• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 09.00 hodín, otváram piaty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadal pán poslanec Ľubomír Galko.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý máme ako tlač 139.

    Už zaujal miesto určené pre navrhovateľov pán minister dopravy a takisto aj pán spravodajca Andrej Kolesík.

    Dávam slovo ústne prihlásenému rečníkovi do rozpravy pánovi poslancovi Viskupičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v piatok sme končili rozpravu k zákonu o inteligentných dopravných systémoch a mám pocit, že sa tu zviedol dosť veľký zápas o to, čo vlastne účel tohto zákona predpokladá, čo by mal zaviesť, a boli položené podľa mňa tri také základné otázky.

    Prvá otázka je, prečo sa vlastne v tejto dobe aj týmto zákonom zaoberáme. Vysvetlené to bolo niekoľkokrát, že jedná sa o takzvanú transpozíciu európskeho práva. Čiže by sme mohli jednoducho odpovedať, Európska únia má ambíciu zaviesť nejakú formu inteligentného dopravného systému.

    Zároveň bola položená otázka, kedy by bolo dobré takýto inteligentný dopravný systém zavádzať a či v súčasnej dobe šetrenia verejných prostriedkov je debata o zavedení inteligentného dopravného systému v sume okolo 150 mil. eur, keď tá spoluúčasť nášho štátneho rozpočtu je okolo 30 mil. eur, či je súčasná doba vhodná na to, aby sme takýto inteligentný dopravný systém zavádzali. V tomto bode bolo povedané, že súčasný návrh zákona o štátnom rozpočte s takouto položkou nepočíta. Zároveň bolo však veľmi skepticky vyjadrené, kedy teda sa bude vláda zaoberať zavádzaním inteligentného dopravného systému a či prostriedky a verejné zdroje by nebolo v súčasnej dobe možné použiť na iné účely. Ja si preto dovolím, pán spravodajca, aj z toho dôvodu, že si nemyslím, že je tá doba, predložiť aj procedurálny návrh, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali. Myslím si, že ak by uznali poslanci vládnej strany, že nie je skutočne doba na to, aby sme sa bavili o takejto transpozícii, možno pán minister v záverečnej reči, ak sa na ňu podujme, vysvetlí, aké riziká z toho, že by sme tento zákon netransponovali alebo teda nezaviedli túto normu do nášho právneho systému, hrozia z hľadiska Európskej únie. Myslím si, že by sa možno dalo obhájiť na európskej úrovni to, že v súčasnej dobe nemáme sa kam hnať v tejto otázke. Ale ak by náhodou tento procedurálny návrh nebol úspešný, spolu s kolegom Richardom Vašečkom, ktorý mal podobný názor na riešenie problematiky predkladaného zákona, sme sa snažili o niektoré momenty. A to sú tie ďalšie, že prečo to zavádzame, kedy to zavádzame.

    A posledná otázka je, akým spôsobom to zavádzame, čiže sme sa snažili vylepšiť pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predkladaný zákon, a to v piatich bodoch. Skúsim tak stručne hovoriť o každom jednom z nich.

    Zavádzame režim, keď sme chceli, aby bolo presne špecifikované, čo sa myslí pod pojmom inteligentné dopravné systémy, čo je ich účelom a na ktorý účel slúžia. Slovenský zákon by teda nemal používať takzvaný demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť. Ak sa v budúcnosti ukáže, že je možné inteligentné dopravné systémy využiť aj širšie, tak takýto nový účel sa do zákona doplní formou novelizácie. Uvedený návrh zároveň vyvráti pochybnosti, že inteligentné dopravné systémy je už v zmysle tohto návrhu vládneho zákona možné použiť napríklad na zavedenie mýta pre osobné vozidlá, čo terajšie jeho znenie práve vďaka svojmu slovku „najmä“ nevylučuje. Čiže v § 2 ods. 1 chceme vypustiť slovko „najmä“, aby tam bolo presne stanovené, tak ako je to teraz, demonštratívne vyrátané, na čo budú dopravné inteligentné systémy slúžiť.

    Zároveň keďže tá debata bola aj tuná na pôde Národnej rady veľmi ohnivá, chceli by sme, aby sa Národná rada aj do budúcna zaoberala možným zavedením inteligentného dopravného systému, a preto sa snažíme teda týmto pozmeňujúcim návrhom zaviesť režim, že vláda ak schváli ďalšie pokračovanie alebo naplnenie tohto zákona, tak bude do tridsiatich dní predložená správa Národnej rade. Čiže v § 2 ods. 5 pripájame slová „predkladá sa na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do tridsiatich dní po jej schválení“. Odôvodňujeme to tým, že čl. 5 ods. 1 smernice Európskej únie ponecháva výlučné v právomoci členských štátov Európskej únie otázku zavádzania aplikácie a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území, to znamená, tento zákon tvorí akýsi rámec. A konkrétne naplnenie toho, čo ale súčasným zákonom nezavádzame, necháva na úrovni národných štátov.

    Návrh zákona ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravy podrobností týkajúcich sa systémov na vládu Slovenskej republiky a najmä ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Spomeniem námatkovo § 3 ods. 7, § 4 ods. 2, § 5 ods. 7, § 7 a ďalšie. V § 2 ods. 5 sa hovorí o koncepcii rozvoja inteligentných dopravných systémov, ktoré môžu vážne zasiahnuť do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov najmä v oblasti ochrany osobných údajov, a preto sa nám zdá správne, ak o tejto koncepcii bude môcť parlament aj po prijatí tohto zákona diskutovať minimálne, tak ako sme zvyknutí, vo výboroch a v pléne, pričom ak by aj neprichádzalo k ďalšej právnej úprave, verejnosť by sa to dozvedela tým, že parlament by to minimálne mohol vziať na vedomie. Považujeme tento bod za veľmi dôležitý, pretože ak sa bude jednať o otázku základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov, je oprávnené, aby Národná rada o takejto ambícii vlády, respektíve ministerstva dopravy vedela, aj keď sa bude zaoberať tým bez ambície predkladať nejakú inú zákonnú úpravu. V ďalšej legislatívnotechnickej úprave, ktorou sledujeme to, aby bolo jednoznačne určené, ktorým subjektom má byť zákonom uložená povinnosť poskytnúť bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému centru, nahrádzame slovko „alebo“ slovkom „a“. Zatiaľ čo vládny návrh zákona ukladá túto povinnosť aj colnému úradu alebo Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, nie je teda určené jednoznačne, ktorému subjektu to ukladá. My máme za to, že by bolo dobré zaviazať, ak už boli tieto úrady spomínané, tým oba tieto menované subjekty, a preto tam dávame skratku a spojku „a“.

    Z piatkovej debaty bolo jasné, že niektorí kolegovia mali strach, možno oprávnený, možno neoprávnený, počul som niektoré vyjadrenia pána ministra, ktoré hovorili o tom, že inteligentný dopravný systém nevedie k zavádzaniu mýta pre automobily do tri a pol tony. Tak ako býva zvykom, myslím si, že verejnosť má dôveru voči politikom rôznu. A snažili sme sa preto v štvrtej úprave, ktorú táto predkladaná norma má, vyhnúť sa akýmkoľvek špekuláciám. A niežeby som neveril vášmu slovu, pán minister, ale dovolili sme si zapracovať do pozmeňujúceho návrhu nový odsek v § 5, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do tri a pol tony." Sledujeme tým hlavne to, aby toto nestálo na nejakej politickej možno vôli, keďže tento zákon prijímame. A hovoríme, môžu tu byť aj odôvodnené obavy. Chceli sme, aby to bolo čierne na bielom a v tejto norme, ktorú síce transpozícia nepredpokladá. A dúfam, že aj kolegovia z vládnej strany sa s týmto budú vedieť stotožniť. A zavádzame tu presné vymedzenie toho, že akékoľvek údaje, ktoré inteligentný dopravný systém poskytne Národnému dopravnému informačnému centru, v žiadnom momente nevedú k zavedeniu mýta. Dúfam, že všetky pochybnosti, ktoré ohľadom používania a merania vzdialeností, ktoré sú v predmetnom návrhu zákona vymedzené v oblasti ochrany ľudských práv, vyvracia návrh tým, že budeme sa zaoberať inteligentnými dopravnými systémami, a nie zavádzaním mýtneho systému.

    Posledná úprava, ktorú do zákona máme ambíciu presadiť. Keďže z dôvodovej správy návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť nemalé finančné prostriedky, čo sa týka štátneho rozpočtu, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh zákona nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, tak vypúšťajú sa slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti“, čo znamená teda, že ministerstvo dopravy, ten orgán, ktorý sa zriadi na zber tých dát v surovej podobe z inteligentných dopravných systémov, bude v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva a bude teda štátnym. Prevádzkou takéhoto centra, si myslíme, mal by byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že do Národného dopravného informačného centra budú poskytované údaje v podobe, ktorá bude pred spracovaním. A je žiaduce, aby takéto údaje mal štát pod kontrolou a nemal ich pod kontrolou súkromný subjekt. Máme za to, že ak tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, do značnej miery odpovedá na možné riziká, ktorými sa trápi verejnosť, či teda táto ambícia ministerstva vedie k zavedeniu mýtneho systému. Takže, expressis verbis, je pomenované na základe tohto pozmeňujúceho návrhu, že to tak nie je. Zároveň sa snažíme aj o to, aby orgány, ktoré nakladajú s údajmi, boli a zostali v pôsobnosti štátu a dokázala byť do dôsledkov kontrola nad tým, akým spôsobom sa bude s údajmi, ktoré dopravné systémy nazbierajú v budúcnosti, keďže momentálne sa bavíme nie o tom, čo na území Slovenskej republiky funguje, ale čo fungovať by tu malo, nakladať.

    Ďalej si myslím, že v rámci tej debaty, ktorá otvorila tri otázky, prečo, kedy a akým spôsobom to má byť, ja si dovolím na záver povedať aj krátku úvahu o tom, či tieto inteligentné dopravné systémy na Slovensku potrebujeme. Myslím si, že doba, ktorú teraz žijeme, je do značnej miery závislá od toho, aké informačné systémy nás stretávajú. A mali by v prvom rade situácie riešiť a pomáhať riešiť napríklad v tomto prípade dopravné situácie, ktoré na cestách, vozovkách a v celom systéme dopravy na Slovensku vzniknú. Otázka znie, či tento systém na Slovensku chceme alebo nechceme. Ja zastávam skôr stanovisko, že nevyhneme sa v budúcnosti, keďže žijeme v 21. storočí, tomu, aby nejakým spôsobom informácie o tom, akým spôsobom sa doprava správa na našich cestách, monitorovali nejaké zariadenia.

    Celkom oceňujem aj snahu, že ste túto normu nedali do nejakého iného zákona, ale spravili ste sólo zákon, ktorý hovorí o informačných dopravných systémoch. A je možná debata o ňom. Myslím si, že to, či na Slovensku inteligentný dopravný systém bude a či bude prepojený na riadenie dopravy, je otázka nie úplne najbližšej budúcnosti. A preto si myslím, že ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak je možnosť tento zákon v slovenskom právnom systéme používať.

    A skúsim aj apelovať na kolegyne a kolegov z vládnej strany SMER, aby sa nad predloženým pozmeňujúcim návrhom zamysleli, a týmto aj žiadam a možno aj prosím o jeho podporu, pretože dôvody, ktoré som vymenoval predtým, podľa mňa sú také, aby tento pozmeňujúci návrh možno získal aj podporu celého politického spektra.

    Oslovil by som aj poslancov opozície, ale okrem Martina Chrena sa tu žiaden nenachádza, a teda niektorých poslancov nášho klubu, takže dúfam, že po rozmnožení tohto sa to dostane aj do lavíc.

    Následne by som pristúpil k predloženiu pozmeňujúceho návrhu, tak ako to káže rokovací poriadok.

    Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona predpokladá návrh, ktorý ja mením takto:

    Po prvé. V čl. I § 2 ods. 1 sa vypúšťa slovko „najmä“.

    Odôvodnenie. Ide o riadnu transpozíciu smernice 2010/40/EÚ, ktorá v čl. IV ods. 1 presne špecifikuje, čo sa myslí pod pojmom „inteligentné dopravné systémy“, ako aj čo je účelom, na ktorý slúžia. Ani slovenský zákon by preto nemal používať demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť.

    Po druhé. V čl. I § 2 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová „a predkladá na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do 30 dní po jej schválení“.

    Odôvodnenie. Čl. V ods. 1 smernice EÚ 2010/40/EÚ ponecháva vo výlučnej právomoci členských štátov EÚ otázku zavádzania aplikácií a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území. Návrh zákon ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravu podrobností na vládu a ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Preto máme za to, aby o týchto skutočnostiach jednalo plénum Národnej rady a príslušné výbory.

    Po tretie. V čl. I § 5 ods. 5 písm. g) sa slovo „alebo“ nahrádza slovom „a“.

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, cieľom ktorej je jednoznačné určenie, ktoré subjekty majú mať zákonom uloženú povinnosť poskytovať bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému informačnému centru. Ako som spomínal, dávame túto povinnosť colnému úradu aj Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

    Po štvrté. V čl. I § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony.“ Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.

    Odôvodnenie. S cieľom zamedziť špekuláciám, či dopravné informácie, ktoré má Národné dopravné informačné centrum k dispozícii a môže bezplatne na základe vzájomnosti alebo na základe zmluvy (odplatne alebo bezodplatne) poskytnúť iným subjektom, môže takýto subjekt následne v budúcnosti použiť na výber mýta pre osobné vozidlá do 3,5 tony, pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa jednoznačne ustanovuje, že takéto použitie zo strany tretej osoby (subjektu, ktorému sú informácie, údaje a záznamy poskytnuté), bude a je zakázané.

    A po piate. V čl. I § 7 písm. b) sa vypúšťajú slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti ministerstva“.

    Odôvodňujeme to tým, že ani z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné dopravné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť spomínané nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu (resp. z prostriedkov EÚ vrátane Slovenska), hovorím nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale aj o „inej právnickej osobe“.

    Prevádzkou takéhoto centra by mal byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, ako som už spomínal, aj z hľadiska údajov a skutočností, s ktorými Národné informačné dopravné centrum prichádza do styku.

    Ďakujem týmto za pozornosť a dúfam, že či už procedurálny návrh alebo pozmeňujúci návrh, ak by procedurálny návrh neprešiel, nájdu podporu tohto pléna a zamedzíme niektorým špekuláciám a možno aj tomu, aby verejnosť zo strany ministerstva nebola zavádzaná, respektíve bolo jej vysvetlené, ako to so zákonom, čo sa týka mýta, skutočne je. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Hlina, pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nevidím tu pána predsedu, ale takýto odkaz mu chcem poslať, že prosím vás, zastavte to. My tu nie sme holubári z Hlohovca alebo nejaká domová schôdza, preboha. Však takto to nemôže fungovať. My nemôžeme robiť takto zákony, že sa tu hodinu a pol pred hlasovaním o závažnom zákone zjaví pozmeňujúci návrh, ktorý má 6 strán alebo koľko. A vy zaň, predpokladám, asi možno aj chcete zahlasovať. A potom sa to o tri mesiace vráti naspäť s tým, že koľko je v tom chýb. Však včera ste to mali v novinách, že aké chyby sú v tej sociálnej, v tamtých zákonoch. Však takto zákonodarný zbor nemôže fungovať. Naozaj tak to nemôže byť. Však to už tu rozum stojí. Toto bude teda ako vrátená loptička, že ste vyšli v ústrety nejakému pozmeňujúcemu návrhu? Ten zákon treba stiahnuť. Všetci to už dobre viete. Konečne sa zjavil aj rozumný článok niekde v novinách, kde právnici konštatujú to, čo hovorím od začiatku, že tam je obrovská nadpráca, úplne zbytočne tie niektoré veci tam sú. Ja trošku sa čudujem, vyjadrujem také zvláštne počudovanie nad tým, že sa tu má o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať. Je to účelové, lebo naozaj to poškodí celé to. Je dosť možné, že aj za ten pozmeňujúci návrh oni zahlasujú a všetky procesy, ktoré sú naštartované, sa spustia. O tri-štyri mesiace teda sa to vráti naspäť, skorigujú sa tie veci, ktoré sa tam teraz narýchlo našúpu, ale všetky procesy, ktoré mali byť spustené, budú spustené. Ale odkaz naozaj pre pána predsedu je, ja som prišiel a kandidoval do Národnej rady, nie do spolku holubárov. Takto to nemôže fungovať, že hodinu a pol pred hlasovaním o závažnom zákone, ktorý sa týka pomaly každého človeka, sa tu zjaví nejaký šesťstranový pozmeňujúci návrh. Ešte ho nemáte ani rozmnožený. Tých 6 strán sa ťažko prečíta. Príde sem Schulz, budú nám to tu prekladať. A o 11.00 hodine zaň zahlasujete? Takto nemôže fungovať legislatívna práca. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Dobrý deň, Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Tie návrhy, ktoré tu zazneli od kolegu Viskupiča, podporujem, ale chcem povedať, že jedna vec sa mi od piatka ozrejmila ešte viac, ako som teda predpokladal. A to je otázka tá, že tieto inteligentné dopravné systémy sú skutočne schopné rozlišovať konkrétne dopravné situácie na našich cestách. A ja som rád a som vďačný, že ten systém je toho schopný. Aj viem, že to je vízia, že je to nad rámec prejednávaného zákona.

    Ale chcem povedať, že sa hlásim už teraz k tomu, že ak bude možné využiť tento systém na to, aby na našich cestách bolo možné konkrétne analyzovať dopravné situácie, ktoré tu vznikajú denne v tisíckach násobkoch a ktoré mnohokrát sú skutočne vážnym ohrozením účastníkov, tých, ktorí sa teda o ne aktívne pričinia, aj tých, ktorí tam pasívne do toho vbehnú, tak všetkými dvadsiatimi prstami podporujem, aby také niečo v budúcnosti bolo využité.

    A chcem povedať, že my v žiadnom prípade sa nemôžeme domnievať, že je to nejaký vstup do našich osobných práv a slobôd. Moja cesta autom po verejnej komunikácii, kde behom jednej hodiny stretnem tisícky účastníkov, nemôže byť chápaná ako niečo, čo je mojím súkromným právom. A ja teda musím sa boriť s tým, aby niekto sa dozvedel, ako som sa správal v konkrétnych dopravných situáciách. Tak ja viem, že to je problém, že to môže niekomu pripadať, že zase nám niekto chce pozerať veľmi jasne na prsty, kedy hodíme dvojku či trojku, kedy ako predbiehame. Určite tam treba chápať, že to nie je také jednoduché. Ale v princípe chcem zdôrazniť, že auto je skutočne nie moje. Je to teda môj súkromný majetok, ale nie je mojím súkromným právom jazdiť, ako chcem, a boriť sa s tým, že niekto bude vedieť, ako kedy a koľkokrát som niekoho ohrozil. Vidím v tom úžasnú možnosť veľmi preventívne dosiahnuť to, že nebezpečenstvá na našich cestách prudko klesnú a že ozaj auto je zbraň, ktorú treba podriadiť aj takémuto obmedzeniu. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Áno, tak ako sme aj hovorili, pán poslanec Mičovský, môže byť ambícia, ja to možno zoberiem troška všeobecnejšie, či inteligentný dopravný systém na Slovensku chceme alebo nechceme. Otázka teda znela kedy a ako ho chceme. Snažili sme sa s Richardom viac-menej vylepšiť predkladanú novelu.

    Druhá poznámka napriek tomu, že rokovací poriadok to neumožňuje, bola adresovaná predsedovi vlády, takže nebudem reagovať. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, chce zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, zhrnul by som to asi tak, že tá debata bola, bohužiaľ, len vo veľmi malej miere pragmatická, a to až viac-menej dnes okrem vystúpenia, samozrejme kolegu Hlinu, ako sme si už zvykli. Ale fakt je ten, že treba hľadať podľa mňa obzvlášť pri takýchto veciach pragmatizmus za tým.

    A základná otázka znie: Žijúc v treťom tisícročí chceme alebo nechceme, aby sme zavádzali inteligentné dopravné systémy? Ja si myslím, že odpoveď je áno. Niekto si môže myslieť, že to nechceme, to je jeho vec. Ja hovorím, čo si myslím ja a aké je aj stanovisko. A nakoniec to vychádza z nejakej európskej legislatívy, ktorá tiež pragmaticky k tomuto pristúpila.

    To, že kedy a ako sa to bude zavádzať, je otázka rozpočtových možností. Je úplne evidentné, že v tomto ani v budúcom roku žiadnych 150 mil. na tento systém nepôjde, pretože, bohužiaľ, rozpočet na to nemá a naozaj sú dôležitejšie priority ako toto, i keď to je tiež otázka, pretože môžeme si pozrieť tú doložku, čo by takýto systém priniesol. Všeobecne sa predpokladá, že aplikácie inteligentných dopravných systémov dokážu usporiť až 10 % času, 8 % finančných prostriedkov, zatiaľ čo by sa mala zvýšiť produktivita práce o 3 až 10 % a náklady na logistiku nákladnej dopravy by mali klesnúť o 2 až 3 %. To sú obrovské sumy, ktoré by to prinieslo hospodárstvu. A dúfam, že jedného dňa sa tak aj stane.

    Ešte tu bolo veľmi, samozrejme, z pohľadu opozície takticky, ale z pohľadu pravdy nepravdivo navodzované, že tých 150 mil. sú rovnaké rozpočtové peniaze ako akýkoľvek iný bežný výdavok, ktorý je možné použiť napríklad na platy učiteľov. To tu bolo viackrát vyskloňované, čo tiež nie je pravda, lebo keď už aj je teda v tej doložke odhad 150 mil., tak z toho zo štátneho rozpočtu je iba 30 mil. v horizonte niekoľkých rokov, ostatné sú zdroje Európskej únie. Tak to je len na upresnenie.

    To, prečo tu ja vôbec stojím, hlavný dôvod je, niežeby som si to ja až takto sám individuálne vymyslel, ale je tu nejaká transpozícia, ktorú sme povinní podľa európskej legislatívy urobiť, tak ako bolo už počas rozpravy v piatok odkomunikované alebo veľakrát vyskloňované, transponovať, samozrejme, nie otrocky.

    Ale sa pýtate, prečo to je. Mnohí z vás, kolegovia z opozície, ste boli súčasťou vlády, ktorá si dala sama za povinnosť alebo mala povinnosť do 27. februára 2012 túto smernicu transponovať. Prečo ste tak neurobili? Pretože voči Slovenskej republike bolo začaté konanie podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (porušenie č. 2012/0230). Dôvodom pre začatie konania bolo netransponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010, čiže to nie je nejaká novinka, táto vec je tu už dlho, o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy. Takže spytujte si aj vlastné svedomie, mohli ste kľudne transponovať túto smernicu v rozsahu, aký by ste vy uznali za vhodné. Mimochodom, tento rozsah, v akom je tá smernica transponovaná, nakoniec aj ten legislatívny text sme si osvojili tak, ako bol pripravený už na ministerstve.

    Teraz k tomu pozmeňujúcemu návrhu.

    Pán Hlina tu síce opäť by rád vytvoril fóbiu, že aký je to komplikovaný komplexný pozmeňujúci návrh. Vy ste asi nepočúvali, to je, ináč, veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh a moc toho nemení.

    Čiže k tomu prvému návrhu. S vypustením slovíčka „najmä“ nemám problém, pretože to je len záležitosť definície.

    S tým, že máme predkladať na vedomie Národnej rade to, čo vláda prijme, naozaj vôbec nemám problém, pretože nemáme vôbec čo tajiť. Nakoniec, už samotné dokumenty na vláde sú verejné a možno o nich diskutovať. Čiže je to podľa môjho názoru síce zbytočné, ale nekontroverzné ustanovenie.

    Slovko „alebo“ sa nahrádza slovkom „a“. To je o finančnej a colnej správe. Tiež je to podľa mňa nadbytočné, ale si myslíte, že toto detailnejšie vysvetľuje to meritum. Colná, finančná a daňová správa, viete, sa zlučujú. Dnes je to finančná správa. Čiže toto je v podstate len formalita.

    Jediný zaujímavý článok toho vášho pozmeňujúceho návrhu je to, že tu, expressis verbis, definujete, že nikto nepoužije tieto informácie na zavedenie mýta pre osobné automobily, čo bola hlavne teda najväčšia fóbia a kontroverzia. Tak to je k tomuto asi toľko.

    Tento zákon, a som si tým istý, vôbec nezavádza žiadne mýto pre osobné automobily, to, čo vy tvrdíte, pán Hlina. Ale keď to tu chcete mať, tak, expressis verbis, nemám s tým problém, aby sa stratili akékoľvek pochybnosti, našou ambíciou nikdy nebolo cez tento zákon zaviesť mýto pre osobné automobily. Takže tento článok kľudne tam môže byť.

    A posledný návrh bol len o tom, že kto bude vlastne prevádzkovať ten systém. Naším plánom bolo aj tak, že to bude firma v zakladateľskej alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Čiže toto upresnenie nakoniec aj vítam.

    Takže ten pozmeňujúci návrh ako taký nemám problém vôbec podporiť, a teda chcem oceniť aj to, že toto ja považujem za pragmatickú prácu. Tým aj sa zároveň chcem poďakovať kolegovi Viskupičovi, že pristúpil k tomu takýmto spôsobom, a nie nejakými primitívnymi invektívami.

    Ešte by som... Vlastne to je z piatkovej debaty, k tomu sa už nemusím vracať. Takže to je asi toľko. Ďakujem za slovo.

  • Pýtam sa, chce zaujať k rozprave stanovisko spoločný spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 187, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 176.

    Teraz prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je prijatie opatrení, ktoré by zabránili zneužívaniu ekonomického postavenia odberateľov vo vzťahu k dodávateľom na trhu s potravinami z hľadiska často až neriešiteľného postavenia dodávateľa.

    Situácia je taká, že ak príslušný odberateľ neodoberie potraviny dodávateľa, ten ich nemá kde na trhu uplatniť. Takéto postavenie odberateľa vedie k vyžadovaniu niekedy až absurdných, jednostranne zvýhodnených obchodných podmienok pre odberateľa.

    Hoci zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, bol účinný len pre veľmi krátku dobu, hneď po oznámení jeho zrušenia zaznamenalo ministerstvo pôdohospodárstva a Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora mnohé podnety a poznatky z praxe, ktoré preukazovali, že vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku dochádza opäť zo strany odberateľov potravín k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na trhu. Predložený návrh zákona reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovaniu.

    Ustanovenia tohto návrhu z väčšej časti už boli v obchodnom znení obsahom predchádzajúcich právnych úprav, ktoré prešli celým legislatívnym procesom vrátane prerokovania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky až po zverejnenie v Zbierke zákonov, čo znamená, že by nemal byť problém s ich ústavnosťou.

    Návrh bol predmetom rozsiahleho pripomienkového konania, pričom okrem povinne pripomienkujúcich subjektov bol prerokovaný aj so všetkými obchodnými reťazcami a profesijnými zväzmi združujúcimi tak dodávateľov, ako aj odberateľov potravín, a na dnešné rokovanie sa predkladá bez rozporov s ústrednými orgánmi štátnej správy. Je však pochopiteľné, že v procese pripomienkovania boli vznesené často protichodné pripomienky odrážajúce iné predstavy obchodníkov a prvovýrobcov.

    Predložený návrh považujeme za prijateľný kompromis odrážajúci potrebu zachovania štandardného podnikateľského prostredia v oblasti obchodu, ako aj primeraný stupeň ochrany spotrebiteľa.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pána poslanca Mariana Záhumenského, aby uviedol spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 39 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidiel. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach návrhu s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2012 č. 176 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Martina Chrena, ale keďže do rozpravy ste sa prihlásili vy, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh zákona má svoju dlhú genézu a počas jeho života sa vždy podarilo určitým skupinám v obchodných reťazcoch či už zahraničných alebo domácich presadiť také znenia v zákone, ktoré ho stavali nevykonateľným, alebo posledný zákon č. 140/2010 Z. z., keď už boli odstránené všetky tieto veci, ktoré zákon robili nevykonateľným, sa podarilo nastupujúcej vládnej generácii zrušiť skôr, ako tento zákon mohol pôsobiť v praxi a ukázať svoju reálnu silu, ale aj to, aby sa vo vzťahoch medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami, ktoré majú neuveriteľne silné postavenie najmä na Slovensku, upravili určité korektnosti pravidiel.

    V minulosti veľmi často bývala dosť veľká mediálna propaganda voči tomuto zákonu. A často sa uvádzali mnohé nepravdivé informácie, tento zákon čo všetko zakazuje a ako je postavený voči spotrebiteľovi. A myslím si, že za tou propagandou vždy stáli záujmové skupiny, ktorým vyhovuje stav bezbrehého liberalizmu pri obchode. A v každej slušnej spoločnosti, kde je nevyvážený vzťah či už medzi určitými partnermi, ak zoberieme sociálny dialóg, či to je zamestnávateľ, zamestnanec, alebo to je v spoločnosti, kde musí byť nejaká solidarita medzi staršími a mladšími a chorými a zdravými, kde musia fungovať určité regulačné pravidlá, tak takéto regulačné pravidlá musia fungovať aj v situácii, ak obchodné reťazce majú tak dominantné postavenie na trhu.

    Ak by sme zobrali 9 relevantných reťazcov, ktoré na Slovensku pôsobia. Tak majú viac ako monopolné postavenie. A v minulosti dávané podmienky, že treba preukázať ekonomickú závislosť dodávateľa potravín od konkrétneho reťazca, vlastne stavali tento zákon nevykonateľným, pretože žiaden dodávateľ nie je závislý od jedného reťazca, ale od systému obchodných reťazcov, ktoré na Slovensku pôsobia. A keďže každý reťazec svojím spôsobom do väčšej alebo do menšej miery využíva tie praktiky, ktoré sú nieže neprimerané, ale doslova likvidačné a ktoré sa nedejú pri žiadnom inom obchode so žiadnou inou komoditou, iba s potravinami, tak štát musí vstúpiť do tohto vzťahu a svojím spôsobom musí regulovať korektnosť vzťahov v obchode, lebo tento zákon nerieši obchodné marže, ako často bolo povedané, že je voľný vzťah v obchode a že jednoducho sa ide regulovať, koľko môže zarábať obchodník, koľko môže zarábať spracovateľ. Ani v jednom bode ani v jednom písmene zákon nerieši obchodné marže, nerieši ceny, takisto nerieši to, aké potraviny sú na pulte, či sú dovážané alebo sú domáce potraviny, ale jednoducho zamedzuje určitým praktikám, ktoré obchodné reťazce využívajú. A využívajú ich z toho dôvodu, že ich sila je tak obrovská, keďže na Slovensku sa až 80 % potravín práve predáva cez obchodné reťazce. Ak dodávateľ potravín, producent potravín nebude zaregistrovaný a nebude predávať svoje produkty cez obchodné reťazce, tak vlastne neexistuje. Z toho dôvodu si dokážu presadiť do zákonov také podmienky ktoré musia akceptovať. A za normálnych štandardných podmienok pri žiadnom inom obchode sa nedejú. Snáď ich je len, pár, keď ich spomeniem, je rôzne zalistovanie dodávateľa do reťazca, že bude dodávať potraviny. To znamená, že ak producent potravín chce niekam dodávať potraviny, nedodá tam ešte ani jeden kus potraviny a musí byť zaregistrovaný a za tú registráciu musí zaplatiť. Takisto musí zaplatiť za každú registráciu každého jedného výrobku v každej jednej prevádzke tohto reťazca, kde bude alebo zamýšľa, že bude dodávať potraviny a taktiež nedal ešte ani jeden kus. To sú platby, ktoré nie sú spojené s ničím. Sú to platby, ktoré nedávajú žiadnu hodnotu tomu dodávateľovi potraviny, ale musí ich zaplatiť, pokiaľ chce byť registrovaný. A týchto platieb je tam strašne, strašne veľa. Snáď keď bude diskusia o tom a bude záujem, môžem sa vrátiť ku každej jednej platbe.

    Až do takých absurdít idú niektoré reťazce, ktoré navrhujú napríklad alebo vymáhajú si zálohové platby za pokuty. Za zálohovú platbu dodávateľovi potravín, ak by náhodou nesplnil podmienky zmluvy, tak mu bude udelená pokuta. A dopredu mu pošleme zálohovú faktúru, aby ju zaplatil. A keďže sa niečo podobné neudeje za jeden kvartál, tak mu tú pokutu zálohovú vrátime a pošleme mu ďalšiu zálohovú faktúru. Som to už minule hovoril. Je to presne to isté, ako keby nám dopravný policajt poslal každý mesiac zálohu za pokutu za prekročenie rýchlosti. Ak tú rýchlosť neprekročíme za celý kvartál, tak nám tú zálohu vrátia a pošlú nám na ďalší mesiac ďalšiu zálohu. Myslím si, že je to úsmevné. Ale je to absolútne likvidačné, lebo sa využívajú cudzie zdroje bezúročne na to, aby mohol vlastne obchod takýmto spôsobom dostávať sa ľahko ku zdrojom. Týchto vecí je strašne veľa, tak ako spomínal pán minister.

    Musím povedať, že pri príprave tohto zákona ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením pána ministra Jahnátka urobilo obrovský kus práce práve v pripomienkovom konaní a ešte nikdy neboli všetky obchodné reťazce na rokovaniach na ministerstve pôdohospodárstva. Mal som možnosť sa týchto rokovaní zúčastniť. A musím povedať, že drvivá väčšina reťazcov v podstate s návrhom zákona nemá problém. Najväčší reťazec na Slovensku, zahraničné Tesco, mal iba šesť pripomienok, z toho päť bolo akceptovaných. A v podstate po akceptovaní pripomienok povedali, že s týmto návrhom zákona vlastne nemajú nijaký vážny problém. A môžem povedať, že už v minulosti keď sa prijal zákon č. 140/2010 Z. z., práve tento reťazec urobil to, že zadné marže zrušil. Zadné marže, na ktoré nikto nevidí, jednoducho zrušil. A presunul ich dopredu. Aj to je jeden z cieľov zákona, aby sa zrušili zadné marže, na ktoré nie je vidieť, ktoré tvoria mimoriadny zisk reťazcov a sú vlastne vpredu, aby aj spotrebiteľ vedel, za koľko dodáva potraviny dodávateľ, výrobca potraviny a za koľko sa to dostáva na pult práve spotrebiteľovi. Čiže aj keď predchádzajúca vládna generácia avizovala, že ten zákon zruší, napriek tomu niektoré reťazce reflektovali naň a prispôsobili niektoré opatrenia, vynechali, zrušili ich. A to je aj cieľom tohto. Takže keď prebiehali rokovania s reťazcami, tak sa došlo na mnoho vecí. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj reťazce samotné konštatovali, že ešte vlastne niektoré vôbec nikdy sa nezúčastnili rokovaní na ministerstve pôdohospodárstva.

    Prvýkrát sme tu na rokovaní. Je škoda, že sme nekomunikovali skôr. Popritom sa využíval priestor na to, aby sa rokovalo aj o zvýšení podielu domácich potravín. Niektoré reťazce prišli, napríklad Carrefour. Na rokovaní začali napádať zákon, bombardovali zákon. A keď sme išli konkrétne do jednotlivých ustanovení zákona, tak vlastne sa na to došlo, že tento zákon nečítali. Čiže došli na rokovanie absolútne bez toho, aby zákon čítali. A keď sme prešli tie ich pripomienky a povedali, nič takéto v zákone nie je, tak sa čudovali. Pochopiteľne, zahanbili sa, keď sme ich nachytali na tom, že zákon nečítali. A potom povedali, že: „My sme takí menší predajcovia, menší reťazec a chceme sa orientovať na regionálne výrobky a radi by sme zvýšili podiel ovčieho mäsa na našom trhu, ale keďže na Slovensku nemáme porážky na ovčie mäso, tak nevieme na Slovensku kúpiť ovčie mäso.“ A ja hovorím tomu pánovi riaditeľovi, asi hovorí hluchý s nemým, na Slovensku máme veľa porážok na ovčie mäso a práve Slovensko je postihnuté tým, že kvôli modrému jazyku nemôže vyvážať jahňatá a musia ich porážať vlastne producenti oviec na Slovensku a mäso sa vyváža do Talianska. Ale náš na Slovensku pôsobiaci reťazec hovorí, že na Slovensku nemáme ovčie mäso. Takže mnoho vecí, takých pikantností sa objavilo pri rokovaniach.

    A ja si myslím, že zákon ako taký neuškodí domácim producentom, práve naopak, posilní ich pozíciu, a že aj reťazce si uvedomujú, a jasne to aj deklarovali, mnohé z nich to deklarovali, že chcú a majú záujem, aby sa zvyšoval podiel domácich potravín. A ocenili to, že ministerstvo pôdohospodárstva vyvinulo takúto iniciatívu a pre mnohé reťazce sa urobili aj stretnutia priamo s producentmi. Napríklad reťazec Tesco mal pod vedením ministerstva pôdohospodárstva stretnutie s veľkou skupinou producentov mlieka a mliečnych výrobkov, kde už dneska deklarujú, že dochádza k zvyšovaniu podielu mliečnej produkcie na pultoch tohto reťazca. Ďalší reťazec prejavil záujem o konzultácie s pestovateľmi zemiakov, veľký záujem je o ovocie, zeleninu, veľký záujem je o mäso. Bohužiaľ, musím povedať, že veľkú časť produkcie na Slovensku už nemáme.

    Čiže otázke produkcie domácich potravín a spotreby domácich potravín a zvyšovania podielu domácich potravín sa tento zákon nevenuje. Ale spolu to súvisí. A využije sa ten priestor aj pri prerokovaní tohto zákona na to, aby sa hľadala cesta, akým spôsobom aj navyšovať podiel domácich potravín, lebo sme im vysvetľovali, že minimálne je slušné, ak pôsobia na slovenskom trhu, že by aj slovenskému trhu niečo mali odvádzať. Je pochopiteľné, že v spotrebe domácich potravín je veľa iných faktorov. A na druhej strane sa musia starať o to, aby sme ich dokázali vyrobiť a ponúknuť reťazcom v takej forme, v akej ich požadujú, to je práca pre ministerstvo pôdohospodárstva a nasledujúci Plán rozvoja vidieka, akým spôsobom smerovať, kam smerovať investície. A na druhej strane je potrebné urobiť veľmi veľa v propagande v osvete medzi našimi občanmi, aby si uvedomili skutočnosť, že ak chcú pomôcť sami sebe, ak chcú pomôcť Slovensku, tak je dobré, aby sa pozerali pri nákupe potravín, a nielen potravín, odkiaľ ten tovar pochádza, a že ak budú kupovať slovenské potraviny, teda slovenské výrobky, možno o nejaký cent, dva centy aj drahšie, pomôžu nielen sami sebe, pomôžu ekonomike, pomôžu Slovensku, pomôžu svojim deťom, pomôžu novej generácii. Čiže toto je dôležité, aby to tí slovenskí občania pochopili. A skutočne bude treba urobiť určitý plán Pomôž Slovák Slovákovi. A myslím si, že toto je jedna z tých agend, ako urobiť zvýšený podiel domácich potravín. Ale k tomu sa vrátim. Tento zákon túto otázku nerieši.

    Minulý týždeň boli na rokovaní zástupcovia fínskeho parlamentu. Keď sme boli s nimi na obede, tak sa otvorila aj otázka obchodných reťazcov. Som sa ich pýtal, akým spôsobom túto otázku riešia oni. Nevedeli mi odpovedať, aké percento domácich potravín sa predáva cez obchodné reťazce. Ale jasne deklarovali, že na pultoch vo Fínsku je 65 % domácej produkcie a zvyšok, 40 %, vyvážajú, 60 % majú na pultoch, 40 % vyvážajú, to znamená, že Fínsko je stopercentne sebestačné vo svojej produkcii, čo o Slovensku už nemôžeme povedať. Ale zaznela tam veľmi zaujímavá veta. A povedali, že akonáhle sa zvyšujú náklady farmárom na produkciu, okamžite na to reagujú ceny v obchodoch a okamžite zvyšujú ceny. A sa pozrieme v tejto súvislosti na vývoj na Slovensku, čo sa stalo po tejto žatve. Táto žatva spôsobila veľké problémy nielen na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách. A keďže hlavne v mnohých krajinách je výpadok produkcie obilovín, tak to má vážny dosah na produkciu potravín. A táto kríza viac postihuje živočíšnu výrobu ako samotnú tú rastlinnú výrobu, kde vlastne sucho spôsobilo škody, lebo zvyšuje náklady na výrobu. Ale sa pozrieme do vývoja napríklad ceny mlieka. Tak pred pár mesiacmi sója stála nejakých 340 – 350 eur, dnes stojí 580 eur, kukurica stála 150 eur, dnes stojí 220 – 240 eur a cena mlieka klesá, cena hydiny stojí, cena ošípaných stojí alebo klesá. To znamená, že producenti týchto komodít zákonite musia ísť do hlbokej straty. Čo to bude znamenať? Bude to znamenať to, že jednoducho dôjde k ďalšiemu výpadku produkcie, dôjde k ďalšej tvorbe nezamestnaných, dôjde k ďalšiemu vysídľovanie vidieka a všetky tieto multifunkčné efekty, ktoré sa z toho vyvinú, sú na stole. A Fíni jasne povedali, akonáhle sa zvyšuje nákladná cena, okamžite sa zvyšuje aj cena v obchode. Toto je vlastne cesta, akým spôsobom treba hľadať aj podporu domácej produkcie. A to, že dneska Slovensko nemá dosť potravín? Keby všetky reťazce chceli kupovať slovenské potraviny, tak nie sú schopné ich tam dať, lebo v minulosti ignorovali slovenské potraviny, v minulosti nenakupovali slovenské potraviny. A udialo sa presne to, že dneska ich pýtajú, ale nie sú, takže musíme si znovu sadnúť a musíme znovu hľadať cestu, ako vlastne vyrobiť potraviny, ako ich dostať na pulty, vlastne žiadna potravinová výroba na Slovensku aby nebola prebytková, aby sme ju nemuseli draho vyvážať. No a čuduj sa svete, keďže vo Fínsku pôsobia iba dva obchodné reťazce, tak ku koncu roka povedali, že budú schvaľovať zákon o obchodných reťazcoch. Dvanásť krajín Európskej únie má upravený zákonom vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. A najprísnejšia legislatíva je vo Francúzsku, kde lietajú niekoľko stámiliónové pokuty za porušovanie zákona, veľmi tvrdo a veľmi prísne. Ale Fínsko, ktoré je na severe Európy, hovorí, že áno, tento vzťah treba regulovať, lebo je to problém, ktorý sa začína prejavovať aj u nich. To znamená, že nie je to žiadna novinka, nie je to zásah do voľného trhu.

    Myslím si, že je nevyhnutné dať určitú etiku do podnikania a keď sa rušil zákon č. 140/2010 Z. z., čo je veľká škoda, musím povedať, tak vládna generácia vtedy prisľúbila, že vypracujú obchodné reťazce etický kódex. Aj keď uvedený zákon umožňoval vypracovať etický kódex, ak by bol vypracovaný medzi dodávateľom a odberateľom, tak by sa stal záväzný pre tieto subjekty, tak do dnešného dňa, ctené dámy a páni, nevypracoval žiadny reťazec žiadny etický kódex žiadnym dodávateľom. Čiže výsledok je ten, že za dva roky došlo k ďalšiemu poklesu domácich potravín na pultoch. A keď sme ten zákon vlastne schvaľovali, tak sme počúvali tuná plamenité reči, ako budeme likvidovať domácu produkciu a práve tento zákon spôsobí pokles domácich potravín na pultoch. Tento zákon ste zrušili a stalo sa to, že domáce potraviny na pultoch z 56 % klesli na 46. To je výsledok takéhoto konania za dva roky.

    Takže ja verím, ctené kolegyne, kolegovia, že túto tému, ktorá je vážna a, myslím si, kľúčová pre produkciu potravín na Slovensku a pre rozvoj vidieka ako takého, že tento zákon podporíte a že získa absolútnu väčšinu. Ďakujem pekne za pozornosť a teším sa na rozpravu.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Chren. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, veľa faktických chýb a veľa klamstiev ste povedali vo svojom prejave. Tento zákon v rôznych obdobách tu bol 10 rokov. A 10 rokov to že neúčinkovalo, že sa obrátil, naopak, proti výrobcom, nie je dôkazom nejakého lobizmu, ale dôkazom vašej neschopnosti a neschopnosti vašej strany napísať kvalitný zákon. Musím povedať, že prvú verziu tohto zákona, ktorú predložili páni Fico a Faič, zrušila dokonca Európska komisia, pretože bola v nesúlade s jej pravidlami a tak ďalej. To je všetko dôkazom vašej nekompetentnosti.

    Hovorili ste o záujmových skupinách, ktoré mu bránia fungovať. Desať rokov tu ten zákon bol, záujmové skupiny stoja za presadením zákona. Tento zákon ide regulovať niečo, čo regulované byť nemusí. Ja neviem, čo vás 10 rokov núti presadzovať tento zákon v prospech jednej veľkej záujmovej skupiny. Možno je to len to, že pochádzate z toho prostredia. Možno vám niekto dovolí streliť si jeleňa výmenou za to. Ale lobizmus stojí za presadením tohto zákona, nie za tým, keď sa tento zákon ako neschopný ruší.

    Ja vám ukážem vo svojom prejave, že tento zákon spôsobil len rast cien, čo ste priznali. Sám ste povedali, že o centík, dva centíky možno spotrebiteľ bude musieť zaplatiť viac. No nebude to o centík, o dva centíky, bude to o viac. Spôsobí to ďalší pokles domácich výrobkov na trhu tak ako predchádzajúce zákony.

    Vážený pán kolega, podiel domácich potravín klesol z 55,98 % na 47,25 % medzi rokmi 2008 a 2011, v čase, keď tento zákon bol účinný a fungoval, možno aj z dôvodu toho, že tento zákon existoval. To nie sú nejaké z prsta ťahané čísla, ale štatistiky z ministerstva pôdohospodárstva, priamo z jeho web stránky. A takto by som mohol pokračovať.

    Etický kódex. Viete, ministerstvo hospodárstva po zmene vlády zastavilo rokovanie o etickom kódexe. Bolo to vaše ministerstvo a tak ďalej a tak ďalej.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Marian Záhumenský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Chren, na vaše agresívne útoky pri tomto zákone som si už zvykol.

    Čo sa týka kompetentnosti a vašej kompetentnosti, ja si myslím, že mnohí nielen v tejto sále, ale vôbec na Slovensku majú úplne jasno.

    A tie vaše liberálne demagógie o voľnom pôsobení trhu a o zvyšovaní cien sú absolútne scestné. Bol prijatý ten zákon č. 140/2010 Z. z., ktorý ste zrušili, bol prijatý na jar roku 2010 a už po voľbách v júni ste vykrikovali, že ten zákon zrušíte. Ten zákon nikdy nedostál reálnej sily, lebo do konca septembra sa mali zosúladiť zmluvy so zákonom. Keď vy ste mali problém na strane vlády, že ten zákon zrušíte, žiadny reťazec nereagoval, až na pár výnimiek. Niektoré veci zadných marží zrušili. A to, čo hovoríte, ten pokles potravín, nie je práve vďaka tomu, že tento zákon ste zrušili. A začali sa znovu správať, tak ako sa správali. To znamená, ak pre vás je úplne normálne, že si niekto vyberá zálohu za pokutu, pre mňa to normálne nie je. Ak pre vás je normálne, že ten, kto si platí za nič, za to, že jednoducho má niekto takú silu, že povie, „a ty mi budeš platiť,“ sa stáva výpalníkom, nijako inak to nemôžem nazvať ako výpalníctvo, lebo za to, že ja ti budem niekedy dávať nejakú potravinu alebo že dám túto a túto potravinu, musím zaplatiť, tak je to výpalníctvo. Nie je to spojené so žiadnou službou, ale možnože v kruhoch liberálov to je normálne. Ale u mňa to normálne nie je. A nie je to normálne v mnohých krajinách Európskej únie. A mnoho krajín práve tieto vzťahy reguluje. Takže na vašu demagógiu sme zvyknutí, bohužiaľ, budeme si to musieť vypočuť.

    Tá zložka. Budem na to reagovať, ale, prosím vás, citujte zo zákona, tie jednotlivé body, ak budete rozprávať o demagógii, že ktorý bod zakazuje čo, a potom sa môžeme o tom rozprávať. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Chren, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už 10 rokov sa slovenský parlament pokúša vysporiadať so znením takého zákona, aký bol aj dnes predložený, treba dodať, neúspešne. Všetky snahy zasahovať do dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi dodávateľmi potravín a ich predávajúcimi zlyhali alebo sa dokonca vždy obrátili proti slovenským výrobcom. Jedinými skutočnými dôsledkami tohto zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, pričom chcem upozorniť na to, že už samotný ten názov zákona je hlúpy, ako keby sme išli zavádzať nejaké neprimerané podmienky, keď už je, tak by sa mal nazývať zákon o obmedzení neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, a nie zákon o neprimeraných podmienkach, ale budiž, tohto zákona, ktorého obdobu takmer totožnú sme na jar minulého roku zrušili, bolo zdražovanie potravín pre slovenských občanov, vytláčanie slovenských výrobkov z pultov predajní a neúmerné administratívne náklady pre obchodníkov i výrobcov súvisiace s nekonečným menením zmlúv.

    Dovoľte mi na začiatku môjho vystúpenia stručne zhrnúť históriu tejto legislatívy na reguláciu obchodných vzťahov na Slovensku.

    Ešte v roku 2000, teda dávno pred razantným nástupom zahraničných obchodných reťazcov na slovenský trh vypracovalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky návrh zákona o obchode, cieľom ktorého bolo regulovať výstavbu veľkoplošných prevádzkových jednotiek maloobchodu a veľkoobchodu v súlade so zámermi trvalo udržateľného rozvoja územia, spracovávanými rozvojmi územia miest a obcí. Zámerom tohto návrhu bolo „regulovať“ nekontrolovaný nástup nadnárodných obchodných spoločností a výstavbu zahraničných obchodných konceptov tak, ako sa to dialo v okolitých krajinách v čase ich prípravy na vstup do Európskej únie. Zákonodarcu vtedy viedlo to, že vnímal situáciu napríklad v Českej republike, v Poľsku či v Maďarsku. Tento zámer sa však nestretol s pochopením tzv. prvej Dzurindovej vlády a bol vtedajším podpredsedom vlády pánom Miklošom zamietnutý ako nekoncepčný, zabraňujúci prirodzenému pôsobeniu trhového mechanizmu. Na základe tohto zákona bol vypracovaný poslanecký návrh zákona pánov poslancov Fica a Faiča, ktorý bol prijatý v Národnej rade na jednej z posledných schôdzi Národnej rady za pôsobenia prvej Dzurindovej vlády. Išlo o zákon č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch. Hoci Slovensko v tom čase ešte nebolo členom Európskej únie, už vtedy proti tomuto zákonu, proti jeho koncepcii, protestovala Európska komisia, a to kvôli jeho rozporu so základnými princípmi fungovania Európskej únie. To sa dá, mimochodom, ako som už spomínal vo faktickej poznámke, považovať za jasný dôkaz legislatívnej kompetentnosti alebo nekompetentnosti súčasného predsedu vlády, ktorý bol autorom tohto zákona.

    Ako som už spomenul, na základe výhrad Európskej únie ku koncepcii tohto zákona, k reštrikcii a regulácii len niektorých účastníkov trhu, a na základe vstupu Slovenska do Európskej únie bolo nevyhnutné predmetný poslanecký zákon novelizovať a vypustiť z neho tie ustanovenia, ktoré Európska komisia namietala ako rozpor so zmluvou EÚ, k plneniu ktorej sa Slovenská republika zaviazala podpisom ku dňu svojho vstupu do Európskej únie. Novelou zákona č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch sa však predmetný zákon stal nevykonateľným a neuplatniteľným v praxi.

    Po nástupe prvej vlády Roberta Fica v roku 2006 boli obnovené legislatívne práce na novom zákone, tzv. zákone o obchodných reťazcoch. V roku 2008 vstúpil do platnosti zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý však musel byť, a opäť hodno dodať, neúspešne novelizovaný už v januári 2009. V roku 2010 bol zákon č. 172/2008 Z. z. o neprimeraných podmienkach zrušený poslaneckým návrhom zákona poslanca Záhumenského a bol nahradený zákonom č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.

    Medzi rokmi 2008 a 2011, a to musím na tomto mieste zdôrazniť, teda existovali 3 zákony, všetky z dielne strany SMER, ktoré regulovali obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi. Neskôr ukážem, čo sa stalo počas týchto troch rokov a aké boli dôsledky týchto troch zákonov z dielne strany SMER pre slovenských predajcov potravín a pokles podielu predaja slovenských potravín na pultoch v slovenských predajniach.

    Posledný zákon č. 140/2010 Z. z. bol kvôli svojej nevykonateľnosti, nesystémovosti a kvôli tomu, že škodil slovenským výrobcom i obchodníkom, v apríli v roku 2011 na základe iniciatívy ministerstva hospodárstva zrušený bez náhrady ako nesystémový a narúšajúci podnikateľské prostredie. Osobne som predkladal návrh na zrušenie predmetného zákona a odôvodňoval som to vtedy tým, že zákon č. 140/2010 Z. z. predstavuje výrazný zásah do zmluvnej slobody podnikateľských subjektov a narúša jeden zo základných princípov súkromného práva, a to rovnosť zmluvných strán. De facto a de iure tento zákon, ktorý takmer v totožnom znení tu máme predložený, znevýhodňuje jednu zo zmluvných strán, a to odberateľa. Neurčuje, za akej podmienky na koho sa vzťahuje. Pozná iba všeobecné pojmy dodávateľ, odberateľ a potraviny. Ďalej som uvádzal, že nie je jasné, koho a pred kým chce tento zákon chrániť a že z maloobchodu vytvára strašiaka, a priori predpokladá, že každá obchodná aktivita vyvíjaná odberateľom je akoby namierená proti dodávateľovi, a ani nepredpokladá, že tieto dve strany vstupujú do zmluvného vzťahu dobrovoľne s cieľom spolupracovať a podobne.

    Prešiel zhruba rok od zrušenia zákona č. 140/2010 Z. z. a máme pred sebou na prerokovanie opäť v poradí od roku 2002 už ani neviem koľký návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorého predmetom sú potraviny. Pritom tento predložený návrh je ešte reštriktívnejší, ešte viac zasahujúci do zmluvnej slobody. A poznamenávam, že v niektorých ustanoveniach naráža aj na hranice ústavnosti, rovnako ako ktorýkoľvek obdobný návrh zákona, ktorý bol na pôde tohto parlamentu prerokúvaný od roku 2002.

    Aký bol deklarovaný cieľ doterajších zákonov? Poslaním doteraz prijatých zákonov navrhnutých vždy len stranou SMER malo byť zvýšenie podielu slovenských výrobkov v maloobchodnom predaji. Pýtam sa, či sa za posledných 10 rokov, samozrejme, s určitými prestávkami, ale počas 10 rokov existencie tohto zákona v rôznych obdobách naplnil takýto cieľ. Nie je potrebné ani len podrobne skúmať štatistiky, aby sme sa mohli vyjadriť, že tento zákon nie je nástrojom, ktorý by napomáhal zvýšeniu slovenskej produkcie. Práve naopak, slovenskí producenti a hlavne tí najmenší slovenskí producenti sú handicapovaní oproti zahraničnej konkurencii, v prípade ktorej zmluvné strany nie sú a nebudú zaťažené konštrukciami takéhoto nedokonalého a kontraproduktívneho zákona.

    Len tak pre ilustráciu uvediem niektoré údaje. Súhrnný priemerný údaj k podielu domácich potravín v obchodnej sieti Slovenskej republiky, vybraných potravinárskych výrobky, údaje z prepočtov ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnených na ich web stránke sú nasledovné. V roku 2008 bol súhrnný podiel slovenských potravín v našej obchodnej sieti 55,98 %, v roku 2009 to už bolo len 54,01 %, v roku 2010 to bolo 49,69 % a v roku 2011 to bolo 47,25 %. Ešte raz, podiel domácich potravín v našej obchodnej sieti klesol medzi rokmi 2008 a 2011 o takmer pätinu. Medzi tými istými rokmi, keď existovali zákony z dielne strany SMER, regulujúce vzťahy medzi odberateľmi a dodávateľmi, klesol o 10 percentuálnych bodov takmer podiel slovenských potravín na pultoch slovenských predajní.

    Hovoríme o zákone č. 172/2008 Z. z., ktorý bol schválený v roku 2008, a všetkých ďalších zákonoch, ktoré platili až do roku 2011. Teraz kladiem teda otázku: Aký prínos pre zlepšenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a pre zvýšenie odbytu slovenských výrobkov znamenali doterajšie legislatívne úpravy regulujúce obchodné vzťahy a čo je možné očakávať od tohto predmetného návrhu zákona? Odpoveď je: Prínos nebol žiaden, všetky doterajšie zákony o obchodných reťazcoch spôsobili len to, že sa slovenských potravín predáva menej. A prečo? Práve kvôli týmto zákonom, pretože pri príliš reštriktívnych podmienkach, ktoré nastavuje aj tento návrh zákona, obchody radšej objednávajú tovary od zahraničných dodávateľov, aby sa vyhli hlúpym a nesplniteľným požiadavkám, aké sú predložené aj v tomto vládnom návrhu zákona.

    V tejto súvislosti by som rád poznamenal, že len v priebehu rokov 2008 až 2011 bol obchod nútený prepracovať a zosúlaďovať s platnými zákonmi a ich novelami niekoľkokrát dodávateľsko-odberateľské zmluvy. A to predstavovalo enormné finančné náklady, nehovoriac o tom, že práve v období týchto rokov sa ešte maloobchod musel vysporiadať aj s prechodom slovenskej koruny na menu euro. Natískajú sa teda otázky: Je skutočne za všetko zodpovedný maloobchod a podarí sa situáciu na našom vnútornom trhu v sortimente potravín vyriešiť takýmto reštriktívnym zákonom? Nie je skutočný problém ukrytý niekde inde? A nezahmlieva tento zákon náhodou skutočne potrebné riešenia?

    Ak sa pozrieme bližšie na situáciu v ponuke na našom vnútornom trhu v oblasti potravinárskych výrobkov, vidno, že v médiách zaznieva najmä kritika nízkeho podielu domácich potravinárskych výrobkov v sieti maloobchodu. Na druhej strane musím však konštatovať, že v odborných kruhoch, ale aj v médiách zriedka rezonuje fakt, že produkcia poľnohospodárskej výroby je nízka, že je problém s niektorými poľnohospodárskymi komoditami, od pestovania ktorých sme upustili, že v podstate neexistuje na Slovensku už chov vodnej hydiny, ako sú husi a kačice, že upadá pestovanie plodín kde sme kedysi vynikali (napríklad ovocie a zelenina), že naše poľnohospodárstvo ničí hlúpo nastavená spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie a nadmerné dotácie v zahraničí, na ktoré sa aj my skladáme, a potom španielski ši francúzski farmári získavajú na úkor našich poľnohospodárov a podobne. To všetko je pravda. A to sú skutočné problémy slovenského poľnohospodárstva. Ale za tieto problémy poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľského priemyslu u nás určite nezodpovedá obchod. Tento predložený návrh zákona, podobne ako jeho predchodcovia, teda len zahmlieva skutočné problémy, on nerieši skutočné problémy, ktorými trpí slovenská prvovýroba, ba je dokonca ešte horší.

    Ako vysvetlím, tento návrh zákona je zlý, škodlivý a protislovenský. Zlý je preto, lebo zavádza reguláciu na hrane ústavy do dobrovoľného dvojstranného zmluvného vzťahu. Škodlivý je preto, lebo jeho jediným dôsledkom bude zvyšovanie nákladov a následný rast cien potravín na Slovensku, ktorý zaplatia ľudia. A protislovenský je preto, lebo jeho efektom bude ďalší pokles sortimentu slovenských výrobkov na pultoch, tak ako sa tomu stalo v minulosti, keď tento zákon v podobnej forme existoval medzi rokmi 2008 a 2011. A to je odkaz vlády Roberta Fica: „Podporujeme záujmové skupiny, ktoré sa budú mať lepšie, a vy, ľudia, to zaplatíte.“ A možno si spomínate na ten vtip, že príde predseda vlády Robert Fico domov, pozdraví svoju manželku, zloží tú kabelu z krokodílej kože, zloží státisícové hodinky a hovorí manželke, že „dnes sme na vláde schválili opatrenia, že sa konečne Slováci budú mať lepšie,“ vytiahne dva fascikle a hovorí: „Toto je zoznam tých opatrení a toto je zoznam tých Slovákov.“ Tak dnes vidíme presne príklad takého opatrenia. Toto opatrenie je namierené len v prospech úzkych záujmových skupín. A napríklad drahšie potraviny, ku ktorým to povedie, zaplatia slovenskí občania a slovenskí spotrebitelia. Už sme si zvykli, že počas vlády Roberta Fica sa všetko zdražuje a všetko sa zvyšuje, zvyšujú sa dane, zavádzajú sa nové poplatky, o chvíľu sa nám budú obnovovať zrušené koncesie. A práve tento zákon, ktorý ste predložili, spôsobí ďalšie zdražovanie na Slovensku.

    Poďme si teda rozobrať samotný obsah nového zákona a dôvody, pre ktoré je potrebné ho neprijať.

    Po prvé.

    Tento zákon sa snaží regulovať vzťahy, ktoré regulované byť nemajú. Nosným princípom právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov je okrem iného aj princíp zmluvnej slobody. Súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení a sami sa rozhodujú, či uzatvoria zmluvu a s kým ju uzatvoria. V slovenskom právnom poriadku sa neuplatňuje povinnosť uzatvoriť určitú zmluvu, prípadne uzatvoriť ju len s určitou zmluvnou stranou. Pre okruh obchodných záväzkových vzťahov je teda sloboda v určení obsahu zmluvy daná, avšak platia isté zákonné obmedzenia. Je to napr. nemožnosť určiť obsah zmluvy v rozpore so zákonom, čiže tak, aby obsah zmluvy bol nedovolený v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, najmä ak by malo byť obsahom záväzku zakázané plnenie alebo ak by obsah zmluvy bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Následnou sankciou takéhoto konania je neplatnosť právneho úkonu. Porušenie rovnováhy účastníkov prostredníctvom zmluvných dojednaní zakladajúcich nerovnosť zmluvných strán sa obvykle považuje za to kritérium, ktorého uplatnením sa účastníci sporu môžu dožadovať ochrany pred súdom. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nechráňme tých, ktorí to nepotrebujú a často ani nechcú.

    Podľa dôvodovej správy je jedným z cieľov návrhu zákona presadzovanie opatrení, ktoré by zamedzili zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov. V rozpore s týmto deklarovaným cieľom však návrh zákona vychádza z nesprávneho predpokladu, že každý odberateľ má silné ekonomické postavenie voči každému dodávateľovi. S týmto zjednodušeným pohľadom na trh s potravinami jednoducho nemožno súhlasiť. Na slovenskom trhu nie sú ojedinelé také prípady, keď má dodávateľ potraviny väčšiu alebo porovnateľnú ekonomickú silu ako odberateľ a aj tomu zodpovedajúcu vyjednávajúcu pozíciu. Návrh zákona by tak v takýchto prípadoch paradoxne vytvoril ďalšiu nerovnováhu v neprospech odberateľov. Ak neexistuje slabšia strana, ktorú je potrebné chrániť, neexistuje ani ústavný dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti, ktorá je podľa Ústavného súdu jedným z princípov súkromného práva a vychádza priamo z článku 2 ústavy. Tu sa odvolávam na nálezy I. ÚS 242/2007 a IV. ÚS 285/2009. Zásahom do zmluvnej slobody môže návrh zákona viesť k paradoxným dôsledkom, kde bude veľký medzinárodný dodávateľ potravín zákonom chránený proti malému odberateľovi, ako je napríklad malý miestny supermarket. Takýto cieľ však nepochybne nebol zámerom zákonodarcu. Identický záver vyplýva aj z porovnania právnej úpravy s právnou úpravou v Českej republike, kde sa takýto zákon na rozdiel od toho, čo ste predložili, je to zákon č. 395/2009 Sb., vzťahuje len na odberateľov s tzv. významnou trhovou silou, nie na všetkých odberateľov, teda len na tých odberateľov, ktorí naozaj a preukázateľne disponujú významnou trhovou silou. Z uvedených dôvodov by návrh zákona mal účastníkom obchodného vzťahu, v ktorom odberateľ nemá voči dodávateľovi nerovnovážne postavenie, umožniť, aby vzájomnou dohodou aplikáciu tejto ochrannej legislatívy vylúčil. To v tomto návrhu zákona chýba. Uvediem príklad alternatívneho riešenia, ktoré mi síce stále nie je príliš po chuti, ale aspoň by sa za ním na rozdiel od toho zákona, ktorý je tu predložený, dala nájsť aká taká logika. Ak by napríklad obrat medzi konkrétnym odberateľom a konkrétnym dodávateľom presiahol za predchádzajúci rok sumu napríklad 2 mil. eur, účastníci by boli oprávnení písomnou dohodou aplikáciu vášho návrhu zákona vylúčiť. Obratové kritérium je nastavené tak, aby naďalej chránilo malých dodávateľov, aby však zároveň umožnilo veľkým dodávateľom, ktorí o legislatívnu ochranu nestoja, vylúčiť túto ochranu dohodou s odberateľom. Ako precedens by v tomto smere mohla slúžiť úprava v oblasti finančných služieb, ktorá v prípade veľkých profesionálnych klientov taktiež umožňuje vylúčiť aplikáciu ochranných zákonných ustanovení podľa § 8a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch.

    Druhý dôvod na neprijatie tohto zákona.

    Tento zákon oslabí pozíciu slovenských výrobcov potravín. Jediným efektom tohto zákona, ako sa to už prejavilo aj v minulosti, bude snaha mnohých obchodníkov zbaviť sa diskriminácie z neho vyplývajúcej. A obchodné reťazce to najjednoduchšie dosiahnu tým, že si nájdu svojich dodávateľov mimo územia Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, už som vám preukázal, že medzi rokmi 2008 a 2011, keď platila striktná právna úprava z dielne vlády Roberta Fica, sa znížil celkový podiel slovenských potravín v obchode z 56 % na 47 %. Vážený pán minister, vážení poslanci, poslankyne stany SMER, vy osobne ste zodpovední za to, že sa predáva menej slovenských výrobkov. Je to len a len vaša vina. A týmto zákonom to spôsobíte znova. Ak by vám nestačila informácia o celkovom poklese predaja slovenských potravín, za ktoré ste vy zo strany SMER zodpovední, ukážem vám ešte pár ďalších konkrétnych čísiel. Podiel slovenského hovädzieho a teľacieho mäsa na celkovom predaji sa znížil medzi rokmi 2008 a 2011 zo 66 % na 33,86 % . Vaša poľnohospodárska politika v čase, keď ste boli vy vo vláde, spolu s týmto zákonom spôsobili, že slovenskej hovädziny sa predáva o polovicu menej. Pri bravčovom mäse bol ten pokles z 56 % na 41,5 % počas vašej vlády. Pri mäsových výrobkoch bol ten pokles z 80 % na 63,5 %. To sú všetko údaje ministerstva pôdohospodárstva. Pri predaji rajčinového pretlaku a kečupov bol ten pokles zo 46,7 % na 28,25 %. Pri rastlinných olejoch bol ten pokles zo 60 % na 26 %, počas vašej vlády, keď ste vy boli zodpovední za podporu poľnohospodárstva. Pri mlynských výrobkoch to bolo z 95 % na 85 %. Pri cestovinách to bolo zo 45,7 % na 21,2 %, počas vašej vlády. Pri hroznovom víne, máte medzi sebou aj kolegu veľmi dobrého vinára, to bolo z 52 % na 30 %, pokles podielu slovenského hroznového vína na predaj. A takto by som mohol pokračovať ďalej. V podstate s výnimkou mlieka a syrov strácali počas vašej vlády, počas existencie tohto zákona a počas obdobia, keď vy ste boli zodpovední za poľnohospodársku politiku, slovenskí potravinári svoje postavenie vo všetkých výrobkoch, nie napriek zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ale aj práve kvôli existencii tohto zákona.

    Tretí zásadný dôvod, prečo nepodporiť tento zákon a prečo by predložený zákon nemal prejsť.

    Tento zákon spôsobí rast cien potravín na Slovensku, predložený návrh zákona nebude mať žiaden priaznivý dopad nielen na kvalitu, ale ani na cenovú úroveň pre konečného spotrebiteľa, ba práve naopak, úroveň maloobchodných cien na Slovensku nie je ani zďaleka určovaná vzťahom výroba – obchod, či podmienkami, ktoré z tohto vzťahu vyplývajú, maloobchodné ceny sú určované jednoznačne najmä konkurenčným bojom medzi jednotlivými obchodnými reťazcami, medzi jednotlivými obchodníkmi. Bol to práve nástup obchodných reťazcov, ktorý zabránil v prvom roku ich príchodu a v prvých rokoch ich príchodu nadmernému rastu cien potravín na Slovensku. Ba dokonca sme v tomto čase a v tomto časovom období prechodne zažili pokles cien potravín spôsobený rozširovaním obchodníkov na Slovensku.

    Dámy a páni, ceny potravín sú pre občanov kľúčové. Vláda Roberta Fica nemá žiaden liek na zvýšenie zamestnanosti či na zabezpečenie toho, aby rástli platy. Jednoducho neviete, ako to urobiť, nedokážete to urobiť. Včera bola zverejnená prognóza ministerstva financií, reálne platy na budúci rok na Slovensku budú klesať.

    Dnes, v čase, keď reálne platy budú klesať, keď svetové ceny potravín rastú a keď je evidentné, že aj to bude mať negatívny dopad na slovenských občanov, je predloženie takéhoto zákona, aký predkladáte, doslova ekonomickou vlastizradou na vlastných občanoch. Tento konkrétny zákon doslova obchodníkom zakazuje pracovať s cenou v smere k spotrebiteľovi, k občanovi. Ide o jednoznačný postih občanov konečných spotrebiteľov.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, koho nezaujíma vystúpenie pána poslanca, poprosím, diskutujte mimo rokovacej sály. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tento zákon, ako ste ho napísali, pán minister, doslova zakazuje obchodom znižovať ceny. A trestá ich za to. Vezmite si príklad. Podľa § 4 ods. 3 sa za neprimeranú podmienku považuje aj peňažné plnenie za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. A ja sa pýtam: Sú zľavy neprimerané? Prečo chcete obchodu zakázať dohodnúť sa s dodávateľom na podmienkach predaja so zľavou, napríklad pri väčšom odbere alebo v prípade predajných akcií? Za neprimerané sa považuje aj peňažné plnenie za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá. Tieto ustanovenia obmedzujú obchodné aktivity dodávateľa aj odberateľa. Veď predsa akákoľvek podpora predaja je vždy v prospech aj dodávateľa, aj odberateľa. Nedá sa presne určiť, v koho je to prospech presne. Preto je takáto neprimeraná podmienka zakázať peňažné plnenie, spolupodieľanie sa na takýchto predajných akciách, zjavne nezmyselná. Tieto ustanovenia vo vašom zákone obmedzujú realizáciu reklamných akcií, z ktorých profitujú obe strany, výrobcovia však často oveľa viac než obchod. Ad absurdum bude dočasne znížená cena z letákovej položky považovaná za zakázanú, ak sa na tom budú chcieť aj dodávateľ, aj odberateľ dohodnúť?

    Dovoľte mi na záver poukázať na niekoľko ďalších nezmyslov v predloženom návrhu zákona.

    Za neprimeranú podmienku sa považuje predaj podľa § 4 ods. 4 písm. m) zákona za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá. Toto ustanovenie vášho zákona priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie vášho zákona však takúto cenu zaviesť priamo prikazuje.

    Za neprimeranú podmienku sa považuje predaj pod nákupnú cenu podľa § 4 ods. 4 písm. u) zákona. Priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Doslova hrozí, že by už v obchodoch nebolo možné robiť akcie typu: „Kúp dva plus jedna zadarmo.“ Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré spotrebitelia sami vyhľadávajú a ktoré im umožňujú ušetriť pri nákupe.

    Váš zákon bude negatívne vplývať aj na kvalitu výrobkov. Obmedzuje napr. možnosť vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov.

    No a úplným bonbónikom je § 4 ods. 4 písm. c), to musím odcitovať: „Za neprimeranú podmienku sa považuje aj uprednostňovanie výsledkov kontrol vykonaných na náklady odberateľa týkajúce sa bezpečnosti potravín pred výsledkami kontrol vykonávaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky.“ Čo to v preklade znamená? V preklade to znamená, že ak sa obchod rozhodne ponúkať zákazníkom kvalitnejšie potraviny...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, ale musím prerušiť vašu rozpravu, neviem, na ako dlho ju ešte máte, o chvíľočku očakávame príchod predsedu Európskeho parlamentu. Takže, ak dovolíte, by som prerušila vaše vystúpenie. A aj prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do jeho príchodu. Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Príchod predsedu Európskeho parlamentu pána Martina Schulza do rokovacej sály. Potlesk.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán premiér, členovia vlády, vážení hostia, dovoľte, aby som vo vašom mene, ale aj v mene občanov Slovenskej republiky privítal tu v pléne Národnej rady pána predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Martin, vitaj.

  • Práve sme sa pred chvíľočkou s pánom predsedom bavili, že je to taká historická chvíľa, opravte ma, ak sa mýlim, myslím, že predseda Európskeho parlamentu ešte nikdy v tomto pléne nevystúpil a určite obzvlášť v tomto období bude zaujímavé nielen pre nás, ale aj pre ľudí na Slovensku vypočuť si, čo nás čaká a možno aj neminie.

    Nasleduje

    vystúpenie predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.

    Pán prezident.

  • Vážený pán predseda Paška, vážené pani podpredsedníčky a podpredsedovia, vážený pán premiér, vážené dámy a páni, členovia vlády, milé kolegyne a kolegovia tu v Národnej rade Slovenskej republiky, považujem za mimoriadnu česť vystúpiť tu pred vami v Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada suverénnej nezávislej krajiny je vyjadrením toho, čo národ cíti a ako zastupujú národ zástupcovia národa. A ja som veľmi rád, že ako predseda multinárodného zhromaždenia poslancov a zástupcov ľudí z Európy môžem prehovoriť tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to symbol našej úzkej spolupráce, ktorú potrebujeme v tejto, dúfajme, zjednotenej Európe a určite aj vašej podpory ako poslankýň a poslancov pre nás poslancov Európskeho parlamentu, ktorí máme tú povinnosť budovať nadnárodnú demokraciu, tu v domovine Petra Sagana, ktorého šprinty som s nadšením sledoval na pretekoch v Tour de France, ktoré ma vždy nadchýnali. Moji francúzski priatelia boli tiež nadšení jeho výkonmi. Tu v tejto krajine sa teším z toho, že môžem mať príhovor tu v parlamente, Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej predchodkyňa bola založená v roku 1848 práve v septembri. V Európe máme dlhú úctyhodnú tradíciu parlamentnej demokracie. A táto Národná rada je súčasťou tejto tradície.

    V období, ktoré teraz žijeme, je rýchle konanie vždy potrebné. A to poteší práve pána premiéra, že je to vždy obdobím exekutívy, keď musí exekutíva veľmi rýchlo rozhodovať. A o to viac sú parlamenty na ťahu, lebo práve parlamenty ako na národnej, tak aj na nadnárodnej úrovni bojujú o svoju legitimitu, aby bol vypočutý aj ich hlas, lebo pod tlakom udalostí a krízového manažmentu sa dostávajú ako národné parlamenty, tak aj Európsky parlament stále viac na okraj diania, a to vy, takisto ako my v Európskom parlamente. Sú ľudia v Bruseli, ktorí nám rozprávajú, že parlamenty sú neutešeným rušivým faktorom. Všetko vraj trvá príliš dlho, kým sa parlamentná demokracia rozhýbe. A pri hľadaní správneho rozhodovania sa veľmi často vyžadujú práve rýchle rozhodnutia. A to spôsobuje parlament, že sú tam časové prieťahy. A to mi robí veľké starosti, dámy a páni. A preto som veľmi rád, že môžem práve tu pred vami prehovoriť, lebo v Európe nastali dosť pohnuté časy, počnúc finančnou krízou, ktorá sa začala na amerických trhoch s nehnuteľnosťami a ktorá následne vystupňovala dlžoby štátov a dokonca vohnala niektoré národné hospodárstva do recesie. Tak tým v týchto veľmi turbulentných časoch hrozí Európe, že sa ocitá v sociálnej kríze, kde chudoba a nezamestnanosť rastú, a spoločnosť, ktorej dôvera v politické inštitúcie klesá. V Bruseli sa ženieme z jedného krízového samitu na druhý, od jedného záchranného mechanizmu k druhému. A len zriedka sa zastavíme, aby sme si spomenuli, prečo to vlastne robíme. Možno dnes a zajtra máme práve ten čas sa pozastaviť na chvíľu a zamyslieť sa.

    Vážené dámy a páni, európska integrácia nám poskytla najdlhšie obdobie mieru a blahobytu v dejinách nášho kontinentu, Európska únia definitívne ukončila umelé rozdelenie nášho kontinentu železnou oponou.

    A na tomto mieste by som chcel povedať niečo, vážené dámy a páni, čo pre mňa osobne znamená veľmi veľa, lebo pri príprave na moju dnešnú cestu sem do Bratislavy som si prečítal, čo všetko museli Slováci prekonať na svojej ceste do integrácie. V tejto krajine je veľmi veľa občanov, ktorí zažili komunistické Česko-Slovensko, ktorí potom po roku 1989 a roku 1990 sa stali slobodnými občanmi v rámci Česko-slovenskej republiky a ktorí veľmi oduševnene bojovali za slobodu a nakoniec pokojným spôsobom rozdelili krajinu na dve nezávislé republiky a stali sa občanmi nezávislej Slovenskej republiky. A toto suverénne Slovensko sa stalo neskôr členom Európskej únie a členom eurozóny s transferom suverenity, ktorú muselo odovzdať. A pritom ju len nedávno získalo. Mám pochopenie pre ľudí v tejto krajine, ale aj v iných krajinách, ktorí sa cítia byť pod obrovským tlakom týchto rýchlo za sebou nasledujúcich udalostí a myslia si, že v ich živote sa stali fundamentálne zmeny behom veľmi krátkej doby. A myslím si, že práve by sme mali brať ohľad aj na citový život a citové vnímanie týchto ľudí z nášho pohľadu, z pohľadu európskych inštitúcií v Bruseli a Štrasburgu. A myslím si, že to v neposlednom rade je aj úloha politikov, aby sa vcítili do kože občanov, a je to úloha ako moja, tak aj kolegýň a kolegov z Európskeho parlamentu, ktorí sú aj tu v pléne, ktorí sú mojimi priateľmi. A našou povinnosťou je načúvať, pozorne počúvať, aké obavy majú občania, a pokúsiť sa tieto obavy zapracovať a zohľadniť pri našej politike, a nie len odbiť každého, kto kritizuje Európsku úniu, a nazvať ho hneď euroskeptikom. Práve naopak, občania majú právo sa pýtať. A my im musíme odpovedať. Odpoveď je taká, že Európska únia je odpoveďou na konfliktnú minulosť nášho kontinentu. Ale odpoveďou je aj skutočnosť, aspoň v mojich očiach, že najlepším nástrojom je práve Európska únia v tejto globalizovanej spoločnosti a v globalizovanom svete, lebo Európska únia pomáha práve vďaka tolerancii chápať slabších. A my v Európe keď chceme prežiť, musíme žiť a naučiť sa žiť spolu a konať spolu.

    Európska únia je založená aj na hodnote tolerancie, že nesmieme uprednostňovať vlastné záujmy pred záujmami našich susedov. Vo vašej domovine, v tejto krajine je 85 % HDP práve pôvodom z exportu. A nemusím vám teda vysvetľovať, čo to znamená, že pre takúto krajinu, v ktorej pochádza 85 % HDP z exportu, aké dôležité výhody prináša práve spoločná mena. Takisto vám nemusím vysvetľovať, že práve spoločná mena prináša výhody. A takisto vám nemusím objasňovať, aké fatálne dôsledky by mala recesia v iných krajinách práve pre vlastné hospodárstvo, ktoré je závislé od exportu, a napokon aké nevypočítateľné reťazové reakcie by mohlo mať vystúpenie jednej z členských krajín z Európskej únie. Dovolím si položiť otázku: Ktorý investor by išiel do krajiny a investoval tam, kde mu povedia, že o tej mene, v ktorej budeš investovať, nevieme, či ešte na druhý deň bude vôbec fungovať? Žiadny investor nepôjde do takej krajiny. A preto to pozitívne hlásenie sa k spoločnej mene považujem za hlásenie sa k európskemu spoločenstvu. A to platí predovšetkým pre všetky krajiny, ktoré sa prihlásili k spoločnej mene a rozhodli sa ju používať. Sme osudovo prepojenou spoločnosťou. Ale sme aj solidárnou spoločnosťou.

    A dovoľte mi preto vám, poslankyniam a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, povedať niečo ďalšie, že ľudia tejto krajiny sa ukázali ako skutočne veľkí Európania. Slovenský národ priniesol obrovské obety a vynaložil obrovské úsilie, aby pomohol iným ľuďom, ktorí sa nachádzajú v núdzi v iných krajinách. A viem, aké obete museli Slovenky a Slováci priniesť. A viem, koľko odriekania vás stretlo na ceste vstupu do eurozóny v roku 2009. A viem, že vy napriek tomu, že vaša krajina tiež trpí dôsledkami hospodárskej krízy, pomáhate práve iným krajinám, ktoré sú v núdzi, a ste ukážkou solidarity. Za to by som vám chcel prejaviť moju veľkú úctu. Za to si zaslúžite vy a ľudia v tejto krajine najvyššiu úctu.

  • Je mi jasné, vážené dámy a páni, že vy poznáte moje politické názory a moju politickú príslušnosť. Je mi takisto jasné, že v tejto krajine žijú ľudia, ktorí majú nižšie dôchodky a veľmi nízke dôchodky, menšie sociálne istoty ako ľudia v takých krajinách, s ktorými práve Slovensko prejavilo solidaritu. A viem, aké je ťažké práve vysvetľovať to týmto ľuďom a odpovedať im preto na otázky. A preto prejavujem opätovne úctu slovenskému národu.

    Slovensko má preto, vážené dámy, páni, nárok, a tento nárok by som chcel podčiarknuť, na príjem solidarity z iných krajín, lebo krajina, ktorá je takto solidárna, má rovnako nárok aj prijímať solidaritu z druhej strany. A preto chcem veľmi jasne povedať, že finančné prostriedky, ktoré vynakladá Európska únia, ktoré dala k dispozícii Slovensku doposiaľ a ktoré bude v budúcnosti poskytovať Slovenskej republike, musia byť garantované. A ja s mojimi kolegyňami a kolegami v Európskom parlamente budem dávať pozor na to, aby solidarita nebola jednosmerkou. Nemôžeme očakávať na jednej strane solidaritu v eurozóne od Slovenskej republiky a na druhej strane žiadnu solidaritu poskytovať. Postarám sa o to, aby to bolo takto. Keďže žijeme s solidárnej spoločnosti v Európe a pomáhame si navzájom a spoločne sa vydávame na cestu riešenia problémov a pretože všetci sedíme na jednej lodi v Európe, aby sme odolali práve tej búrke, v ktorej sa nachádza svetová ekonomika, preto si želám, aby sme veľmi úzko spolupracovali, vy, poslankyne a poslanci na národnej úrovni, ale aj my, poslanci na úrovni Európskeho parlamentu, lebo v tejto spoločnosti a vzájomne prepojenom svete sa nemôžeme stiahnuť do ulity naoko bezpečných národných štátov. Oveľa viac, si myslím, keby sme ostali osamotení v tej víchrici rozbúrených finančných trhov, sa takáto krajina veľmi skoro môže potopiť. Táto solidarita nie je akýmsi milodarom, ale solidarita vo vlastnom záujme pre stabilitu celku. V Európe platí také pravidlo, vážené dámy, páni, buď všetci spolu prehráme, alebo všetci spolu vyhráme. A tá myšlienka, že strata jedného môže byť zisk ďalšieho, to je nesprávna predstava.

    Spoločná mena so spoločným hospodárskym priestorom je ziskom pre všetkých a výhrou pre všetkých, alebo môže byť prehrou všetkých. V praxi v európskej politike voláme túto metódu metódou spoločenstva. Práve metóda spoločenstva nie je ničím iným ako riešenie konfliktov pomocou dialógu a konsenzu. Namiesto uplatňovania práva silnejšieho dávame do popredia solidaritu a demokraciu, aby sme vyrovnali záujmové skupiny, resp. záujmy veľkých a malých na východ a na západ, sever a juh, aby sme tieto záujmy postupne vyrovnávali a blaho spoločenstva postavili nad partikulárne záujmy, práve táto metóda spoločenstva je tým, že veľkí a silní pomáhajú slabým stať sa silnými. A práve v tejto diverzite Európskej únie je veľmi potrebné prijímať kompromisy. A neznamená to, že v Európskej rade hláv štátov a vlád práve zástupcovia veľkých krajín budú hovoriť tým malým, čo majú robiť. Preto táto metóda spoločenstva je metódou vzájomného rešpektu a úcty. Metóda spoločenstva znamená aj, že silní pomáhajú slabým stať sa silnejšími.

    Aby sme toto mohli dokázať, potrebuje Európska únia rozumný rozpočet . V niektorých členských krajinách tejto Európskej únie rastie odpor voči takému rozpočtu. V niektorých hlavných mestách sa hovorí veľmi hlasno o tom, že sa má tento rozpočet krátiť, pod mottom, že keď sa má šetriť všade, tak sa má šetriť naozaj všade. To je síce na prvý pohľad veľmi populárne, ale je to nezodpovedné, lebo rozpočet Európskej únie nie sú peniaze pre Brusel, to sú peniaze pre ľudí v Európe. Rozpočet Európskej únie je práve najlepší stimul rozvoja rastu v Európskej únii a stimul na podporu tvorby pracovných miest. Dovoľte, aby som citoval Donalda Tuska, poľského premiéra: „Bez kohézie, bez kohéznej politiky v mojej krajine v Poľsku by sme sa dostali do recesie. A vďaka tomu, že sme sa nedostali do recesie, máme teraz stabilný hospodársky rast.“ Lotyšský premiér Dombrovskis hovoril o tom, keď musel prijímať radikálne opatrenia, úsporné opatrenia, že bez práve kohéznych prostriedkov z Kohézneho fondu by nevedel rozhýbať krajinu. A tu na Slovensku sa má práve pomocou štrukturálnych fondov vytvoriť viac ako 14 000 pracovných miest v oblasti prepravy a predovšetkým aj v malých a stredných podnikoch a na úrovni obcí. A práve mladí ľudia majú pomocou týchto projektov, ktoré pripravujeme, dostať perspektívu do budúcnosti a pracovné miesta.

    A, milé kolegyne a kolegovia, tieto projekty nebudú môcť vzniknúť, keď sa európsky rozpočet zoškrtá tak, ako si to niektorí kolegovia predstavujú. A preto bojuje Európsky parlament práve pri vyjednávaní so šéfmi vlád o čo najlepšiu pozíciu. A môžem povedať, že práve budeme bok po boku bojovať aj s predstaviteľmi vlády za čo najlepšie rozdelenie prostriedkov, lebo práve dobrý rozpočet, rozumný rozpočet Európskej únie je najlepším stimulom pre rast, lebo na Slovensku je 35-percentná nezamestnanosť mladých. To je niečo, čo je neakceptovateľné. A práve preto, že hrozí takáto vysoká nezamestnanosť mladých, tak si myslím, že je potrebné, aby sme zbytočne nerozhnevali občanov a neprinášali frustráciu medzi mladých ľudí, z pozície našich inštitúcií podporiť takých ľudí, ktorí nemajú perspektívu, ktorí sú v bezvýchodiskovej situácii, lebo demokratický systém, v ktorom niekoľko privilegovaných zhrabne zisky a ostatní sa na to poskladajú taký nie je veľmi populárny.

    Na ceste sem som si prečítal v hospodárskej časti nemeckých novín, že vo švajčiarskych bankách sú 2 000-miliardové rezervy eur, z toho 800 mld. sú čierne peniaze. Taký systém, v ktorom vzniká dojem, že anonymné agentúry v New Yorku sú mocnejšie ako demokraticky zvolené inštitúcie v Európe, stráca dôveru. Vy, zástupcovia ľudu tu, a my, zástupcovia ľudu v Štrasburgu, sme práve vyzvaní k tomu, aby sme si túto dôveru vydobyli naspäť.

    A aby som sa vyjadril úplne jasne. Áno, musíme splácať dlhy. Vaša krajina je pritom príkladom. A myslím si, že fiškálny pakt je správny. Aj som zaň loboval. A myslím si, že otázka práve zadlženosti je aj otázkou spravodlivosti voči nasledujúcim generáciám. Ja som bol a narodil som sa v krajine v povojnovom čase, kde existovalo také príslovie, kde sa hovorilo, že našim deťom sa má vodiť lepšie ako nám. A mne, vážené dámy a páni, sa vodí oveľa lepšie a žije sa mi lepšie ako mojim rodičom. Ale patrím takisto ku generácii rodičov, ktorí nevedia, či aj našim deťom sa bude vodiť tak dobre ako nám dnes. A viem aj, že našim deťom sa bude dobre dariť len vtedy, keď my nezanecháme obrovské dlžoby práve týmto deťom a keď zase ich deti aj ich ďalšie deti budú musieť splácať tieto dlhy. Konsolidácia štátnych rozpočtov je otázka generácií a spravodlivosti voči generáciám, ale my potrebujeme aj zmenu kurzu, čo sa týka príjmov krajín, lebo nemôže byť skutočnosť taká, že malí ľudia budú platiť straty veľkých bánk a tí, ktorí v podstate spôsobili túto krízu, nebudú môcť chcieť platiť dane. To znamená, že keď nevieme na národnej úrovni zdaniť niektoré subjekty, musíme ich zdaniť na nadnárodnej úrovni. A myslím si, že to je tiež dôležitá stránka rozpočtov a to všetko vytvára obrovský tlak, lebo veľké banky a veľkí investori, veľkí vkladatelia hovoria, že dobre, keď to je tak, tak pôjdeme na iné kontinenty a odídeme z Európy. Preto hovorím, že potrebujeme Európsku úniu ako silnú medzinárodne operujúcu krajinu alebo zoskupenie krajín, ktoré bude vedieť súperiť s ostatnými kontinentmi. A na to potrebujeme silné demokratické inštitúcie. Tá veta, že potrebujeme na trh konformnú demokraciu. Tak demokracia, ktorá sa má prispôsobiť trhu, je zlá. My potrebujeme demokratické pravidlá pre trhy. Tak je to správne. A preto musíme ako na národnej, tak aj na nadnárodnej úrovni ako poslankyne a poslanci usilovať sa o to, aby sa skutočne tie účty nevynášali tak, resp. nezostavovali tak, aby malí ľudia platili účty veľkých.

    Potrebujeme viac demokracie, vážené dámy a páni, a potrebujeme demokratickú spoluprácu medzi vami a nami. Zoberte si príklad z Európskeho semestra. A pozrime sa, čo to konkrétne znamená. V Európskom semestri je uvedené, že vlastne návrh vášho štátneho rozpočtu pošle minister financií najskôr do Bruselu a tam ho euroúradníci na úrovni euroúradníkov najskôr preskúmajú na základe kritérií, ktoré sme my dokonca ani nestanovovali ako poslanci Európskeho parlamentu. To predsa nemôže takto fungovať. To nemôže byť tak, že výsostné právo národných parlamentov a parlamentov vôbec sa bude relativizovať a že sa nejakí úradníci pozrú na tieto kritériá toho národného rozpočtu, o ktorých sme nerozhodovali. Preto vás vyzývam, kolegyne a kolegovia tu v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ste spolu s nami, poslancami Európskeho parlamentu, vytvorili parlamentný rámec, ktorý bude kombinovaný zo zástupcov národných parlamentov a Európskeho parlamentu, aby títo posudzovali európsky semester.

    Európsky semester, vážené dámy a páni, je v skutočnosti dobrá vec. Má dozerať na to, aby sa dodržiavala rozpočtová disciplína, má takisto dbať na to, aby sa vyrovnávali makroekonomické rozdiely a dodržiavala stratégia Európa 2020. Je to zmysluplná vec. Je to krok, ktorý nás približuje k európskej hospodárskej vláde, teda spoločnej fiškálnej a konjunkturálnej politike, ktorú pri našej spoločnej mene súrne potrebujeme.

    A dovoľte, aby som práve v prítomnosti môjho priateľa Roberta Fica spomenul, že Spojené štáty americké majú jednu menu, jeden hospodársky priestor, jednu centrálnu banku, jednu vládu, Európska únia má jeden hospodársky priestor, jednu menu, jednu centrálnu banku a 17 vlád. A to natrvalo nebude funkčné, predovšetkým preto, že týchto 17 vlád má svoj princíp jednotnosti. A preto potrebujeme vytvorenie nadnárodnej demokracie, ale aj európskej hospodárskej vlády. Ale len debatovať o tejto možnosti nám nepomôže pri riešení krátkodobých problémov.

    A riešenie tých aktuálnych problémov, vážené dámy a páni, spočíva v tom, že sa pokúsime práve tie veľmi náročné rozdiely v rámci Európskej únie vyrovnávať, a preto sa vraciam k tomu, čím som začal. A to je slovo solidarita. Solidarita medzi sebou znamená pre mňa, že vy ste solidárni s Európou a Európa musí byť solidárna s vami. Vy ste priniesli obete pre vstup do eurozóny, a preto má Slovensko nárok na to, aby sa pomohlo mladým ľuďom v tejto krajine, aby sme podporili investorov, aby tu investovali v tejto krajine a aby sme spoločne v Európe pracovali na tom, aby predovšetkým mladí ľudia mali budúcnosť na tomto kontinente.

    Tým, že vaša vláda patrí k tým vládam, ktoré veľmi silno práve v Bruseli sa zasadzujú o metódu spoločenstva, viem, že práve vaša vláda je vládou malej krajiny, ale veľmi sebavedomej krajiny, ktorá veľmi dobre zastupuje a veľmi sebavedomo zastupuje záujmy tejto krajiny bez toho, aby bola národne egoistická. A viem, že táto vláda si ctí metódu spoločenstva a férovosť medzi malými a veľkými krajinami. A viem, že táto vláda je partnerom Európskej únie a nevidí partnerov ako rivalov, ale chápe ich ako všetkých partnerov v rámci Európskej únie. A ja si želám, aby nevystupovala takto len vaša vláda, ale aj vy, poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste nás nevideli ako rivalov, ale ako partnerov, ako partnerov v boji za ohrozenú demokraciu, partnerov v boji proti sociálnym nespravodlivostiam a partnerov v boji za to, že Európa je aj naďalej najbohatším kontinentom sveta. Ale bohatstvo na tomto kontinente je nespravodlivo rozdelené. A za spravodlivejšie rozdelenie môžeme bojovať len tak, že budeme sa zasadzovať práve za férové rozdelenie.

    Úloha kompetencií a profitu medzi slabšími a silnými, veľkými a malými, to je, vážené dámy a páni, budúcnosť Európy, že pochopíme tak ako vy, tak aj my, že v tom vzájomne závislom svete 21. storočia sú práve veľké výzvy celosvetového obchodu a celosvetovej meny, klimatických zmien, ale otázky migrácie, otázky bezpečnosti, že v týchto celosvetových vzťahoch práve tak veľká krajina ako moja domovská krajina, teda Spolková republika Nemecko, je stále ešte malou krajinou. A tí ľudia, ktorí predpovedajú rozvoj a vývoj počtu obyvateľstva, tvrdia, že bude mať svet 8 mld. obyvateľov a Spolková republika Nemecko 76 mil. obyvateľov. A teda jedna z najväčších krajín Európskej únie bude mať úbytok obyvateľstva. Takže máme len jedinú šancu, že sa spojíme do silnej Únie, ktorá sa bude zasadzovať o suverenitu jednotlivých národov a úctu medzi nimi, ale bude mať aj nástroje na čelenie celosvetovej kríze a krízam. To je vaša a naša spoločná úloha. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne aj vo vašom mene pánovi predsedovi Európskeho parlamentu.

    Dúfam, že si môžem dovoliť aj za väčšinu z vás vysloviť názor, že aj na to, o čom pán predseda hovoril, aby všetky opatrenia, najmä v bankovej, fiškálnej, monetárnej, ekonomickej, ale aj v politickej oblasti boli efektívne, stačí jediné, aby boli prijímané tieto opatrenia politicky korektne. A dúfam, že sa zhodneme, že to sa bez úlohy a veľmi úzkej spolupráce národných parlamentov a našej reprezentácie na európskej úrovni jednoducho nedá.

    Chcem sa veľmi pekne poďakovať, pán predseda, chcem sa poďakovať našim kolegom z Európskeho parlamentu, ktorí prišli.

    Pán premiér, členovia vlády, ešte raz, aj všetkým vám vďaka, že ste prišli a že ste si vypočuli prejav pána predsedu Európskeho parlamentu.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku do 11.10 hodiny. Potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Hlasovať budeme o 17.00 hodine. Ďakujem.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, pokračujeme v prerušenej rozprave k

    vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Chrenovi, ktorému sme prerušili vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, aj keď musím povedať, že možno radšej by som si vychutnal diskusiu k vystúpeniu pánu Schulza a je trošku zarážajúce, že keď hovoríme o demokracii v Európskej únii a deficite demokracie, tak táto diskusia nebola pripustená ani len vo forme čo i len krátkych otázok.

    Dovoľte mi ale pokračovať v mojom vystúpení k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

    Na záver svojho vystúpenia chcel by som poukázať len na niekoľko konkrétnych ďalších nezmyslov v predloženom návrhu zákona.

    V predchádzajúcej časti svojho vystúpenia som už jasne preukázal a dokázal, že, tak ako je tento zákon naformulovaný, bude to zlý, škodlivý a protislovenský zákon. Neprimerane zasahuje do slobody zmluvných vzťahov. Spôsobí ďalší pokles podielu slovenských a domácich výrobkov v predaji. A zároveň povedie k rastu cien potravín, ktorý si slovenskí občania nemôžu dovoliť.

    Teraz niekoľko ďalších konkrétnych nie príliš rozumných príkladov fungovania zákona, tak ako bol predložený.

    Za neprimeranú podmienku sa podľa zákona považuje aj predaj podľa § 4 ods. 4 písm. m) za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá. Toto ustanovenie priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie tohto zákona však takúto cenu priamo určuje.

    Za neprimeranú podmienku sa podľa tohto zákona považuje aj predaj pod nákupnú cenu podľa § 4 ods. 4 písm. u) zákona, pričom priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Naozaj, je podieľanie sa na nákladoch takýchto predajných akcií neprimeranou podmienkou? Pri aplikácii tohto zákona by už doslova v obchodoch nebolo možné robiť akcie typu: „Kúp dva plus jedna zadarmo.“ Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré sú spotrebiteľmi tak vyhľadávané a umožňujú im ušetriť.

    Tento zákon bude vplývať aj na kvalitu výrobkov. Obmedzuje napríklad možnosť vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov.

    No a úplný bonbónik. Podľa § 4 ods. 4 písm. c) za neprimeranú podmienku sa považuje aj uprednostňovanie výsledkov kontrol vykonaných na náklady odberateľa týkajúcich sa bezpečnosti potravín pred výsledkami kontrol vykonaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. To v preklade znamená, že ak sa obchod rozhodne ponúkať svojim zákazníkom kvalitnejšie potraviny, ak si zvolí ešte prísnejšie normy, než sú minimálne požiadavky vyžadované štátom, a ak kontrolu dodržiavania týchto požiadaviek zrealizuje obchod na svoje vlastné náklady, tak za snahu dostať k zákazníkom kvalitnejšie potraviny môže dostať mastnú pokutu. A je to považované za neprimeranú podmienku.

    Pán minister, toto nemôžete myslieť vážne, to je asi vtip, ktorý ste sa pokúsili prepašovať do zákona. Viete, pán minister, polovica aktivít, pre ktoré ste sa rozhodli zakázať peňažné plnenie pod sankciou neprimeranej podmienky, sú v skutočnosti aktivity, ktoré sú prospešné nielen pre odberateľa, ale rovnako aj pre dodávateľa, keďže ide o aktivity, ktoré sú zamerané na zvýšenie predaja práve jeho tovaru.

    Ako ďalší príklad možno uviesť poplatok za umiestnenie tovaru na akcentovanom mieste v prevádzke maloobchodu. Takzvaný merchandising, čiže uloženie tovaru v predajni, je bežným marketingovým nástrojom, ktorý sa vyučuje aj na vysokých školách a existuje v každej jednej civilizovanej krajine. Je nespochybniteľné, že v supermarkete priestor uprostred uličky je práve tým miestom, kde sa dosahuje najvyššia predajnosť. Dočítate sa to v každej učebnici marketingu. Váš zákon umožňuje zaplatiť za umiestnenie na tomto lukratívnom mieste iba do výšky 3 % ročných tržieb dodávateľa u odberateľa. Ale zjavne ste to nedomysleli. Dôsledkom takto nastaveného zákona bude, že vytlačíte z tých najlepších miest v predajniach najmenších lokálnych dodávateľov, pretože tí si nebudú môcť dovoliť zaplatiť za umiestnenie tovaru. Tie 3 % obratu, ktoré ste stanovili, totiž môžu predstavovať u veľkých dodávateľov desaťtisíce eur, ale pri malých živnostníkoch iba stovky eur. A koho obchod uprednostní pri takto nastavenej regulácii? Toho, čo mu zaplatí desaťtisíce, alebo toho, kto mu teda zaplatí stovky eur? Váš zákon teda de facto opätovne umelo núti maloobchod uprednostniť veľkých dodávateľov tovaru, medzinárodných, zahraničných dodávateľov tovaru, z ktorých teda veľká časť má svojich majiteľov za hranicami našej krajiny, pred domácimi malými podnikateľmi. Je tento nezmysel skutočne zámerom zákona?

    To isté platí aj v prípade ostatných aktivít, ktoré sú aj v prospech dodávateľa. Veď pod rovnakým heslom by sme mohli zakázať reklamu vo všeobecnosti. Prečo rovno nezavedieme zákonom strop pre výdavky na reklamu vo výške 3 % ročných tržieb? To by bolo presne takisto v logike toho zákona, ktorý navrhujete.

    Predkladatelia zákona zjavne nemajú jasno ani v tom, aká reklama sa v obchode najviac využíva. Je to práve letáková reklama a reklama v prevádzkach maloobchodu, ktorá je najpoužívanejšia. Nedomyslenou úpravou sa obmedzuje podnikanie nielen maloobchodníkom, ale hlavne slovenským producentom potravín.

    Vážený pán minister, pýtal sa vôbec niekto na názor slovenských producentov, hlavne malých živnostníkov pri písaní tohto zákona, kde zaznel hlas slovenských potravinárov, keď jedno z dvoch potravinárskych združení podporovalo aj zrušenie toho predchádzajúceho škodlivého a zlého zákona v apríli minulého roku?

    Vážený pán minister, všetky uvádzané príklady, ktoré vy chcete pokutovať a zakazovať, sú súčasťou bežnej obchodnej praxe, ktorú akceptuje legislatíva vo vyspelých krajinách. Ja netvrdím, že v tejto oblasti neexistujú problémy. Verím však, že existujú lepšie, oveľa efektívnejšie a účinnejšie nástroje na ich vyriešenie alebo zmiernenie, ako to robí predložený reštriktívny zákon, výrazne zasahujúci do zmluvnej slobody zakotvenej v lex generalis, akými sú Obchodný a Občiansky zákonník.

    Na podporu predaja slovenských výrobkov sme napríklad pomohli, a to bez jedinej koruny nákladov pre štát, odštartovať projekt „Kvalita z našich regiónov“, v rámci ktorého sa reálne podporuje predaj slovenských lokálnych výrobkov. Do tohto programu je zapojených šesť predajných sietí, osem veľkých výrobcov a pestovateľov a vyše 150 kvalitných domácich výrobkov. Tieto výrobky sú označené logom, propagované a pri ich nákupe spotrebiteľ dostáva dobrú a overenú kvalitu. Bez jedinej koruny nákladov pre štát, bez nevyhnutnosti nejako nezmyselne hlúpym, nevykonateľným zákonom, ktorý len poškodí výrobcov, zasahovať sme takýmto spôsobom podporili predaj kvalitných dobrých slovenských výrobkov. A v tom sa dá aj pokračovať.

    Počas môjho pôsobenia na ministerstve hospodárstva som založil aj pracovnú skupinu zameranú na monitoring objemu slovenských výrobkov v predaji a najmä na stanovenie jasných kritérií toho, čo ešte je a čo už nie je slovenský výrobok.

    Pokiaľ nemáme doriešenú vôbec túto problematiku, pokiaľ sa riadime stále len tým čiarovým kódom 858, prejdite sa po ktorejkoľvek predajni supermarketu a zoberte si ľubovoľné tri výrobky označené kódom 858. A zistíte, že určite najmenej jeden z nich a možno všetky tri nie sú slovenskými výrobkami. Nájdete tam čínske korenie, nájdete tam medzi nimi figy. Len preto, že boli zabalené na Slovensku, bol na ne označený slovenský čiarový kód. Ale to neznamená, že sú slovenskými výrobkami. Najmä pri potravinách je toto kľúčovou otázkou, napríklad keď kura vajce znesie v Maďarsku alebo v nejakej inej krajine, kura sa vyliahne v tej inej krajine, je tam odchované v tej inej krajine, je tam zabité v tej inej krajine a je tam ešte aj naporciované v tej inej krajine, potom sa dovezie na Slovensko a tu sa len prebalí, aby kvôli tomu prebaleniu nemohlo byť takéto kura označené za slovenský výrobok.

    My sme pripravili napríklad projekt dobrovoľného vlajkovania výrobkov, stanovenia systému tzv. slovenskej vlajočky, do ktorého by sa výrobcovia mohli dobrovoľne zapájať. Boli by tak stanovené dobrovoľné, nie povinné, ale dobrovoľné kritériá. Kto by tieto kritériá splnil, mohol by označiť svoj výrobok logom so slovenskou vlajkou, pretože by bolo jasné a preukázateľné, že jeho výrobok je naozaj slovenským výrobkom. A takto by sa mohol odlišovať na pultoch predajní.

    Som presvedčený, pán minister, že práve vy máte nástroje na riešenie problémov slovenského poľnohospodárstva a prvovýroby vo svojich rukách, ale tento zákon medzi ne nepatrí. Naopak, tento zákon problémy slovenského poľnohospodárstva ešte zhorší. Zníži množstvo slovenských výrobkov v predajniach tak, ako ho znížili predchádzajúce zákony v takomto znení. Obráti sa proti slovenským výrobcom. A spôsobí rast cien pre slovenských spotrebiteľov, rast cien potravín v čase, keď sú títo spotrebitelia najzraniteľnejší, v čase, keď kvôli vašej vláde začínajú klesať reálne mzdy, reálne ľudia chudobnejú na Slovensku. Aj preto v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam, pán spravodajca, procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím potom technikov, aby dali pánovi Miškovovi čas na faktickú. Ďakujem pekne.

  • Čakám na tie dve minúty. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Chren Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj odborný, analytický a hlavne komplexný výklad problematiky, ktorá sa týka tohto návrhu zákona. Vo mne to opäť len upevnilo presvedčenie, že vláda Roberta Fica predkladá do parlamentu ďalšie zákony, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú podnikateľské prostredie. Za štyri mesiace stihla prijať štrnásť takýchto zákonov. Ja som napočítal v programe tejto schôdze ďalších päť vládnych zákonov, či je to teda spomínaný zákon, o ktorom práve beží rozprava, alebo zákon o advokácii, kde som konkrétne pomenoval problematické body. Potom ďalej je to zákon, ktorým sa zavádzajú opäť koncesionárske poplatky aj pre firmy, čo je čistá daň, výpalné voči firmám, návrh zákona o správnych poplatkoch, návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a takisto aj jeden poslanecký návrh pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, ktorý kompletne zlikviduje celú jednu oblasť podnikania. K tomu ešte samostatne vystúpim. Nuž myslím si, že vláda Roberta Fica sa rozhodla vyhlásiť vojnu slovenskej ekonomike a organizuje teroristické útoky voči firmám, ktoré podnikajú na Slovensku. Namiesto toho, aby urobila kroky, ktoré budú smerovať k naštartovaniu hospodárskeho rastu napríklad znížením korporátnych daní, ako to už robia napríklad aj Švédi, ktorí boli donedávna vaším veľkým socialistickým vzorom, tak sme sa dočkali alebo dočkáme sa budúci rok iba zvyšovania daní, zvyšovania odvodov a ďalšieho zhoršovania podnikateľského prostredia. Slovensko definitívne skončí na konci v rebríčku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Moje prihlásenie bolo ešte z čias, keď vystupoval pán Schulz, ale v tomto parlamente zrejme nie je možné si niečo povedať k nejakým veciam, čo človek uzná za vhodné.

    Takže k Martinovi Chrenovi. Je to presne, ako vravel Martin Chren a ako aj komentoval Juraj Miškov, že, ctení kolegovia zo strany SMER, likvidujete slovenské hospodárstvo a škodíte sebe. Možno v prvom momente si myslíte, že dobre im tak, tým kapitalistom hnusným a že my sme tu predsa preto, aby sme slúžili chudobným a nepracujúcim a neviem komu všetkému. Ale nepodceňujte to. Toto spravili už vaši kolegovia pred šesťdesiatimi rokmi po vojne, keď si mysleli, že oni znárodnia fabriky a dajú to potom nejakým, ktorí dovtedy stáli pri páse. A vieme, ako to dopadlo. Toto isté hrozí vám, preto, lebo keď nebude hospodársky rast, keď bude rásť zamestnanosť, tak logicky budú nižšie daňové príjmy a vyššie výdaje. To je holý fakt, ktorý ste mali možnosť zažiť na vlastnej koži v rokoch 2008, 2009. A potom nebudete mať z čoho rozdávať. A to je pre socialistu tá úplne najhoršia predstava, že by nemohol rozdávať cudzie peniaze.

    Pán Jahnátek, vy ste predsa robili v súkromnom hospodárstve, zamestnávali ste ľudí. Veľmi dobre viete, ako to chodí. Dovolím si vám dať jednu dobre mienenú radu. Nezlikvidujte to hospodárstvo. Po prvé, ťažko sa to bude znovu naprávať po vás. A, po druhé, sami na to doplatíte, lebo potom nebudete mať čo rozdávať.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Chren, áno, mali ste pravdu, ja som sa zúčastnil tvorby dvoch verzií zákona o obchodných reťazcoch. Ste ale šikovný manipulátor, pretože ste sa snažili vzbudiť v tejto snemovni dojem, že len poslanci strany SMER alebo že len strana SMER sa zaoberala týmto zákonom. Je to hrubé prekrútenie faktov, pretože keby ste si len trošku ťukli na internet, tak zistíte, že v roku 2002 počas prvej Dzurindovej vlády som v mene skupiny poslancov predkladal pôvodný, a teda komplexný zákon o obchodných reťazcoch, ktorý definoval pre účely toho zákona aj jednotlivé ustanovenia ako zneužívanie ekonomickej sily, ako zastúpenie slovenských výrobkov v obchodných reťazcoch a iné. A na vaše počudovanie asi za tento zákon hlasovali vtedy z toho zoskupenia SDK, ktoré bolo súčasťou prvej Dzurindovej vlády, a bolo vlastne základom, Peter Muránsky, Mária Sabolová, hovorím o treťom čítaní z februára 2002, Pál Farkas, László Hóka, Pčolinská Marcela, Budaj Ján, Záborská Anna, Béla Bugár, Mikloško František, Palko Vladimír, Rakús Alojz. To znamená, tá manipulácia z vašej strany je v tom, že to len ten zlý SMER reagoval na nástup obchodných reťazcov. Nie, na srdci to ležalo aj mnohým iným z vtedajšej prvej Dzurindovej vlády.

    Ten druhý návrh zákona, ktorý predkladal Robert Fico. Tak z toho ste najprv...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, napádali ste tu pána Záhumenského, že zastáva alebo zastupuje tu záujmy nejakej záujmovej skupiny. Neviem, koho záujmy tu zastávate vy a prečo. Vaše vystúpenie bolo v prospech jednej záujmovej skupiny, a to je evidentné, v prospech obchodných reťazcov. Evidentne veľmi dobre a jednostranne ste mali pripravené vystúpenie. Bolo by dobré vedieť, kto akým spôsobom vám pripravoval tieto podklady, na základe ktorých ste vy tu vlastne vystupovali. Ale z obsahu vystúpenia je evidentné, že je to v prospech týchto obchodných reťazcov.

    Pán poslanec, je známe, že isté prvky ochranárstva v rámci európskeho trhu boli obmedzené, ale ochranárstvo v oblasti ochrany vlastných potravinárskych výrobcov a podpory vlastných výrobcov v jednotlivých krajinách, domácej produkcie v rámci Európy funguje. A treba sa na to iba trošku pozrieť na západ od nás.

    So znalosťou veci tu o tejto problematike na rozdiel od vás hovoril pán Záhumenský. O týchto praktikách hovorili a hovoria mnohí dodávatelia, s ktorými sa aj ja stretávam a ktorí na tieto veci upozorňujú, len v súvislosti s istou bojazlivosťou o to, že by spôsobili verejným vystúpením krach svojich vlastných firiem, sa boja o týchto veciach nahlas hovoriť. Hovoria o problémoch s umiestňovaním svojich produktov do reťazcov, o spôsobe náhrady, riešenia reklamácií, o splatnostiach a o mnohých, mnohých ďalších problémoch, s ktorými sa stretávajú v tom vašom takzvanom rovnom zmluvnom pôsobení jednotlivých zmluvných strán.

    Je pravda, že nástup obchodných reťazcov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Chren, to, čo ste tu narozprávali, presne vystihol môj predrečník. A vystihol aj to, a presne to pomenoval, čie záujmy zastupujete. Pán poslanec, ja vám odporúčam jedno, založte si firmu a skúste vstúpiť do jednaní a presadiť sa v obchodných reťazcoch. Určite vás tak rýchlo prejde úsmev na tvári, keď budete platiť rôzne nezmysly, rôzne poplatky a, samozrejme, tieto veci sa budú chcieť aj zazmluvniť.

    Vy nezastupujete záujmy ľudí, ktorí sa dennodenne trápia, aby sa dostali do našich obchodov čerstvé, kvalitné potraviny, ale zastupujete záujmy tých, ktorí týchto ľudí jednoducho, poviem to otvorene, snažia sa rôznymi nezmyslami doslova zdierať, hovorím to vážne, doslova zdierať. Ja mám čerstvé skúsenosti. A, pán poslanec, povedzme si pravdu, nejedná sa tu len o potraviny, ale aj o iný tovar. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si zareagovať najmä na pána poslanca Faiča, lebo vystúpenie pánov Senka a Želiezku malo hlavne ten účinok, že som konečne zistil, kto to je, títo kolegovia, ktorí doteraz bývajú ticho v našom parlamente.

    Pán Faič, máte pravdu, ale musíte zase uznať, že aj ja som spomenul vo svojom vystúpení, že zákon č. 358/2003 Z. z. bol schválený ako váš poslanecký návrh po tom, čo vláda odmietla takýto návrh predložiť na rokovanie svoje a na rokovanie vlády. Čiže vláda to odmietla a potom SMER s pomocou, a ste aj vy menovali, niektorých poslancov prvej Dzurindovej vlády tento zákon presadil. Dôkazom toho, ako zle bol ten zákon napísaný, je, že musel byť potom a bol Európskou komisiou zrušený kvôli nesúladu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie kvôli tomu, že išiel proti európskym princípom. Práve to, že vy a najmä váš pán predseda Fico sa podpísali pod takýto nekompetentný zákon, je dôkazom toho, ako sa v legislatíve vyznáte.

    K tým ďalším pripomienkam.

    Viete, záujmové skupiny. Veď predsa vy tu predkladáte zákon v prospech jednej záujmovej skupiny. V prospech záujmových skupín vystupuje ten, kto presadzuje zákon, nie ten, kto sa snaží zabrániť tomu, aby takýto zákon bol prijatý, ktorý je len v prospech jedných. Veď to je predsa jasné, kto tu vystupuje v prospech záujmových skupín, kto je tu nejakým spôsobom motivovaný. Však, pán Záhumenský?

    Čo sa týka ochranárstva, viete, ešte raz, pozrite sa aspoň na Českú republiku. Keď hovoríte o tom, že niekto trpí v obchodných reťazcoch, tak napíšte ten zákon tak, aby sa vzťahoval len na tie prípady, kde naozaj jeden z účastníkov zmluvného vzťahu má neprimeranú silu, a nie na každý obchodík, nie na každý maloobchod. A aspoň toto jedno urobte, že sa bude tento zákon vzťahovať len na tých, kde naozaj existuje nejaké dominantné ekonomické postavenie, a nie cakumpak paušálne na všetko. Ďakujem.

  • Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Simon, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bezpochyby je to zákon, ktorý asi každý dodávateľ do obchodného reťazca bez rozdielu na to, či je to územie Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Poľska, tej niektorej krajiny viac, niektorej menej, asi potrebuje.

    Ja si vážim úmysel vlády aj pána ministra snažiť sa riešiť tento problém. Len chcem poukázať na to, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom.

    Už kolega Chren spomenul vývoj tých zákonov, a preto sa nejdem hlbšie zapodievať vývojom zákonov o obchodných reťazcoch a jeho regulovaním, ale fakt je faktom, že kým v roku 2006 pri nástupe vlády Roberta Fica zahraničnoobchodná bilancia v agropotravinárskych komoditách bola na úrovni mínus 540 mil. eur, po trojnásobnej zmene zákonov o regulácii, neprimeraných podmienok v obchodných reťazcoch výsledkom v roku 2010 sa stal rozdiel mínus 996 mil., takmer zdvojnásobenie.

    To, že sa znížil aj podiel slovenských výrobkov na pultoch, pre mňa nie je úplne smerodajné, a to z jedného jediného dôvodu. Nie je možné, aby sme riadne zadefinovali dnes, čo je slovenský výrobok. Bavíme sa o slovenských výrobkoch, dovoľte, aby som položil otázky: Je slovenským výrobkom Popradská káva alebo grepový džús? Je slovenským výrobkom klobása vyrobená z dánskej svine? Je potrebné dnes v tejto chvíli, keď chceme riešiť podiel slovenských výrobkov na trhu, ktorý by tento zákon mal riešiť, zadefinovať, čo sa dá považovať za slovenský výrobok. Možnože by stálo za to, aby sme sa pozreli na celý ten systém. Mnohé obchodné reťazce dnes hovoria o tom, že slovenským výrobkom je každý výrobok, ktorý sa kúpi od slovenského dodávateľa. To znamená, že výrobok vyrobený v Číne a dovezený slovenským exportérom a dodaný do slovenského obchodného reťazca už obchodný reťazec považuje za slovenský výrobok. Som presvedčený, že takýto prístup nie je v záujme Slovenskej republiky, slovenských výrobcov a nenapomáha riešeniu problému. Preto som očakával, že pri takomto návrhu zákona sa bude patrične riešiť aj definícia, čo sa dá považovať za slovenský výrobok. Určite by bolo vhodné vytvoriť niekoľko tých kategórií.

    Pán minister, dávam vám do pozornosti, aby ste sa zapodievali tým, čo je slovenský výrobok. A preto vystupujem v prvom čítaní, lebo ešte do druhého čítania je nejaký ten priestor, aby sme sa pokúsili nájsť definíciu slovenského výrobku. Nech je to výrobok taký, ktorý je vyrobený zo slovenských základných surovín a na území Slovenskej republiky. Nech je to trebárs slovenský chlieb, ktorý sa vyrobí zo slovenskej pšenice a zo slovenskej múky.

    Podľa mňa produkty vyrobené prevažne z viac ako 50 % surovín pochádzajúcich zo Slovenska a na území Slovenskej republiky by sa dali považovať za domáce produkty a za výrobky vyrobené na Slovensku, všetky ostatné, na ktoré sa donesú komponenty, pričom tu sa len zmieša a urobí trebárs tá slovenská klobása z dánskej svine. Toto je pre mňa podstatná otázka, lebo bez toho nevieme riešiť ani systém vstupu obchodných reťazcov.

    Dovoľte, aby som sa napojil na pána Schulza, ktorý hovoril, že niektoré veci treba riešiť na základe demokratických pravidiel na nadnárodnej úrovni. S týmto názorom v plnej miere súhlasím. A na obchodné reťazce v podmienkach Slovenskej republiky platí to dvojnásobne. Platí to preto, lebo v Slovenskej republike jej trh je príliš malým trhom v rámci Európskej únie, aby sme dokázali vyriešiť problém dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

    Prečo to riešiť takýmto spôsobom. Keď som bol minister, tak som sa snažil docieliť maximum prostredníctvom Európskej únie. Som nesmierne rád, že výsledkom týchto rokovaní a pochopením aj mojich kolegov sa čiastočne riešil tento problém, na ktorý reflektuje aj samotný zákon. A to je smernica Európskej únie 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011. Hovorí o platobných podmienkach dodávateľov do obchodných reťazcov vôbec všeobecne. Nazdávam sa, že keď chceme riešiť problém, tak ho musíme riešiť v tomto prípade naozaj na základe demokratických pravidiel na nadnárodnej úrovni.

    Prečo nepodporiť tento návrh zákona. Je to preto, lebo tento návrh zákona platí len a len na území Slovenskej republiky a všetky obchodné reťazce sú nadnárodné korporácie, ktoré nemajú najmenší problém, aby uzatvorili dodávateľsko-odberateľské vzťahy mimo územia Slovenskej republiky, na ktoré sa bude vzťahovať medzinárodné právo, a nie zákony Slovenskej republiky, práve tieto. Pokiaľ ich donútime do toho, tak obchodník, ktorý bude uzatvárať kontrakt v Prahe na dodávku do obchodnej siete, skôr uzatvorí zmluvu s českým dodávateľom ako so slovenským dodávateľom z východného Slovenska, pretože to je k nemu bližšie, to je v jeho okolí, on ho pozná. V tej chvíli prístup slovenských výrobcov, spracovateľov do obchodných reťazcov bude ešte horší. Práve mali by sme riešiť tieto vzťahy.

    S mnohými tými snahami, ktoré sú tam zapísané, pán minister, v plnej miere súhlasím, len viem a videl som, že keď sme zrušili zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, tak okamžite v priebehu nasledujúceho roka, teda v roku 2011, zahraničnoobchodná bilancia s agropotravinárskymi komoditami klesla z mínus 996 mil. o 200 mil., o 200 mil. dostali väčší priestor slovenskí dodávatelia. Tak akým spôsobom to chceme riešiť? Potom by sme mali nájsť riešenie, aby sme nenútili obchodné reťazce uzatvárať kontrakt mimo územia Slovenskej republiky.

    Pán kolega Záhumenský vo svojom vystúpení hovoril o tom, že obchodné reťazce nemajú výhrady k tomuto návrhu zákona. Mali ich šesť a z nich päť bolo akceptovaných. No bodaj by ich nemali, lebo keď uzatvorí vo Viedni niektorý z nich zmluvu, aký to je problém? Na ne sa nevzťahuje slovenský zákon. Môžu sa zmluvne dohodnúť, že akékoľvek spory budú riešiť na rozhodcovských súdoch vo Viedni, v Prahe, môžu si vybrať. Dnes je právna istota Slovenskej republiky na obchody vzťahujúce sa na zahraničné subjekty z 90 % previazaná na iné súdy a iné súdnictvo než slovenské. V tej chvíli, čo ktorýkoľvek výrobca sám podá podnet, že obchodný reťazec zneužíva svoje postavenie, tak ako ste ho zadefinovali v tomto návrhu zákona, obchodný reťazec ho skôr či neskôr vylistuje medzi svojich dodávateľov. Pokiaľ to urobí ministerstvo, pokiaľ to urobí akákoľvek tretia osoba, výsledok bude detto rovnaký. Čo sme tým dosiahli? Slovenský výrobok nebude na pultoch slovenských obchodov.

    Za zlé považujem aj to, že súčasná vláda nepokračuje v takzvanom etickom kódexe, kde by bolo možné apelovať na etiku obchodných reťazcov, ako obchodujú, aké tovary nakupujú, či je tam dostatok slovenských výrobkov. A v rámci tohto etického kódexu sa mala vytvoriť, dúfam, že sa to vytvorí do budúcna, definícia slovenských výrobkov, domáceho produktu alebo výrobku vyrobeného na území Slovenskej republiky, aby to aj slovenský spotrebiteľ pomaly začal chápať, že výrobok z nášho regiónu nemusí znamenať, že je to výrobok čisto pochádzajúci zo Slovenskej republiky, lebo výrobok z nášho regiónu je aj Popradská káva, ale nejaké veľké plantáže kávovníkov na Slovensku nejako neevidujem. Práve z tohto dôvodu považujem to za nesmierne dôležité.

    Je nesmierne dôležité aj to, aby sme poslali jasný signál, že máme záujem o slovenské potraviny. Ale slovenské potraviny budeme mať vtedy, keď pôdohospodárska politika bude smerovať k tomu, aby sme produkovali potraviny, a nie iné produkty. Keď z repky urobíme naftu, tak olej bude drahší. Keď z kukurice urobíme v bioplynovej stanici elektrinu, mäso bude drahšie. Keď na poľnohospodárskej pôde postavíme slnečné kolektory, budeme mať menej pšenice. To sú holé fakty a to sú princípy, ktoré založila prvá Ficova vláda, ktorú rozbehla. Je tu niekoľko tisíc hektárov pôdy, ktorá dnes sa využíva nie na produkciu potravín.

    Naozaj by sme si mali rozmyslieť, akým spôsobom pôjdeme, pretože pomaly nebudeme mať čo do tých obchodov dávať. A práve tieto fakty vo mne umocňujú potrebu za takýto zákon nezahlasovať, ale hľadať iný spôsob riešenia, ktorý naozaj pomôže slovenským výrobcom a nielen špekulantom. Keď vajíčka sa dovezú z Poľska, na Slovensku sa zabalia a predávajú sa ako slovenské, tak je to veľmi, veľmi zlé. A zákazníka musíme upozorniť aj na tieto skutočnosti. A práve za dôležitejšie než regulácia toho, akým spôsobom sa tovar dostane do obchodu, považujem zadefinovať a dať prostriedok spotrebiteľom, čo je skutočne slovenské, pretože sa falšuje všetko, potravina tobôž, viď poslednú kauzu s alkoholom či s niečím iným. Je to otázka pomerov, ale v každom prípade si myslím, že je lepšie hľadať demokratické pravidlá na nadnárodnej úrovni, pán minister, presne takisto ako riešenie platových vzťahov v rámci obchodných reťazcov tak, ako sme to dosiahli my, prijatím smernice 2011/7/EÚ zo dňa 16. februára 2011. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú.

    Ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja predniesť môj postoj k predkladanému predmetnému vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

    Chcem z tohto miesta uviesť, že keďže mám vlastne k spotrebiteľskej otázke a tejto téme blízko, chcem z tohto miesta uviesť, že ja sa osobne budem zastávať každej jednej úprimnej snahy o vytvorenie opatrení, ktoré by podporili produkciu a ponuku slovenských výrobkov, slovenského sortimentu, výrobkov, tak aby sa rozšíril nielen sortiment, ale aj objem ponúkaných výrobkov, pretože si myslím a som presvedčená, že slovenské výrobky sú ďaleko zdravšie, kvalitnejšie a bezpečnejšie oproti zahraničným výrobkom.

    Z tohto miesta chcem rovnako do pozornosti dať moju odpozorovanú skúsenosť, že záujem o kúpu týchto slovenských produktov v regiónoch a predovšetkým v mestskej aglomerácii u mestského obyvateľstva stále viac vzrastá, a preto si myslím, že takéto snahy a iniciatívy, ktoré by mali viesť aj k čo najväčšej podpore predaja z dvora, aj k čo najväčšej podpore vidieckeho poľnohospodárstva, mali by byť vládou a nami všetkými podporované. Som presvedčená, že takýto nástroj podpory z dvora a našich slovenských producentov bude nástrojom účinným nielen na to, ako zvýšiť kvalitu výživy nášho obyvateľstva, ale súčasne aj na to, ako zastaviť regres vidieka.

    Obavy však moje pramenia k tomuto vládnemu návrhu iba z toho, a to vyplýva opäť zo skúseností, kto a akým spôsobom a efektom bude dosledúvať dôsledky pri uplatňovaní neprimeraných podmienok, ktoré vlastne vládnu v tých odberateľsko-dodávateľských vzťahoch. Obávam sa toho, že tak ako pri odhaľovaní neprijateľných podmienok v zmluvných podmienkach, spotrebiteľských zmluvách nízko nastavené sankcie rovnako nemusia byť účinným nástrojom na to, aby sa takto predkladaný a v dobrej viere prijímaný zákon dostal aj do pôsobnosti v praxi. Preto tak využijem tú možnosť, že je tu minister pôdohospodárstva, aby mi povedal, aké opatrenia zabezpečia to, že tento zákon nebude spĺňať akúsi formálnu funkciu, ale naozaj bude znamenať praktický efekt pre to, aby sme sa aj v obchodných reťazcoch stretávali s čoraz viac väčšou ponukou slovenských produktov.

    Taktiež si myslím, že skôr, ako ísť cestou zákazov, kde čo a ako ponúkať, by sme mali naozaj našu pozornosť zamerať práve na to, ako podporiť ponuku slovenských produktov, slovenských potravín z dvora, ako v čo najväčšej miere podporiť našich poľnohospodárov, lebo v konečnom dôsledku nebudú rozhodovať reťazce, ale obyvatelia, zákazníci, spotrebitelia, ktoré obchody a s akou ponukou budú navštevovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa Mezenská, chcem oceniť vaše vystúpenie z toho dôvodu, že vidím, že si uvedomujete, aký význam vlastne má podpora domácej produkcie, predaj domácich produktov nielen preto, že sa tak budú vyrábať na Slovensku potraviny, ale najmä preto, že výroba domácich potravín hovorí o rozvoji vidieka, hovorí o zamestnanosti, o krajinotvorbe a hovorí o bezpečnosti, ale hovorí aj o kvalite potravín, lebo tak ako ste spomenuli vo vašom vystúpení, slovenské potraviny preukázali svoju vysokú kvalitu, oveľa vyššiu kvalitu ako dovážané mnohé zahraničné produkty, kde stále vyvaľujú sa nejaké škandály, či je to s cestnou soľou, teraz je to s alkoholom alebo čímkoľvek. Proste nie je mesiac, aby nejaký škandál z dovážaných potravín sa nevyvalil.

    Ja budem vo svojom záverečnom slove hovoriť podrobne o tých detailoch tohto zákona, prečo je potrebné ho prijať a čo vlastne tento zákon reguluje.

    A takisto s vami plne súhlasím, že skutočne urobiť treba veľmi veľa krokov pre to, aby sme zvýšili spotrebu domácich potravín, ako je osveta, osveta v školách, kde treba vytvoriť určité programy podpory domácich výrobkov rôznou formou ako „Slováci pomôžme Slovákom“ a tak ďalej. Čiže, áno, toto je jedna oblasť, ktorú tento zákon ale nerieši.

    Tento zákon rieši určité zneužívanie dominantného postavenia, ale to si nechám na záverečné slovo. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa?

  • Reakcia poslankyne.

  • Nie.

    Pán poslanec pýtam sa, stihnete to do 12.00 hodiny, nechcete si to nechať, aby ste neboli prerušovaný?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán predseda, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby ja som sa trošku ako pozemkár aj z fakulty poľnohospodárskej vyjadril k tomuto zákonu. Prakticky predloženie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch je už, čo ja existujem, druhým pokusom, ako, zjednodušene povedané, vyvážiť vzťahy medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi, ktorých predmetom je kúpa a predaj tovaru, konkrétne potravín, áno, tých potravín, o ktorých nás učili na vysokej škole, aby sme boli v nich sebestační, pri ktorých, žiaľ, v súčasnosti vidíme, v akej sebestačnosti sa nachádzame. Podobne ako novela spred troch rokov, tak aj táto súčasná vyvoláva polemiku v radoch odbornej verejnosti.

    Zákon má za cieľ presadzovať opatrenia v troch základných líniách, zamedziť zneužívaniu ekonomického postavenia v obchodných reťazcoch, vytvoriť podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvality slovenských potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu.

    Treba povedať, že prijatie zákona má už od svojho prvopočiatku svojich prívržencov aj odporcov, tak ako je to stále, keď sa nejaký zákon predkladá. Ide o vzťahy medzi výrobcami potravín a obchodníkmi, rozdielnosť v ich názoroch, v impulzoch vypracovať nový zákon, iné pripomienkové nejaké konania využiť. Takže myslím si, že pokiaľ to bude v prvom čítaní, ako to už bolo pred mojimi predrečníkmi povedané, dá sa zákon vylepšiť, lebo žiadny zákon nie je taký naj, naj. Takže dúfam, že sa to využije. Tí, ktorí hovorili o negatívach a neprimeranosti obchodných praktík, hovorili o tom hlavne, ak hovorili o uzatváraní zmlúv.

    Zámerom tohto zákona určite nebolo a, dúfam, ani nie je spochybňovanie pôsobenia veľkých predajných reťazcov v štruktúre slovenského obchodu, ale snaha o navodenie rovnovážnejšieho podnikateľského prostredia, v ktorom by zmluvná voľnosť medzi reťazcami a výrobcami neexistovala iba teoreticky, ale aj v reálnom živote. Áno, dostávame sa znovu k podielu slovenských výrobkov na našich pultoch. A realita je taká, že má to stále klesajúcu tendenciu. Podľa prieskumov sa oproti vlaňajším 50 % znovu znížil tento podiel potravín pochádzajúcich od našich výrobcov, na 46 %, ako to už bolo pánom Záhumenským spomínané. Na základe zistení v 360 obchodoch sa z našich pultov vytrácajú slovenské syry, šunka, slanina, ale tiež čokolády, ovocné kompóty, aj keď domácich potravín je celkovo o niečo viac. Zo slovenských potravín oproti roku 2011 kleslo napr. zastúpenie slaniny o 21 %, šunky o 18 %, podiel producentov zrejúcich syrov sa znížil o 16 %, zastúpenie ovocných kompótov kleslo o 13 %. Už v roku 2011 pritom slovenské ovocné kompóty tvorili len 32-percentný podiel na pultoch predajní. Z našich obchodných reťazcov sa úplne vytrácajú domáce konzervy napríklad. Výsledky prieskumu ukázali aj to, že viac ako 80 % spotrebiteľov má záujem o slovenské potraviny. Obchodníci ešte v minulom roku vyhlasovali, že majú záujem zvyšovať podiel slovenských výrobkov. Výrobcovia sa sťažujú na lacné dovozy potravín, obchodníci zase hovoria, že pokiaľ ide o tržby, domáce potraviny vedú. Je však pravda, že je to na rozhodnutí obchodu, aký priestor dá domácim a aký priestor dá zahraničným dodávateľom. Mnoho domácich výrobcov hovorí o probléme dostať sa do obchodov, pretože obchodníci uprednostňujú, samozrejme, lacnejšie aj veľakrát, a musím povedať, je to stopercentne veľakrát, menej kvalitné potraviny z dovozu. A potom už darmo aj plakať. Slovenský spotrebiteľ nemá v obchode taký výber domácich potravín, aký ho majú spotrebitelia v okolitých štátoch Európskej únie. Podľa posledných štatistických údajov Eurostatu je zastúpenie domácej produkcie potravín na Slovensku, ako som spomínal, menej ako 50 %. Je to v Poľsku viac ako 85 %, v Českej republike viac ako 72 % a v Maďarsku viac ako 71 %.

    Vysoko hodnotím a plne podporujem zámer ministra pôdohospodárstva, dostať v priebehu štyroch až šiestich rokov na pulty našich obchodov 80 % slovenských potravín. Bodaj by sa to podarilo. A myslím, že aj poslanci, ktorí triezvo uvažujú a majú zdravý rozum, ako ja hovorím, túto myšlienku myslím, prijmú.

    Stotožňujem sa s názorom, že treba najprv zabezpečiť, aby dodávatelia boli kapacitne pripravení dodať na trh množstvo potravín v požadovanom množstve a v požadovanej kvalite.

    Rovnako aj s názorom súhlasím, že vláda by sa mala viac zamerať na podporu domácich producentov, aby dokázali konkurovať zahraničným výrobcom potravín. Žiaľ, produkcia poľnohospodárstva je taká, aká je. Takže toto vidím ako veľký kameň úrazu.

    Diskutabilné sú aj navrhované opatrenia, ktoré sa môžu chápať aj ako zásah do slobody zmluvných vzťahov. Treba pamätať na fakt, že vzťahy medzi obchodnými partnermi rieši najmä Obchodný zákonník. Ako jedna z právnych noriem zabezpečuje slobodu podnikania, ochrany a hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov.

    Problémami dodávateľov potravín sa zaoberajú aj iné členské štáty Európskej únie, hlavne v súvislosti s dominantným postavením prevádzkovateľa obchodu na trhu v rámci hospodárskej súťaže. Prax ukázala, že po právnej stránke ide o najčistejšie riešenie.

    V predkladacej správe sa uvádza, že cieľom zákona je presadzovanie opatrení, ktoré by zamedzili zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov, vytvorili podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvalitných slovenských potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu. Myšlienka je to podobná ako v zákone v roku 2008. Musím povedať, že keď sme v minulom období tento zákon rušili, mal som veľkú dilemu a sľubovaný etický kódex, žiaľ, neuzrel svetlo sveta, tak ako mi to bolo sľúbené, takže mám, by som povedal, také zadosťučinenie, že áno, musíme s tým niečo robiť. Je tu teda nejaký zákon. Po novom sa ale uvádza, že zákon sa bude vzťahovať na každý obchodný vzťah medzi odberateľom a dodávateľom potraviny, účastníkom obchodného vzťahu sa na určenie tohto zákona bude používať každý potravinársky podnik, pričom táto definícia je nadefinovaná tak široko, že sa to bude týkať každého podniku, ktorý vykonáva činnosť súvisiacu s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Zákon už nepracuje s pojmami ekonomická závislosť (podstatná náležitosť obchodného vzťahu) podľa starého zákona. Nie je to podľa nového zákona vôbec podstatné. Stanovuje sa napr., že lehota úhrady za dodanú potravinu nesmie byť dlhšia ako 30 dní, resp. 14 dní, ak ide o potravinu s dátumom spotreby kratším ako 30 dní.

    Podstatnou časťou zákona podľa mňa je ale 42 dní neprimeraných podmienok, ktoré sú v obchodnom vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom sankcionované. Ako príklad uvádzam, že neprimeranou podmienkou bude peňažné plnenie dodávateľa za financovanie propagačných akcií odberateľa dodávateľom alebo vylúčenie nároku na úroky z omeškania za oneskorené splnenie peňažného záväzku či vykonanie vzájomného zápočtu pohľadávok z obchodného vzťahu bez predchádzajúceho písomného súhlasu dodávateľa, alebo predaj potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem v zákone ustanovených prípadoch. Existencia takejto neprimeranej podmienky bude kvalifikovaná ako správny delikt, za ktorý sa bude musieť udeľovať pokuta. Výška pokuty v tomto návrhu, ako sme si mohli prečítať, je od 1 000 eur do 300 000 eur. Teda ak v zmluve bude čo len jedna neprimeraná podmienka, bude ten, kto v tomto obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech takúto neprimeranú podmienku, povinný zaplatiť minimálne 1 000 eur.

    Dohľad nad dodržiavaním zákona bude vykonávať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pričom na začatie kontroly mu stačí akýkoľvek neanonymný podnet. Ministerstvo bude následne mať právo požadovať predloženie zmlúv, vyžadovať informácie, pričom bude mať zo zákona právo vstupu do objektov odberateľa, dodávateľa, samozrejme, logické vyústenie, ako to kontrolovať, lebo všetko je o kontrole, dôslednej kontrole. Nieže to príde kontrolovať môj, by som povedal, kolega z iného úseku, s ktorým sa veľmi dobre poznám. A viete, ako potom dopadne tá kontrola.

    Takže myslím si, tak ako pán exminister Zsolt Simon povedal, že ak chceme aj definíciu slovenského výrobku, čo je slovenský výrobok, tak, samozrejme, tiež by som apeloval, aby sme sa aj týmto pojmom zaoberali a jednoznačne povedali, akým spôsobom to budeme rozlišovať, pretože potom môžu vznikať rôzne anomálie a nechcem si predstaviť tie súdne spory, ktoré potom by vznikli, čo kde ako bolo prebaľované, nebolo, dopestovalo sa, nedopestovalo sa a podobne.

    Takže držím palce a dúfam, že tento zákon bude prínosom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky.

    Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní potom o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ctené dámy poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní dnešného piateho dňa 7. schôdze Národnej rady v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Je to tlač 187.

    Rozprava dnes dopoludnia bola k tomuto bodu vyhlásená za skončenú, takže v tejto chvíli sa chcem spýtať pána navrhovateľa, či chce predniesť stanovisko k tomu, čo odznelo v rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že som si urobil aj nejaké poznámky z rozpravy, len v tej rýchlosti to neviem ani nájsť, lebo len teraz pred chvíľou sme skončili s tlačovkou a zasadnutím krízového štábu k metylalkoholu.

    Ale v podstate k tým diskusným príspevkom. Veľmi pozorne som počúval, čo bolo povedané v jednotlivých diskusiách. A trošku ma mrzí, že niektorí diskutujúci vôbec nepochopili, o aký zákon ide, stále sa tu splietali pojmy ako obchodné reťazce, ochrana slovenských potravín a podobne. Ale ten zákon obsahovo hovorí o niečom inom. Čiže treba si to pozrieť. Ten zákon hovorí o vzťahoch medzi dodávateľom potraviny a obchodnou organizáciou, ktorá kupuje túto potravinu. Čiže presne vymedzuje tento vzťah a definuje neprimerané podmienky v tomto vzťahu tak, aby tu nedošlo k zneužívaniu pozície obchodu vzhľadom na dodávateľov. Je to celým spektrom. Nie je to len pre reťazce, lebo aj pre ten najmenší obchod sa vzťahujú tie isté podmienky. Čiže tie diskusné príspevky, že tu dochádza k nejakej deformácii trhu, sú absolútne nerelevantné vzhľadom na to, že je to celoplošné opatrenie pre každú kategóriu obchodu.

    Určite ste si všimli, že vypadli tam napríklad aj kategórie ako veľký, malý, stredný obchod, úmyselne z toho titulu, aby tu nedošlo k nejakému podozreniu, že my sa tu snažíme preferovať nejakú jednu skupinu a že toto opatrenie neplatí celoplošne.

    Len k tomu, čo som si zapamätal. Ospravedlňujem sa ešte raz, že neviem reagovať na všetky tie pripomienky.

    Trošku som bol prekvapený zo svojho predchodcu pána Simona, ktorý mi tu dával návody, čo mám všetko urobiť a že teda nemáme definíciu slovenskej potraviny. Trošku som sa pousmial, lebo práve pán Simon bol šesť rokov ministrom pôdohospodárstva a za šesť rokov ho netrápilo, že nemáme tú definíciu. Podobne tam boli iné výhrady, že čo nemáme definované v tomto zákone. Ale, dámy, páni, tento zákon hovorí len o obchodných vzťahoch. My máme už aj definíciu slovenskej potraviny a slovenského výrobku. Zajtra budeme práve túto definíciu schvaľovať na porade ministerstva pôdohospodárstva, ale bude to v inom právnom akte. Čiže dostanete sa aj k tejto definícii. Má štyri znaky, čo majú vlastne slovenské potraviny spĺňať, aby mohli byť vyhlásené za slovenské potraviny. Čiže my sme to na rozdiel od predstaviteľov predchádzajúcej vlády alebo od pána Simona, ktorý bol šesť rokov na ministerstve pôdohospodárstva, urobili za pár mesiacov. A budeme mať aj teda ten pojem, čo je slovenská potravina, a to, ako budeme vlastne sledovať tú štatistiku, že koľko je tých domácich potravín na trh.

    Priznám sa, veľmi ma sklamalo vystúpenie pána poslanca Chrena. Už neviem komentovať jeho arogantný spôsob, akým vystúpil, a povyšujúci spôsob reči, kde pourážal každého, na koho sa pozrel v pléne. Ale ma trošku zamrzel ten vtip na Roberta Fica. Toto sa, pán kolega, nerobí. Aj keď ste už dva roky aj pár mesiacov v parlamente, to ešte neznamená, že si môžete dovoliť všetko a takto bezbreho urážať človeka, ktorý nie je prítomný v sále. Vzhľadom na to, že vy ste v sále, tak ja vám poviem ten vtip v inej podobe. Plazí sa poslanec Chren k svojmu mecenášovi, svojmu sponzorovi, osobe, ktorá ho dostala do politiky a ktorá ho doteraz usmerňuje, a bojazlivo sa pýta, či je spokojný s tým, čo predvádza v parlamente. Sponzor mu odpovie: „Poviem ti to potom, keď splníš ďalšiu podmienku.“ A tá ďalšia podmienka bola v tom, že mu dal tie dva zošity. A v jednom zošite boli napísané zákony, ktoré má atakovať, ktoré vyjdú z vlády Slovenskej republiky. A v druhom zošite mal už vopred napísané príhovory, ktoré bude prezentovať ako svoje, ktoré mu ten sponzor už dopredu napísal. Bohužiaľ, nie je to len vtip. Ale, pán poslanec, vy ste toto dneska predviedli na začiatku vášho vystúpenia.

    Vy ste zareagovali veľmi zle a nekontrolovali ste sa, čo ste spravili, keď vystúpil poslanec Záhumenský. A tam ste zareagovali v podstate, že od platnosti predchádzajúceho zákona od roku 2009 ako do roku 2011 poklesla poľnohospodárska výroba a predaj slovenských výrobkov. Potom vám to síce pán poslanec Záhumenský vysvetlil, že je to celé trošku inak. Ale potom, už keď ste začali čítať váš prejav z toho druhého zošita, tam ste už v úvode to celé otočili opačne, lebo potom ste už povedali, aká bola genéza a tak ďalej, a vlastne ste sám zistili, čo vám ten sponzor napísal, je to ten príhovor, že vlastne ten zákon č. 140/2010 Z. z. bol schválený až na jar v roku 2010. Čiže absolútne nemal vplyv na rok 2009, ale nemal vplyv ani na rok 2010, lebo jeho účinnosť bola stanovená od 1. 1. 2011. A to už ste boli vo vláde vy. Čiže tento zákon vôbec neovplyvňoval nejaký podiel alebo pokles slovenských potravín. A vlastne potom, keď ste vy v roku 2011 zrušili tento zákon, tak tam nastal tresk. A to znamenalo v konečnom dôsledku pokles predaja. A dokonca ten pokles predaja spôsobil, ten váš nezmyselný krok zrušenia toho zákona znamenal ústup alebo likvidáciu 10 000 pracovných miest v agropotravinárskom sektore, muselo odísť 4 500 ľudí z poľnohospodárskej prvovýroby a 5 500 ľudí z potravinovej výroby. Čiže sponzor vám to napísal dobre, len vy ste si to nezapamätali a váš úvod bol úplne zlý. Čiže toto ma veľmi mrzí.

    Viete, potom ste ešte raz zarýpli, predpokladám, na premiéra, lebo ste znovu posmešným spôsobom povedali, že máme aj vinára medzi sebou. My sa nehanbíme, že máme vinárov, poľnohospodárov, inžinierov, právnikov, lekárov, my sa za to vôbec nehanbíme. A my sme dokonca na to hrdí, lebo, viete, tí ľudia nám aj dali tie hlasy na rozdiel od vašich, lebo ste sa tak dostali akurát vďaka svojej arogantnej politike v predchádzajúcom období na chvost zvoliteľnosti. Ale, viete, vždy je lepšie mať v klube alebo v strane vinára ako narkomana

  • , vždy je lepšie mať v klube človeka, ktorý niečo robí, ako človeka, ktorý verejne prehlasuje, že čistý heroín je neškodný, a vlastne nepriamo navádza mladých ľudí na to, aby vyskúšali drogy. Takže, pán kolega, pokiaľ si budete robiť na úkor niekoho nemiestne vtipy, robte si ich možno na úkor vlastnej strany, máte tam dosť exotov, dosť prípadov, o ktorých sa dá vtipkovať celé noci a celé dni, ale SMER je na rozdiel od vás rozumná, rozvážna, konsolidovaná strana. Ďakujem pekne.

  • To bolo vystúpenie navrhovateľa.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, nedá mi nezareagovať na vystúpenie ako pána Chrena, tak pána Simona, ktoré odzneli tu v sále k tomuto zákonu.

    A začnem tiež takou tou vašou analytikou, pán poslanec Chren. Vaša analytika ohľadne prepadu výroby a spôsobenia a vyhodnotenia, že kvôli čomu vlastne prepad výroby nastal a prečo teda je menej potravín na pultoch a tak ďalej, asi je presne robená tou istou metodikou, akou robili v jednom výskumnom ústave, keď skúmali blchu. A tejto blche amputovali nohy. A postupne jej amputovali jednu nohu, povedali jej, aby skočila. A blcha skočila. A takto pokračovali, amputovali jej všetky nohy a vždy blcha skočila. A až keď jej amputovali poslednú nohu, tak jej povedali, aby skočila. A blcha neskočila. A záver napísali do správy, keď blcha nemá nohy, tak nepočuje. Tak takýmto spôsobom ste asi analyzovali prepad výroby a celý ten dopad na predaj slovenských potravín na pultoch. Potom sa nečudujem vášmu vnímaniu sveta.

    Ale pár poznámok k tomu vášmu vystúpeniu.

    Donekonečna opakujete, že zákon je tu 10 rokov a že vlastne nie je účinný. Celé to vaše vystúpenie sa nieslo v duchu filozofie, stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Áno, je pravda, že zákon tu bol v rôznych podobách a dokonca že ten prvý zákon, ktorý bol prijatý v Dzurindovej vláde, a pán kolega Faič povedal to všetko aj pri vtedajšej vláde, vlastne hlasoval za ten zákon, bol napádaný Európskou komisiou práve vďaka tomu, že v tomto zákone bol definovaný podiel slovenských potravín. Toto vyhodnotili, že je to v rozpore s európskou legislatívou. A kvôli tomuto jednému bodu bol ten zákon napádaný Európskou komisiou. A preto tento jeden bod musel z toho zákona odísť. Ale keď ten bod odtiaľto odišiel, tak sa implantovali do tohto zákona impotentné ustanovenia, ktoré ten zákon spravili impotentným, nevykonateľným, ktorý bol jednoducho neschopný akokoľvek preukázať nejakú silu, aby zamedzil zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov. Čiže toto je celá pravda o tej genéze.

    Až zákon č. 140/2010 Z. z. sa stal vykonateľný. Bol zrozumiteľný, bol transparentný, ale, samozrejmá vec, bohužiaľ, nebolo mu umožnené, aby aspoň jeden deň mohol pôsobiť v praxi, lebo keďže bol v marci 2010 prijatý a bolo tam ustanovenie, že do septembra je tam prechodné obdobie, aby uspôsobili zmluvy v súlade so zákonom, ste už po voľbách okamžite ohlasovali, že tento zákon zrušíte. Čiže nikdy tie zákony neboli účinné a neboli tak pripravené ako tento, ktorý je navrhovaný.

    A ja si dovolím povedať, že tento zákon ak bude schválený v tej podobe s malými obmenami možno v druhom čítaní, tak prinesie svoje ovocie a že budeme môcť potom konštatovať aj rast domácich potravín na domácom pulte, ale, pochopiteľne, bude treba veľa urobiť aj pre produkciu domácich potravín, ktorú ste aj vďaka vašim vládam zlikvidovali.

    Nedá mi nespomenúť aj to, keď v prvej Dzurindovej vláde vláda pripravovala nejaké obmedzenie obchodných reťazcov, keď prichádzali na náš trh. Tu sa stala prvá zásadná chyba tohto prepadu, lebo všetky rozumné krajiny, keď videli, čo robí vlastne s trhom také silné postavenie obchodných reťazcov, tak jednoducho našli systém regulácie, či už to bolo na štvorcové metre, na kilometre alebo na počet obyvateľov, ale jednoducho určili reguláciu určitého množstva obchodných reťazcov. A je všeobecne známe o nadnárodných obchodných spoločnostiach, že ak prichádzajú na niektorý trh do niektorej krajiny, tak uznávajú zákony tej krajiny. Pokiaľ by sme boli vtedy, keď prichádzali na náš trh, urobili určité regulačné opatrenia dopadu, tak tento dopad, ktorý dneska tu máme na naše poľnohospodárstvo, ktorý je katastrofálny, jednoducho nebol by možný a by sme sa tu vôbec nemuseli baviť o zákone, či je tu dneska alebo pred 10 rokmi tu mal byť, lebo už vtedy pán Mikloš s pánom Dzurindom zablokovali obmedzenie obchodných reťazcov, lebo jednoducho ich filozofia bola, že poľnohospodárstvo je nepotrebné, je zbytočné. „Predsa Hongkong,“ je to známa veta pána Mikloša, „nemá poľnohospodárstvo a ľudia nehladujú.“ Ale Hongkong nie je vidiek. V Hongkongu nežijú ľudia na vidieku, ale Slovensko, vážený pán kolega Chren, je vidiecka krajina, kde 80 % ľudí žije na vidieku a bez poľnohospodárstva, bohužiaľ, títo ľudia veľmi ťažko budú hľadať prácu a uplatnenie. A stáva sa potom to, čo je realita dnešných dní, že slovenský vidiek sa vyľudňuje. Ale v Hongkongu to asi tak nie je, lebo tam skutočne fungujú iné ekonomické vzťahy a iné peniaze sa otáčajú na to, aby sa potraviny mohli do Hongkongu dovážať.

    Je pochopiteľné, že vašou filozofiou v prvej vláde, v druhej vláde bola privatizácia. Vás zaujímalo to, za koľko predáte plynárne, elektrárne, čo ja nazývam vlastizradou na tomto národe, akým spôsobom, kde vlastne tlmiť infláciu, tak ste pustili obchodné reťazce, aby tlmili infláciu. Áno, máte pravdu, keď obchodné reťazce zastabilizovali ceny a ešte poprípade znížili ceny, že mali mínusový dopad na infláciu práve cez potraviny, ale to, čo to spôsobilo s kvalitou potravín, čo to spôsobilo s nutričnou hodnotou potravín, tak to vás vôbec nezaujíma, že Slovensko sa stalo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Záhumenský, rozprava už bola skončená dopoludnia, ja prosím, aby ste zhodnotili rozpravu a nechali vecnú stránku už tak, ako bola povedaná. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, reagujem na vystupujúcich a zhodnocujem rozpravu.

  • Zhodnoťte, prosím vás, rozpravu a už sa nevracajte k obsahu, ktorý bol doobeda podrobne rozobraný. Nech sa páči.

  • Ďakujem, ale budem musieť zhodnocovať rozpravu ďalej. Ďakujem.

  • Prosím vás o to veľmi vážne.

  • Snáď sa stane v tomto parlamente, že odoberiete slovo. No tak je to možné.

  • To hovorí rokovací poriadok, pán Záhumenský. A to je zákon.

  • Pán podpredseda, poznám rokovací poriadok, rozumiem, o čo vám ide.

  • Pán kolega Chren, vo svojom vystúpení ste stále poukazovali na zásahy do zmluvnej slobody, rovnosť zmluvných strán a princíp hlavný, liberálny, ktorý sa postavil. A citujem vás: „Ak neexistuje slabšia strana, ktorú treba chrániť, nie je potrebný zákon.“ Nie je nás tu veľa, ale myslím si, že každý asi dobre vie, že v tomto vzťahu medzi dodávateľom potravín a obchodnými reťazcami je silný a slabý hráč, že je tam silné postavenie nadnárodných spoločností, obchodných reťazcov a veľmi slabé postavenie dodávateľov potravín. A to isté v parlamente platí pri Zákonníku práce. Je tam vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Na čo regulujeme vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, keď tam predsa je toľko možných zamestnávateľov, kde sa môže ten zamestnanec zamestnať? Pokiaľ sa nedohodne s jedným, môže ísť k druhému. Načo regulujeme tento vzťah? No regulujeme ho na to, lebo postavenie zamestnávateľa je tak silné, že by dokázal dostať do zmluvy také podmienky, že zamestnanci by sa stávali otrokmi. A to isté platí o vzťahu slabého dodávateľa potravín voči silným nadnárodným spoločnostiam.

    Uvádzate, že zákon je zlý, škodlivý, protislovenský. Z vášho vnímania a analytiky o tej blche, čo som povedal, to tak vypadá. Ale myslím si, že slovenskí aj dodávatelia, aj spracovatelia potravín veľmi dobre chápu, čo spôsobuje a čo môže priniesť tento zákon. A keďže sa pýtali, či sme toto prerokovávali s asociáciami potravinárov, áno, môžem vás ubezpečiť, s mnohými som sedel a rokoval a z nich mnohí sa smrteľne boja vystúpiť otvorene, lebo je to trest smrti pre nich. Veľké obchodné reťazce veľmi rýchlo vedia urobiť poriadok s tým dodávateľom potravín, ktorý sa postaví proti určitej politike reťazcov a ktorý by, nedajbože, kritizoval alebo namietal nejakú kontrolu na to, že toto alebo toto sa deje vo zmluvných vzťahoch a tieto sankcie majú byť zapracované priamo do zmlúv.

    Bola tu vznesená podmienka alebo požiadavka, že tento zákon nie je regulovaný, čo sa týka určitej trhovej sily, tak ako v Českej republike. Je pravda, že tento zákon nedefinuje, či platí na taký veľký reťazec alebo onaký obchod, alebo malý obchod, ale ja môžem uistiť všetkých poslancov, aj občanov tejto krajiny, že žiadny malopredaj, žiadny predajca, ktorý nemá dominantné postavenie na trhu, nie je schopný do zmlúv dostať také praktiky, ktoré používajú silné obchodné reťazce. Čiže nie je nutné definovať v zákone určitú trhovú silu obchodníka, lebo malý obchodník, stredný obchodník nie je schopný do zmluvy dostať nič, čo sa objavuje v zmluvách pri veľkých obchodných reťazcoch.

    Predpovedali ste, že zákon spôsobí rast cien potravín. Dneska predpovedať rast cien potravín je veľmi jednoduché, lebo všetci, čo trochu sa zaoberajú touto problematikou, vedia, že ceny potravín budú rásť obzvlášť po žatve, ktorá v tomto roku bola, a suchu, ktoré bolo vo svete. To znamená, že dneska byť Šalamúnom a povedať, že tento zákon bude zodpovedný za to, že budú rásť ceny potravín, je z tej dielne analytiky, ako som spomínal, o tej blche, lebo je jasné, že ceny potravín porastú a že ceny potravín bude veľký problém držať v primeranej miere rastu a aj z dosahu na to, čo som povedal, že situácia vo svete s potravinami v tomto roku bude veľmi vážna.

    A potom sme sa dostali k citáciám jednotlivých bodov, a, opäť, samozrejme, musím povedať, s demagógiou vám vlastnou, preto si dovolím odcitovať zo zákona presne to, čo ste, pán kolega Chren, tu uvádzali, kde ste vždy povedali trochu pravdy, trochu pravdy z tej citácie, a tak preto si dovolím odcitovať to tak, ako to je v zákone, aby ste nezavádzali ani poslancov, ani verejnosť, aby ste aj pochopili, čo vlastne zákon hovorí.

    Povedali ste, § 4 ods. 3 písm. b) a c) zakazuje zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, áno, až druhý alebo tretí raz keď ste sa opakovali, ste pri jednom prípade spomenuli 3 %. Povedali ste to, si to môžete pozrieť vo vašom prepise. Celý odsek 3 hovorí: „Neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potravinu dodanú jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja,“ a tak ďalej, „obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trhu a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty a skontá.“ To znamená, že je tam daná zákonná hodnota 3 % z ročných tržieb, nie zo zisku, opakujem, ale z ročných tržieb. A keďže spracovatelia potravín pracujú s veľmi malou maržou, tak tie 3 % sú z ich zisku. Toto je daná podmienka, aby sa nestalo to, že tá marža je minimálna, ale tie bonusy, rabaty a skontá predstavujú 20 – 25 %, čo sa bežne stávalo. Tak preto je to nutné obmedziť do hodnoty 3 % z ročného obratu. Tá suma je obrovská.

    Takisto ste povedali, že nie je možné pýtať poplatky za umiestnenie potraviny na určitom mieste. Je tam uvedené „d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa“. Opäť, to je ale v kategórii 3 %.

    Ďalej ste povedali, že nie je možné vykonávať kontroly, lebo obchodné reťazce chcú, aby boli kvalitné, bezpečné potraviny, aby bol vyšší štandard, ako je požadovaný, a že nie je možné vykonávať kontroly. Tak si prečítajme z § 4 ods. 4 písm. b): „vykonávanie kontrol, na náklady dodávateľa“. Zabudli ste povedať slová: „na náklady dodávateľa, priestorov dodávateľa odberateľom alebo ním poverenou fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane požadovania vykonania rozborov a skúšok predmetnej potraviny na náklady dodávateľa“.

    Na vysvetlenie. Každý dodávateľ potraviny má stanovenú kvalitu, ktorú musí garantovať a dodržiavať, pokiaľ nedodržuje a nedodáva potravinu do obchodného reťazca v stanovenej kvalite, ktorá je v zmluve definovaná. A na to, aby tá kvalita tam bola, si samotný producent potraviny robí kontroly, platí kontroly, robí všetky analýzy a rozbory na svoje vlastné náklady. A dodáva potraviny obchodnému reťazcu. Ak obchodný reťazec chce skontrolovať, či je dodaná potravina v súlade so zmluvou, nikto mu nebráni skontrolovať si túto potravinu, ale na jeho vlastné náklady, lebo výrobca potraviny toto už raz urobil. A nič nie je ľahšie, ako kontrolovať to isté za druhého peniaze. Toto je tá podmienka, aby ste ju definovali presne.

    Takisto to platí z hľadiska kontroly prevádzkárne alebo určitých auditov výroby potravín. Nikto nebráni obchodnému reťazcu, aby si robil audity. Auditujú si svojich dodávateľov. Nie je to problém. Ale je problém, kto to zaplatí. To znamená, že ak chce si urobiť reťazec audit v niektorej predajni, lebo chce mať vyššiu kvalitu a garanciu kvality, nie je problém, aby si urobil audit. Ale mnohí títo výrobcovia potravín majú európske certifikáty kvality, používajú ISO rôznych noriem. Čiže majú svoje náklady za sebou, ktoré museli urobiť, aby ich prevádzky spĺňali požadované parametre. Ale pokiaľ sa chce uistiť obchod, že táto prevádzka spĺňa všetky parametre, nie je problém, aby si ju auditovali za ich vlastné peniaze. V tom je celý rozdiel. A to je tá zakázaná podmienka, a nie to, že zákon zakazuje, že nie je možné auditovať, nie je možné kontrolovať, nie je možné garantovať vyššiu kvalitu dodávaných potravín.

    Ste sa rozplývali nad tým, že je zakázané uprednostňovať výsledky kontrol vykonaných na náklady dodávateľa týkajúcich sa bezpečnosti potravín pred výsledkami vykonaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou. Prosím vás, Štátna veterinárna a potravinová správa je určitý certifikačný orgán, ktorý má právomoc certifikovať, kalibrovať určité prístroje, robiť určité kontroly. A je to určitá nezávislá skúška alebo nezávislé rozbory, ktoré odtiaľ majú vychádzať. A ak tieto nemajú byť nadradené nad privátne objednanými kontrolami, tak kam sa vlastne chceme dostať? Kde je zaručená určitá nestrannosť vykonaných kontrol, ak si ja objednám v nejakom laboratóriu kontrolu a zároveň aj potichu si objednám výsledok kontroly a poviem, toto je tá kontrola, ktorá je relevantná, a nie tá, ktorá je zo štátneho laboratória? Veď to je celý problém. A všade vo svete má štátne laboratórium, ktoré garantuje určitú nestrannosť týchto výsledkov, prednosť pred inými privátnymi rozbormi.

    Potom ste povedali, že je zakázané predávať potraviny za vyššiu cenu. Dokonca, že je to v rozpore s Obchodným zákonníkom, že to porušuje všetky podmienky slobody, trhu a tak ďalej. Prečítam vám písmeno m), ktoré ste citovali, samozrejme, nepresne: „m) predaj potraviny odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodanej potraviny v konkrétnej predajnej akcii“. Ak to neviete čítať, tak vám to vysvetlím. Obchodné reťazce používajú veľmi veľa akcií. Samozrejmá vec, v rámci akcie sa podieľajú na nej aj dodávatelia potravín. A keď sa dohodne v rámci akcií, že dodávateľ potravín dodá potraviny za nižšiu cenu, ako je štandardne dohodnutá, tak potom je aj dohoda, že táto potravina sa neobjaví na pulte za vyššiu cenu pre spotrebiteľa, aby táto akcia sa nestala zdrojom mimoriadneho zisku pre obchodný reťazec, ale aby túto akciu pocítili práve spotrebitelia a správali sa tak, že bude vyššia spotreba tej potraviny. Často sa stávalo, že do akcií vložili obrovské množstvá potravín dodávatelia potravín, ale na pultoch sa to neprejavilo takým percentom, o aké percento znížili ceny dodávatelia potravín. To je celý problém, ktorý chce zagarantovať, že ak je akciová cena, tak tá akciová cena sa musí prejaviť na pulte pre spotrebiteľa. A zmyslom tej akciovej ceny je zníženie ceny, aby došlo k zvýšeniu spotreby. Tomu rozumiete. Takže toto je celá pravda, a nie to, čo ste povedali, že je zakázané predávať za vyššiu cenu, len v konkrétnej akcii, je to presne definované v zákone.

    K písmenu u). Takto by som sa mohol ku každému jednému písmenu vyjadriť. A myslím si, že asi v druhom čítaní bude potrebné ten zákon prejsť bod po bode, aby aj poslanci aj občania rozumeli, o čom ten zákon je. V písmene u) sa hovorí o predaji potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem prípadov, ak ide pri predaji potraviny o predaj pred skončením doby jej spotreby, ak sa likviduje predajňa a podobne.

    Je takzvaný zákaz predaja za dumpingové ceny, aby nebolo možné predávať pod nákupnú cenu. A tu si dovolím odcitovať ustanovenie, ako je to vo Francúzsku, v kolíske demokracie a v starej republike, zákaz predaja za cenu nižšiu, ako je nákupná cena. Uvedená praktika, zákaz predaja pod výrobné náklady, vo Francúzsku je vyložene zakázaná. Ako príklad budem citovať článok L 442-2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 2008-776 z roku 2008. A, pán kolega, bol by som rád, keby ste počúvali, citujem: „Ak obchodník predáva alebo oznámi, že bude predávať výrobok taký, ako nadobudol za cenu nižšiu, ako bola jeho skutočná nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur.“ To znamená, vo Francúzsku ak bude obchodník predávať za cenu nižšiu, ako bola nákupná cena, bude potrestaný pokutou 75 000 eur, ctené dámy a páni. Táto pokuta môže siahnuť až na polovicu výdavkov za reklamu v prípade, ak relevantná informácia bez ohľadu, na akom nosiči je uvedená, informuje o cene nižšej, ako je skutočná nákupná cena. Ukončenie takejto reklamy môže byť prikázané za podmienok stanovených v článku L 121-3 Zákonníka o spotrebe. Zákaz predaja...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Záhumenský, prosím vás, žiadam vás, toto je téma do rozpravy.

  • Vy v správe máte podať záver z toho, čo odznelo pre všetkých a za všetkých. Nech sa páči, uzavrite toto hodnotenie.

  • Rozumiem, pán podpredseda, že ste nervózny z toho.

  • Nie, nemýľte si úlohu spravodajcu s úlohou predstaviteľa jednej zo strán. Toto už nie je rozprava. Nech sa páči, dokončite svoje hodnotenie. Nech sa páči.

  • Ja som vystúpil aj v rozprave.

    Ďakujem pekne. Myslím si, že všetci prítomní, okrem pána Chrena a pár liberálov pochopili, čo zákon sleduje. Myslím si, že nie je asi ani potrebné pokračovať v záverečnom slove, obzvlášť pri atakoch pána podpredsedu, ktorý už chce ukončiť rozpravu, nerád by chcel ešte počúvať o tom, ako vystúpil pán Simon a akú zodpovednosť nesie pri poklese produkcie a tak ďalej, a myslím si, že aj KDH sa nemá čím pochváliť v tejto súvislosti, chcem poprosiť ctené kolegyne a kolegov o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, s procedurálnym návrhom, pán Chren.

  • Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 34 rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby ste teraz prerušili schôdzu a v prestávke poučili pána Záhumenského o úlohe spravodajcu po ukončení a uzavretí rozpravy a vysvetlili mu, že je naozaj len zbabelosťou hodnou starého komunistu vystupovať vtedy, keď sa naňho nedá reagovať. Ďakujem.

  • Ja skôr využijem úlohu či moderátora schôdze alebo člena vedenia, aby som túto tému prediskutoval na grémiu, pretože sa viackrát stalo, že v záverečných slovách spravodajcovia nehodnotili to, čo majú hodnotiť, ale idú naspäť do vecnej stránky návrhu, čo, samozrejme, volá po ako keby obnovení rozpravy. A to nie je fér. Nie je to kolegiálne a je to proti tomu duchu určite, ale aj pravidlám rokovacieho poriadku.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona bol doručený pod tlačou 190, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 184.

    A teraz by som požiadal ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii, je odstránenie sporných bodov medzi súčasným znením zákona a kodifikovaným znením európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Konkrétne ide o ustanovenia týkajúce sa jurisdikcie zákazu vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh, a vysielania telenákupu na zdravotné výkony, ako aj podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Slovenská republika sa v priebehu rokovaní s Komisiou zaviazala, že sporné okruhy odstráni novelou zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú predloží do legislatívneho procesu do konca roka 2012.

    V oblasti jurisdikcie je potrebné odstrániť rozpor smernice a Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý musí riešiť dvadsať členských štátov Európskej únie, ktoré sú súčasne aj zmluvnou stranou dohovoru. V zmysle zásady prednosti európskeho práva rieši väčšina týchto štátov uvedený rozpor vypustením odkazu na dohovor z vnútroštátnej právnej úpravy jurisdikcie. Navrhovaný zákon predkladá rovnaké riešenie aj v prípade Slovenskej republiky.

    Zároveň sa v súlade s ustanoveniami smernice navrhuje obmedzenie vysielania telenákupu na lieky a zdravotné výkony. Konkrétne ide o lieky, na ktoré sa vyžaduje povolenie na uvedenie na trh v zmysle § 46 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Návrh sa zaoberá aj otázkou podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. V zmysle smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie podporovali tvorbu európskych diel a prístup k nim. V podmienkach Slovenskej republiky sa ako najvhodnejší spôsob podpory európskych diel v ponuke audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie javí zákonom ustanoviť ich podiel v katalógu programov za kalendárny mesiac. Navrhuje sa preto, aby boli poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie povinní vyhradiť európskym dielam najmenej 20 % celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac, pričom na účely výpočtu tohto podielu sa do celkového času nezapočítavajú spravodajstvo, športové podujatia a zábavné hry, aby sa zabezpečila podpora audiovizuálnych diel európskej produkcie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 190.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov, doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a tabuľku zhody právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Senkovi. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Je tomu tak. Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Hlina, Viskupič a Vašečka. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

    A udeľujem slovo prvému z prihlásených rečníkov do rozpravy. Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi k tomuto návrhu zákona niečo povedať.

    Zjednodušene sa dá povedať, že tento zákon hovorí o tom, že okrem toho vysielania týkajúceho sa liekov cca 20 % európskej produkcie by malo byť vysielaných v našich televíziách. Ja hovorím, chvalabohu, super, asi pri dnešnom stave televízie by tam mohlo byť kľudne aj 10 % z produkcie krajín Bangladéš, Burkina Faso a Burundi. Bez toho, aby som sa chcel dotknúť týchto krajín, hovorím to v tom zmysle, že predsa sú len geograficky a kultúrne od nás trochu vzdialené. Čiže naozaj televízie v stave, v akom dnešnom štádiu sú, tak kľudne Burkina Faso by bola možno lepšou voľbou pre relácie ako niektoré relácie, ktoré sú tam teraz. To, čo ponúkajú niektoré televízie, to je absolútny škandál. Jedna, tá staršia, je televízia vysoko profesionálna a má aj určitú noblesu. A je to teda spojené aj s tým, aká je vlastnícka štruktúra a že v zásade patrí do portfólia človeka, ktorý je mimoriadne kultúrne rozhľadený človek a ktorý má vzťah k umeniu a proste nastavuje aj určitú firemnú kultúru, ktorý, mimochodom, zbiera aj hlavy Messerschmidta, ktoré zbieram aj ja, pričom ale on zbiera originály, ja zbieram kópie, ale každopádne záľubu v tomto máme rovnakú. Čiže pri takomto človeku, ale aj, ako predpokladám, pri ďalšom pánovi, ktorý má na starosti tú profesionálnu televíziu, pánovi Sarbuovi, proste tá úroveň je určitým spôsobom nastavená a nedosahuje úroveň dedinského TV okruhu v Čremošnom, i keď sa tam tiež niekedy utnú. Keby v Amerike vedeli, že niekto dovolí urobiť realitnú šou vedľa Lincolnovho memoriálu, tak by sa asi čudovali, lebo neviem, či ste to niektorí postrehli, my sme mali reality šou Pláž 33 cca 5 metrov od Štefánikovho pamätníka. A teraz v tejto chvíli v zásade ja to ani nevyčítam tej televízii, že to tam urobila, ale vyčítam to tým, kto to tam podpísal, že to tam dovolili. Naozaj to rozum stojí a padá na tomto, ako niekto to vôbec mohol umožniť a dovoliť. Neviem naozaj prípadne kto má viac skúseností s Amerikou, či je taká prudérna alebo nie je taká prudérna, ale prípadne ma doplňte. Neviem si predstaviť, že by od Lincolnovho memoriálu 5 metrov vedľa niekto točil reality šou a boli by tam nejaké ja neviem striptízové tanečnice. Slovensko je naozaj zasnúbenou krajinou na rôzne výmysly. Predpokladám, že títo ľudia, ktorých som tu teraz spomínal, ani o tom nevedeli. Ale asi by sa začudovali, čo je vlastne v tejto krajine vôbec možné. Čiže je to tá obrovská servilnosť. Úplne brutálna servilnosť niektorých ľudí voči chúťkam niektorých dramaturgov je úplne zarážajúca. Ono je to asi tak, že v krajine, kde sú slabí politici, má aj osvetľovač z TV štábu väčšiu silu. Kto robí, robí aj chyby, to treba povedať. Ten projekt pri tom pamätníku nevyšiel, predsa len čo je moc, to je moc. Ale možno do budúcna by tá televízia mala zvážiť, kde bude lokalizovať nejaké iné projekty a či namiesto takýchto, by som povedal, úletov nebude lepšie pustiť nejaký film, trebárs bangladéšskej produkcie.

    Každopádne vďaka firemnej kultúre a rokmi prevereného know-how tu máme, zdá sa, aspoň jednu profesionálnu televíziu. Nad tým, čo však robí tá druhá v ambícii dobehnúť tú prvú, často rozum stojí. Moja otázka, možno naivná, je, či o tom vedia alebo nevedia majitelia tejto televízie. Súťaž, ktorá momentálne prebieha, kde, malé deti, ktoré chúďatá sa možno celý rok pripravujú, chcú niečo predstaviť, komentuje porno herec. To je možné asi tiež iba zrovna v tejto krajine. Už nehovorím o tom, že porno herec, ktorý hral v akom filme. To je asi fakt pre silné žalúdky na Slovensku asi zdá sa úplne v pohode.

    To, čo ľuďom teraz púšťajú, niežeby som pozeral. Neviem, koľko to už je dosť rokov dozadu, keď bola tá prvá reality šou, to Big Brothers, tak bol taký obrovský bilbord v centre mesta. A tam som napísal pri Kyjeve, že nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre. A pod tým som dal akože môj podpis. Ale moc sa mi to neosvedčilo, lebo došlo k takým akože zvláštnym reakciám. Ale ináč zákernosť toho všetkého je v tom, že moje dcéry, ktoré vlastne to tiež nepozerali, samozrejme, tak sa stávali outsidermi v škole, lebo tam to všetci pozerali. Tak som musel urobiť ďalšiu ťažkú prácu, že doriadim aspoň trochu sebavedomia, že nech to pretočia na dobré, že toto nepozerajú. Ale bolo to náročné. Čiže ja mám naozaj špeciálny vzťah k týmto hlúpostiam. Čiže ja ich nepozerám. Ale teraz som si pozrel tu tie upútavky na Farmár hľadá ženu. A naozaj je to tak dehonestujúce, tak nedôstojné, že rozum stojí. Tu je pán minister pôdohospodárstva, by tiež možno mohol na to zareagovať ako z profesijného fachu, lebo to vlastne dehonestuje aj farmárov, ja som farmár svojím spôsobom, že keď ľudia nazerajú, že keď ostatná spoločnosť nazerá, že toto sú farmári, tak že nikto tým farmárom nebude chcieť byť. Však my trošku, keď to preženiem, tak to poviem, ohrozujeme potravinovú bezpečnosť tejto krajiny, lebo za pár rokov tam nikto nebude chcieť byť, lebo keď sa niekto konfrontuje s tou úbohosťou a s tou ľudskou nedôstojnosťou, ktorá sa teraz prezentuje, že to sú farmári, tak to možno nastane. Čiže možno aj pán Jahnátek by sa mal k tomu vyjadriť. Naozaj je to absolútna úbohosť a zvrátenosť. A som rád, a teraz to chcem povedať, že aj pán minister si to už pozrel. Čiže ja som si zahryzol do jazyka, pozrel som si to a vyzerá to tak, že aj pán minister si to pozrel. A čo s tým? Viete, ja vám poviem, to ja identifikujem alebo tak to poviem, že je to taká bezcharakternosť, nazbierať takýchto jednoduchých, slaboduchých často aj úbožiakov, postaviť ich pred kamery a povedať im, nadávajte si, pomilujte sa. Veď je to absolútne nedôstojné. Ja viem, že táto forma týchto TV relácií má aj úspech, aj tú sledovanosť. Viete, v čom je to zákerné a zlostné? Že to často pozerajú ľudia, ktorí majú zbité svoje sebavedomie. A teraz sa pozerajú na tých úbožiakov. A im to vlastne posilňuje to sebavedomie. Takto je to úplne brutálne zvrátené, že proste tá sledovanosť je dosiahnutá tým, že pozerám sa na veľkého úbožiaka a vtedy si poviem, že však nie som na tom až tak zle. No je úplne zvrátené, či ísť týmto spôsobom. Ľudia, a to treba povedať, sú schopní a ochotní pozerať sa a často sa radi pozerajú na úbohosť a nešťastie niekoho iného. A dokonca sa niektorí vedia z toho aj tešiť.

    Pán minister bol bývalý scenárista. A asi zdá sa, že mu došli nervy. A pýtam sa ho, aký je tvorivý prínos týchto dramaturgov alebo týchto tvorivých štábov pri projekcii takýchto reality šou, keď nájdete chudáka, ktorý za 30 eur za deň by vám bol schopný urobiť zo seba absolútneho vola. Ono, viete, keď si to povieme, je to aj taká zákerná možnosť maximalizácie zisku, lebo vy vlastne týchto hercov, týchto účastníkov nazbierate naozaj za pár korún, oni sú fakt ochotní za pár korún zo seba toto robiť. Všetci tí herci, ktorí sú tam, možno vyjdú toľko ako ten pomocný kameraman. A v tom je tá druhá zákernosť toho, že to proste slúži na maximalizáciu toho zisku.

    Teraz trošku odbočím, ale nie moc. Ako sa dá tomu brániť? Ja som pred troma rokmi už písal taký text, boli tie revolúcie sociálne, potom ideové a, ja mám pocit, nás čaká ešte jedna, asi posledná a to bude taká revolúcia proti prázdnote, prázdnote ducha, s ktorou sme veľmi silne konfrontovaní tak, že na toto, čo teraz žijeme, naozaj už rozum stojí, my proste sme schopní sa pozerať. Sme schopní sa na tomto smiať. Nevieme, kto býva nad nami. Proste sme schopní nechať kurča prežiť. Teraz tú poľnohospodársku tému opakujem, lebo tu bol ten minister pôdohospodárstva. Kurča sme schopní nechať prežiť svoj život na veľkosti A4 , sme schopní proste nadávať, že kapusta stojí, povedzme, 5 korún, ale na tridsaťtisícovú kabelku čakáme na zľavu. A o kope tých iných paradoxov by som hovoril tej doby, ktoré nám tu prináša, tá prázdnota a ľudia majú takú určitú hranicu, že povedia si, že po tú pôjdem a po tú už nepôjdem. Viete, potom už keď to niekoho bude pokúšať, tak vtedy sa to zlomí a vtedy tá, ja hovorím, posledná revolúcia, revolúcia proti prázdnote príde. A vtedy sa tomu ľudia vzoprú a povedia: „Dosť už, vážení, takto už ďalej s nami nerobte.“ Ak budeme chcieť tlačiť na pílu, tak ako sa teraz tlačí, tak ten úpadok bude prudký. A ja teda predpokladám, že v tých ľuďoch zostalo ešte toľko etiky a toľko tej schopnosti sa vzoprieť, že sa vzoprú.

    Ja oceňujem tuná pána ministra, že sa ozval, že sa vzoprel, i keď, povedzme si pravdu, chce to určitú dávku odvahy. V krajine, v ktorej má dramaturg pomaly väčšiu moc ako parlamentný výbor alebo minister, tak chce to dávku odvahy. Ja som si to čítal v tom vašom vyjadrení, že spravíte nejaký okrúhly stôl a pozvete tam osobnosti. Vám tam neprídu osobnosti, o ktorých vy vravíte, že tak senzitívne reagujú na spoločenské. Ja som ich vyzýval pri Gorile, tam bola taká téma, ja som sa pýtal, že kde sú tie osobnosti, ktoré tiež sú veľmi senzitívne, že prečo nikto nepovstal a nevyšiel z tmy, z hmly a nepovedal: „Ja som tu. Som za vami, som s vami.“ Ani teraz vám nikto nepríde za ten okrúhly stôl, lebo to je všetko tak. To je prešpikované strachom, tí ľudia sa boja. Oni vedia, z akej pózy nevyjdete a za koho nič nepokazíte. Póza, že nadávate na SMER, tá vždycky fungovala. A nič ňou nepokazíte. Síce za oponou sa im kľudne pcháte do tohto, ale takto zvonka tento systém je na tom celý postavený. Čiže ja tomu moc nefandím, i keď vám držím palce, aby ste tú nejakú osobnosť za ten okrúhly stôl dostali, ale moc tomu neverím. Ten strach tu je tých ľudí. Oni sa boja toho, že vy keď vystúpite z toho tieňa, tak vás zhasnú, zhasnú vás ako lacnú žiarovku z Baumaxu. Proste tak to je, treba držať palce ministrovi, či aj jeho nezhasnú. A či, keď ho zhasnú, sa niekto za neho postaví. To neviem. Som na to zvedavý. Budem sledovať boj o časovú oponu. To bude tiež veľmi zaujímavé, faith, kde budeme hovoriť o tom, kto tu má ešte silu, kto tu nemá už silu. Som zvedavý, či tým mojim dcéram, mám trinásťročnú dcéru a pätnásťročnú dcéru, sa budem báť zapnúť nechať televízor alebo nie, o tretej poobede, a tiež som zvedavý na možno aj nejakú argumentačnú výbavu tuná kolegov, to bude tiež akože zaujímavé, či sa niekto zaštíti demokraciou ešte v tomto prípade. Verím, že sa tu nájde niekto, kto povie, že je to demokratické, aby ste o tretej poobede deťom púšťali hovadiny. Tak ešte to tu niekto z úst vypustí.

    Končím. V zásade riskujete, pán minister, ale držím vám palce. To vám môžem sľúbiť. Možno sa skúsme v niečom spojiť. Vždycky sa hovorilo, že koho sa kto bojí alebo kde je ešte šanca, tak pri veľkej sile ešte ako-tak sú účinné spotrebiteľské protesty. Čiže ja si dám tu prácu, že ja skúsim vyzvať tú druhú televíziu, ktorá je menej profesionálna ako tá prvá televízia a ktorá dobieha tú prvú televíziu, skúsim sa u nich ohlásiť a skúsim ich teda poprosiť, či by sa nedalo u nich zjemniť a zvoľniť. Ja viem tiež, že veľa riskujem. Mi to aj bolo povedané z niektorých úst, ako sa dá zhasnúť. Ja viem, že veľa riskujem. Ale kvôli môjmu svedomiu mi to za to stojí. Skúsim to, či sa tu nedá trošku zľaviť, trošku spustiť, či musia ísť za každú cenu do tej absolútnej nedôstojnosti a z ľudí robiť to, čo z nich robia v tom vysielaní, či má komentovať trinásťročné dieťa to, či vie spievať porno herec ešte z homosexuálneho filmu. To nie je v tejto krajine niekto iný, kto by vedel komentovať? To musí zrovna on robiť? To sme tak úboho na tom, že Slovensko v porote, kde sú dvaja Česi, tak Slovákov zastupuje porno herec z homosexuálneho filmu? Však takto aj tým Čechom musíme byť na smiech. Viete, tu niekedy rozum žasne, že v tejto krajine nie je tu nikto iný. Takže môj protest by bol v tom teda, keby tam nebola vôľa alebo nedefinovali by sme tú vôľu, že je vôľa trošku tu zľaviť a netlačiť na pílu, tak áno, potom jediné, čo je funkčné, je možné v rámci možnosti, i keď vás zhasnú, vyzvať ľudí a spraviť taký spotrebiteľský protest. A pri firmách, ktoré inzerujú cez tieto dotknuté relácie, špeciálne „Farmár hľadá ženu“, tak ja si tú prácu dám. Pritom budem rád, keď ma niekto podporí, naozaj to ocením, prípadne aj tu, lebo to je účinné.

    Ja fandím vášmu okrúhlemu stolu. A keď chcete nájsť účinnú metódu, tak to je to, že vyzvete tých ľudí, ktorí inzerujú počas toho vysielania, tej stupídnosti, že pokiaľ budú ďalej zadávať reklamu do tejto stupídnosti, tak vy budete ignorovať ich výrobky. Vám tu garantujem, to je jediné čo zaberie, verte alebo neverte, jediné čo zaberie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie rečníka sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia sa do faktických.

    Nech sa páči, pán Mičovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Lojzko, ja súhlasím so všetkým, čo si povedal. Zrejme je to notoricky známe, že to, čo sa valí na nás, sa dá pomenovať rôznymi pejoratívnymi slovíčkami ako prízemie, podlažie, hnus. Ale mne tam niečo chýbalo. Možno ozaj sú beznádejné tie pokusy a to, že to všetko, čo dnes existuje v tých televíziách komerčných je ťažko zastaviteľné a možno nepomôžu tomu ani okrúhle stoly pána ministra. Napriek tomu by som si dovolil dať do pozornosti možnosť, že nám to tam možno treba zobrať práve z opačnej strany, ak už toho hnusu je tam tak veľa, a že nám to ozaj vadí a vidíme, že je to ohrozujúce, prečo sa nesnažíme tam dať čosi krásne. Ja som veľa toho nenahovoril s mediálnymi šéfmi tejto spoločnosti, ale raz som mal možnosť rozprávať sa s jedným z bývalých riaditeľov Slovenskej televízie a som sa ho spýtal: Prosím vás, ja mám krásne spomienky zo svojej mladosti, keď každú nedeľu večer 20.05 hodine bola nedeľná relácia Chvíľka poézie. Bolo to 5 minút. A ako človek, ktorý nebol vedený k poézii, si myslím, že od tých čias mám k poézii celkom dobrý vzťah. A niektoré výkony boli také, že si ich dodnes pamätám. Nuž, prosím, možno sa tým zaoberajme aj týmto spôsobom, že teda dobre bojujme s hnusom, ale pokúsme sa za málo peňazí alebo za primeraných prostriedkov dávať tam aspoň okamihy krásna, výchovné, možnože ozaj nie náročné, možnože nie odkukané od západných televízií, možno to nenakúpime ako nejaké modré z neba alebo čo, ale ja mám fakt to šťastie, že to nepoznám, a dajme tam čosi vlastné. Pán minister, možno by toto bola tiež reakcia pri tom stole, keď sa budete rozprávať. Mne ten generálny riaditeľ vtedy povedal, že ale to by bolo veľmi drahé. No, sakra, tak potom z ekonomiky veľa neviem. Ak nákupy tých programov nie sú veľmi drahé a nedeľná chvíľka poézie by bola veľmi drahá, tak potom zrejme nerozumiem ekonomickým tokom v našej mediálnej tvorbe. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou je pán poslanec Škripek.

  • Ďakujem. Ja zasa poďakujem Alojzovi Hlinovi, že dobre hovorí, ale je mi také prekvapujúce, že taký silný muž, ktorý vie poukázať na dobré veci veľmi presne, že by sa bál, povedal: „Zhasnú nás.“ Veď my sme ľudia, ktorí majú hovoriť to dobré slovo a to dobré slovo máme posunúť do spoločnosti. Takže ja tiež oceňujem pána ministra, že urobil takúto verejnú výzvu, dal otvorený list spoločnosti a všetkým tým skupinám, ktoré majú čo hovoriť. A ja sa, Lojzo, naozaj nechcem báť zapnúť TV, aby o desiatej dopoludnia alebo o tretej poobede tam boli veci, ktoré my by sme nechceli, aby ich ľudia videli. Veď toto je naša spoločnosť. A ja sa aj naozaj stále tu pýtam v politike: Však toto je naša spoločnosť, ktorú máme čo najlepšie vybudovať, čo najlepšie urobiť? Tak urobme to. A pán minister to má v rukách, aby veľmi konkrétne nariadenia a usmernenia, ako aj vyhlášky tu platili. A potom pán minister je zo strany SMER, ktorá tu predsa vie schváliť také dobré zákony, aby ochránili náš spoločenský priestor. A naozaj demokracia, ktorú žijeme, nemá právo deštruovať deti a mládež. A tá divná forma demokracie na Slovensku je, že v mene slobody môjho veľkého mňa tu bude každý hnoj, čo tu niekto chce. Veď predsa sa argumentuje, to hovoria majitelia tlače a médií, že dopyt diktuje, čo treba vysielať. Tak nie je to pravda. Ja by som chcel vidieť tie tisícky dopisov, ktoré si žiadajú púšťať vulgárne filmy, lebo sa im to páči. Tak mi vážne ukážte ten dopyt teda niekto. A, naopak, dajme kvalitné veci a ľudia tiež nebudú písať stovky dopisov, že nechcú vidieť tieto kvalitné filmy, chcú nejakú špinu. Tak ja myslím, že máme len veci zmeniť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším s faktickou je pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, pozorne som si vypočul tuná kolegu Hlinu. Naozaj to, čo je prízemné a amorálne, tak to je v kurze. A kto sa náhodou ozve a obráti sa možno aj na verejnosť alebo verejne čosi povie a označí, dovolí si čosi označiť za morálne, tak ho zhasnú ako lacnú žiarovku z hypermarketu, ako to bolo tu povedané. Reality šou sa natáča vedľa sochy Štefánika, ako to bolo tu spomenuté. Pán minister, my nemáme televízor. Takže som odkázaný len naozaj na takéto informácie. Vôbec neľutujem, že ho nemáme, pretože naozaj nie je na čo hľadieť v tom televízore. Ani nijaká opona nevyrieši naše vysielania. Ale naozaj tá tvorba tých programov, ktoré sa predostierajú nielen mládeži, ale nám všetkým, tak to formuje aj nášho ducha slovenského ľudu. Tak ako to bolo tuná spomenuté, naozaj médium má veľký a silný vplyv na nás všetkých. Ak budeme dávať také negatívne veci, tak aj toto bude odraz spoločnosti. A týmto smerom sa budeme orientovať. Dovolím si tuná citovať podľa mňa jedného veľkého človeka rodáka zo Slovenska monsignora Trstenského, ktorý povedal jednu krásnu vetu: „Ešte žiaden národ nebol chválený za to, že si špinil do vlastného hniezda.“ A my, Slováci, akoby sme si chceli čím viac našpiniť do toho hniezda cez všetky možné veci vrátane aj televízie a vysielania, aby sme ukázali tú svoju "veľkosť". Tak to je tá prízemnosť, na ktorú poukazoval tuná kolega Dodo Hlina. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S reakciou na faktické poznámky...

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, ďakujem pekne, oceňujem.

    Pán poslanec Viskupič je ďalším rečníkom v rozprave. Udeľujem mu týmto slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, skutočne som sa potešil čítajúc body tejto schôdze, že prišlo k otvoreniu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, pretože aj pri predkladaní programového vyhlásenia vlády na mediálnom a kultúrnom výbore som sa pýtal, či bude nejaká ambícia vlády, keďže toto nebolo obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, zmeniť túto normu a v niektorých bodoch ju poopraviť. Viem, že predchádzajúci minister ohlasoval zámer tento zákon meniť komplexne. A keďže som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy, keď bol otvorený, mal som ambíciu vylepšiť postavenie možno retransmisnej rady, možnosť štátu voči našim vysielateľom. Aj moji predrečníci spomínali niektoré veci, ktoré v tom zákone sú. Možno je to až taká bezradnosť, ktorá prichádza pri korigovaní stavu našej audiovízie ako celku, myslím, vašimi slovami. Neviem, čítal som nejaký titulok, ktorý hovoril dokonca o idiotizácii spoločnosti. Neviem, či je správny, ale tuto sa, myslím, zhodneme. A skutočne stav vysielania či už z licencie a často možno aj tam, kde máme väčší vplyv, a to je v médiách verejnej služby, poburuje spoločnosť. A nie celkom si plnia tie médiá funkciu, ktorú by si plniť mali.

    Chcel by som teda spomenúť, že snaha transpozičná alebo transponovať, čo sa týka liekov a lekárskych výkonov do dôsledkov, keďže Európska únia považuje súčasný stav za nevyhovujúci alebo nedokonalú transpozíciu, je dobrá. A na základe toho otvorili sme tento zákon, pravdepodobne sme museli ísť z úrovne Európskej únie. Taký náznak toho, aby sme sa na zákon o vysielaní a retransmisii pozreli komplexne, ak bude zaznievať z opozičných lavíc, možno čím ďalej, tým viac aj z vašej strany, pravdepodobne dúfam, že to naberie to, že sa na zákon o retransmisii aj toto volebné obdobie pozrieme možno aj komplexne.

    Zároveň ja by som si dovolil okrem toho možno aj poopraviť kolegu, že sa nejedná celkom o televízne vysielanie, to, čo transponujeme z hľadiska stanovenia tej 20-percentnej kvóty európskych diel, ktoré musia vo vysielaní byť. Nejedná sa o vysielanie, ale jedná sa o konkrétnu službu. Je to služba na požiadanie alebo on-demand. A by som sa to snažil priblížiť. Sú to ako keby videopožičovne, ktoré do domácností prichádzajú na základne operátorov. A môžu si tak ľudia z domácností viac-menej objednať film akýkoľvek, ktorý táto služba ponúka. V súčasnom stave to nebolo upravené. A myslím, že sa to píše aj v dôvodovej správe, že rôzne štáty pristúpili k tejto úprave rôzne. Česká republika napríklad kombinuje 10-percentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť aspoň 1 % z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbu európskych diel alebo na nadobudnutie práv európskych diel. Belgicko kombinuje spôsoby podpory európskych diel uvedené v článku 13 tejto smernice. My sme sa rozhodli ísť cestou stanovenia 20-percentnej kvóty, ktorá, si myslím, z hľadiska európskych diel je takisto riešením.

    Tu by som si ale dovolil pootvoriť dlhodobú otázku, ktorá trápi našich tvorcov, a to, či by sme sa napríklad nemohli zamyslieť nad tým, či nechrániť priamo slovenských tvorcov audiovizuálnych diel a nezačali by sme sa baviť aj na pôde parlamentu o tom, že naša slovenská tvorba potrebuje väčšiu ochranu, pretože aj táto transpozícia hovorí o európskych dielach. Viem, že v dôvodovej správe sa píše teda aj to, že sa teda myslí tým aj slovenské. Ale myslím si, že mali by sme z hľadiska toho, že kultúrny rozmer je jeden z dôležitých rozmerov, ktoré členské štáty Európskej únie si zachovať majú, zamerať sa na to, že stanovíme možno nejakou úpravou nášho právneho systému, tuná to môže byť či už cez autorský zákon alebo možno aj priamo cez vysielanie, retransmisiu, kvótu aj pre slovenské diela, a tým pádom budeme môcť obstáť pred našimi tvorcami, že naši vysielatelia budú viazaní vysielať hlavne alebo teda v nejakom percente slovenskú tvorbu. Čiže túto transpozíciu viac-menej podporujeme, keďže nič zlé nezavádza.

    Ešte si myslím, že nebolo spomenuté v úvodnej reči, to je tzv. otázka, že sa odstraňuje rozpor medzi smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a tzv. Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, hovorili ste o tom, pardon. Čiže chcel by som to vyzdvihnúť. Podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá síce z dohovoru vychádza, ak by vysielateľ usadený v našom štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, nebol považovaný za vysielateľa, a patrí pod jurisdikciu našej republiky, a to v prípade, ak by využíval pozemné satelitné stanice na prenos signálu, tzv. enabling, zo Slovenskej republiky alebo družicovú kapacitu, odstránením tejto kolízie zo smernice bude musieť zaviesť to, že pod slovenskú jurisdikciu naozaj patrí. V zmysle zásady prednosti európskeho práva teda tým to rieši väčšina z 20 štátov, ktoré sa takisto budú musieť s touto smernicou zaoberať. A možno sa to vyrieši. A ja sa tuto skúsim pána ministra opýtať, či problém Skylinku a zavádzania vlastne poplatkov tým, že vieme, že ten prevádzkovateľ je mimo územia štátu, je dotknutý týmto alebo či sa to týka programovej služby alebo či do budúcna aj problém Skylinku nielen pri transpozičných snahách budeme môcť riešiť tuná na pôde Slovenskej republiky a parlamentu. Chcem uviesť to, dovolím si to pri tejto príležitosti, že z hľadiska činnosti výboru pre médiá a kultúru sme sa priamo problémom Skylinku zaoberali päťkrát, a to aj takým spôsobom, že z moci výboru sme oslovili tri dotknuté orgány, telekomunikačný, protimonopolný, retransmisnú radu, ďalej sme oslovili Slovenskú obchodnú inšpekciu. A zažili sme celkom slušný pingpong poslanecký medzi tým, že kto je vlastne zodpovedný za stav Skylinku. Telekomunikačný úrad aj retransmisná rada nás odkázala na Slovenskú obchodnú inšpekciu, Slovenská obchodná inšpekcia nás odkázala späť. Čiže z hľadiska toho, akým spôsobom sa problém Skylinku bude riešiť ešte tým, že teda už 1. september už prebehol a žiadny dotknutý štátny orgán, štátna moc, žiadny minister ani tuná nikto z poslancov problém, ktorý sa dotýka obrovského množstva slovenských rodín, nevyriešil, tak dúfam, že následné kroky budú smerovať k tomu, aby sme vyjasnili tento právny stav a aby sme aj problém Skylinku možno na výbore otvorili.

    Čiže ak by som zhrnul transpozičnú snahu v oblasti zákona o retransmisii, vítam a dúfam, že do budúcna sa aj ministerstvo bude zaoberať zákonom o retransmisii, aby tá idiotizácia spoločnosti ďalej nepokračovala, úprimnejšie a možno aj s väčšou snahou. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka.

    Nech sa páči, posledným prihláseným...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec povedal, že nechce vystúpiť, zrieka sa vystúpenia v rozprave.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce...

  • Reakcia ministra.

  • Tak pán minister sa prihlásil do rozpravy, v súlade s rokovacím poriadkom mu dávam slovo. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, najprv pre poriadok, čo už vlastne naznačil pán poslanec Viskupič, toto je transpozičná novela zákona o vysielaní a retransmisii, to znamená, že rieši konkrétne veci, ktoré musíme dať do súladu s európskou smernicou. A, ako už aj povedal pán poslanec Viskupič, pri tom televíznom vysielaní respektíve nejedná sa tu o klasické televízne vysielanie, ale o audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie. Napriek tomu možno o to viac, že som sa pokúsil užšiu diskusiu otvoriť, si myslím, že, hoci tak trošku pritiahnuté za vlasy, ale dá sa pri rozprave o tejto novelizácii hovoriť aj širšie o televíznom vysielaní. A v zásade som rád, keď niektorí poslanci aj tento priestor na to využili. Takže si ho len stručne dovolím v tejto chvíli komentovať.

    Najmä širšie sa tomu venoval pán poslanec Hlina. A s obsahom toho, čo povedal, sa v zásade stotožňujem, aj keby som možno použil niekedy nejaké iné slová. O to viac s ním súhlasím, jednak v charakteristike sily súkromných televízií. Myslím si, že naozaj nie všetci si uvedomujú tú silu, ktorú majú či už priamo alebo nepriamo. A ja ju nepodceňujem, ale možno aj nepreceňujem, najmä v situácii, o čo mne hlavne ide, keď vznikne nejaký spoločenský tlak. A myslím si v tomto prípade, že môže byť viac účinný ako akákoľvek regulácia alebo opona, pretože opona svojím spôsobom nerieši obsah programov, ale to, v akom čase sú programy vysielané, keď to tak zjednoduším. A myslím si, že tak ako vnímam tie reakcie, a mne o to tiež ide, sme v situácii, keď ten trend buď dokážeme zastaviť alebo, nie, ho pozastaviť. A nebuďme idealisti, vždy budú jednoducho v televíznom vysielaní, najmä v súkromnom, najmä obsahy bulvárne, pre ľudí, ktorí sú iného zamerania. Alebo vôbec sú ľudia ako asi pán poslanec Kuffa, ktorí vôbec považujú televíziu za úpadok. A či už je to verejná alebo súkromná televízia, ja to plne chápem. Ale jednoducho v súčasnosti bude televízne vysielanie. Ide asi o to, aký vznikne tlak, aká vznikne atmosféra. A preto považujem aj za trefnú poznámku radu obrátiť sa na tých, ktorí svojím spôsobom odobrujú kupovanie tých veľkých diváckych skupín. To sú zadávatelia reklamy. Pán Hlina hovoril o spotrebiteľoch, ale spotrebitelia sú už potom, povedal by som, tá koncovka. A ja som preto aj listom oslovil najväčších zadávateľov reklamy na Slovensku.

    Posledná poznámku je k Skylinku. Je to podľa mňa zložitý právny problém, najmä vo vzťahu k tomu, či táto transpozícia, ktorá rieši ako keby menšiu silu Dohovoru o cezhraničnej televízii, dokáže spätne právne vyriešiť problém Skylinku. Na to si v tejto chvíli netrúfam odpovedať, skôr si myslím, že nie, lebo to jednoducho v nejakom čase vzniklo, keď táto transpozícia nie je ešte platná. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Hlina, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Viskupič, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Áno. K tomu, čo hovoril pán minister. Ono sa dá tomu aj tak povedať, že človeka v živote aj civilizáciu sprevádza miera. Niekto povie, že miera je od Pána Boha, niekto povie, že príroda dáva veciam mieru. A proste tá miera udržuje človeka v nejakých hraniciach. Nastavuje ju. A, žiaľ, často človek stratí cit pre tú mieru. A vtedy je úplne zákonité, to je logicky vyústením straty citu pre mieru, že prídete k problému až k nešťastiu. A to ja identifikujem vo viacerých prípadoch, tuná, keď konkrétne na tomto je to úplne už jasné. Čiže tam tá miera sa stratila. Viete, nemám to až tak za zlé tým televíziám, že s tou mocou narábajú. Tá moc chutí. Ale je tam aj na druhej strane slabosť tých politikov. Naozaj, bojme sa toho, keď dramaturg nejakej reality show je silnejší ako politik. Ale nepochopte ma v zlom. Proste to musí byť postavené na niečom inom. Proste mi naozaj príde tak trošku až zvrátené obšliapavanie a to tichučké kráčanie okolo týchto ľudí. Ono je dobré a dôležité mať rešpekt aj schopnosť vybudovať si rešpekt. Ale keď máte strach, tak proste ten vás zväzuje, ten vám nedovolí myslieť. A to už je nebezpečné. A tu ja mám pocit, že naozaj veľa ľudí proste má strach, čiže sa boji. A tá druhá strana ľudí proste ide a funguje systémom, pokiaľ sa dá, potiaľ idú. Takže ja som rád, že aj týmto smerom, ako vravíte, ste oslovili tých zadávateľov reklamy. Tak som to myslel, že aj vo svete sa vyhodnocujú najúčinnejšie spotrebiteľské protesty akože pri moci tých. Takže aj tu by možno bola šanca, že ja budem kľudne v tomto nejaký synergický, že naozaj ma to trápi a toto by mohla byť vec s tými ľuďmi, ale férovo, ktorí aj tie relácie produkujú, aby aj oni mali takú stopku, že toto už je moc, niektorí to naozaj už prehnali. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel veľmi oceniť ten nápad pána ministra s tým okrúhlym stolom preto, lebo naozaj v tejto oblasti urobiť okrúhly stôl je niekedy ďaleko viacej, ako prijať zákon alebo dohovoriť sa na nejakej legislatíve, z toho dôvodu, že za tým okrúhlym stolom naozaj sa povedia isté veci. A v rámci beťárskej cti si myslím, že nijaký človek si nedovolí ísť proti tomu, čo povedal za tým okrúhlym stolom, teda ak sa uskutoční. Okrem toho tá legislatíva sa tvorí dosť zložito. Napríklad spomeniem jeden problém, my sme nad tým rozmýšľali, problém vulgarizmov. Čo je to vulgarizmus? Slovo sprostý už je alebo ešte nie je vulgarizmus? A mohol by som teda pokračovať aj ďalej. Čiže nie jednoducho sa formuluje to, čo všetci cítime, že by nemalo byť. To je ten problém. Už keď ho máte dať nejakým spôsobom na papier, aby to platilo čo najvšeobecnejšie, dostávate sa do mnohých právnych slučiek. A mnoho vecí z toho, čo myslíte, je nevykonateľných.

    Čiže, ešte raz, ten okrúhly stôl je vynikajúca myšlienka. Zase tých zodpovedných, respektíve zodpovednosťou poverených a nepísaných asi tak veľa nie je, to sú tí majitelia a to sú tí všetci, ktorí poťahujú nitky a ktorí, ako tu už bolo teda veľmi správne povedané, sú viacej ako dramaturgovia, sú viacej ak riaditelia programov a tak ďalej a tak ďalej. Tých zase nie je tak veľa. A dohodnúť sa s nimi je v tejto chvíli nie polovica, ale trištvrte úspechu.

  • Ďakujem. Ja chcem oceniť, pán minister, že ste vystúpili v rozprave. A napriek tomu, že sa jedná o transpozíciu, tak sa na základe toho, čo aj odznelo v rozprave, nezvykne odbiť tento problém.

    Takisto vnímam Skylink ako veľmi zložitý právny problém. Ako som spomínal v rozprave, aj tuná musím oceniť aj prácu všetkých poslancov, ktorí sú vo výbore pre kultúru a médiá, zároveň aj pána predsedu, že sme poslali žiadosti pri téme Skylinku všetkým možným dotknutým orgánom, ktoré z hľadiska riešenia tohoto zapeklitého problému dotknuté mohli byť. Disponujeme aj niektorými právnymi stanoviskami. A dúfame, že na najbližšom výbore bude časový priestor na to, aby sme sa týmto zaoberali, pretože aj na základe tejto transpozície sa pravdepodobne právny stav bude môcť vyčistiť a nebude sa môcť opakovať to, čo sa stalo niekoľkým stovkám tisíc domácností, ktoré si túto programovú službu objednali. Jednalo sa možno o tých, ktorí nevedia o tom, že aj existuje taký právny názor, že ľudia, ktorí pod možno klamlivou reklamou si objednávali program grátis bez toho, že budú platiť akékoľvek poplatky, budú koniec koncov spoplatnení sumou 1,2 eura mesačne. A tento problém, dúfam, nezapadne prachom a budeme sa tým zaoberať aj ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Aj chcem poďakovať za slovo pánu ministrovi, že vystúpil tuná v rozprave. Áno, to je taká večná dilema, čo je krásne, čo je dobré, čo je zlé, čo je neslušné, to je taká večná téma. Ale to je naozaj téma pre filozofov.

    A tá sila súkromných médií, ktoré spomenul tu pán minister. No skutočne tak tie médiá majú nesmiernu silu. A ja za tých niekoľko mesiacov v politike si kladiem otázku, kto vlastne v skutočnosti má moc v tomto štáte, konkrétne v našom štáte, ale možno aj v iných štátoch. Sú to skutočne politici, alebo tie médiá? A to je to, k čomu kolega tuná vyzýva, taká odvaha, odvaha u politikov, aby aj my sme mali odvahu vzoprieť sa zlu.

    Mne sa páči aj tá pripravovaná vec, dotkli sa krátko tej opony. Opona všetko nezatiahne, no mohli by sme aj všetko zatiahnuť, ale samé zákazy a príkazy vyvolávajú úplne iné reakcie, ale dať aj ten priestor: „Ak chceš to porezať, tak môžeš od ôsmej večer do šiestej ráno sledovať trebárs takéto nevhodné programy.“ Ale hlavne naše deti a mládež by mala byť chránená, a to v dopoludňajších hodinách, keď my sme v práci. A teraz keď si zapnú dopoludnia alebo popoludní vysielanie, sú tam programy televízne plné perverzností. Tak ako to kolega povedal, za 30 eur dneska sú ochotní ľudia predať aj svoju vlastnú dušu aj svoje vlastné srdce a nechajú sa zosmiešniť a pošliapať a šliapať si po vlastnej ľudskej dôstojnosti. To, že s ľuďmi sa dá ľahko manipulovať, myslím si, tuná nemusím nikomu vysvetľovať. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktické pripomienky?

  • Reakcia ministra.

  • Áno, môžete reagovať, nech sa páči. Zapnite pána ministra.

  • Ja len veľmi krátko. Je to paradoxné, pretože ja som svoj profesionálny život začal v televízii, ale možno o to viac rád by som všetkým odporučil vynikajúcu knihu jedného amerického autora, keďže nesmieme ako ústavní činitelia robiť reklamu, tak jeho meno nepoviem, ale názov je Štyri dôvody, prečo nepozerať televíziu. A je to vynikajúca kniha, ktorá vyšla v češtine. Môžete si ju vygoogliť a odporúčam ju každému, kto sa touto témou zaoberá, aby si ju prečítal. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie, vystúpil v rozprave ako posledný.

    Spravodajca.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chvíľočku len počkáme, aby technici si reštartovali zariadenie, poprosili ma o to.

  • Hlasy v sále.

  • Môžeme pokračovať v rokovaní, áno, dobre.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený pod tlačou 191, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 182.

    A teraz prosím pána ministra Marka Maďariča, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Jednoducho povedané, prijatím predloženého návrhu zákona sa ponechá v platnosti existujúci systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom.

    Navrhovaná úprava sa predkladá s cieľom zachovať nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa, ktorá by bola do veľkej miery ohrozená v prípade, ak by hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu, pričom táto verejnoprávna inštitúcia by bola od neho existenčne závislá. Navyše, Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti. A preto by mala byť verejnosťou taktiež financovaná. Je dôležité zachovať vzájomnú väzbu medzi divákmi a poslucháčmi Rozhlasu a televízie Slovenska a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorá sa vytvára práve tým, že samotní poslucháči a diváci sa prostredníctvom platenia úhrady priamo podieľajú na financovaní služby, ktorá im je určená.

    Navrhuje sa tiež, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady iba pre jedného verejnoprávneho vysielateľa, nie je opodstatnená. Verejnoprávny vysielateľ je oprávnený použiť príjmy z úhrady a príjmy z pokút za nezaplatenú úhradu výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a príjmy z úhrady aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút.

    Návrh zákona stanovuje sadzbu úhrady, ktorá je pre platiteľa podľa § 3 ods. 1 písm. a) stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa odvíja od počtu jeho zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

    Predkladaným návrhom zákona sa taktiež ustanovujú podmienky, za ktorých je platiteľ úhrady oslobodený od povinnosti platiť úhradu alebo mu vzniká nárok na zníženú sadzbu úhrady na polovicu.

    Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

    Na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie vyberateľ úhrady evidenciu platiteľov, ktorá obsahuje návrhom zákona ustanovené údaje.

    Obsahom návrhu zákona je tiež úprava povinností vznikajúcich jednotlivým subjektom v súvislosti s vedením evidencie platiteľov, ako aj úprava postupu vyberateľa úhrady pri vymáhaní nezaplatenej úhrady. Vyberateľ úhrady je povinný okrem prípadov ustanovených návrhom zákona uplatňovať si nárok na zaplatenie úhrady na súde. Ďakujem.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslankyni Viere Mazúrovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode potreby novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 182 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností pána poslanca Matoviča, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita pána poslanca Krajcera. A ešte je písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Richard Sulík za klub Slobody a solidarity.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, zjednodušene povedané, bavíme sa o zástrčkovom zákone alebo o zákone, ktorý na základe odberu elektrickej energie ľuďom, ktorí odoberajú elektrickú energiu, prikazuje platiť koncesionársky poplatok za používanie alebo za príjem signálu alebo príspevok na to, že máme na Slovensku slovenskú televíziu a slovenský rozhlas. A to ani nehovorím o tom, že asi 10 %, približné odhady sú tu od 7 % do 11 %, ľudí na Slovensku vôbec nemá prístup k takémuto signálu. Ale teda majú túto povinnosť.

    Bol som zvedavý, čím pán minister odôvodní takýto kotrmelec, by som povedal, názorový alebo kotrmelec v predvolebných sľuboch. A celkom to bolo zaujímavé. Až pomaly som sa z toho smial, keď medzi prvými slovami povedal, že vlastne ak necháme súčasný stav, tak hrozí ohrozenie nezávislosti RTVS, lebo že v prípade ak bude RTVS platená iba zo štátneho rozpočtu, vlastne hrozí ohrozenie nezávislosti, a že preto je lepšie ponechať koncesionárske poplatky. A ja potom mám iba takú rečnícku otázku, pán minister: Dnes máte pocit, že RTVS je nezávislá alebo že vlastne politici nerozhodujú o tom, kto RTVS bude viesť? Pred pár týždňami sme v tejto sále alebo v Národnej rade volili generálneho riaditeľa RTVS. A zvolila si ho väčšina v tejto sále, čiže politická väčšina. Čiže politici rozhodli o tom, kto bude viesť RTVS. Aký väčší dôkaz závislosti RTVS od politiky potrebujeme, keď tento na vlastnej koži sme tu pred pár chvíľami zažili. Čiže ja nevidím absolútne žiadny rozdiel medzi tým, ak väčšinovo toto plénum rozhodne, kto bude generálny riaditeľ RTVS, a takisto ak väčšinovo toto plénum rozhodne o štátnom rozpočte s jednou položkou, ktorá by bola určená pre RTVS. Čiže myslím si, že toto je iba také zastieranie alebo taká zásterka, za ktorú by ste sa chceli schovať, že idete chrániť vlastne nezávislosť tohto médiá alebo verejnoprávnych médií na Slovensku, ale v skutočnosti naozaj nie je v tom, bohužiaľ, žiaden rozdiel. Naďalej aj šéf RTVS, aj výška sumy, ktorú by vlastne štát poskytol RTVS, v obidvoch prípadoch aj za súčasného zákona, aj za vášho zmeneného zákona, naďalej to bude o tom, že toto médium je svojím spôsobom vďačné svojej existencii či personálne alebo finančne politikom a politickej situácii. Inak povedané, bohužiaľ, bude zohľadňovať vždy vedenie RTVS pravdepodobne to, ako dopadnú voľby, že politické strany neodolajú pokušeniu si dosadiť človeka, ktorý im bude vyhovovať.

    Tiež som sa celkom zasmial, keď som si prečítal dôvodovú správu. A tam je taká vetička, že tento zákon vôbec neovplyvní podnikateľské prostredie. Potom asi ho nečítali tí úradníci, ktorí ho potom asi písali, lebo vieme, že v zákone je napísané, že platia nielen obyčajní ľudia alebo tí, ktorí majú zástrčku, bežní smrteľníci, ale aj každá jedna firma, ktorá má zástrčku, takisto koncesionárske poplatky, a to nie malé. Takže vzhľadom na to, že týmto vlastne zavádzame znova v podstate už zrušené koncesionárske poplatky, tak logicky zase, tak sedliackym rozumom mi pripadá, že tak to asi je, že keď raz nejaká firma nemusí platiť koncesionárske poplatky a zrazu na základe vášho zákona tie koncesionárske poplatky, a to nie malé, bude platiť, tak je to vplyv na podnikateľské prostredie. A netvárme, že by vlastne týmto nebol žiaden vplyv na podnikateľské prostredie alebo zavedenie tohto zákona by nemalo naň žiaden vplyv.

    Čo mi najviac vadí na tomto zákone, tak to je, po prvé, to, že ide naozaj o flagrantné porušenie predvolebného sľubu strany SMER. Pred voľbami ste sľúbili, že ľuďom v prvom rade z tých bilbordov, z tých tisícok bilbordov, ktoré na Slovensku ste mali, istoty. Ale ak istoty sú tie, že vlastne im zavediete poplatok, ktorý predošlá vláda zrušila, tak nejako mi to znova nejde dokopy.

    Možno pre vás alebo milionárov či v strane SMER alebo medzi sponzormi 4,64 eura mesačne nič neznamená, v podstate vy tu vidíte takúto malinkú sumu, že vlastne pre vás to vôbec nič neznamená. Takisto si myslíte, že to tak vnímajú aj tí ostatní ľudia. Ale vzhľadom na to, že tento zákon naozaj je takou, by som povedal, najnespravodlivejšou daňou, ktorú na Slovensku máme, lebo neexistuje žiadne nezdaniteľné minimum, to znamená, že absolútne chudobný človek aj ten absolútne bohatý platia rovnako, čiže 4,64 eura, tak nemali by ste zabúdať naozaj na tých najchudobnejších, pre ktorých 4,64 eura alebo v bývalej mene 140 Sk znamená celkom slušný peniaz. Čiže v prvom rade nie je to v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi o istotách, ktoré ste dávali ľuďom, v druhom rade je to v príkrom rozpore s vyjadrením Roberta Fica, ktorý povedal, že ak budete robiť nejaké opatrenia, tak sa dotknú iba tých najbohatších. A vyslovene to po voľbách špecifikoval, že vaše opatrenia sa dotknú iba tých 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. A ja sa pýtam, či máme na Slovensku tmu, či 88 % ľudí nemá elektriku a tým pádom nebude platiť koncesionárske poplatky, lebo naozaj touto logikou, ak považujem slová Roberta Fica za pravdivé alebo by som mal predpokladať, že premiér nebude klamať, že keď raz idete postihnúť negatívne 12 % ľudí, tých najbohatších, v žiadnom prípade nepostihnete tých 88 %, tých chudobnejších. A keďže poplatky koncesionárske platia ľudia, ktorí majú prístup k elektrike, to znamená, že 88 % ľudí na Slovensku elektriku nemá. Vtedy by boli vlastne slová Roberta Fica v súlade s tým, čo teraz predkladáte. Ale, znova, v niečom tu je problém a niečo tu nesedí, a to, že ste jednoducho ľudí oklamali. Oklamali ste ich pred voľbami, sľúbili ste im istoty, sľúbili ste, že budete robiť opatrenia iba na úkor bohatých ľudí a budete chrániť chudobných. A Robert Fico klamal v tom, že vaše opatrenia sa dotknú len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, toto opatrenie sa dotkne každej jednej rodiny možno okrem pár rodín v drevených chatrčiach, ktoré nemajú zavedenú elektriku a ešte dodnes si svietia sviečkou alebo petrolejkou. Čiže toto opatrenie sa nieže dotkne iba 12 %, ale dotkne sa 99,9 % ľudí. A to nikdy v živote sa nebude rovnať 12 %, čo nám sľúbil Robert Fico pred voľbami. Každopádne všetci títo ľudia, ktorých som spomenul, sa vyzbierajú približne na 90 mil. eur ročne. To nie je malý peniaz, to je 2,7 mld. korún v starej mene. A tieto peniaze naozaj nebudú iba z vriec tých najbohatších.

    Z týchto dôvodov nedokážem tento zákon v žiadnom prípade podporiť, a to, ešte raz hovorím, z dôvodov tých, ktoré by ste si mali chrániť vy z vašich predvolebných sľubov. Alebo je to v rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi. Čiže preto, že vlastne zavádzate niečo, čo je v rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi, nedokážem za tento zákon hlasovať.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Huba, pani poslankyňa Mezenská, páni poslanci Senko, Krajcer, Viskupič, Kuffa ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, to, o čom ste hovorili pred chvíľou tak veľmi vierohodne, je vyslovene z hľadiska môjho taká vaša legislatívna anarchia. A teraz ja nechcem, aby ste na to reagovali zase tými svojimi veľmi silnými slovami, ako to máte vo zvyku, teda „keď nie dedko, tak babka alebo keď niekto štyri, tak vy osemnásť“, aby to teda malo svoju údernosť. Ale ja naozaj by som chcel, aby ste sa zamysleli nad tým, čo ste povedali.

    Vy ste hovorili o tej napr. mašinérii, ktorá zvolila nového riaditeľa slovenskej televízie a slovenského rozhlasu. Prečo ste takto nevystúpili vtedy, keď bol prijímaný zákon pána Krajcera? Prečo vtedy ste nekritizovali tú voľbu riaditeľa? Prečo ste vtedy nemali toľko výhrad, koľko ich máte teraz? Dnes sa tvárite, ako keby ste v tomto parlamente boli skutočne len týždeň. Ale, pán poslanec, už aj vy máte svoju minulosť a na to netreba zabúdať, už aj vy ste zodpovedný za nejaké návrhy zákonov, ktoré ste podporili, už aj vy sa nájdete v tých menoslovoch tých poslancov, ktorí hlasovali za návrh alebo proti návrhu. A za to beriete presne takú istú zodpovednosť. Čiže tým, čo vy dnes hovoríte, vy kritizujete vlastne sám seba v tejto chvíli. Ja sa pýtam: Prečo sa nebavíme radšej odborne o probléme, ktorý predkladá návrh ministra kultúry, ale odborne, nie z hľadiska nejakej politickej sily a istej sily argumentácie, ale formálnej, nie obsahovej? Čiže poprosil by som trošku sa vráťme k tomu meritu veci.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, zhodujem sa s kritickým názorom predrečníka na znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov. Zároveň som realista a viem že SMER – SD si aj tento svoj zámer presadí. Takže vychádzam z tohto realistického scenára.

    A chcem sa vyjadriť k určitej protihodnote, ktorú by som za to očakával. Uvedomujem si tiež, že parlament nie je ten, kto by mal v prvom rade rozhodovať o programovej skladbe verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Na druhej strane sme tí, ktorí volia riaditeľa RTVS a ďalšie relevantné orgány. A tak by sme nemali rezignovať na našu možnosť, ale aj povinnosť ingerovať aj týmto smerom. Ak už teda chceme od našich ľudí, aby platili koncesionárske poplatky, mali by sme im spolu, samozrejme, s manažmentom verejnoprávnych médií garantovať adekvátnu protihodnotu, a to protihodnotu v podobe, že verejnoprávne médiá budú produkovať kvalitnejší program ako médiá súkromné.

    Čo mi okrem iného v našich verejnoprávnych médiách chýba. Spomeniem z toho aspoň tri veci. Prvou z nich je investigatívny žurnalizmus. Uvediem tu len jeden príklad. Pred 20 rokmi sme mali kvalitnú environmentálnu investigatívu v podobe relácie EKO ďalej. Dnes nič podobného nemáme. Tiež boli časy, keď sa inteligentný humor a satira na obrazovkách zjavovali. Dnes ich prakticky postrádam. A, po tretie, je to preberanie a šírenie kvalitných diel, ktoré sa prezentujú na rôznych filmových a iných prehliadkach na Slovensku a zároveň sa zo záhadných dôvodov na naše...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Tak okrem toho, čo povedal predrečník pán poslanec Matovič na margo v súvislosti s novo obnoveným zavedením koncesionárskych poplatkov, chcem taktiež vyjadriť svoju nevôľu, pretože si myslím, že okrem prísľubov, ktoré boli dané vo voľbách, žiada režim úhrad týchto poplatkov aj väčšie rozlíšenie, väčšiu adresnosť vo vzťahu k tým, ktorí napríklad televíziu vôbec nesledujú a dokonca nemajú ani televízny prijímač. Súvisí to s tým čo povedal aj pán minister. Sú to štyri dôvody, prečo nepozerať televíziu. Takže ja registrujem čoraz väčšiu skupinu obyvateľov, divákov, ktorí o televíziu, a to klasickú produkciu, nemajú záujem. A preto tiež sa prikláňam k tomu, že ak teda máme s takouto naliehavosťou hovoriť o potrebe novo obnovenia zavedenia koncesionárskych poplatkov, rovnako spolu s tým sa zamýšľajme čoraz viac nad tým, aké hodnotné informácie prostredníctvom televízie a rozhlasu obyvateľom sprostredkovávame. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Diskusia k predchádzajúcemu zákonu na niečo poukazovala. Poukazovala na veľkú bulvarizáciu predovšetkým v komerčných médiách. Na tom sa asi všetci zhodneme. A ten priestor verejnoprávnych médií potrebuje zrejme niečo iné. A v súvislosti s tým by tu mali byť verejnoprávne médiá. Na tom sa asi tiež zhodneme. Treba iba nájsť spôsob ich financovania.

    Pán Matovič, vy vždy viete využiť situáciu takým spôsobom, že na to, na čom ste sa niekedy podieľali, ste schopný povedať, že ste sa na tom nepodieľali, a posunúť to verejnosti nejakým spôsobom ináč. Tak to bolo aj pri tom, že ste sa tu pred niekoľkými dňami alebo tuším včera dištancovali od možného pádu vlády aj vaším prispením predchádzajúcim. Vy ste boli tiež súčasťou bývalej koalície. A vy ste tiež prispeli k tomu, že predchádzajúca vláda padla. Ako poslanec koalície ste tesne predtým, keď už bolo úplne jasné, že vláda padne a že budú predčasné voľby, hlasovali za zákon, ktorý rieši možno aj tieto poplatky za poskytovanie služieb verejnoprávnych médií. Ale podstatou toho zákona neboli ani tak poplatky ako plat generálneho riaditeľa. A len preto, aby ste nejakým spôsobom pomohli SaS-ke v predvolebnej kampani, ste im zakomponovali toto ustanovenie do tohto zákona. O tom je celá pravda, pretože koncesionárske poplatky alebo úhrady vôbec ešte neboli zrušené, sú stále v platnosti a nenašli ste ani mechanizmus, akým spôsobom ich možno vykryť v štátnom rozpočte. Ani pán Mikloš o tom nevedel, nevedela to ani predchádzajúca vláda. Nenašli ste systém, akým spôsobom, aby nebol naštrbený štátny rozpočet, by ste to dokázali urobiť. A určite to neviete ani v tomto období povedať, ako vy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Téma dane alebo úhrady za služby verejnosti, alebo zástrčkový zákon tu bola aj počas predchádzajúceho volebného obdobia. A ku koncu sa vlastne pristúpilo k tomu, že vzhľadom na zachovanie a predvídanie stavu a spôsobu udržania financovaní médií verejnej služby sa pristúpi k financovaniu z rozpočtu.

    Myslím si, že to, ako si spomínal, zavedenie, alebo znovuzavedenie, alebo zotrvanie stavu úhrad za služby verejnosti, alebo, i keď to nie celkom je správne, že sa to označuje ako koncesionárske poplatky, koncesionárskych poplatkov je otvorené znova. A stotožňujem sa s tým, že dotýka sa každej jednej domácnosti, ktorá má zavedený elektrický prúd.

    Zároveň som sa na to pýtal na výbore generálneho riaditeľa. A takisto niektoré mediálne vyjadrenia ministra smerovali k tomu, že nepôjde len o zachovanie platenia koncesionárskych poplatkov v súčasnej výške, pretože výber z koncesií je len 72 mil., je to 75 mil. celkovo, z toho 3 mil. sú na obsluhu toho systému vyberacieho, 72 mil. sa dostáva do RTVS, čo je nedostatočné. Čiže ten spôsob výberu bol nedostatočný doteraz, zachováva sa. A otvára sa jedným dychom téma zvyšovania koncesionárskych poplatkov. Potom sa teda pýtam naozaj, kde je ten predvolebný sľub a deklarovaná 12-percentná skupina ľudí, ktorých sa konsolidačné opatrenia dotknú. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dovolím si prečítať jednu z viet v dôvodovej správe: „Prijatie navrhovaného zákona bude mať sociálne vplyvy.“ Áno, je to tak. A viete veľmi dobre, vládna strana SMER, že je to sociálna skupina dôchodcov, ktorej sa to dotkne. A by som odporúčal možno prehodnotiť tie koncesionárske poplatky, ak musíme ich platiť bez rozdielu všetci, bez toho, či máme alebo nemáme ten televízny prijímač, tak, aby dôchodcovia mohli platiť prípadne nejaké 2 eurá za televíziu. Viem, že chýbajú tie peniaze v štátnom rozpočte, ale mohli by sme myslieť aj na túto skupinu.

    Chcem reagovať tuná ešte na predrečníka v jednom momente, keď tuná porovnával tých 12 % bohatých ľudí a 88 % v podstate tých kvázi chudobných alebo menej bohatých, neviem, ako ich nazvať, rečníckou otázkou, či 88 % domácností má tmu. No ja si dovolím povedať, že je to tak, a to vďaka práve televízii a veľakrát aj jej nevhodným programom. My dneska nemáme čas sa porozprávať, stretnúť sa, manželia nemajú čas sa normálne porozprávať, my, rodičia, nemáme čas porozprávať sa s vlastnými deťmi, preto, lebo v našich srdciach je tma, zhasol už aj ten posledný plamienok vzájomných vzťahov. Toto považujem za veľmi negatívnu vec. Tak ja som si tak dovolil doplniť, že naozaj 88 % domácností môže mať reálne aj takúto tmu. Ďakujem pekne.

  • Reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Jarjabek, aj keď som úplne nepochopil, čo ste hovorili o tých kravách, ale neviem, ako ste to tam presne hovorili, čo ste to tam presne hovorili, ale skúsim vám to teda vysvetliť, o čom som hovoril, lebo zrejme ste ma nepochopili. Ja keď som kritizoval to, že pán minister vystúpil s argumentom, že vlastne predkladáte ten zákon, lebo že je tu pravdepodobne veľká akútna hrozba ohrozenia demokracie, lebo v prípade, ak by vlastne prešiel súčasný stav platný, že by RTVS bola financovaná iba zo štátneho rozpočtu, tak bola by RTVS vlastne asi pod nejakým politickým vplyvom, takže vlastne idete brániť RTVS pred samými sebou, tak som argumentoval tým, že aj ten stav, keď bude RTVS čerpať peniaze z koncesionárskych poplatkov a zároveň bude vedenie RTVS zvolené v pléne tohto parlamentu, tak znova to je spolitizovanie tejto inštitúcie. Ja som tým nekritizoval samotnú tú voľbu, že teda politici tu volili toho generálneho riaditeľa, iba som hovoril, že takýto je stav, bohužiaľ, a vy mi potom nemusíte hovoriť, že ja som zodpovedný za to, že ten generálny riaditeľ sa tu volí v tomto pléne. Ja som nehovoril o tom, že vy ste si schválili zákon, že si môžete zvoliť toho generálneho riaditeľa, nie, vy ste na základe platného zákona zvolili si generálneho riaditeľa. Ale taktiež treba jedným dychom priznať, že ak by vám vadilo takéto politizovanie tejto inštitúcie, tak vládnete, bez problémov ste mohli zákon zmeniť a nechať túto voľbu naozaj možno len na tú odbornú obec. Čiže o toto mi išlo a považoval som za dôležité vám to vysvetliť, lebo každopádne ste to asi nepochopili.

  • Nech sa páči, pán poslanec Krajcer, prihlásený písomne do rozpravy.

  • Hlas poslanca.

  • Ale faktickú poznámku už nemôžete mať, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebol prihlásený s faktickou, určite som ho nečítala do faktických.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, určite som vás akože nečítala, zrejme ste sa neskôr prihlásili s faktickou poznámkou. Takže odpovedal už pán poslanec Matovič.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

  • Ďakujem pekne. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, toto je zlý návrh. Je to len ďalšia rana istoty strany SMER peňaženkám občanov a tiež samotnému RTVS. A musím povedať, že je to dokonca aj volebný podvod. SMER totiž nemal ani vo svojom volebnom programe a takisto ani vláda strany SMER nemá v programovom vyhlásení vlády čo len jedinú zmienku o tom, že by plánovala zaviesť koncesionárske poplatky od 1. 1. 2013, a by som bol presný, úhrady za služby verejnosti. To považujem naozaj za podvod na občanoch, keďže SMER pred voľbami sľuboval istoty. Toto nie sú istoty, toto sú reálne rany istoty.

    Keď sme minulý rok schválili zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. 1. 2013, my ako strana SaS sme mali na to mandát takmer 1 mil. občanov v referende. Mali sme to vo volebnom programe. A presadili sme to do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. To je politicky korektné, a to bez ohľadu na to, že je to možno viac alebo menej populárne riešenie. Je to politicky korektné, preto hovorím teraz o volebnom podvode na občanoch a ich peňaženkách.

    A je to aj veľký atak voči firmám, voči podnikateľom, pretože opätovne sa zavádzajú poplatky aj pre zamestnávateľov, pričom nekvalitu tohto takzvaného zástrčkového zákona môže dokresliť aj predstava, ako, povedzme, v automobilke s trojzmennou prevádzkou, kde ľudia pracujú v pásovej výrobe, majú popri tom sledovať televízor. Je to absurdná predstava, ktorá len dokresľuje absurdnosť tohto zákona.

    Uvediem ďalšie argumenty pre ktoré som presvedčený, že v súčasnej situácii ide o naozaj zlý návrh.

    Navrhovaná výška koncesionárskych poplatkov, a to je tá rana istoty aj pre samotný RTVS, totiž nepostačuje na udržateľné financovanie verejnoprávnych médií. Na to je potrebných zhruba 100 mil. eur, čo umožňuje zákon, ktorý som navrhol a ktorý je účinný od 1. 1. 2013. Koncesionárske poplatky, tak ako sú navrhnuté v súčasnej výške, ak sa teda nedočkáme možného zvýšenia na 6 eur, ako sa to už objavuje ako možný zámer, môžu priniesť financie na úrovni zhruba 72 mil. eur. Je tu teda jasný a jednoznačný nepomer medzi tým, čo inštitúcia potrebuje na svoje normálne fungovanie, a tým, čo môže priniesť navrhovaná výška koncesionárskych poplatkov.

    Ďalší fakt. Len výber koncesií ročne stojí RTVS sumu približne 3 mil. eur. To je takmer 100 mil. korún, ktoré inštitúcia musí zaplatiť len na to, aby tú nepostačujúcu sumu 72 mil. získala do svojho rozpočtu. Je zrejmé, že tieto peniaze by mohli byť omnoho efektívnejšie minuté na program alebo technický rozvoj inštitúcie.

    Podľa môjho názoru, a teraz už hovorím možno o slovenských reáliách, je spravodlivejšie, ak za služby verejnoprávnych médií nemusia platiť tí diváci a poslucháči, ktorí ich nevyužívajú. A RTVS je financovaná zo štátneho rozpočtu, čiže nielen z daní občanov a firiem, nehovoriac o tom, že platiť musia aj tie obete tohto tzv. zástrčkového zákona, ktoré vôbec televízny alebo rozhlasový prijímač ani doma nemajú.

    Z toho vyplýva ďalší argument alebo ďalší fakt. Ochota ľudí platiť koncesie je nízka aj vzhľadom na nízky kredit verejnoprávneho vysielania, ktoré bolo do roku 2011 najmä v prípade STV veľakrát politicky zneužité a ekonomicky devastované. Aj to je dôvod, prečo sa množia názory, že verejnoprávne médiá treba zrušiť. Aj preto si myslím, že ak štát chce zachovať verejnoprávne vysielanie a eliminovať takéto zámery, návrhy alebo pokusy, je lepšie ak zabezpečí financovanie z rozpočtu.

    Dostávam sa k tej sume, ktorú som definoval ako nedostatočnú. Čiže RTVS bude popri koncesiách potrebovať každoročne ďalších 30 mil. eur na svoju existenciu. Možné to je, samozrejme, cez inštitút zmluvy so štátom alebo priamou dotáciou z rozpočtu s tým, že rámec zmluvy so štátom v tej minimálnej výške je definovaný. A nie je to ani polovica tej sumy 30 mil. A teraz nastáva situácia, kde zobrať zvyšné peniaze, presnejšie, kto o tom bude rozhodovať. No rozhodovať o tom bude ad hoc vláda jednej strany, ktorá pokojne môže postupovať podľa princípu alebo podľa hesla: „Vo vzťahu k manažmentu poslúchaš, dostaneš viac peňazí, neposlúchaš, nedostaneš ich.“ Toto je situácia, ktorá pokojne môže nastať.

    A tu je aj veľký rozdiel medzi tým, čo sme presadili my minulý rok, čo má byť účinné od 1. 1. 2013, a to je zákonná úprava financovania. Je tu naozaj stanovená minimálna výška odvíjajúca sa od hrubého domáceho produktu. Tá minimálna výška je 90 mil., pri predpokladanom raste to máme dokonca už cez 100 mil. A je to naozaj podľa princípu, keď sa darí ekonomike, dostane aj RTVS viac finančných prostriedkov na svoj rozvoj. Myslím si, že je to korektné. Ale je tam jeden obrovský rozdiel. Nerozhoduje z roka na rok ad hoc vláda, minister financií, minister kultúry o tom, koľko finančných prostriedkov dostane inštitúcia. Ale je to zapísané v zákone.

    Takže, dámy a páni zo strany SMER, keď hovoríte o tom, a spomína to aj dôvodová správa, že snahou tohto zákona je okrem stabilizácie fungovania verejnoprávneho vysielania, čo z ekonomického hľadiska, samozrejme, je jasne vyvrátené, aj zabezpečiť nezávislosť tejto inštitúcie, tak vám musím povedať, že predkladaným návrhom dosahujete pravý opak. To je realita, ktorú docielite. Kladiem otázku, či to nie je zámer.

    Chcem korektne, samozrejme, povedať, že financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je absolútne legitímne. Vo viacerých krajinách Európskej únie, resp. členských krajinách EBU je to bežný spôsob. Rovnako je tam však bežný spôsob aj financovanie zo štátneho rozpočtu. A takých príkladov máme takisto viacero v rámci európskych krajín. Sú to predovšetkým krajiny Beneluxu, resp. krajiny z Pyrenejského polostrova. A potom je, samozrejme, ten zmiešaný model, že sa využíva viac zdrojov financovania. Čiže aby sme si to vyjasnili, poviem, oba navrhované spôsoby sú legitímne.

    Osobne som však presvedčený, že v konkrétnej situácii Slovenska, v slovenských reáliách je tento návrh a financovanie prostredníctvom koncesionárskych poplatkov zlé. Uviedol som aj argumenty, prečo som o tom presvedčený.

    Aj v tomto kontexte je legitímna snaha manažmentu RTVS dokonca ich zvýšiť. Objavuje sa návrh, aby sa z tých 4,64 eura zvýšili koncesionárske poplatky na 6 eur. Áno, je to legitímne. Oni veľmi dobre vedia, že tých 70 mil. im nebude stačiť na fungovanie. A bohvie, koľko dostanú zo zmluvy so štátom. To, samozrejme, nebudú nikdy vedieť dopredu, pretože to nebude garantované. Viete si predstaviť, a teraz možno niektorí z vás majú skúsenosti aj s manažovaním firiem alebo inštitúcií alebo riadením nejakých firiem, ako sa bude rozpočtovať taká inštitúcia? Veď ten manažment do poslednej chvíle nebude vedieť, koľko má finančných prostriedkov na ďalší rok. Veď si uvedomme situáciu, kedy sa schvaľuje rozpočet, kedy sa definitívne schvaľuje v Národnej rade, lebo jedna vec je predložiť ho, druhá vec je schváliť ho. Koľko finančných prostriedkov má k dispozícii inštitúcia v takom prípade, nebude to vedieť ten manažment.

    Čiže naozaj takýmto návrhom poslanci strany SMER ohrozujú existenciu verejnoprávneho vysielania z ekonomického hľadiska. To sú jednoducho fakty. Čiže preto som presvedčený, že je to zlé riešenie nielen pre občanov, ale aj pre RTVS.

    Mimochodom, súčasťou predloženej novely je aj návrh na zmeny v Audiovizuálnom fonde. To nepovažujem za nejaké dramatické, len na to upozorňujem. Zvyšuje sa tým kompetencia ministra, ktorý môže bez udania dôvodu odvolať člena Rady Audiovizuálneho fondu. To je trochu zvláštne. Pokiaľ hovoríme o verejnoprávnej inštitúcii, hovoríme o nezávislom financovaní filmovej tvorby. Na to naozaj nevidím najmenší dôvod, ak by ho odvolával, tak by to malo byť za dopredu určených dôvodov alebo vo vzťahu k jasne definovaným dôvodom, ale nie bezdôvodne. Pochybnosť vyvoláva aj to, že vlastne tento návrh nie je súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy, ale, opakujem, toto nepovažujem, pán minister, za niečo dramatické, čo by ohrozovalo ďalšiu existenciu Audiovizuálneho fondu. To korektne uvádzam, ale zároveň to musím spomenúť.

    Na základe toho a tých argumentov, ktoré som uviedol, chcem dať preto návrh, aby sa nepokračovalo v prerokúvaní tohto návrhu, resp. vyzývam pána ministra, poslancov strany SMER, aby stiahli tento návrh z rokovania, pretože ten návrh je zlý. A pripomínam im, že pred voľbami sľubovali, že ľudia si zaslúžia istoty. Ak ten návrh nestiahnu, tak je zrejmé, že z tých istôt sú opäť len ďalšie rany istoty. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Viskupič a pán poslanec Droba. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Krajcer, ja naozaj chápem vašu politickú nervozitu z toho, ako sa vyvíjajú vaše preferencie, ako sa vyvíja vaša situácia. Naozaj to chápem, preto tie vystúpenia sú také, aké sú. O chvíľu budete hroziť päsťou, o chvíľu budete rozprávať všetkým teda, ako to bude strašne zlé a tie vaše vízie, ako sa porušujú zákony a tak ďalej. A budete pritvrdzovať a pritvrdzovať a pritvrdzovať, podvod, a tak ďalej.

    Ale viete, pán poslanec, čo je podvod? Tak ja vám poviem, čo je podvod. Podvod, pán poslanec Krajcer, je, že na jednej strane vaša strana navrhovala zákony, ktoré boli prijaté len preto, aby nepadla vtedajšia koalícia, to bol oficiálny argument mnohých kolegov, s ktorými som sa rozprával, aby vzápätí tá istá strana, ktorej ste členom aj vy, tú koalíciu, ktorú dovtedy používala, vzápätí surovo povalila. To ste spravili vy. Vy ste totiž vymysleli a vymýšľali zákony pre tých, ktorí ich jednoducho musia realizovať, hoci s nimi nesúhlasia. Vy ste si to vymysleli. A máte jedno jediné šťastie, že tá vláda skutočne padla, preto, lebo by ste si pohár tých vašich hrozných a nezmyselných legislatívnych rozhodnutí vypili až do dna. To je podvod, pán poslanec Krajcer. Dokonca ste sa nevedeli dohodnúť ani s vaším ministrom financií, preto ste museli ten váš skvelý návrh o financovaní televízie a rozhlasu odložiť o rok. Vy ste hanebne tieto zákony pripravovali pre inú vládu. To je podvod, pán poslanec Krajcer. To si uvedomte. A v tejto chvíli by ste mali trošku mlčať.

  • Ďakujem. Nuž, Daniel, položil si takú rečnícku otázku, že ako sa dá manažovať alebo riadiť inštitúcia, ktorá do posledného momentu nevie, aký má rozpočet. Ja mám na ňu dosť jednoduchú odpoveď. No dá sa to tak, ako sa riadila v podstate doteraz alebo dovtedy, keď aj za prvej vlády Roberta Fica riadili túto inštitúciu ľudia ako pán Hreha, pán Nižňanský a vyprodukovali obrovskú stratu. Zároveň pri hrozbe tejto obrovskej straty sa vytvárali miliónové prosby na to, aby inštitúcia vôbec nejaké výsledky mala. A tým pádom vznikal stav, že sa dostávala do absolútnej politickej závislosti. Suma teraz v sume asi 14 mil., keď hovoríme o zmluve so štátom a ak teda hovoríme, že televízia potrebuje 100 mil., čiže musí byť takmer zdvojnásobená, podľa mňa politickú závislosť minimálne zdvojnásobuje. Ja teda takisto sa pripájam k tej výzve, aby sme tento zákon nepodporili a aby sa o ňom nerokovalo, prípadne aby ho pán minister stiahol z rokovania. Ďakujem.

  • Skúsim dať úplne bokom politiku a naozaj iba apelovať na zdravý rozum.

    Koncesionárske poplatky. Bolo tu povedané už skoro všetko. Nepočul som však argument, ktorý by mi vysvetľoval, prečo by nemohol byť rozpočet STV viazaný na štátny rozpočet. Tento argument tu nikdy neodznel. Nechám bokom to, že koncesionárske poplatky sú naozaj asi najnesociálnejšie opatrenia, aké si viem predstaviť, lebo človek s príjmom 4 000 eur mesačne zaplatí rovnako smiešne 4 alebo 5 eur preňho ročne ako rodina, ktorá žije z dvoch podpôr, prepáčte. Ja osobne televíziu nevlastním, elektrika mi v byte funguje, ale necítim potrebu tieto poplatky platiť. A, bohužiaľ, asi ich budem musieť platiť. Ale fakt jednu vec mi vysvetlite, absolútne nelogické je, prečo by nemohol byť rozpočet STV naviazaný na štátny rozpočet.

  • Chcem uistiť kolegu Jarjabka, že som úplne pokojný a zároveň chápem vašu nervozitu, lebo naozaj idete schváliť jeden asociálny zákon, ktorým porušujete elementárny sľub vašim voličom.

    Len, pán kolega, chcem vás požiadať o jednu vec už len z toho dôvodu, že sme členovia toho istého výboru. Skúste, prosím vás, niekedy hovoriť k veci. Skúste niekedy uviesť čo len jeden jediný argument. Ja som sa snažil argumentovať. Ja som nenapádal. Samozrejme, politicky som zastrešil to svoje vystúpenie, pretože, áno, som presvedčený sú to ďalšie rany istoty aj vašim voličom. Toto nie je o žiadnych 12 %, toto je voči všetkým. Ale ja nepočujem z vašej strany jeden jediný argument, prečo napríklad môj návrh, ktorý som predložil minulý rok, je zlý, prečo je zlé financovanie zo štátneho rozpočtu v súčasnej situácii, keď jednoducho vieme, aká je sociálna situácia obyvateľstva. Vieme, čo ste im sľubovali. Vieme, aký je stav verejnoprávneho vysielania. Vieme, že váš návrh nepostačuje na financovanie inštitúcie, že jednoducho vystavujete inštitúciu obrovskému riziku a aj riziku politického vydierania, pretože ten manažment bude visieť na šnúrke gatí vašej vlády. Taká je realita. Uvádzal som argumenty a chcem vás požiadať, skúste niekedy tie argumenty uviesť aj vy. Ďakujem.

  • Podľa § 28 rokovacieho poriadku požiadal o slovo pán minister kultúry Marek Maďarič. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcel som už povedať, že oceňujem relatívne vecné vystúpenie pána poslanca Krajcera, ale po tom útoku na pána predsedu Jarjabka to hovorím s takouto miernou výhradou.

    Pán poslanec Droba, vy sa nepriznávajte v priamom prenose, že nerešpektujete zákony a že neplatíte úhradu.

  • Reakcia poslanca Drobu z pléna.

  • Smiech v sále.

  • Viete, ak by som bol populista, tak túto tému vôbec neotváram, nechávam to tak, čo je jednoduchšie. Že? Toto je naozaj z hľadiska verejnosti citlivá téma. A o to viac si za tým stojím.

    Pán predseda Jarjabek položil otázku, čo je podvod. Svojím spôsobom na to odpovedal. A ja poviem tiež, lebo tu to viackrát zaznelo, čo je podvod, a poviem to najmä poslancovi Matovičovi, ktorý tu zahral, ako je už u neho zvykom, na veľmi hrubú a falošnú populistickú strunu.

    Podvod je, vážení, ak vstúpite do politickej arény jednak referendom na danú tému a získate relatívne slušnú podporu ľudí, ktorí by chceli, aby boli úhrady zrušené. Dáte si do vášho volebného programu, že je to jedno z opatrení, ktoré okamžite urobíte, keď prídete do vlády. A nakoniec ste tak neurobili ani v roku 2010, ani v roku 2011, ani v roku 2012, len ste to urobili až pre budúcu vládu. Takže toto, vážení, je jeden brutálny podvod na verejnosti a na vašich voličoch, a to nielen podvod SaS, ale vtedy aj Obyčajných ľudí, ktorí sa s vami zviezli do parlamentu, takisto na tejto téme. Takže ak vy ste neboli podvodníci, tak ste to mali pekne zaviesť vtedy, keď ste boli pri moci, keď ste to tým ľuďom sľúbili. A mali ste to napísané, že je to jedno z opatrení, ktoré zavediete okamžite. Samozrejme, existovalo mnoho dôvodov, vecných a objektívnych, prečo ste to tak nemohli urobiť. Preto sa až tak veľmi nečudujte, prečo my trváme na tom, na trvaní úhrad za služby poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, respektíve dnes už RTVS.

    Rovnako je zavádzanie, už nie podvod ale, zavádzanie, ak tu zaznelo viackrát, že my znovu zavádzame úhrady. No nemôžeme znovu zavádzať niečo, čo stále platí. A v tom zmysle ani neexistujú nejaké nové dopady na podnikateľskú vrstvu, pretože podnikatelia tí, na ktorých sa to vzťahuje, tieto úhrady platia, dnes aj zajtra. Takže, to je k zavádzaniu.

    A potom, či SMER niekoho oklamal alebo neoklamal. Aj v tom čase, keď ste to zavádzali pre budúcu vládu, SMER bol proti zrušeniu úhrad. Verejnosť to jasne vie. Aj naši voliči, my sme nikdy nehrali na tú strunu populistickú ako vy, s týmto nepochybne boli uzrozumení aj vo voľbách.

  • Takže tu k žiadnemu klamstvu na voličoch neprišlo.

    Často sa používa pojem koncesionársky poplatok, pričom dneska je to úhrada za poskytovanú službu. Koncesia vznikla vtedy, keď ešte teda ani televízory neboli veľmi rozšírené. A naozaj to bolo zavedené ako koncesia za vlastnenie televízora. Keď sme my zaviedli pojem úhrada za službu, malo sa tým na mysli, že sa platí za poskytovanú službu, ktorá ak dobre funguje, tak je prospešná nielen tým, ktorí ju sledujú, ale aj celej spoločnosti. A to je jeden z dôvodov, prečo je podľa môjho názoru oprávnené, aby túto službu platili nielen tí, ktorí vám dokážu, či pozerajú alebo priamo nepozerajú alebo počúvajú verejnoprávne médiá, pretože ja som aspoň toho zástancom, že verejnoprávne médiá ak dobre fungujú, majú obrovský pozitívny vplyv na spoločnosť. Možno si spomeniete na tú diskusiu, ktorá tu bola pred týmto bodom, ktorá sa týkala aj súkromných médií. Tak si predstavte tú mediálnu scénu bez verejnoprávneho média a bez toho, že verejnosť nejakým spôsobom si túto službu platí. Samozrejme, to neznamená, že RTVS by sa nemala usilovať o stopercentné pokrytie signálom. To je druhá otázka.

    K pánovi poslancovi Kuffovi, už tu nie je. Aj v tom zákone, ktorý platí, platia polovičný poplatok dôchodcovia, takisto domácnosti v hmotnej núdzi a úplne oslobodení sú od poplatku zdravotne ťažko postihnutí. Zrejme to celkom nevedel, lebo chcel navrhovať, aby tu boli nejaké úľavy. V tomto zmysle si myslím, že je to aj adresnejší poplatok ako to, ak je to jednoducho platené zo štátneho rozpočtu. A to sú koho peniaze? To sa na to skladá pán Sulík, pán Krajcer? To sú verejné peniaze, na ktoré sa v zásade zbierajú všetci.

    Posledná poznámka v tomto mojom vystúpení. Čiže platiť verejnoprávne médiá priamo zo štátneho rozpočtu je možné. A ja som nikdy netvrdil, že to je len na sto percent zlé opatrenie alebo zlý spôsob. Ale ja si myslím, že je horší ako spôsob overený a tradičný a vo väčšine európskych štátov fungujúci, to znamená, že drvivý príspevok na fungovanie verejnoprávnych médií tvoria úhrady, niekde koncesie, jednoducho poplatok verejnosti, čo sa určuje rôznymi kľúčmi, v rôznom pomere. V rôznych štátoch je to inak. Vždy som to tvrdil, preto nemám v tejto chvíli žiadny rozpor v sebe. Tvrdil som to, aj keď ste zavádzali vy toto opatrenie, ale nie pre seba, lebo to by bolo trošku ťažké (Že?), ale pre budúcu vládu. To je, ako keby sme my teraz rozhodli, že v roku 2017 sa nebudú platiť dane. Že? Je to trošku pritiahnuté za vlasy.

    Ale svojím spôsobom chcem tým poukázať na to, že jedným dychom hovoríte, že ideme zavádzať niečo, čo dnes platí a druhým dychom, to hovorím ja, vlastne to, o čom ste rozhodli, ešte vlastne nie je ani v praxi, ale vy už hovoríte, že ideme niečo znovu zavádzať. Jednoducho vy ste podviedli verejnosť, zavádzate a my jednoducho sa staviame za jeden klasický spôsob financovania verejnoprávnych médií. Vy môžete mať názor, že ten váš je lepší, my máme názor, aj ja osobne ho mám tiež, že tento je lepší, overenejší, tradičnejší. Našťastie v tomto aj v tej odbornej verejnosti nie som sám.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Matovič.

  • Pán minister, som rád, že ste vystúpili v rozprave, že sa dá na vás reagovať, lebo mohli ste zbabelo vystúpiť iba na konci bez takejto možnosti.

    Hovoríte, že to je podvod, že keď SaS-ka presadila túto zmenu až od roku 2013, lebo vlastne urobila to pre budúcu vládu. A operujete tým, že teda tým pádom tu nemajú právo alebo ja nemám právo hovoriť o nejakom podvode. Ale potom sa pýtam, prečo vy ste na minulej schôdzi presadili v sociálnom zákone zmenu, ktorá sa dotkne až budúcej vlády. Dali ste zvyšovanie odchodu veku do dôchodku od roku 2016. Je to takisto, ste spáchali podvod a vedomý podvod. Porovnávajte si, že robíte presne to isté, čo urobila vtedy SaS-ka, keď si to presadila.

    Hovoríte, že znovu nezavádzate poplatky, lebo dnes platia. Ale vy týmto zákonom navrhujete stav do roku 2013 a v roku 2013 súčasné znenie zákona hovorí, že koncesionárske poplatky by neboli. Takže vlastne vy meníte stav v budúcom roku, v ktorom by koncesionárske poplatky neboli, a vy ich tam zavádzate. Takže znova zavádzate a hráte sa so slovami.

    Hovoríte, že neklamete voličov a de facto že hovoríte pravdu. A ja sa teda naozaj pýtam: Neklamete? Prečo potom Robert Fico povedal a sľúbil vyslovene voličom a ľuďom na Slovensku, že vaše opatrenia, negatívne opatrenia, sa dotknú tých len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku? Znamená to, že keď Robert Fico klame, a priori hovorí pravdu?

  • Ďakujem pekne. Pán minister, čo sa týka našich vzájomných reakcií s pánom Jarjabkom, žiadne obavy. Pán kolega Jarjabek vie, že ak zaútočí, dostane to späť dvojnásobne.

    No ale k tomu podvodu. No nás naozaj neobviňujte z toho, že my sme urobili nejaký podvod. No, prepáčte, aj podľa preferencií, samozrejme, sa dalo niečo usudzovať, ale nikto ešte nemohol vedieť presne pred voľbami akáže to vláda bude.

    Ďalšia vec je tá, že nikde nemáme v našom programe napísané, že okamžite po nástupe do vlády zrušíme koncesionárske poplatky. Urobili sme to v reálnom čase. Ten návrh som predložil prakticky v prvom roku svojho pôsobenia. Čiže myslím si, že to je naozaj na začiatku funkčného obdobia konkrétneho ministra.

    A tu musím povedať, áno, my sme to chceli zrušiť k 1. 1. 2012, taký bol návrh z ministerstva kultúry. Bol to veľký súboj s ministerstvom financií, aj môj osobne s ministrom financií. Nakoniec bol možný len takýto kompromis, pretože by sme na to ako SaS nemali dosť hlasov od našich koaličných partnerov. Preto to bol tento kompromis. Nič iné za tým nebolo, len snaha prijať lepšie riešenie ako to, ktoré navrhujete teraz.

    Podvod ste urobili na ľuďoch, pretože ste nikde vo svojich dokumentoch, ani vo volebnom programe, ani v programovom vyhlásení vlády, nedali ani najmenšiu zmienku, že chcete znovu zaviesť koncesionárske poplatky od roku 2013. Čiže oprávnene musím hovoriť o tom, že je to podvod.

    A chýba mi ale podstata, pán minister. A ja viem presne, v akej situácii vy budete, viem to naozaj presne odhadnúť. Čiže do istej miery aj jemne s vami súcitím, lebo tie rokovania s ministrom financií Kažimírom nebudú jednoduché. Kde chcete od neho vytiahnuť tých 30 mil.? A toto je tá podstata, nemáte zabezpečené financovanie RTVS do ďalších rokov.

  • Ďakujem. Tiež si vážim vaše vystúpenie uprostred rozpravy. Chcem sa spýtať ešte na jednu faktickú vec. Vyčísľovali ste niekedy transakčné náklady a iné náklady spojené s výberom koncesionárskych poplatkov alebo, po novom, ako hovoríte, poplatkov za službu? Pýtam sa, lebo neviem teda, nemám tie čísla k dispozícii, koľko neplatičov asi existuje a akým spôsobom sa to vyberá, ďakujem, kolega, kolega Krajcer mi hovorí, že táto informácia tu už padla, či by nestálo za zváženie naozaj sa opäť zamyslieť nad tým, či nie je lacnejšie pre štát a v tomto by vás podľa všetkého minister financií podporil, zavesiť rozpočet RTVS na štátny rozpočet, nejakým fixným percentom, povedzme, aby keď sa štátny rozpočet nebodaj bude zvyšovať, tak aby mohol narásť aj rozpočet televízie a naopak. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister kultúry, skutočne nemajte obavy, pán poslanec Krajcer to veľmi dobre vie, keďže keď nezmyselne tára, tak mu to aj dvakrát pripomeniem. Takže je to úplne v poriadku.

    Priznajme si korektne, dámy a páni, že ste narazili na ministra financií pri schválení zákona pána Krajcera a minister financií vám to nepustil ďalej. O vašom ministrovi financií Miklošovi hovorím. Ten vám to nepustil ďalej. Preto ste účinnosť tohto zákona posunuli do tej ďalšej vlády. Taká je pravda.

    A, po druhé, ja som veľmi zvedavý, či sa v tejto sále nájde v súčasnosti jeden opozičný kolega, a nebol jeden, bolo ich viacej, ktorí tvrdili úplne natvrdo, že tento zlý zákon pána Krajcera, v tej chvíli, v ktorej ho schvaľoval, ho musel schvaľovať len preto, že inak by padla koaličná vláda. Taká bola pravda, dámy a páni. Samozrejme, nikdy nepoviem, ktorí kolegovia to boli.

    Bolo by korektné, keby ste to aspoň naznačili, že tento zákon z vtedajšej doby je zlý, nezmyselný, hlúpy a nevykonateľný teraz, samozrejme, takisto. To by bolo korektné, preto taká bola debata. To bolo to, o čom som hovoril ako o politickom podvode vtedajšej strany, ktorú zastupuje aj pán minister Krajcer. Ďakujem.

  • Reakcia ministra.

  • Nech sa páči. Poprosím, zapnite pána ministra z miesta. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Krajcer, no, keďže vy sa tu neustále vzťahujete k nejakému volebnému programu strany SMER, tak ja vám musím zopakovať, že vo vašom volebnom programe 120 opatrení, medzi nimi pomenované, ktoré sa dajú urobiť okamžite, je aj zrušenie úhrad. Dobre? Takže ten podvod tam jednoznačne bol.

    K pánovi Drobovi. No nie je všetko len také účtovníctvo. Odporučte Britom, Nemcom, všetkým, aby teda zrušili úhrady, koncesie, aby to platili z rozpočtu. Jednoducho to má aj iný význam, nielen taký, či ušetríme nejaké transakčné náklady.

    A posledná poznámka. No toľko ste súperili s tým SDKÚ, pán poslanec, až ste to dosúperili do hentých lavíc. Takže vlastne som vďačný za to.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Sulík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň, dámy a páni, zdravím pána ministra a zdravím aj pána Jarjabka, ktorý teda ešte v reakcii na predpredrečníka sa domáhal odbornej debaty. Neviem teda, čo je na tom odborné, tu vyťahovať nejaké nesúvisiace veci. Ja sa teda posnažím naozaj len uviesť argumenty. A dúfam teda, že aj pán Jarjabek to ocení.

    No dovoľte mi úvodom povedať, aký je rozdiel medzi daňou a poplatkom a ako to teda vníma ekonomická teória. Daň je platba, ktorá je, po prvé, bez priamej protihodnoty, ktorá je vynútená a ktorá je všeobecná, povedzme, daň z príjmu. Poplatok má svoju protihodnotu, povedzme, poplatok za vystavenie cestovného pasu. Nie je vynútený ten občan platiť tento poplatok dobrovoľne vtedy, keď to speje k záveru, že chce cestovný pas a že mu to za tie peniaze stojí. A tá platba za ten poplatok nie je všeobecná, ale konkrétna za vystavenie pasu. Toto hovorí teória a podľa tohto si môžeme teraz skúsiť predstaviť, čo sú koncesionárske poplatky.

    Koncesionárske poplatky, a to najmä po posledných zmenách, ktoré teda robil ešte pán minister Maďarič v prvej vláde Roberta Fica, sú daňou, preto, lebo koncesionárske poplatky musí platiť aj ten, kto televíziu, STV teda, nepozerá, kto žiadnu televíziu nepozerá, kto dokonca ani televíziu nevlastní. V podstate musí koncesionárske poplatky platiť každý, lebo fakticky každý má elektrickú prípojku. A toto je jasný dôkaz, že koncesionárske poplatky sú daňou. No na to, aby štát vyberal dane, má vytvorenú celkom slušnú infraštruktúru, máme daňové zákony, máme daňové priznania, máme daňové úrady, máme vyšetrovateľov pre daňové úniky a tak ďalej. Toto všetko koncesionárske poplatky nemajú alebo majú len obmedzene.

    Teraz, verejné statky, predpokladám, o tom niet pochybností, že verejnoprávna televízia je verejný statok, financujeme cez dane, súdnictvo, políciu, školstvo, čokoľvek. Nemáme extra poplatok na prokurátora, iný poplatok na základné školstvo a podobne. Máme jedny všeobecné dane, daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane. A z tohto jedného balíka, ktorý vzniká solidárne, vyslovene solidárne, a to tak, že čím viac niekto zarába, tým viac platí daní, financujeme verejnoprospešné, respektíve verejné statky, na ktorých sa spoločnosť zhodne, že ich chce mať ako verejné statky. Financovanie verejných statkov je vynútené, je solidárne, to znamená, kto viac zarába, tak jednoducho viac daní platí, a je všeobecné; ja keď platím daň z príjmu, tak štát mi nepovie, že táto časť pôjde na školstvo, táto časť pôjde na diaľnice, skrátka, platím daň z príjmu, ako jednu sumu a z nej sa platia podľa potreby verejné statky. Takto by to malo byť aj pri verejnom statku menom verejnoprávna televízia.

    No ale my tu máme extra výber, ktorý stojí, bolo to už povedané, 3 mil. eur. Ale to nie sú jediné náklady. Veľké množstvo ľudí sa vyhýba plateniu koncesionárskych poplatkov. Je to oveľa jednoduchšie, ako sa vyhýbať plateniu daní. A štát, respektíve v tomto prípade tá organizácia, ktorá je za to zodpovedná, zďaleka nemá to množstvo nástrojov na to, aby vedela efektívne a v primeranom rozsahu tieto poplatky vybrať. Čiže ten extra výber koncesionárskych poplatkov stojí viac ako 3 mil. eur. Tri milióny sú len náklady s ním spojené. Ale je tam tá ďalšia škoda, ktorá vzniká tým, že tieto peniaze sa nevyberú.

    No pred chvíľkou som teda uviedol, že koncesionárske poplatky sú daňou. Akou sú daňou? Daňová teória pozná tri základné dane, keď sa bavíme o zdanení príjmov.

    Po prvé je to progresívna daň. To je tá daň, ktorú veľmi obľubujú ľavicové strany. Progresívna daň znamená, čím viac zarábam, tým väčšie percento dane platím, nielen teda celkovo, ale práve z tej poslednej zarobenej koruny. Čiže v progresívnej dani stúpa takzvané marginálne zdanenie. Takže tých bohatých poriadne skasneme, aby sme mohli dávať chudobným.

    Potom existuje rovná daň. To je to, čo ešte máme chvíľu na Slovensku, to je to, keď marginálne zdanenie sa nemení, keď je pre všetkých rovnaké v našej krajine, je to 19 %, jedno, či má niekto nízky príjem alebo vysoký, vždy platí 19 %. Ale to neznamená, že platia všetci rovnakú daň. Kto má príjem 1 000, platí 190, kto má príjem 10 000, platí 1900, čiže desaťkrát viac. Ja preto tvrdím, že práve rovná daň je tá spravodlivá. Ale beriem, že toto je vec ideológie, vec pohľadu na svet. Ľavicové strany, socialistické strany sa dívajú na to tak, že tým bohatým treba viac zobrať ako len ten rovnaký diel. V poriadku, toto je práve zraz tých ideológií a volič rozhodne, čo práve chce mať.

    No ale aká je daň menom koncesionársky poplatok? Je to takzvaná daň na hlavu. Táto daň je s odstupom najnespravodlivejšia preto, lebo každý jeden daňovník bez ohľadu na to, koľko zarába, musí platiť rovnako. A to je 4,67 eura?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, 4,64 eura, mesačne 150 korún. A ja sa pamätám ešte na rok 2008, keď ešte SaS neexistovala a už som bol obvinený pánom Jarjabkom v jednej televíznej diskusii, že to robíme len preto, lebo zakladáme stranu. To je opäť taký vecný argument úplne a sa pamätám na pána Jarjabka, ako vtedy povedal: „Ale, prosím vás, čo tu vyťahujete, že je to 140 korún mesačne? Veď to je len nejakých 4,50 denne.“ Toto bol argument, niečo podobné. Samozrejme, bol to argument nesprávny preto, lebo nejde o to, či to sú štyri koruny denne alebo 4,64 eura mesačne. Ide o to, že platia to úplne všetci rovnako. Ten, kto žije z minimálnej mzdy, platí tých istých 4,60 eura ako ten, kto má príjem, povedzme, ako poslanec, ktorý má príjem celkový v čistom do 3 000 eur. Toto je tá hrubá nespravodlivosť. Nie je to žiaden poplatok, ako som už povedal, my si tu nekupujeme službu, toto nie je situácia, že za chlieb nech zaplatí každý rovnako, toto je, že dostávame verejný statok bez ohľadu na to, kto a v akom rozsahu ho využíva, na ten statok musia platiť všetci, a to, čo je mimoriadne nespravodlivé, všetci rovnako.

    A prekvapuje ma, pán minister, že práve vy zastávate tento postup, vy, čo ste ministrom vlády, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna vláda, nepochybne ste ministrom ľavicovej vlády, že vám toto nevadí, že zavádzate alebo teda idete opäť oživiť daň na hlavu. Daň na hlavu je tak nespravodlivá, že ja pravičiar odmietam daň na hlavu, lebo si nemyslím, že ten, kto má nízky príjem, by mal platiť tých istých 4,60 eura ako ten, kto má vysoký príjem na dani za verejný statok. To by bolo, ako keby sme napríklad povedali, že základné školstvo vyrátame, koľko to stojí, povedzme, že stojí to 1 000 eur ročne na žiaka a povieme daňovníkovi, že tak každý budete platiť 300 eur ročne a mňa nezaujíma, kto koľko zarába. Toto je ten najväčší problém. Koncesionárske poplatky sú daňou na hlavu a to je najnespravodlivejšia daň vôbec.

    Táto daň na hlavu nerobí nielen rozdiely v príjmoch, absolútnych, ale napríklad ani v regiónoch. Keď si zoberiem sústružníka v Bratislave, ten zarába viac ako sústružník v Stropkove, preto sústružník v Bratislave platí vyššiu daň ako sústružník v Stropkove, a preto by bolo spravodlivé, aj tie koncesionárske poplatky, keď už teda sa na tom zhodneme, že musíme mať tie poplatky, a teda tú verejnoprávnu televíziu a je to verejný statok a chceme ho financovať, aby každý platil podľa svojho príjmu.

    No a potom je tu ešte jeden ďalší problém, viac politický, a to, že koncesionárske poplatky sa nevalorizujú. Zakaždým treba prísť, či už pred parlament, pokiaľ sú zapísané priamo v zákone, alebo musí padnúť nejaké rozhodnutie vlády, pokiaľ je to nejaká neviem vyhláška alebo nejaká nižšia norma, ako ich ideme upraviť. A tá suma, ktorú momentálne máme, sa opäť niekoľko rokov nevalorizovala, možno sú to štyri roky.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to desať rokov. Keby to bolo naviazané na štátny rozpočet a platila by sa teda nepriamo slovenská verejnoprávna televízia a rozhlas z daňových príjmov, tak tam je tá valorizácia automaticky každý jeden rok. A tu je to zakaždým veľký politický súboj. A potom sa nemusíme čudovať, že Slovenská televízia je v čase, to znamená, je pokračujúcim časom stále viac podfinancovaná.

    Na záver by som chcel ešte reagovať na vystúpenie pána ministra. Som to nespravil vo faktickej poznámke, keďže som vedel, že budem aj ja rečniť.

    Po prvé, vravíte, pán minister, že koncesia, to je úhrada za službu. Ale úhrada za službu znamená, že najprv tú službu ja musím dostať. Ale ja napríklad nemám doma televíziu. A aj keď som televíziu ešte mal, tak som Slovenskú televíziu nepozeral. A vy ma nútite si kúpiť niečo, čo ja vôbec nepoužívam. Čiže toto nie je úhrada za službu, toto je daň. Som ochotný akceptovať, že máme verejný statok, lebo to musíme mať od domácej tvorby po vysielanie pre menšiny, v poriadku, na to som ochotný prispieť, tak ako som ochotný prispieť na iné statky, ktoré nevyužívam, ale mám veľký problém s tým, aby ja som platil úhradu za službu, ktorú nechcem a ktorú ani nepoužívam.

    Ďalej vravíte, že poplatok je adresný preto, lebo dôchodcovia majú mať tú polovicu a ťažko postihnutí nemajú mať poplatok vôbec. Ale, viete, to máte dva-tri prípady, keď poviete dôchodcovia a sociálne prípady platia polovicu a ťažko postihnutí neplatia nič. Ale medzi tým máte obrovské množstvo situácií, ktoré...

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? No veď to sú tie sociálne prípady.

  • Hlas v sále.

  • Reakcia z pléna.

  • No veď, áno, tak som to aj ja vravel. Ale máte len tri prípady, tak som to aj vravel, že máte dôchodcov a sociálne prípady, to sú tie vaše domácnosti v hmotnej núdzi, tak platia tú polovicu tieto dve skupiny ľudí, a potom máme tretiu skupinu ľudí, to sú tí zdravotne ťažko postihnutí, ktorí potom neplatia nič. To máte len tri skupiny, ale tých skupín sú tisíce. Napríklad vôbec nerozlišujete to, keď niekto pracuje za minimálnu mzdu a má nula detí a keď niekto pracuje za minimálnu mzdu a má štyri deti. Ten človek je v rádovo horšej situácii. A tam kľudne môže aj tých 4,60 eura, ktoré sa tu v podstate do určitej miery snažíte bagatelizovať, hrať rolu. A preto tá adresnosť je len nejaký náčrt, ale ďaleko vyššia adresnosť je práveže daň z príjmu, lebo napríklad kto robí za minimálnu mzdu, neplatí vôbec žiadnu daň z príjmu, logicky by neplatil ani žiadne koncesionárske poplatky. A to je solidárne financovanie, že peniaze na financovanie verejných statkov zoberieme len tým, ktorí ich majú.

    No a na záver by som chcel spomenúť tú vašu výčitku, že teda sme to naschvál spravili, aby sme vám tento problém zanechali. Výborný príklad je dôchodkový vek, ktorý sa začne zvyšovať alebo bude zvýšený od roku 2017, len s tým rozdielom, že tu je to vo vašich rukách, kedy to bude, keďže máme vládu jednej strany, zatiaľ čo pri tých koncesionárskych poplatkoch, a tam teda dávam za pravdu pánovi Jarjabkovi, samozrejme, že sme sa dostali do stretu s ministrom financií, ktorý stráži kasu, do toho sa dostanete zrejme aj vy pri iných veciach, ale tam to nebola jedna strana, my sme sa snažili zrušenie koncesionárskych poplatkov preto, lebo sú nespravodlivé a nesprávne, uzákoniť čím skôr, no tak vydalo to práve takto. Ale dôchodkový vek je, pán minister, len a len v rukách vládnej strany SMER a zvýšený bude aj tak od roku 2017. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda Sulík. Musím reagovať preto, lebo ste ma niekoľkokrát oslovili a považujem to za slušné. Áno, toto je spôsob debaty, ktorú ste nastolili vy. V tejto chvíli bavíme sa o číslach, bavíme sa o výhodách a nevýhodách, hovoríte o alternatívach, áno, len to je debata, ktorá by mala byť teda skôr, si myslím, pri nejakom okrúhlom stole v nejakej publicistickej relácii. A teraz sa budeme pýtať, či to urobia tie súkromné televízie alebo to bude musieť spraviť verejnoprávna televízia. Iná vám to nespraví preto, lebo to bude relácia, ktorú bude pozerať ja neviem možno 7 – 8 % ľudí. No a ten súkromník takúto reláciu nebude zrejme chcieť spraviť, lebo pred to tú reklamu asi nenapichá. A to je vlastne aj odpoveď na to, že tá verejnoprávna televízia s rozhlasom majú svoj význam, aj keď ju nepozeráte. Takže, hovorím, áno, toto je spôsob debaty, argument na argument. A bolo by iste dobré v tejto chvíli počuť, ako by na vaše argumenty reagoval ja neviem minister financií, ten alebo onen, to je úplne jedno.

    K tým vašim príkladom o tom teda, že sa teda tento poplatok platí rovnako na východe, na západe, na strede. No, áno, ale veď poplatok za autostrády takisto platí rovnako sústružník ja neviem z Kopaníc ako sústružník zo Senice. Čiže to sú, pochopiteľne, vždy veľmi citlivé veci, keď hovoríte o peniazoch niekoho iného alebo hovoríte o akomkoľvek poplatku alebo akejkoľvek dani.

    Takže, áno, ďakujem pekne za túto debatu, je to debata pri okrúhlom stole a je to argument na argument.

  • S reakciou, pán poslanec, nech sa páči. Prosím, zapnite pána poslanca Sulíka, chce reagovať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nedalo sa mi prihlásiť. No, pán Jarjabek, neverím vlastným ušiam, až mi chýbajú tie jarjabkovské podpásovky. Veľmi oceňujem teda, že ste v tejto rovine ostali.

    No a poďme k tomu poplatku za diaľnicu, s ktorým ste to porovnali. A myslím si, že tu ste mi veľmi nahrali, lebo poplatok za diaľnicu, ten je skutočný, to je skutočný poplatok. Po prvé, platím ho len vtedy, keď ten statok využívam. Len keď po tej diaľnici idem alebo jazdím, platím ten poplatok. Po druhé, mám možnosť sa tomuto poplatku vyhnúť. Čiže platím ho dobrovoľne. Keď napr. nemám auto, tak ten poplatok logicky neplatím. Keď nejazdím po diaľnici, ho tiež neplatím. Ale televízia? Keď nemám televízor aj tak ten poplatok platím. Ten televízor je porovnateľný s tým autom. Keď nepozerám STV1, čo je porovnateľné s tým, že keď nejazdím po diaľnici, tak tam neplatím, tu platím. Toto je ten podstatný rozdiel, že koncesionárske poplatky nie sú poplatky. Sú daňou, všeobecnou daňou na financovanie verejných statkov. A práve preto by táto všeobecná daň mala byť vyberaná, po prvé, centrálne do štátneho rozpočtu a, po druhé, solidárne. Ten, kto má málo, nech tú daň neplatí tak ako daň z príjmu. Ten kto má veľa, nech ju platí nadmerne veľa. A toto sa práve nedeje. Veľmi pekne ďakujem.

  • Pán poslanec Sulík bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Páni poslanci Fecko, Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa písomne do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, poprosím vás ešte raz sa prihlásiť. Do rozpravy ústne sa hlási šesť poslancov, z nich posledným je pán poslanec Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Fecko.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec, určite by som vám nedala možnosť vystúpiť dvakrát ústne v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som tiež vyjadril svoj názor na tému koncesionárskych poplatkov.

    Úhrady za služby verejnosti alebo tzv. koncesionárske poplatky sa v civilizovaných a rozvinutých krajinách platia stále menej a menej. Všade totiž majú problém s ich výberom, ako aj so zbytočnými nákladmi na celý tento proces. V skutočnosti nie sú v Európe ničím výnimočným. Vo Veľkej Británii ich diváci a poslucháči platia do spoločností, ktoré majú zmluvy s BBC. Podobne je to aj v Dánsku. Okrem Slovenska aj Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Fínsko a Švajčiarsko majú inkasnú spoločnosť, v ktorej sú podielnikmi verejnoprávne médiá alebo štát, prípadne obidva subjekty. Trochu iná je situácia v Belgicku, Portugalsku, Španielsku, Luxembursku, Holandsku a Francúzsku, kde sa verejnoprávne médiá financujú prostredníctvom štátnej kasy vo forme priamej platby na tento účel. Vo väčšine zvyšných štátov ako napr. Monako, Lichtenštajnsko, Maďarsko sa verejnoprávne médiá financujú cez dane zo štátneho rozpočtu. Platenie koncesionárskych poplatkov má klesajúcu tendenciu aj na Slovensku. Znižuje sa počet platiacich zamestnávateľov ako dôsledok krízy, horších podmienok na podnikanie a podobne. A stúpa množstvo firiem, ktoré platia najnižšie sadzby. U fyzických osôb sa nekontrolujú platby a nezískavajú noví prispievatelia. A pribúda čoraz viac tých, ktorí sú od platenia daní oslobodení, pokles datujeme zhruba od polovice roku 2009. A ako hlavný dôvod sa uvádza sociálna situácia na Slovensku úzko spojená s hospodárskou recesiou a zvyšovaním počtu nezamestnaných.

    Treba povedať, že počet neplatičov koncesionárskych poplatkov sa zvýšil aj po zverejnení zámeru predchádzajúcej vlády koncesionárske poplatky zrušiť. Mnoho ľudí jednoducho prestalo platiť za rozhlas a televíziu. Ľudia sa domnievali, že si to môžu dovoliť. A neuvedomili si pritom, že kým platí zákon, ktorý hovorí o povinnosti prispievať na verejnoprávne médiá, riskujú narastanie dlhu, nezaplatenie jediného poplatku vo výške ani nie 5 eur sa môže vyšplhať spolu s pokutami, úrokmi z omeškania, súdnymi poplatkami, nákladmi na právne zastupovanie na dlžobu až vo výške 175 eur. O tom, kto a koľko platí, rozhoduje zásuvka. Koncesionárske poplatky platí zo zákona každý, kto je odberateľom elektriny bez ohľadu na to, či televízor, resp. rádio má alebo nemá. Povinnosť platiť ten poplatok sa vzťahuje na odber elektriny v byte alebo rodinnom dome, nie na vlastníctvo televízorov alebo rozhlasu. Je to zákonná povinnosť. Najmä v prípade starších ľudí sa často stáva, že s pokročilým vekom presťahujú sa k deťom a ich byt ostáva dlhodobo prázdny. Táto povinnosť platiť sa však vzťahuje aj na odberateľa elektriny. Nemá na to vplyv skutočnosť, že koncový odberateľ elektriny napr. matka, nežije vo svojom byte, ale žije v domácnosti s dcérou. Platí trebárs za obidva byty, dcéra plnú sumu, matka ako dôchodkyňa polovičnú. A platiť polovičnú sadzbu musí dôchodca aj v prípade, že nebýva vo svojom byte alebo dome a je umiestnený v domove dôchodcov. Výnimočné nie sú ani prípady, keď v jednom dome či byte býva viac generácií. Ak sú jednou z generácií dôchodcovia, nemusí sa na nich vzťahov zľava v podobe polovičného koncesionárskeho poplatku. Ak je totiž koncovým odberateľom elektriny dôchodca a deti žijú s ním v domácnosti, pričom deti majú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, musia dôchodcovia platiť plnú sadzbu. Ak by takýmto odberateľom boli niektoré z ich detí, ktoré má pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, platí plnú výšku. Koncesionárske poplatky sa platia len raz, a to aj v prípade, že okrem bytu máte aj chatu, zdedíte dom po starých rodičoch, či inú nehnuteľnosť. Ak však vlastnia viacero nehnuteľností bezpodielovo manželia, pričom napr. v dvoch je ako odberateľ vedený manžel, v jednej manželka, vzniká im povinnosť platiť koncesionárske poplatky za dva byty, raz pre manžela, raz pre manželku. Nemá na to vplyv skutočnosť, že koncoví odberatelia elektriny rôznych bytov, žijú v spoločnej domácnosti. Rovnako nie je dôležitá skutočnosť, kde má ten-ktorý odberateľ elektrickej energie trvalý pobyt. Zároveň platí, že ak sa na platiteľa vzťahuje zľava z poplatkov alebo oslobodenie, platí to na všetky nehnuteľnosti bez ohľadu na ich počet. Koncesionárske poplatky musia sledovať aj tí, ktorí nesledujú alebo dokonca ani nemôžu sledovať verejnoprávne médiá z dôvodu zlého pokrytia resp. nepokrytia signálom RTVS.

    Uvedenými príkladmi chcem poukázať na určité anomálie tohto tzv. zástrčkového zákona. Platíme za to, odoberáme elektrickú energiu, ale v skutočnosti platíme úhradu za službu verejnosti. A tú nám poskytuje Rozhlas a televízia Slovenska. Ak sa má zachovať platenie koncesionárskych poplatkov, tak treba nastaviť pravidlá kontroly ich plnenia, nie ich zvyšovanie. Niekto médiá zaplatiť musí, radšej transparentne cez koncesionársky poplatok ako anonymne prostredníctvom daní, odvodov, penále, sankcií a podobne.

    V čom však vidím ešte jednu absurditu zo zákona, je skutočnosť, že z pohľadu podnikateľa, živnostníka či majiteľa eseročky zákon akoby predpokladal, že zamestnanci vo firmách snáď trávia svoj voľný čas sledovaním vysielania Rozhlasu a televízie a Slovenska, a preto by ich majitelia mali za to zaplatiť, nehovoriac o tom, že každý si už aj tak povinne platí koncesionárske poplatky sám za seba ako súkromná osoba. Ak by sme aj pripustili neuveriteľnú a bizarnú predstavu, že nejaký zamestnanec v práci sleduje televízne alebo rozhlasové vysielanie, tak predsa svoj poplatok už má zaplatený ako súkromná osoba. Prečo za neho má platiť ešte ďalší jeho zamestnávateľ? Systém platenia koncesionárskych poplatkov je v tomto ohľade podľa mňa nevyhovujúci. Podnikateľom, živnostníkom, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov, ku všetkým výdavkom, ktorých už aj tak majú dosť a ktoré sa im od nového roku zvýšia, zostáva naďalej platiť duplicitne koncesionárske poplatky. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že sa tu dá identifikovať určitá nespravodlivosť. A ja ju nechcem spochybňovať. Ale myslím, že by sme mohli očakávať aj určitú veľkosť v tomto prípade, lebo to tu bolo aj povedané, že teda rodiny v hmotnej núdzi majú zľavu. A ako isto vieme, často veľkými fanúšikmi televízneho signálu sú rodiny v hmotnej núdzi. A ja by som vtedy mal aj lepší pocit, teda že nech je to, tak ako to má byť, a že teda budú sa zúčastňovať solidárne tej platby. Ale len za úvahu by to stálo, keď teda ten signál sa šíri do tých ťažko prístupných oblastí často, kde ani gumáky nepomôžu, či sa aj proste programovo nejako k tomu nepriblížiť a nejakými proste osvetovými reláciami v tej oblasti nepomôcť. Vtedy si ja poviem, fíha, tak malo to význam, na niečo to čiastočne bolo. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem.

    Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Viskupič. Nie je v sále.

    Pán poslanec Jarjabek je ďalším prihláseným do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, vystúpim veľmi krátko a vystúpim vlastne k mnohým veciam, ktoré tu už boli povedané. Ale treba to jednoducho zdôrazniť, lebo zdá sa, že tá politická pamäť ako keby niektorým neslúžila.

    Takže, dámy a páni, vlani v októbri sme na tejto pôde viedli intenzívnu polemiku o návrhu vtedajšieho ministra kultúry Daniela Krajcera, ktorý si za podporu svojho poslaneckého klubu k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu vyžiadal odsúhlasenie zákona, ktorým sa od januára 2013 mali zrušiť koncesionárske poplatky za služby verejnoprávnych médií. Márne sme vtedy všetci vystríhali, márne argumentovali a márne sme pripomínali, že koncesionársky poplatok tu bol za Prvej republiky, prežil kolektivistické a etatistické roky povojnové a jednoducho predstavuje okrem samotného finančného objemu i istú pridanú hodnotu, čo totiž dáva médiám verejnej služby relatívnu nezávislosť od vládnej moci. Spomínam relatívnu nezávislosť, aby ste mi nemohli protirečiť. Navyše sme upozorňovali, že v čase prehlbujúcej sa krízy a nevyhnutnosti korigovať výdavky štátu sa môže veľmi ľahko stať, že v rámci plošného viazania výdavkov sa Rozhlas a televízia Slovenska môže dostať do existenčného ohrozenia aj napriek tomu, že pán exminister sa dušoval, že RTVS dostane od štátu viac peňazí, ako získava z koncesionárskych poplatkov. Pán exminister, náš terajší kolega, si nedal povedať a zrušenie koncesionárskych poplatkov, tak tento, nazvime to, danajský darček od vlády v demisii a koalície v rozpade musíme dnes riešiť. Preto budeme debatovať o vládnom návrhu zákona, ktorý nedomyslený krok berie späť. Určite budeme opäť počúvať mnoho rečí o tom, ako chceme priviesť na mizinu občanov, pre ktorých bude platenie koncesionárskych poplatkov neúnosné, ba likvidačné, ba niektorí možno budú maľovať aj drásajúce obrazy ľudí, ktorí si musia doslova odtrhnúť od úst, len aby zasýtili tú nenažratú hydru verejnoprávnych médií. Samozrejme, vám nik súčasne nepovie, že aj cez dotáciu zo štátneho rozpočtu by si verejnoprávne médiá zase len zaplatil občan a že aj pre prípad zrušenia poplatkov a financovania verejnoprávnych médií bolo pripravené v pravicových šuflíkoch originálne a vskutku novátorské riešenie v podobe plošného zdvihnutia dane z pridanej hodnoty, ktoré by mesačne bezpochyby vytiahlo z vreciek občanov, a už nie iba koncesionárov, ale všetkých občanov, podstatne viac peňazí, ako je cena ani nie dvoch škatuliek cigariet, čo je výška toho mesačného poplatku pre bežnú rodinu. Napokon, dnes má každý možnosť vidieť, ako sa s krízou vyrovnávame my a aké technológie volí pravicová koalícia v Českej republike. Podľa rovnakej receptúry by sme dnes škrípali zubami pri oznamoch, že v mene vyrovnaného rozpočtu, a teda aj financovania znárodnených čiže poštátnených pôvodne verejnoprávnych médií budeme platiť nie 19- ani nie 20-, ale hoci 25-percentnú daň z pridanej hodnoty za každý rožok, za každý liter mlieka, slovom, za všetko a všetci aj tí, ktorí majú pri koncesionárskych poplatkoch úľavy, aj tí, ktorí ako rodinní príslušníci spoločne zdieľajú jednu platbu, pretože ak má rodina dve-tri deti, nielen dvaja rodičia, ale i každý z potomkov dostane na stôl svoj rožok alebo krajec chleba, svoj pohár mlieka, svoj tanier s obedom či večerou, daň z pridanej hodnoty potom tak pekne a po pravicovo znáša každý. To si treba veľmi poctivo povedať, o čom bol vtedajší návrh pána Daniela Krajcera.

    Dámy a páni, táto debata bude predovšetkým politickou konfrontáciou. A to je škoda, pretože keby sme hovorili o koncesionárskych poplatkoch, teda o „koncesionárskych poplatkoch“ vecne, mohli by sme sa dopracovať aj k tomu, čo sme ako politici médiám verejnej služby roky dlžní. Čo keby sme namiesto mlátenia ideologickými poučkami začali premýšľať o tom, ako Rozhlasu a televízii Slovenska umožniť, aby boli tým, čím sú ich partneri, ktorí mali to šťastie a boli polstoročia pod ideologickou kuratelou, čo keby sme začali naozaj seriózne hovoriť, a nielen hovoriť, o tom, čo je verejný záujem, čo je objektivita a nezávislosť a ako môžeme my, najvyšší zákonodarný zbor, pomôcť médiám, ktorých prvou a prvoradou povinnosťou je služba občanovi, nie investorom, nie aktuálne vládnucim politikom, nie skupinkám, ale občanom, od ktorých sa všetko v slušnom a v demokratickom štáte má a musí odvíjať? Otvorme diskusiu hoci o tom, či bolo až také múdre a prezieravé otvoriť liberálne náš mediálny priestor každému, kto sa rozhodne rozšíriť portfólio svojich investorských kratochvíľ aj o médiá. Vymeňme si názory na to, prečo v niektorých štátoch médiá verejnej služby iniciujú rozvoj pôvodnej tvorby a prečo v dobách totality dokázali naši predkovia vytvoriť klenoty rozhlasovej a televíznej tvorby, ku ktorým dve desaťročia slobody vlastne ani tak veľmi nemáme čo priložiť.

    Dámy a páni, hľadajme spôsob, ako vyrovnať handicap, ktorý verejnoprávnym médiám vyplýva z počtu koncesionárov. Slovensko už asi nenafúkneme a nikdy nás nebude 30 mil., a teda ak nechceme koncesionárov zaťažiť neprimerane a pritom máme vôľu akumulovať vo verejnoprávnych médiách dostatok zdrojov, aby si mohli konečne plniť všetky funkcie, ktoré sme im napísali do zákona, musíme vymyslieť, akým spôsobom priepasť medzi príjmami a výdavkami preklenúť, nie prehĺbiť.

    Dámy a páni, predložený návrh zákona, ktorý prolonguje jestvovanie koncesionárskych poplatkov, takzvaných, pokladám v tejto chvíli za nevyhnutné, ale iba operatívne riešenie, operatívne preto, lebo udržiavanie status quo, o ktorom všetci vieme, zabezpečuje iba prežívanie, nie rozvoj a skvalitnenie.

    Navrhujem, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania, ale apelujem na všetkých, ktorí majú okolo seba odborníkov na mediálnu politiku, aby sme sa pokúsili prekonať ideologické bariéry a začali sa seriózne rozprávať o tom, čo pre médiá verejnej služby urobíme. Myslím, že aj ministerstvo kultúry by len privítalo takúto vecnú a k zmysluplnému cieľu smerujúcu debatu. Náznaky takejto debaty už tuná boli, dokonca aj vo faktických poznámkach. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Krajcer, nech sa páči.

  • Budem rýchly, lebo niet veľa čo povedať k vystúpeniu pána poslanca Jarjabka, pretože opäť mu musím pripomenúť a apelovať naňho ako na predsedu príslušného výboru, no žiadne argumenty sme nepočuli v prospech tohto návrhu. Opäť to bola len znôžka nejakých pocitov a, dovolím si povedať, aj omylov.

    Stále ste nedokázali vysvetliť ten základný problém predkladaného návrhu. A ten spočíva v tom, že nezabezpečujete dostatok finančných prostriedkov pre RTVS. Jednoducho ohrozujete ďalšiu existenciu verejnoprávneho vysielania, ktoré aj vy sám tak obhajujete.

    Čiže opäť žiadna istota pre RTVS a len ďalšia rana istoty pre peňaženky občanov.

  • Pán poslanec Jarjabek s reakciou, nech sa páči.

  • Vy, pán poslanec Krajcer, keby ste poznali rokovací poriadok, akože o ňom nemáte ani šajnu, ale už by ste si ho mohli aspoň prečítať, vedeli by ste, že všetky konkrétne návrhy v rámci tohto zákona prichádzajú podľa rokovacieho poriadku v druhom čítaní. Čiže buďte taký láskavý, doštudujte si tieto veci a netárajte, ako som vám už to povedal niekoľkokrát, preto, lebo skutočne zavádzate tuná jednak verejnosť, jednak kolegov v parlamente a jednak všetkých tých, ktorí vás budú počúvať. Netárajte, preštudujte si rokovací poriadok a v druhom čítaní príďte konečne s niečím, čo bude zmysluplné, a nielen kadejakými politickými floskulami, na ktoré sme si už u vás, bohužiaľ, zvykli. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o všetkých prerokovaných bodoch programu.

    Pán poslanec Kaník.

  • Vážený pán predseda, mám návrh na žiadosť troch poslaneckých klubov, aby sme presunuli bod 36, to je poslanecký návrh zákona pána Štefanca, pána Freša na vydanie zákona o dani z príjmov (tlač 72), na ďalšiu schôdzu Národnej rady.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcela dať procedurálny návrh, aby sme na základe medializovaných udalostí z tohto týždňa, keď sa stalo, že slovenským občanom boli odobraté deti, občania Slovenskej republiky, vyzvali pána ministra, aby pripravil a vypovedal správu o skutku, ktorý sa stal, aké prostriedky má ministerstvo zahraničných vecí alebo Slovenská republika na riešenie podobných situácií. Práve som sa pred chvíľkou dopočula, že vlastne aj ľudskoprávny výbor sa na podobnom uznesení uzniesol, že sa budú touto problematikou venovať. Ale i tak vás prosím o zaradenie tohto bodu programu ešte na dnešnú, terajšiu schôdzu po interpeláciách.

  • Reakcia z pléna.

  • Tri poslanecké kluby, áno, to navrhli.

  • Pani podpredsedníčka, žiadate o správu, v zmysle zákona má pán minister 30-dňovú lehotu na jej prípravu. A ak chcete informáciu, ktorú podá vo výbore, tak, samozrejme, áno, ale on takisto potrebuje pravdepodobne nejaký rozsah času na to, aby sa na to mohol pripraviť. A zákon o rokovacom poriadku jasne hovorí, že je to 30 dní. Takže myslím si, že nemáme problém. Je to určite téma, ktorá rezonuje. Ale potom sa bavíme o októbrovej schôdzi, keď bude jasné, ako prebieha tento prípad, aby mohlo... Mali ste na mysli ministra práce a sociálnych vecí... (Reakcia podpredsedníčky Eriky Jurinovej) Čiže obidvoch ministrov ste mali na mysli?

  • Reakcia podpredsedníčky Eriky Jurinovej.

  • Ja, samozrejme, musím dať o tom návrhu hlasovať. Ale vy ste to formulovali ako správu. A potom to bude na októbrovej schôdzi...

  • Hlasy v sále.

  • Informácia je vo výbore. Dobre, pani podpredsedníčka.

    Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem informovať aj ostatných, aby vedeli, že práve na dnešnom zasadnutí výboru pre ľudské práva a menšiny sme sa dohodli, že kvôli tým informáciám zavoláme práve dvoch spomínaných ministrov, aby sme sa aj my dostali teda bližšie k problematike, a zároveň vykonáme aj poslanecký prieskum na dotyčnom centre. To znamená, že ja by som doteraz to nesilil na plénum, nech výbor urobí to, čo výbor môže urobiť, a na základe toho poprípade sa môžeme rozhodnúť možnože oveľa fundovanejšie.

  • Je tu návrh pána poslanca Bugára. Pani podpredsedníčka, považujem to za tiež rozumnejšie. Výbor tak či tak si vie okamžite predvolať ministrov, dostať informácie. A na základe potom uznesenia výboru môžeme konať aj v pléne. Pokiaľ to bude správa, tak to bude, samozrejme, až v októbri. Takže nevieme dostať správu od ministra na túto schôdzu, vieme dostať informáciu do výborov. A podľa informácie pána poslanca Bugára už bolo prijaté uznesenie výboru o tom, že obidvaja príslušní rezortní ministri majú prísť o tom informovať. A potom na základe rozhodnutia bude dokonca možno vykonaný poslanecký prieskum.

    Takže ak chcete, ja dám hlasovať o vašom návrhu, budeme hlasovať o návrhu pani podpredsedníčky.

    Ešte, pardon, pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem dať procedurálny návrh, aby sa o prijatí pozmeňujúceho návrhu pána Viskupiča a Vašečku, ale aj o samotnom zákone o IDS hlasovalo zdvihnutím ruky. Zvýšená vizibilita aktu tejto voľby je dôležitá preto, lebo prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu a, samozrejme, aj zákona, kde pri pozmeňujúcom návrhu dávame legitimitu strane SMER, že prijme zákon, ktorý, po prvé, výrazným spôsobom zvýši náklady aj posledného deda, ktorý na svojej starej škodovke pôjde zaniesť vence, obrovskou mierou zasiahne do osobných práv občana a, samozrejme, a to treba povedať, dokončí privatizáciu slovenských ciest. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • No ja sa chcem vyjadriť k tomu, čo tu odznelo, teda aj keď som tu nebola. Ja si myslím, že je pomerne zbytočné, aby dvaja páni ministri, ktorí sa prakticky teraz oboznámili iba s tým medializovaným prípadom, sem prišli pred celé plénum, pretože ja som dnes na výbore dala návrh na to, aby sme si ich predvolali na výbor, ktorý je na to určený, ľudskoprávny výbor, aby predniesli informáciu, aké konkrétne kroky môžu podniknúť. A, samozrejme, tiež som iniciovala poslanecký prieskum na Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Považujem za celkom zbytočný krok z toho robiť takéto až politické gesto, predvolávať si pánov ministrov sem. Súhlasím s pánom predsedom, že prináleží to príslušnému výboru a tým je určite ľudskoprávny výbor.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Ja by som teda chcel dať procedurálny návrh, že ak je teda podľa tých diskusií tá správa nejaká obsiahla, komplikovaná alebo až priam v tejto chvíli, ako niektorí vystupujú, zbytočná, či by sme mohli hlasovať o návrhu, že ak tu páni ministri budú vo štvrtok na hodine otázok, či by mohli priniesť aspoň krátku informáciu na túto tému.

  • Páni kolegovia, ešte raz, ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, nevymýšľajme si procedúry, nikto nemá problém. Je to závažný prípad, ktorý určite, ako som povedal rezonuje. Určite zaujíma nielen nás tu v pléne, ale aj tých, ktorých sa to týka. Ale teraz nezneužívajme tú situáciu na to, aby sme si tu vymýšľali procedúry a spôsoby, ktoré jednoducho nemáme zakotvené ani v rokovacom poriadku a ani nikdy neboli jeho súčasťou. Existujú riadne schválené a obvyklé procedúry, ktoré umožnia, aby sa nielen plénum Národnej rady, ale aj občania či už na verejnom rokovaní alebo prostredníctvom internetu dozvedeli z úst príslušných kompetentných osôb, či už to budú rezortní ministri alebo predstavitelia jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, všetky detaily o tomto prípade.

    Takže chcem vás poprosiť, tak ako tu už odznelo z úst aj kolegyne Nicholsonovej, aj pána poslanca Bugára, aj mojich, výbor príslušný už koná, prebehnú tam všetky informácie a je len a len na členoch výboru, aby títo členovia rozhodli, akým spôsobom ďalej budú konať, a na nás potom, aby sme rozhodli, či chceme, aby aj plénum Národnej rady sa zaoberalo týmto návrhom. Takže toľko z mojej strany.

    Ešte pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Len veľmi krátko. Ja som práve pred chvíľkou dostala informáciu, že máme zajtra k tomu rokovanie výboru, to znamená, obidvaja páni ministri menovaní prídu na výbor a podajú tú informáciu. Potom my sme tu od toho, aby sme to pretlmočili v prípade potreby plénu Národnej rady. Takže nemáme s tým najmenší problém.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hlina, keď prídeme k hlasovaniu o príslušnom bode prerokovanom, tak dám o vašom návrhu hlasovať. Ale chcem vás upozorniť, že príslušný § 39 jasne definuje, akým spôsobom sa hlasuje, použitie technického zariadenia a v akých prípadoch sa hlasuje zdvihnutím ruky. Inak, samozrejme, aklamačné hlasovanie rokovací poriadok pozná, ale to má iný priebeh. Ale, samozrejme, o tomto dá návrh spravodajca pri príslušnom hlasovaní o prerokovanom bode programu.

    Takže, pán poslanec Vašečka, o vašom návrhu, ak dovolíte, aj vzhľadom na názory kolegýň a kolegov, by som hlasovať nedal.

    Dámy a páni, keď dovolíte, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu, potom pristúpime, tak ako bolo stanovené v programe, k voľbe predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ a členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Takže teraz poprosím pána predsedu výboru Jána Podmanického, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 186.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte hlasovať najprv o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 bolo za, 77 proti, 1 nehlasoval.

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím niekoho o námietku. Prihláste sa niekto, komu to nešlo.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Poprosím vás, dámy a páni, aby ste skontrolovali, či hlasovacie zariadenia registrovali vaše karty.

    Budeme teraz opakovane hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 66 bolo za, 82 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 83 bolo za, 66 proti.

    Tento návrh do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Teraz, pán predseda, v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 116 bolo za, 7 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Poprosím pani poslankyňu Liškovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011.

    Je to tlač 126.

  • Vážený pán predseda, v rozprave o súhrnnej správe o rodovej rovnosti vystúpili viacerí poslanci. Z nich pán poslanec Jozef Mikloško predložil aj návrh na uznesenie. Nejde o pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia, ktorý podal gestorský výbor, preto, prosím, dajte najskôr hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 133 bolo za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, teraz by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Mikloška. Pán poslanec predložil svoj návrh v dvoch alternatívach s tým, že pokiaľ sa schváli prvá alternatíva, o druhej už nežiada hlasovať.

    Jeho prvý návrh na uznesenie znie, že Národná rada Slovenskej republiky žiada Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny o predloženie súhrnnej správy o problematike Rómov do 30. júna 2013...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani spravodajkyňa, ja vás poprosím, my môžeme žiadať príslušný rezort a ministra, prosím, myslím si, že o tomto nie je možné hlasovať.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, máte námietku. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Mikloška.

  • No tak tie problémy s rómskou menšinou aj s ľudskými právami. Mojím úmyslom bolo vyžiadanie si správy na tú tému, ktorá by sa tu prerokovala.

    Návrh môjho uznesenia k správe o rodovej rovnosti momentálne sťahujem a podám ho pri inej príležitosti.

  • Poprosím, pán poslanec, potom príslušný rezort o to žiadať. Ďakujem pekne.

    Máme ešte nejaké iné hlasovanie?

  • Nie. Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa Šedivcová uvedie hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Je to tlač 128.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, B rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kondrót, pán predseda výboru, uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 166.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, a preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 94 bolo za, 53 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 140 bolo za, 8 poslancov sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Grečková, bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 129.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 22 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 22. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 107 bolo za, 1 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 90 za, 2 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nie sú prihlášky do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 87 bolo za, 2 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov.

    Poprosím pani poslankyňu Mezenskú, aby uvádzala v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 130.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, bola som to práve ja. A predložila som pozmeňujúci návrh.

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 9 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 132 za, 11 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslankyne...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani spravodajkyňa. Dámy a páni, poprosím vás trošku o pozornosť, aby sme sa počuli, o čom hlasujeme.

  • Takže teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o mnou predloženom pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasujeme o návrhu pani spravodajkyne, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 52 za, 11 proti, 84 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ešte raz vás chcem, dámy a páni, poprosiť, aby sme sa trošku počúvali.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 94 za, 1 proti, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme a hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 87 za, 2 proti, 60 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

    Pán poslanec Andreánsky bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 142.

  • Vážený pán predseda, k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní nevystúpil žiaden poslanec, a preto dovoľte, aby sme hlasovali o pripomienkach zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 19 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 19 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 144 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 123 bolo za, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 107 za, 41 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili novelu zákona č. 355/2007 Z. z.

    Pán poslanec Baláž uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 143.

  • Vážený pán predseda, k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní nevystúpil žiadny poslanec, a preto dovoľte, aby sme hlasovali o pripomienkach spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 44 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 44 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 146 bolo za, 2 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 106 bolo za, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Bol to omyl, pani poslankyňa Gibalová, predpokladám predtým. Takže nie je záujem o rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a návrhom gestorského výboru zákon schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť návrh zákona ako celok.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 109 bolo za, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Pán poslanec Kolesík uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 140.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec pán Beblavý, ktorý podal pozmeňujúci návrh, najskôr však pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3, odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 145 bolo za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tieto 3 body sme schválili.

  • O bode 4 nie je možné hlasovať, nakoľko bol schválený bod 3, oba body riešia účinnosť.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 143 za, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 137 bolo za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Viskupič, hlásite sa do rozpravy?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, to je omyl. Takže nie je záujem o rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 141 bolo za, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme novelu zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste uviedli aj hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 116.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 9. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 144 bolo za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej, pán poslanec.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 137 za, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o rozpravu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 112 bolo za, 36 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

    Pán poslanec, uveďte ešte jedno hlasovanie, a to v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 139.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci. Pán poslanec Hlina podal podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Pán poslanec Jozef Viskupič podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona a zároveň predložil pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hlinu.

  • Hovoríme teraz, pán spravodajca, o návrhu, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 65 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Jozefa Viskupiča, rovnako odznel v rozprave.

  • Prepáčte, pán spravodajca. Pán poslanec Hlina, vy ste pri otvorení hlasovania dali návrh na hlasovanie na zmenu spôsobu hlasovania o tomto procedurálnom alebo o pozmeňujúcom návrhu?

  • Reakcia poslanca.

  • O pozmeňujúcom.

    Čiže teraz hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Viskupič.

    (Hlasovanie) 146 prítomných, 63 za, 82 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 132 za, 2 proti, 11 sa zdržalo.

    Máte súhlas.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 bolo za, 41 proti, 22 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 1 bol za, 82 proti, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, o bode 7 zo spoločnej správy nie je možné hlasovať, nakoľko bol schválený bod 5. Oba body riešia účinnosť.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča, ktorý odznel v rozprave.

  • Pán poslanec Hlina, to je ten váš návrh? Pán poslanec, chcem vám odporúčať pravidlá hlasovania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky, kde článok 7 veľmi jasne špecifikuje, aké sú dôvody hlasovania zdvihnutím ruky. Aby nedochádzalo k nedorozumeniam, vám to prečítam: „Ak predsedajúci rozhodne, že z technických dôvodov sa nemôže použiť zariadenie, hlasuje sa zdvihnutím ruky.“ Odsek 2 hovorí, že zdvihnutím ruky sa hlasuje aj na návrh poslanca, ak technické zariadenie zobrazí, že Národná rada nie je schopná unášať sa alebo poslanec vyhlási, že podľa neho je v rokovacej sále nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Takže ja môžem dať o vašom návrhu hlasovať, aby ste mali dobrý pocit, ale myslím, že máme veľmi jasne špecifikované, akým spôsobom prebieha hlasovanie. Pán poslanec, trváte na tom, aby sme v tomto prípade hlasovali?

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Viskupiča, ktorý zaznel v rozprave. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 136 bolo za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Viskupiča sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 83 za, 53 proti,12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Hlina sa hlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Nemusíte ma upozorňovať, som si vedomý toho, v treťom čítaní čo môžem navrhnúť. Ja som to v zásade chcel aj vtedy urobiť, keď som sa prihlásil, keď sme hovorili o imunite, z čoho sa pán Bugár vysmieval, že mu bolo lepšie, keď tu bol Slota, lebo tí jeho aspoň také chyby nerobili. No ale však vtedy som to nedohovoril. Povedali, že vtedy bolo lepšie, keď tu bol Slota, ako teraz, lebo si poslanci mýlia tretie čítanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prosím vás, využite vaše právo v treťom čítaní na to, na čo máte.

  • Prosím vás pekne, ja som na to ráno upozorňoval, ja som kandidoval do Národnej rady, nie do spolku holubárov. Toto, čo my tu robíme, včera sme boli aj toho svedkom, to bola taká relácia, kde aké pozmeňujúce návrhy sa prijali a aké sú hlúpe a aké absurdity spôsobujú. Pán Mihál pitvač všetkých zákonov, čo mu týmto patrí vďaka, nám to tu všetkým vysvetlil. Naozaj, pokiaľ nechceme robiť zákony ako holubári alebo domová schôdza niekde na Černyševského, tak upozorňujem na to, že keď niekto predloží pozmeňujúci návrh k tak závažnému zákonu, ako je zákon o IDS, ktorý by sa kľudne mohol volať mýtny a čipový zákon, tak potrebujeme na to mať čas.

    Teraz to vysvetlím. A to je vlastne tá technika a to, že sa moji kolegovia dali zneužiť na to, že vám vytvoria alibi na to, že vy môžete povedať: „Však čo chcete, však to tam máte v tom zákone.“ Celý ten článok, ktorý hovorí, že vy tie údaje nemôžete poskytnúť, za to aj bolo platené, je úplne nulitný, je úplne bezvýznamný. To tam kľudne, a teraz dávam návrh, dopíšme, že Sandokan žije. To je presne to isté a nič sa tak nestane, by vám SMER by zahlasoval dneska aj za to, keď tam dopíšete, že Sandokan žije, lebo dneska je zmyslom to odhlasovať. Na všetko kývnu „áno“. Celé to ustanovenie, že to nesmú tak urobiť, je úplne zjavne protiústavné. To znamená, v ďalšom konaní to pôjde na Ústavný súd.

  • Reakcia z pléna.

  • Čo nemôže? Veď je demokracia. Toto je úplne nulitné ustanovenie. Je mi ľúto, že moji kolegovia na toto naskočili. SMER toto potrebuje na to, aby zavrel a zakryl, čo spôsobil.

    Zopakujem to. Prijmeme dneska zákon posledného deda, ktorý starú škodovku vyberie, keď pôjde zaniesť vence po škode a bude platiť viac, chudáka, to, že to hovorí o slobode, o ktorej tuná málokto vôbec rozmýšľa. Toto vo Francúzsku by sa nikdy nestalo pri účasti piatich poslancov. Tam sú hrdé národy, ktoré sa za seba bijú. Tu môžete schváliť presne to. To je druhá rovina tohto zákona.

    A tretia rovina zákona toho je to, že aj vaši rodičia, vaši starí rodičia stavali tie cesty. Dnešným aktom za päť minút, aktom voľby dokončíte privatizáciu ciest, i keď to tak na prvý pohľad nevyzerá ani sa to tomu nepodobá. Je to faktom.

    Toto, čo je tu teraz, je úplne nulitné, úplne bezvýznamné, kľudne tam dajme vetu, že Sandokan žije. Kľudne to tam dajme. Všetci tí, ktorí to tam chcú mať, sa z toho už teraz smejú a dobre vedia, že cez Ústavný súd to neprejde. Je mi to ľúto, že to takto celé dopadlo. Ďakujem.

  • Pán poslanec, musím s ľútosťou konštatovať, že napriek vášmu avízu neviete, na čo slúži tretie čítanie ešte stále. Bol by som veľmi rád, keby ste si to konečne, už tu sedíte dosť dlho, od začiatku tohto volebného obdobia, naštudovali. A poviem vám to teraz, pretože tu som nevidel dôvod na to, aby som vám zobral slovo. Zoberiem vám stále slovo, pretože vy si vymýšľate procedúry a v záujme svojho bytia v kamerách dehonestujete štandardné procedúry, ktoré tu bežia už roky. Máte právo, už som vám to povedal, vyjadriť svoj názor kdekoľvek. Môžete tak robiť na výbore, máte na to rozpravy, môžete sa s médiami dohodnúť na vašich tlačových konferenciách. Ale poprosím vás, ak naozaj ste taký čestný a úprimný, rešpektujte niečo, čo platí v podobe zákona pre rokovanie tejto Národnej rady. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, skúste sa upokojiť. Dobre? Už máme jedno extempore za sebou.

    Takže, pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 82 bolo za, 62 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave.

    Pán poslanec Marian Záhumenský bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

    Je to tlač 187.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci, z toho pán poslanec Chren predložil procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 53 bolo za, 80 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 86 bolo za, 28 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných,124 bolo za, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Senka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 190.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave k predmetnému návrhu zákona neboli podané procedurálne návrhy, preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných,100 bolo za, 12 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá a o tom, že prerokujú návrh zákona výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných,135 bolo za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Tým sme, dámy a páni, odhlasovali prerokované body programu.

    Ešte predtým ako pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu predsedu NKÚ a návrhu na voľbu členov správnej rady, vás chcem požiadať o súhlas s troma zmenami v programe.

    Prvý návrh je na základe požiadavky ministra obrany, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, aby sme zákon o vojenskom spravodajstve prerokovali zajtra 19. septembra od 9.00 hodiny ráno. Je to bod 32 schváleného programu a tlač 119. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    A takisto minister zahraničných vecí požiadal vzhľadom na pracovný program, aby sme dva materiály, ktoré uvádza, Zameranie zahraničnej politiky a správu o Slovákoch žijúcich v zahraničí prerokovali zajtra o 14.00 hodine. Je to bod 81 a 82. Je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • A takisto guvernér Národnej banky ma požiadal vzhľadom na svoju zaneprázdnenosť, aby sme prerokovali jeho správu o stave a vývoji finančného trhu, je to bod 83, v piatok 21. septembra o 9.00 hodine ráno. Je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu predsedu NKÚ...

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte pán predseda výboru Raši.

  • Dobrý deň prajem. Chcel by som, ctené dámy, vážení páni, keďže na vykonávanie mandátu potrebujete zdravé srdce, vás pozvať zajtra ráno o 9.00 hodine do výboru pre zdravotníctvo na kontrolu vášho srdca. Bude sa robiť EKG, ECHO, ďalej, bude sa to týkať cholesterolu, glykémie. Všetci ste pozvaní na zajtra o 9.00 hodine ráno. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem dať procedurálny návrh, aby sa ústavnoprávny výbor zaoberal postupom ľudskoprávneho výboru, ktorý podľa mojich znalostí porušil procedurálny postup, keďže pri vyhlásení novej voľby členov Správnej rady ÚPN neprijal žiadne právoplatné uznesenie, ktoré by hovorilo o tom, že tí kandidáti, ktorí v prvej voľbe nezískali dostatočný počet hlasov, nemôžu postúpiť do ďalšej voľby. Tak to neurobil. Medzi tým sa nám prihlásili takíto kandidáti a my sme prakticky prijali uznesenie až dnes dodatočne. Podľa mňa tým porušil ako rokovací poriadok, tak aj článok 16 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov. A ja sa obávam toho, že ak sa títo kandidáti obrátia na Ústavný súd, tak celá voľba členov Správnej rady ÚPN bude spochybnená.

  • Pani poslankyňa, vzhľadom na to, že evidentne nie sme schopní teraz hlasovať, akonáhle to bude možné, dám o vašom návrhu hlasovať. Ale ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko aj k tejto vašej námietke.

    Páni poslanci, zaujmite svoje miesta, chcem vás len upozorniť, že sa donekonečna točíme v kruhu, boli ste to, a prepáčte, že to poviem, vy, ktorí, keď ste lámali rokovací poriadok o verejnej voľbe generálneho prokurátora v tejto snemovni, ste prijali novelu volebného poriadku, kde ste veľmi jasne definovali spôsoby, ako môže alebo nemôže ten, ktorý neuspeje vo voľbe, opakovane sa uchádzať vo voľbe ako kandidát. Takže jednoducho nerozumiem tým vašim námietkam. A takisto zaujal toto stanovisko aj ústavnoprávny výbor, teda nerozumiem, aby bez toho, aby boli splnené náležitosti, ktoré stanovuje zákon, kto je navrhovateľom kandidátov do príslušného typu voľby, jednoducho sme to stále riešili.

    Ale poprosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Nicholsonová. Pani poslankyňa pri konaní výboru pre ľudské práva a menšiny, ktorý je kompetentný zo zákona prijímať uznesenia, namieta, že uznesenie výboru pre ľudské práva a menšiny k voľbe členov správnej rady nie je v poriadku. Hlasujeme o jej návrhu, aby sa nevykonala voľba, kým...

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 29 za, 74 proti, 11 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh pani poslankyne sme neschválili.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Návrh má parlamentnú tlač 217.

    Chcem vás informovať, že v súlade s § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku som obdržal žiadosť a návrh skupiny poslancov, ktorí navrhli, aby voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu prebehla tajným hlasovaním.

    Pán Milan Galanda, ktorý sa uchádzal o post podpredsedu, vzal späť svoj súhlas na túto funkciu, a preto po rozprave pristúpime len k voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz poprosím pána poslanca Duchoňa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol stanovisko výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 203 zo 7. septembra 2012 určil voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ.

    Dňa 24. augusta 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu poslancami Národnej rady Figeľom, Hrušovským, Matovičom, Viskupičom, Bugárom, Solymosom, Frešom, Kaníkom, Sulíkom a Miškovom, ktorí navrhujú Ing. Kamila Krnáča.

    Dňa 7. septembra 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu za poslanca Hubu, ktorý navrhuje JUDr. Milana Galandu.

    Návrh na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 203 zo 7. septembra 2012 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 17. septembra 2012.

    Výbor pre financie a rozpočet predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí dňa 13. septembra 2012 a prijal k nim uznesenie č. 76.

    Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhnutých kandidátov a posúdil, že návrhy kandidátov boli podané v súlade s článkom 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahujú požadované náležitosti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ.

    Na rokovanie výboru boli prizvaní kandidáti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ, aby predstavili svoj zámer svojho pôsobenia vo funkcii.

    Zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 77 z 13. septembra 2012 schválil stanovisko výboru, určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru a poveril ho predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu.

  • Hlasy v sále.

  • Pani Nicholsonová, hlásite sa do rozpravy?

  • Reakcia poslankyne.

  • Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Spravodajca nechce, predpokladám, zaujímať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie.

    Poprosím teraz pána poslanca Hrušovského, aby uviedol tlač 214. A to je

    návrh na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Takisto aj teraz vás chcem informovať, že mám požiadavku pätnástich poslancov v zmysle § 39 ods. 8 o rokovacom poriadku na vykonanie voľby tajne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam návrh na voľbu dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorú Národná rada vykoná ako novú voľbu, keďže ani v opakovanej voľbe na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady nebol z navrhnutých kandidátov zvolený ani jeden. Preto pán predseda vyhlásil novú voľbu.

    Do novej voľby sa v súlade s článkom 15 prihlásili kandidáti, resp. boli navrhnutí. A do lehoty určenej na podávanie návrhov, t. j. do 3. septembra, bolo výboru doručených 10 návrhov.

    Z navrhnutých kandidátov sa dvaja neúspešne zúčastnili opakovanej voľby, a preto aj na základe predchádzajúceho stanoviska výboru pre ľudské práva výbor prihliadol na tieto skutočnosti a neodporúča, aby sa títo dvaja sami sebou navrhnutí kandidáti zúčastnili novej voľby.

    Pán predseda, preto odporúčam na základe uznesenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny zvoliť dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa zo zoznamu ôsmich kandidátov, ktoré je súčasťou tlače 214.

    Podľa zákona o rokovacom poriadku by sme mali voľbu vykonať verejne, ale tak, ako ste, pán predseda, na úvod uviedli, že je návrh skupiny pätnástich poslancov na vykonanie tajnej voľby, poprosil by som, aby sme o tomto návrhu ešte pred hlasovaním o uskutočnení spôsobu voľby rozhodli a potom pristúpili k samotnej voľbe. Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, nechcem vás znervózňovať, ale ja budem rád, ak zaujmete svoje miesta, pretože musíme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí žiadajú vykonať voľbu tajným hlasovaním. Ďakujem pekne.

    Ešte predtým otváram rozpravu. Nemám prihlášky do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán predseda, chcel by som vás poprosiť, aby ste dali hlasovať, vedomý si toho, že máte návrh skupiny pätnástich poslancov na žiadosť o uskutočnenie tajnej voľby, o tomto procedurálnom návrhu Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Budeme najprv hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí žiadajú vykonať tajným spôsobom voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Poprosím vás, aby ste zaujali miesta. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 76 za, 30 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh skupiny poslancov.

    Takisto pri predchádzajúcom návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu predložila skupina, tak ako som informoval poslancov, žiadosť o vykonanie voľby tajne. Takže poprosím všetkých, aby zaujali svoje miesta, budeme hlasovať.

    Poprosím aj skrutátorov, keby mohol niekto z nich informovať. Dostali už skrutátori informáciu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Poprosím skrutátorov, aby sa zaregistrovali.

    Hlasujeme o návrhu, aby sme vykonali voľbu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ tajne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 78 bolo za, 47 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov.

    Poprosím teraz skrutátorov, aby zaujali svoje miesta.

    Prikročíme k samotnému tajnému hlasovaniu o návrhoch na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Poprosím, keďže aj minulá skúsenosť ukazovala, že veľa lístkov býva znehodnotených tým, že nie je označená u každého kandidáta vaša voľba, aby ste si dali na to pozor.

    Pristúpime teraz k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje hlasovacie právo.

  • Odpovede z pléna.

  • Áno, je tomu tak.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem prestávku do spočítania hlasov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania, najskôr o

    návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 18. septembra 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 148 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 148 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky 148 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky. Zo 148 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných.

    Zo 139 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri návrhu na voľbu Kamila Krnáča za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za návrh 63 poslancov, proti návrhu 49 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Kamil Krnáč.

    Overovatelia zároveň ma poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán overovateľ.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila Kamila Krnáča za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na funkčné obdobie sedem rokov, ktoré malo začať plynúť 19. septembra 2012.

    Teraz poprosím pána overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 18. septembra 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa 9 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 136 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri Igorovi Bakovi hlasovalo za návrh 76 poslancov, proti návrhu 31 poslancov, zdržalo sa hlasovania 29 poslancov, Karolovi Janasovi hlasovalo za návrh 78 poslancov, proti návrhu 30 poslancov, zdržalo sa hlasovania 28 poslancov, pri Stanislavovi Labjakovi nehlasoval za návrh nikto, hlasovalo proti návrhu 91 poslancov, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov, pri Jaromírovi Markechovi hlasoval za návrh 1 poslanec, proti návrhu 90 poslancov, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov, pri Františkovi Neupauerovi hlasovalo za návrh 18 poslancov, proti návrhu 81 poslancov, zdržalo sa hlasovania 37 poslancov, pri Márii Sabolovej hlasovalo za návrh 37 poslancov, proti návrhu 67 poslancov, zdržalo sa hlasovania 32 poslancov, pri Jane Špankovej hlasovalo za návrh 9 poslancov, proti návrhu 83 poslancov, zdržalo sa hlasovania 44 poslancov, pri Jozefovi Vozárovi hlasovalo za návrh 26 poslancov, proti návrhu 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

    Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolení Karol Janas a Igor Baka.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, všetko, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán overovateľ.

    Konštatujem že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní za členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, tak ako ich uviedol pán poslanec, Karola Janasa a Igora Baku.

    Ďakujem pekne.

    Týmto ukončujem dnešné rokovanie 7. schôdze, stretneme sa ráno o 9.00 hodine a začneme rokovaním o zákone pána ministra obrany.

  • Prerušenie rokovania o 19.09 hodine.