• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Otto Brixi, Juraj Droba a Radoslav Procházka.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 186, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 171.

    Teraz poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

    Predložený návrh zákona vychádza z dvoch základných postojov, ktoré chce vláda Slovenskej republiky presadzovať v oblasti regulácie pracovnoprávnych vzťahov.

    Po prvé, právna úprava pracovnoprávnych vzťahov musí byť nastavená tak, aby vytvárala rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľa a zamestnanca. Pri príprave návrhu zákona sa do úvahy brala aj právna úprava Európskej únie, Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce, ako aj skúsenosti z iných členských štátov Európskej únie, a aplikačné problémy v praxi, ktoré bolo potrebné odstrániť.

    Po druhé, osobitný dôraz je potrebné klásť na prerokovanie pracovných podmienok v rámci sociálneho dialógu so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov. Cieľom prekladaného návrhu zákona je z tohto dôvodu snaha o posilnenie sociálneho dialógu. Pri príprave návrhu zákona Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uskutočnilo viacero stretnutí so sociálnymi partnermi v rámci vytvorenej pracovnej skupiny, na ktorých boli prerokované navrhované zmeny Zákonníka práce. Ministerstvo pozorne zhodnotilo postoje sociálnych partnerov k týmto zmenám, pričom niektoré z postojov sociálnych partnerov boli premietnuté do predloženého návrhu zákona.

    V nadväznosti na vyššie uvedené sa v návrhu zákona upravuje najmä: Spresniť definíciu závislej práce s cieľom zabrániť obchádzaniu Zákonníka práce cez ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ak je zreteľné, že práca vykonávaná fyzickou osobou vykazuje charakteristiky práce, ktorá má prvky nadriadenosti a podriadenosti, a teda ide o závislú prácu, ktorá má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu.

    Po ďalšie, znížiť rozsah a doby reťazenia pracovných pomerov uzatváraných na určitú dobu, aby sa zabránilo ich nadmernému reťazeniu tam, kde na to sú objektívne dôvody.

    Po ďalšie, zaviesť právo zástupcov zamestnancov prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru a výpoveď zo strany zamestnávateľa, aby mali možnosť ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a ako sa skončí pracovný pomer.

    Ďalšia zmena súvisí so zavedením súbehu výpovednej doby a odstupného pri skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov, ako formu odškodnenia za to, že pracovný pomer skončil predčasne. Pri zavedení súbehu sa do úvahy zobrali aj postoje sociálnych partnerov ohľadom potreby, potreby flexibility, ako aj zásluhovosti pri jeho priznávaní.

    Ďalšia zmena súvisí s neobmedzovaním náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru len na deväť mesiacov, ale umožniť súdu, aby zvážil okolnosti prípadu, na žiadosť zamestnávateľa rozhodol o znížení, respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci dvanásť mesiacov a nepresahujúci tridsať šesť mesiacov.

    Ďalšia zmena súvisí so zabezpečením väčšej flexibility pre zamestnávateľov, a to úpravou konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako dvanásť mesiacov a podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času 48 hodín týždenne v priemere, čím sa zároveň neprekročí maximálna dĺžka priemerného týždňa pracovného času požadovaného smernicou Európskej únie.

    Po ďalšie, používať tradičné vymedzenie časového úseku nočnej práce medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou ráno.

    Po ďalšie, ustanoviť, aby zástupcovia zamestnancov mohli spolupracovať o normách spotreby práce, ktorých nastavenie má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov. V tejto súvislosti sa v článku V navrhuje novelizovať zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ustanovením kompetencie inšpektorátov práce rozhodovať o normách spotreby práce, ak nedôjde k dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

    Po ďalšie, ustanoviť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vzťahovali aj ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde. V tejto súvislosti sa v článku VI navrhuje novelizovať zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

    Ďalšia zmena sa týka zabezpečenia zásady, že Zákonník práce má ustanoviť minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie so zástupcami zamestnancov v neprospech zamestnancov.

    Po ďalšie zrušiť povinnosti odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžaduje identifikovanie členov odborovej organizácie vzhľadom na to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky má každý právo rozhodnúť sa, či zverejní, alebo nezverejní svoje členstvo v odborovej organizácii.

    Ďalšia zmena sa týka nápravy úpravy postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť. Súčasne sa navrhuje v článku II. novelizácia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v súvislosti s úpravou pracovného pomeru na určitú dobu hlavného kontrolóra obce. V článku III. novelizácia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou rodičovskej dovolenky a zrušením služobného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou. V článku IV. sa navrhuje novelizovať zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v súvislosti s obmedzeniami pracovných podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve vo vzťahu k niektorým vedúcim zamestnancom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predloženej novely Zákonníka práce v prvom čítaní. Skončil som, pani podpredsedníčka Národnej rady.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci, poslancovi Jánovi Podmanickému.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 186, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 171 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je predkladaný z dôvodu plnenia Programového plnenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 a zároveň v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 2. polrok 2012. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok. Návrh zákona vychádza z pracovného práva Európskej únie, práva Rady Európy, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala, prečítam teraz zoznam prihlásených rečníkov písomne do rozpravy: za poslanecký klub SDKÚ Ivan Štefanec, za poslanecký klub KDH Július Brocka, za poslanecký klub SaS Jozef Mihál, za poslanecký klub MOST - HÍD László Solymos. Ďalej písomne prihlásení sú Ľudoví Kaník, Gábor Gál, Vladimír Matejička, Gibalová Monika, Jozef Mikuš, Igor Matovič.

    Teraz požiadala o slovo podľa § 28 rokovacieho poriadku podpredsedníčka Národnej rady Jana Laššáková.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, dnes začíname rokovať o novele Zákonníka práce, o novele, ktorá sa nerodila ľahko a je výsledkom rokovaní nielen na tripartitnej úrovni so sociálnymi partnermi, ale aj výsledkom rokovaní nad rámec zákonom stanoveného sociálneho dialógu.

    Chcem oceniť zodpovedný prístup ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za množstvo náročných odborných rokovaní a hľadaní riešení nielen so sociálnymi partnermi, ale aj s ďalšími zamestnávateľskými združeniami, ktoré nie sú členmi tripartity, a to najmä s Klubom 500, Slovenským živnostenským zväzom, Slovenskou živnostenskou komorou, pričom ďalšie osobitné rokovania prebiehali aj s Radou solidarity a rozvoja a taktiež s obchodnými komorami Nemecka, Rakúska, Švédska, Španielska, Spojených štátov amerických, ako aj s najväčšími zamestnávateľmi na území Slovenskej republiky, hlavne so zástupcami spoločnosti Volkswagen a US Steel Košice. Napriek politickej sile v parlamente strana SMER - sociálna demokracia od začiatku presadzuje politickú kultúru celospoločenského dialógu. Napriek tomu, že sme jedinou vládnou stranou, napriek tomu, že máme pohodlnú parlamentnú väčšinu, novela Zákonníka práce nevznikla v uzavretom kabinete na ministerstve práce, či nebodaj v našej straníckej centrále. Z uvedeného je bezpochyby zrejmé, že predložená novela Zákonníka práce je výsledkom širokého celospoločenského dialógu.

    V rámci trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja vláda Slovenskej republiky v zmysle svojho programového vyhlásenia vychádza z poznania, že v ekonomicky aktívnom období života zohráva kľúčovú úlohu v istotách občanov práca, vykonávaná formou zamestnania. Práca v zamestnaní je dôležitá nielen pre obživu, ale aj osobnú identitu občana v celkovej sociálnej identite spoločnosti. Neprináša iba materiálne hodnoty vo forme hmotných a finančných statkov, ale formuluje aj postavenie a životné hodnoty zamestnancov. Slovenská republika bude v druhej dekáde 21. storočia spoločnosťou založenou predovšetkým na kvalitných zamestnaneckých vzťahoch, kde sa budú formovať jej hodnoty a charakter. Preto pracovnoprávna legislatíva, ktorá vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, je a musí byť jednou z priorít zložiek právneho poriadku Slovenskej republiky. Vyvážený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa vytvára predpoklady na tvorbu trvalo udržateľného rastu kvality života občanov. Cieľom predloženého návrhu novely Zákonníka práce je preto presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnymi partnermi.

    Návrh novely Zákonníka práce je pripravený tak, aby dôsledne vyvažoval silu zamestnávateľov na jednej a oprávnené potreby zamestnancov na druhej strane. Odmietame preto kritiku, že tento návrh znamená akýsi návrat k rigidnému pracovnému právu, že v ňom nie je dostatok flexibility, naopak, je to štandardný európsky pracovnoprávny kódex, vychádzajúci zo zásady, že akákoľvek flexibilita pracovného trhu nesmie poškodzovať základné práva a potreby zamestnancov. Lebo to, čo pravicoví politici nazývajú flexibilitou, znamená pre zamestnancov viac neistoty, viac práce, viac rizík a naopak, menej ochrany, menšie príjmy, menej práv spolu rozhodovať o veciach, ktoré priamo ovplyvňujú ich vlastné životy, ako aj životy ich rodín.

    Jedným z cieľov novely Zákonníka práce vo väzbe na napĺňanie programového vyhlásenia vlády je aj vytvorenie lepších podmienok pre zosúladenie pracovných a rodinných povinností zamestnancov. Nemožno to považovať za druhoradý cieľ, lebo rodina zostáva základnou bunkou aj v modernej spoločnosti. Denne sme svedkami toho, aké vážne nielen osobné, ale aj celospoločenské dôsledky má zhoršenie podmienok pre normálne fungovanie zdravej rodiny. Zamestnanci sú na svojich pracoviskách vystavovaní čoraz väčšiemu tlaku, sú nútení k čoraz vyššej produktivite práce. Čoraz viac času, a to aj nad rámec riadneho pracovného času, trávia v práci, pritom príjmy im umožňujú čoraz menej uspokojovať potreby rodiny, najmä detí. Toto všetko má devastačné účinky na ich rodinné prostredie, znižuje ich možnosti plnohodnotne sa venovať výchove detí a ruinuje to aj partnerské vzťahy. Sanácia takto poškodených rodinných väzieb je potom nielen náročná, ale v konečnom dôsledku si tiež vyžaduje nemalé finančné prostriedky.

    Aj na toto všetko myslíme pri predloženej novele Zákonníka práce, lebo aj na toto všetko majú pravidlá v ňom nastavené významný vplyv. Pritom toto nie je teória, toto nie sú ideologické úvahy, toto je realita každodenného života na dnešnom Slovensku. SMER - sociálna demokracia je strana, ktorá žije s ľuďmi a medzi ľuďmi. Poznáme ich skutočné, nevirtuálne problémy. Možno nie na všetko máme odborné analýzy, expertízy a štúdie, ale na to, aby sme poznali reálny život, treba chodiť a byť medzi ľuďmi nielen tu v Bratislave, ale aj na Orave, v Banskej Bystrici, na Gemeri či na Spiši. Toto je politika a toto sú politické východiská, na ktorých SMER - sociálna demokracia stavia svoje vládne návrhy. Či už ide o legislatívu alebo nejaké opatrenia, rozhodnutia vlády alebo ministrov, vždy vychádzame z reálneho každodenného života občanov Slovenska. Môžu nám kritici vyčítať, že nie všetko, o čom v súvislosti s dopadmi vlaňajšej novely Zákonníka práce hovoríme, vieme aj exaktne dokázať, lebo neraz sa to jednoducho nedá. Ale to neznamená, že realita takáto nie je. Nemáme preto pochybnosti o správnosti novely Zákonníka práce. SMER - sociálna demokracia sa aj pol roka po voľbách môže smelo pozrieť svojim voličom do očí.

    Áno, my sme občanom sľúbili už vlani, že Zákonník práce zmeníme. Tento svoj sľub sme potvrdili vo volebnom programe a po voľbách aj v programovom vyhlásení vlády. Minuloročná novela Zákonníka práce znamenala odklon od európskeho štandardu pracovného práva. Príkladom je napríklad unikátna možnosť zhoršovať postavenie zamestnancov kolektívnou zmluvou vo viacerých ustanoveniach Zákonníka práce, pričom výsledkom vlaňajšej novely Zákonníka práce je nevyvážený pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov a reálne zhoršovanie pracovných podmienok zamestnancov. Nie je teda na mieste zastrašovanie zo strany pravicových politikov, že novela Zákonníka práce, o ktorej práve rokujeme, zhorší podnikateľské prostredie a zvýši nezamestnanosť na Slovensku.

    Vo svojej ďalšej argumentácii, prečo je novela Zákonníka práce prínosom a zlepší postavenie zamestnancov, chcem vychádzať zo základného zákona nášho štátu, a to z Ústavy Slovenskej republiky, ktorej 20. výročie sme si 1. septembra pripomenuli a ktorá v čl. 36 zaručuje zamestnancom, citujem: "Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň." Pýtam sa, toto ústavné právo zamestnancov je dôsledne napĺňané v praxi? Môžem zodpovedne povedať, že nie, pretože mzdy zamestnancov sú v mnohých prípadoch na úrovni minimálnej mzdy, a keby nebola minimálna mzda, mnohým zamestnancom by ani takáto minimálna mzda nebola vyplatená.

    Ďalej zamestnancom sa zabezpečuje právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní, ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, primeraný odpočinok po práci, najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie, právo na kolektívne vyjednávanie.

    Predložená vládna novela tento ústavný princíp v celom rozsahu napĺňa. Vo svojich 107 novelizačných bodoch upravuje vyvážené postavenie práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj odborovej organizácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu predstavuje nielen obsahovú, ale aj kvalitatívnu zmenu v pracovnom postavení zamestnanca. Jej zameranie a obsah korešponduje s prijatými smernicami Európskej únie a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce, ratifikovanými v Slovenskej republike, ďalej s Európskym dohovorom o ľudských právach a slobodách, Európskou sociálnou chartou ako aj Chartou základných práv Európskej únie.

    V tejto súvislosti ešte chcem dať do pozornosti, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny požiadalo o posúdenie súladu navrhovanej novely Zákonníka práce s dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce a mám tu ich stanovisko. Prednostne ministerstvo práce žiadalo posúdiť § 1 ods. 2 a 3 - definíciu závislej práce, § 48 ods. 2 a ž 4 - pracovný pomer na dobu určitú, § 48 ods. 9 - pracovný pomer na určitú dobu, § 74 - účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, § 76 - súbeh výpovednej doby a odstupného, § 79 ods. 2 - neplatné skončenie pracovných pomerov, náhrada mzdy, § 85a, § 87 a § 97 - pracovný čas a práca nadčas, § 133 ods. 3 - normovanie práce, § 229 ods. 7 - paralelné pôsobenie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady, § 230 ods. 3 - reprezentatívnosť odborovej organizácie a § 231 ods. 2 a 3 - odlišná úprava v kolektívnej zmluve. Teda prednostne požiadalo o stanoviská k týmto ustanoveniam, ktoré boli najviac kritizované zo strany opozície. To stanovisko tu mám, zo Ženevy 4. septembra 2012. Medzinárodný úrad práce to stanovisko dal a chcem vás ubezpečiť všetkých, že ani jedno z týchto ustanovení nie je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami či medzinárodnými smernicami. Každé jedno zo 107 ustanovení predloženej novely Zákonníka práce bolo starostlivo prerokované a odkonzultované so všetkými na dialógu zúčastnenými partnermi. Na takúto zodpovednú diskusiu si ja v legislatívnom procese nepamätám.

    V rámci svojho vystúpenia sa chcem zamerať len na ustanovenia, ktoré sú najviac diskutované a ktoré podľa opozície zhoršia zamestnanosť v Slovenskej republike.

    Takže poďme k pojmu závislá práca, tak ako je definovaná, a čo sa tam zmení v porovnaní s doterajším právnym stavom. Pojem závislá práca je základným pojmom pracovného práva, ktorá je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie, a označuje prácu, ktorá sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch. Preto pokladáme za správne obsahové zúženie prvkov pojmu závislá práca, pretože súčasný právny stav, keď je tých prvkov desať, jednoznačne ukázal, že široko koncipovaný pojem závislej práce nie je reálne možné zo strany inšpekcie práce korektne kontrolovať a prípadne uplatniť právne sankcie voči zamestnávateľovi. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby pojem závislá práca bol definovaný identifikačnými znakmi, najmä vecnými a druhovými, ktoré sú najvýznamnejšie pre identifikáciu závislej práce. V aplikačnej praxi, ako tu aj bolo spomínané pánom predkladateľom, často dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení k zmene svojho pracovnoprávneho statusu, a to napriek tomu, že tieto fyzické osoby majú naďalej vykonávať tú istú prácu. Je to bežná prax na Slovensku.

    Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov, samostatne zárobkovo činné osoby, a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania, tak ako je to stanovené v Obchodnom zákonníku a v živnostenskom zákone, že práca na živnosť sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Takáto fyzická osoba nie je vždy vedomá si tejto skutočnosti a tak prakticky nedochádza ani k súdnym žalobám, ktorých výsledkom by mohlo byť rozhodnutie súdu o zastretom pracovnom pomere.

    Na Slovensku situácia v zamestnanosti je, žiaľ, taká, že mnohí zamestnanci sú radi, že majú svoju prácu a mnohokrát nemajú ani finančné prostriedky na to, aby sa svojich práv mohli domáhať súdnou cestou. Súhlasíme preto s návrhom, aby sa v Zákonníku práce nedefinovalo, čo nie je závislou prácou, ale považujeme za správne ustanoviť, že závislú prácu nemožno vykonávať v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. To skutočne ja považujem za veľmi dôležité. Zabezpečenie výkonu závislej práce v iných ako pracovnoprávnych vzťahoch má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady. Pri príprave novely tohto ustanovenia sa do úvahy brali skúsenosti z aplikačnej praxe, komparácia s právnymi poriadkami a prístupmi iných štátov, ako aj odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 198 z roku 2006. V tejto súvislosti možno z hľadiska komparácie poukázať na novelu Zákonníka práce zo susednej Českej republiky, ktorá je účinná od 1. januára tohto roku, kde sa pôvodná definícia závislej práce, taká, ako je v našom Zákonníku práce doterajšom, rozdelila na znaky závislej práce a na podmienky jej výkonu. Zhrniem, k tomuto ustanoveniu závislej práce naše ustanovenie, tak ako je teraz naformulované v novele Zákonníka práce, je štandardné a nevymyká sa z rámca právnych úprav iných štátov.

    Ďalšou veľmi diskutovanou témou je súbeh výpovednej doby a odstupného. Navrhované znenie nového modelu poskytovania odstupného je právnym riešením súladným s čl. 12 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158, podľa ktorého zamestnanec má právo na odstupné pri skončení pracovného pomeru s prihliadnutím na výšku mzdy, ako aj so súladným čl. 11 tohto Dohovoru, podľa ktorého má zamestnanec právny nárok na výpovednú dobu v prípade, ak sa pracovný pomer skončí z iniciatívy zamestnávateľa. Kombinácia poskytnutia výpovednej doby a odstupného je právne korektná aj s ohľadom na znenie Charty základných práv Európskej únie. Právny model poskytovania odstupného v závislosti od počtu odpracovaných rokov s tým, že jeho výška je priamo závislá od priemerného zárobku zamestnanca, je spravodlivý.

    Ja si v tejto súvislosti dovolím poukázať na právne úpravy našich okolitých a susediacich štátov a sme všetci členmi Európskej únie. Tak, ako je to v Rakúsku? V Rakúsku platí rozdielna úprava pre výpovednú dobu pre zamestnanca a zamestnávateľa, ale odstupné je rovnaké pre robotníkov a technicko-hospodárskych pracovníkov a poskytuje sa po odpracovaní najmenej troch rokov najmenej vo výške dvoch priemerných mesačných platov až po dvanásť mesačných platov po odpracovaní viac ako 25 rokov. Na odstupné má nárok aj ten, kto odchádza do starobného dôchodku. Podľa dostupných zdrojov z Parlamentného inštitútu, sa poskytovanie odstupného a výpovednej doby vôbec nevylučujú.

    Ako je to v Českej republike? V Českej republike je upravená výpovedná doba pre zamestnanca a zamestnávateľa v rovnakej dĺžke dvoch mesiacov. Odstupné sa poskytuje až po odpracovaní do jedného roku vo výške jedného násobku priemernej mzdy, po odpracovaní aspoň dvoch rokov vo výške trojnásobku priemernej mzdy a súčtu trojnásobku a ďalších mesiacov v prípadoch upravených osobitne kolektívnou zmluvou, započítavajúcou aj stanovený rozsah nadčasov. Ani v tejto právnej úprave sa nenašiel inštitút, vylučujúci poberanie odstupného a výpovednej doby.

    Ako je to v susednom Maďarsku? V Maďarsku je výpovedná lehota minimálne tridsať dní, maximálne rok. Minimálnu lehotu možno predlžovať podľa počtu odpracovaných rokov, o päť dní po troch odpracovaných rokoch, až o šesťdesiat dní po dvadsiatich odpracovaných rokoch. Odstupné sa poskytuje štandardne pri ukončení pracovného pomeru bežnou výpoveďou alebo po zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu. Na odstupné však nemá nárok pracujúci dôchodca. Výška odstupného závisí od počtu rokov odpracovaných u daného zamestnávateľa, od jednomesačného platu po troch rokoch až po šesť mesačných platov po najmenej dvadsiatich odpracovaných rokoch. Ani tu som nenašla žiadnu informáciu o tom, že by bol obmedzený súbeh výpovednej doby a odstupného.

    Ako je to v Spolkovej republike Nemecko? V Nemecku sa rozlišuje okamžité a bežné skončenie pracovného pomeru. Výpovedná lehota závisí od doby trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. V skúšobnej dobe je výpovedná lehota dva týždne, po dvoch odpracovaných rokoch je jeden mesiac, až po sedem mesiacov pri odpracovaní dvadsiatich rokov. Individuálne pracovné zmluvy môžu určiť dlhšie výpovedné lehoty. Odstupné sa tiež viaže na dobu odpracovanú u daného zamestnávateľa a je stanovené v rozmedzí od platu, od pol mesačného platu až po plat za desať mesiacov pri odpracovaní dvadsiatich rokov u konkrétneho zamestnávateľa. Ani v legislatíve Nemecka som nenašla, že by bol vylučujúci súbeh výpovednej doby a odstupného. Z uvedeného len krátkeho prehľadu, a myslím si, že dalo by sa citovať aj iné krajiny, vyplýva, že ten stav, aký je na Slovensku, je skôr raritou, a preto považujem za správne, ak sme znova do Zákonníka práce zaviedli súbeh odstupného a výpovednej lehoty.

    Ďalším z diskutovaných ustanovení je aj reťazenie pracovných pomerov. Účelom návrhu je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. Terajšie znenie Zákonníka práce vnášalo do pracovnoprávnych vzťahov značnú dávku neistoty a bolo negatívnym podnetom najmä pre nezamestnaných mladých ľudí hľadať si prácu mimo územia Slovenskej republiky v štátoch, ktoré im garanciu pracovnoprávnej istoty poskytnú. Zamestnanci, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu, nesmú byť voči porovnateľným stálym zamestnancom znevýhodňovaní len preto, že majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na určitú dobu, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

    Preto vítam, že zákaz reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú sa má vzťahovať aj na agentúry dočasného zamestnávania, pretože Smernica 2804/ES o agentúrnej práci postavila na rovnakú kvalitatívnu úroveň pravého zamestnávateľa s tzv. nepravým zamestnávateľom - agentúrou dočasného zamestnávania nielen z hľadiska práv, ale aj z hľadiska povinností a zodpovednosti. Hlavnou myšlienkou aj cieľom smernice o agentúrnej práci je zásada rovnakého zaobchádzania agentúrnych zamestnancov s inými zamestnancami. Zotrvanie na existujúcom právnom stave by aj naďalej spôsobovalo diskrimináciu medzi agentúrnymi zamestnancami a ostatnými zamestnancami. Čl. 5. ods. 5 smernice o agentúrnej práci ukladá členským štátom Európskej únie povinnosť prijať opatrenia proti zneužívaniu agentúrnej práce. Doteraz Slovenská republika v porovnaní s členskými štátmi Európskej únie nemá žiadne právne obmedzenia proti zneužívaniu agentúrnej práce, a preto vítame, že novela Zákonníka práce na toto reaguje.

    Ďalším diskutovaným okruhom je zrušenie možnosti nevýhodnejšieho dojednania pre zamestnanca prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Podľa súčasných právnych predpisov, § 231 ods. 2 a 3, pracovné podmienky je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve pre zamestnanca výhodnejšie, to platí všeobecne v ods. 1, odlišne, to jest aj menej výhodne, platí iba v komplexných prípadoch ako výnimky, a to je riešené v paragrafe 231 v ods. 2 a 3. V prípade odchylnej, menej výhodnej úpravy sa to týka možnosti zamestnávateľa dohodnúť pracovné podmienky aj v kolektívnej zmluve v komplexne definovaných prípadoch, ktoré sú menej výhodné pre zamestnancov. Vzťahuje sa to napríklad na možnosť zamestnávateľa jednostranne požadovať od zamestnanca výkon ďalšej práce nadčas, zvýšením počtu hodín zo 150 na 250 hodín v kalendárnom roku, to je uvedené v § 97 ods. 12. Sme toho názoru, že Zákonník práce by mal ustanoviť minimálne a maximálne limity, to jest mal by ustanoviť iba možnosť, že zamestnávateľ môže dohodnúť s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve iba pracovné podmienky, ktoré sú výhodnejšie pre zamestnancov a v žiadnom prípade nie opačne. V dôsledku toho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v návrhu Zákonníka práce, o ktorom rokujeme, zrušuje § 231 ods. 2 a 3, a to považujem za správne.

    Právne predpisy, ktoré ustanovujú, že je možné dohodnúť pracovné podmienky v kolektívnej zmluve, ktoré sú pre zamestnancov iba výhodnejšie ako tie, ktoré upravuje zákon, nie sú nezlučiteľné so žiadnym dohovorom Medzinárodnej organizácie práce. V rámci chápania hierarchie práv a zásady výhodnosti, vnútroštátne právne predpisy ustanovujú len minimum, ktoré však môže byť znova prerokované len výhodnejším spôsobom pre zamestnancov. Kolektívne zmluvy sú teda záväzné pre zmluvné strany a mali by byť schopné určovať podmienky zamestnávania, ktoré sú výhodnejšie ako tie, ktoré sú ustanovené zákonom. Chcem vysloviť presvedčenie, že aj ďalšie dôležité zmeny Zákonníka práce prispejú k vyváženiu, ochrane a stabilizácii pracovnoprávnych vzťahov, čím sa náš Zákonník práce zaradí medzi štandardné zákonníky práce moderných demokratických štátov.

    Ako som v úvode uviedla, predložením novely Zákonníka práce vláda plní svoje programové vyhlásenie. My, sociálni demokrati, máme na rozdiel od pravicových strán iný pohľad na postavenie zamestnancov v pracovnom procese. Nie všetci občania Slovenska sú manažéri či podnikatelia a svoje životné potreby musia zabezpečovať ponukou vlastnej práve. Práve títo občania sú vystavení zneužívaniu ich postavenia v pracovnom procese. Kým manažéri majú svoje práva a povinnosti, rôzne iné výhody či odstupné upravené právne nenapadnuteľným spôsobom vo svojich manažérskych zmluvách, bežní zamestnanci sa môžu spoliehať jedine na kvalitnú právnu úpravu Zákonníka práce.

    Za náš poslanecký klub môžem zodpovedne vyhlásiť, že ani prerokovanie novely v parlamente nepovažujeme za formálnu záležitosť, ale sme pripravení na serióznu diskusiu, či už v pléne alebo vo výboroch. Preto poďme sa v rámci diskusie odborne baviť o predloženej novele Zákonníka práce, vynechajme z nej politikárčenie a zastrašovanie občanov Slovenskej republiky.

    Chcem vás poprosiť o podporu predloženej novely Zákonníka práce a ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, váš argument pre zmenu, zásadnú zmenu Zákonníka práce, že nie je v rozpore so žiadnymi medzinárodnými normami, je dosť slabý. Čo na tom, že nie je v rozpore s nejakými medzinárodnými dohovormi, keď je v rozpore so zdravým rozumom? Veď je kríza, aspoň o tom stále hovoríte. A dnes v Európe každý, dokonca na celom svete sa snažia z tejto krízy dostať, teda samozrejme okrem vás, myslím tým vládu SMER-u.

    Ja si dovolím povedať, že vy týmto návrhom, takouto zásadnou zmenou Zákonníka práce vlastne pomáhate iným krajinám - Maďarsku, Česku, Poľsku, Ukrajine, kde sa budú tým pádom akoby zlepšovať podmienky na vytváranie pracovných miest. Takže výsledkom prijatia tejto novely Zákonníka práce môže byť nielen vyššia nezamestnanosť u nás, ale možno ešte aj poďakovanie vašej vláde z týchto krajín za pomoc v ťažkých časoch.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani podpredsedníčka Laššáková, hovorili ste o tom, ako vaša vláda jednala s mnohými organizáciami, doslova obchodnými komorami, Republikovou úniou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Živnostenským zväzom, Živnostenskou komorou, Asociáciou malých podnikov a tak ďalej. Je to pravda, ale pravdou je aj to, že Zákonník práce sa dostáva do parlamentu bez súhlasu sociálnych partnerov. Pravdou je to, že vy ste síce jednali, ale dohodu ste nedosiahli. Zákonník práce prichádza sem bez toho, aby sociálni partneri s tým súhlasili.

    Čiže mám veľké podozrenie, že zdôrazňovaním toho, koľkokrát ste jednali ma, pán minister to takisto veľmi rád zdôrazňuje, že prebehlo sedem kôl jednaní, sa snažíte zakrývať skutočnosť, že ste sa nedohodli a práve v týchto dôležitých časoch predkladáte niečo, čo škodí tvorbe pracovných miest.

    Vo svojom vystúpení ste hovorili o tom ako chcete pomôcť ľuďom na Orave, na Gemeri, na Spiši. Nuž, práve takýmito zmenami im najviac uškodíte. Pretože keď budete zdražovať tvorbu pracovných miest, tak najviac na to doplatia ľudia vo vzdialenejších regiónov a, bohužiaľ, takáto zmena Zákonníka práce len prehĺbi regionálne rozdiely na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, beriem toto vaše vystúpenie v istých častiach aj ako istý druh odkazu a pozdravu od pána premiéra v reakcii na našu včerajšiu tlačovku k Zákonníku práce. A ako fajn, že sme trafili do čierneho. Pretože naozaj bez ohľadu na to, či to je právne možné a v súlade so všetkými predpismi, ako ste hovorili, tento Zákonník práce uškodí prostrediu pre zamestnávanie ľudí na Slovensku. To je jeho problém.

    A naozaj, aj keď je to právne korektné, určite to nie je spravodlivé, to, čo predkladáte a to, čo zavádzate, pretože vďaka tej vašej spravodlivosti, najmä pri tej forme zavedenia súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ale budem o tom vo vystúpení samostatne hovoriť viac, zabezpečíte to, že všetci ľudia na Slovensku alebo 90 % zamestnancov bude pracovať na dobu určitú, na dobu dva roky de facto, nie de jure, de facto. Pred uplynutím dvojročnej lehoty budú prepúšťaní úplne zbytočne, nezmyselne, neodôvodnene, pretože akonáhle prekročia dvojročnú lehotu zvýšia sa náklady zamestnávateľa pri prípadnom prepustení. Čiže všetci bežní zamestnanci, to znamená 90 % ľudí, 80, 90 % zamestnancov na Slovensku bude vďaka vašej spravodlivosti úplne zbytočne prichádzať lavínovite o prácu.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za precíznu analýzu a najmä tú komparáciu so štátmi Európskej únie, ktorá jasne ukazuje, že Slovensko sa touto zmenou konečne posúva od toho banánového, latinskoamerického, polootrokárskeho režimu k tomu, čo je typické pre Európsku úniu, pre Európu - k sociálnej ochrane a k rovnováhe.

    Ja rozumiem tomu, že existujú dva rôzne názory na to, ako má byť upravený Zákonník práce a celkovo pracovnoprávne vzťahy. Jeden je ten pravicový, ktorý tu už kolegovia stačili čiastočne predstaviť. To je model, že aby sme si uchránili svoju konkurencieschopnosť, tak dajme tým zamestnávateľom všetko. Nech, pre mňa, za mňa, môžu aj zbičovať zamestnancov. To by ste boli najradšej, páni kolegovia. Ale vy by ste si mali uvedomiť, že už nežijeme v otrokárskom zriadení, ktorého ste aj nejakými latentnými obhajcami. Žijeme v demokratickej, v demokratickej a sociálnej Európe, pán kolega

  • Výkrik v sále.

  • , ktorý na mňa kričí. A preto by sme mali obhajovať tie sociálne práva občanov, ktoré sú obsiahnuté aj v Charte základných práv Európskej únie, pán Brocka.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • 15.

    Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Brocka, prosím vás, na pani podpredsedníčku.

  • Viem, že sa vám to nepáči, pán Brocka, vy by ste radšej očividne žili v tých stredovekých zriadeniach. Žijeme v modernej Európe a musíme chrániť sociálne práva občanov. Takže aj keď sa vám to nepáči, ja veľmi pekne ďakujem pani podpredsedníčke, že to povedala: táto novela je o sociálnej ochrane tých bežných ľudí, ktorí pracujú, a nie o ochrane všelijakých Pent, všelijakých Haščákov, všelijakých veľkopodnikateľov, o ktorých je pravica.

    Ďakujem.

  • Ja sa tiež chcem poďakovať za veľmi perfektnú analýzu, ktorá jasne ukazuje, o čo nám v tomto prípade, v tomto Zákonníku práce ide. Že nám ide o výrazné zlepšenie postavenia zamestnancov. To budem opakovať možno po celý čas, čo tu budú naťahovať rokovanie o tom. Ja sa len, pani podpredsedníčka, bojím, že tá diskusia korektná a vecná nebude, ako to už hneď v úvode niektorí kolegovia vykrikujúci z lavíc, naznačili.

    Chcel by som sa mýliť. Chcel by som veriť, že sa budeme baviť naozaj vecne tak, aby sme si navzájom dokázali, že kto má pravdu a prečo ten Zákonník práce je v takej podobe, v akej je. A budem to tu neustále na každého rečníka opakovať konkrétnymi faktami, ktoré som získal, keď som bol teraz vonku na Slovensku, že ľudia, zamestnanci čakajú.

    A na záver jeden taký príklad, konkrétne, pani podpredsedníčka, na potvrdenie. Bol som s mojím spolužiakom zo základnej školy, ktorý tridsať jeden rokov robil v lese, z toho niekoľko rokov ako nútený živnostník, ktorý mal len motorovú pílu. Teraz požiadal si o odchod do dôchodku. A viete, koľko dostal? Dvesto šesťdesiat eur, vážení páni, ktorých ste vy tým Zákonníkom práce, vaším, nútili ľudí, aby išli robiť na živnosť. Keby bol riadne pracoval, čo nemohol, pretože by prácu nedostal, ale ho donútili ísť robiť živnostníka. To len na potvrdenie vašich slov.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pani podpredsedníčka Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať všetkým pánom poslancom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Ale ako som aj v úvode povedala, náš sociálno-demokratický pohľad na postavenie zamestnanca a vyváženosť vzťahov zamestnávateľ - zamestnanec je iný ako pohľad pravicových politikov. Neviem, pán poslanec Kaník, kde beriete tú istotu, že novela Zákonníka práce, o ktorej rokujeme a ktorú schválime, prinesie zvýšenie nezamestnanosti a zvýšenie regionálnych rozdielov.

    Ja som nie o tomto presvedčená. Aj slovenským zamestnancom treba dať také štandardné podmienky, ako sú v iných demokratických krajinách, aby aj u nás ľudia si za to, že robia, mohli ísť do obchodu, ísť na dovolenku, slušne nakúpiť a slušne žiť a zaopatriť svoje deti. Takže ja predpokladám, že, a to je asi aj odpoveď na vás, pánov poslancov z pravice, že tento súboj bude prebiehať, názorový súboj a ideologický súboj, bude prebiehať počas dnešnej, a možno aj počas dneška, aj počas zajtrajška, alebo dokedy bude rokovanie o novele Zákonníka práce.

    Ďakujem pekne.

  • Za poslanecký klub SDKÚ-DS vystúpi pán poslanec Štefanec, pripraví sa pán poslanec Brocka.

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, máme tu dnes novelu Zákonníka práce, ktorá obsahuje zmeny, ktoré nepotrebujú ani zamestnanci, ani zamestnávatelia. Naopak, im uškodí. Uškodí najmä zamestnancom. Zmeny totiž zvyšujú náklady na pracovné miesta na Slovensku, čím logicky bude na Slovensku len menej práce.

    Zvýšenie nákladov na pracovné miesta prichádza v čase, keď vláda jednej strany už zvýšila odvody na prácu a pripravuje vyššie zdanenie práce, dokonca najvyššie v porovnateľných krajinách V4. Logickým dôsledkom teda našej súťaže o nové pracovné miesta nebude viac, ale bude menej práce. Zaznamenali sme už prvé odhady personálnych profesionálnych agentúr, ktoré hovoria o strate 33 až 50 000 pracovných miest. Naše analýzy na základe aj rozhovorov s tvorcami pracovných miest po celom Slovensku hovoria, že po všetkých zmenách, po všetkých zmenách o zvýšení daní, zvýšení odvodov a zbytočných a škodlivých zmenách v Zákonníku práce pripravia na Slovensku o prácu osemdesiat až sto tisíc našich občanov. Je to absolútne zbytočné a je to, ako povedal pán kolega Brocka, darček skôr iným krajinám, ktoré sa môžu tešiť. Môžu sa tešiť dnes, keď súťažíme o každé nové pracovné miesto.

    Dámy a páni, sme na spoločnom európskom trhu, najväčšom trhu na svete, kde krajiny svojimi podmienkami sa snažia prilákať robotu. Dnes nie je problém zaregistrovať si firmu inde, dnes nie je problém, aby sme mali nejaké bariéry pre presun pracovníkov. Práve naopak, aj preto sme vstupovali do Únie, aby pracovníci mohli sa voľne pohybovať. Máme voľný pohyb pracovných síl, práve preto je dôležité, aby sme sa snažili o to, aby sme prilákali robotu na Slovensko, aby jej bolo čo najviac.

    Ja som presvedčený... Na zdravie!

  • Reakcia na kýchnutie v sále.

  • Je to pravda. Že je najdôležitejšie, aby politici sa sústredili práve na toto, aby bolo na Slovensku čoraz viac práce. Preto dnes, keď máme stále vysokú nezamestnanosť a stále máme problém predovšetkým s dlhodobo nezamestnanými, by sme mali sústrediť sa predovšetkým na riešenie tejto otázky, čo s dlhodobo nezamestnanými. Riešenia ponúkame. Ako medzitrh práce, máme stále vysokú administratívu a byrokraciu, mali by sme sa sústrediť na zjednodušovanie legislatívy, na zníženie administratívy, byrokracie, a nie robiť to, čo robí súčasná vláda, že zvyšuje náklady na tvorbu pracovných miest, zvyšuje dane, odvody a zbytočne v Zákonníku práce hádže polená pod nohy tým, ktorí tvoria pracovné miesta.

    Dámy a páni, to nie sú len veľkí zamestnávatelia. Naši najväčší zamestnávatelia sú práve malí a strední podnikatelia, sú živnostníci. Tí zamestnávajú najviac ľudí, tí tvoria mimochodom aj väčšinu slovenského domáceho produktu. Keď hovoríme o porovnávaní veľkých a malých, tak musím spomenúť aj pri tejto príležitosti, že práve obľuba súčasnej vlády je v diskusii s veľkými podnikateľmi. A nielen diskusia, ale aj ich zvláštna pomoc. Spomeniem prípad firmy Mondy, ktorá dostala škandalóznu podporu vo výške 60 000 eur na jedno pracovné miesto. Považujem to za absolútne škandalózne. Dnes, keď práve sa zhoršujú podmienky živnostníkom a malým podnikateľom, aby sa vláda sústredila selektívne len na niektorých veľkých zamestnávateľov.

    Aj v úvodnom slove pani podpredsedníčky Laššákovej sme počuli pokračovanie v ideológii vládnej strany o tom, aké chce poskytovať istoty. Nuž, chcem zdôrazniť, že tie istoty budú práve v tom, že na Slovensku budeme mať istotu, že práce bude menej. Doteraz majú ľudia len a len istotu v tom, že budú mať vyššie poplatky, či už za koncesiu, ktorú sme zrušili, či už za kolky, ktoré sme zrušili, či už za registráciu nových áut, a tak ďalej a tak ďalej. Budú mať vyššie odvody, budú mať istotu vyšších daní a istotu že bude menej práce. Toto sú istoty, ktoré ponúka vláda jednej strany.

    Zmena Zákonníka práce znamená teda, že na Slovensku bude menej práce najmä u malých podnikateľov, a že sa to dotkne zamestnanosti aj mladých ľudí. Súvisí to takisto s tým, čo sme preberali už pri zákone o sociálnom poistení, kde sa zvyšujú neúmerne odvody na dohodu pre študentov, ktorí si privyrábajú popri práci. Teraz im už zhoršujeme prostredie tým, že pri zavedení, opätovnom zavedení súbehu výpovednej lehoty a odstupného dávame limit do dvoch rokov.

    Bohužiaľ, obávam sa, že sa to dotkne najmä mladých ľudí, pretože tam bude väčšia fluktuácia, tam bude najväčšie ohrozenie pre tých, ktorí potrebujú získavať pracovné návyky. Vieme, že túto otázku treba riešiť. Mimochodom, aj premiér Fico pri svojej prvej návšteve Bruselu po nástupe do funkcie, so šéfom Európskej komisie Barrosom hovoril na túto tému, kde obojstranne priznali, že toto je problém, ktorý treba riešiť, nezamestnanosť mladých ľudí. Dohodli sa na určitom presune z eurofondov. Nuž, ale na jednej strane chceme čerpať peniaze, európske peniaze na riešenie tejto otázky, a na druhej strane úplne nezmyselne zhoršujeme podmienky pre zamestnanosť mladých ľudí tým, že im zvyšujeme odvody na dohodu, tým, že im zhoršujeme podmienky v Zákonníku práce. Takto vyháňame prácu zo Slovenska, bohužiaľ.

    Zákonník práce prišiel do parlamentu bez dohody so sociálnymi partnermi. Viem, že to vládna strana nerada počúva, ale chcem opätovne pripomenúť a zdôrazniť, že v roku 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, kedy sa menil Zákonník práce, ktorý významne prispel k tomu, aby na Slovensku sa zvyšovala zamestnanosť, čo čísla jednoznačne dokazujú, tak prišiel do parlamentu s dohodou sociálnych partnerov. Dámy a páni, súhlasili aj odborári, súhlasili aj predstavitelia zamestnávateľov, čo teraz nie je pravdou.

    Zákonník práce máme bez dohody so sociálnymi partnermi. Je pravdou, že prebehlo množstvo rokovaní, ale tým, že nedospeli k dohode sociálni partneri, je to len ďalší dôkaz toho, že tento Zákonník práce nepotrebujeme, že je zlý, že je škodlivý. Dokonca sa mení po tom, čo súčasná novela Zákonníka práce nie je ani rok v platnosti. Ani rok platnosti sme nenechali dobehnúť súčasné zmeny, takže nemáme možnosť presne zanalyzovať ich dopady na pracovný trh, ale zároveň už prichádzame v chvate, v krátkom čase po voľbách so zmenou, ktorá je, bohužiaľ, škodlivá. Je to veľmi zlá správa pre Slovensko a je to zlá správa najmä pre aktívnych, pracovitých a zodpovedných ľudí, ktorí teraz najviac doplácajú na politiku dnešnej vlády.

    Ktoré sú tie najhoršie zmeny? Dovoľte mi ich osobitne zdôrazniť. Jedná sa predovšetkým o opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného pre zamestnanca, ktorý vo firme odpracoval minimálne dva roky. Je logické, že vyššie náklady na pracovné miesta rozhodne nepomôžu nové miesta tvoriť. Výsledkom teda bude len väčšia opatrnosť pri ich tvorbe a naviac, práve ten vplyv na mladých ľudí, kde bude väčšia hrozba prepúšťania pre tých, ktorí nerobia ešte dva roky.

    Mimochodom, podobné ustanovenie prvej Ficovej novelizácie, ešte za predchádzajúcej Ficovej vlády nás zaradilo na 116. miesto spomedzi sto štyridsiatich hodnotených krajín v rebríčku Svetového ekonomického fóra pri ukazovateli praktík najímania a prepúšťania zamestnancov. Aj nedávno sme boli svedkami toho, že sme všetci zaznamenali skutočnosť, že práve Svetové ekonomické fórum, ktoré pravidelne ročne hodnotí rebríček konkurencieschopnosti krajín, nás zaradilo na tretie miesto v Európskej únii odspodu. Len Grécko a Rumunsko je na tom horšie. Samozrejme, že sa hodnotí aj pracovné právo, aj Zákonník práce, čiže takéto ustanovenia nás neposúvajú hore, ale, naopak, dole. Takéto ustanovenia v Zákonníku práce, aké momentálne preberáme, ešte zhoršujú našu konkurencieschopnosť.

    Ďalšie škodlivé opatrenie je obmedzenie zmlúv na dobu určitú. Už len dvakrát za dva roky to bude možné urobiť namiesto toho, že v súčasnej stále platnej úprave Zákonníka práce je to možné realizovať trikrát za tri roky. Viem aj z vlastnej skúsenosti, že pri tvorbe pracovných miest sa inštitút práce na dobu určitú často využíva na sezónne práce, ktoré sú typické pre mnohé firmy. Na Slovensku zvlášť. Máme dôležitý automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel, potravinársky priemysel, kde sú prirodzené sezónne výkyvy. Firmy musia zamestnávať pracovníkov na dobu určitú, keď chcú vykryť tieto sezónne výkyvy. Firmy súťažia o prácu v tom, že či sa zákazka urobí v jednej alebo v druhej fabrike, v jednej alebo v druhej krajine, A samozrejme, že sa realizujú tieto zákazky tam, kde sú na to najvhodnejšie podmienky.

    Nuž, keď firma nebude môcť si najať pracovnú silu na tieto zákazky, tak jednoducho táto robota na Slovensko nepríde. Bolo by naivné si myslieť, že práca na dobu určitú sa automaticky transformuje na dobu neurčitú, že tieto pracovné miesta ako keby prešli len do pracovných miest, ktoré sú na dobu neurčitú. Vieme všetci, ktorí ste robili v praxi, že takto to nefunguje.

    Ďalšou škodlivou zmenou je zmena postavenia dohodárov, čo sa týka stanovenia mzdy a pracovného času. Po dramatickej zmene v odvodoch, ktorej sme boli svedkami ešte pred mesiacom, je to ďalšia zmena, ktorá znižuje šance ľudí, ktorí pracujú na dohodu na špecifických úlohách. Vieme, že pružnosť na trhu práce znamená veľmi veľa. A aj tu to pocítia najmä skupiny ľudí s najmenšou zamestnanosťou, teda ľudia mladí, ktorí začínajú pracovať, a potom ľudia starší, ktorí sú tesne pred dôchodkom.

    Ďalším opatrením, ktoré je škodlivé, je obmedzenie počtu nadčasových hodín. Už nebude možné dohodnúť dvestopäťdesiat hodín za rok, ale novela Zákonníka práce hovorí o pevnej stanovenej maximálnej sume stopäťdesiat hodín za rok. Znamená to, že ľuďom, ktorí by aj chceli viac si privyrobiť, to nebude umožnené.

    Takisto viem z vlastnej skúsenosti, že ľudia majú veľký záujem o to, aby si privyrobili práve v práci nadčas. Keď sa opýtate, aj dnes, aj tento týždeň som hovoril na osobitnom stretnutí s malými podnikateľmi, tak veľmi, veľmi kritizujú, a to som bol sám prekvapený, že toto ustanovenie, do akej miery im vadí, pretože aj oni majú často výkyvy a často potrebujú riešiť svoje zákazky nadčasmi. A sami mi opätovne potvrdili, že majú vždy väčší záujem o prácu nadčas, než môžu uspokojiť. Ľudia si jednoducho chcú zarobiť. Roboty je málo. A tam, kde je, tak samozrejme je o ňu bitka.

    No a jedno z ustanovení, ktoré je perličkou a darčekom odborárom, je to, že odborárski šéfovia už nebudú musieť preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Je samozrejme veľmi ľahké sa tváriť, že niekoho zastupujem, keď to ani nemusím preukázať. Toto ustanovenie povedie k fatálnemu, až absurdnému stavu v tom, že zamestnanci, ktorí majú prirodzené právo si samozrejme vybrať svojich predstaviteľov, ktorí za nich jednajú, tak si môžu zvoliť, vybrať svoju zamestnaneckú radu, ale tá ich nebude reprezentovať. Ich reprezentantom bude odborár, ktorý nemusí byť dokonca ani ich zástupca, ktorý nemusí byť ani pracovník v tom podniku, kde odbory nemusia existovať, ale podľa Zákonníka práce bude on jediným reprezentantom. Je to zlé, je to škodlivé, je to absurdné, keď ľuďom berieme právo na to, aby si mohli sami zvoliť ich reprezentantov, ale nanútime im zhora Zákonníkom práce niekoho, kto ich bude reprezentovať. Aj toto ustanovenie je dôkazom, že Zákonník práce nepomôže ľuďom, nepomôže zamestnancom, nepomôže ani zamestnávateľom. Pomôže len a len odborárskym funkcionárom, ktorí takto sa môžu tváriť, že sú dôležití.

    Novela je teda ďalšou ranou pre Slovensko v súťaži o pracovné miesta. Už som spomenul, že osobitne negatívny vplyv bude na mladých ľudí a živnostníkov, ktorí sú naši najväčší zamestnávatelia.

    Je zaujímavé, že vláda si podľa môjho názoru uvedomuje, že tento Zákonník práce nepomôže riešiť zamestnanosť, pretože keď si pozrieme, a to je veľmi, veľmi zaujímavý fakt, keď si pozrieme rozpočet, ktorý je zatiaľ v návrhovej podobe na roky 2013 až 2015, tak tento rozpočet hovorí, že na Slovensku bude vyššia nezamestnanosť ďalšie dva roky, ako bola v roku 2011. Komu teda pomôže Zákonník práce, keď sa predpokladá hospodársky rast, ale samotná vláda predpokladá, že nové pracovné miesta nebudú vytvorené, že ich bude menej?

    Zákonník práce prehĺbi regionálne rozdiely. Vieme, že okrem toho, že potrebujeme riešiť nezamestnanosť, a najmä ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, tých je väčšina zo všetkých, ktorí nemajú prácu, tak Slovensko je typické pomerne výraznými regionálnymi rozdielmi. Takáto zmena sa dotkne najmä firiem a najmä zamestnancov v odľahlých regiónoch, ktorí budú ešte viac ohrození, a tým pádom regionálne rozdiely budú zväčšené.

    Hovoril som už o pracovných miestach, hovoril som o konkurencieschopnosti. Aké je teda riešenie? Riešenie, rozhodne nerobiť zmeny v odvodoch, nerobiť zmeny v daniach, nezvyšovať odvody a dane, nerobiť zbytočné zmeny v Zákonníku práce, ktoré ľuďom nepomáhajú, ale naopak, im škodia. Ale je potrebné znižovať administratívne zaťaženie, je potrebné riešiť situáciu dlhodobo nezamestnaných a uľahčovať život najmä malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí sú najväčší tvorcovia pracovných miest.

    Dá sa to aj tak, ako napríklad navrhujeme našimi zákonmi, ktoré sú aj na ďalšom programe rokovaní Národnej rady, či už je to zákon na zvýšenie limitu pre daňové preddavky o 50 %, alebo na zavedenie živnostenských licencií alebo, s tým prídeme v krátkom čase, na zavedenie dohôd do určitej výšky, na ktorý sa nebudú vzťahovať odvody. Našu snahu by sme teda mali sústrediť predovšetkým na ľudí, aby mali prácu, a nie aby o prácu prichádzali.

    Keďže aj na základe uvedeného považujem Zákonník práce za škodlivý a zlý, navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú, je päť, no, sedem faktických poznámok, sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia sa.

    Kéry, to je procedurálny? Faktická.

    Tak, nech sa páči. Nech sa páči.

    Môžete zapnúť pána poslanca Kéryho?

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Štefanec, tak vo vašom príspevku vidím veľký posun od toho posledného, kedy ste dokázali čítať len mená ako Peter, Anka, Ľudmila. Takže z tohto pohľadu to vnímam pozitívne.

    Na druhej strane chcem povedať, Zákonník práce je vždy stret záujmov toho nášho sociálno-demokratického nazerania, vášho pravicového, a zdá sa mi, že asi vy nechodíte často medzi bežných obyčajných ľudí, lebo by ste nemohli mať takéto názory, ako máte.

    A v neposlednom rade si myslím, že Zákonník práce nemá absolútne nejaký vplyv na zamestnanosť, o ktorej sa snažíte presvedčiť nás, aj širokú verejnosť. Takže myslím si, že tento Zákonník práce je naozaj dobrým výsledkom spolupráce a hodín strávených nad týmto zákonom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší s faktickou je pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Štefanec, tá základná téza, ktorá sa vinie pravicovou argumentáciou a vinula sa aj vaším prejavom, je, že väčšia ochrana pracujúcich oslabuje konkurencieschopnosť a zamestnanosť na Slovensku. Povedzte mi, čo je toto za ideologický nezmysel?! To je taký vulgárny sociálny darwinizmus, že ja naozaj neviem, kde vy na to chodíte! Však choďte sa niekedy pozrieť do Európskeho parlamentu, kde zhodou okolností včera hovoril, prednášal jeden z vašich významných politikov, kresťanský demokrat José Barroso, jeden z lídrov EPP, v ktorej je aj SDKÚ členom. Viete, čo povedal? Ja vám ho odcitujem: "Sú to presne tie európske štáty s najefektívnejšími sociálnymi systémami ochrany, systémami ochrany a s najviac rozvinutými sociálnymi partnerstvami, sociálnym dialógom, ktoré patria medzi najúspešnejšie a najkonkurencieschopnejšie ekonomiky na svete." Pán kolega, nie Honduras, váš veľký vzor, nie Čile, veľký vzor pána kolegu Kaníka, ktorý sa uškŕňa vedľa, ale práve krajiny ako Švédsko, ako Fínsko, ako Dánsko a podobne.

    Príklad Švédska je veľmi zaujímavý. Tam v roku 1938 došlo k takému historickému kompromisu medzi zástupcami práce a kapitálu v takzvanej Saltsjöbadenskej dohode, v ktorej sa dohodli aj tí veľkí kapitalisti, aj odborári a pracujúci, že bude veľmi silná ochrana práce vo Švédsku. Kam to Švédsko posunulo? Pozrite sa do Švédska, uvidíte, že naozaj nemá zmysel brať si príklad z banánových štátov, ale radšej z Európskej únie.

    Čiže, pán kolega, pokiaľ chcete sociálno-darwinistický model, choďte do Latinskej Ameriky! Zbaľte sa, presťahujte sa do Hondurasu, tam to budete mať úplný raj na zemi. Tam nemajú žiadnu ochranu, žiadne odbory, všetko je zakázané, formujú tam paramilitantné skupiny, ktoré sa vyhrážajú robotníkom. To je asi raj na zemi pre vás, ale nie na Slovensku.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pani poslankyňa Vaľová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja začnem tak trošku od začiatku, ako pán kolega povedal, že sme prichystali občanom istoty s tým, že vlastne im dávame neistoty. Pán kolega, tie neistoty ste nám pripravili vy, pretože schodok v kase 500 mil. eur nás nemôže prinútiť k ničomu inému, ako skutočne tieto peniaze niekde nájsť, ušetriť a dať ekonomiku do poriadku. To je prvá vec.

    Druhá vec je, nerozprávajte o tom, aké úžasné zázraky priniesol pán Mikuláš Dzurinda, že bol dohodnutý so Zákonníkom práce, pretože sám tomu neveríte, čo hovoríte. A to z toho dôvodu, že už v roku 2003, keď ste menili prvýkrát, vaša vláda, Zákonník práce, tak ste zrušili tripartitu a ste ju postavili iba ako poradný orgán. Tak neviem, s kým ste sa chceli dohodnúť. Ja tomu nerozumiem, s kým ste sa chceli dohodnúť, lebo tripartitu ste úplne potlačili.

    Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať. Tvrdíte stále, že Zákonník práce, že bude tu kopa nezamestnaných. No vy sám viete veľmi dobre ako ekonóm, že zamestnanosť tvorí ekonomika. Ekonomikou sa nám podarilo teraz naštartovať, pretože skutočne máme najlepší hospodársky rast a nemôžeme za tú chvíľu urobiť nejaký zázrak.

    Ale všetci tvrdia o Zákonníku práce... My hovoríme, že Zákonník práce je pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľa a tento chceme vyrovnať. Pán Kaník, keď ste predstavovali minulý, posledný váš Zákonník práce, povedal, že o 10 percent sa zníži nezamestnanosť po vašom Zákonníku práce. Pán Kaník si to pamätá, my sme sa tu stavili dokonca spolu, že to nie je možné. Áno, tam sa hlási pán kolega, ktorý je teda súčasný tejto stávky. A ja chcem povedať, že neprebehol rok, takže aspoň o 5 percent by ste mali svojím Zákonníkom práce znížiť nezamestnanosť a tá nezamestnanosť stále stúpa. Tak potom, o čom sa bavíme? Prečo takéto rozprávate a šírite takéto veci? My skutočne chceme štandardne podľa Európskej únie stanoviť pomer vzájomného postavenia zamestnancov a zamestnávateľov. A myslím si, že sa nám to darí a pochopili to aj všetci partneri.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Hraško Igor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, pekne ste pomenovali negatívne dopady takto pripravovaného Zákonníka práce. Zmena je nesystémová a neprináša pozitívne účinky na zamestnanosť, skôr opačne. Účelom by malo byť zníženie závislosti na sociálnom systéme, teda vytvorenie podmienok na zamestnanie či samozamestnanie. Prečo nie sú podpory pre našich domácich zamestnávateľov tak výrazné ako pre zahraničných? Ale teda nie len pre tých veľkých, ale aj tých menších. Prečo sa neodbremení zbytočná byrokracia pri týchto procesoch? Veľkí zahraniční zamestnávatelia sa jedného pekného dňa môžu zbaliť, pretože aj doma majú vlastnú nezamestnanosť, takže radšej vytvoria podmienky pre svojich občanov a nám ostane kopec nezamestnaných. Ako potom budete riešiť zvýšenú nezamestnanosť?

    A ak sa hovorí o ochrane zamestnancov, tak do akej miery, do akej miery bude tá ochrana a do akej výšky bude akceptovateľná pre zamestnávateľov? Potom sa opýtajte zamestnávateľov, ktorí budú ochotní zamestnať nadmieru chránených zamestnancov. Pre koho to potom bude výhoda? Áno, len treba nájsť tú mieru a tá sa tu niekde stráca.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy sa s počudovaním zamýšľate nad tým, že SMER - sociálna demokracia prichádza v tomto období do parlamentu so zmenou Zákonníka práce po jeden a polročnej platnosti Zákonníka práce, ktorý ste vy s odretými ušami v tomto parlamente presadzovali.

    Je to základná agenda strany SMER - sociálna demokracia. SMER - sociálna demokracia si len plní svoje predvolebné sľuby. SMER - sociálna demokracia sa zaviazal, že zmení Zákonník práce tak, aby bol v súlade s európskym štandardom v tomto, v tejto oblasti práva, pretože váš Zákonník práce, ktorý je v súčasnom období v platnosti, zhoršil postavenie zamestnancov a ich pracovných podmienok. Takže túto zmenu si jednoducho vynútil život. Túto zmenu si vynútili aj požiadavky sociálnych partnerov, s ktorými vedenie ministerstva práce, sociálnych vecí rokovalo, a na základe týchto rokovaní prišlo aj s touto predloženou novelou Zákonníka práce.

    Skôr je na začudovanie to, že vy ste za jeden a polroka svojho pôsobenia vo vláde spôsobili to, že postavenie pracovníkov je oveľa horšie, a jediné, čo sa vám možno podarilo, je to, že ste znefunkčnili celý daňový systém. To bol výsledok vášho jeden a polročného pôsobenia.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby aj ja som mal tu niekoľko pripomienok. Oceňujem na jednej strane vládnu stranu SMER, že rokovala so sociálnymi partnermi, avšak nepodarilo sa dosiahnuť tú dohodu. To je veľmi vážna vec, ktorá tu bola ako spomenutá. Myslím si, že tak závažný dokument, zákon, ako je Zákonník práce, nemal by sa predkladať bez toho, že by naozaj v tej tripartite došlo k dohode.To je jedna vec.

    Ďalšia vec je tá, po takej podrobnejšej analýze a po tých odhadoch expertov, ktorí odhadujú, že prípadnými prijatím aj tejto novely Zákonníka práce pracovný trh sa zhorší a podmienky na pracovnom trhu. Ak bude naozaj pravdou to, že stúpne nezamestnanosť o 80 až 100 000 pracovných miest, čo sa teda stratí na Slovensku, bude to veľmi zlá vizitka. Naozaj sú tu indície a signály aj podľa tohto návrhu, že, tak ako to kolegovia tu spomínali, naozaj zareaguje trh práce susedných krajín Európskej únie. A naozaj nedávajme takýto darček susedným krajinám! Práca je darom, darom pre každého a skutočne jej skutočnú hodnotu spoznávame ani nie skrz peniaze, ale keď o túto prácu prichádzame. Ak tú prácu nemáš a nie si schopný živiť rodinu, cítiš sa menejcenný. Muži, my asi viacrozumieme tomu, možno viac ako ženy, lebo tá žena predsa len v tej domácnosti stále si tú prácu nájde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pán poslanec Štefanec, dá sa s vami len súhlasiť. Veľmi dobre ste pomenovali súvzťažnosti a výborne to zhrnul pán poslanec Blaha. Príliš veľká sociálna ochrana znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky. Presne, presne takto to je. Takže ja vám ďakujem, pán Blaha, takto sa, takto to vypointovať.

    Len obávam sa, pán Štefanec, že to, čo ste vraveli vo vašom prejave, je tak trochu hádzanie hrachu na stenu preto, lebo problém je v tom, že o Zákonníku práce rokujú a rozhodujú ľudia, ktorí nikdy v živote nikoho nezamestnávali. A ja chápem, že to je veľmi pekné a ľúbivé, že my chceme viac sociálnej ochrany, je to náš program, ale naozaj ekonomike to veľmi poškodí. A uvidíme o rok, o dva, kto teda mal so svojou prognózou pravdu.

    Dovoľte mi na záver povedať ešte k tej stávke, lebo bol som priamym účastníkom, bol som ten, ktorý teda potvrdzoval tú stávku. A musím konštatovať, že Ľudo Kaník túto stávku prehral, aj keď neuplynula plná doba, ale prehral preto, lebo nezamestnanosť stúpla. No zároveň ale

  • zamestnanosť... Nebuďte taká horlivá, pani Vaľová, nechajte mi ešte tých 30 sekúnd. Zároveň ale zamestnanosť stúpla. No, čo sa teda stalo? Keď zvýši sa počet zamestnaných o päťdesiat tisíc a počet nezamestnaných stúpne takisto. Stala sa jedna zlá administratívna chyba, ktorá pre dobrovoľne nezamestnaných ľudí takmer zdvojnásobila odvody na zdravotné poistenie, a títo ľudia spravili to, že sa zaregistrovali ako ľudia, ktorí predtým nepracovali, len neboli registrovaní, sa teraz zaregistrovali, aby nemuseli toto platiť. Ale fakt je ten, že Zákonník práce zvýšil počet pracujúcich o päťdesiat tisíc.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tomanová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V prvom rade chcem pripomenúť jedno, pán Štefanec, že opozícia spolitizovala Zákonník práce, spolitizovala kódex pracovného práva, ktorý je určený predovšetkým pre ochranu zamestnancov, pretože to sú tí slabší v porovnaní so zamestnávateľmi.

    Po druhé, ani za pána Kaníka nebola dosiahnutá dohoda so zástupcami zamestnancov. Je to jednoznačné. Ja viem, to viem vám dokázať aj v zápisnici a dám vám ju, aby ste vedeli, pretože ste prisľúbili, že sa vrátite k určitým veciam. Nikdy ste sa nevrátili a 16. na výbore bude pán Gazdík, tak vám to pripomenie a povie, aby ste vedeli, ako to je.

    Neexistuje vzťah medzi Zákonníkom práce a mierou nezamestnanosti. Je jedno, či je to Magvašiho zákonník, Tomanovej Zákonník práce alebo je Kaníkov, Mihálov. Neexistuje, prosím vás. Existuje a jediná seriózna analýza, ktorá bola vykonaná, bola v roku 2008, po roku účinnosti Zákonníka práce, ktorý som predkladala ja, Inštitútom pre finančnú politiku a jednoznačne nepreukázala akýkoľvek vzťah, napriek tomu, že klesala miera nezamestnanosti a klesala a bol nový Zákonník práce. Samozrejme je tam vzťah medzi rastom HDP a medzi mierou nezamestnanosti, to určite je, ale Zákonník práce nie. Ten ste spolitizovali.

    A jednoznačne môžem povedať, po Mihálovej novele Zákonníka práce naďalej rástla miera nezamestnanosti, takže sa, keď odovzdával, v marci miera nezamestnanosti tu bola najvyššia za posledných päť, šesť rokov. Bolo to - 13,34 evidovaná miera nezamestnanosti a 15,11 percenta celková miera nezamestnanosti. Prosím, aby ste tu hovorili pravdu.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem všetkým kolegom za faktické. Takže pôjdem od radu.

    Pán poslanec Kéry, stále ma udivujete tým, že tvrdíte, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. No len to ďalej tak hovorte. Len to ďalej tak hovorte. Budem rád, keď si budeme vymieňať názory na túto tému, pretože ja vám hovorím, že dane, odvody a pracovné právo sú hlavnými vplyvmi na zamestnanosť. A môžete sa opýtať tých, ktorí, ktorí jednajú v sociálnom dialógu. Prečo asi nepodpísali tento Zákonník práce? Prečo asi? Hovoríte, že je to dobrý výsledok spolupráce. Nuž, ale rád vám to zopakujem opäť, Zákonník práce prišiel do parlamentu bez súhlasu sociálnych partnerov.

    Pani poslankyňa Tomanová bol, bola dohoda v roku 2003, ja si to pamätám takisto, vtedy zo strany tých, ktorí sa zúčastnili na sociálnom dialógu. Ešte som nebol v politike, pôsobil som v tom čase v podnikateľskom prostredí a sám som sa týchto jednaní zúčastňoval, takže môžem vám to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti.

    Pán poslanec Blaha, chcem oceniť posun citátov od Marxa k Barrosovi, skutočne tam nastal veľký posun. Citovali ste ale, že ja som hovoril o nejakej väčšej ochrane. Nuž, ja som hovoril najmä o vyšších nákladoch, pán poslanec. A budeme vám to pripomínať stále, že vy svojimi opatreniami zvyšujete náklady na tvorbu pracovných miest a vyháňate robotu zo Slovenska. Toto je jediný záver škodlivých zmien, ktoré presadzujete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave za klub Kresťanskodemokratického hnutia, je pán poslanec Július Brocka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, nič by sa nestalo, keby sme o tomto návrhu zákona teraz v parlamente nerokovali. Teda myslím nič zlé by sa nestalo v situácii, keď sa pokúšame dostať krajinu z krízy alebo teda pomôcť dostať aj Európsku úniu z dlhovej krízy. Vlastne by sa stalo. Že by sa nezhoršila situácia na trhu práce, že by nerástla nezamestnanosť a, ale vy sa správate, ako keby kríza nebola.

    Pán minister, alebo je kríza, alebo nie je kríza? Je. Kto mlčí, ten svedčí. Pán minister, aj pani poslankyňa Laššáková, aj pani poslankyňa Tomanová, keď hovoria, že neexistuje závislosť medzi Zákonníkom práce a nezamestnanosťou, prosím vás, veď si otvorte noviny. Dnešné noviny si otvorte a čítajte, čo hovoria zamestnávatelia na Slovensku v kontexte s rokovaním o Zákonníku práce. Pani Laššáková nám tu hovorila vo svojom vystúpení, ako chcete Zákonníkom práce chrániť ľudí na Gemeri, na Orave, na Zemplíne. Veď ak si otvoríte dnes Hospodárske noviny, tak riaditeľ Tesly Stropkov hovorí, že musia jednoducho reagovať na situáciu už do konca roka, kým ešte platí nezmenený Zákonník práce. Ale však si to prečítajte! Že musia reagovať, čo s ľuďmi, pre ktorých nemajú prácu. To znamená, že už dopredu, ešte nebude platiť Zákonník práce a už pôsobí na zvyšovanie nezamestnanosti práve v regióne alebo v regiónoch, kde nie je roboty a práce pre každého, ktorí chcú pracovať.

    Dámy a páni, tá titulka, že "Firmy strácajú záujem o ľudí pre krízu, aj pre zákonník", to sú palcové titulky v dnešných novinách. Takže nemusíme my citovať tu nejakých klasikov alebo vychádzať z Marxa alebo Engelsa. Veď sledujte, čo sa deje v našej krajine, keď nesledujete, čo sa deje v ostatných krajinách. Lebo dnes v Európskej únii každá rozumná vláda sa snaží zvyšovať svoju konkurencieschopnosť. Možno na úkor ostatných. Ale vy týmto Zákonníkom práce zachraňujete Európu. Alebo tento široký región - Maďarsko, Česko, Poľsko. Vy pomáhate iným krajinám, aby sa stali konkurencieschopnejšie ako Slovensko. Jednoducho investori, ktorí sledujú podmienky na vytváranie pracovných miest, no tak veľmi rýchlo... Však to aj robia. Každý deň to robia. Tieto veci nesledujete? Preto, aby ste vedeli, hneď to poviem na začiatok. Poslanci za KDH nepodporia návrh vlády na zmenu Zákonníka práce v tej podobe, ako bol predložený do Národnej rady.

    To bolo to najkratšie vystúpenie. Ale ak dovolíte, predsa len by som ešte povedal pár viet. Už o tom hovoril aj môj predrečník kolega Štefanec. Svetové ekonomické fórum, ktoré hodnotí už pätnásť rokov konkurencieschopnosť krajín vo svete, tak nás zaradili v Európskej únii na tretie miesto od konca. Už len Rumunsko a Grécko je na tom horšie. Ja to teraz nehovorím ako výčitku, to umiestnenie, že to je na adresu vás. Lebo Slovensko sa prepadáva od roku 2007. Síce to je tiež na vašu adresu, ale proste prepadá sa už dlhšie, už niekoľko rokov, a preto treba na to reagovať. Teraz na to nemôže reagovať opozícia, lebo nie je pri moci. Vy ste pri moci. A jednoducho vláda môže pre toto veľa urobiť. Zmeniť ten nepriaznivý trend. Lebo ak je na tom lepšie už aj Maďarsko, prosím vás, Maďarsko, škaredé káčatko v Európskej únii, keď to tak veľmi jemne a citlivo poviem, a už aj tí budú lepší, keď sa zmení situácia v pracovnej legislatíve takou zmenou, akú vy navrhujete?!

    Ja s mnohými alebo s niektorými vecami by som aj súhlasil. Ale v dobrých časoch. To znamená, keď je jedno, aký je Zákonník práce. Keď zamestnávatelia majú dosť roboty, keď hľadajú kvalifikovaných zamestnancov a nepotrebujú prepúšťať. Ale dnes nie je dobrý čas na vytváranie pracovných miest. Dnes majú problémy všetci. Aj Nemci, aj Francúzi, aj Sever a Juh. Jednoducho dnes vlády sa snažia z krízy dostať. Ja až teda na rozdiel od slovenskej vlády, lebo ona tak slepo, akože na jednej strane ideme konsolidovať verejné financie, bez rozumu, ale teda, lebo Brusel chce, aby sme to splnili a toto chceme splniť, ale na druhej strane to, čo si týmto tak trošku vybudujete, tak týmto Zákonníkom práce ako keby ste zbúrali. Naozaj. Ako môžete ťažiť z tej výhody, že vy ste ten Zákonník práce, ako teraz platí, neschvaľovali, no tak využite jeho pozitíva práve v tejto situácii.

    Ja viem, že Zákonník práce nie je jediné kritérium porovnávania konkurencieschopnosti krajiny alebo podmienok na zamestnávanie. Že to záleží od toho, či tu je korupcia, alebo nie je, či je vymožiteľnosť práva, alebo nie je, aké sú dane. Proste tých činiteľov je viacero. Ale proste dnes sa už každý jeden z tých nástrojov snažia rozumné vlády maximálne využiť, aby pomohli svojej krajine. Vy týmto, naozaj, veď to uvidíte, aj blízka budúcnosť po prijatí tohoto zákona to ukáže. A ja si myslím, že by sa patrilo od tých našich susedov, že by vám poslali minimálne ďakovné listy.

    Predseda vlády, on tuší, že niečo nie je v poriadku, že to s týmto Zákonníkom práce nie je úplne s kostolným poriadkom, a preto dalverejný prísľub, že keď sa ukáže, že Zákonník práce deformuje trh práce, tak urobíme zmeny. Prosím vás, ale však vy na to ani neprídete, lebo to nebudete vedieť analyzovať. Veď najprv balík tých vašich konsolidačných opatrení a spolu so zmenami v Zákonníku práce, veď to bude dokonalý guláš! Ako vyhodnotíte? Budete hovoriť, že sme zachránili verejné financie, keď sme prijali Zákonník práce? Veď práve preto, keby ste posunuli napríklad účinnosť, veď máte štyri roky pred sebou. Čiže pokojne môžete niektoré veci urobiť aj v druhom roku, aj v treťom roku. A preto ten návrh alebo tá požiadavka, že odsunúť účinnosť zmien v Zákonníku práce na neskôr, keď neexistuje analýza terajšieho Zákonníka práce, tak môžete ju urobiť, je celkom racionálny. A teraz nemôžem dávať žiadne pozmeňovacie návrhy, ale v druhom čítaní KDH bude navrhovať, aby sme, keď teda sa nedá zabrániť tej osemdesiat trojke, že presadíte všetko, čo ste si zaumienili cez tento vládny návrh zákona, tak budeme navrhovať, aby účinnosť Zákonníka práce sa posunula minimálne o rok neskôr. Dúfam teda, že už budú lepšie časy. Aspoň teda vo svete, aj keď u nás určite nie.

    Konkurencieschopnosť je jedno. O tom hovoril dlhšie kolega Štefanec. Ale aj konkurencia má svoje čaro. A teraz by som bol rád, keby ma počúval pán poslanec Blaha. To je ten mladý, čo tu ku všetkému rozpráva. Prosím vás, ako konkurencia čarovne, ako konkurencia čarovne pomáha zamestnancom. Pamätáte si ešte keď sa na Slovensku začínali ako huby po daždi rozmnožovať supermarkety? A boli také situácie, že predavačky, pokladníčky v jednom supermarkete mali, najprv mali rovnaké platy a potom zrazu bol nedostatok, lebo tých obchodov rástlo, teda bolo ich veľa, tak zamestnávatelia, tí majitelia, tí investori nemali dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. To znamená tých pokladníčok, účtovníčiek. A tak, aby ich získali na tom trhu, keďže neboli na úradoch práce, tak ponúkali vyššie platy. Nie preto, že by v Zákonníku práce sa zmenilo ustanovenie o raste minimálnej mzdy. Jednoducho ponúkli sto korún vyšší plat a tá pokladníčka si rozmyslela, či bude robiť v Tescu alebo v Carrefoure. No, oni tu prišli do parlamentu, tí zamestnávatelia, hovoria, že treba niečo robiť, lebo ja som investoval do tých mojich zamestnancov, ja som ich vyškolil, ja som do nich investoval zdroje a zrazu niekto im ponúkne o trošku vyšší plat a oni pre tých sto korún, vtedy ešte nebolo euro, pre sto korún odo mňa odídu a ja tomu nemôžem zabrániť. No tak odpoveď na to, veľmi jednoduchá, bez zmeny zákona: No, veď aj vy im dajte o sto korún viac. Čo o sto? Dajte o dvesto a neodídu od vás. Konkurencia takto funguje. Keď nie je monopol, nemusíte v Zákonníku práce v tomto smere robiť žiadne zmeny. Je to také komplikované? Podľa mňa prvý stupeň na základnej škole na to stačí, naozaj úspešne absolvovať a pochopíte, ako to funguje.

    Prosím vás, Zákonník práce, hovoril som, že nie je dôležitá jeho podoba, keď sú dobré časy. Keď sú zlé časy, môže byť hotovou pohromou. Môže byť hotovou pohromou. To, že sú zlé časy, zo slov a z konania vlády, mám pocit, že už vedia, že to ku nim došlo. Ale to, že zlý Zákonník práce môže byť pohromou, to sa mi zdá, že to ešte neprišlo. Veď dnes nepôsobíme v nejakom uzavretom priestore. Keby sme boli uzavretá, taká tá banánová alebo nejaká iná republika, že naozaj nikoho nepustíme von, nikoho dnu, tak si môžeme určovať pravidlá a to bude platiť. A ešte keď máme silný aparát, ktorý to bude vynucovať, dá sa to. Ale v dnešnom globalizovanom svete to nejde. My sme tak slabý hráč, že my musíme tie podmienky využívať, ak sú priaznivé okolo nás, a nekaziť tie naše. Naozaj, aby sa nás, aby sme neodháňali tých, ktorí, ktorým sa... Niekto príde aj preto, že sú tu nízke mzdy. Ale ak oni vytvoria, či to je Samsung alebo niekto iný, tisíce pracovných miezd aj za veľmi nízke mzdy, je to vždy lepšie, ako keď pôjdu do Maďarska. Teraz možno, že sa v Maďarsku budú na mňa hnevať, na tento postoj, takýto sebecký, ale úlohou vlády je v prvom rade chrániť záujmy Slovenskej republiky. Aj v Bruseli.

    Ja viem podporiť niektoré návrhy alebo aj chápem vaše úvahy na zmeny v Zákonníku práce. Napríklad, že sa nebude skúmať reprezentatívnosť odborov. Áno, s týmto ja nemám problém osobne. Lebo napríklad aj pluralita odborov je potrebná. No tak viem o jedných odboroch, ktoré sú malé, možno nevýznamné, ale chcú pôsobiť. Zhodou okolností sú to kresťanské odbory. No proste v živote by nesplnili, proste v súťaži s Konfederáciou odborových zväzov sa môžu aj roztrhať. No, čiže je istá situácia v tejto oblasti, že by sme práve v záujme plurality, aby mohli aj iné odbory ukázať týmto, tým skorumpovaným, teraz myslím na tých papalášov skorumpovaných, lebo ja si myslím, že teraz je priestor pre odbory, aby sa viac angažovali nie pri rokovaní s Ficom a Richterom, ale aby sa viac angažovali pri kolektívnom vyjednávaní na podnikovej úrovni. Tam je teraz ich priestor. Napríklad aj tam brániť tie šičky. Alebo keď je teda niekde nízka mzda a nejaký ten kapitalista, či z Talianska, či odkiaľ, ich zneužíva a nedáva im mzdy, tak tam ich musí byť počuť. Ale nieže si štrngajú šampanským na úrade vlády a hovoria, aké to je super. Vôbec to nie je super. Naozaj týmto zákonom by ste urobili najlepšie, keby ste ho vôbec nepredložili a využívali ovocie tých svojich predchodcov.

    To už som hovoril, že je kríza. Nemá to logiku, že chcete Zákonník práce pokaziť a že to nebudete vedieť ani analyzovať, ale, prosím.

    Zákonník práce a zamestnanosť. Aj na adresu pani Tomanovej, ako jeho podoba ovplyvňuje zamestnanosť alebo nezamestnanosť. Veď na to sú už dnes, keď my nemáme na Slovensku, tak v OECD alebo štatistický úrad vám, Eurostat vám to poskytne. Klikajte viacej a zistíte, že to už dve desiatky rokov sledujú, a môžete si vybrať pozitívne vzory z krajín, kde je Zákonník práce oveľa flexibilnejší, tak tam ja nezamestnanosť nižšia. Nehovorím, že to je jediné kritérium, Zákonník práce. Možno jedno, nechcem teraz vymenúvať a strácať tým čas, ale je ich viacero. Čo je zaujímavé, že dnes už v Európskej únii (A teraz pán Blaha je tu? Je tu.) už sa nedelia vlády na ľavicové a pravicové pri zmenách v Zákonníku práce. To ešte vy ste tak trošku ako o fázu posunutý. V Nemecku to bol Schröder, to bol váš partner, ktorý zmenil Zákonník práce tak, že je viac prajný k vytváraniu pracovných miest ako ten váš, keď ho schválite. A to bol socialista! Merkelová ho nemení. Naopak, ťažia z toho, preto je v Nemecku situácia, aj preto, že pracovné právo prispieva priaznivejšie k ekonomickému rozvoju a rastu.

    Takže ja by som sa prihováral za pragmatickejší a racionálny prístup aj z vašej strany, čo osoží všetkým. Veď čo sa stane, keď tento sľub odborom za to, že vás vo voľbách podporovali, nesplníte ako prvý, ale ako štvrtý, alebo na konci volebného obdobia, aby ste nenapáchali také škody? Čiže ako volanie pána Gazdíka po Zákonníku práce pani Tomanovej nie je dobré volanie. Budú ho mať, samozrejme, že tá cena bude vysoká. To, že som hovoril, aby odbory sa viac venovali teraz, v týchto ťažkých časoch tomu, čo by pomohlo zamestnancom, aj zvyšovaniu sociálnych istôt. Lebo u nás je taká obyčaj, že ľudia vždy radi robia to, čo by nemuseli, radi by robili to, čo robí niekto iný, niekedy robia strašne veľa vecí naraz a potom to nevidieť.

    Teraz malú odbočku. Dúfam, že mi predsedajúci nezoberie slovo. Naposledy pred mesiacom, keď som hovoril o pani Vaľovej, tak pani Laššáková mi ho skoro zobrala. Ja som si prečítal, že pán poslanec Choma

  • Je tu? Nie je tu.

  • , že bude predsedom Dozornej rady Národnej diaľničnej spoločnosti. Vy ste sa v SMER-e zbláznili. Prosím vás, ak toto ešte niekto od vás nezaregistroval, že tento primátor, poslanec VÚC-ky a poslanec Národnej rady okrem toho, že je v dozorných radách svojho regiónu, vo Vodárenskej spoločnosti, že bude ešte aj šéfom Dozornej rady NDS-ky! Prosím vás, veď to sa páchatelia vracajú na miesto činu! Zastavte to, ak sa to ešte dá!

    Vrátim sa späť k Zákonníku práce, rokovanie odborov na podnikovej úrovni. Chcem vám ponúknuť jeden pozitívny príklad. Ja viem, že sa vám to zle počúva, ale to ja nemôžem zmeniť. Proste toho Chomu musíte vy zastaviť. To KDH nezastaví. V Nemecku mali problémy vo Volkswagene, lebo odbory chceli vyššie mzdy. O 10 percent. O 10 percent. Vo Volkswagene ale boli ťažké časy ekonomické, teraz sú chvíľku lepšie. Tak zamestnávatelia pri rokovaní s odbormi povedali, dobre môžeme, budú o 10 percent vyššie, ale znížime zamestnanosť o 5 percent. Proste tak, aby sme my nestratili konkurencieschopnosť v súťaži s inými automobilkami, budú u nás vyššie platy, ale bude nižšia zamestnanosť, musíte viac pracovať. Výsledkom toho rokovania bolo, že odbory v tom roku, je to niekoľko rokov dozadu, povedali, že dobre. Ak sa dohodneme, že neprepustíte ani jedného človeka z Volkswagenu, tak my tento rok nebudeme žiadať vyššie mzdy. Mne sa to páči. To je príklad skutočnej solidarity - odborárov, zamestnaných s nezamestnanými. Aj tak sa to dá. Možnože aj preto sa Nemcom darí lepšie ako nám aj v čase krízy, že tam sociálno-demokratickí politici vedia prijímať konštruktívne, a nie deštruktívne riešenia. A aj odbory sa vedia správať múdro a solidárne.

    Dámy a páni, potiaľ moje kritické, prepáčte, ak mierne zapálené vystúpenie. A teraz by som chcel preladiť a chcel by som vám navrhnúť, aby ste urobili v Zákonníku práce nejaké zmeny, ktoré tu zatiaľ nie veľa ľudí, ako to tak vnímam, ktorí to podporujú, to, čo chcem teraz povedať. Ale chcem sa za prijatie týchto zmien prihovoriť, pretože nič tým nepokazíme, ani ekonomiku nepoškodíme. A ako hovorí dôvodová správa k tomuto zákonu, že prijatím novely Zákonníka práce sa priblížime európskemu štandardu pracovného práva, tak si myslím, že tými mojimi, alebo návrhmi KDH, o tých to platí, že sa priblížime k štandardu európskeho pracovného práva. A to je tá práca vo sviatok, sviatok, nedeľa. Ja viem, že niekto to berie ideologicky, že to hovoria "kádeháci" preto, lebo oni chcú, aby v nedeľu všetci išli povinne do kostola a podobné také pseudoargumenty. Vôbec nie. Priatelia, boli ste v zahraničí, keď bol sviatok a chceli ste si nakúpiť a zistili ste, že obchody sú zatvorené? V takom pohanskom Francúzsku, alebo aj v iných krajinách, vo Švédsku, v cirkevný sviatok majú sviatok, teda štátom uznaný voľný deň a obchody zatvorené. Už nehovoriac o nedeli, že v nedeľu v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, vo Francúzsku by ste tiež nenakúpili. Iba v niektorú nedeľu. Teda, keď si to niektorý región upraví osobitne, pred Vianocami alebo... Tak to je. U nás, my sme ako otroci. Sedem dní v týždni, 24 hodín a pritom je to vec tak jednoduchá. Veď úspešní ľudia chcú viac odpočívať. Podnikateľ by nedbal, keby víkend začínal vo štvrtok a končil v utorok. A ja by som rád, aby sme dopriali voľno aspoň vo sviatok tým, ktorí si nemôžu toto dovoliť ako úspešní ľudia. Lebo im zamestnávateľ túto šancu nedá. Že musia ísť do práce aj vo sviatok. Mne teraz, ja chcem zastávať práve tie mamičky. Mladé ženy, ktoré muža nechajú doma aj s malými deťmi, aby varil v nedeľu obed, lebo ony musia ísť do roboty. Lebo nemôžu si dovoliť, že by povedali, ja v nedeľu nepracujem, alebo vo sviatok nepracujem. Priatelia, to patrí ku kultúrnej vyspelosti krajiny. Naozaj, keď to budete skúmať, prečo to nerušia v tých iných krajinách, to je práve preto, že vedia, čo znamená odpočinok pre zdravý organizmus alebo pre život človeka. Už nehovoriac o tom, že to je aj sociálna istota. Dokonca, veď u nás to bolo aj za komunistov. Pamätáte si. A nikto neumrel pre to od hladu. A vtedy sa v sobotu na obed obchody zatvorili. Teraz 24 hodín, môžete ísť do Tesca aj o pol noci, budete tam síce sám, alebo ešte niekoho stretnete. To je tá výhoda, že keď to zakážeme, nútenú prácu, tak nikto tým, z tých poskytovateľov tejto služby, netratí. Lebo to, čo chcete kúpiť, si kúpite. No nemôžem v nedeľu, keby to prešlo, tak si to kúpim v sobotu. Alebo hocikedy inokedy. A nevyženieme tým ľudí nakupovať do Rakúska. Určite nie.

    Čiže toto by určite bola zaujímavá téma a ja ju ponúkam v dvoch alternatívach. Tá jedna je širšia, to, čoho sa pán Sulík najviac obával, keď sme boli v koalícii, že aj v nedeľu. Ale keďže viem, že je to príliš veľká zmena pri terajšom stave, keď za rok tri a pol dňa je zakázaná nútená práca, tak navrhujem v druhom čítaní ako kompromisný návrh počas štátom uznaných sviatkov. Štrnásť dní. Dámy a páni, už som zachytil, že túto myšlienku už dnes presadzuje aj Konfederácia odborových zväzov. Za toto im chcem verejne poďakovať.

    A ďakujem za to, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca viacero faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som k niektorým návrhom SMER-u v celku zmierlivý, aj keď tu boli proste pri tom inom, druhom pilieri, som filtroval dosť silne tuná argumentačnú paľbu mojich kolegov. Ale v tomto návrhu naozaj sa nedá a nemôžem byť ani zmierlivý.

    My sme tak krehučká ekonomika, že keď to zjednoduším, tak keď sa Číňanom prestanú páčiť Porsche Cayenne, tak sa nám tá ekonomika zrúti. Viete, a keď takto máte postavenú ekonomiku a vysielať do sveta signál, že my sme tu schopní plávať v protismere, je veľmi nezodpovedné. Lebo ten samotný zákonník hovorí o niečom, tie nastavenia nie sú teda až tak zlé, ako by mohli byť, hej, je to výsledok nejakého zmieru. Ale uvažujte aj tým, že vy vysielate signál a vysielame veľmi signál, veľký signál do sveta v tom, že tu je vláda, tu je parlament, ktorá je pripravená plávať v protismere. Lebo svet ide úplne opačným smerom. Svet desocializuje prácu. Proste ju sflexibilňuje.

    Žiaľ, taká je doba. Je kríza, nikto ju nevymyslel, nikto ju nechcel, ale je tu. Viete, to sa nedá, že nebude. Povedzme, že nebude a nebude. Ona je. A kľúčovým momentom je na to, že tá práca sa musí zjednodušiť. A my tým, že, budem sa tomu chcieť venovať viac v rozprave, ale vysielame veľmi zlý signál, že sme schopní plávať v protismere. To nie je dobré.

    Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, nemôžem nič iba súhlasiť s tvojím vystúpením, pretože vnímam situáciu na pracovnom trhu veľmi negatívne, predovšetkým na východe, ako si aj uviedol jeden z príkladov, Tesla Stropkov. Mám možnosť, ako aj komunikujem s malými podnikateľmi, živnostníkmi. A títo vám rovno povedia, vážení kolegovia zo SMER-u, aké dopady budú mať aj zmeny podmienok v pracovnom práve.

    Ak dáme dokopy všetky tie okolnosti teraz, respektíve nastavené podmienky pre zamestnávateľov, pre podnikateľov, pre živnostníkov, či už sa to dotýka vyššej dane, vyššieho odvodového zaťaženia, a ak k tejto kombinácii pridáme ešte horšie podmienky v rámci pracovného práva, ak k tejto kombinácii ešte pridáme krízové obdobie, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame, je to priam likvidujúce. Likvidujúce tak zamestnávateľov, malých predovšetkým, malé podniky, živnostníkov aj zamestnancov. Vážení kolegovia zo SMER-u, ukazujete smer týmto ľuďom na úrady práce, tak malým podnikateľom, živnostníkom a ich zamestnancom.

    Hovoríte, alebo teda je jasné, že ste sa nedohodli so sociálnymi partnermi. So zamestnávateľmi, s organizáciami, ktoré reprezentujú malých podnikateľov a živnostníkov. Je treba rozprávať sa, ak nedôverujete týmto reprezentantom, rozprávajte sa, veď vo vašom okolí musíte poznať desiatky zamestnávateľov, malých zamestnávateľov, malé podniky, živnostníkov. Nech vám povedia, čo to s nimi urobí, vyššia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega Brocka, začal by som tou vašou arogantnou poznámkou na moju adresu, že "ten mladý, ktorý ku všetkému rozpráva". Pán kolega, ja rozprávam iba k veciam, ktoré prednášam na vysokej škole, čo je sociálna politika a sociálna filozofia. Iba k veciam, o ktorých píšem vedecké knižky, ktorých som napísal päť práve na tieto témy. Vy rozprávate o veciach, ktorým nerozumiete, a to je váš problém a váš komplex. Čiže, prosím, svoje komplexy si nevylievajte na mne. Ja sa vyjadrujem iba k veciam, ku ktorým mám čo odborne povedať. A vy by ste mali byť "ten starý, ktorý veľmi pozorne počúva".

    Nechcem od vás, aby ste čítali Marxa. Podľa môjho názoru by ste mu nerozumeli.

  • Smiech v sále.

  • Nechcel dokonca ani, aby ste čítali Barrosa. Vy by ste nerozumeli ani tomu Barrosovi.

  • Smiech v sále.

  • Ale majte aspoň toľko súdnosti, pán kolega, aby ste čítali vlastnú hodnotovú tradíciu - pápežské encykliky. Čítajte Laborem Exercens od Jána Pavla II.! Čo tam ten pápež píše?

  • nad kapitálom, pretože kapitál je dosť bohatý na to, aby sa o seba postaral, a práve práca potrebuje tú ochranu. Pán kolega, to hovorí kresťan.

  • Smiech v sále.

  • , pokiaľ ste proti ochrane pracujúcich, pán kolega.

    Zoberte si baskitsko-španielsku korporáciu Mondragón, ktorá vznikla práve na základe sociálnej náuky cirkvi, kde sa posilňuje participácia zamestnancov, pracujúcich na riadení podniku; kde sa podporujú družstvá; kde sa podporuje ochrana práce. Pán kolega, tento váš neoliberálny pohľad je v rozpore s vašou vierou. Je mi ľúto, že vám to musím povedať ja ako ateista: spa-mä-taj-te sa!

  • S faktickou poznámkou, nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Brocka veľmi pekne vysvetlil, prečo táto nezmyselná a zlá zmena Zákonníka práce zhoršuje naše postavenie v súťaži o pracovné miesta. Chcem zdôrazniť opätovne, že sme v súťaži o pracovné miesta. Tým, že budeme zvyšovať náklady na ich tvorbu, tak ľuďom rozhodne nepomôžeme. Riešenia by ozaj sa nemali deliť na ľavicové a pravicové, ale na dobré a zlé. A keď sa pozrieme aj dozadu, aké zmeny prospeli našej krajine, vidíme, že to boli také zmeny, ktoré podporili tvorbu pracovných miest. Keď sa budeme sústreďovať na to, aby sme robili všetko pre to, aby bolo na Slovensku viac práce, tak to by mal byť ten hlavný cieľ.

    Bohužiaľ, táto zmena nepomôže tomuto cieľu, práve naopak. Pán Brocka sa veľmi správne pýtal, že prečo táto zmena teraz. Zmena, ktorá nepomôže zamestnancom a vôbec nie zamestnávateľom. Zmena, ktorá pomôže len a len odborárskym funkcionárom. Nuž, teda vysvetlenie je jednoznačné, že je to darček SMER-u odborárskym funkcionárom za ich podporu vo voľbách. To predsa všetci vieme. Bohužiaľ, SMER obetuje túto dohodu v neprospech občanov. SMER dáva dopredu záujmy odborárskych funkcionárov nad záujmy občanov. A to je veľmi smutné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem..

    S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, je mi veľmi ľúto, s čím ste vystúpili, a predsa ako bývalý minister by ste mali vy najlepšie vedieť ako to v skutočnosti je.

    Pravdu má veľmi mladý náš poslanec pán Blaha s tým, s čím vystúpil a čo povedal o severských štátoch, čo povedal o vôbec riešení a podmienkach Zákonníka práce v týchto krajinách. Ale má pravdu aj v inom. Hovoril tu o myšlienkach Marxa, váš výsmech je neadekvátny týmto myšlienkam. A na druhej strane hovoril aj o encyklikách Jána Pavla II., aj o encyklike o práci Jána Pavla II., o ktorých som tu ja hovorila niekoľkokrát, ale vy si nevezmete poučenie z ničoho.

    Je pravdou, že vám to vo voľbách občania Slovenskej republiky spočítali, ale na druhej strane mi nedá, aby som nepripomenula, že Zákonník práce ani pána Kaníka neznižoval mieru nezamestnanosti. Ako ju znižovali? Veľmi jednoducho. Tým, že rozpisovali percento, aké percento uchádzačov majú vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Poviem príklad: z dvadsaťdeväť tisíc evidovaných uchádzačov o zamestnanie ťažko zdravotne postihnutých obratom, behom pár mesiacov sa stalo len deväťtisíc. Dvadsať tisíc ste vyradili a jednalo sa o zdravotne postihnutých.

    Viete, musím úprimne povedať, ak sa vrátite za uplynulé roky, ktoré ste boli vo vláde, a uplynulé obdobie, vy ste mieru nezamestnanosti neznižovali, iba zvyšovali, a to aj v čase sezónnych prác. Oháňate sa nízkymi mzdami. Je to úbohé, pretože dotiahli ste to kam? Tam, že také nízke mzdy, z ktorej otec, z minimálnej mzdy, nedokáže vyživiť jedno dieťa. O to nám tu ide, pán poslanec Brocka?

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán kolega Zajac.

  • Vážený pán kolega Brocka, celý čas ste hovorili vlastne o zamestnanosti. Zamestnanosť je tou istotou, ktorú ľudia očakávajú od všetkých politikov na Slovensku. Včera v TA3 na obed vystupovala šéfka medzinárodnej organizácie, ktorá skúma zamestnanosť v najbližšom období. Skúma ju v celej Európskej únii. Slovensko najbližší polrok dostalo index mínus dva. To znamená, v najbližšom polroku zamestnávatelia na Slovensku očakávajú skôr prepúšťanie. Samozrejme, najhoršie dopadli regióny Banskej Bystrice, Banskobystrický kraj, kde je index mínus sedem, a Prešovský a Košický kraj, ktoré vyhodnotila táto medzinárodná nezávislá organizácia indexom mínus štyri.

    V ďalšom bode ste spomínali príklad šičiek vo Vranove nad Topľou. Spomínali ste ten príklad ako tam, kde tie odbory majú zmysel a majú plniť svoju úlohu. Naozaj aj ja som sa stretol s týmito pracovníčkami a odborárkami začiatkom augusta, aj ja som im v tomto prípade radil, aby použili okupačný štrajk na to, aby zamestnávateľ nevyviezol stroje a tovar z tejto fabriky, aby sa mali kde vrátiť po dovolenke a aby im boli vyplatené mzdy. Tak isto som im radil, aby podali trestné oznámenie na zamestnávateľa, majiteľa a konateľa. Keďže sa samozrejme báli, tak som im ponúkol možnosť, že takéto trestné oznámenie podám za nich, ak s tým budú súhlasiť. Samozrejme, keďže tie odbory boli v tejto fabrike pomerne mladé, neskúsené, tak do toho nešli. A stalo sa presne to, čo som predpokladal, po dovolenke boli stroje vyvezené, tovar vyvezený a tieto pracovníčky už sa nemali kam vrátiť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem. Pán Brocka, no môžem s vami len súhlasiť, s tou argumentáciou a s tým pochodom myšlienok, ktorý ste tu prezentovali. A samozrejme až na tú jednu vec ohľadne tých sviatkov.

    No a chcem tu použiť vašu argumentáciu. Vy ste tu vraveli kolegom zo SMER-u, že prečo teda musíme robiť práve teraz opatrenia, ktoré už v minulosti preukázateľne viedli k vyššej nezamestnanosti. Tak ja sa vás pýtam, keď zakážeme predaj v nedeľu napríklad, otázka je, prečo len predaj, prečo potom nezakázať reštaurácie alebo čokoľvek, nech prestanú vlaky chodiť v nedeľu, keď práve nedeľa je pre vás, keď poviete, že je to nútená práca, tak prečo teda chceme teraz zakazovať? Lebo to nám určite zdvihne množstvo nezamestnaných. To po prvé. No a, pán Brocka, argumentom, že v nedeľu, keď musí niekto predávať, že to je nútená práca, tak myslím si, že znižujete úroveň celého vášho prejavu.

    Úplne na záver by som rád povedal v reakcii na kolegu Blahu, že som veľmi rád, že som ateista aj ja a nie niečo iné.

    Ďakujem.

  • Ešte kým dám slovo pánom poslancov, ktorí sa prihlásili s faktickou poznámkou, dúfam, že súhlasíte, aby sme dobehli ešte faktické poznámky, a potom budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Dovoľte, aby som na balkóne rokovacej sály privítal delegáciu predsedníčky Spoločnej komisie pre obranu a bezpečnosť Parlamentného zhromaždenia Bosny a Hercegoviny, ktorú vedie pani Dušanka Majkić. Vitajte.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne. Ja som si pomaly aj rozmyslel, že či budem vôbec s faktickými poznámkami na takéto vystúpenia reagovať, ale neodpustím si jednu, pán Brocka, alebo dve. Hovorili ste o, použili ste výraz "posunutý vo fáze" na adresu môjho kolegu. No, myslím si, že vy ste "posunutý vo fáze" v súvislosti s pochopením tohto Zákonníka práce. Ale to už je váš problém, lebo vy ste nikdy v živote nezamestnávali ľudí, sedíte v parlamente, na ministerstve, čiže ťažko môžete hodnotiť to, čo je v reálnej praxi.

    A spomenuli ste tu, aby sme žili z ovocia predchodcov. Myslíte toho zhnitého? Myslíte tých železničiarov, ktorých ste oklamali a podviedli, keď ste ich prepustili v rámci optimalizácie a sľúbili ste im, že všetci

  • , že všetci budú rekvalifikovaní a všetci budú mať prácu. Viete, kde sú? Na úradoch práce. Toto je váš dôvetok. Alebo ten "skvelý vynález" KDH, že človek, keď sa dožije dôchodkového veku, tak ho zamestnávateľ má právo prepustiť?! Toto sú tie vaše návrhy? Hanbite sa!

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Milí kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na predrečníka, pána Brocku. Je faktom to, že čím je flexibilnejší Zákonník práce, tak naozaj je to tým lepšie pre pracovný trh. Dane, odvody a pracovné právo, to sú tie rozhodujúce faktory, ktoré majú na celkový rast ekonomiky.

    Pán kolega dotkol sa tu aj tej práce v nedeľu. Chcem reagovať niekoľkými slovami. Samozrejme, aby to nešlo do takéhoto extrému, ako niektorí kolegovia si tú nedeľnú prácu potom vysvetľujú. Ak pôjdem po chodníku a je nedeľa a je tam zomierajúci človek, tak ho neprekročím a pôjdem ďalej, lebo je nedeľa. Samozrejme sú činnosti v každom štáte, ktoré musia byť zabezpečené. Okrem iného je to aj zdravotníctvo, to sú aj železnice. Ale práca a pracovať, áno, na jednej strane môže byť darom táto práca, ale môže byť zároveň aj tou, ktorá človeka zotročuje. A byť nonstop zamestnaný v práci sedem dní a 24 hodín denne, kde sú ako také prevádzky, naozaj je to neúnosné. Ja sám som jeden z tých, ktorý v nedeľu idem do toho obchodu. Hej, poruším v podstate to. Ja nemám ten problém, možno nejaký ten drobný nákup si urobiť, ale je mi ľúto veľakrát práve tých predavačiek, ktoré tam musia byť. Jednoducho musia byť. A to, čo už musí byť, to nie je čosi slobodné, to nie je darom, ale je to otroctvo. Myslím si, že mnohí zamestnanci, ktorí by mali možnosť zamestnať sa kdesi inde, kde by mali tú prácu päť dní v týždni, určite by zmenili to svoje zamestnanie. Tak skutočne netreba prechádzať a skákať do extrémov.

    Tie sociálne encykliky pápežov, ktoré tu spomenuli, ani v jednej z tých sociálnych encyklík, ani jeden pápež nehovorí o práci v nedeľu.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči, reagujte.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Iba na jedného. Na toho marxistu alebo komunistu v našich, alebo teda vo vašich radoch.

    On používa takú zvláštnu metódu, že najprv nás onálepkuje - fašista, otrokár, heretik, extrémista - a potom bije, útočí na fašistu. Dámy a páni, a pritom on sa správa ako Goebbels. Tisíckrát opakuje vo faktických poznámkach stále to isté. Ja som ho najprv chcel vyzval, aby sa raz prihlásil a tak konzistentne vystúpil tu pred nami, ale priznám sa vám, že som si to už rozmyslel. Radšej nie!

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím vás, dámy a páni, budeme hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch a potom budeme pokračovať v rozprave k návrhu pána ministra práce a sociálny vecí.

    Poprosím teraz pána poslanca Panáčka

  • Je tu? Je tu.

  • , aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach miestnej štátnej správe. Je to tlač 184.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 184.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo šesť poslancov, poslanci Beblavý, Huba, Chren, Zajac...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Pán spravodajca, chvíľočku, ja sa ospravedlňujem, nezobral som si kartu. Pardon.

    Ešte raz sa, dámy a páni, ospravedlňujem.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • V rozprave vystúpilo šesť poslancov, poslanci Beblavý, Huba, Chren, Zajac, Fecko a poslanec Hraško. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neboli podané.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 81 za, 35 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 121 bolo za, 17 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Kovačócy bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 647 o cestovných dokladoch, je to tlač 189.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 189.

  • Vážený pán predseda, pani kolegyne poslankyne, poslanci, v rozprave nevystúpil nikto, ani neboli podané žiadne procedurálne návrhy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákon o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 89 za, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do tridsať dní a gestorskému výboru do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 bolo za, 6. sa zdržali.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Odhlasovali sme dva prerokované body zo včerajška a vyhlasujem prestávku do 11.20 hod. a budeme pokračovať v rozprave.

    Ešte, pán poslanec Fecko?

  • Ďakujem pekne. Iba chcem pripomenúť, aby sa mi nerozbehli všetci poslanci, že dnes je výjazdové rokovanie členov výboru pre kontrolu NBÚ a mikrobus bude pristavený o 12.15 hod. pred Národnou radou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže budeme pokračovať 11.20 hodine.

    Ešte, nech sa páči, pán predseda zahraničného výboru.

  • Ďakujem pekne. Prepáčte moju pomalú reakciu, kolegovia zo zahraničného výboru, dovoľujem si vám pripomenúť, že o 12.00 hod. máme schôdzu zahraničného výboru v miestnosti č. 183. Jedná sa o mimoriadnu schôdzu na žiadosť pána ministra zahraničných vecí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o Zákonníku práce.

    Za klub, za klub SaS pán poslanec Mihál, nech sa páči.

    Poprosím vás, dámy a páni, pán kolega Osuský.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi predniesť stanovisko k Zákonníku práce, k vládnej novele Zákonníka práce za poslanecký klub SaS. Hneď na úvod poviem, že poslanecký klub SaS túto novelu nepodporí, a ďalej, samozrejme, vysvetlím prečo.

    Chcem na úvod povedať a zrekapitulovať všetko, čo sa zatiaľ za vlády istôt Roberta Fica stalo, všetky tie zásahy, všetky tie rany istoty, ktoré už táto parlamentná snemovňa schválila. A chcem zároveň ďalej pripomenúť, že okrem Zákonníka práce tu budeme mať o pár dní ďalšie zákony, ďalšie rany istoty, pokiaľ ide o ďalšie zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov. Je veľmi smutné a veľmi zlé, že po zvýšení odvodov, ktoré sme schválili, teda nie my všetci, ale vládna "osemdesiatka" v danom prípade, po zvýšení odvodov lepšie zarábajúcim zamestnancom, dohodárom, živnostníkom, prichádza vláda s ďalším návrhom zákona, ktorý spôsobí rast nezamestnanosti na Slovensku. Nikto z tých, čo majú zdravý rozum, nemôže pochybovať o tom, že akékoľvek zvýšenie daní a odvodov pracujúcim ľuďom a firmám neprispeje k rastu zamestnanosti k tvorbe nových pracovných miest, k udržaniu existujúcich pracovných miest, ale bude to práve naopak.

    Každé zvýšenie daní, každé zvýšenie odvodov znamená ranu aktívnym a pracovitým ľuďom, je to akýsi trest za to, že pracujú, podnikajú alebo dokonca tvoria pracovné miesta. To, čo sme schválili na 6. schôdzi parlamentu, zvýšenie odvodov, a to, čo vláda avizuje, to, čo je alebo je v pripomienkovom konaní a to, čo bude na rokovaní vlády a následne aj parlamentu a týka sa ďalšieho zvýšenia daní, ďalšieho zvýšenia odvodov, pokiaľ ide o zdravotné poistenie, to všetko sú rany istoty pracovitým ľuďom, ktorí žijú zo svojej práce, respektíve podnikajú, či už ako drobnejší živnostníci alebo ako majitelia menších či stredných firiem.

    Pre oživenie tých, ktorí už zabudli, čo sme tu schválili pred pár týždňami. V tom veľkom balíku návrhov zákonov o sociálnom zdravotnom poistení sme schválili, že napríklad samostatne zárobkovo činné osoby budú v roku 2013 platiť povinné odvody oproti roku 2012 vyššie o 25 eur mesačne, to znamená zaplatia o 300 eur ročne viac ako doteraz. Vymeriavací základ na zdravotné a sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby sa zvýši, a to zásadne, naozaj dramatickým spôsobom aj pre také osoby, pre takých živnostníkov, ktorí platia z vyššieho základu ako toho minimálneho. Tie ich odvody sa zvýšia temer dvojnásobne.

    Ďalej schválili sme, respektíve vládna väčšina schválila, že odvody na dôchodkové poistenie budú platiť aj študenti, študenti zo svojich často mizerných príjmov na dohodu, okrem tzv. Matovičových študentov.

    Ďalej sme schválili napríklad to, že odvody na dôchodkové poistenie budú platiť už aj poberatelia starobných dôchodkov, tí, ktorí už dôchodok poberajú, budú platiť odvody, hoci už dôchodok majú priznaný.

    Schválili sme, že všetci ostatní dohodári budú platiť zdravotné poistenie a ďalšie odvody. Takíto dohodári budú platiť na odvody podobne ako iní zamestnanci zo svojho príjmu 13,4 percenta. Ich zamestnávateľov sme zaťažili odvodmi vo výške 35 percent. To najmä pre také inštitúcie, ako sú centrá voľného času, rôzne spolky, rôzne neziskové organizácie, športové kluby, znamená, že budú mať obrovský problém, ako prefinancujú takýchto svojich aktivistov, takýchto svojich, povedzme svojich vedúcich krúžkov, napríklad záujmových krúžkov detí, pretože ich náklady sa zvýšia o tretinu. Ak na jednej strane berieme peniaze centrám voľného času a na druhej strane ich ešte zaťažíme odvodmi z dohôd, tak som skutočne zvedavý, ako centrá voľného času budú existovať po 1. januári 2013.

    Zamestnanci, ktorí zarábajú viac ako 1 179 eur mesačne, budú platiť vyššie odvody kvôli vyšším maximálnym vymeriavacím základom. Samoplatitelia, dobrovoľne nezamestnaní, ktorí nie sú registrovaní na úrade práce, aj keď nemajú zamestnanie, nepodnikajú, budú platiť do zdravotnej poisťovne 55 eur mesačne. Ak budú platiť. Ak si netľapnú po čele a nepovedia si: Nie sme blázni, zaregistrujeme sa na úrade práce, nebudeme platiť vôbec nič a ešte si aj vybavíme sociálne dávky.

    Sporitelia v druhom pilieri, ďalšia rana istoty, si budú sporiť na svoj budúci dôchodok len 4 percentá zo svojej hrubej mzdy. Minister financií predložil návrh zákona, podľa ktorého sa úspešným zamestnancom, respektíve tým, ktorí majú vyššie príjmy ako 2 866 eur mesačne, v podobe svojho základu dane prepočítaného na mesiac budú platiť daň 25 percent zo sumy, ktorú budú mať nad tých 2 866 eur mesačne. To ich určite povzbudí k tomu, aby zarábali stále viac a viac a aby platili vyššie a vyššie dane. Toto, dúfam, chápete, že myslím len a len ironicky.

    Daňový bonus. Viete, vážení kolegovia, o tom, že minister financií predložil návrh, podľa ktorého sa daňový bonus už nebude vyplácať rodičom s deťmi 19-ročnými a staršími? To znamená, že vysokoškoláci, na vysokoškolákov už nebudú dostávať rodičia daňový bonus? Je to 21 eur mesačne, ale pre mnohé rodiny je to položka, ktorú keď nedostanú, tak ich rozpočet to výrazne naruší . A nie sú to žiadni milionári, žiadni boháči.

    Nezdaniteľnú časť na manželku si bude môcť uplatniť len zlomok tých osôb, ktorí si túto daňovú výhodu, túto daňovú úľavu uplatňujú dnes. Napríklad preto, lebo ich manželka v rodine, kde je viac detí, je doma a o tieto deti sa stará, nepracuje, takže takáto rodina bude musieť platiť na daniach viac ako doteraz, pretože vychovajú viac detí. Takto budú potrestaní.

    Čo je veľmi zvláštne a naozaj sa čudujem, že vláda Roberta Fica sa zahráva s ohňom, sú úvahy, ktoré sú premietnuté do návrhu zákona o dani z príjmov, podľa ktorých sa bývalým policajtom, bývalým vojakom, príslušníkom silových rezortov zdaní, zdaní bez akejkoľvek výnimky, bez akéhokoľvek prechodného ustanovenia v zákone, ich výsluhový dôchodok sadzbou 19 percent. Čiže napríklad bývalý policajt, ktorý dostáva dôchodok 500 eur, si donesie domov len 405 eur po novom roku. To určite poteší.

    Sú tu aj ďalšie zmeny. Spomeniem včera či predvčerom schválené zvýšené poplatky napríklad za registráciu automobilov. Spomeniem chystané znovu zavedenie koncesionárskych poplatkov spolu s avizovaným ich zvýšením, ktoré budú musieť platiť všetky domácnosti, vrátane domácností dôchodcov.

    Určite sa pýtate, prečo mám pred sebou tieto dve figuríny? Mali sme Deň otvorených dverí 1. septembra, tak ako aj za vami, aj za mnou chodili návštevníci, ktorých si veľmi vážim, že si prišli pozrieť prostredie tohto nášho slovenského parlamentu, a viedli sme rôzne diskusie. Bola za mnou jedna pani, povedala, že je učiteľka, volá sa Zdenka, učí na základnej škole. Má za sebou samozrejme dlhoročnú prax, má dve deti, dcéra na strednej škole, na gymnáziu, syn vysokoškolák. Zarába, zarába v škole, kde učí, na základnej škole, 600 eur hrubého. Viedli sme reč o tom, či sa jej dotknú avizované zmeny v daniach, odvodoch. Veď predsa počula pána premiéra, ako hovorí o tom, že tieto avizované zmeny, zvyšovanie daní, sa dotknú len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Čiže prišla s tým, že veď predsa jej sa tieto zmeny nedotknú, veď ona zarába podpriemerných 600 eur hrubého mesačne.

    Tak sme si teda sadli a spočítali sme si, aký má príjem dnes, pokiaľ tieto zmeny ešte neplatia, a aký bude mať ona učiteľka s platom 600 eur hrubého príjem po 1. januári a ako sa jej teda dotknú, či nedotknú zmeny vlády istôt Roberta Fica. Pani Zdenka zarába 600 eur hrubého v základnej škole, učí. Ďalej po večeroch vedie krúžok v centre voľného času na dohodu, kde dostáva 80 eur mesačne. Spolu má 680 eur hrubého, má dve deti, na ktoré dnes dostáva daňový bonus niečo vyše 40 eur. Nie je to jednoduché, ale teda so škrípaním zubov jej rodina nejako prežije a deti študujú. Po novom roku vaša vláda, vláda istôt, naparí aj pani Zdenke vyššie odvody z dohôd a zoberie jej daňový bonus na vysokoškoláka. Čiže pani Zdenka po novom roku, pani Zdenka nie je žiadny boháč, žiadny vykorisťovateľ, ako by povedal pán Blaha, donesie domov čistého o 30 eur menej, pretože bude platiť odvody, ktoré dnes neplatí, a zoberiete jej daňový bonus na jej vysokoškoláka. To je výsledok vlády istôt, ktorý sa údajne dotkne len 12 % občanov. Klamete, klamete, klamete! A takisto klamete, keď hovoríte o Zákonníku práce, ako nezníži počet zamestnaneckých miest, ako Zákonník práce neovplyvní pracovné miesta. Je to absolútny nezmysel.

    A tí z vás, napríklad pán Jasaň, ktorí podnikajú, dobre vedia, že nehovoríte pravdu.

  • V sále počuť výkrik: Nepodnikám!

  • Podnikali ste, dobre, viete, o čom to je. Viete, o čom to je ale.

    Analýzy zamestnávateľov, aby som trošku predbehol, hovoria o tom, že ak sa Zákonník práce schváli v tej podobe, o akej hovoríte, akú ste predložili do parlamentu, tak po novom roku zanikne okolo 30 až 40 tis. pracovných miest. Hneď na úvod, keď teda prejdem k hlavnej téme, a to Zákonník práce, si povedzme jednu zásadnú vec. Zamestnávateľa neprinútite žiadnym spôsobom tvoriť pracovné miesto. Zamestnávateľ je v tomto štáte ešte stále slobodný subjekt, ktorý sa rozhoduje na základe toho, ako napríklad vyzerá podnikateľské prostredie a ako sa vyvíja legislatíva na Slovensku. Zamestnávatelia, ktorí vidia, že táto vláda a táto snemovňa chce prijať Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2013, ktorý jednoznačne zhorší podnikateľské prostredie, tak títo zamestnávatelia napríklad urobia to, nie všetci, ale časť z nich, že prepustia časť svojich zamestnancov ešte koncom tohto roka, prepáčte, že to poviem na rovinu, pokým to pre nich je lacnejšie. Budeme veľmi pozorne sledovať štatistiky tvorby, respektíve úbytku zamestnaneckých miest, aký bude vývoj do konca roka. Nechcem tu dávať sazky alebo stávky, ale tvrdím, že do konca roku nám ubudne určite niekoľko tisíc, možno niekoľko desaťtisíc pracovných miest. A nebude to ani kvôli sezónnosti, ani kvôli tomu, že v Grécku spejú do bankrotu, ale bude to kvôli tomu, že zamestnávatelia si spočítajú, že ak by to prepúšťanie nechali až po novom roku, tak by to bolo jednoducho drahšie.

    Ale poďme k téme. Novela Zákonníka práce, ktorá bola predložená do parlamentu, nie je ničím iným, ako splatením dlhu strany SMER odborárskym centrálam a odborárskym predákom za ich podporu v predvolebnej kampani. Nový Zákonník práce jednoznačne zablokuje tvorbu nových pracovných miest a spôsobí likvidáciu pracovných miest, ako som už hovoril, k prepúšťaniu dôjde ešte pred koncom tohto roka. Ak od januára budú vznikať nové pracovné miesta, áno, budú, ale viete kde? V odborárskych centrálach, pretože odborári si vydobyli také práva, aké so zdravým rozumom nemajú nič spoločné.

    Ako pozerám, tak pozerám, ja v Zákonníku práce nevidím žiadne zásadné nové práva pre zamestnancov. Tento nový Zákonník práce nie je preto, aby zamestnancom dal nejaké nové práva. Nové práva dáva odborárom, ale nie zamestnancom. Zvyšuje sa snáď rozsah dovolenky, tak ako sa to stalo za toho môjho Zákonníka práce pre mladých do 33 rokov? Zvyšujú sa snáď práva rodičov na materskú alebo rodičovskú dovolenku? My sme rodičovskú dovolenku spružnili, predĺžili sme materskú. Robíte to vy? Nevedie tam ani slovo. Znižuje sa snáď rozsah pracovného času, o čom sú vždy veľké témy v rôznych médiách? Napríklad ako tento Zákonník práce, ten Mihálov, ako núti zamestnancov pracovať v obrovských nadčasoch. Ja tam nevidím žiadnu zmenu, pokiaľ ide o samotný rozsah pracovného času. Zvyšujú sa snáď príplatky za nadčasy, za sviatky? No nezvyšujú. Zvyšujú sa snáď mzdy? No nezvyšujú a ani sa zvyšovať nebudú, pretože ak aj mal zamestnávateľ nejaké rezervy a pripravené niečo na zvyšovanie platov k januáru, tak s takýmto Zákonníkom práce si tie rezervy nechá naozaj na horšie časy, ale nie na zvyšovanie platov zamestnancov.

    Jediné, čo tu nájdeme z pohľadu zamestnancov, je zvyšovanie nároku alebo zavádzanie nároku na odstupné v súbehu s výpovednou dobou. Tento nárok ale v konečnom dôsledku využijú naozaj len tí, ktorí budú mať tú smolu, že ich pracovné miesto bude z dôvodu organizačných zmien, z dôvodu nadbytočnosti zrušené. Je mi to ľúto, že sa tak stane, ekonomický život niekedy prináša aj také situácie, čiže len tí zamestnanci, ktorí spadnú rovno do kaluže, z ktorej sa už nemusia dostať, pretože nové pracovné miesto im pri tomto Zákonníku práce ťažko niekto ponúkne, tak budú istým spôsobom odškodnení nejakým tým jedno-, dvojmesačným odstupným. Pokiaľ ide o mladých ľud, tak tí nedostanú ani to.

    Pokiaľ ide o odbory, pozrime sa spoločne čo, aké želania odborom splnila vláda v novom Zákonníku práce. Tak napríklad, odbory budú mať právo zablokovať zavedenie, respektíve zmeny pracovných noriem. Takže predstavte si firmu, predstavte si zamestnávateľa, ktorý nakúpi nejakú novú technológiu, nejaké nové stroje, vďaka ktorým môže byť výroba efektívnejšia, vyrobí sa viac výrobkov. Samozrejme to so sebou prinesie potrebu zmeniť pracovné normy. Tak, keď si pán odborár povie, že nie, že tých doterajších 10 výrobkov za smenu je, skrátka, dobre nastavené, napriek tomu, že technológia umožňuje 20, tak to bude 10, pretože páni odborári povedali, že si toto nepustia. Dobre, nech teda odborári určujú, ako budú vyzerať pracovné normy vo firme. Ale potom sa pýtam, či aj odborári budú niesť zodpovedať za to, že tá firma nebude konkurencieschopná napriek nákupu novej technológie, napriek investíciám do rozvoja. Ten zamestnávateľ nebude môcť zvýšiť efektivitu, pretože páni odborári povedali, že nie. Kto bude potom zodpovedný za prepúšťanie, za krach takej firmy? Odborár?

    Ďalšia zmena, ďalšia zmena, ktorá je k horšiemu a poškodí v konečnom dôsledku zamestnancov, ruší sa právo zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka na uzatvorenie dohody o pracovných a mzdových podmienkach, dohody porovnateľnej s kolektívnou zmluvou. Čiže firmy, kde odbory nie sú, kde je zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, dostali novelou Zákonníka práce zo septembra 2011 právo uzatvoriť dohodu, ktorá kryje práva všetkých zamestnancov na pracovné, respektíve mzdové podmienky. Toto právo zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník od 1. januára stráca. Toto je ochrana zamestnancov?!

    Ďalej, znovu sa vraciame k stavu, ktorý tu bol pred septembrom 2011. Vo firme možno s tisíc zamestnancami, kde odbory nepôsobia, stačia traja odborári na to, aby odbory založili v zmysle zákona o združovaní občanov. Čiže traja fiškusi si založia odbory vo firme, kde možno úspešne pôsobí doteraz zamestnanecká rada, a títo traja odborári získajú právo hovoriť za všetkých tisíc zamestnancov, či sa to tej tisícke zamestnancov páči, alebo nie. Budú môcť doslova a dopísmena vydierať na svoje výhody jednak zamestnávateľa a jednak svojím spôsobom aj tých ostatných zamestnancov. Zamestnanecká rada, ktorá v tejto firme možno už dlhodobo úspešne pôsobí, bude potlačená do úzadia, pretože tí traja odborári, lebo sú odborári, budú mať zákonom uzákonené lepšie, respektíve postavenie pre rokovanie so zamestnávateľom, ako zamestnanecká rada, ktorá združuje možno deväťsto ďalších zamestnancov.

    Čo je úplne absurdné, zástupcovia zamestnancov budú mať právo na to, aby im zamestnávateľ preplatil voľno s náhradou mzdy, čiže, ľudovo povedané, platené voľno, a to v rozsahu 15 minút na každého zamestnanca vo firme. To znamená, že ak aj vy, páni kolegovia, máte firmu, kde je povedzme sto zamestnancov, tak budete musieť každý mesiac preplatiť 25 hodín plateného voľna odborárskym predákom, lebo Zákonník práce. A to dokonca aj vtedy, ak si tých 25 hodín nebude môcť ten odborár vyčerpať. Napríklad preto, lebo bol celý mesiac práceneschopný, tak zamestnávateľ mu tých 25 hodín musí pekne krásne preplatiť. Čiže odborár bude mesiac maródovať a dostane ešte tri dni naviac zaplatené, lebo nový Zákonník práce mu takéto právo, takýto nárok má umožňovať. Totálna absurdita. Ak chcete, aby boli odborári najnenáviditeľnejšou skupinou ľudí v tejto spoločnosti, tak takýto Zákonník práce podporte. Dosiahnete pravý opak, ako by ste chceli.

    Čo je ale horšie, nechajme odborárov na pokoji, dobre, jasné, pozrime sa na flexibilitu, ktorá sa zníži prijatím tohto návrhu Zákonníka práce. Má sa zrušiť flexikonto, flexikonto, ktoré paradoxne zaviedla prvá Ficova vláda, ako jedno z mála rozumných opatrení, ktoré počas rokov 2006 - 2010 prijala. Jedno z mála dobrých opatrení, jedna z mála pozitívnych zmien v legislatíve má byť zrušená. To, čo ste sami zaviedli, chcete teraz od januára 2013 zrušiť. Aj tomu rozumiem, aj tomu nerozumiem, v každom prípade zrušenie flexikonta v tej súčasnej podobe znamená, že firma, ktorá sa dostane do vážnych prevádzkových problémov, nebude môcť tento nástroj flexibility pracovného času využiť, a to môže mať za následok v horšom prípade likvidáciu takejto firmy a stratu všetkých pracovných miest, ktoré tam sú, v lepšom prípade prepustenie časti zamestnancov, lebo inak tá firma sa ďalej nepohne.

    Našťastie, zostáva v Zákonníku práce inštitút konta pracovného času, čiže obdobný inštitút ako flexikonto. Aby bolo jasné, v čom sa tie inštitúty líšia. Flexikonto bolo možné zaviesť rozhodnutím zamestnávateľa v prípade, že sa firma dostane do vážnych prevádzkových problémov, strata odbytu, strata zákaziek a podobne. Konto pracovného času - podobný nástroj, ale rozdielna je tá motivácia, kedy ho použijem - konto pracovného času je možné použiť aj vtedy, ak tie vážne prevádzkové problémy neprídu náhle, ale viem vopred, že moja firma, keď to hovorím z pozície vlastníka, obrazne povedané, moja firma je firma, kde sú vopred plánované výkyvy vo výrobe, či už dané titulom nejakej tej sezónnosti, viď stavebné firmy, poľnohospodárske firmy, alebo vplyvom očakávaného, vopred očakávaného rozdielneho náporu objednávok. To sú typickí subdodávatelia v automobilkách, v elektrotechnickom priemysle. Všetci dobre vieme, že televízory idú na odbyt pred Vianocami, ale horšie to ide po Vianociach, čiže ten subdodávateľ si takýmto spôsobom vie zorganizovať flexibilne pracovný čas, aby splnil v prípade nárazovej potreby všetky tie zákazky, ktoré mu idú, a na druhej strane, aby nemusel prepúšťať zamestnancov v čase, kedy tých zákazok je menej. Čiže veľmi dobrý nástroj, dobre že to v zákonníku zostáva. Čo je zlé, čo je zlé, je to, že konto pracovného času si môže zamestnávateľ zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov, ako jediný takýto nástroj, keďže flexikonto ide preč, čiže zamestnanci s tým musia súhlasiť. To sa dá ešte viac-menej akceptovať, pretože je to zásah do ich práv, dobre, ale čo považujem za zlé, je to, že podľa nového Zákonníka práce, ak u nejakého zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, čiže ani odbory, ani zamestnanecká rada, ani zamestnanecký dôverník, tak v takom prípade konto pracovného času, keďže ho nebude mať s kým dohodnúť ten zamestnávateľ, nebude ho môcť vôbec zaviesť. Čiže tento výborný nástroj flexibilnej organizácie pracovného času, ktorý nám aj chráni pracovné miesta, a o to by nám všetkým malo ísť, nebude použiteľný v menších spoločnostiach.

    Ďalej nový Zákonník práce prináša obmedzenie možnosti dohôd v kolektívnych zmluvách. Tu sa populárnym spôsobom zjednodušujú veci, keď sa hovorí, že je to výborné, pretože v kolektívnych zmluvách sa budú môcť len zvýšiť práva zamestnancov a nie znížiť. Nie je to pravda. Tí z vás, veľa z vás takých asi nie je, ale možno sa nejaký poslanec nájde, ktorí naozaj tomu rozumejú, vedia, že v kolektívnej zmluve aj po novele pána ministra Richtera bude možné v kolektívnej zmluve znížiť práva zamestnancov. Kto tomu neverí, nech sa pozrie na ustanovenia o práci na dobu určitú. Tam to nájde. Aj po starom, aj po novom. Čiže keď sa vrátim ale k tomu hlavnému, zužovať možnosti vyjednávania v kolektívnej zmluve len na vylepšovanie práv zamestnancov je trošku krátkozraké. Pretože tie firmy, ten náš svet, to naše Slovensko je naozaj rôznorodé, nie je biznis ako biznis, nie je odvetvie ako odvetvie, keď to poviem po slovensky, nie je región ako región, a šikovnosť vyjednávača odborárskeho predáka pri kolektívnej zmluve môže byť aj v tom, že na jednej strane pustí niečo pod ten štandard, ktorý, ktorý umožňuje Zákonník práce, ale na opačnej strane si zato vyjedná určitú výhodu pre zamestnancov, ktorá je v danej situácii v danej firme pre tých zamestnancov podstatnejšia ako nejaký ústupok voči tomu štandardu nastavenému v Zákonníku práce.

    Zbytočne sa likviduje flexibilita aj pokiaľ ide o vyjednávanie v kolektívnych zmluvách. Už som spomínal, považujem za veľmi zlé a veľmi škodlivé zrušenie možnosti uzatvárania dohody o pracovných a mzdových podmienkach zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom. K čomu potom má byť v tej firme zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník, keď toto dôležité právo stratí?

    Už som hovoril o konte pracovného času, ktoré nebude môcť zaviesť menšia firma. Čo je horšie, menšia firma, v ktorej nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nebude môcť zaviesť ani nerovnomerný pracovný čas. Priatelia, máte niekto z vás, ruku na srdce, nejakú firmičku, ktorá pôsobí v oblasti cestovného ruchu? Respektíve máte niekoho v rodine, kto vlastní nejaký penziónik, malý hotelík? Ak áno, tak si asi uvedomíte, že takýto zamestnávateľ, taký malý hotelier, taký malý prevádzkovateľ penziónu, ktorý zamestnáva tri recepčné, dve chyžné, jednu upratovačku a dvoch kuchárov, asi ťažko môže mať zavedený vo svojej firmičke rovnomerný pracovný čas. Práve naopak, v tom cestovnom ruchu napríklad sa nepohne bez toho, že tam tie recepčné ťahajú dvanástky, že kuchár je viac v práci cez víkend, lebo vtedy je väčší nápor hostí, že tá chyžná tiež nemôže pracovať päť dní v týždni po 8 hodín denne od šiestej do štrnástej, lebo jednoducho ten biznis, to podnikanie to neumožňuje. Takejto malej firme ste týmto návrhom Zákonníka práce zlikvidovali jej existenciu, pretože ona si nebude môcť tých svojich chyžných, recepčných, kuchárov vlastne vôbec zamestnať. Nebude mať ako. Jediným východiskom bude, že si teda založia odbory, aby bolo s kým dohodnúť to nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Akože toto chceme? Takto, aby to fungovalo? Vo firme, ktorá má dvoch zamestnancov, odbory nezaložíte, keby sme išli do absurdity. Nezaložíte, pretože musia byť aspoň traja. Takže vo firmičke, kde sú dvaja zamestnanci, musia skrátka robiť od pondelka do piatku 8 hodín denne, pretože iné rozvrhnutie pracovného času tento úžasný návrh Zákonníka práce neumožní. Tú firmu môže majiteľ rovno zavrieť.

    Skracuje sa práca na dobu určitú, na z troch doterajších možných rokov na dva. Ono to vyzerá úžasne, skvele, ako ste pomohli zamestnancom, lebo na tú zlú dobu určitú budú môcť robiť len dva roky. No tak, čo sa stane? No stane sa to, že v tých firmách, kde sú naozaj na hrane, kde je firma v ťažkom regióne, kde je vysoká nezamestnanosť, kde je problém so zákazkami, kde je, ten majiteľ nevie, čo bude zajtra, tak teraz využíva, teraz ten zamestnanec mal, použijem váš výraz, mal istotu v tom, že aspoň na tie tri roky mal prácu, no tak tú istotu práce bude mať len na dva roky. Čiže vlastne ste mu zobrali rok práce. No preto, lebo ten majiteľ, ten zamestnávateľ ho po dvoch rokoch, skrátka skončí, tretí rok už nebude, lebo ste ho zrušili, a zamestná si niekoho ďalšieho. Toto je výsledok, respektíve bude.

    Za paradoxné považujem to, že chcete znížiť rozsah nadčasov, nie pre bežných zamestnancov, ale pre vedúcich, pre manažérov chcete znížiť rozsah nadčasov, pretože im to asi poškodí, keď sú v práci cez soboty, cez nedele a starajú sa o to, aby firma bežala. Tak skrátka nebudú môcť, lebo to niekto rozhodol.

    Zákonník práce, ktorý v tejto podobe obmedzuje slobodu jednotlivca. Prečo? Snažíte sa sprísniť definíciu závislej práce a tak obmedziť slobodu rozhodovania, slobodu zmluvných vzťahov na jednej strane firmy, zamestnávateľa, na druhej strane jednotlivca, ktorý dnes si môže vybrať, bude pracovať na živnosť, bude pracovať na zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, na zmluvu o dielo napríklad, alebo na pracovnú zmluvu na dohodu. Túto variabilitu, túto voľbu možností vlastne chcete zúžiť, lebo ste si povedali, že chcete chrániť zamestnancov. Dosiahnete to, že pracovné miesta vznikať nebudú a naopak, aj to, čo si dnes niekto zarobil na tú živnosť, tak si zrejme nezarobí.

    Čo považujem za úplnú absurditu, znova tak úplná perlička, ktorá je v tomto, v návrhu zákonníka, naozaj nehnevajte sa na mňa, toto je úplná hlúposť, novelou Zákonníka práce zakazujete zamestnancovi, aby pracoval nadčas, keď sám chce. Predstavme si povedzme mladého zamestnanca, má rodinu, potrebuje zarobiť, potrebuje zarobiť. Zarába ako pani Zdenka 600 eur mesačne. Zarobí si, keď nadčasuje. On si chce zarobiť v tejto firme, on chce nadčasovať, on chce prísť do roboty v sobotu. So zamestnávateľom sa dohodne, áno, je tam nejaká robota, spraví ju v tú sobotu, dostane zaplatený plat, dostane príplatky, donesie domov viac peňazí. A vy hovoríte v novele, že nesmie, pretože práca nadčas aj so súhlasom zamestnanca bude možná len v naliehavých a odôvodnených prípadoch, keď, obrazne povedané, horí v tej firme. Len vtedy. Čiže keď sám bude chcieť si privyrobiť, urobiť nejaký ten nadčas, mať väčšiu mzdu a príplatky za nadčas, tak nebude môcť, pokiaľ to nebude odôvodnené nejakým takzvane vyšším záujmom. Máte zdravý rozum, páni?! Nepreháňate to náhodou s tou takzvanou ochranou zamestnanca? Veď, prosím pekne, sa pozrite do ústavy! V ústave má každý právo na prácu. Vy svojím spôsobom takto obmedzujete právo na prácu ľuďom. Beriete im ústavné právo. Ja viem, že trošku preháňam, ale vo svojej podstate je to tak.

    A s tým súvisí aj to, čo sa tu pošuškáva, že sa prijme pozmeňovák, podľa ktorého sa má zakázať takzvaný nedeľný predaj. Takže všetci ostatní zamestnanci v podstate môžu robiť v nedeľu, žiadne obmedzenie z nejakého zákona alebo zákonníka nebude, ale špeciálne v maloobchode sa zakáže pracovať v nedeľu. Čo všetci tí ostatní? Ako, ako tým budete teda brániť právo alebo dávať právo na užívanie si voľných dní? Však teda zakážme prácu v nedeľu úplne! Buď-alebo. Veď sa s tým nehrajme!

    Ešte sa vrátim k odborom a zamestnaneckej rade. Ak vo firme pôsobia aj odbory, ktoré budú mať možno len troch členov, ktorí si tie odbory založili, a zároveň v tej firme bude zamestnanecká rada, regulárne zvolená a podporená povedzme 50 percentami zamestnancov, čiže zastupujúca reálne omnoho väčší počet zamestnancov, tak podľa novely Zákonníka práce budú pri rokovaní, pri vyjednávaní so zamestnávateľom mať vždy prednosť tí traja odborári, lebo sú skratka odborári. To, že zamestnanecká rada v tej istej firme zastupuje omnoho väčší počet zamestnancov, to nikoho nezaujíma. Toto je čo? Toto je akým spôsobom bránenie práv zamestnancov?! To nie je nič iné, ako privilegovane úzkej skupiny odborárskych funkcionárov.

    Vráťme sa ešte k tomu, čo tu už bolo povedané, nebudem to nejak zvýrazňovať, ale pokiaľ ide o súbeh výpovednej doby a odstupného, a tu sa teda manipuluje s analýzami, ako to funguje v iných krajinách Európskej únie, tak chcel by som povedať vo všeobecnosti, že toto ma strašne baví, počúvať pána ministra, ako hovorí, odborníci na ministerstve analyzovali a také smernice a taký dohovor MOP a tak ďalej. No presne to isté som robil pred necelými dvoma rokmi aj ja, tí istí odborníci na ministerstve práce tak isto analyzovali smernice, analyzovali, ako to funguje v iných krajinách Európskej únie - a presne aj ja som krásne vedel zdôvodniť všetky zmeny, ktoré som navrhoval - v Európskej únii, že sú v súlade so smernicami, dohovormi MOP a v podstate sú porovnateľné so zvyklosťami a v nastavení v iných členských krajinách EÚ. Jednoducho je to tak. Manipulovať alebo argumentovať tým, že tam a tam to je tak a tak, dokážeme, či ten Zákonník práce bude ľavý alebo pravý, to je úplne jedno. Pokiaľ ide o konkrétny súbeh výpovednej doby a odstupného, tak približne v polovici krajín Európskej únie funguje model, ktorý máme momentálne uzákonený, čiže je nárok len na výpovednú dobu, ktorú si môže zamestnanec zameniť, keď chce, za odstupné, a v druhej polovici členských krajín EÚ je aj-aj. Čiže naozaj to nie je prevažujúce ani tak, ani tak. Takéto príklady alebo takéto porovnania považujem za nie celkom korektné.

    Chcem ale ešte povedať jednu vec, ktorá tu zatiaľ nezaznela. Súčasný model hovorí, že zamestnanec má právo len na výpovednú dobu dva alebo tri mesiace, čo je ale pre zamestnanca dôležité. On sa môže rozhodnúť, on sa môže rozhodnúť a nikto mu v tom nemôže brániť, že tú výpovednú dobu si vyčará, zamení za odstupné. Čiže odíde dajme tomu hneď a dostane namiesto trojmesačnej výpovednej doby trojmesačné odstupné. To je veľmi dôležité, pretože svojím spôsobom to môže znamenať aj vyjednávací argument pre toho zamestnanca a môže si takto vydobyť to odstupné ešte vyššie, a to preto, lebo pre zamestnávateľa je samozrejme lepšie, keď zostane v tej výpovednej dobe, pretože počas nej pracuje, čiže prinesie za tú odmenu aj nejaký výkon tomu zamestnávateľovi. Čiže nie sú to peniaze, ktoré sú v prípade odstupného vyplatené len tak, bez akejkoľvek protihodnoty. Toto riešenie, ktoré navrhujete, je technicky zlé a vo vlastnom záujme vám, pán minister, odporúčam sa na to ešte pozrieť, pretože tak, ako ste to napísali, on síce, zamestnanec dostane právo na to nové odstupné, ale stráca právo na výmenu tej výpovednej doby na ďalšie odstupné. Čiže ak to chcete mať lepšie a naozaj v prospech zamestnancov, tak odporúčam sa na to trošku ešte pozrieť, ono sa to vylepšiť z vášho pohľadu určite dá.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, prepáčte, chcem sa opýtať, chcete dokončiť, alebo chcete pokračovať potom poobede?

  • Mám toho na päť minút, pán predseda.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Nech sa páči. Súhlasíte, aby sme dokončili?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. V závere k účinnosti, už to tu zaznelo. Účinnosť sa navrhuje k 1. januáru. Nech je ako chce, nech ten obsah nového Zákonníka práce bude schválený v akejkoľvek podobe, v každom prípade aj ja sa prikláňam a odporúčam, pán minister, aby ste zvážili účinnosť tejto novely, aby ste počkali s tým, aké dopady na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť budú mať tie ťažké zmeny v odvodoch, v daniach, dohody a podobne. Čiže treba počkať, ako sa tieto dosť zásadné zásahy do daňového a odvodového systému prejavia, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť k 1. januáru 2013. A naozaj vo vašom záujme je, aby ste s novelou Zákonníka práce počkali aspoň, aspoň ten rok a zvážili skutočne, akým spôsobom sa bude ďalej vyvíjať slovenská ekonomika vrátane prostredia, ktoré na nás pôsobí zvonku, a ako tie zmeny v daniach, odvodoch spôsobia prepady zamestnanosti. Pretože keď to tej rakvy budete pribíjať naraz viac klinčekov, tak tú rakvu naozaj úplne, úplne tak zatlčiete, že pochováte zamestnanosť úplne.

    Chcem ešte na záver povedať, že sú v novom Zákonníku práce dobré zmeny. Spomeniem tie, ktoré sa mi páčia najviac. Je to úprava výpočtu priemerného zárobku. To je dobrá úprava. Je to spravodlivejšie, je to správne. Takisto sa mi veľmi páči nové právo zamestnanca pri čerpaní dovolenky, ktorú si bude môcť vyčerpať podľa vlastného rozhodnutia, ak do 30. júna roka nasledujúceho zamestnávateľ neurčí čerpanie, aby mu tá dovolenka neprepadla. A veľmi dobrý je aj nový paragraf, ktorým sa zavádza možnosť dohody na náhrade za stratu času. Tieto zmeny vítam, ale tak ako som počas môjho prejavu povedal, mám množstvo, množstvo ďalších a ďalších výhrad, ktoré sa potom, samozrejme, premietnu v druhom čítaní aj do adekvátneho množstva a kvality pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne za pozornosť

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tie faktické poznámky, jednak tu nie sú kolegovia, uvidíme, po hodine otázok dobehneme a budete tu, aby ste mohli prípadne reagovať.

    Ďakujem.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hod. budeme pokračovať pravidelným bodom hodina otázok.

    Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Je štvrtok, tak ako obvykle, budeme po obedňajšej prestávke pokračovať

    hodinou otázok,

    ktorú otváram.

    Poslanci včera do 12.00 hodiny položili 7 otázok na pána premiéra a 18 otázok na členov vlády. Bolo vyžrebované poradie.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí pán Lajčák, zastupuje ho minister hospodárstva pán Malatinský. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister spravodlivosti pán Borec.

    Otázky neboli postavené podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Kažimírovi.

    A to sú všetky informácie, ktoré sa týkajú, pán predseda, účasti členov vlády na dnešnej hodine otázok.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Máte pätnásť minút, aby ste odpovedali na otázky, ktoré položili poslanci.

    Prvá otázka je od pána poslanca Zajaca: "Vážený pán premiér, počas hodiny otázok 26. júla ste v odpovedi vášmu poslancovi za SMER povedali, citujem: "Vláda v rokoch 2006 až 2010 zanechala vydané stavebné povolenia na 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest." Podľa mojich vedomostí to je lož. Môžete mi povedať, na ktoré konkrétne úseky z 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest ste zanechali vydané stavebné povolenia vláde Ivety Radičovej?"

  • Ďakujem pekne za položenú otázku. Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod tiež niečo zacitovať, tentoraz slová istého rímskeho autora výrokov a poučení, Syrusa, ktorý povedal, že "lož sa stane pravdou len vtedy, keď jej človek chce veriť". Spomínam to preto, lebo si myslím, že, pán poslanec, ani vy nemôžete veriť tomu, čo tvrdíte a čo ste napísali na lístok, na ktorý sa píšu otázky pre členov vlády.

    Prejdem však priamo k vašej otázke a môžem potvrdiť to, čo som povedal na pôde Národnej rady aj 26. júla tohto roku. Vláda Slovenskej republiky v rokoch 2006 až 2010 zanechala kabinetu Ivety Radičovej vydané stavebné povolenia nielen na 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ale dokonca na 229,29 kilometra. Do zoznamu stavieb s vydaným stavebným povolením v uvedenom období patrí totiž navyše aj úsek Banská Bystrica, severný obchvat s dĺžkou 5,65 kilometra.

    Chcel by som zdôrazniť, že na príprave podkladov mojej odpovede dňa 26. júla tohto roku sa podieľali odborné útvary Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pričom vychádzali z relevantných údajov Národnej diaľničnej spoločnosti. Označiť teda takéto údaje za klamlivé alebo za lož by som aj z tohto dôvodu pokladal za trochu prehnané a trúfalé.

    Ako argument pre stanovisko mám ešte pre vás pripravené dva dokumenty. A je to zoznam stavieb s vydaným stavebným povolením na diaľnice a rýchlostné cesty v rokoch 2006 - 2010. To je príloha č. 1. Neviem, či tu pán poslanec je. Ak tu nie je, tak by som to tam nechal. Tam je. Takže tu je prvá príloha, pán poslanec, ktorú vám dám, je to oficiálny dokument. Rovnako, ak dovolíte, by som vám daroval mapu diaľnic a rýchlostných ciest s grafickým vyznačením predmetných úsekov, príloha č. 2.

  • Konkrétne sa naozaj jedná o 27 úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, ako som už povedal, o celkovej dĺžke 229,29 kilometra, z toho 16 úsekov na diaľnici D1. Pre ilustráciu uvediem úsek Dubná Skala - Turany o dĺžke 16,45 kilometra, nachádzajúceho sa vo výstavbe s právoplatnosťou stavebného povolenia 2. apríla 2009. Ďalších šesť úsekov na diaľnici D1 je už v prevádzke. Opäť pre ilustráciu môžem spomenúť napríklad Studenec - Behárovce, dĺžka 3,32 kilometra s právoplatnosťou stavebného povolenia 27. marec 2009. Rovnako 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie na úseku križovatka Stupava - juh na diaľnici D2; 26. augusta 2009 na úseku Žilina, Strážov - Žilina, Brodno na diaľnici D3.

    Z dôvodu vášho, podľa všetkého veľkého záujmu spomeniem aj šesť úsekov rýchlostnej cesty R1, napríklad Banská Bystrica - severný obchvat, dĺžka 5,65 kilometra, právoplatnosť stavebného povolenia 1. októbra 2008, ktorý už motoristi naplno využívajú. Pre úplnosť uvediem na rýchlostnej ceste R4 úsek Košice - Milhosť s dĺžkou 14,19 kilometra, právoplatnosť stavebného povolenia 24. februára 2010, stále ešte naša prvá vláda. Na záver môžem spomenúť dva úseky na rýchlostnej ceste R3, a to: Horná Štubňa - obchvat s právoplatnosťou stavebného povolenia 18. september 2007; obchvat Trstenej s právoplatnosťou stavebného povolenia 30. apríl 2007. V dnešnej dobe sú už obidva úseky v prevádzke.

    Pán poslanec, keď všetky tieto uvedené úseky diaľnic a rýchlostných ciest naozaj nasčítame, skutočne sa dopracujeme k číslu 229,29 kilometra. Pripomínam ešte, že na mape, ktorú som vám daroval, vypracovanej Národnou diaľničnou spoločnosťou sú predmetné úseky znázornené červenou farbou, aby ste sa lepšie orientovali. Pokiaľ by ste mali ešte hlbší záujem o problematiku, tak vás si dovolím informovať, že stavby sú podrobnejšie popísané v Programe prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 a v Programe pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. Oba materiály nájdete na stránke ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja www.mindop.sk. V súčasnosti rezort dopravy pripravuje aktualizáciu programu, v ktorej bude vyhodnotený aj harmonogram začínania a odovzdávania stavieb do užívania.

    Pán poslanec, chcem vám poďakovať za záujem o problematiku výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorá je prioritou aj tejto vlády. Samozrejme, tak ako v rokoch 2006 - 2010, aj dnes vychádzame z toho, že cestná doprava bude aj v ďalšom období dominovať v preprave tovarov a osôb ako jeden z najpodstatnejších faktorov v podpore ekonomického rozvoja a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch Slovenska. Vláda preto robí všetko, aby sa tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest zrýchlilo a zodpovedalo potrebám hospodárstva krajiny aj očakávaniam ich užívateľov.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu otázku.

  • Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Stavebné povolenie ste zanechali na týchto úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest, konkrétne ste ich spomínali, je ich 129 v roku 2010. Ja vám takisto darujem stav prípravy diaľnic a rýchlostných ciest z januára 2011, kde si to kľudne môžete naštudovať a môžeme si o tom ešte spolu podebatovať.

    Ale doplňujúca otázka: Pán premiér, chcem sa vás spýtať, čo hovoríte na to, že za ministrovania Jána Figeľa boli na D1 spustené do prevádzky, do výstavby štyri úseky diaľnice D1, ďalšie tri úseky - boli ukončené súťaže za 60 % štátnej expertízy, čiastky boli zhruba v 60 percentách tejto expertízy, pritom PPP projekty na týchto úsekoch mali byť stavané zhruba nad štátnu expertízu. Európska únia, keďže tieto úseky sú stavané z európskych fondov, nám preplatí 65 až 72 percent. Takže v konečnom dôsledku výsledná cena pre Slovensko, ktorú zaplatí za tieto úseky, a občania Slovenska, bude pätinová alebo štvrtinová, podľa toho ktorého prípadu oproti cenám stavebných prác, ktoré mali byť stavané cez PPP projekty.

    Som veľmi rád, že tieto úseky diaľnice v serióznej súťaži stavajú seriózne stavebné slovenské firmy, ktoré sú lídrami na trhu stavebnom. A mimochodom, tie isté stavebné firmy boli aj v konzorciu, ktoré malo stavať cez PPP projekty.

    Ďakujem.

  • Možno to budete brať osobne, pán poslanec, čo teraz poviem, ale poviem to, ako som to cítil, ako som to videl. Ja si myslím, že pán Figeľ na ministerstve zaspal a ešte sa doteraz nezobudil. To je také moje hodnotenie práce pána ministra Figeľa na pozícii ministra dopravy.

  • Pán Boh ochraňuj túto krajinu, ak by sa diaľnice mali stavať takým tempom, ako to nastavil pán minister Figeľ, pretože to boli ďalšie stratené mesiace. Boli perfektne pripravené projekty na D 1, dva balíky v rámci PPP projektov. Dnes už mohla vyzerať úplne inak cesta medzi Žilinou smerom na Ružomberok. Boli pripravené iné úseky po všetkej stránke, stačilo veci posunúť ďalej.

    Koľko to bolo kriku okolo PPP projektu medzi Banskou Bystricou a Nitrou. Za dva roky, vážený pán poslanec, postavila spoločnosť 50 km diaľnic, to je rekord, ktorý tu nikdy nebol. A zdá sa, že po tejto ceste chodí možno dvojnásobok automobilov, ako bolo pôvodne predpokladané. Takto sa stavajú cesty a nie rečami, tlačovými konferenciami a obviňovaním niekoho iného.

    Takže skúste pána Figeľa prebrať trošku do života, lebo naozaj ten výkon bol veľmi, veľmi chabý na ministerstve dopravy.

  • Druhú otázku, pán premiér, vám položil pán poslanec Dušan Bublavý a znie: "Pán premiér, podarí sa Slovensku znížiť deficit štátneho rozpočtu a dodržíme medzinárodné záväzky, ktoré sú na nás kladené?"

  • Pán premiér odovzdáva sľúbené dokumenty k problematike výstavby diaľnic poslancovi P. Zajacovi.

  • Takže ja zopakujem, pán premiér, tú otázku: "Pán premiér, podarí sa Slovensku znížiť deficit štátneho rozpočtu a dodržíme medzinárodné záväzky, ktoré sú na náš štát kladené?"

  • Ďakujem pekne. Chcem zagarantovať, vážené dámy a páni, že Slovenská republika bude mať v roku 2012 deficit na úrovni 4,6 % a v roku 2013 ho zníži pod 3 %. Budeme teda plniť medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala.

    Samozrejme, toto vyžaduje určité úsilie. Nie je žiadne tajomstvo, že ak porovnáme rozpočet, ktorý bol schválený v roku 2011 na rok 2012, s realitou, tak rozdiel oproti realite je mínus 500 mil. eur. To je darček, ktorý sme dostali od vlády, ktorá odišla, a na týchto 500 mil. dnes musíme prijímať rôzne opatrenia.

    Pokiaľ ide o rok 2013, naše konsolidačné úsilie musí byť vyššie ako 1,5 mld. eur, preto rovnako ako aj v iných krajinách vláda Slovenskej republiky musela predložiť Národnej rade Slovenskej republiky celý zoznam konsolidačných opatrení, ktoré predovšetkým smerujú voči bohatým firmám, bankám. Súhlasím, že sú aj opatrenia, ktoré sa dotýkajú ľudí, ale jednoducho iná cesta neexistuje. Je zhoda medzi opozíciou aj vládou, že konsolidovať je treba. Máte však iný názor na obsah tejto konsolidácie. Avšak keď sa spýtame, aký je ten obsah vašej konsolidácie, na túto otázku sme nedostali ešte ani raz odpoveď. Ani raz odpoveď. Vysoká pravdepodobnosť je, že by ste išli tou istou cestou, ako sa snažia v Českej republike, kde je pravicová vláda, to znamená prudké zvýšenie dane z pridanej hodnoty. A toto bol aj program, ktorý ste mali nachystaný na ministerstve financií.

    Dámy a páni, teraz sa obraciam predovšetkým na poslancov vládneho klubu. Musíme si uvedomiť, že konsolidácia verejných financií v žiadnom štáte, v žiadnej krajine nie je príjemný proces. A musíme rátať aj s tým, že za rozhodnutia, ktoré prijímame, odvážne a tvrdé, zaplatíme aj politickú daň. Ale radšej zaplatíme politickú daň, radšej budeme možno znášať menšiu popularitu a podporu slovenskej verejnosti a budeme mať istotu, že Slovensko má perspektívu, že je zabezpečené, že nebude chodiť s klobúkom ako žobrák po Európe a pýtať peniaze z rôznych mechanizmov, ako sa lacno viesť na vlne 5-, 6-, 7-, 8-percentného deficitu v roku 2013, 2014 a potom už len prísť a zhasnúť svetlo, pretože po takomto výkone by Slovenskej republike už nikto nikdy nepomohol. Dávam teda prednosť, dávam prednosť tvrdému splneniu medzinárodných záväzkov, ktoré máme, pretože to je jediná cesta, ktorá Slovensko môže postupne vyvádzať z krízy.

    Veľmi oceňujem, že našu snahu si všímajú aj zahraniční partneri, napríklad vicekancelár Nemeckej spolkovej republiky označil Slovensko za príklad konsolidácie. Som veľmi rád, že sme vnímaní v Európskej únii ako dôveryhodný partner, a je úplne zrejmé, ako som už povedal, že Slovensko nebude žiadať záchranné mechanizmy, o finančné prostriedky, ako sa to deje v prípade iných štátov a iných krajín.

    Dámy a páni, rovnako vás chcem ubezpečiť, že nejdeme len cestou konsolidácie verejných financií. Rovnako spúšťame obrovský projekt reformy štátnej správy, kedy v podstate od 1. januára 2013 končí krajská štátna správa špecializovaná a ideme integrovať miestnu štátnu správu tak, aby sme na tom získali dohromady 700 mil. eur, čo bude ďalší významný príspevok do konsolidácie verejných financií. Rovnako sa odvážne púšťame do boja proti daňovým únikom, pretože odhady, ktoré boli zverejnené, sú naozaj veľmi, veľmi vysoké. A máme povinnosť pred slovenskou verejnosťou, ak prijímame rozhodnutia konsolidačné, ktoré sa týkajú vyšších daní pre bohatých, často sa týkajú rôznych rozhodnutí pre veľké firmy, máme povinnosť aj pred týmito spoločnosťami, aj pred občanmi Slovenskej republiky ukázať, že zdroje na konsolidáciu hľadáme aj v iných oblastiach, kde naozaj tie zdroje sa môžu nachádzať. Ale som veľmi rád, že vláda Slovenskej republiky je garantom finančnej stability, je garantom dobrého mena Slovenska a je garantom toho, že Slovensko bojuje za euro, lebo euro, eurozóna, Európska únia, to je naša perspektíva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády, 15 minút určených na odpovede na otázky, ktoré boli vyžrebované pre vás, uplynulo.

    Budeme pokračovať otázkami pre ministrov.

    Pani poslankyňa Mária Ritomská položila otázku na pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú: "Podľa nášho prieskumu, ktorý sme robili na slovenských pracoviskách, ako dôsledok narušených pracovných vzťahov za posledných dvadsať rokov je zvýšený počet práce neschopných, ktorí dostávajú nemocenské dávky. Je to zbytočne veľká strata peňazí zo štátneho rozpočtu pre zamestnancov, ktorí by inak mohli pracovať, keby neboli násilne vytlačení z pracoviska. Lekári nerobia o tom žiadnu štatistiku. Takto nastavený systém nie je dobrý. Uvažuje rezort zdravotníctva o zmene?"

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nemá vedomosť o vplyve narušených pracovných vzťahov na zvýšený počet dočasne práce neschopných osôb.

    Hlavnou úlohou zdravotníckych pracovníkov je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa v zdravotníckych zariadeniach poskytujúcich ambulantnú aj ústavnú zdravotnú starostlivosť vedú údaje podľa diagnóz medzinárodnej klasifikácie chorôb vydanej Svetovou zdravotníckou organizáciou. V uvedenej medzinárodnej klasifikácii sa nenachádza ako sledovaná diagnóza žiadny údaj vyjadrujúci narušené pracovné vzťahy. Obdobný údaj sa nenachádza ani guidelinoch Európskej spoločnosti posudkového lekárstva. Problematika narušených vzťahov na pracovisku nie je zdravotníckym problémom, skôr ide o problém v oblasti sociológie.

    Podrobnú analýzu dočasnej práceneschopnosti vykonáva Sociálna poisťovňa, ktorá je poskytovateľom dávok nemocenského poistenia od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela takto spýtať: Vlastne je problém, keď teda ministerstvo zdravotníctva o tejto problematike nemá vedomosti, bola by možnosť nejakú spoluprácu nadviazať s ministerstvom zdravotníctva? Ako z mojej strany by som rada ponúkla spoluprácu, nakoľko teda táto problematika... By som vám aj doniesla materiály k tomu. Je to možné?

    Ďakujem.

  • My určite vítame každú spoluprácu, ktorej výsledkom budú opatrenia, ktoré zlepšia, či už celkový životný štandard občanov, alebo jednoznačne zdravotnú starostlivosť. Možno bude aj vhodné naše stretnutie, lebo možno sme nie celkom pochopili, aspoň ja teda určite nie, vlastne celkový obsah tej otázky. Takže bude mi veľkou cťou.

    Ďakujem, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Monika Gibalová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi: "Vážený pán minister, koľkým občanom bola poskytnutá opatrovateľská služba v domácnosti zo strany obcí v roku 2011 a koľko zamestnancov miest a obcí poskytovalo v roku 2011 opatrovateľskú službu?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v roku 2011 obce poskytovali opatrovateľskú službu 14 477 klientom, opatrovateľskú službu poskytovalo 6 274 zamestnancov obcí, z toho na plný úväzok 2 638 osôb.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, pán minister, za odpoveď. Z tejto odpovede je zrejmé, že od roku 2009 významne klesá počet poskytnutej tejto služby, tohto typu služby poskytovanej zo strany obcí. A rovnako klesá počet zamestnancov, ktorí poskytujú túto službu. Ja sa vás ako doplňujúcu otázku chcem opýtať: Pán minister, v čom vidíte vy taký pokles poskytnutých služieb, aj keď je reálne oveľa väčší záujem o túto službu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, relevantne by mali odpovedať zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, ktorých sa to dotýka. Každopádne si však myslím, že jeden z problémov je asi aj ekonomika obcí ako takých, ale môžem podať informáciu v kontexte tejto otázky, že z pozície rezortu práce a sociálnych vecí pripravujeme v rámci prostriedkov z eurofondov, to znamená, že v rámci Európskeho sociálneho fondu Národný projekt podpory rozvoja opatrovateľskej služby, ktorým by sa mala podporiť dostupnosť tejto komunitnej služby ďaleko širšiemu počtu klientov, ktorí sú na túto pomoc odkázaní, aj s výraznou finančnou podporou z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Zámerom tohto projektu je vytvoriť stovky nových pracovných miest pre obce. Našou podmienkou však bude po poskytnutí týchto prostriedkov v rámci eurofondov, aby obce dokázali udržať tieto pracovné miesta systémové aj pre ďalšie obdobie.

    Toľko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka položil pán poslanec Anton Martvoň: "Vážený pán minister, ako hodnotíte pripravovanú návštevu predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza v Slovenskej republike a jej význam pre Slovenskú republiku?"

    Odpovedať bude pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, odpovedám namiesto podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, k otázke predloženej pánom poslancom Martvoňom.

    Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz prijal naše pozvanie, nebude na Slovensku po prvýkrát, ale vo funkcii predsedu Európskeho parlamentu áno. Po svojom zvolení za predsedu sa stal kľúčovou osobou pri určovaní smerovania Európskej únie. Je preto cenné, že máme v ňom silného politického partnera, a dovolím si tvrdiť, aj priateľa. Jeho návštevu v prvom rade hodnotím ako potvrdenie jasného a čitateľného proeurópskeho postoja vlády Slovenskej republiky. Vybudovať imidž Slovenskej republiky ako dôveryhodného a vypočítateľného partnera stálo nemálo politického a diplomatického úsilia. Dnes je však za nami kus dobre vykonanej domácej práce a tú môžeme s plným sebavedomím prezentovať aj na európskej pôde.

    Martin Schulz príde na Slovensko v mimoriadne politickom významnom čase. Európska únia sa skutočne nachádza na prahu novej integračnej etapy, potvrdili to aj dve udalosti včerajšieho dňa.

    Po prvé, jasné smerovanie k novej, silnejšej ale aj zodpovednejšej Únii potvrdil včera v Štrasburgu, na pôde Európskeho parlamentu, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Predostrel víziu Európskej únie, ktorá uspeje, len ak v najbližšej etape sa transformuje na federáciu národných štátov.

    Po druhé, dôležité rozhodnutie v súvislosti s potrebou budovať stabilnejšiu a zodpovednejšiu Úniu prišlo včera z Karlsruhe. Nemecký Ústavný súd odmietol výhrady sťažovateľov voči Európskemu stabilizačnému mechanizmu, tzv. permanentnému eurovalu. Teda už nič nestojí v ceste k tomu, aby sa k nemu pripojilo aj Nemecko. Reakcie finančných trhov na seba nenechali dlho čakať a takmer okamžite s rozhodnutím súdu nastalo aj ich upokojenie.

    Kde sa v tejto mozaike nachádza Európsky parlament? V jej strede. Európsky parlament je inštitúciou Európskej únie, ktorá stojí v mnohých aspektoch k občanom najbližšie. Uvedomme si, že už Európsky parlament dnes už predstavuje jedno rameno zákonodárneho a rozpočtového orgánu Európskej únie. Tým druhým ramenom je Rada združujúca vlády členských štátov. Prečo to zdôrazňujem? Pretože napríklad zásadné opatrenia, ktoré zamedzia nezodpovednému hospodáreniu s rozpočtami členských štátov, teda vytváraniu deficitov, štátnych dlhov a v konečnom dôsledku celospoločenskému napätiu v hospodárskej stagnácii, boli prijaté v balíčku šiestich legislatívnych aktov Európskej únie, tzv. six-pack. Európsky parlament sa zásadným spôsobom podieľal na ich konečnom obsahu a hlavne uvedené opatrenia by nemohli byť schválené bez riadnej demokratickej debaty a súhlasu európskych poslancov.

    Vážené dámy, vážení páni, rozhodnutie Európskeho parlamentu má priamy dosah a vplyv na životy slovenských občanov. Na druhej strane máme v Európskom parlamente našich priamo volených zástupcov. Okrem toho Európsky parlament ako inštitúcia a aj jeho súčasný predseda boli vždy mimoriadne vnímaví voči hlasom zodpovedných a čitateľných členov Európskej únie.

    Návšteva pána predsedu Martina Schulza bude preto pre nás v prvom rade príležitosťou potvrdiť našu podporu pre hlbšiu reformu Európskej únie s dôrazom na politickú zodpovednosť a demokratickú legitimitu navrhovaných zmien. Toto je cesta, ktorou sa chceme vydať v nadchádzajúcich debatách o prehlbovaní integrácie. Nebránime sa posilneniu integrácie, práve naopak. Súčasná Európska únia neprekoná krízu, v ktorej sa nachádza, ak nedôjde k jej zásadným zmenám. Dôvodom je, že ide o krízu dôvery v politické inštitúcie a v politiku ako takú. Obnoviť takúto dôveru je náročné, no nie nemožné a hlavne je to nevyhnutnosť pre najbližšiu budúcnosť Európskej únie.

    Cesta k obnove dôvery vo všeobecnosti vedie cez zrozumiteľnosť, vypočítateľnosť a spoľahlivosť. Touto cestou chceme aj my, aby kráčala nová a silnejšia Únia. Teda, aby jej inštitúcie boli čitateľné a jednotlivé politiky a rozhodnutia zrozumiteľné. Občania dnes potrebujú politike rozumieť, politikov vidieť a počuť.

    Európsky parlament je práve tým politickým fórom, kde prebieha debata o konkrétnych riešeniach ekonomickej, sociálnej a politickej krízy. Európsky parlament je tiež aj otvoreným fórom pre občanov Európskej únie, teda aj pre slovenských občanov. Toto si uvedomujeme a takto sa aj staviame k predsedovi Európskeho parlamentu a jeho návšteve u nás.

    Naznačil som, že Európsky parlament predstavuje jedno rameno zákonodárneho a rozpočtového orgánu Európskej únie, a že tým druhým ramenom je Rada združujúca vlády členských štátov. Európsky parlament, jeho výbory a jednotliví poslanci sú pre nás zároveň partnermi, s ktorými dennodenne spolupracujeme pri schvaľovaní európskej legislatívy, aj pri príprave rozpočtu Európskej únie.

    Okrem toho rozvíjanie politického, ale aj pracovného a vecného dialógu s Európskym parlamentom sa stane pre nás kľúčovým v nadchádzajúcich rokoch, keď budú vrcholiť prípravy na naše predsedníctvo v Rade Európskej únie v druhom polroku roku 2016. Pôjde o mimoriadnu prestíž, ale aj zodpovednosť, pretože vláda Slovenskej republiky prevezme zodpovednosť za dosiahnutie spoločného kompromisu v mene 27 vlád členských štátov Európskej únie a následne za vedenie rokovaní v mene všetkých vlád členských štátov Európskej únie s Európskym parlamentom. Pritom pôjde o rokovania o konkrétnych návrhoch legislatívnych aktov Európskej únie s právnymi a rozpočtovými implikáciami pre celú Európsku úniu. Aj toto je pohľad, akým sa pozeráme na Európsky parlament a jeho úlohu v politike Európskej únie.

    Návšteva predsedu Európskeho parlamentu preto má pre nás veľký význam a vysoko si ju ceníme. Som presvedčený, že pomôže zvýrazniť európsky rozmer každodenných problémov, ktoré trápia našich občanov, a že ukáže, že podobné problémy, s akými sa stretávame na Slovensku, riešia aj občania iných štátov Európskej únie.

    Verím, že návšteva predsedu Európskeho parlamentu však hlavne ukáže, že pri hľadaní riešení a odpovedí na naše domáce problémy, nie sme sami a odkázaní len na seba. Sme súčasťou najsilnejšieho politického zoskupenia na svete. Toto sú východiská, s ktorými budeme pána predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza na Slovensku prijímať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďakujem, pán minister.

    Ďalšie dve otázky položila pani poslankyňa Viera Šedivcová, keďže sa nenachádza v sále, pokračujeme otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Monika Gibalová na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera: "Vážený pán minister, 30. 11. 2011 bola vyhlásená výzva Fondu sociálneho rozvoja na podporovanie osamostatňovania sa mladých - dospelých, opatrenie č. 2.1 s alokáciou 1 500 000 eur a opatrenie č. 3.2 s alokáciou 214 700 eur. Boli tieto projekty zazmluvnené? Kto bude prijímateľom projektov?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, úvodom by som rád povedal, čo je cieľom tohto projektu, respektíve tejto výzvy. Cieľom vyhlásených výziev je najmä podpora osamostatnenia sa mladých dospelých a pomôcť im po opustení detských domov adaptovať sa v reálnom živote. Našou snahou je prostredníctvom finančnej podpory realizovania týchto projektov predísť tomu, aby sa stali sociálne vylúčenými títo adepti.

    Minulý mesiac bolo zasadnutie výberovej komisie pre výber a schvaľovanie projektov pre výzvy 2.1 a 3.2 na podporu osamostatnenia sa mladých dospelých. Členovia výberovej komisie navrhli na schválenie v rámci opatrení programu 2.1 celkom deväť projektov v celkovom objeme 729 004 eura. Nevyčerpané finančné prostriedky použiť na ďalšie výzvy, v rámci opatrení 3.2 a schváliť dva projekty v rámci opatrení 3.2 v celkovej výške 168 542, 16 eur. Zároveň ďalší projekt podaný v rámci opatrenia 3.2 neschváliť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a zároveň zaradiť do zásobníka projektov v prípade, že jeden zo žiadateľov v rámci výzvy opatrení 3.2 nepodpíše následne zmluvu o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov, bude oslovený a vyzvaný na realizáciu projektu. Uvedené projekty budú postupne zazmluvňované.

    Dovoľujem si vás informovať, že toho času prebieha ešte proces overovania postupov na riadiacom orgáne. Podľa systému riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu pre programovacie obdobie rokov 2007 až 2013, nakoľko nie je ukončený celý hodnotiaci proces, ten končí vydaním rozhodnutí o schválení, prípadne neschválení žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného prostriedku, nemali by sa dovtedy zverejňovať schválené výšky nenávratného finančného prostriedku, ani mená prijímateľov.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Práve ste mi odpovedali teraz na konci aj na to, čo som chcela ako doplňujúcu otázku, teda kto, ktorí žiadatelia. Sú to tí, ktorí boli vybraní, tých deväť projektov? Budem toto monitorovať a v prípade, keď to bude vhodné a možné, budem sa vás na to pýtať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Monika Gibalová, opäť na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera: "Vážený pán minister, začali ste konať v zmysle § 98 a 99 zákona o sociálnych službách voči zariadeniu sociálnych služieb v Košiciach, kde zamestnanci tri dni nepostrehli smrť klientky?"

    Nech sa páči, pán minister, odpoveď.

  • Vážená pani poslankyňa, áno, v súlade s § 98 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a neskorších predpisov som podpísal poverenie na vykonanie mimoriadneho dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb u poskytovateľa sociálnej služby Stredisko sociálnej pomoci mesta Košice, Garbiarska č. 4, Košice. Predmetom dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb je preverenie dodržiavania zákona o sociálnych službách a všeobecne záväzných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby a spôsobe jej vykonávania, najmä z hľadiska dodržiavania základných ľudských práv a slobôd.

    Výkon dohľadu sa začal realizovať 12. septembra tohto roku. O výsledku z vykonaného dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb v danom zariadení po jeho vyhodnotení budem informovať aj verejnosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa nechce položiť ďalšiu otázku.

    Ďalšiu otázku položil poslanec Ján Podmanický opäť na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána ministra Richtera: "Vážený pán minister, ako vyznieva porovnanie nášho Zákonníka práce s pracovnými kódexmi v Európskej únii?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda sociálneho výboru, ďakujem za otázku. Mohol by som vám poskytnúť veľmi rozsiahlu odpoveď, v ktorej by som podrobne rozobral neštandardné, v niektorých prípadoch možno až veľmi neštandardné, ustanovenia dnes účinného Zákonníka práce v porovnaní s rovnakými kódexmi v iných európskych krajinách. Zastávam však názor, že návraty do minulosti sú niekedy veľmi neproduktívne. A ja si už dnes dovolím považovať terajší dobiehajúci Zákonník práce za vec minulosti.

    Pozrime sa spoločne radšej dopredu a ponúkam vám teda porovnanie pracovného práva v krajinách Európskej únie s novým návrhom Zákonníka práce, ktorý, ako verím, po prijatí v tejto snemovni bude účinný od 1. januára budúceho roku. Môžem vás, ako aj ostatných poslancov a odbornú i širokú verejnosť, ubezpečiť, že nový Zákonník práce bude spĺňať všetky štandardy moderného, európskeho, pracovného práva. Môžem to povedať aj preto, lebo sme sa pri jeho príprave inšpirovali aj s takýmito porovnaniami. Môžem to povedať aj preto, lebo sme túto novelu konzultovali aj s odborníkmi z Medzinárodnej organizácie práce a ich stanovisko jednoznačne potvrdzuje úplný súlad nášho návrhu nielen s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce či európskymi smernicami, ale aj modernými trendmi v pracovnom práve v iných európskych krajinách.

    Ale budem konkrétny. Novelou Zákonníka práce napríklad spresňujeme definíciu závislej práce tak, aby sme ako v iných krajinách Európskej únie jasne odlíšili postavenie osoby, ktorá vykonáva prácu v pracovnom pomere, a osoby, ktorá vykonáva prácu ako samostatne zárobkovo činná osoba v zmysle občianskoprávnych, prípadne obchodnoprávnych záležitostí. Aby teda nedochádzalo napríklad k tzv. núteným živnostiam. To je jeden z dôvodov, prečo sme tento, túto časť Zákonníka práce novelizovali. Podľa toho, ako ponúkame ten návrh do novely zákona, nám boli právne predpisy ponúknuté a sú platné napríklad v Nemecku, Francúzsku alebo v Taliansku.

    Novela Zákonníka práce tiež zavádza povinnosť prerokovať so zástupcami zamestnancov, čiže odborármi alebo zamestnaneckou radou, návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Táto úprava je štandardom napríklad v Nemecku.

    Zástupcom zamestnancov sa posilňuje právo na spoluzodpovednosť v dôležitých, a spolurozhodovanie o dôležitých otázkach týkajúcich sa pracovnoprávnych podmienok konkrétneho podniku.

    Veľká kritika sa na nás valí kvôli obnoveniu súbehu výpovednej doby a odstupného. Vraj sa tým predraží zamestnávanie, vraj takto ohrozujeme konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Takto sa vytvára dojem, že je to niečo, čo zvyšok Európy nepozná, lenže to nie je pravda. V niektorých krajinách poznajú odstupné siahajúce až do výšky niekoľkých desiatok mesačných platov. Opakujem, niekoľkých desiatok mesačných platov. My počítame s maximálnym odstupným vo výške štyroch mesačných platov, a to po odpracovaní dvadsiatich rokov zamestnanca v jednej firme. Súbeh odstupného a výpovednej doby pritom nemajú len krajiny, ktoré sa dostali do ekonomických problémov, čo nám opozícia často vyčíta, ale aj tie, ktoré môžeme považovať, použijem výraz, za ťahúňov európskej ekonomiky. Príkladom môže byť opäť Nemecko, Rakúsko či Francúzsko.

    Práve po vzore nemeckého pracovného práva sme tiež zmenili a zvýšili, a to treba povedať, hlavne v prospech zamestnávateľov flexibilitu úpravy konta pracovného času, ktoré poznáme okrem iného aj ako flexikonto. Predĺžili sme vyrovnávacie obdobie z dvanásť až na tridsať mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky priemerného týždenného pracovného času v rozsahu dvanásť hodín. Znova sme aplikovali túto skúsenosť z nemeckého právneho poriadku.

    Štandardom Európskej únie je aj uvoľňovanie zamestnancov a zástupcov zamestnancov na výkon ich činnosti tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.

    Na týchto niekoľko príkladoch som, dúfam, jasne ukázal, že nový alebo navrhovaný Zákonník práce bude z európskeho pohľadu normálnym a štandardným pracovnoprávnym kódexom. A počas práve prebiehajúcej rozpravy, ako aj počas diskusie vo výboroch a v druhom čítaní v pléne bude určite počuť aj o ďalších príkladoch dokladujúcich súlad nášho návrhu s pracovným právom z ďalších krajín Európskej únie.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, chcem vám poďakovať za toto vysvetlenie, pretože je potrebné, aby zaznela informácia, že novela Zákonníka práce, ktorá je predložená do prvého čítania, je štandardná a ničím sa nevymyká zo štandardnej európskej právnej úpravy.

    Dokonca myslím, že tie príklady, ktoré ste povedali vo vzťahu k Nemecku, Francúzsku, prípadne Rakúsku, len svedčia o tom, že aj tie zmeny, ktoré pripravujeme, tak nebudú mať nejaký negatívny dôsledok, napríklad na konkurencieschopnosť alebo na zamestnanosť, respektíve nezamestnanosť. Pretože ak by to tak bolo, tak práve tieto krajiny, ktoré majú podobnú, tú prísnejšiu právnu úpravu, alebo lepšiu ochranu práv zamestnancov, tak tie by mali potom logicky oveľa vyššiu nezamestnanosť. A vieme, že to tak nie je.

    Takže štandardný Zákonník práce, ktorý sa pripravuje, je, predovšetkým slúži na ochranu práv zamestnancov a nemá vplyv na nejaké zhoršovanie konkurencieschopnosti.

  • Ďakujem pekne. Môžem len potvrdiť slová pána predsedu výboru.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Monika Gibalová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi: "Vážený pán minister, koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených v roku 2010 a v roku 2011 na rekreácie dôchodcom v zmysle zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa. Na budúce hádam budeme trošku viacej komunikovať pred samotnou schôdzou a mnoho vecí si v tomto smere dokážeme zodpovedať. Ale samozrejmá vec, že plne rešpektujem vaše právo na otázky a mám záujem v maximálnej miere objektívne odpovedať.

    Vážená pani poslankyňa, dotácie na podporu rekondičných aktivít seniorov sa podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú od roku 2011. V predchádzajúcich rokoch boli poskytované z rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Výdavky v sume 18 mil. slovenských korún, čo predstavuje v eurách 597 491 eur, a to len Konfederácii odborových zväzov na rekondično-rehabilitačný pobyt pre občanov nad 18 rokov poberajúcich plný starobný dôchodok, respektíve plný výsluhový dôchodok alebo plný invalidný dôchodok, ak neboli zamestnancami, fyzickými osobami, ktoré podnikali, alebo neboli samostatne zárobkovo činnými osobami. Konkrétne čísla sumy pre Konfederáciu odborových zväzov Slovenskej republiky: v roku 2010 suma poskytnutej dotácie predstavovala výšku 579 410 eur, skutočne bola vyčerpaná táto suma vo výške, ako bola poskytnutá; v roku 2011 to bola suma vo výške 463 200 eur, skutočné čerpanie bolo vo výške 307 500 eur, vrátená dotácia bola vo výške 155 700 eur; v roku 2012 bola poskytnutá suma vo výške 325 000 eur. Skutočné čerpanie bude môcť byť vyhodnotené až na konci tohto kalendárneho roka.

    Jednote dôchodcov Slovenska v roku 2010 nebola poskytnutá dotácia. V roku 2011 poskytnutá suma vo výške 125 000 eur, skutočne čerpaná suma 124 960, vrátená suma vo výške 40 eur. Pre rok 2012 suma poskytnutá v dotácii 200 000 eur. Opätovne, vyhodnotenie, skutočné čerpanie môže byť až na konci tohto kalendárneho roka.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Tá frekvencia úspešnosti otázok stúpa u mňa vtedy, keď ostatní kolegovia nejak nepostrehnú, že tie otázky by mali dávať. Takže to je asi tým. Ja veľmi rada aj zájdem za vami na ministerstvo práce, ale v súvislosti s tým, s touto otázkou sa vás chcem opýtať na záver, či vy považujete takto nastavený dotačný systém za správny a spravodlivý a či ho mienite v tomto volebnom období nejakým spôsobom upravovať.

    Ďakujem.

  • Zákon je platný od roku 2010, predtým prebiehal v zmysle zákona o poskytovaní dotácií. Treba povedať, že zákon jasne stanovuje podmienky, kto môže o tú žiadosť požiadať. Sú to občianske združenia registrované podľa osobitného predpisu, ktorých predmetom činnosti je aj sú aj sociálne oblasti, a odborové organizácie alebo združenia odborových organizácií. To znamená, že môžem len potvrdiť, že aj ľavicová, použijem výraz, aj pravicová vláda alebo predstavitelia rezortu rešpektovali túto legislatívu. V tejto chvíli neuvažujem o nejakých legislatívnych zmenách.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Anton Martvoň položil otázku ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi: "Vážený pán minister, ako hodnotíte význam Európskeho týždňa mobility a pripravuje váš rezort nejaké akcie naň?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Európsky týždeň mobility je obdobie, počas ktorého mnohé európske mestá organizujú aktivity, ktoré upozorňujú na znečisťovanie životného prostredia pre nadmerné využívanie tzv. individuálnej dopravy. Tento týždeň prebieha od 16. do 22. septembra a tohtoročná ústredná téma znie tak veľmi signifikantne "Pohyb správnym smerom".

    Ide o významný týždeň aj z pohľadu environmentálnej výchovy. Počas neho sa prostredníctvom rôznych diskusií, filmov a výstav obyvatelia dozvedia informácie, ktoré ich motivujú k znižovaniu znečistenia životného prostredia. Napríklad tým, že nebudú jazdiť autom, ale mestskou hromadnou dopravou, častejšie používať alternatívne prostriedky, ako bicykle, alebo chodiť peši. Zo strany miest má ísť o systémové opatrenia, ktoré majú posilniť udržateľnú mestskú dopravu.

    Tento týždeň je teda výzvou pre volených zástupcov samospráv a kompetentných zástupcov štátnej správy, aby prechod k udržateľným formám mobility podporili, napríklad podporou cyklistiky v meste, budovaním cyklotrás, alebo spolu spopularizovaním mestskej hromadnej dopravy v meste. Počet miest, ktoré sa do Európskeho týždňa mobility zapájajú, sa v celoeurópskom meradle neustále zvyšuje. Na Slovensku je ich tento rok deväť.

    Z pohľadu ministerstva životného prostredia je rozhodne prínosom každá aktivita, ktorá vedie k zlepšeniu životného prostredia. Náš rezort túto myšlienku podporuje na celom Slovensku. Ja ako minister životného prostredia som napríklad prijal záštitu nad podujatím Európskeho týždňa mobility v zakarpatskej oblasti a v košickom kraji s celoslovenským rozsahom. Konkrétne ide o súťaž o najlepšie trvalé opatrenie v oblasti udržateľnej dopravy mesta. Ministerstvo životného prostredia organizuje aj výstavu pre verejnosť s témou "Moja stopa na tejto planéte". Ide o výstavu ocenených prác z medzinárodnej súťaže výtvarnej tvorivosti detí a mládeže Zelený svet 2012. Práce znázorňujú umelecké vyjadrenie pohľadu detí a mládeže na vplyv človeka na životné prostredie.

    No a na Európskom týždni mobility sa podieľa aj rezortná organizácia nášho ministerstva, a to Slovenská agentúra životného prostredia. Tá je spoluorganizátorom takéhoto podujatia v Banskej Bystrici. V spolupráci s mestom podporuje napríklad využívanie hromadnej dopravy, bicyklov, alebo pripravuje aktivity pre žiakov základných škôl spojenú s premietaním filmov. Verím, že Európsky týždeň mobility aj s prispením nášho rezortu - a týmto vyzývam aj kolegov poslancov - prispeje k zlepšeniu životného prostredia a životného štýlu ľudí na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja v prvom rade chcem uvítať túto aktivitu zo strany ministra životného prostredia a jeho organizácií. Ja osobne budem reagovať na vašu výzvu tým, že sa tiež zapojím do tohto projektu. A zároveň by som vyzval všetkých občanov, aby tento týždeň mobility taktiež využili a podporili rozvoj ochrany životného prostredia na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Podmanický na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera: "Pán minister, ako hodnotíte tvrdenia niektorých zamestnávateľov a opozičných politikov, že novela Zákonníka práce poškodí podnikateľské prostredie Slovenskej republiky?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Oslovený minister sa pýta: Aká je to otázka?

  • Ďakujem za otázku, pán predseda výboru. Myslím si, že v tomto prípade, tak ako v tej predchádzajúcej otázke, môžem zagarantovať a treba povedať jednu vec, že nehovorím len za seba, ale nechám hovoriť alebo vyjadrím sa a použijem výklad, ktorý použili predstavitelia, tí najfundovanejší. Nebudem hovoriť len za sociálnych partnerov, ktorými sú predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a Republikovej únie zamestnávateľov, prípadne odborári. Ale v tomto týždni sa uskutočnilo jedno pracovné rokovanie na Úrade vlády za účasti tých najpovolanejších - prezidentov priemyselných odborových zväzov za účasti príslušných predákov odborov, ktorí sú partneri sociálni týmto prezidentom priemyselných odborových zväzov.

    Po dvojhodinovom rokovaní na tlačovej konferencii verejne vyhlásili predstavitelia týchto priemyselných zväzov, že predkladaná novela Zákonníka práce nemá zásadný vplyv na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Priatelia, toto je odpoveď pre tých, ktorí tvrdia opak. To sú najfundovanejší, predstavujú 75 % objemu priemyselnej výroby na Slovensku. Kto môže objektívnejšie, zodpovednejšie posúdiť a vyjadriť sa, ako tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka?! Ich odpoveď je veľmi konkrétna a jasná. Toto je odpoveď, ktorú dávam aj opozícii, pretože predpokladám, že aj v tej ďalšej časti rozpravy o Zákonníku práce tu bude ešte veľmi často smerom k návrhu novely Zákonníka práce zaznievať otázka, ako tým ideme ublížiť konkurencieschopnosti a podnikateľskému prostrediu. Toto je odpoveď kapitánov slovenského priemyslu.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Monika Gibalová opäť na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera: "Vážený pán minister, koľko bolo čakateľov do poradovníkov na poskytnutie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb v roku 2011? Koľko z tých bolo čakateľov v zariadeniach pre seniorov a koľko v domoch sociálnych služieb?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Nepoviem čísla, lebo nechcem strieľať. Chcem sa ospravedlniť, podľa všetkého mi pripravili odpovede len do istého čísla, tak, ak môžem poprosiť, chcem sa ospravedlniť a veľmi rád by som vám tieto čísla čísla dodal následne, pani poslankyňa.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa - prepáčte, pán minister - chce zrejme reagovať.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Bude mi to postačovať, ak to teda budem mať písomne.

    Ďakujem.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Podmanický, ale opäť na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera: "Vážený pán minister, nakoľko ste zohľadnili postoje jednotlivých sociálnych partnerov pri príprave Zákonníka práce?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za otázku, pán predseda výboru. Začal by som hádam tým, že napriek tomu, že sme jednou vládnou stranou, napriek tomu že máme pohodlnú parlamentnú väčšinu, novela Zákonníka práce, tá, ktorá je predložená na rokovanie tohto pléna, je výsledkom kabinetnej prípravy, nie je výsledkom kabinetnej prípravy za zatvorenými dverami. Naopak, hneď na začiatku som verejne prisľúbil, že budeme diskutovať s každým zainteresovaným, že si vypočujeme všetky návrhy a pripomienky presne v zmysle prísľubu prehĺbenia sociálneho dialógu a širokého celospoločenského konsenzu, ktorý nájdete tak v našom volebnom programe, ako aj v programovom vyhlásení vlády.

    Konkrétne, so sociálnymi partnermi sme rokovali vysoko nad rámec zákonom určenej tripartity. Za jeden a pol mesiaca sa uskutočnilo sedem zasadnutí tripartitnej pracovnej komisie, v ktorej mali zástupcovia zamestnávateľov väčšinu.

    Osobitne sme s nimi rokovali aj po ukončení medzirezortného pripomienkového konania. Okrem toho sme rokovali aj s ďalšími zamestnávateľskými združeniami, napríklad s Klubom 500, Slovenskou živnostenskou komorou, Slovenským živnostenským zväzom. Predseda vlády venoval tejto téme osobitné rokovanie aj na Rade solidarity a rozvoja za širokej účasti sociálnych partnerov.

    Poveril som štátneho tajomníka Ondruša, ktorý sa stretol so zástupcami viacerých obchodných komôr, nemeckej, rakúskej, švédskej, španielskej, americkej, a vôbec sa ich nepýtal, aké pracovnoprávne podmienky platia v ich krajinách, ale mal záujem v prvom rade vysvetliť, prečo a z akých dôvodov navrhujeme zmeny v terajšom znení Zákonníka práce.

    Na mojej úrovni sa uskutočnili rokovania aj s veľkými zamestnávateľmi, napríklad rokoval som s predsedom predstavenstva Volkswagenu, s prezidentom US STEEL-u Košice. Výsledkom týchto rokovaní, z týchto dvoch, by som povedal, jedných najväčších zamestnávateľov na Slovensku, bola otázka predĺženia vyrovnávacieho obdobia z dvanásť na tridsať mesiacov v súvislosti s flexikontom, čo si osobne vážim, lebo som dostal poďakovanie aj od jedného, aj od druhého za ústretovosť v súvislosti s ich požiadavkami, a som pevne presvedčený, že to udrží u týchto veľkých zamestnávateľov minimálne terajšie počty pracovníkov, ktoré sú zamestnané v týchto významných firmách.

    A úplne aktuálne, aj v tento utorok sa uskutočnilo pracovné stretnutie predsedu vlády so šiestimi zamestnávateľskými zväzmi, ktoré združujú podniky vytvárajúce sedemdesiat percent HDP slovenského priemyslu, o tom som hovoril v predchádzajúcej odpovedi.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka: "Vážený pán minister, aké zmeny pripravuje vaše ministerstvo v sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov?"

    Odpovedať bude pán minister spravodlivosti Tomáš Borec.

    Nech sa páči.

  • Takže, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som tlmočil odpoveď pána ministra vnútra.

    V mesiaci august 2012 predložilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do medzirezortného konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia uvedenej novely zákona je potreba zníženia výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov z osobitných účtov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, prepáčte, ale nenechám vás dokončiť odpoveď, keďže čas pre hodinu otázok uplynul a budeme pokračovať v ďalšom rokovaní.

    Ďakujem, pán minister.

    Pokračujeme v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce (tlač 186).

    A ja poprosím teraz pána Jána Richtera, pána ministra práce a sociálnych vecí, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľa, a pána poslanca Jána Podmanického, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcu.

    A päť minút prestávka, takže prerušujem, prerušujem teraz a dávam prestávku päť minút.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalej v rokovaní.

    Na vystúpenie pána poslanca Mihála s faktickým poznámkami pani poslankyňa Vaľová, Tomanová, Blaha, Šedivcová, Nachtmannová a Matovič, tak ako boli prihlásení po skončení jeho vystúpenia.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Aj keď trošku už sme vystúpili z toho kontextu, lebo pán Mihál vystupoval ešte pred 12.00 hodinou, aj napriek tomu, pán Mihál, tú prvú maketu z toho roku 2012, tú vašu pani učiteľku, ktorá tam má 580 eur, myslím si, že tu ste si mal postaviť pred seba, pretože toto je výsledok vášho vládnutia, toto je výsledok vášho vládnutia, aký učitelia majú plat. Rok 5013 by som nepredbiehala, lebo kúzliť s číslami vieme, a rok 2013, pardon, tak to budeme vedieť vtedy, ak budeme vlastne my po roku vládnutia. A určite budeme aj s učiteľmi vyjednávať o ich plate.

    Chcela by som povedať, že na vašom mieste, mám taký pocit, že možno by ste chceli, aby táto vláda padla, a preto ste to takto urobili, pretože skutočne to, čo teraz nám vyčítate, tak vám chýba 500, respektíve teraz nám 500 mil. eur k tomu, aby sme mohli pomôcť, aby sme mohli uspokojiť ľudí, ktorí skutočne majú nízke mzdy. A vy ste dokonca tvrdili, že ľudia, ktorí majú 400 eur, aby sa vysťahovali zo Slovenskej republiky, pretože vy potrebujete na svoj život 3 až 5 tisíc eur. To len k tej takej vehementnej kritike a k takému tu búchaniu po tom pulte.

    Ja si myslím, že tento Zákonník práce bol skutočne dostatočne prerokovaný aj v tripartite a podieľali sa na ňom všetci, aj odbory, aj zamestnávatelia. A sú tam veci, ktoré boli ústupkom pre zamestnávateľov, a sú tam veci, ktoré boli možno vyhovenie požiadavkám odborárov. Nie je to tak, ako tých ľudí strašíte a ako im rozprávate.

    A čo sa týka toho reťazenia pracovných pomerov, chcem len povedať toľko, práve vtedy majú mladí ľudia určitú istotu, ak sa im skutočne ten pomer môže predlžovať iba na dva roky, pretože ak nemáte pracovný pomer trvalý, nemôžete si zobrať pôžičky, nemôžete si zariadiť byt a nemôžete sa postarať o svoju rodinu. Takže by som to brala ako pozitívum, nie ako vy hovoríte, že je to negatívum.

    Takže toto je taký iný pohľad možno iných ľudí na to, čo ste povedali vy, a na Zákonník práce.

    Ďakujem.

  • Ďalej vo faktickej poznámke, pani poslankyňa Tomanová. Ale nie je tu.

    Takže, pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Pán kolega Mihál, ja sa dotknem iba toho vášho kydania na odborárov. To ste tu rozprávali: "najnenávidenejší". No tak keď vy hovoríte o niekom, že je najnenávidenejší, vy priam stelesnenie charizmy a popularity a lásky ľudu, tak to naozaj odborári teraz musia padať na zem.

    A naozaj sa mi nepáči ten váš prístup. Tu hovoríte o tom, že sú "fiškusi", ktorí zneužívajú svoje postavenie. Mňa to dehonestuje. Odborári od 19. storočia spravili strašne veľa pre ochranu pracujúcich, pre ochranu zamestnancov. Strašne bojovali za to, aby dnes bola nejaká rovnováha, aby mali títo ľudia nejakú ochranu, a vy ich tu dehonestujete ako nejakých "fiškusov". Pán kolega, vy ste fiškus, nie odborári sú fiškusi. Odborári sú tí, ktorí vždy bojovali za práva zamestnancov. V 19. storočí, v takzvanom manchesterskom kapitalizme, kedy ľudia robili 16 hodín denne, bez akejkoľvek ochrany, bez akýchkoľvek sociálnych práv... To bolo to, čo sa vám páčilo?! To je ten váš model? Vďaka, aj vďaka odborárom je ten model dnes znesiteľnejší.

    Pozrite sa, opäť vám spomenieme príklad Švédska, kde odborári z organizácie LO spolu so sociálnou demokraciou SAP vytvorili celý ten švédsky model. Čítajte takých autorov, ako je Ernst Wigforss, ako je Rudolf Meidner, odborárski predáci, veľmi významní intelektuáli, a nielen tých vašich buržoáznych hayekovcov.

    A druhá poznámka: tá vaša obhajoba takzvanej prekarizácie práce, to znamená, že práce na živnosť, keď predavačka v Tescu, ktorá ale absolútne nespĺňa podmienky na to, aby bola živnostníčka, je nútená prejsť na živnosť a nemá žiadnu sociálnu ochranu, nemôže ísť na PN-ku, zamestnávateľ jej neprispieva na poistenie, a tak ďalej, čiže je absolútne zraniteľná... A toto vy chcete podporovať? To je tak niečo cynické, surové. Pán kolega, je mi vás ľúto.

  • Pani poslankyňa Šedivcová, nech sa páči.

  • Pán exminister Mihál, ja nebudem vôbec osobná, ani útočná, ale takisto ma zaujal váš výrok, citujem: "Traja fiškusi si založia odbory a budú vydierať ostatných tisíc zamestnancov."

    Ja by som si dovolila povedať svoju osobnú skúsenosť s odbormi. Pred niekoľkými rokmi som pracovala v jednej kvalitnej slovenskej firme, ktorú ale vlastnili zahraniční akcionári. Bola tam 100-percentná zahraničná účasť. Tých niekoľko "fiškusov", ako vy ste nazvali odborárov, dokázalo pre zamestnancov tejto firmy vyrokovať naozaj nadštandardné benefity. Dokázali vyrokovať dovolenkový plat pre zamestnancov, trinásty plat v plnej výške pre všetkých, dokázali vyrokovať príspevok na rekondičné pobyty, na rekreácie zamestnancov, detí, ale čo bolo najcennejšie a najvážnejšie, dokázali byť adekvátnym partnerom pre akcionárov, pre majiteľov, pre manažment firmy. A títo ich aj rešpektovali. A títo "fiškusi", v úvodzovkách, teda odborári, dokázali každoročne - a je stále tomu tak aj teraz - vyrokovať určitú valorizáciu miezd.

    A môžem otvorene povedať, jedná sa o Knauf Insulation v Novej Bani, je to výrobca minerálnej vlny, vtedy to bol Izomat, a. s., Nová Baňa.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mihál, viete vôbec, ako sa tvoria výkonové normy? Príklad, ktorý ste vo svojom vystúpení uviedli, jasne dokumentuje, že o tvorbe noriem spotreby práce neviete nič.

    Paragraf 133 ods. 3 absolútne nič na racionálnom a odôvodnenom stanovení noriem nenarúša. Zabraňuje však neodôvodnenému stanoveniu noriem, ktoré človek objektívne nie je schopný dlhodobo zvládať. Z praxe poznám prípady, kedy sa stanovila norma na základe jedného námeru pracovnej operácie. Určite sa zhodneme, že výkon človeka kolíše v priebehu dňa, a preto vo svete sa robia opakované námery. Nikde som sa v praxi nestretla s takými námermi ako, žiaľbohu, u nás. Minimálne sedem námerov sa robí. Nie je zriedkavé, že sa robí dvadsaťpäť námerov jednej operácie.

    Z celého vášho vystúpenia pre mňa vyplynul jeden záver. Zamestnanca beriete ako stroj, ako niečo neplnohodnotné. Ale človek nie je len homo faber, teda tvor vyrábajúci, ale aj homo physiologicus a homo sociologicus. S ochranou zamestnanca to teda vôbec nepreháňame. Chceme len to, čo je štandardné vo vyspelých krajinách. Banánovú republiku tu skutočne mať nechceme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, nie je prítomný.

    Chcete reagovať, pán poslanec, na faktické poznámky?

    Nech sa páči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale, ale bolo treba stlačiť trojku, aby ste mali dve minúty.

    Mihál Jozef, poslanec NR SR

    Pardon, robil som si poznámky, a keďže tu nie je pán Matovič, tak mal som za to, že ešte mám chvíľku času. Takže dovoľte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím vás pekne, dajte pánovi poslancovi chvíľku, aby... Dve minúty.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Mihál Jozef, poslanec NR SR

    Takže pokúsim sa reagovať v rýchlosti na faktické poznámky.

    Pani kolegyňa Vaľová, nízky plat učiteľky Zdenky je výsledkom pôsobenia všetkých slovenských vlád od roku 1992 tak, ako tu boli. A rozhodne by som nezveličoval, ani nezmenšoval "zásluhy" predošlých vlád, či to bol ten, ten, ten premiér. Len by som rád pripomenul pre tých, ktorí nevedia, že vláda Ivety Radičovej vyčlenila v rozpočte na rok 2012 prostriedky na zvyšovanie platov učiteľov v prepočte až do 7 percent, a to tak, že ak za rok 2011 bol priemerný plat učiteľa v hrubom 722 eur, za rok 2012 by mal byť 779 eur. Tie prostriedky v štátnom rozpočte jednoducho sú. Ak učiteľom takto platy zvýšené neboli, treba sa pýtať na obciach, vyšších územných celkoch, kde sa tie peniaze zadržali, pretože ak mám dobré informácie, tak problém je tam.

    Ďalej ste spomínali - čo to? - že vám chýba 500 mil. eur. No tak, keby som mal povedať, koľko našej vláde chýbalo po prvej Ficovej vláde, tak to bolo rozhodne viac ako 500 mil. eur. Ale neviem, či vás bude baviť ešte donekonečna dávať takéto faktické poznámky, aj typu, koľko ja mám plat. No koľko máte vy plat z verejných zdrojov? Máte plat poslankyne, máte plat primátorky mesta Humenného, máte plat poslankyne košického kraja. No veď sa pozrite sama do zrkadla, keď budete hovoriť o tých platoch.

    Takže bolo by fajn, keby sme sa bavili vo faktických poznámkach a podobne k veci, a nie o tom, kto má aký plat, pretože to mi pripadá ako také Hurvinovské války potom.

    No a ďalej, už asi nestíham, ale ešte k tým pôžičkám mladých ľudí. No tak, akú dostane pôžičku mladý človek, keď nemá prácu vôbec? A pri takomto Zákonníku práce, ako chystáte, prácu mať nebu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Za poslanecký klub MOST - HÍD pán poslanec Solymos László.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Zákonník práce, ktorého novelu dnes prerokúvame, je jedným z najčastejšie menených dokumentov v tomto parlamente. Je mi to ľúto preto, lebo ak by Zákonník práce mal slúžiť tomu, čo obsahuje jeho názov, mal by byť práve najstabilnejším dokumentom verejného života. Mal by slúžiť v rovnakej miere zamestnancom a zamestnávateľom.

    Samozrejme, každá vláda má právo aj povinnosť, aby zákony vylepšovala. Takže zásadný problém nie je s tým, že máme tu na stole novelu, ale s tým, čo tá novela pre náš prináša. Je zlé, ak Zákonník práce sa stáva predmetom rôznych politických hier a obchodov, ako sme tomu svedkami aj pri tejto novele. Predložený materiál a zmeny, ktoré s najväčšou mierou pravdepodobnosti SMER aj odsúhlasí, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, živnostníkov, predraženie prepúšťania, zvýšenie právomocí odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasovej práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačné a administratívne záťaže zamestnávateľov a hlavne menšiu flexibilitu, inak povedanú, inak povedané, väčšiu rigiditu pracovného trhu.

    Práve tento "prínos novely" je pre mňa nepochopiteľný teraz, keď sa snažíme o konsolidáciu verejných financií a ochranu nášho trhu práce. Je všeobecne známe, že napríklad v Španielsku majú najrigoróznejší Zákonník práce z krajín Európskej únie. Napriek tomu zápasia s obrovskou a hlavne stále rastúcou nezamestnanosťou. V období krízy nepomáha rigidný zákonník. Ako ukazujú krajiny s flexibilnejším pracovným trhom, to je správny smer, ak sa chceme popasovať s krízou. Nemali by sme odrádzať zamestnávateľov od vytvárania nových pracovných miest. Novela, ktorú predkladá vláda, zabezpečí jedine zakonzervovanie vysokej nezamestnanosti a zrušenie existujúcich pracovných miest. Toto nie sú istoty, ktoré si ľudia zaslúžia.

    Kolegyne, kolegovia, jednu 100-percentnú istotu som však v tejto novele našiel. Tú budú užívať odbory a hlavne odborárski bosovia. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z dôvodu dohody medzi SMER-om a odborovými predákmi ako odplaty za podporu odborov vo voľbách. Prečo si to myslím? Pretože postavenie, ktoré bude garantovať táto novela odborom, je voči postaveniu zamestnaneckých rád nevyvážené. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno percento, 10 percent alebo viac? Nikto nevie. A keďže sa touto novelou zruší povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť, už sa to ani nikdy nedozvieme. Ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku, nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez zvolených predstaviteľov zamestnancov daného podniku, ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. Za zamestnancov po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, napríklad trojosobových, ktorých primárnym zmyslom existencie bude používanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne, a využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.

    Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, ilustrovať to krátkym príbehom, čo robil už aj pán kolega Mihál predo mnou, takýto podobný prípad, ale keďže opakovanie je matka múdrosti, tak ja to zopakujem. Takže predstavme si podnik so sto zamestnancami, kde doposiaľ nepôsobili žiadni zástupcovia zamestnancov, ale panujú relatívne harmonické vzťahy. Traja neobľúbení zamestnanci, ktorým hrozí výpoveď, napríklad pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, alebo sa práve pohádali s vedúcim smeny, založia odborovú organizáciu, v ktorej sa všetci traja aj stanú členmi odborového orgánu. Na základe toho začnú okamžite používať ochranu pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, takže skončenie ich pracovného pomeru bude možné len za mimoriadnych okolností. Súčasne okamžite prevezmú kontrolu nad rozhodovaním o dôležitých otázkach týkajúcich sa zamestnancov. Okamžite im vznikne nárok za každého zamestnanca podniku 15 minút voľna mesačne aj s náhradou. To je 1 500 minút, čo znamená 25 hodín voľna mesačne, ktoré si podľa svojho uváženia rozdelia si medzi sebou. Každý bude mať prakticky mesačne jeden deň plateného voľna, čo činí viac ako dva pracovné týždne ročne. Samozrejme, všetko hradené zamestnávateľom. A samozrejme nikto nevie, že koľkých zamestnancov reálne v tej firme oni zastupujú.

    Kolegyne a kolegovia, veľký problém tejto novely vidíme v tom, že vytvorí nerovnováhu medzi právomocami a postavením odborov a riadne volených zamestnaneckých rád. Považujeme za neprijateľné, že si organizáciou, o ktorej nevieme ani len toľko, koľko majú skutočne členov a koho vlastne zastupujú, bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia vydobyli výsadné postavenie na úkor riadne volených zástupcov zamestnancov pôsobiacich v zamestnaneckých radách. Aj pre nás je veľmi dôležité, aby mali zamestnanci zabezpečené svoje práva, ako aj možnosť uplatnenia týchto práv. To však v žiadnom prípade nemôže ísť na úkor funkčnosti celého systému, dôsledkom ktorého hoci môžeme chrániť existujúce pracovné miesta, ale to je veľmi otázne, či to robíme, pritom však zabránime, alebo výrazne prekážame tvorbe nových pracovných miest. Opätovne upozorňujem na príklad Španielska.

    Pýtame sa, koho záujmy má chrániť novelizovaný Zákonník práce? Takéto zásahy do neho sú plné pochybností a neopodstatnených výhod. Ale nie pre zamestnancov a už vôbec nie pre zamestnávateľov. Len a len pre odborárskych bossov. A tí aj vďaka tejto novele, kríza-nekríza, si prídu na svoje. Toto je jediná istota tejto novely. A vzhľadom k týmto skutočnostiam môžem prehlásiť, že poslanci poslaneckého klubu MOST - HÍD nepodporia túto novelu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Mihál, Hlina, Štefanec, Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Áno pán kolega, opakovanie je matka múdrosti, a preto som rád, že si zopakoval tie výhrady, ktoré som hovoril už v príspevku aj ja. Táto novela neprimeraným spôsobom zosilňuje právomoci odborov. Ale nejde tu ani tak o to, že neprimeraným spôsobom voči možno zamestnávateľovi, ale neprimeraným spôsobom voči ďalším zástupcom zamestnancov, ktorých pozná nielen náš Zákonník práce, ale celá vyspelá Európa. To znamená, zoslabuje sa postavenie zamestnaneckej rady, zoslabuje sa postavenie zamestnaneckého dôverníka.

    Kolegyňa Šedivcová tu spomenula pozitívny príklad pôsobenia odborov. No to je veľmi dobré, ak odbory v nejakej firme takto pôsobia, keď si svojou autoritou odborárski predáci vybudujú rešpekt pred ďalšími zamestnancami a keď možno aj vďaka tomu, že sú naozaj tí predáci kvalitní a na výške, získajú odbory v takejto firme viac a viac členov.

    Ale v pozícii nášho Zákonníka práce, kedy, ako, pán kolega, si správne poznamenal, vlastne nie je možné zistiť koľko odborárov je organizovaných v odboroch, kedy vyslovene zo zákona dostanú traja odborárski predáci takéto práva a nikto nevie, ani to nemôže vedieť, pretože Zákonník práce to zakazuje, poskytovať takúto informáciu, koľko zamestnancov vlastne zastupujú?

    Skutočne, nech vyzdvihujem pozitívne príklady, ale toto je priestor pre rôznych špekulantov, presne, ako si povedal vo svojom príspevku, ktorí môžu zneužiť takéto silné postavenie, ktoré odbory majú. A možno v tej firme úspešne funguje zamestnanecká rada, ale traja odborári vlastne dostanú vyššie práva ako zamestnanecká rada, ktorá reálne reprezentuje väčšinu zamestnancov. To nie je korektné, to nie je férové, to nie je spravodlivé.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, kto sa nad tým zamyslí a keď si to takto vypočuje, plasticky, tak tá absurdita toho príkladu s tými odborármi je zarážajúca. A to, čo hovoril pán minister tuná v predchádzajúcej tej hodine otázok, že vidíte, že vtedy použil tú metódu komparácie, že sa snažil presvedčiť, ako teda v iných krajinách to hovoria. Tuná minister pán Počiatek sa bojí metódy komparácie, ako zavádzajú "ideesku" v iných krajinách. Čiže niekedy áno, niekedy nie.

    Ale z toho, ako ste to, pán minister, prezentovali, tu porovnávanie, nebolo to teda až tak presné, ako by som si to ja predstavoval, ale v zásade ste tam viackrát zopakovali Nemecko a po vzore nemeckého pracovného práva. Nuž, my máme k Nemecku strašne ďaleko. V tom sa asi zhodneme. Ale už aj keby, keby aj náhodou, tak ono je ťažšie niečo zobrať, ako dať. Čiže oni možno, už aj tí Nemci, by si teraz možno to určite prehodnotili, keby mohli, hej? Radšej, ako by to vyviezli všetko do Číny. Ale politicky je to náročné.

    Vy idete, ja som to povedal na začiatku, vy idete v protismere, hej. Že to sa dá ísť v protismere, ale neviem, či je to správna cesta. Určite sa veľa ľudí čuduje, že: A tí idú akým smerom? Však presne opačným sa ide.

    Ale možno pre túto chvíľu by ma aj zaujímalo, keď teda máte vzťah k metóde komparácie a chcete teda pracovať s touto metódou, tak možno priamo pre tieto odborové organizácie by ma to zaujímalo, že či, či tieto piate kolóny alebo tieto veci si nechajú, teda ako rieši zákonodarstvo iných európskych krajín? Trebárs vznik týchto odborových buniek vo firmách, hej? To by ma možno tiež zaujímalo.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, mali ste reagovať na vystúpenie pána poslanca, nie na pána ministra.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Solymos veľmi pekne vystihol víťazov z predkladanej novely Zákonníka práce tak, ako sme o tom viacerí hovorili. Táto novela nepomôže zamestnancom ani zamestnávateľom. Jedným aj druhým len uškodí. Vyženie robotu zo Slovenska. Ale tomu, komu pomôže jedine, to budú odborárski funkcionári. Na tom príklade bolo pekne ukázané, že im pomôže nielen zabezpečiť teplé miesta, ale dokonca ich financovanie v podnikoch, kde majú ľudia iný názor. Skutočne, ľudia majú právo zvoliť si svojich predstaviteľov, tých, ktorí ich budú zastupovať na jednaní so zamestnávateľmi, ale ak budeme zhora takýmito nezmyselnými úpravami ľuďom zakazovať, koho si majú voliť a nariaďovať im, kto ich bude reprezentovať, tak to skutočne nepomôže žiadnemu zamestnancovi. Aj preto bol tento uvedený príklad pekným zvýraznením toho, o čo skutočne ide v tomto Zákonníku práce. A to nie je žiadna ochrana zamestnancov. Tým sa len uškodí. Je to len a len pomoc odborárskym funkcionárom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Solymos, nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel som povedať, že presne si myslím to isté, čo povedal pán poslanec Hlina, že tento zákon, alebo tento návrh, ide presne opačným smerom. To znamená, je tu veľká kríza, o čom vieme všetci. A vieme o tom, že aké je ťažké nájsť si prácu. A namiesto toho, aby sme vytvárali také podmienky, aby ten trh bol čím flexibilnejší, aby mohli tí ľudia si nájsť jednoduchšie prácu, ja si myslím, že sa uzatvárame. To je, myslím si, že najväčší problém alebo najväčšia chyba tejto novely. A myslím si, že tá daň, ktorú zaplatíme za tú dohodu, čo vydobyli odborári alebo ich bossovia v tomto Zákonníku práce, bude pre ľudí na Slovensku a pre tých, ktorí chcú pracovať, veľmi krutá.

    Ďakujem pekne.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o vystúpenie požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady.

    Nech sa páči, dávam jej slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, tak sa nám to všetko opakuje, akosi, história, aj tie pocity. Ako niekedy mám pocit, že ozaj deja vu prežívam. Ale opäť máme taký klasický súboj medzi, nechcem povedať, že medzi terajšou pravicou a ľavicou, ale proste ide o súboj všeobecne ľavica a pravica v tomto Zákonníku práce. Prišla iná vláda, zmenila sa garnitúra, takže samozrejme, že chce si aspoň také jedno dobro vybrať medzi ľuďmi, a rozhodla sa, že to bude práve Zákonník práce, že cez ten Zákonník práce ľuďom dá možno viac istôt, ktoré im sľubovala. Pretože inde to nemá kde preukázať.

    Každá vláda, ktorá príde, chce a sľubuje dobré, že bude dobre, no nevieme, komu to sľubuje. Podľa toho, kto je pri moci, na ten obraz sa ten Zákonník práce vlastne vždy aj upravuje. Od dôb socializmu sa už vymenilo veľmi veľa vlád, ale s čím sa nám spájajú také hlavné zmeny zákonníka, alebo kedy sa začalo tak spomínať na určité mená? Začalo sa spomínať hlavne už počas vlády Slovenskej republiky, kedy sa naozaj zobrala ako hlavná nová norma, akoby reformovaná norma alebo moderná norma, a keď sa vlastne odvtedy začali vytvárať všetky zmeny. To znamená, že začalo to pánom Kaníkom, pokračovalo pani Tomanovou a ešte to ďalej pokračovalo pánom Mihálom. Naozaj na tomto príklade možno skutočne vidieť, že každý, kto bol pri moci, si chcel ten zákonník upraviť nielen na svoj obraz, ale možno viac na obraz toho, pre koho si myslel, že bude... Výhodnejší? Ťažko povedať. Za pána Kaníka sa to naozaj dialo tak, že to bolo viac v prospech zamestnávateľov, za pani Tomanovej viac v prospech odborárov, za pána Mihála opäť sa to preklopilo pravicovo, že viac sa pridávalo zamestnávateľom. Ale v konečnom dôsledku, naozaj mám pocit, táto novela, ak bude, vyslovene v prospech odborárov, tak predchádzajúca vláda urobila novelu, ktorá dávala oveľa viac aj všetkým občanom našej krajiny. Nielen veľké výsady odborárom.

    Tento zákonník má nás vraj priblížiť k štandardom v Európskej únii. Zasa, či to budú štandardy, ktoré sa týkajú krajín ako Nemecko, Rakúsko, alebo krajín, ktoré, ako sú Španielsko, Grécko, Taliansko. Tam vieme, že tie zákonníky sú príliš rigidné a podľa toho tá ekonomika aj vyzerá. Ale možnože viac, ako k čomu sa chceme priblížiť, by sme možnože už dnes mali sledovať tie trendy, ako práve aj tie lepšie, rozvinutejšie krajiny pozerajú dnes na zákonníky práce. Pretože mám pocit, že tak isto už upúšťajú od pevných pravidiel a od extrémnej socializácie Zákonníka práce. Predchádzajúca vláda ho spružnila. Táto ho znova ide pritvrdzovať. Ale opäť dávam otázku, že pre koho? Komu to vlastne pomôže? Pretože vieme, že dnes sa stáva práca alebo už je vlastne práca luxusom. Dnes máme na programe krachovanie firiem, prepúšťanie. Zákonník bude teda upravený, ale zamestnanec bude na tom stále rovnako, myslím tým, stále v rovnakej neistote. Nepridá mu to ani, ani štipku viac istoty, že o prácu nepríde, alebo že sa mu zlepšia pracovné podmienky. Pán minister dokonca povedal, že pri úpravách v Zákonníku práce došlo k remíze. Pán premiér myslím, že povedal, že není ani víťazov, ani porazených. Lenže, o kom to hovoríme? Hovoríme víťazi a porazení. Zamestnávatelia a zamestnanci? Ja som mala skôr pocit, že zamestnávatelia a odborári.

    Dnes, vzhľadom na tie úpravy, ktoré sa chystajú, budú prehrávať zamestnávatelia. Teda tí, ktorí tvoria pracovné miesta a vlastne hýbu našou ekonomikou. Tu si dávam otázku, že či my vôbec o nich stojíme? Alebo ako sa na nich pozerá dnešná vláda alebo celá spoločnosť? Že či chceme naozaj i naďalej navodzovať pocit, že sú to nejaké zveri, nenažranci. A všetkých chceme hádzať do jedného vreca? V skutočnosti dnes je už taký stav, že aj tí, ktorí si naozaj svedomito plnili svoje povinnosti, pristupovali k zamestnávaniu veľmi zodpovedne, tak si už začínajú búchať hlavu o múr, že načo to robili, keď vidia, aké špinavosti existovali a proti tomu sa nič nedeje? Ale zasa ideme im dávať ešte väčšie bremená na plecia.

    Máme pocit, že naši zamestnanci sú už schopní samozamestnania? Alebo azda máme nejaké také indície, že by sa štátna správa chystala meniť úrady práce na miesta zamestnávania, alebo teda, kde sa rozdáva práca? To by bolo niečo senzačné síce, veľmi by som sa tešila, ale myslím, že od toho sme veľmi ďaleko. A možnože keby sa to aj uskutočnilo, tak by som mala pocit, že sme opäť o dvadsať pät rokov dozadu.

    Dnes predpokladaná novela je novelou s rukopisom odborov, ktoré verejne povedali, že "za podporu SMER-u máme Zákonník práce". Toto bol jeden deň titulok v novinách. Z toho mi vyplýva, že akási nezávislosť odborov je asi rozplynutá. Neviem kde. Niektorí členovia odbornej komisie, alebo teda komisie, ktorá sa zúčastňovala pri rozhovoroch k Zákonníku práce, alebo pri samotnej práci na Zákonníku práce, naznačovala niečo také, že mali zo začiatku pocit, že stačilo možno len, aby ministerstvo oznámilo, čo chcú urobiť, a že oni vlastne by sa ani nemuseli zúčastňovať. Ale dodávajú, lebo vláda má vlastne na to mandát, hej, že má dostatočnú silu, uvedomuje si to, ale naozaj veľmi pozitívne vnímali to, že aj napriek tomu boli prizvaní. Toto som mala ako naozaj tak chvíľku taký pozitívny pocit, že aj práve tí zamestnávatelia, vlastne skupina, ktorá dnes prehráva, bola rada, potešená, že bola prizvaná do skutočnej diskusie, aj keď na druhej strane som z tých rozhovorov mala pocit, že boli jasne vymedzené mantinely. Povedali im odtiaľ-potiaľ a nikde inde sa nedostanete. Rokovania považovali ale za korektné. Ale pri nich bolo jasne definované, bol jasne definovaný priestor a dané mantinely. Nuž, darmo, Zákonník práce sa opäť stane symbolom režimu.

    Zmeny, ktoré sa udiali alebo budú diať v Zákonníku práce, by som rozdelila do troch oblastí. Postavenie odborov, náklady na pracovnú silu a flexibilita. Tie ďalšie dva body, tie sú vlastne spojené dokopy.

    Ale poďme teda k tomu prvému, k postaveniu odborov. Zákonník sa v tejto oblasti dostal do časov zákonníka pani exministerky Tomanovej, kedy normy práce budú opäť schvaľované odbormi. Ak zamestnanec hrubo poruší pracovnú disciplínu, musia opäť odborári prerokovať, či ho môžu prepustiť. Vyrokovali si ďalej, že zamestnávateľ bude platiť nepomerne viac ako doteraz, ak sa nedohodne, samozrejme, a teda ak sa nedohodne, tak na jedného zamestnanca budú platiť 15 minút času, jednoducho povedané. A možno je to taká absurdita, pretože často sa môže stať, že aj vtedy vlastne, v tom čase sa vôbec nemusí venovať tej odborárskej práci.

    Ďalej tu je také veľké oslabenie zamestnaneckých rád, ktoré sa dostali naozaj na úroveň spred roka 2011. Odbory, skrátka, naozaj si vyrokovali tentokrát opäť monopol. Ale ja mám naozaj pocit, že trendy v Európe idú tentokrát opačným smerom. Predsa len k väčšej liberalizácii. U nás však zrejme preto, že nemáme dobre naštartovanú ekonomiku, zrejme preto chceme regulovať pracovný trh, ktorý je i tak slabý? Predsa, veď spolu s vysokými daňami a nízkym rastom to vytvorí v skutku priaznivé prostredie, len neviem pre koho. Pre zamestnancov to určite nebude a pre zamestnávateľov už tobôž nie.

    Body, ktoré sa týkajú teda nákladov na pracovnú silu a flexibility. Je pravdou, už sa to tuná dnes hovorilo, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, možno dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru nezamestnanosti. Na to majú súčasne vplyv aj ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie, či kvalita vzdelávania. Neflexibilný zákonník je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Jednej pätiny. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania však znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak, zvyšujú motiváciu hľadať alternatívy. A to sa bojím, že sa práve bude diať u nás, a to najmä využívaním dohôd, spoluprácami so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov, alebo možno rovno čiernou prácou s výplatou na ruku. A obávam sa, že práve toto bude asi opäť prekvitať. Postihy rastu, ale čiernej práce určite pribudne. Tu sa možnože naskytuje otázka, že či je dostatočná kontrola takýchto činností, či je naozaj na to pripravený inšpektorát práce a či má aj dostatok kompetencií.

    Ak dnes Slovensko čelí viac ako 13-percentnej nezamestnanosti, tú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora. Je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali však na názory podnikateľov. Ako také negatíva, ktoré vlastne ovplyvnia negatívne tieto body, teda náklady a flexibilitu, ide o sprísnenie definície závislej práce, i keď je to taká naozaj obojstranná zbraň. Na jednej strane - a ja pociťujem, že to bolo príliš voľné a zneužívalo sa to, i keď možno v posledných rokoch menej, ale chápem, že ste sa do tohto pustili - obmedzenie reťazenia pracovných pomerov, zrušenie možností zhoršenia podmienok zamestnanca pri vyjednávaniach o kolektívnej zmluve, súbeh výpovednej lehoty s odstupným, obmedzenie flexikonta, nadčasy. Proste tých bodov, ktoré naozaj negatívne môžu ovplyvniť aj tú zamestnanosť, aj keď len o pätinu, je nepomerne viac. Okrem množstva negatív sa tu dá však nájsť určite aj veľa drobných pozitívnych opatrení, aj keď sú naozaj drobnosti. Ako napríklad úprava nočného pracovného času, hej - to bola zrejme nejaká chyba - náhrada za pracovné voľno, čerpanie starej dovolenky, zrušenie odstupného. Určite by sa dalo nájsť takýchto bodov viac.

    A na záver už len, skutočne si stále dávajme otázku, že komu tým pomáhame. Ja osobne mám pocit, že tentokrát opäť odborom a možno aj tomu zahraničiu a okolitým štátom, ale mali by sme v prvom rade všetkým občanom našej republiky. Je určite veľmi ťažké vymyslieť normu tak, aby obsahovala všetky profesie, ktoré sa nachádzajú v spoločnosti. Ale práve preto si myslím, že tým, že tu normu budeme zväzovať do veľmi tuhých pút, tomu nepomôžeme.

    Kam posúvame spoločnosť týmito opatreniami? No mám pocit, že vládna strana potrebuje odfajknúť predvolebný sľub, pretože už veľa možností nemá, kde by naozaj ľudí potešila, pohladkala, keďže zvyšujeme dane, zvyšujeme odvody. Nič pozitívne nevidíme, tak aspoň sa budeme tváriť, že zamestnancom zlepšujeme pracovné podmienky. Bola by som veľmi rada, keby sa tak udialo, len naozaj nie som si istá, či týmito zmenami k tomuto dospejeme. Je mi jasné, že filozofiu tohto zákona sa nepodarí zvrátiť ani odvrátiť, ale verím, že to, čo sľúbila pani podpredsedníčka Laššáková pri svojom prejave, aj bude naplnené. To znamená, že vládna strana bude otvorená konštruktívnym rokovaniam o zmenách. Ide o to, či je vôbec priechodná nejaká zmena, keď nevieme, aké sú tie mantinely, v ktorých sa na pracovnej skupine museli alebo v ktorej sa museli jednotliví členovia pohybovať. Ale tak uvidíme, ako tie debaty budú prebiehať.

    Ak by mali poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu nie odborov, ale zamestnancov na trhu práce, nech radšej oslabia silu zamestnávateľov, ale nie cez rigidné a zväzujúce predpisy, ale práve posilňovaním konkurencie na trhu práce. A tuná to cítim naozaj ako niečo, čo nám tu ešte stále chýba. Zatiaľ to vyzerá, že prichádzajú len zlé správy. Ide o vytiahnutie peňazí a nie o zamestnancov. Preto vás, kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste túto novelu Zákonníka práce nepodporili.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Tomanová, pán poslanec Chren. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Zaznelo v úvode takéto porovnávanie - pravicový minister, pravicový zákonník, ľavicový minister, ľavicový zákonník. V tomto vreci som sa ocitol aj ja ako bývalý minister, kde si, pani podpredsedníčka, hovorila, že sa za mňa viac pridávalo zamestnávateľom.

    No ja s tým nesúhlasím. Stačí si pozrieť také tie historické záznamy, respektíve mediálne výstupy. Neboli príliš zamestnávatelia spokojní s tým takzvaným. mojím Zákonníkom práce, pretože niektoré, alebo väčšina možno ich požiadaviek sa do zákonníka jednoducho nedostali. Ale čo je pre mňa dôležité, je dôležité to, že podarilo sa zvýšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, flexibilitu zamestnávania v tom mojom Zákonníku práce.

    Pripomeniem vlajkovú loď toho môjho Zákonníka práce, a to je konto pracovného času, ktoré, ďakujem pekne, pán minister, že ste ho teda nezrušili, ale snažíte sa ho zdokonaľovať tak, aby plnilo veľmi, ešte lepšie svoju funkciu ako doteraz. A výsledkom tej vyššej flexibility, aj keď sa možno kolegyne Vaľová a Tomanová budú čertiť, je to, že stúpol počet pracovných miest na Slovensku, stúpla nám zamestnanosť a podarilo sa vytvoriť nových 50 000 pracovných miest. Ja teraz si nevymýšľam, stačí si pozrieť stránku štatistického úradu, pozrieť si počet zamestnaných ľudí k 1. 7. 2010 a pozrieť si počet zamestnaných ľudí k 31. 12. 2011. Čiže za rok a pol vlády Ivety Radičovej pribudlo nových 50 000 pracovných miest. Netvrdím, že je to len kvôli zákonníku, ale je to aj vďaka flexibilnejšiemu Zákonníku práce.

  • No, ja som čakala, čo nám pani podpredsedníčka ide povedať, keďže sa prihlásila ako podpredsedníčka parlamentu mimo poradia. Tak teda som sa započúvala. Jednak bol problém, že zle sa jej to čítalo, čo jej niekto napísal, ale nehnevajte sa na mňa, pani podpredsedníčka, toto boli chabé výpisky z novín a časopisov. Aj to nedôsledné. Vy ste prečítali nejaký sumár a dokonca ste mali ešte problém s tým, aby ste povedali, že kto je to zástupca, že odborári tuná zastupujú zamestnancov. Že tento Zákonník práce, ste povedali, že sa robí pre odbory. Veď odbory, to je malá organizácia, hŕstka ľudí. Ale tieto odbory majú tú silu, že zastupujú zamestnancov. Čiže netreba sa báť povedať, že my sme v tomto Zákonníku práce robili v prospech zamestnancov. Ale my sme nerobili, pretože ako vy ste si pomýlili, že to je nejaká hra, že kto vyhral a prehral. My sa tu nehráme na rozdiel od vás. Lebo takéto výpisky by som si tu ja v živote nedovolila prečítať, neodborné. Pretože my sa tu nehráme. To nie je hra. A preto pán premiér správne povedal, že tu nikto nemôže hrať a prehrať, pretože je to Zákonník práce, sú jasné, vyvážené pravidlá medzi zamestnávateľom a zamestnancom. A to sú také tie základy, ktoré treba ovládať, to sú základy, s ktorými treba narábať.

    A ešte ma trošku prekvapilo to, že Zákonník práce určuje ekonomiku. No, keď už zákonník práce určuje ekonomiku, tak to teda neviem, pretože svetovú ekonomiku vždy určuje výroba a našu ekonomiku určite aj svetová ekonomika, pretože sme veľmi otvorená ekonomika. Ale hovorím, veľmi ťažko sa reaguje na takéto zavádzajúce, takéto výpisky z časopisov a z novín. A myslím si, že, očakávala som, že podpredsedníčka parlamentu... S čím prišla? Čo ide doplniť do Zákonníka práce? Že prišla mimo poradia a takto. No, bola som prekvapená.

    Čakala som, pán minister, že vám poradí. Ďakujem pekne, ale nestalo sa. Vidím, že ten zákonník je vynikajúci, pokiaľ ani podpredsedníčka parlamentu nemá čo doplniť.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne. Musím sa pousmiať nad tým, ako vystúpila pani Vaľová, ale má absolútnu pravdu. A, pani podpredsedníčka, ja len pripomeniem, že Zákonník práce, teda 311-ka z roku 2001 bola predložená ministrom Magvašim a bola schválená za vlády Dzurindu. Takže ťažko hovoriť o tom, že by bola ľavicová, aj keď Magvaši bol reprezentantom SDĽ. Ale je to kódex pracovného práva, ktorý v každom prípade musí vyvážene pôsobiť a ktorý musí, keďže je z pracovného práva, predovšetkým pre zamestnancov, ktorý jednoznačne určuje práva a povinnosti.

    Takže viete, pani kolegyňa, mýliť si niektoré veci, pochopím, ale nevedieť o tom, že základná norma je z roku 2001 a predložená ešte pravicovou vládou, tak to by som bola veľmi ako smutná.

    Pani kolegyňa, dovolím si vysvetliť len jednu vec, pretože v tejto časti je veľmi málo času. Zamestnanecký dôverník a zamestnanecká rada nemajú právnu subjektivitu. Akékoľvek kolektívne vyjednávanie tu prakticky nie je možné. Akákoľvek dohoda je zdrap papiera. Kým odbory majú právnu subjektivitu a sú oprávnené vyjednávať, kolektívne vyjednávať. Je mi jasné, že chcete zlikvidovať odbory, pretože tí sú jediní nápomocní zamestnancom obhajovať ich pri pracovnoprávnych sporoch a obhajovať ich aj pri príprave takej normy, ako je táto. Pani kolegyňa, choďte sa pozrieť do Bardejova, kde vyrábajú špeciálnu vojenskú obuv, alebo sa choďte pozrieť do niektorých fabrík, ktoré tu existujú, Samsung a podobne! Ako majú ženy obviazané brušká prstov obväzmi, pretože keď tam nie je žiadna kontrola ani inšpektorát práce, ako im rýchlejšie púšťajú pásy. A preto normy spotreby práce! A preto tak, ako ich správne v súčasnosti do Zákonníka práce zapísali, konečné rozhodnutie, verdikt, bude na strane inšpektorátu práce, ktorý bude dokaz...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ak by vám, vás niekto ešte na budúce vyzýval, aby ste teda dali konkrétnu radu, že čo s týmto Zákonníkom práce, tak, prosím, dajte mu radu, aby ho zbalili pod pazuchu a somárskym krokom s hanbou odniesli preč. Pretože naozaj, tak ako ste povedali, tento Zákonník práce je hrozbou pre občanov Slovenska.

    Vy ste začali tým, že tento Zákonník práce je zrejme snahou s politikou SMER-u naplniť sľubované istoty. No, ľudia zrejme pred voľbami naozaj majú radi sľuby istôt, ale tento Zákonník práce prinesie len jednu jedinú istotu: istotu zániku pracovných miest a istotu toho, že ochráni ľudí pred prácou, pretože tú prácu jednoducho nebudú dostávať a nebudú ju mať. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zverejňuje raz za desať rokov tzv. Employment Protection Legislation Index - Index sily ochrany pracovnoprávnej legislatívy. A tento index jednoznačne dokazuje v porovnaní vyspelých krajín sveta, že krajiny, ktoré majú rigidnejšiu a silnejšiu pracovnoprávnu legislatívu, zároveň je tu omnoho ťažšie sa zamestnať. Síce ochraňujú tých ľudí, ktorí už prácu majú, ale tí, ktorí ju nemajú, alebo sa stanú nezamestnanými, tak sú v priemere nezamestnaní oveľa dlhšie a oveľa ťažšie si prácu hľadajú. A aj existuje v týchto krajinách vyššia miera nezamestnanosti.

    To je cesta, ktorou nás vedie SMER - SD. A to je dôkaz, že je veľmi malý rozdiel, ako sa hovorilo, sľubovať pred voľbami ľuďom piškóty a istoty. V konečnom dôsledku si z toho občania odnesú to isté.

  • S reakciou na faktické poznámky, pani podpredsedníčka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Na pána Mihála, ktorý tu už nie je teda, ale určite súhlasím s tým, čo povedal, že predchádzajúca novela spôsobila oveľa väčšiu flexibilitu na trhu. A som presvedčená o tom, že tým, že veľmi krátko, naozaj, ešte sme mali, že sme sa vlastne ešte ani nemali možnosť zoznámiť, alebo možnože pocítiť tie zmeny, ktoré priniesol, tak už veľmi rýchlo bude hneď menený.

    To, že som v úvode spomenula jeho meno, nehovorila som o tom, že bol zameraný len a len na zamestnancov, zamestnávateľov, ale práveže som spomenula, že zároveň asi u neho bolo cítiť najviac zmien naozaj v prospech viacerých strán. Obidvoch strán.

    Na pani Vaľovú, v podstate škoda niečo rozprávať, ale možno predsa, že ste teda dôsledne neodsledovali, čo som povedala. Lebo ja som nepovedala, že ovplyvňuje ekonomiku Zákonník práce. Ale však to si pustite zo záznamu, pre vás to nie je problém. To asi dokážete.

    Čo sa týka pani Tomanovej, hovorila som možnože viac o tom, naozaj mám pocit, že tým, že ste zamestnanecké rady takto utopili, ste dali veľkú šancu alebo ten monopol, ktorý majú odbory, tak ste im naozaj ešte potvrdili a zvýšili.

  • Výkrik v sále.

  • Je to monopol, lebo tam si myslím, že kde sú malé... Nevykrikujte, pani poslankyňa!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyne, no!

    98.

  • Že tam, kde sú malé firmy a kde nie sú odbory, tak ste vlastne zobrali status zamestnaneckým radám, aby mohli aspoň niečo vyrokovať zamestnancom.

    A s pánom Chrenom, tam sa dá asi len súhlasiť, že... Ďakujem. Určite, rovnako mám pocíť ako on, že tie zmeny, ktoré prinesie dnešný Zákonník práce, nahrávajú hlavne odborom a stane sa z nás možnože o chvíľku komunistická veľmoc, ale, bohužiaľ...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, prerokúvame opäť jednu zo zásadných noriem, ktoré budú ovplyvňovať ekonomiku Slovenska. A začnem pochvalou pre pána ministra. Chcel by som ho pochváliť za to, že takýto závažný zákon nepriniesol, ako sa začína stávať dobrým zvykom, v skrátenom legislatívnom konaní. To som naozaj rád, pretože zažili sme, že to, čo je ťažké, čoho sa SMER bojí, čo je nepríjemné, čo zhoršuje život ľudí, tak to pre istotu chytro sa pokúša pretlačiť cez legislatívny proces v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže veľmi si vážim pána ministra, že je pripravený čeliť kritike, ktorá sa z našich radoch bude ozývať a že prejdeme štandardným legislatívnym procesom. A dokonca si dovolím vysloviť nádej, že niektoré veci, ktoré naozaj sú nezmyselné a ktoré zbytočne skomplikujú život jednoduchým ľuďom, keď sa objavia pozmeňováky, ktoré toto riešia, že bude ochota sa na to pozrieť nestranícky a neideologicky, a rovno poviem, nesťažiť si tak situáciu ako vládnej strany a vlády, pretože tie negatíva, ktoré to prinesie, ponesie na svojich bedrách samozrejme vláda, nie opozícia.

    Tiež by som chcel povedať hneď na začiatku, že táto novela Zákonníka práce od pána Richtera je podstatne lepšie napísaná, ako bola svojho času novela pani Tomanovej. Nevracia tak dozadu ten vývoj, nevracia sa tak k prežitým a nefunkčným modelom, ako bola tá novela, ale, žiaľbohu, to treba tiež povedať otvorene a naplno, prichádza v omnoho ťažších a zložitejších časoch. To znamená, že to, že je miernejšia a že sa snaží niektoré veci riešiť ako keby kompromisne, nebude znamenať, že bude mať menšie negatívne dopady. Žiaľbohu. Pretože dnes sme v zložitejšej, horšej situácii a aj tie zmeny, ktoré v nej sú, prinesú veľmi negatívne dopady, hlavne v kombinácii s tými ďalšími zmenami, ktoré vláda už pripravila a pripravuje, ako sú zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, zaťažovanie všetkého všemožnými poplatkami. A táto kombinácia bude vytvárať v kontexte krízy a ťažkej ekonomickej situácie celej Európy veľmi negatívnu situáciu. Bude to taký smrteľný kokteil pre slovenskú ekonomiku. A keď nie smrteľný, tak veľmi otravný. Naozaj slovenská ekonomika týmto mixom, ktorý nám tu vláda prináša, utrpí a utrpí veľmi veľké ujmy.

    Preto sa musím hneď na začiatku spýtať, čo chce vláda dosiahnuť týmito opatreniami? Aj Zákonníkom práce, aj s tými ďalšími, ktoré som spomínal. Viac práce? Vyššie platy? Hospodársky rast? No určite nie. A zostáva mi len jediné, a to je naplnenie predvolebnej dohody s odbormi. Je to poplatok a daň, ktorú vláda musí splatiť, a jediným víťazom tohto, prijatia tohto zákona, jedinými víťazmi je malá, úzka skupinka nie odborárov, nie všetkých odborárov, odborárskych bossov. Pretože existuje veľké množstvo poctivých ľudí, ktorí pracujú v odboroch a naozaj sa snažia pre ľudí dosiahnuť čo možno najviac, ale tí z toho nebudú profitovať až tak, ako budú profitovať, naozaj veľmi úzka skupina odborárskych bossov. Zamestnanci, tí sú tí, ktorí prehrali, keď tento zákonník bude prijatý. Tento Zákonník práce neochraňuje zamestnancov, to sú prázdne reči. Tento Zákonník práce sa predovšetkým obráti proti zamestnancom a zamestnanci najviac utrpia, pretože stratia prácu. Mnohí. Pretože to vytvorí situáciu, kedy budú mnohokrát strácať prácu absolútne zbytočne. Dostanú sa do situácie, že stratia prácu, aj keď by ju inak nestratili. Ani firma nemusí byť v problémoch a ľudia budú prepúšťaní. Práve pre to, pre tie pravidlá, ktoré nastoľuje tento nový Zákonník práce.

    Preto nech mi, vážené dámy, vážení páni, naozaj nikto nehovorí, že táto vláda naozaj chce zvýšiť zamestnanosť, že chce zvýšiť hospodársky rast a ho podporiť a že chce zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. Keby to tak bolo naozaj, nerobila by tieto zmeny. Pretože na to stačí naozaj základné ekonomické, ani nie vzdelanie, stačí základný ekonomický rozhľad, aby každý vedel, že keď zvýšia sa naraz dane, odvody, zdraží sa vytváranie nových pracovných miest, výsledkom bude vyššia nezamestnanosť, utlmenie hospodárskeho rastu a pokles konkurencieschopnosti krajiny.

    A to dokonca vidno aj na tom výpočte, ktorý hneď v úvode dnešného rokovania povedala pani podpredsedníčka Laššáková, keď porovnávala jednotlivé krajiny, ktoré majú, ako majú zavedené, odstupné, súbeh, nesúbeh, výpovedné lehoty. No z toho jasne vidno, že Slovensko bolo na tom z hľadiska nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť, keď ktokoľvek chce vytvoriť pracovné miesto, lepšie ako tieto krajiny. Touto zmenou sa rozbehneme dozadu, priblížime sa k týmto krajinám, ale spätným chodom. Výhoda nižších nákladov na vytvorenie pracovného miesta sa stráca, a preto naozaj, ako tu už zaznelo, predovšetkým nahráme rozhodnutiam ísť s firmou do inej krajiny. Do Česka, do Maďarska, do Poľska a kdekoľvek inde.

    Keď sa porovnávame s Nemeckom, nuž, tak keby sme mali takú hospodársku silu ako Nemecko, výborne. Ale kdeže sme my od Nemecka? A chceme ho dobiehať tak, že utekáme dozadu? Keď chceme dobiehať, tak musíme utekať dopredu. Tak ako nás dopredu vystrelili reformy, ktoré sme urobili v predchádzajúcom období. Napríklad, keď som bol minister práce, vtedy sme začínali s vysokou nezamestnanosťou. Pripomeniem, že to bolo 18 %, zhruba, keď som si sadol do kresla ministra práce sociálnych vecí a rodiny. Prišiel nový Zákonník práce, prišla rovná daň, prišla reforma sociálneho systému, ktorá podnietila alebo zvýšila motiváciu pracovať a tlačila ľudí späť na trh práce. Výsledkom bol dynamický pokles nezamestnanosti. Toto bol tiež mix opatrení, pretože vždy len mixom opatrení môžete dosahovať pozitívne výsledky, ale na rozdiel od vášho smrteľného kokteilu toto bol životodarný kokteil pre ekonomiku Slovenska, o čom svedčia výsledky.

    A teraz malá poznámka k tomu, čo tu zaznelo z mnohých úst poslancov SMER-u, neviem, či to povedal konkrétne aj pán minister, je to možné, že Zákonník práce predsa nemá žiadny vplyv na nezamestnanosť a zamestnanosť, rast zamestnanosti. No realita, stačí sa pozrieť na realitu, vyvracia tieto tvrdenia. Máme predsa v Európe aj na svete, ale stačí nám zostať v Európe, krajiny, ktoré majú rôzne upravenú legislatívu. Môžeme si ich porovnávať. A tak, keď sa na to pozrieme, vidíme, že krajiny, kde je vysoká miera tzv. ochrany - ale to nie je ochrana, to je škodenie zamestnancom, vy ich ochraňujete pred prácou - tak takéto krajiny sú Taliansko, Španielsko, Portugalsko.

    Pán Blaha odišiel, spomínal pána Barrosa, ktorý premiéroval Portugalsku, a tiež prispel k tomu, určite, že dnes práve v týchto krajinách, Grécko, škoda spomínať, lebo to je už naozaj ten najhorší príklad, v týchto krajinách nezamestnanosť prudko vzrástla a rastie. Tam nezamestnanosť vrástla za posledné za posledné dva roky zhruba o 5 percent. Vo všetkých. Španielsko je na dvadsiatich piatich percentách, Portugalsko niekde na sedemnástich. A takto by sme mohli pokračovať. A všade majú rigidný Zákonník práce, kde je veľmi komplikované uvoľniť človeka zo zamestnania, kde je potrebné mu dať mnohomesačné odstupné a tak by sme mohli pokračovať. To znamená, je tam vysoká, vo vašom slovníku, ochrana zamestnancov, ale aká to je ochrana zamestnancov, keď 25 % ľudí je bez práce?! To je ochrana podľa vás?! Oberať ľudí o prácu, znemožňovať im nájsť prácu?! Aká to je ochrana? Ak toto niekto nazve ochrana, tak neviem, či rozumiem dobre slovám, ktoré to popisujú.

    Ale máme tu aj opačný príklad, pretože ten tu ešte nezaznel. Pozrite sa na príklad Estónska. Estónsko v roku 2010 malo 16-percentnú mieru nezamestnanosti. Tá krajina sa dostala do veľkých problémov. Dnes má 10-percentnú mieru nezamestnanosti. V žiadnej krajine v Európskej únii sa nepodaril v tak krátkom časovom období takýto prudký pokles nezamestnanosti. Keď sme my prišli, opäť sa vrátim do minulosti, s našimi reformnými zákonmi, tak som hovoril, že spravili sme svetový rekord a mohli by sme byť zapísaní do Ginesovej knihy v rýchlosti poklesu miery nezamestnanosti. Teraz by som to už netvrdil, pretože Estónsko je teraz dobrým príkladom, a robilo to v týchto zložitých a ťažkých časoch, v krízových časoch, keď sa všetci s tou krízou potýkame. A dokonca v tom istom čase dokázali stiahnuť deficit na vyrovnaný štátny rozpočet, nie pod 3 percentá, majú vyrovnaný štátny rozpočet, nezamestnanosť na úrovni 10 % a stále im klesá. A ja si dovolím, aby som nehovoril len svoje názory, odcitovať estónskeho ministra financií, keď vysvetľoval, čo spôsobilo takýto úspech tejto krajiny, a preto citujem: "Razantnými opatreniami v Zákonníku práce, napríklad spružnením prijímania a prepúšťania, či znížením privilégií odborových bossov sa podarilo znížiť mieru nezamestnanosti počas jedného roka až o 5 percent." Tak ešte stále budete, predpokladám, tvrdiť, lebo to máte v tých ideologických nastaveniach, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť? Ale svet vám ukazuje niečo iné. Tá realita je úplne iná.

    A znova sa vrátim k tým negatívnym. Máme tu iné krajiny, aj tie veľké, ako Francúzsko, Španielsko som už spomínal, Nemecko, a môžete si pozrieť, ako sa tam vyvíja miera nezamestnanosti. Francúzsko pomaly, ale trvale stúpa práve preto, že má tiež rigidnú pracovnú legislatívu. Nemecko jemne klesá, ale práve preto, že na svoje pomery urobilo dávnejšie reformu pracovného trhu práce a že spolu s ďalšími opatreniami to poslúžilo a pomohlo k tomu, aby sa dostali na tú trajektóriu, po ktorej kráčajú dnes. Takže summa summarum, podčiarknuté a dokázané, to by som chcel zdôrazniť, zlý Zákonník práce, ktorý sťažuje vytváranie nových pracovných miest, ktorý zaťažuje zamestnávateľov novými nákladmi, významne prispieva k rastu nezamestnanosti a naopak. A keď do toho primiešate zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, neochotu šetriť a rast výdavkov, naozaj je to smrteľný kokteil, ktorý miešate slovenskej ekonomike.

    Ja sa snažím zamýšľať, že prečo napriek tomu, že táto realita je všade okolo nás, dá sa to pozrieť, vy strašne zotrvávate na tých pozíciách, ktoré sú podľa mňa pozície - dobre, že už pán Blaha prišiel - pozície 19. storočia. Veď on sám sa z toho usvedčuje, keď hovorí o 19. storočí, ako to vtedy fungovalo a dáva to ako keby do prítomnosti. Ale vaše videnie, žiaľbohu, asi zostalo v tom čase, kedy bol triedny boj, kedy sa rodil kapitalizmus. Dnes sme už, preboha, niekde úplne inde. A trošku sa zasa posuniem a poviem, že podľa toho, ako sa k tomu staviate, ako sa obhajujete, aké argumenty používate, že ste navyše zostali ešte v období, keď neexistovala trhová ekonomika. Kedy tu existovali len veľké podniky, vtedy štátne, ale zostanem pritom, že veľké podniky, ktoré zamestnávali tisíce, niekedy možno až desaťtisíce ľudí. A v tejto, v tomto, v tejto optike sa vy stále vidíte, pretože keď sa obhajujete, pán minister to dnes v hodine otázok použil, tak povedal: Naši kapitáni priemyslu to povedali, že to nebude mať žiadny dopad. Včera na tlačovej konferencii pán premiér Fico povedal: Ako môže mať niekto takú drzosť - drzosť, myslel tým opozíciu, myslel tým nás, mali sme včera tlačovú konferenciu - že povie, že Zákonník práce zvýši nezamestnanosť. No my tú drzosť máme, pretože to je pravda a môžeme sa konfrontovať za pár mesiacov alebo za rok, že či sa zvýši, alebo sa nezvýši na Slovensku nezamestnanosť. No výrazne sa zvýši. Lenže, samozrejme, že tie veľké firmy, tie megafirmy, a je jedno, že sú dnes súkromné, v slovenských alebo zahraničných rukách, tie majú podmienky úplne iné. Tí si to vedia vždy nejako zariadiť, ti sa s odborármi svojimi vždy nejako dohodnú a navyše, ako sme videli nedávno, fondy poslúžia Mondi. Veľmi sa dá pekne odmeniť týmto veľkým firmám, keď sa drží vláda v rukách, za to, že budú tolerantní, že ešte pochvália vládu, respektíve povedia, že nič také sa nestalo. Samozrejme, keď niekoľko desiatok miliónov eur z eurofondov alebo z iných zdrojov potom dostanú na udržanie zamestnanosti, takže to bude ako keby sme zamestnávali tých ľudí sedem rokov dopredu. No tak prečo by nepochválili?

    Ale, ale, vážení kolegovia z vládnej strany, dnes najväčším zamestnávateľom na Slovensku nie sú tieto veľké podniky. Najväčším zamestnávateľom na Slovensku, od ktorého je bytostne závislá zamestnanosť Slovenska a aj ekonomika, sú malí a strední podnikatelia a živnostníci. A tí takéto výhody nemajú, tí si s tým nevedia poradiť. Tí sú mnohokrát v horšej situácii ako zamestnanci, pretože zamestnanci sú nejakým spôsobom chránení alebo majú dané pravidlá Zákonníkom práce, majú dovolenky, majú preplácané pracovné cesty, majú fond pracovného času. Ale myslíte si, že majiteľ malej firmy alebo živnostník sa riadi nejakým fondom pracovného času? Si myslíte, že on si môže povedať, že je víkend, ja nepracujem, keď to potrebuje tá firma, aby prežila? Títo ľudia niekedy drú od svitu do mrku. Omnoho tvrdšie ako zamestnanci, jeho zamestnanci. A len vďaka nim tu máme zamestnanosť. Keby ich nebolo, tak tu nezamestnanosť tak prudko stúpne, že porazíme aj Španielsko. Ale váš Zákonník práce ničí práve týchto ľudí. On nebude ničiť veľké firmy, tie vám vždy odkývajú, že to je dobré. Ja sa pamätám, keď som prišiel so Zákonníkom práce vo vtedajšej tripartite - pani Tomanová veľmi nesprávne, ako nie prvý raz, povedala, že sme najprv zrušili tripartitu, to bola stará normálne fungujúca tripartita podľa pravidiel, ktoré tu boli aj predtým, overte si to, pani Tomanová, a skontrolujte ma všetci, ktorí chcete, že je to tak - a vtedy za zamestnávateľov, vtedy ešte neexistovala RÚZ, bola len Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, bol pán Ľach. On si myslíte, že žiadal zmenu Zákonníka práce? Jeho zliberálnenie, zväčšenie o flexibilitu? Vôbec nie. On: Nám to vyhovuje, nám je to v pohode, my tu ako, nám to vôbec nevadí. Samozrejme, pretože to je presne tá optika tých veľkých firiem, ktoré si to vždy vedia nejako zariadiť. Upratať si dane tam, kde treba, zaplatiť len toľko, koľko chcú, ale tí drobní živnostníci, malí podnikatelia, od ktorých sme, naozaj sme závislí, tí to nevedia, lebo na to nemajú zdroje, silu, možnosti. A na tých treba myslieť. Na tých my myslíme, keď bojujeme za Zákonník práce, za flexibilitu a pružnosť Zákonníka práce. A bojujeme aj za zamestnancov tým pádom, pretože tam dôjde k strate tých pracovných príležitostí. Tí ľudia nebudú otvárať, aj keď budú môcť, nové pracovné príležitosti, pretože to bude riskantné.

    A tým sa dostávam k takej tej, vysvetleniu tých podstát, ktorej vy sa bránite a nechcete ich chápať. Jednoducho, prirodzene, keď vy zvýšite cenu tvorby nového pracovného miesta od 50 po 200 percent, o 50 až 200 percent tým, že k tomu prilepíte aj odstupné, no tak, čo si povie ten naozaj chudobný živnostník a malý podnikateľ? On do toho rizika nemôže ísť, buď nezamestná, alebo, keďže už ani na dohodu to nebude výhodné, ako to bolo doteraz, alebo zamestná na čierno. K tomuto tlačíte slovenskú ekonomiku. A to je veľmi zlé. Keby ste, a sú - a to je zároveň moja, moje avízo, v čom bude jeden z našich pozmeňujúcich návrhov spočívať - keby ste naozaj akceptovali, že nemôžete dávať rovnaký meter na U.S. STEEL alebo na nejaké iné obrovské firmy a rovnaký meter na človeka, ktorý zamestnáva desať, pätnásť ľudí, tak by sa možno našlo riešenie. Pretože existuje možnosť a neboli by sme jediná krajina, ktorá takúto možnosť využíva, alebo má vo svojom zákonodarstve, že na niektoré práve tie citlivé ustanovenia Zákonníka práce, tak tie sa nebudú vzťahovať na malé a stredné firmy. A už je len otázka dohodnúť sa, čo to znamená z hľadiska počtu zamestnancov, čo je malá a stredná firma. Ja si myslím, že firmy do päťdesiat zamestnancov by sme mohli takto chápať. A určite by sme tomu pomohli. Aj vám by sme pomohli. Pretože tie dopady, znova zopakujem, budete vy znášať na svojich pleciach, keď tu nezamestnanosť porastie.

    A keď tí, čo nie sú ekonómovia, lebo sa jej tak nevenujú, si to možno nevšimli, tí ostatní možno trošku viac, ale poviem: keď v lete rastie nezamestnanosť, aj keď jemne, ale rastie, je to veľmi zlý signál. Vždy v zime, na jeseň a v zime nezamestnanosť vzrastie, aj keď predtým klesala. Leto je obdobie poklesu nezamestnanosti. Keď teraz v tomto období nezamestnanosť jemne rástla, to je zlý signál, že v zime bude ešte viac. Chcete to? Pomôže vám to? Budete populárnejší? Uvedomte si to, do čoho sa ženiete! A do čoho celú ekonomiku ženiete tejto krajiny. A ešte stále je možnosť na kompromis, ešte stále je možnosť nájsť východiská, pretože my by sme mohli sa tešiť z toho, ako vám to zakrúti politicky krkom, ale my nevyznávame politiku, čím horšie, tým lepšie. My sa snažíme chrániť ľudí, chrániť zamestnancov, aby mali prácu, aby mali možnosť sa zamestnať. A preto naozaj budeme prinášať pozmeňujúce návrhy, ktoré vás budú tlačiť do toho kompromisu.

    Vrátim sa napríklad k Estónsku. Aj tam je rozvrstvené, podľa toho, koľko človek pracuje vo firme, výpovedná lehota, výpovedná lehota. Aj my sme to mali v minulosti. Ale nie dva roky ako prvý stupeň, ale päť rokov, to znamená 0 až 5 je tá základná miera. Vy tu navrhujete 0 až 2, to je systém, kedy nebude platiť súbeh, že bude nárok len na dvojmesačné odstupné. Ale úplne vážne sa nad tým zamyslite, čo sa stane. Firmy, ktoré zamestnávajú väčšinovo pracovníkov v robotníckych profesiách - pásová výroba, montážne linky, všetko možné, ľudí, ktorí nepotrebujú vysokú kvalifikáciu, tak tí samozrejme nebudú riskovať v tejto neistej dobe, že sa dostanú do situácie, že ten pracovník, keď sa zmení - a táto kríza je naozaj, sme ako na hojdačke, raz hore, raz dole, alebo skôr dole - že tá firma musí niekedy prepúšťať, lebo jednoducho sa neudrží na trhu, nemá robotu pre tých ľudí. A tá firma pre svoju ekonomiku nebude riskovať, že ten bežný zamestnanec bude u nej pracovať dlhšie ako dva roky, aby jej vznikol ďalší náklad, ktorý by v prípade prepustenia musela vynaložiť. A to je to, o čom som hovoril, keď som hovoril, že zbytočne budú ľudia prichádzať o prácu. No tie firmy si veľmi ľahko nastavia svoj softvér, lebo na to stačí, aby im to strážil počítač, ale len čo človek sa bude blížiť k limitu, že pracuje pre firmu dva roky, dostane výpoveď. To je podľa vás dobré? Viete, čo to urobí s tými ľuďmi, ako ich zneisťujete? Veď tí ľudia budú de facto pracovať všetci na dobu určitú. A potom budú buď naberať nových, možno aj toho istého, možno. Ale to ste chceli dosiahnuť? To je tá istota pre tých ľudí? Veď vy ich všetkých zneistíte. Práve tých obyčajných, jednoduchých, bežných ľudí. Firma si ponechá len tých, naozaj, ktorých veľmi potrebuje. Takže zamyslite sa nad tým. A to bude tiež predmetom pozmeňujúcich návrhov, určite, že dva roky je naozaj nerozumný, nerozumná hranica. Keď už chcete to rozvrstvovať, treba si to trošku zvážiť a premyslieť a pozrieť sa po svete.

    Ja už možno len veľmi krátko na, ako v reakcii na niektoré veci, na niečo som už reagoval, ale keďže kolegyňa poslankyňa Tomanová neustále sa nevie zmieriť s tým, že s tou tripartitou je to tak, ako som povedal, tak som si vyhľadal, vyhľadal som si záznam z rokovania danej tripartity, ktorá sa uskutočnila 28. 2. 2000, ja už ani neviem, 2003, až sa nemýlim. Áno, už som sa bál, že sa mi to neotvorí. A chcem odcitovať, že k čomu dospela táto tripartita. Pretože, viete, ja beriem to ako v zásade štandardnú záležitosť, že pri týchto otázkach je veľmi ťažko dospieť k dohode. A zdá sa mi, že nikdy sa, s výnimkou tohto jedného rokovania, tripartita nedohodla. Pretože tam sú naozaj rozpory, odbory na jednej strane, zamestnávatelia na druhej strane, vláda. A táto tripartita, ktorej predchádzali naozaj siahodlhé rokovania, vyjednávania, sa dohodla a citujem závery:

    "A) Rada" - tripartita, nie je poradný orgán, ale tá tripartita, ktorá bola povinná z hľadiska prerokovania záverov - "súhlasí s predloženým návrhom zákona s akceptovanými pripomienkami s výnimkou participácie." To je ale rozdiel, ako to, čo vy hovoríte.

    "C) Vláda bude akceptovať dohodu zástupcov..." A, pardon, som preskočil "béčko".

    "B) Odporúča KOZ a AZZZ" - to boli jediné dve vtedy organizácie - "aby do stredy rána 5. 3. 2003 predložili na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny riešenie participácie po vzájomnej dohode." Vláda vystúpila z tohto jedného bodu a povedala, ako sa dohodnete, tak bude. Čo potvrdila bodom C.

    "C) Vláda bude akceptovať dohodu zástupcov, dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, pokiaľ to nebude v rozpore s právom." To je samozrejmé. Takže pre tých, čo týmto záznamom nerozumejú: tripartita súhlasí len vtedy, keď všetci traja súhlasia. Keď jeden nesúhlasí, nikdy tam nemôže byť napísané súhlasí, ale je napísané - nedospela k dohode. Takže toto je jediný raz, kedy, aj keď na veľmi reformnom a liberalizujúcom Zákonníku práce, sa podarilo dospieť k dohode včítane vtedajšiej KOZ. Zostala len otázka participácie, do čoho vládu vôbec nič nie je. A to nie je o trhu práce, ale je to práve o tom, či odbory a ako majú byť reprezentatívne, nemajú byť, čo majú a čo nemajú preukazovať a podobne v rámci zastupovania zamestnancov. Takže takto sa veci majú.

    Vážené dámy, vážení páni, sme v prvom čítaní. Toto bola všeobecná rozprava. Mnohí moji kolegovia veľmi presne popísali a vyznačili tie problematické miesta v návrhu Zákonníka práce. Vrátime sa k nim v druhom čítaní, ale naozaj zakončím znova apelom. Nejde to, o to za každú cenu pretlačiť to znenie, ktoré ste tu doniesli. Treba mať otvorené oči, treba mať otvorené uši a mysle, pretože zlé riešenie, či sa vám to páči, či nie, ale má negatívny vplyv na zamestnanosť, na hospodársky rast a na konkurencieschopnosť Slovenska. V konkurencieschopnosti sme tretí odzadu v krajinách Európskej únie. Keď zvýšime, zvýšite, keď zvýšite dane, keď ste zvýšili odvody a keď pretlačíte zlý Zákonník práce, padneme možno úplne na chvost. Za nami je už len Rumunsko a Grécko. Chceme byť v takejto spoločnosti? Alebo chceme patriť, ako počúvam neustále z úst vládnych predstaviteľov alebo pána premiéra, patriť k zdravému jadru Európy? V spoločnosti s Rumunskom a Gréckom sa nám to asi veľmi ťažko podarí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Blaha.

  • Pán poslanec Kaník, ten zásadný problém vo vašej úvahe je v tom, že vy keď hovoríte o zamestnanosti, splietate dva pojmy - práca a otročenie. Pre vás je otročenie práca, ale pre nás nie. Pokiaľ chceme podporiť prácu, tak jedine dôstojnú, kde sú dodržiavané určité sociálne práva občanov.

    Viete, hovorili ste o tom, že zvádzame diskusiu na báze 19. storočia, kedy bol triedny boj. Ja vám poviem, aká je situácia vo svete dnes v 21. storočí v štátoch, ktoré majú veľmi liberálny Zákonník práce, kde nie sú odbory a kde naozaj jediný argument je konkurencieschopnosť a zamestnanosť. V týchto, budem hovoriť o zónach voľného obchodu v Číne a o tzv. zonas francas v Latinskej Amerike. "Všade je pravidlom" - a budem citovať Naomi Kleinovú, významnú novinárku - všade je pravidlom veľmi dlhá pracovná doba. Na Srí Lanke je to 14 hodín, v Indonézii 12 hodín, na juhu Číny 16 hodín, na Filipínach 12 hodín. Systém riadenia pripomína vojenskú organizáciu. Vedúci pracovníci sú suroví, mzdy sa pohybujú pod hranicou životného minima, práca je jednotvárna, nekvalifikovaná. Všetci pracujú šesť alebo až sedem dní v týždni a keď sa blíži termín expedície väčšej objednávky, pracuje sa proste tak dlho, dokiaľ zákazka nie je hotová. Hororové historky o práci nadčas sú viac než bežné vo všetkých exportných spracovateľských zónach bez ohľadu na ich umiestnenie. V Číne boli napríklad zdokumentované prípady trojdňových smien, kedy boli zamestnanci nútení spať pod strojmi. Podľa určitých informácií manažéri istej továrne v Hondurase - sláva! - aplikovali zamestnancom injekčne amfetamín, aby ich udržali po dobu 48-hodinových maratónov v bdelom a aktívnom stave." A tak ďalej a tak ďalej.

    Pán kolega, takto chcete, aby vyzeral Zákonník práce na Slovensku? Takto chcete, aby pracovali ľudia na Slovensku? Ja mám pocit, že vaša logika smeruje práve k tomuto. Pretože nebyť ochrany zamestnancov zo strany štátu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán poslanec, teda tiež by som chcel do toho blahovoľného úsmevu vám povedať niekoľko slov aj krajanovi. Na tento váš festival, už známy sociálnym cynizmom, ja dávno, a preukázateľne skrachovaných neoliberalizmov, reagovať ani veľmi nechcem. Ale musím zareagovať na jednu vec, pretože ste v časti svojho prejavu tu rozprávali, ako ste vy zdedili 20-percentnú nezamestnanosť, ako ste s tými neliberálnymi zásadnými vecami, ako je totálnym rozpredaním národného majetku a rovnou daňou, totálnou, zníženou, ako ste vy len zabezpečili svetlú budúcnosť Slovenska.

    Tak len predsa len, lebo nemôžeme klamať dejiny, takže len takú malú drobnú pripomienku. Pán prezident Michal Kováč vo svojom pamätnom prejave v máji 1998 písal asi toto: "Trinásťpercentná nezamestnanosť, nie 20-percentná, je veľká, treba niečo urobiť, aby bola 10-percentná. Päťpercentný rast ekonomiky je síce výborný, ale hrozí nám prehriate ekonomiky, treba trošku pribrzdiť. Ten dolár za 32 koruny je veľa a nie je to reálne zhodnotenie našej meny, treba klesnúť pod 30." V zápätí po voľbách ku koncu roku ste sa chopili moci vy. Rast ekonomiky 5 %, prehriate, kde hrozilo, ste zrazili na mínus 2,2. Nezamestnanosť ste vyhodili na, vysunuli na 22 %, aby bolo verejnosti známe, čo sa dialo, a dolár vyskočil na 47 korún, pán Kaník.

    Mrzí ma, že to musím pripomenúť, len to sú fakty. Zdroj, ešte raz, prejav prezidenta Michala Kováča v máji 1998 o stave republiky v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Súhlasím, pán kolega, hlavne s tými pasážami, kde ste hovorili o tom, že takýto Zákonník práce zníži zamestnanosť, a hlavne pokiaľ ide o menšie firmy.

    Pokiaľ ide o veľké firmy, veľkých zamestnávateľov, tak tí možno mávnu rukou nad zmenami, ktoré pripravuje Ficova vláda v Zákonníku práce, ale treba si pripomenúť, že najviac zamestnancov, okolo 80 % zamestnancov máme na Slovensku v malých a stredných firmách. A tým rozhodne nie je jedno, že sa ruší flexikonto, ktorým mohli tieto menšie firmy reagovať na ohrozenie svojej výroby, že nebudú môcť zavádzať napr. nerovnomerný pracovný čas. Opakujem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, ale naozaj opakovanie je matka múdrosti, čiže menšia firma nebude môcť mať nerovnomerný pracovný čas, čiže neviem, ako napr. v tom turistickom ruchu si poradia bez tohto nástroja. A podobne, keď už tieto malé firmy prepustia nejakých zamestnancov, nech už to odstupné je akékoľvek, veľmi dobre si majiteľ firmy s piatimi-šiestimi zamestnancami, ktorý pocíti, čo to je vyplatiť zamestnancovi päťmesačné odstupné, veľmi dobre si rozmyslí, či vytvorí niekedy ešte vo svojej podnikateľskej kariére nové pracovné miesto.

    A ešte by som trošku odkázal tým, ktorí tu hovoria o nejakom otrokárstve, o otrokárskom Zákonníku práce, no ukážte mi, kolegovia, kde je tá otročina v súčasnom Zákonníku práce a ukážte mi konkrétne, ako sa napr. mení rozsah pracovného času, ako sa mení rozsah nadčasov, ako sa menia príplatky pre zamestnancov! No neukážete mi nič, pretože žiadne takéto zmeny tam nie sú, ani ich vaša vláda nenavrhuje, pretože nie je čo meniť. Je to nastavené v poriadku.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kaník veľmi jasne, výstižne a pekne dokázal, že Zákonník práce z roku 2003 bol podaný do parlamentu s dohodou sociálnych partnerov, čím opäť zvýraznil realitu, že súčasný Zákonník práce nie je dodaný do parlamentu s touto dohodou. Sociálni partneri nesúhlasia s touto dohodou i napriek rôznym deklaráciám, máme to dokonca v písomnej podobe v prílohe k tomuto materiálu.

    Tiež správne hovoril o tom, že tieto zmeny dopadnú negatívne najmä na najvyšších, najväčších zamestnávateľov. A to sú malí, strední podnikatelia. Ja som sa sám osobne zúčastnil diskusie tento týždeň s malými podnikateľmi zo stredného Slovenska, ktorí najviac kritizovali práve znovuzavedenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty, ale aj zníženie možnosti obnovenia práce na dobu určitú. A samozrejme, že im vadí aj to, aby mali platiť zbytočne odborových funkcionárov. To bude platiť najmä ten malý podnikateľ, ktorých momentálne je na Slovensku, dámy a páni, 350 000. O tých hlavne hovoríme, tí hlavne vytvárajú pracovné miesta a od nich hlavne odíde robota.

    Takisto sa mi páčil ten príklad s Estónskom. Dovoľte mi pripomenúť zopár čísiel, že kým pred dvoma rokmi mali v Estónsku nezamestnanosť o 2,5 % vyššiu ako na Slovensku, dnes je tam nezamestnanosť nižšia o 4 % aj vplyvom zmien v Zákonníku práce. To je ďalší pekný dôkaz, ako dokáže základný pracovný kódex ovplyvniť tvorbu pracovných miest v tej-ktorej krajine. Platí to aj na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaník hovorili ste o namiešaní smrteľného koktejlu pre slovenskú ekonomiku týmto Zákonníkom práce. Ak niekto miešal niekedy smrteľný koktejl pre slovenskú ekonomiku, tak ste boli okrem iných aj vy osobne..Nie Zákonník práce, ktorý momentálne prerokúvame, ale práve zlodejská privatizácia, v ktorej ste majetok v biliónovej hodnote vtedy slovenských korún predali ani nie za polovičnú sumu. Môže byť ešte väčší úder pre ekonomiku? A spolu s tým "excelentné", samozrejme mám na mysli v úvodzovkách, reformy, vrátane čiastočnej privatizácie verejných prostriedkov, nasadzovali slovenskej ekonomike ďalšie a ďalšie údery. Keby mala slovenská ekonomika strategické podniky vo svojich rukách, naše postavenie by bolo úplne iné.

    A mimochodom, dávate momentálne za príklad Estónsko. Svojho času ste spolu s Ivanom Miklošom dávali za príklad Írsko, nejak sa k tomu už nehlásite. Takže, prosím vás, vaše predikcie nejakej svetovej ekonomiky, ktorá má byť pre nás vzor, si skutočne nechajte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Kaník, vaše nesmierne presvedčivé vystúpenia, a to každé v tejto Národnej rade, je však vždy zavádzajúce a lživé.

    Vaším jediným cieľom je pomôcť podnikateľom k čím väčším ziskom. Viete, musím vám povedať jednu vec, a to bez ohľadu na to, aká situácia je, žiadny zamestnávateľ nevezme ďalšieho zamestnanca preto, aby mal prezamestnanosť, ak ho nepotrebuje. Vždy zamestnáva iba toľko ľudí, ktorých skutočne potrebuje. V tejto súvislosti mám pocit, že vy s pánom Mihálom by ste sa najradšej vrátili do otrokárskej spoločnosti, aby ľudia u vás pracovali skutočne za stravu a možno za nejaký príbytok veľmi chatrný, ale žiadny zamestnanec nemôže niesť riziko podnikania. Každý zamestnanec odovzdáva svoje zručnosti a schopnosti zamestnávateľovi, vďaka ktorým zamestnávateľ dosahuje zisk. A preto, prosím, nestrašte, neklamte, nezavádzajte občanov! Jednoznačne predložený návrh Zákonníka práce je štandardný v rámci Európskej únie a nevymyká sa priebehu v rámci Európskej únie.

    A len na konto flexikonta, ak dovolíte. Pán Mihál si privlastňuje, čo on urobil. Urobil dva paragrafy z pôvodného flexikonta, ktoré sme zavádzali ešte za nás, povedzme si úprimne, a to bez akéhokoľvek súhlasu zamestnancov. V dnešnej dobe je to jeden prehľadný a zrozumiteľný paragraf, je možné sa dohodnúť so zamestnancami prostredníctvom kolektívnej zmluvy a vyrovnávacie obdobie je predĺžené z 12 na 30 mesiacov, tak ako to požadovali zamestnávatelia. O čom tu chcete ešte rozprávať?

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa opäť pokúsil argumentami aj presviedčať alebo aspoň otvárať uši, ale vidím, že asi boli dobré, pretože žiadne argumenty nezazneli. Vy vtedy vytiahnete tie svoje cirkusové čísla, ináč to tak nazvať nemôžem. A vy máte vieru, vy ste ako normálne náboženská organizácia, pretože vy ako keby ste to len vytiahli, my to veríme, my v to veríme, nemáme na to argumenty, nevieme to dokázať, ale veríme v to, a preto to opakujeme.

    A úplne tak konkrétne. Pán Blaha spomínal amfetamín ale prepáčte, pán kolega-poslanec, ja mám obavu, či vy v ňom, teda či vy ho v sebe nemáte a možno aj niečo iné, pretože ja som hovoril o krajinách EÚ a vy ste začali hovoriť o Číne, Hondurase a neviem o čom. Ak máte problém s geografiou, že čo je Európa, čo sú iné krajiny, tak ja neviem, ale to sa mi zdá, že fakt, či za tým nie je nejaký ten amfetamín.

    A Miro Číž, použi Google, prosím ťa, keď sa chceš vyjadrovať o faktoch! Pretože ja som nastúpil v roku 2002 do vlády. A to, čo si ty tu hovoril, aj čísla, aj fakty patria do úplne iného obdobia. Takže stačí použiť aspoň Google, keď už pamäť nie je až taká dobrá.

    Na záver, pani Nachmannová, Tomanová, zvlášť pani Tomanová, no ja s vami súhlasím, že je to štandardný Zákonník práce. Všetky európske krajiny majú štandardné Zákonníky práce, ale sú to rôzne Zákonníky práce a niektoré krajiny sú na pokraji bankrotu, majú 25-percentnú mieru nezamestnanosti, majú zlú ekonomickú situáciu a niektoré naopak, niektorým sa darí. A teraz je na nás, ku ktorým chceme patriť. A verte mi, že všetky majú štandardný Zákonník práce. My chceme, aby sme patrili k úspešným krajinám, nie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Gál.

    Pripraví sa pán poslanec Matejička.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Poprosím kolegov, keď už zohriali tú pôdu, aby nechali priestor aj pre mňa.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem takou obľúbenou témou, ako je počasie, aby sme si to troška uľahčili. Tak áno, pán minister, dobre ste naznačili, že áno, bola zmena, je škaredo, sychravo, poprcháva, ale také dobré zrkadlo, dobré svedectvo o tom, že aké časy čakajú aj Slovensko a ekonomiku Slovenska po schválení tejto novely, keď sa nič nezmení. A dúfam, že sa zmení a zmení sa k lepšiemu. V časoch hospodárskej krízy, keď ekonomika nerastie, ale rastie nám počet nezamestnaných, áno, treba pristúpiť, pán minister, k novele Zákonníka práce. No ale práve sa to musí udiať za účelom, aby sme minimálne udržali zamestnanosť, keď už nie kvôli tomu, aby sme tú zamestnanosť zvýšili. Nedarí sa ekonomike ani v Číne, ten nárast nie je taký, ako oni tiež očakávali. Tak majme ten minimálny plat, aby sme udržali tú zamestnanosť. Nie na základe takých štátnych subvencií, ako dostal Mondi, ako povedal pán poslanec Kaník, alebo ďalšie firmy, lebo to už, fakt to bude potom lacnejšie, že povieme ľuďom, že zostaňte doma a my vám budeme dávať nejaký štátny plat.

    Ale SMER - sociálna demokracia práve s pomocou odborárov, ako už aj môj kolega Laco Solymos hovoril, že Slovensko posúva medzi krajiny, ktoré budú mať veľmi rigidné pracovné právo, také rigidné, že cez zástupcov odborov, môžu to byť traja ľudia, v zásade zablokuje celý podnik.

    A pozrime sa, že ako stoja tie krajiny, pán poslanec Blaha tu teraz nie je, že ako stoja tie krajiny, kde majú takéto rigidné alebo podobné rigidné pracovné právo, ako ideme zavádzať my. Španielsko napríklad. Je tam najvyššia nezamestnanosť v rámci Európskej únie. Ideme, chceme ísť touto cestou? Chceme odstrašiť aj tých podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí ešte možno by vytvorili nejaké to zamestnanie, alebo udržali tých ľudí, ktorých zamestnávajú, ale po tomto, veríte-neveríte, ale už teraz sa každý chystá, každý sa pýta, aká zmena bude, kedy to nadobúda účinnosť. A ľudia už prichádzajú o prácu, už stačí, keď prerokúvame takúto formu Zákonníka práce. Nie je tajomstvo, že ja pôsobím ako advokát. Mnohí investori aj zo zahraničia prídu za advokátom a sa pýtajú, že aké tu je právne prostredie. Koľko stojí zamestnávať človeka, aký je pružný Zákonník práce. To tých zamestnávateľov aj terajších, aj tých možných set-sakramentsky zaujíma. Ako-tak to bolo tak prijateľné, boli sme taký štandard, ešte taký lepší štandard v rámci strednej Európy. Po tomto? No ja s budem čudovať, fakt, že keď niekto sem príde s nejakou väčšou investíciou, aby zamestnal viac ľudí, by som bol veľmi opatrný, že čo je za tým. A budeme mať taký striktný, rigidný, ťažkopádny Zákonník práce, že zamestnávať ľudí bude obrovské bremeno. Obrovské bremeno pre tých zamestnávateľov.

    Mám v okruhu známych jedného podnikateľa, celkom sa mu darí a jeho dcéra je taký malý Che Guevara, vždy si ju pripomínam, keď počujem pána Blahu, poslanca. Hovorím: A čo si myslíš, prečo si tam až tak dobre, že bola si na Kube? Lebo tvoj otec zamestnáva, žije aj z práce iných ľudí. Ale tvoj otec bude zamestnávať len vtedy tých ľudí, keď sa mu to oplatí. Keď to podnikanie mu neprinesie len toľko, koľko by on zarobil niekde inde, tak nebude zamestnávať. Viete, to nie je také ľahké vstávať s tým, že áno, či mám pre svojich ľudí prácu, lebo treba na konci mesiaca alebo v strede mesiaca im dať výplatu. A teraz ešte príde aj toto.

    No táto novela veru odstraší možných zamestnávateľov. A nalejme si čistého vína, kto dnes vytvára pracovné miesta? Štát? Odbory? SMER -sociálna demokracia, politická strana? Nie, sú to podnikatelia. Vy na nich nadávate, ale oni zamestnávajú tých ľudí, alebo sa sami zamestnávajú. A tým sme už zákonom o sociálnom poistení už dali dobrý uder. Čiže treba sa zamyslieť nad tým, čo chceme dosiahnuť, či chceme fakt len odmeniť odbory za podporu počas volebnej kampane alebo počas pôsobenia SMER-u - sociálna demokracia v opozícii, alebo to myslíme so Slovenskom vážne. Preboha živého, odmeňte odbory nejako inak, ale nie takto! Zamestnajte ich, však odboroví predáci väčšinou potom skončia v košiari SMER - sociálna demokracia, sú primátormi alebo v ďalších funkciách, tak odmeňte ich takto. Ale nie na úkor toho, že sa bude prepúšťať, alebo sa ešte ťažšie budú vytvárať nové pracovné miesta.

    Viete na Slovensku máme už také pravidlo, že chceme udržať zamestnanie alebo chceme udržať prácu pre zamestnanca aj vtedy, keď dopredu vieme, že to je prehratý boj, že ten zamestnanec o tú svoju prácu príde. My ten marazmus niekedy naťahujeme. Preto uvažujme, keď už máme tú novelu otvorenú, aj o tom, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí možno prídu o prácu. V krajinách, ako je Nemecko alebo Rakúsko, majú určité také flexibilné vnímanie zamestnávania - práva na prácu. Oni hovoria, že skôr ako právo na prácu máš to, že máš právo na odmenu za pracovnú pripravenosť, pripravenosť vykonať prácu. To nielen v období, keď niekto je vo výpovednej lehote, ale všeobecne. Zamestnancovi povedia, že zostaneš doma a netreba ti chodiť do práce, ale dostaneš plat, takzvaný freistellung. Toto freistellung platí aj v prípade, keď zamestnanec je vo výpovednej lehote, že zamestnanec síce ako dostane výpoveď, výpovedná doba začína plynúť, dvoj- až štvormesačná, ale nemusí chodiť do práce, môže sa aktívne zapodievať s tým, že ako sa zamestná, môže už vtedy sa rekvalifikovať, proste aktívne sa zamestnať. Jednak má to aj taký účinok, že v prípade zamestnancov, ktorí sú prepustení z dôvodu, že ich pracovné výsledky, alebo pracovná morálka nie je dobrá, aby na revanš počas tej výpovednej doby nerobili neplechu u zamestnávateľa. Ale chcem poukázať na to, že áno, keď už chceme pre tých ľudí spraviť niečo, tak myslíme aj na toto. Myslím aj na to, je tu inštitút, ktorý je dobre zavedený v týchto krajinách, dajú sa z toho spraviť štúdie, pomôžme tým ľuďom takto. Preto budeme navrhovať, aby zamestnanec potom, keď už dostane tú výpoveď, keď to už je, bohužiaľ, bude stav, aký bude, tak mohol využiť tento čas na to, aby si aktívne hľadal prácu, aby zamestnávateľ ho mohol uvoľniť z dochádzky, keď už aj tak, keď už niekto dostane výpoveď, dostane výpoveď kvôli tomu, že ho tam netreba.

    Druhým problémom, ktorým chcem, ktorý chcem troška vyzdvihnúť, už to flexikonto nebudem otvárať, ale budem otvárať pracovný čas nerovnomerného rozdelenia, lebo tu nastáva ďalšia zmena, ďalší problém. Pracovný čas môže byť rozdelený rovnomerne, kde už vieme, že ako je, že povedzme od 8. hod. do 16.30 hod. každý týždeň rovnako. Sú povolania, kde je potrebné ten pracovný čas rozdeliť tak, že jednotlivé týždne v mesiaci budú iné, čiže tento nerovnomerný pracovný čas, keď niekedy je kratší a niekedy dlhší týždeň. Ale sú aj pracovné odvetvia, napríklad v cestovnom ruchu, kde čašník v hoteli robí mimo letnej a zimnej sezóny iba vo štvrtky, piatky, soboty povedzme 8 hodín, počas sezóny robí aj päť dní v týždní, 8 hodín mimo sezóny a počas sezóny robí aj deväť aj pol hodín päťkrát do týždňa. Keďže čašník je platený od odpracovaných hodín, musel by v prípade letnej a zimnej sezóny robiť každý týždeň 7,5 hodín nadčasov. Na to máme ten týždenný, to referenčné obdobie, ktoré ideme znížiť, pani bývalá ministerka Tomanová, už na mňa veľmi cerí, ale myslím na to, že ideme to, ideme to znižovať na štyri mesiace, doteraz sme mali šesť. A toto bolo dobré aj pre zamestnanca, aj pre zamestnávateľov. Teraz to ideme meniť a práve tým štýlom, čo som už naznačil, že odbory budú rozhodovať o všetkom. Keď odbory budú súhlasiť, tak to bude, keď odbory nebudú súhlasiť, tak to nebude. My nepodmieňujme všetky tie užitočné veci zo Zákonníka práce tým, či odbory dajú súhlas, alebo nedajú súhlas. A podľa mňa oveľa reprezentantnejší prístup je, keď zamestnancov zastupuje ich zástupca volený všetkými zamestnancami. Ale tento inštitút ideme absolútne nieže zrušiť, ale znemožniť.

    Čiže uvažujme v týchto kontextoch, keď vieme, že sú ťažkosti vo výpovediach. Pri výpovediach sú ťažkosti pri nerovnomernom rozdelení pracovného času, tak nespravme ešte ďalšie bariéry, aby sme sťažili nielen život zamestnávateľov, ale aj zamestnancov. No v druhom čítaní prídeme s viacerými takýmito pozmeňujúcimi návrhmi, ale ešte raz zdôrazňujem, najväčší problém v tomto Zákonníku práce vidím, že zástupcovia zamestnancov odbory budú mať skoro v každom prípade právo veta. Aj v tých prípadoch, v ktorých odbory nemusia byť zaangažované, stačila by dohoda zamestnávateľa a zamestnanca. Aj do týchto sfér pridávame odbory, čo je podľa mňa nezmysel. Sme práve toho názoru, že nemusíme byť pápežskejší ako pápež. Poďme na európske štandardy, ktoré sú tu. A určite sa nám nebude dariť horšie ako ostatným krajinám, ani zamestnávateľom, ani zamestnancom.

    A keď dovolíte, tak ešte poviem takú pikošku na záver, zas dôjde k redefinícii závislej práce. K čomu to povedie? V dnešnej dobe hlavne v stavebníctve pozorujeme tú skutočnosť, že tí dobrí remeselníci robia na živnosť. Prečo? Lebo ich niekto k tomu donútil? Nie, lebo sú slobodnejší, vedia si vydupať vyššie odmeny, či hodinové alebo úkolové, a vedia nechať zamestnávateľa a toho podnikateľa ako subdodávateľa hocikedy tam na stavbe, keď nemajú vytvorené dobré pracovné podmienky alebo sa im tá odmena máli. No tých podmienok bolo v zákone veľa, aby sme nejakú činnosť mohli zadefinovať ako závislú prácu. Rad týchto podmienok vypadne, čiže tie nožnice sa otvárajú, oveľa viac takýchto činností budeme môcť, bude môcť štátna moc považovať za závislú prácu. Obmedzíme živnostníkov vykonávať tú svoju prácu, mnohým zamestnávateľom využívajúcim služby a týmto, tým podnikateľom, ktorí využívajú tieto služby samostatne zárobkovo činných osôb, zas zvyšujeme náklady. A potom už budem fakt zvedavý, kedy asistentov poslancov, ako činnosť asistentov poslancov zadefinujete ako závislú prácu, lebo už je k tomu veľmi blízko. Čo robia? Robia pre nás, od nás dostávajú úkoly. Už len pár podmienok. Čiže majte na zreteľ pri redefinícii závislej činnosti aj túto činnosť, činnosť našich poslaneckých asistentov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, máte pravdu. Snáď možno ešte pár takých vylepšení. Na každého zamestnanca, ktorý vďaka tejto novele stratí prácu, budeme my všetci ostatní, ktorí pracujeme, sa veľmi ťažko skladať na nezamestnaneckých podporách. Dnes máme problém s verejnými financiami a táto novela rozširuje rady tých, ktorí budú odkázaní na verejné financie. To znamená zvyšovať dane, poplatky a výber od tých, ktorí robia.

    Treba ešte dodať možnože jednu skutočnosť. Táto vláda štedro ide odmeňovať niektorých veľkých podnikateľov - spriaznencov investičnými stimulmi nie preto, aby vytvárali nové pracované miesta, ale aby zachovali tie, ktoré by rušili vďaka takejto novele.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, rozumiem vášmu príhovoru ako osobnému vyznaniu podnikateľa. A rozumiem aj tomu, že pravica je pochopiteľne "business-friendly", zatiaľ čo ľavica je skôr „labour-friendly“. Áno, máme rozdielny pohľad na svet v mnohých veciach. Vy viac chránite tých veľkých podnikateľov, my viac tých zamestnancov. To je v poriadku. To patrí k základným politologickým rozhraniam.

    Ale ja si myslím, že istý kompromis - a práve tento Zákonník práce prináša ten kompromis medzi týmito dvoma pólmi, istú rovnováhu - je potrebný. Pretože vy sa sťažujete, že teda podnikatelia zamestnávajú tých ľudí a pokiaľ sa im to nebude oplácať, tak zamestnávať ich nebudú. Ale ja nemám pocit, že oni potrebujú mať možnosť, aby tí ľudia na nich otročili, len vtedy ich budú zamestnávať. Takto to nefunguje v Európe. Tam tie sociálne práva sú veľmi silné a napriek tomu zamestnanosť je aj v tých štátoch, ktoré sú pozitívnymi príkladmi, ako povedzme Švédsko, veľmi vysoká. A tie príklady ako Španielsko, ako ste hovorili a spomínané tu bolo Portugalsko a tak ďalej, tam dnes vládne pravica. A tie dôvody, navyše, boli štrukturálne, kvôli bankám, kvôli súkromnému sektoru, nie kvôli iba rigidnému Zákonníku práce.

    Inak, zaujímalo by ma, prečo zrazu prestávate používať príklad Írska. Donedávna bol taký veľmi obľúbený. Zrazu už je to Estónsko. Potom sa to zníži na niečo menšie a menšie. Už čo chvíľa to bude asi len nejaké Luxembursko alebo Malta.

    Ale isté je, pán kolega, že pokiaľ naozaj má fungovať ten systém súkromného podnikania na tom, že ľudia majú otročiť, tak potom to priznajte a povedzme si na rovinu, že tento systém sa tým zamestnancom nevypláca. Tak potom hľadajme alternatívy. Ale ja verím tomu, že je možné fungovať a je možné v rámci zabehaných európskych praktík vytvárať niečo, čomu sa hovorí sociálne podnikanie. Takže verím, že sa dá nájsť kompromis.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ja som nebol pri celom vašom príspevku. Bol som len pri tom závere a tam ma zaujali tie pochybnosti, že čo ďalej s tou závislou prácou. No tak... A čo asistenti poslancov? No nebudem tu hovoriť o detailoch, ale myslím si, že tá nová definícia závislej práce až tak hrozne na tých asistentov poslancov nedopadne. Kto si pozorne prečíta novú definíciu závislej práce a rozumie tomu, čo je tam napísané, pochopí, že asistenti poslancov nebudú musieť byť zamestnávaní v pracovnom pomere ani po tejto novele Zákonníka práce.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, musím úprimne povedať, aj keď vy apelujete na to, že definičné znaky závislej práce, že by bolo lepšie, keby bolo ich viac a podobne. Musím povedať, že inšpektorát práce nie je schopný postihnúť tých zamestnávateľov, ktorí tlačia úmyselne svojich zamestnancov do živností, a nie je ich málo, je ich dosť. A Medzinárodná organizácia práce odporúčala nie šesť, ani osem, tak ako boli za mňa schválené, s čím som ja teda bytostne nesúhlasila, ale bola to nakoniec dohoda na tripartite na najvyššej úrovni, ale mal by to byť čo najnižší počet znakov a odporúča iba tri.

    A v tejto súvislosti ešte chcem povedať jedno na adresu asistentov. Pán kolega, naši asistenti sú skutočne vyšitá závislá práca.

  • Pán poslanec Gál, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za reakcie. Začnem od konca. Áno, pani poslankyňa Tomanová, podľa mňa tiež naši asistenti sú príkladom toho, že je to, že robia činnosť ako závislú prácu, len my sme im to nastavili tak, že musia to robiť ako živnostníci.

    Čiže, pán Mihál, aj na vás, pán poslanec Mihál, nehovoril som, že táto definícia bude o tom, alebo zavedie pre našich asistentov, ako pomenuje ich ako závislú prácu, ale práve toto je príznakom toho, že môže sa to tak stať. A keď sa budeme uberať týmto smerom, tak skôr či neskôr k tomu dôjde.

    Pán poslanec Blaha, taký rozdiel, jediný rozdiel, ktorý poviem, čo je tak asi medzi SMER-om a opozíciou, alebo medzi prozamestnávateľsky a prozamestnanecky založenými politickými stranami, to je stará pesnička: Keď máme 100 eur, tak vy im kúpite rybu, my udicu. Lebo... A potom dopadneme tak, že ryba sa zje a je koniec, ale s tou udicou sa dajú chytať ryby donekonečna.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matejička do rozpravy.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán Hrušovský, ktorý ma nechcel nechať vystúpiť, lebo asi podporím tento návrh zákona. Tú pikošku, pán poslanec Gál, čo hovoril, tak to bola sila, že dcéra plače otcovi, či pôjde na Kubu, alebo že len vtedy môže ísť, keď bude na to mať peniažky alebo zisk. Nech dá primeraný zisk, nech dá aj pracovníkom, nech ide na Balaton, to má lacnejšie, nebude letenku kupovať. Ale vrátim sa k tej mojej problematike.

    Po vyše roku sa parlament opäť zaoberá novelizáciou Zákonníka práce a je to vzhľadom na výsledok marcových volieb prirodzené, lebo naša strana už vlani avizovala, že už pri najbližšej príležitosti zmení tie ustanovenia, ktoré poškodzujú zamestnancov. Jednou z oblastí, ktorej sa presne toto stalo, je postavenie zástupcov zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom. Rád by som sa po vyše ruku vrátil vo svojom vystúpení k tejto problematike, lebo sa znovu stáva predmetom demagogického boja pravice, ktorá sa usiluje návrat k spolurozhodovaniu zástupcov zamestnancov prezentovať ako akýsi dar SMER-u svojmu zmluvnému partnerovi Konfederácii odborových zväzov Slovenskej republiky. Zaznelo to aj dnes, zaznelo to aj na tlačovej konferencii strany MOST - HÍD tento pondelok. A je to hlúposť z viacerých dôvodov. Venujem sa tejto problematike...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, pán poslanec, chvíľočku.

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ak nemáte záujem počúvať vystúpenie, radšej odíďte zo sály.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Venujem sa tejto problematike vo svojom vystúpení preto, lebo chcem na konkrétnom príklade ukázať, akým nezmyslom je kritizovať spolurozhodovanie zástupcov zamestnancov o veciach, ktoré sa priamo dotýkajú pracovníkov vo firmách, aké pozitívne dopady navrhovaná zmena môže mať. Viem o tom a môžem o tom hovoriť na základe vlastnej skúsenosti. Sám som bol niekoľko rokov šéfom odborovej organizácie na úrovni závodu. Teda ani nie celého podniku. Zdôrazňujem to preto, aby bolo jasné, že nehovorím o právach, či dokonca o akýchsi privilégiách odborárskych bossov za odmenu, za volebné podporu SMER-u, ako sa to usilujú vykresliť opoziční politici. Hovorím výlučne o pôsobení ľudí na najnižšej úrovni odborárskej práce. Hovorím o pôsobení členov zamestnaneckých rád či zamestnaneckých dôverníkov, ktorí by mohli pôsobiť tam, kde odborárska organizácia chýba. Hovorím o ľuďoch, ktorí často vykonávajú svoju prácu dobrovoľne, prípadne len za minimálnu odmenu v zmysle zákona či kolektívnych zmlúv, ktorí sú neraz vystavení veľkému tlaku okolia, tlaku zamestnávateľov, ale aj samotných zamestnancov. Ak sa teda navrhovaná novela Zákonníka práce zameriava aj na posilnenie spolurozhodovania zamestnancov, neprináša to posilnenie právomoci pre Gazdíka, Machynu či Szalaya, lebo ich právomoci sa v skutočnosti ani veľkí bojovníci proti odborom z radov pravice vo vlaňajšej novele nijak nedotkli. Posilňuje to postavenie tých, ktorí obhajujú, bránia a zastupujú pracujúcich ľudí v jednotlivých firmách.

    Vlastná skúsenosť, na ktorú chcem upozorniť, spočíva v tom, že dobre fungujúce odbory v podniku či v závode a dobre fungujúci predák základnej odborovej organizácie je veľmi užitočný človek nielen pre zamestnancov, ale aj pre manažment firmy. On totiž nefunguje len jedným smerom - od pracujúcich smerom k manažérom, ale aj opačne. Z vlastnej praxe by som mohol hovoriť príklady, ako bolo našim šéfom výhodné odkomunikovať niektoré rizikové, povedzme nepríjemné situácie, nie priamo, ale prostredníctvom mňa ako šéfa miestnych odborov. Dobrý odborový predák dokáže ľudí nielen nabudiť k boju za svoje požiadavky, ale aj upokojiť, keď sú ich predstavy nereálne. Ten, kto to nedokáže pochopiť, je zlý manažér. A to, že pravicová vláda bola partiou veľmi zlých manažérov, veľmi rýchlo pochopila aj slovenská verejnosť a vyjadrila to svojím hlasovaním vo voľbách.

    Na navrhovanej novele oceňujem fakt, že postavenie zástupcov zamestnancov vláda navrhuje vyriešiť úplne novým a veľmi moderným spôsobom, ktorý vychádza z dobrých praktických skúseností na podnikovej úrovni. Nie je to automatický návrat k stavu, ktorý sme mali pred poslednou novelizáciou Zákonníka práce, ale je to výrazný posun novým smerom. Oceňujem, že návrh odstraňuje zjavný rozpor ustanovenia zákonníka o reprezentatívnosti odborov s Ústavou Slovenskej republiky, pretože, ako to povedal aj pán minister Richter, je protiústavné požadovať, aby zamestnanci museli zverejňovať svoje členstvo v odborových organizáciách. Z tohto hľadiska považujem za správne, že sa úplne zmenil spôsob vytvárania podmienok pre pôsobenie zástupcov zamestnancov v § 240 tak, aby vyčlenený čas nezávisel od počtu členov odborovej organizácie, ale od počtu zamestnancov v podniku. Pritom je dôležité, že vyčlenený čas na náklady zamestnávateľa nemá byť určený len na prácu samotného zástupcu - buď člena výboru odborovej organizácie, alebo člena zamestnaneckej rady, či zamestnaneckého dôverníka. V rámci tohto času sa vytvára priestor pre všetku ich činnosť, čo najmä v prípade odborovej organizácie bude znamenať napríklad aj schôdzu odborového výboru. Zdôrazňujem to preto, lebo kritici radi vykladajú § 240 ako nástroj na zamestnávanie odborárskych bossov na náklady zamestnávateľov. Argument, prečo má zamestnávateľ platiť nejakého odborárskeho funkcionára, sa objavuje často, ale ako som ukázal nové znenie § 240 sa zďaleka netýka len akéhosi financovania odborárskeho funkcionára, ale aj inej odborárskej činnosti v podniku. Návrh pritom vytvára rovnaké podmienky pre všetkých, ak v podniku funguje viac ako jedna odborová organizácia. A je dobré, že vytvára tlak na odborárov, aby sa museli medzi sebou dohodnúť, ako si vyčlenený čas medzi sebou podelia. Oceňujem to ako dobrý spôsobom tlaku na odborárov na podnikovej úrovni, aby sa zvýšila ich vlastná zodpovednosť za ich vlastné rozhodnutia.

    V tejto súvislosti si dovolím ešte jednu poznámku. Ako prezentovali nielen vládni predstavitelia, ale aj sociálni partneri, konečná podoba tohto ustanovenia je výsledkom akéhosi kompromisu, pokiaľ ide o rozsah času poskytnutého pre činnosť zástupcov zamestnancov. V novele teda vláda navrhuje, aby to bolo 15 minút na zamestnanca, pričom odborári podľa medializovaných informácií požadovali 20 minút a zamestnávatelia zase len 10 minút. Je teda navrhnutých 15 minút veľa? Je to, naopak, málo? Zaťaží to výdavky zamestnávateľov tak, že to nedokážu zvládnuť? Alebo im to aspoň výrazne zhorší ekonomiku podniku? Nuž, ja som si urobil prepočet, aby sme mali jasnú predstavu, o čom to vlastne budeme rozhodovať. A tých 15 minút na zamestnanca predstavuje jeden a pol pracovného úväzku pri firme, ktorá má tisíc zamestnancov. Predstavuje to tri pracovné úväzky pri firme, ktorá ma dvetisíc zamestnancov, alebo tri štvrtiny pracovného úväzku pri firme s päťsto zamestnancami. Inak povedané, navrhovaný rozsah predstavuje pár hodín mesačne pri firmách so sto zamestnancami.

    Myslím si, že každý, kto má skúsenosti z podnikovej praxe, uzná, že ak firma, ktorá má sto zamestnancov, zaplatí ešte, tisíc zamestnancov, zaplatí ešte jedného a pol zamestnanca navyše, nemá žiadne, nemá to žiadne, ale absolútne žiadne devastačné účinky na hospodárenie takejto firmy. V skutočnosti si výdavok takáto firma ani len nevšimne. Ale pozitívne dopady, o ktorých som už hovoril, sú neporovnateľne väčšie. Takže oceňujem, že vláda navrhuje taký rozsah uvoľneného času, ktorý vychádza z reality na podnikovej úrovni.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že som na konkrétnych faktoch s použitím konkrétnych údajov i konkrétnych skúseností poukázal na pozitíva, ktoré novela Zákonníka práce prináša. Zámerne som sa zameral na problematiku, ktorá na jednej strane nie je v médiách prezentovaná ako kľúčová, pokiaľ ide o zmeny v Zákonníku práce, ale na druhej strane je často politicky až ideologicky zneužívané, zneužívaná kritikmi najmä z radov pravicovej opozície.

    Verím však na základe praktických skúseností, že aj táto zmena je dôležitá a bude mať veľmi pozitívne účinky nielen na postavenie zamestnancov v podnikoch, ale aj na fungovanie podnikov ako takých. Táto a niektoré ďalšie zmeny totiž budú viesť k tomu, že zamestnanci budú v oveľa väčšej miere cítiť záväzky voči firme, svojej firme. Tieto zmeny môžu zvýšiť spolupatričnosť zamestnancov s firmami, môžu zvýšiť ich chuť pracovať, môžu zvýšiť ich výkonnosť, produktivitu práce, ich lojalitu voči firme najmä v krízových obdobiach a to všetko bude mať nepochybne pozitívne dopady na firmu. Takže aj v tejto problematike vláda posúva Zákonník práce pozitívnym smerom tak pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov. To je dôvod, prečo budem hlasovať za navrhovanú novelu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec.

    Ďalšia prihlásená je pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ak by som chcela citovať postoj Republikovej únie zamestnávateľov, okrem iného by som vyslovila na úvod názor, že v prípade predpisov kódexového typu je potrebná, nevyhnutná istá základná miera stability legislatívy. Stotožňujem sa aj so známym a tu už mnohokrát opakovaným od rána vyjadrením, že novela Zákonníka práce prijatá v predkladanej verzii bude bremenom pre zamestnávateľov. Hľadala som spôsob, ako objektívne posúdiť niektoré novelizačné body predkladanej novely, vybrala som si iba niektoré a rozhodla som sa, že referenčným komparatívnym bodom bude pre mňa pre ich posúdenie hľadisko spravodlivosti a to s úmyslom byť úplne zrozumiteľná. Preto, pán minister, chcem vám odtiaľ položiť niekoľko otázok, ktoré sú pre mňa dôležité, a rovnako aj ich odpoveď, a veľmi by som si želala, aby ste na ne odpovedali, alebo sa ich dotkli aj vo vašej prípadnej záverečnej reči, alebo aj vo vystúpení počas rozpravy.

    Pán minister, myslíte si, že je spravodlivé, ak sa žiak pripravuje u zamestnávateľa na povolanie na náhrady zamestnávateľa a ten aj pred uplynutím dohody, žiak, zostať v pracovnom pomere určitý čas nemusí uhradiť zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré vynaložil na prípravu na povolanie zamestnanca? V podstate takýto žiak a takýto zamestnanec bude trvalo, dá sa povedať, celoživotne profitovať z tohto vkladu. Ja si myslím, že spravodlivý postoj, nie pravý a ľavý, ale spravodlivý postoj je taký, že tú časť určitú nákladov by ten zamestnanec - žiak mal nahradiť.

    Je to spravodlivé, ak zamestnanec zostane v pracovnom pomere len časť výpovednej doby? Dokonca po dohode so svojím zamestnávateľom, aby mu patrila len časť pomerného odstupného? Opäť si myslím, že nie je to ani pravý, ani ľavý prístup, je to vec spravodlivosti. Je spravodlivé, aby pružný pracovný čas mohol zaviesť zamestnávateľ len po dohode so zástupcami zamestnancov? Doteraz to stačilo prerokovať.

    Zavádzate nerovnovážne postavenie nielen medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ako to tu bolo dnes už mnohokrát povedané, ale aj medzi kategóriou zástupcov zamestnancov, ktorí pôsobia v odborovej organizácii a v zamestnaneckej rade. Je logické a podľa mňa spravodlivé, ak nejaká množina ľudí chce zastupovať všetkých, má byť určený daný limit počtu tých, ktorí chcú zastupovať väčšinu. Je to úplne legitímna a spravodlivá požiadavka. My všetci tu sedíme na nejakom podobnom princípe. Na druhej strane limitujete v § 234 ods. 4 voľbu člena zamestnaneckej rady, ktorého voľby sú platné, ak sa pri hlasovaní zúčastní najmenej 30 % všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Rovnako pre odvolanie zamestnaneckej rady je potrebné, aby sa zúčastnilo hlasovania najmenej 30 % všetkých zamestnancov. No nie je tu žiadna rovnovážna poloha, žiadna parita.

    Vypúšťate v § 331 ods. 2 a 3, ktoré dávali možnosť dohodnúť pracovné a mzdové podmienky zamestnanca odchylne v prípade, ak sa na tom dohodnú zamestnávatelia a zamestnanci v kolektívnej zmluve. Pán minister, veľmi sa prihováram za ochranu zamestnancov, ale vyváženú, spravodlivú, nie pokrivenú, ktorá uškodí nakoniec im samým, a možno o tom vedia niečo aj odborárski bosovia. A že ste ani vy, pán minister, neodhalili ich záujem, sa mi veľmi nechce veriť. Pretože aj ja vnímam túto novelu Zákonníka práce ako čistú odmenu odborárom za vašu, politickú podporu vašej strany pred voľbami. A pre mňa najlepším dôkazom toho je naozaj § 240 ods. 3, ktorý, a teraz si neodpustím citovanie z vášho návrhu, ja ho odcitujem, niektoré jeho časti toho ods. 3, ale pre mňa je z čisto formálnej logiky tento návrh parádna chyba, ktorú, ak neodstránite, aj žiak ôsmeho ročníka bude mať na vás ťažké srdce. Tento, mimochodom, odsek, § 243 ods. 3 je tak neprehľadný, podľa mňa tak, tak neprehľadný a ťažko zrozumiteľný, že bude v praxi robiť dosť veľkú neplechu: "Zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie pracovné voľno s náhradou mzdy. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku pätnásť minút. O rozdelení pracovného voľna medzi jednotlivých členov odborového orgánu rozhodne odborový orgán." Z kontextu tej poslednej vety, ktorú som prečítala, je zrejmé, že navrhovateľ mal v úmysle zadefinovať rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy pre celý príslušný odborový orgán s tým, že toto voľno sa bude deliť medzi členov orgánu. Text "ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v rozsahu" a tak ďalej, "u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku pätnásť minút" však hovorí niečo iné a logika tejto vety je podľa mňa jednoznačná. Hovorí o pracovnom voľne nie pre odborový orgán, ale pre člena odborového orgánu.

    Takže preloženie, tento ťažký a komplikovaný odsek, po slovensky, ak som členom závodného výboru odborov vo firme s 200 dušami, podľa znenia návrhu mi ako členovi závodného výboru bude patriť mesačne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 200 osôb krát 15 minút, to je 3000 minút, to je 50 hodín/mesiac. A ja sa pýtam, aj s výkričníkom za tým, že tak to navrhovateľ hádam nemyslel, alebo áno?! Pretože rovnováha uplatňovania práv, ktorú predniesla ráno ako prvá pani podpredsedníčka Laššáková vo svojom vystúpení, no nieže tu pokrivkáva, ja si dovolím povedať, že takýto návrh je hanebnosť v čase, keď sa prepúšťa, v čase, keď zamestnávatelia objektívne uvažujú o znižovaní počtu zamestnancov. A tak potom, čo si toto odborári vylobovali, pán minister, s upozornením len na ten jeden paragraf, ja som si ozaj vybrala len niekoľko tých paragrafov, či s vaším vedomím alebo s vaším nevedomím, bolo by teraz minimálne slušné, ak nie povinné, aby kolenačky žiadali o korekciu takéhoto znenia Zákonníka práce.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Paragraf 240 ods. 3 znie, prečítam len tú druhú vetu: "Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie a členovi zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku 15 minút." A potom štvrtá veta: "Ak u zamestnávateľa pôsobí viacero zástupcov zamestnancov, písomne oznámia zamestnávateľovi rozdelenie pracovného voľna podľa prvej vety alebo druhej vety." Čiže nie je to až také úplne dramatické, pani kolegyňa, že každý člen odborového orgánu by mal dostať tých 15 minút na každého zamestnanca. Je to v súčte, ale bolo by fajn, keby tú druhú vetu, keď už túto teda tam chce silou-mocou odborový zväz KOVO mať, aby to bolo gramaticky správne vyskloňované, opravené v druhom čítaní, aby k takýmto pochybnostiam naozaj nedochádzalo.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mikuš Jozef.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán minister, stalo sa už tradíciou, že nástupom novej vlády, ktorá je opačného politického zamerania ako jej predchodkyňa, nastupuje zmena pracovného kódexu. Keď sa vrátime do niekoľkoročnej minulosti dozadu, bolo to takmer pravidlo. To len dokazuje, že pracovné právo je predmetom zvýšenej pozornosti každej politickej strany alebo rozhodujúcich politických strán, aj sa dotýka veľkej časti voličov, a preto k nemu pristupujú každý svojím spôsobom.

    Všeobecne platí, že čím chce byť politická strana populárnejšia, tým viac jej leží na srdci radový zamestnanec a snaží sa mu zabezpečiť čo najväčšie výhody a naopak, čím je strana zodpovednejšia, tým viac sleduje cieľ dosahovať čím lepšie podmienky na vytváranie nových pracovných miest. Ten prvý typ politických strán má výhodu. Ľúbivé vyhlásenia o starostlivosti o utláčaného zamestnanca ľahko nachádzajú pozitívnu odozvu voliča. Druhý typ politických strán to má omnoho ťažšie. Politici musia prácne vysvetľovať, že nepružný pracovný kódex vedie k zníženej ochote podnikateľov zamestnávať a prispieva k rastu nezamestnanosti. Pred nami je návrh ďalšej novely Zákonníka práce, tentokrát priamo z dielne vládnej strany SMER - sociálna demokracia.

    Identifikovať, do ktorej z dvoch skupín spomínaných prístupov patrí, je jednoduché. V dojemnej starostlivosti o zamestnancov, dokonca aj o odbory, vláda ponúka zakotvenie množstva ústupkov zamestnávateľov voči zamestnancom. Cieľom je, ako tvrdí v dôvodovej správe, citujem, "presadzovanie rovnováhy uplatňovania práv a im korešpondujúcich povinností medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj vytváranie dôstojných pracovných podmienok s osobitným dôrazom na prerokovanie týchto podmienok so sociálnym partnerom". Hravo sa dá napadnúť už uvedená formulácia. Hovoriť v pracovnoprávnych vzťahoch o rovnoprávnosti medzi dvoma skupinami je nezmysel. Pracovné vzťahy nikdy nemôžu byť vyvážené. Jednoducho preto, že na jednej strane niekto prácu ponúka a druhý jej prijatím sa zaväzuje plniť príkazy toho prvého a ak tak koná, za odvedený výkon dostane odmenu. Kde sa tu dá hľadať rovnováha?

    Nespochybňujem a dvakrát alebo aj trikrát podčiarkujem, že je potrebné stanoviť pevné pravidlá medzi ponúkateľom a prijímateľom práce, veď napokon ich prijatie bolo agendou európskych kresťanský orientovaných strán už v prvej polovici 20. storočia. Pán kolega Blaha o tom hovoril. Aj v neskorších časoch. Ale ide len o pravidlá a nie dosiahnutie rovnováhy akýchsi dvoch triednych nepriateľov - kapitalistov a proletárov.

    Druhým nezmyslom z citátu dôvodovej správy je, že pri novele Zákonníka práce sa kládol dôraz na prerokovanie so sociálnymi partnermi. Nuž, aký dôraz? A ak by to bola pravda, potom by zamestnávateľské asociácie museli s týmto návrhom aspoň čiastočne súhlasiť. Nie je tomu však tak. Naopak, zamestnávatelia proti prijatiu novely výrazne protestujú s poukázaním aj na ďalšie pripravované zmeny v daňovej a odvodovej oblasti varujú, že tvorba pracovných miest bude ohrozená, čo môže spôsobiť rast nezamestnanosti. Dojemná starostlivosť vlády o zamestnanca sa tak môže otočiť a otočí proti nemu samému.

    Zachytil som tu názory v predchádzajúcej diskusii o tom, zo strany poslancov SMER-u, že Zákonník práce nemá žiadny vplyv na zamestnanosť. Nuž, okrem toho, že to nepovedal pán minister, nepovedal to ani pán premiér, dokonca naopak, povedal, že ak novela zákonníka sa ukáže v praxi ako zlá, tak je ochotný ju vrátiť späť, respektíve urobiť určité opatrenia ku kroku späť. Nuž, ak teda neveríte nám, zamestnávateľom, nechcem povedať aj premiérovi tejto krajiny, pretože jeho vláda schválila súčasný zákonník, chcem ako jeden z dôkazov ponúknuť analýzu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorej je Slovensko členom. Tie dokazujú, že štáty s flexibilnejším pracovným právom dosahujú nižšiu mieru nezamestnanosti ako štáty s prísnejším. Menovať možno aj konkrétne príklady. Na jednej strane sa darí Dánsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii, Japonsku, či Novému Zélandu, na druhej strane zaostávajú Portugalsko, Taliansko, Španielsko či Grécko. Kým pri prvej skupine štátov priemerná miera zamestnanosti presahuje 70 %, pri druhej nedosahuje ani 60 %.

    Predložená novela Zákonníka práce má priniesť viacero zmien. Popri novinkách v oblasti odvodov, hlavne pri dohodách o vykonaní práce, častým argumentom vládnych politikov je zvýšiť podiel klasických zamestnancov oproti dohodárom či živnostníkom. Tento cieľ je ušľachtilý a myslím si, že aj dobrý, no ide nesprávnym smerom. Veď či je dobré zaťažiť dohody o vykonaní práce pre študentov masívnymi odvodmi a tým im vlastne zobrať možnosť zárobku na prilepšenie? Ak chceme dať zamestnávateľom nástroj na zvýšenie prijímania ľudí do bežného pracovného pomeru, potom poďme cestou spružnenia čiastočných pracovných úväzkov, ako to robia už roky v Dánsku či Holandsku, kde je nezamestnanosť na najnižších priečkach v Európe.

    Ak by minister, pán minister, ak by ste počúvali viac zamestnávateľov, dozvedeli by ste sa, že sprísnenie definície pracovnej činnosti, čím sa má dosiahnuť prechod živnostníkov na radových zamestnancov, nie je zďaleka ten najzávažnejší problém predloženej novely. Zamestnávatelia nie sú teda tí, ktorí by cielene chceli zdierať pracovníkov takým spôsobom, že by ich nútili pracovať na živnosť. Odhliadnuc od anomálií, ktoré sa nájdu v každej vrstve spoločnosti, robia si len svoju robotu. Snažia sa znižovať náklady, aby mohli čo najlepšie podnikať. Vypočujme si teda, čo zamestnávateľov na predloženej novele skutočne trápi. Podľa prieskumu podnikateľskej aliancie im najviac prekáža, citujem, "opätovné zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na určitú dobu a posilňovanie právomocí a manažérskych kompetencií zástupcov zamestnancov, napríklad pri stanovení noriem práce alebo zavádzaní pružného času". Koniec citátu. O tom tu už bolo hovorené.

    Inými slovami, zamestnávatelia strážiaci v tuhom konkurenčnom boji mzdové náklady varujú pred znepružnením pracovného práva, čo môže ohroziť zamestnanosť v ich firmách. Aby bolo jasné, tu nejde len o vyjadrenia najväčších podnikateľov, zamestnávateľov, napríklad z automobilového priemyslu, ktorý na Slovensku tento rok zažíva boom. Nízka cena práce v porovnaní so západnou Európu tvorí pre nich určitý vankúš, z ktorého môžu pustiť perie. Mne ide hlavne o menších, malých a stredných podnikateľov, zamestnávajúcich pár jednotlivcov či niekoľko desiatok pracovníkov. Oni sú kľúčoví pre chod ekonomiky. A hlavne oni sú kľúčoví pre zamestnávanie v zaostávajúcich regiónoch Slovenska. Ak priťažíme im, zatneme do tých najcitlivejších miest na Slovensku. A ešte možno sa budeme chvíľu tešiť, že náš priemysel rastie v Európskej únii rekordnými číslami, ale vďaka ťahu niekoľkých automobiliek v západnej časti našej krajiny. Po avizovaných zmenách v odvodovej a daňovej oblasti nám už dnes klesá počet živnostníkov. Obávam sa, že po ďalšej rane v podobe rigidneho pracovného kódexu nám začnú kapať aj malé firmy, ktorých už aj tak je na Slovensku dlhodobo nedostatok.

    Spomínané analýzy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj nedémonizujú kódexy pracovné a priznávajú, že pracovné právo má zhruba pätinový podiel na miere zamestnanosti v spoločnosti. Podobnú pozíciu zohráva úroveň vzdelania, daňovo-odvodové zaťaženie, administratívna náročnosť podnikania či vymožiteľnosť práva. Keď si však pritvrdenie Zákonníka práce spojíme s avizovaným zvýšením daní a odvodov, problémami v školstve ústiacim až do štrajkov, či s pretrvávajúcou nízkou vymožiteľnosťou práva a rozbujnenou korupciou, niet sa veru na čo tešiť. Hrozí nám, že zamestnanosť poklesne. A práve veľký hazard tkvie v jednostrannej orientácii našej ekonomiky na niekoľko odvetví, hlavne automobilový priemysel. Kombinácia poklesu kvality domáceho podnikateľského prostredia s európskou recesiou a prepadom strojárskej a elektrotechnickej výroby by bola pre slovenskú ekonomiku mimoriadne nebezpečná. Toto všetko treba brať pri úvahe o návrhu, respektíve pri zmene súčasného Zákonníka práce.

    Vláda naň siaha v období, keď Európa s veľkou pravdepodobnosťou vstupuje do druhej priehlbiny recesie v tvare dvojité w. Najlepšou prípravou na prekonanie hroziaceho poklesu ekonomiky a stúpajúcej miery nezamestnanosti na Slovensku by bolo práve vykonanie razantných krokov na zlepšenie podnikateľského prostredia.

    Je chronicky známe, že nám nefungujú súdy a prokuratúra a vymožiteľnosť práva je nízka. Odvodový systém sa komplikuje ešte viac, ako poznáme doteraz. Siahame na rovnú daň. Korupcia je rozbujnená, deformujú sa vzťahy medzi štátom a podnikateľmi, i podnikateľmi navzájom. Sústreďme svoju pozornosť na tieto oblasti a nechajme Zákonník práce dnes na pokoji. Zachovajme aspoň niečo, na čo dnes hľadia podnikatelia pozitívne. Počúvajme ich hlas, lebo práve oni vytvárajú pracovné miesta, ktoré potom môže regulovať Zákonník práce. Nerozumiem, ozaj nerozumiem, prečo práve teraz prichádza vláda s návrhom zmeny Zákonníka práce. Žijeme v dobe, keď treba uľahčiť ľuďom nájsť si prácu a treba uľahčiť zamestnávateľom tú prácu im dať. My skôr, a ja osobne mám určite záujem podporovať takéto zákony, ale navrhnutá novela Zákonníka práce ide proti tejto filozofii, a preto ju nemôžem podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky, páni poslanci - Blaha, Štefanec, Kaník. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega iba dve vecné poznámky. Tam ma zarazila tá vaša veta, citujem: "Pracovné vzťahy nikdy nemôžu byť vyvážené." To sa naozaj chcete zmieriť s touto definíciou? Že musí byť zákonite autokracia vo firme? Poviem vám príklady, že to tak nemusí byť. Ekonomická demokracia napríklad v hnutí "ozdravené továrne" po Európe, po Latinskej Amerike; nemecký projekt kodeterminácie, kde majú obrovskú moc zamestnanci pri participácii na vedení podniku; švédsky model lontagarfondner, tzv. robotníckych fondov (tak isto to tak je); družstevné vlastníctvo, spomínaný Mondragón... Ja vám tu môžem rozprávať príklady 15 minút. Ten váš pohľad je pohľad 19. storočia. Nie dvadsiateho prvého. Takže tá prvá poznámka: naozaj, ako demokrat by ste sa mohli zamyslieť nad tým, že nie je nevyhnutné vyžadovať autokraciu v podniku.

    Druhá poznámka, citujem vás: „Zamestnávatelia nechcú nútiť zamestnancov, aby robili na živnosť, len znižujú náklady.“ Pán kolega, to je ako povedať: Pedofili nechcú zneužívať malé deti, len počúvajú svoje pudy. To je to isté. Tak to robia. Niektorí to, žiaľ, robia, že nútia tých ľudí na tú živnosť, lebo znižujú náklady. A čo teraz máme s tým spraviť? Máme sa s tým zmieriť? Dobre viete, že to je nespravodlivé, že to je nefér voči tým ľuďom. Máme sa s tým zmieriť? Ja nehovorím, že všetci podnikatelia sú zlí. Tak isto nehovorí nikto v Trestnom zákone, že všetci ľudia sú vrahovia, ale v Trestnom zákone je napísané, že vražda je zakázaná a bude sa trestať. O tom to je, pán kolega, zákon musí nastaviť pravidlá. V tom máte naozaj pravdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mikuš veľmi pekne zdôraznil súvislosť pracovných kódexov a úrovne zamestnanosti. Chcem len pripomenúť, že za dvadsaťdva rokov, odkedy meria Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj tieto ukazovatele, tak vidieť jasné rozdiely, tak ako on naznačil, krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú aj vyššiu mieru zamestnanosti; tieto krajiny sú Švajčiarsko, Dánsko, Japonsko, Veľká Británia, Nový Zéland, Kanada, v poslednom čase sme už hovorili o príklade Estónska. Na druhej strane práve Španielsko, Taliansko, Grécko, v poslednom čase Belgicko, sú krajiny, ktoré sú skôr negatívnym príkladom, kde vidíme, že rigidnejšia legislatíva má zlý vplyv na zamestnanosť.

    Ťažko sa mi preto počúvajú vyjadrenia z vládnej strany, ktoré hovoria o tom, že pracovný kódex nebude mať vplyv na zamestnanosť. O tom, že to nie je pravda, svedčí napríklad aj samotná metodológia konkurencieschopnosti, v ktorej sme neobstáli. Slovensko, ako vieme, skončilo ako tretia najhoršia krajina v Únii. Horšie už len Gréci a Rumuni dopadli. Chcem vám pripomenúť, že v metodológii merania tejto konkurencieschopnosti, dámy a páni, má efektívnosť pracovného trhu až 17 percent. Čiže takmer pätinu celkovej konkurencieschopnosti ovplyvňuje efektívnosť pracovného trhu, ktorá je najmä ovplyvnená základným zákonom pracovného práva, a to je Zákonníkom práce.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník. Ešte poznámka pána poslanca Kaníka, potom Jožko.

  • Pravidlá sú dôležité a musia byť v zákone uvedené, ale tu práve sa ukazuje, že je dôležité, či sú dobré pravidlá a dobre nastavené, alebo nie. Keď ich tam dáme zlé, tak to povedie k zlým výsledkom. Veď to sa neustále dokazuje.

    A my chceme, len úplne logicky poukazujeme, že platí priama súvzťažnosť. Tam, kde je pracovná legislatíva flexibilnejšia, pružnejšia a liberálnejšia, je nižšia nezamestnanosť, vyššia životná úroveň a ďalšie pozitívne veci. My chceme tento stav dosiahnuť. Vy tvrdíte, že tiež chcete dosiahnuť tento stav, ale idete v protismere. Používate nástroje, ktoré dosahujú presný opak, čo sa tiež dokazuje na presných, konkrétnych príkladoch z Európy.

    Pán Blaha je zamilovaný do Latinskej Ameriky, lebo furt vytiahne nejakú Burundi, Gurundi. Ale my hovoríme o Európe. My hovoríme o Európe.

  • Hlasy v sále.

  • . Alebo do Afriky, to je úplne jedno. Takže ešte jedna súvislosť mi napadla, ktorá sa mi často, čo som často videl z vašej strany politického spektra: spraviť zákon, najčastejšie je to na Zákonníku práce aplikované, ktorý omašličkujete krásnymi rečami, a viete, že je nevykonateľný. Pretože tak nastavíte pravidlá, že sa nedajú použiť, ale potom je: ale však to sa aj tak nebude dodržiavať. Že sa toleruje jeho nedodržiavanie, ale pred voličmi máte transparent, že: Úúú, ako sme vám strašne ochránili neviem čo. Ale to nie je dobrá cesta. Mali sme tu také Zákonníky práce, ktoré každý vedel, že keby sa dodržiavali, tak tu nič nefunguje. Toto bude znova taký Zákonník práce, keď sa neopraví ešte v druhom čítaní, sa nebude dať dodržiavať, pretože ináč by zaniklo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Na pánov kolegov Kaníka a Štefanca nebudem reagovať, pretože v podstate potvrdzujú alebo rozširujú moje myšlienky z vystúpenia.

    Pán kolega Blaha, ako vás počúvam už niekoľko týždňov v parlamente, nie som si istý, ale som presvedčený, že vy ste v živote nevyrobili korunu. Keby ste vyrobili tú korunu, vyrobiť, nie zarobiť, vyrobiť, keby ste vyrobili tú korunu, možno by ste nerozprávali také veci, ako rozprávate. Rozprávali ste teoreticky o nejakých príkladoch. Áno, zamestnateľská akciová spoločnosť, predsa tam je majiteľ zamestnanec. To nie je príklad normálnej akciovky alebo normálneho podnikateľa, už vôbec nie živnostníka. Družstvo, opäť majitelia sú úplne niekde inde.

    Rovnovážne stavy. Samozrejme, že nemôže byť rovnovážny stav medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Veď zamestnanec nenesie prakticky zodpovednosť, len za svoju pracovnú náplň. Zamestnávateľ nesie zodpovednosť za celú firmu. Samozrejme, treba hľadať modus vivendi, alebo pravidlá hry, ktorým je zákon, čo ste potvrdili, akým spôsobom alebo v akých rámcoch sa môžu potvrdzovať. Ako dôkaz toho, že podnikatelia nie sú zrúdy, ako vy rozprávate, je dôkaz, že aj na Slovensku v ostatných rokoch ako najsociálnejšie firmy na Slovensku takmer pravidelne alebo prakticky vždy sú to firmy súkromné. Ani raz to nebola štátna firma, dokonca ani odborárska. Dokonca tie odborárske firmy, zamestnávateľské, ktoré robia v biznise a v reštauráciách spôsobili, že v reštauráciách je dnes najnižší príjem zamestnancov.

    Pán kolega, neviem, o čom to stále tu rozprávate. Vy viete fantasticky teoreticky rozprávať o Hondurase, Che Guevarovi a neviem o kom, o Marxovi, ale vy asi nežijete na Slovensku.

  • Pán poslanec Matovič, do rozpravy, ako posledný písomne prihlásený.

    Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, vážený pán minister, neviem, či má zmysel opakovať to, čo tu už dnes ixkrát bolo povedané a lepšie povedané. Ja si myslím, že nemá veľký zmysel. A musím povedať, že s mnohými, s mnohými naozaj i argumentmi a s absolútnou väčšinou argumentov proti tejto zmene osobne súhlasím, lebo naozaj si nemyslím, že je správne v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, znepríjemňovať život zamestnávateľom. Nuž a to by bolo k obsahu zákonníka.

    No a potom iba také možno dve rečnícke otázky. Že neviem, či ste si uvedomili, že dnes je taká zvláštna situácia, že SMER ide meniť Zákonník práce, ktorý vlastne presne pred štrnástimi mesiacmi pomohol prijať. Lebo pred štrnástimi mesiacmi, 13. 7. 2011 my štyria sme odmietli hlasovať za Zákonník práce, a vtedy stačilo, aby SMER vytiahol karty. Ja som ešte tuto odchádzal, si to presne pamätám a ukazoval som, vytiahnite karty. Ale vtedy ste sa, neviem z akých dôvodov, alebo či to bol nejaký biznis za tým, rozhodli karty ponechať v hlasovacích zariadeniach. A vtedy v podstate de facto SMER umožnil, aby tento Zákonník práce bol prijatý. Dnes po štrnástich mesiacoch tým pádom idete opravovať svoje vlastné dielo. Nehnevajte sa, ale je to naozaj tak. Je to úsmevné, ale je to naozaj tak.

    A čo sa týka pravice, tak to mi tiež trošku pripadá také úsmevné, lebo takto pred rokom, ak by sa štyri pravicové strany správali zodpovedne, tak dnes by nám nevládol Robert Fico a dnes by sme tu nemuseli bojovať, alebo zástupcovia pravicových strán by nemuseli bojovať proti zlej novele Zákonníka práce z dielne Roberta Fica.

    To je všetko, čo som chcel na túto tému povedať.

  • Pán poslanec Hlina, faktická poznámka. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak, ak usúdite, pán predseda, ma prípadne zastavte, nie celkom bude to na to, čo hovoril tuná pán kolega Matovič. I keď sa to niekomu na ten prvý pohľad zdať nebude, že ma to zaujíma, tá debata, že teda ak sa vychádza v ústrety zamestnancom. Len ja identifikujem takú hroznú schizofréniu aj v niektorých tých predkladaných, aj v tých rozhovoroch, že ja to poviem na jednom príklade.

    SCP Mondi do 15 % alebo 10 % mali dať zamestnancom akcií, čo neurobil. Samotná tá firma to uznala, zaplatila 10-miliónovú pokutu za to, že to neurobila. A teraz dostáva investičnú pomoc. A ja skúsim s vami taký návrh urobiť, že ja ani nevystúpim, však ani nebudem nejaký cirkus, ani nejaké tento robiť, že hryznem si do jazyka. Ale keby ste boli konzistentní v tom, čo hovoríte, teda že, ak vám o tých zamestnancov ide, tak toto je fakt úplne flagrantný prípad toho, že ako niekto to proste nedodržal. Hej, to, čo mal. Mal to v privatizačnej zmluve, mal to tam jasne uvedené, uznal to, že to neurobil, zaplatil pokutu, a vy mu teraz dávate investičnú pomoc. Tak vlastne... A tam tá skupina tých zamestnancov, ktorí mali byť vlastníci, oni sa súdia, chudáci, oni sa im tam im vyhrážajú, dokonca ich tam niekto aj zbil a neviem čo. Viete, že neviem, pošlite tam pána Blahu, prípadne, že nech zistí, aký je aktuálny stav. Viete, že to by bolo takéto presvedčivé, také úplne konzistentné, že: áno, pozri sa, ty si neurobil, čo si mal, tuná si zamestnancov, ste ošálili. Tých desať miliónov, síce dobre, ale nebudete im vychádzať v ústrety. Viete, že to mi príde proste také trošku farizejské, že na jednej strane sa zaštíťujete, záujmami zamestnancov a v tomto úplne jasnom, flagrantnom, nikým nespochybniteľnom prípade prižmurujete oči.

    Ďakujem.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán Matovič, chcete reagovať? Pán Matovič? Nie.

    Takže dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zámerne ponechávam priestor, aby v rámci stratégie bolo umožnené všetkým, ktorí chcú využiť, sa prihlásili, aby sme vedeli. Dobre. Takže môžeme to ukončiť? Takže končím možnosť sa prihlásiť, ak dobre vidím, no tak už je tam opäť zmena, takže pán Matovič na záver. Dvanásti. Pán poslanec Sulík, Kaník, Mihál, Vašečka, Blaha, Štefanec, poprosím, pán poslanec Sulík je tam dvakrát.

  • Hlas pána poslanca R. Sulíka v sále.

  • Nechajte pána poslanca Sulíka na siedmom mieste, čiže z prvého miesta prehoďte to, prosím vás, technici. Dobre, takže, pán poslanec, chvíľočku ešte počkáme, pretože naša stratégia víťazí nad naším softvérom, momentálne, takže, aby sme sa dopracovali ku konečnému stavu. Ukážte mi to, prosím vás, technici, od prvého miesta. Alebo je to len prečíslovanie? Dobre, takže pán poslanec Kaník, Mihál, Vašečka, Blaha, Sulík, Štefanec, Viskupič, Hlina, Petrák a Kuffa.

    Takže začneme, pán poslanec Kaník. Pán poslanec Kaník nie je v sále. Pán poslanec Mihál. Ukážte mi to, ale hovoril som, vy ste boli na konci, vy ste boli posledný, pán Matovič, jedenásty, ste tam.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Sulíka!

  • Pán predseda, chcem sa spýtať, či dnes skončí rozprava určite o siedmej.

  • Nie, nie, nie. Ešte dobre... Prepáčte, pán predseda, ja som hovoril aj s vaším kolegom. Navrhujem, aby sme bez ohľadu na to, ako sa bude vyvíjať rozprava k tomuto návrhu zákona, zajtra nehlasovali a o všetkých prerokovaných bodoch, budeme hlasovať až v utorok o 11.00 hodine. Takže budeme pokračovať dnes do siedmej, zajtra budeme podľa počtu prihlásených, odhadujem, pokračovať v rozprave o tomto návrhu zákona. Rokovanie bude zajtra do 14.00 hodiny. Pokiaľ by bola ukončená rozprava o tomto návrhu, budeme pokračovať ďalším bodom, ale hlasovanie bude v utorok o 11.00 hodine o všetkých prerokovaných bodoch.

  • Hlas pána poslanca R. Sulíka v sále.

  • Pán predseda, vy viete... Tak prepadne vám poradie. Zajtra bude určite podľa počtu prihlásených pokračovať rozprava. Dnes budeme do 19.00 hodiny, určite pôjdeme v poradí.

    Takže, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • 154.

    Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, rád by som nadviazal na svoj prvý príspevok v rozprave, ktorý som predniesol najmä v mene klubu SaS. Ešte pár, možno pre niekoho väčšími, možno pre niekoho menšími, drobnosťami, ktoré nezazneli, a ako som si pozorne všímal diskusiu počas dnešného dňa, tak viac-menej tie problémy, o ktorých budem hovoriť, nespomínal ani žiadny z mojich predrečníkov. Čiže nebojte sa, nebudem vás nudiť stále tým istým, ale povieme si ešte niečo ďalšie.

    A tou hlavnou témou môjho vystúpenia bude práca na dohody. Práca na dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti. Dovolím si najskôr pripomenúť, že sme pred pár týždňami schválili, teda nie my všetci, ale osemdesiat vládnych poslancov, veľmi závažnú novelu zákona o sociálnom poistení, zároveň novelu zákona o zdravotnom poistení, kde sa zavádzajú nové odvody z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pripomínal som vtedy v bežiacej rozprave, opakovane, niekoľkokrát som sa dostal za tento pult a vždy som sa snažil pánovi ministrovi zdôrazňovať a zdôrazniť, že tak vážny zákon by takým spôsobom, ako bol prijímaný, prijímaný byť nemal. Jedna rovina sú tie zisky, ktoré získa Sociálna poisťovňa, respektíve štát na úkor daňových poplatníkov, všetkých tých, čo platia dane, odvody a najmä sporiteľov v druhom pilieri, ktorí takto schválenou, na rýchlo schválenou novelou prišli o 40 mil. na svojich úsporách za mesiac september. Ale druhá vec, druhá vec je, že takto chvatne prijímaný zákon skutočne obsahuje množstvo logických aj vecných chýb. A tie sa dotýkajú najmä zavedenia odvodov z dohôd.

    Pripomeniem, že všetci dohodári, s výnimkou tzv. Matovičových študentov, budú dôchodkovo poistení a časť dohodárov, v podstate väčšina z nich bude platiť všetky odvody a najmä zdravotné poistenie. Upozorňoval som na to, že na toto si treba dať pozor, pretože to môže mať, nazvem to, zaujímavé dopady, pokiaľ ide napríklad o dávky, ktoré z toho budú mať dohodári nárokovateľné. A tak sa aj stalo. V zákone okrem tej už povestnej vypadnutej nuly, ktorá skomplikuje trošku život správcovským spoločnostiam pri inkase poplatkov, máme niekoľko chýb, ktoré sa týkajú dohodárov. Preto sa k tomu chcem vrátiť, aby sme pri Zákonníku práce, tak ako tu sme, neurobili podobné lapsusy, ako sa voči dohodárom stali, pokiaľ ide o odvody na sociálne a zdravotné poistenie, pretože, ako si za chvíľku povieme, množstvo zmien v novom Zákonníku práce sa chystá práve pre zamestnancov pracujúcich na dohody.

    Takže stalo sa, že schválená novela o sociálnom poistení, podľa ktorej bude časť dohodárov nemocensky poistená, vlastne spôsobí to, že povedzme zamestnanec, ktorý bude pracovať na dohodu, a aby som to zvýraznil, tak poviem ten príklad čo najkrikľavejší, zamestnanec, ktorý pracuje na dohodu a bude mať dohodnutú odmenu jedno euro mesačne, naozaj veľmi symbolickú odmenu, pretože bude v prepočte povedzme pol hodiny niečo robiť, nejakú činnosť, tak v prípade svojej práceneschopnosti môže dostať nemocenskú možno aj vo výške 700 eur mesačne. A keď nie 700 eur, tak 216 eur určite. Je to absolútny paradox a každý, kto ma teraz aspoň trošku počúva, ešte raz to zopakujem, dohodár, ktorý pracuje za jedno euro mesačne, môže dostať zo Sociálnej poisťovne možno až 700 eur mesačne na nemocenskej dávke. Toto schválila vládna koalícia.

    Ďalej, pokiaľ ide o dôchodok, tu sa často argumentovalo tým, no veď výborne, budú platiť dôchodkové odvody, ale aspoň budú mať viac odpracovaných rokov, budú mať vyššie dôchodky. No čerta starého! Môžu sa stať prípady a môže ich byť veľmi veľa, kedy tí, ktorí prišli o zamestnanie, o riadne zamestnanie relatívne krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku a dnes sú radi v ťažkých časoch, keď si nájdu tú robotu aspoň na dohodu za 100, 200 eur mesačne, popri tom možno poberajú dávku v nezamestnanosti alebo teda sociálne dávky, súčasný zákon im to umožňuje, tak tou prácou na dohodu, pri ktorej budú od 1. januára platiť dôchodkové odvody, tak táto im nieže zvýši ich budúci dôchodok, ale kvôli takému výpočtu dôchodku, aký máme cez priemerné osobné mzdové body, im zníži výšku ich budúceho dôchodku.

    Samozrejme sú to chyby, ktoré vieme opraviť. A v tomto ponúkam pomocnú ruku, a aby to nebolo len o tom, že len kritizujeme. Na tejto schôdzi Národnej rady máme v programe novelu, respektíve poslanecký návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorú som predložil spolu s kolegyňou Luciou Nicholsonovou. Ak tento poslanecký návrh prejde v prvom čítaní do druhého čítania, tak samozrejme je tam priestor, môžeme si sadnúť, môžeme si sadnúť, či ako politické strany, či s odborníkmi, a zabezpečiť nápravu týchto nezmyselne prijatých ustanovení, ktoré dohodárom na jednej strane, možno ani netušia, prinesú vyššiu nemocenskú, ako by si zaslúžili, na druhej strane im môžu znížiť ich budúci dôchodok.

    Samozrejme bolo by dobré sa nad tým zamyslieť s odstupom a trošku s chladnou hlavou, možno trošku komplexnejšie a skutočne zvážiť, či je správne, aby študenti, ktorí si cez dohodu privyrobia nie na štipendium, ale na svoje štúdium, aby odbremenili finančne svojich rodičov, najmä v kontexte blížiaceho sa zrušenia daňového bonusu pre vysokoškolákov, či je správne, aby študenti vôbec platili nejaké odvody z dohôd, či je správne, aby odvody z dohôd platili dôchodcovia, ktorí už na dôchodku sú a dôchodok poberajú. Bolo by fajn, keby sa zmiernila prijatá tvrdosť zákona voči týmto sociálnym skupinám ako celku.

    Naozaj nemá veľký význam, veľký zmysel, aby študent zo 100-, 200-eurového zárobku mal dôchodkové poistenie. Tým si nič nevylepší, len zbytočne tu zavádzame aj vyššiu administratívu pre príslušných zamestnávateľov. A nechcem strašiť, ale môže sa stať, že tie dôchodkové odvody môžu niektorým študentom alebo aj dôchodcom zapríčiniť stratu aj tejto biednej možnosti privyrobenia si, pretože záťaž, ktorá sa zvýši zamestnávateľom, tá nebude malá, ale vyššia ako u týchto samotných zamestnancov. Čiže bolo by fajn, keby vládna koalícia uznala chyby, ktoré sa tu stali, a napravila stav, pokiaľ ide o dohodárov, študentov, dôchodcov, nemocenské dôchodkové poistenie.

    Vráťme sa ale k Zákonníku práce. Už od nástupu vlády sme počúvali, pretláčali to hlavne odbory, že práca na dohodu by sa v Zákonníku práce mala úplne zrušiť. S odôvodnením, že takúto formu zamestnávania máme vlastne len my a Česká republika, čo je do istej miery pravda, ale nie úplná, pretože ak by sme sa mali porovnávať s inými krajinami, s krajinami Európskej únie, tak našli by sme napríklad vo Veľkej Británii skupinu zamestnancov, ktorí pracujú v obdobnom režime, ako sú naši dohodári. Jednoducho nie je možné z hľadiska praktického života chcieť, aby všetky činnosti, všetká tá možnosť alebo tá alternatíva závislej práce bola riešená len a len riadnymi, tzv. pracovnými pomermi, či na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Je množstvo takých naozaj príležitostných činností, jednorázových činností, na ktoré sú naše dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti ako ušité.

    Preto som rád, že inštitút dohôd v našom Zákonníku práce pravdepodobne zostane aj po 1. januári, ale ako vidíme, snaží sa tu vláda vyriešiť akýsi kompromis, vymyslieť akéhosi mačko-psa, čiže aby aj dohody zostali v Zákonníku práce, ale aj aby zamestnanci pracujúci na dohodu získali určité práva porovnateľné so zamestnancami, ktorí pracujú v riadnych pracovných pomeroch. Nie vždy sa to dá, pretože podstata práce na dohodu je taká aká je. Je to skrátka príležitostná, obvykle krátko trvajúca činnosť a najmä v prípade dohôd o vykonaní práce. Samotný Zákonník práce definuje dohodu o vykonaní práce ako prácu vymedzenú výsledkom, kde nie je napríklad podstatný rozsah pracovného času. Je tam síce to obmedzenie na 350 hodín, ale ten pracovný čas ako taký tam nie je podstatný a obmedzujúci. Dohoda o vykonaní práce je vymedzená výsledkom.

    Pozrime sa ale teda, čo navrhuje vláda, pokiaľ ide o rozšírenie, rozšírenie nárokov zamestnancov pracujúcich na dohodu, respektíve na čo, aké ustanovenia Zákonníka práce sa majú po novom týkať práce na dohody. Doteraz sa na dohody vzťahovali len ustanovenia prvej časti zákonníka, to znamená všeobecné ustanovenia a ustanovenia šiestej časti týkajúcej sa ochrany práce. To je v poriadku a tak to má byť. Vládny návrh ale hovorí o tom, že na dohody by sa mala vzťahovať aj podstatná časť tretej časti Zákonníka práce, to sú ustanovenia, ktoré sa týkajú pracovného času. To znamená, že napríklad pri práci na dohodu by mal byť aplikovaný povedzme § 85, ktorý hovorí o rozsahu pracovného času, napríklad paragrafy, ktoré hovoria o rozvrhnutí pracovného času, ktoré hovoria o pružnom pracovnom čase, o prestávkach v práci, o odpočinku, o dňoch pracovného pokoja, a tak ďalej a tak ďalej.

    A teraz si, prosím pekne, skúste predstaviť, alebo aspoň tí, čo ste niekedy zamestnávali nejakých ľudí, že máte zamestnanca, ktorého máte na dohodu o vykonaní práce, kde podľa tej dohody ten zamestnanec má vykonať určité dielo a za toto dielo má dostať zaplatenú určitú odmenu. Je praxou, že pri týchto dohodách o vykonaní práce žiadnym spôsobom ten zamestnávateľ neurčuje, kedy presne to má vykonať. Podstatné je, že má sa vykonať taká a taká práca, za ktorú bude zaplatená taká a taká odmena, a orientačne viac-menej dokedy tá práca, to dielo má byť vykonané, napríklad do týždňa. Nikto tomu zamestnancovi neurčuje, či bude pracovať osem hodín denne, desať hodín denne alebo hodinu denne, nikto mu neurčuje, či bude pracovať v noci, či bude pracovať cez víkend. Je to fakticky jeho vec, ako si tú prácu rozvrhne. A zrazu tu máme návrh, podľa ktorého ten pracovný čas sledovať bude treba, po každých šiestich hodinách najneskôr musí mať prestávku v práci, lebo inak zle, inak inšpektor práce zasiahne a nemilosrdne naparí firme pokutu. Dokonca tu vidíme odpočinok, to znamená, nie je možné tú prácu vykonávať v sobotu, v nedeľu, až na nejaké špeciálne výnimky. No nerozumiem tomu, na čo to je dobré.

    A naviac, rád by som pripomenul už takú technickú špecialitku, že podľa Zákonníka práce povinnosťou zamestnávateľa je evidovať pracovný čas. To je pochopiteľné, pretože bez tej evidencie ani nevie inšpektorát skontrolovať, ako teda ten zamestnanec v práci vlastne bol, kedy bol, koľko bolo nadčasov, či pracoval v noci, či pracoval v sobotu, čiže zamestnávateľ má povinnosť evidovať pracovný čas, ale nie v prípade dohôd o vykonaní práce. Čiže ja sa pýtam, no a ako teda sa naplní, povedzme pri kontrole toho, že či teda ten zamestnanec na dohodu o vykonaní práce pracoval v sobotu, v nedeľu, keď vlastne zamestnávateľ nie je povinný evidovať pracovný čas takéhoto zamestnanca. To je jednoducho v princípe nevykonateľné a nechápem, o čom sa potom vlastne chceme ďalej baviť.

    Veľmi ma potešilo, najskôr zarmútilo, skôr rozosmialo, že sa navrhovalo, že aj pri práci na dohodu má byť zamestnancovi priznaná dovolenku. Totálna absurdita. Toto by bol naozaj mačko-pes, ktorý by nefungoval. Preto som rád, pán minister, že ste od takejto požiadavky odborárov nakoniec ustúpili, lebo tam štipka zdravého rozumu naozaj nie je, pri všetkej úcte k tým, ktorí pracujú na dohodu, aby mali právo na dovolenku. To sa, skrátka, žiadnym logickým spôsobom riešiť nedá.

    Na druhej strane ale sa do vládnej novely Zákonníka práce dostalo ustanovenie, podľa ktorého sa pri práci na dohodu má rešpektovať, má sa uplatňovať § 119, ods. 1, čiže minimálna mzda. Čo to znamená? Znamená to, že aj pri odmene zamestnanca na dohodu musí byť dodržaná minimálna mzda. Keďže pravdepodobne v praxi pôjde väčšinou o hodinovo odmeňovaného pracovníka na tú dohodu, tak v reči dnešných čísiel to znamená, pracovník na dohodu, zamestnanec na dohodu musí za každú hodinu dostať aspoň 1,88 eur s predpokladom, že od nového roku to o nejaký centík porastie. Dobre. A teraz mi, prosím vás, vysvetlite, keď sa vrátime k dohodám o vykonaní práce, kde sa ako zamestnávateľ dohodnem so zamestnancom pri dohode o vykonaní práce, napríklad, že vyčistí po rokovaní večer túto sálu, vyčistí ju, za čo dostane 50 eur s predpokladom, že to urobí do zajtra. Zlý príklad som zvolil, to je príliš vysoká suma. Skrátka zamestnanec vykoná nejakú prácu, za odmenu povedzme 50 eur s predpokladom, že to urobí, ja neviem, do dvoch mesiacov. Nesleduje sa pracovný čas pri dohode o vykonaní práce, tak ja teda naozaj neviem, ako potom budeme sledovať, „budeme sledovať“, že či on odpracoval 100 hodín za 50 eur, tým pádom sa podliezla minimálna mzda, alebo mu to trvalo dve hodiny, čiže mal v prepočte 25 eur na hodinu, alebo ako to vlastne bolo. Jednoducho pri dohodách o vykonaní práce, kedy ten zamestnanec v podstate si to spraví, urobí, ako chce, len je dôležité, aby tú prácu vykonal, je nezmysel sledovať pracovný čas, vyplýva to z podstaty tej dohody. A je nezmysel tým pádom aj viazať tu podmienku nejakej minimálnej mzdy, pretože sa to skrátka vysledovať nedá.

    Uvidíme, ako aj na toto moje vystúpenie, aká bude reakcia v druhom čítaní. Ja očakávam, že sa predsa len štipka zdravého rozumu nájde a že na výbore pre sociálne veci zistíme, že niektorí z usilovných poslancov vládnej koalície prinesie zrazu možno tridsať, možno päťdesiat bodov, ktorými vlastne vláda bude sa snažiť ešte zreparovať tento svoj dosť spackaný návrh, ale teda uvidíme, nepredbiehajme.

    Bol by som ale rád, keby bolo do úvahy zobrané tými, ktorí dnes vládnu, že tie zásahy, ktoré už schválené boli, tie, ktoré sa chystajú, a tie, ktoré sú v Zákonníku práce, pokiaľ ide o zamestnávanie na dohodu, dosť zásadným spôsobom zlikvidujú zamestnávanie na dohodu, a na to nedoplatí nik iný ako tie najohrozenejšie sociálne skupiny, pre ktoré je príjem na dohodu východiskom z často zúfalej situácie, keď si vo svojom regióne jednoducho nevedia nájsť prácu na riadny pracovný pomer.

    Ďakujem pekne za pozornosť a naozaj teším sa na druhé čítanie.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec. Teda uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Čo sa týka práce na dohodu, tak ako povedal pán Mihál, má osobitný charakter a rozhodne ju treba odčleňovať od trvalého pracovného úväzku. Ja som presvedčený, že v tom rozsahu, v akom došlo k zodvodneniu dohôd, že pre niektoré skupiny je to skutočne likvidačné. Osobitne si myslím, že to zasiahne najmä mladých ľudí, študentov, vysokoškolákov, ktorí si pri štúdiu privyrábajú. A preto som presvedčený, že riešením v tejto oblasti by bolo nastoliť sumu, ktorú vidím na úrovni zhruba 190 eur, nad ktorú by sa platili odvody a do ktorej by sa neplatili odvody. Myslím si, že práve pre ľudí, ktorí si takto privyrábajú svojou aktivitou, by to bolo veľmi rozumné riešenie, ktoré by im aj pomohlo.

    Ďalším riešením pre študentov, ktorí pracujú na dohodu, by mohlo byť také opatrenie, ktoré do určitej vekovej hranice im umožní platiť odvody v takej výške, v akej to bolo do platnosti zmeny v zákone o sociálnom poistení, ktorý bol prijatý na minulej schôdzi Národnej rady.

    Takže myslím si, že práca na dohodu vždy bude mať význam. A musíme nájsť schodné riešenie, ktoré pomôže využiť túto formu pracovného pomeru, ktorá bude vždy iná od trvalého pracovného pomeru, ale ktorá má vždy svoje trvalé miesto na pracovnom trhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. K dohodám som chcel snáď dodať len toľko, že naozaj nemôže tuná byť ani len reč o tom, žeby sa tuná nejak sledovala nejaká minimálna mzda.

    Pán kolega ako to spomínal, v podstate tu ide o objem vykonanej práce, ktorá sa dohodne dohodou. A tu sa sleduje splnenie tej pracovnej úlohy. Nesleduje sa tu nejaký ten čas, ak si zamestnanec a zamestnávateľ v rámci dohody dohodli teda objem tej práce a za tu prácu, ktorú mu zaplatí, hej. Tak to v podstate k tým dohodám len toľko.

    A naozaj práce na dohodu stále majú význam, pretože na trhu práce je stále práca taká, ktorá jednoducho aj ťažko sa zabezpečuje skrze pracovné zmluvy. Jednoducho zamestnávateľom sa to neoplatí. Ale sú to drobné práce napríklad, ako to bolo uvedené, možno také upratanie sály, alebo čosi podobné, kde zamestnávateľ nebude to, zamestnávať toho zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, ale len dohodne objem tej konkrétnej práce. Ja len k tým dohodám toľko.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

    Matovič, ospravedlňujem sa, som zle čítala.

  • Pán bývalý minister Mihál, vidím, že nedajú vám správať tí Matovičovi študenti, ale odporúčal by som nabudúce menej emócií, viacej racionálna trošku do hlavičky. A ak by pred mesiacom sa SaS-ka správala konštruktívne, ak by nechcela iba zbytočne trucovať, predlžovať schôdzu, a snažila by sa naozaj niečo reálne pre nejakých dohodárov urobiť, tak možno dnes sme mohli mať zachránených od zvýšených odvodov aj ostatných študentov.

    Nám sa podarilo vyboxovať aspoň záchranu študentov, deti, študentov, aby nemuseli platiť odvody. SaS-ke sa nepodarilo nič, lebo SaS robí iba politiku, ale reálne pre ľudí žeby niečo urobila v tejto veci, nejako som nepostrehol.

    Len som počul aj iný dôvod, že prečo pán minister či exminister Mihál sa tak veľmi zaujíma o tie dohody a prečo sa ho to tak veľmi dotýka, prečo je taký žiarlivý na to, že nám sa podarilo uchrániť študentov od odvodov. Že ten dôvod je taký, že vraj pán exminister Mihál svojho času milióny korún zarábal spôsobom takým, že si všetko nechával vyplácať na dohody. A tým pádom štátu neplatil absolútne žiadne odvody. A tuto by ma naozaj zaujímala skutočnosť, že či by ste sa k tomu vedeli vyjadriť, či toto naozaj bola pravda. Lebo potom by som chápal, že sa vás to veľmi, veľmi dotýkalo, keď vám teraz, odrazu teraz zobrali hračku, cez ktorú ste nemuseli platiť štátu žiadne odvody.

  • S reakciou poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Kolega Štefanec, ja súhlasím s tým, ja som to vlastne navrhoval ako poslanecký pozmeňovací návrh na predošlej schôdzi, aby ten limit bol zavedený, aby sa tie drobné príjmy z dohôd nezodvodňovali a zasiahlo sa až tam, kde to vyzerá na obchádzanie odvodových povinnosti pri tých vyšších zárobkoch, takže tam súhlasím.

    Pán kolega Kuffa, takisto súhlasím, v tom sa zhodneme, že tá minimálna mzda pri dohodách o vykonaní práce najmä je dosť nezmyselná. A skutočne zamestnávatelia budú mať obrovský problém, ako budú riešiť potrebu tých rôznych príležitostných činností, drobných prác riešiť, ak nám takto dohody postupne v podstate odchádzajú zo Zákonníka práce.

    A k tým Matovičovým študentom ešte dodám to, čo som nepovedal vo vystúpení, a odborníci na ministerstve práce budú veľmi dobre vedieť, čo teraz hovorím. Práca chvatná málo platná. To platí aj pri tomto pozmeňovacom návrhu, ktorý bol prijatý, pretože dá sa veľmi ľahko obísť. Ten limit 66 eur obíde malé dieťa naozaj, pretože stačí uzatvoriť viacero dohôd na 66 eur, nie je to v zákone korektne vyriešené. A nie je korektne vyriešené ani to, čo v prípade, ak sa niekto zamestná, takýto študent do tých 66 eur. Prvý mesiac zarobí 50, dobre, neprihlasuje sa na odvody. Ale druhý mesiac zarobí 70. V zákone je diera a neexistuje mechanizmus, ako takéhoto študenta prihlásiť, aby z tých 70 eur odvody platil. Čiže takisto by som poprosil, aby sa táto chyba opravila, ak má naša legislatíva fungovať.

    No a ako som ja zarábal, je verejne známe. Veď som to niekoľkokrát povedal, cez autorské honoráre, nie cez dohody, pán kolega.

  • Ďakujem.

    Ďalší ústne prihlásený do rozpravy, pán poslanec Vašečka. Ten tu nie je, stráca poradie. Takže pán Blaha. Rovnako tu nie je. Pán poslanec Sulík. Nie je tu.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy, páni, pán minister, dovoľte mi reagovať na zopár faktov, ktoré boli povedané doteraz v diskusii a ktoré považujem za dôležité spomenúť.

    Predovšetkým sme diskutovali o tom, či Zákonník práce vôbec vplýva alebo nevplýva na zamestnanosť. Dovoľte mi opätovne zdôrazniť, že považujem Zákonník práce ako základný pracovný kódex za jeden z najdôležitejších faktorov pre tvorbu pracovných miest, i pre celé podnikateľské prostredie. Zvlášť dnes, keď sa zvýšili odvody a vláda plánuje zvýšiť dane, sú zmeny v Zákonníku práce, ktoré zvyšujú náklady na tvorbu pracovných miest, likvidačné pre mnohých podnikateľov.

    Posledná, no nie celkom posledná novela, ale novela z roku 2003, o ktorej sa tu hovorilo veľakrát, a pán poslanec Kaník spomínal dohodu so sociálnymi partnermi v tom čase, tak chcem pripomenúť, že mala významný vplyv spolu s ďalšími zmenami na to, aby sa zvýšila zamestnanosť na Slovensku. Dovoľte mi zdôrazniť, že v roku 2004 bola nezamestnanosť na Slovensku 18,4 %, v roku 2008 9,6 %, čiže takmer deväť percent za päť rokov sa znížila miera nezamestnanosti. Veľký význam mala v tom práve novela Zákonníka práce, ktorá pomohla odstrániť bariéry a pomohla pri zamestnávaní nových ľudí. Pomohla tvoriť nové pracovné miesta.

    Podobný príklad sme tu už počuli z Estónska. Estónsko pred dvoma rokmi malo nezamestnanosť o dva a pol percentuálneho bodu vyššiu ako Slovensko, dnes ju má nižšiu o štyri percentuálne body. To sú údaje z Eurostatu. Opäť aj významným vplyvom Zákonníka práce.

    Keďže v roku 2003 pri tejto novele spolupracovali významne takisto nielen zástupcovia zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, dovoľte mi prečítať stanovisko, ktoré aj v tom čase aktívna Podnikateľská aliancia Slovenska publikovala k dnešnej novele Zákonníka práce:

    "Máloktorý zákon vyvoláva toľko protichodných názorov, a navyše tak často, ako Zákonník práce. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu flexibility pre rýchlejšiu tvorbu pracovných miest. Odborári volajú po posilňovaní ochrany zamestnancov. Problémom týchto diskusií je, že sa zakladajú viac na emóciách ako na dátach a analýzach. Jednou zo základných otázok je, akým spôsobom ovplyvňuje flexibilita Zákonníka práce tvorbu pracovných miest. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj" - o tom už tiež bola reč - "od roku 1990 meria flexibilitu pracovných kódexov svojich a členských krajín a sleduje tiež úroveň zamestnanosti. Ak preskúmame závislosť týchto dvoch ukazovateľov za posledné dve desaťročia, zistíme, že krajiny s vyššou flexibilitou pracovného kódexu majú zvyčajne aj vyššiu mieru zamestnanosti. Pozitívnymi príkladmi sú už spomínané Dánsko, zvlášť čo sa týka flexicurity, Švajčiarsko, Japonsko, Veľká Británia, ale aj Spojené štáty americké, Kanada, Nový Zéland. Priemerná miera zamestnanosti za ostatných dvadsať rokov v týchto krajinách prekračuje sedemdesiat percent. Na druhej strane negatívne príklady sú Španielsko, Taliansko, Grécko, v poslednom čase Belgicko, s priemernou mierou zamestnanosti pod šesťdesiat percent.

    Pravdou je, že samotná flexibilita pracovného kódexu nie je jediným, dokonca ani prevažujúcim faktorom ovplyvňujúcim mieru zamestnanosti. Na tú majú súčasne vplývať ďalšie prvky podnikateľského prostredia, ako napríklad daňovo-odvodové zaťaženie, miera administratívneho zaťaženia, vymožiteľnosť práva, miera korupcie či kvalita vzdelávania.

    Každopádne dáta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj za posledné dve dekády ukazujú, že neflexibilný Zákonník práce je z jednej pätiny príčinou nižšej zamestnanosti v ekonomike. Mimochodom, podobný rozsah tej pätiny vplyvu Zákonníka práce na konkurencieschopnosť má aj metodológia Svetového ekonomického fóra. Náklady vyplývajúce z prísnejších podmienok zamestnávania znižujú ochotu zamestnávateľov tvoriť štandardné pracovné miesta a naopak, zvyšujú motiváciu hľadať alternatívne riešenia. Na Slovensku ide najmä o využívanie dohôd, spoluprácu so živnostníkmi, najímanie agentúrnych pracovníkov, využívanie nadčasovej práce vrátane prekračovania jej limitov, alebo rovno čiernu prácu s výplatou na ruku.

    Už preukázaná závislosť medzi prísnosťou Zákonníka práce a zamestnanosťou spolu so skutočnosťou, že európskymi rekordérmi v miere nezamestnanosti sú dnes Španielsko, smutne známe Grécko, ale i Portugalsko, krajiny s najrigidnejšími pracovnými kódexmi v Únii, by mali byť hlavnými argumentmi proti pripravovaným zmenám.

    Ak dnes Slovensko čelí takmer 14-percentnej nezamestnanosti, ktorú dokáže znížiť len s podporou súkromného sektora tých, čo tvoria pracovné miesta, potom je nevyhnutné, aby politici viac prihliadali na názory podnikateľov. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska v navrhovanej novele Zákonníka práce podnikateľom najviac prekáža opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, obmedzenie uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú a posilňovanie právomocí odborov, napríklad pri stanovovaní noriem práce alebo zavádzaní pružného pracovného času." Čiže presne to, na čo sme upozorňovali už v predošlých vystúpeniach. "Šancu odstrániť alebo aspoň zmierniť príslušné ustanovenie novely majú teraz v rukách poslanci Národnej rady. Ak ju zahodia, negatívne dopady v podobe vyšších transakčných nákladov nepocítia len samotní podnikatelia, ale aj všetci zamestnanci a najmä nezamestnaní." O to

  • Ďakujem, pán minister.

  • , o to predovšetkým ide. Pretože samozrejme, že keď hovoríme o pracovných miestach, hovoríme o zamestnancoch, dámy a páni, hovoríme o ľuďoch, ktorí sú zamestnaní.

    "Ak majú vláda a poslanci skutočný záujem posilniť pozíciu zamestnancov na trhu práce, nech oslabia silu zamestnávateľov nie cez rigidné a zaväzujúce predpisy, ale posilňovaním konkurencie na trhu práce. Inými slovami, čím viac podnikateľov bude na Slovensku rozvíjať svoje aktivity a tvoriť pracovné miesta, tým bude dobrý zamestnanec vzácnejší, váženejší a lepšie oceňovaný. Stačí si spomenúť na predkrízové roky 2007 a 2008, kedy sa v médiách začali objavovať správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nájsť si prácu nebol zďaleka taký problém ako dnes. Chce to len začať konečne zlepšovať kvalitu podnikateľského prostredia reálne, nie na papieri."

    Toľko teda z vyhlásenia Podnikateľskej aliancie Slovenska, čo sú, dámy a páni, nielen ľudia, ktorí tvoria pracovné miesta, ale čo je organizácia, ktorá je takisto prepojená s tretím sektorom. Jediná organizácia, ktorá má aj analytické zázemie, analyzuje situáciu nielen na Slovensku, ale porovnáva ju aj s ďalšími krajinami.

    Dovoľte mi zdôrazniť, že tak ako hovorili vo vyhlásení zástupcovia Podnikateľskej aliancie Slovenska zhruba o pätinovom vplyve Zákonníka práce na celkové prostredie pre tvorbu pracovných miest, tak aj v metodológii konkurencieschopnosti, ktorú viacerí z vás spomínali a v ktorej sme dopadli tak zle, len tretí najhorší po Grécku, Rumunsku, a určite, o ktoré máme všetci záujem, aby sa zlepšila, tak konkurencieschopnosť našej krajiny, ktorá zásadným spôsobom je ukazovateľom, či budeme mať viac roboty alebo nie na Slovensku, tak takmer z jednej pätiny tvorí Zákonník práce, ktorý hlavne ovplyvňujú, ovplyvňuje pružnosť a efektívnosť pracovného trhu. Mimochodom, v tomto porovnávaní sme po novele prvej Ficovej vlády, takzvanej novele pani ministerky Tomanovej dopadli tak, že sme hodnotení v tom najdôležitejšom ukazovateli pružnosti pracovného trhu na čísle 116 zo 142 hodnotených krajín. A takmer vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka pracovného trhu, sme v dolnej polovičke hodnotených krajín. Je tam veľká, veľká príležitosť pre zlepšenie. Naproti tomu, bohužiaľ, ideme skôr tou opačnou cestou a zhoršujeme podmienky pre tvorbu pracovných miest.

    Chcel by som reagovať tiež na tri mýty, ktoré sa tu dnes veľmi často objavovali. Tým prvým mýtom je to, že Zákonník práce nemá vplyv na zamestnanosť. Druhým je, že odbory sú jediné nápomocné, ktorým, ktoré môžu pomôcť zamestnancom. A tretím mýtom je, že Zákonník práce si, zmenu Zákonníka práce si vynútil život. Nuž nie je tomu tak ani v jednom prípade.

    Čo sa týka toho prvého mýtu, to, že Zákonník práce má priamy vplyv na zamestnanosť, dokazujú aj vyhlásenia tých, čo tvoria pracovné miesta, aj metodológia, už spomínaná metodológia Svetového ekonomického fóra, tak ako hodnotí krajiny, či sú konkurencieschopné alebo nie. A koniec-koncov aj skúsenosti z praxe, najmä malých podnikateľov a živnostníkov, mimochodom, ktorých je tristopäťdesiat tisíc na Slovensku a ktorí sú hlavnými zamestnávateľmi.

    Ten druhý mýtus, že odbory sú jediné nápomocné, takisto vyvracia fakt, že zamestnanci si môžu voliť zamestnanecké rady, môžu si zvoliť svojich zamestnancov. Naproti tomu táto novela Zákonníka práce ide proti ich rozhodnutiu a nanucuje im zástupcov odborov, ktorí naviac budú platení veľmi často zo súkromných peňazí firiem, ktoré v súčasnej dobe nemajú ľahkú situáciu a ktoré, ktoré takto si musia ešte odkrajovať z toho koláča, na rozdiel od toho, že by mohli pridať napríklad zamestnancom, ktorí tvoria hodnoty. Myslím si, že zmena v Zákonníku práce, ktorá posilňuje právomoci odborárov, len a len odborárskych funkcionárov, je jedna z tých najškodlivejších. Je jedna z tých najškodlivejších preto, lebo ide proti samotným zamestnancom v tom, že veľmi často ide proti ich vôli.

    Ďalšou škodlivou zmenou je zmena a zrušenie možnosti privyrobiť si nadčas. Vieme, že doteraz v platnej úprave bolo možné po dohode zamestnancov a zamestnávateľov predĺžiť dohodu medzi týmito dvoma subjektmi na 250 hodín ročne z povinných 150. Pán minister v tejto novele túto možnosť ruší, čo nepovažujem za dobrú správu pre tých, ktorí si chcú privyrobiť a dohodnú sa so svojimi zamestnávateľmi. Nerozumiem tomu, prečo si ľudia nemôžu zarobiť viac, keď majú robotu. Na jednej strane robotu zo Slovenska vyháňame a na druhej strane, keď ju máme, tak nedávame možnosť dohody so zamestnávateľom, aby si ľudia mohli privyrobiť. Mám naozaj veľa, veľa skúseností aj z vlastnej praxe, aj z rozhovorov osobitne s malými podnikateľmi, že táto klauzula im veľmi, veľmi vadí, pretože veľmi často využívajú zákazky, ktoré sú aj sezónne, a tento inštitút je pre nich v rámci dohody veľmi užitočný.

    No spomínal som ešte ten tretí mýtus, že zmeny si vynútil život. Tak samotný fakt, že Zákonník práce sa novelizuje po tak krátkej novele, ktorú priniesla ešte minulá vláda, dokazuje, že život si ju nevynútil. Že si to život nevynútil, je dôkazom aj nedohoda sociálnych partnerov a odmietavé stanovisko Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení ako sociálnych partnerov vlády, ktorí jasne deklarovali, že nesúhlasia s takýmito zmenami, najmä v súčasnej situácii, keď je potrebné tvoriť pracovné miesta. Považujem za veľkú chybu vlády, ktorá jednala, ale nedospela k dohode. Veľakrát vláda vytvára orgány, ktoré sú zásterkou, ktoré sú len figovým listom pre to, aby zakryla svoju zodpovednosť, či je to už smutne známa rada solidarity alebo akési nové poradné orgány, ale tam, kde sa má vláda dohodnúť, tam sa nedohodne. A to je na tripartite, to je pri tak dôležitom zákone, ako je Zákonník práce. A samozrejme tu v poslaneckej snemovni, tu je ten priestor, aby sme si vydiskutovali argumenty, ktoré by mali pomôcť najmä tvorbe nových pracovných miest. Táto novela ide proti tvorbe nových pracovných miest.

    Osobitne tie najškodlivejšie opatrenia sú už chronicky známe, ale je to predovšetkým opätovné zavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného pre zamestnanca, ktorý vo firme odpracoval dva roky, ktoré spôsobí vyššie náklady na pracovné miesto. Je to obmedzenie zmlúv na dobu určitú - namiesto súčasnej úpravy s možnosťou trikrát za tri roky už to bude tak možné robiť len dvakrát za dva roky. Je to zmena postavenia dohodárov, je to obmedzenie počtu nadčasových hodín a je to zmena pre odborárskych funkcionárov, ktorí už nebudú musieť preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku a naproti tomu môžu byť platení z firemných peňazí.

    Takáto zmena práce teda nepomôže ľuďom na Slovensku, práve naopak, naše odhady hovoria o už spomínaných 80 až 100 000 pracovných miestach, ktoré týmito zmenami zaniknú. Zmenami v Zákonníku práce, zmenami v odvodoch a pripravovanými zmenami v daniach. Dohromady je to zlá, škodlivá kombinácia, ktorá Slovensku a občanom Slovenska nepomôže. Čo je najhoršie, že práve v súčasnosti celá tá konsolidácia dopadá najmä na plecia občanov, najmä na plecia tých, ktorí sú aktívni, pracovití, zodpovední. Je to séria zmien, ktorá sa netýka tých, ktorí nechcú pracovať, ale týka sa najmä tých, ktorí pracujú a ktorí poctivo platia dane, živia seba, svoje rodiny. To sú zmeny v odvodoch, pripravené zmeny v daniach, to sú zmeny v Zákonníku práce, to sú zmeny v poplatkoch, ktoré vládna strana presadila včera. Bohužiaľ, toto sú tieto istoty, ktoré, ktorých sme svedkami po voľbách. Istoty, že, bohužiaľ, na Slovensku nebudú sa mať lepšie tí, ktorí pracujú, ktorí sa starajú o seba a svoje rodiny, ale naopak, týchto ľudí čakajú horšie časy. Preto aj v druhom čítaní predložíme také pozmeňovacie návrhy, ktoré budú eliminovať škodlivé zmeny v Zákonníku práce, a budeme do poslednej chvíle presviedčať vás, dámy a páni z vládnej strany, aby ste zmenili názor, pokiaľ je tu ešte šanca a je tu priestor, pretože takto postavený Zákonník práce ľuďom na Slovensku škodí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána Štefanca nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán Viskupič, ktorý sa tu nenachádza. Pán poslanec Hlina, ktorý sa tu nenachádza. Takže strácajú poradie. Pán poslanec Petrák, ten sa tu tiež nenachádza. Pán poslanec Kuffa, ako jediný sa tu nachádza.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, milí kolegovia-vytrvalci, ktorí ste tu zostali. Ďakujem vám všetkým, aspoň som nemusel rozprávať tuná do prázdneho pléna.

    Zákonník práce je veľmi vážnym dokumentom, tak ako to dnes v rozprave sme to tuná počuli. Myslím si, že každý moderný európsky štát, tie krajiny, ktoré tu boli ako spomínané, dúfam, že nechceme s nimi zrovnávať, ale Zákonník práce naozaj má veľmi vážny vplyv a zásadný význam na zamestnanosť. Nemôžeme to bagatelizovať. Je to taký veľmi citlivý senzor, alebo možno aj taký barometer, podľa ktorého v podstate buď tá zamestnanosť stúpa, respektíve klesá.

    Za jednu z veľmi vážnych vecí považujem, pri predkladaní tak závažného dokumentu, ako je Zákonník práce, je, pán minister, práve tá, že síce na jednej strane oceňujem, že rokovania so zamestnávateľmi a zamestnávateľskými zväzmi, ako aj odborármi síce prebehala, prebiehali, ale naozaj nemáme tuvýstup taký, že by došlo v rámci tripartity k dohode. Myslím si, že je to veľmi vážna vec.

    Zákonník práce v zásade sa dotýka nás, všetkých občanov na Slovensku, a je vážnym dokumentom. Zmeny, navrhované zmeny ako jedna zo spomínaných zmien, to jest súbeh odstupného a rovnako aj trvania pracovného pomeru, má veľakrát naozaj negatívny vplyv, ktorý vlastne znižuje aj aktivity zamestnávateľov, pretože cena práce takto stúpa. Rovnako zmluvné podmienky alebo dojednanie pracovných zmlúv na dobu určitú. Doposiaľ to bolo trikrát za tri roky, mohol zamestnávateľ dohodnúť so svojim zamestnancom zmluvu na dobu určitú. Teraz sa to skracuje dvakrát za dva roky. Naozaj na trhu práce je tá práca taká rôznorodá. Niekedy je tak špecifická, že nie je možné uzavrieť so zamestnancom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, pretože ani ten zamestnávateľ nevie, že či ten objem prác bude taký, aby mohol toho zamestnanca naozaj zamestnávať na dobu neurčitú.

    Spomenutá bola tuná firma Mondi, ktorá naozaj dostala tých 60 000 eur na jedno pracovné miesto. Myslím si, že je to veľmi, veľmi neprimerané. Bolo to tu aj v minulosti, kedy niektoré veľké firmy boli uprednostňované v tom, že na vytvorenie jedného pracovného miesta dostali neúmerný objem peňazí. Je aj otázne potom aj u tých veľkých firiem, že či aj to udržanie tej zamestnanosti naozaj aj také bude, ako štát vynaložil na vytvorenie jedného nového pracovného miesta. Pri aktívnej politike zamestnanosti, a to sa týka aj zákona o zamestnanosti, skôr by som videl tuná potom priestor na to, aby tieto prostriedky proporcionálne a vyvážene sa prerozdeľovali možno pre živnostníkov. Tí, ktorí, a malé drobné firmy, tí, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta.

    Pán kolega Štefanec to tu spomínal, že drobní a strední podnikatelia sú naozaj tou nosnou silou, ale nielen u nás, ale aj vo všeobecnosti, ktorí najviac zamestnávajú, teda vytvárajú pracovné miesta, ale rovnako aj produkujú. Rovnako práca nadčas, ktorá, doposiaľ bolo možné pracovať práce nadčas 250 hodín a tento limit, ktorý sa skracuje na tých 150 hodín, skutočne, aby sme tu nedávali nejakú takú bariéru, ak tí zamestnanci, tí, ktorí sú ochotní a chcú pracovať, chcú si prácou nadčas privyrobiť, zlepšiť podmienky v rodinách, aby na druhej strane sme im nedávali tu prekážky, ktoré v podstate, nebudú môcť si vyrobiť nejaké tie peniaze naviac.

    Zákonník práce má naozaj dosahy aj vo všeobecnosti na regionálny rozvoj. Skutočne Slovensko je tak mimoriadnou krajinou, že sú veľmi chudobné regióny na Slovensku a zároveň aj tej práce je veľmi málo. Dane a odvody a pracovné právo naozaj majú vplyv na ekonomiku štátu. Spomeniem tu, v postate tak v závere dnes to tu odznelo, možno tá práca v nedeľu. Ono na jednej strane, možno ako tu spomenul kolega Sulík, že či zastanú vlaky alebo zastane život. Samozrejme, nenalejeme vodu do vysokých pecí, aby sme železiarne zavreli. Alebo atómovú elektráreň. Rovnako nemocnice. A sú tu služby také, ktoré jednoducho permanentne stále musia tu pretrvávať. Určite tí, ktorí to spomínali, nemali na mysli to, ale aby práca, ak ste vyťažený alebo ste v systéme takom, kde máte ísť sedemkrát do týždňa do práce a takmer nonstop pracovaťbez oddychu, tak táto práca každého človeka zotročuje.

    Spomeniem len ešte tak veľmi krátko, okrajovo, toľko spomínané sociálne encykliky. Chcem len toľko dodať, že žiaden z pápežov v sociálnych encyklikách neobhajoval prácu v nedeľu, ale naopak, aj súčasný pápež Benedikt XVI. hovorí aj o dôležitosti oddychu, aby človek dokázal si nájsť aj priestor na oddych. Teda tá práca je významná, ale rovnako je významný ten oddych.

    Samozrejme, aby sme si to nemýlili, tak ako to kolega Mihál tuná spomínal, o vzťahu k dohodám, aby dohodárom nevznikal nejaký nárok nebodaj na nejakú dovolenku, alebo že by tu bola nejaká minimálna mzda, lebo je to úplne iný štatút. Dohodou sa sleduje čosi úplne iné. Sú to nejaké marginalizované práce, ktoré sa nedajú celkom zabezpečiť cez pracovné zmluvy a riadny plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, ale sa to dopĺňa týmito dohodami. Dohody sú tie, ktoré myslím si, že v kontexte našej krajiny stále ešte majú význam.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Nech sa páči, uzatváram možnosť prihlásiť sa, pán poslanec Mihál, pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Len technicky k tým nadčasom, aby to bolo teda jasné. Lebo, pán kolega, nepovedali ste to presne. Podľa Zákonníka práce, či starého, či nového, zamestnanec môže odpracovať počas kalendárneho roka maximálne 400 hodín nadčasov. Na tom sa nič nemení. Z toho 150 hodín má právo zamestnávateľ mu nariadiť prácu nadčas. Na tom sa tak isto nič nemení. Zamestnávateľ má právo nariadiť tých 150 nadčasových hodín len v prípadoch, ktoré sú odôvodnené naliehavou a zvýšenou potrebou práce alebo verejným záujmom. Na tom sa tak isto nič nemení. Čiže keď zamestnávateľ nariadi zamestnancovi, v sobotu prídeš do roboty, tak to musí vedieť zdôvodniť naliehavou potrebou, a nie lárom-fárom, že chce niekoho šikanovať. To platilo a platí aj naďalej.

    Ale v čom je zmena? Tých 250 ďalších nadčasových hodín do tých celkových 400, ktoré si môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom, čiže tých 250 hodín, ktoré je možné odpracovať so súhlasom zamestnanca, doteraz nebola tam žiadna iná väzba, žiadna iná podmienka, len to, že sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú. Skrátka a dobre, hlavne ide o prípady, keď zamestnanec si chce zarobiť, pretože odpracuje viac, dostane viac peňazí, dostane príplatok za prácu nadčas, donesie domov rodine viac eur. Lenže po novom tento dohodnutý nadčas môže byť tiež len v prípade naliehavej a odôvodnenej potreby práce. Čo je veľká chyba. Pretože takto bránime slobodne sa rozhodnúť zamestnancovi, aby si zarobil viac peňazí. Bude sa to, samozrejme, obchádzať. To je vedľajšie. Ale v prvom rade, načo takáto nezmyslená podmienka? Verím, že sa to odstráni v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem podporiť pána poslanca Kuffu v tom, že hovoril o dopadoch zmien v Zákonníku práce na malých podnikateľov. Viacerí sme spomínali, ako dôležití sú malí podnikatelia pre rozvoj ekonomiky a dnes už na Slovensku tvoria najdôležitejší segment, zamestnávajú najviac ľudí. Chcem upozorniť, že už zmenami v odvodoch každý živnostník zaplatí budúci rok o tristo eur viac ako doteraz. Keď im chceme ešte sťažiť zamestnávanie, tak im radikálne zhoršujeme pozíciu, a to sú pripravované ďalšie zmeny v daňovom zaťažení. Takže tieto veci treba vidieť komplexne. Aj z tohto pohľadu zmeny v Zákonníku práce dopadnú, bohužiaľ, najviac na malých podnikateľov a samozrejme na občanov, ktorí by mohli získať viac práce, ktorej ale takto bude na Slovensku menej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Máme 18.57 hodín. Nasledujúci rečník, verím, že by to bolo dlhšie ako na tri minúty, tak preto by som ukončila.

    Aha, pardon, pán poslanec, takže naplníme čas do bodky. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tak, aby sme presne o 19. hod. skončili. Ďakujem za faktické pripomienky kolegov. Ja snáď k tým dohodám, možno trošku ešte sa k tomu vrátim.

    Myslím si, že na druhej strane je potrebná tu aj kontrola, aby aj zo strany zamestnávateľov tieto dohody neboli zneužívané a aby na základe dohôd nepracovali zamestnanci akoby kvázi v plnohodnotnom pracovnoprávnom vzťahu, kde vlastne by mal vzniknúť pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy. Veľakrát si to títo zamestnávatelia jednak aj mýlia, ale veľakrát to aj, musím povedať, že zase cielene aj robia. Tí, ktorí to vedia.

    Na druhej strane kontrolný mechanizmus zo strany štátu, aj kontroly, ktoré prebiehajú. Samotná kontrola nevie to zhodnotiť a nevie to ani skontrolovať v podstate týchto dohodárov, či dochádza k porušeniu Zákonníka práce, alebo nedochádza. Dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní prác alebo brigádnické dohody najviac využívajú práve strední podnikatelia alebo drobné, malé firmy, kde v rámci sezónnych, hlavne sezónnych prác potrebujú vykryť práce také, kde do pracovnoprávneho vzťahu sa im neoplatí prijať zamestnanca, respektíve ani v skutočnosti títo zamestnanci o takúto príležitostnú prácu nemusia aj mať takýto vážny záujem.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže uzatváram dnešný rokovací deň. Začíname zajtra ráno o 9.00 hod. v rozprave, v pokračujúcej rozprave k Zákonníku práce.

    Pekný večer.

  • Prerušenie rokovanie o 19.00 hodine.