• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Vladimír Baláž, Ladislav Kamenický, Juraj Miškov, Svetlana Pavlovičová, Ľubica Rošková. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ivan Štefanec.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 154, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 140.

    Teraz dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, predkladaný návrh zákona je v podstate identický, aký sme predkladali v tejto snemovni pred približne rokom, ktorého podstatou je to, aby sme pri vybraných štátnych sviatkoch a konkrétne pri 1. máji, 8. máji, 29. auguste, 1. septembri a 17. novembri zvolili trošku iný ako zaužívaný systém čerpania vlastne dňa pracovného pokoja alebo čerpania voľna v tieto dané sviatky. Týmto krátkym zákonom navrhujeme zmenu pravidla tak, aby v prípade ak týchto päť štátnych sviatkov, čiže, ešte raz opakujem, 1. máj, 8. máj, 29. august, 1. september a 17. november, pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, tak aby naďalej tieto sviatky, samozrejme, zostali v dané dni ale voľno k nim prislúchajúce pripadlo na daný piatok v týždni, čiže vlastne deň pracovného pokoja aby bol v danom týždni v piatok.

    Čo by to umožnilo vzhľadom na to, že je to päť sviatkov. Neznamená to automaticky päť predĺžených víkendov. Znamená to, keďže niektoré pripadnú na víkend alebo na pondelok, alebo na piatok, že sú to približne 3 až 4 predĺžené víkendy vlastne do roka. Čiže takýmto spôsobom by ľudia na Slovensku, či zamestnanci, zamestnávatelia, deti, to je jedno, jednoducho všetci, mali navyše 3 alebo 4 predĺžené víkendy počas roka, čo by malo viaceré pozitívne dopady. Vlastne ľuďom takýmto spôsobom neberieme žiadny sviatok, nerušíme žiadny sviatok, ale vzniká nám ucelený pracovný týždeň, čo vlastne v súčasnom systéme, keď ten sviatok pripadne na stred týždňa, či už teda utorok, stredu alebo ten štvrtok, tak vlastne ten sviatok rozdeľuje alebo ten deň pracovného voľna rozdeľuje pracovný týždeň vlastne na také dve pracovné časti, jednu kratšiu, jednu dlhšiu časť. A vo firmách alebo v prevádzkach, v ktorých toto zohráva rolu, tak to spôsobuje vlastne zbytočné komplikácie, jednoducho niektoré pracovné linky musia sa dvakrát vlastne v týždni zbytočne štartovať, dvakrát v týždni sa musí utlmovať výroba, myslím, hlavne pri tých prevádzkach, kde prevádzka nebeží nonstop a fungujú vlastne iba počas bežného pracovného týždňa, čo zvyšuje náklady týmto firmám. To, samozrejme, znepríjemňuje možno aj teda niekedy aj život samotným zamestnancom, keď vlastne takýmto spôsobom majú ten týždeň rozbitý a privítali by určite, aby mali kompaktný pracovný týždeň, ten štvordňový pracovný týždeň.

    V dôvodovej správe taktiež píšeme, že vlastne na základe toho, čo som aj hovoril, tak logicky tento návrh zákona má pozitívny dopad na rast HDP, teda na výšku HDP. Keďže vlastne nie sú tam navyše vlastne v ten daný týždeň, tie tri-štyri týždne v roku navyše dvakrát tie útlmy a nábehy výroby teda vo výrobných prevádzkach, tak logicky to bude prispievať k jemnému rastu HDP. Zvyšuje to efektivitu podnikania, prirodzene, produktivitu práce.

    A v nepodstatnej miere si myslíme, že zlepšuje to kvalitu života rodín. Vieme sami, že za súčasnej situácie desiatky tisíc mladých ľudí napríklad z východu pracujú na západnom Slovensku alebo v Bratislave, kam dochádzajú za pracou. A ten súčasný spôsob, keď vlastne ten deň pracovného voľna im pripadne v strede týždňa, tak im neumožňuje, aby vycestovali trebárs za svojimi rodičmi. A ten víkend je zase príliš krátky, čiže tie dva dni sú príliš krátke na to, aby si sadli do auta alebo do vlaku, aby išli na východ za rodičmi. Takýmto spôsobom vznikajú tri dni kompaktné, predĺžený víkend, keď majú omnoho väčšiu šancu, a je to komfortnejšie možno aj zmysluplnejšie, aby za tými rodičmi na východ išli, aby rodina bola spolu.

    Taktiež takýto ucelený predĺžený víkend aj teda na základe štatistík domácich hotelierov na Slovensku v každom jednom prípade, keď Slovensko má predĺžený víkend, majú hotelieri lepšie obsadenie hotelov. Čo sa deje v situácii, ak je iba jeden deň voľný v strede týždňa? Nikto nepôjde na ten jeden deň vlastne prespať do hotela, lebo vlastne na druhý deň ide do práce. Takže je to zároveň návrh, ktorý podporuje rozvoj domáceho cestovného ruchu, lebo je to prirodzené, ten predĺžený víkend ľudí nemotivuje k tomu, aby išli do zahraničia na krátku dovolenku, ale aby strávili jednu noc, dve noci niekde v domácom zariadení cestovného ruchu.

    To sú v podstate všetky argumenty veľmi jednoduché na podporu tohto návrhu.

    Obdobný systém existuje už niekoľko desiatok rokov napríklad v Írsku alebo v Anglicku. Tam to nazývajú bank holidays.

    Keď sme to pred rokom predkladali, bývalá vládna koalícia sa k tomu návrhu postavila veľmi tak macošsky, ale to bolo podobné ako vo väčšine našich návrhov, takže to nebolo nič čudné.

    Ja som medzičasom osobne veľmi privítal vyjadrenie premiéra Roberta Fica k tejto otázke, keď doslova povedal, že bolo by veľmi zaujímavé podporiť návrh, ktorý hovorí o tom, že by v prípade ak voľno pripadne alebo sviatok pripadne na utorok, stredu a štvrtok, ešte raz hovorím, pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, čiže nie sú v tom Vianoce, Silvester a Nový rok, tak že by sa to voľno presunulo na piatok. To mi dáva nádej, ak teda vlastne by Robert Fico a strana SMER bola konzistentná s týmto vyjadrením, že by ste tento návrh mohli posunúť do druhého čítania. Týmto sa uchádzam o podporu pre tento konkrétny návrh. Myslím si, že je absolútne nepolitický alebo apolitický, myslím si, že skorej je to návrh takého zdravého rozumu. Ak si môžeme vlastne pomôcť sami sebe, jemne hospodárstvu, jemne zamestnancom, jemne domácim prevádzkovateľom cestovného ruchu, tak prečo to neurobiť? Nikomu to neškodí. Samozrejme, keď sme s tým návrhom prvýkrát vyšli, tak niektorí ľudia, ktorí počúvali možno jedným uchom, v tomto prípade teda aj niektorí karikaturisti už kreslili kresby o tom, ako presúvame Silvester na stredu alebo na piatok, si mysleli, že teda vždycky bude Silvester v piatok, čo v žiadnom prípade pravda nebola.

    Takže iba nakoniec si dovolím zopakovať, nejde nám o presúvanie žiadnych cirkevných sviatkov alebo Dušičiek alebo nejakých iných, ktoré máme zaužívané, ale vyslovene iba o presun voľna, nie samotného sviatku pri piatich konkrétnych štátnych sviatkoch, pri 1. máji, 8. máji, 29. auguste, 1. septembri a 17. novembri. Čiže sviatok naďalej by bol v ten daný deň. Len príklad poviem, 17. november ak by pripadol na stredu sviatok, tak večer ľudia v pohode môžu ísť na námestie pripomenúť si 17. november 1989 a v piatok ten daný týždeň budú radi, lebo budú mať vlastne voľno, ktoré bude prislúchať k tomuto danému týždňu. Tak v podstate, si myslím, by sme ešte zvýšili dôležitosť týchto sviatkov a zvýšili možno radosť ľudí zo sviatkov, lebo netreba zabúdať na to, že ľudia majú radi, keď majú deň voľna. A vtedy možno takýmto spôsobom sú radi, že taký nejaký sviatok existuje. Takýmto spôsobom, si myslíme, ľudia by mali v podstate možno dvakrát tú radosť, a to aj vtedy, keby na tom námestí boli večer, aj v ten piatok, keby mali voľno.

    V zákone je spomenutý iba špeciálne taký systém pri 29. auguste, ale to iba z čisto technických dôvodov. Keďže ide o 29. august a 1. september, v niektorých rokoch môžu kolidovať, že môžu byť vlastne obidva zrelé na presun na piatok, ak v piatok by bol 1. september a tuším 29. august vychádza na utorok. Tak navrhuje v tej situácii, aby sa voľno prislúchajúce k 29. augustu presunulo na predošlý piatok. To je iba čisto technikália, že vlastne raz za x rokov takáto situácia nastane, a v tom prípade aby to boli dva voľné víkendy za sebou.

    Ešte raz opakujem, myslím si, že je to čisto apolitický návrh, ktorý nikomu neubližuje, skôr všetkým zúčastneným alebo dotknutým pomáha. Preto by som bol veľmi rád, ak by sa našla preň podpora, uvidíme, ako sme apolitickí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Danielovi Krajcerovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení o dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. júla 2012 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Viskupič? Poprosím pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby mi doniesli...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže až k ďalšiemu bodu sa hlásite písomne do rozpravy. Takže nemám žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Otváram teraz rozpravu ústnu. Kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Páni poslanci Viskupič, Fecko, Mičovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že téma, ktorú sme, ako spomínal predkladateľ, otvárali hneď na začiatku volebného obdobia po roku 2010, sa paradoxne do konania vlády dostala táto téma až v roku 2012. Téma sviatkov a ich rušenie sme preberali aj počas minulého volebného obdobia. A mali sme za to, že máme nejakým spôsobom urobiť v týchto veciach možno poriadok. Náš návrh bol o tom, aby sme sa zamerali na úpravu štátnych sviatkov nie ich rušením. Ale možno je lepšia cesta ich presúvaním.

    Dni pracovného pokoja zo stredu týždňa presúvať na víkendy, a to tak, že ak sviatok pripadne na utorok, stredu alebo štvrtok, dňom pracovného pokoja bude piatok predchádzajúceho kalendárneho týždňa, je obsahom tohto návrhu.

    Tak ako bolo spomínané, táto debata sa za súčasnej vlády strany SMER nesie v duchu otvárania rušenia sviatkov. Spomínaný bol 1. september a 15. september. Práve ten druhý sviatok otvoril debatu o tom, že Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, vzhľadom na kultúrny a spoločenský význam tohto sviatku a vzhľadom aj na naše medzinárodnoprávne záväzky, rušiť v spoločnosti nevyvolal veľmi otvorenú podporu. Myslím, že to, že prišla následná iniciatíva, že vládna strana sa zameria aj na to, aby sa vzhľadom, tak ako bolo spomínané, na hospodárske, spoločenské, voľnočasové aktivity obyvateľstva mohlo pristúpiť k úprave štátnych sviatkov tým, že budú presúvané, je práve lepšia cesta.

    Náš zámer má na zreteli pozitívny prínos pre občanov, najmä rodiny, ktoré si budú môcť spoločne vychutnať takzvané a veľmi obľúbené predlžené víkendy, ako aj spomínaný ekonomický prínos pre štát.

    Táto úprava predpokladá aj pozitívny efekt na ekonomický chod podnikov. Uľahčíme zamestnávateľom zamestnávanie, plánovanie výroby, logistiky, presun zamestnancov a zdrojov a tiež pracujúcim to, že si budú môcť lepšie rozvrhnúť čas a stráviť s rodinou voľný predlžený víkend.

    Ako som spomínal, táto navrhovaná legislatívna úprava si nevyžaduje žiadne rušenie štátnych alebo cirkevných sviatkov, ktoré nesú v našej spoločnosti kultúrnu a sociálnu hodnotu.

    Vláda sama dobre vie, ako vlnu nevôle a protestov zdvihla návrhom na zrušenie Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Čiže si myslím, že tuná ste boli trošičku radikálni. Rušenie alebo otváranie tejto témy takýmto spôsobom nie je dobré.

    Ako som spomínal, uvedomujeme si ekonomický dopad voľného dňa na rušenie pracovného týždňa najmä pre zamestnávateľov, podnikateľov, pre ktorých jeden deň voľna znamená zastavenie a následné znovuspustenie procesu, čo predstavuje nemalé navýšenie nákladov. Presun sviatočného dňa k víkendu by znamenal kontinuálne voľno a náklady naň vynaložené by sa značne znížili.

    Návrh má pozitívny vplyv na štátny rozpočet a aj podnikateľskú sféru.

    Prínosy tohto návrhu sa nedajú veľmi matematicky, exaktne vyčísliť, keďže okrem pozitívneho vplyvu na domáce hospodárstvo predpokladáme aj pridanú hodnotu v podobe lepšej pohody zamestnancov a ich rodín.

    Náš návrh je kompromisný a, ako bolo spomínané, snažíme sa, aby nebol politický.

    A týmto návrhom sa blížime k úprave štátov Európskej únie, kde sú definované bank holidays. Ide o rozdelenie sviatku a dňa voľna, pričom základným cieľom je zachovanie integrity pracovného týždňa. Ktoré konkrétne sviatky sú to? Bol to 29. august (výročie SNP), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) a dni pracovného pokoja ako 1. máj (Sviatok práce) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom). Je teda zrejmé, že nechceme presúvať náboženské sviatky, napr. Vianoce. A toto nie je možné ani vzhľadom na ich kultúrny a spoločenský význam.

    Chcel by som sa zamerať na to, aby to nevyzeralo, že si tu vymýšľame niečo, čo nikde nie je vymyslené, alebo narábame s nejakou kategóriou, že treba vymýšľať bicykel tam, kde bicykel dávno vymyslený je, a tak by som sa skúsil pozastaviť nad tým, čo spomínaný termín bank holidays znamená. Termín bank holidays vo Veľkej Británii bol upravený v zákone o bankovníctve a finančných operáciách od roku 1971 ako deň, keď môžu byť pozastavené finančné operácie. Tento termín sa používa zameniteľne s termínom verejný sviatok. Zákon o bankovníctve taktiež dáva panovníkovi právo vymenovať ďalšie dva dni za sviatky ako súčasť kráľovských právomocí. V praxi to funguje na základe konzultácií s relevantným ministrom. Panovník v Británii má právo vymenovať jednorazový verejný sviatok pri zvláštnych príležitostiach.

    Chcem spomenúť, že tento bod Obyčajných ľudí sme v roku 2010 z dôvodov, ktoré som spomínal aj v úvode, dávali ako návrh na zapracovanie do programového vyhlásenia vlády. Môžem zacitovať z predkladaného návrhu, kde sa píše, že vláda vytvorí priestor na zavedenie bank holidays a pripraví potrebný legislatívny rámec pre zavedenie dní pracovného voľna počas štátnych sviatkov, ktoré som vymenoval, aby voľný deň na prislúchajúci sviatok bol presunutý na piatok v danom týždni.

    Ak by som sa mal pozrieť, ako daná vec je upravená v niektorých štátoch Európskej únie, tak môžem spomenúť na ilustráciu a pre krátkosť času dva-tri štáty.

    V Maďarsku sa oficiálne národné sviatky nezvyknú presúvať. Namiesto toho majú vytvorený inštitút tzv. systém premostenia sviatkov. V prípade ak úradný sviatok pripadne na deň blízko víkendu a medzi tým je jeden pracovný deň a nasleduje voľný deň dochádza tzv. premostenia, čiže pridávajú jeden voľný deň. Ak napríklad vo štvrtok je tam voľno, tak v piatok sa voľno pridá. Teda pracovný deň uprostred dvoch voľných dní sa stane voľným dňom a najbližšia sobota je náhradným pracovným dňom. Oficiálny zoznam premostených voľných dní, štátnych sviatkov a náhradných sobôt, ktoré budú pracovnými dňami, je vydaný v podobe vyhlášky ministerstva práce na konci predchádzajúceho roku. To platí tak v súkromnom, ako aj verejnom sektore.

    V Španielsku je možné presúvať aj štátne, národné sviatky zo stredu týždňa na najbližší koniec pracovného týždňa. Je to asi najbližšie riešenie k nášmu. Rovnako v prípade ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu, tuto my sme nešli touto cestou, je presunutý na najbližší pondelok. V Španielsku je pevne stanovený celkový počet 14 sviatkov do roka a nemôže ich v žiadnom prípade byť viac.

    Vo Veľkej Británii, kde inštitút alebo ten termín bank holidays vznikol, je právny stav taký, že ak štátny sviatok pripadne na stred týždňa, sviatok sa presúvať nemôže, v prípade ak sviatok pripadne na sobotu a nedeľu, sa však pripojí jeden voľný deň. Každý rok je v Anglicku a Walese 8 štátnych sviatkov často označovaných teda, ako som spomínal, bank holidays. Sú to Nový rok, Veľký piatok, veľkonočný víkend, prvý pondelok v máji, posledný pondelok v máji, posledný pondelok v auguste, Štedrý deň a Sviatok novoročný. Ako vidieť päť z nich je vždy v pondelok alebo piatok, keďže z nich tri, Nový rok a dva dni na Vianoce, môžu pripadnúť na sobotu alebo nedeľu, je následne stanovený za štátny sviatok nasledujúci pracovný deň. A tak napríklad 1. januára bolo v tomto roku v sobotu, preto bol štátny sviatok v pondelok 3. januára. Belgicko a Veľká Británia sú dve krajiny, kde sa sviatky pripadajúce na stred týždňa síce nepresúvajú, ale vytvárajú, ak pripadnú na víkend, sviatky nové na pondelňajšie dni nasledujúce po sviatku, čiže sa poskytuje ako keby náhrada.

    Situácia v Slovenskej republike je taká, že máme celkovo 16 sviatkov, z toho je jeden viazaný na nedeľu (tzv. Veľkonočná nedeľa). Z tých 16 sviatkov je 10 cirkevných, ktoré nie je možné presúvať. A týchto desať sviatkov v našom návrhu zahrnutých nie je. Zvyšných šesť sviatkov sú sviatky, ktoré sme tam zahrnuli, okrem 1. januára. A to je Nový rok, ale aj zároveň oslava založenia republiky, pre ilustráciu, čiže u nás je teda celkovo šestnásť sviatkov, z toho je desať cirkevných, šesť v inom režime.

    Pre ilustráciu možno odporúčam štúdiu parlamentného inštitútu, ktorú som k tejto téme dal vypracovať. Nechcem tu uvádzať všetky podrobné čísla. Máme ale z dvadsaťsedmičky stále najviac sviatkov, teda šestnásť, blíži sa k nám jedine Rakúsko a Maďarsko a Slovinsko, ktoré ich majú najbližší počet. A to je trinásť. Ten najnižší počet má spomínaná Británia a Holandsko, je to osem sviatkov. Čiže ak by sme sa mali vyjadriť všeobecne, priemer starých členských štátov Európskej únie je 10,8, priemer Európskej únie je 11,35. V zámorí, pre ilustráciu, tu majú konsenzus, takisto uznávajú alebo majú vo svojom režime 13 štátnych sviatkov.

    Právna úprava predpokladá okrem presúvania dní na piatok jeden bod, ktorý sme oproti predchádzajúcemu návrhu doplnili. Je to bod ohľadom Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Bodom pozmeňujúceho, návrhu alebo nášho návrhu je úprava terminológie, Pamätného dňa zahraničných Slovákov na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, a to z dôvodu, že keď tento názov tohto pamätného dňa sa zaviedol bezprostredne po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, Ústava Slovenskej republiky ešte neobsahovala § 7a. Dokonca aj v súčasnosti už zrušený zákon č. 70/1997 Z. z. mal názov zákon o zahraničných Slovákoch. A pojem „zahraniční Slováci“ tak bol relevantným až do nadobudnutia účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. A Ústava Slovenskej republiky v ustanovení § 7a, ako aj zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení zákona č. 344/2007 Z. z. jednotne používa pojem Slovák žijúci v zahraničí. Je to malá terminologická úprava, ktorá si zaslúži pozornosť, ktorá by v rozprave mala zaznieť.

    Takže, tak ako bolo spomínané predrečníkom alebo predkladateľom, prosím o podporu tohto návrhu, keďže aj v iniciatíve súčasnej vládnej strany je ad jedna množstvo sviatkov, ad dva to, aby toto množstvo nespôsobovalo ekonomické výpadky a problémy v hospodárení a mohli sme poskytnúť za to, akým spôsobom súčasná ekonomická situácia dopadá na občanov Slovenskej republiky, aspoň miernu výhodu, zavedenie presúvania štátnych sviatkov a ponuka nejakých piatich voľných víkendov a voľna vylepšením toho, že máme ad jedna naviac štátnych sviatkov z celej Európskej únie, ad dva to, že mohli by sme zamestnancom a celej spoločnosti nejakým spôsobom uľahčiť situáciu a poskytnúť pohodu pri vykonávaní práce. Ďakujem za pozornosť a za prípadnú podporu.

  • S faktickou poznámkou nie je žiadny poslanec prihlásený. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Fecko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja ako jeden z predkladateľov k novele zákona, ktorú predkladáme.

    Slovensko patrí do skupiny krajín, kde sa štátne sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a neprenášajú sa, návrh o posunoch sviatočných dní, ak mám dobré informácie, sa datuje až od roku 2010, a to odvtedy, keď sme ho v našom volebnom programe sa snažili za Obyčajných ľudí presadiť v tomto parlamente. Takúto zmenu sme chceli presadiť do nového Zákonníka práce na pôde tohto parlamentu zhruba pred rokom. A jednou z motivácií predkladania boli aj predĺžené víkendy. Sledovalo sa tiež to, aby sa neprerušoval ekonomický týždeň, scelili sa rozdelené pracovné týždne so zámerom pomôcť zamestnancom, ako aj ich zamestnávateľom. Tento návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom u viacerých odborníkov. Zhodli sa v názore, že pre regeneráciu ľudí je lepšie, keď sa sviatky presunú na piatky, a má to takisto opodstatnenie aj z hľadiska výkonnosti ľudí počas pracovného týždňa.

    Presun pracovného voľna na piatok by nerobil žiadne problémy ani viacerým osloveným firmám, ako príklad možno uviesť spoločnosti poskytujúce telekomunikačné služby, v prípade, kde ide o nepretržité 24-hodinové poskytovanie služieb sedem dní v týždni. Z tohto hľadiska by to firmám či profesiám podomového charakteru nespôsobovalo žiadne komplikácie a neprinášalo riziká na zabezpečenie chodu pracovného procesu. Niektorým by sa podľa ich vyjadrení mohol dokonca uľahčiť život, ako je to napríklad v prípade aj automobilového priemyslu. Z pohľadu systému práce by tak išlo o pozitívny vplyv na ucelenejšie rozhodnutie voľných, respektíve pracovných dní zamestnancov aj firmy.

    Je pravda, že vo väčšine krajín sa sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a nepresúvajú sa, ale na druhej strane je pravda aj to, že presúvanie sviatkov nie je zase na druhej strane nič výnimočné ani v iných krajinách. Napríklad v Rusku minulý rok preložili napríklad z utorka na pondelok sviatok Medzinárodný deň žien, ktorý je v tejto krajine tradičným dňom voľna. Ako už bolo spomínané kolegom Viskupičom, je to obdobné vo Veľkej Británii či Belgicku. V Portugalsku je možné presunúť vybrané sviatky na iný deň po dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V Maďarsku, doplním pána kolegu, obdobne je to aj v Japonsku, podľa potreby sa vyhlasujú tzv. preklenovacie sviatky. O povolení týchto presunov momentálne debatujú aj v Česku.

    Je paradoxné, že aj v súvislosti s návrhom o posune sviatočných dní v rámci novely Zákonníka práce v predchádzajúcom volebnom období boli sme my, Obyčajní ľudia, označovaní vtedajšou najsilnejšou opozičnou stranou za polobláznov či vydieračov. A návrh bol dokonca považovaný za nemorálny. O rok na to sa už návrh, keď štátny sviatok padne na pracovný deň od pondelka do štvrtka, javí pre teraz už vládnucu stranu ako racionálny. A podľa vyjadrenia premiéra by v takomto prípade bolo možno správne nechať voľný deň na piatok, aby sa vytvoril predĺžený víkend. Nie je to kritika, iba moje konštatovanie ako táto myšlienka sa v tomto parlamente správala spred dvoch rokov dva roky až dodnes. Vítam tento posun v myslení, zmenu názoru a zhodu na presúvanie sviatkov, aby sa vytvoril blok voľných dní. Považujem to za pozitívum.

    Preukázalo sa, že sviatky majú pozitívny vplyv na produktivitu práce. A je to nepochybne tiež jeden z odborných argumentov, v ktorom sa, predpokladám, vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom, nehovoriac o tom, že viac voľných dní pokope pomôže regenerácii zamestnancov a je lepšie, keď sú tieto dni za sebou. Takáto zmena neruší žiadne štátne či cirkevné sviatky, no napriek tomu bude mať pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov. Zároveň sa zabezpečí tak plynulosť pracovných procesov bez prerušenia dňom pracovného pokoja.

    A ešte jeden vážny aspekt, ktorý si dovolím tu predniesť, a síce rodina, čo s našou rodinou. Dúfam, že všetci uznávame, že rodina je základom spoločnosti a momentálne slovenská rodina je vo veľkej kríze. Pýtam sa, prečo je v tejto kríze. A ja hovorím, že je to aj preto, že rodina nemá na seba čas. Nemá na seba čas v týchto ekonomicky vyhrotených časových stresových situáciách. A myslím si, že mali by sme urobiť všetko pre to, aby ten čas na rodinu aj z moci štátu sme tejto rodine dali, aby jej členovia mohli sa stretnúť, utíšiť po tom týždni, v ktorom nevieme, kde nám doslova hlava stojí, mali na seba čas. A myslím si, že pokiaľ by sme aspoň jednu rodinu, dve, tri, štyri rodiny zachránili tým, že budú mať ten predĺžený víkend, aby mohli sa stretnúť a si tak vydiskutovať problémy, ktoré počas týždňa nestíhajú, myslím, že stojí za to, aby táto novela bola prijatá.

    Po ďalšie. Myslíte si, že naši zamestnanci nemajú toho na bedrách dosť? Ja si myslím, že majú toho dosť. A stopercentne privítajú, pokiaľ budú môcť ten sviatok využiť v predĺženom víkende a okrem toho venovať sa rodine, samozrejme, si aj fyzicky oddýchnuť z práce, ktorá momentálne, samozrejme, ich, ja hovorím, gniavi, pretože sú tam v mnohých prípadoch doslova vykorisťovaní. Za to, čo robia, nemajú adekvátnu mzdu a fyzicky sú niektorí doslova zdieraní.

    Vážení, dúfam, že toto tu by nemalo byť o politike, ale o zodpovednosti za našich občanov, našich pracujúcich, naše rodiny. A dúfam, že nebudeme tu klásť nejaké politické aspekty do popredia, že ja som pravý, ty si ľavý, ja som modrý, ty si biely a my sme nič. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by táto novela mohla byť podporená. A týmto by som vás chcel požiadať o túto podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Droba.

  • Pán kolega Martin, ďakujem za tvoj príhovor, takisto predrečníkovi, ktorý bol pred tebou, pánovi Viskupičovi. Hovorím za seba teraz, nehovorím za náš poslanecký klub, ale ja váš návrh rád podporím. Možno by som vkladal do toho menej emócií, ale je to veľmi rozumný návrh. Je presne jedným z kategórie návrhov, ktoré robia život pre ľudí lepší. Takže či už s ekonomickými argumentmi, ktoré prezentoval pán Viskupič, alebo aj tými rodinno-spoločenskými aspektmi, ktoré si prezentoval, Martin, ty, s obidvomi sa stotožňujem. Argument trojdňového víkendu je naozaj silný. Dáva to zmysel, je to rozumné. Takže ja osobne to podporím a budem rád, keď to prejde.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, návrh zákona naozaj je veľmi dobrý, tak ako to kolega predrečník tu spomínal, ale aj teda ďalší predrečníci, naozaj podporuje aj silné väzby v rodinách cez voľnočasové chvíle.

    V tejto súvislosti napadla ma však jedna vec, ako to bolo spomenuté, že síce patríme v rámci Európskej únii ku krajinám, ktoré majú najviac štátnych sviatkov, ale na druhej strane nemôžeme povedať, že by sme mali toľko voľna a toľko času, ktorý by sme strávili s vlastnou rodinou, pretože na druhej strane sú zamestnávatelia, ktorí nútia zamestnancov pracovať aj v nedeľu. Nehovorím o nevyhnutných prácach, akými sú možno práce lekárov, na železnici, v doprave osôb, v zdravotníctve, železiarňach a nepretržitých prevádzkach. Ale sú tu prevádzky také, ktoré by tu nemuseli byť. Je naozaj vhodné, aby sme vytvárali aj podmienky na trávenie voľného času najviac v rodinách, o chvíľu aby to nevyzeralo tak, že najbližší ľudia, otec, matka a deti, budú si vo vlastnej rodine cudzími. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, kolegovia, za podporu. A som rád, že vás naša téma zaujala. A dúfajme, že spoločnými silami sa nám podarí, aby táto novela prešla. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mičovský teraz v rozprave. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo tu zaznelo, malo viacero rozmerov. Ja by som sa pokúsil pridať k tomu ešte jeden rozmer, ktorý ma napadol tak impulzívne, ale vari nebude úplne od veci.

    K tým motívom ekonomickým a sociálnym a sociálno-hygienickým ma napadol ešte jeden motív, ktorý by mohol slúžiť ako podpora tohto podľa mňa rozumného návrhu. A je to motív, ktorý je spojený so sviatkami a ktorý by svojím spôsobom zvýšil hodnotu tých sviatkov z pohľadu toho, že netreba sviatky mať vyznačené len v kalendári a prípadne vedieť slovne, čo znamenajú, ale do istej miery ich treba aj vedieť precítiť. Teda mám na mysli rozmer istej výchovy, poviem to tak mierne pateticky, ale úprimne, výchovy k láske k vlasti, k hrdosti na jej históriu a na širšie súvislosti, ktoré mnohokrát práve spredmetňujú aj jednotlivé sviatky.

    Začnem historkou, ktorá sa mi udiala v pondelok pred dvomi týždňami. Zastavil som sa v Krásnohorskom Podhradí. Je tam známe mauzóleum Dionýza Andrássyho a jeho českej manželky Františky Hablawetzovej. A spomenul som si teda pri tomto zastavení, bol som tam možno už dvadsiaty raz, na svoju prvú návštevu, ktorá tam bola s mojimi rodičmi, niekedy v šesťdesiatych rokoch. A ten príbeh tej veľkej lásky a ten náš slovenský Tádž Mahál vo mne rezonuje. Mi to vtedy rodičia vysvetľovali. A chcem povedať, že ma veľmi prekvapilo, že keď som sa rozprával s pani sprievodkyňou, že mi povedala: „Viete, my by sme mohli toto tu aj zavrieť, keby iba Slováci sem chodili. Sem skoro Slováci nechodia. Tí maďarskí návštevníci, tí chodia sem radi. Ale u nás sa ľudia zvrtnú, keď zistia, že majú zaplatiť 1,50 eura. Tak sa pýtajú: Za toto?“ Ja viem, nie je to najlepší príklad tu spomínať nejakého maďarského grófa, ale proste hovoriť o istej hrdosti na svoju históriu v súvislosti s tým, čo máme všetko vzácne na našom území, to je možné.

    A myslím si, že prejdem aj na lepší príklad. Totižto v našej rodine, keď už teraz pôjdem z tej Krásnej Hôrky do širšieho Slovenska, sa niekedy v roku 1964 alebo 1965 udiala taká zaujímavá zmena. Vtedy vstúpili do platnosti voľné soboty. A ja som si uvedomil s odstupom času, že od tej chvíle sme veľmi často začali s rodičmi chodievať po rôznych pamätných miestach Slovenska. Tá nedeľa bola akosi na to málo. Tá sobota, to bol deň, keď sa s prácou končilo poobede o jednej. Ale akonáhle vstúpili voľné soboty do hry, tak ja mám pocit, že v rodine Mičovských sa v roku 1965, myslím, že to bolo v tom roku, udiala tá zmena, že sme začali častejšie chodiť po zaujímavých miestach Slovenska. A nebola to len tá Krásna Hôrka. Ja si spomínam, auto sme nikdy nemali, sadlo sa ráno na vláčik osobný a išlo sa do Martina, do Slovenského národného múzea a na Cintorín slovenských osobností. Viete, bol som vtedy desaťročný chalan. No, čo ja viem, moji rodičia boli jednoduchí, neboli žiadni historici, žiadni profesori. Potom ruksak na plece sme vzali, od pol tretej ráno išiel vláčik, osobáčik. A išlo sa do Martina, na Bradlo, na mohylu, pešo, hore pekne, krásne. Neviem, či tam vôbec cesta vtedy bola. Keď som si dovolil nejaký posmešok, viem, že mi ušla nejaká ako dvanásťročnému faganovi poznámka, niečo sa mi možno na tej mohyle nezdalo celkom in. Tak ma moja dobrá mama okríkla, aby som teda láskavo mal istú úctu k tomu miestu, kde sa nachádzame. Viete, sú to také momenty, ktoré, keď máte desať alebo dvanásť rokov, tak sú pomerne silné.

    A ja si myslím, a teraz už prejdem zase k tej podstate veci, ak my dosť často zisťujeme, že okolití obyvatelia okolitých národov, štátov majú akýsi lepší vzťah k svojej histórii, a to teda ho majú, a nemám na mysli len našich južných maďarských susedov, ktorí mnohokrát sú kontroverzne vnímaní vo vzťahu k pamiatkam, ktoré sú na južnom Slovensku alebo na Slovensku ako takom, a kľudne si môžeme zobrať za vzor aj severných susedov, vzťah Poliakov k svojej histórii, nuž máme čo dobiehať, a ak urobím analógiu, že v tom pamätnom roku 1964/1965 tie voľné soboty v tej našej rodine spôsobili takú pozitívnu zmenu, ktorá, dnes môžem povedať, viedla k tomu, že ja sa cítim byť, prirodzene, hrdý na bohatstvo, ktoré v našej krajine máme, a dokonca si myslím, že ak by som v dačom mal mierne vynikať nad bežný priemer, tak by to malo byť v tom, že je málo kútov a pamiatok Slovenska, ktoré by som nemal aspoň symbolicky prejdené, tak možnože tá súvislosť s tým sviatkom teraz je nie úplne umelá.

    A ak by sa nám podarilo vniesť do pracovného rytmu našich občanov aj možnosť, že teraz už sme trocha ďalej, už nebudeme hovoriť iba o voľných sobotách, ale o ďalších predĺžených víkendoch, aj keď to nemôže fungovať automaticky, to mi je jasné, tak vari tu existuje dosť zjavná a príčinná súvislosť, že takýto spôsob prežívania sviatkov je neformálny. Keď by sme získali ďalší čas na to, aby niekto mohol povedať, že no, dobre, tak je nedeľa ja neviem na kostol, sobota na to, ak chceme dačo urobiť aj na záhradke, ale jeden deň na cestu na ten Národný cintorín do Martina, tak ktovie, koľko detí, koľko rodičov v tejto republike by sa ukázalo takto zameraných, že by si povedali, že sú na to zvedaví. Možno je to trocha staromódne, možno by sa išli pozrieť niekde inde, možno by ich mohli zaujímať historické výstupy ja neviem na ten Kriváň, tam voľakedy chodili štúrovci, že by si chceli vybehnúť naň. Proste je tu milión možností, ktoré by sa dali rozvinúť.

    Ja viem, že príčinná súvislosť tu nebude automatická, ale som presvedčený, že k tým ekonomickým, sociálnym a sociálno-hygienickým aspektom možno pridať aj aspekt národovecký, prežívanie sviatkov v ich pravej podobe a slová: „Síce, áno, sviatok je trinásteho, ale mi si ho pôjdeme uctiť až o dva dni v piatok, lebo nám tento štát umožnil predĺžený víkend.“

    Tu padla veta, že kto by to nemal rád. No určite asi nemôžeme očakávať, že niekto by sa nahneval na takýto víkend, nami počnúc. Tak by sme možno aj takýto podporný argument, ktorý súvisí so sviatkom, jeho prežívaním, jeho precítením a jeho formálnym využitím ako voľného dňa, mohli považovať tiež za argument, ktorý by som veľmi rád podporil.

    Tento návrh ja vnútorne pociťujem ako správny, ktorý sa nebije s podstatou sviatkov. Ale, naopak, pri takomto pohľade ho možno chápať ako podporný, zosilňujúci a do istej miery objavný moment, ktorý by mal takúto vec celkom urobiť prijateľnou pre nás všetkých. Takže budem rád, ak sa nám to spoločne podarí. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Škripek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja sa chcem iba poďakovať, že vôbec tuto pán kolega Mičovský podal tento pohľad. A bol by som aj rád, keby sa podarilo toto nejako aj zdôrazňovať trebárs vo vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska a spomínať, nejako podsunúť rodinám na Slovensku, že toto by sme mali robiť, viesť seba samých ako rodiny k tomu, že ideme tráviť čas, ktorý by sa nám uvoľnil takýmto výnimočným spôsobom, novým, keby tento zákon bol schválený. Ja by som tak bol hrozne rád.

    A k zdôrazňovaniu toho, že poznávame takto našu krajinu. Ja som si teraz spomenul, keď pán kolega tuto hovoril, že keď som žil so svojou rodinou dlhší čas vo Veľkej Británii, v jednej krásnej oblasti okolo Tewkesbury, tak neviem, čím to bolo, že atmosférou krajiny, myslím si, každý voľný víkend, čo bol takmer každý víkend, ktorý sme tam mali, sme zobrali auto a išli sme do najbližšieho mesta. A celý deň sme tam trávili. A fakt sme chodili po pamiatkach, kostoloch, miestnych krásnych zákutiach, jednoducho takýmto spôsobom sme si na mape značili, koľko miest sme prešli. A ja som bol taký nadchnutý z toho pobytu, hovorím, žili sme tam dlhší čas, že som si hovoril, že keď prídeme na Slovensko, tak, žena moja, toto budeme robiť, že aspoň každý druhý víkend zoberieme deti a pôjdeme do nejakého mestečka, strávime v ňom celý deň, poprípade prespíme v nejakom milom hoteli. No a musím vám povedať, že padli moje plány, nerobíme to na Slovensku. A neviem, či to je len tým, že tu nie je na to atmosféra alebo sa tu žije taký ťažký, zhrbený život. Ale mám dojem, že tieto sviatky predĺžené by nám naozaj pomohli v tejto krajine žiť krajšie. Ďakujem.

  • Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Pýtam sa teraz, či pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Chcel by som iba zosumarizovať možno aj argumenty, ktoré tu zazneli, niekedy trošku síce mylne. A chcel by som poopraviť, náš návrh nepresúva štátne sviatky, náš návrh presúva iba voľno prislúchajúce k štátnym sviatkom. Čiže naďalej štátne sviatky zostanú v tie dni, kedy aj dnes sú, čiže 1. mája, 8. mája, 29. augusta, 1. septembra a 17. novembra zostanú, len voľno, ktoré k týmto dňom prislúcha, deň pracovného pokoja by sa presunul v prípade, ak týchto päť sviatkov štátnych by sa vyskytlo v utorok, stredu alebo štvrtok, na príslušný piatok. Čiže v žiadnom prípade nepresúvame štátne sviatky, ale iba voľno prislúchajúce k týmto štátnym sviatkom.

    Stretol som sa s protiargumentom aj, že vlastne mohol by takýto presun znižovať váhu alebo dôstojnosť toho štátneho sviatku. A chcel by som tam taký trošku iný pohľad k tejto veci predstaviť, že keď sa zamyslíme nad týmito piatimi štátnymi sviatkami, ktoré konkrétne som vymenoval, čiže sú to tie dva májové dni, prvý, ôsmy deň, potom 29. august, 1. september a 17. november, tak že s niektorými už je spojená nejaká tradícia.

    Keď začnem. Tak napríklad s 1. septembrom je spojená tradícia Dňa otvorených dverí v Národnej rade. Ja si myslím, že by sme podporili tú účasť ľudí a umožnili aj ľuďom, ktorí sú mimo Bratislavy alebo blízkeho okolia, aby mohli do Bratislavy prísť možno aj na viac ako jeden deň, nie iba na otočku, a že by sme mohli zvýšiť účasť v podstate aj teda ľudí, ktorí by chceli prísť na deň otvorených dverí napríklad do Bratislavy, ak by ten deň otvorených dverí bol v ten príslušný piatok. Čiže sviatok môže byť v strede týždňa, ale ten deň otvorených dverí by bol v piatok. Čiže ľudia by mali dôvod prísť na nejakú takúto oslavu.

    To isté, si myslím, je na Slovensku už viac-menej tradíciou v blízkosti 29. augusta robiť letecké dni. Sú to, znova, masové akcie, kam chodí 50 000 – 100 000 ľudí. A bolo by úplne super, aby to boli Letecké dni SNP napríklad. Čiže naozaj celý ten víkend by sa venoval v podstate oslave toho sviatku a týmto by sme tú dôstojnosť toho sviatku nieže umenšili, ale umocnili.

    Takisto aj 17. november. Prečo by vlastne celý ten predĺžený víkend nemohol byť vlastne takými národnými dňami oslavy demokracie napríklad? A znova by to mohlo byť spojené s tým, že by sme umocnili v podstate význam toho štátneho sviatku, a nie že by sme ho oslabovali.

    Čiže ak by sme odložili naozaj politiku bokom, pozreli sa na to, že tento návrh život ľuďom zjednodušuje a má aj tie ekonomické prínosy vzhľadom na to, že teda nie je rozdelený pracovný týždeň na dva cykly, zbytočne sa nemusia dvakrát štartovať nejaké výrobné linky, čo, prirodzene, zvyšuje produktivitu práce, lebo ľudia nezabíjajú čas štartom nejakej pracovnej linky alebo rozbehom pracovnej linky, ale reálnou produkciou, tak je to návrh, ak teda takisto v nemalej miere podporuje domáci cestovný ruch, lebo tie predĺžené cestovné ruchy už v dnešných štatistikách sa ukazujú tak, že sú omnoho lepšie obsadené domáce hotely, ubytovne, penzióny ako počas normálnych víkendov.

    Takže je to naozaj návrh, ktorý nikomu neublíži, ale iba pomôže. A aj ten strach z toho umenšenia významu štátnych sviatkov by sme vedeli kompenzovať práve tými akciami, ktoré by sa vedeli organizovať počas predĺžených víkendov, kde by sme dokázali možno viacej ľuďom umožniť, aby si tam našli cestu, na tie spoločné akcie, ako som už hovoril, či už letecké dni, oslavy nejakého dňa demokracie alebo dni demokracie alebo ústavy a dni spojené s návštevou Národnej rady. Čiže ešte raz poprosím o podporu tohto návrhu.

  • Pýtam sa, pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme ďalej pokračovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 155, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 141.

    Teraz dávam slovo opäť poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, tento návrh zákona predkladáme opäť opakovane, predkladali sme ho aj teda počas predošlej vládnej koalície. A má taký zvláštny osud, a to by som teda chcel aj z tohto miesta pripomenúť, že vlastne na tomto návrhu sa dosť dramaticky rozišli názory štyroch vtedajších členov hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sme boli súčasťou klubu SaS a vlastne celého zbytku koalície. Poslanci všetkých štyroch vtedajších koaličných strán, či teda SaS samotnej, SDKÚ, KDH a strany MOST, v podstate okrem Rada Procházku hlásali ideu, že je správne sa na Slovensku tváriť takto

  • Zakrytie očí dlaňami.

  • , že budeme sa tváriť, že Bugár či Orbán rozdáva štátne občianstvo a na Slovensku to neplatí.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to je skoro to isté. Nie?

    Čiže by som trošku išiel do histórie.

    Myslím, že v roku 2010 Orbán v Maďarsku prijal zákon, ktorým chcel rozdávať štátne občianstvo na Slovensku, alebo nie na Slovensku, ale Slovenska sa to dotýkalo, ale teda v podstate vo všetkých okolitých krajinách. Strana SMER ako vládna moc spolu s vtedajšími koaličnými partnermi HZDS a SNS na to reagovali takzvaným Ficovým protizákonom, nazvime ho tak, ktorý hovoril o tom, že v prípade, ak niekto prijme druhé štátne občianstvo, tak automaticky prichádza o slovenské štátne občianstvo. Toto vlastne sa stala, samozrejme, téma maďarských politikov na Slovensku, ktorí tvrdili, že teda toto nie je fér. Na moje počudovanie sa to stalo aj témou poslancov vtedajšej opozície, čiže SDKÚ, KDH, vlastne vtedy ešte SaS-ka nejakou parlamentnou stranou nebola, ktorí takisto hovorili, že toto je vlastne pošliapavanie práv slovenských občanov. Ja osobne aj keď som v politike vtedy nebol, aj keď som, priznávam, strane SMER prsty nedržal, ani som nefandil tej vládnej koalícii, som tento krok alebo ten protizákon, alebo prijatie protizákona proti Orbánovej politike vyslovene podporoval. A myslel som si, že naozaj je to správne. A naďalej si myslím, že ten krok bol správny, aj keď možno, a teda vlastne s tým súvisí aj predkladaný návrh zákona, prehnaný, lebo je správne povedať, áno, ten, kto bez príčiny prijme druhé občianstvo, tak by o to slovenské pravdepodobne mal prísť, ale naozaj vtedajší ten protizákon Roberta Fica alebo strany SMER, HZDS a SNS nehovoril, že je to bez príčiny, ale že ten, kto prijme druhé občianstvo, automaticky musí prísť o slovenské občianstvo. Ale potom som rád, že v podstate aj SMER si uznal v tomto chybu. My sme takisto identifikovali, že ten Ficov protizákon netreba rušiť, ale že treba ho iba poopraviť, poopraviť tak, aby o občianstvo prišli iba tí ľudia, ktorí naozaj bez akejkoľvek reálnej väzby na druhý štát požiadajú o druhé občianstvo, a títo ľudia, by bolo správne, aby slovenské občianstvo stratili. Na moje veľké počudovanie, ale aj teda pravdepodobne to bola dohoda pri vytvorení vtedajšej vlastne poslednej vládnej koalície so stranou MOST – HÍD, alebo teda ústupok voči strane MOST – HÍD, všetky vlastne minulé koaličné strany, SaS, SDKÚ, KDH a MOST – HÍD, navrhli úplne zrušiť vlastne ten Ficov protizákon, keď mu budeme hovoriť tak zjednodušene a vlastne my si iba prijmeme nejakú takú deklaratórnu formulku v zákone, kde povieme, že nech si Orbán robí čo chce, že keď on aj bude vydávať nejaké pasy, tak na Slovensku tieto pasy my neuznáme. Je to absolútne neštandardný krok, nieže neštandardný, ale hlúpy krok, kde vážne by to zodpovedalo presne tomu, čo som ukázal. Niekto tak niečo bude robiť, my si pritom zakryjeme oči ako malé deti a budeme sa tváriť sa, že to na Slovensku neplatí.

    My sme sa voči tomuto postupu vtedajšej koalície vzbúrili, stretli sme sa s veľmi veľkou nevôľou vo všetkých koaličných stranách, hlavne zo strany MOST – HÍD, ktorí teda nás obviňovali z toho, že ubližujeme a neviem čo, pošliapavame ústavné práva občanov, a že teda vlastne treba naozaj zrušiť Ficov protizákon. My sme s tým nesúhlasili. Na základe môjho postoja vlastne v tejto veci ma SaS zo svojich radov aj vylúčila, alebo z klubu SaS vylúčila. Ale naozaj som si nedokázal vtedy predstaviť, že by som mal hlasovať ako teľa, ktorému to prikáže stranícky šéf alebo šéf poslaneckého klubu, ktorý mi teda prikáže, že budem hlasovať za to, aby si beztrestne na Slovensku mohol Viktor Orbán rozdávať desiatkam tisíc ľudí občianstvo, ktorí nemajú absolútne žiadnu väzbu na Maďarskú republiku.

    To konkrétne zužujem na otázku slovensko-maďarských vzťahov, lebo išlo hlavne o tento problém, nikto druhý takýmto agresívnym spôsobom nechcel si doslova kupovať voličov na Slovensku. Vtedy som upozorňoval na to, že hrozí obrovské riziko, že aj keď vtedy to nebolo platné a nebolo to súčasťou vlastne právneho systému Maďarskej republiky, dnes Maďarska, že títo občania okolitých krajín, ktorým by Orbán porozdával občianstvo, budú môcť v Maďarsku voliť, že je to len otázka času, kedy Orbán tomuto pokušeniu podľahne a dá právo aj občanom iných krajín, ktorým takýmto spôsobom občianstvo porozdáva, voliť v parlamentných voľbách v Maďarskej republike, dnes v Maďarsku. Vtedy sa mi všetci smiali, že to iba straším, že to je zbytočná paranoja. Ale dnes je to realita. Čiže som veľmi, veľmi rád, že vtedy sme štyria poslanci u nás, aj že sa k nám pridal vlastne Rado Procházka, nabrali odvahu a že sme sa postavili doslova podľa mňa proti zvrhlému kroku proti vlastizrade, ktorú chceli spáchať predošlé štyri koaličné strany. Aj keď na mňa teraz budú sa pozerať a škúliť očami a pučiť oči na mňa, že hovorím o vlastizrade, poviem znova, bola to vlastizrada. Dovoliť rozdávať cudziemu štátu na Slovensku občianstvo našim občanom, ktorí nemajú akýkoľvek vzťah k tej druhej krajine alebo nemajú akúkoľvek väzbu k nej, bola by vlastizrada. Tejto vlastizrade sme našťastie všetci tí ostatní, ktorí za to nehlasovali, zabránili.

    Vtedy sme aj predkladali v podstate teda pozmeňujúce návrhy. Bolo to viackrát. Aj SMER to predkladal možno dvakrát, trikrát. My sme to predkladali možno dvakrát, trikrát, neviem už presný počet toho, vždycky tak jemne pozmenené, kde sme navrhovali vlastne upraviť zákon o štátnom občianstve v duchu takom, aby sme umožnili získať druhé štátne občianstvo, aj tretie, aj štvrté, to je jedno vlastne, koľké by bolo, ľuďom, ktorí majú reálnu väzbu na ten druhý štát. Reálna väzba v tých návrhoch, to bolo vlastne viacero návrhov, ktoré teda parlamentom prechádzali alebo, lepšie povedané, neprechádzali a do parlamentu vstupovali, o ktorých parlament hlasoval. Tá reálna väzba bola viackrát inak prezentovaná, lebo bola aj modifikovaná, ale v podstate bola stále o tom istom. Čiže bola tam podmienka nejakej formy pobytu alebo trvalého pobytu, podmienka šesťmesačnej, inokedy dvanásťmesačnej práce alebo teda pobytu, podnikania, štúdia v tej danej krajine alebo rodinných väzieb historicky, že teda mám tam odtiaľ starých rodičov alebo rodičov, tak vlastne v tom prípade by tam bola zase iná väzba, alebo vykonávania nejakej misijnej činnosti dlhodobej alebo vrcholovej športovej činnosti v tej druhej krajine. Tak týmto ľuďom v pohode dovoľme mať druhé občianstvo, lebo majú naozaj nejakú reálnu väzbu.

    Ale naozaj si nemyslím, že je správne umožniť mať druhé občianstvo iba človeku, ktorý na Slovensku po maďarsky hovorí, nikdy v Maďarsku nebýval, nikdy v Maďarsku neštudoval, nikdy tam nepodnikal, nikdy nemal odtiaľ nejakú tú rodinu svoju, či teda rodičov, starých rodičov, nevykonával tam nikdy misijnú, charitatívnu činnosť, a chce občianstvo iba preto, lebo teraz si bude búchať do hrude, lebo teda on má aj maďarské občianstvo a bude voliť aj do parlamentu cudzej krajiny. Naozaj takýto návrh ak by sme podporili, ako som opakoval, by som považoval za vlastizradu. A ten prístup, ktorý vtedajšie koaličné strany zvolili, bol podľa mňa presne v tomto duchu a hodný trestu.

    Dnes predkladáme návrh, ktorý znova vychádza z logiky tých predošlých návrhov, ktoré vlastne parlament v priebehu posledného roku a pol na túto tému preberal, ako som už spomínal, predkladáme vlastne návrh, aby teda tým ľuďom, ktorí tie nejaké väzby majú, ktoré podmienky tieto splnia, umožnil získať druhé občianstvo, ale zároveň aby umožnil aj spätne vrátiť občianstvo tým ľuďom, ktorí takéto väzby v čase nadobudnutia druhého občianstva mali, pričom my sme im ho medzičasom zobrali.

    Čiže keď by som vymenoval tie podmienky, ktoré spomíname, tak sú to na území štátu evidovaný pobyt po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva a zároveň, podotýkam, a zároveň v ktorom bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva alebo študoval dennou formou štúdia po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo aktívne podnikal vo vlastnom mene po dobu najmenej 12 mesiacov, alebo vykonával charitatívnu, misijnú či vrcholovú činnosť po dobu najmenej 12 mesiacov, vykonával riadnu osobnú starostlivosť o dieťa vo veku do 3 rokov, čiže bola tam napríklad žena na materskej dlhodobo v tej druhej krajine a teda starala sa o dieťa do 3 rokov, alebo o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím po dobu najmenej 12 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, alebo sa narodil niekto z jeho rodičov alebo ich rodičov a územie, na ktorom sa narodil, patrilo v tom čase aj v čase nadobudnutia občianstva tomuto štátu. Čiže napríklad tam je situácia Košíc, že aby to nebolo o tom, že keď Košice svojho času patrili možno aj pod iný štát, tak aby aj v čase, kedy ten človek tam to občianstvo nadobudol, niekto, kto si myslí teda, že sa narodil vlastne v Maďarskej republike počas 2. svetovej vojny, ale narodil sa v Košiciach, tak aby aj tento človek bol ten, na koho sa vzťahuje podmienka, že aj dnes vlastne to územie patrí napríklad Maďarskej republike. Tie isté podmienky sú vlastne aj pri tých ľuďoch, ktorým teda navrhujeme, aby sme spätne občianstvo slovenské vrátili, ak tieto isté vlastne podmienky v čase nadobudnutia druhého občianstva mali.

    Priznávam, že očakával som, keď sme návrh predkladali do parlamentu, že tento návrh vládny SMER by mohol podporiť. Medzičasom som sa teda stretol s informáciami, že skorej asi ho nepodporí. Napriek tomu si stále myslím, že by ho podporiť mohol, lebo tie výhovorky alebo teda tie argumenty mi skôr pripadali ako také výhovorky, že vlastne ministerstvo vnútra to píše inak. Ale naozaj ten návrh je písaný tak, aby zosumarizoval dôvody, ktoré ste predkladali aj vy ako opozičná strana, aj vtedajší my štyria poslanci vlastne vládnej koalície na úpravu vášho zákona, ktorý ste prijali v roku 2010. Nemyslím si, že by bol v nejakom rozpore v tom, čo ste predkladali vy. V tomto sme boli na jednej lodi s vami napriek tomu, že ste boli v opozícii a my sme boli v koalícii. Ak by ste tam mali nejaké zmeny, ktorými by ste chceli ten návrh vylepšiť, myslím si, že bol by priestor úplne bez problémov v druhom čítaní na to. Je to čisto iba na tom, či naozaj zvolíme v tomto prípade politikárčenie alebo zodpovedný prístup k veci. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Igorovi Hraškovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení občania, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 155). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 141 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil a otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Gál, pán poslanec Viskupič. pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som pár slovami vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý podľa mňa nič nerieši.

    Musím povedať, pán poslanec, že v tomto ste taký prevtelený Slota, že kvôli protimaďarskosti nevidíte ozajstný problém, že ten zákon, ktorý už vyše dva roky je v platnosti, nieže nerieši nič, ale zavádza ešte väčší chaos, lebo občania Slovenskej republiky, ktorí nadobudli od toho obdobia, od toho roku 2010, cudzie štátne občianstvo, keď dobrovoľne nenahlásia našim úradom, že majú cudzie štátne občianstvo, tak naše úrady nemajú relevantnú možnosť sa o tom dozvedieť, nemajú dôkaz, nemajú ani úradný záznam o tom, že Janko Mrkvička z Hornej Dolnej nadobudol cudzie štátne občianstvo. Keď tento občan je dobrovoľne taký uvedomelý, že to nahlási občanom a vykoná všetko to, čo ten zákon prikazuje, aj tak máme ďalšie a ďalšie problémy, čo sa týka zdravotného poistenia, čo sa týka sociálneho poistenia, čo sa týka neplnoletých detí týchto už bývalých našich občanov, ktoré navštevujú slovenské školské zariadenia a tak ďalej a tak ďalej. Nerieši to.

    No a už vonkoncom nerieši vec, ktorá je častejšia, že tak tento náš občan na túto svoju povinnosť pozabudne. Síce je tam hrozba, by som povedal, že to nie je ani pokuta, ale výslovne trest, je tam pokuta vo výške tritisíc eur. A máme už nejedno rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že správne pokuty v takejto výške sa už považujú za trest. Čiže keď takýto občan nenahlási, že on nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak si môžeme pískať. Keď sa to nejako neoficiálne dozvieme, môžeme od neho žiadať občiansky preukaz. Ale keď to nevydá, tak nikto ho nedonúti, aby vrátil ten občiansky preukaz. Čo v prípade so zbrojnými preukazmi?

    Ten zákon zavádza len chaos, bol prchkou odpoveďou za ten zákon, ktorý prijal Orbán v tom roku 2010. A k tomu som sa už v minulosti vyjadril, že tú formu akú oni zvolili, tiež som nepovažoval za najlepšiu. Ale my sme tu na Slovensku, my tieto problémy musíme riešiť tu.

    No a vrátim sa k tomuto vášmu konkrétnemu návrhu. On už nič nerieši, len teraz zavádza pre niektorých takú výnimku. Teraz máte tam dvanásť mesiacov, v minulom volebnom období tá lehota bola šesť mesiacov.

    Handrkujeme sa, ako na trhu, ale, tak prosím, jedna vec sa tu nemení, preto nemôžeme podporiť tento návrh, takže naďalej zostáva tu stav, že odnímeme slovenské štátne občianstvo našim občanom proti ich vôli. Máme jasne napísaný článok v ústave, že to nie je možné. My sme to v minulom volebnom období podali na Ústavný súd. Ústavný súd tento náš návrh prijal, čakáme, kedy bude konanie v tomto smere.

    A si myslím, že tiež by bolo troška múdrejšie počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, aby už vyriekol nejaký ortieľ k tejto veci, a to je najzávažnejší problém s týmto zákonom, preto môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že aj tento návrh zákona je neústavný, lebo je diskriminačný, lebo vytvára dve skupiny obyvateľov, dve skupiny občanov, tých, ktorí mohli pred májom, neviem, kedy bola prijatá tá novela zákona o štátnom občianstve, bez ujmy nadobúdať štátne občianstvo pred rokom 2010, a tých, ktorí už nemôžu toto spraviť. My sme pred rokov 2010 vôbec nekontrolovali, kto za akých podmienok nadobúdal cudzie štátne občianstvo. A nadobúdalo sa z rôznych dôvodov, bez tej faktickej väzby, na ktorú sa tu teraz odvoláva pán poslanec Matovič, vôbec sme to nekontrolovali. Prišiel ten Orbánov návrh, tak sme tam na to reagovali, tak nešťastne, že trestáme každého, aj toho, kto sa hlási ako o druhé nielen o maďarské štátne občianstvo, ale aj o nemecké, rakúske, anglické, kanadské, trestáme každého. Čiže vytvárame dve skupiny našich občanov, tých, ktorí mohli a môžu mať naďalej beztrestne druhé štátne občianstvo, a tých, ktorí po tej Ficovej novele to nemôžu mať. A teraz bude ďalšia, tretia skupina, ktorá po splnení určitých podmienok to zas môže mať. Čiže neodstraňujeme ten diskriminačný charakter toho zákona o štátnom občianstve.

    Keď už niečo chceme zmeniť na tom zákone, tak dajme to do poriadku s našou ústavou, odstráňme tento diskriminačný charakter. A keď niekto má pochybnosti o tom, či to je ústavné, tak, prosím, nech o tom rozhodne inštancia, ktorá je na to v zmysle ústavy súdená, Ústavný súd.

    Takže v krátkosti, čo sa týka prvého čítania, dúfam, že to ďalej ani nepôjde. A ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Viskupič, Hlina, Droba, Bugár, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán kolega, škoda, že ste si ten zákon skutočne neprečítali, pretože vy ste boli taký krátky, že ste sa zabudli zamerať na to, čo my vlastne predkladáme. A kritizovali ste to, čo v platnosti v zákonnej úprave je teraz. Asi ste si nevšimli, že kritizujeme presne ten istý moment, že bezdôvodne alebo tým, aký je ten zákon, ktorý je v platnosti, prísny, tak máme za to, že treba čosi v tomto režime upraviť.

    Upravujeme to spôsobom, že ľudia, ktorí doplatili na prísnosť tohto zákona, majú možnosť naplniť to, aby mohli mať dve štátne občianstva, ak tento záujem majú. Zároveň do budúcnosti zavádzame presne tento istý režim.

    To, čo ste povedali, sú naozaj len prázdne floskuly bez toho, aby ste si pozreli účel. A priamu väzbu na to, že pred rokom 2010, ako vy sám hovoríte, sme nekontrolovali kto a akým spôsobom stanovoval podmienky nadobúdania štátneho občianstva, ktorá je v duchu tom, čo sám ste spomínali, že sem prišiel Orbán s nejakou aktivitou a v roku 2010 nastala možno prchká reakcia na tú Orbánovu aktivitu, ste v závere vašej reči absolútne vynechali. Ja sa teda pýtam, čo je zlé na tom, že chceme, aby ten človek, ktorý nadobúda iné štátne občianstvo vo vzťahu k nášmu štátnemu občianstvu, mal nejakú reálnu väzbu na územie štátu, ktorého občianstvo chce mať. A tú štátnu väzbu alebo tú reálnu väzbu definujeme buď prácou, štúdiom, pobytom, rodinnými väzbami. A je to tak široké a je tam len dvanásť mesačná doba, aby túto reálnu väzbu k tomuto inému územiu ako územiu slovenského štátu ten človek mal. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, pripúšťate, ste to povedali, že ten návrh je nešťastný z Maďarskej republiky. Čiže otázka by možno stála, čo s tým, teda, že sme si naozaj vedomí toho. Ja viem, že je to ťažké a zapeklité, ako z toho vyjsť. Možno, viete, keby ste dali nejaký návrh, ktorý by o tom hovoril. Ja neviem, či to je vôbec možné, že by sme to mohli novelizovať s nejakým odkladacím účinkom, kým sa nezmení tento zákon, ktorý sami uznávate ako nešťastný, to je dobré, to rád počujem, lebo je nešťastný. Ale ešte potom chcem povedať to, čo ste spomínali, aká je možnosť, a potom prípadne som zvedavý, čo s tým, ak sa v Maďarsku budú konať nejaké voľby a naši občania, ktorí budú mať maďarské občianstvo, sa teda budú mať právo ich zúčastniť, to znamená, budú zapísaní vo voličských listinách, ja predpokladám, neviem, na koľko sú utajené voličské zoznamy alebo listiny, keď z týchto by sa potom to následne zistilo, či to je jednoznačné v danom prípade, že keď je niekto uvedený na voličskom zozname, tak že má maďarské občianstvo. Čiže to potom bude možno zaujímavé. A som zvedavý, ako sa bude v tomto prípade pokračovať. Čiže je možnosť to nejakým spôsobom zistiť, že kto teda to maďarské občianstvo prijal. A potom, hovorím, je to nepríjemné. Ale som rád teda, že som to počul, že uznávate, že je to nešťastné. No bolo to nešťastné, naozaj to bolo nešťastné, slúžilo to niečomu a my sme toho čiastočne obeťou, lebo sa to tu škrípe proste kvôli tomu. Takže neviem, očakával by som od vás taký postoj, že, dobre, čo s tým. Ďakujem.

  • Čo oceňujem na tomto návrhu, je, že nastoľuje veľmi dôležitú tému. Myslím si, že bolo nešťastné reagovať na unilaterálne kroky Viktora Orbána v čase, keď ich vykonal. Súčasne platný zákon nepovažujem za šťastný, ten zákon, ktorý prijala ešte Ficova vláda. Zároveň si myslím, že my ako štát nemáme právo odnímať občianstvo občanom Slovenskej republiky. Ja osobne budem rád, ak tých ľudí, ktorí budú mať dvojaké občianstvo, bude čo najviac. Nemám tým na mysli, samozrejme, len slovensko-maďarské občianstvo, ale aj mnohých odborníkov, vedcov, ktorí pôsobia vo Švajčiarsku, vo Francúzsku, v USA, v Nemecku a tak ďalej. Nemáme absolútne žiadne právo podľa ústavy im toto občianstvo odnímať. Takže s návrhom súhlasiť nemôžem, Gábor, ďakujem, niektoré veci, ktoré si povedal, sa mi veľmi páčili. A súhlasím s nimi.

    Podľa mňa by to chcelo širšiu diskusiu a možno politickú zhodu naprieč celým spektrom, aby sme prijali taký zákon o občianstve, ktorý naozaj bude reflektovať súčasnú dobu, bude férový a korektný voči občanom Slovenska, bez ohľadu na to, či sú maďarskej národnosti, rusínskej alebo akejkoľvek inej. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No pán poslanec Gál má absolútnu pravdu. Návrh zákona je diskriminačný, lebo síce chce opraviť súčasne platný zákon, ale spôsobom, že selektuje ľudí, lebo reaguje tiež na Orbánov zákon, to znamená, že vytvára skupinu, kde patria tí, ktorí teda žiadajú o maďarské štátne občianstvo. A tým, samozrejme, treba zobrať slovenské občianstvo, ostatným nie. A pritom zabúda na to, že čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.“ Ani jeden nevyjadril vôľu, že chcem stratiť slovenské štátne občianstvo.

    Ale, pán kolega, ja si myslím, že ste mali pripomenúť ešte aj ďalšie záležitosti pánovi poslancovi Matovičovi. Jeho skoršie argumenty boli oveľa tvrdšie. Hovoril o tom, že no čo keď potom budú viesť kampaň maďarské politické strany z Maďarska na Slovensku. No, pán poslanec, stalo by sa to isté ako v prípade, povedzme, OĽaNO. OĽaNO tiež vedie kampaň napr. v Rajke. Stačí si prečítať aj v slovenskom jazyku, aj v maďarskom dokonca, samozrejme, aj ten bilbord, ktorý máte v Rajke, že aj tam žijú obyčajní ľudia, vaša farba a tak ďalej. Takže nič by sa nestalo, len stalo sa v tomto momente to, či sa z toho dá vytĺcť politický kapitál. A pán poslanec Matovič vie, že áno.

  • Pán poslanec Gál, pripadá mi to, že MOST si zasa našiel výhovorku, ako neuľahčiť život občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Dnes títo ľudia, ktorí majú reálnu väzbu, napr. konkrétne na Maďarskú republiku, strácajú občianstvo My navrhujeme spôsob, aby tí, ktorí majú tú reálnu väzbu, občianstvo nestrácali. A vy tu možno zbytočným politikárčením naďalej zachováte v súčasnosti v platnosti status quo, keď týmto ľuďom, ktorí majú reálnu väzbu, ktorí v Maďarsku študujú, podnikajú, bývajú, rodičov odtiaľ majú alebo tam vykonávajú misijnú, charitatívnu alebo neviem ešte akú inú činnosť, ktorú navrhujeme, súčasný stav občianstvo berie slovenské. A vy iba preto, lebo, neviem, vraj politikárčime, poviete, že toto nepodporíte. Ale my navrhujeme, aby títo ľudia mohli mať to druhé občianstvo. Čiže vy vlastne teraz konáte proti záujmom občanov Slovenskej republiky maďarského občianstva, ktorí majú reálnu väzbu na Maďarskú republiku a dnes občianstvo strácajú. Treba si spytovať svedomie.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Tak spytovať svedomie ja si vôbec nemusím. Viete, bol tu Slota, Mečiar, ktorí vedeli, čo je najlepšie Maďarom. Aj to tak vyzeralo potom od toho roku 1998. Aj vy to teraz viete, fantázia.

    Pán poslanec Viskupič, ja som tú novelu čítal. Vy ste asi potom nečítali platné znenie zákona, čo tam všetko je.

    A viete, ja sa nevyjadrujem ako vaši kolegovia ku všetkému. Ani vôbec nemáte šajnu, k čomu sa tu vyjadrujete pri niektorých zákonoch. Ja sa vyjadrujem len k tomu, čo je mojou nosnou témou. Tak takéto narážky, že som to nečítal, si vyprosím.

    Väzba reálna, o. k., nech je, nech máme stanovené nejaké podmienky v zákone, ale nech je to v súlade s ústavou. Problém, že tu odnímame štátne občianstvo Slovenskej republiky občanom proti ich vôli, stále nie je odstránený. Nie je odstránený diskriminačný prvok zákona, takže vytvárame dve skupiny obyvateľov, tých, ktorí mohli pred rokom 2010 nadobúdať hocijaké štátne občianstvo bez hocijakej väzby, a tých, ktorí ho už nebudú môcť nadobudnúť.

    Pán poslanec Hlina, áno, ten maďarský zákon bol prijatý unilaterálne. To je problém s tým zákonom, pretože väčšinou takéto zákony v štáte prijímajú na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni, dohodnú sa na príslušných podmienkach. Áno, v tomto prípade tento zákon bol problematický, že nebol prerokovaný ani so Slovenskou republikou, ani s inými štátmi. Ale my sme na to odpovedali tak, že sme potrestali vlastných občanov. Viete, ťažko vysvetlíte ľuďom, máme jednu tetu, ktorá má sto rokov, nadobudla maďarské štátne občianstvo a vy ste ju vystavili takým formám stresu, že ona si to nezaslúži. Ani ostatní naši občania si to nezaslúžia.

  • Ďakujem. Chcem byť stručný. Sú témy, ktoré niekedy spôsobujú ohrozenie koalície. A následne sa tie témy stávajú možno zápasom iba o voliča. Mali sme tu predrečníka, u ktorého veľmi zvažujem to, čo kto si tu vyprosuje a čo si kto nevyprosuje, pretože predmetný návrh je novela zákona, ktorý my považujeme v platnom znení za zlý. A preto sa ho snažíme v mnohých momentoch opraviť. Ak túto snahu aj pán poslanec Gál a pán poslanec pán predseda Bugár nevidia, tak si myslím, že mohli sme sa na tejto schôdzi baviť aj o tom, že čo teda navrhujú v tejto otázke oni. Nebavíme sa o tom, pretože žiadny takýto návrh v celom programe nevidím. Ak si myslíte, že súčasne platná úprava, ktorá je z prvého vládnutia Roberta Fica, kde vy tu spomínate nejakých Mečiarov a Slotov, ktorí boli pri tom, že tento diskriminačný moment tohto zákona prijali aj oni, že nie je doba na to, aby sme sa o tom bavili a zjemnili účinky toho možno zbrklého zákona, alebo zbrklej reakcie na Orbánov zákon, ktorý sám priznávate, že nie je šťastný, tak hovorím, že toto bola reakcia, aby sme umožnili ľuďom, ktorí nemôžu v súčasnom platnom stave na Slovensku dvojaké občianstvo pod omnoho tvrdším režimom mať, ako my predkladáme, vôbec nejakým spôsobom toto riešiť. Pýtam sa teda kritikov predkladania tejto našej novely, či existuje obhájiteľný dôvod, že v tejto veci oni nekonajú. A toľko si považujem za potrebné uviesť k úvodu.

    My sme sa snažili, a to je celým obsahom toho, aby bola zavedená a aby prešla nejaká právna úprava, na ktorej sa tu vie zhodnúť celá táto snemovňa. A to je určiť nie, že striktne zakážeme nadobúdanie akéhokoľvek občianstva pod tlakom tým, že sa stratí slovenské občianstvo. Ale dajme teda, nech ten kompromis je vyjadrený tým, že bude existovať reálna väzba na krajinu, na ktorú ju chcú, tak ako spomínal aj pán poslanec Droba, či tam vedecky pracuje, či tam študuje, či tam má nejaké rodinné väzby niekto. A ak toto je tá potrebná miera kompromisu, aby tu 76 poslancov vedelo zahlasovať za úpravu zlého a zbrklého zákona, to je podstata, ktorú sme chceli touto predkladanou novelou dosiahnuť.

    To, čo vy hovoríte, či Ústavný súd konať bude alebo nebude, či nejakým spôsobom sa dopracujeme k tomu, že vyhlási rozpor zákona za neústavný, je úlohou Ústavného súdu. Vy ste poslancom Národnej rady. Navyše, hovoríte, že na túto tému sa veľmi orientujete. Z celej vašej reči ste však kritizovali presne ten istý moment, ktorý kritizujeme aj my. Práve preto predkladáme úpravu, ktorá je podľa našej predstavy správna. Tá úprava ide v tej rovine, že definujeme možný kompromis. Pravdepodobne sme vychádzali z tých predpokladov, že v minulom volebnom období tu aj dvaja poslanci vtedajšej vládnej koalície sa stotožnili presne s týmto istým duchom úpravy tejto zložitej situácie, ktorá nevznikla na území Slovenskej republiky, ale ktorú nám sem naoktrojovali z územia iného štátu. Proste zhodneme sa na východiskách, a to, že daný platný právny stav nepovažujeme za dobrý. A preto predkladáme novelu. My sme zbrklý zákon, o ktorom sa z vašich komentárov hovorí, že diskriminuje občanov, sem do Národnej rady nepredniesli. Ani sme zaň nehlasovali.

    Ak niekto teda má pocit, že to kritizujeme neoprávnene, dokonca nás tu niekto pod nejakým rúškom označuje za prevtelených Slotov, tak si myslím, že sme sa nepochopili. A práve preto som hovoril, že nemohli ste ten zákon a tú našu novelu, ktorou meníme ten nedobrý stav, ani vidieť, lebo aspoň nad pretavením snahy do toho u ľudí, ktorí sú v Kanade, v Austrálii, vo Švajčiarsku, vedecky tam pracujú a keďže tam strávili nejaký čas a majú záujem nadobúdať dvojaké štátne občianstvo alebo akýkoľvek režim a do tohto stavu sa dostali tým, že máme tu prijatú veľmi zlú úpravu, tak poďme sa zamyslieť, lebo ja netuším a netušíte to ani vy, kedy Ústavný súd o tejto téme rozhodne. Tak predložte vy reálnu úpravu, o ktorej si myslíte, že by tomuto pomohla, a skúsme nájsť 76 poslancov v tejto snemovni, aby sme to mohli upraviť presne tak, ako to poslanec Národnej rady upraviť môže. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Gál, pani podpredsedníčka Jurinová a pán poslanec Érsek.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, náš návrh už je jasný od roku 2010, napraviť ten stav tak, že zrušíme tú Ficovu novelu. Ten návrh som dal ešte ja s dvomi ďalšími poslancami v minulom volebnom období. A keďže to neprešlo práve vašimi hlasmi, vy si spytujte v tomto svedomie, tak sme to dali, spravili sme, čo sme mohli spraviť, že dali sme to na Ústavný súd. Ústavný súd to prijal a vyriekne svojím nálezom, či to v súlade s ústavou je alebo nie je.

    Viete, vy stále opakujete toto vaše, že vylepšujete zákon ako nejakú mantru. Ale ste hluchí ako delostrelci, lebo, bohužiaľ, stále neodstraňujete neústavnosť toho zákona, rozširuje sa diskriminačný prvok toho zákona. Viete, kompromisné riešenie s neústavnosťou nie je možné. To nie je možné, že spravím kompromis v tom, že, aha, týmto občanom budem odnímať štátne občianstvo proti ich vôli a tým už to robiť nebudem. V tomto kompromis nie je možný. Čiže keď váš návrh tieto hlavné nedostatky zákona odstráni, tak budem hlasovať za návrh.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mám pocit, že nás kolegovia nabádajú k tomu, aby sme nerobili nič. Vieme, že stav, ktorý tu máme, nie je správny, vieme, že bolo podanie v tejto veci na Ústavný súd, a stále dookola točíte, že radšej teda aby sme neurobili nič ako niečo. Vedeli ste, naše predstavy aké máme, vieme, že sa vám nepáčia, ale stále myslím si, že máme záujem na tom, aby sa vylepšil stav, ktorý tu je.

    Veľmi radi počkáme na výsledok rozhodnutia Ústavného súdu. Ak ten potvrdí slová, ktoré vravíte, predpoklad je, že ich potvrdí, tak potom sa urobia iné opatrenia. Ale verím, že tie opatrenia budú naozaj súvisieť aj s tými opatreniami, ktoré sa snažíme aj my dostať do zákona, teda je to len to, ak chceme požiadať o iné občianstvo, aby sme mali na tú danú krajinu väzbu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Niekedy je lepšie nerobiť nič, ako sa pokúsiť robiť protiústavnosť. Nechajme Ústavný súd, nech dokončí svoj verdikt, a potom pracujme.

    Ale vrátil by som sa mojou faktickou otázkou k tomu, čo som chcel povedať. Hovoríme, že musíme mať viazanosť na nejakú krajinu, moje meno je také maďarsky rýdze, že keby som tam asi nikoho nemal, aj tak budem Maďar ako repa, mám tam niekoho hľadať a keby som tam aj niekoho našiel, to by boli tí, ktorí boli protizákonne vysťahovaní, moja polovica rodiny, tak ja neviem to je väzba, protizákonne vysťahovaní, sami viete, o čom rozprávam, tak tam mám hľadať takúto väzbu alebo väzbu s takýmto menom? No je to trošku silné. Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Dobre, k delostrelcom a k hluchote skúsim ešte raz a veľmi pomaly. Si, pán poslanec Gál, poslancom parlamentu. V minulom volebnom období si, ako vravíš, dal svoju predstavu, následne pravdepodobne zozbieraním 30 podpisov ste urobili iniciatívu na Ústavnom súde a odvtedy prejudikujete ústavnosť alebo neústavnosť a s touto kategóriou robíte. Ja som povedal v rozprave iba to, že stále si a zostávaš poslancom Národnej rady. Je pol roka po voľbách a žiadnu aktivitu v tomto smere som nevidel.

    Zároveň chcem spomenúť to, že toto je prvé čítanie, ak máš pocit, že pri tomto návrhu zákona, ktorý otvára možnosť rokovať o zlom zákone z prvej Ficovej vlády, môžeme v druhom čítaní, ak teda ho podporíte, sa zamyslieť nad tým, ktoré prvky sa zdajú vám ako odstrániteľné. Nerobiť nič v politike je to, čo vadí voličom. A ja som tu teraz počul minimálne dvoch ľudí z vášho klubu, ktorí hovorili o tom, že nerobiť nič je výsledkom toho, čo poslanec tuná v opozícii robiť môže. My sa s týmto nestotožňujeme. A všetku aktivitu sústredíme na to, aby občania Slovenskej republiky a v tomto prípade aj maďarskej národnosti a všetci, ktorí majú získavať iné štátne občianstvo, boli v režime takom, že presne budú mať zadefinované pravidlá, za akých ho získať môžu. V súčasnom právnom stave ho proste získať nemôžu za žiadnych okolností. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fecko posledný prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, keď už sme pri ďalšom zákone, ktorého som spoluautorom, aby som povedal v krátkosti trošku štatistík, lebo myslím, že aj to k tomu je potrebné. Takže presne 17. júla 2012 ubehli dva roky od začiatku, resp. platnosti novely o štátnom občianstve, ktorá hovorí o tom, že v prípade získania cudzieho občianstva stráca náš občan slovenské občianstvo. Zrekapitulujme si teda podľa údajov z ministerstva vnútra doterajší dopad tohto zákona. Do 17. júla 2012 nadobudlo slovenské štátne občianstvo 620 osôb, z toho bolo 315 mužov a 305 žien. O slovenské občianstvo prišlo na základe tohto zákona zatiaľ 296 ľudí, z toho 134 mužov a 162 žien. Väčšina z nich, 149 ľudí, stratila slovenské občianstvo kvôli prijatiu českého občianstva. O slovenské občianstvo prišli aj osoby, a to v nasledujúcom zložení, prijatím iného občianstva, a to takto: O rakúske občianstvo keď požiadali, stratilo slovenské občianstvo 37 osôb. Je to ďalej pri občianstve nemeckom 34 osôb, maďarskom 25 osôb, britskom 17 osôb, holandskom 11 osôb, americkom 10 osôb, francúzskom, islandskom, nórskom po dve osoby, austrálskom, belgickom, čínskom, kanadskom, švajčiarskom, talianskom a ukrajinskom po jednej osobe. Slovenské štátne občianstvo nadobudlo za rovnaké obdobie, teda od 17. júla 2010 doteraz celkom 607 osôb.

    Na základe tohto zákona tvrdím, že je to diskriminácia našich osôb a som za to, že snažíme sa zmierniť túto diskrimináciu. My si všetci uvedomujeme, že zánik tohto štátneho občianstva má okrem iného pre tieto osoby aj nasledovné straty, a síce zánik pracovnoprávneho, štátno-zamestnaneckého, služobného pomeru alebo obdobného právneho vzťahu zakazujúceho funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky, a zároveň aj zánik oprávnenia na oboznamovanie sa so sociálnymi skutočnosťami.

    Neviem, naša republika stojí o to, aby sme mali čo najmenej našich občanov s našou štátnou príslušnosťou, s naším občianstvom? Ja hovorím, nie, buďme hrdí, že viacerí sa k nemu hlásia. Aj teraz som volal a môžem povedať, že Mexičanka je tu najčerstvejší prípad, chce naše občianstvo. No tak, áno, urobme to, kolegovia. Je to v prvom čítaní. Veď urobte to gesto. Urobte to gesto, lebo som ten veľký, viem, ako to mám urobiť. No daj ho, bude to s ústavou, super. Beriem to. No je to problém?

    Takže myslím si, vážení, že budeme robiť všetko pre to, aby sme aj nedokonalé zákony tým mini zmiernili, keď už hovoríte že sa 76 vás nenájde. Tak, žiaľ, keď sa vás toľko nenájde, tak sa nenájde, ale to by si mal každý vo svojom svedomí a vedomí ujasniť, ako sa stavať k našim občanom, ktorí takýmto spôsobom strácajú naše občianstvo.

    Vážení, toľko z mojej strany, aby som zbytočne nenaťahoval. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by sa tu mohla nájsť zhoda, aby sme ukázali, že stojíme o týchto občanov a chceme sa za nich biť. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky? Pán poslanec Solymos. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Aj tieto štatistické údaje jednoznačne ukazujú, že ten zákon, ktorý je platný, je zlý. Jednoducho treba ho zrušiť, bodka. Nehovorme o tom, že ideme niečo vylepšovať. A robme vlastne to, že zúžime ten okruh ľudí, ktorým jednoducho protiústavne zoberieme občianstvo. Nič iné sa tu nerieši.

    Ja si myslím, že teraz sme tu svedkami jednoducho schizofrénie klubu OĽaNO. Včera celý deň sme tu presedeli pri dvoch zákonoch, ktoré predkladal pán Kaník, ktorý chce niečo vylepšovať, a vy ste tvrdo hovorili len o tom, že to je len číry populizmus, že veci nerieši, že veci treba riešiť komplexne. A celý deň sme o tomto tu hovorili. A teraz keď my hovoríme, že to, čo vy tu robíte, je jednoducho len populizmus a nerieši ten problém základný, lebo takisto budú odoberať občianstvo občanom Slovenskej republiky aj naďalej. To vám nevadí. Takže mali by ste si to vlastne ujasniť v hlave, ja si myslím.

  • Reagovať na faktickú poznámku bude pán poslanec Fecko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. My to ujasnené máme a je to svedomí a vedomí, takže asi tak, pán kolega. Nemám čo k tomu viacej dodať. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Začal by som od konca. A odchádzajúceho pána poslanca Érseka by som sa opýtal: Hovoríte, že vaši predkovia boli zo Slovenska protizákonne vysťahovaní, znamená to, že spochybňujete takto oficiálne na pôde Národnej rady Slovenskej republiky platnosť Benešových dekrétov, týmto ste ju spochybnili, a chcel by som sa potom opýtať alebo skorej konštatovať, že strana MOST – HÍD sa týmto definitívne vyfarbila. Doteraz ste vytvárali ilúziu, že ste pre Slovensko menej nebezpeční ako SMK, ale spochybňovaním Benešových dekrétov ste dokázali, že ste možno ešte nebezpečnejší pre Slovensko ako SMK. Ešte raz opakujem, pán Érsek povedal že boli jeho predkovia zo Slovenska protizákonne vysťahovaní. Tým pádom spochybnil platnosť Benešových dekrétov na území Slovenskej republiky.

    Pán Gál hovoril o tom, že kvôli mojej protimaďarskosti som už ako Slota. Ja neviem, kde tu je protimaďarskosť, keď dnes navrhujeme zákon, ktorý má aj občanom maďarskej národnosti a zároveň teda občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti uľahčiť získať druhé občianstvo v prípade, ak majú nejakú väzbu na Maďarskú republiku konkrétne. Čiže my chceme zjednodušiť život tým ktorí majú reálnu väzbu na Maďarskú republiku, tým, ktorí tam bývajú, podnikajú, študujú. A je tu ďalších päť-šesť dôvodov, ktoré máme napísané v návrhu zákona. Vy vaším postojom chcete naďalej, aby týmto ľudom bolo brané občianstvo. Ale tu je naozaj rozdiel v prístupe našom a vašom. My návrh chceme vylepšiť, vy chcete naďalej, aby platil súčasný stav, aby ste mohli vykrikovať o protiústavnosti súčasného stavu.

    Keď hovoríte zároveň, že ústava nedovoľuje žiadnemu občanovi odnímať občianstvo, tak, nehnevajte sa, klamete, lebo veľmi dobre viete ako politici, že zároveň tá istá ústava hovorí o tom, kedy občan Slovenskej republiky môže stratiť slovenské občianstvo. Čiže nikto tým ani tým Ficovým protizákonom nikomu neodníma slovenské občianstvo, lebo podľa toho ten občan, ktorý prijme občianstvo druhého štátu, stráca slovenské občianstvo. A máte dva články v ústave, z ktorých jeden hovorí o odnímaní, kedy niekomu zoberiete, a druhý hovorí o strate občianstva, kedy niekto svojimi krokmi pripraví vlastne sám seba o občianstvo., čiže občianstvo stratí.

    Mrzí ma, že ako poslanci Národnej rady, ktorí ústavu veľmi dobre poznáte, a vy ako poslanec, ktorý zároveň teda ste právnikom pán Gál, že takto hrubo zavádzate aj vašich voličov. Naozaj ten zákon nie je protiústavný preto, lebo odníma občianstvo, lebo ten zákon nikomu občianstvo neodníma, čiže nemôže byť protiústavný v tejto veci. Ten zákon v súčasne platnom znení iba hovorí o tom, že človek, ktorý druhé občianstvo získa, stráca občianstvo . A my chceme tento stav vylepšiť tým, aby tí ľudia, ktorí majú reálnu väzbu, nie iba tí, ktorí sa budú búchať po hrudi, že sú hrdí neviem čo, ale tí, ktorí majú reálnu väzbu na druhú krajinu, aby občianstvo druhé v pohode mohli mať.

    Cítil som, že sa tu niekto urazil. Ja som to tak trošku myslel ako vtip, keď som sa pomýlil. Spomenul som Bugára a potom som vlastne chcel spomenúť Orbána. A povedal som, že však to je vlastne jedno. Videl som, že ste boli urazení, ale nehnevajte sa, pre mňa, či to je Bugár, či to je Dzurinda, či to je Figeľ, či to je Sulík alebo niekto, kto ešte tam vtedy bol z tých, ktorí ste chceli zaviesť pravidlo, že na Slovensku jednoducho bez problémov bude môcť Orbán rozdávať maďarské občianstvo, tieto mená aj keď ich máte svoje, znamenajú, že sa to rovná Orbánovi. Ten, kto chce uľahčiť Orbánovi život na Slovensku a chce dovoliť mu, aby tu beztrestne rozdával maďarské občianstvo, aby si kupoval slovenských občanov na to, aby jeho volili vo voľbách, lebo teraz stráca podporu, tak tento človek sa pre mňa rovná Orbánovi. Takže keď sa nabudúce pomýlim, tak mi to nevyčítajte, jednoducho je to prirodzené. Vaše skutky stotožňujú vás s týmto človekom.

    Hovoríte, že MOST nemôže podporiť tento návrh, lebo nerieši situáciu. Rieši situáciu. To, o čom vy hovoríte, my riešime na rozdiel od vás.

    Hovoríte zároveň, že aj súčasný stav vlastne vytvára protiústavnosť tým, že vytvára dve skupiny občanov na Slovensku, tých, ktorí získali druhé občianstvo do roku 2010, a tých, ktorí ho získali po roku 2010. A ja som síce nie právnik, ale myslím si, že pri akejkoľvek zmene zákona nastáva situácia pred zmenou zákona a po zmene zákona. Ale tým, že sa nejaký zákon zmení, to neznamená automaticky, že ten zákon je protiústavný alebo vytvára stav, keď sa dotýka jeden stav ľudí pred platnosťou zákona a druhý stav ľudí po platnosti zákona. Takže myslím si, že takisto je veľmi chybný argument alebo veľmi chybný pohľad na vec, ak si myslíte, že toto je protiústavnosť súčasne platného znenia alebo stavu ktorý by bol platný po našej zmene.

    Áno, máte pravdu, pán Bugár, že hovoril som, alebo môžem to povedať aj tým vaším jazykom, že strašil som tým, že na Slovensku by si mohli v budúcnosti robiť politici okolitých krajín volebnú kampaň.

    Som rád, že ste ma upozornili na to, že vraj sme mali nejaký predvolebný bilbord. Ale, viete, u nás kandidovala kopa ľudí na našej kandidátke a každý si mohol dať bilbordy tam, kde to uznal za vhodné dať. A keď niekto si dal do Rajky, kde bývajú slovenskí občania, ale takí, ktorí naozaj sú slovenskí občania, iba sa tam odsťahovali preto, lebo nemohli možno kúpiť lacný pozemok pri Bratislave, ten bilbord, tak čo ho mám teraz zabiť? Nech si ho tam dal.

    Ale mne vadilo to, že by odrazu si prišiel na Slovensko robiť pán Viktor Orbán, premiér susednej krajiny kampaň a oslovoval by tu ľudí, aby ho volili tí, ktorí s Maďarskom v podstate nemali nič spoločné, možno s ním mali spoločné iba to priezvisko, ako pán Érsek spomínal. A mne sa tu naozaj zdá spoločné priezvisko veľmi málo. Mne sa zdá aj to, že ovládam jazyk niektorej krajiny veľmi málo na to, aby som mohol prijať iba tak občianstvo tej druhej krajiny.

    Preto hovoríme od začiatku, preto sme neboli ochotní podporiť vašu zmenu v predošlej koalícii, keď ste chceli dovoliť rozdávať občianstvo komukoľvek na Slovensku. Tento stav umožnili okolité iné krajiny okolo Maďarska a dnes ľutujú, že to spravili a že nevydali sa našou cestou. Dnes vedia, že zrazu na svojom území majú na kompaktnom priestore kopu ľudí, ktorí majú na jednej strane občianstvo ich krajiny a zároveň Maďarskej republiky alebo dnes Maďarska. A dnes rozmýšľajú nad tým, že to je problém. Ale našťastie na Slovensku sme nad tým rozmýšľali trošku v predvoji.

    Hovoríte, pán Gál, že by sme si mali spytovať svedomie lebo neprešlo vami navrhované vlastne zrušenie Ficovho protizákona. Ja si nebudem spytovať svedomie, ja budem do smrti mojej na to, že sme v tej dobe napriek tomu, že som vedel, čo nám hrozí, napriek tomu, že hrozil aj rozpad koalície vtedajšej, napriek tomu, že som vedel, že budem vylúčený z klubu SaS a že možno všetci štyria tak dopadneme, hrdý, vám v tom vtedy zabránili, lebo, opakujem, to, čo ste chceli vtedy urobiť, to bola vlastizrada.

    A keď tu pán Bugár bude vykrikovať hlúposti, tak potom začnem vykrikovať ja o nejakej pravde, dobre, môžeme sa porozprávať o nejakých penziónoch.

    Čiže ešte raz, na konci by som sa chcel opýtať pána Érseka, ktorý teraz sa tu už nachádza, hovoríte, že vaši predkovia boli zo Slovenska protizákonne vysťahovaní, keďže ste tu neboli, tak teraz sa vás chcem takto do oči opýtať: Spochybňujete týmto platnosť Benešových dekrétov na území Slovenskej republiky? Rád by som počul na túto otázku odpoveď.

    Každopádne predkladáme návrh, ktorý môže vylepšiť súčasný stav, ktorý po prijatí by umožnil, aby druhé občianstvo mohli získať iba tí ľudia, ktorí majú reálnu väzbu na nejakú druhú krajinu, tí, ktorí tam bývajú a zároveň študujú dvanásť mesiacov, podnikajú dvanásť mesiacov, sú zamestnaní, vykonávajú charitatívnu, misijnú alebo vrcholovú športovú činnosť, starajú sa o dieťa do troch rokov, respektíve o svoje vlastné ťažko postihnuté dieťa minimálne dvanásť mesiacov. A ešte jedna podmienka je tam nejaká, ktorú si teraz nepamätám.

    Myslíme si, že tento návrh zákona vylepšuje súčasný právny stav. Očakávali by sme podporu, a nie nejaké zbytočné politikárčenie. Uvidíme o pár minút pri hlasovaní, ako to dopadne. Chcel by som skončiť so záverečným slovom do hlasovania, takže už končím. Ďakujem pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Máme ešte dve minúty do 11.00 hodiny, vyhlasujem do 11.00 hodiny prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím vás, aby ste sa zaregistrovali v hlasovacom zariadení.

    Poprosím pána poslanca Hambálka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu

    poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 151.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci.

    Pán poslanec Kuffa predniesol procedurálny návrh, aby sa o tomto bode programu ďalej nerokovalo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 14 za, 19 proti, 96 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 21 za, 87 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa Šedivcová bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 152.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím vás preto, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 76 proti.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Krajcer uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 154.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, nebol predložený žiadny procedurálny návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 24 za, 28 proti, 83 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Hraško uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 155.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci, poslanci Gál, Viskupič, Fecko. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neboli podané. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 18 za, 16 proti, 102 sa zdržalo.

    Ani tento návrh do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Ďakujem pekne.

    Odhlasovali sme prerokované body programu.

    Chcem požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa stretli ihneď, a potom budeme pokračovať po grémiu v stretnutí pracovnej skupiny, tak ako sme sa dohodli.

    Takže vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny, po 11.15 hodine bude pokračovať rokovanie o bodoch programu schôdze.

    Ale poprosím zároveň aj členov grémia, aby sme sa stretli ihneď. Ďakujem.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 156, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 142.

    Teraz dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý ja som to už včera avizoval, by sa kľudne mohol volať aj novela zákona o skládke na dvore Dobrovodského susedov. Ocenil by som, keby sme aj tento návrh novely zákona o odpadoch pripojili tak, že už teraz by to potom bola trojka zákonov, ktoré by mohli čiastočne odštartovať to, že problém, ktorý sa tak nazýva, už sa to tak ustálilo, a nebudem to meniť, sa nazýva rómskym problémom, sa môže začať teraz riešiť a nemusíme čakať na 15. 10. Čiže aby som zas neurobil nejakú chybu podľa rokovacieho poriadku, navrhnem procedurálne, aby sme o ňom odložili hlasovanie na nie dnes o piatej, ale zajtra o piatej a hlasovali o ňom spolu s tými dvoma zákonmi, ktoré by nakoniec mohli vytvoriť, nazvem to takto pracovne, štartovacou trojkou zákonov, ktorými môžeme odštartovať riešenie rómskeho problému, znova, tak ako som to včera spomínal, to znamená prierezovo, naprieč politickým spektrom.

    Čo sa týka samotného zákona, v krátkosti poviem o čo ide. Ide o to, že zákon v súčasnosti, áno, samozrejme, reaguje na to, že sa vytvorí niekde skládka, povinnosti s tým spojené, že keď sa vytvorí tá skládka, že ako potom prípadne zákonodarca alebo samospráva alebo iný štátny orgán môže konať. Samozrejme, tak sme s veľa vecami nerátali, nerátal ani zákonodarca s tým, ako sa situácie vyvíjajú. To znamená, že často sa stane, že tá skládka vznikne, ale vznikne na susednom pozemku a tam už, samozrejme, je na každého zákon krátky. Táto novela by riešila prípad skládky, ktorá vznikne aj na pozemku, ktorý je susediaci. Tak je tu vlastník, nájomca, správca. Ešte sme tam doplnili jednu kategóriu, kategóriu užívateľa. Prečo? Aj v praxi sa stretávame s tým, že vlastne tie tituly k niečomu sú. Buď ste teda vlastník, nájomca alebo nejaký správca. Máme však znova vývojom spoločenskej situácie aj takú, by som povedal, ďalšiu kategóriu vzťahu k niekomu, užívateľovi. To znamená, to užíva. ale titul k tomu právny neexistuje. Žiaľ, takýchto užívateľov máme čoraz viac. Čiže aj toto je v tomto návrhu zohľadnené. To znamená, je tam uvedené, že ak aj užívateľ nehnuteľnosti v prípade, že zistí, že na susednej nehnuteľnosti, na susednom pozemku sa vytvorila skládka, tak mu tento zákon ukladá povinnosť túto skutočnosť oznámiť štátnemu orgánu a obci. Samozrejme, môžeme namietať, že je to mierne obťažujúce, ale je to. Nenazvime to, že je to mierne obťažujúce, nazvime to, že je to proaktívny občiansky prístup. Však každému záleží na tom, aby tá skládka vedľa na jeho pozemku nevznikla. Čiže máte to oznámiť.

    Samozrejme, je riešené, čo v prípade, že si túto povinnosť nesplníte. A to je presne to, čo by mohlo zaujať starostov, aj tuná od vás zo strany SMER, že v prípade, že by si niekto túto povinnosť nesplnil, tak starosta dostáva do ruky nástroj, ako byť účinnejší. To znamená, keď si niekto nesplní tú povinnosť, tak starosta môže až do výšky 165 eur, myslím, udeliť pokutu. Ono to v praxi môže znamenať úplne niečo iné, lebo keď bude mať zákonný dôvod, že tú pokutu môže udeliť, tak pán Bagačka povie, keď mu tam niekde budú robiť neporiadok, tak príde a povie: „Chlapci moji zlatí, pozrite sa, teraz tu prešiel jeden návrh zákona aj o susednom pozemku, nielen o vašom,“ vy sa tu môžete tváriť, že s tým nič nemáte, lebo to vám, samozrejme, svätosväte budú tvrdiť, že s tým oni nič nemajú, „a vy ste si mali splniť svoju povinnosť. Vy ste si ju nesplnili, ja mám právo vám dať pokutu, ale ja som dobrý chlap, hej, a ja vám poviem: „Pozrite sa, chlapci moji, toto tu do rána nebude a ja vám tú pokutu nedám.“.“ Čiže naozaj, zjednodušene povedané, keď toto urobíme, tak dávame do rúk starostom, ktorí sú často bezmocní, nástroj, ako môžu, a poviem to diplomaticky, účinnejšie komunikovať s ľuďmi, ktorí si často majú taký, by som povedal, laxný vzťah k plneniu si povinností a k ich dodržiavaniu.

    Takže myslím si, že vecne nie je nič zlé na tomto zákone. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že je dobrý. Takže v zásade, keby sme vychádzali aj z toho, čo som tu včera spomínal, že nezáleží na tom kto ho dal, ale či je dobrý, lebo vieme, že ten problém je veľký a nebudeme si tu upisovať body, ale však chceme to riešiť, tak by som prípadne ocenil, keby ste zvážili jeho podporu.

    A chcem ešte povedať jednu vec veľmi dôležitú. Teda okrem toho, že vlastne vyšleme aj signál k nešťastnému pánovi Dobrovodskému, že niekto sa už konečne začína zaoberať tým, že na jeho susednom dvore si niekto spravil skládku, lebo to je presne jeho prípad, len na tom prípade vám poviem, že je primátor bezmocný aj v Malackách, lebo naozaj to, oni čo spravili okrem tej skládky a potkanej farmy, to teda často mali možnosť sa s tým stretnúť a vidieť, ako to vyzerá, tak to nie je na ich pozemkoch. Oni tie pozemky len užívajú. To nie sú ich pozemky. Čiže aj tam vlastne je ten primátor, ktorému treba uznať, že je bezmocný vo vyžadovaní toho, že to majú upratať, lebo oni kývnu plecom a povedia, že však to nie je ich.

    Čiže ako som teda v začiatku spomínal, kľudne môžeme to prenazvať alebo zmeniť ten názov, rieši aj Dobrovodského pozemok.

    On čiastočne rieši aj napríklad situáciu v Luníku, lebo v Luníku je detto tá istá situácia, že v zásade pod oknami tej Hrebendovej to nie je ich pozemok. Čiže tá bezmocnosť samosprávy mesta Košíc je v tom, že oni všetci vedia skade sa tam tá skládka zobrala, ale nikto s tým nepohne, lebo však každý vám povie, že s tým nič nemá, tam zrovna nebol, to nevyhodil. A vlastne tam to už končí. Bezmocnosť tej samosprávy je naozaj v tomto úplne jasná. Čiže aj tento prípad sa rieši.

    Ale ja nechcem, aby ma niekto nenaštrkol, že to vlastne úzko uzavriem na určitú skupinu. To je aj prípad, čo ja napríklad bežne vidím, že keď na Záhorí špeciálne ľudia majú obrovskú záľubu vysypať stavebný odpad hocikde inde, len nie na skládku. Čiže tých prípadov je rádovo viac, kde vlastne môže dôjsť k zlepšeniu.

    Verím, že teda váš silný lobistický klub primátorov a starostov strany SMER toto ocení, že dostávate ďalší nástroj do rúk a že budete mať v ruke nejakú páku a že budete takto pôsobiť v klube, aby pani imperátorka vedela palcom proste urobiť nejakú korekciu. Takže to by som bol rád.

    Ešte chcem povedať, že keď otvoríme zákon o odpadoch, v zásade vám to ukazuje aj ďalšiu vec, čo stále ja pociťujem, že nebolo celkom šťastné, keď sme sa bavili o tom, zjednodušene povedané, poklopovom zákone, ktorý ste utopili ako mačku vo vedre.

    Je vzhľadom na procedúry potom k tomuto, keď sa to otvorí v druhom čítaní, a vlastne si tak aj zachránite čiastočne tvár, to vám dávam ako návrh, údajne to treba zmodifikovať, možné predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil čiastočne aj túto záležitosť. To znamená pozmeňujúci návrh v tom zmysle, keď ho zľahka nazvem, že sa vykupovanie kanalizačných poklopov alebo ich častí zakazuje. Viete, teraz je to tam uvedené, kto môže doniesť ja neviem čo. My kľudne môžeme do zákona o odpadoch napísať, že kanalizačné poklopy sa nevykupujú. Nič sa tak nestane. Tých poklopov zase nie je toľko, že by to predstavovalo nejakú ekologickú záťaž, keby niekto argumentoval touto ekologickou záťažou. No, dobre, tak sa nevykupujú a čo s nimi? No nič. No a už keby tu celkom zle bolo, no tak starostovia si niekde na dvore tých päť-šesť poklopov, ktoré by bolo treba vymeniť, niekde uloží a potom ich hodia do betónu, keď budú betónovať škôlku. Ale proste v tom zákone vzhľadom na progres, k akému sme sa dostali, kľudne je podľa mňa náležité, aby ste vy uviedli, kanalizačné poklopy sa nevykupujú, šmytec, hotovo, nevykupujú, žiadne alebo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, uvádzajte zákon, hej. Nie čo bude potom v druhom čítaní.

  • Áno. To je k tomu, že to je ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa vám snažím nejakým spôsobom vysvetliť, aby ste to tam doplnili, pričom na konci môžeme povedať, že máme zabité dve muchy jednou ranou, to znamená, pomohli sme vyriešiť Dobrovodského dvor, keď sme to tak zjednodušili, a pomohli sme urobiť to, aby kanalizačné poklopy nemizli alebo mizli menej, lebo asi neprestanú miznúť, a aby sa následne nestávalo to, že už keď poklop zmizne, lebo... Isto viete, čo sa stalo. Čiže sú takéto tragédie, ale nechcem, aby to vyznelo nenáležite, keď to tu spomeniem. Takže myslím, že je to celkom dobré nastavenie k celému tomuto. Takže očakávam, že by nemal byť problém to podporiť.

    Na záver k tomu. Len som si vypýtal súhlas aj od pána Dobrovodského. Ja vám prečítam jeho esemesku, aby to malo nejakú dôraznosť, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, lebo to platí, čo som povedal včera, že tá naša zodpovednosť je naozaj veľká a že treba sa postaviť k nej čelom, netreba robiť z problému kokakolu a netreba robiť z problému Apple verzus Samsung. Ináč mi to včera niekto hovoril, že tomu celkom nerozumel. Ja som kokakolu nemyslel nejako z pohľadu Gorily alebo neviem akého. Kokakolu som myslel ako ochrannú známku. Čiže tak to bolo myslené. Tu je pán Dobrovodský

  • Pohľad na mobilný telefón.

  • čiže citujem: „Zdravím, po štyroch rokoch utrpenia odchádzam z domu, no, bohužiaľ, otec v ňom zostáva. Hľadám si vlastne byt do prenájmu. Primátor, Rómovia a MsÚ vyhrali.“ Ešte je tam je taký dôvetok. A ten neprečítam. Čiže toto je stav pána Dobrovodského. Máme možnosť, máme šancu to zmeniť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Mikulášovi Hubovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 25 z 23. júla 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade, ako aj vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, avšak nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoja Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 143 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán predseda, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to veľmi naťahovať.

    Skládkami som sa zaoberal ešte vtedy, keď som bol v SZM a v SZOPK, to znamená Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Mapovali sme skládky. Takže myslím, že mám trošku k tomu aj čo povedať z mojej bývalej ešte mladíckej nejakej tej praxe. A musím povedať, že keď si to porovnám, ako to bolo predtým a ako je to teraz v demokracii, tak musím povedať, že ten ich nárast je enormný a, žiaľ, že nie je to kontrolované. Takže všetko, čo by malo nejakým spôsobom zabrániť množeniu skládok a podporiť ich odstránenie, podporím aj, samozrejme, v legislatívnom procese.

    Množstvo nelegálneho komunálneho odpadu neustále narastá. Podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2009 sa vyprodukovalo 311 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Na Slovensku končí stále veľká časť odpadov na nelegálnych čiernych skládkach. Ale mnohé sú spaľované v domácnostiach na verejných a súkromných priestranstvách. Vyhadzovanie odpadu na ne predstavuje riziko poškodenia zdravia a životného prostredia, to dúfam, že o tom netreba hovoriť nikomu nič. V porovnaní s riadenými skládkami odpadov nemajú žiadne izolačné bariéry, nikto ich nemonitoruje, vznikajú kdekoľvek, často v blízkosti vodných tokov, ktoré nimi sú, samozrejme, ohrozované.

    Z témy prieskumov Priateľov Zeme, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2008 a 2009, a následných prepočtov vyplýva predpoklad, že čiernych skládok je na Slovensku cca 20 000. Čierna skládka je tá, ktorá má minimálne meter kubický. To už berieme, že je to čierna skládka. Príslušný prieskum bol robený na vzorke 146 miest a obcí s počtom obyvateľov od 64 do 426 000.

    Ten, kto vytvorí čiernu skládku, poruší vlastne ustanovenie zákona o odpadoch a koná protiprávne. Je to priestupok alebo správny delikt. Ak je to fyzická osoba, tak podľa súčasných platných predpisov môžeme udeliť pokutu do výšky 165,96 eur, to znamená po starom 5 000 korún. Pokiaľ tu ide o právnickú osobu, tak je to do výšky 17 596,95 eur, 500 000 korún.

    Ďalšou kapitolou, na ktorú by som chcel z tohto postu upozorniť, je spaľovanie odpadov. A to je tiež veľká kategória, ja by som povedal, skládok, kde je veľký problém, a to hlavne na pozemkoch, či už súkromných alebo verejných, kde v jesenných a jarných mesiacoch, myslím, že netreba o tom presviedčať, hasiči naši a požiarnici majú čo robiť. Tieto, by som povedal, aj odpady horia, nehovorím o tráve a ďalších, ktoré sa spaľujú, vlastne spôsobujú to, že dym zahaľuje celé mestá, sme v dymových clonách. A nikto s tým nič nerobí. Tak myslím si, že aj tu by sme mali možnože v budúcnosti zdvihnúť trošku prst a povedať, že takto sa to ďalej nedá.

    Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak ako to bolo už teraz od kolegov z vládnej strany podané, že hneď povedali, ako zistiť toho užívateľa, áno, ako ho identifikovať, to je veľký problém. Na to upozorňujem aj ja, pretože súčasný stav je, kataster nehnuteľností neeviduje užívateľov pozemku tak, ako sme to robili niekedy cez evidenčné listy. To znamená, v súčasnosti doslova keď si ho zaberiem, tak ho užívam. A vlastník keď tam nie je, tak o tom ani nevie a vy zistíte, že je to problém. A tento problém sa znásobuje. Nehovorím už o veľkých skládkach, sú to tzv. environmentálne záťaže, ktorých máme 1 929 na Slovensku, z toho 196 akútnych. A tento problém tiež, dúfam, bude riešený, pretože to je záťaž, ktorú sme zdedili, a momentálne je to veľký problém.

    Takže ja, samozrejme, budem veľmi rád, keď nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu zo strany, by som povedal, Národnej rady a poslancov prídu. A chcel by som byť nápomocný každému pri vylepšení tohto zákona. A myslím si, že nemalo by to byť, ako zaznelo, o tých Dobrovodských alebo o tých ďalších, malo by to by ť všeobecne. A dúfam, že v druhom čítaní tento zákon ešte teda, keď ho postúpite do druhého čítania, kolegovia a kolegyne, skvalitníme a povieme, že nie je nám ľahostajné, v akom prostredí žijeme, ako s odpadmi nakladáme, a že chceme vlastne vzbudiť verejnú mienku, aby sme nešli iba takto

  • Zakrytie očí dlaňami.

  • , cez klapky, zavreté oči, že nič nevidím. Musíme to urobiť. Keď toto neurobíme, tak prakticky budeme zastierať si sami pred sebou pravdu ktorú tu máme. A myslím si, že čierne skládky sú tým jedinečným príkladom, ako povedať, ako upozorniť, že tam to je. A preto myslím si, že na jednej strane aj vítam, na druhej strane viem, že bude s tým veľa komplikácií, ako identifikovať toho konkrétneho užívateľa, správu. Ale dúfam, že dá sa to v ďalších kolách precizovať a urobiť tak, aby to bolo jednoznačné. Ďakujem. Toľko z mojej strany.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa predkladateľa, resp. navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Vážená pani predsedníčka, len nakoniec a nakrátko. Predpokladám, že budete čeliť argumentácii, že to netreba otvárať, lebo sa pripravuje veľká novela, komplexná, včera sa o tom hovorilo bla bla bla, neviem, ako veľká. Myslím, že aj tu niekde bolo, že tá pripravovaná novela má nejakých 2 000 či koľko pripomienok. Viete, kým to všetko upracú, však kým to len natlačia, koľko to bude trvať, kým sa dohodnú lobisti, nelobisti, že čo s tým, viete, lebo smeti sú veľký biznis. Takže kým sa lobisti dohodnú, čo môže trvať dlho, tak pomôžeme bežným ľuďom a pomôžme im hneď. Čiže to je taký nejaký môj odkaz na záver.

    A dávam aj procedurálny návrh, aby sme o tomto návrhu zákona nehlasovali dnes o 17.00 hodine, ale zajtra o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Reakcia poslanca Hlinu.

  • Akceptujeme to, čo ste povedali, že teda bude sa hlasovať zajtra v tom celom bloku o 17.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 178, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 164.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh zákona sme sa snažili predložiť aj v minulom volebnom období, keďže sme mali záujem napraviť nevyhovujúci stav a zabrániť hromadnému porušovaniu nedomysleného zákona, ktorého súčasné znenie je dedičstvom z prvého vládnutia vládneho obdobia tzv. prvej Ficovej vlády z dielne ministerstva pôdohospodárstva pod vedením Miroslava Jureňu, vtedy z HZDS. Bol predložený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý znemožnil cyklistom pohybovať sa po lese. Predložil ho pán poslanec Tibor Lebocký ešte v roku 2007 a bol vtedy tesnou, ale predsa len väčšinou 75 poslancov schválený. Odvtedy tu máme zákon, ktorý zakazuje občanom vstup do lesa, a to navyše nezmyselným a nevykonateľným zákazom. Spomínaný pozmeňujúci návrh z dielne pána kolegu Lebockého odôvodňuje súčasný právny stav, a teda zákaz vstupu cyklistom a koňom tým, že, dovolím si zacitovať z pozmeňujúceho návrhu z roku 2007, zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov, nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni bez akéhokoľvek obmedzenia dostávajú do odľahlých častí lesov s vysokou koncentráciou zdravie a život ohrozujúcich prvkov, kde sú extrémne terénne podmienky, zvýšený výskyt veľkých šeliem, absencia schopnosti lokalizácie polohy v prípade mimoriadnej udalosti, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy.

    Nezmyselnosť súčasného právneho stavu vidím v dvoch rovinách. Tá prvá je nezmyselná v udeľovaní zákazu vstupu do lesa, ktorý patrí všetkým a ktorý využívajú občania na svoju rekreáciu, šport a oddych. Zákon popiera zmysel horskej cyklistiky. Ide o absurdné obmedzenie slobodného pohybu ľudí v prírode. Druhú rovinu nezmyselnosti vidím hlavne v nevykonateľnosti súčasného znenia. Podľa zákona o lesoch cyklisti nesmú jazdiť v lese mimo lesnej cesty alebo vyznačenej cesty, trasy. Nie je však možné rozlíšiť, či ide o lesnú cestu, pretože táto nie je v žiadnom záväznom predpise definovaná a už vôbec nie je v lese jasne rozlíšiteľná, či ide o cestu alebo necestu. Podľa technickej normy sa uvádza, že dvojstopová je lesná cesta a jednostopový je len lesný chodník. Navyše nie je jednoznačne jasné, čo je to vyznačená trasa. Ide o dopravné značky alebo postačuje nejaké iné turistické značenie?

    Súčasný právny stav od roku 2007 spustil diskusie práve na tieto otázky, ktoré v zákone nie sú zodpovedané. A jeho nedostatky nie sú doriešené. Tá diskusia nie je nová. A spomínal som, že sme sa tým zaoberali aj vo vládnom období v minulosti. Jeden zo spolupredkladateľov tu je pán predseda Frešo. Túto tému otváral aj na pôde parlamentu. Tieto nedoriešené otázky značenia cyklotrás v lesoch z hľadiska pohybu sú v súčasnom stave, ako to vidím. A vítam tu aj kolegu z nášho poslaneckého klubu, ktorý sa v lesoch vyzná, pána poslanca Janka Mičovského. Označovanie cyklotrás je v lesoch ojedinelé, ak vôbec existuje. A dnes nikto presne nevie, ktoré cesty sú tam prejazdu povolené a nepovolené.

    Tu sa dostávame do stavu, keď je plošný zákaz s nejasným výkladom opakovane porušovaný. A tým aj vymožíteľnosť tejto právnej úpravy iba zneisťuje obyvateľstvo. A myslím si, že nastal čas na to, aby sme túto otázku vyriešili jednoduchou zmenou zákona.

    O nevykonateľnosti zákazu svedčí aj štatistika udelených pokút za jeho porušenie. Bola dokopy za platnosti tohto zákona až jedna jediná pokuta ohľadom pohybu cyklistov alebo koní v lese. Človek pohybujúci sa v lese totiž vo väčšine prípadov nemá šancu vedieť, či zákaz porušuje alebo neporušuje, nakoľko značenie ciest nie je dostatočné a samotná definícia lesnej cesty neexistuje, lesná cesta či lesný chodník nie sú definované v zákone.

    Táto právna norma vnáša do systému iba chaos, a to na strane občanov, ktorí sú vo voľnom čase, voľnom pohybe v lese obmedzovaní, ale nevedia presne kde kedy za čo by mohli byť pokutovaní alebo penalizovaní.

    Bavíme sa tu o našich lesoch, štátnom majetku, kde zakazujeme ľuďom, rekreantom, cyklistom vstup do lesa, na čo majú plné právo. Nemyslím si, že je opodstatnené sa teraz oháňať argumentmi o ochrane životného prostredia, erózie pôdy a až bezpečnosti, keď na druhej strane sa s týmto štátnym majetkom šafári nielen s spôsobom, ktorý je netransparentný alebo hrubo narúšajúci ekosystém bez ohľadu na dôsledky. O tomto môže naozaj podať svedectvo pán kolega Janko Mičovský, ktorý na tento stav poukazoval aj v minulosti. Netvrdím, že medzi občanmi sa nenájdu aj takí, ktorí sa v lese nevedia správať a svojím arogantným prístupom k prírode jej vedia škodiť. Plošný zákaz vstupu cyklistov a koní do lesa sa mi však zdá nelogický a neopodstatnený, v ďalšom prípade nevykonateľný, ľudia ho aj tak nerešpektujú. A jediné, čo ním navrhovateľ, vládna strana SMER, v predchádzajúcom volebnom období dosiahol, je jeho opakované porušenie bez nádeje na uplatnenie vôbec nejakej sankcie.

    Nesúhlas so zákonom podpisom prišlo pred prezidentský palác svojho času vyjadriť vyše 300 cyklistov v roku 2007. Na vrátenie tohto zákona vyzývali občania aj prostredníctvom petície, ktorú podpísalo okolo 15 000 ľudí.

    Zákaz zrušenia vstupu cyklistov a koní do lesa je jedným z bodov aj nášho programu, hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorý sa stal aj obsahom minulého programového vyhlásenia vlády. Na apel občanov, cyklistov a ľudí so vzťahom k prírode, k lesnému prostrediu, ktorí si vážia slobodu pohybu, sme v predošlom volebnom období tento zákon podávali. Ale poslanecké návrhy boli neodôvodnené, posúvané naprieč celým politickým spektrom od júna 2011 až do februára 2012, keď prišla táto novela na rokovanie. A tak mohlo prebehnúť iba jeho prvé čítanie, keďže následne v marci boli voľby.

    Chcel by som už iba na záver podotknúť, že tento návrh keď bol prerokovaný na schôdzi vo februári 2012, a to s tým, že sme vedeli, že bude môcť byť prerokovaný iba v prvom čítaní, bol na návrh poslanca strany SMER pána Ľuboša Martináka zastavený procedurálnym návrhom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu.

    Z toho, ako som uvádzal hlasovanie, chcem teda podotknúť fakt, pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel z dielne pána Lebockého, bolo vtedy prítomných na schôdzi 129 poslancov, za návrh hlasovalo iba 75 poslancov, proti návrhu ich bolo 42. Nedá sa tu hovoriť o niečom, že by tento návrh v rámci nášho právneho systému niečo vylepšoval, bráni voľnému pohybu ľudí v lese. A keby sme toto chceli upraviť, nerobme to spôsobom, aký zvolili naši predchodcovia, že urobili nevykonateľnú normu, ktorá nemá absolútne žiadne odôvodnenie, aby z hľadiska ochrany prírody alebo z tých dôvodov, ktoré spomínal pán poslanec, bola naďalej v platnosti v našom právnom systéme.

    Preto si dovolím, kolegyne, kolegovia, vás poprosiť, požiadať teda o podporu tohto návrhu a možno aj s odporúčaním obrátiť sa na ľudí z výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo alebo na nejaký iný okruh, ktorý nad touto témou sa môže zvolať, a dohodnime sa nad nejakou možnou inou úpravou. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Ľubošovi Martinákovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 36 zo 4. septembra 2012 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 7 schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave.

    Ak môj návrh plénum Národnej rady Slovenskej republiky neschváli, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. augusta 2012 č. 164 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a ako spravodajca sa do rozpravy hlásim prvý.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci Droba, Mičovský, Lebocký, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Ale ako prvý sa prihlásil do rozpravy spravodajca, ktorý má prednosť.

  • Reakcia poslanca Drobu.

  • Ja chcem cteného pána kolegu poprosiť, ja mám nejaké neodkladné povinnosti o druhej hodine popoludní, či by bol taký láskavý, pustil ma, na štyri minúty to mám načasované, ako prvého do rozpravy a potom by začínal v rozprave o druhej popoludní. Veľmi pekne vás o to prosím.

  • No, mňa až tak prosiť netreba. Sme predsa kolegovia, nech sa páči.

  • Dobre, to bolo pekné gesto.

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, v roku 2007 bol prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vo výbore od pána poslanca Lebockého zavedený zákaz jazdiť na bicykloch a na koňoch mimo lesnej cesty a mimo vyznačenej trasy.

    V úvode by som si rád pomohol citátom od uznávaného slovenského historika publicistu Pavla Dvořáka: „Aj v stredoveku smeli ísť pod nami s koňmi do lesov.“ Je neuveriteľné, že stáročnú tradíciu, ktorú rešpektovali feudálni páni, chcú zrušiť volení zástupcovia ľudu. Ja tu len môžem dodať, že presne títo volení zástupcovia ľudu neustále sľubujúci nejaké istoty vám, občania, túto možnosť v minulosti zrušili.

    Hlavným dôvodom predloženého pozmeňujúceho návrhu spomínaného poslanca bolo údajne neúmerne sa zvyšujúce nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia občanov, ktorí sa jazdou na bicykli a koni dostávajú do odľahlých častí lesov a spôsobujú eróziu pôdy. Tu je potom namieste otázka, že pokiaľ kone poškodzujú les, tak, áno, logicky by v tom lese nemali byť ani jelene, ani srnky, ani diviaky, ktoré taktiež môžu svojím spôsobom a pohybom spôsobiť eróziu pôdy. Samozrejme, je to nezmyselné. A ten príklad, ktorý som uviedol, je rovnako nezmyselný, ako zakazovať jazdiť na koňoch, prípadne na bicykloch v lesoch.

    Od schválenia zákazu, ktorý vyvolal protesty cyklistickej verejnosti, uložili lesné úrady minimum pokút, ako sme sa dopočuli, konkrétne jednu za jazdenie na bicykli mimo povolených trás v lese. Cyklistické združenia hovoria, že neudeľovanie pokút iba potvrdzuje, že ustanovenie, ktoré bolo prijaté, je nevykonateľné. Mohlo by sa teda zdať, že sa nič nedeje, problémom však je, že človek, ktorý ide na bicykli alebo na koni do lesa, nemá ani šancu vedieť, či zákon v danom momente porušuje alebo neporušuje.

    Rád by som prešiel aj k odbornej kritike tohto pozmeňujúceho návrhu a tým pádom vlastne uzavriem svoj príhovor.

    Cyklisti na území Slovenskej republiky nemajú zatiaľ veľa priestorov na jazdu a sebarealizáciu. Treba pripomenúť, že ide o čoraz populárnejší šport. Nedávne úspechy slovenských reprezentantov, na ktoré sme určite všetci tuná v sále hrdí, len zvýšia záujem o cyklistiku ako o šport, či už je to cestná cyklistika, horská cyklistika, bikros, v podstate čokoľvek, čo s tým súvisí.

    V zmysle platného znenia zákona o lesoch sa smie jazdiť len po lesnej ceste a vyznačenej trase. V zmysle STN normy je to pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete určená na dopravu dreva, osôb, materiálu, prejazd špeciálnych vozidiel. Ale môže slúžiť aj na iné ciele.

    Podľa príslušnej vyhlášky a zákona o pozemných komunikáciách sú lesné cesty účelovými komunikáciami, kde platia dopravné predpisy a dopravné značenie.

    Často pred lesnou cestou je všeobecná značka zákazu vjazdu všetkých vozidiel, ktorá sa však nevzťahuje aj na cyklistov. Potom môže nastať aj situácia, že síce ide o lesnú cestu v zmysle STN normy, ktorá má odporúčajúci charakter, ale v zmysle príslušnej dopravnej značky zákazu vjazdu všetkých vozidiel tam cyklista vojsť nesmie, keďže by mu hrozila pokuta.

    Taktiež je veľmi diskutabilné, ako odlíšiť lesnú cestu od, nazvime ich, neciest alebo lesných chodníkov.

    A problém v praxi nastáva aj s výkladom pojmu „vyznačená trasa“, ktorý nie je v zákone definovaný. A tak môže dôjsť k situácii, že za vyznačenú trasu by sme mohli považovať nielen cestu označenú dopravnými značkami, ale aj cestu označenú turistickými značkami. Prax je však taká, že v lesoch je ich mizivé množstvo.

    Záverom. Vyspelé demokracie vytvárajú podmienky na rekreáciu, šport, spoznávanie krajiny, prírody, my sa však vydávame presne naopak, cestou zákazov a reštrikcií. Našou novelou zákona nechceme znižovať úroveň ochrany prírody, ale chceme sprístupniť spoznávanie prírody prostredníctvom jazdy na koňoch, jazdy na bicykloch tak, aby to boli vlastne jedny z dvoch najšetrnejších dopravných prostriedkov voči prírode, ktoré nerušia lesný pokoj, neznečisťujú ovzdušie.

    Vyzývam vás, vážení kolegovia, aby sme náš návrh zákona posunuli aspoň do druhého čítania. Ak tam prejde, kľudne sa môžeme baviť o pozmeňujúcich návrhoch. Ja už som z nich dostal dva, dokonca aj z našej strany, ktoré by bolo dobré upraviť. Určite sme všetci štyria autori alebo predkladatelia otvorení diskusii. Napravme to, čo je chybné, a zhodnime sa ako celá snemovňa na tom, že bicykel je osožným dopravným prostriedkom alebo spôsobom rekreácie. Zjednodušme to cyklistom a vráťme ich do lesa. Ďakujem veľmi pekne.

    Nevnímam to absolútne ako politickú otázku. Naozaj skúsme len napraviť ten zákon tak, aby bol čo najlepší pre ľudí. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pán poslanca nie je faktická poznámka. To znamená, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Je 12.00 hodín, takže preruším rokovanie schôdze.

    A chcem vás, páni poslanci, informovať, že podľa schválenej zmeny programu budeme dneska o 14.00 hodine pokračovať bodom 79, ktorým je správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, a potom budeme pokračovať týmto bodom programu.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie vám všetkým, panie poslankyne, páni poslanci, prajem, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním

    Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011.

    Správa je pod tlačou 182, spoločná správa výborov má tlač 182a.

    Teraz dávam slovo prvému námestníkovi generálneho prokurátora Ladislavovi Tichému, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som povedal tým, ktorí ste tu, pár slov k našej správe, ktorú predkladáme každý rok.

    Je to bežná správa, ktorou informuje Generálna prokuratúra Národnú radu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. Jej súčasťou je aj štatistický prehľad za rok 2011, ktorý nájdete kedykoľvek na internete, to znamená podstatne, by som povedal, komplexnejší v číslach. Je tam presné vyjadrenie, kde ktorá prokuratúra a akými vecami sa zaoberala a ako to vyzerá s tou kriminalitou.

    Ak môžem povedať ku kriminalite, je podľa môjho názoru vcelku stabilizovaná oproti minulému roku, je tam trošku taký mierny pokles, ale berte to ako EKG, že raz ho máte trošku hore, inokedy je to nižšie, čiže nejakých tých 200, 300 alebo do 1 000 kusov rozdiel. Ten rozdiel nie je vážny, je viac-menej symbolického charakteru. Takto to berte.

    V tejto časti správy, teda v trestnej, to je najpodstatnejšia časť správy, ktorá sa zaoberá prokuratúrou ako takou v časti trestného konania, vidíte rozdelenie na prípravné konanie a na konanie pred súdom. Zaoberáme sa hlavne tou časťou, ktorou je konanie prípravné, to znamená vzťahy s políciou akéhokoľvek druhu. Máte tam naznačené aj určité problémy, ktoré nás stíhajú s políciou, a aké problémy máme spoločné alebo v čom sa líšime v názoroch s políciou.

    Jednou zo základných úloh, ktorú trestný úsek riešil za minulý rok, je plnenie Národného programu boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Garantom tejto úlohy je síce minister vnútra Slovenskej republiky, ale takisto aj prokuratúra sa podieľa na plnení tohto programu, na prevencii, na samotnej činnosti v trestnom konaní, ďalej, na prednáškovej činnosti, na zabezpečovaní rôznych, by som povedal, sprievodných konaní okolo tohto programu. Mohol by som povedať, že situácia sa tam dosť podstatne zmenila oproti minulým rokom a Slovensko nie je iba vývozcom tohto tovaru, už začína byť aj jeho používateľom. To považujem za podstatnú časť zmeny v tejto časti, teda v časti o obchodovaní s ľuďmi.

    Druhá časť, ktorá je určite zaujímavá pre vás alebo aspoň pre niektorých, je časť správy, ktorá sa dotýka napr. drog.

    A to súvisí aj s tým, že máme plné väznice, máme, by som povedal, občas dosť zbytočne potrestaných mladých ľudí, keď tam dostane mladý človek jeden rok podmienečný trest, na druhý rok dostane trest natvrdo, to znamená, dostane nepodmienečný trest, to je jedna vec. Dalo by sa to riešiť inými prostriedkami.

    Druhá vec, čo s týmto súvisí, je § 289 Trestného zákona. Súvisí s návykovými látkami. A to sa dotýka trestného činu, ktorý je u vás známy tým, že je to za požitie alkoholu za volantom. Situácia je tam taká, že ak tento rok bude alebo minulý rok bol uložený podmienečný trest a ak si to zopakuje dotyčný, tak dostane už len nepodmienečný trest, lebo tam už nie je možný druhý podmienečný trest. A výsledok je taký, že do preplnenej väznice dostaneme ďalších ľudí, ktorých tam budeme musieť chovať a živiť, ani ich tam nemáme kam dať, lebo je to plné. Ale keď ich zatvoríme, tak na štátne útraty si tam akože pobudne za to, že mal cez jedno promile alkoholu v krvi a nič iné neurobil.

    Ja nehovorím o vodičoch motorových vozidiel, ktorí spáchajú tento trestný čin, plus iný trestný čin, ktorého dôsledkom je ublíženie na zdraví alebo smrť. To je iná situácia. Ale pri samotnom tomto trestnom čine, teda pri takzvanom ohrozovacom delikte uložiť nepodmienečný trest, myslím si, to sa dá riešiť iným spôsobom, vysokými peňažnými trestami, prácami a podobne. Tam ukazuje sa tá situácia tak, že pri novelizácii Trestného zákona, ktorý momentálne má ministerstvo spravodlivosti na stole, by sa mohlo uvažovať o alternatívnych trestoch. To je ďalšia časť tejto správy.

    V ďalšej časti správy, pokiaľ sa týka trestného konania, sa zaoberáme jednotlivými oblasťami a skončenými spôsobmi, či už obžalobou alebo podmienečným zastavením.

    Ďalej sa zaoberáme aj skutočnosťami, ktoré, by som povedal, už prechádzajú do iného konania, to znamená konanie pred súdom. Tam vyhodnocujeme našu úspešnosť alebo neúspešnosť konaní pred súdom vzhľadom na kontradiktórne konanie, ktoré je riadiacou časťou, by som povedal, v súdnom konaní. Teraz naša úspešnosť až taká nie je ako v iných a v minulých rokoch, to znamená pred rokom 2006, pretože prokurátor musí iniciatívnejšie vystupovať v konaní pred súdom, musí prísť v situácii a s dôkazmi takými, že je predpoklad na to, že bude úspešný. Ak by sa tak nestalo, môj názor je, že už len predpoklad úspešnosti 60 % pri podaní obžaloby môže znamenať debakel. Čiže tu má prokurátor sťaženú pozíciu, ale nie je možné povedať, že by táto sťažená pozícia bola neprávom, pretože si myslím osobne, že kontradiktórne konanie má svoj význam z hľadiska zabezpečenia základných ľudských práv. Čiže v prípade, že máme ťažšiu pozíciu, sa nedá nič robiť.

    Otázka je však iná, že keď v roku 2006 sa pripravoval Trestný zákon a Trestný poriadok, tak sa nedôsledne vypočítali možné nároky na prokuratúru, ťahá sa to až doteraz. A výsledok je taký, že v určitých oblastiach alebo na určitých prokuratúrach máme pomerne nedostatok ľudí. To znamená, že sa musia na určitý náklad tých prokurátorov, ktorí na tom okrese sú, plniť tie úlohy, pretože nie je možné povedať, že keď nemáme dostatok prokurátorov, tak že nebudeme konať. Takéto niečo nie je možné.

    Samostatne sa venuje táto správa aj špeciálnej prokuratúre, pretože tá samostatnosť sa odvíja od postavenia špeciálneho prokurátora s tým, že ho volí Národná rada. Z tohto hľadiska sa vždy zaoberáme jej činnosťou v úplne samostatnej časti.

    Ešte si dovolím spomenúť jednu časť správy, ktorá sa týka netrestnej oblasti. Je to časť, kde vidíte činnosť prokuratúry k orgánom verejnej správy, k samospráve.

    Ďalej tam vidíte časť, ktorá sa týka činnosti prokuratúry k súdom. Je tam sprevádzaná aj rôznymi číslami. A tá situácia je vykreslená, si myslím, pomerne presne. Ako príklady aj v inej časti, teda v trestnej, aj tu sme dali tiež konkrétny príklad. Napríklad tam máme previerku, ktorá sa vykonala na katastrálnych úradoch. Je pomerne rozsiahle opísaná, čo sa tam našlo alebo aké porušenia prokuratúra zistila pri tejto previerke v nadväznosti na činnosť katastrálnych úradov, na samosprávu. A tam môžete odsledovať to, že v určitej oblasti určité prevody boli dosť podozrivého charakteru. Ale do toho, či je cena výhodná alebo nevýhodná, hocikedy prokuratúra nemôže zasahovať, iba v tom prípade, a to je v tomto prípade, keď je predpísané, že pri prevode nehnuteľností musí byť znalecký posudok. Dokonca v niektorých prípadoch sme zistili, že tie znalecké posudky chýbali.

    Ak si ale niekto myslí, že je tá previerka úplne katastrofálna, tak ja ho trošku chcem vyviesť z omylu, pretože pre katastrálne úrady pri tom množstve, to sú tisíce vecí, ktoré ročne rozhodnú. Keď takéto niečo nájdeme, sú to veci, ku ktorým, by som povedal, pri tej profesionálnej činnosti môže dôjsť. A je na kontrolných a dozorných úradoch, aby na to prišli, aby povedali, v čom bolo porušenie zákona a ako ďalej postupovať. V tomto prípade sa tak aj stalo, že našli sme riešenia, v niektorých prípadoch boli podané protesty a niekde boli upozornené úrady, akým spôsobom by mali v budúcnosti postupovať a v čom vidíme porušenie zákona.

    Táto správa o netrestnej činnosti sa zaoberá ďalej konaním pred súdmi, aj pred ústavným súdom. To znamená, vidíte tam, koľko a akú návrhovú účinnosť má prokurátor v konaní pred súdmi. Ide zväčša o návrhy. V prípade, že orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora, vtedy sa prokurátor obracia na súd, aby v tej veci rozhodol. V konečnom dôsledku je vždy na súde, aby povedal, či bol alebo nebol porušený zákon. Tých vecí nie je až toľko, pretože úspešnosť podaných protestov prokurátora je cez 90 %. Je to, by som povedal, viac na komunikácii prokurátora s dotyčným predstaviteľom orgánu verejnej správy a na vysvetlení, v čom ten prokurátor vidí to porušenie zákona, a v prípade, že dôjde k porozumeniu na obidvoch stranách a je to dostatočne vysvetlené bez iných záujmov, tak väčšinou ten orgán verejnej správy ustúpi a protestu vyhovie. To je najschodnejšia a najrýchlejšia cesta. Šetrí peniaze a čas, pretože o proteste sa rozhodne väčšinou do mesiaca, do dvoch mesiacov maximálne, ale pri žalobe podanej na súd máme to tam minimálne od toho pol roka až do dvoch rokov. Čiže je to rozdiel časový podstatne, ako vidíte. Čiže ten prostriedok má určite význam. Určite význam má aj z toho dôvodu protest, ale takisto aj upozornenie, že tie orgány verejnej správy, a tým myslím ale aj samosprávu, sú pod určitým tlakom, že nie je možné rozhodovať akýmkoľvek spôsobom a kedykoľvek, pretože ktorýkoľvek občan sa môže obrátiť na prokuratúru, že nesúhlasí s nejakým napríklad všeobecne záväzným nariadením alebo že mu bola zamietnutá jeho žiadosť o vydanie stavebného povolenia a je tam možné podať protest. Čiže v tomto ohľade si myslím, že prokuratúra v zásade plní úlohy orgánu ochrany práva v podstate dôsledne.

    Na záver by som chcel dodať len toľko, že celá správa, jej snaha o koncipovanie je v praktickom a realistickom duchu. Snažili sme sa vyhnúť akýmkoľvek motiváciám iného charakteru ako právneho. Nemáme záujem zavádzať túto správu do priestoru, ktorý podľa môjho názoru prokuratúre neprináležal a neprináleží. Prokuratúra nemá byť na strane žiadnej strany a žiadneho združenia alebo inej organizácie. Prokuratúra ako orgán má byť tam, kde je, teda medzi nimi. A nemá sa starať do ich, môžeme to nazvať takým miernym spôsobom, hádok a sporov. Tie patria do inej sféry, a nie do sféry činnosti prokuratúry. Z tohto hľadiska vás aj prosím, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste túto správu takto aj brali a hodnotili a snažili sa preniesť cez určité, by som povedal, politické alebo stranícke chcenia a snahy a hodnotili tú správu v podstate objektívne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov tamto, áno.

    A teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Annu Vittekovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pani predsedajúca, pán prvý námestník generálneho prokurátora, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011 podáva Národnej rade túto spoločnú správu.

    Predseda Národnej rady pridelil predmetnú správu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a

    Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Určené výbory prerokovali správu s týmito závermi.

    Tak ústavnoprávny výbor, ako aj výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením odporučili Národnej rade predmetnú správu vziať na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry za rok 2011 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011 vziať na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy vrátane uznesenia bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 82 a výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi informovala o výsledkoch rokovania výborov a o stanovisku gestorského výboru.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za poslanecký klub strany MOST – HÍD pána poslanca Andreja Hrnčiara a za poslanecký klub SDKÚ – DS pani poslankyne Lucie Žitňanskej.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrnčiar.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa poďakovať za naozaj obsiahlu správu, ktorú sme mali možnosť si všetci prečítať. Naozaj 150-stranová správa o činnosti prokuratúry zahŕňa v sebe podrobné informácie.

    Určite prokuratúra robí pre našu spoločnosť veľa. A vieme jej aj poďakovať za tie pozitívne veci, ktoré prokuratúra robí. Ale keďže sme v Národnej rade Slovenskej republiky, my by sme mali sa zaoberať aj vecami, ktoré nám celkom nie sú jasné, ktoré možno potrebujú trochu vysvetlenia alebo vyvolávajú nejaké otázky. A preto využívam svoje právo a prihlásil som sa do rozpravy, že ma zaujal z tejto správy najviac bod alebo kapitola 3.2.4. Mimoriadne dovolania generálneho prokurátora.

    Dovolím si citovať z tejto správy:

    „Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo do nášho právneho poriadku zavedené zákonom č. 169/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Tento opravný prostriedok do právneho poriadku nebol zavedený z iniciatívy prokuratúry, ale bol zavedený z iniciatívy štátnych orgánov, ktoré v občianskoprávnych konaniach v dôsledku nezákonných rozhodnutí súdov boli zaviazané zaplatiť účastníkom tohto konania, ktorý bol v konaní úspešný, neraz značné sumy, teda v konečnom dôsledku bola takýmito rozhodnutiami súdov spôsobená škoda štátu a platný právny poriadok neumožňoval takéto právoplatné súdne rozhodnutia zmeniť existujúcimi mimoriadnymi opravnými prostriedkami.

    Každá činnosť, teda aj rozhodovacia činnosť sudcu pri všetkej zodpovednosti a dôslednosti nemôže zabrániť tomu, aby pri takejto činnosti vznikol nepodarok, to je v prípade sudcu nezákonné rozhodnutie, ktoré v prípade jeho právoplatnosti je nezmeniteľné. Kategorická požiadavka každého, teda i účastníka konania je, aby rozhodnutie súdu skutkovo a právne zodpovedalo výsledkom konania, teda aby bolo zákonné, ale aj spravodlivé.“

    S týmto sa dá len a len súhlasiť. A ja nie som právnik, ale podľa môjho laického výkladu sa dá tento úvod v tejto kapitole vysvetliť aj tak, že prokuratúra by v prípade mimoriadnych dovolaní mala chrániť verejný záujem, útoky na verejné financie a mala by pôsobiť akýmisi takými ochrannými krídlami. Ja sa však chcem vyjadriť v tejto rozprave, že to vždy nie je tak.

    Chcem poukázať na jeden konkrétny príklad. Určite môžeme vysloviť predpoklad zhody v názore celej občianskej spoločnosti, že súčasťou princípov právneho štátu, ktorý nám garantuje Ústava Slovenskej republiky, je aj princíp právnej istoty. Toto slovíčko budem v mojom príhovore spomínať niekoľkokrát. Tento princíp v nás vyvoláva legitímne očakávanie stability súdnych rozhodnutí. Stabilita súdnych rozhodnutí by mala byť súčasťou požiadavky právnej istoty u občanov a v celej našej spoločnosti. Táto stabilita spočíva v presvedčení širokej verejnosti občanov, že rozhodnutia súdov sa stávajú nezmeniteľnými a záväznými pre všetkých, pre účastníkov, pre štát, pre orgány v verejnej moci, pre právnické osoby a fyzické osoby. Princíp stability právoplatných súdnych rozhodnutí nie je konfrontačný s princípom zákonnosti súdnych rozhodnutí tak, ako ho poníma obsah správy generálneho prokurátora v časti Dovolania. K prípadným zásahom do právoplatných rozhodnutí by malo dochádzať len celkom výnimočne, a to len vtedy, ak existuje skutočne dôležitý verejný záujem, pričom takýto mimoriadny zásah by aj z hľadiska vnímania verejnosti a občanov bol spoločensky prijateľný a garantoval by aj koncepciu právneho štátu. Inštitút mimoriadneho dovolania upravený zákonom umožňuje, aby aj generálny prokurátor pri použití, respektíve využití tohto oprávnenia tak postupoval, a to výlučne v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv, a tu, prosím, by som chcel zdôrazniť túto vetu, ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

    K zásadám právneho štátu opretým o princípy právnej istoty a stability súdnych rozhodnutí chcem teraz predostrieť jeden konkrétny príklad, v tomto prípade, ako sa hovorí, je bližšia košeľa ako kabát, existuje množstvo mimoriadnych dovolaní, ja by som sa chcel konkrétne venovať jednému z nich, ktoré bolo podané voči mestu Martin. Ako názorový objekt, projekt hodnotiaceho spektra môžem prezentovať osobne vnímanú skutočnosť mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, ktoré podal v septembri v roku 2009 v neprospech rozhodnutia krajského súdu v Žiline z roku 2003 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2004, opätovného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z roku 2005, potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2008, čiže štyri nezávislé senáty, štyri rozhodnutia súdov, dva krajské súdy, dve rozhodnutia Najvyššieho súdu, všetky v prospech mesta Martin, pretože tieto súdy počas uvedených rokov opätovne a opakovane zamietli špekulatívne vytvorenú žalobu, opakujem, špekulatívne vytvorenú žalobu týkajúcu sa fiktívnej pohľadávky fyzickej osoby, ktorá ju, samozrejme, ako to na Slovensku býva zvykom, už postúpila offshorovej cyperskej spoločnosti, voči mestu Martin vo výške 103 mil. Sk, tá kauza je dlhoročná odohrávala sa v slovenských korunách, čiže nepretransformujem to na eurá, ktorá v súčasnosti narástla na sumu takmer 1 mld. Sk. Z hľadiska stability právoplatných súdnych rozhodnutí založených na niekoľkoročnej rozhodovacej praxi súdov všetkých stupňov, a to tak na úrovni krajského súdu, ako aj dvoch senátov rozhodnutí Najvyššieho súdu, nielen vedenie mesta Martin, ale aj viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin dôvodne predpokladalo, že stabilita týchto právnych súdnych rozhodnutí založených na jednom právnom názore je položená na základe zákonnosti týchto súdnych rozhodnutí a vytvára princíp právnej istoty, ktorý je alebo by mal byť prejavom právneho štátu. Čiže štyri rozhodnutia súdov, štyri v prospech mesta Martin všetci občania mesta Martin nadobudli pocit právnej istoty s tým, že sme si boli istí, že celá kauza je za nami.

    Nielen samotná ústavná úprava princípov právneho štátu vychádzajúca z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj zákon explicitne upravuje podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, a to tak, že tento mimoriadny opravný prostriedok môže generálny prokurátor využiť len v prípade, ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu. V tejto súvislosti sa vytvára priestor na diskusiu v občianskej spoločnosti, ako aj politickej reprezentácie, ako vysvetliť a odôvodniť širokej verejnosti, napríklad 60 000 občanov mesta Martin, že ich práva na strane jednej nie sú chránené tak, ako vyplýva s ich legitímneho očakávania, a to i napriek tomu, že ich práva sú potvrdené v priebehu 9 rokov právoplatnými rozhodnutiami súdov založených na rovnakom hodnotení práva, právneho základu a právneho názoru. Ako možno vysvetliť a odôvodniť v rámci verejnej diskusie a hodnotenia práva širokej verejnosti, že štát, štátne orgány a súdy chránia verejný záujem, verejné financie k všeobecnému prospechu občianskej spoločnosti, ak na strane jednej je jednotlivec vystupujúci v rôznych postaveniach, vytvárajúci evidentne špekulatívne porušenia fiktívnych záväzkov, vytvárajúci fiktívny predpoklad údajnej škody, ktorý je práve tým subjektom, ktorému Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vytvorí podmienku zrušenia princípu stability právoplatných súdnych rozhodnutí pred princípom verejného záujmu, ktorý je prioritný z hľadiska potrieb občianskej spoločnosti. Naozaj tu je cielený útok na verejné financie, štát šetrí na každom kroku. Určite si pamätáte, ako sme v lete debatovali o 2. pilieri, kde tento rok sa má ušetriť nejaká čiastka. Strávili sme tu týždeň diskusiou. A tu jedným rozhodnutím ide štát, pretože sa tu tvoria dlhy miest aj verejný dlh, pripraviť vďaka mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora takmer o 30 mil. eur.

    Z hľadiska základného právneho vedomia občianskej spoločnosti najmä obyvateľov mesta Martin je vnímanie spravodlivosti v širšom či v užšom spektre prejavom právneho štátu, tak ako je to prezentované či už politickými vyhláseniami, súdnymi rozhodnutiami alebo skutočnosťami, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na ich život. Medzi tieto vnímané skutočnosti patrí aj legitímne očakávanie právnej istoty a predvídateľnosti práva každého občana, ktorý vníma právo tak, že sa spolieha na príslušné súdy a štátne orgány, že budú toto právo vykladať a aplikovať tak, že jeho výsledkom bude rešpektovanie prirodzeného vnímania spravodlivosti totožného s vnímaním spravodlivosti bežného občana. Teda ak sa špekulatívny jednotlivec alebo špekulatívna cyperská offshorová spoločnosť špekulatívnym spôsobom za pomoci fiktívnych dôkazov obráti na súd s útokom na verejné financie v úmysle zabezpečiť si nespravodlivé zbohatnutie na úkor majoritnej väčšiny bezúhonných čestných občanov, konajúce súdy zabezpečia proti takémuto útoku právnu ochranu spravodlivou aplikáciou práva v rámci jeho predvídateľnosti a legitímneho očakávania zo strany širokej verejnosti. Môžem dôvodne vysloviť názor, že ak občianska spoločnosť prijme v rámci štyroch právoplatných rozhodnutí súdov legitímne očakávané vyslovenie spravodlivosti, ktoré sa týka zamietnutia špekulatívneho útoku tejto cyperskej spoločnosti na obrovskú hodnotu verejných financií, veľmi pozitívne, vníma ju ako očakávanú súdnu ochranu ich legitímnych práv. Ale občianska spoločnosť nikdy, podotýkam, nikdy neprijme vysvetlenie, že všetky tieto právoplatné rozhodnutia súdov všetkých stupňov, ktoré potvrdzujú ich práva a chránia verejný záujem, sú podľa názoru generálneho prokurátora nezákonné. Je potrebné podať voči nim mimoriadne dovolanie, lebo to vyžaduje ochrana práv a oprávnených záujmov cyperskej offshorovej spoločnosti.

    Verejná polemika občianskej spoločnosti je pobúrená takýmto postupom, ktorého dopad je pre viac ako 60 000 obyvateľov mesta Martin nepredstaviteľný vo všetkých oblastiach tak verejného života, ako aj súkromného života, či už jeho otázok sociálneho, zdravotného alebo ostatného občianskeho priestoru. Dôvodne sa môžeme spoliehať, že sa vážne naruší princíp dôvery právneho štátu tým, že takéto rozhodnutie okrem skutočností, že je v širokej mase obyvateľstva vnímané ako nespravodlivé, evokuje hlboké pobúrenie a stratu dôvery. Stav právnej istoty súdnych rozhodnutí a akékoľvek teoretické vysvetľovanie potreby takého postupu Generálnej prokuratúry budú verejnosťou vnímané ako ostro negativistické, pričom sa vytvára v spoločnosti chaos, strata dôvery a strata viery v realizáciu základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, práva na stabilitu súdnych rozhodnutí, teda základné funkcie právneho štátu.

    Priznám sa, že jeden z tých senátov, ktorý rozhodoval v prospech mesta Martin, bol aj senát, kde sedel už teraz bývalý sudca pán doktor Štefanko. A prednedávnom mu bolo doručené oznámenie o tom, že ho teda pán prezident zbavuje funkcie sudcu a posiela ho do dôchodku. Potom som využil tú možnosť stretnúť sa s pánom doktorom Štefankom. Bol to súkromný rozhovor, čiže nebudem môcť všetky veci verejne povedať v tejto snemovni. Ale priznám sa, že som sa zhrozil a zdesil nad tým, čo mi povedal, ako to na Slovensku funguje. Po tom, čo pán doktor Štefanko prišiel s naozaj veľmi závažnými konštatovaniami, ktoré zverejnili slovenské médiá, si ho zavolal predseda Najvyššieho súdu a oznámil mu, že vzhľadom na to, že v vystupoval tak, ako vystupoval, a pomenoval veci tak, ako ich pomenoval, ho žiada, aby sa vzdal funkcie sudcu a aby odišiel do dôchodku. Pán doktor Štefanko mu povedal, podľa jeho tvrdení, že do dôchodku pôjde, ale až vtedy, keď to uzná on za vhodné. O niekoľko hodín nato mu bol kuriérom doručený dopis od pána prezidenta Slovenskej republiky, v ktorom ho, ľudovo povedané, posiela do dôchodku. Pán doktor Štefanko mi povedal závažné skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ani na Najvyššom súde to nie je všetko, ako sa hovorí, s kostolným poriadkom, hovorilo sa o možnosti ovplyvňovania rôznych senátov, o možnosti kupovania súdnych rozhodnutí. A jednou z týchto káuz, o ktorej sa tam rozprávalo, bola aj kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin.

    Ja využívam to právo, že som bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a som rád, že môžem verejne hovoriť na pôde tejto snemovne, lebo tým, že bol naozaj narušený pocit právnej istoty, a v tejto chvíli azda už neveríme nikomu, pretože nie je normálne, keď sa podá mimoriadne dovolanie a už dopredu dostaneme hlášku, aby sme si pozreli zloženie senátu, pretože aj hovoril doktor Štefanko vo svojom rozhovore pre médiá, že práve v tom senáte je človek, ktorý zaručene tento náš spor prehrá pre mesto, aj keď o tom dve nezávislé kolégiá Najvyššieho súdu rozhodli jednoznačne v prospech mesta. Ja som sa desil a priznám sa, že som neveril tomu, že to tak môže byť. Ale, bohužiaľ, je to tak, pretože ten senát rozhodol v neprospech mesta Martin, vrátil to na ďalšie konanie na Najvyšší súd teraz k doktorovi Štefankovi, ktorý to opäť potvrdil v prospech mesta Martin, a teraz je to opäť na tom dovolacom senáte. Ešte spomeniem len tak pre zaujímavosť, to mimoriadne dovolanie prišlo tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty.

    Ja si myslím, že tento stav je aj vďaka tomu, že Slovensko už viac ako jeden aj pol roka nemá generálneho prokurátora. V ostatných 15 mesiacov toto nežiadúce provizórium existuje výlučne v dôsledku nečinnosti pána prezidenta Slovenskej republiky a tých, ktorí ho v tom podporujú. Je to práve táto kauza, ktorá je príčinou veľkej časti súčasných problémov v slovenskom justičnom prostredí. A vypovedajú o tom aj rôzne medializované kauzy nielen v trestných kauzách, ale aj v civilných a obchodných veciach, kde ide o stovky miliónov eur a v ktorých došlo a dochádza k podávaniu prinajmenšom pochybných mimoriadnych dovolaní.

    Pripomeňme si v krátkosti, ako tento stav vznikol.

    Dňa 17. júna 2011 parlament v tajnej voľbe zvolil a navrhol pánovi prezidentovi na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Stalo sa tak po niekoľkých mesiacoch obštrukcií motivovaných rôznymi záujmami skupín, ktorým tento kandidát nebol pohodlný. A snažili sa jeho zvoleniu so všetkým úsilím zabrániť. O to viac je potešujúce, že sa podarilo v tejto situácii zvoliť práve tohto kandidáta, podotýkam, že sa nepoznám s pánom doktorom Čentéšom, tak ako sa nepoznám s nikým so súčasného vedenia Generálnej prokuratúry, a nebol som ani poslancom Národnej rady, keď prebiehala voľba.

    Pán prezident však hneď po vyhlásení výsledkov voľby vyhlásil že Jozefa Čentéša do funkcie nevymenuje až do rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnosti novely rokovacieho poriadku, na základe ktorého prebehla tajná voľba. To bol prvý a pôvodný dôvod, ktorým prezident ospravedlňoval svoju nečinnosť.

    Rozhodnutia, na ktoré pán prezident čakal, sa dočkal 5. októbra 2011. Ústavný súd v ňom potvrdil to, čo každý logicky uvažujúci človek vedel už dávno predtým, že zákon, na základe ktorého bol Jozef Čentéš zvolený, je v súlade s ústavou a že jeho voľba bola teda ústavná.

    Tu pán prezident namiesto toho, aby okamžite konal a vymenoval riadne zvoleného kandidáta do funkcie podľa môjho názoru vymyslel ďalšie rýdzo politické dôvody na pokračovanie vo svojej nečinnosti. Od tohto okamihu s vymenovaním otáľal preto, lebo nie je, citujem, presvedčený, že táto voľba nebola vyslovene organizovaná politickými stranami a generálny prokurátor by mal byť nezávislý.

    Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť pána prezidenta bez vyhliadok na jej skoré ukončenie, nakoľko pán prezident nereagoval na žiadosť o neformálne osobné prijatie pána Čentéša, podľa dňa 7. októbra 2011 Jozef Čentéš sťažnosť na Ústavný súd sťažnosť proti prezidentovej nečinnosti. Pán prezident následne začal odôvodňovať svoju nečinnosť aj podaním tejto žiadosti.

    Po páde vlády na prelome rokov 2011 a 2012 pán prezident s vidinou nových parlamentných volieb s predvídateľným výsledkom poodhalil viac zo skutočných pohnútok, ktoré stoja za jeho nečinnosťou, opätovne zmenil dôvody, keď sa vyjadril, citujem, že bude záležať na vláde a novozvolených poslancoch parlamentu, aké stanovisko k voľbe generálneho prokurátora záujmu, a že Jozefa Čentéša jednoducho nevymenuje, lebo mu nedôveruje. Pán prezident teda podmienil prístup k funkcii generálneho prokurátora, inak ústavne garantovaný každému občanovi za rovnakých podmienok, ktoré sú uvedené v zákone, okrem splnenia zákonných podmienok ešte splnením ďalších politických podmienok, ktoré zároveň sám formuloval. A postupom času ich menil, tak ako mu vyhovovalo, že kandidát bol vždy o krok pozadu v ich splnení podľa predstáv pána prezidenta.

    Dňa 29. februára 2012 sa preto na Ústavný súd obrátila aj skupina 60 poslancov s návrhom na výklad ústavy vo veci vymenovania generálneho prokurátora. S pánom prezidentom to však nepohlo.

    Dňa 23. augusta 2012 odmietol Ústavný súd pre zjavnú neopodstatnenosť ústavnú sťažnosť Dobroslava Trnku na postup parlamentu pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, čím sa skončilo jediné súdne konanie, v ktorom niekto spochybňoval zvolenie Jozefa Čentéša.

    Pán prezident však aj naďalej nekoná, pričom účelovo a absolútne nelogicky odôvodňuje svoju pokračujúcu nečinnosť existenciou dvoch konaní pred Ústavným súdom, ktoré sú však v prospech Jozefa Čentéša a boli prezidentovou nečinnosťou priamo vyvolané, a teda môžu byť z podnetu navrhovateľov aj ukončené, pokiaľ sa nečinnosť pána prezidenta zmení na činnosť. Avšak odôvodnenie nečinnosti pána prezidenta tým, že sa proti takejto nečinnosti dotknutá osoba zákonným spôsobom bráni, je, diplomaticky povedané, minimálne bizarné.

    Kauza okolo nevymenovania riadne zvoleného generálneho prokurátora už presiahla hranice Slovenska a začalo sa o ňu zaujímať aj zahraničie. Ja by som chcel ctenej snemovni dať na vedomie, že o tejto kauze už informuje aj Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv vo svete za rok 2011, kde sa práve tejto kauze venujú na stranách 15 a 16. Kľúčovou otázkou teda je, kto a prečo sa tak bojí nástupu nového generálneho prokurátora do funkcie, že dokáže najskôr všemožne zákulisne bojovať proti jeho zvoleniu a keď sa to nepodarí nemá problém zmobilizovať všetky relevantné sily v štáte ku koordinovanému postupu, ktorý tomu má zabrániť. Odpoveď sa tiež možno len domnievať, no isté je, že to určite nebudú žiadni priatelia riadneho a spravodlivého fungovania nášho právneho systému.

    Ďalšou otázkou je, kto má prospech zo súčasného stavu bezvládia a chaosu vo vedení prokuratúry a koho záujmom prokuratúra v súčasnosti slúži. Zákon hovorí, že má slúžiť predovšetkým verejnému záujmu. No jej kroky ju až príliš často usvedčujú z opaku. Okrem Karibiku, Cypru a iných exotických destinácií možno na túto otázku nájsť odpoveď aj tu doma tak, že požiadame napríklad zastupujúceho pána generálneho prokurátora, aby predložil zoznam všetkých mimoriadnych dovolaní a iných návrhov, ktoré boli za tri roky podané Generálnou prokuratúrou na Najvyššom súde a Ústavnou súde v prospech rôznych súkromných osôb proti štátu a samospráve a právnickým osobám s ich majetkovou účasťou, a aký je stav, resp. výsledok týchto konaní.

    Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, aký dôvod majú najvyššie ústavné orgány na udržiavanie tohto stavu, prečo Ústavný súd už takmer rok nie je schopný sťažnosť Jozefa Čentéša čo len predbežne prerokovať a prijať ju na ďalšie konanie. Len pre porovnanie sa žiada uviesť, že zatiaľ čo v prípade prvej ústavnej sťažnosti podanej pánom Dobroslavom Trnkom tak Ústavný súd urobil expresne do 20 dní od jej podania, v prípade zákonne zvoleného kandidáta nekoná už takmer rok. Prečo sa uplatňuje taký rozdielny prístup voči dvom rôznym osobám v rovnakej veci a komu je to na prospech. to sa možno len domnievať.

    Pre fungovanie právneho štátu je najdôležitejšie, aby aj tie najvyššie orgány verejnej moci v štáte postupovali v súlade s ústavou. Ak sa tak nedeje, musí existovať účinný právny prostriedok, ktorým tento stav je možné napraviť. V našich podmienkach je najvyšším garantom ústavnosti Ústavný súd. Spôsob jeho kreácie, voľba sudcov na dvanásť rokov bez možnosti opätovného zvolenia by mali byť dostatočnou zárukou, že tento súd nebude pri svojom rozhodovaní brať ohľad na žiadny politický kontext a bude rozhodovať efektívne a v prísnom súlade s právom. Len vtedy možno hovoriť o vláde práva, ak najvyšší orgán ochrany ústavnosti nemá problém v záujme ochrany ústavnosti vysloviť rozhodnutie aj proti názoru výkonnej moci, ktorá práve vládne. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby orgán s takými významnými právomocami, ako je v podmienkach Slovenskej republiky prokuratúra, bol dlhodobo bez legitímneho vedenia a fungoval v núdzovom stave. Ak k tomu dochádza navyše preto, lebo jeden z článkov výkonnej moci takýto núdzový stav svojvoľne na základe vymyslených politických dôvodov a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu udržiava a podporuje, je to aj poľutovaniahodné a hanebné.

    Kauza Jozefa Čentéša presahuje jeho osobu a funkciu, do ktorej bol riadne zvolený. Táto kauza nastavuje zrkadlo kvalite právneho štátu na Slovensku. Rozdielov medzi právnym štátom a štátom, ktorý právny nie, je mnoho, ale najvýznamnejší, v ktorom majú základ všetky ostatné, je tento. V právnom štáte právny poriadok a súdna moc chránia občanov a ich individuálne práva a slobody pred svojvôľou štátnej moci, zatiaľ čo v tých iných zriadeniach, kde právo nefunguje, právny poriadok a súdna moc chránia svojvoľnú štátnu moc pre občanmi. Či je štát právnym štátom alebo diktatúrou, to nezávisí od jeho názvu, symbolov či textu právnych predpisov, ale výlučne od toho, akým spôsobom sa tieto právne predpisy vykonávajú a ako sa vynucuje ich dodržiavanie každým bez rozdielu. Z tohto testu Slovensko môže stále vyjsť ako právny štát, v ktorom štátna moc je pripravená v prípade potreby chrániť ústavnosť a individuálne práva občanov aj proti sebe samej a v ktorom jedna zložka štátnej moci, konkrétne súdna, má odvahu zakročiť na ochranu ústavnosti a občianskych práv proti inej zložke moci, konkrétne výkonnej. Tento test však môže ukázať aj to, že sme štátom, v ktorom je štátna moc ústave a občianskym právam stále nadradená. Nedopusťme, aby právny štát pri tejto skúške prepadol.

    Pred poslednými parlamentnými voľbami sme mohli vidieť aj verejnú mienku. Boli protesty na námestiach.

    A ja chcem aj využiť v tejto chvíli tú situáciu, že tu teraz môžem hovoriť aj pred médiami, a chcem poprosiť hlavne médiá, aby sa venovali takýmto skutočnostiam, aby ich pozorne sledovali, lebo už sme sa dočítali, aké máme kravaty, na akých autách chodíme, kto kde sedí a či oslavuje narodeniny v tom-ktorom podniku a koľko to stálo, chcem poprosiť médiá, aby sa venovali aj závažným veciam, ktoré sa dejú v tomto štáte a aby sledovali aj takéto kauzy, ako je napríklad kauza mimoriadneho dovolania voči mestu Martin, ktoré chráni offshorovú cyperskú spoločnosť, lebo práve len tlak verejnej mienky a záujem médií nám pomôže túto kauzu vyhrať. Som o tom presvedčený, pretože disponujeme znaleckým posudkom, ktorý má 300 strán, ktorý sme si dali vypracovať renomovanej spoločnosti, ktorá koná v prospech našej polície, keď sa dejú závažné kauzy ekonomickej kriminality. A tento posudok jednoznačne hovorí, že celá kauza, ktorú som tu spomínal, je špekulatívne vymyslená, je fiktívna s jediným cieľom, s cieľom zaútočiť na verejné financie. Je však smutné, že poslanec Národnej rady v tomto štáte sa bojí ísť s týmto znaleckým posudkom napríklad na prokuratúru, podať ho tam, pretože jednoducho nemá dôveru v to, že tí istí ľudia, ktorí rozhodli o mimoriadnom dovolaní, nezametú túto kauzu pod koberec a už nikdy sa nebude dať otvoriť.

    Teší ma, že sme v Európskej únii a že využijeme všetky práva aj v zahraničí, aby sme sa domohli svojich práv a aby sme ochránili minimálne 60 000 občanov mesta Martin, ale aj 30 mil. eur, ktoré budú v prípade negatívneho výsledku tejto kauzy chýbať v Štátnej pokladnici. A, samozrejme, to už nehovorím o nútenej správe a o ďalekosiahlych následkoch pre všetkých obyvateľov mesta Martin. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja nechcem hodnotiť a nepoznám ani situáciu v meste Martin. Nechcem sa prihlásiť do rozpravy, pretože myslím, že to čo chcem povedať, stihnem vo faktickej poznámke.

    Ale chcela by som nadviazať na slová „princíp právnej istoty a ochrana verejných financií“, pretože ja som primátorka. Keď som si v tejto správe prečítala, koľko bolo vlastne na verejnú správu podaných protestov, aké boli úspešné a keď som si prečítala na strane 127, že prokuratúra nemá vo svojich možnostiach a nemá toľko čas, aby chodila na mestské zastupiteľstvá, tak môžem povedať, že je to pre mňa veľmi taká záležitosť, na ktorú by som sa chcela spýtať pána generálneho prokurátora, a to z toho dôvodu, že potom už je veľmi neskoro, ak pozrieme sa až na stranu 129, by som povedala, je veľmi nejasné, chcem to veľmi rýchlo povedať, že bolo v 13 veciach podané a v 10 veciach sa nerozhodlo, v 6 veciach keď tam spočítate tú matematiku, čo sa nerozhodlo, koľko ich bolo prijatých, tak to tam tiež nesedí.

    Ale ja by som chcela spomenúť prípad mesta Humenné veľmi krátko, kde sme mali hazardné hry, kde pán prokurátor už druhýkrát podal aj na procedúru, podal aj na VZN ako také námietku, čiže už druhýkrát konal, dvakrát v jednej veci. My sme sa tiež odvolali na prokuratúru. Chápem, že zápisnica nebola v poriadku, ale podal už to aj na VZN. Ja sa pýtam, ako majú mať mestá právnu istotu. Keď sa prvýkrát tvoril zákon, Generálna prokuratúra nedala žiadnu námietku v bývalom volebnom období. Teraz sa tvárime už úplne celkom ináč. A ja sa pýtam, ak mesto Humenné vyhovie námietke, obsah je zlý, či zrušíme v 140 mestách a obciach tie všeobecne záväzné nariadenia, lebo, hovorím, prokurátor už nedal len na procedúru námietku, ale už ju dal aj na VZN ako také. A ja sa pýtam potom, ak by napadol niekto nielen v tomto prípade, ale v hociktorom, vieme, že teraz nám napádajú všetky všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sa týkajú pyrotechniky a tak ďalej, prečo prokurátori nesedia na zastupiteľstvách, pretože tam ide o verejné financie. A potom kto to zaplatí, ak sa niekto odvolá, bude chcieť náhradu škody? Takže ja by...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďakujem aj za konkrétny príklad, ktorý si uviedol z tvojho pôsobenia ako primátora v meste Martin v prvej časti tvojho príspevku.

    V druhej časti príspevku si však poukázal minimálne teda na veľmi závažný fakt, ktorý trápi legitímne zvolených poslancov, legitímne zvoleného generálneho prokurátora, doteraz nevymenovaného, a obrovskú časť verejnosti. Chcem upozorniť na to, že tak ako si spomínal v rozprave, bola obrovská miera nevôle s týmto faktom vyjadrená v protestoch. A podľa mojich informácií doteraz beží najdlhšie trvajúci protest na území Slovenskej republiky, mnohí ho poznajú pod názvom Okupovanie Generálnej prokuratúry. Ten stav aj celý vývoj, ktorý si pomenoval, od vzniku voľby, následných podaní na Ústavný súd až po nečinnosť prezidentského úradu a rozpor medzi exekutívnou a legislatívnou mocou a podobne je presne ten moment, ktorý pri predkladaní správy o Generálnej prokuratúre je asi jeden z najdôležitejších, na ktorý sa verejnosť pýta, kedy dohľad nad zákonnosťou v tejto krajine bude obsadený a bude do dôsledkov urobený tak, aby legitímne zvolený generálny prokurátor mohol zastávať svoj úrad. Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, pán primátor, za vaše vystúpenie v obidvoch tých kauzách, o ktorých ste hovorili. Áno, táto kauza začína byť porovnateľná svojím rozsahom, významom a protizákonnosťou s odvolaním alebo zbavením poslaneckého mandátu poslanca Gauliedera, s tým, čo sme zažili v deväťdesiatych rokoch. Toto nie je prvýkrát, keď máme problém s prezidentským úradom, bez ohľadu na to, kým bol obsadený. Preto som členkou petičného výboru, pretože ja toto považujem za najzávažnejší prípad porušovania právnej istoty nielen občanov, ale aj Slovenska ako právneho štátu.

    Ste sa pýtali, ako je možné, že niektoré kauzy, niektoré veci, niektoré dovolania sú riešené behom pár hodín, že jednoducho pár hodín trvá, kým dostanete vyrozumenie Najvyššieho súdu, než zareaguje pán prezident. Týmto sa treba zaoberať, ako je možné, že tu sa asi dvíhajú telefóny a niekto určuje.

    My všetci veľmi dobre vieme, že pokiaľ by bolo v záujme politickej strany SMER, aby bol právoplatne zvolený prokurátor vymenovaný, tak táto strana má páky, táto strana podporila a veľmi vehementne podporila druhé zvolenie prezidenta Gašparoviča. Zrejme to nie je v záujme politickej strany SMER. A práve preto máme pri priamo volenom prezidentovi jedinú možnosť, a to pýtať sa občanov, či sú spokojní s takýmto stavom.

  • Ďakujem.

    Písomne do rozpravy prihlásená je ešte pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán zastupujúci generálny prokurátor, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie sú to asi celkom oddeliteľné veci, ten fakt, že Generálna prokuratúra nemá svoju hlavu, a samotná táto správa, o ktorej jednáme.

    Ja som na prvé výročie zvolenia nového generálneho prokurátora napísala blog. Bola to taká krátka trošku ironická úvaha. A tak mám pocit, že sa to hodí aj teraz. Preto si dovolím vykradnúť samu seba, lebo veď plagiátorstvo samého seba vraj nie je plagiátorstvo, tak si to môžem dovoliť. A použijem niečo z tohto blogu na úvod svojho vystúpenia, samozrejme, s malou úpravou, pretože od 17. júna 2012, teda odo dňa prvého výročia zvolenia nového generálneho prokurátora uplynul predsa len nejaký ďalší čas.

    Takže, ak dovolíte, updatovaná krátka satirická úvaha na tému, ako ide život na Slovensku. Dnes 26. septembra 2012 je to presne rok, tri mesiace a deväť dní, čo Národná rada zvolila a prezident nevymenoval docenta Čentéša za generálneho prokurátora. A čo sa vlastne stalo? Nič sa vlastne nestalo, pretože život na Slovensku ide ďalej. A na čo nám je vlastne generálny prokurátor, keď život na Slovensku ide aj bez neho? Tak stojí otázka. Navrhujem preto zrušiť funkciu generálneho prokurátora. Načo nám je táto funkcia, keď to ide aj bez nej? Bez neho ušetríme jeden funkcionársky plat, prezident nebude musieť čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, Ústavný súd sa nebude musieť trápiť, ako rozhodnúť. Celkom sa mi páči táto idea. Dá sa v nej pokračovať v takomto tóne. Veď načo nám je prezident, ktorý nepodpisuje? Ušetríme bez prezidenta ďalší funkcionársky plat. Môžeme ísť ďalej. Načo nám je Ústavný súd, ktorý nerozhoduje? To je už kopa funkcionárskych platov bez týchto sudcov. No len ďalej už to začína byť nebezpečné, dámy a páni, tu v tejto sále, pretože tá ďalšia otázka je: Načo sú nám poslanci? Ten návrh na zníženie počtu poslancov na stole bol vlastne málo, treba nás zrušiť úplne. Ale potom to už začína byť nebezpečné, pretože tá ďalšia otázka je, či vlastne potrebujeme demokraciu. A tu končím so svojou satirickou úvahou.

    A prejdem radšej k správe, o ktorej dnes rokujeme.

    V správe som si s potešením prečítala, že prokuratúra funguje riadne aj bez generálneho prokurátora

  • , v žiadnom prípade nie je ohrozená odbornosť rozhodovania prokuratúry tým, že zatiaľ nebol vymenovaný generálny prokurátor, a to práve vďaka tomu, že prokurátori sú profesionáli, ktorí rozhodujú nezávisle od politickej situácie, v ich rozhodovaní je zaistená stabilita, zákonnosť a právna istota, pán kolega. Takže keď som si prečítala toto v správe, tak znova sa mi natíska otázka: Načo je nám vlastne generálny prokurátor?

    Ale predsa len, začítala som sa aj ďalej. A čítam ďalej: „Pri hodnotení roku 2011 z pohľadu činnosti prokuratúry je potrebné konštatovať, že toto obdobie bolo pre prokuratúru mimoriadne zložité. Dňom 1. februára 2011 uplynulo funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi JUDr. Trnkovi a do konca roka 2011 nebol ustanovený nový generálny prokurátor,“ a teraz podčiarkujem, „hoci prebehlo niekoľko pokusov o zvolenie kandidáta na túto funkciu v Národnej rade.“ Tak ja už viem, na čo potrebujeme nového generálneho prokurátora. Potrebujeme ho na to, aby si prokuratúra všimla, že jeden z týchto niekoľkých pokusov o zvolenie bol úspešný, a to ten, ktorý sa stal 17. júna 2011.

    Myslím, že potrebujeme generálneho prokurátora aj na to, aby po rokoch správa o prokuratúre bola možno trošku menej komentovanou štatistikou a vybehla trošku zo zabehaných koľají a bola viac analytickou, obsahovala viac pasáží, v ktorých sa vyhodnocujú jednotlivé inštitúty trestného práva a ich účinnosť, pretože aj pre poslancov, ktorí rozhodujú v konečnom dôsledku o trestnej politike tým, že rozhodujú o tom, čo je trestné a ako sú jednotlivé trestné činy sankcionované, by takáto správa dala lepší obraz o práci prokuratúry a o problémoch trestnej politiky.

    Myslím, že pre poslancov by bolo veľmi užitočné, keby tak, ako to dnes robí správa na naozaj iba niekoľkých miestach, sme sa na viacerých miestach dočítali, áno, pokiaľ ide o analýzy a vyhodnotenie účinnosti jednotlivých trestných inštitútov, dočítali sme sa napríklad aj takéto veci, a teraz hovorím s úplnou vážnosťou, pretože myslím si, že je úlohou správy toto hovoriť poslancom. A teraz to odcitujem: "Niekoľkoročné uplatňovanie § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ale i ustanovenia § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, rozumej to, čo má pracovno-politický názov Ficov farmársky zákon, aby sme vedeli, o čom hovoríme v tomto prípade, neprispelo k zníženiu drobných krádeží v obchode, prípadne z pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho, prípadne lesného pôdneho fondu. Tieto ustanovenia neodradili osoby v minulosti postihnuté za priestupok, prípadne osoby dopúšťajúce sa drobných krádeží na veciach nachádzajúcich sa na uvedených pozemkoch od ďalšieho protiprávneho konania. Uvedené ustanovenia Trestného zákona neúmerne zaťažujú orgány činné v trestnom konaní a súdy. Natíska sa otázka, či doterajší spôsob dokazovania pri uvedených trestných činoch na ich vzhľadom vynaloženým náklady, ktoré v prevažnej miere niekoľkonásobne prevyšujú škodu spôsobenú trestnými činmi, je účelný. Zrejme by bolo vhodné v rámci legislatívnej zmeny upraviť dokazovanie a celé trestné konanie tak, aby bolo možné uplatniť super skrátené konanie i bez účasti prokurátora, a to tak, že policajt po tom, čo na mieste činu zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že tento trestný čin spáchala konkrétna trestná osoba, túto predvedie pred službukonajúceho sudcu, ktorý následne rozhodne o vine a treste páchateľa.“ Áno, naschvál som vyňala túto pasáž, a to preto, že myslím si, že tento typ analýzy potrebuje od prokuratúry parlament počuť.

    Ale vrátim sa k tomu, prečo potrebujeme generálneho prokurátora. Myslím si, že potrebujeme generálneho prokurátora aj preto, aby nám dal niekto informáciu aj o tom, ako sa uplatňuje zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pretože v tejto správe som sa o tom veľa nedočítala. Áno, myslím si, že potrebujeme generálneho prokurátora aj na to, aby sme sa dozvedeli o tom, na základe akých kritérií sa rozhoduje o podávaní mimoriadnych dovolaní. Áno, myslím si, že potrebujeme nového generálneho prokurátora aj na to, aby sme mali prokuratúru, ktorá nekomentuje prácu polície spôsobom, ktorý hraničí s politickým hodnotením, tak ako je to v tejto správe, ale viac sa zameria na hodnotenie práce prokuratúry, pričom dostaneme sa napríklad aj k informácii, či vôbec a koľko robí Generálna prokuratúra komplexných previerok na podriadených prokuratúrach, lebo to je nástroj, ako vyhodnotiť prácu jednotlivých prokuratúr. Áno, som presvedčená o tom, že potrebujeme generálneho prokurátora.

    Na záver by som rada poďakovala každému jedného prokurátorovi, ktorý si riadne vykonáva svoju prácu, pretože, áno, je predsa úplne samozrejmé, že neistota ohľadom vedenia prokuratúry musí mať a má vplyv na riadenie a fungovanie prokuratúry. Voči týmto prokurátorom, ale hlavne voči občanom, ktorí majú nárok na riadne fungujúci štát a štátne inštitúcie vrátane prokuratúry, a to tiež treba povedať, máme my, politici, v najvyšších ústavných funkciách dlh a zodpovednosť za to, že prokuratúra nemá od 1. februára 2011 generálneho prokurátora. Ale zároveň musím povedať, že jeden rok, tri mesiace a deväť dní, to je zodpovednosť, ktorá, žiaľ, patrí prezidentovi Slovenskej republiky.

    A keď už hovorím o zodpovednosti, možno to sem nepatrí, ale pod dojmom dnešného rozhodnutia vlády cítim potrebu povedať aj toto. Ja viem, čo si myslí o nevymenovaní zvoleného prokurátora predseda vlády, viem, čo si o tom myslí prezident, pretože nekoná, ale vôbec netuším, čo si o tejto situácii myslí ten člen vlády, ktorý má k tejto téme najbližšie. A to je minister spravodlivosti. Preto sa pýtam, aj keď možno zbytočne: Tak, pán minister Borec, potrebujeme generálneho prokurátora? I keď po tom, čo dnes vláda odvolala troch členov Súdnej rady, troch renomovaných právnikov, aby ich nahradila ľuďmi zo sudcovského prostredia, možno preto, že tie voľby členov Súdnej rady volených sudcami až tak úplne tomu pánovi Harabinovi nevyšli, tak to treba vykompenzovať, možno ani nečakám už žiadnu odpoveď od ministra spravodlivosti. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo. Áno, my sme tu teraz čím ďalej, tým viacej, panie poslankyne, konfrontovaní tým, že máme síce priamo ľudom voleného prezidenta, ale priamo ľud nemôže konať, ak pán prezident koná svojvoľne. A to ešte sme svedkami začínajúceho rozhovoru o rozšírení právomocí prezidenta. Kde sme sa to ocitli, keď nie sme schopní prinútiť ani pána prezidenta, aby si vykonal svoje ústavné právomoci a ešte budeme diskutovať o tom, že by mal ešte viacej mať právomocí, aby mohol viacej pohŕdať Ústavou Slovenskej republiky?

    Pán zastupujúci generálny prokurátor sa veľmi pobavil, keď ste navrhli, aby sme nemali generálneho prokurátora. Dúfam, že, samozrejme predpokladám, ste to mysleli ako humor, ale viem si predstaviť, že by sa mnohí veľmi potešili, pretože im zrejme tento stav vyhovuje.

    Ja sa teda pýtam: Kto čoho sa tak bojí, ak by pán docent Čentéš nastúpil do funkcie generálneho prokurátora? Kto sa tak veľmi bojí, ak by sa dostal na toto miesto? Čo tam môže nájsť? Aké spojenia môže rozrušiť? Možnože nebude toľko mimoriadnych dovolaní alebo mnohých iných rozhodnutí, nebude to také jednoduché a ľahké, ako o tom hovoril dnes primátor Martina.

    Takže ďakujem veľmi pekne aj všetkým tým, ako vidieť, v strane SMER táto debata nenašla žiadny záujem, sedí tu z nich naozaj minimum ľudí, zrejme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, aj za ten možno smutno-smiešny úvod. Sama ste ho nazvali ako iróniu alebo až satiru, ktorá pomenováva súčasný stav toho, že nemáme generálneho prokurátora Slovenskej republiky vymenovaného do úradu.

    Vyvolali ste úsmev aj na tvári zastupujúceho a v súčasnej funkcii predkladateľa tejto správy. A táto situácia je skôr vhodná na smiech cez slzy.

    Tiež sa pýtam, komu tento stav vyhovuje, a možno aj v tom duchu troška odľahčenom sa pána predkladateľa možno spýtam, ako sa pracuje bez šéfa, ako sa pracuje bez človeka, ktorý má priamu a v tomto prípade aj politickú a vôbec zodpovednosť pred ľuďmi, ktorí nominovali a voľbami vyjadrili vôľu, aby v poslaneckej snemovni sedeli konkrétni ľudia a títo ľudia zvolili generálneho prokurátora. Aký iný režim by mal v demokratickej krajine fungovať? 79 poslancov vyjadrilo vôľu a legitímne zvolilo generálneho prokurátora, akým spôsobom sa teda pracuje na Generálnej prokuratúre a komu vyhovuje to, že obrovské kauzy a tuná sa spomínajú mimoriadne dovolania, sa dejú pod rúškom toho, že nikto nie je za ne zodpovedný. Váš úrad, pán zastupujúci generálny prokurátor, nevedie človek, ktorý by mal zodpovednosť. Ja sa pýtam, ako môžete do správy uviesť, že ho vlastne ani nepotrebujeme, lebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Tým sme ukončili rozpravu rečníkov, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ďakujem. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, k tejto prokuratúre som to mal dlhšie na jazyku a aj niečo poviem.

    My sme pána zastupujúceho generálneho prokurátora, alebo by som teda správne tituloval, prvého námestníka Generálnej prokuratúry pána Tichého mali aj u nás na výbore, kde sme sa teda rozprávali o tejto správe. A ja som sa ho spýtal teda na začiatku, či si myslí, že ak by strelili do psa z dvoch metrov, tým spôsobili mu 40 vnútorných, 70 vonkajších rán, to znamená urobiť z neho rešeto, že je možné nevšimnúť si, že ho trafili. Pán Tichý potvrdil, že sa mu to nezdá, že tak určite by si to mal všimnúť, že trafil. Tak bol som rád, že sme sa na tom začiatku naladili na spoločnú vlnu, lebo potom som pokračoval v tom príbehu. Nuž by ste neverili, že na Slovensku sa nájde prokurátor, ktorý tomu uveril, áno, okrem policajta, ktorý tomu tiež uveril. A ja neviem, či sme na tom tak úboho, že na mojom psovi budem demonštrovať, že kam sme sa to dopracovali, ale asi je to tak. Takže skúsim ten príbeh trošku dopovedať, podľa mňa o čom svedčí.

    Celý problém môjho psa Zipa je v tom, chudák, že on nevie vypovedať. Toto psíča nevie vypovedať, je dobrý pes, na chleba ho natriete, dobrý pes, je tam, kde je, výborný pes. Vadil niekomu, nuž strelil. A tie fotky obehli, myslím, aj tuná bol niekto, Martin Poliačik, myslím, to tu, mal ich, bolo vidno, ako vyzeral ten pes. Vyzeral úboho, už sme robili nad ním kríž, ale prežil. Ale ten príbeh pokračuje. A pokračuje v tom, čoho vlastne sme schopní alebo kam sme sa to dopracovali, že kto všetko v tejto krajine má okrúhlu pečiatku, kto všetko je sa ochotný a schopný pod niečo podpísať. Viete, ten policajt, ktorý zaznamenával ten prvotný stav, ja nechcem vás tu zaťažovať celým tým príbehom, ja len z toho niečo vypichnem, videl teda akúsi situáciu. A sa ma spýtal, či budem prístupný, ja ani neviem, ako sa to právnicky volá, na nejaký zmier, hej, s tým. A ja vravím, že ja nechcem robiť problémy, teda i keď ma to hnevá, a že mi možno to bude stačiť, ale že proste náklady, lebo o tom šetrení som hovoril, budem požadovať. Čiže to bola taká tá informácia. Ale potom sa to zvrtlo. Potom niekto prišiel a povedal: „Ja to vybavím, ja to všetko vyriešim.“ Možno povedal, že tu s nami kývať nebude nejaký Hlina, čo nám tu chytil zlodeja osemkrát súdne trestaného. Neviem, možnože si spomínate na ten prípad človeka, čo chodil vykrádať autá, bol osemkrát súdne trestaný. My sme ho museli chytiť. My sme ho odovzdali polícii, o polhodinu uplával, normálne pomaly, ešte mal aj sprievod, ako ho pustili. Som rád, že vtedy vtedajší minister vnútra zareagoval tak, ako zareagovať mal. Už vtedy asi moje problémy v nejakom rajóne začali s tým, že s nami tu nejaký Hlina cvičiť nebude. Čiže niekto si povedal: „Strelil, dobre mu tak, ešte to blbé psisko prežilo.“

    A ideme teraz na to. Takže ten obvinený, alebo ten, kto to urobil, vypovedal, zopakujem, dokonca by som to vám vedel prečítať, nechcem vás zaťažovať, že pes sa k nemu blížil, strelil raz, ako sa blížil, keď prvýkrát strelil, boli štyri metre, potom teda viete, strelíte raz, tam je nejaké obdobie, a teraz on už približne z dvoch metrov strelil, nevšimol si, či trafil. Výsledky tej streľby som vám povedal. On to tvrdil, že však to je v poriadku. Ten obvinený môže tvrdiť, že nebo je modré a že pán Frešo rozpráva po čínsky. On to môže tvrdiť. Otázka stojí, či sa s tým ten vyšetrovateľ, ten, kto má tú okrúhlu pečiatku, stotožní. No stotožnil sa s tým. Policajt sa s tým stotožnil. Mne to uznesenie o zastavení prišlo. Ja kukám na to a vravím, že však to nie je normálne, že však to prišlo z Marsu alebo zo Stupavy. No tak, viete, druhá možnosť bola správna. Tak zo Stupavy mi to prišlo. Teraz vravím, aké sú možnosti. No tak môžete sa odvolať. Nuž som sa odvolal, a to ešte horšie, do Malaciek. A to je presne to, že z Malaciek mi prišla odpoveď, že sa zamieta moje odvolanie ako neodôvodnené.

    Vážení, ja tu nechcem vás zaťažovať tým, o čo tam šlo, že komu ten môj pes vadí a tí poľovníci akí tam sú a nie sú ja neviem. Ja len hovorím o tom, o blbosti, arciblbosti, ktorá tam je, ktorú potvrdil aj tuná pán prvý námestník, že to je arciblbosť. A niekto sa s ňou stotožnil a ju uznal a zamietol. Tak, viete, to chúďa moje psíča, ten Zipo, sa stáva exemplárnym prípadom toho, kam sme sa dopracovali, čoho sme schopní v tejto krajine vydať za pravdu. A ja som možno trošku tvrdšia nátura, že ja sa na to pýtam a neviem čo. Ale teraz rozmýšľam nad nejakým bedárom, chudákom niekde zo Sniny alebo neviem skade, že čo s ním, keď sa dostane do súkolia moci, je schopný tento systém urobiť, ako je ho schopný zlomiť a zničiť v záujme niekoho, v záujme niečoho, aby mu to teda ukázali, kto je v tejto krajine pánom.

    Pán prvý námestník mi sľúbil vtedy na tom výbore, že mám mu doniesť náležitosti ohľadom toho, aby si to pozrel. A viete, ja nebudem to teraz analyzovať. A v zásade ho aj vyzývam, verím teda, že mi odpovie, na odpoveď, že čo zistil také klasické ako tuná pri tých zákonoch, že keď chce niekto malú novelu, tak sa hovorí, že budeme to riešiť komplexne. Ja teraz hovorím, že niekto podpísal takú blbosť. Tak poprosím vás, pán prvý námestník, nehovorte mi, že to vnímate v nejakej komplexnosti, tam nemáte čo vnímať v komplexnosti, tam máte vnímať to, či sa stotožním s tým, že niekto strelí z dvoch metrov a povie, že netrafil, lebo to bola obhajoba toho človeka. Len on tvrdil, že použil zbraň v krajnej núdzi. A to bola jeho obhajoba, hej, že proste on ju použil v krajnej núdzi. No už aj keby to bola pravda, tak jeho povinnosťou bolo to okamžite hlásiť. On to hlásil až o tri dni, už keď to bolo na Markíze. A dôvodom teda, prečo porušil ustanovenia ja neviem zákona o zbraniach a strelive, bolo to, že si neuvedomil, či trafil. Viete, že toto klamstvo povedal, toto použil na to, prečo si nesplnil tú povinnosť. Takže keby sme odhliadli úplne od všetkého, čo tam oni tvrdia a čo nie je pravda, tak minimálne mal dostať 50 eur pokutu za to, že si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona o zbraniach a strelive, podľa môjho laického názoru, a nie urobiť to tak, že s tým Hlinom, alebo s tým niekým, vykýva. Tak tuná nikto s nami cvičiť nebude.

    Pán prokurátor JUDr. Ján Mihal, teraz tie informácie, ešte nejakú tú imunitu mám, čiže tu poviem, údajne je členom dynastie, my sme sa dopracovali až k takémuto niečomu. Čiže pán Mihal je prokurátorom v Malackách, jeho brat je prokurátorom v Pezinku, jeho otec, myslím, je sudcom v Trnave a mama je sudkyňou v Trenčíne, proste niekde. Proste všetci, čo majú ruky, nohy v tej rodine, sú v súdnictve našom. Všetci títo asi robia proste tú prácu s tým plným presvedčením o hlbokej spravodlivosti a správnosti ich konania a chudák pes nevie vypovedať, to je vybavené a chudáka zlomíme. Chudák sa nemôže sťažovať. Tuná veľkí ľudia, poslanec Národnej rady biedi, chudák, biedi tu, normálne sa dovoláva toho, čo teraz, že mu chceli zavesiť dlh na mesto Martin vo výške miliardy, ja som o tom prípade nevedel, teraz to len zľahka analyzujem, že na Generálnej prokuratúre uznali, že je dôvodné mimoriadne dovolanie na právnu istotu práv cyperskej firmy na základe už x rozhodnutí iných súdov. Nuž keď tak veľmi záleží Generálnej prokuratúre na právach cyperských firiem, ono, my s tými cyperskými firmami tu máme svoje skúsenosti, však to ono vieme, tomu som sa venoval minule, tuná cyperských firiem je dosť veľa, dosť veľa, by som povedal, dosť často sa s nimi stretávame, ktovie, v čom tkvie to čaro cyperských firiem, prečo tak ten Cyprus je taký obľúbený? Je to nejaká klíma? Alebo ja neviem, čo to môže byť. Viete, pýtam sa, lebo sa s cyperskými firmami stretávame pri mýte, teraz ťažiari sú poväčšine z Cypru a teraz aj nejakí dovolávači sú z Cypru aj, myslím, Loto alebo ten TIPOS boli z Cypru. Proste do toho Cypru, ja neviem, asi sa asi pôjdem pozrieť. V živote som tam nebol, pôjdem sa tam pozrieť, aby som videl, v čom je čaro Cypru a v čom je čaro, že teda Generálna prokuratúra uznala, že je teda nevyhnutné, aby táto cyperská firma mala tú právnu istotu, a prečo ten môj chudák pes, ktorý prežil, chvalabohu, nepožíval žiadnu ochranu. Že však čo to je jeden pes? To už nehovorím o tom, že to bolo celé vedené ako poškodzovanie cudzej veci, nechcem to analyzovať, ja chcem povedať, aby to nevyznelo zle, lebo myslím, že to za to stojí, tento Zipko, tento môj pes, potom bola taká sučka, čo učila tie rysy, strelili tú suku. Tie dva psy boli, myslím, dosť silným takým, by som povedal, presvedčovacím prípadom, aby sa menil ten zákon, ktorý upravoval možnosť streľby psov v lese. Ja chcem, uvidím to v rámci mojich možností, aby aj Zipo môj dokumentoval to, kam až obludne sme sa v systéme našej justície a spravodlivosti dostali, pod čo všetko je schopný človek dať svoju okrúhlu pečiatku. Ministrovi vnútra som to ešte nepovedal, lebo to bude samostatné.

    Teraz, vážený pán prvý námestník, ja sa spýtam, neviem teda, čo mi odpoviete, ako ste to doriešili. A priznám sa, že neviem, aké vy tu máte možnosti ohľadom tohto pána, ktorý takto proste používa svoju okrúhlu pečiatku. Som zvedavý na to. Možno to nebude ani potrebné. Ale ak nenájdem, by som povedal, adekvátnu odpoveď na tieto úplne jasné skutočnosti, tak urobím taký pojazdný ten cirkus a budem proste chodiť, takú až dramaturgiu spravím po mestách a dedinách a obciach, keď nebudeme mať zasadnutie, aby som ľuďom demonštroval, čo všetko sú schopní policajti a prokurátori podpísať, lebo, viete, tá plasticita je krásna, lebo to je v tej výpovedi, tá výpoveď tam môže byť zväčšená. Teraz tam dáme akože bude streľba, nejakého toho Zipa zoberiem, však nestrelí ho naživo, hej, ale budeme to demonštrovať, teraz, pozrite, aha, z dvoch metrov to bolo, viete, a tým ľuďom budeme ukazovať, čo všetko to bolo, kam sme sa to dopracovali, kam v tom systéme, ktorý chce položiť Martin na kolená, zrekvirovať tam od Matice až po cesty chodníky, ešte aj ten Váh, čo im tečie, im prehradíte, až po nejakého psa zachádza tá obludnosť. Je to naozaj, ako sa hovorí, dovtedy, kým v tých ľuďoch nejako prestane byť chuť to akceptovať. A to nie je dobré pokúšať do poslednej chvíle.

    Pán prvý námestník, neberte to osobne. Naozaj preto sa na vás obraciam, lebo ste tam a ste tam najvyšší údajne. Ja tomu moc nerozumiem. Takže keď ste tam najvyšší, tak sa obraciam na najvyššieho. A som zvedavý, čo mi viete povedať o prípade môjho psa, ktorý vlastne nie je prípadom môjho psa, ale prípadom obludnosti našej justície a spravodlivosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.

    Ukončujem všeobecnú rozpravu.

    Alebo chcete ešte vystúpiť v rámci rozpravy?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Takže nie je uzavretá rozprava, budete môcť reagovať.

    Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som reagovať od konca, aspoň si to teda považujem za povinnosť, bez snahy robiť niektoré zbytočné závery a so snahou vyhnúť sa niektorým takisto zbytočným konfliktom.

    Začnem pánom poslancom Hlinom. No ako som sľúbil, a vy ste sľúbili, že k nám napíšete podanie, tak sa budeme zaoberať psom. Ja proti tomu nič nemám. Prokuratúra je povinná vyšetriť všetko. To znamená, ako som povedal, až sa oboznámime so spisom, tak vám odpíšeme, pán poslanec, že čo je alebo či to bolo alebo či to nebolo v poriadku. Neviem to teraz posúdiť. A preto vám hovorím, že až si to prečítam, tak potom budeme schopní povedať, či okresná prokuratúra rozhodla správne alebo rozhodla nesprávne. A takisto dostanete aj určite odpoveď. V každom prípade ste však vtedy mali možnosť požiadať krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry, ale nevadí, to sa dá aj takýmto spôsobom riešiť.

    To, že tam je uvedené, že proti tomuto nie je prípustný opravný prostriedok, je v poriadku. Nebolo to totiž v trestnom stíhaní, to znamená, že tam kedykoľvek, kde je vo veci rozhodnuté, môže prokuratúra pokračovať v konaní. Tam problém nie je v tomto ohľade, pretože ak sa stal priestupok alebo trestný čin, to, že niekto tam uvedie, že teda to tak nie je, nepokračuje ďalej v konaní, ešte neznamená, že tak nie je možné urobiť. Takže vám sľubujem ešte raz aj pred plénom, že sa určite na to pozrieme.

    O tom, či budete alebo nebudete mať úspešný pojazdný cirkus, neviem rozhodnúť. Ani neviem, ako skončí ten cirkus, my sme zvyknutí na všeličo, aj na cirkus aj doma, aj inde. Takže vám nemôžem odpovedať ani na toto.

    Začal by som, ak dovolíte, tak vo všeobecnosti takou vecou, ktorá, by som povedal, sa ma aj týka osobne, aj sa ma netýka osobne, a to, že teda či je alebo nie je generálny prokurátor. Pani poslankyne a páni poslanci, ja za to, že generálny prokurátor nie je, môžem asi tak, ako keď vyjdem von a bude pršať. Čiže ja som tu v podstate asi v takej situácii, ako keď na lodi alebo v lietadle zomrie kapitán a kopilot tam zostane, ktorý potom nemôže povedať: „Tak ja sa vzdávam, ja odchádzam dozadu medzi cestujúcich, nech sa tu robí, čo chce, nech lietadlo padne, mňa to ďalej nezaujíma.“ Toto som mohol urobiť. Aj sa vám priznám, ako tu stojím pred vami, že som uvažoval o tom, že sa do mesiaca vzdám, ak to teda nebude vyriešené, keď sa diala voľba generálneho prokurátora, ale potom som uvážil, že to by bola vlastne zbabelosť. Ja by som vlastne ušiel z boja, lebo ten problém aj tak by sa nebol vyriešil. A to nezáležalo na prokurátoroch a už vôbec nie na mne ako námestníkovi generálneho prokurátora. V podstate som musel tam zostať a znášať všetky tie veci okolo a nepríjemnosti minulý rok. A keby ste boli v mojej koži, neviem, kto z vás by to asi chcel tak zažívať, čo sa tam dialo, všetko možné, lebo mať rozpor Generálna prokuratúra kontra Národná rada kontra vláda ešte k tomu aj, to nie je nejaká príjemná záležitosť. Pritom všetkom musíte zabezpečiť, aby tá prokuratúra fungovala, aby mala všetko, čo potrebuje.

    To vám poviem hneď, ako to je. My sme sa dostali do finančných problémov. Vlastne kvôli tomu aj to všetko začalo súvisieť so všetkým. Začali sa hrnúť problémy, ktoré boli neuveriteľné a nevídané, pretože nám pribudla vojenská prokuratúra. To vám vysvetľovať, čo sa dialo a aké nastali problémy, nebudem, nechcem vás tým zaťažovať. Jednoducho prešlo mimo poslancov takéto niečo. Takže ešte raz vám hovorím, na túto otázku všetkým tým, ktorí ste sa pýtali, by som odpovedal, že plačete na cudzom hrobe. Ja za to nemôžem. A keď bude generálny prokurátor, nech si to potom on zodpovie ďalej.

    A to, či generálny prokurátor ďalej posunie tú loď tak, ako si to predstavujú niektorí z vás, a či si myslíte, že by to tak malo byť, to je veľmi otázne, pretože pokus o prijatie nových zákonov minulý rok, ako viete, skončil v podstate fiaskom. A ten pokus bol práve naviazaný na neschopnosť zanalyzovať situáciu na prokuratúre. Ja som posledný človek, ktorý by povedal, že tam netreba nič zmeniť. To vôbec nie je pravda. Ten systém zostal v určitej dobe a treba ho posunúť ďalej. Treba sa prispôsobiť novým situáciám, novým podmienkam a tak ďalej. Ale to podľa môjho názoru nebolo šťastné vykročenie, lebo práve bol urobený bez analytiky, bez poznania skutočnosti a v podstate tým, že sa vytvorili takzvané problémy. Tu sa riešili problémy, ktoré neboli problémy prokuratúry a spoločnosti, ale to boli takzvané problémy. A všetci viete, to vyvrcholenie aké bolo.

    No by som odpovedal na otázku ešte, ako to vlastne funguje. Pán poslanec Viskupič sa ma spýtal, ako sa mi pracuje. No ťažko sa mi pracuje. No ale musím pracovať. A takisto aj ostatní tam musia pracovať, opakujem ešte raz, nemám na to možnosť ináč reagovať. A o tom hovorím práve v závere tej správy. A snažím sa vyhnúť konfliktom, útokom a vysvetľovaniam, kto za čo môže. My určite nemôžeme, to mi uznáte, za tú situáciu. My sme tí poslední, ktorí mohli do toho potom zasiahnuť. A keď to tak je, tak ale nezostáva nič iné, iba v tom zotrvať a bojovať tam v tom priestore. Tam ja nemám inú možnosť. A tí prokurátori, na ktorých ste sa obrátili, sú presne na tom takisto.

    Nebudete mi veriť, ale môj osobný prieskum u prokurátorov bol veľmi zaujímavý. Bol taký, že množstvo ľudí si kupuje za svoje peniaze napríklad monitory, napríklad takéto kresielko, aké tu máte, nehovoriac o ja neviem ventilátore, ak máte horúco, lebo vyhoďte si z hlavy, že prokuratúry majú zväčša klimatizované miestnosti, kde je mahagónový nábytok, a že si tam prokurátori žijú ako prasiatka v žite, poobede sa uložia na pohovčičku, pospinkajú si a rozmýšľajú, čo je, kedy pôjdu konečne domov. To tak nie je. Tam je taká situácia hocikde, že keď ste prokurátor a mali ste pred sebou predchodcu, čo bol fajčiarom, tak si sám aj omaľujete tú svoju kanceláriu. A verte tomu, že to tak je. Najprv mi to nechceli poprezradzovať, tak som musel sľúbiť, že ja ten prieskum robím kvôli tomu, aby sa vedelo realisticky, o čo tu vlastne ide a ako to vyzerá. Neberte to odo mňa ako sťažnosť, lebo ja viem, aká je situácia nielen posledný rok alebo posledné tri roky s peniazmi v štátnej správe. Prokurátori nikdy neplakali, to ste nemali v žiadnej správe, čo to je. Ja vám len hovorím na margo toho, keď chcete vedieť, ako sa tam pracuje. Tam sa takto pracuje, takéto sú aj problémy. To znamená, že my sme hocikedy na kraji, by som povedal ekonomického krachu. A to je ten dôkaz, ktorý som vám povedal, že tí ľudia si musia sami zabezpečovať základné veci. A to je už dlhé roky. No ale toto som sa asi nemal takto dať uniesť a nemal som vám povedať vlastnú štatistiku. Ale keď ste to chceli vedieť, tak to vedzte. Nie je to v tej správe.

    A keď mi pani poslankyňa Žitňanská vyčítala, že by chcela viac analytiky.

  • Reakcia z pléna.

  • No, áno, napríklad analýza toho jedného trestného činu § 212 Trestného zákona. Tak vám poviem ešte ďalšiu takú perličku. To je taký svojský trestný čin. Dajme tomu, že ja nie som odborník práve na túto oblasť, ale viem určite jednu vec, že keď niekto niekedy ukradol, keď sa tak vyjadrím, v obchode nejaký rožok alebo chlieb, alebo niečo podobné preto, že bol hladný a ho zjedol, tak toto by asi tak logicky vychádzalo, že to by nemalo byť trestným činom, že veď však on neukradol ja neviem vodku, alebo víno, alebo niečo podobné, on tam zjedol jedlo. No a keď toto urobí dva-tri razy, tak poviem, aby ste vedeli, tak niet inej možnosti, iba ho zavrieť natvrdo. A ja som povedal, že toto je ale taká akási zvrhlosť alebo čo to je. A teraz som zisťoval, ako to tí prokurátori robia. Tak oni sa snažia tak vymanipulovať sa z toho priestoru. A dokonca som zistil, že poniektorí, pretože je tam možno aj podmienečné zastavenie, ale je to vtedy, keď nahradíte škodu, ten prokurátor radšej zaplatí za neho tú sumu, aby bolo možné vôbec takýto krok urobiť. Takže toto je ten trestný čin, ktorý pani poslankyňa našla, čo analyzujeme. A priznám sa, že teraz som vám ho doanalyzoval ešte aj viac, tu je to písomne pre toho, kto tomu moc nerozumie. Ale ona je právnička, takže pochopila, o čo tam ide. Ale toto chceme riešiť práve pri novele Trestného zákona.

    Je tam aj analýza iných vecí. Ale odmietam tvrdenie, že my tam politicky hodnotíme policajtov. To nie je pravda. Ja vám poviem, že náš názor na políciu je v tom smere jednoznačne jasný, majú ťažkú robotu a tá ťažká robota sa vždy zrazu znásobuje, keď dochádza k voľbám a zmene v systéme. Zrazu musia policajti poniektorí, ktorí sú, a ja vám nehovorím teraz o jednej alebo druhej vláde a tak ďalej, to mi je dosť jedno, čo boli odborníci väčšinou odísť. A prečo? No preto, lebo prišla nová garnitúra a to sa mení. Ale vžite sa do mojej situácie a mojich kolegov, že oni majú zrazu pracovať s novými ľuďmi, ktorí prídu. To znamená, za 4, 5 alebo 8 rokov ste nejakého človeka niečo naučili a zrazu ten človek odíde, príde nový, ktorý väčšinou nevie nič alebo je úplne kdesi vedľa. Toto je veľmi nevhodná situácia.

    Kritizuje sa tam úroveň vyšetrovateľov a tak ďalej. Pravda bola taká, že v poslednom období zrazu operatívna činnosť mala prednosť pred vyšetrovateľmi. Toto nie je ale dobré riešenie, pretože úspešnosť vyšetrovania a vôbec prípravného konania určuje súd. Len vtedy som úspešný, ak niečo zažalujem, tak mi to súd odsúdi, ale nie oslobodí ma od toho. To znamená, že ak ma od toho oslobodí, je to pre mňa zlý bod. A tých bodov, keby ste si pozerali, ako sa nám to mení, lebo to je podstatná vec, síce nie je to také strašné, tam dochádza k určitým, by som povedal, chceniam prokurátora alebo tlakom, ako to dostať. Len tá polícia v tomto ohľade nám nestíha takým spôsobom, ako by to malo byť. A to je kvôli ich vzdelaniu, pretože sú tam telocvikári, chemici. Ja vám môžem vymenovať všelijaké povolania, ktoré tam sú. To znamená, že to s právom nemá nič spoločné. A tá príprava a ich plat je tiež nie bohvieaký. No teraz to vezmite ako kritiku celkove toho systému. Ale vezmite to takto, nie je možné, aby prokurátor bez zabezpečenia systému vyšetrovania zo strany polície bol úspešný. O toto tu ide. To znamená, že celé to trestné konanie je potom závislé od jedného bodu.

    Toto som si nechal na záver.

    Ja pánu poslancovi Hrnčiarovi a pani poslankyni Vaľovej vôbec nevyčítam, že sa postavili za svoje mesto, som si to vypočul pozorne. Ja ich chápem ako primátorov, z tohto pohľadu musia brániť svoje mestá, robia to správne. Ja proti tomu nemôžem mať nič, pretože bolo by zlé od nich, ak by povedali, že to je inak. Oni si hája peniaze svojho mesta, lenže ja vám poviem pozíciu druhú. Mňa nezaujíma, či to je nejaká firma z Cypru alebo ja neviem z Ukrajiny, alebo Francúzska, alebo Nemecka, pre mňa je subjekt ako subjekt. Z tohto pohľadu ja nemôžem rozlišovať, dokonca vám to poviem takto, ja nemôžem ani rozlišovať medzi štátom, fyzickou osobou a právnickou osobou. U mňa sú si všetci rovní v tomto rade, pred zákonom aj pred súdom. Ja nemôžem sa stavať do pozície štátneho zástupcu. To znamená, že mám chrániť iba záujmy štátu. Ja mám podľa ústavy chrániť záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. A všimnite si, že ten štát je tu až na konci, to znamená, mám konať vo verejnom záujme. A to, či to je alebo nie je miliarda, nezávisí od hodnotenia tohto. Otázka je, či bol alebo nebol porušený zákon a kritérium tohto je iba jedno, to znamená, že ak podám mimoriadne dovolanie, či mi vyhovie Najvyšší súd. V tomto prípade, pokiaľ si dobre pamätám, lebo tú konkrétnu kauzu si až tak nepamätám, to je už tak aspoň tri roky stará vec, čo pán primátor mesta Martin spomínal, pokiaľ viem, tam vyhovel Najvyšší súd tomu dovolaniu a celé konanie je otvorené, týmto nie je skončené. Ja som nepovedal tým, že musia prehrať celý ten spor. Naviac, treba povedať, že pokiaľ viem, to mimoriadne dovolanie bolo podané ešte za existencie generálneho prokurátora. Čiže to vôbec s tým nesúvisí, či bol alebo nebol generálny prokurátor. To je toľko k tomu, ku konkrétnej veci, ale nechcem sa viac tam, by som povedal, zaplietať do tej konkrétnej kauzy, lebo to je už pre mňa strašne dávno. Ja si nepamätám detaily niektoré, ale s určitosťou vám poviem, že mesto Martin malo právo sa vyjadriť k Najvyššiemu súdu, k tomu mimoriadnemu dovolaniu. A ak by bolo namieste tvrdenie mesta Martin, tak Najvyšší súd by mal možnosť tomu mimoriadnemu dovolaniu nevyhovieť.

    Dávam len takú krátku štatistiku, že v roku 2011 sme podali 183 dovolaní a z toho ich bolo 38 zamietnutých. Čiže to nie je tak, že v tom, s čím sa obrátime na Najvyšší súd, aj vyhovejú. To je otázka veľmi komplikovaná.

    A namietanie u mňa, aké bolo zloženie senátu, nemôžem ovplyvniť, pretože zákonný sudca a senát sa určuje spôsobom, že, by som povedal, malo by to byť náhodné riešenie. A už vôbec nezávisí od dovolateľa, to znamená, či je už fyzická osoba účastník konania alebo mimoriadne dovolanie, keď ho podá Generálna prokuratúra. Vôbec nezáleží na tom, že by som si ja vybral senát alebo sudcu, ktorý bude o veci pojednávať. Ani len sa mi nesníva o takom niečom.

    Pokiaľ sa týka celého riešenia alebo teoretickej časti tohto oprávnenia, my tam pomerne na rovinu píšeme, čo je problém alebo v čom je výhoda a nevýhoda. Výhoda tohto oprávnenia je nasledovná. Víťazí princíp zákonnosti, to je pravda. Keď raz budete mať rozhodnutia súdov, s ktorými neviete pohnúť, a sa obrátite na Generálnu prokuratúru, tak ako ste boli možno niektorí z vás v súdnych sporoch, budete šťastní, že to dovolanie je podané, lebo ste si nevedeli poradiť a presadiť sa na tých súdoch a dostáva to úplne iný súd, čo je Najvyšší súd. Ak však budete na druhej strane, to znamená, že proti vám je podané to mimoriadne dovolanie, tak určite šťastní nebudete, ale život v práve, a teda na súde je takýto práve, že tí, ktorí sú úspešní, sú spokojní a tí, ktorí sú neúspešní, sú nespokojní. My nemôžeme mať na strane aj navrhovateľa, aj odporcu, to sa jednoducho nedá. Ja nemôžem bojovať za obidve strany. Ja prejavím svoj názor, ďalej rozhoduje súd. A na to je práve ten súd nezávislý a má byť nestranný, aby rozhodol podľa svojho vedomia a svedomia. Ako rozhoduje ale súd a či tak rozhoduje, nie je mojou zodpovednosťou. Je to zodpovednosťou každého jednotlivého sudcu, ktorý je ústavný činiteľ. A to sudcom nemôžeme nikdy zobrať. To je správne a tak to má byť.

    Mimoriadne dovolanie z toho pohľadu skutočne nabúrava teda princíp právnej istoty. Len vám zopakujem ešte raz, ten princíp právnej istoty je niekedy na úkor zákonnosti. A teda ide o presvedčenie niekoho, že nemôže sa nijakým spôsobom dovolať práva a spravodlivosti. A nie je celkom pravda, že to bolo iba na základe iniciatívy štátnych inštitúcií. Keď zaniklo bývalé oprávnenie podobné, to sa vždy tak cyklicky vracalo, takéto obdobné, tak písalo nám množstvo ľudí, ktorí boli nespokojní. Niektorí to vôbec nevedeli pochopiť, že už sa nemôžu nikde nikdy obrátiť, že už to skončilo, že raz a navždy prehrali. Je ťažké vysvetliť niekomu, kto je niekoľko rokov v spore, že je neúspešný, pretože už nie je možné sa na niekoho obrátiť. To je dosť nevysvetliteľná situácia. A pre Slovensko bola nezvyklá aj preto, že väčšinou sa k nám obracali ľudia, ktorých finančné možnosti neboli bohvieaké. To znamená, že nemali možnosť na dobrého advokáta, nemali možnosť sa dať zastúpiť špičkami advokátskeho stavu v tomto štáte a zostávala im takáto jediná možnosť.

    A k tomuto oprávneniu vám poviem jednu vec. Ak, som vám to prečítal z tej štatistiky, sa súdy dostanú na takú úroveň, a to nie je kritika osobitne iba súdov, ako sú ja neviem v Nemecku alebo Anglicku, takéto oprávnenie nie je potrebné, ale pokiaľ je situácia komplikovaná na súdoch z rôznych dôvodov, tak zavrieť si cestu možností napadnutia rozhodnutia, ktoré je zrejme nezákonné, je pokus o samovraždu. Je to cesta do pekla. To je pohľad z tejto strany.

    A treba povedať jednu vec. Ja kľudne predložím tu ten materiál, ktorý pán poslanec odo mňa žiadal, že teda aby sa vedelo, koľko bolo podaných mimoriadnych dovolaní proti štátu, v prospech štátu. Ja poviem, osobne podpísal som množstvo mimoriadnych dovolaní, ktoré boli, ako sa to vyjadruje, v prospech štátu aj keď to nie je podľa mňa celkom správne vyjadrenie, ale ktoré boli aj proti štátu akože, ale to práve z toho dôvodu, že nie som štátny zástupca, ja som prokurátor. To znamená, že konám pre všetky strany rovnako. Tam nie som v pozícii, že keď mi štát rozkáže, ja to mimoriadne dovolanie mám podať. To by bolo veľmi nesprávne postavenie. Ak by ste dovolili, tak sa zmení tá situácia úplne iným spôsobom. A takto je to uvedené v ústave, by sa musela zmeniť aj ústava.

    Myslím si, že tá správa, tak ako bola tu predložená a kritizovaná aj z jednej aj z druhej strany, chcem sa teraz dotknúť na chvíľočku pani poslankyne Vaľovej, je dôkaz, že sú so mnou nespokojní aj opoziční aj vládni, s čím som spokojný, poviem vám na rovinu. Keby boli spokojní so mnou iba jedni, tak som ja nespokojný ja so sebou, to znamená, že som kdesi na strane kohosi. A o to vôbec nemám záujem.

    K otázke tej námietky toho protestu. Áno, samozrejme, mohli by sme dávať protesty možno aj inde, ide o hry a lotérie, to znamená tie nešťastné herne a tých jednorukých banditov. Ja to ale neviem hrať a nerozumiem tomu, mňa nezaujímajú takéto radosti a slabosti. Pravda je taká, že, ako to máte v tom materiáli, sme mali previerkovú činnosť na katastri. Ak by sme chceli mať každý rok previerkovú činnosť, ja neviem desať previerkových činností na rôzne množstvo oblastí, to sa nedá stihnúť, pretože takéto veci, ako je tento protest, menovite v tom Humennom k tým hrám, k tým jednorukým banditom, tak vznikajú takým spôsobom, že napíše niekto nespokojný podnet a my preskúmame v tomto prípade všeobecne záväzné nariadenie, postup, ktorým to bolo prijaté. Ale musím povedať, že náš názor v tom Humennom bol taký, že nebol to zákonný postup, že to bolo veľmi problematické a že sme si mysleli z toho pohľadu, že tam musíme niečo urobiť. Bol podaný jeden protest a následne bol podaný aj druhý. To, či mesto Humenné vyhovie tomuto protestu, ja neviem, to je vecou zastupiteľstva mestského. A budú tam rozhodovať o tom. Ak nám nevyhovie mesto Humenné, ja predpokladám, že ak ďalej budeme mať tú situáciu otvorenú, že pôjdeme aj na súd. A to sú tie otvorené veci, o ktorých pani poslankyňa hovorila, že koľko ich zostáva otvorených. No, áno, zostáva toľko ich otvorených, lebo tam je aspoň 10 % toho. To je otázka súdu, že koľko toho zostáva.

    No asi na záver. Aj keď okamžite sa na mňa ozvalo päť protirečníkov, ja vám už nebudem protirečiť, ja chcem len povedať záverom toľko, že všetky tie reálne a praktické námietky beriem. Dokonca viem, že v tej správe, tak ako sa objavili tie analytické veci, by ich mohlo byť viac, ale vezmite si to takto, správa o činnosti prokuratúry nemôže byť Angelika markíza anjelov. To je správa, ktorá je prísne stanovená. Ako v zákone má vyzerať a tak ďalej, je to profesionálna správa, tak ona tak aj musí vyzerať. To znamená, že naše fantazírovanie, napr. toto tu, čo som vám povedal o tom trestnom čine a čo som vysvetlil, že o čo tu ide, je, by som povedal, na jednej strane také aj do vlastných radov o tom, že čo sa tam deje, ale že ten Trestný zákon sa nám trošku vymkol z rúk. To sa stáva, ale nemalo by sa to stávať pravidelne, aby sme my vás takto informovali. Na to je ministerstvo spravodlivosti, na to sú iné orgány, ale zaťažovať vás konkrétnymi vecami, ako by to malo byť, to nepovažujem za správne. Ale ak si poslanci myslia, že chcú analytiku o niektorých trestných činoch, nie je problém ju spraviť, pretože Národná rada má právo požiadať Generálnu prokuratúru, aby urobila takú a takú analýzu. Nie je to problém. Niektoré analýzy tam robíme a sme považovali za potrebné ich vypichnúť. Momentálne sa to ukazuje nám. Ale na to, aby sme my analyzovali len tak odľava doprava, tak tá správa by nemala 150 strán, ale mala by možno 1 500 strán. Takže to je asi dosť zbytočné.

    To je toľko na vysvetlenie, ako by to mohlo alebo malo vyzerať, viac vám nemám čo dodať.

    Ja vám ďakujem za pripomienky, niektoré si určite budem brať k srdcu a zariadim sa aj podľa nich. Ďakujem vám za niektoré námety a ďakujem vám aj za kritické pripomienky. Prajem pekný deň.

  • Na vystúpenie prvého námestníka generálneho prokurátora s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Hlina, Hrnčiar, Viskupič, Vaľová, Galko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán prvý námestník, ja len chcem tak skorigovať zľahka, že ste povedali, že budete riešiť môjho psa. Ono dá sa povedať, že nebudete riešiť môjho psa, ale budete riešiť svojho podriadeného, ktorý bol schopný sa pod niečo také, ako som spomínal, podpísať. Zrovna bol to pes. Čiže toto je taká mierna korekcia.

    A ten cirkus. Ja som hovoril a opakujem to, je to už aktom takého zúfalstva a beznádeje v prípade, že by sa v tej veci nič nekonalo. Znova ma napadá, že ak už poslanec má problém, viete, tak potom čo má robiť ten bežný, obyčajný človek, ktorý sa nemá šancu ku vám dostať tak zblízka ako trebárs ja?

    A ešte dovoľte krátko k tým dovolaniam. Rád som tomu ozrejmeniu, čo vlastne je. Prípadne neskôr sme si mohli na to spomenúť, že tuná je taký Pečniansky les 22 ha. Štátne lesy to vymenili podvodným konaním, to tvrdím ja, a to musí dokázať súd, za lesy niekde pri Veľkom Krtíši. A keď už Slovensko prehrá všetky súdy, ktoré budú, ja budem naozaj zvedavý, či kvôli Slovensku, kvôli ľuďom, kvôli tomu, aby sme my, poslanci, sa nemuseli pozerať na to, že niekto už pod nosom nám urobil to, čo urobil, sa na úrade, v ktorom pracujete, nájde vôľa tento mimoriadny opravný prostriedok dodať. Ale to nie je otázka, lebo viem, že ste povedali, že nebudete reagovať. Tak to len dodávam, že budem zvedavý v tom ďalšom období, ako sa to bude vyvíjať.

    Každopádne vám však ďakujem za deklarovanú ochotu, že sa budete venovať nie môjmu psovi, ale prípadu, ktorý súvisí s tým, čo všetko je človek schopný s okrúhlou pečiatkou podpísať. Ďakujem.

  • Vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, áno, ja bojujem za mesto, ale nielen za mesto, ale vo všeobecnosti za princíp právnej istoty, ktorý jednoducho v súčasnosti občania tohto štátu nemajú. A zopakujem to ešte raz, nie je to predsa normálne alebo resp. ak to je normálne, tak potom ma musíte pochopiť, že to vyvoláva veľké otázky a otázniky, že keď sú štyri nezávislé rozhodnutia súdov, dva krajské, dva najvyššie, je k dispozícii znalecký posudok, ktorý jednoznačne dokazuje, že celé to bolo vymyslené, fiktívne a špekulatívne, tri dni pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty generálny prokurátor dá mimoriadne dovolanie, dostane sa to do senátu, kde, aj v médiách sme sa dočítali podľa vyjadrenia sudcu Najvyššieho súdu, že senát, kde je pán JUDr. Seman, je ovplyvniteľný a že tam sa dajú kupovať rozhodnutia a že v obchodných veciach sa deje korupcia a že sa kupujú rozhodnutia súdu, ten istý senát, a je všeobecne známe, že sú tam priateľské väzby na niektorých pracovníkov Generálnej prokuratúry, rozhodne voči svojim kolegom a zruší a nazve všetky rozhodnutia štyri, ktoré boli počas desiatich rokov, za nezákonné, tak to naozaj vyvoláva otázky.

    A ja by som chcel aj požiadať ešte raz médiá, aby sa venovali takýmto prípadom, aby ich sledovali, ale nielen to aby sledovali, ale aby sledovali aj to, aké právnické firmy zastupujú tieto spoločnosti. A možnože by sa tak ukázali aj celkom zaujímavé nejaké prepojenia. Jednoducho treba o týchto veciach hovoriť verejne a máme pripravené aj kroky, ktoré presiahnu rámec Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán prvý námestník, nepotešili ste ma. Ja som vám tú otázku položil zámerne. Nikto vás tu neobviňoval zo stavu toho, že nemáte „šéfa“.

    Ste vymenovali rôzne oblasti, kde na Generálnej prokuratúre cítite deficit. Jeden je legislatívny, ktorý ste pomenovali, ďalšie sú ohľadom majetkových pomerov na Generálnej prokuratúre a vybavenosti kancelárií, a povedali, že teda nemáme si predstavovať, že sú tam nejaké mahagónové nábytky a klimatizácie.

    Ďalší stav ste pomenovali ten, ako keby prokurátori všeobecne na základe toho, že sa tu striedajú vládne garnitúry, museli robiť vždy s novými ľuďmi. Máme to teraz veľmi aktuálne, lebo veď sme tu pol roka a to zemetrasenie aj v Policajnom zbore vždy po voľbách prichádza. A sám to pomenúvate, ale celý tento stav v globále má jednu základnú otázku. A to je možno aj zriadenie, čo skutočne chýba Generálnej prokuratúre okrem všetkých týchto negatív, ktoré pomenúvate vy, aj s tým, že ste museli prevziať pôvodne zamýšľanú funkciu, ktorú ste chceli vykonávať iba mesiac, na takmer rok alebo 1,5-ročné obdobie. Je to stav, ktorý sa nedá akceptovať, stav, ktorý musí ležať na srdci aj vám. A pravdepodobne ak by sme išli ďalej, to obvinenie z činnosti smerovalo na úplne nejaký iný úrad, nie na váš, to je to, že Generálna prokuratúra niekde zostala zachytená v ústavnoprávnom vákuu a nekonajú ústavné inštitúcie, ktoré by mali mať na srdci dozor nad zákonnosťou v tejto krajine. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja rovnako, samozrejme, ako primátorka, poslankyňa určite chránim občanov mesta Humenného, chránim rodiny a deti v tomto prípade, čo sa týka hazardu, pretože vieme, čo hazard spôsobuje. Samozrejme, čo sa týka procedúry, je to vecou skúmania. A mesto Humenné bude vylepšovať procedúru.

    Ale, zastupujúci pán námestník, nikdy som sa nevyjadrila osobne o vašej rovine alebo o vašej osobe, že ste povedali, že som s vami nespokojná, to som nikdy nepovedala.

    Ale aj prokuratúra má čo vylepšovať. A to som hlavne povedala, a to z toho dôvodu, že sami uvádzate v správe, že minimálne využívate možnosť, aby ste chodili na zastupiteľstvá. Viete, pán zastupujúci prokurátor, že momentálne sme sa vonku bavili, primátori, že je štyri-päť všeobecne záväzných nariadení napadnutých na celom Slovensku, preboha, v každom jednom meste. A ja sa pýtam, prečo nikdy, veď ja hovorím za kolegov starostov a primátorov, prokurátori nechodia na tie zastupiteľstvá, veď všeobecne záväzné nariadenia prijímame možno raz za tri-štyri mesiace, a prečo vtedy nepoukážu na chybu. Ale zrazu prídu nejaké lobistické skupiny alebo nejakí ľudia, ktorí zistia, že niečo sa im tam nepáči. Potom, samozrejme, sú ohrozené aj verejné financie v mestách, lebo to má ďalšie následky. Zrazu to napadnú. A prokurátori, no nechcem to povedať, okamžite konajú. A záleží aj na závažnosti alebo sile nejakej skupiny a konajú aj dvakrát, trikrát v jednej veci. Ja sa preto pýtam: Nie je lepšia prevencia? Nie ste tu na to, aby ste vlastne chodili na tie všeobecne záväzné nariadenia a poradili tým starostom a primátorom? Veď my to budeme vítať. Veď my nechceme nič robiť protizákonné. Ale teraz štyri-päť protestov má každý jeden primátor na stole. A keď to zamietne, uzná chybu, tak to je ohrozenie verejných financií. Čiže ja si myslím, že aj mesto Humenné bude vylepšovať procedúry. A verím tomu, že aj Generálna prokuratúra a prokuratúra ako taká si vstúpi do svedomia a povie, že má lepšie pracovať.

    A čo sa týka vašich pracovných podmienok, máte pravdu, treba ich vylepšiť. A nikto, si myslím, v tejto snemovni nie je proti tomu, aby prokurátori mali slušné pracovné prostredie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán námestník, ja som si vypočul pozorne to, čo ste hovorili. Áno, môžem potvrdiť, naozaj tam máte tie rozbité stoličky v tých kanceláriách. Ja osobne som tam bol ešte na začiatku volebného obdobia vypovedať a to bolo prvé, čo mi udrelo do očí. A chcem vám popriať, aby sa vám trošku lepšie darilo, a možnože aj na tie lepšie stoličky bude potom, pretože naozaj máme veľmi veľa korupčných škandálov, ktoré neboli došetrené tak, ako by sa patrilo. Už keď sa nepodarilo to s tými člnmi bez motorov a modernizácia vrtuľníkov z času smeráckej vlády, tak možno aspoň kauza, kde ide o Partizán a Saratov a kde ide o 5 mil. eur a už trestné stíhanie beží, sa podarí došetriť.

    Čo sa týka vojenských prokurátorov, priznám sa, že tie problémy som spôsobil ja s mojím tímom, lebo pôvodný návrh ministerstva spravodlivosti bol, že neprejdú na vašu prokuratúru administratívni pracovníci, ani prokurátori. Pokladal som to za nefér voči vojenským prokurátorom, pretože inak by automaticky spadli do sociálnej siete, zaťažovali by osobitný dôchodkový účet a na ich miesta by boli prijímaní potom civilní prokurátori. A pod toto rozhodnutie som sa podpísal a hlásim sa k nemu.

    A posledná vec, ktorú ste povedali, je, že prijmete kritické pripomienky. Hovorili ste o vyšetrovateľoch, na ktorých sú politické tlaky pred voľbami. Pán námestník, unikali vám materiály pred voľbami, unikali vám výpovede svedkov, unikali vám texty obvinených pred týmito parlamentnými voľbami. A tak ako, som to hovoril v mojom jednom príhovore, zlyhávajú nečestní politici a nečestní novinári, ktorí utajované skutočnosti zverejňujú potom v novinách, a pritom by ich mali odovzdať na políciu, na NBÚ, tak zlyhávajú aj nečestní prokurátori, ktorí porušujú zákon a ktorí posúvajú médiám niečo, čo sa tam nikdy nemá dostať. Takže by bolo dobré na toto sa zamerať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy nie je už žiadny poslanec prihlásený.

    Pán zastupujúci generálny prokurátor, chcete ešte záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (tlač 178).

    Prosím pána poslanca Viskupiča, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov. Ďakujem.

    A do rozpravy sa prihlásil spravodajca, poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči, odovzdávam vám slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán navrhovateľ, vážení prítomní, už počas predchádzajúcich troch volebných období sa opäť tretíkrát stretávame s návrhom poslancov, s ich novelou, ktorej cieľom je novelizovať zákon o lesoch, a síce v oblasti bicyklovania sa v lese a jazde na koni. Ide o to, že páni poslanci navrhovatelia chcú dosiahnuť túto skutočnosť, aby na bicykloch, poviem to skrátene, sa mohlo jazdiť na bicykli a jazdiť na koni nielen po lesných cestách, ale proste po lese ako takom.

    Budem konkrétny a pomerne stručný. Páni navrhovatelia vo svojej dôvodovej správe zdôvodňujú, že tento zákaz neprimerane obmedzuje vstup ľudí do lesa a podmienky na využitie lesa na športové a rekreačné aktivity. Môžem s nimi súhlasiť len do takej miery, že skutočne športové aktivity ľudí treba rozvíjať či na bicykloch alebo aj jazdou na koni. S čím však nesúhlasím a vysoko nesúhlasím, je, keď tvrdia, že to obmedzuje ich športové využitie.

    Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, chcem zdôrazniť na tejto pôde už druhýkrát v tom istom zložení zhodou okolností, že lesná dopravná sieť na Slovensku má niečo vyše 40 100 kilometrov. Možno je ťažké si predstaviť, aké je to množstvo a tak ďalej. Ale, pre lepšie porovnanie, je to o čosi viac ako obvod rovníka. Počuli ste to dobre, je to o čosi viac ako obvod rovníka. Čiže ja pochybujem o tom a dám na zváženie pánov poslancov a paní poslankýň, či je alebo nie je tu možnosť športového vyžitia pre športovcov na bicykloch.

    Čo sa týka toho, že priamo v lese to chcú. Veď lesné cesty, či 1L-ky, 2L-ky, kto je lesník, to veľmi dobre pozná, ale hlavne terciárna lesná sieť to pozná, to znamená zvážnice, idú priamo lesom. Tak teda skutočne tomuto nemôžem rozumieť a nerozumiem, pokiaľ mi to ďalej páni navrhovatelia alebo ďalší páni v rozprave nevysvetlia.

    Pri ďalšom bode, o ktorom sa chcem zmieniť o niečo podrobnejšie, je konštatovanie zo strany pánov navrhovateľov v dôvodovej správe, budem citovať: „Zákon je nevykonateľný, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či porušujú zákon, pretože lesné cesty nie sú v teréne nijako označené.“ Čiže pristavím sa pri veci „je nevykonateľný“, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či zákon porušujú alebo neporušujú.

    Veľkou záhadou v tejto oblasti pre mňa zostáva, čo samotní páni navrhovatelia, budem opäť citovať, navrhujú v tomto bode, ktorým je toto: 1. V § 31 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy“ a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 45a. Pri tomto odkaze sa chcem bližšie zastaviť. Už môj predchodca pán poslanec Juraj Droba sa čiastočne zmienil o tomto odkaze, ale zrejme si stihol prečítať z toho len prvú stranu, avšak pochybujem, že páni navrhovatelia si prečítali tento odkaz dôkladne. V tomto odkaze sa hovorí, že sa jedná o slovenskú technickú normu č. 73 6108. Práve tá rieši pojmy a definície lesnej dopravnej siete, čo je predmetom normy a tak ďalej a tak ďalej. Ale čo je na tejto norme dôležité, je to, že aj mňa mnohí občania oslovovali v minulosti, o akú šírku cesty sa jedná. Hovoria jedni o dvoch metroch, druhí o troch metroch, tri a pol metri, štyroch metroch a tak ďalej. Skutočnosť je však celkom iná. Táto technická norma, ktorá je dostupná všetkým občanom na internete, rieši cesty jedna 1L-ky, ktoré sú spevnené, tí, čo sú lesníci, to dobre poznajú, penetrované, ďalej 2L-ky ktoré sú lesné odvozné cesty, ktoré sú polospevnené. Potom sú to lesné cesty 3. triedy, už ako som sa zmieňoval, jedná sa o terciárnu lesnú sieť, o zvážnice. A potom sú to technologické komunikácie a zariadenia. Budem citovať pre presnosť z tejto technickej normy: „Jedná sa o dočasné približovacie komunikácie a zariadenia, technologické zariadenia, a dopravné trasy a linky, ktoré slúžia na vyťahovanie a približovanie vyťaženého dreva z porastu alebo časti porastu, celková šírka cesty je minimálne jeden a pol metra, bez technickej vybavenosti alebo len s minimálnou technickou vybavenosťou, napríklad odvodnenia a tak ďalej. Čiže keď sa vás budú rôzne cyklistické skupiny alebo aj občania pýtať, o akú šírku cesty sa vôbec jedná, stačí skutočne povedať, jedná sa o šírku jeden a pol metra a širšiu.

    Ďalej, čo ma prekvapilo, je, že konštatujú, že občania sa to nemajú odkiaľ dozvedieť. Je to skutočne pre mňa zarážajúce, pretože Národné lesnícke centrum vo Zvolene na internete zverejnilo mapu lesných a pozemných komunikácií Slovenska. Je to mapa, kde v rámci nášho malého a pekného Slovenska môžete zablúdiť na ktorékoľvek miesto, ktoré chcete navštíviť, si ho jednoducho na internete vytiahnete. Môžete ho zväčšiť, zmenšiť podľa vlastných potrieb. Sú tam tieto lesné cesty dopodrobna vyznačené.

    Čiže ja jednoznačne odmietam ich dôvodové tvrdenie, že občania sa nemajú ako dozvedieť, čo je alebo čo nie je lesná cesta. Považujem to buď za neznalosť, alebo, čo je z môjho pohľadu vážnejšie, za ovplyvňovanie negatívnym smerom celej slovenskej verejnosti a nielen cyklistickej verejnosti. Podľa môjho názoru vidím to tak.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú dôvody, prečo ako spravodajca podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, pri všetkej úcte, presne to, čo ste teraz v rozprave povedali, je aj problémom, ktorý zákonom chceme riešiť. Vy chcete, aby na základe toho, že človek má chuť sa previezť bicyklom po lese, dopodrobna si naštudoval slovenské technické normy a tým, ako sa pohybuje po lese, zároveň dával pozor či náhodou niektorú z tejto slovenskej technickej normy neporušuje. Zároveň hovoríme, že je cestná štruktúra v lese, kde ste aj spomenuli orgán, že tak dopodrobna si bude plánovať trasu pri tom, že on sa chce ísť odviezť lesom. Ustanovenie, ktoré pozmeňujúcim návrhom z roku 2007 bolo do zákona dané, je v mnohých okamihoch čudné a zvláštne. Okrem toho sme hovorili, že je aj nevymožiteľné. A štatistiky za päť rokov, počas ktorých ho v platnosti máme, že neexistuje vlastne postihnuteľnosť tohto zákona, ste sa nedotkli. Napriek tomu robíte to isté, čo v predchádzajúcom volebnom období. A debatu o tomto zákone a vôbec umožnenie, aby plénum sa mohlo k tomu vyjadriť, zabíjate procedurálnym návrhom, aby sa o zákone ani nehlasovalo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega pán poslanec Martinák, no, po prvé, povedať niekomu, že si môže na internete nájsť podrobnú mapu týchto lesných ciest je absolútna hlúposť z hľadiska pohybu v teréne samotnom. Ani v tejto miestnosti nie sú ľudia, ktorí by dokázali na základe tej mapy sa pohybovať voľne lesom, možno ty, možno ďalší kolega, čo ste lesníci, by ste to dokázali, ale zasa na druhej strane dávať lesnícku školu ako podmienku vstupu do lesa de facto na bicykli, to je rovnaká hlúposť. To znamená pozrieť si niečo na internete a nájsť tú cestu, keď vidím dva, tri, štyri chodníky vedľa seba v lese, po ktorom mám ísť, aby som dodržal zákon. Myslím si, že aj ty by si tak možno urobil chybu. A potom možno by sme boli veľmi prekvapení, že by aj teba pokutovali s tým bicyklom, keby si do lesa prišiel.

    To ďalšie, prečo sa tam vôbec odvolávame na tú hlúposť, ktorá tam bola v roku 2007 daná. No preto ju navrhujeme vypustiť, lebo tam bola daná. O nič iné sa nám v skutočnosti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nejedná, len že istá loby tu porušila dvestoročnú tradíciu voľného pohybu v lese peši a na koni.

    Teraz sa tu vykrúcame, dohovárame sa na technickej norme. Robíme z toho vážny inžiniersky problém, pomaly aby si proste mladé decká kupovali GPS alebo najlepšie dve GPS-ky, on line sa prepojili s Národným lesníckym centrom, aby vedeli, kde ktorá zvážnica ako funguje, prípadne aby si brali niečo také, ako je horský vodca s tým, že tak toto bude lesný vodca, ktorý nám bude ukazovať, čo je zvážnica, a čo už zasa nie je zvážnica, v kontraste s tým, že na tých istých cestách zbadáte aj traktory, ktoré majú väčšie kolesá, ako je naša vlastná výška. To už potom nevadí.

    Je to úplne zahanbujúca diskusia. Treba to popravde priznať, páni sociálni demokrati. Buď chcete ľudí pustiť na bicykli do lesa, alebo chcete slúžiť loby.

  • S reakciou pán poslanec Martinák.

    Pán poslanec Hrnčiar, vy ste sa prihlásili až keď som uzatvorila možnosť faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Skutočne v krátkosti sa k vám vyjadrím.

    Pán kolega Frešo, často tu hovoríš o hlúposti a tak ďalej. Už v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach z vašej strany navrhovateľov nebolo jasné, čo je to lesná cesta. Ja neviem, ako to už mám vysvetliť. Polopatisticky, je to cesta, ktorá má minimálnu šírku jeden a pol metra a vedie buď popri lese, alebo priamo do lesa. Z hľadiska charakteru sú to buď – alebo povahy hrebeňové lesné cesty, svahové lesné cesty alebo údolné lesné cesty. Neviem síce, čo je na tom komplikované. Snažíš sa nejako dehonestovať, že tu treba technické normy.

    Jeden a pol metra šírky. Veď viete osvetu u týchto cykloskupín, vehementne ešte v roku 2007 sa poslanec z vašich radov, bývalý minister financií pán Ivan Mikloš zasadzoval presne o ten istý problém. Vieš, dokedy to bolo, zrejme si to tiež pamätáš. Bolo to až dovtedy, kým v pléne sa nešla fotografia, ako pán Ivan Mikloš so skupinou cyklistov sediac na bicykli hrubo porušili zákon o ochrane prírody a krajiny, keď sú pri bicyklovaní spotení na Kremenci v piatom stupni ochrany. Potom už pán Ivan Mikloš bol ticho.

    Ty hovoríš o lobistických skupinách. Na 40 000 kilometroch sa môžu skutočne cyklisti bicyklovať dosýta. Ja sa pýtam, aké cyklistické loby zastávaš ty so svojimi spoluúčastníkmi pri novele zákona.

  • Ďakujem.

    Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Mičovský. Pripraví sa pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, je tu možnosť zareagovať asi tak, že by sme mohli začať takým malým testom, v ktorom by zaznela otázka, že, čo by ste povedali, ktorá z týchto tém je z hľadiska slovenského lesníctva a slovenských lesov taká zbytočnejšia alebo menej dôležitá. Skúsime s tým začať.

    Napríklad otázka výberkového spôsobu ako najvyššej lesníckej pilotáže, ktorá je potrebná preto, aby sa v slovenských lesoch hospodárilo veľmi efektívne, aby ste všetci a s nami aj všetci občania boli spokojní s tým, že je možné dostať z lesa všetky úžitky bez toho, aby sme to vlastne tak skoro aj zbadali.

    Alebo téma číslo dva, napríklad vlajková loď slovenského lesníctva Lesy Slovenskej republiky a ich spôsob riadenia. Práve v týchto hodinách, v týchto dňoch sa rozhoduje možno o osude stoviek ľudí a o spôsobe riadenia skutočne tohto podniku, ktorý má povinnosť byť vzorovým podnikom v riadení slovenských lesov, aspoň ich štátnej časti.

    Alebo možno spomenúť tému ohľadom reálneho oceňovania mimoprodukčnej funkcie lesov. Profesori lesníctva už pred desaťročiami rozpracovali veľmi kvalitne otázku, ako tieto faktory, nie drevo, ale to, z čoho žijeme, všetci oceniť. Napriek tomu sme sa k tomu ešte nedopracovali, ani legislatívne, ale ani my lesníci v reálnej podobe.

    Alebo čo tak téma bielej farby, ktorú som minule čítal ako interpeláciu pre pána ministra pôdohospodárstva a životného prostredia, že pod rúškom spracovania kalamity miznú denne z našich lesov stovky kubíkov, ktoré by tam mali ostať? Je to nepoctivá hra, ktorá stále trvá. A, ako som to aj minule zdôraznil, tak aj teraz poviem, behom môjho prejavu určite odídu ďalšie jeho kubíky, ktoré by odísť nemali.

    Nuž alebo skúsme sa pozrieť na tému číslo päť, cyklistov v lesoch. Nuž ja viem, odpoveď je jasná, tento test je ľahko zodpovedateľný. Cyklisti v lesoch ako problém slovenského lesníctva a slovenských lesov skutočne nie sú problémom, respektíve ak ním sú, tak rádovo by sme im mali dať charakter hodne nižšieho stupňa ako tým predchádzajúcim, na ktoré som chcel upozorniť.

    A v žiadnom prípade som si teraz nechcel týmto úvodom vytvoriť predpolie na to, aby som povedal že mám zásadný problém s bicyklami a cyklistami v lesoch.

    Ja najprv by som možno odpovedal na otázku, ako vnímame túto skupinu. Neviem, padajú tu vyjadrenia ako loby alebo záujmová skupina. Ja by som povedal, že ju vnímame ako skupinu ľudí, ktorí sa venujú ušľachtilej činnosti, ktorá podporuje rozvoj fyzický, ale aj duševný, poznávací, ako ľudí, ktorí jednoducho využívajú voľný čas na to, aby zvýšili svoju hodnotu, nechcem to tak povedať, ľudského tovaru, ale proste hodnotu človečenstva tým, že pracujú na sebe fyzicky a zároveň aj poznávajú krajinu, v ktorej žijú a pre ktorú žijú. Však ideál harmónie fyzickej a duševnej krásy je známy už od antiky. Ja si myslím, že použiť príklad aj cyklistov z tohto pohľadu nie je vôbec pritiahnuté za vlasy.

    No a teraz už poďme k tomu, čo tu vlastne tak konkrétne zaznievalo.

    Vypočuli sme si, že pre cyklistov je v podstate dovolené veľa. A kolega Ľuboš Martinák to tu napokon aj pekne povedal. STN 73 6108 o lesnej dopravnej sieti skutočne špecifikuje veľmi presne, čo je lesná dopravná sieť. A ozaj sa nepomýlil, keď pomenoval tie 1L-ky. To sú tie, ktoré celoročne môžete používať aj pre jazdu limuzínami. Nemáme ich tak veľa. My ako Slovensko nie sme po tejto stránke výnimoční z hľadiska lesnej dopravnej siete, jej hustoty. Je to potom tá 2L-ka. To je tá štrková cesta, ktorá ozaj vyhovuje sezónnemu odvozu. Je to tá 3L-ka. To už sú tie blatisté zvážnice, ktoré mnohokrát nie sú vhodné ani pre pešieho, ani pre cyklistu. A potom sú tam tie linky, ktoré ozaj sú tie perečká, ktoré umožňujú lesníkom spracovanú hmotu dostávať na ďalšie miesta jej transportu.

    Fakt je ten, že keď sa na to pozrieme úplne prakticky a logicky, tak vidno, že tá sieť je tak bohatá, že sa nepomýlili tí, ktorí hovorili, že je tu možnosť jednoducho využiť obrovskú sieť v súlade s dnešným platným zákonom na to, aby sme sa po tých lesoch mohli pohybovať aj na bicykli, alebo aj na tie koníky nezabúdajme, aj keď tým sa budem venovať osobitne, relatívne ľahko, slobodne a s pestrými možnosťami nasmerovania tam, kde človek by myslel, že by chcel zájsť.

    Ale ozaj sa tu zabúda na jeden faktor z toho praktického pohľadu, prepytujem, cyklistu, ak sme ho uznali za hodného toho, že je to človek, ktorý vykonáva prospešnú, sebazdokonaľovaciu činnosť, aby mohol jednoducho ísť po tom lese, nielen tam, kde mu vyslovene hovorí tá sieť, čo ako bohato členitá, lebo, viete, ono to treba aj dopovedať, to si predstavte ako bohatý strom, tá údolná cesta je tá 1L-ka a potom tie perečká, ktoré tu boli spomínané, ktoré majú tú šírku jeden a pol metra, ono sú to skutočne už len také vetvičky na tom strome ako to ihličie. Nuž zase ak by sme od toho cyklistu chceli, aby v tej chvíli prišiel rovno na koniec tej vetvičky a vrátil sa nazad, nuž možno by sme ozaj neurobili až takú strašnú vec. Veď on by sa tak prevetral. Ja sa inak hlásim k turistom. Až taký cyklista nie som, aj keď voľakedy som prešiel tisíc kilometrov z iránskych hraníc až do Ankary na bicykli. Ale bolel ma riadne z toho zadok. Radšej mám vibramy ako cyklistické sedlo. Ale jednoducho v takomto prípade tomu cyklistovi fakt by sme mali uznať právo, aby sa dostal z bodu A do bodu B. Ja garantujem, že on pôjde úplne logicky po tej sieti, ktorá sa mu tu dnes ponúka. A teda bol by divný a jeho konanie by bolo nelogické, ak by sa nám snažil vybočovať z tejto siete a ísť nápadne nejakými stržami, hrboľmi, výmoľmi alebo dokonca teda nejakou kalamitou popadanou. Však to nedáva zdravý rozum. Ale predsa len určite nastane chvíľa, keď sa dostane kdesi na to perečko, na tú štvrtotriednu alebo treťotriednu úroveň tej lesnej dopravnej siete. A v tejto chvíli potrebuje sa dostať niekde ďalej, lebo on, či už mu dáme GPS alebo obyčajnú mapu z Vojenského kartografického ústavu v Harmanci, chce niekde ísť. Už v tejto chvíli ak mu povieme, „vážený cykloturista, vážime si ťa, ale pozor, tu už nemôžeš ísť, lebo tu by si išiel chodníkom, ktorý má len polmetrovú šírku alebo by si prešiel lesom, ktorý je už ozaj lesom, a ty, hoci máš ten horský bicykel a hoci by si škodu nespôsobil, ale už by si bol tu mimo zákona,“ ja viem, ono odpoveď si nájde. Aj tu Ľuboš na to možno povie, no však v takej chvíli nech zosadne z bicykla a nech ho potlačí a zase nech si nájde pokračovanie tej terciárnej alebo štvrtotriednej úrovne lesnej siete a pokračuje ďalej zase nasadnutím na sedadlo.

    Ja len by som sa chcel dovolávať toho, že keď už sa venujeme tomuto ozaj nepodstatnému aj z hľadiska lesníctva, aj z hľadiska Slovenska problému logiky úplne elementárnej, no ak sme sa dohodli na tom, či to zušľachťuje, ak sme sa dohodli na tom, že môže ten cyklista do toho lesa ísť, nuž tak vari nevytvárajme tu pre slušného človeka, stále sa bavíme o slušných ľuďoch, lebo neslušní, tí by nemali chodiť ani len 50 metrov od lesa, nieto pešo ani na ničom inom, stav, žeby teraz rozmýšľal takto: „Aha, hop, tak som zrejme prišiel na koniec zákonnosti. A teraz mám dve možnosti, alebo začnem porušovať zákon, a ako slušný človek to robiť nechcem, alebo sa musím otočiť a hľadať nejaké riešenie, ktoré teda bude zákonu vyhovovať.“ Ak sa na to pozrieme týmto spôsobom, a ja veľmi o to prosím všetkých, lebo fakt to je vec, ktorú by sme mali veľmi rýchlo preklenúť a ísť ďalej, nuž tak vlastne tu niet čo riešiť.

    Ozaj ten návrh, ktorý tu zaznieva, aby sa tá doložka ohľadom povinnosti jazdiť len po tej lesnej dopravnej sieti a nedovoliť si proste vybočiť jednoducho z toho zákona vymazala. Však to je akosi neprirodzené, aby sme sa k tomuto vracali. Teda ja prvýkrát, hej, mám túto česť byť medzi vami. Ale veď tento problém je už fúzatý. A spomínal sa už veľakrát aj v minulých volebných obdobiach. Ja neviem, či je za tým nejaká sila nejakých jednotlivých skupín. Ale ak sa na to pozrieme zdravým rozumom ľudí, a nie poslancov jednotlivých zoskupení, tak sa musíme dopracovať k tomu, že tie maličké úseky, tých pár percent, ktoré musí ten cyklista riešiť takýmto spôsobom, že je to nelogické, aby sme cyklistu zaťažovali tým rozmýšľaním, či je v tejto chvíli v duchu zákona postupujúci alebo už zákon porušil. Veď predsa my nemáme ľuďom vytvárať nad hlavou nejaké gilotíny, obavu, že pozor, tak teraz nech si dávajú pozor, lebo už zrejme porušili zákon. A človek tu fakt nemal skadiaľ vedieť v tej chvíli, pokiaľ budeme na neho stavať tie otázky tak, ako boli doteraz navrhované. Ale to asi stačilo na tú tému.

    Ja by som možno povedal, neplatí to na chránené územia, tiež si to treba uvedomiť. V chránených územiach lesov sa správame úplne inakšie. Tam skutočne ak niekoho stretám, a stretám, a vadí mi to, na hrebeni Nízkych Tatier, v kosodrevine cyklistov, ktorí sa vynárajú, tak sám upozorňujem: „Chlapi, čo to tu robíte? Tu nemáte byť s tým bicyklom v žiadnom prípade ani ho tlačiť nemáte.“ Aj keď, viete, to je vec zase pohľadu. Ale súhlasím s takýmto prísnym pohľadom. Mal som kedysi možnosť navštíviť Národný park Jotunheimen v Nórsku a poznám jeho riaditeľku pani Rigmor Solem. A bol som prekvapený tým množstvom cyklistov, ktorí chodia krížom-krážom po tomto národnom parku. Tak keď som sa na to spytoval, tak mi povedala niečo, k čomu ešte mi zrejme nedospejeme, lebo nórska nátura je trocha iná, aj keď teda jazdili tam krížom-krážom po tom Národnom parku bicyklami. A Rigmor Solem povedala: „No ja keby som im v tomto bránila, ja keby som im toto zakazovala, tak ja tu nemám čo robiť. Ja som tu nie riaditeľka národného parku pre to, aby som ľudí vyháňala z národného parku, ale aby som im toto umožnila.“ Ale to je len na okraj, tým nechcem v žiadnom prípade toto podporiť. Určite keby tu bol Maňo Huba, tak by mi teraz zase zdvihol prst na znak toho, že čo to vykladám. Určite treba národné parky, chránené územia, iný režim a rešpektovať ho.

    Zakončiť by som to chcel niečím, čo považujem z hľadiska zákona č. 326/2005 Z. z. § 31 písm. d) za dôležitejšie. A tým by som vás chcel nahovoriť na podporu iného pohľadu. Tak ako mi bicykle nevadia a ako sa prihováram za to, aby tie bicykle jednoducho mohli voľne so slušnými cyklistami chodiť po slovenských lesoch, aspoň po ich štátnych častiach, aj keď aj neštátne musia strpieť to isté, tak by som sa chcel prihovoriť za to, aby sme vyhnali z lesa pliagu, ktorá mňa osobne rozčuľuje dlhodobo, a pokiaľ idem načerpať a dobiť baterky do lesa raz za čas, tak sa mi vari ani nemôže stať, že by som sa s touto pliagou nestretol, a to sú motorky, to sú trojkolky, to sú štvorkolky. Terénne autá by som tu nespomenul. Tie nestretávam, ale štvorkolkárov, motorkárov bez čísiel v čiernych prilbách, tých mám tam stále na očiach. Je tam z toho rachot, smrad, vyrušovanie po každej stránke, lebo keď zoberieme, že nejaká lesná technika na nejakej lokalite pracuje, tak, po prvé, má na to dôvod a, po druhé, je niekde lokalizovaná, ale tieto štvorkolky dokážu prebehnúť za jednu hodinu 100 kilometrov a narobiť rachot skutočne a smrad na obrovskom území. Keď aj raz za čas vytočím číslo na nejakú políciu alebo zavolám kolegu správcu a keby sa aj podarilo toho ťažko zachytiteľného vodiča lapiť a nejakým spôsobom pokutovať, tak viete, ako to dopadne. Dopadne to tak, že pokutu nedostane a keď aj teda by sa dačo malo diať, tak sa zistí, že je to synáčik veľmi vplyvného otecka, a policajt mi povie: „Dajte pokoj, veď vy ani neviete, koho ste to chytili.“ Nuž tak ešte by som pridal, že mi vadia snežné skútre, lebo ja rád chodím aj na bežkách v zime a snežné skútre robia taký istý smrad, taký istý hluk a okrem toho elegantne likvidujú ešte aj bežecké stopy.

    Takže vás poprosím, zameňme problém cyklistov, ktorí ak sú normálni, tak naozaj nie sú problémom, a nebojme sa ich pustiť do lesa, oni naozaj nepôjdu cez tie nepriechodné terény a budú sa držať tej cesty, tak ako im to aj dneska dovoľujeme, a vyžeňme z lesa tieto smradľavé a hučiace stroje. A keďže vieme, že zákon síce platí, ale aj v tomto ohľade je bezzubý a sa nám to nejako nepodarilo napraviť. A ja aj chápem lesníkov, ktorí už kývli rukou a povedali: „S tým sa už nedá nič robiť, lebo fakt sme na nich krátki.“ Nuž ja viem, už to tu zaznelo, reštrikcia je neférový a nie veľmi efektívny nástroj, ale pohrozme aspoň, že každý, kto sa dopustí toho, že vstúpi na lesnú pôdu s takýmito prostriedkami, aké som menoval, tak môže byť potrestaný nielen pokutou, ale aj ich trvalým skonfiškovaním v prospech štátu. Ja viem, právnici mi na to povedia, už mi to aj povedali, že je to neprimerané, že to asi neprejde. Ja by som vás prosil, keby sme dokázali dostať túto hrozbu do zákona, tak by to možno skutočne pôsobilo na niektorých, že sa nebude odvolávať, dovolávať a tváriť sa, že má v danom regióne toľko známostí, že si to môže dovoliť, ale že by si uvedomil, že môže o tú štvorkolku alebo trojkolku, alebo motorku prísť. A považoval by som to možno za taký zúfalý pokus. Som si povedal, že ho tu prednesiem. Ale keby to v tom zákone bolo, že tie bicyklíky tam vypusťme a toto tam vložme, že teda pri porušení tohto zákazu sa vystavuje človek riziku, že bude pokutovaný podľa stupňa závažnosti až po možnosť skonfiškovania prostriedku, ktorým sa spáchal tento prostriedok, tak som presvedčený, že na časť majiteľov rozmaznaných detičiek, ktoré proste lietajú na týchto strojoch, by to mohlo fungovať.

    A tam by som videl reálnu koncovku tejto podľa mňa úplne neefektívnej polemiky o tom, čo s cyklistami, ktorí vôbec nie sú problémami našich lesov. Problémy našich lesov, o tom už viac rozprávať nechcem, aby som zase sa neopakoval, sú úplne inde. A ja verím, že budeme ich aj na pôde tejto siene zákonnosti riešiť tak, aby sme zo slovenských lesov urobili to, čím ony vždy boli. A ja verím, že aj ostanú zdrojom veľmi vážnych ingrediencií, ktoré pre život potrebujeme my všetci bez ohľadu na čokoľvek. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlási osem poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hrnčiar.

  • Treba otvorene povedať, že súčasný stav vyhovuje vplyvným skupinám poľovníkov, ktorí sú tou lobistickou skupinou, ktorí nechcú cyklistov pustiť do lesa. Žiaľ, sú to skupiny, ktoré majú na štátnych lesoch prenajímané štátne revíry a robia si tam, čo chcú.

    Ja spomeniem konkrétny príklad, Gaderskú dolinu pri Martine. Idete krásnou prírodou, sú tam tabule v slovenskom jazyku, ktoré vysvetľujú všeličo o Gaderskej doline, ale prídete na jej koniec a je tam značka zákazová (Lesy Slovenskej republiky, štátny znak). A to je jediná tabuľa, ktorá je trojjazyčná, po maďarsky, po nemecky, po slovensky, že je zákaz vstupu nielen cyklistom, ale aj peším osobám. Tak som si dovolil urobiť taký malý súkromný poslanecký prieskum. A porušil som ten zákaz a išiel som za tú tabuľu a pol kilometra za tým som videl krásny posed, krásne pokosenú lúku a chatu, chatu, ktorej majiteľom sú Lesy Slovenskej republiky. A zrejme sa tam usporadúvajú pekné poľovačky a možnože tam chodia aj politici a vplyvní ľudia. A preto je tam asi zákaz vstupu turistom, aj peším osobám, nielen cyklistom.

    O kúsok ďalej vedľa v doline je takisto cesta, kde môžu ísť cyklisti, koniec cesty, krásna horská cesta začína, kde by sa zmestili 4 bicykle vedľa seba, a 100 metrov za týmto zákazom sú lesníci v aute. V aute sedia a číhajú na cyklistov, chytajú ich a dávajú im pokuty.

    Takže nie sme si všetci rovní, niektorí sme si rovnejší, ale proti tomu zákonu sú vplyvné poľovnícke lobistické skupiny. A možno by bolo dobré, keby pán spravodajca povedal, či je poľovník a či má poľovnícky preukaz. A ja sa na oplátku priznám, že ja často porušujem tento zákon, priznávam sa k tomu verejne, lebo chodím na bicykli a nemám čas študovať, kde môžem a kde nemôžem ísť na bicykli, ale po lese chodím.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Práve pán predrečník pán poslanec Mičovský povedal v podstate veľmi, veľmi pekne a pomerne opisne to úplne najjednoduchšie, čo v tom návrhu je schované. A to sa volá slobodný pohyb, slobodný pohyb, ktorý bude neregulovaný, ktorý bude neregulovaný tým, že budete niekomu prikazovať, kade po tom lese má ísť, že si teda okrem GPS má zobrať najnovšie ešte aj meter, nejaký cólštok a merať, či to má jeden a pol metra, a vyhodnocovať teda, či je už na lesnej ceste alebo porušuje tento zákon a umožňuje presne to, čoho sme sa obávali, keď sa to zavádzalo, to znamená, že budú ľudí sekírovať iní, v tomto prípade najlepšie poľovníci na štátnom. A to je veľmi smutné, lebo to nie je nejaká desaťtisícová poľovnícka loby, raj zlatý, to je poľovnícka loby v našich štátnych lesoch. Normálne sú na našich lesoch, normálne patria nám všetkým a našim ľuďom bránia, aby sa tam slobodne bicyklovali. Neviem si to naozaj predstaviť, ako môžete decku vysvetliť, keď má vedľa seba štyri nejaké nejasné chodníky, prečo nemá ísť bicyklom, po ktorom chce ísť. Neviem si to celkom dobre predstaviť. Budem mu musieť povedať pravdu, že je to preto, lebo tieto lesy nám akože patria, ale sú tu takí, ktorí si vybavili, že ťa v tom lese budú sekírovať a, najlepšie, ťa znechutia, aby si tam vôbec nešiel. A toto je tá reálna hrozba, prečo opakovane podávame tento návrh, aby nemohli ľudia kvôli iným, obyčajným, osobným, sprostým záujmom vyháňať ľudí na bicykloch z lesa, aby ich nemohli znechucovať, aby ich nemohli slobodne vyštvávať odtiaľ. Veď sme v 21. storočí. A, opakujem, nerobilo sa to od Márie Terézie, tak ste zaviedli nás ešte do dôb nevoľníctva týmto zákonom, ktorý sa snažíme teraz normálne, rozumne a logicky opraviť.

  • Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ako lesník musím reagovať. Mne osobne cyklisti a kone v lese tak nevadia. Skutočne problémom pre naše lesy sú motocyklisti a štvorkolkári. Ale pokiaľ vidím cyklistu v lese, neviem, či vôbec viete, o čom hovoríte. Kto z vás už šiel na bicykli po lesnom poraste? Dá sa tak ísť vôbec? Ukážte mi jeden porast napríklad v Slovenskom Rudohorí alebo hocikde v Nízkych Tatrách, cez ktorý sa dá prejsť mimo lesnej dopravnej siete. Ani jeden taký nie je. A pritom na Slovensku je taká hustá lesná cestná sieť, že v podstate každý porast okrem chránených lesov je sprístupnený touto cestnou sieťou, kde môžu tí cyklisti chodiť. Sám som cyklista, jazdím po teréne, po lese, ale po cestnej sieti, ale neviem si predstaviť ako sa dá po lesných porastoch jazdiť na bicykli. Myslím, že z toho dôvodu majú tí cyklisti široké možnosti a dostanú sa hocikde. A nemyslím si, že bránime im vstupu do lesa alebo nejako ich obmedzujeme. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem povedať, že naozaj mi to príde také zvláštne, že tá tendencia tu je tým ľuďom v tom zabraňovať. Mi to príde nenáležité. Ja sám mám takú starú kobylu, starú ťažnú. A sem-tam s ňou chodím do lesa. Dá sa chodiť teda aj, poviem to otvorene, priznám sa, mimo ciest po poraste. Čiže ale to tu aj niekto hovoril, čo ten kôň, preboha, v tom lese môže zlé urobiť. Tá argumentačná výbava typu, že koník sa prejde po lese a spôsobí eróziu, mi fakt príde nenáležitá, ak takto niekto začne operovať tu alebo kolesom, ráfikom toho bicykla. Naozaj možno keby to bolo argumentačne silnejšie podložené alebo férovejšie postavené, že poľovníci potrebujú kľud. No proste poľovníci potrebujú kľud na to, aby im nikto neplašil jelene, srnky. Tak, viete, už príďte s pravdou von, hej. Čiže taká hlúposť, že kôň spôsobí eróziu lesnej pôdy, možno môže zaznieť v tomto parlamente, však tu zaznie hocičo, ale na to ani podľa mňa odborník človek nemusí byť, aby povedal, že to nemôže byť argumentom, hej. Tak keby ste boli féroví chlapáci, čo máte zbrojáky a strieľate napravo, naľavo, tak poviete: „Pozrite sa, nemontujte sa do toho, ide o to, aby bol v lese kľud.“ No tak potom je to férovejšie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďakujem, Janko, za tvoje vystúpenie. A skutočne sa mi zdá, že zhrnul si tú podstatu. Chcel som povedať jednu vec. Myslím, že to spomínal kolega Droba pri svojom príspevku do rozpravy. A to je ten moment, že v histórii sa nám vyskytujú zvláštne stavy. Volený zástupca ľudu zabraňuje cyklistom a ľuďom, ktorí sa vozia na koni, vstup do lesa, čo si nedovolil ani ten historický zemepán.

    Argumentácia, ktorú tu mal aj pred tým pán kolega pred tebou, čo vystúpil, má jednu chybu. A to je v tom, že ohrozujete práve touto úpravou 40 000 kilometrov ciest a ich použitie a ich využitie vôbec cyklistami, keďže veľa ľudí si to vôbec rozmyslí, či budú do nejakého lesa na Slovensku vôbec vstupovať a radšej navštívia cyklopark kdesi v Ledniciach alebo niekde, kde ho ešte privítajú.

    A lesné cesty na Slovensku sú jedna z mála vecí, ktoré ste nemuseli budovať ani vy, ani iná politická garnitúra. Ale je to vec, ktorá patrí všetkým ľuďom. To znamená obmedzovať pohyb a dávať niekomu do ruky nástroj, že tu nemá čo robiť, možno aj na základe toho, že nemá presne naštudovanú slovenskú technickú normu alebo si nepreštudoval to, čo vydáva Slovenský kartografický úrad, alebo nemá pri sebe meter a nevie, či ide po 1,5-metrovej ceste, to je presne tohto dôsledkom. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janko Mičovský, zareagujem stručne na teba.

    Začal si, ako sa povie, od Adama, ale prišiel si aj k tým lesným cestám. Z tvojho vystúpenia je jasné, že základným problémom, ktorý dávajú v dôvodovej správe navrhovatelia, nie je už to, že človek nemá kde sa bicyklovať, pretože dĺžka tých lesných ciest je viac ako obvod rovníka na naše malé a pekné Slovensko, nie je už ani to, že občania sa to nemajú ako dozvedieť. Neviem, či je to tak nepochopiteľné, vysvetliť ľuďom, keď tak ste za ten vstup do lesa, čo to je zhruba ten jeden a pol metra šírky a že môžu všade jazdiť, čo je jeden a pol metra široké a širšie.

    Potom si prešiel k slušnému človeku a slobodnému pohybu a tak ďalej. Skutočne s tebou musím súhlasiť. Často chodíme po zahraničí, navštevujeme prírodu mnohí z nás a všade v cudzine obdivujeme, ako sú ľudia vychovávaní vo vzťahu k prírode, že „tu platia také normy, tu platia onaké normy“. To, že všade sa môžu cyklisti bicyklovať po lese so šírkou vozovky jeden a pol metra a viac alebo jazdiť na koni, je skutočne výdobytok a možnosť pohybu. Vzťah človeka k prírode, dáte mi určite za pravdu, je znakom kultúrnosti človeka. A je to naše kultúrne dedičstvo, ba povinnosť.

    Na pána Hrnčiara zareagujem, keďže sa ma otvorene pýtal. Áno, pán poslanec Hrnčiar, som poľovníkom a ochrancom prírody súčasne a som na to hrdý, že som poľovníkom.

    Janko Mičovský, tebe vadili motorky, štvorkolky. Mne vadia tiež. Ale patrí to k zakázaným činnostiam, potom poďme meniť, kde sú orgány, ktoré to majú kontrolovať, odborný lesný hospodár, lesná stráž a orgány štátnej správy.

  • Ďakujem za slovo. Vážení priatelia, treba rozlíšiť, čo je cyklodoprava, čo je cykloturistika a čo sú horské bicykle a všetko to, čo sa prevádzkuje na týchto, tak by som povedal, bezpečných cestách. Samozrejme, viac-menej sa odohráva cyklodoprava v mestách, na vyznačených priestranstvách. cykloturistika na cyklistických chodníkoch, pokiaľ ich máme a, samozrejme, horské bicykle sa používajú v horách, vlastne sa tak bicykluje v horách. Ale myslím si, že nesmieme zabudnúť na bezpečnosť, pretože na tých cestách nebudú chodiť len dospelí ľudia, ale aj rodičia s deťmi. Čiže ja si myslím, že tak ako sú vyznačené turistické chodníky, tak mali by byť aj v lese vyznačené tieto trasy alebo horské trasy pre cyklistov, ktoré sú v prvom rade bezpečné, pretože vieme, že dochádza k úrazom a zbytočne potom budeme jeden na druhého ukazovať, že kto to zapríčinil, či tam mohol ísť alebo či tam nemusel ísť. Pokiaľ tam cyklista nebude chodiť na takých cestách, tak bude sám zodpovedný za svoju bezpečnosť. Samozrejme, podporujem slobodný pohyb, slobodný pohyb na lesných cestách, spolu to super súvisí, všetko je tak v poriadku.

    A nezabúdajme v poslednej miere na to, že horské bicykle sú aj olympijská disciplína a na poslednej olympiáde v tejto disciplíne práve vyhral Čech. Možnože by sa stálo za to pozrieť aj do toho zákona, ako to majú Česi spravené. Ale určite keď v nej vyhral Čech, tak majú vytvorené podmienky pre to, aby sa toto mohlo prevádzkovať.

    Takže ja som za to, ale za bezpečné chodníky a, samozrejme, za slobodný pohyb na lesných cestách. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že nebolo by správne, aby sme trestali naozaj ľudí za to, že idú na bicykli alebo na koni do lesa, aj cez to všetko, že máme viac tých lesných ciest, ako je obvod rovníka, veď mohli by sme tých pár kilometrov k tomu aj pridať, ako to kolega Mičovský spomínal, prídem na koniec tej lesnej cesty, ktorá má jeden a pol metra, a som na bicykli a pokračuje tá cesta možno, ktorá má meter alebo len pol metra, a potrebujem sa dostať na tú druhú stranu tak, aby sa tí ľudia nemuseli vracať späť, respektíve, ak by pokračovali ďalej, aby neboli dostaní do situácie takej, kde sa dostávajú do rozporu so zákonom. Ja si viem predstaviť, že lesným porastom dá sa prejsť na bicykli, ale, samozrejme, nie húštinou, ktorá tam je, veľakrát pokračuje tam len lesný chodník. Ale tým chodníkom dá sa prejsť aj na koni, aj na bicykli.

    Navyše naozaj treba povedať úprimne, čo nám vadí, ak tie bicykle alebo tie kone by v tom lese sa ocitli. Skutočne tá erózia pôdy alebo nejaká devastácia tých lesných porastov tuná nenastáva, lebo po húštine nikto sa nebude mlátiť bicyklom, ani tým koňom. Nevidím tam najmenší dôvod.

    A dôvody na plašenie zveri. Tá zver pokojne sa vám uhne, keď idete na tom bicykli alebo na tom koni. Iné je to so spomínanými štvorkolkami, lesnými, tými motorkami terénnymi, ktoré naozaj sú veľmi hlučné, ktoré plašia zver. A dokonca sú aj takí, ktorí tú zver cielene štvú. Ale tam naozaj vyvstáva otázka, ako to kolega tuná spomenul, čo robí lesná stráž a tí kompetentní, ktorí v danej veci majú konať.

    Myslím si, že cyklisti a jazdci na koňoch spokojne v lese môžu zostať. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som sľúbil, že sa vyjadrím ku koníkom. A napokon som na to zabudol. Tak len jednou vetou to poviem. Kôň do lesa patrí. A je to úplne prirodzené, že to by sme už vôbec nemali spomínať v súvislosti s bicyklami, lebo to je to najprirodzenejšie, čo v tom lese môžeme stretnúť.

    A teraz k jednotlivým vystúpeniam.

    Kolegovi Hrnčiarovi chcem povedať, že súhlasím so všetkým, čo povedal, len nie s tou vetou, že lesníci chytajú cyklistov. Lesníci majú toľko povinností a mnohokrát sú tak už aj znechutení vlastne tým, že aj keď kadekoho chytia, tak sa nič neudeje. Takže verte tomu, že chytanie cyklistov je tá posledná vec, ktorá by ich trápila. A ozaj toto by neobstálo. Im treba skôr pomôcť v tom, aby ich činnosť nebola bezzubá, lebo, viete, pochytali už kadekoho. Potom sa zdvihne telefón. A zistíme, a teraz nehovorím o cyklistoch, hovorím o väčších esách, že ten lesník radšej si druhýkrát obráti tvár na opačnú stranu, ako by ešte dačo videl. Takže lesníci chytať cyklistov určite nemajú v cieli.

    Pán kolega Frešo, prosím, tam chcem len povedať na konto poľovníctva, áno, to zaznieva, že je u nás poľovnícka loby, aby sme si uvedomili jednu vec, že aj poľovníctvo, tak ako som spomínal cyklistov, je ušľachtilá činnosť, ktorá keď sa robí kultivovane, tak jednoducho do toho lesa, samozrejme, patrí. Tu ide len o to, aby sa ani jedna z týchto skupín nenavyšovala nad druhú a aby sa ten spôsob koexistencie tam našiel. To znamená, áno, nemajú právo sa sťažovať poľovníci na cyklistov a cyklisti na poľovníkov. Práve v tom je ten vyšší princíp spolupráce, že musíme nájsť riešenia pre jedných, aj pre druhých, aby nevyzerali tí poľovníci ako tí, ktorí sú zlí, a cyklisti, že sú dobrí. Tá rovnosť je aj tu a musí byť zachovaná.

  • Hlas v sále.

  • Aha, mám 15 sekúnd ešte na faktickú. No tak potom by som len ostal, Ľuboš, pri tom ozaj tom hlavnom, aby sme pomohli tie štvorkolky z lesa dostať. Viem o veľa prípadoch, keď koná lesná stráž, keď konajú všetci a napriek tomu ich nevieme odtiaľ dostať von. To znamená, podporte to a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Lebocký. Pán poslanec, máte to dlhšie ako na päť minút?

  • Reakcia poslanca Lebockého.

  • Pán poslanec, nech sa páči. Ešte päť minút nevyhlásim prestávku a budete pokračovať potom v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán zástupca navrhovateľov, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, neviem, či je tu pán poslanec Viskupič, lebo k nemu som chcel osobne prehovoriť vzhľadom na to, že on zastupoval navrhovateľov v tom svojom úvodnom vystúpení, chcel by som povedať snáď na úvod len toľko, že vnímam túto debatu ako politicky akceptovateľnú, dokonca v demokratickej spoločnosti veľmi potrebnú, ale odborne podpriemernú z hľadiska porovnania odbornej úrovne vystúpení jednotlivých poslancov. Ale o to tu momentálne nejde.

    Pokúsim sa zhrnúť celý tento problém aj po tej politickej stránke alebo v tej politickej rovine a, samozrejme, aj v tej rovine odbornej. A sľubujem vám, že nebudem hovoriť o tom, či lesná cesta má mať šírku jeden a pol metra alebo či niekto tu zastupuje loby poľovnícku, lesnícku alebo trebárs cyklistickú, v rámci bežných slušných cyklistov, ktorí medzi vami sú, alebo istú skupinu, v ktorej sa hrdo nazývajú mountain bikeri, ktorí na základe toho, že si niektoré praktiky všimli v rôznych televíznych reláciách, sa snažia tie isté praktiky preniesť do našich lesov a sa v poslednom čase aktivizujú, budem sa snažiť byť maximálne pragmatický. Samozrejme, neprichodí mi, aby som reagoval na niektoré vystúpenia. To snáď skôr pán spravodajca urobí.

    Pánovi Viskupičovi som chcel povedať len toľko, škoda, že tu nie je, ale zrejme ma niekde počúva alebo na mňa pozerá v priestoroch Národnej rady, že ja sa mu v podstate chcem poďakovať za tú niekoľkokrát zopakovanú personifikáciu, keď celý problém voľného vstupu ľudí alebo teda občanov do lesa a vôbec cyklistov a vôbec jazdcov na koni sa snažil nejakým spôsobom postaviť do takej pozície, že práve ja som ten, ktorý sa postaral o to, že sa tu zabraňuje na tých 40 000 kilometroch ciest v slovenských lesoch niekomu vykonávať akúsi zmysluplnú činnosť. Som za to veľmi vďačný, pretože pôvodne som si myslel, že túto, tak ako to aj pán poslanec Mičovský nazval, bradatú tému

  • Nebudem používať pojmy ako populizmus a podobné, tomu sa určite vyhnem.

  • , zvládneme nejakými tými zásadnými vystúpeniami v rámci faktických poznámok a pôjdeme ďalej. Čiže som vám, pán poslanec Viskupič, vďačný. Možno ste si mysleli, že ma tým zastrašíte alebo nejakým spôsobom znemožníte. Keď si vypočujete kompletne moje vystúpenie, zistíte, že opak bude pravdou.

    Takisto som vďačný za to, že v rámci úvodného slova pán poslanec Viskupič naozaj veľmi presne citoval odôvodnenie toho inkriminovaného pozmeňujúceho návrhu z roku 2007, čím v podstate mi teda uľahčil moje vystúpenie v tom zmysle, že to, čo bolo napísané v dôvodovej správe skupiny poslancov, je v podstate len nejaký ten, nechcem to nazvať inak, niečo, nejaký slabý výcuc. V podstate tam boli veci, ktoré vyslovene zavádzali a ktoré teda nemali nič spoločného zo skutočnosťami, ktoré boli uvedené v odôvodnení toho poslaneckého alebo toho pozmeňujúceho návrhu.

    Poďme teraz ale k faktom.

    Pán poslanec Viskupič spomenul aj niečo také, že je to Lebockého agenda. Som presvedčený, že si myslí, že práve Lebocký bol v roku 2007 ten, ktorý v podstate na objednávku akýchsi lobistických skupín vystúpil v druhom čítaní a požadoval, aby došlo k takémuto obmedzeniu v rámci využívania lesov verejnosťou. Nie je to pravda. Nebola to agenda, bolo to legitímne právo poslanca vystúpiť k problému, ktorý bol dostatočne analyzovaný. A že bol dostatočne analyzovaný, to tiež v nasledujúcich svojich disponibilných minútach vysvetlím. V každom prípade tak ako majú v SaS-ke právo na svoju agendu, ja im to neberiem, však v konečnom dôsledku si tak plnia záväzky, ktoré uviedli vo svojom volebnom programe. Čiže nemám s tým absolútny problém, ale mám problém s tým, ak tu sa niekto snaží mňa ako poslanca Národnej rady onálepkovať tým, že teda ja tu zastávam nejaké tie kruhy a je to moja osobná agenda.

    Vážený pán Viskupič, zrejme ste asi počuli niektoré moje vystúpenia, resp. niektoré reakcie, rád by som na ne nadviazal.

    Ak si niekto myslí, že formulácia toho inkriminovaného pozmeňujúceho návrhu spočívala na poslednú chvíľu v akomsi rozpoložení chvíľkovom a nebol celý tento problém dostatočne analyzovaný, tak mi dovoľte, aby som vás informoval o krokoch, ktoré sme pred formuláciou tohto „obmedzujúceho“ ani nie obmedzujúceho, ale upravujúceho ustanovenia vykonali. My sme si objednali informáciu o legislatívnych úpravách vstupu verejnosti do lesov vo vybraných krajinách Európy. Objednali sme si to v nezávislej inštitúcii u nezávislého odborníka priamo vo Fínsku. Tento človek sa začal touto problematikou zaoberať veľmi podrobne a predložil nám, aj keď trošku s oneskorením, a preto toto je to vysvetlenie, pán Frešo, že prečo to prišlo až v druhom čítaní ako pozmeňujúci návrh, spracoval informáciu na podklade štúdie, ktorú publikovali Európska hospodárska komisia OSN a Organizácia OSN pre poľnohospodárstvo a výživu, kde v podstate v rámci lesníckej legislatívy v Európe kontrolovali, resp. posudzovali, ako 23 krajín pristupuje k záväzku obnovy lesov, prístupu verejnosti k využitiu lesných nedrevných produktov a podobne. Z tohto bola vypracovaná jedna komplexná štúdia, ktorá podáva jednoznačný prehľad o situácii vstupu do lesov v 23 krajinách Európskeho spoločenstva Európskej únie.

  • Ruch v sále.

  • Určite by som vás veľmi zdržiaval a vzhľadom na to, že už sme mali v podstate hlasovať, ja neviem, či neprerušíme...

  • Ďakujem pekne. Určite by som vás veľmi zaťažoval, pokiaľ by som tu odprezentoval, ako je v jednotlivých lesných zákonoch tento problém v rámci Európy riešený. Dovoľte mi preto spomenúť niektoré krajiny, ktoré s nami bezprostredne susedia.

    Rakúsko. Každý má právo vstupu do lesa. To isté platí aj u nás. Vlastník lesa má však oprávnenie vylúčiť dočasne alebo trvalo svoje lesy z rekreačného využívania verejnosťou. Toto u nás nie je. To znamená, sme v tom lepší. Hovoríme ďalej o Rakúsku. Zákon tiež stanovuje, že štátna správa môže zakázať vstup verejnosti do lesov s novou výsadbou do mladín, pokiaľ nedosiahnu výšku troch metrov, na lesné sklady, do škôlok, do lesov, kde sa vykonáva ťažba, a v ďalších zákonom stanovených prípadoch. Jazda na všetkých druhoch vozidiel a jazda na koni vyžadujú povolenie majiteľa lesov a využívanie lesných ciest vyžaduje povolenie organizácie, ktorá je zodpovedná za údržbu lesných ciest. Zjazdové lyžovanie je povolené na vyznačených trasách, v terénoch s dostupnou prvou pomocou. Bežecké lyžovanie v lesoch vyžaduje súhlas vlastníka.

    Česká republika. Podľa lesného zákona verejnosť má právo vstupu do lesov, avšak musí dodržiavať pokyny vlastníka alebo správcu lesov a ich zamestnancov. Skrátim to, aby som nehovoril o ďalších a ďalších oprávneniach, ktoré vlastníci, správcovia, užívatelia lesov v tejto oblasti alebo v tejto súvislosti majú. V lesoch je jazda a parkovanie motorových vozidiel, bicyklovanie, jazda na koni, lyžovanie a sánkovanie mimo lesných ciest a vyznačených trás zakázané, kompatibilita s naším zákonom je zaručená.

    Nemecko. Na federálnej úrovni... No, dobre, Nemecko nie je susedná krajina. To vynechám.

    Maďarsko. Lesný hospodár má oprávnenie obmedziť alebo stanoviť podmienky návštevy určitých častí lesov v prípade, že zdržiavanie sa tam môže ohroziť život alebo bezpečnosť, majetok iných, alebo na miestach, kde sa vykonávajú lesné práce. Bicyklovanie, jazda na koni, jazda na motocykli a v aute je povolená iba na vyznačených cestách.

    Čiže, vážení páni, musím vám povedať, že ten hlavný cieľ, hlavná agenda nespočívala v tom, aby sa tu presadzovali nejaké či už oprávnené alebo neoprávnené záujmy nejakých lobistických skupín, ale išlo o to, aby sa pri príležitosti otvorenia zákona o lesoch harmonizoval tento náš vnútroštátny právny predpis, špecifický, s porovnateľnými predpismi v Európskej únii.

    Ten záver, ktorý vyplýva z tohto materiálu, a ja ho predkladateľom naozaj poskytnem, aby si mohli preveriť a overiť veci, aby si nemysleli, že tu zavádzam, ktorý tu bol naformulovaný, ma presvedčil o tom, že podať taký pozmeňujúci návrh, aký som podal, je oprávnené. To, že na to máte vy legitímne iný svoj či už právny, odborný alebo teda logický alebo iný politický názor, to ja vám v žiadnom prípade neberiem.

    Samozrejme, nechcem tu reagovať na niektorých pánov, ktorí tu spomínali, prečo je zákaz vjazdu tam a prečo nie je inde. Je to niečo mimo. Vy ste sa spojili v podstate štyria poslanci a „napadli“ ste jeden paragraf, resp. v rámci jedného odseku jedno písmeno. Čiže nejdem sa zmieňovať o tom, že kto každý za akých podmienok má právo vstupu do lesa. Nejdem sa vyjadrovať k tomu, čo tu požadoval alebo čoho sa tu dožaduje pán poslanec Mičovský, pretože dobre vieme, že novelou Trestného zákona v IV. volebnom období bolo dosiahnuté aj to, že neoprávnená jazda na motorových trojkolkách a štvorkolkách, teraz sa smeje pán poslanec Lipšič, je v podstate podľa tej novely už momentálne trestným činom. Takže neviem, čoho sa pán Mičovský dožaduje.

  • Reakcia z pléna.

  • To je zadržanie majetku, to je iná vec. Dobre, ale vzhľadom na ten čas, ktorý tu je, vám veľmi pekne poďakujem za vašu pozornosť. Verím, že asi sčasti som sa dostal do tej pozície. Nechcem tu spomínať listy. Aj tie vám dám. Na Slovensku je len 40 % lesov vo vlastníctve alebo obhospodarovaní štátneho podniku alebo štátu. Všetko ostatné pritom patrí súkromným vlastníkom, urbariátom, spoločenstvovým vlastníkom a podobne.

    Včera som dostal e-mailom, nejdem to tu čítať, stanoviská jednotlivých organizácií, ktoré zastupujú vlastníkov lesov. Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenskej republiky obhospodaruje 854 000 hektárov lesov z celkovej výmery necelých 2 mil. na Slovensku. Viete, aké sú stanoviská členov tejto rady? Prečítam aspoň jedno z nich: „Vážený pán poslanec, v súvislosti s návrhom skupiny poslancov na novelizáciu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorá sa má dotýkať umožnenia jazdy na bicykloch po lesných porastoch aj mimo lesných ciest, ti oznamujeme, že s takouto novelou zásadne nesúhlasíme. Dôvody pre náš nesúhlas sú nasledovné. Absolútnej väčšine horských cyklistov vyhovuje súčasný stav, keď môžu v lese jazdiť po lesných cestách. Iba nepodstatná časť nezodpovedných a sebeckých jedincov sa snaží presadiť takú úpravu zákona, ktorá bude mať za následok škody na lesných porastoch, poškodzovanie lesných biotopov a ohrozovanie peších návštevníkov lesov. Takáto novela lesného zákona by bola vážnym narušením práv vlastníkov lesov, pretože títo by boli nútení strpieť poškodzovanie svojho majetku nad mieru, ktorá je nevyhnutá bez toho, aby im niekto zaručil primeranú kompenzáciu. Prosíme, aby ste s týmto stanoviskom oboznámili svojich kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby takúto novelu nebolo možné prijať.“ Hovorím o vlastníkoch lesov, ktorí hospodária na Slovensku na 854 000 hektároch. To znamená, v porovnaní s celkovou lesnatosťou je to asi jasné z hľadiska podielu a nehovorím o, povedzme, tých, ktorí aj v rámci horských cyklistov sú slušní ľudia.

    To, že tu niekto naznačil, že meradlom teda vhodnosti ustanovenia zákona by malo byť to, ako často je porušované a ako často je sankcionované, no tak to sme trošku asi úplne inde. Však zákon by mal mať predovšetkým teda skôr preventívny ako represívny charakter. Ale, áno, každý máme právo na svoj názor. Snažil som sa vám vysvetliť, že pohnútkou a hlavným cieľom prednesenia tohto pozmeňujúceho návrhu v roku 2007 bolo vyhodnotenie legislatívnej situácie, ako sa v rámci ostatných krajín Európskej únie tento problém posudzuje. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlási 5 poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, vyhovieme pánovi poslancovi Bugárovi aj rokovaciemu poriadku. Faktické poznámky budú po hlasovaní.

    Takže vyhlasujem prestávku 17.15 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, máme pred sebou jedno hlasovanie o prerokovanom bode programu, ktorým je

    Správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011.

    Je to tlač 182.

    Poprosím pani poslankyňu Anku Vittekovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, v rozprave k uvedenej správe vystúpili traja poslanci a k predkladanému materiálu pán poslanec Hrnčiar navrhuje požiadať zastupujúceho generálneho prokurátora o zoznam všetkých mimoriadnych dovolaní a iných návrhov, ktoré za posledné tri roky boli podané Generálnou prokuratúrou na Najvyššom súde a Ústavnom súde v prospech rôznych súkromných osôb proti štátu a samospráve a právnickým osobám s ich majetkovou účasťou. A zároveň žiada, aby bolo oznámené, aký je stav, resp. výsledok týchto konaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 71 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať na základe odporúčania gestorského, ústavnoprávneho, výboru o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011 na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 44 proti, 17 sa zdržalo.

    Zobrali sme na vedomie správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2011.

    Toto bol jediný bod, dámy a páni, ktorý sme prerokovali a odhlasovali.

    A budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Pavla Freša, Juraja Drobu a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 178.

    Poprosím o faktické poznámky.

    Poprosím navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali miesta.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, poprosím, budeme pokračovať v prerušenej rozprave faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lebockého.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán poslanec Lebocký, no vadila mi na vašom vystúpení jedna vec, kde hodnotíte niečo také ako odbornosť tých, ktorí hovoria tie-ktoré argumenty, čo je odborné na výške, čo je odborné nie na výške.

    Podľa môjho názoru úplne jasne si sa nevyhol hlavne jednej záležitosti, ktorá sa s týmto zákonom spája. A to je tá, že umožňuje naozaj ľudí vyháňať z lesa. To znamená vysvetľovať im, že na bicykli tam nemajú čo robiť. Naozaj si sám počul, že takéto prípady sa dejú. A považujem to za mimoriadne nešťastné.

    Keď už teda odborne, no tak nech sa páči, keď sa dovolávaš neštátnych vlastníkov lesa, tak buď taký štedrý a vypočuj hlasy po kompenzácii za to, že majú ten-ktorý les v istom stupni ochrany. Tam už, samozrejme, taký štedrý nie si, keď treba rozdávať peniaze ako kompenzácie. Keď sa ti hodí, že treba cyklistov vyhnať z lesa, no tak hneď sú ti na to na prvom mieste dobrí.

    Toto je v skutočnosti o slobodnom pohybe. A my tu v tejto snemovni máme právo rozhodnúť, že ľudia sa budú môcť po lese slobodne pohybovať, že ich nikto nebude vyháňať, že nebudú musieť naozaj cólštokom merať, čo je cesta, nebudú musieť si so sebou nosiť GPS a hlavne nebude im tam nejaký pánko s nejakou čapicou vysvetľovať, že tam majú byť alebo tam byť nemajú. Toto je základný problém tohto zákona, a nie tie odborné argumenty.

    Ináč, mimochodom, to, čo si povedal z tých okolitých štátov, veď to je plne v zhode s tým, čo sa dá dnes urobiť aj po novelizácii tohto zákona. A nikde tam nie je napísané, že niekde ich zo zákona totálne z lesa vyhnali, lebo to je to, čo sa v tomto prípade deje, normálne sa im zakázal pohyb všade inde, okrem teda tých spomínaných ciest, o ktorých ten, kto nie je odborník, ani nevie, kde ležia.

  • Ďakujem. Pán kolega, ďakujem za tú ponuku, že nám poskytnete nejaký materiál, ktorý ste si dali vypracovať a bol vám doručený po podaní vášho pozmeňujúceho návrhu. Zároveň ja si dovolím zacitovať ešte raz možno z iného materiálu. A to bola vaša dôvodová správa, kde ste uvádzali vlastne tie dôvody. A aby to bolo teda jasné, poviem, čo ste hovorili, že vaša úprava zabraňuje nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni v jednom momente, ďalej, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy. Neviem, dúfam, že dostatočnú odbornú rovinu napríklad poslanec Jano Mičovský bude mať. Sú to veci, ktoré vyrušujú laickú verejnosť. A hovoríme o tom všetci predrečníci aj predkladatelia, že mali by sme zabezpečiť to, aby sme vytvorili také prostredie, že ľudia budú tráviť slobodne voľný čas v lesoch, či už na bicykli alebo na koni alebo pešo.

    K tomu, že sme spomínali dve roviny nezmyselnosti v udeľovaní zákazov aj v nevykonateľnosti tohto zákona. Musím sa priznať, že z fyziologických dôvodov som nebol na celom vašom vystúpení. Ale ja som tam nezachytil ani jednu zmienku o tom, že tento váš pozmeňujúci návrh bol nejakou mierou vykonateľný počas päťročnej doby platnosti. Ak disponujete iným štatistickým údajom, opravte ma. Ďakujem.

  • Pán kolega Lebocký, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja vnímam les ako fenomén, ako niečo, čo tu odjakživa bolo, a ľudí, ktorí žijú v týchto kútoch sveta, ako ľudí, ktorí s tým lesom vždy mali veľa dočinenia, ktorí z toho lesa mali prospech, osoh, či už vo forme plodín, dreva, rekreácie a podobne. Takže predkladaným návrhom sledujem určitú rovnováhu.

    Neodsudzujem poľovníkov. Nejdem vám tvrdiť nič o poľovníckej loby. Myslím si, že aj keď určitá poľovnícka loby existuje, tak skôr je to o tom, že sa budete snažiť vidieť tie argumenty nás predkladateľov.

    Cyklisti z môjho pohľadu do toho lesa patria, tak ako tam patria hubári, ako tam patria chodci, ako tam patri kone, ako tam patrí každý slušný človek, ktorý sa tam správa podľa nejakých pravidiel. Myslím si, že by sa patrilo alebo slušalo tento návrh posunúť do druhého čítania. Určite tam budem veľmi rád akceptovať pozmeňujúce návrhy, ktoré ten náš pôvodný návrh vylepšia.

    Čo sa týka súkromných majiteľov, ktorých ste spomínali, tak tam nesúhlasím, lebo ak súkromný majiteľ si neželá pohyb osôb alebo bicyklov po svojom lese, tak im to môže jednoducho zakázať značkou alebo si môže svoj majetok ohradiť. Ja som veľmi citlivý na to, ak by sa zasahovalo do súkromného vlastníctva. Takže na toto sme tiež mysleli.

    A na záver sa možno chcem spýtať, vy máte naozaj veľa voličov, myslíte si, že oni nejazdia na bicykloch? Ja si myslím, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré fakt robíme pre ľudí. A nesnažte sa nejakým spôsobom tých ľudí diskriminovať. Skúsme sa nad tým zamyslieť a posuňme to do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lebocký, no ja som presvedčený, že to bol prejav lobizmu.

    Ale nie o tom chcem hovoriť, nie to je podstatné, nielen vám chcem vysvetliť, prečo je ten zákon nevykonateľný. On sa nedá vykonať, ale dajú sa na základe neho šikanovať ľudia. A vysvetlím vám to v skratke, prečo aj doteraz vlastne nebol uplatnený, ale šikanovať ľudia sa dajú. Je to preto, že v zákone máte napísané, že na koni alebo bicykli sa môže jazdiť len po lesných cestách alebo vyznačených trasách, inak je to pod pokutou 5 000 korún. Tých trás vyznačených je minimum, ale problém je v tom, čo to je lesná cesta. Lesnú cestu máte zadefinovanú v slovenskej technickej norme 73 6108, kde sú lesné cesty primárnej a sekundárnej siete. Len problém je v tom, že v tom lese to nikde označené nie je. Darmo aj vy si kúpite normu, norma, mimochodom, stojí 34 eur, zadarmo ju nedostanete, a darmo by ste si ju aj kúpili, darmo by ste išli s ňou do lesa, lebo problém je v tom, že v lese to označené nie je. Vyznačené lesné cyklistické trasy sú, samozrejme, ale vy nemáte šancu vedieť, či zákon porušujete alebo neporušujete. Tým pádom preto je ten zákon nevykonateľný. A preto ktokoľvek, lesná stráž vás tam chytí, môže vás šikanovať, lebo vy neviete dokázať, či ten zákon porušujete alebo neporušujete. Preto on de facto vykonateľný nie je, ale napriek tomu je škodlivý, pretože je tu všeobecné ovzdušie, v ktorom sa zakazuje niečo a v ktorom sa umožňuje štátnej moci šikanovať ľudí bez toho, aby vedeli preukázať, či zákon porušujú alebo neporušujú, takýto zákon je totálne nezmyselný, pretože, opakujem, aj keby ste tú normu mali, aj keby ste ju mali v ruke, vy neviete, či zákon porušujete alebo neporušujete, pretože v lese tie cesty označené nie sú. A keď to budete vysvetľovať tým 1,5 metra, tak neviem, či ste už boli v lese.

  • Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem poďakovať poslancovi a súčasne kolegovi lesníkovi Tiborovi Lebockému za to, že skutočne fundovane a veľmi jednoduchou formou tu oboznámil plénum, tých, ktorí tu boli, o tom, v čom je skutočný problém.

    Len k jednej veci sa zmienim, čo vravel pán poslanec Tibor Lebocký, a síce o tom porovnaní s okolitými štátmi, s ktorými skutočne sa tu môžeme porovnávať. Nemôžeme sa súčasne porovnávať ani s Nórskom, Švédskom, s tak rozľahlými lesnatými krajinami, ale s takými Maďarmi, Nemeckom, so susedným Českom, tam je to v poriadku. Podľa jeho vystúpenia a dôkazového materiálu je jednoznačné, že čo sa týka verejnosti a vstupu do lesa, voľného pohybu občanov, máme skutočne nadštandardnú legislatívu.

    Odmietam tvrdenia, tak ako som to robil aj počas minulého funkčného obdobia, že ľuďom zabraňujeme vstup do lesa. Veď už som tu raz zdôrazňoval, že predovšetkým terciárna lesná sieť, zvážnice, sú to odvozné lesné cesty približovacie, idú priamo v lese. Čiže ja neviem, akému pohybu tu bránime ľuďom, ktorí majú možnosť cyklisticky športovať na zdravom vzduchu na priestore, resp. na dĺžke väčšej, ako je dĺžka rovníka, t. j. na dĺžke väčšej ako 40 000 kilometrov. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lebocký, reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. No v prvom rade sa chcem všetkým poďakovať za tie vystúpenia, resp. reakcie na moje vystúpenie boli, dá sa povedať, pokračovaním prezentácie vašich predstáv a vašich presvedčení, ktoré zazneli v rozprave.

    V každom prípade chcem povedať na tvoju adresu, pán kolega Frešo, že zjavne si buď nedával pozor, alebo nechcel si vnímať to, čo som povedal, že pokúsim sa o pragmatické hodnotenie alebo vyváženie všetkých odborných a politických argumentov, ktoré boli prednesené v rozprave. Zjavne u teba tá politická rovina je posunutá niekde inde. A snažíš sa ju presadiť aj tým, že sa snažíš niečo povedať aj k odbornosti. Ale poprosím ťa, nechaj tieto veci. Šuster nech sa drží svojho kopyta, lebo obyčajne potom to dopadne nie celkom dobre.

    A, nakoniec, som presvedčený, že som vás svojím vystúpením presvedčil o tom, že ste skutočne nemali urobenú takú podrobnú analýzu, ktorá by vás oprávňovala na to, aby ste celý tento problém takto do takejto miery „vybičovali“.

    Pán poslanec Mikloš uviedol, že sú to nezmyselné zákony. Spytujem sa, pán poslanec Mikloš, neboli ste možno tu, keď som hovoril o vyhodnotení tých 22 alebo 23 zákonoch Európskej únie, všetky tie, kde sú uvedené tie isté citácie ako v našom zákone slovenskom o lesoch, sú nezmyselné, nezmyselný je ten český, nemecký, všetky tie sú nezmyselné? Dobre, tak potom to riešme na úrovni Európskeho spoločenstva.

    A úplne na záver. Nieže budú môcť ľudia sa pohybovať po lesoch alebo nieže im to bude umožnené, voľný čas, oni môžu, páni, nemúťte tu, nepleťte alebo proste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Do rozpravy pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľa z tých argumentov sa tu opakuje od roku 2007, keď sa vlastne prvýkrát takýto návrh presadil na pôde parlamentu. A on vzbudil obrovskú nevôľu hlavne medzi ľuďmi, ktorí mali obrovskú obavu z toho, akým spôsobom sa majú pohybovať po lese.

    Ja sa pokúsim vysvetliť to fundamentálne, prečo je dobré tieto kontroverzné, nevykonateľné, nezrozumiteľné aj keď možno odborné a inžiniersky celkom pekne vyargumentované tvrdenia, ale nezmyselné do života vypustiť. A poviem to teda aj z tej stránky politickej, lebo kolega Tibor Lebocký to začal. Poviem to úplne jasne.

    Kde mne zostáva rozum stáť. To je úplne jednoduchá vec. Mali sme tu voľný pohyb ľudí po lese, či keď chodia koňmi, Tibor, od čias Márie Terézie. V čase, keď príde sociálny demokrat k moci, to je ten, ktorý je moderný dopredu a tak ďalej. Ťahá tu celý svet. A my všetci pravicoví spiatočníci to sme ešte nepochopili, sa tu zavedieme do stavu, ktorý je pred nevoľníctvom. Tak ako to je? Za Márie Terézie koňmo sa dalo lesom chodiť a za sociálneho demokrata sa to nesmie? Viete, čo to je. Ja to teda Tibor poviem úplne naplno, aby si tomu rozumel, to nie je o sociálnom demokratovi, to sú relikty stalinizmu, keď ľuďom zakážeme slobodný pohyb. Naozaj, a to si treba otvorene priznať, môžeš si analýzu robiť, akú chceš, po 200 rokoch si to vrátil naspäť pred čas nevoľníctva, či sa ti to ľúbi alebo sa ti to neľúbi. Je to holý fakt. Treba o ňom takto rozmýšľať. To nie je odborné rozhodnutie, to je rozhodnutie praktické tejto snemovne. Chceme alebo nechceme ísť naspäť pred Máriu Teréziu? No 5 rokov sme pre Máriou Teréziou, hovorím teraz o tých koňoch, lebo vtedy bicykle neboli. Ale sme tam v tej dobe. A ja si tú argumentáciu veľmi dobre pamätám, aká bola, to nebola len odborná argumentácia, lebo bola aj o tom, ako strašne škodí bicykel a kôň tomu, keď ide po lese. Čo to je hlúposť? Keď to 200 rokov neškodilo, tak to zrazu teraz škodí? To naozaj sme sa dostali do takéhoto stavu, že si to tu budeme vysvetľovať? Realita je taká, ktorej teda politicky nerozumiem, prečo to tí, ktorí majú byť nositelia pokroku a všetkého toho zmierlivého a moderného, mimochodom, mojej dcére to v škole vysvetľovali, že moderní sú tí ľavičiari, veľmi dobre som sa na tom pobavil, nás dovedú pred rok 1800. To je to, čo je hlavný problém, o čom tu debatujeme. Aký je to nápad zo zákona zakázať pohyb po lese na koni alebo na bicykli? Čo je na tom odborného, keď ten malý Oskar ide, vidí tam niekoľko chodníkov, tak bude z neho zliezať normálne a fakt cólštokom to merať? Alebo bude porušovať zákon, lebo však, samozrejme, povie sa mu, že Oskar choď. Ale proste to predsa nie je normálne. Ako mám tomu decku vysvetliť, aby si vážilo zákon, keď je nevykonateľný? To mu mám povedať, že sme na to prišli po 200 rokoch od Márie Terézie, že kôň v lese škodí, tak dokonca veľmi, že nieže vytipujeme, ako ty hovoríš, lesné škôlky nejaké malé porasty, niečo, pri čom by to naozaj som ešte pochopil? Ale my to rovno v celej republike zakážeme, takí sme my páni.

    Toto považujem za taký zásadný problém tohto zákona, že je to úplne plošné, že nedávame to do rúk nejakým správcom. Pochopil by som to, ak by sme im to dávali. Nedávame to do rúk na bázu ochrany prírody. Pochopil by som tu nejaké možno niečo selektívne. Ale dávame to proste plošne. A to je to, čo tomuto vlastne zákonu škodí, týchto spomínaných 5 rokov a čo by bolo treba odstrániť.

    Mrzí má tá vec, keď sa už teda znova vrátim k tej politickej línii, že slobodu pohybu a normálnu slobodu tu obhajujú v zásade stredopravé strany. Je mi ľúto, páni sociálni demokrati, ale myslím si, že ste urobili v tomto istú chybu, lebo myslím, že aj vy by ste mali myslieť na to, že ľudia sa môžu slobodne pohybovať.

    K tej vecnej stránke záležitosti a k tej, o ktorej hovoríme akože odborne. Popravde je to tak, že v tom lese sa to normálnemu človeku nedá rozoznať, nedá sa mu rozoznať, o aký typ lesnej cesty ide alebo či to vôbec lesná cesta je alebo nie je, špeciálne, špeciálne, páni, v tých prímestských oblastiach, kde ľudia sa bežne pohybujú po lese a doslova vychodili kvantá rôznych ďalších chodníkov, kde to už je úplne nezmyselné, úplne nezmyselné.

    To jediné, čo z toho naozaj vyplýva, praktický záver je, že malo by byť povinnosťou, keď už takýto odvážny zákon máme, všetkých tých okolo rovníka 42 000 kilometrov ciest vyznačiť riadne, nevieme, kto má pravdu, jednoducho tak ako keď idem po normálnej ceste, idem v jednosmerke, nejdem, vstanem, ukážem policajtovi, čo tam bolo na začiatku, alebo on ukáže mne, všetci rozumieme, všetci vieme, kto je v práve. Ktorá takáto lesná cesta je takto zrozumiteľne vyznačená, kde na Slovensku ona je? Poďme si to normálne pozrieť. No nikde taká nie je. Môžeme rozprávať, nieže 42 000, 142 000 ich môže byť kilometrov, ale vyznačených z nich nie je ani meter. Ani meter z nich som nevidel, že by bol vyznačený zrozumiteľným spôsobom, ktorý by chápala verejnosť. Však dvihnite ruky v tejto sále tí, ktorí ste takú vyznačenú videli.

  • Zdvihnutie ruky spravodajcu.

  • Ty ako lesník. No však to je práve o tom, ty si takú videl, predpokladám, Tibor takú videl. A to je všetko. Tam sme skončili. O tom je celý ten príbeh, keď už ľudí vyháňate na tie cesty, tak tie cesty aspoň označte, aby tých ľudí nemohol niekto len tak sekírovať. O tom je celý príbeh, prečo toto navrhujeme zrušiť.

    Ja rozumiem tomu, že by bolo fajn mať vyznačené cyklotrasy, ja rozumiem tomu, že by bolo fajn mať ďaleko lepšiu takúto infraštruktúru, ale nerozumiem tomu, prečo plošne hovorím prvý raz od Márie Terézie naozaj zakázať pohyb po lese a prečo to vrátiť do čias, keď sme boli nevoľníkmi, aký to má zmysel. Aké obrovské ohrozenie hrozilo z tých ľudí, ktorí jazdia na koňoch a na bicykloch? No každú chvíľu sa tu prekárate, kto tu kradne drevo v lese, každá garnitúra. To je podstatne väčšie ohrozenie a tým pár bicyklom a pár koňom, ktoré proste tade prejdú, tomu sa venujte. A neriešte to proste na úkor tých obyčajných ľudí, ktorí jednoducho sa tam chcú hýbať, ale majú z toho oprávnene normálny stres, o nič iné nejde. Odbúrajme im ten stres. A potom doneste niečo, čo sa bude dať naozaj aj vykonať, niečo, čo sa bude dať aj zmerať, aby si ľudia mohli byť istí, že nie sú šikanovaní.

    A preto som začal pri tom sociálnou demokraciou. No tak predpokladám, že zdieľame rovnaké hodnoty, že šikanovanie ľudí nepatrí nikomu do výbavy. A tento zákon, ktorý je dnes v platnosti, šikanovanie umožňuje. Tak vás, vážené dámy kolegyne, vážení kolegovia, chcem poprosiť, aby sme naozaj išli na tie úplné základné hodnoty, zastavili to šikanovanie, zastavili to, čoho sa ľudia obávajú, schválili to, čo sme doniesli, tento návrh zákona, pre mňa, za mňa, si tam dali niekde záväzne, že bude to platiť iba na cesty, ktoré budú riadne a zrozumiteľne označené, a potom môžeme pokračovať ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky páni poslanci Viskupič, Lebocký, Martinák, Faič, Mikloš. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som len chcel niečo doplniť počúvajúc túto už aj troška politologickú debatu o tom, čo sociálna demokracia má robiť. Jedna vec mi tam však chýba z hľadiska sociálnej demokracie, keďže sa tu strhla už druhýkrát, a to som tu relatívne krátko, debata nad tak jednoduchým návrhom zákona, ktorý skutočne sleduje to, aby sa ľudia na Slovensku mohli hýbať v lesoch viac voľne. Vy, pán poslanec, ste to povedali niekoľkokrát, že jedná sa tu o tému slobodného pohybu.

    Veľa ľudí, ktorých som stretol počas tejto rozpravy, ktorá už značnú dobu trvá, hovorilo o tom, ako sa nám dobre na Slovensku žije, keď poslanci parlamentu sa dokážu takto dlho baviť o takto jednoduchom zákone a o tom, či bicykle do lesa patria alebo nepatria. Ja si myslím, že toto sme sa snažili vyriešiť kvázi jednoduchým zákonom, ktorý z môjho pohľadu od predkladateľov, medzi ktorými ste aj vy, pán župan, pán poslanec, bol jednoduchý. A zdalo sami, že tu môže prísť k nejakej dohode. Po tejto rozprave som skutočne skeptický a vôbec sa zamýšľam nad tým, či niekto aj z vás, páni z vládnej strany, sa zamyslel nad tým, že tu nejde naozaj o odbornú debatu, ale o elementárne veci, či ľuďom budeme zakazovať pohyb v lese na bicykloch alebo na koňoch. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No, ja som presvedčený, pán poslanec Frešo, že to porovnanie, ktoré si tu zvládol alebo predniesol, čias Márie Terézie s tretím tisícročím alebo so začiatkom tretieho tisícročia, si urobil len kvôli tomu, aby si tu mohol začať niečo rozprávať o nejakom stalinizme. Ale ja sa ťa spytujem teraz úplne otvorene, kde si bol v roku 2005, bol si už poslancom Národnej rady, pretože ak si ním bol, tak si schvaľoval zákon č. 326/2005 Z. z., ktorý v § 31 „Zákaz niektorých činností v lese“ obsahuje 16 zákazov, a to typu vstupovania do lesných škôlok alebo do oplotených miest, ako aj miest označených zákazom vstupu, zakladania alebo udržiavania otvorených ohňov na nich alebo v ochrannom pásme mimo vyznačených miest a tak ďalej a tak ďalej. Spytujem sa, ak je tu 16 zákazov v rámci toho § 31, prečo práve tento je ten, ktorý je tak absolútne nezrozumiteľný, absolútne nerealizovateľný a absolútne v podstate ťažko teda podľa tvojich slov z aspektu slobodného pohybu občanov akceptovateľný. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pavol Frešo, skutočne v krátkosti zareagujem na tvoje menej odborné a o to viac emotívne vystúpenie. Najprv sa zmienim o tom, že konštatuješ, že lesné cesty vôbec nie sú u nás vyznačené. Tým pádom ber to ako kamarátske pozvanie, ťa pozývam k nám na ďaleký severovýchod, kde drvivá väčšina tvrdých lesných odvozných 1L-iek a 2L-iek, a určite mi to potvrdí aj poslanec Ján Mičovský, je označená vodorovnou dopravnou značkou podľa miestnych názvov, respektíve podľa bývalého Generálneho plánu lesnej dopravnej siete.

    Čo sa ďalších vecí týka, čomu sa máme venovať a čomu sa nemáme venovať, ja si myslím, že keď už berieš to politické hľadisko, preferencie, by ste sa mali vy zamyslieť čomu sa máte venovať. A v minulom funkčnom období keď vy ste boli vo väčšine, pravica, som tu podal svoj procedurálny návrh a prešiel plénom Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže chyba je asi niekde inde, nie v politickej oblasti.

    A, ináč, nebudem sa vyjadrovať k tvojmu emotívnemu politickému školeniu mužstva, samozrejme, z tvojho pohľadu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Frešo, len veľmi stručne. Z vášho vystúpenia vyplynulo, že v čase nevoľníctva sa po lesoch preháňali celé rodiny nevoľníkov na koňoch. Poprosil by som vás, pretože zjavne disponujete nejakými štatistickými údajmi, koľko asi vtedy mali nevoľníci koní a bicyklov. Pokúste sa nám to povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Freša, kde spomenul, myslím si, veľmi presnú analógiu a presný príklad toho, že keď porušíte zákaz vjazdu do ulice, kde je dopravná značka, chytí vás policajt, tak je celkom evidentné, idete, ukáže vám, či tá značka tam je alebo nie je, či ste ten zákon porušili alebo neporušili. Ale tu máme zásadný problém.

    Pán Lebocký, a keď hovoríte o iných zákazoch, ktoré sú v zákone z roku 2005, tie sú vykonateľné, je evidentné, či do škôlky vstupujem alebo nie, je evidentné, či mimo vyznačených miest oheň zakladám alebo nie.

    Ale, ešte raz, ja neviem nielen ja keď pôjdem, ale aj ktokoľvek z vás keď pôjde do lesa, vy nebudete vedieť či zákon porušujete alebo nie.

    A k tomu, že pán poslanec Martinák hovorí, že na severovýchode majú vyznačené lesné cesty 1L a 2L. No tak si pozrite tú technickú normu. Tých lesných ciest je tam habadej, omnoho viac. Takže to, že malá časť z nich je vyznačená, neznamená, že je problém vyriešený, pretože evidentne prevažná časť lesných ciest nie je v tom teréne vyznačená.

    Čiže, ešte raz, vy neviete a nemáte šancu vedieť pri sebelepšej vôli, či zákon porušujete alebo nie. A v takom prípade keď vás ten policajt alebo v lese lesná stráž zastaví, tak neviete dokázať, či ten zákon porušujete alebo nie. Preto tento zákon vytvára neprijateľné podmienky na šikanovanie ľudí, pretože to nie je jasné zadefinované. Tak to zadefinujte jasne, aby bolo jasné aj tomu cyklistovi, aj tej lesnej stráži, či zákon dodržiava alebo či, naopak, zákon porušuje cyklista.

    Mimochodom, tomu sa hovorí aj právna neistota. A aj preto, že je taká právna neistota, aj preto ľudia u nás si povedia: „No tak čo, kašlem na to, idem s tým bicyklom.“ Ale bráni to napr. rozvoju cykloturistiky, pretože nie každému je jedno, a to aj zo zahraničných návštevníkov, či zákon dodržiava alebo nie.

    Ten zákon je zlý, ja nehovorím že nemajú byť nejaké pravidlá, ale tento je zlý.

  • Pán poslanec Frešo, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Pán poslanec Viskupič, to je presne tá esencia, na ktorú som chcel poukázať, lebo to je v skutočnosti jednoduchá pravda, chceme tých ľudí pustiť normálne chodiť ako po lese, tak ako chodia peši, tak na koňoch, tak aj na bicykloch, alebo to nechceme. Také je to rozhodnutie. Potom sa tomu prispôsobuje všetka tá tzv. odborná argumentácia. Snažil som sa to vysvetliť čo najzrozumiteľnejšie aj z toho historického hľadiska, že nás to vracia v niektorých aspektoch v prípade tých koní a analogicky aj tých bicyklov do čias nevoľníctva pred Máriu Teréziu.

    Čo sa týka tej analógie, prečo som to použil. No je to preto, lebo je to tak strašne absurdné.

    A tá realita s tým, že tie cesty nie sú vyznačené. Ľuboš, veď to je jednoduché. Jedna jediná ruka v tejto sále bola zdvihnutá hore, ktorá videla vyznačené tieto lesné cesty. Samého tu v parlamente Slovenskej republiky ťa to usvedčilo, že je to hlúposť. Však ja keby som niečo povedal, že je to jasné a poviem dvihnite ruku komu z vás je to jasné, zdvihnem ju sám, no tak by som musel asi pochopiť, že niečo nie je v poriadku. Preto ja navrhujem postúpiť to do druhého čítania. A potom, nech sa páči, dajte tam záväzné značenie, ktoré bude každému jasné aj zrozumiteľné. Ak to mám povedať úplne po lopate, tak aj tomu decku musí byť jasné, že teraz ide správne alebo teraz ide nesprávne.

    Ale naspäť k tomu samotnému rozhodnutiu. V roku 2007 nebol žiaden vážny dôvod pre takúto plošnú reštrikciu. Ten dôvod skutočne tu žiaden poctivý vážne nezaznel.

    A ja sa nechcem vracať k tomu lobizmu, chcel by som len apelovať v tomto záverečnom slove v desiatich sekundách, aby sme sa chopili zdravého rozumu. Nikomu normálnemu nevysvetlíte, prečo nemôže s bicyklom ísť po lese, nikomu zdravému normálnemu to nevysvetlíte.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem. Z môjho pohľadu to bola veľmi prekvapivá diskusia, ktorá nás dostala pred 18.00 hodinu, dovolím si iba pár záverečných slov povedať.

    Odcitoval som na začiatku pri uvádzaní zákona dôvody, ktoré viedli pána kolegu Lebockého podať tento pozmeňujúci návrh. A v jednej časti odôvodnenia sa hovorilo o zabránení nežiaducej expanzii cyklistov a jazdcov na koni priamo do lesných porastov a v ďalších častiach sa malo za to, že návštevníci v lese spôsobujú eróziu pôdy. Viac-menej sme sa nedostali ďalej podľa mňa. Niekto to nazval absurdné, niekto to nazval, že toto je odborné. Dali si túto argumentáciu odborníci, tí, ktorí boli obviňovaní z politických nejakých príčin, že toto kritizujeme.

    Pripájam sa k tej argumentácii, ktorú moji spolupredkladatelia spomínali. A to je to, aby sme sa chopili zdravého rozumu. Naozaj, nenechávajme v právnom systéme nezmyselné a nevykonateľné časti zákona. Podľa zákona o lesoch v tomto znení vytvárame to. Čo si tí ľudia o nás vôbec pomyslia? Že nemáme ani toľko zdravého rozumu a že budeme tu niečo zakazovať alebo nejakým spôsobom zneistíme ľudí, ktorí kráčajú, vezú sa alebo cválajú po lese, a on bude rozhodovať tam, či sa vezie po 1L-ke, 2L-ke alebo akej inej ceste, ktoré v lese máme.

    Debata, kam to posunul aj Janko Mičovský. Všímal som si tu viaceré súhlasné prikyvovania, že áno, máme problém v lesoch, ale je niekde úplne mimo cyklistov a tých ľudí, ktorí sa vozia na koňoch v lesoch.

    Napriek tomu, že viaceré hlasy zaznievali kritické k tomuto návrhu alebo k tomuto odstráneniu jednej nezmyselnej časti zo zákona, hlavne z vládnej strany SMER, preto som aj vyjadril počas faktických pripomienok značnú mieru skepse, či toto bude posunuté do druhého čítania alebo či vôbec príde k hlasovaniu, pretože tu padol od pána kolegu procedurálny návrh.

    Chcel by som iba poukázať na to, že niekde tuná z predných lavíc zaznelo, že vyzerá to tak, ako keby sa bavil hluchý s hluchým. Nedokázali sme ani pri opätovnom predložení tohto zákona posunúť debatu od roku 2007 ďalej. A ja si myslím, že z hľadiska toho, čo z tejto siene zákonnosti, ako to nazýva Janko Mičovský, odznieva k ľuďom, budú ľudia pravdepodobne naďalej postrádať zdravý rozum v rozhodovaní poslancov a zastupiteľov v tomto parlamente. Ďakujem za pozornosť.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem za slovo. Skutočne len krátko na záver len niekoľko postrehov. Zareagujem aj na niektorých pánov poslancov.

    Pán poslanec Ivan Mikloš tvrdí, že tieto opatrenia ktoré sú teraz v zákone, bránia rozvoju cykloturistiky. No tých 40 000 km v rámci nášho malého, ale pekného Slovenska, si myslím, nebráni rozvoju cykloturistiky.

    Viacerí ste sa tu ohradili, že vyháňame ľudí z lesa. Tretíkrát a už naposledy tvrdím, že terciárna lesná sieť ide lesnými porastami. To mi potvrdia páni kolegovia či opoziční alebo koaliční s lesníckym vzdelaním.

    Ďalej najväčší problém, páni poslanci, či pán Frešo alebo pán Ivan Mikloš vidí v nevykonateľnosti zákona, zrejme je ťažké rozoznať 1,5 m širokú cestu, netreba nič iné vedieť, len toľko, s pravítkom, ubezpečujem vás, nemusíte chodiť po lese.

    Nakoniec sme skĺzli k takým rôznym invektívam.

    A koniec koncov sa ukázalo, že v dôvodovej správe to, čo uvádzate, že tento zákon obmedzuje ľudí v športovaní, cykloturistike v lese, vôbec nie je pravdivé.

    A to, že zákon je nevykonateľný, pretože občania nemajú ako sa dozvedieť, čo je lesná cesta, tak je takisto, a sami to uznávate, skutočne nepravdivé.

    Pán spolunavrhovateľ Viskupič, vy tu tvrdíte, že sa jedná o vládnu stranu a či to schválime a tak ďalej a tak ďalej. Počas minulého volebného obdobia, keď strana SMER – sociálna demokracia bola v opozícii, môj procedurálny návrh, keď ste mali väčšinu, nepokračovať v prerokúvaní poslaneckých návrhov zákona o lesoch v tejto oblasti, získal väčšinu. Takže ja pevne verím, že zdravý rozum vyhrá a že tak tomu bude aj počas zajtrajšieho hlasovania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 179, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 165.

    Teraz dávam slovo poslankyni Jane Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za slovo.

    V krátkosti by som možno povedala, čo je cieľom tejto novely. Je veľmi stručná a má za cieľ zaviesť druhú časovú oponu vo vysielaní. V súčasnosti viete, že existuje jedna časová opona, to znamená že programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 18 rokov sa nemôžu vysielať počas dňa až do 22.00 hodiny. A to, čo ja navrhujem, je, aby existovala aj druhá časová opona, a síce aby programy nevhodné pre vekovú kategóriu divákov do 15 rokov sa nemohli vysielať počas dňa čiže aby sa mohli vysielať len v čase od 20.00 hodiny do 6.00 hodiny ráno.

    Ten dôvod, prečo navrhujem také znenie, je jednoduchý. V minulosti takáto druhá časová opona platila. Bolo to v čase keď aj ja som bola členkou Rady pre vysielanie a retransmisiu. A myslím si, že tá prax ukázala opodstatnenosť takéhoto opatrenia. A odkedy prestala platiť táto druhá časová opona, bolo to v roku 2008, nielenže sa zhoršila kvalita vysielania, ale teda začali pribúdať aj sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu. V roku 2008 ich bolo 215, v roku 2010 ich bolo 430, v roku 2011 ich bolo až 1 191 a v tomto roku tiež ich pribúda požehnane.

    Ako príklad, prečo som sa aj rozhodla ísť s touto témou von, by som uviedla jeden prepis z jednej upútavky, ktorú som zachytila počas sledovania rozprávky s mojou deväťročnou dcérou. Uvádzam to aj preto, že mnohí z vás možno nesledujú televíziu vôbec alebo v televízii sledujú len niektoré relácie, možno niektorí rozprávky nesledujú, lebo nemajú malé deti, niektorí možno rozprávky sledujú s vnúčatami. A ja som v televízii rozprávku v sobotu sledovala s mojou deväťročnou dcérou. Prečítam vám kúsok z toho prepisu z upútavky, ktorá odznela v televízii o 10.47 hodine v sobotu predpoludním uprostred rozprávky určenej pre malé deti. Je to v zábere na navrhovateľku hovoriacu pred kamerou a v pozadí sú v policiach zložky na dokumenty: „Mama mi vždy hovorila, aby som v ľuďoch hľadala len to dobré. Ale čo je dobré na tom zverovi?“ Potom je prestrih na odporcu pána Hrabka v súdnej sieni hovoriaceho: „Neviem, neviem to opísať slovami, čo v tej chvíli do mňa vošlo.“ Navrhovateľka skočí pánovi Hrabkovi do reči slovami: „Diabol do vás vošiel v tej chvíli.“ Potom je záber na sudcu hovoriaceho: „Čo sa zistilo šetrením polície, aký bol teda konečný záver.“ A navrhovateľka stojí pri stole, vedľa nej sedí advokátka a hovorí: „Moja mama bola po smrti zneužitá a tento sexuálny akt previedol práve tu pán Hrabko.“ Je podľa vás normálne, je podľa vás prijateľné, aby počas rozprávky, počas programu explicitne určeného deťom išla upútavka, kde sa hovorí o sexuálnom zneužití mŕtvej osoby? Ja si neviem predstaviť, čo ešte horšie by tam malo odznieť, to by bolo jedine to že by to niekto ukázal. Ale tak to snáď nie. Naozaj, dostali sme sa príliš ďaleko na to, aby sme to mohli ďalej tolerovať.

    Pán minister už povedal, že tiež zaregistroval horšiu kvalitu alebo vulgarizáciu alebo idiotizáciu spoločnosti a chce to riešiť. Sľúbil, že v tomto duchu chce pripraviť vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013. Teraz aj hovorí o tom, že sa chce rozprávať s ľuďmi a počúvať, čo si oni o tom myslia, že či vôbec také niečo je potrebné. Ja teda len dúfam, že nezmenil svoj názor, pretože ja som presvedčená, že takéto niečo je potrebné. Je potrebné ochrániť deti pred takýmto obsahom v televíziách.

    A podľa mňa sú tu vlastne dve témy na stole, z nich jedna je, či naozaj takéto relácie patria alebo nepatria na obrazovky, a druhá je téma ochrany maloletých. K tej prvej téme poviem, nie je problém, keď sú v televízii rôzne relácie a sú rôzne stanice platené, kde človek vie presne, že to tam nájde, keď si to vyhľadá. A v tomto naozaj ja nechcem zavádzať žiadnu cenzúru, proste to, čo mne vadí, je, že takéto relácie, takéto filmy plné násilia sú podsúvané a vnucované aj detskému divákovi, ktorý sa proti tomu nevie brániť.

    Zaznelo v médiách aj také niečo, že tento návrh, ktorý predkladám, je príliš prísny. Len pre vašu informáciu poviem, ako je to napr. vo Francúzsku. Vo Francúzsku pre vekovú kategóriu do 12 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať len po 20.30 hodine, do 16 rokov programy nevhodné sa môžu vysielať až po 22.30 hodine a dokonca do 18 rokov programy nevhodné sa nemôžu na bežných staniciach vôbec vysielať, môžu byť len na staniciach, ktoré sú zakódované, a teda spoplatnené.

    Taktiež som zaregistrovala v médiách vyjadrenia niektorých kolegov zo strany SMER, že by bolo dobré zharmonizovať našu legislatívu s tou českou. Myslím si, že bolo to včera alebo predvčerom v médiách, Česi neuvažujú o takomto niečom, neuvažujú o jednotnom systéme označovania. A ja sa pýtam, ak v Českej republike budú do ovzdušia vypúšťať škodliviny, tak pôjdeme aj my do toho preto, aby sme boli takí ako oni, alebo si urobíme poriadok doma a nebudeme vypúšťať škodliviny a budeme žiadať od tej vedľajšej strany, od toho ďalšieho štátu, aby podľa možností tiež upravil svoju legislatívu? Myslím si, že my sme v prvom rade zodpovední za to, čo sa deje tu. A vyhovárať sa na to, ako je to v inej republike, mi príde veľmi nezodpovedné.

    Posledná moja poznámka k tomuto úvodu ešte je, tiež som v médiách zachytila vyjadrenie, že tento návrh je zle napísaný. Ono je dôležité čítať veci s porozumením. Čiže by som to chcela naozaj vysvetliť. Keď si prečítate § 20 tohto zákona, tak zistíte, že v prvom odseku sa píše o tom, že platí generálny zákaz vysielať relácie, ktoré by mohli ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Čiže je tu zákaz. Preto, tak ako som to naformulovala, alebo teda právnik to tak naformuloval, sa vlastne dávajú dve výnimky, kedy sa môžu vysielať takéto programy, ktoré môžu ohroziť psychický vývoj dieťaťa. Ale, samozrejme, ja som pripravená v druhom čítaní, ak by to bol len tento jediný problém, ktorý by bránil poslancom strany SMER zahlasovať za túto novelu, dať tam slovíčko „len“, aby bolo zrejmé, že sa smú tieto programy vysielať len v tom čase, a nie inokedy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani predkladateľke.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Fitzovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európske únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 15. augusta 2012 č. 165 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, pána poslanca Branislava Škripeka za klub OĽaNO a druhého, pána poslanca Jozefa Mikloška.

    Nech sa páči, pán poslanec Škripek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja chcem len vyjadriť, že som veľmi rád, že pani kolegyňa Žitňanská podala teraz tento pozmeňujúci návrh a navrhla, aby sme znovu zaviedli druhú časovú oponu. Ale bol som veľmi prekvapený tým, že ona je neplatná alebo teda že nefunguje. Viem, naposledy som stopoval, že bola platná v roku 2007. A ako vtedy občiansky aktivista viem o tom, že mnohí rodičia veľmi oceňovali, že v našej krajine na to dbáme, že sú označované niektoré typy vysielania ako nevhodné, tak že sú nie vysielané v takom čase, v ktorom to môže zle a negatívne dopadnúť na našich mladých ľudí.

    Ja neviem pochopiť, a pýtal som sa na to pána ministra Maďariča, pretože on bol vtedy minister, v roku 2007, pýtal som sa ho pred pár dňami, keď tu sedel, že prečo zmizla tá druhá časová opona. Ona sa vyparila. Proste bola v tej vyhláške, platila, mala dobrý efekt, ale jednoducho prestala existovať. Ja to viem preto, že mnoho mojich známych reagovalo sťažnosťami a odvolávalo sa na to, že takéto zlé programy, ktoré zasahujú naše deti a mladých ľudí, jednoducho nemajú byť vysielané. A Rada pre vysielanie a retransmisiu odpovedala bezmocne slovami: „My nemáme na základe čoho reagovať.“

    No a ja som často prežil taký hnev, že ako je to možné, že žijeme v krajine, ktorá nepomáha rodičom, aby sme mohli nejakým spôsobom ochrániť našich mladých ľudí. A ja nemyslím si, že je namieste tá odpoveď, ako viacerí kolegovia poslanci mi povedali, že to je len a len v rukách rodičov, čo dokážu urobiť so svojimi deťmi. Mne sa to nezdá namieste. Veď nie na to máme tvoriť zákony alebo sa dohodnúť, aké pravidlá platia v spoločnosti, aby sme chránili to najcennejšie, čo máme? Viete, mne je smiešna tá reklama na pivo, myslím, Zlatý Bažant, že to je najcennejšie, čo máme, pričom tam bol nejaký slovenský turista, ktorý ťahal to najcennejšie, čo máme, na vrchol tatranského kopca nejakého, a z druhej strany prišiel poľský turista a kričal: „Máš zlotý?“ A on mu tiež dal zloté ako tie poľské. Tak to nie je to najcennejšie, čo máme, že máme pivo, určite. To najcennejšie, čo máme, jednoznačne a len, a ja si myslím, že na to by sa mohlo ozvať zborové áno, keď to poviem, na Slovensku, sú deti, mládež, mladí ľudia, to, že sme schopní ich tu vôbec mať a zabezpečiť im prostredie, ktoré ich bude dobre spoločensky motivovať. Ale ja neviem, či ja nehovorím len nejaké naivné predstavy o tom, že by to tak snáď mohlo byť.

    Ja som tak rád, že pán minister vydal to, čo som si tu s údivom čítal, ten otvorený list ministra kultúry, adresovaný ústavným činiteľom, predstaviteľom kultúry, školstva, cirkvi, tretieho sektora, v neposlednom rade súkromným televíznym vysielateľom. Myslím si, že ste ho všetci dostali, lebo prišiel v skrátenej forme aj každému poslancovi. Je to pravda, že každému prišiel od pána ministra? Ty si to dostal, pán kolega?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak viem, že to prišlo aj poslancom v skrátenej forme. A vyzýva spoločnosť pán minister, a je to úžasné, že takýto krok minister urobil, lebo však to je jeho úloha byť ministrom kultúry a vyzvať verejnosť sa kultúrnejšie správať, a vyzval dokonca majiteľov súkromných televízií, aby sa kultúrnejšie správali, aj keď to uznáva, že vedú boj o diváka, v konečnom dôsledku o svoj zisk, ale často je to na hranici dobrého vkusu a akceptovaného bulváru. No ale nadobudol pocit, že už pritvrdili najhrubším spôsobom.

    Viete, stále vychádzam z toho, aké bezmocné sťažnosti som dostal od svojich známych aj neznámych ľudí, ktorí sa na mňa obrátili s tým, ako je možné, že naše deti poobede o 15.00 hodine, o 14.00 hodine, dokonca keď sú choré, ležia doma samé. Ja ako rodič keď som v práci, aj vy, keď tu sedíte, tak proste sme mimo svojho domova, nevieme zabezpečiť, aby naše dieťa doma bolo v bezpečí, v pokoji a nemuselo dýchať nejaký smog. Ja to nazývam to, čo tu na Slovensku máme. Je to morálny smog. Ale nedokázali sme to vyriešiť ani v rokoch minulých. Ale som presvedčený, že každý z nás keby zažil násilie na svojom dieťati, tak by zakročil. Nie je to tak? Však to nie je možné, aby sme v takom prípade nezakročili. Keby ste videli, že vám niekto udrie dieťa, tak čo spravíte? Tak sa vo vás zdvihne hnev a reagujete. Keď nás vtedy nikto nevidí, tak mu dáme poriadne po papuli. A keďže pri tom nás niekto môže vidieť a sme v predemokratizovanej spoločnosti, tak to musíme riešiť na polícii, súdmi a podobne. Hej? Ale najradšej by ste mu v tom momente takú jednu treskli, že až.

    Priatelia, kedysi bolo násilie doménou ulice. Ale čo sa stalo? Domácnosť bola prístavom pokoja a mne sa zdá, že je čudné, že ako dospelí ľudia sme umožnili, aby sme v domácnostiach mali scény násilia, a to v takom čudnom rozsahu, že to proste nie je normálne. Ani dospelý človek nezažije toľko násilia v bežnom živote, akému je vystavené dieťa v obyčajnom vysielaní televízie ktorejkoľvek u nás. Máme štyri televízie na Slovensku?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak teda nie je to vo vysielaní STV, teda by som to tak nepovedal, ale vo vysielaní televízie na Slovensku, dobre, presnejšie to definujem, takže, opakujem, je to vo vysielaní televízie na Slovensku.

    Priatelia, v jednej štatistike som sa dočítal, že ide tu o tisíc násilných scén ročne, možno viacej, horšie, o sexuálne scény v rozsahu niekoľko stoviek, kde niekoľko desiatok je znásilnení. Viete, ja nechápem, ako je možné, aby sme to dovolili, aby taký zákon tu neexistoval, čo to nedovoľuje. Chceli by ste niekto fyzicky tu predstavovať svojmu dieťaťu, ako znásilňuje muž ženu? Veď to je extrém, ktorý je na zvracanie. Ale to sa deje, v našom vysielaní sa to deje tak, že to ukazujeme. Priatelia, výsledok je to, čo nazývajú psychológovia strata mravnej citlivosti a pocit neistoty, ktorý je tým vyvolávaný v mladých ľuďoch. Prečo? Pretože nechápu, že skutočný život je iný. A sú z toho zmätení. Toto sa deje v hlave malého dieťaťa.

    Ja som pred pár dňami doprekladal jednu hrubú knihu, ktorá na svete bola predaná v 60 mil. kusov, zanedlho vyjde v spoločnosti jednej známej na Slovensku. A tam sa popisujú extrémne prejavy, ktoré toto pozorovanie násilia má v dopadoch na deti. Deti nepremyslene napodobňujú to, čo vidia.

    Takže jeden extrémny prípad skutočne reálne vám poviem. Jedenásťročný chlapec na ulici keďže sa túlal, bol z "normálnej" rodiny, ktorá sa oňho nestarala, iba sledoval televíziu, keďže vedel

  • Je to prípad zo zahraničia, samozrejme, nie zo Slovenska.

  • , že na ulici nie je bezpečne, tak nosil zbraň, skutočnú, reálnu zbraň. A v jeden deň stretol niekoho, iného chlapca svojho veku. A zapáčili sa mu jeho tenisky. Tak ho požiadal, nech si ich vyzuje a nech mu ich dá. Keďže mu ich dať nechcel, tak naňho vytiahol tú zbraň. A keď si ich pod násilím, teda hrozbou toho násilia vyzul a dal mu ich, tak priložil revolver k jeho spánku, usmial sa a potiahol kohútik. Je to skutočný prípad, on ho naozaj odstrelil. Keďže bol zaistený na základe zakrvavených tenisiek, pri vyšetrovaní sa ho pýtali, čo by zmenil na svojom konaní. Tak povedal, že by si tie tenisky lepšie umyl, lebo mu je ľúto, že ho našli. Priatelia, toto je extrémny prejav straty mravnej citlivosti, akejkoľvek citlivosti vo svedomí. Ale toto je výsledok zobrazovaného nereálneho násilia a sexuálne úchylných činov.

    Prečo som to povedal? Teraz tak to je, lebo som si tiež pozrel nejakú divnú reality šou. A, kolegovia, je to pravda. Ja nechcem veriť tomu, že to, čo zobrazuje naša televízia, je v skutočnosti normálny priemerný občan Slovenska. Takže jedna bláznivá relácia sa volá, že niekto si hľadá niekoho, ktosi hľadá ženu. A pripadá mi to, ako keby sme predávali, nehnevajte sa teraz na mňa, za to, čo poviem, dobytok na trhu, že proste si navzájom niekoho tu ponúkame ako nejaký tovar. A teda spôsob, akým si dotyčný hľadá ženu, je, ako keby si hľadal skutočne nejaký sexuálny objekt. Tak ja musím povedať, že mne sa nezdá, že normálny priemerný muž je takto zobrazovaný, že toto je priemerný slovenský muž, ktorý sa takto správa ku hľadaniu si životnej partnerky, ale táto televízia nám ponúka, že toto je normálny prístup ku životu.

    Teraz keďže my nevieme zabezpečiť, aby takýto primitívny podradný program, ktorý zobrazuje umelým nepravdivým spôsobom život, nebol vysielaný v čase, keď sú naše deti bez dozoru doma, my tomu nevieme zabrániť, lebo náš štát tu takéto zákony nemá, naše ministerstvo kultúry ich neuviedlo do platnosti a žiadne nástroje na to nemáme, respektíve nikto nevyžaduje dodržiavanie zákonnosti, tak sa stane, že vaše dieťa je doma choré a bude sa pozerať na tú televíziu a odpozoruje tento modelový vzor správania a bude ho napodobňovať.

    Odpoviem vám ďalším extrémnym prípadom, ktorý je publikovaný, ako jeden chlapec na základe krátkeho porno filmu, gay porno filmu, homosexuálneho porno filmu znásilnil svojho kamaráta, lebo si myslel, že tak sa to má. Priatelia, toto bola odpoveď vyšetrovateľovi, toto nie je vymyslené, toto je zdokumentovaný prípad, vyšetrovaný. Jeho odpoveď bola: „Po zhliadnutí toho filmu som si myslel, že tak sa to má.“ Prepáčte mne to tu pripadá, ako keby sme vychovávali zvieratá. A zase nebudeme vedieť snáď označiť vinníka? Takže mladí ľudia si naozaj nevedia určiť, čo je správne, a my sme zodpovední za to, aby sme zabránili strate citlivosti vo svedomí.

    Ale keď naši rodičia musia chodiť a, samozrejme, je to tak správne, do zamestnania, potom ešte poprípade do druhého, pretože tak ťažko sa nám tu ekonomicky žije, tak sa musíme môcť spoľahnúť na niečo, čo nám zabezpečí, aby naše decká neboli vystavované násiliu a sexuálne úchylným činom, pretože voči degradujúcim účinkom televízie nik nie je imúnny. Toto sú závery psychológov, odborníkov, ktorí to tu študujú.

    Kolegovia, ja by som po tak vážnych výzvach vášho pána ministra vyzval cirkvi, aby na tom pracovali, ako to skutočne žiada pán minister. Ale ja by som chcel vedieť, ako na tom môžu cirkvi pracovať. Neviem si predstaviť, že by cirkevní predstavitelia mohli žiadať našich vysielateľov alebo majiteľov tlačových médií, že dôjdu za nimi biskupi katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej cirkvi alebo predstavitelia protestantských cirkví a pôjdu za nimi s papiermi, kde bude uvedené: „Viete, majitelia televízií a časopisov, my vás žiadame ako morálne autority na Slovensku, neuverejňujte toto alebo to.“ Tak oni sa im vysmejú. Takže ja by som chcel vedieť, ako to pán minister myslel, lebo pred pár dňami som si tu k nemu sadol. A hovorím: Veď, pán minister, to máte v rukách najviac vy a teraz aj strana, ktorá to tu môže schváliť jedným hlasovaním, 83 hlasmi. Tam keď sa objaví na tej modrej obrazovke, že je to schválené, ja zatlieskam a poviem kolegom, že je to fantastické a že treba to spraviť.

    Teraz ako nový poslanec sa tu pýtam kolegov aj z opozičných strán, aj z terajšej vládnucej strany, či takto sa to robí, že nemôžeme si navzájom nič uznať. Tak toto nie je poslankyňa strany SMER, je to mladá pani Žitňanská, ktorá nepatrí do vašej strany, ktorá to navrhuje. Odmietneme to preto. Alebo môže sa to schváliť? Mne by sa to zdalo tak skutočne naivne nováčikovsky, že dobré veci, ktoré majú chrániť na Slovensku zdravé veci, morálny vývin detí, musíme podporiť, že je to absolútne potrebné.

    A ak teda reagujeme na pána ministra kultúry, prinútiť súkromný sektor zdravo sa správať k nášmu spoločenskému priestoru naozaj môžeme iba zákonmi, to je jedna možnosť, po druhé, vyžadovaním kontroly s tým, že budú udeľované také tresty, ktoré zastrašia, nie napríklad päťtisícová pokuta, ktorú si vyberie v štyrikrát vyššej výške na reklamách ten majiteľ súkromného média alebo tlačového média. Jeho to tak vôbec nebude bolieť.

    Ale ja už som sa dočítal, že my máme aj celkom dobré a silné zákony na ochranu mravnosti. Lenže sú tam aj také extrémne tresty, ktoré akoby vôbec nič neznamenali. Ja som ešte ani nepočul, že by niekto naozaj bol potrestaný odňatím slobody v dlhotrvajúcom rozsahu za publikovanie všelijakých sprostých vecí, hoci sa to na Slovensku deje. Ale ja som ešte nepočul, že by vážne niekto bol za to odsúdený. Takže máme zákony, ktorých dodržiavanie nevyžadujeme? Je to znovu otázne. Potom pozeráme sa tu iba na seba, nechávame to tak. A najlepšie sú tie odpovede: „No, ale, však keď je to všade...“

    Kolegovia, ja si myslím, že toto je nutné zastaviť, pretože ak minister začne kričať, že toto už je extrémne, je to hrubé, sprosté, vulgárne, idiotizuje nás to, ako on to tu hovorí, tak v tom prípade niet inej šance, len schváliť tento zákon. Poprípade ho poriadne sprísnime ešte. A zabráňme tomu, aby sme tu všetci dýchali to, čo opakovane som nazval morálnym smogom. A dosiahnime, že sa nemusíme báť zapnúť televízor, ako to tu povedal pán poslanec Hlina, aby sme sa nebáli zapnúť televízor. Bolo by dobré to schváliť? Ja by som bol vďačný, keby to tak bolo.

    A možno máme možnosť sa na to zasa pozrieť. Vy mnohí ste tu drvivá väčšina, už starí skúsení politici. Ja znovu budem mať možnosť si povedať: Naivka naivná, hlúpučká, snáď nečakaj, že by to bola realita, zabráňme konaniu morálneho zla na Slovensku, dosiahnime ochranu detí a mládeže, vyžadujme dodržiavanie zákonov, spravme to tak prísne, že to bude aj dosiahnuteľné a že naozaj uvidíme, že potlačíme to, čo všetci nechceme mať. Mňa totiž nebaví svojim chlapcom vysvetľovať, prečo na niektoré scény aj nechtiac sa pozeráme do televízie, prečo to je v tej televízii. Ja im to neviem vysvetľovať.

    Takže ďakujem vám za pozornosť a najviac by som vám chcel poďakovať za to, že celá táto polovica poslaneckej snemovne stlačí gombík „áno“. Jedine žeby „nie“. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na vystúpenie poslanca sa prihlásilo 7 poslancov. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník. Nie je tu.

    Takže pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem pekne. Vážení páni kolegovia, vážené pani kolegyne, ja s predrečníkom súhlasím a súhlasím aj s predkladateľkou. A súhlasím aj s pánom ministrom. A teším sa, že sa nájde podpora, predpokladáme, dúfajme, pre takýto návrh. Ja deti mám štyri doma. Takže ja presne viem, prečo u nás televízia skoro nikdy nie je zapnutá. Po dnešnej debate o neliberalizácii pohybu ľudí v lesoch alebo cyklistov v lesoch pevne verím, že aj vládna strana sa postaví za reguláciu toho bohumilého kroku, ktorý sa tu predkladá, a prinútime ten súkromný sektor k tomu, aby kultúrne vysielal veci, ktoré sú verejne prístupné.

    Chcel by som ešte pripomenúť, že v počítačoch sa dá nastaviť určitá úroveň ochrany pred znázornením násilia a sexuálneho obsahu a tak ďalej, takisto v káblových sieťach platených je možné nastaviť rôzne úrovne, alebo detské zámky, alebo aj automaticky naskakujú pri rôznych programoch, teda zakódované obsahy. A neviem, prečo by sa vo voľne vysielaných programoch nemohlo toto zákonom zabezpečiť. Ja verím tomu, že aj súkromní vysielatelia budú mať na tom záujem, lebo vlastne prestane sa súperiť a sa predbiehať v tom, kto vie väčší vulgarizmus ukázať a takto lacno upútať svojich divákov ku obrazovkám. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Škripek hovoril o tom príbehu, ako si dieťa v podstate zamení to, čo vidí v televízii, s realitou a myslí si, že takto treba žiť a takto je to správne. Ja som ako lekár tiež bol konfrontovaný s jedným takým strastiplným príbehom, kde osemročný brat skočil trojročnej sestre na hrudník a spôsobil jej zranenia, ktorým podľahla z dôvodu, že to videl vo wrestlingu. A myslel si, že to je normálny spôsob zápasenia, že to takto sa dá, lebo takto to bolo v televízii. A pamätám sa, že to mnou hlboko zatriaslo. Ja nie som ortodoxný človek ani prehnaný konzervatívec a rozumiem aj liberalizmu, ale priznám sa, že aj mne vadí to, keď v sobotu a v nedeľu trošku mám doobeda čas, pozeráme televíziu spolu s mojím šesťročným synom a štvorročnou dcérou a vidím doobeda v sobotu a v nedeľu toľko násilia a sexu, krvi, drog a alkoholu, že sám som zhrozený z tých programov, ktoré idú, o to viac, že keď prepnem na rakúsku alebo nemeckú televíziu, lebo máme doma káblovku, tak tam vidím normálne detské programy, nie také, aké dávajú naše komerčné televízie aj štátna televízia.

    Takže chcem povedať, že veľmi dobre rozumiem tomuto návrhu zákona, poslanecký klub SDKÚ – DS podporí tento návrh zákona v prvom čítaní.

    A vážim si, to že pani poslankyňa, takisto aj pán poslanec Škripek to povedal, prišla s takýmto návrhom zákona, lebo je dobré, že o tom hovoríme. Treba o tom diskutovať, tak ako sme včera diskutovali o vážnych problémoch, aj toto považujem za nesmierne vážny problém našej spoločnosti a toho, voči čomu všetkému sme sa akosi stali imúnnymi, pričom vôbec nám to nevadí, lebo nejako sa nám nehodí o tom rozprávať. Treba o tom rozprávať, lebo to, čo sa deje, nie je normálne. Ďakujem pekne.

  • Ja nadviažem na svojich predrečníkov. A chcem sa poďakovať pánovi Škripekovi, kolegovi, že vystúpil v takom duchu, pretože ozaj to, čo je asi najcennejšie, čo máme, sú naše deti. To potvrdzujem úplne.

    A súhlasím aj s tým, čo hovoril on, ale aj pani predkadateľka, že či už v dopoludňajších, víkendových alebo aj v popoludňajších denných seriáloch a programoch je to tam prešpikované násilím, intrigami, klamstvami, drogami, keď to pozerajú malé deti a bez dodatočného vysvetlenia, samozrejme, aj keď sa im to vysvetlí, tak to považujú za normál.

    A súhlasím aj s tým, čo povedal môj predrečník, že ktorí iní, už teda keď nie zákonodarcovia by mali určovať určité mantinely spôsobu a života a pravidiel spoločnosti. Ale to platí aj pre rozširovanie a propagovanie, povedzme, vecí, ktoré uznáme, že nepatria pred oči detí, do zátvorky dávam, v niektorých prípadoch ani pred oči dospelých.

    A tento návrh zákona, ktorý predložila kolegyňa Žitňanská, považujem za taký malý krok alebo krôčik prvý, a chcem jej aj poďakovať za odvahu, ktorý pomôže rodičom, ale aj učiteľom pri výchove detí a trošku pomôže aj tomu, aby naša mládež vyrastala minimálne v tom mediálnom prostredí trochu zdravšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Braňo, ďakujem za tvoje vystúpenie, nedá s nič povedať, iba bravo, lebo cítim to aj tak, ako si to všetko povedal, áno, aby sme sa nebáli zapnúť televízor, čo tam uvidíme, ale nie iba my, teda deti, ale aj dospelí. A myslím, že v Rusku, keď si dobre spomeniem, lebo som učil ruštinu, môžem povedať jeden taký výraz sašjol iz uma, to znamená, zišiel z rozumu. Ja sa pýtam: My schádzame z rozumu, kam sa vlastne rútime, čo chceme, čo chceme mať z našich detí? Veď deti v súčasnosti keď si pozrieme, koľko sedia pred televíziou a pred inými médiami, veď to je podstatná časť dňa, by som povedal. Už nevidíme, že by behali po ihriskách, že by sa stretávali v nejakých tých krúžkoch v CVČ. To je minimum, zisťujem. Ja momentálne nestíham sa pozerať. Na našej ulici, kde žijem v mestskej časti pri Prešove, ja tie decká ani nepoznám normálne. A žije tam možnože 3 000 ľudí. Ja neviem, kde to všetko je. To je všetko asi pri tých médiách, každý doma zašitý. Tak ja hovorím proste, urobme všetko preto, aby sme nedegradovali krásu života, aby sme nezničili ten rozlet tých mladých, tie hodnoty, ktoré chceme v nich vypestovať, aby sme nemuseli sa raz hanbiť, keď tam budeme si to pred tým najvyšším raz dokladovať, že čo sme tu robili, aby sme povedali, že ďalšia generácia je hodná nás, my sme hodní našich predkov, aby sme sa v kľude mohli pozrieť im do očí, že nám pripravili budúcnosť, ktorú si my vážime, a chceme tie hodnoty preniesť ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vystihli ste to vo svojom vystúpení a veľmi zrozumiteľne ste poukazovali na tie negatívne javy. Ani ja neverím, že normálny slovenský priemerný človek je taký, aký vzor sa mu predstavuje v tých perfídnych, patologických programoch. Ale nejde len o vzor. Som presvedčená, že toto vnímanie, nasávanie týchto obrazov a programov spúšťa istý patologický proces, pričom sa interiorizuje, teda zvnútorňuje ten model správania do takej miery, že nielenže sa stane vzorom, ale že dlhodobým pozeraním takýchto programov sa ten človek stotožňuje s takým správaním do takej miery, že sa to postupne začne stávať normou správania. A toto považujem za ten nebezpečný prvok toho celého.

    Len by som tu chcela ešte pripomenúť, že ja by som do tejto kategórie neposúvala iba deti, tie sú tam, samozrejme, v prvom rade. Ale to platí aj pre nás dospelých, pretože to otupuje aj naše nastavenie istého štandardu vnímania aj morálky, aj mravnosti, a preto ja osobne veľmi vítam takúto iniciatívu pani poslankyne Žitňanskej. Ja aj klub KDH to podporíme a prihováram sa, aby aj ostatní poslanci podporili a všetci poslanci podporili tento návrh zákona.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem. Áno, treba o tomto probléme diskutovať a pripraviť takú právnu normu, v ktorej by bola sila túto problematiku riešiť. Myslím si, že tento návrh, ktorý je, má ambíciu ju riešiť, ale je nedostatočný a svojím spôsobom nejde do dôsledkov. Bulvarizácia, vulgarizácia spoločnosti, inkriminované programy v istom období, ktoré sa vysielajú nielen na okruhu slovenských vysielateľov, ale aj na okruhu susedných vysielateľov, jednoducho vyžadujú potrebu, aby sme svojím spôsobom koordinovali túto problematiku. Sami dobre viete, že sú to isté reality šou, ktoré v tom istom čase idú aj na slovenskom, aj na českom okruhu. Tie isté seriály idú aj na slovenských a na českých okruhoch. Sú to príbuzné štáty, príbuzné jazyky, ktorým mladší aj starší rozumejú.

    Zákon o vysielaní a retransmisii by nemal riešiť len problematiku televízneho vysielania, ale mal by riešiť aj problematiku internetu. Tu sme nejakým spôsobom zaostali a nevieme do tohto vstupovať. Je tu neskutočne veľká možnosť ovplyvňovania spoločnosti.

    Vulgarizácia, bulvarizácia nás v súčasnom období stretávajú na každom jednom kroku, aj tu v parlamente, aj v škole, aj na ulici. A týmto spôsobom sa to prenáša aj do spoločnosti, či si to uvedomiť chceme alebo nie.

    Vzhľadom na to vítam iniciatívu pána ministra vzhľadom na to, že je to aj v jeho kompetencii, pretože prvú časovú oponu rieši vyhláška ministerstva kultúry. A táto časová opona ide svojím spôsobom nad rámec vyhlášky. A vieme, že by to mohlo byť.

    Ale tak koncipovaný zámer, ako ste ho vy urobili, pani poslankyňa, alebo ako je urobený v tomto návrhu zákona, dokonca je benevolentný a umožňuje to, aby všetky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Škripek.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj vám, pán Senko, že vlastne oceňujete tieto veci. Možnože ste zrovna chceli povedať, že to pani Žitňanská neurobila nejako presne, aj ja som už počul, že nejakú chybičku tam má ten jej návrh, a že kvôli tomu nie je celkom účinný. No ja neviem ako to je, ale však sa to dá nejako napraviť. Podstatné je len, aby prešiel tento návrh v nejakej veľmi dobrej forme. A ja som teda rád, že sa tu ozýva, že je dobré, aby sme sa snažili zastaviť vulgarizáciu a hrubnutie spoločnosti.

    A keďže sa nám asi budú snažiť odporcovia takýchto zmien pod rôznymi zámienkami hovoriť, zrejme budú hovoriť o cenzúre alebo bránení slobode prejavu, tak ja by som chcel navrhnúť, aby z tejto poslaneckej snemovne vyšiel návrh v nejakom mohutnom chóre, že ponúkneme tejto krajine celospoločenskú dohodu, tak ako sa nesmie predávať do veku 18 rokov tabak a alkohol deťom. Všetci chápeme, že sa to najmä pri cigaretách trebárs porušuje. Ale všetci tiež vieme, že je to trestné, nemá sa to. Tak ponúknime tejto spoločnosti, a nech to ide z parlamentu a z vlády a od pána ministra, že celospoločensky musíme dbať na to, aby predovšetkým deti a mladí ľudia neboli vystavení nezmyselnému zobrazovaniu násilia, sexuálnych scén, nahoty, hlúpym a ponižujúcim spôsobom, aby sa zastavilo publikovanie v dennej tlači a v dennom vysielaní takýchto prejavov. Jednoducho spravme pre spoločnosť niečo účinné.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadala pani navrhovateľka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti, lebo by som chcela reagovať na pána Senka.

    K tomu, čo ste povedali, že tento návrh je nedostatočný, nejde do dôsledkov. No on ide do dôsledkov, chce zaviesť tú druhú časovú oponu a chce vyriešiť to, čo je tu vlastne ten problém. Hovorím, táto situácia v minulosti bola, boli dve časové opony. Nebolo ani toľko vysielania, ktoré by škodilo mládeži a deťom, a nebolo ani toľko sťažností.

    K tomu, čo hovoríte k susedným vysielateľom, že mali by sme sa koordinovať. Ja som za to, koordinujme sa, ale nečakajme na to, že začnú niečo robiť. Začnime my a potom hovorme o tom, aké je to dobré, že u nás to funguje, ako to funguje. Ale mi pripadá naozaj alibistické hovoriť, aby sme počkali, čo najskôr urobia okolité štáty. Tak sa možno nikdy nedočkáme ničoho. A necháme si naozaj tuto akože vypúšťať do ovzdušia, pán poslanec Škripek to povedal, morálny smog?

    Že sú rovnaké seriály, reality šou v okolitých krajinách. Neviem, nakoľko to viete. Ale naozaj aj reality šou, aj seriály majú niekoľko podôb, aj keď je to ten istý formát. Napríklad reality šou nerobí sa rovnako tu ako v nejakej inej krajine. Naozaj na Slovensku máme tu špecifickosť, neviem, ako to nazvať, že sú u nás čím primitívnejšie, tým lepšie. Aj seriály existujú v takých mäkších formách a v tých tvrdších. Naši televízni vysielatelia zásadne alebo väčšinou kupujú tie tvrdšie. Čiže ono naozaj dá sa to robiť aj kultivovanejšie, ale z nejakého dôvodu a možno práve kvôli tej liberálnej úprave sa roztrhlo vrece s takýmto programami. A hovorím, že čím primitívnejšie, tým lepšie sa nasadzujú z roka na rok horšie a horšie programy.

    K tomu ešte, že zákon nie je dobre napísaný. Ja už som to hovorila, že nie je dobre napísaná tá novela a že to teda umožňuje, že je zákon dokonca benevolentnejší. Ja som vysvetlila, ako to je. V tom § 20 ods. 1 je napísané, že platí generálny zákaz na vysielanie programov, ktoré môžu ohroziť vývoj maloletých. A preto ja tam potom dodávam, že program alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov sa môžu zaradiť do vysielania medzi 20.00 hodinou a 6.00 hodinou. Čiže pozitívne vymedzujem čas, kedy sa takéto relácie môžu vysielať, lebo ináč platí generálny zákaz na takéto relácie.

    Ale, opakujem, máme prvé a druhé čítania. Práve druhé čítanie slúži na to, že ak sú nejaké nezrovnalosti, ak sú nejaké pochybnosti, je tu priestor na opravenie a ja som pripravená tam vsunúť to slovíčko „len“, čiže by to znelo, „sa môžu zaradiť do vysielania len medzi 20.00 hodinou a 6.00 hodinou“, a takisto to platí pre tú druhú časovú oponu, aby bolo zrejmé, že to nie je benevolentnejšie, ale práveže to presne vymedzuje čas pre tieto relácie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pani predkladateľke. Myslím, že to veľmi dobre vysvetlila, lebo bolo by na škodu veci, keby sme teraz túto diskusiu ukončili alebo zabili tým, že niekomu sa nepáči nejaká konkrétna formulácia, resp. tým všeobecným konštatovaním, že potom raz sa pripraví také úplné komplexné riešenie a kým bude komplexné riešenie dovtedy netreba riešiť nič, lebo nech pripraví či už ministerstvo kultúry alebo ktorýkoľvek poslanecký klub akékoľvek komplexné riešenie, vždy v reáli to bude o konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch alebo o konkrétnych návrhoch noviel zákonov, kde sa budeme baviť o konkrétnych formuláciách. Len chcem povedať, že o tom sa treba rozprávať v druhom čítaní, či je to takto dokonalé, či treba ešte niečo pridať alebo ubrať, či to bude fungovať, či to bude vykonateľné v praxi. Veď neraz sme tu diskutovali o takýchto témach. Pamätám si na to, ako sme v Národnej rade diskutovali o tom, čo predkladala pani poslankyňa v blahej pamäti ešte Tóthová z HZDS o tom, aby neboli príliš hlučné reklamy, ktorými sú prerušované filmy, aby ich nebolo tak veľa, aby to malo nejaký limit, aby bol v tom nejaký poriadok. Zjavne sa to nedodržiava. Ale dnes, dámy a páni, diskutujeme v prvom čítaní o tom, či vecne je tento návrh dobrý alebo zlý. A o tom by sme mali hovoriť.

    Ja hovorím, že tento návrh je vecne dobrý, a ďakujem pani predkladateľke pani poslankyni Žitňanskej, že s týmto návrhom prišla a že môžeme o tom diskutovať, lebo naozaj upozornila na problém, ktorý je pálčivý a ktorý si vyžaduje riešenie.

    A tak ako povedal aj pán poslanec Škripek, toto riešenie neurobia ani morálne autority, ani nejaké pohoršovanie sa na verejnosti alebo celospoločenská diskusia, musíme to urobiť, my, poslanci v Národnej rade, tu zmenou zákona. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia poslanci, po toľkých múdrych myšlienkach už neviem, aby som sa neopakoval, čo všetko poviem, ale upozorním na to, že je veľmi dobré, že tento návrh vznikol. Ale naozaj pokrýva z toho mediálneho balastu, ktorý tu máme, malú podmnožinu. Je dobré, že sme si to všimli, že signál dáme, ale poďme ďalej.

    Ja pracujem sám, a je to chyba, že som v tom sám, na zákone o ochrane detí a mládeže pred nežiaducimi vplyvmi. Teraz mi napadlo, že vlastne tento zákon by mal naozaj, robiť nie jeden človek, ale z každého klubu jeden človek, mali by sme si k tomu poriadne sadnúť, lebo tie rôzne ochrany alebo aj represie za porušenie sú v rôznych zákonoch, aj v Trestnom zákonníku. A dať ich nejako dohromady, zmodernizovať ich na úroveň dnešnej doby, to by nebolo zlé. Tak k tomu sa ešte vrátim a teda budem hľadať v každom klube niekoho, kto by sa do tohto pustil.

    Samozrejme, s touto novelou plne súhlasím a podporujem ju.

    Ďakujem pánu spravodajcovi, s ktorým sme sa nedávno stretli v Pezinku pri veľmi dobrej príležitosti, za podporu tohto zákona, aj výboru pre kultúru, ktorý tiež mal pozitívne stanovisko. Ja keď som sa rozprával o tomto s vysokopostaveným, nechcem bonzovať, kto to bol, členom Rady pre vysielanie a retransmisiu a som sa ho pýtal, čo treba robiť, tak on, zaujímavé, mi povedal, že vlastne toto je prvý krok, tá opona do 15 rokov veku. Takže je to aj v tomto zmysle odporúčanie.

    Už tu mnohokrát odznelo, že najmä v komerčných televíziách, ale občas aj vo verejnoprávnych, je veľa, by som povedal, oničoviek, slovenských a amerických seriálov, ktoré prispievajú k tomu, čo povedal aj minister kultúry, k idiotizácii nášho národa a k presadzovaniu, to už nepovedal, antikultúry, ktorú by som nazval drogy, sex, násilie.

    Súčasný zákon, ja som bol pri jeho zrode, rok a pol som to mal na starosti, vypracovali sme v Prahe osem jeho verzií, volal sa zákon o rozhlasovom a televíznom vysielaní, naozaj bol veľmi precízne dlhé mesiace veľkou komisiou robený, ja som ho potom predložil do Federálneho zhromaždenia. Bol v roku 1991 schválený, tak tento zákon, ktorý, si myslím, bol celý vnorený do našej legislatívy, možno nejaké novely odvtedy boli, sa sústavne porušuje, áno. V tomto zákone, pokiaľ sa pamätám, je, že programy nevhodné pre vekovú kategóriu do 18 rokov sa nebudú vysielať od 22 hodiny do 6.00 hodiny. Ale vôbec sa tam nehovorí o tom, že tie filmy, ktoré sa vysielajú v tom čase, môžu televízie opakovať na druhý deň ráno, keď choré deti sú samé doma a rodičia sú v práci. To už tu bolo spomenuté.

    O dodržiavanie tohto zákona sa stará Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ale pokiaľ viem, a zase to mám od nich, ich pokuty vlastne nikoho nemrzia. Pokiaľ sa realizujú, postihnuté televízie vlastne odvysielajú ďalších päť-desať vysielaní rovnakého obsahu, možno aj horšieho. Skôr by som povedal, že tie pokuty finančné, už to bolo tiež povedané, vlastne nikoho až tak nepália, lebo na reklamách to krásne dotiahnu.

    Neviem, ako je to s filmami vo vekovej kategórii do dvanásť rokov. Na to by som rád sa aj opýtal, možno potom v závere, ale problém vidím aj v tom, že to, čo je vhodné do pätnásť a do osemnásť rokov, určujú vlastne samotné televízie, nie nezávislá komisia odborníkov, ktorým nejde o sledovanosť a reklamy, ale o morálku tohto národa, najmä nedospelej mládeže. A myslím, že v budúcnosti by to tak malo byť. Ja pokiaľ sa pamätám, viem, že v Nemecku to bola veľká komisia, ktorú bolo treba ľutovať, lebo musela pozerať všetky filmy, všetky televízie a tak ďalej a potom to hodnotiť. Ale takáto komisia by sa aj nám zišla, záväzná pre všetky televízie, ktoré vysielajú z nášho územia. Iste treba v budúcnosti rokovať aj s Českom, možno aj s krajinami V-4, prípadne Rakúskom, o tomto probléme. Samozrejme, dobre vieme, že stovky vysielaní zo satelitov na nás útočia „zo slobodného neba“ alebo z „televízie bez hraníc“. Proti tejto antikultúre sa ťažko postaví nejaký zákon, aj keď sa o to musíme pokúsiť.

    Viac možností vidím vo výchove, v tom, aby si ľudia aj mládež vedela vybrať, aby sa na tento balast pripravila, a proste v znížení sledovanosti tých televízií, ktoré na reklamách to potom pocítia. Je tu, samozrejme, problém internetu, už pán Senko to povedal. Je to tiež vlastne nepokryté, vlastne nič u nás v tomto smere neplatí. Ale to už je iná téma, ale mládež to veľmi rada využíva a to nikto asi nevie, ako to je.

    Apropo reklamy. No okrem futbalu toho veľa nepozerám, ale dráždi ma, keď pri filme najmä komerčných televízií päťkrát príde babka do kuchyne, viem, že je reklama. Tak je to absurdné a je to iná téma, ale tiež by sa k tomuto mohlo niečo povedať. Je na to smernica?

    Ja si myslím, že veľmi dôležité je, keď sa poruší zákon a ľudia to sledujú, aby sme im ukázali, ako treba niečo napísať, protestovať v novinách, na internete, v blogoch, na facebooku, písať listy. Viem, že na internete je tlačivo, ktoré treba vyplniť, ale ani sám som ho ešte nikdy nevyplnil. Ale proste naučiť to treba ľudí, ako sa to robí. Keď dostanú tieto televízie alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu stovky, tisícky takýchto protestov, tak si možno to lepšie premyslia. Ďakujem.

  • K pánovi poslancovi na jeho vystúpenie nechce nikto reagovať faktickou poznámkou.

    Budeme pokračovať teda prihlásením sa do ústnej rozpravy. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Pekný podvečer všetkým kolegom, ktorí tu prítomní sú v sále. Dovoľte mi, nereagoval som faktickou poznámkou, aby som mohol voľnejšie trošku pár slov povedať.

    Chcem poďakovať aj predkladateľke tohto zákona za to, že naozaj máme tuná zákon, ktorý hľadí na to, aby psychický a duševný vývoj detí, ale však aj ten telesný, kdesi napredoval.

    K tomu, že sa tu vytvorí tá pomyslená opona, ktorá sa tuná spomína. Naozaj dnešný svet je tak uponáhľaný, že človek alebo ľudia v produktívnom veku sú v práci. A veľakrát nevieme o tom, čo naše deti robia. Skoro každá domácnosť má ten televízor na Slovensku v drvivej väčšine, áno, dokonca niekde sú tie televízne prijímače aj dva-tri. A veľakrát ani nevieme, čo tie naše deti sledujú. Televízor je veľmi silným médiom. Naozaj, dnešná mládež vyrastá pred obrazovkami. Chvalabohu, my sme mali iné šťastie v našich životoch, my sme viac toho času trávili naozaj vonku v pohybe, v športe. Beriem to, že je tu iný svet a je tu elektronizácia, médiá, počítače, ktoré tuná spomínané boli, ktoré, samozrejme, aj cez internet sa tlačia rôzne.

    Sú to veľakrát ešte nevhodnejšie programy, ako sú v tých televíziách. Násilie, ktoré je páchané naozaj na tých našich obrazovkách, má veľký vplyv nielen na deti, mládež, ale, dovolím si povedať, presne je to tak, aj na nás samotných dospelých. Myslím si, že navrhovateľka nám to vysvetlí, čo je vhodné a čo nie je vhodné pre deti vo veku do 15 a do 18 rokov a pre starších. Mal som možnosť vidieť možno film taký, kde bolo to označenie, kedysi možno dávnejšie, ja už to neviem ani časovo posunúť, kde bolo uvedené, vo veku od 15 rokov že je možné sledovať ten film. Myslím si, že keby som sedel s deťmi a sledoval ten text a dej, ktorý je predkladaný, tak naozaj by som sa veľmi hanbil, mal by som v tom problém aj ja. Treba sa pozrieť aj na to, čo je naozaj aj vhodné pre tie deti vo veku do pätnásť rokov a do osemnásť rokov. Deti naozaj nevedia rozlišovať, zvlášť keď sú to malé deti, medzi skutočnosťou, realitou a imaginárnym svetom.

    Ja dokonca by som povedal, že aj mnohé rozprávky a detské programy sú nevhodné pre deti. V samotných rozprávkach sa deje také násilie, že človek žasne. Sú to kreslené postavy, ale v skutočnosti je to film s dejom. Aj toto je jedna z vecí, na ktorú by som tiež chcel poukázať, že je nevhodná a teda aj zle formuje v podstate ten svet, vnútorný svet tohto dieťaťa.

    Naozaj, ako pán minister tuná spomenul, asi naozaj je v obraze, aj tuná to v parlamente povedal, že pán minister odporúča knihu, v ktorej sa spomínajú štyri dôvody, prečo nesledovať televíziu. My už naozaj tých televíznych prijímačov, ktoré máme vo svojich domácnostiach, tak budeme sa báť, že ich v tých domácnostiach vôbec máme, pretože to dieťa, keď príde domov a si zapne televízor, tak nevieme v podstate, čo sleduje.

    V závere len chcem ešte raz navrhovateľke poďakovať, že tento návrh zákona je tuná a že je tu predložený. Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.

    Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani navrhovateľka.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A teda ja chcem dať aj taký verejný prísľub, keďže aj pán minister dal verejný prísľub, že vypracuje vyhlášku, ktorá by bola platná od 1. 1. 2013, ktorá by zaviedla takúto druhú časovú oponu. V prípade ak teda by sa našli hlasy, ktoré by posunuli túto novelu do druhého čítania, ktoré by viacej pozerali na obsah než formu, ktorá údajne teda nie je dobrá, ja si myslím, že je to dobre napísané, ak by teda tieto hlasy posunuli túto novelu do druhého čítania, v prípade toho vypracovania vyhlášky, pričom ak vláda by ju schválila, tak ja veľmi rada potom stiahnem svoj návrh. Ale kým takáto vyhláška nie je vôbec ešte ani napísaná, si myslím, že radšej je lepšie ísť do zmeny tohto zákona. Ja ďakujem všetkým vopred za hlasovanie.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov, umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tlač má číslo 181, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 166.

    Nech sa páči, pani navrhovateľka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh je menej možno emotívny ako ten predchádzajúci, je veľmi jasný, stručný, a síce tým, že navrhuje sa zaviesť povinnosť označiť slovenské audiovizuálne diela distribuované najmä na nosičoch DVD slovenskými titulkami.

    Vysvetlím to. Podľa odhadov v našej populácii je až okolo 300 000 ľudí, ktorí sú sluchovo postihnutí, ktorí sú buď nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchnutí, ktorí vlastne bez titulkov nemajú možnosť sa dostať k slovenským audiovizuálnym dielam, môžu si ich pozrieť, ale nič z nich nepočujú. Čiže tieto titulky pre nich sú veľmi dôležité.

    Takže to je jediná úprava alebo jediný návrh tejto novely, ktorý by zaviedol povinnosť takéto slovenské titulky dávať na DVD nosiče s tým, že, samozrejme, aj cudzinci, ktorí sa učia slovenský jazyk, už mi aj niektorí písali, by takéto opatrenie privítali, pretože pre nich to slúži alebo by slúžilo ako podporná služba na lepšie pochopenie slovenčiny. Takže ďakujem veľmi pekne vopred za podporu.

  • Ďakujem.

    Prosím spravodajcu pána poslanca Náhlika, predložte nám správu.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov, umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 16. augusta 2012 č. 166 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Rozpravu sme vyčerpali, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka si žiada záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som predpokladala, že táto téma nebude tak rezonovať ako to bicyklovanie po lese. Napriek tomu by som vás naozaj v mene nepočujúcich chcela poprosiť o podporu návrhu. Tento týždeň sa začal Medzinárodný týždeň pre nepočujúcich. A myslím si, že by to bol pekný darček pre nich, kebyže sa dokážeme zhodnúť na tom, že tieto titulky by dostali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete sa vyjadriť aj vy, pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Páni poslanci, ktorí ste tu, chcem vás požiadať o možnosť, či by sme mohli pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    Takže pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tlač má číslo 185, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 168.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Jane Laššákovej, aby návrh uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám naozaj poďakovať, že môžem ešte uviesť tento návrh novely rokovacieho poriadku.

    Návrh novely reaguje na stav, ktorý nastal po voľbách, keď jedna politická strana má 83 poslancov a teda klub veľký s počtom 83 poslancov a nemôže realizovať niektoré návrhy, ktoré počíta rokovací poriadok, a to, že napríklad na doplnenie a zmenu programu je potrebný súhlas troch poslaneckých klubov alebo v niektorých prípadoch dvoch poslaneckých klubov. Preto aj na základe rokovania na poslaneckom grémiu sme takýto návrh novely zákona pripravili. A v prípadoch, kde rokovací poriadok hovorí o tom, že počas rokovania schôdze môžu dávať návrhy tri, respektíve dva poslanecké kluby, takúto kompetenciu podľa návrhu rokovacieho poriadku by mal predseda Národnej rady.

    V tejto súvislosti hneď chcem uviesť, že po tom, ako sa zverejnil rokovací poriadok, návrh novely rokovacieho poriadku, som zachytila informácie a výhrady zo strany opozičných poslancov o tom, že nesúhlasia s tým, aby predseda Národnej rady mohol podať návrh na skrátenie rozpravy. V tejto súvislosti vás chcem všetkých ubezpečiť, že v priebehu druhého čítania tento bod z rokovacieho poriadku vypustíme a budú len tu veci, na ktorých sme sa na poslaneckom grémiu dohodli.

    Tento návrh rokovacieho poriadku je v súlade s ústavou a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Prosím vás o podporu predloženého návrhu novely rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani podpredsedníčke.

    Dávam slovo pánovi spravodajcovi, pánovi poslancovi Borisovi Suskovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 185). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

    Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. augusta 2012 č. 168 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý navrhujem aj ako gestorský výbor. Odporúčam lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne. Tak ako bolo spomínané, bola aj z nášho poslaneckého klubu na poslaneckom grémiu podaná výhrada, a to v tej miere, že nemáme problém na základe džentlmenskej dohody, ktorou po voľbách sa na prvom poslaneckom grémiu dohodlo, že predseda parlamentu môže zaraďovať body aj mimo návrhu troch poslaneckých klubov, ale zároveň bola dohodnutá aj teda zásada, že nebude tieto body vyraďovať. Podobne tak ako tu spomínala pani predkladateľka obmedzovanie rozpravy, ktoré bolo podľa súčasného znenia na základe dvoch poslaneckých klubov, ja tento návrh z hľadiska aj prijatej džentlmenskej dohody vítam, aby to nestálo na nejakých dohodách, ale teda prichádza k úprave zákona.

    Vieme sa stotožniť s tou mierou rozšírenia právomocí, ktoré sú takzvané extenzívne alebo nejakým spôsobom vedenie schôdze a schôdzu o nejaké body obohacujú alebo rozširujú. Teda vnímam teda ten sľub, ktorý takisto bol na poslaneckom grémiu.

    A momentálne aj pani podpredsedníčka parlamentu Laššáková povedala, že v druhom čítaní príde k úprave v tej miere, že do rozpravy pán predseda parlamentu ako prvý medzi rovnými vstupovať nebude tým spôsobom, že ju bude nejakým spôsobom skracovať, ale ten režim zostane rovnaký a príde k tomu pozmeňujúci návrh, kde možno ponúkame aj teda cez politické spektrum, aspoň teda za náš klub, nejakú možnú spoluprácu. Navyše sme si stanovili, že týmito otázkami sa bude zaoberať aj grémiom vytvorená skupina poslancov. Tak si vieme predstaviť, že uvedenie tej situácie, že máme tu jeden veľký silný poslanecký klub jednej vládnej strany, aby toto bolo zachytené v rokovacom poriadku, a teda zákonnou úpravou, vieme podporiť. A v druhom čítaní možno aj v spolupráci predložíme teda ten pozmeňujúci návrh a zahlasujeme zaň. Chceme veriť teda dobrému úmyslu. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Matovič s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Takisto chcem veriť dobrému úmyslu, len ma trochu mrzí, že vlastne tá rozprava sa ukončí ešte dnes, lebo som nepostrehol názory niektorých opozičných poslancov, ktorí to verejne prezentovali a od ktorých som očakával teda, že vystúpia v rozprave. Takýmto spôsobom asi už nevystúpia v rozprave.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ja len naozaj krátko. Myslím si, že bude čas po tom, ako odhlasujeme novelu rokovacieho poriadku, aby sme v druhom čítaní možno niektoré veci upravili tak, že, ja predpokladám, budeme mať čas na to, aby sme veci, ktoré možno sú potrebné, vyriešili. Takže ďakujem pekne. A ďakujem ešte raz za to, že sme mohli rokovať aj po 19.00 hodine.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Takže vyčerpali sme rokovanie dnešného dňa rozpravy. Prajem vám príjemný večer, zajtra začíname o 9.00 hodine ďalším bodom programu.

  • Prerušenie rokovania o 19.12 hodine.