• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Dušan Galis, Ľubomír Galko, Ján Hudacký, Radoslav Procházka, Magdaléna Vášáryová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Pavol Zajac.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, tlač 186.

    Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu výboru pána poslanca Jána Podmanického, miesto pre spravodajcov.

    Teraz dávam slovo v poradí ústne prihlásených rečníkov poslancovi Igorovi Matovičovi, pripraví sa pán poslanec Kaník. Nech sa páči, pán poslanec Igor Matovič. Nie je v sále, stráca poradie. Teraz pán poslanec Kaník Ľudovít. Nie je v sále. Myslím si, že už stratil úplne poradie.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186.

  • Dobrý deň, pre niektorých dobré ráno. Ďakujem, že môžem začať a pokračovať v tejto rozprave.

    Pani predsedajúca, milí kolegovia a kolegyne, ja by som chcel povedať, že nie som podnikateľ, nie som zamestnávateľ, nie som kapitalista, som taký typický zamestnanec. Keď som dokončil svoje vysokoškolské štúdium, tak som bol cez prázdniny dva mesiace na úrade práce, pretože ma zamestnali až od 1. septembra ako učiteľa. A odvtedy 15 rokov som bol v zamestnaneckom pomere. Teraz ako poslanec, predpokladám, že tiež pokračujem v nejakom zamestnaneckom pomere, takže som taký typický zamestnanec, čiže nemôžte ma obviniť, že som nejaký zástanca podnikateľov a kapitalistov. Navyše ako učiteľ, teda prevažnú časť som trávil ako učiteľ a takisto ako učiteľ, ako zamestnanec podporujem požiadavky učiteľov, ich štrajk, ktorý včera bol, lebo to veľmi dobre chápem. A ak si pamätáte, tak keď bola debata a rozprával som o Programovom vyhlásení vlády, tak som tu mával so svojou výplatnou, resp. svojím platovým dekrétom, ktorým som chcel poukázať hlavne na to, aká je situácia v školstve.

    Chcem vám povedať, že napriek tomu ako zamestnanec som bol spokojný, teraz nemyslím, že by som nemal záujem, aby sa moje platové pomery zvýšili, alebo že by som bol spokojný so situáciou napríklad konkrétne v školstve. Skôr to bolo také vnútorné nastavenie. Mnohí sa mi tak čudovali, že ty si učiteľ, otec rodiny a si spokojný? A ja hovorím. Viete čo, mňa rodičia vychovali skromne, ja som spokojný. Snažím sa pracovať, zarobiť si, živiť rodinu. Čo je veľmi dobré, zobral som si aj manželku, ktorú tiež rodičia vychovali ku skromnosti. Takže kvôli tomu nejaké stresy, napätie, hnevy doma nikdy sme nemali. Nijaké mindráky z toho, že máme malé platy alebo že nemôžme vyžiť. A máme spolu štyri deti, ktoré sa tiež snažíme viesť ku skromnosti, a preto teda aj ku spokojnosti. Biblia hovorí takú veľmi múdru vetu, že "spokojnosť je veľkým ziskom". Chcem teraz povedať, že nie spokojnosť s nespravodlivosťou, nie spokojnosť s nejakým vydieraním, nie spokojnosť s nejakými nespravodlivými podmienkami, to určite nie, ale také vnútorné nastavenie.

    Chcel by som ešte spomenúť v rámci vyjadrenia sa ku Zákonníku práce taký príklad, ktorý ma teraz v nedávnych dňoch tak sa dotkol. Jeden známy, ktorý tiež pracoval v školstve, tiež v podobnej situácii ako ja, z rôznych dôvodov zo školstva odišiel aj kvôli financiám, aj kvôli rôznym pracovným náročným záležitostiam a začal teda podnikať v nejakom obchodníctve, resp. predával nejaké veci. Stále to išlo s ním dole vodou a v nedávnych dňoch mi hovoril, že odchádza do zahraničia pracovať, aby uživil rodinu. Čiže on ako podnikateľ, ako samostatne zárobkovo činná osoba nakoniec skončil horšie, ako keď bol ako zamestnanec, ako učiteľ. To je jeden konkrétny príklad, ktorý som teda zažil.

    Chcel by som, neviem, či tu je pán Blaha, je, pozdravujem, chcel by som sa možno vyjadriť, tak trošku dotknúť sa tých poznámok, ktoré tu zazneli na adresu sociálnej náuky cirkvi. Najviac to iskrilo medzi pánom Blahom a pánom Brockom. Teda myslím si, že pán Blaha použil nevhodne termíny kacír a heretik. Ja si myslím, že jednak nie je vhodné používať a navyše aj o ich obsahu by sme sa mohli veľmi dohadovať, či boli vhodne aplikované. Ale nechcem tu teraz prednášať o sociálnej náuke cirkvi, ale chcel by som možno tak pripomenúť, že je pravda, že katolícka sociálna náuka je orientovaná na chudobných a odkázaných a to je pravda. Len veľmi zásadný rozdiel je, ako túto orientáciu aplikujeme. A tá aplikácia toho sociálneho učenia cirkvi je podstatne iná ako u marxistov a podobných. To znamená, že aplikácia tohto učenia, tej orientácie na chudobných a odkázaných, nie je v tom, že urobíme zo zamestnávateľov, z bohatých, nepriateľov. Nepostavíme ich do triedneho boja. A byť orientovaný na chudobných a odkázaných neznamená byť proti tým iným. Byť proti tým zamestnaným a bohatým.

    A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú podľa mňa hovorí zdravý rozum, je spravodlivosť. To znamená, dať každému, čo mu patrí, a v tom to je. Nie vymáhať alebo snažiť sa posúvať práva jednej alebo druhej strany oproti tým ostatným. A naozaj treba byť spravodlivý aj k zamestnávateľom, ktorí vytvárajú ten priestor na zamestnanie, vstupujú do toho rizika, nesú všetky tie nároky.

    Ja vám poviem takto. Ponúkli mi aj účasť byť riadiacim pracovníkom v školstve, ale odmietol som to. Chcel som zostať učiteľom. A poviem vám, že nezávidím napríklad v dnešnej dobe nikomu byť riaditeľom školy. Hoci by som možno mohol mať vyšší plat, bol by to nejaký kariérny postup. Pretože ja ako zamestnanec mám tú svoju vyhranenú pracovnú úlohu a tú si vykonám. O tú sa starám. Je náročná, ale mám ju rád, robím ju rád. Rád sa tomu venujem. Pre mňa konkrétne to znamená pracovať s mladými ľuďmi, s deťmi, učiť ich, komunikovať s nimi. Ak by som mal prevziať ešte k tomu ďalší ten rozmer tej zodpovednosti a aj tej ekonomickej zodpovednosti, napríklad kde zohnať pre tých učiteľov na tie platy, aby sa vyriešilo toto a tamto, a keď nám uvoľnia také a také prostriedky. A tieto nám neuvoľnia. Je to veľmi náročné.

    Takže ja by som chcel povzbudiť možno hlavne k tomu, aby sme tu nevstupovali do nejakého, alebo nevytvárali taký dojem, že je potrebné, aby tu niekto proti niekomu bojoval. Aby sme stavali proti sebe zamestnancov a zamestnávateľov. Aby sme mali pocit, že jedni len rozmýšľajú, ako okradnúť tých druhých. Áno, dejú sa nespravodlivosti a proti tým sa treba jasne ozvať a je dobré, ak to Zákonník práce rieši.

    Keď teda sme pri tej téme z toho sociálneho učenia cirkvi, katechizmus hovorí o tom, že nevyplatiť spravodlivú mzdu je donebavolajúci hriech. A to je veľmi vážna vec.

  • Reakcia z pléna.

  • Potom sa vyjadríte vo faktickej poznámke, dobre, pani Vaľová. Ďakujem. Hej.

    To znamená, že tieto veci je potrebné riešiť. A chcel by som možno aj na stranu teda pravicových strán povedať, že sociálni demokrati, strana SMER, to robia dobre. Pretože oni hovoria v drobných, oni to rozmieňajú na drobné. Hovoria o ľuďoch, hovoria o zamestnancoch, ktorých je veľa, ktorých je viac. Kdežto možno tak - nemáme tu nikoho z SDKÚ - SDKÚ aj v rokoch svojej najväčšej slávy hovorila o makroekonomike. Tomu ľudia nerozumejú. Hovoria o tom, že je nejaký rast, len nikto sa nenaje z hospodárskeho rastu. Keď je plus 10 % rast, je to výborné, len možno nejaká taká arogancia, ktorá vzbudzuje dojem, že o jednotlivých ľudí nie je záujem.

    Takže ja by som vás chcel povzbudiť aj k tomuto, aby sme tu nevytvárali takýto dojem, že niekto je proti niekomu, aby sme sa nesnažili stavať napríklad na stranu zamestnancov, ktorí mnohí sú naozaj chudobní a odkázaní a majú veľmi malé výplaty, že cirkev je na ich strane proti zamestnávateľom, proti bohatým.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. K pánu kolegovi, že nám porozprával svoje zážitky zo života, pretože ja som stále čakala tú odbornú stránku a stále hovorím, že myslím si, že v Národnej rade sme poslanci a máme sa odborne vyjadrovať k odbornej stránke, a preto som aj kolegu upozornila, že hovoríme o Zákonníku práce, že nehovoríme o jeho kamarátoch, podnikateľoch a o podobných veciach.

    Jedinú vec, ktorú načrtol toho, čo sa týka Zákonníka práce, alebo jedinú vec, ktorú ja si teda myslím, že rozprával k téme, bola tá, že tvrdil, aby sme nebojovali medzi zamestnávateľmi a medzi zamestnancami. No veď práve preto upravujeme Zákonník práce, aby Zákonník práce vyrovnal vzájomné postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, aby bolo vyrovnané. Veď práve o to sa snažíme v tomto Zákonníku práce. Veď určite aj vaši kolegovia predtým povedali, že vždycky, keď je vláda pravicová, tak sa snaží pomôcť viac-menej podnikateľom. A my tvrdíme, že ochrana zamestnanca je takisto dôležitá, a preto sa snažíme, aby sme tieto pomery vzájomne vyrovnali, aby bol sociálny zmier. A preto si vážim aj pána ministra, že ešte nikdy možno o Zákonníku práce toľkokrát nebolo rokované so sociálnymi partnermi. Takže zrejme je to jasné a je to jasné s tým, že ak tie pomery budú vyrovnané, ako som povedala, tak to bude fungovať a bude to v poriadku.

    Takže to je jediná vec, ktorej sa dotkol pán kolega, takže jedine k tej sa môžem vyjadriť, lebo potom si myslím, že to boli úplne veci, ktoré sa netýkali témy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Vašečka... Poprosím pána Beblavého. Pán kolega Vašečka, na rozdiel od mojej predrečníčky vás nebudem kritizovať, lebo mne sa vaše vystúpenie veľmi páčilo. Mohol by som vám to povedať aj súkromne, ale v tejto debate to považujem za dôležité povedať verejne, lebo tu kdekto hovorí o kresťanskej sociálnej náuke a myslím si, že nemá na to dostatočné oprávnenie. Ale predsa len jedna vec ma vo vašom vystúpení zaujala a chcel by som o nej polemizovať.

    Vy ste pochválili sociálnodemokratický SMER. Vy ste povedali, že to robia dobre, a ja, práve to ma zaujalo, lebo sú veci, ktoré určite robia dobre. Oni dokonca často pekne hovoria, pravdivo hovoria, ale problém je, že to nesedí s tými skutkami. A ako to teraz na tom Zákonníku práce je, aby som sa nedotkol pani Vaľovej, poviem ten príklad, čo som ja spomenul pána Chomu, včera.

    No, pozrite sa, keby SMER vedel viac o solidarite, tak päť ľudí v SMER-e by malo zmysluplnú prácu a dokonca aj príjem pre svoje rodiny. Možno niekto je aj nezamestnaný, nemuseli by to byť len smeráci, ale takto to robí jeden človek, pán Choma, päť vecí, päť platov a to je v dnešnej situácii, keď je taká vysoká nezamestnanosť, to je proste, to sa nepatrí. Naozaj sa to nepatrí. Najmä od verejných činiteľov, ktorí majú plné ústa sociálnych istôt, solidarity. Čiže urobte, by som povedal, v tejto jednej veci poriadok a potom budem hovoriť, že to, čo hovoríte, aj robíte. Ale zatiaľ to tak nie je.

  • Ďakujem. Ja len jednu poznámku. Vážený pán kolega Vašečka, presne o to nám ide, o čom ste hovorili, o spravodlivosť a dať každému, čo mu patrí, o to nám ide. My nechceme, aby zamestnanec bol v područí zamestnávateľa a ten si s ním robí, čo chce; česť výnimkám. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, aj ja sa plne stotožňujem s vaším názorom. Ja som bola taktiež zamestnancom v nepretržitej prevádzke 35 rokov u jedného zamestnávateľa v sociálnych službách, ale do minulého roka, kedy sa prijala novela Zákonníka práce, ktorá znamenala odklon od európskeho štandardu, sa veľa zmenilo. Týkalo sa to hlavne pracovného práva zamestnancov výrobných podnikov, pretože zhoršovalo sa postavenie zamestnancov kolektívnou zmluvou vo viacerých ustanoveniach Zákonníka práce. Bolo to bezdôvodné a plošné, a nielen keď napríklad bola presne definovaná situácia, napríklad krízový výpadok výroby. Vtedy musí ísť o dočasné krátkodobé opatrenia a výsledkom musí byť jasne definovaný prospech zamestnanca, napríklad dočasný ústupok zo mzdy ako cena za udržanie zamestnanosti. Výsledkom vlaňajšej novely Zákonníka práce je nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov a reálne zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov. Týkalo sa to aj mňa, napríklad príplatok za nočnú prácu iba do 5 hodín, hoci v podnikoch, v rôznych zdravotníckych a sociálnych zariadeniach trvá nočná zmena do šiestej hodiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poprosil by som, budem reagovať aj na pani Vaľovú, tak by som, ak by mohla. Ja by som povedal, že teda na rozdiel od toho, že by som mohol tiež zavrtnúť o tom, že človek má byť disciplinovaný a čakať, kedy dostane príležitosť vo faktickej poznámke, a nevykrikovať počas vystúpenia kolegu, tak by som povedal, že som presvedčený, že keď je zákon v prvom čítaní, je treba hovoriť aj o ideových nasmerovaniach. Tie také technické pozmeňujúce sú do druhého čítania a prípadne tie technicko-legislatívne do tretieho čítania. Preto som vystúpil a vystúpil som krátko. Nechcel som vôbec zdržovať ani odvádzať pozornosť, ale reagoval som na veci, ktoré už v tejto debate padli, či už vo faktických poznámkach, alebo vo vystúpeniach, a pokladal som za správne uviesť to na pravú mieru.

    K pánu Brockovi, že som pochválil teda poslancov SMER-u, resp. sociálnych demokratov, tým dobre, že to robia dobre, som myslel, že to robia šikovne, že im to funguje a zaberá na voličov, že niekedy práve tá pravica tie veci nevie až tak dobre podať, že sa môžme od nich v tomto učiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Blaha, nie je v sále, stráca poradie, myslím si, že už druhýkrát. Pán poslanec Sulík nie je v sále, stratil poradie, myslím, že druhýkrát. Pán poslanec Viskupič tiež...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, neboli ste tu. Pán poslanec Viskupič nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedajúca(predsedajúca), vážení kolegovia, nám to tak rýchlo letí, tak rýchle a expresné príspevky, že som si to nestihol dopísať, tak, tak počkajte trošku, takto si to uložím.

  • Rečník si zoraďuje papiere.

  • Tento Zákonník práce je taká nevďačná téma, takisto ako je nevďačná téma trebárs rómsky problém. Viete, že keď rómsky problém, keď sa nedajbože začnete okolo neho motať, tak Rómovia vás majú za zlého, lebo im chcete niečo zobrať, majorita vás má ešte za horšieho, lebo však pomáhate Rómom. Výsledky vidieť nebude, a keď ich by bolo náhodou vidieť, tak to je za dekádu a odvtedy prejde dvoje volieb. Čiže toho sa nikto nechce chytať, politicky mimoriadne nevďačné, tak ako je nevďačné sa venovať nejako ostro a z gruntu téme Zákonníka práce, lebo však odborári majú uši nastražené a celé to pekne "swishnúť", ako je človek proti ľuďom a pracujúcemu, kolega Blaha by povedal pracujúcemu ľudu a tak. No takže si tak ľudia, sú takí opatrní v tých výrazoch, dávajú si pozor, aby náhodou ich niekto neoznačil, že sú proti pracujúcemu ľudu.

    Čiže ja čo poviem, myslím si, že zodpovednosť je dôležitejšia ako to, či to niekto takto bude prezentovať, i keď potom vás možno nezvolia už ani za domovníka. Ale nevadí, u mňa ten pocit zodpovednosti je stále silnejší ako to, či niekto to bude prezentovať, že - poviem to už poslednýkrát - som proti pracujúcemu ľudu.

    Táto krajina dostáva jednu ranu za druhou, úplne programovo, do toho ešte kríza. Včera som to tu hovoril, my máme mimoriadne krehučkú, ale naozaj krehučkú ekonomiku. Zjednodušene povedané, že keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayman z bratislavského závodu, tak sa nám tá ekonomika zrúti. Viete, že takto vystavanú ekonomiku, tak musíme okolo nej chodiť, úplne až našľapovať zľahka a tichučko, aby sa nič nestalo. My sa nemôžme tuná biť do pŕs, akí sme my hrdinskí a ako to nejakým iným ukážeme, lebo my totižto machri vôbec nie sme. Koniec koncov to, čo sme mali, to sme predali a to, čo fungovalo, už nefunguje, takže to bitie do pŕs a tvárenie sa, že ten nejaký európsko-svetový kontext sa nás netýka, nie je zrovna zodpovedná poloha. Môžme v nej prípadne pokračovať, ale potom nám hrozí to, že sa budeme musieť vrátiť na polia a kopať zemiaky, a mám pocit, že ani nie, lebo už neviem ani, či ich vieme zasadiť.

    Pán minister je podľa mňa racionálny človek, ja som to tu minule, keď minulý mesiac sme mali tú česť sa rozprávať o tom dôchodkovom systéme, som to tak vyhodnocoval, tak potom sa pýtam, že v čom sa stala chyba, že musíte, pán minister, predkladať na túto dobu podľa môjho názoru nie celkom zodpovedné návrhy.

    Minulý mesiac to tu bolo fakt trápenie, tá demagogická paľba, ktorá tu bola, tak už fakt až uši z toho boleli, a vy ste konkrétne mali argumentačnú prevahu, mali. Mali ste aj nepriestrelný dôvod už na konci úplne, že to slúži na konsolidáciu verejných financií. Pri predkladaní tejto novely by moja otázka bola, aký je tu dôvod, aký je tu pádny dôvod, aký je tu nepriestrelný dôvod na to, aby ste obhajovali to, že idete v protismere? Ten dôvod mi tam prudko chýba, i keď tu nejaké hlesy-blesy zazneli, ale tieto ideologicky ladené treba filtrovať, čiže ak je ten dôvod len kvôli odborárskym bosom, tak potom sa bojím, že či tu nemáme nejakého Jimmyho Hoffu - neviem, ktorí poznáte Jimmyho Hoffu, amerického odborového predáka, ktorý mal tú moc, že kýval s prezidentmi, tak to neviem, že či aj my tu máme takýchto silných. Ja si odborárov vážim. Pána Gazdíka síce nepoznám, ale pána Machynu som stretol v Detve, keď sme protestovali proti ťažbe zlata, a u neho oceňujem to zanietenie, tú energiu, tú vôľu, tú chuť. To je všetko úplne v poriadku, toto sa od odborového predáka čaká a taký má byť aj odborový predák a má ísť z neho aj rešpekt, ale zase nie až taký, aby vláda mohla na základe chcenia predkladať do parlamentu nezodpovedné návrhy. Návrhy, ktoré majú ambíciu stočiť koleso dejín.

    Viete, nemôžte poručiť vetru, "dešťu", nemôžte sa jedného dňa zobudiť a povedať, že kríza není, nás sa netýka, bude, ako povieme. Slovensko nie je žiadna Šangri-La a bájna zem, Slovensko nie je ani nejaký sebestačný ostrov, kde si tu môžme povedať, že žijeme svoj vlastný svet a do ničoho iného sa nestarám, lebo nás to neovplyvní. Slovensko nemôže plávať v protismere a táto novela, ktorá je tu predkladaná, je plavbou v protismere, plavbou proti prúdu. Je to cesta na D2 zo Žiliny do Bratislavy, ale presne opačným smerom za plnej prevádzky. Keď všetci už uznali, že počítače vyhrali nad kalkulačkami, my sme ich začali, ideme ich teraz nakupovať. Všetci utekajú z krajiny menom Kríza po prúde preč, ale my sa dreme proti prúdu naspäť do nej.

    Jedna vec je, čo hovorí ten samotný zákon. Na pitvanie zákonných noriem tu je pán Mihál, ktorý naozaj - a to treba uznať -, že dokáže rozpitvať každý zákon a má teoretickú prípravu a je naštudovaný naozaj dobre. Ja sa nepasujem za úplného odborníka konkrétnych ustanovení, ja len poviem z toho nejakého takého makropohľadu, že v čom je táto novela škodlivá pre túto spoločnosť. Už nechcem to aj hovoriť, aj som to tu minule hovoril, že by niekto možno ani si nemyslel, hej, že Gorila môže byť škodlivá pre spoločnosť, pretože mladí ľudia stratia chcenie, áno, súvisí to s tým, tak aj tuná toto tlačenie na Zákonník práce pod rúškom ochrany zamestnancov, aby sme v konečnom dôsledku nedopadli tak, že - a teraz poviem úplne taký poloúsmevný príbeh, že príde uchádzač na prácu do úradu práce a povie, úradník mu povie, máme jednu dobrú a jednu zlú správu. Tá zlá správa je, že prácu nemáme, ale dobrá je, že je sakramentsky chránená. Viete, že toto niekedy, aby sme to takto nejakým spôsobom nedopadli. Myslím, že ten daný zamestnanec aj v tých regiónoch, ktoré tu boli spomínané, by skôr povedal, čert to ber, radšej nech je práca, i keď nie je možno až tak chránená. To je na zváženie.

    Svet, keby sme vnímali ten kontext a netvárili sa, že sme tu nejaký izolovaný ostrov, tak by sme zistili jednoznačne, že práca sa desocializuje, že sflexibilňuje, zoperatívňuje. My činíme presný opak a ja tu nechcem byť nejakým zlým prorokom, ale zase nemusím byť ani Nostradamom, stačí byť priemerným analytikom, že keď poviem, keď tlačíte na pílu príliš, sú dve možnosti, že v tom lepšom sa vám zasekne a v tom horšom vám praskne. Takže toto sú také veci že na zváženie, že či v tejto dobe budeme tlačiť na tú pílu a či tieto riziká identifikujeme, že môžu nastať, a tie dôsledky sú potom ďaleko horšie ako to, či nejakí traja nespokojní odborári si môžu založiť odborársku bunku niekde v nejakej fabrike.

    Ja mám, som mal aj pripravené také konkrétne príklady z praxe, ja viem, že niekomu sa to ťažko počúva, ale až také tie absurdity, a ja som bol sám svedkom absurdity, ktorej sa mne konkrétne stalo, nám konkrétne stal, že čo vlastne ten Zákonník práce dovoľoval, a ja som žasol, hej, že, a ja som si nebol istý, že či je to naozaj možné, tak sme dokonca tých ľudí, ktorí tvrdili, poslali na Inšpektorát práce, že nech sa idú spýtať, že či aj jedného od nás, že či naozaj na to majú právo, a tam bolo povedané, že majú na to právo. Proste právo na totálnu absurditu. Viete a vtedy vás premkne taký pocit, že, taký zvláštny pocit, že, fíha, ale však toto nie je, asi možno zákonodarca nechcel, aby to takto absurdne dopadlo, ale ono to tak absurdne na konci dopadnúť zvykne, hej, že proste niekto, a sú ľudia, ktorí tú pomyselnú ochranu pred nečestnými podnikateľmi si pretočia na svoje a povedia, že ja s ním vykývem. Viete, že pokiaľ naordinujeme tú atmosféru tak, že pomaly všetci sú tu zbojníci, darebáci a neviem čo, tak to sa zle robí, lebo potom tí druhí majú tendenciu to vrátiť a snažiť sa s tými ľuďmi kývať, čo, samozrejme, nemusí dopadnúť dobre.

    Ale k tým rečiam, lebo svet je aj častokrát takým svetom, alebo reč funguje aj na takých, takou rečou signálov, ak my sme, teda dovnútra teraz tu ideme vyslať signál, že ideme chrániť, tak sa to prezentuje, našich zamestnancov, pán Mihál si dal tú robotu, že v čom, ono to nejakým spôsobom vždycky dopadne, ale ja chcem povedať, že teda ten vonkajší pohľad ľudí, ktorí sa neponoria do toho úplne, tak to vnímajú, že je to v protismere. Ale hlavne to je aj v protismere, že predstavte si, včera som mal zrovna s ľuďmi, ktorí rozprávali iným jazykom ako slovenským, také stretnutie, sme sa o tom bavili, že ako to oni vnímajú, že kto to číta, viete, v Amerike alebo v Nemecku, alebo v Kórei, kto to číta. No nikto to nečíta, ten váš návrh zákona. Všetci to len vnímajú ako, ako reč signálu, to znamená ako signál, že v tejto dobe, v tomto čase, kde sa všetko ide nejakým smerom, tak tu je vláda s ambíciou, ktorá povie: a ja just pôjdem naopak. Čo môže pôsobiť vystrašujúco, hej, a tí ľudia si prehodnotia, ty, Jano, tak to je dosť zlý signál. Tých už nebude zaujímať, že možno v čom konkrétne spočíva tá zmena, ktorú vy prezentujete, ako zmena, ktorá nás zaradí medzi krajiny, včera ste to spomínali, nemecké a neviem čo. A ja to znova len doplním, ja si myslím, že Nemci, už tiež ich hlava z toho bolí, že možno už by nechceli byť tam, kde sú, a možno by to zmenili. A, samozrejme, to má nejaké politické dôsledky a je ľahšie dať ako zobrať, hej, čiže aj oni to vedia. Čiže nebol by som taký prísne sfokusovaný na nich a že ako to oni robia.

    Čiže tento signál určite zaznie a vyznie do toho vonkajšieho sveta, že v strednej Európe je nejaká maličká krajina, pár ľudí tam a oni teraz akože sa rozhodli, že a just a ideme opačne. Takže, to viete, to si povedia, no, fíha, takže skúsim, no však ešte kopu iných krajín, Rumunsko, Bulharsko, a nebudem sa trápiť tam, kde je, proste to vyzerá dosť čudne, hej. A možno keby si niekto dal spraviť prepis vystúpenia niektorých rečníkov parlamentných, tak si povedia, fíha, tak to je populárne, Južná Amerika viackrát zaznela, že aj tu máme nejakých obdivovateľov niektorých systémov, ktoré proste tam naberajú na sile.

    Takže toto je ten, toto dávam na zváženie, pán minister, že či proste niekde to tam nedošlo, hej, že tento signál sa vyšle do sveta, že teda tu je tak ambiciózna vláda, že poručí vetru, "dešťu". Čiže toto sú také veci, že dávam na zváženie a možno keby sme mali byť, hľadať nejaký kompromis alebo že umenie možného, že čo s tým a neviem čo, aj koza celá a vlk sýty, tak možno skúsim povedať, že ja identifikujem dve možnosti: jedna, že by sme odložili platnosť tohto Zákonníka práce, že toto by mohol byť pozmeňovák trebárs, alebo by sme to prípadne skúsili naviazať na rast HDP. Viete, že dajme tomu, že keby sme mali rast HDP v určitej výške, tak vtedy by, ja neviem, či je to právne možné, však to si môžme potom vydiskutovať v tom druhom čítaní, že potom by sme si boli takí veľkorysí, a teda, no okej, tak čert to ber, nech tie bunky tam vzniknú a potom by sme to dali. Ale malo by to niečo také racionálne v sebe, že by si to nejak tí ľudia povedali, no dobre, je to umením možného. Ja za vás politické záväzky plniť nemôžem, som si vedomý, že vy ich nejaké máte a treba, ja som tiež zástancom toho, že čo si človek požičia, treba vrátiť, len aby tá cena nebola príliš vysoká, hej, že cena nebola príliš vysoká, to tu zaznelo z viacerých úst, že tie riziká tam hrozia.

    Takže ak by som mohol dávať na zváženie, ja pravdepodobne pripravím taký nejaký pozmeňovací návrh do druhého čítania a to znamená, že buď by sa odkladala účinnosť tohto Zákonníka práce o dva roky, alebo o tri, to môžme diskutovať, alebo by sme naviazali účinnosť tohto Zákonníka na rast HDP. Ja si tiež myslím, že by sme prípadne mohli o tom diskutovať, viete, že nelámme cez koleno v tejto náročnej dobe, by som to odporúčal.

    Zatiaľ všetko, ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami - pán poslanec Sulík, máte faktickú či procedurálny? Procedurálny po faktických, pán poslanec. Traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ja chcem teraz zopakovať tú vetu, čo pán Hlina povedal, že tak chránime prácu, až sa ju budú báť, ktokoľvek, vytvoriť. To je veľmi zaujímavá myšlienka, čiže bude práce menej. Tak ju budeme chrániť, až sa ju budú ľudia báť vytvoriť. Prosím vás, je to veľmi jednoduché a ja som sa už dvakrát tu v parlamente stretol s podobne, teda s nesprávnou predstavou napríklad pri dôchodkovom systéme, že prečo posúvate hranicu odchodu do dôchodku a nútite 60-ročných, aby dlhšie robili, keď je tu armáda 400-tisíc nezamestnaných? Naopak, hranice posuňte opačným smerom, napríklad do 50 rokov, a nezamestnanosť zlikvidujeme. No tak to nefunguje. Dokonca aj vo Francúzsku zhodou okolností socialisti tak uvažovali, že skrátia týždenný pracovný čas na 35 hodín, aby tým vytvorili priestor pre tých, čo sú bez práce, aby zamestnávatelia, keď potrebujú viac ľudí zamestnať, no tak aby ich zamestnali z tých, ktorí sú na úradoch práce. A boli by ste prekvapení, nezamestnanosť neklesala, ale rástla.

    No proste takto to v dnešnom globalizovanom, otvorenom svete nefunguje. Dnes je to vecou krehkej rovnováhy, dnes je to vecou takej rovnováhy, aby proste neťažili tí okolo vás z toho, aké sú u nás nevýhodné podmienky. Lebo keď zmeníte prostredie na vytváranie pracovných príležitostí, no tak bude ich vznikať viac v našom okolí a budú z toho mať profit v susedných krajinách a my budeme mať stratu. A všetci, to je jedno teraz, či opozícia, či koalícia.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, akože vás sa dobre počúva, pretože vy hovoríte naozaj to, čo si myslíte, bez toho, že by ste sa chceli niekoho dotknúť, na rozdiel od iných. Ale chcel by som vás upozorniť len na jednu vec, aj vy začínate strašiť Slovensko odbormi. Viete, ja by som vám mohol tu povedať veľmi veľa príkladov za tých sedem rokov, čo som v parlamente, ale aj predtým som videl príliš veľa nepoctivých zamestnávateľov, ktorí so zamestnancami robili, čo chceli. A nám ide práve o to, aby sa tých zamestnancov mohol niekto zastať aj zákonnou formou, aby bol niekto, kto je primerane silný voči tomu nepoctivému zamestnávateľovi a ktorý má tu silu tým zamestnancom pomôcť. Pretože naozaj choďte do niektorých fabrík, ja neviem, nebudem ich tu teraz menovať radšej, ale osobne vám môžem povedať, poprípade sa môžme ísť, môžme ísť tam pozrieť. A naozaj osobne si myslím aj to, že za akcie zamestnanecké rady nemali takú právnu silu, aby sa vedeli zamestnanca zastať. Ony si mohli so zamestnávateľom porozprávať, mohli si vymeniť názory, ale zamestnávateľ sa sám rozhodol, čo urobí ďalej. A o to tu nám ide, o tú rovnováhu, vzájomnú rovnováhu. Nikto nechce vyvyšovať jedných nad druhých. Ale niekto sa tých ľudí, ktorí robia za minimálne mzdy, nie vždy v primeraných pracovných podmienkach, aj mohol zastať. A to boli, sú a ja verím, že aj budú naše odbory.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Hlina, chcem úvodom hneď povedať, že zásadne nesúhlasím s vaším tvrdením, keď ste niekoľkokrát, ste tu zdôrazňoval, že plávame vraj proti nejakému prúdu. Neplavíme sa proti prúdu, naopak. Mimochodom, ničím ste to nepodporil, žiadne argumenty ste nepovedal, len ste to dokola opakoval.

    Chcem vám povedať, že ja takisto som celý život prežil vo výrobe, v stavebnej výrobe, celý život som pracoval so stovkami, tisíckami ľudí, prešiel som od stavbyvedúceho až po tie najvyššie funkcie, ale chcem zdôrazniť, že nie vzťahy v Zákonníku práce boli určujúce pre zamestnanosť v tom podniku, vždy bolo rozhodujúce a primárne - a vy to všetci veľmi dobre viete - výrobný program, pracovné príležitosti. A preto si myslím, že to tvrdenie, ktorým, nehnevajte sa, ale strašíte verejnosť, strašíte, tu včera padali čísla 80-, 100-tisíc, niekto hovoril, že 40-tisíc pracovných príležitostí zmizne, pretože idete robiť nový Zákonník. Nehnevajte sa, to je demagógia, toto je lacný populizmus, toto čo, toto konkrétne toto tvrdenie. Ja sa, naopak, prikláňam rozhodne k tomu návrhu, ktorý tu predložil náš minister pán Richter, a k názoru, ktorý tu prezentovala predsedkyňa nášho klubu na samom začiatku tejto rozpravy, pani Laššáková.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán kolega, ja, ja nestraším, teda ak to tak vyznelo, tak som, to nie celkom bolo, ja upozorňoval, hej, ja som upozorňoval, že čo môže nastať, a ja som sa to tu snažil povedať tak rázne plasticky, že z toho pohľadu dajme tomu zďaleka, že sedíte v Ameriku, niekde v Chicagu, na nejakom 35. poschodí a rozhodujete sa, že či idete nejaké optické káble robiť vo Svidníku, alebo či ich budete robiť vo Svidníku, alebo niekde v Rumunsku, potom vám príde krátka správa, že tam v tom Slovensku, kde majú ten Svidník, tak prijali nejakú novelu zákona. A čo robí tá novela? Posilňuje práva, áá, také... Viete, to je taká tá plasticita toho a, žiaľ, verte tomu, ja som sa na takých stretnutiach aj zúčastnil a tak to aj funguje. A že teda, ó, to tam sa netrápme.

    Viete, čiže to som na to upozorňoval, že tento signál môže nastať a že či tá cena nebude príliš vysoká, ja, verte alebo neverte, ja mám aj vzťah k práci. Ja som z Oravy, na Orave sa s lopatou v ruke narodilo, hej, ja som vyrastal bez otca, od trinástich chodím po brigádach, ja nemám s tým problém, viete, že budem tu nejaký. Ja naozaj ctím aj odborárov, ja si ich vážim, nemám s tým problém, pre mňa sú to, Machyna špeciálne, čo som videl, normálny, čestný, rovný chlap, plus-mínus, hej. Ale nechcem, možno ani nepatrí, že nemám s tým problém, ale ja upozorňujem na to, že čo to môže nastať, ak takto zvonku ako to vyzerá. Naozaj je to plavba proti prúdu, hej, a tá cena za to môže byť vysoká. Otázka stojí, či to za to stojí, hej, že či tí ľudia by neboli možno radšej, že, že síce není to bohviečo, lebo, viete, vždycky lepšie ako nič, hej, ja nehovorím, že to hneď absolútne a na druhý deň nastane, ale môže to nastať, tie riziká sú. Vyeliminujte riziká a potom povedzte, okej, všetko sme vyeliminovali a nebojíme sa nikoho a ničoho. Ale vy ich ani teoreticky nemôžte vyeliminovať. Čiže tie riziká sú tu a sú veľmi silné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Sulík - procedurálny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, prešlo možno niekoľko sekúnd, možno 3 alebo 4, medzi vašou výzvou a mojím prihlásením sa a vaše odmietnutie mňa teda pustiť k rečníckemu pultu vnímam ako dosť malicherné. A chcem vás týmto požiadať vaše rozhodnutie prehodnotiť, a predsa len zaradiť ma medzi rečníkov. Opakujem, prešlo iba niekoľko sekúnd. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Sulík, chcela by som vám oznámiť, že štvrtý rokovací deň 7. schôdze Národnej rady k tak závažnému zákonu, ako je Zákonník práce, pre poslancov vládnej strany a, samozrejme, pre opozičných poslancov začína 9.00 hod. Spoliehať sa na to, že ste piaty v poradí a že dĺžka rečníkov môže trvať, ktorí vystúpia v rozprave, 30 alebo 50 minút, to vám neodoberám. Vy ste vstúpili do sály vtedy, keď už som oznamovala, že stráca poradie, oznámila som, prihlásila som pána poslanca Viskupiča, čiže toľko.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák mi oznámil, že sa vzdáva poradia, pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, Zákonník práce, ktorý dnes tu prerokovávame, vnímam ako zákon, ktorý by mal upraviť vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Len trošku sa bojím, že Zákonník práce tá ľavica, alebo dnešná vládna strana, využíva veľakrát ako taký nejaký znak triedneho boja, vlastne nejaká ochrana proti démonizovaným zamestnávateľom, ktorí zamestnancov chcú iba zdierať, a na druhej strane zase pravica prezentuje ten Zákonník práce pomaly ako niečo úplne zbytočné alebo takú nejakú úplnú zbytočnosť, ktorá zaťažuje podnikateľov a zbytočne bráni vlastne priebehu nejakého voľného trhu aj v týchto zamestnaneckých vzťahoch alebo vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnávateľom.

    Z tohto dôvodu aj na tomto mieste je vidieť, že vlastne čo vláda, to zmena Zákonníka práce. Neviem, či sme nedospeli na Slovensku do situácie, kedy by sme sa naozaj vážne mali zamyslieť, či aj túto legislatívnu úpravu by sme nemali ukotviť ústavne a dať stabilitu týmto vzťahom alebo pravidlám, ktoré upravujú vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Myslím si, že situácii by to pomohlo, len, jasné, chápem niektoré aj na jednej, aj na druhej strane, aj na tej červenej, aj na tej modrej, odrazu by sa vytratila nejaká agenda a nemali by sme možno, o čom pred voľbami hovoriť.

    SMER pred voľbami hovoril, že vráti Zákonník presne do podoby, v akej bola pred úpravami, ktorá vlastne sa urobila 13. júla minulého roku. Myslím si osobne a v podstate som aj celkom rád, že sa nevracia presne do tej podoby a že zostalo to tak možno na polceste, lebo nemyslím si zase, že by úplne pomohlo ísť do toho extrému, ako Zákonník práce, alebo v akej podobe bol pred necelým rokom a pol. Nemali by sme však zabúdať, že dnes SMER mení Zákonník práce, ktorého prijatie umožnil, lebo 13. júla minulého roku Zákonník práce by v tomto pléne neprešiel, alebo novela Zákonníka práce by neprešla, ak by 70 poslancov SMER-u nenechalo si svoje hlasovacie karty v hlasovacích zaradeniach, a vtedy ste takýmto ťahom zdvihli kvórum a umožnili ste škaredej, zlej pravici, ktorá chce tým zamestnávateľom zle, prijať, hovorím to, čo hovoríte vy, prijať zmenu alebo novelu Zákonníka práce, ktorú dnes idete meniť. Čiže dnes idete meniť svoje vlastné dieťa, k tomu sa treba podľa mňa verejne priznať a je to čistý, holý fakt. Ak by ste vtedy kartičky vytiahli, dnes by ste žiadnu zmenu robiť nemuseli.

    Na druhej strane treba takisto si priznať z pravicovej strany alebo od pravicových strán, že je trošku smiešne, keď tu dnes vykrikujú, jako SMER ide ublížiť pracovnému trhu a bojuje tu proti tomuto zákonu, ktorý vládny SMER predkladá, keď v podstate pravica presne takto pred rokom hodila moc, ktorú mala v rukách, na zem a nedokázala a povýšila svoje vlastné ego alebo egá svojich hlavných predstaviteľov nad záujmy možno Slovenskej republiky a dovolila, aby nám tu dnes vládol SMER, a tým pádom menil Zákonník práce. Čiže to, že dnes sa aj ten Zákonník práce zmení, alebo aspoň prejde cez prvé čítanie, predpokladám v utorok, tak je aj dôsledok nezodpovedného správania sa vraj zodpovedných pravicových strán. Ony si hovoria, že štandardné pravicové strany. Čiže ešte raz opakujem, dnes meníme zákon, ktorý de facto, alebo Zákonník práce, de facto, ktorý SMER pred rokom aj niečo prijal alebo umožnil ho prijať, a na druhej strane dnes bojuje pravica proti niečomu, čo umožnila, aby vzniklo, čiže bojuje proti dôsledkom svojej nezodpovednosti.

    Nechcel by som ísť v prvom čítaní viacej do hĺbky, naozaj nechávam si väčšie vystúpenie na druhé čítanie, kde by sme chceli predložiť aj nejaké pozmeňujúce návrhy, ktorými by sme chceli trošku korigovať úmysel, ktorý v Zákonníku je. Uvedomujeme si silu našich pár hlasov, ktoré v parlamente máme, ale predložíme také zmeny, s ktorými, pevne verím, že sa dokáže rozumná väčšina tejto sály stotožniť, kde by sme aspoň dielčie úpravy urobili, ktoré si myslíme, že by boli v prospech pracovného trhu. Naozaj si treba uvedomiť, že dnes stojíme znova pred krízou, ako pravdepodobne tá kríza alebo Európa krízu neprekonala, ale znova vstupujeme do krízy a nebolo by asi na prospech veci, aby sme vytvárali taký zákonný rámec, ktorý by neumožnil, aby prípadne vznikali nejaké nové pracovné miesta alebo nebodaj aby zanikali existujúce.

    Čiže v tomto aj prosím aj pána ministra, aj všetkých ľudí, ktorí sú za túto zmenu zodpovední, aby v tom období medzi prvým a druhým čítaním posúdili možno ešte raz navrhované zmeny a pri tých zmenách, ktoré by mohli ohroziť existujúce pracovné miesta alebo prípadný vznik nových, aby sa zamysleli, či ich radšej neupraviť tak, aby sme pristupovali naozaj veľmi citlivo a aby sme neohrozili alebo ľuďom nezobrali možno tú istotu, ktorú ste ľuďom sľubovali pred voľbami, tú prácu, ktorú majú dnes v rukách.

    A chcem povedať ešte, Richardovi Sulíkovi som dal možnosť, že prečítam ten jeho výstup, lebo mal ho prichystaný, ale tak odmietol, tak mohol som to tu prečítať, keď už nemohol vystúpiť.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kaník.

  • Igor, ty sa vždy snažíš povedať to tak, aby to vyzeralo, že ty si ani ryba, ani rak, a zaujať tým publikum, môže takáto stratégia, máš na ňu plné právo, len určite nie je pravdou, že pravica hovorí, že žiadny Zákonník práce nám netreba. My, naopak, hovoríme, že Zákonník práce je veľmi dôležitá právna norma a veľmi významne ovplyvňuje trh práce a to, či nezamestnanosť rastie, alebo, naopak, klesá. Včera sme to tu podrobne na príkladoch ukazovali, ako to funguje v krajinách, kde je liberálny a flexibilný Zákonník práce, že tam je nezamestnanosť nízka, a keď bola vysoká, tak po zavedení takýchto opatrení prudko klesá a zamestnanosť stúpa a naopak, poukazovali na krajiny, ktoré majú tzv. vysokú ochranu zamestnancov, aká je tam vysoká nezamestnanosť a nízka zamestnanosť. To je jeden aspekt, tak myslím si, že mali by sme byť presní.

    A neviem, ako môže byť kedykoľvek a v akejkoľvek situácii smiešne, keď reálne a odbornými argumentami varujeme pred zlými rozhodnutiami, ktoré povedú k strate práce pre tisíce ľudí. Toho sa my obávame a tu sa hrať nejaké politické hry, že vtedy to bolo tak a keby to nebolo, tak by to bolo ináč, je síce politicky možno účinne na istú skupinu voličov, ale nie je to konštruktívne a voči zamestnancom, voči ľuďom, ktorí žijú z práce svojich rúk, ani poctivé. Pretože keď prijmeme zlý Zákonník práce, oni na to doplatia, doplatia na to zamestnanci stratou práce a pred tým my varujeme a to budeme robiť stále.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja budem reagovať len na ten bod, v ktorom ste sa venovali úvahám o možnej ústavnosti, resp. zakotvení v ústave niektorých ustanovení Zákonníka práce a že vtedy by prestal nejaký ideologický boj medzi ľavicou a pravicou. Musím povedať, že nie ste prvý, ktorý s niečím takýmto prichádza. Myslím, pred týždňom alebo dvoma týždňami vyslovil túto myšlienku predseda vlády na tlačovej konferencii. Táto idea napokon je správna, my máme záujem, aby sa niektoré dôležité normy kodifikovali alebo zakotvili ústavne, pretože práve tým bude zaručená nejaká stabilita. Že to myslíme vážne, svedčia aj kroky, ktoré smerujú k ústavnému zákonu o dôchodkovom systéme, resp. o druhom pilieri, o ktorom sa už rozpráva a ku ktorému smerujeme.

    Čo sa týka nejakého ústavného zakotvenia Zákonníka práce, tak je tam problém, pretože Zákonník práce je jednak kódex a jednak sú tam určité ustanovenia, ktoré sa musia pružne meniť a nemôžu byť chránené ústavou, a vybrať niektoré ustanovenia do ústavy alebo do ústavného zákona a niektoré ustanovenia nechať v Zákonníku práce, v obyčajnom zákone, by spôsobil obrovský chaos, pretože Zákonník práce je kódex a rozdeľovať ho by vnieslo do nášho pracovného práva len chaos.

  • Vážený pán kolega Matovič, vy tu vystupujete tak, že je tu nejaká zlá ľavica, nejaká zlá pravica a sú tu nejakí dobrí Obyčajní ľudia, ktorí za nič nemohli. Ale ja vám chcem pripomenúť, že za pád prvej pokomunistickej, teda nekomunistickej vlády po novembri 1989 nesiete rovnakú zodpovednosť ako SaS aj vy, aj pani Jurinová, aj pán Viskupič. Jednoducho pozrite si do výpisu hlasovania, ako ste hlasovali, a tam zistíte, že ste nevyslovili vládu Ivety Radičovej, dôveru tejto vláde. Takže jednoducho to, že SMER je dnes pri moci predčasne, za to máte plnú zodpovednosť aj vy s výnimkou pána Fecka.

    A ja by som vás chcel tak verejne vyzvať, keby ste už konečne raz povedali meno toho človeka, ktorý vám ponúkol 20 mil. eur. A nechajte na vyšetrovateľa, nech ten rozhodne, či teda naozaj išlo o nejaký nemiestny žart, ja to nevylučujem, alebo či išlo o závažný pokus skorumpovať vás. A naozaj nehrajte tu nejakého mŕtveho chrobáka, nejakého spravodlivého, čestného, ktorý za nič nemôže, za všetko môže buď zlá ľavica, zlá pravica a vy ste tu ten jediný spravodlivý.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník, ja nespochybňujem, že je namieste od pravice, aby varovala pred zmenami, ktoré presadzuje SMER pri Zákonníku práce, ale hovoril som o tom, že pravica zároveň nesmie zabúdať na to, že svojím nezodpovedným správaním sa umožnila, aby vo voľbách vyhral SMER a dnes úplne legitímne navrhoval zmeny, na ktoré ho ľudia vo voľbách zvolili. Takže nesmie to byť iba o tom, že teraz kritizovať, kritizovať, ale nezabudnúť aj na históriu svoju vlastnú, že pravica umožnila, že dnes SMER robí to, čo robí.

    Pán poslanec Přidal, ja nehovorím o zlej ľavici a zlej pravici, hovoril som iba o tom, že aby pravica nezabudla na to, že ona hodila moc o zem a SMER ju zdvihol. A o ľavici hovorím zase, že nesmie zabúdať na to, že nemôže hovoriť, že ide meniť škaredý zákon, ktorý prijala pravica, keď vlastne ľavica ho umožnila prijať.

    A čo sa týka tej otázky, ktorú tu opakovane hovoríte, že mal by som povedať, že kto mi ponúkal tých 20 mil. eur, tak ja vám to poviem teda, chcel som vám to povedať inak, ale poviem vám to z tohto miesta.

    Viete, pán poslanec Přidal, v Trnave sa hovorí o vás, že ste vyberali percentá za to, že ste umiestňovali ľudí do úradov. A ja by som sa z tohto miesta chcel teda opýtať vás verejne, aké to boli percentá, akým spôsobom ste ich vyberali, a teda koľko takýmto spôsobom ste prípadne zarobili. Veľmi rád si vypočujem odpoveď.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, pán minister, že chcete k rozprave zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, sociálni partneri, ak dovolíte úvodom nejakú možno základnú charakteristiku, ja by som to nazval, preambulu k novele zákona, ktorú prerokovávame z pohľadu prístupu predkladateľa.

    Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov. Vláda po kvalifikovanom prerokovaní so sociálnymi partnermi pripravila prostredníctvom rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zmenu Zákonníka práce. Tak ako som zvýraznil pri predkladaní zákona o sociálnom poistení, zdôrazňujem aj teraz, že pri novele Zákonníka práce nám v prvom rade ide o politiku zodpovednosti, solidarity a sociálneho dialógu. Pokladal som za potrebné zvýrazniť túto skutočnosť a uviesť tieto slová hneď úvodom môjho vystúpenia, pretože ich pokladám za základný prístup k celej problematike. Chcem jednoznačne odmietnuť akékoľvek ideologické prístupy a budem mať záujem pragmaticky hovoriť aj k niektorým tým veciam, ktoré tu zazneli, a možno sa aj trošku ospravedlňujem, pretože budem trochu viacej čítať, budem mať záujem pomenovať, vytypoval som nejakých sedem najhlavnejších zmien, ktoré tu boli diskutované. Aj napriek tomu, že sme v prvom čítaní, kde je všeobecnopolitická rozprava, pokladám za potrebné k nim zaujať isté stanovisko, možno ponúknuť nejaké porovnanie a pokúsiť sa, prečo túto zmenu navrhujeme.

    V úvode by som však chcel poďakovať všetkým diskutujúcim, osobne si myslím, že väčšina vystúpení smerovala k obsahu veci, možno sčasti už aj k tomu druhému čítaniu, ale reálne predpokladám, že konkrétne paragrafové znenia, návrhy, doplnky, pripomienky odznejú na októbrovej schôdzi Národnej rady.

    Prečo je potrebná novela Zákonníka práce? A opakujem ešte raz, nie ideologicky, ale veľmi pragmaticky to pomenujem:

    Po prvé, nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov, to nie je nová vec. My v čase, keď sa tu pred rokom schvaľovala novela môjho predchodcu pána Mihála, sme to nahlas povedali, to znamená, to nevzniklo niekde, s týmto sme šli do volieb, s tým sme oslovili ľudí, ľudia nám dali mandát a my len plníme to, čím sme sa zaviazali. To je veľmi konkrétne a pragmatické.

    Tvrdíme, že nastalo reálne zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov. Použijem len jeden jediný príklad, budem ďaleko viacej hovoriť uňho, keď budem konkrétne pri tých siedmich vybraných bodoch, a to je napríklad príplatok za nočnú prácu.

    Za ďalšie, požiadavky na zmenu zo strany všetkých sociálnych partnerov. Ja len pripomínam, 91 bodov zmien navrhlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, to znamená vláda, 28 návrhov doplnili sociálni partneri ako skúsenosti z aplikačnej praxe. Aj toto ma presviedča o tom, že tá novela bola potrebná nielen z pohľadu vlády, ale aj z pohľadu tých, ktorí sa v priestore pohybujú, to znamená zamestnancov a zamestnávateľov, resp. ich reprezentatívnych zástupcov.

    No a - to som povedal hneď v úvode - ide nám aj o štandardizáciu politickej kultúry v Slovenskej republike a to je splnenie predvolebných sľubov strany SMER - sociálna demokracia. Keby som to nepovedal, tak by som klamal.

    Chcem zvýrazniť ešte raz, že je to výsledok širokého spoločenského dialógu, to, čo predkladáme, áno, nie je to absolútna zhoda, ktorá by vzišla z tripartity z pohľadu sociálnych partnerov. Ale aj včera v hodine otázok, a zvýrazňujem to, aj dnes bolo maximálnou snahou rokovať s každým, kto prejavil záujem k danej problematike predniesť nejaké stanovisko, návrhy, pripomienky, a to bez ohľadu na to, že to nebola nejaká zákonná povinnosť, pretože tripartitní partneri sú uvedení v zákone ako takom. Mal som záujem - ešte raz opakujem - aj moji kolegovia, štátny tajomník, rokovať s každým. Ja osobne chcem aj v tomto prípade, tak ako som to urobil pri tom minulom zákone, ktorý sa týkal sociálneho poistenia, vyzdvihnúť aj úlohu Rady solidarity a rozvoja. Každopádne veľmi dobrý počin, kde je priestor si vypočuť široké názory sociálnych partnerov nielen z pohľadu klasických zamestnávateľov, ale aj toho širšieho diapazónu, vysokých škôl, Akadémie vied, cirkví a ďalších, ktorí, samozrejmá vec, k tejto problematike majú čo povedať.

    Chcem povedať, že sme prijali množstvo ústupkov a kompromisov. Štrnásť kľúčových zmien, ktoré ponúkli zamestnávatelia, akceptovali odborári a došlo k zhode. Opakujem, v predchádzajúcom období niečo nebývalé v porovnaní s terajším, to znamená, že jasne pomenujem, to nebol nejaký antagonistický alebo aký iný vzťah medzi odborármi a zamestnávateľmi, jednoducho to bolo hľadanie ambícií po dohode, po kompromise.

    A ja chcem aj z tohto miesta poďakovať sociálnym partnerom, či už sú to zamestnávatelia, alebo reprezentanti zamestnancov odborári, že takýto prístup uplatnili. Recipročne vyšli zamestnávatelia v troch prípadoch v ústrety odborárom, to znamená, to len dokresľuje ten stav, ktorý som povedal, a, samozrejmá vec, že potom nebol problém zo strany vlády, to znamená ministerstva, vo viacerých prípadoch prísť alebo prikročiť k istým kompromisným riešeniam za predpokladu, že s nimi súhlasili konkrétni sociálni partneri.

    Teraz, ak dovolíte, sedem oblastí, ku ktorým chcem konkrétnejšie zaujať stanovisko, úmyselne som nevystupoval v rozprave, pretože je to v prvom čítaní a bude ešte ďaleko väčší priestor zaujímať konkrétne stanoviská v druhom čítaní pri paragrafovom znení.

    Prvý problém, ktorý tu často zaznieval a čo bolo hlavné motto novely Zákonníka práce môjho predchodcu pána Mihála, to je flexikonto, skúsme sa trošku bližšie k tejto problematike, k tejto téze pozrieť.

    Nové znenie § 87 o konte pracovného času je výsledkom dohody medzi sociálnymi partnermi, opakujem, výsledkom dohody. Ani zamestnávatelia nemajú žiadne zásadné výhrady, možno jedinou výhradou u niektorej časti zástupcov zamestnávateľov, na čo upozornil, je postoj predstaviteľov k zmene, ktoré je potrebné, použitie flexikonta, dohodnúť so zástupcami zamestnávateľov. Väčšina zamestnávateľov, a to aj zahraničných, však prezentovala, že s takýmto posilnením zástupcov zamestnancov nemajú problém, a to z troch dôvodov:

    Po prvé je to bežná prax aj v zahraničí a mnohé slovenské firmy to majú v kolektívnych zmluvách ako výsledok vzájomného dojednania.

    Po druhé v čase, keď spolurozhodovanie už platilo a bolo to treba povedať v čase najväčšej krízy počas obdobia prvej vlády Roberta Fica, sa nikde ani raz nestalo, že by odborová organizácia alebo zamestnanecká rada zablokovala použitie flexikonta, naopak, bol tu absolútne ústretový vzťah.

    No a po tretie táto dohoda, a to treba veľmi pragmaticky povedať, zvyšuje vážnosť, ale i záväznosť zavedenia flexikonta hlavne pre zamestnancov.

    Výsledkom nami navrhovanej zmeny je tiež i to, že jedným paragrafom nahradzujeme doterajšie dva. Dovolím si povedať, že tá nová právna úprava je zrozumiteľnejšia, je jasná a je jednoduchšia, o čom nám v značnej miere pri novele Zákonníka práce išlo.

    Zároveň sme vyšli v ústrety základnej požiadavke zamestnávateľov a tou bolo predĺženie vyrovnávacieho obdobia z 12 mesiacov na 30 mesiacov, čo výrazne zvyšuje flexibilitu použitia konta pracovného času. Tu chcem povedať jednu vec, že tento návrh podľa vyjadrenia zamestnávateľov neakceptoval ani môj liberálny predchodca pán Mihál. Vychádzajúc z toho, že sa na tomto dohodli sociálni partneri, to znamená aj odborári, aj zamestnávatelia, sme v podstate prebrali a aplikovali nemecký model pracovného práva, ktorý je dnes už súčasťou aj nášho pracovného práva, alebo bude súčasťou pracovného práva. Toto je jasný dokument o tom, že sociálni partneri sa vzájomne počúvali a mali záujem rešpektovať postoje a stanoviská jeden druhého, pretože toto ohrozuje hlavne zamestnanca, aj napriek tomu odborári pristúpili a podporili, podporili tento návrh zamestnávateľov.

    No, tá druhá najvýznamnejšia oblasť, okolo ktorej by som chcel hovoriť, ktorá je tu často skloňovaná, to je otázka vplyvu Zákonníka práce na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť.

    Pragmaticky na nezamestnanosť, ale aj na vývoj zamestnanosti vplýva v prvom rade ekonomický vývoj a nie zmeny Zákonníka práce. Čo však hovorím v druhom rade, podmienky, ktoré sú v Zákonníku práce, majú reálny vplyv na podnikanie, prípadne aj konkurencieschopnosť. Ale opakujem, riadny a priamy vplyv má v prvom rade vývoj ekonomiky ako takej. Jasne to vidieť najmä na vývoji v rokoch 2006 až 2010, a to napriek prijatiu, použijem výraz, ochranárskeho Zákonníka práce pani Tomanovej v roku 2007 naďalej klesala nezamestnanosť a, naopak, rástla zamestnanosť, a to až do roku 2008, začiatku 2009. Opakujem, bolo to podmienené priaznivým ekonomickým vývojom počas fungovania tzv. ochranárskeho Zákonníka práce. Vtedy sa na Slovensko, samozrejmá vec, dostala kríza, nielen na Slovensku, v Európe, vo svete, a to malo potom priamy vplyv na vývoj zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Presne to dokazujú aj najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti.

    Negatívne dopady dlhovej krízy v Európe zasahujú aj slovenskú ekonomiku, čo má za následok pokles zamestnanosti, a to napriek tomu, že už polroka, alebo deväť mesiacov je v platnosti tzv. liberálny Zákonník práce. Vedel by som použiť aj konkrétne čísla, ešte raz zdôrazňujem, prvý a základný priamy vplyv na zamestnanosť, resp. nezamestnanosť, a to dokazujú vývoj a čísla zamestnanosti, vývoj HDP a z toho vyplývajúca aj nezamestnanosť, konkrétne čísla, je konkrétny stav ekonomiky, ktorý, bohužiaľ, nie je vždy možné ovplyvniť len v podmienkach Slovenska, lebo naša ekonomika v značnej miere podlieha minimálne európskemu vývoju ekonomiky.

    Tretia problematika často skloňovaná - bosovia a podobne, posilňovanie odborov na úkor ostatných zástupcov zamestnávateľov. Hovorilo sa o neprimeranom posilňovaní a postavení odborov voči ostatným zástupcom zamestnancov, ako je zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník, citoval to pán Mihál. Dovolím si odcitovať článok 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 135, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika, vyslovene zakazuje oslabovanie postavenia odborovej organizácie cez volených zástupcov zamestnancov. To sa stalo pri predchádzajúcej novele, keď odborová organizácia stratila právo na spolurozhodovanie v prospech zamestnaneckej rady, čo slovenskej vláde vyčítala Medzinárodná organizácia práce už v roku 2011 a potvrdilo sa to aj v stanovisku z tohto roku. Jednoducho, že presun práv a spolurozhodovanie je v rozpore s týmto dohovorom.

    Ja to nechcem ponúkať ako nejaký fetiš, ale chcem povedať, týmto dohovorom sa riadi Európa a celý vyspelý svet. Sú to základné pravidlá, ktoré prijali a ratifikovali jednotlivé krajiny, ja som veľmi rád, že aj Slovensko. To znamená, že z tohto vychádzame, a preto je postavenie odborov aj v Zákonníku práce také, ako ho navrhujeme, aby zodpovedalo v medzinárodných štandardoch.

    Tvrdenie opozičných politikov nad oslabovaním zamestnaneckých rád navyše nemá vôbec nič spoločné s realitou. Budem trošku konkrétnejší. Svedčí o tom napríklad fakt a postoj Asociácie zamestnávateľských zväzov aj Združenia miest a obcí Slovenska, ako jedných z rozhodujúcich zamestnávateľov, na zasadnutí tripartity, Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 20. minulý mesiac, súhlasili s vypustením § 233a o možnosti uzavrieť dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnávateľskou radou. Opakujem, súhlasili. V praxi je totiž tento paragraf, ktorý ste do Zákonníka práce natlačili minulý rok vy, milí priatelia z opozície, nepoužiteľný, lebo zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu a akákoľvek dohoda s ňou nemá žiadny právny účinok, nie je záväzná pre zamestnancov.

    Vy sa tvárite, že ste posilňovali zamestnanecké rady, tak sa pozrite, ako to v praxi počas účinnosti novely Zákonníka vyzeralo. Na Slovensku je vyše 5 600 základných odborových organizácií, ale iba v piatich podnikoch existuje zároveň zamestnanecká rada, ktorá však reálne nefunguje. A takýto stav bol aj po účinnosti poslednej liberálnej novely Zákonníka práce. Takže vaša úmorná snaha posilňovať zamestnanecké rady na úkor odborov sa nestretla so žiadnou pozitívnou odozvou zo strany zamestnancov. Tým chcem povedať, že sú spokojní s reprezentatívnosťou odborov ako ich zástupcov zamestnancov. Tvrdenie, ktoré tu prezentovalo niekoľko opozičných poslancov, že údajne posilňovanie odborárskych bosov, no, ani jedno, ani ustanovenie, ktoré meníme, sa netýka tzv. odborárskych bosov, ale práveže sa všetky týkajú výlučne fungovania odborov, a to od tej najnižšej podnikovej úrovne. Ak teda niekto posilňuje, ak niekoho posilňujeme, tak tých ľudí, ktorí priamo v podnikoch ochraňujú záujmy radových pracovníkov a nie sú zamestnancami odborových centrál. Dokonca aj tých 15 minút pre zástupcov zamestnancov, ktorý je istý kompromis, to nie je pre uvoľneného odborára, ale jednoducho je to pre činnosť odborov. To môžu byť aj schôdze a ďalšie aktivity. Ale pozor, toto ustanovenie sa netýka len odborov, ale aj zamestnaneckých rád, samozrejmá vec, že ak v podniku existujú. Takže tu nemôže byť ani reč o posilňovaní odborov. Tu posilňujeme zástupcov zamestnancov v tej všeobecnej rovine a nielen odborárov ako takých.

    Štvrtý problém - pracovný pomer na dobu určitú. Dovolím si povedať, že zamestnávateľ vie veľmi skoro odhadnúť potenciál zamestnanca. V prípade investícií do jeho vzdelávania, zaučenia, zaškolenia počas dvoch rokov nie je predstaviteľné, že by zamestnávateľ po dvoch rokoch prepustil zamestnanca, ktorý sa osvedčil a prijal ďalšieho. Číselne, veď pritom by v podstate na tej fluktuácii po dvoch rokoch stratil; stratil veľmi veľa, veď tá fluktuácia by presiahla v podstate až 100 %, keď by mal využívať tieto veci, ktoré s tým súvisia. Neustále prepúšťanie ľudí po dvoch rokoch by brutálne zvýšilo náklady na opätovné zapracovanie a zaškolenie stále nových a nových zamestnancov, pričom v praxi sa firmy správajú celkom logicky, práve naopak, usilujú sa znížiť fluktuáciu svojich zamestnancov, čo iste uznáte, že je celkom logické a pragmatické. A ja si dovolím povedať, že tie dva roky je skutočne dostatočná doba na to, aby spoznali, čo v tom zamestnancovi je.

    No a na to tvrdenie pána poslanca Štefanca by som rád zareagoval, čo sa týka sezónnej práce, pretože veľmi často s tým operuje. Zákonník práce už dávno umožňuje výnimku z reťazenia pracovného pomeru na dobu určitú. Na sezónne práce teda môže firma zamestnávať na dobu určitú opakovane každý rok bez obmedzenia. Opakujem, táto novela sa netýka sezónnych prác, tá výnimka je, fungovala a som presvedčený, že fungovať aj bude, pretože má svoje plné opodstatnenie.

    Piaty problém - súbeh odstupného a výpovednej doby. Použijem vyjadrenie pána poslanca Mihála, ktorý to povedal jasne. Nie je to nič neštandardné, ak hovoríme o medzinárodných porovnaniach, tak navrhované znenie nového modelu poskytovania odstupného je právnym riešením v súlade s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158, podľa ktorého zamestnanec má právo na odstupné pri skončení pracovného pomeru s prihliadnutím na výšku mzdy. Podľa tohto čl. 11 tohto dohovoru má zamestnanec právny nárok na výpovednú dobu v prípade, ak sa pracovný pomer skončil z iniciatívy zamestnávateľa. Kombinácia poskytovania výpovednej doby a odstupného je právne korektná a je v súlade aj so znením Charty základných práv Európskej únie.

    Aj podľa zahraničných právnych úprav odstupné sa legislatívne upravuje rôzne. Nie je pri jeho naviazaní na konkrétne výpovedné dôvody, ale na samotné trvanie pracovného pomeru. Tak je to napríklad v Luxembursku, prípadne v Slovinsku. Napríklad zamestnancovi v Slovinsku patrí odstupné, pokiaľ jeho pracovný pomer - tak ako sme navrhli aj my - trval aspoň jeden rok. My sme prijali kompromisný návrh a dohodu sociálnych partnerov, ktorí sa dohodli na podmienke minimálne dva roky. Ja som osobne presvedčený, že ak zamestnanec odrobí dvadsať rokov v jednej firme, celkom prirodzene si zaslúži štvormesačné odstupné, pretože za tých dvadsať rokov priniesol v podobe zisku a prínosu svojej práce pre tú firmu ďaleko a ďaleko viac. Je to jednoducho prirodzený postoj (potlesk) a je to aj istá zásluhovosť, ktorá by mala byť úplne normálna. A opakujem ešte raz, vláda, resp. ministerstvo prijalo kompromisný návrh, na ktorom sa dohodli sociálni partneri.

    Šiesta problematika je nočná práca. V prípade nočnej práce sa vraciame k pôvodnej definícii nočnej práce, ktorá sa používala desaťročia, a treba povedať, že bez problémov. Tzv. úspory, pre ktoré sa zmena prijala, boli minimálne, takže príplatok len tých 20 % minimálnej mzdy za hodinu práce, v prepočte je to 0,2 x 1,88 = 0,376 eur, cca 38 centov za jednu hodinu nočnej práce, teda že pri počte pracovných zmien v roku cca 240 eur ide o úsporu 7,52 eur mesačne na zamestnanca. No, a teraz a pýtam, priatelia z opozície, ak to zrušíme, bude to mať vplyv na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť? Ja mám veľmi jednoduchú odpoveď: Nie. Odstránime okrádanie ľudí práce, ktoré ste vy zaviedli.

  • Posledná téma, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je otázka nadčasov. Je to istý výnimočný charakter a má aj niektoré objektívne dôvody. Domnievam sa, že práca nadčas má vždy istý výnimočný charakter a musia pre ňu naozaj byť isté objektívne dôvody, nie je súčasťou plánovaného výkonu práce ako takého. Pravidlo, že práca nadčas má byť vždy, mať ten nejaký výnimočný charakter, platilo desiatky rokov. Nie je to nič nového a obsahuje ho už i zákon o osemhodinovom pracovnom čase z roku 1919, ktorý vznikol niekde za morom a má veľký konkrétny súvis napríklad s oslavami Sviatku práce ako takého. Veď toto bola jedna z prvých a základných požiadaviek, ktorá súvisí s osemhodinovým pracovným časom.

    O tom, že, alebo voči tomu, že práca nadčas má istý výnimočný charakter, nenamietali v konečnom dôsledku pri rokovaniach v pracovných skupinách ani zástupcovia zamestnancov. Voči argumentu, zamestnanci si prácou nadčas chcú privyrobiť, iste, do istej miery to pravda je, ale možno uviesť jedno konštatovanie, že zamestnanec si má zarobiť hlavne v pracovnom čase, a to tak, aby mu to bolo zabezpečovalo dôstojnú životnú úroveň a práca nadčas nemá slúžiť na privyrobenie, ale na riešenie náhlej a nepredvídanej potreby práce. Nie ako nástroj plánovanej výroby z pohľadu zamestnávateľa. Ja si myslím, že k tomuto by sme mali postupne dospieť. Opakujem ešte raz, postupne dospieť. No a tu treba povedať, že vo vzťahu k bežnému zamestnancovi nenavrhujeme obmedzenie práce nadčas, ale zachovanie súčasného právneho stavu.

    Toľko som si dovolil k tým siedmim najzávažnejším bodom, ktoré som potreboval za potrebné tu rozobrať.

    Na záver chcem povedať jednu dôležitú vec, lebo aj to tu zaznievalo, že v náväznosti na prijatie novely Zákonníka práce budú spracované, ale už postupne sú spracovávané a do legislatívneho procesu budú predložené novely ďalších šiestich legislatívnych noriem, po prvé o kolektívnom vyjednávaní, o bezpečnosti a ochrane pri práci. Teraz pripravujeme otázku zvýšenia minimálnej mzdy. Ďalej sú to služby zamestnanosti, veľmi dôležitá novela zákona, ktorú je potrebné zefektívniť. Často spomínaná čierna práca. Áno, pripravujeme aj novelu zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní aj vrátane novely zákona o postavení inšpekcie práce.

    Toľko som pokladal za potrebné vo svojom záverečnom slove. Vopred ďakujem všetkým poslancom za podporu pri schválení novely Zákonníka práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Krúti hlavou, že nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje

    Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011.

    Správa je pod tlačou 126 a správa výboru má tlač 126a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Reakcia ministra na reakciu z pléna: "Pohár vínka by bol lepší.")

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnosť žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie jasne zadefinovanou v primárnej aj v sekundárnej legislatíve Európskej únie, Stratégie Európskej únie 2020, ako aj Stratégie rovnosti žien a mužov na roky 2010 - 2015, v Európskom pakte pre rodovú rovnosť na roky 2011 - 2020 a v ďalších medzinárodných dokumentoch.

    Politika podpory rodovej rovnosti je v našom každodennom živote, pretože je dôležitá pre hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Ľudskoprávny pohľad na problematiku rodovej rovnosti nahrádza rodovosť stereotypné, rigidné, tradičné predstavy o úlohách a rolách žien a mužov a zdôrazňuje možnosť individuálnej voľby bez ohľadu na pohlavie tak, aby ženy a muži mali možnosť slobodne sa rozhodovať pri výbere školy, povolania, kariérnom raste a pri starostlivosti o deti atď. Rovnosť žien a mužov nie je o zasahovaní do každodenného života, ale o vytvorení šancí na slobodné rozhodnutia.

    Našou snahou nie je vnucovať rodovú rovnosť. Nebudeme podporovať neprimerané zásahy do slobody konania jednotlivca. Nízka miera pôrodnosti a rastúci podiel starších ľudí nás však núti hľadať riešenia aj v podobe lepších podmienok pre vybalansovanie rovnováhy medzi šancami žien a mužov získať a udržať si kvalitné zamestnanie. Výsledky dosiahnuté v severských krajinách nás presviedčajú o dôležitosti prorodinných a prorodových opatrení, a to nielen pre partnerský život, pre zamestnávateľov, ale aj pre celú spoločnosť.

    Predložená správa informuje o aktuálnych hodnotách, o základných celoeurópskych sledovaných štrukturálnych ukazovateľoch rodovej rovnosti dostupných v čase spracovania správy, pričom kladie dôraz na analytické poznatky, ktoré viaceré štatistické ukazovatele vysvetľujú a naznačujú príčinné súvislosti.

    Významným zdrojom bola publikácia Štatistického úradu Slovenskej republiky "Rodová rovnosť v Slovenskej republike a Európska únia 2011", ktorej spracovanie vyplynulo z Národného akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013. Napriek pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku napríklad v legislatíve pretrvávajú nerovnosti takmer vo všetkých oblastiach sledovaných správou, predovšetkým na trhu práce spôsobené navzájom sa ovplyvňujúcimi viacerými faktormi.

    V oblasti zamestnanosti je na Slovensku situácia porovnateľná s krajinami Európskej únie, hoci ju ovplyvňujú pre nás špecifické faktory, ako sú regionálne rozdiely a nižšia ponuka flexibilných pracovných úväzkov. Miera ekonomickej aktivity u mužov dosahuje stále neporovnateľne vyššiu úroveň ako u žien. Rozdiel v mierach zamestnanosti medzi ženami a mužmi je tiež v neprospech žien. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku predovšetkým u žien nad 45 rokov.

    V oblasti pracovného procesu sú ženy konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. V oblastiach, ako je zdravotníctvo, sociálne služby, školstvo, tvoria ženy až 80 % pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba 42 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži podnikatelia.

    Stále pretrvávajú výrazne rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov, tzv. rodový mzdový rozdiel sa stabilne pohybuje niekde na hranici nad 20 % a v prvom štvrťroku v uplynulom roku dosiahol hodnotu 20,9 %. Pozitívom je, že tento rozdiel sa znížil za ostatných päť rokov o celú jednu pätinu.

    Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien, na Slovensku dokonca vyššej ako u mužov, ženy nedosahujú porovnateľné zárobky s mužmi, nakoľko vzdelanie v typicky ženských oblastiach je oceňované nižšie.

    Stereotypné predstavy a predsudky o práci vhodnej pre ženy sa odrážajú aj pri výbere študijných odborov. Rozdiely v platobnom ohodnotení žien sa prenášajú aj do rozdielov v zabezpečení mužov a žien v dôchodkovom veku. Životný štandard žien v penzijnom veku sa výrazne znižuje a posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej kategórii.

    V zamestnaneckej praxi na Slovensku je veľmi rozšírené aj nerovnaké zaobchádzanie odvíjajúce sa od rodičovstva či materstva. Starostlivosť o deti a iných členov rodiny zabezpečujú v dôsledku pretrvávania rodových stereotypov naďalej prevažne ženy. Len veľmi málo otcov zostáva na rodičovskej dovolenke, ich podiel nikdy doteraz v podmienkach Slovenska neprekročil 2 %.

    Z uvedeného vyplýva, aj keď sú tam niekedy iné dôvody, aj nízke zastúpenie žien v pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu, čo znamená obmedzené možnosti žien podieľať sa na riadení a rozhodovaní. Podobne to je aj s participáciou žien vo verejnom živote a v politike, aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Nízka účasť žien vedie k tomu, že ženy nemajú možnosť ovplyvňovať strategické rozhodovanie.

    Ďalším vážnym problémom je násilie páchané na ženách a domáce násilie, ktoré je napriek všetkým priaznivým legislatívnym úpravám stále akútnym a vážnym problémom, pričom absentuje systematický prístup k otázke riešenia problematiky, spojený najmä s nedostatkom priemerných špecifických služieb. Za pozitívum však možno považovať podpísanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu v boji proti nemu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložená správa je súčasťou monitorovacieho mechanizmu k napĺňaniu a dodržiavaniu Memoranda o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky pri uplatňovaní rodovej rovnosti, podpísaného na najvyššej úrovni v roku 2010. Správa bola prerokovaná Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky dňa 25. júna tohto roku a vládou Slovenskej republiky 27. júna tohto roku bez rozporu.

    Konkrétne opatrenia na riešenie rodových nerovností sú uvedené v programovom dokumente vlády Slovenskej republiky, ktorým je Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013, ktorý bol schválený v roku 2010.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyňu Ivetu Liškovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podala správu o prerokovaní Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2011 (tlač 126) v gestorskom výbore.

    V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky z 11. októbra 2007 č. 862 predložila vláda Slovenskej republiky Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011 (tlač 126) na prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 6. júla 2012 č. 130 pridelil správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011 na svojej 6. schôdzi 23. júla 2012 a prijal uznesenie č. 21, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011. Návrh na uznesenie Národnej rady je súčasťou tlače 126a.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána poslanca Mikloška z klubu KDH. Nech sa páči, dávam mu slovo. Pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené zhromaždenie, vážený pán minister, nevystupujem za klub KDH, som myslel, že ešte za kluby sa viacerí prihlásia, nik sa neprihlásil, tak som sa naraz stal jedničkou, ani neviem ako. Dovoľte pár slov k tejto správe, ktorú som si podrobne prečítal, má 64 strán, oceňujem ju, že sa napísala, aj keď mám niektoré poznámky k nej, ktoré si dovolím povedať.

    Je dobrou správou, že dnes máme Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. V minulosti sme mali, myslím, že ešte aj máme, Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorý práve prostredníctvom vlády predkladá túto správu o rodovej rovnosti. Podotýkam, že rodová rovnosť je iba malou podmnožinou ľudských práv a že ľudské práva je široká problematika, ako sa to hovorí v Ústave Slovenskej republiky.

    Tu poukazujem na určitý rozpor, ktorým aj príspevok uzavriem, že okrem rodovej rovnosti by sa mal parlament pravidelne dozvedieť a zaoberať aj situáciou ľudských práv na Slovensku a najmä o situácii rómskej menšiny a ich vzťahov k väčšine, čo je dnes vysokou prioritou Slovenska.

    Správa konštatuje, že Európska únia zakotvuje rovnosť medzi mužmi a ženami. Samozrejme, táto myšlienka nezačala Európskou úniou, je to starý biblický princíp, ktorý neskôr rozvinulo kresťanstvo, čo nie je samozrejmé v iných monoteistických náboženstvách. Áno, výroky sv. Pavla niekedy v určitom zmysle preferujú mužov, bol to vplyv vtedajšej doby, aj keď zase v iných pasážach vysoko vyzdvihujú ženu a jej charizmu.

    Správa o rodovej rovnosti prináša zaujímavé otázky a štatistiky, napríklad to, že priemerný dôchodok mužov je 411 euro a žien iba 322, že do 185 euro má penziu vyše 15-tisíc žien a 5-tisíc mužov, čo skutočne podporuje myšlienku inštitútu minimálneho dôchodku.

    Na strane 24 sa konštatuje, že taká, by som povedal, samozrejmosť, že prítomnosť detí mladších ako šesť rokov v rodine výrazne znižuje mieru zamestnanosti žien, ale minimálne ovplyvňuje zamestnanosť mužov. To je samozrejmé a tam tá rodová rovnosť bude vždycky narážať na tento fakt, ktorý je proste daný. Isteže, dosiahnuť tú rovnosť všade sa nedá a nebude dať, lebo skončíme tak ako voľakedy v Rusku, ak sa pamätáte, že bábušky a mamičky pracovali v najťažších prácach a muži si pofajčievali v krčme a popíjali vodočku.

    Zaujímavé je, a tu tiež neplatí rodová rovnosť, je v tom, že vek zomrelých mužov je 68 rokov, priemerný, a žien 76 rokov. Tam by sme radi dosiahli tiež rodovú rovnosť.

    Som rád, že žien v politike je stále viac. Dnes je v parlamente tuším 26 %, v riadiacich funkciách špičkových firiem je pomer 1 : 9, to sa mi zdá tiež asi normálne. V tej politike je to tak, ja keď som ešte dávno debatoval napríklad s jedným kolegom z Prahy na túto tému, on mi povedal peknú vetu, že "v politike je tam toľko žien, koľko tam chce byť". Musíme sa, musíte sa, ženy, prepracovať, zabojovať, aby ste tam boli.

  • Povedané s úsmevom.

  • Keď budete čakať na Godota, že niekto vás pozve, tak budete čakať celý život. To je už, to je informácia nielen pre ženy, aj pre mužov a je to samozrejmosť. Ale, čiže v tomto smere naozaj treba mať, ísť za svojím, keď chceme v tej politike byť.

    Správa prináša viaceré konštruktívne odporúčania, tie doporučujem si prečítať, ktoré by neskôr Rada vlády, prípadne vláda mala brať v úvahu. Myslím, že správa sa príliš venuje Rómom, teda rodovej rovnosti u Rómov, čo je, povedal by som, určitá pozitívna diskriminácia, ale teda iste v dobrom, ale hovorím, tá problematika Rómov je tak široká a tak ožehavá, by si vyžadovala špeciálnu správu a špeciálnu pozornosť.

    Reprodukčné zdravie je podľa Európskej únie zakódované, v ňom je zakódované všeličo. To dobre vieme. To, že máme jeden z najmenších počtov hlásení prípadov AIDS, píše sa tam o 286 mužoch a 53 žien, je pozitívne. Správa konštatuje, že 65 % homosexuálov je práve medzi týmito prípadmi a to je celosvetová tendencia.

    Pod služby plánovaného rodičovstva správa berie tak po európsky aj chemickú antikoncepciu a umelé prerušenie alebo ukončenie, by som povedal, tehotenstva. Je veľmi pozitívne, že počet potratov u nás klesá. V roku 2010 ich bolo 9 288. Samo osebe je to hrozné, že 10-tisíc ľudí sa nenarodilo, ale je to pozitívne, že od roku 1990 je ten pokles o 81 %.

    Správa však nehovorí o jednej vážnej veci, že práve nákup chemických teda piluliek, alebo ako by som to povedal, deň po tom prudko stúpa, to hovoria naši farmaceuti, čiže vlastne hovorí o tom, že dneska sa to, čo sa dosiahlo predtým, tvrdo potrelo, možno sa to môže dosiahnuť ináč a to v štatistikách nie je.

    Tiež by som si dovolil protestovať proti niektorým takým neetickým reklamám, čo so správou nesúvisí, najmä na chemickú antikoncepciu, ktorá prináša farmaceutickým firmám veličizné zisky, a takisto aj pre, napríklad tá reklama pre diabolskú erekciu, ktorú každý deň musíme vidieť v televíznych správach za veľmi drahé peniaze, tiež sa mi zdá trápna a v podstate ju nepotrebujeme.

    No, ešte pár poznámok by som povedal na záver. Aj keby bola stopercentná rodová rovnosť medzi mužom a ženou, predsa len muž ostane mužom a žena ostane ženou. Žena vždy sa bude musieť viac starať o domácnosť a o deti. A keď má deti menšie ako dva roky, tak či chce, nechce, ak chce, aby to dieťa bolo dobre vychované, aby tam bola pripútanosť k niekomu, vzťahová väzba, čo sa dneska takto múdro volá, tak skutočne treba, aby matka s tým dieťaťom bola doma a sa mu venovala, venovala mu to najdôležitejšie a to je čas. Ja moc doma nepomáham, ale už aj tam mám určitý problém v rodovej rovnosti, pretože ja keď vysávam, sa mi zdá, že to je už dávno urobené, žene sa to furt nezdá, takže to je problém, ktorý by tiež mohol byť v správe zachytený.

  • Smiech v sále.

  • No, iste, ak chce ľudský rod, aj slovenský národ, prežiť, ináč to asi nebude, matku nikto nezastúpi doma a dobrá babka a dobrý dedko sú tiež v tomto smere nezastupiteľní. Je zaujímavé, že v Amerike už asi niekoľko miliónov ľudí, seniorov, dedkov a babky, sú spojené a majú svoju organizáciu, ktorou sa snažia pomôcť rodine, matke a otcovi pri výchove detí, čo sa im tam celkom dobre darí, lebo tí ľudia sú veľmi zamestnaní, tí mladí, a tým pádom na deti im nezostáva. Aj tak by som chcel zdôrazniť, že úloha matky je nezastupiteľná, ale aj úloha otca je nezastupiteľná.

    Čiže v tomto smere to, o čom sa hovorí, že tá striedavá starostlivosť, vyvolalo to mnoho všelijakých diskusií, myslím, že je rozumná vec. Pri rozvodoch veľmi často dieťa sa stáva, by som povedal, takým prostriedkom na vzájomné sa urážanie, a keď sa zabezpečí, aby aj mužovi, väčšinou mužovi, sa mohol stretať s dieťaťom, je, myslím, to pozitívne, a ak dieťa vyrastá celkom bez otca, tak je to negatívne.

    Teda zdôrazňujem, že dilema rodina, deti verzus kariéra či práca bude u žien, žiaľ, vždycky a, samozrejme, v špičkových prípadoch odborníčok, vedkýň, spisovateliek a neviem čo ešte, iste, treba dať prednosť aj kariére, ale zas niektoré povolania, piloti, generáli, čo ja viem, dirigentky atď., tam zase momentálne tých žien sa veľa netlačí.

    No. Tak ja by som ešte na záver povedal to, čo by som si dovolil nazvať aj snáď uznesením, viete, to, že sa tu hovorí o rodovej rovnosti, je dobré, ale už som zdôraznil, že je to malou podmnožinou ľudských práv. A teda navrhujem také, by som povedal, dve alternatívne uznesenia pre Radu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, že v roku 2012 predloží Národnej rade Súhrnnú správu o problematike Rómov v Slovenskej republike, čo určite všetci cítite, že mať to pokope je veľmi vážne a mohlo by sa na základe toho veľa opatrení urobiť, lebo to je problematika celoeurópska a 23 rokov si nevieme s ňou rady, a predtým sme si tiež nevedeli. Alebo druhá alternatíva, prepáčte, že to takto hovorím, troška to rozšíriť a vždy k 10. 12., keď je Medzinárodný deň ľudských práv, predložiť Národnej rade Správu o dodržaní ľudských práv na Slovensku. V zmysle našej ústavy tých ľudských práv je veľa, v mnohých sa dosiahli veľké pokroky, v mnohých sú stále nedostatky, najmä v individuálnych právach.

    Čiže ja by som si dovolil navrhnúť hlasovať najprv o tej prvej časti, o Rómoch. Ak to prejde, tak už tú druhú časť nerobiť, ale keby to neprešlo, tak pokúsiť sa ešte o to, aby na deň ľudských práv vždycky Rada vlády predložila Národnej rade správu. Máme mnoho inštitúcií, nevládnych organizácií o ľudských právach, čiže pozbierať, čo sa tam vlastne robí, a povedať, aký je stav Únie, v tomto smere by nebolo zlé. Ďakujem pekne.

    Ešte to poviem, že, není tu pán predseda Jarjabek, už dlho mu sľubujem jedno CD, ktoré som troška aj pod mojím sponzorstvom vyšlo, není to reklama, pretože už je dávno preč, volá sa "Ona, ono a on", je to vlastne o rodine, o jej problémoch, o rodovej rovnosti. A dneska, keď som túto správu ráno písal, tak mi napadlo, že už musím, tak jedno, predposledné, mu dávam. Není tuná, tak mu dám potom.

    A ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A zase som bol prekvapený, že som rýchlo došiel k mikrofónu, takže tých papierov bolo veľa, takže možno som to troška aj poplietol.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Blaha, Poliačik, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Pán kolega, ďakujem pekne za príhovor a rozumiem mnohým tým niektorým náznakom v tom príhovore ako tomu, že ste predsa len konzervatívny, tradicionalistický politik, ale dúfam, že to, keď ste povedali, že rodová rovnosť je iba jednou z podskupín tých ľudských práv, ste nemysleli tak, ako keby to nebola jedna z veľmi významných podskupín ľudských práv. Žijeme v patriarchálnej spoločnosti, kde sú ženy ponižované, kde je tu obrovská nerovnosť v prístupe, v príležitostiach, čiže ide o obrovskú významnú tému, takže určite ju nezľahčujme.

    Táto vláda chce spraviť maximum - a to som veľmi rád - pre to, aby tu bola rodová rovnosť, aby sme vymietli všetky tie rodové stereotypy, ktoré sprevádzajú našu spoločnosť strašidelným spôsobom. Takže toto určite nepodceňujme, prestaňme sa baviť o ženách ako o niečom, čo je menej, to je nedôstojné a pre 21. storočie, pre modernú európsku spoločnosť niečo neprijateľné.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, áno, súhlasím s tým, ženy a muži nie sú rovnaké bytosti, ale mali by mať rovnaké šance. Mali by mať rovnaké šance a mali by mať rovnaký prístup k veciam, ktoré samy osebe nie sú definované ako buď pre jedných, alebo pre druhých.

    Ale chytím sa jednej veci, ktorá ma trošku znepokojila v tom vašom príhovore. Je mi zvláštne, že ľudia, ktorí zdieľajú v mnohom vaše myslenie, pán kolega, na jednej strane broja proti potratom a ich počtu a na druhej strane broja proti zodpovednej rodičovskej príprave na rodinu a broja proti antikoncepcii. Je to práve vďaka antikoncepcii v akejkoľvek forme, že nám počty potratov klesajú. Je to vďaka stále viacej sexuálnej výchove na školách, kde sa otvorene s deťmi o týchto veciach rozpráva a kde aj deti z rodín, v ktorých rodičia majú vážny problém o niektorých témach rozprávať, sa dozvedajú o tom, akým spôsobom sa má viesť zdravý sexuálny život a akým spôsobom je možné byť zodpovedným rodičom. Takže ak chceme bojovať proti potratom, tak obávam sa, že bez akceptovania antikoncepcie to, bohužiaľ, nebude možné. Chvalabohu, aj v tak kresťansky ladenej krajine si toto ľudia uvedomujú a keby sme si spravili štatistiky o sexuálnom správaní, tak oveľa viacej vychádzajú z rozumu ako z toho, čo im káže nejaká dogma.

    Vďaka.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem pri tej príležitosti aj pánu ministrovi poďakovať za prednesenú správu, aj predrečníkovi. Chcel som pôvodne začať niečím iným, ale chcem predovšetkým poukázať na to, že rovnako muži aj ženy sú rovnako bytosti. Aj muž je rovnako človekom, takisto aj žena, aby sme to náhodou nechápali zle, aby sme tuná ženy neurážali.

    Vysoko si vážim rovnako ženy, aj keď veľakrát im nerozumiem aj v tom niekedy takom tom boji, lebo ja by som napríklad ako muž nechcel byť ako žena, lebo viem, že v mnohých veciach na ženy my muži nemáme. Napĺňať ako skutočnosť ako materstva a, ženy, ste tak nezastupiteľné v mnohých rolách, že ja by som sa aj bál sa pustiť do nejakej tej konkurencie. Naopak si myslím, že veľakrát tie ženy bojujú za niečo, čo nevedia. Veľakrát sú takému spoločenskému tlaku vystavované.

    Pre mňa žena nie je krásnou len tým, že nakoniec ako navonok sa vyzdobí, či má oholené ruky a nohy, ale či má predovšetkým srdce. Ten jej výraz musí byť zvýraznený cez hĺbku duše a hĺbku srdca. Aj keď na druhej strane nechcem ako podceňovať túto tému, lebo veľakrát naozaj ženy sú považované veľakrát aj zo strany mužov ako by za niečo menejcenné a rôzne ako aj nemiestne vtipy sú v tomto smere, ale ako kolega to povedal, nikdy stopercentne sa nebudeme rovnať. A práve to, že sme rozdielni, tak to je to super, to je to fascinujúce a to je práve to príťažlivé. To, že máme 26 % žien, ale to už nestihnem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prepáčte, s reakciou na faktické, lebo ste neboli prihlásený, takže nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • K pánu poslancovi Blahovi, stal som sa konzervatívny, tradičný politik, neviem, či je to dobré, alebo zlé, pozriem sa do nejakého slovníka, potom odpoviem.

    Súhlasím, že rodová rovnosť je veľmi dôležité a podstatné, len ľudské práva sú individuálne a kolektívne a všade ich je ešte mnoho, mnoho podskupín, čiže ja horlím za všetko, nielen za tento, by som povedal, jeden ich aspekt, veľmi dôležitý. Potvrdzujem v 73 rokoch, že není nič krajšie ako žena, najkrajšia architektúra atď. Čiže v tomto smere liberáli, katolíci atď. sú všetci zajedno, dúfam.

    K pánu Poliačikovi, dôležitosť rovnakých šancí - absolútne podčiarkujem. Teším sa, že aj vy chcete bojovať proti potratu, my bojujeme v tom zmysle, že odsudzujeme ten akt, ale nie osobu, ktorá to z rôznych dôvodov musela urobiť. Takže nechcem o tom tuná viac rozprávať. Podčiarkujem, že sexualitu a sex stvoril Pán Boh, teda nie pre niekoho iného, ale pre nás ľudí, čiže som plne za. A veľmi dôležitá je tá zodpovedná príprava pre rodinu. Naozaj, mladí dôjdu do rodiny, ani nevedia, o čom to je, potom sa rýchlo rozvádzajú, čiže naozaj nejaké školenie pre nich pravidelne robiť je veľmi, veľmi dôležité.

    Antikoncepcia je vec svedomia. My máme tzv. prirodzené metódy antikoncepcie, je ich tiež veľmi veľa, sú snáď troška tvrdšie a sú aj chemické a iné, je to vec svedomia toho človeka. Čiže teraz nechcem žiadnu hodnotiť, ja len konštatujem, že to závisí veľmi od daného človeka a že tie chemické sú nie celkom preskúmané vzhľadom na budúce zdravie ženy, najmä keď je ešte veľmi mladá.

    Ďakujem.

  • Tak a teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Iba pán poslanec Brocka, končím, a pán poslanec Kuffa, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, pôvodne som nechcel vystupovať k tomuto bodu, potom som si uvedomil, že to, čo chcem povedať, by stačilo na faktickú poznámku, ale keďže chcem reagovať na pána ministra, na jeho úvodné slovo, tak som sa musel prihlásiť do rozpravy, ale medzitým tu odznelo niekoľko faktických poznámok, na ktoré mi nedá nereagovať.

    Prosím vás, najprv na pána poslanca Blahu. On sa tu vyprofiloval na takého bojovného marxistu a ateistu, že nás, by som povedal, normálnych a, by som povedal, nie bojových teistov alebo veriacich ľudí akoby provokuje k tomu, aby sme my vystupovali a vyzerali ako bojovní teisti. Ale ja naozaj teda nie som taký bojovník ako pán Blaha a pokúsim sa tak vecne zareagovať.

    A chcem zareagovať na pána poslanca Poliačika, ktorý vyčítal Jozefovi Mikloškovi, pánu poslancovi, že je tu istý rozpor u ľudí, ktorí na jednej strane bránia život a na druhej strane bránia, on to nazval, broja proti rodičovskej príprave, a potom ešte dopovedal, že teda zdravému sexuálnemu spôsobu života.

    Pán Poliačik, prosím vás, medzi nami dvomi je ten rozdiel, že ja vám moje predstavy o zdravom sexuálnom živote nevnucujem a ja by som vás poprosil, a teda, by som povedal, vo vašej osobe aj tých iných, ktorí sa snažia v našej spoločnosti presadzovať veci nie pre seba, veď ja nevstupujem do vášho súkromia, ale ja si chcem vyprosiť, aby ste vy moje deti, ako mojim deťom vnucovali vaše predstavy o údajne zdravom sexuálnom správaní.

    A teraz k pánu ministrovi. Pán minister, len v dobrom, vy ste v úvodnom slove privítali Dohovor Rady Európy o predchádzaní domácemu násiliu. Ja sa priznám, že možno je to po funuse, lebo my tu máme z Národnej rady aj širokú delegáciu v Rade Európy a možno sme neboli dostatočne teda informovaní, ale ja som zachytil v tlači, ja som zachytil v tlači, že voči tomuto dohovoru niektoré občianske združenia, ale aj v zahraničí, mali výhrady, alebo teda chcú polemizovať. Pretože v tom dohovore sú také formulácie a konštatovania, že domáce násilie - a dobre počúvajte -, domáce násilie má svoj pôvod v kultúrnych zvyklostiach a v náboženskom presvedčení, a to sa mi zdá byť úplne zvrátené.

    Prosím vás, veď príklad u nás zo Slovenska, veď kde majú, by som povedal, najkrajšiu predstavu o inom pohlaví? Kde majú v najväčšej úcte ženu, kde ženu neponižujú, kde ženu nezneužívajú - tak to je kresťanské prostredie. A, naopak, kde dochádza k zneužívaniu ženy - tak to je tam, kde tí ľudia nemajú proste Boha pri sebe. Prepáčte, že som to povedal možno nie takým poslaneckým slovníkom, ale považoval som to za dôležité povedať, lebo minister povedal, že to víta. A ja by som chcel upozorniť na to, že pri ratifikovaní tých dohovorov by sme nemali zabúdať napríklad aj na takéto odlišnosti.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Poliačik, pán poslanec Brixi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega, prepáčte, ale vyrazili ste mi dych. Vy ste tak bezbrehý demagóg, že to by jeden normálne neveril. Vy mne idete vyčítať, že na základe štatistík a dlhodobého pozorovania správania sa ľudí v súvislosti so sexuálnou výchovou sa snažím presadiť systém, ktorý je overený, že pomáha?

    A druhá vec. Ja naozaj si vytiahnem z rozpravy prepis toho, čo ste teraz povedali, a niekoľkokrát vám to v budúcnosti, predpokladám, pripomeniem. Lebo keď vy mne poviete, že každý nech teda robí, ako chce, ale nemali by sme niečo vnucovať všetkým, tak poďme sa presne takto isto postaviť k nedeľnému predaju, poďme sa takto isto postaviť k akejkoľvek inej agende, poďme zrušiť Vatikánsku zmluvu, pretože toto sú presne veci, pri ktorých, kde veci náboženského presvedčenia si má regulovať každý človek sám. Toto sú presne tie veci, o ktorých rozprávame, keď hovoríme o oddelení cirkvi od štátu. A ja nie som neveriaci človek. To znamená, tak ako ste pomenovali pána Blahu, ja nevystupujem z pozície ateistu. Ale určite vystupujem z pozície ochrancu súkromia každého a nároku každého regulovať si a spravovať si svoj život podľa svojho vlastného hodnotového a ideologického nastavenia.

    Takže som vám vďačný za tú vetu, ktorú ste povedali, dám si ju vytiahnuť z prepisu a predpokladám, že bude veľa príležitostí na to, aby som vám ju ešte mohol zopakovať.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán Poliačik, možno ste boli aj vy prekvapený, alebo teda v šoku z môjho vystúpenia a ste ma nepozorne počúvali. Pán Poliačik, ja som len reagoval na to, aby ste mi nevnucovali svoje predstavy o vašich, teda vaše predstavy o zdravom sexuálnom správaní, tak ako som už sa vyjadril, že si vyprosujem, aby ste propagovali vaše predstavy napríklad o nie škodlivosti drog. Proste to je podobný prípad, aby ste vy takýmto spôsobom, vy, pán kolega, mne vnucovali vaše predstavy. Ja sa vám nemiešam do vášho súkromia. Vy nieže do môjho súkromia sa chcete miešať, ale vy ho chcete vnucovať všetkým.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov povedať, neviem, či mi to tak aj vyjde, možnože nie, ale keď pozerám na našu kolegynku tuná z parlamentu, je tak krásne upravená, taká pohľadná, a ak je vydatá (potlesk), tak chcel by som sa jej zároveň aj možno tak opýtať, ako manželka v rodine, pani kolegyňa, čím sa cítite byť?

  • Reakcia poslankyne.

  • Vedúcou, to sú naše hlášky ako veľakrát nás mužov. Ale, ženy, zvyknete pohotovo povedať, že ja som tým krkom. No, môj brat to tak ako hovorí, hej, a to je práve ako to pomýlené a možno práve v tej rovnosti a potom sa pretekáme muži a ženy.

    Jak som to povedal vo faktickej poznámke, ja naozaj so ženskosťou by som nenabral tú odvahu, aby som súťažil, lebo by som prehral. Určite by som prehral. Ale náš Maroš to tak ako hovorí, veľmi to tak ako zdôrazňuje, odpusťte mi, že ho tak ako spomínam, lebo ja sa s tým aj stotožňujem, my Kuffovci sme jednoducho takí, ale žena v rodine, pani kolegynka, je predovšetkým tým srdcom. A keď ste tým srdcom, ženy, tak myslím si, že v tej rodovej rovnosti je toto najlepšie, čo môže byť. A my naozaj nemusíme medzi sebou bojovať a súťažiť. A teraz či máme 26 % v parlamente žien a prečo ich nemáme tuná ja neviem 56 %. Lebo naozaj tie roly, ktoré tu prirodzene ako sú dané, by som povedal, nemusím tuná ani nábožensky aspekt vôbec ako spomínať, ale sú prirodzene ako dané: my muži nikdy matkami nebudeme, my muži nikdy rodiť nebudeme, my muži to ani nikdy nepochopíme, my ani ten veľakrát - mi to odpustite - aj ten ženský svet veľakrát mu nerozumieme. Na druhej strane, že sa tu páchajú také tie diskriminácie, ktoré tuná naozaj veľakrát aj sú a žena je menejcenná.

    Ja som si s kolegom tuná dovolil nesúhlasiť, lebo žena je pre mňa rovnako človekom ako muž. Hej, vyznelo to veľmi zle, hej, ale takto to vyznelo tuná pred chvíľou. Možno kolega bude na to reagovať, však ale nech sa páči. Ale vyznelo to naozaj veľmi, veľmi zle. Byť rovný aj v dôstojnosti, aj v právach, aj vo všetkom, úplne vo všetkom. Odpusťte mi to, možnože som to zle pochopil, kolegu, ak som ho zle pochopil, tak sa ospravedlňujem.

    Spomeniem jeden príklad ako z praxe. Po osemdesiatom deviatom roku, keď sa otvorili hranice, tak nielen my sme cestovali do zahraničia, ale aj zo zahraničia prichádzali ľudia k nám. V Žakovciach brata navštívili Belgičania, bola to zmiešaná skupina mužov a žien. A dievčatá takou lámanou francúzštinou, teda brat na nich hovoril lámanou francúzštinou a ich aj pochopil, a začali ho presviedčať, my sme také rovnaké jak aj muži a my chceme, aby aj prácu si nám pridelil tú istú ako mužom. A Maroš hovorí, ale veď vy ste ženy, ja vám nemôžem dať prideliť takú prácu, ako majú tu. Nie, a proste trvali ako na tom, my chceme byť rovnocenné. Tak povedal si, dobre, rozdeľoval prácu ako hociktorý deň iný a mali kopať kanál. Mal mať svoju dĺžku, hĺbku, rozmery, tí, ktorí ste stavbári, tak to poznáte. Dostali krompáč, lopatu, odkrokoval to a každej jednej dal za prídel presne takú istú pracovnú úlohu ako tým mužom. Mali ste to vidieť, aká bola veľká zábava sledovať ako tieto ženy. Ako veľmi rýchle boli vyliečené z takého prehnaného feminizmu, "feminizmu", veľmi rýchle.

  • Reakcia z pléna.

  • No, hovorím o rodovej rovnosti, tak hovorím o tomto príklade.

    Keď bol obed, tie dievčatá naozaj nevládali kopať, vreckovkami mali omotané ruky, keď stáli ako, nohy do X, ten krompáč, nevedeli, či dozadu kopať, alebo dopredu, chlapci sa naozaj ako smiali.

    Tak ja len hovorím o tom, aby sme sa naozaj takto nepretekali v tom, kto je mužskejší, kto je ženskejší. Sú vyslovene role mužské, kde by som ženu ani, naozaj bolo by dehonestujúce aj pre jej prácu. Neviem si predstaviť, že by ste boli ženy murárky, možno rušňovodičky, tam ešte možno nejak tak, ale sú špecifické alebo sú naozaj také role, ktoré sú vyslovene ako mužské. Tak ja som chcel len toľko povedať, aby sme sa v takýchto veciach ako nepretláčali, hej, čo je mužskejšie, čo je ženskejšie.

    Neviem, pani kolegyňa ma tu nejak takto upozornila, že o čom to rozprávam. Ja som len v takej krátkosti chcel k tej rodovej, teda k tej správe o rodovej rovnosti ako vystúpiť. Tí, ktorí ste ma pozorne počúvali, chcem vám poďakovať za vašu pozornosť. Pán Boh vám žehnaj.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky - pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Poliačik. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja teda musím sa ozvať za tú ženskú časť, lebo paradoxne k rodovej rovnosti vystupujú iba muži. Mali by sme sa tomu tešiť, pretože bez nich tá rodová rovnosť ani nemôže v spoločnosti niekam postúpiť. A pre tých, ktorí, skutočne si myslím, že boli od témy, ako aj môj terajší predrečník, pretože to nie je o kopaní kanálov a o tom, že ženy majú nohy do X, keď kopú kanále.

    A už tá veta, že žena je pre mňa rovnako človekom ako muž, tak si myslím, že toto už bol vrchol ľadovca. Pretože my s nikým nechceme súperiť, ani nesúperíme, ale táto správa je súhrnnou správou Slovenskej republiky o tom, aby ženy a muži mali rovnaké podmienky pri odmeňovaní za rovnakú prácu. To znamená, že ak muž sedí v kancelárii, pre tých, ktorí tomu nerozumejú, aj žena sedí v kancelárii a robia tú istú prácu, nie je to príklad kopania kanálov, si myslím, že nie je ten najlepší, tak by mali mať rovnaké kancelárie, aj rovnakú odmenu. A blíži sa k tomu celá Európska únia a ja si myslím, že aj Slovenská republika k tomu čím ďalej teda má bližšie, aj keď tie výsledky ešte nie sú také, ako by sme si predstavovali. A verím tomu, že dospejeme k týmto záverom a náplňou aj táto správa o tom jednoznačne hovorí.

    Takže prosím tých mužov, ktorí skutočne majú k tomu čo povedať a sú poslanci a ani nemajú k tomu ako zaujať stanovisko, nech si to prv naštudujú, lebo to nie je len o tom, či žena je, ako povedal pán Kuffa, rovnako človekom, ako je muž.

    Ďakujem.

  • Štefan, ja popravde vôbec neviem, že na čo z môjho prejavu si reagoval, takže to nemôžem ani dovysvetliť, lebo som jednoducho spätne nenašiel ani len tú vetu, na ktorú si reagoval. Ale on je tak vnútorne rozporuplný, ten tvoj prejav, lebo na jednej strane sa snažíš prezentovať ako veľmi v tvojej hlave sú muži a ženy rovní ako ľudské bytosti, ale už len, hej, presne, Ježiš, ja musím s pani Vaľovou súhlasiť, ale hej, presne ten výrok, že pre mňa je žena rovnako človek ako muž, demonštruje, že proste tam je veľmi jasná prierva v tom myslení a že sa vnútorne musíš tlačiť k tomu, aby si také niečo povedal. Ono totižto ani pri tých zamestnaniach nejde o to, že či prerozdeľujem prácu, toto je mužom a toto je ženám, ja sa musím práveže na každého jedného pozrieť ako na samostatnú bytosť a posúdiť jeho schopnosti. Ja mám susedku, ktorá má 120 kíl, dennodenne nosí štyri poschodia naozaj ťažké veci a som 100-percentne si istý, že za deň by vykopala viacej toho kanála jak my dvaja dohromady, keď sa na nás pozrieš.

    Takže treba sa naozaj pozrieť na každého človeka zvlášť, na jeho schopnosti, talenty, posúdiť ich v porovnaní s tým, čo má robiť, a nerozdeľovať, že toto je mužská práca, toto je ženská, ale nechať jednoducho každého, aby robil to, na čo má talent a schopnosti.

    A posledná vec, ja zástupcom katolíckej cirkvi začnem veriť, že to myslia s rodovou rovnosťou vtedy, keď začneme vysväcovať ženy za kňažky. Vtedy tomu uverím.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, už ste sa neskoro prihlásili, uzavrel som možnosť. Pán poslanec Kuffa, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ak dovolíte, ďakujem za faktické pripomienky.

    Tú vetu zopakujem: Ženy a muži sú rovnaké bytosti. Toto spomenul ako kolega, ja som to z tohto to ako pochopil. Pani kolegynku to tiež zháčilo, všimol som si, nonverbálnej komunikácii pomerne slušne ako rozumiem.

    A najväčšou odmenou pre pani Vaľovú, chcem povedať, ja si myslím, že pre ženy, ak sa mýlim, tak mi to môžte aj v kuloároch povedať, aj oko vypichnúť, nie sú peniaze, nie sú to peniaze, ale šťastná rodina. Šťastná rodina a dobre vychované deti. Či sa snáď mýlim?

    Ja, samozrejme, nepodceňujem aj odmenu za vykonanú prácu ako profesijnej činnosti. Nech je rovnaká, ako ju má muž, hej, ak ju vykonáva rovnako dobre. Žena a muž, hej, tam nechcem robiť žiadne rozdiely. A ja sa nemusím ako tlačiť v tom, že či ten muž alebo žena, že majú rovnaké práva. Úplne nie, to je úplne blud.

    A na záver ešte chcem reagovať, keď ten kolega tuná povedal, no aj to je presne to zavádzajúce, že my kdesi ženy podsúvame a tlačíme do neprirodzených rolí. To, čo jednoducho tej žene ani neprislúcha, hej, a potom aj tie ženy sú koľkokrát z toho prostredia stresujúce.

    Keď kolega nevie, že čo to je kňaz a kňažka, tak neviem, či sa vracia do antiky a prehistorického obdobia, lebo kňažky, tie tu boli naozaj v prehistorickej ako dobe. A kňazstvo ako také, ale to nechcem rozoberať, lebo toto naozaj nie je téma tuná ako v parlamente, aby som to nejak do detailov rozoberal.

    Ale, pán kolega, ak budeš mať záujem, veľmi rád sa ti budem venovať, aj tejto téme, aj problematike rodovej rovnosti. Nech sa páči, som ti k dispozícii tu kedykoľvek.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, nečakal som takto diskusiu, ale pokladám za potrebné v záverečnom slove uviesť tú základnú procedurálnu časť, aby sme vedeli, o čom sme vlastne hovorili.

    V roku 2010 vláda Slovenskej republiky prijala Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013. Náväzne na to vláda podpísala dohodu o spolupráci pri tomto dodržiavaní, tzv. Memorandum medzi vládou a Konfederáciou odborových zväzov. Odvtedy sa robí pravidelný odpočet realizácie týchto úloh za uplynulý kalendárny rok, samozrejme, vo Výbore pre rodovú rovnosť ako poradnom orgáne, v Rade hospodárskej a sociálnej dohody vzhľadom na to, že to má, to memorandum zaväzuje aj jednotlivých sociálnych partnerov z hľadiska tripartity. Samozrejme, že vo vláde Slovenskej republiky a následne v najvyššom zákonodarnom orgáne, ktorým je Národná rada.

    To, čo som predložil, je odpočet realizácií Národného akčného plánu za rok 2011. Ja vidím dve pozitíva. Po prvé, od roku 2010 sa tu vystriedala, použijem výraz, pravicová a ľavicová vláda, pre mňa je pozitívum, že nikto nemal ambíciu z hľadiska nejakých ideológií tieto veci meniť. To znamená, pozitívum je v tom, že rodová rovnosť je absolútne nadstranícka. A aj napriek tomu, že hodnotíme obdobie môjho predchodcu, ja som sa v plnej miere pod odpočet týchto vecí podpísal, lebo absolútne s nimi súhlasím, pretože vychádzajú, opakujem ešte raz, z myšlienok, z predstáv a z opatrení a riešení, ktoré majú ďaleko väčší a iný charakter. To toľko k tej procedúre a k tým veciam, ktoré s tým súvisia. To znamená, ešte raz, odpočet niečoho konkrétneho.

    K tej diskusii ako takej, trošku ma prekvapilo to vystúpenie pána Brocku, no, 11. mája 2011 Slovenská republika podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaniu násiliu na ženách a domácemu násiliu, v boji proti nemu, bolo to v Istanbule. O čom to je ako, no tak zaväzujeme sa a berieme na seba konkrétne záväzky, ktoré nás vedú k zavádzaniu štandardov po prvé prevencie, ochrany obetí a druhu tohto násilia, no a samozrejmá vec, že aj represie, ktorá z toho vyplýva. Ja si myslím, že to je úplne logické, pochopiteľné. Ja neviem hodnotiť diskusiu, ktorá medzivládkami atď. tomu predchádzala, ale plne sa podpisujem pre potrebu tohto dokumentu a toho dohovoru aj v podmienkach Slovenskej republiky, lebo tá správa hovorí o tom, že máme čo naprávať, a to aj napriek tomu, že ten trend v mnohých oblastiach, hlavne tých negatívnych, z hľadiska hodnotenia tej správy je pozitívny.

    Ja na záver môžem len vysloviť presvedčenie, že bol by som veľmi rád, ak budem mať tú česť a možnosť takto o rok opätovne predkladať správu za kalendárny rok 2012, žeby som mohol konštatovať, že v mnohých oblastiach, ktorých sa týka rodová rovnosť, sme opätovne pokročili dopredu a že v tomto smere nám niekde inde neuteká vyspelý svet, ale že sme jeho neoddeliteľnou súčasťou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, je to tlač 128.

    Pán minister, ešte vás poprosím, aby ste uviedli ten návrh.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, tlač 128.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení je už druhým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi našimi krajinami. Dňom nadobudnutia platnosti zmluvy strácajú platnosť zmluvné dokumenty, ktoré vznikli ešte v období Česko-Slovenska a Federatívnej republiky Juhoslávie. Na základe doteraz platnej zmluvy je k 31. 12. 2011 do Srbskej republiky vyplácaných 45 dôchodkov. V Slovenskej republike je k tomuto dňu zamestnaných 524 občanov Srbskej republiky.

    Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov, a na osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb s poistením na území druhého zmluvného štátu aspoň jeden rok.

    Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na zdravotné poistenie a zdravotnú starostlivosť, dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a, samozrejme, že aj na prídavky na deti.

    Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.

    Nami predkladaný návrh zmluvy je zmluvný dokument, ktorý zodpovedá všetkým zásadám prípravy zmlúv z členských štátov Európskej únie.

    Zmluva bola dňa 2. marca tohto roku podpísaná v Bratislave. Zmluvu za Slovenskú republiku podpísal Jozef Mihál, podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, a za Srbskú republiku Rasim Ljajić, minister práce a sociálnych vecí.

    Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Šedivcová je určený spravodajca.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. júla 2012 č. 149 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    II. Gestorský výbor nedostal do 6. septembra 2012 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.

    III. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. septembra 2012 č. 79, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zo 6. septembra 2012 č. 18.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, vyjadrených v uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    VI. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslankyňu Vieru Šedivcovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zo 6. septembra 2012 č. 19.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Má niekto záujem, dámy a páni? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 217 o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh. Je to tlač 166.

    Pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský uvedie vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 166.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa novelizujú viaceré hmotnoprávne a procesné ustanovenia, čo si vyžiadala doterajšia aplikačná prax pri hodnotení účinných látok, s cieľom zaradiť ich do zoznamov povolených účinných látok a pri posudzovaní žiadostí o uvedenie biocídneho výrobku alebo biocídneho výrobku s nízkym rizikom na trh v Slovenskej republike na základe autorizácie, registrácie alebo vzájomného uznania.

    Doteraz platné znenie zákona totiž dostatočne nedefinuje spôsob a formy spolupráce Centra pre chemické látky a prípravky (ďalej len "centrum") s dotknutými orgánmi štátnej správy na jednej strane a komunikáciou so žiadateľom o vykonanie hodnotenia účinnej látky alebo so žiadateľom o udelenie povolenia uvádzať biocídny výrobok na trh Európskej únie a Slovenskej republiky na strane druhej.

    Zmenu pôvodného zákona si vyžiadala i skutočnosť, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré malo s centrom na napĺňaní zákona reálne spolupracovať, sa vzdalo svojej kompetencie, a preto bolo potrebné zákon upraviť tak, aby hodnotenie účinných látok a biocídnych výrobkov mohlo centrum vykonávať v spolupráci s inými odbornými organizáciami, vrátane príslušných orgánov členských štátov Európskej únie, alebo prostredníctvom zadania prác iným fyzickým osobám na základe osobitného zmluvného vzťahu.

    Článkom II predloženého návrhu zákona sa tiež mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Zmena súvisí s poplatkami, ktoré centrum vyberá od žiadateľov (podnikateľov) a ktoré slúžia na pokrytie nákladov spojených s hodnotením účinných látok a biocídnych výrobkov osobami vykonávajúcimi hodnotenie. Uvedená zmena súčasne dochádza i k zníženiu súvisiacich správnych poplatkov.

    Ďalším článkom III tohto návrhu zákona sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh, a to o možnosť prijímať na samostatný medzirozpočtový účet centra prostriedky za jeho expertnú činnosť v oblasti uvádzania chemikálií na trh, refundované Európskou chemickou agentúrou. Tieto prostriedky by mali slúžiť na prehlbovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov centra.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálne vplyvy. Bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie vrátane ochrany spotrebiteľa, pretože sa umožní uviesť na trh Slovenskej republiky, prípadne ďalších členských štátov Európskej únie len tie biocídne výrobky a biocídne výrobky s nízkym rizikom, ktoré prešli hodnotením orgánom na to určeným, prípadne hodnotením vykonávaným v spolupráci s nezávislými osobami alebo s príslušnými orgánmi ďalších členských štátov Európske únie. Očakáva sa vplyv na podnikateľské prostredie, čo predpokladá i samotná smernica 98/8/ES, ktorá je týmto návrhom zákona transponovaná.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán predseda výboru Kondrót. Poprosím ho, aby nám podal informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Máme to ako tlač č. 166.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani sociálne vplyvy, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Negatívne ovplyvní podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. augusta 2012 č. 158 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku písomnú. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže nie je záujem o rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte poprosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov, je to zákon 455/91 Zb., máte ho pod tlačou 129.

    Nech sa páči, pán minister.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 129.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov predkladám s cieľom prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov. Na základe tejto smernice sa od členských štátov Európskej únie vyžaduje, aby vo svojich právnych poriadkoch zabezpečili zmeny v záujme dosiahnutia energetickej hospodárnosti budov, najmä znižovaním energetickej náročnosti pri ich prevádzke s ohľadom na miestne klimatické podmienky, požiadavky na vnútorné prostredie a optimalizáciu nákladov.

    Predložený návrh zákona transponuje uvedenú smernicu hlavne v oblasti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ. V tejto súvislosti návrh zákona upravuje postup a interval pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov, odbornú spôsobilosť na výkon tejto kontroly, spôsob overovania správy z kontroly, ako aj povinnosti vlastníka budovy.

    Ostatné požiadavky vyplývajúce z už spomínanej smernice budú do právneho poriadku Slovenskej republiky transponované novelou zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a jeho prijatím sa nahrádza a zrušuje zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, podnikateľské prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte požiadať vás o schválenie predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Grečková je určená spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 129) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. júla 2012 č. 137 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 76 zo 4. septembra 2012, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 59 zo 6. septembra 2012 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 25 zo 6. septembra 2012.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 22 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 66 z 11. septembra 2012 a týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy Národnej rade.

    Pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, nie je záujem o rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, ešte jeden vládny návrh zákona, ktorý vás poprosím, aby ste uviedli v druhom čítaní, zmenu zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa, je to tlač 130.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predkladám s cieľom odstrániť transpozičný deficit, ktorý v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2009/29/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov vytkla Európska komisia vo svojom formálnom oznámení Slovenskej republike.

    Návrhom zákona sa tiež implementujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ako aj ustanovenia nariadenia o označovaní pneumatík, ktoré je súčasťou balíčka energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti.

    Okrem zavedenia definície pojmu "kolektívne záujmy spotrebiteľov" návrh zákona spresňuje právomoci orgánov dozoru vydať predbežné opatrenie na návrh spotrebiteľských združení v prípade, ak podnikateľský subjekt poškodzuje tieto záujmy svojím konaním. Doterajšie oprávnenie orgánu dozoru na vydanie predbežného opatrenia sa vzťahovalo iba na nekalé obchodné praktiky a nebezpečné výrobky. Predložený návrh týmto reaguje na smernicu, v zmysle ktorej sa má toto oprávnenie vzťahovať aj na porušovanie iných spotrebiteľských práv upravených osobitnými smernicami na ochranu spotrebiteľských práv, ktoré sú implementované do nášho právneho poriadku. Predloženým návrhom sa tiež aktualizujú odkazy na právne predpisy, ktoré určujú jednotlivé orgány trhového dohľadu, a rozširuje sa pôsobnosť príslušného orgánu dohľadu tak, aby bolo možné postihnúť porušenie nariadení o názvoch textilných vlákien a označovaní pneumatík.

    Navrhované zmeny obsiahnuté v predloženom návrhu zákona si vyžiadali úpravu i ďalších súvisiacich právnych predpisov. Ide o úpravu zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, zákona č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Takže, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi požiadať vás o schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Mezenská je určená spravodajkyňa. Poprosím ju, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla závery spoločnej správy v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. júla 2012 č. 138 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo dňa 4. septembra 2012 č. 77, výbor pre financie a rozpočet uznesením zo 6. septembra č. 65, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením zo 6. septembra č. 60 a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením zo 4. septembra č. 31.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 11. septembra 2012 pod č. 67. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa či...

    Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR

    Ja sa chcem prihlásiť, akurát kartičku si zoberiem.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    V pohode, v pohode. Vy môžte, pani spravodajkyňa, hocikedy. Takže má ešte, kolegyne, kolegovia, niekto záujem? Nie. Končím možnosť sa prihlásiť.

    O slovo v rozprave požiadala pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.

  • Takže ako som už v prvom čítaní uviedla, tak zopakujem aj v druhom čítaní a je to k tomuto zameraniu nastavený aj samotný pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím pred vami prečítať.

    Za dôležité v úprave a v navrhovanom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa považujeme rozčleniť a rozlišovať, zadefinovať teda niektoré pojmy, ktoré v samotnom zákone absentujú. Ide o zadefinovanie a rozlíšenie pojmov "zraniteľný" a "priemerný spotrebiteľ". Rovnako tak navrhujeme, aby sa zaviedol inštitút mimosúdneho konania. A taktiež aby sa zaviedol opravný prostriedok pre spotrebiteľa, ktorý v súčasnosti pri zamietnutej reklamácii predajcov, v mnohých prípadoch, ktorí dôvodia stanoviskami, ktoré nespĺňajú náležitosti odborného posudku a zdôvodnenia, ktorými dôvodia pri zamietnutí reklamácie a pri ktorých sa spotrebiteľ nemá možnosť odvolať.

    Takže aby som veľmi nezdržiavala, dovolím si tento pozmeňujúci návrh prečítať.

    1. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: V § 2 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) a c), ktoré znejú:

    "b) zraniteľným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, v dôchodkovom veku alebo vo veku nižšom ako pätnásť rokov,

    c) priemerným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná,".

    Odôvodnenie: Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa a rozširuje definícia spotrebiteľa o pojmy "zraniteľný spotrebiteľ" a "priemerný spotrebiteľ". Hoci sa pojem priemerného spotrebiteľa viackrát vyskytuje v samotnom texte zákona, nie je tento pojem zadefinovaný v úvodných ustanoveniach. Toto zadefinovanie a delenie je nevyhnutné z hľadiska aplikačnej praxe, nakoľko nemožno hľadieť na každého spotrebiteľa rovnako. Definícia pojmu priemerný spotrebiteľ vychádza z výkladu tohto pojmu podávaného aj Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, ktorý ho bežne používa pri svojej rozhodovacej praxi v sporoch ohľadne spotrebiteľov. Sú tu uvedené aj konkrétne ustanovenia, verím, že ich nemusím čítať.

    V jednotlivých jazykových verziách sa však vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ mierne odlišuje. Kým české a francúzske verzie citovaných rozsudkov používajú pre vymedzenie pojmu priemerný spotrebiteľ formuláciu "bežne informovaný", tak rozsudky v anglickom jazyku používajú pojem "dobre (riadne) informovaný". Slovenský preklad je v tomto smere nejednotný a vo svojej terminológii používa všetky tri pojmy: bežne, dobre, riadne informovaný.

    Navrhovateľka sa pri formulácii predmetnej definície pridŕža terminológie, ktorá je v slovenskej jazykovej verzii citovaných rozsudkov najfrekventovanejšia a zároveň najviac vystihuje obsah pojmu, ktorý sa má využívať na účely zákona o ochrane spotrebiteľov.

    2. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: V § 2 písmeno n) navrhujem úpravu, ktorá znie:

    "n) odborným posúdením je vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Odborné posúdenia a stanoviská musia mať vždy písomnú podobu. Odborné posúdenie znalca, ktoré má formu a náležitosti znaleckého posudku, má vyššiu dôkaznú hodnotu ako stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv nemožno považovať za ekvivalentné k stanovisku alebo posudku autorizovanej, notifikovanej alebo akreditovanej osoby.".

    Doterajšie body sa navrhujú následne prečíslovať.

    Zdôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je zaviesť hierarchiu a odstupňovať vecnosť a exaktnosť rôznych foriem posudkov a odborných vyjadrení. Odborné posúdenie znalca alebo posudok autorizovanej, notifikovanej alebo akreditovanej osoby má vždy vyššiu dôkaznú hodnotu ako stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Taktiež je nevyhnutné, aby všetky odborné vyjadrenia a posudky mali písomnú formu, a to z dôvodu odbúrania prípadných nejasností a spochybnení medzi predajcom a spotrebiteľom pri následnom riešení sporu.

    3. V čl. I navrhujeme vložiť nový bod, ktorý znie: V § 2 sa za písmeno zc) vkladá nové písmeno zd), ktoré znie:

    "zd) mimosúdnym riešením sporov je činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na sporovom konaní pomocou mediátora alebo združenia riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.".

    Doterajšie body sa taktiež navrhujú následne prečíslovať.

    Zdôvodnenie: Navrhovaná úprava má za cieľ implementovať vymedzenie pojmu mimosúdneho riešenia sporov do zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a nakoľko táto definícia mimosúdneho riešenia, nakoľko táto definícia v znení terajšej úpravy zákona sa nenachádza ani v navrhovanom, ani v predloženom návrhu. Prekladateľ doplňujúceho návrhu chce touto cestou vysvetliť spotrebiteľovi pojem mimosúdneho riešenia sporu a upozorniť ho na túto možnosť.

    4. V čl. I navrhujeme za druhý bod vložiť nový bod, ktorý znie: V § 11 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

    "(4) Pri osobe zraniteľného spotrebiteľa je predávajúci povinný zabezpečiť taký stupeň informovanosti, aby zraniteľný spotrebiteľ porozumel predmetnému obchodnému vzťahu."

    Zdôvodnenie: V praxi častokrát dochádza k situácii, keď osoba zraniteľného spotrebiteľa vstúpi do obchodného vzťahu z dôvodu zlej informovanosti alebo využitia klamlivých či neúplných informácií zo strany predávajúceho. Nakoľko sa jedná o osobu, ktorá si vyžaduje vyšší stupeň informovanosti a odbornej starostlivosti o zákazníka ako priemerný spotrebiteľ, predávajúci má povinnosť prihliadať na túto skutočnosť a zabezpečiť lepšiu informovanosť takejto osoby, aby nedochádzalo k situácii, keď takáto osoba uzavrie obchodný vzťah z dôvodu nedostatku informácií alebo pre ňu nesprávne podaných informácií.

    5. V čl. I za druhý bod vložiť nový bod, ktorý znie: V § 18 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety:

    "Odborný posudok je relevantný iba vtedy, ak obsahuje opis stavu výrobku, výrok o stave výrobku a zdôvodnenie vyjadrených výrokov a tvrdení. Ak odborný posudok neobsahuje zdôvodnenie, považuje sa za neplatný. V prípade, ak spotrebiteľ nedostal kópiu odborného posudku alebo iného odborného vyjadrenia, je predajca povinný toto posúdenie spotrebiteľovi pred vybavením reklamácie predložiť a umožniť mu, aby sa mohol k nemu vyjadriť."

    Zdôvodnenie: Prekážkou riadneho vybavenia reklamácie je aj nepresné a nedostatočné vymedzenie pojmu "relevantné odborné posúdenie". V zákone o ochrane spotrebiteľa nie je presne určené, aké kritériá a náležitosti má posúdenie obsahovať. V mnohých prípadoch sa v aplikačnej praxi pri predajcami zamietnutých reklamáciách stretávame s obsahom odlišných posudkov od niekoľkých rozdielnych znalcov, prípadne s kategorickými závermi bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Posúdenia v mnohých prípadoch s predajcom previazaných určených osôb spotrebiteľom dokonca ani nie sú predkladané. Spotrebiteľ si ich obsah nemá možnosť prečítať, nieto ešte preveriť, či navyše podať k nim vecnú námietku. Často sú spotrebiteľom predkladané závery len z vizuálnych prehliadok a mnohokrát s evidentne subjektívnym a neverifikovateľným charakterom.

    6. V čl. I sa za druhý bod navrhujeme vložiť nový bod, ktorý znie: Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:

    "§ 18a

    (1) Voči odbornému posudku alebo vyjadreniu vypracovanému predajcom je spotrebiteľ oprávnený podať do 7 dní odvolanie. Včas podané odvolanie má v reklamačnom konaní odkladný účinok.

    (2) Odvolanie podáva spotrebiteľ u predajcu, ktorý napadnuté rozhodnutie v reklamačnom konaní vydal. Predajca je povinný do 15 dní od podania odvolania rozhodnúť o odvolaní a vyjadriť sa k nemu.

    (3) Ak aj napriek odvolaniu má spotrebiteľ pochybnosti o rozhodnutí, ktorým predajca ukončil reklamačné konanie, je spotrebiteľ oprávnený riešiť spor mimosúdnou cestou. Súdnemu konaniu nevyhnutne predchádza mimosúdne riešenie sporu. Na súd sa možno obrátiť len vtedy, ak sa spor nevyriešil mimosúdne."

    Zdôvodnenie: Zavádza sa týmto navrhovaným ustanovením nový § 18a, ktorý bližšie upravuje problematiku odvolania v reklamačnom konaní. Cieľom predkladateľa je zaviesť inštitút odvolania v reklamačnom konaní, ktorý umožní spotrebiteľovi do 7 dní od oznámenia výsledku odborného posudku zo strany predajcu podať odvolanie. Taktiež sa ustanovuje lehota 15 dní pre predajcu, aby o predloženom odvolaní rozhodol a vyjadril sa k nemu. Spotrebiteľ je chránený aj možnosťou podať odvolanie voči takému rozhodnutiu, a to s požiadavkou mimosúdneho riešenia sporu. Počas celého tohto obdobia pretrváva odkladný účinok voči rozhodnutiu zo strany predajcu. Snahou predkladateľa je využitie alternatívneho riešenia sporu, ktoré by predchádzalo súdnemu konaniu, čím by došlo k pružnejšiemu riešeniu sporu. Takýto návrh bude mať efekt najmä v prípadoch nízkopredmetných sporov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vás veľmi pekne prosím, aby sme v záujme zamedzenia partikulárnych vstupov do otvoreného zákona, zákona o ochrane spotrebiteľa, tieto vecné pripomienky a pripomienky, ktoré som predniesla už v prvom čítaní a ktoré sú skutočným odrazom aplikačnej praxe zložitého vymáhania spotrebiteľského práva, veľmi pekne vás prosím, aby ste v záujme spotrebiteľskej verejnosti tento pozmeňovák vzali na vedomie a ho podporili.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Boli ste jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister hospodárstva, chcete reagovať? Pán minister, chcete zareagovať na rozpravu? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 355 o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia, je to tlač 142.

    Poprosím pani ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Zvolenskú, aby odôvodnila vládny návrh zákona.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 142.)

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona zosúlaďuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorá bola v zákone transponovaná len čiastočne a nedostatočne. Podnetom na vypracovanie tohto návrhu bol list Európskej komisie z 15. apríla 2011 k transpozícii smernice.

    Návrh zákona v zmysle uvedenej smernice upravuje vodu určenú na kúpanie, prírodné kúpaliská, umelé kúpaliská, povinnosti ich prevádzkovateľov, sankcie za neplnenie týchto povinností a doplnenie kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa dáva povinnosť zverejňovať každoročne zoznam vôd určených na kúpanie a verejnosť má možnosť informovať sa, podávať návrhy, pripomienky a sťažnosti pri zavádzaní, revidovaní a aktualizácii zoznamu vôd určených na kúpanie a o dĺžke kúpacej sezóny.

    Nové znenie § 19 návrhu zákona upravuje pojem "voda určená na kúpanie", ktorá sa vzťahuje len na povrchové vody vyhlásené krajskými úradmi životného prostredia za vody určené na kúpanie v zmysle vodného zákona, na ktoré sa vzťahujú požiadavky smernice 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie.

    Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje prírodné kúpalisko, umelé kúpalisko alebo prevádzkuje telovýchovno-športové zariadenia, ubytovacie zariadenia a zariadenia spoločného stravovania v blízkosti vodných plôch a neplní si povinnosti podľa § 19 návrhu zákona.

    Predloženým návrhom zákona sa novelizuje aj zákon 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Národnej rady č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tzv. vodný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý s problematikou vôd určených na kúpanie súvisí.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Určeným spravodajcom z výboru pre zdravotníctvo je pán poslanec Andreánsky. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 142), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorsky výbor pri rokovaní o vládnom návrhu tohoto zákona (tzv. vodného zákona), tlač 142 (ďalej len "gestorsky výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 121 z 25. júla 2012 po prerokovaní vládneho návrhu zákona (vodného zákona), tlač 142, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu následné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona (tzv. vodného zákona), tlač 142, dňa 4. septembra 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uznesením č. 80 zo 4. septembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval vládny návrh zákona (tzv. vodný zákon), tlač 142, dňa 4. septembra 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, uznesenie č. 30 zo 4. septembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona (tzv. vodný zákon), tlač 142, dňa 11. septembra 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, uznesenie č. 16 z 11. septembra 2012. Z uznesením výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva celkovo 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tzv. vodný zákon), tlač 142, schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 143. Spoločná správa výborov má tlač 143a.

    Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite tento vládny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona sa predkladá za účelom úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu. V návrh zákona sa ustanovujú jasné a konkrétne povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí vykonávajú transplantácie orgánov a kompetencie pre ministerstvo zdravotníctva, v súlade s požiadavkami na zabezpečenie kvality a bezpečnosti pri transplantáciách orgánov.

    Ministerstvo zdravotníctva môže zriadiť na výkon niektorých svojich úloh nový subjekt - Národnú transplantačnú organizáciu, ktorá bude koordinovať transplantačnú činnosť na Slovensku vo všetkých jeho štádiách.

    Medzi hlavné povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti patria najmä zavedenie štandardných pracovných postupov v jednotlivých štádiách transplantačného procesu a zavedenie systému tzv. vysledovateľnosti orgánu v každom štádiu reťazca.

    Ďalej sa má transpozíciou smernice zabezpečiť, aby orgány odobraté v inom členskom štáte alebo v tretej krajine mali rovnaké základné záruky kvality a bezpečnosti ako orgány získané v Slovenskej republike.

    Definujú sa podmienky vývozu tkanív a buniek mimo územia Slovenskej republiky. Cieľom je nedovoliť vyvážať odobraté bunky a tkanivá z tiel slovenských občanov, ak je potreba na Slovensku. Kompetencia rozhodnúť o možnosti ich vývozu je udelená Národnej transplantačnej organizácii, ktorá disponuje informáciami o potrebe a dostupnosti tkanív a buniek na Slovensku. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Vladimírovi Balážovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spoločný spravodajca a predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač č. 143, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorsky výbor pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona, ktorý je uvedený ako tlač 143, podáva Národnej rade ako gestorsky výbor v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 122 z 25. júla 2012 po prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorsky výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi týchto výborov, a výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 4. septembra 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, uznesenie č. 81 zo 4. septembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona dňa 11. septembra 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Je to uznesenie č. 17 z 11. septembra 2012.

    Z uznesením výborov vyplýva celkovo 44 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pani predsedajúca, skončil som, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem týmto rokovanie o tomto bode programu.

    Rokovanie 7. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 140. Spoločná správa výborov má tlač 140a.

    Prosím pána ministra Počiatka, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 6. júla 2012 a prijala k nemu uznesenie č. 332.

    Vládny návrh zákona zabezpečuje plnenie jednej z úloh premietnutej do Programového vyhlásenia, kde sa vláda zaviazala podporiť rozvoj ekonomických nástrojov na rozvoj bývania a ich zacielenie na prioritné oblasti s integrovaním nových nástrojov finančného inžinierstva, napríklad Jessica.

    Predložená novela umožní, aby na zatepľovanie bytových domov bolo možné v roku 2013 formou výhodných úverov využiť zdroje štrukturálnych fondov z Regionálneho operačného programu vo výške 10 mil. eur. V prípade neprijatia tejto legislatívy ešte v roku 2012 Slovensko o uvedenú finančnú čiastku príde.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Andrejovi Kolesíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 140), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. júla 2012 č. 142 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 4. septembra 2012 č. 68, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením zo 6. septembra 2012 č. 67, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením zo 6. septembra 2012 č. 63 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6. septembra 2012 č. 29.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod parlamentnou tlačou č. 140a. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 4 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III v tejto správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 11. septembra 2012 č. 70. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa za klub SDKÚ pán poslanec Miroslav Beblavý, týmto mu dávam slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jednej relatívne malej, ale pre mnohých ľudí podstatnej veci. Ide o poplatky za predčasné splácanie úverov v Štátnom fonde rozvoja bývania. Ako viete, v uplynulom roku a pol sme niekedy konsenzuálne, niekedy menej, schválili v podstate voči komerčným bankám to, že pri zmene úrokovej sadzby musia umožniť klientovi predčasne splatiť teda hypotekárne úvery bez poplatku. Posledná novela, ktorá doťahovala to aj pre časť úveru a posunula informačné práva klientov, bola schválená 140 hlasmi už v tomto parlamente na ostatnej schôdzi a už je účinná od 1. septembra.

    Čo sa priznám, že som nevedel, lebo to nebolo legislatívne upravené nijak, bolo to, že aj viaceré štátne inštitúcie, ktoré poskytujú úvery a nie sú bankami, teda treba povedať, majú zakotvené poplatky za predčasné splatenie úveru. Konkrétne sa jedná o Študentský pôžičkový fond, Fond pre začínajúcich pedagógov a tento Štátny fond rozvoja bývania. Je to zvláštne teda nielen preto, že komerčným bankám niečo prikazujeme a samotné štátne inštitúcie to nedodržiavali, ale je to aj zvláštne to, že pri týchto štátnych inštitúciách preto nie je ani základná ekonomická logika z hľadiska záujmu štátu.

    O čo ide. Pri komerčných bankách, ony keď niekomu fixujú úrok, pri povedzme hypotekárnom úvere, tak si musia ten depozitár niekde získať, ony nemajú vlastné zdroje alebo tam majú obmedzené vlastné zdroje. To znamená, že pre nich naozaj, a tak sme to aj prijali, ten moment, kedy ako bez nákladov je možné sa zbaviť toho úveru, je v okamihu zmeny úrokovej sadzby, kedy si aj ony musia na tej depozitnej strane zabezpečiť znovu zdroje, a to sme im uložili. Ale pri štátnych inštitúciách, ako je Štátny fond rozvoja bývania, ako je Študentský pôžičkový fond, je to naopak. Tieto inštitúcie majú vlastné peniaze, ktoré do nich vložil štát nejakým spôsobom, alebo vkladá kontinuálne, a tých peňazí je kontinuálne nedostatok, teda vždy je tých peňazí menej, ako by sa chcelo požičať. To znamená, že je v záujme štátu, aby to ľudia splácali čo najskôr, ak môžu. Takže dokonca si viem predstaviť, že by štát mal aj nejak bonifikovať týchto ľudí.

    Ale naše prekvapenie bolo veľké, keď sme zistili, že mimo rámca zákonov svojimi internými predpismi všetky tieto fondy majú takéto poplatky za predčasné splatenie, čím vlastne ľudí, naopak, odrádzajú. To znamená, konajú nielen proti nim a dokonca konajú proti záujmu štátu, priznám sa, či z nejakej krátkozrakosti, alebo z hľadiska nejak z toho, že spoliehajú, že ľudia, čo chcú predčasne splatiť, aj tak splatia a ešte aj fond vycashuje jeden, druhý nejaký poplatoček, neviem. Ale keď sme na to prišli, tak sa rozhodli to zmeniť.

    Keďže fondy školské - študentské sú dnes v pripomienkovom konaní, pán minister Čaplovič navrhuje úplne nový fond na podporu vzdelávania, tak tam nemá význam teraz robiť nejaké novely, treba počkať, kým vládny návrh príde. My sme ho požiadali v pripomienkach, aby to riešil, a využili sme to, že na tejto schôdzi je pre ten program Jessica, Jeremie, o ktorom hovoril pán minister, otvorený Štátny fond rozvoja bývania a navrhli sme teda, aby aj v tomto zákone sme to vyriešili.

    Ja by som na tomto mieste, ešte než prečítam pozmeňovák, chcel veľmi oceniť a naozaj verejne aj postup pána ministra, teda nechcem nič prejudikovať, dúfam, že bude pozitívny, ale včera naozaj sme veľmi, nielenže teda pozitívny, ale veľmi rýchlo a promptne ministerstvo konalo v diskusii o tomto a musím povedať, že málokedy som zažil takúto technickú promptnosť a profesionalizmus zo strany ministerstva. Takže chcel som to verejne oceniť, aby samozrejme, keď sa tu aj hádame, prekárame alebo kritizujeme, aby sme ocenili, keď to naopak funguje. Takže chcem, pán minister, poďakovať, len teraz dúfam, že nepoviete v záverečnom vystúpení, že ste proti, lebo potom by to trochu kazilo ten dojem, ale verím, že nie.

    A teraz mi dovoľte prečítať ten samotný pozmeňovací návrh.

    V čl. I bod 1. Za bod 7 sa vkladajú nové body 8 a 9, ktoré znejú: Bod 8. V § 15 sa za odsek 3 vkladá nový odsek, ktorý znie:

    "(4) Fondu sa zakazuje požadovať od žiadateľa úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením úveru alebo jeho časti na písomný podnet žiadateľa." Koniec odseku.

    Bod 9. Za § 18c sa vkladá nový § 18d, ktorý znie:

    "§ 18d

    Ustanovenie § 15 ods. 4 sa vzťahuje na všetky zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru podľa § 8 ods. 1 písm. a) uzavreté pred účinnosťou tohto zákona."

    Dovoľte mi teda požiadať vás o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie žiadne faktické poznámky. Vyčerpali sme písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ja len kratučko, aby som teda len potvrdil, že akceptujeme tento pozmeňujúci návrh, pretože je naozaj vylepšením. Vďaka.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 116. Spoločná správa výborov má tlač 116a.

    Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predloženým návrhom sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov. Navrhovaný zákon je novelou teraz platného zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorá v súlade so smernicou má bez koncepčnej zmeny právnej úpravy len doplniť a spresniť existujúce opatrenia.

    Ustanovujú sa postupy a opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti budov, ktoré zohľadňujú vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie budov a nákladovú efektívnosť. Ďalej sa dopĺňajú nové úlohy týkajúce sa Národného plánu na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie a nezávislého systému kontroly energetických certifikátov a správ z kontroly.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi Kolesíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu k tomuto bodu rokovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 116), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. júla 2012 č. 140 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením zo 4. septembra 2012 č. 66, výbor pre financie a rozpočet uznesením zo 6. septembra 2012 č. 68 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením zo 6. septembra 2012 č. 62. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 9 podmieňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy (tlač 116a). Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrh nasledovne: o bodoch 1 až 9 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 11. septembra 2012 č. 69.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 139. Spoločná správa výborov má tlač 139a.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi dopravy, aby vládny návrh odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 6. júla 2012 a prijala ho uznesením č. 331/2012. Predloženým návrhom sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy.

    V posledných rokoch dochádza v celej Európe k výraznému nárastu cestnej dopravy, ktorý sa prejavuje významným rastom negatívnych vplyvov na životné prostredie, rastom kongescií v mestských aglomeráciách a rastom dopravných nehôd. Na obmedzenie negatívnych dopadov z prevádzky dopravy je možné veľmi efektívne využívať informačné a komunikačné systémy a technológie.

    Predmetom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií inteligentných dopravných systémov a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu a bezpečnejšiu mobilitu nákladu a cestujúcich nielen v Slovenskej republike, ale aj v rámci celej Európskej únie.

    Komplexné riešenie sa navrhuje zabezpečiť formou realizácie Národného dopravného informačného centra, ktoré by bolo tvorené vzájomne kooperujúcimi informačnými komunikačnými a riadiacimi systémami založenými na inteligentných dopravných systémoch, systémoch telematických aplikácií a informačných systémov v doprave.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Andrejovi Kolesíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu gestorského výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 139) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 26. júla 2012 č. 141 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 4. septembra 2012 č. 67, výbor pre financie a rozpočet uznesením zo 6. septembra 2012 č. 66, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením zo 6. septembra 2012 č. 61, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením zo 6. septembra 2012 č. 28. a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 4. septembra 2012 č. 24.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 2, 3, 4, 5 a 6 spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 1 s odporúčaním neschváliť, o bode 7 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 11. septembra 2012 č. 68.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána poslanca Hlinu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, znova musím povedať to, čo som povedal aj doobeda, že tá rýchlosť je obdivuhodná, že človek si nestihne robiť poznámky, že fakt som teda nemyslel, že dneska IDS-ko pôjde na prerokovanie.

    Skôr ako poviem k tomu samotnému zákonu, ja som človek, ktorý má rád také aj symbolické veci a také ako, že aj taký príklad ma napadol, ale nepoviem ho, ale že niekedy ľudia historicky a vo vývojovom(vývojových) štádiách prisudzovali aj taký význam veciam a takým znameniam, symbolom a čiastočne to tú civilizáciu sprevádza. Čiže pre mňa je aj dneska znamením to, že, že je piatok, je tak, ako sme tu tak komorne, v komornej atmosfére a prešli sme aj Zákonník práce, veľmi závažnú to novelu, a ideme rozprávať o IDS-ku, zákone o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave, ktorý by sa kľudne mohol volať čipovo a mýtny zákon v takejto komornej atmosfére.

    A ja som sa na dnešný deň čiastočne pripravil, priznám sa, lebo včera, keď pán predseda povedal, že, že nebudeme hlasovať, tak som očakával, že to takto nejako dopadne, že nás tu toľko bude, ale neočakával som, že IDS-ko príde.

    Nuž a poviem vám, ľudia, kolegovia moji vážení, ja viem, že to možno budete vyhodnocovať ako nie celkom kolegiálne, ale výsledky predčili očakávania. A dneska som si dal tú robotu, že je tu inštalovaná statická kamera, ktorá zaznamenáva, koľko poslancov je v sále. Tá istá kamera ráno zaznamenala, koľko ľudí bolo na prezenčke, a poviem vám, že Slota je neviniatko. Koľko poslancov SDKÚ bolo napísaných, Martin Poliačik už zvoláva svojich kolegov, aby prišli, koľko poslancov zo SaS-ky bolo napísaných, že sú tu, a nie sú tu. Ešte to vyhodnotíme, koľko poslancov zo SMER-u bolo napísaných, a nie sú tu.

    Hovorili sme o Zákonníku práce. Ľudia, nehanbíte sa? Teda, nehanbíte sa, odkazujem to tým, nehanbíte sa ani trošku? Rozprávali sme o Zákonníku práce, rozprávali sme o tom, že budú mať nejaké povinnosti zamestnávatelia, budú mať povinnosti zamestnanci, o tom sme tu rozprávali. Keď sme rozprávali o Zákonníku práce, za Zákonník práce nebojoval ani jeden, ani jeden poslanec za SDKÚ.

  • Pán poslanec, chvíľočku vás preruším, prepáčte, aby sme sa veľmi nevzďaľovali veľmi od témy.

  • Pani podpredsedkyňa, ďakujem, to úplne súvisí s tým, čo budeme prejednávať. Takže len to dokončím.

    Je dosť možné, že keď vyhodnotím celé toto dnešné piatkové monitorovanie práce poslancov na závažných zákonoch, ktoré sa týkajú tejto spoločnosti, tak nakoniec tie výsledky ani nezverejním, viete kvôli čomu, kvôli úcte k tomuto parlamentu, bo by sme sa museli všetci od hanby prepadnúť, že čo sme to vlastne urobili.

    Keď si pozriete tú úbohosť na prezenčke SDKÚ a ten výsledok, ktorý je tu, väčšej úbohosti sa nedočkáte! To platí aj pre SaS! Neviem, v akom pomere platí pre vás. Žiaľ, normále s tým, a už sa o tom presviedčam, vyhodnotím to, že naozaj výsledky, tie hrozné výsledky nezverejním k úcte k tomuto parlamentu. Naozaj.

    Rozprávali sme o Zákonníku práce, ideme rozprávať o norme, ktorá sa vzletne volá inteligentné dopravné systémy. Tejto norme ide o inteligentné dopravné systémy asi tak ako, ja neviem, nenapadá ma, už som sa dostal do takého šfungu, dobrý prímer na to, že ako, ako je to úplne zbytočný ten názov, ako je nenáležitý. Tá zákonná norma sa kľudne môže volať čipovomýtny zákon. Kľudne, nič by sa nestalo.

    Európska komisia prijala smernicu, v ktorej hovorí teda o nejakom systéme, ktorý by sa mal prijať v jej členských krajinách. V tej samotnej smernici je nespočetnekrát spomenuté "mal by", "malo by". To znamená, formulácie, ktoré sa hodia skôr do nejakých detských čítanok alebo do nejakých takých, ja neviem, manuálov pre zakladanie táborákov, ako do smernice Európskej komisie. Na základe tejto smernice jednotlivé štáty pripravujú svoje zákonné úpravy a my sme naozaj krajinou, kde dnes už znamená včera, my sme naozaj krajinou zasnúbenou, čím väčší - pred dvoma dňami som to povedal - blbec, tým väčší úspech. A platí to, ale ešte sa to dá možno doplniť, že čím ste bližšie, tým ten pocit neohrozenosti je väčší a silnejší. A už vám nič nestojí v ceste, už ani symbolický odpor nezastane, nič. To je skľučujúci pocit, ktorý človeka bije k zemi, že kde sme sa to vlastne dopracovali, do akej krajiny, kde už ani nehlesneme, už ani nehlesneme, už ani nás to nebaví vôbec niečo povedať, lebo koniec koncov ste za blbého, kolegovia vás označia, že vám ide len o mediálnu prezentáciu. Nuž ako mám vyjadriť svoj názor, že s tým nesúhlasím? Hlboko bytostne, keď s niečím nesúhlasíte, tak nejakým spôsobom.

    Hlboko a bytostne nesúhlasím s celým návrhom zákona o inteligentných dopravných systémoch.

    Ja sa pýtam, vážení kolegovia zo SMER-u, čo je zlé na nevinnom návrhu, ktorý som dal aj na výbore, aj v pléne a ktorý neprešiel? Čo je zlé na tom, keď pán Richter sa metódou komparácie zaoberá, a keď ja som hovoril, že skúsme, keď už teda, tak skúsme, ako to robia inde, v iných krajinách. Skúsme to porovnať. Prečo ste za to nezahlasovali, preboha? Prečo? Povedzte mi? Prosím vás, povedzte mi prečo? Čo je na tom zlé? Čo bolo na tom návrhu zlé, meritórne, čo bolo na tom zlé? Čo bolo zlé na tom, aby sme pozreli, ako v iných krajinách s koľkými peniazmi na to rátajú, ako to zaťaží ich rozpočet, a nie v absolútnej sume, k pomeru k ich rozpočtom? Hej, lebo náš rozpočet je suma X a z toho je ten náklad, s ktorými rátame my, nemecký rozpočet je iná suma v absolútnom vyjadrení, že ten pomer by ma zaujímal. Prečo sme sa k tomu, prečo sa tohto bojíme? Prečo ste za to nezahlasovali, to sa ich tak bojíte? Tak, že popierate samých seba, že nemáte chuť sa dozvedieť viac? Však čo je zlé na tej informácii? Aby sme vedeli, čo ideme prijímať.

    Naozaj tá norma, ktorá si teraz dokázala, ja neviem, pán Počiatek mi hovoril, že to pán Figeľ dokonca pripravil. Viete, ono niektorým ľuďom je už úplne jedno, kto tu vládne, úplne jedno, kto tu vládne. To je jedno. Ja neviem teda, že či je to faktom, že či to už KDH akurát, to je tiež, aj mne je to úplne jedno, ja len viem, že tá norma je tu teraz a my máme o nej hlasovať.

    A tým ľuďom, ktorým na to záležalo, aj na tom záležalo, si do tej normy napchali to, čo potrebovali. Napchali si do nej to, čo potrebovali. Pán Štefanec, vítam vás. Napchali si tam to, čo potrebovali. Napchali si tam veci, s ktorými Európska komisia vôbec nerátala, vôbec si nemyslela, že budú v niektorej krajine tak blbí, že si to tam dajú, exaktne že to uvedú do zákona. S tým oni nerátali. Však oni rátajú, že majú všelijakých členov, všelijaké také, by som povedal, krajiny, ale že niekde sa nájde krajina, kde to proste tam natvrdo šupnú, pre istotu, s tým podľa mňa nikto nerátal, ale my sme si to tam dali. My v našej zákonnej úprave už teraz, v zákonnej úprave, ktorá hovorí o inteligentných dopravných systémoch, my v tej úprave máme to, že nejaké technologické zariadenie v aute môže počítať počet odjazdených kilometrov. Kristepane, povedzte mi, načo je to dôležité?! - pre inteligentný dopravný systém, pre bezpečnosť cestnej premávky?! Kto mal tú nenormálnu potrebu to tam dať už teraz?! Kto? Kto si robí zadné vrátka nato, aby vedel, že už to tam má? A za dva, za tri, možno za štyri roky tu príde návrh o platení mýta pre autá do 3,5 tony. Možno, možno sa zdvihne nejaká búrka nevôle, tuná nejakí plastičáci budú hovoriť, jak sú proti a neviem čo, hej, a potom niekto príde a povie, čo chcete? Čo chcete, vážení?! Však pred troma, ix rokmi ste to už schválili v zákone o IDS?! Čo chcete, čo sa tu rozčuľujete?! Len teraz napĺňame, vykonávame normu, do ktorej ste to už dali! Načo ten povyk, načo ten krik? A ešte pritlačia. Ešte pritlačia a povedia, čo chcete, vážení, my sme už na základe toho zákona učinili nejaké kroky, nejaké opatrenia a ideme do arbitráže a tomuto štátu to dáme a dáme a dáme mu to poriadne.

    Toto je možné iba v niektorých krajinách, žiaľ, Slovensko je lídrom krajín, kde je všetko možné, kde hlúposti sú vo forme zákonov. Normálne ja, ja neviem, ako ešte viac mám vyjadriť tú expresiu, to zhrozenie, to zhnusenie toho, že proste si to niekto tam dá, ani si to nelajzne, keď sa niekto nato moc pýta, tak urobia z neho somára, že si pletie hrušky s jablkami. To je výrazom tej arogancie, viete, že človeka prostredie ovplyvňuje. To znamená, keď žijem v nejakom prostredí, ktoré je prudko arogantné, čiže aj moje chovanie sa takým stane.

    Čiže ak nejaký hovorca, ja neviem, ani hovorca, podľa mňa hovorca nemá čo komentovať poslanca, jeho mentálne alebo nejaké schopnosti. Hovorca má za štátne peniaze informovať o činnosti ministerstva. Ja si vyprosím, aby nejaký hovorca mňa hodnotil, či ja si mýlim hrušky s jablkami! Od toho hovorca není. Tu pán minister mi to kľudne môže povedať, ale od toho hovorcu si to vyprosím! To je čo za kultúra, že hovorca mne bude hovoriť, že ja si niečo mýlim alebo nemýlim?! To kde sme sa už dopracovali?! Ale je to presne o tom, je to tá kultúra toho prostredia, kde ten hovorca je a žije! Je to presne o tom, áno, u nás čo chcú? Hrušky s jablkami, tam odpáľ ho het, čo trepe, čo trepe hlúposti!

    Nemýlim si hrušky s jablkami. Pán minister, nemýlim si hrušky s jablkami, vyšlo vám to, čo nik nečakal, že už v piatok alebo v utorok budeme o tom hlasovať. Ja budem mať svedomie čisté, lebo v pondelok spravíme akciu, taký tichý prejav s mestom, na upozornenie, ja neviem, koľko nás tam bude, možno málo, možno veľa, ja neviem, v tejto krajine tu môžete orať hlbokým pluhom na chrbte, ešte vám poďakujú. Koľko bude, toľko bude. Nevadí, ja, on urobil, čo som mohol.

    Tento návrh zákona, ktorý je tu, je zvrátenosťou a je vyvrcholením toho, že v akej krajine žijem, že si vôbec niekto tu dovolí doniesť. Preto mi na tom záleží, aby sa to aspoň zaznamenalo, že som bol proti, a hlasno, ako som len mohol, aby mi to niekto bude, vyčíta, že, Hlina, a ty čo máš s tým, že ja mám v aute čip, ty čo máš s tým, že ja platím niekomu za to, že idem zaniesť na dušičky vence starým rodičom? Tak poviem, vážení, ja som s tým nič dokopy nemal, ja som bol proti tomu.

    My pripravujeme úplne, úplne pripravene, úplne plánovite pripravujeme, áno, však už aj to zariadenie, ktoré je existujúce, je už technologicky na tej úrovni, že tie následné čipy zvládne. Je to tam.

    Pre istotu, pán minister, ak budete reagovať, viete mi povedať len jednoducho, prečo je v návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch ustanovenie, že má merať počet prejazdených kilometrov, prekristapána?! Druhýkrát to poviem. Len túto absurditu mi, prosím vás, vysvetlite. Ja nebudem hovoriť o tej plánovitosti a neviem ako a že pre koho to je, ako je to prichystané a jak sa do tej verejnosti bude servírovať a aké to bude nevyhnutné. A aká kampaň? Viete, čo aká kampaň bude, že aké je to spravodlivé? To bude kampaň, normálne PR, to normálne veľké agentúry vás tu budú, do vás šúpať, jaké je to spravodlivé, že to mýto treba platiť, autá podľa toho, čo prejdú, však je to úplne spravodlivé. Ale tá spravodlivosť bude znamenať jeden a jediný fakt, že tí, čo málo jazdia alebo vôbec nejazdia, budú platiť toľko, čo platia teraz za známku, a tí, čo budú platiť, či to budú jazdiť veľa, budú platiť veľa. A niekto povie - no a čo? Ale ja neviem, či no a čo.

    Čo je potom úlohou štátu? Túto cestu nestavali finančné skupiny, tieto cesty na Slovensku nestaval pán Počiatek! Tieto cesty stavali aj moji rodičia, aj moji starí rodičia, aj cesty sú aj dedičstvom tejto krajiny, nikto nemá právo si zosobňovať, že patria ku mne. Áno, právne nie, ale neformálne alebo mimo tohto niekomu patria, niekomu sa privatizujú.

    Tohto sa chcete zúčastniť? Za to idete hlasovať a ešte budete... Toto nemôžte dopustiť! Lebo tie, to nie je také jednoduché, ako sprivatizovať VSŽ-ku, preboha, že to takto pustíte, že tých ľudí, im dáte jednak, že majú za to platiť, že idú s vencami, chudáci, na tej starej škodovke, lebo aj do tých starých škodoviek, Pravda to dala, Pravda to dala, uverejnila PR článok, ako to zvýši bezpečnosť, a už je tam aj informácia, že aj do hociktorého auta to dajú, aj do tej najstaršej škodovky dedovi, ktorý to raz za rok vytiahne a ide na dušičky, aj jemu to dajú. A pôjdu, pôjdu peniaze tam, kde majú ísť, pôjdu, nebojte sa, všetko bude, všetko bude tak, jak má byť.

    Tu sme na nič! Jasné, že sme tu na nič, lebo tu nie sme a klameme, že sa nehanbíme, poslední podvodníci, ktorí, ja neviem, tam čmajznú niečo, tento, sa idú podpísať, toto je tu!!! Kristepane, tretíkrát to poviem, koľko vás tam bolo podpísaných, že ste tu, a tu nie ste?! Však to je hanba, obrovská hanba! Toto nám všetko sa krásne zleje a výsledok toho všetkého bude, že, že rozmýšľam, že jak ďalej, čo ďalej, jak skonštatovať, že čo s tým, že či tu sa dá ešte vydržať, v tomto prostredí, v ktorom nemá význam robiť nič! Nemá význam vám povedať o nejakom poklope, koľko detí tam má popadať do tých poklopov? Koľko, aby vás to zobudilo?! Koľko ľudí má prísť v pondelok na ten protest s tými autami, koľko, aby ste vy začali v utorok rozmýšľať, či to pánovi Počiatkovi za to zahlasujete? Koľko? Že vás to zobudí! Koľko?

    Alebo je ten strach, to... Ja rešpektujem, že máte disciplínu, to je v poriadku. Ale nemôžte, zakázali vám byť kritickí, zakázali sa vám pýtať, to vám zakázali? Nemôžte niekde na klube povedať, ale pozor, vážení, toto sa mi, teda moc mi to nevonia, čo s tým, aj to vám zakázali?

    Aký dám návrh v tejto veci? Aké sú možnosti moje úbohé, asi len také, že dám návrh, aby predkladateľ stiahol tento návrh zákona z rokovania parlamentu. A to je aj požiadavka toho protestu, čo bude v pondelok, v zásade sú dve: prvá je, aby sa ten návrh stiahol z rokovania parlamentu, a druhá je, aby ministerstvo, to, čo som tu už hovoril, aby ministerstvo vypracovalo komparáciu toho, akým spôsobom proste aplikujú smernicu Európskeho komisie do svojej legislatívy v iných krajinách a koľko ich to stojí.

    Táto správa, keď bude prednesená v parlamente, na základe diskusie bude prijaté uznesenie s návrhmi na zapracovanie do našej legislatívnej úpravy a následne na základe týchto podkladov ministerstvo dopravy predloží na decembrovú schôdzu návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch.

    Povedzte mi, čo je na tom zle? Čo, čo? Ide o mediálnu, túto mi ide? O čo mi ide? Čo mám v tom nejaké peniaze alebo čo je na tom zlé? Čo je na tom zlé, povedzte, ľudsky povedzte, čo je na tom zlé, keď by sme to takto urobili? Čo, jakú konšpiráciu?! Nijaká tam není! Len je to niečo, čo mi sedliacky môj rozum chlapca z Oravy hovorí, takto by to plus-mínus malo byť. Povedzte mi, čo je na tom zlé, keby sme to takto urobili?

    Choďte domov, cez víkend nad tým rozmýšľajte, čo je na tom zlé, že by sme toto pri tom hlasovaní urobili. Zodpovedzte si vy na tú otázku: čo je na tom zlé?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na váš prejav sa prihlásili páni poslanci Chren, poslankyňa Mezenská, Vašečka, Kuffa, Matovič, Viskupič. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mne sa veľmi ťažko reaguje na takéto niekedy až arogantné vystúpenie, na ktoré sme od pána kolegu už zvyknutí tu v tejto Národnej rade, často sa mi zdá, že sa niekto snaží robiť zo seba pajáca reality šou, len aby sa dostal do titulkov, keďže nevie naplniť obsah novinových článkov.

    Za náš klub chcem povedať, že sedím tu dnes celý deň napriek tomu, že chodím po parlamente, sedel som aj vo svojej kancelárii, sedel som aj u nás na klube a som si istý, že našich poslancov, ktorých sa to týka, je tu výrazne viac pomerovo, určite, než členov ostatných poslaneckých klubov, ale, samozrejme, každý má právo na kritiku. Možno by bolo dobré sa aj pozrieť na rad za seba, že koľko vašich vlastných, ak teda, Lojzo, sa ešte cítiš členom vôbec poslaneckého klubu Obyčajných ľudí, tu sedí a koľkí nesedia.

    Čo sa týka tej obsahovej časti vystúpenia, ja stále jednoducho neviem posúdiť, že či to naozaj Lojzo Hlina, ktorý tu zachraňuje Slovensko pred nejakou reálnou hrozbou čipovania v autách, pretože to naozaj tak môže byť, ako upozorňuješ, alebo že či je to skôr len taká rozprávka na upútanie pozornosti, prirovnateľná k Aštarovi Šeranovi a jeho čipovaniu tými jaštermi, či jašterími ľuďmi, či ako sa to volajú.

    A preto by som chcel vyzvať, možno to, čo si neurobil, chcel by som počuť od pána ministra explicitný prísľub, že sa nebudú čipovať občania a autá, že sa nebudú tieto čipy zneužívať, ako liberála ma to veľmi trápi, na monitoring pohybu vozidiel, nato, aby sa ľuďom dávali pokuty, napr. za prekračovanie rýchlosti, a napríklad aj na zneužívanie tajnou službou v prípade, že sa tento zákon schváli. A chcel by som naozaj počuť takýto explicitný prísľub od pána ministra dopravy, pretože je to pre mňa veľmi dôležité pre budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Ja by som sa chcela vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Hlinu, pretože asi niet človeka poslanca v tejto sále, ktorým by to, samozrejme, neotriaslo. Ja naopak od predrečníka si myslím a obdivujem odvahu pána Hlinu, ktorý vlastne vystúpil a pýta sa na to, čo možno nie v tak expresívnej forme dokážem interpretovať aj ja. To nielen pri tomto zákone, ale aj pri mnohých iných zákonoch sa sama pýtam, načo a s akým efektom budú tie-ktoré zákony v praxi použiteľné. Čím ďalej viac, a to nielen pri tomto zákone, pociťujem, ako keby vládna strana mala ambíciu splniť v čo najrýchlejšej dobe Plán legislatívnych úloh, ale bez toho, aby sledovala koncovku pre koncových užívateľov týchto zákonov. V mnohých prípadoch aj ja sama sebe nastoľujem otázky, ktorý zákon má aký význam pre praktické použitie občanov. I v tomto prípade my budujeme inteligentné systémy dopravy, prepravy a na zákony, ktoré sú ľudsky potrebné, nenachádzame odpovede, ani politickú vôľu, aby sme ich prijali.

    To znamená, že ja naozaj obdivujem vašu odvahu, pán Hlina, za takéto vystúpenie, pretože si myslím, že slovenský parlament potrebuje takúto spätnú väzbu, takúto sebareflexiu, a vôbec si nemyslím, že my ako kolegovia by sme mali medzi sebou skúmať motívy našich vystúpení, či to robíme pre dôvod prezentácie, alebo pre akýkoľvek iný dôvod. Každý je tu zvolený svojimi voličmi, a nie sme tu nato, aby sme skúmali vzájomné motívy prečo, kto, kedy a ako vystúpi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež pridal k poznámke pána poslanca Chrena k vystúpeniu pána poslanca Hlinu, ja chcem reagovať na vystúpenie, len sa chcem pridať. Tiež by som chcel v rámci toho naozaj požiadať pána ministra, aby jasne objasnil tieto otázky, ktoré pán poslanec Hlina nastolil, aby to bolo jasne vysvetlené. Pretože pokiaľ ide o plynulosť a bezpečnosť premávky, je dobré, ak sa prijíma tento zákon, ktorý je aj v súlade s európskymi predpismi a plánmi na zlepšenie dopravného systému. Ale naozaj tam vyvstávajú tieto otázky, ktoré treba objasniť a ktoré treba jasne vysvetliť.

    Takže tiež vás žiadam, pán minister, keby ste nám to mohli objasniť a uistiť nás o tom, že tieto veci nebudú zneužité. A v tých častiach, kde sa hovorí o použití osobných údajov, aby ste možno aj prípadne odcitovali zo zákona, že či je v ňom už v tomto znení zaručené.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby aj ja som sa vyjadril k navrhovanému zákonu o inteligenčných dopravných systémoch. Znie to veľmi honosne a veľmi krásne, ale vyvstávajú tu naozaj isté aj obavy, ktoré aj ja osobne ako prežívam, nechcem, aby to bolo tiež nejak chápané ako nejaká prezentácia alebo čosi také, ale mať zabudovaný čip v každom aute a merať kilometre a naivne sa naozaj aj domnievať to, že to nebude ako zneužívané, ja si to nemyslím. Myslím si, pán minister, že naozaj bolo by asi vhodné pozrieť sa ešte raz na ten zákon veľmi zodpovedne a veľmi precízne, lebo tak ako to kolega Hlina tu v tejto rozprave spomínal, aj ja mám tú obavu, že práve doplatia na to tí, ktorí na to najmenej majú a možno sú aj najchudobnejší.

    Rovnako, keď hovoríme o ľudských právach, tak ako sme to tuná dnes ako spomenuli, dovolím si povedať, že aj toto môže byť jeden z problémov, ktorý môže do budúcna hraničiť s ľudskými právami, pretože človek má predovšetkým svoju ľudskú dôstojnosť, aby sme naozaj týchto občanov, ale aj seba samých neoznačili len nejakým čipom alebo nejakým číslom. Človek nie je číslom, ale je predovšetkým človekom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Môžem poprosiť, páni poslanci, alebo teda, pán minister, pri dverách, páni, prepáčte, že rušíte.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Chcem sa pridať k poslancovi Chrenovi aj k poslancovi Vašečkovi a pána ministra touto cestou poprosiť, aby vysvetlil možno aj ľuďom tuná, ale hlavne ľuďom doma, čiže občanom Slovenskej republiky, aby náhodou teda naozaj nemali strach z nejakých čipov. Lebo teda keď ktokoľvek povie, že nejaký zákon ide zavádzať nejaké čipy a už automaticky za tým paranoja zabezpečí, že vidíme, že Veľký brat nás ide sledovať, tak myslím si, že by sa zišlo, že pán minister by to tak naozaj dopodrobna vysvetlil a odpovedal na otázky poslanca Hlinu.

  • Ďakujem. Pôvodne, keď som sa prihlasoval do faktickej, tak som mal na mysli presne túto vec, lebo padlo niekoľko otázok, takže k otázkam sa pripájam, aj keď nie to bytostné presvedčenie a tá zápalistá reč má svoje grády, ale aby sme nezneisťovali obyvateľov. Ak je niečo na tom pravdy, tak dúfam, že v záverečnom slove, alebo možno aj prihlásením do rozpravy pán minister by toto mohol vysvetliť.

    A k vystúpeniu toľko, že zvažoval som, že či teda nakoniec podáš ten procedurálny návrh vrátenia ministerstvu na dopracovanie, ale teda bol aspoň ten procedurálny návrh, aby sme zastavili o tomto bode rokovanie, dúfam, že to bolo tak myslené, že dúfam, že bol podaný a pán spravodajca zaznamenal procedurálny návrh na vrátenie alebo zastavenie o tomto bode rokovania.

    Ďakujem.

  • Reakciou na faktické poznámky - pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ak dovolíte, tak sa k nim aj k tým ďalším skutočnostiam - a zrekapitulujem niektoré veci už možno menej emotívne - prihlásim znova do rozpravy. Ďakujem.

  • Vyčerpali sme písomne prihlásených do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Takže prihlásili sa páni poslanci Poliačik, Hlina, Chren a Viskupič.

    Nech sa páči, pán Poliačik, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem hovoriť o dochádzke, lebo si myslím, že zvlášť pri tejto téme by sme sa mali venovať niečomu úplne inému. Ja veľmi dobre viem, koľko z mojich kolegov sa témou preberania smerníc Európskej únie zaoberá od roku 2009, kedy som začal pracovať na programe SaS, veľmi dobre viem, akým spôsobom a do akej hĺbky sme vyhodnocovali systém, akým sa preberajú smernice Európskej únie, a preto veľmi dobre viem, že aj táto téma, odkedy vôbec prišla na stôl, v klube SaS rezonuje a je potrebné sa k nej vyjadriť.

    Alojz, keby si mal naozaj potrebu, môžeš si vypýtať prepisy z ústavnoprávneho výboru, kde som o tom rozprával, aby si vedel, že nehovorím do vetra, a nie si jediný človek, ktorý je veľmi znepokojený tým, akým spôsobom a prečo vôbec tieto dopravné inteligentné systémy by mali byť na Slovensku zavádzané.

    Myslím si, že v prvom čítaní je priestor pozrieť sa na to, či naozaj sme absolútnymi otrokmi akejkoľvek smernice, ktorá je prijatá na úrovni Európskej únie a Európskej komisie. V prvom čítaní som to nestihol, tak to dám v druhom, no. Jasné, inak by to nebolo na výboroch.

    Európska únia a Európska komisia nám sem predkladá obrovské množstvo rôznych regulácií a niektoré z nich smerujú možno k zlepšeniu života občanov v Európskej únii, niektoré ich viacej obmedzujú, možno niektoré majú vyrovnávať podmienky medzi jednotlivými krajinami. Ale práve ten, ktorý máme teraz na stole, je jeden z tých, ktorý z veľkej časti funkcie, ktoré navrhuje, aby sme spravili ako centralizované a dané štátom, už dnes plnia rádiá, rôzne iné systémy. Vy máte dojem, že keď chcete, tak sa neviete dozvedieť o tom, že niekde sa stala dopravná nehoda? Lebo ja si kvôli tomu zapnem rádio.

    Veľa funkcií, ktoré má plniť tento integrovaný systém, dnes už dokáže splniť súkromná sféra. Mnohé povinnosti, ktoré sa zavádzajú týmto systémom, idú nad rámec toho, čo sme schopní akceptovať ako zásah do svojej vlastnej, do svojho vlastného súkromia. Vo volebnom programe SaS už v roku 2010 bolo napísané, že budeme zásadne proti tomu, aby spôsob vyberania mýta, ktorý je zavedený pre nákladné autá, bol zavádzaný aj pre autá osobné, a to z veľmi jednoduchého dôvodu: nie je žiaduce, aby niekto, kto spravuje databázu takýchto dát, v každej chvíli vedel, kde sa nachádzame. Niekto to môže nazvať paranojou, niekto to môže nazvať prehnanou úzkostlivosťou a niekto môže povedať, veď kto nemá čo skrývať, tak ten môže byť spokojný. No ja, mne sa to nepáči.

    Dnes už vďaka technológiám, ktoré sú v telefónoch, je možné síce človeka sledovať, ale tam je aspoň to založené na tom, že tú lokalizáciu si človek v tom telefóne zapne, vypne, a keď už je naozaj taký chúlostivý, tak ten telefón proste nezoberie so sebou. Bo keď ho nechám doma, tak ma lokalizovať nemôžu. Ale...

  • Reakcia z pléna.

  • No tak, asi vieš.

    Ale akonáhle budeme platiť mýto zavedením čipov do našich automobilov, tak každý jeden najazdený kilometer, každý jeden meter, na ktorom sa budeme vyskytovať, už bude zaznamenaný v nejakej databáze, aj sú mnohí ľudia, ktorí takéto niečo môžu považovať za významný zásah do svojho súkromia.

    A teraz k rovine otroctva voči smerniciam. Ja nie som právnik a nemám takú hlbokú znalosť o procedúrach prijímania alebo neprijímania smerníc Európskej komisie, ale viem, že ten systém nie je plne automatický, že krajina, ak má názor, že takáto smernica príliš zasahuje do vecí, o ktorých má rozhodovať sama, sa môže proti implementácii smernice odvolať. A bolo niekoľko, nie desiatky, ale niekoľko prípadov, kedy krajiny neimplementovali smernice Európskej komisie, pretože Komisia spätne uznala, že išla nad rámec svojich kompetencií. A ja si myslím, že táto smernica a táto implementácia je presne príklad toho, kedy by sa Slovenská republika mala ozvať, a to z dvoch dôvodov.

    Prvý je ten, o ktorom som hovoril na začiatku, to znamená, príliš veľký zásah do súkromia ľudí, ktorý by mali byť monitorovaní na každom svojom kroku, a obzvlášť, keď sa pozriem na to, že ten mýtny systém, ktorý máme pre nákladné auta, ešte stále je pre nás drahší, ako keď sme mali diaľničné známky, to je...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia predsedajúceho.

  • Chcem povedať, pán poslanec, aby ste pokračovali v rozprave.

  • Dobre. Takže obava ľudí o to, že by tu mohol byť zavedený tento systém, ktorý sa ukázal ako mimoriadne neefektívny už pri nákladných autách. Ale druhá vec, ak subjekty súkromné dokážu mnohé z tých funkcií plniť, to znamená napríklad informovať o tom, kde je zápcha, kde je nehoda, aká, aká je situácia na cestách, či je naozaj nutné v situácii, keď musíme šetriť každé euro, zavádzať takýto integrovaný systém a spájať ho s inými systémami v Európe, a tým pádom míňať peniaze na niečo, čo určite nie je našou prioritou a čo nám bolo nadiktované zvonku.

    Takže ak neexistuje nič také v tejto implementácii, tak máte priestor to vyvrátiť, určite sa k tomu vyjadríte, pán minister, ale ja sa pýtam hlavne na tie druhé dve veci. Prvá, či Slovenská republika by nemala namietať, že implementácia tejto smernice ide nad kompetencie Európskej komisie v tom, čo zavádza, to je prvá. A druhá vec, či naozaj máme peniaze na riešenie vecí, ktoré pre nás nie sú v danej chvíli prioritou, o ktorých aj vláda sa vyjadrila, že bude veľmi ťažké ich zafinancovať, a či by sme nemali využiť všetky možné prostriedky nato, aby sme buď implementáciu takejto smernice okresali, alebo ju oddialili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie sú faktické poznámky, končím možnosť prihlásenia, traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán Viskupič.

  • Vzhľadom na to, že tu pracujeme s nejakou mierou určite paranoje, ktorú si niekoľkokrát spomenul v tvojom prejave, a zároveň s tým, ako písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina viackrát spomenul, si myslím, že táto ad jedna, táto téma by potrebovala možno väčšiu kampaň alebo väčšiu vysvetľovaciu kampaň o tom, čo sa vlastne ide urobiť. Možnože pre potreby pléna parlamentu nám pán minister vysvetlí.

    A zároveň, čo by som chcel potom aj následne v rozprave povedať, to je presne, čo si možno sa snažil naznačiť, kategória tzv. transpozičného deficitu alebo toho, čo častokrát až otrocky preberáme pod hrozbou pokút do nášho právneho systému. Nestalo sa tak prvýkrát na tejto schôdzi, preto veľmi kvitujem tú otázku, ktorú si pánovi predkladateľovi položil, a to je, aby sa skutočne vyjadril k potrebe zavádzať tento integrovaný, alebo inteligentný systém, keďže možno existujú aj iné formy, ako ducha transpozície, alebo v rámci teda transpozície naplniť. Takže dúfam, že k tej odpovedi nakoniec príde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S ďalšou faktickou pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, na rozdiel možno od niektorých iných priateľov netrpím prílišnou paranoje. Apriórny postoj mám asi ten, že ľudia nemajú, aj keď tam nie sú náhodou policajti so snímačom, prekračovať rýchlosť na cestách, že občan, ktorý žije riadnym životom pracujúceho človeka, ako sa hovorilo v minulom režime, sa nemá čo báť tajnej služby, ak žije v demokracií a krajina funguje normálne.

    A podobne ale ako kolega Poliačik sa presne zamýšľam viacej než nad obavami z čipovania, skôr nad tým, či sme v situácii, dokonca či je Európska únia pri rozume v situácii, keď veci bežia tak, ako bežia, a nebežia dobre, to hádam uzná každý, že si môžme dovoliť uvažovať o investícii, ktorá môže, samozrejme, mať benefity; každá nejaká investícia zväčša prinesie benefity, či o 4 % nehôd, aj 4 % sú lepšie ako nič.

    Ale poviem z vlastnej praxe človeka, ktorý má na starosti vybavenie materských škôl v Starom Meste. Keď sa čokoľvek dnes robí, podlieha to smerniciam. Keď ale naše skúsené riaditeľky boli na medzinárodnom podujatí v členskej krajine Európskej únie a videli hygienické zariadenia škôlky, v ktorej časť tej prednášky prebiehala, tak to by u nás vyvolalo rebéliu i v najzapadlejšej hladovej doline. A je to krajina Európskej únie a nejak to tam funguje, u nás by z toho bolo sústo pre novinárov.

    Takže mám pocit, že i v tej vzorovej aplikácii všetkého si občas treba oprávnene položiť otázku, je toto, čo potrebujeme, najviac...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Keď sme mali tento zákon na výbore pre obranu a bezpečnosť, kde sme ho tiež prejednávali, tak bol prítomný pán štátny tajomník a tie otázky, ktoré položil aj Martin Poliačik a hovoril teda o finančnej náročnosti, vtedy - nevedel mi to povedať úplne presne pán štátny tajomník - položil som otázku, keď som sa pýtal na finančnú náročnosť, on spomenul niečo takého, kde hovoril o tom, že najskôr bude štátny rozpočet týmto zaťažený v roku 2014 a že zhruba 15 % by bolo financované zo štátneho rozpočtu a 85 % z európskych fondov. Tiež by som sa teda chcel pridať ku kolegovi Poliačikovi a opýtať sa na doplňujúcu informáciu k tomuto, či to môžte potvrdiť, alebo vyvrátiť.

    Tiež som sa pýtal vtedy na spoluprácu s políciou, pretože tento zákon je pod gesciou ministerstva dopravy, a pán štátny tajomník hovoril o tom, že bude nejaká spolupráca s ministerstvom vnútra, a teda s políciou, tiež je asi dôležité možno váš postreh a názor, aby sa tieto veci dali využiť, ale nie zneužiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

  • Ja ďakujem kolegom za väčšinou podporné stanoviská. A k tomu ešte, čo sa ma počas príhovoru pýtal pán minister, hneď v § 2 ods. 1 máme hovorené o technológii, ktorá je umiestnená v dopravnej infraštruktúre alebo vo vozidle. Potom neskôr v zákone sa hovorí o tom, že sa tu hovorí o technológiách, ktoré môžu byť umiestnené vo vozidle.

    Takže, áno, preto som ja hovoril o možnosti, preto som ja hovoril o možnosti a videli sme na mýtnom systéme, ktorý už máme na Slovensku, že je to možnosť, ktorá sa využíva, takže človek by logicky predpokladal, že keď už máme niečo zavedené pre kamióny, tak minimálne môžme očakávať návrh alebo pokus podobný systém zavádzať aj pre osobné autá.

    Takže nie je to niečo, čo by s týmto zákonom nesúviselo, nevravím, že je to tam napísané, vytesané v kameni, ale presne tá vágna, ten vágny jazyk, ktorý častokrát vidíme v nariadeniach Európskej komisie, častokrát vedie k tomu, že sa schváli tak široký text, že v podstate sa v budúcnosti dá v realizácii podeň schovať takmer čokoľvek.

  • Ďakujem pekne. Ďalším v rozprave na základe ústnych prihlášok je pán poslanec Hlina. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, zaznela tu obava, že tu budem opakovať to isté. Nebudem opakovať to isté. Snažím sa len zrekapitulovať a sfaktičniť možno môj predchádzajúci mierne emotívny výstup a hovoriť o praktických veciach.

    To, čo sme tu hovorili, že čo hovorí zákon. Zákon exaktne uvádza, možno to už budem vedieť doslovne aj citovať, že alebo vo vozidle, toto technologické zariadenie bude schopné vo vozidle komunikovať s dopravou infraštruktúrou a potom v tých ďalších na konci ustanoveniach je, že toto technologické zariadenie zbiera informácie o počte prejazdených kilometrov. To sú veci, ktoré som si nevycucal z prsta, to keď si dáte tú prácu, 193-ku si nájdete v tom zákone, tak tam to nájdete, to je tam presne uvedené. Neviem, čo viac potrebujete?

    Není tam napísané, že dostanete čipy a príde vám faktúra do týždňa, odkedy ho dostanete. To je pravda, že to tam není napísané, hej. Čiže zas by som si vyprosil, či som nejaký paranoik, alebo nie som paranoik, alebo že tu je nejaká paranoja, alebo není paranoja. To, čo som hovoril, je uvedené v zákone.

    Otázka stojí ani nie tak, jak ste sa tu, kolegovia, pýtali, že sa pána Počiatka spýtate, že čo teda on. On vám povie, že Hlina si mýli hrušky s jablkami a není to tak. Hej, to vám povie. No ani nemusí, môžme ušetriť čas, hej.

    Čiže otázka stojí skôr ináč, že otázka by mala stáť na pána ministra, že prečo je v zákone uvedené, keď už nič iné, tak prečo je v zákone uvedené, že bude zbierať údaje o počte prejazdených kilometrov? To je podľa mňa správna otázka. Na tú by sme mali chcieť vedieť odpovedať. A potom by sme mali chcieť vedieť, ako to robia inde, v iných krajinách. Nebojme sa toho. Mám pocit, že sa toho niekto bojí, keď sa dozvieme, ako to robia v iných krajinách a koľko to v tých iných krajinách stojí. To je podľa mňa kľúčové. To sa treba pýtať.

    Nepovedal som v tej veci, a to je už mierne politické, uznávam, to, čo tu odznelo ďalej, že s tým sú spojené náklady. Však koniec koncov so všetkým sú spojené náklady, na Slovensku krát dva. Čiže aj s týmto projektom sú spojené náklady. Ono sa tak povie, tak dobre znie, že zaplatí to Európska únia. Nezaplatí to Európska únia. Dokonca to v tej dôvodovej správe je niečo napísané v tom zmysle, že môže byť platené zo zdrojov Európskej únie. Čiže, viete, znova táto, čo pán kolega Poliačik hovoril, že vágnosť formulácií v dobe prísnych právnikov znamená, že nakoniec si to vždycky odkašle ten, komu tomu najmenej záleží, v tomto prípade štát. Tam je napísané, že môže byť hradené. Ale štátny rozpočet, ak som to dobre čítal, prípadne ma opravte, ráta s tým, že budúci a ďalší rok niekde na úrovni 47 mil. eur sa ráta priamo s vkladom nášho štátneho rozpočtu. Čo je hold, vážení, 1,5 mld. korún. Sám štátny tajomník vo výbore povedal, že on nevie presne, čo to je, nevie presne, kto to bude robiť, pán kolega Hambálek mi je toho svedkom, je o tom video, tak to povedal. On nevie presne, kto to bude robiť, nevie presne, čo to bude robiť, ale už vieme, že to bude stáť 1,5 mld. korún. Čo už keď teraz povie niekto 1,5 mld., tak vám garantujem, že to bude stáť 3 alebo 5. Lebo to je na Slovensku úplne bežné, až pravidlom.

    Čiže mierne politický budem v tom, keď aj tuto zaznelo, či je naozaj nevyhnutné, že zrovna teraz, v túto chvíľu, my potrebuje niečo, čo nevieme, jak bude vyzerať, čo nevieme, čo to bude robiť, či to potrebujeme, aby to stálo 1,5 mld. korún, keď včera 100 000 učiteľov neučilo, aj moje dcéry, moja dve dcéry boli doma. Tak čo je potom dôležitejšie? Tých 47 mil. je 50 % zo mzdových nárokov, ktoré predniesli učitelia. Odhad je niekde na úrovni 100 mil. eur, ktorých 10-percentné zvýšenie, týchto 47 mil. je 50 %. Vaša zodpovednosť. Ja o nej hovorím, ja to nemôžem ovplyvniť, ja vám to len môžem povedať. Je to vaša zodpovednosť, vás poslancov za SMER, aby ste to zvážili. Učiteľom to môžem odkázať.

    Keď včera pán Čaplovič hovoril, že skade mám zobrať? Invalidom, dôchodcom, skade mám zobrať? No od Počiatka, u Počiatka sú. Tie peniaze, 50 % z tých peňazí je u pána Počiatka. Čiže ak sa pán Čaplovič včera tak dojemne pýtal, teda že jak, skade, kde a není nič. Sú. Choďte, postavte sa čelom k tým učiteľom, povedzte im, ani hohovi, pardon za výraz, lebo tu sú iné priority, vážení! Tu máme inteligentný dopravný systém, ktorý nevieme, kto bude robiť, nevieme, čo bude robiť, ale už vieme, že bude stáť 1,5 mld. korún. To je prezentácia štátneho tajomníka pána Holáka na výbore pre obranu a bezpečnosť. Je to na videu, môžte si to pozrieť. Choďte a pustite to tým učiteľom, teda aby vedeli, kde sú peniaze.

    Ešte krátku poznámku poviem a potom poviem ten procedurálny návrh, že sa vrátim k tomu, už teda menej emotívne, k tomu škandálu. To je škandál, pán Chren. To je škandál, to, čo ste dneska predviedli. To, ako ste sa niektorí pozapisovali do prezenčiek, a to, ako statická kamera nasníma. To je škandál, to je hanba! Toto si tento parlament nezaslúži! To je hanba! Ja fakt silne s tým koketujem, že to nezverejním, a už to hovorím poslednýkrát z úcty k tomuto parlamentu, z úcty k tejto krajine. Lebo z vás viacerých, z dvojtretinových pomaly, SaS a pomaly 100-percentne SDKÚ a čiastočne iných poslaneckých klubov to urobí normálnych čistých darebákov. To sú to isté jak tí vreckári, čo chodia a neviem čo. To isté. Fuj! To je čistá hanba. Zapísať sa niekde a nebyť, ježišmária!, normálne by som sa od hanby prepadol. Mali ste možnosť ináč, mimochodom, polhodinu dozadu som to hovoril, niektorí došli, pán Štefanec, aj som vás privítal. Ostatní ani nedošli, lebo nedošli, lebo nie sú v budove. Samozrejme, vieme o tom. A keď ma niekto bude presviedčať, že je v budove, ja vám dokážem, že nebol v budove. Takže nehrajte so mnou tú hru, či niekto bol, alebo nebol v budove. Prosím vás, hanbite sa! Prepadnite sa od hanby pod zem a buďte ticho!

    Čo sa týka samotného návrhu o inteligentných dopravných systémoch, pán spravodajca, ináč je čaro nechceného, že zrovna vy ste spravodajca pri takom, čiže budete aj v pamäti zapísaný ako človek, ktorý stál pri tom, bol pri tom, keď sa to zavádzalo, keď ste ľudí šalili.

    Tak dávam, dobre, dávam procedurálny návrh v zmysle paragrafu, som si dokonca napísal, 83, aby predkladateľ stiahol uvedený návrh zákona na dopracovanie.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Alebo 73. Je to dôležité? Ja myslím, že 83.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Tak 73. V zásade vieme, o čom hovoríme? Čiže ten návrh je, aby predkladateľ stiahol návrh zákona na dopracovanie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Návrh pána poslanca Hlinu podporím ešte tým, nech je predložená tá komparatívna štúdia, ktorú si vyžiadal hneď v úvode. Lebo ja naozaj nevidím logický dôvod nato, aby ak takýto zákon zavádzame v situácii, naozaj, keď školy, zdravotníctvo nemajú peniaze, aby sme veľmi vážne zhodnotili, nakoľko je takýto projekt dôležitý. Lebo naozaj my ideme týmito projektami, ktoré sú tuná predkladané, cez zákony a cez transpozície EÚ do nadstavby a máme problém s basic základňou. Ďakujem pekne.

  • Po sérii týchto faktických poznámok dám slovo pánovi ministrovi, ktorý na základe rokovacieho poriadku môže vystúpiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, mám za to, že nakoniec sa ti predsa len podaril taký, nazvem to, good point, že nazval si, obidve tieto vystúpenia si rozdelil do dvoch fáz. Jedno je o účasti poslancov v pléne a druhé je o návrhu. Skúsim aj ja veľmi stručne. Nakoniec si dosiahol to, že tie body, ktoré boli pred týmto návrhom, išli takzvane ako po masle, a tým, že si vystúpil a upozornil, tak si rozprúdil celkom slušnú debatu. To, že to trošička, mierne povedané, preháňaš s tým, kto v tej budove je a dokážeš. Neskĺzavajme do nejakých vyhrážaní. Ale veľmi oceňujem aj to, že si ten procedurálny návrh nakoniec dal, keďže to bola aj moja ambícia.

    Ďalej by som chcel povedať k tým číslam. Ja som sa dopracoval k číslam, že celkovo ten systém má stáť okolo 150 mil. eur, 30 mil. má byť financované zo štátneho rozpočtu a 120 mil. teda z fondov Európskej únie. Možnože to upresní, keďže sa už pán minister prihlásil, vo svojom vystúpení. Pán minister, a tie dve otázky, ktoré si zhrnul a ktoré ťa zaujímajú, a to je tá komparatívna, to porovnanie vlastne s inými štátmi, zaujíma aj mňa.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Jeden z faktov, na ktoré som chcel poukázať, povedal práve teraz kolega pán Viskupič, že tá suma naozaj, tak ako pán Hlina upozornil, nie je 1,5 mld. korún. On upozornil vo svojom prejave, že sa to môže vyšplhať až k piatim a naozaj tak je to aj narozpočtované pri sume z fondov EÚ, ale predpokladám, že práve k tomuto sa pán minister vyjadrí v tom svojom ďalšom slove a, samozrejme, ako kolegovia si to rád vypočujem.

    Nedá mi však nezareagovať opäť na ten výlev žlče, na ktorý sme tu už zvyknutí. Lojzo, jednoducho ja sa nemôžem ubrániť dojmu, že ty sa tak niekedy možno aj spravodlivo, možnože to niekedy ani nerobíš len kvôli kamere, ale aj spravodlivo rozčertíš a potom tú svoju žlč vykydneš zrovna na tých, ktorí za to nemôžu. Pretože my tu naozaj sedíme, mnohí z nás, ktorí tu sedia, tak tu sedia celý deň, tak ako z tvojich kolegov, tak aj z mojich kolegov, ale ty práve z nás urobíš tých darebákov, ktorí ako keby mohli za to, že tam na druhej polovici sedí možno 6 % poslancov, ktorí by tam sedieť mohli.

    A zároveň mi dovoľ predstaviť ti ešte jednu prelomovú myšlienku. Bohužiaľ, po 10. marci tohto roku sa v tomto parlamente nachádza väčšina poslancov, u ktorých som presvedčený, že by peňaženky občanov boli vo väčšom bezpečí, keby do práce vôbec nechodili, ako keby tu sedeli celý deň. Pretože dnes naozaj platí, a keď si pozrieme na všetky tie zvyšovania daní, odvodov, registračné poplatky atď., že zasadá parlament, strážte si svoje peňaženky, pretože o niečo prídete, snažia sa vás ožobráčiť.

    Čiže ja by som sa naozaj snažil ten tvoj spravodlivý hnev presmerovať na niečo iné. Napríklad na tie kanálové poklopy, o ktorých tak rád hovoríš. A naozaj v tomto zložení parlamentu by som sa možno ani nesnažil poslancov motivovať, aby chodili do práce, pretože Slovensko je bezpečnejšie, ak väčšina z nich zostane sedieť doma.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja len toľko chcem dodať a chcem sa pridať ako k predrečníkovi, tak ako to tuná vyzval, aby bol stiahnutý tento zákon z rokovania. Ak je pravdou to, že štátny tajomník vystupoval tak, že nevie, kto to bude robiť, ako to bude robiť, čo to bude robiť, jedná sa o inteligenčný dopravný systém, ktorý bude stáť 1,5 mld. korún, myslím si, že je to nedôstojné aj pre štátneho tajomníka, ak to tak bolo.

    Ja mám taký pocit, čo sa týka fondov Európskej únie, ako keby to boli peniaze také, ktoré nám kdesi z neba spadnú. 120 mil. na inteligenčný dopravný systém máme dostať ako z prostriedkov Európskej únie a "len" 30 mil. doložíme zo štátneho rozpočtu. Ja sa pýtam, tie peniaze, čo, to nikto nemusel vyrobiť, to samé len tak od seba tuná prišli?

    Navyše, čo mi vadí ako mne osobne, znova to tak ako pripomeniem. V súčasnej dobe naozaj sme toho svedkami, a dennodenne, že hackeri nám dokážu nahliadnuť priam do našich domácností. Domácností, doslova si dovolím povedať, preženiem to trošku, priam do žalúdka. Toho sa obávam, aby zo slobodných ľudí v dnešnej dobe nestali sme sa nejakí novodobí otroci označení číslami a čipami, ktorých budeme sledovať na každom kroku. Ja si nemyslím, že je to dôvod na to, ako to bolo tu spomenuté, aby sme každého my sledovali, aby sme preventívne pôsobili proti kriminálnej činnosti.

    Dovolím si drvivú väčšinu občanov tohto národa Slovenska považovať za čestných, charakterných, poctivých ľudí, ktorí toto tuná naozaj nepotrebujú.

    Ďakujem pekne za slovo

  • Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Matovič.

  • Lojzo, ja keď som aj spomenul paranoju, tak nemyslel som tvoju paranoju, ale myslím si, že v tomto prípade my sme není podstatní ľudia v tejto sále. Ale celkovo ľudia na Slovensku, ak by si mali medzi sebou začať šíriť myšlienku, že vlastne vláda alebo poslanci idú zavádzať nejaké čipy, ktoré ich budú sledovať, tak myslím si, že vzhľadom na nedostatok informácií tá paranoja je tam namieste a mohli by jej podľahnúť a odrazu by sme tu si vytvárali možno aj trošku chybné predstavy o tom, čo ideme urobiť.

    Na druhej strane, ak tento zákon by mal čo i len jeden jediný ľudský život zachrániť pri kolíziách na cestách, tak si myslím, že je dobré podporiť to dobré v tom zákone a, samozrejme, vyvarovať sa tým zlým veciam. Ale o to viacej a o to skorej aj skončím, aby pán minister mohol vysvetliť, ako to vlastne v skutočnosti je, alebo teda ten svoj pohľad na vec.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Hlina.

  • Ja naozaj obdivujem, ako niektorí moji kolegovia majú ničím nekončiacu snahu teda reagovať na mňa, ale nevadí, asi to tak má byť. Niekedy sa úplne hlboko čudujem, že prečo zrovna tak. Ale nevadí, no však keď je chuť rozprávať, treba sa vyrozprávať.

    Ja len, pán Chren, že ku vám, že som to nemyslel na vás, však vy ste tu, to vidím a pozrite si prezenčku, že kto tam je napísaný a kto tu není, čiže.

    A, Štefan, to, čo som hovoril, je pravda. A pravda aj v dnešnej dobe aj vďaka internetu a moderným záznamovým mechanizmom teda sa dá aj veľmi rýchlo zistiť, je video, pošlem ti ho na internet, je to presne tam, to ako som hovoril, že nevie, nevie, štátny tajomník nevie a výbor sa ako ani nepýtal, že ako je to vôbec možné, že niekto príde na výbor tak nepripravený, hej, ale predkladá to pre istotu, lebo však horí, hej, že treba rýchlo, lebo niekoho záujmy už sú, už sú plné očakávania.

    Ale, pardon, nejdem zdržiavať, som zvedavý na reakciu pána ministra. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na základe rokovacieho poriadku dávam teraz slovo pánovi ministrovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ťažko povedať, kde vlastne začať, pretože ja som normálne jak Alenka v ríši divov, čo vy ste tu boli schopní teraz posplietať. Ale skúsim to nejak teda trošku porozplietať.

    Pán Hlina, vy ste sa dostali už do takej vývrtky, že vy ste sa zacyklili v tých svojich vlastných fóbiách, myšlienkach, paranojach, a naozaj ma to mrzí, pretože tento zákon, už aj z toho názvu, je o inteligentných, ako to slovo "inteligentné" by tam malo byť inšpiráciou pre všetkých.

    Začnem asi z tohto konca. Celé, ako ja to cítim, že ten hlavný driver toho celého vášho emotívneho prejavu v nejakej tej paranoji o tom, že "Big brother is watching you", hej? Tak som to tak nejako pochopil a viacerých vás to tu trápi, tak asi takto: Ak si vy myslíte, že tento zákon je presne o tom, tak to sa naozaj mýlite. Tá budúcnosť, a teraz idem úplne všeobecne, ak si vôbec niekto myslí, že v budúcnosti nebudú systémy nezávisle od štátu, privátne, akékoľvek, ktoré budú schopné sledovať ľudí, tak ste naivní. Budú. Budú, tak to skončí. A nakoniec to asi aj skončí tak, že nás niekto očipuje, ale určite to nie je o tomto zákone. Tento zákon nič také nerieši.

    Čiže riešiť tu všetko cez prizmu paranoje, že jedného dňa nás budú nejaké systémy elektronické sledovať, je čudné, pretože to sa jednoducho stane, ale s tým nemá štát nič spoločné. To sa stane bez štátu, to proste jedného dňa príde. Ale vôbec to nesúvisí s tým, že by štát niečo také chcel robiť.

    A žijeme proste v dobe, kde viete, aké sú výkonné tieto elektronické systémy. Tu bol príklad, že telefóny sa dajú nejakým spôsobom sledovať, a to proste tak je. Aj tie internetové firmy, čo si myslíte, že ony nevedia, čo sa deje na tých ich serveroch? Samozrejme, že vedia, ale s tým štát nemá nič spoločné.

    Čiže na jednej strane chápem tú vašu fóbiu a to môžme riešiť, ale úplne nejakou celospoločenskou debatou, či chceme, aby to takto bolo, a či tá doba, v ktorej žijeme, je pre nás akceptovateľná a vôbec tie technológie, ktoré súčasná doba prináša, sú pre nás akceptovateľné, alebo nie. Ale to určite nesúvisí s týmto konkrétnym zákonom.

    Ďalší, ďalší druhý taký zásadný, zásadný pomýlený fakt je, že niekto z vás tu povedal, alebo viacerí ste povedali, že tie peniaze, ktoré ideme investovať do tohto systému, sme mali dať učiteľom. Tak, a to je teda naozaj veľká chuťovka, pretože, pán Hlina, vy viete vôbec čítať rozpočet? Pretože ja vám garantujem, že v rozpočte na tento rok nie je ani jedno euro vyčlenené na tento systém, a keď, a to vás vyzývam, preto som vystúpil aj v rozprave, aby ste mohli reagovať, ukážte mi to číslo, ukážte mi tam tie eurá, ktoré by ste vy chceli dať učiteľom. Vy ste nám, vlastne ste tu viacerí, ktorí ste vládli v predchádzajúcej vláde a zachovali ste nám rozpočet taký, aký ste nám zachovali, ale určite tam nie je ani euro vyčlenené na tento systém.

    Ten zákon sám osebe vytvára len rámec na zavádzanie inteligentných dopravných systémov a taktiež, ako ten systém bude v budúcnosti vyzerať, je ešte naozaj otázkou budúcnosti. Nie je vôbec presne povedané, ako má vyzerať, ani ako bude vyzerať. A keď by raz vôbec došlo k tomu, že sa bude budovať, tak bude k tomu určite nejaká súťaž, ktorú môžte presne monitorovať, vyhodnotiť, kritizovať, čokoľvek. Ale dnes povedať, že týchto 150, vy sa tvárite, ako keby tých 150 mil. bolo niekde konkrétne v rozpočte a stačí ich presunúť na platy tých učiteľov. Tak mi ukážte tú položku. Pretože toto je už naozaj veľký populizmus. Pretože to tam vôbec nie je.

    Koľko ten systém bude nakoniec stáť, či sa vôbec bude zavádzať a kedy, to je ešte hudba budúcnosti a môžeme sa o tom baviť, diskutovať o tom, vy to môžte kritizovať, my to môžme obhajovať - a možnože sa to vôbec nezavedie. Nemusíme ho zaviesť. Ja sa vôbec tomu nebránim, ak sa zhodneme, že tento systém je zbytočný, tak nebude.

    Ale tu sa musíme pozrieť aj trošku do minulosti, taktiež keď nebudeme budovať takéto systémy a žijeme v treťom tisícročí, tak sa môžme na to dívať aj tak, že načo sú nám, keď nepotrebujeme takýto systém, možno nepotrebujeme ani semafory, lebo to je taká podčasť kvázi inteligentných dopravných systémov, alebo jeden z komponentov inteligentných dopravných systémov. Môže byť inteligentný semaforový systém, nie statický, ktorý prepína tie semafory v nejakom úplne fixnom režime, ale v dynamickom režime, bude to prispôsobovať premávke. A o tom sú inteligentné dopravné systémy, aby uľahčovali tú prepravu cestujúcim a aj nákladu, skvalitňovali ten traffic, aby bol plynulejší, čím vznikajú úspory, samozrejme, nielen časové, ale aj energetické a zároveň, samozrejme, prioritnou úlohou takýchto systémov je zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky.

    Nemusíme to robiť, nemusíme zvyšovať, pán Hlina, bezpečnosť cestnej premávky. Vám asi na tom nezáleží. Nemusíme mať ani semafory, môžu to riadiť policajti. Budú si telefonovať medzi sebou, kde je zácpa, a nejak to prežijeme, určite, prežili sme, to tisíce rokov sme tak žili, tak môžme žiť znovu tak. Pán Hlina bude jazdiť na koni, ako to obľubuje, a nebude treba semafory, nebude treba nič.

    Ale iné krajiny to budujú, viete, že dnes už skoro každé auto má navigačný systém. Navigačné systémy sú v telefónoch. Ale nemusíme tu všetko mať. Ja to chápem. Nemusíme.

    A hovorím ešte raz, ak sa zhodne spoločnosť, že my takéto systémy, inteligentné dopravné systémy budovať nechceme, tak ich nebudujme. Ale tento zákon, o ktorom tu rokujeme, nič také nehovorí, že ten systém vybudujeme a že bude stáť toľko. Je to rámec. Môžme, nemusíme. Žiadne peniaze v rozpočte, dokument, rozpočet, nie sú tam napísané, čiže sa nedajú odtiaľ zobrať, to tu kolegyňa Mezenská hovorila. Nie sú v rozpočte napísané, tie 150 mil., nedajú sa zobrať a presunúť učiteľom. Nedajú.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale však ja s vami súhlasím. Keby to v rozpočte bolo, tú kritiku by som potom bral za relevantnú. Keby ste mi ukázali, že my sme si do rozpočtu napísali, že na tento systém minieme v budúcom roku 150 mil., tak by som to akceptoval, čo hovoríte. Ale nevymýšľajte si, že sa dá...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Počkať, ja sa pýtam, to je rámec. Rozpočet je dokument, ktorý vy asi neviete čítať, a v takom návrhu nič nie je. Čiže keď tam bude raz napísané to číslo, že to chceme minúť, potom je adekvátne hovoriť, že ideme niečo minúť na niečo neefektívne. A otázka je, či to je naozaj neefektívne. Ale okej.

    Takže zhrniem to len tým...

  • Reakcia poslanca Hlinu.

  • Zaznievanie gongu. Reakcia z pléna.

  • Preto som vystúpil, aby sme sa trošku dostali do nejakej racionálnejšej debaty, lebo vy ste sa samovyvrteli do, vyhecovali do nejakej samovývrtkovskej debaty (povedané s úsmevom) a - vy totižto si položíte otázku, vy si sám odpoviete, tá odpoveď vaša vlastná vás vytočí a vy sa vytočíte druhýkrát a zase si položíte otázku a takto sa to zacyklí. Čiže treba sa trošku spomaliť a vrátiť sa naspäť.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ale stále som v rovine, naozaj, poďme sa baviť o tomto racionálne, lebo je škoda, že sme tu poplietli toľko vecí dohromady. Čiže ešte raz.

    Ďalšia vec, že vy si myslíte, že tento zákon, a vy ste viackrát obvinili mňa z toho, že tento zákon vlastne zavádza elektronické mýto pre osobné autá. Toto je vaše tvrdenie. To ste povedali, to sa dá zdokumentovať, ako vy sa tu furt vyhrážate tým, že je to všetko zaznamenané, toto je zaznamenané v médiách, vy ste toto povedali - čo je absolútna lož. Je lož, že by tento zákon zavádzal elektronické mýto pre osobné autá.

    A to, čo vy ste splietli k tomu, je systém e-call, keď hovoríte o tom čipovaní, a to je tiež otázka, e-call je momentálne iniciatíva Európskej komisie zaviesť systém, ktorý by bol schopný automaticky v prípade nehody alebo v prípade potreby aj aktiváciou od vodiča kontaktovať nejaké záchranné stredisko alebo vyžiadať pomoc pre daného účastníka či už nehody, alebo nejakej stresovej situácie. Opäť - vôbec tento zákon nič také nezavádza. Nenúti nikoho si montovať žiadny čip do auta, nič také tam nie je napísané, jednoducho. A či sa to v budúcnosti stane, alebo nestane, o tomto sa tu určite budeme baviť opäť, keď taký zákon príde, potom sa môžme baviť o tom, či to má byť povinnosť, možnosť, nutnosť, neviem, uvidíme.

    A opäť platí, nechceme? Tak to nebude. Ale ja si myslím, že tieto niektoré veci sú dobré. Ja chcem aspoň, aby bola tá možnosť, ja si to do auta určite dám. A veľmi rád. A keď si niekto myslí, že tá spoločnosť, ktorá tu bude prevádzkovať, bude mať nejaké dodatočné údaje a trpí tou paranojou, nech si to tam nedáva, je mi to jedno.

    V každom prípade, keby vás niekto chcel monitorovať dnes, privátna osoba, sú technológie, ktoré si kúpi hocikde v obchode, aj tak vás zmonitoruje. Takže tá paranoja je už dneska podľa mňa viac-menej zbytočná. Zbytočná už preto, že na to nepotrebuje v konečnom dôsledku vôbec žiadny čip. A, samozrejme, štát to vôbec nepotrebuje zavádzať a nemusíme to zavádzať a v tomto zákone ale to konkrétne vôbec nie je napísané, že by toto niekto mal povinnosť.

    Čiže to je ďalšia veľká dezinformácia, ktorou sa vy tu vytáčate do tých vývrtiek. Tento zákon nehovorí nič o tom, že by mal niekto povinnosť si to do auta namontovať. Nie.

    Keď sa pýtate na to, že prečo sú tam napísané tie kilometre, samozrejme, ešte, ešte jedna poznámka. Tu padlo viac takých otázok, že či musíme otrocky preberať tú legislatívu. Nemusíme. Nemusíme. Samozrejme, že nemusíme. Ale ja, keďže vy vnímate ináč ten zákon, alebo neviem, ako ste ho podrobne čítali, ja v ňom nevidím všetky tieto riziká, o ktorých vy ste sa tu samovyvrteli do tej vývrtky, preto ja s tým zákonom ako takým problém nemám. A ja som určite není z tých, že by sme niečo otrocky preberali.

    Mimochodom, ešte chcem len upozorniť na jednu formalitu. Tento zákon mala za povinnosť už transponovať vaša vláda, čo ste neurobili, a mešká to. Keď chcete vedieť odkedy, ono to malo byť už do 27. februára transponované, čiže ešte za vašej vlády. No zbytočne ukazujete prštekom, za vašej vlády. Ste v tom všetci. Takže - o to tu ale nejde.

    A ja ani nejdem hovoriť o tom, že z toho vyplývajú potom sankcie. To není o tom, že dobre, však jasné, máme nejaké povinnosti, ktoré si máme plniť, ale to nie je ten hlavný motív. To nie je vôbec to, že by to bolo, nakoniec ja som prebral ten zákon už v stave, aký bol v konečnom dôsledku pripravený za vašej vlády, ale adoptoval som si ho ako keby, pretože ja v ňom naozaj nič kontroverzné nevidím. Čiže nie je to ani tak, že by som teraz tu ja išiel vás obviňovať, že vy ste to pripravili, nakoniec ste to v konečnom dôsledku pripravili vy, takže kritizujte v skutočnosti vašu vlastnú prípravu. Ale podľa mňa je to len dezinformácia, ktorú tu vyvolal pán Hlina, neviem z akých dôvodov, ani to nejdem riešiť, asi z tých, že má tú paranoju z toho, že žijeme v treťom tisícročí a proste takéto systémy sa tu budú zavádzať.

    Ale tento - čiže som odpovedal na to, že prečo, nemusíme nič otrocky preberať. Nemusíme mať, samozrejme, ani semafory, ani inteligentné systémy, to je druhá veľmi dôležitá vec.

    Napríklad k tým čipom, čo ste hovorili, že sa tu dáme všetci očipovať. Dnes nepotrebujete, aby ten človek mal v sebe čip, aby ste ho zmonitorovali, keď budete mať napr. prístup ku kamerovým systémom, lebo existujú biometrické identifikačné systémy, a toto proste ďalej, to nikto nezastaví, ako aj tu niekto povedal, že hackeri sa vedia dostať do vášho počítača, to proste tak je a tak to bude. Ako tváriť sa dnes, že zastavíte tento technologický vývoj, je naivné. Môžme sa baviť o tom, ale to musí byť úplne niečo iné, vyvolajme diskusiu o tom, ako chceme, aby táto krajina vyzerala. Či budeme fungovať jak Amiši v Amerike bez akýchkoľvek elektronických prístrojov, môžme. Keď si to niekto vyberie, mne je to jedno.

    Ale meritórne k tomu, čiže ďalšie, čo ste poplietli, je ten e-call, ten čip, o ktorom tu teda všetci hovoríte čip, žiadny čip tento zákon nenúti nikoho nikam montovať. A tá legislatíva z EÚ, samozrejme, v nejakej dobe asi prejde a budeme tu o tom určite ešte diskutovať, že či to bude povinnosť, nutnosť, nenutnosť, option, neviem.

    Ale ja by som bol rád, keby to autá napríklad mali, pretože to je určite naozaj dobrý nástroj nato, aby tá pomoc sa dostala pri nehode čo najskôr k tým postihnutým a určite to pomôže zachrániť životy. Áno, môže niekto mať paranoju, že to zariadenie vysiela aj údaje o polohe, mne to osobne nevadí. Keď to niekomu vadí, tak nech si to odtiaľ vyškubne, nemusí to tam mať. Ale hovorím ešte raz, to je budúcnosť. Tento zákon to nerieši. Neviem, prečo ste to vytiahli pri tomto zákone, keď to tam nie je napísané.

    A furt sa pýtate na tie kilometre. Tak už vám konečne teda odpoviem, aby ste boli spokojný (pozn.: reakcia na vystúpenie poslanca Hlinu), a zároveň to poviem aj tak, že vy ste to, je to v časti o ochrane osobných údajov práve, a ten paragraf je tam preto, aby bolo explicitne jasné, že tento systém nesmie pri akomkoľvek zbere tých údajov identifikovať tú osobu ako takú. Preto je to tam napísané, aby bolo jasné, že ten systém nesmie párovať identifikáciu verzus tie údaje, ktoré zbiera. Tie údaje o kilometroch, či by tam boli, neboli, to už je otázka, ale v každom prípade tie inteligentné systémy potrebujú monitorovať ten traffic, tú premávku ako takú a vyhodnocovať ju. Lebo súčasťou takých systémov určite má byť aj nejaká analytická časť, ktorá potom nejakým spôsobom dynamicky riadi tú dopravu. Zároveň preto ten údaj o prejazdených kilometroch je, samozrejme, dôležitý, ale nie je z toho pohľadu, kto ich prešiel, ale že vozidlá prechádzajú takéto vzdialenosti odtiaľ tam, aby sme vedeli, kde ten traffic je proste koncentrovaný a kde nie je. Ale to nie je o tom, že niekoho zaujíma, koľko kilometrov kto konkrétne prešiel.

    Navyše ten zákon práve v tom paragrafe hovorí, že to ani nesmie byť spárované, tento údaj, to je práve o ochrane tých osobných údajov. Ale ten údaj o tom, koľko áut a kade jazdia, je dôležitý. Je napríklad dôležitý preto, že aj budovanie cestnej a nakoniec aj železničnej a akejkoľvek infraštruktúry by malo začať nejakým dopravným modelom. Čiže my by sme mali vedieť najprv, a to je napríklad chyba, ktorá sa tu roky nevyriešila, že Slovensko nemá nejaký kvalitný dopravný model za celý štát, kde by bolo jasné, ktoré cesty sú prioritnejšie ako iné, kade tie autá jazdia, v akých lokalitách je tá koncentrácia. Čiže aj na to, aby sme to vedeli jedného dňa sofistikovane riešiť, treba vedieť odkiaľ, kam tie autá jazdia, ale nie akože kto konkrétne, ale že koľko áut ako takých.

    Navyše máme tu mýtny systém už, ktorý napríklad vie takýto pohyb áut nákladných presne zmonitorovať, pretože tie satelitné jednotky to presne monitorujú. Ale zase nič také nehovorí transpozícia tejto smernice. Je to rámec pre rámec pre vytváranie inteligentných dopravných systémov. Aké tie systémy si vyberieme, aké inteligentné až budú, čo všetko budú robiť, čo všetko nebudú robiť, o tom sa môžme baviť, ale tu nič také konkrétne nie je napísané. Je tam napísaný odhad, koľko by to mohlo stáť. A to není rozpočet, to je odhad, koľko to môže stáť, ako zhruba by sme vedeli, koľko zhruba to môže stáť peňazí. Čiže je tam napísané, samozrejme, že by to bolo spolufinancované z veľkej miery Európskou úniou, čiže z európskych peňazí.

    Či tú šancu využijeme, alebo nevyužijeme, je opäť otázka budúcnosti. Takže neplatí absolútne, že je to nejaké konkrétne číslo, s ktorým sa dá zaplatiť nejaký iný účet. Takže toto chápem, že populisticky vám vyhovuje vykrikovať niečo takéto, ale je to lož, pretože to nie je konkrétna bankovka, ktorú môžte použiť. Jednoducho to tam nie je v rozpočte.

    A, samozrejme, ja sa tiež k tomu hlásim, že by bolo absurdné, keby štát vyhodil v tejto dobe 150 mil. na takýto systém. Súhlasím. Ale neobviňujte nás z niečoho, čo sme neurobili. To nie je vôbec pravda, takže si nevymýšľajte.

    Čo ste to tu ešte narozprávali? Neviem, však ešte nakoniec môžem vystúpiť v záverečnom slove.

  • Pán minister, ešte budete mať záverečné slovo, prípadne nejakú poznámku tam máte. Ďakujem pekne.

    S faktickými - pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, zaujala ma najmä vaša poznámka pri odvolávaní sa na rozpočet minulej vlády, ktorá nebola prvá v tejto súvislosti. Ja viem, že sa vám ťažko robí konsolidácia, ktorá je určite potrebná. Chcem vám len pripomenúť, že vás dobehlo vaše vlastné plytvanie, lebo po vašej prvej vláde, keď ste boli ministrom financií, ste zanechali rozpočet s deficitom 8 %, takže to, čo teraz robíte, je len pozostatok z vášho plytvania, ktoré sme, ako iste si spomínate, už vtedy, najmä v roku 2009, kritizovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Oceňujem túto diskusiu, mne sa celkom páčili vysvetlenia pána ministra, páči sa mi aj atmosféra, ktorá tu vzniká, pretože ja myslím, že takto má vypadať parlament, živo a niekedy aj temperamentne, aby sme si možno uvedomili, o čom rokujeme.

    Možno do toho vnesiem trocha taký nový rozmer, neviem, či sa na tie autá pozeráte tak ako ja, ale mne sa celkom páči prirovnanie, že autiak, to je zbraň. A majitelia zbraní vedia, aké prísne predpisy platia pre pohyb so zbraňou, kde ju môžeme mať uloženú, kde nemôžme, kedy má byť evidovaná, keď idem do revíru, sa musím zapísať, proste aby bolo o mne vedieť, kde ju, tú zbraň, mám.

    Ja dávno predtým, ako som mohol tušiť, že niekedy budem mať možnosť sa vyjadrovať k takémuto zákonu, tak som si neraz povedal, keď ma nejakí blázni predbehli a vyslovene ohrozovali seba a najmä druhých, že kurník, kedy už príde čas, aby tie autá boli sledované nejakým tým Veľkým bratom. Som presvedčený, že je potrebné a že sa tomu ozaj nevyhneme, aby auto nielen ako dopravný prostriedok, ale ako skutočný nástroj, ktorý ohrozuje nás všetkých a ktorý pribúda, tá hustota je obrovská, veď za chvíľočku sa možno podusíme kvôli tým autám, veď v časoch mojej mladosti bolo auto kde-tu a dneska je problém, kde tu nájsť voľný štvorcový meter. Takže v zásade sa domnievam, že bojovať v princípe voči zavedeniu takéhoto zákona je možné, ale ozaj sa tomu nevyhneme.

    Druhá vec je, tak ako to tu zaznievalo, otázka priorít. No jasné, že ak sme vydržali toľké desaťročia automobilizácie, a pritom sme nemali tento zákon, možnože ešte nejaký čas môžme vydržať, ale domnievam sa, že kvôli bezpečnosti, kvôli tomu, aby to auto bolo čo najmenšou zbraňou, bude potrebné o tom vedieť presne to, čo ten zákon bude sledovať.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, treba uznať, že je o dve, o tri triedy vyššie ako väčšina teda častokrát príspevkov, ktoré tu zaznejú, a ešte je aj vtipný, čo sa oceňuje, a ja mám celkom rád, keď je človek vtipný, takže toto beriem k plusu.

    Ale znova tie argumentačné, toľko dier argumentačných, že keby bolo viacej času, že by sme mohli vydiskutovať, kto čo povedal, a to už vtedy je zle, keď kto čo povedal alebo nepovedal, a už keď není čo, ideme na osobu, či má niekto paranoju, alebo nemá paranoju.

    K tým veciam, že či som povedal, alebo nepovedal, ja som hovoril a stále to tvrdím, aj vo všetkých materiáloch, čo aj je dneska, že ohlásenie toho protestu, že vytvára zákonné predpoklady nato, aby v budúcnosti mohlo byť zavedené.

    Štátny rozpočet v dôvodovej správe ráta na budúci rok, ja som nikdy nehovoril, že tento rok pre učiteľov, koniec koncov aj učitelia chcú na budúci rok peniaze, hej, čiže to sú znova také faktické veci, ktoré keby sme si išli bod po bode, tak pekne-krásne to vyložíme a odložíme.

    Ale mňa zarazilo to vzdanie sa toho, že tak či tak bude a my s tým nič neurobíme. Tak, pre Kristove rany, načo sme tu?! Akože niečo tak či tak bude a štát s tým nič neurobí, no tak fakt sme tu zbytoční.

    Viete, ja si počkám na túto debatu a ináč upozorním na dve roviny. Jedna rovina je to, že bude nejaký čip a budem, trebárs môžem monitorovať, komu to vadí, komu nevadí. Mne by to plus-mínus tiež tak nevadilo, ale bude, hovorme aj o platení, hej, a komu to nevadí, komu to vadí.

    Ale ja si počkám, to sú dve základné roviny, ide iba jedna, ale ja si počkám na debaty v poriadnych parlamentoch. Ja si počkám na debatu na túto tému vo Francúzsku, kde sú ľudia, ktorí boli ochotní sa za svoje práva biť. Prosím vás, toto není parlament, rozumiete, toto tu nie sú parlament, toto je nevoľníctvo. Toto máme normálne v génoch implantované, tu, čo nám povedia, otvoríme ústa, oči vypleštíme a ideme a ešte pridáme. Ja si počkám na veľkú a peknú debatu slobodných ľudí vo veľkých parlamentoch.

  • Ďalšia faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

  • Ja teda začnem chválenkárstvom v tom, že som bol desať rokov koordinátor umelej inteligencie v Československu, vedeckovýskumno, odvtedy to už ďaleko prešlo a dneska je to naozaj tam a ide to tam, kde netušíme, kde to všetko príde. Rozpoznanie spracovanej reči, inteligentné systémy, expertné systémy, spracovanie znalostí, porozumenie ľudskej reči, preklad z jedného jazyka atď. do druhého, cieľ je, aby aj pani upratovačka prišla k mašine a všetkému rozumela, mašina ju naučila, aby to proste bolo user friendly. Čiže toto, ten trend tu je, ja súhlasím s pánom ministrom, vtipne to povedal. Teším sa, že môžem toto povedať k jeho príspevku.

    Dneska nás všetci sledujú. Družice sledujú všetko, navigačné systémy, proste WikkiLeaks, VatiLeaks, proste čo dneska poviete doma pod perinou, zajtra to vie celý svet, čiže tak sa na to treba pripraviť, a preto robiť veci transparentne, čestne a otvorene, aby to všetci vedeli. Čiže skôr treba diskutovať na úrovni o tom, ako sa tomu predsa len trochu brániť, ako si nejak tú svoju intímnosť alebo osobnosť udržať, ale trend tu je a treba to brať ako lopatu, nie ako zbraň proti nám, ako to, čo nám chce aj pomôcť uľahčiť život. A tak to ja beriem.

  • Ďakujem pekne. Udrela 14. hodina, ak súhlasíte, nechám dobehnúť faktické poznámky a následne budeme pokračovať v rozprave v utorok odrána.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja oceňujem, že pán minister vystúpil a zodpovedal z tých pálčivých alebo z tých horúcich otázok aspoň tie najdôležitejšie. Nepáči sa mi ten prístup, kolega to nazval, že teda vtipné. Možnože to bolo tak troška za hranicu zosmiešnenia protivníka, ale nechám to tak.

    Skutočne súhlasím s tým, pán minister, že doba sa pohla, čipy nosíme so sebou dobrovoľne, SIM karta je čip, takisto každá kreditka má v sebe čip a pravdepodobne tá situácia pôjde ďalej.

    Ja mám s týmto zákonom iný problém, viac-menej ste ho vysvetlili, že transpozičný deficit prichádza, čaro nechceného, to, čo sme ukazovali tými prštekmi a si nás na to upozornil, znamenalo, že tvoj predchodca sedí o dva rady vyššie, takže možnože aj tam by, ja som čakal, že či sa náhodou pán predsedajúci neprihlási, že ako to teda s tou transpozíciou je a kde sa presne nachádzame. A prečo by sme teraz vo veľkom chvate sa o inteligentných systémoch alebo zákon, na ktorý predchádza ich zavedenie, museli baviť tu a na tejto schôdzi a v situácii, kedy potom možno aj neoprávnene vznikajú otázky, že učitelia teda majú malé platy a my tu debatujeme o systéme, ktorý výhľadovo alebo v budúcnosti môže stáť 150 mil. eur. To je celé.

    Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou - pán poslanec Hambálek.

  • Ďakujem. Chcem len povedať, že pán minister veľmi kvalifikovane vysvetlil, prečo ten zákon vôbec tu je a čo je jeho cieľom. A chcel by som povedať, že viac-menej na výbore, pretože som tu asi sám za branno-bezpečnostný výbor, pán štátny tajomník povedal skutočne viac-menej inými slovami, o čom je tento zákon, o čom hovorí ten zákon o inteligentnom systéme dopravy. Hovoril aj o tom, že tá zázračná meracia skrinka na tie kilometre, ten e-call, je práve kvôli tomu, aby sa monitorovala situácia na cestách a nehodovosť, aby sa z toho vyvodil určitý záver.

    K tomu nedorozumeniu zrejme prišlo v tom, že keď padla otázka, kto bude prevádzkovať v budúcnosti tieto inteligentné systémy, tak na to pán štátny tajomník povedal, že to ešte nie je známe, či to bude štátna firma, alebo štátna akciovka, alebo to bude nejaká firma iná, lebo pán kolega sa pýtal, že či náhodou to nebude firma, ktorá bude mať sídlo na Cypre. Takže tam vzniklo to, že nevieme o tom, kto to ešte bude. Pokladám za korektné vysvetliť tuná, jako reagoval pán štátny tajomník.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za toto vystúpenie a objasnenie mnohých vecí, vážený pán minister, aj keď mám pocit, že možno vás už nebavilo počúvať, čo tu zaznelo, tak ste si povedali, že sa radšej chopíte toho mikrofónu sám a trošku necháte ten čas ubehnúť až do konca rokovania. Ale dali ste mnoho iných informácií, napriek tomu mi stále nie je jasná jedna vec.

    Keď sme sa tu bavili o tom Veľkom bratovi, ono tých takých knižiek o budúcnosti a o tom svete, ako môže vyzerať, kde nás všetci budú sledovať, bolo viac. Jedna z nich bol Orwell, jeho Veľký brat, obrazovka v každom dome a sledovanie každého kroku, absolútna strata slobody. Ale inú knihu Brave New World napísal Aldous Huxley a ten videl zase inú víziu sveta. Víziu sveta, v ktorej nás budú médiá, politici a komercia zahlcovať takým obrovským množstvom informácií, úplne nepotrebných a zbytočných, až stratíme schopnosť vnímať a nebudeme schopní vnímať ani tie dôležité veci, ktoré si tam potom niekde možno aj tí politici budú riešiť na pozadí.

    Preto sa chcem spýtať, tak keď je tento zákon len rámcom, tak načo je v doložke vplyvom napísaných tých 150 mil. eur, že má stáť ten systém? Tak buď zle chápete tento zákon a naozaj na základe neho vznikne nejaký superdrahý systém a je otázka, či ho potrebujeme, nevidíme feasibility study, či keď my máme jednu diaľnicu, aj tú nie dokončenú, na východ, či potrebujeme stavať systémy ako v Nemecku, kde sú tie diaľnice paralelné a je ich veľa, alebo je zle napísaná doložka vplyvov. A ten materiál by sa mal opraviť a mala by sa opraviť doložka vplyvov, pretože z tohto zákona potom naozaj žiadne takéto výdavky, ako tvrdíte, automaticky nevyvstávajú. Tak jedna vec musí byť chybná.

    Takže sa, prosím, nedivte poslancom, že sami potom nemôžu úplne chápať, keď dostávajú takéto rozporné informácie, a musia sa pýtať, musia vznášať toľko otázok.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, som si zopár poznámok tiež dovolil napísať. A jedna z nich je, očipovanie príde samo. Ja sa potom pýtam, prečo, načo tuná potom asistujeme ako pri tomto zákone? Nech príde samo aj v iných veciach. Nerobme nič. Mne sa zdá, že štát silne tuná asistuje, 150 mil. eur, to je tuná načo nachystané, že čosi príde samo? Odpustite mi za túto vec.

    Nezrovnával by som to celkom s telefónmi, lebo ten telefón naozaj aj môžem si ho nechať a kde si chcem oddýchnuť si v prírode, tak ho nechám doma na stole alebo idem na dovolenku a chcem mať kľud a pokoj od všetkého.

    K tým dopravným semaforom, áno, zamyslel som sa nad tým. Ja si viem predstaviť, že by sme ich, aj dopravné semafory na mnohých križovatkách, nemali. A myslím si, že na to by sme sa aj mohli oveľa viac ako pozrieť. A také kruhové objazdy prekonajú oveľa viac aj možno tie naše dopravné systémy, ktoré máme, ak sú dobré tie kruhové objazdy vyriešené, zrýchli to dopravu, zjednoduší, je to lacnejšie.

    Okrem iného ste, pán minister, spomenuli celospoločenskú diskusiu. Aby mohla prebehnúť celospoločenská diskusia na túto tému, museli by sme vytvoriť pre to priestor. Ak by ste tento zákon stiahli z rokovania, mohla by sa vytvoriť, mohol by sa vytvoriť priestor aj pre celospoločenskú diskusiu.

    A na záver ešte som chcel povedať takúto vec. To bolo veľmi milé, že keď ten čip nebudete chcieť mať v tom aute, tak ho môžme vyškubnúť. Ak by to naozaj bolo tak v tom zákone, to by bolo super, lebo potom by to bolo ako také dobrovoľné. Ale toto ste presne ako povedali, dá sa vyškubnúť.

  • Ďakujem pekne. Posledná faktická - pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak by som veľmi rada zamedzila nejakému nedorozumeniu. Ja naozaj nie som proti tomu, aby sa realizoval projekt inteligentných dopravných systémov, len som skôr za to, aby sa budovala inteligentná spoločnosť. A ja to vnímam tak, že budujeme vlastne spoločnosť veľkých rozdielov a veľkých kontrastov. Nemôžem vyhodnocovať a podporovať túto vec za súčasného poznania, že máme v školách štrajkujúcich učiteľov, v nemocniciach chýbajú základné zdravotnícke pomôcky, toaletný papier, máme mnoho nezamestnaných ľudí, ktorí bojujú o prežitie. A naozaj vyhodnocovaním týchto dvoch kontrastných skutočností ja nemôžem súhlasiť, že takúto prioritu, takáto priorita prináleží práve takémuto projektu.

    Takže ja by som bola veľmi rada, aby sme sa v tomto smere pochopili. Nie som proti budovaniu inteligentných dopravných systémov, ale rovnako inteligentne budujme aj iné systémy, ktoré praskajú vo švíkoch.

  • Ďakujem pekne. Ctené dámy, vážení páni, prerušujem rozpravu v tomto bode programu. Pán minister, ja myslím, že v záverečnom slove zhodnotíte všetky vystúpenia.

    Nech sa páči, budeme pokračovať v utorok ráno týmto bodom programu zavŕšením rozpravy.

    Ďakujem pekne. Príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.09 hodine.