• Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať a otváram druhý rokovací deň siedmej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dní nepožiadal o ospravedlnenie žiaden pán poslanec.

    A pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú máme ako tlač 193.

    Pán minister Tomáš Borec zaujal svoje miesto. Takisto svoje miesto zaujal aj spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom Antonín Cicoň. A do rozpravy písomne prihlásení sú ešte pán poslanec Poliačik a pani poslankyňa Žitňanská.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi. Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, hostia, sú dve opatrenia v tomto zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých by som sa rád dotkol a ktoré, podľa mňa si zaslúžia našu pozornosť.

    Tým prvým je opatrenie, podľa ktorého predtým, než sa bude môcť osoba obrátiť na súd a žiadať náhradu škody a nemajetkovú ujmu, bude musieť využiť najprv všetky účinné prostriedky ochrany, a to vrátane ústavnej sťažnosti alebo poprípade aj žalovať na Európskom súde pre ľudské práva.

    Nazdávam sa, že toto opatrenie je v rozpore s viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu, napr. s rozhodnutím Ústavného súdu zo dňa 6. 4. 2005, ale aj niektorých ďalších, ktoré poprípade môžem neskôr vo faktických menovať, ak by bol záujem. Ale v skratke to znamená to, že Ústavný súd má v prvom rade rozhodovať o tom, či boli porušené práva, keď vznikol prieťah v konaní pred súdom alebo správnym orgánom. To je však principiálne podľa mňa zlý návrh. A to hlavne z troch dôvodov. Tým prvým je, že Ústavný súd nemôže priznať náhradu škody, ktorá sťažovateľovi vznikne. Môže priznať len náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

    Druhá vec je, že Ústavný súd nemôže rozhodovať v prípadoch, keď konanie už skončilo. Jedine v prípade, že prieťah v konaní ešte trvá.

    A tretia vec, je zvyšovanie nákladov pre jednotlivých sťažovateľov v tomto konaní, pretože v konaní pred Ústavným súdom je nutné byť zastúpený advokátom, zatiaľ čo v konaní pri žalobe podľa zákona 514 podľa doterajšieho znenia človek alebo občan advokátom byť nemusí, to znamená, že ak presúvame vlastne tieto konania na Ústavný súd, tak zvyšujeme finančnú záťaž pre každého takéhoto sťažovateľa, lebo bez zastúpenia advokátom jednoducho v tomto procese nemá šancu uspieť, pričom, samozrejme, treba zvážiť, že advokát, ktorý už pracuje aj na úrovni Ústavného súdu, si to dá tiež patričným spôsobom zaplatiť. Na rozdiel od ústavnej sťažnosti pri žalobách podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je toto konanie omnoho efektívnejšie na ochranu práv, ktoré boli porušené nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Teda podľa môjho názoru princíp by mal byť naďalej taký, že je potrebné najprv žalovať podľa zákona 514/2003 a až následne sa sťažovať na Ústavnom súde. Pre porovnanie - veľmi podobne to majú v rovnakom systéme zodpovednosti štátu za škodu vyriešené aj v Českej republike, ktorá sa vyrovnávala v minulosti s týmto problémom.

    Druhé opatrenie, ktorému by som sa rád venoval, je to, ktoré limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy odkazom na zákon, ktorým sa stanovuje výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi. V skratke - opäť ide o to, že sa stanovuje maximálny strop pre nemajetkovú ujmu, ktorú môže súd priznať na základe žaloby v konaní, keď si uplatňuje zodpovednosť za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, napríklad prieťahmi v konaní, pričom sa ale vychádza z úplne iných kritérií ako pri stanovení náhrady pri násilných trestných činoch. Pán minister keď uvádzal tento zákon, tak hovoril aj o tom, že potreba toho kroku, ak som dobre rozumel, je daná tým, že sú obrovské rozdiely v rozhodnutiach súdov a chápaní toho, akým spôsobom a podľa čoho sa majú rozhodovať. Ministerstvo vychádza z toho, že neexistuje jednoznačná judikatúra a že priznané náhrady nemajetkovej ujmy sa významne líšia. Napríklad v Čechách to však vyriešili usmernením Ministerstva spravodlivosti, kde sú stanovené limity ako odporúčanie pre náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú používa ministerstvo aj súdy a ak sa od tohto líšia, tak to musia zdôvodniť. To znamená, že majú vnútornú normu, ktorá zadefinuje nejaký zdravý stred alebo zdravé kritérium, na základe ktorého má byť táto ujma určená a každý jeden sudca v prípade, že významným spôsobom sa odchýli od toho rámca, ktorý mu táto norma dáva, tak to bude musieť zdôvodniť. Veľmi podobne má nastavené limity pre nemajetkovú ujmu aj samotný Európsky súd pre ľudské práva. To, že súdy nevedia konštantne riešiť judikatúrou limity pre náhrady nemajetkovej ujmy, nie je dôvodom na zavádzanie stropu pre túto náhradu odkazom na iný právny predpis, ktorý upravuje iný druh nemajetkovej ujmy, a teda používa iné kritériá hodnotenia nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla porušením právnych povinností štátu. Myslím si, že vytvorenie nejakej normy, ktorá by spadala do jurisdikcie, resp. pod ministerstvo spravodlivosti, podľa ktorej by sa museli súdy rozhodovať a pri ktorej by museli vždycky zdôvodniť odklonenie od tejto normy, je elegantnejším a lepším riešením ako odkaz na zákon, ktorý v podstate len takým umelým spôsobom do toho zákona vpašovaný.

    Z tohto dôvodu mám za to, že tento, táto novela zákona, ktorú máme na stole obmedzuje prístup jednotlivcov k náhrade škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej občanom porušením povinnosti zo strany štátu. A navrhujem teda vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľovi. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka. Dávam slovo teraz pani poslankyni Žitňanskej, písomne prihlásenej do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, pekné ráno prajem všetkým zúčastneným.

    Myslím, že to už povedal kolega Beblavý, že tento zákon treba trošku čítať aj v súvislosti so zákonom, ktorý sme prerokovávali pod bodom 3 na tejto schôdzi, keď sme rokovali o zákone o správnych poplatkoch, ktorý novelizoval aj zákon o súdnych poplatkoch, tak som hovorila o tom, že tieto zákony treba čítať spolu, a povedala som, že ich treba čítať spolu preto, pretože tak ako boli predložené vládou do parlamentu, tak akoby vysielali občanom odkaz, že naozaj každý občan, ktorý sa domáha svojho práva, je akoby potencionálny kverulant, ktorý obťažuje štát. A to asi nie je dobrý prístup, rovnako ako nie je dobrý prístup zmäkčovanie zodpovednosti tých, ktorí v mene štátu občanom škodu spôsobia. Ja som rada, že aj debata, verejná debata aj debata v tomto parlamente prispela k tomu, že včera sme sa dokázali naprieč spektrom dohodnúť na tom, že tie poplatky, ktoré ten návrh poplatkov, súdnych poplatkov, ktoré vláda predložila, najmä pokiaľ ide o znovuzavedenie poplatkov za, keď sa občan súdi so štátom o náhradu škody, že ten návrh bol neprimeraný. Dobre, nebude to oslobodené od súdneho poplatku, 20 eur je určite lepšie riešenie. Rovnako som rada, že v tomto zákone došlo počas pripomienkového konania ešte na úrovni vlády k zmenám ktoré prispeli k tomu, že to zmäkčenie zodpovednosti, najmä to subjektívne hodnotenie toho, či vymáhať regresný nárok na náhradu škody, alebo nie, v tej podobe, ako bolo pôvodne navrhované ministerstvom spravodlivosti, dnes už vyzerá lepšie a ukazuje sa, že naozaj práca poslancov má zmysel, aj keď sa do verejnej debaty zapoja aj počas pripomienkového konania.

    Myslím si, že dnes pri tomto návrhu zákona po týchto úpravách sme v štádiu, keď tento zákon vyžaduje normálnu vecnú debatu, a ja vidím také 3 ustanovenia alebo 3 úpravy v tomto zákone, ktoré si podľa mojej mienky zaslúžia vecnú debatu a dnes v prvom čítaní by som ich chcela pomenovať, a, samozrejme, budem sa tomu venovať ďalej aj na ústavnoprávnom výbore a v rámci druhého čítania.

    Tá prvá oblasť súvisí s tým, čo som hovorila na začiatku, že vnímame občana trošku, ako keby a priori obťažoval štát a komplikoval štátu život, bez ohľadu na to, či nárok má, alebo nemá nárok. Táto novela zákona upravuje nanovo pomerne podrobne, čo má obsahovať žiadosť občana, keď sa domáha náhrady škody v prvom štádiu v rámci predbežného prerokovania na príslušnom ministerstve alebo úrade. Ja tomu v zásade rozumiem, pretože aj z vlastnej skúsenosti viem, že to uplatňovanie nároku je niekedy naozaj formulované veľmi nečitateľne a jednotlivé ministerstvá majú mnohokrát proste problém z toho vyčítať, čoho sa vlastne občan domáha. Čiže rozumiem tomu zadefinovaniu, čo má takáto žiadosť obsahovať.

    Na druhej strane si ale podľa mojej mienky musíme uvedomiť aj to, že tieto žiadosti podávajú občania, ktorí nemajú právnické vzdelanie a nemusí každý z nich hneď utekať za advokátom, takže možno že je tu treba hľadať cestu ako aj občanom pomôcť napísať správne túto žiadosť, a preto hovorím nebránim sa tomu ani nekritizujem to, že stanovujeme v zákone, ako má taká žiadosť vyzerať, resp. aké má mať náležitosti, ale myslím si, že môžme zájsť ďalej a pomôcť ľuďom, aby to aj zvládli. Taká osvedčená cesta ako pomôcť ľuďom, aby to zvládli, je napríklad formulár zverejnený na webovej stránke ministerstva spravodlivosti alebo všetkých ministerstiev, na ktoré sa ľudia obracajú so svojimi nárokmi, a veľmi osvedčený nástroj je aj taký, sa zvykne používať ako štandardná pomôcka pre občanov -"najčastejšie otázky a odpovede", metodické usmernenie, akým spôsobom vyplniť žiadosť. Mali by sme ľuďom pomáhať v tomto smere. Myslím si, že je to veľmi jednoduchá cesta a môžme to urobiť aj cez nejaké odkazové ustanovenie v zákone, že ministerstvo spravodlivosti niečo takéto urobí, zverejní a dá k dispozícii a bude to prístupné všade, kde to je možné.

    Druhý bod sa týka tej časti, kde sa nanovo upravuje zodpovednosť súdov za nesprávny úradný postup, resp. za nekonanie súdu. Poviem príklad. Napríklad ak súd nevykoná nejaký úkon v lehote, ktorú stanovuje Občiansky súdny poriadok, tak ak tým občanovi vznikne škoda, tak má podľa tohto zákona nárok domáhať sa náhrady škody. Novela, tak jak je navrhnutá stanovuje, že pred tým ako by si alebo predpokladom, aby si mohol uplatniť takúto náhradu škody, musí využiť najskôr prostriedky nápravy. Aby sme tomu rozumeli. To znamená nemám úkon zo strany súdu urobený načas, tak asi v prvom kroku by som sa mala sťažovať predsedovi súdu, že úkon nebol urobený načas, že vznikajú prieťahy, aby súd začal konať. Akurát, že tie prostriedky nápravy, tak ako sú vymenované v tom ustanovení, ich je viac a dajú sa, samozrejme, stupňovať a končí to niekde sťažnosťou na Ústavný súd v krajnom prípade a ja dokonca dokážem aj akceptovať možno tento model a viem, že čiastočne tá judikatúra s tým pracuje, ale tak jak je to dnes napísané, priznám sa, že nemám jasno v tom, aké prostriedky nápravy musím všetky využiť na to, aby keď mi vznikne škoda som aj tento nárok na náhradu škody mohla uplatniť. Myslím si, že by malo byť zrejmé, že nie v každom prípade sa musím prepracovať až po nejaké uznesenie Ústavného súdu, nato aby som mohla uplatňovať svoj nárok na náhradu škody. Malo by byť zrejmé, že kedy stačí, že proste sa sťažujem u predsedu súdu a kedy musím prejsť všetkými inštanciami na to, aby nikto nemohol spochybniť môj nárok na náhradu škody, ak mi z takéhoto nekonania súdu včas škoda naozaj vznikne, pretože hovoríme, pochopiteľne, o náhrade škody a tú škodu musím preukázať. Takže tu podľa mňa vidím priestor na to, aby sme sa na tú právnu úpravu pozreli a hľadali v tom nejaké riešenie a zároveň, tak ako je dnes nadstavená táto právna úprava, tak ako keby opomínala situáciu, že môžem využiť všetky prostriedky nápravy, ale nemám šancu tým zabrániť náhrade škody, nároku na náhradu škody, pretože nemám šancu zabrániť škode. Proste tá škoda mi vznikla už z toho, že ten prvý úkon skrátka nebol vykonaný načas. Mne tá škoda vznikla a teda ja sa môžem domáhať všetkými prostriedkami nápravy, aby teda ten súd konečne začal konať a nič nemení na veci, že proste tá škoda vznikla. Bodka. A tu ako keby sme a vlastne sekírujeme toho občana, že musí prejsť nejakou líniou, čo všetko, kde všade musí napísať nato, aby proste nestratil ten nárok na náhradu škody. Zákon síce hovorí o tom, že môžu byť okolnosti hodné osobitného zreteľa na to, aby bolo ospravedlniteľné, že som nevyužila všetky prostriedky nápravy, ale to je veľmi subjektívne kritérium a o tom, samozrejme, rozhodne ten úrad samotný, a preto si myslím, že by mali sme pamätať osobitne na situáciu, keď škoda vznikne bez ohľadu na to a nemôže jej zabrániť využitie akéhokoľvek prostriedku nápravy. A nemali by sme to nechať len na posúdenie toho, či je to okolnosť osobitného zreteľa alebo nie, ale tam by mal byť proste princíp. Keď raz tá škoda vznikla neviem jej zabrániť tým, že teraz sa budem sťažovať do aleluja, že tam by mi to malo byť asi odpustené, že proste takto, takýmto spôsobom nekonám, a myslím si, že to je tiež téma vhodná debaty, pretože si treba uvedomiť, že ten občan aj tak nie je v jednoduchej situácii. On proste musí uniesť to dôkazné bremeno, že mu škoda vznikla a že mu vznikla z toho dôvodu, že súd nekonal načas, čo nie je zas ako taká štandardná situácia, sú to skôr výnimočné situácie, že tá príčinná súvislosť je daná medzi nekonaním súdu k vzniku škody. To sú naozaj výnimočné situácie, ale podľa mojej mienky nemali by sme to ešte sťažovať tým, že tuto nútime všetkých dopisovať si so súdmi.

    No a potom je tretí bod, kde podľa mňa je namieste vážne, vecne diskutovať a síce je tú tá časť, kde sa upravuje nanovo uplatňovanie regresného nároku voči tomu, kto v mene štátu škodu spôsobil, kde dnes, tak ako máme predložený návrh zákona, existuje alebo sa predpokladá povinnosť, alebo sa navrhuje povinnosť vymáhať tento regresný nárok vtedy, ak ten, kto konal, konal úmyselne a pokiaľ škodu spôsobil v nedbanlivosti, tak tam je to na posúdení príslušného orgánu, či ten regresný nárok vymáhať bude, alebo nie. Preukazovať úmysel je vždy veľmi zložité a neviem, že či tá hranica je položená dobre. Ja viem, že v našom poriadku to nie je úplne štandardné, ale už sme to raz urobili, že sme posunuli tú hranicu na úroveň vedomej nedbanlivosti a posunuli sme ju pri novele Trestného zákona, keď sme sprísnili trestnú zodpovednosť verejných činiteľov a položili sme tú hranicu na úroveň vedomej nedbanlivosti, kde si myslím, že je to aj správnejšie a akýmsi spôsobom spravodlivejšie, pretože túto mieru ako keby zodpovednosti od všetkých, ktorí konajú v mene štátu, máme právo vyžadovať. Inak je to pomerne štandardný model aj v zahraničí, minimálne, ak sa pozrieme do nemecky hovoriacich krajín, a stojí za úvahu podľa mojej mienky, aby sme zviedli debatu, či neposunúť tú hranicu pre povinné vymáhanie regresného nároku na prípady zavinenia toho prípadu vedomej nedbanlivosti.

    Toto sú tri čisto vecné otázky. Možno, že ma napadnú v priebehu ďalšieho štúdia tohto zákona aj ďalšie, ale myslím si, že tieto tri sú hodné toho, aby sme úplne normálne vecne na tú tému debatovali, a myslím si, že to môže prispieť k tomu, aby tento návrh bol vo výsledku lepší a hlavne pomohol tým, ktorým je tento zákon určený. Lebo tento zákon je určený predovšetkým ľuďom, ktorým štát spôsobil škodu, či už svojim rozhodnutím, alebo svojim nekonaním a myslím si, že práve pri takomto zákone by sme sa mali správať k občanom ústretovo, a skôr im pomáhať, aj keď je to taká zvláštna situácia, ale myslím si, že áno. Keď raz štát spôsobí škodu, tak by mal byť schopný občanom pomáhať, keď si uplatňujú svoje nároky.

    A na záver možno ešte jednu vetu. Áno podporujem aktivitu kolegu Procházku aj Beblavého vyrovnať sa s majetkovou zodpovednosťou verejných činiteľov. Myslím si, že je to téma hodná debaty a vo vecnej debate tiež sa dá nájsť model, ktorý na jednej strane nebude pôsobiť šikanózne voči všetkým verejným činiteľom, aby sa nebáli rozhodovať, ale na druhej strane zvýšia vymožiteľnosť práva na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyni nie je žiadna faktická poznámka. Pani poslankyňa zároveň bola posledná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neevidujem žiadnu prihlášku, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, chce zaujať stanovisko?

    Áno, nech sa páči pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v podstate zhrnul tie informácie alebo tie určité tézy, ktoré tu zazneli počas rozpravy. Ja v podstate len chcem zopakovať, že tento návrh zákona alebo novely zákona má primárne za cieľ zvýšiť príjem prostriedkov do štátnej pokladnice trošku netradičným spôsobom, a to tak, že aby sme zabránili zbytočným konaniam, ktoré naozaj sú zbytočné, ale zákonom štát jednoducho je nútený, aby ich uplatňoval napriek tomu, že zjavne sú nehospodárne. Máte možnosť alebo mali ste možnosť včera počuť, dal som vám nejaké príklady, okrem iného momentálne je potrebné vymáhať regresne nárok aj od exekútorov a notárov, ktorí už uspokojili nárok z ich povinného poistenia, napriek tomu je potrebné toto vymáhať, aj keď je to zjavne nevhodné, neprimerané a zbytočné. Čiže to je jeden z príkladov, prečo vlastne tunak máme na stole aj túto, túto vec.

    Potom by som chcel veľmi pekne poďakovať za vecné pripomienky, ale chcem poznamenať, že jednoducho, či boli, alebo neboli vykonané prieťahy súdom, nie je možné posudzovať v konaní o náhrade škody. Preto možno by som rád aj reagoval v tejto vecnej pripomienke na pána Poliačika aj na pani poslankyňu Žitňanskú. Jednoducho nato sú iné inštitúty. My nemôžme miešať, my nemôžme miešať rozhodovanie o tom, či boli, alebo neboli prieťahy súdu s tým, že zároveň je tam už aj daná náhrada škody okamžite. Čiže, najprv musí konštatovať niekto, že boli prieťahy, alebo neboli a až potom, keď boli konštatované príslušným orgánom, či už je to predseda súdu, Ústavný súd v rámci sťažností, až potom je možné uplatňovať takúto vzniknutú škodu, nie skôr.

    Takže ale, samozrejme, nebránim sa vecnej diskusii aj na tie ďalšie otázky. Veľmi pekne ďakujem.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať podľa schváleného programu prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 194, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 178.

    Prosím, pán minister spravodlivosti, uveďte aj tento vládny návrh zákona, nech sa páči.

    (Rokovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 194.)

  • Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie a skvalitnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona v naznačených v oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje právnu platnú úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažuje, ktoré sťažujú dosiahnutie účelu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ottovi Briximu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ctený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predpokladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 178 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhujem ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Žitňanská, za klub strany Sloboda a solidarita pán poslanec Martin Poliačik, ďalej do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Miroslav Beblavý a pán poslanec Gábor Gál.

    Nech sa páči, dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej za klub SDKÚ-DS.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi na úvod musím dať zadosť zákonu o konflikte záujmov a povedať, že som zapísaná v zozname advokátov, aj keď momentálne s pozastaveným výkonom, aj keď z toho, čo dnes poviem to bude možno vyzerať tak, že som v konflikte v záujme s tým, že možno raz si ešte tú činnosť obnovím, ale čo už, niekedy to tak býva.

    Dovoľte, aby som začala trošičku zoširšia, pretože, pretože stále si myslím, že jednotlivé návrhy zákonov treba posudzovať aj trošku v kontexte situácie, v ktorej sa nachádzame. Na úvod chcem zdeliť alebo sa podeliť o svoj pocit, ktorý mám pol roka po voľbách a niečo po štyroch mesiacoch fungovania tejto vlády z ministerstva spravodlivosti. Mám pocit, že stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktoré majú vplyv, nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho.

    Som presvedčená, ale že, naopak, toto prostredie potrebuje zmeny, potrebuje pokračovať v zmenách, potrebuje pokračovať v otváraní verejnej kontrole, potrebuje pokračovať vo vytváraní podmienok, ale aj tlaku na jeho efektívne fungovanie. Teda potrebuje zmeny v záujme toho, čomu hovoríme prístup k spravodlivosti alebo vymožiteľnosť práva. Zmeny v takomto prostredí, samozrejme, vždy znamenajú krik, pretože keď nefunguje nejaké prostredie, tak vždy je skupina ľudí, ktorí z toho profituje, tí, ktorí v tom vedia chodiť. Sú spravidla vplyvní a vedia kričať. Preto pokoj a ticho je práve v záujme týchto ľudí, ktorí vedia chodiť v tomto nefungujúcom systéme, ale nie je v záujme občanov, naopak. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože vymožiteľnosť práva je problém a, samozrejme, že všetci vieme, že je to problém dlhodobý. A čím dlhšie tento stav trvá, tým viac sa negatívne podpisuje jak na kvalite podnikateľského prostredia, tak na ekonomickom prostredí na Slovensku vôbec. A v časoch ekonomickej krízy je to ešte väčší problém, pretože, pochopiteľne, v časoch ekonomickej krízy investori, podnikatelia investujú menej a vyberajú si pritom prostredie a do ktorého investovať budú. A jedným z kritérií, na základe ktorého sa rozhodujú je, samozrejme, aj to, kde je ich investícia bezpečná a či vstupujú do bezpečného, istého právneho prostredia, alebo nie. Dokážem chápať, ak nová vláda nový minister spravodlivosti nezačne súkať justičné zákony hneď na druhý deň ako nastúpi do svojej funkcie. Rozumiem tomu o to viac, že SMER nemal vo svojom volebnom programe žiaden ucelený koncept, ako zlepšiť vymožiteľnosť práva na Slovensku. Je to síce ťažko pochopiteľné, že jedna strana, ktorá mala jasne vládne ambície, nemá v takej oblasti ako je spravodlivosť žiaden koncept, ale je to proste fakt. SMER išiel do volieb s kritikou toho, čo robila predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v tejto oblasti, ale bez toho, že by zároveň prezentoval nejakú alternatívu ako to robiť inak a lepšie, pochopiteľne. Rozumiem tomu, že minister spravodlivosti, ktorý nevedel pred voľbami, že bude ministrom spravodlivosti, potrebuje čas sa zorientovať vo svojom rezorte. Nechápem ale a nemôžem akceptovať, ak pol roka po voľbách minister spravodlivosti nepredloží aspoň koncept, ako si predstavuje zlepšiť vymožiteľnosť práva a fungovanie súdov na Slovensku.

    Pretože všetci vieme, že nielen rýchlosť konania je na Slovensku problém, všetci vieme, že na Slovensku je problémom aj pomery, ktoré vládnu v justícii. A je to problém nielen justície, je to dnes už problém fungovania štátu ako takého, jeho demokratických inštitúcií a prekážkou podnikania na Slovensku, čiže aj ekonomickou brzdou.

    Sú len tri možnosti, ktoré má táto vláda a ministerstvo spravodlivosti. Môže pokračovať v zmenách, v reformách, ktoré začala predchádzajúca vláda, to znamená pokračovať v tlaku na otvorenie súdov verejnej kontrole, pokračovať vo vytváraní podmienok a v tlaku na efektívnosť súdov. Je legitímne povedať nie, to neboli dobré riešenia, musia prísť lepšie riešenia. Potom má táto vláda a minister spravodlivosti druhú možnosť. Musí doniesť koncept, ako to chce urobiť. Keď tak neurobí, tak potom je len tretia možnosť. A síce, neurobiť nič. Ale neurobiť nič, znamená zachovať status quo. A status quo znamená, že naozaj tí chlapci z baru Bonano, ak si to ešte pamätáte, sa dnes cítia veľmi, veľmi dobre, pretože potichúčku môžu robiť to, čo vždy robili. A to je pre mňa neprijateľné, pretože to nie je cesta ako zlepšiť fungovanie justičného systému na Slovensku.

    Prečo to hovorím v súvislosti so zákonom o advokácii? Hovorím to preto, pretože v tejto situácii, o ktorej vieme, že je jeden z prvých vážnejších zákonov, ktoré ministerstvo spravodlivosti predkladá, je zákon o advokácii. Ako keby to bol naozaj ten najväčší problém, ktorý dnes v oblasti spravodlivosti máme. Aj keď nepopieram, aj ten treba novelizovať. Ale zároveň, je to zákon, v tej podobe, ako je predložený, za ktorý sa Advokátska komora pred svojimi členmi nemusí hanbiť, za to vzbudzuje otázku, prepáčte, pán minister, či minister spravodlivosti je minister spravodlivosti alebo predseda Advokátskej komory ešte stále. Zopakujem: áno, zákon o advokácii potrebuje zmeny. Otázka, že aké? Začnem trošku dozadu, pretože aj pod mojim vedením sa začalo pracovať na novele zákona o advokácii. Keď som sa stala v roku 2010 ministerkou spravodlivosti, tak som sa stretla aj s vtedajším vedením ministerstva, aj s vtedajším vedením Advokátskej komory, zhodli sme sa na tom, že áno, aj zákon o advokácii treba novelizovať. Informovala som vtedy vedenie komory, že prioritu majú zmeny justičných zákonov, otvorenie justície verejnej kontrole a že právnej úprave, ktorá sa bude týkať všetkých právnických profesií sa chcem venovať niekedy na jeseň v roku 2012 - na jar v roku 2013. A dohodli sme sa, samozrejme, a úplne normálne aj na komunikácii a spolupráci pri príprave tohto zákona. Niekedy v roku 2012 Slovenská advokátska komora doručila na ministerstvo spravodlivosti svoju predstavu novely zákona a súčasne ju rozposlala aj všetkým advokátom. Samozrejme, každý môže mať svoje predstavy, aj advokátska komora môže mať svoje predstavy, to čo si pamätám dodnes, je, že ma vtedy pomerne dosť nahnevalo, že ten e-mail, ktorý išiel všetkým členom advokátskej komory, evokoval dojem, že je to znenie na ktorom sa advokátska komora dohodla s ministerstvom spravodlivosti. Pamätám si aj to, že sa mi podarilo vtedy to, čo nemám veľmi vo zvyku, napísať aj pomerne sprostý e-mail vedeniu advokátskej komory a potom sme sa stretli a sme sa na tu tému rozprávali, musím povedať, že veľmi korektne a veľmi rozumne, a, a dohodli sme. Dohodli sme sa na tom, že určite sú časti, kde sa zhodneme, že vieme, že ten zákon treba novelizovať. Zároveň sme sa dohodli aj na tom, že sú ale veci, na ktorých sa nikdy nedohodneme, pretože, a jasne som vtedy deklarovala, že ja ako ministerka spravodlivosti nikdy nepredložím na vládu a do parlamentu zákon, ktorý by predlžoval koncipientskú prax z troch na päť rokov a že nikdy nepredložím zákon, ktorý by stanovoval že Slovenská advokátska komora musí dať pred zápisom obchodného mena advokátskej kancelárie súhlas s obchodným menom do obchodného registra. A zároveň som deklarovala aj to, že máme záujem zo strany ministerstva spravodlivosti sa venovať aj takej téme, aby sa zverejňovali disciplinárne rozhodnutia advokátskej komory, kvôli tomu, aby proste aj klienti mali prístup k tomu a vedeli posúdiť, čo je v poriadku, aké správanie advokáta a aké správanie advokáta už je za hranou a disciplinárna advokátska komora takéto správanie disciplinárne stíha. Vytvorili sme pracovnú skupinu, tá začala pracovať, práca nebola dokončená. Dnes máme na stole novelu zákona s päťročnou koncipientskou praxou, obmedzeným počtom koncipientov na jedného advokáta, čo do istej miery dáva "ratia", a komora má vydávať akési potvrdenia k obchodnému menu advokátskej komore v právnej forme obchodnej spoločnosti a, samozrejme, že disciplinárne rozhodnutia sa plánovať, nie, nie, zverejňovať neplánujú, aspoň v návrhu zákona to nie je.

    Rozprávali sme sa vtedy aj s advokátskou komorou o tom, že áno, kvalita právnického vzdelávania by mohla a mala byť lepšia. Ja učím obchodné právo na vysokých školách asi 25 rokov a viem, že sú študenti, ktorí už počas štúdia využívajú všetky možnosti na to, aby zvýšili svoju odbornosť a kvalifikáciu, chodia po celom svete, poctivo študujú a praxujú v advokátskych kanceláriách, už keď sú na škole. Títo možno niektorí sú tak schopní, že keď skončia školu, možno by ani nepotrebovali tú trojročnú koncipientskú prax, ale hravo ju zvládnu a zvládnu, samozrejme, aj advokátske skúšky.

    Sama veľmi dobre viem, že sú študenti, ktorým nepomôže žiadna koncipientská prax a pravdepodobne nikdy nebudú mať šancu prejsť ani advokátskymi skúškami. A sú študenti, Gábor Gál pokýval hlavou, podľa toho, od čoho to závisí, že? A potom sú študenti, kde áno, ich šanca závisí od toho, či sa im advokát naozaj bude venovať, alebo či sa im venovať nebude a podľa toho budú dobrí advokáti, alebo nebudú dobrí advokáti a spravia advokátske skúšky, alebo nespravia advokátske skúšky.

    A nie to naozaj problém nespočíva v tom, či troj- alebo päťročná koncipientská prax. A myslím si, že pokiaľ veci fungujú, trojročná koncipientská prax stačí. Ja rozumiem tomu, že trh právnych služieb je plný, ja rozumiem tomu, a o to viac v kríze, že ten koláč sa nezväčšuje a že čím viacej je advokátov a čím rýchlejšie pribúdajú, tak tým ten konkurenčný tlak je väčší, ale naozaj si nemyslím, že riešenie je v uzatváraní sa a v spomaľovaní prílevu nových, mladých advokátov do systému. To si naozaj nemyslím, že je to správne riešenie. Znovu poviem: rozumiem advokátskej komore, keď toto presadzuje, rozumiem jej v tom zmysle, že, áno, ona má na starosti záujmy svojich členov, advokátov. Nerozumiem ale v tomto ministerstvu spravodlivosti a ministrovi spravodlivosti, pretože jeho svätou povinnosťou je mať na starosti iné záujmy. Inak možno ešte taká drobnosť, ktorú možno ste ešte nezaregistrovali, v pripojenej novele Občianskeho súdneho poriadku sa rozširuje okruh občiansko-právnych sporov, v ktorých môže zastupovať účastníka konania len advokát a nie ten tzv. laik. Inak toto isté znenie, ktoré dnes je v návrhu zákona, presadzovala v parlamente Slovenská komora advokátov pri jednej noviel Občianskeho súdneho poriadku vlani v parlamente. Len podotýkam, že bez úspechu, v ústavnoprávnom výbore to vtedy nedostalo ani hlasy kolegov zo SMER-u. Tak teraz som naozaj zvedavá.

    Téma je širšia, ale keď už hovoríme o komorách, tak téma je podľa mojej mienky širšia. Téma je širšia, pretože sa netýka len právnických profesií. Ja si pamätám na obdobie rokov 2002 až 2006, keď sa vtedajšia vláda zaoberala témou rôznych komôr komplexne, skúmala opodstatnenosť jednotlivých komôr zriadených zákonom a skúmala opodstatnenosť povinného členstva v jednotlivých komorách. Vtedy vznikol aj taký komplexný materiál, v ktorom sa navrhlo aj zrušenie niektorých komôr, zrušenie povinného členstva v niektorých komorách, a v niektorých zákonoch aj povinné členstvo zrušené bolo, aj niektoré komory zo zákona, ktoré boli zriadené zo zákona, zrušené boli. Ale pamätám si aj na tú atmosféru, v akej bol prerokovávaný tento materiál, pretože to bol veľmi konfliktný materiál, sám osebe bol kompromisom, lebo tie tlaky jednotlivých záujmových skupín boli obrovské, už vtedy, ale tá vláda do toho išla, a to, čo ma mrzí, je, že tento typ diskusií a vládnych materiálov ako keby už prestal existovať. Rozumiem tomu v tom zmysle, že áno, politické náklady obmedzovania vplyvu záujmových skupín cez rôzne komory a povinné členstvá, politické náklady takýchto diskusií sú pomerne veľké, ale podľa mňa tie diskusie stoja za to, pretože vylepšujú prostredie na Slovensku a vylepšujú aj podnikateľské prostredie na Slovensku. Áno, treba pri ňom zviesť súboj so záujmovými skupinami. Ako vidíme, ale dnes sa súboj so záujmovými skupinami nevedie. Dnes sa záujmové skupiny uspokojujú aj v rámci rôznych "rád solidarity a rozvoja" a pod., pretože uspokojené záujmové skupiny neprotestujú proti vláde a potom je kľud a pokoj.

    Takže, aby som sa vrátila na začiatok. Mám pocit, že v súlade s celkovou stratégiou vlády Roberta Fica aj stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktorí majú nejaký vplyv. Skrátka je to stratégia nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho. A ja tvrdím, že tento pokoj a ticho nie je v záujme občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Martvoň, pán poslanec Susko, pán poslanec Brixi, pán poslanec Hlina, stlačte správne, pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská v tomto momente vás chcem znova uistiť, aby sme predišli nejakým nedorozumeniam, že ministerstvo spravodlivosti spolu s poslancami z poslaneckého klubu strany SMER budú pracovať ešte na nejakých zmenách pripravovaného návrhu. Dovolím si povedať, že znova prebieha aj u nás v rámci strany diskusia, konštruktívna diskusia s pánom ministrom, ktorý prichádza ešte so svojimi vlastnými nápadmi, ktoré v podstate by tam mohli v tejto novele zákona byť. Čiže vás chcem iba upozorniť, že tento takto predložený návrh nebude celkom takto aj v druhom čítaní vyzerať, čiže z tohto dôvodu, v podstate aby ste iba vedeli, že aj my myslíme na všetkých ľudí, ktorých ste spomínali, neni to iba o advokátskej komore. No a na druhej strane mal som trošku taký pocit, že ako väčšina vášho vystúpenia bola skôr o tom, ako odprezentovať niečo, čo ste vy asi nemali možnosť v minulosti urobiť alebo s čím ste boli vnútorne uzrozumená, len ste sa do toho nemohli pustiť, tak mi to pripadalo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa len v krátkosti chcem dotknúť, pani poslankyňa, toho čo ste hovorili o príleve nových advokátov z hľadiska predlžovania doby a o vymožiteľnosti práva. Ono prílev nových advokátov, či bude v trojročnej lehote alebo päťročnej lehote, bude ten istý, akurát sa to o dva roky posunie, takže tam nevidím nejakú zásadnú zmenu. Skôr naopak, hovorili ste o tom, že treba niečo robiť s vymožiteľnosťou práva. Ja si myslím, že kvalita poskytovaných právnych služieb zo strany advokátov občanom, je jedným z dôležitých nástrojov posilňovania vymožiteľnosti práva a práve preto je to otázka samozrejme názoru, že či tri, štyri alebo päť rokov, ale čím dlhšia tá príprava toho koncipienta na výkon advokátskeho povolania bude, tým bude ten advokát neskôr kvalitnejší, si myslím, s viac praktickými skúsenosťami a tým bude môcť aj kvalitnejšie tie právne služby poskytovať a tým sa aj prispeje, samozrejme, nie je to jediný nástroj a nie je to ani recept na úspech, ale tým sa určite aj pomôže k vymožiteľnosti práva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani Žitňanská niekoľko momentov a postrehov, tak ako si vážim vás ako dlhoročnú pedagogičku, docentku, ktorá v oblasti obchodného práva pôsobí, tak si veľmi vážim aj pána ministra a jeho úprimný záujem robiť niečo so stavom dnešnej advokátskej komory a toho počtu koncipientov, ktorí sa do neho hlásia. Hovorím to z pohľadu seba ako človeka, ktorý ešte pred polrokom aktívnym koncipientom bol. Všetci, ktorí tu sedíte a si to možno že uvedomujete, tí ktorí ste v systéme robili, problém nie je v tom, koľko ľudí sa do systému, koľko ľudí zo systému vychádza, ale koľko ľudí do systému prichádza či už zo škôl štátnych, alebo zo škôl súkromných, ktoré prijímajú neúmerný počet uchádzačov o štúdium, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. To je zásadný problém. Problémom, ako ste už spomínali, je, že ten koláč je príliš malý a jednoducho toľko, toľko právnikov a koncipientov sa v ňom jednoducho nevie uplatniť a nie je možné vychovávať toľko študentov, ktorí by takúto potom možnosť praxovania u advokáta mali. Čomu však nerozumiem, je to, že ste hovorili, že cieľom akýchkoľvek zmien nie je pokoj a ticho. No ja si myslím pravý opak, cieľom akejkoľvek legislatívnej zmeny je pokoj, ticho a spokojný ako občan, tak aj záujmová organizácia, ktorá háji jeho záujmy. Ďakujem pekne.

  • Myslím, že netreba byť nejaký špecialista v tejto oblasti, aby sme mohli úplne zdravým rozumom vycítiť, že zavedenie povinnej koncipientskej praxe alebo predĺženie tej povinnej na päť rokov, je návrat alebo smer tam, kde sme vyšli a kde sme začínali v stredoveku. Stredovek bol typický cechovými zriadeniami, obmedzeniami pre vstupy do možnosti podnikať v nejakej oblasti. Ako toto je taký inovatívnejší nástroj, ako tým, ktorí skončia školu, niekedy naozaj, veď čo si tu budeme nahovárať, za podmienok, ktoré sú absolútne zneužívaním pracovnej sily a využívaním tejto mladej a vzdelanej pracovnej sily, dosiahnuť ochránenie trhu, tých ktorí na tom trhu fungujú, advokátom ktorí už skúšky majú, ktorí majú svoje kancelárie a ktorí nechcú mať novú konkurenciu. A to neni správne, naozaj to sa týka princípu, takisto to platí na všetky povinné členstvá v komorách akýchkoľvek, ktoré majú potom nárok posudzovať, rušiť oprávnenia, obmedzovať výkon činnosti jednotlivých vecí. Je to zásah proti konkurencii, proti skvalitňovaniu služieb, proti slobodnému výberu a toto určite nie je správne, naozaj myslím si, že to je absolútna cesta v protismere a ako som povedal na začiatku, stredovek bol typický cechovým zriadením, kde tento princíp bol zavedený.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani Žitňanská hovorila o stave justícii, nedá mi aby som znova nespomenul jeden príbeh zo života. Strelili mi do môjho psa, mal myslím 40 vnútorných, 70 vonkajších stehov, to znamená bolo z neho rešeto, človek, ktorý to urobil je známy, ale, samozrejme, nič sa mu nestalo. V tejto krajine fušujú do remesla advokátom už aj policajti, aj prokurátori, aj sudcovia, častokrát ani si netreba najať toho advokáta, čiže to dávam taký podnet, že by ste si mali chrániť svoju prácu, a to keď hovoríme o tom stave tej justície, čiže niekto bol schopný sa podpísať a uznať to, že ten človek vypovedal, že z dvoch metrov strelil do toho psa, smerom k tomu psovi, ale nie si je istý, či ho trafil, výsledok je teraz som spomínal 110 stehov. Čiže v tejto krajine je pod takúto výpoveď ju schopný uznať policajt aj prokurátor, to znamená, mňa napadá otázka, že kto všetko v tejto krajine už disponuje okrúhlou pečiatkou a pod čo všetko je u nás niekto schopný sa podpísať? Ja sa na to budem pýtať tuná aj pána Tichého, keď bude prednášať správu o prokuratúre, až potom sa človek dozvie, znova keď teda vychádzam z toho, že v akom stave je naša justícia, že ten daný prokurátor, že to je už dynastia, to už ani neni, to už je úplne dynastický spôsob, že jeho brat je prokurátor v inom meste, jeho mama je sudkyňa v inom meste a jeho otec sudca v inom meste a už len to, že teda tú informáciu som dostal len sprostredkovane, hovorím, že ten človek má ML-ko mercedes, bejzbalovú pálku v ňom a bundu Thor Steinar, čiže toto je tiež vec, ku ktorej sme sa mi postupom času dopracovali a v takomto stave naša justícia je a pani Žitňanská, ale aj iní ľudia, ktorí, myslím, si predstavujú taký veľký projekt, čo by sa malo diať, niekedy mám pocit, ako keby z Marsu ich tá sonda sem poslala, a oni to zistili, že v akom stave tá justícia je, lebo podľa mňa čiastočne toho tí ľudia boli aj účastníkmi. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky a ja možno zareagujem len na pána poslanca Martvoňa, teším sa, musím povedať, pán poslanec Martvoň, že dávate zmysel mojej poslaneckej opozičnej práci, lebo keď sa do niečoho naozaj obujeme a tak nám dávate záruku, že potom to v rámci druhého čítania vylepšíte, a chcem vás ubezpečiť, že mne potom je jedno, či je to náš pozmeňovací návrh, alebo váš, dôležité je, že ten návrh v konečnej podobe bude lepší, takže ďakujem vám za tento spôsob spolupráce. Ďakujem.

  • O vystúpenie v rozprave požiadal pán minister v súlade s rokovacím poriadkom.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja by som chcel zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tunák boli. Jednak pani poslankyňa Žitňanská ma trochu prekvapila v tom, akým spôsobom vnútorne rozporne vyjadrila určité, určité tézy, na jednej strane hovorí, že sa venuje justícii veľmi podrobne a ju sleduje, na druhej strane tvrdí, že nevie o ničom, čo by malo z dielne ministerstva spravodlivosti vyjsť vo vzťahu k vymožiteľnosti práva. Tak to som naozaj veľmi prekvapený, pretože pokiaľ bolo dostatok, podľa môjho názoru dostatok informácií k tomu, že čo ministerstvo spravodlivosti chystá k téme zvýšenia vymožiteľnosti práva. Je to zásadná rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku, zmena zásadná v zákone o exekútoroch, v zákone o notároch a ďalšie predpisy, samozrejme, Trestný zákon, sama dobre viete, že to nejde rýchlo, naopak, ja sa chcem spýtať, čo ste pre vymožiteľnosť práva v tejto republike urobili vy, ako sa skrátilo súdne konanie? Takže ja by som naozaj v tomto smere nesúhlasil s vami, so všetkou úctou.

    Čo sa týka zákona o advokácii a iných zákonov, napríklad o sudcoch, no iste zákon o sudcoch, zákon o prokurátoroch, to sú veľmi dôležité zákony, ale veď predsa tieto zákony momentálne sú prejednávané Ústavným súdom. Takže ja mám veľmi limitovanú možnosť, a to som aj povedal na začiatku, že kým Ústavný súd nerozhodne, tak nemám možnosť v tomto smere konať, nebola to naša alebo nie je to moja práca, takže v tomto smere tiež by som dával toto do pozornosti.

    Čo sa týka zákona o advokácii, tiež vnímam veľmi rozporne vaše vyjadrenie, a to jednak ste vyjadrili, že tá spolupráca v čase, keď som bol predseda advokátskej komory, bola veľmi korektná. Navyše ten zákon v rámci komisie prejednávali mimo legislatívneho plánu vlády, pretože ste uznali, že naozaj tie problémy, ktoré tam sú, sú vážne a treba ich riešiť. Teraz nie celkom rozumiem tomu, čo ste jedným dychom povedali, že to je divné, že práve prichádzam s týmto zákonom, no bol nachystaný, áno, bol pripravený v podstate a vážnu výhradu ste mali len v dvoch veciach, ktorú ste aj vlastne pomenovali dnes. Takže nie celkom rozumiem tomu vyjadreniu na jednej strane áno, na druhej strane nie, takže v tomto si treba urobiť poriadok.

    Čo sa týka témy dĺžky koncipientskej doby, ja vás chcem upozorniť, že dĺžka koncipientskej doby nie je novinka v tejto krajine, nie je to z čias stredoveku, je to obdobie rokov 1990 až rok 1996, kedy doba koncipientská bola 5 rokov, sú tu advokáti, ktorí túto dobu absolvovali a nemajú žiaden problém s tým, že ju absolvovali, sú veľmi spokojní, pretože sa veľa naučili. Mojim cieľom, naozaj si uvedomte, nie je, aby som ja nadržiaval nejakému zužovaniu trhu práce pre advokátov, pre budúcich advokátov, to určite nie. Mojim cieľom je zvýšiť kvalitu advokátov. To je prvoradý cieľ, pretože advokáti ako poskytujú služby, tak aj sú spokojní klienti, občania, to je podstatné. A to akých máme absolventov zo škôl, povedala to aj pani poslankyňa Žitňanská, je veľmi rôznorodé, áno, slušne povedané, takže niečo v tomto smere treba urobiť a občania sú na konci tohto reťaza, reťazca, či sú spokojní, nie sú a či dostanú kvalitnú právnu službu, alebo nedostanú. A môžme sa baviť o tom, že koľko ich je kvalitných a môžu ísť hneď potom trojročnej lehote alebo vôbec, alebo nie. Ale systém musí byť nastavený tak, pretože keď máte rýchlosť obmedzenú v jazde na 50 km za hodinu v nejakom úseku, tak to nie je kvôli tým dobrým autám, ktoré tade vedia prejsť aj 80-kou, ale kvôli tým starým a pokazeným, ktoré sa pri 60-ke prevrátia, takže na to sa nastavujú zákony. Takže to som ešte chcel povedať a, samozrejme, nebránim sa vecnej diskusii, ale naozaj vecnej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. O vystúpenie s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Pardon. Pani poslankyňa Žitňanská reaguje na pána ministra. Ukončujem možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, možno krátkou poznámkou, pán minister, v programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že pripravíte koncepciu. Ja sa na ňu veľmi teším, lebo bez koncepcie sa nedá pracovať a ale tá koncepcia musí byť na začiatku na stole, pretože v opačnom prípade netušíme, že či kroky, ktoré robíte, dávajú spolu nejaký zmysel, alebo nie. Koncepcia sa nedá predložiť v druhom, treťom alebo v štvrtom roku vládnutia. Rozumiem tomu, že chcete novelizovať hmotno-právne a procesné predpisy, ale uvedomme si, problém justície dnes nie je len rýchlosť konania, ale pomery v nej. Pre rýchlosť konania platí, že od roku 2004 na prelome rokov 2004/2005, keď začali vstupovať do systému vyšší súdni úradníci a postupne k 1200 sudcom pribudlo 800, dnes už 900 vyšších súdnych úradníkov, tak sa každý rok kontinuálne skracuje dĺžka súdneho konania. Ja som pyšná na to, že keď som bola štátna tajomníčka, toto sa nám podarilo presadiť, som rada, že sme pridali do systému vyšších súdnych úradníkov v minulom roku, a som rada, že tak ako aj po minulé roky, aj predchádzajúci rok tento trend každoročného skracovania dĺžky súdnych konaní pokračoval. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, chcete, pán minister, reagovať? Nie. Ďakujem.

    Takže poprosím ďalšieho písomne prihláseného pána poslanca Martina Poliačika.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Gábor, hostia, keď sme na začiatku tohto volebného obdobia sa dozvedeli meno pána ministra spravodlivosti, tak sme mnohí až tak podskočili tým príjemným prekvapením, že sa vôbec také niečo mohlo stať a že strana SMER nominovala tak kvalitného človeka na tento post. Len to je tak jak malé dieťa, keď vidí čokoládový bonbón, tiež na začiatku poskočí, ale s pána ministra sa nám pomaly stáva taká čili paprička v čokoláde, keď ju človek dostatočne dlho okúsi, tak ona začne pomaličky štípať a ja verím tomu, že z toho prostredia, z toho prostredia z tej advokátskej komory je veľmi ťažké teraz byť v situácii, keď na každej jednej káve a na každom jednom obede tí starí kolegovia hovoria: "Tak už ťa tam máme, tak pre nás niečo sprav." Ale myslím si, že v pozícii ministra jednoducho týmto veciam treba odolať a ak odolávate, pán minister, tak odolávate málo, treba odolávať viac. Ale budem sa venovať zákonu samotnému. Podľa mňa hlavným zámerom tohto zákona je zakonzervovať súčasné súčasné pomery v advokátskom biznise. Zakonzervovať pomery pri ktorých...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Zakonzervovať pomery, pri ktorých veľké advokátske kancelárie majú ten najväčší biznis, zakonzervovať pomery, pri ktorých doteraz sa vytvorila nejaká štruktúra a bude ťažšie do nej znovu vstúpiť a jednoducho zhoršiť prístup...

  • Neutíchajúci ruch v sále. Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Naozaj vás poprosím o kľud, o kľud v sále.

  • ... zhoršiť prístup nových advokátov do trhu s advokátskymi službami. Hlavne je to, čo sa týka úpravy okolo advokátskych koncipientov, päťročná prax, advokátskym koncipientom môže byť len osoba, ktorá má právnické vzdelanie na prvom aj druhom stupni, advokát môže zamestnať najviac troch koncipientov a musí mať za sebou aspoň päť rokov advokátskej činnosti, a to už aj ako samostatný aj v spoločenstve advokátov. Toto celé, bohužiaľ, ale nezabezpečí kvalitu, pán minister, zabezpečí iba inú skupinu vybraných ľudí, ktorí do toho trhu budú môcť vstúpiť, ale určite to nebudú tí najkvalitnejší.

    Po prvé ak budú platiť tieto opatrenia, tak ako koncipient, tak či tak bude päť rokov vykonávať presne tie isté činnosti, ako vykonáva teraz tri a jedine, ak by zmenil jednu kanceláriu za druhú, tak by sa na tom niečo zmenilo. A keď si pozrieme, napríklad mám tu jeden inzerát na pozíciu advokátskeho koncipienta, prečítam vám, že čo taký človek robí: "Práca s PC, korešpondencia, pisárske práce, vybavovanie úradných vecí na súde, katastrálnom úrade, živnostenskom úrade, polícii, ďalších úradoch a organizáciach", to stále teda dáva zmysel, "vypracovanie jednoduchých právnych podaní" - preto tam zrejme sedí, "vedenie registrov kancelárie" - to už som si neni úplne taký istý, "nákup kancelárskych potrieb a pomôcok, upratovanie priestorov kancelárii zamestnávateľa, starostlivosť včítane bežnej riadnej údržby o motorové vozidlá a technické zariadenie zamestnávateľa a ďalšie práce podľa pokynov zamestnávateľa".

    Takže v podstate taký advokátsky koncipient v tej kancelárii je taký malý otrok na všetko. Za častokrát 300 - 350 eur mesačne. A práve vďaka tomu, že školy na Slovensku produkujú tak obrovské množstvo právnikov a každá jedna advokátska kancelária alebo každý samostatný advokát si môže vyberať tak z obrovského množstva, tak jednoducho tí študenti, ktorí nemajú otca advokáta alebo stýka advokáta a nejdú priamo do nejakého rodinného biznisu, majú naozaj veľmi ťažkú situáciu, pretože za naozaj mizerné peniaze musia pracovať a robiť pre toho svojho zamestnávateľa prakticky čokoľvek, len aby tú prax mohli nejakým spôsobom získať.

    Toto nové upravenie nezaručuje to, že sa medzi koncipientov dostanú len tí najkvalitnejší absolventi a právnici, a už vôbec nezaručuje to, že len tí najkvalitnejší sa stanú advokátmi. Dôvodov je viacero. Advokát, tak ako v iných povolaniach uprednostní vlastné dieťa pred iným koncipientom, preto sa môže práve posilniť rodinkárstvo v tomto segmente právnických povolaní, a hlavne pokiaľ bude platiť pravidlo - traja koncipienti na advokáta, tak skôr budeme vidieť tie narastajúce rodinné línie v advokátskych kanceláriách, ako vyberanie najkvalitnejšieho možného z toho, čo nám právnické školy ponúkajú. Prax koncipienta závisí aj od toho, aké prípady mu advokát mu prideľuje. Okrem obmedzení, ktoré som popísal vyššie, ak koncipient robí len návrhy na platobné rozkazy za nezaplatené faktúry a zakladá eseročky a živnosti, tak je úplne jedno, že či to robí päť rokov, alebo tri roky. Naozaj, tá kvalita jeho vzdelávania v advokátskej kancelárii sa nijakým spôsobom nezmení. A ak advokát nechce školiť koncipienta a robí si z neho upratovačku a starostlivosť o svoje vlastné auto, takisto iba predlžujeme otročinu tohto človeka v tej advokátskej kancelárii, ale ku kvalite jeho vzdelávania to nijakým spôsobom neprospieva. Zvlášť keď kvalitu vzdelávania má hlavne na starosti komora a nie ten advokát samotný.

    Kvôli pretlaku mnohí študenti práva pracujú v advokátskych kanceláriách už pred skončením právnickej fakulty, takže de facto už teraz pracujú v praxi dlhšie ako tri roky. Tí najšikovnejší, o ktorých hovorila kolegyňa Žitňanská predo mnou, robia všetko preto, aby sa vzdelávali na čo najvyššej úrovni, už keď sú študentmi a keď k tomu potom pripočítame tú trojročnú prax, tak si myslím, že ak ten mladý človek pracuje naplno, tak naozaj je to obdobie postačujúce. Koncipienti sú v súčasnosti veľmi zle platení, ako som hovoril, pretože právnikov je tak veľa, že ak nechcú pracovať za nízku odmenu, advokáti si môžu vyberať spomedzi obrovského množstva uchádzačov. Navyše túto veľmi nízku mzdu budú teraz dostávať nie tri roky, ale päť rokov po škole, čo v podstate spôsobí, že aj kvalitní právnici sa rozhodnú hľadať možno iné povolanie, lebo si to jednoducho nebudú môcť dovoliť normálnym spôsobom napredovať vo svojich životoch, tak aby uživili seba prípadne svoju rodinu. V súčasnosti mnoho koncipientov musia podporovať počas praxe rodičia. Mnohí z nich to urobia LTT na tie tri roky, možno že na tých päť rokov by im to nevydalo. Opäť nezabezpečíme, že sa stane, že stanú advokátmi tí najkvalitnejší, ale to skôr posúvame k tým majetnejším. Ja nevravím, že advokáti z majetných rodín sú slabší alebo horší, ale hovorím, že nezabezpečujeme kvalitu, skôr zvyšujeme finančné náklady na to, aby sa niekto advokátom vôbec stal.

    Ďalšia vec, ktorá je podľa mňa veľmi citlivou záležitosťou, je postavenie žien v advokátskom remesle. Zoberme si situáciu absolventky práva, ktorá chce mať rodinu, ale predtým ako sa vôbec môže zamýšľať nad tým, že ju ako advokátka uživí po absolvovaní školy, ktorú skončí dajme tomu vo veku tých 24 rokov, 23, keď chcete. Tak najprv musí päť rokov pracovať ako koncipientka za úplne minimálne peniaze. A aj keď spraví tie advokátske skúšky a stala by sa samostatnou advokátkou, tak ďalších päť rokov bude mať len malé prípady, málo peňazí, pretože nemôže zobrať žiadnych koncipientov. Bez koncipientov jednoducho väčšie prípady a väčšiu prácu v tej svojej advokátskej kancelárii nezíska a kvôli tomu jednému, kvôli tej jednej podmienke, že nie jeden, ale v spoločenstve všetci právnici musia mať päťročnú prax, tak sa ani nemôže pridať k iným advokátom v nejakej spoločnej firme, pretože by jednoducho zamedzila aj im prijímať koncipientov, koncipientov na to obdobie, kým ona tú prax mať nebude. Takže významným spôsobom, novela, ktorú máme na stole, obmedzuje prístup žien k advokátskej praxi.

    Ďalším problém je to, že sa žiadna iná prax než koncipientská prax v advokátskej kancelárii pre budúcich advokátov sa nezapočítava. Čo podľa mňa nie je správne, pretože tak ako existujú iné povolania, ktoré inú prax uznávajú, tak i v právnickom remesle existujú veci, ktorých prax by sa mala, podľa mňa, aspoň čiastočne započítavať do toho, či má daný koncipient, alebo študent, či sa mu zvyšujú jeho skúsenosti, alebo nie. Napríklad ak pracujete ako "in-house právnik" alebo vypracúvate zmluvy, zastupujete v konaní pred súdom svojho zamestnávateľa a komunikujete s úradmi, to je relevantná prax, ktorá by sa mohla započítavať. Rovnako v prípade vyššieho súdneho úradníka poznáte konanie pred súdom, aj keď z inej strany, a tiež je to prax, ktorá by sa dala započítavať. Skúsenosti nazbierané v iných povolaniach môžu byť plusom pre advokátsku prax, pretože dávajú prehľad o širokom spektre toho, ako to v súdnictve vyzerá, a preto takéto opatrenie je možné považovať za nepriamy dôkaz o tom, k čomu novela smeruje, a to je obmedzenie prístupu nových právnikov k advokátskemu povolaniu, a to bez ohľadu na kvalitu právnika, ale len preto, že je mladý.

    Nikde sa nehovorí o organizácii, resp. zvyšovaní kvality úrovne vzdelávania koncipientov zo strany komory. To v tejto novele nenájdeme. Zvýšenú zodpovednosť komory za to, aby zodpovedala, keď už teda je členstvo povinné, za advokátov, ktorých púšťa prostredníctvom advokátskych skúšok na trh, tu nie je. Každý kto pozná úroveň seminárov, ktoré pre koncipientov organizuje komora a ktorých absolvovanie je pre koncipientov povinné vie, že tam sa naozaj úroveň vzdelania a teda kvality budúcich advokátov nezvyšuje. Pokiaľ sa teda koncipient nenaučí vykonávať toto povolanie v rámci svojej advokátskej kancelárie, komora ho to nenaučí. Potom je ale otázkou, akú efektivitu má vzhľadom na zvyšovanie kvality budúcich advokátov predlžovanie lehoty na to, aby robili len to, k čomu ich pustí ich zamestnávateľ. Komora na to nemá žiadny vplyv a navrhované opatrenie je z tohto pohľadu skoro absurdné. Takže keď už by sme sa mali baviť o tom, aby na trh s advokátskymi službami išli kvalitnejší ľudia, tak minimálne zvýšenie štandardov pre vzdelávanie budúcich advokátov zo strany komory by v takejto novele bolo namieste.

    Táto navrhovaná novela tiež prinesie nasledujúce neželané dôsledky pre celé advokátske povolanie ako také. V podstate, ako som už povedal, konzervuje súčasný stav a počet advokátov, pričom to vôbec nerieši to, že už v súčasnosti viacerí advokáti neposkytujú kvalitné právne služby. Zároveň sa tým obmedzí možnosť tých najlepších právnikov dostať sa do tohto povolania, lebo si to nebudú môcť dovoliť finančne pracovať za minimálnu mzdu do 30-ich alebo niekedy do 34-och rokov veku, lebo sú ženy, ktoré majú deti, lebo nemajú rodičov advokátov alebo strýkov advokátov, jednoducho nepatria k tomu správnemu klanu a tak podobne. Mladí advokáti sa budú musieť stať len malými samostatnými advokátmi bez koncipientov, takže nebudú, budú musieť prijímať len malé zákazky alebo sa budú musieť dohodnúť s viacerými advokátmi o spoločnom poskytovaní služieb, pretože inak nebudú schopní ponúknuť služby pre väčšie spoločnosti alebo v zložitejších prípadoch, a to úplne objektívne bez ohľadu na kvalitu advokáta samotného. To výrazne narušuje hospodársku súťaž pri poskytovaní advokátskych služieb. Toto opatrenie zároveň zvýhodňuje existujúce veľké a stredné advokátske kancelárie, ktoré majú stabilnú klientelu, lebo jednotliví noví advokáti bez koncipientov jednoducho takémuto, na takomto trhu týmto kanceláriám nebudú schopní nijakým spôsobom konkurovať. Navyše je naozaj proti akejkoľvek logike to, že ak chce advokátska kancelária zamestnávať koncipientov, tak všetci spoločníci budú musieť mať viac ako päť rokov praxe - to je ten prípad, o ktorom som hovoril. To znamená, že keď nám tam zrazu príde spoločník, ktorý tu päťročnú prax nemá, aký bude stav? Môže to mať neblahé dôsledky pre novovznikajúce advokátske kancelárie, kde budú objektívne nútení spolupracovať mladí advokáti, pretože inak by nemohli brať väčšie právne prípady, s ktorými sú spojené aj väčšie zárobky, ale aj nároky na ľudský kapitál.

    Komplexné alternatívne riešenie, ktoré v súčasnosti nie je presaditeľné, by bolo prijať model, napríklad, že právnici pracujú na právnické, pripravujúci sa na právnické povolanie by museli absolvovať prax v rôznych oblastiach a povolaniach. Ideálne by zrejme bolo, aby sa spojila príprava pre notárov, exekútorov, advokátov, vyšších súdnych úradníkov, možno prokurátorov a prípadne sa aj predĺžila a právnik by si vedel vyskúšať všetky povolania a spravil by jednu justičnú skúšku a následne by sa mohol špecializovať v konkrétnom povolaní, ktoré si vyberie. Tam by sme vedeli nejakým spôsobom to obrovské množstvo právnikov najprv premlieť jednotným sitom a až potom ich rozhadzovať do tých jednotlivých právnických povolaní. Zároveň by sa mohla skrátiť teoretická príprava na školách, pretože aj tak mnohí, aj denní študenti pracujú popri škole, pretože právnické fakulty ich evidentne na prax nepripravujú, pričom ale teoretická príprava je pre právnika dôležitá, pretože ho naučí správne myslieť a orientovať sa v právnom poriadku krajiny, v ktorej študuje. Podobný model majú v Nemecku, kde právnici po škole striedajú rôzne povolania a koniec koncov aj vyšší súdni úradníci u nás rotujú po rôznych oddeleniach na súde, aby sa najviac oblastí naučili, a potom sa môže špecializovať ako sudcovia na tú konkrétnu oblasť, ktorej sa budú chcieť venovať. V Anglicku, napriek tomu, že ide o úplne iný právny systém, idú do praxe na ročné neplatené alebo štipendiované stáže už po skončení prvého stupňa vzdelávania pre právnikov. Takže v zahraničí existujú modely, z ktorých by sme sa mohli poučiť, ktoré by naozaj zabezpečovali vyššiu kvalitu ľudí, ktorí idú nielen do advokátskeho povolania, ale všeobecne do rôznych právnických povolaní. A myslím si, že inšpirovať sa týmito príkladmi, poprípade sa zamyslieť nad tým, aké sú vlastné naše slovenské špecifiká, by si zaslúžilo trochu viacej času a nemali by sme hneď na začiatku tak výrazne podľahnúť lobistickým tlakom zo strany súčasnej advokátskej komory.

    Veľmi vítam poznámku pána Martvoňa, že je ešte priestor na zmenu. Ja dúfam, že hlavne, čo sa týka priestoru pre vstup nových advokátov na trh s poskytovaním advokátskych služieb, tento priestor využijeme a budú v druhom čítaní ešte ukonané nejaké zmeny. Ale možno najprv by bolo lepšie vrátiť zákon ako taký predkladateľovi na prepracovanie a dať mu možnosť to vylepšiť priamo na pôde ministerstva. Preto dávam procedurálny návrh, aby sme tento, túto novelu vrátili predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami sa prihlásili zatiaľ traja páni poslanci, štyria. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Takže prihlásení sú pán poslanec Brixi, Martvoň, Gál a Susko.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, pri všetkej úcte k vám takú znôšku nepravdivých informácií, ktorú ste tu podali, taká znôška svedčí iba o tom, že buď ten príspevok mal byť vrcholne demagogický, alebo iba nemáte predstavu a načítané to, o čom ste hovorili.

    Niekoľko vyslovene odborných a vecných postrehov. Tak, čo sa týka veľkých kancelárií advokátskych, práve tie v súvislosti s touto novelou zákona budú mať najväčší problém, keďže zamestnávajú najviac ľudí a budú musieť venovať a tých ľudí, ktorých zamestnávajú dnes budú musieť nejako prakticky riešiť, keďže budú obmedzení, len čo sa týka počtu koncipientov, ktorých budú môcť zamestnávať. Čo sa týka osobne koncipientov, ktorí budú musieť zostať v systéme dlhšie ako tri roky, teda tých navrhovaných päť rokov, tak ja si myslím, že ten, kto má úprimný záujem robiť právo, bude mať záujem ho robiť dobre a berie to povolanie ako poslanie, tak je mu úplne jedno, či bude v systéme sa vzdelávať tri, alebo päť rokov. Ukazujete, že je to vec peňazí. No je to vec peňazí a je to vec peňazí advokáta. Advokát vychováva a advokát vzdeláva. Čiže ten je zodpovedný za to, aby zamestnanec bol aj patrične tých päť rokov ohodnotený, čo si myslím, že vie ohodnotiť iba advokát, ktorý je v systéme dlho, má klientelu a vie poskytovať kvalitné právne služby na to, aby mohol zamestnávať ľudí. Čiže to všetko so všetkým súvisí.

    Čo sa týka toho vášho inzerátu, tej vašej poznámky, inzerát, ktorý som na sociálnej sieti mimochodom čítal rovnako ako mnohí iní aj ja. No tak presne, je tu záujem komory, aby advokáti a advokátske kancelárie zamestnávali len ľudí, ktorým budú dať reálnu náplň práce. To je cieľom tejto novely, to si myslím. A to, či budú diskriminovaní, ženy, bohatí, chudobní, to si myslím, že to bola len taká poznámka z trucu.

    Ak môžem ešte povedať v súvislosti s tým...

  • Ukončenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade, by som rád privítal na zasadnutí Národnej rady pána Dzurindu, veľmi ma teší, že zákon o advokácii ho zaujal a prišiel medzi nás. Konkrétne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Samozrejme, ospravedlňujem sa. Konkrétne by som sa chcel vyjadriť k pánovi Poliačikovi. No, čo sa týka postavenia žien v advokácii, vraj majú obmedzený prístup. Nesúhlasím s vami. Advokáti ženy sú rovnako zastúpené a majú rovnaký prístup ako advokáti muži. Jednoducho sú tam všade rovnaké podmienky, dokonca aj v justícii je viac žien ako mužov a v advokácii je to približne rovnaké.

    Čo sa týka rodinkárstva, budem reagovať iba na to, na čo kolega Brixi nereagoval. Čo sa týka rodinkárstva, no práve pri tejto novele si bude musieť advokát uvedomiť, že či chce zamestnávať rodinu, alebo expertného pracovníka. Keď bude obmedzené mať troch koncipientov, no tak pochybujem, že ten advokát, keď má možnosť zamestnať iba troch koncipientov, si zamestná tam troch členov rodiny, ktorí v podstate nemusia mať také výkony ako nečlen rodiny.

    Čo sa týka nejakých, dá sa povedať, alebo nejakej pracovnej náplne advokátskeho koncipienta, to, čo ste povedali, no trošku to bolo pritiahnuté. To bol taký extrémny prípad. To máte ako pri súkromnej spoločnosti. Máte asistenta riaditeľa, ktorý robí odbornú robotu a máte asistenta riaditeľa, ktorý umýva autá. Čiže jednoducho je to vždy extrém. Od extrému do extrému. Ja poznám väčšinou koncipientov, čo robia odbornú prácu. No a jedna vec ma ale teší, že tento zákon o advokácii vás zaujal a konečne ste prešli od heroínu k čili papričkám a k advokácii. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani Erika. Pán poslanec Poliačik, každý poslanec, samozrejme, má právo vystúpiť v pléne Národnej rady k hocijakej téme. Aj téme, ktorej nerozumie. Nehovorím, že tejto téme nerozumiete, ale určite nemáte tie informácie, ktoré sú v pozadí celého, celej advokácie. Vystúpili ste príspevkom, ktorý vám určite niekto, s ktorým vám určite niekto pomohol. Ale vlastne, išli ste len po tej plytkej časti celej problematiky a, bohužiaľ, bolo tam dosť neprávd alebo poloprávd, alebo fakt niektoré vaše úsudky sú absolútne nelogické.

    Traja koncipienti maximálne na jedného školiteľa. Ako povedal pán poslanec Brixi, to je presne šité negatívne na veľké firmy, ktoré zamestnávajú 10, 20, 30 koncipientov bez toho, aby bolo zabezpečené ich školenie. A vôbec to rodinkárstvo, s tým absolútne nemá nič spoločné. Viete, rodinkárstvo v advokátskej kancelárii, keď vám syn, dcéra, síce má právnické vzdelanie, ale nerozumie tomu právu, tak privedie vás na mizinu v advokácii. Stratíte klientov, keď nebudeme mať dobrého právnika.

    Praktikanti. Viete, to je to, že keď človek sa chce vzdelávať, tak už na tej škole sa snaží, aby tie vedomosti teoretické doplnil aj praktickými skúsenosťami. A vôbec to nesúvisí už s platom. A ešte, ešte jedna vec na záver, koncipientské školenia, že nič nedávajú. Ja som bol koncipientom. Moji ľudia a ako moji koncipienti chodili na školenia, a viem, čo mi to dalo. Vy ste tam neboli, vy ste na to nechodili. Nesúďte to.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, ja sa asi budem opakovať s mojimi predrečníkmi, ale predsa len mi to nedá. Pokiaľ hovoril pán poslanec Poliačik o rodinkárstve, no, rodinkárstvo v oblasti advokácie je asi absolútny nezmysel aj preto, čo hovoril môj predrečník. Aj z toho titulu, no, aj keby bolo, ten koncipient musí prejsť advokátskymi skúškami. Keď prejde advokátskymi skúškami, tak sa stáva advokátom a ak sa stane tým advokátom, tak je asi kvalitný človek a či už pracuje v rodine, alebo niekde inde, je to, je to jedno.

    Čo sa týka toho inzerátu, že sú to v zásade advokátovi otroci, no, pán poslanec, je tu slobodný výber toho koncipienta. Samozrejme, že on koncipient nemusí akceptovať takýto inzerát, nemá povinnosť sa zamestnať u takéhoto advokáta a ten výber je naozaj tak široký, že takéto, z takýchto ojedinelých prípadov nie je možné to generalizovať a robiť, robiť jednoznačný všeobecný záver.

    Pokiaľ ide o zvyšovanie nákladov, aby sa niekto mohol stať advokátom, tie náklady, ktoré sa na to vynakladajú sú náklady práve toho advokáta, ktorý toho koncipienta školí. Veď musí mu platiť školenia, musí zaňho platiť poplatok do komory, poistné a tak ďalej. Čiže sú to v prvom rade náklady pre toho advokáta, nie náklady pre koncipienta. Plus, samozrejme, mu musí platiť mzdu.

    No a pokiaľ ide o jednotnú justičnú prax, takéto návrhy, aj koncepcie tu už v minulosti, v minulosti boli na stole. Len treba si uvedomiť, že asi to prakticky nie je možné a realizovateľné, pretože sa tu kombinuje, kombinuje verejná sféra so súkromnou sférou a neviem si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán Poliačik.

  • Tak najprv na aj pána Gála, aj pána Brixiho, čo sa týka veľkých kancelárií, je pravda, že to sú tie, ktoré, ktoré zamestnávajú veľké množstvo koncipientov, ale zároveň majú veľké množstvo advokátov a sú to kancelárie, ktoré, mnohé z nich nebudú mať, nebudú mať problém si to rozdeliť medzi advokátov, ktorých v tej kancelárii majú.

    Pán Martvoň, ja som nehovoril o tom, že ženy majú teraz zlé postavenie v advokátskej praxi, ja hovorím, že sa im zhorší. A to presne z toho dôvodu, ktorý, ktorý som povedal tých päť rokov, pre ženu, ktorá chce mať deti, stále odďaľuje možnosť založenia rodiny a ďalších päť rokov, v ktorých jednoducho nebude môcť ako samostatná advokátka zobrať koncipientov a tým pádom zase bude tráviť v práci oveľa viacej, oveľa viacej času, než by možno chcela, jej zase posúva tú hranicu a tým pádom mnohé ženy si rozmyslia, že či chcú sa venovať naplno advokátskej kariére, alebo či si chcú zakladať rodinu. Takže ja neargumentujem proti postaveniu žien v advokátskej praxi teraz, ale tvrdím, že na základe zmien, ktoré prináša táto novela, tak sa postavenie žien v advokátskej praxi zhorší. A všeobecne je pravda, že nie som priamo z právnického prostredia, ale dávam si záležať na tom, aby som, aby som prípravu na schôdze konzultoval s viacerými ľuďmi, ktorí sa v ňom pohybujú a môžem potvrdiť, že väčšinu tvrdení, ktoré ste dnes počuli v mojom prejave, mám od ľudí, ktorí buď sú priamo v prostredí koncipientskej praxe alebo advokátskych kancelárií. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Beblavý. Nech sa páči. Prepáčte, zabudla som, ale pán minister požiadal o slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána Poliačika. Pán poslanec, samozrejme, tunák vyslovil určité tézy, tak ako aj ostatní poslanci. Ja sa pripájam k tomu, že nie celkom s dobrými informáciami pracoval, pretože potom tie výstupy, samozrejme, tiež nie sú v poriadku.

    Po prvé. Otázka toho, že či je znevýhodnený mladý advokát, keď urobí advokátske skúšky, tak ako to prezentoval pán Poliačik, je, samozrejme, nezmysel, pretože napriek tomu, že nemôže vychovávať koncipientov, pretože nemá z akých skúseností, samozrejme, vychádzať, pretože výchova koncipientov znamená, že vychovávam a predávam skúsenosti, a tie, samozrejme, žiadne nemá, takže ich nemá odkiaľ zobrať. Takže je úplne logické, že ich ani nemôže dávať. Ale napriek tomu nie je znevýhodnený oproti advokátom, ktorí jednoducho môžu mať advokátskych koncipientov. Pretože zákon pamätá aj na takú skutočnosť, že advokát si môže zamestnať aj tzv. odborných zamestnancov, čo môžu byť právnici. Čiže žiadna konkurencia a nevýhoda v tomto prípade, pán poslanec, neexistuje.

    Čo sa týka otázky inzerátu, ktorý ste spomínali. Veľmi dobrá poznámka a chcem vás teda týmto informovať všetkých, že konkrétne ten advokát alebo advokátka, ktorá tento inzerát podala, je disciplinárne stíhaná momentálne advokátskou komorou. Pretože je to naozaj priestupok voči advokátskym predpisom.

    Čo sa týka platby alebo mzdy advokátskych koncipientov, tak je logické, že mzda sa odvíja od trhových podmienok a keďže je veľa koncipientov, tak aj mzdy sa odvíjajú od počtu koncipientov. Napriek tomu si dovolím povedať, že ak si dobre pamätám z vlastnej praxe, tak minulý rok bola priemerná mzda podľa profesie alebo neviem koho v tejto konkrétnej oblasti okolo 660 euro. Takže tvrdiť, že pracujú všetci ako "mukli" za minimálnu mzdu je, samozrejme, zavádzajúce. Napriek tomu ešte chcem povedať, že vo veľkých a úspešných kanceláriách sú omnoho lepšie platení a majú omnoho vyššie platy. Takže nezavádzajme a nehovorme, že sú tu len otroci, ktorí robia za minimálnu mzdu. Aj keď sú aj také prípady, že advokát jednoducho neplatí takého koncipienta, ktorý príde a žiada, že chce byť ako koncipient aj zadarmo, prípadne dokonca je ochotný za to aj zaplatiť. Takéto situácie vznikajú a sú len dôsledkom trhového stavu. Taký trh je.

    Čiže toľko som chcel povedať. Čo sa týka tých opatrení, že traja koncipienti maximálne na jedného advokáta, má to veľmi dobrý, rozumný dôvod. Jednoducho advokát je ten, ktorý zodpovedá za výchovu koncipienta, a nie je prakticky možné, je to overené praxou, aby viac ako troch koncipientov naraz dokázal zodpovedne pripraviť na advokátske povolanie. Takže v tomto smere je to len opäť spôsob ako zvýšiť úroveň a kvalitu vzdelania koncipientov. Ďakujem pekne v tejto chvíli.

  • Ďakujem pán minister. Na vyše vystúpenie máme pána poslanca Martvoňa, a teda iba jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani Erika. Ja by som chcel reagovať na pána ministra v tom zmysle, že plne súhlasím s tým, čo povedal, ale s jednou vecou, na ňu chcem upozorniť. Myslím si, že nie je dobré v našom systéme, keď advokátsky koncipient robí zadarmo, alebo si dokonca ešte za to platí. Je to nežiaduci stav, ktorý, ako aj pán minister dobre poznamenal, vznikol z trhu ako takého, a možno tu je dôvod alebo tu je priestor pre nás poslancov aj pre ministerstvo, aby, samozrejme, aj Slovenská advokátska komora riešila tento problém, ktorý je dlhodobý a aby sa zamedzilo teda takýmto stavom, že bude advokátsky koncipient niekde robiť zadarmo, alebo dokonca si ešte za to platiť. Je to nežiaduce.

  • A, pán minister, chcete ešte zareagovať?

  • Ďakujem pekne. Je fakt, že je to neprijateľný stav. Samozrejme, advokátska komora, pokiaľ viem robila v tomto smere kroky. Len viete, tam kde niet žalobcu, niet sudcu. to znamená, že, samozrejme, nikto sa k tomu oficiálne nechce priznať, pretože jednoducho advokátsky koncipient to nechce urobiť z jednoduchého dôvodu, lebo chce byť koncipientom, a advokát má lacnú alebo zadarmo pracovnú silu. Čiže v tomto smere je veľký problém zistiť vôbec, že kto takýmto spôsobom postupuje. Napriek tomu si myslím, že to treba riešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď hovoril pán poslanec Poliačik, zvažoval som chvíľu, či vôbec vystúpiť, keďže v mnohých bodoch, aj keď nie vo všetkých, budem hovoriť o tom istom. Priznám sa, jednak neuviedol niektoré, myslím si, relevantné fakty, jednak ten spôsob reakcie ma utvrdil v tom, že je potrebné o niektorých, istých veciach stále diskutovať, aby sme zabránili možno určitým či nedorozumeniam, alebo manipuláciám, ktoré sa v tejto diskusii dejú.

    Než však pristúpim k samotnej téme, dovoľte mi kolegov upozorniť ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že článok tohto ústavného zákona, ktorý náš výbor vykonáva, hovorí o tom, že verejný funkcionár, ak vystupuje vo veci, v ktorej má osobný záujem, mal by na to upozorniť, nemusí sa nijak obmedziť, v tom čo hovorí ani ako hlasuje, ale mal by na to upozorniť. Zo všetkých vystupujúcich zatiaľ či už v rozprave, alebo vo faktickej poznámke tak urobila len pani poslankyňa Žitňanská. Ja nebudem tu nikoho teraz paušálne ani súdiť, ani analyzovať, kto má osobný záujem na tejto novele či už z jednej, alebo z druhej strany, teda kritický, alebo pozitívny. To je vecou, samozrejme, individuálnou, jednotlivých poslancov, ich iných prác a funkcií. Len chcem teda povedať, že nezabúdajme na to, neobmedzuje to nijako možnosť vystupovania ani možnosť hlasovania, len je dobré, keď aj verejnosť vie, kto tu má aké svoje miesto v tejto veci. A táto klauzula, ktorú zdôrazňujem v ústavnom zákone práve preto, že osobná skúsenosť je na jednej strane veľmi cenná vec. To znamená, že určite advokáti majú čo povedať k zákonu o advokácii alebo aj koncipienti, alebo aj klienti právnych služieb. To znamená, cieľom nie je to, aby sme zavreli ústa tým, čo si, ktorých sa priamo týka niektorá právna úprava. Cieľom je, len aby sme vedeli, kde ich omína topánka v tej právnej úprave a, samozrejme, potom mohla verejnosť posúdiť, do akej miery je ten argument vedený osobným, verejným alebo akým mixom, takže bez nejakých hystérií chcem na to upozorniť, lebo môže to byť aj neskôr identifikované ako problém.

    Ale teraz k samotnému "meritu" veci. Tiež nie som právnikom, tak ako kolega Poliačik, ale napriek tomu cítim aj potrebu a poviem vám, cítim sa aj kvalifikovaný vystúpiť k tomuto návrhu v jednej veci, ja budem hovoriť len o tej jednej veci. V ostatných sa kvalifikovaný necítim. A to je práve spomínané predloženie koncipientskej praxe na päť rokov zo súčasných troch. Venujem sa tomu ako človek, ktorý sa venuje problematike verejného záujmu, za akých okolností môže úzky skupinový záujem prevalcovať verejný záujem a venujem sa aj otázke mladých ľudí a ich zamestnanosti, ich práv a ich budúcnosti. Takže z týchto uhlov si dovoľujem vystúpiť.

    Musím povedať, že som zaznamenal tú takú veľmi asertívnu, až trochu agresívnu reakciu na vystúpenie pána poslanca Poliačika, ktorá tu nastala zo strany zástupcov rôznych právnických záujmov. Tak ale chcem povedať, že pokojne, kolegovia, reagujte tak aj na mňa, ale upozorňujem, že na rozdiel od pána Poliačika nebudem taký zmierlivý a nenechám si od vás tie niektoré veľmi agresívne a arogantné veci, ktoré ste mu povedali a ktoré niekedy možno boli zaslúžené, ale vo viacerých prípadoch určite neboli. A teraz k "meritu" veci. Tri otázky treba riešiť.

    Prvá je, či pán minister mal predložiť tento návrh z hľadiska jeho osoby. Druhá otázka je, či je táto novela potrebná, užitočná, odôvodnená a v koho záujme je jej schválenie. A tretia otázka je, čo táto novela znamená pre mladých ľudí na Slovensku.

    Prvá otázka, či mal tento návrh predkladať práve pán minister Borec? Pán minister, ako už bolo spomenuté aj predrečníkmi, vy požívate tam a určite aj minule, kým ste sa stali ministrom, ste požívali vysokú vážnosť medzi ľuďmi, ktorí sa s vašou prácou stretli. Určite nie ste človek, ktorý prišiel do politiky "zarobiť" alebo sa v nej inak diskreditovať, a preto aj na vás používam možno prísnejšie kritériá alebo prísnejšie otázky, ako na niektorých iných politikov. Takže, prosím, berte to takto, nie ako výraz nejakého hanobenia vašej osoby, ale, naopak, vychádzajúc z tohto faktu a v tej súvislosti sa vás chcem spýtať, či vy považujete naozaj úplne vhodné, aby ste ako čerstvý expredseda komory existujúcich advokátov jeden z prvých zákonov presadzoval práve takýto zákon, ktorý tak jasne je v záujme vášho bývalého, nechcem povedať zamestnávateľa, lebo ste boli predsedov stavovskej organizácie, ale teda vašej bývalej organizácie a je teda aj vás ako bývalého a budúceho advokáta.

    Ako tu bolo už spomenuté, na rokovaniach s ministerstvom za predchádzajúcej vlády ste advokátsku komoru zastupovali spolu s tajomníkom práve vy, to znamená, že boli ste na tej strane konkrétneho záujmu. Teraz ako minister ste pomerne rýchlo predložili túto novelu do parlamentu, tak moja otázka je, či to považujete za vhodné týmto spôsobom urobiť, aké to môže mať následky na dôveru verejnosti v tom, že vláda a ministerstvo spravodlivosti zastupujú všeobecný a verejný záujem a nie záujem niektorej konkrétnej skupiny právnych profesií?

    Už len ako "pikošku" spomeniem, že návrh novely zverejnenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní mal vo svojej elektronickej verzii uvedeného ako autora istého Petra Kalatu, ako spoločnosť istý "sak", pričom zhodou okolností Peter Kalata je riaditeľ odboru vnútorných vecí Slovenskej advokátskej komory.

    Parafrázujúc však redaktora Sme Lukáša Filu je takmer jedno, či novú verziu zákona o advokácii napísali v komore priamo, ako to naznačujú vlastnosti wordovského dokumentu, alebo či sa na jej príprave priamo podieľalo aj ministerstvo. Podstatné je, že obsah návrhu vyzerá presne tak, ako keby si ho písali advokáti sami. Z tohto hľadiska, pán minister, patrí a platí moja otázka, či to naozaj považujete za vhodné, ako ste zatiaľ postupovali z hľadiska dôvery verejnosti, to, že máte zastupovať len verejný záujem?

    Druhá otázka: V koho záujme je táto novela, je potrebná, užitočná a zdôvodnená? Veľký americký politológ Mancur Olson už pred niekoľkými desaťročiami prišiel s teóriou zlyhania kolektívneho konania, kde sa pokúšal vysvetliť, ako je možné, že v demokratickom systéme sa nie vždy rozhodne v záujme väčšiny a, naopak, sa často rozhodne v záujme úzkej menšiny. On na to nepotreboval ani korupciu, ani nejaké iné argumenty, ktoré tiež, samozrejme, niekedy platia. On jednoducho len hovoril, že ak je menšina veľmi motivovaná a každý člen tej menšiny má konkrétny, hmatateľný, výrazný prospech z nejakého kroku, ale náklady toho kroku pre spoločnosť sú väčšie, ale sú rozptýlené medzi milióny občanov, tak každý člen tej menšiny je veľmi motivovaný bojovať, ale každý člen tej väčšiny je takmer demotivovaný. Inými slovami, ak práve rôzne komory, skupiny profesné presadzujú opatrenia, ktoré im prinesú výrazný profit, ale na úkor ostatných, tak aj tak nemôžeme očakávať, že sa verejnosť zmobilizuje, pretože pre jedného slovenského občana dopad je individuálne zanedbateľný. Kolektívne pre celé Slovensko je však nezanedbateľný.

    Myslím si, že predloženie koncipientskej lehoty je príkladom takéhoto zlyhania kolektívneho konania, a preto sa dnes aj pokúšame naňho upozorniť, aby sme to ak nie zvrátili, tak aspoň umenšili.

    Pozrime sa vecne na to, ako ministerstvo spravodlivosti zdôvodňuje tento krok. Argumenty v dôvodovej správe, ktorú sme preštudovali, nepoukazujú na žiadnu analýzu skúseností, nie je tam žiadna podrobná, podrobné vyhodnotenie nezávislej prípravy advokátov. Je tam, hlavný argument je to, že aj notári a sudcovia sa dlho pripravujú, a je tam čarovná veta: "Požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedením advokáta nie je výnimočná ani v členských štátoch Európskej únie."

    Tak sa na to pozrime - v Slovinsku a na Cypre je to jednoročné, v Nemecku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, Rumunsku, Bulharsku, Estónsku a Írsku je dvojročná, v Grécku je 18-mesačná, v Anglicku, Walese, Škótsku, Belgicku, Holandsku, Švédsku, Lotyšsku, Českej republike, Maďarsku a doteraz aj na Slovensku 3-ročná, v Dánsku 3-ročná s následnou ročnou požiadavkou asistentúry, vo Fínsku štvorročná, v Poľsku môže v závislosti od typu trvať 3 alebo 5 rokov, vo Francúzsku 18-mesačný kurz, v Španielsku prax nevyžadujú.

    Spomeniem mimo EÚ, Švajčiarsko 1 - 2 roky, Japonsko, Izrael, Čína 1 rok. Najväčší právny trh na svete - Spojené štáty americké - nula. Absolvent právnickej fakulty môže ísť robiť tzv. bar exam okamžite, ako skončí školu. Nevšimol som si, že by americký právny trh bol známy svojou nekvalitou, ale je skôr známy prehnaným, tým, že právne služby tam predstavujú priveľký podiel na HDP, ale to advokátom nevadí, skôr naopak.

    To znamená, nie je pravda, že ide o nejaký štandardný posun v rámci EÚ. My sme dnes úplne v strede, možno tak okolo horného stredu Únie a to, kam ideme, nás dá jednoznačne na špicu spolu s Litvou a čiastočne s Rakúskom. Tam budeme na Slovensku dnes. To znamená, že ak chceme byť na extréme únie, mali by sme mať na to silnejší dôvod, než to, že aj notári, aj sudcovia sú tam dlho.

    Na druhej strane nič sa v tej dôvodovej správe nehovorí o tom, aké sú výhody pre súčasných advokátov tejto novely a tie výhody sú dve. Prvá je dočasné obmedzenie prílevu novej konkurencie. Samozrejme, ak sa náhle predĺži lehota o dva roky, tak bude nejaký čas trvať, kým budú noví advokáti, ale hádam dôležitejšie, verím, pre advokátov je trvalé zníženie ich nákladov garantovaným prílevom lacnej pracovnej sily.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti povedať dve veci. Prvá vec je, objaví sa tu argumenty o trhu. Nespomenulo sa to, že celý ten trh nie je trhom prirodzeným vyvolaný dopytom a ponukou. Je to takzvaný trh vyvolaný reguláciou. Je to úžasné, keď ja dneska zavediem zákon, že každý človek musí mať odo mňa pečiatku, aby mohol zajtra kúpiť chleba, a potom tí ľudia budú za mnou chodiť a platiť mi za tú pečiatku a ja poviem: "Nehnevajte sa, to je trh, však oni sa tlačia, ja nikoho nevolám." Len tak cudne zamlčím to, že ten trh nie je výsledkom toho, že ponúkam nejaké služby, že niekto ma chce, niekto mi za to chce zaplatiť, to je výsledkom toho, že som si vyloboval určitú vec. Každý, kto chce byť advokát, musí tri roky a vy chcete päť rokov tam byť, tak, samozrejme, že musí u niekoho to odslúžiť. To nemá nič spoločné s trhom. To je monopolistická výhoda, ktorú ste si vylobovali. Pri troch rokoch je na mieste otázka, či je odôvodnená. Myslím si, že je to na hranici odôvodniteľnosti. Pri piatich rokoch už to nehrozí.

    Prečo si to myslím? Aby ste, kolegovia, nehovorili o tom, že my neprávnici tomu nerozumieme. Dovoľte mi prečítať, čo k tomu napísal známy český právnik Petr Němec. Budem čítať po česky, keďže čeština v zmysle jazykového zákona spĺňa požiadavku všeobecnej zrozumiteľnosti:

    "Smysl takové změny? Zajištení lepší úrovne advokátů delší praxí? Nesmysl. Koncipientská praxe je většinou zaměřená jen na jednu oblast práva, případne s právem nemá ani moc společného. Advokátní koncipienti se musí na advokátní skoušky na většinu obsahu skoušky naučit až těsne před ní, neboť praxí vědomosti nezískali a ani nemohly získat. Delší praxe na tomto pochopitelně nic nezmění. Skuteční smysl změny? Současný systém masového využívání advokátních koncipiéntů jako levné pracovné síly i na činnosti téměř neprávnické začal požírat samotné tvůrce. Koncipienti se totiž stávají advokáty a konkurencí svých bývalých zaměstnávatelů."

    "Prodloužení praxe na pět let je tak spůsoben, jak si advokáti můžou prodloužit možnost využívat levnou pracovní sílu a maximalizovat z ní svůj užitek - nemusí přijímat tak často nové zaměstnance a můžou déle těžit ze skušených koncipientů. Třešničkou na dortu je spomalení nárustů konkurence. A možná je tá třešnička i důvodem, proč byl celý dort upečen."

    Takže toľko advokát, právnik, pomerne známy, reagujúci nie na stranícky nepriateľsky na pána Borca, reagujúci na podobné návrhy a lobizmus v Čechách.

    Čo sa tu zatiaľ spomenulo veľmi málo, je to, že už dnes existujú advokátske skúšky, ktoré záujemcov o výkon povolania filtrujú. To znamená, že ja by som tie argumenty, ktoré predkladáte, trošičku chápal, keby každý automaticky sa stal advokátom po trojročnej praxi. Teda prinesie papier, mám tri praxe, podpíše sa, môže byť advokátom. Ale vy ich skúšate. To znamená, že ak aj vy sám uznáte, a myslím, že to tu padlo, že niektorí právnici sú pripravení možno už po piatom ročníku, ak od prvého ročníka robili v advokátskych firmách. Niektorí sú pripravení po troch rokoch a niektorí po piatich. Tak najjednoduchší spôsob, ako to urobiť, je nedať im pridlhú prax a filtrovať ich cez skúšku. No áno, ten, kto ju nespraví, koho vyhodíte, príde znovu, príde znovu, možno nespraví nikdy, možno spraví po piatich rokoch. Ale ak dáte päť rokov, tak ani ten génius to nemôže mať skôr. A toto je to, čo zamlčiavate, že ten návrh je asymetrický, a nie je, nie je ho, tým pádom reálne nemôže dosiahnuť to, čo hovoríte, ale dosahuje to, čo tu spomíname my.

    Dovoľte mi niečo povedať z ekonómie. Nútená lacná práca nemotivuje zamestnávateľa zmysluplne využívať zamestnanca. Kolega Poliačik hovoril o otrokovi, to sa mi zdá prehnané, ja by som použil umiernený, poviem nevoľník, lebo to, čo naozaj máme, je nevoľníctvo. To nevoľníctvo spočíva v regulácii, ktorá je zavedená a kde ten záujemca o povolanie nemá inú možnosť ako ju absolvovať. Príkladom je už ten obsah inzercie, ktorú spomínal pán Poliačik, advokátskeho koncipienta. Ja som pôvodne nechcel ho opakovať, ale keďže tu padli spochybňujúce slová a keďže veľa kolegov tu nebolo, dovoľte mi len ešte raz prečítať naozaj tento autentický inzerát z 21. 8. 2012, ktorý uverejnila autentická advokátka na portáli Profesia, kde ako náplň práce uvádza okrem iného aj to, že: "nákup kancelárskych potrieb a pomôcok, upratovanie priestorov kancelárie zamestnávateľa a starostlivosť včítane bežnej a riadnej údržby o motorové vozidlá a technické zariadenia zamestnávateľa". To je teda tá "odborná činnosť".

    A dovoľte mi, to tu kolega Poliačik neprečítal, aké požiadavky mala pani advokátka na toho koncipienta - "prispôsobivosť, lojalita, zodpovednosť, pozornosť, príjemné vystupovanie a pozitívne myslenie". Slová ako inteligencia, odborné znalosti, ochota profesného rastu - nevidím. Potrebuje nevoľníka. Nevoľník má byť prispôsobivý, lojálny, zodpovedný, pozorný, vystupovať príjemne a myslieť o svojom nevoľníctve pozitívne. Preto si myslím, že tento inzerát je vhodný našej pozornosti. A on je hodný našej pozornosti ešte z iného dôvodu. A ten dôvod je ten, že toto nie je nejaký inzerát pokútny, toto je inzerát zverejnený na Profesii, kde ho môže vidieť päť miliónov ľudí a odráža to to, čo si pani advokátka myslela, že je úplne všeobecne akceptované v jej profesii, lebo nikto by si netrúfal dať na internet, na Profesiu niečo, čo by vnímal, že jáj toto, toto neni asi úplne vhodné, to radšej nehovorím. Na Profesiu sa dáva to, čo je úplne normálne a v poriadku, za čo sa nehanbím. Ona sa evidentne nehanbila za to, že jej koncipienti umývajú autá, nakupujú kancelárske pomôcky a upratujú v kanceláriách. Za tých okolností to, že ju komora teraz stíha, čo ďakujem, pán minister, za túto informáciu, je fajn, ale ono to hovorí skôr niečo o tom, čo je všeobecne akceptovateľné.

    A teraz mi dovoľte sa dostať k tretej otázke a to je, čo táto novela znamená pre mladých ľudí a absolventov práv na Slovensku. Kolega Poliačik to povedal, ale ja to zopakujem. Majú byť nevoľníkmi minimálne do 29. až 30. roku svojho života, reálne si dovtedy nemôžu založiť rodinu, ak nemajú bohatých rodičov, pretože kto koncipientovi dá hypotéku, ak nemá za sebou nejakých ručiteľov a ako lacná pracovná sila budú využívaní, ale aj zneužívaní podľa potreby a ľubovôle zamestnávateľa. K čomu to vedie, napísal opäť český advokát Peter Němec v nasledovnom texte:

    "Pochopitelně se prodloužení praxe na pět let stane neúnosné pro ty, co pracují za velmi nízkou mzdu, zadarmo anebo advokátům dokonce platí. Prodloužení takového stavu o další dva roky je likvidační. Praxe advokátního koncipienta tak bude určena jen pro bohaté rodiny, které si mohou dovolit živit pět let advokátního koncipienta a případně i odvádět poplatek advokátovi. Sociální bariéra tak naroste ještě více a stane se nepřekonatelná."

    Pán kolega Brixi tu hovoril o tom, že keď niekto je skutočne oddaný svojmu povolaniu právnika, tak či tri roky bude slúžiť, alebo päť rokov slúžiť za týchto podmienok, je jedno, lebo tak mu ide o tú vec. Nechcem skúmať sociálne pozadie pána kolegu Brixiho, ale obávam sa, že to si nemôže dovoliť povedať človek, ktorý naozaj musí sám seba živiť, ak nie od skončenia školy, niekedy aj počas nej. Ja som rád, keď rodičia môžu pomôcť svojim deťom, ale nemyslím si, že verejná politika môže byť postavená na tom, že nech sa rodičia ďalej starajú a päť rokov tí ľudia z nich žijú.

    Kolega Němec v Čechách hovorí inak presne to isté, čo tu bolo povedané, už to nebudem čítať, že veľmi dobrí právnici s jazykovou vybavenosťou, tí nebudú mať problém, zase zamestnajú zahraničné kancelárie ako koncipientov aj za viac, ako tých 660 eur, ktoré spomínal pán minister, ale pre tých ostatných to nebude ani fér, ani vo verejnom záujme.

    Pán minister, len jednu poznámku k tomu číslu, no ako ste sám povedali, aj kolega Martvoň, myslím, povedal, tie vracania peňazí advokátom sú podpultové, lebo sú nelegálne aj dneska. To znamená, že to vaše číslo hovorí o tom, koľko oficiálne sú platení koncipienti. V ňom sa vôbec nezachytávajú všetky tie protitoky peňazí, lebo tie z definície nemôžeme zachytiť. Takže ak by ste robili anonymný prieskum, aký je reálny čistý príjem koncipientov a urobili by ste ho dôveryhodným spôsobom, prijal by som to číslo. Toto číslo, ktoré hovoríte, nie preto, že by ste ho vy falšovali, žiadnym spôsobom, to, samozrejme, akceptujem, ale preto, že nevystihuje ten nelegálny a podlegálny protitok peňazí od koncipientov k advokátom, ktorý, ako ste sami priznali, sa deje. Z tohto dôvodu chcem upozorniť na vládny záväzok, kde vláda povedala, že sa sústredí na mladú generáciu, na rozvoj využívania vedomostného a tvorivého potenciálu, na zvýšenie požiadaviek na jej adaptibilitu a odbornú zdatnosť. Neviem, ako to predloženie tejto praxe k tomu za týchto okolností prispeje a keďže si myslím, že naši mladí ľudia nemajú byť nevoľníkmi systému, nie trhu, ktorý ste tu tak radi spomínali, paradoxne zrazu vám trh strašne nevadil, len ste zabudli povedať, že to nie je trh, ale že je to váš regulovaný monopol, ktorý ste si vytvorili, tak nemyslím si, že majú byť nevoľníkmi tohto regulovaného monopolu, a verím, že splníme funkciu opozície, ktorou je kričať tak hlasno, aby sa vláda zľakla a od tohto svojho zámeru ustúpila, už sa nám to v pár veciach podarilo a verím, že sa nám to podarí aj v tejto. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky páni poslanci: Brixi, Martvoň, Hlina, Viskupič, Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa. Navrhujem, napriek tomu, že už je 10.59 hod., aby sme ešte prešli faktické poznámky a potom preruším rokovanie o tomto bode. Takže nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Beblavý, no vy ste asi jediný poslanec, ktorý začína svoje vystúpenia s vyhrážkami. Zjavne to potvrdzuje to, že v tej téme sa necítite doma. No ale budem reagovať.

    Vy ste nám spomínali tu, že v podstate výsledkom týchto podmienok, ktoré sa tam objavujú v tom zákone o advokácii, je určité vylobovanie, nebude to regulovať trh, ani ponuka, ale bude to proste čisto iba lobing a budú koncipienti nevoľníkmi. No ako myslím si, že obdobné obmedzenia alebo podmienky majú aj iné povolania, ale to nechcem povedať, chcem povedať to, vám vôbec nevadilo, že keď vy ste pripravovali zákon o sociálnom poistení a vytváral sa druhý pilier, tak povinný vstup tam mali mladí ľudia bez toho, že by sa mohli vôbec rozhodnúť či tam vstúpiť, či nie? Im ste zaviedli povinný vstup do druhého piliera. Vtedy vám to nevadilo. Teraz zrazu hľadáte argumenty, že ako to je a prečo vám to vadí.

    Druhá vec. Spomínali ste tu nejaký osobný záujem, s ktorým sa môžme dostať my poslanci zo SMER-u alebo aj ostatní do konfliktu s ústavným zákonom. No ja sa chcem spýtať, ako to bolo potom pri novelách zákonov o vysokých školách a školských zákonoch, keď vy ste kedysi podnikal v školstve a robíte v školstve, nič také som nepočul, že by ste tam spomínali, že máte nejaký záujem alebo máte nejaký osobný vzťah k danej problematike. Myslím si, že je to scestné, to, čo ste povedali, je to môj osobný názor, lebo potom by sa tu žiaden lekár nemohol vyjadrovať k zdravotníckym zákonom a žiaden bývalý podnikateľ by sa nemohol vyjadrovať k živnostenskému zákonu alebo obchodným zákonom, alebo hospodárskym zákonom.

    Toľko z mojej strany, dovolím si iba skonštatovať, že vy ste proste polyhistor.

  • Ďakujem veľmi pekne. Príspevky pána Beblavého sú takým príjemným osviežením a všimol som si, že častokrát pracuje takým systémom komparácie, porovnávania, jednoducho povedané, systémom, že ako to robia inde. Ja si tiež myslím, že toto je dobrá cesta. Mňa častokrát premkne obava, keď počujem slová priekopnícke, pionierske a neviem čo, lebo to v našich končinách nikdy nedopadlo dobre, keď sme takúto ambíciu mali. Nie že by som teda našej krajine neveril, ale naozaj nikdy to nejako slávne nedopadlo a pán Beblavý to veľmi pekne porovnal, že ako to robia alebo ako to funguje, alebo ako je to v iných krajinách a z toho jasne vyšlo úplne dokázateľne, že znova by sme sa mali posunúť niekde na úplne hranu, čo tomuto, myslím si, že nesvedčí. Ja si ešte dovolím takú malú poznámku, že táto metóda komparácie alebo nejako porovnávania ako to robia inde, zdá sa, nie je pracovnou metódou našej vlády a naša vláda, zdá sa, že nechce týmto systémom pracovať a dokonca si možno za určitý čas aj zistíme, že sa ho bojí, lebo keby sme pracovali týmto systémom, tak zistíme, že inde to robia ináč a lepšie, a dôkazom toho je aj to, že napríklad včera sme neschválili ten môj v zásade nevinný návrh, aby sme sa pozreli, že ako robia, a teraz ho nazvem ten zákon tak, ako správne by sa mal volať, to znamená mýtno-čipový zákon a nie zákon o IDS, čiže toto ste odmietli, čiže nechceli ste vedieť, ako to robia inde, a dokonca vás ani nezaujímalo, že koľko to prípadne inde v iných krajinách bude stáť. Čiže toto ma mrzí, metóda komparácie, metóda porovnávania bola celkom dobrá metóda. Ďakujem.

  • Ďakujem. Mal som pocit teraz, že tvoje vystúpenie zaujíma strašne veľa poslancov, ale je jedenásta hodina, takže ide hlasovanie. Jeden moment z vystúpenia. Mňa tak isto pri návrhu tohto zákona prekvapilo to, že tento zákon predkladá sociálnodemokratická vláda, ktorá často hovorí o ochrane pracujúcich a tých, čo ťahajú za kratší koniec. Vieme, že prax týchto koncipientov býva, tak ako si spomínal vo vystúpení, často buď v poddanskom, alebo nevoľníckom vzťahu a ja by som teda v tomto duchu nabádal aj pána ministra, či by sa v duchu sociálnodemokratických tradícií nezamyslel nad tým, aby bola aj do zákona zapracovaná, zapracovaný štatút o tom, koľko ten koncipient by mal mať minimálnu mzdu. Štatút minimálnej mzdy v nasledujúcich bodoch programu v Zákonníku práce budeme preberať a tuná, tak ako si spomínal vo vystúpení, sa mi zdá, že odrazu má čosi riešiť ten nenávidený trh, ten, ktorý nevie vyriešiť nič, myslím si, že koncipienti ťahajú za kratší koniec, z tvojho pohľadu sú uvaľovaní do nevoľníctva, takže nabádam aj pána ministra týmto, aby neuvaľoval budúcich možno kolegov do nevoľníckeho vzťahu na 5 rokov, ale ochránil ich napríklad tým, že bude stanovená ich minimálna mzda na nejakej úrovni. Ďakujem.

  • Miro, ďakujem za tvoj príspevok. V zásade ukázal to, že tu máme dve videnia toho problému. Jedno je zvrchu - zo strany už zabehnutých advokátov, ktorí nejakým spôsobom riešia svoju situáciu, a druhé je to videnie zospodu - ľudí, ktorí sa na ten trh tlačia a chcú naň nejakým spôsobom presadiť. Ja si myslím, že oba tie pohľady sú legitímne a relevantné, ale mali by byť vyrovnané. A presne, ako si povedal vo svojom príspevku, ten zákon, ktorý máme teraz na stole, je asymetrický. Oveľa viacej prihliada na potreby advokátskej komory a advokátov samotných, než na potreby ľudí, ktorí sa chcú medzi nich zaradiť a nejakým spôsobom sa na trhu presadiť, a myslím si, že na to, aby táto právna úprava naozaj bola užitočná, bude potrebné ju v druhom čítaní, ak sa do neho dostane, zmeniť a tú asymetriu vyrovnať, pretože zatiaľ skôr ten návrh hovorí o tom, že treba súčasný stav zakonzervovať a trh nechať rozdelený medzi tých hráčov, ktorí už na ňom sú, než pustiť naň novú krv, nových ľudí a zaoberať sa viacej kvalitou ešte predtým, než sa naň dostanú. Takže ešte raz opakujem, myslím si, že oveľa viacej zodpovednosti za to, ako vyzerajú právnici, ktorí vstupujú na trh, by malo byť na samotnej komore, na spôsobe, akým advokátov vzdeláva a akým spôsobom ich skúša a ak tam sa vytvorí dostatočne silné sito, tak potom mnohé z vecí, ktoré sú pomenované ako problémy, by sme riešiť nemuseli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Martvoň, opakovane opakuje sa situácia, kde reagujete na moje vystúpenie v rozprave a nájdete v ňom veci, ktoré v ňom nikto iný nenašiel, načúvajúcich vrátane spoluposlancov vašej strany alebo iných ľudí rovnako, teoreticky dotknutých a ktoré tam ani neboli. Alebo ktoré sú úplne dezinterpretáciou alebo nepochopením toho, čo bolo povedané, keďže je to váš individuálny problém a pocit, dovolím si pokračovať v domnienke, že je to problém prijímača, nie vysielača, ale ponúkam vám, že ak chcete o tých témach diskutovať, kedykoľvek som vám k dispozícii aj mimo rokovania, aby sme si to vyjasnili.

    Pokiaľ ide o to, čo povedal Jofo Viskupič, práve problém, Jofo, je v tom, že sú tam dva toky. Oficiálny, kde, samozrejme, aj koncipienti majú nárok na minimálnu mzdu podľa zákona ako každý iný, len v tých situáciách, keď sa nič neplatí, je to formálne, proste oni podpíšu, že niečo dostali, alebo keď sa to náhodou pošle, tak to vrátia zase na účet alebo nejako v keši, to znamená a toto nevyriešiš zákonom. Toto sa nedá vyriešiť, bohužiaľ, zákonom, lebo to je presne situácia, že keď vytvoríš reguláciou vynútený dopyt po niečom, tak jednoducho ak ten dopyt je veľký, ako musí byť tu, a bude ešte väčší, keď 5 rokov budú musieť tam všetci byť, tak jednoducho o to väčší bude dopyt robiť to aj zadarmo, alebo teda za to aj platiť, najmä u tých, čo si to môžu dovoliť. To znamená akokoľvek by som povedal hodnotovo podporujem to, čo hovoríš, myslím, že to riešenie, čo si povedal by tomu reálne nepomohlo.

    Takže ale si cením, že aspoň na tejto strane sály sa zamýšľame nad tým, čo reálne robiť pre tých ostatných, než pre tých existujúcich advokátov a dovoľte mi povedať jednu vec, ktorá sa týka nielen advokátov, týka sa mazákov na vojne a všetkých ostatných, týka sa profesorov na vysokých školách, vždy je dôležité nevytiahnuť za sebou rebrík, keď už raz po ňom vyleziem. Je to veľmi ťažké, lebo je veľmi lákavé, keď už som vyliezol, vytiahnuť ten rebrík, ale je etickou zodpovednosťou každej profesie to nerobiť a je to aj etickou zodpovednosťou nás to tu nedopustiť. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím všetkých, aby zaujali svoje miesto. Poprosím pána poslanca Demiana, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 129, je to tlač 162, je to zákon o spotrebiteľských úveroch.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona vystúpila pani poslankyňa Mezenská, ktorá ale nepredniesla žiadne návrhy, ktoré by bolo, o ktorých by bolo treba osobitne hlasovať, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 14 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 155 z 1. augusta tohto roku prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 128 bolo za, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Brixi uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 154 o Európskom zatýkacom rozkaze, je to tlač 158.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, rovnako nebol ani predložený žiaden procedurálny návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 142 za, 3 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Kučerová vedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám. Je to tlač 170.

  • Ďakujem, pán predseda. K predloženému návrhu zákona v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Viskupič, ktorý predložil procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie, preto, prosím, dajte hlasovať najprv o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť na prepracovanie zákon.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 56 za, 81 proti, 8 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, ďalej dajte hlasovať, pán predseda, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Ďalej, aby za gestorský výbor bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 za, 15 proti, 48 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 138 bolo za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Martvoň uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 330 o registri trestov, je to tlač 169.

  • Pán predseda, nikto sa neprihlásil do rozpravy. Pri tomto zákone nebol predložený žiadny procedurálny návrh, preto vás poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že NR SR v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávneho výboru NR SR, Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor NR SR s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 145 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Cicoň uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 514 o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je to tlač 193.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci: pán Beblavý, Poliačik a Žitňanská. Bol podaný jeden procedurálny návrh pánom Poliačikom - vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o ňom.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť.

  • Ešte raz, pán spravodajca. Prepáčte, kolegyne, kolegovia.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána Poliačika vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Takže hlasujeme o procedurálnom návrhu pána Poliačika. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 65 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 84 za, 25 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 138 bolo za, 7 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Dámy a páni, na základe včerajšieho rozhodnutia, po konzultáciách s podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky navrhujem, aby sme bod 14, ktorým je správa o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila, je to tlač 161, prerokovali dnes o 14.00 hodine po obedňajšej prestávke.

    Hlasujeme o zmene programu.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 107 za, 9 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 14 prerokujeme a uvedie ho pán podpredseda vlády a minister vnútra dnes, po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine. Odhlasovali sme všetky prerokované body programu. Pán poslanec Miškov? Nie? To bol omyl.

    Pán predseda výboru Raši.

  • Dobrý deň prajem, ctení kolegovia, ctené kolegyne, neignorujte svoju prostatu, chcel by som vás všetkých pozvať zajtra

  • Ruch v sále. Smiech.

  • od 9.00 hodiny ráno do sídla Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, kde budú, kde budú, kde bude hlavný odborník pre urológiu s pánom profesorom Švihurom. Budú sa venovať téme prostaty. Platí to aj pre ženy, ktoré majú partnerov, teda všetky.

  • Zajtra od 9.00 hodine ráno ste pozvaní do Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.30 hodiny a 11.30 hodine budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona, ktorý predniesol pán minister spravodlivosti.

  • Dámy a páni, poprosím vás budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Pán minister spravodlivosti, buďte taký dobrý, zaujmite svoje miesto. Pán spravodajca, ostatní, do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Gábor Gál.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja tiež vyjadril k tomuto vládnemu návrhu zákona. A hneď idem do takých osobných, nie invektív, póz, ale poznámok, pán minister, s tým, že, že by ste sa boli pretrhali s týmto zákonom, tak to nemôžem povedať. Lebo keď už máme pristúpiť k novele...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • 98.

    Pán poslanec, pán poslanec, chvíľočku. Dámy a páni, môžem vás poprosiť, aby ste svoje diskusie viedli mimo sálu. Pán poslanec Novotný, buďte taký láskavý, pán poslanec chce predniesť svoje vystúpenie.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Že keď už máme otvoriť zákon o advokácii, tak som troška čakal viac. No ale hneď na začiatku musím povedať, že som v konflikte záujmov, nakoľko vykonávam advokátsku činnosť a vykonávam ju do tej miery, že hlavnú časť mojich príjmov práve tvorí príjem z advokátskej činnosti, takže som v takom konflikte záujmov ako hora, preto sa ani hlasovania nezúčastním pri tomto návrhu zákona.

    Ale nerobím to len kvôli tomu, lebo nás k tomu vyzval pán predseda výboru poslanec Beblavý, ja som to robil vždy, keď si pozriete, pán poslanec, moje vystúpenia k témam, v ktorých som v konflikte záujmov, tak vždy som povedal, že som v konflikte záujmov. Zvykla to ešte robiť pani podpredsedníčka Národnej rady, pani Laššáková, ale neviem, že prečo len pri tejto téme je otváraná téma konfliktu záujmov, lebo mali sme tu rad zákonov, v ktorých vystupovali ľudia, ktorí boli v konflikte záujmov a ste, pán predseda, vtedy neprotestovali. Ani vtedy, keď pán Matovič tu predložil novelu k "dohodárom", ktorá sa bytostne dotýka spoločnosti jeho manželky.

    No ale ten konflikt záujmov mi nebráni v tom, aby som nepovedal svoj návrh alebo svoje myšlienkové pochody, predovšetkým k tomu, že tu nevidím taký akútny problém v advokácii, ktorý treba hneď riešiť. Vidím v justícii ale iné problémy, ktoré by bolo treba riešiť, pán minister, a bol by som rád, keby že sústredíte vašu pozornosť a pozornosť celého ministerstva na zrýchlenie konania, na zabezpečenie právnej istoty, na odstránenie korupcie a na vymožiteľnosť práva. Dúfam, dúfam v kútiku duše, že aj tento návrh, ak bude mať odozvu na tom, že sa nám tieto neduhy v justícii pomaly sa podaria odstrániť.

    Ale na druhej strane, áno, potrebujeme zlepšiť aj činnosť advokátov, vylepšiť advokátsky stav, prehĺbiť dôveru klientov v advokátsky stav, zvýšiť úroveň zabezpečenia právnych služieb, ale na druhej strane si nemyslím, že práve tie riešenia, ktoré ste navrhli sú jedinými, ktoré môžu privodiť zlepšenie advokátskeho stavu. Mám na mysli práve zvýšenie koncipientskej praxe na päť rokov, ohraničenie maximálnych koncipientov na jedného školiteľa. To sú všetko pekné, možno aj pomôžu, ale vidíte sám, pán minister, že sú to veľmi diskutabilné veci. Máme značné rezervy. Máme rezervy tam, s ktorými budú súhlasiť asi všetci kolegovia, ktorí tu vystúpili, a to máme rezervy v školeniach. Určite vieme vylepšiť ešte školenia nielen pre advokátov, ale pre koncipientov. Ale tu musím povedať zase na obranu Slovenskej advokátskej komory. Mal som tú česť byť koncipientom a musím povedať, že tie školenia fakt stáli za to, radi sme tam chodili, boli vždy zaujímavé prednášky, komora nám to veľmi dobre vždy pripravila a musím povedať aj tú vec, že úroveň školenia koncipientov vždy závisí aj od toho, u koho sa zamestnajú. Ten školiteľ je ako na tom, ako je fundovaný, či fakt toho koncipienta chce školiť k tomu, aby profesne rástol, alebo nie. A to je aj na tom koncipientovi, že keď vidí, že sa dostal do kancelárie, kde profesne nenapreduje, nech to nechá. Môže dať výpoveď a mnohí moji priatelia, spolužiaci to aj spravili, s tým, že vedeli, že keď sa chcú uplatniť na tom pracovnom trhu tak potrebujú mať školiteľov, ktorí ich vyškolia.

    Máme rezervy aj v skúškach, v advokátskych skúškach. Neviem, pán minister, koľko koncipientov nespravilo advokátske skúšky. Ja veľa neviem, dobre že nespraví hneď, ale v zápätí na najbližších skúškach to spraví. Koľko? 30 %? No, za mojich čias to bolo oveľa nižšie číslo. Neviem to číslo, číslo neviem teraz zanalyzovať narýchlo, ale mal som vedomosti, mal som poznatky, že ľudia, keď nespravia, tak potom spravia o rok alebo o pol roka, proste to nie je takým sitkom pre advokátov, akým sitkom by to malo byť.

    A tiež ešte jedna vec, v čom je rezerva - kontrola školenia koncipientov, školenia školiteľmi. My nemáme žiadne podmienky stanovené pre školiteľov, pre advokátov, ktorí zamestnajú koncipientov, že či chodia na pojednávanie, že fakt, či ich vedú k tomu, aby osvojili odbornú, tú odbornú prax, ktorú potrebujú mať k tomu, aby samostatne vedeli zastupovať svojich klientov.

    Ja som mal tú česť, som robil u pána doktora Čakváriho, Matkovčíka, Vačoka, u nebohej pani doktorky Pavlikovskej, nás viedli na tie pojednávania, posielali na pojednávania, vysvetľovali, školili, aj niekedy hlasnejšie vysvetľovali, keď niečo sme zle spravili. Patrí im za to vďaka, ale hovorím, že je to, bohužiaľ, individuálne. My musíme zaviesť taký systém, aby to, toto školenie a príprava na prax pre koncipientov objektívne bola dobrá.

    A teraz konkrétnosti. Sme v prvom čítaní, určité návrhy prednesiem aj v druhom čítaní, tie "pozmeňováky", ale musím povedať, že určité návrhy v tomto návrhu nie sú v intenciách posilnenia právnej istoty. Prílišná vágnosť, subjektívnosť nebude na prospech zlepšenia advokátskeho stavu. Povedzme mám na mysli bod 12, to je § 8 (1) a) , kde hovorí, že činnosť, ktorá je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora. Čiže komora subjektívne bude hodnotiť, že ktorý pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah bude v rozpore s etikou advokáta. Stanovme pravidlá. Áno, etika je dosť ťažko pozitívne zadimenzovateľná veličina ako pojem, ale toto je veľmi subjektívne na môj vkus a podľa mňa aj legislatívne.

    Ďalej, keď už pristupujeme k tomu, aby sme normotvorne upravili reklamu, tak ja som myslel, že to bude mať trošku také vážnejšieho ducha. Paragraf 29p, ktorý hovorí, že okrem všeobecných požiadaviek na reklamu, reklama advokáta, združenia alebo obchodnej spoločnosti založený na výkon advokácii nesmie byť v rozpore s predpismi komory, nevecná, nepravdivá či zavádzajúca, spôsobilá ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu. No ja už vidím teraz, že niektorí naši kolegovia, aké krásne bilbordy budú mať na Slovensku - "Deväť z desiatich mojich klientov ma odporúča" alebo čo vídavam u niektorých kolegov na stene, že "Zázraky na počkanie, nemožné do troch dní". No proste, tu by som privítal trošku viac vážnosti, aby sme tú vážnosť advokátskeho stavu a dôveru klientov, ľudí v advokácii nepohoršili alebo nejak neznížili ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu. Tak stavme tie mantinely, hneď v zákone, ak sa bude dať, lebo v tomto smere, ja som privítal, že bude úprava advokátskej reklamy, ale nemyslel som to tak, že bude len, že áno, nemôžte ohroziť dôstojnosť advokácie, etiku. Ale to sú také príliš široké pojmy a vážne pojmy.

    Ešte niekoľko poznámok k mojim kolegom predrečníkom, ktorý tu rečnili pred týmto pultom. Pán poslanec Kaník hovoril, že o stredoveku. Advokácia nemá numerus klausus, čiže my nemáme zabetónované stavy. Koľko koncipientov spraví advokátske skúšky a sa prihlási a začne činnosť advokáta, tak toľko advokátov bude. To je už iná vec, či ich trh uživí, alebo neuživí, ale korporativizmus a korporatívne postavenie advokátskej komory nie je nijakým unikátom na svete. Skôr opačne, že keď advokácia sa neriadi korporativizmom, tak to je unikát. A otvorene poviem, že Slovenská advokátska komora je mi bližšie ako alma mater, ako Právnická fakulta Komenského. Tam sme za mojich čias, tam sme nadobudli len čisto teoretické vedomosti, len čisto teoretické vedomosti. Kebyže nie som ako praktikant vtedy v advokátskych kanceláriách, tak áno, mám diplom práva, ale nič o advokácii, o právnych službách neviem. Lebo ani to nás nenaučili na právnickej fakulte za tých čias, že kam sa mám posadiť ako právny zástupca, keď zastupujem navrhovateľa alebo zastupujem odporcu. Proste čisto teoretické vedomosti, čiže vlastne ten fundament tých advokátskych znalostí mi dala potom až komora hlavne na tých školeniach koncipientov a hlavne od svojich školiteľov, keď to robia vážne. No, my si musíme nastaviť práve také podmienky, aby možno také šťastie mali aj ostatní koncipienti, ako som mal ja, keď som bol koncipientom a mal som také šťastie, že som mal dobrých školiteľov.

    Pán poslanec Brixi hovoril, že problémom nie je to, že nemá byť toľko ľudí dávaných do systému, že je veľa študentov a veľa koncipientov. No problém je v tom, že už nie je problémom, že je veľa koncipientov, ide alebo veľa advokátov ide do systému, problém je skôr to, ešte pri škole, že toľko právnikov skončí - a teraz budem veľmi, dá sa povedať do istej miery aj vulgárny - pologramotných právnikov skončí na niektorých školách právnickú fakultu, že ani šajnu nemajú o práve. Dávam do pozornosti, že koľko kriminálne závadových osôb má právnický titul. Šajnu nemajú o tom, len to sa dalo vybaviť, muselo skončiť a majú právnický diplom.

    Čiže, v tomto vidím problém, že právnické fakulty teraz chrlia právnikov, ktorí nemajú ani základné znalosti, bohužiaľ. Čiže, tuto treba posilniť ten prísun právnikov na ten pracovný trh.

    Pani poslankyňa Žitňanská tiež povedala, že Slovenská advokátska komora lobuje. Áno, lobuje. Nie je od čerta, samozrejme, lobuje ako každá iná organizácia, niekedy úspešne, niekedy neúspešne. Áno, aj ja tiež vidím teraz ten konflikt, že pán minister bol predtým predsedom Slovenskej advokátskej komory, a teraz vyjde ten návrh, tento návrh ešte predtým, pred tými návrhmi, ktoré, dúfam, že, pán minister, pôjdu, ako novela občianskeho súdneho poriadku, novela trestného poriadku, možno novela správneho konania, lebo na tie zákony čakáme. Na tie zmeny čakáme, ktoré budú riešiť ozajstné problémy tejto spoločnosti, a to je nevymožiteľnosť práva, pomalé súdne konania, rodinkárstvo, klientelizmus a korupcia v justícii. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky páni poslanci Martvoň, Viskupič, Brixi a Beblavý.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán Gál, dovolím si poznamenať, že bolo to konštruktívne vystúpenie, ktoré v podstate bolo podľa môjho názoru veľmi vysoko odborné. Budem čiste iba v odbornej rovine v tomto prípade.

    Čo sa týka toho vzdelávania, no nedovolím si súhlasiť na práve ako takom nedá sa priamo alebo nie je možné stíhať, aby pedagógovia na právnickej fakulte stíhali učiť študentov ešte aj praktické veci, keď máme všeobecný odbor právo.

    Jednoducho, je tam také množstvo matérie, ktoré keď chcú stihnúť prebrať, nemajú šancu, nemajú možnosť to stíhať. Je to podobné ako v medicíne. Kebyže sa pozrieme na zubárov, alebo veterinárov, majú osobitné zameranie, môžu sa počas celého toho štúdia tomu venovať a, samozrejme, majú teda čas aj na prax, kdežto pri práve ako takom, samozrejme ,mnohokrát sa to nestíha. Kedysi bola povinná prax. Možno touto cestou by sa to dalo riešiť. A možno by takto spôsobom, takýmto spôsobom nadobudli právnici, teda študenti práva aj nejaké praktické znalosti, ktorí to teda, keď by to stíhali. Ale, mnohí sa aj o to sami snažia.

    Čo sa týka v podstate tej teórie ako takej, no ja si dovolím povedať, pokiaľ advokát nemá dobré základy z vysokej školy, tak nemôže byť ani dobrým advokátom, lebo tiež sú prípady, že máme advokátov, ktorí nemajú základy teórie a ktorým to chýba a prešli advokátskymi skúškami. Čiže je to polemické. To je to isté, že čo bolo skôr, vajce alebo kura, alebo kura alebo vajce. Jednoducho, je to iba odborná diskusia.

    No a čo sa týka ešte poslednej veci, to už nebude politická. Ďakujem za to, že si potvrdil to, že môj prijímač je v poriadku, ale skôr vysielač pána Beblavého nie je v poriadku a rýchlo stráca pamäť. Ďakujem. Ja nie som v konflikte záujmov, ešte to si dovolím poznačiť.

  • Pán poslanec Viskupič minútu. Nie. Nie.

    Takže pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Rovnako sa chcem poďakovať pánovi kolegovi za veľmi vecný a konštruktívny príspevok v súvislosti so samotným systémom vzdelávania advokátskej komory. Tak tam musím povedať, že podľa môjho názoru, na samotnom systéme vzdelávania z pohľadu advokátskych koncipientských seminárov nie je nič zlé, keďže je len na samotných účastníkoch týchto seminárov, ako sa k samotnému prístupu vzdelávania postavia. A je len taký koncipient, aký je jeho školiteľ. A len to si odnesie školiteľ zo systému, čo mu školiteľ a výchova a vzdelávanie v tomto systéme dá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ty ako bývalý predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý, si myslím, túto funkciu vykonával veľmi zodpovedne, a zanechal si mi aj návrh novely tohto zákona, ktorý potreboval, a ktorú, verím, že využijeme keď teraz je politická vôľa tento zákon meniť. Viem, že si v tom odborne zdatný. A takisto si aj odborne zdatný v téme advokácie, ktorej sa osobne venuješ. A myslím si, že ten tvoj prejav je dôkazom toho, čo som povedal ja pred tebou a čo si dovolím zopakovať, len aby to nezaznelo, teda nezostalo neporozumené, že cieľom ústavného zákona, ale podľa mňa aj zdravého sedliackeho rozumu nie je to, aby ľudia nevystupovali, alebo nehlasovali o témach, na ktorých majú osobný záujem.

    A to je práve preto, že veľmi často ten osobný záujem sa spája s hlbokou osobnou znalosťou. To znamená, že, myslím si, že by sme sa obrali o veľmi užitočné veci, keby advokáti nemohli hovoriť o advokácii, učitelia o pedagogike a tak ďalej a tak ďalej.

    To, čo ja som povedal, a toto som aj zdôraznil v prvom prejave, bolo, že jedine verejnosť a my ostatní by sme mali vedieť, že človek je v tej pozícii, aby si to vedel každý vyhodnotiť a aby vedel vyhodnocovať tie argumenty. To znamená, z tohto hľadiska tvoj prejav napríklad podľa mňa je dôkazom toho, že niekto s osobnou skúsenosťou môže priniesť do debaty veľmi užitočné momenty. Ja som rád, že si vystúpil, že si sa na to ľudovo povedané nevykašľal.

    A, samozrejme, nedovolím si nejak ovplyvňovať tvoje hlasovanie, ale ja by som ťa naopak povzbudzoval, aby si hlasoval o tomto návrhu v súlade so svojím vedomím a svedomím, pretože si myslím, že tieto svoje názory si vieš bez problémov obhájiť aj pred verejnosťou, pretože to nie sú úzke lobistické názory niekoho, kto len presadzuje svoje osobné záujmy, ale naozaj určitá reflexia, ktorá vychádza aj zo skúseností. Takže toľko len som ti chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďakujem kolegom za príhovor.

    Pán poslanec pán predseda Beblavý, ja predsa len si ponechám tu možnosť, že nebudem hlasovať práve kvôli tomu, že táto novela ovplyvní aj môj profesijný kvázi "podnikateľský život", takže kvôli tomu rozhodnutie nechám na ostatných kolegov.

  • Ďakujem pekne. Pán Gál bol posledný písomne prihlásený.

    Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu ústne.

    Končím možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci Kadúc a Miškov. Pán poslanec, máte dlhšie vystúpenie, aby sme vás neprerušovali, stihnete to? Dobre.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegovia poslanci, hostia, pôvodne som nemal záujem vystúpiť v prvom čítaní, ale až v druhom čítaní, ale vzhľadom na písomnú rozpravu aspoň v krátkosti vystúpim.

    V súlade s tým, čo hovoril pán predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, považujem za potrebné povedať, že je možné že som v osobnom záujme, aj keď to vnútorne necítim, pretože ešte donedávna som bol aktívnym koncipientom, aj keď stále nie som advokátom.

    K veci, obmedzenie počtu koncipientov na jedného advokáta vítam. Mohlo by to zabezpečiť zvýšenú kvalitu vedenia koncipienta školiteľom. Dokonca by som za určitých okolností si vedel predstaviť aj zvýšenie praxe na päť rokov. Privítal by som to, keď si zoberieme, že napríklad v roku 1936 keď senát prerokovával zákon o advokácii, bola prax päť rokov, pričom sa pokúšali novelizovať alebo zvýšiť túto prax na o niečo viacej z toho dôvodu, že toho času bol neuveriteľný dynamický vývoj, ale aj cez to všetko návrh zvýšiť koncipientskú prax na päť rokov, považujem za nedôvodný a neodôvodnený.

    Podľa súčasného znenia zákona, ako aj predloženej novely je zvýšenie advokátskej praxe neodôvodnené, a to z nasledujúcich dôvodov: Dnes neplatí priama úmera medzi tým, medzi časom stráveným ako koncipientom a kvalitou jeho odbornosti po uplynutí praxe. Priama úmera platí medzi tým ako sa školiteľ venuje, alebo nevenuje svojim koncipientom. Toto je ten najzásadnejší problém, venovanie sa školiteľa koncipientom.

    K seminárom. Podľa mňa semináre sú jediným, a podotýkam, jediným záväzným a v súčasnosti vynútiteľným spôsobom zvyšovania kvality odbornosti koncipientov. Podľa môjho názoru neexistuje žiadny iný spôsob ako vynútiť zvyšovanie kvality, ako je ten seminár. Tu mi prináleží povedať, že semináre koncipientov, ktoré organizovala Slovenská advokátska komora, boli, čo sa týka prednášajúcich, na vysokej, teda kvalitnej úrovni, čo som bol, čoho som bol svedkom, a bol som rád a bolo iba na samotnom koncipientovi, či sa zúčastní, alebo nezúčastní.

    Predrečník spomenul zavedenie práva na verejnú prezentáciu a reklamu služieb. Môže sa to javiť ako vhodné, ale ja si to nemyslím. Keď si vezmem, že týmto sa približuje advokátsky stav k určitej komercionalizácii, a toto podľa mňa neprináleží slobodnému povolaniu, akými advokáti sú. Zdá sa mi, že týmto sa oddeľujeme.

    Ja si počkám na tú prax, ako sa to vyvinie, že či veľké advokátske kancelárie neprevalcujú tie malé práve tými bilbordmi, ktoré spomínal pán Gál, ja si to viem tiež predstaviť a očakávam to.

    Na záver. Mrzí ma, že zvyšovaním koncipientskej praxe na päť rokov, neriešime koreň problému. Koreňom problémov sú minimálne dva dôvody. Prvým je zrejme nedostatočné a viacmenej fakultatívne nevenovanie sa školiteľa svojmu koncipientovi. Toto je zásadný problém, že toto nie je vynútiteľné, aby sa školiteľ venoval svojmu koncipientovi. Je to iba na advokátovi, či chce mať dobrých a kvalitných koncipientov, alebo nie. A podľa mojej skúsenosti, nie osobných, ale skúseností kolegov, toto venovanie je skôr nevenovanie ako venovanie.

    A druhým problémom, ktorý sa pokúša táto novela riešiť, je problém úplne iný, z úplne iného súdka, a to je, že tu máme nadmerný počet právnikov, nadmerný počet absolventov vysokých škôl. Na Slovensku máme, čo si pamätám, 6 vysokých právnických škôl. Ja už dúfam, že nie 7. Bolo avizované, že ich bude sedem. Kolegovia, v Českej republike sú štyri právnické školy. My ich máme šesť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky páni poslanci: Gál, Brixi, Martvoň.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne. Veľmi konštruktívny príhovor, pán poslanec. Práve, čo ste vy naznačili, že chýba systematika, zákonom stanovená systematika, aby sme donútili školiteľov, aby sa venovali svojim koncipientom. Čiže, keď to necháme v takých pomeroch, v akých je to teraz, tak ten marazmus alebo tie negatívne javy, o ktorých tu rozprával pán poslanec Poliačik alebo pán poslanec Beblavý, môžu sa naďalej vyskytovať, ako sa vyskytujú.Čiže, toto musíme odstrániť.

    A čo sa týka reklamy, keby že je to na mne, by som úplne zakázal advokátom reklamy, ale úplne. Lebo potom to bude fakt o tom, že kto má viac kapitálu na to, aby to reklamoval ako nejaký produkt, ako prací prášok.

    Advokácia, poskytovanie právnych služieb má byť o niečom inom ako naháňanie klientov, čo máme napríklad v Spojených štátoch amerických. Toto uberie jednak aj vážnosť, jednak aj zdeformalizuje celý ten trh, ktorý tu je. Kebyže je to na mne, ja by som to úplne zakázal.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Súhlasím s pánom kolegom Kadúcom, že problémom nie je počet právnikov, ako už spomínal aj pán Gál, ktorí sú na výstupe, ale ktorí sú na vstupe do samotného systému, tak ako už bolo povedané. V Čechách je tých právnických fakúlt nepomerne menej a dokonca z vedomostí, ktoré mám, súkromné právnické fakulty ani nemôžu udeľovať mnohokrát titul magistra v odbore právo.

    Takže pokiaľ chceme profesionalizovať a optimalizovať systém koncipientov, ale aj právnikov na Slovensku, tak mali by sme asi začať nejakou zmenou celej vysokoškolskej politiky v segmentoch, kde je zjavný prebytok uchádzačov, ale aj absolventov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kadúc, no ja by som ti povedal iba toľko, že plne s tebou súhlasím, že máme strašne veľa vysokých škôl, právnických teda fakúlt, plne s tým súhlasím. Ten argument bol dobrý. Žiaľbohu, nič s tým neurobíme. Musíme reagovať na to, aký je súčasný stav. Na to nadviažem aj na to, čo som už predtým spomínal, no ak by teda vychádzali všetci študenti z právnickej fakulty s praxou, tak potom je úplne zbytočná tá koncipientská prax, lebo už by ju mali vyslovene na tej škole. No a z toho dôvodu chcem poukázať na to, že téma koncipientskej praxe je namieste. Otázka znie, že či 3, 5 rokov, 6, alebo 2 roky, to už v podstate musí pocítiť, alebo musí sa k tomu vyjadriť aj Slovenská advokátska komora.

    Ale čo sa týka práve venovaniu sa školiteľa koncipientom, tak práve preto sa zavádza ten inštitút maximálne 3 koncipientov, že ten školiteľ alebo ten advokát bude mať potom čas sa venovať tým koncipientom. Nebude to potom nechávať na iných koncipientov, lebo tých iných koncipientov veľa mať nebude. A zároveň nebude riskovať, že keď nebude mať dobre vyškoleného koncipienta, že mu potom padne, padnú určití klienti alebo mu nepôjde advokátska prax, lebo je rozdiel, keď mám 10 koncipientov, ktorí ôsmi makajú a dvaja sa tam flákajú, alebo keď mám troch koncipientov a chcem, aby mi kancelária advokátska fungovala, no tak tí traja koncipienti, aj mne ako advokátovi bude na tom záležať, že aby som ich niečo naučil, a potom som vedel, že budú fungovať samostatne ako samostatné jednotky a budem sa môcť na nich spoľahnúť.

    A keď by som to nerobil a mal tam niekoho z rodiny, no tak potom, tak ako to tu už bolo predtým povedané, tá moja advokátska kancelária ma možno privedie ešte aj pomaly ku krachu vzhľadom k zodpovednosti za škodu, ktorú by spôsobil ten koncipient v mene mojej kancelárie klientovi. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem za všetky faktické poznámky. Ja som ani nechcel reagovať, lebo sa mi to zdalo nie moc vhodné, ale keď som počul pána Martvoňa, tak ja to tak v skratke zopakujem, čo som povedal. Ja som povedal, že vítam to, že sa obmedzí počet koncipientov na jedného advokáta. Čiže je to úplne opačné, ako ste pochopili. Ešte raz, vítam to.

    V čom vidím problém je, že tu nie je dôvod na to, aby sa zvyšovala prax koncipientov, pretože tu nemáme systémové riešenia na to, aby sa tí koncipienti viedli. Tu sa budú, tu sa zachová ten status quo a ten koncipient bude vedený, vo väčšine prípadov nevedený, o niečo dlhšie. Veď to nemá žiadny význam, nemá význam, aby ten koncipient dokonca bol koncipientom, koncipientom iba rok, ak je nevedený. Nech je tam dostatočne dlhú dobu, ale nech je vedený. Preto ešte raz opakujem, 3 roky momentálne sú dostačujúce, môj názor, ak je ten koncipient vedený. Ak nie je vedený, nemáme dôvod zvyšovať koncipientskú prax. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Pán poslanec Miškov, o druhej budeme rokovať o správe Gorila, takže potom budeme pokračovať vašim vystúpením. Takže dobrú chuť a o druhej pán podpredseda vlády a minister vnútra prednesie správu o stave vyšetrovania kauzy Gorila.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa odhlasovanej zmeny dnes dopoludnia nášho programu pristúpime k prerokovaniu

    Správy o aktuálnom vyšetrovaní kauzy Gorila.

    Správa samotná má parlamentnú tlač č. 161. Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby túto správu uviedol. Nech sa páči.

  • Pekný deň vám všetkým prajem. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci. Je to trochu neštandardné, popravde väčšinou informujeme o určitých skutočnostiach a udalostiach. Toto je asi možno tak prvýkrát, kedy počas priebehu konania je vyzvaný člen vlády na to, aby informoval o priebehu, o priebehu trestného konania. Splnil som tie úlohy, ktoré vlastne sa odo mňa aj vyžadujú, a teda tých, ktorí sú poverení vyšetrovaním a ktorí vedú toto vyšetrovanie, dostali odo mňa adekvátne žiadosti a dostal som na svoje požiadavky, ktoré mi predniesla Národná rada, aj odpoveď. Dovoľte teda, aby som stanovisko Úradu špeciálnej prokuratúry vedenej pánom JUDr. Dušanom Kováčikom, špeciálnym prokurátorom, na pôde parlamentu aj predniesol. Snáď potom by som si dovolil ešte nejaký krátky komentár z nejakého môjho uhla pohľadu.

    Dňa 19. júla 2012 predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením

    číslo 36 požiadal podpredsedu vlády a ministra vnútra o predloženie Národnej rade Slovenskej republiky správu o aktuálnom stave vyšetrovania kauzy Gorila. Následne nato sa minister vnútra Slovenskej republiky stretol so špeciálnym prokurátorom JUDr. Dušanom Kováčikom a zároveň dozorujúcim prokurátorom predmetnej trestnej veci a v súlade s citovaným uznesením tohto uznesenia požiadal o predloženie informácie, s obsahom ktorej by mohol minister vnútra Slovenskej republiky oboznámiť poslancov Národnej rady s priebehom vyšetrovania. Rešpektujúc všetky zásady trestného konania, ustanovenie § 6 ods. 1, 2 Trestného poriadku, ako aj tú skutočnosť, že vec je "živá", vyšetrovanie neustále trvá, predkladám nasledovnú informáciu.

    Vo veci s pracovným názvom tzv. Gorily bolo dňa 9. januára 2012 vydané

    vyšetrovateľom Policajného zboru Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite pod sp. zn. ČVS: PPZ-5/BOK-CA-2012 uznesenie a to podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Trestné stíhanie bolo začaté pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) (s poukázaním na § 138 písm. h) Trestného zákona, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), odsek 2 písm. a) (s poukázaním na § 138 písm. h)...

  • Prerušenie čítania správy predkladateľom. Poznámka predkladateľa: "Sám som sa stratil v týchto číslach. Chvíľu mám pocit, že to čítam ešte raz, ale faktom je, že nečítam." Smiech.

  • ... Trestného zákona a Trestného zákona zločin prijímania úplatku podľa § 328 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej prečin podplácania podľa § 332 ods. 1 Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona a prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona.

    Podstata protiprávneho konania doposiaľ neznámych páchateľov spočíva v tom, že títo v období najneskôr od roku 2005 do presne nezisteného času, minimálne však v priebehu roka 2006 si z iniciatívy osôb činných v spoločnostiach jednej z finančných skupín, s cieľom nezákonného obohatenia a získania finančného prospechu veľkého rozsahu založili zločineckú skupinu, ktorá vykonávala protizákonnú činnosť tým, že sa zaoberala korupciou verejných činiteľov pôsobiacich vo vláde Slovenskej republiky, vo Fonde národného majetku Slovenskej republiky a v Policajnom zbore Slovenskej republiky a korupciou členov dozorných a výkonných orgánov viacerých štátnych podnikov v súvislosti s privatizáciou týchto štátnych podnikov, na základe čoho zločinecká skupina a jej členovia získali finančný prospech veľkého rozsahu. Vo veci sa jedná o veľmi rozsiahle a náročné dokazovanie, pretože k protiprávnemu konaniu malo dôjsť v rokoch 2005 a 2006.

    Vzhľadom na túto skutočnosť vec realizuje špecializovaný tím založený prevažne z príslušníkov Úradu boja proti organizovanej kriminalite a potom príslušníkov Úradu boja proti korupcii, Úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Spravodajskej jednotky finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.

    Doposiaľ bol zadovážený listinný materiál v rozsahu cca 60 000 strán, bolo vypočutých viac asi 50 svedkov, spracovaných niekoľko desiatok žiadostí, vykonané zaisťovacie úkony a tak ďalej. Vedúcim špecializovaného tímu boli spracované plány vyšetrovania, ktoré sa neustále dopĺňajú o ďalšie úkony.

    Nakoľko vo veci je potrebné vykonať ďalšie, doposiaľ neustálené množstvo úkonov, dozorujúci prokurátor požiadal o navýšenie počtu príslušníkov špecializovaného tímu o ďalších členov, tentoraz z Úradu boja proti korupcii, pretože vyšetrovanie trestných činov korupcie je nosnou časťou v predmetnej trestnej veci.

    Doposiaľ zadovážené dôkazy zatiaľ neumožňujú postup podľa § 206 Trestného poriadku, teda v tomto štádiu trestného konania nie je možné vzniesť obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.

    Vzhľadom na obtiažnosť a rozsiahlosť dokazovania nie je v tomto štádiu konania možné určiť termín ukončenia veci. JUDr. Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor, vlastnou rukou.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predniesol som vám správu, ktorú, o ktorú ste požiadali a ktorú spracovali tak špeciálny prokurátor, ako aj vedúci vyšetrovacieho tímu. Častokrát táto téma rezonovala tak pred voľbami, ako aj po voľbách, kde boli zo všetkých strán dané jednoznačné žiadosti, aby tím dostal priestor na svoju prácu, a predovšetkým, aby mal tu podporu, ktorú potrebuje a aby nebolo politicky zasahované do jeho vyšetrovania. Tím teda aktívne pracuje a ja som mal možnosť s tímom pomerne dlhú dobu rozprávať, kde potvrdili, že spolupráce s jednotlivými zložkami štátu je v poriadku, rovnako tak získavajú ďalšie informácie, mnoho tých častí mozaiky, ktorú sa snažia vyskladať, sa im už vyskladať podarilo. Pracujú intenzívne ďalej. Ten spis každým dňom narastá o niekoľko strán a myslím si, že v mnohých veciach prišli na nové skutočnosti, ktoré verím, že budú ich oprávňovať k tomu, aby mali možnosť ísť už konkrétnejšími smermi. V každom prípade treba povedať, že práve tým, že je ten prípad starý a pomerne rozsiahly, je to, samozrejme, dokazovanie veľmi náročné. Napriek tomu s pohľadom na to, že ide, myslím, o najväčší tím v histórii policajného zboru z pohľadu početnosti, aj z pohľadu toho, že požiadali o nielen o fyzické doplnenie, ale aj materiálne a finančné vybavenie, ktoré, samozrejme, okamžite obratom dostali, tak sme sa aj pýtali, akým spôsobom majú pocit, že môžu postupovať ďalej. Všetci sú jednotného názoru, že tento prípad sa postupne ďalej vyšetruje. Nejde smerom, ktorý by situáciu nejako zahmlieval alebo nejakým spôsobom nebolo možné vidieť ďalšie kontúry.

    Som preto presvedčený, že sa tímu, tak s akou iniciatívou do toho vstupuje, tú mozaiku, ktorú chceme vlastne všetci vidieť, aj vyskladať podarí. To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Prosím teraz člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Martina Fedora aby predniesol, informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 36 z 19. júna 2012 požiadala podpredsedu vlády a ministra vnútra predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. Správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila, tlač č. 161 pridelil predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 148 z 23. júla 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval Správu o aktuálnom stave šetrenia Gorily na svojej 5. schôdzi 24. júla 2012, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju rovnako na vedomie. Zároveň požiadal podpredsedu vlády a ministra vnútra o opätovné predloženie Správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v mesiaci január 2013. Iné výbory o uvedenom materiáli nerokovali. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť preto odporúča Národnej rade prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Ak dovolíte, pán predseda, prečítal by som tiež návrh tohto uznesenia. Takže bol by to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Národná rada Slovenskej republiky po

    a) berie na vedomie Správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila, čo je tlač č. 161,

    b) žiada podpredsedu vlády a ministra vnútra o opätovné predloženie správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v mesiaci január 2013.

    Zatiaľ všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu k tejto správe, do ktorej sa písomne prihlásili za poslanecké kluby páni Galko a Matovič a jednotlivo páni poslanci Huba, Hlina, Lipšic, Frešo a Mikloško.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Ľubomír Galko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Niekde odložím.

  • Krátka pauza. Rečník odkladá fľašu kokakoly z rečníckeho pultu.

  • Budem trochu aj o tej kole hovoriť, tak nepokladám za správne, aby tu bola pri tom mojom príspevku.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, dámy poslankyne, páni poslanci, rokujeme o megaškandále, rokujeme o svinstve. Mnohí z nás po prečítaní prepisov na internete zostali, akí sme vlastne zostali? Zarazení? Obarení? Znechutení alebo apatickí?

    Prvé, čo musím povedať, je to, že som od ministra vnútra neočakával viac. Neočakával som podrobnejšiu správu, keďže ide o tzv. živý prípad, teda prípad, ktorý sa aktuálne vyšetruje. Neuváženým poskytnutím podrobnejších informácií mohlo by prísť k zmareniu vyšetrovania. Takže chválim vyšetrovateľov. Tí pánovi ministrovi správu skutočne napísali, pretože sám si ju napísať nemohol.

    Podstatnejší ako predbežná správa je však fakt, že všetko nasvedčuje tomu, že Gorila nebude počas druhej vlády SMER-u vyšetrená. Pýtate sa, ako to môžem tvrdiť? Jednoducho preto, že nebola vyšetrená ani počas prvej vlády Roberta Fica. Už v minulosti som v rozprave k programovému vyhláseniu vlády povedal, že nominácia, alebo "pasovanie" ministra vnútra Roberta Kaliňáka za bojovníka proti korupcii je výsmechom všetkým, ktorí v boji proti korupcii boli ochotní ísť do enormného rizika. Že je to výsmech tým, ktorí odhaľovali špinavé biznisy, rušili nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky. Po nominácii Roberta Kaliňáka za ministra vnútra nasledovala nominácia Tibora Gašpara za Policajného prezidenta, nominácia Jozefa Magalu za riaditeľa NBÚ a mnohé ďalšie nominácie. Napríklad na vysoké funkcie v Policajnom zbore. V prípade niektorých nominácií pritom ide o ľudí, u ktorých je vážne podozrenie, že Gorilu v minulosti zamietli pod koberec. SMER sa nezmenil. Zostali ste rovnakí. Váš odkaz voličom, ktorí demonštrovali za vyšetrenie tohto megaškandálu, najväčšiemu v histórii Slovenskej republiky, mrzli na námestiach a žiadali potrestať vinníkov, je jednoznačný - zabudnite, vyšetrovanie Gorily sa skončilo!

    Na jednej strane zdôrazňujete, ako sa nedotknete vyšetrovacieho tímu, ako vám záleží na spravodlivosti. Na strane druhej "muž s kolou" hovorí v rozhovore pre médiá o predchádzajúcom ministrovi vnútra a špecializovanom tíme, ktorý zložil, posmešne, ako ho citujem: "pánovi, ktorý griluje, a jeho tíme snov". Predseda údajnej vlády istôt pre občanov teda verejne zosmiešňuje tím, ktorý má za úlohu vyšetriť najväčší korupčný škandál v novodobej histórii Slovenskej republiky. Ako by ste sa cítili vy na mieste policajta či prokurátora pri takejto dehonestácii svojej práce zo strany predsedu vlády jednej strany? Ako sa teraz cítia všetci čestní policajti, ktorí odhodlane každodenne bojujú proti všetkým formám kriminality? Myslím si, že už dávno si nerobia žiadne ilúzie. A premiér Robert Fico im len dodal ďalší argument, že pánom v tejto republike nie je spravodlivosť, ale ľudia vo funkciách, ktorí sú až pričasto mravne pokrivení. Takže tak, "muž s kolou" sa vyfarbil. Na krátky moment stratil nad sebou kontrolu. Maska mu skĺzla z tváre, aby sme videli jeho pravú tvár. Parafrázujúc jeho slová, bola to chvíľa snov.

    A zaujímavé je, že vôbec nie je dôležité, či sa toho 22. marca 2006 naozaj konalo to údajné stretnutie Roberta Fica a Jaroslava Haščáka, ktorého pravdivosť sa Robert Fico potvrdiť tak strašne bráni. Dôležité je niečo iné. Informácie z troch stretnutí uvedených v spise Gorila, ktoré tu teraz odcitujem. A podotýkam, že podľa spisu sa ani jedného z tých stretnutí Robert Fico osobne nezúčastnil.

    Po prvé. 5. mája 2006 podľa spisu prebehlo stretnutie Jaroslava Haščáka s Františkom Határom, osobným tajomníkom predsedu SMER-u. Citujem: "Határ hovorí, že s Ficom komunikoval ohľadne kandidáta Penty na ministra zdravotníctva, ktorého má SMER podporiť. Hačšák ho na minulom stretnutí napísal Határovi na papier. Fico voči uvedenému menu nemal námietky. Fico si overoval uvedenú osobu cez svoje zdroje. Határ hovorí, že Fico má trochu strach robiť s Haščákom teraz dohody. Határ hovorí, že v SMER-e je veľa ľudí proti Pente." V závere tohto stretnutia opäť podľa spisu, citujem: "žiada Haščák Határa, aby Ficovi odkomunikoval Haščákov dotaz na stav spoločnosti, ktorú Haščák píše Határovi na papier. Penta zhruba pred rokom pomáhala francúzskemu investorovi získať na papieri napísanú slovenskú spoločnosť. Ide o spoločnosť, ktorú vlastnia mestá Banská Bystrica, Zvolen a ďalšie obce. Fico v tejto veci komunikoval s Haščákom cez osobu, ktorú Haščák tiež napísal Határovi na papier. Haščák chce, aby Határ od Fica získal stanovisko, ako to dopadlo, či to doriešil a v akom rozsahu (sumu). Határ potom môže Haščákovi oznámiť stav telefonicky bez podrobnosti. Határ hovorí, že oznámi len napr. 40 dkg salámy. Poznámka spracovateľa. Pravdepodobne ide o spoločnosť Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť, ktorú od Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti získala francúzska spoločnosť Veolia. Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť má na 30 rokov v prenájme všetky zariadenia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Haščák chce pravdepodobne zistiť, či osoba, cez ktorú s Ficom vtedy komunikoval, odovzdala Ficovi sumu v takej výške, ako deklarovala Haščákovi (40 dkg salámy = 40 miliónov slovenských korún). Je tiež možné, že Haščák uvedeným dotazom sleduje aj vyvolanie nátlaku na Fica, kvôli nízkej ochote spolupracovať v zdravotníctve." Koniec citátu.

    Po druhé. 18. mája 2006 podľa spisu prebehlo stretnutie Jaroslava Haščáka s Františkom Határom, osobným tajomníkom predsedu SMER-u. Citujem: "Határ sa pýta, ako chcel Haščák pomôcť SMER-u. Haščák hovorí, že tak, aby to malo význam. Hovorí, že by im dal najmä tomu 5 miliónov slovenských korún. Határ hovorí, že im Haščák pomohol aj v minulosti. Határ hovorí, že by privítali pomoc pre zamestnancov SMER-u, 17 zamestnancov a pre ľudí, ktorí im pomáhajú v kampani. Ide o čierne peniaze, navyše oproti oficiálnemu príjmu. Haščák hovorí, že na budúci týždeň by vedel dať dokopy aj hotovosť, ktorú by mohol Határovi odovzdať." Koniec citátu.

    Tretie stretnutie. 26. mája 2006 podľa spisu prebehlo stretnutie Jaroslava Haščáka s Františkom Határom, osobným tajomníkom predsedu SMER-u. Citujem: "Haščák doniesol Határovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMER-u v zmysle dohovoru, viď stretnutie Haščák - Határ 18. 5. 2006, ktoré odovzdáva Határovi, konkrétnu sumu nespomínajú. Haščák len hovorí: "Doniesol som ti tie veci, dobre?" - a vyťahuje pravdepodobne obálku (počuť šuchot)." Koniec citátu.

    Dámy a páni, ešte si myslíte, že za súčasnej vládnej garnitúry bude gorila vyšetrená? Naozaj si niekto myslí, že SMER-ácki nominanti v bezpečnostných zložkách štátu budú dôkladne skúmať "gorilie" angažmán pánov Fica, Határa, že budú dôkladne skúmať podozrenia zo zakrývania trestných činov vysokými funkcionármi SIS a policajného zboru, ako ich naznačuje spis? Dámy a páni, je nehorázne, že niektorí vysokí funkcionári SIS aj policajného zboru v minulosti nekonali nekonali, napriek tomu, že disponovali závažnými informáciami. Tým pádom zabránili včasnému vyšetrovaniu závažných trestných činov, keď boli stopy ešte čerstvé a dôkazy oveľa dostupnejšie ako dnes.

    V súvislosti s týmto nekonaním štátnych orgánov a ich predstaviteľov som mimochodom podal 9. januára 2012 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Expresne rýchlo, len deň po podaní môjho trestného oznámenia, mi listom zo dňa 10. 1. 2012 Úrad proti korupcii oznámil, že moje podanie bolo zaslané na ďalšie konanie Úradu boja proti organizovanej kriminalite. O necelé 2 týždne, 23. januára 2012 ma mailom kontaktoval vyšetrovateľ, ktorému bolo moje oznámenie pridelené, a o pár dní, nie viac ako o týždeň 2. februára 2012 som bol vypovedať o svojich konkrétnych podozreniach z porušenia zákona. Dámy a páni, čo myslíte, ako to dopadlo? To trestné oznámenie zamietli. A viete, kedy mi prišlo rozhodnutie o zamietnutí? Niekoľko dní po voľbách, keď bolo jasné rozloženie politických síl. Evidentne sa teda čakalo na výsledok volieb. Výsledok volieb je jasný. Vyšetrovanie SMER-u je do stratena. "Muž s kolou" ovláda slovenskú politiku, ale nie je až taký autonómny, ako sa zdá. Ide prihrať milióny eur za odkúpenie Dôvery Pente. A ja sa pýtam, či je to tá povestná "vratka" za "gorilie" mlčanie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť hlásiť sa s faktickými. Tri boli.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Myslím si, že iba na Slovensku sa môže stať taký paradox, ako sa to stalo momentálne teraz, že muž s kauzou odpočúvanie vystupuje a dáva výčitky a rozumy ostatným pri inej kauze. Nás SMER-u sa táto kauza vôbec nedotýka, je to kauza, ktorá bola kauzou vašich bývalých koaličných partnerov. Ja sa chcem však asi, alebo teda chcem sa spýtať, nakoľko prišiel čas na pýtanie sa aj v tomto momente, ako sa cítia, pán Galko, všetci tí, ktorých ste dali nezákonne odpočúvať v tomto momente, keď vy vystupujete ku kauze Gorila. Čo ste to mal vlastne v súvislosti s tými odposluchmi vyvodené alebo vyvedené do kancelárie? Neskúsite nám to objasniť, že čo sa to tam vlastne dialo v tej vašej kancelárii a čo ste to tam vlastne študoval? Skúste s pánom Sulíkom nám vlastne vysvetliť, čo sa to tu udialo vlastne v tom rozhovore v kauze Sasanka, ktorý doteraz pán Sulík poriadne nevysvetlil. No a, samozrejme, je mi to také zvláštne, máme tu pána Chmela, ktorý bol taktiež spomínaný a v iných závažných veciach v tej kauze Gorila, a nikto z vás sa ho nič nepýtal. Máte ho tu, pán Dzurinda, samozrejme, zutekal, máte ho tu, tak sa pýtajte. My SMER-áci s kauzou Gorila nemáme nič spoločné. Toľko z mojej strany.

  • Ďalšia faktická. Pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pán bývalý exminister, nesklamali ste. Nič iné som nečakal, len že zaútočíte, samozrejme, na stranu SMER, a je to dosť také trápne od ministra, počas ktorého boli kauzy odpočúvania, a chcel by som tiež opýtať to, čo môj kolega, či ste už vysvetlili vašej sekretárke, kamionistovi a ďalším, ktorí boli počas vášho ministrovania odpočúvaní, prečo boli odpočúvaní? Ja som v roku 2006 - 2010 pôsobil vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore na kontrolu činnosti SIS, kde boli aj terajší opoziční politici. Za štyri roky sa ani raz z nich nikto nespýtal na akési podozrenie, nikto sa neopýtal, či také niečo vôbec existuje. Tak nevidím dôvod, prečo by ste vy teraz vyťahovali tieto veci v súvislosti s tým, že to nebude vyšetrené. Nechajte pracovať orgány činné v trestnom konaní a hodnoťte potom, keď bude výsledok. Nehovorte dopredu, čo nebude, pretože to neviete. Taktiež sa chcem opýtať, ako sa cítia tí poctiví vojaci a policajti a ľudia na prokuratúre a vyšetrovatelia, ktorí vedia o vašich prešľapoch na ministerstve, o ktorých doteraz nikto nič nepovedal, či sa vyšetrujú, či sa nevyšetrujú a prečo sa nevyšetrujú. To viete len vy a, samozrejme, je tu ešte veľa otázok, napríklad okolo bratislavského OLO-a, o tom sa všeličo šušká, tiež v tom máte namočené prsty, niektorí ľudia z vašej strany, tiež sa budeme pýtať, čo s tým je. Keď sa to vyšetrí, potom sa budem aj ja pýtať, prečo je to tak, ako je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec Galko, budem na vás reagovať v takých dvoch rovinách. Tá prvá rovina sa týka toho, že nejakým spôsobom už predpovedáte, že za vlády Róberta Fica sa táto kauza, tzv. Gorila nepohne ďalej a už aj v tej správe špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika bolo viac-menej napísané, že ten tím, ktorý vlastne celú túto vec vyšetruje je zložený z rôznych úradníkov a s príslušníkov špecializovaných úradov. Či je to Úrad boja proti organizovanej kriminalite, alebo príslušníkov Úradu boja proti korupcii a ďalších a dokonca požiadal tento špeciálny prokurátor aj o navýšenie ďalších špecialistov, tentokrát z Úradu boja proti korupcii a ja chcem povedať, že nejakým spôsobom nepredvídajme to, čo sa predvídať nedá. Nechajme naozaj tieto orgány, ktoré sú na to zákona stanovené naozaj fungovať a nehorme o tom, že za tejto vlády sa nič nevyšetrí. Ďalej chcem povedať jednu vec, a to bolo v tom vašom koncovom vystúpení, že ste podali trestné oznámenie, ktoré bolo zamietnuté. No, vy ste podali za ten rok a pol asi 14 trestných oznámení a si myslím, že všetky trestné oznámenia boli určitým spôsobom zamietnuté aj napriek tomu, že ste chodili osobne k vyšetrovateľom rôznym na Úrade boja proti korupcii a na ďalších špecializovaných úradoch a ponúkali ste rôzne svoje služby, možno aj mimo zákona, len aby bol niekto nejakým spôsobom dolapený. Vy ste to podávanie tých trestných oznámení si zobrali ako jednu z politických agend, aj keď ste nemuseli podávať trestné oznámenie, aj tak ste podávali. Už ku koncu vlastne toho vášho obdobia toho rok a pol na ministerstve obrany ste ...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rýchlosti, pán poslanec Martvoň, Gorila sa vás týka. To, čo ste povedali, znamená, že buď ste nepočúvali, alebo ste tu neboli. Ja som jasne vysvetlil z akého dôvodu sa Gorila strany SMER, vášho predsedu a funkcionárov, ktorých ste vy nominovali, vaša strana, jednoznačne týka.

    Čo sa týka pána poslanca Jasaňa, ale zároveň teda ešte aj pána poslanca Martvoňa, no štípete sa tu zbytočne a zbytočne odpútavate pozornosť niekde inde na nejaké iné veci, vy ste do strany SMER vstúpili dobrovoľne. Vstúpili ste do strany SMER, ktorá je podozrivá z prania špinavých peňazí, ktorá je podozrivá z nečestných obchodov, ja som to tu v tej rozprave vysvetlil. To je váš problém, vy môžete odpútať pozornosť kam chcete, vysporiadajte sa s tým sami a so svojim vlastným svedomím, že ste do takej strany vstúpili a že v nej zotrvávate.

    A pán poslanec Baška, viete najprv som myslel, že budem reagovať na to, čo ste povedali na konci, že som ja niekomu niekde ponúkal nejaké služby, ale vy ste tak bezvýznamný človek, že ja poviem len jednu príhodu, ja veľmi verím, že teraz na ministerstve obrany to nefunguje tak, že keď je tam porada a minister Glváč niečo povie, tak jeho vlastná sekretárka, ktorá tam bola dosadená tieňovým ministrom obrany a terajším ministrom vnútra, mu povie: "Ty buď ticho, lebo ty nie si môj šéf, a môj šéf je niekde inde, a ty to veľmi dobre vieš." Takže toto len dokumentuje vašu bezvýznamnosť a na tie vaše ďalšie hlúposti nemá zmysel reagovať. Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom v rozprave je pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Ja si tú kolu dám, ktorú pán Galko odmietol, lebo tak ako tá kola nemôže za to, že sa nachádza v Gorile, tak takisto gorila nemôže za to, že zrazu je symbolom niečoho zlého a nie je to pekné zvieratko, ktoré je v celku pekné.

  • Krátka pauza. Rečník zobral odloženú fľašu kokakoly a položil ju znova na rečnícky pult.

  • Čiže každopádne spis Gorila alebo uverejnenie tohto spisu je veľkým medzníkom v slovenskej politike, a to práve preto, lebo to, o čom sa dovtedy šuškalo, zrazu niekto napísal a zverejnil na internete. Je jasné, že si môžme klásť otázku, že či je hodnoverná alebo nie. O tom možno v ďalšom bode, ale určite môžme vďačiť snahe jedného človeka, ktorý neúnavne sa snažil dať dokopy alebo snažil sa možno aj tento spis zverejniť a snažil sa možno presadiť u politikov či jedných, alebo druhých, či modrých, alebo červených, aby tento spis vyšetrovali. Je to pán Tom Nicholson aspoň z tohto miesta by som mu takto chcel zaďakovať, že niečo pre nás urobil. Lebo aj keď sa možno niektorým, hlavne asi pravicových stranám jeho práca nezdá záslužná, mne sa záslužná zdá, že prekročili sme určitý rubikon a zrazu sa bavíme o veciach o ktorých sme alebo ktorým sme dovtedy neprikladali dôležitosť. Taktiež mu patrí vďaka za to, že zrazu vyburcoval záujem ľudí, lebo počet ľudí, ktorý bol na námestiach pred pár mesiacmi, čo to je, 7, možno 8 mesiacov, tak zrazu síce nedosahoval počty ľudí, koľko ich bolo v čase novembra '89, ale boli to naozaj najväčšie, najmasovejšie protesty ľudí, kde znova volali po tom, že chcú späť do svojich vlastných rúk štát, ktorý im politici zobrali. A toto, si myslím, že je dobré, lebo práve taká snaha dlhodobá, možno 22-ročná rôznych politických garnitúr na Slovensku ubiť nejaký občiansky aktivizmus alebo záujem ľudí o veci verejné, neprospieva spoločnosti. Neprospieva budovaniu demokracie a tieto protesty pre mňa boli určitým spôsobom takým svetlým momentom v našej nedávnej minulosti. Možno sám som si kládol otázku, že či, do akej miery Nicholson rozpráva pravdu alebo do akej miery je ten spis samotný hodnoverný. Vieme, že niektorí politici mu dôverujú úplne, niektorí vôbec a niektorí čiastočne. Ja som si sám pre seba urobil taký test, že keď som vedel, že Nicholson zverejní svoju knižku o Gorile, tak chcel som vedieť, že ako tam popíše trebárs stretnutie so mnou a vlastne situáciu, kedy mi ponúkal tento spis, aby som ho zverejnil. Keď si ho dovolím teda na tomto mieste prečítať tú krátku časť, tak začína asi tým, že "kým som sa ďalej vykrúcal, vykrúcal, Sulík zmenil taktiku a začal na mňa tlačiť, aby som sa stretol s Igorom Matovičom, ktorý by mohol byť ochotný publikovať celý spis. Citujem: "Jemu je všetko jedno, urobí čokoľvek," smial sa Sulík. Začal som si uvedomovať, akým veľkým pokušením bude pre nových politikov spis Gorila v predvolebnom boji. Ak by jeho obsah unikol na verejnosť, nemajú čo stratiť, ba, naopak, môžu len získať a potom by pokojne sedeli a tešili sa z nepríjemnosti, ktoré by postihli ich rivalov. Súhlasil som, že sa s Matovičom stretnem, ale vnútorne som bol rozhodnutý, že sa od publikovania spisu Gorila odhovorím."

    Ďalej tam potom píše o tom, ako sme sa 13. decembra, čiže nejakých 8 dní pred zverejneným spisu Gorila stretli na Námestí SNP v bratislavskej reštaurácii, kde vlastne v tomto duchu sme sa bavili. Keď som si porovnal to, ako to napísal a to ako to prebehlo, tak si myslím, že plus-mínus popísal tú skutočnosť, možno trošičku niečo dokreslil, ale na 95 % hovorí pravdu. Presne takto isto prišiel za mnou, zavolal mi, prišiel za mnou, povedal mi, mám taký spis, nemal ho, alebo mal ho pri sebe, neviem, ale každopádne mi ho neukazoval, popísal mi približne, že o čo ide, že tam je odpočúvaný nejaký byt, že je to "prúser" pre všetkých politikov na Slovensku a že Sulík ho posiela za mnou, aby som ho ja teda zverejnil. Zároveň ale v jednom duchu hovoril, že bol by na druhej strane nerád, aby som ho zverejňoval, lebo teda, že moc tým nejakým názorom Richarda Sulíka nesúhlasí, lebo Petit Press mu prisľúbil, že knižku mu vydá knižne a v januári, vlastne začiatkom januára má mu vyjsť knižne. A že on sa dlhé roky na tom narobil a že mu to pripadá také trošku pred, zbytočné politikárčenie a zbytočné silenie a že bojí sa, aby to nebolo príliš spolitizované, lebo že potom stratí vlastne samotný ten spis na nejakej hodnovernosti. Toto keď mi takto prezentoval, ja som povedal, v tom prípade ja naozaj do toho radšej nechcem ísť, keď hovoríte, tuším sme si vykali, už si tykáme, keď hovoríte, že v januári vlastne tak či tak vám to vyjde knižne, bohato je čas potom alebo priestor pre nás, aby sme na to reagovali.

    Tým som chcel povedať, že podľa toho, čo je napísané v knihe samotnej Gorila, a to, ako to prebehlo, aspoň tá moja skúsenosť s replikovaním toho, toho stretnutia mi dáva nádej, že aj v ostatných veciach Nicholson neklame, keď v tomto pri popísaní tohto stretnutia neklamal. Jasné, že názory Nicholsona je jedna vec, a nejaké prepisy alebo údajné prepisy, akokoľvek to nazveme, je druhá vec a tam už tú hodnovernosť ja nechcem takýmto spôsobom nejako obhajovať.

    Druhá vec ja naozaj tá, ktorú som spomínal na začiatku, tá kola nemôže za to, že sa vlastne vyskytla v tomto spise a zrazu je symbolom niečoho zlého, takisto ani to zvieratko nemôže za niečo, že sa zrazu stalo symbolom niečoho zlého. A toho zlého, si myslím, že dnes naozaj v slovenskom slovníku slovo "gorila" alebo pomenovanie "gorila" znamená - inak povedané - nejaký zlý politik, politik, ktorý asi sa nespráva presne tak, ako by si predstavovali jeho voliči. Ja som pred voľbami podľahol trošku pokušeniu a urobili sme také gorilie pexeso a niektorých politikov sme tam nakreslili ako ako gorily a potom niektorí boli na to urazení, aj si ma tak zavolali na koberček a rozprávali mi, ako sa ich to dotklo, ale ja naozaj si myslím, že mnohí z nich tam boli naozaj oprávnene, keď nie všetci. Ak by tu bol Janko Slota, by som sa ho opýtal, že či je gorilou politik, ktorý tuneluje štát. Ja si myslím, že každý v tejto sále povie, že áno, je tou gorilou. Z tohto uhla pohľadu ako zlý politik.

    Pán predsedajúci tu vlastne je, tak jeho by som sa rád opýtal, či je gorilou politik, ktorý si nechá prideliť byt straníckym kolegom za bagateľ? Ja si osobne naozaj úprimne myslím, že je. Aj keď sa to tomu politikovi nebude páčiť, ja mu to poviem opakovane aj tisíckrát, naozaj úprimne si myslím, že je.

    Ak by tu bol pán Dzurinda, by som sa ho opýtal, že či je gorilou politik, ktorý kryje kupovanie poslancov. Ja si myslím, že je a myslím si to teraz a budem si to myslieť aj nabudúce a poviem mu to aj x-krát do očí.

    Ak by tu bol Robert Fico, opýtal by som sa ho, že či je gorilou politik, ktorý do vypnutia duše obhajuje mýtny, emisný a nástenkový tender. Ja si naozaj myslím, že je.

    Je tu pán Bugár, takže mám tu príležitosť, by som sa opýtal, či je gorilou politik, ale radšej to nechám tak.

    Chcel by som v podstate iba nakoniec možno zopakovať: každopádne uverejnenie tohto spisu je veľkým medzníkom v slovenskej politike a chcel by som z tohto miesta požiadať pána ministra, aby aby sa aby urobil všetko preto, aby naozaj ten, tím, ktorý vyšetruje, aby dostal absolútnu slobodu, absolútnu voľnosť, aby sme sa v tomto prípade naozaj pohli dopredu. Takisto by som chcel poprosiť vyšetrovateľov, aby v akomkoľvek pri akomkoľvek pocite nejakého nátlaku, nemiestneho nátlaku, že by niekto chcel niečo zamiesť pod stôl, alebo chcel by nejako brániť v dôslednom vyšetrení, aby s dôverou na kohokoľvek v našom klube obrátili. To je vlastne všetko, čo som chcel.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Huba Mikuláš. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, celých 20 rokov som nepôsobil v politike, aj v rokoch '90 až '92 len ako nezávislý poslanec za malú opozičnú stranu. Nikdy som nebol investigatívnym žurnalistom a tobôž som už nepôsobil v štruktúrach činných či skôr nečinných v trestnom konaní. Ak sa napriek tomu musím verejne vyjadriť k tejto kauze, je to v prvom rade preto, lebo nás nezávislých poslancov občania volili vari najmä preto, aby sme o podobných kauzách nemlčali. A tým druhým dôvodom prečo som sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu je fakt, že s následkami korupčného správania, s gorilami rôznej veľkosti, bojujem minimálne 22 rokov. Minimálne od chvíle, kedy som bol vymenovaný za šéfa vcelku úspešnej parlamentnej vyšetrovacej komisie ku kauze Tatragate.

    Vzápätí po tom, ako vyplávala na svetlo božie kauza Gorila, konkrétne v januári 2012, reagoval som na ňu dvoma kratšími textami, ktoré si dovolím odcitovať. Ten prvý som nazval Neúplná pravda o Slovensku a znie:

    "To čo sa píše v Gorile, možno nie je pravda od slova do slova, ale o tom, že je to pravdivé svedectvo o miere prepojenia politických strán a finančných skupín v tomto štáte, nepochybuje vari nik. Len v jednom nie je obraz, ktorý poskytuje Gorila, celkom objektívny, a to v tom, že z hry akoby nedopatrením vypadli takí zdatní hráči, ako je SNS či HZDS na jednej strane a skupinka Ja a Ty na strane druhej. Bez nich totiž obraz o stave slovenskej reality nie je úplný. Navyše v prípade spomínaných dvoch politických subjektov ide o zjavnú mediálnu diskrimináciu" - tam som dodal "pred blížiacimi sa voľbami", čo je už dnes, samozrejme, pasé, "a v druhom prípade o priehľadnú diskrimináciu významného sponzora istého politického smeru s malým "s", ktorý sa takto neprávom dostal do mediálneho tieňa.

    Kto pochybuje o pravdivosti Gorily a jej príbuzenstve, nech sa pozrie zo Slavína na Bratislavu, z Devína na stráne Devínskej Kobyly, prejde sa po bratislavskom nábreží poniže PKO a popri Sade Janka Kráľa, pokúsi sa nájsť stratené kultúrne a industriálne dedičstvo Bratislavy a iných lokalít, porozhliadne sa po centre Žiliny, bystrickom Huštáku a Radvani, košických nákupných novotvaroch a po kamenných námestiach ostatných slovenských krajských či okresných miest, vo vyrúbaných parkoch a alejach nahradených bilbordami, nech sa pokochá nebotyčnými múrmi, mestskými a prímestskými haciendami, všadeprítomnými hypermarketmi a logistickými centrami a nech sa prejde po bývalých slovenských lesoch. A nech navštívi Tatranskú Lomnicu a jej okolie, Štrbské Pleso, Jasnú, Chopok, či Donovaly. Keď sa podobné výdobytky ranného neokapitalizmu na slovenský spôsob spočítajú, potom Penta&company a ich exotické príbuzenstvo z Planéty opíc zblednú závisťou." A ten druhý text sa volá Bájka o cudzokrajných zvieratách a má trošku také ekologickejšie konotácie. A znie:

    "Ak pánom klímaskeptikom, neveriacim na globálne otepľovanie, nestačil ako rukolapný dôkaz radikálnej zmeny klímy fakt, že v našich tokoch, potokoch a jazerách sa premnožili žraloci, ktorí na Slovensku predtým, ako všetci vieme, vo voľnej prírode nežili, tak skutočnosť, že nám tu voľne pobehuje gorila, im definitívne berie vietor z plachiet. Ako prvé miesto výskytu gorily prekvapujúco figuruje bratislavské Staré Mesto a ako obdobie prvého známeho výskytu sa udávajú posledné roky. My prírodovedci, sme však mali už dávnejšie vážne podozrenie, že tu gorila v podivnej symbióze so žralokmi žije už dávnejšie, konkrétne dobrých 15 rokov, kedy sa na naše hlavné mesto začalo, kedy sa naše hlavné mesto definitívne meniť na mesto opíc, žijúcich a pôsobiacich v obrovských, v nevkusných klietkach s krycími názvami ako Národná banka Slovenska, Tatracentrum, Aupark a neskôr River Park, prípadne v menších klietkach neofunkcionalistického typu, ktoré vyrástli ako huby po daždi v celej Bratislave i v jej okolí.

    Ako sa dalo čakať, gorilu neuspokojil len život v džungli veľkomesta, ale začal hľadať naozajstnú prírodu. Zistila, že na Slovensku máme národné parky, a tak sa logicky zamerala v prvom rade na ne. Ale keďže život v meste ju naučil žiť spoločensky a prespávať vo väčších či menších klietkach, priniesla si ich so sebou aj do prírody. A tak vznikli opičie mestá Donovaly, Jasná či Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica. Je zaujímavé, že viac ako s domorodou faunou sa gorila v Tatrách znáša s alochtónnou, teda nepôvodnou. Okrem už spomínaných žralokov sú to napríklad cudzokrajné koníky, o čom svedčí záujem gorily o konské pólo na Štrbskom plese.

    Každý, kto aspoň raz navštívil zoologickú záhradu a v nej pavilón opíc, vie, ako majú tieto tvory rady zábavu a tak sa gorila začala orientovať na tvorbu lunaparku priamo v tzv. chránenej prírode. Zapáčilo sa jej tiež jazdiť po prírode na terénnych motorkách, štvorkolkách a terénnych autách, podobných tým, ktoré si pamätá zo safari v rodnej Afrike. Čo si však na rozdiel od tatranských zvierat, ktorým to spôsobuje priam samovražedné reakcie, obľúbila vari najviac, sú silvestrovsko-novoročné ohňostroje v Tatranskom národnom parku. Keďže sa dá reálne očakávať, že zásluhou týchto mnohodecibelových zábav sprevádzaných prenikavými svetelnými efektmi ostatná fauna z Tatier ustúpi, možno oprávnene predpokladať, že v Tatrách budú čoskoro žiť už len gorily a v tatranských riečkach a plesách žraloci.

    To všetko by nebolo možné bez toho, keby sa klíma na Slovensku z roka na rok nemenila k horšiemu a keby na radniciach našich miest a vo vedení národných parkov nesedeli ľudia, pre ktorých sú prijateľnejšie gorila a žraloci, než pôvodné teda naše slovenské živočíchy."

    Tým končia tieto autocitáty, za ktoré sa ospravedlňujem, a pokračujem trošku vážnejšom tóne a pribaľujem k tomu aj trochu medzinárodný rozmer. A túto tretiu a, ubezpečujem vás, poslednú časť môjho vystúpenia som nazval V Tatrách a Fatre o národe i o Európskej únii.

    "Ak si niektorý národ nechá spred nosa a bez odporu ukradnúť, rozpredať alebo zničiť svoj národný symbol, nemá podľa mňa právo nazývať sa národnom. Na to, aby to človek pochopil, nemusí byť vyznávačom vlasteneckého zákona či voličom SNS. To skôr naopak. Pritom prvé dejstvo tejto krádeže národného symbolu sa už stalo a priebežne sa deje. Pozri Štrbské Pleso, Solisko, Skalnatá dolina, Tatranská Lomnica, Chopok, vyrúbané lesy a kosodrevina, odnesená pôda, zjazvené stráne a tak ďalej a tak ďalej. To druhé sa práve pripravuje a volá sa veľká privatizácia Tatier. Pozri reklama na túto tému vo viacerých televíziách a novinách, či návrh zonácie z roku 2010 z dielne bývalého ministerstva životného prostredia. Ak by sme na to išli cez základné hodnoty a pojmy, ktoré údajne náš národ vyznáva podľa svojej ústavy, teda pojmy ako národný, sociálny, ekonomický, ekologický, etický, tak krádež nášho najstaršieho a najznámejšieho národného parku ako najvyššej kategórie veľkoplošného chráneného územia popiera nielen národné a, samozrejme, aj ekologické a etické, ale rozpor s ústavou ide ďalej. Ostentatívna privatizácia Tatranského národného parku na spôsob konského póla na Štrbskom Plese je aj absolútne antisociálna a nebojím sa povedať, že i asociálna. Noví či perspektívni majitelia národného parku sa ani netaja tým, že návštevníkov Tatier by malo byť podstatne menej, len by mali byť patrične solventní. Ale konflikt s väčšinovým názormi, a teda antisociálnosť takéhoto počínania dokazujú aj výsledky sociologických výskumov, ktoré potvrdzujú, že výrazná väčšina obyvateľov Slovenska bezmála 80 %, si viac želá striktnejšiu ochranu Tatier, než výstavbu nových zjazdoviek a lanoviek.

    Právny štát a zmysel zákona o ochrane prírody a krajiny, pod ktorý spadá aj ochrana TANAP-u a ostatných národných parkov, úplne popiera prax výnimiek z tohto zákona. O ich udelení rozhodujú úradníci, čiže ľudia z mäsa a kostí a nie žiadne ideálne bytosti. Ak by boli náhodou na strane prírody, nie je problém odvolať ich a nahradiť "rozumnejšími". Áno, ešte je tu jedna dimenzia - ekonomická. Pripúšťam, do nej sa rozumiem z vyššie uvedených asi najmenej, ale mnohé nasvedčuje tomu, že aj celý veľký tatranský biznis sa skončí jedným veľkým krachom. Aspoň čo sa týka perspektívnych príjmov štátu, mesta Vysoké Tatry a väčšiny Tatrancov. Že na ňom pár jednotlivcov a skupín zrejme zarobí, podobne ako na predaji dreva z popadaných a vyvrátených stromov pred niekoľkými rokmi, o tom nepochybujem. Nie je mi len jasné, prečo sa im na to máme poskladať my všetci a obetovať tomu naše národné bohatstvo. "Sme chorý národ v chorej krajine," to nepovedal žiadny tzv. janičiar či iný programový nepriateľ slovenského národa, to povedal bývalý predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč na tejto pôde, len v inej budove. Asi aj preto väčšina Slovákov zatúžila vstúpiť do dobrej spoločnosti členských štátov Európskej únie v nádeji, že ta nám pomôže zlepšiť zdravotný stav náš i našej krajiny a zbaviť sa aspoň niektorých našich chronických neduhov. Takže prenesme sa teraz o úroveň vyššie. Jestvuje pomerne široká zhoda názorov, ekonomických i politických komentátorov na tom, že v týchto dňoch sa o optimálnej miere európskej solidarity, zásadovosti a predvídavosti, ale i o budúcom charaktere celej EÚ rozhoduje v kauze Grécko, Španielsko, Taliansko, euroval a pod. Ale o niečom podobnom sa v tom istom čase rozhoduje i v kauze Slovensko, len to nie je také zjavné. Pritom obe kauzy majú veľa spoločného, dlhodobý deficit morálky v mocenskej sfére, bezbrehý egoizmus, bezstarostné zadlžovanie sa, všadeprítomnú korupciu, neochotu dodržiavať pravidlá hry, devalvovanie zákonov výnimkami a celkovo paraziticky vzťah k Európskej únii a jej inštitúciám. Nie priatelia, nehovorím teraz o astronomicky rastúcom zahraničnom dlhu Slovenska, hoci aj o ňom by sa dalo a malo, hovorím o Tatrách, Fatre, Zadnej Poľane, demänovskom jaskynnom systéme, o prírodných úsekoch slovenských riek, o Veľkom Boku, o tom, čo hrozí pri Kremnici, Detve či Jahodnej a v iných v akútne ohrozených kútoch medzinárodne významnej slovenskej prírody a krajiny. Hovorím o tom v súvislosti s medzinárodnými záväzkami Slovenska voči Európskej únii a postojom Európskej únie či presnejšie Európskej komisie k plneniu či neplneniu týchto záväzkov. Podobne, ako sa v Grécku dlhodobo porušovala a porušuje rozpočtová a iná disciplína, na Slovensku sa dlhodobo šliape po hodnotách spadajúcich aj pod európsku jurisdikciu. Nechcem tvrdiť, že Európa to celkom ignoruje, len tvrdím že si na svoje akútne ohrozené, či dokonca zničené hodnoty na území Slovenska spomenie zväčša len vtedy, keď ju na to niekto upozorní, keď ju niekto požiada, aby sa láskavo zaujímala o to, že jej niekto kradne aj jej majetok, a aj potom je jej reakcia zväčša dosť bezzubá. Nechce sa mi veriť, že by sa v európskom rozpočte nenašlo pár tisíc euro ročne, ktoré by boli potrebné na priebežný nezávislý monitoring reálneho stavu ochrany európskych hodnôt a plnenia európskych noriem typu Natury 2000, či Európskeho dohovoru o krajine a na vypracovanie nezávislých expertíz v sporných prípadoch.

    Ak to mám zhrnúť, ak Európa dovolí rôznymi gorilami v ľudskej podobe zničiť európske hodnoty v Tatrách, na Dunajských ramenách, na Hrone, Váhu a ďalších riekach či pri Kraľovanoch a Rojkove a ešte nám finančne pomôže túto devastáciu našich spoločných európskych hodnôt aj zrealizovať, potom budem mať s takýmito európskymi inštitúciami vážny problém.

    Možno vám v mojom vystúpení chýba pointa, chcem veriť, že sa dočkáme aj jej. A predsa ešte jedno postskriptum: Ďakujem, Tom, len tak ďalej. Aj vám ostatným ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Přidal, nech sa páči.

  • Vážený pán profesor, vy ste asi odborník na tie gorilie stáda, ja by som sa chcel spýtať, či za gorilu môžeme považovať aj muža, ktorý hovorí, že dostal od nejakého neznámeho človeka, dostal, prepáčte, že mu bolo ponúknuté 20 mil. eur za pád vlády. Táto vláda potom padne aj jeho hlasom, že či toto je ľudské, alebo gorilie správanie, či by ste mi to mohli povedať? Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič. Vy budete, pán poslanec, reagovať na faktické poznámky.

  • Veľmi sa mi páčilo, tá poznámka o tom, že HZDS a SNS sú vlastne diskriminovaní, že sa nenachádzajú v spise Gorila. Ale ja si myslím, že pravdepodobne ten človek, ktorý ten spis chcel uverejniť, tak zistil že má niekoľko tisíc alebo desiatok tisíc strán a potom zistil, že vyhodí to čo sa týka HZDS a SNS a zostalo z toho to, čo zostalo. Takže oni pravdepodobne tam boli, len chcel ten autor to urobiť pre ľudí čitateľné, tak ich odtiaľ vyhodil.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný, keďže tá poznámka sa našťastie netýka priamo mňa. Určite by bol gorilou ten človek, ktorého spomínate a nemenovali ste ho, keby tých 20 mil. zobral, keby ich nezobral, naopak ten skutok oznámil, potom to neskôr vetoval, ak si dobre pamätám, ako žart, takže...

  • Krátka pauza. Ruch v sále. Smiech.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, ďalší písomne prihlásený do rozpravy. Máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Ja len takú technickú poznámku na úvod, že skúsme sa spoločne zamyslieť nad tým, že aký má dôvod opozičný poslanec žiadať, aby správu minister predniesol v určitý čas a v určitú hodinu, pokiaľ mu nerobí sekretárku, hej. Čiže ako isto viete, nerobím sekretárku pánovi ministrovi, čiže skúsme sa spoločne zamyslieť nad tým, že aký som mal dôvod chcieť, aby bola "gorilia" správa prednesená v určitý čas a hodinu. Nuž vám poviem, dôvod je ten, že som chcel pripraviť a som to dokonca aj avizoval, zhromaždenie pre ľudí, ktorí by si mohli prednesenie správy pozrieť naživo pri parlamente na veľkoplošnej obrazovke. To bol ten dôvod, hej, to bol ten dôvod, že prečo, a v zásade viete, že pokiaľ sme si včera odsúhlasili, že sa dozvieme, že kedy bude a dneska sme sa dozvedeli, že dnes, tak potom sú dve možnosti, že prečo sa to tak stalo, ako sa to stalo, hej, že v zásade prvá možnosť je, teraz neberte si to osobne, že teda to nepochopili, dokonca ani analytické zložky to nepochopili, lebo keby analytické zložky analyzovali, tak by si možno zachytili, že na akcii, ktorá bola v nedeľu, to bola jedna z požiadaviek tých demonštrantov, že aby správa bola prednesená a že aby sme hľadali ten dôvod, že prečo. Dobre, čiže to bol ten dôvod, že nepochopenie a bod druhý dôvod by mohol byť čisto teoretický, že teda vládna moc nechcela, aby bol dostatočný čas na prípravu nejakého zhromaždenia, hej, a preto to urobili, tak ako to urobili, to znamená dneska ráno predseda parlamentu oznámil, že za cca 3 hodiny sa to povie. No za 3 hodiny ani iný génius ani Che Guevara by to nedokázal, ani Che Guevara na Kube v tých najrevolučnejších časoch by to nestihol, čiže ani ja som to za tie 3 hodiny nestihol, to sa ani teoretický nedá.

    Čiže budem milosrdný, budem milosrdný a poviem, myslím, že je to lepšia tá verzia, že ste sa báli, akože ste to nepochopili, prípadne ma pán minister potom doplňte. Čiže aj tým je spôsobené to, že nie celkom som pripravený, ja som naozaj chcel byť zodpovedne pripravený na túto správu a chcel som naozaj podať aj ja správu o tejto správe, čiže budem mierne improvizovať, ale už nevadí. Myslím, ja som to už hovoril, že nemám vedomosť o tom, že by tu niekto na West Point chodil, ale naozaj čoraz silnejšie identifikujem, že už ani učňovka, ani základná škola nejakého politického vyjednávania alebo schopnosti strategicky uvažovať, alebo myslieť sa tu nejakým spôsobom nepestuje a nuž ako viete, že pokiaľ nie sú schopnosti vyjednávacie a strategické, tak vám zostáva už len jeden prostriedok, ako dosiahnuť svoj cieľ, a to je hrubá sila. Žiaľ, treba povedať, že v tejto krajine na veľa vecí na hrubej sile postavených bolo a aj nám to ako keby to počasie chcelo povedať na tom výročí dvadsiateho, kde sme oslavovali ústavu, že to pôsobilo tak depresívne, tak smutne, že to nás bude ešte nejakým spôsobom dlho prenasledovať, že na hrubej sile veľa tuná na tejto krajine stálo.

    Táto krajina je, vážení, žiaľ, musím skonštatovať, je zničená, je prerastená, je prešpikovaná záujmami, tu každý s každým niečo mal a ako hovorí guru slovenského podnikateľského úspechu Jirko Malchárek, tu sa celé HDP stretne na jednom plese. Z politickej sféry tu obcoval s týmto kvázi HDP skoro každý a kto neobcoval, chcel, skoro každý. Politici pomohli vytvoriť túto ohromnú hydru, monštrum, ktorú ničí túto krajinu, politici svojou neschopnosťou, chamtivosťou. Kauza Gorila by nevznikla v tejto krajine, pokiaľ by tu vládli hrdí, nekompromisní, zodpovední politici. Kauza Gorila môže vzniknúť len v krajinách, kde sú osobnosti ľudsky a politicky tak, ako sme toho svedkami. Ako mohol v tejto krajine robiť ministra hospodárstva Malchárek, moderátor nudných pretekov F1, človek, s ktorým moja osobná skúsenosť bola len taká, že neviem ktorí poznáte, ktorí nie, zo Stupavy do Borinky je taká úzka cesta a po tej ceste sa Malchárek preháňal bežne viac ako 120 km rýchlosťou na bavoráku, samozrejme, tušíte, akou ŠPZ, myslím, že 1111 alebo neviem, proste takou, čo jemu prináleží, človeku, ktoré ego je väčšie ako Rusko. Čiže na tejto ceste sa tento človek preháňal, ale čo je hrozné a naozaj hrozné, ja som tam vtedy stál, keď sa preháňal, prešiel mi skoro po nohách, ale ja sa pýtam toho Stupaváka a vravím mu že, Miro, počúvaj, čo to je za debila, čo to je za blázna a on hovorí: "Však to je Malchárek." Viete a tá hrozná rezignácia v tom hlase, to je zničujúce, to je skľučujúce, to znamená, to je Malchárek, to znamená tým je to vybavené, tým je povedaná všetko. A toto nesmieme dopustiť, toto nesmieme pripustiť.

    Kauza Gorila je príbehom našej krajiny, žiaľ, smutným príbehom, kauza Gorila, vážení, nemá len nejaké, hovorme, stále údajné priame škody, ktoré sa možno dajú, možno nie, kvantifikovať, kauza Gorila má ohromné, ale naozaj ohromné morálne škody spôsobuje na spoločnosti, ohromné sociologické fenomény spôsobuje na tejto spoločnosti. V tejto krajine proste prestalo byť dôležité byť najlepším, v tejto krajine ste nemuseli byť najlepším, nemuseli ste byť, museli ste poznať, museli ste byť v skupine, ktorá z vás najlepšieho urobila. V tejto krajine ste museli poznať Dzurindu, Mečiara a k nim ste sa mali dostať cez x exotov, riťolezov, ale častokrát aj milovníkov hrubej sily. Ma častokrát prepadávala obava, že títo ľudia, ktorí nepotrebovali byť najlepší, ale potrebovali mať správne telefónne čísla v zozname, že kde sa "sfokusujú" svoju energiu, keď prestane fungovať systém, ktorý dlhodobo funguje, to znamená, keď urobím blbý projekt, a robia blbé projekty, vyhorím, zahučím na ňom, tak čo zachybuje, doleje štát. Štát má vôľu prostredníctvom svojich politikov dolievať neustále a dlhodobo a veľa, avšak sme tu silne konfrontovaní s tým, že nebude z čoho. Čiže ak zachybuje týmto géniom podnikateľského sveta a nebude už im ich extempore mať kto financovať, kde "zafokusujú" svoj jastrabí, žraločí pohľad, kde budú hľadať rezervy? Tam by nám mali zaklikať kontrolky, aby sa to náhodou "nesfokusovalo" aj na bežných ľudí, čoho svedkom budeme aj pri predkladaní zákona o inteligentných dopravných systémoch vážení, lebo tento zákon sa kľudne môže volať mýtny a čipový zákon, kľudne, netreba ho skrývať za vzletné slová inteligentný dopravný systém. Kľudne môžeme povedať pravdu už teraz, že príde čas, príde chvíľa, že bude platiť aj osobné auto mýto a bude platiť tak, ako býva na Slovensku zvykom a dobrým zvykom, že cez firmy, ktoré sú registrované na Cypre.

    Príbeh Dzurindu a Mečiara, pánov Dzurindu a Mečiara je aj príbehom strachu z lepších, lebo urobím mostík, že byť najlepším sa v tejto krajine nenosí, tak aj títo ľudia nám to predviedli, že aj ich príbeh je príbehom toho, toho strachu z lepších, príbehom strachu z kvalitných ľudí. Páni Dzurinda a Mečiar nám tu umreli doslova v priamom prenose politicky, tým, ako neboli schopní odísť, tým, ako neboli schopní uznať, že nie sú najlepší. Koniec koncov ako by aj mohli, keď vytvorili také monštrum ako je Gorila. Táto krajina dopadne zle, veľmi zle, pokiaľ sa toto nezmení, ľudia sú vyčerpaní, rezignovaní, neveria nikomu a ničomu. V kauze Gorila treba byť dôsledný, dôkladný, je to enormne dôležité pre túto spoločnosť. Trošku odbočím, vzniknú mi vyčítať, že niektoré reakcie sú tak akože samoúčelné, len pre mediálnu pozornosť

    a jedna z nich bola aj, že ten tank pred Biľakom. Nuž poviem vám, vážení, ja som tú dobu nevymyslel, ja ju žijem. Ja tomu hovorím, to je tzv. fenomén Sisi Sklovskej, že pošlem fotky z dovolenky. To že žijeme takú dobu, že pokiaľ to nemá fotku a video, že si na to nekliknem, ja som to nevymyslel, ja to žijem. A keď chcem na nejaký problém upozorniť, tak, áno, pripúšťam, že na to, aby ste to urobili, tak tomu dodáte určitú expresiu, nejakú výrazovú silu aj v podobe nejakej plastickej akcie. Ale má to ďaleko viac rovín, tam nešlo len o to, ísť pred Biľak na tanku, tá rovina bola ďaleko inde a ďaleko hlbšia a kto chce, ju nájde a kto nie, tomu to nepomôže asi nič, ale ja vám to skúsim vysvetliť, že kde bola ďalšia rovina. Tá rovina bola aj v tom a odznelo a som rád, že to aj odznelo, že ako bol Biľak teraz 31. augusta, tak 17. novembra bude iná, iný spôsob pripomínania si výročia tohto významného dňa. A to pred bytom, tam kde býva posledný generál ŠTB Lorenc, aby aj on videl, aké to je chcieť niekam ísť a nemôcť. A prečo? Preto, aby sme, aby som v konečnom dôsledku upozornil na to, že čo sa stalo a naozaj stalo a, žiaľ, musím to skonštatovať, že ako plynule a kontinuálne prešli ľudia z jedného režimu do druhého bez straty čapičky. Systém práce, ktorý používali v predchádzajúcom režime - vydieranie, metódy tajných služieb, strach, konšpiračné byty - to plynule úplne zľahka nerušene si preniesli do nového systému a úspech je priam obrovský a závratný, dokonca samých ich prekvapil.

    Povedzte mi, načo je normálnej firme konšpiračný byt? Načo je úplne normálnej firme, ktorá podniká, vyrába nejaký produkt konšpiračný byt? To je presne to, že to know-how niekto doniesol, niekto, kto sa nemusel trápiť, nemusel mať hlavu veľkú v smútku, že čo sa bude s ním diať, lebo v tejto krajine je všetko možné. Táto krajina je krajina aj zostane krajinou, ak s tým niečo neurobíme, kde dnes už znamená včera, tu je všetko, to je zem zasnúbená. Čím väčší blbec, tým väčší úspech, toto je Slovensko dnešných dní a bojím sa, že brutálne v tomto trende pokračujeme. Tento systém práce, hľadania malých tajomstiev, malých problémikov, malých kostlivcov v skrini funguje a fungoval geniálne. Čo majú na pána Dzurindu, na pána Mikloša a iných, nie nejaké hlúposti, nejaké drobnosti, básničky, ale aká veľká vec dokáže to, ako premiér hovorí terajší, súčasný - hryzkaj, hryzkaj ale len tak slabučko. Je smutné, keď niekto dokáže vymeniť svoje tajomstvo za to, že nechá zničiť túto krajinu. Aj politický nováčik, nie je tu, bol tu pred chvíľkou, naskočí na tento zvrátený vlak ľudskej podlosti a ide hltať chlebíčky ku niekomu, kto si ho nahráva, jak v bordeli.

  • Smiech v sále.

  • Koľko, koľko takých videozáznamov existuje na Slovensku? Koľkých ľudí nimi vydierajú? Treba vyzvať niektorých politikov, aby aspoň raz za svoju politickú kariéru boli veľkí, veľkí politici a vzopreli sa a povedali aj za cenu toho, že stratia svoje miesto na politickom nebi, že už sa nenechajú ďalej vydierať! Pod mnohé rozhodnutia politikov sa obrazne podpisovali alebo prijímali s "devinou" pri hlave, alebo videopáska v úložni. To už je férovejší, a nedá mi, aby som nespomenul kolegu Poliačeka, ktorý sa priznal, že si pichal heroín, lebo jeho už nikto vydierať kvôli heroínu nebude. To už je naozaj férovejší jeho prístup. I keď okrem toho natrepal kopu iných hlúpostí.

  • Smiech v sále.

  • Tento stav vyhovuje ľuďom z Gorily, úplne brutálne im vyhovuje, oni ho milujú, oni sú doňho zaľúbení, oni vedia, že tento stav ich robí neohrozenými. A dokazujú nám to, predstavte si tú drzosť, tú enormnú drzosť, že právnici hlavnej postavy Gorily vyzvali, žiadali parlament, aby nekonal! Vyzvali, žiadali, tí istí právnici predtým zažalovali tento parlament za uznesenie, ktoré prijal, myslím o zákaze týchto, tomu sa hovorí "nemať Pána Boha pri sebe". A ináč sa tomu dá aj takto povedať. Vyzvať parlament aby nekonal, viete, že to je presne to, to už je implantované v tej hlave, že ja si to môžem dovoliť. Otázka znie, v čom tkvie tajomstvo toho presvedčenia. Kto im implantoval ten pocit neohrozenosti, akým spôsobom sa k nemu dopracovali? To netrvá deň, dva, to trvá tým, že sa obcuje s ľuďmi, ktorí sú politici.

    To, čo tu teraz prečítal minister, pán minister, je výkaz prác a on je messengerom - poslom. Takže všetci títo všelijakí hviezdni právnici utreli nos. I keď si mysleli, že neviem čo. Výkaz práce o tom, kto, koľko, čo urobil, koľko napísal a neviem čo, takto hádam uznáme, uznáte, že nato máme právo, lebo však všetko je to z verejných zdrojov. A verím, že tá správa v januári zazneje opäť a títo hviezdni právnici sa môžu aj na hlavu postaviť a hviezdni právnici sa môžu aj na hlavu postaviť, keď poviem odkaz vyšetrovaciemu tímu a poviem im ho rečou žalmu starozákonného, ktorý hovorí: "Som starec a bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb." Verím, že táto moja "message" dôjde tam, kde má, a nebude potrebné prípadne, keby tomuto zákonnému žalmu nerozumeli, treba využiť aj iné inštitúty, ktoré hovoria o tom, či sa práca robí dobre, ako sa má. Taký moderný detektor lži, ktorý sa v policajných zložkách v iných krajinách vyšetruje, využíva bežne.

    Ja viem, že po vyšetrení, alebo nejakom uzavretí, ešte nás, tu ešte nič nie je hotové, lebo to nastupuje do druhého kola iných "panečkov", sudcov, prokurátorov, tu sú iní "panečkovia" niektorí, nechcem generalizovať, ráno sme sa o tom tu bavili, že kde sme to dopracovali, že prokurátor sa podpíše pod uznesenie, kde zastaví vyšetrovanie toho, keď niekto tvrdí, že z dvoch metrov strelí do psa 110 alebo koľko ich bolo 40 vnútorných a 70 vonkajších stehov, zo psa je rešeto a on tvrdí, že si nevšimol, či ho strelil. Viete ten poškodený môže vypovedať, že nebo je zelené, keď sa chce brániť, však nech povie, čo chce, ale kto má okrúhlu pečiatku? Aj pán policajt to podpísal, prijal to isté uznesenie, kto sa stotožní s takouto debilitou? Kto?

    A stotožnil sa jeden policajt, ktorý dal na to okrúhlu pečiatku. A stotožnil sa s tým aj jeden prokurátor, ktorý dal na toto okrúhlu pečiatku. Čiže ak niekto je schopný sa podpísať pod takúto hlúposť, áno buďme opatrní, bojme sa, že kto vie, aký prokurátor sa pod akú hlúposť bude schopný podpísať trebárs aj v tomto prípade, ale nevzdávajme sa, nevzdávajme sa, ako sa v populárnych amerických filmoch hovorí: "Never, never, never!" Nikdy, nikdy, nikdy! A to je taká zásada, ja sa jej snažím držať, nikdy sa nevzdávajme, musíme to zastaviť, ak nám na tejto krajine záleží! Musíme zastaviť tento príbeh zvrátenosti, vydierania, príbeh ničenia tejto krajiny! To, že sme to tak zošnurovali, to je tak, už pomaly môžme prirovnať tomu gordickému uzlu, ktorý nikto, ale nikto nevedel rozmotať, až prišiel Alexander a ho rozťal. Aj tu, keď sa rozvinie príbeh Gorila, tak zopár ľudí politicky zahučí. Dozvieme sa zopár špinavostí, dozvieme sa možno, kto, čo, kde vlastní tuná z našich kolegov. Dozvieme sa možno veľa niečoho nového, ale bude to mať ohromný účinok pre túto krajinu, ohromný, tejto krajine odľahne a bude to pôsobiť katarzne. A naberie nový dych. Ľudia budú chcieť byť znova najlepšími, to je kľúčový moment, tu pán premiér sa odvolával pri programovom vyhlásení vlády, proste aby i ľudia mali chuť, áno to kenedyovské, že čo chcete, vy musíte vedieť, nie že čo Amerika môže, ale čo vy urobíte pre Ameriku. Aj keď vy chcete od ľudí, aby vydržali, aby chceli, aby boli, musíte im dať pocit spravodlivosti. Musíte im dať pocit, že to má význam. Musíte im dať pocit, že to je správne. Musíte im dať chuť a odhodlanie a vôľu byť najlepšími, to že aj Gorila zničila kopu mladých ľudí, ktorí nechcú byť najlepšími, určite nie v tejto krajine, lebo veľa z nich nie v tejto krajine, lebo tu to nemá význam, tu nemusíte byť najlepšími. Tu nemusíte, netreba, stačí mať číslo na pár ľudí. Toto treba zastaviť a toto je aj dôsledok kauzy Gorila. Lebo v spravodlivej spoločnosti najlepší iba a najlepší vyhrajú, spravodlivá spoločnosť - tí čo nevyhrali - vytvorí podmienky, že ešte trebárs skúsia v niečom inom. Samozrejme, každá spoločnosť má aj nevládnych a slabých a o tých sa postará, a to je kľúčový moment, akú krajinu by sme mali budovať a k takej sa vieme dostať aj takým spôsobom, že v kauze Gorila budeme dôslední a dôkladní.

    Už nechcem nechať so sebou vybabrať na druhýkrát pri čítaní aktualizovanej správy Gorila v januári, preto by som, pani podpredsedníčka, alebo neviem komu, tu spravodajcovi, navrhol, aby sme doplnili to uznesenie, že v tej januárovej správe by sme mali rokovať v siedmom rokovacom dni, aby už bolo teraz jasné, že aby sme sa vedeli na to pripraviť. Toto by bol môj návrh uznesenia. Zopakujem? Dobre, doložím vám to písomne. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Škripek, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja chcem len povedať, že ďakujem Alojzovi Hlinovi za to, že sa tu o tom všetkom hovorí teraz, lebo ako úplne nový človek v parlamente si neviem predstaviť, že by to pán minister Kaliňák priniesol úplne sám, dobrovoľne a cielene, že by to proste pre nás všetkých urobil, aj pre túto krajinu, lebo nič tomu nenasvedčovalo, že by to tak bolo. Tak ja som veľmi rád a ďakujem, že Alojz Hlina tuto tak prekvapivo pred pár týždňami povedal na začiatku jednej schôdze, že on má taký návrh, aby sa to tu muselo hovoriť a množstvo ľudí v tejto krajine to skutočne veľmi radi privítali a čakali, kedy to už bude. A snáď podčiarknem ten dobre vykreslený frustrujúci pocit nás všetkých obyvateľov tejto krajiny, že v tejto krajine to nemá zmysel. Preto tu nikto nechce platiť dane, preto sa tu toľko veľa kradne, preto tu rušia živnosti, preto sa snažia prihlasovať sa v iných krajinách ako podnikatelia a robia všetko možné preto, aby tie peniaze v tejto krajine nenechali. Lebo nemajú pocit, že to má zmysel. No a viete my sme bytosti tak stvorené, aby sme čosi zmysluplné robili, vytvárali a keďže to zmysel nemá, tak to robiť nechceme. No a ja by som sa oprel, ďakujem, ešte raz za Hlinove slová, pretože veľmi zdôrazňovali jednu vec, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, ja som si ho čítal šesťkrát dokola celý ten spis, že vymožiteľnosť práva je sľub SMER-u, a mne sa zdá, že prvýkrát ho nevymohol SMER. Aj pán premiér Fico nám to sľuboval predtým, že ho vymohne, a nevymohol a tak tento parlament a táto krajina na to čaká i teraz. Ja myslím, že Gorila by nám to mala umožniť.

  • Mne sa páčilo v tom tvojom vystúpení, ty si to už opakoval viacej krát, že Slovensko nie je štát, kde vyhráva najlepšie, ale ten kto má najlepšie čísla v telefóne, ale tie najsprávnejšie čísla v telefóne. A tuto si myslím, že je dobre pomenovaný stav veci a taktiež to, že keď si hovoril o tom, že v politike to vlastne tak funguje, že každý každému je zaviazaný, každý každého pozná a ja by som si ja dovolil upriamiť pozornosť, že práve tá nezávislosť v politike je možno cestou k tomu, aby mohli robiť politiku aj ľudia, ktorí nebudú musieť byť niekomu zaviazaný a niekomu zobať z ruky. A odporúčam poslancom v tejto sále, ktorí to nechcú robiť, že bez problémov sa môžu stáť nezávislými.

  • Pán poslanec Hlina, chcete reagovať na faktické? Nechce reagovať pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi tiež niekoľko poznámok k správe o vyšetrovaní kauzy, ktorá má názov Gorila. Okrem roviny trestno-právnej priniesol tento prípad na Slovensko výraznú zmenu. Zmenu, ktorá sa odrazila aj v posledných voľbách a ktorá, áno, vystavila účet na pravej časti politického spektra viacerým politikom, a myslím si, že rovnakú budúcnosť čaká aj ľavá strana politického spektra po voľbách budúcich.

    Myslím si, že prípad, ktorý bol zdokumentovaný spravodajskou službou, si nielen zaslúži pozornosť, ale aj ocenenie, pretože naozaj išlo o - a ja som to už povedal viackrát - vynikajúcu spravodajskú prácu. Sčasti možno aj vďaka náhode sa podarilo zmonitorovať tento konšpiračný byt a otázka znie: Keby spravodajská služba možno aj vďaka šťastiu a náhode mohla takto zmonitorovať ďalšie byty a priestory, koľko ďalších zvierat by sme v zoologickej záhrade mali? Lebo domnievať sa, že prípad Gorila je jediný prípad vážneho podozrenia z politickej korupcie je naivné. Je to najrukolapnejší a najzdokumentovanejší prípad tohoto podozrenia, ale aby mal niekto pocit, že jediný a že na Slovensku je len jedna finančná skupina a jedni oligarchovia, tak sa mýli. Ja nechcem z tohto miesta hovoriť o minulosti, o tom, ako sa vyšetrovalo, nevyšetrovalo, lebo v tomto okamihu to nie je najpodstatnejšie, aj keď aj mňa zarazila skutočnosť, že začiatkom roku 2010 bol prípad odložený bez toho, aby trestné stíhanie začalo, len na základe v princípe výpovedí osôb, ktoré boli podozrivé, na Úrade boja proti korupcii. Ale to je za nami. Samozrejme, to čo povedal minister vnútra je pravdou. Je to trestnoprávne prípad, ktorý je komplikovaný, lebo sa udial pred 7-6 rokmi. Na strane druhej však musím povedať, že tým, že sa udial v takej minulosti a odvtedy sa mohli reálne transakcie, ktoré spis spomína, zrealizovať v rovnakej alebo podobnej verzii, tak to môže výrazne zvierohodňovať, ja som o tom už hovoril viackrát, informácie zo spisu, najmä informácie, ktoré sa týkajú priamej komunikácie osôb, ktoré boli prítomné v tomto konšpiračnom byte. Čo si myslím, že je dôležité. Ja nebudem tu špekulovať o úprimnosti vyšetrovania Gorily, alebo nie. Ale čo si myslím, že je dôležité, je, aby vyšetrovací tím, pretože ide o tak závažný prípad, o tak závažný prípad, cítil podporu vedenia Policajného zboru, ministerstva vnútra, ale aj vlády. A myslím si, že verejné vyjadrovanie skepsy alebo zosmiešňovanie vyšetrovacieho tímu asi nie sú tou najúprimnejšou výpoveďou o podpore vyšetrovania.

    Garanciu za vedenie vyšetrovacieho tímu mal podľa mojej mienky, dúfam, že mu nepoškodím, podľa mňa, ale nielen podľa mňa, aj podľa väčšiny prokurátorov Špeciálnej prokuratúry, jeden z našich najlepších vyšetrovateľov pplk. Cadra. V tom čase bol zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Podplukovník Cadra už zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite nie je.

    Chcel by som záver, už možno, povedať len jednu poznámku. Ak niekto stále drží v rukách kolu, tak osy si ho skôr alebo neskôr nájdu. Ďakujem vám veľmi pekne. Kokakolu.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna reakcia faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je správa, ktorú, samozrejme, dlhodobo očakávala verejnosť. Toto je správa, ktorá zahýbala voľbami alebo celá táto udalosť okolo Gorily. Asi je čas v tomto polčase, keďže počujem, že výbor sa zhodol na tom, že si znova vyžiada tú správu, keď bude vyšetrovanie niekde ďalej, povedať si pár slov o tom, čo je naša zodpovednosť, za aký pohľad z toho, čo sa udialo, si môžme urobiť pre terajšok a čo môžme ovplyvniť, aby to nebola len historická záležitosť, aby to nebola len vec, ktorá sa bude vyšetrovať v tých príslušných policajných zložkách, súdnych a zložkách prokuratúry.

    Ja považujem za veľmi dôležité povedať, že po siedmich rokoch, keďže podľa toho, čo som aj ja čítal v tom spise, a podľa toho, čo aj bolo publikované, tie informácie boli odstúpené, hneď ako boli zistené vtedajšou informačnou službou, vtedajším vedením polície a vyšetroval sa tento prípad, tak je to trochu aj hanba, že to vyšetrené doteraz nebolo. Máme tu jedného pána ministra, druhého pána ministra, ale verím, že teraz, a to je to, čo považujem za dôležité, keď na to všetci pozeráme, že to vyšetrené bude. Lebo je veľmi ťažko zoči-voči takto silnému mediálnemu záujmu to vyšetrovanie kamkoľvek, kamkoľvek posunúť. A ja som presvedčený, že treba podporiť tých, ktorí to vyšetrujú, rovnako ako som presvedčený, že netreba vzdávať tento zápas, napriek tomu, že to je sedem rokov. Ale treba urobiť niečo viacej. Treba urobiť niečo viacej, a to viac je to, že aby za našej éry sme nemuseli o ďalších sedem rokov vysvetľovať žiadnu Gorilu, aby sa nestala teraz, aby sa nestala vtedy, keď každá jedna, každý jeden z vás je poslanec a mohol na to vplývať.

    Ja poviem konkrétne veci, ktoré už sa udiali a zmenili za tých sedem rokov a nedajú sa vrátiť. Pevne verím, že sa nikdy nevrátia.

    Po prvé. Zmenilo sa výrazným spôsobom prostredie. To znamená, že dnes, kedy sa pozriete na sústavu zákonov, tak zistíte, že každá zmluva je verejná. Je to tak samozrejmou vecou, stalo sa to tak samozrejmou vecou, že vám to príde, že sa nemôže už ani ináč nič diať. Ja vás ubezpečujem, že to nebolo vôbec jednoduché, aby emisná zmluva bola verejnou záležitosťou. Čakali sme na to celé týždne, ak si nespomeniem rovno, že mesiace. Dnes je to povinnosťou, keď zmluvu chcete uzavrieť, aby bola verejná, ináč je neplatná.

    Druhý krok, ktorý považujem za významný a nevratný je, že súdne rozhodnutia sú zverejňované. To znamená, že to čo súdy rozhodnú či obchodné, či trestnoprávne je to verejnou záležitosťou. Známe tým pádom sú všetky tie výsledky, ktoré, ku ktorým súdy dochádzajú a je veľmi ťažko nejakú vec zamiesť pod koberec.

    A tretie, ktoré napríklad v prípade Gorily by bolo omnoho, omnoho jednoduchšie, keby bolo platné, ale nebolo, je to platné až teraz, sú rozhodnutia prokuratúry. Rovnako verejná listina. Každý môže konfrontovať sa s tým, čo tam je napísané. Každý, kto má nejaké podanie, každý, kto má nejaký signál, že nie je niečo v poriadku, môže istým spôsobom vplývať na veci verejné a môže byť oboznámený aj s výsledkom toho ako to ktoré šetrenie dopadne.

    Už samotné tieto tri veci sú dosť silné na to, aby nejakého potencionálneho konšpirátora presviedčali, že jeho konšpirácia raz bude neúspešná. Toto bolo možno náhoda. Uvidíme, ako dopadne celý ten príbeh. Akým spôsobom sa vyšetrí. Možno to bolo naozaj zachytené na začiatku. Nech to vyšetria tí, ktorí to majú robiť. Nech majú všetku podporu možnú. Ale tie tri spomínané rozhodnutia alebo resp. zmluvy a rozhodnutia, ktoré sú verejné, už náhodou nie sú, už je to systém. Je to systém, ktorý predchádza tomu, aby podobné prípady vôbec mohli existovať.

    A pri tejto príležitosti by som chcel povedať štvrtú vec, ktorá je rovnako dôležitá ako tie tri systémové, ktoré som pomenoval. Nielen zverejňovanie tých alebo oných rozhodnutí, nielen zverejňovanie tých alebo oných zmlúv a vôbec dokumentov, s ktorými narába štát a pri manipulácii so štátnym majetkom a s peniazmi, ale hlboké verejné porozumenie všetkým procesom, ktoré sú, je to rozhodujúce, čo zastaví podobné veci. To znamená, že, poslankyne a poslanci, pokiaľ majú záujem nejaký problém riešiť, tak svojou vlastnou aktivitou, pokiaľ budú dostatočne vytrvalí, tak podobným veciam zabrániť môžu. To je kontrolná úloha parlamentu, či sme v opozícii, alebo sme v koalícii. A tu by som chcel apelovať na to, že neexistuje žiadny autonómny orgán, žiadny spôsob akým to zveriť niekomu tretiemu, štvrtému, piatemu, len tým, ktorí sú priamo zvolení ľuďmi, majú zodpovednosť, aby sa nič podobného nestalo. To znamená úplne smelo aj v tomto prípade, aj v ktoromkoľvek ďalšom, keď niečo nesedí, treba ísť po podstate veci z toho najdemokratickejšieho hľadiska, to znamená tých ľudí, ktorých zastupujeme.

    Ja nie som skeptik voči tomu, že všetko je tu úplne zlé. Ja nie som rovnako skeptik alebo nezdieľam ten názor, že sa nič s tým nedá robiť. Máme prípady, kde sme úspešní, máme prípady, kde v zárodku niektoré politické rozhodnutia, keď sa na ne posvieti, tak sa zmenia. To je normálna cesta demokracie. A ja by som aj v tomto prípade rozlišoval to, čo je trestnoprávna rovina, naozaj sedem rokov už je poriadna hanba, keď sa nevyšetrí, to je jedna záležitosť, ale nečakal by som len na to, ako sa to bude vyšetrovať, veď my môžme konať ďalej. My môžme urobiť ďalšie kroky, ktoré zabránia podobným záležitostiam, a to znamená kroky systémové. Tak aby každé nakladanie s majetkom, tak aby každé finančné transfery, tak aby vôbec priestor pre záujmové skupiny bol prudko, prudko znížený. A ja nepoznám lepšiu metódu a skutočne si myslím, že naozaj je dokonca nad represiou ako verejná kontrola. Nikto sa neodváži a každý, kto tie demonštrácie videl, vie, o čom hovorím, zoči-voči takto silne verejnej kontrole ignorovať. Ale nemá to zmysle sedem rokov po, keď spis nejako vypláva bokom. Má to zmysel vtedy, keď sa tie veci dejú. Preto chcem povedať aj za SDKÚ - DS a koniec koncov by som chcel aj apelovať na vás všetkých, poslankyne, poslancov, ak prídeme s takýmto riešeniami, ktoré preukazovateľne znemožnia, zúžia priestor, prípadne iným spôsobom zabránia čo len teoreticky čomukoľvek podobnému v Gorile, tak to podporme. Na to sme dostali mandát. A ak niečo v týchto voľbách vystavilo vysvedčenie, tak ľudia dali jasný mandát, aby sa to nikdy neopakovalo. Toto nemá jasné, že víťaza - porazeného. Toto nie je politický boj. Toto je zápas o to, aby náš štát prežil. A keď má prežiť, tak našou zodpovednosťou je nastaviť pravidlá tak, aby sa to nikdy nemohlo stať. Našou zodpovednosťou je doumožniť, aby sa konečne to vyšetrovanie mohlo, samozrejme, dokončiť, ale hlavne našou zodpovednosťou je odovzdať celý systém tým, ktorí prídu po nás v lepšom stave, s lepšími pravidlami a s osobnými príkladmi v konkrétnych kauzách, kde aj my ako poslanci bez obáv, nielen všeobecne sme išli a tieto prípady vyriešili. Či už to boli emisie, nástenkový tender, pozemky v Tatrách, a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že toto je naša práca, toto je naša zodpovednosť voči demokracii a ja držím celému tímu palce a pevne verím, že v januári budeme ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú poznámku, že, pán Frešo, že ak vás mám vnímať, a ja nevylučujem, že vás budem vnímať ako lídra opozície, skúsim dať taký návrh. Nechcem, aby to vyznelo zle, že poradiť, ale že na to, aby ste mohli teda mať to silnejšie presvedčenie v hlase a ten apel, ktorý tu zaznel aj odo mňa teda, tak Číňania, by som to vedel povedať po čínsky, poviem vám to po anglicky, že "kill the chicken to scare the monkey", že proste zabite sliepku, aby ste vystrašili opicu. Ale neberte ma doslovne. Ako to je taký príklad, že ako treba postupovať, že ja som v tom procese vašej obrody strany, ktorá niekedy vládla a zohrala kľúčovú úlohu v tejto krajine, nepostrehol ani pešiaka, že by padol. Nepadol, ja neviem, tam toho bolo dosť. Ja neviem, nechcem sa k tomu vyjadrovať meritórne, ale opticky, lebo už aj Rimania vedeli, že niekedy treba sem tam niekoho hodiť cez brány mesta. Viete, že, a to je presne to, že to je tá arogancia, to je ten pocit, že to netreba, načo, udržíme to, to je to už nerešpektovanie toho, že to tí ľudia sú na to citliví a potom, keď teda sa k tomu takto postavíte, tak tá sila, to presvedčenie z toho nejde. Ale nehovorím, že časom nemôže ísť. Ale hovorím, že toto, toto skúste možno. Nerobím nad vami kríž, ale tam mi toto určite chýba. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, posledný prihlásený do rozpravy písomne.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený parlament, ja som prekvapený, jak rýchlo som sa dostal k mikrofónu. Keď išlo o druhý pilier, tak som desať dní na to čakal. A túto rozpravu schválil parlament, koalícia aj opozícia. A som troška prekvapený, že veľký záujem o debatu nie je a že teda rýchlo som tu.

    Moja prvá správa je v tom, že chcem zdôrazniť, že v politike sú aj slušní ľudia, že v polícii, SIS-ke, v NBÚ, v prokuratúre a isto aj vo finančných inštitúciách sú aj seriózni a statoční ľudia, ktorým ide o čistý štít Slovenska. Gorila veľmi znížila dôveru v politiku, v politické strany, všeobecné autority a dnes verejnosť skutočne všetko bagatelizuje a na väčšinu vecí nadáva, no. Ja často blogujem, facebookujem, diskutujem, snažím sa hovoriť pravdu otvorene, úprimne, a teda už som chytil všetky prívlastky, aké existujú, od debila, imbecila, kreténa, Alzheimera, Parkinsona, neviem až kam. A tento štýl, bohužiaľ, u nás pretrváva, aj gorila je tomu na vine. Zo mňa neubudlo, ale neni je to celkom fér, keď všetkých dávame potom do jedného vreca - a všetci sú takíto. Ja vo svojom vystúpení nechcem na nikoho útočiť, som dokonca veľmi slabo informovaný, tak ako väčšina Slovenska. Vlastne ani tú knihu gorilu som neprečítal, ani ju ešte doma nemám, je asi tridsiata v poradí, ktorú mám prečítať, ale skôr by som si dovolil povedať nejaké otázky človeka z ulice, teda aj mňa, ktoré napriek mnohým rokom po tom, vlastne pretrvávajú.

    Čo sa pýtame? Je možné, aby finančná skupina, alebo finančné skupiny mali taký veľký politický vplyv na celý politický systém v demokratickom štáte? Tiež nerozumiem prečo Gorila bola tak veľmi zaujímavá a plná novín do volieb, doplatila na ňu jedna strana a potom vlastne ostalo ticho. Nikdy sa jasne nepovedalo, kto a prečo tak rýchlo skartoval dokumenty, vedelo sa, že sú háklivé. Možno to bolo v zmysle zákona. Ja som presvedčený, že ešte tie nahrávky niekde sú a že niekto ich má a že teda najmä polícia s nimi pracuje.

    Otázka ďalšia. Prečo boli príslušníci SIS-ky, polície, ale aj ďalších inštitúcií, ktorí vyšetrovali, tak rýchlo alebo odstavení vlastne zo svojich funkcií, keď sa v tom viac angažovali? Čo robila a robí vo veci Generálna prokuratúra, ktorá je už vyše roka paralyzovaná tým, že nemá svojho zvoleného predsedu? Keď to pôjde takto, tak sa budeme pýtať, načo nám vôbec ten predseda je, keď vieme aj bez neho vlastne pracovať. Ale nevieme.

    Nastolenou otázkou je, že prečo aj novinári ktorí pri hocijakej senzácii alebo "pikoške" sa mimoriadne angažujú a všetko rozpitvávajú do posledného, do poslednej nitky. Naraz tento bonbónik, naňho nereagovali, radi ho prenechali vlastne kanadskému občanovi, ktorému knihu najprv zakázali, potom povolili a ktorý takto vlastne nahrádzal funkciu vyšetrovateľov. Chápem, že správa ministerstva vnútra nemohla viac o veci povedať, ale určite národ aj my poslanci nezabúdame a čakáme na túto odpoveď, ktorej sa, pevne verím, dočkáme. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Mičovský, pán poslanec Simon, pán poslanec Vašečka, pán poslanec Matovič, pán poslanec Jasaň, pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže šiesti páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení predstavitelia zákonnosti tejto krajiny, chcem vám povedať tri príbehy. Jeden veľký, druhý taký o niečo menší a tretí taký maličký. Ten sa dokonca týka mňa, mojej manželky a niekoľkých lesníkov. Nebudú to dlhé príbehy.

    Rozhodne ten veľký je viac-menej známy, ale ešte skôr, než sa teda k nemu dostanem, chcem povedať niečo, čo vôbec nesúvisí s týmto príbehom.

    Ja som bol pár týždňov mimo vás a chcem sa vám veľmi úprimne poďakovať všetkým, ktorí ste si našli čas na SMS-ku, telefonát alebo len odkaz. A že ste mi popriali niečo dobré. Ja sa bojím, ja som moc taký cynik. Ja som takýmto slovám doteraz veľmi neprikladal nejaký význam, ale som, viete čo, zistil? Že ono to funguje. Takže ďakujem všetkým a to skutočne sa týka, to je úžasné, toho celého spektra politického, ktoré tu je, od pána Rašiho, ktorý bol voľakedy mojím šéfom, až ja neviem, nebudem už nikoho menovať na tom opačnom konci, že ste proste si našli dobré slovo a ja som vo svojom veku 58 rokov zistil, že fakt, slovo má silu. Takže vďaka, pomohlo mi to. No a som rád, že som tu. Takže teraz tie príbehy.

    Ten prvý veľký príbeh je vlastne ten príbeh, o ktorom tu hovoríme. Nemám najmenší dôvod opakovať z neho ani slovo, chcem zopakovať niečo, čo som pred chvíľočkou zažil, keď Lojzo Hlina vystupoval.

    Vážený pán minister, vy máte určite obrovské technické možnosti. Ja si neviem ani predstaviť, čo všetko technické, ľudské, možno, že nejak aj utajené, veď človek nemôže vedieť všetko, má váš aparát k dispozícii na to, aby vy a ľudia, ktorí sú na to kompetentní kauzu Gorila dotiahol do konca. Ale ja si myslím, nech by bol ten aparát akokoľvek silný, akokoľvek dokonalý, moderný a doslova zázračný, nepomôže to k tomu, aby sa táto kauza vyšetrila a dotiahla do konca. Viete čo budete potrebovať k tomu vy a vaši ľudia? Srdce Lojza Hlinu. Ja si možno nebudem pamätať niektoré veci z tohto vystúpenia, ktoré tu zaznieva, ale to, aký dal Alojz Hlina pátos do svojho vystúpenia, to srdce, ten apel na tento národ, čo sa musí urobiť, ak sa má odkliať táto krajina zakliata nevšímavosťou, strachom a aj dačím horším. Ak toto neprenesiete na svojich úradníkov, ak nedokážete im kus toho hlinovského srdca vložiť a povedať, chlapi, ja chcem od vás toto, pre mňa, za mňa používajte čerta-diabla, techniku, akú len máte, ale musíte do toho vložiť Hlinove srdce, vy nevyšetríte gorilu.

    No, tak bude ju vyšetrovať tím, o ktorom vy politicky rozhodujete. Ľudia, ktorí sú nad vami. Ja neviem, kto všetko v tejto krajine rozhoduje, možno to neni ani vláda, možno to neni, možno sú to skutoční ľudia kdesi tam hore, ktorí nemôžu nikdy prehrať voľby. Ale v každom prípade prosím všetkých, ktorí o tejto krajine rozhodujú, aby si zobrali k tej technickej vybavenosti kus Hlinovho srdca. Myslím si, že by to bola senzačná kombinácia, mne ten pátos, mne ten cit, ktorý on do toho vkladá jednoducho chýba pri týchto kauzách, chýba mi pri snahe ich dotiahnuť do takého konca, aby sa to nestratilo. To je ten veľký príbeh, ku ktorému nemám čo iné povedať.

    Potom môžem ešte hovoriť o tom menšom príbehu, ktorý sa udial 24. júna 2012 a ku ktorému si dovolím prečítať list, ktorý dostali traja najväčší predstavitelia tohto štátu:

    "Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, presne pred tromi rokmi sme vystúpili proti drancovaniu majetku v správe štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a proti znevažovaniu lesníckej práce. Pridalo sa k nám nemálo kolegov, podali sme trestné oznámenie na nehospodárne narábanie s majetkom štátu, boli odvolaní generálni riaditelia podniku, rezortný minister, no napriek tomu udalosti, ktoré sa stali známe pod názvom "nežná zelená" sú dodnes bez odpovede. Rozhodli sme sa na absenciu tejto odpovede verejne upozorniť. Nie kvôli sebe, my svoju pravdu poznáme, ale kvôli občanom, ktorí mnohí pochybujú o tom, či nositelia štátnej zodpovednosti majú dostatok síl chrániť morálnu čistotu verejného priestoru, ako aj tých, ktorí o túto čistotu dbajú. Sme presvedčení, že zásadnú odpoveď na udalosti z 24. júna 2009 si vyžaduje vyšší princíp mravný. Možno to znie niekomu nemoderne, nám nie. Verejnosť potrebuje dostať zrozumiteľnú správu o tom, čo stojí na vrchole spoločenských hodnôt našej krajiny. Či tam máme hľadať obelisk k pocte občianskej zodpovednosti, alebo očakávať kráter vedúci do pekla nevšímavosti. Táto správa má nielen etický, ale aj rýdzo praktický obsah. Vývoj ekonomiky nás navádza k opatrnosti. Nezabúdajme, že občania lepšie ako akákoľvek úradná moc vidia v štátnom mešci tisícky dier, ktorými denne preteká naše spoločné bohatstvo. Napriek tomu často mlčia. Príčinou je nedostatok viery v to, že autority štátu majú záujem tieto diery vidieť, pomenovať a zaplátať."

  • Krátka pauza.

  • Áno, už to bude. "Upozorňujeme, že je potrebné, aby aktívnejšie postupovali aj orgány činné v trestnom konaní. Vyšetrovanie, na ktoré sme v súvislosti s "nežnou zelenou" dali podnet, trvá nedôveryhodne dlho. Vždy, keď požiadame o informáciu, dostávame odpoveď, že vyšetrovanie ešte nie je ukončené. Neveríme, že ani jeden z 27-ich bodov oznámenia nebolo možné za tri roky uzatvoriť. Naše pocity sú, samozrejme, druhotné, lebo takýto stav podkopáva dôveru v konanie zodpovedných a tým aj občiansku angažovanosť. Spoločensky škodlivé je aj to, že doposiaľ nebolo verejne vyhodnotené zablokovanie zločinnej pôžičky, čím piati zamestnanci ušetrili tomuto štátu 67 miliónov eur. Ak by bol v tejto veci verejne známy postoj autorít, mohli sme už k uvedenej sume nepochybne pridať ďalšie miliardy. Najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky, nežiadame vás, aby cesta na vrchol hodnotového rebríčka našej krajiny bola pre občanov bez rizík, pretože to nie je ani vo vašej moci. Zdvorilo a veľmi naliehavo vás však prosíme, aby tí, ktorí sa na takýto výstup podujmú, tam nenachádzali cestu do pekla nevšímavosti. To vo vašej moci rozhodne je. Udalosti v Lesoch Slovenskej republiky vám k tomu, aj po troch rokoch, dávajú dobrú príležitosť. S úctou Anita Pálková, Peter Gogola, Jozef Marko, Ján Mičovský."

    To je ten príbeh, ktorý mi teraz prišiel teraz na um len kvôli tomu, že podobnosti, ktoré sa vyskytujú medzi tým veľkým príbehom a týmto mojím malým sa mi vôbec nezdajú náhodné. Predpokladám, že to, čo sa udialo v Lesoch Slovenskej republiky a to čo je po troch rokoch stále bez odpovede, hrozí aj kauze Gorila. Bolo by to veľmi zle, keby v jednom aj druhom prípade sa takýto predpoklad naplnil a odpoveď by sa nenašla. Chcem veriť, že sa mýlim a že v jednom aj v druhom prípade možno s tým, keď sa to hlinovské srdce vloží tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za to, aby sa veci doťahovali do konca, sú za to dobre platení, takže sa to napokon aj podarí.

    A teraz ten malý, záverečný príbeh, o ktorom som hovoril, že sa bude týkať mojej manželky, mňa a niekoľkých lesníkov, tej je najmenší a vlastne, možno, že úplne, nie celkom presne, len dokresľuje to, čo by teda malo nastať v oblasti, ktorá by mala byť úspechom nás všetkých, ak chceme tieto veci dotiahnuť do konca. Keď som voľakedy bol riaditeľom Lesného závodu v Humennom, tak som používal služobné auto. Mal som na to plné právo, však? Tak som s ním chodieval, tam kde bolo treba. A manželka sa ma raz spytuje: "Prosím ťa pekne, prečo vlastne nikdy, keď ideš nejakým smerom a ja by som sa potrebovala s tebou zviesť, prečo ma nikdy nezoberieš? Však ja vidím, že tvoji kolegovia, tvoji správcovia sa často dostanú k tomu, že tú manželku alebo priateľa s tým služobným autom zvezú." A viete, čo som jej na to odpovedal? "Možno máš pravdu, možno by to nebol až taký veľký prečin, ale ak ja chcem, aby ten závod, za ktorý zodpovedám, fungoval, tak jednoducho to urobiť nemôžem."

    A presne to si myslím, že tento malý príbeh musia použiť veľkí muži tohto štátu na to, aby veľmi dôsledne s citlivosťou sami na seba urobili takéto vyhlásenie voči tým svojim hypotetickým manželkám. Pretože viete, aký je najlepší princíp riadenia štátu alebo riadenia čohokoľvek? Dobré zákony, dobrý parlament? Určite áno, ale nie je to ten najvyšší princíp. Najvyšší princíp je osobný príklad a ja v kauze Gorila očakávam osobný príklad tých, ktorí môžu a majú túto vec dotiahnuť do konca. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je faktická poznámka. Ďalej je v rozprave prihlásený pán poslanec Zsolt Simon. Nevidím, nevidím ho v sále.

    Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Neviem, či to bude pána ministra zaujímať. Keď hovoríme o kauze Gorila, ja by som možno chcel upozorniť na jej dopady na spoločnosť a možno také politické dôsledky a politický dopad. To, čo možno mi tak leží na srdci, keď počúvam aj tieto komentáre a keď som sledoval celú kauzu Gorila, zo začiatku oveľa viac ako občan a volič, ako politik, tak som si uvedomil to, čo teda komentátori aj v médiách zdôraznili, že pravicový volič je oveľa viac kritický a že vlastne tú politickú daň za kauzu Gorila zaplatila pravica, zaplatila opozícia a pánu premiérovi a jeho strane SMER to prešlo veľmi zľahka.

    Ja by som prirovnal moje chápanie tejto kauzy aj na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí v tej dobe boli aktívni v politike a ktorí ma uistili, že opisuje reálne veci a reálne praktiky, že ide o určitý výsek. To znamená, ako keby ste prišli na nejakú párty, kde je zhasnuté, kde je nejaký opar a teraz urobili nejakú fotku s bleskom. A to by ste zverejnili. Tak zachytili by ste ľudí, ktorí tam naozaj boli a ktorí tam naozaj čosi robili, ale nebol by to záber celej miestnosti, nebol by to stopercentný dokument. Preto si myslím, že keď sa snažíme uvádzať fakty a ide nám o pravdu, tak treba vedieť, že jednotlivý vytrhnutý fakt ešte neznamená celú pravdu a že môže poukazovať na, a môže prekrúcať pravdu, jednotlivý vytrhnutý fakt veľmi zlým spôsobom a môže veľmi poškodiť česť a dobré meno ľudí. Každý človek, vrátane mňa, je slabý, robí chyby, ako kresťan by som povedal, je hriešnik a preto nejde o to, že by sme mohli niekoho nejako dopredu zatracovať. Taký príklad by som uviedol, že volič, občan je častokrát citlivý na nejaké kauzy, ktoré sa vedia tak dobre mediálne predať a ide v nich o sumy, ktoré sú preňho dosiahnuteľné, o tisíce, desaťtisíce, stotisíce eur. To je také zrozumiteľné. Ale keď sa povie, že miliarda, tak väčšina ľudí štatisticky si nevie predstaviť, o čo ide a je to niečo, čo je mimo jeho pochopenia, mimo jeho použitia. Keď poviem, že niekto ukradol 10-tisíc eur, tak ten človek si vie predstaviť 10-tisíc eur, mal by som auto, 100-tisíc eur, mal by som možno už aj byt. Ale keď poviem miliardu, tak dosť dobre, okrem nejakých exotických relácií, kde sa snažia minúť čím viac peňazí, asi človeku nemôže prísť, kde by niečo také použil. A mám pocit, že toto efektívne zvládla, zvládli niektoré strany, efektívne a marketingovo a krásne sa z toho vykľučkovalo. Niekedy sa hovorí aj medzi ľuďmi tu, na Slovensku, že ak kradnete, musíte kradnúť vo veľkom, vtedy sa vám nič nestane. Ak podvádzate a kradnete v malom, tak za to zaplatíte.

    Ďalšia vec, ktorú by som chcel povedať, je, že naozaj v mnohých tých aplikáciách, aj Gorily, aj ďalších káuz, sú médiá také nevyvážené alebo ich správy sú nevyvážené a tendenčné. Ja by som sa teraz zameral na takú vec, ktorá sa týka ohovárania a osočovania, posudzovania ľudí. Posudzovanie je vtedy, keď bez dostatočného podkladu pripúšťame ako pravdivú nejakú morálnu chybu človeka. To znamená, že pripisujeme mu zlý úmysel. Keď sa napríklad prevalí nejaká situácia, že tamten sa stretol s týmto, tamten rokoval s týmto, stalo sa toto a tamto, tak hneď povieme, že ten človek to urobil úmyselne, urobil to naschvál, robíme z neho zlého človeka.

    Ďalšia vec, čo je ohováranie? Ohováranie je, keď odhaľujeme zbytočne chyby iných ľudí s cieľom poškodiť ich meno, poškodiť ich česť. Myslím si, že toto je problém, že navzájom sa veľmi často špiníme, urážame, osočujeme, aj dnes som tu počul viaceré také, také osobné útoky, či už v rámci rozpravy alebo v rámci faktických poznámok, ktoré spôsobujú to, že sme potom naozaj za takých ľudí bez cti a bez dôstojnosti. Viete, kedysi to bolo také, že chlap, ktorý mal česť, tak keby ho niekto urazil, tak sa stretnú niekde na lúčke, dajú sa chrbtom k sebe, urobia 30 krokov a potom vystrelia z pištolí. Jasné, dnes nie je taká doba ani to nie je dobré, aby sme niečo také zavádzali. Ale prečo to tí ľudia robili? Pretože mali silne vyvinutý zmysel pre česť. Jednak si potrebujem chrániť česť tak, aby ma niekto iný neurážal, ale na prvom mieste tak, aby som ju ja sám nestrácal. A chcel by som povedať, že naozaj, z jednej strany je veľmi zlé, že sa necháme, alebo navzájom že sa urážame, obviňujeme, osočujeme, na druhej strane, že robíme veci, ktorými tomu zavdávame, zavdávame príčinu.

    Pani predsedajúca, mohol by som poprosiť o prítomnosť pána navrhovateľa?

  • Ruch v sále.

  • Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Mark Twain napísal, urobil si taký žartík zo svojich priateľov, že poslal viacerým význačným hodnostárom, myslím, že to bolo v meste, správu, telegram: "Všetko bolo prezradené, ihneď odíďte." Všetci z týchto mužov do nohy do 24 hodín opustili mesto. On si to vymyslel, on nebol s nimi na ničom dohodnutý. Mali proste zlé svedomie. Ja mám taký pocit, že je čas, aby sme na Slovensku naozaj mohli tu zasadať bez nejakého strachu, bez nejakého zlého svedomia, bez toho, aby sme stále riešili nejaké kauzy z minulosti, tým nechcem povedať, že sa nemajú vyšetriť, teraz nehovorím o tom, že sa nemajú vyšetriť, majú sa vyšetrovať a vyšetriť, ale aby sme ďalej takéto veci nemuseli riešiť, pretože jednoducho nebude k nim príčina. Aby sme sa nemuseli báť, že keď nebudeme mať tú imunitu, tak nás nejakí politickí protivníci odsúdia. Aby nemohla fungovať vydierateľnosť, ktorá sa tak často tiež spomína aj práve s tým obdobím, o ktorom hovorí kauza alebo teda spis Gorila.

    Keď som uvažoval o vstupe do politiky, tak mi jeden rozumný muž povedal, že dôveryhodnosť vzniká prekryvom dvoch množín. Jedna z nich je kompetentnosť, odbornosť a druhá je charakter. Myslím si, že pre každého z nás toto môže byť také, také určité memento, že môže zapracovať na niektorej z týchto oblastí, alebo na oboch týchto oblastiach. Pretože ja sa potom obávam, že to bude tak, že niektorí politici, myslím, že to bol aj súčasný pán premiér, sa vyjadria, že ich zaujíma iba právna a ekonomická rovina a nie morálny rozmer. Ale potom to tu budeme mať stále. Pokiaľ naozaj nebudeme vnímať, že nie sú dôležité len zákony, predpisy a to, či je to v pluse alebo mínuse, ale aj o tom, či je to naozaj spravodlivé, či je to čestné, či je to dobré.

    Ja by som to zhrnul, nechcem naťahovať čas, ale cítil som to tak na srdci ako potrebné a veľmi dôležité popri všetkých tých technických poznámkach. V Biblii sa píše veta, ktorá nie je náboženská, je skôr morálna, keby ste si vypočuli túto vetu, také povzbudenie: "Bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je cnostné a chválitebné. A Boh pokoja bude s vami." Ak naozaj chceme, aby sme mali, či už sme veriaci, alebo neveriaci, ten pokoj aj medzi nami, aj smerom do budúcnosti pre našu prácu, pre našu službu, tak potrebujeme naozaj myslieť na tieto dobré veci a venovať sa im, mať charakter, vnímať tú morálnosť a verím tomu, že nebudeme musieť riešiť potom v parlamente žiadne ďalšie kauzy a spisy Gorila, Sasanka a neviem, ktoré ďalšie takisto nejaké finančné skupiny a nebudeme sa stále dokolečka obviňovať, odsudzovať, urážať. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Zsolt Simon. Zároveň by som chcela uviesť pre kolegov, že odhlásili sa z rozpravy pán poslanec Matovič, Jasaň a pán poslanec Hlina.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dostali sme dnes informáciu o stave vyšetrovania prípadu Gorila, kde nás minister vnútra v rámci svojich možností, musím povedať, že obmedzených možností, informuje o stave vyšetrovania, koľko je to strán, koľko ľudí vypočuli, ale nie o "merite". Skúsme sa vrátiť pár mesiacov, možno aj rokov a pomenovať, kde je ten skutočný a podstatný problém prípadu Gorila.

    Skutočná podstata prípadu Gorila je v tom, že v konšpiračnom byte sa stretávali osoby ako Fico, ktorý tam chodil piť kolu, pán Haščák z finančnej skupiny, pravá, resp. ľavá ruka pána Fica pán Határ, pani Bubeníková a ďalší, ktorí sa rozprávali o rôznych veciach, pričom ich rozhovor bol odpočúvaný a zaznamenaný. Jedná sa o prepojenie finančnej skupiny na politické špičky tejto krajiny. Možnože prístup v jednotnom čísle prepojenia finančnej skupiny je nesprávny a mali by sme ho použiť v množnom čísle finančných skupín. V každom prípade musím povedať, že je faktom, že takýto byt existoval, že ľudia sa tam stretávali a je faktom, že ich odpočúvali. Ale nikto z nás nevie posúdiť pravosť obsahu rozhovoru, ktorý sa tam udial.

    Bol tu spomínaný v rámci tejto rozpravy aj môj kolega pán Chmel. Chcem na jeho obhajobu povedať len toľko, že pán kolega Chmel v tom byte nebol, jeho len spomínali. Takže je treba rozlišovať o tom, čo je podstata a o čom rozprávajú. A ja sa môžem aj s kolegom Bugárom rozprávať o komkoľvek z vás a ešte nie je isté, že jeho obsah bude pravdivý alebo skutočný. Od toho sú orgány činné v trestnom konaní, aby túto skutočnosť preukázali. Je len na škodu veci, že sa tak neudialo za prvej vlády Roberta Fica, keď vyšetrovanie bolo rozbehnuté a potom pozastavené. Nesmierne ma ale dokáže rozčúliť, keď na základe takéhoto rozhovoru alebo takýchto indícií niektorí aj z tohto parlamentu dokážu obviniť, osočiť ľudí, ktorí konali presne opačne, než to v tomto materiáli je, možnože len preto, lebo boli povrchní, alebo neúplne si naštudovali veci.

    Chcem povedať, že v predchádzajúcich mesiacoch vyvolalo jednu dosť búrlivú diskusiu menovanie alebo návrh zo strany MOST - HÍD Daniela Végha do Dozornej rady Fondu národného majetku. Vtedy sme boli dotazovaní, prečo sme dali takýto návrh. Tak chcem v tejto chvíli vystúpiť a povedať na jeho obhajobu, že tí, ktorí ho kritizovali, by si mali asi veci doštudovať.

    Jedno z najväčších privatizácií za druhej Dzurindovej vlády na fonde národného majetku bezpochyby prepojený na finančnú skupinu je aj predaj paroplynového cyklu, o ktorom hovoril na konci minulej vlády aj bývalý minister vnútra Daniel Lipšic. Každý, kto má záujem, si môže požiadať v zmysle zákon č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám o zápisnice Fondu národného majetku či prezídia alebo výkonného výboru fondu. Pokiaľ by predstavitelia médií, ktorí sa k tejto téme vyjadrovali, ako aj kolega Hlina, by preštudovali uvedené zápisnice, tak by ich vyjadrenia prinajmenšom zneli inak.

    Dovolím si z neho zacitovať: "20. februára 2004 pán Végh dal návrh, aby hlasovanie o predaji privatizácie paroplynového cyklu bolo menovité, aby za každým členom, ktorý hlasoval, bolo uvedené ako hlasuje. Tento návrh skončil výsledkom hlasovania 5 za, 6 sa zdržalo, tento návrh nebol prijatý. Po tomto kroku rovnako dopadlo aj návrh, aby Fond národného majetku rokoval ďalej len so záujemcom, ktorý ponúkol najvyššiu ponuku. Traja boli za, 4 proti a 4 sa zdržali hlasovania. Iba naši nominanti vo výkonnom výbore Fondu národného majetku hlasovali proti predaju paroplynového cyklu. Pričom v každom z týchto zápisníc je uvedené aj ako hlasovali na ich výslovnú žiadosť, aby v tejto zápisnici aj pre budúce obdobia jasne bolo deklarované, že ako hlasovali. A chcem len pripomenúť, že ten tak kritizovaný Daniel Végh v každom v týchto prípadov hlasoval proti. Takže práve tento jeho postoj v tomto prípade je dôkazom toho, že naša nominácia bola správna aj dnes do tejto pozície a som presvedčený, že takýto istý postoj bude tento človek zastávať aj v budúcom období. To nie sú výmysly, to nie sú dohady, to nie sú klebety, to sú fakty v zápisnici, ktoré si môžte vybrať a overiť. Pán kolega Hlina, keď máte záujem, ja mám tie kópie tých zápisníc, takže môžem ich vám ukázať. Po týchto faktoch konštatovať, resp. predpokladať, že pán Végh je nejako prepojený s finančnou skupinou, je prinajmenšom zlomyseľné a nemiestne. Práve jeho postoj bol tým momentom, ktorý nás utvrdil, že jeho nedávna nominácia za predsedu dozornej rady je správna. Rýchlokvasné politické vyhlásenia by sa dali prirovnať len k jednému prísloviu, že keď veľké "H" položíte na policu, tak si myslí, alebo sa tvári ako marmeláda.

    Vážené dámy a páni, preto by som si vás dovolil vyzvať, aby ste nepoškodzovali s prípadom Gorila dobré meno strany Most - Híd ani dobré meno našich a mojich kolegov a nominantov, ktorí sa nijako neprevinili a neboli spojení ani s týmto, ani so žiadnym iným prípadom.

    Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril viac možno k druhému rozmeru prípadu Gorila. A k tomu podstatnému rozmeru, ktorým je spolitizovanie tohto prípadu pre politické záujmy. Najhoršie pre ekonomickú kriminalitu môže byť, alebo akýkoľvek kriminálny čin, keď ho spolitizujeme. V tej chvíli je viac než pravdepodobné, že tento prípad už nikdy neuvidí žiadny zdarný koniec, pretože stále bude existovať niekto, komu to bude prekážať. Dnes máme niekoľko tých káuz, ktoré by sme mohli vybrať a ukázať ako vzor, ktoré rokmi sa ťahajú aj pod drobnohľadom tohto parlamentu a nie sú vyšetrený a som presvedčený, a som presvedčený, že ani do budúcna vyšetrení nebudú, pretože ich výsledok stále niekomu bude kôl v oku a nebude mu to vyhovovať.

    Je isté, že marketing sa nosí v tejto krajine a nielen v politickej strane SMER, ktorý chodil popíjať kolu a predstaviteľmi s finančnými skupinami, ale aj ďalších, ktorí mali a majú politické ambície ako Richard Sulík a jeho strana SaS, či pán Matovič a jeho hnutie nezávislých. Po prečítaní knihy pána Nicholsona, mesiac po tom, čo Richard, citujem z neho: "Mesiac po tom, čo Richard Sulík a jeho strana povalila svoju vlastnú vládu, po tom, čo musel odísť minister obrany za SaS, Richard Sulík sa stretol s autorom tejto knihy v reštaurácii v centre Bratislavy, kde sa informoval, ako pokračuje", citujem: "ako pokračuje s knihou. Odpoveď znela, že vianočný trh sa premeškal, preto sa plánuje kniha vydať v polovici februára." A teraz to najzaujímavejšie, reakcia Richarda Sulíka: "To je príliš neskoro, sme pod tlakom a potrebujeme niečo iné, o čom môžu novinári písať." To je jasný dôkaz o tom, ako niekto chcel odviesť pozornosť zase od inej závažnej problematiky v tejto krajine, ktorou bolo povalenie vlády pre jedno rozhodnutie, a práve preto musím poukázať z tohto miesta, že prípad Gorila je len spolitizovaním a výberom pre záujmy niekoho. Pretože to sa spustilo práve tam. Kolega Matovič od tohto rečníckeho pultu už citoval a spomínal pána Nicholsona, vychválil pravdovravnosť pána Nicholsona v knižke o Gorile. Len musím dodať, potom, čo som túto knižku prečítal, že pán Matovič veľmi krásne a veľmi úspešne zamlčal niektoré fakty a skutočnosti. Pretože v tej knihe sa uvádza, tak ako on tu pán spomenul, stretol sa s pánom Nicholsonom a rozprával sa o tejto knižke. Ale tiež dovolím si zacitovať z tejto knižky čo píše pán Nicholson o tomto stretnutí s pánom Matovičom:

    "Na základe požiadavky pána Sulíka tak ako je to popísané na strane" 183, ktorý, "185, ktorý konštatoval o prezentácii prípadu Gorila, toto je v poriadku, nemám záujem." Ale na strane 175 autor píše, citujem: "Matovič zavolal v upršaný novoročný deň demonštráciu, kde požadoval, aby sa spis Gorila vyšetril." Pán Matovič bol, v jednej chvíli povedal, že nemám o to záujem, v druhej chvíli povedal, resp. konal a zvolal demonštráciu. Citujem, potom sa musíte obrátiť na pána Nicholsona, že ako uvádza, ja uvádzam len to, čo je v tej knižke a pán Matovič slová pána Nicholsona pred malou chvíľou za týmto rečníckym pultom potvrdil. To znamená, nič viac a nič menej. Práve preto musím povedať, že toto bol politický marketing. Keď niekto mal záujem a má záujem na tom, aby sa to vyšetrilo, tak to musia byť orgány činné v trestnom konaní a vyšetrovatelia musia nabrať odvahu a pomenovať a priznať farbu, keď ktokoľvek na nich začne vyvíjať akýkoľvek nátlak pri tomto vyšetrovaní. Ale keď sa to spolitizuje za tým, v tomto parlamente, tak šanca na to, že to bude mať krátky proces a rýchly výsledok je asi minimálna.

    Autor tejto knihy, pán Nicholson uvádza, že politická strana SaS tento prípad využila na zakrytie faktu, že povalila vlastnú vládu. S týmto názorom v plnej miere sa viem len stotožniť. Preto by bolo nesmierne dobré, keby celý prípad bol riadne vyšetrený bez akýchkoľvek politických podtónov, pán minister, a držím vám v tom palce s vyšetrovacím tímom, že v tomto prípade za druhej Ficovej vlády tento prípad bude vyšetrený, doriešený, nie tak, ako za prvej Ficovej vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou piati poslanci, posledný pán poslanec Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja k tomu, čo hovoril pán kolega, ja som, teda ja si to plus-mínus dobre pamätám, ja som vtedy pánovi Bugárovi hovoril, že sa mi to zdá nenáležité, že proste nominant, človek, ktorý bol spomínaný v Gorile, pravdou je, že teda ja som nevedel, že v akých súvislostiach bol že spomínaný, ale ja to poviem, skúsim to takto. Kľudne sa to dalo vysvetliť a dalo sa to riešiť ináč, ale takto som to povedal, ale pokiaľ si pán Végh, je dotknutý mojím vyjadrením, ktoré som adresoval sprostredkovane cez pána Bugára, tak sa mu prípadne zaň ospravedlňujem. Ja neviem ho posúdiť, teda nakoľko on pôsobil, alebo nepôsobil, toto čo tu bolo povedané môžem plus-mínus rešpektovať, áno, možno pre tieto okolnosti áno, ak sa ho to dotklo, tak sa ospravedlňujem, mám pocit, že je na rade niekto iný teraz. Ale chcem povedať, takú by som povedal, taktickú chybu tu silne identifikujem v tomto parlamente. Od "merita" ideme ďalej a ideme, sme prudko osobní a viete, vy na jednej strane tuná niečo hovoríte, potom poviete malé "h" dáte do police a myslí si, že je marmeláda. To "h" môže byť aj "ho" a môže byť aj Hlina a neviem, čo môže byť. Tak ješitný človek a ja netvrdím, že nie som, hej

  • Smiech v sále.

  • , ale proste to sú, by som povedal, taktické chyby, hej, že nechápem, že či to je vedome, ak je to vedome, tak to je by som povedal zákerné, ak je to nevedomé, tak je to potom znakom, veď vy ste už v politike dlho, viete, že pokiaľ nechcete mať nadobro nepriateľa, nadobro a nadlho, tak nemusíte ísť hneď pod kožu, stačí iba zvonku.

  • Smiech v sále.

  • Viete, že to sú také veci, niekedy nerozumiem, ale som ochotný sa učiť, ale priznám sa, mám pocit, že sa tu veľa nenaučím, lebo tu identifikujem obrovské chyby z pohľadu taktiky. Takže ak teda to bolo zmyslom vášho vystúpenia, pána Végha, v živote som ho nevidel, tak ale nech teda prijme moje ospravedlnenie. Mám pocit, že je niekto iný teraz na rade. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, aj vy ste si neodpustili kopnúť do Roberta Fica a do SMER-u a je úplne predsa scestné, aby nominanti Smeru mali zamietnuť Gorilu pod kauzu, pod koberec. Veď je to nelogické, aby, aký záujem by sme mohli mať na tom, ututlanie kauzy spojenej s privatizáciou, korupciou, kupovaním poslancov pravicovej vlády, ja tomu nechápem. A navyše celá Gorila bola údajne podľa dostupných zdrojov naplánovaná v roku 2005 a v prvej polovici roku 2006 a SIS-ka nastúpila v roku 2006 v auguste a navyše informácie o konaní SIS-ky predsa boli tohto roku v súvislosti s kauzou Gorila, tohto roku prerokované na výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby vo februári tohto roku, to opakujem. Aj napriek tomu, že samotný priebeh bol, podlieha režimu "tajné", je tam uznesenie, ktoré konštatovalo, že všetky kroky SIS v danom prípade boli v súlade so zákonom. Čiže všetky tie iné informácie okolo toho sú jednoducho naozaj vašim politickým marketingom a neviem, čím motivované. Chcete vy, aj vy tiež odpútať pozornosť od tých svojich káuz, ktoré existujú? Veď tí ľudia sa nemuseli stretávať len v byte alebo niekde na námestí, ale možno tam dole za Šamorínom alebo niekde inde, kde rozhodovali o Slovenskom pozemkovom fonde, kde komu čo odpredajú. Načo tu otvárate takéto hlúposti? Nemá to význam. Žiaden.

  • Pán poslanec Simon, možno máte trošku problém s chápaním hovoreného slova a ja by som skúsil teda zopakovať to, čo som povedal vo svojom vystúpení. Citoval som a hovoril som o tej stati, že kde Nicholson popisuje moje stretnutie s ním, kde vlastne na popud Richarda Sulíka ma mal nahovoriť na to, aby som zverejnil spis Gorila. A naďalej si stojím za tým, čo som povedal. Jednoducho keď ma chcete obviniť z toho, že som tú kauzu chcel spolitizovať tým, že niečo z 1. januára bol nejaký protest Gorila, tak vám to nejako príliš nevyjde, lebo, áno, v tomto sa Nicholson mýli, lebo píše trošku svoje dojmy namiesto pojmov, lebo napísal teda, že ten protest som zvolával ja. Ten protest zvolával Alojz Hlina a my sme sa k nemu vtedy pridali ako k svojmu kandidátovi na kandidátke, takže vlastne s touto iniciatívou toho protestu som v podstate s tým zvolaním nemal nič spoločné, ale práve tým, že som odmietol ísť alebo pristúpiť na nejakú takú politickú hru, že vlastne ma druhá politická strana sprostredkovane cez nejakého druhého novinára nabádala k zverejneniu niečoho, čo vlastne de facto za dva týždne malo byť knižne vydané, tak ja som práve že sa bránil spolitizovania tej kauzy, lebo podľa toho, čo mi aspoň Nicholson vtedy popísal, tak išlo o závažnú kauzu a práve som ju chcel chrániť pred spolitizovaním. Takže poprosím, aby ste si skúsili prípadne pustiť ešte raz to, čo som hovoril v rozprave a snažili sa pochopiť slová, ktoré som povedal.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán Simon, pán poslanec Simon, ja si myslím, že opakovanie je matka múdrosti, jednak ste sa pomýlili, to nie je to, čo ste citovali na 175. ale na 173. strane knihy pána Nicholsona. Ja viem, že vy ste reagovali na to, čo pán Matovič z rečníckeho pultu povedal, ale, samozrejme, on hovoril o tom, že to je záslužná práca pána Nicholsona, s čím sa dá súhlasiť. Pán Nicholson dokonca cituje aj pána Matoviča, že: "v poriadku, nemám záujem", ale hovorí aj to: "Nie je to nič, s čím sa treba ponáhľať. Myslím, že budeme mať kopec času na reakciu, keď vaša kniha vyjde." A tá kniha vyšla až po voľbách a tie reakcie povedzme pána Matoviča aj tu v parlamente boli také, aké boli, ale keď už hovoríme o záslužnej činnosti povedzme pána Nicholsona, tak treba povedať, že on napríklad napísal o stranu skôr aj napríklad to, že si začal uvedomovať, akým, a citujem: "akým veľkým pokušením bude pre nových politikov spis Gorila v predvolebnom boji. Nemajú čo stratiť, ba naopak, môžu len získať a potom by pokojne sedeli a tešili sa z nepríjemností, ktoré by postihli ich rivalov." Takže máte pravdu, pán kolega Simon, že jednoznačne spolitizovanie tohto prípadu oveľa, oveľa zhorší to prostredie a možnosť vyšetriť a dokončiť vyšetrovanie tohto prípadu.

  • Pozorne som počúval vystúpenia, ktoré tu zaznievali na túto tému, pretože táto kauza je skutočne vážna a pokiaľ sa nevyšetrí, obávam sa, že naši občania už nikdy nenadobudnú dôveru v politikov a v politiku. Preto si myslím, že vyšetrenie tejto kauzy, dôsledné vyšetrenie a pomenovanie konkrétnych skutočností a ľudí, ktorí za nimi stáli, je mimoriadne dôležité a SDKÚ - DS vždy tento proces bude podporovať. Ale čakal som, že keď tu máme už takúto správu, že ad. 1 sa niečo dozvieme a keď sa nedozvieme, čo ste sa teda moc nedozvedeli, že tu budú padať otázky alebo smer debaty pôjde k podstate veci, a preto ja položím tie otázky, ktoré mi tu chýbali a ktoré tu nezazneli, a tie podľa mňa smerujú k podstate veci.

    Prečo bolo zastavené odpočúvanie tejto kauzy pár dní po nástupe pána Magulu do SIS?

    Prečo a kým bolo prezradené, táto kauza a kto informoval tých, ktorí boli obeťami alebo ktorí boli vypočúvaní, že tento byt je odpočúvaný a prečo bolo takto zmarené, táto akcia?

    Prečo tí, ktorí sa zúčastňovali na tejto akcii, boli postupne prepustení z SIS?

    Prečo dodnes neboli zbavení mlčanlivosti? To sú otázky na ktoré by sme mali dať, získať odpovede a celá verejnosť by mala získať odpovede a nie sa tu osobne napádať a možno aj také zaujímavé, že v tejto kauze vystupujú potraviny vo významnej úlohe, kokakola a dnes sme sa dopočuli aj o dekoch salámy a ja som si spomenul na jednu súvislosť, na ktorú už nebudem môcť teraz odpovedať pre nedostatok času...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, vaše ospravedlnenie beriem a budem ho tlmočiť pánovi kolegovi Végovi, pretože naozaj si takýto prístup v tom danom čase, bez patričného oboznámenia, si nezaslúžil. Vážim si tento váš postoj.

    Pán kolega Jasaň, no musím povedať, že kto tu útočí na politickú stranu SMER? Nikto z nás, my len opakujeme fakty, ktoré jednoducho vyšli najavo s prípadom Gorila, a to je skutok, ktorý sa stal. Existuje byt, existuje skutok, že tam ľudia sa stretávali, tam je to zadokumentované, stretával sa tam pán Fico, jeho ľavá ruka pán Határ a predstavitelia finančnej skupiny a ďalší ľudia. Toto je zadokumentované. To, čo, obsah ich rozhovoru, či je pravdivý alebo nie je pravdivý, ja sa k tomu v tejto chvíli neviem vyjadriť ani nemám snahu, pretože to je predmetom a mal by byť predmetom v prvom rade orgánov činných v trestnom konaní. To, že títo ľudia sú čelnými predstaviteľmi alebo vplyvnými ľuďmi politickej strany SMER, to je len ako bokovka, fakt je, že sa tam stretávali. Akým spôsobom a ako nakladali s potravinami tam, no to už sú iní, ktorí majú o tom rozhodnúť.

    A, pán kolega Matovič, no dovoľte, aby som vám povedal, že teraz v tejto faktickej reakcii de facto ste spochybnili aj pravdivosť knihy pána Toma Nicholsona, pretože vo vašom vystúpení za tým rečníckym pultom ste hovorili, že všetko, čo tam je napísané je pravdivé, a teraz ste povedali, že táto skutočnosť nie je pravdivá. Tak kde je skutočná pravda? To je presne rovnaký prípad ako celý stav vyšetrovania s Gorilou, že je v tom aj pravda aj polopravda aj výmysel. Je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja vlastne ani neviem veľmi k čomu, pretože vlastne málo kto vystúpil k správe, treba objektívne povedať. Väčšina z tých, čo vystúpili, robili svoju osobnú prezentáciu, v momente, keď odišli kamery, stiahli svoje vystúpenia, čo je vlastne príznačné, prečo to vlastne celé robia, a myslím si, že tak málo je, myslím si, že naivných ľudí, že verili tomu, že majú nejaký úprimný záujem, pretože naozaj hovorili iba o sebe, čo som tak zaregistroval a spor, ktorý som si všimol bolo, že či niekto bol niekde, nebol niekde, či niečo organizoval alebo neorganizoval, je to smutné.

    Ale to napriek tomu nejakým spôsobom nevplýva, niektorí kládli otázky, môžu ich položiť predovšetkým sami sebe, tam nájdu odpoveď, presne tak, presne tak. Ale to tiež nie je teraz dôležité. Pre nás je dôležité, aby sme nevnášali do tohto vyšetrovania politiku, ja chcem povedať, že vyšetrovací tím sa naozaj drží faktov. Bol tu bývalý minister, ktorý neurobil dva roky nič pre to, aby sa niečo objasnilo. Mal asi čas, že musel tie chlebíčky pojedať z nejakého iného zvieraťa, a toto sú všetko naozaj tie veci, ktoré sem teda naozaj nie úplne patria. Ešte raz sa k tomu vrátim. Toto je správa k samotnému vyšetrovaniu, je neštandardné, aby sa o živom spise informovalo a že sa o to vôbec žiadalo. Mrzí ma, ale že to každý používa predovšetkým na svoju vlastnú prezentáciu, čo nie je ale zakázané, takže tomu nejakým spôsobom ani nehodláme brániť. Faktom však zostáva, že pánom vyšetrovania, pre tých, ktorí to náhodou nevedeli, boli tu také vystúpenia, že nemali predstavu o tom, ako je trestné stíhanie vedené. Jedna vec je politická kauza a odpoveď, ktorú v politickej kauze dávajú voliči vždy vo voľbách, čo si oni myslia, a druhá vec je trestné vyšetrovanie, ktoré vedie prokurátor, príslušný v tomto prípade špeciálny prokurátor, na čo máme špeciálne orgány pre vyšetrovanie najvážnejších káuz určené, a ten určuje akým spôsobom sa vyšetrovanie uberá, a to sa nemôže riadiť na základe pocitov, domnienok alebo menej, alebo sebe viac emotívnych vystúpení, a na základe dôkazov, ktoré sa intenzívne snažia podrobne zháňať, z toho sa nerobí priamy prenos, pretože je najlepšia cesta takýchto vecí k tomu, aby sa vedel súper, o ktorého ide, pripraviť na svoju obranu. Ak týmto spôsobom chcete uľahčiť situáciu tým, ktorí sú podozriví z tejto trestnej činnosti, je to vaše morálne právo, ale, samozrejme, sami seba tým poznačíte, že budete práve tými, ktorí naopak chcú, aby tá kauza bola ututlaná. Myslím si, že naozaj veľmi intenzívne pracujú policajti. Je to naozaj najväčší vyšetrovací tím historicky a z môjho pohľadu je, vôbec nevylúčim, že sa ešte rozšíri, ale v každom prípade si nemyslím, že by sa mali chuť vzdať alebo nejakým iným spôsobom to robiť, a nikto vyšetrovací tím dnes zosmiešňoval, tu sa bavíme, že málokto, niektorí nedokážu rozdeliť politiku a politikov od policajtov. Politici nie sú policajti a tam už tá politická hádka k tomu patrí. Policajtov by sme mali nechať bokom, najmä tým, že nebudeme behať po chodbách niektorých špecializovaných úradov a vyhrážať sa ako niektorí poslanci, že týchto policajtov vyzlečú z uniformy, lebo poznajú ministra. Takže toto je vec, ktorá sa určite nestane a ktorej určite zabránime. Napriek tomu si myslím, že budeme schopní v nejakom čase túto, tento obraz, túto mozaiku predstaviť tak, aby nastavila zrkadlo tomu, čo sa v tých rokoch 2005 a 2066 na Slovensku dialo a mnohí budeme ešte možno prekvapení. Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, žiadate zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii (tlač 194).

    A teraz prosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Otta Brixiho miesto pre spravodajcu a do rozpravy je ešte prihlásený Juraj Miškov.

    Nech sa páči, máte slovo.

    (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 194.)

  • Príjemné popoludnie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi na začiatku uviesť, že nie som právnik, nie som advokát, nemám skončenú právnickú školu, preto sa nebudem vyjadrovať k obsahu zákona, aby som nebol obvinený, že tomu nerozumiem, ktorý sa týka právnického stavu, ale dovoľte mi vyjadriť sa k dvom záležitostiam, ktoré sa v zákone nachádzajú a z môjho pohľadu poškodzujú podnikateľské prostredie, resp. obmedzujú podnikateľské slobody.

    Pred nejakým časom sme prezentovali na tlačovej konferencii strany Sloboda a Solidarita, že vláda Roberta Fica schválila už 14 zákonov, ktoré výrazným spôsobom poškodzujú podnikateľské prostredie. Pred krátkym časom bol zverejnený rebríček konkurencieschopnosti, v ktorom Slovensko opäť pokleslo a my máme v parlamente ďalší zákon alebo ďalšie zákony, pretože vystúpim počas tejto schôdze ešte k ďalším zákonom, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie, tak ako som to sľúbil, a budem upozorňovať na každý jeden zákon, ktorý z môjho pohľadu poškodzuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Takže dovoľte mi, vážený kolegovia, uviesť konkrétne ustanovenia, ktoré v predkladanom zákone, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie na Slovensku.

    Tým prvým je obligatórna kumulácia spoločníka a konateľa v advokátskej kancelárii. V dôvodovej správe ako argument uvádza predkladateľ poistenie, kde limit poistenia viazaný na počet spoločníkov v advokátskej kancelárii, nie na počet konateľov. Na dosiahnutie želaného stavu pritom v podstate postačuje iba úprava limitu poistenia a nie je potrebné nijakým spôsobom zasahovať do štruktúr obchodných spoločností, ktoré poskytujú advokátske služby.

    Postavenie spoločníka v zmysle ustálenej právnej teórie a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka neoprávňuje spoločníka na rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti a na konanie v mene obchodnej spoločnosti. Je pravdepodobné, že navrhovaná zmena by viedla k umelému nárastu jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným, ktoré by však v skutočnosti boli ekonomicky naviazané formou rôznych zmlúv na centrálnu spoločnosť, ktorá zabezpečuje spoločné zázemie a starostlivosť o spoločnú klientelu. Takáto umelá fragmentácia zaiste nie je účelom predkladanej novely a nie je ani želateľným javom, hoci je už za súčasného stavu pomerne rozšírená.

    Vytváranie advokátskych kancelárií s vyšším počtom advokátov je nepopierateľným trendom aj v Slovenskej republike. Nie je však možné rozumne považovať, aby miera práv a povinností každého advokáta smerom dovnútra spoločnosti bola rovnaká. Takisto nie je vhodné od mladých, začínajúcich advokátov požadovať, aby od prvého dňa výkonu advokácie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, sa podieľali na financovaní jej základného imania a aby mali pro rata rovnocenné podiely na zisku ako starší zakladajúci advokáti, ktorí niesli bremeno založenia danej advokátskej spoločnosti, budovali rokmi jej klientelu, zázemie a reputáciu tejto advokátskej kancelárie. Právne postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, vrátane jeho zodpovednosti za výkon funkcie voči spoločnosti aj voči klientom, už teraz poskytuje dostatočne robustnú právnu úpravu pred nezodpovedným konaním advokáta v mene spoločnosti či už voči klientom, alebo voči samotnej komore.

    Takže dovoľte mi záverom uviesť, že toto ustanovenie je možné pokladať za neprimeraný zásah do slobody podnikateľa alias podnikateľských slobôd v advokátskom povolaní. Z môjho pohľadu ide o neprimerané obmedzenie, ktoré môže mať nepriaznivé dopady v konečnom dôsledku na celú oblasť advokácie. Tam, kde sa mohli spájať sily, sa budú deliť advokátske kancelárie, vznikať nové, čo v konečnom dôsledku môže mať aj nepriaznivé dopady na klienta advokácie. Nuž z tohto opatrenia mne na kilometre smrdí istá účelovosť predkladateľa, napadá mi jedna z vecí, akým spôsobom zabrániť povedzme prenikaniu zahraničných advokátskych kancelárií na slovenský trh a už to tu v rozprave, myslím, odznelo, že predkladateľom celého zákona nie je ministerstvo spravodlivosti resp. pán minister, ale advokátska komora, čo by stavovská organizácia alebo teda lobistické združenie. Mne teda z ustanovenia, ktoré som spomínal, toto vyplýva.

    Dovoľte mi teda upozorniť ešte na druhé ustanovenie, ktoré si takisto myslím, že je v rozpore s podnikateľskými slobodami a zbytočne zhoršuje ten stav, a to je automatické overovanie vhodnosti obchodného mena zo strany komory. Podľa návrhu zákona komora v každom prípade ex ante, to znamená pred registráciou samotnej spoločnosti s ručením obmedzeným, preskúmava, či názov združenia alebo obchodnej spoločnosti v zmysle § 13, resp. § 15 zákona neznižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky. V zmysle dôvodovej správe je hlavným cieľom navrhovanej úpravy odlíšiť subjekty vykonávajúce advokáciu od tzv. pokútneho poskytovania právnych služieb.

    Podľa mojich zistení sa tento existujúci problém týka skutočne malého percenta združení a obchodných spoločností, a preto sa domnievam, že je neprimerané, aby automatickému preskúmavaniu názvu združenia, resp. obchodného mena spoločnosti komorou podliehali všetky subjekty, ktoré majú záujem o poskytovanie právnych služieb touto formou. Preto by bolo možno vhodnejšie, aby advokátska komora v prípade, že zistí, že meno advokátskej kancelárie nemá nimi požadované náležitosti, to znamená, že by mohlo to meno znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky, aby advokátska komora mohla vyzvať subjekt, aby v primeranej lehote tento subjekt, stav, neželaný stav napravil.

    Takže ja pevne verím, skutočne toto nie je politické vystúpenie, toto je odborné vystúpenie a pevne verím, že predkladateľ si osvojí pripomienky, ktoré odzneli v mojom vystúpení a v druhom čítaní, ak teda zákon prejde do druhého čítania tieto ustanovenia upraví takým spôsobom, aby nepoškodzovali zbytočne podnikateľské prostredie. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

    A ešte, pardon, ešte mám jeden procedurálny návrh k zákonu, kde navrhujeme, aby tento návrh prerokovali aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pretože predmetný návrh zákona sa týka mládeže do 35 rokov a zároveň navrhujeme, aby tento návrh prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pretože sa týka rodovej rovnosti a postavenia žien v povolaní advokátskych koncipientov a advokátov. A to je všetko. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Droba.

  • Ja sa chcem vyjadriť z pozície neodborníka, neprávnika, človeka, ktorý má od tejto profesie naozaj veľmi ďaleko a ktorý diskusiu sledoval z úplného nadhľadu a obďaleč. Ja sa neviem zbaviť pocitu a dojmu, že z jednej profesie, ktorá pre mňa neni spoločensky o nič prínosnejšia ako pozícia učiteľa, doktora, prípadne kohokoľvek iného, tu normálne vytvárame svätý grál a zvyšujeme vstupné bariéry pre vstup do tejto profesie. Takže ja by som chcel poprosiť predkladateľov, aby prehodnotili svoj zámer. Myslím si, že naozaj nie je želateľné, aby sme sťažovali mladým právnikom vstup do právnickej profesie. Je to z môjho pohľadu naozaj kartelizmus a cechovníctvo ako vyšité, tak ako povedal kolega Kaník, priam stredoveké. Takže chcem vás požiadať, aby ste prehodnotili tento návrh. Ďakujem.

  • Pán poslanec Miškov, chcete reagovať? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som veľmi stručne zareagoval. Chcem poďakovať za všetky tie návrhy alebo pripomienky, ktoré boli vecné, a myslím si, že budeme rozmýšľať nad viacerými pozmeňovacími návrhmi ešte v tejto súvislosti, ale chcem povedať zároveň aj to, že bola tuná daná otázka, či som ja tá správna osoba na predkladanie takéhoto zákona. Tak chcem veľmi jasne povedať, že áno, pretože jednak z pozície ministra spravodlivosti mi v zmysle kompetenčného zákona táto náležitosť prislúcha a je to jednoducho zákonné.

    Čo sa týka toho, že či som konal aj predtým nejakým spôsobom neférovo alebo z pozície predsedu advokátskej komory, som sa v tomto smere angažoval a ako, tak by som chcel odcitovať z listu z 11. novembra 2011, ktorý mi zaslala terajšia pani poslankyňa, vtedajšia ministerka spravodlivosti pani Žitňanská. Citujem: "Chcem vám poďakovať za vaše doterajšie pôsobenie v pracovnej skupine a za prínos pri príprave návrhu novej právnej úpravy. Osobitne chcem oceniť vašu konštruktívnu spoluprácu založenú na vzájomnej úcte a dialógu, ktorá prispela k skvalitneniu legislatívneho textu. Dovoľujem si vás uistiť, že výsledky práce pracovnej skupiny, ktorej ste boli členom, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky uchová za účelom ich prípadného použitia v ďalšej legislatívnej činnosti." To, že som sa stal ministrom spravodlivosti ja, samozrejme, je už tým dielom osudu, ale toto dokumentuje, akým spôsobom som postupoval pri príprave návrhu tohto zákona v minulosti. Takže toľko som chcel povedať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2012.

    Materiál vlády má tlač 157.

    A teraz poprosím pána ministra, aby uviedol tento materiál. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku tohto roka. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/20021 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných šesť aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v druhom polroku tohto roku. Celkom ide o deväť aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. júla 2012 č. 145 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako bolo povedané, vláda Slovenskej republiky predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovili podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Čiže bolo povedané, s čím súhlasím, že v hodnotenom období bolo prijatých 6 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Je predpoklad, že v druhom polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 9 návrhov aproximačných nariadení vlády. Väčšina z nich bola aj bude z oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia. V závislosti na legislatívnych aktivitách Európskej únie sa môže stať, že bude nutné v tomto polroku pripraviť nové vnútroštátne predpisy aj nad uvedený počet.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 24. júla 2012 na svojej 7. schôdzi a uznesením č. 53 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nemáte k čomu zaujať stanovisko, pán spravodajca, tiež, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme v schôdze prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 184, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 181.

    Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Ja by som na úvod iba rád povedal, že ja som tou bariérou v tom podnikaní, pán poslanec. Ja som päťročný čakateľ a myslím si, že to bolo veľmi správne. A nehovoríte z toho, že by ste niečo o tom konkrétne vedeli. V časoch, kedy advokácia bola päťročná naozaj tá príprava vyzerala úplne inak. A to je vysoko vnútorná vec a omnoho kratší čas je trojročná, ako bola päťročná, a v tom čase to bolo o niečom úplne inom. Myslím si, že to je správne sa k tomu vrátiť. Povolanie advokáta je ďaleko náročnejšie a keď sa to robí takouto priemyselnou výrobou, tak to nakoniec tak aj potom vyzerá. Ale len som chcel povedať, že som príkladom tých "päťročákov", a mimoriadne sme boli všetci nespokojní, keď sa tá lehota skracovala na tri roky, lebo sme videli, čo s nami potom chodí po skúškach a čo stretávame vlastne na súdoch. Ale to je teda len moja osobná skúsenosť, lebo aj tu v parlamente sú poslanci, ktorí sú tiež advokáti a neboli v advokácii ani deň. Využili inú možnosť, ktorou obišli zákon. Ale toto v dobrom hovorím, to len v dobrom hovorím, že ja si myslím, že odborne, keď sa k tomu vrátim ako advokát, toto na niečo dobré bolo. Boli sme trénovaní, boli sme častokrát, sme to považovali, že až sa na nás starí advokáti vozia, ale malo to svoj význam, pretože potom aj na tých skúškach to, samozrejme, vyzeralo inak a hlavne do praxe už potom, keď sme preberali plnú zodpovednosť ako advokáti, sme vstupovali inak pripravení. Ako je to v iných právnických povolaniach, je úzky záber. Advokát musí vedieť, aj na skúškach je skúšaný z celého spektra všetkých zákonov, ktoré vlastne advokát môže zastupovať. Je to aj najširšie vlastne právnické povolanie, preto si ja tak myslím a podporujem vlastne tú päťročnú lehotu, lebo aj samotným koncipientom to niečo určite dá. A kto chce byť formálny koncipient, tak, samozrejme, ten je nahnevaný, ale tak to už je vec, ktorá súvisí s tým, že vlastne nechce tú prácu robiť úplne poctivo.

    Vrátim sa k tomu, prečo tu stojím, pretože som odbočil v rozpore s rokovacím poriadkom, tak sa za to ospravedlňujem.

    Vládny návrh, ktorý nie vždy býva v dobrom označovaný ako ESO, preto lebo vlastne nepredstavuje ESO, je vlastne tento zákon samotný je vlastne len prípravnou fázou, je predskokanom, je zahrievacím kolom k tomu, čo sa bude vlastne diať v priebehu budúceho roku. V tomto prípade ide naozaj predovšetkým o vytvorenie štruktúry a postupného prechodu k integrovanej štátnej správe so všetkým, čo k tomu patrí aj v rámci priblíženia štátnej správy k občanom.

    Ja samotné ESO budem predstavovať podrobne, na výbore pre štátnu a verejnú správu som ho predstavil. Tento zákon samotný vlastne len integruje špecializovanú štátnu správu, ruší krajské úrady všeobecné alebo teda špecializované štátne správy na krajskej úrovni s tým, že vlastne v priebehu roka 2013 bude dochádzať k postupnej integrácii a k preberaniu jednotlivých úradov smerom k integrovanému úradu.

    Treba povedať, že celá reforma ESO žiadnym spôsobom sa nesnaží pojednávať o kompetenciách. To je najpodstatnejšie. Žiadne z úprav, ktoré budeme robiť a drvivá väčšina z nich nebude súvisieť so zákonmi, pretože sa budú dať urobiť v rámci súčasnej platnej legislatívy, a tu by som rád tiež navodil, že áno opozícia je na to, aby nás vždy kritizovala a niekedy aj principiálne, že len preto, lebo je to návrh koalície, tak má byť dnes kritizovaný, ale chcem upozorniť niektorých kolegov, že predtým aby urobili nejakú takú chybu vo svojej priamo reči, že my sme nezačali túto reformu dnes. Väčšina predprípravy bola vykonaná ešte v rokoch 2007, 2008 a 2009. To znamená, mnohé veci, ktoré im v tomto návrhu zákona chýbajú, sú už v súčasne platnom znení zákona už zapracované tri roky, ibaže sa nepoužívali, preto si ich možno nevšimli. Ale to len v rámci niektorých úprav smerom ku kompetenciám.

    Predovšetkým platí pravidlo, že naďalej líniové riadenie ministerstiev vo vzťahu ku svojim odborným odborom, ktoré na jednotlivom integrovanom obvodnom úrade budú mať, čiže žiadne ministerstvo o svoju kompetenciu neprichádza. To na čo je zameraná reforma ESO, sú predovšetkým náklady samotnej reformy, náklady samotnej štátnej správy, ktoré je nevyhnutné znížiť, a v tejto súvislosti treba povedať, že takým spôsobom bude vlastne prebiehať celá zmena.

    Výsledkom majú byť vlastne tri základné piliere, ktoré sa opierajú o to, že jednak bude lacnejšia a otvorenejšia pre samotných občanov. To znamená, každý z občanov vybaví celú agendu štátnej správy v mieste svojho bydliska, ak bude chcieť alebo v miesto svojho pracoviska, ak sa tak rozhodne, alebo kdekoľvek na Slovensku, kde sa vlastne so štátnom správou v novej podobe v budúcnosti stretne. Samozrejme, bude platiť pravidlo, ktoré sme zavádzali ešte v rokoch 2006 - 2010, to znamená pri jednotných kontaktných miestach, poznajú to tí, ktorí žiadali o živnostenské listy, že vlastne štát bude každú informáciu, ktorú o občanovi už má, považovať za jedinečnú a nebude ju vyžadovať druhýkrát. A rovnako tak aj posledné pravidlo, že bude mať možnosť dostať vlastne všetky informácie o sebe aj v pasívnych miestach, ktoré vlastne tiež už na mnohých miestach fungujú ešte z rokov 2006 - 2010.

    Nechcem vás dlhšie oberať o čas, v tomto prípade, samozrejme, sme pripravení zodpovedať ľubovoľné otázky, ale na výbore sme to zhruba dve hodiny preberali, ďalšie body budeme, samozrejme, otvárať. Viem, že máte 17.00 hod. a neviem, či je vôbec hlasovať o čom, alebo budete až ráno. Idete? Hej. Tak v tom prípade asi zrejme preruším a dokončím, keď dohlasujete.

  • Ďakujem, pán minister.

    A v tejto chvíli vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny, keď budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Fedora, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu uznesenia k Správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.

    Je to tlač 161.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo desať poslancov. Z nich, pán poslanec Hlina predložil ústny návrh na doplnenie uznesenia.

    Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, tak ako som ho prečítal predtým, môžem ho prípadne zopakovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Hlasujeme. Nemusíte, majú ho poslanci v laviciach.

    Hlasujeme o návrhu uznesenia k správe.

    Ja len čakám na pána poslanca Hlinu, lebo vidím, že má problémy. Nejde?

    Pán poslanec Hlina, máte námietku k hlasovaniu.

    Dobre.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 130 bolo za, 5 sa zdržalo, 7 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme schválili.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu doplnenia tohto uznesenia, tak ako ho predstavil pán poslanec Matovič.

  • Hlina, pardon. Mýlim si už ich.

  • Smiech v sále.

  • Krátka pauza.

  • Poprosím, dámy a páni, poprosím vás o kľud.

    Pán poslanec Hlina, budeme hlasovať, samozrejme, len trošku predbiehame niektoré procedúry. Ešte stále nie je schválený harmonogram schôdzí na budúci rok. To znamená, budete musieť rešpektovať, že, samozrejme, aj v prípade prijatia tohto návrhu máme právo zostaviť program na základe zákona o rokovacom poriadku. Takže vás na to upozorňujem, že napriek prijatiu takéhoto uznesenia bude na základe zákona o rokovacom poriadku a kompetencie, ktoré z neho vyplývajú, možná korekcia, ale hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 120 bolo za, 14 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Brixi bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 586/1992 Zb. o advokácii. Je to tlač 194.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    V rozprave vystúpili šiesti poslanci, pričom boli prednesené dva procedurálne návrhy, z ktorých som si návrh pána kolegu Miškova osvojil a prednesiem v návrhu uznesenia v záverečnej reči.

    Navrhujem teda hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána kolegu poslanca Poliačika, aby sa o predmetnom návrhu zákona nepokračovalo a bol vrátený na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 80 proti, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 84 za, 48 proti, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím vás ako predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určený gestorský výbor prerokuje návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 134 za, 1 proti, 8 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kadúc, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie o návrhu uznesenia k informáciám o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2012. Je to tlač 157.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení v druhom polroku 2012.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 bolo za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Ďakujem pekne. Odhlasovali sme prerokované body programu.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.15 hodiny a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, je to tlač 184.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o tlači 184.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Čiže, ja to už len dokončím. Keď som hovoril o tom, na akých pilieroch vlastne má stáť štátna správa potom. Pre nás je naozaj podstatné vlastne 3 hlavné zmeny, ktoré budeme robiť.

    Prvá je vlastne priblíženie štátnej správy občanovi, nie už len formálne, o ktorom sa strašne veľa hovorí, a hovorili to všetky vlády, ktoré tu doteraz boli, ale v tomto prípade naozaj chceme urobiť ten základný krok k tomu, že klientské centrum štátnej správy, ktoré vlastne bude, bude vytvorené, bude k dispozícii pre všetky druhy podaní a vlastne občan si nájde de facto, povedané jednoducho toho svojho úradníka, za ktorým bude chodiť so všetkými vecami a, samozrejme, sme vyčíslili veľmi jednoducho, že občania minú viac ako 1 500 euro a strávia viac ako 2 roky dovolenky s tým, aby dokázali usporiadať všetky svoje veci so štátom, ktoré počas svojho života urobia. Náš návrh vlastne nešetrí len peniaze štátu, ktoré sme už presne zadefinovali, ale šetrí aj občanom, pretože ušetria minimálne jeden rok tej dovolenky, to znamená, urobia to, čo naozaj majú, pôjdu oddychovať, ale predovšetkým ušetria ďalších minimálne 700 euro na tom, aby nemuseli cestovať do vzdialenejších okresov a ten výpočet sme robili z priemerného občana. Sú mnohé oblasti, obce, mestá, ktoré sú natoľko vzdialené, že vlastne aby si vybavil celú svoju agendu, musí cestovať na tri-štyri miesta vo svojom okrese, kraji alebo dokonca na úrady s celoslovenskou pôsobnosťou.

    Po schválení novely nielen tohto zákona, ale predovšetkým ďalších, ktoré budú nasledovať, bude naozaj existovať ten jeden jeden úrad, na ktorý môže chodiť občan a, samozrejme, všetky ostatné budú pripravené prijať jeho žiadosť, ak sa rozhodne adresovať svoju žiadosť štátu na inom mieste. Tá štrukturálna zmena spočíva v tom, že integrujeme obvodné úrady do jedného a na rozdiel od predchádzajúceho integrovaného obvodného úradu štátnej správy ten výkon v odborných činnostiach naďalej budú riadiť ministerstvá, nebude ich riadiť centrálne ministerstvo, ktoré ich spravuje, ktoré zhodou okolností bude ministerstvo vnútra, ale ministerstvo vnútra sa dostane len do podoby akejsi "outsourcingovej" organizácie, ktoré bude zabezpečovať vlastne len technické fungovanie jednotlivých úradov, a preto de facto či už pracovníci, zamestnanci, alebo aj občania, v konečnom dôsledku ani nezistia v úvode, ako bude prebiehať aj tento zákon, že nastala určitá zmena, lebo v tom úvode ostane všetko nezmenené, až nástupom klientskych centier v roku 2014 dôjde k zmene, ktorú budú občania aj zásadnejším spôsobom cítiť.

    My, samozrejme, častokrát sme boli konfrontovaní s otázkou, že pokiaľ neprepustíte ľudí, neušetríte. Ja tvrdím, že to je presne ten nesprávny prístup v rámci reformy, ktorý môže povedať niekto, kto jednak, samozrejme, buď málokedy ľudí riadil a presun zdrojov mu nie je úplne jasný, alebo predovšetkým nerozumie tomu, že šetriť sa nemá na ľuďoch, ale na tom, čo je trochu nad rámec trhových cien a toho v našom štáte je stále dostatočne veľké množstvo. Preto sme si vytýčili a pomerne ambiciózny cieľ, ktorý, ktorý každý hovorí, že nemáme šancu splniť. O to lepšie bude sa nám bojovať, aby sme tieto ciele splnili, a to je do konca roku 2016 ušetriť 700 miliónov euro na fungovaní štátu, čo si myslím, že nie je číslo malé, naopak, veľmi veľké a budeme každoročne konfrontovaní s týmto číslom, ako sa nám ho darí plniť. Každé leto predstavíme sumu, ktorú na ďalší rok z rozpočtov jednotlivých kapitol budeme môcť vyškrtnúť ako sumu, ktorá bude pre ten ďalší rok ušetrená. Ak si dobre pamätám, pre rok 2013 sme už stanovili sumu 50 miliónov, na rok 2014 sme chceli zo sumy 150 miliónov a postupne 200 a 300 miliónov dokopy, teda 700 miliónov ku koncu roku 2016. Sme odhodlaní s touto sumou bojovať. Samozrejme, siahneme mnohým, mnohým úradníkom na ich doterajšie maličké pašalíky alebo niekoľko, niekoľko trafík, ale v každom prípade nás táto situácia nesmie zastaviť. Slovensko, ale nie, samozrejme, vlastnou vinou, predovšetkým problémom krízy Európskej únie, v tejto chvíli veľmi ťažko skúšané, ale musíme mať pred očami nielen južanské krajiny, ktoré dlhodobo mali nábeh na svoje problémy, ale aj dlhoročne vyzdvihovanú krajinu, akým je Slovinsko, ktoré sa dostalo na okraj útesu, len by som povedal kratšou nepozornosťou a nedôsledným plnením tých kritérií, ktoré plniť máme, preto si my nemôžeme dovoliť žiadne vybočenie z naznačenej trajektórie aj v oblasti znižovania deficitu štátneho rozpočtu, aj v oblasti šetrenia, preto vlastne príspevkom, čo častokrát bolo spomínané, že zákony, ktoré ste doteraz preberali, boli častokrát práve zákonmi na strane výdavkov, toto sú konkrétne zákony, ktoré síce sami so sebou neprinášajú ten efekt, ktorý vy chcete vyčísliť, ale opatrenia na základe nich prijaté tento efekt prinesú a v zásade bude to práve asi najzásadnejšia, najzásadnejšie šetrenie v rámci výdavkovej časti, ktorú ako som už povedal, má ambíciu byť do konca roka 2016 - 700 miliónov eur (20 miliárd korún v starých, v starých slovenských korunách).

    Verím, že teda túto prvú etapu týchto predskokanov, ktorých dnes robíme v rámci zrušenia krajskej špecializovanej štátnej správy, podporíte. Nie je to zníženie ich kvality, nie je to zníženie ich výkonnosti, je to postupný prechod na to, aby sa práve odborní pracovníci jednotlivých inštitúcií mohli sústrediť na svoju odbornú prácu. Z budúcich integrovaných obvodných úradov budú továrne na výrobu rozhodnutí. Budú sa sústrediť len na svoje rozhodnutia, aby ich robili rýchlo, kvalitne a efektívne a klientské centrá budú tie, ktoré budú mať práve na starosti styk s verejnosťou vrátane ďalších opatrení, ktoré zjednodušia občanom prístup k štátnej správe a čo je najpodstatnejšie, zlacnia nielen z ich peňaženky, že budú musieť menej platiť, ale predovšetkým rozpočet štátu sa aj vďaka tejto reforme zásadným spôsobom zníži. Verím, že je to našou spoločným cieľom a snahou mať nižšie výdavky štátu. Verím preto, že aj tento zákon nadobudne vašu podporu. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Panáček je určený spravodajca z gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 184. V súlade s § 73, ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72, ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70, ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72, ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73, ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 181 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, mám dve písomné prihlášky za kluby. Za klub SDKÚ-DS pán poslanec Beblavý a za klub OĽaNO pán poslanec Mičovský.

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že ak by som veril, že tá verbálna zručnosť, ktorú predviedol pán minister Kaliňák sa naozaj dá získať 5-ročnou koncipientskou praxou, tak by som odvolal, čo som dnes dopoludnia povedal, a by som za neho hlasoval, lebo to bol naozaj ako takmer vždy, impresívny výkon. A nebude ľahké sa postaviť nemu zoči-voči, ale predsa len to skúsim, trochu v záujme faktov. Nebude to pohľad vždy kritický, naopak, mnohé veci aj pochválim, ale napriek tomu si myslím, že sú aj veci, ktoré si musíme povedať a ktoré možno až také pochvalné nebudú.

    Začnime trošku politicky a potom poďme vecne. Politicky tu máme dnes zákon a hovoríme o zákone, nie o reforme ESO dnes tu, ktorý podľa samotného predsedu vlády a podľa jeho predkladateľa má ušetriť 6 miliónov eur ročne a asi 199 pracovných miest v štátnej správe. Dovolím si povedať, že to je asi jedna stotina toho, čo táto vláda vezme občanom len na druhom pilieri. Jedna stotina. Napriek tomu, keď vezmeme objem a dĺžku tlačových konferencií venovaných predsedom vlády tejto téme, tak si myslím, že sa téme druhého piliera minimálne vyrovná, aj keď som tu presný prepočet nerobil, čo vyvoláva otázku, ku ktorej sa hneď dostanem, prečo 6 miliónov eur získava až takú pozornosť najvyšších špičiek tejto vlády. Zaujímavá otázka aj je, že koľko sa reálne ušetrí v oblasti týchto úradníkov, keď, ako vieme, pribudlo 6 štátnych tajomníkov oproti minulej vláde a pribúda tajomný vicepremiér dnešným schválením kompetenčného zákona, ktorého, teda ako napísal dnešný denník SME, nikto si síce nevie predstaviť, čo má robiť, ale sme si istí, že ho potrebujeme a keďže pre jeho sebaúctu bude nevyhnutné, aby mal aj primeraný odborný aparát, minimálne v rozsahu sekcie na úrade vlády, tak niekoľko desiatok úradníkov určite mu bude ho obsluhovať.

    Keď si vezmeme obslužný aparát štátnych tajomníkov, myslím, že môžem vysloviť hypotézu, že to, čo ušetríme na tomto zákone, rovno aj minieme na tých druhých štátnych tajomníkov a nového podpredsedu vlády. To je taký prvý bod, ale ako sme si už povedali, ak aj pán predkladateľ hovorí, toto sú sumy malé z pohľadu štátneho rozpočtu, to nie sú sumy, ktoré sú celkovou jeho ambíciou.

    Položme si však inú otázku. Táto vláda na začiatku svojho pôsobenia deklarovala ambíciu, ambíciu, ktorá musím povedať, mne je sympatická, vykonať komplexný audit kompetencií vo verejnej správe. Dnes je to už viac ako 10 rokov, čo prebehla veľká decentralizácia a čo sa reorganizovali vo veľkom štátne úrady a naozaj je čas hodnotiť, čo funguje, čo nefunguje, kde sú kompetencie štiepené zbytočne, kde sa dajú spojiť, čo sa dá zlepšiť a musím povedať, že táto ambícia podľa mňa je správna. Pokiaľ som správne informovaný, tento audit však neni v tejto chvíli ukončený, a to je jeden z dôvodov, prečo dokonca ani ZMOS sa nepostavil úplne pozitívne k tomuto návrhu zákona, a to nie z toho z dôvodu, že by odmietal, resp. asi skôr necháva na vládu otázky vnútornej organizácie štátnej správy, ale čisto z toho dôvodu, že ZMOS povedal pomerne logicky, aspoň tí jeho predstavitelia, ktorých ja som čítal, že reorganizovať štátnu správu bez toho, aby som niečo robil s celou verejnou správou, so samosprávou, ako preložím kompetencie a čo spravím, nie je veľmi zmysluplné.

    Otázka preto je, prečo zrazu vláda prišla s týmto zákonom bez toho, aby predložila komplexný audit kompetencií verejnej správy a prečo to robí takto, keď aj tie úspory sú naozaj z rozpočtového hľadiska pomerne nízke? Jediný dôvod na ktorý viem prísť, je ten, že v priebehu augusta tohto roku prieskumy verejnej mienky ukázali, že hoci veľká väčšina občanov nemá až taký silný názor na opatrenia tejto vlády, dve veci predsa len rezonujú. Jedno je presvedčenie, že konsolidácia sa nedeje len na úkor bohatých a tých, čo si to môžu dovoliť, ako to hovorí vláda. A druhé presvedčenie je, že táto vláda naozaj vie konsolidovať len primárne tým, že vytiahne peniaze z vreciek občanov a podnikov, a nie sama na sebe. Preto vnímam tento zákon ako politický nástroj, ktorý mal za cieľ zmeniť tému konverzácie, mal za cieľ presvedčiť občanov. Pretože občania sa neriadia číslami zložitými, ale riadia sa symbolikou a silným "messagom", že vláda prichádza a vláda naozaj šetrí primárne sama na sebe a tie ostatné veci sú len symbolika. Dovoľte mi preto len zopakovať, než prejdem ďalej, to, že tento zákon je úspora v hodnote jednej stotiny druhého piliera a tento zákon, vzhľadom na to, čo vláda robí samotná v iných oblastiach, možno ani k žiadnym úsporám na úrovni štátnej správy nepovedie.

    Zároveň mi dovoľte povedať niečo k projektu ESO, hoci chcem zdôrazniť, že projekt ESO nie je predmetom tohto zákona a my sa tu venujeme dnes tomuto zákonu. Projekt ESO má niekoľko dobrých vlastností, alebo dobrých zámerov. Môžu byť možno zle realizované, to ešte uvidíme. Budeme môcť o dva-tri roky s pánom ministrom to hodnotiť. Ale je tam niekoľko dobrých zámerov, o ktorých sa dlhodobejšie diskutuje. Spomeniem tri.

    Jedna je to, čo sa zložito latinsky nazýva kolokácia. Po slovensky sa to nazýva spoločné umiestnenie v priestoroch. To znamená, že aby naozaj úrady nesedeli kade-tade, povedzme v území, ale aby sedeli v jednej budove a zároveň aby jeden, lebo, povedzme si úprimne, to samo o sebe ešte až k takým obrovským úsporám nevedie, ale ten úmysel, ktorý je a ktorý ja hodnotím pozitívne, je, aby sa objem priestorov na jedného úradníka znížil na štandard v súkromnej sfére, pretože podľa výskumov, ktoré už máme dlhodobo k dispozícii, priemerný počet metrov štvorcových na úradníka je naozaj vyšší, ako je nevyhnutné. Takže ESO navrhuje, aby sa ten normatív, nazvem to tak, vytvoril, dal na relatívne nízkej úrovni a aby sa potom úradníci stlačili do jednej budovy alebo nejakého malého objemu budov a toto ja osobne podporujem. Myslím, že je to dobrý nápad. Som zvedavý, ako to bude vykonané, lebo v týchto veciach nikdy nie je problém v idei, vždy je problém v realizácii. Takže treba si počkať, ale takisto úplne rád dám pánovi ministrovi ten čas a priestor na to, aby to urobil. Nemyslím si, že máme čo stratiť tým, že tú šancu dostane.

    Druhá téma je téma spoločného obstarávania. Spoločné obstarávanie je tiež niečo, čo má priestor na výrazné zníženie nákladov vo verejnej správe, ak je robené správne. Spoločné obstarávanie a rámcové zmluvy, tá existuje už pomerne rozsiahla skúsenosť, ktorá hovorí, že výsledky môžu byť drahšie aj lacnejšie, ako je individuálne obstarávanie v závislosti od miery korupčnosti a schopnosti toho, kto centrálne obstaráva. Preto spoločné obstarávanie je šanca, ale je aj hrozba a riziko. A otázka je, ako sa ho zhostí štát? V tej súvislosti len poviem, hoci ho dnes ešte neprerokováme, že návrh zákona, novely zákona o verejnom obstarávaní obsahuje jedno veľmi nebezpečné ustanovenie, pretože to ustanovenie hovorí, že všetky štátne inštitúcie budú musieť nakupovať centrálne cez ministerstvo vnútra a zároveň neobsahuje tzv. únikovú klauzulu, o ktorej sa v tejto súvislosti vždy hovorilo, a to je tá, že ak tá rámcová zmluva centrálna štátna je drahšia ako to, čo si vie ktokoľvek zabezpečiť sám, nie je povinný, tzv. opt-out klauzula. Bez tejto klauzuly, pán minister, on teda už v rozhovoroch povedal, že on sa toho rád vzdá v prospech iného ministra, takže ktorýkoľvek minister, ktorému to teda venuje v tomto návrhu zákona, nebude pod pod tlakom, aby obstarával najefektívnejšie, pretože bude mať zákazníkov garantovaných. A všetci budú musieť ísť cez neho. To znamená, je tam toto riziko, ale verím, zákon je v procese. Verím, že ešte sa spoločne podarí toto doriešiť a potom aj spoločné obstarávanie môže predstavovať šancu naozaj na úspory.

    Tretia vec, ktorá je na "ESE" dobrá, aj keď musím priznať, že práve ESO ju obsahuje menej ako niektoré iné reformy v štátnej správe, ktoré sa doteraz robili je tzv. koncept back officu a front officu. Aby som to povedal zase normálne slovensky. Front office je teda to jednotné klientske miesto, teda to je to miesto, kde chodia ľudia, kde sa stretávajú so štátnou správou alebo v banke s bankovými úradníčkami, v obchode s predavačkami a back office je to miesto, tá zadná kancelária, kde sa spracúvajú všetky operácie, robí sa jednotná agenda. Tendencia v štátnej správe dnes v mnohých krajinách je urobiť to, že centralizujú sa tie "back-officové" funkcie. To znamená, spracúvanie žiadostí, práca s dátami, posielanie pošty, rozhodnutí. Všetko možné, čo teda nie je v styku s klientom kvôli zefektívneniu, a, naopak, decentralizujú sa tie jednotné kontaktné miesta, aby teda človek mal čo najbližšie, pokiaľ to náhodou už nerobí cez internet, v tých ešte vyspelejších krajinách. Toto má naozaj silný potenciál šetriť náklady a je to koncept, ktorý sa napríklad presadil ešte za pána Počiatka, ešte predtým za pána Mikloša pri úvahách o finančnej správe, o tom, ako má vyzerať finančná správa. Neviem, ako je to dneska v nových úvahách tejto vlády, ale dúfam, že to tam stále je prítomné. Tento koncept, zatiaľ sa priznám, v "ESE" je pomerne málo. Čo súvisí aj s tým, že ESO viac než vertikálnu integráciu, teda povedzme to, aby existoval jeden krajský daňový úrad, ktorý bude mať veľa kancelárií, ale na jednom mieste bude daňové veci spracovávať všetky tie papiere, tak ten návrh pána Kaliňáka je skôr v tom, že majme na úrovni okresu všetky úrady spolu v jednom celku. To znamená, že je to trochu iná koncepcia uvažovania. Podľa môjho názoru nie až taká efektívna, ako bol tento alebo ako je ten koncept, že majme na úrovni kraja, ale konkrétny úrad s konkrétnou zodpovednosťou. O tom sa však dá debatiť a určite by som nechcel predstierať, že je dopredu jasné, kto má pravdu v týchto veciach. Treba o nich diskutovať, treba ich analyzovať, treba sa baviť o konkrétnych číslach, návrhoch.

    Čo ale je potrebné povedať, je, že na žiadnu z týchto vecí nepotrebujeme zákon, dámy a páni, ktorý máme dnes predložený. On nie je ani nevyhnutnou, ani postačujúcou podmienkou na realizáciu týchto dobrých vecí z ESA alebo ESA ako takého. To znamená, že bez toho, aby sme presúvali škatule, bez toho, aby sme premaľovávali štíty, stačia štandardy, pravidlá, organizácia centier služieb a všetko to môže fungovať bez toho. Koniec koncov, ak si pozriete, čo sa tu robí v tomto zákone, tak on nevytvára teda žiadny jednotný úrad, on len niektoré úrovne spolu zlučuje, najmä krajskú a obvodnú v niektorých oblastiach. To znamená, že ani z definície to nemôže byť nevyhnutné na to dobré, čo pán minister navrhuje. To znamená, chcem len zdôrazniť, že vieme, a podľa môjho názoru by sme mali oddeliť ESO ako reformu, ktorá obsahuje, myslím si, veľa dobrých nápadov, kde treba strážiť ich naplnenie a veľmi dôsledne strážiť ich naplnenie. Ale v zásade, pokiaľ budú dobre naplnené, treba ich podporiť. A tento zákon, ktorý nie je nevyhnutnou ani postačujúcou súčasťou na ESO, ale a nie je podľa môjho názoru dobrý z dôvodov, ktoré idem teraz sa pokúsiť vysvetliť. Tým pádom chcem aj zdôrazniť, že netreba brať kritiku tohto zákona ako kritiku tej celej reformy ako takej. A to by som chcel možno podčiarknuť aj trikrát.

    Vráťme sa k tomuto zákonu. Tento zákon, ako už bolo povedané, chce ušetriť šesť miliónov eur ročne za cenu, ktorá, si myslím, je priveľká. Dovoľte mi ju konkrétne ilustrovať. Začnem tými menšími problémami. Tento návrh hovorí, že tri typy úradov - vojenské správy, krajské stavebné úrady a krajské školské úrady sa včlenia do obvodných úradov v sídle kraja. To znamená, povedzme v Bratislave do Bratislavského, v Bystrici do Bystrického a tak ďalej v ôsmych krajských mestách. To znamená, že bude ich šéfom prednosta obvodného úradu, ktorý bude mať na starosti okrem tých dnešných agend aj odbory s týmito agendami. Ak si pozrieme históriu, vieme, že niečo podobné urobil už Vladimír Mečiar. Medzi rokmi '96 a 2004 sme tu mali okresné úrady, ktoré integrovali funkcie štátnej správy týmto spôsobom. A tá skúsenosť, osobitne v takých odborne náročnejších oblastiach, nebola dobrá. Tá skúsenosť bola v tom, nebola dobrá v tom, že dochádzalo od šafárenia majetku. Viacerí z vás si určite pamätajú ako krajské úrady v Bratislave v '98 predali školské dvory, ich prednostovia, lebo vlastne im podliehali vtedy ešte aj školy. Dodnes krajským školským úradom podliehajú niektoré školy, ktorých sú zriaďovateľmi. Ale aj mimo nejakého rozkrádania, jednoducho ten prednosta nezodpovedal nikomu, okresného úradu, zodpovedal teda oficiálne vláde, bol politicky menovaný zo strany vtedy HZDS najmä, čiastočne ZRS a čiastočne SNS. Tým pádom ministerstvá ste mali zo zákona právo na tzv. metodické riadenie. To znamená, že to, čo odborne povedali mal ten odbor rešpektovať, ale reálne, keď prednosta povedal, že to nebude takto, tak koho poslúchal ten príslušný vedúci odboru? Svojho šéfa, ktorý ho mohol vyhodiť, určoval mu plat, určoval mu spolupracovníkov alebo vzdialené ministerstvo v Bratislave? Myslím, že si pamätáme, ako to reálne vyzeralo. Akékoľvek drobné úspory, ktoré boli z toho, že naozaj sa ušetrilo pár prednostov, boli viac než vymazané už len týmto neodborným riadením niektorých oblastí ako napríklad aj školstva.

    Pán minister, musím povedať, že po našich pripomienkach, ale to len, aby teda nemohol hovoriť, že nemáme konštruktívne návrhy, takže po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní upravil ten návrh tak, že v tej podobe, v ktorej prišlo do parlamentu hovorí, že vedúceho odboru napríklad školstva na tom obvodnom úrade, bude menovať síce prednosta, ale bude to na návrh ministra. Takže minister školstva povie prednostovi obvodného úradu v Bystrici, že za riaditeľa odboru školstva chcem Jožka Mrkvičku a vymenuje ho ten prednosta. To určite vítam ako mierny krok vpred, ale opakujem, riadenie sa nevykonáva len menovaním. Každý z nás, pán minister, a teda vy ste tu pred chvíľou mali taký trochu jemne machistickú vetu o tom, že kto má aké skúsenosti. Takže každý z nás, kto niekedy riadil ľudí či už v štátnej správe, alebo aj v súkromnej sfére, vie, že riadenie nie len o tom, kto menuje. Riadenie je teda okrem iného aj o tom, kto odvoláva. Ale potom je aj o tom, kto určuje platy, odmeny, kto rozhoduje o tom, kedy máte dovolenku, kto rozhoduje o tom, či vám pridá spolupracovníkov, keď ich potrebujete, kto presunie ľudí odtiaľ tam. To všetko je riadenie a to riadenie zostane samozrejme tomu prednostovi obvodného úradu. To znamená, že ministerstvo školstva sa konkrétne sa znovu dostane do pozície štatistu voči týmto bývalým krajským školským úradom. A nedá sa to celkom zamaskovať tou jednou vetou, že bude menovaný ten riaditeľ odboru na návrh ministra školstva, hoci, samozrejme, je to lepšie ako nič. Takže chcem v tomto povedať, že keby ste na tom išli usporiť sto miliónov eur, tak poviem, že O.K. Ale idete na tom ušetriť pár miliónov eur a za cenu, ktorú si pamätáme, ktorá bola oveľa väčšia. A to je ešte ten menší problém s týmto zákonom. Teraz sa dostanem k tomu väčšiemu.

    Pretože, čo ten zákon ďalej navrhuje, je, aby určitá skupina krajských úradov v rôznej úrovni sa včlenila do obvodného úradu toho istého na úrovni kraja. Inými slovami zase konkrétne, aby krajský lesný úrad, povedzme v Bratislave sa zrušil a včlenil sa do Obvodného lesného úradu v Bratislave. Aby sa napríklad Krajský úrad životného prostredia v Košiciach zrušil a včlenil sa do obvodného úradu v Košiciach. To, samozrejme, návrh tiež hovorí, že musia byť títo ľudia v osobitnom organizačnom útvare, teda musia byť nejaké samostatné oddelenia alebo odbor na tom obvodnom úrade, kde budú vykonávať tie krajské kompetencie. Opäť, čo je úspora? Úspora je teda ten bývalý prednosta krajského úradu, možno ešte jeho sekretárka, ale tým to asi predpokladám, že v zásade končí, možno ešte veľmi malá časť obslužných činností. To znamená, že niekoľko pracovných miest na jeden úrad, ktoré sa tým ušetria. V čom je problém? No problém je v tom, že pre veľmi významný podiel rozhodnutí budú rozhodovať ten istý úrad v prvom aj v druhom stupni. To znamená, že sudca aj odvolací sudca bude ten istý úrad. Budú to teda konkrétne rozhodovania v tých obvodoch v sídle kraja, teda v Bratislavskom, Košickom, Bystrickom, Žilinskom, Nitrianskom, Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom. Tam bude tento problém, že najprv ten istý úrad rozhodne a potom odvolanie rozhodne ten istý úrad, len iný jeho odbor. Pozrime sa na to z hľadiska konkrétnych problémov, či už katastra, pozemkov, lesov, životného prostredia. Ja sa k tomu dostanem. Položme si otázku. Kde sú najväčšie tlaky? Kde sú najväčšie záujmy? Kde sú najväčšie kšefty? No s výnimkou možno Tatier, konkrétne pri pozemkoch a lesoch, je to vždy v tých krajských mestách, lebo a špeciálne v Bratislave teda úplne najviac, ale aj v Košiciach. Lebo tam je biznis, tam sú pozemky zaujímavé, tam sú štúdie životného prostredia zaujímavé. To znamená, nehovorím o nejakej výnimke. Hovoríme o tom, kde naozaj dneska tie tlaky sú významné. A tento úrad bude v tomto naozaj integrovaný. Pán minister hovorí o integrovanom úrade, ale tu bude integrovaný spôsobom, ktorý možno nechceme. Že ten istý človek bude mať pod palcom ľudí, ktorí rozhodnú, a potom aj ten istý človek bude mať pod palcom ľudí, ktorí o tom rozhodnú znovu pri odvolaní. Keby toto bola taká "hovadská" myšlienka, prečo nezrušiť krajské súdy? Koniec koncov tam je rovnaká logika. Keby boli krajské súdy okresnými súdmi v sídle kraja, len by teda bolo ďalšie kolégium, tak vlastne tiež by sme toho ušetrili strašne veľa. Ale je zaujímavé, že nikto to nenavrhuje, lebo pri sudcoch každý chápe, že by nešlo o veľmi dobrý nápad. Možno to navrhnete, ja sa ospravedlňujem, možno to navrhnete, potom mi budú sudcovia ešte vyčítať aj to. Ale s tým už sa nejak vyrovnáme. A ten dôvod je rovnaký. Tuto vykonáva štátne úrady kvázi justičné alebo kvázi regulačné funkcie. Teda rozhoduje ako orgán štátnej správy. A pozrime sa na to teraz, o čom rozhodujú. Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktoré sú také, z môjho pohľadu drobnosti, autoškoly, profesionálni vodiči a podobne. Ale aj tam, pokiaľ som sa bavil s ľuďmi z praxe, je veľa zaujímavého pre konkrétnych ľudí pri získavaní určitých osvedčení. Katastrálny úrad už je zaujímavejší. To asi netreba vysvetľovať, prečo je tam zaujímavé, a môže mať významný vplyv. Rozhodnutia, napríklad v Bratislave, budú pod palcom toho istého manažéra. Krajský pozemkový úrad zodpovedá za pozemkové úpravy. Tiež asi nemusím vysvetľovať, v čom je toto zaujímavé, káuz už bolo dosť. Krajský lesný úrad má napríklad všetky kompetencie, ktoré sa týkajú poľovníctva v svojom území. Ja osobne sa priznám, ja som pušku naposledy držal v ruke na nejakom branom cvičení, takže nie som celkom emocionálne stotožnený s tým poľovníckym zážitkom, ale viem, že pre mnohých poslancov, iných členov elít, mnohých bohatých ľudí, je to veľmi, veľmi zaujímavá vec a viem, že sa veľmi zaujímavé veci diali v súvislosti s revírmi, v súvislosti s udeľovaním povolení a mnohými ďalšími vecami, no a tu veľmi, veľmi zaujímavým spôsobom ideme teda v tých krajských okresoch dávať túto právomoc opäť do rúk jednej inštitúcii. Aj rozhodnúť, aj o odvolaní rozhodnúť. Ako povedal mi jeden múdry človek: "Kde je len jeden záujem, tam nie je konflikt záujmov." A obávam sa, že tuto to môže veľmi ľahko prevládnuť, lebo integrovaný úrad zabezpečí ten jeden záujem, pri ktorom nevznikne konflikt záujmov. A vráťme sa napríklad naposledy ku krajskému úradu životného prostredia. Ten je asi najzaujímavejší. O tom už aj dokonca písali niektorí odborníci, že je asi najrizikovejší bod tejto reformy, že sa krajské úrady životné prostredia včlenia do obvodných úradov, špeciálne v Bratislave a niekde inde. Krajský úrad a obvodný úrad životného prostredia robí napríklad posudzovanie vplyvu na životné prostredie pri rôznych projektoch a stavbách, zodpovedajú za ochranu životného prostredia, vody, odpady a skládky. V tejto súvislosti, čo by takí Manovci dali za integrovaný úrad, keby, keby existoval. Určite by sa nemuseli toľko trápiť, nemuseli by sa bývať toľko trápiť s tou skládkou v Pezinku, keby sa to všetko dalo vybaviť v tom klientskom centre priamo na jednom mieste s tým príslušným prednostom, ktorý by už predsa nejaký výsledok zabezpečil. Inými slovami - to, čo sa snažím povedať je, že nie náhoda, že tie úrovne existujú oddelene. Keď už by som ich nasilu chcel nejakým spôsobom riešiť kvôli týmto peniazom, o ktorých tu hovoríme, tak druhá, oveľa jednoduchšia možnosť bola napríklad urobiť z tých krajských úrovní dislokované pracoviská ministerstva. Tým by tiež stratili právnu subjektivitu, tým pádom by sa dali ušetriť náklady práve na tých prednostov, obslužné a všetky tie veci, ktoré sme spomínali, ale bola by prvá a druhá úroveň oddelená. Lebo prvá by bola obvodný úrad so svojou právnou subjektivitou a odvolací by bolo ministerstvo so svojimi dislokovanými pracoviskami. To len ako náhodne, aby ste opäť, pán minister, nehovorili, že nie sú alternatívy. Výsledok by bol podobný, riziko integrovaného úradu v podobe jednotného rozhodovania tohoto typu, ako som spomínal, by však už hrozilo oveľa menej. Preto naozaj si myslím, že môžme podporiť vládu v projekte ESO, minimálne ako zámer, môžme snažiť sa pomôcť a strážiť, ako sa naozaj bude realizovať, lebo nie vždy tie rétorické schopnosti, ktoré sú tu na začiatku, sú v ruka v ruke s tým konečným výsledkom. Ale tam spoločný záujem, si myslím, a verejný záujem je. tento zákon však nie je nevyhnutný ani postačujúci na to, aby sa ta reforma realizovala a obsahuje všetky tieto riziká, ktoré som spomenul. Pre tieto riziká ja osobne ho nemôžem podporiť a chcem veľmi úprimne požiadať aj všetkých vás, aby ste tu podporu zvážili, pretože môžme citovať o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Ja v tomto prípade neviem, či je úmysel dobrý, ale cesta do pekla sa mi to rozhodne zdá. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci: Fecko, Martvoň, Baška. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, keby pozemkový úrad mal iba pozemkové úpravy, to by bolo sveta žiť. Ale ja sa vyjadrím k tomu asi v rozprave trošku obšírnejšie, ale to je tá, by som povedal, taká skreslená mienka aj národa, že čo je pozemkový úrad a čo je pozemkový fond. Takže, keď dovolíte, tak potom vám to v rozprave troška vysvetlím podrobnejšie, lebo nemá sa ho kto zastať. Vyzerá, že v tomto parlamente nemá sa ho kto zastať. A aj pán minister si v minulom volebnom období plietol Slovenský pozemkový fond s pozemkovým úradom. Nie, hovorím, ste si ho plietol, vám to môžem povedať, kedy ste to presne vyslovil, takže asi tak. Ale myslím si, že sme na jednej lodi, takže treba nejakú efektívnu štátnu správu aj verejnú teda, takže dúfam, že to nejak zvládneme spoločnými silami. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Beblavý, ja si myslím, že 700 miliónov euro nie je zanedbateľná položka, ktorá sa ušetrí v štátnom rozpočte práve racionalizáciou niektorých činností v štátnej správe, hlavne na úrovni miestnej štátnej správy a na úrovni krajov. Je to dobrá položka, ktorá, o ktorú vlastne nebudeme musieť zvyšovať dane občanom tejto republiky alebo robiť iné, nepopulárne opatrenia, ktoré zasiahnu občanov. Čo sa týka riadenia, tak, samozrejme, tá metodika, ako sme, ako tu aj minister povedal, tak metodika ostáva, napríklad školský odbor, ktorý bude pod obvodným úradom v mieste kraja, tak ten bude naďalej riadiť ministerstvo školstva. A predsa tie ostatné veci, ktoré ste spomínali, či je to dovolenka atď., či chodiť do práce, kedy má chodiť do práce, kedy má chodiť z práce, však existuje Zákonník práce, ktorý je určite na toho zamestnanca platný aj v týchto úradoch. Si myslím, že nebude rozhodovať ten istý úrad v prvom, resp. druhom odvolaní alebo v druhostupňový odvolací orgán. Nebudú to tie isté orgány. A čo sa týka, ako ste aj vy spomínal, je to naozaj len prvým krokom. Celá táto reforma miestnej štátnej správy, je to naozaj len prvý krok, je to len taká omrvinka, ktorá musí byť prijatá na začiatku, aby sa naozaj do toho roku 2016 podarí rozporiť finančné prostriedky vo výške tých očakávaných 700 miliónov euro. Ja pevne verím, že Ministerstvo vnútra nepodľahne rôznym bočným tlakom, ktoré určite budú vyvíjané a to hlavne teda zo súčasných zamestnancov týchto úradov, ktorých sa to bezpodmienečne týka a že ten plán, ktorý naozaj majú, dotiahnu dobre do konca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, ja som identifikoval až potom, keď ste začali hovoriť, že vy ste vlastne prvý, pretože vystupujete za poslanecký klub SDKÚ, ktorý sa pokúsil zdôvodniť neskutočnú atomizáciu a zlikvidovanie miestnej štátnej správy v roku 2004. Priznám sa, že takýto pokus som nepočul, pretože to išlo veľmi rýchlo, jednoduché opatrenia, ktoré viedli k tomu, že miestna štátna správa zanikla. Dnes neexistuje. Neskutočná atomizácia, ktorá sa uskutočnila v roku 2004, neprehľadnosť úradov tak na okresnej, a tak na krajskej úrovni. Dnes si treba položiť otázku, že či pre občana sú nevyhnutné špecializované úrady na krajskej úrovni a, samozrejme, ak ideme ďalej a hovoríme na väzbe na ESO, či sú skutočne dôležité a potrebné aj na tej okresnej úrovni. Pretože okres dnes nereprezentuje žiadny orgán miestnej štátnej správy, len ta tabuľa, ktorá je na začiatku okresu. A druhá vec, pretože tým ste začali, viete prečo nie je uskutočnený audit verejnej správy, tak ako to bolo uložené týmto parlamentom vláde Ivety Radičovej? Pretože to uznesenie, ktoré vláda Ivety Radičovej prijala 22. februára, ak sa nemýlim, nie je vnútorne previazané a má rozpory vo vecnej aj organizačnej rovine. Pretože najskôr uloží, že sa má uskutočniť audit do konca, myslím, do konca júla a potom je tam úloha, že sa spracuje postup a vecná stránka toho auditu, ktorá ale je uložená, že sa má spraviť do 15. septembra. To znamená, že sa nevytvorili predpoklady...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. A, pán poslanec Fecko, keď som pripravoval toto vystúpenie, naštudoval som si aj zákon o pozemkových úradoch a verte mi, že pozemkové úrady sú v jeho kompetencii aj keď máte pravdu, že nie je to jediné ale bez problémov uznám vašu nepomerne väčšiu expertízu, rádovo väčšiu expertízu v tejto oblasti a budem rád, ak aj v rozprave sa tomu budete venovať. K pánovi Baškovi. Musím vám povedať, že ja chápem ten komunikačný ťah na to opakovať stále 700 miliónov, len my tu naozaj dneska máme zákon za 6 miliónov, ktorý navyše, ako som spomenul, veľkú časť z neho vymaže tí noví špičkoví politickí nominanti, ktorých ste si už vytvorili. Takže o tom sa dnes bavíme. O 700 miliónov som povedal, aby som bol férový, síce to číslo je trošku vytiahnuté z prsta, lebo aj pán minister raz priznal na tlačovke, že najprv to vyšlo z jedného výpočtu, potom zistili, že výpočet je zlý, a potom im zázračne vyšlo z iného výpočtu to isté číslo. To potom celkom ja ako vedec mám určité otázniky, ale v poriadku. V tom vám držím palce. To som jasne povedal. Len vy chcete tých 700 miliónov používať ako baranidlo na to, aby ste presadili tento zákon, ktorý šetrí. Ak vôbec 6 miliónov a má všetky tie nevýhody, ktoré som pomenoval. To znamená, rozlišujme a nikto tu nenapadol zatiaľ ani v reakciách, čo som povedal, že tento zákon je nevyhnutý ani postačujúci pre to, čo v ESE chceme urobiť dobre. No a pokiaľ ide, pán Baška, o to, že neveríte, čomu veríte, no, ak nemusíte veriť, to vám nezazlievam, verte skúsenosti. Choďte sa spýtať ľudí, ktorí zažili éru okresných úradov, čo to znamenalo to metodické riadenie, aké bolo bezzubé, čo to znamenalo tí prednostovia, čo to znamenalo napríklad pre školstvo. Choďte sa ich spýtať. Oni vám to určite radi porozprávajú a dúfam, že im budete veriť viac ako mne. Lebo, ale povedia vám v princípe to isté, čo som sa snažil dnes aspoň hutne povedať ja. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Mičovský do rozpravy za klub OĽaNO.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, dúfam, že som sa nedopustil nejakého porušenia rokovacieho poriadku, lebo ja som sa tam fakt napísal, že za OĽaNO, a ja som vlastne chcel vystúpiť za seba, tak dúfam, že mi to odpustí plénum a že môžem za seba povedať niekoľko myšlienok, ktoré mám vlastne z praxe krajských lesných úradov.

    Začal by som možno tým, že určite je dobre známe meno Grigorija Alexandroviča Potemkina. Je to človek, ktorý sa stal známy svojimi dedinami, keď Katarínu II., svoju cárovnu, vodil po Kryme a teda použil tú fintu, ktorá je ozaj notoricky známa, vytvoril dojem, že dačo vypadá pekne, úplne blahobytne, aj keď skutočnosť bola za tými kulisami trocha iná. Je jasné, že tento príbeh sa používa na to, aby sa ukázalo tak negatívne, že existujú takíto podvodníci, ale ja si myslím a pokúsim sa to teda dokázať, že existuje aj opačný spôsob, že takýto príbeh môže pôsobiť vlastne pozitívne a môže sa ukázať, že ako Potemkinovská dedina môže byť aj pozitívnym príkladom. Paragraf 5 zákona, o ktorom rokujeme, hovorí o rušení krajských lesných úradov. Tu by som si dovolil malú odbočku, že určite je potrebné posúdiť tieto úrady veľmi prísnym okom a tvrdiť, že niet tam do nich čo zasahovať, by bolo teda veľmi alibistické a ozaj nepresné a nesprávne. Je tam veľa šikovným praktikov, ktorí ozaj dokážu robiť perfektnú robotu. Svoje skúsenosti vedia zužitkovať, je tam aj balast, ktorý by nemal byť na žiadnom štátnom úrade, nieto ešte na krajskom alebo okresnom. Ak však si uvedomíme, že máme 42 % územia lesov, no tých problémov, ktoré tu existujú vyvažovať to teda teraz tú argumentáciu potreby šetrenia a potreby ctiť lesné bohatstvo krajiny, ktoré nám ubúda každou chvíľou, dovolím si povedať, aj počas tých pár minút, čo bude rozprávať, určite sa udeje veľa zlých vecí, ktoré štátna správa na úseku lesného hospodárstva nedokáže ustriehnuť, aj moja minulotýždňová skúsenosť jedného súkromného lesného majetku mi potvrdila, že pod rúškom kalamity unikajú obrovské hodnoty. Žiaľbohu, kalamitu nespôsobujú len kôrovce a vietor, ale kalamitu spôsobuje aj človek a v rozsahu, ktorý je desivý. Takže ten úradník štátny, dá sa o ňom povedať, že je to byrokrat, ktorý pije kávu a má okrúhle razítko, je možné sa však pozrieť na toho úradníka aj spôsobom, že je to človek, ktorý by fakt mal byť v teréne, v lese a mal by ustriehnuť, čo sa tam deje, lebo viete, na tom pni už nevyčítate, čo na ňom rástlo, keď ho raz niekto zohyzdí a zoberie stadiaľ, čo zobrať nemal. Ale asi by som sa dopustil veľmi zlého prístupu, keby som týmto spôsobom chcel obhajovať niečo na ten spôsob, že niet dôvod zasiahnuť. Je dôvod zasiahnuť. Určite reforma štátnej správy je potrebná. Len teraz naspäť k tým Potemkinovským dedinám.

    No aj keď možno ja nebudem taký dôsledný a presný ako kolega Beblavý, ale v jednej veci sa s ním predsa len rozídeme. Ono to premaľovanie tých tabúľ, ktoré, ja neviem, nebude iste rádovo veľa stáť, to sa mi vlastne zdá tou Potemkinovskou dedinou, lebo stane sa tu niečo, že z krajských lesných úradov sa stávajú obvodné lesné úrady, to znamená nové razítka, nové tabule a z obvodných lesných sa stávajú oddelenia, ktoré by teda mali vykonávať právomoci prvostupňového orgánu. Takže vlastne to sa mi zdal taký trocha rozdiel, že kolega to možno nepovedal tak, ako som to ja vyčítal. Neviem, možno som nečítal správne a presne. Že teda bude prvostupňovosť aj druhostupňovosť zachovaná a že budú to vlastne úradníci, ktorí budú mať jedno aj druhé oprávnenie. Takže, ako keby nám tu nechýbal ten zásadný argument, že teda musí mať prvostupňový orgán aj druhostupňový, len ten krok, že načo toto robiť, načo to premaľovávanie tabúľ, načo to menenie razítok, sa zdá v tejto fáze, keď hovoríme, že ta reforma bude o niečom inom, ESO to ešte nie je. Ako keby to mala byť len taká, a teraz sme pri tom Potemkinovi, vieme, že ľud chce svoje, dačo mu musíme podhodiť, no tak mu ukážme, že sme urobili už tento krok a že to premaľovanie tabúľ je akási dôležitá prípravná fáza. Ako to ľud posúdi, to neviem, ale úradníci, konkrétne lesných úradov, to pociťujú ako absolútne zbytočný krok, ktorý je teda tým potemkinovským, ale ak chcem z toho vysať to pozitívum, tak možno práve preto, že vo vládnom zoskupení došlo k zhode, že treba urobiť nejakú zmenu, tak sa zhodli, že urobia to tak, aby sa dačo urobilo a zároveň sa neurobilo v tomto prvom prípravnom období, takže možno že ten Potemkin v tomto prípade, keďže sa nič nezmení, pôsobí celkom ako pozitívne. Nie je to príklad, ako dačo urobiť zlým alebo zosmiešniť, ale ako vlastne zachrániť, tak aby aj ovca bola celá, aj vlk sýty, aj pracovníci budú všetci zachovaní, aj sme začali reformu. Ale dobre. Viem, že to nie je presné, ani to nie je podstata.

    Chcem povedať v závere to, čo ma trápi ako podstatné a čo by som navrhoval, aby sme sa pokúsili všetci, samozrejme, nielen kolegovia, ktorí majú teraz vládnu zodpovednosť, ale ozaj my všetci možno dostať do neviem, ktorej reformy či do toho ESA, alebo do osobitného zákona a myslím si, že to je pre štátnu správu, ale nielen na úseku lesného hospodárstva dôležitejšie alebo rovnako dôležité a tým je otázka definitívy. Ja za 32 rokov v lesnom hospodárstve stále pociťujem jednu strašnú anomáliu, že ľudia, ktorí rozhodujú vždy rozhodujú tak, že z počiatku možno v štvorročnom období trošinka aj smelo, ale už v tej druhej polovici stále je tam voľáky ten prst. Pozor, nerozhodni príliš odvážne, nerozhodni príliš šteklivo, nerozhodni príliš nediplomaticky, za chvíľu sú voľby, za chvíľu sú tu noví šéfovia a tí by ti to mohli aj zrátať! Ja si myslím, že týmto prístupom trpíme my všetci. Ozaj nejde o to, kto je práve pri moci. Ide o to, že tí úradníci, tí správni, dobrí úradníci, ktorí tam sú a ktorých určite tam máme, tí by potrebovali mať istotu, že na nich sa volebné obdobia nevzťahujú. Tie sa vzťahujú na nás, ale tie by sa ozaj nemali vzťahovať na špecialistov, odborníkov, ktorí majú nesmiernu zodpovednosť, ktorí ozaj sú povinní ustriehnuť tie veci tak, aby fungovali, a ja by som teda v závere svojho krátkeho vstupu chcel poprosiť, ak je to možné, ja by som sa veľmi rád toho zúčastnil, aby sme konečne tú definitívu, ktorá sa odborníkom na úsekoch štátnej štátnej správy na všetkých sľubovala kedysi už dávno a ktorá stále neexistuje, aby sme sa my pokúsili do spravovania tejto krajiny dostať. Verím, že by to pôsobilo aj v súlade s ekonomickými potrebami, pretože taký človek, ktorý má istotu, že neodíde počas volieb alebo teda, keď skončí volebné obdobie, ten rozhodne aj smelo, aj odvážnejšie v prípade, keď ide o veci, keď by bolo možno, viete, na hrane zákona, na hrane vyhlášky aj tak, aj tak, nebude sa báť ušetriť tomuto štátu peniaze, keď sa nebude obávať, že nejak by mohol kohosi trošinka pohnevať.

    Takže možno to je taký trocha iný aspekt prístupu k reforme štátnej správy, ale chcem veriť, že tiež rovnako potrebný. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie sa prihlásili štyria páni poslanci s faktickými poznámkami. Ukončujem možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Huba, Viskupič, Blanár a Baška.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Inšpiroval si ma, Janko, k takej nostalgickej spomienke na inú osobitnú štátnu správu, pri vzniku ktorej som mal tú česť stáť. Dokonca som bol spoločným spravodajcom, myslím, že v decembri roku '90, keď sa predkladal návrh zákona o osobitnej štátnej správe v životnom prostredí a v tom čase aj prešiel takmer jednomyseľne bývalou Národnou radou. Za neľahkých podmienok potom na zelenej lúke vznikla táto osobitná štátna správa. Niekoľko rokov fungovala, za druhej vlády Vladimíra Mečiara bola zrušená a považovalo sa to dosť všeobecne za krok späť, kým jestvovala bola považovaná napriek tým ťažkým podmienkam vzniku a existencie za veľký výdobytok, a naozaj v okolitých krajinách nám ju v environmentálnych kruhoch veľmi závideli a myslím, že za tých pár rokov existencie urobila dobrú robotu. Ja viem, že dnešná osobitná štátna správa v životnom prostredí je už o niečom inom. Dnes už je to skôr nostalgická spomienka na tie časy a na to, ako tá správa nezávisle na vplyvoch, by som povedal, všeobecnej štátnej správy a miestnych záujmoch fungovala, vlastne súc metodicky riadená vtedy len ministerstvom životného prostredia, lebo slovenskou komisiou vtedy ešte len. Takže viem, že týmto svojim vystúpením nič na veci asi nezmením, ale možno by som aspoň takto chcel vzdať aj hold ľuďom, ktorí vtedy tú osobitnú štátnu správu budovali a ktorí dosť hrdinsky obhajovali záujmy ochrany prírody a životného prostredia a obávam sa, že teraz potom tzv. racionalizačnom opatrení to bude...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Janko, vydal si sa po takej metaforickej ceste ohľadom Potemkina, potemkinovských dedín, som čakal, čo z toho vypadne. Skutočne som mal pocit, že si ale nakoniec trafil tak troška klinec po hlavičke, pretože sa mi zdá aj pri predkladaní tohoto zákona to, že sa to deje, nazvem to v úvodzovkách po slovensky, že najprv premaľovávame tabule a robíme také tie kozmetické úpravy, ktoré väčšinou sa robia až po odrobenej robote. Napriek tomu si myslím, ja úprimne verím v snahu predkladateľa - ministra, že má na srdci verejnú správu, výkon štátnej moci a celý ten úradnícky aparát, ktorý nemá dobré meno, a v tej dlhej vývojovej časti 20-23 rokov, ktoré sa od revolúcie dejú, prebehli rôzne reformy, takže ak tento zákon hovorí o štarte reformy, napriek výhradám, ktoré spomínal aj pán poslanec Beblavý, aj ďalší predrečníci, chcem veriť v úprimnú snahu niečo zmeniť a štart reformy pritom by mohol byť svetlým okamihom, že niečo sa s úradníkmi na Slovensku stane. Nakoniec by som chcel povedať aj to, že ty si to nazval úradná definitíva alebo stabilita špecializovanej správy alebo špeciálnych odborníkov, ktorí by mali mať istotu pri rozhodovaní, aby ad jedna mali motiváciu do tejto služby vstupovať a ad dva mohli svoje rozhodnutia robiť s celou váhou a nebyť pod vplyvom politikov, je dlhá agenda, ktorú hovorím a dúfam, že padne na úrodnú pôdu.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Mičovský, ja, pozorne počúvajúc vaše vystúpenie, som ho vyhodnotil, že v podstate ste podporili tento návrh. Snažili ste sa narábať so slovami, ktoré tu už boli povedané predchádzajúcim rečníkom a nie celkom korektne, lebo naozaj, vážení páni poslanci, tu sa ani tabule nemusia premaľovávať, pretože tu nevznikajú ďalšie úrady, len tie, ktoré sú dnes vytvorené na krajskej úrovni sa zlúčia s tými, ktoré už sú tam. Čiže ani o premaľovanie tabule nejde, ale ide o naozaj jasné riešenie toho, čo už dávno ľudia kritizujú, že musia chodiť po mestách z jedného úradu na druhý, aby niečo vybavili, namiesto toho, aby to bolo na jednom mieste. Čas ukázal za to obdobie, čo existujú tieto krajské špecializované úrady, že pre občana to neprinieslo absolútne nič, práve naopak iba zvýšenie administratívy pre štát a dnes podľa môjho názoru toto je nevyhnutný krok, ktorý ministerstvo predkladá. Urobiť ho treba ako prvý a potom pôjde ten ďalší, druhý krok, ktorý bude rovnako a veľmi dôležitý, aby sa vytvorila efektívna štátna správa, taká, aby pre občana bola k dispozícii práve vtedy, keď ju potrebuje, a nemusel chodiť po meste a zháňať, kde sa jednotlivé úrady nachádzajú. Ja to plne podporujem aj vzhľadom na mnohé, mnohé podnety od občanov, ktorí veľakrát sa stane, že prídu priamo aj na krajský, teda na samosprávy kraj a majú predstavu, že vybavia všetky veci, ktoré potrebujú na kraji vybaviť u nás a pritom my ich musíme poslať kdesi niekde inde a to nie je dobré. Čiže naozaj, ja by som vás poprosil o podporu tohto návrhu. Je tu konečne odvaha, ale aj možnosť podporiť také niečo, čo určite...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, ja som to tiež pochopil podobne ako aj poslanec Blanár, že vy vlastne nejakým spôsobom nie ste proti tým zmenám, ktoré plánuje vykonať ministerstvo vnútra na úrovni riadenia tejto štátnej správy. Mňa skôr teda tiež zaujal ten Potemkin, že ako by ste tak troška neverili tým veciam, ktoré pripravujeme, a bolo to v tomto volebnom období tu v parlamente, a poviem pár príkladov, povedané aj na iných zákonoch, či už to bol spravodajský zákon o vojenskom spravodajstve, že mi neprijmeme ďalší moderný nový zákon o spravodajských službách. Ja neviem dnes tu bolo spochybnené aj vyšetrovanie Gorily nejakým spôsobom, že neveríte, že sa to dokončí nejakým spôsobom do zdarného konca. Ja by som nebol taký pesimista. Naozaj je tu naozaj vrelá snaha, presvedčenie urobiť tieto veci, dotiahnuť tieto veci do konca a tie veci, ktoré sa týkajú tohto zákona, ktorý sa týka zrušenia krajskej štátnej správy. Naozaj je to len prvý krok, úplne malý krôčik do toho celého veľkého prebudovania toho kontaktu tých občanov s miestnou štátnou správou. Hovorili ste o tom, že teda, kde ušetriť. Bola taká otázka viac-menej. No tých finančných prostriedkov sa bude dať ušetriť naozaj veľmi veľa. Teraz napríklad majú právnu subjektivitu jednotlivé úrady. Po novom túto právnu subjektivitu nebudú mať, nebudú si môcť obstarávať, budú len tie požiadavky písať na ministerstvo vnútra, kde bude teda centrálny obstarávací orgán, nebude určite toľko budov, za ktoré sa budú musieť platiť rôzne dane z nehnuteľností a teraz aj niektoré štátne budovy sú prenajaté za možno nie za výhodné prenájmy pre štát. Niektoré tieto inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu, majú aj rôzne zmluvy na dodávku energií za rôzne čiastky a toto si myslím, že všetko sa naozaj zmení, len dajme tomu čas a ja pevne verím, že sa to dotiahne dokonca.

  • Reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj za reakcie na moje vystúpenie. Ja myslím, že áno. Vyhodnotili ste správne a otvorím en block, ja nemám problém s pocitom, že a nielen s pocitom, ale presvedčením, že zmena je potrebná, že je to v tomto prípade nasmerované smerom správne a že by som nevidel dôvod nepodporiť takúto snahu. Ja len som využil svoje vystúpenie k tomu, aby som pripomenul, že tá definitíva, o ktorej ja počúvam 25 rokov, je svojim spôsobom rovnako cenné racionalizačné opatrenie, ktoré prispeje ku kvalite efektívnosti, ekonomičnosti, a dá sa povedať, celkovej, proste veľmi dobrom fungovaní štátnej správy. Takže tam by som povedal, že to rovnítko medzi tou vašou snahou, ktorá tu je, a definitívou ja vidím ako celkom zreteľne. Takže by som bol veľmi rád, keby sa na túto vec myslelo a keby sa vo vhodnej chvíli zapracovala možno s prispením teda aj mňa, veľmi rád by som sa na tom podieľal, k tomu, aby definitíva konečne bola reálnou súčasťou štátnej správy. Pretože tam vidím stále obrovskú devízu v tom, že dokážeme možno k tým miliónom, ktoré má pán podpredseda vlády na mysli, pridať nemalé milióny a možno by sme boli až prekvapení aj keď, samozrejme, kvantifikovať to v tejto chvíli neviem, ale som presvedčený, že ide o obrovskú čiastku, ktorá sa tu dá získať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Týmto sme vyčerpali všetkých prihlásených písomne. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Takže ústne sa do rozpravy hlásia štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Chren, Zajac, pán Fecko, pán Hraško.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, tak na poslednú chvíľu som sa rozhodol veľmi krátko a veľmi stručne predsa len vystúpiť k predloženému návrhu zákona, aj keď skôr by som možno chcel hovoriť o celkovej reforme verejnej správy. Nebudem dnes nejak na tomto mieste prehnane kritický. Musím povedať, že Slovensko naozaj potrebuje zásadnú a systémovú reformu verejnej správy a ako člen výboru pre verejnú správu, ktorý absolvoval tú prezentáciu o reforme ESO, ktorú spomínal aj pán minister, a som sa už viackrát vyjadril, že ciele tejto reformy sú naozaj stanovené veľmi ambiciózne a sú stanovené tak, že môžme polemizovať o tom, že či by sa nedalo nájsť aj nejaké iné, možno systémovo iné riešenie, ale v prípade, že sa táto reforma uskutoční tak, ako je naplánovaná, tak zrejme povedie k zlepšeniu a k zjednodušeniu života občanov na Slovensku a čo sa dá možno trošku vytknúť alebo skôr by som povedal, že o čom sa dnes dá debatovať je náplň samotného predloženého zákona a potom štyri také otázky alebo možno výhrady k celkovej reforme verejnej správy, na ktoré by som chcel upozorniť a ktoré by som chcel vzniesť.

    K tomu samotnému zákonu môžem povedať len to, čo už povedali niektorí moji predrečníci a zaznelo aj v samotných faktických poznámkach. Ten zákon tak trošku pripomína také predčasné vyvrcholenie. Ten zákon samotný totiž napriek tomu, že aké ambície má reforma ESO a čo všetko sľubuje, v podstate k naplneniu tých cieľov nejakým zásadným spôsobom nevedie. Niekto to nazve potemkinovská dedina, niekto to nazve premaľovanie názvov, ja to rád nazývam, že "škatule hýbte sa", podľa tej starej hry, že len poprehadzujeme škatule, ale v zásade sa robí stále to isté s rovnakým množstvom zamestnancov a len inak ukotvených. Drvivým výsledkom tejto reformy, som presvedčený, že naozaj budú zamestnanci, ktorí budú sedieť na rovnakej stoličke za rovnakým stolom a akurát s inou tabuľkou na dverách. To sa týka tohto konkrétneho zákona.

    Preto a jediné, čo môžme počuť, je apelovanie na dôveru, vláda hovorí - dôverujte nám, toto je len nejaká nejaký prvý krok, prvá fáza, za ktorou bude nasledovať veľa ďalšieho. Samotný tento zákon naozaj veľa nezmení, ale prídu ďalšie zákony a zmeny od 1. januára 2014 a tie už budú zásadné. Musím povedať, že bolo by férovejšie tie zmeny predstaviť naraz a v jednom balíku a voči poslancom Národnej rady by naozaj bolo férovejšie prijať alebo predložiť zákon, ktorý by možno aj s odloženou účinnosťou, ale naozaj upravoval, ale úplne všetky zmeny, ktoré reforma ESO v sebe obsahuje, aby sme naozaj mohli vidieť a posúdiť, či to, čo je tak pekne namaľované na powerpointových slidoch, to, čo sme pekne videli premietnuté na stenu sa naozaj aj v zákonoch prejaví. Na druhej strane však vnímam výzvu k dôvere aj preto, hoci u nás na poslaneckom klube bola debata, nebudem skúšať predkladať nejaké procedurálne návrhy na vrátenie tohto zákona na prepracovanie a predloženie ako celku. Počkáme si však a budeme veľmi bedlivo a starostlivo sledovať všetky ďalšie kroky, to môžem sľúbiť a na druhej strane budem veľmi rád, keď sa napĺňajú aj sľuby aj o tom, že budeme vidieť pravidelné ročné odpočty toho, či sa naozaj stanovené ciele KFI aj vrátane úspor vo verejnej správe podarí dosiahnuť presne v súlade s ambíciami.

    Ono v zásade, keď sa pozriete na tú reformu ESO, tak ona neprináša nič také prevratné. V podstate sa do veľkej miery vracia k systému, ktorý na Slovensku fungoval medzi rokmi 1996 až 2003. Vracia sa, zjednodušene povedané, k okresným úradom štátnej správy, na ktorých budú občania vybavovať a svoje záležitosti. Trošku by sa dalo možno povedať, že Viktor Nižňanský a jeho tím pripravili reformu verejnej správy, kde v záujme priblíženia sa k občanovi decentralizovali verejnú správu a nová vláda Roberta Fica pripravila reformu verejnej správy, ktorú v záujme priblíženia sa k občanovi centralizuje ju zase naspäť na okresy. Na druhej strane, treba aj priznať aj to, že je tu ten prídavok v podobe využitia nových technológií, technologického pokroku, dalo by sa povedať, integrované obslužné miesta, ktoré umožňujú, umožnia získavať jednotlivé doklady využiteľné na právne účely bez toho, aby sa možno muselo opúšťať miesto bydliska. Sám budem veľmi zvedavý, či sa tieto IOM objavia len na poštách alebo na matrikách, alebo možno aj na iných miestach, ktoré sú blízko k občanovi.

    No a zaujímavá je, samozrejme, aj idea tých "kamošov" (KAMO-š - kontaktné administratívne miesto občana a štátu), je to celkom príjemný názov, ktorých by malo byť, myslím, 80, namiesto 745 dnes existujúcich orgánov miestnej štátnej správy, 80 alebo 82, zrejme podľa toho, že vo všetkých okresných mestách a v rozsiahlejších okresoch ešte aj v jednom alebo niekoľkých ďalších mestách a obciach. Čiže počkáme si a budeme veľmi veľmi bedlivo pozorovať napriek tomu, že tento konkrétny zákon je pre nás dosť málo. A to musím povedať, na túto chvíľu dosť málo.

    Teraz mi dovoľte štyri také postrehy, nazvem to postrehy, nie pripomienky ani kritiku k predloženej reforme verejnej správy. Všeobecné a systémové.

    Po prvé v celej reforme ESO mi veľmi zásadne chýba narábanie s odbornosťou a profesionalitou štátnych úradníkov. Reforma ESO je ako keby zameraná na formu a nie na obsah. Nerieši to, aby úradníci boli lepší, kvalitnejší, aby sa napríklad nevyskytovali politické nominácie a aby sa odstránil volebný cyklus, ktorý často vedie k tomu, že sa na úradoch menia aj tie najposlednejšie sekretárky, prípadne, že sa od úradníkov začína žiadať, aby si vybavili stranícku knižku, ako sme v uplynulých týždňoch zažili na niekoľkých orgánoch ústrednej štátnej správy.

    S tým súvisí aj druhá pripomienka, a to je to, čo čím sa pán minister dokonca chválil alebo na to poukazuje, mne to vadí, že táto reforma naozaj systémovo nezasahuje do jednotlivých kompetencií. Už sme to počuli viackrát. Najlepší prístup, keby sme reformu, prístup k reforme verejnej správy poňali procesne, by bolo naozaj urobiť komplexne audit štátnej správy a toho, čo robí. Avšak nie audit taký, ako sa robil za všetkých minulých vlád, že každé ministerstvo si urobilo svoj audit, zmapovalo svoje procesy, ale absolútne sa neodstránili duplicity, keď napríklad dva úrady robia niečo skoro to isté alebo veľmi podobné. Treba sa na celú štátnu a verejnú správu pozrieť zhora a zistiť a zamyslieť sa nad tým, čo vlastne robiť musí a čo by vlastne robiť ani nemusela. Toho sa táto reforma nijakým spôsobom nedotýka. Poviem príklad, ktorý sme presadzovali sami a na ktorom som pracoval aj ja v rámci tzv. projektu Singapur, ktorý bol schválený uznesením vlády. Bola vytvorená úloha porovnať požiadavky všetkých orgánov trhového dohľadu, tých je niekoľko, máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, hygienu, veterinu a mnohé ďalšie, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, každá z nich môže prísť do podnikateľského subjektu a kontrolovať a pokutovať podnikateľský subjekt za to, že spĺňa, resp. nespĺňa určité parametre.

    Tak sa niekedy stane, že rôzne úrady kladú na podnikateľov úplné rôzne požiadavky. Máte reštauráciu a príde prvá kontrola a povie vám, že mäso v chladničke musíte skladovať na drevenej podložke, potom príde iný úrad, iná kontrola a povie, že to musí byť na chrómovej podložke, a potom príde tretia kontrola a povie, že to musí byť na PVC podložke. Máte hotel a jedna kontrola vám povie, že smetný kôš v hotelovej kúpeľni musí mať kryt, a druhá povie, že musí byť otvorený. To sa reálne dnes na Slovenku stáva, za to všetko sa dostávajú pokuty a inak ako pozrieť sa na to zhora, zmapovať všetky požiadavky všetkých orgánov trhového dohľadu sa nepodarí tieto nonsensy odstrániť. Podobný byrokratický nezmysel - jeden zákon prikazuje bezpečnostným službám, aby zamestnávali občanov so zdravotným postihnutím a iný zákon im to vyslovene zakazuje zamestnávať takýchto občanov. No a podľa toho prvého musia platiť pokuty za to, že iný zákon im zakazuje naplniť tieto kritériá. To je ďalší príklad z praxe. Toto isté sa stáva aj na úradoch miestnej štátnej správy. Mnohé úrady vyžadujú duplicitné potvrdenia, mnohé úrady robia duplicitnú prácu a nie je úplne isté, či sa to touto reformou odstráni bez toho, aby sme sa nepozreli na konkrétne kompetencie, bez toho, aby sme neboli ochotní zviesť možno aj medzirezortný boj medzi viacerými ministerstvami a medzi viacerými politikmi. Ja viem, že je to veľmi ťažké aj vo vláde jednej strany, ale je to naozaj niečo, čo je potrebné.

    Treťou takou zásadnou otázkou je zapojenie samospráv do reformy verejnej správy. Reforma - verejná správa nie je len o štáte, ale je aj o samosprávach. Možno to čo dnes Slovensko oveľa viac potrebuje, ja uznávam stále, že tie integrované obslužné miesta, KAMO, to všetko občanom zjednoduší život a bude to oveľa ľahšie. Avšak dnes možno oveľa väčšie problémy na Slovensku sa nachádzajú na strane samospráv a oveľa väčší priestor na reformy. Integrácia mestských úradov, možno integrácia obcí do väčších celkov, ktoré by mali spoločné úrady. Naozaj potrebujeme mať na Slovensku 21-tisíc poslancov? Približne 21-tisíc rôznych poslancov na všetkých úrovniach mestskej časti, mestá, VÚC a parlament volia občania na Slovensku vo voľbách. Naozaj potrebuje krajina, ako je Slovensko 21-tisíc rôznych poslancov? Súhlasím, že s reformou administratívy to veľmi nesúhlasí, ale keď hovoríme o reforme verejnej správy ako takej, tak toto je možno ešte pálčivejší problém, na ktorý by sa bolo treba pozrieť.

    No a posledný taký bod pre debatu - predkladateľ veľmi často hovorí a neustále opakoval aj na výbore pre verejnú správu, že znižovanie počtu zamestnancov nie je overená cesta k šetreniu zdrojov. Osobne som ale presvedčený, že ak chcete šetriť zdroje v štátnej správe, tak znižovanie počtu zamestnancov je nevyhnutným krokom. Odvolám sa len na jeden príklad, výskum spoločnosti Accenture, so zvolením pána ministra, na jednom z top úradov na Slovensku - živnostenský úrad, ktoré naozaj fungujú, určite sú takou, takým jasným príkladom medzi ostatnými úradmi na Slovensku, odhalil, že úpravou procesov a zmenou a zmenou fungovania by sa dalo ušetriť až 40 % zamestnancov.

    Absolútne súhlasím s tým, že do veľkej miery už dnes Slovensko vyčerpalo potenciál robiť jednoduché škrty a šetrenia v rozpočtoch len tým, že sa škrtajú tabuľkové miesta a prepúšťajú zamestnanci. Na druhej strane, ak naozaj chcete zefektívniť a zjednodušiť systém, tak bez toho, aby ste na konci niekoľkých úradníkov aj naozaj prepúšťali, sa jednoducho nezaobídete, pretože ak to urobíte poriadne a pozriete sa na tie procesy aj na ich kompetencie zistíte, že mnohí byrokrati vyrábajú, a to pri všetkej úcte k tým dobrým a kvalitným úradníkom, ale že veľmi často jeden úrad vyrába len prácu a papiere pre druhý úrad, a že tá prezamestnanosť a zbytočný vysoký počet úradníkov je skutočnou realitou a faktom. Aby som to teda zhrnul, nebudeme sa snažiť teraz robiť nejak zle pri tomto návrhu zákona, napriek tomu, že ho nepovažujeme za dokonalý hlavne preto, lebo očakávame od kvalitnej reformy verejnej správy omnoho viac.

    Na druhej strane, sa už nevieme dočkať toho skutočného návrhu reformy verejnej správy, kde zrejme bude diskusia oveľa širšia, oveľa hlbšia, oveľa intenzívnejšia, pretože to, čo tu dnes v parlamente máme, nie je reformou verejnej správy, nie je ani reformou štátnej správy, je to jednoducho zákon, ktorý je nastavený ako "škatule, hýbte sa" a k tým ambíciám, ktoré aj ministerstvo vnútra má a verejne predstavilo, sa nepribližuje ani len o centimeter. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Bublavý a pán poslanec Baška.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Ja len krátko. Pán poslanec, ja si myslím, že váš názor, že samosprávu treba zjednodušiť, tá samospráva sa sama rieši. A každá obec chce svoju integritu a, samozrejme, aj identitu si potvrdiť. To, že to, že je potrebné, aby bol, aby sa každá obec zachovala, aj svoje vedenie a aby fungovala je naozaj potrebné. A nie, aby sme ju, samosprávu ešte aj rozbili. Zákon o štátnej službe, ak vám to niečo hovorí, tak naozaj funguje a nemôžete odvolať všetkých úradníkov, ako vy hovoríte, na každom úrade. Tu ich chráni zákon o štátnej službe, to si zapamätajte, nemôžu sa všetky nominácie len organizovať politicky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Chren, vy ste hovorili, že sme sa dostali alebo s touto reformou ideme niekde do rokov 2002 - 2003, aj teda napriek tomu, že za tých pár rokov ten technologický pokrok naozaj prišiel. No ja chcem opraviť tieto okresné úrady, ktoré tu boli, boli už za Mečiara a Nižňanský keď prišiel s tou reformou v rokoch 2000 - 2003 z týchto okresných úradov najskôr zobral niektoré kompetencie, či už to bolo v oblasti základného školstva na samosprávu miest a obcí, v oblasti stredného školstva zasa na vyššie územné celky. Ja som veľmi rád a som veľmi rád, že vás presvedčia vlastne tie Keeper formes indicators , ktoré ste hovorili, a budú predkladané každým rokom, kde budete môcť naozaj porovnať porovnať nielen úspory v tejto štátnej správe, ale aj teda tú kvalitu tej štátnej správy. Čo sa týka kvality úradníkov, ja si myslím, že my sme nepoľavili nástupom druhej vlády Roberta Fica, čo sa týka kvality úradníkov. Môžeme, môžeme povedať pár príkladov, kde po voľbách v roku 2010, keď ste boli aj vy vo vláde, tak na niektorých týchto pozíciách sa tá kvalita úradníkov alebo tých ľudí, ktorí mali spĺňať nejaké vzdelanie, sa urobili veľmi veľa výnimiek a čo sa týka aj zmeny v štátnej správe, tak môžem povedať za Trenčiansky kraj, tam došlo len k výmene okolo 50 %, 50 % ľudí, takže nebolo to žiadne celoplošné celoplošná výmena týchto úradníkov.

    Čo sa týka integrácie obcí, tak keď budete vo vláde, tak určite toto môžete urobiť, ja neviem, mohol prísť nejaký zákon za ten rok a pol, kedy ste, kedy ste vládli, nie je to jednoduchá vec, ja si myslím, že tie zmeny sa nedajú robiť na viacerých frontoch naraz, urobme teraz tú zmenu v miestnej štátnej správe a potom možno ďalej keď toto sa dokončí, poďme robiť aj zmeny v samospráve a integrácii obcí.

  • Budete reagovať, pán poslanec Chren? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Poviem veľmi stručne, na začiatku len tak veľmi politicky, aby sme si nevyhadzovali, že kto bol kedy vo vláde a čo mohol urobiť. Tak taký politický odkaz najprv, že ja sa obávam, že keď zase raz budeme vo vláde, tak tiež na to nebude veľa času, pretože prvé tri roky budeme len upratovať to, čo ste narobili a dostávať naspäť reformy, ktoré rušíte a ktoré predtým Slovensko dostali na čelo konkurencieschopnosti a dnes upadá. Čo sa týka štátnej správy, ako ja si myslím, že v štátnej správe sa nájsť veľa profesionálov. My keď sme prišli na ministerstvo hospodárstva, tak sme nemuseli vymeniť ani jedného generálneho riaditeľa sekcií. Je pravda, že pravdepodobne tí, ktorí mali dôvod a možno mali niečo za ušami, odišli pred našim nástupom sami, ale z tej drvivej väčšiny, ktorá zostala, tam zostali všetci. Problém je, že nám chýbajú pravidlá, ktoré by niečo takéto zavádzali. Poviem príklad - v Nemecku bývajú na rezortoch viacerí štátni tajomníci a je to rozdelené tak, že jeden z nich je politický a prináša si so sebou minister a druhý z nich je profesionál a zostáva tam mnoho rokov a venuje sa tej odbornej práci a je vyslovene apolitický a nestranícky. Úrad pre štátnu službu - to, či by mohol existovať, nemusel a rôzne tieto pravidlá, to by sa mi pýtalo v rámci reformy štátnej správy a na to som chcel poukázať.

  • Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zajac. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, niekde v budove je, predpokladám, vážené kolegyne a kolegovia, chcem sa aj ja vyjadriť k tomu, čo pán minister nám predniesol, to znamená v úvode spomenul reformu verejne správy pod názvom ESO a následne k zákonu, ktorý máme pred sebou.

    Keď som si prečítal vládny program vlády Roberta Fica, musím úprimne povedať a na výbore pre verejnú správu, na prvom zasadnutí som to povedal aj pánovi ministrovi, že reforma verejnej správy, ktorú nazval ESO, sa mi ako jedno z mála vecí vlády Roberta Fica pozdáva. Už vtedy som ale povedal, že ho bude čakať ťažký boj s úradníkmi a úradmi, ktoré bude chcieť takto reformovať a po prezentácii na výbore pre verejnú správu, ktorú predniesol minulý týždeň - program ESO, tak k tomu, že bude musieť bojovať s tými "úradníckymi šimľami", pridávam ešte to, že bude veľmi dôležité, ako sa zvládne internetizácia spoločnosti, to znamená softvérové IT-čkové programy, ktoré vytvoria databázy a prepoja všetky úrady v republike. Ak sa mu toto podarí, tak táto reforma verejnej správy pod názvom ESO môže byť úspešná a prospešná pre túto spoločnosť. Myslím si, že aj to, že vláda pozostáva z jednej strany, veľmi výrazne môže napomôcť tomu, že ak sa premiér s ministrom vnútra rozhodnú pre to, tak sa to naozaj podarí.

  • Oslovenie predkladateľa zákona: Pochválil som vás, keď ste tu neboli.

  • Dobre, teraz idem k samotnému návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Ten už tak veľmi chváliť nebudem, budem stručný, taký heslovitý. Hneď začína tento zákon tým, že zrušujú sa krajské školské úrady, stavebné, vojenské a pod. Tak hneď na začiatku treba povedať, tak ako aj predchádzajúci rečníci, že to nie je rušenie, je to presúvanie, a to už či to budeme nazývať že "škatule, škatule, hejbejte se" alebo nejako inak, ale je to o tom, ale v poriadku. Očakával som, že keď sa pristúpi ku rušeniu alebo presúvaniu alebo integrácii krajských úradov, tak som očakával, že sa posúdia kompetencie úradov, ktoré sú na VÚC-kach, samosprávnych krajoch. Naozaj vykonávajú sa tam činnosti, ktoré nie sú tie isté a kompetencie, ktoré sú aj na krajských úradoch, ale sú veľmi podobné tým, aké sú na krajských školských úradoch, a preto som si myslel, že keď sa raz budú rušiť krajské úrady, tak dôjde k nejakému zlúčeniu s tými orgánmi, ktoré sú dneska na VÚC-kach a tie sa zlúčia. Mohol by som uviesť príklady, ale pre krátkosť času tak nebudem robiť, ale, alebo predsa. Určité kompetencie sú na úrade dopravy na VÚC-ke, ďalšie kompetencie majú obvodné úrady dopravy a ďalšie kompetencie doteraz mali krajské dopravné úrady. No naozaj ten bežný občan aj ten, ktorý sa vyzná veľakrát v tom, ako naša byrokracia v štáte funguje, niekedy v tom má chaos a ja som zažil novinárov, ktorí pracujú s týmito úradmi a prišli a povedali mi, idú sa pýtať na nejakú cestu a úrad povie, ale my máme na starosti dvojky a trojky a potom idú na kraj a ten má na starosti jedničky a VÚC-karský úrad dopravy má na starosti, neberte ma doslovne, ale vlakovú dopravu napríklad. Takže som si myslel, že dôjde k takejto integrácii tých úradov, ktoré sú na krajskej úrovni a na samosprávnych krajoch.

    V návrhu zákona sa hovorí, že tieto krajské úrady sa presunú pod obvodné úrady v sídle krajských miest, nebudú rozpočtové, ale preddavkové organizácie, tam ste nám sám na výbore pre verejnú správu povedali, že tam vidíte priestor na to, aby sa znížil počet pracovníkov, ktorí majú na starosti obslužné, personálne, mzdové, majetkové, možno obstarávania. Áno, tam ho vidím asi aj ja. Ale vzniknú osobitné organizačné útvary, každý z tých krajských úradov, ktorý prejde pod obvodný úrad a rozhoduje aj v druhostupňovom odvolacom konaní, musí si vytvoriť aj osobitný organizačný útvar, ktorý nebude podliehať vedúcemu pracovníkovi tohto príslušného prvostupňového oddelenia. Tam sa obávam, že pomaly budeme musieť nejakých pracovníkov prijať, ale možno mi to vyvrátite.

    Organizačne budú spadať tieto obvodné úrady, tak ako aj dneska, pod ministra vnútra. Takže minister vnútra bude mať pod sebou celú štátnu správu, ale kompetenčne a vecne budú tieto jednotlivé oddelenia spadať pod ministrov, ktorí vecne budú náležať k tomu-ktorému oddeleniu. No naozaj už tu jeden predrečník spomenul, že bude to vytvárať taký tlak na úradníkov, že sa budú musieť rozhodovať, či majú počúvať nejaké vzdialené ministerstvo, alebo prednostu, ktorý rozhoduje o ich každodennom fungovaní, živote, výplatách, prémiách. Niektorí pracovníci, ktorí si spomínajú na takéto riadenie, mi o tom rozprávali, že to bolo pomerne dosť náročné, až zmätočné.

    Takisto vedúceho oddelenia vymenuje prednosta obvodného úradu na návrh ministra príslušného. Ale ten prednosta obvodného úradu vždy bude spadať pod ministra vnútra, takže tá centralizácia pod ministerstvom vnútra je pomerne dosť veľká.

    V tabuľke, ktorá je súčasťou dôvodovej správy, sú podrobne rozpísané personálne a aj nákladové položky, aké úspory prinesie tento konkrétny zákon, nie ten zákon, zákon, tá predstava "ESA", ktorý ste nám predstavili, ale tento konkrétny zákon. No musím povedať, že v týchto obslužných činnostiach, predpokladám, že sú to obslužné činnosti, sa usporí 199 pracovníkov na celom Slovensku. Kolega Beblavý hovoril o úspore 6 mil., ja vidím v tabuľkách a ja verím číslam, ktoré vidím pred sebou na budúci rok 3,2 mil., v ďalších rokoch 2014 a '15 3,6 mil. Túto čiastku nepovažujem pri tom, čo sa bude musieť udiať v celej republike, za nejakú markantnú a obávam sa, veľmi vážne sa obávam, aj som vám to na výbore povedal, aby úspora v jednotlivých krajských úradoch, kde sa prepustia pracovníci na obslužných činnostiach, neznamenalo to, že na ministerstve vnútra, predpokladám že tam budú tieto obslužné činnosti vykonávať, sa budú musieť prijať ďalší pracovníci. Takže či úspora 199 pracovníkov v jednotlivých krajských úradoch, či naozaj bude aj celková úspora, napr. na ministerstve vnútra. Podľa mojich informácií v Bratislave na ministerstvách a na úradoch je nedostatok pracovníkov aj ich mzdy sú na inej úrovni, vyššej ako v jednotlivých krajoch. Takže aby nakoniec úspora 199 pracovníkov v krajoch, nepriniesla nárast na ministerstve vnútra o nejaké číslo a keď si to dáme krát vyššiu mzdu, nakoniec nedosiahneme žiadnu úsporu.

    Keď som už pri tom znižovaní pracovníkov na jednotlivých úradoch, tak musím povedať, z tabuľky znova prečítam - krajské stavebné úrady, počet zamestnancov úspora 44, krajské školské úrady 0, územné vojenské správy 32, obvodné úrady v jednotlivých okresoch 115 a katastrálne úrady 8. Tu by som sa rád spýtal pána ministra, keďže v tomto zákone sa hovorí aj o tom, že sa rušia rozpočtové organizácie, napr. aj krajské hasičské a záchranné plus krajské policajné riaditeľstva, akým presunom alebo aj úsporami a prepúšťaniam, povedzme to rovno, nastane na týchto útvaroch? Lebo toto v tabuľke nikde nevidím, lebo predpokladám, že keď všetky tieto organizácie sa stanú nie rozpočtovými, ale preddavkovými, tak to logicky znamená, že musí dôjsť k tomu, že tam bude menej tých, ktorí majú na starosti rozpočet, mzdy, majetok, personálne veci. Takže aj to by som rád spýtal, aká úspora nastane tam, alebo nenastane?

    Pri tejto centralizácii a pri prepúšťaní, ktoré nastane aj na krajských úradoch, bolo tu už viackrát spomenuté, či nenastanú také malé politické čistky. Naozaj tu bol spomínaný bývalý vedúci úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai, ktorý povedal, a ja sa s tým stotožňujem, že základný problém na našich úradoch sú stranícke čistky na úradoch po každých voľbách. Pevne verím, že k tomu nedôjde, že naozaj budú prepúšťaní len ľudia, ktorí tam plnia len tie obslužné činnosti, pretože z posledného obdobia našťastie nie je to pod ministerstvom vnútra tie úrady, dostávam informácie z regiónov, že k takýmto politickým čistkám dochádza. Naozaj sú prepúšťaní ľudia, ktorí majú príslušné vysokoškolské vzdelanie, pracujú na tých úradoch 20 rokov, vôbec neboli prednostami ani riaditeľmi a cez to všetko boli v poslednej dobe prepustení, samozrejme, z organizačných dôvodov, nikto to nenazve politické čistky. Takže budeme to veľmi prísne sledovať a budeme to potom náležite kontrolovať, tak ako sa na správnu opozíciu patrí. Už budem končiť pán minister.

    Ešte by som sa chcel vyjadriť predsa len k tej reforme verejnej správy ESO, ktorú som na začiatku pochválil, ale veľmi, keď som pred dvoma týždňami počul na tlačovke, že sa ide ESO-m usporiť do roku 2016 700 mil. eura a obidvaja s pánom premiérom ste naozaj povedali, že sa nebudú pomaly ani prepúšťať žiadni ľudia, tak som veľmi čakal na výbore pre verejnú správu, kde sa to ide udiať. No aj na výbore pre verejnú správu ste, samozrejme, sa veľmi bránili tomu, aby ste povedali, že sa budú prepúšťať úradníci, k čomu nevyhnutne, samozrejme, dôjde. Ak to dôjde v tej oblasti, ktorú ste naznačovali na výbore tak v tom vás podporíme. Zatiaľ ešte takýto návrh na stole nie je. Ja pevne verím, že sa vám to podarí s ESO-m, ale tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou ja osobne nepodporím. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reakcia s faktickou poznámkou, pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Prajem dobrý podvečer vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, ktorí ste tu vydržali do večera. Ja len v krátkosti by som chcel ako reagovať na predrečníka kolegu, naozaj aby v tých reformách štátnej správy neboli, tak ako to spomínal, zakrývané alebo skrývate nejaké tie politické čistky, ktoré naozaj sprevádzané sú pri každej vláde, či je to ľavicová, alebo pravicová. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska je to veľmi na škodu vecí, lebo veľakrát zo štátnej správy práve odchádzajú odborníci. Aj tí, ktorí nakoniec nie sú vyhodení, ale v takom strese a napätí, v ktorom ako dlhodobo ako pracujú, tak jednoducho to vzdajú a hľadajú si iné zamestnanie v iných firmách.

    Ja som si poznačil, pán minister, tiež tú poznámku, že do konca roka 2016, že usporíte 700 miliónov eur. Aj ja sa na to budem pozerať a budem to sledovať, či naozaj touto reformou sa dosiahne táto úspora tak, ako ste to sľúbili, mám to poznačené a pamäť má celkom ako solídnu.

    A ešte tak okrajovo na kolegu tuná ako spomínal to Hlinove srdce, tak tú reformu, aby ste pán minister nerobili s hlineným srdcom, ale s takým skutočným srdcom, aby ste naozaj sa zasadili o dobro veci, aby naozaj tá reforma štátnej správy priniesla aj patričný osoh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ďalší prihlásený do rozpravy pán Martin Fecko. Ešte ja by som takú malú poznámku vložila, že dohodli sme sa, pretože pán minister je zajtra zaneprázdnený a nevedel by sa zúčastniť rokovania, že dneska dokončíme aj rozpravu, aj nasledujúci bod, s vašim súhlasom, samozrejme. Všeobecný súhlas je, ďakujem vám.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegyňa a kolegovia, dovoľte, aby som sa aj trošku zapojil do rozpravy k tomuto zákonu. Samozrejme, efektívna, spoľahlivá, otvorená štátna správa, super. Hovorím super, po tom prahne, myslím, že náš občan už od roku '89, aby to takto fungovalo, len zatiaľ je to iba názov. To znamená, že je pred nami veľa roboty, ja som všetkými desiatimi, aby sme sa do toho, vyhrnuli si rukávy a išli. Hovorí sa 700 miliónov veľmi, ako by som povedal, tak je to že ušľachtilé a progresívne, keď to sa ušetrí tak klobúk dolu. Povedali ste, pán minister, že nebudete to o znižovaní výkonnosti, to ma veľmi teší, lebo tie úrady, ktoré momentálne sa v predkladanom vládnom návrhu zákona vyskytujú, je vlastne o tom odvolacom konaní. To znamená, to, čo sme vlastne vzali súdom a ministerstvám, tak to mali krajské úrady v mnohých prípadoch, takže dúfam, že to zníženie výkonnosti bude úplné a musím trošku s vami nesúhlasiť, keď ste povedali, že chrliť budú fabriky na chrlenie rozhodnutí ja to doplním, že musia to byť fabriky, áno, beriem, dobre, aby tam ten výkon bol, ale musia to byť rozhodnutia, ktoré budú obhájiteľné aj v Strassburgu, pokiaľ sa ten občan rozhodne, že bude žalovať našu republiku. Tak vtedy beriem, áno, to je výkonná štátna správa, ktorá funguje, a mala by ísť, pretože tam prehrávame súdy a potom platíme penále, pokuty a neviem všetko možné a ide to z našich peňazí. Takže, áno, beriem, pokiaľ takéto budú. Stopercentne súhlasím s pánom kolegom Mičovským, ktorý povedal, že chýba nám tá definitíva, to je 100 %, pretože musím povedať, na trovy štátu vyškolíme ľudí a oni keď nadobudnú 3, 4, 5, 7 rokov, zistí, že jeho plat je o ničom, opúšťa štátnu správu a ide do súkromných a iných sfér. To znamená, to je, u mňa to je plytvanie štátnymi peniazmi, nehnevajte sa. Pokiaľ by videl, že áno rastiem, som tam, som odborník, super, tento predkladaný návrh zákona sa týka špecializovaných štátnych správ. Špecializovaných - už ten názov hovorí o niečom, že to nemôže človek, ktorý čaká - 300 ľudí na ulici za dverami, nie to je špecialista. A ja ako momentálne uvoľnený pracovník krajského pozemkového úradu z Prešova na výkon funkcie mandátu poslanca, musím sto percent povedať, že nemal som menej v roku ako 200 podaní, ktoré som musel vyriešiť, najviac som mal 320, rok čo rok. A už nehovorím o takých, kde bolo, niečo prišlo a treba okamžite, to som ani nepočítal, lebo to bolo akože, trebalo pomôcť kolegom, tak sme to riešili ako spoločne, dobre, O.K. Takže beriem to takto, že za opodstatnenosť štátnej správy krajských, by som povedal, úrovní tu bola stopercentne, a myslím si, že a budem stále brať za slovo pani vašu kolegyňu, pani Košútovú, ktorá je to o ľuďoch, no jasne, celý život je ľuďoch, však predsa hovoríme o tomto a o ľuďoch, ktorí sa tu postavili na tú štátnu správu, a ja som sa tu, ale budem to opakovať, pretože je to o tej zodpovednosti, či to vie zvládnuť, alebo nevie, keď je postavený na tú roveň, kde je postavený.

    Samozrejme, že znovu nechcem sa dožiť aj po tej reorganizácii, ktorá bude, že sa postaví a povie: "Ja som zákon, hej." Alebo to, to je koniec sveta, ja hovorím, v štátnej správe keď takto sa postaví k tomu v súčasnosti pod rôznymi sofistikovanými, samozrejme, sa tie čistky, samozrejme, budú diať, no dúfam, že nie, ale tá definitíva s ktorou mnohí zamestnanci išli do výberových konaní, to ja som mohol zažiť, že verili, že niečo by tu mohlo byť a teraz hovorím, nehovorím o poslednom polroku ani dvoch rokoch, hovorím od roku '91, lebo odvtedy som pracovníkom pozemkového úradu, takže myslím si, že aj tú piku som prežil, a tak ako nám sľubovali, že čo všetko bude, ako budeme rásť, ako bude, budeme, by som povedal, že zabezpečený tým, že tomuto štátu dávame ten náš, naše najlepšie roky alebo nášho života, tak žiaľ v mnohých prípadoch už ťaháme niektorí na päťdesiatku-šesťdesiatku a neni, neni, štátny zamestnanec neni docenený, a to sa mi nepáči. Žiaľ, musím povedať aj to, že je tu rozdiel medzi regiónmi a tá istá práca v bratislavskom kraji a v prešovskom kraji je odlišne hodnotená, toho istého úradníka, nehnevajte sa, to je anomália, ktorú ja nemôžem brať, akože to je normalita a tým pádom štát stráca na tom svojom kredite, že áno ja som ten úradník. Vyzerá, že v poslednej dobe, keď sme to decentralizovali, tak, resp. rozdelili kompetencie, verejná správa nás predbehla aj platovo. A myslím si, že úradník, ktorý háji štát, ktorý chodí na súdy a vie sa postaviť, tak myslím, že je to vhodné, aby bol aj patrične ocenený. A získať, teraz hovorím o pozemkových úradoch, právnika na pozemkovom úrade za daný plat, je modré z neba. Poviem otvorene, takže ja sa veľmi skláňam pred mojimi kolegami, ktorý za súčasných podmienok v cene 400 až 600 eur platu v hrubom je ochotný ísť na súdy a hájiť štát. V ťažkých prípadoch. Musím povedať, že keď niekto povie pozemková agenda je: "Lusknem a mám", nie je pravda vážení, preberte sa z toho šoku, pozemková agenda, tvrdím, že je jedna z najťažších agend, ktoré tu máme a pokiaľ nebude grunt na Slovensku, stále sa opakujem, nebude vysporiadaný, nebudeme vedieť, koľko tu máme pozemkov, vlastníkov, nemáme nič. Môžme tu robiť investície a zase je všetko možné. Teraz narážam na pána kolegu Beblavého, hoci tu teraz neni, ale dúfam, že ma možno, že si niekde pustí, keď povedal, že na pozemkových krajských úradoch sú iba pozemkové úpravy, chvalabohu, keby to takto tu bolo, to by som bol tak rád, pretože to bol ten vrchol tých zákonov, ktoré sa prijímali, a začínali sme s inštitúciami, ktoré do dneska, jak som už spomínal, nemáme poriešené. Aj krajské úrady sú tam v niektorých prípadoch odvolacie orgány, to znamená roboty do bludu. Bratislavský pozemkový úrad obvodný má 3200 žiadostí nevybavených, veď je to na hlavu po 20 rokoch. To znamená, že keď toto by sa prepáslo, keby sa mal k tomu aj rozhodovať v niektorých aj prípadoch, poviem, krajský úrad, tak to je roboty do bludu, hej. Už nehovorím o spolupráci medzi orgánmi. Prečo sa to nerieši? Lebo kataster nedá identifikáciu pozemkovému úradu! Štátna správa nedá štátnej správe! No toto, čo je to za schizofrénia? Doslova takto. A teraz zistíme, že tam postavili garáže, bytovky, cesty a ten úradník ma rozhodnúť že vrátiť pozemok vlastníkom lebo v roku '92 tam bola roľa alebo pasienok. "Tak, pán úradník, čo spravíš?", pýta sa Fecko Martin, poslanec Obyčajných ľudí a nezávislých osobnosti. A tu začíname dostávať sa do stretu - telefonát z úradu vlády, telefonát z ministerstva, telefonát neviem skade, musím povedať, zažil som to aj ja za mojej pôsobnosti ako odvolacieho orgánu. A ja hovorím: "Máte smolu, tak ma vyhoďte, ja sa budem súdiť s celým štátom." Lebo neni o tom a keď niekto povie, že ja tam musím mať toho politického nominanta v tom úrade, sa pýtam: "Zákon pre politického nominanta je iný ako pre nepolitického?" Výkon úradníka štátnej správy podľa tohto zákona, keď je tam politický nominant, je, má mať vyššiu váhu, nižšiu váhu ako obyčajného z výberového konania vzišlého úradníka štátneho? Však to je na hlavu a, žiaľ, musím povedať takto, že aj teraz som riešil pred dvoma týždňami záhradkársku osadu jednu a viete, čo mi povedali? Si predstavte, bol vedúci tohto úradu náš člen osady a nebol v stave pred ich referenta. Ja hovorím: "A vy si myslíte, že to tak funguje u každého?" No takže berte takto, že toto keď má byť ako štátny úradník, tak nehnevajte sa, nie! Dúfam, že táto reforma, ktorú predkladáte bude trošku o inom.

    Ďalej audit, jednoznačne audit musí tam byť a taký, jak by som povedal, že ministerstvo bude robiť, ale nie nejaký "nad" orgán, ktorý povie, že tento úrad, nehnevajte sa, zlúčiť, tento tak, tento tak a toto by som tiež apeloval, aby to išlo nejak do hry.

    Ďalej, samozrejme, vítam to, že nebudeme mať mnoho dislokovaných rôznych pracovísk štátnej správy, a musím povedať, že aj veľa, neviem, prečo sa neurobilo napríklad, to by som teda rád videl, nejaké zhodnotenie, prečo sme išli štátni zamestnanci do nájmu, do priestoru, do rôznych súkromných budov a priestorov, kde fakticky štát platí, a iné budovy štátne chátrajú v tom meste, však je to na hlavu, hej. Už nehovorím o nejakých, ja neviem, kasárňach a všetko možnom, kde sú proste kvantum budov, choďte sa pozrieť, čo tam teraz je, bezdomovci a čvarga kadejaká, s prepáčením. Takže asi tak. Takže aj toto beriem, že by to malo byť. Samozrejme, že ľudia nevedia, kde nás nájsť. Máte pravdu, v mnohých prípadoch ani možno že ten konkrétny pracovník nevie na koho sa má obrátiť ten občan, ale budiž, to už je len o jednotlivých ľuďoch.

    Čo sa týka konkrétneho tohto zákona, lebo trošku som možno že tak zoširoka to vzal, pán minister, sa nehnevajte, ale je to asi moja nejaká rétorika tu za týmto pultom, ale zvykám si, lebo nie som tu 10 rokov ani 20. Na jednej strane by som povedal, že nie som rád, že krajský pozemkový úrad rušíme, na druhej strane hovorím dobre, že kompetencia ostáva, ľudia by mali ostať podľa všetkého, jak som si to bol v stave prečítať, takže dúfam, že bude to funkčné, aj hoci pod inou hlavičkou. Ale to metodické riadenie, lebo som to zažil, metodické riadenie z ministerstva pôdohospodárstva a financie z ministerstva vnútra, neboli, musím povedať, že boli dosť také akože krkolomné a v mnohých prípadoch sme mali veľké bolenie hlavy, že kde vlastne je ten šéf, ktorý povie, že tak, alebo tak. Takže toto, myslím, že tak dosť treba poctivo a svedomito prejsť, akým spôsobom by to mohlo byť. Takže asi tak.

    Dobre, aby som to zbytočne nejako nenaťahoval, takže držím palce, aby sme tú štátu správu urobili tak, ako ste to dali do toho názvu, je to iba ten predskokan, tento zákon, takže myslím si, pokiaľ to bude zachované v plnej funkčnosti a v plnej, by som povedal, že ústretovosti pre občanov, aby mali zľahčený život s tými štátnymi úradníkmi, tak budem rád. Toľko je to z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Nech sa páči, posledný prihlásený, pán poslanec Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister a ostatní kolegovia, ktorí tu ešte sú. Milí poslucháči, pozerači, čo pozeráte na internete, ja budem len veľmi krátky, keďže už je jednak aj nedostatok času už v podstate sme mali končiť rokovanie.

    Keďže dosť sledujem aj vo výbore reformu verejnej správy, veľa kolegov sa tu vyjadrilo o tom, že či áno, či sa ušetrí, koľko sa ušetrí, či sa má ušetriť. Premýšľal som nad tými slovami, či sa dá teda veriť v tomto ohľade krokom vlády a ministerstva pri reforme verejnej správy, ale stačí sa nám zamyslieť nad súvislosťami. Vláda potrebuje konsolidovať a dodržať teda fiškálnu zmluvu a znížiť deficit, takže ja verím, že oni potrebujú skutočne tie milióny zohnať, takže v tomto ohľade reforma verenej správy môže naozaj veľmi pomôcť. Keďže sme to mali niekoľkokrát predstavené, tú reformu, a teda aj na výbore a dlho sme o nej debatovali, vyvstali tam, samozrejme, ešte niektoré detaily, ktoré sa budú musieť dotiahnuť, a okrem toho tento zákon je ešte len v prvom čítaní a verím v to, že aj v súčasnosti sa už pripravujú ďalšie veci aj do tohto zákona, prípadne už pripravujú sa ďalšie, keďže toto je taký ten predskokan. To znamená, že verím, že aj teda v rámci tejto reformy k týmto krokom príde veľmi rýchlo. Preto sa aj vlastne medzirezortné pripomienkovanie, ktoré bolo k tomuto zákonu, zúžilo na 7 dní, čo sme aj trošku kritizovali, ale je tam, samozrejme, opodstatnený ten krok, keďže hovoríme, že sa naozaj sa musia veci stihnúť, tak aby sa naštartovali od začiatku budúceho roka.

    Čo sa týka toho prepúšťania tam bolo spomenuté, že sa má prepustiť nejakých 199 pracovníkov. To vlastne sú tí, ktorí budú z tých krajských štruktúr. Ale je tuná ešte možno taká otázka. Máme tu vlastne 613 úradov miestnej štátnej správy, ktoré sa tiež budú istým spôsobom upraviť, takže možno tam ešte vyskočí nejaké číselko. Je to taká potmehúdska otázka, ale však na to si počkáme, to bude vlastne až v tých ďalších krokoch.

    Čo sa týka toho auditu kompetencií, uzhodli sme sa na tom aj vo výbore, že ten audit sa bude musieť pravdepodobne uskutočniť, pretože z toho môžu vyplývať ďalšie úspory a, samozrejme, aj tie kompetencie, ktoré majú byť rozdelené skutočne efektívnym spôsobom, aby sa nestávalo to, že naozaj dvakrát rozhoduje niekto o tom istom. Audit nemusí riešiť niekto zvonku, pretože napríklad už pri zisťovaní skutkového stavu súčasných úradov, na základe ktorého vzišla táto požiadavka alebo potreba zlučovania úradov na okresnej úrovni na jednotlivé budovy, viem, že to robilo ministerstvo, a dôležité je nedať si do toho kecať, ako sa hovorí. To znamená, že ono sa to dotýka totižto veľa úradníkov, veľa úradov. A keď si každý k tomu povie svoju pripomienku, tak sa potom vlastne nič nedosiahne. To znamená, že niekto si musí dupnúť a povedať, že bude to takto jednoducho, takto nám to prinesie určitý pozitívny efekt a jednoducho takto to bude. Samozrejme, ako sme avizovali, budeme ako opozícia sledovať tie kroky a keďže pán minister prisľúbil skutočne, že budú dávať odpočty, tak budeme ich naozaj sledovať. Ja verím v to, že teda oni budú musieť tie peniaze ušetriť, lebo ich potrebujú. Takže potom budeme hodnotiť. Takže ja prajem, aby sa to teda naozaj podarilo. Tento zákon je takým prvým krokom. Určite tam treba vychytať ešte nejaké muchy, ale myslím si, že sa to podarí a že pokiaľ budeme do toho konštruktívne zasahovať, takže budú akceptované aj naše nejaké konštruktívne pripomienky. Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Týmto sme vyčerpali posledného prihláseného do rozpravy. Uzatváram rozpravu. A pýtam sa, či chce pán minister?

    Nech sa páči, zareagovať.

  • Ja budem stručný. V podstate pán kolega Beblavý, pán kolega Chren si nepočkali na odpoveď na ich otázky, ale veď to je, myslím, že ešte bude dosť príležitostí v druhom čítaní. Veľmi stručný.

    Preto nerobíme veci naraz, pretože máme skúsenosť, ako to dopadlo, keď sa robila naraz daňová správa. Tento proste problém si nikto z nás v štáte nemôže dovoliť. Preto je toto prvý krok, ktorý v časti už preberá do budúceho integrovaného obvodného, okresného úradu školský, dopravný, vojenskú správu, sčasti predpripravuje ostatné krajské úrady do jednotného celku v rámci obvodného úradu v sídle kraja ako budúceho odboru životného prostredia alebo budúceho odboru lesného hospodárstva a pod. Čiže to je naozaj predprípravná fáza. Ona v zásade bez ďalších zákonov by nepriniesla nič zásadné, i keď treba povedať, že celú reformu nerobíme preto, že sme si ju teraz vymysleli ako. Na ministerstve vnútra sme zvyknutí väčšinou na projekty, ktoré môžme hodnotiť viac úspešne ako neúspešne, keď si spomeniem či už Schengen, alebo naše víza a všetky ostatné veci boli sprevádzané veľmi komplikovanými opatreniami. My totižto nadväzujeme v týchto veciach na naše piloty. Netreba zabúdať, aká úspešná bola vlastne, keď sme rušili krajské úrady a dneska, tak ako ich poznáte, obvodné úrady v sídle kraja, všeobecné obvodné úrady v sídle kraja. Myslím si, že nielen čo do usporiadania, ale samotnej funkcionality sa tam vlastne nič nestalo. Všetky tie výčitky, ktoré tam boli dané v súvislosti s odvolacími a ostatnými vecami, dneska predsa fungujú. To dneska predsa existuje. Nie je to nič nového, čo by sme zavádzali. V niektorých prípadoch, samozrejme, treba vymyslieť, ale keď to nefunguje na našom krajskom úrade, veľký omyl je myslieť, že napríklad na súdoch takúto vec nepoznajú. Opätovne si treba pozrieť. Veď predsa v prípade Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o odvolaní, musí rozhodovať iné kolégium tohto istého súdu. To znamená, že pokiaľ v druhom stupni rozhodlo jednu kolégium, už o dovolaní a mimoriadnom opravnom prostriedku rozhoduje proste iné kolégium. Na Protimonopolnom úrade, na ďalších úradoch, ktoré konajú aj ako na prvom stupni. majú rozkladové komisie. Nič nového nezavádzame, nič čo by nefungovalo, ani žiadny vynález. Preto hovorím, že to je v podstate naozaj týmto spôsobom pripravené. Trochu, i keď hodnotím pozitívne vecnú diskusiu, že všetci boli veľmi vecní, ďakujem za podporu v tejto veci. Samozrejme, preto sme povedali, že každý rok budeme robiť odpočty, pretože čo jednoduchšie vám môžem dať do ruky, ako to, že sme povedali, že niečo urobíme, a potom sme to neurobili. Nič sa ľahšie nekritizuje. To znamená, vy v tejto chvíli ste vo výhode a ja v nevýhode v tom, že budeme pod takou kontrolou, že každý rok na schôdzi, kedy neurobíme to tak, ako sa má, dostaneme adekvátne naložené, tak ako si po zásluhe budeme zasluhovať. Preto len doopravovávam niektoré veci, že napríklad, keď vyčítal pán kolega Beblavý zmluvy rámcové, že sú problém, lebo tam nie je vylúčené, to opäť o tom, že si neprečítal si celé ustanovenia zákona, ktoré majú k sebe súvis - negatívny floating, to znamená, znižovanie ceny počas platnosti zmluvy je práve odpoveďou na to, čo kritizoval, a to v zákone je. To je automaticky proces. Akonáhle existuje lacnejšia ponuka, musí ten, ktorý zmluvu uzavrel akceptovať ponuku tohoto za nižšiu cenu. A to dneska tam je. Čiže tento mechanizmus, ktorého sa dožadoval v zákone je. To isté platí, že nie metodicky, nie metodicky bude riadiť. To je presne to, čo som ja tak naznačil v úvodnej reči, že som vedel, že tá kritika asi možno príde, ale už som predtým predosielal, že netreba si pozerať len tento zákon, ale aj zákon, ktorý súčasne platí a do ktorého sme my zmeny zaviedli v roku 2008, keď sme zlučovali krajské úrady s obvodnými úradmi v sídle kraja, pretože už sme predpripravili si nejakú pôdu pre toto, kde je jasne napísané - odborné referáty riadia a kontrolujú, nie metodicky, riadia a kontrolujú so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane grantových schém, všetky príslušné ministerstvá. To znamená, že ten konkrétny minister ďalej líniovo riadi. Čo je to za reč, že "vzdialené ministerstvo"? A doteraz nebolo vzdialené? Doteraz nebol ten krajský úrad rovnako vzdialený, ako bude presne po platnosti tohto zákona? Rovnako tak bude to isté ministerstvo školstva vzdialené krajskému školskému úradu v Prešove, takisto ďaleko ako bude proste po 1. januári. Filozoficky. Filozoficky bude rovnako ďaleko. Tí istí ľudia s tými istými konexiami na riadenie. My ich nebudeme riadiť, ani ten záujem nemáme ich riadiť. Dôležité pre nás je len to, že túto sa vytvára ten priestor na šetrenie spoločných pracovísk. A tu opäť omyl, pretože obslužné centrá, tých bude naozaj osem. Nie, necentralizujeme to na okresy, ale tých bude presne osem.

    Ja len taká poznámka pri tých pozemkových úradoch. Niečo podobné už funguje. Veď vy predsa dobre viete, že finančnú správu a ekonomickú správu nad okresnými pozemkovými úradmi má predsa kraj. To znamená, oni dneska sú závislé na tom kraji. Nič iné sa neudeje. Toto presne, čo už dneska v niektorých prípadoch, lebo iné úrady to nemajú, ale pozemkové zhodou okolností to majú, že sú závislé na tom kraji aj finančne.

  • Ruch v sále.

  • Prosím? No aj kataster je taký, lebo máme krajské správy katastra a zvyšné sú len správy. Takže tam by sme našli mnoho podobných vecí.

    Nechcem už teda naozaj to nejako naťahovať. Tá definitíva je v pláne. Je v pláne vlastne po závere tej reformy vlastne prejsť k tomu, aby sme si toto rozdiskutovali.

    S tými kompetenciami je to proste problém. Ten audit, po ktorom voláte, paralelne beží. On beží popri reforme, lebo len vytvorí priestor a plasticky sa zapracuje do schémy, ktorú vytvoríme. Ona bude tak vytvorená, že ľubovoľný prechod kompetencií bude schopná absorbovať. To je najmenej, len väčšinou to býva pri tých diskusiách o kompetenciách, o tom, že aj obce povedia, že chceme viac peňazí. To je ako väčšinou tá jednoduchá veta. A ja im môžem ľahko odpovedať, že jednoducho, keď sa vám to zdá drahé, nezvládate, tak nám ju dajte, my ju zvládneme lacnejšie. A tým je vyriešená celá diskusia o tých kompetenciách. Problém je len v tom, že akonáhle by sme sa začali kompetenciám venovať, neurobili by sme túto šetriacu časť. Preto ju robíme paralelne a akékoľvek výstupy, ktoré z tejto diskusie budú, ktorá bude prebiehať, sme ochotní absorbovať do tejto našej reformy, samozrejme, absolútne pružne.

    No a toto je tá drobnosť pritom, čo je už moje posledné slovo, len aby som to tak vyvážil. Zrušenie právnej subjektivity hasičského záchranného zboru bola výčitka, že vlastne to ohrozí funkčnosť hasičského zboru. Tak rád by som pripomenul, že policajti ju vlastne nemajú ani dnes. Policajné prezídium nemá právnu subjektivitu a nijako mu extréme nechýba, ak ste si všimli, pri tej práci, ktorú robí. Čiže my len dávame do normálu to, čo bude. Oni budú mať. Každý z nich bude mať svojskú formu subjektivity, ktorá mu bude na základe splnomocenstva udelená zo strany ministerstva, tak ako to robíme dneska najväčšej zložke, a to Policajnému zboru, tak to bude platiť aj pre hasičov a ostatných. Tých ľudí, ktorých ušetríme, tí vlastne budú pracovať v tých krajských centrách podpory. To je to, čo vlastne budú mať šancu prísť. A ja som vám to minule naznačil na tom výbore. My sme nepovedali, že nikto nepríde o prácu. My sme povedali, že nie je to našou prioritou, pretože každý úradník má pre nás absolútne nejakú hodnotu a je schopný výkonu veľmi kvalitnej práce a dokáže sám svojou prácou niektoré prostriedky ušetriť. To znamená, my uvidíme, ako sa to presne bude formulovať. Samozrejme, niečo tam z toho príde, kde, naozaj, to miesto je proste zbytočné a s tým neurobíme nič. Faktom zostáva, že omnoho podstatnejšie je prevádzka, to, čo náš štát ako taký stojí. Tam si myslíme, že dokážeme k tejto úspore ísť. Samozrejme, je to ambiciózne číslo. Tam bola ešte poznámka, že prečo také isté. Poviem vám to jednoducho. Pri takomto obrovskom čísle ako je 20 mld. proste už 10 mil. nehrá rolu. To znamená, že sme si povedali, že je to pekné číslo. V skutočnosti, keby som vám to vyčíslil, tak je to nejakých 698 alebo niečo na tento spôsob, takže to nemá význam. Ideme, aby potom sa číslo ľahko pamätalo a mohli sme ho plynule kontrolovať. Ak nedočerpám a neušetrím 700, ale 698, predpokladám, že ma neodvoláte. Takže o tomto sa tu presne bavíme, že? Ale máme ambíciu prekročiť, samozrejme, to číslo. Podstatné je to, aby to začalo nejako fungovať. Najmä občan to má šance pocítiť. To chceme, aby zažil ako prvé, že lepšia služba. Potom to vlastne bude cítiť aj na to rozpočte, že z tých ušetrených peňazí je možné investovať do rozvojových programov škôl, čohokoľvek, športu, čohokoľvek, čo sa rozhodneme.

    Veľmi pekne vám ďakujem za veľmi vecnú diskusiu. A, samozrejme, tento návrh zákona sám osebe nie je presun iba krabíc, lebo už sme ho absolvovali, a vieme, čo nám to prinieslo na krajských úradoch. Čiže niečo podobné sme už raz urobili. Toto je vlastne kópia zákona, ktorú sme absolvovali pred štyrmi rokmi, a je do dneska považovaný za proste projekt, ktorý bol úspešný. Ale napriek tomu sa, samozrejme, nebránime, ale myslím si, že to pravé uplatnenie tých pozmeňovákov, o ktorých vy máte na mysli, bude v tom globálnom zákone na budúci rok, kedy sa vlastne začnú aj ostatné úrady integrovať. Len robíme na to etapy, aby sme nezapli vypínač 1. januára 2014, a nezasvieti svetlo ako na daňovej správe. Rozumiete? Tento blackout si proste nikto nemôže dovoliť. Preto my priebežne počas roka budeme preberať funkcionality jednotlivých úradov a právne nakoniec to prejde 1. januára .

    Ale veľmi pekne ešte raz ďakujem za všetky pozitívne slová.

  • Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť aj spravodajca? Ďakujem. Uzatváram týmto, teda ukončujem, prerušujem rokovanie tohto bodu programu. A teda pristúpime k tomu poslednému v dnešnom dni.

    Budeme rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, predneste nám svoj návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony, tlač 189.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, budem len veľmi stručný. Toto je vlastne prebratie smernice, ktorá upravuje niektoré fakty. My sme väčšinu z tej smernice už dali do praxe. To sa týka konkrétne napríklad zapisovania detí do cestovných dokladov, čo viete, aký problém vyvolalo predovšetkým vo Veľkej Británii, kde sa to často falšovalo. Práve preto, že ide o jednoduchú ihličkovú tlačiareň, kde sa nakoniec usúdilo a prijalo sa - termín - každá osoba vždycky cestovný doklad. To znamená, že aj najmenšie deti majú cestovné doklady. A tým pádom vlastne dostávame stav, ktorý sme už zaviedli, aby naši občania mohli cestovať, lebo niektoré krajiny už neprijímali deti zapísané v pasoch, tak sme to zaviedli do praxe. Tento zákon vlastne nadväzuje na tú smernicu a pripravuje zosúladenie jednotlivých platností pasov, že dieťa dvojročné atď., aby to samozrejme malo nejakú odozvu, prepracúva fungovanie služobných a diplomatických dokladov, ale to nakoniec patrí všetko k tejto hlavnej európskej smernici. To znamená, zmena, ktorú už občania de facto v praxi pociťujú, ktorú dávame ešte do legislatívneho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pána Mariána Kovačócyho, aby predniesol správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z. a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 189). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 183 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite svoje miesto.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nemá záujem. Pán spravodajca?

  • Navrhovateľ sa gestom poďakoval.

  • Áno, takže poďakovanie prijímame s radosťou.

  • Smiech v sále.

  • Týmto sme vyčerpali, týmto sme teda úplne vyčerpali náš poobedňajší program. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prajem vám pekný večer.

    Zajtra ráno začíname o 9.00 hodine už rovno Zákonníkom práce.

  • Prerušenie rokovania o 19.19 hodine.