• Ďakujem veľmi pekne pán kolega za vaše vystúpenie. Naozaj som nečakal, keď som kládol otázky ministrovi zdravotníctva a pánovi predsedovi výboru Rašimu, ako chcú vyriešiť zdravotnú starostlivosť v tých nemocniciach, kde odišli sestry, dneska je to viac ako 500 sestier vysoko špecializovaných, ako toto vyriešia a ako naplnia ten sľub pána premiéra Roberta Fica o tom, že tieto sestry sa naspäť môžu vrátiť na svoje pracoviska bez toho, aby utrpeli napríklad na mzde. A nečakal som, že my dvaja opoziční poslanci si to môžeme, budeme tu rozprávať, pretože túto situáciu môže vyriešiť jeden človek v tejto republike, jedným svojím pokynom, je to premiér Robert Fico, ktorý takýto prísľub sestrám minulý týždeň dal, že sa môžu vrátiť, jedným pokynom jeho riaditelia to splnia, aj situáciu v Prešovskej nemocnici vyriešia okamžite, pretože tie fatálne zlyhania alebo fatálne zlyhanie, ktoré ste spomínali aj v Prešovskej nemocnici, ktoré mohlo nastať aj pre zníženú zdravotnú starostlivosť, to úmrtie dieťaťa, má vyšetrovať Úrad pre dohľad pre zdravotnú starostlivosť, pani šéfka Pažinková, ktorá bola v Prešove riaditeľka a pán súčasný riaditeľ Čuha jej robil námestníka. Táto košická klika, ktorá vládne v Prešovskej nemocnici a keď tam bol problém okamžite nabehol pán minister Čislák a pán Raši, ďalší členovia košickej kliky, oni to vyriešia? Situácia v Košickej nemocnici je veľmi zlá, tá atmosféra je neúnosná. Aj včera som povedal, zopakujem, dá sa vyriešiť aj tak, že sa okamžite odvolá vedenie tejto nemocnice.

  • Viliam ja som čakal na prejav jedného z lekárov k tejto téme a mám pocit, že vystavaný bol aj vtipne a priamo k veci. Ja mám teraz na srdci jeden moment v prebiehajúcej schôdze a to je, že chcem sa aj tým sestrám, ktoré tu doteraz sú nútené byť, lebo majú záujem počuť akým spôsobom sa parlament zaoberá ich situáciou, chcem sa ospravedlniť. Ak totižto dvoja robia tú istú vec, tak nie je to vždy tá istá vec. Áno použili sme v pléne parlamentu pri odvolávaní premiéra jeho sochu, bola to téma, alebo jeho figurínu, bola to téma odvolávania premiéra, bola to téma ktorá úzko súvisela a premiér, keďže sa tu nevyskytoval, tak sa tu vyskytla jeho figurína. To čo urobili kolegovia, že pri téme zdravotných sestier, ktoré dali mnohé z nich výpovede a podľa mňa hrajú s nimi mocní tejto krajiny jednu hnusnú rukojemnícku drámu, si nezaslúžia aby úzke a hlúpe politikárčenie prinášalo pri téme, ktorým zdravotníctvo je, aby tu kolegovia prinášali nejaké sochy a riešili si tu svoje mindráky. Takže moje ospravedlnenie za to, že tu vznikli dve sochy, ktoré nemajú s témou zdravotníctva absolútne žiadnu súvislosť a naozaj je to dehonestujúce, hlavne pre tie sestry, ktoré aj od tohto parlamentu čakali riešenie. Toto čo predviedli kolegovia, riešením nie je.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem obom pánom poslancom, ktorý na mňa reagovali. Ja len veľmi krátko odpoviem pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý sa teda dožadoval odpovede na veľmi legitímne otázky položené ministrovi Čislákovi a predsedovi zdravotníckeho výboru Rašimu, o to viac, že obidvaja naozaj nabehli do Prešovskej nemocnice riešiť a zachraňovať situáciu a poľutovať sestričky, ktoré sú obeťou nejakého sprisahania a nejakých politických intríg a sú zneužité, lebo veď ako normálna sestrička nemôže len tak dať výpoveď, to je predsa v sociálno-demokratickej krajine nepredstaviteľné.

    Ale chcel by som povedať len toľko, že neodpovedali z jednoduchého dôvodu, lebo nemôžu povedať aký majú plán a ako to pozerám zľava, ako to pozerám sprava, zhora alebo zdola, vždy mi to vychádza tak, že plány je trojbodový, do 5. marca vydržať, nejak to zadupať pod koberec, ututlať, tváriť sa, že všetko je v poriadku napriek tomu, že nič nie je v poriadku, ani v Prešove, ani v Žiline, ani v Trnave. Medzitým vyhladovať sestry, nech už sú nervózne, veď aj by sa niektoré možno vrátili, aj chcú pracovať, aj nevedia či už majú odísť alebo nemajú odísť a tretím bodom je, že potom po 5. marci ich potichučky poprijímať, však ony pribehnú. Môže tu byť jeden malý háčik, že nepribehnú, že jednoducho už tu nebudú, alebo odídu k iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ale no tak bude už po 5. marci, to už tak pána ministra Čisláka netrápi.

  • Nech sa páči pán poslanec Hlina máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, už som raz vystupoval o polnoci, toto je možno jedno z mojich posledných, možno aj posledné vystúpenie o polnoci, tesne po polnoci. Takú len technickú poznámku, ja som nikdy teda nebol nejaký veľký fanúšik týchto 2D modelov, ale dobre, keď teda má niekto pocit, že je to nevyhnutné, ale terajšia inštalácia mi dovoľuje byť trošku principiálnejší. Viete keby tu bola iba jedna inštalácia, by bolo asi nekorektné, keby som namietal, lebo som nenamietal predtým, ale ja vás chcem poprosiť pani predsedajúca, že som pripravený počas môjho vystúpenia tak, aby som nepoškodil dať tie figuríny nabok, keď skončím, som pripravený tie figuríny doniesť naspäť. Nechcem ísť s nikým zápasiť, je tu Šuca a v určitý moment by to mohlo byť zaujímavé, ale ja sa o papierové figuríny naťahovať nebudem, ja viem zabojovať, aj viem sa o niečo pobiť, ale o papierové figuríny bojovať nebudem. Ja sa chcem korektne dohodnúť, či mi dovolíte všetkých troch dobre, lebo oni sú dvaja, jeden schizofrenik, ale všetky tri kusy figurín posunúť o dva metre ďalej, sám to urobím a potom ich sám vám ich potom vrátim, aby vám to nechýbalo naspäť, lebo ja sa chcem vo svojom vystúpení venovať

    ===== ...aj viem sa aj o niečo pobiť, ale o papierové figuríny bojovať nebudem. Ja sa chcem korektne dohodnúť, že či môžem, či mi dovolíte všetkých troch dobre, vlastne oni sú dvaja, jeden schizofrénii, ale všetkých, všetkých ti kusy figurín posunúť o dva metre ďalej. Sám to urobím a sám vám ich potom vrátim, aby vám to nechýbalo naspäť alebo ja sa chcem v mojom vystúpení venovať sestričkám a zdravotníctvu a problému, ktoré zdravotníctvo znamená. Dobre? Vieme to prípadne tak sa dohodnúť? No oceňujem a teraz odnesiem tie vaše a ja vám ich donesiem naspäť dobre? Ďakujem za ústretovosť aj pánovi Šucovi, lebo ten sa už štartoval. Určitý moment by to mohlo byť zaujímavé, ale nestojí to za to. Papierová figurína určite nie.

  • Prosím vás pekne k meritu veci. Ak hovoríme o zdravotníctve, ja som už niektoré skutočnosti hovoril pri školstve. My sme mali dneska protest proti rozkrádaniu v zdravotníctve na veľmi dobrej adrese. To je jak pomaly v realitnom trhu, keď čo najkľúčovejší ukazovateľ ceny nehnuteľnosti sú tri lokalita, lokalita, lokalita a keď chcete miestne príslušne protestovať proti rozkrádaniu zdravotníctva, znova máte, ste determinovaný troma ukazovateľmi lokalita, lokalita, lokalita a vzhľadom na okolnosti nám to prudko vychádza na Súmračnú 25. Preto tam dneska ten protest bol. Ja sa chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí tam boli a nebolo nás až tak málo na slovenské pomery a budeme tam aj o týždeň. Dohodli sme sa aj s tými ľuďmi, oni sľúbili, že pozvú ďalších, lebo čarovne nám pošta nedoručila, my sme vytlačili sto tisíc letákov, ja som to zaplatil, nebolo to málo, ale pošta to údajne zabudla doručiť. Všetci, koho som sa spýtal, to v schránke nenašli. Takže sľúbili ľudia, že prídu a ešte niekoho zavolajú. Čiže je vysokú predpoklad, že raz možno ja, ja budem posledný idealista v tejto krajine. Raz možno sa ľud tejto krajiny zobudí a povie dosť. Jedna z možností ako to ukázať, je budúci štvrtok o piatej na Súmračnej 25. Naozaj, ak si chcete nájsť dobrú lokalitu na protest proti rozkrádaniu v zdravotníctve, tak top adresa naozaj Créme de la créme je Súmračná 25. Pozývam všetkých, ktorí prídu, dokonca to bude budúci štvrtok aj s kultúrnym programom. Zaspievajú "V dolinách", ale v pôvodnej verzii, lebo už aj to vedeli dopsuť. Viete, ja žasnem už, už aj modlitbu za Slovensko som sa tu pána Maďariča pýtal, že či si od Rúfusa chudáka nebohého, ale od jeho rodiny či si pýtali práva ho používať na ich mítingoch. To by aj iní kolegovia vedeli o tom rozprávať, že koho použijeme, zneužijeme v kampani. Prosím vás, niečo nechytajte, niečo nechajte bokom. Aj "V dolinách" je pekná pesnička hej tak pekná, že by sme ju nemuseli sprzniť na mítingoch, na mítingoch SMER-u. Takže tam zaznie. Už keď, tak vrátime, ale v tom pôvodnom, pôvodnom znení. Ako bojovať proti tomu, čo je v zdravotníctve? Poraďte. No niekto však už zdravoťáci vystúpili, poraďte, ako to zmeniť hej, DRG, eHealth, iHealth, či lepšiu skratku keď tam dáš i, to je minimálne desať miliónov euro navyše, musí to ísť hneď anglicky. Proste to je základ. Keď to neznie anglicky, nemôžeš pýtať viac ako desať miliónov euro. Proste to je, to sú také akože aksiomi hej a lebo aj v Kežmarku nechcem sa nikoho dotknúť, ten anglický výraz evokuje cenu a evokuje to, že to môžme. Ako? Poraďte ako? Ako zmeniť to zdravotníctvo? Jak to urobiť, aby nekradli pacientom vankúš spod hlavy? Jak to urobiť, aby nekradli vankúš spod hlavy hej? Jak tým ľuďom povedať, neberte tým ľuďom vankúš spod hlavy, však to sa nepatrí. Ja som to tu hovoril, poviem ešte raz možno posledný. Peniaze zo zvončeka. U nás na Orave Ivan možno vie, sa traduje o jednom miništrantovi, nedajbože neviem, či vieš, ktorý to bol hej. Jeden, jeden bol miništrant a cestou do sakristie z toho zvončeka si niečo zobral. Nesie sa to ako tieň s ním doteraz. Proste jak môžte niekto zobrať zo zvončeka peniaze? Jak môžte zobrať peniaze zo zdravotníctva? Jak môžte pacientovi zobrať hlavnicu z pod, jak sa to povie podhlavník spisovne z pod hlavy? Jak to môže niekto urobiť? V tisíc eurovom saku. Jak to poraďte však zas no jak, ja neviem, jak sa to dá vyliečiť. Jak sa to dá vyliečiť? Možno naozaj tými protestami. Možno naozaj tým, že povieme odtiaľ potiaľ vážení. Možno naozaj, že vyšleme jasný signál nie a hotovo a nie a hotovo a keď nie, tak vás vyhádžeme všetkých. Prosím vás, jak si dovolíte po CT-čku, jak si dovolíte po CT-čku urobiť nejakého Kostku? Rozumiete, veď to rozum stojí. Ja som to, mňa to už teraz ani nebavilo čítať hej. Ale tu pán Beblavý niečo. Jak nejaký výduch šarlatán proste dostane zmluvu na 3 milióny euro, veď to je 90 miliónov korún. Za to, že pichá, veď to tu ja som to teraz prvýkrát počul, že pichá ihly podľa nejakej schémy? Nebláznite, veď to neni Ikea, že vám si kúpite skrinku a tam máte návod, že zložíš si doma sám. Veď to nemôžme takto robiť, že, že niekto zazmluvní šarlatána, dá mu, kde nakúpi ihly. Kde ich kúpil v Ikei? Tam majú lacnejšie také sety kuchynské? Alebo ja neviem a to, to a teraz kde sme sa to dopracovali? Že po CT-čku nájdeme Kostku? A ešte nikto a ešte čo jak s tým, jak to s tým Kostkom ideme robiť pani predsedkyňa poslaneckého klubu? Vážna vec taký Kostka. Rozumiete, ja neviem, že vy ste nejaké vnútorné signály. Však ho hoďte cez palubu, hoďte. Alebo čo vie, keď masíruje? Že vie nejaké citlivé údaje o veľkosti alebo ja neviem, že, že, že sa ho bojíte. Alebo si vás fotil, jak ste tam chodili, že preto je tak chránený? Ja neviem. Som hovoril dakedy, že tí čo chodili po bordeloch, že nevedeli, všetkých nafotili a furt v nejakom šuflíku to pristálo. Tak čo teraz? Ja neviem, si fotil Kostka a teraz Kostka ne že vyhodíte Kostku, na rok bude mať Kostka nie 3 milióny, ale 9 miliónov. Ja hovorím, to je normálne sofistikovaný pokus ako úplne zničiť to zdravotníctvo, úplne to zdecimovať na čisto a tu budú len kliniky Kostku. Prejdeš, jak ti nepomôže Kostka, už ti nepomôže nikto. Proste a Kostka bol na zazmluvnený na miliardy a hotovo. Ja neviem, ale to v tejto krajine je možné teoreticky. Fakt ako bez všetkej srandy. To v tejto krajine sa týmto smerom kľudne môžme vybrať. Že sa tu postaví pán Raši a prečíta, že tá metóda zazmluvnená a ten výkon proste dosahujú vynikajúce výsledky no, podpísaný Richard Raši.

  • Dneska to dal. Proste ja som to hovoril ako v takej, v takej hyperbole, že on je schopný prečítať aj svoje meno a on ho dneska naozaj, on ho dneska naozaj prečítal. Viete, to je fantázia, to človek by ani nepovedal, čoho sa dožijem v tomto parlamente. Že kľudne je možné, že príde návrh, že načo polik, načo Mickiewička, načo ja neviem ani kto sú tie Ružinov, neviem čo kliniky. Kostka. Vážení ja sa chcem poďakovať tým sestričkám, oni sú našou vizitkou, toho čo sme my zač, my muži čo sme zač. Sme krajinou krčmových hrdinov vážení. To je hrdinov v krčme čo? To je hrdinov po piatom pive čo? To je búchanie po stole, jak by kto zmenil svet. Jak by som im to ukázal doma pri televízore, jak hučí niekto do ženy čo? Jak hučí, tam to plastové pivo v ruke a hučí do nej, že keby on tam bol, on by im ukázal, on by, to je hrdinstvo, čo si to tie ženy na to. Viete, že sú našou smutnou vizitkou, čo sme my zač. No tu bojujú ženy v tejto krajine, prosím vás, veď protest sestričiek je protest sestričiek ženská záležitosť na 90 %.

  • Je to hanbou naozaj oni nám nastavili zrkadlo ženy, ktoré od hrnca utekajú ku matematike svojich detí, potom do roboty a ešte na protest a doma majú rozvaleného muža, jak pije pivo z plastovej fľaše a nadáva na celý svet. No to je ale, to je ale životná perspektíva, takto sme dopadli. Ako naozaj obrovskú maximálnu úctu mám k tým ženám, že proste, jak kto už iný ak toto nás nezobudí, že jak sme sa mi, ja som to videl, ja som bol sa pozrieť v Žiline na protest sestričiek a ja som si to na tom Mariánskom jak tam tie chúďatá stáli, ja som si to v ten moment uvedomil, že akí sme úbohí. Že čo to je za úbohá krajina, keď tam stáli ženy chúďatá, ktoré riskujú, ktoré idú s taškami ovešané z Billy, neviem z kade, utekajú domov, z domu tam a doma majú hrdinu ...zemiaková ... proste hrdinu pri televízore. Som zvedavý, či sa nájde zopár mužov, ktorí povedia nie hej, že sa zastanú svojich žien, že sa zastanú svojich žien prosím vás, veď toto je des, to je naozaj smutnou našou, ale naozaj smutnou našou vizitkou. Neviem, či má zmysel, ja sa o tom ani nechcem tuná rozprávať o stave, že Hanušovce, ja som videl, že tu zabezpečená zdravotná starostlivosť v Hanušovciach by vám to jeden mladý človek vedel vysvetľovať, jak mal ísť na operáciu, nešiel, nešiel kvôli tomu do Rakúska, lebo každú sezóny chodí cez zimu robiť do Rakúska, nešiel, lebo si chcel spraviť meniskus, nemá ani meniskus, ani peniaze, lebo z Prešovskej nemocnice ho poslali, tretieho mal nastúpiť, povedali mu, že nemá kto rezať, teda rezať možno mal kto, ale nemá kto tento vytrieť obväzy, tak ho poslali domov a ten chudák ani peniaze, ani meniskus. No tak dopadol chlapík, mladý chlapík tridsiatnik z Hanušoviec nad Topľou. Viete, kde je, SMER-áci viete, kde sú Hanušovce nad Topľou? Vie Počiatek, kde sú Hanušovce nad Topľou? Tam neni päť hviezdičkový hotel, no asi nevie. Prosím vás, skončím s tým, že sa chcem poďakovať a vzdávam veľkú úctu a je našou povinnosťou, je našou povinnosťou urobiť všetko preto, aby, aby ľudia nestratili vieru, že má zmysel bojovať. Lebo teraz ak sa niekto zodvihol a jak s nimi dohráte tú cynickú hru, že ich pokoríte, tak znova to zabetónujeme na dekádu dopredu, na dekádu dopredu. Vyzývam neviem koho, ja neviem, kde to tam zájde, prosím vás, nepokorujte ženy, to je, to je znakom veľkej úbohosti. Mne to prišlo minule tu to niekto spomínal, že nejaké sestričky v Prešove, že museli sa kajať hodinu a pol sa museli alebo koľko sa museli kajať, museli sa ospravedlniť pred nejakým riaditeľom, kto je ten riaditeľ, nech sa mi pozrie do očí. Kto je ten úbožiak? Čo je to za úbožiak, keď hodinu a pol sa nechá, sa nechá doprosovať, nechá sa odprosovať sestričke, že nechá pokoriť ženu? Čo to je za chlapa? SMER-ácky hrdina alebo čo to sú za ľudia? Musíme to kvôli tým sestričkám urobiť. Prosím vás nechajte ich, nepokorujte ich, nechajte ich vrátiť, nechajte sa ich vrátiť, jednajte s nimi slušne, jednajte s nimi slušne a poďme sa začať o tom rozprávať, ako sa to dá vyriešiť. Ak sa teraz, viete, napáda ma expresívny výraz a nepoužijem ho, ale ak teraz sa budete vyvršovať na tých sestričkách a budete ich chcieť nechať pokoriť, tak nerobíte dobre. Minimálne v mojom prípade nerobíte dobre, lebo takých hrdinov som už videl. Takých hrdinov som už počul. Nezaslúžia si ani štipku, ani štipku rešpektu a presne taký postup bol aj v mojom prípade. Neberte to v zlom. Tie možnosti sú také malé, ale nejaké predsa sú aj v tejto smutnej, naozaj smutnej krajine plnej krčmových hrdinov. Keby niekto chcel vedieť, že ako sa dá začať, tak alebo postúpiť o krok alebo o dva, tak skúsme si to definovať vo štvrtok budúci týždeň pred centrálou SMER-u o sedemnástej hodine. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, už som raz vystupoval o polnoci, toto je možno jedno z mojich posledných, možno aj posledné vystúpenie o polnoci, tesne po polnoci. Takú len technickú poznámku, ja som nikdy teda nebol nejaký veľký fanúšik týchto 2D modelov, ale dobre, keď teda má niekto pocit, že je to nevyhnutné, ale terajšia inštalácia mi dovoľuje byť trošku principiálnejší. Viete keby tu bola iba jedna inštalácia, by bolo asi nekorektné, keby som namietal, lebo som nenamietal predtým, ale ja vás chcem poprosiť pani predsedajúca, že som pripravený počas môjho vystúpenia tak, aby som nepoškodil dať tie figuríny nabok, keď skončím, som pripravený tie figuríny doniesť naspäť. Nechcem ísť s nikým zápasiť, je tu Šuca a v určitý moment by to mohlo byť zaujímavé, ale ja sa o papierové figuríny naťahovať nebudem, ja viem zabojovať, aj viem sa o niečo pobiť, ale o papierové figuríny bojovať nebudem. Ja sa chcem korektne dohodnúť, či mi dovolíte všetkých troch dobre, lebo oni sú dvaja, jeden schizofrenik, ale všetky tri kusy figurín posunúť o dva metre ďalej, sám to urobím a potom ich sám vám ich potom vrátim, aby vám to nechýbalo naspäť, lebo ja sa chcem vo svojom vystúpení venovať

    ===== ...aj viem sa aj o niečo pobiť, ale o papierové figuríny bojovať nebudem. Ja sa chcem korektne dohodnúť, že či môžem, či mi dovolíte všetkých troch dobre, vlastne oni sú dvaja, jeden schizofrénii, ale všetkých, všetkých ti kusy figurín posunúť o dva metre ďalej. Sám to urobím a sám vám ich potom vrátim, aby vám to nechýbalo naspäť alebo ja sa chcem v mojom vystúpení venovať sestričkám a zdravotníctvu a problému, ktoré zdravotníctvo znamená. Dobre? Vieme to prípadne tak sa dohodnúť? No oceňujem a teraz odnesiem tie vaše a ja vám ich donesiem naspäť dobre? Ďakujem za ústretovosť aj pánovi Šucovi, lebo ten sa už štartoval. Určitý moment by to mohlo byť zaujímavé, ale nestojí to za to. Papierová figurína určite nie.

  • Prosím vás pekne k meritu veci. Ak hovoríme o zdravotníctve, ja som už niektoré skutočnosti hovoril pri školstve. My sme mali dneska protest proti rozkrádaniu v zdravotníctve na veľmi dobrej adrese. To je jak pomaly v realitnom trhu, keď čo najkľúčovejší ukazovateľ ceny nehnuteľnosti sú tri lokalita, lokalita, lokalita a keď chcete miestne príslušne protestovať proti rozkrádaniu zdravotníctva, znova máte, ste determinovaný troma ukazovateľmi lokalita, lokalita, lokalita a vzhľadom na okolnosti nám to prudko vychádza na Súmračnú 25. Preto tam dneska ten protest bol. Ja sa chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí tam boli a nebolo nás až tak málo na slovenské pomery a budeme tam aj o týždeň. Dohodli sme sa aj s tými ľuďmi, oni sľúbili, že pozvú ďalších, lebo čarovne nám pošta nedoručila, my sme vytlačili sto tisíc letákov, ja som to zaplatil, nebolo to málo, ale pošta to údajne zabudla doručiť. Všetci, koho som sa spýtal, to v schránke nenašli. Takže sľúbili ľudia, že prídu a ešte niekoho zavolajú. Čiže je vysokú predpoklad, že raz možno ja, ja budem posledný idealista v tejto krajine. Raz možno sa ľud tejto krajiny zobudí a povie dosť. Jedna z možností ako to ukázať, je budúci štvrtok o piatej na Súmračnej 25. Naozaj, ak si chcete nájsť dobrú lokalitu na protest proti rozkrádaniu v zdravotníctve, tak top adresa naozaj Créme de la créme je Súmračná 25. Pozývam všetkých, ktorí prídu, dokonca to bude budúci štvrtok aj s kultúrnym programom. Zaspievajú "V dolinách", ale v pôvodnej verzii, lebo už aj to vedeli dopsuť. Viete, ja žasnem už, už aj modlitbu za Slovensko som sa tu pána Maďariča pýtal, že či si od Rúfusa chudáka nebohého, ale od jeho rodiny či si pýtali práva ho používať na ich mítingoch. To by aj iní kolegovia vedeli o tom rozprávať, že koho použijeme, zneužijeme v kampani. Prosím vás, niečo nechytajte, niečo nechajte bokom. Aj "V dolinách" je pekná pesnička hej tak pekná, že by sme ju nemuseli sprzniť na mítingoch, na mítingoch SMER-u. Takže tam zaznie. Už keď, tak vrátime, ale v tom pôvodnom, pôvodnom znení. Ako bojovať proti tomu, čo je v zdravotníctve? Poraďte. No niekto však už zdravoťáci vystúpili, poraďte, ako to zmeniť hej, DRG, eHealth, iHealth, či lepšiu skratku keď tam dáš i, to je minimálne desať miliónov euro navyše, musí to ísť hneď anglicky. Proste to je základ. Keď to neznie anglicky, nemôžeš pýtať viac ako desať miliónov euro. Proste to je, to sú také akože aksiomi hej a lebo aj v Kežmarku nechcem sa nikoho dotknúť, ten anglický výraz evokuje cenu a evokuje to, že to môžme. Ako? Poraďte ako? Ako zmeniť to zdravotníctvo? Jak to urobiť, aby nekradli pacientom vankúš spod hlavy? Jak to urobiť, aby nekradli vankúš spod hlavy hej? Jak tým ľuďom povedať, neberte tým ľuďom vankúš spod hlavy, však to sa nepatrí. Ja som to tu hovoril, poviem ešte raz možno posledný. Peniaze zo zvončeka. U nás na Orave Ivan možno vie, sa traduje o jednom miništrantovi, nedajbože neviem, či vieš, ktorý to bol hej. Jeden, jeden bol miništrant a cestou do sakristie z toho zvončeka si niečo zobral. Nesie sa to ako tieň s ním doteraz. Proste jak môžte niekto zobrať zo zvončeka peniaze? Jak môžte zobrať peniaze zo zdravotníctva? Jak môžte pacientovi zobrať hlavnicu z pod, jak sa to povie podhlavník spisovne z pod hlavy? Jak to môže niekto urobiť? V tisíc eurovom saku. Jak to poraďte však zas no jak, ja neviem, jak sa to dá vyliečiť. Jak sa to dá vyliečiť? Možno naozaj tými protestami. Možno naozaj tým, že povieme odtiaľ potiaľ vážení. Možno naozaj, že vyšleme jasný signál nie a hotovo a nie a hotovo a keď nie, tak vás vyhádžeme všetkých. Prosím vás, jak si dovolíte po CT-čku, jak si dovolíte po CT-čku urobiť nejakého Kostku? Rozumiete, veď to rozum stojí. Ja som to, mňa to už teraz ani nebavilo čítať hej. Ale tu pán Beblavý niečo. Jak nejaký výduch šarlatán proste dostane zmluvu na 3 milióny euro, veď to je 90 miliónov korún. Za to, že pichá, veď to tu ja som to teraz prvýkrát počul, že pichá ihly podľa nejakej schémy? Nebláznite, veď to neni Ikea, že vám si kúpite skrinku a tam máte návod, že zložíš si doma sám. Veď to nemôžme takto robiť, že, že niekto zazmluvní šarlatána, dá mu, kde nakúpi ihly. Kde ich kúpil v Ikei? Tam majú lacnejšie také sety kuchynské? Alebo ja neviem a to, to a teraz kde sme sa to dopracovali? Že po CT-čku nájdeme Kostku? A ešte nikto a ešte čo jak s tým, jak to s tým Kostkom ideme robiť pani predsedkyňa poslaneckého klubu? Vážna vec taký Kostka. Rozumiete, ja neviem, že vy ste nejaké vnútorné signály. Však ho hoďte cez palubu, hoďte. Alebo čo vie, keď masíruje? Že vie nejaké citlivé údaje o veľkosti alebo ja neviem, že, že, že sa ho bojíte. Alebo si vás fotil, jak ste tam chodili, že preto je tak chránený? Ja neviem. Som hovoril dakedy, že tí čo chodili po bordeloch, že nevedeli, všetkých nafotili a furt v nejakom šuflíku to pristálo. Tak čo teraz? Ja neviem, si fotil Kostka a teraz Kostka ne že vyhodíte Kostku, na rok bude mať Kostka nie 3 milióny, ale 9 miliónov. Ja hovorím, to je normálne sofistikovaný pokus ako úplne zničiť to zdravotníctvo, úplne to zdecimovať na čisto a tu budú len kliniky Kostku. Prejdeš, jak ti nepomôže Kostka, už ti nepomôže nikto. Proste a Kostka bol na zazmluvnený na miliardy a hotovo. Ja neviem, ale to v tejto krajine je možné teoreticky. Fakt ako bez všetkej srandy. To v tejto krajine sa týmto smerom kľudne môžme vybrať. Že sa tu postaví pán Raši a prečíta, že tá metóda zazmluvnená a ten výkon proste dosahujú vynikajúce výsledky no, podpísaný Richard Raši.

  • Dneska to dal. Proste ja som to hovoril ako v takej, v takej hyperbole, že on je schopný prečítať aj svoje meno a on ho dneska naozaj, on ho dneska naozaj prečítal. Viete, to je fantázia, to človek by ani nepovedal, čoho sa dožijem v tomto parlamente. Že kľudne je možné, že príde návrh, že načo polik, načo Mickiewička, načo ja neviem ani kto sú tie Ružinov, neviem čo kliniky. Kostka. Vážení ja sa chcem poďakovať tým sestričkám, oni sú našou vizitkou, toho čo sme my zač, my muži čo sme zač. Sme krajinou krčmových hrdinov vážení. To je hrdinov v krčme čo? To je hrdinov po piatom pive čo? To je búchanie po stole, jak by kto zmenil svet. Jak by som im to ukázal doma pri televízore, jak hučí niekto do ženy čo? Jak hučí, tam to plastové pivo v ruke a hučí do nej, že keby on tam bol, on by im ukázal, on by, to je hrdinstvo, čo si to tie ženy na to. Viete, že sú našou smutnou vizitkou, čo sme my zač. No tu bojujú ženy v tejto krajine, prosím vás, veď protest sestričiek je protest sestričiek ženská záležitosť na 90 %.

  • Je to hanbou naozaj oni nám nastavili zrkadlo ženy, ktoré od hrnca utekajú ku matematike svojich detí, potom do roboty a ešte na protest a doma majú rozvaleného muža, jak pije pivo z plastovej fľaše a nadáva na celý svet. No to je ale, to je ale životná perspektíva, takto sme dopadli. Ako naozaj obrovskú maximálnu úctu mám k tým ženám, že proste, jak kto už iný ak toto nás nezobudí, že jak sme sa mi, ja som to videl, ja som bol sa pozrieť v Žiline na protest sestričiek a ja som si to na tom Mariánskom jak tam tie chúďatá stáli, ja som si to v ten moment uvedomil, že akí sme úbohí. Že čo to je za úbohá krajina, keď tam stáli ženy chúďatá, ktoré riskujú, ktoré idú s taškami ovešané z Billy, neviem z kade, utekajú domov, z domu tam a doma majú hrdinu ...zemiaková ... proste hrdinu pri televízore. Som zvedavý, či sa nájde zopár mužov, ktorí povedia nie hej, že sa zastanú svojich žien, že sa zastanú svojich žien prosím vás, veď toto je des, to je naozaj smutnou našou, ale naozaj smutnou našou vizitkou. Neviem, či má zmysel, ja sa o tom ani nechcem tuná rozprávať o stave, že Hanušovce, ja som videl, že tu zabezpečená zdravotná starostlivosť v Hanušovciach by vám to jeden mladý človek vedel vysvetľovať, jak mal ísť na operáciu, nešiel, nešiel kvôli tomu do Rakúska, lebo každú sezóny chodí cez zimu robiť do Rakúska, nešiel, lebo si chcel spraviť meniskus, nemá ani meniskus, ani peniaze, lebo z Prešovskej nemocnice ho poslali, tretieho mal nastúpiť, povedali mu, že nemá kto rezať, teda rezať možno mal kto, ale nemá kto tento vytrieť obväzy, tak ho poslali domov a ten chudák ani peniaze, ani meniskus. No tak dopadol chlapík, mladý chlapík tridsiatnik z Hanušoviec nad Topľou. Viete, kde je, SMER-áci viete, kde sú Hanušovce nad Topľou? Vie Počiatek, kde sú Hanušovce nad Topľou? Tam neni päť hviezdičkový hotel, no asi nevie. Prosím vás, skončím s tým, že sa chcem poďakovať a vzdávam veľkú úctu a je našou povinnosťou, je našou povinnosťou urobiť všetko preto, aby, aby ľudia nestratili vieru, že má zmysel bojovať. Lebo teraz ak sa niekto zodvihol a jak s nimi dohráte tú cynickú hru, že ich pokoríte, tak znova to zabetónujeme na dekádu dopredu, na dekádu dopredu. Vyzývam neviem koho, ja neviem, kde to tam zájde, prosím vás, nepokorujte ženy, to je, to je znakom veľkej úbohosti. Mne to prišlo minule tu to niekto spomínal, že nejaké sestričky v Prešove, že museli sa kajať hodinu a pol sa museli alebo koľko sa museli kajať, museli sa ospravedlniť pred nejakým riaditeľom, kto je ten riaditeľ, nech sa mi pozrie do očí. Kto je ten úbožiak? Čo je to za úbožiak, keď hodinu a pol sa nechá, sa nechá doprosovať, nechá sa odprosovať sestričke, že nechá pokoriť ženu? Čo to je za chlapa? SMER-ácky hrdina alebo čo to sú za ľudia? Musíme to kvôli tým sestričkám urobiť. Prosím vás nechajte ich, nepokorujte ich, nechajte ich vrátiť, nechajte sa ich vrátiť, jednajte s nimi slušne, jednajte s nimi slušne a poďme sa začať o tom rozprávať, ako sa to dá vyriešiť. Ak sa teraz, viete, napáda ma expresívny výraz a nepoužijem ho, ale ak teraz sa budete vyvršovať na tých sestričkách a budete ich chcieť nechať pokoriť, tak nerobíte dobre. Minimálne v mojom prípade nerobíte dobre, lebo takých hrdinov som už videl. Takých hrdinov som už počul. Nezaslúžia si ani štipku, ani štipku rešpektu a presne taký postup bol aj v mojom prípade. Neberte to v zlom. Tie možnosti sú také malé, ale nejaké predsa sú aj v tejto smutnej, naozaj smutnej krajine plnej krčmových hrdinov. Keby niekto chcel vedieť, že ako sa dá začať, tak alebo postúpiť o krok alebo o dva, tak skúsme si to definovať vo štvrtok budúci týždeň pred centrálou SMER-u o sedemnástej hodine. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky dvoch pánov poslancov, pán poslanec Novotný a Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči pán poslanec Novotný.

  • Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi, chcem sa mu poďakovať za to, aký hold a úctu prejavil sestrám, ktoré mali tú odvahu a svoj boj viedli do úplného konca a skutočne aj keď to neviem možno povedať tak pejoratívne a tak jasne a tak zrozumiteľne, ako to povedal on, by som rád podčiarkol tú skutočnosť, že aj učitelia, ktorí protestujú, sú prevažne ženy, sú to prevažne ženy učiteľky, ktoré protestujú a ktoré stáli na námestiach a niekedy by sme možno my chlapi mali naozaj tú odvahu, ktorú majú naše ženy, obdivovať a možno niekedy aj napodobniť. Ale keď už hovoríme o tých sestrách, možno dnes o tom rozmýšľam od rána a napíšem asi aj taký blok. Určite sa pamätáte na ten americký film Tristo. Bol o tých Sparťanoch, ktorí sa postavili Peržanom. Aj keď ich bolo len tristo, dodnes o nich vieme. Sestričiek je päťsto. Päťsto a možno práve na tejto kauze vlády Roberta Fica sa začne otáčať slovenské zdravotníctvo. Asi som naivný, ja už tak zomriem, nevadí, ale verím tomu, že vždy musí prísť nejaký okamih, keď sa začnú veci meniť. Meniť k lepšiemu. A možno táto odvaha týchto päťsto žien, prevažne žien, je tam aj niekoľko chlapov, však nie je to len o ženách, ale sú to prevažne ženy, lebo sestra je ženské povolanie na Slovensku, začnú meniť...

    ===== ja už tak zomriem, nevadí, ale verím tomu, že vždy musí prísť nejaký okamih, keď sa začnú veci meniť. Meniť k lepšiemu a možno táto odvaha týchto 500 žien, prevažne žien, je tam aj niekoľko chlapov, však nie je to len o ženách ale sú to prevažne ženy, lebo sestra je ženské povolanie na Slovensku začnú meniť chod slovenského zdravotníctva minimálne v tom, že začnú meniť názor verejnej mienky. Odvaha s ktorou do toho išli a odvaha s ktorou vytrvávajú nie je len nasledovania hodná a obdivuhodná, ale je aj určitým zrkadlom toho aká je slovenská spoločnosť, ale neviem to z ďaleka tak pekne povedať ako pán poslanec Hlina. Naozaj keď už naše ženy musia vyjsť do ulíc, aby nás upozornili na problém je to...

  • Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi, chcem sa mu poďakovať za to, aký hold a úctu prejavil sestrám, ktoré mali tú odvahu a svoj boj viedli do úplného konca a skutočne aj keď to neviem možno povedať tak pejoratívne a tak jasne a tak zrozumiteľne, ako to povedal on, by som rád podčiarkol tú skutočnosť, že aj učitelia, ktorí protestujú, sú prevažne ženy, sú to prevažne ženy učiteľky, ktoré protestujú a ktoré stáli na námestiach a niekedy by sme možno my chlapi mali naozaj tú odvahu, ktorú majú naše ženy, obdivovať a možno niekedy aj napodobniť. Ale keď už hovoríme o tých sestrách, možno dnes o tom rozmýšľam od rána a napíšem asi aj taký blok. Určite sa pamätáte na ten americký film Tristo. Bol o tých Sparťanoch, ktorí sa postavili Peržanom. Aj keď ich bolo len tristo, dodnes o nich vieme. Sestričiek je päťsto. Päťsto a možno práve na tejto kauze vlády Roberta Fica sa začne otáčať slovenské zdravotníctvo. Asi som naivný, ja už tak zomriem, nevadí, ale verím tomu, že vždy musí prísť nejaký okamih, keď sa začnú veci meniť. Meniť k lepšiemu. A možno táto odvaha týchto päťsto žien, prevažne žien, je tam aj niekoľko chlapov, však nie je to len o ženách, ale sú to prevažne ženy, lebo sestra je ženské povolanie na Slovensku, začnú meniť...

    ===== ja už tak zomriem, nevadí, ale verím tomu, že vždy musí prísť nejaký okamih, keď sa začnú veci meniť. Meniť k lepšiemu a možno táto odvaha týchto 500 žien, prevažne žien, je tam aj niekoľko chlapov, však nie je to len o ženách ale sú to prevažne ženy, lebo sestra je ženské povolanie na Slovensku začnú meniť chod slovenského zdravotníctva minimálne v tom, že začnú meniť názor verejnej mienky. Odvaha s ktorou do toho išli a odvaha s ktorou vytrvávajú nie je len nasledovania hodná a obdivuhodná, ale je aj určitým zrkadlom toho aká je slovenská spoločnosť, ale neviem to z ďaleka tak pekne povedať ako pán poslanec Hlina. Naozaj keď už naše ženy musia vyjsť do ulíc, aby nás upozornili na problém je to...

  • Ďakujem veľmi pekne pán kolega za vaše vystúpenie, naozaj sestry keď podali výpovede, tak to nebol pre nich jednoduchý krok a preto hovorím, že to bol pre nich akt zúfalstva a týmto aktom zúfalstva chceli poukázať na neúnosnú situáciu v tých príslušných nemocniciach, ale aj v celom našom zdravotníctve kde podľa člena rozpočtovej rady sa rozkradne 1/4 peňazí a nie je ich málo, je to zo 4,5 miliardy, je to viac ako l miliarda a keď ste hovorili o tom prípade chlapa z Hanušoviec, ktorý nemohol ísť na operáciu, tak takých prípadov bolo oveľa, oveľa viac a naozaj dnes sa objavujú indície prípadov, keď došlo aj ku fatálnym zlyhaniam v Prešovskej nemocnici a presne ste poukázali na to, že chcú ich pokoriť, chcú ich pokoriť, vydierajú ich, dobre vedia, že vo výpovedi je viac ako 300 sestier v Prešovskej nemocnici a verejne im odkazuje minister zdravotníctva a riaditeľ nemocnice, že majú pre nich len 188 miest a presne čakajú na to, ktoré to vo svojej ekonomicko sociálnej situácii v rodinnej situácii nevydržia a prídu prvé a za nimi budú nasledovať ďalšie, ale najprv budú musieť obrazne povedané na kolenách odprosiť aby mohli pokoriť tie ostatné a ukázať že vidíte, vidíte takto ste dopadli, na budúce si pekne rozmyslite, či budete dávať výpovede ale u mňa majú obrovský obdiv za tú svoju statočnosť, na ktorú ste poukázali vo svojej výpovedi aj vy. Obrovskú statočnosť ukázali.

  • Nech sa páči pani poslankyňa Šipošová.

  • Ďakujem pekne za slovo. ja chcem poďakovať mojim kolegom z opozície, že a najmä pánovi poslancovi Hlinovi, za to čo povedal na koniec, že ste sa ako muži zastali tých žien a chcela by som vráti to trošku ku k téme ktorú dnes, tie figuríny, alebo tie inštalácie to celkom dobre nevystihujú tak by som vám chcela pripomenúť, myslela som si, že ukážem pánovi ministrovi tie aktuálne symboly zdravotníctva lebo keď tu hovoríme o percentách a ukazujeme čiary a krivky a grafy, tak nie je celkom jasné o čom hovoríme. Ako sme znížili dlh zdravotníctva, tak tam akosi zaniknú takéto skutočnosti ako s ošúchané nemocničné plášte, ako sú tie symboly dnešného nášho zdravotníctva, pretože som sa trochu hanbila alebo dosť veľmi hanbila najmä v popoludňajších hodinách v tomto parlamente, keď sa rozpráva a rozpráva a lietajú slová a vôbec sa nehovorí o podstate veci a vôbec sa nehľadajú riešenia, čo som sa snažila naznačiť aj pánovi poslancovi Blanárovi. Ja som hovorila o tom, že nič sa tu nerobí, tu sa nerobí nič preto, aby sme našli riešenia kritickej situácie. Takže on ma nerozumel, alebo nechcel rozumieť ale to už nebolo prvýkrát, tak s tým sa ďalej nebudem zaoberať. Ešte na začiatku chcem povedať aj to, že som rozmýšľala nad tým, žiaľ to už som sa nemohla prihlásiť nijako keď pán predseda zdravotníckeho výboru Raši hovoril prejav, ktorý mal hovoriť minister zdravotníctva, tak som si povedala, že akože tu sa už nič ani formálne neberie vážne, predseda zdravotníckeho výboru je poslanec, ktorý má kontrolovať ministra zdravotníctva a nie ho obhajovať. Takže je to všetko nejaké na hlavu postavené a ja dúfam, že to hádam možno ešte niekedy možno aj za môjho života dostaneme v tejto krajine na nohy. Keď hovorím o tom, že som sa hanbila, tak som si spomenula na moju včerajšiu príhodu, vo večerných hodinách som sa zastavila cestou domou v kozmetike a chcela som sa objednať. A tá kozmetička mi hovorila, že mohla by som prísť dnes vo štvrtok pod večer. A ja som jej povedala, že ja neviem, či budem môcť lebo viete sa to trochu aj hanbím povedať, ja som poslankyňa Slovenskej národnej rady a my budeme mať mimoriadnu schôdzu . A som si uvedomila, že aké je to hrozné, že toto hovorím. že sa hanbím priznať kde budem, čo robím, pretože už to ľudia takto vnímajú. Na šťastie ona bola pomerne prívetivá a prijala to s porozumením, ale dnes som sa hanbila ešte viacej. Dnes som sa najmä počas rokovania o situácií v školstve a o štrajkoch učiteľov hanbila za to, ako sa tu rozpráva, tára, prepáčte za výraz a nič nerieši. Je to strašný pocit bezmocnosti a hrozný pocit bezmocnosti je aj to, keď si uvedomím, že napriek tomu, čo sa včera hovorilo na poslaneckom grémiu, napriek tomu ako ústretovo sa pán predseda Národnej rady tváril, ako sa nás pýtal nás opozičných poslancov, koľko asi budeme rozprávať a ako dlho bude tá schôdza trvať, ako povedal, že bude len do 19.00 hodiny, tak vlastne sme tu ráno zažili tie scény s tým neodhlasovaním programu schôdze a potom milostivým odhlasovaním, to je také urážlivé a čo to je, to je arogancia moci nič iné to nie je. To zneužitie moci, to je znásilnenie, to je zneužitie moci tak ja neviem už ako to mám urobiť, nikto z nás tu zo 67 poslancov nevie ako na to, aby sme dali najavo, že toto sa nerobí, to sa nerobí ani voči ženám na balkóne, ani voči ženám v pléne ale ani voči nikomu, veď to je. Ďakujem. Ma pobavilo keď pán minister Čislák, povedal, že zaviedli sme vyšší komfort zdravotníctva, tak práve preto som doniesla tie symboly toho nášho dnešného komfortu zdravotníctva. Ľudí nezaujíma, nezaujíma to čo ako to mám povedať, už som to povedala v tej rozprave pri školstve, že čo chcú a čo ako to spraviť, ale čo ako to vyriešime, ako vyriešime tu kritickú situáciu a to čo mne sa zdá podstatné riešiť v zdravotníctve je riešiť prečo nie je dosť peňazí tam, kam ide podľa všetkého dosť peňazí, pretože podľa údajov OIDS vraj v priemere, nedosahujeme teda priemer OISD, ale výdavky do zdravotníctva u nás sú najvyššie v rámci V4 tak prečo sme na tom takto, že musíme tuto riešiť teraz túto situáciu. Asi vieme, ale stále sa tu rozpráva o niečom inom, nie o tom, kto to robí, ako sa robím aké to peniaze do toho zdravotníctva idú. Teda dotácie, príspevky zo zdravotných poisťovní, koľko peňazí sa tam dáva a kam idú, veď toto treba analyzovať a nie rozprávať o tom, že či bol taký zákon vtedy schválený a ústavný súd ho zrušil. A či majú sestry pravdu alebo nemajú pravdu, koľko ich je tam, alebo inak mimochodom to tiež som sa včera spýtala na zdravotníckom výbore, keď ich 500 chýba, keď ich 500 odišlo a pán minister stále a stále dookola hovorí, všetko je v poriadku, zdravotná starostlivosť je zaručená žiadne, nič nechýba, tak načo tam bolo tých 500 sestier, ktoré teraz tam nie sú, asi boli prebytočné. Mne to, ako neviem si to inak vysvetliť, tak prečo sme ich platili. Mohli sme ich prepusti vtedy a rozdeliť tie ušetrené peniaze tým, ktoré sú tam teraz, ale to naozaj už hovorím veľmi ako preháňam. Ja vám poviem, niečo čo zdanlivo s tým nesúvisí, ale nesúvisí to naozaj len zdanlivo, pretože toto nie je len zdravotníctvo kde ten chaos som tomu hovorila do nedávna a teraz už by som skoro povedala demontáž. Ja som dnes dávala vyjadrenie pre televíziu Markíza k prípadu, k hroznému prípadu 16 ročného dievčaťa, ktoré minulý týždeň znásilnili mladí páchatelia ale ešte nielen to, ale ešte si to aj nakrútili na video a uverejnili to na sociálnej sieti. Prečo to hovorím, pretože aj na toto kašle tento štát. My sme v tomto parlamente mali pred polrokom skoro alebo pred štvrť rokom najneskôr prijať zákon na ochranu obetí. A my ho vôbec nemáme. Napriek tomu,"že už je to povinné", že už je to vlastne záväzok, že je to, že do novembra minulého roku sme mali transponovať smernicu európskej únie, my sme to, že akože načo? Ale za to pán premiér povedal niekoľkokrát vystupoval na tlačovkách a hovoril ochránime naše ženy a dievčatá pred tými násilníkmi, ktorí k nám prídu z tých, tých moslimov sem nepustíme, no ani sem nechodia a nikto naše ženy a dievčatá nechráni. Takže netvárme sa, že všetko sa vyrieši samé ak teraz sestričky si budú riešiť svoju situáciu samé, pacienti, ktorí sú pripútaný na lôžko ani to nemôžu a tie ženy, dievčatá, ale aj ďalšie ohrození ľudia, nemá ich kto ochrániť, tak robme niečo aby sme sa nemuseli hanbiť pred celým Slovenskom, pre tými, ktorý ešte sú len teraz deti a ktorí už neviem do akej spoločnosti rastú. Inka ja si myslím, že veľmi dôležité sú aj príklady a práve aj k tomu tragickému prípadu, ktorý som spomenula to chcem stiahnuť, príklady tiahnu. Keď sa vyjadrujeme tak o ľuďoch či sú známi alebo neznámi, či sú to autority, alebo sú to nenápadní hrdinovia ako to povedal pán poslanec Hlina, vlastne pán poslanec Matovič, spomínal to, ako sa pán premiér vyjadroval o biskupovi. Takto keď sa niekto vyjadruje zhadzuje, uráža, ponižuje, pošliapava ľudskú dôstojnosť, tak čo čakáme od ľudí aj od mladých ľudí, ktorí dorastajú, veď aký príklad im dávame. Kto ich vychováva a kto ich bude vychovávať keď ešte aj tí učitelia, ktorí ako zotrvávajú a vydržia v tom školstve aj tí odídu. Zdá sa mi, že je možno to aj tá po polnočná hodina, nikdy by som nemyslela že budem o pol jednej v noci diskutovať v rozprave v parlamente, no tak všetko asi človek musí zažiť a skúsiť. Ale je, veď som teda trochu precitlivela a ospravedlňujem sa za to, ale to čo sa, k čomu speje táto krajina, nie je nič povzbudivé. Pritom si ja stále myslím, že to nie vôbec otázka rôznych názorov. Názory môžu byť rôzne aj ľudia s rôznymi názormi môžu spolupracovať, to nie je prekážka spolupráce, lenže musí ísť o názory a o konfrontáciu názorov a nie o konfrontáciu sily, moci, kto koho prebije, kto je mocnejší, kto vyhral voľby, to ako by sme mohli už čoskoro poslať niekde do zabudnutia tento názor. Ja myslím, že na túto pokročilú nočnú hodinu je to už dosť aj na mňa aj na vás. Tak ja len vyjadrujem nádej, že možno ešte nie je všetko stratené a podarí sa nám zachrániť aspoň z reparovateľnú krajinu pre budúce generácie. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne je šesť faktických poznámok, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami nech sa páči pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne pani predsedajúca. No a ja dúfam, že tá nádej ešte v nás zostáva asi, inak by sme tu ani nesedeli. Veľmi ma zaujali tvoje pomôcky Janka, naozaj toaletný papier, príbor a župan to je také typicky slovenské už. Je hanbou, že ľudia si na jednej strane musia do nemocníc prinášať takéto jednoduché veci a na druhej strane vieme, koľké financie sa strácajú v systéme zdravotníctva. Tak isto považujem, to čo sa deje v zdravotníctve za absolútne zlyhanie ministra, aj keď sme si to vypočuli riadny výpočet pána ministra, uisťujem ho, že ani jeden pacient a ani jedna zdravotná sestra to...

    ===== prináša takéto jednoduché veci a na druhej strane vieme koľké financie sa strácajú v systéme zdravotníctva. Takisto považujem to čo sa deje v zdravotníctve za absolútne zlyhanie ministra, aj keď sme si tu vypočuli riadny výpočet pána ministra, uisťujem ho, že ani jeden pacient a ani jedna zdravotná sestra to nijakým spôsobom nepocítili. A darmo nám bude hovoriť, že možnože výsledky jeho práce budú viditeľné neviem kedy. Ešte páčilo sa mi ako si do toho zakomponovala aj obete, ktorým sa dlhodobo venuješ. A ja za takéto obete považujem, vyberiem si opäť jednu skupinu sestier, aj sestry v Trstenej, v nemocnici v Trstenej na Orave. Aj keď sa teda nezapojili tak intenzívne do štrajku, len by som poukázala možnože tiež na jednu vec, ktorá sa tu málo objavuje, a to že v podstate personál normatívy v nemocnici ani tam, kde neštrajkujú alebo možnože najmä tam, kde neštrajkujú, lebo sa tam boja o prácu sestry nejakým spôsobom nedodržiavajú.

    V lete z horúčav odpadávajú ako muchy. V zime alebo na jeseň, keď sú chrípkové sezóny rovnako a vedeniu to nijakým spôsobom neprekáža aj napriek tomu, že teda nemocnica je v dobrej, v relatívne dobrej finančnej kondícii, nie je zadlžená. Už som to tu hovorila niekoľkokrát. Ich platy sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne pani predsedajúca. No a ja dúfam, že tá nádej ešte v nás zostáva asi, inak by sme tu ani nesedeli. Veľmi ma zaujali tvoje pomôcky Janka, naozaj toaletný papier, príbor a župan to je také typicky slovenské už. Je hanbou, že ľudia si na jednej strane musia do nemocníc prinášať takéto jednoduché veci a na druhej strane vieme, koľké financie sa strácajú v systéme zdravotníctva. Tak isto považujem, to čo sa deje v zdravotníctve za absolútne zlyhanie ministra, aj keď sme si to vypočuli riadny výpočet pána ministra, uisťujem ho, že ani jeden pacient a ani jedna zdravotná sestra to...

    ===== prináša takéto jednoduché veci a na druhej strane vieme koľké financie sa strácajú v systéme zdravotníctva. Takisto považujem to čo sa deje v zdravotníctve za absolútne zlyhanie ministra, aj keď sme si tu vypočuli riadny výpočet pána ministra, uisťujem ho, že ani jeden pacient a ani jedna zdravotná sestra to nijakým spôsobom nepocítili. A darmo nám bude hovoriť, že možnože výsledky jeho práce budú viditeľné neviem kedy. Ešte páčilo sa mi ako si do toho zakomponovala aj obete, ktorým sa dlhodobo venuješ. A ja za takéto obete považujem, vyberiem si opäť jednu skupinu sestier, aj sestry v Trstenej, v nemocnici v Trstenej na Orave. Aj keď sa teda nezapojili tak intenzívne do štrajku, len by som poukázala možnože tiež na jednu vec, ktorá sa tu málo objavuje, a to že v podstate personál normatívy v nemocnici ani tam, kde neštrajkujú alebo možnože najmä tam, kde neštrajkujú, lebo sa tam boja o prácu sestry nejakým spôsobom nedodržiavajú.

    V lete z horúčav odpadávajú ako muchy. V zime alebo na jeseň, keď sú chrípkové sezóny rovnako a vedeniu to nijakým spôsobom neprekáža aj napriek tomu, že teda nemocnica je v dobrej, v relatívne dobrej finančnej kondícii, nie je zadlžená. Už som to tu hovorila niekoľkokrát. Ich platy sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Kolegyňa, áno, ty hovoríš, že nevieš si to predstaviť čo sa tu vlastne deje. No je to tá arogancia moci, ktorú pán Paška deklaroval, že vyhraj voľby, rob si čo chceš. Takže ja mu dokonca života svojho neodpustím, lebo takto sa nemôže správať predseda parlamentu Slovenskej republiky, nech sa nehnevá na mňa. A to čo ja som si dlho kládol otázku, čo vlastne tí politici robia v tom našom parlamente, do ktorého som vstúpil. Dal mi na ňu odpoveď kolega Škrípek Braňo, ktorý je teraz v europarlamente. V slovenskej politike dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. Ešte raz. Vykrádanie obsahu významu slov. To čo je v bežnom živote normálne, tu je nenormálne a naopak. Ak ma nepresvedčí nikto. Potom vyzerá, že to tak ako ty si povedala, proste, nevieš čo vlastne si máš o tom myslieť. Ale mňa naviac štve, vieš čo? To, že prečo by mal byť zo zdravia biznis. Prečo by sme na zdraví ľudí mali mať otvorený biznis. Tak potom to nevolajme, že je to zdravotníctvo a potom to bude chorobníctvo, aby sme mali čím viacej zisky, aby sme ľudí neliečili, ale aby mali čo najviac chorôb. Takže asi toto by asi sa mali nad tým zamyslieť akým spôsobom do toho ísť, lebo biznis v zdravotníctve podľa mňa, keď má štát chrániť ľudí, by nemal čo robiť. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Janka, si sa pýtala, že ako je možné, že dávame tak veľa do zdravotníctva a koľko to vlastne je. Tak ja to doplním nejakými konkrétnymi číslami. Dávame pokiaľ ja viem 7,5 % HDP, čo je naozaj porovnateľné s úrovňou vyspelých európskych krajín. Ale na rozdiel od nich tie výsledky a to rozdelenie týchto peňazí sú horšie ako v poslednej banánovej republike. Podľa údajov EUROSTAT-u, ktoré nedávno zverejnil, v štandardných krajinách až 80 % z týchto prostriedkov ide do zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku šokujúco iba 45 %. To znamená viac ako 50 % ide niekde úplne inde. A to úplne inde zase najlepšie lustruje fakt, že 30 % z týchto prostriedkov sú neidentifikované platby. V štandardnej krajine sú 2 až 3 %. Na Slovensku až 30 %. A preložené do normálnej bežnej reči to znamená, že viac ako 50 % sa vytuneluje, vykradne, naplní vrecká firiem, ktoré sú cez vládu, cez vládnu stranu napojené na rozpočet zdravotníctva a dávno, dávno si z toho urobili ryžovisko a zdroj svojho obohacovania. A žiaľ bohu, zdravotníctvo je takým najvykričanejším priestorom pre takéto zneužívanie politickej moci na obohacovanie sa. Ale nie je jediný rezort, ktorý počas tejto vlády nezažíva rovnaké praktiky možno v menšom rozsahu, ale úplne na rovnakom princípe zarob a ukradni si ako sa len dá. To je základné heslo vládnutia SMER-u.

  • Ja to v týchto dňoch veľmi často rozprávam aj zdravotníkom, ale aj pacientom. Viete, ťažko je vysvetľovať pacientovi, prečo žije v takej čudnej krajine. Ráno si potrebuje niečo vybaviť o mobilného operátora. Vojde do jednej peknej predajni, kde ho príjemný usmiaty predavač obslúži pri laptope, pri počítači. On si sadne na peknú stoličku. Dokonca mu ponúknu aj kávu. Potom si ide vybaviť niečo so svojím účtom do banky a tam to vyzerá úplne rovnako. Po ceste sa zastaví v hypermarkete, ktorý vyzerá takisto veľmi moderne, úhľadne a čisto. A potom zájde o nemocnice. Uh a je v sedemdesiatomšiestom. Čo sa stalo v našich nemocniciach? Kde sú peniaze? Prečo sa nemodernizujú? Prečo Česi dokážu modernizovať nemocnice? Maďari dokážu modernizovať nemocnice. Pritom nedávajú z hrubého domáceho produktu väčšie percento. Porovnateľné dokonca Maďari menšie ako Slováci. Neuveriteľne sa tuneluje a kradne v slovenskom zdravotníctve. Viete, vy hovoríte o záchodovom papieri a príbore. Áno, sú to symboly, ale ako vyzerajú toalety v našich nemocniciach. Po koľko že to ležia pacienti na niektorých izbách. Choďte sa pozrieť do Dérerovej nemocnice ako vyzerá neurochirurgická klinika. Už dávno malo byť zavretá. Dávno mala byť zavretá. Kde sú bezbariérové prístupy pre pacientov. Ako vyzerajú naše sprchy. Tam nekúpili také dobré sifóny ako v školstve. Takto vyzerá slovenské zdravotníctvo. Len CT tu kupujeme trikrát drahšie ako v Čechách s odôvodnením, že pacienti si zaslúžia to najlepšie "akože".

    A na záver možno skončím už len tak nadľahčene. Predtým sa hovorilo, že keď idete do nemocnice musíte si zobrať pyžamo, papuče, župan, záchodový papier, vlastné lieky a príbor. A dnes ešte dodávam, že, prosím, v Prešove, Žiline a Trnave si nezabudnite zobrať vlastnú zdravotnú sestru. Ďakujem.

  • Milá pani kolegyňa, keď som končila svoj prejav o vzdelaní, tak som povedala, že vlastne to zdravotníctvo, školstvo, aj štátnu správu, veď tam robí najväčšie percento žien. A my naozaj sa musíme začať o to starať. Nesmieme byť už tie pokorné, ktoré by mali podľa SMER-u liezť po kolenách a teraz odprosovať, že si vôbec dovolili protestovať, že vôbec si dovolili byť zúfalé zo situácie. To my sa musíme o to postarať. Tak ako my musíme vychovávať iný typ mužov než tu s nami sedia, než tých machov niektorých, ktorí sa vyžívajú v pokorovaní žien a ktorí furt čakajú, že kedy už prídu konečne tí utečenci a pritom tu normálne bezohľadne strieľajú muži ženy, znásilňujú ich a ešte sa im týmto ženám aj na tej policajnej stanici vysmejú. Potrebujeme prijať 2 500 nových policajtov miesto toho, aby sme vyškolili policistky, ktoré by chránili tieto ženy, keď prídu prosiť o pomoc. A naše kolegyne zo SMER-u čo? Ukazuje tak nanajvýš prstom. Protestujú nejako? Snažia sa nejako? Nie. Sú ticho. Sú pokorné, poslušné, držia hubu. A to je to, čo musíme zmeniť, pani Šípošová. Toto je to naozaj. My sa musíme jednoducho postaviť a preto aj som hrdá na tie sestry a na tie učiteľky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • To bola výborná faktická poznámka. Chcel by som na teba reagovať Jani. V jednom momente, kedy si úplne na záver hovorila o tom, že aby sme nechali pre budúce generácie aspoň reparovateľnú krajinu. Dúfam, že zvýšime túto ambíciu kúsok a aj pri všetkých týchto bojoch, ktoré zvádzajú učitelia a učiteľky a zdravotné sestry pri konci tohto volebného obdobia si zoberieme aspoň niečo z tejto spoločenskej situácie, a to že nebudeme si pred tým zakrývať oči. Dúfam, že aj po tvojom prejave, ktorý mal aj prvky symbolizmu a dokonca pomenoval tú absolútnu bezmoc, keď niekto si myslí, že síce dočasne, ale mám pocit ako keby sme tu boli s kolegami, ktorí si myslia, že majú tu moc uchopenú naveky, tu skúšajú ľudí, ktorí sa prišli dozvedieť o tom, akým spôsobom bude vláda riešiť ich situáciu a či parlament je vôbec schopný sa pozrieť na problémy, ktoré oni žijú. To dehonestujúce, ako si to nazvala, otvorenie schôdze je veľkým výkričníkom toho, akým spôsobom sa mocní, vplyvní tejto krajiny dokážu na riešenie problémov pozerať.

  • S reakciou na faktické pani poslankyňa Šípošová.

  • Ďakujem. Ja ďakujem všetkým kolegom a kolegyni za tie poznámky. Trochu ma to aj vzpružilo, lebo nie som až v takom celkom príjemnom rozpoložení. Som rozrušená, priznávam. A chcela by som povedať, že pani kolegyni Vášáryovej ako ja nezatracujem ani policajtov. Aj policajti sú tiež vzdelávateľní, ale to čo nefunguje je to, že my sme nedokázali prijať zákon na ochranu obetí, ktorý obsahuje aj vzdelávanie kontinuálne, atď. nemáme. A ešte by som pánovi kolegovi Novotnému chcela povedať, že poznám ja tú neurochirurgiu v Dérerovej nemocnici. Tu som si sem nemohla doniesť, tak som si doniesla aspoň tieto symboly a zároveň teda chcem povedať aj to, že keby náhodou som to už nevydržala o jednej v noci vzhľadom teda aj k veku možno, tak som už vybavená, keby ma bolo treba hospitalizovať, lebo ja nie som ani župan, ani riaditeľ nemocnice, aby ma niekto hospitalizoval niekde do izby lepšej kategórie a dal mi prípadne aj ten toaletný papier k dispozícii. Ďakujem vám všetkým.

  • Myslím, že by o vás, pani poslankyňa, bola veľmi dobre postarané v novej vojenskej nemocnici, ktorá je práve určená aj pre vás ako ústavnú činiteľku. Takže. Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Vážená snemovňa, vážení vytrvali v sále, i na balkóne bez rozdielu dresov, pohlavia a váh, je taký avantgardný čas na vystúpenie. Netušil som, že sa táto volebná éra bude končiť v skorých ranných hodinách, ale človek sa do smrti učí. Pred mnohými rokmi 1998 som zasneženou nocou kráčal dole z parlamentu s Jánom Langošom a vtedy boli časy, keď sa riešilo dedičstvo po Vladimírovi Mečiarovi v neblahej pamäti. Teraz riešime to čo je na stole. A na úvod predstavenia by som sa chcel vyjadriť k scénografii. No, trošku mám pocit, že klasici slovenskej scénografie Ladislav Vychodil alebo Aleš Votava by možno povedali, že to čo je tu ako aranžmán je mimo mísu. Mech tu je, figúry tu sú. Samozrejme, ak by tu mal byť správny mech, tak v ňom nebudú posekané papiere, ale to čomu sa u nás na Slovensku hovorí keš, peniaze. A tu by nestáli dve totožné figuríny občana Matoviča, ale stála by tu pestrá plejáda figurín, cez ktoré by som sotva prebil k rečníckemu pultu. Stál by tu exriaditeľ Forai, stál by tu známy salónny interpret modernej hudby raper Ego, stála by tu možno o paličke biznismenka teta Anka, keď nie live, tak aspoň v papundekli. Stála by tu pani riaditeľka Domčeková, stál by tu obchodník s heliportmi riaditeľ všeobecnej poisťovne pán Vaďura, stál by tu nejaký ten luxemburský kŕmič pacientov, stál by tu nepochybne i môj kolega masér Kostka a stál by tu iste oprávnene v plnej kráse i pán Senčák. A nad tým všetkým so založenými rukami mysliteľa ako je farbe a v oleji vyvedený v starej Národnej rade stál človek, ktorý nie je ženou z lesoparku ako znie názov

    ===== iste oprávnene v plnej kráse i pán Senčák. A nad tým všeckým by so založenými rukami mysliteľa ako je vo farbe a v oleji vyvedený v starej Národnej rade stál človek, ktorý nie je ženou z lesoparku, ako znie názov istej bratislavskej kapely, ale stál by muž z mestského parku a k nemu by najlepšie sa šikol tamten mech, ale neboli by v ňom tieto papiere. Boli by v ňom také, s ochrannými znakmi. No, včera bol poučný zdravotnícky výbor. Ku cti nášho balkóna treba povedať, že tam majú hostia pomerne pekné tapecírované sedenie. To som ocenil pri návšteve na balkóne. Pravda je, že garda sa obmenila, lebo zaslúžilá Jednota dôchodcov už kosí nohami perinu (smiech a malý potlesk) a ostali tam len tí, ktorí sa by som povedal bytostne o vec interesujú a neboli sme nakomandovaní a vybratí strážnou službou.

    Pravdou je, že som sa včera dozvedel viaceré zaujímavé veci. O jednej som napísal blog a čo už človek narobí, ak chce citovať klasika, tak si z neho sám seba zacitujem. Dozvedel som sa hneď na úvod vystúpenia pána ministra Čisláka, že o čo vlastne ide, však štrajkujú len dve percentá sestričiek. Svatá pravda. Ak by z každej stovky sestričiek na Slovensku celoplošne štrajkovali dve, alebo dve mali péenku. Tak to nejak prežijeme. Tie ostatných 98 pridá trochu nadčasov, nie že by sme doteraz žiadne nadčasy nemali. Prípadne by sme zvýšili koeficient počtu pacientov na jednu sestričku, ani v tom nie sme doteraz majstri sveta, ba ani majstri Európy. Ale to by šlo. Problém je, ak je to ťažiskovo umiestnené do regiónov a nie je to plošné. A ešte pozoruhodnejšie je, ak je to napríklad v regionálnej nemocnici a ku cti pána riaditeľa prešovskej slúži, že nám dal presné čísla, verím mu. Ešte ma zatiaľ, mňa osobne neoklamal, aj keď neviem, kde vlastne vysvitne, že z 24 oddelení je ten úbytok len na šiestich a z toho predovšetkým na dvoch a to takých, kde ide takmer z podstaty veci o život. Lebo je rozdiel, či chýbajú sestry v mojom rezorte v dermatológii alebo chýbajú sestry na resuscitácii. Je v tom trochu rozdiel. Každý, kto do toho trochu vidí, by to uznal. A tak vlastne odrazu vysvitne, že na traumatologických a priľahlých oddeleniach chýba zo 113 sestier 50. To je trošku viac jak dve percentá a na oddelení anestéziológie a resuscitácie chýba zo 61 sestier 29. To sú všetko údaje pána riaditeľa, tiež tesne nad dve percentá. Takže, úplne najzaujímavejšie, čo som sa dozvedel bolo to, a to povedal sám pán riaditeľ, že oni tie sestry v Prešove boli vlastne spokojné s tým, čo dostávajú a štrajkovali len zo solidarity. Ja sa pýtam zo solidarity s kým štrajkovali, keď 98 % je podľa Čisláka spokojných. Tak s kým potom tie dve percentá boli solidárne? Iba sami so sebou. To sú také záhady matematických interpretácií. Lebo viete, percentá sú ošídne.

    Ja som sa venoval problematike HIV infekcie. A v tom čase bola liečiteľnosť takmer nulová, smrteľnosť takmer istá, ale štatistika hovorila o malých číslach. S malými číslami, keď ide o zdravie a život je to vždy tak, že je to samozrejme brnkačka, ak sa dozvieš, že AIDS dostali len štyria ľudia na Slovensku. Problém je, keď to diagnostikujú u teba. Vtedy sa tá štatistika zosýpa a začína ísť o kejhák. Takže tak je to stou dvojpercentnou štatistikou.

    Ono je to tak, niežeby na Slovensku neboli v zdravotníctve peniaze. Pravda je, že úmerne k tomu, čo ako národný produkt produkujeme a to či dovoliť môžme, do zdravotníctva netečie kriticky málo peňazí. Iná vec je, ako sa s nimi nakladá. A tu sa dostávame k úvahám o tom, že by bolo veľmi pozoruhodné poctivo spočítať, čo sa v zdravotníctve rozkradlo. A samozrejme a teraz nechcem povedať, že prihrievam vlastnú polievočku, ale uvediem príklad, ktorý ilustruje zhruba môj názor na vec. SPP v čase Vladimíra Mečiara vedené nebohým Jánom Duckým, ktorý mal zlých kamarátov, s ktorými sa stretol pri tých poštových schránkach na prízemí, v tom čase produkovalo straty a on ako na vyváženie podpisoval zmenky. I vysoko lukratívny podnik v poctivých štátnych rukách fungoval ako SPP za Jána Duckého. A musím povedať, že stále počúvam alebo počúval som, teraz to trošku utíchlo, že treba vyvlastniť, dobre, že nie poarizovať súkromné poisťovne zdravotné a budeme mať tú jednu, tú dobrú, tú štátnu, ktorá netvorí zisky. No, ona ich možno aj tvorí, ide o to kemu, jako hovoria priatelia na Záhorí. Lebo nepochybne si viem predstaviť, že existujú jedinci, ktorí sú so ziskotvorbou Všeobecnej zdravotnej poisťovne pomerne spokojní. A samozrejme, ak peniaze Všeobecnej zdravotnej poisťovne odtekajú tými správnymi kanálmi, tak na tom konci pre tie sestry, ani pre niektoré iné potrebné veci veľa nezostane. A mne je záhada, a teraz nad tým rozmýšľam ako lekár, ako môže seriózna poisťovňa, ktorej chcela súčasná moc, nech to stojí, čo to stojí, však je známe, že premiér Fico sa súdov nebojí. A ako náš zástupca na Európskom súde, síce prehral všetky, ale inak je bez obáv. Prehrať sa dá nakoniec aj bez obáv. Každopádne, nie je mi celkom jasné aký by bol profit z toho, že by ešte aj to bezvýznamné percento, ktoré zazmluvnila doktorovi Kostkovi poisťovňa Dôvera, mu po zoštátnení prijala Všeobecná zdravotná poisťovňa. Lebo je pozoruhodné a teraz uvediem drobný príklad. Keby ste si otvárali kynologickú ambulanciu pre psov, tak potrebujete hordu potvrdení, celú kopu, to, to, to, od všeckých možných. Keď som bol na návšteve Všeobecnej zdravotnej poisťovne a pán riaditeľ Baďura predviedol takmer Alexandrovcov, tí čo boli so mnou z výboru videli, že to bolo nastúpené jak šíky Sovietskej armády, tak každý odrecitoval svoje. Ja som položil otázku na tému istých personálnych nedostatkov a teraz nehovorím o garantovaní, ako ma dneska doobeda opravil kolega Raši, ale o tom, že ak sa niekde poskytuje zdravotná medicínska starostlivosť, tak je povinný úväzok lekára, ktorý mal byť v čase čé na bojisku. Má tam byť. Má kontrolovať stav terapie, riadiť ďalšiu terapiu a tak ďalej. Na to všetko existujú predpisy. Ja som sa na nejakých takýchto jednotlivých poskytovateľov pýtal a ten pomerne mladý muž, ktorý mi odpovedal, povedal, že sa zistili nejaké nedostatky, ale že sa riešia. Ja sa pýtam, ako tam funguje revízna činnosť, ako to, že keď revízny lekár príde v čase ordinačných hodín na poskytovateľské pracovisko a nenájde tam živého doktora, tak sa nič nedeje. Viem si predstaviť, že keby našiel niekto salmonelu v reštaurácii, tak ju zavrú a posypú soľou ako Kartágo. A minister z Komjatic im dá milión eurovú pokutu. Tuná celkom úspešne fungovala nejedna poskytovateľská inštitúcia, kde tí lekári ľudovo rečeno nepáchli. Veľmi pekné bolo vystúpenie garanta kostkových masérní, ktorý zrejme z obavy, aby ho to tam náhodou nezačali liečiť tam snáď ani v živote nebol. Zicher je zicher, samozrejme, človek nevie, dvaja mocní muži strednej kvalifikácie sa ho ujmú a napchajú doňho dáke ihly, podľa nejakej schémy. No, tak tam radšej nechodil, samozrejme je fajn takto garantovať, kolega riaditeľ ma poučil, že môže taký jeden človek garantovať všetky obory, čo nenamietam, ale očakával by som, že tam budú prítomní lekári, ktorí sú garanti správnosti poskytovanej terapie. I na našej klinike máme terapiu žiarením, dermatologickú, kde sú sestričky, ktoré pacientom pomáhajú do žiariča, nastavujú, ale dĺžku, dávku, vývoj terapie kontroluje lekár, ktorý má toho pacienta neustále v merku a zaznamenáva vývoj nálezu. Nieže tam lekára nezoženieš. Takže, pýtam sa. Keď sme zazmluvnili tohto dobrého muža, bez toho, aby nás ako Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zaujímala odborná istota toho, za čo platíme peniaze poplatníkov a tých, ktorí platia odvody, tak ma jíma podozrenie, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je tá najlepšia lampa, pod ktorou nie je najväčšia tma. A tak môžu celkom hladko odtekať peniaze a sestrám sa nedostane.

    No, musím povedať, že nie je iste pre nijakého riaditeľa radosťou, ďakujem, že má toto všetko na krku. Ale, aby ako bilanciu povedal, že jeho sestry boli vlastne spokojné, je to v prudkom kontraste s tým, koľko z nich tú nespokojnosť prejavilo. A už kolega Novotný zmienil to, čo som sa pýtal i pri výborovom podujatí, že sa mi zdá zvláštne, že sa po valaloch, luhoch a hájoch prešovského kraja voľne ponevierajú sestričky ako tie nadpočetné medvede, ktoré potom v čase čé odchytíme a sto z nich zoženieme na fľaku a priviažeme k lôžku. Neviem, jíma ma skepsa. Pretože buď sú tie sestry kvalifikované a potom mi je záhada pri existujúcich presčasoch, ktoré tie, ktoré pracujú, robia, že ich už dávno nezamestnali alebo sú menej kvalifikované, a tu prosím sa nikoho nechcem dotknúť, lebo aj sestra, ktorá pracuje v sociálno-zdravotnom zariadení musí mať kvalifikáciu. Ale predsa si viem predstaviť, že inštrumentárka na neurochirurgii potrebuje trošku iný grif na niektoré činnosti ako sestra, ktorá sa stará o alzheimerových pacientov. To znamená, že sa mi jednoducho nezdá isté, že sestry, ktoré boli tak hladko nájdené a prijaté, majú príslušnú kvalifikáciu, registráciu a všetko to, čo by sa normálne pri pracovno-právnom zväzku malo kontrolovať. Pán samozrejme nemohol vedieť ako, keď som sa ho spýtal, čo robili tie, tá stovka sestier, predtým. On to vedieť nemusí, no pani personalistka veľmi statočne odpovedala, ako to bolo. Ale znova, ak tie sestry prišli zo špitálov z okolia, tak tam, presne ako povedal kolega Viliam Novotný, mali tri vrstvy sestier pri vchode na oddelenie, ktoré už nevedeli čo robiť, no tak ich teda pustili veľkoryso, nech idú na výpomoc. Neviem, či sú také pracoviská, kde to tak je. Suma sumárum, vo všetkých faktoch, ktoré sa dozvedáme o situácii, pri ktorej vraj o nič nejde, ako sa hovorí žargónovo, je to brnkačka, mňa jíma podozrenie, že celkom taká brnkačka to nie je. Ak tu zaznieva informácia, že keď Janka Šipošová pôjde do špitála, tak sa o ňu iste dobre postarajú, nepochybne tomu verím, ale to, čo jej doporučili je možno Nemocnica svätého Michala, kde je nádej, že bude fungovať digitálny röntgen, ktorý nefunguje ani na prvej chirurgii ani v Ružinove, kde bude fungovať výťah, ktorý striedavo nefungoval smerom na Prvú internú a kde budú fungovať aj kotle, ktoré tak sem tam nefungujú v Antolskej. Ide teda o to, že sa vždy dá nájsť akési vysvetlenie. Ináč, jedna z prvých vecí, ktoré sme rušili po novembri 89 bolo Štátne sanatórium

    =====

  • Vážená snemovňa, vážení vytrvali v sále, i na balkóne bez rozdielu dresov, pohlavia a váh, je taký avantgardný čas na vystúpenie. Netušil som, že sa táto volebná éra bude končiť v skorých ranných hodinách, ale človek sa do smrti učí. Pred mnohými rokmi 1998 som zasneženou nocou kráčal dole z parlamentu s Jánom Langošom a vtedy boli časy, keď sa riešilo dedičstvo po Vladimírovi Mečiarovi v neblahej pamäti. Teraz riešime to čo je na stole. A na úvod predstavenia by som sa chcel vyjadriť k scénografii. No, trošku mám pocit, že klasici slovenskej scénografie Ladislav Vychodil alebo Aleš Votava by možno povedali, že to čo je tu ako aranžmán je mimo mísu. Mech tu je, figúry tu sú. Samozrejme, ak by tu mal byť správny mech, tak v ňom nebudú posekané papiere, ale to čomu sa u nás na Slovensku hovorí keš, peniaze. A tu by nestáli dve totožné figuríny občana Matoviča, ale stála by tu pestrá plejáda figurín, cez ktoré by som sotva prebil k rečníckemu pultu. Stál by tu exriaditeľ Forai, stál by tu známy salónny interpret modernej hudby raper Ego, stála by tu možno o paličke biznismenka teta Anka, keď nie live, tak aspoň v papundekli. Stála by tu pani riaditeľka Domčeková, stál by tu obchodník s heliportmi riaditeľ všeobecnej poisťovne pán Vaďura, stál by tu nejaký ten luxemburský kŕmič pacientov, stál by tu nepochybne i môj kolega masér Kostka a stál by tu iste oprávnene v plnej kráse i pán Senčák. A nad tým všetkým so založenými rukami mysliteľa ako je farbe a v oleji vyvedený v starej Národnej rade stál človek, ktorý nie je ženou z lesoparku ako znie názov

    ===== iste oprávnene v plnej kráse i pán Senčák. A nad tým všeckým by so založenými rukami mysliteľa ako je vo farbe a v oleji vyvedený v starej Národnej rade stál človek, ktorý nie je ženou z lesoparku, ako znie názov istej bratislavskej kapely, ale stál by muž z mestského parku a k nemu by najlepšie sa šikol tamten mech, ale neboli by v ňom tieto papiere. Boli by v ňom také, s ochrannými znakmi. No, včera bol poučný zdravotnícky výbor. Ku cti nášho balkóna treba povedať, že tam majú hostia pomerne pekné tapecírované sedenie. To som ocenil pri návšteve na balkóne. Pravda je, že garda sa obmenila, lebo zaslúžilá Jednota dôchodcov už kosí nohami perinu (smiech a malý potlesk) a ostali tam len tí, ktorí sa by som povedal bytostne o vec interesujú a neboli sme nakomandovaní a vybratí strážnou službou.

    Pravdou je, že som sa včera dozvedel viaceré zaujímavé veci. O jednej som napísal blog a čo už človek narobí, ak chce citovať klasika, tak si z neho sám seba zacitujem. Dozvedel som sa hneď na úvod vystúpenia pána ministra Čisláka, že o čo vlastne ide, však štrajkujú len dve percentá sestričiek. Svatá pravda. Ak by z každej stovky sestričiek na Slovensku celoplošne štrajkovali dve, alebo dve mali péenku. Tak to nejak prežijeme. Tie ostatných 98 pridá trochu nadčasov, nie že by sme doteraz žiadne nadčasy nemali. Prípadne by sme zvýšili koeficient počtu pacientov na jednu sestričku, ani v tom nie sme doteraz majstri sveta, ba ani majstri Európy. Ale to by šlo. Problém je, ak je to ťažiskovo umiestnené do regiónov a nie je to plošné. A ešte pozoruhodnejšie je, ak je to napríklad v regionálnej nemocnici a ku cti pána riaditeľa prešovskej slúži, že nám dal presné čísla, verím mu. Ešte ma zatiaľ, mňa osobne neoklamal, aj keď neviem, kde vlastne vysvitne, že z 24 oddelení je ten úbytok len na šiestich a z toho predovšetkým na dvoch a to takých, kde ide takmer z podstaty veci o život. Lebo je rozdiel, či chýbajú sestry v mojom rezorte v dermatológii alebo chýbajú sestry na resuscitácii. Je v tom trochu rozdiel. Každý, kto do toho trochu vidí, by to uznal. A tak vlastne odrazu vysvitne, že na traumatologických a priľahlých oddeleniach chýba zo 113 sestier 50. To je trošku viac jak dve percentá a na oddelení anestéziológie a resuscitácie chýba zo 61 sestier 29. To sú všetko údaje pána riaditeľa, tiež tesne nad dve percentá. Takže, úplne najzaujímavejšie, čo som sa dozvedel bolo to, a to povedal sám pán riaditeľ, že oni tie sestry v Prešove boli vlastne spokojné s tým, čo dostávajú a štrajkovali len zo solidarity. Ja sa pýtam zo solidarity s kým štrajkovali, keď 98 % je podľa Čisláka spokojných. Tak s kým potom tie dve percentá boli solidárne? Iba sami so sebou. To sú také záhady matematických interpretácií. Lebo viete, percentá sú ošídne.

    Ja som sa venoval problematike HIV infekcie. A v tom čase bola liečiteľnosť takmer nulová, smrteľnosť takmer istá, ale štatistika hovorila o malých číslach. S malými číslami, keď ide o zdravie a život je to vždy tak, že je to samozrejme brnkačka, ak sa dozvieš, že AIDS dostali len štyria ľudia na Slovensku. Problém je, keď to diagnostikujú u teba. Vtedy sa tá štatistika zosýpa a začína ísť o kejhák. Takže tak je to stou dvojpercentnou štatistikou.

    Ono je to tak, niežeby na Slovensku neboli v zdravotníctve peniaze. Pravda je, že úmerne k tomu, čo ako národný produkt produkujeme a to či dovoliť môžme, do zdravotníctva netečie kriticky málo peňazí. Iná vec je, ako sa s nimi nakladá. A tu sa dostávame k úvahám o tom, že by bolo veľmi pozoruhodné poctivo spočítať, čo sa v zdravotníctve rozkradlo. A samozrejme a teraz nechcem povedať, že prihrievam vlastnú polievočku, ale uvediem príklad, ktorý ilustruje zhruba môj názor na vec. SPP v čase Vladimíra Mečiara vedené nebohým Jánom Duckým, ktorý mal zlých kamarátov, s ktorými sa stretol pri tých poštových schránkach na prízemí, v tom čase produkovalo straty a on ako na vyváženie podpisoval zmenky. I vysoko lukratívny podnik v poctivých štátnych rukách fungoval ako SPP za Jána Duckého. A musím povedať, že stále počúvam alebo počúval som, teraz to trošku utíchlo, že treba vyvlastniť, dobre, že nie poarizovať súkromné poisťovne zdravotné a budeme mať tú jednu, tú dobrú, tú štátnu, ktorá netvorí zisky. No, ona ich možno aj tvorí, ide o to kemu, jako hovoria priatelia na Záhorí. Lebo nepochybne si viem predstaviť, že existujú jedinci, ktorí sú so ziskotvorbou Všeobecnej zdravotnej poisťovne pomerne spokojní. A samozrejme, ak peniaze Všeobecnej zdravotnej poisťovne odtekajú tými správnymi kanálmi, tak na tom konci pre tie sestry, ani pre niektoré iné potrebné veci veľa nezostane. A mne je záhada, a teraz nad tým rozmýšľam ako lekár, ako môže seriózna poisťovňa, ktorej chcela súčasná moc, nech to stojí, čo to stojí, však je známe, že premiér Fico sa súdov nebojí. A ako náš zástupca na Európskom súde, síce prehral všetky, ale inak je bez obáv. Prehrať sa dá nakoniec aj bez obáv. Každopádne, nie je mi celkom jasné aký by bol profit z toho, že by ešte aj to bezvýznamné percento, ktoré zazmluvnila doktorovi Kostkovi poisťovňa Dôvera, mu po zoštátnení prijala Všeobecná zdravotná poisťovňa. Lebo je pozoruhodné a teraz uvediem drobný príklad. Keby ste si otvárali kynologickú ambulanciu pre psov, tak potrebujete hordu potvrdení, celú kopu, to, to, to, od všeckých možných. Keď som bol na návšteve Všeobecnej zdravotnej poisťovne a pán riaditeľ Baďura predviedol takmer Alexandrovcov, tí čo boli so mnou z výboru videli, že to bolo nastúpené jak šíky Sovietskej armády, tak každý odrecitoval svoje. Ja som položil otázku na tému istých personálnych nedostatkov a teraz nehovorím o garantovaní, ako ma dneska doobeda opravil kolega Raši, ale o tom, že ak sa niekde poskytuje zdravotná medicínska starostlivosť, tak je povinný úväzok lekára, ktorý mal byť v čase čé na bojisku. Má tam byť. Má kontrolovať stav terapie, riadiť ďalšiu terapiu a tak ďalej. Na to všetko existujú predpisy. Ja som sa na nejakých takýchto jednotlivých poskytovateľov pýtal a ten pomerne mladý muž, ktorý mi odpovedal, povedal, že sa zistili nejaké nedostatky, ale že sa riešia. Ja sa pýtam, ako tam funguje revízna činnosť, ako to, že keď revízny lekár príde v čase ordinačných hodín na poskytovateľské pracovisko a nenájde tam živého doktora, tak sa nič nedeje. Viem si predstaviť, že keby našiel niekto salmonelu v reštaurácii, tak ju zavrú a posypú soľou ako Kartágo. A minister z Komjatic im dá milión eurovú pokutu. Tuná celkom úspešne fungovala nejedna poskytovateľská inštitúcia, kde tí lekári ľudovo rečeno nepáchli. Veľmi pekné bolo vystúpenie garanta kostkových masérní, ktorý zrejme z obavy, aby ho to tam náhodou nezačali liečiť tam snáď ani v živote nebol. Zicher je zicher, samozrejme, človek nevie, dvaja mocní muži strednej kvalifikácie sa ho ujmú a napchajú doňho dáke ihly, podľa nejakej schémy. No, tak tam radšej nechodil, samozrejme je fajn takto garantovať, kolega riaditeľ ma poučil, že môže taký jeden človek garantovať všetky obory, čo nenamietam, ale očakával by som, že tam budú prítomní lekári, ktorí sú garanti správnosti poskytovanej terapie. I na našej klinike máme terapiu žiarením, dermatologickú, kde sú sestričky, ktoré pacientom pomáhajú do žiariča, nastavujú, ale dĺžku, dávku, vývoj terapie kontroluje lekár, ktorý má toho pacienta neustále v merku a zaznamenáva vývoj nálezu. Nieže tam lekára nezoženieš. Takže, pýtam sa. Keď sme zazmluvnili tohto dobrého muža, bez toho, aby nás ako Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zaujímala odborná istota toho, za čo platíme peniaze poplatníkov a tých, ktorí platia odvody, tak ma jíma podozrenie, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je tá najlepšia lampa, pod ktorou nie je najväčšia tma. A tak môžu celkom hladko odtekať peniaze a sestrám sa nedostane.

    No, musím povedať, že nie je iste pre nijakého riaditeľa radosťou, ďakujem, že má toto všetko na krku. Ale, aby ako bilanciu povedal, že jeho sestry boli vlastne spokojné, je to v prudkom kontraste s tým, koľko z nich tú nespokojnosť prejavilo. A už kolega Novotný zmienil to, čo som sa pýtal i pri výborovom podujatí, že sa mi zdá zvláštne, že sa po valaloch, luhoch a hájoch prešovského kraja voľne ponevierajú sestričky ako tie nadpočetné medvede, ktoré potom v čase čé odchytíme a sto z nich zoženieme na fľaku a priviažeme k lôžku. Neviem, jíma ma skepsa. Pretože buď sú tie sestry kvalifikované a potom mi je záhada pri existujúcich presčasoch, ktoré tie, ktoré pracujú, robia, že ich už dávno nezamestnali alebo sú menej kvalifikované, a tu prosím sa nikoho nechcem dotknúť, lebo aj sestra, ktorá pracuje v sociálno-zdravotnom zariadení musí mať kvalifikáciu. Ale predsa si viem predstaviť, že inštrumentárka na neurochirurgii potrebuje trošku iný grif na niektoré činnosti ako sestra, ktorá sa stará o alzheimerových pacientov. To znamená, že sa mi jednoducho nezdá isté, že sestry, ktoré boli tak hladko nájdené a prijaté, majú príslušnú kvalifikáciu, registráciu a všetko to, čo by sa normálne pri pracovno-právnom zväzku malo kontrolovať. Pán samozrejme nemohol vedieť ako, keď som sa ho spýtal, čo robili tie, tá stovka sestier, predtým. On to vedieť nemusí, no pani personalistka veľmi statočne odpovedala, ako to bolo. Ale znova, ak tie sestry prišli zo špitálov z okolia, tak tam, presne ako povedal kolega Viliam Novotný, mali tri vrstvy sestier pri vchode na oddelenie, ktoré už nevedeli čo robiť, no tak ich teda pustili veľkoryso, nech idú na výpomoc. Neviem, či sú také pracoviská, kde to tak je. Suma sumárum, vo všetkých faktoch, ktoré sa dozvedáme o situácii, pri ktorej vraj o nič nejde, ako sa hovorí žargónovo, je to brnkačka, mňa jíma podozrenie, že celkom taká brnkačka to nie je. Ak tu zaznieva informácia, že keď Janka Šipošová pôjde do špitála, tak sa o ňu iste dobre postarajú, nepochybne tomu verím, ale to, čo jej doporučili je možno Nemocnica svätého Michala, kde je nádej, že bude fungovať digitálny röntgen, ktorý nefunguje ani na prvej chirurgii ani v Ružinove, kde bude fungovať výťah, ktorý striedavo nefungoval smerom na Prvú internú a kde budú fungovať aj kotle, ktoré tak sem tam nefungujú v Antolskej. Ide teda o to, že sa vždy dá nájsť akési vysvetlenie. Ináč, jedna z prvých vecí, ktoré sme rušili po novembri 89 bolo Štátne sanatórium

    =====

  • kde bude fungovať výťah, ktorý striedavo nefungoval smerom na prvú internú a kde budú fungovať aj kotle, ktoré sem-tam nefungujú v Antolskej.

    Ide teda o to, že sa vždy dá nájsť akési vysvetlenie. Ináč jedna z prvých vecí, ktorú sme rušili po novembri 1989, bolo štátne sanatórium a papalašské nemocnice. Neviem, kam sa uberáme teraz, ale dobre, ak všetky tieto nemocnice budú prístupné i občanom, tak niet výhrad, kto by si neželal dobrú nemocnicu. Veľa zdaru želám kolegom v sv. Michalovi a nech sa im darí a nech dobre liečia. Iste budú.

    Ale chcem teda povedať, že vybaviť súčasný stav tým, že už nejde o krízu, že vlastne, ako hovoria Francúzi "tout va bien" - "všetko ide dobre", ma nenapĺňa istotou. A myslím si, že tak ako učitelia, učiteľky, ako tí učitelia z Karloveskej školy, ktorí včera pritiahli na námestie SNP, kde som prišiel aj ja rád zvýšiť kvórum, pretože človek vo svojom živote je chvíľami žiakom, chvíľami rodičom. To znamená, dačo k tomu školstvu má. Tak aj keď nie je doktorom, tak aj tak niečo s tým zdravotníctvom má. A ja želám, samozrejme, pacientom v prešovskej, žilinskej aj trnavskej nemocnici pevné zdravie, dobré, vyspaté, oddýchnuté a nevyčerpané sestry, ktoré nie sú nespokojné a frustrované z toho, ako je ich práca honorovaná. A ak aj toto naše nočné sedenie nepovedie k náprave veci, tak bude dobré, ak si zapamätáme, o čom bolo a budeme v budúcnosti hľadieť nezabudnúť na ne. A ctime si tie, ktoré nabrali guráž. A ctime si to, že povedali nahlas, že to nejde dobre.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Tri. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ono niekedy je fakt lepšie sa povzniesť, prípadne zasmiať, pomôže prežiť ťažkú dobu. Ja si tiež niekedy pripadám, ako v nejakom absurdnom divadle, hej, že to by jeden neuveril, že čo sa dá a stále si myslíte, však to je divadlo, štipnem sa a zobudím sa a nie je to pravda. Problém však je, že je to pravda. Problémom je, že v zásade kolega čo hovoril, je pravda. Proste absurdné veci sa v tejto krajine dejú. My sa na to pozeráme. Pomaly sa od nás čaká, aby sme to rešpektovali a nadlho a keby sa niekto ozval, tak začínajú mať s tým tí ľudia, ktorí v tom svete žijú, problém, že prečo nás vyrušujete? Nám je dobre. A ja mám obavu takú miernu, že niekto teraz nastupuje, ide o krok ďalej a ide tento absurdný svet, ten váš svet chrániť.

    Ja v súčasnosti som to chcel povedať aj v mojom vystúpení, ale poviem to teraz možno lepšie, mne sa dostala informácia, že včera z prokuratúry prišiel na policajné riaditeľstvo metodický pokyn, ako postupovať pri zadržaní ústavného činiteľa. To sú, naozaj ten dokument existuje, ten prišiel v písomnej forme. To sú naozaj vážne veci, lebo súvisí to asi s tým, že keď mňa zadržali, porušili všetko, čo mohli, takže asi sa ráta s tým, že sa bude zvyšovať frekvencia, že dneska sme mali asi niečo urobiť, lebo mne ráno povedali, že dnes budem v putách večer a nakoniec som sa dozvedel, že metodické pokyny sa už posielajú po políciách.

    Viete, ono problém je, že to je reálne. Problém je, že to je reálne. Keby to bola sranda, keby to bolo divadlo, sa zasmejeme, zatlieskame a povieme: "Dobré to bolo, dobré to napísal ten Havel, dobre to napísal ten Brecht." Problém je, že toto je reálne a vy tento váš svet začínate mať potrebu chrániť za každú cenu.

  • No než nás všetkých pozatvárajú, skúsim ešte niečo povedať. Mám pocit, že tieto metodické pokyny, ktoré hovoria, ty si v tom svojom prejave vymenoval takú perepúť tých, ktorí by tam mali stáť, alebo nazvime to tým, spomínal si vysoko vážené osobnosti s presahom do zdravotníckeho sveta. Ten posledný sa volá, tuším, Kostka, cez Foraia až po toho, ktorý, ktorého si videl alebo vidíme a máme možnosť v historickej budove Národnej rady vidieť ho v oleji s tými socialistickými hodinkami a áno, presne s tým gestom. No ja si myslím, že pri definícii tej perepúte, ako si hovoril, že by si sa prebral tým davom, že by som ich nedefinoval tak, že tu stoja, ale mohlo by to byť aj v prípade pána Sparku alebo niektorých tak, že by boli v inej polohe. Ono sa tomu hovorí, že mohli by sedieť. Ten symbolizmus už nechám na každom, nech si preloží.

  • Pán kolega, viete, títo naši sysli hrajú krátke hry. Neuvedomujú si, že hrať krátku hru sa musí inak, ako hrať dlhú hru. Hrajú krátke dni napríklad dnes ráno, keď dokonca moderné mladé vedenie nášho parlamentu, ktoré dokonca vie možno aj po anglicky, využilo metódu starého Mečiara a prinieslo sem staré babky, aby zasadli miesta. To čo je? To aká je krátka hra? Veď to musíte si uvedomiť, že táto krátka hra pri, v prítomnosti médií okamžite praskne. Praskne okamžite, hneď.

    A potom je tu ešte nedostatok logiky. Ten preukazoval napríklad aj pán Rezeš, ktorý nasadil toľko malých cicavcov na VSŽ, že vlastne nakoniec ju celú vycicali.

    A to je naše zdravotníctvo. Cicajú, cicajú, (vyslovené s pobavením) cicajú, ale veď keby hrali aspoň strednú hru, ale oni ho vycicajú a čo budú potom cicať? Všetci pôjdu na Belizé alebo kam pôjdu všetci?

    A viete, v poľskom sejme sa o takejto situácii, ako keď nám tu to tí ministri dnešní rozprávali všelijaké také technokratické záležitosti, tomu sa v poľskom parlamente hovorí "pomidory", hádžu do nás paradajky. Viete, paradajkami nás bombardujú. To nie sú argumenty ani fakty, ale paradajky. Lebo si hovoria, že majú paradajok dosť a trošku nás zašpinia tými paradajkami. Ale tie paradajky stečú, rozložia sa a nestane z toho vôbec nič, ako nezostane po nich nič, len tá špina po tých paradajkách...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne kolegom. No ono je to pravda, niekedy sa proste dramaturg, ba dokonca aj ten, ktorý vedie casting, sekne. Dneska, samozrejme, dostali abonentky, zaslúžilé tety bojovníčky ani možno netušili, ako budú zvečnené Eugenom Kordom a ďalšími dokumentaristami, ktorí podali obraz balkóna, dá sa povedať smutno-hravo vo viacerých dejstvách, ale treba tiež povedať, že ak som sa na záver lúčil so statočnými na balkóne a s vytrvalcami v sále, ktorých som pozdravil na úvod, nechcem byť zlý. A želám tým tetám, ktoré prišli so zápalom hodným lepšej veci bojovať za svojich miláčikov ktorýchkoľvek z tých papundeklových, aj živých, ktorých sa to týka, aby sa stretli, keď im pôjde o hlavu, s nepretečenou postelou, s fungujúcim signalizačným zariadením a so sestrami, ktoré budú stíhať. V opačnom prípade ich to dnešné nadšenie z balkóna v jednej chvíli môže dobehnúť.

  • Ďalší v rozprave pán poslanec Mičovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady.

    Kolegyne, kolegovia, vážení občania, skoré dobré ráno, jedna sedemnásť. Nedovolím si vstúpiť nejako veľmi do hlbín zdravotníckej problematike, ale aj predo mnou ako pred lesníkom, pred laikom hĺbka tej studne, tej černoty v tej studni je udivujúca a prekvapujúca. Ja si dokonca myslím, že ani ľavé ani pravé krídlo snemovne netušilo, že dnešnej noci nazrieme až do takej hlbokej priepasti a že v nej bude taká tma.

    Oceňujem aj vystúpenie pána Petra Osuského. Naozaj ho obdivujem, že v tejto hodine dokázal tak brilantne, vierohodne a zároveň aj šarmantne popísať všetky biedy dnešného zdravotníctva. Keďže ako som sa priznal, netrúfam si byť odborníkom, obmedzím sa len na dve veci, ktoré mi spomenuli tí, ktorí tomu rozumejú. Možno to bude nie celkom presné, ale bol by som rád, keby to bolo zobraté na vedomie ako realita dnešného zdravotníctva.

    Ešte skôr ako poviem tie dve veci, bude to stručné, zmienim sa aj o pánovi ministrovi Čislákovi, ktorí už možno v tejto chvíli odpočíva po zaslúžilom dni a čaká iba na to hlasovanie a zaujalo ma to, že práve z toho množstva faktických poznámok, ktoré zazneli na jeho vystúpenie, si vybral práve tú moju a ako keby ho zamrzelo, pichlo kdesi, že som mu spomenul pokoru, ako keby mu chýbala v jeho vystúpení a on sa tomu venoval a ja si myslím, že bol trafený presne, pretože, a pripomenul mi to kolega Igor Matovič, keď bola reč tak často o tom cétečku ako o symbole úpadku doby a zdravotníctva v republike slovenskej a keď pán minister Čislák vo chvíli, keď možno mal byť ozaj pokorný, povedal s takou pýchou, že on túto pseudokauzu nepovažuje za nič iné ako za pseudokauzu, nedopustil sa obrovskej nepokory? A keď sa jej dopustil, nemal byť v istej veci natoľko múdry a natoľko pokorný, že mohol využiť aspoň teraz tento čas, ktorý už je veľmi neskorý, aby povedal: "Viete, čo? Máte v niečom pravdu. Niečo naozaj nerobíme tak dobre, ako by sme mali." Myslíte si, že toto je vec, ktorá by sa nehodila? Ktorá by znížila úroveň parlamentu? Alebo ktorá by, nebodaj, nejakým spôsobom znížila percento? Toto mi chýba a preto si myslím, že pán minister bol trafený presne poznámkou o nepokore a zároveň si myslím, že ani po dnešnej noci sa z toho nepoučil a to je možno niečo, čo hĺbku tej černoty, tej studne slovenského zdravotníctva ešte viacej prehlbuje.

    No a teraz tie dve poznámky, ktoré sú na konto zdravotníctva od reálnych zdravotníkov. Bude to možno mierne kacírske, keď od sestričky, s ktorou som rozprával v Humennom predvčerom, budem tlmočiť asi následné stanovisko: "Viete, my niekedy sme na oddelení možno boli ešte v menšom počte, ako sú sestričky dnes a napriek tomu sme sa stihli o našich pacientov postarať lepšie. A viete, prečo to bolo? Pretože nemuseli sme písať také obrovské množstvo papierov." Jednoducho tlmočím odkaz, že, a to nadväzujem na ten moment, ktorý som použil aj pri časti, keď sme rozprávali o školstve, nie všetko je v peniazoch.

    Vážený pán minister, možno by naozaj stačilo, keby sme sa sústredili v tejto súvislosti na to, že by sme znížili stupeň administrácie a že by sestrička mohla byť pri pacientovi. Lebo, páni doktori, vás je tu pomerne vysoká koncentrácia, hovorí mi nasledovné: "Voľakedy keď lekár naordinoval nejaký postup, ja som si to zapísala do zošita a od tej chvíli to už bola moja kompetencia, robila som to tak, ako to bolo naordinované a za všetko som zodpovedala. Držala som sa vlastnej evidencie. Dnes pichnem injekciu, bež do počítača, dám raňajky, bež do počítača, podám ďalšiu nejakú terapiu, a keď sa ma snaží pacient poslednú hodinu ešte, keď máme službu už na konci, ešte zavolať, nemá šancu. Mám toľko povinností, ktoré musím vypísať do toho počítača, že jednoducho sa nevenujem pacientom."

    Takže dávam otázku, pán minister, ktorá by možno tiež veľa nestála a možno by bola celkom použiteľná, ak sledujeme naozaj záujem pacienta ako vrchol nášho snaženia, či by nestálo za to, aby sme množstvo administratívnych úkonov, ktoré dnes od zdravotných sestier požadujeme, znížili.

    A druhá poznámka, a tým budem končiť, je poznámka, ktorá sa týka otázky školstva. Možno treba siahnuť aj tam. Spájam dve veci - výchovu a zdravotníctvo...

    ===== nášho snaženia, či by nestálo za to, aby sme množstvo administratívnych úkonov, ktoré dnes od zdravotných sestier požadujeme, znížili.

    A druhá poznámka a tým budem končiť, je poznámka, ktorá sa týka otázky školstva. Možno treba siahnuť aj tam, spájam dve veci, výchovu a zdravotníctvo. Hovorí mi pani profesorka z košickej fakulty, hovorí, viete, voľakedy chodili študenti mi na skúšku viac - menej tak pešom, alebo možno prišli skromne autobusom, dnes mám pri dni skúšok plné parkovisko luxusných limuzín. No dobre, doba sa zmenila, ale zároveň keď ich skúšam a poviem vieš, viete, vážený pán študent, je to na céčko, tak on mi povie, pani profesorka, ja som s tým spokojný. A ja sa ho spýtam a to keď budeš liečiť alebo keď budete liečiť pacienta, to budete spokojný keď ho budete liečiť na céčko? Nuž, dávam otázku aj týmto smerom, ak nám ide o pacienta, či by sme sa nemali vyvarovať tomu, aby sme liečili pacientov na céčko. Možno to začína v škole. A možno to začína, pán minister, pri tej vašej pokore. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady.

    Kolegyne, kolegovia, vážení občania, skoré dobré ráno, jedna sedemnásť. Nedovolím si vstúpiť nejako veľmi do hlbín zdravotníckej problematike, ale aj predo mnou ako pred lesníkom, pred laikom hĺbka tej studne, tej černoty v tej studni je udivujúca a prekvapujúca. Ja si dokonca myslím, že ani ľavé ani pravé krídlo snemovne netušilo, že dnešnej noci nazrieme až do takej hlbokej priepasti a že v nej bude taká tma.

    Oceňujem aj vystúpenie pána Petra Osuského. Naozaj ho obdivujem, že v tejto hodine dokázal tak brilantne, vierohodne a zároveň aj šarmantne popísať všetky biedy dnešného zdravotníctva. Keďže ako som sa priznal, netrúfam si byť odborníkom, obmedzím sa len na dve veci, ktoré mi spomenuli tí, ktorí tomu rozumejú. Možno to bude nie celkom presné, ale bol by som rád, keby to bolo zobraté na vedomie ako realita dnešného zdravotníctva.

    Ešte skôr ako poviem tie dve veci, bude to stručné, zmienim sa aj o pánovi ministrovi Čislákovi, ktorí už možno v tejto chvíli odpočíva po zaslúžilom dni a čaká iba na to hlasovanie a zaujalo ma to, že práve z toho množstva faktických poznámok, ktoré zazneli na jeho vystúpenie, si vybral práve tú moju a ako keby ho zamrzelo, pichlo kdesi, že som mu spomenul pokoru, ako keby mu chýbala v jeho vystúpení a on sa tomu venoval a ja si myslím, že bol trafený presne, pretože, a pripomenul mi to kolega Igor Matovič, keď bola reč tak často o tom cétečku ako o symbole úpadku doby a zdravotníctva v republike slovenskej a keď pán minister Čislák vo chvíli, keď možno mal byť ozaj pokorný, povedal s takou pýchou, že on túto pseudokauzu nepovažuje za nič iné ako za pseudokauzu, nedopustil sa obrovskej nepokory? A keď sa jej dopustil, nemal byť v istej veci natoľko múdry a natoľko pokorný, že mohol využiť aspoň teraz tento čas, ktorý už je veľmi neskorý, aby povedal: "Viete, čo? Máte v niečom pravdu. Niečo naozaj nerobíme tak dobre, ako by sme mali." Myslíte si, že toto je vec, ktorá by sa nehodila? Ktorá by znížila úroveň parlamentu? Alebo ktorá by, nebodaj, nejakým spôsobom znížila percento? Toto mi chýba a preto si myslím, že pán minister bol trafený presne poznámkou o nepokore a zároveň si myslím, že ani po dnešnej noci sa z toho nepoučil a to je možno niečo, čo hĺbku tej černoty, tej studne slovenského zdravotníctva ešte viacej prehlbuje.

    No a teraz tie dve poznámky, ktoré sú na konto zdravotníctva od reálnych zdravotníkov. Bude to možno mierne kacírske, keď od sestričky, s ktorou som rozprával v Humennom predvčerom, budem tlmočiť asi následné stanovisko: "Viete, my niekedy sme na oddelení možno boli ešte v menšom počte, ako sú sestričky dnes a napriek tomu sme sa stihli o našich pacientov postarať lepšie. A viete, prečo to bolo? Pretože nemuseli sme písať také obrovské množstvo papierov." Jednoducho tlmočím odkaz, že, a to nadväzujem na ten moment, ktorý som použil aj pri časti, keď sme rozprávali o školstve, nie všetko je v peniazoch.

    Vážený pán minister, možno by naozaj stačilo, keby sme sa sústredili v tejto súvislosti na to, že by sme znížili stupeň administrácie a že by sestrička mohla byť pri pacientovi. Lebo, páni doktori, vás je tu pomerne vysoká koncentrácia, hovorí mi nasledovné: "Voľakedy keď lekár naordinoval nejaký postup, ja som si to zapísala do zošita a od tej chvíli to už bola moja kompetencia, robila som to tak, ako to bolo naordinované a za všetko som zodpovedala. Držala som sa vlastnej evidencie. Dnes pichnem injekciu, bež do počítača, dám raňajky, bež do počítača, podám ďalšiu nejakú terapiu, a keď sa ma snaží pacient poslednú hodinu ešte, keď máme službu už na konci, ešte zavolať, nemá šancu. Mám toľko povinností, ktoré musím vypísať do toho počítača, že jednoducho sa nevenujem pacientom."

    Takže dávam otázku, pán minister, ktorá by možno tiež veľa nestála a možno by bola celkom použiteľná, ak sledujeme naozaj záujem pacienta ako vrchol nášho snaženia, či by nestálo za to, aby sme množstvo administratívnych úkonov, ktoré dnes od zdravotných sestier požadujeme, znížili.

    A druhá poznámka, a tým budem končiť, je poznámka, ktorá sa týka otázky školstva. Možno treba siahnuť aj tam. Spájam dve veci - výchovu a zdravotníctvo...

    ===== nášho snaženia, či by nestálo za to, aby sme množstvo administratívnych úkonov, ktoré dnes od zdravotných sestier požadujeme, znížili.

    A druhá poznámka a tým budem končiť, je poznámka, ktorá sa týka otázky školstva. Možno treba siahnuť aj tam, spájam dve veci, výchovu a zdravotníctvo. Hovorí mi pani profesorka z košickej fakulty, hovorí, viete, voľakedy chodili študenti mi na skúšku viac - menej tak pešom, alebo možno prišli skromne autobusom, dnes mám pri dni skúšok plné parkovisko luxusných limuzín. No dobre, doba sa zmenila, ale zároveň keď ich skúšam a poviem vieš, viete, vážený pán študent, je to na céčko, tak on mi povie, pani profesorka, ja som s tým spokojný. A ja sa ho spýtam a to keď budeš liečiť alebo keď budete liečiť pacienta, to budete spokojný keď ho budete liečiť na céčko? Nuž, dávam otázku aj týmto smerom, ak nám ide o pacienta, či by sme sa nemali vyvarovať tomu, aby sme liečili pacientov na céčko. Možno to začína v škole. A možno to začína, pán minister, pri tej vašej pokore. Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Baláž, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ani som netušil, že to budem musieť povedať, ale to boli dobré postrehy, pán kolega, naozaj súhlasím s nimi, veľmi ste si to dobre všimli. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec zajac, ďalší prihlásený do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, drahí hostia, drahé zdravotné sestry na balkóne v túto neskorú rannú už hodinu, 1.24, je to hodina, kedy mnohé zdravotné sestry majú nočnú službu, aj lekári, tak pre nich je to asi také normálne, pre poslancov Národnej rady vystupovať 1.24 je to trošku náročnejšie, ale preto hneď na úvod musím povedať, že drvivá väčšina lekárov, zdravotných sestier, zdravotných pracovníkov na Slovensku vykonáva svoju prácu, nie že prácu, povolanie, lebo ja si myslím, že je to povolanie a oni to tak väčšina z nich aj berie ako povolanie, veľmi zodpovedne, obetavo, a preto im patrí naša vďaka a úcta. A keďže táto debata sa odvíja veľa okolo zdravotných, alebo ide o zdravotné sestry, ktoré sú momentálne vo výpovedi, tak zdravotné sestry mnohí z nás poznáme, máme ich mnohí v rodine, známe, niektorí sme boli pacienti, poznáme ich ako veľmi obetavé ženy a zodpovedné, preto im patrí toto poďakovanie. Všetkým, všetkým zdravotným sestrám. Aj tým, ktoré nedali výpovede, aj tým, ktoré sú vo výpovedi, ktoré podali tieto hromadné výpovede ako akt zúfalstva, keď chceli poukázať na stav nášho zdravotníctva, na to, koľko sa rozkradne v našom zdravotníctve, ale chceli tými výpoveďami aj poukázať na to neúspešné rokovanie s ministerstvom zdravotníctva, na tom, ako bol schválený zákon o odmeňovaní zdravotných sestier, že neboli zapracované ich oprávnené požiadavky do tohto zákona a tie sestry nežiadali až tak veľa. AJ to 0,03 %, ktoré žiadali za odpracované roky to nebolo až tak veľa, že sa to nedalo zapracovať do tohto návrhu zákona. Aj preto sme v prvom čítaní zákon podporili a v druhom čítaní sme povedali, že keď tieto požiadavky nebudú zapracované, tak opozícia aj klub KDH nebude za to hlasovať a pán prezident preto ten zákon vrátil. Ale SMER chcel ukázať silu a prevalcoval a nebol ochotný zapracovať tieto požiadavky, nebol ochotný rokovať so zdravotnými sestrami, s komorou. Preto tie výpovede prišli od zdravotných sestier a nebolo to jednoduché pre jednotlivé zdravotné sestry podať výpoveď, to je veľmi vážny akt.

    Pre tých kolegov a kolegyne, ktoré možno sa čudujú prečo učitelia štrajkujú a zdravotné sestry dávali výpovede, zdravotné sestry podľa zákona nemôžu štrajkovať. Tak to len pre tých kolegov, ktorí by o tom nevedeli. A čo nasledovalo, keď zdravotné sestry dali tieto hromadné výpovede v Prešove, v Žiline, v Trnave, ale v ďalších nemocniciach? Pán minister Čislák nerokoval a podal na nich trestné oznámenie. Musel sa síce najprv pýtať svojej hovorkyni za čo vlastne podáva trestné oznámenie, ale podal na nich trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy, keď oni povedali, že môže byť ohrozená zdravotná starostlivosť až 1 milióna občanov Slovenska. A on s nimi nerokoval, on na nich dal trestné oznámenie. Takto si vláda SMER-u predstavuje rokovania. Zastrašiť, ponížiť, vydierať. Takto si predstavujú rokovanie? Takto funguje sociálno - demokratická vládna strana SMER? Viete, viacerí vládni poslanci za mnou boli a hovorili, no čo už majú tí riaditelia robiť, veď viete, ako čo by si robil ty vo firme ak by ti robotníci dali výpovede, veď oni musia prijať nové zdravotné sestry v tých nemocniciach, veď oni sa musia snažiť, no čo už majú robiť? No v prvom rade v každom serióznom podniku vrátane nemocníc ak vám podá ako v Prešovskej nemocnici 40 % sestier, dámy a páni, 40 % sestier keď podá výpovede, tak je asi krízová situácia. Asi je nevyhnutné rokovať s tými sestrami, o čo im ide, aké majú požiadavky a nie ich vydierať a drzo im odkazovať a pán minister trestné oznámenia dávať. A preto aj vystupujem na tejto schôdzi, pretože najvážnejšia situácia je v prešovskej nemocnici a v tomto kraji žijem, z tohto kraja pochádzam, táto nemocnica pre vašu informáciu je koncovou nemocnicou, spádovou nemocnicou pre 700 tisíc pacientov. Táto nemocnica zamestnáva zhruba 2000 ľudí. Patrí ku najväčším zamestnávateľom v kraji. A preto keď včera pán minister zľahčoval situáciu, že táto nemocnica akože pod ňu patrí len prešovský a sabinovský okres, áno, sú aj ďalšie nemocnice v nemocnice v našom kraji, ale toto je koncová nemocnica, toto je koncová nemocnica, keď tie okresné VÚC-kárske a ďalšie nemocnice už majú ťažké prípady, posielajú ich do prešovskej nemocnice, a preto keď vysoko špecializované sestry, drvivá väčšina z tých, ktoré dali výpovede na kľúčových oddeleniach, kde sa operuje a ďalších kardioodeleniach keď dajú výpovede, tak to je krízová situácia, kde trebalo rokovať a pán minister Čislák na nich dá trestné oznámenie.

    Dámy a páni, kým ďalej budem hovoriť o prešovskej nemocnici, lebo budem sa venovať vo svojom vystúpení len jej, nedá mi, aby som v tejto súvislosti nevyslovil také to verejné poďakovanie pánovi biskupovi Ľachovi, predsedovi komisie pri Konferencii biskupov Slovenska, ktorý má oblasť zdravotníctva na starosti, žije v Prešovskom kraji, stretáva sa s lekármi, so zdravotnými sestrami, na komisii pri KB-eske sa stretáva s jednotlivými nemocničnými kaplánmi, ktorí pôsobia po celom Slovensku a pozná situáciu, skutočnú situáciu aká je v našich nemocniciach na Slovensku, nie to, čo nám pán minister Čislák s predsedom výboru Rašim tu maľovali dneska na ružovo, oni poznajú tú situáciu, a preto jeho vyjadrenie, ktoré pán kolega Matovič tu čítal bolo na základe skutočného poznania stavu nášho zdravotníctva. A keď hovoril o tých skupinách oficiálnych aj neoficiálnych, ktoré ovládajú naše zdravotníctvo, tak on vedel o čom hovorí. Keď hovoril o zdravotných sestrách v akej zúfalej situácii sú a cez to všetko podali výpovede a nemyslite si, že tie, čo nedali výpovede sú spokojné. No nie sú spokojné. Pán minister Čislák povedal, že odstúpi ak zdravotná sestra bude mať nižší plat podľa nového zákona ako ho mala pred tým. A zdravotné sestry aj nám ukazovali, že o 100 aj o150 eur budú mať podľa nového zákona nižšie platy a pán minister Čislák ich odkazuje na kolektívne vyjednávania s riaditeľmi nemocníc. Ale kolektívne zmluvy konkrétne v Prešovskej nemocnici končí v apríli po voľbách. Takže má pravdu kolega Novotný, že hovorí, že úkol znie jasne pre SMER, vydržať ešte 3 týždne do volieb. Potom nech sa deje čo sa deje. Pán minister Čislák predsa nekandiduje za SMER, pán minister Čislák to musí doklepať ešte 3 týždne, odvolávali sme ho za posledný rok dvakrát, ten by ešte vydržal aj aby sme dvakrát ho do volieb odvolávali, on to ustojí. Úkol znel jasne, vydržať do 5. marca a zastrašiť sestry. Konkrétne v prešovskej nemocnici. Pán riaditeľ Čuha robil námestníka za prvej vlády Roberta Fica pani Pažinkovej, dneska šéfke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pán poslanec Raši a minister Čislák ak dali sestry výpovede, okamžite do nemocnice nabehli, košická klika predsa si prešovskú nemocnicu nenechá ujsť. Vydržať. Aha, aj včera na zdravotnom výbore, zdravotná starostlivosť je zabezpečená. Predstavte si. 40 % sestier z 865 sestier aby som bol presný, podá výpoveď 395 sestier a minister zdravotníctva podá trestné oznámenie na sestry za šírenie poplašnej správy. Niektoré sestry stiahli výpovede, 304 sestier včera, dneska 302 sestier ešte je vo výpovedi. Ale zdravotná starostlivosť podľa pána ministra je zabezpečená. Viete, ja nie som ani lekár, ani nepracujem v zdravotníctve, ale mne tu niečo nesedí. Na oddelení koronárnej jednotky z 158 sestier robia 3. Arytmologická jednotka z 12 sestier 1. Tak čo urobili? Spojili tieto oddelenia. Perinatologické centrum pre patologických novorodencov z 28 sestier 7. Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, veľmi dôležité oddelenie, z 27 osem. Chirurgia, lôžkové oddelenie zo 40 osem. Zdá sa vám to normálne? Tých 304 sestier, ktoré sú vo výpovedi im nechýba? Samozrejme, že nemocnica funguje v obmedzenom režime, pacientov, ako kolega Hlina spomínal, operácie sa oddaľujú, niektoré prípady sa posielajú do Košíc a samozrejme pri takom minimálnom zabezpečení zdravotnej starostlivosti môže dôjsť ku zlyhaniam, aj ku fatálnym zlyhaniam a sú indície a prípady, že už k nim došlo. Aj dneska televízia Markíza v televíznych novinách poukázala na úmrtie detského pacienta. Áno, kolegovia lekári, aj pán Novotný povedal, môže sa to stať aj pri zabezpečení plného stavu, aj keď je poskytnuté komplexná zdravotná starostlivosť, môže sa stať aj fatálne zlyhania. Ale ten predpoklad, že sa ide s takýmito minimálnymi stavmi, je veľmi vysoký. A na tých oddeleniach sa pracuje pod obrovským stresom. A k tomu sa pridáva stres, ktorý vytvára vedenie nemocnice. Vedenie nemocnice, keď sestry odišli na PN-ky, robilo čo? Pozývalo ich esemeskami, naháňalo ich cez starostov obcí, aby sa dostavili na mimoriadnu schôdzu. V tom sestry boli na péénkach. Čo robí vedenie nemocnice ďalej? Organizuje podpisovú akciu o tom, že si tí pracovníci v nemocnici, ktorí sú tam dneska neprajú, aby sa sestry vrátili naspäť. Keď som sa na to pýtal na zdravotnom výbore, pán riaditeľ povedal my to neorganizujeme. My...

    ===== ... čo robí vedenie nemocnice ďalej? Organizuje podpisovú akciu o tom, že si tí pracovníci v nemocnici, ktorí sú tam dneska, neprajú, aby sa sestry vrátili naspäť. Keď som sa na to pýtal na zdravotnom výbore, pán riaditeľ povedal, my to neorganizujeme. My neorganizujeme ani to, že počas PN-ky sú sestry bombardované esemeskami, návštevami starostov, aby sa dostavili do nemocnice. Kto to organizuje? Vážne je niekto taký naivný, že si myslí, že to organizujú lekári, ktorým chýbajú tie sestry, ktorí nemôžu operovať, pretože tam nemajú adekvátne špecializované sestry? Sú donútení samozrejme vedením aj preto včera som bol na zdravotnom výbore a moji kolegovia z opozície žiadali poslanecký prieskum aj v prešovskej nemocnici, pretože len tam na mieste činu sa dajú niektoré veci preveriť. Máme informácie od sestier, od lekárov, od občanov, od pacientov, ale poslanecký prieskum je štandardnou formou a mal sa uskutočniť čo najrýchlejšie. Aby ste si nemysleli, že som si, že si vymýšľam, tak vám prečítam verejne dostupný list jedného lekára z prešovskej nemocnice. Musím dopredu povedať, že vôbec toho lekára nepoznám, lekár má iniciály S.S., nebudem čítať radšej celé meno, ale je to verejne dostupné, takže preto si to dovolím prečítať. Je asi tri týždne starý tento list, situácia dnes je ešte horšia. Nadpis znie: Čo ďalej alebo nielen výpovede!

    V týchto dňoch je v prešovskej nemocnici situácia, ktorá ešte nikdy v jej histórii nenastala. Neúspešné rokovania odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek s ministrom zdravotníctva vyústili až do prijatia novely zákona o poskytovateľoch, ktoré pre sestry v štátnych nemocniciach znamená koniec garancie platobných podmienok vyplývajúcich zo zrušeného zákona, napadnutého terajším poradcom premiéra pre zdravotníctvo. To je to, čo som hovoril, že sestrám podľa nového zákona hrozia v štátnych nemocniciach nižšie mzdy ako mali doteraz. Pokračujem. Namiesto toho minister odporučil sestrám, že si ho majú zachovať alebo vyrokovať v kolektívnych zmluvách. Tento stav vyústil až do posledného možného riešenia podania výpovedí tých sestier, ktoré s týmto riešením nesúhlasili.

    Od prvého dňa podania výpovedí sa postupne zhoršovala atmosféra na jednotlivých oddeleniach. Dochádzalo často k slovným i iným spôsobom nátlaku na sestry vo výpovediach, ktorý sa ubúdajúcim časom smerom k uplatneniu výpovednej lehoty, začal stupňovať. Táto stresová situácia sa vyhrotila až do takej miery, že jednotlivé sestry prestali zvládať bežné pracovné situácie a pod hrozbou možnej chyby pri svojej práci, sa rozhodli z práce odísť. Keďže vedúci pracovníci im odmietali nárok na dovolenku, riešili situáciu odchodom na PN, ktoré sa z týchto dôvodov stali hromadnými. Tento stav ochromil nemocnicu ako celok a pre kompetentných bol jasnou správou, že situácia je vážna a je nutné začať seriózny dialóg, aby sa situácia v nemocnici v čo najkratšom čase znormalizovala. Namiesto rokovania a upokojenia, ale krízový režim pokračuje a zodpovední poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prehlasujú, že sú schopní zachovať dostupnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť až po odchode všetkých sestier vo výpovediach. Ako? Nevieme. Od odchodu asi tretiny sestier vo výpovediach sa medziľudské vzťahy premenili na priam osobnú nenávisť vedúcich pracovníkov, primárov a vedúcich sestier niektorých oddelení voči sestrám vo výpovediach. Niektorí denne telefonujú, posielajú esemesky, alebo iným spôsobom kontaktujú sestry na PN s odkazom, že ich už na svojich oddeleniach nechcú, že zlyhali, lebo odišli od lôžok pacienta, sú pre nich hyeny, pardon, ale citujem, sliepky a to ďalej radšej neprečítam.

    Pokračujem ďalej. Uvádzam len veci, ktoré som sám počul, ale tých prívlastkov je oveľa viac. To zažívajú sestry dennodenne ako ďalší spôsob nátlaku, aby sa vzdali, aby pokorne prišli a stiahli výpovede, aby prestali bojovať o to, čo majú, úvodzovky. Potom si z nich zrejme niektoré vyberú a niekam zaradia, lebo ich terajší vedúci pracovníci ich už predsa nechcú. Každému súdnemu človeku musí byť smutno z toho, čo sa teraz v prešovskej nemocnici deje. Nielen lekárovi, sestre, ošetrovateľom, ale i bežným pacientom, pretože pri tomto stave naozaj nemajú záruku, že budú kvalitne ošetrení, že niekto v strese neurobí chybu. Nech sa tento stav skončí akokoľvek, nebude pre nikoho víťazstvom. Zanechá za sebou zničené medziľudské vzťahy v kolektívoch, vzájomné priateľstvá, ktoré sa zmenili na nenávisť, horkosť bežných ľudí, ktorí sa domnievali, že demokraciu u nás už nemožno ohroziť. Prosím všetkých, ktorých sa tento stav týka, aby začali hľadať a našli rozumné riešenia, riešenie tejto situácie, bez ohrozenia zdravia a života ktoréhokoľvek pacienta, lebo sa teraz ešte dá, ale o chvíľu môže byť neskoro. 16. 1. 2016, lekár S, iniciály bodka S.".

    Dámy a páni, už som to povedal vo svojej faktickej poznámke. Situácia je dnes ešte horšia. Dve sestry, ktoré včera stiahli výpoveď, alebo teda sa vrátili, nie stiahli, ale sa vrátili naspäť do nemocnice, museli podstúpiť tortúru odprosenia toho, čo si to dovolili a dostal som aj pred chvíľou na facebook odkaz od ďalších sestier, čo všetko im bolo povedané. Čo si to teda dovolili a že teda ten, kto ich prijímal naspäť, povedal, že najradšej by im teda dal jednu po papuli, čo to vystrájajú. Takto ďaleko dospela situácia v prešovskej nemocnici a podľa pána ministra, je všetko v poriadku, zdravotná starostlivosť je zabezpečená. Ak som mu spomenul a naznačil včera, že došlo aj k niekoľkým fatálnym prípadom, tak na mňa vyskočil, že sa mám obrátiť na úrad nad zdravotnou starostlivosťou, nuž ale, bývalá pani riaditeľka prešovskej nemocnice, ktorá je šéfka úradu pre dohľad a pán terajší riaditeľ jej robil námestníka. To ona ho bude vyšetrovať? Preto si myslím, že a to som sa pýtal vlastne neustále aj dnes, aj ministra Číslaka, aj pána predsedu výboru Rašiho ako chcú zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na Slovensku v tých troch alebo štyroch nemocniciach, kde chýba vyše päťsto vysoko špecializovaných zdravotných sestier?

    Veď tie zdravotné sestry majú ponuky zo zahraničia. A každá jedna, ktorá odíde do zahraničia nám na Slovensku bude chýbať. Nové sestry na úrade práce nenájdeme a bude trvať roky, kým získajú špecializáciu a kým budú mať určitú prax a odbornosť, aby mohli poskytovať takú starostlivosť ako tieto. Sú to sestry s vysokými školami, so vzdelaním, s praxou, odbornosťou a mne bude veľmi ľúto ak a nám všetkým by malo byť ľúto, ak budú odchádzať do zahraničia. A tie sestry nemajú, drvivá väčšina z týchto sestier nemá svoju prioritu odísť zo Slovenska, majú radi svoje povolanie. Sú to obetavé sestry, ktoré chcú tu pracovať a ich požiadavky neboli také finančne neúnosné pre nás štát, že sa s nimi nedalo dohodnúť. Len treba bolo rokovať, ale všetko v tejto krajine momentálne, keď tu máme jednu vládu a stranu, záleží od jedného muža, od predsedu vlády Roberta Fica, a ten im minulý týždeň dal nádej. Povedal, že sa môžu vrátiť za tých podmienok, za akých pracovali. Môžu sa vrátiť na svoje miesta a sestry to prijali. Povedali, že sa vrátia a už v pondelok to neplatilo, v prešovskej nemocnici nemôže sa vrátiť 304 sestier, ale sa im odkazuje, že len 188. Takto chcú medzi nich vraziť klin, ktoré prvé prídu a odprosia, tak tieto prijmeme, pokoríme a tým zvyšným ukážeme, vidíte, toto už nikdy viacej, vážené sestry nerobte. Pokoriť ich chcú, vydierať? Ako to chce naplniť premiér svoje slovo? Premiér Robert Fico, od ktorého rozhodnutia dnes záleží všetko.

    Ak by chceli, ten problém mohol byť vyriešený jedným telefonátom. Alebo nemôže rozkázať ministrovi Čislákovi, a ten riaditeľom nemocníc, lebo košická klika, lebo si takto rozdelili sféru vplyvu a prešovská nemocnica patrí do sféry vplyvu košickej kliky aj po odchode z druhej najvyššej ústavnej pozície v tomto štáte? Čo sme tu za krajinu? Ľudovít Odor vypočítal, že štvrtina peňazí na zdravotníctvo sa tu stráca, vyše ako jedna miliarda. V akej to krajine žijeme? Korupcia nás zožiera, našu spoločnosť a v zdravotníctve je to úplne perfídne, keď si pacienti naozaj musia nosiť toaletný papier a ďalšie zdravotné pomôcky do nemocníc a na CT-čkach a ďalších veciach sa tu rozkrádajú milióny, stá milióny. Preto, keď hovorím o prešovskej nemocnici, som povedal včera na výbore. Povedal som už aj dneska vo faktickej poznámke, situácia je tak zlá, tie medziľudské vzťahy sa tým, že ich dlhodobo vedenie neriešilo, skôr ich svojimi zásahmi zhoršovalo a prilievalo olej do ohňa, že situácia je zrelá na to, že by vedenie prešovskej nemocnice bolo okamžite odvolané. Inak sa tá situácia tam ani nedá riešiť a premiér Robert Fico nech naplní svoj sľub, ktorý dal verejne sestrám, že sa môžu vrátiť na svoje pozície za tých podmienok, za akých pracovali. Situácia nie je taká, že by bol nadbytok na Slovensku špecializovaných zdravotných sestier, ktoré naozaj tu potrebujeme a oni majú ponuky do zahraničia a mne aj nám v KDH bude veľmi ľúto ak budú musieť opustiť túto krajinu, pretože to bude nám všetkým chýbať. Všetci sme buď pacienti alebo potencionálni pacienti a zdravotníctvo je to, na čom by nám malo záležať.

    Takže vyzývam premiéra Roberta Fica, aby zabezpečil svoj sľub, ktorý dal minulý týždeň zdravotným sestrám, aby sa mohli vrátiť do nemocníc za tých podmienok, za akých pracovali, k lôžku pacienta. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, drahí hostia, drahé zdravotné sestry na balkóne v túto neskorú rannú už hodinu, 1.24, je to hodina, kedy mnohé zdravotné sestry majú nočnú službu, aj lekári, tak pre nich je to asi také normálne, pre poslancov Národnej rady vystupovať 1.24 je to trošku náročnejšie, ale preto hneď na úvod musím povedať, že drvivá väčšina lekárov, zdravotných sestier, zdravotných pracovníkov na Slovensku vykonáva svoju prácu, nie že prácu, povolanie, lebo ja si myslím, že je to povolanie a oni to tak väčšina z nich aj berie ako povolanie, veľmi zodpovedne, obetavo, a preto im patrí naša vďaka a úcta. A keďže táto debata sa odvíja veľa okolo zdravotných, alebo ide o zdravotné sestry, ktoré sú momentálne vo výpovedi, tak zdravotné sestry mnohí z nás poznáme, máme ich mnohí v rodine, známe, niektorí sme boli pacienti, poznáme ich ako veľmi obetavé ženy a zodpovedné, preto im patrí toto poďakovanie. Všetkým, všetkým zdravotným sestrám. Aj tým, ktoré nedali výpovede, aj tým, ktoré sú vo výpovedi, ktoré podali tieto hromadné výpovede ako akt zúfalstva, keď chceli poukázať na stav nášho zdravotníctva, na to, koľko sa rozkradne v našom zdravotníctve, ale chceli tými výpoveďami aj poukázať na to neúspešné rokovanie s ministerstvom zdravotníctva, na tom, ako bol schválený zákon o odmeňovaní zdravotných sestier, že neboli zapracované ich oprávnené požiadavky do tohto zákona a tie sestry nežiadali až tak veľa. AJ to 0,03 %, ktoré žiadali za odpracované roky to nebolo až tak veľa, že sa to nedalo zapracovať do tohto návrhu zákona. Aj preto sme v prvom čítaní zákon podporili a v druhom čítaní sme povedali, že keď tieto požiadavky nebudú zapracované, tak opozícia aj klub KDH nebude za to hlasovať a pán prezident preto ten zákon vrátil. Ale SMER chcel ukázať silu a prevalcoval a nebol ochotný zapracovať tieto požiadavky, nebol ochotný rokovať so zdravotnými sestrami, s komorou. Preto tie výpovede prišli od zdravotných sestier a nebolo to jednoduché pre jednotlivé zdravotné sestry podať výpoveď, to je veľmi vážny akt.

    Pre tých kolegov a kolegyne, ktoré možno sa čudujú prečo učitelia štrajkujú a zdravotné sestry dávali výpovede, zdravotné sestry podľa zákona nemôžu štrajkovať. Tak to len pre tých kolegov, ktorí by o tom nevedeli. A čo nasledovalo, keď zdravotné sestry dali tieto hromadné výpovede v Prešove, v Žiline, v Trnave, ale v ďalších nemocniciach? Pán minister Čislák nerokoval a podal na nich trestné oznámenie. Musel sa síce najprv pýtať svojej hovorkyni za čo vlastne podáva trestné oznámenie, ale podal na nich trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy, keď oni povedali, že môže byť ohrozená zdravotná starostlivosť až 1 milióna občanov Slovenska. A on s nimi nerokoval, on na nich dal trestné oznámenie. Takto si vláda SMER-u predstavuje rokovania. Zastrašiť, ponížiť, vydierať. Takto si predstavujú rokovanie? Takto funguje sociálno - demokratická vládna strana SMER? Viete, viacerí vládni poslanci za mnou boli a hovorili, no čo už majú tí riaditelia robiť, veď viete, ako čo by si robil ty vo firme ak by ti robotníci dali výpovede, veď oni musia prijať nové zdravotné sestry v tých nemocniciach, veď oni sa musia snažiť, no čo už majú robiť? No v prvom rade v každom serióznom podniku vrátane nemocníc ak vám podá ako v Prešovskej nemocnici 40 % sestier, dámy a páni, 40 % sestier keď podá výpovede, tak je asi krízová situácia. Asi je nevyhnutné rokovať s tými sestrami, o čo im ide, aké majú požiadavky a nie ich vydierať a drzo im odkazovať a pán minister trestné oznámenia dávať. A preto aj vystupujem na tejto schôdzi, pretože najvážnejšia situácia je v prešovskej nemocnici a v tomto kraji žijem, z tohto kraja pochádzam, táto nemocnica pre vašu informáciu je koncovou nemocnicou, spádovou nemocnicou pre 700 tisíc pacientov. Táto nemocnica zamestnáva zhruba 2000 ľudí. Patrí ku najväčším zamestnávateľom v kraji. A preto keď včera pán minister zľahčoval situáciu, že táto nemocnica akože pod ňu patrí len prešovský a sabinovský okres, áno, sú aj ďalšie nemocnice v nemocnice v našom kraji, ale toto je koncová nemocnica, toto je koncová nemocnica, keď tie okresné VÚC-kárske a ďalšie nemocnice už majú ťažké prípady, posielajú ich do prešovskej nemocnice, a preto keď vysoko špecializované sestry, drvivá väčšina z tých, ktoré dali výpovede na kľúčových oddeleniach, kde sa operuje a ďalších kardioodeleniach keď dajú výpovede, tak to je krízová situácia, kde trebalo rokovať a pán minister Čislák na nich dá trestné oznámenie.

    Dámy a páni, kým ďalej budem hovoriť o prešovskej nemocnici, lebo budem sa venovať vo svojom vystúpení len jej, nedá mi, aby som v tejto súvislosti nevyslovil také to verejné poďakovanie pánovi biskupovi Ľachovi, predsedovi komisie pri Konferencii biskupov Slovenska, ktorý má oblasť zdravotníctva na starosti, žije v Prešovskom kraji, stretáva sa s lekármi, so zdravotnými sestrami, na komisii pri KB-eske sa stretáva s jednotlivými nemocničnými kaplánmi, ktorí pôsobia po celom Slovensku a pozná situáciu, skutočnú situáciu aká je v našich nemocniciach na Slovensku, nie to, čo nám pán minister Čislák s predsedom výboru Rašim tu maľovali dneska na ružovo, oni poznajú tú situáciu, a preto jeho vyjadrenie, ktoré pán kolega Matovič tu čítal bolo na základe skutočného poznania stavu nášho zdravotníctva. A keď hovoril o tých skupinách oficiálnych aj neoficiálnych, ktoré ovládajú naše zdravotníctvo, tak on vedel o čom hovorí. Keď hovoril o zdravotných sestrách v akej zúfalej situácii sú a cez to všetko podali výpovede a nemyslite si, že tie, čo nedali výpovede sú spokojné. No nie sú spokojné. Pán minister Čislák povedal, že odstúpi ak zdravotná sestra bude mať nižší plat podľa nového zákona ako ho mala pred tým. A zdravotné sestry aj nám ukazovali, že o 100 aj o150 eur budú mať podľa nového zákona nižšie platy a pán minister Čislák ich odkazuje na kolektívne vyjednávania s riaditeľmi nemocníc. Ale kolektívne zmluvy konkrétne v Prešovskej nemocnici končí v apríli po voľbách. Takže má pravdu kolega Novotný, že hovorí, že úkol znie jasne pre SMER, vydržať ešte 3 týždne do volieb. Potom nech sa deje čo sa deje. Pán minister Čislák predsa nekandiduje za SMER, pán minister Čislák to musí doklepať ešte 3 týždne, odvolávali sme ho za posledný rok dvakrát, ten by ešte vydržal aj aby sme dvakrát ho do volieb odvolávali, on to ustojí. Úkol znel jasne, vydržať do 5. marca a zastrašiť sestry. Konkrétne v prešovskej nemocnici. Pán riaditeľ Čuha robil námestníka za prvej vlády Roberta Fica pani Pažinkovej, dneska šéfke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pán poslanec Raši a minister Čislák ak dali sestry výpovede, okamžite do nemocnice nabehli, košická klika predsa si prešovskú nemocnicu nenechá ujsť. Vydržať. Aha, aj včera na zdravotnom výbore, zdravotná starostlivosť je zabezpečená. Predstavte si. 40 % sestier z 865 sestier aby som bol presný, podá výpoveď 395 sestier a minister zdravotníctva podá trestné oznámenie na sestry za šírenie poplašnej správy. Niektoré sestry stiahli výpovede, 304 sestier včera, dneska 302 sestier ešte je vo výpovedi. Ale zdravotná starostlivosť podľa pána ministra je zabezpečená. Viete, ja nie som ani lekár, ani nepracujem v zdravotníctve, ale mne tu niečo nesedí. Na oddelení koronárnej jednotky z 158 sestier robia 3. Arytmologická jednotka z 12 sestier 1. Tak čo urobili? Spojili tieto oddelenia. Perinatologické centrum pre patologických novorodencov z 28 sestier 7. Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, veľmi dôležité oddelenie, z 27 osem. Chirurgia, lôžkové oddelenie zo 40 osem. Zdá sa vám to normálne? Tých 304 sestier, ktoré sú vo výpovedi im nechýba? Samozrejme, že nemocnica funguje v obmedzenom režime, pacientov, ako kolega Hlina spomínal, operácie sa oddaľujú, niektoré prípady sa posielajú do Košíc a samozrejme pri takom minimálnom zabezpečení zdravotnej starostlivosti môže dôjsť ku zlyhaniam, aj ku fatálnym zlyhaniam a sú indície a prípady, že už k nim došlo. Aj dneska televízia Markíza v televíznych novinách poukázala na úmrtie detského pacienta. Áno, kolegovia lekári, aj pán Novotný povedal, môže sa to stať aj pri zabezpečení plného stavu, aj keď je poskytnuté komplexná zdravotná starostlivosť, môže sa stať aj fatálne zlyhania. Ale ten predpoklad, že sa ide s takýmito minimálnymi stavmi, je veľmi vysoký. A na tých oddeleniach sa pracuje pod obrovským stresom. A k tomu sa pridáva stres, ktorý vytvára vedenie nemocnice. Vedenie nemocnice, keď sestry odišli na PN-ky, robilo čo? Pozývalo ich esemeskami, naháňalo ich cez starostov obcí, aby sa dostavili na mimoriadnu schôdzu. V tom sestry boli na péénkach. Čo robí vedenie nemocnice ďalej? Organizuje podpisovú akciu o tom, že si tí pracovníci v nemocnici, ktorí sú tam dneska neprajú, aby sa sestry vrátili naspäť. Keď som sa na to pýtal na zdravotnom výbore, pán riaditeľ povedal my to neorganizujeme. My...

    ===== ... čo robí vedenie nemocnice ďalej? Organizuje podpisovú akciu o tom, že si tí pracovníci v nemocnici, ktorí sú tam dneska, neprajú, aby sa sestry vrátili naspäť. Keď som sa na to pýtal na zdravotnom výbore, pán riaditeľ povedal, my to neorganizujeme. My neorganizujeme ani to, že počas PN-ky sú sestry bombardované esemeskami, návštevami starostov, aby sa dostavili do nemocnice. Kto to organizuje? Vážne je niekto taký naivný, že si myslí, že to organizujú lekári, ktorým chýbajú tie sestry, ktorí nemôžu operovať, pretože tam nemajú adekvátne špecializované sestry? Sú donútení samozrejme vedením aj preto včera som bol na zdravotnom výbore a moji kolegovia z opozície žiadali poslanecký prieskum aj v prešovskej nemocnici, pretože len tam na mieste činu sa dajú niektoré veci preveriť. Máme informácie od sestier, od lekárov, od občanov, od pacientov, ale poslanecký prieskum je štandardnou formou a mal sa uskutočniť čo najrýchlejšie. Aby ste si nemysleli, že som si, že si vymýšľam, tak vám prečítam verejne dostupný list jedného lekára z prešovskej nemocnice. Musím dopredu povedať, že vôbec toho lekára nepoznám, lekár má iniciály S.S., nebudem čítať radšej celé meno, ale je to verejne dostupné, takže preto si to dovolím prečítať. Je asi tri týždne starý tento list, situácia dnes je ešte horšia. Nadpis znie: Čo ďalej alebo nielen výpovede!

    V týchto dňoch je v prešovskej nemocnici situácia, ktorá ešte nikdy v jej histórii nenastala. Neúspešné rokovania odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek s ministrom zdravotníctva vyústili až do prijatia novely zákona o poskytovateľoch, ktoré pre sestry v štátnych nemocniciach znamená koniec garancie platobných podmienok vyplývajúcich zo zrušeného zákona, napadnutého terajším poradcom premiéra pre zdravotníctvo. To je to, čo som hovoril, že sestrám podľa nového zákona hrozia v štátnych nemocniciach nižšie mzdy ako mali doteraz. Pokračujem. Namiesto toho minister odporučil sestrám, že si ho majú zachovať alebo vyrokovať v kolektívnych zmluvách. Tento stav vyústil až do posledného možného riešenia podania výpovedí tých sestier, ktoré s týmto riešením nesúhlasili.

    Od prvého dňa podania výpovedí sa postupne zhoršovala atmosféra na jednotlivých oddeleniach. Dochádzalo často k slovným i iným spôsobom nátlaku na sestry vo výpovediach, ktorý sa ubúdajúcim časom smerom k uplatneniu výpovednej lehoty, začal stupňovať. Táto stresová situácia sa vyhrotila až do takej miery, že jednotlivé sestry prestali zvládať bežné pracovné situácie a pod hrozbou možnej chyby pri svojej práci, sa rozhodli z práce odísť. Keďže vedúci pracovníci im odmietali nárok na dovolenku, riešili situáciu odchodom na PN, ktoré sa z týchto dôvodov stali hromadnými. Tento stav ochromil nemocnicu ako celok a pre kompetentných bol jasnou správou, že situácia je vážna a je nutné začať seriózny dialóg, aby sa situácia v nemocnici v čo najkratšom čase znormalizovala. Namiesto rokovania a upokojenia, ale krízový režim pokračuje a zodpovední poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prehlasujú, že sú schopní zachovať dostupnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť až po odchode všetkých sestier vo výpovediach. Ako? Nevieme. Od odchodu asi tretiny sestier vo výpovediach sa medziľudské vzťahy premenili na priam osobnú nenávisť vedúcich pracovníkov, primárov a vedúcich sestier niektorých oddelení voči sestrám vo výpovediach. Niektorí denne telefonujú, posielajú esemesky, alebo iným spôsobom kontaktujú sestry na PN s odkazom, že ich už na svojich oddeleniach nechcú, že zlyhali, lebo odišli od lôžok pacienta, sú pre nich hyeny, pardon, ale citujem, sliepky a to ďalej radšej neprečítam.

    Pokračujem ďalej. Uvádzam len veci, ktoré som sám počul, ale tých prívlastkov je oveľa viac. To zažívajú sestry dennodenne ako ďalší spôsob nátlaku, aby sa vzdali, aby pokorne prišli a stiahli výpovede, aby prestali bojovať o to, čo majú, úvodzovky. Potom si z nich zrejme niektoré vyberú a niekam zaradia, lebo ich terajší vedúci pracovníci ich už predsa nechcú. Každému súdnemu človeku musí byť smutno z toho, čo sa teraz v prešovskej nemocnici deje. Nielen lekárovi, sestre, ošetrovateľom, ale i bežným pacientom, pretože pri tomto stave naozaj nemajú záruku, že budú kvalitne ošetrení, že niekto v strese neurobí chybu. Nech sa tento stav skončí akokoľvek, nebude pre nikoho víťazstvom. Zanechá za sebou zničené medziľudské vzťahy v kolektívoch, vzájomné priateľstvá, ktoré sa zmenili na nenávisť, horkosť bežných ľudí, ktorí sa domnievali, že demokraciu u nás už nemožno ohroziť. Prosím všetkých, ktorých sa tento stav týka, aby začali hľadať a našli rozumné riešenia, riešenie tejto situácie, bez ohrozenia zdravia a života ktoréhokoľvek pacienta, lebo sa teraz ešte dá, ale o chvíľu môže byť neskoro. 16. 1. 2016, lekár S, iniciály bodka S.".

    Dámy a páni, už som to povedal vo svojej faktickej poznámke. Situácia je dnes ešte horšia. Dve sestry, ktoré včera stiahli výpoveď, alebo teda sa vrátili, nie stiahli, ale sa vrátili naspäť do nemocnice, museli podstúpiť tortúru odprosenia toho, čo si to dovolili a dostal som aj pred chvíľou na facebook odkaz od ďalších sestier, čo všetko im bolo povedané. Čo si to teda dovolili a že teda ten, kto ich prijímal naspäť, povedal, že najradšej by im teda dal jednu po papuli, čo to vystrájajú. Takto ďaleko dospela situácia v prešovskej nemocnici a podľa pána ministra, je všetko v poriadku, zdravotná starostlivosť je zabezpečená. Ak som mu spomenul a naznačil včera, že došlo aj k niekoľkým fatálnym prípadom, tak na mňa vyskočil, že sa mám obrátiť na úrad nad zdravotnou starostlivosťou, nuž ale, bývalá pani riaditeľka prešovskej nemocnice, ktorá je šéfka úradu pre dohľad a pán terajší riaditeľ jej robil námestníka. To ona ho bude vyšetrovať? Preto si myslím, že a to som sa pýtal vlastne neustále aj dnes, aj ministra Číslaka, aj pána predsedu výboru Rašiho ako chcú zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na Slovensku v tých troch alebo štyroch nemocniciach, kde chýba vyše päťsto vysoko špecializovaných zdravotných sestier?

    Veď tie zdravotné sestry majú ponuky zo zahraničia. A každá jedna, ktorá odíde do zahraničia nám na Slovensku bude chýbať. Nové sestry na úrade práce nenájdeme a bude trvať roky, kým získajú špecializáciu a kým budú mať určitú prax a odbornosť, aby mohli poskytovať takú starostlivosť ako tieto. Sú to sestry s vysokými školami, so vzdelaním, s praxou, odbornosťou a mne bude veľmi ľúto ak a nám všetkým by malo byť ľúto, ak budú odchádzať do zahraničia. A tie sestry nemajú, drvivá väčšina z týchto sestier nemá svoju prioritu odísť zo Slovenska, majú radi svoje povolanie. Sú to obetavé sestry, ktoré chcú tu pracovať a ich požiadavky neboli také finančne neúnosné pre nás štát, že sa s nimi nedalo dohodnúť. Len treba bolo rokovať, ale všetko v tejto krajine momentálne, keď tu máme jednu vládu a stranu, záleží od jedného muža, od predsedu vlády Roberta Fica, a ten im minulý týždeň dal nádej. Povedal, že sa môžu vrátiť za tých podmienok, za akých pracovali. Môžu sa vrátiť na svoje miesta a sestry to prijali. Povedali, že sa vrátia a už v pondelok to neplatilo, v prešovskej nemocnici nemôže sa vrátiť 304 sestier, ale sa im odkazuje, že len 188. Takto chcú medzi nich vraziť klin, ktoré prvé prídu a odprosia, tak tieto prijmeme, pokoríme a tým zvyšným ukážeme, vidíte, toto už nikdy viacej, vážené sestry nerobte. Pokoriť ich chcú, vydierať? Ako to chce naplniť premiér svoje slovo? Premiér Robert Fico, od ktorého rozhodnutia dnes záleží všetko.

    Ak by chceli, ten problém mohol byť vyriešený jedným telefonátom. Alebo nemôže rozkázať ministrovi Čislákovi, a ten riaditeľom nemocníc, lebo košická klika, lebo si takto rozdelili sféru vplyvu a prešovská nemocnica patrí do sféry vplyvu košickej kliky aj po odchode z druhej najvyššej ústavnej pozície v tomto štáte? Čo sme tu za krajinu? Ľudovít Odor vypočítal, že štvrtina peňazí na zdravotníctvo sa tu stráca, vyše ako jedna miliarda. V akej to krajine žijeme? Korupcia nás zožiera, našu spoločnosť a v zdravotníctve je to úplne perfídne, keď si pacienti naozaj musia nosiť toaletný papier a ďalšie zdravotné pomôcky do nemocníc a na CT-čkach a ďalších veciach sa tu rozkrádajú milióny, stá milióny. Preto, keď hovorím o prešovskej nemocnici, som povedal včera na výbore. Povedal som už aj dneska vo faktickej poznámke, situácia je tak zlá, tie medziľudské vzťahy sa tým, že ich dlhodobo vedenie neriešilo, skôr ich svojimi zásahmi zhoršovalo a prilievalo olej do ohňa, že situácia je zrelá na to, že by vedenie prešovskej nemocnice bolo okamžite odvolané. Inak sa tá situácia tam ani nedá riešiť a premiér Robert Fico nech naplní svoj sľub, ktorý dal verejne sestrám, že sa môžu vrátiť na svoje pozície za tých podmienok, za akých pracovali. Situácia nie je taká, že by bol nadbytok na Slovensku špecializovaných zdravotných sestier, ktoré naozaj tu potrebujeme a oni majú ponuky do zahraničia a mne aj nám v KDH bude veľmi ľúto ak budú musieť opustiť túto krajinu, pretože to bude nám všetkým chýbať. Všetci sme buď pacienti alebo potencionálni pacienti a zdravotníctvo je to, na čom by nám malo záležať.

    Takže vyzývam premiéra Roberta Fica, aby zabezpečil svoj sľub, ktorý dal minulý týždeň zdravotným sestrám, aby sa mohli vrátiť do nemocníc za tých podmienok, za akých pracovali, k lôžku pacienta. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vaše vystúpenie jedna faktická, dve faktické, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem ti poďakovať, pán kolega, že si pripomenul tejto snemovni aj odvahu a statočnosť otca biskupa Milana Lacha, ktorý veľmi jasne popísal marazmus v našom zdravotníctve a čo je veľmi smutné, kto v skutočnosti vládne v našom zdravotníctve a nielen v zdravotníctve. Prečo mlčia naše autority a žiaľ aj cirkevné? Asi je im treba pripomenúť odkaz Svätého otca Jána Pavla II., "Nebojte sa!"

    Veľmi ma tiež znepokojuje aj situácia v prešovskej nemocnici, o ktorej si hovoril, predovšetkým arogancia vedenia, ktoré nerieši už kritickú situáciu tejto nemocnice, ale na druhej strane nemajú problém ponižovať, pokorovať sestry, ktoré sa rozhodli vrátiť a takisto, že donútili pracovníkov nemocnice, aby podpisovali petíciu proti návratu tých zdravotných sestier, ktoré odišli z nemocnice. V podstate ten problém je ďaleko, ďaleko hlbší. Mal som možnosť sa rozprávať s jedným nemenovaným primárom, ktorý hovoril, že tie sestry, ktoré zobrali, tak ...

    ===== Že donútili pracovníkov nemocnice, aby podpisovali petíciu proti návratu tých zdravotných sestier, ktoré odišli z nemocnice. V podstate ten problém je ďaleko, ďaleko hlbší. Mal som možnosť sa rozprávať s jedným nemenovaným primárom, ktorý hovoril, že tie sestry, ktoré zobrali tak narýchlo v podstate sú nepoužiteľné minimálne jeden rok. Takže o akej situácii tu vedenie prešovskej nemocnice hovorí. Skutočne tá situácia je kritická a pokiaľ sa nebude čo najrýchlejšie riešiť myslím si, že to môže dopadnúť ešte horšie ako sa nám momentálne zdá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem ti poďakovať, pán kolega, že si pripomenul tejto snemovni aj odvahu a statočnosť otca biskupa Milana Lacha, ktorý veľmi jasne popísal marazmus v našom zdravotníctve a čo je veľmi smutné, kto v skutočnosti vládne v našom zdravotníctve a nielen v zdravotníctve. Prečo mlčia naše autority a žiaľ aj cirkevné? Asi je im treba pripomenúť odkaz Svätého otca Jána Pavla II., "Nebojte sa!"

    Veľmi ma tiež znepokojuje aj situácia v prešovskej nemocnici, o ktorej si hovoril, predovšetkým arogancia vedenia, ktoré nerieši už kritickú situáciu tejto nemocnice, ale na druhej strane nemajú problém ponižovať, pokorovať sestry, ktoré sa rozhodli vrátiť a takisto, že donútili pracovníkov nemocnice, aby podpisovali petíciu proti návratu tých zdravotných sestier, ktoré odišli z nemocnice. V podstate ten problém je ďaleko, ďaleko hlbší. Mal som možnosť sa rozprávať s jedným nemenovaným primárom, ktorý hovoril, že tie sestry, ktoré zobrali, tak ...

    ===== Že donútili pracovníkov nemocnice, aby podpisovali petíciu proti návratu tých zdravotných sestier, ktoré odišli z nemocnice. V podstate ten problém je ďaleko, ďaleko hlbší. Mal som možnosť sa rozprávať s jedným nemenovaným primárom, ktorý hovoril, že tie sestry, ktoré zobrali tak narýchlo v podstate sú nepoužiteľné minimálne jeden rok. Takže o akej situácii tu vedenie prešovskej nemocnice hovorí. Skutočne tá situácia je kritická a pokiaľ sa nebude čo najrýchlejšie riešiť myslím si, že to môže dopadnúť ešte horšie ako sa nám momentálne zdá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem Paľovi Zajacovi za jeho svedectvo z Prešova, ktoré je asi takým najvýraznejším miestom poukazujúcim na zúfalý pokus sestier poukázať na stav v ktorom zdravotníctvo je, pretože ich výpovede sú samozrejme oproti mocenskej mašinérii už či inštitúciou o ktorej je reč, alebo celého štátu so stranou, ktorá neberie ohľad, neberie ohľad a dokonca ich zastrašuje a obviňuje. Slabý mocenský ale majú pravdu. Vy máte moc, ale ony majú pravdu. Tieto slová sú paralelou k Silvovi Krčmérymu a my potrebujeme moc, ktorá slúži pravde. Štyri roky, štyri roky je tu stav, ktorý je tu neprijateľný. Predtým tu bola jedna ministerka, nechcem spomínať jej meno, teraz je minister, ktorý nie je v sále. Kto spolitizoval situáciu. Kto presadil zákon bez konzultácii a súhlasu tých, ktorých sa týka. Najprv tým, že nič nerobil, dokonca to zablokoval a nekorigoval po ústavnom súde a teraz presadil napriek nesúhlasu sestier, dokonca aj prezidenta republiky. Tú situáciu nespolitizovali ani sestry, ani médiá, ani opozícia ale arogantná moc a teraz máme dôsledok toho.

  • Ja som v prešovskej nemocnici bol. Minulého roku tam na to doplatila moja sestre, ale to len preto hovorím, že mi na situácii záleží aj osobne, nie je to politika. Sú tam pokazené vzťahy. Ten rozvrat, ktorý ste dopustili alebo spôsobili páni, sa dlho bude dávať do poriadku. Ale je to treba dať do poriadku, lebo na zdravotníctve a na školstve záleží.

    Chcem povedať, že krajina potrebuje odvahu a statočnosť aj sestier, aj učiteľov, aj biskupov, aj politikov a predovšetkým občanov. A vtedy sa otvorí perspektíva.

  • Ďalší v rozprave pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená snemovňa, takto nad ránom už sme naozaj dlho nerokovali. Ale táto situáciu si to zasluhuje aby sme tu vydržali dokonca. Situácia v zdravotníctve naozaj je zlá a ak sestier a ich boj za to, aby sa situácia zmenila je také vyústenie dlhodobo nahromadeného problému. Podobne ako v školstve aj v zdravotníctve to nemá dôvod, alebo tie dôvody nevznikli včera. Veľmi dlhodobo sa vyvíjali a nedostatkov prostriedkov v zdravotníctve sa kumulovať dlhé obdobie. Prejavoval sa v podfinancovaní celého rezortu a samozrejme v odmeňovaní, ktoré je úbohé. A pritom, poviem to čo som už dneska spomenul, neplatíme málo. Myslím všetci, ktorí zo svojich odvodov a miezd odvádzajú prostriedky na financovanie zdravotníctva. Neplatíme málo ako krajina, platíme veľa. Nie je to najviac, ale naozaj veľa. Je to 7,5 % HDP plne porovnateľné s inými európskymi krajinami. Ale to čo sa dostane do zdravotníctva je len mala časť, je to menej ako polovica, len 45 %. V iných krajinách je to aspoň 80 %. Aký obrovský rozdiel to je a ako, aký fatálny dosah to má následne na úroveň zdravotnej starostlivosti. Toto sú dôvody prečo nie sú potom peniaze na platy sestier, prečo nie sú peniaze na dobre vybavené nemocnice. Prečo si občania musia nosiť do nemocníc toaletný papier a príbor. Jednoducho preto, že viac ako 50 % týchto prostriedkov odíde mimo zdravotníctvo. Odíde predovšetkým pre firmy, ktoré si z tohto obchodu so zdravým alebo obchodu s utrpením ľudí spravili výnosný biznis. Začalo to postupne, ale dnes tá pýcha a moc, ktorá je s tým spojená a zaslepenie pýchou spôsobili, že tá miera je absolútne nekontrolovaná. Preto tie známe prípady o ktorých predrečníci už hovorili. Preto CT, preto maséri a všetko ostatné, ktoré tu na dennom poriadku temer vyplávalo a vyplavuje sa neustále na povrch.

    Nebudem hovoriť už ďalej o týchto aspektoch alebo týchto symboloch a týchto ukazovateľoch, ktoré túto hlbokú krízu preukazujú, ale skôr poviem, čo by bolo treba urobiť aby sa toto nedialo. Treba zmeniť mnohé v zdravotníctve. A to prvé, čo treba zmeniť je zmeniť veci tak, aby do zdravotníctva plynulo viac prostriedkov. Stačí na to dve urobiť zásadné zmeny. Zmeniť spôsob financovania zdravotných poisťovní tak, aby nemohli neidentifikovanými a netransparentnými úkonmi, často účtovnými trikmi vyťahovať zo zdravotného poistenia desiatky, možno stovky miliónov a presúvať ich do zisku, ale aby bolo presne a jasne zadefinované aký je správny poplatok a to by mala byť konečný suma, ktorú zdravotná poisťovňa môže na svoje náklady, včítane zisku použiť. Dobre to funguje v dôchodkových správcovských spoločnostiach, každému je to jasné, nikto s tým nemá problém a takýmto spôsobom by sme vytvorili dodatočné zdroje pre zdravotnú starostlivosť.

    Tak isto veľmi technicky ľahko je odstrániť tú tepnu ktorou vytekajú zo zdravotníctva obrovské zdroje cez verejné obstarávania, ktoré sú čisto fraškou a prostredníctvom ktorých sa dodávajú miliónové zisky pre vybraných, dopredu určených obchodníkov a sprostredkovateľov. Jednoducho treba určiť a zaviesť pravidlo zo zákona, že každé verejné obstarávanie, okamžite po jeho vyhlásení, bude prostredníctvom úradu pre verejné obstarávanie referencované. To znamená, že ten výrobok, služba alebo tovar bude mať zverejnenú škálu hodnoty za ktorú sa dá kúpiť od rôznych výrobcov na dostupnom trhu. Čo vôbec nie je zložité v čase možnosti ktoré dnes máme. Takúto zmenu som navrhoval dvakrát spolu s kolegom Jurzycom počas prejednávania zákon o verejnom obstarávaní. Samozrejme, že to bolo odmietnuté. A len takáto zmena by zabezpečila aby nedochádzalo k predražovaniu, pretože každý by hneď videl, že ten výrobok nemôže stáť o 100 ˇ% viac alebo 200 % viac ako ho môže dodať ten, ten alebo tamten dodávateľ, ktorý je dostupný.

    No a potom treba zároveň zmeniť neférový postoj štátu k financovaniu celkovej zdravotnej starostlivosti. Štát sa chová v zdravotnom, vo financovaní zdravotnej starostlivosti ako príživník. Zneužíva svoju moc a svoju legislatívnu mašinériu a silu a to že určuje zákona takým spôsobom, že štát za svojich poistencov platí 4,16 %, ale od pracujúcich, včítane sestier samozrejme, lekárov ale každého jedného živnostníkov, podnikateľov žiada, aby platil 14 %. Toto zväzuje rast ekonomiky, toto zaťažuje enormne náklady na prácu a tým pádom predražuje zamestnávanie a vytvára tlak na zvyšovanie nezamestnanosti a preto tu treba urobiť taktiež zásadnú zmenu, pričom by to neznamenalo, že by do zdravotníctva o čo i len o 1 cent išlo menej ako ide dnes. Výsledkom by bolo to, že pracujúci tí, ktorí štát živia svojimi daňami, tak či tak, by mohli platiť o polovicu nižšie zdravotné odvody. O 50 % by sa mohli znížiť zdravotné odvody, to znamená klesli by na 7 % za podmienky, že by štát neplatil 4,16 % ale tak isto 7 %.

    Prijatím týchto troch ekonomických opatrení by sa veľmi významne vyčistil priestor v zdravotníctve, zapchali by sa diery, zabezpečilo by sa dostatok zdrojov pre zdravotnú starostlivosť, dostatok prostriedkov na platy sestier, lekárov, potreby pacientov a vybavenie nemocníc. Toto treba spraviť a to či sa tak stane záleží len a len od výsledku vo voľbách. SMER to určite robiť nebude.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalší v rozprave pán poslanec Lipšic. Nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Podľa informácií pán poslanec Baláž nechce vystúpiť. Pán poslanec Lipšic druhýkrát prišiel o možnosť vystúpiť.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vystúpi pán poslanec Mihál ako jediný prihlásený do ústnej rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pán predseda za slovo. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené prítomné zdravotné sestry a ďalší návštevníci, chcem povedať to, čo tu zaznalo len útržkovite v mojej faktickej poznámke, čo tu teda moc nikto neriešil. Teda mojou témou sú zdravotné odvody. Je každému asi jasné, že najväčším zdrojom financií, ktoré tečú do nášho zdravotníctva sú zdravotné odvody. Čiže ministrovi zdravotníctva by malo záležať na tom, aby zákon o zdravotnom poistení bol, ako sa hovorí, nepriestrelný a aby sa zdravotné odvody z príjmov platili.

    No ministrovi zdravotníctva zrejme na tom až tak nezáleží, pretože navŕtal do zákona dve diery ktoré poslanci za stranu SMER aj schválili a konkrétne ide o to, že podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení sa od januára 2016 neplatia zdravotné odvody z dividend, ktoré niekto získa ako majiteľ akcií s ktorými sa obchodu na burze. Čiže zamestnanci veselo platia zdravotné odvody, živnostníci veselo platia zdravotné odvody, ktoré sú každý rok mimochodom vyššie a vyššie, platia tie zdravotné odvody dohodári, platia zamestnávania, ale čuduj sa svete tí, ktorí žijú z toho, že obchodujú s akciami, tak tí zrazu od januára 2016 dostali na rozlúčku od odchádzajúcej vlády darček a nemusia platiť zdravotné odvody zo svojho zisku v podobe dividend, ktoré sú im vyplácané. To je úplne úžasné keby túto výnimku v zákone neurobila sociálnodemokratická vláda, čiže ľavičiari, ktorí tým najťažším kapitalistom, ktorí sa živia tým, že obchodujú s akciami a z toho majú zisk, keby práve ľavicová vláda neodpustila platenie zdravotných odvodov týmto ťažkým kapitalistom. A pre vašu informáciu, aby bolo jasné ten širší kontext, tu nejde len o to, že tí kapitalisti nemusia platiť zdravotné odvody, ale oni dokonca nemusia platiť najnovšie ani daň z príjmu. To znamená, keď niekto má zisk z toho, že kupuje a predáva akcie zo ziskom, tak, vážené poslankyne a poslanci za SMER, vy ani neviete za čo ste hlasovali. Hlasovali ste za to, že zisk z predaja akcií je po novom oslobodený od dane. To ste schválili vy sociálni demokrati.

    A keď sme ešte pri tých daniach, tak ja si ešte neodpustím jednu poznámku, že znovu sa vraciame vážení na Slovensku k rovnej dani 19 % z akejkoľvek výšky príjmu. Neviem či o tom viete, či ste si toho vedomí. Naši kolegovia ľavičiari totižto schválili v novele zákona o dani z príjmov to, že rovná daň 19 % je tu späť. Čiže daňovník platí rovnú daň 19 % aj keby zarábal milióny. Pokiaľ ide o § 7, čiže priamo z kapitálového majetku, tak tam je rovná daň 19 %, aj keby mal niekto miliónový príjem. Ak si ale niekto zarobí 2 000 eur ako zamestnanec alebo ako živnostník mesačne, ak si dovolí takto zarobiť, tak sa na neho vzťahuje 25-percentná sadzba dane. Takže takúto zmenu

    ===== aj keby zarábal milióny. Pokiaľ ide o § 7, čiže priamo z kapitálového majetku, tak tam je rovná daň 19 %, aj keby mal niekto miliónový príjem. Ak si ale niekto zarobí 2 000 eur ako zamestnanec alebo ako živnostník mesačne, ak si dovolí takto zarobiť, tak sa na neho vzťahuje 25-percentná sadzba dane. Takže takúto zmenu zákona o zdravotnom poistení, zákone o dani z príjmov po sebe necháva sociálna demokracia. Takýto darček dala tým, ktorí majú príjmy z kapitálu. Pre mňa je to prekvapujúce a šokujúce a bolo by dobré, keby si to voliči strany SMER - sociálna demokracia dobre uvedomovali. A vy, zdravotné sestry, aby ste si boli vedomé, že ak do zdravotného poistenia bude prúdiť menej peňazí, tak je to aj vďaka tejto diere, ktorú do zákona o zdravotnom poistení navŕtal váš minister Čislák. Ďakujem.

  • Ďakujem pán predseda za slovo. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené prítomné zdravotné sestry a ďalší návštevníci, chcem povedať to, čo tu zaznalo len útržkovite v mojej faktickej poznámke, čo tu teda moc nikto neriešil. Teda mojou témou sú zdravotné odvody. Je každému asi jasné, že najväčším zdrojom financií, ktoré tečú do nášho zdravotníctva sú zdravotné odvody. Čiže ministrovi zdravotníctva by malo záležať na tom, aby zákon o zdravotnom poistení bol, ako sa hovorí, nepriestrelný a aby sa zdravotné odvody z príjmov platili.

    No ministrovi zdravotníctva zrejme na tom až tak nezáleží, pretože navŕtal do zákona dve diery ktoré poslanci za stranu SMER aj schválili a konkrétne ide o to, že podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení sa od januára 2016 neplatia zdravotné odvody z dividend, ktoré niekto získa ako majiteľ akcií s ktorými sa obchodu na burze. Čiže zamestnanci veselo platia zdravotné odvody, živnostníci veselo platia zdravotné odvody, ktoré sú každý rok mimochodom vyššie a vyššie, platia tie zdravotné odvody dohodári, platia zamestnávania, ale čuduj sa svete tí, ktorí žijú z toho, že obchodujú s akciami, tak tí zrazu od januára 2016 dostali na rozlúčku od odchádzajúcej vlády darček a nemusia platiť zdravotné odvody zo svojho zisku v podobe dividend, ktoré sú im vyplácané. To je úplne úžasné keby túto výnimku v zákone neurobila sociálnodemokratická vláda, čiže ľavičiari, ktorí tým najťažším kapitalistom, ktorí sa živia tým, že obchodujú s akciami a z toho majú zisk, keby práve ľavicová vláda neodpustila platenie zdravotných odvodov týmto ťažkým kapitalistom. A pre vašu informáciu, aby bolo jasné ten širší kontext, tu nejde len o to, že tí kapitalisti nemusia platiť zdravotné odvody, ale oni dokonca nemusia platiť najnovšie ani daň z príjmu. To znamená, keď niekto má zisk z toho, že kupuje a predáva akcie zo ziskom, tak, vážené poslankyne a poslanci za SMER, vy ani neviete za čo ste hlasovali. Hlasovali ste za to, že zisk z predaja akcií je po novom oslobodený od dane. To ste schválili vy sociálni demokrati.

    A keď sme ešte pri tých daniach, tak ja si ešte neodpustím jednu poznámku, že znovu sa vraciame vážení na Slovensku k rovnej dani 19 % z akejkoľvek výšky príjmu. Neviem či o tom viete, či ste si toho vedomí. Naši kolegovia ľavičiari totižto schválili v novele zákona o dani z príjmov to, že rovná daň 19 % je tu späť. Čiže daňovník platí rovnú daň 19 % aj keby zarábal milióny. Pokiaľ ide o § 7, čiže priamo z kapitálového majetku, tak tam je rovná daň 19 %, aj keby mal niekto miliónový príjem. Ak si ale niekto zarobí 2 000 eur ako zamestnanec alebo ako živnostník mesačne, ak si dovolí takto zarobiť, tak sa na neho vzťahuje 25-percentná sadzba dane. Takže takúto zmenu

    ===== aj keby zarábal milióny. Pokiaľ ide o § 7, čiže priamo z kapitálového majetku, tak tam je rovná daň 19 %, aj keby mal niekto miliónový príjem. Ak si ale niekto zarobí 2 000 eur ako zamestnanec alebo ako živnostník mesačne, ak si dovolí takto zarobiť, tak sa na neho vzťahuje 25-percentná sadzba dane. Takže takúto zmenu zákona o zdravotnom poistení, zákone o dani z príjmov po sebe necháva sociálna demokracia. Takýto darček dala tým, ktorí majú príjmy z kapitálu. Pre mňa je to prekvapujúce a šokujúce a bolo by dobré, keby si to voliči strany SMER - sociálna demokracia dobre uvedomovali. A vy, zdravotné sestry, aby ste si boli vedomé, že ak do zdravotného poistenia bude prúdiť menej peňazí, tak je to aj vďaka tejto diere, ktorú do zákona o zdravotnom poistení navŕtal váš minister Čislák. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými. Ako prvý pán poslanec Jurzyca, nech sa páči.

  • No, super, ďakujem pekne za slovo, samozrejme. Veľmi dobré vystúpenie. Iba s jednou vecou nesúhlasím, že stredoľavá alebo sociálno-demokratická strana a jej poslanci možno nevedeli čo robia. Ja myslím, že to bolo v súlade, to vŕtanie dier do zákona o dani z príjmov bolo v súlade so zarezávaním rovnej dane ako posvätnej kravy pravice, ktorá mimochodom znamenala, že nebudú diery v tom systéme, že budú nižšie dane a každý bude platiť. A pozrite sa minulý rok, čo mesiac to diera v tom systéme, to ďalšia výnimka. To proste bolo v súlade s bojom proti spravodlivej jednej sadzbe. Nebolo to, nebolo to podľa mňa omylom.

    A druhá časť poznámky sa bude vzťahovať k zdravotníctvu. Predstavte si, že by vlajkové lode Roberta Fica spred tohto volebného obdobia v zdravotníctve, to znamená zákaz zisku a zákaz súťaže v poisťovníctve v zdravotnom, že by sa zrealizovali. No, to by boli Kostkovia. To by boli Kostkovia. Vôbec to nie je v tomto čo si myslel Robert Fico, v tom nie je hlavný problém zdravotníctva, ale v nedostatku informácií. Jednoducho tak ako tu, dnes to už odznelo, nemajú ani sestričky, ani lekári, ani poisťovne, ani pacienti dostatok informácií o tom, kam tie peniaze vlastne idú. A v tomto sme sa neposunuli a stratili sme čas diskusiami úplne mimo hlavného problému. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kolega Mihál, hovorili ste o tom, že kto zarába v súčasnosti na zdravotníctve, akým spôsobom. Tak možno by bolo treba len doplniť, že v desiatich krajinách Európskej únie funguje pluralitný systém zdravotného poistenia, teda viac ako jedna zdravotná poisťovňa bez možnosti tvorby zisku. Ale len v troch krajinách Európskej únie umožňuje národná legislatíva možnosť tvorby zisku verejného zdravotného poistenia. Je to Švajčiarsko, Holandsko a Slovensko. Pri dnešnej parlamentnej matematike by nebolo nič jednoduchšie ako prijať zákon, ktorý by zdravotným poisťovniam zakázal komerčný zisk. Veď to sa už vyhrážal kedy predseda vlády. Ak by bol potrebný k tomu aj ústavný zákon, určite by ústavná väčšina v parlamente sa našla. Príslušný zákon, ktorý by pravidlá zisku upravil nebol ani len navrhnutý. No a nie je ťažké domyslieť si, prečo.

    ..... systém, teda mať jednu zdravotnú poisťovňu má aj 15 krajín Európskej únie. To bolo rečí, teda vládnej moci, že ako zavedieme na Slovensku len jednu zdravotnú poisťovňu. No, už len na margo, že slovenské zdravotníctvo nefunguje tak ako by v 21. storočí malo fungovať. Je dlhodobo pod financované a peniaze sú často nespravodlivo a nesprávne rozdeľované. Peniaze vyzbierané na zdravotnú starostlivosť sú skutočne solidárne peniaze, ale určené pre pacientov. Umožňovať z nich tvorbu komerčného zisku pre poisťovne je vrcholne nemorálne a dôchodcovia nesmú doplácať na niektoré drahé lieky a platiť rôzne nezmyselné poplatky. Je nutné stanoviť aj jasné pravidlá a zaviesť poriadok. Toto tu zatiaľ nebolo.

    Rozhodujúce slovo musia mať odborníci s reálnym, s reálnym a osobným vzťahom k zdravotným službám ako k službe verejnosti, a nie ako k biznisu, teda obchodu. Zdravotníctvo teda treba v prvom rade odpolitizovať a v popredí záujmu má byť v prvom rade a predovšetkým pacient.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať Jozefovi Mihálovi, lebo jeho vystúpenia sú vždy precízne a vyargumentované. Dobre sa to počúva. Chcel by som to doplniť v dvoch takých líniách. Máme stabilnú politiku, stabilnú vládu už štyri roky, ak by sa dalo možno aj viac, ale to nestačí, lebo k tej stabilite je treba čosi aj plusové, a to je to čo chýba v dnešnej politike, a to je deficit kontroly, deficit spravodlivosti a zodpovednosti. Kontrolu spomeniem práve preto, lebo bola obsadené na všetkých úrovniach tou istou mocou, dokonca aj v zdravotníctve, aj vo verejnom obstarávaní, aj Najvyšší kontrolný úrad. A je to na škodu krajiny, ľudí, ale aj vás kolegovia zo SMER-u.

    Spravodlivosť asi najviac bola viditeľná ako ponížená a potupená pri kauze Váhostav, keď tí čo robili, nedostali zaplatené, a ten čo dlhoval, bude vykrytý a zahojený štátom. Ak chcete byť na Slovensku bohatý, treba byť Široký. A to tretie je deficit zodpovednosti, lebo to čo sa deje v školstve a v zdravotníctve, by sa v zodpovednej domácnosti, v zodpovednej rodine, v zodpovednej krajine nestalo. Stabilita je málo, lebo chýba zodpovednosť.

    A to druhé čo som chcel dodať k Jozefovi, je o tých odchodoch nielen zo zamestnania, ale často až z republiky. Naši novodobí utečenci sú práve tí, ktorí nenachádzajú perspektívu tu. Vláda nemá riešiť udalosti v Kolíne, v Berlíne, v Nemecku, ale to čo sa deje na Slovensku a osobitne v zdravotníctve a v školstve.

  • Toto, toto, páni, sú naši utečenci. Mne je to veľmi ľúto hovoriť práve preto, lebo tie čísla stúpajú a perspektívu zmeny nevidno. Dúfam teda, že signál, ktorý aj táto schôdza dáva je, že ľuďom to nie je jedno, veci a trendy sa dajú zmeniť, ale závisí to, samozrejme, od odvahy a statočnosti. Ďakujem pekne, pán Mihál.

  • S reakciou na faktické, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, a je možné polemizovať, či poslanci za stranu SMER vedia o čom hlasujú, keď hlasovali o zákone o zdravotnom poistení, keď hlasovali o zákone o dani z príjmov pravdepodobne nevedeli. Skrátka hlasujú tak ako im to niekto nakáže. A ja sa teda vôbec nečudujem, jednoducho odchádzajúca vláda SMER-u nechala darček svojim sponzorom, svojim sponzorom, ktorí takto ušetria na zdravotných odvodoch, ušetria na dani. Hlavne, že minister Kažimír kade chodí, tade rozpráva ako zlepšil výber daní. Áno, zlepšil ho na úkor živnostníkov, zamestnancov, dohodárov, to je nepochybné, pretože ich poriadne priškrtil. Ale pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú sponzori SMER-u a ktorí stoja v pozadí SMER-u, resp. dokonca niektorí ministri SMER-u, ktorí sa chvália tým ako zarobili na predaji akcií, tak nebudú platiť dane a nebudú platiť odvody, pretože smerácka vláda a smerácki poslanci vyvŕtali niekoľko dier v zákonoch, aby tieto osoby možno oni sami, odvody a dane platiť nemuseli. Toto je výsledok vášho vládnutia. Robíme pre ľudí. Len je otázka, pre ktorých.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, či chcete vystúpiť. Nie. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, iba na záver niekoľko slov. Nebudem už nikoho veľmi zdržiavať.

    Počuli sme naozaj veľmi bohatú diskusiu, v ktorej, žiaľ, bolo strašne veľa politiky alebo dokonca by som povedal až balastu, ale bolo tam aj pár myšlienok, ktoré stojí za to, pani poslankyňa, aby sme si všimli a o nich ďalej rozprávali. Bol by som rád, aby tí, ktorí takúto vážnu tému neberú len politicky, aby sa zamysleli nad tým čo rozprávajú, aj čo sa týka dát, ktoré používame. Ja by som doporučil opozícii, aby sa obrátila na pána kolegu Jurzycu, ktorý vám tie dáta môže vysvetliť, napríklad to, ako efektívne naše zdravotníctvo, ktoré Ineco má dáta úplne jasné a minule som o nich tu hovoril. Bolo by dobré, aby ste si to prezreli a zistili, že aká je pravda. Že zistíte, že slovenské zdravotníctvo neni menej aj viac efektívne ako ostatné krajiny vo V4. Taká je pravda. A nie celkom zdravotníctvo môže za to, aká je priemerná dĺžka nášho života, aký je vek nášho života v zdravých rokoch a tak ďalej, aká je odvrátiteľná úmrtnosť. To nemôže za to len zdravotníctvo. Dokonca sa dá povedať, že zdravotníctvo za to môže najmenej.

    Ďalej by som doporučil, aby debatovali s kolegom Jurzycom o grafe, ktorý nám hovoril myslím, že kolega Bugár a ešte to niekto spomenul, myslím že kolega Kaník. Tie výdavky, ktoré sú neidentifikovateľné, pozrite sa do zdrojov Eurostatu, pozrite sa tam ako boli napočítané. Pozrite sa a raz vystúpte alebo napíšte blog. Tí blogeri, ktorí nič iné nerobia, že ako to tam bolo. Čo sú to tie výdavky. Dávam vám to ako domácu úlohu. Pozrite si, nerozprávajte, že sú peniaze, ktoré niekto stadeto ukradol. To proste tak nie je. Je to lož a klamstvo.

    A ďalej sa mi ťažko počúvajú reči o slovenskom zdravotníctve. Tu všetci hádžete hnoj, špinu na všetkých ľudí v zdravotníctve, takmer všetko. Nikto nechcete ísť do nemocnice. Kolega Osuský vraví, že len aby sme sa nedostali do nemocnice, kde je mokrá posteľ, či čo to rozprával. Všetci z vás do tých nemocníc chodíte. Všetci. Ruku na srdce, naozaj také strašné. Možno v Bratislave je naozaj problém, pretože je tu absolútna nevyhnutnosť postaviť novú nemocnicu. Je to absolútne jasné. Ale choďte niekde inde. Ja nechcem rozprávať len o Banskej Bystrici, ale choďte aj do Prešova. Však Prešov je jedna vynikajúca nemocnica, vynikajúca nemocnica a tak ďalej a tak ďalej. Nemôžte proste rozprávať, hádzať špinu na zdravotníctvo, že až mi to niekedy pripomína tak, že chcete tak pošpiniť ten systém, aby potom tí hladní vlci, ktorí sú v závetrí sa ho mohli zmocniť a navrhnúť riešenia, ktoré tu každý z vás má fantastické, len ani jedno som nepočul. To by bolo zaujímavé.

    A chcel by som, aby ste si vstúpili do svedomia v tých stranách, ktoré tu sedia a zamysleli sa nad tým, akých ministrov mali v zdravotníctve. Čo tí urobili pre zdravotníctvo.

    Takže ešte raz chcem povedať. Je to ťažká téma. A naozaj o nej treba veľa rozmýšľať a dať sa správnym smerom, správnou šípkou tam, kde sa chceme dostať. Ale len s takým balastom, to je zlá cesta. Nebude viesť nikde a ja sa už ani do dôchodkového veku nedožijem toho, že zdravotníctvo bude fungovať tak ako si všetci predstavujeme.

    Všetci tu ďakovali sestrám, ktoré prišli a vydržali. Ja by som sa naozaj chcel poďakovať na záver sestrám, ktoré ostali a zostali pri pacientoch vtedy, keď to tam bolo najťažšie. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku, po ktorej budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k riešeniu krízovej situácie v školstve tlač 1872. Pán poslanec Petrák, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, v rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Boli podané dve uznesenia. Jedno ako súčasť tlače 1872, druhý návrh uznesenia som predniesol ja. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať ako o prvom o návrhu uznesenia, ktoré bolo súčasťou tlače 1872.

    Pellegrini, Peter, predseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme o uznesení, ktoré je súčasťou tlače 1872.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za toto uznesenie hlasovalo 49, proti bolo 65, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré som v rozprave predložil ja.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu pána poslanca Petráka, o uznesení, ktoré navrhol v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za hlasovalo 78, zdržalo sa 47, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie schválila.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k prijatiu opatrení na ochranu práv pacientov a na stabilizáciu postavenia zdravotných sestier tlač 1873. Pán poslanec Valocký, prosím, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o dvoch uzneseniach. Ako o prvom, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je obsiahnuté v tlači 1873. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou tlače 1873.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za toto uznesenie hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 69, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme neschválili.

  • Teraz budeme, pán predseda, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predložil pán predseda výboru pre zdravotníctvo Richard Raši.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré v rozprave predniesol pán poslanec Raši.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 80, proti boli 2 poslanci, zdržalo sa 45 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada navrhované uznesenie schválila.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Pán predseda, ja som mal procedurálny návrh niekedy večer, vtedy riadila schôdzu pani podpredsedníčka, aby ste Národnej rade dali informáciu, aby parlament hlasoval o tom, aby vás zaviazal dať informáciu z akých dôvodov neboli zdravotné sestry a učitelia pustení na balkón a boli tuná bojúvky vlastne vašich skupín? A musím povedať, že tým sa prejavuje úcta voči sestrám a učiteľom a bolo by fajn, keby ste zjednali nápravu. To čo sa udialo tuná v parlamente ráno, to boli Pasienky, to boli Mečiarove Pasienky 90-tych rokov. Tak ste prejavili úctu sestrám a učiteľom. Ich ste nechali čakať a svoje bojúvky ste si tuná pripravili na balkón.

  • Kolegovia, ja by som len chcel pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť, že ráno o ôsmej začíname dnes výbor, ktorý sa týka dvoch konaní, ktoré už začali voči pánovi predsedovi Pellegrinimu a jedno voči pánovi premiérovi Ficovi za volebnú korupciu.

  • Ďakujem pekne za informáciu. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte pár slov. Chcem poďakovať za spoluprácu tým, ktorí nekandidujú v nasledujúcich parlamentných voľbách, chcem zaželať veľa šťastia v ich ďalšom pracovnom aj osobnom živote. Vám, ktorí sa zúčastníte volebného boja želám veľa zdaru, aby ste uspeli. Zároveň chcem poďakovať za štvorročnú prácu všetkým zamestnancom a pracovníkom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí prejavili počas štyroch rokov vysokú profesionalitu a zabezpečovali bezproblémový chod Národnej rady Slovenskej republiky. Želám vám ešte raz všetko dobré a poprosím, aby ste povstali, zaznie Hymna Slovenskej republiky.

  • Hymna Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 61. schôdzu za skončenú.

    =====