• Dobré ráno všetkým. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 6. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Vladimír Faič, Ľubomír Galko, Gábor Gál, Andrej Hrnčiar, Ján Hudacký, Elemér Jakab, Daniel Krajcer, Marián Kvasnička, Ján Mičovský, Juraj Miškov, Emília Müllerová, József Nagy, Viliam Novotný, Ivan Švejna, Jana Vaľová, Richard Vašečka, Magdaléna Vášáryová.

    Vzhľadom na to, že rokovali príslušné výbory a sú splnené podmienky na pokračovanie rokovania v skrátenom legislatívnom konaní, prerokujeme v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 141, výsledky rokovania výborov sú v tlači 141a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som veľmi stručne pred druhým čítaním odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 141).

    Predmetný návrh zákona, ktorý predkladám, mení v sociálnom poistení základný charakter, ktorý súvisí s tým, že v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 máme záujem realizovať jednu z priorít vlády ako takú, ktorou je zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. V súlade s týmto predkladám návrh zákona, v rámci ktorého sa navrhujú novelizovať nasledovné zmeny: začlenenie dohodárov do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku, po ďalšie, prehĺbenie miery solidarity v 1. pilieri, priebežne financovanom dôchodkovom pilieri, vytvorenie mechanizmu postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej doby dĺžky života spoločnej pre mužov aj ženy v aktuálnom dôchodkovom veku, a to od 1. januára 2017, úprava spôsobu a zvyšovania dôchodkových dávok v prechodnom období od roku 2013 až do roku 2017 o pevnú čiastku s účinnosťou od 1. januára 2018, percento medziročného rastu dôchodcovskej inflácie, po ďalšie, zmeny vymeriavacieho základu a zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na platenie poistného a sociálne poistenie, po ďalšie, zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy.

    V ďalších častiach novely zákona navrhujeme upraviť Zákonník práce v súvislosti s obmedzením uzatvárania dohôd o brigádnickej práci študentov. Novelizujeme aj zákon o dani z príjmov, ktorý zavádza daňové zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov, a to najmä vzhľadom na zmeny zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Menia sa príslušné ustanovenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce sadzby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a zavádzajú sa aj ďalšie zmeny, medzi ktoré patrí zavedenie zásady úplnej dobrovoľnosti pre vstup do 2. piliera, zreálnenie výšky niektorých odplát a liberalizácia právneho prostredia pre štruktúru dôchodkových fondov pri zachovaní možnosti rozčlenenia dôchodkových úspor medzi jednotlivé dôchodkové fondy.

    V článku V navrhovanou novelou zákona novelizujeme aj zákon o zdravotnom poistení, kde sa spresňuje definícia zamestnanca v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie pre dohodárov. Okrem poberateľov starobného a invalidného dôchodku a študentov sa zjednocuje aj maximálne vymeriavací základ pre platenie poistného na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.

    V článku VI sa navrhuje novelizovať zákon o štátnej službe v súvislosti so stanovením zásad zvyšovania príplatku za štátnu službu k dôchodku za obdobie rokov 2013 až 2017.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem v úvode opäť potvrdiť, že predkladateľ je pripravený vecne sa zaoberať návrhmi, pripomienkami, ktoré v druhom čítaní v rozprave odznejú, ktoré budú mať účinok vylepšenia vecnej stránky zákona ako takej. Som pevne presvedčený, že tento časový priestor, ktorý máme pred sebou, efektívne využijeme pre to, aby sme eventuálne vylepšili alebo potvrdili predložený návrh novely zákona. Uchádzam sa o podporu v druhom čítaní zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite svoje miesto.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Jána Podmanického, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 169 z 8. augusta 2012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 63 z 8. augusta 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 63 z 8. augusta 2012, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 14 z 8. augusta 2012. Výbory prijali 50 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v IV. časti tejto správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 50 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť ich.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 15 z 8. augusta 2012.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Zaujmite svoje miesto.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Prihlásili sa za klub SaS pán Jozef Mihál, za klub SDKÚ – DS Ľudovít Kaník, za klub KDH pán poslanec Brocka, ďalej boli písomne do rozpravy prihlásení Richard Sulík (klub SaS), Ivan Štefanec, Martin Fedor, Alojz Hlina, Peter Osuský, Daniel Krajcer, Martin Chren, Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Poliačik.

    Nech sa páči, prosím, pána poslanca Mihála, aby predniesol svoje vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, milí hostia, už ôsmy deň rokujeme o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorým sa zároveň menia a dopĺňajú ďalšie zákony. Ja nie som žiadny bard slovenského parlamentu, ale dovolím si tvrdiť, že ešte nikdy v histórii slovenského parlamentu sa o nejakom jednom obyčajnom zákone nerokovalo osem dní. Tak ako to veľmi vtipne poznamenal jeden z parlamentných komikov, toto nie je skrátené, ale predĺžené legislatívne konanie. Ôsmy deň rokovať o jednom zákone je dôkazom toho, že ide o zákon, ktorý je nesmierne dôležitý a ovplyvňuje život miliónov ľudí na Slovensku. Preto znova a znova zopakujem, že ma nesmierne mrzí, že napriek tomu, že poslanci opozície sú ochotní a schopní a chcú diskutovať o tak dôležitom zákone taký počet dní, napriek tomu, že sme uprostred leta, vláda tento zákon pripravila nesmierne šlendriánsky, nielenže ho šlendriánsky pripravila, ale aj porušila všetky platné pravidlá tvorby prijímania zákonov.

    Znovu a znovu musím opakovať, že medzirezortné pripomienkové konanie nebolo regulárne, nebolo v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády, pretože v prvom rade návrh zákona vôbec nebol uvedený a zverejnený na portáli právnych predpisov, to znamená, že verejnosť či už odborná alebo laická sa k tomuto zákonu oficiálne vôbec nemohla vyjadriť. Pripomienkujúce subjekty, ktorým bol návrh zákona zaslaný e-mailom, mali na jeho pripomienkovanie necelé tri pracovné dni. A je v celku logické, že niektoré naň vôbec ani nereagovali. Vlajkovou loďou tohto množstvo subjektov je ministerstvo spravodlivosti, ktoré nezaslalo vôbec žiadne pripomienky, pretože jeho úradníci buď boli na dovolenkách, alebo skrátka to nestihli, ministerstva spravodlivosti, zdôrazňujem. A mnoho ďalších subjektov, napríklad Generálna prokuratúra, uvádzali v pripomienkovom konaní hlavnú výhradu spočívajúcu v tom, že sa nestihli za tie dva pracovné dni poriadne s tak rozsiahlym návrhom zákona zoznámiť. A tak aj pripomienkové konanie vyzeralo. Aj ďalší proces je veľmi, veľmi čudný, pretože napríklad tripartita rokovala o tomto návrhu zákona až po rokovaní vlády, čo je minimálne neštandardný postup.

    Samotné zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania sme tu už rozpitvali dostatočne a nebudem sa preto k nemu vracať. Ale, znovu, je to veľký výkričník pre demokraciu a na Slovensku a pojem právny štát, tak ako si ho vysvetľujú niektorí kolegovia v našej vlasti.

    Dovoľte mi najskôr zareagovať na úvodné slovo pána ministra. Pán minister zdôvodňuje tieto rozsiahle návrhy, ktoré sa dotknú miliónov ľudí na Slovensku a ktoré prinesú pre štátny rozpočet približne 1 mld. eur ročne tým, že treba zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. S takýmto tvrdením nesúhlasím, pretože predložený návrh rozhodne nezabezpečí dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, zabezpečí to, že Sociálna poisťovňa na niekoľko rokov dostane injekciu v podobe 500 mil. od sporiteľov, ktorí si takto nasporia menej na svojich osobných dôchodkových účtoch na svoj budúci dôchodok, a dostane injekciu ďalších 500 mil. od tých, ktorí tvrdo pracujú a platia už i tak privysoké odvody. Dlhodobá udržateľnosť nie je systém, ktorý nám o desať rokov začne úplne jasne kolabovať a ktorý ste takýmto nastavením ešte viacej zvýraznili, pretože predali ste súčasný stav vo verejných financiách za to, že Slovensko, jeho verejné financie a dôchodkový systém bude mať o to väčšie problémy o desať, dvadsať, tridsať rokov. Tieto škody bude veľmi ťažké naprávať.

    Jedna zo zmien, ktorú spomenul pán minister, je zavedenie odvodov z dohôd. Tento návrh znamená, že približne 800 000 ľudí, ktorí na Slovensku ročne pracujú na dohody, bude zaťažených odvodmi tzv. od prvého eura ich zárobku. To znamená aj tí, ktorí si privyrobia možno niekoľko desiatok eur mesačne, študenti, ktorí si chcú privyrobiť na štúdium, dôchodcovia, ktorí si chcú privyrobiť k svojmu dôchodku, takýmto spôsobom budú vytrestaní za svoju aktivitu sumou približne 30 % zo svojich príjmov. Čiže ak doteraz zarábal, povedzme, 100 eur mesačne nejaký študent na dohodu, tak po prepočte, po schválení tohto návrhu zarobí len 70, ak ich vôbec zarobí, pretože hrozí tu, že aj tieto jednoduché pracovné miesta, tieto rôzne brigády, tak ako sa postupne vytrácajú z ponuky zamestnávateľov, pretože doba je ťažká, tak po takýchto necitlivých zásahoch sa môžu stratiť úplne a tí študenti, resp. dôchodcovia si svoju prácu hoci v takejto forme vôbec nenájdu. Je naivné si myslieť, že zavedenie odvodov z dohôd spôsobí nárast počtu regulárnych pracovných miest zamestnávaných v riadnom pracovnom pomere. To sa nestane. Práve naopak, toto je veľmi ťažká rana pre podnikateľský sektor a pre zamestnanosť na Slovensku. Je veľmi nespravodlivé, ak napríklad neziskové organizácie, rôzne spolky, združenia záujmové občanov, či už športové kluby, kultúrne organizácie, centrá voľného času, ktoré s veľkými ťažkosťami zháňajú prostriedky na svoju existenciu, budú zaťažené prakticky 50-percentnými odvodmi z odmien, ktoré vyplácajú svojim externým spolupracovníkom na dohodu.

    Návrh zákona ďalej obsahuje závažné zmeny v 1. pilieri, ktoré boli pripravené ešte predchádzajúcou vládou, vládou Ivety Radičovej. Nemám najmenší dôvod, aby som tieto zmeny nejakým závažným spôsobom kritizoval. Práve naopak, som rád, že vláda istôt napriek tomu, že garantovala vo svojom predvolebnom programe istoty všetkým, tak tento svoj predvolebný sľub v tomto bode porušuje a bola ochotná a nabrala tú odvahu, aby sa pustila do potrebných zmien, ktoré potrebuje 1. dôchodkový pilier, či už je to zmena nastavenia dôchodkového veku alebo valorizácia, kde sa postupne prejde na tzv. dôchodcovskú valorizáciu, či je to zvýšená solidarita v 1. pilieri cez zvýšenú tzv. redukciu a antiredukciu priemerného osobného mzdové bodu pri výpočte dôchodku. Tieto zmeny osobne podporujem a vítam ich. Namietam len jediné, že mal by ten proces ich zavedenia byť rýchlejší. To prechodné obdobie navrhujem, aby trvalo kratší čas.

    Ďalej, vládny návrh obsahuje závažné zmeny pre samostatne zárobkovo činné osoby, či už sú to živnostníci, osoby v slobodných povolaniach, umelci, advokáti, znalci, tlmočníci, prekladatelia a tak ďalej a tak ďalej. Ide o skupinu v podstate okolo 400 000 až 500 000 osôb. Z toho 300 000 platí odvody do Sociálnej poisťovne. Týmto skupinám osôb vláda navrhuje po údajnej dohode a súhlase týchto skupín zvýšiť minimálny vymeriavací základ na 50 % priemernej mzdy, čo jednoduchým jazykom znamená, že živnostníci budú na budúci rok platiť mesačne o 25 eur viac ako teraz, čo znamená, že ročne zaplatia do Sociálnej zdravotnej poisťovne o 300 eur viac ako v tomto roku.

    Ďalej, vláda navrhuje zmeniť konštantu pri stanovení vymeriavacieho základu živnostníkov a ten súčasný koeficient 2, resp. 2,14 pri zdravotnom poistení nahradiť jednotným koeficientom 1,482 s tým, že pri výpočte vymeriavacieho základu sa k základu dane pripočítajú zaplatené odvody, čo v konečnom dôsledku znamená zvýšenie odvodov tých živnostníkov, ktorí platia odvody z vyššieho ako minimálneho základu zvýšenie týchto živnostníkov približne o dve tretiny. Znova, je to zmena, ktorá rozhodne neprospeje podnikateľskému prostrediu na Slovensku. Dá sa očakávať, že tisíce živnostníkov sa budú snažiť tejto zmene voľky-nevoľky vyhnúť, živnosti vrátia, resp. prejdú, či sa to niekomu páči alebo nie, do tzv. šedej ekonomiky a štát nezíska nič. Práve naopak, môže stratiť, pretože sa nám zvýši nezamestnanosť a zvýši sa, aj keď špekulatívne možno, ale zvýši sa počet poberateľov sociálnych dávok. S takýmito zmenami rozhodne nemôžem súhlasiť. A podotýkam a pripomínam, že tieto zmeny sa dotknú následne aj dobrovoľne poistených osôb, samoplatiteľov v zdravotnom poistení a budú mať aj ďalšie dopady, o ktorých som ešte nehovoril. A poviem to teda teraz, aby pán kolega, ktorý rád počúva nové informácie, sa znovu niečo nové dozvedel. Znamená to totiž napríklad to, že u zamestnanca, ktorý bude dostávať nemocenskú dávku z tzv. pravdepodobného vymeriavacieho základu, hoci zarába minimálnu mzdu, tak jeho dávka bude neúmerne vyššia, pretože on zarába 340 eur, ale jeho dávka sa vypočíta z 393 eur, čo je absolútne nelogické. A so zdravým rozumom to nemá nič spoločné. Ale to je jeden z dopadov nerozmyslene a v rýchlosti prijímaného zákona.

    Samoplatitelia v zdravotnom poistení ešte netušia, že po novom roku budú musieť svoje prevodné príkazy prestaviť na zaujímavú sumu, 55 eur mesačne. Až 55 eur mesačne budú musieť samoplatitelia platiť na zdravotné poistenie. Znovu tu pripomínam veľmi paradoxný stav, k akému sme sa dopracovali. Samoplatiteľ, tzv. dobrovoľne nezamestnaný, bude platiť 55 eur. Ale štát za svojich poistencov, poistencov štátu, bude platiť 34 eur, čo sú napríklad evidovaní nezamestnaní. No čo sa asi tak po novom roku stane? Stane sa to, že tých vyše 100 000 samoplatiteľov na zdravotné poistenie sa chytí za hlavu a povie si: „No nie som blbý, aby som tomuto štátu platil pre nič za nič nejakých 55 eur.“ Čo spravia? Pôjdu pekne, krásne na úrad práce, nikto im v tom nemôže brániť, tam sa zaevidujú ako uchádzači o zamestnanie, aj keď de facto možno nikto z nich nebude mať záujem nájsť si zamestnanie, ale týmto úkonom dosiahnu to, že nebudú musieť platiť tých 55 eur, ušetria. A, naopak, bude musieť do zdravotnej poisťovne za nich platiť štát 34 eur. Výsledok bude, že samoplatiteľ nebude platiť vôbec nič, štátu pribudne povinnosť platiť ďalších 34 eur za ďalšieho evidovaného nezamestnaného a zdravotná poisťovňa, ktorá si možno plánuje, že bude mať 55 eur za takéhoto občana, bude mať tak len 34. Čiže príde o 21 eur. Pánboh pomáhaj ministerke zdravotníctva v jej ťažkom boji a snahe o záchranu nášho zdravotníctva.

    Ďalšia zmena, s ktorou súhlasiť rozhodne nie je možné, je zjednotenie vymeriavacích základov, to je v poriadku, pokiaľ ide o samotné zjednotenie, budeme mať poriadok, ale nie vo výške päťnásobku priemernej mzdy. Znamená to totiž, že maximálny vymeriavací základ bude po novom po 1. januári vo výške 3 930 eur. Čiže tí, ktorí majú zárobky cez 1 200 eur hrubého mesačne, a takých ľudí máme na Slovensku vyše dvestotisíc, budú platiť z tohto titulu vyššie odvody. Ja nenamietam, aby sme urobili poriadok, aby sme to zjednotili, nenamietam, aby sa princípom solidarity o niečo zvýšili odvody nadpriemerne zarábajúcich ľudí, ale takéto zvýšenie považujem za neprimerané. A znovu, dopady to bude mať úplne jasné. To nie sú ľudia, ktorí sebou nechajú kývať, vážení, to sú ľudia, ktorí vedia, ako svet funguje, a vedia, že pri troške šikovnosti obídu tento systém, ktorý navrhuje pán minister Richter, ľavou zadnou. A znova, štát namiesto toho, aby dostal viac, dostane menej, nehovoriac už o tom, či je to správne, že našich občanov si takýmto spôsobom vychovávame. Ale o vychovávaní ťažko možno hovoriť, keď postup vlády je absolútne proti všetkým pravidlám a úplne mimo akýchkoľvek morálnych zásad.

    Zmena je aj v Zákonníku práce. Podľa tejto zmeny budú môcť na dohody o brigádnickej práci študentov pracovať len študenti denného štúdia do dosiahnutia 25 rokov veku. To znamená, že študent, ktorý začal študovať o čosi neskôr, má už 26 rokov, alebo študent, ktorý si povedal, že teda bude doktorandom, chce sa naozaj vzdelávať, chce sa vzdelávať, poctivo, riadne si získať svoj doktorandský titul a študuje v treťom stupni vysokoškolského štúdia a má, samozrejme, viac ako 25 rokov, tak nebude môcť si privyrobiť na tú o čosi výhodnejšiu formu dohody o brigádnickej práci študentov, lebo niekto múdry rozhodol, že je to možné len do 25 rokov veku.

    Jedna zmena sa týka aj zákona o dani z príjmov. A to je zavedenie novej odpočítateľnej položky od základu dane v podobe dobrovoľného príspevku do 2. piliera. Ja rozumiem dôvodom, prečo ten dobrovoľný príspevok vláda zaviedla, lebo je to určitá barlička, ktorou sa takto snaží odôvodniť a zakamuflovať zníženie povinných príspevkov do 2. piliera. Ale keď už, páni, takéto niečo robíte, tak vás poprosím, robte to poriadne, pretože zavedenie odpočítateľnej položky síce krásne znie, že ten občan si zníži základ dane, ale technicky je to zlé, pretože takisto ako povinné poistenie nie je odpočítateľná položka od základu dane, ale je to daňovo uznaný výdavok, tak takisto technicky ako daňovo uznaný výdavok mal byť riešený ten dobrovoľný príspevok na 2. pilier. Inak vám to nebude fungovať, ale veď to zistíte.

    Zmeny v 2. pilieri.

    Je zbytočné znova a znova nosiť drevo do lesa a komentovať to brutálne zníženie príspevku na 4 %.

    Ja som včera hovoril o tom, že jedna zo zmien je aj zavedenie tzv. dobrovoľného vstupu. On je dobrovoľný aj teraz, ale v opačnom garde. Znova a znova pripomínam pre tých, ktorí ma nepočúvali včera, že odporúčam všetkým mladým ľuďom, najmä tým, ktorí svoju kariéru pred sebou vidia tak, že budú pracovať, živiť svoje rodiny, že budú zarábať, aby sa nespoliehali na štát a vstúpili do 2. piliera čo najrýchlejšie. Ak tam vstúpia až v tých 35 rokoch veku, čo je hranica, ktorú navrhuje ministerstvo, tak stratia desať rokov sporenia. A to sa im, samozrejme, negatívne prejaví na výške úspor a aj na výške budúceho dôchodku.

    Pán minister tu hovorí o zreálnení odplát pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Ja použijem ten správny výraz, hovorme o zvýšení odplát, o zvýšení poplatkov, ktoré navrhuje sociálne orientovaná vláda Roberta Fica pre doteraz nenávidené dôchodkové správcovské spoločnosti. Tento jav sa absolútne vymyká zdravému rozumu. A pochybujem, že niektorí z voličov strany SMER rozumie, prečo to strana SMER urobila. A pochybujem, že to niekto z nich podporuje. Som, samozrejme, rád, že tá osem dní trvajúca diskusia, a môže trvať aj dlhšie, vážení páni a vážené dámy, priniesla aspoň čiastkový úspech v tom, že minister avizuje isté zníženie týchto navrhovaných vyšších poplatkov. Som sám zvedavý, s čím konkrétne príde.

    Ja mám jeden z pozmeňujúcich návrhov, ktorý poviem o chvíľu. A poviem teda svoju predstavu.

    Článok V, zmena v zákone o zdravotnom poistení, kde teda zvýšenie odvodov sa, samozrejme, týka nielen odvodov na sociálne poistenie, ale aj odvodov na zdravotné poistenie. Čiže dohodári, samostatne zárobkovo činné osoby aj zamestnanci budú platiť viac na zdravotné poistenie. To je celý vtip. Toľko je moja reakcia na úvodné slová pána ministra.

    A teraz dovoľte, aby som predniesol svoje pozmeňujúce návrhy. Ako som už avizoval, je ich 14. Pre tých, ktorí majú záujem, mám tu pripravený stručný zoznam týchto 14 pozmeňujúcich návrhov, pretože je mi jasné, že nebude jednoduché orientovať sa pri hlasovaní, ak budete chcieť niektorý z týchto návrhov podporiť. Poďme teda po poriadku.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka odstránenia tvrdosti zákona pri priznávaní predčasného starobného dôchodku sporiteľom. Prečítam ho.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    V článku I body 14 a 15 znejú:

    „14. V § 67 ods. 2 v úvodnej vete sa za slovo „dôchodok“ vkladajú slová „aj vtedy“.“

    „15. V § 67 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b) ktoré znie: „b) získal obdobie starobného dôchodkového sporenia najmenej päť rokov“.“ Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

    Dovoľte, aby som odôvodnil tento pozmeňujúci návrh.

    Vládny návrh zákona diskriminuje pri priznávaní predčasných starobných dôchodkov poistencov, ktorí sú sporiteľmi podľa osobitného predpisu podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Ak by bol prijatý vládny návrh, sťažil by sa prístup k predčasným starobným dôchodkom sporiteľom. Došlo by k tomu preto, lebo podľa § 68 ods. 4 a § 66 ods. 6 sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia. Poistenec, ktorý je sporiteľ, tak podmienku, aby výška sumy predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, splní ťažšie ako poistenec, ktorý sporiteľom nie je a ktorého výška predčasného starobného dôchodku sa mu nekráti.

    Takýto diskriminačný prístup súčasne môže byť pre sporiteľov, ktorí chcú v budúcnosti požiadať o predčasný starobný dôchodok, dôvodom, prečo budú prinútení vystúpiť z 2. dôchodkového piliera.

    Preto navrhujem podmieniť vznik nároku na predčasný starobný dôchodok v sume vyššej ako 0,6-násobok životného minima získaním najmenej piatich rokov starobného dôchodkového sporenia, pričom ten poistenec, ktorý je sporiteľom v 2. pilieri, ale nezískal päť rokov starobného dôchodkového sporenia, bude mať tiež nárok na predčasný starobný dôchodok, ale len v sume vyššej ako 1,2-násobok sumy životného minima.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka zavedenia takzvaného výhodnejšieho zodvodenia dohôd aj pre poberateľov výsluhových dôchodkov, pretože ak by sa schválil vládny návrh, tak poberatelia výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov by boli diskriminovaní v podmienkach platenia odvodov zo svojich príjmov získaných na dohody. Dovoľte predniesť znenie tohto návrhu.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 2 znie: „2. V § 4 odseky 1 a 2 znejú:

    Odsek 1: „Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej základné právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, a c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.“

    Odsek 2: „Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 s 3, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.“.“

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 3. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I body 4 a 5 znejú:

    „4. V § 7 odsek 3 znie: „Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s a) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, b) fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, c) fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.“.“

    „5. § 20 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká a) priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, b) dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.“.“

    Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie: „23. V § 128 odsek 4 znie: „Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.“.“

    V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V body 1, 2 a 10 znejú:

    „1. V § 10b ods. 1 písm. a) sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru" nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku“.“ Máme tam odkaz pod čiarou 19, kde poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie: „19) § 65 a 65a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“

    “2. V § 11 ods. 3 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku“.“

    „10. V § 29b ods. 11 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku“.“

    Dovoľte k tomu povedať odôvodnenie.

    Podľa vládneho návrhu fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru majú byť sociálne poistené. Pritom výhodnejšie postavenie budú mať študenti pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov a poberatelia starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, lebo budú iba povinne dôchodkovo poistení a nebude sa ich týkať ani povinné verejné zdravotné poistenie.

    Výhodnejšie podmienky by sa však mali vzťahovať nielen na poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, ale aj na poberateľov výsluhových dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku a invalidných výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inak pôjde o diskrimináciu a nerovné postavenie uvedených skupín osôb.

    Naviac, v § 128 ods. 4 sa výnimka, ktorá sa týka osôb, ktoré neplatia poistné na invalidné poistenie rozširuje aj na poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, poberatelia starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov tam už sú, čiže pribúdajú nám tam bývalí policajti a vojaci, tak aby to bolo spravodlivé.

    To bol druhý pozmeňujúci návrh.

    Prejdime ďalej, na tretí pozmeňujúci návrh. Ide v ňom o zrušenie vládneho návrhu na zvyšovanie poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Dovoľte predniesť samotný pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku IV bod 38 znie: „38. V § 63a ods. 3 písm. b až d) znejú: „b) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v akciovom negarantovanom dôchodkovom fonde, c) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 5 písm. a) a písmeno d) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 5 písm. b)“.“

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku IV bod 118 znie: „118. V prílohe č. 3 sa vypúšťajú slová "v zmiešanom dôchodkovom fonde a v akciovom".“

    Dovoľte odôvodniť tento pozmeňujúci návrh.

    Vládou navrhované zvýšenie hornej hranice odplaty za správu dôchodkového fondu nie je akceptovateľné. Súčasné horné hranice odplát za správu dôchodkového fondu považujeme za dostatočné. Ich zvýšenie by šlo na úkor majetku sporiteľov a znamenalo by to zníženie ich dôchodkov v budúcnosti.

    Rovnako nie je akceptovateľné ani vládou navrhované zvýšenie odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Súčasná výška odplaty, ktorá je 5,6 % zo zhodnotenia majetku, je primeraná a dostatočne motivujúca pre správcovskú spoločnosť.

    Pripomeniem ešte raz pre tých, ktorí tu neboli, respektíve nevedia, že v súčasnosti sa výška poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti pohybuje na úrovni 29 mil. eur ročne. A ak by sa prijal vládou predložený návrh na zvýšenie poplatkov, tak by to znamenalo zvýšenie príjmov pre správcovské spoločnosti prakticky o 18 mil. ročne. A tých 18 mil. by šlo na úkor sporiteľov.

    Preto bol takto formulovaný môj pozmeňujúci návrh. A dúfam, že aj on získa vašu podporu.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh hovorí o znížení sadzby pre tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne. Dovoľte, aby som ho predniesol.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie: „40. V § 168 ods. 2 písm. a) sa slová „2,4 %“ nahrádzajú slovami „2,0 %“.“ Doterajšie body 40 až 50 sa označujú ako body 41 až 51.

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V bode 51 sa vypúšťa § 293cg. Doterajšie § 293ch až § 293cp sa označujú ako § 293cg až § 293co.

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V bode 51 § 293co znie: „V rokoch 2013 a 2014 sa správny fond tvorí a) najviac vo výške 2,1 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity, b) z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok, c) vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, d) z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura v Slovenskej republike, e) z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne, f) z úrokov na účte správneho fondu, g) z poriadkových pokút podľa § 202, h) z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu, i) z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. a), b) 1. bode, f) a m), j) z ostatných príjmov.".

    Dovoľte odôvodniť tento pozmeňujúci návrh.

    Navrhuje sa zníženie tvorby správneho fondu na najviac 2 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity.

    Podľa doložky vplyvov k vládnemu návrhu zákona z dôvodu vyšších príjmov na sociálne poistenie sa zvýšia príjmy správneho fondu Sociálnej poisťovne, a to o sumu 6,6 mil. eur v roku 2012, 14,4 mil. eur v roku 2013, v roku 2014 vo výške 16,3 mil. eur a v roku 2015 vo výške 18,1 mil. eur. Nie je možné súhlasiť s tvrdením, že o uvedené sumy možno očakávať nárast výdavkov Sociálnej poisťovne, myslím tým výdavky na réžiu, na chod Sociálnej poisťovne. Podľa môjho názoru ku konsolidácii verejných financií by mali prispievať aj jednotlivé verejnoprávne inštitúcie vrátane Sociálnej poisťovne.

    Pozitívnym príkladom pri šetrení verejných výdavkov je pritom samotná Sociálna poisťovňa. V roku 2010 sa správny fond Sociálnej poisťovne znížil z pôvodne plánovaných 137 mil. eur na 128 mil. eur. V roku 2011 sa správny fond Sociálnej poisťovne tvoril vo výške už len 116 mil. eur. Od januára do mája 2012 sa správny fond Sociálnej poisťovne čerpal na úrovni 43,96 mil. eur, čo je v prepočte na celý kalendárny rok suma 106 mil. eur, pričom tvorba správneho fondu na rok 2012 bola rozpočtovaná na sumu 113 mil. eur. Pripomeniem, že za týmito pozitívnymi číslami je manažment Sociálnej poisťovne na čele dnes už s bývalým generálnym riaditeľom pánom Ľubošom Lopatkom.

    Každá jedna desatina percenta z poistného v tej sadzbe do správneho fondu znamená pre tvorbu správneho fondu príjem približne 4,5 mil. eur. Zníženie tvorby správneho fondu na 2 % v roku 2015 tak bude znamenať pokles príjmov približne o 18 mil. eur. O túto sumu však správny fond v konečnom dôsledku nepríde, pretože sú tu tie vyššie príjmy, tak ako to uvádza doložka vplyvov k vládnemu návrhu zákona. Čiže toto zníženie sa v konečnom dôsledku nedotkne správneho fondu Sociálnej poisťovne, ktorý zostane zachovaný na súčasnej výške.

    V rokoch 2013 a 2014 sa v prechodných ustanoveniach navrhuje tvorba správneho fondu vo výške 2,1 % z poistného, čo zodpovedá očakávanému zvýšeniu príjmov na sociálne poistenie v týchto rokoch.

    To bol štvrtý pozmeňujúci návrh.

    Prejdime k piatemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorého obsahom je úplné zrušenie všetkých vládou navrhovaných zmien v 2. dôchodkovom pilieri.

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 12. Doterajšie body 13 až 50 sa označujú ako body 12 až 49.

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťajú body 22 a 23. Doterajšie body 24 až 49 sa označujú ako body 22 až 47.

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 47 sa vypúšťajú § 293cf a § 293cg. Doterajšie § 293ch až § 293cp sa označujú ako § 293cf až § 293cn.

    Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 47 sa vypúšťajú § 293cm a 293cn.

    Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. Článok IV sa vypúšťa. Doterajšie články V až VII sa označujú ako články IV až VI.

    Dovoľte odôvodniť tento pozmeňujúci návrh.

    Vládny návrh zákona mení zásadným spôsobom podmienky sporenia v 2. dôchodkovom pilieri. Cieľom takejto úpravy je získať zdroje do štátneho rozpočtu na úkor majetku sporiteľov. S takouto úpravou zásadne nesúhlasíme. Preto sa navrhuje vypustiť tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré vedú práve k takejto úprave. Pre prehľadnosť jednotlivých vypúšťaných novelizačných bodov, resp. jednotlivých paragrafov v novelizačných bodoch, ktoré nenasledujú bezprostredne za sebou, je pozmeňujúci návrh rozdelený do štyroch bodov.

    Osobitným bodom 5 sa vypúšťa celý novelizačný článok IV. Čiže vypúšťa sa zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Čiže ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, to bol piaty pozmeňujúci návrh.

    Šiesty pozmeňujúci návrh sa týka urýchlenia zmien, ktoré sú navrhované v 1. dôchodkovom pilieri. Dovoľte mi predniesť samotný pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 11 znie: „Za § 65 sa vkladá § 65a, ktorý znie:

    Odsek 1: „Od 1. januára 2015 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.“

    Odsek 2: „Na účely určovania dôchodkového veku a) stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná Štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy, b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol, c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku, e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.“

    Odsek 3: „Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov Štatistického úradu; a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“

    Odsek 4: „Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2014 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva.“.“

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I body 17 až 19 znejú:

    „17. § 82 vrátane nadpisu „Zvyšovanie dôchodkových dávok“ znie:

    Odsek 1: „Dôchodková dávka sa a) do 31. decembra 2015 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) od 1. januára 2016 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“

    Odsek 2: „Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.“

    Odsek 3: „Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a predčasný starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku.“

    Odsek 4: „Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.“

    Odsek 5: „Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.“

    Odsek 6: „Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku.“

    Odsek 7: „Sirotský dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a sirotský dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje podľa ods. 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí a) v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku, b) v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku.“

    Odsek 8: „Od 1. januára 2016 sa dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa ods. 1 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.“

    Odsek 9: „Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a).“

    Odsek 10: „Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa ods. 1 písm. a).“

    Odsek 11: „Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.“

    Odsek 12: „Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa ods. 8.“

    Odsek 13: „Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši o pomernú časť pevnej sumy ustanovenej podľa ods. 12 písm. a), ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.“

    Odsek 14: „Na zvýšenie dôchodkovej dávky od 1. januára 2016 je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.“

    Odsek 15: „Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.“

    Odsek 16: „Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.“

    Odsek 17: „Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.“

    Odsek 18: „Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.“

    Odsek 19: „Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.“

    Odsek 20: „Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.“.“

    “18. V § 89 odsek 8 znie: „Úrazová renta sa a) do 31. decembra 2015 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) od 1. januára 2016 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“.“

    “19. § 89 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:

    Odsek 9: „Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje a) podľa ods. 8 písm. a) o percento, ktoré sa určí 1. v roku 2014 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, 2. v roku 2015 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, b) podľa ods. 8, písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien.“

    Odsek 10: „Percento zvýšenia úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo; a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušnému kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania.“.“

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 50 § 293cm znie: „Na zvyšovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých, a na zvyšovanie plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorých výplatu prevzala Sociálna poisťovňa od 1. augusta 2006 od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sa a) od 1. januára 2013 do 31. decembra 2015 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. a), b) od 1. januára 2016 vzťahuje § 89 ods. 9 písm. b).“

    Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. Článok VII „Účinnosť“ znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2012 okrem čl. I bodov 1 až 7, bodov 16 až 22, bodov 25 až 49, § 293ch až § 293 cp v bode 50, čl. II a čl. III, čl. IV bodov 1 až 8, bodov 10 až 105, bodov 107 až 116, § 123ae až § 123aj v bode 117, bodov 118 a 119, článkov V a VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013, čl. IV bodu 106, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2014, a okrem čl. I bodov 8 až 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2014.“

    Dovoľte mi odôvodniť ešte raz tento pozmeňujúci návrh.

    V súlade s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému sa navrhuje urýchliť zavedenie mechanizmu postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku vyjadrenom v celých rokoch (tzv. referenčný vek). Úprava dôchodkového veku sa vykoná prvýkrát od 1. januára 2015.

    Navrhuje sa rýchlejší prechod na spôsob zvyšovania dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktorý objektívne vyjadruje objem a charakter životných nákladov dôchodcov, a to už od roku 2016.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, to bol šiesty pozmeňujúci návrh.

    Prejdeme ďalej k siedmemu pozmeňujúcemu návrhu. Budem pokračovať siedmym pozmeňujúcim návrhom, ktorého podstatou je na rozdiel od vládneho návrhu, ktorým sa zvyšuje tzv. minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činných osôb na 50 % priemernej mzdy, čo znamená sumu 393 eur, čo znamená odvody vo výške 185 eur mesačne na všetky odvody, čo znamená zvýšenie o 25 eur mesačne, to, že v mojom pozmeňujúcom návrhu, naopak, navrhujem, aby sa minimálny základ samostatne zárobkovo činných osôb znížil na 40 % priemernej mzdy, čo znamená sumu 314 eur a 40 centov, čo by teda malo za dôsledok, že tzv. minimálne odvody pre SZČO klesnú zo súčasných približne 160 eur na 148 eur, čo by znamenalo zníženie odvodov pre SZČO o 12 eur mesačne. Chcem zdôrazniť, že nejde o žiadny lacný populizmus, ale ide o prebratie filozofie, ktorú sme navrhovali za vlády Ivety Radičovej v daňovo-odvodovej reforme. Dovoľte teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 141).

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I body 26 a 33 znejú:

    “26. V § 138 ods. 5 sa slová „44,2 %“ nahrádzajú slovami „40 %“.“

    “33. V § 138 ods. 14 a 16 sa slová „44,2 %“ nahrádzajú slovami „40 %“.“

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 5 znie: „5. V § 13 ods. 10 sa slová „44,2 %“ nahrádzajú slovami „40 %“.“

    Dovoľte mi ešte raz odôvodniť tento návrh.

    Podľa vládneho návrhu zákona by sa mali tzv. minimálne vymeriavacie základy pre samostatne zárobkovo činné osoby, ale aj pre dobrovoľne poistené osoby a pre tzv. samoplatiteľov na verejné zdravotné poistenie zvýšiť zo súčasných 44,2 % priemernej mzdy na 50 % priemernej mzdy. Minimálne vymeriavacie základy platné počas roka 2012 vo výške 339 eur a 89 centov by sa tak od 1. januára 2013 skokovite zvýšili na sumu 393 eur. Poistné z týchto základov by sa od 1. januára 2013 zvýšilo približne o 25 eur mesačne, teda o 300 eur ročne. Takéto zvýšenie by sa dotklo približne 200 000 živnostníkov na účely zákona o sociálnom poistení, 250 000 živnostníkov na účely zákona o zdravotnom poistení, 15 000 dobrovoľne poistených osôb a 100 000 samoplatiteľov na verejné zdravotné poistenie. Výška odvodov je pre drvivú väčšinu živnostníkov kľúčová a zvyšovanie tzv. minimálnych odvodov môže byť pre časť živnostníkov likvidačné. V súvislosti s pretrvávajúcou ekonomickou krízou je, naopak, vhodné živnostníkov podporiť znížením povinných odvodov.

    Ak by sa minimálny vymeriavací základ znížil na 40 % priemernej mzdy, znamenalo by to, že od 1. januára 2013 by bol vo výške 314 eur a 40 centov a odvody z tohto základu by boli približne 148 eur. Živnostníci by tak v porovnaní s rokom 2012 platili mesačne o 12 eur menej, čo za celý rok znamená o 144 eur menej.

    Argument vlády, podľa ktorého živnostníci v budúcnosti doplatia na nižšie minimálne vymeriavacie základy, nie je korektný. Po prvé, minimálny základ je rovnako daný nielen pre dôchodkové poistenie, ale aj pre nemocenské poistenie alebo verejné zdravotné poistenie. Najmä pri verejnom zdravotnom poistení ide vlastne o daň a zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu znamená zvýšenie tejto zdravotnej dane. Po druhé, aj pri minimálnom základe na úrovni 40 %, tak ako navrhujem, priemernej mzdy pri uplatnení princípu antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu ako 22 % z rozdielu medzi priemerným osobným mzdovým bodom poistenca a hodnotou 1,00 by aktuálne priznaný dôchodok živnostníka, ktorý bol poistený 40 rokov z takto stanoveného minimálneho základu, dosiahol sumu približne 210 eur. Po tretie, ak by sme aj uznali potrebu navýšenia minimálneho základu kvôli výške budúceho dôchodku, aké potom budú dôchodky tých zamestnancov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, resp. za mzdu nižšiu ako 393 eur, aké budú minimálne dôchodky dohodárov, ktorí budú platiť dôchodkové poistenie často z toho symbolického 1 eura? Ak by si nebodaj niekto 40 rokov ako dohodár platil odvody na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 1 euro, čo teoreticky je možné, tak, vážení priatelia, jeho dôchodok by činil 25 centov. To je len pre zaujímavosť a prebratie niektorých driemajúcich kolegov. Po štvrté, nikto nemôže vedieť ani predpokladať, aké budú dôchodky z 1. priebežného piliera o 10, 20 alebo 30 rokov. Zato istotou môžeme povedať, že zvýšenie minimálnych odvodov sťaží podnikanie veľkej skupine živnostníkov okamžite a časť z nich donúti ukončiť živnosť. Aké potom budú ich dôchodky, ak budú nezamestnaní?

    Zvýšenie minimálnych odvodov pre dobrovoľne poistené osoby môže časť z nich prinútiť odhlásiť sa z dobrovoľného poistenia, čím Sociálna poisťovňa úplne príde o príjmy z ich poistenia.

    A zvýšenie poistného na verejné zdravotné poistenie pre tzv. samoplatiteľov o približne 7,50 eur mesačne na novú sumu 55 eur mesačne pre rok 2013 bude mať za dôsledok pre mnohých z nich zmenu svojho statusu, a nie facebookového, ale toho samoplatiteľského. Čiže podobne ako sme to nešťastným spôsobom urobili my v roku 2011, stane sa to, že veľká časť z nich prejde zo stavu dobrovoľne nezamestnaných do stavu evidovaných nezamestnaných, prihlásia sa na úrady práce. Stanú sa tak poistencami štátu. Zdravotná poisťovňa tak potom za nich zinkasuje namiesto tých súčasných už dosť vysokých 47 eur 58 centov nie tých navrhovaných nových 55 eur, ale len 34 eur, ktoré za svojich poistencov platí štát. Súčasne tak bude zaťažený štát, keďže povinnosť platiť poistné za tieto osoby prejde na štát. Zvýši sa zároveň administratívne zaťaženie pracovníkov na úradoch práce, pribudnú ďalší nezamestnaní a nie je vylúčené, že títo noví evidovaní nezamestnaní si zároveň požiadajú aj o dávky v hmotnej núdzi a tak ďalej. A, pán minister, vás by malo zaujímať aj to, že sa vám zhoršia štatistiky, pokiaľ ide o evidovaných nezamestnaných, čo určite nepoteší.

    Toľko siedmy pozmeňujúci návrh.

    Prejdime ďalej k ôsmemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorého podstatou je zmiernenie nového koeficientu pre určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141)

    Prvý bod ôsmeho pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 25 znie: „25. V § 138 ods. 2 prvá veta znie: „Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je znížený o zaplatené poistené na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,82.“.“

    Druhý bod ôsmeho pozmeňujúceho návrhu. V článku I bode 50 § 293cj znie:

    Odsek 1: „Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa do 30. júna 2013 alebo do 30. septembra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, použije § 138 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2012.“

    Odsek 2: „Na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2014 nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2013.“

    Odsek 3: „Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je od 1. júla 2013 alebo od 1. októbra 2013, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2012, podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.“

    Odsek 4: „Pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely odseku 3 je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa odseku 3 platí § 138 ods. 6, 7, 12 a 17 rovnako.“

    Tretí bod ôsmeho pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 3. znie:

    Odsek 2: „Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutých v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,82.“

    Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 6. znie: „6. V § 16 ods. 2 písmeno b) znie: „b) samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. c)) z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra, a koeficientu 1,82“.“

    Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 11 znie: „Za § 38a sa vkladá § 38b, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013“ znie:

    Odsek 1: „Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby vypočítaný v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2011 sa na rok 2013 nepoužije.“

    Odsek 2: „Na určenie výšky preddavkov na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 nepoužije § 16 ods. 2 písm. b) a ods. 3 prvá veta.“

    Odsek 3: „Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby sa na rok 2013 určí vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. c)) z podielu pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v roku 2011, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.“

    Odsek 4: „Pomerná časť základu dane podľa odseku 3 je časť základu dane podľa odseku 3 pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období.“

    Odsek 5: „Na určenie vymeriavacieho základe samostatne zárobkovo činnej osoby zo základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2013 sa nepoužije § 13 ods. 2.“

    Odsek 6: „Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je za rok 2013 vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutých v roku 2013, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, povinný príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1,9.“.“

    Dovoľte odôvodniť tento návrh.

    Zvýšenie vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby navrhované vo vládnom návrhu nezohľadňuje dostatočne špecifiká výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Preto sa navrhuje zvýšenie koeficientu, ktorým sa delí pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutá vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá nie je znížená o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, z vládou navrhovanej hodnoty 1,482 na 1,82. Pre samostatne zárobkovo činné osoby to bude znamenať nižšiu odvodovú záťaž ako podľa vládneho návrhu. Úmerne tomu sa navrhuje upraviť aj prechodné ustanovenia.

    Na záver zdôrazním, že, znova, nejde o žiadny lacný populizmus, ide o faktické prevzatie úpravy vymeriavacieho základu a odvodového zaťaženia pre samostatne zárobkovo činné osoby z daňovo-odvodovej reformy, tak ako ju navrhovala vláda Ivety Radičovej.

    To bol ôsmy pozmeňujúci návrh.

    Prejdem na deviaty pozmeňujúci návrh. Jeho podstatou je, aby sme nepožadovali platby samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá už je povinne poistená ako zamestnanec, z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu. Dovoľte, aby som predniesol tento návrh, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    V článku I sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie: „27. V § 138 ods. 5 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Na vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je zároveň zamestnancom, sa nevzťahuje vymeriavací základ podľa prvej vety.“.“ Doterajšie body 27 až 50 sa označujú ako body 28 až 51.

    A teraz dovoľte, aby som tento návrh poriadne odôvodnil.

    Navrhuje sa, aby samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá už je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec, platila poistné z vymeriavacieho základu určeného podľa § 138 ods. 2, pričom sa na takéto osoby nebude vzťahovať povinnosť platiť poistné z tzv. minimálneho základu.

    Takéto osoby sú už totiž zabezpečené v prípade poistnej udalosti, napr. práceneschopnosti, pri invalidite alebo pri dosiahnutí dôchodkového veku, sú zabezpečené z poistného vzťahu zamestnanca, a preto je zbytočné od nich požadovať, aby poistné z príjmu, ktorý dosahujú popri zamestnaní ako samostatne zárobkovo činné osoby, bolo v tzv. minimálnej výške, ktorá je teda dnes 160 eur a podľa vládneho návrhu by mala stúpnuť na 185 eur.

    Súčasný stav, keď aj osoby podnikajúce popri zamestnaní musia platiť v prípade prekročenia hranice obratu poistné najmenej z minimálneho základu, je demotivujúce a je brzdou pri rozvoji podnikania v Slovenskej republike. Možno predpokladať, že schválením uvedeného návrhu mnohé osoby, pre ktoré to bolo doteraz prekážkou, začnú podnikať popri zamestnaní, zlepšia si tak svoju finančnú situáciu a súčasne postupne začnú platiť z týchto svojich nových príjmov dane a odvody do rozpočtov či Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, štátneho rozpočtu, čím získa nové zdroje tak Sociálna poisťovňa, tak zdravotné poisťovne, ako aj štátny rozpočet.

    Riešenie, ktoré je podstatou tohto návrhu, je pritom od roku 2005 skutočnosťou v zákone o zdravotnom poistení. Čiže tam to už 7 rokov takto funguje. A osoby, ktoré podnikajú popri zamestnaní, nie sú, pokiaľ ide o zdravotné poistenia, zaťažené tzv. minimálnymi odvodmi, ale platia zdravotné odvody z toho príjmu, ktorý skutočne dosahujú.

    To bol deviaty pozmeňujúci návrh .

    Dovoľte, aby som prešiel na desiaty pozmeňujúci návrh. Jeho podstatou je zmiernenie vládou navrhovanej tvrdosti pri stanovení maximálneho vymeriavacieho základu, kde vláda navrhuje zvýšiť maximálne vymeriavacie základy na 5-násobok priemernej mesačnej mzdy. V mojom návrhu zaznie, aby tento strop pre odvody bol stanovený na úrovni 4-násobku priemerného mesačného zárobku.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    V článku III sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. V § 32a sa vypúšťa odsek 2.“

    Prepáčte, došlo k omylu, materiály sa mi pomiešali. Ešte raz sa vrátim od začiatku k desiatemu pozmeňujúcemu návrhu. Vtedy, keď mi to padlo na zem, sa mi to pomiešalo. Takže prepáčte, kolegyne a kolegovia, ospravedlňujem sa vám za malé zdržanie.

    Ešte raz k desiatemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorého podstatou je nastavenie maximálneho vymeriavacieho základu na 4-násobok priemernej mzdy.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 27 znie: „27. V § 138 ods. 6 písm. a) sa slovo „1,5-násobok“ nahrádza slovom „4-násobok“.“

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. Bod 28 sa vypúšťa. Doterajšie body 29 až 50 sa označujú ako body 28 až 49.

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I bod 29 znie: „29. V § 138 odsek 9 znie: „Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.“.“

    Štvrtý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V bod 4 znie: „4. V § 13 ods. 9 písm. b) sa slovo „36-násobok“ nahrádza slovom „48-násobok“.“

    Piaty bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V body 8 a 9 znejú:

    „8. V § 16 ods. 8 sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.“

    „9. V § 19 ods. 1 písm. a) 2. a 3. bode sa slovo „trojnásobok“ nahrádza slovom „štvornásobok“.“

    Dovoľte odôvodniť návrh ešte raz. Zjednotenie tzv. maximálneho vymeriavacieho základu sa navrhuje vo výške štvornásobku priemernej mzdy. Takáto úprava znamená zvýšenie odvodového zaťaženia poistencov, ktorých príjem je medzi 1,5-násobkom až štvornásobkom priemernej mzdy, nie je však natoľko demotivujúca ako pôvodný vládny návrh.

    To bol desiaty pozmeňujúci návrh.

    Prejdem ďalej na jedenásty pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je zavedenie odpočítateľnej položky pri odvodoch z dohôd. Ak by sa tento návrh presadil a získal vašu podporu, znamenalo by to, že odvody z dohôd sa budú platiť až od príjmu nad 190 eur mesačne.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie: „34. Za § 138 sa vkladá § 138a, ktorý vrátane nadpisu „Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu“ znie:

    Odsek 1: „Zamestnancovi, ktorý je fyzickou osobou v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa vymeriavací základ dosiahnutý z výkonu zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v rozhodujúcom období na platenie poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie znižuje o odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu (ďalej len „odpočítateľná položka“).“

    Odsek 2: „Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 má právo na pravidelný mesačný príjem, odpočítateľná položka je 190 eur za kalendárny mesiac; ak má právo na nepravidelný príjem, suma odpočítateľnej položky sa určí ako súčin odpočítateľnej položky pripadajúcej na jeden kalendárny deň a počtu dní rozhodujúceho obdobia na určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.“

    Odsek 3: „Pri určení sumy odpočítateľnej položky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov zaokrúhľujú na štyri desatinné miesta a výsledná suma odpočítateľnej položky sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.“.“

    Doterajšie body 34 až 50 sa označujú ako body 35 až 51.

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V článku V sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: „6. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu „Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu“ znie:

    Odsek 1: „Zamestnancovi sa vymeriavací základ dosiahnutý z výkonu zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru v rozhodujúcom období znižuje o odpočítateľnú položku z vymeriavacieho základu (ďalej len „odpočítateľná položka“).“

    Odsek 2: „Odpočítateľnú položku si môže zamestnanec uvedený v odseku 1 uplatniť u každého zamestnávateľa, u ktorého má takýto príjem, najviac do výšky 190 eur za kalendárny mesiac.“

    Odsek 3: „Suma odpočítateľnej položky je najviac 2 280 eur za kalendárny rok v úhrne u všetkých zamestnávateľov.“.“

    Doterajšie body 6 až 11 sa označujú ako body 7 až 12.

    Dovoľte mi odôvodniť tento návrh.

    Zavedením odvodov z dohôd, ktoré predpokladá vládny návrh zákona, by sa malo zamedziť špekulatívnemu uzatváraniu dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru s cieľom obísť platenie odvodov. S tým možno súhlasiť, pokiaľ ide o dohody uzatvárané na sumu, ktorá sa tu približuje, respektíve prevyšuje obvyklú sumu miezd či odmien za prácu vykonávanú na pracovnú zmluvu, napríklad aj na polovičný úväzok. Pri práci na dohodu uzatvorenej na relatívne vyššiu sumu odmeny sa tak v súčasnosti legálne obchádza povinnosť platenia odvodov, čo je nespravodlivé voči všetkým ostatným zamestnancom, či živnostníkom, ktorí odvody platia.

    Veľká časť dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa však v praxi uzatvára nie s cieľom obísť platenie odvodov, ale ako forma jednoduchého a nekomplikovaného právneho vzťahu v prípade potreby vykonania jednorazových, krátko trvajúcich prác, alebo prác v malom rozsahu. Typickým príkladom sú dohody uzatvárané medzi zamestnávateľmi, ktorými sú mimovládne organizácie, športové či iné záujmové kluby, a fyzickými osobami, ktoré pre takýchto zamestnávateľov vykonávajú prácu malého rozsahu, napríklad pomoc pri organizovaní podujatí. Iným dobrým príkladom sú centrá voľného času, ktoré na dohody v rozsahu odmeny niekoľkých desiatok eur mesačne zamestnávajú externých pracovníkov pri vedení krúžkov pre deti a podobne.

    Preto sa navrhuje zníženie vymeriavacieho základu z príjmov na dohodu o tzv. odpočítateľnú položku vo výške 190 eur mesačne.

    V praxi to bude znamenať, že poistné na sociálne a zdravotné poistenie sa bude platiť len z príjmov na dohodu prevyšujúcich sumu 190 eur mesačne. Pri zdravotnom poistení, kde je zavedený inštitút ročného zúčtovania, zároveň bude stanovený limit oslobodenia vo výške 2 280 eur za kalendárny rok.

    Dovolím si znova záverečnú poznámku. Nejde znova o žiadny lacný populizmus, ale o skopírovanie toho, čo sme mali v daňovo-odvodovej reforme, kde naším cieľom nebolo brutálne zaťažiť všetkých dohodárov platením vysokých odvodov od prvého eura príjmu, ale zamedziť špekuláciám tak, aby sme nepostihli študentov, dôchodcov alebo všetky iné osoby, ktoré si takýmto spôsobom skutočne len privyrobia k svojmu príjmu, ale aby toto opatrenie zasiahlo tých, ktorí zneužívajú inštitút dohôd na obchádzanie platenia odvodov.

    To bol teda jedenásty pozmeňujúci návrh.

    Nasleduje dvanásty pozmeňujúci návrh. Zmyslom tohto návrhu je zmeniť vo vládnom návrhu definíciu študenta v novelizácii Zákonníka práce tak, aby sa veková hranica zvýšila z vládou navrhovaných 25 rokov až na 30 rokov.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    V článku II bod 1 znie: „1. § 227 vrátane nadpisu nad paragrafom „Dohoda o brigádnickej práci študentov“ znie:

    Odsek 1: „Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 30 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 30 rokov veku.“

    Odsek 2: „Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.“.“

    Dovoľte odôvodniť tento návrh.

    Podľa vládneho návrhu možno dohodu o brigádnickej práci študentov uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 25 rokov veku.

    Dovoľte ešte malé odbočenie, aby bolo jasné, ako to je v zákone dnes, teda ešte pred vládnym návrhom. Dnes štatút študenta v Zákonníku práce upravený nie je vôbec. To znamená, používa sa pojem študent tak, ako je definovaný v zákone o vysokých školách. To znamená, že dnes nie je žiadnym spôsobom vekovým obmedzenie študentov, ktorí môžu využívať dohodu o brigádnickej práci študentov. Pokojne môže túto formu využívať aj študent, ktorý má 80 rokov, ak ešte študuje na nejakej vysokej škole, napríklad v externej forme štúdia. Čiže dnes Zákonník práce neobmedzuje ani externých študentov. A môžu takto pracovať. Samozrejme, stojí za úvahu, či takto široké chápanie pojmu študent napĺňa potrebu využívania tohto inštitútu.

    Preto je možné súhlasiť, aby vládny návrh upravil túto definíciu a spresnil ju, ale rozhodne nie spôsobom, aby sme za študentov považovali len ľudí do 25 rokov veku. V praxi totiž množstvo študentov dennej formy vysokoškolského štúdia má 25 a viac rokov veku. A medzi nich možno zaradiť prakticky všetkých študentov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia čiže doktorandov.

    Vládnym návrhom by sa sťažila možnosť získať príjem študentom denného štúdia 25-ročným a starším, resp. ich príjem by bol viac zaťažený odvodmi. Preto sa navrhuje posunutie vekovej hranice pre možnosť uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov až na 30 rokov veku, teda rovnako, ako je stanovený štatút študenta, za ktorého platí poistné na verejné zdravotné poistenie štát, v zákone o zdravotnom poistení. Čiže zjednotili by sme to so zdravotným poistením. To považujem tiež za dôležité.

    To bol dvanásty pozmeňujúci návrh.

    Prejdeme ďalej na trinásty pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je priznávať tzv. zamestnaneckú prémiu podľa zákona o dani z príjmov aj dohodárom.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    V článku III sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. V § 32a sa vypúšťa odsek 2.“ Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7 a doterajšie body 5 až 7 sa označujú ako body 6 až 8.

    Dovoľte odôvodnenie.

    Cieľom návrhu je uľahčiť získanie zamestnaneckej prémie osobám, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

    Zamestnanecká prémia bola v zákone o dani z príjmu zavedená od 1. januára 2009. Je to fakticky záporná, negatívna daň. Jej cieľom je zvýšiť čistý príjem zamestnanca s relatívne nízkym príjmom, ak zamestnanec spĺňa zákonom špecifikované podmienky.

    Jednou z týchto podmienok je, aby daňovník poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov. Do tohto obdobia sa však podľa platného právneho stavu nezapočítava taký kalendárny mesiac, za ktorý zamestnanec dosiahol posudzované príjmy len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To, že sa podľa doteraz platného právneho stavu pri časovom teste 6 kalendárnych mesiacov nezapočítaval mesiac, v ktorom daňovník dosahoval príjmy len na základe dohody, bolo dané tým, že z odmeny za prácu na dohodu zamestnanec neplatil doteraz odvody. Podľa vtedajšieho úmyslu zákonodarcu tak nebol dôvod, aby sa takýto mesiac zohľadnil a aby bol takýto zamestnanec zvýhodnený nielen neexistujúcimi odvodmi, ale aj nárokom na zamestnaneckú prémiu.

    Po navrhovanom zavedení platenia odvodov aj z príjmu na dohody, však stráca opodstatnenie doterajší dôvod nezapočítavania mesiaca, za ktorý mal daňovník príjem len na základe dohody, do tohto časového testu pre priznanie nároku na zamestnaneckú prémiu.

    Zároveň sa tak aspoň čiastočne zmierni administratívna záťaž zamestnávateľov pri vystavovaní potvrdení o príjme a pri posudzovaní nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu.

    To bol trinásty pozmeňujúci návrh.

    Štrnásty pozmeňujúci návrh. Jeho podstatou je umožnenie samostatného dobrovoľného nemocenského poistenia osobám, za ktoré platí dôchodkové poistenie štát.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    V článku I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:

    „5. V § 14 odsek 2 znie: „Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt25), ak a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti alebo je fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c), d) alebo e).“.“

    “6. V § 19 odsek 2 znie: „Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť a) fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt25) a 1. je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo 2. má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete, c) fyzická osoba uvedená v § 15 ods. 1 písm. c), d) alebo e).“.“

    Doterajšie body 5 až 50 sa označujú ako body 7 až 52.

    Dovoľte odôvodniť tento návrh.

    Navrhuje sa, aby dobrovoľné nemocenské poistenie bolo bez existencie súčasného dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti umožnené aj osobám, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené podľa § 15 ods. 1 písm. c), d) alebo e), a dôchodkové poistenie za ne platí štát. Sú to tieto fyzické osoby:

    Je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek“) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.

    Ďalej, je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, alebo podľa predošlého odseku, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.

    Ďalej, je to fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, a fyzická osoba, ktorá má podľa

    zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu v rozsahu

    najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, alebo podľa predošlého, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie.

    Rovnako sa navrhuje, aby uvedeným fyzickým osobám bolo umožnené dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti bez nutnosti súčasného dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného nemocenského poistenia.

    Uvedený návrh vyplýva z praktických skúseností po 1. januári 2011, keď bolo zavedené „balíkové“ dobrovoľné poistenie. Pre uvedené osoby je kompletné „balíkové“ dobrovoľné poistenie nevyhovujúce a zbytočné, pretože dôchodkové poistenie už za ne platí štát.

    Kolegyne a kolegovia, to bolo 14 pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem vám všetkým za vašu pozornosť a verím, že aspoň niektoré z týchto pozmeňujúcich návrhov si nájdu u vás porozumenie a vašu podporu. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Poliačik. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Pán poslanec.

  • Jozef, máš môj veľmi veľký obdiv. Je možné, že si práve zlomil rekord v dĺžke prejavu v Národnej rade, ale to asi služobne starší kolegovia by vedeli posúdiť. Ale každopádne tvoja snaha aspoň dodatočne nejakým spôsobom zmierniť dopady tohto zákona podaním takého množstva tak dobre spravených pozmeňujúcich návrhov je obdivuhodná. Ja ti tlieskam, gratulujem. A dúfam, že čo najviac z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré si predniesol, si nájde svoje uši na strane vládnej strany SMER a bude podporených. Ďakujem.

  • Chcete zareagovať, pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Požiadal o slovo pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorý, najskôr ho odôvodním, potom ho prečítam, súvisí s tým, čo odznelo aj vo vystúpení pána ministra, aj v diskusiách, v tých predchádzajúcich častiach.

    Podstatou návrhu je zachovanie pôvodnej úrovne poplatkov za vedenie a správu dôchodkových fondov, pričom môj návrh ponecháva ten navrhovaný motivačný poplatok, ktorý v konečnom dôsledku pomáha aj sporiteľom. Takže dovoľte, aby som prečítal konkrétne znenie.

    Prvý bod. V článku IV bod 38 znie: “38. V § 63a odsek 3 znie: „Odplata za správu dôchodkového fondu za jeden kalendárny rok správy dôchodkového fondu určená v štatúte dôchodkového fondu nesmie presiahnuť 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde."."

    Bod 2. V článku IV sa vypúšťa bod 40. V súvislosti s vypustením bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Bod 3. V čl. IV bode 117 § 123ag ods. 5 druhá veta znie: „Ustanovenia štatútu dôchodkového fondu, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú v tejto časti neplatné; do zosúladenia ustanovení štatútu dôchodkového fondu platia ustanovenia zákona.“

    Zároveň s týmto pozmeňujúcim návrhom dávam aj procedurálny návrh, a teda vynímam na osobitné hlasovanie body 31 a 44 spoločnej správy v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mihál, faktická poznámka. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.. Nech sa páči.

  • Gratulujem. Ale história zaznamenala, že vládny návrh zákona priniesol také zvýšenie poplatkov, aké je vo vládnom návrhu. A to už nikto z tej histórie nevymaže.

  • Za klub SDKÚ, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

    Technici, vymeňte to na screene, vymenili si poradie pán poslanec Kaník a pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, aj za akceptovanie tejto zmeny. Dámy a páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto zákonu, aj keď rozprava k tomuto zákonu trvá určite historicky najdlhšie zo všetkých rozpráv. Je to pochopiteľné, pretože ide o kľúčový zákon, ktorý vplýva na dôchodky, vplýva na verejné financie, vplýva na život bežných ľudí.

    Práve sme počuli pozmeňujúci návrh pána spravodajcu, ktorý znižuje poplatky DSS-kám. Beriem to ako uznanie argumentov, ktorými sa opozícia snažila po dlhé dni argumentovať, že týmto návrhom sa siaha na peniaze ľudí, ktorými si šetria na dôchodok, ale pomáha DSS-kám. Takže beriem to ako uznanie v tejto argumentácii a priznanie si, že naozaj všetko nie je v poriadku s týmto vládnym návrhom.

    Tento vládny návrh považujem za nezodpovedný, pretože už proces jeho prerokúvania bol veľmi pochybný. V tom procese boli porušené viaceré pravidlá. Konkrétne bol porušený aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti v čl. 9 ods. 3, podľa ktorého do 30. 6. mala byť zverejnená prognóza vývoja verejných financií. Nebolo to tak urobené, som presvedčený, preto, aby vláda mohla odôvodniť skrátené legislatívne konanie. A som presvedčený, že odôvodnila ho nepravdivo, pretože žiadne päťstomiliónové diery v rozpočte nie sú. Hovorili sme o tom už po mnohé dni. Nebudem sa teraz opakovať. Čiže vládny návrh považujem za nezodpovedný aj preto, že bol porušený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, po druhé, preto, že ruší existujúce riešenie v 2. pilieri, prehlbuje problém a odďaľuje toto riešenie do budúcnosti, po tretie, aj preto, lebo robí systém neudržateľným.

    Aj z tohto dôvodu dovoľte mi zdôrazniť, že ak bude prijatý tento návrh zníženia odvodov do 2. piliera o 500 mil. ročne, a teda oberú ľudí o túto sumu, tak sa okamžite obrátime na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť so žiadosťou o posúdenie tohto zákona vzhľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií na Slovensku i vzhľadom na udržateľnosť dôchodkového systému, pretože som presvedčený že tento návrh zhoršuje oboje, aj udržateľnosť dôchodkového systému, aj udržateľnosť verejných financií, teda škodí ľuďom.

    Bohužiaľ, konanie vlády považujem za nevysvetliteľné, pretože nešetrí, ale berie ľuďom. Takisto je nevysvetliteľné to, že konsolidáciu podľa rétoriky vlády majú platiť bohatí. Ale vláda berie bežným občanom, ktorých je v 2. pilieri 1,5 mil. To rozhodne nie sú tí najbohatší a, naviac, tí, ktorí na to neboli vôbec pripravení. Vieme, že ešte tri dni pred voľbami rétorika pána predsedu strany SMER a súčasného predsedu vlády bola diametrálne iná. A opakovane tvrdil, že odvody do 2. piliera sa nebudú meniť. Ja chápem, že keď som čítal mená podporovateľov petície, že práve tá konfrontácia vyvolávala napätie a vyvolávala u vládnych poslancov nevraživosť, ale to je práve tá konfrontácia, ktorá hovorí o tom, že ľudia si veľmi dobre pamätajú, čo sa hovorí a čo sa koná, ako sa plnia sľuby, a konfrontácia, ktorá hovorí o tom, že narastá počet ľudí, ktorí si neželajú zmeny v 2. pilieri.

    Považujem prerokovávanie k tomuto zákonu nielen za dlhé, ale aj nedôstojné, sústavným porušovaním pravidiel už v pripomienkovom konaní, zlým odôvodnením v skrátenom legislatívnom konaní i v priebehu rozpravy, keď bolo viackrát zasahované do rozpravy najmä opozičným poslancom.

    Podstata ale je, že tento návrh je škodlivý, po prvé, preto, lebo škodí ľuďom, berie im ich peniaze na dôchodok, po druhé, preto, lebo škodí nielen tým, ktorí si šetria na dôchodok, ale aj študentom, ktorí pracujú na dohodu, škodí živnostníkom a celkovo zhoršuje život drvivej väčšine ľudí na Slovensku, po tretie preto, lebo zákon škodí aj tým, že znižuje dôveryhodnosť štátu. Ak za šesť rokov je po tretíkrát otvorený 2. pilier, tak neprispieva to k stabilite a dôveryhodnosti nielen dôchodkového systému, ale i štátnych inštitúcií ako takých. Myslím si, že návrh tohto zákona škodí dôveryhodnosti štátu ako takého.

    Dovoľte mi preto predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujem vrátiť zmenu v 2. pilieri, ktorú navrhuje vláda z 9 na 4, späť na 9 %, pretože som presvedčený, že ľudia nemusia prísť ani o jedno euro a je mnoho iných spôsobov, ako konsolidovať verejné financie, nie tak, že budeme brať ľuďom z ich dôchodkových úspor.

    Pozmeňujúci návrh je nasledovný.

    K článku IV. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 62/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 137/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 105/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z. a zákona č. 546/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „1. Vypúšťa sa bod 9, ktorý znie: „V § 22 sa slová „9 %“ nahrádzajú slovami „4 %“.“.“

    Odôvodnenie. Tento návrh vypúšťa ustanovenie vládneho návrhu, ktorým sa znižuje výška odvodu do 2. dôchodkového piliera zo súčasných 9 % na 4 %.

    Cieľom predloženého návrhu je zachovať predpoklady na vyššie budúce dôchodky sporiteľov v 2. pilieri.

    Verím, že každému, kto má záujem na tom, aby ľudia neprišli o svoje úspory, tak bude záležať na podpore tohto návrhu.

    Dámy a páni, dovoľte mi ešte upriamiť pozornosť na mladých ľudí, osobitne na ľudí, ktorí si popri štúdiu privyrábajú dohodami. Vieme, že ich situácia sa v tomto návrhu zákona radikálne mení. A som zásadne proti tomu, aby sme obmedzovali najmä pre študentov prácu na dohodu takýmto drastickým zvýšením odvodov. Vieme, že máme jednu z najvyšších nezamestnaností mladých ľudí v Európskej únii. Vláda na jednej strane to chce riešiť tým, že z prostriedkov eurofondov pripravuje projekty, ktoré majú riešiť túto oblasť, ale na druhej strane mladým ľuďom hádže polená pod nohy tým, že im radikálne zvyšuje odvody. Budeme preto podporovať všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sme s kolegami podpísali preto, aby bola urobená výnimka pre ľudí vo veku do dvadsaťpäť rokov, ktorí študujú, aby sa im tieto odvody nezvyšovali, aby ostali zachované, pretože je dôležité, aby mladí ľudia mohli získavať pracovné návyky, získavať skúsenosti, aby ich mohli získavať tým, že zvyšujú svoju cenu na trhu práce, a lepšie sa uplatnili, keď vyštudujú. Keď si budú hľadať svoje zamestnanie alebo keď budú začínať podnikať, bude to omnoho lepšie a ľahšie, keď budú mať skúsenosti s prácou na dohodu popri štúdiu. Považujem to takisto za kľúčový prvok, ktorý budeme presadzovať nielen pri tomto zákone, ale dlhodobo.

    Zmeny, ktoré sa týkajú takisto živnostníkov v tomto zákone, považujem za likvidačné. A aj v priebehu tejto schôdze budeme prerokúvať návrhy, ktoré práve uľahčujú život živnostníkom, a nie naopak.

    Verím, dámy a páni, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum.

    Aj keď zatiaľ dlhý priebeh tejto prerokovávanej novely zákona tomu nenasvedčuje, chcem vás presvedčiť o tom, že poslanecký klub SDKÚ – Demokratickej strany bude vždy hájiť záujmy sporiteľov, vždy bude hájiť záujmy tých, ktorí si sporia na dôchodok, bude chrániť 2. pilier a bude robiť všetko pre to, aby ľudia o svoje úspory neprišli. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka za klub KDH do rozpravy.

  • Nebudem vás dlho zdržovať, ani do dvanástej, čiže muselo by sa stať inak niečo mimoriadne, ale to nepredpokladám. Nakoniec, už to povedal aj môj predrečník, toto nebolo skrátené konanie, ale toto bol skôr maratón rokovania o tomto zákone. Ale, nebojte sa, ja ho už nebudem predlžovať. Budem tiež skôr stručný.

    Je to škoda, a chcem opäť vyjadriť to poľutovanie, že sme o takom dôležitom zákone nerokovali štandardným spôsobom, vy ste to chceli mať rýchlo. Nakoniec ste tomu vôbec nezabránili. A myslím si, že my, opozícia, sme dosiahli aj keď len malé, ale malé víťazstvo. My sme v menšine, myslím si, dostatočne upozornili verejnosť, že nebol fér tento postup, ktorý ste zvolili, že chystáte na občanov veľa opatrení, ktoré ste chceli prijať rýchlo a poza chrbát verejnosti, bez diskusie a nakoniec vám to nevyšlo. A myslím si, že keby bola tá diskusia aj s verejnosťou, mnohé z tých opatrení, ktoré navrhujete, veľká časť verejnosti by akceptovala, pretože ľudia si uvedomujú vážnosť situácie.

    V tejto chvíli chcem dať verejný prísľub, a myslím si, že hovorím aj za iných v opozícii, že veci, ktoré považujeme za deformáciu nášho dôchodkového systému, keď budeme mať príležitosť a možnosť ovplyvňovať veci verejné z vládnych pozícií, tak vrátime naspäť. A určite to nebudeme robiť v skrátenom konaní.

    Môj pozmeňujúci návrh je iba jeden, symbolicky iba jeden, pretože aj forma obštrukcie, ktorú sme minulý týždeň zvolili, si myslím, by mala mať istú noblesu alebo čaro. A keďže si uvedomujem, že nemáme šancu vás nielenže prehlasovať, ale ani presvedčiť o správnosti mnohých našich argumentov, tak som sa obmedzil v pozmeňujúcich návrhoch iba na jeden návrh tak symbolicky ako gesto, možno aj preto, že viaceré návrhy, respektíve tie návrhy, ktoré doteraz napríklad prednášali moji kolegovia, či to bol pán poslanec Mihál alebo pán poslanec Štefanec, moji kolegovia rovnako podporia.

    A ten pozmeňujúci návrh, ktorý ja chcem predložiť, sa týka dĺžky sledovaného obdobia, keď sa porovnáva výkonnosť jednotlivých dôchodkových fondov. A vy to navrhujete zmeniť oproti súčasnému stavu. Tento návrh nie je nový, pretože aj keď bol Robert Fico prvýkrát vo vláde, tak sa toto obdobie zmenilo, možno si pamätáte, aj keď ste tu niektorí neboli, že keď sa prijímala dôchodková reforma, tak toto obdobie bolo šesťdesiat mesiacov, teda päť rokov. Robert Fico, alebo presnejšie, pán poslanec Madej vtedy pri novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení navrhol skrátiť toto obdobie zo 60 mesiacov na 6 mesiacov. Aké to malo dôsledky na sporiteľov alebo na správanie DSS-iek, to už tu vysvetľovali viacerí predrečníci v diskusii, aké to malo negatívne dôsledky na ich správanie. A, samozrejme, sú to negatívne dopady na sporiteľov, čo sa týka zhodnocovania ich úspor. A prečo to hovorím? Ja som očakával, že SMER, keďže sa nezmenil, bude pokračovať v tom istom smere. To znamená, keď teraz je to 60 mesiacov, že bude navrhovať ak nie 6 mesiacov, tak niečo medzitým, medzi šiestimi a šesťdesiatimi mesiacmi. Ale paradoxne vo vládnom návrhu navrhujete úplný opak. Vy idete opačným smerom, vy navrhujete porovnávať obdobia zhodnocovania úspor sporiteľov nie 60 mesiacov alebo terajších 5 rokov, ale 10, respektíve 15 rokov. Nepredpokladám, že toto je výrazom toho, že tomu nerozumiete, že to je otočenie o 180 stupňov vo vašom postoji k tomuto problému. Skôr si myslím, že to je výrazom niečoho iného. Predlžovanie tejto doby, tak ako ste to vy urobili v tom návrhu, je skôr v záujme tých, ktorí spravujú prostriedky sporiteľov, čiže tých DSS-iek. A keďže už tá kritika voči takémuto správaniu tu už odznela, ja by som chcel navrhnúť, aby sme zachovali v tejto otázke status quo. Myslím si, že tých 60 mesiacov je dostatočne dlhá doba a mali by sme to v tomto návrhu zákona tak nechať. Bolo by to z vašej strany, zo strany ministra, vlády aspoň jedno dobré gesto, že nechcete už úplne všetko zmeniť, a teda destabilizovať ten systém tak, že to bude vyžadovať potom o to väčšie zásahy do celého dôchodkového systému.

    Teraz dovoľte, aby som teda prečítal ten pozmeňujúci návrh.

    Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bode 43, týka sa to § 63d, novom odseku 3 sa v prvej vete slovo „10“ nahrádza slovom „5“.

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. IV bode 44, je to ten istý § 63d, novom odseku 4 sa v druhej vete slovo „15“ nahrádza slovom „7“.

    To znamená, sledované obdobie v súvislosti s povinnosťou dôchodkovej správcovskej spoločnosti dopĺňať majetok garantovaného dôchodkového fondu sa stanovuje na 5 rokov, tak ako to je teraz v platnom zákone. Rovnako zdôvodňujem to tým, že ide o dlhodobý charakter starobného dôchodkového sporenia. A táto lehota je úplne postačujúca. Zároveň sa umožňuje dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri zavedení garancií v takzvanom nepovinnom dôchodkovom fonde určiť dĺžku sledovaného obdobia v trvaní najviac 7 rokov.

    Nech sa páči, to je môj pozmeňujúci návrh.

    A ešte dve krátke poznámky si dovolím povedať teraz, keďže už sa nechystám v rozprave ďalej vystupovať.

    Robert Fico reagoval na rozpravu na rokovaní vlády, teda na rozpravu k tomuto zákonu tu v parlamente na tlačovke po rokovaní vlády. A ukazoval verejnosti to, ako sa zhodnotia prostriedky sporiteľov v 2. pilieri v porovnaní s tými, ktorí budú mať dôchodok z 1. piliera. A ukazoval tam to známe číslo mínus 11 %. Sčasti na túto reakciu predsedu vlády reagoval aj kolega poslanec Mihál, ktorý poukázal napríklad na zhodnocovanie prostriedkov v novom fonde dôchodkových správcovských spoločností, v tom indexovom.

    Ale ja by som ešte rád v tejto súvislosti spomenul, že aj ekonomický expert a poradca Roberta Fica ekonóm Vladimír Baláž považuje takéto komentovanie a hodnotenie a porovnávanie 2. a 1. piliera zo strany Roberta Fica za nekorektné. Je to jeho vlastný poradca, ktorý sám sa ďalej vyjadril, že vie veľmi dobre, že aj súčasná vláda si uvedomuje, že 1. pilier je takmer úplne v rukách politikov, takmer úplne je v rukách politikov a vlády, to znamená hovoriť o tom, ako to bude o rok, o dva, o tri roky z 1. piliera, keď už teraz navrhujete, aby dôchodky z 1. piliera boli nižšie, a že dokonca šetríte na výdavkoch Sociálnej poisťovne z dôvodu poskytovania dôchodkov. Tak preto aj ja súhlasím v tomto prípade s Vladimírom Balážom, že to bolo minimálne nekorektné.

    No a na záver ešte jedna poznámka, ktorá zdanlivo nesúvisí s tým, o čom rokujeme. A to je môj názor na vec, ktorá je predmetom médií alebo diskusií teraz, že kolegovia z OĽaNO sa dohodli pravdepodobne so stranou SMER a že nový post zmocnenca vlády pre rómske komunity obsadí jeden z našich kolegov tu v Národnej rade. Dámy a páni, súvisí to aj s rokovaním o zákone o sociálnom poistení. Tento návrh vláda predkladá v čase, že je kríza, že musíme šetriť a že musíme pre ľudí uťahovať opasky a nakladať na nich nové bremená. Ale zhodou okolností táto jedna vec je pre mňa znakom, že je tu nejaká choroba, ktorá sa tu šíri ako infekcia, že si niektorí ľudia myslia, že môžu robiť viacero veci naraz a rovnako dobre. V diskusii minulý týždeň som o tom hovoril vtedy, keď som kritizoval to, že niektorí poslanci sú niekoľkonásobnými poslancami a že nestačia sa venovať všetkým povinnostiam rovnako, s rovnakou intenzitou, nemajú potom dostatok informácií a potom nás tu niekedy zdržujú alebo niekedy uvádzajú do omylu alebo nás osočujú a, samozrejme, tým trpia občania a aj tento náš legislatívny proces. Nehovoril by som o tom, keby som dnes cestou do práce nezachytil informáciu kolegu Polláka, ktorý povedal, že miesto v parlamente považuje za dôležitejšie ako pozíciu zmocnenca vlády pre rómske komunity. A rozumel som tomu, že keď bude tým zmocnencom, že zároveň zostane aj poslancom Národnej rady. Chcel by som vás poprosiť, nepodľahnite tomuto pokušeniu. Keď tri týždne z mesiaca sedíme v pléne Národnej rady, ja si myslím, že v tej rómskej komunite bude taký zmocnenec, ktorý bude zároveň poslancom Národnej rady, chýbať. Pán poslanec Pollák má niekoľko možností. Môže si vybrať a bude svoju prácu robiť určite dobre alebo môže to nechať tak a dokonca sa nezmení ani meno zmocnenca, bude ten istý.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to k veci preto, lebo dnes je kríza, pán kolega. Dnes je kríza a keď sú ťažké časy, spomeniem jeden príklad, ktorý je známy z histórie Slovenska, zo slovenského štátu. Poslanci Ľudovej strany za slovenského štátu, aby sa solidarizovali s ostatnou spoločnosťou, a v čase krízy sa slovo solidarita spomína častejšie ako inokedy, tak poslanci slovenského snemu za Ľudovú stranu žili z jedného platu, toho poslaneckého a dokonca išli tak ďaleko, že dokonca ich partnerky alebo ich manželky sa solidarizovali s krajinou, že ak boli zamestnaní, tak uvoľnili svoje miesto niekomu inému, kto bol nezamestnaný. To bol ten nešťastný slovenský štát. Ale toto je jeden z príkladov, ktorý sa mne osobne veľmi páči. A preto by som bol nerád, aby sme napríklad dehonestovali prácu tých, vás, ktorí ju robíte poctivo a zodpovedne a chcete robiť len jednu vec, a to dobre. A by som vám chcel poprosiť, nesklamte obyčajných ľudí. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Horváthová, Matovič a Pollák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, ja by som vám chcela povedať, že chápem vaše obavy, ktoré ste teraz vyslovili. Chcem vám len zdôrazniť, že pán poslanec Pollák sa ešte zatiaľ nerozhodol pre túto funkciu, pokiaľ ja viem. A to, aké on má v sebe dilemy, ktoré rieši, a prečo by sa tak mal rozhodnúť, prosím, nechajte na neho. A verím, že sa rozhodne správne, podľa svojho svedomia, ale myslím, že to nie je vaša vec, aby ste apelovali na neho na tomto fóre a takýmto spôsobom v jeho neprítomnosti. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka, no asi budem mať trochu problém byť úplne slušný, ale neviem, ako to povedať. No ste tu poslanec, ktorý je najviac rokov tu v tejto sále. Myslím si, že dokopy ste strávili v tomto parlamente 22 rokov. A za 22 rokov ste neprišli ani s jedným jediným riešením, ktoré by riešilo rómsky problém, 22 rokov beriete plat v podstate za nič. A dnes pri prerokovávaní sociálneho zákona poviete, dáte si tam vsuvku, ktorá je podľa mňa čisto iba politická a politický alibizmus, a idete tu hovoriť, ťažko sa mi to hovorí, do prdele, ako človek, ktorý 22 rokov nič v parlamente nerobí, idete tu kritizovať niekoho, kto sa snaží niečo konečne spraviť, ešte predtým vlastne možno niečo aj nejaký krok urobí, dopredu ho ide odrádzať a idete moralizovať, či by mal sedieť na dvoch stoličkách. Pozrite sa najprv, pán poslanec Brocka, do zrkadla na najbližšom záchode a potom niečo hovorte.

  • Ďakujem pekne. Pán Brocka, ja som si vás vážil ako osobnosť. A neviem, prečo teda ste zobrali moje meno do úst momentálne, čo vám vadí. V každom prípade, samozrejme, do parlamentu som išiel s rómskou témou. Samozrejme, chcem urobiť všetko pre to, aby s touto témou sa niečo urobilo, nejde mi o žiaden plat. A môžem vás ubezpečiť, ak by som to aj prijal, tak tento plat neprijmem a budem poberať iba jeden plat na rozdiel od vášho kolegu, ktorý tu bol v predchádzajúcom volebnom období a bral plat aj za primátora, aj za poslanca. Čiže môžem vás, pán Brocka, ubezpečiť, že ak by sa to stalo, tak budem poberať iba jeden plat, ten druhý plat neprijmem.

  • Poprosím, chcete reagovať pán Brocka?

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, kolegovia, už ste boli prihlásení do faktických po tom, ako som uzatvoril možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Brocka.

  • Páni, ja sa ospravedlňujem kolegom, mojim predrečníkom, ak to zobrali tak osobne, že som niekoho urazil. Ja som len chcel teda posunúť diskusiu možno trošku ďalej, nezdržoval som desiatkami, stovkami pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu, len som chcel upozorniť na problém, ktorý v tejto chvíli považujem naozaj za chorobu, že tu ľudia chcú vykonávať viacero funkcií, ktoré na prvý pohľad možno nie sú v konflikte záujmov. Spomenul som to preto, lebo je to teraz prípad, ktorý ešte nie je uzavretý. Ale minulý týždeň sa stal náš poslanec, spomeniem jeho meno, pán Muňko generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Prosím vás, aj keď to ústava nezakazuje, to nie je normálne. A prečo? My budeme schvaľovať tu v tejto sále rozpočet Sociálnej poisťovne. Pán poslanec Muňko bude sedieť na mieste pána ministra ako predkladateľ a potom budeme hlasovať o tom rozpočte a on si možno presadne ako poslanec na druhú stranu a bude hlasovať za svoj rozpočet, ktorý si sám pripravil.

    Ten prípad zmocnenca možno je niečo iné, ale ja si želám, aby ste sa na 100 percent venovali tomu, čo chcete robiť, pán poslanec. Ale ja si myslím, že na dvoch stoličkách, aj pri riešení takýchto vážnych problémov, sa proste sedieť nedá, lebo my už 3 týždne rokujeme na tejto schôdzi a vy sem poctivo chodíte tri týždne. No a keď by ste takto ako zmocnenec tu mali tri týždne sedieť, budete chýbať Rómom. A obyčajní ľudia naozaj na to pozerajú takto. Ja teraz to nehovorím ako človek, ktorý by vám chcel škodiť. Len u vás, práve osobitne u obyčajných ľudí, by som očakával, že budete inak pristupovať k veciam. Ale prepáčte, ak ste sa teda ešte nerozhodli, len vy ste sa už dnes vyjadrili do médií. Ja som vás počul, ako ste povedali, že sa postu poslanca Národnej rady nevzdáte, preto som považoval za potrebné sa k tomu vyjadriť. Nebudem mať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nemám na mysli teraz analýzy o tom, či niekto má právo alebo nemá právo uplatniť si svoju prirodzenú ústavnú pozíciu, a to uchádzať sa o verejnú funkciu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, po hodine otázok bude v rozprave pokračovať pán poslanec Sulík.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 6. schôdze pravidelnou

    hodinou otázok.

    Poslanci včera do 12.00 hodiny položili 22 otázok na pána predsedu vlády a 16 otázok na členov vlády. Bolo vyžrebované ich poradie.

    A poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás oboznámil, kto bude odpovedať za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dámy a páni, predtým, ako si splním túto povinnosť, mi dovoľte, aby som vám všetkým v mene vlády Slovenskej republiky poďakoval za podporu novelizácie Exekučného poriadku. Toto poďakovanie, samozrejme, patrí aj poslancom opozície, pretože museli sme reagovať na vážne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. A som rád, že v týchto niekedy extrémnych situáciách sme schopní sa aj dohodnúť. Takže naozaj veľmi pekne ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je minister financií Ján Počiatek, zastupuje ho minister hospodárstva pán Malatinský. Neprítomná je ministerka zdravotníctva pani Zvolenská, zastupuje ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter. Ďalej je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Čaplovič, zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Neprítomný je minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Jahnátek, zastupuje ho minister hospodárstva pán Malatinský. A potom je aj neprítomný minister zahraničných vecí pán Lajčák.

    Vážený pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi boli postavené v Národnej rade.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, máte ako obvykle 15 minút.

    Prvá otázka je od pána poslanca Gogu a znie: „Vážený pán predseda vlády, viete nám povedať, komu sa sporenie v 2. pilieri neoplatí, aký je váš názor na dobrovoľný vstup mladých do 2. piliera?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku, pán poslanec. Chcel by som ako politik, ktorý bol prvýkrát zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky, vtedy ešte Slovenskej Národnej rady v roku 1992, povedať, že v celej histórii slovenského parlamentu je iba veľmi málo návrhov zákonov, o ktorých bola taká dlhá alebo stále ešte je diskusia, do ktorej sa prihlasuje taký veľký počet diskutujúcich. To len potvrdzuje, že ide o vážnu tému. A som rád, že takýto veľký priestor napriek kritickému letnému obdobiu Národná rada Slovenskej republiky tomuto návrhu zákona dáva.

    Pokiaľ ide o zmeny v 2. pilieri dôchodkového systému, chcel by som na úvod mojej odpovede zdôrazniť, že celý systém sociálneho zabezpečenia musí plne akceptovať čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje pre občanov právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. A od tohto práva sa musí odvíjať akékoľvek riešenie v dôchodkovom systéme. Musíme rešpektovať to, čo hovorí ústava. To je kritérium pravdy, to je kritérium spravodlivosti.

    Ako vieme, dôchodkový systém na Slovensku prešiel v uplynulých rokoch mnohými, často zásadnými štrukturálnymi zmenami. Kroky, ktoré sa niekedy nazývali aj reformami, zmenili jeho desaťročia trvajúci zabezpečovací charakter. Aj keď je podobný reformný trend pozorovateľný aj v iných transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy, Slovensko patrí medzi tie krajiny, v ktorých bol celý proces realizovaný v extrémne krátkom čase. Intenzita a krátkosť celého procesu spôsobili, že dizajn nového dôchodkového systému bol načrtnutý a uskutočnený bez širšieho spoločenského konsenzu nielen medzi vtedajšími politickými elitami, ale aj v širokej verejnosti. Ak si dobre pamätám, tak tento návrh zákona prešiel v parlamente väčšinou iba jedného jediného hlasu. A už vtedy, keď bol predkladaný, bol veľký názorový rozdiel medzi opozíciou a vtedajšou vládou.

    Dôsledkom absencie spoločenskej zhody je dnes neudržateľnosť niektorých dôležitých predpokladov, za ktorých táto dôchodková reforma bola spustená. Jedným z kľúčových faktorov bol zvládnuteľný proces finančného krytia tzv. transformačných nákladov reformy z budúcich príjmov štátu plynúcich najmä z očakávanej kontinuity privatizačných príjmov v nasledujúcich rokoch. Kým vo väčšine ostatných krajín bolo takéto východisko výsledkom dohody širokého politického spektra a postupné zmeny v zložení vládnych elít ho nespochybnili a nespochybňovali, na Slovensku, žiaľ, takáto široká politická dohoda nebola dosiahnutá.

    Zabezpečenie ústavných práv občanov bolo zmenené na bombastickú reklamu a vnucovanie falošného obrazu o super dokonalosti kapitálového investovania, povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie. Primeranosť hmotného zabezpečenia sa kamuflovala rôznymi historkami o vysokých a vysnených švajčiarskych dôchodkoch.

    Slovenským špecifikom je, že v dôsledku nekvalifikovanej a chaotickej reformy z rokov 2004, 2005 sa zrodili dva veľké problémy. Po prvé, nastavením povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie v nadväznosti na vznik súkromného, fondového tzv. 2. piliera sa vytvoril trvalý deficit 1. piliera minimálne do rokov 2020 až 2025 vo výške 2,00 až 2,5 % HDP. Po druhé, celá konštrukcia súkromného fondového investovania už dnes jasne dokumentuje, že minimálne polovica jeho účastníkov nedosiahne zdroje pre svoj príjem v čase poberania starobnej renty vyšší, ako je sociálne životné minimum. Ešte raz opakujem tento údaj, dnes je úplne jasné, že minimálne polovica účastníkov v 2. pilieri nedosiahne zdroje pre svoj príjem v čase poberania starobnej renty vyšší, ako je sociálne životné minimum. Kladieme si neustále tú istú otázku: Na čo je potom takýto systém, keď nám obrovské množstvo ľudí prepadne do sociálneho systému a budeme sa musieť o nich starať? V skratke povedané, dôchodková reforma nevyriešila problém verejných financií a znížila sociálny status budúcich dôchodcov, ktorí sú v 2. pilieri. Do takéhoto nerovnovážneho stavu už niekoľko rokov vstupujú problémy, ktoré sú výsledkom globálnej finančnej krízy.

    Skúsenosti minulých rokov na Slovensku jasne potvrdzujú, že dôchodkový kapitalizačný pilier by nemal byť tvorený iba na krátke obdobie a pre určité skupiny ľudí. Vládna politická moc v roku 2004 ružovo vykreslila nový stav v dôchodkovom systéme, najmä v 2. fondovom pilieri. Proces, ako sa do tohto ružového stavu dostať, ako neublížiť celým skupinám zraniteľných občanov, ponechali na náhodu neriadeného trhu. A pod vidinou zlatého teľaťa dôchodkových fondov zabudli na viac ako milión súčasných dôchodcov, na tzv. starodôchodcov, na invalidov. My predsa pri úvahách o zmenách v dôchodkovom systéme nemôžeme pozerať len na tých, ktorí prídu o 15, o 20 rokov do dôchodkového veku, ale vždy musíme myslieť na tých, ktorí dnes už majú zákonný nárok na vyplácanie dôchodkov. A to bolo milión ľudí. A týchto milión ľudí bolo zrazu ohrozených tým, ako bol pripravený 2. pilier. A vážne tak došlo k ohrozeniu základných ústavných práv občanov.

    Náprava takéhoto stavu nie je jednoduchá. My sme v rokoch 2006 až 2010 podnikli niektoré zákonné a organizačné zmeny. Žiaľ, nemohli tieto zmeny odstrániť všetky rovnováhy a nerovnováhy, ktoré spôsobili zlé nastavenia z rokov 2004 a 2005. Po siedmich rokoch od tzv. reformy z roku 2004 je jasné, že kapitalizačný pilier by už v najbližšej budúcnosti nielenže nedokázal poskytnúť také dôchodky, ktoré zabezpečia primeranú životnú úroveň, ale nastavenie 2. piliera je aj základnou, nezmyselnou prekážkou k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií.

    Je nepochybné, že každá zodpovedná vláda by nevyhnutne musela pristúpiť k záchranným opatreniam v celom systéme dôchodkov. Avšak, samozrejme, je dnes celkom pochopiteľné, že predovšetkým opozícia robí z kapitálového dôchodkového sporenia veľký mýtus. Tézu, že ústavné práva občanov je možné zabezpečiť iba súkromným dôchodkovým sporením, vyhlasujú za neomylnú pravdu. Sú to mýty o tom, že si občania sporia pre svoju budúcnosť v 2. pilieri. Prosím vás, ale, aké je to sporenie? Na zákonom nastavené odvody do súkromných dôchodkových správcovských spoločností si musí štát požičiavať peniaze za vyšších úrokových sadzieb, ako sú zhodnotené v dôchodkových spoločnostiach. Veď sme to hovorili niekoľkokrát, musíme si požičiavať asi miliardu eur za 4 – 5 %. Pritom výnos z toho, z dôchodkových fondov je 1,5 %. Takáto matematika nemôže fungovať.

    Mýtus hlásaný opozíciou, ktorá sa vyhlasuje za zodpovednú vo verejných financiách, však stojí na vratkých nohách. Ak chceme existujúci stav napraviť, hovorím teraz o vláde Slovenskej republiky, ktorá je pri moci, tak nazývajú tieto zmeny, že sú vraj zlodejstvom. Stojí teda otázka, kto je zlodejom. Je to ten, kto má snahu o rovnováhu, snahu o naplnenie ústavných práv občanov, alebo ten, kto falošne peniaze daňových poplatníkov dáva do rúk súkromných spoločností, ktoré ich nevedia a ani nemôžu z podstaty veci lepšie zhodnotiť? Jednoducho je dnes jasné, že 2. pilier nebol vytvorený preto, aby sa ľudia mali lepšie, 2. pilier bol vytvorený preto, aby sa mali dobre dôchodkové správcovské spoločnosti a finančné skupiny, ktoré vlastnia dôchodkové správcovské spoločnosti.

  • Priemerný výnos, dámy a páni, za celé obdobie existencie 2. piliera v rokoch 2005 – 2011 nepokrýva ani infláciu, dochádza k reálnemu znehodnocovaniu peňazí sporiteľov. Zhodnotenie v uvedenom období po očistení o infláciu sa nachádza na úrovni mínus 11,68 %, pričom dôchodky v 1. pilieri taktiež po očistení inflácie sa zvýšili o plus 16,62 %. Pri tomto údaji sa musím zastaviť, lebo zaujímavé je, už o ňom hovoríme niekoľko dní a nikto ho nespochybnil.

  • Ukázanie tabuľky.

  • Takže, dámy a páni, ešte raz, ľudia, ktorí si dali peniaze do 2. piliera, vzhľadom na nízku výnosnosť 2. piliera majú dnes na svojich účtoch o mínus 11,68 % menej, ako by tam mali, keby bola výnosnosť 2. piliera vyššia, ako je miera inflácie. Toto je reálny výsledok za niekoľko rokov fungovania 2. piliera, to nie je vymyslené číslo, páni z opozície, toto je realita. A nikto z vás nemôže povedať, že to tak nie je. Na druhej strane vieme preukázať, že Sociálna poisťovňa v tom istom období cez valorizáciu dôchodkov zvýšila dôchodky o 16,62 %. O tomto tu hovoríme niekoľko dní. Toto číslo je rozhodujúce. Tu sa ukazuje, ako funguje 2. pilier, ako funguje 1. pilier. A napriek tomuto niekto hovorí o nejakom zlodejstve. Toto je, páni, zlodejstvo. Toto je zlodejstvo, pretože ak niekto niekoho oberie za 7 rokov o 11 % vo svojich vkladoch, tak toto je zlodejstvo. A proti tomuto sa musíme postaviť. A preto má opodstatnenie naše rozhodnutie meniť pilier.

    Nechcem, samozrejme, vás, dámy a páni, zahlcovať podrobnosťami z oblasti poistnej matematiky, ale prepočty hovoria, že 2. pilier je pre skupinu ľudí s príjmom pod tisíc eur nezaujímavý. Ešte raz, pre ľudí, ktorí majú nižší príjem ako tisíc eur, je nezaujímavý, dokonca nevýhodný. A teraz sa chcem spýtať: Máme vôbec predstavu, koľko na Slovensku je ľudí, ktorí majú nižší príjem ako tisíc eur? 81 %. Teda ak všetci jasne hovoria, že pokiaľ nemáte väčší príjem ako tisíc eur, nie je pre vás výhodné byť v 2. pilieri, a takýchto ľudí na Slovensku je 81 %, ktorí nedosahujú tento príjem, tak pre koho bol ten 2. príjem stavaný, pre akú kategóriu ľudí to bolo pripravované? To naozaj len pre privilegovanú skupinu 12 – 13 % ľudí sme urobili systém, ktorý nás ročne stojí miliardu eur, ktorú musíme požičiavať, a jednoducho tie peniaze tam musíme neustále dávať?

    A zase, samozrejme, narážame na mýtus, ktorý sa hlása v tomto systéme predovšetkým cez opozíciu. Občania v 2. pilieri si nesporia, ale investujú svoje prostriedky so všetkým rizikom, ktoré investovanie prináša. Preto je ich budúcnosť v starobe zabezpečená niekoľkonásobne rizikovejšie ako v priebežnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Kto nechce vidieť riziká, nech ich nevidí, ale ďalšia šanca na prehodnotenie účasti v 2. pilieri nepríde. Preto sme sa rozhodli nevnucovať mladým ľuďom rizikové zabezpečenie svojej budúcej staroby a ponechávame na nich, aby sa sami rozhodli. pričom im poskytujeme dostatok informácií o nebezpečenstvách, ktoré 2. pilier pre nich znamená. No veď nech to tí mladí vidia, nech vidia, že takto to zarába. A nech sa rozhodnú. Keď sa im to páči a sú presvedčení, že to je zaujímavé a fajn, nech vstúpia do 2. piliera. Veď nech má právo človek sa rozhodnúť, či má byť alebo nemá byť súčasťou nejakého sporenia, pretože ide o ich dôchodky, ide o to, ako sa budú mať v budúcnosti.

  • Ešte mi dovoľte povedať aj jeden údaj, za ktorým automaticky stojím. A tento údaj takisto nebol nikdy spochybnený. Dámy a páni, predpokladajme, že by výnosnosť v posledných troch rokoch 2. piliera bola na úrovni inflácie, čo nie je, pretože je inflácia skoro dvakrát tak vysoká, ako je výnosnosť 2. piliera. Pri tomto predpoklade, teda že by 2. pilier bol výnosný tak, aspoň ako je inflácia, budú mať prví dôchodcovia po desiatich rokoch v roku 2015 o mínus 18 % nižšie dôchodky ako z 1. piliera. Čo to chránite, prosím vás? Toto je číslo, ktoré je ešte postavené na optimistickom predpoklade, že 2. pilier bude mať výnosnosť na úrovni inflácie, čo nemá, pretože výnosnosť 2. piliera je 1,5 % a inflácia je cez 3 %, možno 4 %, teraz nemám presné číslo v hlave. A takto to dopadne. Takto dopadnú prví dôchodcovia v roku 2015 po desiatich rokoch a to je ešte optimistický predpoklad. Ak si zoberieme, aká je miera výnosnosti, ktorá je podstatne nižšia ako inflácia, môžeme hovoriť o 22 %, a nie 18 %. Tak kto má koho chrániť? Chráňme jednoducho ľudí. A ja som presvedčený, že je to aj povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, kritérium spravodlivosti v sociálnom systéme nie je založené na výmysloch nejakých technokratov alebo nejakých analytikov, ktorí neuznávajú ľudské práva ako univerzálne kritérium kvality ľudského života. Spravodlivosť, ktorá potláča kvalitu života občanov, je falošnou spravodlivosťou. A platí to určite aj v dôchodkovom systéme. V ňom kritériá odbornosti a pravdy musia byť udržateľné a trvalé, zabezpečenie ústavných práv občanov v starobe. Preto vás prosím, podporte túto zmenu, to je dobrý zákon pre ľudí, pre Slovenskú republiku, pre každého. Nemá význam tvrdiť občanom Slovenskej republiky niečo iné. Čísla, ktoré sme poskytli, sú nezvratné a nedajú sa jednoducho vyvrátiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Uplynulo 15 minút, ktoré ste mali vymedzené na vašu odpoveď.

    Takže budeme teraz pokračovať otázkami na členov vlády.

    Prvá otázka je od pána poslanca Bublavého na pána ministra práce a znie: „Pán minister, prečo treba zmeniť dôchodkový systém?“

    Pán minister, dlho sme o tom nič nepočuli, tak nech sa páči.

  • Smiech v sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, včera pri mojom vystúpení som raz povedal, že nechcem a nebudem opakovať to, čo niektorí predo mnou opakovali desaťkrát. Stojím si za slovom. Ale aj napriek tomu z úcty k pánovi poslancovi mám záujem povedať alebo minimálne mať ambíciu odpovedať možno stručnejšie, ale použiť aj veľmi konkrétne čísla, ktoré boli použité včera, ktoré v nemalej miere predo mnou povedal aj pán premiér, pretože si myslím, že takáto rozsiahla novela si to zaslúži. Takže, pán poslanec, ďakujem za otázku.

    Dôchodkový systém ako taký je nastavený nie na dlhodobo finančne udržateľný, na čom sa určite všetci zhodneme. A som veľmi rád, že na tomto sa zhodla aj celá snemovňa v priebehu toho doterajšieho rokovania ohľadom tohto zákona. Ak by sme jednoducho nekonali, v najbližšej budúcnosti by sme nedokázali poskytnúť primerané dôchodky ani by sme nedokázali zabezpečiť udržateľnosť verejných financií. To sú hlavné dôvody, prečo bolo nevyhnutné pristúpiť k ucelenej novele, ktorá súvisí so sociálnym poistením.

    Nedá mi nepripomenúť, že pri zavádzaní reformy dôchodkového systému v rokoch 2003, 2004 sa vychádzalo z určitých predpokladov, ktoré však reálne neboli naplnené. Úspešnosť výberu poistného nedosahovala projektovanú úroveň a vymáhanie dlžného poistného nespĺňalo pôvodné očakávania, bol značne podhodnotený počet predčasných starobných dôchodkov a nedosiahla sa predpokladaná úspora na individuálnych dôchodkoch. V nemalej miere je potrebné spomenúť aj nález Ústavného súdu, ktorým to musela, použijem tu výraz, prvá Ficova vláda veľmi rýchle a promptne riešiť. A predovšetkým bol značne podcenený odhad počtu sporiteľov. Pôvodné predpoklady o 40 % účasti poistencov v 2. pilieri boli vysoko prekročené, do 2. piliera vstúpilo až 65 % z celkového počtu poistencov v tom čase. Na tom by nebolo samotným spôsobom nič zlého, hlavný problém však spočíva v tom, že do 2. piliera vstúpili aj tí, pre ktorých nebol výhodný jednak z hľadiska príjmov, ale hlavne z hľadiska veku poistencov ako takých. Nemožno obísť ani výšku sadzby do 2. piliera na úrovni 9 %, ktorá bola nastavená nezodpovedne a nezohľadňovala možnosti slovenskej ekonomiky ani v tom období. A treba povedať, že tento problém zotrváva až do dnešných dní. Zdroje na vykrytie deficitu 1. piliera z dôvodu zavedenia 2. piliera boli vyčlenené len do začiatku roka 2010 a v podstate v súčasnom období sa už zabezpečuje pokrytie výpadku a deficitu pôžičkami.

    Prečo bola nevyhnutná záchrana dôchodkového systému, som hovoril včera v troch bodoch. Je to, po prvé, preto, že tá úprava je nevyhnutná na stav ekonomiky a stav verejných financií, len podotýkam, nepristupujeme k takýmto krokom len my, ale naopak, v mnohých prípadoch napodobňujeme našich susedov, kde sú pravicoví predstavitelia, najmä v Poľsku, treba povedať, aj v Maďarsku, známe sú aj prípravné kroky u našich českých susedov, ktorí sú ďaleko opatrnejší, ako boli predchodcovia, ktorí reformu v roku 2004 u nás chystali. Po druhé, je nastavenie dôchodkového systému tak, aby bol nielen finančne udržateľný a stabilný, ale aby bol aj celospoločensky efektívny, to súvisí s tým, čo som predtým povedal. Tretia úloha, ktorá je veľmi dôležitá, je otázka, ktorú som spomenul, a to sú výnosy, ktoré zďaleka nezodpovedajú tým pôvodným predpokladom, zhodnotenie za 7 rokov je dokopy po odčítaní inflácie 11,68 %. No a, po štvrté, požičiavame si na vykrytie deficitu vo výške 3,5 – 4 %, výnosy dosahujú 1 %, to znamená, že jednoznačne nenaplnil tie predstavy a je potrebné robiť po siedmich rokoch korekcie, aby ľudia, ktorí vyjdú do dôchodku z 2. piliera, neboli v značnej miere poškodení, i keď aj tak budú mať s reálnym predpokladom až o 18 % nižší výnos ako tí, ktorí ostali 1. pilieri a ktorých sa dotýkala valorizácia v jednotlivých rokoch.

    Snahou vlády je, naopak, mať dlhodobo udržateľný dôchodkový systém, ktorý je stabilný, poskytuje primerané dôchodky a zároveň má vyvážene nastavenú mieru solidarity a zásluhovosti. Každá zodpovedná vláda by nevyhnutne musela pristúpiť k záchranným opatreniam v celom dôchodkovom systéme.

    Ako je už iste pre našu politickú scénu príznačné, k stabilizačným opatreniam v dôchodkovom systéme musí pristúpiť práve vláda sociálnodemokratická, a to aj napriek tomu, že slovami „stabilizácia a zodpovednosť“ sa zvykne oháňať práve slovenská pravica. Nami navrhované stabilizačné opatrenia nie sú len našou úzko straníckou iniciatívou, ale sú prienikom názorov veľkej časti subjektov združených najmä v Rade solidarity a rozvoja, ktorú sme zvolali práve preto, aby sme nerobili opatrenia len na 4 roky, ale aby sme prijali opatrenia, ktoré budú mať širšiu podporu nielen v politických, ale aj v odborných kruhoch.

    Som presvedčený, že prijatie novely zákona o sociálnom poistení bude dobrá správa pre Slovensko. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete, prosím, tak urobiť?

  • Reakcia poslanca.

  • Ja by som len chcel poďakovať pánovi ministrovi za to, že naozaj druhý týždeň má toľko trpezlivosti a snaží sa, aby zákon o sociálnom poistení bol čo najlepší. Držím palce. Ďakujem za pozornosť.

  • Druhú otázku položil pán poslanec Mihál. A je určená znovu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi. A otázka znie: „V legislatívnom procese pri vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení boli hrubo porušené legislatívne pravidlá vlády, najmä preto, lebo návrh nebol zverejnený na portáli právnych predpisov, verejnosť sa tak nemohla k zákonu vyjadriť, cítite zodpovednosť za toto porušenie demokracie na Slovensku?“

    Nech sa páči, pán minister, odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, tiež táto otázka tu nezaznela prvýkrát, ale bola predmetom rozpravy, viacerých pripomienok, aj od vás samotného.

    Moja odpoveď.

    Cítim zodpovednosť za to, aby dôchodkový systém bol nastavený udržateľne a stabilne, aby aj vo vzťahu k verejným financiám spĺňal predstavy a predpoklady.

    Navrhnuté stabilizačné opatrenia sú prienikom názorov širokého spektra reprezentantov združených napr. v Rade solidarity a rozvoja, ktorí sa zhodli na potrebe nevyhnutnosti urýchlenia riešenia stabilizácie verejných financií. Aj napriek urýchlenému procesu bol predložený návrh prerokovaný so sociálnymi partnermi a so subjektmi, ktoré združujú podstatnú časť relevantných sociálnych skupín obyvateľstva Slovenska a na ktoré budú mať navrhované zmeny vplyv.

    Môžem vás ubezpečiť, že verejnosť sa k návrhu zákona vyjadrovala a vyjadruje v podstate až doteraz a my trpezlivo sa vyjadrujeme k pripomienkam verejnosti, či už písomným alebo telefonickým. A dokonca čerpáme z nich námety aj pre ďalšiu prácu.

    Zároveň by som chcel podotknúť, že návrh novely bol tiež predložený na pripomienkovanie 65 pripomienkujúcim subjektom vrátane záujmových združení, ktoré združujú podstatnú časť relevantných sociálnych skupín, na ktoré bude mať predmetný návrh konkrétny vplyv. Následne prebehli rozporové konania s pripomienkujúcimi subjektmi, ktorých výsledok bol súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Na webovom sídle Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky bol návrh novely zverejnený od 28. júna 2012. A predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady bol dvakrát, pred rokovaním vlády a následne aj po rokovaní vlády. Samozrejme, zverejnený je na stránke Národnej rady, kde má prístup každá jedna fyzická a právnická osoba.

    Celkom iste ste mysleli aj na smernicu na prípravu a predkladanie materiálov, ktoré súvisia s rokovaním vlády Slovenskej republiky, myslím na body 3, 1, 7 ods. 4 metodického pokynu. Chcel by som povedať úplne jednoznačne, neporušil som zákon a ani smernicu, pretože konanie nie je potrebné dodržať v prípade, ak vláda alebo predseda vlády uložia vypracovať materiál ako naliehavý. To znamená, aj smernica bola v súlade s týmto paragrafom, s týmto článkom, ktorý tento postup umožňuje.

    Na záver môžem len konštatovať, že súvislosti s legislatívnym procesom som zákon neporušil. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, zapnite pána poslanca, máte na to 2 minúty.

  • Sám ste teraz, pán minister, potvrdili, že postup, ktorý ste zvolili pri legislatívnej príprave tohto zákona, nebol v poriadku, keď ste napr. tvrdili, že zákon bol zverejnený na webe prvýkrát až 28. 6. 2012, teda po skončení pripomienkového konania, a to konkrétne na webovej stránke Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. História vám to jednoducho neodpustí, pán minister, že ste sa podpísali pod zákon, ktorý bol prijatý takýmto neférovým spôsobom.

  • Pán poslanec, ja som osobne presvedčený, že občania Slovenskej republiky ocenia, že sme tak rýchlo pripravili zákon, ktorý je pre Slovenskú republiku potrebný.

  • Ďalšiu otázku, v poradí tretiu, položil pán poslanec Dušan Jarjabek a je opäť na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera. A otázka znie: „Pán minister, čo si myslíte o priebehu rokovania k návrhu vládneho zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Znovu sa pokúsim byť stručný, pretože ten proces ťažko sa rodiaci, ale nakoniec úspešný máme za sebou.

    Som pevne presvedčený, že zodpovedná vláda musí reagovať na okolnosti, hlavne vzhľadom na vývoj verejných financií, ktorý život prináša. Vláda Roberta Fica vzhľadom na vývoj makroekonomických výsledkov za prvý polrok tohto roku operatívne zasadla a zhodnotila výsledky a, čo je dôležité, prijala aj veľmi rýchle opatrenia, pretože výstup bol taký, že vývoj verejných financií za prvý polrok bol v deficite takmer pol miliardy eur, to znamená viac ako 500 mil. eur.

    Hlavný dôvod a hlavná príčina bola vo vývoji v daňovej oblasti, vo výbere daní, čo v značnej miere bolo zapríčinené kolapsom daňového systému ako takého, ktorý zapríčinila predchádzajúca vláda. Z toho titulu, že posunutím účinnosti zákona o sociálnom poistení bolo možné usporiť 40 mil. eur, vláda prikročila z hľadiska opatrení, ktoré prijala aj k návrhu, aby minister práce a sociálnych vecí predložil v skrátenom konaní do snemovne návrh ďalšieho legislatívneho postupu.

    Chcem zvýrazniť tú skutočnosť, že tá mimoriadna vláda pri prerokovávaní tej správy o makroekonomickom vývoji prijala rozhodné opatrenia a závery nielen pre ministra práce, ale v podstate pre všetky rezorty. A rozhodné závery a opatrenia prijala aj pre inštitúcie, ako je Fond národného majetku, obce a mestá. Len zdôrazním to, čo snemovňa vie, že predmetom rokovania schôdze bude v mesiaci september, kde predloží túto správu minister financií. A som pevne presvedčený, že aj tí, ktorí dnes majú nejaké pochybnosti o opodstatnenosti toho skráteného konania, nakoniec pochopia, že bolo nevyhnutné a že tých 40 mil. eur, o ktoré v tomto prípade ide, stálo a stojí za to, aby sme o mesiac posunuli účinnosť návrhu zákona.

    Som presvedčený, že boli splnené všetky zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie, no a vzhľadom na to, že hrozili a v podstate stále hrozia veľké hospodárske škody, vzhľadom na mesačný posun tohto zákona, ktorý prinesie do Sociálnej poisťovne 40 mil. eur, čo nie je zanedbateľné pri tom schodku 500 mil. eur, a hrozbou, že by nebol dodržaný reálny predpoklad výšky deficitu, ktorý je plánovaný na tento rok vo výške 4,6 %, naopak, že by sa predĺžil a prehĺbil dlh Slovenskej republiky, bolo nevyhnutné skrátené legislatívne konanie prijať.

    Chcem z toho miesta poďakovať všetkým poslancom, ktorí tento návrh podporili. Som pevne presvedčený, že tých 40 mil. eur za to stojí. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán poslanec, máte možnosť dať doplňujúcu otázku. Využijete toto právo?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Mňa by ešte zaujímalo v tejto súvislosti, lebo tu sa stala ešte jedna vec, pán poslanec Ivan Štefanec v rámci svojho monológu v parlamente odtajnil mená respondentov, ktorí podpísali petíciu, aby neprichádzalo k zmene dôchodkovej reformy, to boli tie tzv. mená Jóži M. z Dolných Žitanoviec, Lucia Ž. z hornej, dolnej, Magdaléna V. z hornej, dolnej a tak ďalej a tak ďalej, čo si myslíte o tom, neprišlo náhodou k nejakým minimálne etickým problémom v tomto zmysle, keď už teda nechcem hovoriť v súvislosti s týmto o nejakom trestnom čine? Ďakujem.

  • Pán poslanec, tam, kde končia fakty a argumenty, začína demagógia, niekedy až komická. Myslím si, že to bol stav, ktorý nastal v tejto snemovni. Ja som reagoval aj priamo na pána poslanca Štefanca. Myslím si, že vzhľadom na jeho schopnosti, jeho minulosť bohatú manažérsku sa zhodil pred touto snemovňou tým, že začal čítať akési mená alebo iniciály. Ja len chcem potvrdiť, tam, kde končia akékoľvek vecné argumenty, začína demagógia. A to bol stav, ktorý nastal v tejto snemovni. Som pevne presvedčený, že volič a jednoducho verejná mienka veľmi podrobne vnímala aj tieto faktory. Ak mali záujem upozorniť a predĺžiť rokovanie tejto schôdzi, to sa im možno podarilo, ale aký to bude mať konkrétny politický efekt pre nich, to ukáže ďalšie obdobie. Jednoducho to zhodnotí najobjektívnejší a to je volič, to je občan Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí štvrtú otázku položila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, ktorého, ako oznámil pán premiér, bude zastupovať pán Marek Maďarič. A otázka znie: „Vážený pán minister, doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia a predpokladá aj absolvovanie viacerých skúšok v danom odbore, okrem odpustenia nedostatkov v dizertačnej práci podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Figeľa boli mu odpustené aj skúšky v odbore sociálnej práce?“

    Nech sa páči, pán minister, odpoveď.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som vám sprostredkoval odpoveď pána ministra školstva.

    Oceňujem váš záujem o doktorandské štúdium na slovenských vysokých školách. Áno, máte pravdu, že na riadne skončenie doktorandského štúdia je potrebné splniť všetky povinnosti vyplývajúce z akreditovaného študijného programu a študijného poriadku vysokej školy a na záver obhájiť samotnú dizertačnú prácu, čím po splnení všetkých podmienok je možné udeliť akademický titul a vydať vysokoškolský diplom. Žiaľ, ministerstvo nemá informácie o vami zmienenom štúdiu, teda ktoré konkrétne študijné povinnosti a v akom rozsahu boli splnené. Preto vám nemôžem konkrétne odpovedať na vašu otázku a ani nemám možnosť vám v tejto chvíli takúto informáciu sprostredkovať. K tomuto sa môže vyjadriť iba Akreditačná komisia, ktorá je oprávnená tieto skutočnosti preverovať.

    Vo všeobecnosti považujem za potrebné sa vyjadriť, že vysoké školy samotné musia považovať za potrebné presadzovať kultúru kvality na svojej pôde a samé ju rozvíjať. Potom môžeme očakávať väčšiu dôveru verejnosti v náš vysokoškolský systém a dôveru k vysokoškolským diplomom. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku v trvaní dvoch minút?

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno, ďakujem, určite ma táto otázka bude zaujímať, pretože sme sa dostali do situácie, že pomaly stupeň štúdia stačí, keď sa napíše nejaká práca, ale, pozor, to nie je rigorózne pokračovanie. Tuná fakt treba robiť skúšky, lebo inak dopadli by sme tak, že napr. magister by bol len na základe toho, že urobí diplomovú prácu.

    A na záver by som chcela povedať, to nie je ani otázka, KDH malo svoj volebný slogan Začína to prácou. Bola tam, samozrejme, chyba, slovensky to má byť Začína „sa“ to prácou. Ja pevne verím, že ten marazmus v školstve skončí dizertačnou prácou pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Figeľa. Ďakujem.

  • Pán minister, chcete reagovať, nebola to nejako doplňujúca otázka?

  • Reakcia ministra.

  • No len v tom, že tú pravopisnú chybu potvrdzujem, ale ináč to nemienim komentovať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Piatu otázku položil pán poslanec Goga. Otázka je adresovaná ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi. A otázka znie: „Vážený pán minister, sporitelia v 2. pilieri určite nemali dostatok informácií o výhodách a nevýhodách vstupu do 2. piliera, veľakrát sa pýtajú na mnohé nejasnosti, mohli by ste vysvetliť problematiku dedenia z 2. piliera?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ďakujem za otázku, pán poslanec. Pod pojmom dedenie sa v oblasti 2. piliera myslí jednak nasporená investícia osobe určenej v zmluve s dôchodcovskou správcovskou spoločnosťou a jednak nadobúdanie práva na dedenie nasporenej sumy osobám určeným v zákone, zjednodušene povedané, dvomi základnými prístupmi: Po prvé, vo fáze, keď si sporiteľ sporí na svoj dôchodok, predmetom dedenia bude nasporená investícia na jeho osobnom dôchodkovom účte vedenom v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Po druhé, vo fáze, keď už preberá dôchodok, je predmetom dedenia iba nevyčerpaná časť disponibilného prebytku. Čiastka, ktorú zašle dôchodková správcovská spoločnosť životnej poisťovni, potrebná na výplatu tzv. doživotného dôchodku, nebude predmetom dedenia. Doživotný dôchodok vyplácaný životnou poisťovňou je poistným produktom, preto sa nededí. Dedičom môže byť osoba, ktorú sporiteľ určí v zmluve uzatvorenej s príslušnou správcovskou spoločnosťou, alebo potom jeho dedič ako napríklad manžel, manželka, deti, rodičia sporiteľa a podobne. Za osobu dediča môže sporiteľ v zmluve označiť hocikoho.

    V zásade teda platí, že ak je osoba sporiteľom v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a nevypláca sa jej doživotný dôchodok životnou poisťovňou, tak nasporená suma je predmetom dedenia. Ak je však už sporiteľ poberateľom dôchodku zo životnej poisťovne, dôchodok je už poistným produktom, a teda sa nededí. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Šiestu otázku položil pán poslanec Poliačik. Znova je určená ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi. A otázka znie: „Pán minister, aký je dôvod pre poškodenie citlivých sociálnych skupín, ako sú študenti a dôchodcovia, ktoré plánujete spôsobiť zavedením odvodov z dohôd?“

    Nech sa páči, pán minister, odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem za otázku. Pán poslanec, súhlasím v tom s vami, že tá otázka je veľmi citlivá. A mali sme aj maximálny záujem citlivo k tejto problematike pristupovať, ale základný cieľ spočíval v tom, že bol eminentný záujem štandardizovať pracovnoprávne prostredie na Slovensku, jednoducho z toho titulu, aby neboli zneužívané mechanizmy, ktorými je napríklad aj možnosť uzavretia dohody zamestnávateľmi.

    Myslím si, že snáď ani nie je poslanca v tejto snemovni, ktorý by nemal skúsenosti z toho, že takýto stav v mnohých prípadoch v mnohých firmách nastáva. Spočíva v tom, že zamestnanec obdrží pracovnú zmluvu na minimálnu mzdu a zvyšok mzdy je riešený prostredníctvom dohody, pretože je to pre zamestnávateľa, sčasti aj pre zamestnanca výhodné z hľadiska odvodov, ktoré doteraz platia.

    Bol jednoducho záujem tento stav meniť. A nútili nás k tomu aj objektívne skutočnosti, ktoré súvisia so štatistikami, pretože za rok 2011 bolo na dohodách vyplatených takmer 800 mil. eur. A čo je pre nás istý varovný signál, je tá skutočnosť, že podľa štatistík Sociálnej poisťovne pribúda ľudí s minimálnou mzdou. To nie je objektívne dané tým, že by boli vytvárané len takéto nové pracovné miesta. To len potvrdzuje tú skutočnosť, ktorú som pred tým pomenoval, že tento mechanizmus, tento atribút je zneužívaný. A ešte raz hovorím, svedčia o tom aj tieto štatistiky.

    Bolo možné uplatniť rôzne prístupy. Jeden z tých bolo zrušenie dohôd ako takých a umožnenie v zmysle Zákonníka práce o čiastkových pracovných úväzkoch riešiť takýto pracovnoprávny vzťah. Zákonník práce to umožňuje, sú tam mechanizmy. A treba povedať, že aj Občiansky zákonník obsahuje ďalšie mechanizmy, kde je možné využiť tieto veci.

    Vychádzajúc znovu z porady s našimi sociálnymi partnermi, hlavne pri okrúhlom stole Rady solidarity a rozvoja, na základe vážnych pripomienok viacerých sociálnych partnerov treba povedať, že nielen u klasických zamestnávateľov, ale aj vysokých škôl, cirkví, Slovenskej akadémie vied, jednoducho ďalších inštitúcií, ako je ZMOS, sme pristúpili k istému kompromisu, ktorý súvisí s tým, že zmluvy ako také sme zachovali alebo máme záujem zachovať. Tak predkladáme ten návrh, ale je ich záujem štandardne zodvodovať. Výnimky sa spravili u dvoch sociálnych skupín, to sú študenti a dôchodcovia, kde je cirka polovičný predpoklad odvádzania náležitostí do Sociálnej poisťovne, prípadne zdravotnej poisťovne. To znamená, to je základný prístup.

    Riešime túto problematiku v dvoch zákonoch, jeden zákon je ten, ktorý máme v súčasnosti na stole, to znamená zákon o sociálnom poistení, druhý zákon je Zákonník práce, ktorý je teraz predmetom už ukončeného medzirezortného pripomienkového konania, mal by byť predmetom rokovania septembrovej schôdze Národnej rady. Môžem len povedať toľko, že zatiaľ je tam zásadný rozpor z pohľadu sociálnych partnerov, z hľadiska tripartity, odborári stále majú názor, že by sa mali zmluvy ako také úplne zrušiť a malo postupovať v zmysle Zákonníka práce, možností, ktoré v podstate platia v celej Európe, pretože, pripomínam, túto formu uplatňuje v Európe Česká republika a Slovenská republika, je to isté dedičstvo z minulosti. A treba povedať, že po celkovom zhodnotení všetkých týchto skutočností sme mali záujem ponúknuť ten kompromisný návrh, ktorý je predmetom rokovania aj tejto schôdze.

    Chcem pripomenúť jednu vec, že odvody, to je vlastne cena práce. To znamená, nie celý odvod sa dotýka len zamestnanca alebo len zamestnávateľa. Konkrétne u študentov, čo, myslím, je taká najcitlivejšia oblasť, sa v 7 % týka ten odvod, ktorý bude platiť študent, a tých zvyšných 22,8 % platí konkrétny zamestnávateľ. Osobne si myslím, že zvýhodnením týchto dvoch sociálnych skupín plníme istú úlohu a istý záväzok pre mladých ľudí, u ktorých je záujem, aby získali pracovné návyky, aby využili aj túto možnosť a eventuálne si aj pomohli počas štúdia finančnými prostriedkami, ktoré cez to získajú. No a zas treba úprimne povedať, aj prax ukazuje, že je veľmi veľa pracovných miest, ktoré sú v maximálnej miere vhodné na dohodu pre dôchodcov, pretože vykrývajú istý priestor, ktorý nie je možné vykryť štandardným pracovnoprávnym vzťahom, pretože obsahuje isté iné náležitosti.

    To znamená, že ak by som to mal celé zhrnúť, jedným zo základných cieľov je zabezpečenie zrovnoprávnenia pri platení poistného z rôznych druhov príjmov rôznych skupín občanov, aby daňovo odvodené zaťaženie bolo pri jednotlivých skupinách občanov porovnateľné a nedochádzalo k profitovaniu jednej skupiny voči druhej, zjednotenie postupu pri určení vymeriavacích základov na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, čo je aj predpokladom pre ročné zúčtovanie, ktoré by sme radi v budúcom roku aj napriek tomu, že UNITAS ešte nie je funkčný, v podmienkach Sociálnej poisťovne zaviedli, pretože všetky štatistiky predpokladajú, že aj na tomto by sa mohlo získať ďalších 40 mil. až 50 mil. eur, čo doteraz nedokážeme vzhľadom na to, že nie sme schopní toto zúčtovanie urobiť. Toľko asi odpoveď na tú vašu otázku.

    Vychádzajúc z toho, že sme aj osobne mali možnosť hovoriť, viem, že vám v značnej miere ide hlavne o študentov a tú vekovú hranicu. Konkrétne ste pomenovali tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, to znamená doktorandov. Mali sme si možnosť povedať, že tam istá možnosť riešenia je z hľadiska náležitostí. Odborný tím, s ktorým spolupracujem aj pri rozprave, ktorá tu prebieha, aj vzhľadom na niektoré návrhy, ktoré tu vznikli, každopádne pripraví isté úpravy aj do tohto článku. A sú dve možnosti, že buď rozšírime diapazón a zvýhodníme skupinu vo veku 15 až 18 rokov, čo je tá najmladšia možná kategória ľudí, ktorí môžu dohody užívať, alebo sa budeme potom venovať možnosti, ktorú ste navrhli vy. Pre túto chvíľu tá problematika nie je uzavretá a bude predmetom aj ďalšieho odborného zhodnocovania u mojich spolupracovníkov, ktorí sú odborne na to fundovaní. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Máte na to dve minúty. Zapnite pána poslanca.

  • Dve otázky mám, pán minister.

    Prvá otázka. Nezdá sa vám, že práve zvyšovaním ceny práce môže zaniknúť veľa tých miest, ktoré dnes boli na dohodu vykonávané? A tým pádom plná ťarcha starostlivosti jednak o týchto dôchodcov a možno aj o niektorých študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia môže padnúť na plecia štátu. To znamená, pri očakávanom pluse sa dostávame do mínusu, akurát to budeme platiť z iného vačku, než sme to platili doteraz. To je prvá vec.

    A druhá vec. Pri študentoch platí to, že tam by sme mali podporiť teda vytváranie nejakej intelektuálnej vrstvy. Ste hovorili, že to budete zvažovať, koniec koncov pozmeňujúce návrhy máme na stole a jeden z nich dvoch je možné podporiť, tam už stačí iba hlasovať, ale pri dôchodcoch mi nie je jedna vec jasná. Oni už v podstate majú ako keby do toho systému zaplatené. Ten systém bol voči nim niekoľko desiatok rokov nespravodlivý. A nevidím vhodné, aby práve túto sociálnu skupinu sme teraz ešte viacej zaťažovali, a tým znemožňovali vytváranie pracovných miest na dohody práve pre dôchodcov, ktorí tým môžu pomáhať svojej finančnej situácii. Ak by ste sa mohli k tomuto vyjadriť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, po prvé, hlavný zámer som mal možnosť vyjadriť tak, že súvisí s tým, že tento produkt ako taký je zneužívaný. Myslím, že na tom sa zhodneme. Samozrejme, otázka zavedenia zodvodovania podľa našich očakávaní mala priniesť to, že by ani pre zamestnávateľov nemalo byť zaujímavé zneužívať potom tento systém, pretože vlastne tá cena práce bude vyrovnaná, minimálne pri tých dvoch hlavných zmluvách, to znamená, ku ktorým smeruje celé to naše opatrenie, hlavne zmluvách o vykonaní práce a o pracovnej činnosti, ktoré sú také najpoužívanejšie, jedna možno v kratšom rozsahu, individuálne, ale zmluva o pracovnej činnosti, tak ako som povedal aj v rozprave, je časove viazaná na dlhšie obdobie a tam tá možnosť zneužitia jednoducho je. Inak povedané, ak sa nám tento zámer podarí, tak by to malo priniesť pozitívum napríklad aj pri riešení pracovných miest, lebo tí, ktorí boli riešení doteraz možno dvomi-tromi zmluvami mimo hlavného pracovnoprávneho vzťahu, by sa mohli dostať do klasického pracovnoprávneho vzťahu, že bude mať po týchto zmenách s nimi zamestnávateľ ambíciu uzatvoriť klasický pracovnoprávny vzťah a zamestnanec bude mať všetky práva, nároky, ktoré v zmysle Zákonníka práce mu prináležia.

    Čo sa týka dôchodcov, no treba vnímať ten rozdiel tak, že ten rozdiel nemá celkom podobný súvis len ako u tých mladých ľudí, ale pri nastavení 23,8 % u starobných dôchodcov a u invalidných dôchodcov 29,8 % sme mali záujem zohľadniť tie faktory, o ktorých ste vy hovorili. To znamená, toto všetko je zohľadnené. A opakujem, z hľadiska vecnej stránky veci očakávame, že tí dôchodcovia by mali vykryť hlavne tie pracovné miesta, ktoré nie je možné riešiť klasickým pracovnoprávnym vzťahom. Ja by som to pomenoval ako doplnkové pracovnoprávne vzťahy, ktoré s tým súvisia. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí siedmu otázku položil pán poslanec Osuský. Je určená ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi, ktorého zastupuje pán minister Maďarič. A otázka znie: „Zvažujete zvýšenie podielu zahraničných členov v Akreditačnej komisii pre vysoké školstvo podľa fínskeho vzoru?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám rovnako sprostredkoval odpoveď pána ministra Čaploviča.

    Nepovažujem v súčasnosti za dôležité posilňovať Akreditačnú komisiu o členov, ktorí nepôsobia v slovenskom prostredí. Ako asi viete, koncom augusta sa končí funkčné obdobie siedmim členom Akreditačnej komisie a už som predložil orgánom reprezentácie vysokých škôl návrh siedmich nových členov. Pri ich výbere som neprihliadal na to, či sú alebo nie sú zo zahraničia, čo nie je rozhodujúce. Je potrebné však povedať, že tak ako člen zo zahraničia nemusí naplniť naše očakávania, tak akademik, ktorý pôsobí v slovenskom vysokom školstve, ale má medzinárodnú skúsenosť v oblasti vzdelávania a vedy, vie objektívne posúdiť a zhodnotiť žiadosti vysokých škôl a na základe toho odporučiť ministrovi, ako má o konkrétnej žiadosti vysokej školy rozhodnúť. Nepopieram, že členovia Akreditačnej komisie bez lokálnych väzieb majú svoje opodstatnenia, ale súčasne by som si nedovolil tvrdiť, že v Slovenskej republike nenájdeme dostatok kvalitných odborníkov na členstvo v Akreditačnej komisii. V najbližšej dobe predložím uvedené návrhy na nových členov vláde Slovenskej republiky. Aj po ich prípadnom vymenovaní bude mať avšak Akreditačná komisia dvoch odborníkov zo zahraničia, ktorí v nej už pôsobia. Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, nech sa páči. Máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Pán minister kultúry, to ozaj nie je na vás, to je možno skôr na osobný rozhovor s pánom ministrom školstva.

    Viete, argument, že to nie je potrebné, je, samozrejme, možný. A dá sa vidieť ako jeden z takých, čo prichádzajú do úvahy. Ale rovnako veľké Fínsko, kde je pojem korupcia písaný minimálnymi písmenami, ak je vôbec nejakými písaný na rozdiel od tých obrovských písmen ako u nás, je krajina, v ktorej majú dojem, že je asi rozdiel medzi tým, či majú zahraničných alebo domácich posudzovateľov. Aj keď je to krajina známa minimom korupcie, absolútne jednoznačná odpoveď ich vysokej predstaviteľky akademickej obce a školstva bola: „Viete, my sme strašne malá krajina.“ Takže ak je Fínsko malá krajina, je možné, že Slovensko je veľká krajina, ak nekorupčné Fínsko má zahraničných akreditačných odborníkov, tak v krajine, kde sa hrá podľa starého českého úslovia „já na bráchu, brácha na mě“, to asi celkom to pravé orechové pre vysoké školstvo nebude. Ale, prosím, je to právo pána ministra, preto som chcel vedieť odpoveď na túto otázku. Ďakujem.

  • Idete odpovedať, pán minister, na doplňujúcu otázku?

  • Reakcia ministra.

  • Ja si predsa len dovolím reagovať, pretože pán minister mi tu aj nejakú poznámku napísal, tak možno na to nadviažem a tiež je to potom asi na osobný rozhovor váš s pánom ministrom, pretože on mi tu uviedol, že vo Fínsku je tzv., neviem ako sa to povie po fínsky, ale poviem to, The Finnish Higher Education Evaluation Council. Zrejme je to obdoba našej Akreditačnej komisie. A táto rada má 12 členov, z ktorých pôsobia podľa webovej stránky rady všetci na fínskych inštitúciách. Okrem toho má táto organizácia externý orgán, kde sú odborníci zo zahraničia. Píše tu aj pán minister, že celkom mu nebola jasné, aký vzor fínsky máte na mysli. Takže si to zrejme potom už vy vydebatujete. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ôsmu otázku položil pán poslanec Petrák. Je určená ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej, ktorú zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. A otázka znie: „Vážená pani ministerka, je kapacita psychiatrických liečební na Slovensku postačujúca?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec, aj vám. Možno keď budeme sami dvaja niekde na chodbe, pokúsim sa aj trošku inak odpovedať. Tu, ak dovolíte, by som chcel sprostredkovať odpoveď od pani ministerky, ktorú mám tú česť zastupovať. Prajem jej príjemnú dovolenku aj z tohto miesta.

    Áno, kapacita psychiatrických liečební a psychiatrických nemocníc a špecializovaných psychiatrických ústavov je na území Slovenska dostatočná. Na Slovensku máme rozvinutú sieť psychiatrických ambulancií a psychiatrických oddelení v regionálnych a univerzitných nemocniciach a psychiatrické liečebne kapacitne primerane dopĺňajú túto psychiatrickú starostlivosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Kýva hlavou, že nie.

    Tak ideme pokračovať. V poradí deviatu otázku položil ju pán poslanec Poliačik. Je určená ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzane Zvolenskej, ktorú zastupuje pán minister Richter. A otázka znie. „Pani ministerka, viete odhadnúť dopady zvýšenia platieb samoplatcov do zdravotných poisťovní na 55 eur, lebo ak áno, tak existuje k tomu nejaká dostupná analýza, lebo ak existuje, tak s akým odlivom platiteľov počíta?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán poslanec, aj za otázku. Dovoľte, aby som vám sprostredkoval odpoveď pani ministerky zdravotníctva.

    Všetky dopady návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 141), ktorým v článku V novelizuje sa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákonov č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sú uvedené v doložke vplyvov, ktorá je súčasťou tohto návrhu zákona.

    Vplyv úpravy minimálneho vymeriavacieho základu na tzv. samoplatiteľov poistného na verejné zdravotné poistenie. Kvantifikácia vplyvu úpravy minimálneho vymeriavacieho základu u tzv. samoplatiteľov verejného zdravotného poistenia vychádza z údajov roku 2011 a v navrhovanej úprave v oblasti dohodárov, to znamená zavedenie povinnosti platiť verejné zdravotné poistenie z príjmov a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu zo 44,2 % na 50 % priemernej mzdy spôsobí zvýšenie minimálneho ročného preddavku samoplatiteľa o 76,68 eur. Počet samoplatiteľov v roku 2011 predstavoval 116 525 osôb. Zavedenie povinnosti platenia verejného zdravotného poistenia z vybraných príjmov z dohôd spôsobí, že počet samoplatiteľov sa zníži, nakoľko podľa návrhu zákona doterajší samoplatitelia, to znamená osoby len s príjmom z dohôd, získajú status zamestnancov. Pri kvantifikácii sa vychádzalo z predpokladu, že táto zmena zníži počet samoplatiteľov cca o 22 000 osôb. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ideme v poradí. Desiatu otázku položil pán poslanec Ľubomír Petrák. Je určená ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi. A otázka...

  • Reakcie z pléna.

  • Takže čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.

  • Ďakujem pánom ministrom za odpovede.

    A pokračujeme v rokovaní piateho dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu výboru pána poslanca Podmanického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí z písomne prihlásených rečníkov poslancovi Richardovi Sulíkovi a pripraví sa pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň prajem, dámy a páni. V mojom prvom prejave v rozprave k tomuto bodu som sa venoval len skrátenému konaniu a procesu, a nie vecnej stránke. A teraz by som sa chcel venovať len vecnej stránke.

    Pokúsim sa ozrejmiť niektoré súvislosti a vysvetliť, prečo si myslím, že ste, kolegovia zo strany SMER, v pojme napáchať pomerne veľké škody.

    Rád by som zašiel do histórie.

    Najprv by som povedal pár slov k tomu, ako sa dôchodky rátali v minulosti. Mám pripravenú takú prezentáciu. A kolega Martin Poliačik rozdal zopár výtlačkov, keby mal niekto ešte nejaký záujem, tak Martin mu dá ďalšie výtlačky.

    Od roku 1988, ešte z čias socializmu sme mali zákon o dôchodkoch, zabezpečení v dôchodkovom veku. Bol to zákon č. 100/1988 Zb. A vtedy sa tie dôchodky rátali nasledovne. Mzda do výšky 2 500 korún slovenských, resp. vtedy československých bola zohľadnená vo výške 100 %. A zohľadňovala sa mzda od 2 500 do 6 000 korún už iba 33 % mzda od 6 000 do 10 000 už len 10 %. A na mzdu, ktorá bola vyššia ako 10 000 korún, sa za socializmu neprihliadalo. Takto sa vyrátala redukovaná suma.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • A keď si teda pozriete ten pravý stĺpec, tak si všimnete, že do 2 500 bola redukovaná suma 2 500, keďže sa zohľadňovalo 100 %. Z tej ďalšej časti mohlo už byť len 33 % čiže 1 167 korún, potom už len 400. A toto dokopy dáva presne 4 067 korún ako maximálnu redukovanú mzdu, ktorá za socializmu slúžila ako základ pre výpočet dôchodku. Táto suma, týchto maximálne 4 067 korún, sa vynásobila percentom. Bolo to za prvých 25 odpracovaných rokov 50 % a za každý ďalší odpracovaný rok 1 %. Predstavme si, že niekto pracoval celý svoj život, čiže 45 rokov, no tak za prvých 25 rokov mal 50 %, za druhých 20 rokov mal ďalších 20 %, to je 70 % zo sumy 4 067 korún, to znamená, že v roku 1989, keď bola revolúcia, bol maximálny dôchodok v tej III. pracovnej skupine, I., II., to boli tie náročné ako baníci a podobne, v tej III., tam bola tá najväčšia časť zamestnancov, pre toho, kto pracoval celý svoj život, mohol byť 2 847 korún. Na tejto tabuľke vidno podľa toho, kto koľko zarábal, aký mohol byť odpracovaný dôchodok, tam sú tie tri počty odpracovaných rokov, po 25, po 35 a po 45 rokoch. No a čo na tom vidno? Ten, kto mal hrubú mzdu 2 000 korún celý svoj život, tak po 45 rokoch dostal dôchodok 1 400, ten, kto mal hrubú mzdu 10 000 korún, dostal dvojnásobok, 2 800. Už tu vidno tú mimoriadne silnú mieru redukcie a mimoriadne vysokú mieru solidarity, človek s nízkym príjmom mal nejaký dôchodok a človek s príjmom, ktorý bol päťkrát vyšší, mal dôchodok iba dvojnásobný. Toto je veľmi dôležitá súvzťažnosť pre pochopenie dôchodkového systému, ktorý tu fungoval do roku 2003. Do roku 2003 sme teda mali dôchodkové zabezpečenie s vysokou mierou solidárnosti. Od roku 2004, 1. januára 2004 bola robená reforma 1. piliera. Táto reforma, v podstate úplne mimo pozornosti verejnosti spravená, bola spravená veľmi zle. A dodnes sa trápime s následkami tejto reformy. Druhý pilier bol zavedený až o rok neskôr, až januári 2005, ale 1. pilier bol zreformovaný o rok skôr, v januári 2004. Po tejto reforme bola vysoká miera solidárnosti nahradená vysokou mierou zásluhovosti.

    Čo je solidárnosť a čo je zásluhovosť. Zásluhovosť je vzťah, kde koľko zaplatím, toľko dostanem, napríklad keď si šetrím na stavebné sporenie, platím sumu „x“ každý mesiac, tak po šiestich rokoch dostanem sumu „y“, a keď platím sumu 2 „x“, tak po šiestich rokoch dostanem sumu 2 „y“. Toto je stopercentná miera zásluhovosti. Naproti tomu solidárnosť je napríklad pri financovaní základného školstva, každý platí percento daní zo svojich príjmov neobmedzene, ale každý dostane ten istý verejný statok, a to základné vzdelanie pre svoje deti. Tam je stopercentná miera solidárnosti. No a táto podstatná zmena, ktorá došla v januári 2004, bola tá, že v 1. pilieri bola solidárnosť nahradená zásluhovosťou. Samozrejme, nie je možné vniesť zásluhovosť zo dňa na deň, to jednoducho nejde, tak úplne prvý pokus, ktorý bol aj v zákone napísaný, bol, že zásluhovosť sa mala vnášať behom troch rokov do roku 2007. A v roku 2007 mala byť stopercentná. Toto generovalo obrovskú mieru nespravodlivosti práve pre tých ľudí, ktorí pred koncom roku požiadali o dôchodok. Niekto s nižším príjmom si oň požiadal až po januári a tak ďalej. Pochopili to aj tvorcovia tohto zákona, a preto v roku 2005, v tom čase bola Iveta Radičová ministerkou sociálnych vecí, bolo toto vnášanie tej zásluhovosti natiahnuté až do roku 2014. Tá zásluhovosť v 1. pilieri, to je to, čo tam robí tie veľké problémy, to je to zlé. A mňa teda veľmi mrzí, že prvá vláda Roberta Fica nedokázala zastaviť vnášanie tejto zásluhovosti, to zvyšovanie miery zásluhovosti v rokoch 2006 až 2010. A spravil to až Jozef Mihál, keď bol ministrom sociálnych vecí. Podarilo sa tak zastaviť zásluhovosť na úrovni 84 %. Od roku 2005 máme aj 2. pilier, ktorý je stopercentne zásluhový. To znamená, kto si koľko zaplatí, presne toľko dostane. Tam je daná stopercentná a reálna zásluhovosť.

    No a keď sa teraz bavíme o tom, že máme mať dvojpilierový dôchodkový systém, tak to, čo dáva logiku, je mať jeden pilier stopercentne zásluhový, to je ten druhý pilier, a mať jeden pilier stopercentne solidárny. A to mal byť ten 1. pilier. A boli na to vytvorené veľmi dobré predpoklady preto, lebo do konca roku 2003 bola už veľmi vysoká miera solidárnosti. Stačilo to dotiahnuť do konca a dnes sme mohli mať dva dôchodkové piliere, 1. pilier so stopercentnou solidárnosťou a 2. pilier so stopercentnou zásluhovosťou. Toto sa, bohužiaľ, nestalo.

    Takže ako sa vyrátajú dôchodky od roku 2004, teda po reforme 1. piliera. Za každý rok sa vyráta takzvaný osobný mzdový bod. Osobný mzdový bod je pomer celkovej ročnej mzdy toho budúceho dôchodcu k celkovej mzde v hospodárstve. Takže keď v roku 2004 bola, povedzme, priemerná mzda v hospodárstve 10 000 korún a niekto má mzdu 5 000 korún, no tak osobný mzdový bod je 0,5, keď má niekto príjem 20 000 korún a ten priemer bol, ako som už povedal, 10 000 korún, tak osobný mzdový bod je 2. No a zo všetkých rokov od roku 1994, to v čase, keď sa zavádzala táto reforma, bolo tým pádom desať rokov, tak týchto 10 osobných mzdových bodov, tých OMB, sa spriemeruje, to je ten bod 2, ktorý vidíte, sa spriemeruje do takzvaného POMB. No a tento POMB je priemerný osobný mzdový bod a to je podstatná veličina pre výpočet dôchodku preto, lebo to vidíte v bode 3. Dôchodok sa vypočíta tak, že sa zoberie POMB, to je priemerný osobný mzdový bod, to je vlastne to, koľko som zarábal v porovnaní s priemernou mzdou Slovenska, slovenskou priemernou mzdou, POMB krát počet odpracovaných rokov (dvadsaťpäť, tridsaťpäť, štyridsaťpäť) krát ADH. ADH je aktuálna dôchodková hodnota. Je to číslo, ktoré v podstate vzniklo, múdro povedané, arbitrárne a, po slovensky povedané, ktoré si niekto niekedy vycucal z prsta. ADH v roku 2004 bola 183 korún aj 58 halierov. Mohla byť rovnako aj 200 korún, aj 160 korún, skrátka, na ministerstve sociálnych vecí si povedali, že toto bude tá suma, ktorá je správna. V roku 2012, čiže v tomto roku, je aktuálna dôchodková hodnota 9,82 eura, čiže 295 korún. A zhodnotenie za týchto posledných desať rokov je 6,1 % ročne. Tu treba povedať, toto nie je zhodnotenie, ktoré je porovnateľné so zhodnotením na burze, že investujem a reálne aj dostanem mojich 6,1 % výnosu. Toto je zhodnotenie, ktoré je arbitrárne stanovené, že sa povedalo, dôchodky sa budú valorizovať takzvanou švajčiarskou metódou, k tomu ešte prídem. A, samozrejme, to zhodnotenie je moc vysoké preto, lebo 1. pilier sám osebe generuje čoraz väčší a väčší deficit, aj bez 2. piliera. No takto sa vyrátavajú naše dôchodky od roku 2004, priemerný osobný mzdový bod krát počet odpracovaných rokov krát aktuálna dôchodková hodnota, to dá dôchodok .

    Z tohto vzorca úplne jasne vyplýva, že keď niekto má dvojnásobný priemerný osobný mzdový bod, tak logicky dostane dvojnásobný dôchodok. Čiže je tu stopercentná zásluhovosť. Ako som ale predtým vravel, nebolo možné v roku 2004 ju vniesť do systému z roka na rok, a preto sa spravila taká prechodná tabuľka. Pôvodne to malo byť na tri roky. Potom sa to natiahlo na rok 2014. A potom to Jozef Mihál minulý rok zastavil. To som už vravel. Ale pozrime sa na tú pôvodnú tabuľku. Tu vidíte, v roku 2004, teda prvý rok po reforme, kto mal priemerný osobný mzdový bod 1, tomu sa zarátala jednička vo všetkých rokoch.

  • Prinesenie nápoja navrhovateľovi.

  • Prepáčte, môžem vás aj ja poprosiť o pohár vody? Ďakujem. Ale kto mal priemerný osobný mzdový bod napríklad 0,5, aby mu ten dôchodok z roka na rok brutálne neklesol, tak sa povedalo, v roku 2004 nebudeme rátať 0,5, i keď by sme to urobiť mali, lebo ten človek mal iba polovičku z tej slovenskej priemernej mzdy svoj príjem, zarátame mu 0,8, v ďalšom roku mu zarátame 0,7, v roku 2006 mu zarátame už iba 0,6 a v roku 2007 mu zarátame 0,5, to, čo by sme mu zarátať mali v prípade stopercentnej zásluhovosti. Na druhej strane je vidieť, kto mal priemerný osobný mzdový bod, ten POMB, povedzme, 3, v tom prvom roku sa mu nerátalo 3, ale iba 1,95, 2,30, 2,65, až 3 malo byť v roku 2007. Toto sú moc brutálne skoky, a preto to bolo predĺžené. Ale tu vidíte, aké toto robilo veľké nespravodlivosti a prečo sa vlastne oplatilo tým ľuďom rýchlo sa hlásiť do dôchodkového systému, hlavne tým, ktorí málo zarábali. Keď niekto mal, povedzme, dva roky, tri roky do dôchodku v roku 2004 a mal túto informáciu, tak by sa zarátal ten dôchodok hodnotou 0,8, o tri roky neskôr už iba hodnotou 0,5. Tak, samozrejme, tu sme vytvorili systém, my sme vlastne umelo vytvorili desaťtisíce a desaťtisíce predčasných dôchodcov, lebo veď boli by hlúpi, keby ostali ďalej pracovať a z roka na rok by sa im prispôsoboval dôchodok k ich nízkej mzde. Opäť, raz tu možno vidieť, prečo je tá zásluhovosť taká zlá vec.

    Vrátim sa ešte pár slovami k tej zásluhovosti alebo solidárnosti, to je jedno, ale k samotnému 1. pilieru. Prvý pilier je postavený na takzvanej medzigeneračnej solidarite. To znamená, dnešní pracujúci platia do Sociálnej poisťovne a tá tie peniaze okamžite vypláca dnešným dôchodcom, jednu generáciu dozadu, dnešní dôchodcovia boli vtedy pracujúci. Platili do Sociálnej poisťovne a tá vyplácala vtedajším dôchodcom, ktorí dnes už možno nežijú. A táto medzigeneračná solidarita je drahá. A je tým drahšia vtedy, keď sa rodí málo detí alebo keď sa v minulosti rodilo veľa detí, preto, lebo máte veľký počet dôchodcov a malý počet pracujúcich. Toto je dôvod, k tomu ešte neskôr prídem, prečo priebežné systémy v celej Európe, ktorá starne, majú problémy. No ale medzigeneračnú solidaritu je ľahšie financovať, keď je priebežný pilier solidárny. A financovať medzigeneračnú solidaritu v priebežnom pilieri, ktorý je zásluhový, to je cesta do pekla. O tomto hovorím a píšem sedem alebo osem rokov. Pomaly sa nám to začína vypomstievať, že sa s tým nič nerobilo.

    Takže bol som pri tej tabuľke a uvediem vám jeden príklad, prečo ten systém bol zavedený príliš rýchlo, tie zásahy boli zbrklé a necitlivé v tom roku 2004.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Keď bola sekretárka s priemernou mzdou a išla do dôchodku v januári 2004, jej dôchodok bol vtedy 7 343 korún. Šéf tejto sekretárky keď išiel o mesiac skôr do dôchodku, čiže v decembri 2003, a zarábal trikrát viac ako tá sekretárka, tak dostal dôchodok 6 876, čiže 6 876 oproti 7 343. Sekretárka s tretinovým platom oproti šéfovi dostala vyšší dôchodok. Toto sú tie hrubé necitlivosti a nespravodlivosti, ktoré boli chaotickým a zbrklým spôsobom vnesené do 1. piliera pri reforme v januári 2004.

    Ďalší problém, ktorý 1. pilier má, je ten, že pri tomto systéme bohatí dostanú veľa, to je tá zásluhovosť, kto veľa zarábal dostane vysoký dôchodok, ale je tam aj tá druhá strana mince, chudobní dostanú málo. No ale nie je to tak úplne, lebo chudobní dostanú málo a skončia v sociálnej sieti. Toto je ďalší bod, ďalší moment, ktorý 1. pilier veľmi predražuje. Človek, ktorý má vysoký plat, dostane vysoký dôchodok, tam vás to stojí peniaze, človek, ktorý má nízky plat, veľmi nízky, nedostane veľmi nízky dôchodok, lebo mu zo sociálneho systému tým pádom musíme doplácať. Predtým bol ten systém solidárny, to rozpätie bolo ďaleko menšie. Čiže tí, čo mali nízky plat, dostali stále ešte taký dôchodok, aby nespadli do sociálneho systému, zato zase tí, čo mali vysoký plat, nedostávali až také vysoké dôchodky.

    Ďalšie problémy, ktoré priniesla reforma 1. piliera, sú takéto. Od 1. januára 2004 ak bola reforma spravená, sa rátal osobný mzdový bod od roku 1994. Potom ale soudruzi došli na to, že někde udělali chybu. Tak 18 mesiacov neskôr, iba 18 mesiacov neskôr, 18 mesiacov v dôchodkovom systéme, to je nič. Dôchodkový systém je nutné dizajnovať a nastavovať z pohľadu 20, 30 rokov, nie z pohľadu 18 mesiacov.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Takže o 18 mesiacov neskôr sa povedalo, nebudeme to rátať od roku 1994, ale od roku 1984. Ďalšie nespravodlivosti, alebo po modernom, skrivodlivosti tak vznikli.

    Po tomto, som už spomínal, bola zavedená veľmi rýchla valorizácia, ktorá za posledných desať rokov robí 6,1 %, takzvaná švajčiarska metóda, 50 % podľa inflácie, 50 % podľa rastu cien mzdy. Slovensko zažilo veľmi silné roky 2005, 2006, 2007 aj 2008 s veľmi vysokými nárastmi priemernej mzdy. A to, samozrejme, sa odzrkadlilo na tom, že dnes tie deficity sú len z 1. piliera, a to s 2. pilierom nemá ešte nič dočinenia, vyššie, ako boli robené prognózy.

    K 1. augustu 2006, čiže o dva a pol roka neskôr, sa zistilo, že nie je možné ľudí, ktorí mali už dávnejšie plat vyše 10 000 korún, ktorí požiadali o dôchodok pred rokom 2003, nechať v tom starom systéme. Tak sa povedalo, ideme ich teda prerátať. To sú tí, na mzdu ktorých sa v starom systéme neprihliadalo. Len v novom to už nebolo možné, lebo keď niekto v starom systéme zarábal veľmi veľa, dostal solidárny dôchodok, ale podľa nového systému i keď už v minulosti požiadal o dôchodok, tam sa práve stávalo to, že starodôchodcovia mali oveľa nižšie dôchodky ako novodôchodcovia a tak ďalej. A toto ešte viac zvýšilo v 1. pilieri deficit. A zvýšilo to aj celkový chaos, ktorý dnes v 1. pilieri vládne.

    Výsledok týchto zmien, tejto vyslovene nešťastnej, najnešťastnejšej reformy druhej Dzurindovej vlády je nasledovný. Máme päť skupín dôchodcov. Máme takých dôchodcov, ktorým bol dôchodok priznaný do konca roku 2003. Potom máme takých dôchodcov, ktorým bol dôchodok priznaný do konca roku 2003, ale mali ten priemerný plat vyšší ako 10 000 korún, a preto im ten dôchodok bol prerátaný. Po tretie, máme takých dôchodcov, ktorým bol dôchodok priznaný medzi januárom 2004 a koncom júna 2005, čiže tam sa prihliadalo iba na to obdobie od roku 1994. Potom štvrtá skupina, to sú takí, kde im bol dôchodok priznaný po júli 2005, čiže im sa prihliadalo na mzdy už do roku 1984. No a piata skupina, to sú predčasní dôchodcovia. Tento mix, táto kombinácia rôznych dôchodkov robí tú hroznú neprehľadnosť v systéme a ten chaos.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • No ale stále som sa ešte nedotkol najväčšieho problému 1. piliera. Najväčší problém 1. piliera, toho priebežného, je ten, že chudoba je sociálna choroba. To je výrok, asi sto rokov starý, jedného nemeckého lekára Rudolfa Virchowa, ktorý tiež vraví to, že chudobní umierajú skôr. No čo to znamená, že chudobní umierajú skôr? Tak v konkrétnych číslach to znamená, keď ich rozdelíte na päť skupín podľa príjmu tých budúcich dôchodcov alebo pracujúcich, že z tej najchudobnejšej skupiny sa dôchodkového veku nedožije 22 %. To znamená, 22 % veľmi nízko alebo najnižšie zarábajúcich ľudí celý svoj život platí do 1. piliera, ale si z toho dôchodku nič neužije. Pri bohatých je to iba 10 %. Z tých, ktorí sa ho dožijú, si tí chudobní užijú v priemere svoj dôchodok 10 rokov, bohatí si užijú dôchodok 18 rokov.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Čiže my dnes máme na Slovensku systém, v ktorom chudobní doplácajú na bohatých.

    Teraz vám ukážem dva grafy, to je práve to, čo som hovoril.

  • Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Tu je obyvateľstvo rozdelené na päť skupín podľa príjmov od najnižšieho po najvyšší príjem. Tieto čísla sú nemecké, ale existujú už aj slovenské, ktoré potvrdzujú toto isté. Tak vidíte, len 78 % ľudí s najnižším príjmom sa dožije dôchodkového veku, že si aspoň 1 mesiac ten dôchodok užijú, keď už celý život do toho systému platili, ale až 90 % najbohatších ľudí sa dožije dôchodkového veku.

  • Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • A toto je veľmi podobný graf, ktorý vraví, že si v priemere ten dôchodok užijú z tých najchudobnejších ľudí 10 rokov, z tých najbohatších 18 rokov. Dokopy keď to sčítate, tak je tam asi faktor dva. To by som vôbec nepodceňoval, tieto rozdiely.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • No a preto môžem zhrnúť, zásluhovosť v 1. pilieri, a teda dnes nastavený 1. pilier je nespravodlivý, preto, lebo chudobní doplácajú na bohatých, je chaotický, preto, lebo máme päť typov dôchodcov, je deficitný, už v roku 2006 vyrátalo ministerstvo sociálnych vecí odhad, že v roku 2011, čiže minulý rok, mal byť deficit 40 mld. eur, nakoniec bol trochu vyšší, a tá zásluhovosť je neudržateľná kvôli demografickému vývoju.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • To, čo tu vidíte, je takzvaný strom života. No ja to vždy zabudnem, naľavo sú asi ženy.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, prepáčte túto moju nevzdelanosť. A napravo sú muži. No a úplne dole je vek nula, úplne hore je to približne 100 rokov. A tak sa to vyvíja. Čiže môžete si pozrieť, okolo roku 2030 budeme mať aké množstvo starých ľudí. Tak nechám to teraz dobehnúť. A teraz sa to začne ešte raz.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Pred 60 rokmi približne sme mali zdravý strom života až na to, čo druhá svetová vojna vysekla. Ale bol zdravý, bola to pyramída. Potom došiel baby boom po vojne, potom došiel v sedemdesiatych rokoch ďalší, ešte väčší baby boom, v roku 1979 roku sa narodilo vôbec najviac Slovákov v histórii, a to 98 000 a potom už nedošlo nič. A ani už nič nepríde. Tieto čísla som vyrátal na základe podkladov od pána Ing. Vaňa, ktorý v tejto oblasti je považovaný za najväčšieho odborníka. Toto je problém náš, jednoducho nerodia sa deti. Keď sa dnes nerodia deti, to znamená, o 30 rokov alebo o 25 rokov nebudeme mať matky, ktoré by nejaké deti mohli rodiť, zato sa nám deti rodili pred 30 rokmi.

  • Reakcia z pléna.

  • Veď povedzte to hlasnejšie, ja pol minútky počkám.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, to nie je dialóg.Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Budem na to dbať. Prepáčte. Čiže teraz zoberme si ten ročník. Pamätám sa na jeden výrok pani ministerky Tomanovej. V tom čase bola ešte ministerka, keď povedala: „Jaj, ktovie, čo bude v roku 2030.“ No my vieme pomerne isto povedať, že to je problém, ktorý sa pani Tomanovej netýka. Ale to je asi všetko, čo vieme k tomu povedať, lebo vôbec to nie je pravda, ktovie čo bude v roku 2030 alebo v roku 2040. Keď sa v roku 1979 roku narodilo najviac Slovákov vôbec, 98 000, tak je predsa logické, že o 30 rokov neskôr v roku 2009 títo ľudia majú 30 rokov, to je holý fakt, ktorý nezmeníme. A je úplne logické, že v roku 2041 títo ľudia budú mať 62 rokov, to je isté ako amen v kostole. No a tak keď budeme mať v roku 2040 veľký počet dôchodcov, kto ich bude živiť? No môžu ich živiť len tí, ktorí v roku 2040 budú pracovať. A to sú tí, ktorí sa práve teraz by mali rodiť.

    Tento graf, ktorý teda tu je takto znázornený, sa dá znázorniť takýmto spôsobom.

  • Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • To je pomer obyvateľov v poproduktívnom veku k obyvateľom k produktívnom veku. Tá ľavá červená čiara, to je dnes, to je rok 2012. Keď si to pozriete, tak uvidíte, že za posledných 30 rokov kvôli tomu, že sa rodilo veľmi veľa detí ešte aj za socializmu, ktoré teraz dorastajú do produktívneho veku, tento pomer bol veľmi dobrý. Bol približne 1 k 0,33, to znamená, na jedného pracujúceho prichádza 0,33 dôchodcu. Inými slovami, na troch pracujúcich máme jedného dôchodcu, tak to musím ukázať. Traja pracujúci dnes živia jedného dôchodcu, je to pomer 3 : 1. Keď si tu pozriete rok 2050, to je tá pravá zvislá červená čiara, tak vidno, že na troch pracujúcich už budú dvaja dôchodcovia. Toto je dôvod, prečo je 1. pilier neudržateľný. Vôbec nejde o 2. pilier, vôbec. Ide o 1. pilier. Ten je nastavený tak katastrofálne, že je neudržateľný a bude sa musieť výrazne zvýšiť vek odchodu do dôchodku, bude sa musieť znížiť valorizácia, bude sa musieť možno postupne znižovať aktuálna dôchodková hodnota, alebo aspoň nebude môcť zvyšovať, budú sa musieť robiť rôzne opatrenia, lebo toto žiadna spoločnosť zaplatiť nedokáže. To je úplná ilúzia, myslieť si, že veď my tu dnes žijeme. A tu teda viním kolegov zo strany SMER, že vidia len takto dnešný rok 2012 a ja tu mám deficit, ktorý musím dodržať, 4,6 % a nezaujíma ma, čo bude o 3, 4 roky alebo 30 rokov. Len vravím vám, o 10, 20, 30 rokov tie problémy budú rádovo vyššie. Táto krivka, pomer obyvateľov v poproduktívnom a produktívnom veku nám vraví, že takto to už dlho nebude fungovať. A práve teraz my sme na úpätí, ako vidíte. Doteraz vôbec nie je správne si povedať, že posledných 30 rokov sa nejako darilo, tak sa bude dariť aj najbližších 30 rokov. Nie, tu treba robiť vážne opatrenia, lebo nás čaká mimoriadne silný nárast.

    No z tejto krivky, ktorú bolo práve vidieť, že ako sa bude meniť pomer obyvateľov poproduktívneho a produktívneho veku, sa dá vyrátať deficit, ktorý môžeme čakať v 1. pilieri bez vplyvu 2. piliera. No tak doteraz ten deficit nejaký bol, ale bol malý.

  • Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • A od tohto roku práve, respektíve od budúceho, tá červená čiara je na roku 2013, to pôjde strmo dole a samotný 1. pilier bude produkovať obrovské deficity na úrovni vyše 1 mld., možno 2 mld. eur ročne. Pripomínam, že všetky tržby z dane z pridanej hodnoty sú asi 4 mld. Čiže my sa netvárme, že 2 mld., to je nič. A toto nebude financovateľné. Je to preto tak, lebo nároky, ktoré boli k 1. januáru 2004 priznané všetkým pracujúcim, sú príliš vysoké, sú neufinancovateľné. Aj keď ich garantuje štát, tak aj tak sú neufinancovateľné. A môžeme sa pozrieť do Grécka, čo sa stane, keď sa priznajú veľmi vysoké nároky. A všetci si myslia, že štát to musí garantovať, že veď to mám garantované v zákone. No tak skončí to tak, ako to teraz v Grécku práve končí. A preto aj nie sú vôbec korektné údaje, ktoré zverejnil, zdá sa mi, včera Robert Fico na tej svojej tlačovke, keď mal tabuľku, že plus 18 % je výnosnosť. Áno, povedzme, je to jedno, ako to budeme rátať, ako to bolo, možnože tých 18 % naozaj bola výnosnosť 1. piliera, ale toto nebude možné udržať, tie nároky, ktoré majú ľudia z 1. piliera, treba znížiť.

    Takže ešte raz si to dovolím zhrnúť pred tým, ako dôjdem k 2. pilieru.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Po prvé, skutočné problémy v 1. pilieri sú, po prvé, že je finančne neudržateľný pri terajšom nastavení práve kvôli tomuto demografickému vývoji, po druhé, zásluhovosť je nespravodlivá, lebo chudobní doplácajú na bohatých, a, po tretie, 1. pilier je na jednej strane príliš komplexný, je naozaj len pár ľudí v republike, ktorí vnikli doň natoľko, že ovládajú ho, a na druhej strane je príliš nedokonalý. Totiž zásluhovosť nie je možné nalinajkovať a nastaviť v zákone, zásluhovosť je daná trhom, výnosnosťou z akcií a podobne.

    Na a teraz vstupuje do hry 2. pilier. A tak ako som sa aj v tomto mojom prejave vyjadril, a to dosť a veľmi kriticky, k reforme 1. piliera, a spomenul som to už aj v minulosti veľakrát a Ľudo Kaník to veľmi dobre vie, tak by som teraz chcel povedať, že 2. pilier je práve tá spása, ktorá má šancu toto všetko riešiť. Práve v 2. pilieri je možné nájsť riešenie tých demografických problémov, ktoré nás čakajú. A za toto patrí Ľudovi veľká vďaka, my roky vedieme rozhovory a myslím si, že aj v súkromí máme celkom blízky vzťah, ale 1. pilier je téma, kde sa dokážeme spoľahlivo povadiť do krvi, ale nie je to v 2 pilieri, kde treba povedať, to bol ten správny krok.

    A teraz by som vám to rád vysvetlil. Ako som vravel, 1. pilier je neudržateľný preto, lebo občania Slovenska majú príliš veľké nároky, štát garantuje z 1. piliera obrovské nároky občanom. A to je nefinancovateľné, respektíve je to financovateľné za cenu týchto deficitov, ktoré tu vidíte. Ako som vravel, my sme len na úpätí, na začiatku mimoriadne zlého vývoja, lebo ten strom života, a až dovolíte, ukážem vám ho ešte raz, lebo vidím, prišiel pán Číž, tak pozrite si aj vy animovanú grafiku, ako sa vyvíja strom života, ten jednoducho rastie preč a nenarodí sa nič nové. Vidím, že pána Číža som zaujal, tak ja sa vrátim teda k tomuto.

    No poďme si teraz pozrieť, koľko ľudia platia na svoje dôchodkové zabezpečenie, pokiaľ sú len v 1. pilieri, lebo nie je pravda, že platia 18 %.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Platia 18 % starobné poistenie, platia 4,75 % fond solidarity. Potom z troch ďalších fondov, ktoré sú prebytkové, to je úrazový fond, nemocenský fond, teda práceneschopnosť a nezamestnanosť, tie prebytky idú na financovanie deficitu v 1. pilieri, to sú ďalšie 2 % a niečo. To je spolu 25 %. Dôchodkové zabezpečenie dnes stojí z hrubej mzdy 25 %, nie 18 %. A ani to nie je úplná pravda, lebo už dnes robí 1. pilier sám osebe bez 2. piliera asi 700 mil. eur deficit. Ten 2. pilier robí deficit ďalších 900 mil. tým, že tie platby tam nechodia. Takže 1. pilier robí asi 700 mil. eur deficit, čo keď by ste prerátali na percentá, tak ešte vám to o 1 %, 2 %, 3 % stúpne. Ľudia teda dnes platia minimálne 25 % na svoje dôchodkové zabezpečenie. A za to majú vo výške x nejaký nárok na dôchodok. Čo sa stane, keď človek vstúpi do 2. piliera? No, po prvé, klesne o 9 % to, čo platí, neklesne to na polovicu, klesne to o 9 %. Čiže už neplatí do 1. piliera 25 %, ale iba 16 %. To je 9 % starobné poistenie. Naďalej platí v plnom rozsahu fond solidarity, 4,75 %. A naďalej prebytky aj z toho, čo ten človek v 2. pilieri platí, idú na financovanie 1. piliera. Čiže platí 16 %. Ale ten nárok na dôchodok mu klesne na polovicu. Tak, ešte raz, keby platil len 18 %, v poriadku, kto je v 1 pilieri, platí 18 % a má nárok na celý dôchodok, kto je v 2. pilieri, tak z 1. piliera platí polovicu, teda 9 %, a nárok má na polovičku dôchodku. Lenže práve to tak nie je. Neklesne to na polovicu. Klesne to z 25 % na 16 %. To znamená, ten človek, ktorý je v 2. pilieri, niekoľkými percentami svojej mzdy prispieva na financovanie 1. piliera bez toho, aby mal z toho prislúchajúci nárok na svoj budúci dôchodok. Toto, ten 2. pilier je to, čo nám pomôže sa vyviazať z medzigeneračnej solidarity.

    Jeden zo zásahov do 2. piliera, to už je obdobie pani Tomanovej, a, ako sa ukazuje, zasahovať do dôchodkového systému len tak alebo v skrátenom legislatívnom konaní, že my to tu narýchlo spíšeme, je vždy nebezpečné, to minulosť ukazuje a nielen druhá Dzurindova vláda, ale aj prvá Ficova vláda to ukazuje, tak jeden zo zásahov pani Tomanovej bol, že zvýšila minimálnu dobu sporenia z 10 na 15 rokov a znížila obdobie, ktoré sa posudzuje pre výnosnosť zo 60 mesiacov na 6 mesiacov, to pán poslanec Madej vtedy sa tu blysol skvelým poslaneckým návrhom. A uštedrila tomuto 2. pilieru dve silné rany. A, samozrejme, je potom ten 2. pilier málo výnosný alebo dokonca stratový, keď je to tak, ako Ľudo už minulé dni vravel, že, no tak, keď dolámete bežcovi obidve nohy a poviete mu, aby teraz išiel bežať, no tak nejde to jednoducho. Preto tieto deformácie v 2. pilieri by bolo dobré odstrániť, aby tam bola, samozrejme, nejaká primeraná výnosnosť. No ale 2. pilier bol zavedený v roku 2005 a pôvodná minimálna doba sporenia bola 10 rokov. Čiže týka sa to rokov 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, to máme teraz, 2013 a 2014. Čiže o dva a pol roka už začnú prví sporitelia v 2. pilieri dostávať dôchodok z 2. piliera, i keď na začiatku bude malý, lebo šetrili iba 10 rokov, ale už začnú niečo dostávať. Od toho momentu začneme 1. pilier odbremeňovať a každým rokom bude toto odbremenenie vyššie preto, lebo, po prvé, každým rokom bude tých ľudí viac, ktorí budú dostávať dôchodok z 2. piliera, a, po druhé, každým rokom bude tá doba, čo si šetrili, dlhšia. No a práve preto, keďže z tých desiatich rokov už sedem a pol roka prešlo, je to nekonečná škoda a vznikne obrovská škoda, ktorú ide strana SMER spáchať, keď ide znížiť odvod z 9 % na 4 %, lebo stane sa nasledovné. Je jedna vec, že sa zníži odvod, áno, ale zároveň prinavráti vyše 1,5 mil. sporiteľov tie nároky, ktorých sa oni dobrovoľne vzdali v 1. pilieri. Tie im teraz prinavráti, ale tie nároky nie sú financovateľné. A potom tie deficity nebudú takéto, ale budú ešte väčšie. A to nepríde až o 30 rokov, to príde o 5, 6, 7 rokov, keď sa tu všetci budeme štípať, že čo teraz s tým 1. pilierom, lebo tie deficity rastú cez hlavu. Toto je obrovský hriech, ktorý ide strana SMER spáchať, že prinavráti nefinancovateľné nároky z 1. piliera.

    Aké je riešenie tejto situácie. Takže, ako som vravel, myslím si, že tá situácia dnes, keď vyše 1 mil. ľudí sa dobrovoľne vzdalo polovice svojich nárokov v 1. pilieri, ale neplatí tam už len polovicu odvodov, ale dve tretiny odvodov a zároveň teda už si šetria, už to nie je len nejaký štátom prisľúbený nárok, že veď v budúcnosti niečo dostaneš, nie, už sú to reálne odložené ich peniaze, ktoré by sa mali zhodnocovať. No tak poďme sa teraz pozrieť, aké je riešenie. Ako som vravel, 2. pilier je dobrý, lebo vyviazal štát z 50 % dôchodkových nárokov.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • A už čoskoro, teda o dva a pol roka, sa naozaj to aj začne ukazovať. Po druhé, 1. pilieru sa musí vrátiť solidarita. A práve keď sa tomu 1. pilieru solidarita vráti, a musí sa vrátiť, lebo je to nefinancovateľné, čiže tá miera zásluhovosti, ktorú až Jozef Mihál zastavil pri 84 %, je nutné znovu mierne začať znižovať, čiže keď sa tam začne vracať solidarita, o to viac budeme potrebovať silný 2. pilier. No a, do tretice, je úplná ilúzia si myslieť, že tie nároky, ktoré sme občanom v 1. pilieri sľúbili pri reforme v roku 2005, dlhodobo dokážeme udržať. Toto jednoducho nie je pravda. A je to aj napísané, to isté si mysleli aj v Grécku, , že, veď čo, dôchodky sú priznané, štát musí platiť. Ale jednoducho to sú tak obrovské sumy, že, zákony sem, ústava tam, tieto nároky štát pri tom demografickom vývoji, ktorý som vám ukazoval, nedokáže zaplatiť. No a preto by to malo byť nasledovne. Prvý pilier by mal byť len na základný dôchodok na úrovni životného minima a plne solidárny. A vtedy bude na to stačiť aj oveľa menšie percento ako 18 % alebo 25 %.

  • Premietanie obrázka z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.

  • Potom by sme mali mať na prechodné obdobie silný 2. pilier. Totiž stane sa to, že nejaké percento obyvateľstva, 2 %, 5 %, jednoducho nebude sa zaujímať o svoju starobu. A keď potom títo obyvatelia zistia, že majú nízky dôchodok, tak aby neprišli s vidlami pred Úrad vlády sa domáhať nejakých svojich domnelých nárokov a dôchodkov, preto je dobrý ten 2. pilier na prechodné obdobie, možno 50, možno 80 rokov.

    A pokiaľ vás zaujíma to, čo tu teraz hovorím, lebo to hovorím od roku 2006. Napísal som k tomu aj takúto knižku. A nájdete to na internete na mojej stránke. Všetko, čo som tu vravel takto, som tam písal pred šiestimi rokmi. A tam som aj písal, že 1. pilier nie je financovateľný a že inak sa dostaneme do veľkých problémov. Len sme sa tam dostali o rok alebo o dva roky skôr. Ale ten vývoj, bohužiaľ, sa napĺňa. A verte mi, tak to bude pokračovať a sa ešte viac zhoršovať. Čiže až vás to zaujíma, tak v tej knižke „Odvodový bonus“ niečo nájdete.

    Nerobím si ilúzie, že teraz by ste tuná počuli na argumenty a povedali si, že poďme to prehodnotiť, stiahnime ten zákon, ale upozorňujem všetkých, všetkých päť, čo sa tu nachádzajú, ale hlasovať budú, samozrejme, viacerí, že páchate tak veľké škody, ktoré sú porovnateľné s tým, keď ste hlasovali za trvalý euroval. Asi na takejto úrovni sa bavíme. Preto ma aj mrzí, že niektorí naši kolegovia z opozície tu za kus žvanca urobili nejaké dohody, že dobre, tak už my nebudeme toľko skákať, nebudeme to tak kritizovať, tu nám sľúb nejaké smiešne dohody pre ja neviem študentov do 18 rokov. To je nič, to je pol percenta, to je pol promile možno oproti tým problémom, za ktoré idete, ctení kolegovia zo strany SMER, teraz zdvihnúť ruku. Toto sa nám úplne vážne vypomstí. A preto som si aj dovolil rozdať tie papiere. Možno, že vás tie grafy niekedy do budúcna zaujmú.

    Úplne na záver by som chcel povedať takú vec, že je úplná ilúzia si myslieť, že keď to teraz dáme na 4 %, že sa to niekedy vráti na 6 alebo nebodaj na 9 %. To je úplná ilúzia. Je to jedno, či tam dáme 0,25-percentné kroky, 0,5-percentné kroky, lebo peniaze nepustia. Tá situácia budúci rok nebude lepšia vo financiách. To sa netvárne, že tento rok treba prežiť, lebo 4,6-percentný deficit nesmieme prekročiť. Áno, nesmieme ho prekročiť, ale keď chýbajú peniaze, tak kľudne my môžeme robiť aj iné opatrenia. Môžeme napríklad odpustiť si také srandičky, ako dať 150 mil. eur za nejaký dopravný systém, ktorý tu nikomu ku šťastiu chýbať nebude. Takisto nemusíme ísť kupovať za 400 mil. zdravotnú poisťovňu, čo inak podľa blogu Daniela Lipšica je v podstate čistý tunel. Takisto nemusíme ísť práve teraz renovovať nejaký kaštieľ v Rusovciach a tak ďalej a tak ďalej. A takisto nemusíme platiť miliardu na španielske banky, miliardu gréckym úradníkom a neviem komu všetkému. K tomu sa treba takto postaviť, a nie tak, že my tu teraz rýchlo musíme zohnať 40 mil. a dokaličíme 2. pilier, ktorý už má za sebou sedem a pol roka z desiatich rokov. Toto, čo tu idete napáchať, to je ekonomická kriminalita. To je úplne niečo strašné. A pamätajte na moje slová, keď o päť, šesť, osem rokov tu budeme horekovať nad nejakými deficitmi a číslami.

    Myslím si, že sa to celé zvrtlo len na nejaký triedny boj, že horliví ľavičiari a, povedzme, ideológovia tuto idú proti Kaníkovi, lebo on je ancikrist. Druhý pilier, to nie je Kaníkova hračka, že on to chcel mať pre radosť. Druhý pilier vyvádza polovicu národa z medzigeneračnej solidarity. A toto je jediné riešenie, ktoré môže do budúcna pomôcť. No ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Chvíľočku počkáme na techniku. Ja len čakám, či sa prihlásili poslanci s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie.

  • Ruch v sále.

  • Ale musíme počkať, kým vás oznámim, vidím vás. S faktickými sa hlási deväť poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok, posledný prihlásený je pán poslanec Viskupič.

    Pán poslanec Škripek.

  • Ja som stláčal zlý gombík, ja sa ospravedlňujem, ale najviac sa ospravedlňujem pánovi Sulíkovi, že som vám do toho skočil. Aj keď ste boli taký galantný, že ste ma vyzvali, aby som hovoril. Takže ospravedlňujem sa, nebolo to správne odo mňa.

    Ale jediné, čo chcem povedať, je, že bol impozantný tento úžasný výklad. A ja vôbec nie som ekonóm, a už som to tu dvakrát hovoril, že ja nie som schopný porozumieť, kto z vás odborníkov ekonomických tu vlastne hovorí naozaj dobre do tejto krajiny, ale jediné, čo ja som tu započul, je, že táto krajina nepodporuje rodiny natoľko, aby sme tu mali deti, aby sa tu mohli rodiť. Takže my tu nevieme podporovať, aby sa tu rodilo dosť detí, keď je bežné, že priam medzi mladými ľuďmi je to smiešne, ak existuje mnohopočetná rodina. Ja som zažil, ako ľudia, mladé mamičky niekde na ihriskách sa priam hanbia, ak majú viacej ako dve deti, ak má niekto 4 alebo 5 detí. A jednoducho toto nás vedie k tomu, čo tu dneska odborne musíme skúmať, čo s nami bude. Ja si myslím, že odpoveď je omnoho jednoduchšia. Starajme sa o to, aby v tejto krajine sa mohli rodiť deti, aby mohli byť široké rodiny a veľké rodiny, aby otcovia sa mohli venovať svojim rodinám a matky aby sme akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovali natoľko, aby svoje rodiny mohli dobre viesť, vychovávať k pracovitosti svoje deti a urobiť ich hrdými na túto krajinu. Ja si myslím, že potom sa nebudú musieť poslanci v tomto parlamente neustále zaoberať tým, čo všetko sa v tejto krajine musí udiať a kde nám miznú peniaze. A pretože nemáme tých ľudí dobre vychovaných, aj tak nám ich v dospelosti budú kradnúť, keď sa stanú ľuďmi na vhodných pozíciách, kde sa to bude diať. Ja si myslím, že parlament by sa mal zaoberať tým, ako spôsobiť, aby na Slovensku sa rodilo viacej detí, aby ich rodiny mohli dobre vychovávať. Ak ich nebudeme mať, tak sa sem nasťahuje množstvo ľudí zo zahraničia a budeme sa trápiť inými vecami. Ja myslím, že nad tým sa treba zamyslieť. Ďakujem.

  • Richard, som veľmi rád, že tento prejav odznel na pôde Národnej rady, som veľmi rád, že je na zázname. Ináč, je veľmi zaujímavé sledovať, že tých 8 dní počas diskusie bola opozícia opakovane vyzývaná, aby hovorila k veci, aby hovorila presne o tom, o čom ten zákon je. A v momente, keď príde asi najvecnejší príspevok, ktorý sme tu v tej diskusii mali, tak skoro všetci, ktorí mali možnosť si ho vypočuť, tak jednoducho odišli a po niekoľkých minútach už zrejme neboli schopní sa na číre fakty a grafy sústrediť. Preto som rád, že je to na zázname, preto som rád, že si povedal to, čo si na konci povedal. Jedného pekné dňa to, čo si povedal v tomto príhovore, sa vytiahne na svetlo božie a myslím, že budú pravdivé tvoje slová, že by sa nemalo diať to, čo sa teraz deje, pretože to spôsobí obrovské problémy. Bez ohľadu na to, ako je kto ideologicky nastavený, čísla hovoria za seba. A nevidel som počas celej diskusie žiadne fakty, ktoré by potvrdili, že pozícia, na ktorej dnes stojí strana SMER, je tá správna a pravdivá a že niečo z toho, čo si v tejto prezentácii povedal, nie je pravda. A ak je pravda to, čo tu je, tak potom by sme si mali veľmi dobre zapamätať tváre ľudí, ktorí za tento zákon zahlasujú, lebo to budú tí, ako si povedal, ekonomickí kriminálnici, ktorí prispejú k dokonalému zruinovaniu ekonomiky tejto krajiny. Som rád, že to odznelo. A jedného dňa si tie tváre budú pamätať aj naše deti. Ďakujem.

  • Richard, každopádne veľa múdrych slov, veľa múdrych tabuliek, veľa pravdy, ktorú si povedal, ale jedno veľké ale. Ja sa chcem opýtať, prečo si ty osobne a tvoja strana dopustila návrat Roberta Fica a strany SMER k moci a či si niekedy nepoložil otázku, že či nie je zvláštne, že dnes tu bojuješ vlastne s následkom svojho konania. Tým, ako si sa ty a tvoja strana správala na jeseň minulého roka, si dopustil, aby SMER tu dnes mohol dať takýto návrh, si dopustil, aby SMER takýto návrh cez parlament pretlačil. A ak by si to nedopustil, dnes si mohol vládnuť ty a dnes si nemusel robiť takéto smiešne divadielko a beznádejne bojovať proti niečomu, čo nezastavíš. Mal si moc v rukách. Strana SaS mala moc v rukách, nehanebne ju hodila na zem a dopustili ste to, že dopadneme tak, ako dopadneme po prijatí tohto zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Je dobré, že pán Sulík upozorňuje na problémy, ktorým bude čeliť aj Slovensko, aj Európa. Ja som to zhrnul o niečo kratšie.

    A k tomu, že sa musíme zbaviť socializmu, musia sa začať rodiť deti. Ja som si tam ešte doplnil mne blízku vec, že Európa sa musí zadefinovať voči Číne v tomto kontexte. Ja som, samozrejme, nemal taký efektný graf.

    Tomu rozumiem a potvrdzujem, Európa a Slovensko bude čeliť naozaj obrovským problémom, ale ja si dovolím tvrdiť, že to, či teraz sa zmenia platby z 9 na 4 %, má na to sekundárny vplyv.

    A taká drobná poznámka len, ešte skôr ako skončím, pán kolega. Vymostíkovať to tak, že na 1. pilier vlastne doplácajú chudobní, minimálne to nazvem tak, je odvážne. Ja zakontrujem, 1. pilier pomôže, aspoň aby nejaké dôchodky mali.

    A ešte, nič v zlom, povedať, že pani Tomanovú už nebude trápiť, čo bude v roku 2030, to mi prišlo ako naozaj veľmi cynické.

    A k tomu, ešte keď sa vrátim, sekundárnemu vplyvu, keď budeme hľadať strategické riešenia, budeme ich musieť hľadať aj tu, tak sa možno, ale ja to rád zjednodušujem, vy to hovoríte tak zložito, ja som stratil niť relatívne rýchlo, budeme musieť vrátiť k rodičovskému dôchodkovému systému, to bude strategickým riešením a najlepším a najbezpečnejším dôchodkom bude dobre vychované dieťa.

    A všetko ešte, čo ste povedali s určitými výhradami, plus-mínus, áno, ale ešte za jedného dôležitého predpokladu, čo je v tých fondoch, aj tam zostane a sa nestratí, to nezaznelo, že pripúšťate to riziko, ja ho pripúšťam.

    A nakoniec len zopakujem, naozaj, či je to 9 alebo 4 %, je z toho strategického pohľadu sekundárne.

  • Ďakujem pekne. Dejiny dajú Richardovi Sulíkovi za pravdu. A je smutné, že dejiny dávajú za pravdu zväčša v momentoch, ktoré nie sú priaznivé. Dejiny dajú za pravdu Sulíkovi a SaS-ke a zhodou okolností aj OKS i v tej druhej kauze, a síce v tej, že nad nami okrem stromu života, ktorý sme si dnes pozreli a ktorý je neodvolateľný a nedá sa zmeniť ani ideológiou sprava, zľava ani zo stredu, ešte stojí európska dlhová hrozba. A to je ten druhý bod, ktorý je nad nami a ktorý je, dá sa povedať, mimo našich síl a ku ktorému sme sa manifestačne, a to boli tie blbé otázky kolegu z faktickej poznámky Matoviča, pridali. No niektorí sa k nemu pridali a niektorí mu čelili. Teraz si tu všetci mohli vypočuť, v čom je problém stromu života. A som rád, že človek, ktorý o tom napísal pred rokmi knihu, tak by som povedal, takmer vedecky a exaktne potvrdil to, čo som hovoril vo svojom vystúpení o nezadržateľnosti pravdy matrík, pretože v matrikách je pravda, tam sú nenapísané tie deti, ktoré nie sú a tie nebudú. A to je ten strom života. A to je tá hrozba. A tá druhá hrozba je 30 rokov európskeho mrhania, ktoré na nás spadne v podobe navrch neohraničeného eurovalu. A presne o tom je pravda Sulíkova a pravda tých, ktorí hlasovali tak, ako hlasoval Sulík. A som rád, že k nim patrím, i keď z toho mám malú radosť, pretože keď nám dajú dejiny za pravdu, tak nad nimi zaplačeme. Ale o tom bolo i toto vystúpenie.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si neviem predstaviť, Richard, že po tom tvojom prejave niekto z poslancov, ktorí skutočne pozorne počúvali, zdvihne ruku za vládny návrh zákona o sociálnom poistení. Ale to som asi naivná.

    Z tých grafov k výpočtu, priemernému osobnému mzdovému bodu bolo krásne vidieť, ako zle bol nastavený ten 1. pilier a koľko rokov už v rámci nejakej zle pochopenej solidarity, nejakej kvázi solidarity tu trestáme úspešných a šikovných ľudí.

    Ten 2. pilier možno má svoje negatíva, hlavne kvôli necitlivým zásahom pani Tomanovej, ale tá jeho filozofia mala aspoň sčasti zmierniť nelogické krivdy voči úspešným, ktorí si vlastnou šikovnosťou dokážu zarobiť viacej, a teda viac odkladať na vlastný dôchodok. A namiesto toho, aby sa vylepšil 2. pilier a urobili sa nevyhnutné zmeny v tom 1. pilieri, ktoré sa dajú vyčítať aj z tej tvojej powerpointovej prezentácie, vláda Roberta Fica ide zhrabnúť úspory 1,5 mil. sporiteľov v 2. pilieri bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom riešili ten zlý 1. pilier. A ľudí klamú a šíria demagógiu, podľa ktorej prinášajú sociálne istoty tým najzraniteľnejším skupinám. A pritom je krásne vidieť, že na to všetko doplatia práve tí chudobní, práve väčšina z vašich voličov. Richard, ja ti odporúčam, aby si jednu tú kópiu powerpointovej prezentácie poslal osobne pánovi premiérovi. Možnože si to medzi fittness klubom a prechádzkou so psom stihne prečítať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Sulík, obávam sa, že nezapadnem celkom do tejto Národnej rady oslavných vystúpení. Gratulujem, máte veľmi solídny a lojálny klub. Len vážení kolegovia si možno uvedomia, že zbytočne zdržujete. Prosím vás o to, že viaceré kroky neoliberálneho kapitalizmu považujeme za vlastizradné. To, čo sa tu udialo, mantra, pán Sulík, typu liberalizácie a deregulácie a privatizácia, spôsobilo, že napriek tomu, že sme 10 rokov tu rozprávali o všetkom možnom, že tohto roku v Davose sa hovorilo, vy ste neverili, Davos, to asi vám nemusím vysvetľovať, to je stretnutie svetových finančníkov, ktorí vymysleli okrem iného aj neoliberálny koncept, a citujem z Hospodárskych novín, o konci kapitalizmu. Klaus Schwab, ktorý je zakladateľom tohto fóra, hovorí, skúsim to prečítať, nemám dobré okuliare: „Globálna ekonómia sa môže dostať do klesajúcej špirály, podporovať ju bude sociálny rozvrat, protekcionizmus, nacionalizmus a populizmus.“ Dokonca zrušili klasický výbor a klasické fórum o vývoji ekonomiky a urobili iný, opäť citujem zo SME, výbor a ten výbor hovoril: „Zrušený panel o vývoji ekonomiky nahradila diskusia na tému Zlyháva kapitalizmus 20. storočia v 21. storočí.“ Zúčastnili sa na tom skutočné svetové kapacity. Je neuveriteľné, ako na Slovensku znova tá istá skupina nemá ani len náznak schopnosti, ako tento fakt reflektovať, aspoň v náznaku vysvetliť, v čom to teda zlyháva, čo sa to vlastne deje, prečo jedna tretina domácností v Amerike je chudobná, prečo v Liverpoole jedna tretina ľudí nemá prácu, je chudobná. Pán...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja nebudem nejako bližšie rozoberať prejav kolegu Sulíka, len v rámci tých čísiel (solidarita, nesolidarita, priemerný osobný mzdový bod). Neviem, či ste ma naozaj pozorne počúvali, vážení kolegovia, behom toho môjho únavného dvojhodinového prejavu dopoludnia, keď som sa vás snažil prebrať takou vtipnou poznámkou, či viete, aký dôchodok za tých nových pravidiel bude mať dohodár, ktorý bude pracovať za jedno euro mesačne počas celých 40 rokov a bude teda po novom z toho platiť dôchodkové odvody a bude mať teda nárok na dôchodok. Ja som teda odpovedal sám sebe, a čakal som, či sa niekto chytí, že bude mať približne 25 centov z toho jedného eura, keď si z jedného eura platí, tak bude mať približne 25 centov dôchodok. No ale naozaj ste asi driemali, pretože veci sa majú úplne inak. Nebudete mi veriť, kolegovia, ale ak by naozaj došlo k tomu, že niekto by si 40 rokov platil dôchodkové odvody z odmeny jedného eura mesačne, tak jeho dôchodok podľa nových pravidiel bude 88 eur mesačne. Takéto paradoxy prináša novela zákona o sociálnom poistení. A preto znova a znova vyzývam, zastavme to, pokým je ešte čas, a neurobme ešte väčšie nezmysly, aké tu často či už opoziční alebo koaliční poslanci kritizujeme.

  • Ďakujem. Keďže včera bol avizovaný nejaký polhodinový prejav, ktorý by mal priniesť nejaké zásadné čísla, aby sme si mohli utvoriť skutočný názor na to, o čom sme presvedčení minimálne v opozícii dávno, tak som si ho veľmi so záujmom vypočul. A skutočne musím uznať, že tie čísla boli predstavené dobre a tabuľky a grafy sedia.

    Mňa len zaráža jedna vec, čo sa asi pravdepodobne do tabuliek nezmestí. A to je tá vec, ktorú si spomínal úplne na záver vlastne prejavu. A to je nejaké pôsobenie v opozícii, ako keby niekto skladal zbrane. Alebo neviem, či som to dobre pochopil. Preto hovorím, že nikto žiadne zbrane neskladá a nesnaží sa urobiť alebo uľahčiť priechodnosť tejto zmeny. A nikto nie je pripravený hlasovať za zmeny, ktoré vládna strana chystá. Ja chcem iba, aby sa ti aj do budúcna do tabuliek zmestili veci, ako je napríklad to, že politika je vždy umením možného, a preto treba vyhodnocovať dané postavenie svojich síl s jedným takým odporúčaním, že, tak ako hovorili aj ostatní, že aj je dobré, že ten tvoj prejav je zaznamenaný, tak hlavne si treba uvedomiť, dejiny píšu víťazi. A tuná práve je to, že veľa nezodpovedných krokov nás prinieslo do situácií, že sme v opozícii, a je to, že momentálne dejiny nemôžeme písať a ťaháme za veľmi krátky koniec pri tom, čo vládna strana SMER chce urobiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No ďakujem kolegom za pochvalné príspevky. A k niektorým z nich by som sa rád vyjadril.

    Pán poslanec Škripek, no máte pravdu. Bolo by dobré podporovať rodiny, len nefungujú vždy, že čím je viac peňazí, tým je lepšia ich podpora. Je to omnoho zapeklitejšie. Tam motivátori a demotivátori hrajú tak isto veľkú rolu. Ale ja plne s vami súhlasím, že keby mal niečo štát do niečoho investovať, je to podpora rodiny, resp. podpora toho, aby sa rodili deti. A potom by mohli investovať do ich vzdelania.

    Pán Hlina, z 9 % na 4 %, či to má sekundárny vplyv priamo pri tom odvode. Možno ho to má a možno ho to nemá, ale určite to nemá sekundárny vplyv pri tom, že o veľkú mieru vzrastú nároky z 1. piliera, ktoré už nie sú vysoké, ale ledva financovateľné. A keď v 2. pilieri sa to zníži z 9 % na 4 %, v 1. pilieri vám vyletia tie nároky ešte vyššie. Toto je problém, nie či majú tých 9 %, 4 %. Toto je problém, že tie nároky budú ďaleko vyššie.

    No a k tej pani Tomanovej. Pozrite, povedal som, že jej to bude v roku 2030 jedno. No tak pani Tomanová, pokiaľ sa tohto požehnaného veku dožije, tak bude mať vtedy 82 rokov, bude jej to dosť jedno, čo sa stane s dôchodkovým systémom, verte mi.

    A posledná reakcia, na pána Číža. No, výborne, už som chcel nariekať, že vždy niečo poviete a odídete. Pán Číž, no, pozrite, ja som sa snažil pomerne vecne a odborne argumentovať k 1. pilieru a vy tu na mňa vytiahnete slová liberalizácia, deregulácia, privatizácia a jedna tretina amerických domácností. Ste si také to svoje štandardné odverklíkovali, ale povedzte niečo k samotnej veci. Ja hovorím to, 1. pilier nie je financovateľný bez ohľadu na to, či sa privatizuje, nie, 1. pilier nie je financovateľný.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kaník, pripraví sa pán poslanec Fedor.

    Pán poslanec Kaník, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka, tak sme v druhom čítaní, sme sa prehrýzli pomaly k tomu, nie sme radi, lebo to tak nemalo byť, ale sme tu.

    Hneď v úvode by som veľmi chcel oceniť to vystúpenie, ktoré tu pred chvíľou mal Richard. Preto som ani nešiel do faktických, lebo teraz idem do rozpravy. A Richard je vždy výborný. A to sa mi na ňom páči, že to, čo ja hovorím a snažím sa to opisovať, tak on vám ukáže na tých grafoch a na tých tabuľkách. To naozaj je veľmi dobré, lebo funguje na niekoho jedno, na niekoho druhé. Ja nie som moc na tabuľkovania a tieto záležitosti, ale presne to vytvára ten komplexný obraz. Hovoril mi absolútne z duše. A presne opakoval to, na čo máme spoločný názor, čo sme tu hovorili už mnohokrát predtým, až na ten 1. pilier, ako teraz správne poukázal, pretože ja si myslím, že v dôchodkovom systéme keď je to poistenie aj v 1. pilieri, zásluhovosť je namieste. A myslím si, že spôsobuje problém nie zásluhovosť, ale výška tých výdavkov, výška tej veľkorysosti, ktorá naozaj je nefinancovateľná. To je svätá pravda, že naozaj tak to je. Ale bez toho, aby sme zásluhovosť úplne odstránili, je možné dostať do rovnováhy tieto systémy. Alebo keď ju odstránime tak už nemáme dôchodkový systém, ale sociálnu dávku, čo Rišovi nevadí, lebo on má trošku iný koncept. A má na to plné právo. A ja vravím, že sociálny systém tu už je, v normálnom je financovaný z daní. A tak to má byť. A dôchodky, to je niečo iné. Ale táto debata a toto ukazovanie naozaj ukázalo aj to negatívne, čo sa naozaj stane, keď 2. pilier bude takto výrazne zdecimovaný alebo možno v druhom kroku aj zlikvidovaný. Bude to naozaj veľmi zlé. A tomuto sa snažíme zabrániť.

    A pamätáte sa, včera keď som vystúpil, tí, ktorí ma počúvali, tak som povedal, že dnes tu bude vystupovať pán premiér Fico v hodine otázok. A presne som povedal, čo povie, ako vytiahne plagátik, ako nám tu bude ukazovať to, čo ukazoval. Aj som mu už odpovedal na to, čo dnes len povie. Myslím si, že som sa trafil absolútne presne. Keď si pozriete, čo som povedal už včera, tak zistíte, že som to odpovedal dnes pánovi Robertovi Ficovi, lebo tam sa mu odpovedať nedá. Ale ten jeho plagátik využijem, lebo mi nahral aj Richard, aj pán premiér. Keďže ten plagátik tu ukazoval, tak ja ho ukážem tiež. S láskavým dovolením som si požičal ten materiál, s ktorým tu pracujú moji kolegovia poslanci zo strany SMER. A len priradím k nemu príslušnú lokalizáciu týchto vecí. Takže dovoľte mi, aby som vám ukázal to, čo ukazoval aj pán premiér Fico. Najprv ukázal, koľko 1. pilier ľuďom prináša. Áno, je to tak, lebo takto sme to v roku 2005 nastavili, ja a vláda, ktorá vtedy vláda. Odvtedy sa na tom nezmenilo nič. Pani Tomanová, ktorá v tej medzihre bola štyri roky ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, na tom nezmenila nič. Nepridala k tomu nič. Takto to funguje. A toto je naozaj ten výsledok 1. piliera, ktorý sme urobili my.

  • Ukázanie plagátika.

  • A ten druhý, tá červená, tak to zasa je výsledok, ako som už mnohokrát povedal, prvej vlády pána Roberta Fica, ktorý zásahom do 2. piliera spôsobil to, že mu dolámal nohy alebo odsekol jednu nohu a spôsobil jeho nevýnosnosť. Takže tu vidíte, kto je za čo zodpovedný. A z toho si aj môžete urobiť obraz.

    A aby to teda nevyznelo tak, že teraz idem sa chváliť alebo obhajovať tú neufinancovateľnosť 1. piliera, pretože, poviem, áno, je to pravda, že jednoducho nás to zabije, keď s tým nič nespravíme, tak ako je 1. pilier nastavený, pretože ja som ho síce tak nastavil, ale, ako som už tiež mnohokrát povedal nielen tu, ale v desiatkach rozhovoroch alebo stanovísk, bol to prvý krok, ktorý mal naozaj silný sociálny rozmer a ktorý mal vylepšiť situáciu dôchodcov, ktorí už nemali iný príjem alebo čoskoro do toho dôchodku mali vstupovať, aby neodchádzali so žobračenkami, ako to bolo predtým, ale aby mali kvalitnejší dôchodok. A preto sa za tie roky zvýšil dôchodok z 1. piliera o 46 %. Ale bol to prvý krok , po ktorom mal nasledovať druhý krok, ako krásne potvrdil pán Petrák, keď prečítal z úvodnej správy alebo predkladacej správy, že treba pristúpiť k parametrickým zmenám v 1. pilieri, lebo to bude neufinancovateľné. Ale k tým už pani Tomanová nepristúpila, pretože to je pohodlné, viesť sa na tej vlne, že aké sú krásne dôchodky, a nemyslieť na to, že nepristúpime k redukcii, ktorú má nahrádzať 2. pilier, ktorý prichádza blíži sa a ktorý má poskytnúť už tým ďalším ten dôchodok tak, aby to nemalo negatívny dopad na celkovú ich príjmovú situáciu. Tak to sa už neurobilo. Dneska prvýkrát stojíme pred tým, že naozaj sa to ide začať robiť. Ale, znova, ako som už povedal, je veľmi zlé, že odkladáme tie riešenia o ďalšie štyri roky. No ďalšie štyri roky sú ďalšie štyri roky hromadenia zbytočného dlhu, ktorý nám bude robiť v budúcnosti problémy.

    Toľko k takým bezprostredným reflexiám na to, čo tu bolo povedané, a postupne sa dostanem aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré k tomuto v rámci 2. piliera chcem predniesť.

    Tým, že sme v takomto neštandardnom skrátenom režime, nie je dostatok času naozaj priniesť omnoho viac návrhov, ktoré by riešili mnoho ďalších vecí. Takže, žiaľbohu, aj keby sme veľmi chceli, možné to nie je, tak ja aspoň spomeniem to ako námet, možno pán minister si to zapamätá, poznačí alebo minimálne mu to niekde v hlave zostane. A keď tú diskusiu budeme viesť ďalej, tak snáď sa k tomu aj dostaneme.

    Jeden z tých námetov, ktorý sa týka 1. piliera a ktorý život ukázal, že ten pilier spôsobuje nie celkom spravodlivé výsledky, je to, že svojho času sme povedali, že aj materstvo treba oceniť počas doby materstva. A na všetky ženy, ktoré v tom čase starajú sa o dieťa, poberajú rodičovský príspevok, sa tak pozerá, pričom štát im poskytuje také zabezpečenie, ako keby bol ich príjem vo výške 60 % priemernej mzdy. A z tejto sumy sa odvádza odvod do Sociálnej poisťovne aj do 2. piliera. Ja si myslím, že je to fajn, lebo naozaj treba materstvo oceniť. Na druhej strane si myslím, že je dobré sa zamyslieť nad tým, že máme rôzne typy rodín. Máme väčšinu tých zodpovedných rodín, kde štát nie je jediným zdrojom financovania rodiny, ale kde aspoň jeden z členov rodiny sa snaží, stará sa, pracuje, hľadá prácu, vykonáva aktivity, aby zabezpečil príjem pre rodinu. A tam mi je to, myslím, namieste naozaj takto sa pozerať. A máme tu aj takú menšiu časť rodín, ktoré jednoducho fungujú len na tom, že deti pribúdajú a sociálne dávky sa poberajú. Myslím si, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, že by bolo dobré, treba aj tu zakomponovať mechanizmus, ktorý bude vnímať, či počas toho dlhého aktívneho života aspoň jeden z členov rodiny istú kritickú masu pracovných rokov, môžeme sa dohodnúť koľko to bude, pracoval, či už v súčte alebo individuálne. A, samozrejme, je dobré, aby ten mal také výhody, aké sú dnes. Ale pokiaľ sú rodiny, ktoré tak nečinia, nezdá sa mi spravodlivé, aby potom takáto žena mala taký istý dôchodok ako naozaj žena, ktorá pracovala dlhé roky, popri tom vychovala tri, štyri deti, ale zároveň ona aj manžel pracovali. Potom odídu do dôchodku a porovnávajú sa s tými, ktorí nepracovali vôbec. A ten dôchodok je rovnaký z titulu, že v čase materstva ich vnímame úplne rovnako. Je to trošku komplikovanejšia vec ako vec, keď ten istý princíp, ale v jednoduchšom, samozrejme, navrhujem zakomponovať do rodičovského príspevku, do príspevku pri narodení dieťaťa a do ďalších obdobných vecí. Ale aj do tohto dôchodkového systému by sme tento princíp mali zakomponovať, aby sme rozlíšili tých, ktorí pracujú, snažia sa pracovať, hľadajú si prácu, od tých, ktorí tak nečinia, naozaj len takto majú nastavené dlane a čakajú, čo im štát dá, a fungujú na základe toho.

    Druhým takým námetom, ktorý sme už nestihli, aj keď ho mám spracovaný ako pozmeňujúci návrh, ale rešpektujem, že treba to posúdiť a pozrieť sa na to , aby tam neboli chyby, je zakomponovať do 2. piliera, aby tam bolo ponechané to, čo tam bolo aj predtým. A to je referenčná hodnota dôchodkového fondu, aby sme vedeli porovnávať fondy, správcovské spoločnosti a ich výkonnosť, aby bolo vidieť zvonku, ako to naozaj je. A myslím si, že by bolo veľmi vhodné, aby si naozaj každý mohol pozrieť aj štruktúru portfólia, do čoho je konkrétne investované, a aby podľa toho každý vedel aj sa rozhodovať a prípadne prestupovať alebo aby sme nemali nič skryté, aby sme naozaj nútili tie k správcovské spoločnosti, aby slúžili občanom a, tak poviem, neflákali sa, hľadali tie najlepšie investičné príležitosti pre zhodnocovanie, ktoré môžu nastať.

    Vážení poslanci, poslankyne, pán minister, aj keď je tá doba veľmi krátka a možnosť pripraviť seriózne zámery alebo seriózne pozmeňujúce návrhy je krátka, dovoľte predsa, aby som predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré aspoň sčasti môžu vylepšiť to, čo je tu predložené, a ktoré sú pre nás aj. A váš postoj k tým pozmeňujúcim návrhom je signálom, či myslíte vážne to, k čomu vyzývam celý čas. A to je seriózna, vážna, odborná debata a práca na ústavnom zákone o dôchodkovom systéme, o jeho kľúčových aspektoch a parametroch, aby sme nerobili trhací kalendár z týchto zákonov vždy, keď sa zmení vláda, alebo vždy, keď niekomu začne finančne tiecť do topánok, pričom uprednostní krátkodobé efekty pred dlhodobými prospešnými výsledkami.

    Takže prvý návrh, ktorý predkladám, je návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, ktorým sa mení a dopĺňa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    K článku III. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona..., ja teraz preruším prejav otázkou, či nutné čítať aj tieto nevyhnutné náležitosti

  • Reakcia z pléna.

  • , tak, sorry, budeme to musieť vydržať, takže pokračujem ďalej, ... č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z. a zákona č. 69/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „1. V bode 4. sa nahrádzajú slová „2 %" slovami „3 % „ a potom bod 4 znie: „4. § 11 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie: „Nezdaniteľnou časťou základu dane je aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 3 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa prvej vety nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.“.“.“

    Odôvodnenie. Navrhovaná zmena má kompenzovať aspoň čiastočne stratu, ktorú sporiteľom spôsobí navrhovaná úprava, ktorou sa zníži príspevok na osobné účty sporiteľov z 9 % na 4 %.

    To je prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, ktorým sa mení a dopĺňa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    K článku I. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z. a zákona č. 69/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: „1. V bode 3 sa vypúšťajú slová „fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a“, potom bod 3 znie: “3. V § 4 ods. 2 sa vypúšťajú slová "fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru" a na konci sa pripája táto veta: „Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.“.“.“

    Odôvodnenie: Dohoda o brigádnickej práci študenta je nepravidelná, príležitostná práca vykonávaná študentmi. Slúži na vylepšenie príjmovej situácie študenta počas jeho riadneho štúdia, ktoré je dominantnou činnosťou, ktorú v danom čase vykonáva. Nie je preto opodstatnené zaťažovať túto prácu odvodmi, keďže v tom čase je študent predovšetkým študentom.

    Tretí pozmeňujúci návrh, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 141).

    Po prvé. V článku I bod 12 znie: „12. V § 66 odsek 6 znie: „Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie starobného dôchodkového sporenia a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 1/2 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového poistenia, b) od 1. septembra 2012 do 31. septembra 2016 zníži o 2/9 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/72 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 1/4 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/72 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 5/18 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži 7/24 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 11/36 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/72 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia, j) po 31. decembri 2023 zníži o 1/3 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia.“.“

    Pani podpredsedníčka, až by sa dalo mi sem poslať nejakú vodu, bol by som veľmi rád, lebo už mi vyschýna v hrdle.

  • Donesenie vody ministrom.

  • Pán minister pomohol, ďakujem pekne.

    Po druhé. V článku I bod 23 znie: „23. V § 131 odsek 2 znie: „Sadzba poistného na starobné poistenie je pre a) zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 4 % z vymeriavacieho základu, b) zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1. od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2014 10 % z vymeriavacieho základu, 2. v roku 2017 9,75 % z vymeriavacieho základu, 3. v roku 2018 9,50 % z vymeriavacieho základu, 4. v roku 2019 9,25 % z vymeriavacieho základu, 5. v roku 2020 9 % z vymeriavacieho základu, 6. v roku 2021 8,75 % z vymeriavacieho základu, 7. v roku 2022 8,50 % z vymeriavacieho základu, 8. v roku 2023 8,25 % z vymeriavacieho základu, 9. v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 8 % z vymeriavacieho základu, c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu, štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu, a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu, 1. od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 14 % z vymeriavacieho základu, 2. v roku 2017 13,75 % z vymeriavacieho základu, 3. v roku 2018 13,50 % z vymeriavacieho základu, 4. v roku 2019 13,25 % z vymeriavacieho základu, 5. v roku 2020 13 % z vymeriavacieho základu, 6. v roku 2022 12,50 % z vymeriavacieho základu, 7. v roku 2023 12,25 % z vymeriavacieho základu, 8. v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 12 % z vymeriavacieho základu.“.“

    Po tretie. V článku I sa vypúšťa bod 24. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Po štvrté. V čl. III bode 4 § 11 ods. 8 sa za slová „základu dane je“ vkladajú slová „do 31.decembra 2016“.

    Po piate. V článku IV bod 9 znie: „9. § 22 vrátane nadpisu, tu chcem upozorniť, že text rozdaný v laviciach má chybičku, chýba tam slovo „povinných“, takže zdôrazňujem nadpis, „Sadzba povinných príspevkov“ znie: „Sadzba príspevkov je pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu povinne dôchodkovo poistenú podľa osobitného predpisu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu podľa osobitného predpisu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení, štát a Sociálnu poisťovňu a) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 4 % z vymeriavacieho základu, b) v roku 2017 4,25 % z vymeriavacieho základu, c) v roku 2018 4,50 % z vymeriavacieho základu, d) v roku 2019 4,75 % z vymeriavacieho základu, e) v roku 2020 5 % z vymeriavacieho základu, f) v roku 2021 5,25 % z vymeriavacieho základu, g) v roku 2022 5,50 % z vymeriavacieho základu, h) v roku 2023 5,75 % z vymeriavacieho základu, i) v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 6 % z vymeriavacieho základu.“.“

    Odôvodnenie. V tomto pozmeňujúcom návrhu sa s cieľom znížiť dopad zníženia navrhovaného príspevku na osobné účty navrhuje zvýšiť postupne s istým časovým odstupom sadzbu dôchodkového sporenia zo 4 % na sadzbu 6 %. V nadväznosti na zníženú sadzbu príspevkov do 2. piliera sa adekvátne upravuje tiež podľa jednotlivých krokov, ako postupuje postupné navyšovanie príspevkov na osobné účty sporiteľov, zvýšenie poistného na dôchodkové poistenie plateného zamestnávateľom, povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je sporiteľom, štátom a Sociálnou poisťovňou, krátenie dôchodku z dôchodkového poistenia, to znamená 1. pilier, za obdobie starobného dôchodkového sporenia v závislosti od výšky sadzby príspevkov v jednotlivých kalendárnych rokoch. Ďakujem za pozornosť.

    Toto bol tretí pozmeňujúci návrh.

    A posledný pozmeňujúci návrh, je to návrh poslanca Národnej rady Ľudovíta Kaníka, ktorým sa mení a dopĺňa vládny návrh zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 141).

    V bode 117 k prechodným ustanoveniam sa dopĺňa § 123ak, ktorý znie: „Ustanovenie § 22 je účinné do 31. 12. 2013. Od 1. 1. 2014 je účinné pôvodné znenie § 22 účinné do 1. 10. 2012.“

    Potom bod 117 znie: „117. Za § 123ab sa vkladajú § 123ac až § 123ak, ktoré vrátane nadpisov znejú.“

    Odôvodnenie. Ustanovuje sa horná hranica účinnosti ustanovenia, ktorým sa znižuje príspevok do 2. dôchodkového piliera z 9 % na 4 %, na dátum 31. 12. 2013. Od 1. 1. 2014 bude opäť účinné pôvodné znenie, t. j., výška odvodu bude 9 %, tak ako je to dnes. Zmena výšky odvodov tak bude len dočasná na nevyhnutné obdobie potrebné na prípravu ústavného zákona, ktorý bude upravovať komplexne dôchodkový systém.

    Vážené dámy, vážení páni, toto sú 4 pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám. Prosím o ich podporu, pozorné a odborné zváženie toho, čo sa v týchto návrhoch predkladá.

    A predovšetkým opäť aby som nezabudol ako v každom mojom vystúpení, opäť zopakujem to, že považujem a celý náš klub považuje za prioritné, aby sme sa pokúsili dospieť k ústavnému zneniu zákona, ktoré bude dávať istotu dôchodcom a budúcim dôchodcom voči dôchodkovému systému, ktoré bude rešpektovať a hľadať cesty takého riešenia, ktoré prispeje ku stabilite verejných financií ako z kratšieho, tak aj z dlhodobého hľadiska a zároveň nebude sa dotýkať toho, čo dôchodkový systém občanom má prinášať a prináša, to znamená primerané a dobré zabezpečenie v starobe z 1. aj z 2. piliera a takú výšku odvodov do 2 piliera, ktorá je im priznávaná tak, aby im zabezpečila slušný životný štandard. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Kolesík s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pozorne som počúval vaše vystúpenie, pán kolega Kaník, už niekoľkýkrát, teraz už aj s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní. Ja vám chcem len prečítať jeden váš výrok z 29. septembra 2003, keď ste ako vtedy minister práce, sociálnych vecí a rodiny zdôraznili zachovanie vyváženého pomeru 1. a 2. piliera a jednotný výber poistného cez Sociálnu poisťovňu, čo by malo zabezpečiť vnímanie týchto prostriedkov ako súčasti verejných financií. Takže na ne dôchodková reforma, ktorej ste spolutvorcom spolu s pánom poslancom Miklošom, nebude mať negatívny vplyv. Chcem sa spýtať, či si aj dnes stojíte za týmto výrokom, že teda dôchodková reforma, ktorej ste spolutvorcom, nemá negatívny vplyv na verejné financie, keďže si musí Sociálna poisťovňa požičiavať, a Sociálna poisťovňa je tiež v systéme verejných financií, ohromné prostriedky na to, aby dokázala vyplácať dôchodky v 1. pilieri. Stojíte si stále za týmto tvrdením, pán poslanec Kaník? Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kaník.

  • Neviem, či pán poslanec Kolesík bol prítomný keď tu na tabuli sme videli aj množstvo prepočtov a grafov, ktoré tu prezentoval pán poslanec Sulík, pretože tie odrážali to, čo som už mnohokrát tu povedal. A t. j., že, áno, stojím si za tým, pretože tu bolo preukázané na číslach, na grafoch, na všetkých možných argumentoch, že 2. pilier pomáha verejným financiám a odľahčuje verejné financie a pomáha Sociálnej poisťovni prežiť, pomáha jej udržať sa na nohách, pomáha jej tým, že odbremeňuje ju od výplaty veľkej časti záväzkov, ktoré by inak niesla sama. A to znamená, týmto jej pomáha prežiť. Takže ja neviem treba len pozorne počúvať alebo naozaj sa pozrieť na tie čísla, tie neklamú. Čísla neklamú, tam si nepomôžeme. Takže, áno, plne si za tým stojím. A ten vývoj to dosvedčuje. A aj tie predikcie budúceho vývoja zasa negatívne predurčujú, keď sa nepamätáme, keď s 1. pilierom niečo nezačneme robiť čo najrýchlejšie a zároveň keď nebudeme udržiavať silný a robustný 2. pilier, tak za chvíľu skolabujeme a dostaneme sa do pozície Grécka, Portugalska, Španielska a ďalších krajín. Stojím si za tým výrokom, pretože naozaj 2. pilier výrazne, výrazne pomáha stabilite verejných financií, znižuje zadlženie, a preto nie je dôležitý len pre dôchodcov, lebo je tiež veľmi dôležitý pre štát ako taký a pre jeho schopnosť financovania.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Fedor, ktorý sa tu nenachádza, stráca poradie.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi v tejto komornej atmosfére uviesť, že v rámci toho, aby sa skvalitnil a zrýchlil legislatívny proces, sa môjho príspevku do rozpravy v tejto chvíli vzdávam. A verím, že sekundárne tak aj spôsobím, že posledné zbytky dôstojnosti, ktoré na opozícii ešte zostávajú len visieť ako zdrapy, sa ako-tak udržia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Osuský, ktorý tu nie je.

    Prihlásený do rozpravy je ďalej pán poslanec Krajcer, ktorý sa tu tiež nenachádza.

    Ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Chren, ktorý je dokonca ospravedlnený dnes.

    Nasleduje pán poslanec Matovič, ktorý sa tu už nenachádza.

    Nasledujem ja, mňa nemá kto zastúpiť zatiaľ za pár minút.

    Pán poslanec Poliačik sa tu opäť nenachádza.

    Takže ideme znova. Nenachádzajú sa tu páni poslanci Fedor, Osuský, Krajcer, Chren...

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, páni poslanci Krajcer, Chren stratili už úplne možnosť vystúpiť ako písomne prihlásení.

    Nasleduje pán poslanec Matovič, ktorý sa tu nachádza. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milý pán minister, dámy a páni, trošku som vyčistil to poradie, nech tu nezdržujú. A možno aj ja budem trošku kratší, len teda priznám sa, potom v ústnej rozprave by som chcel predložiť pozmeňujúce návrhy. Tak dúfam, že do tej ústnej sa aj niekto prihlási, potom, pán minister, ma budete musieť nejako podržať.

    Každopádne tak iba stručne poviem k návrhu zákona to, čo som tu už x razy povedal, keďže táto rozprava trvá už ôsmy deň.

    Mňa čo najviac mrzí, je to, že týmto návrhom zákona SMER ide dosť vo veľkom pošliapať svoje predvolebné sľuby, aj povolebné sľuby, sľuby o tom, kde ste teda sľubovali, že nebudete meniť výšku odvodov do 2. piliera. A konkrétne to povedal teda Robert Fico 3 dni pred voľbami v denníku SME na otázku novinára, či bude meniť výšku odvodov do 2. piliera SMER, keď sa dostane k moci. Robert Fico odpovedal, že nie. Pán spravodajca hovorí, že už to nie je zaujímavé, že už to bolo povedané, ale, viete, ako vy stále tomu neveríte, že to Robert Fico povedal, tak ja vám to musím zopakovať, aby ste tomu nakoniec aj uverili a aby som vás donútil k tomu, aby ste si ten článok prečítali. Smola teda je tá, že ľudia tomuto sľubu uverili, SMER volili a dnes odvody budú mať do 2. piliera napriek predvolebnému sľubu znížené. Tých sľubov je tam viacero, či ten možno o tom, že nedovolíte, aby bol zvyšovaný vek odchodu do dôchodku, alebo o tom, že zvyšovanie dôchodkov o dôchodcovskú infláciu je zlé, takisto sľub o tom, že vaše opatrenia negatívne postihnú len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Tak aj tieto všetky sľuby sa takýmto spôsobom prevalcujú. Mňa mrzí, že sa prevalcujú v strede leta, vtedy, keď ľudia nedávajú pozor a nedávajú pozor hlavne vaši voliči.

    Ale, hovorím, nebudem teraz zdržovať v ústnej rozprave, potom ešte by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh, takže, nech sa páči, ďalší v poradí.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Takže, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúce návrhy. Vyvarujem sa teda dlhého rečnenia, pretože aj samotné pozmeňujúce návrhy nie sú z tých najkratších. Len poviem v skratke, že obidva sa týkajú práve toho, čo sme vo svojich príspevkoch viacerí aj z nášho klubu hovorili, že týkajú sa práve zjemnenia, ktoré by sa malo týkať skupín, ktoré majú sťažené podmienky. A myslím si, že budú zbytočne vystavené plateniu odvodov.

    Takže dovoľte, aby som predniesla svoje alebo naše pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V článku I 2. bod znie: „2. V § 4 ods. 1 sa slová „dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenie právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 7a až 7f znejú: „7a) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, 7b) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 7c) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 7d) Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, 7e) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, 7f) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb., zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.“

    Druhý bod. V článku I 3. bod znie: „3. V § 4 ods. 2 sa slová "fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu“ a na konci sa pripája táto veta: „Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej

    práci študentov a fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti,

    ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.“.“

    Tretí bod. V článku I 4. bod znie: “4. V § 7 odsek 3 znie: „Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s a) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, b) fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov a s fyzickou osobou, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, c) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.“.“

    Štvrtý bod. V čl. I 50. bode sa § 293ck dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ustanovenia upravujúce postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, sa na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti použijú rovnako aj na postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu s výnimkou § 4 ods. 2 poslednej vety.“

    Spoločné odôvodnenie pre body 1 až 4.

    Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, navrhuje, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

    pomeru boli zaradené do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Prijatím takto navrhovaného ustanovenia sa zavedie povinnosť platiť nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe tejto povinnosti sa mnohí občania pracujúci v súčasnosti len na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti stanú prispievateľmi do systému dôchodkového poistenia. Zamestnávateľom súčasne vzniknú povinnosti spojené s platením poistného za takéto osoby, čo bude mať výrazne negatívny dopad na ich finančnú situáciu a následne aj rozhodovanie spojené s udržaním si takýchto právnych vzťahov.

    V príslušných ustanoveniach zákona (vo vymedzeniach pojmov a v prechodných ustanoveniach) sa navrhuje ustanoviť výnimku pre fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach

    vykonávaných mimo pracovného pomeru pre vybraný okruh zamestnávateľov. Medzi týchto patria najmä záujmové združenia, nadácie a neziskové organizácie a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.

    Dôvodom navrhovanej úpravy je predísť negatívnym dopadom na fungovanie záujmových, občianskych alebo mimovládnych organizácií založených za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, ktorých cieľom je ochrana a pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. Prijatie navrhovaných zmien môže pre niektoré vyššie uvedené organizácie, resp. združenia znamenať finančné problémy v takom rozsahu, že budú pre tieto subjekty likvidačné, prípadne výrazne obmedzia ich činnosť, čo sa môže negatívne prejaviť pri odmeňovaní zamestnancov za vykonanú prácu, prípadne v prijímaní, resp. prepúšťaní zamestnancov s ohľadom na finančnú záťaž s tým spojenú, a plnenie cieľov, za účelom ktorých boli založené.

    Piaty bod. V článku V 1. bod znie: „1. V § 10b ods. 1 písm. a) sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu".“ Poznámky pod čiarou k odkazom 19 až 19e znejú: „19) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, 19a) Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 19b) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 19c) Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, 19d) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, 19e) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb., zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh je legislatívnotechnickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na pozmeňujúci návrh uvedený v bodoch 1 až 4. Navrhovanou zmenou sa výnimka pre poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a výnimka pre príjmy plynúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov upravená v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti rozširuje aj na príjmy fyzických osôb z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.

    Šiesty bod. V článku V 2. bod znie: „2. V § 11 ods. 3 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonávaní práce poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu“."

    Siedmy bod, posledný. V článku V 11. bode sa § 38b dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Ustanovenia upravujúce postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, sa na účely zdravotného poistenia použijú rovnako aj na postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.“

    Spoločné odôvodnenie pre body 6 a 7. Pozmeňujúci návrh je legislatívnotechnickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na pozmeňujúci návrh uvedený v bodoch 1 až 4. Spresňuje sa definícia zamestnanca na účely plnenia poistného na verejné zdravotné poistenie v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že výnimka pre poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a výnimka pre fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa rozširuje o fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia vrátane odborových organizácií, vzdelávacie inštitúcie, školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a mimovládne organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby na základe osobitného predpisu.

    Takže toto bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý má za úlohu možno zjednodušiť život alebo zľahčiť život alebo nechať ho tak, ako doposiaľ fungoval, život neziskových organizácií alebo mimovládnych organizácií, ktoré nám často suplujú to, čo by mal robiť štát.

    Som presvedčená o tom, že je to naozaj jedna z možností, ako zabránime možno ukončeniu činnosti mnohých neziskoviek, zopakujem, mnohých neziskoviek, ktoré po prijatí tejto novely, novely zákona o sociálnom poistení, budú nútené obmedziť svoju činnosť, pretože nebudú mať dostatok prostriedkov, aby ju mohli ďalej rozvíjať. Viete, že väčšina z nich pôsobí len na základe grantov, peňazí, ktoré vedia získať z určitých zdrojov. Vzhľadom na to, že je situácia v našej krajine taká, aká je, nevidia samotné veľký priestor na to, aby tie zvýšené prostriedky vedeli získať.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka dobrovoľného poistenia. Takže dovoľte, aby som ho opäť predniesla za poslancov.

    Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Márie Ritomskej, Branislava Škripeka a Petra Polláka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Prvý bod. V článku I 5. bod znie: „5. V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Dobrovoľne nemocensky poistená môže byť aj fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu, a osoby, za ktoré poistné platí štát podľa tohto zákona a osobitného predpisu.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: „9) Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov.“ Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. Doterajšie body 5 až 50 sa označujú ako body 6 až 51.

    Druhý bod. V článku I 6. bod znie: „6. V § 19 odsek 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu, a osoby, za ktoré poistné platí štát podľa tohto zákona a osobitného predpisu“.“

    Doterajšie body 6 až 51 sa označujú ako body 7 až 52.

    Odôvodnenie.

    V zmysle súčasne právnej úpravy, konkrétne § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je fyzická osoba, ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, povinne dôchodkovo poistená osoba, za ktorú poistné platí štát. Zákonom č. 521/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, účinnom od 1. 2. 2012 sa tejto skupine fyzických osôb vykonávajúcich osobnú asistenciu odňala možnosť byť dobrovoľne nemocensky poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti. Uvedená skutočnosť sa odvodzuje od faktu, že po nadobudnutí účinnosti uvedenej novely zákona o sociálnom poistení v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení môže byť dobrovoľne nemocensky poistenou osobou len fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a okrem iného musí spĺňať podmienku, v zmysle ktorej je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Obdobná situácia vznikla v prípade dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ktorá v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení musí byť súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená.

    Prijatím novely zákona o sociálnom poistení tak nastala absurdná situácia, keď fyzická osoba vykonávajúca osobnú asistenciu sa nemôže dobrovoľne nemocensky poistiť ani dobrovoľne poistiť v nezamestnanosti, nakoľko nespĺňa podmienku dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby, keďže podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení je povinne dôchodkovo poistená.

    Navrhovanou právnou úpravou sa umožňuje fyzickým osobám vykonávajúcim osobnú asistenciu prihlásiť sa a dobrovoľne si platiť nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, a to tak, že sa táto skupina osôb explicitne uvádza ako osobitná skupina dobrovoľne nemocensky poistených osôb a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti. Súčasne sa navrhuje, aby dobrovoľne nemocensky poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti sa stali aj osoby, za ktoré platí poistné štát podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Toto bol teda druhý pozmeňujúci návrh, ktorý som vám teraz predložila alebo ho predkladám a prečítala som ho. A reaguje naozaj na to, že súčasná novela nerieši istú neprávosť, ktorá v zákone existuje.

    Preto by som vás požiadala, aby ste naozaj po dôkladnom zvážení, pán minister, pán spravodajca, prijali tieto pozmeňujúce návrhy a možno aj zaujali stanovisko k tomu. Ďakujem pekne.

  • Posledný prihlásený písomne do rozpravy je pán poslanec Poliačik. Nie je v sále, stráca poradie.

    Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Šiesti prihlásení, páni poslanci Pollák, Fecko, Procházka, Viskupič, Hlina a Matovič, sú do rozpravy ústne.

    Pán Pollák, nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • A ešte, prepáčte, pán Pollák, pán spravodajca požiadal o možnosť vystúpiť.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som predložil tri pozmeňujúce návrhy.

    Prvý pozmeňujúci návrh je označený písmenom B.

    Vynímam na osobitné hlasovanie body 14 a 35 spoločnej správy v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Prvý bod. V článku I sa za bod 39 vkladá nový bod 40 ktorý znie: „40. V § 170 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb.“.“ Doterajšie odseky 4 až 12 sa označujú ako odseky 5 až 13. Článok VII o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2013. V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Odôvodnenie.

    Z dôvodu vzniku nových úloh súvisiacich s plánovaným zavedením adresnosti poskytovania sociálnych dávok je potrebné zabezpečiť prenos informácií zo Sociálnej poisťovne ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Súčasne sa vykonáva nevyhnutná legislatívnotechnická úprava.

    Druhý bod. V čl. IV bode 83 § 79a ods. 1 sa slová „odsekov 1 až 8“ nahrádzajú slovami „odsekov 2 až 11“, § 79a ods. 2 sa vypúšťajú slová „podľa odsekov. 1 až 8“ a v § 79a ods. 3 sa slová „Podľa odsekov 1 až 8 a možno zlúčiť“ nahrádzajú slovami „Zlúčiť možno“.

    Odôvodnenie. Ide o nevyhnutné úpravy legislatívnotechnického charakteru.

    Tretí bod. V článku IV bod 114 znie: „114. V § 107 ods. 3 sa vypúšťajú písmená g) a i).“ Doterajšie písmeno h) sa označuje ako písmeno g).

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vypustením § 91.

    To bol pozmeňujúci návrh prvý.

    Pozmeňujúci návrh druhý je označený písmenom C. Vynímam na osobitné hlasovanie bod 2 spoločnej správy v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom. V čl. I bode 12 § 66 ods. 6 sa slová „pred 1. októbrom 2012“ nahrádzajú slovami „pred 1. septembrom 2012“ a slová „po 30. septembri 2012“ sa nahrádzajú slovami „po 31. auguste 2012“. Navrhujem, aby uvedená právna úprava nadobudla účinnosť 1. septembra 2012. V tejto súvislosti sa upraví ustanovenie článku VII o účinnosti.

    Odôvodnenie. Je to nevyhnutná legislatívnotechnická úprava súvisiaca s návrhom na posunutie účinnosti na 1. september 2012.

    Pozmeňujúci návrh tretí je označený písmenom D. V článku IV sa vypúšťa bod 8. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Ide o nevyhnutnú legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s predloženým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kaníka v prípade, že prejde. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Pollák, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Eriky Jurinovej, Evy Horváthovej a Štefana Kuffu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 141).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V článku I 2. bod znie: „2. V § 4 ods. 1 sa slová „dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, a uchádzača o zamestnanie v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý je zaradený do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka“.“ Poznámky pod čiarou k odkazu 7a a 7b znejú: „7a) § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 7b) § 38 č. 5/2004 Z. z. v znení zákona č. 573/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.“

    Po druhé. V článku I 3. bod znie: „3. V § 4 ods. 2 sa slová „fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý je zaradený do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného roka“, a na konci sa pripája táto veta: „Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.“.“

    Po tretie. V čl. I 50. bode sa § 293ck dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ustanovenia upravujúce postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, sa na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti použijú rovnako aj na uchádzača o zamestnanie v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý je zaradený do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka, s výnimkou § 4 ods. 2 poslednej vety.“

    Spoločné odôvodnenie pre body 1 až 3.

    Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, navrhuje, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli zaradené do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Prijatím takto navrhovaného ustanovenia sa zavedie povinnosť platiť nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti aj z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe tejto povinnosti sa mnohí občania pracujúci v súčasnosti len na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti stanú prispievateľmi do systému dôchodkového poistenia. Medzi týchto občanov sa zaradia rovnako uchádzači o zamestnanie, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť za podmienok ustanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V príslušných ustanoveniach zákona (vo vymedzeniach pojmov a v prechodných ustanoveniach) sa navrhuje ustanoviť výnimku pre uchádzačov o zamestnanie v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorí sú zaradení do evidencia o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka.

    Dôvodom navrhovanej úpravy je vyňať uchádzačov o zamestnanie, ktorí nie sú pasívni, ale sa, naopak, aktívne podieľajú na hľadaní si práce a využívajú každú možnosť pracovať, od povinnosti platiť nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. V súčasnosti totiž narastá trend, keď zamestnávatelia čoraz častejšie ponúkajú namiesto klasickej pracovnej zmluvy prácu na dohodu. Z verejne dostupných štatistických údajov vyplýva, že v januári tohto roku pracovalo viac ako 54 000 nezamestnaných, ktorí sú zahlásení na úrade práce. V týchto prípadoch išlo o legálnu prácu, pri ktorej si môžu nezamestnaní evidovaní na úrade práce privyrobiť najviac 139,9 eura za mesiac. Z praxe úradov práce sa však preukázalo, že práve prácou na dohodu zamestnávatelia často obchádzajú zamestnávanie uchádzačov z evidencie na riadny pracovný pomer.

    Prijatie navrhovaných zmien by sa preto výrazne dotklo uchádzačov o zamestnanie márne sa snažiacich si nájsť zamestnanie na trhu práce, ktorý im aj prostredníctvom správania zamestnávateľov kladie takého prekážky. Mzda alebo odmena, ktorú môže uchádzač o zamestnanie zaradený do evidencie o zamestnanie za svoju prácu získať, je nízka a vo väčšine prípadov nepostačuje ani na pokrytie minimálnych výdavkov na živobytie, preto sa domnievame, že nie je dôvod túto odmenu ešte znižovať o povinné príspevky na sociálne poistenie.

    Po štvrté. V článku V 1. bod znie: „1. V § 10b ods. 1 písm. a) sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavretých s uchádzačom o zamestnanie, ktorý je zaradený do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 19 a 19a znejú: „19) § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 19a) § 38 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení zákona č. 573/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony."

    Odôvodnenie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je legislatívnotechnickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený v bodoch 1 až 3. Navrhovanou zmenou sa výnimka pre poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a výnimka pre príjmy plynúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov upravená v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti rozširuje aj na príjmy uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú zaradení do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

    Po piate. V článku V 2. bod znie: „2. V § 11 ods. 3 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavretých s uchádzačom o zamestnanie, ktorý je zaradený do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka“."

    Po šieste. V čl. V 11. bode sa § 38b dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Ustanovenia upravujúce postavenie fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, fyzickej osoby, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, sa na účely zdravotného poistenia použijú rovnako aj na postavenie uchádzača o zamestnanie v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý je zaradený do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka."

    Spoločné odôvodnenie pre body 5 a 6. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je legislatívnotechnickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na pozmeňujúci a doplňujúci návrh uvedený v bodoch 1 až 3. Spresňuje sa definícia zamestnanca na účely plnenia poistného na verejné zdravotné poistenie v súvislosti so zavedením platenia poistného na verejné zdravotné poistenie z príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce a na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že výnimka pre poberateľov invalidného dôchodku a poberateľov starobného dôchodku a výnimka pre fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa rozširuje o uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú zaradení do evidencie o zamestnanie v trvaní minimálne jedného polroka z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Mihál sa hlási s faktickou poznámkou, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

  • Áno, ďakujem. Teda ja sa snažím vyznať z tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predkladáte, pán kolega Pollák, spolu s ostatnými členmi vášho poslaneckého klubu. A teraz teda naozaj neviem, ako hlasovať a ako vôbec postupovať, keď napríklad vaša kolegyňa pani podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová je podpísaná pod pozmeňujúcim návrhom, ktorým sa nejakým spôsobom mení § 4 ods. 1 zákona, a zároveň je podpísaná pod týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste práve teraz predniesli, kde sa takisto mení § 4 ods. 1 zákona, ale nejako inak. A potom tu ešte máme ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý, predpokladám, prednesie zrejme pán kolega Viskupič, ktorý zas nejakým iným spôsobom mení § 4 ods. 1 a 2. Takže toto tu smrdí nejakým legislatívnym zmätkom. A neviem, neviem, ako sa z toho dostaneme. Zrejme bude musieť pán kolega Hlina využiť tretie čítanie na to, aby nás potom na to upozornil a dal tu všetky veci do poriadku. Takže snáď to nejako vyriešime.

  • Pán poslanec Fecko do rozpravy, nech sa páči.

    Ja len, pán poslanec, súhlas, aj preto bude dôležité, aby dnes večer, ak bude ukončená rozprava, prešla tie návrhy legislatíva aj spravodajca, pretože je tam veľa kontroverzných návrhov.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, pán zastupujúci spravodajca, kolegyne, kolegovia, bolo tu už povedané veľmi veľa, ja som tiež vystúpil, takže dovoľte, aby som podal tiež jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bude trošku kratší, a nebudem zbytočne naťahovať čas.

    Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 141).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:

    V článku IV 38. bod znie: „38. V § 63a ods. 3 písmená b až d) znejú: „b) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v akciovom negarantovanom dôchodkovom fonde, c) 0,3 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 5 písm. a), d) 0,2 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde podľa § 72 ods. 5 písm. b)“."

    Odôvodnenie. V predloženom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa navrhuje neprimerané zvýšenie výšky odplaty za správu dôchodkového fondu. Súčasná právna úprava je v tomto smere vyhovujúca a primeraná, preto sa z našej strany navrhuje ponechať percentuálnu výšku odplaty za správu dôchodkového fondu tak, ako je nastavená v súčasnom platnom a účinnom znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to aj s prihliadnutím na navrhovanú novú štruktúru dôchodkových fondov.

    Vážení kolegovia, dovolil by som si požiadať o podporu tohto, aby sme to takto udržali, ako je to v súčasnom stave. A myslím si, že týmto dáme zadosť všetkým týmto diskusiám aj v tomto smere, aby to zostalo v pôvodnom stave. Ďakujem pekne. Odovzdávam návrh pozmeňujúceho zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mihál sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

  • Ďakujem. Ide vlastne o návrh, ktorý som predložil ja, až na to, že je tam inak riešené písmeno d). Ale teda neviem, keby tento návrh bol schválený, ako by si správcovské spoločnosti vlastne poradili, keď majú dva podobné fondy negarantované a z nich v jednom má byť 0,3 % a v druhom 0,2 %. To je trošku nezmysel. To je po prvé.

    A po druhé. Vy ste prehliadli, respektíve naschvál neupravili vládny návrh na zvýšenie poplatku za zhodnotenie, lebo ten tu nejako nevidím. Asi ste na to zabudli, pán kolega.

  • Pán poslanec Procházka, nech sa páči.

    Pán poslanec, chceli ste reagovať?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Pán poslanec Procházka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vyliezť v zákopovej vojne na voľné pole a pozrieť sa alebo dokonca rozpažiť na obe strany znamená koledovať si o poriadny šrapnel sprava aj zľava. Čo už?

    Všetci, ako tu dnes sedíme, tu sedíme preto, že 10. marca nám boli ľudia odovzdať poverenie na správu vecí, o ktorých rozhodujú štátne orgány. Je tých vecí, žiaľ, čoraz viac, ale nie všetky zaujímajú ľudí rovnako. To, čo chce kandidát do parlamentu urobiť napríklad s chovom nebezpečných zvierať alebo so spôsobom obsadzovania správnej rady regulačného úradu, nie je pre voličov ani zďaleka také dôležité než to, ako chce iný kandidát riešiť konsolidáciu verejných financií alebo systém dôchodkového zabezpečenia. Ono sa to vlastne z hľadiska významu pre rozhodovanie ľudí o tom, kto ich bude pri výkone verejnej moci zastupovať, ani nedá porovnať, na jeden mandát treba približne 14 000 až 17 000 hlasov. Lenže nie každý kandidát má rovnakú schopnosť tie hlasy získať. Zatiaľ čo taký ja napríklad som hnutiu, za ktoré som kandidoval, priniesol maximálne jeden mandát, dva mandáty naviac, okrem toho svojho, taká Lucia Žitňanská ich, odhadujem, priniesla aspoň 6 a taký Robert Fico ich priniesol možno aj 60. V skratke, väčšina z nás tu sedí kvôli tomu, čo možno 10, možno 20 ľudí z celého parlamentu znamená pre všetkých, ktorí boli voliť. Viac ako 20 z nás ľudia aj tak nepoznajú.

    Človek, ktorý na vlastnom chrbte vďaka svojej obľube a autorite medzi ľudom vyviezol do parlamentu prevažnú väčšinu vládnych poslancov v čase, keď sme sa my všetci uchádzali o parlamentný mandát, opakovane hovoril, že nebude meniť pomer dôchodkových odvodov. Tri dni pred voľbami varoval ľudí, že: „To nie my, to pravica chce znížiť odvod do 2. piliera, my chceme len zvýšiť garancie.“ Pozrite, ja si na to síce ťažko zvykám, ale chápem, že v politike si mnohí dovolia viac, ako by v bežných medziľudských vzťahoch bolo únosné. Lenže sú veci, ktoré sa nesmú ani v politike, ak nemá byť turnajom lúpeživých rytierov, ale súťažou ideí, hodnôt a predstáv o verejnom záujme. Jednou z vecí, ktoré sa nesmú, je povedať ľuďom v čase, keď odovzdávajú to základné, čo majú, čiže svoju moc, že toto a toto chceme urobiť a toto a toto urobiť nechceme, a potom to úplne postaviť na hlavu, úplne poprieť obsah mandátu, ktorý si politik vypýtal. To je úder lakťom zozadu a na temeno. Rok a pol ste tu vykrikovali po OKS-ke, že sú v parlamente podvodom. Niet väčšieho volebného podvodu, ako tri dni pred voľbami zatajiť ľuďom to najdôležitejšie, čo chcete vo funkcii urobiť. A možno som v tejto veci len príliš útlocitný.

    Čo mi však príde ako zvrátenosť, ktorá musí byť zjavná úplne každému, je, ak napriek tomuto typu podvodu vo svojom prednese predseda vlády dvakrát alebo trikrát vezme do úst morálne právo. Tak to z hrušky dolu, priatelia, to už je fakt trochu moc. Morálne právo je totiž presne to, čo vám na túto zmenu chýba, nie preto, že by ste nemali dosť silný mandát od ľudí, naopak, máte ho mimoriadny, ale na ochranu 2. piliera, nie na jeho devastáciu. Taký ste si od ľudí vypýtali, a preto práve a len taký ste aj mohli dostať a dostali.

    K veci samej.

    Rozumiem argumentom, že si na plátanie diery v Sociálnej poisťovni potrebujeme požičiavať na trhoch a že dnes sú súkromné dôchodkové úspory pre nás ako pre štát naozaj drahé. Mám voči tejto argumentácii dvoje výhrad.

    Po prvé. Potreba vykrývať deficit v Sociálnej poisťovni sa objavila roky predtým, ako vznikol 2. pilier. A s jeho nastavením nesúvisí viac, ako s ním súvisí napríklad, ale nielen demografický vývoj alebo rast HDP. Áno, dnes si na dôchodky vyplácané z 1. piliera musíme požičiavať. A ak by sme si museli požičiavať menej, platili by sme menej na obsluhe štátneho dlhu. Dnes tiež ale platí aj to, že je totálnou lotériou, či si na dôchodky ľudí, ktorí majú 40 a menej, budeme mať vôbec od koho požičať. A ak aj áno, za akú cenu? Nič dnes nie je pochybnejšie, ako schopnosť tohto štátu o 20, 30 rokov plniť záväzky, ku ktorým sa dnes s takou ľahkosťou hlási. Iste, môže sa stať zázrak a vy si rozmyslíte veci, ktoré chcete spáchať v školstve alebo v ekonomike ako takej, možno dokonca zľavíte z niektorých projektov slúžiacich na konsolidáciu súkromných financií vašich sponzorov a kamarátov, a teda sa stane zázrak a tento štát začne fungovať ako servis pre svojich občanov, nie ako chamtivý pandúr a o 20, 30 rokov ho bude spravovať jedna pracovitá, kompetentná, konkurencieschopná, sebavedomá generácia, nazvime si ju pracovne, Schusterove deti. Lenže dnes tomu absolútne nič nenasvedčuje, dnes je kurz na takýto vývoj jedna k desiatim a vy si môžete dovoliť hrať vabank iba preto, že ten vklad, tú stávku zaplatí niekto iný, zaplatia ju deti, vnuci a pravnuci ľudí, ktorí dnes sedia v tejto sále, a to v čase, keď mnohých z nás už budú môcť na zodpovednosť brať len dejepisci našich omylov. Hlavným účelom 2. piliera nie je štátu priťažiť, ale ho práve odbremeniť, redukovať záväzky, ktoré už dnes nestíha plniť bez toho, aby si musel požičiavať. A ja raz neviem, z čoho vám vyplýva, že by ich v budúcnosti mal stíhať lepšie? Tá diera v Sociálnej poisťovni, ak ste schopní sa na ňu pozrieť cez prizmu dlhšiu ako jedno volebné obdobie, nie je dôvodom na redukciu osobného, súkromného sporenia, ako to tvrdíte vy, ale presne naopak, je dôvodom na jeho ochranu a zveľaďovanie. Nikde na obzore nie je vidieť najmenší dôvod si myslieť, že tá diera sa bude zmenšovať, naopak, všade navôkol sa zbierajú predpoklady na jej prehlbovanie. A bude to tak, aj keď 2. pilier zdevastujete ešte viac.

    Osobné dôchodkové sporenie je nástroj diverzifikácie rizika. A v čase systémovej neistoty je diverzifikácia rizika tou najrozumnejšou stratégiou. To, že omnoho viac ako 2. pilier potrebuje zásadnú zmenu ten priebežný, vieme všetci. Ale, ak si myslíte, že tou zmenou je infúzia rýchlych peňazí, tak nám nad hlavu vešiate sekeru, ktorá raz bude musieť spadnúť. Ja pripúšťam, že sa mýlim a že sa nám finančne oplatí viac vziať peniaze z budúcnosti a použiť ich dnes, lebo to je presne to, čo sa redukciou 2. piliera urobí. Nevyhnutným predpokladom na to, aby sa to oplatilo, aby naozaj malo zmysel použiť budúce peniaze dnes, je existencia kompetentného, presvedčivého, dôveryhodného biznis plánu štátu. Ja žiadny nevidím, odpustite mi to. Nevidím žiadnu stratégiu strednodobého a dlhodobého rozvoja, na základe ktorej by som vôbec mohol byť ochotný podľahnúť ilúzii, že to dáme, že po tej dokonalej búrke, ktorú avizoval predseda vlády, sa zase vyjasní a my sa pretlčieme aspoň tak, ako sme sa pretĺkli doteraz. Lenže Minerva, napríklad, spí spánkom klinickej smrti a vy už jej nechodíte ani kontrolovať dýchacie prístroje, firmy húfne odchádzajú do daňových rajov a predseda vlády prišiel do parlamentu nariekať, že v kase našiel menej peňazí ako minule a že teda nech opozícia povie, čo s tým. To znie fakt sľubne. Zobrať dnešným tridsiatnikom polovicu z ich zásluhových dôchodkov bez toho, aby ste im ukázali plán, sociálnodemokratický plán, čo všetko štát urobí pre to, aby dostali aspoň tie solidárne, je hrubý faul na ľuďoch, ktorí sa nemajú ako brániť. Ten Bismarckov model bol pripravený a presadil sa za úplne iných okolností, v úplne iných ekonomických, spoločenských a demografických aranžmánoch, než v akých žijeme a budeme žiť my. Neschopnosť nahliadnuť za model pochádzajúci z konca 19. storočia ubližuje dnes aj ekonomike, aj spoločnosti a všetkým tým väzbám a vzťahom v nej, ktoré vôbec majú nejaký potenciál budovať medzitriednu a medzigeneračnú solidaritu. Bismarck je pasé. Dnes neberie dôchodky každý desiaty dospelý, neberie ich rok, dva a nerobia naňho štyri deti. Mimochodom, to, čo som avizoval vo vzťahu k zdravotnému poisteniu, plánujem postupne navrhnúť aj vo vzťahu k tomu dôchodkovému, zrušenie akýchkoľvek povinných odvodov, úhradu štátneho dôchodku v rovnakej bazálnej výške pre každého priamo z rozpočtu a zvyšok dobrovoľné súkromné sporenie (rodina, komunita a tak a ďalej), jednoducho solidaritu medzi všetkými v rozsahu základného štandardu, ale v rozsahu nad základný štandard, solidaritu práve a len medzi tými, medzi ktorými je morálne opodstatnená, ktorú je rozumné očakávať a správne pestovať.

    Ešte jednu vec vám chcem povedať. Ja chápem, že toto je svojím spôsobom payback time, čas odplaty za to, že druhá Dzurindova vláda mala pocit, že vás na to nepotrebuje a nebude potrebovať. Keď sa zavádzal 2. pilier, nepredchádzala tomu žiadna sofistikovaná ekonomická analýza a pomer deväť a deväť je v istom zmysle úplne svojvoľný. Rovnako svojvoľné a prosté akejkoľvek analýzy dlhodobých dopadov je však aj to, čo dnes navrhujete vy. To je stará slovenská bolesť, a to asi nielen slovenská, stačí sa pozrieť na juh a na juhovýchod, že väčšina má pocit, ako by tu mala byť navždy, že zabúda na svoju dočasnú povahu a seje také, aké sa jej potom nechce žať, vždy zas a znova. Liekom na túto bolesť však nie je ďalšia dávka opiátu v zmysle my môžeme, lebo nás je viac. A ako sa dnes politickým architektom 2. piliera vracia ich vlastná slabosť, áno, demonštrácia sily je demonštráciou slabosti, tak sa vám raz vráti váš dnešný hriech. Nerobte to takto, sami, silou prostej väčšiny, proti mandátu, ktorý ste dostali, inak doplatíme na to ako štát. Dnes máme oproti starej Európe jednu obrovskú výhodu, v rekonštrukcii nepoužiteľného modelu dôchodkového zabezpečenia sme o dlhý krok vpred. Náš dnešný model nie je svätá krava, ktorej sa treba klaňať. Aj na ňom je čo opravovať, zvlášť po tom, čo ste mu vyviedli pri svojom prvom pokuse mu ublížiť. Lenže vy ho idete takto zmrzačiť nie v rámci nejakej organickej, komplexnej, systémovej zmeny, ale kvôli rýchlym peniazom, ktoré neviete nájsť inde. Tak ich prestaňte hľadať. Prestaňte pátrať po tom, kde sa ešte čo dá komu vziať, a skúste hospodáriť s tým, čo viete nazbierať bez toho, aby ste na desaťročia dopredu gordickým uzlom viazali ľudom na krky náhrdelníky z mlynských kameňov. Pýtam sa, od koho iného ako od vás budú ľudia dnes ochotní počuť: „Na toto a na toto máme a práve preto len toto a toto sa vám budeme snažiť doručiť v čo najlepšej kvalite, nič z toho nerozdáme kamarátom, jedna k jednej, čo vyberieme, to vrátime na verejných službách a vy budete vedieť, že dostávate práve to, čo ste si zaplatili, ani menej, ani viac, lebo takto nám sľubujete viac a dávate menej, než na čo máme nárok, a to je pre nás fakt zlý obchod.“ Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Viskupič do rozpravy?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hlina do rozpravy?

  • Odpoveď z pléna.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážený pán minister, pardon, aj som rozmýšľal, či niečo poviem, ale skúsim to, to nebude dlho, bude to krátko, či sa dá ešte niečo povedať, čo nezaznelo, či možno čítať mená ľudí, ktorí boli na sneme KDH, lebo to tu zaznelo. To mi niekto povedal. Neviem, či to je pravda, že toto, čo tu čítal pán Štefanec, sa podpisovalo na sneme KDH.

    K samotnej tej petícii sa nevyjadrím. Nech si každý urobí názor sám. Ja som to tu včera avizoval, na tej petícii chýbalo cirka niečo málo cez desaťtisíc podpisov. Nuž dovoľte, aby som povedal, že keď je to teda toľko, čudujem sa, prečo sa nenaštartovala mašina, ba až mašinéria strán v opozícii a tento relatívne nie nedostupný, množinu nedoplnili. Len jednoduchým prepočtom, sto ľudí po sto podpisoch alebo dvesto ľudí po päťdesiat podpisoch, mohlo to byť, mohli si to rozdeliť, že kto by kde stál a koľko by toho zozbieral. Verím, že ten potenciál by tam bol. Týmto smerom sa, žiaľ, teda naši kolegovia nevydali, lebo inak keby bola tá petícia kompletná, mohli tri poslanecké kluby, ak si to dobre pamätám z rokovacieho poriadku, požiadať o zaradenie toho do programu. Predpokladám, že by bolo strane SMER nepríjemné to nezaradiť do programu. Už by to potom malo rádovo inú váhu. Ale týmto smerom sme sa nepohli. V prípade, že by SMER to tam nechcel zaradiť, tak kľudne sa mohlo pohroziť nejakou demonštráciou alebo nejakým spontánnym občianskym tlakom. To tiež sa nejakým spôsobom nedialo. A namiesto toho sa udiali len tlačovky a také ad hoc brífingy vo foyer, na ktoré mám svoj názor. To celé, ak sa tu prezentovalo dlhodobo, to znamená, že to, čo sme tu viac ako týždeň riešili, sa dotkne troch miliónov ľudí, jeden a pol milióna ľudí bude okradnutých, v zásade by nemal byť problém vytvoriť nejaký občiansky tlak a už vôbec nie dokončiť petíciu, i keď je leto, i keď sú dovolenky. Viete, keby sa naťahoval ten čas, ktorý sme tu naťahovali kvôli tomu z taktického hľadiska, aby sa dokončila petícia, aby sa nabudili ľudia, aby sa to logisticky spracovalo, tak by som to chápal, ale kvôli tomu sa to nerobilo. A to, čo tu prebiehalo, bolo naozaj pri všetkej úcte veľakrát trápne a v konečnom dôsledku len nabíjalo zásobníky SMER-u. Čiže toto sa tu nedialo. Túto obštrukciu som vtedy chápal a nedialo sa to. Prečo? Ono aj preto, že opozícia nám zlenivela, ale aj preto, že tomu chýbal, a som to tu spomínal, taký základný atribút, že to nebola celkom pravda, čo sa tu hovorilo. A chýbalo tomu veľmi dôležité, čo je dôležité na to, aby ste ľudí presvedčili, ten pocit spravodlivosti.

    Ten posun z 9 % na 4 %. Nič tragické sa nedeje. Ja som aj na dnešné vystúpenie veľmi, veľmi dobre spracované pána Sulíka hovoril, áno, ja s tým súhlasím, že budeme čeliť veľkým výzvam, ale to, čo my tu teraz riešime, ten posun 9 % na 4 %, to, akým výzvam my ideme čeliť a čomu ide čeliť Európa v rámci demografie, v rámci svojho socializmu, ktorý tu vybudovala, v rámci toho, že nechala vyrásť Čínu, je úplne, keď to trošku zjednoduším, sekundárne. Čiže po týchto ôsmich alebo koľkých dňoch, čo som aj naozaj tušil na začiatku, naozaj ma nikto nepresvedčil, že sme najgeniálnejší na svete, v Európe, v blízkom okolí, ani ma nikto nepresvedčil, že je tu zatiaľ ešte nepoznaný ekonóm hodný Nobelovej ceny.

    Som rád, a to chcem povedať, pardon teda, už takto na večer, ale to som mal chuť, aj cítil som, že to je dôležité, povedať, že som rád, že to vyzerá tak, že toto nebude slabučký parlament, že toto nebude len parlament vykonávač vôle exekutívy, ale že to bude parlament, ktorý bude vedieť v určitých momentoch exekutíve oponovať. Som rád, že zdá sa, že pozmeňujúci návrh o tom, že sa nebudú zvyšovať poplatky, sa prehodnotí. A tento pozmeňujúci návrh predložil pán Podmanický zo strany SMER. Takže skôr, vážení kolegovia, tiež ako sa tu začne niekto biť do pŕs, že neviem čo teraz si uvedomí, ja to len zopakujem, aby sa na to nezabudlo, predložil ho pán Podmanický zo strany SMER. A pokiaľ som si to dobre pozeral, tak môžem povedať, že je tam podpísaných 15 poslancov zo strany SMER. Som rád, že sa to takýmto spôsobom nejako profiluje, som rád, že parlament bude naberať na sile. A keď bude parlament spravodlivý, bude naberať veľmi prudko na sile.

    Teším sa na september, teším sa normálnu politickú opozičnú politiku. Tuná kolega pán Frešo nie je, lebo mi to tak včera vyčítal, že ako keby som sa tešil, že mi SMER tlieska. Nechcem takú jedovitú poznámku na jeho stranu vypustiť, že je mu možno smutno, že je mu netlieskal, nie ani možno preto, že zle hovorí, ale preto, že mu nemá kto tlieskať. Ono je to často veľmi smutné, keď je generál bez vojakov. Ale to už je problém asi u nich doma. A tam si nejakým spôsobom musia v tom urobiť poriadok. Ale pokiaľ majú byť alternatívou, tak na to, upozorňujem, je čas. A zase až toľko toho času nie je. Takže ak mi aj niekto zo strany SMER tlieska, tak v septembri mi tlieskať od nich nikto nebude, lebo budem robiť opozičnú politiku. Ale to chcem teda povedať, a som to tiež tuná spomínal, rekapitulujem, budem ju robiť s určitou takou noblesou a nebudem tu poslancov strany SMER urážať, zosmiešňovať a nebudem robiť ani amatérske chyby, ktoré som tu identifikoval, že vylejem na niekoho dva kýble špiny a potom prídem a chcem sa s tým niekým dohodnúť. Ja viem, že tu nikto podľa mojich vedomostí nechodil na westpoint, ale toto je z pohľadu stratégie pomaly učňovka, že takto sa nejakým spôsobom takticky nepostupuje. Ináč na to si naozaj počkám, som zvedavý, ako si budú navzájom tlieskať poslanci strany SMER a SaS pri návrhu, som sa včera niekde dočítal, že sa už ten návrh pripravuje, zjednodušenie alebo zľahčenie tých postihov pre prechovávateľov drog. Tak to mi naozaj príde, tak to sa na to teším, ako sa na to bude dať pozerať, ako si budete tlieskať navzájom, lebo keď to poviem, tak ako to je, ani brvou ste nemihli, keď šlo o poklopový zákon, teda o sprísnenie trestov v takejto veci, ktorú ste vy vyhodnotili ako takú, že nie je potrebná. Ale zdá sa, že idete do súzvuku s niečím takým, že to niekde treba zjednodušiť. Už len potom sa teším na ten pozmeňujúci návrh, ktorý dá možno niekto tuná z kolegov v druhom čítaní, že to, ako si ušúľať jointa, bude nepovinný predmet, to potom už naozaj bude vrchol celej tej symbiózy. Takže na to sa teším, lebo tých situácií nám parlament prinesie naozaj asi veľa. To som zvedavý.

    Chcem povedať aj to, že keď hľadáme na všetkom niečo pozitívne, na všetkom sa dá ono v zásade nájsť. Tak aj tu je také ponaučenie, nie poučenie, ale ponaučenie, pre nás, teda hlavne pre opozíciu, ako sa to nerobí. Žiaľ, musím to povedať, lebo takýmto spôsobom sa to nerobí. Mal som tu niečo tvrdšie povedať, ale nepoviem to.

    A nakoniec ešte poviem, že to trápenie počas tých dvoch týždňov malo svoj význam alebo, keď sme hľadali ten význam, ešte to dobré a potom aj ten význam, že keď sa podarí to, že sa tie poplatky nebudú zvyšovať, ak som to dobre počítal, verím, že tuná pán Mihál to má všetko v malíčku, tak mi to približne vychádza, že teraz pri tej existujúcej sume, ktorá tam je, keď sa nezvýšia, tak je to nejakých 450 mil. starých korún ročne a tá suma by sa každý rok mala zvyšovať. Keby tie poplatky boli o 30 mil. starých korún ročne vyššie, o nejakých 10 rokov by to už bolo niekde na úrovni 750 mil., po 20 rokoch by to bola miliarda.

    Čiže, vážení, keď si chcete spraviť také resumé z tohto trápenia, bolo to často trápenie, tak môžete mať a vedzte a majte dobrý pocit, že sa teda v zásade, dúfam, teda zajtra o deviatej podarí to, že tým sporiteľom, o ktorých sa tu hovorilo, o ktorých sa tu bilo, o budúcnosť ktorých sme sa tu všetci obávali, tak to vyzerá, sa nám, keď ten pozmeňujúci návrh prejde, podarí tieto peniaze približne na takejto úrovni ušetriť. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikuš chce reagovať, nemá kartu, takže poprosím technikov, aby zapli pána Mikuša.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Hlina, no sklamali by ste, keby ste si vo svojom vystúpení, ktorých bolo neúrekom pri tomto bode rokovania, či už v skrátenom, v prvom alebo v druhom čítaní, nekopli do niekoho, do SDKÚ. Pán Kaník tu nie je, tak ste si tentoraz kopli do predsedu Freša.

    Spomínali ste, že opozícia zlenivela. Myslím, že ste to tiež už spomenuli druhýkrát. Tri týždne vedieme diskusiu prakticky v drvivej väčšine o bode programu zákona o sociálnom poistení a výsledkom je možno aj to, že pravdepodobne SMER nakoniec zníži poplatky DSS-kám oproti tomu, čo navrhoval. A možno sa dočkáme aj nejakých iných pozmeňujúcich návrhov, ktoré prejdú a ktoré vylepšia túto novelu. Vy ste k tej trojtýždňovej diskusii prispeli levím podielom, teda aj vy konkrétne, aj vaši poslanci alebo poslanci z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pretože ste tých vystúpení mali tiež dostatočne, len ste neprišli s veľa návrhmi, aj keď určité pozmeňujúce návrhy, samozrejme, idú a my ich radi podporíme.

    Hovorili ste, že opozícia je jalová, dali ste jej rôzne prívlastky. Ale myslím si, že každá politická strana z opozície pristupovala v posledných dvoch-troch týždňoch aj k tej rozprave možno zvlášť. Vy ste opäť hodili všetkých do jedného vreca, dokonca skoro aj s vládnou stranou SMER.

    A takmer všetky aj vaše vystúpenia, aj toto posledné vystúpenie nebolo o novele, o kritike navrhovanej novely, ale o kritike pozmeňujúcich návrhov, ktoré z väčšej miery alebo z dosť veľkej miery vracajú zákon do roviny alebo do podoby, akú v súčasnosti má. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Predposledným rečníkom v rozprave je pán poslanec Matovič. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Čiže najprv ho prečítam a potom ho zdôvodním.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (parlamentná tlač 141).

    Po prvé. V článku I body 2 až 4 znejú:

    2. V § 4 odseky 1 a 2 znejú:

    Odsek 1: „Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.“

    Odsek 2: „Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa nepresiahne 66 eur, a b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2).“

    3. § 4 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Maximálnu sumu mesačného príjmu žiaka strednej školy na účely odseku 2 môže upraviť vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.“

    4. V § 7 ods. 3 sa slová „s fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „so žiakom strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa nepresiahne 66 eur“.

    Po druhé. V článku I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „5. § 7 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s a) fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, b) fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, c) fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2).“.“ Článok VII o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2013. V súvislosti s vložením nového bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Po tretie. V článku I bod 5 znie: „5. § 20 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká a) priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2), b) dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2).".“

    Po štvrté. V článku I sa za bod 22 vkladajú nové body 23 a 24, ktoré znejú:

    23. V § 122 ods. 2 sa vypúšťajú slová „Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“)“.

    24. V § 128 odsek 4 znie: „Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.“

    Článok VII o účinnosti sa upraví tak, aby navrhované body nadobudli účinnosť 1. januára 2013. V súvislosti s vložením nových bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku VII o účinnosti.

    Po piate. V článku I bod 44 znie: „44. V § 231 ods. 1 písmeno b) znie: „b) do a z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. prihlásiť zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak ide o žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, a mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 eur na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b)".“

    Po šieste. V čl. V body 1, 2 a 10 znejú:

    1. V § 10b ods. 1 písm. a) sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru19)“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu19), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu19), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku“. Poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie: „19) § 65 a § 65a zákona č. 46112003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších

    predpisov.“

    2. V § 11 ods. 3 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru19)“ nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu19), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu19), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku".

    10. V § 29b ods. 11 sa slová „dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru19) nahrádzajú slovami „dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu19), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku, dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu19), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku".

    Odôvodnenie.

    Podľa vládneho návrhu fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru majú byť sociálne poistené. Pritom výhodnejšie postavenie budú mať študenti pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov a poberatelia starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku budú iba povinne dôchodkovo poistení a nebude sa ich týkať ani povinné verejné zdravotné poistenie.

    Výhodnejšie podmienky by sa však mali vzťahovať nielen na poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, ale aj na poberateľov výsluhových dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku a invalidných výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inak pôjde o diskrimináciu a nerovné postavenie uvedených skupín osôb.

    Predložený návrh upravuje výhodnejšie podmienky aj pre žiakov stredných škôl, ktorí nedovŕšili 18 rokov veku a v snahe pomôcť svojim rodičom pri financovaní ich štúdia vykonávajú práce malého rozsahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Pre túto skupinu žiakov sa navrhuje, aby nepodliehali povinnému nemocenskému poisteniu, dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti, ak ich príjem je najviac 66 eur.

    Ak by som teda mohol ešte odôvodniť tento pozmeňujúci návrh. Je to v podstate návrh, ktorý zahŕňa dva návrhy. Jeden z nich je to, čo tu už prednášal jeden poslanec z opozície. Týka sa výsluhových dôchodkov. Myslím si, že to bol konkrétne poslanec Mihál. Tento návrh vlastne zabezpečuje, aby výsluhoví dôchodcovia, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, mali tak isto nižšie odvody ako ostatní dôchodcovia. Druhý návrh, to je v podstate ten náš prínos k veci. Spojené sú obidva tie návrhy preto, lebo by sa inak nedalo vlastne zmysluplne o nich hlasovať. A keďže sa týkajú vlastne jedného paragrafu, tak vlastne obidva dávam do jedného pozmeňujúceho návrhu. Ten druhý návrh vychádza z možno aj z tých mojich piatich-šiestich vystúpení.

    Ja som v podstate veľmi rád, že SMER vypočul možno také nejaké volanie po svedomí, ktoré som sa tu snažil x razy počas tejto osem či koľkodňovej debaty urobiť. Sľúbili ste alebo SMER sľúbil pred voľbami, keď to zúžim iba na jeden sľub, že budete chrániť chudobných a keď budete niečo robiť, tak to bude na úkor bohatých. Aj keď sa pozrieme na voličov strany SMER, tak trúfam si povedať, aj keď som niekedy taký prieskum nerobil, ľudia vo väčšine ak volili SMER, tak práve takéto správanie očakávali, že voliť SMER znamená voliť politickú stranu, ktorá bude chrániť chudobných a nedovolí, aby chudobní boli chudobnejšími. A ja som vám to viackrát opakoval v tom vystúpení.

    A teraz sa zameriam iba na čisto tento jeden moment. Hovoril som to, že keď zavádzate odvody z dohôd študentov, je jasné, že som spomínal aj dohodárov, aj všetkých tých ostatných, tak hádžeme vlastne ako keby polená pod nohy veľakrát deťom 16-, 17-ročným, keď začnú odmala, ale aj tým starším, ktorí sa snažia pomôcť zvyčajne svojim chudobným rodičom, lebo ak ten študent je dostatočne zo zazobanej rodiny, tak vo väčšine prípadov jednoducho na nejakú dohodu o brigádnickej práci študenta nepracuje. Jednoducho dostane vreckové a nepotrebuje to. A z tohto dôvodu som sa teda snažil apelovať na poslancov strany SMER alebo na vládnu stranu SMER, aby ste zvážili teda, či je správne zaťažovať študentov vyššími odvodmi.

    Sami viete, ako to tu prebiehalo, že ten minulý týždeň od utorka tuším sme začali tri dni, to bol taký prvý ten pokus, od piatka začal druhý pokus, v pondelok nakoniec, si pamätám presne, som stál pri poslancovi Mihálovi, prišiel za nami predseda parlamentu Paška a povedal: „Však chlapi neblbnime, dobre, ukázali ste, že viete robiť obštrukciu, ale dajte na stôl návrhy, ktoré máte, a my skúsime byť ústretoví a keď prídete s nejakým rozumným návrhom, nemáme problém ho podporiť.“ Ale tak nerobme si naschvál. V tomto momente my sme na základe toho konali, dali sme na stôl päť návrhov, ktoré sme predložili strane SMER. Takisto si myslím, že to urobili zo SaS, myslím, že aj z KDH, Mostu, určite to urobili aj z SDKÚ. A predložili sme návrhy a SMER sa rozhodol, jednoducho SMER tu legitímne vládne, a SMER si tak z týchto návrhov vybral tie, ktoré podporí. Voči SDKÚ si vybral, že podporí návrh, aby postupne odvod do 2. piliera v budúcnosti rástol v súvislosti s klesaním deficitu HDP, tuším od roku 2017 do roku 2024. Priznám sa, presne neviem, čo sa SMER rozhodol podporiť pri tých ostatných pozmeňujúcich návrhoch ostatných politických strán. Ale ja môžem sám za seba povedať, že tento prístup sa mi zdal správny. Dobre, opozícia ukázala, že vie robiť obštrukciu, naťahovali sme diskusiu, prinútili sme SMER, aby možno si aj uznal chybu. A začali sme s tým od piatka odznova po tých troch dňoch. Ale potom ako sme si navzájom možno napli svaly, hoci tá opozícia ich má v tomto prípade obmedzené, tak SMER vyšiel v podstate s ústretovou ponukou, aby vlastne jednotlivé opozičné strany predložili svoje pozmeňujúce návrhy. My sme predložili päť, keď si dobre pamätám, takých návrhov. Chceli sme zníženie odvodov pre dôchodcov, zníženie odvodov pre dohodárov, zníženie odvodov pre študentov, dohodárov zamestnaných, ktorí pomáhajú mimovládkam, a takisto zvýšenie odvodu do 2. piliera zo 4 na 6 % v prípade, ak bude vyrovnaný štátny rozpočet. Po jednodňovom premýšľaní strana SMER povedala, že z týchto návrhov vedia si predstaviť podporiť návrh na zrušene odvodov do súčasného stavu pri študentoch, avšak len do 18 rokov veku. Viackrát som sa snažil teda nabádať teda, či sa nedohodneme na všetkých študentoch. SMER argumentoval tým, že by to bolo príliš veľké riziko, príliš veľká finančná zaťaž na štátny rozpočet a tak isto obava, aby sa nestalo to, že vlastne ľudia budú prepisovať alebo rozpisovať svoje príjmy na študentov a takýmto spôsobom vlastne budú obchádzať zákon.

    Predtým, ako vlastne do takéhoto niečoho sme išli, tak som si vypýtal mandát aj u nás na klube, teda či ideme ďalej robiť obštrukciu alebo ideme sa správať konštruktívne. Môžem povedať, že skoro jednohlasne okrem naozaj pár hlasov sme sa rozhodli správať konštruktívne, lebo myslím si, že aj akákoľvek obštrukcia by mala mať svoje hranice. My sme do parlamentu, a keď hovorím, určite hovorím za všetkých ľudí v našom klube, neprišli prioritne hrať divadlo, prišli sme sa pokúsiť ako opozičné hnutie zmeniť k lepšiemu kroky vládnej strany SMER tie, ktoré budeme považovať za chybné alebo za zlé. A presne v tomto duchu sme využili vašu podanú ruku, ktorá bola podaná, teda predsedom parlamentu ponuku na to, aby sme predložili svoje pozmeňujúce návrhy. A nechali sme na vás, aby ste sa rozhodli, ktorý z týchto návrhov dokážete podporiť. Ja môžem len privítať, že táto ponuka prišla, alebo musím uznať vzhľadom na počet poslancov, ktorých v parlamente máte, a silu, ktorou disponujete, nech by bola akákoľvek obštrukcia, nech by koľkokoľvek trvala, nakoniec počtom hlasov si viete presadiť iba to, čo vy sa rozhodnete presadiť. Takže beriem to ako ústretový krok z vašej strany, aj keď dobre možno trošku podfarbený tým, že možno niektorí chcú ísť na dovolenky. Ale tak možno je to aj prirodzené, keďže nás čaká dosť silná pracovná jeseň.

    Čiže ešte raz hovorím opozícia aj my sme sa snažili ukázať, že vieme robiť obštrukciu na schôdzi Národnej rady. Chceli sme upozorniť verejnosť na to, že sa tu prejednávajú zákony a zmeny, ktoré sa výrazne ľudí dotknú. Ja osobne som sa snažil pri každom vystúpení upozorniť hlavne na rozpor medzi predvolebnými sľubmi vládnej strany SMER a skutkami, ktoré vlastne týmto naplníte. A snažil som sa apelovať na to, aby ste zmenili názor pri niektorých z tých skupín, na ktoré som upozorňoval.

    Čiže z tohto miesta chcem zaďakovať teda tomu prísľubu, ktorý ste nám dali, že aspoň pri študentoch, aj keď teda ste to obmedzili iba do 18 rokov veku, si viete predstaviť, že naďalej vlastne bude platiť súčasný stav, pričom študenti platiť nebudú.

    O to viac ma mrzí, keď práve ľudia z opozície a konkrétne pán poslanec Mihál, ktorý sa tu viackrát prezentoval a ktorého som x razy v tejto rozprave sám osobne pochválil možno za jeho vystúpenie, dnes do Hospodárskych novín povedal, že Matovič vymenil, zobchodoval všetkých slovenských živnostníkov za 7,5 mil. korún pre firmu svojej manželky. Keď mi to redaktor povedal, ja som myslel, že ma porazí a možno neudržím emócie. A kebyže pána poslanca vtedy stretnem, tak neviem, či by tu ešte bol medzi nami. Jednoducho toto počuť od človeka, ktorý sa prezentuje ako veľký bojovník za študentov, za práva dôchodcov, za práva dohodárov, ktorých teraz tu SMER možno svojím zákonom poškodí, a takto udrieť alebo udrieť na moju česť, na česť mojej manželky možno je podlé a podľa mňa nehodné akéhokoľvek poslanca Národnej rady. A je to možno hodné naozaj zakomplexovaného nejakého spratka na ulici.

  • Očakával by som od človeka, ktorý sa tu naozaj prezentuje ako najväčší ochranca dohodárov, živnostníkov, najväčší bojovník za 2. pilier, že povie aspoň to.

    Avšak ja som zažil presne pravý opak, ja som včera zažil to, že strana SaS nás nahovárala do toho slovami, že: „Kašlite na to, neberte nič. Prečo beriete nejaké ústupky, prečo sa správate konštruktívne? Oni si to nezaslúžia. Poďme robiť ešte dva týždne obštrukciu. Poďme predkladať 265 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máme nachystané, poďte nám ich podpísať. Natiahnime diskusiu o dva-tri dni.“ A keď sme im na to hovorili, všetky opozičné strany okrem SaS, aký to bude mať zmysel okrem toho, že o dva dni natiahneme diskusiu? No taký, že ukážeme, že sme tu, že máme silu a že im nič nedáme, že im nič nedarujeme. A my sme im na to všetci hovorili: „A na čo to bude dobré, keď takýmto spôsobom zbytočne sa neprijmú dobré pozmeňujúce návrhy, čo nám to všetkým vlastne osoží, čo to osoží tým ľuďom, ktorých sa aj vy zastávate v tých rozpravách.“ Bolo im to úplne ukradnuté. A ja som mal pocit, že zažívam déjá vu, déjá vu spred vyše pol roka, keď som prišiel v čase, keď ešte sa dalo zvrátiť to, aby padla vláda, keď som prišiel za Richardom Sulíkom a povedal som mu, že, nebláznite, už ste ukázali, že naozaj idete na hranu, pristúpte na kompromis, ktorý vám ponúkajú, veď vám ponúkajú presne to, čo ste na začiatku chceli. A vtedy Richard Sulík mi povedal: „Vypadni, vypadni z mojej kancelárie,“ bolo to v jeho kancelárii predsedu Národnej rady, „e to dobre rozohrané, vypadni.“ Čiže vtedy som pochopil, a dnes som sa v tom iba utvrdil, po vystúpeniach, po slovách, ktoré pán Mihál dal do Hospodárskych novín, že strane SaS nejde v skutočnosti o dobro tých dohodárov, tých dôchodcov sporiteľov v 2. pilieri, ale iba o divadlo, lebo ak by pred pol rokom im nešlo o divadlo, vtedy by rozmýšľali nad tým, že čo keď spôsobíme návrat Roberta Fica, ktorý potom zníži odvody do 2. piliera, ktorý potom poškodí dohodárov, živnostníkov a podobne. Nie, vtedy som si zaslúžil jedine slová „vypadni, máme to dobre rozohrané“, lebo asi mali prieskum, ktorý im ukazoval, že budú mať 15 %. A ja sa pýtam: Je toto zodpovedné správanie?. Ak niekomu naozaj záleží na osude Slovenska, na osude sporiteľov v 2. pilieri, na osude dohodárov, živnostníkov a všetkých, ako potom mohol dopustiť to, aby sa dostal k moci človek, o ktorom vedeli, že toto urobí. Iba preto to dopustili, lebo im v skutočnosti nejde o prospech tých ľudí, ide im o to, aby tu predvádzali svoje divadielko. Veľmi sa ma to dotýka a pol dňa s tým žijem, keď tento človek, ktorý sa tu prezentuje ako veľký ochranca študentov, človek, ktorý celý svoj biznis si postavil na tom, aby radil ľuďom, ako obchádzať zákon, ktorý skoro všetok svoj príjem podľa informácií, ktoré som tu dostal, vždy vykazoval na dohodu a vlastne takýmto spôsobom platil čo najmenej peňazí do štátneho rozpočtu. Možno by sme povedali, že je príživník, keď takýto človek si teraz zoberie do úst mňa a moju manželku a ide hovoriť o tom, že zamestnávame všetkých kolportérov vo firme, vo vydavateľstve, všetci tí kolportéri sú stredoškolskí študenti, ide vyslovene klamať. Naschvál som zavolal do Bratislavska, do redakcie, do vydavateľstva. A som sa opýtal, koľko máme stredoškolských študentov. Povedali mi, že ich máme 15, to znamená 10 % zo všetkých, ktorých tu majú. A tento človek bez problémov, bez najmenšej hanby s vyoperovanou hanbou mi povie, že máme tisíc kolportérov, na každého ušetríme 20 eur a to je do roka neviem koľko peňazí a Matovič vymenil za peniaze pre firmu svojej manželky osud slovenských živnostníkov. Ja skôr by som povedal, že za svoje vlastné ego alebo iba kvôli vlastnému egu strana SaS a pán Mihál takisto vymenili osud slovenských živnostníkov a spôsobili to, že dnes živnostníci budú platiť vyššie odvody, že dohodári budú platiť vyššie odvody, že zamestnanci budú sa mať horšie, že študenti budú platiť vyššie odvody, okrem tých vo veku do 18 rokov, že ľudia budú mať menšie odvody v 2. pilieri, že bude ohrozená udržateľnosť dôchodkového systému iba kvôli vlastnému egu tým, že pred polrokom sa správali nezodpovedne a hodili moc, ktorú mali v rukách, na zem a dovolili, aby sa k moci vrátil vládny SMER a urobil tieto kroky, o ktorých veľmi dobre vedeli, že ich strana SMER urobí. Čiže je to zvláštny paradox osemdňovej rozpravy, to, z čoho tu najväčší bojovníci proti znižovaniu 2. piliera obviňujú SMER, pričom bojujú proti možno strane SMER v tom, že čo si to len dovoľuje, ako chce poškodiť tých a oných, zvláštny paradox, že najväčší bojovník, ktorý tu predkladal v dvojhodinovom výstupe 14 pozmeňujúcich návrhov, je v podstate sám vinný, lebo nikto iný nie je vinný za to, že SMER dnes vládne a že SMER má dnes moc zmeniť odvody do 2. piliera a že môže urobiť všetky tie kroky, ktoré sme x razy tu mnohí spomínali, ako strana SaS a pán Mihál osobne.

    Ešte možno na taký dôkaz toho, že ja sa nepotrebujem skrývať. Ja sa čestne priznávam k tomuto pozmeňujúcemu návrhu a som sám tam podpísaný ako predkladateľ, lebo naozaj to tak cítim. Ja som s tými deťmi 15 rokov robil, ja som vedel, aké deti sa hlásia za tých kolportérov, ja som vedel, že to sú deti, ktoré naozaj chcú svojim rodičom pomôcť v núdzi a z úprimného presvedčenia. A zo svojho najhlbšieho svedomia som apeloval na SMER, že nie je správne týmto deťom hádzať polená pod nohy. Neovplyvnil som to, ktorý návrh z tých, ktoré sme predložili strane SMER, si SMER vyberie. SMER si vybral študentov vo veku do 18 rokov. A som tomu úprimne rád. Stojím si za týmto pozmeňujúcim návrhom, stojím si za týmito študentmi, lebo naozaj si myslím, že si zaslúžia ochranu. A som veľmi rád, že SMER aspoň takýto ústupok, aj keď relatívne malý, urobil. Nepotrebujem sa skrývať, ak by som sa skrýval, v pohode by som sa dohodol s niekým zo strany SMER a tento návrh by predložil nejaký poslanec strany SMER alebo bol by predložený potichu niekde na výbore. Nie, ja sa čestne zaň staviam a som ochotný čeliť primitívnym urážkam nejakého primitíva.

    Zároveň chcem ešte povedať, že vynímam na osobitné hlasovanie body 14 a 15 spoločnej správy v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie sú dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Pán poslanec Solymos László.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja tiež súhlasím s tým, čo si hovoril, že ak môžeme pomôcť a oslobodiť tých študentov od platenia, že je to správna vec. A súhlasím aj s tým pozmeňujúcim návrhom. Neviem, čo ten pozmeňujúci návrh prinesie pre tvoju firmu alebo firmu tvojej manželky, v každom prípade ja sa na to pamätám, možno aj ty sa na to pamätáš, keď sme tu sedeli a ty si proste bol za tým pultom a hovoril si nám všetkým, že sme darmožráči, rozdával si banány, lebo sme boli gorily, ktorí všetci tu sedeli. A teraz sa ťa dotklo to, čo pán kolega Mihál povedal. Dúfam, že to bude ponaučenie aj pre teba, aby si v budúcnosti aj ty si rozmyslel, že kedy nás nazveš darmožráčmi alebo gorilami. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Jozef Mihál.

  • Ďakujem. Ja na rozdiel od dlhej reči kolegu Matoviča poviem iba jeden krátky príbeh. Kde bolo, tam bolo, pod vysokým horami bola jedna malá krajinka a v tej malej krajinke bolo jedno malé rodinné vydavateľstvo. To malé, ale milé vydavateľstvo zamestnávalo na dohodu stovky brigádnikov a študentov, ktorí za malý peniaz roznášali noviny a letáky. A zhodou okolností manžel pani majiteľky bol známy a populárny politik. Keby tých náhod nebolo tak príliš veľa a keby to nebolo také zaujímavo do seba zapadajúce, tak by sa to možno dalo prejsť bez povšimnutia. Keby to nebol práve ten človek, ktorý sa preslávil ako známy ficobijec, ktorý za žiadnych okolností nebude kolaborovať so stranou SMER – sociálna demokracia, na tom si vybudoval svoju značku, svoj imidž, na tom, ako on vie robiť obštrukcie, tak by to možno sa dalo prejsť mlčaním. Teraz, keď sme mohli predĺžiť rozpravu o niekoľko dní a získať tak skutočne zaujímavé ústupky, nie odrobinky, ale zaujímavé ústupky, pokiaľ ide o živnostníkov, tam každé jedno percento zníženia minimálneho vymeriavacieho základu pre nich znamená 10 mil. plus, tak my takto niektorí riešime svoju opozičnú politiku. Ja by som sa na vašom miesto hanbil a bol ticho.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Skúsim iba pánovi Mihálovi zopakovať jednu jedinú vec. Je veľmi zvláštne, ak človek, ktorý prispel svojím rozhodnutím, nepresvedčil svojho predsedu a ľudí vo svojej strane, aby pristúpili na rozumný návrh, ktorý koniec koncov požadovali na začiatku debaty o eurovale, zrazu ide chrániť živnostníkov, ako človek, ktorý spôsobil, že sa vrátil Robert Fico k moci a umožnil mu meniť akýkoľvek zákon. Jednoducho, pán Mihál, je veľmi nedôveryhodné z vašich úst počúvať akékoľvek slová teraz o tom, že chcete chrániť nejakých živnostníkov, dohodárov pred nejakým zlým SMER-om. Vy ste tí, ktorí ste vydláždili cestičku, aby sa SMER mohol vrátiť k moci. Vy teraz môžete jedine tak držať hubu a krok.

  • Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Jozef Viskupič. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, možno aj unavený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dostalo sa mi asi tej cti ukončiť asi najdlhšiu letnú schôdzu, možnože aj dekády. A prišlo k tomu na základe toho, že predkladáte a vládna strana predkladá veľmi dôležitý zákon, predkladá ho v skrátenom legislatívnom konaní. A mojím vystúpením sú v podstate uzávery možno z vystúpenia poslancov v druhom čítaní ústne prihlásených. A chcel by som možno aj po vystúpení predrečníkov sa vrátiť na vecnú rovinu a záverom môjho vystúpenia by mal byť predložený poslanecký pozmeňujúci návrh.

    Počuli sme tu plejádu pozmeňujúcich návrhov, plejádu argumentov, plejádu toho, či niekto má silu alebo nemá silu niečo na SMER-e dosiahnuť alebo nedosiahnuť. Ja by som sa možno aj opýtal pána ministra, keďže mám tu možnosť, či existovala reálna možnosť, ak by sme tu boli o dva-tri dni dlhšie, tak či by sme niečo uhrali na tých živnostníkov, keďže ste predkladali tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní a išlo o 40 mil. eur, ktoré ste týmto chceli získať, a či by pri akomkoľvek ústupku pri znižovaní percenta, ako spomínal pán poslanec Mihál, mohlo prísť tým k tomu, že by sme ťahali o týždeň dlhšie.

    Včera pri rokovaní v opozícii sme mali za to štyri opozičné strany, že pravdepodobne ten scenár nenastal, pretože sme ukázali, čo vieme urobiť a že ten čas teda ťahať vieme. Vieme, že ste tu mali veľmi ukáznený poslanecký klub. Tu pravdepodobne niektorí vraveli že sa prehodili do modu toho, že tu trávia vlastne dovolenku. Takže prišli sme po ten stav, že sme mohli požiadať o nejaké požiadavky, prišlo k tomu, že z nich akceptované niektoré boli, niektoré nie. Mali sme za to, že viac-menej ďalej ťahať túto schôdzu nemá význam.

    Ja som sa rozhodol spolu s kolegami Kuffom a Dodom Hlinom a Helenkou Mezenskou predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý nebude teraz adresovaný vám, pán minister, ale poslancom strany SMER, aj keď ich je tu veľmi málo, či by sa nezamysleli nad tým, teraz sa aj trošku bojím, aj keď ho máte rozdaný v laviciach, keďže môžeme byť obvinení z hocičoho a pravdepodobne tuná niekto rozpráva rozprávky, dúfam že to spoločnosť vyhodnotí ako nejakú veľmi zlú rozprávku s veľmi zlým koncom o malom milom vydavateľstve. Môj pozmeňujúci návrh sa má týkať takisto študentov, keďže od svojich devätnástich rokov som so študentmi pracoval. A tak ako som bol študentom, som už v tom čase zamestnával študentov. Až do vstupu na politickú scénu som sa snažil vytvárať projekty pre študentov a podobne. Pozmeňujúci návrh je zároveň aj prosbou, aby sme sa zamysleli nad tým, či skutočne je odôvodnené, aby študenti, tentoraz vysokých škôl alebo študenti vo veku do 25 rokov, museli síce vo zvýhodnenej forme ako ostatní dohodári, to priznávam, koniec koncov platiť zvýšené odvody, ktoré v súčasnosti sú v symbolickej rovine 1 %. Pozmeňujúci návrh sa teda týka práve tejto skupiny, keďže som sledoval v tej smršti pozmeňujúcich návrhov jednak kolegov z klubu a jednak z iných poslaneckých klubov, takže bude na pánovi spravodajcovi asi to, aby legislatívny proces mal urobené zadosť, tak aby sa v ňom dalo vyznať. Mojím zámerom je to, aby študenti vo veku do 25 rokov zostali v režime takom istom, v akom sú doteraz, teda aby bol naplnený účel ten, že ak v tomto veku si chcú privyrobiť nejaké to euro k študijným nákladom, prípadne pracovať niekde, kde získavajú prax, a toto zamestnávateľ vyhodnocoval, tak je mu dobré využiť inštitút práce na dohodu, tak aby sme tuto nekládli polená pod nohy. A možnože štátny rozpočet by sa nezbláznil, ak by nechal študentov v režime zodvodovania do 1 %. Nerád by som bol obvinený z niečoho podobného, ako sme tu zažili ten rozstrel predtým, než som vystúpil ja.

    Takže dôvodom navrhovanej právnej úpravy je predísť negatívnym vplyvom na trhu práce. Študenti sú v súčasnosti motivovaní sa zamestnať už počas štúdia na vysokej školy tým, ako je systém nastavený teraz, čo im umožňuje, ako som spomínal, privyrobiť si na štúdium, pomáha čiastočne pokryť výdavky so štúdiom spojené a hlavne pripravovať sa na budúce povolanie v takej chcenej veci čiže odbore, dúfam, že veľa z nich v tom odbore pracuje, pričom toto vytvára predpoklad na to, aby sa mohli ďalej uplatniť na trhu práce.

    Má to následne významný vplyv na zamestnanosť a ekonomiku v Slovenskej republike, ako uvádzam v odôvodnení tohto pozmeňujúceho návrhu. Zavedenie povinného dôchodkového poistenia pre študentov, ktorí sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa osobitného predpisu, by výrazne oslabilo záujem študentov sa zamestnať, prípadne by výrazne oslabilo možnosť zamestnávateľov alebo ich motiváciu študentov zamestnávať touto formou, ak by sme ho síce zvýhodnenou mierou, ale predsa len zodvodovali vyššou formou.

    Na záver teda toho vystúpenia, myslím si, že viacero kolegov sa tu zastalo tejto kategórie ľudí, ktorí sa pripravujú na výkon svojho budúceho povolania, chcel by som poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dosť v jednoduchej forme, záverom ho prečítam, a či poslanci ak náhodou sa dostanú k tomuto môjmu odôvodneniu, by sa aj v rozprave nezamysleli nad tým, či skutočne, pokiaľ ide o túto skupinu, možnože aj, pán minister, na váš podnet, aj keď som veľmi skeptický, nezmeniť nastavenie, aby študenti vo veku do 25 rokov mohli vykonávať prácu na dohodu v režime symbolického odvádzania odvodu.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V článku I 3. bod znie: „3. V § 4 ods. 2 sa slová „fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“ nahrádzajú slovami „fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 25 rokov veku v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov“, a na konci sa pripája táto veta: „Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.“.“

    K odôvodneniu.

    Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, navrhuje, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli zaradené do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov, poberateľov starobného a invalidného dôchodku. Na účel dôchodkového poistenia však fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu a právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, sú považované za zamestnanca. Prijatím navrhovaného znenia sa tak zavedie povinnosť platiť dôchodkové poistenie študentom odmeňovaným na základe dohody o brigádnickej práci študentov na báze pravidelného mesačného príjmu, pričom táto povinnosť bola doposiaľ platnou právnou úpravou pre dohodárov vyňatá.

    Navrhuje sa preto ustanoviť výnimku pre fyzické osoby, ktoré nedovŕšili 25 rokov veku a sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov.

    Dôvodom navrhovanej úpravy je predísť negatívnym vplyvom na trhu práce. Študenti sú v súčasnosti motivovaní sa zamestnať už počas štúdia na vysokej škole, čo im umožňuje si jednak privyrobiť na štúdium, pomáha čiastočne pokryť výdavky, ktoré sú so štúdiom nevyhnutne spojené, a hlavne pripravovať sa na budúce povolanie, získavať potrebnú prax a pracovné návyky, čo im v budúcnosti umožní lepšie sa zamestnať a uchytiť sa na trhu práce. To má následne výrazný vplyv na zamestnanosť a ekonomiku Slovenskej republiky. Zavedenie povinného dôchodkového poistenia pre študentov, ktorí sú v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študenta, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa osobitného predpisu, by výrazne oslabilo záujem študentov sa zamestnať, čo by mohlo mať negatívny dopad aj na fyzické alebo právnické osoby v právnom vzťahu s touto fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, najmä z dôvodu, že tieto osoby sú často zamestnávané za účelom výpomoci a výkonu činností, ktoré sú menej ohodnotené, preto sú pre zamestnávateľov veľkým prínosom. V neposlednom rade treba tiež zohľadniť fakt, že prijatím navrhovanej úpravy môže dochádzať k obchádzaniu zákona, a to tak, že fyzické alebo právnické osoby v právnom vzťahu s takouto fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov budú študentov odmeňovať tak, aby títo nesplnili podmienku stanovenú v navrhovanom § 4 ods. 2 poslednej vete.

    Zároveň záverom, aby som nenaťahoval čas, by som si dovolil poznamenať, že ak by aj náhodou návrh prišiel, nijakým spôsobom to neohrozuje to, že kritika zodvodovania živnostníkov a ďalších skupín, ktoré tu boli neraz pomenované, nemá s týmto nič spoločné a dúfam, že maximálna snaha vylepšiť zákon, ktorý považujeme za zlý a zavádzajúci a ohrozujúci veľké skupiny obyvateľstva, nie je týmto nijako dotknutá. Poprosím vás teda o podporu pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť a dúfam, že viete, páni a dámy zo strany SMER, čo robíte, ak tento zákon schválite. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou sa hlási jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických. Nech sa páči, pán Mihál.

  • Ďakujem. Ja si dovolím k pánovi Viskupičovi aj ďalším trom takým tým starším, staršie služobne prítomným poslancom z klubu OĽaNO pripomenúť, že pokiaľ ide o hlasovanie o eurovale, na ktorom padla vláda Ivety Radičovej, tak títo poslanci s výnimkou pána Fecka vytiahli pri tomto hlasovaní karty.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán poslanec Mihál. Táto debata bola predznamenaná nejakým vystúpením na Facebooku a som skutočne smutný z toho, ako som to aj písal, do akých krajností vieš dotlačiť niekoho, ak neurobí to, čo ty od neho požaduješ. Igor spomínal vo svojom vystúpení to, že niektorí boli skeptickí s tým, že mali by sme ten SMER ešte teda pritlačiť. Veľmi korektne a zodpovedne som ti vysvetlil, že som v tom bol aj ja. A myslel som si, že náš doterajší vzťah pramení na tom, že si minimálne dôverujeme. Samozrejme, som z hľadiska hlasovania, ktoré spomínaš, bol presvedčený o tom, že spojenie hlasovaní nie je šťastným krokom, pretože vás tlačili k múru a vy ste tvrdohlavo trvali na svojom.

    Miera zodpovednosti za moje hlasovanie. Tú, prosím ťa, nechaj na mňa. Za pád vlády, dobre to vieš, ste zodpovední len a len vy. Naše dôvody, prečo sme karty vytiahli, sme vám oznamovali. Bolo to práve spôsobené ako protest proti tomu, že ste sa nevedeli dohodnúť. My sme boli v celej situácii v bývalej koalícii považovaní za piate koleso na voze. A ty to dobre vieš. Ani do Zákonníka práce sa nám nedokázalo ani pri tvojej vláde potlačiť ani jeden náš návrh.

  • Ďakujem pekne.

    To bola posledná faktická, respektíve odpoveď na ňu.

    Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ? Áno.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odzneli vystúpenia v rozprave v druhom čítaní o návrhu zákona o sociálnom poistení. Ja by som veľmi stručne, ale o to úprimnejšie chcel poďakovať, že na rozdiel od rozpravy v prvom čítaní tá rozprava v druhom čítaní bola ďaleko iná, bola vecnejšia, bola k meritu veci, k zákonu ako takému. Oceňujem, že viacerí diskutujúci mali ambíciu sa pripraviť na tú rozpravu, doštudovať nejaké veci, analýzy, štatistiky. Toto všetko by som chcel vzhľadom na to, ako som vystúpil po prvom čítaní, v tomto prípade v maximálnej miere oceniť.

    Podľa všetkého prejde nejaký polrok a my opätovne budeme mať ambíciu predložiť do tejto snemovne novelu tohto zákona. Chcem len zvýrazniť ten prísľub, ktorý som dal vzhľadom na tretí pilier a inštitút minimálneho dôchodku, na ktorom v podstate sa už robí. A niekedy v prvom polroku budúceho roku mal by byť opätovne predmetom riešenia tejto snemovne.

    Chcem ubezpečiť Národnú radu, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli, aj spolu so svojimi kolegami z ministerstva práce a sociálnych vecí podrobne zhodnotíme. A pripúšťam, tak ako tu bolo povedané, že z nich viaceré podporíme alebo odporučíme podporiť v Národnej rade za predpokladu, že nemenia základnú filozofiu zákona, ale naopak, vecne vylepšujú jeho obsah.

    Keď som spomenul svojich kolegov z ministerstva práce a sociálnych vecí, neodpustil by som si, keby som aj z tohto miesta im nepoďakoval za prácu, ktorú pred týmto odviedli, pretože táto novela obnášala veľmi veľa práce relatívne v krátkom období a ja si aj z tohto miesta vážim tú prácu, ktorú odviedli.

    K tomu priebehu toho hlasovania. Chcem ubezpečiť, že v žiadnom prípade nebudem mať záujem, aby pokračovalo to, čo tu fungovalo v minulom volebnom období, že a priori ak predložila opozícia nejaké návrhy, boli odmietnuté len preto, že boli opozičné. A som presvedčený, že to nebude platiť len v prípade novely tohto zákona, ale aj pri ďalších zákonoch, ktoré bude vláda predkladať do snemovne na schválenie.

    Zároveň mi dovoľte na záver, aby som potvrdil záujem, ktorý prezentoval pán premiér, ktorý som ja vo svojom vystúpení potvrdil, prizvať všetky poslanecké kluby z Národnej rady Slovenskej republiky do prípravy obsahu ústavného zákona, ktorým by sme riešili dlhodobú stabilitu dôchodkového systému na Slovensku, samozrejme, reálne predpokladám, v náväznosti na vyrovnaný rozpočet, ktorý by mal byť na to podmienkou.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne, že som mohol stráviť s vami tých 8 či 9 dní, ďakujem aj všetkým tým, ktorí mali plánované dovolenky a museli reagovať na stav, ktorý tu je, a k tomu prispôsobili svoj ďalší život. No u mňa to stálo asi kolienko, pretože pokiaľ ide o ten meniskus, tak jeho riešenie musím odložiť niekde asi na budúce leto a dovolenku.

    Ale chcem vás úplne na záver požiadať, aby sme zavŕšili ten proces tým, že sa uchádzam o vašu podporu pri schvaľovaní novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, ak sa chcete krátko vyjadriť, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem tiež poďakovať, že sme v zdraví dožili tento deň. Ja chcem, pán predseda, požiadať, aby sme hlasovali zajtra o 9.30 hodine vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem obidvom, aj predkladateľovi, aj pánovi spravodajcovi.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Ja len naozaj chcem poprosiť, odznelo tu aj z úst pána poslanca Mihála, ale aj spravodajca určite si všimol, že bolo by dobré, nielen ten rozsah pozmeňujúcich návrhov podaných v rozprave, ale aj niekedy prelínanie sa a prekrývanie sa niektorých riešení keby si navrhovatelia prešli. Chcem upozorniť, že tá procedúra a postupnosť je stanovená, aby tam zbytočne nedochádzalo potom k legislatívnym nezrovnalostiam. Takže, pán spravodajca, chcem poprosiť, aby naozaj ste si prešli všetky tie veci, aby zajtra to hlasovanie o pol desiatej prebehlo bez akýchkoľvek problémov.

    Ďakujem vám pekne. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.