• Pekný deň, dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste zaujali svoje miesta, aby sme mohli otvoriť rokovanie 7. schôdze Národnej rady.

    Takže pekné popoludnie, dámy a páni, vítam vás opäť tu v Národnej rade Slovenskej republiky, po krátkej prestávke počas augustových dní a začiatku septembra sa stretávame na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto otváram.

    Ako obvykle začneme prezentáciou, poprosím vás o prezentáciu.

    Stodvadsaťosem prítomných, konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná. Môžeme pokračovať v rokovaní. Overovateľmi na siedmej schôdzi budú pani poslankyňa Mária Janíková a pán poslanec Martin Poliačik, ich náhradníkmi budú páni poslanci Jozef Ježík a pán poslanec Pavol Zajac. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci, ktorí sú na zahraničnej pracovnej ceste, a sú to pán poslanec Mikuláš Dzurinda a pán poslanec Martin Fedor.

    Návrh programu máte vo svojich laviciach. Chcem vás informovať, že na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky pricestuje pán predseda Európskeho parlamentu, pán Martin Schulz, ktorý vystúpi aj na schôdzi Národnej rady v utorok 18. septembra, to je budúci týždeň, po 10.00 hodine.

    Dámy a páni, ešte predtým, ako vám dám možnosť navrhnúť doplnenia a zmeny programu 7. schôdze, chcem navrhnúť, vzhľadom na to, že predchádzajúce týždne priniesli aj spomienku na niektoré významné výročia, či už to bolo výročie Slovenského národného povstania, alebo to bolo, bol Pamätný deň holokaustu, alebo nakoniec aj dnešný deň, 11. september, výročia, ktoré sú spojené s množstvom obetí a úmrtí, aby sme si ešte predtým, ako začneme rokovať, minútou ticha uctili všetky obete.

  • Uctenie si obetí minútou ticha.

  • Ďakujem pekne. Chcem vás informovať, dámy a páni, že v navrhnutom programe sú aj správy o činnosti prokuratúry, je tam správa o stave a vývoji finančného trhu, ktoré sú predkladané v súlade s platnými zákonmi a budú uvedené na návrh gestorských výborov predkladateľmi tak, ako sú uvedené v návrhu programu. Samozrejme, potrebujeme vysloviť súhlas, aby predkladatelia mohli predstúpiť pred plénum Národnej rady, chcem vás požiadať, aby sme záverečným hlasovaním o návrhu programu 7. schôdze odsúhlasili aj možnosť vystúpiť tým predkladateľom, ktorí z ústavy a zo zákona nemôžu byť priamo na schôdzi. Takže teraz vás poprosím, aby ste využili svoju možnosť a prihlásili sa s návrhmi na doplnenie a zmenu programu, nech sa páči.

    Takže končím možnosť.

    Pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, prosím a navrhujem zaradiť do programu schôdze správu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera, o realizácii národného projektu Terénna, sociálna práca v obciach. Tento projekt má za cieľ podporu sociálnej inklúzie pre osoby ohrozené sociálnym vylúčením, najmä v marginalizovaných rómskych komunitách. Predkladám to preto, že zaujímajú nás tam objemy na dodávateľské služby, supervízia projektu, objemy naň a externí koordinátori projektu v objeme viac ako 818 tisíc eur.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dávam tri návrhy na doplnenie programu, poprosím dať hlasovať o každom samostatne.

    Prvý návrh do programu, aby správa o Gorile bola prednesená v konkrétny deň, v konkrétnu hodinu, podľa možností pána ministra vnútra, ale v konkrétny deň, v konkrétnu hodinu.

    Druhý návrh do programu, aby minister dopravy predložil správu do parlamentu o tom, akým spôsobom smernicu Európskej únie, Európskej komisie o inteligentných dopravných systémoch aplikujú v iných európskych krajinách a s akými nákladmi počítajú, respektíve si v svojich rozpočtoch na túto záležitosť rozpočtujú.

    A tretiu, som to avizoval aj minule, že to dám aj teraz, je čas, bude aj na ďalšej schôdzi, navrhujem do programu zaradiť bod výjazdového zasadnutia parlamentu v rómskej osade Letanovce.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, chcem požiadať Národnú radu, aby sme uvoľnili kolegu, poslanca Poliačika na dlhodobé neplatené voľno, tak aby sa takto mohol dostatočne venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu odskúšať si, podľa kolegu poslanca Poliačika, pre ich telo vraj úplne neškodný heroín. Upozorňujem zároveň kolegu Poliačika, že v prípade, ak ešte raz bude nabádať naše deti k užívaniu heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá.

  • Pán poslanec, pán poslanec, pán poslanec, poprosím vás, sme pred otvorením schôdze, predpokladám, že vám stačilo vaše vyjadrenie a kolegyne, kolegovia nebudú o tomto návrhu hlasovať. Takže to, pán poslanec Kaník, pán poslanec Kaník, pán poslanec Matovič. To, to, to, poprosím vás, kolegovia, kolegovia, kolegovia poslanci, budeme teraz hlasovať.

    Pán poslanec Kaník, návrh na doplnenie programu?

    Nech sa páči, zapnite pána poslanca Kaníka.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja som si všimol, že oproti navrhovanom programe, ktorý sme mali predtým, došlo k zmene poradia. Správa o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila sa dostala na 14. miesto a 15. miesto je vládny návrh zákona, Zákonníka práce. Mne sa zdá, že to sú dva veľmi dôležité body, a nehnevajte sa, trošku sa mi zdá, že je cieľom, že je to účelové, takéto umiestnenie, aby debata o kauze Gorila prekryla závažnú ekonomickú debatu o Zákonníku práce. Takže môj návrh je, aby sme správu o stave vyšetrovania kauzy Gorila nechali na pôvodnom mieste, a to bol bod 76, aby sme mali dostatok priestoru a aj médiá mohli dostatočne komentovať závažnú ekonomickú tému, ktorá súvisí.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Budeme hlasovať teraz?

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja v rámci zvýšenia kvalifikácie poslancov si dovoľujem navrhnúť, aby sme z fondov Národnej rady, ak už na to nebudú stačiť usporené prostriedky z tých podosemnásťročných distributérov novín, kolega Matovič prešiel kurzom čítania s porozumením. Keď by čítal s porozumením, pochopil by, že to, čo predviedol.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci.

  • Bolo nezmyselné a na Slovensku je aj v mladej generácii problém čítanie s porozumením a chápanie textu. Veľmi by mu to prospelo.

    Ďakujem.

  • Páni poslanci, no, doporučujem, aby ste si toto vysvetlili. Schôdza bude dlhá. Budete mať dostatok priestoru na to, aby ste v primeranej intimite túto problematiku vyriešili.

    Pán Osuský, predpokladám, že nechcete o tom hlasovať, čo ste navrhli.

    Dobre. Budeme hlasovať teraz o návrhoch, o ktorých sa dá hlasovať.

    Pani poslankyňa, pani, pani poslankyňa Gibalová požiadala, aby pán minister práce a sociálnych vecí Richter predložil správu o plnení programu národného projektu Práce v teréne a v obciach? Dobre som to? Terénna a sociálna práca. Dobre.

    Hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 1 proti, 80 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina mal tri návrhy. Budeme hlasovať o každom zvlášť.

    Žiadal, aby správa, alebo aby bod programu, ktorým je správa o stave vyšetrovania kauzy Gorila, bola v programe definovaná na konkrétny deň a čas prerokovania.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Budeme hlasovať ešte raz.

    Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Poprosím vás, dámy a páni, skontrolujte si, či hlasovacie zariadenie zaregistrovalo vašu kartu.

    Toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné a budeme opakovane hlasovať o návrhu, o prvom návrhu, ktorý podal pán poslanec Hlina.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 137 bolo za, 4 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Pán poslanec Hlina, schválili sme to. To znamená, navrhujem takýto postup. Budem konzultovať s pánom ministrom vnútra a potom, samozrejme, opäť plénu navrhnem konkrétny dátum a deň, kedy tento bod zaradíme, dobre?

    Ďakujem pekne.

    Takže teraz, druhý bod bol, aby ministerstvo dopravy predložilo správu o plnení smernice Európskej komisie o inteligentných dopravných systémoch včítane porovnania nákladovosti v iných krajinách a u nás.

    Dobre, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 58 za, 2 proti, 81 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Tretí návrh bol o prijatí uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky zrealizuje výjazdové zasadnutie v rómskej osade v Letanovciach.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 13 za, 88 proti, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    O návrhu pána poslanca Matoviča nebudeme hlasovať.

    Pán poslanec Kaník, dal návrh, ktorý takisto, pán poslanec, je trošku zmätočný, pretože je mojou kompetenciou, lebo program, návrh programu zostavujem pred začatím Národnej rady. Takže neviem, čo ste mali na mysli, pôvodné miesto, to, čo je predložené na grémiu, je informatívny materiál, ktorý len informuje o počte bodov. Takže, ale keďže. Ako bod 76.

    Dobre, hlasujeme.

  • Hlasujeme.

  • Chcem len upozorniť, že sme odsúhlasili na návrh pána Hlinu, že po konzultácii s pánom ministrom vnútra ho zaradíme na.

    144 prítomných, 58 za, 13 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ešte raz opakujem, že na základe schváleného návrhu pána poslanca Hlinu budeme po konzultáciách rozhodovať, kedy budeme rokovať o tomto bode. Je možné, že sa naplní aj vaša predstava, pán poslanec Kaník.

    Pán Osuský, o vašom návrhu nedám hlasovať.

    Takže, dámy a páni, budeme hlasovať teraz o návrhu programu 7. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 103 bolo za, 42 sa zdržalo.

    Návrh programu 7. schôdze sme schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasovať budeme vždy o 11.00 hodine a o 17.00 hodine, ak nerozhodneme inak a ak bude o čom hlasovať.

    Ďakujem pekne.

    A dovoľte, aby som otvoril rokovanie programu prvým bodom, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Je to tlač 84.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby odôvodnil vládny návrh.

    Máte slovo, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 84.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa predkladá najmä z dôvodu zrušenia ustanovení týkajúcich sa funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý neriadi žiadne ministerstvo. Právomoci, ktoré boli v pôsobnosti podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa navrhujú presunúť do kompetencií príslušných ústredných orgánov štátnej správy, pričom právomoc v oblasti podpory kultúry národnostných menšín zostáva na Úrade vlády Slovenskej republiky a bude ju realizovať splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny. Kompetencia v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí prechádza na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán minister. Dámy a páni, ja vás poprosím, otvorili sme rokovanie. Rokujeme o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní. Poprosím všetkých tých, ktorí nechcú venovať pozornosť návrhu, ktorý prednáša pán minister spravodlivosti, aby radšej odišli z rokovacej sály.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Prechod dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení v spoločných ustanoveniach zakotvuje, že ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy plnia aj ďalšie úlohy ustanovené v ústavných zákonoch a ďalších zákonoch. Z uvedeného vyplýva aj skutočnosť, že oblasťou ľudských práv sa naďalej budú zaoberať aj všetky ostatné ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, ako im to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Samotný zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy totiž vymedzuje kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy iba rámcovo. Výrazne sa posilňuje aj pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky doplnením kompetencie v oblasti obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa dopĺňa aj názov ministerstva zahraničných vecí o agendu európskych záležitostí.

    Stálym poradným orgánom vlády Slovenskej republiky bude Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie, ktorá do 1. novembra 2010 pôvodne tiež patrila medzi tieto stále poradné orgány a bola zrušená. Výslovne doplnenie ostatných poradných orgánov vlády do kompetenčného zákona nie je potrebné najmä z dôvodu, že ich zriadenie je možné na základe tohto zákona iba formou uznesenia vlády.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán minister, ešte raz vás preruším. Kolegyne, kolegovia.

    Máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pokiaľ ide o Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, napája sa na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a jeho predsedu bude vymenúvať a odvolávať vláda na návrh ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje doplniť Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky kompetencia v oblasti výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj sedem súvisiacich noviel osobitných zákonov. Na základe nich napríklad dotačný titul v oblasti riešenia situácie rómskej komunity prechádza z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na toto ministerstvo prechádza aj celý bývalý útvar splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené v druhom čítaní neakceptujeme a odporúčame ich neschváliť. Schváliť odporúčame len pozmeňovacie návrhy uvedené v spoločnej správe, a to v bodoch 1, 3, 4 a 5, a pozmeňovací návrh, ktorým sa posunie účinnosť návrhu zákona na 1. október 2012 z dôvodu dĺžky legislatívneho procesu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uvedený vládny návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Určeným spravodajcom z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj je pán poslanec Tibor Glenda.

    Poprosím ho, aby nás informoval o stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 84), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 71 z 27. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 45 zo 17. júla 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 17 z 20. júla 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 19 z 23. júla 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, Slovenskej republiky schváliť. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 12 z 18. júla 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: za a) hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a za b) hlasovať o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 23 z 24. júla 2012, výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Mám písomné prihlášky za kluby, za klub SDKÚ-DS je to pán poslanec Beblavý a za klub OĽaNO je to pán predseda výboru Huba.

    Takže, pán poslanec Beblavý.

    Pán predseda, prepáčte, výboru.

  • Pán predseda, ďakujem vám za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona, ktoré už sme avizovali v prvom čítaní. Tie pozmeňujúce návrhy sa týkajú dvoch problémov súčasného stavu. Jeden z nich je neúmerné navyšovanie počtu štátnych tajomníkov na ministerstvách touto vládou. Táto vláda rada presviedča občanov, že vláda jednej strany vie byť razantnejšia, efektívnejšia, štíhlejšia. Ako však poznamenal jeden komentátor, aj dokonca aj dnes, jediné, čo sa jej podarilo vďaka tej jednotnosti docieliť, je ešte vyšší počet politických funkcií vo vláde ako, ako za predchádzajúcej vlády. Dovolím si zopakovať, že za predchádzajúcej vlády na každom ministerstve fungoval jeden štátny tajomník ako zástupca ministra, okrem dvoch ministerstiev: ministerstva financií a ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja, ktoré boli uznané za príliš veľké a zložité na to, aby stačil na ne jeden štátny tajomník.

    Táto vláda rozširuje počet štátnych tajomníkov na ďalšie ministerstvá, a to ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo práce, ministerstvo vnútra, hospodárstvo, pôdohospodárstvo. To znamená, že aj na ministerstvá, ktoré, naozaj veľmi ťažko argumentovať aj z hľadiska historického, prečo by jeden štátny tajomník na ne nestačil. A historicky, keď sa na ne pozrieme, vieme, že druhý štátny tajomník, ak tam býval, tak tam väčšinou býval ako nominant ďalšej koaličnej strany, ktorá teda tým chcela kontrolovať takzvanú krížovú kontrolu. A táto krížová kontrola aj tak nefungovala, čo bol dôvod, prečo sa Radičovej vláda, myslím si, pomerne rozumne dohodla, že až na tieto dve výnimky, financie a dopravu, budú štátni tajomníci len po jednom. Táto vláda z dôvodov, ktoré, samozrejme, vie len ona sama, sa rozhodla tie počty navyšovať, a to napriek tomu, že má bezprecedentne vysoký počet mandátov v Národnej rade, má k dispozícii všetky ostatné politické funkcie. Takže naozaj umiestniť svojich ľudí by nemal byť problém. Ale jej zjavne to nestačí. Ja som vyslovil v minulom, v prvom čítaní hypotézu, že pre niektoré ministerstvá minimálne to je vedené potrebou mať tam aj ľudí odborne zdatných, ktorí možno nie sú tak politicky silní, a popri nich tam mať aj takých politicky potentnejších a silnejších, aby dozerali z hľadiska politických záujmov strany SMER. Mocensky sa to možno dá aj chápať, ale z hľadiska občanov je to veľmi zlý signál, keď to je prvý signál zoštíhľovania štátnej správy, začína sa zhora a začína sa navyšovaním.

    Z tohto dôvodu prednesiem pozmeňovací návrh, ktorý limituje právo vlády mať druhých štátnych tajomníkov na piatich ministerstvách. Je na vláde, aby sa rozhodla na ktorých, ale nemyslím si, že po týchto skúsenostiach to môžeme nechať úplne voľne.

    Druhý návrh sa týka najvyšších štátnych funkcií v oblasti ústredných orgánov štátnej správy ostatných, teda neministerstiev. Sú to úrady ako je Štatistický úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad geodézie, katastra, Úrad priemyselného vlastníctva, Úrad jadrového dozoru a ostatné, kde dnes v podstate sú tieto funkcie obsadzované čisto politicky, sú obsadzované, mnohé z nich sa menia po výmene vlády, hoci ide o vysoko odborné funkcie. Spomeniem napríklad pri katastri, niektoré, napríklad Patentový úrad, teda Úrad priemyselného vlastníctva, sa dlhodobo nemenil, ale zrazu sa mení, tiež bez nejakého zdôvodnenia. Tieto úrady nie sú len politickými funkciami, tieto úrady sú aj významnými odbornými funkciami. A je veľmi znepokojivý ten trend, ktorý možno pozorovať dlhodobo, nielen v tejto chvíli, na obsadzovanie aj ľuďmi, ktorí z hľadiska tých odborných kvalifikácií na to nestačia.

    Preto mi dovoľte predniesť návrh, ktorý sa inšpiroval výstupom, výberom, ktorý uskutočnila vláda Ivety Radičovej v súvislosti s Úradom pre verejné obstarávanie, kde tá logika bola taká, že sa otvorilo výberové konanie, na toto výberové konanie sa mohol prihlásiť ktokoľvek s projektom, tie projekty boli obodované aj spolu so životopismi. Na základe toho boli vybraní traja odborne najspôsobilejší uchádzači a títo traja uchádzači sa mali na otvorenom rokovaní vlády uchádzať o túto funkciu, na čo by vláda teda politicky mohla rozhodnúť. Tento návrh, ktorý sa mi zdá vhodnou kombináciou odborného a politického prístupu k týmto vysokým štátnym nomináciám, sa zastavil v bode, kde teda tí traja kandidáti boli známi, ale po páde vlády už teda nebola, nebola sila to dotiahnuť.

    Pripomeniem kolegom zo strany SMER, že váš pán predseda Fico si následne vybral jedného z týchto troch ľudí, ale bez výberového konania, bez verejného hiringu, na post tohto predsedu, a vy ste ju zvolili, pani Zitu Táborskú. To znamená, že minimálne z jeho pohľadu ten proces bol asi dobrý. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby, navrhujeme, aby bolo výberové konanie v takej podobe, v takejto podobe pre všetky ostatné ústredné orgány štátnej správy, to znamená, že aby sa najprv vybral kandidát, ktorý je odborne zdatný, alebo viacero kandidátov a potom sa o nich už mohlo politicky rozhodnúť aj v duchu priorít vlády alebo parlamentnej väčšiny, ale aby sa nemohlo stať, že sa mocensky rozhodne o kandidátoch, ktorí sú nevhodní. Aké následky má, ak rozhodujeme o toho kandidáta, ktorí sú nevhodní, môžeme sledovať napríklad pri opätovne menovanej šéfke Štatistického úradu, pani Benkovičovej, ktorá bola vymenovaná za šéfku Štatistického úradu z pozície poradkyne predsedu vlády bez toho, aby bola odborníčkou na štatistiku. Následne sme boli svedkami viacerých problematických rozhodnutí, politicky motivovaných na Štatistickom úrade a nie celkom zvládnutého sčítania ľudu. Napriek tomu ju táto vláda vymenovala na ďalšie päťročné funkčné obdobie. Som si istý, že mi kolegovia povedia nejaký podobný prípad aj z iných vlád, ja ten príklad rád privítam, len potvrdí o to silnejšie, že takýto návrh, ktorý prednášam, je namieste za akejkoľvek vlády.

    Dovoľte mi po tomto zdôvodnení ten návrh aj prečítať. Takže:

    K čl. I. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    Bod 2. V § 1a v prvej vete sa bodka na konci nahrádza čiarkou a vkladajú sa slová: "ak tento zákon neustanovuje inak".

    Bod 2. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    Bod 4. V § 4 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

    "(4) Vláda môže určiť, že dvaja štátni tajomníci pôsobia najviac na piatich ministerstvách."

    Bod 3. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:

    Bod 11. Za § 22 sa vkladá nový § 22a, ktorý znie:

    "§ 22a Výberové konanie

    (1) Predseda ústredného orgánu štátnej správy uvedeného v § 21 písm. b) až i) je navrhovaný vládou podľa § 22 ods. 2 alebo vymenúvaný a odvolávaný podľa § 22 ods. 4 z uchádzačov prihlásených do výberového konania.

    (2) Výberové konanie podľa ods. 1 vyhlasuje Úrad vlády Slovenskej republiky 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu ústredného orgánu štátnej správy uvedeného v § 21 písm. b) až i) verejnej na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače.

    (3) Ak sa výkon funkcie predsedu ústredného orgánu štátnej správy uvedeného v § 21 písm. b) až i) skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, Úrad vlády Slovenskej republiky vyhlási do 15 dní od skončenia výkonu funkcie predsedu ústredného orgánu štátnej správy uvedeného v § 21 písm. b) až i) výberové konanie podľa odseku 2.

    (4) Prílohami k žiadosti uchádzača o zaradenie do výberového konania sú:

    bod a) fotokópia vysvedčenia, diplomu alebo iného rovnocenného dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní podľa osobitného predpisu, odkaz 1d)

    b) písomné čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu,

    písmeno c) výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,

    bod d) profesijný štruktúrovaný životopis,

    po e) motivačný list v štruktúre:

    bod 1. motivácia uchádzača o funkciu predsedu,

    bod 2. zhodnotenie doterajšej odbornej praxe uchádzača vo vzťahu k obsadzovanej funkcii.

    (5) Súčasťou žiadosti uchádzača o zaradenie do výberového konania je aj udelenie súhlasu uchádzačom na spracovanie a zverejnenie jeho osobných údajov podľa osobitného predpisu, odkaz 1f), na účely výberového konania, v rámci ktorého sa niektoré doklady a písomnosti, najmä profesijný štruktúrovaný životopis a motivačný list, zverejnia na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky.

    (6) Po uplynutí lehoty na predkladanie žiadostí o zaradenie do výberového konania posúdi Úrad vlády Slovenskej republiky predložené žiadosti uchádzačov spolu s ostatnými požadovanými dokladmi a písomnosťami z formálneho a obsahového hľadiska. V prípade, ak uchádzač nepredložil všetky požadované doklady a písomnosti, Úrad vlády Slovenskej republiky ho vyzve písomne, alebo elektronickou poštou na ich doplnenie. Uchádzač je povinný chýbajúce doklady a písomnosti doložiť najneskôr v posledný pracovný deň, ktorý predchádza dňu uskutočnenia výberového konania. Ak uchádzač doklady do určeného času nepredloží, považuje Úrad vlády Slovenskej republiky túto skutočnosť za nesplnenie podmienok na účasť vo výberovom konaní.

    (7) Uchádzačovi, ktorý nespĺňa podmienky pre zaradenie do výberového konania, Úrad vlády Slovenskej republiky túto skutočnosť bezodkladne oznámi a uchádzača nepozve na výberové konanie.

    (8) Uchádzača, ktorého žiadosť spĺňa podmienky podľa ods. 4, Úrad vlády Slovenskej republiky pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny výberového konania.

    (9) Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom. Odkaz 1g).

    (10) Výberové konanie pozostáva z overenia odborných znalostí uchádzača: Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad vlády Slovenskej republiky.

    (11) Uchádzačov, ktorí v overovaní odborných znalostí uspeli, pozve vláda na verejné vypočutie najmenej sedem dní pred jeho začatím s uvedením dátumu, miesta a hodiny verejného vypočutia. Ak v overovaní odborných znalostí uspeli viac ako traja uchádzači, na verejné vypočutie pozve vláda tých troch uchádzačov, ktorí v overovaní odborných znalostí dosiahli najlepšie výsledky.

    (12) Verejné vypočutie sa koná na schôdzi vlády, ktorá je verejná. Verejné vypočutie je vysielané naživo na webovom sídle Úradu vlády Slovenskej republiky.

    (13) Úrad vlády Slovenskej republiky je povinný vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na verejnom vypočutí podľa ods. 12. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o verejné vypočutie väčší záujem, je vláda povinná uskutočniť schôdzu podľa ods. 12 vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možností.

    (14) Po verejnom vypočutí uchádzačov vláda postupuje podľa § 22 ods. 2 alebo § 22 ods. 4.

    (15) Uchádzačom, ktorí vo výberovom konaní neboli úspešní, vráti Úrad vlády Slovenskej republiky predložené doklady a písomnosti.

    (16) Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečovaním výberových konaní plní Úrad vlády Slovenskej republiky."

    Poznámky pod čiarou k odkazom 1d) až 1g) znejú:

    "1d) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    1e) Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    1f) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

    1g) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov."

    Týmto si dovolím ukončiť prednesenie pozmeňovacieho návrhu a poprosiť vás, kolegovia, o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky, pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja chcem podporiť snahu pána poslanca Beblavého vstúpiť do tohto zákona pozmeňovacími návrhmi. Myslím si, že zoštíhlenie štátnej správy je namieste začať práve na úrovni vlády, a sama aj z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že pokiaľ ide o tie pozície štátnych tajomníkov, tak dva a dvaja na každom ministerstve naozaj nie sú nevyhnutnosťou. A pokiaľ ide o tie výberové konania, ja som presvedčená o tom, že otvorené výberové konania sú nielen cestou pre justíciu, ale aj cestou, ako sa dôstojne vyrovnať s témou politických nominácií. Preto podporujem tento pozmeňovací návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nebudem zdržovať, keďže to bola podporná reakcia a iné faktické poznámky nezazneli, nebudem opakovať, čo už som povedal. Možno naozaj, výzvu pre kolegov zo všetkých strán politického spektra. Prijatím tohto návrhu sa ani zásadne neobmedzia možnosti vlády mať dvoch zástupcov, lebo nechávame päť ministrov, ale zároveň bude to jasný signál. Chcem poprosiť o jeho podporu. Bol by to veľký symbolický signál pre ľudí. Pokiaľ ide o to, o to štruktúrovanie politických nominácií, chcem len naozaj zopakovať, že nikto nechce zobrať vláde alebo tomuto parlamentu možnosť nakoniec rozhodnúť o tom, kto bude predsedom ktorého orgánu. Je to len o zaručení toho, že taký predseda má dostatočné odborné znalosti a že je to človek, ktorý potom, by som povedal, nebude odborne hanbou. To, či je integritne, tomu zodpovedá, či zodpovedá politickým predstavám vlády alebo parlamentu, to už ponechávame na vás, ale chceme mať len istotu, že už sa nebudú opakovať prípady, keď sa naozaj môže stať predsedom úradu niekto, kto o jeho činnosti má buď len matné, alebo dokonca nesprávne predstavy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Huba do rozpravy za klub OĽaNO.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ja mám podobne ako môj predrečník taktiež dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Prvý sa týka doplnenia niekoľko rokov jestvujúcej a pred časom zrušenej Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a druhý sa týka zmien v kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy na území národných parkov.

    Takže začnem tým prvým. Začnem stručným zdôvodnením, ak dovolíte. Na konferencii Organizácie spojených národov o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992 prijala bývalá Česká a Slovenská federatívna republika záväzok vytvoriť pri vláde subjekt nadrezortného charakteru, ktorý bude koordinovať aktivity v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a pomáhať vláde plniť úlohy v tejto oblasti. Zároveň malo ísť o partnera Komisie Organizácie spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj na národnej úrovni. Tento záväzok Slovenská republika splnila k 1. 1. 1999, kedy bola vytvorená Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj. Ďalej budem používať len skratku "rada".

    Členmi rady boli relevantní členovia vlády, ministri a predstavitelia niektorých ďalších ústredných orgánov štátnej správy, prednostovia krajských úradov, predseda Konfederácie odborových zväzov, predseda Slovenskej akadémie vied, rektor Univerzity Komenského, reprezentanti ZMOS a Únie miest Slovenska, ako aj zástupcovia tretieho sektora. Spomínaná rada jestvovala a viac či menej efektívne fungovala až do roku 2011, kedy bola v rámci reformy poradných orgánov vlády zrušená. Vláda tým prišla o jeden z dôležitých poradných, iniciačných a koordinačných nástrojov a Slovenská republika prestala plniť svoj medzinárodný záväzok z roku 1992.

    Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je obnoviť Radu vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj z vyššie uvedených dôvodov. Predkladateľ pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu si je vedomý, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatnilo viacero pripomienkujúcich subjektov návrhy na doplnenie iných, nemenej dôležitých poradných orgánov vlády priamo do návrhu zákona, napríklad Rada vlády pre podporu exportu a investícií alebo Rada vlády pre rodovú rovnosť. Predkladateľ návrhu zákona takéto návrhy zamietol s odôvodnením, že poradné orgány vlády možno kreovať aj formou samostatného uznesenia vlády bez toho, aby sa museli uvádzať priamo v znení zákona.

    S takýmto odôvodnením však nemožno celkom súhlasiť, keďže sa priamo v znení zákona uvádzajú aj iné poradné orgány, či už je to Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, Hospodárska rada vlády Slovenskej republiky alebo Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. A selektívne sa priamo do znenia návrhu zákona touto novelou dopĺňa ďalší poradný orgán, Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, ktorý je svojím významom podobne dôležitý ako Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj. Čiže máme tu určitý precedens.

    A teraz veľmi stručne, ako to navrhujem riešiť. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I druhý bod znie: "V § 2 ods. 3 sa za slovom "republiky" slovo "a" nahrádza čiarkou. Na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj."

    Podotýkam, že tento návrh ste dostali v dvoch podobách. To nové znenie je len kozmetická úprava na odporúčanie nášho legislatívneho odboru, čiže v tom novom znení, ktoré ste logicky dostali neskôr, sa nič podstatné nemení.

    A teraz ten druhý návrh, trošku obšírnejší, ale len nepatrne, ktorým chcem riešiť organizáciu činnosti vlády a organizáciu ústrednej štátnej správy tým, že by sa doplnili do tohto návrhu zákona dva body. Cieľom tohto návrhu je odstrániť súčasný nežiaduci stav, kedy lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu a lesných pozemkoch prenajatých štátu, ktoré sa nachádzajú na území národných parkov, vykonávajú príspevkové organizácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V zmysle § 19 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je ochrana prírody v národných parkoch nadradená nad ostatné činnosti.

    Z dôvodu zachovania samotného zmyslu ochrany prírody sa navrhuje, aby lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch bližšie definovaných v ustanovení § 16 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bola presunutá z pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Navrhovanou právnou úpravou sa tak zabezpečí logický súlad medzi kompetenciami jednotlivých ministerstiev, nakoľko ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane ochrany prírody a krajiny je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, a nie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, hospodársky rezort, ktorého hlavným poslaním je generovať zisk, a nie chrániť prírodu.

    K tomu len toľko. Pravdepodobne všetci v tejto sále, a nielen v tejto sále, sa nespočetnekrát stretli v médiách alebo na iných fórach s tým, že nám v národných parkoch vládne určitá schizofrénia, konflikt dvoch zákonov a organizácií, ktoré ich vykonávajú, a táto schizofrénia má veľmi neblahé dôsledky na stav ochrany prírody na Slovensku, ale celkovo aj na vznik rôznych zbytočných konfliktov, ktoré v okolitých krajinách majú ošetrené veľmi podobne, ako navrhujeme my, čiže Slovensko je dlhodobo anomália, a nikto sa neodhodlal navodiť v tejto oblasti nejaký logický právny stav, ktorý by bol v súlade s kompetenciami jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy.

    Podotýkam, že rovnakým spôsobom je riešená správa národných parkov v právnej úprave Českej republiky, ale to je len príklad za mnohé. Podľa § 15 ods. 1 zákona Českej národnej rady č. 2/69 Sb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Českej republiky je ministerstvo pôdohospodárstva ústredným orgánom štátnej správy lesov, poľovníctva a rybárstva s výnimkou územia národných parkov. Kompetencie ministerstva životného prostredia sú vymedzené v § 19 ods. 2 predmetného zákona, v zmysle ktorého je ministerstvo životného prostredia ústredným orgánom štátnej správy pre poľovníctvo, rybárstvo a lesné hospodárstvo v národných parkoch.

    Vzhľadom na to, že vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z., sa podľa znenia štvrtého bodu vypúšťajú poznámky pod čiarou s odkazom 1aa, 1ab, v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zákona sa doplnené poznámky k odkazom označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 1aa a 1ab. To je len legislatívno-technická poznámka.

    A teraz ten konkrétny návrh riešenia. Čiže ten návrh je taký, že v čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie, citujem: "V § 9 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou lesných pozemkov uvedených v § 16 písm. a)," koniec citátu. Doterajšie body sa teda následne prečíslujú.

    V čl. I sa za 10. bod vkladá nový 11. bod , ktorý znie, citujem: "V § 16 písm. a) sa na konci vkladá čiarka a pripájajú tieto slová: "ktorá zahŕňa aj lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu a na lesných pozemkoch prenajatých štátu nachádzajúcich sa na území národných parkov a na maloplošných chránených územiach mimo národných parkov."

    A teraz k tým poznámkam pod čiarou. Uvádzame tam ako príklad: "Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park alebo nariadenie vlády č. 47/1997 Z. z. o Pieninskom národnom parku." Podobne boli vyhlásené aj ostatné, ale vybrali sme si tieto dva najstaršie ako príklad.

    A 1ab, teda poznámka pod čiarou: "§ 52 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 19 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 492/2006 Z. z."

    Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu k týmto dvom návrhom.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Lebocký, Gaži, Nagy a Mičovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda výboru, pán profesor Huba, je veľkou škodou, že vzhľadom na vaše skúsenosti a vašu nielen teda odbornú vybavenosť, ale momentálne aj politickú, by som povedal, zodpovednosť, ako predseda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a ochranu prírody ste sa nezúčastnili minulý týždeň v piatok vo Zvolene konferencie, ktorá bola organizovaná na pôde technickej univerzity pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rovnako pod záštitou ministra životného prostredia. Tam práve tejto problematike bolo venovaných niekoľko vystúpení. A treba otvorene povedať, že úplne otvorene a deklaratórne vystúpil pán minister životného prostredia, pán Žiga, s tým teda, že úvahy o rozširovaní ďalších správcov alebo o rozširovaní portfólia ďalších správcov lesného majetku štátu, hoc aj chránených území, nie sú momentálne na programe dňa a nie sú ani súčasťou programového vyhlásenia vlády. A vy sám dobre viete, že to, čo ste uviedli, respektíve čo požadujete zmeniť prostredníctvom svojich pozmeňovacích návrhov, predpokladá aj pri súčasnom stave organizácie obhospodarovania chránených území, berme Tatranský národný park, sú tam štátne lesy TANAP-u, samozrejme, je tam správa TANAP-u, predpokladá oveľa širšiu analýzu daného problému.

    Preto chcem vysloviť svoj názor, že vysokou mierou pravdepodobnosti poslanecký klub SMER - SD vaše pozmeňovacie návrhy v súčasnosti a v tejto podobe nepodporí.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán profesor, ja si vás vysoko vážim ako odborníka, ale ak by som bol na mieste ministra pôdohospodárstva, a za tú vašu vetu, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, tvrdíte, že hospodársky rezort, ktorého cieľom je generovať zisk a nechrániť prírodu, by som sa asi hlboko urazil. Chcem pripomenúť, že lesníci už od roku zhruba 1756, keď platil prvý lesný zákon, takzvaný tereziánsky lesný zákon, lesy zveľaďovali a hospodárili v nich v takom zmysle, aby tú prírodu chránili.

    V súčasnosti takzvaní ochranári bez hmotnej a právnej kompetencie a zodpovednosti zapríčiňujú omnoho väčšie škody ako podkôrnik, ktorý lesy v TANAP-e likviduje. Takže ten váš názor, názor na ochranu prírody sa mi zdá trošku scestný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som vyjadril podporu k druhému návrhu pána poslanca Hubu, čiže prechodu povinností vykonávať lesné hospodárstvo v národných parkoch. Ako minister, mali sme dostatočne veľa rokovaní aj analýz, môžem povedať pánovi kolegovi teda, že ten prechod by nebol ani ekonomicky náročný, ani organizačne náročný. Ten príklad Tatranského národného parku, prakticky by išlo len o presmerovanie riadiaceho orgánu, a tak by nedochádzalo k tým konfliktom a možno by sa novému pánovi ministrovi podarilo aj zonáciu ukončiť. A si myslím, že bez toho asi ťažko ukončí zonáciu Tatranského národného parku.

    Dokonca ja som aj počul také vyjadrenia ešte dávnejšie od pána ministra, že vie si predstaviť správu národných parkov, kde hospodárenie nie je prvoradým cieľom, a stále sú z toho konflikty typu vyťažiť, nevyťažiť. K tomu prvému návrhu pre vznik, respektíve znovuvytvorenie Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý bol zrušený v roku 2011, čiže počas našej vlády, chcem povedať, že treba si uvedomiť, že za uplynulých 20 rokov od roku 1992, keď tá rada vznikla, veľa času prešlo a táto téma sa veľmi rozvetvila. Nie náhodou, ja si myslím, že momentálne pokiaľ by sme chceli vytvoriť funkčnú radu, tak by sme mali vytvoriť radu zvlášť pre udržateľný rozvoj v energetike, v potravinárstve, v doprave, v stavebníctve a tak ďalej, aj tak by tie poradné orgány boli veľmi rozvetvené a hovorím, generálne takto pokryť jednou radou by nebolo účelné, bolo by prakticky nefunkčné.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem povedať, že s tou radou by som problémy nemal, ale čo sa týka samotnej zmeny správy chránených území, tam ako lesník a teraz poslanec musím povedať, že by som s tým problém mal, Maňo, ten problém je spôsobený tým, že je problém oveľa hlbší, ako sa zdá na prvý pohľad. Samozrejme, že dá sa to predstaviť ako, aj technicky aj ekonomicky že by to bolo možné pri istom presune kompetencií, len som presvedčený, že samotní lesníci s tou svojou historickou pozíciou by nemali prísť teraz o právo spravovať toto územie aj v národných parkoch, ale ten problém je hlbší, lebo do istej miery sme sa my, lesníci, pričinili istou stratou kreditu o to, že dnes takáto polemika je vôbec možná, pretože, to chcem povedať veľmi otvorene, mnoho vecí sme v posledných rokoch nerobili tak, ako bolo robiť treba a ako sme to robiť mali.

    Ale aby som bol vecný. Vedel by som si predstaviť kompromis v tvojom návrhu, a to taký, že päťky, kde ozaj som za to, aby boli päťkami a aby do nich sa nezasahovalo v žiadnom prípade, to znamená, to more výnimiek aj mne vadí. A možnože absolútna výnimka by mohla byť len v prípade havarijných stavov, ktoré ohrozujú život, keď tam padne lietadlo, alebo ja neviem, keď vznikne veľký požiar, inak absolútne bez výnimiek, tie by som kľudne si vedel predstaviť, že by mohli byť v správe aj rezortu životného prostredia. Ale pri národných parkoch hovoriť o tom, že je tu možné len teda to presunúť na rezort životného prostredia, sa mi zdá nevhodné z obidvoch strán. Skutočne, životné prostredie na toto nie je vybavené ani personálne, ani ekonomicky a spôsobilo by to obrovské problémy. Preto som za to, aby ostali chránené územia v správe, ale s istou zmenou.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za pripomienky. K pánovi poslancovi Lebockému. Nešlo by o to vytvárať napríklad v prípade TANAP-u novú organizáciu, keďže organizácia, príspevková organizácia ministerstva životného prostredia, Správa Tatranského národného parku jestvuje, išlo by len o to presunúť kompetencie z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, a teda vybaviť príslušnými kompetenciami Správu TANAP-u. Samozrejme, by si to vyžadovalo presun v rámci rozpočtu a ďalšie, ďalšie operácie, to je nepochybné, ale nejaký zásadný problém v tom nevidím. To, že som sa zmienil o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka je prioritne hospodársky rezort, to je fakt a tým pádom u neho je priorita generovanie zisku, nehovorím, že nemá aj iné funkcie, ale z logiky vecí vyplýva, že keď rezort životného prostredia má zapísaný aj v tomto platnom kompetenčnom zákone, dokonca na prvom mieste, ako kompetenciu ochranu prírody a krajiny a keď národné parky sú akýmsi vrcholným stelesnením ochrany prírody a krajiny na Slovensku, a nielen na Slovensku, tak je už z logiky vecí jasné, kam by mali patriť. A znova sa odvolám aj na tú situáciu v okolitých krajinách, kde je to takmer bez výnimky takto, takže buď sú scestné prístupy tých okolitých krajín, alebo je scestný ten súčasný prístup náš, a nie ten môj návrh. Ak dovolíte, ďakujem za podporu pánovi exministrovi Nagyovi v tom jednom bode. V tom druhom by som si dovolil nesúhlasiť, pretože naozaj, tá prvá kategória udržateľného rozvoja je síce veľmi široká, komplexná, ale práve ide o to ustrážiť tie vzájomné vzťahy. Keby sme ich rozdrobili do jednotlivých odvetví, tak to celé stratí zmysel.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán poslanec Huba bol písomne prihlásený. Teraz dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci Choma, pani poslankyňa Nicholsonová, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ešte predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Chomovi, požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opäť máme na stole novelu kompetenčného zákona, už pár týždňov sme sa mu nevenovali, ale všetko svedčí, alebo všetko speje k tomu, že naozaj, zámer vlády, ktorá má ambíciu rozdrobiť problematiku ľudskoprávnej agendy, sa naplní.

    V prvom čítaní som dávala návrh, aby sa, aby bol vrátený návrh novely predkladateľovi, samozrejme, nebolo vyhovené, takže za tých pár týždňov som sa snažila vysporiadať s tým spôsobom, akým sa rozhodla vládna strana riešiť tento problém. Následne som sa snažila teda poctivo pochopiť dôvody navrhovateľa, prečo chce zrušiť dobrý základ pre fungujúci systém, a ak už nechce ponechať kompetencie pre agendu ľudských práv na úrovni samostatného podpredsedu vlády, inakšie 14 rokov pôsobil takýto orgán, prečo sa nerozhodol pre alternatívu presunúť celú agendu napríklad na ministerstvo spravodlivosti, rovnako to som už spomenula v prvom čítaní. To by sa mi zdalo také logické. Ale teda už od samého začiatku nikde nebolo odôvodnené, prečo sa ruší funkcia podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale vo všetkých dôvodových správach, aj v tejto aj vo vystúpeniach, bola akoby absencia podpredsedu pre ľudské práva, teda to, že ho nevymenovali, to bol dôvod na to, aby sa začala táto agenda drobiť. Následne sa teda odôvodňovali delimitácie jeho agendy na viacero ústredných orgánov štátnej správy s rôznou úrovňou kompetencií.

    Tridsiateho júla tohto roku som sa zúčastnila na zasadnutí obnovenej Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Myslela som, že sa mi podarí pochopiť dôvod, prečo chce vláda rozdrobiť ľudskoprávnu agendu na viaceré orgány, keď jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je aj európskym štandardom. Ba dokonca priamo na uvedenej rade vláde vlády, na zasadnutí rady pán minister zahraničných vecí, pán Lajčák, osobne informoval o novej stratégii v Európskej únii pre ľudské práva, v rámci ktorej Rada Európy prijala na konci júna tohto roku strategický rámec a akčný plán v Európskej únii v oblasti ľudských práv a demokracie a následne aj menovala prvého osobitného zástupcu pre ľudské práva. A v tejto súvislosti sa mi vynára otázka, kto bude v našej krajine partnerom tohto osobitného zástupcu v Európskej únii pre ľudské práva na Slovensku?

    Je tu aj druhá otázka. Kto bude zároveň partnerom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vládnej úrovni? Zároveň však pán minister veľmi tuho obhajoval rozhodnutie vlády neriešiť komplexné a systémové zabezpečenie tejto agendy na vnútroštátnej úrovni. Argumentoval tým, že ľudské práva sa nedajú podriadiť pod jeden rezort, s čím by sa v podstate dalo súhlasiť, a vlastne aj preto Európska únia prišla s modelom osobitného zástupcu pre ľudské práva, tak ako to bolo voľakedy aj u nás. Takže taký paradox.

    A druhá vec. Ministerstvo zahraničných vecí má kontakty so zahraničnými organizáciami a dokáže dohliadnuť na implementáciu našich medzinárodných záväzkov. S tým takisto súhlasím. Lenže tu ako zabúdame na to B, ktoré nebolo povedané, že ľudskoprávne aktivity alebo ľudskoprávne politiky sa netýkajú len prijímania alebo implementácie tých medzinárodných záväzkov, ale je treba dbať aj na rozvíjanie samotných ľudskoprávnych politík alebo konkrétnych aktivít ľudskoprávnych aj u nás na Slovensku.

    A to si asi musíme urobiť my sami tu u nás a s našimi odborníkmi, ktorých máme, ale ktorí často v zmysle alebo v duchu tom, že doma nikto nie je prorokom, sú rešpektovaní v iných krajinách, a u nás v krajine sú viac ignorovaní.

    Pán minister na júlovom rokovaní rady vlády doslova uviedol, že realizácia politík je plne v kompetencii jednotlivých rezortov. Z toho mi vyplýva, že rezortizmus sa stal našou chorobou. Každý rezort sa bude zapodievať niečím, čo by sa oveľa efektívnejšie a určite aj lacnejšie vyriešilo na spoločnej platforme. A okrem toho, to možnože pre mňa ešte dôležitejšie, vieme naozaj rezortne rozdeliť všetky problematiky? Nie je to potom tak, že sa zodpovednosť prehadzuje ako horúci zemiak a zodpovedný jednoducho nebude nikto?

    Spomenula by som tu zdanlivo jeden zdanlivo nesúvisiaci prípad. Včera som sa zúčastnila rokovania výboru Národnej rady pre ľudské práva, kde som veľmi privítala iniciatívu pána predsedu Chmela na vytvorenie komisie pre otázky zdravotne postihnutých. Presný názov je Komisia pre predchádzanie diskriminácie zdravotne postihnutých. Okrem iných nesúhlasných argumentov sa ozval aj taký, ktorý hovoril o tom, že či by nebolo vhodnejšie tento orgán vytvoriť pri, alebo teda túto komisiu, pri výbore pre zdravotníctvo. Zrejme vychádzali z toho, že ide o zdravotne postihnutých, tak teda malo by to byť asi pri výbore pre zdravotníctvo. Spomínam to preto, aby som zdôraznila, ako sme skutočne náchylní veci posudzovať povrchne. Ide síce o zdravotne postihnutých, ale v podstate nejde o otázky liečby a diagnostiky, ale ide naozaj o otázky, alebo tak bol mienený aspoň ten pôvodný zámer predkladateľa, o otázky ľudských práv, teda zaručenie ich plnej realizácie a vsunutia do spoločnosti. Tu nejde iba o naše názorové rozdiely, ale tu ide o kvalitu života. O kvalitu života, pomocou legislatívy, ktorú tvoríme, ktorej môžeme pomôcť, ale aj ublížiť, možno niekomu skomplikovať život, možno prekaziť dobré nápady a snahy. Za tých pár týždňov, čo uplynuli od prvého čítania vládneho návrhu zákona, som nezmenila názor na to, že rozptýlenie tejto ľudskoprávnej agendy je chybou, neprospeje to veci, ale je to naozaj chybou. Je rozhodnuté. Pretože ľudskoprávnej tematike sa bude venovať ministerstvo zahraničných vecí. Ak to tak má byť, potom žiadajme, aby to bolo naozaj urobené dôsledne. Už som sa s tým zmierila, že teda ministerstvo zahraničných vecí bude gestor a takto to vlastne aj na rade vlády prezentoval jednak sám pán premiér, pán Fico, že práve pán minister Lajčák bude ten správny človek, ktorý bude vedieť túto agendu zastrešiť. To by bolo v poriadku, keby sme nevedeli, že vlastne na ministerstvo zahraničných vecí prechádza vlastne len dotačná schéma. Ale kde sú tie kompetencie, o ktorých hovorí, kde je to, čo bude vlastne naozaj sceľovať, aj možnosť kontroly jednotlivých aktivít?

    V dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch." Tento argument nie je však relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. V skutočnosti na Ministerstvo zahraničných vecí, a po novom už aj vlastne európskych záležitostí, Slovenskej republiky, má podľa vládneho návrhu prejsť iba právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie a ochranu ľudských práv a slobôd. Návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy. Pokladám to za skutočne nesystémový, alebo nesystémový prvok, alebo systémový nedostatok, lepšie povedané, predkladaného návrhu zákona, ktorý chceme odstrániť jedným krátkym pozmeňovacím návrhom.

    Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, v podpore a ochrane ľudských práv a slobôd na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne ale upraviť v znení vládneho návrhu zákona. Na podporu nášho návrhu uvádzam aj skutočnosť, že pozmeňovací návrh, nechcem povedať, že podobný, ale v podstate v podobnom duchu, ktorý bol schválený, alebo teda bol schválený na výbore, tento návrh podávala pani podpredsedníčka Zmajkovičová a len v podstate išla v opačnom garde. Kým ja sa snažím v dotačnej schéme doplniť aj kompetencie do zákona, pani podpredsedníčka vedela, že na ministerstvo vnútra prešla rómska agenda a k nej sa snažila potom posunúť aj zároveň dotačnú schému. Podľa mňa je to logické aj správne. Takže rovnako, vlastne takisto u nej som videla ten prvok, ktorý, ktorým mala záujem sceľovať agendy, rovnako vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, pretože takisto je to taký stmeľujúci prvok, ktorý nielen dotácie dá ministerstvu, ale naozaj tie kompetencie, aby mohol vlastne pracovať na jednotlivých politikách, na ľudskoprávnych politikách.

    A poďme k tomu samotnému návrhu. Je naozaj veľmi krátky a zjednodušene povedané, ide len o to, aby ministerstvo zahraničných vecí malo naozaj stmeľujúcu silu napísanú pekne písmenkami, aby bolo všetkým jasné, že práve ministerstvo zahraničných vecí je ten správny orgán, ktorý, ktorý zodpovedá za ľudskoprávnu agendu, za všetky aktivity, ktoré sa v tejto oblasti dejú, nielen z pohľadu Slovenska, ale naozaj aj z medzinárodnej pozície.

    Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto.

    Čl. I bod 9. V § 14 sa ods. 2 dopĺňa písm. j), ktoré znie: "j) presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie".

    Odôvodnenie: Navrhovaným znením vládneho návrhu zákona sa zrušuje funkcia podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a jeho agenda sa delimituje na viacero ústredných orgánov štátnej správy. Jedným z takýchto ústredných orgánov štátnej správy je aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, po novom, Slovenskej republiky, na ktoré prechádza právomoc poskytovať dotácie na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Z tohto dôvodu sa v čl. VII vládneho návrhu zákona mení a dopĺňa zákon č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Napriek tomu, že dochádza k presunu právomoci v oblasti poskytovania dotácií, vládny návrh zákona vôbec neupravuje otázku presunu samotnej ľudskoprávnej a antidiskriminačnej agendy na ktorýkoľvek ústredný orgán štátnej správy vrátane Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť predstavuje vážny systémový nedostatok predkladaného návrhu zákona, ktorého odstránenie je cieľom tohto doplňujúceho návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že časť tejto agendy prijatím vládneho návrhu zákona prejde na ministerstvo zahraničných vecí, javí sa presun agendy spočívajúcej v presadzovaní, podpore a ochrane ľudských práv a slobôd vrátane predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na toto ministerstvo ako najvhodnejšie riešenie, čo je potrebné aj výslovne upraviť v znení vládneho návrhu zákona.

    Argument predkladateľa uvedený v dôvodovej správe, ktorý sa uvádza aj v stanovisku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1111/2012, je prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv, z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky sa zároveň ministerstvu zahraničných vecí vymedzuje aj komptencia v oblasti ľudských práv, pretože kompetenčný zákon v spoločných ustanoveniach ukladá ministerstvám aj plnenie ďalších úloh ustanovených v osobitných predpisoch, nemožno považovať za relevantný, keďže ministerstvám sa v príslušných ustanoveniach kompetenčného zákona neukladajú konkrétne úlohy, ale vymedzujú oblasti pôsobnosti, ktoré sú im kompetenčne zverené. Navyše, ak by tento argument platil, nebolo by potrebné v § 14 ods. 2 dopĺňať ani písm. h) a i), pretože tieto oblasti, respektíve úlohy sú ministerstvu zahraničných vecí už vymedzené v osobitných predpisoch, napríklad výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí je už vymedzený v § 3 ods. 3 zákona č. 484/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

    To je znenie doplňujúceho návrhu, o ktorého podporu vás žiadam, a myslím, že nežiadam veľa, ale nerozumiem doteraz, prečo sa tak vláda veľmi bráni pridaniu tých kompetencií. Naozaj mi to príde, že sa boja, aby azda niekto nemal zodpovednosť za ľudskoprávne politiky, inak si to neviem vysvetliť. Preto vás znova prosím, aby ste podporili tento malý pozmeňovák, ktorému nejde o nič iné, iba naozaj vzhľadom k tomu, že na ministerstvo zahraničných vecí prešla dotačná schéma ľudskoprávnych aktivít, aby sa mu zároveň dali aj kompetencie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na toto vystúpenie je jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Ja sa budem vyjadrovať k tej časti vystúpenia, čo pani podpredsedníčka povedala vo vzťahu k rušeniu funkcie podpredsedu vlády. Ja osobne som toho názoru, že, samozrejme, tá ľudskoprávna agenda je veľmi potrebná ako taká, treba ju riešiť. Som však toho názoru, že za tých štrnásť rokov, ako to povedala pani podpredsedníčka, ale hlavne za posledné dva roky sa v ľudskoprávnej agende skoro nič nerobilo. V podstate javil sa úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva ako úplne zbytočný, lebo jediné, čo dokázali prijať, bola stratégia v oblasti ľudských práv, aj to bola ešte iba príprava na tú stratégiu, čiže oni sa iba pripravovali na to, že sa pripravia. No a čo tým chcem povedať, vyslovene na týchto rezortoch, kde prechádza tá ľudskoprávna agenda, aj okrem toho doteraz existovali odbory venujúce sa, alebo majúce na starosti ľudské práva a myslím si, že tým, že sa táto agenda presunie na tieto odbory, budú sa môcť tomu teda plne venovať, nebude im do toho ešte povedzme niekto iný vstupovať z pozície vlády ako takej. No a na druhej strane, dovolím si povedať, že ministerstvo zahraničných vecí ako také, ale aj ministerstvo vnútra sú ústredné orgány štátnej správy, ktoré si myslím, že odborne dokážu zvládnuť danú problematiku, ktorá sa im zveruje, a myslím si, že treba dať šancu tejto reforme a vyčkať, ako to dopadne, ale myslím si, že už to bude stále lepšie, ako to bolo doteraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktické, nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za reakciu, pán poslanec, ale neviem, buď teda neviete, ako to celkom fungovalo, alebo ste príliš veľký optimista. Je pravda, že štrnásť rokov postu podpredsedu, ťažko povedať, niekomu to splnilo očakávanie, niekomu nie, ale proste, vy ste to mali v rukách. Vy ste mohli rozhodnúť, že tej agendy sa niekto chopí pevne, ale namiesto toho vy ste ju rozdrobili. Ja sa nečudujem vôbec tomu, že hovoríte, že na jednotlivých ministerstvách sú jednotlivé sekcie, ktoré sa tomu venujú, však to je samozrejmé a tak to má byť, ale kde je ten sceľujúci prvok? Vy ste sa, alebo teda nie, vy ste neboli na tom zasadaní rady, ale pán minister aj pán premiér tvrdil, že tým zastrešujúcim orgánom je ministerstvo zahraničných vecí, ale prečo mu nechcú dať kompetencie, tomu nerozumiem. Takže asi medzi, medzi vami vzájomne neprebehla dostatočná diskusia, keďže neviete o niektorých veciach, ale ďakujem za poznámku.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Igor Choma, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu je potrebné posunúť účinnosť toho zákona o jeden mesiac a, samozrejme, zároveň upraviť aj niektoré prechodné ustanovenia uvedené v návrhu zákona, podávam tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorý znie:

    V čl. II v 7. bode § 7e sa slová "31. augusta 2012" nahrádzajú slovami "30. septembra 2012".

    V čl. V v bode 14 v nadpise § 9a sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".

    V čl. V v bode 14 § 9a sa v celom texte slová "31. augusta 2012" nahrádzajú slovami "30. septembra 2012".

    V čl. VIII § 3a sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".

    A v čl. IX sa slová "1. septembra 2012" nahrádzajú slovami "1. októbra 2012".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou vystupujúcou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja poviem najskôr pár slov k samotnému návrhu novely a potom prednesiem svoje pozmeňujúce návrhy. Takže, vážené dámy, vážení páni, ak sa teda rozhodneme všetci, alebo teda väčšina z nás, z vás, podporiť tento návrh novely, tak definitívne tým zlikvidujeme nielen post podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale podľa mňa agendu ľudských práv a dodržiavanie ľudských práv na Slovensku ako taká.

    Vláda sa rozhodla proste zrušiť podpredsedu pre ľudské práva, a to bez toho, aby jeho kompetencie v plnej miere prešli na kohokoľvek konkrétneho. Pritom, podľa môjho názoru, vôbec nejde o nejaké šetrenie verejných financií, zoštíhľovanie štátu, ale jednoducho ide o to, že táto vláda podľa mňa nemá absolútne žiaden záujem o agendu ľudských práv. Kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva neprechádzajú v plnej miere na žiaden rezort a na žiadneho ministra. Nebude to mať zastrešenie na vládnej úrovni, a to napriek rozsiahlym medzinárodným záväzkom, ktoré v tejto oblasti Slovenská republika má a v ktorých zaostávame za ostatnými krajinami. Ja musím povedať úplne férovo, že za vlády Ivety Radičovej my sme mali post podpredsedu pre ľudské práva, a nemôžem úprimne povedať, že by som mala pocit, že tá agenda sa nejakým výrazným spôsobom pohla dopredu, ale musíme si uvedomiť, že ten post podpredsedu pre ľudské práva bol skôr formálnym postom bez nejakého racionálneho základu, bez toho, aby mal nejaké reálne kompetencie, a ja si myslím, že ak sa radíme k vyspelým demokraciám, dnes by sme tu mali diskutovať o tom, ako posilniť post podpredsedu vlády pre ľudské práva, ako mu rozšíriť kompetencie tak, aby nebol len nejakou formálnou figúrkou, ale aby v tejto agende dokázal robiť aj konkrétne kroky, konkrétne opatrenia. Nesúhlasím ale s tým, čo odznelo, myslím od pána poslanca Martvoňa, že podpredseda vlády pre ľudské práva, ten bývalý, neurobil vôbec nič a že o ňom nebolo počuť. Ja sama som absolvovala niekoľko rozporových konaní s ľuďmi od pána Chmela a musím povedať, že napriek tomu, že nie vždy sme zažehnali ten rozpor, bolo to veľmi prínosné, pretože to skutočne vnieslo do tej debaty, či už to bol návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi alebo ďalšie, úplne iný rozmer, na ktorý napríklad úradníci z ministerstva, teda pod mojou taktovkou, alebo pod taktovkou pána ministra, nie vždy mysleli. Takže skutočne by som si nedovolila tvrdiť, že je to zbytočný post.

    Vláda pôvodne hovorila o tom, že zriadi aspoň post splnomocnenca pre ľudské práva. Dnes vieme, že sa tak nestane. Tu by som chcela povedať, že splnomocnenci majú ešte menej kompetencií, ako má podpredseda vlády pre ľudské práva. Pre mňa sú to len trafiky, ktoré sa obsadzujú tými, ktorých potrebujete niekam dosadiť. A napriek tomu, samozrejme, keď hovoríme o oblasti ľudských práv, privítali by sme aspoň splnomocnenca. Je mi veľmi ľúto, že teda hovoríte o splnomocnencovi pre národnostné menšiny, pre rómske komunity, ale to nie je splnomocnenec pre ľudské práva, ani jeden z nich.

    Fakticky to znamená, že tou agendou ľudských práv sa nebude na tej najvyššej úrovni zaoberať vôbec nikto. Prečo? Lebo je podľa mňa naivné a podľa mňa je veľmi smiešne, že problematiku ľudských práv má prakticky riešiť alebo zastrešovať ministerstvo zahraničných vecí. Všetci ako tu sedíme, asi veľmi dobre vieme, že pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí je upravená len vo vzťahu k dotačným schémam pre tieto témy, nie vo vzťahu k vnútroštátnej tvorbe a implementácii ľudskoprávnych politík a predchádzania diskriminácií. Takáto celková pôsobnosť v návrhu novely absentuje. Z jedného hľadiska je to aj logické, keďže ministerstvo zahraničných vecí je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti zahraničnej politiky, a nie pre oblasť vnútroštátnych politík.

    Preto je podľa mňa otázne, či ministerstvo zahraničných vecí vôbec môže rozdeľovať hoci aj granty pre podporu vnútroštátnych projektov. Či to nakoniec nedopadne tak, že to budú granty pre rozvoj ľudských práv v nejakých tretích krajinách? Takýto presun je jednak svojou povahou pomerne nešťastný, pretože tento rezort sa primárne zaoberá vonkajšími vzťahmi, aj v oblasti ľudských práv predovšetkým obhajuje Slovenskú republiku pred medzinárodnými inštitúciami, a preto ja si viem len veľmi ťažko predstaviť, že by sa toto ministerstvo a samotný minister, pri všetkej úcte k pánovi ministrovi zahraničných vecí, reálne, ale najmä systematicky zaoberali ľudskými právami na Slovensku.

    Novela rieši presun niektorých dotačných schém z úradu vlády na iné inštitúcie. To už tu bolo spomínané aj u mojich predrečníkov. Oblasť podpory ľudských práv má prejsť na ministerstvo zahraničných vecí, rómske projekty majú prejsť na ministerstvo vnútra, avšak v redukovanej miere len na oblasť riešenia nepriaznivej situácie. Toto opatrenie možno považovať za značne nesystematické, podľa môjho skromného názoru, pretože uvedené rezorty sa daným oblastiam nevenujú dlhodobo a nie je teda predpoklad, že budú schopní kvalitne manažovať tieto dotačné schémy.

    Vážené dámy, vážení páni, aj z toho, čo som uviedla, ja naozaj považujem ten návrh novely pre agendu ľudských práv za likvidačný. Za likvidačný a za taký, ktorý bude priamo ohrozovať dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. A ja viem, že tá téma ľudských práv na Slovensku je pomerne mladá, pomerne nová. Nie každý si pod tým predstavuje niečo konkrétne. Pre mnohých je ten pojem ľudských práv veľmi abstraktný a taký nehmatateľný. Ale chcem povedať, že tie ľudské práva sa dotýkajú úplne, úplne každého z nás, nech sa pohybujeme v akejkoľvek sfére, v akejkoľvek práci. Jednoducho sa to týka všetkých občanov tejto krajiny a zasahuje to do všetkých sfér.

    Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám v mojom mene.

    Ten prvý.

    1. V čl. I sa vypúšťa bod 1. Doterajšie body 2 až 13 sa označujú ako body 1 až 12.

    Prečo? Považujeme za dôležité, aby agenda ľudských práv a národnostných menšín bola zastrešovaná členom vlády, a zároveň, aby bol dodržaný koordinačný a nadrezortný prístup. Tento prístup si vyžaduje práve fakt, že ako agenda ľudských práv, tak aj národnostných menšín, je agendou prierezovou, nie je agendou jedného rezortu. Redukovanie agendy ľudských práv a národnostných menšín len na rozdeľovanie dotácií považujeme za veľmi nesprávne. Táto agenda má mať svoju vecnú náplň, je potrebné vytvárať rôzne politiky napĺňajúce tieto agendy a na to je hlavne potrebný prierezový prístup člena vlády. Tieto kritériá spĺňa podpredseda vlády, ktorý má priamo na starosti takúto agendu, a poďme sa potom baviť o tom, aké reálne kompetencie by mal podpredseda vlády pre ľudské práva mať.

    Druhý.

    V čl. V bod 2 znie:

    ,,V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. i)."

    Zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky obsahuje aj úpravu poskytovania dotácií v oblasti sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity a v oblasti predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatných prejavov intolerancie. Vládny návrh zákona tieto dve oblasti navrhuje z príslušného zákona vypustiť, pričom prvú z nich navrhuje presunúť na ministerstvo vnútra a tú druhú z nich na ministerstvo zahraničných vecí. Keďže ale navrhujeme ponechať pozíciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, je logické, že aj dotácie spojené s touto agendou by mali zostať v kompetencii úradu vlády.

    V čl. V sa vypúšťa bod 4. Doterajšie body 5 až 16 sa označujú ako body 4 až 15.

    Podľa vládneho návrhu sa zo zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu vlády majú vypustiť body, ktoré upravujú poskytovanie dotácií v oblasti ľudských práv. Tieto ustanovenia navrhujeme ponechať v pôvodnom zákone tak, aby táto pôsobnosť zostala taktiež v kompetencii úradu vlády.

    Vypúšťajú sa čl. VI a čl. VII. Doterajšie čl. VIII a IX sa označujú ako čl. VI a VII.

    Odôvodnenie: Novelizačný článok VI dopÍňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to tak, že do dotačnej agendy ministerstva pridáva riešenie mimoriadne nepriaznivej situácie rómskej komunity. Na tento účel by podľa vládneho návrhu malo rozdeľovať finančné dotácie ministerstvo vnútra. Okrem toho, že v predošlom novelizačnom bode navrhujeme ponechať dotácie na rómsku problematiku v pôsobnosti úradu vlády, máme tiež za to, že ministerstvo vnútra nie je práve vhodným rezortom na riešenie situácie rómskych komunít. Ministerstvo vnútra je skôr charakteristické pre riadenie represívnych zložiek štátu, pričom riešenie rómskej problematiky v sebe zahŕňa aj sociálne aspekty, inklúziu, problematiku zamestnanosti a podobne. Preto navrhujeme tento článok z novely takzvaného kompetenčného zákona vypustiť.

    Vážené dámy, vážení páni, to boli pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám, a veľmi pekne vás prosím o ich podporu, aby sme aspoň zmiernili dopad, negatívny dopad návrhu novely na oblasť ľudských práv.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie je faktická poznámka, končím možnosť, dve. Pán poslanec Martvoň a pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Začnem asi tým, že v podstate pani Nicholsonovaná, pani poslankyňa Nicholsonová správne poznamenala, že za ich vlády tento post podpredsedu vlády bol iba formálnym postom bez reálnych výsledkov, alebo aspoň tak som to nejako pochopil. Poznačil som si, že čo pani poslankyňa povedala, že problematika ľudských práv sa dotýka akejkoľvek sféry, no a práve na to chcem nadviazať, že práve tie jednotlivé sféry sú zverené jednotlivým ministerstvám, ktoré sa o to starajú a ktoré na to dohliadajú. Však uvedomme si jednu základnú vec. Sme členským štátom Rady Európy, podliehame jurisdikcii Euróspkeho súdu pre ľudské práva, taktiež európskym ostatným súdom. Však máme tu nezávislé inštitúcie, nehovoriac o Ústavnom súde, ktoré dohliadajú na dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. Preto ja si myslím, že zverme problematiku ľudských práv jednotlivým rezortom, ktoré sa špecializujú na jednotlivé oblasti, kde sa aj vyskytujú tie ľudské práva. Nie je pravda, že by jednotliví ministri s tým nemali skúsenosti. Dajme príklad, ministerstvo kultúry má skúsenosti so slobodou náboženského vyznania, svedomia. Však majú na starosti registráciu cirkví. Ministerstvo vnútra zasa dohliada na osobnú slobodu a bezpečnosť a ministerstvo spravodlivosti dohliada na väzbu a práva väzňov ako ďalšie. A ďalšie a ďalšie problematiky, ktoré práve súvisia s dodržiavaním ľudských práv v tých inštitúciách. Čiže ja by som to dal skôr do takej roviny, že zverme to odborníkom na ministerstvách, a nie politickým nominantom, ktorí boli v kancelárii podpredsedu vlády pre ľudské práva. A zároveň chcem povedať, že máme tu dve inštitúcie. Jedna je ústavná, to je ombudsman, ktorý má taktiež, alebo teda ochranca ľudských práv, teda verejný ochranca, ktorý má niečo v kompetencii, a máme tu Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré si dôsledne plní svoje úlohy a dohliada taktiež na základe medzinárodnej zmluvy na dodržiavanie ľudských práv v Slovenskej republike a dáva správy potom pre OSN.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. My sme taká zvláštna krajina, my tu máme ten prah citlivosti na vnímanie niektorých skutočností postavený strašne nízko, respektíve vysoko, podľa toho, ako sa na to pozeráme. A v zmysle zásady, že bolesť vlastného zubu vás trápi viac ako hladomor v Sudáne, tak aj v zmysle tejto zásady pravdepodobne konalo a koná ministerstvo zahraničných vecí. V prípade, teda nechcem, aby to, že som upriamený na seba, nie som, ale to je podľa mňa exemplárny prípad vnímania toho, že ako štát sa má starať o svojho občana, že ministerstvo zahraničných vecí nepociťovalo ani trochu a ani náhodou, že to, ako sa ku mne správali v Bruseli, že sa k tomu treba riadne postaviť.

    Predchádzajúci minister, pán Dzurinda, sa k tomu postavil naozaj ako rovný a čestný a veľký chlap, veľký, myslím teda obrazne, a neriešil to vôbec. Teraz mi prišla taká, taká odpoveď z nového vedenia, že, teda taká vajatavá, taká diplomatická. Nuž, ja som teda človekom, ktorý sa vie tešiť aj z mála, alebo bude sa tešiť z toho, alebo umenie toho možného, čo bude a nastane, takže zdá sa, že hlasovaním toto prejde. A poviem si, teda to dobré na tom budem hľadať, že to ministerstvo sa preto k tomu tak stavalo, ako sa stavalo, lebo neriešilo ľudské práva, hej. Čiže to preto mi dávali takéto odpovede. A kdežto tu mi svitá nádej, že keď sa presunie táto agenda pod ministerstvo, tak mi svitá nádej, že konečne dostanem z ministerstva zahraničných vecí odpoveď, s ktorou budem spokojný. Už keď veľká Rada Európy sa mi dokázala ospravedlniť, tak očakávam od nášho ministerstva, že sa k tejto záležitosti postaví čelom a naozaj tak, ako má, obzvlášť keď teraz do referátu dostane ľudské práva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na vystúpenia pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem reagovať iba na pána Martvoňa. Pán poslanec, vy ste neuveriteľný demagóg, lebo vy hovoríte o tom, ako strašne zlyhával podpredseda vlády pre ľudské práva za vlády Ivety Radičovej. Ja som hovorila o tom, že áno, taký podpredseda vlády bez ohľadu na to, kým je personálne obsadený tento post, musí zlyhať, pretože on nemal reálne kompetencie. A hovorila som o tom, poďme sa baviť o tom, ako by sme mali kompetencie podpredsedu vlády rozšíriť tak, aby to nebola len formálna figúrka, ale aby reálne mohol aj dodržiavanie ľudských práv prierezovo cez jednotlivé rezorty ovplyvňovať.

    A to, čo vy hovoríte, že nechajme to na rezorty, no, to ja sa skutočne obávam toho, toho rezortizmu, ktorý je na Slovensku veľmi silno cítiť, pretože ja som to zažila na ministerstve, kde sme mali odborníkov, ktorí riešili agendu ľudských práv, ale vždy iba z pohľadu toho nášho pieskoviska, ktoré spadalo pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Oni sa neboli schopní pozrieť za tie mantinely. Ak to takto bude fungovať na každom jednom ministerstve a nebude to mať nejakého jedného pána, ktorý by to mal z nadhľadu komandovať, celý ten, ten postup, a dohliadať na to, aby tam bola nejaká komplexnosť, tak to jednoducho zlyhá. Tak to zlyhá a môžeme sa staviť o čokoľvek, že keď sa bude vyhodnocovať, bilancovať, o tri roky, o päť rokov, tak jednoducho to, čo teraz vy štartujete, neprinesie nič dobré, iba to, že na Slovensku sa ľudské práva, vôbec agenda ľudských práv, nebude riešiť vôbec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným vystupujúcim v tejto časti rozpravy je pán poslanec Jozef Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, chcel by som v téme zákona o organizácii činnosti vlády a organizácie ústrednej štátnej správy sa zamerať na pôsobenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže predkladaný návrh hovorí o tom, že úlohy tohto úradu budú zverené pod novokreované, alebo novonazvané, a s novými kompetenciami, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Mám za to, že v niektorých bodoch sa stráca akoby taká trošička terminologická nevyváženosť, a mám na mysli pojmy koordinácia, tvorba a výkon.

    Chcel by som povedať, že záverom môjho vystúpenia by som chcel predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mohlo vo vyššej miere zadefinovať základné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov, a to, aby bolo dôsledne aj na základe platného zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí jasné, kedy sa jedná o koordináciu, kedy o tvorbu politiky týmto úradom a kedy o výkon.

    Chcem podotknúť začiatkom vystúpenia, že ten predmetný pozmeňujúci návrh vychádza z filozofie návrhu novely a viac-menej ju nemení, jedná sa v podstate, ak to môžem označiť za viac-menej legislatívnu technickú úpravu, ktorá má za cieľ doplnenie a možno odstránenie medzier návrhu novely, a to v zmysle, aby ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí dostalo skutočné právomoci pri určovaní, tvorbe, koordinácii a výkone zahraničnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom.

    Podľa súčasného znenia návrhu novely o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy budem používať pojem kompetenčný zákon, aby som nebral cteným pánom kolegom čas a pánovi ministrovi, by kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorého funkciu sa vláda rozhodla neobsadiť, mali prejsť na viacerých členov vlády. Rezort diplomacie by teda mal zastrešiť štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

    Aby som sa dostal k meritu veci, myslím si, že tak ako som z predmetného návrhu pochopil, účelom predloženého návrhu zákona v čl. I je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde sa teda nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorá by strešne zastrešovala problematiku, ako tu aj predrečníci spomínali, ľudských práv, ale v niektorých bodoch sa podľa mňa nedostatočne a možno aj nie úmyselne nevenuje práve zosúladeniu fungujúceho zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladaného návrhu kompetenčného zákona.

    Presunúť právomoc podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo v oblasti podpory kultúry národnostných menšín, a Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si myslím, že by bolo vhodné, ale k tomu pozmeňovák nesmeruje.

    V ostatných oblastiach, ktorým sa pozmeňujúci návrh bude venovať, by som chcel, aby sa možno poslanci s ním stotožnili. Jedná sa hlavne o to, že tá krajanská problematika je veľmi špecifická téma, ktorá v oblasti kompetencií prešla za posledné desaťročie viacerými zásadnými zmenami.

    Úrad samotný bol vytvorený v roku 2006 a jeho ambíciou bolo zjednotiť dovtedy veľmi roztrieštenú agendu, ktorú čiastočne zastrešovalo ministerstvo zahraničných vecí, v oblasti vydávania osvedčení ministerstvo kultúry, ktoré zastrešovalo organizáciu kultúrnych podujatí na Slovensku prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov a Úradu vlády Slovenskej republiky, koncepčná činnosť prostredníctvom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a jeho generálneho sekretariátu.

    A k týmto úlohám v oblasti tvorby a výkonu štátnej politiky bolo potrebné v tom čase pridať aj koordináciu krajanskej agendy, a to vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, čo práve predstavovalo, a myslím si, stále predstavuje pridanú hodnotu samotnej existencie úradu.

    Pokiaľ viem, vláda sa nezamýšľa, alebo nedeklarovala ambíciu zrušenia úradu, takže jeho existencia by mala práve túto koordinačnú funkciu nejakým spôsobom mať zachytenú aj v predkladanej novele kompetenčného zákona.

    Chcem konštatovať, že na zabezpečení tvorby a výkonu sa zahraničné politiky voči zahraničným Slovákom, podieľajú okrem spomínaných ministerstiev doteraz aj iné ministerstvá, ktorých agenda nemá zahraničnopolitický, ale vnútroštátny charakter. A to je ministerstvo školstva, ktoré hovorí o krajanských štipendiách, alebo ministerstvo vnútra, ktoré hovorí o migrácii aj v tejto konkrétnej otázke zahraničných Slovákov, ktorí žijú mimo hranice a ďalšie.

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si myslím, že nikdy nevisel vo vzduchu, ako to tvrdil minister Lajčák, a myslím si, že aby sme ho nezavesili zo vzduchu do vzduchoprázdna, bolo by dobré, aby sme sa zamerali na definovanie tých konkrétnych pojmov, kto koordinuje, kto vykonáva a kto tvorí štátnu politiku voči zahraničným Slovákom.

    Predchodca ministra v podobe generálneho sekretariátu splnomocnenca vlády, myslím už predchodca z hľadiska kompetencií, ktoré mu chce novela pridružiť, bol zastrešený podpredsedom vlády pre legislatívu, čoho pozostatky možno nájsť v stále platnom štatúte tohto úradu schváleného aj Ficovou vládou.

    Následne si túto agendu formou uznesenia vlády Slovenskej republiky privlastnil bývalý podpredseda vlády Čaplovič a po ňom ju zdedil aj podpredseda vlády Chmel, kým si agendu nevzala pod patronát samotná predsedníčka vlády Radičová a nezverila ju vedúcemu úradu vlády koncom roka 2010.

    Ak sa teraz navrhuje presun tejto agendy pod ministerstvo zahraničných vecí, tak v duchu doterajšej koncepcie, nie preto, že ide o ministra zahraničných vecí, ale z dôvodu, že minister je zároveň aj podpredsedom vlády Slovenskej republiky.

    V takomto duchu si zamýšľaný presun zachováva svoju logiku, a to aj z dôvodu, že ide o primárne zahraničné záležitosti. S týmto sa dá súhlasiť. Preto hovorím, že v rámci toho pozmeňujúceho návrhu a v rámci tej logiky, ktorú by som chcel predložiť, sa s týmto dá súhlasiť, a preto by som chcel, aby kompetencie ministerstva boli určené v tejto oblasti jednoznačne.

    Preto aj hovorím o negatíve, kedy možno vnímať fakt, že Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ako keby odnímala pridaná hodnota, ktorou doteraz bola tá spomínaná koordinácia vo vzťahu so slovenským zahraničím na vnútroštátnej úrovni, čo predznamenáva postupnú likvidáciu, možno, úradu v tejto oblasti, alebo možno tam vidím snahu, v lepšom prípade, aby sme z úradu neurobili len nejakú servisnú organizáciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

    Je zjavná, podľa mňa, väčšinová politická vôľa posunúť veci smerom k tomu, aby úrad túto kompetenciu nejakým spôsobom nemal, a ja celkom vnímam a oceňujem, že ministerstvo chce robiť koordináciu v oblasti zahraničných Slovákov pod svojou gesciou. Na druhej strane si myslím, že návrh v nedostatočnej miere definuje práve túto oblasť. Čiže ak ministerstvo chce, aby koordinovalo a tvorilo politiku, treba to v kompetenčnom zákone priznať, a aby to tam bolo explicitne uvedené. Myslím si, že ďalej, keďže zjavná väčšinová politická vôľa hovorí, alebo ju vnímam tak, že by chcela posúvať veci odnímania niektorých právomocí toho fungujúceho úradu, možnože sa otvorí aj otázka, a dnes to bolo aj na výbore pre médiá a kultúru, že príde k novelizácii zákona o fungovaní úradu, myslím si, že by bolo dobré, keby sa tieto dva procesy zladili, ale v súčasnom stave to ja neviem posúdiť. Nakoľko k zmenám v zákone príde. Preto si dovoľujem požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, kde si myslím, že je potrebné ponechať úradu kompetencie podieľať sa na tvorbe štátnej politiky a zabezpečenia jej výkonu, keďže výkonné kompetencie mu predložený legislatívny návrh síce neodoberá, ale nie je presne jasné, čo ministerstvo zahraničných vecí v tejto logike bude robiť.

    Ak by som teda mohol zhrnúť, pozmeňujúci a doplňujúci návrh nemení filozofiu návrhu novely, je len, ako som spomínal, legislatívno-technickou úpravou, ktorá sleduje doplnenie medzier v návrhu novely, sústreďuje sa na zákonné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov rozlišujúcich medzi pojmami koordinácia, tvorba, výkon.

    Náš návrh, alebo môj návrh a návrh pána poslanca Hraška, ktorý spolu predkladáme, tento pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, hovorí o tom, že koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí podľa zákona č. 575/2001 Z. z. bude podieľanie sa na výkone podľa zákona o zahraničných Slovákoch, už v zmysle platného zákona teda zostáva úrad, podieľanie sa na tvorbe už je v návrhu novely a zabezpečuje ad jedna výkon, navrhuje sa mu pridať tú výkonnú právomoc práve pozmeňujúcim návrhom.

    Štátna politika, starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá štát zaväzuje, aby posilňoval národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Nemala by byť marginalizovaná. Štát by mal podporovať ich organizácie a inštitúcie zriadenia a zabezpečenia tohto účelu, aby posilňoval vzťahy medzi týmito komunitami a materskou krajinou.

    Podľa platného znenia zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a doplnení niektorých zákonov štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť zameraná na vzdelávanie, vedu, výskum, kultúru, informačnú pôsobnosť a oblasť médií.

    V súčasnosti má úrad Slovákov žijúcich v zahraničí na starosti koordináciu, tvorbu a výkon politiky voči krajanom žijúcim v zahraničí, ktorú definuje predmetný zákon, ktorý som spomínal. A ministerstvo zahraničných vecí sa podieľa na tvorbe a výkone, pričom gesciu nad grantovou schémou má samotný úrad.

    V novele kompetenčného zákona je vládou navrhnuté preniesť výkon na ministerstvo zahraničných vecí a mení sa rozpočtové napojenie úradu na ministerstvo zahraničných vecí.

    V čl. IV sa úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí napája na rozpočet ministerstva zahraničných vecí. V tejto súvislosti sa zároveň ministerstvu v čl. I dopĺňa kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. My navrhujeme iba doplniť pôsobnosť ministerstva o koordináciu a tvorbu, pretože už samotný výkon má podľa platného takzvaného krajanského zákona.

    V tomto bode by som si dovolil predniesť predmetný pozmeňujúci návrh, keďže sa jedná o súboj slovíčok medzi koordináciou, tvorbou a výkonom. Ambíciou, ktorá smerovala k vytvoreniu tohto pozmeňujúceho návrhu je, aby ministerstvo malo skutočné nástroje na tom, aby úrad nevisel vo vzduchoprázdne, vo vzduchu, slovami ministra, alebo teda po novom, vo vzduchoprázdne.

    Čiže navrhujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.

    Po prvé. V čl. I v bode 9 v § 14 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú: "h) koordináciu a tvorbu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, i) koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky v zahraničí a jednotnú prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí." Odôvodňujem túto zmenu tým, že to navrhované znenie nie je v súlade s § 3, ods. 3, zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíval v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvo spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy. Navrhované znenie novely kompetenčného zákona ustanovuje, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom a § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa mení tak, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa bude iba podieľať na zabezpečení tvorby štátnej politiky. Takéto znenie spôsobuje nesúlad medzi kompetenčným zákonom a zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zároveň zakotvuje nesystémové riešenie vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ak bude schválené iba navrhované znenie novely, v prvom rade chýba subjekt, ktorý bude koordinovať a zabezpečovať tvorbu štátnej politiky v tejto oblasti. Preto, spomínal som to viackrát, by bolo veľmi dobré, keby tá koordinácia smerom k ministerstvu zahraničných vecí bola jasne zadefinovaná aj v kompetenčnom zákone. Logicky by ním malo byť ministerstvo zahraničných vecí podľa navrhovaného znenia. Podľa návrhu však tak nie je a cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je preto zakotvenie postavenia uvedeného ministerstva ako subjektu zodpovedného za koordináciu a tvorbu štátnej politiky, čo je aj v súlade s programovým vyhlásením súčasnej vlády.

    V § 14 ods. 2 písm. h) kompetenčného zákona pritom nie je potrebné uvádzať, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zabezpečuje výkon štátnej politiky, keďže v skutočnosti výkon zabezpečuje Úrad pre Slovákov podľa citovaného § 4 ods. 6 písm. b) až j) zákona o zahraničných Slovákoch.

    Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a na realizácii štátnej podpory. Ak bude schválené navrhované znenie, pôjde o nepriamu novelu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, čo je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, ktoré sú v zmysle § 69 rokovacieho poriadku pre navrhovateľa zákona záväzné. Zároveň si myslím, že bude absentovať právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale tento nedostatok odstraňuje pozmeňovací a doplňujúci návrh uvedený v bode 3, ktorý následne prečítam.

    V čl. IV bod 1 v § 2 písm. c) sa slová "ako súčasť štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí" nahrádzajú slovami "ako súčasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí". Odôvodňujeme to tým: Navrhované znenie je zásadnou zmenou v poskytovaní štátnej podpory Slovákom žijúcim v zahraničí a nie zosúlaďovaním pojmov s predmetom úpravy zákona. Súčasný model štátnej podpory pozostáva z rôznych opatrení, z ktorých sú verejnosti najznámejšie osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí a dotácie na projekty na udržiavanie národného povedomia a kultúrnej identity v súlade s čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky.

    Predmetom úpravy zákona je práve naopak, zakotvenie takého systému opatrení štátnej podpory, ktorá je v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, keďže štátna podpora napríklad vo forme dotácií je nástrojom štátnej politiky, a nie akýmsi bianco šekom, ktorý umožňuje Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udeľovať dotácie bez akýchkoľvek kritérií, respektíve ako dar alebo formou odškodnenia. Štátna podpora sa aj v minulosti, pred vznikom úradu, pred rokom 2006, udeľovala ako súčasť štátnej politiky, a to v súlade s dokumentmi, ktoré prijala Národná rada alebo vláda. K takýmto dokumentom patrí Deklarácia Národnej rady k Slovákom žijúcim v zahraničí alebo Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 625 zo 17. novembra 2008, ktorým bola schválená koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. V súlade s uvedenou koncepciou ako základným dokumentom vyjadrujúcim politiku štátu vo vzťahu k Slovákom v zahraničí sa do roku 2015 zrealizujú všetky opatrenia štátnej podpory, napríklad v súlade s koncepciou sú nastavené aj spomínané dotačné pravidlá, kritériá posudzovania projektov a podobne.

    Ak bude schválené navrhované znenie novely, bude to nielen v nesúlade s predmetom úpravy zákona, to jest presný opak toho, čo hovorí dôvodová správa k návrhu novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ale tiež nebude možné napríklad overiť hospodárnosť udeľovania dotácií, keďže udeľovanie štátnej podpory nebude musieť byť v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Mám obavu, že vznikne stav, na ktorý upozornila už finančná kontrola úradu vlády vo svojich správach č. 3/2009 a opätovne č. 5/2011, keď konštatovala, že v rokoch 2006 až 2010 nebolo možné overiť hospodárnosť udeľovania dotácií poskytnutých Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že takýto legislatívny návrh nie je v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, požiadavkou na účinnosť, efektívnosť a zákonnú zodpovednosť nakladania s verejnými financiami.

    Pozmeňujúci návrh teda, ak by som ho mal zhrnúť, v tomto bode smeruje, aby bola rešpektovaná filozofia a predmet úpravy zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pričom formulačne sa prihliada na znenie navrhovateľa, ktoré zavádza v čl. IV v bode 2 v § 3 zákona, predmetný § 3 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

    Bod 3. A tým bodom by som skončil. V čl. IV v bode 5 v § 4 ods. 6 písm. a) znie: "a) podieľa sa na zabezpečovaní tvorby štátnej politiky a zabezpečuje jej výkon vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Odôvodňujeme to tým: "ako je uvedené už v bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíva v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 1 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvá spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti sa podieľali na tvorbe a výkone štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona. V tomto ohľade je nová právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí podľa § 4 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorá spočíva v podieľaní sa na zabezpečení tvorby štátnej politiky duplicitná s právomocou, ktorú má tento úrad ako orgán štátnej správy podľa § 3." Na druhej strane si myslím, že absentuje právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Nechcem sa k tomu vracať, odargumentoval som to predtým.

    Navrhované znenie, si myslím, že nie je v súlade s § 4 ods. 6 písm. b) až j) platného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ani s filozofiou a predmetom úpravy zákona, ktorý predkladáte. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odstrániť tieto nezrovnalosti a nesúlad navrhovaného znenia s inými ustanoveniami zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

    Myslím si, že nad týmto neexistuje žiadne nejaké obrovské politikum. Snažil som sa venovať krajanskej otázke aj v predchádzajúcom volebnom období v snahe určiť strechu, ktorá nad úradom má byť, ak bola táto právomoc priznaná ministerstvu zahraničných vecí, po novom európskych záležitostí, bolo by dobré, ak by malo skutočne priznané právomoci, ktoré by mu nespochybniteľne zabezpečovali koordinačnú, tvorivú aj určujúcu funkciu presne. Myslím si, že tento, podľa môjho názoru, vecný pozmeňujúci návrh by mohol získať podporu, aj keď vás tu je veľmi málo, kolegyne, kolegovia, čím aj za kolegu Hraška vás o ňu prosím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka. Bol to posledný pán poslanec prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 125, spoločná správa výborov má tlač 125a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

    Pán minister je prítomný, aj čakal, kedy môže vystúpiť, ale viem, že sa zdržiaval u predsedu Národnej rady, takže o chvíľočku určite príde.

    Pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona, ktorý máme ako tlač 125.

  • Dámy a páni, pani podpredsedníčka, prajem všetkým príjemný dobrý deň, zvyšok toho dňa asi strávime spolu, takže dovoľte mi, aby som na úvod uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Chcem uviesť voľnou rečou asi nasledovné. Predmetom tohto zákona je v zásade zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Chcem podotknúť, že ide v prvom rade o prenesenie, časové prenesenie zvýšenia tejto dane, tak ako to už bolo v zákone schválené predchádzajúcou vládou a predchádzajúcim parlamentom, z marca budúceho roku na október roku tohto. Prečo tak robíme? Robíme tak kľúčovo z fiškálnych dôvodov, lebo sa snažíme naozaj maximalizovať výnos aj zo spotrebných daní, čiže preto predsúvame zavedenie zvýšenia tejto spotrebnej dane o pár mesiacov dopredu, pretože z dôvodu takzvaného predzásobenia, keďže pôvodný návrh zvýšenia mal byť až od marca budúceho roku, by sme mali z titulu toho neskoršieho zvýšenia spotrebnej dane vlastne dodatočný výpadok vyše troch mesiacov a následne ešte znížený príjem z takzvaného efektu predzásobenia. Takže dôvod, priznávam úplne otvorene, kľúčovým dôvodom je zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Toľkoto na úvod.

    Dámy a páni, ďakujem.

  • Prosím, pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyni Eve Hufkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený podpredseda vlády a minister financií, vážení prítomní. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 125) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada uznesením č. 124 z 25. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet (uznesenie č. 71 zo dňa 6. septembra 2012).

    2. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor (uznesenie č. 73 zo dňa 4. septembra 2012), výboru pre hospodárske záležitosti (uznesenie č. 64 zo dňa 6. septembra 2012) a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (uznesenie č. 32 zo dňa 4. septembra 2012).

    Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom 3 tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodom 4 spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 74 z 10. septembra 2012. Výbor určil mňa za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite, pani spoločná spravodajkyňa, miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zrejme navrhovateľ nemá aké zaujať stanovisko a spravodajca, predpokladám tiež, že nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 145. Spoločná spáva výborov má tlač 145a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni. Vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh. Zámerom predmetného materiálu je prehodnotenie súčasnej platnej úrovne sadzieb správnych poplatkov, z ktorých viaceré neboli niekoľko rokov zmenené a nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom spojených s realizáciou požadovaných spoplatňovaných úkonov a konaní. Medzi podstatné zmeny v sadzobníku správnych poplatkov patrí úprava doterajšieho spoplatňovania stavebného povolenia, ktorá pri určení konkrétnej sadzby poplatku bude vychádzať z objemu obostavaného priestoru danej stavby. Rovnaký prístup sa navrhuje prijať aj pri spoplatnení kolaudačného konania. Ďalšou zo zmien je spoplatňovanie prvého zápisu motorového vozidla do evidencie v Slovenskej republike pre motorové vozidlá kategórie L, M1, N1 s výkonom motora nad 80 kW v závislosti teda od výkonu motora. Zmeny v sadzobníku správnych poplatkov sa navrhujú aj pri úkonoch a konaniach na správach katastra, pri registrácii liekov, pri udeľovaní dopravnej licencie, pri povoľovaní prepravy nadmerne ťažkých a nadrozmerných nákladov, pri zmenách licencií na prevádzkovanie hazardných hier, takisto v oblasti povoľovania banskej činnosti, v oblasti životného prostredia. Nadväzne na ustanovenie colného kódexu spoločenstva sa zo sadzobníka správnych poplatkov vypúšťajú tie spoplatňované úkony, ktoré sa týkajú úkonov a konaní colných orgánov. Upravujú sa sadzby poplatkov za úkony a konania zastupiteľských úradov v závislosti od úrovne spoplatňovania obdobných aktivít v týchto krajinách, v ktorých pôsobia naše zastupiteľské úrady. Obdobne sa aj v prípade súdnych poplatkov pristupuje k revízii niektorých ustanovení zákona, ktorých výklad a rozhodovacia prax súdov neboli jednoznačné, a taktiež sa upravuje spoplatňovanie preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dochádza k úprave sadzieb súdnych poplatkov takisto za úkony prokuratúry. V rámci novelizácie zákona o hazardných hrách, ktorý sa v tejto novele zákona takisto otvára, sa navrhuje zmeniť percentuálny odvod do štátneho rozpočtu z prevádzkovania číselných lotérií zo súčasných 18 percent na 20 percent a spresňuje sa oprávnenie Ministerstva financií Slovenskej republiky meniť z vlastného podnetu udelené individuálne licencie na prevádzkovanie hazardných hier v prípade zmeny právnych predpisov týkajúcich sa prevádzkovania týchto hier. V predloženom návrhu sa novelizuje aj zákon o zrušení kolkových známok, a to z dôvodu posunutia termínu ich zrušenia z 1. januára budúceho roku na 1. január 2014 so zámerom vytvoriť dostatočný priestor na prijatie uvažovaného komplexného riešenia, naozaj komplexného riešenia úhrad správnych a súdnych poplatkov novými modernými formami pre všetky príslušné orgány v štáte. Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy možno očakávať pozitívny vplyv z dôvodu navrhovaného zvýšenia úrovne viacerých sadzieb poplatkov a doplnenia sadzobníka o nové spoplatňované úkony a konania. Zavedením spoplatnenia prvého zápisu držiteľa motorového vozidla do evidencie v Slovenskej republike sa očakáva v tomto roku pozitívny vplyv na úrovni vyše 6 mil. eur a v nasledujúcich rokoch približne 30 mil. eur. Zo zvýšenia percenta odvodu pri číselných lotériách sa uvažuje s ročným nárastom vo výške 3 mil. eur. Ďalšie vplyvy na príjem verejného rozpočtu nie sú konkrétnejšie vyčísliteľné, avšak podľa bližšej kvantifikácie príslušných rezortov predstavujú očakávané finančné dopady z navrhovaných zmien a úprav sumu takmer vyše 8 mil. eur ročne.

    Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ladislavovi Kamenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 145) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 126 z 25. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona o správnych poplatkoch týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o správnych poplatkoch stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: 1. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet (uznesenie č. 70 zo dňa 6. septembra 2012), ústavnoprávny výbor (uznesenie č. 75 zo dňa 4. septembra 2012), výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj (uznesenie č. 27 zo dňa 6. septembra 2012). Z uznesenia výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Máte ju pred sebou.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode spoločnej správy č.1 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu o správnych poplatkoch odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správnych poplatkoch schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 73 z 10. septembra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril

    1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady,

    2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k prerokovanému vládnemu návrhu zákona. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za poslanecký klub SDKÚ-DS pán poslanec Beblavý, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Martin Chren. Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Vašečka a pán poslanec Ivan Švejna. Nech sa páči, pán poslanec Beblavý za poslanecký klub SDKÚ-DS. Prepáčte ešte na chvíľku. Pán poslanec Martvoň, máte procedurálny? Nie.

    Tak nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupujem znovu v rozprave a ospravedlňujem sa, ešte dnes niekoľkokrát vystúpim, ale pre mňa relevantné body sú v tomto prípade koncentrované na začiatok schôdze. Čiže dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorým vláda mení správne poplatky. Dovoľte mi vystúpiť za náš klub aj trošku širšie a politicky a potom predložiť aj jeden pozmeňovací návrh.

    Začnem širšie a politicky. Myslím si, že už aj samotná vláda pochopila, že urobila zásadnú politickú chybu, keď sa konsolidáciu verejných financií pokúsila predať verejnosti ako projekt na otrasenie bohatých. Myslím si, že aj predseda vlády, myslím si, že aj tu pán prítomný minister financií už oľutovali deň, keď začali tvrdiť, že konsolidácia a tie opatrenia sa dotknú len dvanástich percent najbohatších a ostatných 88 percent obyvateľov tejto krajiny ich ani nepocíti. Oľutovali to, myslím si, nie preto, že by mali až taký vášnivý vzťah s pravdou, ale preto, že toto tvrdenie, aj podľa prieskumu verejnej mienky, im neverí ani verejnosť a nie je ani pravdivé. My už sme zdokumentovali, ako celý tento konsolidačný balíček sa, naopak, dotkne každého občana tejto krajiny, skoro. Dokonca musím povedať, že sme vyhlásili aj hľadanie, pátranie po občanovi, ktorého sa nedotkne, ktorý patrí medzi tých 88 percent. Dovoľte mi vám povedať, že zatiaľ sme dostali asi tri alebo štyri prihlášky z ktorých jeden občan napísal, že nežije na území Slovenskej republiky, jeden občan napísal, že jeho sa to náhodou netýka, ale je na nás naštvaný, lebo sa ho dotýkajú iné opatrenia Ficovej vlády, ktoré nespomíname, a to rozhodne tiež nepatrí medzi tých 88 percent, a tretí občan nám vynadal, že sme všetci rovnakí a oberáme ho o peniaze. Z tohto dôvodu chcem len povedať, že nie je pravda, že vládny konsolidačný balíček sa dotýka len najbohatších. Dotýka sa všetkých občanov a tento zákon, ktorý tu máme, je toho príkladom. Už v prvom čítaní sme hovorili o tom, že nielen ľudí, ktorí si chcú kúpiť nové auto, zďaleka to nemusí byť trojlitrový bavorák, sa bude týkať zvýšenie poplatkov. Hovorili sme aj v prvom čítaní o tom, že nový, pomerne malý, 60-, 70-metrový byt sa zdraží na základe tohto zákona o cca 120 eur na základe kolaudačných a iných poplatkov súvisiacich s vydaním stavebného povolenia v bytových domoch. Pretože autori zákona zabudli na to, že byty v bytových domoch nevlastnia developeri, ale si ich kupujú obyčajní ľudia. A tým nemyslím Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, aj keď tí si ich určite kupujú tiež. Toto všetko sa bude týkať úplne normálnej strednej slovenskej vrstvy, ktorá pracuje, platí normálne dane. Takisto sme upozornili na to, a k tomu sa dostanem o chvíľku, že štát chce v tomto zdaniť, alebo teda spoplatniť výrazne súdenie sa so štátom, hoci fiškálny výnos tohto opatrenia bude minimálny. Ale k tomu sa ešte vrátim. Preto my ako klub SDKÚ-DS odmietame tento návrh zákona ako celok a myslíme si, že je potrebné ho neschváliť ako celok. Keďže vláda často rada opakuje, že nie je alternatíva, nemáme alternatívu, tak by som, pán minister, vám len dal do pozornosti to, že celý fiškálny efekt tohto zákona sa dá bez problémov nahradiť zvýšenými dividendami štátnych podnikov, a vy to dobre viete. Pretože v tejto krajine má konsolidáciu zaplatiť každý, okrem štátnych podnikov a ich manažérov. Aspoň súdiac podľa vašej stratégie konsolidácie. Takže preto my tento návrh odmietneme a moji kolegovia predložia ešte ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktorými sa budú snažiť, v prípade, že sa nám nepodarí toto odmietnutie presadiť, aspoň vyhodiť z neho tie najväčšie, by som povedal, zločiny alebo zločinnosti. Dovoľte mi následne na to predniesť aj, uvidíme o chvíľočku, či sú to silné reči, pán minister, len dočkajte. Ďakujem. Som rád, že sa mi už vyhráža prvýkrát v tomto volebnom období aj člen vlády. Verím, že nie posledný. A poďme ďalej. Takže jedna vec, ktorá v tom zákone je a ktorá sa nedá nijako zdôvodniť ani fiškálnym výnosom, ani fiškálnou potrebou, je spoplatnenie toho, keď sa občan chce súdiť so štátom, lebo mu štát spôsobil nezákonným rozhodnutím škodu. Prečo to nemá žiadny fiškálny zmysel, je ten, že počet tých prípadov je pomerne malý. To znamená, že aj celkový rozpočtový efekt toho, keby sme ich rovno spoplatnili podľa vládneho návrhu, je z hľadiska štátneho rozpočtu úplne zanedbateľný. To znamená, ťažko nám uveriť, že toto bolo do zákona dané, pretože štát v situácii problematickej fiškálnej konsolidácie potrebuje každé euro, lebo tých eur z tohto konkrétneho návrhu je naozaj, naozaj minimálne. Preto sme už vo výbore navrhli ústami pána poslanca Procházku, aby sa toto zmenilo. Ústavnoprávny výbor tento jeho návrh hlasmi poslancov SMER-u odmietol. Preto mi dovoľte v mene poslancov Beblavého, Procházku a Žitňanskej predložiť opätovne tento pozmeňovací návrh a dovoľte mi ešte raz ho zdôvodniť. O čo nám ide, je, že ak štát svojím nezákonným chovaním poškodil človeka, tak žiadať od neho, aby skladal potenciálne desaťtisíce eur, aby vôbec sa mohol domôcť svojej pravdy, nie je teda nielen v súlade s doterajšou právnou praxou, ale nie je ani v súlade, myslím si, že s určitou základnou morálkou fungovania právneho štátu. A to je dôvod, prečo my navrhujeme, aby v tomto sa návrh zmenil, a dovoľte ten návrh prečítať.

    V čl. II sa vypúšťa bod 3. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    V čl. II bod 14 znie: Bod 14. V sadzobníku súdnych poplatkov položka 10 znie: "Položka 10. Bod a) z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, 70 eur. Písmeno b) z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o priestupku na základe žaloby, 35 eur. Bod c) z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bola uložená sankcia za iný správny delikt, alebo určená daň, alebo clo, alebo boli dane, alebo clo dodatočne vyrubené na základe žaloby, 70 eur. Pod písmenom d) z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý rozhodol vo veci aj v prvom stupni, okrem ministerstiev, na základe žaloby, 70 eur. Písmeno e) za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam správneho orgánu, ak rozhodol okresný súd alebo krajský súd, 70 eur. Písmeno f) za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, 70 eur. Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu vo veciach regulácie v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, odkaz 3i, ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, 500 eur. Písmeno h) za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie politickej strany alebo hnutia, 350 eur."

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik, pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Vďaka za toto intro. Miro, ja plne súhlasím s tým, že zvlášť v prípadoch, kedy je konaním štátu poškodený občan, je nehoráznosť zamedzovať jeho prístupu k spravodlivému súdnemu konaniu tým, že sa budú poplatky za takéto súdne konanie šplhať do výšin, ktoré si bežný slovenský občan nemôže jednoducho dovoliť. Preto podporujem tento pozmeňujúci návrh a myslím, že aj v mene celého klubu SaS môžem povedať, že súhlasíme s týmto prístupom, a dúfam, že aj na strane SMER-u sa nájde dostatok ľudí, ktorí ho podporia, lebo jediné, čo týmto pozmeňovákom môžeme dosiahnuť, je to, že občania budú mať reálnu možnosť, aby v prípadoch, kedy boli konaním štátu poškodení, sa mohli domôcť spravodlivosti.

    Ďakujem.

  • Aj ja rád by som podporil tento pozmeňujúci návrh, pretože aj spolu s kolegom Martinom Chrenom sme tento pozmeňujúci návrh na výbore pre verejnú správu predložili a plne s ním súhlasíme. Nielen ja, ale aj moji kolegovia v KDH, v klube KDH. Jedna poznámka k vášmu úvodu. Chcel by som vám povedať, pán kolega, že občan, ktorý žije v zahraničí, tých troch občanov, čo ste našli, ktorí sa ozvali, že sa ich nebudú týkať poplatky, tak toho občana, ktorý žije v zahraničí, si môžete škrtnúť. Ten sa mi medzitým ozval, lebo zistil, že podľa tohto návrhu, podľa čl. I bodu 9 písm. c) sa dvíha poplatok za overenie zahraničnej listiny, verejnej listiny zo 6,50 na 10 eur. Takže, aj tohto zahraničného občana sa to bude týkať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. My sme do 30. septembra dali deadline na to, aby sme toho občana našli. Takže ešte je čas. Ale možno ten občan chcel povedať, že už sa nemieni na Slovensko vrátiť. A tým pádom ani to overovanie, o ktorom hovoríte, sa ho už týkať nebude. Aspoň tak som ja chápal jeho, jeho mail. Ale uvidíme. Plus chcem poďakovať za to pripomenutie. Ja sa priznám, že som nevedel, že vy ste to na tom výbore pre verejnú správu podali, a chcem vám poďakovať za to. Chcem aj zároveň zdôrazniť, aby to naozaj férovo zaznelo, že aj pod tým pozmeňovákom sú podpísané všetky opozičné kluby, alebo teda ich, ich poslanci, a vnímam to ako spoločnú iniciatívu. Rada nás vláda aj médiá zosmiešňujú ako rozbitú opozíciu, ale niekedy v niečom je tá kritika určite oprávnená, ale myslím si, že našou úlohou dnes je ukázať na konkrétnych veciach, ako je aj táto, že v dôležitých veciach vieme postupovať spoločne. A čím viac ich budeme mať, tým možno viac sa nám podarí ukázať, že vieme, vieme to spolu zmeniť, a verím, že aj tento pozmeňujúci návrh bude toho príkladom.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Chrenovi za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi dnes na tomto mieste vystúpiť nielen s odborným, ale aj s trochu politickým prejavom. Podľa predkladacej správy k návrhu zákona, k predloženej novele zákona o správnych poplatkoch je jej "zámerom prehodnotenie existujúcich úkonov a konaní z hľadiska ich vecného obsahu, ale predovšetkým posúdenie úrovne súčasne platných sadzieb poplatkov, ktoré pri viacerých úkonoch a konaniach už nezohľadňujú skutočne vynaložené náklady príslušných orgánov". Toľko citát. Toto tvrdenie je však pravdivé len sčasti. V skutočnosti je jediným cieľom tohto zákona ošklbať občanov Slovenskej republiky, a to všetkých občanov, nielen tých bohatých, dohromady o vyše 100 mil. eur do roku 2015. A to prostredníctvom poplatkov za úkony štátnej byrokracie, ktorá je prezamestnaná, pomalá a neefektívna. Len nedávny prieskum spoločnosti Exe, čo je na jednom z úradov spadajúcich pod ministerstvo vnútra, a tento úrad bol vybraný samotným ministerstvom ako jeden z tých top na Slovensku, ukázal, že prezamestnanosť na tomto úrade dosahuje až 40 percent. Vy však nie ste schopní šetriť. Nie ste schopní utiahnuť sami sebe opasok a míňať menej. A za túto vašu neschopnosť musia zaplatiť občania Slovenska, a to prostredníctvom vyšších daní a vyšších poplatkov. Nestačí vám, že zvyšujete dane. Nestačí vám, že znovu zavádzate koncesionárske poplatky, ktoré naša predchádzajúca vláda zrušila. Ďalších zhruba v priemere 50 eur idete slovenským pracujúcim vytiahnuť z vrecák cez drahšie kolky a správne poplatky. Najväčší príjem plánujete z novej, takzvanej registračnej dane, ktorú majú občania platiť pri kúpe nového motorového vozidla s výkonom nad 80 kW. Zavádzate tým úplne novú daň, ktorú sme doteraz na Slovensku nepoznali. Zjavne je vaším vzorom, páni zo SMER-u, orbánovské Maďarsko, ktoré podobnú registračnú daň zaviedlo pred pár rokmi. Chvíľu sme z toho ťažili. Mnoho maďarských občanov kupovalo a registrovalo autá na Slovensku namiesto toho, aby to robili doma, v Maďarsku. Vy však idete aj o túto konkurenčnú výhodu našu krajinu pripraviť. Chcem vám povedať, čo si o takejto vašej politike myslia občania. Aby aj ich hlas mohol zaznieť v tomto parlamente. Dovoľte mi zacitovať odkaz zo sociálnej siete Facebook používateľky menom Lenka Karperová, ktorý na stránke vášho predsedu Roberta Fica zanechala v uplynulých dňoch, kým ho vaši cenzori nevymazali. Aj sám váš predseda, pán Fico, v minulosti zvykol citovať internetových diskutérov, dokonca anonymných, skrytých pod rôznymi prezývkami, napríklad Pivo 1. Na základe podnetu neznámeho bežného občana ste dokonca odvolali generálnu riaditeľku STV, pani Zemkovú. Preto dúfam, že pochopíte, že hlas občanov má právo zaznieť v tejto snemovni. Čo teda píšu občania vášmu pánu predsedovi na jedinom mieste, kde sa mu môžu priamo prihovoriť, lebo sa pred nimi nedokáže na Facebooku skryť? Citujem, respektíve radšej parafrázujem, aby sme sa vyhli niektorým viac emotívne založeným výrazom, Lenku Karperovú na facebookovej stránke Roberta Fica: "Jazdím na starom aute, ktoré mám každú chvíľu v oprave, lebo nezarábam toľko, aby som si mohla dovoliť auto, ktoré sa nekazí. S mojím úbohým platom aj tak musím dochádzať do roboty vlakom, lebo vaša smerácka vláda je taká neschopná, že nedokáže o pár percent znížiť palivovú daň. Na aute sa teda vozím len sporadicky. Teraz, keď po piatich rokoch šetrenia plánujem, že si kúpim auto, ktoré sa nekazí, je o niečo lepšie a silnejšie a vydrží bez opravy aspoň pár rokov, tak vy pripravíte daň, a pripravujete nie jednu, ale rovno dve. Jednu registračnú a druhú cirkulačnú. To aby sa nám, ľuďom bez peňazí, žilo ešte o niečo horšie." Pokračovanie textu je už len o vyjadrení názoru na takýto typ politiky, aký presadzujete, páni a dámy zo SMER-u, a vyjadruje prianie špecifického vývoja politickej budúcnosti strany SMER zo strany bežných občanov, na ktorých hrubo antisociálna politika SMER-u dopadne, a z dôvodu snahy neohrozovať mravný vývoj detí a mládeže, prípadne Igora Matoviča, ktorý tu tiež nie je, ale mohli by si pozrieť rokovanie zo záznamu, som sa ho rozhodol necitovať. Toto si, dámy a páni zo strany SMER, myslia bežní Slováci o vašej neschopnosti šetriť na štátnej správe a o všetkých tých zvyšovaniach daní a poplatkov, ktoré vaša hlasovacia mašinéria v posledných mesiacoch jeden za druhým schvaľuje. Sám keď som počul o plánoch inštitútu finančnej politiky zaviesť ešte zvýšenú cestnú daň pre všetky autá, čiže aj pre ľudí, nielen pre firmy, som sa už musel pozastaviť nad vaším hlbokým podceňovaním schopnosti slovenských občanov pochopiť, kto im skutočne škodí. To si naozaj myslíte, že len kvôli peknej kravate, srdcervúcim príhovorom a kvôli rozdávaniu karafiátov na MDŽ si ľudia na Slovensku neuvedomia, koľko peňazí im idete navyše brať už aj tak z nízkych platov? Je mi jasné, že vaša skupina, ktorú už dnes prezývajú 83 Kolesíkov, si tu schváli, čo chce. Ale nemali by ste zabúdať, že ste tu zvolení pre ľudí. A nie preto, aby ste ľudí zdierali. A hoci rešpektujem výsledok volieb, musím vám pripomenúť, že vaše víťazstvo a zostavenie vlády jedinej strany neznamená, že vám Slovensko patrí. Vy máte len mandát, čo najlepšie ho spravovať, nie začať ho celé rozoberať cez strategické zákazky a nechať obyčajných ľudí celé to zaplatiť aj cez drahšie kolky. Apropo kolky. Táto otravná povinnosť mala byť vďaka našej vláde zrušená. No týmto zákonom ju znova zavádzate. Najmenej o rok dlhšie tak budú úrady otravovať občanov a posielať ich na poštu kvôli kolkom. Na záver mi dovoľte ešte upozorniť na bod, ktorý už spomenul kolega Miro Beblavý, ktorý stavia tento váš návrh dokonca na hranu ústavnosti. S viacerými kolegami sme sa ho snažili, tak ako spomenul aj kolega Paľo Zajac, zmeniť už počas rokovaní výborov, no nepodarilo sa nám to. V čl. II bod 3 vášho návrhu plánujete vypustiť zo zákona o súdnych poplatkoch ustanovenie, ktoré súdne konania o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu alebo úradným postupom orgánu verejnej moci zaraďovalo medzi konania, ktoré sú oslobodené od súdneho poplatku. Takto oslobodené sú tieto konania napríklad aj v susednej Českej republike. Navrhovaná zmena môže znemožniť občanom prístup k súdu a k nezávislému posúdeniu ich sťažností. Môže tak narážať naozaj na rámec Ústavy Slovenskej republiky, na princíp právnej istoty a právneho štátu. Keď vidím tento návrh, ktorým chcete uvaliť na bežných občanov povinnosť platiť súdny poplatok až do skoro 16 tisíc eur, ak sa budú chcieť sťažovať proti nesprávnemu rozhodnutiu nejakého úradu. Keď vidím, ako napríklad zvyšujete aj či už pokuty za rýchlosť alebo ostatné poplatky, viete, nemôžem sa ubrániť dojmu, že všetky tieto návrhy zákonov písal niekto, kto si myslí, že všetci občania majú taký príjem a taký plat ako sociálni demokrati so státisícovými hodinkami. Veľmi rýchlo ste sa, páni kolegovia, vzdialili od bežných občanov a veľmi rýchlo vám začali byť občania tejto krajiny a ich skutočné finančné možnosti ukradnuté. Preto ani ja, ani celý náš poslanecký klub nepodporíme túto novelu zákona, a naopak, podporíme tie pozmeňujúce návrhy, o ktorých vieme, ktoré či už navrhujú vypustiť novú daň za registráciu áut, alebo znovu sprístupňujú možnosť pre radových občanov brániť sa pred svojvôľou úradov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Martvoň a pán poslanec Brixi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ešte jedno pre upresnenie. Ja keď som čítala, kto sa prihlásil do rozpravy písomne, som prečítala pána Ivana Švejnu, ale má to byť pán Ivan Štefanec, takže som rada, že už je to opravené, a ospravedlňujem sa za tú chybu.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Hneď v úvode mojej faktickej poznámky poviem jednu takú vec, ktorú si asi kolegovia z opozície nevšimli. Ja spolu s ďalšími troma kolegami poslancami sme pripravili pozmeňujúci návrh k súdnym poplatkom v tomto zákone. Bolo to konzultované a pracovalo sa na tom v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Čiže k tomu sa ešte dostanem. Čiže reagujeme na určité podnety aj zvonku, aj od našich členov, aj teda od bežných ľudí. Teraz by som reagoval k vystúpeniu pána poslanca Chrena. No, pán poslanec Chren, no, ja by som to povedal trošku takým spôsobom. Budem citovať vašu kolegynku, pani Nicholsonovú, ktorá povedala jedno také slovo na moju osobu, že som demagóg. No, vy ste demagóg, ja dokonca si dovolím povedať, že vyprosím si, aby ja som bol porovnávaný s nejakým Kolesíkom, alebo aby moji ostatní kolegovia boli porovnaní s Kolesíkom. To si vyprosíme. Začneme vás porovnávať. No, čo sa týka vášho vystúpenia, no, poukázali ste na nejakú občianku, ktorá napísala nejaký mail, predpokladám pod fiktívnym nicknameom. Myslím si, že to bola dokonca vaša členka, ale mne je to také trošku smiešne, že človek bez peňazí, čo si chce kúpiť silné auto. No, trošku sa treba počúvať. Zároveň cestná daň, ste povedali, sa dotkne aj bežných občanov. No, cestná daň sa týka iba právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov, čiže zasa bežných občanov sa to nedotne. Čo sa týka aj motorových vozidiel nad 80 kW. No, bežný občan koľkokrát do života si kupuje motorové vozidlo nad 80 kW? No, dovolím si povedať, že možno tak dvakrát, trikrát do života, a aj tak mnohokrát tá kubatúra alebo ten výkon teda je nižší. Čiže to, čo my zavádzame, sú správne poplatky, ktoré sa hlavne dotknú rôznych zbohatlíkov alebo ľudí s vyššími príjmami, a čo sa.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Pán kolega, po injekčných striekačkách som myslel, že ma už dnes neprekvapí nič, ale váš prejav plný arogancie, demagógie a klamstva ma rozhodne nenechal chladným. Vy ako ekonóm, ktorý ste tu sedeli aj posledných 18 mesiacov a viac, by ste veľmi dobre mali vedieť, o čom sú konsolidácie verejných financií, a mali by ste si byť vedomí toho, že v dnešnej dobe iná cesta ako konsolidácia zvyšovaním niektorých základných poplatkov neexistuje. Vy ste sa pýtali, čo urobila táto, čo urobila táto vláda pre občanov, a snažili ste sa to spochybniť. No, ja sa môžem opýtať, čo urobila vaša vláda pre to, aby optimalizovala verejné financie v štátnej správe a jednotlivých rezortoch okrem toho, aby nezabudla optimalizovať záujmy vlastné a záujmy stranícke. Takže, pán kolega Chren, ak sa chcete pýtať, čo si myslia občania o našej politike, najprv sa spýtajte, čo si myslia o politike vašej, a na to ste dostali odpoveď 10. marca.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Chren, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na konkrétnu žiadosť pána poslanca Martvoňa sa teda jemu ospravedlňujem za prirovnanie k pánu Kolesíkovi, to po prvé. Po druhé, pre pána Brixiho, viete, naša vláda vám zanechala konsolidačný balík, návrh opatrení, z ktorých až dve tretiny boli opatrenia na strane výdavkov. To znamená šetrenie na úradoch, šetrenie na štáte, šetrenie na verejných výdavkoch. Ja ako som povedal, uznávam výsledok volieb, uvedomujem si výsledok volieb a to, k čomu viedol, ale zároveň vám teda musím povedať, že nič z toho, čo tu teraz robíte, ste občanom pred tými voľbami nesľubovali. Toto sú tie vaše istoty, že ich idete ošklbať o 100 mil. eur? To je to, čo ste sľubovali na bilbordoch? No, ja som to nikde nezachytil, a preto musím konštatovať, že teda výsledok volieb bol poznačený volebným podvodom zo strany SMER.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, krátko si dovolím vystúpiť aj ja k tomuto bodu a možno to dať do súvislosti, tento prerokovávaný bod, aj s niektorými ďalšími prerokovávanými bodmi na tejto schôdzi. Na tejto schôdzi rokujeme teraz v druhom čítaní o zákone o správnych poplatkoch, v ktorom sa novelizuje aj zákon o súdnych poplatkoch, a v prvom čítaní budeme rokovať o zákone o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa mojej mienky ich treba čítať spolu, pretože spolu dávajú taký komplexnejší obraz a z toho obrazu, tak ako boli predložené, aj keď po pripomienkovom konaní v mierne zjemnenej forme, odkazujú občanom, že každý občan, ktorý sa domáha svojho práva voči štátu je potenciálny kverulant, pretože občania, ak vám štát spôsobil škodu a vy budete chcieť, aby vám ju podľa zákona nahradil, budete to mať podľa týchto dvoch zákonov spolu o niečo zložitejšie a o niečo drahšie, ako ste to mali doteraz. Zato zodpovednosť tých, ktorí vám túto škodu spôsobili, bude zase o niečo menšia, a to nie je v poriadku podľa mojej mienky. Otvorene si treba povedať, že pokiaľ ide o tú časť, v ktorej sa upravujú súdne poplatky, tak prínos pre konsolidáciu verejných financií zo zvýšenia týchto súdnych poplatkov tak ako to navrhuje vláda, je z hľadiska verejných financií naozaj zanedbateľný. Zato sťaží prístup k spravodlivosti všetkým slušným ľuďom, ktorí sa cítia ukrivdení štátom. Povedzme si úprimne, kam cieli táto právna úprava. Podľa mojej mienky je cieľom vyrovnať sa, alebo sťažiť, alebo aspoň zdražiť žaloby pre tých, ktorí žalujú štát z vypočítavosti. Možno bez toho, aby mali jasný právny nárok, možno pre tých, ktorí si myslia, že v tom vedia chodiť a uspejú. A všetci, kto sme robili vo verejnej správe, kto sme robili na ministerstve, máme skúsenosti s takýmito žalobami. Máme koniec koncov aj skúsenosti s miliónovými žalobami, ktoré podali aj finančné skupiny na Národnú radu za jej zákonodarnú iniciatívu. Takže áno, vieme, že tu máme problém. Ale tento problém je v nefungujúcich inštitúciách, v nefungujúcich súdoch, ten problém je v tom, že takéto žaloby, ktoré sú na jasné zamietnutie, sa roky ťahajú cez súdy a mnohokrát sa stane, že naozaj aj tí, ktorí žalujú, majú šancu. Môžeme sa s tým vysporiadať iba tak, že naozaj sa zameriame na to, aby fungovali súdy. Ale tu je nejako ticho a hľadáme opačnú cestu a síce, cestu cez súdne poplatky, a to podľa mňa nie je v poriadku, pretože to postihne aj všetkých tých, ktorí majú oprávnený nárok voči štátu, ktorý im škodu spôsobil, a keď sa domáhajú svojho práva, tak prístup k spravodlivosti podľa návrhu, tak ako bol vládou predložený, bude sťažený. Dnes platí, ak vám štát spôsobil škodu, vy sa domáhate, aby vám ju uhradil. Nemusíte platiť súdny poplatok. Podľa vládneho návrhu ich budete musieť platiť, a to v konkrétnom prípade až do výšky 16 596 eur. Preto som aj s kolegami, poslancom Beblavým, Procházkom, ale aj s ďalšími, ktorí podpísali tento pozmeňovací návrh, z celej opozície, predložili pozmeňovací návrh, aby stále platilo, že občan, ktorý sa domáha od štátu náhrady škody, ktorú mu štát spôsobil nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, neplatil súdne poplatky. Súčasne v tomto pozmeňovacom návrhu sa upravuje aj situácia súdnych poplatkov, ktoré musí občan platiť, keď sa bráni proti rozhodnutiu nejakého úradu. Podľa vládneho návrhu sa jemne zvyšujú súdne poplatky, tomu rozumiem, ale zároveň v niektorých prípadoch by malo platiť, ak vám úrad dá pokutu, tak budete platiť nielen tých 70 eur súdneho poplatku, ale ešte aj plus 1 percento z uloženej výšky pokuty. Ako keby platila prezumpcia, čím vyššia pokuta, tým väčší predpoklad, že to rozhodnutie úradu je správne, a preto treba sťažiť prístup k jeho preskúmaniu. Myslím si, že toto nie je pravda, a myslím si, že takto nastavená úprava by naozaj sťažila prístup k spravodlivosti, a preto návrh vypúšťa práve tie časti, kde sa navrhuje zvýšenie poplatku o jedno percento z výšky pokuty. Viacerí opoziční poslanci, keď tento návrh bol predložený vládou Slovenskej republiky, sme tento návrh práve v tejto časti a práve v súvislosti aj s diskutovanou novelou zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci kritizovali v rôznych médiách. Viete veľmi dobre, oslovila všetkých aj vás mimovládna organizácia VIA IURIS, predložili sme pozmeňovacie návrhy viacerí vo výboroch v tomto zmysle a teraz tu je na stole pozmeňovací návrh, za ktorým stojí celá opozícia, a vidiac v papierovej podobe v laviciach aj pozmeňovací návrh pána poslanca Martvoňa, tak vlastne sa zhodneme. Vlastne sa zhodneme trošku vlastne aj v tej vašej reakcii, ktorú ste mali vo faktickej poznámke, mám taký pocit, že trošku tu hrá rolu nejaká ješitnosť alebo malichernosť. Ale pokiaľ sa zhodneme na tom, že občan nemá platiť súdny poplatok, ak sa domáha náhrady škody voči štátu, tak potom to podporme. Nehrajme sa na to, či dáme súdny poplatok nula, alebo či dáme súdny poplatok 20 eur. A nehrajme sa na to, či v jednej položke dáme 70, alebo 35 eur. Skrátka to podporme, pretože je to dobrá vec pre všetkých tých, ktorých štát poškodil a majú právo sa domáhať preto od štátu náhrady škody. Je to možno vzácna chvíľa v tejto poslaneckej snemovni, keď sa dokážeme dohodnúť napriek poslaneckým, poslaneckými lavicami a poslaneckými klubmi, tak možno nekazme túto vzácnu chvíľu tým, že niektorí z nás budú malicherní. A možno tým sa nezaradíte do klubu s pánom Kolesíkom, ale možno sa zaradíte do klubu všetkých tých, ktorým záleží na tom, či tento štát bude spravodlivý.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, v podstate ja poviem toľko. No, na výbore ústavnoprávnom sme mali k tomu veľkú debatu, tam sme už taktiež naznačovali a ostatní vládni poslanci, že pán minister spolu s nami chce ten pôvodný návrh zmeniť, to sa udialo, predkladáme pozmeňujúci návrh. Tu chcem upozorniť na to, že my v tom pozmeňujúcom návrhu, budem sa tomu ešte venovať, zavádzame iba paušálny poplatok pri žalobách o náhradu škody 20 eur. Vy ste ma nazvali, alebo naznačili ste, že tým chceme byť malicherní. No, ja vám niečo pripomeniem, pani poslankyňa. Vy ste boli štátnou tajomníčkou od októbra 2002 do februára 2006 a od februára 2006 do júla 2006 ste boli ministerkou. No, 1. 1. 2006 nadobudla účinnosť novela zákona o súdnych poplatkoch č. 621/2005 Z. z.. Práve v tejto novele zákona o súdnych poplatkoch ste vy, teda ako štátna tajomníčka a vládna koalícia za vlády Mikuláša Dzurindu, v položke 7a zaviedli paušálny poplatok za žaloby o náhradu škody vo výške tritisíc korún, to je na dnešné koruny, teda na dnešné eurá okolo 100 eur. Čiže vami zavedený poplatok bol oveľa vyšší, ako my teraz zavádzame, teda 20 eur. Čiže možno k tej malichernosti, že aj my, vládni poslanci, máme záujem riešiť dané veci a problémy a máme svoje názory. A na výboroch ste proste nepočkali na to, kým my prídeme s naším návrhom zmeny a s našou predstavou ako poslancov, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti. Ale poďme teda diskutovať, my máme svoj návrh, vy máte svoj, uvidíme, ktorý bude lepší pre občanov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, bola som štátna tajomníčka a áno, vtedy sa aj niektoré súdne poplatky zvyšovali. Ja sa nehanbím za to, že sledujem právnu úpravu, pozerám sa na to, ako právna úprava funguje v praxi. A keď je potrebné, tak aj právnu úpravu, za ktorou som v nejakej dobe stála, som pripravená upraviť, alebo zmeniť tak, keď prax ukáže, že proste iné riešenie je lepšie. Minister Harabín zrušil súdne poplatky a ja mám pocit, že to bolo dobré rozhodnutie, jedno z mála rozhodnutí, kde sa s ním viem stotožniť, a neviem, prečo by sme mali čakať, kým prídete s pozmeňovacím návrhom vy, pán poslanec. Všetci poslanci máme rovnaké právo predkladať pozmeňovacie a doplňovacie návrhy. A áno, keď je raz nejaký návrh dobrý, tak neviem si predstaviť, čo by nám malo brániť v tom, aby sme ho podporili, a prečo je lepšie predkladať následne takmer identický, ale len aby sme ten opozičný nepodporili. Ja mám pocit, že to sme tu už za jedno obdobie vlády Roberta Fica mali, a mám aj pocit, že pán premiér Fico naznačil trošku inú komunikačnú stratégiu počas tohto volebného obdobia, tak možno ho treba trošku počúvať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Vašečka Richard, nie je prítomný, stráca poradie.

    Nasleduje pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, dovolím si povedať pár slov k predloženému návrhu zákona o správnych poplatkoch. Bolo už tu povedané veľa, veľa aj významného, na rozdiel od poslancov vládnej strany ja som presvedčený, že konsolidovať sa dá rozhodne ináč. Myslím si, že to bolo aj ukázané, svedčia o tom aj čísla. A dovolím si upozorniť na zopár faktov. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že príjem do štátneho rozpočtu by mal byť nasledujúce roky viac než 100 mil. eur, pričom kvantifikácia na priemerného občana nie je uvedená. Doslova citujem: "Nemožno kvantifikovať konkrétne vplyvy." Ponechám na uváženie každého z vás, či je normálne, že na jednej strane štát očakáva viac než 100 mil. eur, ale pritom má to zaplatiť niekto iný. Nuž, ten niekto iný budú len a len občania. Vláda neustále zvyšuje dane, zvyšuje odvody, zvyšuje poplatky, jediná cesta konsolidácie je prenesenie tohto bremena na občanov. S tým sa nedá súhlasiť, a preto mi dovoľte predložiť pozmeňovací návrh, ktorý sa týka bodu 32. Zmyslom tohto pozmeňovacieho návrhu je podstata, aby sa nezvyšovali registračné poplatky na nové autá, pretože ich považujem za neúmerné.

    Pozmeňovací návrh znie:

    V čl. I sa vypúšťa bod 32. Ostatné body sa následne prečíslujú. Odôvodnenie je nasledovné: Navrhujeme zabrániť neúmernému zvýšeniu poplatkov za registráciu vozidla. Zvýšenie poplatkov má negatívny dopad na obyvateľstvo. Odstupňovanie poplatkov podľa výkonu motora je okrem toho nesystémové opatrenie, pretože nemá logický základ ako napríklad vyššie zdaňovanie automobilov, ktoré by znečisťovali životné prostredie. Takéto opatrenie navrhovateľa teda znamená zbytočné a neúmerné zaťaženie obyvateľov s jediným cieľom, a to je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Ako je tomu aj v dôvodovej správe. Toľko odôvodnenie. Dovolím si upozorniť na jeden fakt, ktorý zdôraznilo Združenie automobilového priemyslu, hovorí, že pri takto nastavených poplatkoch očakáva až 15-percentné zníženie predaja automobilov, pokiaľ by to bolo realitou, dámy a páni, tak výpadok z dane z pridanej hodnoty bude vyšší než príjem z registračných poplatkov. Čiže opäť jeden zo zákonov, ktorý na jednej strane očakáva príjem do rozpočtu, ale len poškodí ľuďom, a nakoniec veľmi, veľmi hrozí, že ani očakávané príjmy sa nenaplnia.

    Preto ho nemôžeme podporiť a dovoľujem si vás požiadať o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, pretože som hlboko presvedčený, že autá nad 80 kW si kupujú nielen zbohatlíci, ako tu bolo zvýraznené poslancami vládnej strany, ale že si to kupujú bežní občania a je to jeden zo správnych poplatkov, ktorý považujem za dôležitý, a nemyslím si, že by sa mal meniť. Preto navrhujeme, aby zostal na pôvodnej úrovni.

    Ďakujem pekne za podporu môjho návrhu.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Vašečka Richard, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som vlastne chcel možno sa pripojiť k pánu poslancovi Štefancovi s tiež takým, s navrhovaným pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu. Tiež nesúhlasím s tým spoplatnením pri prvom zápise vozidla v Slovenskej republike, pretože tak ako som sa rozprával napríklad aj s ľuďmi, ktorí majú napríklad autobazáre tak, že je to pre nich likvidačné, ale je mi jasné, že do štátneho rozpočtu je potrebný nejaký príjem, takže nebudem nerealisticky navrhovať úplne zrušenie tohto bodu, ktorý teda kategorizuje tie poplatky do tých výkonov, teda podľa výkonu motora. Ale dovolil by som si jeden taký malý drobný pozmeňujúci návrh, ktorý by sa týkal áut, ktoré majú šesť a viac miest na sedenie. Dôvod je taký, že taký typický príklad niekoho, kto si kupuje také auto, opakujem, ide o osobné auto, nejde o M1, to znamená, že autá na podnikanie. Kto si kupuje takéto auto, je nejaká rodina, ktorá má štyri a viac detí, pretože proste keď máte tri deti, do kombíka sa s nimi už nezmestíte, potrebujete niečo väčšie. Ak máte väčšie auto, tak máte aj väčší motor, ktorý má väčší výkon. Úplne bežný výkon týchto áut je okolo tých 90 - 100 kW, a to hovorím o tých základných motorizáciách, nie o nejakých tých najvyšších alebo vyšších. Takže ja navrhujem, aby sa zmenil tento zákon takto.

    V čl. I v 32. bode v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI - Doprava, v položke 65 sa v písmene a) za slová "výkon motora do 80 kW vrátane" vkladá čiarka a slová "prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".

    2. V čl. I v 32. bode v v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. - Doprava, v položke 65 sa v písmene b) za slová "najviac tromi miestami na sedenie" vkladajú slová "a kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".

    Verím, že, že aj v prípade vládnych poslancov je priestor pouvažovať nad touto zmenou a prípadne ju podporiť pri hlasovaní, aby sme možno uľahčili sociálny dopad, zvlášť na rodiny s viacerými deťmi. Ja by som ešte možno chcel uviesť taký konkrétny príklad, o čom hovoríme. Možno to niektorým nie je celkom jasné. Ak kupujete nové auto, ktoré má v tejto kategórii cenu povedzme nejakých, najmenej tých 15 do 20 tisíc eur, tak nejaká položka alebo príplatok na cene vo výške nejakých 300 - 400 eur nie je taký významný. Ale v prípade, že si doveziete auto v slušnom stave, ktoré má viac rokov, a jeho cena je povedzme okolo 5 tisíc eur, tak navýšiť cenu o nejakých 400 eur je dosť významná položka, zvlášť pre rodiny s viacerými deťmi, ktoré majú zvýšené náklady. Takže by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pouvažovať nad ním, nemyslím si, že výpadok, a som presvedčený, že výpadok tých príjmov, predpokladaných príjmov pre štátny rozpočet by bol nejaký vôbec merateľný, ale naopak, pre tie rodiny by to mohlo byť významné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Vašečku nie sú žiadne faktické poznámky. Pán poslanec Vašečka bol posledný, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chcú poslanci prihlásiť ústne? Jeden poslanec, dvaja, traja, pán poslanec Petrák posledný. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    Pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister sa veľmi usmieva, neviem, aký má dôvod, dúfam, že sa napĺňa rozpočet, tak kvôli tomu, lebo kvôli tomuto zákonu asi sa veľmi nedá, hlavne nie pre vládnu stranu SMER - sociálna demokracia. Pre stranu, ktorá neustále deklaruje, aká je sociálna, aké má sociálne zmýšľanie, že ako bojuje pre blaho tých, tých najchudobnejších, no a potom prídu do parlamentu takéto vládne návrhy zákonov, ako povedzme je aj tento. Neviem si to vysvetliť, ja som sa dosť čudoval, lebo je tu dosť priestoru na to, aby sme zvýšili niekde správne poplatky, aby sme správne poplatky, ako je to uvedené v dôvodovej správe, aby pri viacerých úkonoch a konaniach zohľadnili skutočné vynaložené náklady. Áno, to je dobrý argument, lebo pravdou je, že pri niektorých úkonoch, činnostiach verejnej správy, nie, sme doteraz nevyberali správny poplatok, a je to odôvodniteľné, aby štát vyberal za určité úkony správne poplatky, lebo niektoré úkony boli tak podhodnotené správnymi poplatkami, že je tu priestor na zvýšenie. Ale tých návrhov je asi pomenej, keď spravíme nejakú analýzu a nejaké pomerné štúdiá, dospejeme k veľmi zaujímavým číslam, že niektoré správne poplatky výslovne, ale výslovne sa dotýkajú ľudí, tých, tých, tie najjednoduchšie vrstvy, skupiny obyvateľov, a potom to znázorním, že kde to je. A sú zas na druhej strane určité položky, ktoré by sme mohli zvýšiť, alebo mohli by sme zvýšiť oveľa viac, a tam sa štát správa, alebo vládny návrh zákona sa správa tak troška alibisticky.

    Tu by som navrhol, pán minister, možnože keď na predsedu ................................. strany budete sedieť, že dajte do názvu strany, že SMER a občas sociálna demokracia, lebo tento návrh zákona so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné.

    Chýba mi tu hlavne jedna zložka, ktorá sa nám osvedčila, povedzme pri katastrálnom konaní, že sme dali vyššiu sadzbu správneho poplatku v prípade, ak niekto chce posúriť svoje vkladové konanie. Má to ohromný efekt, jednak štát vybral oveľa viac na správnych poplatkoch, potreli sme korupciu na katastroch, lebo tie peniaze neputovali nejakému vkladárovi do vačku, ale išli do štátneho rozpočtu, a vidíme, že tie zrýchlené konania katastrálne zvládajú, zvládajú dobre, čiže žiaden problém nie je. Podobné sme, podobné sme zaviedli v obchodnom registri, ale tam sme zjednodušili aj konanie. Čiže chýba mi tu v tomto návrhu viacero takých opatrení, kde my sme, kde vieme, že je priestor na zrýchlené konanie, ale, bohužiaľ, tou šedou, šedým hospodárstvom tá, toto zrýchlené konanie aj funguje, že tou korupciou to ide, tak prečo by to nemohlo ísť legálne s tým, že osoh by sme mali z tých zrýchlených konaní my všetci, občania Slovenskej republiky, tým, že na tom vyberieme viac, na správnych poplatkoch.

    Idem k jednotlivým položkám, že ktoré sú tak výrazne zvýšené, že skoro na dvojnásobok, a pri niektorých iných položkách sú len tie zmeny vyslovene kozmetické. Návrh na registráciu spoločných vlastníkov bytov v nebytových priestoroch, 16,50 na 33 eur. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, to sú ľudia, ktorí bývajú v bytoch, nemajú ani na rodinný dom. Bývajú v bytoch, idú si založiť spoločenstvo, aby lepšie vedeli hospodáriť so svojím fondom, so svojím činžiakom, panelákom, a im zvyšujeme ten poplatok skoro na, nie skoro, ale, ale o 100 percent.

    Na zmenu dokončených stavieb na bývanie a individuálnu rekreáciu, 100 eur. Viacerí už tu rozprávali o poplatkoch za prvý zápis držiteľa motorového vozidla. V Maďarskej republike alebo v Maďarsku teraz po novom taký poplatok majú a vieme, že koľkí občania Maďarska nakúpili autá v Slovenskej republike. My sme z toho ťažili, a tak teraz asi našinci budú musieť nakupovať autá niekde inde, aby sa vyhli takýmto poplatkom. Bohužiaľ, človek, ľud už je len taký, že hľadá optimalizáciu svojich výdavkov, svojej peňaženky.

    Ale napríklad schválenie typu drahého vozidla s vlastným pohonom, schválenie typu ťahaného drahého vozidla, proste všetky tie ťažké mechanizmy, ktoré, vývoj určite nestál päť korún, a hlavne potom predajná cena, nestojí päť korún, tak to sú, tie poplatky sú tak malé alebo tak kozmeticky upravené, z 99,50 na 120, zo 7 na 20, tu je priestor, aby sme zvýšili poplatky.

    Uvediem ďalšie príklady, napríklad pri podnikateľoch, ktorí sa uchádzajú o licenciu oboznamovať sa s utajenými skutočnosťami na stupeň prísne tajné, tento poplatok je 1500 eur. Niekomu sa zdá to veľa, ale ten, kto do toho vidí, tak vidí aj to, že koľko asi vyjde túto republiku takéto konanie. Dať nejakému podnikateľskému subjektu certifikát na oboznámenie sa s utajenými skutočnosťami v stupni prísne tajné. Tam je polícia, Slovenská informačná služba, v tomto sú ministerstvo obrany dosť často zaangažované a Národný bezpečnostný úrad. Toto považujem za troška malý poplatok vzhľadom na to, že o aké komunity tam hlavne ide, áno, nehovorím, že o nejakých slovenských ponožkách, ale to sú väčšinou zbrane, zbraňové systémy alebo iné dodávky zabezpečovacieho charakteru.

    No a úplná pikoška na záver, a to sú poplatky na matrikách v našich obciach za osvedčenie, overenie podpisov alebo pečiatky úradné. Z 0,50 eura, čiže z 50 centov ideme zvýšiť na 2 eurá, za osvedčenie za odtlačok úradnej pečiatky z 3 eur na 5 eur, za apostil zo 6,50 eur na 10 eur. Toto považujem za skvost, fakt, toto je asi rana hodná desiny, ktorou vyberáme z peňaženiek tých najchudobnejších ľudí peniažky. Koľko asi trvá matrikárke osvedčiť jeden podpis na nejakej listine? Sme sa bavili, 5-10 minút? No, ani niekedy ani 5 nie. Áno, že niekto zaplatí 50 centov, to je jednoduché, prídem, podpíšem sa, matrikárka mi to opečiatkuje, idem ďalej. Ideme toto zvýšiť, nie o 100 percent, ale o 300. Neviem, čo ministerstvo viedlo k takýmto drastickým zmenám v týchto položkách, ale ja si nemyslím, že naši občania si zaslúžia, aby do takejto miery to bremeno, čo musí táto spoločnosť, ale hlavne štát zobrať za svoje, aby sme skonsolidovali verejné financie, aby ten, ten najchudobnejší človek takto musel mať takéto výdavky, takéto zvýšené výdavky.

    Preto dávam návrh, že v čl. I bod 9 sa vypúšťa s odôvodnením práve, že to sú neprimerané zvýšenia, ktoré určite neodôvodňujú argument, že pri viacerých úkonoch a konaniach už nezohľadňujú skutočne vynaložené náklady príslušných orgánov. Tak ja si myslím, že ten sadzobník, ktorý je doteraz v platnosti, určite na tieto úkony a činnosti stačí.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martvoň.

    Máte slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v úvode by som povedal, že, alebo by som nadviazal na to, čo som už povedal v mojich faktických poznámkach, my, poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia sme už na ústavnoprávnom výbore avizovali, aj na niektorých iných výboroch, že pôjdeme do niektorých taktiež zmien. Tým potvrdzujeme aj to, že aj v našom klube demokraticky prebieha diskusia a máme možnosť ísť so svojimi zmenami za samozrejmé konzultácie a spolupráce s príslušným ministerstvom do niečoho, čo chcú naši voliči, alebo teda, čo chceme my a podľa našich predstáv. Toto je aj výsledok, tento doplňujúci a pozmeňovací návrh je výsledkom spolupráce poslaneckého klubu strany SMER, konkrétne nás poslancov s ministerstvom spravodlivosti, kde pán minister spravodlivosti prišiel s niektorými návrhmi na zmenu on sám, s niektorými sme prišli my a výsledkom je predkladaný pozmeňovací a doplňujúci návrh. Skôr než k nemu prejdem, asi na margo by som povedal iba toľko, že keď som si všímal predložené pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy či už pána Beblavého, ktorý predkladal spolu s pani poslankyňou Žitňanskou a s pánom Procházkom alebo ostatných, tak trošku som ostal prekvapený, že tie pozmeňovacie návrhy boli predložené až neskôr, i keď boli všetci prihlásení za poslanecké kluby. Mi to tiež tak pripadalo, ako keby nás práve opozícia chcela predbehnúť so svojimi návrhmi. Hovorím to kvôli tomu, že pani Žitňanská v ústavnoprávnom výbore predložila trošku iný pozmeňovací návrh, pán poslanec Prochádzka úplne iný pozmeňovací návrh a pán poslanec Beblavý, neviem posúdiť, lebo nie je v našom výbore. Asi toľko k tomu, že tu možno dám za pravdu pani poslankyni Žitňanskej, že v týchto prípadoch je dobre, že pre občana chceme trošku zmenu a chceme, aby ten občan tie súdne poplatky mal trošku zjemnené, alebo nastavené tak, aby v podstate to nebolo preňho likvidačné, alebo aby nemal zamedzený prístup k spravodlivosti.

    Prejdem k návrhu. Dovoľte, aby som vám predniesol pozmeňovací a doplňujúci návrh poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda tlač č. 145.

    1. V čl. II sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:

    "14. V sadzobníku súdnych poplatkov sa za položku 7 vkladá položka 7a, ktorá znie:

    "Položka 7a

    Zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, 20 eur."

    Druhý bod nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu

    V čl. II pôvodnom bode 14 písmená a) až h) znejú:

    a) Z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, 70 eur,

    b) Z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o priestupku na základe žaloby, 35 eur,

    c) Z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bola uložená sankcia za iný správny delikt, alebo určená daň, alebo clo, alebo boli daň, alebo clo dodatočne vyrubené, na základe žaloby, 70 eur,

    d) Z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý rozhodol vo veci aj v prvom stupni, okrem ministerstiev, na základe žaloby, 70 eur,

    e) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak rozhodol okresný súd alebo krajský súd, 35 eur,

    f) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, 70 eur,

    g) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu vo veciach regulácie v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, 500 eur,

    h) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie politickej strany alebo hnutia, 350 eur.

    Ak by som to mal odôvodniť, prvý bod nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zavádzame po konzultácii s ministerstvom spravodlivosti teda poplatok 20 eur, ktorý vnímame ako symbolický poplatok, ktorý určite nezamedzí prístup k spravodlivosti pre občanov. Pôvodný návrh teda, kde to bolo spomínané aj na základe analýz, či už VIA IURIS, alebo ako spomínala pani poslankyňa, že sa to mohlo vyšplhať až do výšky 16 596 eur, týmto bude zmenený a bude zavedený paušálny poplatok 20 eur. Ministerstvo a pán minister Tomáš Borec s tým súhlasili, dokonca ministerstvo poukázalo na to, že vyriešime problém Najvyššieho súdu týmto paušálnym poplatkom, kde Najvyšší súd zasa namietal, že proste majú problém s chronickými žalobcami, keďže to bolo doteraz oslobodené od súdnych poplatkov, tak objavovali sa tisícky žalôb o náhradu škody. Týmto spôsobom kto má reálne záujem riešiť teda náhradu škody a má to podložené, 20 eur pre neho nebude likvidačné, zároveň keď uspeje, tých 20 eur, sa mu súdny poplatok vráti.

    Čo sa týka bodu 2, účelom tohto návrhu je zníženie neprimerane vysokých súdnych poplatkov v rámci správneho súdnictva tak, že sa vypúšťa v písmenách c), d) a g) použitie vyrubovania poplatkov podľa percentuálnej sadzby v súvislosti s pokutami a súčasne dochádza k zníženiu paušálnych poplatkov v písmenách d) a e). V podstate to zníženie tých paušálnych poplatkov v písmenách d) a e) by som iba zdôraznil tým, že práve konania podľa týchto písmen, alebo návrhy podľa týchto písmen d) a e) sú dosť časté. Ministerstvo uznalo zase argument náš, poslancov štyroch, ktorí to predkladáme, že sa to dotýka množstva občanov, preto sme navrhli znížiť ten poplatok, ktorý ministerstvo aj akceptovalo, pri písmene d) z 500 na 70 eur a vypustilo sa to jedno percento z tej sumy ako takej a v písmene e) sme navrhli preto znížiť poplatok z pôvodných 70 na 35 eur, nakoľko ide o konanie, o neprávoplatné rozhodnutie, o preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí, ktoré sa taktiež týka množstva občanov, čiže dovolím si povedať, náš pozmeňovací a doplňujúci návrh príslušný zákon o správnych poplatkoch v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti zmierňuje, vychádzame v ústrety aj občanom na základe množstva mailov a dotazov, ktoré nám prišli, a myslíme si, že to je taký rozumný kompromis medzi tým pôvodným návrhom, ktorý ministerstvo predložilo, a tým, čo navrhujú niektorí poslanci z opozície. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú, teraz je prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som aj ja predložil pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny. V čl. I v bode 9 sa slová "2 eurá" nahrádzajú slovami "1,50 eura". Odôvodnenie: Po prehodnotení sadzby správneho poplatku za overenie podpisu sa navrhuje túto sadzbu znížiť.

    Ak dovolíte, trošku krátky komentár k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. V zásade ide o to, čo spomínal kolega Gál, správne poplatky za overenie podpisu. A tu si dovolím ho upozorniť na jednu vec, ktorá v jeho vystúpení nebola povedaná úplne korektne. Správne poplatky pred rokom 2008, kedy sa zavádzalo, teda v roku 2008, kedy sa zavádzalo euro, boli 30 korún, tým, že kurz bol 30,126 a všetky správne poplatky sa zaokrúhľovali smerom dolu, došlo k zníženiu tohto správneho poplatku na 0,5 eura. Ak zoberieme infláciu, ktorá bola za obdobie, odkedy bol tento poplatok zavedený, ďaleko prevyšuje 50 percent, to znamená, že adekvátna, adekvátna výška poplatku je niekde na úrovni tej, o ktorej hovoríme. Bola tu uvedená aj argumentácia, či je zodpovedajúci poplatok za tento úkon v takejto alebo v inej výške. Ja si dovolím k tomuto povedať možno dve poznámky. Kolegovia mnohí iní sú právnici, je zaujímavé, že nikomu nevadia správne poplatky za rovnaký úkon u notárov vo výške 2 až 3 eurá, čiže zhruba dvojnásobok alebo šesťnásobok voči tomu, čo vyberala, vyberal štát alebo samospráva. A druhý argument, ktorý je, že či je to adekvátna suma za poplatok, ktorý je vyberaný na matrikách. No, ak si zoberiete štatistiku platov, ktoré majú matrikárky, priemerný plat vychádza niekde na úrovni 450 eur, áno, 450 eur mesačne a v tejto súvislosti si potom kladiem otázku, či treba ešte znížiť poplatky a tým pádom znížiť platy matrikárok pod úroveň 450 eur mesačne, alebo je namieste zohľadniť infláciu, nízke platy a upraviť ten poplatok na úroveň, ktorý zodpovedá aj náročnosti tohto úkonu, ktorá je síce malá, aj malá časová náročnosť, ale vzhľadom na všetky tie veci, ktoré som spomínal, je táto zmena podľa môjho názoru adekvátna.

    Ctené kolegyne, kolegovia, poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické, pán poslanec bol posledným vystupujúcim v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, v tomto momente som vystúpil na pomyselnú Golgotu, lebo som očakával, samozrejme, že tento návrh zákona rozprúdi hlavne v laviciach opozičných poslancov búrlivú debatu o tom, ako by sa štát mohol riadiť lepšie, úspornejšie a menej na úkor ľudí. Ja opakujem, že slovo ľudia vo vašich ústach sa opakuje neustále. Neustále, mesiace, týždne, samozrejme, nie pred parlamentnými voľbami, ale po voľbách, keď sedíte v opozičných laviciach. Keď ste tých 29 mesiacov mali možnosť riadiť túto krajinu s katastrofálnym spôsobom ukončenia svojej činnosti, keď ste sa rozbili ako pokazená hračka, tak slovo ľudia vám nebolo veľmi blízke. Najpredikatívne, vy veľmi dobre viete, a mnohí z vás ste starí stranícki matadori a veľmi dobre viete aj o tom, sa aj smejú matadori, veľmi dobre viete o tom, čo je toto za typ zákona. Zákon o správnych poplatkoch je zákon, ktorý spravuje rezort ministerstva financií, z tohto pohľadu tá paľba, tie údery, tie odkazy nie sú úplne fér na moju adresu, fér by bolo, keby tu za mnou sedel minister Borec zo spravodlivosti, minister Počiatek z dopravy, ministerka Zvolenská zo zdravotníctva, pán Dvonč zo ZMOS-u napríklad a ďalší a ďalší moji rezortní kolegovia, ktorí sa zúčastnili na príprave tohto zákona. Pretože zákon o správnych poplatkoch je zákon, ktorý rieši správne poplatky v celej krajine, a my sme ako rezort financií správcovia tohto zákona. Je pravdou, že v apríli, v máji tohto roku som sa obrátil listom na svojich rezortných kolegov s úlohou, s prosbou, s požiadavkou, aby sa pozreli na odôvodnenosť, výšku, vykonateľnosť správnych konaní a všetko, čo so správnymi konaniami je spojené. Odpoveďou po mnohých a mnohých debatách je aj návrh zákona, o ktorom tu tak dlho dnes a na ďalších a na minulých schôdzach sme hovorili. Áno, môžeme hovoriť o registračnom poplatku o motorových vozidlách, ktorý vznikol v dielni ministerstva financií, ale všetky tie ostatné poplatky, ktoré by podľa vás mohli byť nižšie, alebo vyššie, alebo také, alebo onaké, alebo makové, tak tieto návrhy vznikali na príslušných rezortoch a popravde by som mal aj povedať, že by som rád presmeroval niektoré výkriky kolegov z opozície priamo na adresu, mailovú adresu napríklad mojich rezortných kolegov, s dôverou tak, prosím, urobte. Samozrejme, absolútne podporujem pozmeňovacie návrhy, ktoré zazneli napríklad na adresu súdnych poplatkov, aký návrh sa rozhodnete ako vážená snemovňa podporiť, to nechávam na vás; riešenie jedno aj druhé smerom dolu, to znamená z hľadiska ochrany práv občana sa obrátiť, z hľadiska možného ohrozenia svojich práv proti štátu, nemáme s tým žiadny problém a máte tu z pohľadu predkladateľa úplne voľnú ruku, ako sa rozhodnete. Orbánovské Maďarsko. No, ak hovoríme, ako veľmi, akože takisto obohraná platňa, príkladom nie je žiadne orbánovské Maďarsko. Príkladom sú, kolegovia: demokratické Dánsko, demokratické Holandsko, ešte demokratickejšie Nemecko. Ako registračný poplatok na autá, alebo ak chcete niekto, registračná daň, ak to tak chcete premenovať, je normálny typ majetkovej dane vo veľkej časti európskych krajín. Veľmi dobre poznáte tí, ktorí sa ekonomikou zaoberáte, že je nám trvalo vyčítané, Slovensku a Českej republike, že podiel majetkových daní na celkových príjmoch štátneho rozpočtu v týchto dvoch krajinách bývalého Československa je veľmi nízky, je dvakrát, trikrát nižší, ako je bežný priemer Európskej únie alebo priemer OECD. Áno, registračný poplatok je jeden zo spôsobov, akým sa snažíme tento hendikep, ak chcete povedať, ako nahradiť. A opakujem to stokrát, nerobíme to z plezíru, ale robíme to z dôvodu potreby konsolidačných opatrení. S plnou vážnosťou prehlasujem, že akýkoľvek typ cirkulačnej dane nebude zavádzaný plošne pre všetkých obyvateľov na Slovensku. Ak sa tu objavili nejaké analýzy, ktoré sú z dielne Inštitútu finančnej politiky, tak je to v plnej kompetencii Inštitútu finančnej politiky, aby robil analytickú prácu, napríklad na tému možných majetkových daní a možného teoretického vývoju formovania daňovej sústavy na Slovensku. Ak hovoríme napríklad o registračnom poplatku na autá, veľmi dobre viete, že sme zvažovali, a dokonca priamo na vláde sme upravovali niektoré parametre tohto typu správneho poplatku, a snažili sme sa, a podľa nás sme našli rozumný kompromis, rozumnú mieru dopadu na obyvateľstvo so strednými a hlavne s nižšími príjmami. Hranica výkonu motora na úrovni 80 kW, v prípade napríklad oficiálnych predajcov a zástupcov továrenskej značky Volkswagen, podľa ich informácii 60 percent predávanej produkcie typu Volkswagen je pod 80 kW. Čiže absolútna väčšina. V prípade škodoviek tak obľúbených a najpredávanejších na Slovensku, vyše 70 percent továrenských značiek s výkonom motora pod 80 kW. Takže všetky tie náreky o tom, ako to proste zníži bezpečnosť na cestách, akým spôsobom to zasiahne zbedačené päťčlenné rodiny, tak zasiahne to päťčlenné rodiny, ale s vysokými príjmami, ktorí si môžu dovoliť naozaj autá v hodnotách 40, 50 do 100 tisíc eur. Treba si uvedomiť, priatelia, boli ste niekto určite v Paríži, boli ste v Londýne, boli ste vo veľkomestách Európy. Všimli ste si, aké typy áut jazdia po týchto cestách v krajinách, kde je priemerná mzda násobne vyššia? No s malými kubatúrami. A prečo? Pretože kúpa auta je spojená nielen v zásade, v civilizovanom svete nie je spojená len s nákladom kúpy samotného vozidla, ale hlavne s jeho prevádzkou, to znamená spotrebou, bohužiaľ, v dnešnej dobe toľkýkrát preklínanými nákladmi na pohonné hmoty, ale aj údržbou takisto, proste je to spojené so servisom a s poistkami a napríklad aj s registračnými poplatkami. Je to úplne bežná civilizovaná vec, tento spôsob zdaňovania a je používaný v absolútne, v civilizovaných krajinách Európy, ak to chcem takto nazvať. Takže vyprosím si narážky na typy orbánovského Maďarska, absolútne. Je problémom Slovenska, áno, je problémom ešte z čias džungľového kapitalizmu deväťdesiatych rokov a prežíva tento jav dodnes, že áno, ľudia si kúpia trojkový bavorák a ten bavorák parkuje pred dvojizbovým bytom v Petržalke. Tak ale toto nie je proste prejav normálnych ako majetkových pomerov, to je proste prejav nejakej formy exhibicionizmu majetkových kvázi pomerov. Upozorňujem, choďte sa pozrieť do veľkomiest Európy, ako to tam vyzerá a, samozrejme, že to má dopady aj environmentálne, samozrejme, že auto s väčším výkonom motora má tendenčne väčší dosah na životné prostredie ako také. Ak mám hovoriť, bolo tu veľa štuchancov, a budem to aj komentovať, samozrejme, ja chápem, akože poctivo pripravené, prečítané zväzácke prejavy vnútrostraníckych karieristov, ktorí sa proste derú po tých schodoch možnej vnútrostraníckej kariéry pri vidine uvoľnených stoličiek vyššie a vyššie až do nebies, ja to chápem, vypočul som si, ale neakceptujem proste narážky týchto ľudí, z ktorých niektorí nikdy neboli zamestnaní, nikdy dokonca nezamestnávali a žili niekde v tej medzisfére tretieho sektoru. Od týchto ľudí, napríklad otázka: otázka progresivity poplatkov pri stavebnom konaní a kolaudačnom konaní. Čo je na tom zlé, ak sme si konečne všimli, že nie je normálne, aby sa platil rovnaký poplatok pri stavebnom konaní za garáž, za dom a za shopping center, za Aupark? Čo je na tom nenormálne, že sme si to všimli a že sme sa rozhodli to progresívne odstupňovať? Odkazy o tom, že takýto prístup má zvýšiť cenu bytu o 120 eur, ako nehnevajte sa. V situácii prasknutia realitnej bubliny? Kto tu proste vie o tom, že máme tisícky novopostavených bytov, ktoré nie sú predané? Ak si niekto myslí, že si bude môcť developer preniesť 120-eurový poplatok do ceny bytu, tak absolútne nežije s trhom, aj keď je predstaviteľ protrhovej strany ako takej.

    Apropo kolky. Fajn. Kolky tu máme od Rakúsko-Uhorska, priatelia, dobre, rozhodli sme sa, rozhodli ste sa zrušiť ich. Je to absolútne krok s dobou z hľadiska moderných informačných technológií, ktoré, bohužiaľ, aj na Slovensko do štátnej správy ešte stále nedorazili. Takže nemáme problém so zrušením kolkov principiálne. Máme problém s tým, že to, čo ste nám zanechali, bolo jedno také populistické heslo zase, pretože zrušili ste kolky, a vôbec ste neriešili problém, ako to budú jednotlivé rezorty riešiť v budúcnosti. Nechali ste voľnosť. Voľnosť pre štátne inštitúcie znamená, prepáčte mi, bordel, pretože každý rezort si začal riešiť tieto problémy po svojom. Tu SMS brány, tu proste taký portál, tu nejaké kolkomaty. Tento princíp, túto džungľu, ktorú ste proste zrušením zákona o kolkoch zanechali, sme nemohli rešpektovať. Náš návrh je vypracovať jedno komplexné riešenie pre celú krajinu, pre všetky inštitúcie v štáte, ktoré pracujú v správnom konaní a pracujú s hotovosťou, ktoré pracujú so správnymi poplatkami, aby umožnili tejto krajine konečne raz a navždy riešiť jednotný systém platenia týchto poplatkov. A to, samozrejme, aj formou internetbankingu, formou esemesiek, formou aj platenia v hotovosti v danej inštitúcii. Ale na to musíte mať jednotné riešenie a na to musíte mať jednu pevnú ruku, s ktorou sa snažíte v štáte vykonať riešenie pri najmenších výdavkoch. To znamená návrh vášho riešenia, ktorý nebol žiadny, bol ten, že nám hrozili ďalšie a ďalšie výdavky na tvorbu automizovaných platobných systémov. Toto sme museli zatrhnúť.

    No a z hľadiska potreby tohto zákona a, samozrejme, že sa na túto tému stretneme zas a zas pri zákonoch o dani z príjmu, kolega Maďarič tu bude s koncesionárskymi poplatkami a vypočuje si to isté. Tie nekonečné odkazy o tom, ako to nevieme robiť, ako nevieme šetriť. Priatelia, vzťah, niekto ma tu dokonca, mňa a premiéra, ma vyzýva, aký mám vzťah s pravdou. No, aký máte vy vzťah s pravdou? Ako je možné, že štátny rozpočet na tento rok bol založený na vyfabulovaných odhadoch, prognózach príjmov? Ako je možné, že sa proste príjmy neplnia, nieže z desiatich percent, my máme proste taký fatálny pokles príjmov, ktorý smeruje k 350 mil. eurám. Čo je exaktne vypočítané číslo. A týka sa to, samozrejme, dane z pridanej hodnoty, týka sa to spotrebných daní, týka sa to daní z príjmov fyzických osôb, týka sa to takzvaných nedaňových príjmov, kam patria aj tieto geniálne správne poplatky, ktoré boli kúzelne navýšené o niekoľko desiatok miliónov eur v čase prípravy rozpočtu. Ale neplnia sa. Takže kto ma tu vyzýva, aký mám vzťah s pravdou? Prečo neboli rozpočtované niektoré výdavky? Prečo rozpočtová sekera k polovici septembra, tá diera, lebo to nie je nič iné ako diera, je 498 mil. eur? Pretože vaším spôsobom, vaším prístupom v predvolebnom období, v panike o tom, kde a kedy a kto bude sedieť, ste sa vykašľali na verejné financie v roku 2012. Pripravili ste rozpočet, ktorý ste neboli schopní ani prijať, nebyť parlamentnej obštrukcie, vtedajšej opozičnej strany, by Slovensko žiadny rozpočet nemalo. Dnes ho máme a ja nebudem ministrom financií, ktorý túto krajinu povedie k nejakej pomoci. Toto je Slovenská republika, toto nie je Slovinská republika.

  • Páni, o šetrení. Že máme viac vyžmýkať štátne podniky. No, tak vám to pripomeniem. Pripomeniem vám, v marci, slávna téma Tipos, rozdelenie tantiém. Takže nominanti SDKÚ, konkrétne ľudia, osoby, mená a priezviská, si rozdelili tantiémy za 510 tisíc eur. Rozdelili si ich preto, pretože Tipos mal historicky najlepší hospodársky výsledok. A prečo mal historicky najlepší hospodársky výsledok? Pretože páni z Tiposu, nominanti SDKÚ, rozpustili rezervy. Rozpustili rezervy na bradatý právny spor, ktorý doteraz nie je ukončený. Čiže na základe takejto manipulácie vykázali skvelý hospodársky výsledok. Rozdelili si tantiémy 510 tisíc eur. Od 80 do 50 tisíc eur na osobu. To je spôsob šetrenia v štátnom podniku. Žiadne dividendy pre štát a tantiémy pre nominantov politických strán? Jeden príklad. Slávny nominant MOST-HÍD, minister životného prostredia. Environmentálny fond, rozpočtovaných 20 mil. eur. Za tri mesiace stihol podpísať zmluvy za 29 mil. eur. Ako sa ministrovi životného prostredia, ako sa akémukoľvek ministrovi podarí šmyknúť pero o 9 mil. eur? O celú tretinu. Aké to bude mať následky? Budeme musieť zaplatiť. A možno sa pozrieme na to, s kým boli podpísané zmluvy. Geografická distribúcia peňazí z environmentálneho fondu bude veľmi zaujímavá zrejme v tomto prípade.

  • Dámy a páni, toľko o šetrení, toľko o tom, čo nás čaká v debatách o konsolidácii do konca tohto roku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Nie je tomu tak. Ďakujem. Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 131. Spoločná správa má tlač 131a. Teraz odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií.

    Pán minister, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Takže dovoľte mi z poverenia vlády vám predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý obsahuje, keďže tento zákon obsahuje spresnenie niektorých ustanovení zákona vyplývajúce z potrieb praxe, ďalej sú to legislatívno-technické úpravy a doplnenia nových zákonných ustanovení, ktoré sa týkajú osvedčovania elektronických systémov zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov Európskej únie podľa nariadenia Európskej únie, ktoré je potrebné na Slovensku implementovať.

    Predkladaným návrhom zákona sa takisto novelizuje zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože obe úpravy spolu súvisia najmä ohľadom adries elektronických podateľní povinných osôb. Vláda pripravila zákon, ktorý je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií. Reflektuje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi z vecného i procesného hľadiska. Toľko na úvod.

    Dámy a páni, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Milanovi Panáčikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 131), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 125 z 25. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 74 zo 4. septembra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 69 zo 6. septembra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 26 zo 6. septembra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 30 z 5. septembra 2012 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v 10 bodoch a ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. Hlasovať spoločne o bodoch 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 131) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 32 z 11. septembra 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán minister, pýtam sa, chcete ešte vystúpiť? Ďakujem. Predpokladám, že ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním.

    Takže, vyhlasujem prestávku do 17.01 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch, tak ako sme si to odsúhlasili pri schvaľovaní programu 7. schôdze. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Poprosím pána poslanca Glendu, aby ako určený spravodajca z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Je to tlač 84.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 84.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili páni poslanci Beblavý, poslanec Huba, poslankyňa Jurinová, poslanec Choma, poslankyňa Nicholsonová a poslanec Viskupič, ktorí podali pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Najprv, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 3, 4 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 bolo za, 2 proti, 58 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod 1 zo spoločnej správy, o bode 2 už nemožno hlasovať, pretože sú totožné. Pán predseda, vzhľadom na to, že boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy dnes, navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 121 za, 2 proti, 23 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Beblavého z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 59 za, 84 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o prvom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 44 za, 82 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 44 za, 83 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 34 za, 81 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Chomu.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 90 za, 22 proti, 35 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme schválili bod č. 4 zo spoločnej správy, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Nicholsonovej nemožno hlasovať.

  • Pani poslankyňa, je to v poriadku?

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 40 za, 83 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a všetky body zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 83 za, 44 proti, 20 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Prihlásil sa niekto? Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 bolo za, 60 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pani poslankyňa Hufková bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 106/200 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, je to tlač 125.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 125.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 a 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 85 za, 11 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 87 za, 12 proti, 48 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 87 za, 29 proti, 30 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 106 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

    Pán poslanec Kamenický bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 145 o správnych poplatkoch. Je to tlač 145.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 145.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili poslanci Beblavý, Chren, Žitňanská, Štefanec, Vašečka, Gál, Martvoň a Petrák. Pričom z nich šiesti poslanci podali pozmeňujúce návrhy.

    Pán predseda, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie podaných návrhov v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 126 za a 20 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 10 proti, 52 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode zo spoločnej správy č. 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 13 bolo za, 83 proti, 49 sa zdržalo.

    Bod 1 sme neschválili.

  • Odhlasovali sme body zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o prvom pozmeňovacom návrhu, ktorý podal poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 63 za, 82 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Štefanec.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 81 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh poslanca Vašečku. Dajte o ňom, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 53 za, 81 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Gál.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 83 proti, 2 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • V rozprave podal pozmeňujúci návrh aj poslanec Martvoň. Dajte, prosím, o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 144 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz dajte hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Petrák.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 140 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcich návrhoch poslancov, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 za, 56 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 za, 61 proti, 2 sa zdržali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Panáček uvedie v druhom čítaní hlasovanie o novele zákona č. 275 o informačných systémoch verejnej správy. Je to tlač 131.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave nevystúpil nikto a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 10 spoločne zo spoločnej správy.

  • Odporúčanie je, pán spravodajca?

  • Odporúčanie gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 bolo za, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pretože boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 84 za, 17 proti, 44 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 87 bolo za, 24 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 275 o informačných systémoch verejnej správy.

    Dámy a páni, odhlasovali sme štyri prerokované body programu 7. schôdze. Vyhlasujem krátku prestávku do 17.25 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán minister, pripravíme sa a budeme pokračovať. Panie poslankyne, páni poslanci, prestávka skončila, takže, prosím vás, zaujmite svoje miesta. Prosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. Vládny návrh zákona má tlač 162. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 155.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra o uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 162.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Dámy a páni, nosnou časťou návrhu tohto zákona je transpozícia európskej smernice, ktorou sa stanovujú dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže pôvodné predpoklady už nie sú dostatočné a nie sú prispôsobené ani obchodnej situácii na trhu, je potrebné ich doplniť o nové ustanovenia pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri úveroch bez pevne stanoveného trvania, či opakovanie splatných úverov ako sú kontokorentné úvery napríklad. Takisto je to v prípade kreditných kariet a podobne.

    Návrh zákona ďalej obsahuje ustanovenia, ktoré riešia problémy aplikačnej praxe, ktoré sa na trhu spotrebiteľských úverov vyskytli, a ďalšie legislatívno-technické úpravy v zákone o bankách. Súčasťou návrhu zákona je aj zavedenie špeciálneho režimu pre úvery, ktoré poskytujú banky alebo pobočky zahraničných bánk vlastníkov bytov, alebo nebytových priestorov zastúpených správcom, alebo spoločenstvom vlastníkov, a účelom ktorých je oprava alebo údržba bytového domu. Cieľom je zaistiť týmto vlastníkom pri čerpaní úverov na obnovu alebo rekonštrukciu bytových domov vyššiu ochranu, keďže v drvivej väčšine ide o spotrebiteľov.

    Reagujúc na problémy v praxi je aj novelizovaný zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom je umožniť vlastníkom, vlastníkom bytov a nebytových priestorov získať bezplatne na základe žiadosti raz ročne výpis z účtu bytového domu, v ktorom vlastnia byt, a to aj bez súhlasu spoločenstva, alebo správcu tohto spoločenstva, alebo tohto bytového domu.

    Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy na určité skupiny obyvateľstva a spotrebiteľov finančných služieb z dôvodu zvýšenia ich informovanosti a zvýšenia ich ochrany. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a návrh zákona je takisto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako aj s inými zákonmi Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jaroslavovi Demianovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 162) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie siedmej, teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnozáväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 155 z 1. augusta tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v 1. čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Mezenská, Helena. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť svoj postoj a niekoľko pripomienok k predkladanému návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch. V prvom rade chcem oceniť snahu predkladateľa v tom, že mnohé prvky, ktoré sa zapracovali do predloženého vládneho návrhu, naozaj budú veľkou pomôckou a nástrojom na to, aby sa umožnilo mnohým spotrebiteľom, a nielen spotrebiteľom, ale aj spoločenstvám, využívať úverové prostriedky na riešenia a prekrývanie zábezpeky rôznych plánovaných činností, ale zároveň chcem poukázať na niektoré problémy a určitý deficit, ktoré som odpozorovala z aplikačnej praxe. Aj keď máme určený nástroj na to, aby sme kontrolovali, či stanovené úrokové miery sú primerané, alebo nie, a to je cez ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale aj cez regulatív, ktorý je ošetrovaný a kontrolovaný Národnou bankou Slovenska, kde sa stanovuje a kontroluje stanovená úroková miera, či nie je úžerná, napriek tomu najvážnejší problém, s ktorým sa v praxi stretávajú spotrebiteľské organizácie, spočíva v tom, ak sa ten-ktorý dlžník z objektívnych príčin dostáva do neperiodicitného splácania úveru a v dôsledku neho sa mu kumulujú úroky z omeškania. V mnohých prípadoch sa stretávame v praxi s tým, že spotrebitelia a tí, ktorí tento spotrebiteľský úver využívajú, prekrývajú úver cez úver a tým sa dostávajú do dlhovej špirály, v dôsledku ktorej sa potom dostávajú naozaj až do neriešiteľných životných situácií. V takýchto prípadoch chcem poukázať na to, a to mi chýba aj v tomto predloženom vládnom návrhu, nemáme vytvorené predpoklady pre to, nemáme aplikátorov na to, aby sme vedeli takýmto spotrebiteľom pomôcť. Chcem poukázať nielen na nedostatočnú podporu v činnosti spotrebiteľských organizácií, ktoré sa práve špecializujú na ochranu finančného spotrebiteľa, ale chcem poukázať aj na nedostatočnú činnosť kontrolných orgánov, na v mnohých prípadoch až nečinnosť, kedy sa naozaj vyžaduje vyšší stupeň operatívy a zásahu do prešetrovania sporných zmlúv. Naozaj, v mnohých prípadoch sa stretávame aj s tým, že aj stanovená a zákonom určená prípustná ročná percentuálna miera nákladov je veriteľmi obchádzaná. V mnohých prípadoch aj dozorným orgánom stanovené sankcie sú nízke na to, aby takéto obchádzanie zákona v praxi naďalej neprebiehalo. To znamená, že ak by sa v druhom čítaní otvoril priestor pre kooperáciu a pre to, aby sa zapracovali naše poznatky, ktoré naozaj v mnohých prípadoch traumatizujú spotrebiteľov pri tom, že nedokážu hlavne vo vzťahu k nebankovým subjektom v dlhovej špirále splácať z existujúcich príjmov tieto splátky alebo úroky z omeškania, privítala by som, aby sme doplnili vlastne tento návrh zákona o analógie, o postupy, ako zabrániť tým, ktorí obchádzajú zákon, v porušovaní samotného zákona, v obchádzaní zákona, kde nie je dôsledne stanovená, ani vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, kde naozaj sa, už aj keď nie cez stanovené úrokové miery, ale cez navýšené úroky z omeškania, naozaj mnohí ľudia ocitajú až v neriešiteľných životných situáciách.

    Takže z tohto miesta by som si dovolila tlmočiť toto poznanie, už nehovoriac o tom, že určitý deficit v tomto vládnom návrhu pociťujem aj smerom k zvýšeniu stupňa finančnej gramotnosti občanov, pretože ja sama zastávam názor a v prípade, že ma spotrebitelia oslovia s pomocou v takýchto prípadoch, či už ako poslankyňu, alebo zástupkyňu spotrebiteľskej organizácie, naozaj odporúčam, aby v mnohých prípadoch, ak sa snažia dokonca aj životné potreby, klasické životné potreby riešiť a prekrývať práve využitím spotrebiteľského úveru, odporúčam im, aby takúto možnosť cez riešenie a riešenie cez nebankový subjekt nevyužívali, lebo v mnohých prípadoch spotrebitelia pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere nie sú dostatočne informovaní o následkoch a rizikách, ktoré sú spojené práve s využitím tohto spotrebiteľského úveru, a vôbec nie sú dopredu informovaní o tom, čo v prípade, ak sa naozaj dostanú do režimu neperiodicitného splácania takého úveru, kedy naozaj sa to spája práve s úrokmi z omeškania, ktoré sú nad ich sily a nad ich finančné možnosti, aby ich uhradili.

    Naozaj, ak som sa aj vrátila po minulom rokovaní v Národnej rade k činnosti v organizácii a prichádzali za mnou ľudia, tak z tých 90 percent podnetov, ktoré som mala na stole, sa týkali exekučných konaní, ktoré naozaj svoj pôvod majú vlastne, vyplývajú vlastne z uzavretých zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde naozaj sa ľudia ocitajú v neriešiteľných situáciách, sú bezradní, pretože aj keď vieme vyhodnotiť, že tieto zmluvy sú sporné, máme pochybnosti o tom, či vôbec podmienky, ktoré sa objavujú v týchto spotrebiteľských zmluvách, sú prijateľné, naozaj, tieto podnety nemáme komu predložiť, nemáme istotu, že ak to aj predložíme orgánu dozoru, alebo aj komisii, ktorá pôsobí pri ministerstve spravodlivosti, komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, nemáme istotu, že nám tieto orgány takýto podnet vedia rýchlo a operatívne vyhodnotiť. Takže tá inštitucionálna aj legislatívna pomoc nie je postačujúca a obávam sa toho, že ak sa tento zákon v druhom čítaní bez týchto pripomienok a bez zohľadnenia poznatkov praxe naozaj schváli, nebude dostatočnou pomôckou pre to, s čím sa vlastne v reálnom živote stretávame.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie je žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Áno, nech sa páči.

  • Ja by som veľmi krátko zareagoval na vystúpenie pani poslankyne. Úplne otvorene priznávam, že toto je veľmi ťažká téma. Ochrana spotrebiteľov na finančnom trhu je ťažká téma, kde spotrebitelia, štát dlhodobo ťahajú za kratší koniec a ťahajú za ten kratší koniec preto, pretože zaostávajú za veľmi sofistikovaným partnerom, oponentom, často nepriateľom na tej druhej strane, a to sú práve poskytovatelia finančných služieb. Veľmi dobre viete, že je to obrovská informačná asymetria medzi tými, ktorí finančné služby, veľmi sofistikované služby, tovary, poskytujú občanom, dosahujú zisky, nemalé zisky práve na poskytovanie týchto služieb, sú to voľné trhové služby a sú to proste služby, ktoré prišli, samozrejme, spolu so zvyšovaním životnej úrovne na Slovensku, spolu so zapájaním sa do európskej integrácie, spolu s trhovejším spôsobom života, ale aj s doslova trhovejším spôsobom života, aj keď sme krajina, ktorá má malú mieru zadlženia obyvateľstva, aj keď sme krajina, ktorá v porovnaní so starými demokraciami v Európe patrí ku krajinám, ktoré z hľadiska ich obyvateľov sú veľmi konzervatívni, sú veľmi opatrní z pohľadu toho, že neradi žijú na dlh. Väčšinou žijú na dlh preto, že na ten dlh žiť musia. nerobia to z hľadiska spôsobu života, ktorý je, bohužiaľ, v niektorých iných, západnejších demokraciách úplne princípom života žiť na dlh.

    Tu musím povedať, že štát, priznávam to, priznávam to aj z hľadiska vlastnej účasti, štyri roky v pozícii štátneho tajomníka so zodpovednosťou za tú tému, štát doteraz urobil málo na tejto strane a takisto musím povedať, že je to beh na dlhé trate. Je to beh na dlhé trate, lebo na začiatku a na konci musí byť lepšia informovanosť spotrebiteľa, väčšia gramotnosť, a tá sa nedá dosiahnuť ani zo dňa na deň, nedá sa dosiahnuť informačnými kampaňami platenými práve poskytovateľmi tých služieb a dokonca ani slávnymi celebritami, ktoré sú namontované do pozície kvázi ombudsmanov, napríklad, ktorí majú chrániť túto ochranu, týchto spotrebiteľov.

    Ja už som vás na minulých schôdzach informoval o zámere vlády, zámere rezortu financií postaviť a predstaviť vám komplexný zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý bude konečne riešiť aj problém inštitucionálnej podpory, pretože nerád, ale priznávam to, ani inštitucionálna podpora ochrany spotrebiteľa v tejto krajine nie je riešená. Poviem to popravde. Ak prídu nejaké námietky, od spotrebiteľov, ktorí sa sťažujú na Slovenskú obchodnú inšpekciu, sťažujú sa na ministerstvo financií, sťažujú sa v centrálnej banke, sťažujú sa rezortu spravodlivosti, tak de facto neexistuje zo zákona miesto, ktoré by bolo komplexne schopné vybaviť takúto sťažnosť. Popravde, poviem to tak, ako to je, ak príde takáto sťažnosť na rezort financií, je postúpená dohľadu Národnej banky. Národná banka je v takej pozícií Dr. Jekyll, Mr. Hyde, pretože dohľad, tak ako je postavený roky v tejto krajine, v prvom rade sleduje to, čomu sa hovorí finančná stabilita, po slovensky, sleduje ziskovosť bánk, čím väčší zisk banky, tým väčší kapitál, tým väčšia kapitálová primeranosť. Ten klient je naozaj na druhom, treťom, nechcem hovoriť, na ktorom mieste. Bude pred nami rozhodnutie ako a komu zveriť inštitúciu ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, bude pred nami úloha ako podporiť spotrebiteľské združenia, pretože my sme aj krajinou, ktorá má nedostatočnú, by som povedal, takú občiansku pripravenosť, občiansku ochotu venovať sa takejto problematike. A to nehovorím teraz o finančných službách, poznáte pani Černú, ktorá tu proste celé roky propagovala v podstate ochranu spotrebiteľa ako takého, a koľko poznáte takých ďalších ľudí, nástupcov takéhoto človeka, ktorý zaznel vo verejnosti, ktorého slovo malo nejakú váhu. Čiže bol tu pokus pri zavádzaní eura, kde pri zavádzaní eura boli veľké obavy zo zneužitia práve zmeny meny slovenskej koruny na euro. Práve zneužitie tohto procesu pri zvyšovaní cien, snažili sme sa dokonca financovať, pomáhať takýmto združeniam, ale v tejto krajine to akosi nemá kultúru, nemá to nejakú minulosť, nejaký trackrecord, na ktorý by sme mohli nadviazať, z tohto pohľadu zrejme sa bude treba obrátiť na štát, aby štát vynaložil časť prostriedkov aj na podporu takýchto spotrebiteľských združení. Ja k témam, ktoré tu boli spomenuté, môžem len povedať, že sme otvorení, ak sú konkrétne návrhy, ak sú otázky, na ktoré máme možnosť odpovedať z hľadiska príslušných sekcií na ministerstve financií, dávam slovo, ako som ho dal pred dvoma schôdzami poslancovi Beblavému pri jeho návrhoch, že sme pripravení komunikovať a sme, samozrejme, ochotní aj akceptovať pozmeňovacie návrhy, dokonca spolupracovať na pozmeňovacích návrhoch, aby mali taký typ legislatívnej podoby, aby boli vykonateľné, pretože sú to komplikované zákony a robiť ich na kolene je naozaj niekedy obtiažne. Čiže tu je podaná ruka, ak vás môžeme vyslyšať, konkrétne vás, pani poslankyňa, alebo ďalších kolegov poslancov, a to je úplne jedno, z ktorého klubu, sme pripravení počúvať, ale táto téma je hodná naozaj komplexnej starostlivosti, a nie počas jednej, dvoch schôdzí, ale počas niekoľkých volebných období. Až potom sa dostaví nejaký výsledok, lebo je pravdou, že poskytovanie finančných služieb je nie raz spojené aj s totálnym zlyhaním a ruinovaním celých rodín a môžu byť s tým spojené tragédie celých rodín a konkrétnych ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Demian je. Ospravedlňujem sa. Chcete sa vyjadriť, pán spravodajca?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 154 o európskom zatýkacom rozkaze. Je to tlač 158.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti, aby, Tomáša Boreca, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, tlač 154.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o posilnení procesných práv osôb v podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Označeným rámcovým rozhodnutím sa vytvárajú pravidlá pre posilnenie princípu vzájomného uznávania trestných rozhodnutí v Európskej únii prostredníctvom zavedenia spoločných procesných garancií v prípadoch, ak ide o rozhodnutia vydané v konaní, na ktorom sa dotknutá osoba nezúčastnila.

    Súčasne sa navrhuje využitie možnosti podľa čl. IV bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, na základe ktorého môže členský štát odmietnuť vykonať európsky zatýkací rozkaz, ak sa žiada o vydanie občana Slovenskej republiky, alebo osoby s obvyklým pobytom na svojom území, na účely výkonu trestu odňatia slobody za podmienky, že daný členský štát prevezme výkon cudzieho rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Návrhom zákona sú súčasne riešené aj identifikované aplikačné a výkladové problémy, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe pri aplikácii zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

    V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v súvislosti s úpravou príslušnosti súdu v prípadoch, ak konanie podľa tohto zákona začína na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh nemá, respektíve zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 11. júla 2012. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Brixi je určeným spravodajcom ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi súčasne, ktoré sú v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ako aj na rozpočty vyšších územných celkov. Nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená s právom Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. júla 2012 č. 152 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Má niekto záujem vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 170.

    Pán minister, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 170. )

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona sa zabezpečuje dôležitá transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Smernica je síce uvedená v transpozičnej prílohe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, avšak Európska komisia zaslala v novembri 2010 Slovenskej republike formálne oznámenie, v ktorom konštatuje nesprávnu transpozíciu smernice.

    Od začiatku roka 2011 prebiehajú legislatívne práce, pričom vo februári 2011 bola zriadená odborná skupina na základe záverov, ktoré, predložilo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania samostatný návrh zákona o opakovanom použití informácií verejného sektora. Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, sa z dôvodu vysokého počtu uplatnených zásadných pripomienok ukázala integrácia tejto problematiky do zákona o slobode informácií ako najvhodnejšie riešenie. Pripomienky mali vo veľkej miere protichodný obsah, čo spôsobilo odloženie témy na ďalšiu analýzu. Ministerstvo spravodlivosti plánovalo následne predložiť osobitnú novelu zákona o slobode informácií, avšak ďalšie potrebné legislatívne kroky na splnenie požiadaviek Európskej komisie boli spomalené v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky.

    V súčasnosti sú zástupcovia Európskej komisie priebežne informovaní o legislatívnom procese aj o znení návrhu zákona, pričom sa neformálne vyjadrili, že ak bude zákon v Zbierke zákonov na jeseň v roku 2012, to jest v najbližšom období, žaloba by mala Slovenskú republiku obísť. V návrhu zákona sa upravujú základné pojmy požadované smernicou, najmä opakované použitie informácií, ako aj samotný pojem informácie. Špecifikuje sa aj okruh povinných osôb, ktorý korešponduje s právnou úpravou verejného obstarávania tak, aby boli naplnené požiadavky smernice. Návrh zákona vychádza z princípov nediskriminácie a transparentnosti podmienok a postavenia žiadateľov. Osobitne upravuje takzvané výhradné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia obsahujúce pre ostatných žiadateľov, pričom tieto považujú návrh zákona za neplatné. Výnimku tvorí prípad, ak je takéto obmedzenie vo verejnom záujme, čo sa však pravidelne prehodnocuje. Smernica ani návrh zákona neobsahujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na opakované použitie. Je na jej rozhodnutí, či informácie sprístupní. Ak tak však urobí, vzťahuje sa na ňu rad povinností, okrem iného hlavne zásada rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s možnosťami sprístupnenia informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza dva režimy, a to bez podmienok a s podmienkami.

    Vzhľadom na to, že v súčasnosti už nemôžeme riskovať problémy pri prijímaní tohto návrhu zákona z vyššie uvedených dôvodov, dovolil by som si vás požiadať, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aby bol zákon schválený v podobe, v akej bol schválený vládou Slovenskej republiky. Samozrejme, uvedomujem si, že v praxi sa stretávame s množstvom problémov pri aplikácii zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ministerstvo spravodlivosti preto má záujem byť lídrom diskusie ako tento zákon zlepšiť. Do budúcnosti máme záujem posilniť právo občanov na prístup k informáciám, a to zužovaním priestoru pre obštrukcie a účelové odmietanie poskytovania informácií povinnými osobami. Na druhej strane chceme hľadať aj účinné mechanizmy, pomocou ktorých by bolo možné brániť sa proti zjavne šikanóznym návrhom, ktoré niekedy doslova paralyzujú a predražujú fungovanie štátnych a verejných inštitúcií. Tieto problémy však chceme riešiť samostatnou novelou, ktorej bude predchádzať poctivá diskusia so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov mimovládneho sektora. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi súčasne a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.

    Chcem vás teda ešte raz požiadať o podporu tohto zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Určená spravodajkyňa je pani poslankyňa Kučerová.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, páni poslanci, pani poslankyne, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov, tlač 170. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom zákonom v stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. augusta 2012 č. 163 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásil jeden poslanec, pán Jozef Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vidíme sa druhýkrát, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že kolegovia neprejavili záujem k predmetnému návrhu vystúpiť a pravdepodobne vystúpim sám, dovolil by som si povedať niekoľko, asi päť bodov k predkladanému návrhu. Mám za to, že predmetný návrh má nejakú históriu. Takisto tým, že ministerstvo pristúpilo k jeho predloženiu, tak pristúpilo k riešeniu transpozičného deficitu, ktorý vzhľadom na opakované informácie v našom právnom systéme, alebo teda naša republika voči Európskej únii má. Viem a akceptujem aj to, že z hľadiska toho vývoja, ktorý pri tej transpozičnej snahe bol, tak aj za predchádzajúcej vlády sa pani ministerka Žitňanská snažila viac-menej predložiť do parlamentu, či už tak ako súčasný pán predkladateľ, v režime, ktorý obsahuje zákon, alebo teda mechanizmus opätovného používania informácie v zákone 211 alebo úplne sólo normu, ktorá by sa venovala používaniu opakovaných informácií v inom a v zákone mimo zákonu 211.

    Myslím si, a z tohto miesta chcem povedať, že ten režim a takisto som bol za to, aby bol predložený zákon mimo zákon 211, pretože vieme, že z hľadiska otvárania zákona o slobodnom prístupe k informáciám vzniká ad 1) obrovské politikum okolo a mnohé otázky, ktoré by s tým súviseli, že dvestojedenástka funguje relatívne dobre a nie sú s jej uplatňovaním problémy. Je to veľmi elegantná norma, takže pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám si myslím, že táto snaha bola dobrá. Viem na základe svojich informácií, že prebehlo dosť mohutné komentovanie aj tretím sektorom alebo NGO-čkami, kde chcem oceniť aj snahu ministerstva, že sa teda s predmetnými a dotknutými NGO-čkami stretli a snažili sa, podľa mojich informácií, presvedčiť ministerstvo, že napriek transpozičnému deficitu existuje nejaká časová možnosť, ktorá by možno dokázala na ministerstve vytvoriť takú atmosféru, že by prišlo k vytvoreniu nového zákona a nemusel sa vkladať režim opätovného použitia informácií do zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Napriek tomu sa tak nestalo, čiže na základe legislatívnej činnosti vlády sme dostali návrh na túto schôdzu, aby sme sa v prvom čítaní zaoberali zákonom, alebo rozšírením zákona 211, a to v miere ad 1) teda dostaniu a odstráneniu toho transpozičného deficitu, a aby režim opakovaných informácií v slovenskom právnom systéme bol zapracovaný.

    Napriek tomu si dovolím dať z tohto miesta procedurálny návrh na vrátenie tohto zákona na dopracovanie, pretože si myslím, že tej snahe, ktorú sme mali aj za minulej vlády aj za tejto, aby ministerstvo predsa len pristúpilo k vypracovaniu sólo normy, normy, ktorá sa bude čisto venovať celej oblasti takzvaných open data, kde aj zákon o opätovnom používaní databáz a všetkého, čo štátna správa vytvorí, mala sólo úpravu a nebol vkladaný do zákona č. 211. K tomu, ak by náhodu tento procedurálny návrh neprešiel, tak by som možno potom k tomu smeroval aj pozmeňujúce návrhy, ktoré by sanovali to, aby v dvestojedenástke tento režim upravený bol.

    Zároveň si dovolím troška vecne k predloženému návrhu, keďže sa mi podarilo preštudovať verziu nového zákona o prístupe, alebo zákona 211, tak si myslím, že je nejaká možnosť porovnávania proti predchádzajúcej snahe ministerstva spravodlivosti, a to, čo máme my predložené. Ak som porovnal tie verzie, bol to dosť náročný proces, pretože ako som čakal a ako som spomínal, jedná sa tu o transpozičnú snahu vlády, čiže to, čo z únie musíme urobiť. Našiel som zhodu zhruba na 80 percent, ale myslím si, že právna úprava, ktorá bola predložená predtým, bola omnoho jasnejšia. Mám za to, že sa mi dosť ťažko porovnávali veci, keďže by som to tak možno ľudovo označil, celé sa mi to zdalo čiastočne poprehadzované a strácal som nejakú vnútornú logiku. Čo si myslím, že bude aj chybou nového zákona 211, a to je to, že stratí tú eleganciu a tú prehľadnosť a nebude to aj z pohľadu jeho používania do budúcna prispievať k právnej istote. A vieme, že dvestojedenástka sa používa často vtedy, keď či už tretí sektor, alebo organizácie, ktoré pôsobia, niekedy stoja v boji proti štátnej a verejnej správe, potrebovali jasnú normu. Týmto pádom si myslím, že sa implementovaním týchto prvkov opakovaných informácií sa tá prehľadnosť stráca.

    Ak by som mal vo všeobecnosti zhodnotiť návrhy predchádzajúcej vlády a tejto vlády, myslím si, nazvem ho návrh pani poslankyne teraz, Žitňanskej, alebo vtedy ministerky, bol viacej user frendly a bol robený optikou žiadateľa o informácie, teda aj ustanovenia novely zákona boli viac o tom, čo môže žiadateľ a aké má ďalšie práva, zatiaľ čo terajší vládny návrh je robený optikou povinnej osoby, úradu a úradníkov, a teda skôr z pohľadu, aké má právomoci povinná osoba a čo nemusí takáto osoba robiť. Predchádzajúci návrh bol systém v systéme a nebol dobre zakomponovaný do zákona ako celku, preto ho, okrem iného, asi aj následne vypracovali ako samostatný zákon. Čiže už sme mali vypracovaný vládny návrh zákona v tomto smere. Ten vládny návrh, ktorý bol podaný ako samostatný zákon, som vnímal ako prepracovanejší a viac vnútorne konzistentný. Zároveň zákon o slobodnom prístupe k informáciám riešil jeden režim a zákon o prístupe k opakovaným informáciám riešil, alebo opakovanom použití informácií riešil režim opakovaného použitia informácií. Preto si myslím, že tieto dve normy by mali byť od seba.

    Predchádzajúci návrh zákona, ďalej, sa mi zdal výrazne prehľadnejší. Uvediem jeden taký príklad. Možno ľudský, ale malo by to tu čím ďalej, viac v parlamente zaznievať, keďže každý paragraf bol uvedený nadpisom, v celom návrhu sa ľahko orientovalo a presne bolo jasné, čo má ktorý zákonodarca, na mysli. Vládny návrh zákona v súčasnom znení neuvádza túto techniku a z toho pohľadu sa mi zdá až ťažkopádny.

    Štvrtý okruh, ktorý by som vymenoval, pôvodný vládny návrh zákona vychádzal zo systému, že informácie na opakované použitie môžu byť sprístupnené bez podmienok, s podmienkami len na základe licencie, pričom v prípade licencie bol vypracovaný osobitný paragraf s osobitným postupom. Vládny návrh zákona teraz pojem licencií nepozná, pozná iba sprístupňovanie bez podmienok, alebo s podmienkami. Smernica síce hovorí o licenciách, ale relatívne všeobecne, čiže dá sa to podradiť aj pod režim sprístupnenia s určením podmienok. V každom prípade, predchádzajúci návrh sa mi zdal v mnohých bodoch ako prehľadnejší.

    Posledné, alebo na záver v poslednej takej poznámke k tomu by som chcel povedať, že návrh v prípade úhrad, ten pôvodný návrh, bol postavený tak, že ak ide o spresnenie s podmienkami, alebo bez podmienok, platí sa úhrada, alebo úhrada môže byť odpustená. V prípade licencií ten režim súčasný návrh nepozná, bola úhrada plus desať percent príplatok. Vládny návrh zákona pozná len úhradu s 10-percentným príplatkom ako štandard, pričom desaťpercentný príplatok môže byť v určitých prípadoch odpustený, v zásade tých, keď podľa pôvodného návrhu ministerstva z predchádzajúceho obdobia mohla byť odpustená celá úhrada, nielen ten zvýšený poplatok o desať percent. Z toho pohľadu sa mi zdá pôvodný návrh pre bežných žiadateľov prijateľnejší a zároveň aj určite finančne menej náročný.

    Chcel by som sa teda pozastaviť nad tým, že mám pripravených niekoľko pozmeňovacích návrhov, možno rešpektujúc aj tú snahu, ktorá bola predstavená pri pripomienkovom konaní. Zároveň by som chcel, či by ten transpozičný deficit, o ktorom som hovoril, nebol nakoniec odložený v zmysle toho, aby sme do slovenského právneho systému nezavádzali, keďže už taká dlhá doba uplynula. Mám pocit, že od roku 2004, kedy táto smernica bola vydaná, uplynul dostatočný, alebo teda dosť dlhý čas, a myslím, že aj na základe mojich informácií, ktorými disponuje určite aj pán minister, chystá sa úplne nová úprava, ktorá už na úrovni parlamentu Európskej únie je. Čiže ak by sme pristúpili k tomu, že odložíme a vypracujeme sólo režim, pretože ak príde nová transpozícia, alebo teda nový tlak na transpozíciu, nová smernica, tak budeme znova musieť otvárať zákon 2011 a s tým zase absolvovať debatu zavádzania dvoch režimov

  • Pozn. red.: správne má byť "211".

  • . A myslím si, že tu sa dotýkame databáz informačných systémov a ich použitia, a vieme, že od roku 2004 nastal značný posun, takže už samotná snaha implementovať tento zákon je, alebo zaradiť to do legislatívneho procesu, si myslím, že by sa mohla mierne teda dostať k nejakému odloženiu a pristúpiť naozaj k sólo norme, ktorá by sa venovala zákonu opakovaným použitím informácií.

    Neviem, možno na záver len otázka, keďže ja disponujem tým návrhom zákona, ktorý bol vypracovaný ako sólo zákon, či sa ministerstvo, ak teda by sa pán minister vyjadril, zaoberalo aj tou variantou, a prečo sa nakoniec do parlamentu dostal v režime spojenia týchto dvoch noriem, keďže tie výhrady, ktoré som spomínal, skutočne považujem za zásadné. A myslím si, že by sme mohli odložiť proces prijatia implementácie tejto smernice do zákonu č. 211/2000 Z. z..

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na jeho vystúpenie sú prihlásení zatiaľ traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Takže pán poslanec Huba, Mičovský a Brixi.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám vnímame ako jeden z hlavných výdobytkov demokracie a míľnikov rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku. Preto sme veľmi citliví na akékoľvek otváranie tohto zákona.

    Nechcem tým tvrdiť, že navrhovaná novela nejakým zásadným spôsobom devalvuje súčasný právny stav, alebo súčasnú právnu normu, alebo že principiálne ohrozuje ducha, zmysel a vykonateľnosť platného zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Predsa len, a v tom sa zhodujem s predrečníkom, ten platný zákon je naozaj stručný, jednoduchý, a viac-menej všeobecne zrozumiteľný a prehľadný, môžeme použiť aj pojem elegantný.

    A pridaním týchto dodatočných jedenástich paragrafov písaných v dosť odlišnom duchu by som povedal, ako bol pripravený, alebo koncipovaný tento platný zákon, predsa len značne skomplikujeme a zneprehľadníme túto právnu normu, preto sa podobne ako môj predrečník pripájam k tomu názoru, že by bolo asi vhodnejšie ísť cestou osobitného právneho predpisu, podobne ako to predpokladala aj predchádzajúca vláda, a nenarušiť tú elegantnú a prehľadnú fazónu platného zákona. A pritom vyhovieť aj požiadavkám Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem v tejto chvíli tak ozaj s vďakou zaspomínať na pána Langoša, tvorcu tohto zákona. Myslím si, že to, čo tu doteraz bolo povedané, je pravda. Ja to tak cítim na základe osobných skúseností, že tento zákon je veľmi nadčasový, aj slovo elegantné je celkom elegantné v tejto súvislosti, a je to zákon, ktorý je funkčný. A tú funkčnosť by som si dovolil ako človek, ktorý s ním viac rokov pracoval, potvrdiť aj tými skúsenosťami, že dokázal vytáčať mnohých pracovníkov, ktorí prichádzali s ním do styku na strane povinnej osoby, do vysokých otáčok.

    Mnohokrát to boli veľmi rozumní páni hodní úcty, ale keď som s nimi rozprával, že ale veď, pán generálny riaditeľ, my skutočne musíme. To ozaj musíme takúto vec spustiť? A viete, boli to praktické skúsenosti, ktoré hovoria o tom, že náš občan je mnohokrát ešte stále, tak ako v tých finančných službách, keď sme sa tu pred chvíľočkou bavili, aj v tomto ohľade nerozhľadený, mnohokrát nevie, čo všetko môže. A práve tento zákon mu ukazuje občiansku moc, na čo všetko sa môže spýtať, a ozaj tí páni generálni riaditelia museli ustúpiť, áno, my túto vec musíme povedať a občan má právo vedieť, ako sa finančné prostriedky tohto štátu pohybujú, od koho, kam a na čo.

    Takže chcem sa veľmi pridať k tomu, aby návrh kolegu Viskupiča bol podporený a aby sme a priori nepripúšťali nejakú možnosť, ktorá možno by nemusela byť až taká nebezpečná, ale neotvárajme tie vrátka, pán minister, a nechajme to tak, že ak je tu možnosť ten zákon upraviť riešením, ktoré bude, teda tie bloky, tie databázy, bude možné vsunúť osobitným zákonom, tak ja by som prosil z úcty k tomu pánovi Langošovi, z úcty k tým občanom, ktorí sa vďaka tomuto zákonu učia mať úctu k verejným prostriedkom, teda počítať nielen vlastné peniažky, ale aj tie štátne, aby sme ho skutočne neotvárali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pánovi poslancovi Briximu dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ja som veľmi rád, že v tak krátkom čase po nástupe do funkcie ste sa ujali teda transpozície tohto legislatívneho deficitu. Ja chcem kolegov upozorniť, ktorí apelovali na to, aby sme s transpozíciou počkali až do tvorby nového zákona, že my sme ako krajina povinní každú transpozíciu a každú európsku smernicu a legislatívu transponovať a začleniť do nášho právneho poriadku čo najskôr. Ja chcem upozorniť, a teda vážim si každý záujem občana a verejnosti, na informácie, ktoré sa týkajú verejného prostredia samosprávy, štátnej správy a všetkého, čo súvisí s nakladaním s verejnými prostriedkami. Treba však povedať, že tento samotný zákon sa mnohokrát nielen používa občanmi, ale sa v mnohých prípadoch aj zneužíva.

    Čiže ja by som chcel poprosiť aj pána ministra aj všetkých, ktorí sa budú touto samotnou novelou zaoberať, aby kládli dôraz nielen na ochranu nielen tých, ktorí tieto informácie žiadajú, ale aj tých, ktorí ich potom musia poskytovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcete ešte, reakcia na faktické poznámky? Chcete, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem obom kolegom z klubu, ktorí viac-menej potvrdili eleganciu súčasnej právnej úpravy zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    K pánovi poslancovi Briximu, ja som spomínal ten časový deficit, ktorý v zmysle úpravy o opätovnom použití informácií máme, je to od roku 2004. Nechcel som sa celkom venovať až úplne tej histórii, ako to bolo, pretože malo sa za to, že táto transpozícia do zákona č. 211/2000 Z. z. patrí, a od roku 2005 mám pocit, sa malo za to, že viac-menej túto otázku nemusíme riešiť, keďže máme sólo normu o informáciách.

    Následne sa ale pristúpilo k tomu, že norma bude musieť byť prijatá, a tak ako som spomínal, aj za čias predchádzajúcej vlády, myslím, že to bolo práve letné obdobie roku 2011, prišlo k tomu, aby sme túto vec transponovali. Odvtedy uplynulo trinásť mesiacov a myslím si, že keďže sme to nespravili vtedy a nespravilo sa to tak, že spravíme dve sólo právne úpravy, ktoré budú mať jeden režim o slobodnom prístupe k informáciám, druhý o opätovnom použití informácií, tak nie je celkom namieste otázka, alebo teda tá výtka, že musíme a hneď a ihneď.

    Máme možnosť sa nad tým zamyslieť. A tým, že je tak veľký časový posun, neexistuje podľa mňa teraz.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán minister.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za tieto pripomienky. A chcel by som niektoré veci ozrejmiť, pretože, samozrejme, tento zákon je citlivý. Ja to, samozrejme, takto vnímam. Len treba si povedať niekoľko faktov.

    Transpozičný deficit, to znamená v preklade do slovenčiny nedostatok prijatia legislatívy, alebo proste nedostatky v prijímaní legislatívy, na ktoré sme my sa zaviazali v roku 2004 pristúpením do európskej zmluvy.

    Naozaj je to hanebne dlhá doba od roku 2004 od 1. januára, kedy už dávno táto smernica mala byť prijatá. Nedá sa odkladať nijakým spôsobom transpozícia. Naopak, hrozia nám obrovské pokuty, plus-mínus okolo sedemnásťtisíc eur denne, áno. Čiže to, čo som ja dostal na stôl, keď som nastúpil ako minister, bol práve tento problém, ktorý bolo treba okamžite riešiť.

    Samozrejme, môžeme o tom rozmýšľať, čo je lepšie. Či je to lepšie prijať vo forme jedného zákona osobitného, alebo nie. Nie je na to čas. Vzhľadom na legislatívny proces, ktorý u nás funguje a nie je ho možné obísť, tak nebola iná možnosť vzhľadom na pripravenosť týchto predpisov, alebo tejto transpozície v tej forme ako je teraz predložená. A jej dopracovanie tak, aby sme naozaj nedošli k tomu, že budeme platiť obrovské pokuty a budeme zažalovaní, tak toto bola jediná možnosť, áno.

    Ja sa nebránim tomu, že ak bude prijatá nová smernica, tak budeme ju transponovať prijateľným spôsobom, tak aby sme už k transpozičnému deficitu sa nedopracovali jednoducho, ale v tejto chvíli jednoducho tá možnosť neexistuje.

    To, že prečo to nebolo prijaté, ja nebudem rozoberať. Sami ste to konštatovali. A čo sa týka tej pripomienky, že ten zákon je elegantný a tak ďalej, nemôžem nesúhlasiť, len je fakt, že tie veci, ktoré tam sú, nie sú dotknuté. Takže poprosím, aby ste to vzali na vedomie, a nijako sa to občanov negatívne nedotýka. Takže v tomto smere by som vás chcel opätovne požiadať, aby ste vzali do úvahy, že tento problém tu máme a je vážny.

    A čo sa týka problémov aplikačnej praxe, ja už som v úvodnom slove povedal, že tie problémy nie sú len na strane teda štátu pri niektorých, by som povedal, šikanóznych požiadavkách, ale naopak, aj na strane občanov, keď sa nevedia domôcť informácií. Takže chceme to riešiť, ale nie v tejto chvíli, pretože v tejto chvíli otvárať infozákon inak ako len k otázke transpozície nie je vhodné ani možné. Takže len toľko. A chcem vás ešte raz poprosiť o podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    S faktickými poznámkami jeden pán poslanec, pán Viskupič.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, a nie v záverečnom slove. Ja si dovolím povedať, to som vravel, že ja aj oceňujem tú snahu, že viac-menej prišlo k stretnutiam jednak so zástupcami tretieho sektora, a mám pocit, že bolo aj deklarované, že nebude vlastne pustený do žiadneho režimu, alebo spochybnený vôbec režim na základe dvestojedenástky, ktorý funguje, takže ako keby aj na základe nejakej vašej deklarácie dúfam, že k tomu príde.

    Ja som sa snažil v rozprave povedať to, že takisto sme boli v minulom období, nechcem to nazvať slovami strašení, ale vystríhaní pred problémami, že hrozia obrovské sankcie. A uplynulo trinásť mesiacov odvtedy, takže keby sme sa boli mali možnosť zamerať nad tým, že či, ak ministerstvo bolo teda pritlačené do nejakej časovej tiesne z hľadiska hrozby sankcií vyplývajúcej z transpozičného deficitu, tak či neexistovala nejaká časová kapacita, a to bola tá otázka na to, aby sme to upravili sólo v zákone.

    A keďže sa k tomu nedostalo, preto som, alebo ministerstvo vyhodnotilo, že nie je, ja som si dovolil ten procedurálny návrh dať, aby možno tá časová kapacita vznikla, pretože legislatívne to vieme rátať na týždne, a nemám pocit, že pri prijatí kvalitnej normy by sme mali byť tlačení nie strašením, ale minimálne teda výzvami, že nám hrozia obrovské sankcie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcete ešte reagovať, pán minister?

    Dobre. Týmto uzatváram všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, teda pán minister, ak máte ešte raz záujem?

    Ďakujem. Nie.

    Chcete sa pani spravodajkyňa vyjadriť?

    Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 169. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 162.

    Odovzdávam týmto slovo pánovi ministrovi spravodlivosti, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 169.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácii z registra trestov medzi členskými štátmi, ako aj transpozícia nadväzujúca rámcového rozhodnutia rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.

    Návrh zákona vytvára podmienky pre elektronickú výmenu informácii z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technická aplikácia priamo vyplýva z rozhodnutia rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.

    Na tento účel návrh zákona vymedzuje základné postupy registra trestov týkajúceho sa centrálnej evidencie odsúdených osôb podľa ich štátnej príslušnosti. V žiadosti o zaslanie informácie o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne vrátane podmienok ich použitia, ako aj možnosti uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré budú zasielané registru trestov. Ďalšie čiastkové zmeny a doplnenia zákona o registri trestov sa týkajú rozšírenia povinnosti uchovávať údaje v registri trestov aj vo vzťahu k právnickým osobám, zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadostí o výpis z registra trestov, ako aj úpravy rozsahu poskytnutia informácie z registra trestov na účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PLÚS 15/2006 z 20. mája 2009. Navrhované zmeny a doplnenia trestného zákona a trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia rady 2008/675/SVV.

    Účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenským občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie, boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, naopak, návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zlepšuje prístup k službám v registri trestov vďaka možnosti využitia integrovaných obslužných miest pri podávaní žiadostí o výpis z registra trestov. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.

    Preto vás chcem požiadať o podporu k tomuto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi, nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Antonovi Martvoňovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor NR SR ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 169.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predpokladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj so zákonmi a s právom Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom EÚ spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve EÚ a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73, ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR z 10. augusta 2012 č. 162 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor NR SR, Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť a Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor NR SR. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite svoje miesto.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa nikto neprihlásil, uzatváram teda možnosť prihlásiť sa a zároveň aj vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ? A pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 193, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 177.

    Pán minister spravodlivosti Borec, nech sa páči, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona spresňuje pôsobnosť orgánov konajúcich v mene štátu, zavádza právnu úpravu náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov. Právna úprava ďalej definuje nesprávny úradný postup a jeho posudzovanie. Postup alebo výsledok postupu Národnej rade Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ústavy sa nepovažuje za nesprávny úradný postup. Návrh zákona nevylučuje Národnú radu Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Návrh zákona je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu výslovným vymedzením, že prijímanie zákonov Národnou radou Slovenskej republiky nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup. Mení sa aj koncept uplatňovania regresnej náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať forma zavinenia a štátu sa umožňuje upustiť od vymáhania registra náhrady. V tejto súvislosti ale chcem zdôrazniť, že návrh zákona v žiadnom prípade neumožní svojvoľné upúšťanie od uplatňovania regresnej náhrady. Podľa vládneho návrhu zákona upustenie od vymáhania regresnej náhrady bude prichádzať do úvahy len v špecifických zákonom vymedzených prípadoch. Ide o prípady, kedy je vymáhanie zjavne nehospodárne či nevymožiteľné, alebo ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku.

    Určite sa zhodneme na tom, že ak obvinenému objektívne vznikne nárok na náhradu škody spôsobnej trestným konaním, nebolo by správne po oslobodzujúcom verdikte trestať vyšetrovateľa za to, že na základe dôvodných podozrení vôbec vzniesol obvinenie. Súčasné znenie zákona nevylučuje ani takéto absurdné situácie.

    Návrh zákona sa ďalej týka konaní o žalobách o náhrade škody, pri ktorých majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Návrh zákona zavádza vzájomnú súvislosť medzi odškodnením osôb, poškodených, poškodením násilnými trestnými činmi priznávanými podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie. Predložený návrh zákona neznižuje ústavný štandard ochrany zaručenej čl. 46 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.

    Návrh zákona zároveň rešpektuje súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a medzinárodných súdnych inštitúcií, napríklad Európsky súd pre ľudské práva. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Antonínovi Cicoňovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 4. septembra 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 193. Podľa § 73, ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2012 č. 177 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Za klub SDKÚ je prihlásený pán poslanec Miroslav Beblavý, za klub SaS Martin Poliačik. Ďalej, do zoznamu rečníkov sa zapísala pani poslankyňa Žitňanská z klubu SDKÚ-DS.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na neskorú hodinu vás nechcem dlho zdržovať, ale predsa len musím povedať niekoľko poznámok k tomuto návrhu. My sme to s pani kolegyňou Žitňanskou trochu otvorili už pri tom bode číslo tri, ktorý sa týkal správnych poplatkov, a myslím, že skutočné kritické slová na adresu pána ministra si nechám na ďalší bod programu. Takže pokúsim sa skôr mierne, ale predsa len dostatočne jasne povedať, v čom, v čom spočívajú naše výhrady. Vnímame ten bod č. 3, teda otázku správnych poplatkov vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a tento bod ako spoločnú ukážku vládnej filozofie v tejto oblasti. Tá filozofia nie je správna a zároveň chcem vysloviť určité uspokojenie nad tým, že sa nám podarilo sústredeným tlakom tú filozofiu minimálne zatiaľ otupiť. Ale myslím, že je potrebné ísť, ísť práve opačným smerom. Dovoľte mi hovoriť konkrétne.

    Vládny návrh, ktorý sme dnes schválili, pôvodne, zákona o správnych poplatkoch pôvodne obsahoval ustanovenie, ktoré teda veľmi znateľne zvyšovalo súdne poplatky za žaloby na štát zo strany občanov, ktorým bola spôsobená ujma. Tieto poplatky boli nastavené tak vysoko, že v mnohých prípadoch by, by pre občanov prestalo byť reálne možné sa takto so štátom súdiť. Dovolím si vysloviť uspokojenie, že potom, čo sme aj v pripomienkovom konaní, aj na rokovaní výborov aj tu pozmeňovacím návrhom toto napadli, tak vládna väčšina tento svoj návrh v podstate stiahla a zmenila ho na prijateľný symbolický dvadsaťeurový poplatok. Dovolím si možno vysloviť určité, ako by som to povedal, také mierne zarazenie, že vládni poslanci na to prišli asi až po niekoľkých týždňoch, čo sme o tom my hovorili, a tie návrhy predložili. Ale ja sa priznám, že pri legislatíve veľmi neverím na autorské práva, takže tým pádom som hlavne rád, že to, že to prešlo zo strany kolegov zo SMER-u. Verím, že sme ich inšpirovali, ale koniec koncov to je asi vec dobrá. Druhá vec, ktorú už obsahoval tento dnešný návrh zákona, keď bol v pripomienkovom konaní, a to už spomínal tak obligátne pán minister vo svojom úvodnom príhovore, bolo v podstate odstránenie obligatórnosti, teda povinnosti vymáhať náhradu škody od verejných funkcionárov, ktorí ju spôsobia. Pôvodný návrh, ako predložilo ministerstvo spravodlivosti do pripomienkového konania, hovoril, že namiesto, teda vymáha, teda môže vymáhať bez akýchkoľvek ďalších úprav. Keď sme na to poukázali v pripomienkovom konaní ako poslanci a povedali sme, že ten návrh je nebezpečný z dvoch dôvodov. Jeden ten dôvod je ten, že v podstate umožňuje teda nestíhať aj ľudí, ktorí zjavne pripravili tento štát o veľké peniaze svojím nezákonným konaním. Ale ten druhý dôvod je ešte nebezpečnejší, a to je to, že v prípadoch, napríklad súdov alebo aj iných, by dal veľkú moc do rúk predstaviteľom týchto inštitúcií, ktorí by tým pádom mohli rozhodovať o tom, či voči konkrétnemu sudcovi, vyšetrovateľovi, prokurátorovi budú takto postupovať, čo by najmä v prípade sudcov, ale čiastočne aj prokurátorov, vyšetrovateľov zásadne ohrozilo ich, ich nezávislosť v konaní. To znamená, že tento návrh bol zlý z oboch týchto dôvodov. Ak sa správne pamätám, ministerstvo spravodlivosti označilo tú našu pripomienku doslova za "amatérsku", to je citát, a bránilo sa, že je to tam na základe žiadosti ministerstva vnútra. Následne ministerstvo vnútra poprelo, že by to tam bolo na základe žiadosti ministerstva vnútra. A následne vo verzii, v ktorej sme to dostali, to vaše ministerstvo, pán minister, dosť zásadne zmenilo, ako ste aj vy v rozprave spomenuli. Túto všeobecnú, vyhodenie obligatórnosti, regresu je preč a namiesto toho sú tam veľmi úzko definované podmienky, za ktorých teda možno ustúpiť od vymáhania škody od verejného činiteľa. Ja to chcem oceniť. Ten dnešný návrh určite nie je dokonalý. Každý sa dá vylepšovať, ale je v poriadku z môjho pohľadu zásadne. Len možno jednu poznámku pre vás ako možno aj nového ministra, že niekedy treba zvážiť možno slová, ktoré používa ústredný orgán štátnej správy a jeho predstavitelia na adresu kritikov, keď potom spravíte presne to, čo tí kritici vlastne vám namietali. Lebo otázka na vás je, ako teda dnes by ste vysvetlili, že prečo, keď sme to namietali, to bolo amatérske, ale prečo potom zrazu ste urobili presne to, čo by sme vlastne po vás chceli? Posledný bod, ktorý spomeniem tak krátko, sa týka už ale konštruktívne pozerajúc sa do budúcnosti. Problém tohto zákona dnes je v tom, že on hovorí o tom, čo sa stane v situácii, keď nejakého konkrétneho občana poškodí štát. A hovorí o tom, že občan sa môže domôcť škody, a hovorí aj o tom, že potom to môže štát vymáhať voči tomu, kto je za to zodpovedný. Problém je v tom, že väčšina problémov s verejnými financiami na Slovensku a so zneužívaním verejnej pozície nemá konkrétnu obeť, konkrétneho občana, ktorý by sa dovolával spravodlivosti. Tou obeťou sme my všetci. Všetci daňovníci, všetkých 5,4 milióna obyvateľov Slovenska, ktorí doplácajú na kauzy, od veľkých emisných miliardových až po drobnučké, drobnučké zlodejinky a zneužitia verejnej moci. A tam zrazu nie je žalobcu podľa tohto zákona dnes, a tým pádom nie je ani sudcu a nie je ani náhrady. Napriek tomu, že tie peniaze reálne odtekajú. Toto je problém, ktorý prvý identifikoval, aspoň pokiaľ ja viem, náš kolega, pán Procházka. Ešte v minulom období navrhoval zmenu tohto zákona tak, aby mohol pokrývať aj tieto situácie. Vďaka koncu volebného obdobia, predčasnému, nebolo možné tento zákon prerokovať, a preto dnes s pánom Procházkom, ktorý tu ale v tejto sekunde nie je, spolupracujeme na tom, aby sme predložili k vášmu zákonu práve pozmeňovací návrh, ktorý bude obsahovať takéto ustanovenie. Myslím si, že v prípade, že by sme ho vo verzii, v ktorej ho predložíme, alebo vo verzii, o ktorej sa dá diskutovať, ktorá môže byť legislatívne aj pre vás prijateľná, schválili, myslím si, že by to bol veľký krok vpred. Myslím si, že by to bola aj dobrá ukážka toho, že po zrušení trestnoprávnej imunity poslancov naozaj dochádza k tomu, že ľudia nakladajúci s verejnou mocou musia uvažovať o svojich krokoch. Ja za seba ako jeden z predkladateľov tohto pozmeňovacieho návrhu chcem povedať, že som pripravený na akúkoľvek diskusiu, či už s ministerstvom, alebo s kolegami zo strany SMER o tom, aby ten návrh bol všeobecne prijateľný. A myslím si ale, že ak ho neschválime, tak to posolstvo, ktoré, ktoré bude pre občanov, je, že ak verejný činiteľ vám vezme vašu záhradu, vezme vám vašu slobodu a vy sa sťažujete a vyhráte, tak sa vieme domôcť pravdy aj voči nemu, ale ak náhodou ukradne to, čo nemá nikto v katastri zapísané, lebo je to naše spoločné, tak sa nikto voči nemu nikdy náhrady škody nedomôže. A myslím si, že to treba zmeniť, a verím, že na tom budeme môcť spolupracovať v najbližšom mesiaci, aby sme to presadili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden pán poslanec. Vzhľadom k tomu, že je 18.56 hodín, chcem sa spýtať pána poslanca, chcete vystúpiť, alebo na dlhšie ako štyri minúty? Tak týmto ukončujem dnešné rokovanie schôdze.

    Zajtra o 9.00 hodine teda začneme vystúpením pána poslanca Poliačika.

    Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.