť na výkon politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí každoročne 1 327 756,75 eur na dotačný systém a v zmysle uznesenia vlády č. 487 z 26. mája 2004 aj 99 581,75 eur každoročne na plnenie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry. Efektívnejšia realizácia starostlivosti o krajanov vo svete si vyžaduje ďalšie prehlbovanie inštitucionálnej spolupráce zo strany Slovenskej republiky, ako aj v súčinnosti so Slovákmi žijúcimi v zahraničí na konkrétnych programoch a projektoch. V oblasti vzájomnej komunikácie a spolupráce sa okrem už uvedených úloh dostávajú do popredia kroky zamerané na využitie ekonomického potenciálu krajanov. A využitie pomoci Slovákov žijúcich v zahraničí slovenským spoločnostiam pri ich prieniku na trhy príslušných krajín v súčinnosti s našimi zastupiteľskými úradmi, obchodnými komorami a profesijnými združeniami.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predložila na tejto schôdzi Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Schválením zákona dňa 11. septembra 2012 prejdú od začiatku októbra tohto roka kompetencie a zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré sa takisto k tomuto dňu premenuje na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zostáva aj naďalej orgánom štátnej správy, je a bude rozpočtovou organizáciou, ktorá však v praxi prechádza z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky do rozpočtovej kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vláda pokladá tento návrh za, okrem iného, logické vyústenie procesu uvedomovania si nutnosti stále intenzívnejšej koordinovanosti a nutnosti synergie pôsobenia štátu v zahraničí prostredníctvom siete zastupiteľských úradov aj v krajanskej oblasti. Považujeme presunutie zodpovednosti za zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rezort zahraničia za prirodzený krok, keďže krajanská problematika je svojím obsahom zameraná predovšetkým na zahraničie. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky sú z hľadiska koordinácie celej problematiky nenahraditeľné a jednoznačne predurčené byť prvoradým partnerom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri špecifikácii ďalšieho zamerania a priorít štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k našim krajanom. Zabezpečovanie výkonu štátnej politiky vo vzťahu ku krajanom prostredníctvom rezortu zahraničných vecí môže zintenzívniť vzájomné väzby a pôsobenie medzi Slovenskou republikou a krajanskými spoločenstvami aj v oblasti prezentácie Slovenska v zahraničí, predovšetkým s využitím potenciálu významných slovenských osobností žijúcich v zahraničí.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ešte na záver konštatovať, že potrebu partnerstva a nevyhnutnosť čo najužšej spolupráce medzi Ministerstvom zahraničných vecí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdzuje celé doterajšie pôsobenie úradu. V mnohých krajinách by bez priamej angažovanosti našich zastupiteľských úradov bola spolupráca s krajanmi veľmi zložitá, ba až nemožná. Som presvedčený, že priama prepojenosť Ministerstva zahraničných vecí a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nepochybne prinesie zvýšenie efektívnosti a tým aj účinnosti štátnej politiky Slovenskej republiky zameranej na túto oblasť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru, poslancovi Jurajovi Drobovi, a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013. Pod tlačou č. 192. Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 199 z 28. augusta 2012 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorsky výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 16, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny z 10. septembra 2012 č. 26 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 11. septembra 2012 č. 34 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o štátnej starostlivosti o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 (tlač 192) na vedomie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013 (tlač 192a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 19 z 12. septembra 2012. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja poslanci, traja, štyria. Posledná, pani podpredsedníčka Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím vystúpiť, lebo k úvodnému slovu nie je možná faktická poznámka. Takže chápte toto moje vystúpenie ako skôr faktickú poznámku k úvodnému vystúpeniu pána ministra. Preto bude aj krátka aj naozaj veľmi zameraná. Nebudem hovoriť k samotnej téme, o ktorej pán minister hovorí. Nie preto, že by nebola dôležitá, a nie preto, že by mi krajania neležali na srdci. Dalo by sa hovoriť o tom, napríklad pani poslankyňa Jana Žitňanská, teraz ju vidím, ako sme spolu minulý rok presadili, aby naše krajanské deti z Vojvodiny nemuseli platiť drahé komerčné zdravotné poistenie, keď študujú na Slovensku. A o tom, ako politické strany, ktoré sa najviac hrdia svojimi národnými farbami, za toto nehlasovali. Ale hovorím, to si zasluhuje osobitnú debatu a vidím tu poslancov, ktorí o tom debatovať chcú, a nechcem sa im pliesť do remesla. Ja si dovolím k niečomu úplne inému, možno pre niekoho odľahčenému a pre niekoho aj vážnejšiemu. Pán minister, všimol som si, že ste vo svojej úvodnej správe použili formuláciu veľvyslanec Igor Furdík, keď ste hovorili o predstaviteľovi tohto, tohto úradu. Pokiaľ teda ovládam situáciu, pán Furdík nie je momentálne veľvyslancom v žiadnej krajine. Takže dovolím si predpokladať, možno ma opravíte, že používate určitý manierizmus, ktorý sa minister zahraničných vecí a niektorí predstavitelia pokúšajú zaviesť už dlhšiu dobu, a to je teda, ak raz bol niekto veľvyslancom, aby doživotne sme používali v súvislosti s ním tento titul. Takže pán Furdík aby bol veľvyslancom až do smrti, keď o ňom hovoríme. Ak je to tak, chcem teda len na to poukázať, chcem povedať, že nie je to zvyklosťou z hľadiska ani slovenskej histórie ani slovenského spisovného jazyka ani iného politického používania. A je to pre mňa určitá forma manierizmu, ktorým sa zamestnanci ministerstva zahraničných vecí opäť raz túžia vyvýšiť nad zvyšok, 5,4 mil. obyvateľov tejto krajiny. Ale v poriadku, keď to tak chcete robiť, nebudeme vám to brať, len potom mám na vás otázku, že či budete toto používať konzistentne. Lebo v anglosaských krajinách, kde naozaj sa to robí, že ambassador je ambassador naveky, je aj senator senator naveky, aj prezident je prezidentom naveky. Takže či napríklad, keď budete hovoriť s pánom ministrom Froncom, teda pánom poslancom Froncom, budete hovoriť pán minister. A keď budete hovoriť s exposlancami, či budete hovoriť pán poslanec. Lebo je to rovnaká logika, ako keď o pánovi Furdíkovi hovoríte, že veľvyslanec Igor Furdík. Ak som sa nepomýlil. Ak je naozaj niekde teraz veľvyslancom, ospravedlňujem sa. Berte túto moju poznámku ako bezpredmetnú. Hovorím, veľmi ma to nerozčuľuje, ani mi to žily netrhá, len hovorím, nemyslím si, že by bolo vhodné do slovenčiny zavádzať tieto manierizmy, a veľmi pekne by som vás poprosil, aby ste ich nepoužívali. Ak ich používate, aby ste ich potom používali konzistentne. Keďže ja som zatiaľ žiadnu z takých funkcií nemal, tak dúfam, že ma ani neobviníte z toho, že si tu riešim nejaký osobný problém. Naozaj by som bol radšej, keby proste na Slovensku sme hovorili tak, ako nám jazyk narástol predtým, a aby sme si neosvojovali nutne niečo, čo myslím si, že nám nie je blízke.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som si myslel, že pán Beblavý ide vystúpiť odborne, ale miesto toho sa nám tu zahral na jazykového korektora. Myslím si, že pán minister vystúpil korektne, a jeho odborné vystúpenie znevažovať tým, že niekto ho ide poučovať, čo má hovoriť, čo nemá z pohľadu jazykového zákona, alebo manierizmu a nemanierizmu, tak sa mi to zdá nevhodné. Dám tiež taký príklad. Mnohí poslanci, alebo mnohí ľudia z KDH nazývajú pána Čarnogurského pán minister. Nikomu to nevadí. Je to iba prejav nejakej úcty k človeku, ktorý sa zaslúžil o rozvoj Slovenskej republiky a ktorý urobil kus veci pre Slovenskú republiku. Čiže, myslím si, pokiaľ pán minister má pocit, že ten pán Furdík ako bývalý veľvyslanec urobil veľa roboty pre Slovenskú republiku, ja v tom nevidím problém. Ale vidím, že pán poslanec Beblavý sa nudí a ide tu jazykové korekcie robiť asi všetkým ministrom.

  • Ja len veľmi v skratke. Som rozhodne proti akémukoľvek manierizmu a elitárstvu a podobným veciam. Nie som expert na protokol. Ale pre mňa napríklad exprezident Kováč vždy bude pán prezident. Takisto ako pánovi Dzurindovi vždy rád poviem pán premiér. Takže ja v tom až taký veľký problém nevidím a môžeme sa dohodnúť, asi to je naozaj hlavolam skôr pre jazykovedcov, že čo s tým. Osobne si určite nepotrpím na to, keď už raz poslancom nebudem, aby ma niekto tituloval názvom poslanec. Ale minimálne u prezidenta a u veľvyslanca sa mi to zdá byť celkom náležité.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ale myslím, že nie je treba.

  • Pán poslanec Beblavý. Ďakujem.

    Pán poslanec Mikloško teraz do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moje vystúpenie začne ospravedlnením, že som nebol na rozprave o zahraničnej politike, na ktorú som sa tešil. Dve hodiny sme tu mali delegáciu z Holandska na čele s Daphne Bergsma, ambasádorkou Holandska. Boli to ľudia z Open Doors organizácie, ktorí za totality sem v miliónových nákladoch nosili rôzne knihy, xeroxy, tlačiarenské stroje, a teraz po mnohých rokoch sa sem vrátili, spolu sme sedeli, spomínali, rozprávali. Vzdávam úctu týmto ľuďom, ktorí svoj krk riskovali, keď niečo také sem nosili. Po celý čas s nimi bola veľvyslankyňa, ocenila to, ešte budú mať ďalšie dva dni program v SR. K tejto správe som diskutoval dosť aj vo výbore. Správu pokladám za dobrú, vyváženú, vlastne písalo ju ešte minulé vedenie, ktoré je svojím spôsobom aj dosť kritizované. Veľmi odporúčam, aby v problematike zahraničných Slovákov sa dívalo dopredu, aby budúca spolupráca bola pozitívna, zabudlo sa na žabomyšie vojny z minulosti, ktoré majú tendenciu pretrvávať. Pán veľvyslanec Furdík je muž, ktorý by toto dokázal.

    Ináč Rudo Schuster, člen nášho PI-klubu v Pezinku, do smrti bude prezident, takisto aj Jano Čarnogurský tiež bude vždy premiér a ja som tiež bol päť rokov v Ríme veľvyslancom a možno na pohrebe mi to niekto tiež povie a padne mi to dobre, v tom hrobe. No, nie je to podstatné, je to takto zvykom vo svete, či už nás tak nazvete, alebo nenazvete, je to treťostupňové. Ja by som chcel povedať, že problematika krajanov v zahraničí je vážna problematika. Celé stáročia tí ľudia chodili von z rôznych dôvodov, za chlebom, za prácou, za ekonomikou, za slobodou, sú odhady, že možno až 4 mil. Slovákov žije vonku. Boli asi pred desiatimi rokmi také štatistiky, prišli z ministerstva zahraničia, v každej krajine zhodnotili, koľko je tam Slovákov a ako sa k nám chovajú. Mnohí sú Slováci srdcom, ale často druhá, tretia generácia už po slovensky nehovorí, už sú Slováci len možno v srdci. Pripomínam, že nedávno som bol na otvorení výstavy Trinásť exodov Slovákov, autor je Fero Guldan. Bolo to veľmi zaujímavé. Trinásť exodov, ktoré Slovensko postihlo. Navrhol som a pán exvicepremiér Chmel to akceptoval, že pod jeho záštitou by sa na 10. decembra, Deň ľudských práv, táto výstava mohla tu otvoriť. Prečo a ako museli Slováci utekať zo Slovenska? Je to trinásť obrazov, je to pekné, dúfam, že to podporíte. K správe by som povedal, že je nevyvážená. Matica slovenská je orgánom, ktorý kritizujú, aj chvália, je tu storočným orgánom. Jej činnosti v súvislosti s krajanmi je venované päť riadkov. To si Matica nezaslúži. Tematika na strane 19, náboženský život, má tri riadky. Naši krajania v zahraničí sú často napojení na cirkevné spoločenstvá. Niekoľko stoviek kostolov, dnes už možno nefungujúcich, Slovákov v Amerike sú kostoly Sv. Cyrila a Metoda. Túto problematiku nemožno vyškrtnúť a treba sa jej venovať. V tomto smere, pán Furdík, riaditeľ, píše aj o katolíckych misiách aj evanjelických a gréckokatolíckych vo svete. Je ich veľa, myslím 23, prihováram sa, zažil som ich v Paríži, v Londýne, v Mníchove a v Ríme päť rokov. Okolo nich sa zgrupujú Slováci, nejde len o náboženský život, ide o stretania, o rôzne krajanské akcie. Prosil by som, aby v budúcnosti z toho rozpočtu sa viac dávalo na tieto misie v zahraničí. Veľmi doporučujem, a to v správe tiež nie je: máme stovky honorárnych konzulátov vo svete aj v Európe. V Taliansku je ich sedem, cez nich sa tiež dá tlačiť na krajanov. Oni majú vždy človeka, ktorý musí vedieť slovenčinu. Krajania sa často na nich obracajú skrz rôzne problémy. Ústav pre zahraničných Slovákov by teda mal podstatne viac spolupracovať s honorárnymi konzulmi. Pripomínam, že exšéf tohto ústavu, pán Baláž, dal na asi desiatich stranách svoje pripomienky k správe. Tie nemá význam tu čítať, ale odporúčal by som aj pánu Furdíkovi, aby si ich pozrel, tie múdre zobral a tie trocha osobné nechal tak.

    Vážení, odporúčam správu schváliť. Budem za ňu hlasovať, dúfam, že niektoré moje slová, ktoré som tu povedal, si pán riaditeľ zoberie k srdcu. Ešte mi napadlo - vyučovanie slovenského jazyka a kultúry na univerzitách. V Neapoli bola jedna z najstarších slovenských katedier, kde ešte Milan Rúfus a Viliam Turčáni žili, študovali, obidvoch som intervenoval, popísal som to vo svojich knihách, ako to bolo. Veľmi si na to spomínali, ale už momentálne v Taliansku nie je žiadna katedra slovenského jazyka. Bola aj v Ríme na Sapienze, bola v Neapole, hovorilo sa, že bude aj v Miláne, ale zrejme už nie je vôbec. Veľmi doporučujem, najmä v Neapoli, kde katedra bola veľa rokov, sa k nej vrátiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Áno, ako správne zmienil pán poslanec Mikloško, jednou z ciest, a pripusťme, že to je nie celkom k téme zahraničných Slovákov, ale nepochybne k prezencii Slovenska vo svete, sú katedry, ktoré sú orientované na slovakistiku a ktoré z finančných dôvodov v kríze a, žiaľbohu, i z finančných dôvodov iných priorít a z finančných dôvodov aj, žiaľbohu, nezáujmu postupne "odchádzajú". Ako hovoria Česi, "zacházejí na oubytě", a to je nie dobrá cesta, pretože zahraničný Slovák by mal vlastným srdcom tiahnuť k svojeti a možno by bol menej primeraným adresátom s otrčenou dlaňou na akúsi podporu. Udržiavanie slovenských reálií a záujmu o Slovensko ako o krajinu s jazykom, ktorý je jedným z jazykov Európskej únie, ako o krajinu s literatúrou, hudbou, kultúrou, históriou, je významným vkladom. V tomto zmysle by som podporil, máme tu zhodou okolností pána ministra školstva, aj keď to nie je vec zahraničných Slovákov, je to vec obrazu Slovenska v zahraničí a bolo by hádam spoločným záujmom aj reprezentácie Slovenska zahraničnopolitickej i reprezentácie na poli výskumu, vedy a vzdelávania, aby sa urobili všetky možné kroky, aby tieto katedry alebo stolice prežívali. Univerzita Komenského, dá sa povedať, s vypätím rozpočtových síl udržala viaceré katedry napriek reálnemu ekonomickému tlaku a bolo by dobré, aby sa stali i záujmom našej krajiny ako takej.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, chcete reagovať? Nie. Ďalším ústne prihláseným je pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si uviesť niekoľko otázok, možno aj podľa toho, ako bolo úvodné slovo pána ministra, ktoré som vnímal z hľadiska predkladania tejto správy v dvoch rovinách. Tým, že na základe kompetenčného zákona agenda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripadla ministerstvu zahraničných vecí, a teda po platnosti kompetenčného zákona ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je jedna rovina, ktorej by som sa chcel venovať a venoval sa jej aj pán minister v úvodnej reči. Druhá rovina je samostatná správa, ktorá je predkladaná plénu parlamentu. Ak by som sa mal venovať aj tejto správe, využil som možnosť, keďže táto správa bola prejednávaná v troch výboroch parlamentu, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny, zahraničnom výbore a vo výbore pre médiá a kultúru, položiť a využiť prítomnosť pána riaditeľa ústavu, Úradu, pardon, pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde si myslím a mám za to, že v niektorých bodoch správa nebola dostatočná, respektíve či by vedel objasniť niektoré skutočnosti. Využívajúc prítomnosť pána ministra sme zároveň s kolegom Hraškom v otázke Slovákov žijúcich v zahraničí v čase ešte pred platnosťou kompetenčného zákona využili možnosť poslancov a interpelovali v tom čase predsedu vlády priamo teda v otázkach súvisiacich s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Konkrétne v kompetenčnom zákone, som sa ku kompetenčnému zákonu alebo zákonu č. 575/2001 Z. z. som sa snažil predložiť pozmeňujúci návrh, keďže v rámci presunu kompetencií som mal za to, že síce legislatívna iniciatíva vlády a možno aj celkový koncept, ak by som odcitoval pána ministra, možno parafrázoval, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je zavesený vo vzduchu, a teda kompetenčným zákonom sa snažia viac-menej ho ukotviť, a to aj v súlade s platným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa skôr stal ten stav, že zostal pravdepodobne vo vzduchoprázdne. Neviem, pán minister, či bude snaha vlády a možno aj vášho ministerstva viesť k úprave zákona Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo či vnímajúc aj snahy možno z programového vyhlásenia vlády, či bude smerovať činnosť tohto úradu k utlmeniu, alebo aký spôsob výkonu tohto úradu bude do budúcnosti. Na základe toho, akým spôsobom bol teda prijatý kompetenčný zákon, a ja som ten pozmeňovák smeroval do tej roviny, že nechcel som meniť filozofiu návrhu novely a veľmi nehovoriť o tom, že snaha vlády zastrešiť pod jedno ministerstvo tento úrad, keďže koncepcia podpredsedu vlády, ktorý zastrešoval pred vami, či tá koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí bude dostatočná na základe kompetenčného zákona, alebo tam, kde som mal ja problém, keďže kompetencia, koordinácia, tvorba a výkon, ktoré úradu majú prislúchať, si myslím, že teraz sme zostali, nieže zavesení vo vzduchu, ale sa mi zdá, že fakt sa vyskytlo nejaké vzduchoprázdno v rovinách, ktoré koordinácia, tvorba a výkon mohli byť prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu. Ak ste s ním neboli oboznámení, tak možno uvediem iba to, že sme sa chceli, mali sme snahu koordináciu a tvorbu štátnej politiky vymedziť absolútne jednoznačne do kompetenčného zákona. Čiže či potom, keďže sa mi teraz zdá, že ten rozpor medzi kompetenčným zákonom a samotným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pretrváva, či sa teda bude pri tvorbe štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí pristupovať k novelizácii samotného zákona o úrade, alebo napriamo, či snahy ministerstva budú smerovať možno k zrušeniu tohto úradu. Čo sa týka samotnej správy, respektíve dovolím si využiť vašu prítomnosť, a keďže pôvodná interpelácia smerovala k predsedovi vlády, možno sa opýtať niektoré skutočnosti, ktoré nás s pánom kolegom Hraškom trápili, a to je hlavne otázka, ktorú som už pri kompetenčnom zákone vnímal, čiže či sa pod opatrením, ktoré hovorí o posilnení postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete, hovorí o systémových a organizačných opatreniach v agende Slovákov žijúcich v zahraničí, a pod týmito opatreniami či sa myslelo aj zrušenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako to bolo prezentované, ja som to vnímal v médiách, a pôvodne aj navrhované v novele zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Možno, že ak sa tento rozpor vyrieši, tak bude naveky vyvrátený tá možná obava, že k tomuto príde. Myslím si, že následne z hľadiska tejto interpelácie by som sa chcel spýtať, či záväzky vyplývajúce z dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menších v oblasti vzdelávania a kultúry, ktorá bola podpísaná 12. decembra 2003 ministrami zahraničných vecí oboch krajín v rámci samitu EÚ v Bruseli, sa nejedná o neplnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády následného 625, myslím, že ste ho tu aj spomínali vy, ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.

    Myslím si, že neplnenie záväzkov z uvedenej medzinárodnej zmluvy a viacerých úloh z príslušných uznesení vlády, ktoré majú priamy dopad na našich krajanov, poškodzuje nielen dobré meno Slovenskej republiky v zahraniční, ale je negatívne vnímané celým slovenským zahraničím, najmä Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, ktorých situácia je v niektorých prípadoch neveselá, pričom stále nie je vyčlenená podpora zo štátneho rozpočtu v zmysle medzinárodnej dohody, ktorá býva každoročne zameraná primárne na deti, žiakov, zabezpečenie ich výchovno-vzdelávacieho procesu. Neviem, či ten proces, keďže tieto dve interpelácie, a nechcem sa tu veľmi opakovať a byť veľmi dlhý, či v zmysle platného teraz už kompetenčného zákona tejto interpelácie nám odpovie nakoniec premiér, alebo sa to dostane do rúk, chcel by som takto deklarovať, že možno aj v rámci lehoty, ktorú budeme rešpektovať, by sme pravdepodobne, ak premiér postúpi túto žiadosť, na základe súčasného platného kompetenčného zákona by prišla odpoveď aj z vášho ministerstva.

    Čo sa týka samotnej správy, jedným z mojich kolegov bolo predložených, i keď nie celkom správne, čo sa týka procesu, 38 zásadných, 38 pripomienok k samotnej správe. Skúsim využiť vašu prítomnosť, neviem, či ste sa dostali do kontaktu s týmto. Upozorňujem, že ten proces podania pripomienok z hľadiska portálu uznávam, že nebol celkom kóšer. Napriek tomu oceňujem aj vedenie úradu aj to, že sa tieto pripomienky dostali k vám. Nechcel by som byť teraz veľmi dlhý, čiže možno len vyzdvihnem niektoré. A ak by ste, pán minister, mali potrebu zareagovať možno ku konkrétnejším veciam, ktoré v záverečnom slove by ste spomenuli, či tieto pripomienky, ktoré niektoré boli označené aj za zásadné, by zniesli možno nejaký komentár. Jedna vec, ktorá ale chcem, aby v rozprave zaznela, je v konkrétnych pripomienkach, ktoré môj kolega, ja sa s nimi stotožňujem, je, aké opatrenia mieni podniknúť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí tento rok, aby krajom v rámci dotácií vyplatil poskytnutých 1,33 mil. eur namiesto vládou vyčlenených 1,16 mil. eur.

    Prečo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj zo sumy 1,16 eur, a nie vami spomínaná suma 1,327, vyčlenil dotácie iba 1,055 mil. eur, a akým spôsobom mieni teda predseda úradu naložiť s viac ako 100 tisíc eur, ktoré zatiaľ neposkytol na aktivity krajanov? Spomínam to preto, že tá predmetná správa k tomuto faktu, čiže nakladanie s prostriedkami, nespomína takmer vôbec nič. Zároveň na výbore som sa pýtal aj na pamätník, ktorý v predmetnom uznesení 625 zo 17. septembra, čiže Pamätník slovenského vysťahovalectva, akým spôsobom je riešený a akým spôsobom je zabezpečené financovanie, keďže táto agenda sa ťahá už od čias bývalého predchodcu, alebo predchodkyne od pani Prívarovej, čiže aké kroky, lebo to uznesenie je z roku 2008, a máme rok 2012. Ďalej, sa mi zdá, že otázke televízneho vysielania sa venovať nebudem. Zároveň sa chcem spýtať na takzvaný akčný plán v oblasti migrácie, pretože z hľadiska správy, takisto žiadnu informáciu ohľadne migrácie a akčného plánu v tejto otázke správa neobsahuje.

    Z hľadiska bezpečnosti Slovenska, schengenského priestoru a vydávania osvedčení. Chcel by som len informovať plénum, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnili viaceré rokovania medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na úrovni štátnych tajomníkov k problematike pozmeňovania a falšovania úradných dokladov, ktoré Slováci žijúci v zahraničí najmä z Ukrajiny predkladajú ako podkladovú dokumentáciu k vydaniu osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doklad slúžil k jednoduchšiemu získaniu štátneho občianstva, prechodného pobytu a nahrádzal povolenia na zamestnanie a má vytvárať ďalšie výhody.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že nemá dostatočné kapacity, aby sa naďalej preverovala pravosť a správnosť týchto dokladov. Zase vecnosť tohto problému mohla byť rozpracovaná v správe, v správe však k tejto otázke som nenašiel ani čiarku, preto by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom túto vec chce možno aj z gescie, ktorú teraz ministerstvo má, riešiť?

    Poslednú vec, ktorú považujem za dôležitú, spomínali ste to aj vy, je takzvaná dotačná politika alebo dotácie. Je to veľmi citlivá téma vzhľadom aj na to, že jej verejné prostriedky sú pod prísnym dohľadom verejnosti, chcel by som tiež iba v krátkosti, keďže v správe finančnej kontroly samotného úradu Slovenskej republiky č. 5/2011 sa konštatuje, že terajšia hlavná poradkyňa predsedu úradu v rokoch 2006 až '10 uzatvorila ako predsedníčka úradu viaceré dotačné zmluvy v rozpore so zákonom, predovšetkým zmluvy so Svetovým združením Slovákov zahraničí a v celkovej výške cca 150 tisíc eur, predseda tejto neziskovky je pán Skalský. Napriek tomu, že toto občianske združenie má sídlo na Slovensku a viaceré zmluvy s fyzickými osobami, ktoré mali následný trvalý pobyt na Slovensku, čo je tiež v rozpore so zákonom. Takisto, aké opatrenia poskytol úrad, aby tieto nezákonne vyplatené štátne prostriedky boli vrátené do štátneho rozpočtu a aby sa takéto zmluvy už neuzatvárali? A prečo nie sú tieto informácie uvedené v správe, je moment, ktorý možno sa na základe tej prípravy dostal aj k vám, pán minister. Na záver, sú viaceré problémy a je tých bodov 38, tieto štyri body som považoval sa potrebné, aby odzneli aj v pléne parlamentu, a dúfam, že či už vystúpením v rozprave, aby sa dalo na vás reagovať, alebo v záverečnom slove sa k niektorým týmto skutočnostiam, pán minister, vyjadríte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave vystúpi pani podpredsedníčka Laššáková.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, pán podpredseda vlády a pán minister, dovoľte aj mne, aby som sa stručne vyjadrila k predkladanej správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2011 s návrhom na rok 2013. Správa, ktorá bola predmetom rokovania na výbore pre ľudské práva, bola odporučená, aby Národná rada ju zobrala na vedomie, aj keď z hlasov opozičných poslancov, alebo zo strany opozičných poslancov boli hlasy, že tá správa je nedostatočná a je vlastne len nejakým sumárom určitých informácií. Ja sa s tým nestotožňujem, a preto som sa aj rozhodla vystúpiť v rámci rozpravy. Predkladaná správa v prvej svojej časti v dostatočnej miere hodnotí aktivity úradu a inštitúcií zapojených do politiky starostlivosti za rok 2011. Treba si uvedomiť, že len v nedávnej dobe došlo k zmene vedenia úradu, a preto nie je jednoduché hodnotiť dané obdobie. Vychádzať sa môže len z údajov, ktoré úradu poskytli jednotlivé orgány a inštitúcie zapojené do politiky starostlivosti za predchádzajúce obdobie. Koordinácia a úzka komunikácia medzi zapojenými orgánmi sa preto aj do budúcna javí ako nevyhnutná. Vieme, že po predchádzajúcom vedení zostala, by som povedala, spúšť a riaditeľ úradu, respektíve predseda úradu ani protokolárne neodovzdal svoju funkciu. Z toho dôvodu je, v tejto konštatačnej časti správy sa vychádza z údajov, ktoré dostal úrad od jednotlivých ministerstiev.

    Pre mňa dôležitejšie ako správa za rok 2011 je plán aktivít štátnej politiky starostlivosti zahraničných Slovákov na rok 2013. Som rada, že Stála konferencia plánovaná Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude vhodnou platformou pre identifikáciu problémov a definíciu zmien a opatrení, ktoré je potrebné urobiť pre efektívny výkon politiky v tejto oblasti. Vieme, že táto konferencia má byť v závere mesiaca november. Faktom ostáva, že politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, a to z čl. 7a, ktorý hovorí, že Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Nakoľko sa tento rámec vzťahuje na územie mimo Slovenskej republiky, zmena kompetenčného zákona, ktorá prebehla na tomto rokovaní schôdze Národnej rady a ktorá výkon politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí zveruje do rúk Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, je podľa môjho názoru jej logickým vyústením. Napriek tomu, že politika vo vzťahu k zahraničným Slovákom je zameraná najmä na podporu ich národného povedomia a kultúrnej identity, do popredia sa dostáva posilňovanie jej ekonomického rozmeru a prezentácia Slovenska v zahraničí.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • Úlohou úradu však podľa môjho názoru nie je suplovať aktivity špecializovaných orgánov štátu, akými je Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu či Slovenská agentúra cestovného ruchu. Som presvedčená, že úrad bude v rámci svojich aktivít hľadať cesty ako posilňovať využitie ekonomického potenciálu našich krajanov. Pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí môže byť pre slovenské spoločnosti pri ich prieniku na zahraničné trhy jedinečnou. Naďalej úrad svoje aktivity vykonáva najmä v dvoch oblastiach, a to je vydávanie osvedčení Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytovanie dotácií na projekty budujúce národné povedomie a kultúrnu identitu zahraničných Slovákov. V tejto súvislosti by som chcela povedať, že verím, že aj v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky sa v budúcnosti podarí nájsť opatrenia, ktorými dokáže eliminovať snahy o nezákonné získanie preukazu zahraničného Slováka a výhod s ním súvisiacimi. Samozrejmosťou v tomto prípade ostáva úzka spolupráca s úradom, s ministerstvom vnútra a zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí. Som rada, že v správe sa ako priorita úradu spomína aj upevňovanie a ďalší rozvoj vzťahov s krajanskými organizáciami a s osobnosťami krajanského života. Je nevyhnuté, aby aj v oblasti poskytovania dotácií bola naplnená snaha o racionálne prerozdelenie a čo najefektívnejšie vynakladanie zdrojov na pokrytie žiadosti o dotácie. Na záver chcem, ako pán minister uviedol, vysloviť presvedčenie, že nové vedenie úradu pre zahraničných Slovákov, ako aj presun zodpovednosti za zabezpečenie výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rezort diplomacie prinesú zvýšenie efektívnosti a tým aj účinnosti štátnej politiky Slovenskej republiky zameranej na túto oblasť.

    Preto vás prosím o podporu tejto správy, to znamená, aby ju Národná rada bez výhrad zobrala na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Je 17.00 hodín, chcem sa spýtať, páni poslanci, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili rokovanie o tomto bode programu? Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, pán poslanec Hraško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja iba stručne k vášmu vystúpeniu, a to, že súčasného riaditeľa úradu mám v plnej úcte, ako aj bývalého veľvyslanca, a to, že sa nemal dostatočný čas možnosť oboznámiť s agendou, plne uznávam, a preto aj pripomienky, ktoré som predtým predniesol v rozprave, sú viac-menej zásadnejšieho charakteru, ktoré trvajú a pretrvávajú cez tri vedenia úradu, a myslím si, že správa ich obsahovať mala.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hraško. Poprosím, páni poslanci, keďže ste súhlasili, aby sme dokončili tento bod programu, tak keby sme sa navzájom počúvali. Ďakujem. Poprosím o kľud v rokovacej sále.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Viskupič už v podstate povedal aj to, čo som mal na jazyku, takže jedná sa o to, že na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa každé volebné obdobie strieda vedenie, vždy tam do funkcie predsedu príde niekto iný, ktorý má trošku iné nariadenia zo svojho vedenia, pokiaľ je tam dosadený. Samozrejme, inak sa potom stavia aj ku politike Slovákov žijúcich v zahraničí. Ja mám dosť kamarátov, ktorí sa nachádzajú mimo Slovenska, a sú Slováci žijúci v zahraničí, buď ktorí sa tam prisťahovali nedávno, alebo ktorí tam žijú odjakživa, prípadne sa tam narodili. Zbieram od nich tieto problémy, ktoré nie všetky boli špecifikované v správe, ale verím v to, že nový predseda úradu sa postaví k nim zodpovedne a skutočne sa bude riešiť táto otázka v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže budeme mu držať palce, no a budeme, samozrejme, jeho činnosť sledovať a prípadne sme mu aj nápomocní k tomu, aby sa táto otázka pohla pozitívnym smerom dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • Pani podpredsedníčka Laššáková, nech sa páči.

  • Ja len veľmi stručne chcem poďakovať za faktické pripomienky a myslím si, že všetci, čo sa zaujímame o tú problematiku, nám ide o spoločnú vec, aby sa Slováci, ktorí žijú v zahraničí, aby mali tie náležitosti, ktoré im príslušia, a aby aj celý ten systém a mechanizmus fungoval.

  • Pozn. red.: správne má byť "poznámky".

  • K rozprave chce zaujať stanovisko pán minister, nech sa páči. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, diskutujte mimo rokovacej sály, počúvajme sa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vaše vystúpenia v rozprave. Dovoľte, zareagujem veľmi, veľmi stručne. Začnem pánom poslancom Beblavým, keby ste sa prišli opýtať, namiesto toho, aby ste sa postavili sem, za rečnícky pult, tak by som vám vysvetlil, aký rozdiel je medzi hodnosťou a funkciou. Existuje funkcia mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec a potom je hodnosť veľvyslanec, tak ako je hodnosť generál a tak ako neexistuje bývalý generál, tak neexistuje ani bývalý veľvyslanec. My to máme aj v kariérnom poriadku, že hodnosť, diplomatická hodnosť veľvyslanec zostáva človeku, ktorý ju dosiahol kariérnym rastom aj po ukončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo práce na ministerstve. Minister, minister nie je hodnosť, minister je funkcia, napriek tomu je úplne v súlade s protokolom, ak človeka, ktorý zastával v minulosti funkciu ministra, predsedu vlády, prezidenta, naďalej takto funkciou oslovujete, nedopustíte sa žiadneho prešľapu. A nabudúce vám veľmi rád poradím s diplomatickým protokolom, pán poslanec.

  • Pán poslanec Mikloško, veľmi stručne, bez cirkvi a bez spolupráce s cirkvami by naše krajanské komunity asi neexistovali, a preto ich podporujeme, hlavne tam, kde zohrávajú kľúčovú úlohu. Srbsko, Rumunsko, Chorvátsko či Maďarsko. Matica slovenská je pre našich krajanov dôležitá a nový predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s Maticou komunikuje a pokiaľ ide o vašu zmienku o honorárnych konzulátoch, práve tu vidím veľký priestor v tom, že úrad prešiel do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí, a ten priestor tu je.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Viskupiča, nebudem reagovať na všetky tie konkrétne otázky, vyriešime to odpoveďou na interpeláciu, respektíve osobným stretnutím. Poviem iba to, že my sme práve zmenili stav, keď Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí takpovediac visel vo vzduchu a nebol pričlenený k žiadnemu členovi vlády. Dnes som ja tým členom vlády, ktorý má politickú ingerenciu nad úradom, a Slováci to vítajú veľmi a ja som presvedčený, že sa to osvedčí. Nechystáme sa úrad zrušiť ani náhodou, bude mať plnú podporu. Spomenul som v mojom úvodnom slove, že uvažujeme o novelizácii zákona č. 474/2005 Z. z., ale v horizonte rokov 2014-2015 a, samozrejme, závery, ktoré vyplývajú z príslušných uznesení vlády, plníme a budeme plniť.

    Ďakujem pekne všetkým za vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca si žiada záverečné slovo? Pán spravodajca, žiadate? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, odhlasujeme dva prerokované body. Poprosím pána poslanca Blanára, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia o zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012. Je to tlač 123.

    (Hlasovanie o zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012 (Konkretizácia Programového vyhlásenia vlády SR v oblasti zahraničnej politiky na rok 2012), tlač 123.)

  • Vážený pán predseda Národnej rady, k tomuto bodu vystúpilo celkom v rozprave, vystúpili štyria poslanci, žiaden nepredložil nejaký pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, čiže môžeme hlasovať o predloženej správe o zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2012.

    Nech sa páči, môžete hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 131 bolo za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Droba bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to tlač 192.

  • Hlasovanie o správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013, tlač 192.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrhu programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 121 bolo za, 8 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní o návrhu pána ministra školstva. Chcem vám navrhnúť, aby vzhľadom na to, že je otvorená rozprava, sme nehlasovali zajtra o 11.00 hodine, ale až o 17.00 hodine. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže budeme zajtra hlasovať o prerokovaných bodoch, ak bude o čom, samozrejme, o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať v rozprave. Dámy a páni, vyhlasujem prestávku do 17.15 hodiny, aby všetci tí, ktorí nebudú sledovať pokračujúcu rozpravu, mohli opustiť sálu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, poprosím pána ministra školstva, aby zaujal miesto, spravodajcu, a pán poslanec Fronc bol písomne prihlásený za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 120.

  • Pán minister, môžem vás pozdraviť? Aj tu, dobre. Môžem? Ďakujem, pán predseda. Ja, myslím si, že budem mať vážne výhrady, ale na druhej strane sme tu deklarovali, že je to naozaj vážny vecný spor. Prvé, čo by som rád povedal na začiatku, že možnože už som viackrát tie výhrady, ktoré teraz poviem, povedal, ostatné v diskusnej relácii v televízii s pánom ministrom, ale na druhej strane staré latinské príslovie hovorí, že repetitio est mater sapientiae, opakovanie je matka múdrosti a hádam trochu zmúdrieme. Aj v tejto veci je tu viacej problémov, jeden vidím v tom, že jednoducho na výbore pán minister povedal, že je tento návrh, model zákona odsúhlasený aj, alebo vyrokovaný s Konferenciou biskupov Slovenska vzhľadom na platnú medzinárodnú zmluvu, ktorá je nad zákonmi, je to typ takzvanej prezidentskej zmluvy. Následne bola reakcia KBS-ky, že to tak nie je a že rozpor trvá. A rozmýšľal som aj o tom, že by som dal návrh, aby sme prerušili rokovanie, pokiaľ sa tieto veci istým spôsobom nevyjasnia, nevyriešia, ale priznám sa, tu je toľko rokovacích novotvarov, ktoré tu prebiehajú, a ja som dosť konzervatívny, ja by som bol rád, keby sme dodržiavali pravidlá aj rokovací poriadok, čiže neurobím to. Tie výhrady, ktoré zaznievajú, pokladám za vážne. To nie je len to, že je to istým spôsobom masívna kampaň, ktorá chodí a ktorá nám aj znepríjemňuje život.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, dámy a páni, kto nemá záujem sledovať rozpravu, nech radšej opustí sálu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, čiže to nie je aj to množstvo mailov, ktoré nám znepríjemňujú život, keď nám za deň príde tisíc mailov, nielen vyjadrenia istých inštitúcií, ako je napríklad Asociácia súkromných škôl, alebo ako som spomínal, Konferencia biskupov Slovenska, ktoré poukazujú jednak na to, že ten prístup nie je dobrý, dokonca centrá voľného času tvrdia, že ten návrh zákona je pre nich likvidačný, ale si myslím, že vyvolám mnoho vážnych problémov, a tie najcitlivejšie by som rád pomenoval.

    Ja som pochopil istú vec z vašej strany, pán minister, že ste sa nahnevali, a oprávnene, že ten systém sa zneužíva. Len cesta, ktorú ste zvolili, myslím si, že nie je dobrá. Ministerstvo má predsa len isté nástroje, má útvar kontroly, takisto tá kontrola môže ísť cez krajské školské úrady a myslím, že pri tom zneužívaní by ste ich veľmi rýchlo pozastavili, aby sa to tak nedialo, tie nástroje máte celkom iste v rukách.

    Neviem o tom, že by boli nejako významne využité. Nechcem ani namietať proti tomu, že tam dávate sankcie za porušenie zákona, pri financovaní, áno, je pravdou, že pokiaľ zákon nie sú sankcie, tak to právo je takmer nevymožiteľné. A na Slovensku, žiaľbohu, v tom prípade sa z práva neraz stáva trhací kalendár. Nemám nič proti tomu, súhlasím, s týmto súhlasím a dokonca sú tam veci, s ktorými súhlasím, celkom iste nemám výhrady, práve naopak, kvitujem, ak tieto peniaze sa budú dať používať aj na podporu rôznych súťaží, vedomostných súťaží, pretože toto je inštitút, ktorý má Slovensko dlhodobo vypracovaný, ako práca s talentovanou mládežou. Dokonca aj pri istých pochybnostiach si viem predstaviť vznik škôl, zriaďovateľskej pôsobnosti KŠÚ, keď cítim obavy, že mohlo by to byť zneužívané a budem veľmi pozorne sledovať, pretože je iné, keď to vznikne takpovediac naozaj z dôvodov, že nijako inak sa problém vzdelávania minoritnej skupiny nedá, v minoritnej oblasti nedá urobiť, hovorím, že aj s tým by sa dalo ešte súhlasiť, čo mám problém je, a to základný, je v tom, že deti budú zaraďované, alebo peniaze prídu na deti podľa miesta trvalého bydliska, čiže podľa detských duší v obci. To mi tak trošku evokuje Čičikova z Gogoľových Mŕtvych duší, že či tam nebudú vznikať nejaké takéto mŕtve duše, na ktoré peniaze prídu, ale ktoré nesplnia svoj cieľ. Ja som presvedčený, že peniaze majú ísť s výkonom. Ak príslušné školské zariadenie má istý objem výkonov, podľa toho by mali dostať aj peniaze. Je nesporné aj to, že je dosť obcí, ktoré školské zariadenie nemá, alebo aj keď má, tak rodičia tie deti posielajú, alebo dávajú do školských zariadení nie podľa miesta bydliska, ale podľa miesta svojho pracoviska. Je veľa, naozaj veľa rodičov, ktorí, berú svoje deti ráno do školského zriadenia, a keď skončia prácu, berú ho nazad. A to potom naozaj nebude dobre fungovať, to nebude určite spravodlivé a tie pocity, tie obavy, že samospráva jednoducho tieto peniaze posunie na niečo iné, ja si myslím, že sú oprávnené, že sa nakoniec tým deťom na ich mimoškolskú činnosť, trebárs z centra voľného času, nedostanú. Ja viem, že toto je asi v prvom rade tlak a záujem ZMOS-u, ale v tomto by som ja ZMOS-u určite, musím povedať, nepodľahol. A nehovoriac o tom, že možno to tu aj zaznelo, ale na stretnutí so starostami som aj od nich počul to, z čoho mám obavy, že aj keď bude dobrá vôľa, presunúť peniaze z obce na inú obec, kde tie deti chodia do školského zariadenia, že na to nie je vytvorený legislatívny inštitút, jednoducho nemajú veľmi možnosť, ako to urobiť. Ja poznám, že sa dá všeličo rôznym spôsobom obicyklovať, ale určite by minimálne mal byť na to vytvorený zákonný inštitút, ak takýmto spôsobom by mali ísť financie na školské zariadenia, čiže toto je moja asi najzávažnejšia výhrada, ktorú mám k tomuto zákonu, a myslím si, že naozaj narobí mnoho problémov. Druhá vec, ktorú chcem povedať, ja som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy a kvitujem, že aspoň na jednom sme sa dohodli, a ja ten návrh aspoň prednesiem a musím povedať, aby som bol úprimný, je to návrh, ktorý predkladám, ale sú pod ním podpísaní poslanci opozície aj koalície. Je to návrh, ktorý smeruje k tomu, aby garancia 88 percent pre školské zariadenia nebola, tak ako bolo v pôvodnom návrhu zákona, len na obdobie rokov 2013 až 2015, ale aby tá garancia bola od roku 2013 bez obmedzenia. Takže keďže pravidlá rokovacie hovoria o tom, že treba kompletne tento návrh prečítať, takže to urobím. Ten pozmeňujúci návrh má tri body.

    V prvom bode v čl. II v 14. bode § 6 ods. 12 sa dopĺňa písmeno j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce."

    Bod 2. pozmeňovacieho návrhu, je to v podstate podobný text, ale musíme si ho prečítať.

    V čl. II v 14. bode § 9 ods. 12 sa dopĺňa písmenom j), ktoré znie: "j) poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 percent zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja."

    Tretí bod, to je v časti prechodné ustanovenia. V čl. II 55. bod § 39f znie: "(1) Obec v roku 2013 oznámi zriaďovatel'om podľa § 6 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovatel'skej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 6 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla.

    Odsek 2. Samosprávny kraj v roku 2013 oznámi zriaďovateľom podľa § 9 ods. 12 písm. b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti výšku finančných prostriedkov určených podľa § 9 ods. 12 písm. c) tretieho bodu na kalendárny rok najneskôr do 30. apríla." Koniec znenia pozmeňujúcich návrhov, ja to odovzdám spravodajcovi. To odôvodnenie, ešte raz, je o tom, aby takáto garancia bola bez obmedzenia na roky 2013 až 2015, ale v podstate, aby tá garancia bola od roku 2013 trvalo.

    Na záver, a to musím povedať, pán minister, určite tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a o ktorých sme diskutovali aj na výbore, sú návrhy, ktoré majú jednak legislatívno-technický charakter, a jednak, ktoré zlepšujú znenie zákona, čiže to podporíme, ale zákon môžeme podporiť určite len vtedy, keď v tom kľúčovom bude podstatná aj zmena, o ktorej som hovoril. Inak KDH, keďže vystupujem v mene klubu KDH, tento zákon nemôže podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Osuský, Bublavý, Hraško, Petrák, Érsek. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Téma rovnocenného, rovnoprávneho a pre mňa tým aj pred zákonom rovného financovania služby, ktorú na základe výberu rodiča poskytne štátna alebo súkromná, evanjelická alebo rímskokatolícka škola dieťaťu daňového poplatníka, je, čo si spomínam, stará hádam 15 rokov. Už v deväťdesiatom ôsmom sme polemizovali s ministrom Ftáčnikom na tú istú tému v školskom výbore a zdá sa mi donebavolajúce, že sa znovu musí bojovať o to, že daňový poplatník rovný pred zákonom, platiaci poctivo dane, z ktorých je financované okrem iného školstvo, by mal pre svoje dieťa dostať na tú istú službu, teda povedané ľudovo, naučiť čítať, rátať a písať, ba aj maľovať, iné peniaze ako dieťa susedovo, ktorý sa rozhodol pre inú školu. Považujem za neuveriteľné, že sa musí zvádzať vôbec boj o nejaké percento, pretože sa domnievam, že tie peniaze na výkon naučenia dieťaťa niečomu v súlade s osnovami by mali byť z podstaty veci tie isté. A že by tam mala byť rovnaká istota pre všetky druhy škôl, ktoré poskytujú tú istú službu slobodne sa rozhodujúcim a dane platiacim občanom štátu, že za svoje dane bude ich dieťa na rovnakej finančne zabezpečenej úrovni vzdelávané v súlade s ich rozhodnutím, slobodou a demokraciou. A my sa tu znova a znova handrkujeme o percentá a handrkujeme sa roky, počas ktorých chceme vzdelávací proces, o ktorom hovoríme, že je absolútnou prioritou budúcnosti krajiny, neustále zlepšovať.

  • Ďakujem za slovo. Vážený kolega Fronc, tu v tomto pléne už odznelo niekoľkokrát spochybňovanie samospráv. Spochybňovanie zodpovednosti starostov a primátorov aj mestských zastupiteľstiev. Poďme k faktom. Veď už dlhé roky základné školy, z prenesených kompetencií sú financie posielané na účty samospráv a tieto financie bez všetkých problémov sa odovzdávajú na chod základných škôl. A popritom údržbu, rekonštrukcie škôl, všetko hradí samospráva a obce. Na to netreba zabúdať. A materské školy, to sú originálne kompetencie. A z týchto originálnych kompetencií idú nám finančné zdroje priamo z ministerstva, posielané na naše účty a ani cent znova nie je posielaný na chod materských škôl. Prečo to stále spochybňujeme, že sme nezodpovední? Takže nemajte obavy, že by euro ostalo na účtoch obcí, ktoré budú poslané na chod centier voľného času alebo krúžkov. A nesmieme zabúdať i na to, že nadhodnotené počty žiakov, ktorí chodili na krúžky doposiaľ, bolo okrádanie ostatných obcí, keď z toho balíka mohli mať tie obce, kde ozaj tie krúžky fungovali, mohli mať viac finančných zdrojov. A ak si vy určite spomeniete, že v rámci decentralizácie a prechodu škôl a zariadení na obce, veď my sme ich prebrali v dezolátnom stave, obce a mestá, a dali sme ich dokopy, aby mohli fungovať. Takže tu si treba vážiť samosprávu a nie.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Fronc, vy ste hovorili o tom, že vlastne najväčší záujem na novom financovaní škôl a školských zariadení má ZMOS. Treba povedať, že ani v ZMOS-e nie je jednotný názor na financovanie vzdelávacích aktivít. Rozprával som sa totižto s niektorými primátormi a starostami, ktorí sú členmi ZMOS-u a ktorí vôbec nesúhlasili s novými princípmi financovania, ktoré deklaruje ministerstvo školstva ako dohodu so ZMOS-om. Takže tu je otázka, že s kým zo ZMOS-u sa vlastne ministerstvo školstva alebo minister dohodol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, no, s niektorými vecami sa dá určite polemizovať, ale v každom prípade treba povedať, že ten systém, tak ako je dnes nastavený, je absolútne nezdravý. Dieťa, ktoré je dnes predmetom diskusie, je predovšetkým zdrojom zaručeného príjmu pre centrá voľného času. Na základe toho, že sa niekto mnohokrát fiktívne k 15. septembru prihlási do evidencie a neoprávnene na celý rok dopredu príslušné centrum poberá finančné prostriedky na toto dieťa. Čiže to nie je ani odmena za poskytnutú službu, lebo veľakrát tá služba poskytnutá reálne nie je. Čiže ten systém, tak ako je postavený dnes, je absolútne chorý, a treba sa zhodnúť na tom, že určite je potrebné ho meniť. Ak sa tu dnes spomínajú slová, že to je otázka ZMOS-u, alebo kto v ZMOS-e vôbec súhlasí s touto zmenou. Ja si dovolím povedať, že ja som členom aj rady ZMOS-u a existuje rad obcí, ktoré majú veľmi veľké príjmy z centier voľného času, a treba povedať, že mnohokrát aj neoprávnene majú tieto príjmy. To znamená, súhlasia s tým všetci tí, ktorí nezneužívajú tento systém. Lebo aj tí, ktorí ho poctivo využívajú a berú peniaze len za služby, ktoré poskytli, tým, že sú v tomto systéme nepoctivci, majú menšie peniaze, ako by mohli mať. Nehovoriac o tom, že sa uberá ďalším centrám voľného času, uberá sa zamestnancom školských jedální, uberá sa príjmom na materské školy, lebo ten balík peňazí je iba jeden. To znamená, ten systém je zlý a treba ho zmeniť. A dajme šancu žiť tomuto systému a uvidíme, či bude lepší ako ten predchádzajúci.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, nemáme problém s tým, že treba vyčistiť tie čierne duše, čo ste spomínali, samozrejme, pokiaľ vykazujú také čísla, ktoré tam vôbec nechodia, a na tom nejaká obec alebo niekto podporuje futbalové družstvo, samozrejme, z týchto peňazí, sú na to príklady. S týmto súhlasíme. Ale nemôžeme súhlasiť s tým, napríklad máme príklad, že v Dunajskej Strede navštevuje centrum voľného času okolo 1 400 detí. Z okolitých obcí všetci, okolo 550 je z Dunajskej Stredy, ostatní sú z okolitých obcí. S tým máme problém, a keď je to, aj by som povedal, na dlhšiu vzdialenosť ako 20 km alebo viac, tam bude problém získať peniaze, pokiaľ právne sa neupraví tento vzťah, získať pre tieto deti z tých obcí, malých obcí alebo iných, tieto peniaze k tomu, aby tie deti mohli využiť tieto finančné prostriedky tam, kde majú byť. S týmto máme jedine problém. A to podporujeme, čo povedal pán Fronc, že aj on v tomto vidí najväčší problém. S ostatnými vecami sa stotožňujem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Začnem od konca. Pán kolega Petrák. Ja som povedal, že nemám problém s tým, aby sa ten systém vyčistil, aby sa tie peniaze nezneužívali. To je fakt, že to treba urobiť. Ale na druhej strane, ja hovorím, že spôsob, ktorým sa tento zákon uberá, nie je dobrý, pretože nefinancuje podľa výkonov, ale podľa duší. Ja som presvedčený, že pláca musí ísť za prácu. A nie podľa toho, že niekto niekde býva. Toto je kľúčové a ukázal som aj na problémy, ktoré s tým sú spojené. Chcel by som zareagovať aj na kolegu Bublavého. Ja viem, že on je starostom. Ja nespochybňujem mnohých starostov, ale to, čo som hovoril, vychádza zo skúseností a z praxe a myslím si, že trošku ste si niektoré veci, pán kolega, pomýlili, pretože musíte, zo zákona na školu musíte odovzdať do posledného centa všetko. Ste povedali o školách. Presne viem, čo ste, ja sa vás počúval. Na školu musíte dať všetky peniaze do posledného centa. Tak to hovorí zákon. V školských zariadeniach je to čosi trošku iné. Takže nie je dobré spliesť školy, kde dáte, a zákon vám to ukladá, a to musíte dať, jednoducho, lebo by ste porušili zákon. A školské zariadenia, je čosi iné. Tam je, áno, je to vaša, v tomto prípade hovorím o samospráve, je to vaša originálna kompetencia. A tie financie nie sú, častokrát nie sú dané tam, kde majú byť. A klobúk dole pred mnohými starostami. Áno, ja uznávam, že mnohí starostovia hlavne vďaka modelu financovania, ktoré som zaviedol, opravili školy a zobrali na obciach, hlavne malých obciach, školu ako svoju výkladnú skriňu. Klobúk pred nimi dolu. Ale tento problém tu existuje. Takto ho nezmietneme zo stola.

    Ďakujem pekne.

  • Za klub SaS je prihlásený písomne pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, na začiatok by som pánu ministrovi rád poblahoželal k narodeninám včerajším. Dalo by sa pochopiť, pán minister, že keby ste si povedali, že už toho je na vás veľa a treba sa viacej venovať vnúčatám, že sa na to vykašlete, ale každopádne je to pekný vek a všetko najlepšie prajem.

    Teraz k predmetnej veci. Už tu veľa vecí odznelo. Nerád by som ich opakoval, ale jedna vec sa ešte nespomenula. Ono vždy s tým súvisí, keď sa tento zákon mení, nariadenie vlády 668. Nariadenie vlády 668, ktoré na základe každej zmeny tohto zákona potom mení spôsob prerozdeľovania výnosov z daní na školské zariadenia, určuje koeficienty na každé jedno dieťa, ktoré navštevuje, či už materskú školu, alebo iné školské zariadenie, jazykovú školu a takisto centrá voľného času. Keď bol tento zákon zmenený naposledy, respektíve keď bol do roku 2010 zmenený predchádzajúcou vládou Roberta Fica, tak následne bolo aj zmenené práve toto nariadenie 668, kde kvôli tomu, že sa prestali financovať konkrétne deti v centrách voľného času a roztopí sa to vlastne na všetky existujúce deti v tých obciach, koeficient na centrá voľného času išiel z 3,2 na nejakých jedná celá niečo, ak si dobre pamätám. A predpokladám, že to isté nás čaká aj teraz, lebo inak by tie peniaze jednoducho nevyšli. Tie počty nám veľmi jasne hovoria, že zhruba každé tretie dieťa sa zúčastňuje aktivít, ktoré sú platené. A kým doteraz peniaze išli krát 3,2 na konkrétne dieťa, ktoré je zapísané v krúžku, tak teraz to pôjde roztopené na tretiny na každé jedno dieťa a tam práve príde ten problém, o ktorom sme toľko rozprávali, pán minister, čo sa týka tej medziobecnej spolupráce. Lebo keď my prídeme do situácie, že z nejakej obce, kde nám žije, dajme tomu, 1 000 detí, nám 40 z nich chodí do centra voľného času do okresného mesta, ktoré je najbližšie a kde chodia aj do školy, tak doteraz ten koeficient na každé jedno takéto dieťa, ktoré bolo zapísané v tom centre voľného času bol 3,2, to znamená, že dostalo nejaký obnos peňazí. Keď nám tých istých 40 detí bude chodiť vo vašom systéme, tak kvôli tomu, že ten koeficient, predpokladám, že poklesne, lebo inak by vám na to nevyšli peniaze, tak zrazu nám na to isté dieťa do toho istého centra voľného času, aj keby ten starosta dal všetky peniaze, ktoré mu na to dieťa prídu, tak by išla iba tretina. A dve tretiny z tých peňazí mu ostanú tak či tak v rozpočte obce a nepôjdu na aktivitu tohto dieťaťa. To je prvá vec.

    Druhá vec. Napriek tomu, že som to opakoval niekoľkokrát, že som vyzýval aj pána ministra, aj iných zástupcov strany SMER, stále sme sa nedozvedeli, čo sa stane s peniazmi, ktoré prídu na činnosť detí do obce, ktorá je v nútenej správe. Nikto mi nedal odpoveď na túto otázku. A obcí v nútenej správe na Slovensku nie je tak málo. Čo sa stane s takými peniazmi, keď obec nemôže urobiť so všetkými príjmami, ktoré prichádzajú do rozpočtu, nič iné než splácať svoje vlastné dlhy. Akým spôsobom takáto obec môže peniaze, ktoré jej prídu na financovanie činnosti detí v centrách voľného času, tieto peniaze poukázať, keď jednoducho má zákonom zakázané narábať so svojím vlastným rozpočtom voľne, a tým pádom každé jedno euro, ktoré príde do jej rozpočtu, musí venovať na splácanie svojich dlhov. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, opravte, ale opakujem to už štvrtý týždeň, ešte stále neprišiel zo strany SMER-u ani jeden hlások, ktorý by túto teóriu vyvrátil. Obávam sa, že spolu so zdanením dohodárov a s odvodovaním dohodárov, ktoré boli súčasťou predchádzajúceho konsolidačného balíčka strany SMER a ktoré dvíhajú odvodové zaťaženie zamestnávateľov, teda to znamená centier voľného času, pre ktoré mnohí učitelia a iní pedagogickí a nepedagogickí pracovníci pracujú hlavne na dohody, dvíhajú až o 30 percent. To je prvá rana istoty, ktoré centrá voľného času dostanú. Druhá je presne to, čo máme na stole teraz. A na základe týchto dvoch vecí si myslím, že len ignorant môže povedať, že nejdeme spraviť vec, ktorá je likvidačná pre mnohé centrá voľného času. My im jednoducho tak znepríjemňujeme administratívu a tak zvyšujeme náklady na prácu aj pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, že len jednoduchým prepočtom bez akejkoľvek zmeny nastavenia prídeme na to, že mnohé centrá voľného času nebudú schopné ufinancovať svoje aktivity.

    Mrzí ma, pán minister, že napriek deklarovanej otvorenosti a ochote zákon zmeniť, žiadne z doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme podali s kolegami na školskom výbore, vám nestáli ani za to, aby ste sa k nim vyjadrili. Jednoducho, prišlo od opozície, nepodporíme, nezahlasujeme, basta, zvyknite si. To, že praktiky, ktoré zavediete do systému, budú nenapraviteľne likvidačné pre mnohých ľudí, ktorí v tom systéme musia pracovať, vás zjavne až tak netrápi. Ale tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, myslím, by mali tak či tak odznieť, preto v mene poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I prvý bod sa vypúšťa. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena reflektuje na úpravu v súvislosti so zmenami koncepcie určovania počtu tried prvých ročníkov stredných odborných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva navrhnutej v pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu predloženom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Bod 2. V čl. I v jedenástom bode v § 7a ods. 1 sa za písmeno i) vkladá nové písmeno j), ktoré znie: "j) detí v centrách voľného času od piatich rokov veku najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka". Doterajšie písmená j) a k) sa označujú ako písmená k) a l).

    3. V čl. I v jedenástom bode v § 7a ods. 5 znie:

    "(5) Ak žiak základnej umeleckej školy, poslucháč jazykovej školy, dieťa materskej školy, dieťa školského klubu detí, dieťa centra voľného času, dieťa školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie alebo plnoletá osoba navštevuje viac škôl alebo školských zariadení rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa, žiaka alebo poslucháča, zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, alebo plnoletá osoba poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej škole a jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu na započítanie dieťaťa, žiaka alebo poslucháča do zberu údajov podľa ods. 1 písm. a) až d), h) a j) a ods. 2 (ďalej len "čestné vyhlásenie pre zber údajov"). Čestné vyhlásenie pre zber údajov predloží riaditeľ príslušnej školy alebo školského zariadenia zriaďovateľovi. Čestné vyhlásenie pre zber údajov obsahuje:

    a) identifikačné údaje o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi; meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresu pobytu a druh pobytu,

    b) identifikačné údaje o zákonnom zástupcovi, ak nejde o plnoletú osobu, o zástupcovi zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, ak poskytol súhlas na započítanie do zberu údajov, meno a priezvisko, adresu pobytu a druh pobytu a kontaktný údaj,

    c) údaje o škole alebo o školskom zariadení, ktoré dieťa, žiak alebo poslucháč bude navštevovať; názov školy alebo školského zariadenia a

    d) vyhlásenie, že súhlas na započítanie do zberu údajov poskytli lej jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu."

    4. V čl. I v jedenástom bode v § 7a sa vypúšťa odsek 9.

    5. V čl. I v štrnástom bode § 9d znie:

    "§ 9d

    (1) Na účely rozdeľovania výnosu dane obciam v roku 2013 použije ministerstvo okrem údajov, ktoré poskytli zriaďovatelia škôl a školských zariadení a obce, podľa doterajších predpisov aj údaje poskytnuté na účely tvorby koncepčných materiálov a analytických materiálov ministerstva o:

    po a) žiakoch základnej umeleckej školy v individuálnej forme vzdelávania a v skupinovej forme vzdelávania od troch rokov veku najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, v cirkevných a v súkromných školách o žiakoch do 15 rokov veku,

    po b) deťoch materskej školy podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka,

    po c) poslucháčoch jazykovej školy do veku plnenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka; v cirkevných školách a v súkromných školách o poslucháčoch do 15 rokov veku,

    d) deťoch v centrách voľného času od piatich rokov veku najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka."

    Spoločné odôvodnenie pre body 2 až 5: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon 597 a zákon 596 v ustanovení § 7a upravuje zber údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Na základe týchto údajov sa následne rozdeľuje výnos dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 zákona č. 564/2004 Z. z. a nariadenie vlády č. 668/2004 Z. z..

    V prípade centier voľného času sa v zmysle vládneho návrhu navrhuje prideľovať finančné prostriedky obciam na záujmové vzdelávanie v týchto školských zariadeniach podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od 5 do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje. Podľa odôvodnení poskytnutých v dôvodovej správe k vládnemu návrhu, cieľom tejto zmeny je stabilizovať množinu detí, ktoré sa do počtu detí v centre voľného času budú započítavať, a odstrániť tak súčasný stav viacnásobného započítavania jedného dieťaťa do zberu údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam.

    Dôsledkom úpravy navrhnutej vo vládnom návrhu, to jest nezapočítaním detí, ktoré fyzicky navštevujú centrum voľného času na území obce, v ktorej nemajú trvalý pobyt, sa zníži počet detí, ktoré môže zriaďovateľ vykázať na účely zberu údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam. Reálne sa tým zníži výška výnosu dane z príjmov poukazovaného obciam pre centrá voľného času. Následkom toho by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov pre centrum voľného času v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, v ktorej deti navštevujúce centrum voľného času nemajú trvalý pobyt.

    Navrhuje sa preto na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam zbierať údaje o počte detí od piatich rokov, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku, ktoré fyzicky navštevujú centrum voľného času na území obce bez toho, aby museli splniť podmienku trvalého pobytu na území obce, v ktorej sídli príslušné centrum voľného času. Bez evidencie osôb zapojených do záujmového vzdelávania v konkrétnych centrách voľného času totiž nie je možné adresné financovanie skutočne realizovanej záujmovej a rekreačnej činnosti, ani kontrola skutočne vynaložených finančných prostriedkov.

    Na zamedzenie viacnásobného vykazovania toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení.

    Navrhovanou právnou úpravou sa tak docieli transparentnosť a adresnosť financovania záujmového vzdelávania v centrách voľného času a zároveň sa predíde viacnásobnému prispievaniu na záujmové vzdelávanie v centrách voľného času na jedno a to isté dieťa a s tým spojeným špekuláciám v súvislosti s fiktívnym zapisovaním detí do rôznych centier voľného času.

    Bod 6. V čl. II štrnástom bode v § 6 ods. 12 písmeno d) znie:

    "d) poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške 90 percent z príspevku z výnosu dane z príjmov podľa osobitného predpisu na záujmové vzdelávanie detí do 15 rokov veku v centrách voľného času; podmienka poskytnutia finančných prostriedkov podľa prvej vety je splnená len v prípade, ak centrum voľného času zabezpečuje činnosti podľa osobitného predpisu pravidelne a v rozsahu najmenej 33 hodín ročne."

    Poznámka pod čiarou k odkazom 30g a 30i znejú:

    "30g) § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. v znení zákona číslo, z roku 2012, to sa doplní a

    § 2 zákona č. 564/2004 Z. z. v znení zákona č. 548/2011 Z. z.

    § 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

    30i) § 116 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 390/2011 Z. z.".

    Bod 7. V čl. II devätnástom bode v § 9 ods. 12 písm. d) znie:

    "d) poskytne, d) poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške 90 percent z príspevku z výnosov dane z príjmov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 30a), na záujmové vzdelávanie detí nad 15 rokov veku v centrách voľného času; podmienka poskytnutia finančných prostriedkov podľa prvej vety je splnená len v prípade, ak centrum voľného času zabezpečuje činnosti podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 30i), pravidelne a v rozsahu najmenej 33 hodín ročne."

    Spoločné odôvodnenie pre body 6 a 7: Vládny návrh upravuje, aby si každá obec a vyšší územný celok financovala náklady na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom na území obce v centrách voľného času bez rozdielu veku, vo vlastných centrách voľného času, v neštátnych centrách voľného času na deti do 15 rokov veku. Tento návrh, teda vládny, vychádza zo zberu údajov na účel ich rozdeľovania a poukazovanie výnosu dane obciam navrhnutom v § 7a zákona č. 597/2003 Z. z..

    Vzhľadom na zmeny navrhnuté v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu v bodoch 2 až 5 v súvislosti so zberom údajov na účel ich rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam a vyšším územným celkom podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje upraviť tiež kompetencie obce a samosprávneho kraja spojené s poskytovaním finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie v centrách voľného času. Navrhuje sa, aby obec a samosprávny kraj poskytovali finančné prostriedky na záujmové vzdelávanie detí v centrách voľného času bez nutnosti splnenia podmienky trvalého pobytu na území obce, v ktorej sídli príslušné centrum voľného času, v minimálne stanovenej výške, pričom podmienkou na poskytnutie týchto finančných prostriedkov bude zabezpečenie pravidelnej činnosti podľa § 116 zákona č. 245/2008 Z. z. a o výchove a vzdelávaní, to jest školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to pravidelne a v rozsahu najmenej 33 hodín ročne, čo predstavuje najmenej jednu hodinu počas týždňa v školskom roku.

    Osem. Čl. III. znie: "Čl. III. Účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2013." Odôvodnenie: zákon sa schvaľuje po 1. septembri 2012 a spätne ovplyvní už prebiehajúci školský rok 2012/2013 so začiatkom 1. septembra 2012. Zmeny, ktoré sa v ňom navrhujú, spôsobia, že niektoré školské zariadenia nebudú financované z rozpočtu samospráv až do apríla 2013, čo je takmer koniec školského roka. Zmeny nie sú uvedené v pedagogicko-organizačných pokynoch pre rok 2012 až 2013, ktoré vydalo ministerstvo školstva pred začiatkom školského roka 2012/2013. Pri schválení zákona po 1. septembri 2012, ktorý zásadne mení pravidlá fungovania už v predchádzajúcom školskom roku, nie je možné plánovať školský rok, úväzky pedagógov, financovanie prevádzky škôl a školských zariadení. Účinnosť zákona je preto potrebné upraviť tak, aby sa zmeny týkali až školského roku 2013/2014 a aby sa zmeny mohli premietnuť do vyhlášok, nariadení a metodických pokynov, ktoré sú pre školy a školské zariadenia záväzné.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

    Takže aj v prípade, že by ten systém, ktorý navrhujete, mal prejsť, ak by už len prešiel tento jeden pozmeňovák, tak po a), posunieme účinnosť tak, aby sa vedeli na to centrá voľného času a samosprávy pripraviť a po b), bude vytvorený priestor na to, že keď už ideme tak výrazne komplikovať situáciu a niektoré centrá voľného času naozaj budú musieť vyjednávať s desiatkami obcí o tom, akým spôsobom peniaze od nich na činnosť detí dostanú, tak aby to malo aspoň svoj metodický rámec a aby bol priestor na to, aby to mohlo byť usmernené konkrétnymi krokmi a nariadeniami ministerstva školstva.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie sa s faktickými poznámkami prihlásili štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán spravodajca, pán Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, dve krátke poznámky. Prvá, počet obcí v nútenej správe v Slovenskej republike je celkom tri, slovom a písmom tri. To znamená, ak budeme strašiť naďalej týmito číslami, že ich je niekoľko desiatok alebo stovák, nie je to pravda, a ja vás chcem ubezpečiť, že aj v prípade, že budú presunuté finančné prostriedky, a to hovoríte pravdu, že nebudú môcť tie obce s nimi voľne nakladať, tak určite to bude menej ako jedno percento finančných prostriedkov z balíka, ktoré sú určené pre deti do pätnástich rokov, odtečú niekam inam, ako sú určené, voči tomu, čo dnes je cez tunelovanie verejných financií rôznymi centrami voľného času, ktoré tieto finančné prostriedky zneužívajú. Posunutie účinnosti, bod 2, áno, to, čo tvrdíte, je pravda, ale je tam aj bod b). Ak posunieme účinnosť tohto zákona o rok, tak umožníme, aby sa ďalší rok významným masívnym spôsobom tunelovali verejné financie, čo nemôže byť v záujme nikoho v tejto republike, a tobôž by za takýto návrh sa nemali zasadzovať poslanci Národnej rady, ktorí by mali dohliadať na to, aby boli verejné financie účelne vynakladané.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Bagačka.

  • Ďakujem pekne. Ja ako tiež zíram aj tu, že ako my pred tým pultom vieme narábať s tými číslami. Ja mám takisto informáciu, že v nútenej správe sú tri, tri obce, a vy, pán kolega, vy poviete len tak, možno päťsto obcí. Áno?

  • Reakcia z pléna.

  • Alebo možno ty si, tak pardon, päťsto obcí. Tak kúštik narábajme ako zodpovednejšie podľa mňa s tými číslami, lebo len tak od brucha seknúť, myslím si, že v Národnej rade nie je, nie je, nie je dobrá vec. Ale aj celkovo. Nehovorím, že aj niektoré návrhy nie sú dobré, ale aj vy teraz máte tie plné ústa, ako treba chrániť školy, deti, centrá voľného času, dokonca SaS minule bola v správach, že ako podporujú štrajk učiteľov. Ja štrajk učiteľov považujem za ešte vždy reakciu na vládnutie predchádzajúcej vlády v predchádzajúcich dvoch rokoch, pretože v tých dvoch rokoch, to môžem podľa seba zodpovedne povedať, ste pre školy a školstvo nespravili nič, nič, ničovaté nič. Možno tak, akurát tak tie elektronické žiacke knižky.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja len krátko k jednej poznámke. Stále tu je obava o zániku centier voľného času z nedostatku financií, že obce si nebudú plniť finančnú disciplínu smerom k centrám voľného času. Podľa mňa je to predčasné a neopodstatnené. Ja nie som starostkou, ale čo som sa doteraz stretla so starostami obcí, nemajú takú predstavu, ako vy si myslíte, že nedajú tieto peniaze na tie účely, ktoré pre tie deti sú potrebné. Myslím si, že budúcnosť ukáže, nakoľko sa tento systém financovania uvedie do praxe a nakoľko sa týmto postupom podľa mňa veľmi sprísňuje financovanie, stanovujú sa presné podmienky, presné pravidlá ich využívania, zjednocuje sa aj systém prijímania detí, aby neboli v centre voľného času aj v dvoch, troch, jedno a to isté dieťa zapísané.

    Myslím si, že tieto mechanizmy vytvoria tlak na tie dobré, ale nielen na tie dobré, ale aj na všetkých poskytovateľov záujmového vzdelávania, a tým sa skvalitní ponuka a ich aktivita, zvýši sa záujem, a myslím si, že tie deti dostanú, a zároveň aj rodičia, tú informáciu a budú si môcť selektívne vyberať, lebo vieme, že dnes nie je až taký veľký problém dochádzky, lebo mnohé deti z dedín chodia aj do mesta a naopak. Takže toto ja nepokladám za problém, aby obce nechceli dávať peniaze na aktivity pre deti, ktoré sú v ich obci.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nepochybne ani na jednej, ani na druhej strane sa nikto nevyjadruje v tom zmysle, že by doteraz neexistovali v centrách voľného času podvody. Žiaľbohu, je našou vlastnosťou, a tým sa možno líšime od Estóncov alebo Fínov, že máme tendenciu líznuť si, keď sa dá. Viete, len toto riešenie je také ako, keď vieme, že sa pri vratkách DPH robia podvody, tak by bolo snáď vhodným riešením zrušiť vratky DPH ako také, a tým pádom tento podvod zamedziť. Nikomu to nenapadlo, hoci to je tiež riešenie z tejto sorty.

    Tento pozmeňovací návrh, ktorého som podporovateľ, sa pokúša nájsť inú cestu, ako ošetriť to, že niektoré obce a CVČ-čka, pripusťme, hanebne a podvodnícky zarábajú na fiktívnych čičikovských mŕtvych dušiach, už tu zmienených kolegom Froncom, a iní na to so závisťou pozerajú, lebo sa nedostanú k lizu. Nám ide o to, aby sa, pokiaľ možno, nerozdelila teraz tá možnosť lizu rovnomerne, a na konci budú tie deti, ktoré nedostanú to, čo by mali a mohli dostať, ak majú skutočne záujem o činnosť v CVČ.

    A tu je jedna vec, ktorú by som rád povedal. Kolegovia hovoria, že sú tri obce v nútenej správe. Ani nemám dôvod kolegovi, podpredsedovi Petrákovi neveriť, viete len, Židia majú jedno veľmi múdre príslovie: "Kto zachráni jedného človeka, zachráni ľudstvo." A tá otázka sa tu vznáša. To dieťa z Devína, mestskej časti Bratislavy, ktorá je v nútenej správe, ktorého rodič platí poctivo dane, to bude ako ošetrené? A teraz je jedno, či tých obcí je 500 a tých detí 5000, alebo je to možno len 50 detí na Slovensku. Ako sú naplnené ich ústavné práva na rovnakú starostlivosť? A na toto ako odpovieme?

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Poliačik.

  • Tak postupne. Ľubo Petrák, aj keď sú iba tri, platí, čo povedal kolega Osuský, a na tých 30 percent si nereagoval, lebo presne tak to je, 30 percent z toho, čo ide teraz na jedno dieťa, aj keď to dieťa pôjde do iného centra voľného času, tak pôjde s ním len 30 percent. S tým súvisí aj to, čo hovorila pani Rošková. Ono vôbec sa nemusí práveže nič zmeniť. Pri všetkých súčasných nastaveniach, ktoré sú, tak vďaka zmene daní pre dohodárov, pri zmene odvodov pre dohodárov a tejto zmene, ktorá príde s týmto zákonom, sa objektívne pre súčasne existujúce centrá voľného času zmenia podmienky financovania. Budú mať jednoducho menej peňazí. To nemôžeme povedať, že uvidíme, čo sa stane. To je, ako keby ste povedali, no, tak dobre, poďme týmto všetkým atlétom dať teraz každému 20 kg betónu na nohy a uvidíme ďalší rok, ako budú behať. No, ručím vám za to, že väčšina z nich si doláme kosti za ten rok. Nemôžete proste prehliadať, že keď nastavujete nový systém, tak on má v sebe zakomponované také nástroje, ktoré znemožňujú tomu bežcovi, aby bežal a tomu centru voľného času kvôli nedostatku peňazí aby jednoducho fungovalo. To sa nedá povedať, že pozrime sa, ako funguje, ako to bude fungovať, keď vidíme, že tie nástroje jednoducho sú nastavené od začiatku zle.

    A, pán Bagačka, vy mne idete vyčítať, že ledabolo narábam s číslami a s pojmami, a vy poviete, že sme za našej vlády neurobili nič? Ktorá vláda, prosím vás, pán Bagačka, dvihla učiteľom platy v priemere o 5,7 percenta? Kto to bol? Vláda Roberta Fica, alebo vláda Ivety Radičovej? A to je v priemere, kde niektoré skupiny pedagogických pracovníkov boli významne posilnené, hlavne mladí učitelia a učitelia, ktorí už majú niečo odučené. Takže štrajkovali proti vám, pán kolega, a proti tomu, čo pán Čaplovič teraz vyvádza na ministerstve. Nie proti tomu, čo tu robila vláda Ivety Radičovej.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Posledný písomne prihlásený do rozpravy, pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Príjemný večer prajem, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán spravodajca, samozrejme, pani predsedajúca, ja by som chcel len zopár faktických vecí, pretože mnohé zazneli, a čítame tu pozmeňujúce návrhy, čo môže niekedy byť únavné. Takže jedna z vecí, ktorú by som chcel adresovať aj ministerským úradníkom na balkóne, pozdravujem srdečne, je to, že ten odpor verejnosti je naozaj silný, a nemyslím, že je to preto, lebo opoziční politici tu vytĺkajú nejaký politický kapitál a robia bu-bu-bu, ale preto, že naozaj ľudia, ktorí s tým robia a vidia do toho, tak vidia, že je tu naozaj ohrozenie niečoho funkčného, niečoho dobrého, čo sa robí s deťmi. Mne sa veľmi páči bonmot kolegu Beblavého, ktorý hovorí, že keď chceme pacienta liečiť, nemôžeme ho vyliečiť tým, že ho zastrelíme.

    Takže ja sa pripájam k tým ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktoré už padli a ktoré ešte padnú, tiež som spolupredkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorý pred chvíľou predstavil kolega Poliačik, a chcel by som ešte upozorniť na to, že naozaj tu ide o náročnú problematiku vzťahov obcí a vzťahov vlastne financovania centier voľného času. Prednedávnom sa ku mne dostal mail zo Združenia miest a obcí Horného Považia, ktorého predsedom je pán Choma, primátor Žiliny a zároveň poslanec Národnej rady za SMER, kde sa píše o tom, že súčasný systém financovania CVČ je nefunkčný, tak to je presne takéto čiernobiele videnie. Je veľmi veľa veľmi kvalitných, dobrých centier voľného času, ktoré fungujú a fungujú poctivo, a ich cieľom nie je, je to zaručené čestnosťou ich členov, zamestnancov, nie je získavať nejaké peniaze, robiť nejaký biznis, ako je to veľakrát tuto povedané, ale naozaj pomôcť deťom. A toto ma mrzí najviac, že funkčné veci, ktoré bežia, budú zrušené, budú im podrazené nohy. Jeden pán z jedného centra zo Štiavnika mi volá už niekoľkokrát, aj dnes mi volal cez prestávku obednú, prosím vás, ako to je, lebo my zapisujeme deti, my nevieme, ako to bude fungovať od 1. januára, všetko sa to rozpadne. A bol u mňa doma a rozprával mi o tom, ako to tam krásne prebieha, napríklad veci týkajúce sa folklóru, hudby, tanca, divadla, a že toto všetko je ohrozené. O toto ide a toto nám prekáža.

    To bolo na margo aj toho širšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý zaznel predtým a ktorého som spolupredkladateľom.

    Ja by som si dovolil taký jeden krátky pozmeňujúci návrh, prečítam ho aj s odôvodnením a potom by som ešte možno zopár slov na vysvetlenie. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2013 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Pozn. red.: správne má byť "č. 597/2003 Z. z.".

  • Vládny návrh zákona, ktorý som teda spomenul, sa mení takto:

    V čl. II 55. bode v § 39c ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová "doklady podľa § 16 ods. 1 písm. h) a i)". Dôvod k tomu je takýto: Vzhľadom na to, že spomenutý vládny návrh zákona zavádza v sieti evidenciu elokovaných pracovísk, v prechodných ustanoveniach určuje pravidlá k už existujúcim elokovaným pracoviskám. Dôvodom navrhovaných zmien vo vládnom návrhu je potreba ich riadnej evidencie, ktorá v doteraz platnom zákone absentovala. Je nepochybné, že riadna evidencia elokovaných pracovísk je nevyhnutná okrem iného aj pre zlepšenie kvality a fungovania v jednotlivých pracoviskách. Dôvodne sa preto vo vládnom návrhu ustanovuje elokovaným pracoviskám, detašovaným triedam a pobočkám zriadeným do 31. decembra 2012 povinnosť písomne oznámiť Ministerstvu školstva Slovenskej republiky údaje potrebné pre riadne vedenie evidencie. Problémom pri plnení si povinností podľa navrhovaného znenia daného ustanovenia však môže byť povinnosť elokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek zriadených do 31. decembra 2012 predložiť doklady podľa navrhovaného § 16 ods. 1 písm. h) a i), v zmysle ktorých sú dotknuté subjekty povinné predkladať doklad o zabezpečení priestorov a doklad príslušných orgánov štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania sú v súlade s hygienickými požiadavkami a predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a predpismi o ochrane pred požiarmi.

    Cieľom zmeny navrhovanej týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom je vylúčiť povinnosť elokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek zriadených do 31. decembra tohto roku, predložiť ministerstvu doklady podľa navrhovaného § 16 ods. 1 písm. h) a i), a to vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle doteraz platnej právnej úpravy takáto povinnosť neexistovala, a preto sa pre elokované pracoviská, detašované triedy a pobočky zriaďované podľa súčasnej právnej úpravy splnenie podmienok viažucich sa na vydanie daných dokladov nevyžadovali. Za daných okolností môže byť povinnosť dodatočného a retroaktívneho splnenia podmienok na vydanie dokladu príslušnými orgánmi štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania sú v súlade s hygienickými požiadavkami a predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a predpismi o ochrane pred požiarmi, prípadne aj dokladu o zabezpečení priestorov, pre niektoré už existujúce elokované pracoviská, detašované triedy a pobočky problematická a v spojení s navrhovaným ustanovením § 39c ods. 3 až likvidačná. Respektíve môže viesť k zániku dobre zabehnutého a fungujúceho elokovaného pracoviska, detašovanej triedy alebo pobočky. Ide napríklad a najmä o elokované pracoviská, detašované triedy a pobočky v rómskych osadách, ktoré sú zriadené často len v provizórnych priestoroch, no plnia významnú a nenahraditeľnú funkciu vo vzdelávaní, výchove a začleňovaní detí z takéhoto prostredia do spoločnosti. Koniec pozmeňujúceho návrhu.

    Na vysvetlenie k tomu. Sedel som s ľuďmi, ktorí sa venujú zvlášť rómskym deťom a mládeži. Boli tam aj ľudia z gréckokatolíckej cirkvi, ktorí majú centrum v Čičave a potom majú tie detašované pracoviská, respektíve elokované, ako ich nazýva nový zákon, v okolitých obciach. A napriek tomu, že sa snažia o čím lepšiu kvalitu, o ktorú im ide, tak je jasné, že v daných podmienkach, ak budú dané tieto požiadavky na potvrdenie hygienika, požiarnikov, bezpečnosť práce, je veľmi pravdepodobné, že mnohé z týchto to nesplnia.

    Ja by som preto navrhoval a prosil, aby táto povinnosť platila pre novovznikajúce elokované pracoviská, ale nie pre už jestvujúce, kde si myslím, že je dostačujúci prípadný podnet, ako mi oni spomínali, na kontrolu školskej inšpekcie. Možno na porovnanie, je to podobne ako keď máme autá a zavádzame stále prísnejšie emisné normy. Je úplne jasné, že novovyrábané autá majú tie normy najprísnejšie, a je to úplne v poriadku a ten trend je dobrý, ale tie funkčné, stačí, keď plnia tie normy, ktoré mali v čase svojej výroby, keď hovoríme o autách, keď hovoríme o tých elokovaných pracoviskách, tak tie, aké mali, keď vznikali. Čo mi leží teda na srdci, aby to, čo funguje, aby sme to nezničili zbytočnými požiadavkami. Čiže ešte raz, nech tieto pravidlá platia len pre novovznikajúce elokované pracoviská a prosím, aby sa táto povinnosť okrem evidencie, ktorá je v poriadku, nevzťahovala na už funkčné elokované pracoviská.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja to vítam, aj keď myšlienka toho vášho návrhu je na diskusiu, to je fakt pravda, lebo v rómskych osadách je to zložité. Nedomnievam sa však, že navrhovaná právna úprava vami navrhovaného návrhu môže viesť k likvidácii, respektíve k zániku fungujúceho elokovaného pracoviska či detašovanej triedy, hlavne v tých školách, kde je väčší počet rómskych detí, či v rómskych osadách. Lebo pokiaľ ja viem, aj keď sú spočiatku zriaďované v provizórnych podmienkach, musia z hľadiska hygieny a bezpečnosti spĺňať základné požiadavky a z praxe viem určite, že hygiena vydáva opatrenia a určuje dobu, dokedy musia provizórne triedy alebo, ak nespĺňajú všetky kritériá, dokedy ich musia sfunkčniť. A musia splniť kritériá z hľadiska všetkých nedostatkov tak, aby zodpovedali kritériám štandardnej triedy, a ja sa domnievam, že problém pri realizácii tohto vášho návrhu by bol veľmi výrazný zo strany verejného zdravotníctva, nakoľko sa domnievam, že verejné zdravotníctvo a hygiena by dbala o to, aby sa vyskytli čo najoptimálnejšie podmienky pre fungovanie takýchto elokovaných tried.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, úmysel určite dobrý a cieľová skupina, ktorú ste pomenovali, dá sa o tom možno debatovať, ale nedá sa debatovať o tom, že či tie doklady majú byť, alebo nemajú byť. Pokiaľ ide o hygienické podmienky, pokiaľ ide o požiarne predpisy, predpisy bezpečnosti práce, tam jednoducho nie je o čom. Problém nie je dovtedy, kým sa nič nestane, keď sa niečo stane, tak ten problém začína byť. Všetky tieto doklady, o ktorých ste hovorili, ak je vydané riadne kolaudačné rozhodnutie na stavbu, ktorá sa používa na účely vzdelávania, spoločného stretávania osôb, toto kolaudačné rozhodnutie by nebolo vydané, ak by tieto doklady neboli. Čiže nikto nechce nič iné, len aby budova, v ktorej sa deti stretávajú, spĺňala základné predpoklady a mala vydané kolaudačné rozhodnutie, čo sa dá určite povedať, že to je normálna požiadavka.

    Ak budeme hovoriť o tom, aké boli zistenia školskej inšpekcie v školskom roku 2010/2011, tak v 33 zariadeniach, čo je 1,74 percenta kontrolovaných subjektov, neboli dodržiavané pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, čo ja považujem, ak budeme hovoriť o tom, že ak len jedno dieťa, sa hovorí o tom, že nebude mať zabezpečené ústavné podmienky, tak ak len jedno dieťa bude poškodené na zdraví a, nedajbože, na živote, tak potom si môžeme asi biť hlavu o múr. Čiže v tomto prípade ja budem apelovať na všetkých kolegov, ktorí budú hlasovať, aby tento váš návrh nepodporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani Erika. Rišo, no ja v podstate by som reagoval na teba v tom zmysle, povedal si, budem citovať: "Ľudia, ktorí s tým robia a vidia do toho, tak sú proti." No, ja chápem, že sú proti, lebo v podstate mnohí z nich, česť výnimkám, ale mnohí z nich zneužívajú ten systém.

    Ďalej si povedal, že keď teda tie centrá voľného času fungujú poctivo, tak sa ich to dotkne. No, môj názor je taký, že pokiaľ centrá voľného času fungujú poctivo a sú tam fakt ľudia, ktorí to myslia s deťmi vážne, tak to vidí tá aj obec alebo tá samospráva a nič rušiť nebude, dokonca to bude podporovať. Ja si neviem predstaviť starostu alebo obecných poslancov, ktorí by potom zlikvidovali takéto CVČ-čka len z toho dôvodu, že to dobre funguje. Však by išli sami proti sebe a proti voličom. Ja v tomto návrhu vôbec nevidím problém, lebo dovolím si upozorniť, že bolo to práve počas reformy bývalých Dzurindových vlád, kedy sa samospráve zverilo teda zriaďovateľstvo škôl a už aj v súčasnosti cez VZN-ká samospráva rozhoduje o financovaní škôl. A keď nie je problém pritom, keď rozhoduje v súčasnosti samospráva cez VZN-ká o financovaní škôl, tak nevidím, prečo by mal byť problém, keď bude samospráva cez VZN-ká rozhodovať aj o financovaní CVČ a o ich zriaďovaní. Ja v tom problém nevidím, však už tá samospráva má skúsenosti s tými školami, tak prečo by nemala zvládnuť potom fungovanie a zriaďovanie a financovanie centier voľného času? A nehovoriac o tom, že samospráva je tiež kontrolovaná NKÚ a nakladanie financií kontroluje Najvyšší kontrolný úrad. Čiže ja v tom vôbec problém nevidím a myslím si, že diskutujeme tu o niečom, čo v podstate ani nemusíme, lebo všetci hovoríme, že samospráva je schopná. Tak ja nevidím v tom problém. Máme tam poslancov každý. A občania tých poslancov vedia odchytiť v obci, a keď im zrušili do CVČ, tak si to vedia s nimi vydiskutovať, alebo keď chcú zriadiť ďalšie CVČ, tak si to vydiskutujú so samosprávou.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme, Tóno.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, kolega Petrák správne sa obrátil na citát z môjho predchádzajúceho vystúpenia, ale predsa dávam na zváženie snahu kolegu Vašečku, zvážiť niekedy to, čomu sa dá povedať prísnosť predpisu, možno tvrdosť zákona. Keď niekedy vidíme zábery zo škôl v slumoch Kene, niekde v Nairobi, tak by, samozrejme, tá škola podľa nijakých, nieže európskych, ani neeurópskych predpisov nemohla fungovať. A pozícia je áno, alebo nie, budú mať tie deti školu s hlinenou dlážkou, pomaly bez stien a bez lavíc, alebo nebudú mať žiadnu? Ako vicestarosta Starého mesta som riešil radostný problém pretlaku detí na miesta v materských školách. Bol som za hlavným hygienikom Slovenskej republiky, aby udelil dočasnú výnimku, aby sme ich mohli mať viacej, ako hovorí prísna norma, o ktorej hovorí kolega Petrák. Či je lepšie, aby dieťa bolo "na ulici", alebo aby v triede bolo miesto 20, 23 detí? Preto hovorím, že jadro toho problému je nenechať zaniknúť ani jeden priestor, kde deti z rómskej osady, blízko k svojej osade majú možnosť robiť niečo zmysluplné, ak to má naraziť na veľmi tvrdú hranu predpisov.

    Bratislavský Starý most, ak by sme ho chceli novopostaviť, nespĺňa normy Dunajskej komisie. Museli by sme o vyše metra zvýšiť všetky piliere a jeden zbúrať, ak ho ale len zrenovujeme, musí stačiť aj Dunajskej komisii. A to je presne ten fenomén dunajského mosta. Ak teda chceme niečo udržať, tak musíme vychádzať z toho, aké máme možnosti, a ak je vôľa investovať do nového.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Rišo, ty si sa dotkol niektorých závažných okolností, ja by som len zdôraznil, teda ak máme mať nastavené normy, ktoré majú spĺňať kritériá pre zdravý vývoj alebo teda vzdelávacie aktivity detí a mládeže, tak nech sú teda nastavené. A potom ich buď treba dodržiavať, alebo ich zjemnime tak, aby mohli byť dodržané všade. Pretože skutočne tie podmienky nie sú všade také, aby spĺňali tieto prísne normy, viem to aj ja zo svojej vlastnej praxe, nie z toho, čo mi povedia ľudia z praxe, ale z toho, čo som si ja zažil na svojej vlastnej koži, keďže som, kým som nastúpil do parlamentu, učil. Takže skutočne, treba sa nad tým zamyslieť a pokiaľ tie podmienky nastavíme tak, ako hovoril kolega Vašečka, tak si myslím, že to bude dobré.

    No a zvyšok, ku zvyšku vecí sa vyjadrím hádam vo svojej vlastnej rozprave.

    Takže ja ti, Rišo, ďakujem za tvoje vystúpenie.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem kolegovi za takú snahu o vecné poznámky. Ja by som chcel, začnem od Tóna, že ty v tom problém nevidíš. No, ja viem, že ty v tom problém nevidíš, hovoril si o tom, že tá obec zachová funkčné centrum voľného času. No, problém je v tom, že tak ako to dnes niekto, už ako to zaznelo, že tie centrá sú lokalizované v nejakých niečo medzi 200, 300 obciach, ale peniaze dostanú teraz úplne všetky obce. To znamená, že keď tam žiadne centrum nie je, tak tam nastane problém prerozdeľovania tých peňazí, čiže hovoríme o niečom inom.

    Ďalšia vec. Ja sa zastávam, a to zopakujem, sprísnenia hygienických, bezpečnostných, požiarnych noriem, tak ako vo všetkých ostatných prípadoch som za, a preto pre novovznikajúce, nech sa tak stane, podporujem to. Ale pre tie jestvujúce, viete, keď je alternatíva, že to dieťa, môže byť rómske, ale nemusí byť rómske, behá kdesi pomedzi nebezpečný odpad a v blate, alebo niekde fetuje, a alternatíva, že bude v nejakom nie normyspĺňajúcom zariadení tráviť zmysluplne voľný čas, myslím si, že voľba je jasná, čo by sme mali podporiť. Čiže ešte raz. Ide mi o to, aby sa nezavádzali nové požiadavky pre už funkčné jestvujúce centrá, aby sa zaviedli nové požiadavky pre novovznikajúce a aby sme zachovali teda to, čo je funkčné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme možnosti, alebo teda vystúpili už všetci písomne prihlásení, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Takže do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ja tiež krátkym príspevkom sa vyjadril k predkladanej novele. Je veľa diskusie o novele a tá diskusia je čisto vedená len v oblasti centier voľného času. Ja chápem, že to môže vyvolávať pochybnosti, počúvam tie argumenty rovnako, ale akosi málo počuť, alebo presnejšie, sa hovorí o tom, že prečo sa takáto úprava berie. Marginalizuje sa, alebo sa znižuje to, že tie, ktoré to zneužívali, však to boli len tie, ktoré bolo treba nejakým spôsobom vyselektovať, a že tie ostatné jednoducho na to budú doplácať. Ale niekto musí priniesť nejaké rozhodnutie. A to rozhodnutie prináša práve táto legislatíva a ja som presvedčený, že každý, ktorý to myslí dobre, tak bude finančné prostriedky v tej obci poukazovať na túto činnosť. O tom som presvedčený, pretože si nedovolí potom do budúcnosti vôbec možno kandidovať. A všetci tak ako tu sedíme, myslím si, že uznávame a berieme do úvahy, a vďaka tomu sme tu aj v tomto parlamente, že demokratický princíp je ten jediný, ktorý zatiaľ ľudstvo vymyslelo, pretože pri tom množstve názorov musí prevládnuť nejaký ten zjednocujúci, a to je ten väčšinový.

    Ale nechal by som túto diskusiu pre tých, ktorí ešte chcú diskutovať o CVČ. Ja by som predsa len aspoň máličko povedal tie pozitíva, iné, ktoré sú dôležité rovnako v tomto zákone. Pozitívum je, samozrejme, to, že budeme môcť zmeniť napríklad transformáciou školské strediská záujmovej činnosti na centrá voľného času, pretože samosprávne kraje mali tieto školské strediská a tie fungovali v podstate v rovnakom režime, robili tú istú činnosť, ale finančne boli úplne kdesi inde. A keď to trošku porovnám teraz, dovoľte mi využiť aj skúsenosti, ktoré máme. Školské strediská záujmovej činnosti, ktoré fungovali na území samosprávneho kraja v porovnaní s centrom voľného času, ktoré robili tú činnosť veľmi podobnú, rovnakú, v tomto školskom stredisku sa tá činnosť vykonávala za polovičnú sumu, dámy a páni, za polovičnú sumu. No, jasné, teraz môžeme argumentovať a tak ďalej. Ja len chcem povedať, že dá sa to robiť efektívnejšie, možno aj iným spôsobom. A ja vidím v tomto pozitívum, pretože dostávame to do jednej roviny, to znamená, dnes budeme mať aj tieto školské strediská a tým aj môžu ukázať zriaďovatelia, že sa dá robiť aj táto činnosť efektívne. Tým nechcem povedať, že niekto to a priori robí neefektívne, len chcem tým povedať, že jednoducho treba, aby tu bola nejaká kontrola, ale zároveň aj nejaké porovnanie. A ja v tomto inštitúte, ktorý je tu zapracovaný, to vidím a vítam to.

    Rovnako som rád, že predkladateľ nepodľahol možno takému jednoduchému účelovému tlaku v súvislosti so stanovením hranice 88 percent dotácie, pretože toto je otázka, ktorá je dnes naozaj aj pre nás veľmi dôležitá. A teraz hovorím, ak mi dovolíte, aj za samosprávne kraje, pretože tu sa stala jedna anomália, že tieto, táto činnosť neštátnych školských subjektov je financovaná z originálnych kompetencií, z originálnych príjmov samosprávy. Kdežto vzdelávací proces v školstve je prenesený výkon štátnej správy a je priamo financovaný z rozpočtu, čo je podľa mňa absolútna anomália, a keď zákonodarca, bolo to za ministra Mikolaja, dával túto kompetenciu na samosprávne kraje, bolo prisľúbené, že pôjde to aj s financovaním, len, bohužiaľ, to nebolo dotiahnuté, dva roky boli zaplatené. A v súčasnosti je potrebné túto vec vyriešiť. Ale chápeme, že to nie je jednoduché, preto myslím si, že aj samotný audit kompetencií samosprávy, ktorý je potrebný vykonať, ukáže, že kde sa nachádzame.

    Vážené dámy a páni, rovnako vnímam aj pozitívne to, že prichádza ministerstvo s nejakými racionalizačnými opatreniami a hlavne jasnými pravidlami ako to urobiť. Pretože v súčasnosti každý zriaďovateľ môže žiadať dodatočné finančné prostriedky na nejaké okolnosti, ktoré vznikli počas roka, alebo niečo nepredvídané a tak ďalej. A tu zákonodarca práve vnáša nejaké pravidlá, ktoré jednoznačne povedia, ak tu niekto permanentne žiada na niečo to isté, a nesnaží sa to riešiť nejakým iným spôsobom, no, tak jednoducho nemôžeme to takto tolerovať. A ja to vnímam veľmi pozitívne, pretože pre nás všetkých, a teraz hovorím ako aj za zriaďovateľa, budú tie pravidlá rovnaké a nebude sa to môcť nejakým spôsobom ad hoc zneužívať, že ty si možno pre nás bližší a tebe dáme peniaze, a ty si pre nás vzdialenejší, tebe nedáme peniaze. A toto by som takisto očakával od opozície, že by to nejakým spôsobom vyzdvihla. Ale, bohužiaľ, to, samozrejme, nechcete vidieť.

    Hovorím teraz konkrétne o tom, že v čl. I budeme, a je to už aj v spoločnej správe uvedené, vkladať tento racionalizačný bod, ktorý má jasné pravidlá stanoviť. Ja som sa týmto článkom zaoberal podrobnejšie, preto o ňom aj hovorím, a snažil som sa, aby bol naozaj čo najlepšie vyvážený, a preto si dovolím predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto článku, predovšetkým k tomu bodu 14. A chcem to aj zjednodušiť, chcem to aj zjednodušiť, preto som to urobil tak, ten pozmeňujúci návrh, aby sme v podstate pri hlasovaní v spoločnej správe vyňali hlasovanie o tomto bode a doplnili tam túto časť, ktorú som sa snažil vylepšiť aj po diskusii s ministerstvom.

    Teraz mi dovoľte, aby som predložil môj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu č. 597 o financovaní základných škôl.

    V čl. I sa za 13. bod vkladajú nové body 14 a 15, ktoré znejú:

    "14. V § 8c sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:

    "(7) Ministerstvo môže určiť zriaďovateľovi, ktorý ho požiadal o pridelenie finančných prostriedkov podľa ods. 1 písm. a), povinnosť vykonať racionalizačné opatrenie v škole alebo v školskom zariadení, pre ktoré finančné prostriedky žiada. Ministerstvo zároveň určí druh racionalizačného opatrenia a lehotu trvania racionalizačného opatrenia. Racionalizačným opatrením sa rozumie zníženie počtu tried, zníženie počtu zamestnancov školy alebo školského zariadenia, zrušenie školy alebo školského zariadenia alebo iné opatrenia, ktorými sa zvýši efektívnosť a hospodárnosť využívania pridelených finančných prostriedkov. A tuto je časť, ktorú dodávam. Pred uložením povinnosti vykonať racionalizačné opatrenie prerokuje ministerstvo so zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia druh racionalizačného opatrenia. Čiže to nebude robené nejakým spôsobom len od zeleného stola, ale bude to naozaj po diskusii vecnej. Ďalej, zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia je povinný poskytnúť ministerstvu údaje potrebné na rozhodovanie vo veci uloženia racionalizačného opatrenia v štruktúre určenej ministerstvom. Zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia môže požiadať o ďalšie finančné prostriedky podľa ods. 1 písm. a) až po uskutočnení racionalizačných opatrení."

    Ďalší ods. 7 sa označuje ako ods. 8.

    Bod 15., a to predkladám kvôli tomu, aby som zjednodušil hlasovanie o spoločnej správe. Takže spájam to dohromady.

    Bod 15. Za § 9b sa vkladá § 9ba, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "Paragraf 9ba. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2013.

    (1) Dohľad začatý do 31. decembra 2012 tohto zákona sa vykoná podľa predpisov platných v čase jeho začatia.

    (2) Konanie o uložení pokuty začaté do 31. decembra 2012 doručí orgán dohľadu podľa doterajšieho predpisu. Ďalšie body sa primerane prečíslujú a vloženie nových bodov sa premietne do účinnosti zákona."

    Vážené dámy, vážení páni, ja som v podstate už aj zdôvodnil, v pozmeňujúcom návrhu to nájdete ešte podrobne, preto mi na záver dovoľte, aby som ešte zdôraznil, že týmto dávam aj procedurálny návrh vzhľadom na horeuvedené, že v spoločnej správe v časti IV. novelizačný bod č. 8, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie, pretože tento pozmeňujúci návrh ho v plnom rozsahu nahrádza, a chcel by som požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože si myslím, že vnáša do celého systému financovania naozaj princíp, ktorý je demokratický a hlavne pre všetkých rovnaký bez ohľadu na to, či je taký ľavicový, pravicový, alebo opozičný či koaličný.

    No a zároveň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, by som vás chcel aj poprosiť o podporu zákona ako takého, pretože si myslím, že prináša konečne spôsob riešiť niečo, čo neboli schopní riešiť predtým tí, ktorí boli za to zodpovední. A ja som presvedčený, že v prípade, že by sa ukázalo, že je tu niečo, čo by bolo negatívne, tak každý, kto je kompetentný a má tú silu, tak bude konať, ale ja zatiaľ nevidím nič, čo by malo byť negatívne.

    Toľko z mojej strany, dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie sa prihlásil jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som poďakovať pánovi Blanárovi. Z jeho vystúpenia som si zobral dve významné veci, a to v prvom rade, keď hovoril o efektivite, že vieme činnosti v centrách voľného času robiť efektívne. Áno, myslím si, že ak jedno centrum voľného času vie zastrešiť činnosťou 24 obcí z okresu, tak si myslím, že činnosť tohto centra je efektívna. Preto si myslím, že financie, ktoré má mať pridelené, tak si zaslúži, pretože idú skutočne na činnosť týchto útvarov alebo teda záujmových krúžkov.

    Ďalšie, veľmi som rád, že sa pán kolega dotkol kompetencií. Vieme všetci, že bude to zrejme nevyhnutnosť aj v rámci reformy verejnej správy, ktorá sa chystá. Jedná sa o audit kompetencií a bude sa musieť prísť na to, skutočne, akým spôsobom do budúcnosti pokračovať, pretože dvojjediné financovanie vzdelávacích aktivít nie je v prospech veci. A ja by som možno to obrátil naspäť, možno sa k tomu aj dospeje časom pri tom audite, že nie štát bude prispievať na obce, respektíve bude dávať financie obciam na rozdelenie financií pre vzdelávacie aktivity, ale opačne, obce zo svojich podielových daní budú prispievať do štátneho rozpočtu na vzdelávanie detí a mládeže.

    Takže uvidíme, akým spôsobom to bude fungovať. Čiže možno to bude naozaj otázka toho auditu a uvidíme, kam dospejeme. Čiže systém obrátime úplne opačne. Nebude to zhora nadol, ale opačne, zdola nahor. A podľa toho, aké tie vzdelávacie aktivity budú, ktoré si ministerstvo bude musieť ustriehnuť, a ono bude rozdeľovať financie priamo na vzdelávacie aktivity, či už základné školy, stredné školy, záujmové útvary a tak ďalej, a tak ďalej.

    Takže som rád, že to bolo v týchto dvoch rovinách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú? Zrejme nie.

    Takže ďalší prihlásený do rozpravy, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené dámy, vážení páni, nie je to tak dávno, čo sme tu takto sedeli. Mám pocit, že v takej istej zostave. A veľký záujem o tému školstva v tejto sále nepanoval a nepanuje. A je mi to veľmi ľúto. Pretože tieto zmeny, ktoré sa dejú dnes, sú kľúčové. Školstvo ako také, je kľúčové pre túto krajinu. A možno do budúcnosti by nebolo zlé, ak by sa aj z radov poslancov tomu viac venovalo pozornosti.

    Keď si ale spomeniete, keď sme tu sedeli pred tým mesiacom, čo všetko tu bolo povedané. Okrem iného, z tohto miesta pán minister povedal, že nemá problém s tým, aby financie určené pre centrá voľného času, boli účelovo viazané. Je to aj na zázname, kto by chcel, môže si to pozrieť.

    Zdá sa však, že slovo ministra neplatí. Napriek argumentom zo strany rodičov, zo strany Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, zo strany Konferencie biskupov Slovenska, zo strany rodičov za lepšie školstvo a množstva ďalších.

    Zdá sa, že teda pán minister podľahol tlaku ZMOS-u, aj keď už tu bolo povedané, že nie asi všetci lobovali za takúto úpravu, ale zjavne nevyhovel záujmom detí, záujmom rodičov, záujmom pracovníkov v centrách voľného času, ako aj ďalších.

    Ja už som to viackrát spomenula, či už tu, alebo aj v diskusii s pánom ministrom, ja som presvedčená o tom, že ak sa štát rozhodne dať peniaze na vzdelanie detí, na ich mimoškolskú aktivitu, tie peniaze by sa k nim mali dostať.

    A to, že sa tak nebude diať, je fakt. Pretože už ani dnes to tak nie je, že by naozaj všetky peniaze išli za deťmi. Kto by si to chcel overiť, ja už som to minule, pred tým mesiacom tu ukazovala, takúto tabuľku, kde je presne rozpísané kto, ktorá obec koľko dáva na deti do ktorého školského zariadenia. A tie čísla v mnohých prípadoch sú veľmi smutné a hovoria skôr o tom, že tak ako tu sa zdá, že vzdelanie nie je prioritou pre mnohých poslancov, tak že aj pre tých starostov a tých, ktorí rozhodujú o pridelení finančných prostriedkov pre deti, vzdelanie, mimoškolské aktivity nie sú prioritou.

    Už to tu bolo spomenuté, že nikto nespochybňuje fakt, že systém ako je dnes, má chyby, že niektorí ho zneužívajú. Ale nemôžeme hovoriť o tom, že systém je chorý. Choré sú v ňom niektoré prvky. Chorí sú v ňom niektorí ľudia, ktorí, na úkor detí, sa obohacujú. S tým môžeme súhlasiť.

    Pán poslanec Petrák hovoril, že však dajme šancu žiť tomuto novému systému. A čas ukáže, či je dobrý. Ale tu nejde o systém, tu ide o tie deti, ktoré naozaj vo veľmi krátkom čase môžu zostať, ľudovo povedané, na ulici, pretože obec nebude mať ako uzatvoriť dohodu s tým centrom voľného času. V inej obci môžno nebude chcieť. Ako kolega pred chvíľočkou poznamenal, možno nastúpi rivalita, pretože starostovia sú z rôznych strán. Možno si povedia, ty, tebe nedám, tvojej obci, pretože ty si za konkurenčnú stranu, tak. Naozaj, tento systém, tak ako ho chcete nastaviť, skôr prinesie viac zmätkov, viac administratívnej záťaže pre centrá voľného času, viac neistoty pre centrá, pre rodičov a pre deti.

    Tiež už bolo spomenuté, že aj bez tohto nového systému voľnočasové aktivity detí budú ohrozené preto, lebo ste schválili odvody pre dohodárov. Niekto o tom už aj písal v novinách, čiže možno to len pripomeniem, tréneri, rozhodcovia v tých malých dedinských kluboch pracujú na dohodu. Dostávajú smiešne peniaze. Možno päť eur, možno desať, možno dvadsať, ale ak odrazu budú musieť z toho platiť tie odvody, alebo ak za nich bude musieť platiť ten klub, oni na to peniaze nebudú mať. Tak sa pýtam, čo s týmito klubmi bude, pán minister. Či rozhodcov nepotrebujeme, lebo dopredu je všetko jasné?

    Napriek tomu, že aj moji kolegovia aj ja sme podali niekoľko pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu a bez nejakého bližšieho vysvetlenia boli zamietnuté, pokladám si za povinnosť predniesť teraz ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý možno by nemusel byť až taký problematický, pretože sa týka skupiny detí so špecifickými potrebami.

    A znie. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 120.

    K čl. I. V čl. I, v čl. I 11. bode § 7a ods. 4 znie:

    (4) Na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu daní obciam môže žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa materskej školy alebo školského zariadenia podľa ods. 1 a 2 uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia. V jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení to neplatí, ak ide o centrá špeciálnopedagogického poradenstva.

    Po druhé, v čl. I 11. bode § 7a ods. 5 znie:

    (5) Ak žiak základnej umeleckej školy, poslucháč jazykovej školy, dieťa materskej školy, dieťa školského klubu detí, dieťa školského zariadenia, výchovného poradenstva a prevencie alebo plnoletá osoba navštevuje viac škôl alebo školských zariadení rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa, žiaka alebo poslucháča, zástupca zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenia alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, alebo plnoletá osoba poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu na započítanie dieťaťa, žiaka alebo poslucháča do zberu údajov podľa ods. 1 písm. a) až d) a h) a ods. 2 (ďalej len "čestné vyhlásenie pre zber údajov"). Čestné vyhlásenie pre zber údajov predloží riaditeľ príslušnej školy alebo školského zariadenia zriaďovateľovi.

    Čestné vyhlásenie pre zber údajov obsahuje:

    Po a) identifikačný údaj o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresu pobytu a druh pobytu.

    Po b) identifikačné údaje o zákonnom zástupcovi, ak nejde o plnoletú osobu, o zástupcovi zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody, ak poskytol súhlas na započítanie do zberu údajov meno a priezvisko, adresu pobytu a druh pobytu, kontaktný údaj.

    Po c) údaje o škole alebo o školskom zariadení, ktoré dieťa, žiak alebo poslucháč bude navštevovať, názov školy alebo školského zariadenia.

    A po d) vyhlásenie, že súhlas na započítanie do zberu údajov poskytli len jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu. To neplatí, ak ide o centrá špeciálnopedagogického poradenstva.

    A teraz odôvodnenie: Vyžadovanie čestných vyhlásení zákonných zástupcov o návšteve len jedného druhu zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva je pre centrá špeciálnopedagogického poradenstva nevykonateľná, poškodzuje záujmy dieťaťa a narúša právo na komplexnú starostlivosť.

    V praxi totiž nie každé centrum špeciálnopedagogického poradenstva disponuje všetkými odborníkmi, ktorí sa venujú dieťaťu so špecifickými potrebami. A preto dieťa v záujme komplexnej starostlivosti je nútené navštevovať viacero takýchto centier.

    Táto situácia sa týka možno viac menších obcí, kde naozaj tie centrá špeciálnopedagogického poradenstva nemajú všetkých odborníkov, ktorých dieťa so špecifickými potrebami potrebuje, a preto je dôležité a nevyhnutné, aby navštevovalo niekoľko takýchto centier.

    Takže napriek tomu, že doposiaľ sa nám nedarilo presvedčiť pána ministra alebo teda jeho spolupracovníkov o tom, že naše pozmeňujúce návrhy majú snahu vylepšiť tento zákon, nie preto, aby sme vôbec tu mali o čom hovoriť, ale preto, že naozaj sa to týka detí a ich budúcnosti, a teda aj budúcnosti našej krajiny.

    Ja pevne dúfam, že tie pozmeňujúce návrhy si minimálne pozriete, a by som bola veľmi rada, kebyže ich podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden pán poslanec.

    A keďže sa nám blíži 19.00 hodina, by som vzhľadom na to, že sú ešte dvaja rečníci prihlásení a naozaj tri minúty do 19.00 hodiny, navrhujem, aby sme pokračovali ráno o 9.00 hodine.

    Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Ďakujem vám pekne, že týmto sme vyčerpali popoludňajšie rokovanie.

    Stretneme sa zajtra ráno o 9.00 hodine pokračovaním v rozprave k tomuto zákonu.

    Ďakujem pekne. Pekný večer.

    Ešte sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Martvoňovi teda, že som sa tak nechala emociálne uniesť.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.