• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

    Otváram jedenásty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali títo páni poslanci: Baláž, Galko, Kamenický, Miškov, Pavlovičová a Richard Raši.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 188. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 170. Teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky GIBALOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 188.

  • Ďakujem pekne. Nefunguje mikrofón. Dobré ráno prajem, ďakujem pekne, pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, podľa doterajšej právnej úpravy Najvyšší kontrolný úrad vykoná kontrolu pre potreby Národnej rady Slovenskej republiky na základe jej uznesenia prijatého v pléne nadpolovičnou väčšinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto novele, ktorú predkladám, navrhujem, aby úrad vykonal kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti na podnet najmenej jednej pätiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh je koncipovaný so zreteľom na obdobný právny inštitút vyskytujúci sa v zákone č. 38 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním a postavení jeho sudcov, ktorý vo svojej tretej časti, 5. hlave, všeobecné ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Uplatňovanou zmenou, ktorú podávam, sa zabezpečuje vyváženosť právneho poriadku, legitímna iniciatíva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí v zastupiteľskej demokracii konajú pred orgánmi štátnej správy v mene a v záujme občanov.

    Je v záujme občanov, aby činnosť poslanca bola obmedzovaná iba v nevyhnutnom rozsahu. Jestvujúca právna úprava predstavuje ale neprimerané obmedzenie. Znížením kvóra, ktorého dosiahnutie je podmienkou pre vykonanie kontroly, úradom umožní v konkrétnom prípade zvýšenie operatívnosti, uľahčí uplatnenie práva poslancov iniciovať vykonanie kontroly úradom nezávisle od jestvujúceho rozdelenia moci v tom-ktorom volebnom období. Zároveň sa v návrhu ukladá Najvyššiemu kontrolnému úradu povinnosť predložiť správu o výsledku kontroly splnomocnenému zástupcovi skupiny poslancov.

    Vážené kolegyne a kolegovia, netajím sa tým, že podať takýto návrh som sa rozhodla po tom, ako som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky na 3. schôdzu podala návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontroly, spôsobu vymáhania odplatného a prevodu pohľadávok z portfólia Slovenskej konsolidačnej, akciová spoločnosť, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Pri schvaľovaní programu 3. schôdze na návrh pána poslanca Martvoňa a hlasmi vládnych poslancov bol tento návrh vyradený z programu a nemohlo sa o ňom rokovať. Pán poslanec Martvoň podľa záznamu, ktorý som si stiahla z archívu rokovaní, odôvodňoval tento svoj počin takto, citujem: "Odôvodňujem to tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa môjho osobného názoru nemá zasahovať, alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania Najvyššieho kontrolného úradu a takéto uznesenia prijímať na tejto pôde."

    Vážené kolegyne, kolegovia, v zákone č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade sa v § 1 o postavení NKÚ píše: "NKÚ je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom." V § 2 ods. 1 písm. b) stojí: "Úrad kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku, obcí, VÚC, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou časťou VÚC, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami." A v § 5 ods. 4 sa hovorí: "Úrad vykoná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti." Preto súhlasím s tým, že, pán Martvoň, je to váš osobný názor, že Národná rada nemôže a nemá zasahovať, alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania. Ale Národná rada, keď sa pozriete do archívu podaných, prerokovaných a prijatých uznesení podobného znenia, alebo si dajte, alebo keď si dáte vypracovať analýzu podaných uznesení, stačí od roku 2006, zistíte, koľkokrát Národná rada prijala takéto uznesenie a nakoniec to vyplýva aj zo zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Čiže vykoná na základe uznesenia Národnej rady pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.

    Pán poslanec Martvoň poverený za klub SMER-u iba potvrdil, že pre SMER sú reči o konsolidácii verejných financií a transparentnosti iba balónikom, ktorý praskne vo chvíli, keď sa treba pozrieť na prsty aj nominantov SMER-u v štátnych akciovkách. Podnetom na predloženie uznesenia boli zistené nezrovnalosti v Slovenskej konsolidačnej, ktorej zakladateľ a 100-percentný akcionár je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Slovenská konsolidačná tolerovala porušenia ustanovenia § 81 ods. 1 exekučného poriadku v prípade, keď exekútor neodovzdával platby dlžníkov oprávnenému, čím vznikla škoda pre Slovenskú konsolidačnú vďaka dokonale neprehľadnému systému evidencie splácania dlhu dlžníkmi. Tento neporiadok spôsobil aj to, že riadne splácané pohľadávky boli považované za problematické a nepoškodilo toto správanie len oprávnenú osobu, ale natrvalo aj dlžníka. Toto neprehľadné vymáhanie a evidencia mali vplyv na cenu pohľadávky pri jej odplatnom prevode na iný subjekt, v danom konkrétnom prípade na majetkový holding, čo vyvoláva podozrenie, že nešlo o náhodu, ale možno aj o dohodu, a mohlo sa tak diať aj v iných prípadoch. Zaradený návrh uznesenia na 3. schôdzu Národnej rady bol vyradený z pozície silnejšieho.

    Vážené kolegyne a kolegovia, rozmohlo sa v každom volebnom období, že poslanecký návrh zaradený do programu schôdze spĺňajúci všetky podmienky v zmysle rokovacieho poriadku je vyradený z programu bez možnosti ho predstaviť, bez ohľadu na jeho akceptáciu pri hlasovaní do druhého čítania. Považujem toto za hrubé obmedzovanie hraničiace s porušovaním ústavných práv poslanca Národnej rady. Preto sa, vážené kolegyne a kolegovia, uchádzam o podporu tohto návrhu, ktorého prijatie zabezpečí spružnenie práce NKÚ, ktorého najvyšším záujmom by mala byť snaha napĺňať ten obsah čo najlepšie, pre ktorý bol zriadený. Tento návrh iniciovať kontrolu úradom na podnet jednej pätiny poslancov zabezpečuje väčšiu operatívnosť, odstraňuje neprimerané obmedzenie činnosti poslancov a pri tomto návrhu je použitý obdobný prístup, ktorý sa uplatňuje pri technike podávania podaní na Ústavný súd, ktorý pri splnení zákonných podmienok takéhoto podania začne konanie. Preto, vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si tvrdiť, že tento predkladaný návrh, tak ako odborne, je aj politicky korektný.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončila som.

  • Pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Igorovi Matovičovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 188) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie siedmej, to jest dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje formuláciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 170 z 22. augusta 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce niečo dodať navrhovateľka? Nie. Spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Júliusa Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 195. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 173. Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 195).

    Jedným z markantných súčasných problémov v oblasti podnikania na Slovensku je zlá platobná disciplína medzi zmluvnými partnermi, ktorá často vyúsťuje do takzvanej druhotnej platobnej neschopnosti. Náš návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje práve na tento pretrvávajúci problém, ktorý vzniká z účasti subdodávateľov na verejných zákazkách, kedy subdodávatelia nie sú priamymi dodávateľmi verejného obstarávateľa, ale sú dodávateľmi tovarov, vykonávateľmi stavebných prác alebo poskytovateľmi služieb pre úspešných uchádzačov, ktorí sú zmluvnými partnermi verejných obstarávateľov.

    Druhotná platobná neschopnosť dostáva často do existenčných problémov predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov. Nie však preto, že sa do nich dostali z vlastnej viny, ale jednoducho preto, lebo ich zmluvní partneri im nezaplatili za vykonanú prácu, službu alebo tovar načas, alebo dokonca vôbec. Vymáhanie takýchto pohľadávok súdnou cestou trvá často veľmi dlho, čo dostáva postihnutých podnikateľov do neriešiteľnej situácie, keďže majú zväčša obmedzené finančné rezervy a malú šancu na získanie preklenovacích úverov z našich bánk.

    Situácia sa rapídne zhoršila po prepuknutí krízy v roku 2008, kedy sa výrazne predĺžila doba splatnosti faktúr. Podľa prieskumov Podnikateľskej asociácie Slovenska bolo pred krízou v lehote jedného mesiaca uhradených až 78 percent faktúr, v súčasnosti je to len 26 percent a väčšina faktúr je uhrádzaná v lehote dvoch, prípadne troch mesiacov. Pritom každá desiata faktúra má dnes dokonca splatnosť dlhšiu ako tri mesiace. Osobitnými prípadmi druhotnej platobnej neschopnosti sú subdodávatelia pre zákazky z verejného obstarávania. Úspešní uchádzači, alebo ak chcete, generálni dodávatelia, ktorí získali verejné zákazky, často vstupujú do ďalších záväzkov s tretími osobami, subdodávateľmi. Úspešní uchádzači si však svoje platobné záväzky voči svojim zmluvným partnerom, subdodávateľom, ako som už povedal, malým podnikom a živnostníkom, často neplnia aj napriek tomu, že obstarávatelia si svoje finančné záväzky voči nim splnili, čiže prakticky môžeme povedať, že oni majú garantované zdroje cez verejných obstarávateľov. Mnohí generálni dodávatelia zneužívajú svoje postavenie a poškodzujú subdodávateľov nastavením diskriminačných podmienok, alebo ich neplnením, ako napríklad neopodstatnene dlhými lehotami splatnosti faktúr, nedodržiavaním dohodnutých lehôt splatnosti faktúr, splácaním len časti dohodnutej platby a obmedzení poskytovania a uvádzania referencií.

    Dámy a páni, chcel by som zdôrazniť, že ak hovoríme o zlej platobnej disciplíne v rámci projektov financovaných z verejných zdrojov, nehovoríme o zanedbateľných finančných zdrojoch. V minulom roku 2011 verejný sektor zadal zákazky v hodnote takmer 2,5 mld. eur, čo vo výraznej miere ovplyvňuje náš hospodársky potenciál, a tým aj sociálnoekonomické aspekty fungovania tejto spoločnosti, čiže rozvoj podnikania, hospodársky rast a zamestnanosť. Predmetom štátnych zákaziek boli v najvyššej miere stavebné práce v objeme vyše jednej miliardy eur, palivá a energie v objeme takmer 265 mil. eur a zdravotnícke vybavenie v objeme vyše 204 mil. eur. Treba si uvedomiť, že najčastejšími dôvodmi pre vstup do insolvenčného konania firiem, konkurzu, okrem poklesu tržieb spôsobeného krízou, je druhotná platobná neschopnosť. Pri pohľade na prvý polrok roku 2012 zisťujeme, že nepriaznivé konkurenčné prostredie, zlá ekonomická situácia a vzájomné nesplácanie si záväzkov medzi firmami spôsobili, že na Slovensku rapídne stúpol počet firiem, ktoré museli vyhlásiť bankrot.

    Len pre porovnanie, keď v roku 2009 vyhlásilo krach 279 spoločností, za prvých sedem mesiacov tohto roku ich bolo už 211. Medzi nimi sú často nie zanedbateľní zamestnávatelia, skutočne títo ľudia prepúšťajú stovky, teda tie firmy, tie spoločnosti prepúšťajú stovky ľudí, a to už nehovorím o tisíckach zaniknutých živností. Odborníci naďalej varujú, že ich počet môže v najbližšom období výrazne stúpať. V tejto súvislosti je treba pripomenúť, že malí podnikatelia a živnostníci dnes vytvárajú viac ako 50 percent pracovných miest a podieľajú sa na tvorbe viac ako tretiny hrubého domáceho produktu. Preto by malo byť našou snahou v tomto ťažkom období krízy pomôcť tým najzraniteľnejším, teda malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí často nemajú efektívnu možnosť brániť sa svojvôli veľkých dodávateľských firiem, takzvaných generálnych dodávateľov. Toto sú dôvody, prečo prichádzame s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý by mal napomôcť riešeniu tohto akútneho problému a vytvoriť predpoklady na elimináciu druhotnej platobnej neschopnosti subdodávateľov, ktorí participujú na projektoch financovaných z verejných zdrojov.

    Navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov, ktorí participujú na zákazkách v rámci verejného obstarávania. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, to jest tých generálnych dodávateľov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa, čo doteraz nie je. Ak napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky platby týkajúce sa predmetnej zákazky.

    Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu šiestich mesiacov, je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Skutočne to je reštrikcia, ale potrebná na to, aby tí veľkí generálni dodávatelia, ktorí dosť často vyhrávajú verejné zákazky, aby si uvedomili, že jednoducho musia plniť svoje záväzky voči tým subdodávateľom, práve tým malým podnikom a živnostníkom. Takýto subjekt, samozrejme, stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky. Ak by tento návrh zákona prešiel, garantujem vám, že mnohí tí veľkí generálni dodávatelia, nielen veľkí, však v podstate na tom participujú aj stredné firmy, by si rozmysleli, či budú platiť, či si budú plniť svoje záväzky voči tým subdodávateľom, živnostníkom, malým firmičkám, alebo nie.

    Vážení kolegovia, som presvedčený, že schválenie tohto zákona môže zlepšiť podnikateľské prostredie predovšetkým pre malých podnikateľov a živnostníkov v čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy. Nemôžeme teda si dovoliť nechať neserióznym firmám, úspešným uchádzačom v rámci verejného obstarávania svojvoľne porušovať platobnú disciplínu voči svojim dodávateľom, o to viac v projektoch financovaných z verejných zdrojov. Odpoveďou na naše prípadné zlyhanie budú ďalšie bankroty a ďalší ľudia bez práce.

    Chcem vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Určite, že budeme rešpektovať všetky rozumné pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu efektívne eliminovať druhotnú platobnú neschopnosť malých podnikateľov a živnostníkov. V poslednom období dostávam informácie, že v podstate to je zákon o verejnom obstarávaní. Nie je to celkom tak, on sa dotýka tak zákona o verejnom obstarávaní, ako aj Obchodného zákonníka, pretože tu sa stanovujú zmluvné vzťahy, alebo podmienky v rámci zmluvných vzťahov, a to tak, aby sa vylepšila platobná disciplína. V čase krízy je to nevyhnutné, ak chceme udržať hospodársky rast a zamestnanosť. Je prvý krok k tomu, aby sme to riešili. Preto chcem apelovať aj na kolegov z vládnej strany SMER, ak skutočne chcete naplniť váš hlavný program, tu musíme kdesi začať. Dosiahnutie cieľov, ktoré ste si stanovili vo vládnom programe, týkajúcich sa hospodárskeho rastu a zamestnanosti, by malo predchádzať bariéram politikárčenia a ideologickým rozdielom.

    Ďakujem veľmi pekne za porozumenie, pani predsedajúca, skončil som.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pánov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Júliusa Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 195.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Tento návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Tiež konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky vybraných príloh je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a ani na životné prostredie. Naopak, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne tiež sociálne vplyvy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2012, bolo to rozhodnutie č. 173, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Matovič a pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, predkladaný návrh zákona s názvom O ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý predkladá aj teda tuná predkladateľ, pán Hudacký, alebo kolega Hudacký, osobne považujem naozaj za zákon, pri ktorom by sme mali odložiť politiku bokom.

    Možno mi je ľúto, že takýto zákon KDH nepredložilo už pred pätnástimi alebo dvadsiatimi rokmi, a možno by sme sa veľa problémom vyvarovali, ale však dobre, no, svedomie sa ozve aj po dlhšej dobe. Ale takisto ten zákon mohol predložiť ktokoľvek, kto tu za tých dvadsať rokov vládol.

    Tá spojitosť vlastne so zákonom pri verejnom obstarávaní je zrejmá a myslím si, že toto je, podľa môjho názoru, omnoho lepšia cesta chrániť subdodávateľov, vlastne víťazov tendrov pri verejnom obstarávaní, ako cesta, ktorú som pobadal z novely zákona o verejnom obstarávaní, kde vlastne strana SMER by chcela vylučovať najnižšie ponuky, alebo teda podozrivo nízke ponuky pri verejnom obstarávaní.

    Ja viem, že tú pohnútku, ktorú máte pri verejnom obstarávaní, že chcete vylúčiť tú najnižšiu ponuku, myslím, že ten návrh je, tuším, že keď bude o dvadsať percent nižšia ako ostatné ponuky, tak je v podstate veľmi obdobný, alebo teda ten dôvod, prečo to zavádzate, je veľmi podobný, že chcete chrániť tých subdodávateľov. A nechcete, aby vlastne vám do verejného obstarávania vstupovali podvodníci, ktorí vlastne dajú nízku cenu iba preto, lebo nezaplatia nakoniec svojim dodávateľom.

    To je vlastne jedna cesta, že teda vylúčime automaticky všetkých najlacnejších a vlastne takto budeme chrániť dodávateľov. Ale myslím si, že nakoniec to môže byť o tom, že najlacnejšie ponuky vylúčime a zostanú nám tí drahí podvodníci, ktorí tak či tak nezaplatia svojim dodávateľom, alebo subdodávateľom pri verejnom obstarávaní.

    Preto sa mi zvolený prístup páči, a takisto si myslím, že sa nesie aj v duchu, Alojz Hlina pár stotisíc letákov pred voľbami distribuoval presne v tomto duchu na ochranu živnostníkov, alebo teda dodávateľov pri verejnom obstarávaní, takže ešte o to viac s týmto návrhom súhlasím, alebo teda, samozrejme, sa mi pozdáva.

    V čom vidím jeho slabinu, zároveň teda musím povedať, je to, že vlastne rieši len taký jednostupňový vzťah medzi víťazom verejného obstarávania a subdodávateľom v prvom rade, ale už nerieši vlastne vzťah, alebo nezabezpečuje to, aby peniaze z verejného obstarávania, čiže tie vlastne štátne peniaze povedzme, alebo verejné zdroje, sa dostali k subdodávateľom subdodávateľov.

    Čiže veľmi jednoducho je tento zákon obíditeľný tým, že víťaz verejného obstarávania, ak naďalej nechce platiť svojim dodávateľom, zriadi si v podstate jedného subdodávateľa, ktorý bude ním kontrolovaná právnická osoba, alebo fyzická, to je jedno, a urobí si vlastne umelý medzičlánok, vyrobí si subdodávateľa, ktorému bude musieť platiť načas, ale ten jeho vlastný subdodávateľ už ďalej nebude musieť platiť načas tým ďalším subdodávateľom, tým skutočným, ktorí doteraz vlastne boli.

    Čiže na jednej strane veľmi dobrý úmysel, myslím si, že správna cesta, ale toto je pre mňa dosť kľúčová chyba tohto návrhu zákona, ktorá ale, si myslím, že sa dá opraviť, ak by sme chceli, v druhom čítaní.

    Takže ešte raz, myslím si, že po dvadsiatich dvoch rokoch ako pri aj iných problémoch, ktoré sa dlhodobo neriešili, ani tento problém sa naozaj na Slovensku zatiaľ neriešil. Dovolili sme, aby verejné obstarávanie, súťaže vo verejnom obstarávaní vyhrávali veľakrát podvodníci rovno s čisto, s tým, s najnižšou cenou, ale rovno s úmyslom nezaplatiť tým dodávateľom svojim, malým, drobným živnostníkom na samom konci.

    Sám som videl niektoré budovy, ktoré boli vysúťažené, ktoré vyhrala najlacnejšia firma, veľmi dobre známa, hovorí sa o nej, že napojená na jednu politickú stranu v tomto parlamente a že vyhrávala teda veľmi veľa súťaží za posledných desať rokov, ale vždy s tým, že vyhrala súťaž s najnižšou cenou a nakoniec nepoplatila svojim dodávateľom.

    Mali by sme raz a navždy urobiť takýmto špinavcom v podnikaní, s nimi krátky koniec a zablokovať im takéto podvodné podnikanie, lebo asi štát by nikdy nemal podporovať to, že niekto vlastne postaví si úspech svojho biznisu na nešťastí iných ľudí.

    Nie je asi fér, aby sme veľkú sumu zaplatili nejakému výhercovi v akože čistej súťaži, a ten potom tu veľkú sumu na tie drobné časti nerozmení a tí živnostníci jednoducho neprinesú svoje peniaze pre rodiny.

    Opakujem sa tretíkrát, myslím si, tento návrh zákona je veľmi dobrý. Má tú jednu kľúčovú chybu, ktorú má, ale ktorá je odstrániteľná v druhom čítaní. A bol by som veľmi rád, aby toto plénum politikárčenie odložilo bokom a návrh posunulo do druhého čítania.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je faktická poznámka.

    Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Mikloškovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, môj predrečník má vždy dobré nápady, len nikdy si neodpustí aj niečo také povedať, začínam mať dojem, že je takým moralizátorom, kazateľom, neviem, ktorej cirkvi. Už keď povie, že svedomie sa pohlo, je dobre, že sa pohlo. Je to tu už dvadsaťtri rokov a nielen KDH je za to vinné. My sme vždy do tých desať percent boli vinní, potom už niekto iný bol vinný. Nechcem naňho reagovať, radšej poviem pár konštruktívnych viet.

    Podporujem plne tento návrh. Malí a strední podnikatelia sú základom ekonomiky a veľmi často nedostávajú zaplatené svoje faktúry dlhé mesiace, alebo nikdy. Ja poznám situáciu na knižnom trhu, kde je tá situácia úplne na hlavu postavená, tiež by sa v niekom malo svedomie pohnúť, z ceny knihy päťdesiat percent, až päťdesiat percent, až šesťdesiat percent dostanú distribútori. Samozrejme, tlačiar ten musí dostať. Samozrejme, redaktor, fotografista a tak ďalej. Obálkar. Na spisovateľa dôjde veľmi málo.

    Päťdesiatpercentný rabat je skutočne veľmi veľa, ale o tom tu teraz nechcem hovoriť. Chcem poukázať na to, že keď nezaplatíme za telefón, plyn, elektrinu alebo niečo, vodu, tak vám dajú pokutu, respektíve za chvíľu vás odstavia od toho.

    Tento štýl by podľa mňa mal byť všade. Aj ten chudák vydavateľ, alebo niekto, kým za jeho knihy sústavne neplatia, tak by mal možno sa nejakým spôsobom odvolať. Teraz sa nemá odvolať ako.

    Prežil som krach nejakej veľkodistribúcie, ktorá nikomu knihy nevrátila, faktúry nezaplatila. Knižky cudzích vydavateľov presunula do iných svojich blízkych predajní a všetko je v poriadku. Prišiel exekútor, ten povedal, je to už desať rokov, že všetko je v poriadku, dostanete straty naspäť. Nedostal nikto nič, tak to ide veľmi často. Ten vydavateľ, respektíve distribútor za chvíľu spraví novú firmu a pod inou hlavičkou robí to isté.

    Nemáme dopad na týchto ľudí, najmä vo veľkodistribúcii, okrem toho vôbec tie knihy nepropagujú, málo sa starajú o ich predaj a závisí to od dobrej vôle tých, že im to dajú a za takýto veľký rabat to robia.

    V Taliansku napríklad malí a strední podnikatelia sú rodinní podnikatelia, sú kľúčovou chrbtovou kosťou talianskej ekonomiky. Od nich ide najviac daní. A teda štát ich veľmi podporuje.

    U nás sa mi zdá, že to je opačne a že vlastne títo, ktorí najviac platia dane a sú v centre všetkého, si musia všetko sami vybavovať bez nejakých iných možnosti, treba ich chrániť. To sa nateraz nedeje. Tento zákon vítam a budem ho podporovať, aby sa v tom aspoň čiastočne urobil poriadok.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež fandím tomuto, tomuto návrhu zákona, lebo môže čiastočne riešiť naozaj tú situáciu, ktorá častokrát v plastickom vyjadrení vyzerá tak, že tým chudákom niekto príde na x6-ke alebo na x5-ke povedať, že nemá peniaze, že počkajte, hej, ešte, ale pritom už peniaze dávno dostal. Takže naozaj, niektorí majú na to žalúdok. Čiže toto, toto je v poriadku.

    Ešte ma napadá jedna vec, že možno by stálo za to, keby sme sa vedeli dopracovať k takým údajom, že, alebo takú stránku spraviť, že vyhrali a nezaplatili, by možno stálo za to, žeby sme spravili, alebo niekto by spravil internetovú stránku, že kto všetko vyhral akú súťaž a následne nezaplatil. Možno by sme sa dozvedeli zaujímavé údaje a možno by to mohlo byť aj takým podporným vodítkom pri tom, že či tieto firmy majú nejaké právo sa zúčastňovať ďalších súťaží, ale tak chcem povedať, že fandím tomuto návrhu.

    Ďakujem

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážení kolegovia, ďakujem pekne tým, ktorí vystúpili v rozprave, teda pánovi Matovičovi a pánovi Mikloškovi. A takisto reakciu pána Hlinu.

    Nikdy nie je neskoro, pán Matovič. V podstate od toho deväťdesiateho roku sa to podnikateľské prostredie nejako vyvíja. Možnože sme boli až príliš naivní, keď sme si mysleli, že morálka, seriózny prístup medzi podnikateľmi sa udomácni veľmi rýchlo. Nie je to tak, ale teraz sme tu. A ten problém je takisto tu. A potrebujeme ho riešiť.

    Tým špekuláciám sa nikdy nevyhneme. V každom prípade ale my hovoríme o verejných zdrojoch, o verejných zákazkách. A toto je spôsob, keď môžeme, keď štát môže intervenovať. V rámci bežných zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi štát nemá nejakú páku. Cez Obchodný zákonník môže nastaviť len nejaké všeobecné pravidlá. Ale tu môže štát priamo intervenovať. Tu štát môže priamo vstupovať do toho. Nezaplatil si, tak my ti urobíme obmedzenia, prípadne nejakú reštrikciu, aby si to druhýkrát neurobil.

    A toto je dôležité. A myslím si, že to je aj dobrý príklad. Ak to zavedieme v rámci verejných zdrojov a budeme mať kontrolu nad účelom využívania tých verejných zdrojov, môže sa to potom postupne presadiť medzi podnikateľmi. Platobná disciplína aj v rámci obchodných vzťahov mimo verejných zákazok. O to tu ide. My teraz nemáme nástroj, ktorým by sme mohli kontrolovať a postihovať, ako sú tie zdroje ďalej poskytované tým subdodávateľom, ktorí zabezpečujú zákazky.

    Áno, ja som riešil, tento problém pre mňa nie je neznámy, aj subdodávateľov. Len tam som už bol upozornený právnikmi, že tam my už nemôžeme, že štát už nemôže intervenovať, vstupovať, pretože tam sa už vlastne nejedná o verejných zdrojoch, pretože subdodávateľ už môže mať aj iné zmluvné vzťahy. Tam by sme mohli naraziť na právny problém, aby jednoducho štát mohol cez verejného obstarávateľa intervenovať do ďalších vzťahov medzi ďalšími subdodávateľmi. Takže nie je to pre nás neznámy problém. Narážame trochu na právny problém v tomto smere, ale ja verím, že ak niekto príde v druhom čítaní s rozumným návrhom ako riešiť povedzme túto záležitosť, ja to skutočne len a len uvítam.

    Ešte možno, samozrejme, že ďakujem pekne aj za poznámky, také tie príklady od môjho kolegu Jožka Mikloška. Ja mám množstvo, hádam až tisícky všelijakých prípadov, keď som komunikoval s podnikateľmi, aké skúsenosti majú s vymáhaním svojich pohľadávok od tých, ktorí majú garantované zdroje zo štátu na verejné zákazky, a nechcú pustiť tie zdroje ďalej. By ste neverili, by ste skutočne neverili. Pán Hlina hovorí, že niekto príde s bavorákom a povie, že nemá, nemá možnosť, alebo nemá peniaze na zaplatenie svojho záväzku. Pán Hlina, my to riešime takisto, je tam takzvaná oznamovacia povinnosť. Ak ten generálny dodávateľ, alebo my ho nazývame úspešný uchádzač v tomto návrhu, v podstate neplatí, je upozornený, má zablokované ďalšie platby, už toto je výzva, ak naďalej nebude platiť, je vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, a znamená to, ako keby sa dostal rovno na čiernu listinu. Tí budú vyškrtnutí zo zoznamu podnikateľov v rámci Úradu pre verejné obstarávanie. My nepotrebujeme nejakú extra čiernu listinu, oni budú dosť dobre známi. Takže na toto je pamätané. Skutočne je to len na nás, aby sme prehodnotili náš pohľad na tieto veci, a ako to už bolo naznačené aj pánom Matovičom, aby sme dali nabok stranícke tričká, a ak skutočne chceme, je to výzva pre túto dobu, pretože čelíme vážnej hospodárskej kríze. Ak nebudeme tieto veci odstraňovať, na Slovensku nebude lepšie, možno horšie, aj keď to nevítam.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Bélu Bugára, Józsefa Nagya na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 196. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 174. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Nagyovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

    Nech sa páči pán poslanec.

    A poprosím spravodajkyňu Vaľovú, videla som ju, že je tu prítomná, aby prišla do sály.

    Ďakujem.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu BUGÁRA a Józsefa NAGYA na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov, tlač 196.

  • Dobré ráno prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť návrh zákona na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov. Dôvodom predloženia návrhu ústavného zákona je zabezpečiť, aby sa dôchodkové dávky nezdaňovali, a tak nedochádzalo k znižovaniu životnej úrovne ich poberateľov. Súčasná ekonomická situácia nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii je poznačená pretrvávajúcou krízou a vyžaduje si mnohé nepopulárne, ale nevyhnutné opatrenia, ku ktorým vlády jednotlivých krajín musia pristupovať. Konsolidácia verejných financií je základom aj programového vyhlásenia súčasnej ľavicovo orientovanej vlády a by bola teda alfou a omegou programového vyhlásenia každej inej vlády.

    Vzhľadom na prijímanie úsporných opatrení, ako aj krokov na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu sa môže stať, že akákoľvek, aj budúca vláda si spomenie aj na príjmy dôchodcov. Zdaňovanie či iné znižovanie dôchodkov by však výrazne zhoršilo životnú úroveň ich poberateľov. Zdaňovanie dôchodkov existuje vo viacerých krajinách Európskej únie, napríklad vo Švédsku, Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Španielsku alebo Portugalsku. Avšak porovnanie miery náhrady dôchodkových dávok vo vzťahu k predchádzajúcim zárobkom v týchto krajinách nie je pre Slovensko priaznivé.

    Slovensko, Slovenská republika so 40 percent, 47-percentnou mierou náhrady sa nachádza na 21. mieste z 27 krajín EÚ, kým ceny základných tovarov a služieb sú porovnateľné, často aj vyššie ako v najrozvinutejších štátoch únie. Treba ešte si všimnúť aj ten zoznam, že buď hovoríme o bohatých severských usporiadaných krajinách, kde sú tie dôchodky rádovo vyššie, alebo zase hovoríme o tých zadlžených južanských krajinách, ktoré už teraz sú odkázané na pomoc, a v týchto krajinách za posledných 10 rokov úplne nepodložene sa zdvihovali dôchodky, ktoré, o čom nemôžeme hovoriť na Slovensku. Dôchodky preto vyžadujú nadštandardnú ochranu v porovnaní s inými príjmami, a to hlavne kvôli tomu, lebo ich poberatelia z objektívnych dôvodov nevedia si nahradiť tento výpadok príjmu z objektívneho dôvodu veku, alebo zdravotného stavu. Nemôžu tak flexibilne reagovať na, na výpadok, respektíve na zníženie príjmu, ako to môže byť napríklad u ekonomicky aktívnych ľudí. Tí prípadnou zmenou zamestnania, prácou nadčas, vedľajším pracovným úväzkom či podnikaním môžu zabezpečiť príjem na udržanie svojej životnej úrovne. Toto nemôžeme povedať o dôchodcoch. V záujme zabezpečenia istoty nezdaňovania dôchodkov považujeme za potrebné túto istotu dosiahnuť ústavnou väčšinou.

    Predložený návrh ústavného zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí, ani na rozpočet vyšších celkov, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, či na informatizáciu spoločnosti.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu ústavného zákona. Som presvedčený, že návrh je v súlade s pravicovou ideológiou, keďže ide o zabránenie zvyšovaniu daní, ale pritom poskytuje sociálne istoty dôchodcom, ktorých prípadné zdanenie by spôsobilo zníženie ich životnej úrovne bez toho, aby mali objektívnu možnosť svoje príjmy nahradiť. Preto si myslím, že na oboch stranách sály by sme mohli nájsť podporu pre tento návrh.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca, či pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz by som mala dať spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni, pani Vaľovej, ale nevidím ju v sále. Poprosím, ak by ju mohol zastúpiť podpredseda výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, pán podpredseda výboru Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov, máte to tlač 196, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č.174 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitostí podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona pán navrhovateľ zdôvodnil a navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nemá k čomu. Spravodajca? Tiež nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 197. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 175.

    Teraz dávam slovo poslancovi Pavlovi Zajacovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla ZAJACA a Jána HUDACKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 197.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, konkrétne jeho paragraf č. 50, ktorý pojednáva o príspevku pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

    Tento, táto novelizácia tohto paragrafu, túto novelizáciu som sa rozhodol aj s kolegom Hudackým predniesť preto, lebo na Slovensku máme skoro 400 tisíc nezamestnaných. Z nich 281 tisíc je znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Jedná sa hlavne o dlhodobo nezamestnaných, ktorých máme na Slovensku 216 tisíc. Ďalej v tejto kategórii sú absolventi, ďalej sú to osoby, nezamestnaní nad 50 rokov, plus sú tam ďalšie kategórie. Nezamestnanosť v kraji Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom dosahuje cifry okolo 19 percent. Všetky tieto alarmujúce čísla ma presvedčili o tom, že štát je povinný v takejto dobe, ktorá, ktorú niektorí nazývajú krízovou, v hospodárstve robiť opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Naozaj tento problém, problém zamestnanosti, alebo keď sa na to dívame z opačnej strany, nezamestnanosti, je najvážnejším problémom Slovenska. Naozaj, toľko očakávaný hospodársky rast, aj keby nastal o nejaké mizivé promile a nenastane zníženie nezamestnanosti, tento hospodársky rast bude nezdravý. Naozaj, hospodársky rast by mal prinášať zníženie nezamestnanosti, a preto som sa rozhodol predložiť túto novelu. Doterajší § č. 50, ktorý prispieval zamestnávateľom a podporoval ich v tom, aby zamestnávali týchto znevýhodnených, mal paušálny charakter. To znamená, zamestnávatelia dostávali rovnakú čiastku od štátu, ktorá bola rozdelená na štrnásť oblastí, aj časových, a nezáležalo na tom, ako zamestnávateľ, akú mzdu zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi. Preto v navrhovanej novele navrhujeme, aby príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zjednodušil pravidlá a prispieval k tvorbe nových pracovných miest aj možno s vyššou pridanou hodnotou. Keď umelo netlačí zamestnávateľov k tvorbe pracovných miest len s nízkymi mzdami. Dovoľte, aby som sa v tejto chvíli zastavil a povedal ako to funguje v praxi. Myslím si, že žiaden zamestnanec nepríde ku svojmu zamestnávateľovi a nepovie: "Vieš čo, ja chcem u teba pracovať, ale len za minimálnu mzdu." Myslím si, že keď sa to tak deje, deje sa to preto, že na tom trhu, pracovnom trhu, ten zamestnávateľ využíva tú, alebo niekedy aj zneužíva situáciu, že nedá zamestnancovi vyššiu mzdu. Ale rozumní zamestnávatelia predsa vytvárajú také podmienky a kritériá pre svojich zamestnancov, aby boli motivovaní k čím väčším výkonom. Deje sa to hlavne vo výrobe a službách, kde zamestnávateľ nastaví podmienky tak, aby zamestnanec mohol, aj keď nastúpi s tou nižšou mzdou, postupne svojou prácou a snažením dosiahnuť to, že časom bude mať aj vyššiu mzdu. Takže preto navrhujeme, aby poskytovaný príspevok bol percentuálne závislý na výške mzdy zamestnanca, takže bude v plnej výške hradený, alebo refundované zamestnávateľovi, výška poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Dnes je to 35,2 percent z hrubej mzdy zamestnanca. Maximálna výška príspevku v nami navrhovanej novele je stanovená na úrovni výšky poistného na zdravotné a sociálne poistenie z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky plateného zamestnávateľom za zamestnanca. Pri priemernej mzde zamestnanca Slovenskej republiky za 1. a 3. štvrťrok 2011 je to 765 eur. To znamená, maximálna výška príspevku nami navrhovaného je 269 eur mesačne. Ďalej navrhujeme dĺžku poberania príspevku. Táto dĺžka poberania príspevku bola doteraz stanovená v štrnástich odsekoch zákona a nebola, nevytvárala stabilitu pre možné zamestnávanie. Návrh zákona zohľadňuje výšku nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, respektíve okresoch. Odstupňovaním dĺžky poberania príspevku po dobu jeden, dvoch alebo troch rokov. V okresoch, kde je počet nezamestnaných menší, alebo až priemer nezamestnanosti v Slovenskej republike, navrhujeme, aby zamestnávateľ dostával príspevok 12 mesiacov. V okresoch s nezamestnanosťou vyššou ako je priemer v Slovenskej republike až po 1,5-násobok priemeru, by zamestnávateľ poberal príspevok 24 mesiacov. Zamestnávatelia z okresov, kde nezamestnanosť dosahuje viac ako 1,5-násobok priemeru Slovenskej republiky, dnes je to zhruba 20 percent, sa navrhuje, aby zamestnávateľ poberal príspevok na novovytvorené miesto až 36 mesiacov. V súčasnosti sa to týka zhruba štrnástich okresov prevažne z východného a stredného Slovenska. Uvedená úprava vytvára stabilitu zamestnania, hlavne v regiónoch s nadpriemernou a vysokou mierou nezamestnanosti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Monike Gibalovej.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov ako spravodajca, určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 20 zo 6. septembra 2012.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 175 z 23. augusta 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je viazaná Slovenská republika, a preto s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zrejme pán spravodajca, chcete sa ešte na záver vyjadriť?

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Prekvapuje ma, že sa nikto neprihlásil do rozpravy. Takže naozaj len krátko. Naozaj som hlboko presvedčený, že otázka zamestnanosti, hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska, je alarmujúca. Tie percentá nezamestnanosti, okolo 19 percent, sú otrasné. Ja sa s tým ako aj opozičný poslanec stretávam pri každej návšteve regiónu. Ľudia sa na mňa obracajú, skoro dennodenne niekoľko žiadostí o pomoc pri nájdení si zamestnania. Predpokladám, že aj moji kolegovia z vládnej strany SMER sa s týmto stretávajú. Naozaj, je najvyšší čas, aby sme niečo s tým robili. Preto by som chcel veľmi poprosiť aj kolegov z vládnej strany SMER, aby tento návrh zákona podporili. Ja viem, že týmto, touto novelou sa nevyrieši nezamestnanosť na Slovensku, ale ak si aj vďaka tejto novele nájde prácu niekoľko sto-, chcel by som veriť, že niekoľkotisíc ľudí, budem veľmi rád a veľmi šťastný a vláde a vládnej strane SMER to tak isto pomôže v tom, aby naplnila svoj vládny program.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani spravodajkyňa zrejme nechce už vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 199. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 189.

    Dávam slovo poslancovi Milanovi Gécimu, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Takže, pán poslanec Brixi, zmena.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, dovoľujeme si spolu s kolegami Richardom Rašim, Pavlom Paškom a Milanom Gécim predložiť novelu zákona o meste Košice. Keďže každý jeden z vás, ktorý ste tu, má dôvodovú správu predloženú, nebudem ju čítať celú. Poviem len, že cieľom tohto zákona je harmonizovať predmetný zákon so zákonom o obecnom zriadení vrátane zníženia počtu poslancov mestských častí a mesta Košice. Takže ak budete mať ďalšie otázky, rád vám ich v rozprave zodpoviem.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo, ďakujem, pán navrhovateľ, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Glendovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 199). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia navrhovaného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 186 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Jeden poslanec. Pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, ja si uvedomujem, že schôdza sa už ťahá tretí týždeň. Aj to, že dnes doobeda sme nabrali také dobré rýchle prerokovacie tempo a nechcem zbytočne zdržiavať, ale rád by som sa pri tomto zákone na chvíľočku pozastavil. Pretože ak nevystúpim, tak za päť minút bleskovým odôvodnením jedného zo štyroch predkladateľov tohto zákona spôsobu, že tak tu je, však ste ho videli, tak hlasujte. Veď ide len o zákon o Košiciach, nič podstatné v podstate. Pre väčšinu v snemovni tomu aj rozumiem, veď prečo by sa niekto z Partizánskeho alebo zo Žiliny mal veľmi vzrušovať nad tým, čo je napísané v zákone o meste Košice. Chýba mi tu primátor mesta Košice, ktorý je spolupredkladateľom tohto zákona. Chýba mi na balkóne niekto z mestského zastupiteľstva. Proste nikto, mesto Košice nie je zastúpené, rozhodujeme o ňom, viete, Mníchovská dohoda. Zavreli sme dvere, rozhodneme, potom ich zavoláme dnu a povieme: Takto. Nie je tu nikto. Ja sa pamätám, keď sme prerokovávali zákon o meste Košice naposledy. Primátorom bol pán primátor Knapík. Sedel hore na balkóne. Všetci poslanci Národnej rady z mesta Košice sa opakovane stretávali a diskutovali o každom jednom jedinom ustanovení tohto zákona. Prerokovalo to mestské zastupiteľstvo, prerokovali to jednotlivé komisie mestského zastupiteľstva. Došlo k nejakému konsenzu a ten konsenzus nakoniec Národná rada schválila. Rád by som podotkol, že to bolo v čase, keď pán primátor Knapík bol za KDH a KDH, SDKÚ-DS a ostatné politické strany, ktoré tvorili koalíciu v meste SMK, boli v parlamente v opozícii. Napriek tomu sme sa uchádzali o podporu vtedajšej, vládnej teraz, opozičnej strany SMER a mali sme ju. Dohodli sme sa na konkrétnych ustanoveniach všetci poslanci Národnej rady z mesta Košice naprieč celým politickým spektrom, a tak bol tento návrh zákona predkladaný do Národnej rady. Dnes prichádza omnoho hrubší návrh zákona, keďže veľa o ňom pán predkladateľ nepovedal, tak ja mu PR robiť nebudem, ako hrubší je, to je fakt. Ale to je asi jeho ako jediná markantná a viditeľná vec. Na úvod chcem povedať, že odmietam takýto spôsob prerokovania zákona o meste Košice. Nikto o tom nerokoval v meste Košice, iba Rada starostov, kde každý starosta háji svoj záujem, a nedošlo k dohode na Rade starostov, lebo bolo hlasovanie, kde väčšina prehlasovala menšinu. Čiže žiaden konsenzus, každému to vyhovuje, každý je spokojný. Toto je dobré riešenie, diskutujme ďalej. V mestskom zastupiteľstve z päťdesiatich poslancov, stavím sa, že dve tretiny ani nevedia, že dnes sa rozhoduje o zákone o meste Košice v Národnej rade. Absolútna arogancia moci. SMER nemá v Košiciach taký pomer ako v tejto Národnej rade. SMER nemá ani sám väčšinu v mestskom zastupiteľstve. Vládne dohodou. Predovšetkým s nezávislými poslancami, ale aj s poslaneckým klubom SDKÚ alebo s poslaneckým klubom KDH pri jednotlivých návrhoch. Tu to nie je potrebné. Viete, tu sa mení len zákon o meste Košice. Načo hľadať dohodu? Taká maličkosť. V podstate malá, detailná, niekoľko desať strán obsahujúca zmena. Chcem odmietnuť takýto spôsob prerokovania tohto návrhu zákona, a preto dávam procedurálny návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku vrátiť predložený návrh zákona predkladateľom na dopracovanie. Poďme o tom diskutovať. Nehovorím, že zlý základ, ale poďme o tom diskutovať tam, kde sa o tom diskutovať má. A, dámy a páni, prepáčte, nechcem vás zbytočne zabávať, ale myslím si, že o zákone o meste Košice je vhodnejšie diskutovať v meste Košice. Otvorí napríklad verejnú diskusiu. Opýtali sme sa už občanov, čo si o tom myslia? Ako by to malo byť? Či im stačí, že v malej mestskej časti budú len traja poslanci? Či náhodou nechcú viacej poslancov za menej peňazí, či náhodou to nie je lepšie? Otvoril niekto o tom diskusiu? To už nehovorím a vecne sa nechcem ponárať ani do hĺbky tohto návrhu zákona, ale napríklad určite návrh na to, aby bolo 41 poslancov mestského zastupiteľstva, to je čarovné číslo, že 41. Je pre mňa dosť otázne, že prečo nie 40 a prečo nie 42? Viete, to je ako dosť zásadná otázka, pretože boli zvolené a navrhnuté nejaké volebné obvody, kde 1 poslanec mestského zastupiteľstva bude zastupovať 170 poslancov a iný rovnocenný poslanec mestského zastupiteľstva bude zastupovať 1800 poslancov. To je nejaká parita? Veď v Európskej únii práve o tom diskutujú, aby približne rovnaký počet voličov volil jedného europoslanca, aby boli približne rovnakej váhy, rovnakého zastúpenia. Sme vo väčšinovom volebnom systéme, nie v pomernom ako v Národnej rade. Košice majú veľa problémov. Tu sa určite zhodneme s predkladateľmi tohto návrhu zákona, ale tie nosné problémy Košíc tento návrh zákona vôbec nerieši, ani nemá ambíciu riešiť. Nosnými problémami Košíc sú kompetencie mesta a kompetencie mestských častí. Vzťah medzi tými kompetenciami. Diskusia, ktorú treba pokojne a trpezlivo viesť, a s touto diskusiou ide ruka v ruke to, či naozaj Košice potrebujú toľko mestských častí. Či tým mestských časti nemá byť menej. A ono sa tu toho možno dožijeme, že pán poslanec Brixi pre zmenu v piatok poobede o 13.45 hodine vystúpi o pár mesiacov a povie, že proste mestských častí bude jedenásť. Nepýtajte sa, prečo jedenásť, lebo SMER má 83, preto jedenásť. Tak sa rozhodli a odhlasujú. Hotovo, vybavená demokracia. Košičania si to prečítajú v Korzári o dva dni neskôr a zistia, v ktorej mestskej časti budú bývať. Priatelia, takto nie, prosím, stiahnite, buďte naozaj demokrati, ukážte, že ste demokrati. Stiahnite tento návrh zákona a poďme ho reálne prerokovať v meste Košice. Nájdite konsenzus v mestskom zastupiteľstve, aby bola reálna podpora relevantných politických subjektov, aby bola reálna podpora väčšiny mestských poslancov, a potom môžete s týmto mandátom predstúpiť v Národnej rade. A prepáčte, nechcem byť okázalý a nechcem si potrpieť na ceremónie, ale keď máme tú česť, že poslancom Národnej rady a našim kolegom je primátor mesta Košice, očakával by som, že by predložil návrh zákona o meste Košice. Či aj on si to prečíta v Korzári? Čo to tu predvádzame, čo to tu prebieha? No, namôjdušu, ja urobím novelu zákona o meste Bratislava, už to teraz tak cítim, lebo podľa mňa to viem zorganizovať vynikajúco, neviem, načo by som sa ešte s niekým mal ešte radiť.

    Dámy a páni, na záver mi ešte dovoľte povedať toľko, že SMER pred voľbami, keď pán, vtedy poslanec a exminister, Raši kandidoval na primátora mesta Košíc, sľúbil občanom mesta Košice nový zákon o meste Košice. Sľúbil vyriešiť problémy mesta Košíc, ale to, čo sľúbil, že vyrieši, tento návrh zákona neobsahuje a to je moja ďalšia veľká výhrada. Toto je figový list. Figový list, že už sme to vyriešili, to, čo sme sľúbili, je vyriešené. Rýchlo, potichu, bez mestského zastupiteľstva, bez verejnej diskusie v meste, bez dohody politických strán. Proste v parlamente máme 83, neviem s kým by sme sa ešte mali dohadovať. O tom je tento návrh zákona. Je to figový list, ktorý má znamenať, že strana SMER si odfajkne vybavenie zákona o meste Košice. Toto nie je ani riešenie problémov mesta Košíc a už vôbec nie snaha hľadať riešenie mesta Košíc. Toto je diktát parlamentnej väčšiny o meste Košice, ak tak teda rozhodnete a nepodporíte môj procedurálny návrh vrátiť predkladateľom na dopracovanie. Toto je diktát, o ktorom my Košičania určite môžeme kľudne povedať, že o nás bez nás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, no, zo strany pána Novotného toto považujem za hrubú politickú deviáciu najhrubšieho zrna. Pán kolega Novotný, v tomto parlamente sedíte roky a roky sľubujete Košičanom zníženie počtu mestských častí a zníženie počtu poslancov. Dnes, keď sa to konečne udialo, tak máte výhrady voči tomu, čo to reálne prinesie. No dobre, to si odpoviete vašim voličom, nie mne. Idem odpovedať na konkrétne otázky. Mesto Košice je tu zastúpené niekoľkými poslancami vrátane vás, takže ja nevidím dôvod, aby tu sedel ktokoľvek z poslancov mestského zastupiteľstva, a pán primátor Raši na tejto novele spolupracoval a nie je tu dnes jedine z dôvodu toho, že má neodkladné pracovné povinnosti inde. V súvislosti s tým, či tu sedel naposledy pán Knapík, alebo pán Knapík nesedel, no, pán Knapík by tu, pán Novotný, ako váš bývalý primátor sedel aj dnes, keby nečelil vyšetrovaniu orgánov činných v trestnom konaní za to, ako Košice viedol. Po tretie, pán Novotný, čo sa týka o tom, kto o tomto návrhu rokoval, tak rokovala o tom Rada starostov, pán Novotný. Orgán, za ktorý ste hlasovali aj vy, aby bol v novele zákona o Košiciach zriadený, a hlasovalo zaňho pomerom vyše 90 percent starostov, ktorí sú v nej zastúpení, a teda starostov vrátane vašej strany. Čo sa týka tých poslancov mestského zastupiteľstva, či o tom vedia, alebo nevedia. No, ja vám garantujem, pán Novotný, že každý jeden z poslancov v Košiciach, či miestnych, či mestských, o tejto novele vie a pri diskusii na úrovni mesta žiaden z poslancov, vrátane vašich, na túto novelu nevzniesol žiadnu konkrétnu pripomienku. Čo sa týka rušenia mestských častí, o tom, čo ste hovorili, že pán primátor sľúbil a hovorili ste tu o akomsi figovom liste, to som nepochopil. No, pravda je taká, že tento návrh je len prvým návrhom novely o meste Košice, to ste pomenovali správne, lebo Košice si zaslúžia, aby mali viac peňazí a aby boli peniaze v meste prerozdeľované transparentnejšie a, samozrejme, lepšie. Takže po spoločenskej diskusii, o tom, koľko a aké.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán kolega Novotný, za vaše vystúpenie, ale musím vám naozaj povedať, že starostovia, poslanci za KDH sa na mňa obrátili so svojimi pripomienkami k tomuto zákonu, a ja v druhom čítaní ich určite predložím. Pevne verím, že aj spolu, ale naozaj si myslím, že sa na mňa obrátili preto, že nenašli v Košiciach dostatočný priestor na diskusiu a debatu o tomto návrhu zákona. Naozaj by som bol tiež radšej, aby sa to vyriešilo viacej v Košiciach ako tu v pléne Národnej rady. Naozaj sa na mňa obrátili aj s požiadavkami ohľadom prerozdelenia kompetencií medzi mestom a mestskými časťami, to by bol teda naozaj taký podstatný návrh, teda podstatná zmena v tomto návrhu, ktorú som tam nenašiel. Preto, myslím si, že váš procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie, poslanci za KDH podporia.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Novotný, neviem, či z toho chcete urobiť dramatický krúžok, prečo takýmto spôsobom reagujete na návrh zákona. Mohli ste už predtým nejakým spôsobom vyvolať rokovanie, ktoré, keď si myslíte, že ste nedostali toľko informácií, koľko ste si zaslúžili, aby ste ich mali, chcem vám len pripomenúť, že čo je návrhom tohto zákona. Predovšetkým zosúladenie 369, ktorú vašu predchodcovia, ktorí riadili mesto, neurobili, a preto musíme toto urobiť v tejto chvíli za vás. A opomínate toto najdôležitejšie, čo rieši tento zákon, čo sa vám vôbec nepodarilo v doterajšom riadení mesta. Veď kto by si v minulosti bol dovolil znížiť počet poslancov skoro na polovicu? A vyšiel tam, vyšiel tam konsenzus, konsenzus starostov mestských častí, kde skoro o polovicu sa znižuje počet poslancov v miestnych zastupiteľstvách. Preto vám chcem dať do pozornosti tých 500 tisíc eur, ktoré mesto ušetrí a možno bude môcť ich použiť na iné činnosti v meste.

    Len toľko, pán kolega.

  • S reakciou pán poslanec Novotný.

    Zapnite pána poslanca Novotného.

  • Ďakujem pekne obom zo štyroch predkladateľov tohto návrhu zákona. Začnem od konca. Pán poslanec Géci, kto mal odvahu? No, však my už sme znižovali počet poslancov meste aj v mestských častiach. Láskavo by som vám to pripomenul. V mestskej časti Terasa sa zo 44 na 23, na polovicu sme išli, v meste z 80 na 50, takže toto vaše je len figový list k tomu, čo tu už prebehlo v meste Košice, takže len tak pre osvieženie pamäte, a nemyslím si, že ja ako opozičný poslanec Národnej rady mám vyvolávať rokovania, aby som sa ráčil dotazovať jeho excelencie, pána primátora, a mestských poslancov SMER-u, čo chce navrhovať. Pán primátor ako skutočný demokrat vie, že keď ide robiť takúto zmenu, musí mať celospoločenský konsens v meste a mal by to vedieť a mal by byť pri prerokovaní tohto návrhu zákona. Na tom trvám. Nie je pravda to, čo hovoril pán Brixi. Výrazným spôsobom devioval pravdu, použijem jeho výraz, až niektoré tvrdenia boli priam deviantné, lebo na Rade starostov mal pán poslanec Petrvalský, predseda nášho poslaneckého klubu, zásadne iné stanovisko, tak nehovorte, že nikto.

    Pán poslanec Brixi, neklamte tu. Neklamte tu. Ste ešte mladý pán poslanec. Učte sa trošku kultúre a nezavádzajte takýmto hrubým spôsobom. Predpokladal som, že toto je len figový list a skutočné zmeny len prídu, a to ich budete robiť takýmto spôsobom. Vám to úplne stačí, že v Národnej rade poslanci z Partizánskeho, Žiliny a z Trnavy schvália zmenu o meste Košice. Nebudete diskutovať s občanmi. Vy ich potrebujete len pred voľbami, keď ich ohlupujete rečami o tom, ako budú Košice dobre fungovať. A viete, pán poslanec Brixi, ja som v parlamente 10 rokov. Ale za svoje rozhodnutia som sa nikdy nehanbil a vždy sa viem postaviť pred ľudí a im vysvetliť. Poradím vám ako mladému poslancovi. Robte také rozhodnutia, aby ste sa ani vy po desiatich rokoch za to nemuseli hanbiť. Lebo za toto sa hanbiť.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak v súvislosti, pán kolega Novotný, s tým, čo tu bolo povedané pred voľbami, no, tak ako hovoríte, my sme v Košiciach pred voľbami nikomu z občanov nehovorili o nula tuneloch, tak ako to bolo v prípade vášho kandidáta, pričom život a pravda ukázala opak. V súvislosti s vami aj s pánom Zajacom, ktorí ste tu hovorili o kompetenciách mesta a mestských častí, vám chcem len dať do pozornosti, že toto neupravuje zákon, ale Štatút mesta Košice. Takže predtým, ako budete chcieť najbližšie sa vyjadrovať k niečomu, čomu nerozumiete, tak si najprv overte fakty. A v súvislosti s pánom Novotným. Tak áno, pán kolega. My máme záujem riešiť aj naďalej otázku mesta a mestských častí a ako sme to sľúbili vrátane Rady starostov, vrátane občianskych aktivistov, budeme to robiť v súčinnosti s obyvateľmi mesta Košice. My s nimi. Nie bez vás. Tak, ako ste to robili niekoľko posledných rokov vy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Spravodajca, pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V tejto chvíli by malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 200. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 191. V tejto chvíli by som rada dala slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi ako navrhovateľovi, a keďže nie je v sále a takisto má ďalší zákon, takže vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, takže budeme pokračovať. Predpokladám, že je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali, keďže sa nám dostavil už aj navrhovateľ. Takže dávam teraz slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša KONDRÓTA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky dňa 2. marca 2010 schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2012, čiže toho roku. Zákon okrem iného upravuje spresnenie vzťahov medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce, postavenie starostu obce pri rozhodovaní pri právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a ďalej zákon upravil, že správnym orgánom je obec ako právnická osoba, a tiež nový spôsob ustanovenia funkcie zástupcu starostu obce. Návrh na zmenu a doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, ktorý mal byť v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky predložený do 31. 12. 2011, nebol zaradený do legislatívneho procesu a nie je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok 2012. Z uvedených dôvodov predkladám poslanecký návrh na zmenu a doplnenie zákona o hlavnom meste. Napriek tomu, že zákon o hlavnom meste je lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú obdobné ako v zákone o obecnom zriadení, len sú upravené na podmienky samosprávy v hlavnom meste. Prijatím zákona č. 102/2010 Z. z. existuje rozdielna úprava pre obce a pre hlavné mesto v kompetenciách obecného zastupiteľstva a mestského zastupiteľstva hlavného mesta a miestneho zastupiteľstva mestskej časti, starostu obce a primátora hlavného mesta a starostu mestskej časti. Odlišne je aj upravené postavenie starostu obce, zastupovanie starostu obce v zákone o hlavnom meste absentuje ustanovenie o námestníkoch primátora a zástupcovi starostu mestskej časti. V predloženom návrhu zákona sa dotknuté ustanovenia menia a dopĺňajú. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, tlač č. 200. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 191 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážená pani predsedajúca, ctená snemovňa. Dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. Návrh novely zákona o Bratislave nadväzuje na novelu zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., ktorá bola schválená za prvej vlády premiéra Fica 2. marca. Touto novelou sa okrem iného posilnilo postavenie primátorov a starostov voči mestským a obecným zastupiteľstvám. Predložený návrh novely zákona o Bratislave zosúlaďuje ustanovenia špeciálneho zákona, ktorým je zákon o Bratislave s už schválenou a dva roky platnou všeobecnou úpravou. Zákon o obecnom zriadení. Z formálneho hľadiska možno návrhu vyčítať, že ide o poslaneckú iniciatívu, nie o vládny návrh zákona, ktorý by prešiel riadnym, medzirezortným konaním. To, že majú veľké mestá, a menovite hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, svoj lex specialis, bolo nepochybne odôvodnené špeciálnym postavením hlavného mesta. Preto jeho glajchšaltovanie podľa, povedzme otvorene, predstáv ZMOS-u je otáznym krokom. Pokiaľ ide o aspekt, že ho tento návrh predkladá poslanec, pamätám sa veľmi dobre, že v minulom volebnom období poslanci teraz vládnej strany SMER vždy nezabudli vystúpiť a pripomenúť, že istú kategóriu zákonov by mala predkladať vláda. Napríklad o hlavnom meste republiky, ktorej vládne, a nie poslanec. Zaujímavé, že teraz je to očividne tá správna cesta. To dávam len ako malú historickú spomienku. Z obsahového hľadiska je formálne logické, aby vzťahy medzi primátorom a mestským zastupiteľstvom v Bratislave a starostami a miestnymi zastupiteľstvami mestských častí Bratislavy boli upravené rovnako ako vzťahy medzi primátormi a mestskými zastupiteľstvami a starostami a obecnými zastupiteľstvami v iných mestách a obciach krajiny. Toľko k formálnej stránke veci. Z vecného hľadiska je však podľa nás vhodnejšia a správnejšia úprava, ktorá existuje v zákone o Bratislave a ktorá až do roku 2010 existovala aj v zákone o obecnom zriadení. Pretože vyváženejšie rozdeľuje právomoci medzi primátora, respektíve starostu a zastupiteľstvo. Novela zákona o obecnom zriadení z roku 2010, ako aj predložený návrh novely zákona o Bratislave, posilňuje a posilňujú postavenie primátorov a starostov na úkor zastupiteľstiev. V roku 2010 to súviselo evidentne najmä s tlakom Združenia miest a obcí, ktoré je lobistickou organizáciou starostov, a pripustíte iste i vy, kolegovia zo SMER-u, že má s vami veľmi dobré vzťahy. V súčasnosti sa nedá nevidieť, že návrh súvisí aj so vzťahmi medzi primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom a bratislavským zastupiteľstvom. Konkrétne, známa kauza, nedohoda na námestníkoch primátora. Čo celkom otvorene priznáva aj dôvodová správa. Citujem: "V tomto volebnom období však došlo, podobne ako v iných mestách a obciach v minulých volebných obdobiach, k situácii, keď primátor podal návrh na voľbu námestníka primátora, avšak mestské zastupiteľstvo ho neakceptovalo." Nuž, áno, musím povedať, že k primátorovi Ftáčnikovi ako k svojmu univerzitnému kolegovi mám celkom priateľský a kolegiálny vzťah, ale zákon, ktorý predložil poslanec Kondrót, je skutočne lex Ftáčnik. Ide teda o novelu, ktorá posilňuje postavenia primátora Bratislavy zvoleného s podporou SMER-u na úkor zastupiteľstva, kde SMER väčšinu nemá. Čo sa má teda tou novelou zmeniť? V súčasnosti volí námestníkov primátora na návrh primátora mestské zastupiteľstvo. Podľa navrhovanej úpravy by mal svojich námestníkov vymenovať sám primátor bez ohľadu na postoj zastupiteľstva. Dovolím si cúvnuť tam, na pôdu, ktorá je kolegovi Ftáčnikovi a mne spoločná, na akademickú pôdu. I na univerzite rektor navrhuje svojich prorektorov, s ktorými má tvoriť tím, ale ak mu ich senát, akademický senát Univerzity neschváli, musí navrhovať ďalších a ďalších, až kým mu ich schváli.

    Pretože akademická obec je samosprávna, a podobne mestská samospráva je tiež samosprávna. Odvolávanie námestníkov primátora by tiež prešlo z rúk zastupiteľstva do rúk primátora. Tej úpravy sa týkajú body 4, 8, 12 a 17. Námestník primátora, alebo jeho námestníci by boli naďalej vybraní len z poslancov zastupiteľstva, ale zastupiteľstvo by stratilo vplyv na ich výber. Respektíve, mohlo by ich zvoliť iba v prípade, že by primátor v stanovenom časovom limite svoju právomoc nevyužil. Ak teda má byť viceprimátor len zástupcom primátora, a nie zástupcom aj zastupiteľstva, ako to bolo doteraz, je svojím spôsobom zbytočné, aby sa obsadzovanie tohto postu vôbec viazalo na to, že dotyčný je poslancom zastupiteľstva.

    Ak ale má zastupovať zastupiteľstvo, malo by mať pochopiteľne to zastupiteľstvo pri výbere slovo. Presne tak, ako má akademický senát pri výbere prorektorov. Lebo v tom prípade si viem celkom dobre predstaviť, nie že by som to obhajoval, že ak je napríklad mesto, a to je prípad Bratislavy vo finančnej kríze a k dispozícii by bol osvedčený troubleshooter a finančný mág, ktorý už predtým inštitúcii tej či onej pomohol, potom by nemal byť problém, aby si primátor vymenoval svojho zástupcu pre veci ekonomické a finančné odkiaľkoľvek. Dokonca, presne vzaté, nemusel by byť hádam ani občanom Slovenskej republiky, pretože by bol v "jeho" tíme. Tak ako si niektoré mestá vyberajú architektov, alebo iných, ktorí na ne nie sú nejako inak viazaní, okrem profesionálnej väzby na svoju činnosť.

    Toto je ešte raz na zváženie. Či teda viceprimátori majú stratiť akúkoľvek väzbu na zastupiteľstvo. V súčasnosti určuje organizačný poriadok magistrátu a poriadok odmeňovania zamestnancov zastupiteľstvo. Predložená novela prenáša túto právomoc na primátora. Tejto úpravy sa týkajú body 5, 7, 11, 14 a 16. Ide o ďalšie posilnenie pozície primátora na úkor zastupiteľstva. Organizačný poriadok úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov nepredstavujú individuálne rozhodnutie o obsadení konkrétnej pozície, alebo o konkrétnom plate zamestnanca, ale všeobecnú úpravu, ktorá súvisí s pôsobením celej samosprávy a má aj dopad na rozpočet obce. Ako také by sa tieto rozhodnutia nemali presúvať zo zastupiteľstva na primátora. Aj na úrovni štátu predsa neurčuje štruktúru vlády a ústredných orgánov štátnej správy, ale aj základné pravidlá odmeňovania ústavných činiteľov a štátnych zamestnancov vláda, alebo premiér osobne. Ale príslušné zákony schválené parlamentom. Zákon o organizácii činnosti vlády a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, zákon o štátnej službe, zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a tak ďalej. Teda odrazu vidíme, že ak som ja vykročil na akademickú pôdu, i keď porovnávame exekutívu mesta a štátu, tak sa táto odrazu odsúva do akejsi zvláštnej a nie celkom ľahko obhájiteľnej pozície.

    To, čo možno na novele hodnotiť pozitívne, sú body 9 a 18, ktorými sa stanovuje, že zloženie mestskej rady má zohľadňovať nielen zastúpenie politických strán v zastupiteľstve, ale aj zastúpenie nezávislých poslancov. Záverom by som povedal toľko, že ešte raz zdôrazňujem, že nie som v konfrontačnom vzťahu s primátorom Ftáčnikom, dokonca môžem povedať, že ani on nie je v konfrontačnom postavení k svojmu nesmeráckemu väčšinovému zastupiteľstvu. A i to je dôvod, prečo sa domnievam, že Bratislava tento "lex Ftáčnik" nepotrebuje, a dovolím si preto navrhnúť i v súvislosti s tým, že sú v tomto materiáli i veci, ktoré stoja za úvahu a dokonca za podporu, ale sú v ňom veci, ktoré mimo vôľu zastupiteľstva, a tým pádom mimo vôľu význačnej časti občanov, ktorí ho volia, odoberajú tejto samosprávnej štruktúre jej zodpovednosti a rozhodovacie právomoci, a preto sa prihováram, aby sme aj v súlade s príslušnými paragrafmi vrátili návrh zákona autorom na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Moje výhrady k spôsobu predloženia i k obsahu tohto zákona sú veľmi podobné tomu, čo tu povedal môj predrečník. Nie som celkom uzrozumený s tým návrhom dať absolútnu právomoc primátorovi nielen navrhovať, ale aj určovať, kto bude jeho námestníkom. Považujem to za značne diskutabilné. Pán Osuský spomenul tú analógiu s akademickou obcou, ja by som ani nechodil tak ďaleko, môžeme zostať v tejto sále, keď si spomenieme, ako sa volia podpredsedovia Národnej rady, tiež sú volení plénom v tajných voľbách, čiže ak mestské zastupiteľstvo nazývame mestským parlamentom, tak možno táto analógia by bola veľmi priliehavá. A taktiež to nie je prejav nejakej moje antipatie k súčasnému primátorovi, naše korektné vzťahy trvajú dlhé roky od čias, keď sme boli tu kolegami v prvom slobodne volenom parlamente a jeho predsedníctve, a taktiež uznávam mnohé pozitívne veci, ktoré za ten pomerne krátky čas vo svojej funkcii presadil a dosiahol. Napriek tomu si nemyslím, že treba posilňovať jeho právomoc, myslím si, že tá primátorská právomoc, ako tu bolo povedané, je dosť silná. Nakoniec, keď plačeme nad tým, čo spôsobil za svojho pontifikátu predchádzajúci primátor, tak vybavovať primátorov, a teraz to neberte osobne, takýmito zvýšenými právomocami je aj vo svetle toho nie slávneho predchádzajúceho obdobia dvojnásobným rizikom. Takže z toho dôvodu tento návrh nemôžem podporiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina.

    Prosím vás, zapnite pána poslanca, pána poslanca Hlinu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú krátku poznámku, že zaujíma ma to, lebo však žijem v tomto meste, tak budem pozorne počúvať. Každopádne, ak je niečo, čo pomôže zlepšiť to, ako, ako Bratislava môže fungovať, tak budem rád. A myslím, že možno je aj čas, takže budem pozorne počúvať a nevylučujem, že na konci si, i keď to na tom, z toho nikoho hlava bolieť nebude, či to podporím, alebo nepodporím, toho som si vedomý. Ale ako teda aspoň sa prihlásim k niečomu, lebo naozaj, treba skonštatovať, že dokázať zničiť tak krásne a bohaté mesto na Dunaji, to naozaj treba obrovské schopnosti. No, podarilo sa to, podarilo sa to. Krásne a bohaté mesto na Dunaji sa zničilo, je chudobné ako kostolná myš. A povedzme si pravdu, častokrát to bolo aj s tým, alebo so zložením zastupiteľstva, ktorého úlohou je len paralyzovať a paralyzovať, častokrát aj činnosť mesta, a zakrývať sa možno vzletnými myšlienkami, ale keď si to človek rozkryje, tak za vzletnou myšlienkou vôbec, nie je vôbec vzletná myšlienka, vzletný ciel, ale čistý osobný prospech. Takže ešte si počkám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, vy ste spomínali také rôzne porovnania, ktoré sa niekedy porovnať ani nedajú, a ja si pomôžem tiež jedným. Každý dobrý manažér si vyberá zo svojho okolia ľudí, ktorým verí, ktorým dôveruje a s ktorými môže riešiť problémy, ktoré aj pred Bratislavou sú. A toto vôbec nie je o Milanovi Ftáčnikovi, toto je vo všeobecnosti o všetkých starostoch, primátoroch, kde, ktorí majú také politické rozloženie v samospráve, že jednoducho je veľmi ťažké nájsť akúsi zhodu a dohodu na niektorých menách. A ja si myslím osobne, že je úplne ľahšie a pre aj pre fungovanie samosprávy, akejkoľvek, jednoduchšie, keď si ten starosta, alebo primátor vyberie svojich zástupcov, alebo viceprimátorov, a môžu sa venovať problémom, ktoré trápia ľudí, ktoré trápia občanov, ktorí ich do tých funkcií zvolili.

    A či tam bude Ferko, alebo Jožko, alebo takej politickej, alebo onakej politickej, to nie je podstatné. Nech tam je človek, ktorému ten starosta a primátor dôveruje a verí a s ktorým sa mu ľahšie pracuje. To je naozaj len a len o tom. A bez ohľadu na to, kto v čele tej samosprávy je.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa neangažujem v komunálnej politike, ale som Bratislavčan, mám Bratislavu rád a zaujíma ma teda, akým spôsobom bude v budúcnosti spravovaná a mám pocit, že toto je veľmi praktický a pragmatický návrh, ktorý vôbec nie je o Ftáčnikovi, ani o nikom osobne, ale má v Bratislave pomôcť a štandardizovať situáciu, pretože na Slovensku mestá, všetky prakticky mestá fungujú takto ako predpokladá tento návrh. A vy by ste tu chceli pre Bratislavu nejakú špeciálnu výnimku, ja chápem, že ide o nejaké asi vaše partikulárne záujmy, ste poslancom mestského zastupiteľstva, mimochodom, počul som, že dnes práve zasadá mestské zastupiteľstvo, takže ak si chcete svoje partikulárne politické a ideologické záujmy riešiť, tak to skúste tam, a nie tu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Osuskému, myslím, za veľmi vyvážené a zrozumiteľné vysvetlenie tých problémov. Mám taký pocit, že tu máme druhý taký zákon trošku - "o nás bez nás", tentoraz "o nás" sú Bratislavčania, takže teším sa, že takáto diskusia medzi bratislavskými poslancami tu prebieha na rozdiel od zákona o Košiciach, kde som vlastne jediným opozičným poslancom ja, takže veľmi sa nemal kto k tomu vyjadrovať. Tú dilemu, ktorú rieši tento návrh zákona, poznám a nechcem byť teraz rozhodcom. Keď som začal byť poslancom v komunálnej politike, tak som sa naučil, že zastupiteľstvo a primátor alebo starosta majú podľa zákona približne rovnovážny stav. Oba tieto orgány sa navzájom kontrolujú a sú v určitom rovnovážnom stave. V poslednom období, tak ako to popísal pán poslanec Osuský, sa tá rovnováha preklopila v prospech primátorov a starostov. A ja nehovorím, že to je zlé, len konštatujem tento fakt. Veľmi často ako argument počujem to, že starosta, primátor chce veľa urobiť vo svojom meste, vo svojej obci, ale sa mu to jednoducho nedarí, lebo má takých, onakých, makových poslancov, a proste sa stále s nimi naťahuje a brzdí to rozvoj mesta.

    Druhý dobrý argument je, o ktorom počujem, že teda má také manažérske zručnosti, že by ich chcel uplatniť. Rád by som ale povedal, že veľmi opatrne s takýmito rozhodnutiami aj v prípade tohto návrhu zákona. Poznám prípady obcí a miest, kde naopak, poslanci sa snažia zachrániť toto mesto a túto obec, lebo starosta sa úplne uchýlil, a vedel by som uvádzať príklady. Tým, že posilníme ešte jeho kompetencie, kontrolu zo strany poslancov odstránime. A moja posledná poznámka je, že nie som celkom o tom presvedčený, či napríklad pri obsadzovaní samosprávnych orgánov má platiť takéto manažérske pravidlo, lebo mesto nie je firma, tak ako štát nie je firma, ale je to zastupiteľská demokracia, tá funguje podľa iných pravidiel.

  • Predsedajúca, ďakujem pánovi profesorovi Hubovi ako Bratislavčanovi, ktorý možno celkom prirodzene a bez partikulárnych záujmov vidí veci tak ako ja. Kolega Jasaň, úplne uznávam vašu argumentáciu o manažérovi, ktorý si vyberá tím. Problém je, že nehovoríme o akciovej spoločnosti, o nadnárodnom výrobnom komplexe, ale hovoríme o samosprávnom orgáne, a tam je to predsa trochu inakšie. To znamená, ani predseda najsilenejšej strany v politike si nevyberie svoj tím bez ohľadu na koaličných partnerov. Viete, v tomto usporiadaní, ktoré je demokraciou, musia parlamenty žiť s inými prezidentmi, ako sú samé, tu musia senáty žiť s inými snemovňami, ako sú samé, a všetci musia žiť v rôznych konšteláciách, ale to je výsledok zastupiteľskej demokracie, ktorá pri sebelepšom zameraní sa na predstavu manažérskeho fungovania celkom tak fungovať nemôže. A pokiaľ ide o kolegu Blahu, ktorý v mojom vystúpení vidí partikulárne záujmy, no, toto tvrdenie je obraz jeho samého, pretože si nedokáže vo svojom mozočku predstaviť nič iné ako obhajovanie partikulárnych záujmov. Ja možno naopak, tým, čo hovorím, podrývam svoju funkciu vicestarostu a nehovorím to teda z partikulárnych záujmov. Vystavujem sa prípadnej potrebe byť schválený ako vicestarosta a vystavujem sa riziku byť odvolaný ako vicestarosta, mestským zastupiteľstvom, ale ctím demokraciu. A, samozrejme, pokiaľ hovorí, že toto máme prejednávať na mestskom zastupiteľstve, dobre hovorí, ale my sme tento zákon, samozrejme, nikdy nemali na mestskom zastupiteľstve, ani len ako informáciu, takže toľko k jeho vrelému odporúčaniu, za ktoré mu ďakujem, a svoje écesy si môže rozdávať "o dům vedle".

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Keďže je 11.00 hodín, prerušujem rozpravu k tomuto bodu programu. Budeme pokračovať hlasovaním.

    Vyhlasujem prestávku do 11.02 hodín.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Martináka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Štefanca, Freša, Drobu a Viskupiča na vydanie zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, je to tlač 178.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana ŠTEFANCA, Pavla FREŠA, Juraja DROBU a Jozefa VISKUPIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 178.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili piati poslanci, z ktorých ja som podal procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 14 za, 108 proti, 5 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada odporučí poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 55 za, 75 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Fitz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, je to tlač 179.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 179.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, nikto z nich nepodal žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 51 za, 1 proti, 84 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Náhlik bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona číslo 181.

  • Pozn. red.: správne má byť "tlač 181".

  • (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany ŽITŇANSKEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 181.)

  • Ďakujem, pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 1 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Susko bude teraz uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona č. 350/1996 Z. z., rokovací poriadok, je to tlač 185.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany LAŠŠÁKOVEJ, Renáty ZMAJKOVIČOVEJ a Róberta MADEJA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 185.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Jozef Viskupič, ktorý nepodal žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 100 bol za, 7 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej, aby za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určený gestorský výbor prerokuje návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Matovič bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade, je to tlač 188.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky GIBALOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 188.

  • Pán predseda, v rozprave k tomuto zákonu nevystúpil žiaden poslanec. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 77 proti.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Přidal teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Hudackého, Figeľa a Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní (tlač 195).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána HUDACKÉHO, Jána FIGEĽA a Júliusa BROCKU na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 195.

  • Přidal Alojz, poslanec NR SR

    Budem, budem, nebojte sa. Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepredložili žiaden návrh. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 1 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pani poslankyňa Vaľová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov, je to tlač 196.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bélu BUGÁRA a Józsefa NAGYA na vydanie ústavného zákona o nezdaňovaní dôchodkov, tlač 196.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Poprosím vás, keďže nevystúpil nikto k tomuto zákonu, aby sme sa podľa § 73 ods. 3 písmena c) uzniesli na tom, že postúpime návrh do druhého čítania, aby ste o tom dali hlasovať.

    Ďakujem.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 40 za, 36 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme o ňom rokovať v druhom čítaní.

    Pani poslankyňa Gibalová uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Zajaca a Hudackého na vydanie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Je to tlač 197.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla ZAJACA a Jána HUDACKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 197.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 1 proti, 79 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Glenda uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Otta Brixiho, Richarda Rašiho, Pavla Pašku a Milana Géciho na vydanie zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice, tlač 199.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta BRIXIHO, Richarda RAŠIHO, Pavla PAŠKU a Milana GÉCIHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 199.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Novotný, ktorý podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Novotného.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 53 za, 78 proti, 5 sa zdržali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Keďže sme procedurálny návrh pána poslanca Novotného neschválili, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 27, proti a 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona prerokovať výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 bolo za, 2 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme schválili, pridelili ho do výborov a určili lehoty.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body.

    Pán predseda Beblavý? Nech sa páči.

  • Pán predseda, chcel by som len navrhnúť, aby ste preskúmali podľa obrazového záznamu hlasovanie, ktoré sme mali hneď prvé, pretože ak ma uši neklamú, spravodajca napovedal obvyklú a správnu formuláciu, že odporúča, aby sa plénum uznieslo na tom, že postúpime zákon do druhého čítania, ale povedal, že plénum Národná rada odporúča ísť do druhého čítania, čo je, samozrejme, právny nezmysel. A ak sme to naozaj schválili, tak by to mohol spochybniť potom v druhom, treťom čítaní ten zákon.

    Takže, chcem len odporúčať to skontrolovať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, pozriem sa na to, dobre, ale myslím, že tá formulácia je dôležitá z hľadiska paragrafového znenia, ktoré odznieva pri každom úvode, ale pozriem sa na to.

    Ďakujem za upozornenie.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Zvolávam zasadnutie výboru pre sociálne veci o 12.00 hodine v zasadačke výboru.

    Ďakujem.

  • Dámy a páni, ďakujem, pán predseda, chcem vás ešte požiadať, aby sme na základe návrhu, ktorý dnes prijal uznesením Zahraničný výbor Národnej rady, zaradili bod programu, a to Návrh zahraničného výboru na prijatie vyhlásenia Národnej rady k voľbách v Bielorusku, je to tlač 231. Máte ju rozdanú v laviciach. Navrhujem, aby hneď teraz po krátkej prestávke, ktorú vyhlásim, sme rokovali o tomto návrhu zahraničného výboru s tým, že hlasovať budeme po prerokovaní o ňom, potom o 17.00 hodine.

    Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je, dobre, ďakujem pekne.

    Chcem vás ešte informovať, dámy a páni, že sa obrátili na mňa navrhovatelia, ktorí ma požiadali, aby som presunul body 7. schôdze, kde sú navrhovateľmi na budúcu schôdzu októbrovú. Chcem vás informovať, že sa jedná o body 67, je to návrh pani podpredsedníčky Jurinovej a pani poslankyne Horváthovej, je to zákon č. 447/2008 Z. z., tlač 205.

    Potom sú to návrhy pod číslom 69, čo je návrh pani poslankyne Nicholsonovej na vydanie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, je to tlač 207, potom je to bod 70, je to takisto návrh pani poslankyne Nicholsonovej a poslancov Juraja Drobu a Martina Poliačika na vydanie zákona o registrovanom partnerstve, je to tlač 208.

    Potom je to návrh pána poslanca Jozefa Viskupiča, je to bod 72, zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku (tlač 210) a návrh pánov poslancov Viskupiča a Kadúca, je to bod 73 a tlač 211 a je to zákon č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady.

    Takže toto sú návrhy. Myslím, že s tým môžeme súhlasiť vzhľadom na to, že ide o žiadosti navrhovateľov. Takže tieto body prerokujeme potom na októbrovej schôdzi.

    Ešte vás chcem informovať, že dnes po hodine otázok budú nasledovať body 77 a 78, a to je správa o makroekonomickom vývoji a správa o opatreniach na udržanie deficitu. Už sme si to schválili, túto zmenu, len vás o tom informujem.

    Takže vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať 11.26 hodín.

    Poprosím pána predsedu zahraničného výboru, aby sa pripravil na uvedenie materiálu zahraničného výboru.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať teraz v rokovaní bodom programu, ktorý sme schválili a zaradili ho, a je to návrh Vyhlásenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky k voľbách v Bielorusku.

    Poprosím vás o pozornosť a poprosím pána predsedu zahraničného výboru Františka Šebeja, aby tento spoločný návrh zahraničného výboru uviedol.

  • Rokovanie o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbám v Bielorusku, tlač 231.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol informáciu o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbám v Bielorusku. Máte to pred sebou ako tlač č. 231.

    Ako viete, túto nedeľu, 23. septembra 2012 sa uskutočnili v Bielorusku parlamentné voľby, ktoré, ako konštatovali pozorovatelia Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, a boli tam aj pozorovatelia zo Slovenskej republiky, nemožno považovať za spravodlivé a slobodné v podmienkach platnosti medzinárodných štandardov a štandardov OBSE. A toto bol aj dôvod, prečo zahraničný výbor Slovenskej republiky sa tejto záležitosti venoval a prijal nasledujúce uznesenie s tým, že žiada Národnú radu, aby ho schválila. Teraz, ak dovolíte, vám pre poriadok prečítam to vyhlásenie, je to veľmi stručné, má len tri odseky, aby nám bolo jasné, o čom rokujeme. Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbám, ktoré sa konali 23. septembra 2012 v Bielorusku. Národná rada Slovenskej republiky: Po a) konštatuje, že tieto voľby neboli slobodné a spravodlivé a nespĺňali medzinárodné demokratické štandardy, ako to vo svojej správe zhodnotili medzinárodní volební pozorovatelia z ODIHR/OBSE a z Parlamentného zhromaždenia OBSE. Napriek niektorým technickým zlepšeniam volebného procesu vládna moc zastrašovaním slobodne zmýšľajúcich ľudí a väznením mnohých občianskych aktivistov a politikov, ktorí v minulosti slobodne prejavili svoj politický názor, ktorý nebol v súlade s vládnou propagandou, znemožnila otvorenú politickú súťaž. Po b) Národná rada Slovenskej republiky očakáva, že Európska únia bude voči Bielorusku aj naďalej zaujímať a presadzovať pevný, zásadný postoj medzinárodného spoločenstva, ktoré na nedemokratický režim v Bielorusku uvalilo politické sankcie a tento režim izolovalo. A po c) povzbudzuje vládu Slovenskej republiky v jej zámere prispieť konkrétnymi projektmi, ale aj prostredníctvom Európskeho spoločenstva naďalej čo najintenzívnejšie podporovať bieloruskú občiansku spoločnosť, bojovníkov za ľudské práva, občianskych aktivistov a najmä bieloruskú mládež, aby bieloruský ľud mohol čo najskôr slobodne rozhodnúť o svojej demokratickej a európskej budúcnosti. Toľko vyhlásenie Národnej rady. Ten text toho vyhlásenia, pre vašu informáciu, bol podrobne konzultovaný s naším ministerstvom zahraničných vecí. Pre vašu informáciu uvádzam, že samotné naše ministerstvo zahraničných vecí prijalo k voľbám v Bielorusku vlastné vyhlásenie, ktoré je obsahovo nie dikciou, nie presne slovami, ale obsahovo je úplne zhodné s vyhlásením, o ktorom teraz rokujeme, a teda, že to vyhlásenie zodpovedá dlhodobým prioritám našej zahraničnej politiky v rámci východného partnerstva, medzi ktoré patrí aj starosť o občianske a ľudské práva na východ od našich hraníc. Dovoľte mi informovať vás, že predmetný návrh zahraničného výboru, o ktorom rokujeme, prerokoval Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 11. schôdzi dnes ráno o pol deviatej a uznesením č. 21 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbách v Bielorusku schváliť.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, kto chce vystúpiť, páni poslanci Osuský, Mikloško a pán poslanec Dzurinda, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa. Plne podporujem vyhlásenie zahraničného výboru a ďakujem mu, že sa operatívne, tak ako situácia žiada, stretol a prijal to, o čom budeme odpoludnia hlasovať. Ako bývalý vedúci delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení OBSE v minulom volebnom období som mal možnosť zúčastniť sa predchádzajúcich prezidentských volieb. Rozhodnutím štruktúr OBSE som sa vo dvojici s arménskym kolegom Safaryanom ocitol ako medzinárodný pozorovateľ na okrsku Oktyabrskaja. O svojich zážitkoch z toho okrsku zo sčítavania hlasov a vyhlásenia výsledkov som informoval verejnosť i médiá v čase, keď som sa vrátil z Minska. Taký hrubý spôsob falšovania volieb, aký som zažil tam, som nezažil nikde na svete a môžem povedať, že vo svojich dvoch predchádzajúcich volebných obdobiach v Národnej rade som sa ako pozorovateľ zúčastnil mnohých volieb. Na rozdiel od situácie v iných krajinách, kde sa voľby falšujú tým, že sa napríklad napchávajú hlasovacie boxy lístkami skôr, ako sa otvorí volebná miestnosť, a nedodržuje sa "prázdnosť" boxov, ktoré u nás kontrolujú volebné komisie. Nezažil som zároveň ani štandardný postup falšovania, že sa spočítajú hlasy a niekomu sa pridá a niekomu sa uberie, to všetko je v dnešnom Bielorusku prekonaná záležitosť. V Bielorusku je úplne jedno, čo je v schránkach - volebných urnách, je úplne jedno, koľko ľudí hlasovalo, a je úplne jedno, ako hlasovalo. Neplatí ani Stalinovo: "Nie je dôležité, kto ako hlasuje, ale dôležité je, kto sčítava hlasy." Ani toto už dnes nie je témou dňa. Realita volebného okrsku Oktyabrskaja ukázala to, čo som si pred pár dňami vypočul ako stanovisko politológa, zahraničného politológa, na tému Bielorusko, že totiž výsledky, ktoré predseda volebnej komisie prečíta, sú napísané dávno predtým, ako nastal volebný deň, a nijako nesúvisia s celou procedúrou hlasovania. A keď už mám slovo a mám tú česť, že ma počúva predseda Národnej rady, ktorý v tomto zmysle má istú právomoc, chcem povedať ešte takú, možno trpkú, sťažnosť na jednu vec. Keď som sa v roku 2010 po voľbách stal vedúcim delegácie Národnej rady v Parlamentom zhromaždení OBSE, a túto funkciu som robil i v období 1998 - 2002, tak na prvom zasadnutí delegácii Parlamentného zhromaždenia členských krajín vo Viedni, ktoré sa tam vždy koná vo februári, rozdávali prítomným pracovníci OBSE brožúrku, ktorá bola výkazom činnosti Parlamentného zhromaždenia v oblasti pozorovania volieb. Možnože o tom mnohí neviete, ale nosnou úlohou parlamentného zhromaždenia OBSE je kontrola volebných aktov v jednotlivých krajinách, podčiarkujem, reálne to predstavuje asi 80 percent aktivity tejto inštitúcie, ktorej je Národná rada roky členom. Môžete si predstaviť môj pocit takmer hanby, že keď som si pozrel tabuľku členských krajín OBSE, kde boli zvislicami a mínuskami označené účasti zástupcov jednotlivých parlamentov pri pozorovaní volieb. Musím povedať, že z 25 vyhodnocovaných volieb, na ktorých sa zástupcovia parlamentného zhromaždenia OBSE za ostatné štyri roky zúčastnili, malo Slovensko dve čiarky z 25. A to už jedna bola moja účasť tesne po voľbách a jedna bola účasť kolegu László Nagya v tom predchádzajúcom štvorročnom období. Keď sa pozriem na účasť našich bratov a kolegov z Parlamentu a Senátu Českej republiky, tak z tých 25 volieb Česká republika oboslala 22, ale i krajiny ako Bulharsko a Rumunsko oboslali dvojciferné počty volieb. Podotýkam, že na tých voľbách sme sa zúčastnili jednou osobu dvakrát - z 25 volieb. Česká republika sa nikdy, ani vo vzdialenejších krajinách, nezúčastnila menej ako troma účastníkmi a bežne česká výprava pozorovateľov obnášala päť parlamentárov. Neviem, či v roku 2006, či sedem, či ešte aj osem bola taká kríza, že Národná rada Slovenskej republiky nemala na to, aby poslala svojich zástupcov, aby plnili elementárnu úlohu zoskupenia, ktorého je Národná rada členom. Tá tabuľka by tu mala byť veľká a nasvietená, aby sme si uvedomili, ako na nej vyzeráme. Tá tabuľka je hanbou Národnej rady Slovenskej republiky a je hanbou popretia princípov, kvôli ktorým existuje Parlamentné zhromaždenie OBSE, lebo je našou povinnosťou starať sa o demokratický priebeh volieb ako akokoľvek elementárny základ normálneho fungovania spoločenstva národov, s ktorými sme v nejakom zoskupení. A ak teda Slovenská republika, ako chudobnejšie Bulharsko, takto plní túto povinnosť, napadá mi len citát Jana Wericha: "Když už člověk jednou je, má hledět, aby byl." A keď sme sa my rozhodli, tak ako iné demokratické krajiny, byť členmi Parlamentného zhromaždenia OBSE, nemala by byť výsledkom tohto rozhodnutia absolútna hanba v našom prístupe k plneniu si povinností člena.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, ja som v zahraničnom výbore nebol za túto rezolúciu, čiže cítim povinnosť niečo k tomu povedať. Aj keď iste mojej kariére to neprispeje. Dvakrát som tu urgentne prosil, žiadal o rezolúciu k Tymošenkovej, dvakrát sa mi to nepodarilo, teraz ako prví, rýchlo tu a teraz robíme rezolúciu k voľbám, ktoré ešte celkom nevychladli. Ja mám veľmi blízky vzťah k Bielorusku, napríklad na olympijských hrách boli výborní a chodia aj na mnohé iné medzinárodné súťaže. Je to v minulosti ťažko skúšaná krajina, samozrejme, nemám rád Lukašenka, aj preto, že tam je už príliš dlho, aj preto, že je vo všetkom najlepší, aj hokejista je najlepší, videl som film, ako hral hokej, no, moc nevie hrať, ale určite hrá lepšie, ako naši politici hokej. Ja som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí tam dlho žili. Napríklad s nunciom vatikánskym, ktorý tam bol tri roky. S veľvyslancom Skripkom v Ríme som bol dobrý kamarát, mnohé diskusie sme absolvovali a včera som čítal, iste viacerí z vás, dúfam, vyhlásenie exveľvyslanca Karasa Českej republiky, ktorý bol v Bielorusku dlho, hovorí, že je tam poriadok, že je tam disciplína, že kriminalita, korupcia temer neexistujú, že väzni majú veľmi tvrdé podmienky, ale môžu si mnohí z nich ísť zarobiť von a nedostať iba vodu a chlieb, a že kritizovať možno aj Lukašenka, ale nie urážať, prečítajte si to, je to veľmi zaujímavé čítanie. Môžem vám to prípadne aj dodať. Sedemdesiatpercentná účasť vo voľbách je vysoká, bodaj by sme ju my mali. Opozícia žiadala to bojkotovať, žiadala, aby ľudia išli na huby, ale asi nerástli, lebo nešli. Opozícia je roztrieštená a takto roztrieštená nemá šancu sa presadiť. Keď sa nezjednotí, tak nemá šancu. Je pravda, že strany sa veľmi ťažko, alebo temer nedajú zaregistrovať k voľbám, sú na to všelijaké prekážky, ale keby boli jednotní, by sa dalo omnoho viac v tomto smere urobiť. Bielorusko sú susedia Ruska, aj ekonomicky sú v mnohom závislí od nich, a teda keď EÚ neberie Bielorusko, tak, samozrejme, iné im neostáva. V Bielorusku nie je tvrdý kapitalistický systém - trhni čo môžeš, trhová ekonomika. Neprivatizovali do zahraničia svoje kľúčové firmy a nemajú veľké zadlženie. Dlhodobo odmietali pôžičky Medzinárodného menového fondu, neviem, ako je to teraz, myslím, že už nejakú prijali. Zaujímavé, že mnohé zahraničné firmy, aj naše, sa tlačia do Bieloruska, a tvrdia, že preto, lebo tam faktúry platia a sľuby plnia. Vyše 60 percent exportu z Bieloruska ide do Európskej únie. Je to údaj niekoľkoročný, ale môže byť aj dnes pravdivý, neviem presne. Na sanáciu dôsledkov Černobyľu dávali ročne asi 30 percent štátneho rozpočtu. Tiež je to údaj spred piatich rokov, ale iste tie dopady sú tam stále. Systém volieb v Bielorusku je väčšinový, to možno ani nevieme, je tam 110 obvodov, z ktorých vyjde 110 kandidátov, v jedno-, alebo dvojkolových voľbách. Každý kandidát musí dostať 50 percent plus jeden hlas. V minulých voľbách bolo 103 bezpartajných, iste to boli väčšinou prívrženci Lukašenka, jeden agrárnik a šiesti komunisti.

    Záverom k vyhláseniu. V bode a) navrhujem vypustiť "neboli slobodné a spravodlivé". Zanechať tam iba "nespĺňali medzinárodné demokratické štandardy". Časť b) sa mi tiež nepáči, ale nebudem navrhovať nič, ale myslím si, že politika Európskej únie k Bielorusku tiež nie je dobrá. To, že odmietajú dať víza zvoleným reprezentantom Bieloruska, sa mi zdá nesprávne, a keď vedenie Bieloruska chcelo ísť na olympijské hry do Londýna, a nedali im víza, sa mi to zdalo škandálom. V Londýne sedelo veľa zástupcov nedemokratických krajín aj diktátorov, a tí Európskej únii nevadili. Prepáčte za tieto slová, ale hovoria z môjho svedomia a z presvedčenia. A iste uznesenie prejde, aj keď navrhujem vypustiť tie štyri slová v tom bode a).

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky, páni poslanci Osuský a Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Mikloško, napriek nášmu dlhoročnému priateľstvu som zhrozený. Aj keby ste boli veľvyslancom Bieloruskej republiky, nepredniesli by ste iný návrh na úpravu uznesenia. Viete, tie reči o účasti vo voľbách, na to ja vám poviem, v tých voľbách, ktorými ste asi neboli celkom nadšený, tu bývalo 22 rokov, pardon, 40 rokov 98 percent "za". Pokiaľ ide o nízku kriminalitu a poriadok, musím povedať, že málokde bola taká nízka kriminalita a poriadok ako v Tretej ríši, ktorá mala trvať tisíc rokov, ale, chvalabohu, netrvala. Kritizovať vraj možno. No, kritizovať možno. Dosť malá je tá možnosť. Zrejme takú možnosť mal i biskup Vojtaššák, nepochybne farár Toufár, Polák a mnohí ďalší. Právo kritizovať mal asi aj Popieluszko a skončil primerane. Takže práve od vás takéto vyhlásenie pre mňa znamená vaše prihlásenie sa k tomu, čím sme skončili v roku '89.

  • Ďakujem pekne. Mojou faktickou poznámkou, aby to nebolo chápané tak, že by som podporil nejaký totalitný systém, alebo čosi také, ale ja som si vypočul aj pána kolegu Mikloška, a naozaj, sú aj pozitívne veci, ktoré sa dá vidieť práve aj v tejto našej susednej krajine. Cez to všetko, že vo vzťahu k Lukašenkovi, áno, kritizovať ho môžeme, ale aby sme ho neurážali. To platí aj u nás, v našom parlamente, v našej politike, aby sme sa vzájomne neurážali. V našej krajine už dávno neplatia ani dohody, ani pečiatky, ani zmluvy a naozaj možno to podnikateľské prostredie, ktoré v tom Bielorusku paradoxne je aspoň teda na takej úrovni, kde dohody a zmluvy platia, aj to je jedna z vecí, že táto krajina, si myslím, že nie je až taká skazená. Aj keď tá účasť 70 percent vo voľbách zdá sa, že naozaj je veľmi vysoká, pretože keď opozícia bojkotovala tieto voľby a cez to všetko je tam účasť na 70-percentnej úrovni, tak je to naozaj hodné minimálne zamyslenia.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Mikloško?

    Nech sa páči.

  • Na pána Osuského pár slovami. Porovnávať Bielorusko s 99,9 percent za totality sa skutočne nedá. Porozprávajte sa tam s ľuďmi, ktorí tam žijú, tak vám povedia. Ja som sa pred troma dňami rozprával s jednou dievčinou, ktorá tam žije, je momentálne tu, aj od nej mám informácie. Nechcem už ďalej rozširovať túto diskusiu. Z jednej návštevy, jedného volebného obvodu počas jedných volieb robiť nejaké závery o katastrofálnej situácii vo voľbách? Možno to boli tie minulé voľby, nehovorím, že aj tieto nemohli byť nejakým spôsobom kamuflované. Som presvedčený, že momentálne ľuďom tam nevadí to, že tam je niekto, kto povie takto, kto kritizuje ministrov, ministri musia stáť pred Lukašenkom a počúvať jeho áno, nie. Prečítajte si exveľvyslanca Českej republiky v Bielorusku, ktorý toto všetko píše, lebo sú to veľmi zaujímavé veci. Toto nie je môj dnešný názor. Ja som už aj blog napísal na Facebooku. Ja si myslím, že je našou povinnosťou hovoriť aj o druhej strane. Dávať tam biskupa Vojtaššáka, nejakých ďalších, Coufala, myslím, že to moc s tým nesúvisí. Povedal som tu niekoľko faktov a som rád, že ste ich zaregistrovali, a berte to tak, že človek, ktorý už nepozerá na budúcu kariéru, môže povedať aj to, čo si myslí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči, do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel veľmi stručne k tejto téme, ktorú považujem za dôležitú a vážnu, vyjadriť tiež. Nemôžem trošku sa nepristaviť pri vystúpeniach mojich kolegov. Absolútne súhlasím s Jozefom Mikloškom, že tu treba hovoriť slobodne. Ako by to bolo, keby sme slobodne na Slovensku nemohli hovoriť? Rešpektujúc a tešiac sa tejto zásade, ale chcem povedať, že aj ja som veľmi prekvapený tým, čo som počul od kolegu Mikloška na výbore a aj teraz v pléne. Za komunizmu si pamätám, že aj my sme išli voliť, ale pamätám si aj prečo. No, najmä zo strachu. Jozef, my sme nemali 70-percentné, my sme mali 95-percentné účasti. Je dobré si prečítať názory bývalého veľvyslanca, ale omnoho užitočnejšie, podľa mňa, je rozprávať sa so živými ľuďmi. Neviem, s kým si sa ty rozprával, ale videl si dnes na výbore skupinu bieloruských študentov. Odporúčam ti také meno, ako je Nasťa Palažanko, ktorá diskutovala so študentmi Univerzity Komenského v Bratislave v mojej prítomnosti. Počúval som jej osud, keď sama sedela vo väzení, nemohla doštudovať, snúbenca dostali do väzenia. Treba sa rozprávať s tými ľuďmi, ktorí sa boja. Nie kritizovať, alebo urážať Lukašenka, ale jednoducho slobodne sa vyjadrovať. Keď budeme relativizovať to, čo sa deje vo svete, budeme sa dopúšťať ťažkých chýb.

    Bielorusko je krajina s veľkým potenciálom. To súhlasím. Nevidím to tak ekonomicky, ako bolo popísané, ale povedzme v oblasti kultúry alebo športu. Azarenkova sa volá tá tenistka, ktorá dnes je tuším svetovou jednotkou? Ale majú aj výborný, ako bolo spomínané, hokej, päťboj zimný a niektoré, biatlon zimný, a niektoré mnohé ďalšie veci. Ale naspäť k téme. Myslím si, že prijatím takéhoto vyhlásenia urobíme veľmi významný krok, ktorý nás veľa nestojí, len chce to ukázať dobrú vôľu. Myslím si, že to bude významný politický počin, ktorým prispejeme k tomu, čo sa od krajiny, ktorá prešla od diktatúry k slobode aj patrí, aj očakáva.

    Minulý týždeň sme tu prerokovali zameranie zahraničnej politiky. Z úst pána ministra, ale aj opozičných, koaličných vládnych poslancov viackrát zaznelo, že v zahraničnej politike sa tešíme kontinuite. Do tejto kontinuity patria jasné zahranično-politické priority, to je Východné partnerstvo, šesť krajín, medzi ktoré Bielorusko patrí, to je západný Balkán. Teším sa, že sme aj na zahraničnom výbore dnes ráno našli širokú zhodu na texte tohto vyhlásenia. Chcem sa poďakovať predsedovi zahraničného výboru, ale aj predsedovi parlamentu za pružné a promptné reakcie. Hovorím, že o 17.00 hodine to vyhlásenie schválime.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky, páni poslanci Osuský, Vášáryová, Blaha, Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Osuský.

    Ešte dopredu, chcem vás požiadať, kolegyne, kolegovia, dávam návrh, aby sme dokončili tento bod po 12.00 hodine. Takže ukončím aj faktické poznámky. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Takže pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi správne podčiarkol kolega Dzurinda skutočnosť, že i pri predchádzajúcom vystúpení pána ministra Lajčáka som s radosťou konštatoval, že jeho a zhodou okolností i moje názory na vývoj v Bielorusku sú totožné. Som rád, že výbor prijal široko ponad hranice straníckych tričiek toto vyhlásenie. A presne ako povedal kolega Dzurinda, my sme mali 95-percentnú účasť. A, samozrejme, že sa i vtedy, i dnes našli ľudia, ktorým netrhali neobsadené diecézy, chýbanie cirkevnej literatúry či duchovných, vonkoncom žily. A vonkoncom to nebola požiadavka celého národa a celého spoločenstva občanov. Bola to len požiadavka "niekoho" a mohli by sme sa ponad to preniesť ako nad menšinový názor. Takže ak niekde 30 percent ľudí poslúchne výzvu opozície v krajine, kde je strach, tak podotýkam, že Slovensko a Československá socialistická republika a jej občania vrátane kresťanov nenabrali guráž za 40 rokov, aby 30 percent z nich neprišlo k voľbám.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne. Chcem podporiť to, čo tu zaznelo dnes v parlamente, a som veľmi hrdá, že sme dnes tak veľmi skoro po bieloruských voľbách, že dostávame takéto uznesenie. Keď som vystupovala k hodnoteniu zahraničnej politiky, zdôraznila som, že si myslím, že na rozdiel od všetkých ostatných parlamentov krajín Európskej únie tu, na našej pôde, sa o zahraničnej politike nášho štátu debatuje veľmi málo. A je to veľmi na škodu. Na jednej strane to robí dojem, že sa zaoberáme len sami sebou, a na druhej strane, my nie sme krajina, ktorá by bola neviditeľná. Slovensko sa vždy angažovalo. Spomeniem len Biely pozdrav Bielorusku. Veľký program, ktorý urobil veľmi dobré meno a, samozrejme, ďalšie a ďalšie iniciatívy mimovládnych organizácií v Bielorusku. Tým, čo sme si prežili za 40 rokov komunizmu, my sme povinní pomáhať bez ohľadu na to, aká je terajšia situácia v Bielorusku. Sme povinní pomáhať všetkým slušným ľuďom, ktorí žijú na východ od nás.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Dzurinda, oceňujem tú iniciatívu práve preto, že vychádza z empírie, že nevychádza z ideológie a z akéhosi apriorizmu. A práve preto by som rád nadviazal na to, čo ste spomínali u kolegu Mikloška. Mne sa páčila jeho reč v tom, že sa snažil byť vecný, neideologický, netendenčný, možno aj kontroverzný, ale snažil sa rozmýšľať slobodne a úprimne. Kdežto v prípade kolegu, ktorý je vyslovene v kontraste, Osuského. To bola čistá ideológia. To proste, pán kolega Osuský, nech sa deje v Bielorusku čokoľvek, on je automaticky proti a to je čistý apriorizmus, ideologizácia problému. A to by sme práve podporovať nemali. Čiže, naozaj, iniciatívu obsahovo, samozrejme, podporujeme. Podporujeme každý boj za demokraciu a ľudské práva, ale neideologizujme tento súboj a snažme sa vyhnúť práve tomu, čo tu predvádza pán kolega Osuský, takej lukašenkovčine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj, hovoriť slobodne nie je takou samozrejmosťou, ako sa nám to dnes zdá, lebo pred pár rokmi to tuná nebolo. Slobodu si treba ctiť, ale aj za ňu bojovať a prinášať pre ňu obety. Lebo to, čo niečo v skutočnosti stojí, to sú tie obety a tie spomínané veci, tak naozaj za niečo stojí. Bielorusko má veľký potenciál hospodársky, kultúrny, ale aj ľudský rozmer, a dokonca si dovolím povedať aj spirituálny. Vyhlásenie, ktoré tuná teda sa chystáme ako prijať. Mne chýba to, čo spomenul predrečník ešte predtým, to zabudol povedať, ak dovolíte, tak by som to pripomenul, prijatie vyhlásenia sme neprijali. K neúctivému zaobchádzaniu Julije Tymošenkovej, premiérky Ukrajiny. Toto mi tuná ako chýbalo. Myslím si, že bolo by hodné ešte sa nad tým ako zamyslieť. Či už je niekto spravodlivo trestaný, alebo nespravodlivo trestaný. Ja sa k tomu nevyjadrujem, ale k tej neúctivosti, dovolím si takto povedať, je to navyše žena, tak chýba mi tu vyhlásenie, ktoré Národná rada tuná neprijala.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dzurinda, reakcia.

    Technici, zapnite pána poslanca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, ani som necítil potrebu, lebo veď to bolo vecné. Len kolegovi Kuffovi by som chcel povedať, aby sme neplietli veci, ktoré dohromady pliesť nie je potrebné. Zhodou okolností 28. októbra budú parlamentné voľby na Ukrajine. Ako člen Rady Európy ja som sa teda tam aj prihlásil, týždeň strávim na rôznych okrskoch v týchto voľbách. Je nesmierne dôležité, aby boli slobodné, aby Ukrajina mala rovnakú šancu. Ja sa domnievam, že o mesiac, ak to niekto z nás bude považovať za potrebné, alebo zmysluplné, nič nám v tom nebráni, aby sme sa tým zaoberali, ale ja chcem vyjadriť nádej, že voľby na Ukrajine slobodné budú.

  • Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán predseda zahraničného výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, budem veľmi, veľmi stručný. Kolegovia, ďakujem za, za rozpravu, ďakujem všetkým za to, že do nej prispeli. Mám dve veľmi krátke poznámky k tomu, čo povedal pán kolega Mikloško, ktorý už sa neobáva o svoju kariéru. Poriadok a disciplína nie sú argument o tom, že spoločnosť je slobodná, demokratická. Najväčší poriadok a disciplína boli vraj v koncentračnom tábore. Bielorusko je niekde na polceste. To po prvé. Po druhé, súčasťou slobody kritizovať je aj sloboda po kritizovaní, po kritizovaní, čo opäť nie je bieloruský prípad.

    Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dúfam, že naprieč politickými stranami toto vyhlásenie podporíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, tak ako sme sa dohodli, budeme o tomto návrhu hlasovať o 17.00 hodine v bloku hlasovaní.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili včera do 12.00 hodiny šesť otázok na predsedu vlády a na členov vlády osem otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Neprítomný je minister životného prostredia Peter Žiga, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister školstva, vedy, výskumu a športu, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič.

    Žiadne otázky neboli postavené podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ministrovi vnútra a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi, ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi, ďalej, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi, rovnako ani Martinovi Glváčovi, ministrovi obrany.

    Som pripravený, pani podpredsedníčka, odpovedať na postavené otázky.

  • Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Viery Šedivcovej a znie: "Vážený pán premiér, uvažuje vláda Slovenskej republiky o investičných stimuloch v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti? Hovorím o okrese Žarnoviča, Žiar nad Hronom, kde je ohrozený najväčší zamestnávateľ v regióne Slovalco, akciová spoločnosť."

    Nech sa páči, pán predseda, odpovedajte.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky má v programovom vyhlásení uvedené, že jednou z jej priorít je podpora zamestnanosti aj formou investičnej podpory subjektov, ktoré sa na tvorbe pracovných miest podieľajú. Investičná pomoc naozaj predstavuje výraznú podporu pre stimulovanie podnikateľských aktivít, najmä v znevýhodnených regiónoch Slovenskej republiky.

    Ako vyplýva zo zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, podpora by mala smerovať primárne do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti a do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Podmienky stanovené v zákone by teda mali podporiť príchod investorov predovšetkým na východné Slovensko a najväčšiu investičnú pomoc môžu získať spoločnosti, ktoré plánujú investície do sofistikovanejšej výroby. Podporovanými oblasťami sú najmä priemyselná výroba, technologické a inovačné centrá, cestovný ruch a centrá strategických služieb. Pokiaľ investor spĺňa podmienky na získanie investičnej pomoci v jednotlivých oblastiach, môže sa uchádzať o niektorú z foriem investičnej pomoci. Môže to byť dotácia na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku. Môže to byť úľava na dani z príjmu, alebo príspevok na vytvorené nové pracovné miesta, alebo prevod nehnuteľného majetku, alebo zámena nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.

    Často sa stavia otázka, prečo existuje v zákone najmä forma takzvanej daňovej úľavy. Chcem uviesť, pretože o tejto forme dnes rozhoduje vláda pomerne intenzívne, že predovšetkým u nových investícií, teda u tých, ktoré prvýkrát prichádzajú na územie Slovenska, alebo investícií, ktoré realizujú domáci slovenskí podnikatelia, úplne nových, to nemá priamy negatívny dopad na štátny rozpočet. Napriek tomu, že takýto investor dostane daňovú úľavu, nemôže si odpísať celú daň z príjmu, ale musí zaplatiť minimálne 20 percent. Po druhé, takýto investor, samozrejme, odvádza daň z pridanej hodnoty a tým, že vytvára pracovné miesta, udržuje aj zamestnanosť. Aj preto, z tohto dôvodu je daňová úľava významným nástrojom ovplyvnenia hospodárskeho rastu.

    V oblasti podpory zaostávajúcich regiónov s dominujúcou vysokou mierou nezamestnanosti možno jednoznačne konštatovať, že investičné stimuly predstavujú významný nástroj regionálnej politiky. Potrebné však je jasne definovať podmienky ich poskytovania. Kritériá pre poskytovanie investičných stimulov by však okrem ekonomickej sily daného regiónu mali brať do úvahy aj širšiu škálu sociálno-ekonomických faktorov. Primárnou úlohou investičných stimulov by malo byť motivovanie investorov, aby svoje nové projekty umiestňovali v oblastiach s vyššou nezamestnanosťou, nižšou kvalitou infraštruktúry a podobne. To by malo za následok pozitívny vplyv na vytvorenie nových pracovných miest a nových podnikateľských možností pre miestne spoločnosti.

    Filozofia poskytovania investičných stimulov sa objavovala vo vyhláseniach každej jednej vlády. Za posledné štyri volebné obdobia rezort hospodárstva viac-menej pravidelne novelizoval zákon o investičnej pomoci a obvykle o niečo vyjasnil pravidlá a sprejazdnil schvaľovanie. O procesné úpravy sa nakoniec snažil aj bývalý minister Juraj Miškov. Všetci si pamätáte, ako sa zviditeľnil výrokom, že by bol rád, že by raz bol rád, aby ako efekt zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku vznikla situácia, kedy Slovensko už stimuly poskytovať nebude. Tento plán mu, samozrejme, nevyšiel a dokonca on sám dvakrát priniesol na rokovanie vlády žiadosť galantského Samsungu, ktorý žiadal opakovaný stimul pre svoju prevádzku.

    Analýza investičnej pomoci poskytnutej v rokoch 2002 až 2009, zahŕňajúca investičnú pomoc schválenú v rokoch 2002 až 2006, ako aj investičnú pomoc schválenú v období rokov 2006 - 2009 poukazuje na jasný vzťah medzi ekonomickou výkonnosťou regiónov a efektívnosťou štátnej pomoci. V rokoch 2009 - 2011 vláda schválila pomoc vo výške takmer 180 mil. eur na vytvorenie 6 100 pracovných miest.

    Vláda má snahu podporovať subjekty, ktoré nové pracovné miesta vytvárajú, alebo udržujú. Toto by som chcel naozaj zdôrazniť, že dajme rovnítko medzi investorov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, a investorov, ktorí udržujú vysokú mieru zamestnanosti vo svojich podnikoch. Samozrejme, že táto podpora nemôže byť zo strany vlády bezhlavá. Aj preto bolo rokovanie kabinetu 19. septembra tohto roku o podpore deviatich subjektov, ktoré chcú u nás investovať pod podmienkou, že im štát odpustí časť dane z príjmov, prerušené. Vrátime sa k tejto otázke na jednom z najbližších rokovaní vlády Slovenskej republiky, keď sa doplnia niektoré chýbajúce informácie a rovnako sa odstránia aj niektoré legislatívno-technické nedostatky. Avšak tieto spoločnosti, je ich deväť, sa musia zaviazať, že zachovajú, alebo rozšíria pracovné miesta minimálne po dobu piatich rokov. Za projektované investície a vytvorenie približne 1900 pracovných miest by im mal štát odpustiť dane za viac ako 100 mil. eur. Pripomínam však, že tieto spoločnosti súčasne preinvestujú 380 mil. eur, čiže pomer odpustenie, pokiaľ ide o daň z príjmu 100 mil., na druhej strane je investícia vo výške 380 mil. eur.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť, a ak sa bavíme o udržaní pracovných miest na Slovensku, uviedol príklad z iných krajín, ktorý je varovný. Počas mojej návštevy vo Francúzsku som bol svedkom prijatia predstaviteľov zamestnancov u francúzskeho prezidenta, pretože spoločnosť Peugeot Citroën má prepustiť v jednom závode 8 tisíc pracovníkov. Sme dnes svedkami najmä v týchto veľkých krajinách, že dochádza k masovému prepúšťaniu, Slovenská republika je zatiaľ v tomto vo výhode, pretože aj pokiaľ ide o mzdy, aj pokiaľ ide kvalitu výroby, pokiaľ ide o výšku dane z príjmu, toto všetko robí stále Slovensko atraktívnou krajinou, ale nesmieme to podceňovať. A musíme pracovať s investormi, ktorí majú záujem udržať výrobu na Slovensku, a v prípade, že rozširujú výrobu, v prípade, že idú s novými technológiami, nemali by sme váhať a využiť investičné stimuly aj na udržanie pracovných miest a nie iba na vytváranie nových pracovných miest. Samozrejme, že otázka spomenutej formy podpory nemôže byť porovnávaná k požiadavkám v iných odvetviach. V čase prognozovaného poklesu hospodárskeho rastu má vláda málo nástrojov, aby rast mohla stimulovať. Investičný stimul, jeden zo zákonných prostriedkov ako vytvoriť a zachovať pracovné miesta. My si jednoducho nemôžeme dovoliť v tomto okamihu hospodárske straty, a preto aj budeme tieto nástroje veľmi intenzívne ďalej využívať. Nakoniec, o chvíľku sa dozviete z úst podpredsedu vlády a ministra financií, aká je komplikovaná finančná situácia v Slovenskej republike a čo všetko vláda Slovenskej republiky musí urobiť, aby sme dali zadosť našim medzinárodným záväzkom.

    Pokiaľ ide o spoločnosť Slovalco, akciová spoločnosť, na ktorú ste sa, pani poslankyňa, pýtali, môžem povedať, že podľa mojich informácií táto firma doteraz investičné stimuly nedostala. Ak v budúcnosti splní zákonné náležitosti a podá žiadosť o ich poskytnutie, bude sa ich projektom vládny kabinet zaoberať rovnako ako v prípade iných investorov. Na druhej strane problematika energeticky náročného priemyslu bola čiastočne riešená pri nedávnej implementácii tretieho energetického balíčka Európskej únie. Už v dnešnej dobe platné a účinné ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach osobitným spôsobom upravuje cenotvorbu pre veľkých odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy. Od nadobudnutia účinnosti citovaného zákona aj spoločnosť Slovalco využíva výhodu, na základe ktorej neplatí sieťové poplatky 29 eur za MW hodiny elektriny, ale len osem a pol eura. Viem, že sú tu aj iné problémy, viem, že sú avizované možno masové prepúšťania v tomto priestore, preto aj na základe vašej otázky aj správy, ktorú som získal, som okamžite požiadal príslušných ministrov, aby sa tejto otázke venovali, pretože bola by veľká chyba, ak by sme niečo zanedbali a odišiel by zo Slovenska investor, ale skôr by pomerne veľké množstvo pracovných miest zaniklo. V okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom, na ktoré sa pýtate, boli doteraz podporené investičnou pomocou tri investičné zámery a štvrtý je pripravený na predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Momentálne je v rokovaní jedna významná expanzia, spoločnosť Fagor Ederlan Slovensko, akciová spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou odliatkov z hliníka, hlavne pre automobilový priemysel. Firma podniká na Slovensku od roku 2005, pričom 100 percent produkcie ide na export a v súčasnosti zamestnáva 187 zamestnancov. Investičným zámerom firmy je zvýšenie výrobných kapacít, pričom celková výška nákladov bude 8 mil. 280 tisíc eur a realizáciou sa predpokladá do konca roku 2016 vytvorenie ďalších päťdesiatich dvoch pracovných miest. Tento investičný projekt vláda zatiaľ neschválila, ale veľmi intenzívne o ňom rokujeme.

    Dámy a páni, asi toľko, pokiaľ ide o problematiku investičných stimulov a situácie v Slovalcu a v mestách Žarnovica a Žiar nad Hronom z pohľadu poskytovaných investičných stimulov.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie, pani poslankyňa poďakovala za odpoveď.

    Pokračujeme druhou otázkou, ktorú vám, pán predseda vlády, položil pán poslanec Pavol Zajac, a otázka znie:

    "Vážený pán premiér, ďakujem za zoznam stavieb s vydaným stavebným povolením na diaľnice a rýchlostné cesty v rokoch 2006 až 2010, ktoré ste mi dali na nedávnej hodine otázok. Po jeho preštudovaní som dospel k záveru, že sa evidentne mýlite. Vami dodaný zoznam obsahuje nielen 129,7 km úsekov s vydanými stavebnými povoleniami, ktoré ste naozaj zanechali nasledujúcej vláde, ale aj viac ako 99 km úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sa za vašej vlády v rokoch 2006 až 2010 začali stavať, alebo dokonca aj dali do prevádzky. Váš zoznam obsahuje napríklad úsek diaľnice D1, Studenec - Behárovce, ktorý ste osobne otvárali 7. júna 2010, alebo prvý a druhý úsek diaľnice D1, Sverepec - Vrtižer, kde ste, pán premiér, 30. mája 2010 strihali pásku. Pán Fico, stále trváte na svojom nepravdivom výroku, že vaša vláda zanechala vláde Ivety Radičovej vydané stavebné povolenia na 224 km diaľnic a rýchlostných ciest?"

    Nech sa páči, pán predseda vlády, prosím o odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Dal som si záväzok, že moja odpoveď bude kratšia ako vaša otázka. Oceňujem váš záujem, pán poslanec, o problematiku výstavby diaľnice, ale asi by som viac privítal, keby ste nezostali iba v rovine čítania tabuliek a čísiel, ale keby ste aj podporili svojím hlasom opatrenia vlády, ktoré budú určite predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky. Na mojom tvrdení, ktoré odznelo na hodine otázok 13. 9. 2012, nemám čo meniť. Vláda v rokoch 2006 - 2010 zabezpečila vydanie stavebných povolení na 229 km aj 290 m, a to diaľnic a rýchlostných ciest. Rozhodnutia v tomto období boli vydané a nadobudli právoplatnosť. Nikto ich žiadnym spôsobom nezrušil, sú právoplatné a vykonateľné. Dĺžka 229 km diaľnic a rýchlostných ciest je naozaj rozhodujúca a podstatná, pretože uvedené číslo je výsledkom práce a úsilia vlády v rokoch 2006 až 2010. Toto číslo nie je malé v porovnaní s tempom a rýchlosťou výstavby diaľnic a ciest počas vlády Ivety Radičovej. Úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré som vám na minulej hodine otázok odovzdal, boli pripravené na výstavbu a budovanie, pričom mnohé z nich sa začali stavať už počas našej vlády, a boli odovzdané až za vlády Ivety Radičovej. Je taktiež pravdou, že niektoré úseky sa začali vzhľadom na vydané stavebné povolenia stavať a budovať už počas funkčného obdobia mojej vlády a niektoré úseky boli počas tohto obdobia aj skolaudované a odovzdané do prevádzky. Napriek tomu je však nespochybniteľné, vážený pán poslanec, že vláda zabezpečila vydanie stavebného povolenia a možnosť výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na úseky v celkovej dĺžke 229 km aj 290 metrov.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pätnásťminútový limit je vyčerpaný, ďakujem vám, pán predseda vlády, za odpovede a budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvú otázku položil pán poslanec Lebocký na ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu a otázka znie: "Vážený pán minister, dopravné kolízie na verejných komunikáciách spôsobné medveďom hnedým sa v poslednom období opakujú a vyskytujú sa už aj v oblastiach značne vzdialených od areálu prirodzeného výskytu tohto predátora. Aký je stav a vývoj monitoringu medveďa na Slovensku a aké opatrenia plánuje ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prijať za účelom manažmentu tohto chráneného živočícha?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a zároveň oznámte aj ukončenie svojej odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, konkrétne, vážený pán poslanec, dopravné kolízie na verejných komunikáciách so zverou všeobecne sú v Slovenskej republike pomerne časté. Najčastejšie kolízie sú so srnčou, jeleňou alebo diviačou zverou. Príčiny častých kolízií sú najmä chýbajúce oplotenie okolo diaľnic, ako aj absencia ekoduktov, čiže zelených mostov. Odborná organizácia Ochrana prírody a krajiny zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, realizuje na viacerých lokalitách, najmä Malá Fatra, Muránska Planina, Poľana, veľkoplošné sčítavanie veľkých šeliem. Okrem tohto pracovníci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vykonávajú aj takzvaný nepretržitý monitoring, kde všetky pozorovania jedincov pobytových znakov sa zaznamenávajú do databázy. Navyše sa intenzívne využíva aj sledovanie niektorých jedincov medveďa hnedého prostredníctvom satelitnej telemetrie, z ktorého postupne štátna ochrana prírody získava cenné poznatky o pohybe a aktivite medveďov. Z týchto novozískaných poznatkov je napríklad zaujímavé spomenúť, že sledované medvede sa vedia presúvať na veľké vzdialenosti a ich pohyb v krajine je značne motivovaný potravinovými zdrojmi, napríklad poľnohospodárskymi plodinami, kukuricou alebo prikrmovacími a vnadiacimi poľovníckymi zariadeniami. Pri týchto presunoch medvede prekonávajú cestné aj železničné komunikácie a často tam dochádza k dopravným kolíziám. Ochrana a manažment medveďa na Slovensku prebieha v súčasnosti len na základe odborného odhadu početnosti, pretože neexistujú relevantné komplexné vedecké údaje o jeho populácii a nie je zavedený jednotný monitoring. Takisto absentuje na Slovensku aj program starostlivosti, čiže manažmentový plán o medveďa hnedého. Zároveň je potrebné poznamenať, že v súčasnosti je problematika veľkých šeliem, špeciálne medveďa, veľmi intenzívne vnímaná hlavne odbornou verejnosťou, ale aj laickou verejnosťou. Z uvedeného dôvodu Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v súčasnosti realizuje projekt výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku, kde prioritný druh je medveď hnedý. Na podklade všetkých získaných a vyhodnotených údajov bude možné vypracovať plány ochrany a manažmentu o veľké šelmy, predstavujúce nevyhnutnú súčasť európskych manažmentových plánov. Po skončení realizácie aktivít projektu bude v budúcnosti jednoduchšia praktická realizácia ochranných, ale aj manažmentových opatrení navrhovaných v projekte. V projekte budú stanovené aj trendy vývoja, ktoré v kombinácii s nepretržitým monitoringom umožnia aktívnu ochranu veľkých šeliem na Slovensku.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Pán poslanec ďakuje. Ďakujem, pán minister.

    Druhú otázku položila pani poslankyňa Jana Žitňanská ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, za ktorého odpovedať bude pán minister Maďarič a otázka znie:

    "Vážený pán minister, popri úspešných olympionikoch a paraolympionikoch Slovensko zaznamenalo športové úspechy v zahraničí aj vďaka našim reprezentantom na špeciálnych olympijských hrách. Ako chce ministerstvo podporovať týchto športovcov pri najbližšej reprezentácii?"

    Nech sa páči, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, budem vám teda, sprostredkujem vám odpoveď pána ministra školstva. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v súčasnom období pripravuje novú koncepciu športu, ktorá bude predložená na rokovanie vlády v decembri 2012. Súčasťou koncepcie bude aj systémová podpora športu zdravotne znevýhodnených osôb, a teda aj mentálne znevýhodnených športovcov. V súlade s pripravovanou reformou financovania športu budú v novembri 2012 ministerstvom školstva zverejnené výzvy pre žiadateľov o dotácie v oblasti športu pre rok 2013 aj pre zabezpečenie športových aktivít zdravotne znevýhodnených športovcov. Na základe zverejnených výziev budú môcť žiadatelia požiadať o poskytnutie dotácie pre rok 2013 v súlade so zverejnenými podmienkami. Rád by som na záver podotkol, že rezort školstva pod mojím vedením prvýkrát zrovnoprávnil finančné odmeny pre úspešných paralympionikov s úspešnými olympionikmi a v tomto trende bude aj naďalej vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným športovcom pokračovať.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Prosím vás pekne, zapnite pani poslankyňu a vy sa prihláste, ak budete chcieť doplniť. Dobre.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mala niekoľko doplňujúcich otázok, ale vzhľadom k tomu, že pán minister kultúry len zastupuje pána ministra školstva, tak si myslím, že tie otázky položím priamo pánovi ministrovi školstva, nakoľko nepredpokladám, že pán minister kultúry ovláda celú reformu financovania športu, takže ďakujem veľmi pekne v tejto chvíli.

  • V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi, ktorého zastupuje pán minister dopravy, a otázka znie:

    "Vážený pán minister, zákaz predaja liehoviny s obsahom alkoholu viac ako 20 percent vyrobeného v Českej republike sa týka nielen obchodov, ale aj reštaurácií, barov či pohostinstiev. Ako je zabezpečené vrátenie spotrebnej dane z alkoholu, ak Slovenská republika bude trvať na vrátení takéhoto alkoholu späť do Českej republiky?"

    Nech sa páči, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, podľa zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, možno vrátiť spotrebnú daň za a) prevádzkovateľovi daňového skladu, ak prevzal spotrebiteľské balenie liehu, označené kontrolnou známkou, ktorou ho sám označil a ktoré obsahuje lieh preukázateľne znehodnotený a nevhodný na priamu ľudskú spotrebu, tento lieh bol zničený pod dozorom colného úradu.

    Alebo za b) oprávnenému príjemcovi, ak prevzal spotrebiteľské balenie liehu, ktoré obsahuje lieh, ktorý je preukázateľne znehodnotený a nevhodný na priamu ľudskú spotrebu, a tento lieh bol zničený pod dozorom colného úradu.

    Alebo za c) oprávnenému príjemcovi, ak tento chce spotrebiteľské balenie liehu uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území prepravovať na účely reklamácie dodávateľovi reklamovaného spotrebiteľského balenia liehu, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte. V tomto prípade je predpoklad, že dodávateľ liehu chce reklamovaný tovar aj naspäť prijať. O tom, či je spotrebiteľské balenie liehu vhodné na priamu ľudskú spotrebu, rozhoduje výlučne orgán potravinového dozoru.

    Teda subjekty, ktorým je možné vrátiť spotrebnú daň, presne definuje zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, pričom vrátiť daň možno len vtedy, ak o to správcu dane požiada oprávnený subjekt. Rovnako tak zákon definuje aj podmienky, pri ktorých je možné vrátiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov. V prípade, že bola táto daň už zaplatená, základnou podmienkou pre vrátenie je, aby podnikateľský subjekt, ktorý je podľa zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov oprávnený na vrátenie dane, predložil doklad o tom, že spotrebná daň bola preukázateľne zaplatená.

    Ak boli tieto liehoviny označené slovenskými kontrolnými známkami, tieto musia byť zničené, pričom o ich zničení vyhotovuje colný úrad záznam.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Áno, zapnite pána poslanca, prihlásil sa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za sprostredkovanie odpovedí na moju otázku, ale musím povedať, že nie som úplne spokojný s odpoveďou, nakoľko tí, ktorí prevádzkujú reštaurácie, vývarovne alebo pohostinstvá, nie sú colnými skladmi, a teda totiž oni sami nemôžu požiadať a bude problém, ako ho vrátiť. Vychádzam len z tvrdenia, ktoré vyslovil pán minister Jahnátek, že on bude trvať na tom, aby tento tovar bol vrátený do Českej republiky. Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi financií, aby našiel riešenie nekomplikované, aby sme našich podnikateľov za danú situáciu dvojnásobne netrestali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšiu v poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi, ktorého zastupuje pán minister kultúry Marek Maďarič, a otázka znie:

    "Vážený pán minister, v súvislosti s nedávnym štrajkom pedagogických pracovníkov sa na vás obraciam s nasledujúcou otázku. Vy ako sociálne cítiaci občan a verejný činiteľ súhlasíte s požiadavkami pedagogických zamestnancov?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Áno, pani podpredsedníčka. Takže, pán vážený poslanec, v mene pána ministra školstva, ktorý vám odpovedá nasledovne.

    Nielen ako sociálne cítiaci občan a verejný činiteľ, ale aj ako racionálne uvažujúci človek si uvedomujem potrebu zlepšenia postavenia učiteľov, a to tak z pohľadu spoločnosti, ako aj z hľadiska finančného ocenenia ich práce. Iste viete, že sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení riešiť zlepšenie odmeňovania učiteľov. Z tohto pohľadu, samozrejme, súhlasím s požiadavkami pedagogických zamestnancov na zlepšenie mzdového ohodnotenia ich náročnej práce. Súčasne chcem zdôrazniť, že si uvedomujem, že v tejto oblasti zaostávame v rámci Európskej únie a dnes sme na poslednom mieste, čo je dôsledkom dvadsať rokov zásadného neriešenia financovania školstva.

    Jednou z troch priorít je okrem zvyšovania sociálnych štipendií pre vysokoškolákov, prostriedkov do vedy a výskumu aj zvýšenie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov našich škôl. Súčasne si však uvedomujem ako reálne uvažujúci politik, že Slovensko sa zaviazalo znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 percentá HDP a riešenie tejto požiadavky celkom prirodzene závisí aj od možnosti štátneho rozpočtu v rámci konsolidácie verejných financií, a tým aj budúcej stability Slovenska v tomto období, kulminujúcej ekonomickej, finančnej, sociálnej a morálnej krízy vo svete.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nemá. Ďakuje. Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Tibor Bastrnák a je na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča, ktorého zastúpi pán minister kultúry Marek Maďarič, a otázka znie:

    "Aké opatrenia plánujete navrhnúť pre ministerstvo financií, v záujme vyhovujúceho finančného krytia požiadaviek pedagogických zamestnancov v rozpočte na rok 2013?"

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, ako aj zároveň oznámte ukončenie svojej odpovede.

  • Vážený pán poslanec, ako som uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku, zvýšenie finančného ohodnotenia pedagogických zamestnancov je prvou prioritou rezortu školstva v rokovaniach s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva vykonalo všetky úsporné opatrenia požadované ministerstvom financií, napríklad desaťpercentné krátenie prevádzkových výdavkov a päťpercentné krátenie osobných výdavkov zamestnancov rezortu, okrem zamestnancov regionálneho školstva a vysokých škôl, aby prispelo na vytvorenie priestoru na pokrytie spomenutých prioritných výdavkov. Pre úplnosť uvádzam, že osobné náklady zamestnancov regionálneho a vysokého školstva tvoria takmer 70 percent z rozpočtu kapitoly školstva v časti Štátny rozpočet, pričom napríklad osobné výdavky a výdavky na prevádzku všetkých ostatných organizácií rezortu sú menej ako 2 percentá.

    Aj keď sa snažíme výdavky týchto organizácií maximálne znižovať, dosiahnuté úspory nemôžu podstatnejšie ovplyvniť platy učiteľov, na to sú jednoznačne potrebné dodatočné zdroje. Súčasne pripravujeme racionalizáciu školskej siete v rámci efektívneho využívania finančných prostriedkov v spolupráci so zriaďovateľmi našich škôl. Existujúci ukazovateľ o počte žiakov na jedného učiteľa má každým rokom klesajúcu tendenciu, čo je prirodzeným odrazom populačného vývoja a demografickej krízy. Preto v rámci školskej štvorpartity, kde majú zastúpenie zriaďovatelia, odborári a zamestnávateľské zväzy, prerokujeme návrhy na zefektívnenie financovania školstva tak, aby normatívy neodrážali len kvantitatívny ukazovateľ na jedného žiaka, ale sledovali aj kvalitu školy, úspešnosť vzdelávacieho a výchovného procesu a odrážali aj vzdelanostnú úroveň a schopnosť absolventov uplatniť sa na trhu práce. Uvedený problém chceme riešiť veľkou novelou zákona o financovaní školstva.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pán poslanec, chce položiť doplňujúcu otázku? Nechce položiť, ďakuje. Ďakujem pekne, pán minister.

    Šiestu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň na podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, ktorého zastupuje pán minister Počiatek, a otázka znie:

    "Vážený pán minister, podľa vášho názoru, v akom stave je v súčasnosti euro a eurozóna?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi vás informovať o súčasnom stave v eurozóne. Za posledných niekoľko týždňov sa na úrovni členských štátov eurozóny prijala rada veľmi dôležitých opatrení. Veríme, že tieto rozhodnutia prispejú k trvalej stabilite našej spoločnej meny. Najviditeľnejším aktérom Európskej únie bola počas leta Európska centrálna banka. Jej nový program pre nákup dlhopisov problémových krajín eurozóny, naviazaný na prísne plnenie reformného programu v rámci európskeho stabilizačného mechanizmu, mal výrazne upokojujúci efekt na kapitálové trhy v Európe.

    Takýto krok bol nevyhnutný na zachovanie transmisného kanálu, ktorým ECB kontroluje inflačné ciele v eurozóne, a preto jednoznačne spadal pod mandát Európskej centrálnej banky. Na základe júnového summitu Európskej rady, Európska komisia predstavila 12. septembra návrh jednotného bankového dohľadu pre ECB, po ktorom by európsky stabilizačný mechanizmus mohol získať právomoc na priame rekapitalizácie bánk. Súčasne sa vedú vecné diskusie o spoločných mechanizmoch na rezolúcie bánk, ako aj garancií depozitov, a teda o bankovej únii ako takej. Sme presvedčení, že týmito opatreniami sa nám podarí spoločne odstrániť prepojenie medzi dlhmi bánk a štátov a v budúcnosti sa tak vyhnúť záchranám bankového sektora s pomocou finančných prostriedkov daňových poplatníkov.

    Ďalšou veľmi významnou udalosťou je rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o spustení európskeho stabilizačného mechanizmu, ktoré je však podmienené tým, že prípadné budúce navyšovanie imania tohto mechanizmu nebude možné bez súhlasu jednotlivých členov ESM a že národné parlamenty zúčastnených strán budú informované o operáciách ESM. Tieto podmienky boli zabezpečené spoločnou deklaráciou o interpretácii súdneho rozhodnutia, ktoré bude podpísané a následne sa stane právne záväznou pre všetky akcionárske krajiny ESM, a nielen pre Nemecko.

    V rámci fiškálnej situácie začíname pozorovať postupné vyrovnávanie makroekonomických nerovnováh medzi štátmi eurozóny. Periférne krajiny zaznamenávajú znižovanie platov a zvyšovanie konkurencieschopnosti, čo by malo ďalej prispieť k odstraňovaniu príčin menovej krízy. Ozdravné programy problematických krajín postupujú napred a príklad Írska, ktoré sa v júli začalo opätovne čiastočne financovať na kapitálových trhoch, je dôkazom toho, že pôžičky z európskych záchranných mechanizmov neboli vyhodenými peniazmi. Kríza však v žiadnom prípade nie je zažehnaná, eurozóna je naďalej, alebo eurozóna aj naďalej čelí hospodárskej recesii a nezamestnanosti na hranici 11,3 percenta. Situácia je dnes ale významne optimistickejšia než pri poslednom vystúpení ministra financií na túto tému v pléne. Pevne verím, že množstvo práce, ktoré nás momentálne očakáva, nás opäť posunie o krok bližšie k stabilnej ekonomickej a finančnej situácii v Európe.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Áno, prosím vás, zapnite pána poslanca.

  • Skôr by som chcel iba poďakovať za výstižnú odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku má pán poslanec Arpád Érsek na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka a otázka znie:

    "Kedy bude podpísaná dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o výstavbe cestného mosta cez rieku Dunaj na spoločnej štátnej hranici medzi mestami Komárno a Komárom?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, návrh na uzavretie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o výstavbe cestného mosta cez rieku Dunaj na spoločnej štátnej hranici medzi mestami Komárnom a Komárom bol predložený na úrad vlády 27. septembra 2012. Podpísanie dohody je pripravované na október 2012, miesto podpisu a termín bude definitívne dohodnutý diplomatickou cestou.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Posledná otázka je od pána poslanca Pavla Zajaca, ktorého ale v rokovacej sále nevidím, preto na túto otázku nebudeme odpovedať. Tým sme odpovedali na všetky. Páni ministri a pán predseda vlády odpovedal na všetky otázky, ktoré boli položené poslancami, a preto končím tento bod programu.

    Mali by sme ďalej pokračovať tak, ako bolo dohodnuté, a to správou o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok roku 2012 a predikcia vývoja do konca roku. Správu má uviesť pán minister financií, ja mám informáciu, že pán minister financií príde iba na 15.00 hodinu. No, ja som myslela, že by sme aj ďalší bod mohli, ale nevidím tu ani pána predkladateľa Maroša Kondróta.

    Tak vyhlasujem prestávku do 15.00 hodiny.

    Ďalší bod je takisto pán poslanec Kondrót, o usporiadaní niektorých bytových náhrad.

    A potom je Viskupič a Vášáryová.

    A pán poslanec Krajcer ako spravodajca tu tiež nie je.

    Takže aj pri všetkej snahe, aby sme rokovali pružne, musím do 15.00 hodiny vyhlásiť prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vzhľadom k tomu, že pán minister je na ceste, tak ešte predlžujeme prestávku do 15.05 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/1990 Z. z. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, tlač 200. Prosím, aby spravodajca, aj navrhovateľ zaujali svoje miesta a poprosím pána poslanca Šebeja, ktorý sa prihlásil do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša KONDRÓTA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, najprv poviem, prečo, prečo si myslím, že mám tak do istej miery aj rodové právo rozprávať o zákone o Bratislave. Nielenže som Bratislavčan, nielenže som sa tu narodil, narodila sa tu aj moja mama, aj moja babka, aj moja prababka, patrím teda po praslici, po mame k veľmi starej bratislavskej rodine a nie je mi jedno, že ako je toto mesto spravované. Je to, samozrejme, už úplne iné mesto, ako je mesto, ako bolo mesto mojich starých a prastarých rodičov, ale v každom prípade je to naše mesto, moje mesto, je to naše hlavné mesto, a teda chcem, aby bolo spravované čo najlepšie.

    Táto novela zákona má podľa mňa niekoľko nedostatkov, ktoré len nadväzujú na súčasnú právnu úpravu, ktorá je tiež z dielne momentálne vládnucej strany SMER. Pôvodne to bolo v samospráve tak, že zástupcov primátorov a starostov jednoducho po, po istých vzájomných dohodách, alebo nedohodách volili volené zastupiteľstvá. Teraz je to tak, že ich volia, ale na návrh starostov alebo primátorov, teda nie podľa svojej panskej vôle, ale najprv musí starosta alebo primátor navrhnúť.

    Podľa mňa toto nie je dobrá úprava už tá, ktorá je teraz platná, nie je dobrá, mám na to takýto dôvod. Možno o ňom polemizovať. Pripúšťam, že sa bavíme teraz na úkor efektivity vládnutia. Toto celé v rámci samosprávy nie je o efektivite riadenia podniku. Primátor, alebo starosta je volený predstaviteľ výkonnej moci v tom meste a zodpovedá sa svojím spôsobom akcionárom, ktorými sú voliči. Ale takisto sú volení aj členovia zastupiteľstiev, a to spôsobom, ktorý odráža preferencie, túžby, nálady obyvateľov toho-ktorého mesta či obce. A v takomto usporiadaní je dôležité, aby legitimita každej moci sa odvíjala od toho, že ľud si volí svojich zástupcov.

    Domnievam sa, že navrhovaná úprava, že jednoducho si starosta, alebo primátor môže menovať, alebo v tomto prípade primátor, môže menovať svojich zástupcov a odvolávať. To je jedno, že či spomedzi volených zástupcov ľudu v zastupiteľstve, alebo nie, z nich robí nesvojprávnych pandrlákov, z nich robí proste bábky v rukách starostu, alebo teda primátora, ktorý proste ako jeho panská vôľa, jednoducho nepáči sa mi, čo robíš, choď preč. No, ale tým pádom už vôbec nemôžeme hovoriť o demokratickej kontrole moci, môžeme hovoriť len o tom, že okej, toto je efektívny spôsob vládnutia. Pripúšťam, že toto je zmysluplné hovoriť, že ale takto to je efektívnejšie, lebo keď má primátor v podobe svojich zástupcov večných oponentov, no tak proste kdesi tá činnosť môže zamrznúť uprostred nikdy nekončiacich sporov a naschválov, pripúšťam. Napriek tomu hovorím, že cit pre samosprávu, pre demokraciu, pre legitimitu moci mi hovorí, že táto navrhovaná úprava, že primátor si menuje, nie je dobrá a je krokom smerom k autokracii. Pričom podotýkam, že so súčasným primátorom ja nemám najmenší spor. Bol som petržalským poslancom, keď on bol petržalským starostom a mal proti sebe kompletne opozičné zastupiteľstvo, a nejako tú funkciu v pohode zvládol. Nemám pochybnosti aj o tom, že v podstate v akomsi tvorivom spore so zastupiteľstvom mestským svoju funkciu zvládne, ale nechce sa mi zdvihnúť ruku za to, že budem súhlasiť s tým, že zástupcovia primátora budú z môjho pohľadu vlastne bezprávni poskokovia, nič iného. Môže ich vymenovať a odvolať.

    Toto je ten hlavný argument.

    Ten druhý argument je osobný. Ja sa domnievam, že väčšina zákonov vzniká z nejakej potreby. Väčšina zákonov vzniká z nejakej potreby stanoviť pravidlo pre nejakú situáciu. Ale táto zmena vzniká z konkrétnej potreby konkrétneho primátora vymenovať konkrétneho zástupcu. To je jednorazová zákonná úprava a konkrétne sa jedná o to, aby pán primátor mohol vymenovať za svojho zástupcu, ja sa domnievam a som si istý a som ochotný sa staviť, Jána Budaja. Prosím, je to tiež dôvod na zmenu zákona o hlavnom meste, ale podľa mňa zďaleka nie dostačujúci, naopak, je to komický dôvod na zmenu zákona o hlavnom meste.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teraz ste, pán poslanec, udreli klinec po hlavičke, pretože tu v Bratislave nejde o nič iné. SMER sľúbil pánu Budajovi, že bude zástupca primátora, pravicovo ovládané zastupiteľstvo ho dvakrát nezvolilo, no a tak jediná možnosť je zmeniť zákon 83 poslancami. O nič inšie nejde, pretože jednoducho jeden z mecenášov SMER-u potrebuje, aby tam bol pán Budaj, nič viac a nič menej, o nič inšie nejde. Ja neviem, či pán Kondrót to tuší, keď to predkladá, ale o toto ide.

    Ale tu ste načrtli ešte aj niektoré iné možnosti. Viete, keď volíme priamo primátora a priamo zastupiteľstvo, tak jednoducho voliči určujú, či to bude primátor, ktorý bude mať svoje politické väčšinové zastupiteľstvo, alebo to bude kontra. V Bratislave jednoducho zvíťazil primátor SMER-u a s pravicovým zastupiteľstvom. A tu meníme zákon len preto, aby sa prevážili váhy rozhodnutia voličov. Nič viac a nič menej.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Šebej, ja si vás teda ako starého Bratislavčana rozhodne vážim, ale v súvislosti s menovaním zástupcu primátora si nemyslím, že ste, na rozdiel od pani Vášáryovej, trafili klinec po hlavičke, a to z dôvodu, že takúto možnosť udáva samospráve, obciam zákon o obecnom zriadení s novelou zákona o meste Bratislava a zákona o meste Košice, sa iba dávajú do súladu tieto ustanovenia so zákonom, ktorý je v tomto prípade lex generalis.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ja viem, pán kolega Brixi, že sa dávajú do súladu, len ja už mám problém aj s tou normou, o ktorej hovoríte. To som povedal, mne sa nepáči tá norma. Je to moja slobodná vôľa. Nemusí sa mi páčiť. Je strašne veľa vecí na svete, ktoré sa mi nepáčia, a omnoho menej tých, ktoré sa mi páčia. A to po prvé. A po druhé. Nevidím dôvod dávať tie veci do súladu. Kvôli všeobecnej vesmírnej harmónii? Lebo praktický dôvod na to nevidím nijaký.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať kolegom, ktorí vystúpili v rozprave aj vo faktických poznámkach, a vzhľadom na to, že si v druhom čítaní, myslím, tieto isté argumenty vypočujeme ešte raz a oveľa širšie, tak nebudem reagovať na mojich predrečníkov. A čo sa týka pána Budaja. Netuším, pani kolegyňa, netuším, či to je kvôli Budajovi. Nemyslím si to, že to je, nemyslím si, že to je o ňom. Počkajme si, až bude zákon platiť a uvidíme, či ste jasnozriví proroci, alebo chleboví proroci. Uvidíme. Takže, ja toľko. Ďakujem veľmi pekne ešte raz všetkým, ktorí vystúpili k tomuto návrhu zákona. Teším sa na druhé čítanie.

    Vďaka.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v rokovaní 11. dňa prerokovaním

    Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcia vývoja do konca roka.

    Správa vlády je uverejnená ako tlač 167 a správa výboru ako tlač 167a. Vzhľadom na to, že nasledujúcim bodom programu je

    Správa vlády Slovenskej republiky o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012 (tlač 215),

    podávam návrh, aby sme k týmto bodom zlúčili rozpravu s tým, že o každej správe budeme hlasovať osobitne. Je všeobecný súhlas? Ďakujem. Obidve správy uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Peter Kažimír.

    Nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som využil túto možnosť, keďže naozaj tieto dva body veľmi spolu súvisia. Ja, samozrejme, aj uvediem tieto dokumenty, oba dokumenty a zároveň by som hneď v úvodnom slove doplnil úplne aktualizované závery prognózy daní a odvodov, ktoré sme zverejnili dnes na tlačovej konferencii a sú aj zhmotnené v komentári Inštitútu finančnej politiky. Samozrejme, aj s konkrétnymi dopadmi na rozpočet, aj čo sa týka roku tohto aj roku budúceho. Viete veľmi dobre, že správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií sa predkladá ako iniciatívny materiál. Chcem podotknúť, že najnovšia, teda posledná vtedy známa prognóza, keď už hovoríme o dokumente, ktorý bol vypracovaný v júli tohto roku. Väčšina tých indikátorov naznačovala a stále naznačuje, že ekonomika by mala oproti roku 2011 mierne spomaliť, avšak jej rast je vyšší v porovnaní s očakávaniami v rozpočte. To treba proste potvrdiť. Slovenská ekonomika vzrástla v prvom štvrťroku roku 2012 medziročne o 3 percentá, z čoho sa určite všetci musíme tešiť. Bohužiaľ, vývoj v ďalších štvrťrokoch už nie je taký uspokojivý. Očakáva sa, že rast HDP za celý rok 2012 dosiahne úroveň 2,5 percenta, čo bolo potvrdené aj v makroprognóze v posledných dňoch. Pozitívnejšiu prognózu ovplyvnil najmä lepší než očakávaný vývoj vtedy vonkajšieho prostredia a lepší vývoj v prvom kvartáli tohto roka. Štruktúra ekonomického rastu však bude mať vplyv aj na daňové príjmy, keďže rast bude naďalej ťahaný predovšetkým zahraničným obchodom, ktorý úplne zodpovedá štruktúre našej ekonomiky. Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2012 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 v podobe deficitu verejnej správy vo výške, v známom to čísle 4,6 percenta HDP. Na základe v súčasnosti dostupných informácií o pozitívach a rizikách rozpočtu sa očakáva nárast deficitu až na úroveň 5,3 percenta HDP. Boli údaje z júla tohto roku. Identifikované riziká rozpočtu, najmä nerozpočtovanie viacerých výdavkových položiek a nadhodnotenie niektorých príjmov, dokazujú, že rozpočtovaný cieľ nie je možné naplniť v rámci parametrov rozpočtu schváleného minulou vládou. Súčasná vláda však aj napriek nepriaznivému vývoju rozpočtu deklaruje záväzok, a ten záväzok stále môžem potvrdiť, dodržať rozpočtový cieľ na tento rok, čo si vyžaduje prijať dodatočné opatrenia v objeme 498,2 mil. eur. Opakujem opäť pohľad z júla tohto roku.

    Medzi najväčšie negatíva v porovnaní s rozpočtom patrí zníženie daňových príjmov o 348 mil. eur ku koncu júla, povinnosť napríklad doplnenia núdzových zásob ropných výrobkov vo výške 95 mil. eur, riešenie nadkontrahácie v rámci Regionálneho operačného programu vo výške 76 mil. eur, výpadok príjmov z predaja licencií telekomunikačného operátora a digitálnej dividendy od telekomunikačného úradu s celkovým vplyvom 64 mil. eur, výpadok úrokových príjmov z prekročenia výdavkov na obsluhu štátneho dlhu v objeme 60 mil. eur, platby štátu na riešenie krízovej situácie v zdravotníctve, ktoré neboli rozpočtované priamo vo výške 50 mil. eur. Tieto peniaze boli odložené, samozrejme, v kapitole VPS na základe dohody pri schvaľovaní rozpočtu, uvoľňovanie zdrojov rozpočtu z minulých rokov očistených o presun do roku 2013 vo výške 50 mil. eur a napríklad aj nerealizácia predaja emisných kvót v sume 27 mil. eur. Uvedené negatíva budú do istej, a naozaj sú do istej miery kompenzované dodatočnými príjmami, najmä napríklad vyšším výnosom z dividend zo spoločností s majetkovou účasťou Fondu národného majetku vo výške 80 mil. eur, úspory z titulu nižšieho čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie a poskytovaných nad rámec spolufinancovania s celkovým vplyvom 194 mil. eur a úsporou vo výške 38 mil. eur na odvodoch do rozpočtu Európskej únie. Nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie rozpočtovaného cieľa v objeme skoro 500 mil. eur budú pozostávať z reštriktívnych opatrení v štátnom rozpočte a prehodnotenie niektorých výdavkových titulov.

    Toľko k správe, ktorú sme schválili na vláde a bola posunutá, samozrejme, aj na rokovanie parlamentu. Veľmi dobre viete, že na túto krízovú situáciu sme reagovali prijatím opatrení balíka v objeme skoro 600 mil. eur, ktorý pozostával aj z jednak skoro z 50 percent z dodatočných príjmov do štátneho rozpočtu už v tomto roku na základe už aj prijatej legislatívy. Ďalšia časť vo výške 300 mil. je na strane šetrenia, respektíve riešenia výdavkových titulov, ktoré som spomínal. Problémom, ktorému ale čelíme v posledných hodinách, a to je úplná aktualizácia čísel, ktoré som, možno ste aj cítili z hlasu, že som ich spochybnil priamo v tom úvodnom slove, je ten, že dnes čelíme opäť úplne inej realite. Asi viete, že minulý týždeň bola schválená prognóza, takzvaná makroekonomická prognóza, ktorá síce ponecháva vývoj makroekonomického vývoja v tomto roku na veľmi úspešných a prijateľných číslach, okolo 2,5 percenta. Problémom ale je, že makroekonomická prognóza na budúci rok sa znižuje z 2,6 na 2,1 percenta. Samozrejme, aj s dopadmi na výber daní a odvodov. Je tu otázka, ku ktorej sa musíme, samozrejme, neustále vracať, a to je tá, ako udržať jednak cieľ 4,6 percenta, ktorý považujeme stále za nespochybniteľný, aj keď tento cieľ bol vytýčený predchádzajúcou vládou, a ako sa dostať k cieľu, k deficitu 2,94 percenta, na ktorom pracujeme a ktorý predložíme 10. októbra. Bola tu makroekonomická prognóza, z ktorej sme mohli tušiť, že dôjde k ďalšiemu výpadku daní, ale musím povedať, že závery takzvanej prognózy, ktorá odhaduje výber daní a odvodov, že tá naozaj prekonala očakávania v negatívnom slova zmysle. Ak by som to povedal úplne otvorene, oproti rozpočtu, ktorý bol schválený v tejto snemovni na rok 2012, máme celkový prepad daňových a odvodových príjmov k dnešnému dňu vo výške 494 mil. eur. To je proste mínus na tejto strane. Zároveň ak máme to posudzovať z pohľadu prípravy rozpočtu na budúci rok, tak oproti plánu, ktorý bol, samozrejme, schválený tiež predchádzajúcou vládou na rok 2013, sú tu nižšie príjmy o 380 mil. eur. Toto je proste problém. Jeden problém týkajúci sa tohto roka, na ten máme čas, samozrejme, do konca tohto roka, ale problém výpadku príjmov oproti pôvodným prognózam o 380 mil. na budúci rok je problém, ktorý de facto musíme naozaj vyriešiť do 10. októbra, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet vo vláde. Treba, ak porovnávame konkrétne závery konkrétnej, poslednej prognózy, tak musím oznámiť zníženie príjmov verejnej správy na tento rok vo výške 160 mil. eur. To je o 0,2 percenta HDP. Detaily sa dočítate takisto v komentári Inštitútu finančnej politiky. Problém, ktorý vznikol, je nasledovný. Jeden problém je, samozrejme, zníženie príjmov z titulu makroekonomickej prognózy. Ten je asi v objeme 80 mil. eur. Oveľa väčší problém ale nám spôsobuje výpadok, alebo prepad dane z príjmov právnických osôb. Totiž na základe prípravy dokumentov na jesennú notifikáciu došlo k zisteniu, že celková báza dane z príjmov právnických osôb je nafúknutá v minulom roku o 91 mil. eur. Problémom je, samozrejme, to, že sme sa dostali k predmetným analytickým podkladom, to znamená k jednotlivým výkazom daňových priznaní namiesto júla až v septembri a to je proste z dôvodu, ktorý veľmi dobre poznáte. Podobná situácia sa stala pri vývoji dane z príjmu, dane z pridanej hodnoty, kde takisto sme museli v podstate, a to bola v júli oznámená nepríjemnosť, že minimálne 74 mil. eur budeme musieť akruálne míňať z roku 2011, pretože tam boli koncom roka minulého otvorené stovky, možno tisícky kontrol, ktoré na základe zadržania vratiek DPH, ktoré sa kvôli situácii v daňovej správe nepodarilo vrátiť do konca marca tohto roku, a tým pádom podľa pravidiel metodiky ESA 95 nepatria do minulého roku. A tým pádom aj tieto príjmy nemôžeme považovať, ten výber DPH, ktorý je sťahovaný k minulému roku bude musieť byť o to skrátený. Takže ak mám hovoriť o dani z príjmov právnických osôb, je to opäť nepríjemné prekvapenie, ktoré jednak si vyžiada zmenu notifikácií deficitu za minulý rok, na čom sa momentálne v týchto dňoch pracuje aj v spolupráci so štatistickým úradom. A celkový deficit za rok 2011 pôjde tiež smerom hore, niekde na úroveň 4,9 až k 5 percentám, podľa konkrétnych rokovaní s Eurostatom a na údajovej základni stále pracujeme, čo, samozrejme, nie je dobrá správa a je aj istým reputačným nákladom na vrub Slovenskej republiky. Čo je oveľa väčší problém, viete, lebo pri tomto by som sa mohol uspokojovať nejakým spôsobom na úkor mojich predchodcov, respektíve na úkor predchádzajúcej vlády. Ale to je málo, pretože čo je oveľa väčší problém, že nám klesá báza na výpočet dane z príjmov právnických osôb. A to je tých 91 mil., o čo je, samozrejme, ponížený aj rok 2012 aj rok 2013. To, k čomu sa celkovo z hľadiska prepočtu daňových a odvodových príjmov chcem dopracovať, je nasledovné. Ak sme hovorili, že dodatočné úsilie, ktoré musí vláda vykonať, aby udržala deficit na úrovni 4,6 percenta, je niekde okolo 500 mil. eur. Po tejto poslednej prognóze sa pridáva ďalších 173 mil. eur, a to hlavne z titulu teda prepadu odhadu daní už na tento rok. To je celkové zhoršenie fiškálneho rámca a ďalšia zlá správa je, že z titulu tej istej prognózy musíme zhoršiť aj fiškálny rámec na budúci rok o ďalších 188 mil. eur. Čiže ak máme dneska na vláde návrh rozpočtu, ja som sám pomenoval za technický, ten premietal aktualizáciu makroekonomických prognóz a následne vývoja daní a odvodov k júlu tohto roku. Zároveň tam bola premietnutá prijatá legislatíva v tomto parlamente do začiatku augusta tohto roku. Viete veľmi dobre, že na základe tohto rozpočtu nám chýba do splnenia cieľa 2,94 percenta deficitu HDP 630 mil. eur. A to sme chceli riešiť kombináciou škrtania niektorých výdavkových titulov, ale aj napríklad novely zákona o dani z príjmov, s ktorou prídem do parlamentu v ďalšom mesiaci a bude sprevádzať aj štátny rozpočet. Tak oproti týmto 630, to úsilie musíme zvýšiť o tých 188 mil., ktoré tu spomínam. Čiže momentálne nám na dosiahnutie cieľa chýba 820 mil. eur v dnešnom dni a 10. októbra tento problém musí byť vyriešený, pretože potvrdzujem, či už z pozície, tak ako som to dnes povedal na tlačovej konferencii, alebo z tohto miesta, cieľ 22,94, minimálne tento cieľ je nespochybniteľný. My si nemôžeme dovoliť žiadny krok na bok, bokom, ktorý by spochybnil tento cieľ z hľadiska udržania kredibility a schopnosti sa financovať, udržania možno takých úrokov, ktoré platíme za emitované dlhopisy, akých sme sa dožili minulý týždeň, keď sme štvorročný dlhopis predávali za 1,8 percenta a v apríli to bolo za 2,6, čo je pri tých veľkých objemoch, samozrejme, veľký rozdiel. Minimálne z tohto dôvodu to má význam. Ja som sem rovno prišiel, a preto som aj meškal z rokovania rady ZMOS-u, pretože nastal čas, keď sa musíme obrátiť aj na samosprávu, pretože, tiež to hovorím úplne otvorene, a apoliticky, zatiaľ všetky prognózy, ktoré zhoršovali príjmy a, samozrejme, zhoršovali ich aj na strane samosprávy, tak vznikajúci deficit, prepad, bol prenesený do deficitu verejnej správy. No, ale v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame, to znamená koncom septembra tohto roku a naozaj, dva týždne pred rokovaním o rozpočte na vláde musíme požiadať, a už sme tak aj urobili, požiadať samosprávu o to, aby prispôsobila svoje správanie. To znamená správanie hlavne v tej výdavkovej oblasti a situácii, ktorá nastala. Pretože, mohol by som o tom hovoriť a predchodca určite potvrdí, že napríklad o východiskách rozpočtu bola pozícia samosprávy pozitívna, týmito prepočtami bez zmeny správania sa dostávajú do hlbokého deficitu. Viac sa to týka vyšších územných celkov ako samotných miest a obcí. Ale je to konkrétny problém, ktorý musíme riešiť. Ak hovoríme o reakcii vlády, viete veľmi dobre, že som bol zaviazaný uznesením vyviazať 120 mil. eur, čo urobím zajtra po dohode, samozrejme, s rezortmi. O konkrétnych veciach potom zrejme ešte budeme tu v rozprave hovoriť. Urobím tak a vzhľadom na posledné čísla, posledné údaje budem musieť v tomto pokračovať. To znamená, oznamujem to úplne oficiálne, budem musieť na vládu predložiť ďalšie viazanie výdavkov ešte v tomto roku a bude tu smerovať, samozrejme, aj výzva k samospráve z hľadiska jej správania do konca roku, to znamená na posledný štvrťrok tohto roku. A čo sa týka prípravy samotného rozpočtu, tak tam som už urobil dnes verejné vyhlásenie, že ten gap, to premostenie, ktoré ešte musíme urobiť, a samozrejme, priznávam to, prekvapilo nás to v týchto hodinách, tak už sa nemôže udiať na úkor daní. Znamená ak sem aj prichádzam a prídem s novelou zákona o dani z príjmu, tak oproti oznámeným zámerom v tejto veci už nič meniť nebudeme. To znamená, bude to musieť byť na úkor výdavkov, existujúcich výdavkov, dodatočných nedaňových príjmov, hlavne na strane štátnych a pološtátnych podnikov, cieľa predaja napríklad digitálnych licencií a dohody a v spolupráci so samosprávami, ako sa budeme, oni aj my, správať v budúcom roku. Toľko na úvod. To zvyšné, budem zrejme reagovať na vystúpenie ďalších rečníkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi. Poprosím spravodajcu, aby nám predniesol správy.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka. Správu o makroekonomickom vývoji pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 157 zo dňa 2. augusta 2012 výboru pre financie a rozpočet do 10. septembra 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor prerokoval správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií a prijal k nej uznesenie č. 72 zo dňa 6. septembra 2012, ktorým ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil informáciu uznesením č. 75 zo dňa 10. septembra 2012. Určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril, po prvé, predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. A teraz mi dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy vlády Slovenskej republiky o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012. Správu vlády Slovenskej republiky pridelil na prerokovanie predseda výboru Národnej rady rozhodnutím č. 202 zo dňa 7. septembra 2012 výboru pre financie a rozpočet do 18. septembra 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor prerokoval správu vlády o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012 a prijal k nej uznesenie č. 78 zo dňa 13. septembra 2012, ktorým ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade správu vlády o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií vziať na vedomie. Zo strany výboru, ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil informáciu uznesením č. 79 zo dňa 13. septembra 2012, určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu k obidvom bodom sme dostali písomné prihlášky. K obidvom bodom sa prihlásil pán poslanec Ivan Mikloš za klub SDKÚ, ďalší prihlásený v rozprave Jozef Mikuš.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prihlásil som sa k týmto dvom bodom za klub SDKÚ - DS, pretože ide o celkom určite veľmi dôležité dokumenty, dôležité informácie, ktoré sa týkajú aj toho, čo nás čaká, ale samozrejme, aj toho, čo bolo, ako sa vyvíjali verejné financie v minulosti, v minulom roku, aký rozpočet schválila ešte bývalá vláda, či sa dá dodržať, alebo sa nedá dodržať. A teda ak tomu dobre rozumiem, rozprava k obidvom týmto bodom. Hneď na začiatku chcem pánovi ministrovi poďakovať za vecný a korektný tón, akým uviedol tieto materiály, aj keď sa neviem zbaviť dojmu, či to nebolo možno aj preto, že tu nie sú žiadne kamery, žiadni novinári, pretože keď o jednom z týchto dokumentov rokovala vláda, myslím, že to bolo predposledný júlový deň, tak po rokovaní o tomto materiáli pán premiér pred kamerami trhal štátny rozpočet, ktorý označil za zdrap papiera a veľmi dramaticky bola vylíčená situácia z hľadiska katastrofálneho stavu verejných financií, za ktorý môže, samozrejme, minulá vláda, ktorá pripravila taký zlý rozpočet, aký pripravila. Čiže dnes zrejme nie je dôvod takto to líčiť, kamery tu nie sú, môžeme sa rozprávať korektne, vecne, čo vítam. Najskôr chcem povedať, že pôvodne som chcel pri týchto témach hovoriť širšie, pretože chýba mi, ide o vážne témy, celkom určite ide o vážne témy, celkom určite situácia nie je jednoduchá a určite ani rozpočet na tento rok pripravený minulou vládou nebol bezchybný. Nakoniec, rozpočet je vždy prognózou a vždy ten skutočný vývoj, zdôrazňujem, vždy je iný, v niektorých položkách plusový, v niektorých mínusový, ako je tá prognóza. Takže tá situácia naozaj obtiažna celkom určite je, je potrebné prijímať aj ďalšie dodatočné opatrenia. Chcel som ale hovoriť širšie aj preto a nielen o samotnom rozpočte o týchto dvoch dokumentoch, ale vôbec o ekonomickej politike vlády, o tom, akým smerom sa v hospodárskej politike vláda vydala. Neviem, či to má zmysel dnes tu na tomto mieste, možno sa potom budeme viac a hlbšie baviť pri diskusii o štátnom rozpočte. Možno by bolo dobré pouvažovať o tom, na čo si možno pamätníci budú pamätať, že kedysi existoval pravidelný bod programu parlamentu rozprava, všeobecná rozprava o aktuálnych otázkach, kde sa takéto veci preberali, ale napriek tomu chcem povedať, že situácia je ťažká, zložitá. Samozrejme, nielen u nás. Je zložitá všade. Teraz som mal obed s jedným českým bankárom, ktorý mi povedal, čo by oni dali za ten ekonomický rast, aký predpokladáme na Slovensku. Pre tento rok predpokladajú recesiu už aj v Českej republike, nielen v niektorých bohatých vyspelých krajinách. Naviac tu máme ďalšie problémy starnutia populácie, krízy eurozóny a tak ďalej, a tak ďalej, nechcem to rozoberať podrobne, možno inokedy, ale to, čo je podstatné z toho všetkého, v akej situácii sa nachádza slovenská ekonomika, eurozóna, Európska únia, ale nakoniec celý vyspelý svet, je asi to, že v zásade je zhoda na tom, že potrebujeme dve veci. Potrebujeme ozdravenie verejných financií a potrebujeme reformy. A teraz keď hovorím, potrebujeme, keď používam plurál, tak nemám na mysli len Slovensko, a možno v niektorých aspektoch niektoré krajiny to potrebujú ešte viac ako my, ale mám na mysli aj Slovensko. Bez toho, aby som sa veľmi chcel vracať do minulosti, vám chcem pripomenúť, že tieto veci fungovali v minulosti, a ja verím, že by fungovali, a dúfajme, že budú fungovať aj teraz a v budúcnosti. Ani v minulosti situácia nebola ľahká. Čiže len stručne pripomeniem, že reformy, ktoré boli na Slovensku urobené, vedú k tomu, že deficit sme znížili z 12,3 percent v roku 2000 na 3,2 percent v roku 2006 a 1,8 percenta v roku 2007. Verejný dlh z 50,3 percent v roku 2000 na 30 percent v roku 2006 a 27,8 percent v roku 2007. Nezamestnanosť 19,3 percent v roku 2001 na 13,4 v roku 2006 a 9,6 v roku 2008 a poklesla aj miera chudoby. Uvedomujem si, že dnes je situácia zložitejšia aj preto, že vtedy svetová ekonomika rástla. Zároveň ale treba povedať, že to, čo platilo vtedy, platí aj teraz. Ozdravenie verejných financií, zodpovedná fiškálna politika, teda rozpočtová politika, ale aj uskutočňovanie potrebných reforiem je jedinou cestou ako zabezpečiť rasť ekonomiky, rast konkurencieschopnosti, rast zamestnanosti a rast životnej úrovne. A z tohto pohľadu, z tejto optiky, alebo touto optikou by sme sa mali pozerať aj na to, čo vláda robí, čo pripravuje, nielen v oblasti štátneho rozpočtu a verejných financií, ale aj v takých oblastiach, o akých sme tu už často diskutovali, ako je dôchodkový systém, ako je zdravotníctvo, ako je trh práce, Zákonník práce a podobne. Ako to teda vyzerá. Najskôr chcem povedať, že pozitívne hodnotím to, že vláda naďalej presadzuje prioritu znižovania deficitu verejných financií napriek tomu, že situácia, alebo každá novšia prognóza je komplikovanejšia, alebo hovorí o ťažších podmienkach, ako bola tá stará, a to treba aj oceniť, aj treba priznať, že to nebude ľahké. Treba zároveň ale povedať, že ani nie je iná možnosť. Tie pravidlá sú dnes omnoho prísnejšie, aj európske aj naše domáce, ktoré sme si schválili, ku ktorým sa o chvíľu dostanem, ale napriek tomu to oceňujem. Zároveň ale musím hovoriť aj o negatívach a tými negatívami, tie negatíva vidím hlavne dve. Po prvé. Za negatívum považujem, akým spôsobom vláda pristúpila k interpretácii stavu, v ktorom verejné financie sú, a potreby ich riešenia, o tom budem hovoriť aj konkrétnejšie, a to je najmä k obsahu tých dvoch materiálov Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií a k opatrenia na konsolidáciu verejných financií a za druhý zásadný problém v oblasti verejných financií považujem to, že vláda síce znižuje deficit verejných financií, ale znižuje ho neudržateľným spôsobom. A tu mám na mysli najmä zníženie príspevkov do druhého piliera, k čomu sa dostanem tiež podrobnejšie a vysvetlím, prečo to považujem za zásadný problém. Najskôr teda, ak dovolíte, k tým marketingovým fintám, ťahom a nekorektnej interpretácii stavu verejných financií, tak ako to bolo interpretované najmä na tlačovej konferencii, myslím, že predposledný júlový deň po mimoriadnom rokovaní vlády, k tomu materiálu prvému, o ktorom rokujeme, a to je Správa o makroekonomickom vývoji. Po prvé, chcem povedať, že áno, je pravdou, že najmä niektoré daňové príjmy sa vyvíjajú horšie ako predpokladala prognóza, ako predpokladal rozpočet, pardon, a tá najnovšia prognóza, ktorú teraz vlastne, o ktorej informoval pán minister, tá je ešte horšia, ešte pesimistickejšia. Zároveň ale tvrdím, že tieto horšie daňové príjmy, minimálne tie, ktoré boli predpokladané v tom materiáli, o ktorom rokujeme, bude možné a bolo by možné kompenzovať inými pozitívnymi vplyvmi, ktoré materiál tiež uvádza, a zároveň tvrdím, že niektoré ďalšie vplyvy, ktoré ministerstvo a vláda v tomto materiáli tvrdí, že spôsobia horší vývoj verejných financií, sú umelo vymyslené, alebo účelovo presunuté na tento rok. Teda inými slovami, vláda robí to, čo nakoniec v istej miere možno robí každá vláda, že sa umelo snaží zhoršiť rozpočtové hospodárenie v tomto roku, alebo namaľovať černejšie tento rok, aby si vylepšila pozíciu pre budúci rok. Čo z politického hľadiska má najmä ten dôvod, že tento rok sa dá hodiť na hlavu a na zodpovednosť bývalej vlády, keďže v ňom vládli obidve vlády, aj keď treba povedať, že prvá vládla tri mesiace a tá druhá vlastne tri štvrťroky. A druhý dôvod je, že sa tým vlastne vytvorí priestor, lepší priestor pre rok budúci. Takže veľmi jasne musím povedať, že obsah tohto materiálu, ale aj spôsob, akým bol tento obsah interpretovaný, považujem za účelovú snahu hádzať zodpovednosť, najmä politickú zodpovednosť za prijímanie nevyhnutných nepopulárnych opatrení na bývalú vládu vo väčšej miere, v akej by to prislúchalo realite. Prečo som o tom presvedčený. Po prvé. Samotný odhad deficitu, že hrozí deficit 5,3 percenta, a nie 4,6, ako bývalá vláda naplánovala, považujem za nadsadený. Na porovnanie Medzinárodný menový fond zverejnil dva týždne pred týmto odhadom, ktorý je z konca júla tohto roka. Medzinárodný menový fond odhadoval deficit tohtoročný na 4,4 percenta, teda o 2 desatiny menej ako deficit rozpočtovaný rozpočtom, ktorý pripravovala ešte naša vláda. Po druhé. To hovorím aj z toho dôvodu, ktorý som už naznačil, že napriek horšiemu vývoju daňových príjmov, sú tam položky, ktoré sa vyvíjajú lepšie, a mnohé položky, ktoré tento materiál Správa o makroekonomickom vývoji identifikuje ako také, ktoré zhoršia deficit, sú buď niektoré dokonca vymyslené, účelovo vymyslené, o čom mimochodom svedčí ten druhý materiál, a niektoré sú účelovo presunuté na tento rok. Napríklad. Čo sa týka digitálnej dividendy a presunutia, teda vláda tvrdí, že nebudú príjmy z digitálnej dividendy v tomto roku vo výške 40 mil., ale budú až neskôr. Ale to nie je zodpovednosť minulej vlády. To je zodpovednosť tejto vlády, že presunula tento príjem do budúceho roka a že ho nechce zinkasovať a nezinkasuje v tomto roku. Samosprávy. Samosprávy mali vlani prebytok 30 mil. eur, zároveň v rozpočte na tento rok došlo pre samosprávy k vyššiemu navýšeniu príjmov, ako bolo navýšenie príjmov verejného sektora ako celku. Samosprávy s týmto rozpočtom súhlasili. Bol dosiahnutý po vzájomnej dohode s nimi, napriek tomu podľa tohto dokumentu predpokladá vláda a ministerstvo financií deficit samospráv 96 mil. eur. Čiže zhoršenie účelové 126 mil.. Aj keď uznávam, že čiastočne sa situácia samospráv zhorší tým, že nižší výber daní znamená nižší výber ich príjmov. Dve položky, ktoré považujem za doslova vymyslené, a to, že sú vymyslené, o tom, mimochodom, svedčí ten druhý materiál, Správa o opatreniach na konsolidáciu verejných financií, sa týkajú údajnej potreby vyčleniť 95 mil. na núdzové zásoby ropy, ktoré sme v rozpočte nevyčlenili, a v tom prvom materiáli vláda tvrdí, že ich bude potrebné vynaložiť. A druhá vymyslená položka je nadkontrahovanie v regionálnom operačnom programe, kde chceli pôvodne ministerstvo a vláda vyplatiť 76 mil. eur, a tieto peniaze neboli, teda pôvodne vláda Roberta Fica v tomto materiáli tvrdila, že bude na to treba vynaložiť 76 mil. eur, ktoré neboli rozpočtované v návrhu rozpočtu pripravenom ešte našou vládou. Ide o vymyslené položky, pretože faktom je a dôkazom toho, že sú vymyslené, je aj to, že v druhom materiáli Správa o opatreniach na konsolidáciu verejných financií ministerstvo a vláda tvrdia, že už to vyriešili. Že už netreba tieto peniaze. A tvrdia to isté, čo sme tvrdili my ešte v rozpočte, že núdzové zásoby ropy sa dajú riešiť v komerčnom sektore tak, ako to dnes už robí takmer každá vláda, možno s výnimkou českej v Európe, a preto sme to do rozpočtu nezahrnuli, a čo sa týka nadkontrahácie v regionálnom operačnom programe, že sa to dá vyriešiť vnútornými presunmi v rámci regionálneho operačného programu. Kde niekde je nadkontrahácia, inde je nedočerpanie. Z týchto dvoch dôvodov sme tieto položky do rozpočtu nedali a mimochodom, kto neverí, že je to tak, tak nech si prečíta rozhovory s mojím bývalým štátnym tajomníkom, alebo so mnou, ktoré sme dali médiám v priebehu augusta, teda ešte predtým, ako ministerstvo predložilo tu druhú správu do parlamentu, kde sme toto vysvetľovali. A čuduj sa svete, dnes, v tej druhej správe, v Správe o opatreniach na konsolidáciu verejných financií si vláda sama, teda ministerstvo financií a vláda, vykazuje, že rieši ten problém vysokého deficitu, príliš vysokého deficitu tým, že, a teraz budem čítať presne z tej tabuľky, že sa zabezpečia núdzové zásoby ropy mimo sektora verejných financií. Tým ide ušetriť 95 mil., a po druhé, 75,9 mil. ide vyriešiť realokáciou zdrojov na riešenie nadkontrahácie v rámci regionálneho operačného programu. Čiže neviem, či si rozumieme, ale veľmi priehľadná finta. Vláda si vymyslí nejaký problém, ktorý neexistuje, a potom obviní svojich predchodcov z toho, že ho neriešili, a potom o dva mesiace príde s tým, že v rámci toho, čo všetko tá vláda vyriešila, vyriešila aj tie dva problémy, ktoré si vymyslela, ktoré neexistovali. A dokonca, aby som vám to ilustroval aj v tom, že naozaj je to tak a že naozaj si to aj vláda prisvojila, že to vyriešila ten problém, ktorý sama vymyslela, tak došlo k veľmi krásnej situácii na rokovaní výboru pre rozpočet, rozpočtového výboru, kde pán minister nebol, lebo bol na Ecofine, myslím, neformálnom, ale zúčastnil sa jeho štátny tajomník Pellegrini, a keď sa pán poslanec Kollár pýtal, že: Pán štátny tajomník, ako je to s tými úsporami? Lebo vy tvrdíte, ministerstvo financií tvrdí, že ten balík, ktorý tu je teda vyčíslený v tom druhom materiáli, 601,2 mil. eur, tak pán minister do médií tvrdil, a pán Kollár, poslanec Kollár sa na to opýtal pána štátneho tajomníka, pán minister tvrdil, že zhruba polovičku riešite na výdavkovej stránke a zhruba polovičku na príjmovej stránke. A viete, to je vždy veľmi citlivá téma. To je to, čo aj nás, keď sme boli vo vláde, ste vy obviňovali vtedy, že nevieme šetriť, teda nevieme konsolidovať na výdavkovej stránke, len zvyšujeme príjmy zvyšovaním daní. A teraz teda hrdo hlásite, že 600 mil. je treba vyriešiť a polovičku z toho viete vyriešiť znížením výdavkov, teda úsporami. A pán Kollár sa spýtal. Čo je to tých 300 mil.? Keby mu to pán Pellegrini vedel povedať, že čo tam je. A pán Pellegrini spakruky povedal. Jasné, je to viazanie verejných výdavkov štátneho rozpočtu, potom je to realokácia, nadkontrahácie regionálneho operačného programu a po tretie, je to riešenie núdzových zásob ropy. Sčítané spolu to naozaj vychádza na celkom peknú sumu, ktorú vám poviem aj presne, ktorá je zhruba tých 50 percent tej 600-miliardovej sumy. No, len s tým rozdielom, že skutočné šetrenie je naozaj tých 120 mil., ak sa dosiahne ta úspora viazaním vo výške 120 mil., tak áno. Ale všetko navyše, teda spolu tých 170,9, áno, 170,9 mil. je efekt, ktorý sme urobili tak, že sme vymysleli problém, a potom sme ohlásili, že sme ho vyriešili. Takže musím povedať, že tento materiál v tomto zmysle považujem za nekorektný a považujem ho aj za účelový z hľadiska prehadzovania politickej zodpovednosti na bývalú vládu, aj keď uznávam, že tá situácia nie je jednoduchá, uznávam, že sú oblasti, najmä v daňových príjmoch, kde ten vývoj je horší. Vedel by som ísť po ďalších položkách. Ale len niektoré spomeniem. Nespochybňujem všetky, ktoré tam sú uvedené. Ale viaceré ďalšie viem, myslím si, spochybniť. Napríklad má byť vyšší deficit v tomto roku, pretože ministerstvo financií očakáva nárast výdavkov Fondu národného majetku o 58 mil. eur. Ak si dobre pamätáte, tak naša vláda, ešte bývalá teda, chcela aj privatizovať, aj zrušiť Fond národného majetku. A napriek tomu, že táto vláda zastavila všetky privatizácie, čím by sa logicky mali znižovať výdavky Fondu národného majetku, pretože nebude napríklad potrebovať peniaze na privatizačných poradcov, ktorí sú pomerne drahí, tak napriek tomu sa výdavky Fondu národného majetku zvyšujú. Iný príklad. Vláda tvrdí, že sa nezrealizuje predaj CO2 kvót v tomto roku a z toho titulu nebude mať príjem vo výške 27 mil. eur. Ale my sme tento predaj, samozrejme, konzultovali s bývalým vedením ministerstva životného prostredia. A to povedalo, že tento predaj sú schopní zrealizovať, a my sme im zároveň povedali, že ak ho nezrealizujú, tak potom sa budú viazať výdavky v tomto rezorte práve v tejto výške. To môže urobiť aj táto vláda. Pretože to bol záväzok ministerstva, aj keď bývalého vedenia, takýto predaj CO2 kvót uskutočniť. Taktiež zdravotníctvo a vedel by som hovoriť teda aj niektoré ďalšie položky, aj keď, opakujem, netvrdím, že všetky považujem za nekorektné, ale niektoré za nekorektné považovať, žiaľbohu, musím. Teraz, toto bolo o tej nekorektnosti, ak dovolíte. To, čo kritizujem na spôsobe, akým sa nielen ozdravujú verejné financie, ale akým sa interpretuje situácia a aj potreba ich riešenia. Druhá oblasť, ktorú som spomenul, ktorú chcem, ku ktorej sa chcem vyjadriť, sa týka neudržateľnosti takéhoto ozdravovania verejných financií. A toto sa týka najmä druhého piliera. Prijali sme v tejto snemovni ešte v minulom volebnom období ústavný zákon, veľmi silný a dobrý, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Chcem vás upozorniť, že tento ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí a hodnotí aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktorú tu presne definuje. Čo sa chápe dlhodobou udržateľnosťou a zároveň musím skonštatovať, že opatrením, ktoré vláda urobila a nakoniec parlament urobil, že znížil príspevky do druhého piliera z 9 na 4 percentá výrazne ohrozil dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tým, že budeme môcť minúť o 500 mil. a dokonca viac ako 500 mil. len z titulu nižších odvodov a ďalšie desiatky miliónov z titulu očakávaného odchodu ľudí z druhého piliera, takže tým, že budeme môcť, že vláda bude môcť minúť každý rok viac o 600 zhruba mil. eur, akoby minula, keby neznížila príspevky do druhého piliera, tým výrazne ohrozujeme dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Pretože míňame peniaze, ktoré by sa inak neminuli a ktoré by sa odkladali a zhodnocovali na budúce dôchodky. Kto mi neverí, nech si prečíta analýzu Európskej únie, ktorá pravidelne je vypracovávaná o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, kde Slovensko je zaradené stále do tretej najrizikovejšej skupiny krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Boli sme si vedomí tohto rizika aj v minulej vláde a pripravili sme konkrétne opatrenia, aby už v roku 2013 už v budúcom roku Slovensko, ak by boli uskutočnené všetky tie opatrenia, tak sme mali šancu dostať sa do najmenej rizikovej skupiny z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Tie opatrenia boli najmä tri. Po prvé, znižovanie deficitu verejných financií podľa záväzného harmonogramu, v čom pokračuje aj vláda. Čiže to platí. Po druhé, to boli zmeny v prvom pilieri, tie ktoré nakoniec zrealizovala aj vláda Roberta Fica a prijal parlament. To je zmena valorizácie, to je zmena, zvýšenie miery solidarity, zmena výpočtu dôchodkového bodu a zmena dôchodkového veku podľa vzorca, čo je zase v poriadku a čo treba oceniť a čo bol vlastne zákon ešte pripravený bývalou vládou, ale ten tretí spôsob, ktorým sa mala dosiahnuť dlhodobá udržateľnosť verejných financií, bolo nie oslabovanie, ale posilnenie druhého piliera. Nie posilnenie tým, že by sme boli chceli pridávať tie percentá odvodov, ale tým, že by sa zmenili pravidlá, ktoré by posilnili zhodnocovanie prostriedkov v tomto pilieri. Tým, že došlo k zásadnému zníženiu príspevkov do druhého piliera, sa vlastne jeden zo zásadných nosných princípov obnovenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií nabúral. Celkom jednoznačne a na to naozaj stačí sedliacka logika, ak dnes každoročne minieme o 600 mil. eur viac, ak minieme o 600 mil. viac, ktoré by sa inak odkladali na budúce dôchodky budúcich dôchodcov a ešte aj zhodnocovali, tak je zjavné, že sa to v budúcnosti musí prejaviť negatívne.

    O to viac, že Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že dlhodobá udržateľnosť sa má analyzovať a skúmať aj z hľadiska demografických prognóz a demografického vývoja najbližších 50 rokov. A čo sa týka najbližších 50 rokov, tak demografické prognózy Slovenska hovoria, že kým v roku 2000 pripadalo na 2 ľudí v dôchodkovom veku 6 ľudí v práceschopnom veku, pardon, na jedného človeka v dôchodkovom veku 6 ľudí v práceschopnom veku, v roku 2050 to budú len dvaja ľudia v práceschopnom veku na jedného človeka v dôchodkovom veku. Slovensko zažije v najbližších desaťročiach jedno z najrýchlejších starnutí obyvateľstva a v takejto situácii zníženie príspevkov do druhého piliera z 9 na 4 percentá znamená, že si síce pomôžeme krátkodobo z hľadiska zníženia deficitu teraz, z hľadiska splnenia cieľa poklesu deficitu pod 3 percentá v roku 2013, ale vyrábame veľký, veľký problém. Som presvedčený, že ak si bude vlastne ústavným zákonom zriadená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť plniť svoje ústavným zákonom stanovené funkcie, tak už v Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorej by sme sa mali podľa tohto zákona dočkať k 30. aprílu budúceho roka, sa o tom dočítame nielen vo verbálnej rovine ale aj kvantifikovane.

    Takže z toho pohľadu je síce chvályhodná snaha vlády znížiť deficit a splniť cieľ pod 3 percentá v roku 2013, ale spôsob, akým to robí, najmä neudržateľný spôsob z hľadiska dlhodobejšieho, ale aj isté, nazvime to marketingové finty a nekorektná interpretácia reality, tie jednoducho pozitívne vnímať nemôžem. No a druhý dôvod, druhá skupina dôvodov, pre ktoré si myslím, že tá situácia nebude jednoduchá, a že, pre ktoré hodnotím negatívne, ale teraz nebudem hovoriť o týchto dvoch konkrétnych dokumentoch, ale skôr o celkovej ekonomickej politike, ale veľmi to spolu súvisí, pretože úspešní ekonomicky môžeme byť vtedy, keď budeme aj ozdravovať verejné financie, ale opakujem, udržateľným spôsobom, a zároveň aj robiť potrebné reformy, ktoré zvýšia našu konkurencieschopnosť, ktoré zvýšia ekonomický rast a rast zamestnanosti. A tu je druhý zásadný problém. Budeme mať problém aj so znižovaním deficitu verejných financií preto, že sa nerobia potrebné zmeny, alebo sa v niektorých oblastiach robí opak toho, čo by sa robiť malo.

    Spomínal som už druhý pilier, rovnako možno spomenúť zdravotníctvo, je celkom evidentné, že najmä z pohľadu verejných financií zdravotníctvo je a vždy bude v každej krajine jedným z najrizikovejších rezortov z logických dôvodov. Ľudia chcú žiť dlhšie, chcú byť zdravší, zároveň nové liečebné postupy, nové lieky, nové postupy liečebné sa neustále vyvíjajú a sú neustále efektívnejšie, ale aj drahšie, a teda dopyt po zdravotnej starostlivosti je obrovský a je omnoho väčší, ako sú dostupné zdroje. Preto je kľúčové, aby systém zdravotníctva bol taký, aby v ňom panovali prísne pravidlá, ekonómovia tomu hovoria tvrdé rozpočtové obmedzenia a čo najväčšia miera súťaže, pretože súťaž a konkurencia v jasne stanovených podmienkach tvrdého rozpočtového obmedzenia sú najefektívnejším spôsobom, ako znižovať náklady, ako ten obrovský dopyt po zdravotníctve, po peniazoch do zdravotníctva, aj verejných aj súkromných, držať na uzde.

    Tu zároveň ale platí, že vláda robí opak. Namiesto stanovenia jasných pravidiel a tvrdého rozpočtového obmedzenia nebude transformácia nemocníc, netransformované nemocnice znamenajú mäkšie rozpočtové obmedzenia, mäkšie podmienky, menší tlak a efektívnosť na úspory. A namiesto konkurencie v systéme aj konkurencie zdravotných poisťovní, sa vláda chystá vlastne monopolizovať systém do jednej verejnej zdravotnej poisťovne. Vymožiteľnosť práva, jedna z najväčších slabín našej konkurencieschopnosti nášho ekonomického rastu. Po krokoch, ktoré boli nastúpené, vnímam dnešnú situáciu ako minimálne stagnáciu. Trh práce, hodiny, dni sa tu diskutovalo o nakoniec, žiaľbohu, schválenom Zákonníku práce, ktorý zhoršuje pružnosť trhu práce a ktorý zhoršuje podmienky pre našu konkurencieschopnosť, pre viac práce na Slovensku a pre vyšší ekonomický rast. O daniach sa bude diskutovať zrejme o mesiac, taktiež je to krok, ktorý je krok zlým smerom. Mimochodom, pán minister teraz povedal, že v tej najnovšej prognóze sa znížila báza pre daň z príjmov právnických osôb, ak sa nemýlim, o 90 - 91 mil. eur. To sa znížila ešte predtým, ako sme zrušili rovnú daň. Rušiť niečo, čo funguje, čo evidentne funguje, a dajú sa na to poskytnúť dôkazy, fakty, čísla, napríklad porovnanie rastu daňových príjmov po zavedení rovnej dane u nás, v krajinách, ktoré nezaviedli rovnú daň, rušiť niečo, čo funguje, z neviemakých dôvodov, politických, ideologických, nepovažujem za rozumné, ale bez ohľadu na to, či veríme v taký, alebo onaký systém zdanenia, miery progresivity zdanenia, myslím si, že medzi ekonómami je zásadná zhoda, že zrušenie rovnej dane našu konkurencieschopnosť nezlepší, ale zhorší. Že zhoršenie našej konkurencieschopnosti znamená väčšie daňové úniky, nižšie daňové príjmy, väčší tlak na verejné financie, nižší ekonomický rast, nižší rast zamestnanosti a nižší rast životnej úrovne.

    Takže dovoľte mi, aby som uzavrel moje vystúpenie tým, že tieto správy považujem do značnej miery, ako som povedal, aj za účelové a nekorektné a za politicky účelové, zároveň oceňujem snahu znížiť deficit verejných financií, dodržať záväzné ukazovatele znižovania deficitu, zároveň ale poukazujem na to, že sa tak deje spôsobom, ktorý je neudržateľný, ktorý pomáha teraz krátkodobo v najbližších rokoch, ale spôsobí obrovské problémy v dlhodobejšej budúcnosti, a preto za tieto správy nebudem ani ja, ani moji kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ-DS hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci, traja, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Duchoň.

  • Áno, ďakujem. Ja by som rád korigoval niektoré vaše vyhlásenia, pán poslanec, ktoré ste mali teda v rámci tejto rozpravy, pretože z môjho pohľadu práve vaša interpretácia, vaše podanie niektorých faktov nebolo, nebolo celkom objektívne. V prvom rade je určite nespochybniteľný fakt, že rozpočet, ktorý ste plánovali na tento rok, podhodnotil v príjmovej časti niektoré položky a zároveň nerozpočtoval niektoré hrozby, ktoré sa ukázali ako reálne vo výdavkovej časti. A pokiaľ sa bavíme k tým jednotlivých položkám v rámci teda tej interpretácie stavu, ako ste to pomenovali, ak hovoríme o tom, že odhad Medzinárodného menového fondu bol menší z hľadiska, z pohľadu deficitu, ako teda deklarovalo ministerstvo financií. Ten dôvod je aj ten, že Medzinárodný menový fond pracoval s informáciami, ktoré boli staršieho dáta, myslím, že prvý, prvý kvartál tohto roku. Čo sa týka tej digitálnej dividendy vo výške 40 mil. je fakt ten, že jednoducho neboli, neboli vytvorené legislatívne rámce a legislatívna úprava na to, aby sa táto digitálna dividenda mohla inkasovať v tomto roku. Ak hovoríme o samosprávach, tak čo sa týka samospráv, tam došlo naozaj len k zreálneniu výpadku príjmov, ktorý na tento rok sa ukazuje ako teda reálny.

    Ak hovoríme o núdzových zásobách ropy, a teda výške 95 mil. na výdavkovej časti, samozrejme, riešenie tohto problému bolo spomalené, alebo jednoducho sa sťažilo aj tým spôsobom, že vo vedení, vo vedení štátnych hmotných rezerv došlo, došlo po škandále ako k personálnemu rozvratu a jednoducho nebolo možné tento problém riešiť. K tým ostatným číslam sa, bohužiaľ, z hľadiska času nedostanem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi za to, že jasne zdokumentoval aj číslami údaje, ktoré boli prezentované tu už niekoľko mesiacov, aj pred odôvodnením zmien a zásahov do druhého piliera, ktoré boli odôvodňované údajným výpadkom 500 miliónov. Je realitou, že rozpočet sa vždy vyvíja v niektorých položkách lepšie, v niektorých horšie, a v niektorých položkách, keď sa aj podľa tejto správy vyvíjal horšie za 500 mil. aj z uvedených správ, ktoré tu máme pri tomto bode rokovania, a z čísiel, ktoré pán poslanec zdokumentoval, jasne vidieť, že takmer za 500 mil. máme aj položky, ktoré sa vyvíjajú pozitívne včítane tých núdzových zásob ropy, včítane realokácie v rámci regionálneho operačného programu. Že jasne tu bolo dokázané, že 500 mil. eur je len a len bublina. K tej druhej téme, ktorú pán poslanec zdôraznil, a to je téma udržateľnosti, chcem upozorniť popritom, že sú vládnou stranou pretláčané najmä zlé zásahy do Zákonníka práce, do zvyšovania daní a odvodov, považujem práve zvyšovanie priamych daní za zásadnú chybu takisto z hľadiska udržateľnosti našich verejných financií, pretože tým, že vláda ruší rovnú daň a chce zvyšovať priame dane, tak ohrozuje de facto výber daní, ohrozuje príjmovú časť rozpočtu. Je iluzórne si myslieť, že pri zvyšovaní daní dosiahneme tie čísla, ktoré si vláda vymyslela. Čiže myslím si, že tancuje na tenkom ľade a že tie príjmy sú aj z hľadiska udržateľnosti veľmi, veľmi podhodnotené.

  • To, že sa nafúkli čísla, aby sa zdôvodnili konania, ktoré tu prebiehali, je už, myslím, že dostatočne známa vec. Už o tom ani nejako nemá zmysel znova hovoriť. Beriem to, že je to taká súčasť toho politického divadla, treba vytvoriť predpolie, poorať pôdu, aby sa potom mohlo zasiať niečo, zdôvodniť nejaké konanie, skrátené legislatívne konanie a tak ďalej. Už to máme za sebou, sme si to poriadne vyrozprávali a je to proste fakt, nejako ináč tieto čísla, ktoré sú tu dnes na stole, to len potvrdzujú a usvedčujú vládu z tohto. To, čo je ale ešte horšie, je tá budúcnosť, ktorá nás čaká. Ja sa obávam, alebo čo obávam, ja som presvedčený, že ten vývoj, nielen v tomto roku, ale hlavne v budúcom roku, pretože v tomto roku len časť rozhodnutí príde do účinnosti, ale bude negatívny. Že tieto zmeny sú zlými zmenami, prinesú znižovanie príjmov oproti očakávaniam, tie očakávania sa zďaleka nenaplnia, čo bude prinášať ďalšie tlaky, ďalšie napätia, ďalšie potreby siahať k ďalším a ďalším opatreniam, k ďalším balíčkom konsolidačným, k ďalšiemu oberaniu ľudí, podnikov, firmy ešte o peniaze tam, kde sa budú dať nájsť, a spomaľovanie, alebo zastavenie rastu slovenskej ekonomiky a rast nezamestnanosti. To je najväčší problém a vidím tu napríklad aj takú negatívnu vec, že vláda vôbec zatiaľ nesiahla do zle nastaveného sociálneho systému, kde existuje absolútne plytvanie, zlé používanie prostriedkov s kontraproduktívnymi výsledkami, a pritom ide o desiatky, stovky miliónov eur. Tam k ničomu nedošlo, pracujúci sa pekne skladajú na konsolidáciu, vláda.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že sme podhodnotili daňové príjmy, no tak, chcem vás upozorniť, že už od, ak sa nemýlim, roku 2003, kedy boli za druhej Dzurindovej vlády zriadené nezávislé výbory, daňový výbor a výbor pre makroekonomické prognózy, tak odvtedy, chvalabohu, a pretrvali tieto výbory aj za prvej vlády Roberta Fica, je odhad daňových príjmov odbornou, nie politickou záležitosťou, do ktorej minister, ani ministerstvo nijako nezasahuje. Tak ako dnešné čísla, ktoré tu interpretoval pán minister, sú výsledkom tohto daňové výboru, v ktorom sedia zástupcovia asi šiestich bánk, štatistického úradu, Národnej banky, a nie ministerstva financií, teda sedia tam aj zástupcovia ministerstva financií, aj ministerstvo dáva svoj odhad, ale tento je posudzovaný týmito nezávislými odborníkmi, a tie stanoviská sú zverejňované. A väčšinou to tak vždy bolo, verím že aj bude, aj do budúcna, že tie odhady ministerstva sú verifikované ako kvalifikované, odborné, nie politické odhady. Preto by som chcel každého poprosiť, aby s interpretáciou obviňovania toho, či sa podhodnotili účelové, alebo nepodhodnotili príjmy, narábal veľmi opatrne, pretože sú to odborné a vysokokvalifikované, odbornou inštitúciou verifikované odhady, a nikdy som ich nespochybňoval a ani nebudem spochybňovať, tie, ktoré urobil daňový výbor napríklad v oblasti výberu daní, preto som aj povedal, že áno, výber niektorých daní je horší, ako predpokladal, ale zase nie ja, nie moja subjektívna analýza politicky motivovaná, ale ako bol vtedajší odhad odborníkov, pretože realita je vždy iná a vždy pri rozpočte ide o prognózu. Aj ten rozpočet, ktorý budeme schvaľovať o niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov bude prognózou a tá realita sa bude určite líšiť.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Mikuš.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nadviažem na svojho predrečníka a budem hovoriť o určitom pohľade mojom na makroekonomický vývoj a vývoj verejných financií za prvý polrok 2012.

    Keď si človek prečíta túto správu, do očí mu udrú dve kontrastné skutočnosti. Tá prvá, Slovensko rastie rekordnými tempami z hľadiska Európy, a pritom bude mať problém dosiahnuť cieľ, veľmi pozitívny cieľ, udržať verejné financie v plánovaných číslach. Po druhé, rast priemyselnej produkcie nám môžu závidieť na celom kontinente, a napriek tomu sa naďalej potácame na chvoste v hodnotení miery nezamestnanosti a stále sa to zhoršuje.

    V predloženej správe sa tieto skutočnosti viackrát spomínajú, no stále nevidím predstavu vlády, čo s tým robiť. Čo sa týka hospodárskeho rastu, v hodnotiacej správe sa iba konštatuje, že takmer celý ide na vrub exportu. Nie je to žiadna nová informácia, takýto vývoj sledujeme na Slovensku už dlhšie. Z hľadiska najsledovanejšieho ukazovateľa, teda komplexného rastu hrubého domáceho produktu vyjadreného jediným číslom, sa naša ekonomika ukazuje ako jeden z premiantov v Európskej únii, čo v týchto ťažkých hospodárskych časoch navodzuje dojem, že krízu pomerne slušne prekonávame. No jedna dôležitá zložka - domáca spotreba - ukazuje, že hospodársky rast sa neprelieva do peňaženiek obyvateľov. Slovensko tak skutočne začína pôsobiť ako nejaká výrobňa pre pár veľkých producentov, ktorí vďaka svojej šikovnosti dokážu v tunajších fabrikách lacno vyrobiť a úspešne predať svoju výrobu a produkciu v zahraničí.

    Mierim hlavne na automobilky, pretože práve oni prispievajú k rekordnému zvyšovaniu priemyselnej produkcie. Pánbohzaplať, že ich máme. Len chcem poukázať na to, že sa nedá stavať len na nich. Mám pocit, akoby sme za tie roky začali si nahovárať, že pár veľkých zamestnávateľov nás spasí. Viacerým silným zahraničným výrobcom sme na Slovensku na ich rozbeh prispeli grandióznymi investičnými stimulmi, postavili sme im nové cesty a byty. V medzinárodnej konkurencii sme ich dostali k nám a tým sme si splnili domácu úlohu. Pozabudli sme tak trochu na našich vlastných domácich podnikateľov, na stredné a malé firmy, na živnostníkov. Veď keď si spočítame, kto dáva ľuďom v tomto štáte najviac práce, zamestnávateľov nájdeme predovšetkým tam. Pritom im nevytvárame vhodné podnikateľské prostredie, zaťažujeme ich byrokraciou, zvyšujeme im daňové a odvodové zaťaženie. Nevytvárame im vhodnú klímu na úradoch, všetko zákony takmer neschválené na tejto schôdzi, neponúkame im kvalitné súdnictvo.

    V predloženej správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť. Dokedy sa budeme hladkať po bruchu, že priemysel nám vďaka niekoľkým veľkým výrobcom v sumárnych číslach napreduje? Čo budeme napríklad robiť, ak vo svete strmo poklesne predaj automobilov a nás to vďaka zníženej produkcii na domácich linkách stiahne do červených čísel? Dostaneme sa až tam, kde sme boli na konci deväťdesiatych rokov, keď miera nezamestnanosti atakovala 20-percentnou hodnotu? Dá sa takýmto výkyvom zabrániť? Alebo iba budeme nariekať, ako to urobila po vypuknutí svetovej finančnej a neskôr hospodárskej krízy v závere svojho funkčného obdobia prvá vláda Roberta Fica? Vtedy bola obľúbená odpoveď na akýkoľvek problém svetová kríza. A ak sa nachádzali domáce riešenia, spočívali predovšetkým v nalievaní vypožičaných štátnych peňazí do neefektívnych štátnych firiem. Práve tam sa začali problémy Slovenska s chorými verejnými financiami, s ktorými zápasíme dodnes. Pán minister dnes prišiel s tým, že povedal, prinášam dve zlé správy týkajúce sa výberu daní, respektíve výhľadu na výber daní. Nie sú to jeho prvé zlé správy, tak ako hovoril môj predrečník, je to odborný odhad, nie je to vecou pána ministra, ale nie sú to prvé zlé správy pána ministra. A, pán minister, koľko ich ešte bude?

    Schopný hospodár predvída problémy, chystá sa na ťažké roky, keď strecha horí, všetci vedia, že treba hasiť, ale treba zabrániť požiaru tej strechy. Už dávnejšie sa hovorí o úzkej orientácii slovenského hospodárstva pre pár vybratých priemyselných odvetví. Použijúc predvolebné vyjadrenia dnešnej vládnej strany, Slovensko sa skutočne stáva akousi montážnou dielňou Európy. Na rozdiel od predstaviteľov SMER-u - sociálnej demokracie si však myslím, že múdra vláda dokáže len vládnou aktivitou túto nevhodnú štruktúru priemyslu zmeniť. Veľký posun nastal v prvej polovici uplynulého desaťročia, keď cez zjednodušenie a zatraktívnenie daňového systému, spružnenie pracovného práva a búrania administratívnych bariér dostali plošne všetci podnikatelia na Slovensku vhodnejšie podmienky na podnikanie. To sa veľmi rýchlo prejavilo na raste ekonomickej aktivity znížením miery nezamestnanosti pod 10 percent a v ozdravení verejných financií. Konkrétne o číslach hovoril môj predrečník. Potom sa postupne začali reformy okresávať, čo spolu s dopadmi svetovej krízy zastavili sľubný rozbeh slovenskej ekonomiky. Išlo, samozrejme, o spomalenie hospodárskeho rastu, ale čo je nemenej dôležité, nezmenila sa štruktúra hospodárstva, hoci nábeh na tento proces vyzeral veľmi sľubne. Ani dnes nenachádzam v krokoch vlády Roberta Fica žiaden náznak, že by sa niečo mohlo zmeniť. Skôr naopak, po avizovanom zrušení rovnej dane a zvýšení daňového odvodového a poplatkového zaťaženia, môžeme očakávať zakonzervovanie súčasného stavu. Veľkí zahraniční výrobcovia na Slovensku nové prekážky svojou robustnosťou možno prekonajú, no tí menší, ktorí sú hlavne tunajší, to budú mať ťažšie.

    V predloženej správe v častiach zameraných na výhľad budúceho vývoja mi chýba analýza, odhad, čo sa asi bude diať ďalej. Možno o rok, keď budeme nad podobnou správou sedieť, iba nájdeme suché konštatovania, že pokles odbytu na zahraničných trhoch spôsobil, že nám opäť vzrástla miera nezamestnanosti. Ďalej poklesli reálne príjmy obyvateľov a verejné financie sú vystavené čoraz väčšiemu napätiu.

    Vrátim sa k druhému bodu, na ktorý som upozornil v úvode môjho vystúpenia. Hospodársky rast môže ozaj Slovensku kdekto v Európe závidieť, no napriek tomu máme problémy naplniť verejné rozpočty. Autori správy konštatujú, kde nastali výpadky príjmov, a iba okrajovo sa zaujímajú o to, prečo nastal tento stav. Vôbec tu nenachádzam návrhy, čo s takým nepriaznivým stavom robiť. Narážam hlavne na výpadky v nepriamych daniach. Ak by som sa mal venovať priamym daniam, dostanem sa len tam, kde som už dnes raz bol. Zhoršovanie podnikateľského prostredia sa prejavuje na stagnovaní ekonomickej aktivity a v menšej schopnosti a ochote platiť dane. Pri nepriamych daniach vytŕča daň z pridanej hodnoty, kde je všeobecné známe, že vo výbere tejto dane je Slovensko jedným z najmenej úspešných štátov v Európe. Tendencia poklesu výberu DPH oproti pôvodným vládnym zámerom je už niekoľkoročná. Nedarilo sa ju zastaviť obidvom predchádzajúcim vládam. V správe mi chýba odpoveď na otázku, čo s tým robiť? Hoci ministerstvo financií už prijalo či avizovalo niektoré legislatívne opatrenia, ktoré by mali sťažiť daňové úniky, je to málo. Situácia je taká vážna, že sa jej treba venovať komplexnejšie a cieľavedomejšie.

    Dnes pán minister naznačil o tom, že zlý vývoj začína aj, alebo respektíve nám oznámil, v daniach právnických osôb. Mám pocit, že pri daniach je problém veľmi podobný iným oblastiam, len ho nevnímame. Nevymáhajú sa exitujúce zákony, namiesto toho, aby kontrolné orgány začali efektívnejšie pracovať, prijímajú sa ďalšie a ďalšie úpravy zákonov, akoby toto bol liek na všetko. Pritom niekedy stačí málo, len dôsledne postupovať podľa predpisov, ktoré tu máme. Príkladom je skúsenosť z profesionálneho riadenia Sociálnej poisťovne za pôsobenia bývalého riaditeľa. Tento najvyšší manažér štátnej inštitúcie nespravil nič iné, len o to, že sa oprel o existujúci legislatívny aparát a cieleným a dôsledným prístupom výrazne zlepšil jej hospodárenie. To napokon vidno aj zo záverov predloženej správy. Spomenúť tento konkrétny príklad, chcem ukázať, že verejné financie sa dajú uzdraviť predovšetkým dôsledným prístupom. Očakával by som, že predložená správa sa tomuto bude osobitne venovať. Nedočkal som sa, asi by to bolo aj prekvapenie, veď mottom súčasnej vlády naháňajúcej predpísaný schodok verejných financií nie je konsolidácia výdavkov či tlak na efektívnejší výber príjmov, ale dvíhanie sadzieb daní, odvodov a zvyšovanie rozličných poplatkov.

    A na záver iba upozorním, že cesta, ktorou sa ubrala súčasná vláda, je veľmi nebezpečná. Zdanlivá ochrana obyvateľov pred dopadmi konsolidačného balíka a prenesenie všetkej váhy na podnikateľský stav, neprinesie nič dobré. Tvorcovia pracovných príležitosti podnikajú v čoraz viac zneistenom prostredí, musia rátať s nárastom nákladov, mnohých nové podmienky môžu položiť na kolená. To už potom budú cítiť aj občania, keď im budú stagnovať mzdy, či dokonca prídu o prácu. A preto vláda sľubujúca istoty tak môže priniesť presný opak.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem. Ja by som iba upriamil pozornosť na tú stať, alebo čo ste spomínali ohľadom DPH, a teda boja proti daňovým únikom. Je nespochybniteľný fakt, že práve táto vláda, si myslím, že sa začala veľmi seriózne venovať tejto problematike, a čoho dôkazom je aj nedávno prijatá novela zákona o DPH, ktorá vo viacerých ustanoveniach jednoducho znemožňuje, alebo minimálne limit obmedzuje, aby sa naďalej teda páchali daňové úniky. A, samozrejme, aj avizovaná úzka spolupráca medzi ministerstvom vnútra, financií a spravodlivosti zameraná s jednoznačným cieľom na boj proti daňovým únikom takisto dokazuje, že toto je jeden z tých, by som povedal, troch základných pilierov, na ktoré sa táto vláda upriamuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som povedať, že ocenil som tú novelu zákonu v tom ďalšom, vo svojom vystúpení. Len chcem pripomenúť, že je to malá novela, pozitívna, ale malá, ktorá už bola pripravená za predchádzajúcej vlády. Skôr v tom DPH, alebo vo výbere daní všeobecne mi chýba napríklad aj to, akým spôsobom sa ide vláda uberať projektom spoločného výberu daní, odvodov a ciel. Predchádzajúca vláda pripravila, myslím si, dobrý projekt, keby nebola skončila tak skoro, tak pravdepodobne by ho bola zrealizovala v tomto roku. A to je tá reforma, ktorá môže vybrať a zefektívniť výber daní, a nielen zefektívniť, ale aj zjednodušiť pre podnikateľov. Zabíjame dve muchy jednou ranou, ale to je veľká reforma, s ktorou sa stotožnila predchádzajúca aj tá prvá Ficova vláda, ale, bohužiaľ, nespravila v tom nič. Toto bolo to, o čom som hovoril vo výbere daní, respektíve v tom, aby súčasná vláda bola viac ambiciózna v zmene a efektívnejšom výbere daní.

  • Ďakujem. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú, čo sa týka písomných prihlášok.

    Otváram ústnu rozpravu. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Kollár, Hlina, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, poslanci, vážený pán minister, ja som pozorne počúval v útrobách parlamentu vystúpenie aj exministra Mikloša aj kolegu ďalšieho z SDKÚ, Jožka Mikuša, takže nebudem opakovať to, čo tu vecne už odznelo, aby som nezdržiaval. Dovoľte mi ešte na úvod povedať jeden taký pekný príbeh zo života. Ono je to naozaj s touto predloženou správou, ktorú nám tu predkladá pán minister Kažimír tak, ako keď v akciovej spoločnosti sa vymení vedenie, jedného dňa akcionári rozhodnú, že nastúpi nové vedenie akciovej spoločnosti, ja som to zažil sám na vlastnej koži niekoľkokrát za uplynulých 20 rokov.

    No, čo to nové vedenie urobí. V prípade, predstavte si, že sa také niečo udeje v komerčnej banke, tak to nové vedenie v prvom rade povytvára opravné položky a rezervy aj na také úvery, o ktorých dopredu vie, že nebudú v ohrození a že tie úvery sa budú splácať. Ale povytvárajú sa opravné položky a rezervy, čo celkom prirodzene znamená, že daný fiškálny rok, v ktorom nastupuje to nové vedenie akciovej spoločnosti, skončí v strate. Lebo sú povytvárané veľké rezervné položky, oprávky, opakujem, napríklad aj na aktíva, ktorých zníženie trhovej hodnoty sa neočakáva. Po slovensky povedané, aj na úvery, o ktorých sa vie dopredu, že sa splácať budú.

    Čo sa stane potom v nasledujúcom fiškálnom roku? To nové vedenie zrazu zistí v nastávajúcom fiškálnom roku, že tie úvery naozaj ohrozené neboli, oni sa splácajú, tak tie vytvorené opravné položky a rezervy sa idú rozpúšťať. A každý z vás, ktorý tu trošku ovláda podvojné účtovníctvo, tak vie veľmi dobre, že takéto rozpúšťanie rezerv a opravných položiek sa účtuje do výnosov. Inými slovami, to nové vedenie, rok, v ktorom nastúpilo uzatvára s horším hospodárskym výsledkom, lebo ešte má stále priestor a možnosť to všetko odbaviť tým odvolaním sa na to, že tí naši predchodcovia to tak dopracovali do tejto zlej situácie, a potom keď už to nové vedenie bude nastávajúci fiškálny rok ovládať a manažovať tú akciovú spoločnosť ucelený rok, tak vtedy sa práve rozpustia tie spomínané vytvorené oprávky a rezervy, tie sa rozpúšťajú do výnosov, a zrazu príde, hurá, pozrite sa, aké máme dobré výsledky. Spokojní sú všetci, spokojní sú akcionári, že tá výmena toho vedenia stála za to, je to vidieť na tvrdých číslach, spokojní sú klienti a koniec koncov, potom na bonusoch a odmenách je spokojné aj to nové vedenie.

    Toto je úplne jasná účtovná kreativita, ktorá, opakujem, sa teraz práve deje v tom, čo predviedol na tlačovej konferencii aj dnes popoludní pán minister financií Kažimír.

    Je to úplne jasná snaha ukázať, že je to zlé, ale za to môžu tí pred nami, a budúci rok to bude zase o niečo lepšie a hovorili tu už moji predrečníci o tom, ja som sľúbil, že nebudem tie fakty opakovať, spomínala sa tam napríklad už známa digitálna dividenda, strategické zásoby, deväťdesiatdňové zásoby ropy a ďalšie a ďalšie veci.

    To sú presne tie záležitosti, kedy bolo úplne jasné, že tú napríklad digitálnu dividendu bolo možné vybrať tento rok. Je úplne jasné, že dohoda s Transpetrolom je na spadnutie, ja neviem, možno ma opraví pán minister, či už aj nie je podpísaná, keď nie, tak určite bude uzatvorená do konca roka, čiže vôbec nie je potrebné hovoriť o negatívnom dopade do verejných financií v hodnote, v prípade strategických zásob ropy, myslím, 95 mil. eur, čo je takmer 100 mil. eur a ďalšie veci.

    A tak nám vychádza z toho úplne jednoznačný záver, že zo spomínaného balíka, o ktorom hovoril, nie dnes na tlačovej konferencii, ale na tej, ktorá jej predchádzala. Tak ak si dobre pamätáte, na tej tlačovke povedal minister Kažimír, že potrebuje, aby nebol deficit verejných financií v tomto roku 5,3 percent HDP, ale 4,9, tak potrebuje 500 mil. eur.

    On tam prišiel s takou celkom poznášajúcou dobrou náladou a oznámil slovenskej verejnosti, predovšetkým tej odbornej časti verejnosti, že on našiel 600, čiže potrebuje 500, a našiel 600 mil. eur. Čiže máme tu nejaký puffer, máme tu proste nejaký vankúš v podobe 100 mil. eur.

    Tak teraz, ak dnes sme sa dozvedeli po zverejnení novej daňovej prognózy, že nám chýba nejakých ďalších dodatočných 180, alebo koľko, miliónov eur, no tak už jednu stovku máme, len treba ten šuplík otvoriť a treba dať tie peniaze do obehu a netreba sa tváriť, že situácia je horšia, akou v skutočnosti tá situácia je.

    Druhá poznámka z toho spomínaného konsolidačného balíka, stále opakujem, hovorím o balíku ešte na tento rok v hodnote 600 mil. eur, tak jediné, skutočne jediné opatrenie, ktoré je naozaj na strane šetrenia výdavkov, je spomínané viazanie rozpočtových výdavkov vo výške 120 mil. eur.

    Ja by som chcel na tomto mieste apelovať na ministra financií Kažimíra, on bol vtedy, myslím, že na zasadnutí Ekofinu na, v Nikózii na Cypre, a zastupoval ho na finančnom výbore štátny tajomník Pellegrini, ktorého som vyzval, aby tých spomínaných 120 mil. eur viazaných výdavkov položil na papier. Aby naozaj ukázal v prvej fáze členom výboru pre financie a rozpočet a nakoniec, predpokladám, aj celej snemovni kde, v ktorých rezortoch, v ktorých kapitolách a akými rozpočtovými opatreniami chce viazať spomínaných 120 mil. eur.

    Pred asi pol hodinou som kontaktoval štátneho tajomníka Pellegriniho a som sa ho opýtal, ako je ďaleko v plnení spomínaného prísľubu, pretože ten prísľub verejne na zasadnutí finančného výboru dal. Tak odkázal cez svoj sekretariát, že dňom i nocou myslí na poslancov vo finančnom výbore a že pracuje na spomínanom prehľade. Ja sa naozaj teším, kedy konečne bude na stole a kedy, pán minister, ukončíte tie bilaterálne rokovania s jednotlivými ministrami, ktorí zodpovedajú za jednotlivé rezorty, za jednotlivé kapitoly, a som sám zvedavý, kde, opakujem, v ktorých rezortoch, akými opatreniami a kvantifikovanej podobe, teda aké čísla dáte, dáte na papier.

    Mňa trošku prekvapilo, že na jednej strane sme sa uzhodli minulé volebné obdobie, keď sme hovorili, diskutovali v pracovnej skupine zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý, koniec koncov, bol vtedy, myslím, že prijatý 147 poslancami zo 147 prítomných, čiže za tento zákon naozaj dvihli ruky všetci poslanci. Tak vtedy sme hovorili o tom, že ako je dobre, že Slovensko už má nielen tu ten makrovýbor, ktorý prichádza v stanovených intervaloch s makroekonomickou prognózou, ale že máme aj výbor pre, teda daňový výbor, ktorý robí prognózu daňových príjmov. A teraz tu zaznelo u mojich predrečníkov, že je dobré, že tieto dva výbory by mali byť, a asi zdá sa, že aj sú apolitické. To znamená, že nehovoria o číslach z pohľadu ľavicového, pravicového politika, ale naozaj tak, ako podľa najlepšej vôle, vedomia, svedomia, proste im dostupných informácií tie čísla, tie prognózy ako, sa javia ako najpravdepodobnejšie.

    Preto ma prekvapilo dnes na tlačovej konferencii z úst ministra Kažimíra, keď povedal niečo na margo bývalej vlády, že hochštapleri z bývalého rezortu financií, alebo hochštapleri z bývalej vlády. Ja si myslím, že toto nie je celkom dobrý postup v okamihu, keď nám horí tento náš spoločný dom, pod ktorým teraz mám na mysli verejné financie Slovenskej republiky, a tá situácia naozaj dobrou a utešenou nie je, a čo je oveľa horšou správou, že dobrou tá situácia ešte dlhé roky nebude, ak hovoríme o udržateľnosti verejných financií z dlhodobého horizontu.

    K tomu sa ešte treba mať naozaj na zreteli, ja byť na mieste pána ministra Kažimíra, tak naozaj sa strhávam zo spánku každú noc. Mám na mysli teraz, čo treba mať stále na zreteli, je vývoj v eurozóne, vývoj v Európe a vývoj vo svete. Tá slovenská ekonomika je naozaj maličkou ekonomikou, ekonomikou otvorenou a tým pádom veľmi zraniteľnou, a keď sa naozaj niekomu kýchne v Nemecku a vo Francúzsku, tak na Slovensku budeme tú chrípku mať úplne všetci a veľmi rýchlo.

    Ale toto je vplyv externalít, vplyv vonkajšieho prostredia, ktoré určite nevie žiadna vláda malej otvorenej ekonomiky nijakým spôsobom ovplyvniť a nijakým spôsobom manažovať.

    A preto chcem povedať, že vzhľadom na závažnosť jednak verejných financií v stave, v akom sa nachádzajú dnes, vzhľadom na skutočnosť, že ešte niekoľko rokov budeme asi zápasiť s tým, aby sme sa vtesnali napríklad do tých rámcov, o ktorých hovorí zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a k tomu keď si pripočítame externality, ktoré ovplyvniť nevieme a nikdy vedieť nebudeme, tak ak toto všetko dám dohromady, potom ma naozaj udivuje, že pri tlačovej konferencii o verejných financiách sa uchyľujeme k takýmto odkazom typu hochštapleri a podobné veci. Myslím, že to naozaj nie je namieste, takéto fóry, takéto vtipy, pretože sme na jednej lodi, a to je úplne jedno, či sa nachádzame v súčasnosti vo vláde, alebo v opozícii, a tá loď je naozaj veľmi krehká a v najbližších rokoch bude musieť preplávať veľmi búrlivým obdobím.

    Takže vrátim sa k tomu príbehu, ktorý som povedal na úvod, keďže nechcem naozaj opakovať všetky tvrdé fakty a čísla, ktoré hovorili moji predrečníci. Spomeniem už len jednu jedinú poznámku na záver, druhý pilier.

    Druhý pilier je naozaj spôsob, ktorým ste si veľmi rýchlo, veľmi ľahko snažili pomôcť, či už v tomto, alebo budúcom fiškálnom roku, ale z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií ste neurobili nič iné, pán minister, len odsúvate a tlačíte pred sebou tú snehovú guľu, ktorá, bohužiaľ, sa bude nabaľovať a bude stále väčšou a väčšou a vy ju budete stále tlačiť ďalej a ďalej pred sebou. Zoberme si napríklad legislatívu, ktorá už prešla týmto parlamentom, kedy nám je všetkým jasné, a nespochybní to, predpokladám, ani Peter Kažimír, že zmeny akokoľvek nepopulárne, ktoré nosia so sebou obrovské politické náklady, aj v podobe úbytku voličskej základne SMER-u, a ono to v priebehu nasledujúcich dvoch-troch rokov príde, nie, o tom hovoril, pán kolega, keď vykrikujete tam z ľavej strany, o tom hovoril váš predseda strany, o tom hovoril premiér Robert Fico, že pôjdeme touto cestou nech to stojí, čo to stojí, že on si je vedomý politických nákladov a že si je týchto konzekvencií absolútne vedomý, ale pôjdete touto cestou.

    No a vrátim sa teraz vecne k tomu, čo som hovoril pred chvíľou. Schválili ste zmeny v prvom pilieri tak, že všetky tieto zmeny sú časované na roky 2017 a 2018. Či už je to to nastavenie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, či už je to zmena medziročných, úpravou dôchodkov, nie na základe ako je to dnes, na základe inflácie a zmeny priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale prejdete na tú dôchodcovskú infláciu, keďže dôchodcovia majú úplne inú skladbu spotrebného koša. Všetky tieto zmeny tlačíte v prvom pilieri po roku 2017 a 2018.

    Ja chápem, že to nie je náhoda, že to je všetko za obdobím volebného roka 2016. To znamená, opäť, to čo je nepopulárne, tak natimeujme po volebnom roku 2016, a potom už to nejako bude, potom to už zase preberie na svoje plecia tá garnitúra, ktorá, akákoľvek, ktorá tu bude vládnuť po roku 2016.

    Ja vám želám, pán kolega, opätovne sa tam ozývate z diaľky, že, jaj, to hovorí pán tréner futbalový, potom to bude asi pravda, dobre.

    Ja by som si netrúfal hovoriť do skladby národného mužstva futbalového, lebo to je téma, ktorej nerozumiem. No, takže chcem sa vrátiť ešte k tomu druhému pilieru, áno, získate mesačne rádovo 40 mil. všetkými opatreniami, ktoré ste v druhom pilieri urobili, a urobili ste ich v takom chvate, v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré naozaj sa zvykne robiť v situácii, keď sú záplavy, alebo keď padnú dvojičky, alebo keď sa niečo podobné deje vo svete a u nás. Ale určite nebol najmenší dôvod v skrátenom legislatívnom konaní urobiť zmeny v druhom pilieri.

    Ponáhľali ste sa preto, že ste opätovne dali na stôl ďalších 40 mil. eur, ktoré ste ale museli najskôr niekomu, niekomu vziať.

    Takže zmeny v druhom pilieri v skrátenom legislatívnom konaní, zmeny v prvom pilieri všetky odsunuté po roku 2016. Ako som spomínal, niektoré v sedemnástom, niektoré v roku 2018. Z dlhodobého hľadiska, akokoľvek z krátkodobého hľadiska tohto a budúcich pár rokov si naozaj pomáhate opäť takýmto, už to by som ani nenazval účtovnou kreativitou, ale takýmto veľmi priehľadným a transparentným a pre každého čitateľným krokom, keďže neviete a nedokážete šetriť. Ale to nie je nič nové pod slnkom, pretože socialistické vlády nikde v Európe nikdy nevedeli šetriť, no tak ste išli práve tou cestou, za ktorú ste bičovali a kritizovali nás, že dokážeme konsolidovať verejné financie len na príjmovej strane.

    Ak ma pamäť neklame, tak konsolidačný balík na rok 2011, ktorý mal celý hodnotu 1,7 mld. eur, sa približne zo 65 percent dotýkal práveže výdavkovej strany a z 35 - 40 percent príjmovej strany, čiže bolo to presne opačne, a vtedy sme počúvali množstvo kritiky z úst, či už pánov kolegov Počiatka, Kažimíra, Fica a ďalších, ako málo robíme na výdavkovej strane. Z toho vášho, pán minister Kažimír, balíka na tento rok, 600-miliónového, je len spomínaných 120 mil. viazaných rozpočtových výdavkov skutočne na výdavkovej strane, čiže je to rovných 20 percent. A to ako som povedal pred chvíľou, ešte budeme veľmi pozorne sledovať a tešiť sa na to, ako na nás myslí pán Pellegrini, pán Kažimír, a kedy finančnému výboru spomínaný prehľad viazaných výdavkov predložia. Takýto verejný prísľub, opakujem ešte raz, sme dostali od štátneho tajomníka Pellegriniho. Úplne nakoniec ešte by som chcel spomenúť jednu mantru, ktorá sa ustavične opakuje, opakuje ju už, dokonca, aby som bol objektívny, ani nie tak minister financií, ako skôr predseda vlády Robert Fico v každom a jednom mediálnom vystúpení zopakuje vetu: "My nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty." To je opatrenie, ktoré postihuje každý, každého občana Slovenskej republiky bez ohľadu na to, v akej príjmovej skupine sa nachádza, áno, potiaľ je to faktografická pravda, postihne to aj občana, ktorý na druhý deň po zvýšení dane z pridanej hodnoty si pôjde nakúpiť základné potraviny, tak aj on to pocíti v peňaženke, no len zabúda na jednu vec, zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent, teda o jeden percentuálny bod, znamenalo zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v hodnote približne 185 mil. eur. Ak som hovoril o tom, že konsolidačný balík predchádzajúcej vlády na rok 2011 bol v celkovej sume 1,7 mld. eur, tak tých spomínaných 185 mil. predstavuje rádovo niečo málo cez 10 percent. Ale ustavične opakovaná v médiách, lebo tomu najviac rozumejú všetci a aj vrátane voličov SMER-u, my nepôjdeme cestou zvyšovania dane z pridanej hodnoty. Opakujem, toto opatrenie tvorilo niečo málo cez 10 percent konsolidačného balíka pre rok 2011. Ale je to podávané predsedom vlády Robertom Ficom v médiách pri každej možnej príležitosti ako jediné kľúčové nosné konsolidačné opatrenie, ku ktorému sa uchýlila bývalá vláda. Takže dodržím sľub, nebudem opakovať ďalšie čísla, ktoré hovorili moji predrečníci, ako som povedal, správa, ktorá naozaj plní svoj marketingový účel takmer dokonalo v tej snahe o to účtovné, o tú účtovnú kreativitu povedať, že to, to, to sa nevyzbieralo na príjmovej strane, a to, čo aj vieme, že je aj de facto aj de jure vykonateľné ešte tento rok na príjmoch, hovorím o tej digitálnej dividende a ďalších peniazoch, tak to si odsunieme na budúci rok, a potom sa budete biť do pŕs, ako ste skonsolidovali verejné financie. A poprosím ešte, skúsme si spomenúť na to, čo teraz hovorím, takto o rok, keď sa dostaneme niekedy v septembri roku 2013 k porovnaniu rozpočtu, ktorý už bude, pán minister Kažimír, plne vaším dielom, bude to váš produkt, vy ho navrhnete, vy si ho hlasmi osemdesiatich troch Kolesíkov v tejto snemovni schválite, bude to váš rozpočet, ja sa teším na to, ako už takto o rok, opakujem, v septembri, v októbri roku 2013 budeme sledovať plnenie príjmovej a výdavkovej strany vášho na 3 percentá deficitu nastaveného rozpočtu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s taktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Kollárovi za to, aj za jeho vystúpenie, s ktorým sa stotožňujem, a súhlasím s ním, ale aj za to, že mi umožnil, jedna informácia, ktorú povedal vo svojom vystúpení, mi umožňuje upresniť jednu vetu, ktorú som povedal vo svojom vystúpení. Svoje vystúpenie som začal tým, že som ocenil konštruktívny a korektný spôsob, akým pán minister tieto správy tu na rokovaní parlamentu uviedol. Zároveň som povedal, že možno je to aj tým, že tu nie sú kamery a novinári, ktorí keď boli na tlačovke koncom júla k tomu istému materiálu, tak sa pred kamerami rozpočet trhal, dokonca pánom premiérom. Nevidel som tlačovú konferenciu pána ministra teraz, pred niekoľkými hodinami, ale ako som sa dozvedel z informácie pána kolegu Kollára, tak nás tam pán minister označil za hochštaplerov, takže korigujem moju vetu, ktorú som povedal, že možno tá korektnosť a vecnosť jeho vystúpenia tu v parlamente bola daná tým, že tu nie sú kamery, som si istý, že určite, žiaľbohu, korektnosť bola daná tým, že tu kamery nie sú.

    Ďakujem pekne.

  • No, poznámku, čo sa týka toho vášho úvodného príbehu tak ho počujem už asi tretíkrát, ale to nevadí. Dovolím si tvrdiť, že naozaj tie položky, ktoré sú aj na strane výdavkov aj na strane príjmov, tak verne zobrazujú ten reálny stav, ktorý vo verejných financiách je, a k niektorým položkám som sa tu dostal v rámci faktickej poznámky vystúpenia pána poslanca Mikloša, vy ste tu vtedy neboli, ale napríklad tá digitálna dividenda, ktorú ste tu viackrát spomínali, tam bol problém v tom, že jednoducho neboli vyriešené legislatívne podmienky na to, aby sa tá dividenda mohla inkasovať tento rok. K tým ostatným položkám naozaj som sa už zmienil predtým, takže nerád by som sa opakoval. Čo sa týka toho druhého pilieru, ktorý sme tu, ktorý ste spomenuli a ktorý sme tu, samozrejme, predtým veľmi dlhodobo a dôsledne riešili, myslím si, že tak, ako bol na začiatku nastavený, tak práve nastavenie druhého piliera bolo, bolo z dlhodobého hľadiska neudržateľné v rámci teda tých výšok odvodu, ako tam boli jednoducho nastavené. Takže z tohto pohľadu si myslím, že tá zmena bola nevyhnutná.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán minister financií.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Veľmi krátka reakcia na reakciu. To sa nám stáva s pánom poslancom Kollárom vždy a veľmi často, že on niečo počuje, on si niečo zapíše, on si niečo prečíta a potom to nejakým spôsobom interpretuje, veľmi pokojným, kultivovaným spôsobom, samozrejme. Takže k mojej tlačovej konferencii dnes, ktorú zrejme zhliadol, ja som ju zažil, lebo som na nej vystupoval, na tej tlačovej konferencii, slovo hochštapleri padlo, ale nie v súvislosti s prípravou štátneho rozpočtu, čo sa teda asi dotkol autora rozpočtu, ale v súvislosti s finančnou správou. Pozrite si to a prehrajte si to. A tu si stojím za slovom, že finančnú správu Slovenskej republiky v prvom štvrťroku tohto roku zničili, skolabovali hochštapleri, konkrétne menovaní a, bohužiaľ, z hľadiska zodpovednosti to patrí na triko konkrétnych ľudí, ak chcete, môžem ich aj menovať: pán Krnáč, pán Mikulčík, pán Ďurajka a pán bývalý minister Mikloš. S konkrétnymi následkami ktoré si musíme vylízať dodnes. Čiže nie vo vzťahu k rozpočtu, ale vo vzťahu k finančnej správe.

    Prosím.

  • V rozprave s faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, využívam tú situáciu, kedy pán minister prehovoril. Tuná ja som si pozorne vypočul aj tú prechádzajúcu správu, sú tuná percentá, predpoklady, či ten deficit bude 4,6 percent, či hrozí nám 5,3 percent. Keď nastupovala jedna z prvých slovenských vlád, boli sme na jednom takom milom stretnutí tých prvých poslancov, oni mali vyššiu ambíciu, pán minister, ako máte vy teraz. Oni si povedali, že postavia vyrovnaný štátny rozpočet, pritom to tuná odznelo, že miera nezamestnanosti v tých rokoch bola viac ako 20 percent. Možno to tak laicky ako rozprávam, prepáčte mi to, naozaj, ekonómom nie som, ale skúsme sa zamyslieť nad tým, či by nebola aj táto jedna z ciest. Tak ako to bolo spomínané, že jedna z ciest je zvyšovanie daní a odvodov, ale nezabúdať tu aj na takúto vec, aby sme naozaj aj na tej strane výdavkov znížili výdavky štátu. Tak ako je to v domácnosti, má byť ten rozpočet vyrovnaný a nezodpovedná rodina je tá, ktorá sa zadlžuje. Rovnako by to malo byť aj zo strany štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, k tej interpretačnej prestrelke čo teraz tu predviedol pán minister Kažimír, mám dve poznámky. Vy ste hovorili dnes na tlačovej konferencii aj o tom, citujem: "Že, áno, budeme musieť aj improvizovať." Také slovo padlo, opäť si ho môžeme prehrať. Ja by som vás poprosil, lebo predpokladám, že určite po skončení rozpravy budete mať ešte nejakú záverečnú reč, keby ste mohli ctenej snemovni vysvetliť, čo máte na mysli pod pojmom improvizovať, či je to naozaj nedostatok profesionality, alebo nedostatok odbornosti, že sa púšťate do improvizácie. A druhá poznámka sa týka toho, že naozaj od slova vláda je odvodené slovo vládnuť. No tak, pokiaľ vládnete od marca, od apríla tohto roku, tak potom vládnite, tak veď je predsa normálne a prirodzené, že vždy sa reálny vývoj ekonomiky, skutočné povyberané príjmy a skutočné rozpočtové výdavky sa vždy budú odlišovať od predpokladov, pri ktorých bol zostavený, rok predtým, alebo na jeseň predtým rozpočet na nasledujúci rok. To je tak v každej krajine bez ohľadu na to, kto vládne, ľavičiari, pravičiari. Ale je tu práve od toho vláda, aby v správnom čase, opakujem, pristúpila k správnym korekciám, aby dostala ten príjmovo-výdavkový mix práve do polohy, aby bola schopná udržať plánovaný deficit pre daný fiškálny rok. Takže poprosím jednak o to vysvetlenie toho slova, čo idete improvizovať a prečo, čo je toho dôvodom. Tak pokiaľ ste vládou, tak vládnite, a príďte konečne s korekciami štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, pravdou je, a skutočne, pravdou je u mňa, že nezávidím tuná ministrovi, koniec koncov, som oprostený dvoch základných pocitov bežného Slováka, to znamená závisť a nenávisť, čiže aj kvôli tomu nezávidím, lebo zas mu nezávidím v tej situácii, v ktorej je, že je ministrom financií v krajine, kde od vkusu Číňanov stojí hospodársky rast a ekonomika. Som zisťoval taký problém, že niektoré veci nerozumie, nie všetci pochopia, tak pretože keď sa Číňanom prestane páčiť Porsche Cayenne, tak sme vystavení obrovskému poklesu hospodárskeho rastu, a zároveň sme aj krajinou, kde si vláda urobila ochrannú známku z rómskeho problému, čiže aj preto je dosť ťažké byť ministrom v tejto krajine, znova dovysvetlím, že naozaj, niekedy mám pocit, že z rómskeho problému má vláda tendenciu urobiť Coca-Colu, a keby sa niekto chcel pridať a trošku pomôcť, tak musí zaplatiť licenčný poplatok na ministerstvo vnútra. Čiže v tejto krajine je naozaj ťažké byť ministrom financií, to uznávam, už poviem ja len také, že ja nie som Nostradamom, som priemerným analytikom a ešte som aj niečo prežil v Číne. A mám pocit, že by bolo zahodno ľuďom povedať pravdu, ono to, čo sme tu aj počuli, to zhoršenie makroekonomickej prognózy, jednoduchými slovami sa dá povedať, bude horšie, tieto ekonomické eufemizmy ja mám celkom rád, lebo že keď, ako poviete, že nemám peniaze, som podkapitalizovaný, ono sa to tak zvykne, tie veci, čarovne nazývať, ľuďom treba povedať pravdu zjednodušene, že najlepší dôchodok, čo sa tu hovorilo o dôchodkovej reforme, najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa, je a bude a lepšie sú kvalitné montérky ako nekvalitný diplom. Čo znova sme tu častokrát svedkom, že študujeme už pomaly v každej druhej dedine, ľudí popletieme, dáme im do rúk takúto pomaly bezcennú A4, a to chlapča, alebo to dievča si myslí, že tisíc eur nástup, auto a telefón k tomu, a keď to nepríde, tak sa cíti urazený na celý svet, aký je nespravodlivý, a nikto nechápe tú genialitu toho, že on vyštudoval vysokú školu niekde na dedine.

    Svet naštartoval, znova sa vrátim, ja mám predsa len taký určitý vzťah k tej Číne, ale tam sa dá veľa vecí namodelovať na tej Číne, že svet naštartoval Čínu, že nevie nastaviť, a tak keby sme hľadali už teraz v tom zlom niečo dobré, tak taký príklad vám len poviem, že to je, pekne ho používa, neviem, či som ho už nehovoril, ak som, tak sa ospravedlňujem, že čínština má na problém a otázku ten istý výraz, čo je veľmi zaujímavé, ostatné jazyky majú dva rozdielne výrazy. Čiže problém je rozdielne ako otázka, Číňania majú rovnaké, čiže pre nich je problém otázka a na otázku hľadajú odpoveď. V jednoduchosti sa dá povedať, v Číne nie je nič problém. A naozaj, aj jedno z najpoužívanejších slovíčok, ktoré tam je nie je problém. Mel ven ty. A to je presne to, čo nás zničí, zničí Európu, keď sa tomu nepostavíme, že tá ich schopnosť, improvizácia a toho, že sa s problémami boria, kdežto naopak, Európa ide presne opačným smerom, lebo keby sme znova robili nejaké komparácie, že v čom sú najpoužívanejšie slovíčka, tak v slovenčine by to kľudne mohol byť problém, samostatná kategória, kľudne by to mohlo byť slovíčko štát a dokonca sa nám už teraz veľmi často objavuje úloha štátu. Európanom sa vštepil gén takého socializmu, takého európskeho socializmu, a keď sa ho nezbaví, tak bude skanzenom, po ktorom sa títo Číňania budú voziť, ale iba po vybraných štvrtiach, lebo v tých iných štvrtiach bude taký nepokoj, že sa tam budú báť ísť. Jedna vec je socializmus, očakávania od štátu a druhá vec je absolútne, aj zvrátené použitie finančných prostriedkov, čo znova tu vieme aj demonštrovať, ja to len v krátkosti poviem, investície typu štadión, alebo jeden kilometer diaľnic, ale aj taká investícia, súkromná investícia a la Turkmenistan, najväčšie Audi centrum v Európe. Nuž, viete, to je presne a la Turkmenistan, alebo taký ruský spôsob investovania, že najväčšie a neviemčo, dokazovanie si síl, a neviem, načo Slovensko potrebuje najväčšie Audi centrum v Európe. To je presne to, že kam sme uleteli, a je načase ľuďom povedať pravdu, že dve autá v rodine nie sú demokratickou výsadou a štát im to má pomôcť zabezpečiť. Mladým ľuďom treba povedať, že práca a častokrát aj montérky sú pre život dôležitejšie ako X Factor a chatovanie na nete. Ľuďom treba aj povedať to, že ľudia ako Kollár, a teraz nemyslím pána Kollára zo SaS, ale iného pána Kollára, ktorý zvrátil hodnoty rodiny, je exces a asi aj posledné štádium pred zrútením určitého typu spoločnosti. V kontexte tohto ja nerozumiem, prečo posilňujete socializmus vo vedomí ľudí. Prečo upínate ich pohľad na štát napríklad novelou Zákonníka práce. Sme sa tu o tom bavili, že najhorší možný signál, aký vláda môže vyslať dovnútra, ale hlavne do sveta v tomto prípade, je novelizovať Zákonník práce v protismere. V absolútnom protismere. Keby sme si predstavili, že sedíte na tridsiatom siedmom poschodí v Chicagu alebo Hongkongu, teraz analyzujete, že niekde je krajina v strednej Európe, ktorá mení a posilňuje v tejto dobe, áno, je to pravdou, však to je v poriadku, posilňujete postavenia zamestnancov, tak ten človek, ktorý by teoreticky rozmýšľal nad nejakou iniciatívou, mávne rukou, poďme ďalej, tých krajín je dosť. Keby sme si dali takú porovnávaciu štúdiu, že sedíte, stále v tom príklade zostanem, že sedíte niekde na tom tridsiatom siedmom - tridsiatom šiestom poschodí, analyzujete Slovensko a poviete si, nuž, poďme. Malá krajina, pol milióna ľudí na hrane chudoby s obrovskými problémami, horúci juh a ešte aj vláda, ktorá je schopná v tejto dobe ísť v protismere. No, kto by tam šiel, všakže? A ten, kto tu je, kto by nerozmýšľal nad tým, že by prípadne aj odišiel? Častokrát sú tie investície, ono sa tak hovorí, že dobrý investor je ten, ktorý vie byť do hodiny na letisku. To sa tak chodilo investovať do Afriky. Tam bol základný úspech do hodiny na letisku. Čiže aj tuná máme, teraz tu povedať pravdu, investorov, ktorí do dvoch týždňov vedia byť preč. Takže nepokúšajme, aby nám to neodskúšali, že to naozaj funguje.

    Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, chvíľočku len. Chcem sa spýtať, či máte ešte nadlho. Dobre.

  • Už končím, minútku. Teda, aby to malo, aby niekto nepovedal, že to nemá s tým súvis. Má to s tým súvis. Svet je o produkte. Ak nemáte produkt, nemáte nič. Ak my teraz máme jediný produkt, a to je Porsche Cayenne, samozrejme, hyperbolizujem, tak ešte jeden máme, plus-mínus, čiastočne, keď to pritiahnem za vlasy, a to je pracovná sila, naša pracovná sila. Ak ju však naočkujeme génom socializmu a ešte im dokážeme, že netreba byť najlepší a spravodlivosť je dostupná iba ľuďom, ktorí majú správne čísla v telefóne, tak stratíme ešte aj tento posledný produkt. A na toto riziko oficiálne pána ministra upozorňujem. To len taký príklad spomeniem, že som sedel vedľa takej partie mladých ľudí, nieže by som načúval, ale začul som, o čom sa rozprávajú, a výsledok z toho je: Nuž, vážení, nevsadil by som si, že títo nám zarobia na dôchodky. Naozaj, z toho, o čom sa rozprávali, ako sa rozprávali, nevsadil by som si. Keď som ja bol mladý chalan na Orave, tak u nás bol najväčší hrdina ten, kto už mal v apríli vybavenú brigádu na leto. Teraz je, podľa mňa, najväčší loser ten, kto musí ísť na brigádu. To je zásadný posun. A vy ho posilňujete, vy ho posilňujete v tom, čo tu teraz robil. Chcem odporučiť pánovi ministrovi, pán župan, môžem, nie? Aby zastavil, ak môže, apeloval na Zákonník práce, zrušil kočíkovné, prekopal sociálny systém, ľuďom povedal pravdu a jednoduchšími slovami, hlavne zabezpečil, aby najlepší vyhrávali, a potom ešte poslednú vec, to, čo s tým súvisí, a prípadne pánovi premiérovi povedzte, aby ľudí skúsil, príde čas, keď bude potrebné to kennedyovské - niečo štát pre vás, ale čo vy pre štát. Ale vtedy a na to, aby to ľudia uverili, to musíte byť spravodlivý a tým končím, pán župan, dobre, aby som vás nezdržiaval. Že teda spravodlivosť súvisí teraz aj s aktuálnou vecou, neviem, či včera, či kedy, už sa zvažuje o pridaní stimulov pre firmu Mondi. Ak by ste v nejakej príručke hľadali, že komu nedať stimuly, tak tam kľudne môžete napísať firmu Mondi. Túto firmu už tento štát nastimuloval dosť. Čiže ak má niekto uveriť tomu, že to zvolanie raz bude musieť prísť a budete to potrebovať od tých ľudí, aby to vydržali, aby to vydržali, čo budú musieť vydržať, a aby ten výraz a tá sila a to presvedčenie z tých očí šlo a tá spravodlivosť, tak nemôžete dať firme Mondi stimuly. Takto to naozaj nefunguje. Končím. Nezávidím vám. Situácia je zlá, nie však zúfalá. Obzvlášť, keď budete rešpektovať niektoré fakty, ktoré som tu možno aj spomenul, i keď som hrozným spôsobom zdržal pána župana.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa teraz, kolegyne, kolegovia, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili túto rozpravu k tomuto bodu, teda aj vystúpenie pána ministra, a potom hlasovali. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Takže faktická poznámka, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Ja som už spomínal v tej predchádzajúcej, že to najhoršie nás ešte čaká, lebo to, čo sa namiešalo, ten mix, určite nepomôže ekonomike ani rastu. Ilustratívne len poviem, že však už aj vo Švédsku budú mať podnikové dane nižšie, čo je teda veľmi zlé z hľadiska konkurencieschopnosti Slovenska. A pána ministra by som sa chcel spýtať, keďže sa chystá k záverečnému slovu, že kedy teda a či vôbec sa pristúpi k nejakej revízii a hľadaniu zdrojov práve v zle nastavenom sociálnom systéme, ktorý som spomínal vo svojom prvom vystúpení, pretože tam naozaj plytváme stovkami miliónov eur, a tam by bolo treba hľadať zdroje nielen preto, že sa získa niečo pre štátny rozpočet, ale získa sa omnoho viac tým, že sa zmení správanie ľudí a prestane sa podporovať všetko to negatívne, čo okolo seba v tejto oblasti vidíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zrejme zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za možnosť vystúpiť a prajem dobrý večer tým, ktorí došli uprostred tejto debaty. Ja začnem možno úplne reakciou na Alojza Hlinu, ktorý ma teda vyzval k mnohým, mnohým a ďalším veciam, a odpoviem na to iba tým spôsobom, tak ako cítim, že nie som ten, čo sníma všetky hriechy sveta. Nie som ním, aj keď si myslím, že v danom momente mám naložené na chrbte dosť, ale nenariekam. Ja proste z pohľadu toho, čo nás čaká a neminie a v akej situácii sa nachádzame v rámci krajiny Slovenska, ale aj Slovenska doma, ale aj Slovenska uprostred, v srdci Európy a uprostred zase celého sveta, niet nám čo závidieť. A v tom sme naozaj na spoločnej lodi, tak ako sa tu, možno nie asi úplne úprimne, na to odvolal iný pán poslanec. Viete, nemám energiu v tejto situácii na potýčky a na vzájomné si vysvetľovanie a vystatovanie sa toho, kto má na to lepší, alebo horší recept. Musím vám len povedať, že po tej hodinke debaty hlavne s poslancami SDKÚ veľa modrého peria tu lieta, lebo tu bolo povedané mnohokrát mnohým inými slovami to isté o tom, ako by sme to mali, ako by sme to mohli robiť, ako to oni urobili, akože skvelé, a robili celé desiatky rokov v tejto krajine, a prečo sme, kde sme v danom momente.

    Čo ja viem dnes a to, čo som verejne musel aj oznámiť, a oznámil som to v júli a oznámil som to dnes a oznámim to vždycky po každom zasadnutí výboru pre či už makroekonomické prognózy, alebo daňové prognózy, tak ako sme sa tu zhodli aj s mojím predchodcom, pretože sú to inštitúcie, ktoré sú dokonca zakotvené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, pretože tu roky je súhlas s tým, že sú v ňom zastúpení odborníci z externého prostredia aj z rezortu financií, ktorí slúžia v tejto budove už desať - dvanásť rokov, odhliadnuc od toho, aká farba legislatívy, alebo exekutívy, pardon, tu funguje. Myslím si, že to sú veci, ktoré by sme nikdy nemali spochybňovať. A pravdou je, že prichádzam so správou, že príjmy, daňové a odvodové príjmy, tak ako boli rozpočtované, klesajú skoro o 500 mil. eur v tomto roku. Proste je to holý fakt. A pravdou aj je, že oproti istým východiskám, na ktorých bolo založené aj naše plánovanie stavby budúceho rozpočtu, to ide o 380 mil. eur dole. To, z čoho je nervozita, a to, čo musí aj vyvolať istý druh improvizácie, pretože nenechám sa tu zase tu obviňovať z nejakého kreativizmu, respektíve tie podsúvania, tie štuchance tým spôsobom, že sa niečo utajuje, že sa niečo proste vytvára inak. Pán poslanec Kollár, naštudujte si, skúste pochopiť to, čo sa urobilo napríklad za vašej vlády z hľadiska zverejňovania všetkých rozpočtových opatrení na internete. To sú verejné a prístupné veci. Vy zas nemusíte cez finančný výbor teraz akože odhaľovať obrovské tajomstvá, ktoré podľa vás ako sa uchovávajú v budove ministerstva financií. Nie je to pravdou. Viazanie výdavku v objeme 120 mil. eur urobím, lebo ma k tomu viaže uznesenie vlády a urobím ho preto, že ho musím urobiť. A urobím to v termíne, ktorý mi bol daný. To znamená do konca tohto mesiaca. Ale ak chcete, ja vám poviem pár titulov, na ktorých som sa s rezortnými kolegami dohodol. Úrad vlády 9 mil., 700 revitalizácia krajiny, zdroj. Ministerstvo zahraničí vecí vyše 13 mil. viazaných výdavkov, kapitálové aktíva, kapitálové výdavky. Ministerstvo obrany vyše 5 mil., najmä bežné výdavky. Ministerstvo vnútra 22 mil., prevažne ide o výpočtovú techniku a informačné systémy. Ministerstvo spravodlivosti vyše, skoro 8 mil., 7 mil. 700 na civilnom úseku a sčasti aj na väzenstve, nie v tej mzdovej oblasti, ale v tej oblasti bežných výdavkov. Na ministerstve financií vyše 9 mil. na informačných systémoch. Takýto zoznam dostanete úplne presný. Nemusíte sa obávať, že by ho niekto utajoval, menil, manipuloval. Stodvadsať miliónov eur bude viazaných v rozpočte tohto roku, pretože tieto prostriedky musia byť viazané, pretože sme odchýlení vyše 500 mil. eur od cieľa 4,6 percenta, ktorý ste naplánovali vy do svojho rozpočtu. Ak vám niečo vyčítame, nie je to samotná technika prípravy rozpočtu. Je to situácia, v ktorej bol rozpočet na tento rok prijímaný. A vy veľmi dobre viete. Väčšina z nás tu sedela v tejto miestnosti a vieme, v akom kŕči sa rozpočet pripravoval. Proste po rozpade vlády, pri neschopnosti sa dohodnúť na ďalšom škrtaní výdavkov, alebo na ďalšom navyšovaní príjmov. Čiže ten výsledok 4,6 percenta je obeťou politickej situácie v tejto krajine po rozpade vlády, ktorá sa rozbila ako chorá hračka práve v tejto miestnosti v októbri minulého roku. Problémom naozaj je, že ambícia znižovať deficit v tomto roku bola vypustená. Problémom aj je, že naozaj reálny ekonomický vývoj v tejto krajine ide smerom dolu, a o tom proste, o tom hovoria konkrétne údaje, čo sa týkajú daní aj odvodov. A problém, ktorý sa týka finančnej správy, musím ho tu spomenúť, pretože ak prídete k moci, ak prídete na nejaký rezort, tak rátate s istou korektnosťou technokratickou. To znamená, beriete niektoré veci, že sú proste dané. To znamená, napríklad keď sme došli na rezort financií, tak východiská štátneho rozpočtu, ktoré boli pripravené technokratmi, boli brané z nášho hľadiska, odhliadnuc od politických náhľadov, za korektné. Na základe toho v apríli, v máji, v júni sa vytvárala architektúra, akýsi dizajn konsolidácie aj z hľadiska jeho objemu aj z hľadiska dizajnovania ďalších príjmov, ktoré potrebuje každá vláda. Problémom je, že tieto východiská sú dnes ako v ruinách. Problémom je, že sme sa v júli dozvedeli s trojmesačným oneskorením o tom, že máme úplne inú základňu dane z pridanej hodnoty, aká bola v roku 2011. Prečo? Pretože finančná správa nefungovala. Pretože sme sa dostali k analytickým výkazom, ku konkrétnym výkazom DPH-čky namiesto apríla niekedy na prelome júna a júla. Problémom je, že daň z príjmov právnických osôb je o 91 mil. eur v minulom roku nižšia, a tým pádom sa znižuje báza aj na tento aj na budúci rok. Ja sa sťažujem na časové oneskorenie. Ja sa nesťažujem, môžem sa k Pánu Bohu sťažovať, že je výber daní oveľa horší, aký je. Z toho neobviňujem bývalú vládu. Obviňujem ju z nezodpovednosti, ktorá doviedla finančnú správu k totálnemu kolapsu a napríklad k tomu, že sme sa k výsledkom daňových priznaní pri dani z príjmu právnických osôb nedostali tak opäť, ako sme sa mali dostať, v júni, začiatkom júla, ale začiatkom septembra. A dnes sme v situácii, že máme výpadok na tejto dani vyše 180 mil. eur aj na tento rok a de facto aj na rok budúci. A tam vzťahujem slovo improvizácia. Pretože do predloženia štátneho rozpočtu na rokovanie vlády máme naozaj pár dní. A tento problém musíme vyriešiť, pretože ako tu stojím, predložíme rozpočet, ktorý bude na úrovni pod troma percentami hrubého domáceho produktu. Žiadnu inú šancu nemáme.

    Bol som v niektorých veciach pochválený, v niektorých veciach som upodozrievaný, v niektorých veciach som, samozrejme, absolútne kritizovaný. Je mi úplne jasné, že z hľadiska konkrétností, ktoré sa týkajú tohto roku, hlavne terajšej opozície, je nepríjemné sa im detailne venovať, tak to proste odťahujú do dlhodobej udržateľnosti. Považujem, pán poslanec Mikloš, za veľmi nebezpečné vašu vetu o tom, že ak si fiškálna rada bude plniť svoje zákonné funkcie, tak dôjde k záveru, ktorý ste vy už predikovali tým spôsobom, že naša vláda teda robí opatrenia na úkor dlhodobej udržateľnosti. Ako, spolu sme formulovali zákon o rozpočtovej zodpovednosti, spolu sme formulovali nezávislosť fiškálnej rady. Bohužiaľ, vaším osobným zvykom je, a poviem vám to na konkrétnej skúsenosti z fungovania Národnej banky Slovenska, ktorá má takisto svoju nezávislosť, keď ste boli v opozícii, stále ste očakávali a verejne kritizovali centrálnu banku z nedostatku politických komentárov. To isté, proste vy už predikujete správanie Fiškálnej rady. Považujem to za veľmi, veľmi nebezpečné. Všetci vieme, že sa poslanci klubu SDKÚ obrátili na Fiškálnu radu s otázkou, akým spôsobom ovplyvní dlhodobú udržateľnosť zákon č. 461, to znamená zmeny v I. a II. pilieri v penzijnom systéme ako celku. A vy už vysielate vyhrážku Fiškálnej rade, že len, teda ak si bude plniť svoje zákonné funkcie, tak proste bude nejakým spôsobom konať. Považujem to za veľmi nebezpečné, v tomto je s vami veľmi, veľmi negatívna skúsenosť, a hlavne čo sa týka Národnej banky Slovenska. Dúfam, že nepôjdete v tom istom režime.

    Pretože ja viem veľmi dobre na základe prepočtov, ktoré máme my, že zmeny v penzijnom systéme, ktoré sme predložili a ktoré sme presadili, samozrejme, že znižujú a pozitívne ovplyvňujú dlhodobú udržateľnosť. O tom ešte budete, samozrejme, sa musieť presvedčiť a dúfam, že, takisto dúfam, že Fiškálna rada vydá ortieľ, ktorý bude férový. A viete, ak hovoríme o dlhodobej udržateľnosti, si veľmi dobre pamätám spor medzi bývalým ministrom Kaníkom a bývalým ministrom Miklošom o tom, v akom veku sa ľuďom oplatí ísť do druhého piliera. Viete, prečo ja nie som v II. pilieri? Pretože som uveril Ivanovi Miklošovi, ktorý vtedy hovoril, že sa asi o sedem rokov oplatí ľuďom mladším ísť do tohto systému. Podľa Kaníka to bolo niekedy cez štyridsať, podľa Ivana Mikloša to bolo niekde pod 40, 37 rokov možno. Ja už som bol na hranici vtedy. Bolo to posledný krát, keď som veril Ivanovi Miklošovi. Vtedy som urobil dobre.

  • Potlesk a reakcia z pléna.

  • Ak hovoríte, to si vybavte vy tam. Hovoríte, to je akože neskutočná barlička, Medzinárodný menový fond tvrdí, že dopadne deficit 4,4 percent, a ja tvrdím, že to bude 5,3. No, Medzinárodný menový fond bol tu na misii, ktorá sa nazýva Article IV Mission, to znamená, na základe článku IV zmluvy s Medzinárodným menovým fondom tu bola, tuším, na začiatku mája. To znamená, boli sme v ministerských kreslách pár týždňov. Samozrejme, že sme prezentovali a museli sme prezentovať plán konsolidácie a, samozrejme, že sme prezentovali aj výsledky, alebo náš pohľad na realizáciu štátneho rozpočtu v tomto roku. My sme sa de facto bili za rozpočet, ktorý ste schválili v tejto Národnej rade. A my sme boli spokojní s tým, že sme vtedy v máji presvedčili Medzinárodný menový fond, že udržíme deficit na úrovni 4,6, alebo dokonca ho dostaneme nižšie. Ale to bolo v máji tohto roku. Medzitým bol jún, júl a teraz september, to znamená veľmi zlé informácie, na základe ktorých, opakujem, oproti rozpočtu je to 500 mil. eur nižšie.

    Súhlasili ste, kolegovia, že zareagujem, tak poprosím o trpezlivosť. Veľa vecí tu bolo povedaných.

    Samosprávy. Samosprávy, tak je tu spochybňované zhoršenie hospodárenia samospráv v tomto roku. Áno, vy ste ho prognózovali s ľahkým prebytkom, my sme zatiaľ urobili, jediné, čo sme urobili, preniesli sme zhoršenie výberu daní, z ktorých žijú samosprávy do konkrétneho fiškálneho rámca toho, čo sa volá rozpočet verejných financií. To znamená, nepredpokladali sme zmenu ich správania. Pretože nemáme možnosť ich priamo ovplyvniť a to veľmi dobre viete, že samospráva je autonómna. A takisto viete, že som rovno sem, do tejto snemovne prišiel z rokovania s radou ZMOS-u, kde som ich, v tejto, už vážnej situácii žiadal, aby zmenili svoje správanie, lebo bez toho sa nám nepodarí udržať úroveň 4,6 a bez toho sa nám ani nepodarí postaviť deficit na úrovni 3 percent v budúcom roku.

    K otázkam, k zásobám ropy a nadkontrahovania, môžete si hovoriť, že je to vymyslené. Pravdou je, že Slovensko má povinnosť doplniť zásoby ropy o 95 mil., v hodnote 95 mil. eur v tomto roku, do konca tohto roku. Pravdou je, že nezostal žiadny záznam, žiadne uznesenie vlády, žiadna konkrétna analýza podpísaná niekým z vás, ako sa to má robiť. Zostal ústny odkaz: "Mohlo by to byť takto riešené." Pravdou je, že sa to snáď podarí vyriešiť na základe zmluvy s Transpetrolom, ak sa takúto zmluvu podarí podpísať, čo pevne verím, že podarí, a ak takýto systém bude notifikovaný v Európskej komisii, pretože takýto postup nám musí byť uznaný orgánmi Európskej komisie.

    Preto stojím si za tým, že je tu povinnosť upozorniť na to riziko. Ak sa nám to nepodarí, budeme musieť zaplatiť dodatočných 95 mil., čo vám vyčítam, že ste to nikde neuviedli. Keby ste to boli rozpočtovali a podarilo sa to vyriešiť mimo verejnej správy, tak tie peniaze sa ušetria. O to viac sa uľahčí rozpočtu v tejto chvíli.

    Čo sa týka nadkontrahácie, je to presne ten istý prípad. Nie je to mávnutie žiadnym čarovným prútikom, je to o realokáciách, je to o tom, že to zase podlieha schvaľovaniu Európskej komisie, je to o tom, že štát dlží samospráve a prijímateľom. Je to o tom, že tí prijímatelia môžu štát žalovať a môžu si žiadať ďalšie nároky.

    Problém je v tom, že vy veci zľahčujete, a problém je v tom, že my dávame momentálne konkrétne veci na stôl. Vy môžete hodnotiť, či to je ľahké, alebo nie je to ľahké, na to máte plnú legitimitu. Môžete povedať, že je to ľahké vyriešiť, ale nevyčítajte mi, že to dávam na stôl a že to dávam na svetlo sveta, že ten problém tu je. Ten problém tu reálne je a je zarátaný do rizík rozpočtu tohto roku.

    O Švédsku sa vyjadrovať nebudem. Možno niekedy inokedy.

    Skončím snáď s tým, dámy a páni, že ešte do konca roka budeme musieť viazať výdavky v štátnom rozpočte, že ešte do konca roka budeme musieť veľmi spolupracovať vo veľkej súčinnosti so samosprávou v tej veci, aby udržala svoje hospodárenie na reťazi, a dokonca, že bude musieť šetriť, aby nám pomohli pri splnení konsolidačného cieľa, a skončím s tým, že prídem a predložím štátny rozpočet s úrovňou deficitu pod 3 percentá na budúci rok.

    Ďakujem.

  • Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním. Chvíľočku.

    Pán poslanec Kaník, procedurálne.

  • Ďakujem. Ja by som chcel požiadať o preloženie hlasovania o tých dvoch bodoch, ktoré sme už raz prekladali, to je stavebný zákon a zákon o službách zamestnanosti z našej dielne. A už keď mám slovo, rovno požiadam aj o zákon o odpadoch, pretože ono, tam sa to dotýka tej istej témy vlastne, ešte na zajtrajšie hlasovanie, aby sme využili všetky možnosti k hľadaniu nejakých spoločných stanovísk.

    Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Požiadali predkladatelia, budeme zajtra o tomto, o týchto troch návrhoch hlasovať.

    Takže pokračujeme. Pán Poliačik ma upozornil, vyhlásila som, vyhlasujem rozpravu za skončenú v predchádzajúcom bode a prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu a pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu zahraničného výboru na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k parlamentným voľbách v Bielorusku, tlač 231.

    Prosím predsedu zahraničného výboru, poslanca Františka Šebeja, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Hlasovanie o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k parlamentným voľbám v Bielorusku, tlač 231.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, v rozprave zaznel jediný pozmeňovací návrh z dielne kolegu Jozefa Mikloška, ktorý chce, aby sme v ods. a) v prvej vete vypustili text "neboli slobodné a spravodlivé". Ja k tomu ako predseda zahraničného výboru mám len taký komentár, že ak by sme tento návrh schválili, celé naše vyhlásenie stratí fundamentálny zmysel, stalo by sa úplne zbytočným.

  • Ale bol to návrh, takže budeme o ňom hlasovať.

  • Áno, bol to návrh, musíme o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 7, proti 66, zdržalo sa 55.

    Návrh uznesenia sme neschválili, teda pozmeňujúci návrh.

    Prosím, uvádzajte ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že neboli v rozprave podané nijaké ďalšie pozmeňujúce návrhy, preto vás prosím, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o uznesení tak, ako bolo predložené, teda, že Národná rada schvaľuje vyhlásenie podané zahraničným výborom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh hlasovalo 109, proti nikto, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

  • Kolegovia, dovoľte, aby som sa všetkým, ktorí hlasovali za, zo všetkých politických strán, poďakoval.

    Ďakujem pekne.

  • Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, tlač č. 200. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša KONDRÓTA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, tlač 200.

  • Pani predsedajúca, v rozprave vystúpil pán poslanec Osuský a pán poslanec Šebej. Pán poslanec Osuský podal procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy a doplňujúce neboli podané.

  • Dobre. Hlasujeme o procedurálnom návrhu. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 58, proti 76, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 0.

    Návrh sme neschválili. Uveďte ďalší návrh.

  • Keďže sme procedurálny návrh poslanca, pána poslanca Osuského neschválili, prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 70 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 39, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 120, proti 2 poslanci, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet, poslanca Daniela Duchoňa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok roku 2012, ktorú máme ako tlač 167.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Hlasovanie o Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcia vývoja do konca roka, tlač 167.

  • Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci, ktorí nepodali žiadne návrhy, o ktorých treba hlasovať, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikciu vývoja do konca roka.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh hlasovalo 74, proti 40, zdržalo sa 16, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Správe o makroekonomickom vývoji.

    Teraz opäť prosím poslanca Daniela Duchoňa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012, tlač 215.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Hlasovanie o Správe vlády Slovenskej republiky o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií SR na rok 2012, tlač 215.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, v tejto rozprave rovnako vystúpili, v rozprave rovnako vystúpili štyria poslanci, ktorí nepodali žiadne návrhy, o ktorých treba hlasovať, preto dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu vlády Slovenskej republiky o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií Slovenskej republiky na rok 2012.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 103 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti 6, zdržalo sa 12, nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Teraz, panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám oznámiť, že predkladatelia tlače 209, bod programu 71, a tlače 2012, bod programu 74, požiadali, aby návrhy zákonov sa prerokovali na nasledujúcej, ďalšej, teda nasledujúcej októbrovej schôdzi Národnej rady, a ďalej vás chcem poprosiť o všeobecný súhlas, keďže máme neprerokovaných osem zákonov a jednu správu, aby sme zajtra hlasovali až po prerokovaní všetkých bodov programu. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je všeobecný súhlas? Nie je všeobecný súhlas.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 114 poslancov, proti 4, zdržalo sa 9, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh, aby sme hlasovali až po prerokovaní všetkých bodov programu zajtra.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz nasleduje prvé čítanie, poprosím vás o pokoj.

  • Reakcie z pléna.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Vyhlasujem prestávku do 17.40 hodín.

  • Prestávka.

  • Pán poslanec Přidal, procedurálny návrh?

    Ale máme prestávku, tak vás poprosím až po prestávke.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Takže je 17.40 hodín, pán poslanec Přidal, máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ja by som sa chcel opýtať, na návrh ktorých troch poslaneckých klubov sme vyradili tie predmetné návrhy z rokovania Národnej rady, z programu, ktorý sme si schválili? Jednoducho, ja si myslím, že by sme mali dodržiavať rokovací poriadok.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec.

  • Predkladatelia stiahli zákony ako vôbec, alebo len z tohto rokovania? Podľa mňa to nemôžu. Ale to nemôžu. Ako to musí byť len na návrh troch poslaneckých klubov. Takže dodržiavajme zákony ako.

  • Vôbec nie. Pán poslanec, môžem vám na to odpovedať. Páni poslanci môžu, nestiahli návrhy zákonov, požiadali o preloženie zákonov z tohto rokovania na ďalšiu schôdzu a je to podľa rokovacieho poriadku. Doobeda sme takýto návrh, vás informovali, nikto nemal k tomu žiadne pripomienky, ja nevidím, nevidím v tom problém, takže myslím si, že nie je dôvod teraz, aby sme, už nie sme ani uznášaniaschopní, aby sme aj v mene troch poslaneckých klubov toto riešili, takže ideme ďalej. Rokujeme.

  • Hlasy z pléna.

  • Idete ma cvičiť, páni poslanci? Dobre.

    Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pani podpredsedníčka, nechceme vás cvičiť, len chceme, aby sme dodržali rokovací poriadok. Ja naozaj som presvedčený o tom, že vyradiť z rokovania programu schôdze Národnej rady, ktorý sme riadne schválili, je možné len hlasovaním a na návrh troch poslaneckých klubov. Rokovať, respektíve navrhnúť prerokovať body programu inak, ako boli schválené, prináleží aj tým poslancom, ktorí zákon navrhovali. Ale vyradiť z rokovania môžeme len so súhlasom troch poslaneckých klubov. Toto je problém, ktorý, kolegyne, kolegovia, ideme riešiť novelou rokovacieho poriadku. Vieme, aký problém vznikol pri rokovaní návrhu zákona o sociálnom poistení na minulej schôdzi. Takže ja len pre poriadok, pani podpredsedníčka.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani predsedajúca, z dôvodu možno vyčistenia týchto námietok, aj keď páni poslanci nerešpektujú dohody z poslaneckého grémia, kde to bolo oznámené, tak by som si dovolil dať procedurálny návrh na žiadosť troch poslaneckých klubov, SaS, MOST - HÍD a Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, aby zákony s tlačou 205, s tlačou 209 a s tlačou 212 boli zaradené ako body schôdze nasledujúcej schôdze. Pre poriadok to zopakujem, 205, 209.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana podpredsedníčka NR SR

    Ale aj 210 potom, 211 a 212.

  • 210, 211 sme doobeda posunuli všeobecným súhlasom, ale ak by to malo byť, tak aj tlač 210, 211 a 212.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie?

    Páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesta, budeme hlasovať.

    Takže dávam hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme tlače, ktoré uviedol pán poslanec, to jest 205, 209, 210, 211 a 212 preložili na nasledujúcu schôdzu Národnej rady v mesiaci október.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 63 poslancov, za návrh hlasovalo 60.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Ale prosím vás, páni poslanci, nie sme uznášaniaschopní.

    Pokračujeme v rokovaní. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót uvedie návrh zákona, aby uviedol

    návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 201, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 192.

    Teraz dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 7. júla 2011 zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás o kľud v rokovacej miestnosti. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Čislo 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol vyhlásený pod číslom 260/2011 Z. z. a účinnosť nadobudol 15. septembra minulého roku. Cieľom prijatia tohto návrhu zákona bolo vytvoriť legislatívny mechanizmus, ktorý ukončí ingerenciu štátu do užívania súkromného majetku a umožní postupne pristúpiť na podmienky zaužívané v iných demokratických štátoch, ktoré nemuseli prejsť časovo a materiálne náročným transformačným procesom.

    Zároveň nájomcom, ktorí nie sú natoľko solventní, aby si dokázali po doručení výpovede z nájmu bytu bez uvedenia dôvodu zabezpečiť bez pomoci náhradné bývanie, dal možnosť požiadať obec o pridelenie náhradného nájomného bytu. Nájomná zmluva v náhradnom byte by bola uzavretá na dobu neurčitú s regulovanou cenou nájmu, prípadne s možnosťou odkúpenia takéhoto bytu podľa príslušného zákona. Predložený návrh na zmenu a doplnenie zákona v navrhnutých štyroch bodoch upravuje tie ustanovenia zákona, kde aplikačná prax ukázala niektoré nejasnosti, alebo aj prípadné nerovnosti či krivdy, a ktoré spresňujú a opravujú práva nájomcu a predlžujú niektoré lehoty upravené v zákone.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Účelom mnou predloženej novely nie je rozvrátiť, či prerobiť zákon, ktorý pokladám za dobrý a postačujúci, ale doplniť tie ustanovenia, ktoré sú v súlade s vládnou politikou a aktuálnym programom vlády Slovenskej republiky, predvolebnými sľubmi a potrebami praxe pre jeho skvalitnenie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu a posunutie do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Viliamovi Holevovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 201.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti a ani na životné prostredie. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a nevyvolá žiadne sociálne vplyvy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 192 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie, ani spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Jozefa Viskupiča a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 202, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 193. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcel by som uviesť cieľ tohto návrhu, ktorým prioritne sledujeme dve veci. Prvá je zvýšenie ochrany nášho národného kultúrneho dedičstva a posilnenie istoty štátu, že neprídeme o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Návrh sa zameriava na prípadnú situáciu, kedy by v rámci kultúrnej spolupráce zapožičaním predmetov pamätného a kultúrneho významu za hranice Slovenska mohlo hroziť ich zabavenie prijímajúcim štátom.

    Druhá rovina. Jedná sa o garanciu recipročnej ochrany zapožičaných kultúrnych diel. Rovnako ustanovenie v návrhu novely deklaruje ochranu kultúrnych pamiatok zapožičaných iným štátom zo Slovenskej republiky, že tieto nebudú podliehať výkonu exekúcie, alebo predbežného opatrenia, ktoré by bránilo ich návratu do miesta pôvodu, respektíve toho, kto pamiatku zapožičal, čiže v tomto prípade nášho štátu, Slovenskej republiky. Navrhuje sa obmedzený vývoz a presun diel zaradených medzi kultúrne pamiatky. Návrhom zákona zakazujeme dočasný vývoz vecí pamiatkovej hodnoty vyhlásených za kultúrne pamiatky do tých štátov, ktoré neposkytnú záruku ich ochrany pred výkonom rozhodnutia, respektíve do tých štátov, ktoré neposkytnú garancie ich ochrany pred exekúciou a vo svojich právnych predpisoch nemajú ustanovenia zabraňujúce exekúcii zahraničných kultúrnych pamiatok, prípadne do tých štátov, ktorých spoločnosti, podniky a lebo firmy majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať prostredníctvom výkonu rozhodnutia, respektíve nariadením predbežného opatrenia, čím by sa bránilo navráteniu kultúrnej pamiatky, alebo jej súčasti na územie Slovenskej republiky.

    Obmedzenie by sa teda týkalo vývozu do krajín, ktoré vo svojich zákonoch nemajú ustanovenia zakazujúce exekúcie zahraničných umeleckých diel, prípadne do štátov, ktorých firmy majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať exekúciami. Účelom tohto zákona, alebo jeho zmeny je zabrániť vzniku situácie, kedy by sa kultúrna pamiatka stala rukojemníkom v prípade sporu so subjektom iného štátu.

    Ak by som sa mal dotknúť toho, čo za národnú kultúrnu pamiatku, respektíve za kultúrnu pamiatku v zmysle § 2 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu rozumieme, je to hnuteľná vec, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou každého chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje ešte vyššia miera ochrany kultúrnych pamiatok a posilňuje sa istota štátu, že nepríde o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Zároveň si myslím a máme za to, že Slovensko by malo zaviesť akúsi reciprocitu. Tento návrh má zvýšiť právnu ochranu nášho kultúrneho dedičstva a recipročne garantovať ochranu zapožičaným kultúrnym dielam iných štátov a v prípade ich presunu mimo domovskej krajiny. Takáto vzájomná garancia je predpokladom jednoduchšej a bezproblémovej kultúrnej spolupráce a kultúrnej výmeny.

    Týmto môžeme predpokladať pozitívny dopad zmien a obohatenie kultúrnej stránky našej spoločnosti. Slovenská republika si dlhodobo buduje imidž modernej krajiny, ktorá je otvorená spoločnosti, kultúrnym impulzom a spolupráci zo zahraničia, a v tomto prípade právny základ, ktorý garantuje bezpečné zapožičiavanie diel z našej krajiny von a iným krajinám u nás, či pamiatkovej hodnoty, si myslím, že by v našom právnom systéme malo byť zakotvené.

    Prijatím návrhu zákona sa Slovenská republika stane bezpečnou krajinou pre organizovanie a realizáciu mimoriadnych výstavných projektov a pre zapožičiavanie významných kultúrnych pamiatok pre potreby výstav na Slovensku, čím sa zvýšia šance Slovenskej republiky vytvárať, prehlbovať či rozvíjať medzištátne vzťahy v oblasti kultúry a prispievať k vytváraniu priaznivého obrazu v zahraničí. Dá sa predpokladať, že táto právna úprava napomôže k zvýšeniu návštevnosti múzeí, galérií a výstav či veľtrhov umenia, kde si ľudia budú môcť pozrieť svetové unikáty a diela zahraničných umelcov bez toho, aby museli cestovať do Viedne, Prahy alebo iných destinácií.

    Návrh zákona nemá za cieľ brániť sporom o vlastníctvo kultúrnych pamiatok, ktorých krajinou pôvodu je Slovenská republika, no v priebehu rokov sa ocitli na území iných štátov alebo opačne. Zámerom návrhu zákona je, naopak, zaistiť, aby sa obdobné situácie, poprípade obchodné spory, záujmy jednotlivcov či skupín nestali prekážkou zapožičiavania kultúrnych pamiatok alebo vecí pamiatkovej hodnoty na výstavy.

    Krátko spomeniem výstrahu, možnože kolegovia rozvedú, prípad z Českej republiky, ktorá vedie so spoločnosťou Diag Human arbitrážny spor. Firma nechala zabaviť niekoľko českých obrazov vo Viedni, aby Českú republiku donútila zaplatiť dlh vo výške 10 mld. českých korún za zmarený obchod s krvnou plazmou.

    Viedenský súd síce rozhodol o zrušení exekúcie, pretože dospel k záveru, že obrazy sú výsostne kultúrnym majetkom, ktorý nie je určený na predaj. Firma sa však odvolala a požiadala súd, aby obrazy až do rozhodnutia o odvolaní zostali v Rakúsku.

    To je ten spomínaný prípad, kedy sa kultúrne diela vysokej hodnoty, ktoré sú obsahom národného kultúrneho dedičstva, stali rukojemníkom sporov, ktoré sú mimo štátu, kde tento spor sa vedie voči konkrétnej súkromnej firme.

    V súvislosti s touto skúsenosťou začala Česká republika sťahovať svoje zapožičané diela zo zahraničia a vydávať záporné stanoviská k žiadostiam o zapožičanie diel, napríklad aj do siení Tate Modern v Londýne a v Centre Pompidou v Paríži. Týmto dochádza k značným stratám, či už finančným, alebo aj nevyčísliteľným kultúrnym.

    Preto si myslím, že predložený návrh by bol prínosom k rozvoju kultúrnej spolupráce medzi štátmi a kultúrneho povedomia v rozmedzí podmienok definovaných podloženej touto právnou úpravou, ktorú predkladáme, a týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu, aby sme, ad jedna, zvýšili ochranu nášho národného kultúrneho dedičstva, a ad dva, zabezpečili garanciu recipročnej ochrany zapožičaných kultúrnych diel.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Abrhanovi. Alebo. Mám tu Krajcera navrhnutého a prišiel už pán poslanec.

    Dohodnite sa.

  • Pán poslanec Krajcer hovorí, že ideme podľa abecedy, takže.

  • Dobre.

    Takže nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, Národná rada, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a je v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2012 č. 193 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní, a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Takže nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, spolupodpísala som už pred časom túto malú novelu zákona. Myslím si, že pán poslanec Viskupič už pomerne podrobne zdôvodnil, čo nás viedlo k tomu, aby sme pripravili takúto novelu.

    Ten príklad, ktorý uvádzal, to znamená ten problém, ktorý vlastne ešte stále nie je celkom doriešený, ale už nie je taký dramatický ako v dobe, keď sme pripravovali túto novelu, nie je jediný.

    Pripomenula by som ešte jeden prípad, keď vlastne Lichtenštajnsko zablokovalo niekoľko vzácnych exemplárov a obrazov na výstave v Nemecku, pretože jednoducho stále nie je doriešený spor o reštitúciu lichtenštajnskej rodiny na južnej Morave a podobne, a podobne.

    Nie je to teda vymyslený problém. Toto je malá novela. Samozrejme, všetci čakáme a dúfame, že sa konečne naplní to, čo bolo v pláne už pána ministra Maďariča v roku 2006, že budeme mať veľký zákon o múzeách a galériách, ktorý bude obsahovať to, čo nám stále veľmi chýba. A síce, za akých podmienok, ako poistené budú vyvážené na výstavy diela zo Slovenskej republiky.

    Pretože, nepochybne, my sa potrebujeme v zahraničí prezentovať, ale potrebujeme, aby to bolo aj právne ošetrené a, samozrejme, aby to spĺňalo všetky náležitosti. Táto novela nemá za cieľ, aby sme vlastne zastavili akýkoľvek vývoz našich národných kultúrnych pamiatok alebo obrazov, sôch a podobne za účelom toho, aby náhodou, keby náhodou k niečomu došlo. To rozhodne nie.

    Takže chcela by som poprosiť, aby ste potom v hlasovaní podporili túto malú novelu, pretože sa obávam, že tak skoro nový zákon o galériách a múzeách mať nebudeme, ktorý by toto všetko potom komplexne vyriešil.

    A medzitým sa môžeme dostať do nejakých ťažkostí, čo by nás mohlo nielenže mrzieť, ale mohlo by to aj našu republiku stáť veľké peniaze, čo teraz vlastne je problém v Českej republike.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajcer, ako posledný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, dámy a páni. Moje vystúpenie bude len krátke a konštruktívne. Oceňujem zámer predkladateľov. Napriek tomu sú v tomto návrhu isté nedostatky, ktoré však sú riešiteľné v rámci druhého čítania. Uvediem niektoré z nich.

    Oceňujem to, že ten pôvodný návrh je upravený a zohľadnil aj isté pripomienky, ktoré boli vznesené ešte v predchádzajúcom volebnom období z rezortu kultúry. Komunikoval som s predkladateľmi, čiže to je naozaj dobré. Je ešte niekoľko momentov v tomto návrhu zákona, ktoré môžu tento predložený zámer zlepšiť.

    Konkrétne, konkrétne sa to týka niektorých formulácií, a to v prípade dvoch situácií. V tej prvej, kde je zámer chrániť kultúrne pamiatky pri ich vývoze. A potom, pokiaľ hovoríme o ochrane dovezených kultúrnych predmetov.

    Tu je trochu problém s označovaním, keďže v prvom prípade predkladatelia uvádzajú termín kultúrna pamiatka, čo je, samozrejme, len veľmi zúžené vytýčenie týchto kultúrnych predmetov. Bolo by dobré naozaj hovoriť aj o iných možných exponátoch, zbierkových predmetoch, galerijných, múzejných a tak ďalej. Čiže navrhujem takúto úpravu.

    Bolo by dobré, naozaj, rozšíriť túto kategóriu, pretože v prípade hnuteľných predmetov, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname pamiatkových úradov, tak tu naozaj ide len o kultúrne pamiatky. A predmetom takéhoto vývozu alebo dovozu môžu byť naozaj aj iné typy exponátov.

    V tom prvom prípade, keď hovoríme o snahe riešiť situáciu pri vyvážaní kultúrnych pamiatok na územie iného štátu, nastáva trochu problém pri tej formulácii tohto návrhu zákona, že kto má vlastne zabezpečiť, aby naozaj došlo k ochrane týchto kultúrnych predmetov, ktoré by teda bránili navráteniu kultúrnej pamiatky a jej súčasti na územie Slovenskej republiky. Tak ako je teraz formulované, je to naozaj nevykonateľné.

    Čiže navrhujem upraviť aj túto časť, čo je, samozrejme, možné v rámci druhého čítania. A na zváženie takisto dávam aj tú otázku, kde sa teda formuluje, citujem: "Na vec pamiatkovej hodnoty zapožičanú na územie Slovenskej republiky nemožno uskutočniť výkon rozhodnutí alebo nariadiť predbežné opatrenie podľa osobitných predpisov." To je, samozrejme, v poriadku. Tam je to definované presne, lebo vlastne zavádzame v Slovenskej republike inštitút imunity pred zabavením.

    Otázkou je, že či by nebolo lepšie, pokiaľ by sa táto ochrana nevzťahovala len na právnické osoby, kde je zriaďovateľom alebo podporovateľom štát, alebo regionálna, či miestna samospráva. Je naozaj otázkou, že či tento typ ochrany sa má vzťahovať aj na fyzické osoby, pretože tu naozaj môže nastať situácia, že takéto, takéto fyzické osoby môžu mať isté záväzky, na ktoré sa následne môže uplatniť exekučný zákon.

    Čiže oceňujem zámer, snahu predkladateľov. My podporíme posun tohto návrhu do druhého čítania. A v rámci druhého čítania si myslím, že je priestor, ak bude vôľa na to, aby sa urobili ešte niektoré úpravy, ktoré tento návrh zákona môžu zlepšiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ďakujem za skutočne vecný prístup a ocenenie toho ideového zámeru zvýšenia ochrany nášho kultúrneho dedičstva a vlastne tej, posilnenie istoty štátu. Samozrejme, debata nad posunom, alebo vycizelovaním detailov tohto zákona aj z toho pohľadu, že pán poslanec Krajcer z postu ministra pravdepodobne sa tej tematike venoval dopodrobna, vítam. A ak teda bude vôľa posunúť a zvýšiť ochranu národného kultúrneho dedičstva a garantovať recipročnú ochranu kultúrnych diel a posunie sa tento zákon do druhého čítania, tak vieme sa potom pozrieť na konkrétne veci, ktoré pán exminister, poslanec Krajcer, vyčítal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne. Ak ma pamäť neklame, to hovoril svätý Augustín, že kde je vôľa, tam je cesta. V Biblii je to. Však je to tak?

    Len viete, táto novela zákona vznikla ako reakcia na skutočnú situáciu. Ja si viem predstaviť, že by sme pripravili skutočne možno pätnásťstranový zákon, ktorý by naozaj riešil všetky tieto možnosti, len upozorňujem, a znovu to zopakujem, my čakáme už od roku 2006 na veľký zákon o galériách a múzeách, ktorý by toto riešil. A veľmi to potrebujeme,

    Takže ja súhlasím, aby sme to vylepšili trochu v druhom čítaní, len myslím si, že čím ďalej pôjdeme, tým budeme objavovať ďalšie a ďalšie, ďalšie možnosti, ktoré by tam mohli byť. A tie už potom musia, nehnevajte sa, byť vo veľkom zákone.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Krajcer, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Iste. Chápem. Preto som aj povedal, že sa s tým zámerom dokážem stotožniť, napriek tomu, že ide naozaj len o krátku novelu. Ale aj v tej krátkej novele, si myslím, že by mohol byť priestor zakomponovať niektoré faktické zmeny, ktoré môžu vylepšiť aj takúto vyslovene účelovú novelu, ktorá v podstate reaguje na konkrétnu, na konkrétnu situáciu. Čiže nehovorím o nejakom významnom alebo výraznom rozširovaní predloženého návrhu, ale len o vylepšení.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali písomnú aj ústnu rozpravu. Ukončujem všeobecnú rozpravu. A pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť?

    Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem tento bod programu.

    Nasledujúcim bodom programu.

    Pán poslanec má procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Z dôvodu niektorých procesných vecí si dovoľujem dať procedurálny návrh na návrh poslaneckých klubov SMER - SD, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, KDH aj SaS, a to, aby body, alebo tlače číslo 205, 207, 208, 209, 210, 211 a 212 boli zaradené ako vyradené z tejto schôdze a zaradené na nasledujúcu schôdzu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, týmto napravujeme vlastne procedurálnu chybu, ktorú sme spôsobili.

    Takže pýtam sa, či je všeobecný súhlas na preradenie spomínaných bodov?

  • Kladná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem vám, jednoznačná odpoveď. A môžeme pokračovať nasledujúcim bodom programu, čo je návrh poslankyne Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 203. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 188.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Renáte Zmajkovičovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty ZMAJKOVIČOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 203.)

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do prvého čítania predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 203.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je striktnejšie regulovať vonkajšiu reklamu primárne z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, ale i z hľadiska estetického zhodnotenia zasiahnutého územia, takzvaného vizuálneho smogu. Predkladaný návrh je reakciou na požiadavky občanov, že reklama by mala menej násilne zasahovať do ich života. Reklamné propagačné a informačné zariadenia sprostredkovávajú ponuku najmä tovaru a služieb s cieľom získania zákazníkov, komerčná reklama, pričom ponuky priamo nesúvisia s komfortom, ktorý občan môže bezprostredne využívať ako účastník dopravy na pozemnej komunikácii, alebo nesúvisia so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súčasná legislatíva neumožňuje cestným správnym orgánom a správcom ciest efektívne postupovať pri riešení jednotlivých prípadov odstraňovania rozporných reklamných zariadení, respektíve pri ukladaní povinností ich vlastníkom a pri vlastnom vymáhaní plnenia povinností v súvislosti s odstraňovaním zariadení. Nová právna úprava sa podrobne venuje umiestňovaniu reklamných a propagačných zariadení. Hlavným cieľom návrhu zákona je obmedziť umiestňovanie reklamných a propagačných zariadení. Návrh zákona presne vymedzuje, kde nie je možné umiestniť tieto zariadenia, to jest, kde to zákon vyslovene zakazuje.

    V minulosti dochádzalo k rozdielnemu výkladu tohto zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Napriek vyslovenému zákazu boli umiestňované reklamné zariadenia aj v ochranných pásmach. Zákon neuvádzal, ako má postupovať cestný správny orgán v prípade zastavaných území miest, čo nakoniec viedlo k nekontrolovateľnému umiestňovaniu zariadení, hlavne v intravilánoch miest.

    Zodpovedné úrady nemajú možnosť podľa platnej úpravy žiadostiam na nové reklamné plochy nevyhovieť. Voľnosť právnej úpravy vedie k bezhlavému umiestňovaniu informačných reklamných a propagačných zariadení bez ohľadu na charakteristiku a vizuálnu stránku zasiahnutého územia. Samozrejme, nie je výnimkou aj množstvo načierno postavených reklamných a propagačných zariadení, či už v mestách, obciach, alebo pri cestách, ale to je potrebné riešiť v stavebnom zákone.

    Rada by som ešte uviedla niektoré poznámky Asociácie vonkajšej reklamy, ktorá argumentuje, že je nespochybniteľným faktom, že aj vonkajšia reklama je neoddeliteľnou súčasťou spoločensko-ekonomických procesov a ich rozvoja a že sa výrazne podieľa na ich uskutočňovaní. Avšak na Slovensku absentuje monitoring zásahu vonkajšej reklamy a nie je možné skutočne kvantifikovať, ako efektívna je vonkajšia reklama, a to obzvlášť v blízkosti ciest, kde je doba vnímania znížená, i keď zároveň práve táto doba vnímania iného vnemu je iná než situácia na ceste. Je nebezpečná pre plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Preto bez možnosti vyčíslenia dôležitosti či priam nezastupiteľnosti vonkajšej reklamy pri cestných komunikáciách je zavádzajúce tvrdiť, že predkladaný návrh ohrozuje, či priam likviduje ekonomické aktivity v spoločnosti vonkajšej reklamy. O to zarážajúca je informácia, citujúc článok z týždenníka Trend, že "samotné firmy, ktoré sa zaoberajú vonkajšou reklamou o takýto monitoring neprejavili zatiaľ záujem, napriek tomu, že tvrdia, že reklamný mediálny trh je v súčasnosti presýtený nosičmi, a práve takýto monitoring by mohol prispieť k vyčisteniu trhu".

    Ja budem vo svojom úvode už krátka, možno iba ešte na záver, že ďalší a nemenej dôležitý významný aspekt potreby regulácie vonkajšej reklamy je aspekt estetický. Vyjadrenia mnohých občanov sú totožné a ja budem citovať: "Konečne preč s bilbordovou džungľou." "Bilbordy špatia mestá, prírodu slovenskú." Alebo také sarkastické: "Ešteže ich máme, aspoň vieme, kedy sme prekročili hranice Slovenskej republiky."

    Kolegyne a kolegovia, ja vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani podpredsedníčke.

    Prosím pána spravodajcu Michala Bagačku, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, aby predniesol správu.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 65 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 203. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnozáväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predpokladaný návrh bude mať vplyv na verejné financie, pozitívny vplyv na životné prostredie. Nepredpokladá sa negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 188 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za klub SaS pán poslanec Martin Chren, za klub MOST-HÍD Andrej Hrnčiar.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, dámy a páni. Hneď na začiatok musím povedať, že tento predložený zákon, táto predložená novela obsahuje v sebe niekoľko zásadných problémov, ktoré ju robia zlou, nepoužiteľnou a škodlivou. A zo samotného predloženého materiálu nie je zrejmý ani skutočný dôvod, na základe ktorého sa ho pani predkladateľka rozhodla predložiť na rokovanie Národnej rady.

    Prečo je návrh zlý? Hlavne preto, že je v niektorých ustanoveniach a vo svojich dôsledkoch veľmi pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vysvetlím neskôr. Okrem toho, tento návrh likviduje celý jeden segment podnikania s následnými negatívnymi dopadmi na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, ale aj na príjmy štátu, najmä na príjmy samospráv. Aj to vysvetlím neskôr. Prečo je tento návrh nepoužiteľný? Hlavne preto, lebo konanie podľa neho je v rozpore s dnes platnými právnymi predpismi, uberá niektoré práva účastníkom konania a narušuje základné princípy správneho konania a tým aj právneho štátu. Z jeho jednotlivých ustanovení vyplýva, že je pripravený bez úplnej znalosti problematiky, ktorú sa snaží upravovať.

    No a prečo je tento návrh škodlivý? Hlavne preto, že predmet jeho úpravy je neodôvodnený, že neupravuje vzťahy medzi jednotlivými subjektmi práva pre ich lepšie fungovanie, ale naopak, poškodzuje celú jednu veľkú skupinu subjektov práva.

    K samotnému návrhu zákona mi dovoľte povedať toľko, že pokiaľ by sme chceli vypátrať, čo je vlastne dôvodom predloženia takéhoto návrhu do legislatívneho procesu, z predloženého návrhu sa to nedozvieme. V predkladacej správe nájdeme napísané toto: "Reklamné, propagačné a informačné zariadenia sprostredkúvajú ponuku najmä tovaru a služieb s cieľom získania zákazníkov (komerčná reklama), pričom ponuky priamo nesúvisia s komfortom, ktorý občan môže bezprostredne využívať ako účastník dopravy na pozemnej komunikácii, alebo nesúvisia so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky."

    Z uvedeného citátu by sa teda dalo snáď vydedukovať, že komerčná reklama na reklamných, propagačných a informačných zariadeniach je závadná, avšak, keby išlo o ponuky, ktoré by priamo súviseli s komfortom, ktorý môže bezprostredne využívať účastník cestnej premávky, alebo by súviseli so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, už by závadné neboli. Keďže je nám podsúvaný súvis s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorý v skutočnosti neexistuje, ako neskôr tiež ukážem, možno sa teda domnievať, že dôvodom predloženia predmetného návrhu je to, že reklamné zariadenia sú problémom vo vzťahu k bezpečnosti cestnej premávky.

    Tu je len otázka na okraj. Keby obsahom napríklad tých bilbordov nebola komerčná reklama, ale napríklad výzvy typu jazdite opatrne, bol by ich vzťah k bezpečnosti cestnej premávky kladný?

    Pokračovanie dôvodovej správy, či už jej všeobecnej, alebo osobitnej časti ďalej neuvádza nič, na základe čoho by sme sa mohli dočítať, aký problém je vlastne potrebné týmto návrhom riešiť. Aký vplyv na nehodovosť propagačné plochy majú, respektíve aké kladné prínosy ich odstránenie prinesie. Zámerne hovorím o ich odstránení, pretože predkladaný návrh je vlastne odstránením celého podnikania v tomto segmente na Slovensku. A ak problém predkladateľ, ak jemne predkladateľ naznačuje, že problémom je to, že, citát: "Výnimkou nie je ani množstvo načierno postavených reklamných a propagačných zariadení, či už v mestách, obciach alebo pri cestách," teda že problémom sú čierne stavby, tak nemôže myslieť vážne, že toto je treba riešiť osobitným predpisom, ktorý postihne všetky reklamné plochy. Bojovať s načierno umiestnenými bilbordami napríklad je naozaj treba, je to potrebné. A naše právo, napríklad stavebný zákon a jeho prípadná úprava, pozná spôsoby, ako by sme to mohli dosiahnuť. Tento právny predpis sa však tejto oblasti nevenuje. Ako som už naznačil, ak by bol tento návrh zákona schválený, dôjde k faktickému odstráneniu jedného celého segmentu podnikania, ktorý na Slovensku existuje dvadsať rokov. Všetky čiastkové problémy, ktoré sa tu vyskytujú, sú riešiteľné čiastkovou úpravou. To, čo však má zaviesť predložený návrh, nie je čiastková regulácia tam, kde sa vyskytli problémy. Je to, ako keby sme si povedali, že v spoločnostiach s ručením obmedzeným sa objavujú daňové úniky, tak zrušíme všetky spoločnosti s ručením obmedzeným. Namiesto aby sme bojovali proti tým daňovým únikom, respektíve v tomto prípade proti tým čiernym stavbám. Predložená úprava sa bude musieť vážne potýkať s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 ústavy v spojitosti s čl. 13 ods. 4 ústavy. Citujem: "Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Ako som už uviedol predtým, z predloženej dôvodovej správy sme sa o cieli, kvôli ktorému sú takéto drastické obmedzenia slobody podnikať navrhované, nedozvedeli. Neviem ani o tom, že by existovali také vážne problémy, že vonkajšiu reklamu je potrebné v podstate zrušiť. A keďže sa v tomto prípade jedná o likvidačný návrh, o taký likvidačný návrh, že v podstate ide zlikvidovať celý jeden segment podnikania na Slovensku vrátane celej zamestnanosti, ktorú generuje. Nie je ani jasné, ako je vlastne v súlade s právom na podnikanie. Predložený návrh sa bude musieť vysporiadať aj s ustanovením čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje vlastnícke právo. Tento článok hovorí, citujem: "Vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Tisíce postavených citylightov v mestách, ale aj iných reklamných plôch má za cieľ svojej existencie prinášať obsah, ktorý poskytuje spotrebiteľom, a výnos z toho vyplývajúci. Súhlasím s tým, že môžeme podrobnejšie a prísnejšie regulovať tento segment podnikania. Avšak ich státie, týchto reklamných plôch, samo osebe nemá význam. Dochádza teda k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva, pretože obsahom tohto práva je, okrem iného, aj používanie plodov a úžitkov vlastnenej veci, v tomto prípade výnosov zo stojacich reklamných plôch. Alebo si naozaj myslíte, že zrušenie 95 percent všetkých reklamných plôch na Slovensku bez adekvátnej náhrady jednoducho vybavíte dvoma slovami? Že skončili ste? S týmto súvisí aj reklama umiestnená na takzvaných citylightoch v mestách. To sú tie menšie reklamné plochy, ktoré sa nachádzajú ako súčasť napríklad autobusových zastávok. Iste ste si všimli práve zastávky mestskej hromadnej dopravy, ktorých steny slúžia ako citylighty, ako reklamné nosiče. Takéto prístrešky sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve reklamnej spoločnosti, pričom ide o obojstranne výhodný vzťah. Mesto má prístrešok na zastávke, spoločnosť má reklamnú plochu. Navyše reklamná spoločnosť je povinná sa o tento prístrešok starať, čistiť ho, opravovať ho, udržiavať ho a tým teda aj prispievať k celkovému vzhľadu verejných priestranstiev miest. Ako vysvetlíte, nie tým spoločnostiam, ale tým mestám a obciam, že následkom tohto konkrétneho návrhu si reklamné spoločnosti odmontujú svoje prístrešky na zastávkach mestskej hromadnej dopravy a odídu s nimi preč? Páni starostovia a primátori, ktorí tu sedíte za všetky strany, budete mať na nové prístrešky, ktoré budete musieť postaviť z vlastných peňazí, ktoré nahradia tie, ktoré rušíte týmto zákonom? A ako vysvetlíte, prípadne zmoknutým obyvateľom vašich miest a obcí, že prístrešok MHD, ktorý tam stál a ktorý bol v poriadku a ktorý oni využívali, tam už zrazu nie je? Opäť sa vrátim k predošlému tvrdeniu. Tento návrh je pripravený povrchne. Nerieši skutočnú podstatu problému, ktorú s reklamnými plochami máme. V častiach doložky vplyvov k tomuto návrhu, vplyv na zamestnanosť a vplyv na podnikateľské prostredie sa uvádza nasledovné: "Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť a ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie."

    Dámy a páni, toto jednoducho nie je pravda. Aký vplyv na podnikateľské prostredie tento návrh mať bude, to som vám už vysvetlil. Ak sa tu na Slovensku dvadsať rokov vyvíja jedno celé odvetvie služieb, jedno celé odvetvie podnikania a potom má byť jedným zákonom de facto celé vygumované, neviem, ako sa to dá inak nazvať, určite neplatí, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dovoľte mi uviesť len niekoľko čísiel. Prijatie navrhovaného zákona tak, ako bol predložený, by malo za následok likvidáciu rozhodujúcej väčšiny, až deväťdesiatich piatich percent prevádzkovaných reklamných informačných a propagačných zariadení, a tým pádom aj likvidáciu obchodných spoločností, ktorých predmetom činnosti je prevádzka zariadení vonkajšej reklamy. So zánikom takýchto spoločností, alebo v lepšom prípade s deväťdesiatpäťpercentným obmedzením rozsahu ich podnikania, by nevyhnutne došlo k prepúšťaniu zamestnancov aj k zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, ako i do rozpočtov obcí a miest. Muselo by sa fyzicky a bez náhrady odstrániť a zlikvidovať takmer 25 tisíc reklamných zariadení, a to väčšina pred uplynutím doby ich ekonomickej, fyzickej životnosti. Hodnota, odhadovaná hodnota týchto 25 tisíc reklamných zariadení, ktoré by museli byť okamžite odstránené, prevyšuje sumu 100 mil. eur. Muselo by dôjsť k likvidácii zastávok a prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré sú vo väčšine miest majetkom reklamných spoločností. Mestá by museli nájsť v rozpočte prostriedky na výstavbu približne 1 700 prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré fungujú zároveň ako reklamné plochy, ktoré pre mestá a obce postavili na vlastné náklady prevádzkovatelia reklamných zariadení, a ich celková hodnota dosahuje zhruba 11,9 mil. eur. Okrem toho, že by mestá a obce museli teda vo svojich rozpočtoch nájsť takmer 12 mil. eur, aby obnovili prístrešky mestskej hromadnej dopravy, mestá by museli nájsť v rozpočte každoročne prostriedky na osvetlenie, údržbu a servis týchto nových prístreškov mestskej hromadnej dopravy. A táto suma, odhadovaná hodnota, predstavuje 850 tisíc eur. Presadenie tohto návrhu zákona by malo negatívny mnohomiliónový vplyv na príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtov miest a obcí a to najmä znížením výnosov dane z príjmov všetkých dotknutých firiem, dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní, správnych a iných poplatkov, daní z príjmov prepustených zamestnancov firiem, ktoré by boli zlikvidované, z príjmov štátu, obcí a občanov za prenájom pozemkov a stavieb a podobne. Sú toto pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie? Som rozhodne presvedčený, že nie. Naopak. Sú to negatívne vplyvy, ktoré by v riadne pripravenom návrhu zákona mali byť riadne vyčíslené. V doložke vplyvov sa ešte okrem iného uvádza aj nasledovné: "Je možné predpokladať pozitívny dopad na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky." Takže tu môžeme vystopovať nejakú snahu o odhalenie aspoň drobného pozitívneho vplyvu tohto predloženého návrhu zákona. Ale pozor. Tento vplyv nie je vyčíslený a predkladateľ ho len predpokladá. Teda inými slovami, ide o zbožné prianie, ktoré má slúžiť ako taká dymová clona na zdôvodnenie predloženého obsahu novely. Ale opäť nikde sa nedočítame ani jediné číslo, ani jediný údaj o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ani jediné kritérium, nič, čo by nás mohlo presvedčiť o tom, že tento odhadovaný pozitívny vplyv naozaj nastane. Pozrime sa teda na skutočné fakty. V extraviláne obcí Slovenskej republiky sa v roku 2010 stalo dohromady 6 943 dopravných nehôd. V roku 2011 sa v extraviláne obcí na Slovensku stalo 4 535 dopravných nehôd. Z toho je jasné, že napriek tomu, že počet reklamných plôch sa medziročne nezmenšil a neznížil, nehodovosť na cestách Slovenska mimo miest a obcí výrazne klesla približne o jednu tretinu. Je teda zrejmé, že umiestnené reklamné plochy nijakým spôsobom nevplývajú na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky mimo obcí. Pozrime sa na počet nehôd v intravilánoch obcí a miest na Slovensku. V roku 2010 sa stalo 14 668 dopravných nehôd v intravilánoch miest a obcí. V roku 2011 to bolo 10 456 dopravných nehôd. Tu je ešte viac vidieť, že ani reklamné plochy umiestnené na území miest a obcí, hoci ich počet neklesá, nemajú žiadny vplyv na nehodovosť, teda na zhoršenie bezpečnosti cestnej premávky. Naopak, nehodovosť na cestách miest a obcí Slovenska klesla medziročne o 4 212 dopravných nehôd. Teda o čosi menej ako tretinu. Podotýkam, napriek tomu, že počet reklamných a propagačných plôch sa nijako zásadne nezmenil. Vraciam sa teda naspäť k otázke, aké sú tie predpokladané pozitívne vplyvy tohto zákona na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky? Na základe akých údajov predkladateľ vôbec predpokladá, že takéto pozitívne vplyvy nastanú? Tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú z oficiálnych štatistík a veľmi rád sa o ne podelím, aby sme si mohli povedať, že čo sú naozaj len zbožné priania a aká je skutočnosť. Pritom ešte poviem, že v roku 2011, dokonca podľa štatistík, ktoré sú verejne dostupné, intenzita dopravy medziročne stúpla o 2,5 percenta, ale nehodovosť klesla o 31 percent bez zmeny výraznej počtu reklamných a propagačných plôch. To znamená, tento zákon nebude mať žiaden vplyv na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ale zlikviduje jedno celé odvetvie, napácha škody vo výške viac ako 100 mil. eur, zaťaží rozpočty miest a obcí nákladmi takmer 12 mil. eur na vybudovanie nových prístreškov MHD a spôsobí náklady takmer vo výške 1 mil. eur na ich údržbu, ktorú doteraz mestám a obciam platili reklamné spoločnosti. Keďže považujem po tomto mojom vystúpení za preukázané, že tento návrh je skrz-naskrz škodlivý a nesprávny, podávam v zmysle § 34 zákona o rokovacom priadku procedurálny návrh, aby Národná rada v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovala.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na vaše vystúpenie neregistrujem žiadne faktické poznámky.

    Nech sa páči, ďalší prihlásený rečník, pán Andrej Hrnčiar.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem vo svojej rozprave, alebo vo svojom diskusnom príspevku veľmi stručný, nakoľko pán poslanec Chren povedal takmer všetky podstatné veci. Ja som si pozorne prečítal tento zákon a súhlasím s pánom poslancom Chrenom, že je to likvidačná novela zákona pre celé jedno odvetvie biznisu. Súhlasím však aj s pani navrhovateľkou, že stav v niektorých mestách je naozaj kritický a doslova tragický. Ale, a ona to spomína aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, konkrétne budem citovať: "Zákon neuvádzal, ako má postupovať cestný správny orgán v prípade zastavaných území miest, čo nakoniec viedlo k nekontrolovateľnému umiestňovaniu zariadení hlavne v intravilánoch miest." Ja si dovolím nesúhlasiť s týmto tvrdením, pretože, ak je v mestách niekde problém s nadmernou reklamou, tak je to kvôli, a teraz poviem kriticky do vlastných radov, kvôli neschopnosti niektorých samospráv vyrovnať sa s týmto neduhom. Môžem si však dovoliť povedať, že vo väčšine slovenských miest problém s reklamnými nosičmi neexistuje. Ešte kvôli korektnosti mi dovoľte, aby som povedal, vzhľadom na to, že som aj primátor mesta Martin, kde máme podpísanú dlhodobú zmluvu s jednou, exkluzívnu zmluvu s jednou bilbordovou spoločnosťou, ale necítim konflikt záujmov, nakoľko túto zmluvu podpisoval môj predchodca. Konkrétne v meste Martin máme prijaté všeobecne záväzné nariadenia o umiestnení reklamných, informačných a propagačných zariadení. Mesto je rozdelené na viaceré zóny, kde sú presne stanovené podmienky, ktoré sa musia dodržať, aby mohlo byť reklamné zariadenie umiestnené. V centrálnej mestskej zóne, tak napríklad v meste Martin, nenájdete ani jeden reklamný nosič typu bilbord. Každý rok robíme pasportizáciu reklamných nosičov a tie, ktoré sú postavené v rozpore s platným VZN-kom, alebo načierno, dáme odstrániť na náklady tých, ktorí tento nosič postavili. Mestá majú v súčasnosti dostatočné páky a nástroje na to, aby mohli tento stav regulovať. Súčasný zákon je naozaj likvidačný a mali sme tu dnes možnosť počuť pána ministra financií o, hovoril aj o prognózach na budúci rok. Dnes sme sa dozvedeli, že samosprávy dostanú o 70 mil. eur menej, ako sa predpokladalo. Tak na jednej strane ministerstvo hospodárstva uvažuje o tom, že dá súkromnej spoločnosti z Ružomberka investičný, teda stimul, aby sa udržalo 300 pracovných miest, mám taký dojem, že to bolo zverejnené, vo výške 40 mil. eur, a na druhej strane likvidáciou bilbordových spoločností do dvoch rokov ostane na dlažbe viac ako 1200 zamestnancov týchto bilbordových spoločností. Čiže na jednej strane dávame stimul na udržanie 300 pracovných miest a na druhej strane 1200 ľudí jedným šmahom posielame na dlažbu. Ja by som chcel priamo z praxe, názorne, dal som si pripraviť, aký dopad bude mať, ak táto novela prejde v takomto znení, ako je navrhnutá, v praxi pre naše mesto. Dopad na mesto Martin v oblasti propagácie zavedením pásma 80 metrov od osi vozovky v zastavanom území. Z mesta budú odstránené všetky zariadenia, ktoré akýmkoľvek spôsobom informujú občanov o dianí v meste. De facto sú týmto postihnuteľné aj informačné tabule a vývesky pred budovami úradov, kde sú zverejňované informácie mesta v zmysle zákona. Dotknuté budú všetky krátkodobé nosiče, takzvané áčka, ktoré sú využívané mestami na propagáciu regionálnych kultúrnych a športových podujatí. Z miest budú odstránené všetky reklamné nosiče, keďže tie sú umiestňované v blízkosti komunikácií a parkovísk v lokalitách s vysokou frekvenciou pohybu áut a chodcov. Z miest budú odstránené všetky prístrešky mestskej hromadnej dopravy s integrovanou reklamnou vitrínou citylight.

    A teraz konkrétne k finančným dopadom pre mesto Martin. Poplatky za povolenie reklamných, informačných a propagačných zariadení, v súčasnosti je to 49,50 eur za plochu. Príjem z nájmu za prenájom pozemkov vo vlastníctve mesta, nájomné za rok 2011 bolo 6 276 eur. Nutnosť postaviť prístrešky MHD na náklady mesta. Dnes stojí v Martine 43 kusov prístreškov. Tie, ktoré sú postavené, cena jedného kusu je okolo 3,5 tisíc eur navyšuje sa o cenu dopravy, montáže, spodnej stavby a povrchovej úpravy, v priemere dosahuje výšku 8 000 za kus. Celková suma investície 270 tisíc eur. Mesto by muselo prevziať náklady na servis, čistenie, revízie a údržbu prístreškov vrátane odstraňovania škôd spôsobených vandalizmom. Predpokladaný ročný náklad ja 500 eur na jeden prístrešok MHD, čiže pri nedostatočnom servise a údržbe hrozí zníženie doby použiteľnosti. Celkový ročný náklad 21 500 eur. Prístrešky MHD sú verejnoprospešné stavby umiestnené na frekventovaných lokalitách. V prípade nehody alebo úrazu nesie vlastník stavby zodpovednosť za škodu vzniknutú z jej prevádzky. Ak mesto nie je poistené voči týmto škodám, ich uplatnenie môže výraznou výškou zaťažiť mestský rozpočet. A to už nehovorím o tom, čo mestám takéto spoločnosti ponúkajú ako bezplatnú propagáciu nekomerčných podujatí organizovaných mestom. Samosprávy sa nachádzajú naozaj v kritickej situácii. Na budúci rok bude ešte horšie, dnes to povedal aj pán minister financií. Bolo rokovanie aj zo ZMOS-om. My naozaj musíme v mestských rozpočtoch hľadať každé euro na to, aby sme mohli žiť, a táto novela zákona bude, bude likvidačná nielen pre bilbordové spoločnosti, ale aj pre mestá, lebo jednoducho nebudeme mať finančné prostriedky na to, aby sme mohli v takomto režime fungovať, aby sme mohli budovať zastávky MHD, upratovať ich, mať náklady na osvetlenie. Mestá by sa museli úverovo zaťažiť a tým by sa zaťažilo a zväčšil aj verejný dlh, čo by malo priamo vplyv aj, samozrejme, na verejné financie. Takže ja ako zástupca klubu MOST-HÍD chcem oznámiť, že my, samozrejme, takúto likvidačnú novelu zákona nemôžeme podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Na jeho vystúpenie neregistrujem opäť žiadne faktické poznámky. Prosím teraz poslancov, aby sa prihlásili do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadne prihlášky do rozpravy. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pani navrhovateľka?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som si urobila niekoľko poznámok, ale keďže mám asi krátky časový úsek, tak budem veľmi stručná. Ja som si prečítala všetky argumenty reklamných spoločností, ktoré som dostala, a predpokladala som aj tie tlaky, ktoré budú a, ktoré budú v radoch opozície z bilbordových spoločností. A dnes pán Chren bol hovorcom niektorých tých bilbordových spoločností. Ja by som chcela poukázať na jeden fakt, ktorý som povedala, ktorý som ohlásila, keď som prišla s týmto návrhom zákona. A jeden fakt je bezpečnosť cestnej premávky a druhý fakt je čisté Slovensko. Pozrime sa na niektoré krajiny, ktoré obmedzili zákaz vonkajšej reklamy, niektoré krajiny, ktoré dokonca zakázali vonkajšiu reklamu. Je to spracované aj v správe parlamentného inštitútu. Dokonca v tejto chvíli rýchlo, dokonca, dokonca je to Nový Zéland, myslím si, že Belgicko, je to niekoľko štátov. Dokonca dnes sa hovorí, Sao Paulo vyhlásilo kampaň čisté mesto. Tam nebude existovať žiadna vonkajšia reklama. Takisto regulácia vonkajšej reklamy je v meste Paríž. Takisto Rio, Rio vyhlásilo to isté, s tým, že tam budú majstrovstvá sveta vo futbale, to isté. Má kampaň čisté mesto a to isté, teraz ja prichádzam s týmto. Dnes vidím, pretože som dostávala veľmi veľa podnetov, že treba regulovať vonkajšiu reklamu, a to, že my dnes hovoríme, že ju treba regulovať, pretože som dostávala podnety v súvislosti, že nie je dostatočná, tá bezpečnosť ukotvenia tých veľkých plôch nie je v súlade so zákonom. To znamená, že, a preto som to ohlásila, je potrebné zrejme prísť zo zákonom o vonkajšej reklame, kde bude presne regulácia vonkajšej reklamy, presne sa bude definovať, čo môže byť dokonca na tej vonkajšej reklame, a to isté, a samozrejme, keďže vonkajšia reklama sa dnes uvádza vo viacerých právnych normách, tak vieme to potom stiahnuť do jednej právnej normy. A to, čo povedal aj pán poslanec Hrnčiar, samozrejme, samozrejme, stavebný zákon, problém čiernych stavieb v súvislosti s vonkajšou reklamou je treba regulovať, a teda striktnejšie dodržiavať a prísť s úpravou v stavebnom zákone. Samozrejme, zastávky, ale ja to nevidím také katastrofické. Je to v mestách, ale viete, ja som poslanec Národnej rady, ja chodím po obciach, a dnes keby ste si pozreli tie obce, majú, ľudia, ktorí čakajú na zástavkách, nie sú zmoknutí, tí, ktorí žijú v obciach. Tiež sú tam zastávky a sú presne také, aké sú v mestách. Pekné prístrešky, ale nie je tam žiadny reklamný bilbord. Nie je tam žiadny reklamný pútač. Takže ja prichádzam s týmto návrhom. Vonkajšia reklama dnes odpútava pozornosť vodičov a hlavne otravuje život občanov Slovenskej republiky. Dnes máme viac bilbordov ako stromov. Pozrite sa smerom na Tatry, dnes je to prezentácia bilbordov alebo Vysokých Tatier. A to, že vyčíslime akýsi dopad, no, ak ste si všimli, ak, nemyslím si, že každý deň a vylepí nejaký plagát, alebo každý mesiac v rámci vonkajšej reklamy. Takže tí ľudia, ktorí tam pracujú mnohí, ktorí lepia tie plagáty, alebo tie pútače, tak sú na dohodu, a stáva sa nám veľmi veľakrát zvykom, že často, že dokonca to vidíte, keď je kampaň, keď je kampaň do Národnej rady, alebo, alebo kampaň v súvislosti s voľbami do vyšších územných celkov akákoľvek, tak sa vám stane, že po ukončení volieb máte ešte dva roky. Dva roky máte kandidátov na reklamných plochách. To znamená, že zrejme nie je až taký záujem o túto vonkajšiu reklamu, čiže ja by som nevidela ten dopad. A práve, práve by som videla to, že práveže reklamné spoločnosti, keďže ponúkajú vonkajšiu reklamu, ktorá dnes otravuje občanov, tak by mali byť kreatívne a mali by ponúkať nejaký nový produkt. Nový produkt pre svojich zadávateľov reklamy. Iba toľko. Ja verím, že moje kolegyne a kolegovia napriek vašim výhradám podporia tento návrh zákona a dostane sa do druhého čítania, do ktorého ohlasujem ešte, keďže som rokovala s niektorými primátormi a starostami miest, prídu ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré upresnia niektorú reguláciu vonkajšej reklamy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ideme pokračovať? Je všeobecný súhlas?

  • Kladná reakcia pléna.

  • Nasleduje teda prvé čítanie o návrhu Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho, Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 204, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 180.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka, predneste svoj návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty ZMAJKOVIČOVEJ, Mariána KOVAČÓCYHO a Ivana VARGU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja budem teda, keďže je taký čas, veľmi krátka. Účelom predloženej novely zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je sprístupnenie vybraných informácií z evidencie vozidiel tretím osobám, čím sa má výraznou mierou prispieť k posilneniu právnej istoty v právnych vzťahoch. V súčasnej dobe s narastajúcim počtom exekučných konaní narastá aj počet prípadov, keď príde k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k ojazdenému motorovému vozidlu, na ktoré bola nariadená blokácia súdnym exekútorom, alebo bol nariadený výkon rozhodnutia, čím dochádza k poškodzovaniu práva právom chránených záujmov kupujúcich takýchto motorových vozidiel. Kupujúci ako účastník právneho vzťahu nemá reálnu možnosť samostatne si overiť informácie o vlastníkovi vozidla, prípadne o prebiehajúcom exekučnom konaní a o výkone rozhodnutia, ktoré zaťažuje vozidlo, a v zmysle § 118 ods. 4 zákona o cestnej premávke bráni k zápisu o zmene držby vozidla, odhláseniu vozidla do cudziny a zmene údajov vlastníkovi vozidla. V praxi preto dochádza k prípadom, že na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy sa kupujúci síce stane vlastníkom vozidla, nakoľko v prípade hnuteľných vecí má konštitučný účinok pri nadobúdaní vlastníckeho práva odovzdanie vecí, ale reálne nemá možnosť vykonať, vykonávať oprávnenia plynúce z tohto vlastníckeho práva, pretože orgán policajného zboru nevykoná zápis o zmene držby vozidla, odhlásenie vozidla do cudziny a o zmene údajov o vlastníkovi. V súčasnosti sú verejne prístupné napríklad informácie v katastri nehnuteľností, a tiež sú evidované v notárskom centrálnom registri záložných práv, ktorých sprístupnenie napomáha k zvýšeniu právnej istoty zmluvných vzťahov a iných právnych vzťahoch. Takže to isté, účelom navrhovanej novely zákona cestnej premávky je sprístupniť verejnosti tie informácie z evidencie vozidiel, ktoré prispejú k posilneniu právnej istoty predovšetkým tých zmluvných vzťahov, ktorých predmetom je dispozícia s vozidlom.

    Poprosím kolegyne, kolegovia o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, Mariána Kovačócyho a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 180 z 24. augusta 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrhy zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorsky výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Neevidujem žiadne prihlášky. Uzatváram týmto všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujeme rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    Ukončujem dnešný deň rokovania. Zajtra ráno začíname o 9.00 hodine návrhom poslancov Martina Fecka a Ivana Štefanca.

    Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.