• 1.

    Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Otváram štvrtý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledovní páni poslanci: Miroslav Beblavý, Juraj Droba, Mikuláš Dzurinda, Vladimír Faič, Ľubomír Galko, Andrej Hrnčiar, Ján Hudacký, Martin Chren, Ján Mičovský, Juraj Miškov, Emília Müllerová, Jozef Nagy, Ivan Švejna a Richard Vašečka.

    Vzhľadom na to, že rokoval príslušný ústavnoprávny výbor a sú splnené podmienky na pokračovanie rokovania v skrátenom legislatívnom konaní, prerokujeme v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máte to ako tlač 174. Výsledok rokovania výboru je v tlači 174a.

    Teraz prosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • 2. Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v skratke uviedol tento návrh zákona s tým, že bol prerokovaný včera na ústavnoprávnom výbore s jednou drobnou zmenou, ktorá bola odsúhlasená v bode 6, to je § 61c, ods. 1, písm. e), kde sa medzi slová "ustanoví a zákon" vkladá "osobitný", slovo "osobitný".

    Čo sa týka samotného návrhu zákona, tak ako som uviedol už včera pri prvom čítaním, ide o iniciatívny materiál, ktoréhocieľom je reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ste mali možnosť vidieť. Má 78 strán, je to nález PLUS 111 z roku 2011 zo 4. júla 2012, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov 31. júla 2012 pod č. 217/2012. Vo výroku nálezu bolo vyslovené, že § 18a ods. 1 v časti slov "výkon rozhodnutia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona 79/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základným dôvodom, ktorý Ústavný súd viedol k záveru ústavnej neudržateľnosti konceptu exekučnej imunity majetku štátu v právnom poriadku Slovenskej republiky, je rozsah namietanej exekučnej imunity, to však pri súčasnom plnom akceptovaní primeranej miery ochrany majetku štátu z dôvodu verejného záujmu.

    Ústavný súd v náleze konštatoval, že za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci zo súčasnej právnej úpravy. Verejný záujem na zachovanie určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľným. Ústavne neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi.Podstata konštatovanej neprimeranosti ochrany majetku štátu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia je, že veriteľ štátu po zastavení exekúcie súdom ex offo práve z dôvodu tejto reštrikcie stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie svojej pohľadávky. Treba povedať, že exekučná imunita v prospech štátu má svoje opodstatnenie, keďže štát plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované a nie sú ani zameniteľné, a v opačnom prípade by vznikli odôvodnené pochybnosti o legitimite štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie. Exekučná imunita neslúži na nepostihnuteľnosť štátu za jeho záväzky, ale má ochrániť plnenie jeho legitímnych funkcií, ktoré sú nezastupiteľné, a tiež v oblastiach, v ktorých štát presadzuje verejný záujem, ktorý z povahy veci nemôže byť zverený iným subjektom prioritne sledujúcich súkromný záujem a presadenie ktorého je niekedy potrebné vynútiť štátnou mocou.

    Vzhľadom na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vypracovaný predmetný návrh zákona, ktorý ponecháva úpravu exekúcie majetku štátu v režime Exekučného poriadku s tým, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nebude ochrana dotknutého majetku štátu koncipovaná ako absolútne právo nepripúšťajúce výnimky. V záujme zabezpečenia ochrany tohto majetku zákon taxatívne vymedzuje majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou, to jest majetok, ktorý má absolútne exekučnú imunitu. Jedná sa najmä o nehnuteľný majetok, príjmy štátneho majetku, rozpočtu, cenné papiere vo vlastníctve štátu, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, ako aj iný majetok štátu, o ktorom tak ustanovil a ustanoví zákon. Návrh zákona súčasne označuje majetok, ktorý má tzv. relatívnu exekučnú imunitu. Ide o majetok štátu, ktorý je vylúčený z exekúcie v prípade, ak súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že tento majetok je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu. Účinky imunity v tomto prípade nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Teraz poprosím pána spravodajcu z ústavnoprávneho výboru Borisa Suska, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • 4.

    Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte, aby som vás informoval o obsahu správy ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekútorský poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 174, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. augusta 2012 č. 167 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona odporúčal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schváliť uznesením č. 61 zo 7. augusta 2012. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča pozmeňujúci a doplňujúci návrh schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona, tlač 174a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. augusta 2012 č. 62. Týmto uznesením ma ako spravodajcu výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predložil správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň predložil návrh na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Gál.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • 6.

    Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja len telegraficky pár viet, nechcem naťahovať tento čas, nakoľko po prvé, chcem vyhlásiť, že s touto novelou, s týmto návrhom súhlasím, nakoľko každý si uvedomujeme, čo hrozí štátu, čo hrozí majetku, ktorý má slúžiť občanom, ktorý má zabezpečovať úlohy štátu. A táto úloha štátu s tým, že môže dôjsť k exekúcii hocijakého majetku, ktoré vlastní Slovenská republika, môže o tento majetok prísť, a vlastne takto sa môže aj ohroziť funkcia štátu, ktorú vlastne štát zabezpečuje práve pre občanov, a preto to vlastníctvo potrebuje.

    Vidíme v tom návrhu, ten návrh, ktorý vlastne bol ako iniciatívny materiál, ktorý išiel na vládu, tak to bola taká jednoduchá forma. Tú, ktorú sme dostali teraz do parlamentných lavíc, tá je oveľa lepšia forma vylepšenia, alebo proste zvrátenia toho stavu, ktorý tu je.

    Viacerí opoziční politici kolegovia v ústavnoprávnom výbore však vyriekli takú pochybnosť ohľadom bodu 6, to je § 61c ods. 1 písm. e), ktorý hovorí, že exekúcii nepodlieha iný majetok štátu, o ktorom to tak ustanoví zákon. Aj naša ústava v čl. 20 ods. 2 hovorí, že zákon môže ustanoviť, že ktorý ďalší majetok môže byť v nejakom výlučnom vlastníctve a len vlastníctve, ale on práve odkazuje na zákon. My tu nie v ústave, ale v zákone hovoríme, že ešte môže nejaký iný zákon, ústavný, že ktorý majetok nepodlieha exekúcii, a nebude podliehať exekúcii. Že ktorý to bude, ktorý zákon, nevieme. Nebudeme vedieť ani o sto rokov. Proste, keď sa na niečo príde, dáme do zákona, keď sa na to nepríde, nebude to v zákone. A vždy sa nám môže nájsť nejaký mudrlant, nejaký dobrodruh, ktorý povie, aha, to som nenašiel v zákone, je to lukratívny majetok, ktorý inak by štát potreboval, tak ho idem zexekvovať, lebo v zákone nie je.

    Navrhovateľ myslel aj na túto eventualitu, nakoľko je v zákone možnosť súdu, aby rozhodol tak, že majetok štátu, ktorý je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprávnemu účelu, nebude možné exekvovať, lebo sudca môže zastaviť exekúciu, čo je veľmi dobré. Ale my sa nazdávame, vzhľadom aj na to, že tá doktrína, ktorá tu bola viac ako desať rokov, je nalomená teraz týmto nálezom Ústavného súdu, že bude možné, vystavujú sa možnému riziku, že aj táto novela môže skončiť na Ústavnom súde. A práve ten bod e), to je tak široko koncipovaný, že môžeme zas nabúrať do toho istého problému, ktorý tu dnes riešime.

    Dali sme na zváženie pánovi ministrovi, či ten bod e) nevyjmeme, pán minister trvá na tom, že nech je tam tá dvojitá brzda aj s tým rizikom, z môjho pohľadu aj s tým rizikom, že môžeme natrafiť na tento problém.

    Druhá moja poznámka, čo je oveľa dôležitejšia, lebo toto tu asi dnes vyriešime. Je, vidím, že je politický konsenzus. Ale druhá podmienka, ktorú tu máme, to sú tie systémové nezrovnalosti, nedostatky, na základe ktorých dochádza práve k takýmto skutočnostiam. Celý tento problém vyvolala pohľadávka vo výške 1 211 korún, ktorú štát nezaplatil. Bola tu oprávnená osoba, veriteľ štátu, ktorý časť svojho dlhu vymohol, na základe platobného rozkazu štát zaplatil. Štát zaplatil nejakých 6 000 alebo niekoľko korún, nezaplatil 1 211. Ten veriteľ sa nevedel inak domôcť, aby mu štát zaplatil, aj keď mal v rukách právoplatné rozhodnutie súdu, že štát mu dlží a že štát musí zaplatiť tento dlh, tak sa obrátil na exekútora. Exekútor požiadal o poverenie súdu a súd dospel k tomu, že tento stav, ktorý tu platil do toho nálezu Ústavného súdu, nie je v súlade s ústavou. No problém je v tom, že každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, že štát mu bude dlžiť nejaké peniaze. Ako sa ja k tým peniazom dostanem? Ústava hovorí, že vlastnícke právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah ako aj ochranu. Prečo štát je ten, ktorý je, má exekučnú imunitu? Áno, ja súhlasím s tým, že na niektorý ten majetok, musí mať štát exekučnú imunitu. Majetok, ktorý slúži na verejno-prospešné ciele, ktoré ako má na úlohy štátu, ale musíme nechať priestor aj na to, keď štát dobrovoľne neplní, aby ten občan, či to je fyzická osoba, právnická osoba, sa k tým svojim peniazom dostala.

    No bolo by jednoduchšie to zobrať za ten správny koniec, že keď štát niekomu dlží a je tu právoplatný rozsudok súdu, tak nech štát platí. Štát by mal asi ako prvý dodržiavať zákon. No a najväčší problém je, že každý by asi o čakával, že keď dostanem právoplatný rozsudok, dám žiadosť, aby mi ju štát preplatil, alebo ja nemusím mať žiadosť, lebo tam v tých rozhodnutiach súd priamo zaviaže štát k zaplateniu tých dlžných čiastok. No ale to sa nedeje. Čiže v tomto smere ešte, pán minister, treba spraviť nejaký ten krok. A možno ísť aj cestou osobnej hmotnej zodpovednosti zástupcov štátu, ktorí spôsobujú tie veci, že štát niekomu dlží.

    A taká tretia moja poznámka. Ako právnik aj ako občan ctím si nezávislosť súdu. Beriem na vedomie, že áno, každé rozhodnutie súdu, ktoré je konečné, právoplatné, nie je možné zmeniť. Ale vyjadriť sa k tomu môžeme. A ja to teraz urobím, síce na pôde parlamentu, troškou spolitikárčim celú tu záležitosť, ale predsa mi to len nedá. A to, že kým pri platoch sestričiek Ústavný súd promptne, veľmi promptne rozhodol predbežným opatrením s odôvodnením, že nie sú na to peniaze, že z ekonomického hľadiska nie je možné, aby ten zákon zostal v účinnosti. V druhom prípade pri tomto náleze prelomil viac ako desaťročnú doktrínu, nuž, tu už nehľadel na to, že aké hospodárske škody môžu týmto rozhodnutím vzniknúť štátu. A o tom ani nehovoriac, že našlo sa dobrých pár exekútorov, ktorí asi dopredu vedeli, že čo vyjde v Zbierke zákonov, a už mali pripravené exekučné tituly, aby sa vedeli ulakomiť na najlukratívnejšie majetkové podstaty štátu. Takto fungujeme dnes v roku 2 012.

    Čiže nie štát, ministerstvo spravodlivosti, úrad vlády, alebo parlament sa dozvie o tom, že my sme takto rozhodli, vyjde to v Zbierke zákonov, treba sa na to pripraviť, ale opačne. Tí, ktorí chcú tomuto štátu poškodiť, chcú využiť tento stav, že tu je právne vákuum, a rýchlo sa dostať k nejakému lukratívnemu štátnemu majetku.

    Pán minister, aj v tomto treba nejaké zmeny, nielen v Exekučnom poriadku.

    Ďakujem za slovo.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca, s faktickou poznámkou pán poslanec Boris Susko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Samozrejme, možno len súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Gál, že štát má si plniť svoje záväzky, a v prípade, že spôsobí nejakému občanovi škodu, tak samozrejme má mať povinnosť mu ju nahradiť.

    Čo sa týka tej prvej poznámky, s tým však nemôžem súhlasiť, respektíve môžem súhlasiť len čiastočne, pokiaľ ide o ten bod 6 návrhu vládneho zákona § 61c písm. e), samozrejme, alebo môžem súhlasiť len čiastočne v tom, že pro futuro to môže byť určité riziko, ale zase sme tu zákonodárny zbor, ktorý to musí zákonom schváliť, a či to bude novela tohto zákona alebo nejakého iného osobitného predpisu, osobitného zákona, tak v zásade je to len legislatívno-technická otázka.

    Na druhej strane však musím povedať, že môže to spôsobovať určitý problém v existujúcom právnom stave. Ak nejaké osobitné právne predpisy, už existujúce, platné a účinné upravujú exekučnú imunitu štátu a nebol by tu ten odkaz na osobitné právne predpisy, mohlo by byť toto ustanovenie považované za taxatívny výpočet. A zase by mohol byť aplikačný problém rozporu osobitných právnych predpisov s týmto zákonom.

    Preto si myslím, že toto ustanovenie ani nie tak pro futuro, ale na existujúci právny stav by v tomto zákone malo byť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Pán poslanec, sčasti máte pravdu, ale, viete, my sme to zobrali zas za kratší koniec. Keď sme tu mali problém s utajovanými skutočnosťami, že Ústavný súd vyriekol tiež vo svojom náleze, že tá úprava nie je v súlade s právnym poriadkom, tak sme spravili jednoduchú vec, spravili sme z toho zákona ústavný zákon. Teraz sme spravili síce nie ústavný zákon, ale iný, možno nie je to najlepšie riešenie, ale teraz sa nám zdá, že poďme do toho, aj s možným rizikom. Nepovažujem to za najlepšie riešenie, ale za riešenie, ktoré musíme spraviť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Veľmi krátko chcem len zareagovať, máte pravdu, čo sa týka poznámky, že sme išli do vlády s dvoma alternatívami, pričom bol to v podstate súboj konceptov. Pretože tá prvá alternatíva bola taká, že, ktorú sme nakoniec zamietli, ktorá mala hovoriť o osobitnom budúcom zákone, ktorý upraví exekučnú imunitu do podrobnosti po trošku takej by som povedal dlhšej odbornej debate. Len sa nám to nejavilo ako vhodné riešenie konformné s ústavou, pretože zároveň sa hovorilo, že exekúcie sa akékoľvek zakazujú na majetok štátu. Čiže ako medzitým neriešenie do vyriešenia budúcej situácie sa nám to javilo síce ako technicky vhodné, ale nie konformné s ústavou, preto sme opustili tento koncept, a prišli sme s týmto druhým riešením.

    A čo sa týka tej imunity a práva občanov alebo právnických osôb na náhradu svojich očakávaní, legitímnych, vo vzťahu k štátu, aby sa domohli svojho oprávnenia vo vzťahu k majetku štátu, samozrejme to tuná zakotvené máme. Ústavný súd vyriekol, že za ústavne neakceptovateľné nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah, čo je veľmi dôležité si uvedomiť. A na toto ten návrh zákona vlastne reaguje. A zároveň hovorí, že inšpiratívne v tomto smere chce upriamiť na skúsenosti zo zahraničia, kde sa ide spôsobom, kde sa prenáša z normatívnej úrovne do roviny individuálnej právno-aplikačnej praxe nemeckej a rakúskej, čo vlastne reagujeme na to v rámci nášho modelu zákona v tej druhej časti, kde hovoríme o takzvanej relatívnej exekučnej imunite.

    To znamená, že podľa môjho názoru napĺňame a v rámci tých možností, ktoré máme aj z hľadiska času, aj z hľadiska právnych možností v súčasnosti a poznania stavu, za povedzme najlepšie z tých horších riešení. Čiže asi ďalej, ďalej nemá zmysel reagovať v tomto smere, len teda upozorňujem na to, že ideme aj v súlade so závermi Ústavného súdu, ktoré sú v časti V, začínajúce na strane 76 - Odôvodnenie nálezu.

    Ďakujem veľmi pekne za príspevok, napriek tomu, vážim si ho.

  • Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dohodli sme sa, že hlasovať sa bude o 10.00 hodine.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Nevidím tu ani pána ministra, ani pána spravodajcu. Pán spravodajca je tu.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • A pán minister asi za chvíľu príde. Takže zostáva tu pán minister spravodlivosti. Takže máme tu aj za navrhovateľa, ktorý má poverenie, že môže zastupovať pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Máme tu aj spravodajcu.

    Takže včera neukončil svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Ivan Štefanec, ktorému teraz odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Chren.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 141.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, pán minister, som rád, že môžem pokračovať vo vystúpení, ktoré bolo prerušené podľa môjho názoru v rozpore s rokovacím poriadkom. A mrzí ma, že tento zákon sprevádzajú stále a stále porušovania zákona. Dovolím vám len si pripomenúť už niekoľkokrát opakované skutočnosti, že návrh zákona nebol uverejnený na portáli právnych predpisov, nebol splnený dostatočný počet dní na pripomienkovanie tohto zákona, pretože ten čas má byť minimálne sedem pracovných dní. Dohromady čas nepresiahol tri pracovné dni. Takže pripomienkové konanie neprebehlo tak ako malo. Tiež som presvedčený, že skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo predložené, tak naň neboli dôvody, pretože v odôvodnení, v ktorom sa uvádzala údajná diera 500 mil. eur, bola vymyslená. Päťsto miliónov eur neexistuje, je to len odôvodnenie, ktoré si vymyslela vláda. Viackrát sme hovorili o tých dôvodoch, prečo je tomu tak, napríklad aj správa Medzinárodného menového fondu zo 17. júla hovorí o deficite mínus 4,4 percenta. Hovorí o tom takisto Európska komisia, hovoria ďalšie inštitúcie. A dokázali sme to aj v argumentácii pri skrátenom legislatívnom konaní.

    Čo sa týka ďalších porušovaní rokovacieho poriadku, skrátené legislatívne konanie, bohužiaľ, nebolo ukončené na minulej schôdzi a na súčasnej schôdzi ho vláda následne, alebo parlamentná väčšina ho presadila. Opakovane sa porušuje rokovací poriadok aj tým, že minulý týždeň v piatok dal predsedajúci hlasovať po skončení rokovania a, bohužiaľ, včera bolo aj mne odobrané slovo, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. Toľko len na upresnenie.

    Spravodajcu tu teda nemáme. Môžem poprosiť, pani predsedajúca, aby ste zabezpečili účasť.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán, pán spravodajca, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu. Keď nie, poprosím členku výboru. Ale už ide pán spravodajca.

  • Rozumiem, pán spravodajca, že to je únavné, ale ja vás počkám. Chcel som totiž povedať, a včera tu bol váš náhradník, že podľa § 73 ods. c, písm. a) dávam návrh, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za akceptovanie.

    Dovoľte mi, dámy a páni, takisto oznámiť, že ak tento návrh bude prijatý, tak sa obrátime na rozpočtovú radu s návrhom na posúdenie tohto zákona vzhľadom na udržateľnosť verejných financií, pretože som presvedčený, že tento návrh zhoršuje udržateľnosť verejných financií.

    Hovorili sme o tom takisto už viackrát, ale dovoľte mi pripomenúť, že v súčasnosti demografický vývoj, ktorý je nepriaznivý vo všetkých krajinách, aj na Slovensku, tak tento zákon nerieši, ale skôr ruší toto riešenie, ktoré je, už existujúce, a posúva ho do budúcnosti. Bohužiaľ, z hľadiska udržateľnosti aj dôchodkového systému, aj celého nastavenia verejných financií je takáto situácia zlá a zhoršuje vyhliadky verejných financií. Preto to posúdenie rozpočtovou radou, ktorú sme spoločne zriadili ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Verím, že rozpočtová rada zodpovedne posúdi návrh tohto zákona a vyjadrí sa v tom ohľade, či ozaj tento zákon podporuje, alebo nepodporuje udržateľnosť. Ja som presvedčený, že zhoršuje udržateľnosť verejných financií.

    Keď hovoríme o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, dovoľte mi pripomenúť, že už raz bol porušený tým, že daňová prognóza nebola zverejnená v stanovenom termíne do 30. júna tohto roku. Bohužiaľ, tomu tak bolo preto, aj keď daňová prognóza bola hotová už od 15. júna, bolo tak preto, aby sa zdôvodnila údajná sekera 500 mil. eur a aby sa nejakým spôsobom odôvodnilo skrátené legislatívne konanie, pretože počas šiestich týždňoch, počas ktorých sa nič nestalo, nič zvláštne, čo by ovplyvnilo vývoj daňovej prognózy, tak tieto čísla neboli zverejnené, nedostali sa na verejnosť, ale dozvedeli sme sa ich až v odôvodnení pri skrátenom legislatívnom konaní, až od 27. júla. Čiže evidentné porušenie zákona. Verím, že aj k tomuto sa bude môcť rozpočtová rada vyjadriť.

    Hovorili sme aj včera, aj v priebehu posledných dní o porovnávaní prvého a druhého piliera. Nuž, dovoľte mi pripomenúť, že výnosnosť, v úvodzovkách, prvého a druhého piliera, ktorá bola porovnávaná, je samozrejme neporovnateľná, pretože aj podľa údajov, ktoré spomínal včera pán minister, v prvom pilieri je veľká diera. Táto situácia je dlhodobo neudržateľná. Prvý pilier z hľadiska hospodárenia Sociálnej poisťovne predstavuje spolu s rezervným fondom 900 mil. eur dieru, bez rezervného fondu 1,8 miliardy. Vieme, že druhý pilier momentálne ročne znamená 900 mil. eur a v návrhu zákona chcete zobrať ľuďom 500 mil. eur ročne.

    Takisto návrhom zákona sa len niečo mení, ale nerieši sa to podstatné, nerieši sa problém, ktorý je s demografickým vývojom a ktorý evidentne riešený byť musí.

    Jedna pozitívna správa, ktorú som privítal, ja aj moji kolegovia, včera bola rozhodne z hľadiska zníženia poplatkov pre DSS-ky, pretože vieme, že aj keď sa ľuďom berie z druhého piliera a znižujú sa dôchodky z druhého piliera o 55 %, tak DSS-kám sa takmer zdvojnásobujú poplatky. Tá pozitívna správa bola v tom, že minister Richter uznal argumenty o neúnosnosti poplatkov DSS a pripustil na túto tému diskusiu. Tento prístup vítam a verím, že príde v druhom čítaní návrh, ktorý bude korigovať tento pôvodný vládny návrh, ktorý z môjho pohľadu znamená len a len dohodu so správcovskými spoločnosťami o tom, že síce im berú peniaze, ktoré budú spravovať, ale na druhej strane im zvyšujú príjmy. Podobne, ako tomu bolo s bankami, kedy na jednej strane sa zvyšujú odvody, ale na druhej strane sa odpúšťal ich príspevok do Fondu ochrany vkladov, teda ľudia budú musieť platiť väčšie poplatky, ale peniaze majú v bankách s väčším rizikom. Takisto aj v druhom pilieri ľudia budú mať nižšie dôchodky, ale DSS-ky momentálne na tom budú zarábať. Takže pokiaľ si ministerstvo uvedomí túto chybu a bude, bude poplatky DSS-kám korigovať, ja to, samozrejme, vítam. A verím, že v druhom čítaní sa budeme rozprávať aj o ďalších návrhoch, ktoré sú takisto z opozičnej dielne a ktoré budú predložené vzhľadom na korekciu návrhov, ktoré prišli z vlády.

    No, už sme hovorili včera o petícií, ktorá zatiaľ v rámci svojho začiatku zaznamenala nebývalý ohlas, viac než 80 000 sporiteľov sa prihlásilo pod túto petíciu a svojím podpisom vyjadrilo vôľu zachovať výšku 9-percentného odvodu, ktorý ide na osobné účty sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri. Včera som začal čítať tieto mená, ja viem, že sa to niekomu nepríjemne počúva, ale dovoľte mi znova pripomenúť mená ľudí, ktoré, ktorí podpísali túto petíciu a ktorí majú iný názor, ako je názor vlády. Je zrejmé, že jeden a pol milióna sporiteľov sú voliči všetkých strán, ktoré sú v parlamente, a teda samozrejme aj vládnej strany. Ja rozumiem, že to je pomerne nepríjemné, keď sa, keď sú poslanci konfrontovaní s týmito menami, ale upozorňujem, že je to v rámci rokovacieho poriadku, a považujem to za spôsob, ako upozorniť na názor ľudí, považujem to za spôsob, ako poďakovať ľuďom za vyjadrenie ich názoru, pretože som presvedčený, že vždy by sme mali byť v kontakte s občanmi, vždy by sme mali počúvať ich názory a vždy by sme mali na ne reagovať.

    Viac než osemdesiat tisíc ľudí, dámy a páni, vyjadrilo svoj názor. A ten názor je taký, že nechcú, aby sa znižovali odvody v druhom pilieri. Takže dovoľte mi poďakovať aj týmto spôsobom, týmto ľuďom. Včera som čítal meno, priezvisko, dnes zvolím inú formu, ktorá možno bude menej iritovať, ale ktorá takisto myslím si, že je veľmi pochopiteľná.

    Takže dovoľte mi poďakovať pánovi Michalovi O. z Liptovského Mikuláša, pánovi Rastislavovi z Herníka, pani Martine z Hrubého Šúra, pani Gabriele z Bratislavy, pani Anete z Bratislavy, pani Lenke z Hažlína, pani Lucii zo Šurian, pani Lenke zo Spišskej Starej Vsi, pani Kataríne z Rajeckých Teplíc, pani Michaele z Bratislavy, pani Márii z Bratislavy, pánovi Tomášovi z Bratislavy, pani Gabriele z Bratislavy, pani Ľubici z Bratislavy, pani Alene L. z Bratislavy, pánovi Miroslavovi D. z Poruby, pani Hane M. z Bratislavy, pánovi Ladislavovi H. z Tornale, pánovi Martinovi B. z Bratislavy, pánovi Tomášovi V. z Bratislavy.

  • Hlas zo sály: Pomalšie!

  • Rád pre tých, ktorí nezachytili, tak aj zopakujem.

  • Smiech a výkriky v sále.

  • Ale budem pokračovať.Takisto napríklad, takisto, pani Lucii V. z Bratislavy, pánovi Jozefovi B. z Bytče, pani Emílii, na zdravie, pani Emílii K. z Bratislavy, pani Ingrid F. z Dunajskej Lužnej, pani Renáte Š. z Bratislavy, pani Frederike I. z Bratislavy, pani Ivane T. z Vitanovej, pani Ivete K. z Bratislavy, pánovi Petrovi P. z Galanty, pánovi Petrovi Č. z Bratislavy, pánovi Vladimírovi K. z Bratislavy, pánovi Jánovi S. z Bratislavy.

    Takisto k petícii sa pripojili ďalší, ako pán René K. z Humenného, pani Monika S. z Košíc, pani Kristína S. z Košíc, pani Jana F. z Košíc, pani Mariana S. zo Šarišských Bohunoviec, pani Gabriela L. z Poproča, pani Monika K. z Moldavy nad Bodvou, pani Mária K. z Košíc, pani Linda K. z Drienovca, pani Ivana P. z Cerniny, pani Katarína G. z Košíc, pani Anna H. z Vranova, pani Ivana P. z Pezinka, pán Jozef K. z Pezinka, pán Daniel L. z Bratislavy, pani Nikola V. zo Svätého Jura, pán Jozef D. zo Svätého Jura, pani Dušana K. z Modry, pani Iveta J. z Báhoňa, pán Peter N. z Bratislavy.

    Ďalej tu máme, pani Veronika T. zo Žiliny, pán Tomáš H. z Bratislavy, pán Marek B. z Bratislavy, pán Maroš K. zo Serede, pán Marek B. z Bratislavy, pán Peter B. z Malachova, pán Michal P. z Bratislavy, pán Ľudovít N. z Pezinka, pán Norbert L. z Bratislavy, pán Roland B. z Dunajskej Stredy, pán Jaroslav Š. z Chorvátskeho Grobu, pán Stanislav z Bratislavy, pán Juraj T. z Bratislavy, pán Ľubomír K. z Lučenca, pani Ivana K. z Bratislavy, pán Marián K. zo Svätého Jura, pán Michal H. z Bratislavy, pán Rastislav K. z Bratislavy, pán Peter B. z Bratislavy, pán Filip H. z Bratislavy, pani Judita M. z Bratislavy, pán Matej M. z Bratislavy, pani Helena M. z Bratislavy, pán Ľudovít K. z Bratislavy, pani Katarína G. z Vištuku, pani Iveta O. z Bratislavy, pani Iveta M. z Bratislavy, pani Helena J. z Bratislavy, pán Roman Varga z Bratislavy, pán Vojtech M. z Bratislavy, pán Erik R. z Bratislavy, pán Braňo P. z Bratislavy, pani Tatiana B. z Bratislavy, pán Peter M. z Piešťan, pani Jana V. z Bratislavy, pani Jarmila K. z Pezinka, pán Miroslav K. z Pezinka, pán Ľubomír H. z Pezinka, pani Mária B. zo Svätého Jura, pani Jana S. z Modry.

    Musím povedať, že pri stretávaní sa s týmito občanmi, zas nám ušiel pán spravodajca, ale, nech sa páči. Pri stretávaní s týmito ľuďmi sú diskusie presne také isté ako v parlamente. Presne o výnosnosti prvého, druhého piliera, aj o tom, čo bolo hovorené včera.

    Keď porovnávame prvý a druhý pilier, môžem vás uistiť, dámy a páni, že ľudia veľmi dobre rozumejú tomu, že v prvom pilieri, napriek valorizácii dôchodkov, je stále väčšia a väčšia diera a teda, samozrejme, aj obava, či bude na dôchodky. Pokiaľ budeme rušiť druhý pilier, tak samozrejme vytvárame len tlak na to, že budú v budúcnosti nižšie dôchodky alebo vyšší vek odchodu do dôchodku. Je zrejmé, že podobné zmeny urobili aj iné krajiny. Hovorili o tom aj moji kolegovia. Aj napríklad v Poľsku sa dočasne znížil objem príspevkov, ktorý ide do druhého piliera, ale zároveň sa zvýšil vek odchodu do dôchodku, dokonca až na 67 rokov. Toto je realita. A takúto pravdu treba povedať otvorene občanom. Pokiaľ sa budú znižovať odvody do druhého piliera a pokiaľ sa budú krajiny spoliehať len na prvý pilier, zodpovedné vlády musia k tomuto pristupovať, a buď zvýšia odchod do dôchodku, alebo znížia výšku dôchodkov. Jedno aj druhé je veľmi nepopulárne. Samozrejme, že vlády to nechcú robiť, ale práve to je jediné riešenie pre udržateľnosť celého systému. Preto budeme aj s veľkým záujmom a očakávaním sledovať vyjadrenie rozpočtovej rady, ktorej hlavnou úlohou je práve sledovať udržateľnosť verejných financií. Práve udržateľnosť by mala byť spoločným mottom pri dôležitých zákonoch nielen o zákone o štátnom rozpočte, ale práve aj pri zákone o sociálnom poistení, aj pri zákone, ktorý nás čaká trebárs v septembri, ktorý bol ohlásený a ktorý tak isto spolu tvorí prostredie, ktoré tvorí pracovné miesta, a to je zákon o dani.

    Tak isto bolo už ohlásené zvýšenie daní, bohužiaľ, na najvyššiu úroveň z krajín V4, čo rozhodne neprispieva kľudu, neprispieva atmosfére, ktorá je dôležitá pre to, či investori prichádzajú, alebo neprichádzajú do krajiny. Dovolím si vás upozorniť tak isto na atmosféru v krajine, ktorá je vyjadrená napríklad indexom podnikateľského prostredia. Tento index robí Podnikateľská aliancia Slovenska na základe percepcií ľudí, ktorí tvoria pracovné miesta. Malí i veľkí podnikatelia sa vyjadrujú k tomu, či sa podnikanie zlepšilo, alebo zhoršilo. Posledný index, ktorý bol uverejnený len pred pár dňami, hovorí o tom, že prostredie na Slovensku pre podnikanie je najhoršie za posledných desať rokov. A to ešte neboli prijaté zákony, ktoré ho významným spôsobom ovplyvňujú, napríklad zákon o dani z príjmu. Nebol ešte prijatý ani súčasne navrhovaný zákon o sociálnom poistení. Ale už len tieto zmeny vplývajú na percepciu, vplývajú na rozhodovanie o tvorbe nových pracovných miest. Vplývajú na to, že či investor do krajiny príde, alebo nepríde. A práve v tomto indexe sa hovorí, že najhoršie známky, najviac to, čo ovplyvnilo podnikanie na Slovensku, je návrh zákona o sociálnom poistení.

    Dámy a páni, tento zákon, ktorý až o 8,8 percenta, podľa vyjadrenia podnikateľov, zamestnávateľov, tých, čo tvoria pracovné miesta, ktorý najviac ovplyvňuje toto prostredie, a dostal ho na najnižšiu úroveň za posledných desať rokov. Že ešte ani nie je schválený a už je tu strach z toho, že pracovné miesta nebudú vytvárané, respektíve budú odchádzať.

    Podobný prieskum, ktorý bol vykonaný na túto tému, na tému nových zákonov, ktoré ovplyvňujú tvorbu miest, hovorí o tom, že navrhované zmeny znamenajú, že investori až o 25 % budú investovať na Slovensku menej a o 5 % to ovplyvní ich zamestnanosť. Čiže znamená to, že ľudia budú mať menej roboty, znamená to, že sa nevytvoria nové miesta, respektíve miesta, ktoré sú na Slovensku, budú odchádzať zo Slovenska. Aj to sú vplyvy týchto zákonov. Aj takéto fakty teba brať do úvahy pri zákonoch, ktoré relatívne možno priamo nesúvisia s podnikaním, ale určite sa ho týkajú nepriamo, ako je zákon o sociálnom poistení cez, samozrejme, odvody. Ale aj v tomto zákone sú veci, ktoré sa týkajú podnikania priamo. Napríklad vplyv odvodov na dohodárov, zvyšovanie odvodov pre živnostníkov, ktorí sú naši najväčší zamestnávatelia, ktorí si zaslúžia podporu. Ale práve im, sa každému živnostníkovi zvyšujú odvody o 300 eur ročne budúci rok. To je tak isto významný vplyv, ktorý sa z hľadiska podnikania berie do úvahy.

    Aj to sú témy, s ktorými hovoríme pri stretávaní sa s občanmi, a dovoľte mi pokračovať, s ľuďmi, ktorým sa chcem aj týmto spôsobom poďakovať. Takže budem pokračovať. Pán Marek Š. z Bratislavy, pán Adrián N. z Pezinka, pán Peter Č. z Bratislavy, pán Roman G. z Bratislavy, pán Peter B. z Bratislavy, pán Viktor Š. z Bratislavy, pán Ladislav P. z Viničného, pani Gabriela S. z Bratislavy, pani Darina S. z Bratislavy, pán Igor S. z Bratislavy, pán Martin Z. z Bratislavy, pani Lýdia M. z Bratislavy, pán Ján R. zo Žiaru nad Hronom, pán Robert H. z Bratislavy, pán Peter Š. z Gerlachova, pán Branislav P. z Hlohovca, pán Andrej K. z Bratislavy, pán Ján K. z Chorvátskeho Grobu, pán Marcel M. z Hlohovca, pani Jitka P. z Bratislavy, pán Roman N. z Bratislavy, pán Vladimír B. z Bratislavy, pani Slávka H. z Bratislavy, pán Pavol V. z Bratislavy, pán Vlado V. z Bratislavy, pani Petra Š. z Giraltoviec, pán Branislav B. z Blatného, pani Andrea V. z Bratislavy, pán Peter S. z Bratislavy, pán Robert P. z Bratislavy, pán Martin S. z Bratislavy, pani Ivana B. z Bratislavy, pán Peter V. z Bratislavy, pani Marcela V. z Bratislavy, pani Jana U. z Prešova, pani Katarína S. z Bratislavy, pán Martin Z. z Bratislavy, pani Iveta S. zo Žiliny, pani Martina S. z Bratislavy, pani Ľubica V. z Liptovského Mikuláša, pani Hana J. z Košíc, pani Miriam R. z Košíc, pani Dana B. z Košíc, pani Katarína K. z Košíc, pán Peter P. z Košíc, Pán Anton Č. z Košíc, pani Iveta H. z Košíc, pani Marta B. z Košíc, pani Valéria K. z Košíc, pán Rastislav P. z Košíc, pán Miroslav R. z Košíc, pani Petra S. z Košíc, pán Martin K. z Košíc, pani Beáta L. z Košíc, pani Eva K. z Košíc, pán Oto K. z Košíc, pani Monika H. z Košíc, pani Judita R. z Košíc, pán Martin R. z Košíc, pani Mária H. z Košíc.

    Vidíme, že sú to ľudia z celého Slovenska, preto len náhodne vyberiem ďalších. Poďakovanie patrí aj Vladimírovi H. z Bratislavy, pani Silvii Š. z Trenčína, pani Diane P. z Bratislavy, pani Marte P. z Kežmarku, pánovi Stanislavovi P. z Kežmarku, pánovi Vladovi z Bratislavy, pani Ivane S. z Bratislavy, pánovi Ivanovi S. z Dunajskej Lužnej, pani Dominike R. zo Svätého Jura, pani Dane B. z Bratislavy, pani Marcele K. z Bratislavy, pani Hane Z. z Pezinka, pani Jane R. z Bratislavy, pánovi Csabovi B. z Bratislavy, pánovi Františkovi V. z Fiľakova, pani Márii N. z Bratislavy, pánovi Miroslavovi H. z Modry, pani Kataríne B. z Bratislavy, pánovi Jánovi G. z Bratislavy, pánovi Dominikovi S. z Bratislavy.

    Ďakujeme tiež týmto ľuďom, pán Milan G. z Bratislavy, pán Marián K. z Bratislavy, pán Tomáš S. z Detvy, pán Viliam P. z Bratislavy, pán Ondrej H. z Bratislavy, pán Martin K. z Bratislavy, pán Juraj B. z Bratislavy, pani Dana K. z Bratislavy, pani Eva H. z Piešťan, pán Štefan P. z Bratislavy, pani Eva K. z Bratislavy, pani Valéria S. z Bratislavy, pán Peter S. z Bratislavy, pani Lenka P. z Partizánskeho, pán Radovan G. z Nitry, pani Zuzana L. z Bratislavy, pán Jakub K. z Púchova, pani Jana B. z Bratislavy, pani Irena H. z Bratislavy, pani Helena H. z Trenčína.

  • Poslanci koalície pripevňujú dva plagáty na rečnícky pult vystupujúceho.

  • No zahliadol som to, som tu chvíľočku, kolegu, ktorý pravdepodobne lepil svoje obľúbené porovnanie z prvého, z druhého piliera. Tak dovoľte mi vrátiť sa k argumentu, ktorý použil pán poslanec Martvoň a ktorému ľudia veľmi dobre rozumejú. Pán poslanec totiž povedal, že im ide o to, aby ľudia odišli z druhého piliera. Považujem to za priznanie toho, tu nejde o 500 mil. eur, ale o 5 mld. eur.

    Dámy a páni, pri tomto zákone ide skutočne len a len o peniaze ľudí. Bohužiaľ, vláda, ktorá nevie šetriť siaha na peniaze ľudí. Pripomínam, že predchádzajúca vláda Ivety Radičovej zdedila po vláde Roberta Fica Slovensko s 8-percentným deficitom. Tak isto musela konsolidovať, ale robila tak predovšetkým na strane úspor, teda výdavkov štátneho rozpočtu. Keďže súčasná vláda toto nevie robiť, napriek tomu, že má k tomu ďalšie príležitostí, siaha na peniaze ľudí. Preto úspory, ktoré sú v druhom pilieri, jeden a pol milióna ľudí si našetrilo 5 mld. eur, sú veľkým lákadlom pre to, aby namiesto šetrenia si tú dieru zalepili z úspor ľudí.

    Toto je podstata, bohužiaľ, aj keď sa to snaží hocikto akokoľvek zakrývať. Som rád, že pán poslanec to povedal na plné ústa. Ide o to, aby ľudia odišli z druhého piliera. Pokiaľ odídu, tak vláda sa dostane k týmto peniazom a týmito peniazmi si zalepí to, čo potrebuje, a to, čo nevie urobiť svojim šetrením. Konsolidovať sa dá rôzne. Konsolidovať môžete v rodine, na meste, v obci, vo firme vždy tak, že buď šetríte, alebo zvyšujete príjmy. V súkromnej firme to vôbec nie je ľahké, pretože sa musíte o svoje príjmy starať. Musíte presvedčiť zákazníka. Na úrovni štátu to ide relatívne ľahšie. Zvýšite dane, odvody, začnete zdierať ľudí, firmy, len, bohužiaľ, stane sa to, že narušíte tú krehkú rovnováhu v podnikateľskom prostredí, ktorá je veľmi citlivá, a keď sa zvyšujú dane a odvody príliš, tak jednoducho Slovensko stráca svoju pozíciu v súťaži s ostatnými krajinami a tým pádom dochádza k tomu, čo sme už hovorili. Vyháňajú sa pracovné miesta zo Slovenska a zhoršuje sa prostredie pre tvorbu pracovných miest.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, je 10.00 hodín. Včera sme si odsúhlasili, že budeme o desiatej hlasovať. Poprosím vás, prerušujem rozpravu a budeme pokračovať po hlasovaní.

    Poprosím vás, dámy a páni, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona č. 233 tak, ako sme si to odsúhlasili včera.

    Dámy a páni, budeme hlasovať teraz o vládnom návrhu zákona č. 233 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekučný poriadok, je to tlač 174. Je to návrh zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Poprosím pána poslanca Suska, aby ako určený spravodajca z ústavnoprávneho výboru viedol hlasovanie.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 174.)

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, poslanec Gábor Gál. Nepodal žiaden procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Pristúpime preto k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zo správy výboru. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zo správy výboru s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 111 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schváleného pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 115 bolo za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely exekučného poriadku.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rozprave.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda pokračovať v tom, v čom som skončil, a to bola, bol vplyv zákona na udržateľnosť verejných financií, na udržateľnosť dôchodkového systému. Spomínal som ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Chcem pre upresnenie dodať, že naše podanie námetu na rozpočtovú radu sa bude opierať o čl. 4, ods. c) zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré sme spolu schválili v tejto snemovni s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, posilniť transparentnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a v snahe podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenskej republiky s prihliadnutím na požiadavku ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a solidarity medzi súčasnými a budúcimi generáciami. Tento zákon preto bude posudzovaný aj týmto spôsobom predovšetkým z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť.

    Ja verím, že v dohľadnom čase sa k tomu bude vyjadrovať aj viac ľudí, aj nezávislí odborníci, pretože takýto názor, aký tu prezentujeme, nemám len ja, moji kolegovia z opozície. Má ho aj spústa ľudí, ktorých mená som vám čítal, a dokumentoval, že názor ľudí je pomerne striktný, je pomerne vyhranený.

    Dámy a páni, jeden a pol milióna občanov si sporí na svoje dôchodky. Týmto zákonom sa im navrhuje zobrať z ich úspor, navrhuje sa, aby z druhého piliera mali o 55 % nižšie dôchodky. My urobíme všetko pre to, a nielen v tejto rozprave, ale aj ďalej v podpore petície, aj ďalšími aktivitami, pre to, aby sme zabránili takýmto zlým zákonom a zabránili zlodejinám na úsporách ľudí.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, piati poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Blaha.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • Vážený pán kolega Štefanec, milo ste ma prekvapili, po pravde, že ste skončili náhle. Už som aj zabudol medzitým, čo som chcel povedať, ale skúsim si spomenúť.

    Takto táto vaša forma obštrukcie sa mi zdá byť nedôstojná. Verím, že od nej upustíte. Mal som aj niečo štipľavejšie na jazyku, ale tým, že nechcem nijakým spôsobom vás nabádať k tomu, aby ste pokračovali, tak to si odpustím a iba skúsim vecne.

    Pán kolega, tá otázka toho druhého piliera a toho financovania toho prvého piliera, ktorú ste v tej zmysluplnejšej časti otvorili, skúsim vám to vysvetliť na príklade rodiny. Predstavte si, že v rodine, do ktorej najviac peňazí prináša do rodinného rozpočtu otec, predstavte si, že otcovi zrazu dáme možnosť, alebo otec si jedného dňa povie, že polovicu svojho príjmu bude dávať na svoj osobný účet. Myslíte, že tá rodina prežije? To je príklad toho rodinného rozpočtu. Analógia je s tým prvým pilierom. Neprežije. V bežnej slovenskej rodine by dostal otec panvicou po hlave do jedného dňa. Stena by mu dala druhú, od manželky. Pán kolega, toto si zaslúžite aj vy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, povedali ste, že zákon by mal riešiť demografický vývoj alebo demografický rast. No to sám viete dobre, že to nie je možné. Jedine rodinná politika, ekonomika môže takéto veci riešiť. Zákony samy osebe nemôžu nikdy vyriešiť ani ekonomickú podstatu, ani demografický vývoj. Môžu síce však vytvoriť predpoklady pre jej nejaké pozitívne alebo pre jej pozitívum.

    Pán Štefanec, rovnako ste povedali, že 500 mil. eur niet. No, máte pravdu, s tým s vami úplne súhlasím. Päťsto miliónov eur niet v rozpočte. Je to jasné, vy to musíte tak isto vedieť, iba to zahmlievate. A trošku ma mrzí, že vy ste taký skúsený rétorík a že ste toľko nezrovnalostí povedali v tom svojom vystúpení. A momentálne ste vlastne rozprávali veci, ktoré nemali absolútne súvislosti, ani s časom, ani, ani, ako som hovorila, že ste takéto veci použili, že zákon vyrieši demografický vývoj a tak ďalej a tak ďalej. Trošku ma to u vás mrzí, pretože viem, že vy ste skúsený rétorík a že sa často pripravujete, ale momentálne si myslím, že hráte iba o nejaký čas a nepripravujete sa na tieto vystúpenia, ale hráte nejakú určitú hru. A to ma trošku mrzí.

    A keďže ste čítali mená aj včera, tak dnes ste už čítali iba iniciály. A ja si myslím, že tí vaši stranícki kolegovia vám kľudne mohli dať súhlas na prečítanie celých mien. Lebo ste čítali pani Kulanová. Z KDH, je to vaša bývala predsedníčka KDH v Humennom. Pán Kahanec je poslanec za KDH vo vyššom územnom celku. Tak ja si myslím, že na prečítanie svojich straníckych kandidátov za SDKÚ a za KDH ste skutočne mohli dostať súhlas a nemuseli ste tu dnes tak trošku trápne opätovne zahrať takéto divadielko, že ste zase čítali iba iniciály, ktoré boli totožné so včerajšími menami.

    Ďakujem.

  • Chcem sa poďakovať kolegovi Štefancovi za tento príspevok. A všetkým, ktorí sa čudujú a teraz mudrujú nad tým, že je tu vážna petícia, ktorej počet hlasov už dosahuje alebo sa blíži k sto tisícom. No, keby sme mali toľko členov ako strana, jedna, druhá, tretia, myslím, že celkom solídna členská základňa, ale nemáme. To sú ľudia normálne, ktorí na ulici podpisujú tieto hárky, pretože si myslia, že to, čo na nich chystáte, je zlé, že zobrať im peniaze, ktoré sa ukladajú na osobných účtoch, je zlé a že ich to poškodí.

    A keď sme pri príkladoch, tak aj ja poviem taký príklad s rodinou, aby sme teda dali takú protiváhu. Viete, keď je rodina, ktorá nevie vyžiť od výplaty k výplate, keď po každom mesiaci zostáva tam obrovská diera a dlh, pretože otec rodiny je rozšafný a radšej ide s vkladnou knižkou, kde sa majú ukladať rezervy, na pivo, tak ten si zaslúži naozaj panvicou po hlave, pán Blaha. Ale keď je rodina, kde ten otec si uvedomí, že toto je zlý spôsob života, a rozhodne sa odložiť každý mesiac časť z príjmov na horšie časy, tak to je zodpovedná rodina. A tá sa z tých problémov potom dostane, aj z tých dlhov, ktoré za dlhé roky pred tým nezodpovednosťou narobila. Takto to je, a preto k tomu pristupujeme.

    A keď sa, páni a dámy, čudujete alebo hovoríte o obštrukcii. Je to len reakcia na to, že ste sa pokúsili potajomky, potichúčky, poza chrbty občanov schváliť jednu z najzásadnejších zmien v tejto krajine. No nečudujte sa, že tomu bránime tak, ako môžeme. Nemáme dostatok hlasov, aby sme vás zastavili, tak sa vás musíme pokúšať zastaviť iným spôsobom.

  • Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli index podnikateľského prostredia, ktorý je najhorší za posledných desať rokov. Nie je to žiadne imaginárne číslo, znamená menej zákazok, menej objednávok pre podnikateľov a živnostníkov. Na to má obrovský vplyv ohlásený konsolidačný balík vlády Roberta Fica. Vyššie odvody a dane, ktoré tam boli ohlásené, znamenajú aj to, že nastala nižšia spotreba domácností. Živnostníci, podnikatelia majú menej objednávok.

    Toľko vzývaný hospodársky rast, ktorý ste spomínali v programovom vyhlásení, nenastane. Bude mať za následok vyššiu nezamestnanosť. To znamená, takéto istoty občania tejto republiky od vás nečakali. Vyššia nezamestnanosť znamená menej výberu odvodov a daní do Sociálnej poisťovne, do prvého a druhého piliera, menej odvodov do zdravotnej poisťovne, menej peňazí do zdravotníctva. Myslíte si, že tých 500 mil., ktoré chýbajú v rozpočte, sú len chybou daňovej správy? Ja nemám dôvod obhajovať to, čo sa stalo na daňovej správe, ale myslím si, že občania, podnikatelia čítajú noviny, pozerajú médiá, a keď im je ohlásené, že budú platiť na odvodoch a daniach viac, znamená, že sa stiahnu do seba, nemíňajú a pre tento štát to je problém. Takže takéto istoty občania od vás nečakali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Štefanec mám pre vás niekoľko pozdravov, ktoré vám veľmi rád tlmočím. Telefonoval mi napríklad pán Marek F. z Pezinka, pán Fero K. z Malaciek

  • Smiech v rokovacej sále.

  • , Zdena P. zo Šamorína, Lucia L. z Liptovského Hrádku a tak ďalej a tak ďalej. Hlavne Marek M. sa sťažuje, keby ste boli taký láskavý a ešte raz zopakovali to, čo ste povedali, lebo celá rodina to nemohla počuť. A radi vás privítajú doma, ale nepovedali čím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aj všetkým kolegom, osobitne za pozdravy cez pána Jarjabka, že nechávam pozdravovať. Tiež poznáte veľa ľudí, pán poslanec. Ja viem, že sa to zle počúva, ja chápem tú nervozitu, lebo, viete, pred voľbami ste hovorili niečo iné. Ešte tri dni pred voľbami váš predseda uisťoval celý národ, že ani náhodou nezníži odvody do tretieho, do druhého piliera. Ani náhodou nezníži. A zrazu už je niečo úplne iné. A keď tí ľudia, ktorí to vidia, vám hovoria, že takto nie, no tak ja rozumiem tej nervozite.

    Pani poslankyňa Vaľová, 500 mil. eur diera neexistuje, hovoril som to viackrát vo vystúpení. A rád vám to zopakujem vždy, keď na to poukážete, pretože je to výmysel. Keby to bola pravda, tak vláda rieši to, čo túto dieru, údajnú, spôsobuje. A to sú mestá, obce, zdravotníctvo, Fond národného majetku a tak ďalej. Nič také nerobí, snaží sa len a len urýchliť skutočnosť, že zoberie ľuďom z druhého piliera. Takže skutočne je to len a len výmysel.

    Nuž, pán poslanec Zajac to povedal veľmi pekne, že aj cez index podnikateľského prostredia, aj cez ostatné indikátory smerujeme k tomu, že štát bude vyberať menej daní a odvodov. Dámy a páni, takýmito zákonmi si vláda píli konár sama pod sebou, pretože to bude znamenať, že nevyberie ani to, čo plánuje, a bude mať ešte väčší problém. Je to začarovaný kruh.

    Pán poslanec Blaha má rád expresívne výrazy. Na túto úroveň, pán poslanec, určite, určite neklesnem, ale odkazujem vám, tak ako všetkým, že vždy budeme brániť ľudí proti tomuto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nasleduje teraz vystúpenie pána poslanca Chrena v rozprave, ale pán poslanec Chren je ospravedlnený z dnešného rokovacieho dňa.

    A teraz dostáva slovo pán poslanec Matovič.

    Nech sa páči.

    A pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, vzhľadom na to, že som už vystupoval k tejto téme aj pri samotnom skrátenom legislatívnom konaní, alebo aj pri tom prvom pokuse o prvé čítanie, tak zostručním svoje vystúpenie, aby som to zbytočne nenaťahoval.

    Každopádne zase začnem s tou vetou, ktorú použil váš pán predseda, ktorý povedal, že každý, kto má pri obhajobe vlastne tohto návrhu zákona, každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či má na to dôvod, či má na to právo. Veľmi stručne dôvody, alebo tie dôvody, ktoré pomenoval, že prečo predkladáte tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, bolo, že máte povinnosť konsolidovať verejné financie na 4,6 %, že sa priznávate k tomuto záväzku predošlej vlády, kvitujem bez nejakých ďalších komentárov.

    Druhý dôvod, že je finančne neudržateľný dôchodkový systém. To si myslím, že vás neoprávňuje ho robiť ešte viacej finančne neudržateľným, lebo tým, čo teraz robíte, že presúvate peniaze, ktoré sa odkladajú do druhého piliera, a nútia vlastne vládnu garnitúru, ktorúkoľvek, šetriť iným spôsobom ako siahaním na tieto peniaze. Ale toto bol stav, ktorý doteraz platil, po vašej zmene už tak platiť nebude, tak si myslím, že práve zabezpečoval udržateľnosť dôchodkového piliera. A to, čo vy urobíte, že vlastne si tak trošku pustíme žilou a zoberieme a použijeme peniaze, ktoré ľudia, alebo sme nútili vládu šetriť preto, lebo ľuďom bolo dovolené si odkladať do druhého piliera, tak práveže si myslím, že spôsobí väčšie problémy s udržateľnosťou dôchodkového systému.

    Tretí dôvod hovoril, že rozpočet na rok 2012 je v katastrofálnom stave. Je tam diera 500 mil. eur, ktorú ste teraz akože objavili. Myslím si, že je to trošku skresľovanie, zveličovanie niektorých možno údajov a podceňovanie niektorých pozitívnych parametrov v plnení štátneho rozpočtu, kde je síce pravda na jednej strane, že sú výpadky, hlavne trebárs na strane príjmu z DPH, ale sú na druhej strane aj potenciálne lepšie príjmy v štátnom rozpočte. A jednoducho sa nestotožňujem s názorom, že nakoniec diera v štátnom rozpočte by hrozila, takáto veľká, tých 500 mil. eur. Každopádne tento dôvod považujem od vás ako za takú určitú - zásterku sa to hovorí? - zásterku, takú, takú hmlu, ktorou, za ktorú chcete skryť ten skutočný dôvod, že naozaj asi niekto u vás vo vedení má v zuboch druhý pilier a chce ho takýmto spôsobom ohroziť.

    Skutočný dôvod si myslím, že je naozaj to, že zažívame tu uhorkovú sezónu, čo sme tu mali uhorky položené, symbolicky, aby sme o tomto hovorili. Je naozaj ideálne obdobie v roku, aby sa politicky nepopulárne veci pretlačili cez parlament a hlavne čím skôr, rýchlo, aby boli spláchnuté , aby sa o tom verejnosť nedozvedela.

    Teraz poviem možno takú trošku konšpiračnú teóriu. Ale ja osobne si myslím, že aj napríklad aféra, ktorá tento týždeň živí slovenské médiá a tým pádom aj verejnosť, čiže aféra s titulom pána Figeľa bola vytiahnutá, tak trošku podsunutá novinárom, tak trošku úmyselne, aby sa zakryla vlastne nejaká verejná debata nebodaj o probléme, ktorý tu riešime. Nechcem tým nič povedať, ale myslím si, že niekto posunul novinárom správnu informáciu. Tým ale nehovorím, že nie je správne napadnúť ktoréhokoľvek politika, ak získal neoprávnene. Asi tak, tam končím.

    Čo sa týka možno toho práva, lebo váš pán premiér hovoril, či má niekto na to dôvod, ja som vymenoval dôvody, myslím si teda, ten štvrtý dôvod, skutočný, je ten, že je uhorková sezóna, preto to predkladáte takto rýchlo.

    Či máte na to právo. Samozrejme, vyhrali ste voľby, takže máte legitímne právo. Len musíme sa pozrieť aj na to, aj teda, že na základe čoho ste vyhrali voľby, a tam už je možno to morálne právo. Vy ste vyhrali voľby na základe toho, že ste ľuďom pred voľbami niečo sľúbili, tak ako všetci politici robia, aj keď teda nebolo to možno veľakrát vo forme sľubu, ale bolo to vo forme vašich vyjadrení, kde ste prezentovali svoje postoje možno aj práve k druhému pilieru. A na základe týchto vašich vyjadrení k druhému pilieru, k ochrane chudobných, postoj k dohodárom, živnostníkom, dôchodcovskej inflácii, zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku, na základe všetkých týchto vašich postojov a de facto sľubov, lebo postoj politika je v podstate sľub voči, voči jeho voličom, vás ľudia volili. No a tu je pes zakopaný.

    Vy ste pred voľbami sľúbili mnoho vecí, mnoho postojov ste zaujali, ľudia vás na základe tohto volili, ale dnes týmto návrhom zákona mnohé tieto sľuby idete pošliapať a idete urobiť presne pravý opak. Začnem citáciou k článku, lebo tuto pán spravodajca minule hovoril, že nemôže nájsť ten článok, tak ja mu ho budem citovať. Je to zo 7. marca, autori Lukáš Fila a Juraj Javorský v SME, je to rozhovor vlastne s Robertom Ficom - päť dní, či štyri dni, či koľko to je? - v stredu, vlastne pred voľbami, tri dni pred voľbami, a názov článku je, že "Cattaniho tímu sa nedotknem". Približne v strede je otázka, je tam mnoho otázok, a približne v strede je otázka: Chcete meniť 9-percentnú výšku odvodu do druhého piliera? Odpoveď vášho predsedu strany SMER - sociálna demokracia je: "Nie, hovorím len o garanciách a použití prostriedkov z druhého piliera."

    Čiže áno, vy ste hovorili pred voľbami, aj ústami vášho predsedu, čo podľa mňa by ste mali brať za Sväté písmo vo vašej strane, ste hovorili, a ľudia to tak hlavne berú za Sväté písmo, to, čo povie Robert Fico, tak to platí, a na základe toho vás volili, ste hovorili, že nie, nebudete meniť výšku odvodov do druhého piliera a hovoríte iba o garanciách a o použití prostriedkov z druhého piliera. Čiže hovorili ste ľuďom a povedali ste im, v pohode nás voľte, nebojte sa, nesiahneme na vaše peniaze v druhom pilieri, neobmedzíme výšku, ktorou prispievate do druhého piliera, ale zlepšíme vám garancie, lebo doteraz nie ste tak chránení a tie vyše peniaze trebárs prerábajú, a garancie možno aj formou zníženia poplatkov DSS-iek.

    Toto ľudia, keď si prečítali túto vetu, od vás očakávali. A teda možno aj to, že budete nejakým spôsobom usmerňovať použite prostriedkov z druhého piliera, čiže napríklad to, čo ste veľakrát spomínali v médiách, alebo znova ústami predsedu Roberta Fica, že chceli by ste použiť tieto peniaze z druhého piliera, aby sa používali na výstavbu diaľnic, ale to sú normálne legitímne názory, podľa mňa úplne bez problémov, ktoré ľudia akceptovali. Ale ešte raz opakujem, podstatné slovíčko tam jedno je a má tri písmenká a je na začiatku tej vety: nie. Čiže váš predseda Robert Fico povedal tri dni pred voľbami, v kľúčovej chvíli, kedy sa ľudia rozhodovali, koho budú voliť, koho prípadne voliť nebudú, tak sa, vtedy povedal na otázku, chcete meniť 9-percentnú výšku odvodu do druhého piliera, nie. A toto si myslím, že je ten problém a podstatný problém pri tomto návrhu zákona, že vy idete navrhovať niečo, čo je v príkrom rozpore so sľubom, ktorý ste ústami vašeho predsedu vašim voličom dali. Mohli by sme tu rozvíjať teórie teda, že či ste sa tým pádom nedostali podvodom do parlamentu a neobsadili ste 83 mandátov. Ako sami určite podľa mňa uznáte, ja nebudem hovoriť o podvode, ale sami určite uznáte, že tento verejný prísľub pri ľuďoch, ktorým záležalo na postoji strany SMER k druhému pilieru, mohol ovplyvniť veľmi veľa voličov a na základe tohto vás bez nejakého ostychu alebo bez nejakého strachu volili. Lebo videli, že vlastne nie je ten SMER, nie je až taký zlý, ten Fico nie je až taký zlý, aby nám siahol na naše peniaze vlastne v druhom pilieri, a tým pádom vás volili. Nech to bol iba jeden jediný človek, toho, po prijatí tohto zákona, či ho odhlasujete dnes alebo zajtra, tak tohto človeka prijatím alebo stlačením toho tlačidla oklamete.

    Ja teraz tu nehrám žiadnu politiku, nesnažím sa tu politikárčiť, ako ste si všimli, ani raz som vám nepovedal, že ste zlodeji, ako vám mnohí moji kolegovia predtým povedali, a ktorí sú na to urazení, že vraj som si to teda dovolil povedať v minulom vystúpení a kvôli tomu so mnou ani nechceli ísť teda na tlačovku, lebo som si dovolil povedať, že vám nebudem hovoriť, že ste zlodeji. Jednoducho nebudem vám hovoriť, že ste zlodeji. Vy si robíte svoju politiku, máte na to legitímne právo, lebo ste vyhrali voľby. Len teraz trochu spochybňujem tú formu, akou ste vyhrali voľby. Lebo ste sľúbili niečo a teraz robíte presný pravý opak tých vašich sľubov.

    Čiže toto bolo ten kľúčový sľub, ktorý týmto zákonom idete porušiť. A ešte raz zopakujem, Robert Fico tri dni pred voľbami sľúbil za vás všetkých vašim voličom, že nemusia mať strach, nebudete meniť výšku odvodov do druhého piliera. Čiže nebudete znižovať 9 % ani o desatinu percenta. A vy idete znížiť o 55,5 percenta.

    Druhý sľub alebo taký postoj, ktorý ste pred voľbami veľakrát zaujali, bol postoj k dôchodcovskej inflácii. Ak ju tu vlastne pravicoví politici viackrát obhajovali a hovorili, že pre udržateľnosť prvého piliera je nevyhnutné, aby sme zaviedli takýto parameter zvyšovania výšky dôchodku a vlastne nahradili parametrom dôchodcovskej inflácie parameter k priemeru medzi infláciou a rastom nominálnych miezd, tak vtedy ste mnohí veľakrát hovorili o tom, že aké to je zdieranie tých najchudobnejších dôchodcov. Vtedy ste obhajovali a hovorili ste, že nemôžete s tým nikdy súhlasiť, lebo keď sa bude zvyšovať iba o dôchodcovskú infláciu, keď sa budú zvyšovať dôchodky, dôchodci, tí najchudobnejší budú vlastne ešte chudobnejšími. Hold, znova slová, ktoré dnes idete pošliapať. Vtedy ste hovorili, že to poškodí najchudobnejších, dnes to idete urobiť.

    Ešte raz, ja teraz nehovorím o tom, či to je správne, alebo nesprávne, ten krok zvyšovania o dôchodcovskú infláciu, iba porovnávam vaše postoje pred voľbami s tým, čo ste napísali do zákona a čo idete schváliť. Ešte raz, tým nekritizujem tento parameter zvyšovania o dôchodcovskú infláciu, iba porovnávam vaše sľuby a realitu, ktorú robíte po voľbách.

    Tretí sľub, ktorý ste pred voľbami ľuďom dali, alebo postoj, ktorý ste zaujali, bol, a veľakrát ste ho zaujali, že nikdy nepodporíte zvyšovanie odchodu alebo zvyšovanie veku potrebného pre odchod do dôchodku. Toto bol vlastne pomaly, naozaj niečo z vášho šlabikára, politického, pri akejkoľvek debate o dôchodkoch. A dnes, keď sa pozriete do zákona, za ktorý idete hlasovať, zase, síce od roku tuším 2016, alebo 2017, 2016, až po voľbách, zaujímavo, idete zvyšovať vek odchodu do dôchodku, lebo všetci vieme, že ak bude naviazaný na zvyšovanie priemernej dĺžky dožitia sa, tak automaticky tento parameter bude jednoducho rásť. Znova, tretí sľub, ktorý ste pred voľbami dali, a dnes idete pošliapať.

    Štvrtý sľub je, alebo postoj, ktorý ste pred voľbami zaujali a ktorý dnes idete postaviť znova z nôh na hlavu, tak je ten, že ste vždy hovorili o tom, že DSS-ky sú bakané, DSS-ky sú škaredé, DSS-ky sú tie zlé, DSS-ky sú tí hnusní kapitalisti, ktorí zdierajú ľudí, a logicky na základe týchto vašich postojov ľudia znova, keď vás volili, keď sa rozhodovali, či pred voľbami, niektorí možno vo volebnej miestnosti, vedeli, u niekoho to hralo menšiu rolu, u niekoho väčšiu, ale určite to bol zase viac ako jeden človek, zas uvažovali nad tým, že keď ten hlas tam hodím, tak volím tých ľudí, ktorí tým DSS-kám dajú po ušoch, ktorí tým DSS peniažky zoberú a ochránia ich v prospech nás, nás, chudobných sporiteľov, v druhom pilieri. S týmto vás tí ľudia volili. A keď sa zase títo ľudia pozrú, ale, bohužiaľ, sa to možno ani nedozvedia, lebo je práve tá uhorková sezóna, médiá píšu radšej o Figeľovom titule momentálne a o tom, čo sa tu bavíme, nikde nič nezaznie, tak znova tí ľudia prídu na to, že vlastne je tam presný opak toho, ako ste postoj zaujali alebo zaujímali mnohokrát pred voľbami. Zrazu, keď tí, čo vedia počítať, si spočítajú to, čo navrhujete, že tie DSS-ky zrazu budú mať viac peňazí, a ešte viac zostanú zhrození z toho, že vlastne dostanú menej peňazí, menej peňazí vlastne od sporiteľov, príde im vlastne iba 45 % necelých od sporiteľov, voči tomu, čo tam doteraz chodilo, ale zarobia viac. Čiže tí, ktorí už teda trošku tú matematiku viacej ovládajú z vašich voličov, sú doslova podľa mňa až zhrození, že vlastne za menej práce, za ani nie polovičku práce voči tomu, čo doteraz tie DDS-ky mali, dostanú skoro dvojnásobok peňazí podľa výpočtu Joža Mihála v porovnaní s tým, čo dostávali doteraz. Čiže znova pošliapaný váš vlastný sľub pred voľbami.

    Tretí nejaký taký sľub, a to je taký trošku povolebný, alebo postoj váš, tak je taký postoj o šetrení, o tom, že teda budeme šetriť všade možne na štáte a konsolidujeme. Tak tomu hovoríme, tak nejako moderne. A to je postoj, ktorý takisto si myslím, že týmto nenapĺňate. Ono, papierovo, áno, papierovo čísla nám ukážu, že áno, takýmto spôsobom nám klesne deficit v štátnom rozpočte alebo teda deficit HDP, lebo áno, presunieme peniaze z DSS-iek, presunieme do Sociálnej poisťovne, tým pádom nebude treba sanovať Sociálnu poisťovňu a máme menší papierový deficit nejaký, alebo papierový nejaký dlh. Ale my by sme nemali pozerať sa iba na čísla, mali by sme sa pozerať naozaj na tú logiku a hlavne na tú udržateľnosť verejných financií, že takýmto spôsobom robíme presne to najjednoduchšie čo politik, ktorýkoľvek na Slovensku, ktorý má v rukách moc, mohol urobiť. Prísť do špajze, odomknúť alebo zamknúť špajzu, do ktorej si ľudia odkladali peniaze, a povedať, to, čo tam máte, dobre je tam, ale teraz už budú tie peniaze chodiť sem, tuná na jedálenský stôl, aby to vláda mohla teraz okamžite použiť, je to najjednoduchšie, čo sa dalo spraviť. Tu naozaj vám vyčítam jedno jediné, že sme mohli využiť to radšej na to, a správať sa ako v Nórsku, kde netrúfnu si siahnuť na peniaze, ktoré majú z príjmu z ropy a z plynu, používajú z toho iba 5 %, ale sú zodpovední voči budúcim generáciám a naozaj v prvom rade pozerajú na to, či sa na tom štáte nedá šetriť. Týmto, že presuniete 500 mil. z druhého piliera do aktuálnej spotreby, nešetríme na štáte, iba sme si pomohli vlastne naozaj so zásobami, ktoré sme doteraz si vytvárali v tej špajze, a že už ich nebudeme jednoducho vytvárať v takom rozsahu, ako sme mohli. To bol v podstate piaty sľub, alebo postoj, ktorý teraz popierate týmto krokom, ktorý robíte.

    Taký potom, možno trošku obšírnejšie, ale budem zase stručný, je to, čo sľúbil Robert Fico, hlavne teda aj pred voľbami ste to hovorili, že keď budete niečo robiť, keď budete šetriť, keď budete konsolidovať verejné financie, keďže aj pred voľbami, ja to uznávam a kvitujem, ste sa prihlásili k záväzku predošlej garnitúry mať deficit 4,6 % v tomto roku a v budúcom roku pod 3 %, to ste čestne priznali aj pred voľbami, že to robiť budete, a hovorili ste, že bude treba šetriť, ale vtedy ste hovorili, že keď budete šetriť, budete šetriť na tých najchudo, pardon, na tých najbohatších a budete chrániť záujmy tých najchudobnejších a v žiadnom prípade sa jednoducho vaše šetrenie nedotkne tých najchudobnejších. A to si dovolím spochybniť.

    A teda Robert Fico ešte po voľbách to teraz prednedávnom zdôraznil tým, že vlastne vaše opatrenia sa negatívne dotknú iba 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. A ja som teraz rozmýšľal, že ako to myslel tých 12 %, či to myslel tak, že tak, ako som to pochopil, a tak, ako to bolo povedané, že 12 % najbohatších, alebo si to myslel tak, že toto opatrenie sa dotkne týchto 12 % ľudí, toto opatrenie sa dotkne týchto 12 % ľudí, toto týchto 12 % a nakoniec, keď to zrátame, zistíme, že 95 % a 5 % sa to nedotne. A ja si myslím, že to asi takto v skutočnosti Robert Fico myslel, len to trošku zle odprezentoval a zle to povedal.

    Lebo keď si zrátame dopady tohto zákona, ktorý tu je predložený, tak to nebude o 12 % najbohatších ľudí. To bude o niekoľko stovkách, tisícoch, hovorí sa o päťsto tisícoch až osemsto tisícoch dohodárov, ktorí takýmto spôsobom budú platiť výrazne, výrazne vyššie odvody, o 29,8 tuším je pri dohodároch, ktorí sú študenti a dôchodcovia, a 48 celé a niečo percenta pri ostatných dohodároch. Všetci títo doteraz platili jedna celá niečo percenta - 1,05 %, pán minister? - tuším, zdá sa mi. Čiže oproti jednému percentu 30 %, oproti jednému percentu 48 % z príjmu, ktorý teraz majú. Lebo je naivné si myslieť, že tie firmy to nepremietnu do príjmu, čistého príjmu tých ľudí, ktorí na tie dohody robia. A títo dohodári, ktorí na dohody robia, sú, naozaj si trúfnem povedať, že z absolútnej väčšiny sú to ľudia, ktorí sú tí chudobnejší, tá chudobnejšia časť našej spoločnosti, mnohokrát možno tí najchudobnejší, ktorí nemajú iný príjem, a na tú dohodu si idú privyrobiť, či študenti, či nezamestnaní, či možno mamičky na materskej dovolenke. Týmto, a sami si vieme spočítať osemsto tisíc z 5,4 milióna ľudí, že určite je to viac ako 12 percent. Takisto to bude tristo tisíc živnostníkov, ktorí budú platiť o 300 tis. vyššie odvody, lebo budú mať vyšší minimálny vymeriavací základ.

    Zaznelo tu niečo, že však ale budú mať vyššie dôchodky. Len ono to je tak trošku ľúbilo povedané. Ono tie vyššie dôchodky na jednej strane budú mať, ale aj doteraz by mali vlastne také isté dôchodky, lenže ten dôchodok im bol vypočítaný nižší a bol im bol doplatený z dávky v hmotnej núdzi. Čiže koniec koncov oni budú mať tie isté peniaze, len teda už sa tam nebude doplácať z dávky v hmotnej núdzi. Ale týmto nepomôžeme živnostníkom, že zrazu budú mať vyššie dôchodky. Tak ich neklamme! Nie je to o tom iba, že budú platiť viac, ale nebudú mať viac.

    Taktiež je tam sto tisíc samoplatiteľov pri zdravotnom poistení, ktorí budú platiť namiesto 26 eur mesačne 55 eur, a tiež si to vieme zrátať ročne, že je to celkom slušná suma. A potom netreba zabudnúť ani na dvesto tisíc zamestnancov, ale to priznávam, áno, na zamestnancov, ktorí zarábajú viac, alebo tí, ktorí zarábajú v podstate najviac zo zamestnancov na Slovensku, ktorým sa vlastne zvýšia odvody na základe toho, že sa zjednotia výšky maximálnych vymeriavacích základov a samotná výška maximálne vymeriavacieho základu sa posunie na ten päťnásobok.

    Každopádne iba týchto ľudí, čo som vymenoval, je približne 1,4 milióna ľudí, na každého sú naviazaní ďalší dvaja, traja v domácnosti. Dokopy to je určite viac, štyri milióny dotknutých ľudí na Slovensku a tým pádom matematicky to u Roberta Fica jednoznačne nesedí. Jednoducho v žiadnom prípade neprijímate týmto zákonom opatrenie, ktoré sa dotkne 12 % najbohatších. Prijímate opatrenie, ktoré sa dotkne 80 % - 90 % ľudí na Slovensku, a logicky vzato, že to nebudú tí najbohatší, ale že to budú aj stredná vrstva, ale hlavne aj tí najchudobnejší, čo ma najviac mrzí.

    Musím ale na záver povedať aj jedno, že z takých tých kuloárnych informácií, alebo teda to, čo som sa možno už dočítal aj v mediách, že aj SMER, možno aj na základe vystúpení tuná aj opozičných poslancov, že ste si uznali, že tie výšky poplatkov by nebolo správne, aby sme vlastne DSS dali viac za menej práce, a rysuje sa teda pravdepodobne teda pozmeňovák v druhom čítaní, ktorý zabezpečí, že tá výška poplatkov možno zostane na tej úrovni, aká je možno doteraz, alebo teda klesne, čo by teda podľa mňa bolo želateľné, keďže budú mať menej práce. Toto vítam.

    Takisto pevne verím, že sa nám podarí nejako dohodnúť na tom, aby sme ochránili aspoň tých najchudobnejších. Možno naozaj tých študentov, lebo treba si naozaj uvedomiť, že mnohí z tých študentov, ktorí robia, sú 16-, 17-, 18-ročné deti, ktoré idú svojim rodičom pomáhať, a nieže teda idú do tej brigády preto, lebo, lebo sa im chce pracovať možno, ale že ich prinútila životná situácia ich rodiny ísť zarobiť aspoň nejakú drobnú korunu. A týmto deťom by sme nemali hádzať polená pod nohy. Naozaj si úprimne myslím, že tieto deti by sme mali chváliť, zvelebovať, na zlatej tácke nosiť za to, že v útlom veku, vtedy, kedy ich kamaráti behajú po ulici, sa snažia svojim rodinám pomôcť a nemali by sme im vlastne takéto nejaké polená pod nohy hádzať.

    Čiže to, čo som ešte nepovedal, určite v tom zákone sú aj momenty a návrhy, ktoré, musím úprimne povedať, doteraz žiadna garnitúra politická nemala možno odvahu urobiť. Cieľom môjho vystúpenia nebolo však chváliť možno veci, ktoré sú tam dobré, ale cieľom môjho vystúpenia bolo upozorniť na rozpor predvolebných vašich sľubov a postojov s realitou, ktorú ste si napísali do tohto návrhu zákona a ktorou vlastne idete takýmto spôsobom si pošliapať tie svoje vlastné sľuby. Ešte raz hovorím, cieľom nebolo to, alebo tým, čo som povedal, nebolo automaticky povedané, že všetky vaše kroky odsudzujem. V niektorých tých vašich krokoch kvitujem, že ste nabrali odvahu urobiť aj poriadok s vecami, s ktorými dlhodobo niekto nenabral odvahu urobiť poriadok. Ale ten zásadný krok, ktorý tam trebárs je, je pri znižovaní výšky odvodov do druhého piliera, tam hovorím svoj názor a vôbec ho nato nemením. Myslím si, že ste zvolili najľahšiu cestu ako, v úvodzovkách, šetriť a zjednodušili ste zbytočne robotu vašim ministrom a premiérovi, ktorí by museli sa potrápiť a trošku by sa im čelo spotilo a museli by sa postaviť pred kamery a obhajovať veľakrát aj nepopulárne opatrenia, ak by naozaj sme ich prinútili šetriť tým, že by sme nesiahali na výšku odvodov do druhého piliera. Z tohto pohľadu to považujem za chybu. A takisto ak by sa neopravili vlastne nejaké tie postihy tých najchudobnejších ľudí, ktorých vlastne týmito návrhmi zákonov idete postihnúť, tak v podstate aj všetky tie ostatné veci, ktoré som spomínal, považujem za chybu a chybný krok.

    Možno iba preto, aby to zarezonovalo, aby ste si uvedomili, čo idete urobiť, prečítam ešte raz otázku a odpoveď z článku, ktorý bol tri dni pred voľbami, kľúčový článok v denníku SME pod názvom "Cattaniho tímu sa nedotknem". Otázka redaktora: Chcete meniť 9 % výšku odvodu do druhého piliera? Odpoveď vášho predsedu strany SMER: "Nie, hovorím len o garanciách a použití prostriedkov z druhého piliera."

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Šedivcová.

  • Ja by som ocenila u pána Matoviča takú vecnú argumentáciu a hlavne to, že teda to jeho vystúpenie už nie je až také emotívne ako v minulosti a nenapadá všetky roky SMER-u. Prečo nás ľudia volili, to by som nechala na voličov SMER-u, naozaj. Určite nám to o štyri roky naši voliči, ak už teda nespočítajú, tak jednoducho to vyhodnotia.

    Dovolím si ale na margo vášho príspevku, pán kolega, zacitovať z programového vyhlásenia vlády jednu jedinú vetu: "Vláda podnikne kroky na zabezpečenie finančnej a sociálnej udržateľnosti dôchodkového systému ako celku, teda jeho všetkých troch pilierov." Čiže vláda nerobí nič, čo by bolo v rozpore s jej programovým vyhlásením. A bez týchto zmien by nebolo možné udržať dôchodkový systém a vyplácať dôchodky. Podotýkam, že dôchodky nepoberajú len voliči SMER-u, ale aj voliči iných strán, a všeobecne teda sa tu nebavíme iba o voličoch SMER-u, ale o všetkých občanoch Slovenskej republiky. A hlavne netreba zabúdať, že je tu aj veľké množstvo starodôchodcov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja by som ocenila marketing pána kolegu Matoviča, pretože naskočil na nový marketing, a to znamená, že jedna strana, druhá strana, nekritizuje všetky hlava-nehlava, ale on je ten, ktorý skutočne je v prostriedku a je spravodlivý. Len by som čakala na tom marketingu, pán kolega, takú nejakú korektnosť. Pretože nemôžeme niečo rozprávať o článku SME, že je to smerodajné, a dávať to do úst Robertovi Ficovi, že v článku SME to bolo napísané. Veď aj pán kolega Mihál povedal...

  • Výkrik v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa Žitňanská, to nie je dialóg. Nechajte pani poslankyňu Vaľovú!

  • Aj pán kolega Mihál povedal, že nie je pravda, že chcel meniť odvody do druhého piliera, že mu to novinári vsunuli. Tak ja si myslím, že relevantným a jasným, jasnou vecou, kde sa môžeme odvolávať možno na slová vlády, je programové vyhlásenie vlády, ktoré odsúhlasil parlament, a my sa ho dodržiavame. Takže nerozprávajme tu o nejakých sľuboch, ktoré sa nikdy nesplnili.

    Čo sa týka nastavenia druhého piliera, pán kolega povie, že sme, ideme zobrať zo špajze, presunieme na stoly. To sú také tie expresíva, ktoré samozrejme patria človeku, ktorý ešte len začína pracovať so sociálnou politikou, ktorý v tom nie je celkom doma. Pretože ja by som povedala, že ak chceme pozrieť sa dozadu, tak to nastavenie druhého piliera je absolútne nerelevantné v celých okolitých krajinách, kde v Poľsku je 3,5 %, v Českej republike sú to 3 %, 2 % dáva občan. Čiže je to jasné, že my len nastavujeme štandardné podmienky, aby sme neboli pokusným králikom ako doteraz. Čiže štandardne nastavíme podmienky.

    A čo sa týka dohodárov? Hovoríte o tých najchudobnejších? Tak poviem a, tak poviem aj b. Dohodári budú mať po úprave, ktorú teraz chystáme, úprava pracovného času, budú mať nárok na dovolenku, nárok na odpočinok, nárok na materskú a rodičovskú dovolenku, budú mať ochranu pred neplatnosťou výpovede. Vážený pán kolega, si myslíte, že my chudobných ochudobňujeme? To nie je pravda. To nie je pravda. Veď my im dávame nejakú povinnosť, ale zato budú mať určité výhody. Tak sa treba nad tým zamyslieť. A stále rozprávate o mamičkách. Takže pri novom zavedení dohôd budú aj takéto výhody pre dohodárov, ktoré im do budúcna budú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán kolega Matovič, za vaše vystúpenie. S tým, že len si dovolím pripomenúť, že netreba čakať na to, že sa vláda zmobilizuje a dá nejaký návrh na zníženie poplatkov pre správcovské spoločnosti, pretože ako dobre viete, už tu od začiatku tejto schôdze, to znamená, vlastne už tej predchádzajúcej, to znamená už od utorka, čiže už týždeň tu hovorím o tom, že takýto návrh pripravený mám, v druhom čítaní ho samozrejme predložím, čiže aby sa poplatky správcovským spoločnostiam nezvyšovali. Je to pripravené. A nielen poplatky správcovským spoločnostiam, ale aj správny fond Sociálnej poisťovne, pretože netreba zabúdať, že ak sa schvália tieto zmeny, ktoré navrhuje vláda, tak Sociálna poisťovňa zinkasuje nad rámec svojho súčasného rozpočtu do svojho správneho fondu ďalších 18 mil. eur na úkor tých, ktorí odvody platia, na úkor dôchodcov. Myslím si, že takáto štedrosť je v súčasnej dobe jednoducho neprimeraná a úplne neštandardná.

    Na pani kolegyňu Vaľovú reagovať nemôžem, hoci mám sto chutí, pretože rokovací poriadok to neumožňuje.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Som rád, že pán poslanec Matovič znovu zdôraznil a opakovane, že pán predseda vlády tri dni pred voľbami, kedy ešte predsedom vlády nebol, opakovane všetkých utvrdzoval v tom, že žiadne zmeny v odvodoch do druhého piliera nebudú. Pán poslanec to presne citoval z vyjadrení, ktoré boli publikované v médiách. A aj na základe toho dostal SMER podporu, akú dostal. Aj na základe týchto citátov pár dní pred voľbami, presne 7. marca, voľby boli 10. marca, takže tri dni pred voľbami sa správali voliči aj na základe tohto citátu.

    Vládna strana dostala veľkú podporu, je to veľký úspech, ale samozrejme aj veľká zodpovednosť, dámy a páni. Je to veľká zodpovednosť, ako s touto mocou vládna strana naloží. A z môjho pohľadu je zmena odvodov do druhého piliera nielen porušenie deklarácií, ktoré boli robené pred voľbami, ale aj drastický zásah do dôchodkového systému, bohužiaľ, okradnutie sporiteľov o 500 mil. eur, ináč sa to povedať nedá, ale aj zhoršenie udržateľnosti dôchodkového systému a celého stavu verejných financií. Aj preto, ako som už spomínal v rozprave, budeme sa obracať na rozpočtovú radu, aby posúdila podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, aký má tento zákon vplyv na udržateľnosť verejných financií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Matovič, ja vám musím pripomenúť volebnú kampaň, ktorá prebiehala pred parlamentnými voľbami v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde som bol niekoľkokrát dotazovaný svojimi voličmi, čo spravíme so zle nastaveným dôchodkovým systémom. A ja som vtedy svojim voličom sľúbil, že určite strana SMER - sociálna demokracia bude tento zle nastavený systém riešiť. Čiže určite tieto sľuby, ktoré som dával ja, ja som veľmi rád, že aj strana SMER, že aj náš predseda našiel odvahu, lebo doposiaľ žiadna vláda túto odvahu nenašla, a že bude tento systém nadstavený tak, ako je potrebné. Veď celá západná Európa nie je hlúpa.

    Tak si myslím, že vy ako zodpovedný poslanec by ste si mali tiež vážiť a podporiť tento náš zámer, že ideme preorať dôchodkový systém. Veď je zodpovedné, keď štát dopláca každý rok 900 mil. eur na zle nadstavený systém? To je podľa vás dobre? Veď skúste byť teda aj vy zodpovedný a podporte tento náš zámer a buďte rád, že ho naša vláda predkladá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Šedivcová, citovali ste z programového vyhlásenia vlády, že vlastne vláda sa zaviazala, že podnikne kroky na zabezpečenie udržateľnosti celého dôchodkového systému. To je všetko pekné, len treba pozerať na tú časovú súvislosť. Siedmeho tretí bolo tri dni pred voľbami, vtedy Robert Fico sľúbil, že nebudete meniť výšku odvodov do druhého piliera. A programové vyhlásenie vlády logicky bolo vyrobené po voľbách, keď ste tie voľby vyhrali. Čiže nemôžeme argumentovať následným krokom, čiže znením programového vyhlásenia vlády, a prebíjať tým niečo, čo bolo pred tým. Prvý sľub, na základe ktorého ste získali hlasy, je ten, ktorý dal Robert Fico pred voľbami, a programové vyhlásenie vlády ste dali na základe, ste robili, mali ste ho možnosť urobiť na základe tohto sľubu, ktorý dal pred voľbami.

    Pani poslankyňa Vaľová, povedali ste celkom zaujímavú vetu, že nemôžete prikladať dôležitosť článku v SME. Ja uznávam, veľakrát, keď novinár niečo napíše a necituje to, dá sa nad tým uvažovať a pochybovať. Lenže toto bol rozhovor, kde máte video, kde si ten sľub Roberta Fica môžete pozrieť vo videu, a toto bol sľub, kde to máte ako doslova prepísaný rozhovor s vaším predsedom strany. Takže zase tuto by som, by sme nemali krivdiť novinárom, že si vymysleli rozhovor a že si tam zahrali nejaké divadielko a niekto tam zahral v maske Roberta Fica. Nie. Váš predseda Robert Fico na videu tento sľub hovorí. Takže pozor.

    Pán poslanec Bublavý, to bolo celkom fajn. Ty v Novom Meste nad Váhom si robil kampaň, hovoril si, že do druhého piliera treba siahnuť, Robert Fico zároveň ako predseda strany hovoril v médiu, ktoré bolo na celom Slovensku sledované, že na druhý pilier vlastne siahať nebude. A nakoniec hovoríš, že si veľmi rád, že náš pán predseda našiel odvahu. Čiže náš pán predseda našiel odvahu plniť sľuby pána poslanca Bublavého a poprieť svoj vlastný.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Frešo.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, dostali sme sa konečne, a dúfam, že už tentokrát bez nejakej formálnej chyby, k prvému čítaniu tohto zákona, ktoré beží stále v skrátenom legislatívnom konaní, čo si stále, mimochodom, myslím, že je hlboko, hlboko nesprávne.

    Ja som veľmi podrobne počúval všetkých predrečníkov a všetky tie ich argumenty, a keďže sme tu mali aj taký trojdňový nepovinný nácvik tohoto istého problému, tak som veľa rozmýšľal, aj s kolegami diskutoval, že čím to je, že ten pohľad máme rozdielny. A naozaj si myslím, že bude treba popátrať hlbšie v motivácii, hlbšie v takom názorovom rozdiele, ktorý je medzi nami, aby sme pochopili, čo vlastne robíme. Ja poviem jeden príklad, ktorý si myslím, bude každému zrozumiteľný. Predstavte si, že rodina sa dostane do finančných problémov. Nevie splácať školné, nevie splácať hypotéku, nevie poriadne vyžiť, nevychádza im to za jeden mesiac. A predstavte si, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, že príjmu zásadné rozhodnutie, že prestanú splácať časť hypotéky. Jednoducho netreba. Zrazu im to niekde v keši vyjde, že majú vlastne prebytok, že urobili dobrý krok, že ten krok treba pochváliť, lebo zostáva doma viacej peňazí. To, že nakoniec príde k tomu, že im zexekvujú byt alebo dom, že jednoducho banka si naňho uplatní záložné právo, je každému z nás, ako tu sedíme, jasné. Pokiaľ nesplácate hypotéku, prídete o nehnuteľnosť. Horšie je, keď sa snažíme to isté vysvetliť v prípade dôchodkov.

    No ja sa naozaj považujem za ľudí, ktorí sa len tak nevzdávajú, keď sa jedná o jeden a pol milióna ľudí, tak skúsim to vyargumentovať ináč a čo najbližšie socialistickému videniu sveta. Hovorili sme o tom, že prvý a druhý pilier sú rozdielne, a hovorili sme o tom, že majú sa tieto veci zamieňať. Včera tu mal dokonca pán minister pomerne presvedčivé vystúpenie, kde argumentoval svojím vlastným nasadením, kde vyvracal rôzne fámy, ako napríklad, že sa bude siahať na už existujúce úspory.

    Pán minister, musím povedať, že tomu vašemu nasadeniu ja dôverujem, že to beriete s nasadením, vyvracať túto fámu tiež môžete, ale ja si nepamätám, že by to niekto tu v tejto sále bol spomínal, že sa bude na existujúce úspory siahať. Pán Štefanec, pán Kaník nehovorili, že týmto zákonom sa siahne na existujúce úspory, pán minister, treba si pozrieť prepis. Dokonca ja sám, keď som o tom hovoril, tak som úplne presne hovoril na budúce. Vždy som použil výraz budúce, lebo tomuto, myslím si, že jednouchému, jednoduchej veci pomerne jasne rozumiem.

    Ale to, čo chcem povedať, je, že asi sa treba vrátiť k úplnému začiatku, aby nám to bolo rovnako jasné, ako s hypotékami, ako s neplatením niektorých iných dlžôb. Stále sme konfrontovaní s tým, že tvárime sa, ako keby to, čo nezaplatíme do druhého piliera, sme považovali za ušetrené. Ja to považujem za úplné jadro filozofického problému a dokonca ho považujem za tak silné, že som zistil, že v pomerne čítanom denníku pán premiér urobil akési porovnanie, že prvý pilier je o 16,62 % výkonnejší ako druhý pilier, o mínus 11,68. Pán minister, ja viem, že loajalita voči nadriadenému je dôležitá vec. Ale čakal som, že sa voči tomuto rázne ozvete. A ja vám to znova pripomeniem, lebo vy ste boli ten, kto si tu vyprosoval, aby sme tu hovorili o pyramídovej hre. Takže budete musieť, ja tomu rozumiem, že možno to nie je úplne zrejmé, naozaj zabsolvovať krátku prednášku, že čo je čo.

    V prvom rade treba povedať, že keď sporíte, tak peniaze zostanú peniazmi a zhodnocujú sa viac či menej lepšie, to znamená, ale zostávajú na účtoch tých ľudí, ktorí si sporia. Funguje to tak u sporiteľne, fungovalo to tak za prvej republiky, fungovalo to tak aj za komunistov, kým neurobili tú peňažnú reformu, o ktorej som hovoril minule, ale v zásade peniaze sú na súkromnom účte. Práve v tej spomínanej pyramídovej schéme, alebo koniec koncov asi lepší výraz je Ponciho schéme, na ktorú sa tento Bismarckov model podobá, a to je prvý pilier, je to založené na tom, že tí, ktorí do systému vstupujú, prispievajú tým, ktorí z neho vystupujú. To znamená, výnosy sú kryté príspevkami tých, ktorí prichádzajú. Na to netreba nejaké vážne zamyslenie sa, keď si to dáte dokopy s demografickou krízou, kde počet ľudí v dôchodkovom veku stúpa a počet ľudí, ktorí sú práve v tom veku, kedy majú, proste pracujú a odvádzajú dane, odvody, klesá, aby ste vedeli, že ten systém sa zrúti. To znamená, že porovnávanie, ktoré použil pán premiér a ktoré som tu minule práve aj s vami diskutoval, že prvý pilier pilier má nejaký vlastný výkon, je porovnávanie rovnaké, ako keby ste porovnávali výkon sľubov z nebankovej inštitúcie s tým, čo ľudia si reálne nasporia.

    Veď výraz, že prvý pilier je neudržateľný a dôchodkový systém je neudržateľný nie je len môj výraz. To je konštatované v mnohých dokumentoch. To znamená, hovoriť, že niečo, čo je neudržateľné, má väčší výkon ako niečo, kde sa sporí, nie je seriózna diskusia. A ja to považujem za obrovskú chybu, obrovskú chybu, ak sa o takto vážnej veci nebavíme seriózne. Chcem na to poukázať aj preto, že to tu viackrát zaznelo, a zo strany vlády neprišla žiadna odpoveď. Vy keď znížite odvod do druhého piliera, automaticky destabilizujete verejné financie zo strednodobého hľadiska. To je vec, ktorú nemôžete poprieť a ktorú si myslím, že pokiaľ budeme v tejto diskusii seriózne pokračovať aj k ústavnému zákonu, a pokiaľ by ste netlačili na to, aby sme mali skrátené legislatívne konanie, tak by sme si ju mohli vydiskutovať aj s odborníkmi, napríklad s NBS-kou alebo koniec koncov s tou radou, ktorá má dozerať na rozpočtovú zodpovednosť. Nie je pochybné, nie je spochybniteľné, pán minister, zo strednodobého hľadiska práve v tých ukazovateľov, ktoré Slovensko tlačia smerom nadol, výrazne, výrazne si pohoršíme týmto vaším krokom. A treba povedať, že asi jediná cesta z tohto je, hovoriť si veci po pravde a hovoriť si veci tak, ako dávajú ekonomicko-matematickú logiku.

    Takže znova to pripomeniem. Pokiaľ vyplácate budúce výnosy z toho, čo dodávajú vlastne noví vkladatelia, je to veľmi podobné pyramídovým spoločnostiam. Na konci sa systém zrúti. A to, že to je neudržateľné, sami aj vo svojich výrokoch konštatujete, ináč by ste to nemenili. Vy sám hovoríte, že je 900-miliónový deficit z prvého piliera a hovoríte, mimochodom, že 900-miliónový deficit z druhého piliera. Ja si myslím, že všeobecne dôchodkový deficit, ak som to správne spočítal, je 1,8 miliardy. Ale ak je to potom naozaj takto, pán minister, tak vaše čísla vás usvedčujú z klamstva. Ako môžete hovoriť, že došlo k trvalému nárastu, keď viete, že ten systém je neudržateľný? Ako môžete povedať, že to takto bude, keď viete, že to nie je udržateľné? Kto to zaplatí?

    Ja rozumiem tomu, že neviem, viem, akú matematiku mali na Ekonomickej univerzite, viem, akú na Elektrotechnickej fakulte, neviem, akú máte vy právnici, ale toto je úplne jednoduché. Ak raz ten systém vy, a ja vám to ukážem, tuto to robí váš pán premiér, tu ukazuje, ako veľmi narastajú dôchodky z prvého piliera, ale zároveň hovorí, že je neudržateľný, no tak to je rovnaké, ako keby hovoril, toto, čo tu je napísané, v budúcnosti nebude pravda, dôjde niekde ku krachu.

    A práve s týmto je najväčší problém, pán minister, že ak máme viesť serióznu diskusiu, tak ju veďme o tejto podstate. Nie o propagande. Skutočne som si veľmi lámal hlavu nad tým, že ako je vôbec možné, ako je vôbec možné, že o takto jednoduchých veciach nevedieme odbornú debatu. Lámal som si hlavu, dokonca som ďaleko prechádzal tie vystúpenia, ktoré som tu zaznamenal, a spomenul som si na niečo, čo som si myslel, že najprv sem nepatrí, na pána poslanca Blahu a pani poslankyňa Nachtmannovú, ktorí rozprávali jeden o Castrovi, ďalšia o histórii sociálnych demokratov a socialistov vôbec. A vtedy mi došlo, že kde je ten základný problém. A ja si nemôžem pomôcť, ja sa musím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, s vami o to podeliť, lebo už neviem, ako ináč mám argumentovať, keď niečo je jasné bankárom, ekonómom, každému matematikovi, ale nie je jasné socialistom. No tak si pomôžem.

    Rozmýšľal som nad tým, že prečo existuje vôbec nejaká ideologická predpojatosť medzi socialistami a, nazvime to tak, zbytkom demokratického sveta. A došiel som k jednému záveru, keď počujem, že Castro a podobné mená, predtým Che Guevara v niekoho v pracovni visel, človek, ktorý zabíjal bez súdu, bez súdu, roľníkov, volal sa Che Guevara, niekto si ho zavesí do pracovne úplne bez problémov. Roľníkov. Keby zabíjal vojakov, pochopím, ale roľníkov popravoval bez súdu, pán Che Guevara, alebo súdu, a normálne som došiel k tomu záveru, že odkiaľ tá predpojatosť pochádza. No, každá generácia má istú skupinu ľudí, ktorá istým spôsobom sníva sen o tom, že niekto im pomôže, niekde na zemeguli je lepšie, niekde na zemeguli je spravodlivo. Intelektuáli zo začiatku 20. storočia, ľavicoví, v tomto videli Marxa, Lenina, Stalina, v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch, rôzni iní ľavicoví intelektuáli, Mao Ce Tunga, všetko masových vrahov. Ale snívali o nich, že títo masoví vrahovia zariadia lepší život. Ono sa to možno trochu zjemnilo a dnes takto ľavicovo zmýšľajúci ľudia, a treba si po pravde, že aj medzi vami socialistami je ich dosť, ako tu počúvam rôzne príspevky, snívajú o tom, že možno nejaký Hugo Chavez, možno nejaký Fidel Castro, možno nejaký iný režim, niekto možno potichu Kaddáfiho, ale to už je pomerne neskoro, že ten je spravodlivý.

    Ja v skutočnosti v hĺbke duše rozumiem tomu volaniu po spravodlivejšom svete, v ktorom žiadne krivdy nebudú, ale realita ukazuje, že sa upínajú títo ľavicoví ľudia k nepravým vzorom, a dokonca, že to popierajú. Že to popierajú a tvária sa, že to je vlastne v poriadku a chyba je niekde inde. A ono to súvisí s našou diskusiou, lebo keď popierame ekonomickú a matematickú realitu, to znamená, keď hovoríme zároveň, a stalo sa to dnes ráno, pán minister, alebo respektíve včera, čiže nehovorím o niečom vzdialenom, že máme nejakú výnosnosť v prvom pilieri, výbornú, vynikajúcu, a zároveň hovoríte vašimi ústami, že ten systém je neudržateľný, že má deficit každý rok, no tak hovoríte, že to jednoducho nie je pravda. To nie je veľmi zložitá úvaha na to, aby sme vedeli, že niekde je chyba. A podľa mňa tá chyba pramení z istej takej túžby po tom, aby proste svet bol spravodlivejší, lepšie fungoval, podobne ako mali ľavičiari vlastne celé 20. storočie a ktoré ich potom donútilo upínať sa k takýmto, takýmto vzorom. Treba si to otvorene priznať.

    A ja to poviem úplne natvrdo, tak ako to cítim. Po super hrdinoch, to bola naozaj túžba, možno ktorá je v každom z nás. Ráno si zobral Oskar, môj syn, dva komiksy, super hrdina, Spider-Man, fix-mani, výborné. Lenže, drahí moji, Oskar dobre vie, že to nie je pravda. A to je to, čo mi na tej celej debate strašne vadí, že vy zároveň, super hrdinovia, nech sa páči, hovoríte o tom, že je pravda, že plus 16, 62 %, a zároveň hovoríte, nedá sa to udržať.

    Aký je rozdiel, aký je rozdiel medzi nebankovým subjektom, ktorý hovorí, zhodnotenie 30 %, a Národná banka Slovenska hovorí, nedá sa udržať, a týmto? Aký? Aký, pán minister, je v tom rozdiel? Povedzte mi to, nech to pochopím. Lebo ja si myslím, že v tom rozdiel nie je skoro žiaden. Ak chceme viesť serióznu diskusiu, musíme mať udržateľný dôchodkový systém. A nielen z krátkodobého hľadiska, to znamená, že ako zaplatíme najbližší rok, ale aj zo stredno- a dlhodobého hľadiska. To znamená, ako budú vyzerať dôchodky toho spomínaného Oskara a jeho rovesníkov a koniec koncov aj ľudí, ktorí tu dnes v tejto sále sedia, a hlavne všetkých ich vrstovníkov. O tom je skutočná zodpovednosť.

    Ja preto hovorím, že je čas odhodiť tieto ideologické predpojatia, je čas kľudne sa prihlásiť k tomu, že ste za sociálne spravodlivejší svet, ja nebudem kritizovať vaše vzory, ani bývalé, ani súčasné, ale na čom musím trvať, je, aby sme si hovorili ekonomickú a matematickú pravdu.

    Takže pravda je taká, že vašich 16,62 % je, drahí, zlatí, nekrytých. Ne-kry-tých. Lebo keby boli kryté, tak tam nemáte každý rok tak obrovský výpadok. Čiže je to kryté len a len zákonom. A ja som to tu včera hovoril, aj, respektíve predvčerom, aj v Grécku majú zákony, ktoré prisudzujú obrovské mnohotisícové dôchodky, ako člen vlády dobre viete, že Grécko možno už v tejto chvíli nieže na tie dôchodky nemá, možno ani na výplaty nemá. Čiže naozaj môže nastať situácia, kedy v zákone budete mať akýkoľvek dôchodok, to znamená nielen 16,62, ako váš pán premiér, ale možno že aj 162,62 % zrastený, ale nebude to fungovať.

    Zároveň treba povedať, že existuje istý ďalší veľmi hlboký mýtus. A ten hlboký mýtus hovorí, že nevýkonnosť druhého piliera nezapríčinila prvá Ficova vláda. Obhajovali ste to, že najväčší výpadok bol v roku 2008. No ale najväčší výpadok v roku 2008, vážený pán minister, mala aj vaša vláda ohľadne HDP, lebo vtedy vypukla naplno kríza. Za to nemôžete, to vám nikto nepripisuje, ale za čo môžete, je, že ste upravili zhodnocovanie toho, ako sú výkonné DSS-ky a tým pádom obmedzili investovanie práve v čase, keď boli všetky tie cenné papiere na dne. Takisto nepopierateľná realita. Môj návrh pre vás je rovnako ako v prvom prípade, zoberte si vlastných bankových expertov, zoberieme vlastných a dajme si tie veci na papier. Nepotrebujem na to špeciálne ekonomické vzdelanie, nepotrebujeme na to dokonca ani inžinierske, úplne kľudne aj humanitné vedy a koniec koncov aj práve na to budú v pohode stačiť, aby sme videli, či to funguje, alebo nie.

    Čiže,ak sa chceme z tohto bodu pohnúť, musíme si povedať medzi sebou pravdu. A tou pravdou je, že dôchodkový systém ako taký je neudržateľný, lebo súčasná výška dôchodkov, pán minister, a súčasný vek odchodu do dôchodku dokopy dávajú takú situáciu, že na to finančne nemáme. Vy na to pomerne správne reagujete v tomto zákone, keď navrhujete valorizáciu dôchodkov o pevnú sumu. Rozumiem tomu, že to vedie k solidárnosti prvého piliera, ale mimoriadne nesprávne reagujete na to, že beriete strednodobú udržateľnosť nielen dôchodkového systému, ale aj verejných financií samotných.

    Ja skutočne by som chcel apelovať na to, aby sme si vyžiadali aj stanoviská Národnej banky Slovenska, aj stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ohľadne strednodobej udržateľnosti financií preto, lebo tam mám najväčšiu pochybnosť, pán minister. Som presvedčený, že tento návrh zákona ide proti tomuto, a myslím si, že sú o tom presvedčení aj vaši experti, a toto by mohol byť jeden z fundamentálnych dôvodov, prečo predkladáte tento zákon v skrátenom legislatívnom čítaní, alebo, respektíve v skrátenom legislatívnom procese. Okrem toho, že to chcete urobiť bez nejakého vážneho záujmu verejnosti, tak si myslím, že vás k tomu vedie aj strach z toho, ako experti vyhodnotia tento váš krok.

    Ja znova pripomeniem ten model, ktorý ste vy nastúpili, a to je ten, že stabilizujeme krátkodobé rodinné financie tým, že prestaneme platiť hypotekárny úver. Vy stabilizujete štátne financie tým, že prestanete platiť na budúce dôchodky ľuďom, ktorí sú dnes v produktívnom veku. Je úplne zrejmé, pán minister, takého experta nenájdete, myslím si, nielen na Slovensku, ale možnože aj v tých spomínaných režimoch, ktoré som naznačoval, ktorý by povedal opak, a to ten, že tento krok nebude viesť k zníženým dôchodkom. No, samozrejme, bude viesť k zníženým dôchodkom, lebo, keďže bude naozaj stále menej tých, ktorí budú pracovať, keď druhí ľudia budú v dôchodkovom veku, tak zároveň bude tým pádom aj menšie prerozdelenie na dôchodok samotný.

    Ja by som tu chcel naozaj veľmi, veľmi apelovať na to, aby ste tento krok zvážili, vážené dámy a páni, hlavne z radov socialistov. Chcel by som, aby ste tento krok zvážili preto, lebo, preto tento krok zvážili, lebo nedá sa fungovať tak, že budeme žiť len pre prítomnosť a že budeme fungovať tak, že nebudeme brať ohľad na ekonomickú realitu.

    Zaznelo to tu viackrát, že pred voľbami žiadna zo strán nemala v programe zníženie odvodu do druhého piliera. Dokonca pani poslankyňa, ktorá tu citovala z vládneho programu, citovala tú časť, ktorá s týmto nesúvisí, ktorá s týmto nesúvisí. Ja vám tú časť predložím z vlastného vládneho programu. Tam bolo napísané, budeme šetriť tak, aby boli financie stabilné. Tam nebolo napísané, zoberieme z druhého piliera. Tam bolo napísané, budeme riadiť tento štát tak, aby sme mali stabilizované verejné financie. Tam nebolo napísané, že budeme riadiť tento štát tak, že zhoršíme ukazovatele strednodobej stability verejných financií.

    Ja, je mi to také trapné, socialistický vládny program vykladať, ale myslím si, že aj to je pomerne jednoduchá logika. A porozumenie z čítaného textu hovorí, že je tam viacej o šetrení, ako o tom, že budeme siahať na úspory ľuďom v druhom pilieri. Pán minister, aby nedošlo k omylu, budúce úspory, ktoré vzniknú.

    Ja som presvedčený o tom, že pokiaľ by sme viedli serióznu diskusiu aj s odborníkmi, tak by sme mohli dôjsť, a teraz ponúkam tie riešenia práve do tej technickej debaty v budúcnosti, lebo dnes takú nevedieme, vy ste pevne rozhodnutí odseknúť druhý pilier a tým naozaj destabilizovať strednodobé verejné financie. Nota bene, keď ukazujem, váš premiér rozpráva niečo o tom, že vzrástli dôchodky napriek tomu, že vie, že to nie je pravda, že to je dlhodobo neudržateľné a že systém sa zrúti. Takže do tej debaty treba podľa môjho názoru veľmi, veľmi jednoducho zarátať nasledovné faktory:

    Pokiaľ nás najviac trápi stabilita verejných financií, tak je možné diskutovať o tom, aby sa časť toho presunula pod štát, ak to vieme zjednodušiť, ale asi nie je možné diskutovať o tom, aby táto časť sa rozpustila v štáte. To znamená, aby si ľudia prestali sporiť na individuálnych účtoch. Tak by mala byť vedená naša debata.

    Je možné diskutovať o tom, že keď je kríza, tak si môžeme požičať od sporiteľov ich budúce dôchodky, ale musíme ich vrátiť, pán minister, a musíme dať konkrétny prísľub, kedy sa vracajú. V tomto návrhu zákona nie je žiaden prísľub. V tomto návrhu zákona šetríte tým, že beriete úspory ľuďom. To je veľmi neseriózne. Možnože naozaj to bude môj prvý príklad, ten môj prvý príklad, ktorý som povedal, že prestaneme platiť hypotéku a tak si vyriešime osobné financie, nevyhnutné, nebol presný. Možno presnejší, pán minister, je, no budeme platiť aj hypotéku, aj všetky šeky, ale ten zbytok peňazí, ktorý nám chýba, zoberieme od suseda. Takto to totižto je. Všimnite si ten rozdiel, pán minister, nie požičiame si od suseda, to je normálne. To je normálne, to ľudia, ktorí, neviem, nechodia po jachtách, ale naozaj žijú tak ako väčšina ľudí na Slovensku, požičajú. Ale vy hovoríte, že zoberieme od suseda, a podľa vašeho návrhu zákona nikdy nevrátime. Nikdy nevrátime, znamená, hneď spotrebujeme.

    A naviac hovoríte o tom, že to stabilizuje verejné financie. No, jasné. A dokonca vám dám teda tip, keď takto chcete stabilizovať, že keď zoberiete aj tie ďalšie štyri percenta, tak budú ešte stabilnejšie. A myslím si, že keby ste išli touto cestou a zoberiete rovno celých tých päť miliárd, čo sú nasporené, tak budeme mať veľmi stabilné verejné financie, pán minister, lebo takáto je to logika.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa sme sa venovali aj tomu, že prečo tentokrát je veľmi ticho zo strany správcovských spoločností. No ticho je preto, lebo v tomto návrhu zákona im zdvojnásobujete výnosy. Ja to považujem za hanebné, trochu tu prenikajú také šumy, že páni socialisti, tiež už im je to trochu také trapné ľuďom zobrať vyše polovice z ich dôchodkových budúcich úspor, a že jednoducho by, a zároveň dať niekomu dvojnásobné poplatky, no takže pripravujú nejaký pozmeňovací návrh. V tomto zmysle samozrejme aj my podáme pozmeňovací návrh tak, aby sme sa chovali aspoň trochu normálne, to znamená, nebudeme zvyšovať poplatky vtedy, keď berieme ľuďom ich úspory.

    Myslím si, že to ticho je také, že až kričí, lebo došlo k dohode medzi vládou a finančníkmi. To znamená, máme tu tých, ktorí to zaplatia, to sú budúci dôchodcovia, a tí, ktorí si sporia, tí nech všetko zaplatia. Skutočne, povedzme si to otvorene, nie tí bohatí, ale tí, ktorí sú naozaj úplne normálni a chudobní, zaplatia a poskladajú sa vám na to, že nedokážete poriadne šetriť, a dôchodcovským správcovským spoločnostiam na to, že jednoducho budú mať dvojnásobné výnosy. A preto sa vôbec nečudujem, že im tento zákon neprekáža, vôbec nezaznamenávam žiadne protesty. A naopak, zaznamenávam obrovské ticho, ktoré svedčí o tom, že sú spokojní. To znamená, že ak niekomu tento zákon vyhovuje, tak vyhovuje v momentálnej finančnej situácii vláde, vyhovuje výnosom, respektíve finančným plánom dôchodcovských správcovských spoločností. Nevyhovuje sporiteľom a budúcim dôchodcom. S tým neviem nič urobiť. Snažil som sa pochopiť to vaše myslenie hlbšie, ale nič iné mi nenapadá, len že naozaj to obchádzanie ekonomickej a matematickej reality.

    A to, čo považujem za veľmi, veľmi nebezpečné, je, že ideme do obdobia, kedy bude pomerne tvrdo doliehať na Európu práve táto kríza, ktorá v Európe pokračuje, a budeme musieť prijímať ďaleko vážnejšie opatrenia. Ja by som chcel vystríhať pred takou filozofiou, že všetky opatrenia budú po vzore tohoto nešťastného zákona na úkor budúcich dôchodcov, na úkor ľudí, ktorí šetria, že všetky opatrenia budú nadháňať zisky finančným spoločnostiam, lebo to je, bohužiaľ, realita tohto zákona, a zároveň riešiť len okamžitú spotrebu súčasnej vlády.

    Považujem to za neseriózne, považujem to za nešťastné a považujem to, mimochodom, za nehumánne, čo je častý výraz, ktorý používajú dámy a páni socialisti. To znamená, nehumánne je, keď v čase krízy ošklbávate toho, kto je najzraniteľnejší. Považujem to za neseriózne, nehumánne. A naviac v čase krízy, keď prihrávate zisky finančným spoločnostiam. To takisto nehumánne je. Netreba o tom nejak hlbšie diskutovať. Máte to vo vašom návrhu zákona.

    Vážené dámy, vážení páni, diskutujeme o tom v podstate druhý týždeň. Diskutovali sme o tomto probléme možnože viacej skryte, celé roky, v roku 2006, 2010, kedy stále bola hrozba, že vtedajšia vláda urobí ten krok, že siahne na budúce úspory sporiteľom. Ja som presvedčený, že pre mnohých ľudí toto je principiálnou otázkou, či im za úspory bude ručiť ich súkromný účet, či im za úspory bude ručiť to, čo si našetrili, alebo im za úspory bude ručiť niekto, kto povie nejaké číslo, ktoré v tej chvíli už nie je pravdivé. Lebo, ako opakujeme, neudržateľné. Je to naozaj v mnohých vašich vyjadreniach. Či uveria tomu, že im niekto niečo sľúbi, alebo tomu, že niečo majú konkrétne na svojom účte.

    Ja som presvedčený, že je dôležité, aby sme ľuďom zabezpečili dôchodky, je dôležité, aby sme ľuďom hovorili pravdu, je dôležité aby sme ľudí netlačili do zlej sociálnej situácie tým, že štát nebude mať na vyplácanie dôchodkov v takej výške, ako sa dnes počíta. A preto navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku, aby tento návrh zákona bol vrátený vláde na prepracovanie, aby bol doplnený o analýzu Národnej banky Slovenka a rovnako ako aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sme mohli sa ako poslankyne, poslanci jasne vyjadriť k tomu, aký dopad to bude mať nielen na jeden a pol milióna sporiteľov, ale aký dopad tento návrh zákona bude mať na strednodobé a dlhodobé verejné financie na Slovensku, alebo ak chcete, aký dopad bude mať na dôchodky súčasnej pracujúcej generácie a generácie našich detí.

    Navrhujem to preto, lebo takáto vážna reforma, zmena, ak chcete, sa nemôže diať nielen bez verejnej diskusie, o tom som hovoril pri skrátenom legislatívnom konaní, ale nemôže sa diať ani bez vážnej odbornej diskusie. A práve táto odborná diskusia mi v tomto prípade chýba. Nebol by som sa tak hlboko k tomu vracal, keby som nebol videl, že stále pokračuje absolútne neseriózne, ničím nepodložený optimizmus ohľadne výšky dôchodkov a stále pokračuje isté také tvrdenie a zhadzovanie toho, že keď si niekto niečo nasporí, tak vlastne nič nemá.

    To si vyžaduje vážnu odbornú diskusiu, vyžaduje si to viacej, ako len istú vieru v nejakých hrdinov, či už tých, nazvime to ľavicových, ako je Mao Ce-tung alebo Che Guevara, alebo koniec koncov tých normálnych detských, ako sú ex-mani alebo spider-mani. S tým rozdielom, že decká vedia, že toto nie je pravda. To vieme všetci, ale ja by som bol rád, keby aj páni socialisti pochopili, že ani ich ekonomika. A akékoľvek percento si sem napíšete a poviete, že je to neudržateľné, pravda nie je. Jednoducho, ekonomika je o číslach. A mimochodom, sú to jednoduché čísla, jednoduché percentá. Nie je to nič ťažké, žiadne matice a už vôbec nie integrály alebo derivácie. Čiže nič, čo by bolo treba špeciálne študovať.

    Vážené dámy, vážení páni, nepodporíme tento návrh do druhého čítania. Rovnako ako bez vážnejšej diskusie si neviem predstaviť, že by sme podporili nejaké ústavné riešenie. Chcel by som znova vyzvať, dal som formálny návrh, ale vyzvem to aj tak normálne ľudsky. Vážený pán minister, vážená vláda, zoberte ten návrh zákona a prineste niečo, s čím sa spoločnosť môže stotožniť. Prineste niečo, čomu sa bude dať dôverovať. Prineste niečo, čo od začiatku nebude svojím spôsobom závislé od ideologických postojov. A prineste niečo, čo dokáže ľuďom pomôcť s dôchodkami, nie ich priviesť do ďalšej mizérie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami jedenásti kolegovia, posledný pán poslanec Kuffa. Prosím technikov, aby ukázali pánov poslancov. Pán poslanec Blaha ako prvý.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán kolega Frešo, je to taký drobný paradox, že vy spomínate v súvislosti s dôchodkovou reformou latinsko-amerického hrdinu Che Guevaru, a pritom vy ste si zobrali príklad od latinsko-amerického diktátora Pinocheta, pretože tá vaša reforma bola pinochetovská. To, čo my chceme, je vrátiť sa do zaužívaných západoeurópskych noriem. Pán kolega, naša reforma nás približuje k západnej Európe. Vaša nás približovala ku Kazachstanu, Čile a podobným štátom, ako som už minule spomínal.

    Z hľadiska toho socialistického videnia sveta, čo vy stále spomínate, ja vám skúsim to socialistické videnie sveta dať do kontrastu k tomu vášmu pinochetovskému. Predpoklad je ten istý. Demografická kríza tu je. Málo peňazí v dôchodkovom systéme. Teraz, čo chcú sociálni demokrati? Sociálni demokrati chcú viac rastu a viac solidarity, aby sme mali v solidárnom balíku viac peňazí na tých chudobných.

    Čo chcú pinochetovci a teda vy? Chcú, aby tí bohatí mohli opustiť solidárnu sieť, aby bolo tým pádom menej peňazí na chudobných. Aký je z toho výsledok, pán kolega? Výsledok sociálno-demokratického projektu je, že bude mať možno bohatý človek ako ste vy, pán Frešo, bude mať možno menej peňazí na dôchodku, možno o niečo menej, ale bude mať stále dosť. Ale dôležité je, že veľká väčšina ľudí, pekári, učitelia, sestričky, roľníci budú mať dôstojné dôchodky vďaka solidárnemu balíku.

    Výsledok podľa pinochetovského videnia sveta? Pán Frešo pôjde na dôchodok, pôjde na cestu okolo sveta. A drvivá väčšina Slovenska pôjde na dôchodok akurát tak do, domyslite si, kam.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Frešo veľmi pekne vysvetlil nezmyselnosť navrhovaných zmien vzhľadom na udržateľnosť. Venovali sme sa tomu v rozprave už viacerí a myslím si, že práve tým, že tento systém sa stáva neudržateľným, tak bude vplývať na všetkých ľudí. Na všetkých ľudí vplýva, na všetkých ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, vplývajú aj tieto zmeny.

    Počuli sme od vládnej strany viackrát hovoriť, že vraj konsolidáciu zaplatia len a len bohatí. Nuž ,vieme, že v druhom pilieri je jeden a pol milióna ľudí, a samotná vláda hovorí, že drvivá väčšina z nich nemá ani priemernú mzdu. No tak to sú, ako hovoria kolegovia, sestričky, lekári, a ďalší, môžeme menovať aj ďalšie povolania, ktoré si všetky vážime, ale podstata je, že tam sú ľudia, ktorí si sporia na svoj dôchodok.

    To nie sú tí najbohatší. To sú ľudia, ktorí sa rozhodli, že sa nebudú spoliehať na štát, ale že sa budú spoliehať sami na seba a budú si poctivo šetriť. Týmto ľuďom sa ide o 55 % znížiť ich odvod, teda o 55 % im klesne v budúcnosti ich dôchodok takýmito zmenami.

    Bohužiaľ, toto je obludnosť a zákernosť týchto zmien, ktoré nepomôžu ani sporiteľom, ani udržateľnosti celého systému a tým pádom vplývajú na všetkých, nielen na jeden a pol milióna ľudí, ale na všetkých, ktorí žijú v tomto štáte, ktorí poctivo platia dane, ktorí sú aktívni a ktorým by sme mali pomáhať. Namiesto toho im sťažujeme situáciu a týmito zmenami im chcete ubližovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega Frešo vo svojom vystúpení urobil veľmi dobrý historický exkurz do dejín vykrádania susedových špajzy.

    Každá nebezpečná ilúzia, ktorou ľudstvo trpelo a miestami ešte aj trpí, má svojich martýrov.

    Kolega Frešo spomenul teroristu a vraha Ernesta Che Guevaru, ktorý ešte aj dnes zdobí pracovne mnohých ľudí, domnievajúcich sa, že stoja na správnej strane, na strane pokroku ľudstva. Treba si uvedomiť, že všetci títo hrdinovia, rovnako Che Guevara, ako napríklad Horst Wessel, ktorý bol proletár svojím pôvodom, najčistejší proletár, ktorý padol v zápase s protistranou pri boji nacistov o uchopenie moci v Nemecku, bol tiež človekom, ktorý si myslel, že keď sa Nemecko zbaví Židov a plutokratov, tak bude lepšie, pretože ich vyvlastníme a bude to lepšie fungovať.

    Je pravda, že sa metódy potom zjemnili, v 50. rokoch sa to riešilo už len Jáchymovom alebo odchodom do PTP, ale princíp bol ten istý. Chceli pomôcť ľudu, proletariátu tým, že niekoho o niečo oberieme.

    Ani potom sa to ďalej nemuselo vždy len zlepšovať, čoho príkladom bol Pol Pot, kovaný marxista, ktorý to riešil tým, že fyzicky likvidoval všetkých, ktorí pamätali čokoľvek iné ako ním plánovanú ideálnu beztriednu spoločnosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Frešo, každému súdnemu človeku je úplne jasné, že prvý pilier je neudržateľný, preto nebolo treba ľudí presviedčať, aby do druhého piliera vstupovali. A dnes už vieme, koľko ľudí bude v dôchodkovom veku, bude o dvadsať, tridsať rokov. Tam vieme aj koľko ľudí bude v produktívnom veku. My vieme, koľko ľudí bude v dôchodkovom veku aj o päťdesiat, šesťdesiat rokov, pretože tí ľudia už žijú. Tam nevieme, koľko ľudí bude v produktívnom veku, ale trend je taký, že je úplne jasné, že to bude podstatne, podstatne menej.

    Predstavitelia SMER-u hovoria, že prvý pilier rastie a bude rásť a je ten základ pre budúce dôchodky. Otázka znie, dokedy to systém vydrží? A predstavitelia SMER-u nehovoria o tom, ako by tento stav, keď systém padne, riešili. Nikto z nich dnes nehovorí, ale ani nevyvracia, že ak sa majú zachovať, aké-také dôchodky v pomere k priemernej mzde v budúcnosti, bude nevyhnutné rapídne zvýšiť vek odchodu do dôchodku, alebo zvýšiť odvody do Sociálnej poisťovne, prípadne ich kombináciou.

    Pán kolega Frešo, SMER nerieši dôchodkový systém, rieši len naplnenie peňazí do prvého piliera ukradnutím sporivej čiastky budúcich dôchodkov tých, ktorí si to sporia na budúce dôchodky v druhom pilieri. V ekonomickom balíčku pre ozdravenie verejných financií necítime, nečítame, ani nevidíme žiadne úsporné opatrenia vlády. Vláda nesporí. A keď nesporí vláda, nechce, aby ani sporili ľudia, lebo v druhom pilieri si ľudia sporia, tí zodpovední, na svoje budúce dôchodky. Len míňať, míňať, míňať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem tiež poďakovať Pavlovi Frešovi za to, že sa pripojil k tým rečníkom v rozprave, ktorí sa snažia nájsť to, čo je za celou mnohodňovou diskusiou úplne esenciálne.

    A to, čo je esenciálne, je, bohužiaľ, ideológia. To nie je rozprava o vecných argumentoch, aké nastavenie toho-ktorého dôchodkového piliera je správne. A správne bude len také nastavenie, ktoré bude súčasne dlhodobo udržateľné. A toto je, bohužiaľ, diskusia, ktorá už dávno, ešte v uplynulom týždni skĺzla do, do nejakého boja, kde nevíťazí sila argumentov, ale kde víťazí jednoznačne argument sily. Pod tým mám na mysli nielen vašu 83-ku, jasná sila, to je jasný argument, zrozumiteľný, uchopiteľný, pochopiteľný pre každého z nás, ale pod argumentom sily mám na mysli práve to, čo tu predvádzajú už nielen tí starí ideológovia socialistického SMER-u, ale aj tí novo zrodení, ako ten kolega sediaci úplne hore vpravo, pán kolega Blaha. A ja som presvedčený o tom, že on bude raz naozaj príťažou aj na pleciach samotného premiéra Roberta Fica, pretože on nie je sociálny demokrat, ale on je ultraľavičiar.

    A ešte jedna poznámka, iste zdatný marketér alebo marketéri okolo neho, okolo Roberta Fica včera vytiahli tú tabuľku o tom, že ste zhodnotili dôchodky v prvom pilieri o 18 percent. No ja viem, že premiér je právnik, že nie je ekonóm, ale neverím, že nemá ani také elementárne znalosti z ekonómie, aby sám tomu uveril, že štát môže niekedy niečo zhodnotiť. To je čisté arbitrárne rozhodnutie. Je to politické rozhodnutie medziročne, o akú percentuálnu sumu sa budú upravovať dôchodky v prvom pilieri. Môžete to dať na dvojnásobok, vtedy zhodnotenie bude stopercentné. Takže nezavádzajte, prosím vás pekne.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Frešo, s tou predpojatosťou ste na zlej adrese. Hovoríte o tom, že si berieme zlé vzory. No, ak sú pre vás zlé vzory tie, ktoré som minule spomínala, nositeľ Nobelovej ceny, či už Joseph Stiglitz alebo Paul Krugman?! Mimochodom Joseph Stiglitz bol v minulosti viceprezidentom Svetovej banky, o tom určite viete, bol to horlivý zástanca neoliberálnej ekonómie. A, vidíte, je niekde inde. Rovnako som už spomínala prezidenta dallaského ekonomického fóra Klausa Schwaba, ktorý na ostatnom 35. zasadnutí jednoznačne povedal, že ekonomický neoliberalizmus je v troskách. Priznal tento fakt.

    Globálne finančné gorily súčasnú svetovú ekonomiku ženú ku skaze. Riešenie je inde. A to určite nie je v popise práce vami obdivovaných ekonómov. Pán poslanec, nebuďte predpojatý a uznajte, že aj my máme právo na vlastný názor a na vlastné riešenia, ktoré tu predkladáme.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Frešo pekne ukázal na niektoré zásadné rozdiely vo vnímaní sveta toho ľavicového, socialistického, a sveta, ktorý prezentujú, reprezentujú stredopravicoví politici. Socialisti veria, že stačí zákonom určiť výšku dôchodkov, a veď realita sa nejak prispôsobí. Zakrývajú oči pred realitou, ktorá, aká je, a že jedno z najvážnejších ohrození pre Slovensko je práve neudržateľnosť systému, či dôchodkového alebo sociálneho. Na druhej strane, stredopravicoví politici vnímajú realitu, neveria, že ľudia sa majú slepo spoliehať na štát pri dôchodkoch, napríklad aj zoči-voči demografickej kríze. Nespoliehať sa len na štát, keď vidíme už aj teraz štáty, ktoré na dôchodky jednoducho nemajú. Druhý pilier posilňuje individuálnu zodpovednosť ľudí, posilňuje možnosť vyšších dôchodkov v budúcnosti, pretože hrozí, že štát, tento štát na dôchodky jednoducho mať nebude.

    Poslanec Frešo pekne ukázal aj na úskočný krok vlády, kedy ich opatreniami sa paradoxne majú zvýšiť predovšetkým zisky správcovských spoločností, a mnohí ich oponenti z radu jednej strany, vládnucej strany, hovoria o tom ako by sme my zastupovali záujmy dôchodcovských správcovských spoločností. A veď tu vidíme čierne na bielom pri opatreniach, ktoré by boli účinné po schválení tohto zákona. Predsa zisky týchto spoločností majú stúpať. Tak, kto zastupuje záujmy týchto spoločností?

    Myslím si, že nie je zámerom vlády týmto zákonom vylepšiť fungovanie verejných financií. Úspora má byť len zlomkom toho, k čomu je potrebné podľa vládnych predstaviteľov zabezpečiť pre tento alebo budúci rok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si reagovať a doplniť vystúpenie pána kolegu Freša. V úvode hovoril o tom, že to, čo tu prezentuje pán premiér v posledných dňoch, kde porovnáva výkonnosť, respektíve budúce dôchodky z prvého a druhého piliera, je jednoducho nekorektné, neférové a nepoctivé voči ľuďom. Hovoriť v roku 2012 o tom, aké budú dôchodky v roku 2015, jednoducho nie je korektné, pretože nevieme nikto povedať, ako sa za tie tri roky ešte budú veci vyvíjať.

    V prvom rade chcem povedať to, že ak sa niekto odvoláva na sedem zlých rokov v dôchodkovom sporení, na to, že tie výnosy boli nízke, chcem pripomenúť, že situácia sa mení. Mení sa najmä preto, lebo legislatívne zmeny, ktoré sme prijali za vlády Ivety Radičovej, ktoré sa týkali druhého piliera, boli veľmi pozitívne a v týchto dňoch zažívame to, že tie výnosy sú naozaj iné, ako boli po takzvanej Madejovej novele. Stačí si pozrieť webovú stránku Národnej banky Slovenska, príslušnú sekciu, stačí si kliknúť na to, aký je tam vývoj. A zistíte, že napríklad indexový fond istej nemenovanej správcovskej spoločnosti bol za štyri mesiace zhodnotený o 6 percent. To je v prepočte o 18 percent na ročnej báze. Čiže tie výnosy nám narastajú. Na druhej strane, pokiaľ ide o prvý pilier, táto samotná schôdza a zákon, ktorý prejednávame, je dôkazom, jasným dôkazom toho, že nemožno hovoriť o tom, čo bude v prvom pilieri na základe doterajších pravidiel, pretože jednoznačne priemerný osobný mzdový bod sa má znižovať, u nadpriemerne zarábajúcich má sa zhoršovať valori...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Frešo, nejeden by vám aj uveril, že ste si istý svojimi slovami, že ste silný v kramflekoch alebo v krížoch povedzme, ale tí, čo tomu rozumejú, tak určite povedia, že ste nič argumentačne nepovedali, čo sa týka videnia rozdielu medzi ľavicou a pravicou, pretože jednoducho, čo ste povedali, tak bolo to, že k nám patrí Che Guevara, k nám patrí aj Kaddáfi a podobne, ale to nie sú odborné argumenty. A preto ja by som chcela odborne povedať, že jediné, o čo ste sa opierali, o článok zo SME. Neviem, či noviny SME sú noviny SDKÚ alebo hovoria rečou poslancov SDKÚ, ale ja pôjdem odborne.

    V roku 2005, keď sa zaviedol druhý pilier - teda kto vylúpil špajzu - Sociálna poisťovňa okamžite mala deficit 1 mld. 69 tisíc. Ja sa pýtam: kto vylúpil špajzu? Následne ste tam naliali 70 miliárd z SPP, to priznal aj pán Kaník a povedal, že je to deficit, je to vred, ktorý sa snažíme zlepšiť. No, bohužiaľ, ten vred ste nechali vyhnisať a my ho musíme nejakým spôsobom, musíme skonsolidovať tie financie, pretože myslíme na dôchodky nielen budúce, ale aj terajšie. Akonáhle sa tam naliali peniaze, tie peniaze sa rozpustili a v roku 2009, keď už nebolo z čoho, z tejto rezervy, opäť Sociálna poisťovňa, vyskočil deficit 901 mil. eur.

    Tak sa vás teraz pýtam: kto vylúpil akú špajzu? My ideme jednoducho nie, ako to povedal môj kolega, čilský model podľa Pinocheta, ale ideme presne, ako ide Európa. Ešte raz opakujem, Poľská republika - 3,5 % odvodov do druhého piliera, Česká republika - 3 % do druhého piliera, 2 % občania. Tak ja sa pýtam: kto tu aký model zavádza? Ja si myslím, že my zavádzame naozaj ten európsky a vy ten chilský. A skutočne tú špajzu ste v roku 2005, keď takto stúpol deficit poisťovne, že ste predali peniaze do druhého piliera bez rozmyslu, že z večera do rána tu prišlo, návrh na 9 %, vylúpili vy a my to dávame...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Ďakujem, ja by som rád poukázal na zásadnú výhodu priebežného systému v tom zmysle, že dôchodky vyplácané z priebežného systému sú vypočítané na základe mzdovej bázy, ktorá ďaleko lepšie zohľadňuje práve vplyv inflácie na znehodnocovanie dôchodkov, na rozdiel od druhého dôchodkového piliera, ktorý, kde sa úspory zhodnocujú na finančných a kapitálových trhoch, tak ako som aj včera povedal. Tieto zhodnotenia sú dnes s veľkým otáznikom a s veľkým rizikom. S tým, že rád by som poukázal aj na skutočnosť, že dôchodkové správcovské spoločnosti pri tvorbe svojho portfólia počítali s výnosmi na akciových trhoch 6 až 9 % ročne, čo dnes určite už nie je realita. Takže aj v tomto zmysle je výhoda vyplácaných dôchodkov z prvého priebežného systému určite lepšia.

    Ešte jedna poznámka k tomu, že prečo si myslím, že nebola vôbec zvládnutá dôchodková reforma, teda zavedenie druhého dôchodkového piliera. Je to v tom, že absolútne ste nezvládli deficit, ktorý sa začal vytvárať v Sociálnej poisťovni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, milí kolegovia, milé dámy, dovoľte mi, aby aj ja som zareagoval na predrečníka, ak je pravdou, že správa Medzinárodného menového fondu hovorí o tom, že deficit štátneho rozpočtu je 4,4 % deficitu

  • Plánovaný deficit bol na tento rok 4,6 percent. To je správa zo 17. júla 2012.

  • , tak potom naozaj zákon o sociálnom poistení bolo by vhodné, aby bol doplnený o analýzu Národnej banky Slovenska tak, ako to pán kolega Frešo tuná navrhoval. Naozaj, myslím si, že netreba sa unáhliť pri tak závažnom zákone, ako je zákon o sociálnom poistení. A aby potom neskôr nevznikali z toho veľké problémy. Prvý pilier, ako sa ukazuje z dlhodobého hľadiska, zdá sa naozaj, že je neudržateľný. Ročne takmer miliarda, ktorá chýba v prvom pilieri, naozaj nie je udržateľná.

    Druhý pilier napádať preto, že ľudia sa rozhodli správať zodpovedne a sporia si na svoje budúce dôchodky, považujem tiež za nie veľmi serióznu vec. V každej domácnosti a rovnako aj v štátnom rozpočte, keď chýbajú peniaze, tak vec nevyriešime tak, že budeme si požičiavať a brať odniekiaľ. A donekonečna to nejde, pretože ten dlh bude treba splatiť. Aj v tejto chvíli treba sa správať zodpovednejšie a viac šetriť, ako viac míňať.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, všetci tí, ktorí ste sa prihlásili s faktickými na moje vystúpenie, vám chcem veľmi pekne poďakovať za konštruktívny prístup, ba dokonca, až na niektoré výnimky, za hlboké pochopenie toho, prečo som hovoril aj o tých ideologických dôvodov.

    Nebolo mojím účelom vás nejako zosmiešniť, zhodiť alebo niečo podobné. Bolo jednoducho, to je istý druh pátrania, prečo popierame ekonomickú a matematickú realitu. Ja by som chcel poukázať na niečo, čo v tom vystúpení som považoval za úplne najdôležitejšie. Lebo túto debatu môžeme viesť ďalej aj pri nejakom ústavnom zákone alebo pri iných prípadoch, a to je, že ten zákon by sa mal vrátiť naspäť vláde, aby sa k nemu vyjadrila fiškálna rada. Je to orgán, ktorý sme zriadili práve na takéto prípady, kedy páni ministri alebo vláda alebo páni poslanci majú pochybnosti o tom, aký dopad na verejný dlh a na stabilitu verejných financií bude to-ktoré opatrenie mať. Tento zákon vôbec nemá takéto vyjadrenie.

    A chcel by som poprosiť znova, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podporte môj procedurálny návrh, aby sme vrátili tento zákon na prepracovanie, aby sme si vypýtali stanovisko Národnej banky Slovenska aj fiškálnej rady, aby sme sa vedeli zodpovedne rozhodnúť o dôchodkoch nielen tých, ktorí sú dnes v dôchodkovom veku, ale aj o dôchodkov všetkých, ktorí dnes pracujú, a koniec koncov aj dôchodkoch našich detí. Je to naša zodpovednosť. Nikto to z nás nesníme. Neexistuje žiadna politická centrála a dokonca ani ideologická príručka, ktorá z vás túto zodpovednosť zoberie. Budeme o tom hlasovať a poprosím vás o podporu. Dajme odborníkom šancu vyjadriť sa k tomuto zákonu. Doteraz tú šancu nemali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne teraz. Jedenásty pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa. Ukážte mi to. Trinásť, posledný je pán poslanec Muňko. Pán poslanec Petrák, Hraško, Osuský, Pollák, Štefanec, Kaník, Jurinová, Matovič, Poliačik, Mihál, Frešo, Kuffa, pán poslanec Muňko.

    Prepáčte?

  • Hlas poslankyne.

  • Ešte dajte pani poslankyňu Mezenskú na... Dobre. Kto je tam prvý? Ešte raz mi to ukážte, technici.

    Pán poslanec Petrák do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • 76.

    Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil v rozprave, aby sme to trošku premiesili aj inými názormi. Zobral som si relatívne dostatok podkladov, aby som sa mohol aj obsažne, aj kvalifikovane vyjadriť. Mi to tak pripadá, že v zásade by som asi mohol zabojovať aj o lídra pravice, lebo mám dojem, že kto dlhšie vydrží pri mikrofóne, ten sa stane lídrom pravice. Takže môžeme to vyskúšať.

    Ak dovolíte, prejdem ale k veci, lebo myslím si, že tieto politické prekáračky sú absolútne zbytočné, a môžeme hovoriť aj o niektorých faktoch. Zaujalo ma predchádzajúce vystúpenie pána kolegu Freša, ktorý tu veľmi hovoril o udržateľnosti systému, o tom, ako bol dobre nastavený, ako to všetko funguje. Tak ja by som chcel nadviazať na tieto slová a chcel by som si položiť rečnícku otázku: A prečo by sme týmto slovám mali veriť, takisto ako slovám reformátora pána Kaníka, ktorý túto reformu zavádzal v roku 2004?

    Ja vám prečítam niečo z dôvodovej správy. "Zavedenie kapitalizačného piliera spôsobí v prvých dvoch rokoch po zavedení reformy (2005, 2006) len mierny deficit Sociálnej poisťovne. Jej hospodárenie však bude v ďalšom období vyrovnané a do deficitného hospodárenia sa opäť dostane až okolo roku 2015. Na zastavenie vytvárania ďalších deficitov Sociálnej poisťovne v dlhšom časovom období bude potrebná parametrická zmena priebežne financovaného systému."

    Pán Kaník, sme v roku 2015, kedy začína Sociálna poisťovňa vytvárať nejaký mierny deficit, s ktorým nie je problém sa vysporiadať?! Ako ste nastavovali dôchodkovú reformu, keď už v roku 2009 - 10 bol vážny deficit Sociálnej poisťovne niekoľko, niekoľko miliárd slovenských korún?

  • Výkrik z pléna.

  • Nie, pán Kaník, otázka nestojí, že ktorá vláda vládla? Otázka stojí, ako nastavil ten geniálny reformátor reformu dôchodkového systému tak, že už skončila výnosnosť tohto systému po dvoch alebo troch rokoch jeho fungovania. Chcem povedať týmto jedno jediné - bol to nekompetentný zásah do dôchodkového systému. Ten nekompetentný zásah robili nekompetentní ľudia. Na ich čele ste stáli vy. A ak ste to takto zbabrali v roku 2004, aký dôvod máme veriť, že tie tvrdenia, ktoré tu dnes predvádzate a prezentujete, že budú o niečo lepšie, ako tento váš chabý pokus v roku 2004?! Absolútne žiaden. Ste nedôveryhodná osoba a nemáte čo poúčať o tom, ako má vyzerať dôchodkový systém v ďalšom období.

    Viete, po vojne sa možno každý chce stať generálom a nejakým spôsobom sa veci javia, že sú jednoduchšie ako vtedy, keď to zavádza. A ja som ochotný prijať aj túto tézu. Ja som si preto vytiahol niektoré údaje z toho obdobia, keď ste vy stáli pred rozhodnutím, ako zaviesť druhý dôchodkový pilier, a rozmýšľal som nad tým, akým, spôsobom by som postupoval ja. Ja vám ukážem graf z tohto obdobia, ktorý spracovali tí, ktorí vám pripravovali podklady pre dôchodkovú reformu. To bol pán Melicherčík z Matematicko-fyzikálnej fakulty, z odboru, myslím, že ekonomických modelov, ktorý jasne ukázal: táto červená čiara je to, čo ste zaviedli vy, a ukazuje to, že celý systém je deficitný od jeho začiatku. Všetko, čo je pod touto čiernou čiarou, je deficitné. Ak by ste napríklad v tom čase uvažovali, a vy ste aj uvažovali o inom percentuálnom rozdelení ako 9:9, napríklad 14:6. To je táto čierna čiara, ktorá je hore, a hovorí, že minimálne do roku 2016, -15, -16, by len pri tomto inom rozdelení bol ten systém, by bol ten systém plusový.

  • Výkrik z pléna.

  • Dobre, ak sa ma pýtate, čo potom? Tak ja vám poviem tvrdenia tých, ktorí spracovávali celý tento systém, a hovoria, že systém bude výnosný až po roku 2044. Vy ste vizionár, vy ste vizionár. Alebo bude udržateľný po roku 2044. Vy ste možno vizionár, ale problém je ten, že do diaľky sa dokáže pozerať každý, ale s tým, že ak máte robiť reálne kroky, ktoré v danej chvíli hovoria o výnosnosti a efektívnosti nejakého systému, tak na to treba mať aj nejaké vedomostí a nielen vízie a opíjať rožkom ľudí, ktorých namotávate na ich skvelú budúcnosť.

    Ja vám ukážem napríklad iné možnosti, o ktorých ste vy uvažovali v tom období . A trebárs zmena indexácie na dôchodcovskú valorizáciu, alebo posun odchodu veku do dôchodku. Ak by ste napríklad boli v tom období realizovali tieto zásahy, tak ten systém, ten systém by bol v plusových číslach zhruba do roku 2030. Pán Kaník, toto, čo by sa bolo naakumulovalo, to je tá plocha nad touto čiernou čiarou, by bola udržateľná ďaleko, ďaleko do budúcnosti. Jediná motivácia, ktorú ste v tom období mali a ktorú máte aj teraz, vôbec vám nejde o nejakú udržateľnosť verejných financií, ide vám a vždy vám išlo len o zisky dôchodcovských správcovských spoločností. A to bola jediná vaša motivácia. Preto, prosím, nehovorte o žiadnom, o žiadnej udržateľnosti verejných financií, lebo toto z vašich úst je absolútna lož. Tieto fakty, ktoré sú grafmi, ktoré spracovali vaši poradcovia, ktorí vám pripravovali matematické analýzy namodelovania dôchodkových systémov do budúcnosti, o tom jednoznačne hovoria.

    Mohli by sme hovoriť o mnohých ďalších, o mnohých ďalších ukazovateľoch, ale ja si, ja už poviem len niekoľko drobností. Zaznelo tu niekoľkokrát v rozprave, Ficova vláda zdeformovala geniálny dôchodkový systém, ktorý nastavil reformátor Kaník.

    Skúsme sa pozrieť, skúsme sa pozrieť na fakty. Vy ste vládli do roku 2006. Je to zákon č. 461 z roku 2003. Do ukončenia vášho vládnutia ste tento zákon novelizovali vy, vaša vláda, osemnásťkrát. Vtedy sa tomu hovorilo metóda pokusov a omylov. Áno, ak niekto za dva roky geniálny systém, ktorý je vizionársky postavený na najbližších sto rokov, potrebuje novelizovať osemnásťkrát, to je fakt ako výkon hodný úcty. Celkovo ten zákon bol novelizovaný od jeho vzniku štyridsaťšesťkrát. Gratulujem, bolo to dobre nastavené.

    Ak postavíte druhú otázku, že Ficova vláda zmenšila výnosnosť dôchodkových fondov. Ja si dovolím citovať, reálna výnosnosť, to znamená výnosnosť po odpočítaní inflácie, rok 2005, vláda Mikuláša Dzurindu za vášho spolupôsobenia, reálna výnosnosť 0,69 percenta. Rok 2006, kde ste pol roka vládli ešte vy, 0,07 percenta. Rok 2007 0,91 percenta. Rok 2008 a ďalej, keďže tam už sa prejavuje vplyv Ficovej vlády a vplyv predovšetkým krízy, nebudem hovoriť. Hovorím len o veciach, ktoré sú nespochybniteľné. Celková reálna výnosnosť dôchodkových fondov za tri roky 1,67 percenta. Ak by ste normálnemu človeku, ktorý si dáva peniaze do banky, povedali, že dostane úrok 1,67 percenta a nech tam vloží celoživotné úspory, tak vám povie, že ste blázon a že toto určite neurobí. Toto je výnosnosť dôchodkových fondov nie za rok, za tri roky - 1,67 percenta.

    Aké sú predpoklady pre to, aby dôchodok z druhého piliera bol prínosom? To, že budú prostriedky v dôchodkových fondov reálne zhodnocované výrazne vyššie, ako je miera inflácie. Opakujem, budú reálne zhodnocované výrazne vyššie, ako je miera inflácie. Reálne zhodnocovanie 1,67 percenta vám nedáva predpoklady ani na slušný pohreb, nieto na slušné prežitie. Taká je realita. A či je chcete akceptovať, alebo nie, je mi to jedno.

    Otázka, ktorú ste postavili, priebežný systém a fondový systém. Kolegyňa tu už hovorila mená rôznych významných profesorov ekonómie. Ja si dovolím citát profesora Stiglitza: "Z makroekonomického pohľadu je voľba medzi priebežným a fondovým financovaním druhoradá. Ide o mýty vyvolané záujmovými skupinami." Pán Kaník, zopakujem, aby ste to počuli nie z mojich úst priamo, ako moju myšlienku, ale myšlienku nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu pána profesora Stiglitza: "Ide o mýty vyvolané záujmovými skupinami." Toto je to, čo predstavujete vy, toto je to, čo predstavuje strana SDKÚ a pravica dnes.

    Budem pokračovať v citáte ďalej: "Tvorenie prostriedkov v súkromných fondoch môže byť iba presunom z jedných účtov na iné, z verejných na súkromné, pričom ale celkové úspory nemôžu vzrásť. Podstata krízy dôchodkového systému je v tom, že potrebujeme do dôchodkového systému dostávať stále viac a viac peňazí, alebo sú tu aj iné nástroje, že naviazať napríklad dobu odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia a podobné záležitosti."

    Čiže nie je riešením to, čo hovoríte vy, riešenia sú niekde úplne, úplne inde.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, máte dlhšie vystúpenie? Chcete dokončiť ?

  • Je súhlas, aby dokončil pán poslanec? Ďakujem pekne.

  • Ak hovoríme o tom, že je niečo neudržateľné, jednoducho to treba zmeniť. Ak voláte po tom, že poďme hovoriť o reálnych riešeniach, hovorme. Reálne riešenia predložilo ministerstvo financií na stôl, bavme sa o nich. Ak bol z úst premiéra prísľub, že sme pripravení diskutovať o akýchkoľvek reálnych riešeniach, tak diskutujme, lebo dôchodková reforma je dlhšie časové obdobie. Ale prestaňte s týmto obyčajným jednoduchým politizovaním. Vážení páni, dámy z pravice, dohodnite sa, kto sa stane lídrom pravice, nám je to úplne jedno, len netraumatizujte spoločnosť týmito nezmyselnými hádkami. Netraumatizujte to tým, že sa tu budete prekárať, že ten, kto dlhšie vydrží pri mikrofóne a neodpadne, ten sa stane lídrom pravice, lebo toto nikam nevedie a nikoho to v tejto republike ani nezaujíma.

    Ďakujem.

  • 81.

    Faktické poznámky, pán poslanec Kaník, Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Je 12.01 hod., budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Dobrú chuť.

    (Prerušenie rokovania o 12.02 hodine)

  • Vážené panie poslankyne, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní štvrtého dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 141).

    Pán minister práce je nahradený. A máme tu dvoch pánov ministrov, takže vítame. Zaujali svoje miesto, teda jeden zaujal svoje miesto. Pán spravodajca je na svojom mieste. Tak budeme pokračovať faktickými otázkami, faktickými poznámkami na pána poslanca Petráka.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník. Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Pán poslanec Petrák už tu nie je, čo je veľká škoda. No bolo to veľmi zaujímavé, keď vytiahne grafy. Len pán poslanec Petrák, by bolo dobré, keby sa naučil z nich aj čítať. Pretože nestačí si pozrieť v tom grafe prvé dva, tri, štyri roky, ale vidieť ho v celosti. Pretože práve tie grafy dokazujú, že všetky tieto zmeny a dôchodková reforma zlepšovala výhľad verejných financií, významne znižovala výdavky verejných financií, celého dôchodkového systému a naopak. Dá sa to overiť na takých živých modeloch, ktoré som už spomínal vo svojom vystúpení. Nájdete na internete, napríklad na stránke INEKA.

    A druhá veľmi zaujímavá časť bola, že tu vyčítal, že sme nešli do významného zvyšovania dôchodkového veku, že sme nešli vtedy do valorizácie cez infláciu napríklad, takže sociálna strana, sociálne orientovaná socialistická strana SMER hovorí, že správne by bolo významne zvýšiť dôchodkový vek už v roku 2004 a valorizovať prostredníctvom inflácie, čo by znamenalo podstatne menšie zvyšovanie dôchodkov, a pravicová strana presadila sociálnejšie riešenie. Paradoxné, že vy ste nás a stále nás označujete za tých, ktorí sociálne cítenie nemajú. Tak ja len pripomeniem, že vďaka tomuto modelu, ktorý mal naozaj sociálne motivácie, aby sa pomohlo ľuďom, ktorí už sú v dôchodku, sa zvýšili dôchodky od roku 2005 o 46 percent. Vďaka tej reforme, ktorú som presadil ja. Pánovi Petrákovi sa nepáči, že bola taká dobrá, že by mala byť omnoho tvrdšia k ľuďom. Tak toto SMER...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    S ďalšou faktickou pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne. Ja sa svojej faktickej poznámky zriekam a vyjadrím sa vo svojej, vo svojom príspevku v rozprave komplexnejšie.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kaník, to, čo ste hovorili, ani sám tomu neveríte, lebo dobre viete, že pokiaľ ide o zvyšovanie dôchodkov, ktoré sú z prvého piliera, a to doteraz stále je, vôbec nezávisí od toho, či je zavedený, alebo nie je zavedený druhý pilier. A závisí to predovšetkým od toho, keďže výška dôchodku je závislá od priemernej mzdy na Slovensku, od toho, ako sa vyvíja aj priemerná mzda na Slovensku. Čiže tu nemôžete veriť sám tomu.

    A pokiaľ sa oháňate tým, že toto je dobré sociálne riešenie, že toto je dobré sociálne riešenie, s ktorým ste vy prišli, tak to nemôžete myslieť vážne. Pozrite si v googlei, ktorého ministra volali sociálnym netvorom.

  • Ďalší prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Hraško.

    Nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán minister, ktorý počúva vedľa, milé kolegyne, milí kolegovia, ja tuná nebudem dlho. Mám len dve také, myslím si, že dôležité veci, o ktorých by som chcel trošku porozprávať. Jedna sa týka, alebo teda obidve sa týkajú odvodov, teda zvýšených odvodov pre niektoré kategórie ľudí. V prvom rade sa budem venovať odvodom pre dohodárov, teda v podstate budem sa venovať hlavne tejto oblasti. Odvody sa majú po novom týkať vlastne všetkých dohodárov, ktorí pracujú u nás na dohody. Myslím si, že nie je to správne riešenie, pretože na dohody pracujú aj tí, ktorí majú riadne zamestnanie, ale popritom ešte robia iné činností. No a do tých iných činností ja radím komplet celý tretí sektor, to znamená, že všetky mimovládne organizácie, občianske združenia. Odvody totižto nie sú v rámci grantových systémoch, z ktorých môžu získavať financie na prácu, spracovanie, napĺňanie projektov, občianskych, bežných občianskych združení, nie sú oprávneným výdajom v týchto projektoch.

    A v podstate, keď sa zamyslíme nad príjmom občianskych združení, tak môžu získavať príjmy z dvoch percent, prípadne z nejakých darov, ktoré, žiaľ, ale pri tých bežných občianskych združeniach nie sú veľké, dokonca by som povedal, že niekedy sú až žiadne. No a z tejto činnosti potom majú vykonávať napĺňanie svojich cieľov. V prípade, že si zamestnajú niekoho na dohodu, na napĺňanie v rámci nejakého projektu, ktorý momentálne spracúvajú, tak vždy je na to vyčlenená nejaká čiastka a tými dohodami sa to dalo riešiť. To znamená, že dostali nejakú odmenu a tým pádom projekt mohol fungovať. Ak však zaradíme odvody do dohôd, to znamená, že túto položku nie je jednak možné odpočítať, teda do toho projektu nie je zahrnutá. Čiže tam občianske združenia budú musieť vynakladať viacej prostriedkov. Teda buď vynakladať viacej prostriedkov na napĺňanie týchto cieľov a projektovej činnosti, alebo budú musieť dať nižšiu odmenu tým ľuďom, ktorí pre nich teda tieto veci spracovať budú. Obávam sa teda toho, že to nepovedie pozitívnym smerom a pre rozvoj občianskej spoločnosti, je, si myslím, dôležité mať dobre fungujúci tretí sektor.

    Takže z tohto pohľadu by som bol rád, keby sa prijal úzus, alebo teda pozmeňovací návrh, aby dohodári, ktorí vlastne pracujú pre mimovládne organizácie alebo teda tretí sektor, boli vyňatí z tohto.

    Ďalej si myslím, že tu je ohrozená skupina študentov, pretože môže nastať jeden konflikt. Škoda, že tu nesedí pani kolegyňa Vaľová, ale možnože pán minister mi to bude vedieť potom vysvetliť. Ja mám otázku. V prípade, že budú študenti odvádzať odvody z dohôd o vykonaní práce, zaradia sa do riadneho sociálneho systému. To znamená, že od toho času sa im začne počítať ich osobný mzdový bod. A v tomto prípade vidím vlastne ohrozenie, pretože, teda ohrozenie tohto osobného mzdového bodu študentov, pretože oni, pokiaľ budú mať nízke príjmy a budú ich mať pravidelné, tak im to vlastne znižuje alebo teda dáva na veľmi nízku úroveň osobný mzdový bod a tým pádom sa im započítava strašne nízka čiastka do dôchodku. Ono počíta sa s tým, že vysokoškolsky vzdelaný študent bude mať nadpriemerné príjmy, pokiaľ skončí vysokú školu a nastúpi do zamestnania. Ako vieme, strašne veľa študentov, ktorí skončia vysokú školu, končí na úradoch práce a nevie si nájsť zamestnanie. To je prvá kategória. A druhá kategória sú tí, ktorí si nájdu zamestnanie aspoň také, aby čiastočne pokryli potreby, ktoré majú pri naštartovaní sa, vstupe do života. To znamená, že berú prácu, ktorá je pod úrovňou priemernej mzdy. To znamená, že nemajú zase nadpriemerné príjmy na to, aby si tento osobný mzdový bod zdvihli na vyššiu úroveň. To znamená, že tuná skutočne vidíme ohrozenie aj tejto skupiny.

    A potom je malá vlastne skupina ľudí, ktorí sa skutočne s vysokoškolským vzdelaním zamestnajú tak dobre, že majú príjmy na takej úrovni, ktoré im dokážu zdvihnúť tú hodnotu osobného mzdového bodu na takú úroveň, aby im z toho plynul reálny slušný dôchodok v budúcnosti.

    Takže myslím si, že aj študentov by sme mohli vlastne z tejto kategórie vylúčiť, ktorí by teda platili, a to teda neplatí len na študentov počas, ja neviem, napríklad strednej školy, ktorí dovŕšia alebo skončia strednú školu, pretože tam to nemusí byť ohraničené vekom, lebo niektorí končia v osemnástich a niektorí v devätnástich. Ja by som to zohľadnil aj na študentov vysokých škôl, pretože vlastne aj toto je tá najhoršia kategória. Povedzme, že štúdium na vysokej škole trvá šesť rokov, takže oni za šesť rokov si, žiaľ, nadbehnú taký, takú nízku hladinu osobného mzdového bodu, že im to môže uškodiť.

    Takže bol by som rád, keby sa tieto dve veci zapracovali v druhom čítaní ako pozmeňovacie návrhy. My niečo máme prichystané, takže budeme radi, ak to potom odsúhlasíte. Skúste sa nad tým zamyslieť, budem veľmi rád.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Mihál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi kolegovi Hraškovi za jeho príspevok, ktorým sa snaží riešiť, pozitívnym spôsobom riešiť oproti vládnemu návrhu situáciu tých, ktorí na zmeny doplatia možno najviac. Tá najcitlivejšia skupina, ktorú zmeny zasiahnu, sú určite dohodári, študenti, dôchodcovia. Určite podporím pozmeňovací návrh, ktorý pán kolega avizuje. Ja už som tak isto avizoval, že chcem, pokiaľ ide o dohody, povedať, predniesť niekoľko pozmeňovacích návrhov. Veď k tomu sa dostaneme.

    A myslím si, že vláda by napriek skrátenému legislatívnemu konaniu, a znova apelujem aj na kolegov poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia, napriek krátkosti času, ktorú máme na túto diskusiu, aby sme využili, zodpovedne využili tých pár posledných hodín pred prijatím zákona v druhom, v treťom čítaní a skutočne citlivo, citlivo zvážili, čo zavedenie odvodov z dohôd bude znamenať. Citlivo voči týmto ľuďom, citlivo voči celej ekonomike Slovenska ako celku, pretože okrem tých dopadov, ktoré to môže mať na týchto občanov, študentov, dôchodcov najmä, okrem dopadov na neziskové organizácie, napríklad na školy, na centrá voľného času a tak ďalej, tieto dopady budú mať určite nepochybne aj dopady na zamestnávateľov na tom tvrdom trhu práce a môžu znamenať zánik aj tých jednoduchých pracovných miest na dohody a rozmach šedej ekonomiky, čo asi nikto z nás nechce.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Hraško, chcete reagovať? Ďakujem.

    Ďalší prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Peter Osuský.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, ctená a i obsadením vzácna snemovňa, na úvod si dovolím predniesť návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku o tom, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

    A teraz k veci samej. Tento zákon už prejednávame niekoľko dní. Nemá zmysel rekriminovať dôvod toho trojdňového tréningu a nemá zmysel viesť debaty, či tu zabíjame, alebo nezabíjame čas, lebo každá strana má na to svoj názor. Je iste historickou výnimkou dejín parlamentarizmu na Slovensku, že parlament zasadá cez prázdniny, a pripusťme, že je našou povinnosťou byť tu a plniť si svoje povinnosti poslancov. Je zrejmé, že každá strana v tomto spore o meritum má svoj názor a opiera sa pevne presvedčená o vôľu svojich voličov. Nie je vonkoncom mojou úlohou skúmať, aká je vôľa voličov SMER-u vo vzťahu k tomuto zákonu a k jeho dopadom na ich budúcu existenciu. Môžem ale s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote povedať, že voliči, ktorí poslali do parlamentu klub SaS a medzi jeho členmi i mňa, sú rozhodne na pozíciách, ktoré bránime, respektíve som presvedčený, že zastupujeme ich vôľu, a to nielen v oblasti druhého piliera, ale i v oblasti ďalších noviniek, ktoré tento zákon ponúka.

    Ak sa ale vrátim predsa na úvod k druhému pilieru. V tieto dni, ktoré my tu za pomerne malého záujmu médií i za malého záujmu našich kolegov, trávime, chodievam cez obednú prestávku občas niečo vybaviť, alebo niečo zúradovať. A v rámci toho sa rozprávam s ľuďmi, z ktorých rodného listu, keď sa na nich pozerám, evidentne vyplýva, že sa ich vec týka. A pýtam sa ich, či vedia kvôli čomu a o čom už pár dní zasadá parlament, a zbieram teda reakcie: tie, i tie. Niekedy mi, prekvapivo v banke, kde mám účet, traja mladí ľudia, očividne vysokoškolsky vzdelaní, nie hlúpi, s prekvapením povedia, že vôbec nevedia, že sa také niečo deje. Nemyslím si, že ich to ospravedlňuje, to skôr je ich chyba, ale nepochybne je to i výsledok toho, kedy a za akého, by som povedal, tichého nezáujmu dovolenkujúcej a olympionikom sa venujúcej populácie toto prerokúvanie prebieha. To, že, a už to opakujem štvrtýkrát, táto vesta bola zapísaná od prvého gombíka zle, nám dáva dokonca celkom neoddiskutovateľné právo na obštrukciu. Pretože, ako ukázalo hlasovanie dnes ráno, opozícia, a hovorím teraz za seba, nie je slepá a nie je nenávistná ku všetkému, čo vláda prinesie. Dnešné manifestačné ústavné hlasovanie o exekučnom zákone je dokladom toho, že hádam nikto tu nemôže byť obvinený z čistého fanatizmu. Nie sme fanatici a tak ako sme hlasovali, i ja osobne, za rozumné veci, už to uvádzam opakovane, príklad malých energetických zdrojov kolegu Vážneho, tak sme pripravení hlasovať za čokoľvek rozumné, respektíve korektne diskutovať i o veciach, ktoré boli korektné podané. Ale história podávania tohto zákona ako takého, história jeho verejného pripomienkovania, história jeho zverejnenia na príslušnej stránke, ktoré neexistuje, pretože nebolo, nám nepochybne dáva právo na akékoľvek kazenie dovolenky komukoľvek, vrátane seba samých. Takže to je dôvod, pre ktorý tu stojím, a povedané slovami Martina Luthera, "inak nemôžem".

    Keď sme dnes počuli výklady o tom, aké sú ideologické pohľady na vec, ja hovorím, dobrá vec nemôže vzniknúť zo zlej veci. Slovenskú verejnosť pred časom čerili názory na blahobyt za Slovenského štátu. Hej, ten blahobyt bol založený na "vyobčanení" - zbavení občianskych práv desiatok tisícov ľudí, ktorí potom boli následne splynovaní a následne sa dal deliť ich majetok. To, ako sa delil, kto ho dostal, ako s ním naložil, je dlhá téma. Pri minulom vystúpení som spomínal osud mojich jedného i druhého starého otca. Tí si tiež, ako sa to sluší na verejného notára a profesora teológie a filozofie, v pevnej viere v bežný fungujúci beh vecí ukladali peniaze do penzijného poistenia. Prvého júna 1953 bolo po všetkom, ich celoživotné penzijné úspory boli ukradnuté. Samozrejme, i to pomohlo režimu, ktorý túto krádež urobil, aby vylepšil svoju ekonomickú bilanciu. Len to bolo vylepšenie založené na krádeži. Tí, ktorí sa búrili, tí, ktorí pestovali "podzemnú činnosť" alebo rozhadzovali letáky, končili, ako som už dnes hovoril, v Jáchymove a ich detí v PTP, pretože im robotnícka trieda nemohla zveriť zbraň na obranu bašty socializmu.

    Dnes, chvalabohu, cyklon B nehrozí. Dnes dokonca nehrozí ani PTP, dokonca sme zrušili i základnú prezenčnú službu. Ale, ako povedal kolega Blaha, trefne, jemne a salónne, dnes by mohla hroziť maximálne tak panvica po hlave. No panvica po hlave fyzicky hádam nehrozí tiež, ale dnešný štyridsiatnik, ktorý si zabezpečuje svoj dôchodok, okrem iného i druhým pilierom, už presne vie, koľkože pracujúcich a dane odvádzajúcich občanov sa bude o dvadsaťpäť, ak mu to predĺžime, možno o tridsať rokov, povedzme starať o jeho dôchodok. To číslo je dané a je tak nemenné, ako máločo iné, je dané matrikou. Nikto už spätne "nevydodá" nových pracujúcich, ktorí doplnia rednúce rady živiteľov a pomôžu mohutnejším radám živených.

    Ak sme tu hovorili o rôznych hriechoch a prehreškoch pravice či ľavice na poli dôchodkového zabezpečenia, existuje jeden faktor, ktorý, môžem to tak povedať, nenesie v sebe pečať žiadnej politickej viny. Ani pravica, ani ľavica v zásade neovplyvňuje demografiu.

    Demografia je jednoducho tu a tváriť sa, že to nejako vyriešime, je tváriť sa, že urobíme perpetuum mobile, alebo kvadratúru kruhu. V tom je predovšetkým pravdivosť výroku, ktorý tu bol dnes spochybňovaný, že viera v prvý pilier pre dnešných štyridsiatnikov, s ktorými hovorím, je viera v čistú pyramídovú hru. A to hovorím bez urážky kohokoľvek, kto na to prisahá a je o tom možno presvedčený, pretože on až na tú svoju vieru nenesie vinu za to, že to tak nie je. Jednoducho to tak nie je, či to veríme, alebo neveríme. Tak ako môžeme veriť, alebo nemusíme , v Aštara a v medzihviezdne bytostí .

    Ale viera v to, že to nejako vyriešime, je proste tak neúnosná, že sa ani nedá nazvať nejakou politickou vinou. To je blud, na ktorého vyvrátenie sa dnes jednoducho stačí pozrieť na sčítanie občanov alebo do matriky. To, čo tu v tejto rozprave zaznelo, však tomu dodáva predsa len aj istý prídych angažovanosti v službe zlej veci. Lebo je samozrejmé, že rýchle siahnutie do tej špajze vyrieši dočasne zásobovací problém v menze. Ale zlovestný "vyháňací" výrok kolegu Martvoňa, právnika z Univerzity Komenského, o tom, čo je skutočným cieľom dvojnásobného zvýšenia poplatkov, z ktorého verím, že minister po zrelej úvahe vycúva a bude to k jeho prospechu, aj k prospechu ľudí, je zlovestným signálom. Signálom toho, že ak hovorí kolega Štefanec, zatiaľ len ako o hypotéze, o tom, že nejde len o tých 12-krát 40 mil., ale že ide v konečnom dôsledku o celú špajzu, nielen o jej odteraz mesačné prírastky, tak potom je dôvod, aby sme do toho zaťahovali aj politiku a hovorili o vine, alebo nevine .

    Keď vystupujem z MHD na Obchodnej ulicia pokračujem ďalej pešo domov, tak sa na mňa z budovy bývalého obchodu s mrazenými potravinami (dávno už tam nie je) pozerá šarmantná tvár nášho bývalého parlamentného kolegu Braňa Ondruša a veľkými písmenami ponúka istoty. No ten štyridsiatnik, ktorý má veriť v to, že mu o sedemdesiat rokov najlepšie zo všetkého zabezpečí jeho dôchodok prvý pilier, by musel byť blázon, ak by veril v túto istotu. A pokiaľ ide o peniaze v DSS-kách, už som v minulom vystúpení hovoril, že som vekovo skutočne ťažko podozrievateľný z akékoľvek záujmu na DSS-kách a že nie som z podstaty veci ani živnostník a zrejme ním v živote nebudem, ani dohodár, ale ak tu za niekoho stojím, tak tu stojím za všetkých uvedených.

    A keď sa hovorí, že tie peniaze vyberáme zo štátneho, že ich berieme štátu, tak v tomto bode sa s našou ctenou, a to hovorím bez irónie, kolegyňou, pani exministerkou Tomanovou nedohodneme. Priateľsky sme si to po mojom minulom vystúpení asi 10 minút vyjasňovali, pričom o tom rozhovore môžem povedať, že prebehol v krajne korektnom a priateľskom duchu, u mňa nepochybne s úctou k jej šedinám. A dá sa povedať, trošku parafrázujúc výsledky niekdajších rokovaní v Moskve, kde si obidve delegácie vymenili názory, aj my sme priateľsky rokovali, ale tieto názory sme si nevymenili. Ona si nechala svoj názor a ja som si nechal môj názor, nič to nemenilo na priateľskosti toho rozhovoru. Každopádne tých 5 mld. a ďalšie pribúdajúce desiatky miliónov mesačne, sa priznám, by som chápal, ak by išlo o solídny štát a solídne projekty, ako napríklad možný zdroj financovania dlhodobo návratných a potrebných projektov pre túto krajinu. Miesto v čase krízy neistého zháňania investorov, ktorí by dostavali na Slovensku diaľnice, si myslím, že peniaze dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov mohli poslúžiť tejto krajine i ako zdroj napríklad dokončenia infraštruktúry s tým, že by ich zrejme prosperujúca krajina, v čo hádam veríme všetci, ak sme vlastenci, mohla o dvadsať či tridsať rokov vedieť vrátiť. My sa domnievame, že spôsob vyjedania špajze nie je dobrou cestou. A toto bola len jedna ukážka ako sa tie peniaze, ktoré by pritom nestratili svojho poctivého majiteľa, mohli zároveň využiť v prospech celku.

    Ak sme tu opakovane počuli o Bismarckovom zákone, tak ako lekár s radosťou konštatujem, že sa tých 48 rokov ako priemerný vek dožitia v časoch Bismarckových výrazne zlepšil. To hovorím vždy, keď ľudia hovoria, aké je na Slovensku nanič zdravotníctvo. A opäť ako lekár, hádam aj v mene svojich kolegov, môžem povedať, že tí ľudia, ktorí to hovoria, si zrejme neuvedomujú, že ich otcovia a mamy koncom roku 1989 umierali vo veku o mnoho rokov nižšom, ako umierajú ich potomkovia dnes. To znamená, že to vynikajúce socialistické zdravotníctvo vás poslalo do krematória o sedem, osem, či deväť rokov skôr, ako sadeje dnes. Ale je zaujímavé, že vtedy to bolo výborné zdravotníctvo a dnes je to zdravotníctvo v rozvrate a kolapse. Tak niekde je asi chyba, očividne nie v štatistikách, asi skôr v tej úvahe. Ale ak sa dožitie spojí s tým, že egoistická Európa, blahobytná, tučná a prežratá, a to nielen tučná grécka svadba, ale tento nárokový prístup prežratosti, tučnosti a neochoty obetovať čokoľvek sa rozprestiera od Nordkappu až po Gibraltar, sa vyznačuje tým, že kedysi kresťanské a bohabojné Španielsko má 1,18 dieťaťa na manželský pár, tak je zlena dvoch ľudí. Veľké negatívum v tom - už zmienenom pozitíve, ktorým je vývoj zdravotníckej starostlivosti a dĺžka dožitia, je, že sa stretávajú dve veličiny, ktoré sú tu a ktoré nezmeníme ničím, ani zákonom, ani osemdesiatimi troma hlasmi, ba ani ústavným zákonom, pretože jednoducho budú pôsobiť bez ohľadu na našu vôľu, ideály, úmysly a čokoľvek ďalšie. A tu sa dostávam takmer k záveru svojho vystúpenia.

    V rámci debaty o dôchodkovom zabezpečení sa roky vyťahuje, oprašuje a opäť predkladá veľmi múdra slovenská rozprávka, čítal som ju prvýkrát v Benkom ilustrovanej verzii Dobšinského Prostonárodných povestí, ktoré v detstve čítala asi väčšina tohto parlamentu, a síce rozprávka O troch grošoch. Ja si dovolím urobiť s touto rozprávkou trochu niečo iné, ako je jej zvyčajné prezentovanie, o prvom groši, ktorý vraciame, o druhom groši, ktorý požičiavame, a o tom treťom, s ktorým žijeme. Dovolím si posunúť rozprávku O troch grošoch do polohy rozprávky O troch dôchodkových grošoch. Prvý priebežný pilier vyplácame rodičom, tak to je ten prvý groš. Ten druhý, ten v záujme nášho dôchodku ukladáme do druhého piliera - aby sa to ľahšie zapamätalo, lebo tým myslíme na seba. Ale najdôležitejší v svetle toho, čo som hovoril o demografii a o zdraví ľudu, je ten tretí groš. A ten nedávame nikam inam, ako do svojich detí. Investujeme tu do toho, aby z nich vyrástli slušní, pracovití a pokiaľ možno vzdelaní ľudia produkujúci hodnoty. To je, presne vzaté, možno tá najväčšia istota, akú dnešná mladšia generácia má. Pretože to, že prvý groš - prvý pilier nebude o štyridsať rokov reálny na dôstojné prežitie staroby, je viac než isté, je to isté ako smrť. Ak sa nezmení zázrakom produktivita práce, ak neobjavíme nové sily, ktoré umožnia produkovať hodnoty, tak, že na to bude stačiť bezvýznamný počet ľudí. Ale ak zanecháme takúto science fiction verziu, tak nám ostáva len to, že budeme mať dostatočný počet tých, ktorí nebudú leniví, ktorí nebudú tupí, ktorí nebudú osobnostne degradovaní a ktorí budú tvoriť budúci svet a, presne vzaté, zabezpečovať už nie moju, ale starobu tých mladších z vás.

    A tu by som rád povedal, že pred rokmi sa v Nemecku odohrávala nie celkom pochybná, naopak, dosť seriózne vedená diskusia o priamom príjme rodičov-dôhodcov z odvodov ich dobre vychovaných, vzdelaných, pracujúcich a dane platiacich detí. Pred niekoľkými rokmi túto myšlienku na Slovensku ako prvý prezentoval môj vzácny priateľ, predseda KDS, Vladimír Palko. Vladimír Palko, ako sa hovorí, odišiel "s nepořízenou". Vrhli sa na neho všetci. Vrhli sa neho všetci, ktorí chcú mať zavreté oči pred stavom spoločnosti, pred ochotou spoločnosti urobiť niečo iné, ako starať sa o vlastné brucho výlučne v tejto chvíli, v duchu rímskeho, latinského - Carpe diem! Uži dňa! - ktorá nie je ochotná niečo si odrieknuť a vychovať o jedno či dve deti viac, ktorá vymení dieťa za väčší objem motora, pretože kto by do dnešných čias mohol rodiť deti? No moja prastará matka, meštianka v Liptovskom Mikuláši, porodila môjmu prastarému otcovi deväť detí, sedem sa dožilo dospelého veku, dve zomreli na záškrt a na španielsku chrípku. Ale nikto, a to nielen meštianka v Liptovskom Mikuláši, ale ani chudobná žena na Kysuciach nepovažovala štvrté či piate, či šieste dieťa za prekliatie a za dôvod zníženia životnej úrovne. My teda sme svojmu pohodliu obetovali to, že nevychovávame dostatočný počet pracovitých, schopných, vzdelaných a povedzme si otvorene, hodnoty produkujúcich ľudí. A tento účet nám bude predložený.

    A preto musím povedať, že aj keď teraz nie je miesto na takýto pozmeňovací návrh, ale i ako laik som presvedčený, že v svete, v ktorom je všetko prepojiteľné cez počítače, v ktorom sa dá veľmi jednoducho zistiť, koľko v tomto mesiaci, či kvartáli, či roku, odviedol daňový poplatník s rodným číslom takým a takým a zároveň sa dá zistiť, či žijú a dôchodok poberajú rodičia tohto daňového poplatníka s rodným číslom takým a takým, a ak existuje akýsi možný krok, ktorým politici ovplyvnia neovplyvniteľné, tak, tak ako Husák vytvoril generáciu Husákových detí zvýhodnením toho či onoho, či tamtoho, toto je možnosť, ktorá nejde ani proti prírode, ani proti zdravému rozumu, ale ktorá má podporiť prírodu a zdravý rozum, ktorá má podporiť to, čo by malo byť prirodzenosťou človeka - obetovať sa v prospech svojich detí. A nech je k tomu ako bonus to, že ten človek potom z toho, že vstával k postieľke nie k jednému dieťaťu, ale k štyrom, a že si odriekal tú či onú slasť v prospech toho, aby tie deti mali dosť, že potom bude honorovaný. Nie je na tom nič zlého. Nie je na tom nič nemorálneho, nie je to nijaké kupovanie si demografie. Je to jednoducho prirodzená podpora toho, čo je prirodzené a správne. A je to hlavne odpoveď na to, že viera v spásonosnosť prvého piliera o dvadsať či tridsať rokov je bludom, ktorý by mal byť liečený elektrošokmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému.

    Na jeho vystúpenie reaguje pán poslanec Blaha s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán kolega Osuský, už ani nemám, po pravde, moc chuť na vás reagovať, ale predsa len jedna vec sa tu opakuje dosť často. A je to taký historický bluf, veľká, veľká demagógia, že za Bismarcka priemerný vek dožitia bol štyridsaťosem rokov, a ako ste povedali, odvtedy sa drobátko zvýšil. No ale odvtedy sa drobátko zvýšili aj mzdy, pán kolega, že? Odvtedy sa drobátko zvýšil aj hospodársky rast, pán kolega, že? Odvtedy sa drobátko zvýšila aj produktivita práce, že? Ako toto je čo za demagógiu?! Toto naozaj, keby ste boli na vedeckej pôde, tak sa vám vysmejú, ale dobre.

    Ďalšia vec. Hovorili ste o štyridsiatnikovi, ktorý si nemá ako zarobiť na dôchodok. Ale celá tá vaša argumentácia spela k ospravedlneniu tretieho piliera, to znamená, keď niekto má pocit, že si nenašetrí cez štátny pilier, solidárny, tak sa mohol komerčne pripoistiť. A áno, vyzývajme ľudí k zodpovednosti. Ale povedzte mi, ako rieši ten váš čilský pinochetovský druhý pilier situáciu človeka, štyridsiatnika, povedzme, ktorý je zamestnaný ako lekár, ako sestrička, ako učiteľ, ako murár, ako pekár, a zarába 400 euro?! Však ten človek si nikdy nemôže našetriť! Ako ten druhý pilier rieši tú situáciu? Nijako, pán kolega. Jediní, komu rieši situáciu, sú tí najbohatší ľudia. Áno, tí si našetria aj viacej, ale keď odídu z toho prvého piliera, odrazu nebude na dôchodky práve tých murárov, pekárov a tak ďalej. Čiže tá logika mi tam nesedí.

    Navyše ten demografický vývoj, a to ste povedali správne, tá demografická kríza tu naozaj existuje. Zacitujem z Jana Kellera, českého sociológa: "Tento proces je objektívny, ale býva nadmieru dramatizovaný predovšetkým zo strany reprezentantov poisťovacích koncernov a veľkých bánk, ktorým ide o zníženie podielu štátu na zaistení dôchodkov, aby sa o to väčší priestor otvoril pre nich." Čiže treba chápať aj túto zmienku o demografickej kríze do veľkej miery ako biznis. A otázka je, či ste tomuto biznisu naletel...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Nech sa páči, reakcia na faktickú poznámku. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Pán kolega Blaha, vy sa vyznačujete tým, že veľmi "nerád reagujete", ale urobíte to vždy, proste prekonáte sa a nie je v tom žiaden problém. Keď mne vytýkate protirečenie v tom, ako sa zlepšila medzitým mzda, vek dožitia a všetko ďalšie, tak sa pýtam, prečo celý svet hovorí o demografickej kríze? Prečo Nemci zvýšili vek odchodu do dôchodku? Pretože je to všetko tak zaistené, že to môžeme pustiť z hlavy a vykašlať sa nato?!

    Hovoríte, že si ten 400-eurový nezarobí pri deviatich percentách na vlastný dôchodok. No tak, hergot, nech pán minister Richter vstane, tresne päsťou do stola a povie: Rušíme druhý pilier! Lebo nechať na štyroch percentách ľudí v ilúzii, že si na tom zarobia, ako o tom vy hovoríte, je potom čistý zločin. Čistý, chladne kalkulovaný zločin.

    A to úplne posledné, kolega, hovoríte mne, že by ma na vedeckej pôde vysmiali. Ja som sa zhruba, sem-tam, či ako prorektor a člen Vedeckej rady UK alebo ako aj lekár, pohyboval okrajovo vo vedeckých kruhoch. Musím vám povedať úplne natvrdo, že o vede, ktorú reprezentujete vy, si veľká väčšina skutočných vedcov myslí, že je to pseudoveda. A teraz na mňa nevytiahnite Stieglitza a podobných, lebo je to ako v tom vtipe, ktorý som tu už hovoril a nebudem ho opakovať, ako skúšali Lakatoša, či pozná Marxa, Engelsa a Lenina. Každý pozná svoju bandu. My poznáme Hayeka a poznáme iných, poznáme Friedmanna, takže i tí niektorí boli uznávaní, i tí mali niektorí Nobelove ceny. Ale nie kvôli tomu ich máme radi, ako hovorí odpoveď na známu otázku na Rádiu Jerevan, prečo máme radi Piotra Iľjiča Čajkovského.

    Takže odpoveď, nepózujte tu z pozície "vedy", lebo ešte raz vám hovorím, veda, ktorú predstavujete vy, je, jemne povedané, na vratkých nohách.

  • Nech sa páči, ďalší ústne prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Peter Pollák.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, vážená poloprázdna sieň zákonnosti, tak ako hovorí môj priateľ Janko Mičovský, ktorý, žiaľ, je chorý, a teším sa na jeho návrat.

    Vážená poloprázdna sieň zákonnosti, dovoľte aj mne pár slov povedať k tejto, k tomuto zákonu. Veľa nedostatkov už spomenuli moji kolegovia z opozície, ja sa tiež budem snažiť pomenovať nejaké nedostatky v tomto zákone. Časť z toho, čo som chcel povedať, povedal môj kolega Igor Hraško.

    A ja sa predsa len sústredím na inú cieľovú skupinu, ktorá vypadla v podstate z tejto diskusie, a to sú dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí doteraz mali možnosť pracovať na dohodu. Žiaľ, ľuďom, ktorí sa veľmi ťažko dostávajú na trh práce a ktorí nemajú žiadny kontakt s trhom práce, dnes chceme ten kontakt obmedziť. Dnešná situácia v súvislosti s nezamestnanosťou je katastrofálna, očakávame, že tá nezamestnanosť bude sa navyšovať. A dnes neviem povedať, ako, čo spôsobí kríza v oblasti nezamestnanosti na Slovensku. Súčasná legislatíva umožňovala dlhodobo nezamestnaným mať kontakt s pracovným trhom v rámci nejakých dohôd. Boli tu dohodári, samozrejme, bolo to obmedzené, zákon presne teda prikazoval, že koľko hodín môžu odrobiť a zvýhodnene, samozrejme, nemuseli platiť takéto odvody, ako navrhujete teraz vy. Tento zákon spôsobí to, že títo ľudia sa na trh práce už nedostanú, nebudú mať žiadny kontakt s trhom práce. Chceme urobiť to, aby 48 % z ich príjmu odovzdali štátu? To, čo ste hovorili pred voľbami, že chcete zobrať bohatým a nie chudobným, už neplatí. Budete brať aj chudobným, nielen bohatým. Budete brať aj študentom, dôchodcom, aj nezamestnaným vo forme 48-ch % z ich príjmu cez odvody, ktoré navrhujete. Čiže už to neplatí, to, čo ste hovorili, a je mi to veľmi ľúto. Ja som sa plne stotožnil s tým, že táto vláda bude brať bohatým. Žiaľ, nebudete brať len bohatým, ale aj chudobným.

    Ďakujem za pozornosť. Určite tento návrh teda príde do, ako pozmeňujúci návrh zákona. A verím, že niektorí z vás sa možno spamätajú a začnú plniť svoje sľuby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na jeho vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Pokračujeme ďalej v rozprave. Pán poslanec Štefanec, nie je prítomný. Pán poslanec Kaník, nie je prítomný. Strácajú poradie. Nasledujem ja, ale potrebovala by som nejakého zástupcu, nestrácam poradie, lebo som tu. Pán poslanec Matovič tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Poliačik... Je tu?

    Tak, pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, ja sa nechcem opakovať. Naozaj by som sa opakoval, povedal som to za tieto dva týždne štyrikrát, päťkrát, neviem už ani, nemám tu už ani papiere, sa mi to opakovať nechce. Každopádne, už mi tu pán spravodajca ide našuškávať z toho môjho predošlého vystúpenia, poviem možno teda iba jedinú vec.

    Pred voľbami ste sľúbili, tak ako povedal môj predrečník Peter Pollák, že vaše opatrenia sa dotknú tých najbohatších. Robert Fico po voľbách povedal, že tých 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. A dnes navrhujete zmeny, ktoré sa dotknú pravdepodobne deväť z desiatich ľudí na Slovensku. A teda predpokladám, že nepovažujete 90 % ľudí na Slovensku za tých najbohatších.

    Čiže zmeny, ktoré navrhujete v dohodách, pri študentoch, dôchodcoch, nezamestnaných, ako spomínal Peter, pri obyčajných ľuďoch, ktorí teda nie sú ani študenti, ani dohodári, ani nezamestnaní, ktorí si privyrábali pár korún na dohodu, budú drastické. O 48 % znížite príjem ľuďom mimo študentov a dohodárov, pri študentoch a dôchodcoch, mimo študentov a dôchodcoch, pri študentoch a dôchodcoch o 29 %. To sú dramatické čísla, ktoré práve možno tým najchudobnejším ľuďom zoberiete. a som to tu citoval viackrát, práve v rozpore s tým, čo ste sľubovali pred voľbami, kedy ste sľubovali, že sa budete dotýkať iba tých najbohatších. Idete presadiť pod rúškom leta opatrenie, ktoré dramaticky postihne práve tých najchudobnejších.

    Neviem, či to má zmysel, znova vyzývam poslancov SMER-u, aby sa zobudilo svedomie, aby ste nakoniec ten určený gombíček nestlačili.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Ste ma neprišla zastúpiť, pani podpredsedníčka. Ale teda, pán Poliačik. Nie je prítomný, stráca poradie.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v tomto svojom vystúpení chcem hovoriť o troch témach, alebo tri také bloky bude obsahovať moje vystúpenie.

    Prvá časť, chcem vlastne nadviazať na svoje ostatné vystúpenie, myslím z predvčera z večerných hodín, kedy som už kvôli tej dobe, bolo 19.00 hodín, vlastne nestihol trošku okomentovať zmeny, ktoré navrhuje vláda, pokiaľ ide o druhý dôchodkový pilier, lebo som sa v tom vystúpení venoval v podstate len zmenám v odvodoch v prvom pilieri. Takže k tejto téme sa chcem ešte vrátiť a trošku podrobnejšie ju rozobrať. Druhá časť môjho vystúpenia bude venovaná reakcii na vystúpenie pána ministra Richtera, ktoré sme tu zaznamenali včera predpoludním. A v tretej časti svojho vystúpenia chcem využiť tento priestor a povedať veľmi stručne o štrnástich pozmeňovacích návrhoch, ktoré mám pripravené do druhého čítania. Chcem ich spomenúť v stručnosti preto, pretože máme veľmi málo času na to, aby sme o nich rokovali, čiže aby vám to trošku, v dobrom to teraz myslím, utkvelo v pozornosti pred očakávaným druhým čítaním, ktoré možno bude ešte dnes. Takže aspoň tú hodinku, dve, aby ste mali tú informáciu a mohli o nej uvažovať. Dobre.

    K prvej téme, zmeny v druhom pilieri. Poďme po poriadku. Najzávažnejšia a úplne zásadná zmena, ktorú navrhuje vláda vo vládnom návrhu zákona, je zníženie príspevkov z 9 % na 4 %. To znamená, že sporiteľ si nebude odvádzať doterajších 9 % zo svojej hrubej mzdy, alebo presnejšie povedané, z vymeriavacieho základu na svoj, svoj, zdôrazňujem osobný dôchodkový účet a nebude si teda sporiť vo výške príspevkov 9 % z hrubej mzdy, čo pre lepšiu názornosť pri príjme 1 000 eur hrubého mesačne znamená 90 eur odkladanie na svoj dôchodkový účet - sporenie na starobu, ale bude si sporiť len 4 %, teda pri príjme 1 000 eur to namiesto 90 eur bude len 40 eur mesačne. Ten rozdiel, to znamená tých 5 %, alebo v tom príklade 50 eur, pôjde po novom do rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá týmto spôsobom, respektíve spolu so štátom ako takým, bude riešiť, bude získavať zdroje v priebežnom prvom pilieri na výplatu súčasných dôchodkov.

    Tento vládny návrh je odôvodnený tým, že je potrebná zmena nastavenia v druhom pilieri. Tieto príspevky boli podľa vlády nastavené v minulosti príliš privysoko a treba vidieť podľa vlády reálne, reálne nastavenie a zmysel a vôbec celkovo dôchodkový systém komplexne, a preto by sa tieto príspevky podľa vlády mali znížiť. Je nepochybné aj nespochybniteľné, že ak týmto spôsobom vláda ušetrí približne 500 mil. eur, ktoré inak štát dáva Sociálnej poisťovni na výplatu dôchodkov z prvého piliera, že takto vláda vyrieši pre daný moment a pre danú chvíľu potrebu zdrojov na výplatu dôchodkov v prvom pilieri a tých 500 miliónov môže použiť na iné bohumilé účely. To je nesporné a samozrejme nedá sa to spochybniť.

    Druhá vec je však tá, že z hľadiska dlhodobej budúcnosti, či už dôchodkového systému alebo udržateľnosti dôchodkového systému ako celku, alebo vývoja deficitu verejných financií a štátneho rozpočtu, takéto riešenie je krátkozraké a tomuto štátu, Slovenskej republike, sa z dlhodobého pohľadu nevyplatí, resp. sa odrazí v obrovských problémoch, ktoré budú v budúcnosti. Častokrát tu padajú argumenty z radov koaličných poslancov, respektíve pána ministra, že takéto štedré nastavenie nie je nikde v okolitých krajinách. Je pravdou, že v súčasnosti tých našich 9 % je naozaj najviac, pokiaľ ide o okolité krajiny. Ale môj pohľad ako bývalého ministra, ktorý takisto absolvoval množstvo rokovaní s kolegami na poste ministrov okolitých krajín, je však taký, že ja som si z tých rokovaní odnášal vždy dobrý pocit z toho, ako mi úprimne závideli iní moji kolegovia, počnúc mojím partnerom pánom Drábkom z Českej republiky, pokračujúc poľskou ministerkou a tak ďalej a tak ďalej, ktorí nám závideli, že sme dokázali presadiť v minulosti takéto nastavenie druhého piliera a že sme takto veľmi zásadným spôsobom vyriešili udržateľnosť dôchodkového systému pre súčasnú strednú a najmä mladšiu generáciu. Oni to totiž vo svojom prostredí, vo svojich vládach, vo svojich národných parlamentoch takto dokázať, nedokázali takto presadiť.

    Čiže je mi veľmi ľúto, ak to, čo sme tu nastavili a čo z dlhodobého pohľadu prinesie úžitok budúcim dôchodcom, takto nerozmyslene pod tým krátkodobým záujmom vyriešiť deficit rozpočtu teraz, si takto nastavili systém. Budeme mať obrovské problémy v budúcnosti. Presne tak isto, ako tieto obrovské problémy majú tie tradičné, po slovensky povedané, západné krajiny, ako je Francúzsko, Nemecko a tak ďalej, kde druhý pilier, ak ho vôbec majú zavedený, tak je naozaj veľmi slabý. A dôsledkom potom je to, čo vidíme, že musia zvyšovať dôchodkový vek, respektíve znižovať mieru dôchodkov v tom ich systéme a spôsobuje to obrovské sociálne nepokoje a rozhodne to týmto krajinám nemáme prečo závidieť a rozhodne by sme sa nimi nemali inšpirovať, pretože by sme urobili veľkú chybu.

    Pokiaľ ide o dopady týchto zmien, čiže zníženia sadzby do druhého piliera z 9 na 4 %, veľmi peknú a stručnú analýzu vypracovalo samotné ministerstvo práce v doložke vplyvov, kde keď chceme a otvoríme si to, tento dokument, tak tam nájdeme peknú tabuľku, v ktorej vidíme vlastne individuálne dopady na jednotlivých občanov sporiteľov, čo to pre nich bude znamenať. Čiže ministerstvo práce uvádza, že ak by zostal zachovaný súčasný systém a súčasné nastavenie 9 %, tak napríklad v indexovom fonde by si sporiteľ, ktorý teda začína sporiť, je v mladom veku a čaká ho štyridsať rokov sporenia, štyridsať rokov aktívneho života a má približne priemerný príjem priemerného občana na Slovensku, čiže okolo tých 750 až 800 eur mesačne hrubého, tak by si nasporil za svoju pracovnú kariéru v indexom fonde sumu približne 146 000 eur. Po zmenách, ktoré tu máme na stole a o ktorých podporu sa uchádza vláda, pri nastavení 4 %, len 4 % a pri nahradení indexového fondu novým tzv. negarantovaným dôchodkovým fondom, kde teda je niekoľko rozdielov a zásadných rozdielov, sa predpokladá, že v nominálnom vyjadrení by výška úspor sporiteľa, čiže mladého sporiteľa, 40-ročná pracovná kariéra, priemerný príjem, výška jeho nových úspor by mala byť len 56 000 eur. Čiže 90 000 eur rozdiel. Zdôrazňujem, dámy a páni, že toto číslo som si nevymyslel ja, ani Nový ČAS, toto číslo pochádza z doložky vplyvov a dúfam, že starostlivo ho spočítali príslušní experti na ministerstve práce.

    Aké dopady, aké zníženie na samotnom dôchodku to bude mať pre sporiteľa, to je teraz vedľajšie. Dôležité je, že sporiteľ príde v priemere o 90 000 eur. Samozrejme, ten, ktorý zarába dvakrát toľko, by prišiel o 180 000 eur, veľmi zjednodušene, a tak ďalej a tak ďalej. Čiže takýmto spôsobom budú poškodení sporitelia, ak získa podporu vládny návrh na zníženie príspevkov na púhe 4 percentá.

    Už tu zaznelo mnohokrát, mnohokrát, ale dovolím si to zopakovať, pretože ja to hovorím už od roku, ja neviem, 2006 alebo 2007, odkedy systém bol naštartovaný, že je veľmi falošné a nesprávne hovoriť, že v súčasnosti je pomer poistného do priebežného systému a príspevkov do druhého piliera 9:9. Ten pomer 9:9 je len na papieri, respektíve v zákone, skutočnosť je úplne iná. A to preto, lebo do Sociálnej poisťovne poistenci platia nielen na samotné starobné poistenie, to je tých 9 % deklarovaných podľa zákona, ale platia ďalších 4,75 % do takzvaného rezervného fondu solidarity. V plnej miere tieto zdroje, tých 4,75 % sa používajú na výplatu dôchodkov zo Sociálnej poisťovne. V plnej miere.

    Ďalej, viete, že do Sociálnej poisťovne sa platia poistné príspevky aj do ďalších fondov, nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, invalidné poistenie. Zase, zákon nám definuje určité výšky sadzieb, ktoré boli nastavené v roku 2004.

    Viete, tí, čo sledujete aspoň trošku túto tému, že už dlho prebiehajú diskusie ako zle, ako nesprávne sú nastavené tieto sadzby, a to preto, lebo neodrážajú skutočnú potrebu financií pre príslušné fondy Sociálnej poisťovne. Napríklad v nemocenskom poistení to bolo donedávna tak, že približne len polovica z vybratého nemocenského poistenia šla na samotné nemocenské dávky. Druhá polovica, druhá časť týchto zdrojov z fondu nemocenského poistenia bola každoročne presúvaná do fondu starobného poistenia na potrebu krytia dôchodkov.

    Úrazové poistenie, je to síce len symbolických možno pre niekoho 0,8 percenta, ale tu to vidíme úplne nádherne. Len štvrtina financií vybratých na úrazovom poistení ide skutočne na úrazové dávky, úrazové dávky, úrazové renty a podobne. Je to len štvrtina. Tri štvrtiny z týchto zdrojov sa presúvajú každoročne na krytie starobných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne.

    Podľa mojich odhadov, nečiním si nárok na to, že to číslo je úplne presné, podľa mojich odhadov je to tak, že vlastne to percento, ktoré sa vyberá na starobné poistenie, je v konečnom súčte až 27, 26-27 %, aby som to teda zaokrúhlil dole, 26 %. Nie 18, ale dvadsaťšesť.

    Čiže u občana, ktorý je sporiteľom, ten skutočný reálny pomer nie je 9:9, ale v skutočnosti ide o pomer 17:9, a ten, kto sporiteľom nie je, vlastne 26 % zo svojej hrubej mzdy platí do priebežného systému. A pritom tieto zdroje stále nestačia a hľadáme riešenie, kde získať ďalšie.

    Čiže takýto je súčasný stav. A z toho potom aj vyplýva, to nie je náhoda, z toho potom preto aj vyplýva potreba riešenia neudržateľnej situácie v prvom dôchodkovom pilieri, ktorý treba reformovať.

    Pán kolega Kaník tu nie je, ale tu sa ja pridávam k jeho kritikom, pretože jednoducho v roku 2004 to nastavenie prvého piliera, tá miera náhrady bola nastavená tak, že bola nastavená jednoducho nad možnosti Sociálnej poisťovne, pretože aj ten rozdiel medzi takzvanými staro- a novodôchodcami tomuto tvrdeniu jednoducho dáva za pravdu.

    Stala sa chyba a bolo by dobré ju napraviť. Istým spôsobom k tej náprave dochádza teraz, kedy dokonca vláda Roberta Fica, hovorím to dokonca preto, lebo je až prekvapujúce možno pre niekoho, že je ochotná ísť do zásadných zmien v prvom pilieri. Čiže dokonca vláda Roberta Fica uznala, že skutočne tie zmeny treba vykonať aj v prvom pilieri, pretože je neudržateľný bez ohľadu na to, či tu máme, alebo nemáme druhý dôchodkový pilier, to nastavenie je nad možnosti slovenskej ekonomiky. A preto, či sa nám to niekomu páči, alebo nie, musí skutočne dôjsť k, nazvime to, parametrickým úpravám, aj keď nechcem tu ísť do diskusie, či sú to parametrické alebo filozofické, ako vážne, sú to vskutku v podstate dosť vážne zmeny. Zmeny, pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov, kde sa teda prechádza postupne na takzvanú dôchodcovskú infláciu. Dúfam, že som dostatočne vysvetlil tento pojem aj pre tých, ktorí pod tým vidia niečo hanlivé. Nie je to vôbec hanlivé označenie, ale veľmi korektné označenie spôsobu, ako valorizovať dôchodky dôchodcov bez toho, aby sa znížila ich životná úroveň. Dochádza teda postupne k tomu, že dôchodkový vek, otvorene si povedzme, pôjde hore a bude naviazaný na takzvanú strednú dobu dožitia osôb v dôchodkovom veku. A musí sa pristúpiť aj k zvyšovaniu miery solidarity. Aj keď znova napríklad kolegovi Kaníkovi sa to páčiť nebude, ja to podporujem. Musí dôjsť aj k zvyšovaniu miery solidarity, pokiaľ ide o dôchodky v prvom pilieri.

    A tí z vás, čo poznajú tento návrh vlády, tak zistia, že to zvyšovanie miery solidarity je nastavené tak, aby sa aj tam niečo ušetrilo. Čiže nejde len o to zobrať iks peňazí z dôchodkov tým bohatším a ten istý iks balík peňazí dať tým chudobnejším, ale tí chudobnejší dostanú ypsilon, kde ypsilon je menej ako iks. Čiže aj to zavádzanie vyššej solidarity dopadne tak, že celkový objem vyplácaných dôchodkov sa týmto opatrením zníži. Jednoducho, buďme realisti! Musíme to urobiť. Ten prvý dôchodkový pilier bez toho neprežije. A bol by som veľmi rád, keby sa tieto opatrenia uskutočnili rýchlejšie, ale o tom som už hovoril vo svojom ostatnom vystúpení.

    Vráťme sa k druhému pilieru. Ďalšia zmena, veľmi dôležitá zmena je otvorenie druhého piliera. Trošku som prekvapený, že o tejto subtéme sa v tejto snemovni zatiaľ temer nič nepovedalo, a keďže sú tu kolegovia, kolegyne, ktorí sú radi, keď sa vo svojich príspevkoch diskutéri posúvajú ďalej a ďalej a hovoria - však, pán kolega? - o tom, čo tu ešte nezaznelo, tak dovoľte, aby som bol taký smelý a otvoril tému otvorenia druhého piliera a povedal k tejto téme svoj názor.

    Druhý pilier sa má otvoriť. Ak predpokladám, že prejde očakávaný pozmeňovací návrh zo strany vládnej koalície na urýchlenie účinnosti zákona už k 1. septembru 2012, tak bude to znamenať, že druhý pilier sa otvorí počas mesiacov september, október, november, december. Čiže na štyri mesiace záveru tohto roka.

    Čo to bude znamenať? Jednoduché, to chápeme všetci, tí, čo v druhom pilieri sú, budú môcť z druhého piliera vystúpiť. Čo to bude znamenať? Ich úspory, ktoré majú dnes na osobných dôchodkových účtoch, či je to jedno euro, alebo či je to v niektorých prípadoch 10 tisíc a viac eur, sa vlastne anulujú. Tieto úspory ich správcovská spoločnosť bude musieť preniesť do Sociálnej poisťovne, ktorá ich použije v podstate okamžite na výplatu dôchodkov súčasným dôchodcom. To obdobie sporenia sa takémuto občanovi takzvane anuluje a pre neho to bude znamenať, že v budúcnosti, keď pôjde on niekedy na dôchodok, či už je to o päť, o desať, o tridsať rokov, tak jeho dôchodok sa mu bude priznávať len zo Sociálnej poisťovne. Čiže ako keby nikdy v druhom pilieri nebol. Takýto občan si bude musieť uvedomiť a starostlivo zvážiť tento krok, pretože bude to mať pre neho závažné dôsledky.

    Bude to mať v prvom rade ten dôsledok, že bude odkázaný, keď pôjde do dôchodkového veku, len na to, len a len na to, aké budú pravidlá hry, ako bude vyzerať zákon, ktorý bude upravovať výšku, výpočet dôchodkov z prvého piliera v čase, kedy on pôjde na dôchodok. Tu sa pristavme. V týchto dňoch, v týchto dňoch závažným spôsobom meníme pravidlá pre prvý pilier. Meníme ich. Meníme valorizáciu. Meníme dôchodkový vek. Meníme spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu. Čiže najmä pokiaľ ide o spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu, tak vlastne robíme to, keď to zjednoduším, že tým bohatším, tým, ktorí viac zarábajú, tí, ktorí si platia vyššie odvody, tým vlastne hovoríme, že ak si mysleli ešte včera, že ich budúci dôchodok podľa toho, čo im chodí zo Sociálnej poisťovne, aké majú vysoké odvody, aké majú osobné mzdové body, ak predpokladali, že ich budúci dôchodok bude dajme tomu 600 eur mesačne, tak ak schválime zmeny, o ktorých sa tu hovorí, tak ich budúci dôchodok zo Sociálnej poisťovne už nebude 600 eur, ale len 550. Čiže na tomto príklade vidíme, ako jedno letné zasadanie parlamentu počas letného dovolenkového obdobia, kedy náš občan spokojne odfukuje niekde v Chorvátsku na nafukovačke, spokojne nafukuje svoju nafukovačku a na nej si potom odfukuje na mori, tak keď sa vráti späť, tak zistí, že ho už nečaká dôchodok 600 eur, ale len 550.

    Čo sa stane ďalší rok? Čo sa stane o päť rokov? Čo sa stane o desať? Čo schváli tento parlament o desať rokov, aké zmeny? Je to v rukách tých, ktorí budú vládnuť o desať rokov.

    Demografické vývoj, demografické zmeny na Slovensku nie sú práve povzbudivé. Ten, kto chce, tak to jasne vidí. A nemusí byť žiadny veľký prognostik a nemusí pracovať ani v Slovenskej akadémii vied popri poslancovaní, aby si vedel odhadnúť, že hlavne tí, ktorí majú nadpriemerné zárobky, tak pre nich je budúcnosť dôchodkov z prvého piliera značne ohrozená oproti súčasnému stavu.

    Netvrdím, že štát nebude nikdy vyplácať dôchodky. To ani zďaleka nie. Ale, ten trend je jasný. Bude tu určitá nivelizácia, bude tu zvyšovanie princípu solidarity. A štát bude môcť vyplácať len toľko, na koľko bude mať. A bohviečo to jednoducho nebude.

    Preto by si Slováci, a teda, aby som bol presnejší, občania Slovenskej republiky, ktorí radi sporia, mali zvážiť, či sa vydajú napospas tomu, čo ich čaká zo strany štátu, alebo bez toho, žeby im niekto sľuboval nejaké holuby na streche, si povedia, že radšej ten vrabec v hrsti.

    Otvorenie druhého piliera teda znamená, že občan, ktorý z neho odíde, bude sa musieť spoliehať na to, čo mu dá štát v čase, kedy on pôjde na dôchodok.

    Samozrejme, sú aj takí ľudia, ktorí v druhom pilieri sú, a poviem to tak, ako to často zaznieva, nemajú tam čo hľadať. Ale to je zlý výraz "nemajú tam čo hľadať". Skrátka, išli tam v dobrej viere. Možno ich niekto trošku oklamal. Možno ich niekto trošku podviedol. Možno im niekto niečo nasľuboval. Možno tí sprostredkovatelia nekonali celkom korektne a nehovorili celú pravdu. Fakt je ten, že ten, kto je v prvom pilieri, pardon, ten, kto je v druhom pilieri a nemá tam nasporené vôbec nič, pretože celých sedem rokov, odkedy tam vstúpil, žije napríklad zo sociálnych dávok, tak ten tam byť nemusí, pretože pre neho je to absolútne zbytočné. Žiadny dôchodok z druhého piliera určite mať nebude, ak svoju kariéru mieni aj naďalej stráviť a prežiť na sociálnych dávkach. Takých občanov máme, žiaľ, na Slovensku dosť. Tak tí nech pokojne z druhého piliera vystúpia.

    Nepochybne sa z toho "poteší" budúci minister financií, pretože, aj súčasný, pretože takíto občania nič do Sociálnej poisťovne nepriniesli, neprinesú a neprinesú ani o rok, ani o dva, len o to viac zaťažia štátnu kasu. Na týchto občanov by sme mali pôsobiť trošku inak. Napríklad tým, že zmeníme systém dávok v hmotnej núdzi, ale o tom sme sa bavili na minulej schôdzi nie práve s veľkým úspechom.

    Otázne je, či sa oplatí zostať v druhom pilieri tým, ktorí majú relatívne nízke príjmy. Majú príjmy, ale majú ich relatívne nízke, platia si pomerne nízke odvody a nízke príspevky do druhého piliera ako také, a sú vo vyššom veku. Tam títo občania by si mali zvážiť, či je pre nich dostatočne zaujímavé to, že druhý pilier obsahuje, alebo teda má možnosť dedenia v prípade predčasného úmrtia občana sporiteľa. Podľa štatistík (Štatistický úrad Slovenskej republiky) asi 20 % občanov Slovenskej republiky sa, bohužiaľ, nedožije dôchodkového veku. Čiže ľudia, ktorí, žiaľ, zomrú predčasne a majú isté úspory v druhom pilieri, tak ich dedičia tieto úspory v plnej miere zdedia. Pripomínam, aby sme boli korektní, že ak zomrie občan, ktorý už poberá dôchodok z druhého piliera, tak dedí sa len tá časť financií, ktorá je nastavená na výber vo forme takzvaného programového výberu. Tá časť, z ktorej sa vypláca anuita vo forme doživotného dôchodku, tá sa, samozrejme, dediť nedá, ale z tej sa vypočítava, ak zostávajú pozostalí, pozostalostné dôchodky, vdovské, sirotské, presne tým istým princípom, ako je to v prípade pozostalostných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne.

    Čiže ak by som to skúsil trošku zhrnúť, výhodou druhého piliera, aj keď tam má niekto nasporených relatívne málo financií, je to, že je tu možnosť dedenia v plnej miere, ak niekto zomrie ešte pred poberaním dôchodku, a z časti, ak zomrie niekto ako sporiteľ, ale časť financií poberá vo forme programového výberu. V každom prípade, pozostalostné dôchodky sú rovnocenne nadefinované v prvom aj druhom pilieri. Čiže v tomto je druhý pilier určite atraktívnejší.

    Otvorenie druhého piliera ale zároveň znamená, že bude sa dať z druhého piliera nielen vystúpiť, ale bude sa dať aj vstúpiť. Tu pripomeniem, že od roku 2008 do roku 2011 bol systém nastavený tak, že mladí ľudia, ktorí si začali zarábať a boli takzvanými prvopoistencami, nevstupovali do druhého piliera automaticky, ale systém bol nastavený tak, že mladý človek, ktorý začal pracovať a platiť odvody, mal polroka času na to, aby do druhého piliera vstúpil. Skúsenosť, exaktne daná číslami, je taká, že za tieto tri, štyri roky, len približne 10 % mladých ľudí túto možnosť využilo. To znamená, že približne 90 % ľudí, tých troch ročníkov našej mládeže, ktorí začali pracovať v týchto rokoch, v druhom pilieri nie je. Hlavne títo mladí by si mali uvedomiť príležitosť, ktorá sa im tu ponúka, a zvážiť, či do druhého piliera nevstúpia teraz pri jeho otvorení dodatočne.

    Ide približne o stopäťdesiat tisíc mladých ľudí, ktorí majú dvere otvorené do druhého piliera.

    Pokiaľ ide o nastavenie alebo ďalšiu zmenu v druhom pilieri, a to je takzvaný automatický vstup mladých ľudí do 35 rokov veku, tu poviem teda ešte raz, o čo ide, o akú zmenu.

    Pôvodne, čiže v roku 2005, bol druhý pilier nastavený tak, že všetci mladí ľudia vlastne povinne vstupovali do druhého piliera bez toho, žeby si mohli vybrať. Potom sa to zmenilo tak, že mladí ľudia nevstupovali automaticky do druhého piliera, to bolo za, už za prvej vlády Roberta Fica, kedy mladí ľudia nevstupovali do druhého piliera, ale mohli využiť tú 6-mesačnú príležitosť na to, aby do neho vstúpili na základe podanej prihlášky. Túto možnosť, ako som už spomínal, využilo 10 % mladých ľudí. Od novely, ktorú sme prijali za vlády Ivety Radičovej, je to tak, že mladí ľudia vstupujú do druhého piliera automaticky, ale nie povinne. Nie povinne, pretože majú dva roky na to, aby sa rozhodli a v prípade svojho nezáujmu o druhý pilier z druhého piliera vystúpili. Čiže môžu sa slobodne rozhodnúť v druhom pilieri nebyť.

    Zmena, ktorá, ktorú prináša vládny návrh, spočíva v tom, že mladí ľudia po novom, po tejto ďalšej zmene, ak bude prijatá, nebudú vstupovať do druhého piliera automaticky, čiže nebudú zaradení do druhého piliera, ale budú sa môcť sami slobodne rozhodnúť, až pokým nedosiahnu 35 rokov veku, či do druhého piliera na základe vlastného rozhodnutia vstúpia. Nemám problém s takto nastavenou filozofiou, pretože je v poriadku, ak dáme ľuďom možnosť slobodného rozhodnutia. Je to síce v opačnom garde, ale v konečnom dôsledku je to stále možnosť slobodného rozhodnutia sa občana, aby bol, alebo nebol v druhom pilieri na základe vlastných úvah, vlastného rozhodnutia. A vítam na jednej strane, že ten limit je až do 35 rokov veku, pretože to pomôže veci. Na druhej strane chcem, v dobrom už teraz, využiť príležitosť a osloviť mladých ľudí, ktorých sa to bude týkať, aby v prípade, že zvážia výhodnosť druhého piliera pre ich dôchodkovú budúcnosť, aby nečakali až na tých 35 rokov, pretože čím skôr si začnú sporiť, čím skôr do druhého piliera vstúpia, tým väčší, samozrejme, objem im pribudne financií na ich osobnom dôchodkovom účte a tým viac si na svoj dôchodok nasporia. To je myslím jasné. Čiže netreba to rozhodnutie odkladať na poslednú chvíľu, pretože sa to nemusí, alebo oplatí sa to menej.

    Prejdime na ďalšiu zmenu, ktorá nás čaká, ktorú pripravila vláda a ktorá sa týka poplatkov alebo odplát pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Nechcem vás tu zdržiavať, pretože už som to dôkladne vysvetľoval vo svojom jednom z predošlých vystúpení. Len heslovite. Skutočne ma zaráža, ako si vôbec mohla vláda, ktorá o sebe hovorí, že je vláda istôt, ktorá bude brániť práva chudobných a najchudobnejších ľudí, ako si mohla vláda, ktorá doteraz deklarovala svoj taký odmietavý postoj k správcovským spoločnostiam, ako mohla vôbec navrhnúť čo len jednopromilové zvýšenie poplatkov pre správcovské spoločnosti? Zrejme si vláda Roberta Fica myslela, že jej to v tichosti prejde, že si to nikto nevšimne.

    No, tento plán, sa zdá, že akosi nevyšiel, čiže tie istoty nebudú mať dokonca ani dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré mali byť jedným z víťazov tejto zmeny. Takže možno pár manažérov teraz horúčkovite niekde telefonuje a dohaduje sa, že čo teraz, veď boli nejaké dohody. Ale to určite nie je problém jeden a pol milióna sporiteľov na Slovensku. V ich záujme je, aby poplatky boli v čo najnižšej výške.

    Pripomeniem ešte, pretože som s veľmi, so znepokojením si prečítal dnešný komentár, uvedený v dnešnej tlači, pokiaľ ide o slová štátneho tajomníka Buriana, že vláda Ivety Radičovej poplatky neznižovala. Pripomeniem najmä pánovi štátnemu tajomníkovi Burianovi, že vláda Ivety Radičovej zaviedla indexový fond, kde v tomto indexovom fonde je poplatok za správu majetku len 0,2 %, v iných fondoch je 0,3. V tom novom fonde, ktorý zaviedla vláda Ivety Radičovej, je len 0,2 %. A pripomeniem, že v tomto novom fonde je poplatok za zhodnotenie čistá nula. Žiadnych 5,6 %, ako je to v iných fondoch, žiadnych 10 %, ako navrhuje vláda Roberta Fica, ale čistá nula. To znamená, tento indexový fond je fond, v ktorom je historicky najnižší poplatok v celej tej sedemročnej histórii dôchodkového sporenia v Slovenskej republike. Len 0,2 % za správu majetku. Samozrejme, tak ako pri iných fondoch, je tam ešte ten jednopercentný, maximálne jednopercentný poplatok za vedenie účtu, ale tento poplatok, hoci to jedno percento vyzerá, že je to až jedno percento, kto trošku vie počítať, tak zistí, že tento poplatok v tej mase súm je ten najzanedbateľnejší a prakticky nehrá žiadnu úlohu. Čiže takto, pán štátny tajomník, takto nastavila poplatky pre dôchodkové správcovské spoločnosti vláda Ivety Radičovej.

    Aj za mnou, ako za ministrom, chodili samozrejme manažéri zo správcovských spoločností. Aby som to skrátil, ich lobizmus vidíte na dnes platnom zákone, 0,2 percent. A ich lobizmus vidíte na návrhu zákona vlády Roberta Fica, 0,6 %, 10 percent. To kde sme?

    Pokiaľ ide o indexový fond, s napätím som čakal, čo urobí vláda Roberta Fica s indexovým fondom, ktorý vznikol, to je také malé dieťatko, má teraz štyri mesiace. Indexové fondy zo zákona museli zaviesť so škrípaním zubov správcovské spoločnosti od 1. apríla tohto roku. So škrípaním zubov hlavne kvôli tým poplatkom, ako som tu už spomínal. Majú z toho veľmi malý profit, takže tento indexový fond nepropagujú, nič sa o tom nehovorí, ako keby neexistoval.

    Poviem tak, že ja osobne, hoci už teda mám nejaký ten rok svoj majetok, ako sporiteľ mám v správcovskej spoločnosti rozložený tak, že 20 % majetku mám v dlhopisovom fonde, v tom konzervatívnom, a 80 % mám v indexovom fonde. A som veľmi rád, že sme ten indexový fond presadili, že sme ho zaviedli, a poviem osobne, som veľmi rád, že ten môj majetok je z veľkej časti v ňom. A viete prečo? Pretože tento indexový fond plní presne tú úlohu, ktorú som očakával a predpokladal. V tomto fonde je zhodnotenie majetku sporiteľov skutočne zaujímavé. Plus 18 % na ročnej báze. Aby bolo jasné, že ja tu teda nehovorím žiadne floskuly, žiadne neoliberalistické rečičky, poprosím všetkých, ktorých to zaujíma, aby si na svojich počítačoch otvorili webovú stránku Národnej banky Slovenska, tam si našli časť o finančnom dohľade nad dôchodkovým sporením a tam si pozreli graf, ktorý hovorí o raste dôchodkovej jednotky, o hodnote dôchodkovej jednotky v indexových fondoch. Zistíte, ak si dáte tú námahu, priatelia, že za tie štyri mesiace, odkedy indexový fond existuje, v tom v jednom z tých šiestich, v tom, ktorý vyhráva tú pomyselnú súťaž, nebudem konkrétny, aby som tu nerobil reklamu dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zistíte, že za tie štyri mesiace tá dôchodková jednotka, ktorá vlastne meria výkonnosť dôchodkového fondu, za štyri mesiace narástla o 6 %. Za štyri mesiace narástla o 6 %. To by v prepočte na rok znamenalo plus 18 %. Skúste si to pohľadať.

    Ak včera na tlačovej konferencii po rokovaní vlády pán premiér hovoril o tom, že v porovnaní s prvým pilierom sú fondy v druhom pilieri omnoho menej výnosné a zaujímavé, len jeden indexový fond za rok, ak tento trend bude pokračovať, prinesie sporiteľom plus 18 %. My sme tu počuli o tom, že do roku 2015, v roku 2015, kedy pôjdu prví sporitelia, tak budú mať omnoho nižšie dôchodky, lebo je tam strata nejakých 11 %; 2012, -13, -14, -15, už rátať nebudem, alebo zarátam tie tri mesiace. Takže ak za tieto tri roky sa bude dariť indexovým fondom tak, ako sa im darí doteraz, veľmi mechanicky a veľmi nepresne a každý, kto má aspoň maturitu z matematiky by ma mohol sfúknuť, keď poviem, že to potom znamená o 54 % väčšie zhodnotenie. To znamená, ak tu aj bola nejaká strata na výnosoch v dôchodkovom sporení za uplynulé roky, tak tieto indexové fondy túto stratu dokážu hravo vyrovnať a ešte pridať aj pekný zisk tým, ktorí v týchto fondoch sú. Plus 54 %, veľmi mechanicky, ak to takto pozliepam, za tri roky.

    Otvoril som túto tému s tým, že som si položil otázku, respektíve hovoril som, že bol som v očakávaní, že čo bude s indexovými fondmi podľa vládneho návrhu. Vláda to urobila veľmi šalamúnsky, pretože nechala rozhodnutie o ďalšej existencii indexových fondov na samotné správcovské spoločnosti. Veľmi šalamúnsky. Vláda dobre vedela, že keby tieto fondy nebodaj zruší, tak to by bolo skutočne na jasné podanie na Ústavný súd, kedy sporiteľovi zasiahne priamo do jeho záujmu. Čiže nechala tento horúci zemiak zrušenia veľmi výnosných fondov na samotné DSS-ky. Som teda veľmi zvedavý, ako to bude fungovať ďalej a ako večný optimista verím, že všetkých šesť správcovských spoločností si nedovolí zrušiť tieto indexové fondy a že ich ponechá v platnosti a teda, že budú môcť prinášať sporiteľom očakávaný profit.

    Chcem ešte pripomenúť, priatelia, pretože o tom máte veľmi málo informácií, že za tej mojej krátkej éry na ministerstve práce sme podpísali dohodu s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. A akademici z Banskej Bystrice vypracovali na základe vlastne vyhratého výberového konania, vypracovali projekt takzvanej virtuálnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Túto virtuálnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť nájdete na internete, lebo je to virtuálna, skutočne doslova a dopísmena, správcovská spoločnosť, ktorá simuluje možnosti dôchodkového sporenia za či už súčasných alebo budúcich legislatívnych podmienok. Tento projekt dávam do vašej pozornosti preto, aby ste ho skúsili využívať pri svojej náročnej poslaneckej práci, keď budete chcieť porovnávať to, čo v reálnom živote dokazujú jednotlivé DSS-ky pri spravovaní majetku sporiteľov s tým, aký potenciál dôchodkové sporenia má. Zároveň je tento projekt dôležitý aj preto, lebo poskytuje veľmi bohaté a veľmi kvalifikované informácie pre všetkých, ktorí chcú niečo vedieť, čo dôchodkové sporenie vlastne je.

    Poďme k ďalšej téme, k ďalšej novinke, ktorú nájdeme vo vládnom návrhu, a týka sa druhého piliera. Zavedenie dobrovoľných príspevkov. Pán kolega, kde ste? Ste pod lavicou? Nie je tu asi. Myslím tým kolegu A. H. No, nie je tu. Chcel som mu teda, chcel som mu teda povedať ešte jednu vec, aby sa teda trošku dozvedel niečo nové. Dobrovoľné príspevky do druhého piliera. Táto zmena, táto novinka, ja ju hodnotím tak, že na zalepenie očí. Na zalepenie, aby tie štyri percentá nevyzerali tak strašne, tak sa povie, ale veď sporitelia si môžu sporiť ďalšie dve a pokojne aj ďalšie štyri percentá, keď sami chcú. No v prvom rade ľudia na Slovensku nie sú takí bohatí, bohužiaľ, aby si dokázali sporiť s tridsaťročnou, štyridsaťročnou víziou na dôchodok viac, ako to, čo im ukladá zákon. Nebuďme v tomto naivní. Čiže nebude to také jednoduché. V druhom rade to dobrovoľné prispievanie si na dôchodok je vlastne riešené v treťom dôchodkovom pilieri. Čiže nechápem celkom, logicky teda nechápem, aj tie politické dôvody sú jasné, aby sa kamuflovalo, ale logicky nechápem, na čo sa zavádza to, čo tu už zavedené je, a keď treba niečo urobiť, tak sa pozrieť, či tretí pilier je nastavený dobre a baviť sa k veci. Ale nie takýmto spôsobom zavádzať to isté, čo tu už máme, len v inej farbičke. Technicky chcem pripomenúť, že to takzvané daňové zvýhodnenie, ktoré je potom pre tieto dobrovoľné príspevky uvedené ako novinka v zákone o dani z príjmov, nie je urobené dobre. A to preto, lebo to daňové zvýhodnenie je definované ako nová odpočítateľná položka. To nie je korektné, pretože technicky a logicky správne by to bolo vtedy, keby tento dobrovoľný príspevok bol definovaný ako výdavková položka. Čiže mám nejaké príjmy, mám nejaké výdavky, medzi ktoré patrí aj poistné, či už povinné alebo dobrovoľné, a tak si určím základ dane. Kolegovia, verte mi, že to vôbec nie je jedno. A možno, že sa s tým v praxi ešte stretnete. Ale nechajme túto tému tak. Naozaj nie je až taká podstatná.

    Pán premiér nás vo svojom pamätnom vystúpení niekedy pred týždňom vyzýval, myslím tým opozíciu, aby sme mu povedali, kde má teda zohnať tých 500 mil. eur? Kde to má zohnať? Čo teraz, veď štát krachuje?! Štátny rozpočet bude na tom horšie, trhy nám nepožičajú, alebo požičajú za úroky pomaly ako Španielsku, ktorému zas požičiavame pre zmenu my, lebo sme bohatší, sme na tom lepšie. A tak ďalej a tak ďalej. Dovolím si teda ešte raz pripomenúť, že ak teda aj je v štátnom rozpočte nejaká diera, tak v Sociálnej poisťovni podľa správy o hospodárení Sociálnej poisťovne je zisk. Pán generálny riaditeľ, už bývalý, Ľuboš Lopatka, dokázal svojím manažérskym prístupom a svojimi kvalitami prekročiť plán, keď to poviem v reči, ktorej rozumejú aj socialistickí inžinieri, prekročiť plán o 123 mil. eur za prvých šesť mesiacov roka 2012. Čiže ak tu aj povedzme je nejaká diera, ak sú tu aj nejaké problémy vo výbere DPH, tak na druhej strane tu máme inštitúciu, kde problémy tohto typu nie sú, kde práve naopak, je plus 123 miliónov oproti rozpočtu za jeden polrok. Keby som to teda mechanicky vynásobil dvomi, tak by to bolo 246 mil. za celý rok. Bohužiaľ, nemôžem to mechanicky vynásobiť dvomi, pretože, ako všetci dobre vieme, pán Ľuboš Lopatka už nie je medzičasom generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Generálnym riaditeľom sociálnej poisťovne je na základe rozhodnutia Ústavného súdu s potvrdením vlády Roberta Fica tu neprítomný náš pán kolega Dušan Muňko. Čiže verím, ako optimista, že aspoň trošku sa pán Muňko priblíži týmto číslam a že neprehajdáka tých ušetrených 123 mil., že aj on si trošku vstúpi do svedomia a že sa v ňom objavia manažérske kvality, ktoré dokázal bohate vo svojej predošlej súkromnej praxi. A kým slávik nezaspieva, tak tých 123 mil. sa nestratí, ale naopak, aspoň o jedno eurko rozmnoží. Toľko prvá časť môjho vystúpenia.

    Prejdem k druhej časti, a to k reakcii na pána ministra Richtera, na reč, ktorú tu predniesol včera predpoludním. K niektorým témam som už hovoril, takže nebudem reagovať doslova a dopísmena znova na všetko, ale predsa len, k niečomu sa treba ešte vyjadriť.

    Pán minister sa pýtal, prečo sme my, ako jeho predchodcovia, neboli schopní predložiť návrhy na zmenu dôchodkového systému do parlamentu?

    Tak pripomeniem pánovi ministrovi, že po prvé, pokiaľ ide o druhý pilier, tak sme predložili a aj schválili v parlamente veľmi dôležitú a zásadnú novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ako som už spomínal, ktorou sme napríklad zaviedli indexový fond. A nebudem opakovať, akým prínosom je indexový fond pre sporiteľov. Zaviedli sme napríklad možnosť rozloženia si úspor medzi dva dôchodkové fondy súčasne. Nebudem opakovať, že napríklad ja som to už využil. A zaviedli sme napríklad aj to, že sme zrušili takzvanú Madejovu novelu, kedy sa správcovské spoločnosti museli vyrovnať s tým, že prakticky vo všetkých troch dôchodkových fondoch museli rešpektovať princíp garancií na báze porovnávania šesťmesačnej výkonnosti fondov, čo pre všetky správcovské spoločnosti a pre všetkých osemnásť nimi spravovaných fondov znamenalo, že tak ako museli akcie vypredať, tak ich nemohli potom, v čase narastania trhov a posilňovania akcií, nemohli ich nakúpiť. Nemohli dokonca nakúpiť ani dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti, kde je logicky vyšší výnos, a boli nútení všetky prostriedky sporiteľov investovať, investovať buď do finančných úložiek, alebo do dlhopisov s veľmi krátkou dobou splatnosti. Čiže do takých nástrojov finančného trhu, kde, ako všetci dobre vieme, je výnos niekde na úrovni jedného, jeden a pol, v lepšom prípade dvoch percent. Objektívne, správcovské spoločnosti pri takto nastavených pravidlách nemohli lepšie zhodnocovať prostriedky, ktoré im zverili sporitelia. A preto došlo k takému nízkemu zhodnoteniu majetku sporiteľov. Kvôli takzvanej Madejovej novele. Akcie v roku 2009, 2010 začali rásť, ale správcovské spoločnosti to nemohli využiť, lebo šesťmesačné porovnávanie výkonnosti im to jednoducho neumožnilo. Toto nešťastné pravidlo sme zrušili. Čiže toto vykonala vláda Ivety Radičovej.

    Pokiaľ ide o zmeny v prvom dôchodkovom fonde, my sme ten návrh predložili, v podstate ten istý návrh, aký predkladá vláda Roberta Fica, ktorý je modifikovaný len v tom, že sa posúva účinnosť o rok alebo o dva niektorých tých opatrení, pokiaľ ide o valorizáciu, pokiaľ ide o dôchodkový vek, respektíve pokiaľ ide o solidaritu pri priznávaní dôchodkov. To sú skutočne relatívne malé rozdiely. Čiže my sme boli schopní predložiť aj tento návrh do parlamentu, prešiel dokonca prvým čítaním. Môžeme si dokonca pozrieť reakcie poslancov SMERU na tento návrh.

    Ja napríklad veľmi rád spomínam na pani kolegyňu Tomanovú, ako hovorila napríklad, že zásadne nesúhlasí s navrhovanou zmenou valorizácie dôchodkových dávok, lebo zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstatne nižšej úrovni, ako sú porovnateľné mzdy a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady dôchodcom. A že dokonca pani Tomanová teda povedala, citujem, že "je to v rozpore s čl. 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala". Takže tieto zaujímavé myšlienky povedala pani kolegyňa Tomanová. A osobne som teda veľmi zvedavý, ako bude prebiehať hlasovanie a či pani kolegyňa Tomanová zahlasuje za vládny návrh zákona, ktorý mení valorizáciu dôchodkových dávok podľa jej tvrdenia v rozpore s čl. 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala. Predpokladám, že pani Tomanová bude konzistentná vo svojich názoroch a že tým pádom, vážení kolegovia z vládnej koalície, budete mať trošku problém, lebo tých hlasov nebude 83, ale bude len 82. Ale veď to vám predsa bude stačiť.

    Pani Tomanová napríklad tvrdila, citujem: "Nemôžeme súhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý pravdepodobne zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku. Pritom sa predkladatelia vôbec nezaoberajú skutočnosťou, že vek dožitia ešte neznamená vek práceschopnosti. Povedzte mi, kto pri takom vysokom previse pracovnej sily zamestná 65-ročného robotníka s podlomeným zdravím?" Vážim si, že pani Tomanová má tak na srdci osud dôchodkov z prvého piliera a skutočne bude ma to veľmi zaujímať, ako bude, ako bude hlasovať a podporovať vládny návrh, ktorého podstatou sú presne tie zmeny, ktoré sme pre prvý pilier navrhovali v septembri minulého roka.

    Pán minister, pán minister včera hovoril o tom, že vláda Roberta Fica je jednotná a dokáže zjednocovať ľudí. Toho dôkazom je napríklad zhoda, ktorú dosahuje vláda na rade solidarity, ako poctivo sa rokuje a tak ďalej a tak ďalej. Ja som už vo faktickej poznámke reagoval na to, že vláda je jednotná, dokáže zjednocovať, ale keď tá vláda to tak bez problémov vie presadzovať, tak znova a znova sa pýtam: Prečo vláda tento návrh nepredložila na pripomienkovanie verejnosti do medzirezortného pripomienkového konania s tým, že by ho v súlade s platnými pravidlami zverejnila na portáli právnych predpisov? Prečo aj tie pripomienkujúce subjekty, ktoré to dostali mailom, pretože na tom portáli to jednoducho nebolo, že mailom to dostali, prečo tie jednotlivé ministerstvá mohli pripomienkovať prakticky len dva alebo dva a pol pracovného dňa?

    Už tu nie je pán minister obrany. Jej, to mi je ľúto, že mi odišiel, pretože som sa ho chcel spýtať, či vie o tom, že ministerstvo práce navrhlo v tomto zákone faktickú diskrimináciu jeho, jeho, v úvodzovkách, ľudí, jeho bývalých príslušníkov silových rezortov. Pretože tie výhodnejšie dohody sa nemali týkať bývalých príslušníkov ozbrojených síl, bývalých vojakov. Pretože výsluhoví dôchodcovia neboli uvedení v tom výhodnejšom zodvodnení dohôd. Čiže ja predpokladám, že to nebolo preto, že ministerstvo obrany si neváži svojich bývalých kolegov a zamestnancov a vojakov, ale skôr si myslím, že to bolo preto, lebo si to na tom ministerstve za tie dva nestihli skrátka všimnúť.

    Pán minister hovoril o tom, že ako zodpovedne rokoval so živnostníkmi. Pán minister, prvý termín rokovania so živnostníkmi bol zorganizovaný naozaj veľmi pekne. Prišli všetci, prišli všetci, plná zasadačka, prišli médiá, fotografi, nafotili si, ako sú tam všetci zástupcovia vrátane napríklad umelcov, ktorí vedia byť veľmi dotieraví, pokiaľ ide o zvyšovanie ich odvodov. Médiá si to nafotili, ako ste pekne rokovali, všetci tam boli pozvaní. Potom na tých ďalších rokovaniach, kedy sa už lámal chleba, sa už títo všetci zástupcovia zrazu nejako neobjavovali, už zrazu neboli pozývaní. Bol pozývaní pán Gottschall, pán Čižmárik, ktorí sú naozaj veľmi reprezentatívni zástupcovia asi tristotisíc živnostníkov a ďalších možno sto - stopäťdesiattisíc ľudí v slobodných povolaniach, medzi inými aj umelcov. Pán minister, vy si neviete ani predstaviť, čo som zažíval ja na jeseň 2011, keď som viedol rokovania nielen so živnostníkmi, ale aj s umelcami o tom, aké zmeny majú byť, pokiaľ ide o ich odvody. Vy si ani neviete predstaviť, čo to bolo, keď umelci spísali petíciu, ktorou oblepili celé Slovensko, a bolo veľmi nepríjemné sa s nimi baviť a bolo veľmi zlé počúvať ich argumenty, ktoré, ako som s odstupom času uznal, boli v mnohom a v mnohom vysoko pravdivé a podložené konkrétnymi skúsenosťami. Preto som ako minister na tieto rokovania ich nielen pozýval, hoci to bolo naozaj ťažké a nie jednoduché, a preto som aj, niekto povie, že ustúpil, ja to poviem tak, že uznal ich oprávnené argumenty. A ak tu začne niekto hovoriť o tom, že my sme navrhovali paušálne výdavky 200 eur, fakt je ten, že na tých záverečných rokovaniach pred tým, ako malo byť druhé čítanie, a svedkovia, ktorí na tie rokovania chodili, mi to potvrdia, tak bolo dohodnuté, že paušálne výdavky úplne pokojne môžu ísť až na 500 eur mesačne. Bolo dohodnuté, a to sa potom aj prejavilo v zákone, ktorý sme potom neurobili v rámci toho veľkého balíka, ale mimo, narýchlo, že umelci nebudú platiť odvody z tzv. tantiém, aby tí umelci, ktorí sú už v dôchodkovom veku alebo sú invalidi, nebudem konkrétny, ale viete asi o koho ide, a dostávajú tantiémy za svoje diela, ktoré nahrali, vyprodukovali v minulosti, aby neboli postihnutí odvodmi, keď logicky vlastne postihnutí nemajú byť prečo, lebo už na dôchodku sú, alebo poberajú invalidný dôchodok.

    Čiže to boli argumenty, kde som ich skutočne trpezlivo počúval, a ktoré sa v tomto aj dostali dodatočne do zákona, respektíve mali sa dostať do odvodovej reformy. My sme im nenavrhovali zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov. Veď to je úplne neuveriteľné, aby niekto súhlasil s tým, že ho zavraždíte a že mu naparíte o 25 % mesačne vyššie odvody. To chcem vidieť niekoho, kto povie, že: Hurá, nám sa podarilo dohodnúť s ministrom! Konečne budeme platiť o 300 eur vyššie ročné odvody! Konečne, na toto sme čakali dlhé roky. Ďakujeme, lebo budeme mať vyššie dôchodky.

    Ak chce mať niekto vyšší dôchodok, nech sa páči, nech si zaplatí dobrovoľné dôchodkové poistenie, môže si platiť koľko mu len hrdlo ráči a peňaženka dovolí. Ale skutočne drobný živnostník, pre ktorého je každé euro nesmierne dôležité, to 25-percentné zvýšenie odvodov mesačne alebo 300 ročne naozaj pocíti, pretože 300 eur ročne je často je jeden jeho mesačný čistý príjem. Veď to nie je malina. Pán Čižmárik, pán Gottschall, nonšalantne s týmto súhlasili, zastupujú určite, nepochybujem o tom, päťstotisíc ľudí. Majú na to mandát? Aký majú na to mandát, pán minister? Čím sa môžu preukázať? Zajtra si tu traja založíme občianske združenie, nazveme ho, že ten Pravý živnostenský zväz. Budete nás pozývať na rokovanie, lebo budeme občianske združenie s tromi ľuďmi tak, ako hovorí zákon? Už to vidím. Keď hovoríte, že ste dokázali zjednotiť, veď stačí si pozrieť pripomienkové konanie, nech už bolo, aké bolo. To množstvo pripomienok, či z ministerstiev, či od jednotlivých subjektov, ako je Asociácia zamestnávateľských zväzov, RÚZ-ka, Konfederácia odborových zväzov, Jednota dôchodcov, to je zjednocovanie?

    Ja som to už povedal minule, že to je zjednocovanie v názore proti tomuto zákonu, nie za takýto zákon. Pán minister, hovorili ste včera a potvrdili ste, že zmeny, ktoré navrhujete, sa skutočne dotknú troch miliónov ľudí, ale bolo to potrebné urobiť. V poriadku, keď pri zažmúrení očí, dobre, tak bolo to teda potrebné urobiť. Tak ja sa vás potom pýtam: prečo ste to takto jasne tým trom miliónom ľudí a ich rodinám nepovedali aj pred voľbami, že tu nebude raj na zemi, že tu nebudú istoty, ale tu sa budú musieť robiť rázne škrty voči sporiteľom, voči živnostníkom, voči dohodárom, voči zamestnancom, ktorí majú tú odvahu, že priznajú príjem od 1000 eur vyššie mesačne?

    Hovoríte o tom, že budete spolupracovať na návrhu ústavného zákona. No ja neviem, s kým? Pretože to, čo ste dokázali, ako spolupracujete pri tomto návrhu zákona, ktorý sa dotkne toho množstva ľudí, ktorý zaťaží ľudí jednou miliardou eur ročne, ste ako spolupracovali? Čo sme videli? Odfláknuté pripomienkové konanie. Zákon nebol vôbec zverejnený. O tomto zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, len aby v médiách bolo čo najmenej zmienok o tom, čo sa vlastne chystáte urobiť. Aby sa nemohla vyjadriť verejnosť. Ak chcete spolupracovať, tak spolupracujte. A začnime tým, že tento zákon sa nielenže vráti do vlády, ale vráti sa na pôdu ministerstva a znovu ho pekne, tak ako hovoria legislatívne pravidlá vlády, zverejníte na pripomienkové konanie na portáli, budeme mať pätnásť pracovných dní a tak ďalej a tak ďalej Začnime tú pomyselnú košeľu zapínať znova pekne od začiatku.

    Opakovane hovoríte, že zmena tých pomerov z 9:4, z 9:9 a tak ďalej nemá vplyv na celkový výpočet dôchodku. No má, samozrejme, že má. Jednoznačne má pre tých, ktorí majú zárobok na tej úrovni od 1000 eur hrubého vyššie. To je jednoznačné. A vlastne sám ste to nepriamo aj potvrdili včera, takou tou poznámkou pod čiarou, by som to nazval. To je dnes. Ale už som to hovoril, keď ste tu neboli: kto zaručí budúcim dôchodcom, ktorí sa tešia na svoj dôchodok z prvého piliera, čo prijme táto snemovňa o tri roky, o štyri, o päť, o desať? Čo sa stane, keď ten demografický vývoj, o ktorom zatiaľ len hovoríme, a pre niekoho je to, že bu-bu-bu, ale to sú jasné vecné veci, pretože tie deti, ktorých je málo, sú už na svete a viac sa nám ich už jednoducho nenarodí. Tých päť-, šesťročných detí máme toľko, koľko máme. Nepribudnú nám. A keď vieme, aké silné ročníky pôjdu o desať rokov do dôchodku, absolútne presne vieme povedať, ako bude vyzerať demografický vývoj, respektíve pomer dôchodcov a platiteľov odvodov o desať rokov. Vieme to povedať absolútne presne. A vieme povedať, že buď sa budú musieť zvyšovať odvody, alebo sa budú musieť znižovať dôchodky z prvého piliera. Nemusíme teraz triafať, že či tie dôchodky budú 48 % náhrady, alebo 38 %, ale jednoducho budú sa znižovať, pretože inak sa ten systém neutiahne. A práve preto je dôležité, aby sme mali silný druhý pilier, aby to, čo tu príde o tých desať rokov, aby bolo kompenzované tej strednej a potom aj mladšej generácii istotou a doslova istotou toho vrabca v hrsti, a nie holuba na streche.

    Som zvedavý, pokiaľ sa ešte vrátime k tým poplatkom pre DSS-ky, ako teda bude vyzerať váš návrh. Môj návrh som už komentoval a budem ho komentovať ešte raz v tej mojej záverečnej časti. Ale som teda zvedavý, že čo, aká realita je na stole, pokiaľ ju ponúknete vy.

    Dobre. A prejdem teda k tej záverečnej časti a zdôrazňujem to, čo som povedal na začiatku. Prechádzam k nej preto, pretože o hodinu, dve, neviem, ako bude vyzerať ďalej rozprava v prvom čítaní. Je možné, že sa otvorí druhé čítanie a budeme mať naozaj veľmi málo času na to, aby sme si všetci zvážili, aké tie pozmeňovacie návrhy, či už tie moje alebo aj iných kolegov a samozrejme aj vládne, ak nejaké prídu, aké vlastne sú a s čím sa dá, s čím sa nedá súhlasiť. Takže pokiaľ ide o mňa mám pripravených spolu 14 pozmeňovacích návrhov. Aspoň zatiaľ. Aspoň zatiaľ. Nevylučujem, že ešte nejaké nepribudnú. Pokiaľ ide o tých 14 už pripravených pozmeňovacích návrhov, tak prvý hovorí o odstránení istej tvrdosti zákona pri priznávaní predčasného starobného dôchodku sporiteľom. Je tam určitá zmena, ktorú navrhuje vláda, ktorá je podľa môjho názoru nespravodlivá voči sporiteľom pri priznávaní predčasného starobného dôchodku. Ďalej druhý hovorí o tom, aby pri zavedení odvodov z dohôd, kde je ten akýsi výhodnejší režim nastavený pre poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne, aby sa týkal tento výhodnejší režim aj poberateľov dôchodkov z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov. Čiže aby sa to, týkala tá výhoda aj výsluhových dôchodcov a výsluhových invalidných dôchodcov. Tretí návrh hovorí o zrušení toho, čo navrhujete ako vláda, pokiaľ ide o poplatky pre správcovské spoločnosti. Čiže aby zostali poplatky nadstavené v tej výške ako doteraz s tým, že akceptujem váš návrh na zníženie maximálneho možného poplatku za správu účtu na tých 0,75 %. Ďalší môj návrh hovorí o tom, aby sa znížil postupne správny fond, respektíve znížilo percento tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne zo súčasných 2,4 % z vybratého poistného až na konečných 2 % z vybratého poistného, pretože podľa toho, čo ste uviedli v dôvodovej správe, Sociálna poisťovňa, ak sa to percento nezmení, získa 18 mil. naviac. Myslím si, že v čase, kedy treba šetriť, je takýto luxus zbytočný, a preto by sa malo percento tvorby správneho fondu znížiť na 2 %.

    Ďalej budem navrhovať zrušenie všetkých zmien, ktoré ste navrhli pre druhý dôchodkový pilier. Ďalej budem navrhovať, aby sa tie zmeny, ktoré presadzujete v prvom pilieri, urýchlili na rok 2015. Ďalej budem navrhovať, aby sa minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby nieže zvyšoval, ale naopak, znižoval, a to na 40 % priemernej mzdy, lebo nijako inak lepšie nepomôžeme živnostenskému stavu, okrem toho, že nahradíme tých dvoch nešťastníkov z vedenia tej živnostenskej komory, nijako im lepšie nepomôžeme, ako tým, že znížime ich minimálne odvody. To je to, na čo sa prakticky všetci živnostníci sťažujú, na minimálne odvody, ktoré ich zaťažujú omnoho viac ako akékoľvek povinnosti.

    Ďalej budem navrhovať, aby sa ten nový koeficient pre určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb znížil, respektíve naopak, zvýšil oproti vášmu návrhu na 1,82. Čiže aby nedošlo k tak masívnemu nárastu vymeriavaciemu základu pre SZČO z rovnakých dôvodov. A pripomínam, že tu nejde o žiadny lacný populizmus, pokiaľ ide o tieto návrhy, pretože nerobím nič iné, ako to, že preberám návrhy z daňovo-odvodovej reformy, ktorú sme v tomto parlamente mali takto pred necelým rokom. Ďalej budem navrhovať, aby samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré už platia poistné na sociálne poistenie ako zamestnanci, aby sme od nich nevyžadovali platbu poistného ako SZČO najmenej z minimálneho základu. Ak už niekto platí do Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, má pracovnú zmluvu, platí povedzme zo 600 eur mesačne do Sociálnej poisťovne, tak je podľa môjho názoru úplne zbytočné a proti akejkoľvek logike a zároveň aj to je proti podnikaniu, aby sme takéhoto živnostníka, ktorý zarobí možno 100 - 200 eur mesačne popri zamestnaní na prilepšenie, aby sme ho nútili platiť tie povinné minimálne odvody, ktoré majú byť dokonca po novom 185 eur. Takíto živnostníci popri zamestnaní totiž to úplne už nevedia zvládať. Odhlasujú sa zo živností, výsledok je potom ten, že namiesto toho, aby štát niečo získal povedzme na daniach, tak štát nemá nič, a to, čo by sa tu mohlo urobiť, vykonať, dať nejaká pridaná hodnota, tak jednoducho nie je. Ďalší návrh bude, aby sa to zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov zastavilo na štvornásobku priemernej mzdy. Vládny návrh totižto hovorí až o päťnásobku. Považujem takéto zvýšenie za neprimerané.

    Ďalej budem navrhovať, pokiaľ ide o dohody, aby sa zaviedla tzv. odpočítateľná položka 190 eur mesačne. Tak isto, ako sme to navrhovali pred rokom vo vládnom návrhu. To znamená, že áno, nech sa platia odvody z dohôd, ale až od zárobku nad 190 eur mesačne. Príklad, kto zarobí 200 eur na dohodu v nejakom mesiaci, odvody by platil len z desiatich eur. Prečo? Preto, aby sme takýmto spôsobom, ako navrhuje vláda, nezaťažili tých, ktorí na tú dohodu majú skutočne len akýsi doplnkový príjem. Nezaťažili napríklad tých, ktorí si ako externí spolupracovníci privyrábajú na dohodu v neziskových organizáciách, školách, kluboch a podobne. A zároveň, aby sme nezabili tieto aktivity v týchto neziskových organizáciách, pretože tie nebudú mať na to, aby platili tie zvýšené odvody hoci z 50-eurových príjmoch na dohodu, ale bude to pre nich veľká záťaž.

    Ďalej budem navrhovať, aby sa v novele Zákonníka práce, ktorá je tiež obsahom tohto vládneho návrhu zákona, zadefinoval študent, ktorý môže pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov tak, že to bude študent denného štúdia až do dovŕšenia tridsiatich rokov veku. Čiže nie dvadsiatich piatich, ako navrhuje vláda, ale tridsiatich. To v praxi znamená, aby napríklad doktorandi, čiže študenti tretieho stupňa vysokoškolského štúdia mohli pracovať na dohody o brigádnickej práci študentov, kde sa navrhuje ten výhodnejší režim odvodov.

    Trinásty návrh, technická chyba, ktorá je v novele zákona o dani z príjmov, ktorá je takisto súčasťou tohto balíka vládneho návrhu zákona, je tam aj novelizácia zákona o dani z príjmov. A ja teda navrhujem, aby sa v zákone o dani z príjmov odstránila diskriminácia pri priznávaní tzv. zamestnaneckej prémie tým, ktorí majú príjem zo závislej činnosti na dohody. Zamestnanecká prémia je, vážení priatelia, vlastne záporná daň. Tu ide logicky o toto, zamestnanec, ktorý má pomerne nízky príjem, povedzme na úrovni 3 000 eur ročne, ročne zdôrazňujem, daň neplatí a dokonca od štátu dostáva istú sumu ako keby späť, záporná daň. Dostane okolo 140, 150 eur, aby sa mu takýmto spôsobom zvýšil čistý príjem. Táto logika bola zavedená za prvej vlády Roberta Fica. Čiže, mimochodom, to si všimnime, že za prvej vlády boli prijímané opatrenia, ktoré aj pomáhali tým, ktorí to naozaj potrebovali. Tu takúto pomoc nevidíme, v tomto návrhu zákona. Ale poďme k veci. Na túto zamestnaneckú prémiu nemajú v súčasnosti nárok dohodári. Logicky preto, lebo už sú zvýhodnení tým, že neplatia odvody z tých príjmov na dohodu. Zamestnanec v pracovnom pomere platí odvody, čiže o tie odvody má nižší čistý príjem, tak mu to štát vykompenzuje tou zamestnaneckou prémiou. Dohodár neplatí odvody, tak celkom logicky mu tá zamestnanecká prémia neprináležala. Ale ak teraz zavádzame povinnosť platiť odvody aj z dohôd, čiže týmto vlastne zrovnoprávňujeme zamestnanca v pracovnom pomere a zamestnanca na dohodu, tak by sme ich mali zrovnoprávniť aj v nároku na tú zamestnaneckú prémiu. Čiže ten môj návrh č. 13 bude o náprave tejto vznikajúcej nespravodlivosti.

    A posledný štrnásty návrh hovorí o tom, aby sme umožnili samostatne dobrovoľné nemocenské poistenie aj tým osobám, za ktoré platí dôchodkové poistenie štát. Sú to najmä ošetrovatelia ťažko zdravotne postihnutých osôb a zároveň aj osoby, ktoré pracujú ako osobní asistenti zdravotne postihnutých osôb. Za nich platí dôchodkové poistenie štát, neplatí však nemocenské, ani poistenie v nezamestnanosti. Čiže tieto osoby, ak chcú, si toto poistenie môžu platiť sami.

    Poviem tak, ako to je. Keď sme vlani pritvrdzovali, pokiaľ ide o dobrovoľné nemocenské poistenie, tak sme prijali princíp, že nebude možné samostatné dobrovoľné nemocenské poistenie, ale len dobrovoľné poistenie v celkovom balíku vrátane dôchodkového. To je v poriadku, pokiaľ ide o iné osoby, ale nie je to, ale nie je to celkom korektné voči tým, za ktorých už platí dôchodkové poistenie štát. To sú napríklad osobní asistenti. Čiže bolo by dobré, a bolo by spravodlivé, keby sme túto chybu napravili a umožnili im samostatné dobrovoľné nemocenské poistenie, prípadne samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

    Takže toľko k štrnástim pozmeňovacím návrhom, ktoré teda komplexne prednesiem v rámci druhého čítania. Tým som zároveň skončil svoj príspevok.

    Veľmi pekne ďakujem, že ste boli ochotní ma počúvať vyše hodinu. A teším sa, samozrejme, na ďalší priebeh diskusie.

    Ďakujem pekne, pán minister.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - pán poslanec Štefanec, pán poslanec Duchoň. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Mihál veľmi pekne vystihol rozdiel medzi prvým a druhým pilierom a osobitne v tej časti, keď hovoril o možnosti dedenia. Chcel by som teda zdôrazniť, že toto je jedna z principiálnych možností, ktorá dokáže zvýrazniť skutočnosť, že v prvom pilieri samozrejme ľudia nič nemajú, žiadne istoty, kdežto v druhom pilieri sú tieto peniaze na ich účtoch a v prípade náhleho úmrtia sa stanú predmetom dedičského konania. Mnoho ľudí, keď sa rozhodovalo, či vstúpi do druhého piliera, tak práve tento argument bol ten rozhodujúci, ktorý zavážil v tom, že sa rozhodli ísť do druhého piliera, že jednoducho už niečo majú, nejaký majetok, ktorý môžu potom ich potomkovia dediť.

    Druhú poznámku by som chcel venovať práve návrhu, čo sa týka odpočítateľnej položky pri dohodách. Považujem to za veľmi konštruktívny nápad, ktorý pomôže najmä nízko príjmovým skupinám, pretože vieme, že na dohodu si privyrábajú najmä tí, ktorí trebárs študujú, respektíve tí, ktorí sú na dôchodku. A myslím si, že práve tieto skupiny by sme mali podporiť v tom, že sa snažia byť aktívni. Nejedná sa rozhodne o najbohatších, takže práve v tejto fáze sa ukáže, či ozaj aj vládna strana to myslí vážne s podporou nízkopríjmových skupín, alebo nie. Osobne si myslím, že myšlienku odpočítateľnej položky do odvodov je možné aplikovať aj v odvodovom systéme širšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som sa znovu vrátil k tej téme zhodnocovania finančných prostriedkov na kapitálových a finančných trhoch, čo ja osobne pokladám naozaj za veľmi, veľmi rizikovú investíciu. A keď ste tu teraz spomínal, že indexový fond dosiahol 6-percentné zhodnotenie, už teraz neviem za aké obdobie, myslím, že tri mesiace, a hovoríte, že za tri roky by to mohlo 54 percent. Tak ak to dokážete s takouto istotou tvrdiť, tak vám navrhujem, aby ste predali celý svoj majetok a jednoducho investovali do tohto indexového fondu, a za tri roky máte 54-percentné zhodnotenie vašich prostriedkov. Ale vy sám dobre viete, že to tak vôbec nemusí byť. Jednoducho riziko finančných a kapitálových trhov spočíva v tom, že za niektoré obdobie síce môžem dosiahnuť aj celkom zaujímavé zhodnotenie, ale o rok to už môže byť presne naopak. V tomto je podstata a hlavne obrovské riziko investovania na finančných a kapitálových trhoch.

    A ako som už aj včera spomínal, najvýznamnejší index S&P od roku ´99 doteraz je v princípe na nule, čo sa týka zhodnotenia. Taká ja skutočnosť.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budem reagovať na pána kolegu Duchoňa. Pán kolega, a akým spôsobom vie pán premiér tak dopredu predvídať ďalší vývoj v druhom pilieri a na akciových trhoch až do roku 2015, keď s takou istotou hovorí o tom, o koľko budú nižšie dôchodky, ktoré budú vyplácané v roku 2015? On to vie ako?

  • Teraz dávam slovo pani podpredsedníčke Jurinovej, ústne prihlásenej do rozpravy.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už sa teda asi nič nové nedozvieme. Bolo tu toho povedaného veľa, všetky dostatky aj nedostatky, ale predsa len by som sa rada zapojila do tejto diskusie, ktorá stále, ešte máme nádej, že prinesie možno nejaké zmeny. Aspoň v tom, že možno sa podarí nejaký pozmeňovák na základe týchto všetkých rozhovorov a diskusií, ktoré tu prebiehajú, prijať. To je jedno, či už vládnou stranou, alebo teda aj niečo z opozičných prijmete.

    I tak si myslím, že je dôležité o tom rozprávať, aj keď sa to mnohým zdá ako naťahovanie, pretože v tejto diskusii by sme mali, naozaj mali rozvažovať o tom, že čo je, čo je dobré, čo je zlé, prečo sa systém takto, takto extrémne mení. Tá neudržateľnosť systému je asi každému jasná, je úplne rukolapná. A v tom sa zhoduje, či pravica, či ľavica, proste je to naprieč. Rozchádzame sa však v spôsobe, v spôsobe, ktorým chceme riešiť situáciu. Vláda vníma úpravu prvého, druhého piliera, aj všetkých, všetkých zmien, ktoré tu prebiehajú, ako nástroj konsolidácie, pretože dlh sa zahŕňa do štátneho rozpočtu. A opozícia to zasa vníma ako podraz na voličoch, ako klamstvo na národe, ktorému bude právo prilepšiť si svoje dôchodky podľa svojich príjmov.

    Už minule som hovorila, že niektoré časti tohto zákona považujem i ja za hodné riešenie, pretože to vidím, možnože také pokračovanie toho, čo sme počuli pred, teraz z úst pána poslanca Mihála, že boli súčasťou aj zmien, ktoré pripravovala predchádzajúca vláda. Takže som rada, že niektoré veci si osvojili. A naozaj si myslím, že spoločnými nejakými, no proste spoločne to bude prijaté. Čo ma však zaráža, tak dnes v Pravde bol článok, ktorý upozorňuje na jednu anomáliu, ktorá je a možno práve prijatím aj tých zbytkov opatrení, ktoré tu máme, ju rozšírime. Názov toho článku bol "Slovenské firmy utekajú do daňových rajov, už je ich tam viac ako 3 tisíc". Že naozaj sa bojím, aby práve prijatie tohto zákona nespôsobilo to, že naše firmy, aj keď sa zdá, že tento zákon sa výsostne toho netýka, ale aby sa to nestalo pravidlom, že po prijatí zákonov v našej krajine budú firmy húfne odchádzať do daňových rajov a týmto vlastne nieže budeme prijímať do rozpočtu viac peňazí, ale z tohto dôvodu nám bude rozpočet krachovať, pretože nebude mať kto platiť do rozpočtu, daňové príjmy sa nám budú strácať.

    Takže aké následky môžeme predpokladať prijatím tohto zákona? Ak by sme išli do extrému, môže to znamenať teda v konečnom dôsledku nie očakávané zaplátané nie diery v podobe 40 miliónov, ale skôr odliv pracovných miest, zvýšenú mieru čiernej práce, pozastavenie živností a celkove zníženie príjmu štátu.

    A koho a ako sa vlastne tie jednotlivé časti zákona budú dotýkať? No už vieme, že živnostníci, tí to budú mať veľmi ťažké, pretože dochádza k navýšeniu ich odvodov. Ak vláda hovorí, že potrebuje sanovať zlú finančnú situáciu, obávam sa, že tým, že začne likvidovať podnikateľský priestor, sa jej to nepodarí. Všetci si uvedomujeme, že asi veľmi dobre to, aby sme sa o našich podnikateľoch alebo živnostníkoch postarali tak, aby sme im vytvorili dostatočne dobré podmienky na to, aby mohli podnikať, rozširovať svoje obzory. Čo sa týka dohodárov, je to veľmi široká skupina ľudí, ktorá, kde vieme, že naozaj tá oblasť je tak široká, že dochádza vo veľkej miere aj k zneužívaniu tohto inštitútu, ktorý by mal byť hlavne dôležitý pri výpomoci trhu, a preto ide naozaj o flexibilný prvok. Ale na druhej strane, zachytávajú dohody aj ľudí a občanov, ktorí, ktorí sa považujú za sociálne slabšie skupiny. Ide o študentov, o nezamestnaných, o pracovníkov mimovládok. A tunak vieme, už tak isto som to rozprávala v jednom z príhovorov, že môžu nastať veľké, nastať veľké problémy, dokonca v treťom sektore to môže spôsobiť až kolaps činnosti niektorých organizácií.

    Čo sa týka prvého a druhého piliera, vieme, že mení sa výpočet osobného mzdového bodu, mení sa vek odchodu do, alebo bude sa meniť vek odchodu do dôchodku, valorizácia, dôchodcovská inflácia. Ale toto sú väčšinou zmeny, s ktorými naozaj nemá nikto problém. Len opäť dávam otázku, prečo vláda odsúva riešenie problému, ktorý vieme pomenovať, vieme ho zadefinovať? Prečo ho odsúva až niekedy na rok 2018? Tiež budem zvedavá, ako sa postavia ku pozmeňujúcemu návrhu, ktorý viem, že si chystajú niektorí kolegovia. Pričom vieme, že počet ľudí odkázaných na systém, na sociálny systém štátu, neustále pribúda. A bojím sa, že ich pribúdať bude ešte viac. Naozaj vzhľadom k tomu, že počet živností sa bude určite znižovať, počet pracovných miest po zavedení týchto reformných krokov takisto, je veľký predpoklad, že sa zníži, čo by bolo veľmi smutné.

    Pán minister nám hovoril, že hľadáme trvalo udržateľné riešenie problému. To je takisto vznešený cieľ, ale myslím si, že máte smolu hlavne v tom, že tým, že sa príjme zákon v takejto podobe, budete mať v ruke Čierneho Petra. Budete ho mať práve v ruke vy a budete poznačený pečaťou tých, ktorí naozaj znehodnocujú postavenie živnostníkov a študentov. Preto vás vyzývam, aby ste tomu pomohli zabrániť, možno aj práve tým, že budete reagovať aspoň na niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré prídu, dúfam, že aj z vládnej strany, a určite aj z tunajšej opozície. Nič nie je čierno-biele, takisto i vy viete, že nie ste neomylní a že skutočne budete veľmi tuho uvažovať a zvažovať, že či pomôžete dnešnému stavu, zákonom tak, aby sa niektoré predpokladané nepríjemné negatívne zmeny neudiali.

    Všetci si uvedomujú, že prvý pilier je nevyhnutné, nutné upravovať a reformovať, pretože je extréme deficitný. Preto je aj nesporné, že to, čo robí vláda v tomto smere, je správne. Naozaj. Skutočne v prvom pilieri je priestor na solidárnosť, na vyrovnávanie rozdielov. Ale opäť zopakujem, že tým, čo ste urobili z druhého piliera, tým, ako ho nastavujete alebo prestavujete, tým vlastne beriete možnosť alebo chuť ľudí, ktorí by mohli odvádzať do systému viac, beriete im chuť platiť dane a odvody. Vystavujete sa zbytočne riziku, že ľudia sa budú zo všetkých síl snažiť, aby tento systém obišli. Preto v tomto smere vidím iba dočasnosť riešenia. Vidím dočasnosť riešenia aj v tom, že aj to sanovanie Sociálnej poisťovne nie je trvalé. Viete, že po pár rokoch sa opäť Sociálna poisťovňa dostane do stavu, v akom je teraz, že tie platby, aj tie, ktoré mohli byť v druhom pilieri, nebudú postačovať na sanovanie výdavkov na prvý pilier.

    Preto vás ešte raz vyzývam, aby ste naozaj boli tolerantní a zvažovali všetky návrhy, ktoré prídu zo strany opozície, aby ste uvažovali nad tým, že či naozaj ide o populizmus, ako to budete prezentovať, alebo či majú snahu riešiť problém, ktorého sa obávame.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie je žiadna faktická poznámka.

    Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Frešo, nevidím ho v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Pekne popoludnie želám. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, vážený a milý pán minister, pán spravodajca, milé dámy, milí páni, dovoľte mi niekoľko slov, aj aby ja som povedal o zákone o sociálnom poistení, ktorý je tu prakticky už tretí týždeň na našich stoloch a laviciach. Tým, že je taká naozaj rozsiahla rozprava, ktorá sa vedie, taký maratón niekoľkodňový, je zjavné, že tento zákon je veľmi, veľmi vážny.

    Dovoľte mi, aby som začal vetou, ktorou som vlastne skončil ten predchádzajúci príspevok, keď som vystúpil v skrátenom legislatívnom konaní. Tak tá veta, na pripomenutie, je: "Pripadol mi diel v kraji prekrásnom, je to znamenité dedičstvo." Je to kráľovský citát. Je to myšlienka, od ktorej som odvíjal trošku aj tú svoju rozpravu, hľadiac aj na budúce generácie a na budúcnosť Slovenska. A naozaj som si kládol aj tú otázku, že či ostane vôbec nejaké dedičstvo, nie znamenité, ale či vôbec nejaké dedičstvo ostane našim deťom, našim vnukom. Ak by sa táto spoločnosť mala správať takto, že žije len teraz, v tejto chvíli, bolo by to veľmi, veľmi zlé. Zodpovedný otec rodiny sa správa tak, že nežije len túto chvíľu, tento deň. Zodpovedná rodina sa rovnako nespráva tak, že žije len túto chvíľu, ale myslí aj na zajtrajšok, aj na tie ďalšie generácie.

    Diel v kraji prekrásnom, dovolím si povedať, že patrí aj jeden a pol milióna sporiteľom v druhom pilieri. Sú to občania, ktorí si bezmála šesť rokov vlastne šetrili alebo sporili na svoj budúci dôchodok. Vláda istôt, ktorá si hovorí, že je vládou istôt, tak ako to už dnes bolo tu spomínané, že na druhý pilier sa nebude siahať, to prisľúbil vtedajší predseda strany SMER, terajší premiér Fico, v marci. Aj stále je aj predseda, veď áno, áno, však samozrejme je aj predsedom strany SMER, aj predsedom vlády, má dvojitú kumulovanú funkciu. Kolega ma tu opravuje. Tak sľúbil, že na druhý pilier sa siahať nebude. Je to zníženie odvodov vlastne viac ako 55 %, z 9 % znížiť, je tu júl, respektíve august, a tento návrh zákona je tu znížiť toto sporenie.

    Tento diel naozaj musí byť pre vládnu stranu SMER veľmi veľkým sústom. Ide tu naozaj, skutočne o 500 mil. eur, čo nie je malá suma. Ak by naozaj tieto peniaze kdesi do budúcna sa sporili alebo zostávali alebo dobre sa investovali, bolo by to na zváženie, ale ak je to na to aktuálne minutie, dovolím si povedať, že potom je to veľmi nezodpovedné. Tento diel patrí všetkým dôchodcom, súčasným aj budúcim, všetkým. Tento diel patrí takisto študentom. Študenti pracujúci na dohody o brigádnickej činnosti, tak ako tu predrečníci spomínali, ja naozaj sa pripájam k tým ľuďom, aj keď niektorí ste tuná opačne boli pohoršení nad tým, že musia deti pracovať, 15-, 16-, 17-ročné. Ja si dovolím povedať, že v každej normálnej rodine a v každej domácnosti tie deti majú k pracovnej činnosti a pracovným návykom majú byť vedené od útleho detstva. To nie je zneužívaná práca, to je výchovný moment a výchovný aspekt. A keď sú tu už dohody o brigádnickej činnosti, spomeňme si každý z nás, keď sme zarobili prvú korunu, ktorú sme ju naozaj, možno sme zarobili nejakých sto korún a sme pracovali pol prázdnin alebo 500 korún a celé dva mesiace sme si odpracovali, koľko sme obracali tento peniaz v ruke, kým sme ho minuli.

    Naozaj nebolo to také rozšafné rozhadzovanie, ako dnes vidím mladých ľudí v uliciach. Hocikedy sa prejdem takto večer Bratislavou, ale hádam je to v ktorúkoľvek nočnú hodinu. Stalo sa mi, že som išiel aj v neskoršiu nočnú hodinu, a bezcieľne, keď vidím mladých ľudí, ktorí sedia pred krčmami, reštauráciami sedávať na uliciach, na chodníku, a len takto naozaj nezmyselne maria tento čas. Je naozaj oveľa, oveľa lepšie, keď zmysluplne títo mladí ľudia vytvárajú hodnoty a naozaj skrze túto prácu sú užitoční. Užitoční sú tejto spoločnosti, ale užitoční sú veľakrát svojim vlastným rodičom. Na Slovensku je veľa rodinných podnikov a mladí ľudia naozaj sú aktívne zapájaní a práve skrze tieto dohody do aktivít v týchto rodinných podnikoch.

    Skupina študentov, možno sú to ale aj vysokoškoláci, áno, je tu hranica nejakých 25 rokov, kedy sa predpokladá, že tí študenti by mohli doštudovať. Dnes je trošku trend naozaj iný, ako bol možno pred desiatimi rokmi len. Študenti dnes študujú, mnohí študujú aj dlhšie, nie preto, že na to nemajú alebo že sú hlúpi, ale preto, že sú tu dnes možnosti zahraničného štúdia, respektíve prerušia si toto štúdium, idú na jazykové vzdelávacie kurzy alebo idú za tým účelom do cudzej krajiny, aby sa zdokonalí v cudzom jazyku. Teda je to často, že títo študenti, a myslím si, že bude tento trend, ako je v západných krajinách, a nič výnimočne nebude, že keď budú študenti končiť a budú mať trebárs aj tridsať rokov. Pamätajme aj na týchto študentov, neboli by to len tí doktorandi spomínaní, ktorých spomínal aj pán minister, že doktorandi dostávajú v podstate od svojho kvázi zamestnávateľa, teda vysokej školy nejakú odmenu 500 alebo 600 eur. To je síce pravda, že je to tak. No ja si to tak dovolím porovnať so susednými krajinami, netreba ísť ďaleko, možno je to Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, tak táto odmena týchto doktorandov je naozaj na takej úrovni, že tuná to nedosahujú ani mzdy normálnych zamestnancov, špičkových, a to sú to doktorandi. To doktorandské štúdium samozrejme má inú úroveň, ako má u nás, lebo sú to ľudia prakticky pripravovaní pre potreby praxe. Nerobia sa tie tituly len preto, aby som tie tituly mal, neštudujem len preto, aby som mal pred menom tituly, za menom, ale predovšetkým študujú na to, aby nadobudli svoje zručnosti a boli použiteľní špičkoví odborníci pre potreby praxe. Takto vyzerá v zahraniční ďalšie vzdelávanie. To je to doktorandské štúdium, to je vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

    Rovnako tých dohodárov sme spomínali, že je tu osemsto tisíc. Áno, samozrejme mohli by sme viesť polemiky, či tých dohodárov je osemsto tisíc. Je to skoro až milión, bolo to až skoro milión občanov. Určite to nebude v počte ľudí, ale v počte asi tých dohôd, lebo môžu byť tí študenti, zvlášť študenti, ale aj dôchodcovia, ktorí si vylepšujú na svoj dôchodok, tak v podstate tie dohody môžu mať, jedna osoba môže mať aj jeden až tri, aj štyri dohody, čím si takto prilepšujú. Ak by sme zaťažili tieto dohody, tiež to tu už bolo tak spomínané, ťažko sa už tu aj neopakovať. Tak ako aj pán predseda v úvode svojej reči v tomto parlamente hovoril, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, tak hádam ani dvakrát tú istú reč nepovieš. Ani ja ju nepoviem dvakrát tú istú, hoci mám nejaký ten koncept pripravený, ale tú istú reč určite nepoviem, aj keď by sa mohlo povedať, že obsahovo sa dostávame k tomu istému.

    Dotknem sa problematiky, ktorá bola tu spomínaná, a to je tých chýbajúcich 500 mil. eur v štátnom rozpočte. Ja som to už spomínal, ale dovoľte, aby som to pripomenul, lebo to je, ja túto skutočnosť považujem naozaj za veľmi, veľmi vážnu. Ak jeden deň je to suma 250 mil., a za jeden víkend, sobotu, nedeľu a pondelok je to odrazu 500 mil., ktoré chýba v štátnom rozpočte, myslím si, že to je obrovská suma, aby narástla za dva dni na raz takú sumu. Je to naozaj veľmi veľa, 500 mil. eur žeby chýbalo ako v štátnom rozpočte a vládna strana SMER, ktorá hlasovala za tento štátny rozpočet ešte zhruba takto pred rokom, a žeby si schválila takúto dieru. Mám veľkú pochybnosť, že by tomu tak bolo.

    Kolega Štefanec, on sa tak veľmi pekne tejto problematike dlhšie venoval, aj to podrobne rozanalyzoval a dospel k sume 644,5 mil. eur. Naozaj ja si kladiem a kladiem aj vám túto otázku: Ak minulý rok samospráva mala prebytok 30 mil. eur, ako je to možné a kto to vymyslel, že pre tento rok má byť tento deficit 96 mil. eur? Spolu je to 126 mil. eur. Naozaj je to obrovská suma a neviem čo by naozaj povedali títo starostovia a možno samosprávne celky, že takáto skutočnosť tu je. Kto a prečo vymyslel núdzový nákup ropy v objeme 95 mil. eur práve teraz a práve z verejných zdrojov? Ja si kladiem túto otázku a pýtam sa, prečo je tomu tak? Prečo v roku 2012 nepríde rozpočtová dividenda v objeme 40 mil. eur? Prečo vláda istôt presúva túto dividendu na rok 2013? Pýtam sa prečo? Pýtam sa, prečo ministerstvo životného prostredia nezrealizuje predaj CO2 kvót v objeme 27 mil. eur? Pýtam sa prečo?

    Áno, oplatí sa bojovať o také znamenité dedičstvo, akým je druhý pilier dôchodkového sporenia. Pán minister, oplatí sa bojovať naozaj o mesiac skôr, aby, tých 40 mil. eur tiež nie je k zahodeniu, aby sme tuná rokovali tretí týždeň a bojovali o to, o tieto peniaze z druhého piliera.

    Ak by som to tak zhrnul a porovnal tu pána kolegu Štefanca, ktorý narátal 645, zaokrúhlene 645 mil. eur, a na druhej strane počuli sme tuná správu Medzinárodného menového fondu, ktorá hovorí, že 17. júla, keď teda prebehla táto kontrola, tak v štátnom rozpočte nechýba nič. A ja sa teraz pýtam, keď nechýba v tom štátnom rozpočte nič, ak teda nechýba, a teraz takto sa nahrabú tie ďalšie peniaze, pýtam sa, kam pôjdu? Kam pôjdu tieto peniaze? Pre koho sú určené? Pre občanov tejto krajiny? Veď im patrí toto znamenité dedičstvo. Komu snáď patrí? Kto by si mohol uzurpovať také právo, že je to moje? Celý tento podiel komu patrí? - pýtam sa. Poprosil by som, ak by som dostal na to odpoveď, veľmi by som sa tešil.

    Dovolil som si vo svojich úvahách, nakoľko to neviem, že kam sú nasmerované tieto finančné prostriedky, možno zdanlivo odbehnem málinko od témy, ale možno len zdanlivo, ale súvisí to veľmi. Lebo aj v spoločnosti toľkokrát sme hovorili, že či ten systém sociálny a zdravotnícky dá sa seknúť, tu končí sociálny a tu začína zdravotnícky a naopak. Dovolím si povedať, že to sú tak spojené nádoby, ony sú veľmi, veľmi úzko prepojené, kde sa to veľmi nedádiferencovať, kde vlastne končí zdravotníctvo a začína sociálny problém, respektíve kde končí sociálny problém a kde začína zdravotnícky problém. Preto keď vo svojich úvahách dovolil som si byť taký smelší a keď sa hovorí tuná o tom, že bude jedna zdravotná poisťovňa, teda bude to len Všeobecná zdravotná poisťovňa, doposiaľ máme na tom zdravotníckom trhu, v úvodzovkách, tri zdravotné poisťovne, sú tu dve neštátne, a tak v takom hrubom prepočte odkúpenie týchto dvoch zdravotných poisťovní stálo by to nejakú tú miliardu. Pýtam sa, tých snáď 500 mil. eur je pripravených ako časť balíka na odkúpenie týchto dvoch zdravotných poisťovní? Je to otázka, ja sa pýtam, či je to na to, alebo kam pôjdu v skutočnosti tieto finančné prostriedky.

    Ak som spomenul tuná to zdravotníctvo a tú sociálnu sféru a rovnako aj vládu istôt, teraz mi to prepáčte, nebude to presne adresované vládnej strane SMER, ale hádam nám všetkým za posledných dvadsať dva rokov. V tejto Bratislave prežívam tu tieto chvíle ani nie tak dlho, kedysi v minulosti som prichádzal do tohto hlavného mesta skôr ako návštevník a turista, veľmi rád som tu prichádzal, ale ešte radšej som sa vracal do svojho rodného kraja na východné Slovensko. A je tomu aj teraz. Ale všímam si tu okolie a všímam si tých ľudí, ktorí tu žijú. A bolo to už aj pred tým a je to stále za celých tých dvadsať dva rokov.

    Toho týždňa niekoľkokrát opakovane ráno stretávam ženu uprostred leta. My tu máme krásnu klímu. Táto žena chodí v kožuchu, plná taška, včera mala nákup, myslel som si, že bol to nákup. Mala tam nejaké buchty z hypermarketu. Keď sa tak trošku poodchýlila, mal som možnosť nahliadnuť jej do tej tašky, tak okrem toho nákupu tam nebolo nič. Boli to len smeti. Boli to kelímky, igelitové sáčky. Zozadu keď som pozeral sa na tú ženu, sedela na lavičke, odpočívala, oddychovala, sivé vlasy. Myslel som si, že je to veľmi, veľmi stará žena. Keď sa postavila, neviem, ťažko bolo odhadnúť ten vek. Ale my tu rokujeme o zákone o sociálnom poistení. Ja sa pýtam, aká je tá sociálna sieť u nás na Slovensku? Pýtam sa, aká je? Aká je za tieto roky? A to patrí nám všetkým, aby sme sa nad tým naozaj zamysleli. Koľko takýchto ľudí stojí pred kostolmi, pred hypermarketmi s takto natrčenou dlaňou a koľkokrát a naozaj všetkých, však vrátane aj toho teraz sme tu aj poslanci, ja to, prepáčte za výraz, ale poviem to takto, nás citovo vydierajú. Ja sa pýtam, táto krajina - to je ten diel v kraji prekrásnom, ktorý si zaslúži človek? Či snáď táto žena, ktorú som takto mal možnosť stretávať, je menej ako ktokoľvek z nás. Nezaslúži si ten podiel? Nezaslúži si časť z toho znamenitého dedičstva? Ako myslí tento sociálny systém na týchto ľudí?

    Pozrite sa, možno keď, dovolím si povedať aj takúto vetu, ale možno bude chápaná veľmi zle, nerád by som bol, ak by bola tak chápaná, ale porovnám to s jednou krajinou, európskou, je to Malta. Ja osobne som tam nebol, ale naše deti sú teraz také rozbehané, že tie majú viac toho sveta prejdeného ako my samotní. A na Maltu, keď by ste prišli a chceli by ste žobrať, jednoducho nie je to možné. Je to ostrovná krajina a Malťania vychádzajú zo zaujímavej filozofie: ak si mal na lietadlo, ak si mal na loď, alebo možnože si sa preplavil tam "plťou", tak musíš mať aj na to, aby si v tejto krajine mohol prebývať a žiť. Inými slovami je tam zákaz žobrania. Ale to nie je, to nestačí prijať aj zákonom zákaz žobrať a aby na uliciach sme týchto ľudí nestretávali, lebo bolo by to veľmi, veľmi málo. Ale naozaj táto spoločnosť je, aby bola teda schopná postarať sa o týchto ľudí.

    Dovolím si spomenúť svojho brata, ktorý je farárom v Žakovciach, možno ho niektorí poznáte, možno niektorí nie. A možno ste aj počuli ten jeho výrok, ktorý hovorí, že spoločnosť a životná úroveň spoločnosti, aby nebola meraná podľa objemu vody, koľko človek spotrebuje, možno mydla, možno prášku,možno podľa toho, ako sme schopní rýchlo postaviť banky, ktoré sme tu spomínali, tie dokážeme hádam luftom, raz-dva postaviť, a podľa spotrebného koša, ktorý tu aj spomínal pán kolega Mihál. To nie je meradlom. Aj pán prezident to spomenul vo svojom slávnostnom príhovore tu v Národnej rade. Ale aby životná úroveň spoločnosti bola meraná podľa schopnosti, ako je schopná postarať sa o núdznych, hladných, biedny, trpiacich, zomierajúcich, dlhodobo chorých. Pozrime sa, ako to vyzerá v dnešnej našej spoločnosti. Súhlasím s pánom premiérom v tom, v tejto veci, že zdravotné poisťovne nemali by tvoriť zisk. Hej? Áno, aj keď na druhej strane, ak som zodpovedný podnikateľ, mojou povinnosťou, mojou povinnosťou je tvoriť zisk. Tvoriť zisk minimálne na úrovni možno 10-, 15-, možno aj do tých 20 %. Je to tvojou povinnosťou, ak vedieš podnik. Ak prestaneš ho tvoriť, jednoducho firma ide do krachu. Ale aby to bolo uvážlivé. Nemôže tu byť zdravotná poisťovňa na jednej strane, ktorá vytvorí zisk enormný, a na druhej strane tí istí poistenci tej istej zdravotnej poisťovni a jednoducho nie je o nich postarané. Zo skúsenosti, dovoľte mi, aby som tu tiež spomenul nejaký príklad.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, pán poslanec, rokujeme o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení. Nerada vás prerušujem, ale fakt je, hovorme k zákonu. Dobre? Poprosím vás.

  • Ďakujem. Môžem hovoriť, kolegovia?

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Hovorím k veci. No ak vás to nezaujíma niektorých, môžete odísť, ale je to k veci. Súvisí to so zákonom o sociálnom poistení a tá sociálna sieť naozaj súvisí aj so zdravotníctvom. Súvisí to.

    Často máme tuná skupiny ľudí, ktorí sa ocitajú kdesi na okraji spoločnosti, a naozaj táto spoločnosť nejaví záujem o týchto ľudí. Mechanizmus automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života od 1. januára 2017 spoločne pre mužov a pre ženy, to je snáď tým znamenitým dedičstvom, ktoré predkladáte? Vláda istôt by mohla pre ženy navrhnúť iný, spravodlivejší mechanizmus. Dovolím si to povedať, ak ste vládou istôt, skúste sa zamyslieť nad touto skupinou v dôchodkovom systéme. Materstvo, dovolím si povedať, z dlhodobého hľadiska nieže je málo doceňované, ale materstvo je zaznávané. Matka starajúca sa o deti, veď to je tá najlepšia investícia, to je ten najlepší dôchodok, ktorého sa môžeš dožiť. Nie či je to ten prvý alebo druhý pilier, teraz sa budeme pretláčať, ktorý je ten lepší. Ale najlepšou investíciou je naozaj výchova a vzdelanie svojich vlastných detí. Matky veľakrát naozaj sú tu zaznávané a toto materstvo nie je doceňované.

    Spomínané to tu bolo, zodpovedný hospodár je ten, ktorý vie viac šetriť a menej míňať. Skúsme sa pozrieť naozaj, ako to u nás vyzerá, v našej krajine. Stúpajúca nezamestnanosť s negatívnym dopadom na manželstvá a rodiny, korupcia, zlodejina, nespravodlivosť, veľmi nízka vymožiteľnosť práva, ponižovanie, osočovanie, utŕhanie na cti, urážky a agresia, gemblerstvo, alkoholizmus, drogy, to všetko ničiace mnohých ľudí a mnohé rodiny. Vysoký rozpad manželstiev, sexuálna voľnosť a agresia zo strany médií, na dôchodku arcibiskup na titulnej strane vedľa polonahej ženy, neúcta, arogancia k starším ľuďom, rozpad medziľudských vzťahov, strata citu pre spravodlivosť, strata citu pre pokoj a dobro, zaznávaná a vysmievaná rodina, zaznávané a vysmievané tradičné manželstvo, posmech, priam rehot z morálnych hodnôt a tradícií, šikanujúca byrokracia, vysoké daňové zaťaženie, tlak, neraz až agresivita voči rodine, vytvárať dojem a priam hystericky nadradzovať iné skupiny ľudí vysoko nad základné ľudské práva, slobodu prejavu, slobodu svedomia. Aká je skutočná životná úroveň tejto krajiny?

    Najväčším paradoxom možno pri tejto dlhodobej diskusii, ktorá sa tu vedie, tak mám taký pocit, ako by aj jedna, aj druhá strana bojovala za spravodlivú vec. Cez tieto dni, ja som vás pozorne počúval, kolegovia, kde je teda v skutočnosti tá pravda? Čo je to dobro? Čo je to to znamenité dedičstvo? Kto tu ukazuje silu svojho ramena? Skúsme sa nad týmito slovami zamyslieť.

    Pán minister nabral odvahu a vo svojom vystúpení, pozorne som ho počúval, nereagoval som faktickou poznámkou, ale na záver dovolím si reagovať aj na pána ministra. Bola to veľmi pekná reč, aj plamenistá, malo to náboj emócií. A spomínal ten kríž, ktorý je ochotný niesť na svojich pleciach a je ochotný ho vyniesť na Golgotu. Pán minister, máte tú silu? Máte tú silu vyniesť tento kríž na túto Golgotu? Viete, kríž na Golgotu sa len nevynáša, ale na Golgote sa zomiera.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ale trvalo to ešte dva dni, aby bolo potom aj to víťazstvo. Áno, ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci, posledný pán poslanec Kolesík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa veľmi jasne a zrozumiteľne opísal tiež, prečo je údajných 500 mil. len údajným číslom, a prečo je toto odôvodnenie na vode. Tak ako hovoril o nezvyčajnom obrate v hospodárení samospráv, kedy minulý rok hospodárili s plusom 30 mil. a tento rok majú mať údajne stratu 96 mil., že rozdiel je 126 miliónov. Podobný podozrivý obrat je aj vo Fonde národného majetku, je aj v eurofondoch a tak ďalej a tak ďalej. Čiže veľmi jasne dokumentoval to, čo sme už viackrát v snemovni na túto tému prebrali, že tých 500 mil. vlastne neexistuje. Ako bolo spomínané, potvrdil to aj Medzinárodný menový fond už 17. júla a potvrdili to údaje aj spomínané v tomto vystúpení.

    Správnou otázkou zostáva to, čo nastolil pán poslanec, na čo pôjdu tieto peniaze? Pretože aj pán minister hovoril vo svojom vystúpení, že v prvom pilieri je mínus 900 mil. s rezervným fondom, bez rezervného, vieme, že 1,8 mld., čiže aj tých 500 mil. eur ročne, ktoré vláda chce zobrať ľuďom a presunúť k sebe, nevykryjú ani tú dieru v prvom pilieri. Otázkou teda zostáva, kam pôjdu tieto peniaze? Myslím si, že tá otázka je dobre položená, je relevantná a vláda by ju mala zodpovedať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, povedal si hneď na začiatku, že naozaj jednáme o zákone vážnom, a že teda venujeme sa mu dosť dlhú dobu. Naozaj, plne s tebou súhlasím. Bohužiaľ, ale jednoducho celý tento proces sa už zvrhol k vytĺkaniu takého politického kapitálu a dosť jasne vidieť aj rôzne prúdy, ktoré medzi sebou bojujú, napríklad v rámci SDKÚ. Ale keď niekto chce povedať svoj názor, tak môže, môže rozprávať hodinu, dve, aj tri, beriem. Možná ešte to raz zopakuje. Ale keď niekto opakuje tretí-, štvrtý-, piatykrát, už potom pre mňa zostáva takým krásne sfarbeným vtákom zvaným papagáj. A myslím si, že už po tejto sieni zopár lieta, čo nemyslím, že je teda tvoj prípad.

    Prečítal si tu ale aj mnohé čísla. A si si istý, že všetky tie čísla, ktoré si možno len počul od kolegov z, tam od ľava, je práve tou bernou mincou a sú naozaj úplne pravdivé? To, keď ti povedia, že kolaps na daňovom systéme nebol, tak aj tomu budeš veriť?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, ja vás teda poznám niečo len cez tri mesiace a dozvedám sa, že ste dobrý človek, že ste mali veľký počet preferencií a podobne. No, naozaj hlboko rešpektujem 10 % hlasov, ktoré dostalo OĽaNO na to, aby riešilo problémy ľudí tu a teraz. No, neviem, či si vy čítate po sebe potom o tom, čo tu porozprávate. No tak veci, že hospodár je dobrý ten, ktorý šetrí, a nie ten, ktorý míňa, a veľmi dlho, asi nepomôžete tým ľuďom, ktorí vás volili, pán Žuffa (Pozn. red.: správne má byť - Kuffa), v ničom. Našou úlohou je teraz posúdiť zákon, ktorý sa dotýka sociálnej sféry. Potrebujeme hovoriť o tom, že či je dobrý odvod vo výške 9 % alebo 3 %, či je dobrý mechanizmus druhého piliera alebo nie, a či treba povedzme, že robiť niečo s odvodmi tam, ktoré sa hlboko a dramaticky a preukázateľne zneužívajú, a či prípadne nevieme nájsť nejaké lepšie mechanizmy. No, neviem, či ste sa teraz pripojili k tej obštrukcii, že prídete a hlava-nehlava hovoríte hocičo, len aby ste akože natiahli čas a ukázali verejnosti, ako zásadne bojujete za práva našich ľudí.

    Viete, keď počúvam vás, aj klub OĽaNO, zas pri plnom rešpekte, zúfalo hľadám aspoň v jednom vystúpení, že čo tak hovoríte o tých dôchodkoch ľudí z prvého piliera, ktorí tu pracovali a vytvorili hodnoty, ktoré sme dokázali dvadsať rokov rozkrádať a naplniť peňaženku novej generácie, ale veľmi uzučkej skupiny a tým ľuďom nedáme skoro nič. Keď hovoríme Rakúšanom, že priemerné dôchodky sú vo výške 250 až 300 eur, tak sa neveriacky na nás pozerajú. No, zúfalo som chcel vedieť, že aký máte vzťah teda k tomu predloženému návrhu zákona, aký máte k navrhovaným mechanizmom, váš postoj, aj OĽaNO, pán Žuffa (Pozn. red.: správne má byť - Kuffa). Toto naozaj ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, ja chápem priehľadnú taktiku niektorých poslancov opozičných klubov naťahovať túto rozpravu k tomuto zákonu, len vy to robíte pri každej rozprave. Myslím, že by ste si mali uvedomiť, že veľa hovoriť, neznamená veľa povedať.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, ja nepochybujem o tom, že tvoje vystúpenie bolo úprimné a autentické, ale naozaj, pripomenulo mi to jedného gréckeho filozofa kedysi, Anaxagoras sa volal a mal takú myšlienku, že "en panti panta", všetko vo všetkom, všetko so všetkým súvisí. No, napokon aj niektoré tie tvoje vyjadrenia súviseli s témou nejakým spôsobom, asi takým anaxagorovským, ale povedzme si na rovinu, že k téme to príliš nebolo.

    Predsa len však jedna pozitívna vec. Predtým tu pán Mihál varoval pred takými zúboženými štátmi ako Nemecko a Francúzsko a tvrdil, aby sme si od nich nebrali príklad pri dôchodkovom systéme, lebo to dopadne zle, však všetci vieme, že v Nemecku a Francúzsku to je úplná katastrofa. A nepriamo odporúčal krajiny, ako je Čile, Kazachstan, Salvádor, kde majú tú slávnu reformu, samé "slnečné štáty", úplne tam prekvitá blahobyt. Ale vy ste sa aspoň posunuli smerom do Európskej únie a odporúčate Maltu. Gratulujem, je to rozhodne posun smerom k Európskej únii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, vy ste podľa mňa boží človek so všetkým, čo k tomuto pomenovaniu patrí, aj s tým dobrým a, bohužiaľ, aj s tým jemne ironickým.

    Ale skúsme vrátiť túto diskusiu späť, k meritu veci a tým je zavedenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Len pre vašu informáciu, keďže ste to podľa mňa vôbec, ale vôbec nečítali, súčasný právny stav je taký, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú oslobodené od povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie s výnimkou poistného plateného zamestnávateľom na úrazové poistenie a garančného poistenia a na verejné zdravotné poistenie. V navrhovanej novele zákona s účinnosťou od 1. januára 2013 sa navrhuje zavedenie povinného sociálneho poistenia a povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, respektíve na dôchodkové poistenie, a to rezervného fondu solidarity v prípade dohodára s nepravidelným príjmom a na verejné zdravotné poistenie pre osoby pracujúce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

    A teraz k vášmu nehoráznemu zavádzaniu. V tejto novele budú výnimky zachované pre študentov a poberateľov invalidného dôchodku, ktorí nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na poistenie v nezamestnanosti. Rovnako bude výnimka platiť pre poberateľov starobného dôchodku, ktorí rovnako nebudú povinní platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a invalidné poistenie.

    Pán poslanec, považoval som si za potrebné vám to zdôrazniť, pretože vaše vystúpenie bolo o všetkom možno, len nie o tom, o čom hovorí predložená novela zákona.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj, k pánu kolegovi Čížovi, je tu krátko, tri mesiace ma pozná a nevie ma osloviť podľa môjho mena. Teda neviem, keď by som ho oslovil "pán kolega Kríž", že ako by to bolo? Naozaj týmto krížom je asi táto Národná rada.

    Ale z toho všetkého, chcem poďakovať vám, kolegovia z ľavej strany spektra, že naozaj toľkí ste reagovali. Už v tých posledných dňoch sa mi tak zdalo, že smeráci ako keby ste tuná už zaspávali a vôbec nereagovali. Takže zrejme, Ľuboš, asi ten príspevok nebol až taký najhorší, keď toľko reakcií bolo z vládnej strany SMER-u, keď ste toľkí reagovali.

    Áno, veľakrát chodíme do Čile, možno do Južnej Ameriky alebo kde-kade. Ja by som zostal naozaj v Európe a najradšej by som zostal v našej krajine. Nesľubujme nejaké prehnané Švajčiarsko tuná. Ani Švajčiarsko nie je tou krajinou, ktorú by sme mali nasledovať. Ja si to nemyslím. Tá cesta je naša, tá je tá najlepšia. Švajčiarsko, aj keď je jednou z najbohatších krajín v Európe a s veľmi vysokou životnou úrovňou, všetko majú, naozaj čo sa týka hmotných dobier, sú na veľmi vysokej úrovni. Určite mnohí ste boli v tejto krajine. Ale ani toto nie je cesta. Si predstavte, táto krajina, čo sa týka suicidií, je na prvom mieste nie v Európe, ale na svete. Všetko máš, všetko ťa zahŕňa tým dobrom a možno aj tým vysokým dôchodkom, a predsa ťa to nenapĺňa, pán kolega Blaha, šťastím. Teda hmotné dobro, to nie je len to, čo človeka napĺňa šťastím, ale to je komplex dobier.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko. Nevidím ho tu, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené plénum, dovoľte mi, aby som po mnohých vyjadreniach klubov a jednotlivých poslancov a po tejto dlhej rozsiahlej rozprave k zákonu o sociálnom poistení i ja odprezentovala krátko svoj názor a svoj postoj k tomuto zákonu.

    V úvode chcem predovšetkým vysloviť svoje veľké znepokojenie a by som povedala až rozhorčenie nad tým, ako parlament v záujme hľadania spoločného riešenia, ako parlament v záujme hľadania spoločného riešenia sa nevie dohodnúť, nájsť spoločenský, celospoločenský a politický konsenzus, ako sa nedokážeme a ani len pozrieť na to a načrtnúť spoločné riešenia, perspektívy možného hľadania spoločného konsenzu v otázkach ako dôchodkového zabezpečenia, tak aj zmien týkajúcich sa odvodov na pracovnom trhu.

    Takto si myslím a som presvedčená, že ako parlament nezodpovedne a zbytočne zaťažujeme a traumatizujeme celoslovenskú verejnosť. Takto si myslím, že nie sme dobrým príkladom pre verejnosť. Veď už ľudia na ďaleko nižších, či už inštitucionálnych, formálnych, neformálnych úrovniach sú ďaleko náchylnejší k hľadaniu spoločných dohôd, spoločného konsenzu, spoločného riešenia. Je pre mňa naozaj veľmi smutné, že na najvyššej inštitucionálnej úrovni sa tak zrelí a kvalifikovaní ľudia nevedia dohodnúť. Ja naozaj nerozumiem tomu, pre koho je dobré dokazovať si svoju prevahu, kto sa pri schválení tohto rozporuplného zákona bude cítiť skutočným víťazom. Som presvedčená, že jediným dobrým riešením je iba celospoločenská dohoda v otázkach takých, akými sú dôchodkové zabezpečenie a odvodové riešenie na slovenskom pracovnom trhu.

    Takto možno pri, pokiaľ bude tento zákon, pokiaľ táto dohoda nebude schválená a zákon bude prijatý, tak to možno reálne očakávať, že v jadre schváleného zákona bude hneď nový zárodok opätovných zmien ovplyvnených novou politickou striedačkou a novým rozložením politických síl.

    Otázku nastavenia dôchodkového systému pre rozmer dlhodobého nastaveného záberu považujem za koncepčnú otázku, ktorá prerastá hranice zvolenia jednej vládnej strany na dobu štyroch rokov. Považujem to za nadčasovú záležitosť, ktorej rozhodnutia budú znášať občania, aj keď tu my ako poslanci už možno nebudeme. Preto nastavený systém by nemal podliehať žiadnym politickým zmenám, ani politických striedačkám.

    Celé dva týždne, skoro tretí týždeň rokujeme o jednom a tom istom zákone, a zbytočne sa vyčerpáva jedna aj druhá strana. Toto obraz parlamentnej kultúry podľa môjho názoru iba zhoršuje. Parlament ako celok tak vzbudzuje nedôveru v jeho kompetentnosť a osobnostnú vyzretosť. Ak by sme ako politici boli vyspelí, už dávno by sme namiesto presadzovania jednosmerne nastavených riešení smerovali k spoločnému rokovaniu a dohode ako samotný zákon čo najlepšie a čo najviac upraviť, vylepšiť podľa rôznorodých aktuálnych diferencovaných občianskych potrieb.

    Tvrdohlavé zotrvanie na vlastných návrhoch, ako aj umelé naťahovanie schôdze, považujem za neprirodzené a nezrelé prejavy práce parlamentu. Pritom iste chápem, že v tejto situácii aj pre samotnú opozíciu iný nástroj, ako obštruovať, iný nástroj, ako obštruovať, jednoducho nemá pre to, aby bola vypočutá.

    K úprave systému dôchodkového zabezpečenia na tejto pôde bolo povedané naozaj veľmi veľa. A ja som po skúsenostiach s rôznymi finančnými, bankovými a poisťovacími subjektmi skôr zástancom dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom garancií štátom. Som za silný prvý dôchodkový pilier, avšak pod prísnym verejným drobnohľadom pri kumulovaní a čerpaní získaných zdrojov. Som za princíp solidarizácie spoločnosti v tejto otázke, v zabezpečení, v dôchodkovom zabezpečení, ktoré štát má garantovať a zabezpečovať.

    Priznávam sa, že ja sa obávam toho, nakoľko sa na druhý pilier môžeme spoľahnúť. A mrzí ma vyšší stupeň dôvery v správcovské spoločnosti, ako je stupeň dôvery v samotný štát. Mrzí ma to o to viac, že všetci ako poslanci reprezentujeme štát. Ja za prirodzené považujem stupeň dôvery a kredibility štátu a jednotlivých inštitúcií zvyšovať.

    Ako poslanci by sme mali zabezpečiť čo najväčšiu stabilitu a dať čo najväčšie garancie občanom na zabezpečenie ich budúcich dôchodkov. A ak predsa len niekto chce mať dôchodkovú zábezpeku nad rámec základu, mal by dostať túto možnosť.

    Vážené dámy, vážení páni, z radov opozície najviac vyjadrení vzišlo práve na zabezpečenie dôchodkového systému. Avšak ja v oveľa väčšej miere s obavami vnímam dopady prerokovávaného zákona na živnostníkov a účastníkov dohôd o vykonaní práce. Rovnako ako moji predrečníci a aj zástupcovia nášho hnutia, ja zastávam názor, že za solidarizačný nástroj nemožno považovať, nemožno považovať zvýšenie odvodov pre živnostníkov a dohodárov, pretože ich nemožno považovať za stav, ktorý by sa mal solidarizovať. V najlepšom prípade možno živnostníkov a dohodárov považovať možno za ekonomicky strednú vrstvu obyvateľstva. To, že je niekto zárobkovo samostatný, ešte neznamená, že je bohatý a generuje neprimeraný a vysoký zisk, ktorý by tohoto človeka predurčil na solidarizáciu sa s chudobnejším obyvateľstvom. Väčšina živnostníkov už dnes ledva prežíva. Živnostníkmi sú dnes v podstate i klasickí zamestnanci, ktorých už na klasickú pracovnú zmluvu zamestnávatelia pre neúmernú záťaž, pre neúmernú odvodovú záťaž nemohli a nemôžu zamestnať. Väčšina zamestnávateľov dnes zamestnáva ľudí na dohodu, prípadne ako samostatne zárobkovo činnú osobu, pretože pomaly už žiaden zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť komfort riadnej pracovnej zmluvy so všetkými pre zamestnanca platnými podmienkami a zamestnaneckými právami.

    Žiaľ, či sa to niekomu páči, alebo nie, práve živnostníci a zamestnávanie na dohodu odráža skutočnú realitu slovenského pracovného trhu. A je falošné a klamaním seba samých, ak ako dôvod, pre ktorý zvýšené odvody zavádzame, označujeme obchádzanie zákona a špekulácie.

    Myslím si, že takýto postoj môže zastať iba ten, kto je ďaleko od reality a vďaka vlastnej istote prestal byť voči tým, na ktorých zákon dopadne, empatický. Bolo by predsa veľmi trúfalé tvrdiť, že osemsto tisíc dohodárov a tristo tisíc živnostníkov zákony a štát obchádza. Všetci predsa dobre vieme, že to nie je celkom korektné a ani pravdivé tvrdenie.

    Myslím si, že skôr ako obchádzanie živnostníkmi a tými, čo zamestnávajú na dohody, nás na príjmoch do štátnej pokladne ukracujú tí, čo cez rôzne transakcie a prechodné hybridné formy svojich s. r. o. unikajú pred zákonmi a účinným zásahom daňových a iných kontrol.

    Privítala by som radšej, aby zameranie sa na konsolidáciu verejných financií išlo týmto smerom. Pre tieto tvrdenia aj preto, čo som povedala, považujem nastavenie zákona, a hlavne neústupný postoj k prijatiu navrhovaných zmien opozície, hlavne čo sa týka otázok zvýšených odvodov voči živnostníkom a voči dohodárom, za protichodný voči proklamovaným a sľubovaným istotám a zábezpekám, ktoré vo voľbách SMER dal svojim voličom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka pán poslanec Huba. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Oceňujem, ako sa pani kolegyňa Mezenská zastala živnostníkov. Vari všetky ponovembrové vlády sa dušovali, ako budú podporovať malých a stredných podnikateľov, ako im záleží na našich živnostníkoch. Určite sa nepodieľajú na našej zahraničnej obchodnej bilancii v takom rozsahu ako veľké automobilky a možno ani kumulatívne negenerujú taký objem HDP ako filiálky veľkých zahraničných firiem dočasne umiestnené na území Slovenskej republiky. Napriek tomu považujem živnostnícky stav za oveľa dôležitejší a hodný našej maximálnej podpory, ani nie tak verbálnej, ako skôr reálnej. Živnostníci a malí podnikatelia sú čímsi ako nenahraditeľným stabilizačným prvkom nielen v ekonomickej, ale aj v sociálnej sfére, sprostredkovane aj vo sfére kultúrnej a najmä perspektívne aj vo sfére environmentálnej.

    Ak sa zhodneme na tom, že živnostníci sú našim rodinným striebrom, potom je krádežou časti tohto rodinného striebra každé zhoršovanie existenčných podmienok našich živnostníkov. A ak to hrozí, tak to nedopusťme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec... Pani poslankyňa, nech sa páči, chcete reagovať? Nie.

    Poslanec Štefanec tu nie je.

    Pán poslanec Kaník.

  • Je mi veľkou cťou, že takáto plná sála sa tu práve teraz nachádza. Ja som už povedal naozaj toho veľa. Ani by som už teraz nemal ambíciu nejako rozsiahlo hovoriť, keby, a možno by som ani nehovoril skoro vôbec, keby sme neboli v situácii, že zajtra je hodina otázok a odpoved, a príde pán premiér Fico. Ako som si pozrel jedna z tých otázok je, že zdôvodnite, prečo je nutné pristúpiť k zmenám v dôchodkovom systéme. Dobrá nahrávka. Takže už viem, čo povie, tak predídem tú situáciu. A keďže ja nemám možnosť mu odpovedať na jeho otázku, alebo na jeho odpoveď, tak to spravím teraz. Pretože veľmi dobre viem, čo povie. To vieme všetci. A vždy.

  • Hlasy z rokovacej sály.

  • No je to k veci, lebo je to k tomuto zákonu. K tomuto zákonu, ktorý tu prejednávame. Až si myslíte, že nie, tak ste ho nečítali asi potom.

    Pán premiér určite povie, že tento systém, ako včera ukázal na tlačovke, nie je dobrý, a nie je výnosný, že ľudia ktorí odídu do dôchodku po desiatich rokoch fungovania, budú mať nižší dôchodok o neviem koľko percent. Vytiahne možno tu istú tabuľku ako na tlačovke, kde poukáže na ten rozriel. Že hneď poviem, alebo povedal by som, keby som vtedy mohol, že tie čísla sú celkom dobré, a je to dobre vystavený účet, ktorý si pán premiér vystavil sám sebe, a SMER tiež sám sebe, pretože to je výsledok jeho pôsobenia, jeho zásahu do legislatívy za prvej Ficovej vlády.

    Mnohokrát sme na to upozorňovali, že toto sa stane. Mnohokrát sme vyčíslili dopady, negatívne dopady, ktoré to malo na dôchodcov budúcich, a toto je ten účet, ktorý si sám sebe vystavuje. Takže keď to ukáže, tak ukazuje, čo spôsobil v dôchodkovom systéme svojím zásahom, takzvanou Madejovou novelou. Máme a vieme, viem vám to preukázať, keby sme v druhom čítaní sa chceli venovať podrobnejšie, čiže môžem to nechať premietnuť na tuto tabuľu aj v grafickom znázornení, ako by sa správali výnosy, keby k tomuto zásahu nedošlo, v štyroch scenároch, ktorý je naozaj prepracovaný dôsledne, a robili ho na univerzite. A veľmi skromne, keby sme brali len veľmi konzervatívny spôsob investovania, tak môžme smelo povedať, že výnosy by boli o 3 až 6 % vyššie, ako sa dosiahli vďaka negatívnemu zásahu, ktorý tam bol.

    Nehovoriac o tom, že porovnávať, ako tu už bolo povedané, systém, ktorý naozaj reálne reprezentuje hodnoty akcií, so systémom, ktorý je virtuálny a postavený na zákone, ktorý je možné každým zasadnutím parlamentu meniť, je minimálne nekorektné, nepresné a nesprávne.

    Ale keď sa už hovorí o prvom pilieri, ktorý, lebo pán premiér určite povie, že súčasný dôchodkový systém je neudržateľný, tak s tým budem určite súhlasiť a hovorím to už tiež veľmi dlho, prvý pilier je naozaj neudržateľný. Vysvetľovali sme si to mnohokrát v tejto rozprave, ako je nemožné udržať priebežný dôchodkový pilier, keď už v roku 2020 jeden pracujúci bude musieť uživiť asi dvoch dôchodcov. To je finančne, technicky, ekonomicky absolútna holá nemožnosť. Takže je to neudržateľné.

    A keď sa tu hovorí alebo ukazuje, že ako ten prvý pilier je výnosnejší, aj keď naozaj o výnosoch sa tam v žiadnom prípade nemôže hovoriť, o výnosoch v systéme, ktorý je hlboko deficitný, tak mi nedá, aby som nepovedal, že prvý pilier tak, ako je nastavený, bol nastavený reformou, ktorú som pripravil ja. A je zaujímavé, keď teraz napríklad od pána Petráka som bol kritizovaný za to, že ten systém je veľmi veľkorysý, že veľmi výrazne zvýšil dôchodky ľuďom, pretože naozaj vďaka tomuto nastaveniu, ktoré je, sa dôchodky dôchodcov od roku 2004 zvýšili o štyridsaťšesť percent. Až by ste pochybovali, že to spôsobilo niečo iné, no nespôsobilo, štyri roky bola ministerka pani Tomanová, ale nezmenila na tom ani čiarku. Ideme podľa toho istého systému valorizácie, tou takzvanou švajčiarskou metódou, akú som nastavil ja. A aj spôsob priznávania výpočtu dôchodkov je nastavený presne tak.

    Takže paradoxne tí, ktorých obviňujete často z nízkeho sociálneho cítenia, nastavili systém, a vedome, ktorý je veľkorysý a ktorý dáva naozaj slušné dôchodky. A urobili sme tak vedome preto, pretože sme mysleli na tých dôchodcov, ktorí sú už v dôchodku alebo tesne pred dôchodkom, a vedeli sme, že z výnosov druhého piliera nikdy nebudú môcť čerpať a mať z toho výhody. A nechceli sme zabudnúť ani na nich. A preto sa ten systém nastavil tak, aby týmto ľuďom poskytol slušné životné zabezpečenie v dôchodku.

    Samozrejme, že ten systém, a to aj v tom zdôvodnení, ktoré čítal pán Petrák, ktorý som teda, keď som predkladal zákon do parlamentu, je obsiahnuté, že bude musieť dôjsť k parametrickým zmenám. To je presne to, čo aj v tomto zákone sa už objavuje, aj keď v oklieštenej podobe, aj keď posunuté až za rok 2016, ale to sú tie parametrické zmeny, o ktorých som hovoril, že keď chceme udržať udržateľnosť tohto systému, tak musí sa k nim pristúpiť. Akurát sa k nim malo pristúpiť omnoho skôr a len tá neochota ísť do nevyhnutných, aj keď nie stále s potleskom sprevádzaných zmenami za predchádzajúcej, za prvej vlády pána Roberta Fica, spôsobila, že tento problém nám narástol do omnoho väčších rozmerov, ako by mohol byť. Takže áno, dôchodkový systém je neudržateľný, pretože prvý pilier je neudržateľný.

    Možno sa tiež spomenie to, čo pán minister spomínal, že koľko pracovných miest vytvoril druhý pilier. Sa ma pýtal pán minister vo svojom vystúpení, tak teraz mu na to rád odpoviem. Otázka by mala znieť, prečo nevyužívame možností, ktoré akumulácia finančných prostriedkov v tomto systéme poskytuje krajine, aby sa vytvorilo množstvo pracovných miest? Pretože od samotného začiatku je ten systém pripravený na to, aby poskytoval investície alebo zdroje na financovanie veľkých zmysluplných projektov. Ten najznámejší spôsob je financovanie výstavby diaľníc. A ani teraz, napriek tomu, že o tom bola veľká debata ešte pred voľbami, sa k nemu nesiahlo. Mohlo by sa, ale diaľnice sú len jedna z možností. Ja si viem predstaviť financovanie napríklad výstavby nájomných bytov cez tieto systémy a mnoho možno iné ďalšie projekty, ktoré mňa ešte nenapadli, ale napadnúť by mohli kohokoľvek, pretože to sú zdroje, ktoré nepotrebujú mať rýchly a okamžitý výnos, ani nepotrebujú mať rýchlu návratnosť. A práve preto môžu slúžiť na zrýchľovanie motoru ekonomiky, na tvorbu nových pracovných miest. Že sa tak nedialo doteraz, žiaľbohu. Ale mohlo sa?! A znova pripomínam, nie my sme pri moci od 2004. Veď sme sa tu štyri roky vystriedali práve s koalíciou, ktorú viedol SMER.

    Takže dúfam, že teraz by sme k tomu mohli pristúpiť a že tieto možnosti budú využité, pretože Slovensko by to potrebovalo. Napríklad by si mohlo lacnejšie refinancovať svoje potreby, lacnejšie, ako získava prostriedky na medzinárodných finančných trhoch. Opäť možnosť, ktorá doteraz nebola využívaná.

    Ale nechcem vás zdržovať, tak naozaj skrátim. A už len k pánovi Petrákovi, ktorý tu vystupoval s pár grafmi, pár poznámok. Naozaj tie grafy treba dočítať minimálne dokonca, keď by som povedal, že treba im poriadne rozumieť. Pretože tie grafy samotné boli správne, akurát ukazujú, a treba ukázať aj ďalšie grafy, že keď by sa zmena neurobila, tak tá krivka sa prudko prepadá do mínusu, tak do mínusu, že by to verejné financie nezvládli. A že prijatie tohto, tejto reformy spôsobilo, že tá krivka sa dostala do vyšších polôh, aj keď samozrejme verejné financie tejto krajiny budú dlho v mínuse, pretože sa musíme vysporiadať s historickými problémami, ktoré tu sú. Ale bolo to nastavené tak, aby sme nikdy neklesli pod jedno percento HDP. A to jedno percento je to, čo ukladáme do rezerv v budúcnosti, takže to, čo odchádza do druhého piliera, sa nemíňa, to sa odkladá. Tie peniaze stále alebo tie hodnoty, ktoré sú za nimi schované, sú stále tam.

    A tiež naozaj je veľmi, veľmi prekvapivé, keď počujem od predstaviteľa alebo zástupcu sociálne orientovanej strany, že kritizuje pravicovú stranu, že ako to, že v roku 2004 nenavrhla výrazné, výraznejšie zvýšenie veku odchodu do dôchodku, ako to, že nenavrhla indexáciu, to znamená, spôsob zhodnocovania dôchodkov nie švajčiarskou alebo inou metódou, a ukáže graf, že keby sme to navrhli, ako by tie verejné financie sa dobre vyvíjali. Áno, dobre by sa vyvíjali, ja viem, veď my sme to vedeli, ale znamenalo by to, že by sme museli zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 65 rokov a možno rýchlejším tempom, ako sme to urobili. Žiadna švajčiarska metóda, ktorá zvýšila dôchodky o 46 %, ale na infláciu hneď, čo by znamenalo, že tie dôchodky by sa zhodnotili možno o 20 % za tú dobu. A to sme nechceli z tých dôvodov, ktoré som spomenul na začiatku, pretože sme mali sociálne cítenie a mysleli sme na tých ľudí, ktorí sú dôchodcami. Ale že, že nám to vyčíta...

  • Ruch v sále.

  • To sú fakty, páni. To sú fakty a čísla. Stačí sa ako pozrieť na tie čísla. Ale, že mi vyčíta, že sme boli "mäkkí", to predstaviteľ socialistickej strany, je naozaj humorné a úsmevné. Možno celkom, celkom tie grafy neboli až tak preštudované, ako by mali byť.

    A keď je tu a keď tu bol citovaný pán profesor Stiglitz, s tým, že není tam žiaden rozdiel medzi tými systémami, že to je len nejaká bublina lobistami nafúknutá, no je tu jeden alebo niekoľko veľmi podstatných rozdielov. Najčastejšie sme spomínali ten, že v druhom pilieri sa peniaze nemíňajú, ale že sa sporia a zostávajú stále k dispozícii pre krytie dôchodkov tých, ktorí si sporia, ale, a to sme spomínali málo, nielen to, to sme spomínali menej, nielen to, tie peniaze tým, že sa investujú, tak sa zhodnocujú. Nie sme spokojní s tým, ako sa zhodnocovali doteraz a s tými výnosmi, ale každopádne zhodnocujú sa. Ja dúfam, že v budúcnosti sa budú zhodnocovať lepšie aj vďaka niektorým pozitívnym zmenám, ktoré v tom zákone sú, lebo určite sú aj pozitívne zmeny v tomto návrhu zákona, a práve reinvestovanie týchto výnosov, to znamená, že sa nevyberajú tie výnosy, ale zostávajú tam a znova sa investuje už väčšia čiastka, spôsobuje veľmi výrazné, výrazný rast hodnoty, omnoho väčší ako v priebežných systémoch.

    Pán docent Baláž zo SAV má na to veľmi podrobné prepočty, a preto si dovolím na neho sa odvolať, pretože som to zažil na jednej z jeho prednášok, že po pätnástich rokoch investovania a reinvestícii týchto, týchto výnosov sa dosahuje veľmi intenzívny a výrazný rast hodnoty práve vďaka tejto, tomuto čaru, ktoré v investovaní cez druhý pilier je zakotvené. Takže v tomto sú také dva základné rozdiely a myslím si, že sú neoddiskutovateľné.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť. Povedali sme si tu naozaj za tie dni veľa a v druhom čítaní už spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré máme pripravené, ešte si čosi povieme. Dúfam, že sa posunieme do konštruktívneho ducha, najmä pri zvažovaní týchto pozmeňujúcich návrhov a že napriek tomu, že prejednávanie takéhoto zákona nie je správne, nie je správne, tak verím, že, že to bude, že to bude dobré.

    A ja nejdem čítať teraz petíciu, aby ste sa nezľakli úplne

  • Pán poslanec I. Štefanec podáva vystupujúcemu petičné hárky.

  • , ale viete, keď pán, keď pán Paška včera pri tej, pri tej petícii povedal, že niekto mu telefonoval, že si nepraje, aby tu mená zazneli, tak mňa zas oslovilo niekoľko ľudí, že oni sú naozaj hrdí na to, že túto petíciu podpísali, a že im sa to páči, že by videli, že aj oni prispeli k tomu, že takáto petícia existuje, tak ja by som rád aspoň niekoľko mien prečítal. Len radšej by som tie, kde sú adresy, nie tie, kde sú len mená. Takže si to nechám na druhé čítanie, pretože mám tu len tie s kompletnými menami, a aby sme boli decentní. Ale chcel som uviesť, že naozaj, že niektorí ľudia by sa veľmi tešili a považujú to za svoju hrdosť, že sa môžu podieľať, aj keď tu nemôžu sedieť, aby zaznel aj takto sprostredkovane ich hla. A že oni nechcú, aby sa znižovalo sporenie, ktoré im dáva istotu do budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán Poliačik do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Jedna vec, o ktorej som nehovoril v mojom predchádzajúcom vstupe a myslím si, že si zaslúži spomenutie, je situácia, ktorú tento návrh navodí pre doktorandov. Doktorandi ako ľudia, ktorí presiahnu tú hranicu, ktorá je zadefinovaná v tomto zákone a tým pádom na nich padne plná tiaha odvodov a budú zaradení do tej skupiny, z ktorej budú nanovo zodvodnení plnou pálkou. Pán minister, obávam sa, že pre mnohých to bude znamenať koniec ich akademickej kariéry.

    Všetci veľmi dobre vieme, akým spôsobom sú doktorandi platení, že väčšinu svojho času musia venovať, ak to chcú robiť poctivo, poctivú akademickú prácu, že mnohí z nich prednášajú na vysokých školách, že nie každý dokáže dizertačku napísať takým spôsobom ako predseda KDH a tým pádom, že jednoducho potrebujú svoj čas a svoju energiu míňať na veci, ktoré priamo súvisia s ich prípravou na budúcu akademickú kariéru, alebo že musia energiu jednoducho venovať tomu, aby z nich boli kvalitní vedeckí pracovníci. Ak ich ale zaťažíme odvodmi takým spôsobom, ako to navrhuje tento predkladaný materiál, obávam sa, že mnoho mladých nádejných ľudí, ktorí by mohli dvíhať intelektuálnu úroveň tohto národa, jednoducho si to nebude môcť dovoliť.

    Preto už teraz dávam do pozornosti jeden z pozmeňujúcich návrhov, ktorý budeme predkladať v druhom čítaní, pán minister, a dúfam, že ak bude vytvorený sľubovaný priestor pre vylepšenie tohto zákona, tak minimálne v tejto veci ustúpite zo svojej súčasnej pozície a že pre doktorandov, ktorí sa pripravujú na svoju budúcu akademickú kariéru a ktorí pracujú na tom, aby naozaj sa stali intelektuálnou elitou, boli zachované podmienky také, aké majú doteraz a že im budeme aj naďalej umožňovať venovať sa v prvom rade tomu, aby pracovali na svojich vedeckých prácach a na svojich schopnostiach, aby nemuseli rozmýšľať nad tým, akým spôsobom sa uživiť. Už teraz tie peniaze, ktoré za svoju prácu dostávajú, sú malé. Mnohí z nich tak či tak musia pracovať popri štúdiu a nejakým spôsobom uživiť jednak seba, a ak majú rodiny, tak aj svoje mladé rodiny. A myslím si, že je veľmi nemiestne, aby sme pre nich túto situáciu zhoršovali. S tým pozmeňovákom, o ktorom hovorím, príde kolega Mihál. A ja veľmi dúfam, že ak je tu priestor pre to, aby sa niektoré veci zlepšili, tak ho poslanci vládnej strany podporia.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Frešo do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, končí v tejto chvíli prvé čítanie k návrhu zákona, ktorý asi najvýraznejším spôsobom za posledné desať, možno že aj dvadsať rokov ovplyvní podobu, ako budú vyplácané dôchodky, ako bude fungovať dôchodkový systém ako taký. Výrazným spôsobom ovplyvní živnostenské podnikanie a koniec koncov aj prácu na dohodu a ďalšie veci. Summa summarum týka sa to nielen jeden a pol milióna ľudí, ktorí si sporia na dôchodok, ale týka sa to takmer troch miliónov ľudí v rámci celého Slovenska.

    Keď zarátam aj ten nepodarený úvod, ktorý uviedol tento zákon, a tri dni rokovania o tomto zákone samotnom, tak to vychádza, že už je to vlastne nejaký desiaty deň, ktorý o tomto zákone sa rozprávame. Stále som presvedčený a tá diskusia, aj keď veľmi chabá zo strany socialistov, mi dáva za pravdu, že tie názory sa nie veľmi zbližujú a nie veľmi vidím nejaké vážnejšie pochopenie celého problému tak, aby sme mohli o ňom fundovane a odborne debatovať. Je mi ľúto, že to takto musím konštatovať.

    Ja som nevidel do diskusie prihláseného žiadneho opozičného poslanca, s výnimkou pána poslanca Petráka. Ako, ďakujem pekne, pán minister, ako, úplne sa priznám, presne ako u Freuda, prerieknutie. Ja to, čo by som rád videl, tak to sa človek prerečie. Je to holá realita. Ale nevidel som, hej. No, tak myslím, že sme sa všetci pochopili, o kom hovoríme. Ale budem používať teda ten termín socialisti. Tam sa nepomýlim, tam sa nepomýlim. Takže žiadneho socialistického poslanca okrem pána poslanca Petráka som nevidel diskutovať a myslím si, že to je na škodu. Myslím si, že to je na škodu hlavne preto, lebo pokiaľ dôchodkový systém a koniec koncov aj podmienky pre podnikanie sa budú meniť každé štyri roky, a dokonca v čase krízy je možné predpokladať, že aj častejšie, tak nikdy nebudeme mať niečo, o čo sa budú môcť ľudia priamo na celom Slovensku vážnym spôsobom oprieť. Ja sa priznám, že z tohto návrhu zákona okrem, nazval by som to takého falošného konsolidačného úsilia, ten výraz som vysvetlil vo svojom predošlom príspevku veľmi dobre, to znamená, že zároveň konsolidujete niečo, čo je krátkodobé, a výrazne strednodobú konsolidáciu financií nabúravate, nevidím nejaký vážnejší dôvod, prečo tu dnes sedíme a prečo to musíme urobiť v skrátenom legislatívnom konaní.

    Čo ma mrzí podstatne viacej, že za celý deň ani pán minister, ani žiaden iný člen vlády a už vôbec nie pán premiér sa nevyjadrili k asi k najzásadnejšiemu odbornému názoru alebo odbornej požiadavke a výhrade, a to tej, že chceme mať stanovisko Národnej banky Slovenska, respektíve fiškálnej rady. Ja som presvedčený, že keď sa možno na tú tému rozprávali s ministerstvom financií, pán minister, alebo keď sa na vláde o tom rozprávali alebo aj s inými odborníkmi, možno na ministerstve, takže dajú za pravdu, že strednodobá udržateľnosť financií týmto zákonom výrazne utrpí. Výrazne utrpí, lebo, dámy, páni, napriek tým, alebo počas tých faktických poznámok, veľmi často prichádzali úvahy o tom, ako je niečo nevýnosné, nejaký druhý pilier, ako je výborný prvý pilier, ako nejaký nositeľ Nobelovej ceny hovorí, že všetko by malo byť pomaly z prvého piliera. Možno nájdete aj niekoho, kto bude hovoriť, že z nultého piliera. A dostávame sa vlastne do stavu, že napriek tomuto som presvedčený, a myslím si, že je to odborne podložený názor a nemali by sme sa toho báť ani na pôde Národnej rady, že strednodobá udržateľnosť verejných financií a dlhodobá udržateľnosť verejných financií je dôvod, pre ktorý bolo treba zaviesť tento druhý pilier.

    Veľmi, veľmi stručne sa vyjadrím k tomu, čo pán Petrák tu ukázal, čo malo v sebe, mimochodom, výraznú a vážnu systémovú chybu. Hovoril už o tom pán poslanec Kaník. Ja to len zopakujem. Reagovať na to, že prvý pilier je dlhodobo neudržateľný vtedy, keď ten jav nastane, znamená nereagovať vôbec, lebo na to sa nedá zareagovať krátkodobým opatrením. Inými slovami povedané, musíte dlhodobo sporiť, aby ste mohli tú nerovnováhu, ktorá bola na tých krivkách mimochodom pekne nakreslená, vyvážili. O tom asi nebude sporu. Tak isto, keby sme viedli jednu serióznu odbornú diskusiu, došli by sme k rovnakému názoru. Mohli by sme spoločne požiadať fiškálnu radu o výklad a o analýzu dopadov rôznych variánt. Rôznych variánt narábania s dôchodkovým systémom ako celkom aj smerom ku celkovému dlhu krajiny. A koniec koncov aj k nejakej prognóze, ako by sa jednotlivé modely boli bývali vyvíjali. Je, bohužiaľ, pravda to, čo tu zaznelo viackrát, a treba to znova pripomenúť, že Slovensko už dávno nie je krajinou, ktorá prežíva nejaký typ "baby boomu", už dávno nie je krajinou, ktorá by sa mohla spoliehať na obrovský nárast populácie, ktorá vyváži, vyváži vlastne starnutie, starnutie ľudí. Chvalabohu teda, že sa dožívame vyššieho veku. A nanešťastie treba povedať, že ani to, po čom volajú mimochodom ľavicoví ekonómovia, socialistickí, a to je, zvýšenie produktivity práce nenastáva takým tempom, ako by sme si predstavovali. A práve toto je bod, pri ktorom by som sa chcel zastaviť, že prečo je dôležité sporiť a prečo je dôležité sa nespoliehať na to, že budúce roky budú lepšie ako roky minulé.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, my sme mali to, nazvime, nešťastie, ale to mala celá krajina, zažiť, že došlo k obrovskému poklesu vďaka svetovej finančnej kríze. Doteraz máme problémy v rámci Európskej únie a tie problémy sa nevyriešia tak isto behom pár rokov. A vieme, aké je to mať pokles hospodárskeho rastu, respektíve hospodársky pokles, dokonca medziročne, myslím, mínus štyri percentá. To bol ten najväčší. To zažili sme za prvej vlády socialistov od roku 2006 do roku 2010, v roku 2008. A práve tento argument je asi najsilnejším argumentom, prečo má zmysel, aby ľudia si sporili na individuálnych účtoch. No má to zmysel preto, lebo po prvé, demografická kríza alebo demografický vývoj, ak chcete, jednoznačne ukazuje, že tých pracujúcich na budúcich dôchodcov bude nepomerne menej, ako je to v súčastnosti. Ale keby sme od tohoto aj abstrahovali a predstavili si, že Slovensko sa prudko rozvinie technologicky a prudko stúpne vami spomínaná produktivita práce a že jednoducho ľudia budú zarábať toľko, že utiahnu týchto dôchodcov, no tak realita je taká, že to nenastane. Nenastane to, lebo nemáme žiaden vážny dôvod na podobný optimizmus. Vážené dámy, vážení páni, toto nie je už otázka socialistická versus stredopraví demokrati. Toto je otázka hotovej hospodárskej reality.

    Veľmi často sa tu argumentuje tým, že ako to je v iných krajinách. Napríklad, ako je to v Čechách, kde rozprávajú snáď už desať rokov o zavedení druhého piliera, ale kde zápasia s rekordným štátnym dlhom. Vôbec to tam nemajú vyhraté. A to, že tam majú nejaké nižšie percento, zďaleka neznamená, že sú na tom podstatne, podstatne lepšie.

    Myslím si, že to, čo by nás mohlo spojiť, je nejaká vízia o tejto krajine. A jej súčasťou by asi malo byť, a to, o tento názor by som sa rád s vami podelil, že tá prichádzajúca generácia bude mať lepšie podmienky ako generácia, ktorá dnes je v produktívnom veku. Ale pokiaľ im necháme naozaj obrovský dlh a ten dlh sa dá aj kvantifikovať, ktorý prvý pilier vytvára, lebo to je v skutočnosti spotreba na úkor tých, ktorí prichádzajú po nás, no tak budú mať podmienky horšie. Ich prirodzená reakcia môže byť dvojaká. Po prvé, že odmietnu platiť tak vysoké náklady na budúcich dôchodcov. Odmietnu, lebo nebudú vládať uživiť svoje vlastné rodiny, svoje vlastné deti. Alebo sa zdvihnú a opustia túto krajinu. Aj tieto prípady máme, aj páni socialisti veľmi často rozprávali o tom, ako odtiaľto ľudia sú vyháňaní za prácou niekde inde. Čož aj mňa mrzí, že nedokážeme takéto podmienky urobiť.

  • Hlas z pléna.

  • Nerozumel som? Čo, strata odvahy? No, nevadí, treba normálne buď nahlas, alebo sa prihlásiť na mikrofón.

    Takže aj mňa toto mrzí a mrzí ma, že tí ľudia, tí ľudia naozaj odchádzajú. Lebo odchádzajú veľmi kvalitní ľudia a spravidla ľudia vzdelaní. To, ako bude vyzerať dôchodkový systém, má na to priamu náväznosť, lebo sa predpokladá, že ak budeme chcieť udržať to, o čom som tu ráno hovoril, ten dôchodkový systém z prvého piliera, ktorý dnes vy idete posilniť, tak neexistuje v tej trojčlenke urobiť nič iné, pán minister, len, alebo zvýšite odvody, alebo potom zvýšite vek odchodu do dôchodku. A dokonca možno, keď to naozaj bude naozaj také, že už tú debatu budeme viesť úplne vážne s naozaj reálnymi číslami, nie podľa toho, čo sa komu ideologicky hodí, tak možno obidve veci naraz. A práve tam vidím obrovskú šancu pre toto volebné obdobie. Keďže vidíme ako dopadá zatváranie si očí pred ekonomickou realitou v Grécku, koniec koncov v Španielsku, v Portugalsku, v Taliansku, tak by som bol veľmi nerád, keby Slovensko nasledovalo tento príklad. Bol by som veľmi nerád, keby Slovensko, vďaka tomu, že nemá dosť, nazvime to, politickej odvahy alebo vôbec odvahy nejakej osobnej pani poslankýň, pánov poslancov urobiť znesiteľné nielen tieto Vianoce, budúce Vianoce, ale napríklad aj Vianoce tých, ktorí prídu po nás.

    O tom je tento zákon, ktorý výrazným spôsobom nakladá dlh na naše deti, či sa to páči, alebo nie. To znamená, celé toto konsolidačné úsilie, ktoré je stelesnené v tomto návrhu zákona, hovorí nasledovné: Spotrebujeme peniaze my tu a teraz. Nenechávame ďalšej generácii to, čo by sme jej ponechať mali, a nijakým spôsobom neriešime dôchodky tej generácie, ktorá v súčasnosti pracuje.

    Považujem to za mimoriadne dôležité a kľúčové, lebo sa s týmto stretávam ja osobne šiesty rok na pôde Národnej rady, s touto večnou debatou, že či spotrebujeme veci tu, teraz a hneď, alebo budeme rozmýšľať aj nad rámec tohoto a budúceho roku, či dokonca tohoto a budúceho volebného obdobia. Považujem za veľmi nešťastné a nemôžem to nijakým spôsobom prehryznúť, že takto zásadná zmena sa udiala bez toho, aby verejnosť tomu dostatočne rozumela. Naozaj neviem, ktorý z tých dôvodov je ten hlavný a ktorý z tých dôvodov prevážil pri tom rozhodnutí, napriek vyjadreniam, ktoré tomu predchádzali, ísť do toho, že bude tento návrh zákona schvaľovaný v skrátenom legislatívnom procese. Neviem, ktoré z nich to boli. Či to bol strach z verejnosti alebo to bol strach z odbornej debaty. Nerozumiem tomu, prečo to bolo dôležité, nerozumiem tomu, prečo v tom pokračujeme. Pevne verím, že v niektorých z vás, hlavne v socialistoch, lebo vy máte väčšinu, sa istým spôsobom pohne zdravý rozum k tomu, keď budete stláčať to tlačidlo a podporíte návrh, aby sme vrátili tento návrh zákona na prepracovanie vláde hlavne preto, aby sme ho obohatili o stanovisko fiškálnej rady, aby sme ho obohatili o stanovisko Národnej banky Slovenska, aby sme zviedli serióznu odbornú debatu nad vývojom verejných financií nielen tento rok, ale aj rok budúci a všetky ďalšie, ktoré prídu potom.

    Ja len pre také možno znekľudnenie vážených dám socialistiek, pánov socialistov poviem, že to, za aké peniaze si táto krajina požičiava na medzinárodných trhoch, je závislé nielen od krátkodobej konsolidácie, ale od strednodobej konsolidácie. A Slovensko tam je v pásme rizikových krajín a týmto návrhom zákona aj v tomto pásme samotnom zostane. Inak povedané, aj tento návrh zákona je príspevkom ku gréckej ceste, ktorej sa všetci obávame. Všetci sa jej obávame. Ale potom treba aj konať tak, ako cítime. To znamená, ak na ňu nechceme skĺznuť, tak by sme nemali destabilizovať ani strednodobé výhľady verejných financií.

    Ďalšie, čo som počul v tej debate veľmi výrazne, je, že, také isté zarazenie, že ako môžu socialisti garantovať dvojnásobné zisky finančníkom? No, stalo sa. Stalo sa. Asi to nie je svetová rarita, asi to nebude tým, že to socialistické cítenie tak veľmi, veľmi robí len pre ľudí. Stalo sa, máte to v návrhu zákona. Okrem nejakých šumov, že nejak to budeme riešiť, som nepočul žiaden seriózny návrh, ani dokonca z úst pána ministra, ktorý to navrhuje, aby sa zdvojnásobili gáže, gáže finančníkov v dôchodcovských správcovských spoločnostiach, tieto ich rozpočty, aby sa im zdvojnásobili vlastne odmeny samotné. Tomuto naozaj nerozumiem, prečo to bolo dôležité? Lebo, mimochodom, to, na akej úrovni sú dnes, je predsa dané vaším zákonom. Čiže vy ste došli k záveru, že keď je kríza, tak sa najlepšie vyrieši, že finančníci dostanú dvojnásobné peniaze. Namiesto eura budú zarábať dve, namiesto 100 eur, 200 eur, 100 tis. eur, 200 tis. eur a tak ďalej a tak ďalej. Toto je pre mňa veľmi, veľmi nepochopiteľné, prečo ste sa uchýlili k takémuto postupu. Menej nepochopiteľné je, keď si spomeniem na slová pani kolegyne poslankyne Žitňanskej o záujmoch a týchto reprezentantoch, mimochodom v tom, čo ste, pán minister, tak výrazne obhajovali, radu solidarity, a mimochodom v tých všetkých jednaniach, ktoré ste mali aj práve s týmito finančníkmi, ktorým dávate dvojnásobok. Myslím si, že je to neseriózne, myslím si, že je to nesprávne.

    A myslím si, že to svedčí o tom, akým spôsobom rozmýšľate, to znamená, rozmýšľate o ľuďoch, respektíve o tých, ktorí dnes pracujú a koniec koncov o našich všetkých deťoch, že nech si ony poradia do budúcnosti, ale finančníci tí musia dostať dvojnásobok hneď. Nepochopiteľné! Absolútne nepochopiteľné. A myslím si, že to len dokazuje kvalitu tohto zákona. Sú možné dve možnosti. Buď je to tam omylom, no to potom svedčí niečo o práci tohto ministerstva a vlády samotnej, alebo to tam je po dohode s týmito finančníkmi, to by som bol veľmi rád, keby ste nám na to odpovedali. A potom je to naozaj istá taká veľmi jednoduchá trojčlenka, občania, sporitelia zaplatia, vláda bude spokojná a nadelí samozrejme z toho hneď finančníkom to, čo im patrí.

    Ja som presvedčený, že aj v tom, čo príde v druhom čítaní, opozícia bude, snáď až na málo, málo jednotlivcov, úplne jednotná. Predloží návrhy, ktoré umožnia zanechať, aby si ľudia sporili tak ako doteraz 9 percent. Predloží návrhy, ktoré výrazným spôsobom znormalizujú a vrátia tam, kam patria, odmeny finančníkom. Lebo keď už niekto má podiel na tej kríze, no tak finančníci to bezpochyby sú. A pevne verím, že o tomto budeme diskutovať omnoho konštruktívnejšie ako doteraz, lebo s výnimkou pána poslanca Petráka tá diskusia bola veľmi, veľmi slabá a veľmi, veľmi málo odborná a odpovedajúca na mnohé otázky, ktoré nás trápia.

    Myslím si, že ten návrh, aby zostalo to delenie 9:9, respektíve 9 + 4,x a tak ďalej, čo všetko sa odvádza do Sociálnej poisťovne, je namieste. Myslím si, že musí padnúť. A myslím si, že stojí za úvahu ho podporiť. Rovnako si myslím, že keď by sme boli v tak katastrofálnej situácii, aj keď teda sa tomu čudujem, že klesá výber daní aj na budúci rok oproti tomu, čo bolo plánované, tam už žiadne výhovorky nepomôžu. Pevne verím, že v septembri si to z očí do očí povieme, ako je to možné, že sa nám ľudia odhlasujú z daňových povinností. Ako je možné, že keď máme hospodársky rast, klesá nám výber daní a dokonca si to aj plánujeme? Ako sú tieto veci vôbec normálne? Kto je zodpovedný za to, že na budúci rok niečo klesne? A koľko rokov, koľko rokov budeme sa ešte vyhovárať na niečo, čo trvalo tri mesiace?

    Tak si myslím, že naozaj aj zoči-voči takýmto číslam, keby sme boli v tej situácii, že mimoriadne dramatickej, tak by bolo slušné si od sporiteľov požičať, nie im peniaze zobrať. Požičať si. To znamená, napríklad jeden rok znížiť povedzme na 6 %, keď je úplná kríza, úplná tvŕdza, na 4 %. Ďalší rok to vrátiť a dokonca to zvýšiť aj s nejakým záväzkom, kedy sa im to zaplatí. Myslím si, že to by bolo zodpovedné, bolo by to slušné zoči-voči sporiteľom a hlavne bolo by to slušné voči všetkým tým, ktorí dennodenne dnes chodia do práce. A ešte by to bolo slušnejšie zoči-voči deťom, ktoré majú, ktoré keď prídu, tak budú musieť naozaj, naozaj sa skladať na dôchodky celej tej mase, ktorá nám vlastne narastá vďaka nepriaznivému demografickému vývoju.

    Znova sa vrátim k tomu, že aj týmto zákonom budeme vytvárať podmienky pre nasledujúcu generáciu. A povedzme si to tak, ako tomu rozumie bežný človek. Keď ich pridusíme astronomickými odvodmi v budúcnosti, a tam nebude veľa iných možností, pán minister, ako na to reagovať, tak oni jednoducho nebudú ochotní tu pracovať alebo nebudú mať zasa ďalšie deti. Budú jednoducho málopočetné rodiny, lebo ich nebudú vládať živiť. Vďaka tomu, že prvý pilier je neudržateľný. To nie sú len moje slová, vaše slová, pán minister, to sú slová aj pána premiéra. Zrovna mimochodom vtedy, keď prezentoval, aké fantastické výsledky má.

    Ja už sa nechcem vracať k tomu prirovnania s tou Ponciho schémou, ale nie je to ojedinelý názor. Odporúčam naozaj odborne si naštudovať, čo to Ponciho schéma je a aké sú jej riziká a kam vedie, pokiaľ sa nasleduje. A tam hovoriť o tom, že teraz nám to vychádza dobre a v budúcnosti to je neudržateľné, to je holá pravda a je to mimoriadne nebezpečná záležitosť.

    Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že má zmysel tento návrh zákona dať, tak ako som navrhol pánovi spravodajcovi, späť na prepracovanie vláde aj preto, čo súvisí so živnostníkmi, aj preto, čo súvisí s dohodármi. Znova poviem to, čo hovoria viacerí experti, ekonómovia, akonáhle vy obmedzíte prácu na dohodu, akonáhle obmedzíte tento spôsob nejakého vzťahu, kde si človek môže privyrobiť ku svojmu zamestnaniu alebo ku svojmu štúdiu samotnému, dostanete tých ľudí do dvojakej situácie, buď prestanú pracovať a tým pádom zvýšite nároky na sociálny systém, pán minister, to bude vaša kapitola v rozpočte, alebo spôsobíte to, že prejdú na čiernu prácu a tým sa zase ochudobní celý štát, lebo sa neplatia žiadne dane. Mimochodom sa podporuje to, čo ste si na budúci rok naplánovali, to znamená výrazný výpadok v daniach oproti prognóze, a podporí sa to, čo je také moje silnejúce podozrenie, že firmy odchádzajú zo Slovenska vďaka vašej hospodárskej politike, hlavne tej, ktorú ohlasujete do budúcnosti a ktorú budeme prejednávať tu v septembri, v októbri. A naviac budú nielen firmy, ale aj títo jednotlivci obchádzať celý systém, lebo nebudú mať možnosť, ako sa za prijateľnú hodnotu zamestnať v rámci vami tvorenými zákonmi.

    Ja som počul veľmi dobre, že aké benefity pre dohodárov, čo všetko im ponúkate v rámci tohoto zákona. No, vážené dámy, vážení páni, to malo už charakter zamestnania. To znamená, ak niekto chce dať tieto benefity, ktoré ste tu spomínali, tak, nech sa páči, kľudne si takého človeka zamestná. Dohodári, to je väčšinou naozaj prípad ten, že niekto popri štúdiu, popri inej práci si privyrobí na menej počet hodín týždenne, však to je v zákone dané, a privyrobí si tak, že vytvára hodnoty a dokonca z toho platí aj dane. Som presvedčený, že týmto spôsobom podkopávať hospodársky rast, lebo sa jedná o osemsto tisíc ľudí, a to už je číslo, ktoré môže podkopávať hospodársky rast, alebo presunúť v tom, bohužiaľ, v lepšom prípade do čiernej práce, lebo je to furt lepšie, ako keby tí ľudia sedeli na podpore, tak sme naozaj v situácii, že si podkopávame istým spôsobom vyhliadky na to, že sa z tejto krízy dostaneme vlastnými silami.

    A toto úplne, úplne do bodky platí aj pre živnostníkov. Ja chcem poukázať na to, čo existuje, taká možno nejaká ilúzia o živnostníkoch, že väčšinou sú to ľudia, ktorí sú zamestnaní a zároveň fiktívne živnostníci, respektíve sú to ľudia, ktorí majú nejaké nadštandardné príjmy. Bohužiaľ, opak je pravdou. V mnohých prípadoch sú to ľudia, ktorí sú hospodársky, celé to ich hospodárenie, živnostnícke, je na hrane. Je na hrane. Dokonca mnohí z nich aj zamestnávajú ľudí a zvažujú, či uprostred krízy živnosť položia, alebo nie. Ja som stretol desiatky ľudí, ktorí hovoria, že keď prijme sa tento typ zákona, tak oni živnosť položia, respektíve si založia firmu mimo Slovenska so všetkými následkami, ktoré to má. Mimo Slovenska znamená, budú sa snažiť, moderne povedané, optimalizovať dane, respektíve pre nás, čo tu sedíme, zrozumiteľne, znižovať príjem do tohto štátneho rozpočtu. Ja som presvedčený o tom, že živnostníci sú ľudia, ktorí naozaj by si zaslúžili ďaleko väčšiu úctu. Zaslúžili by si, naopak, ochranu, lebo nestoja sociálny systém ani cent. Naopak, produkujú a sú najväčší zamestnávatelia v rámci Slovenska. Najväčší v zmysle takom, že zamestnávajú najviac ľudí. Ja rozumiem tomu, že ťažko im nájsť miesto v nejakej rade okolo stola, kde sa pretláčajú rôzni bankári, finančníci, ktorým ste vďaka tomu, že tam boli, zdvojnásobili poplatky a oni jediní budú profitovať z tejto krízy ako prví. Uvidíme, kto bude ďalší. Hádam v septembri zbadáme nejaké možno privatizačné úsilie, možno nejaké ďalšie kroky, ktoré sa pripravujú, lebo sledujem, že je tu taký záujem vykúpiť za drahé peniaze podiel v jednej zdravotnej poisťovni. Myslím si, že to bude vážnou témou na september, že za koho peniaze to bude. A povedzme si to otvorene, ak schválite tento zákon, tak to bude úplne jasné, za peniaze sporiteľov, či sa to niekomu ľúbi, alebo nie.

    Chcem sa vrátiť znova k živnostníkom. Akonáhle nebudeme živnostníkov chrániť, tak nám znova spadnú do sociálneho systému, respektíve budú čerpať zo sociálneho systému a dosiahne sa presný opak. Namiesto toho, aby sme zvýšili hospodársky rast, tak my ho znížime, a naviac zaťažíme výdaje štátu ďalšími a ďalšími sumami. V tomto je tento zákon nevyvážený. Ja by som očakával, že vláda, ktorá má ambíciu dostať Slovensko z tej krízy, do ktorej sa dostalo, bude dbať o to, aby podporovala hospodársky rast a aby podporovala strednú a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mimochodom obidve opatrenia máte aj v odporúčaniach OECD, aj Európskej komisie. A hlavne bude chrániť vždy tých, ktorí sú tí najslabší. To znamená tých, ktorí dnes pracujú a sporia, tých, ktorí budú odkázaní na ten dôchodkový systém, ktorý je, citujem vášho pána predsedu, "neudržateľný", a napríklad tých, ktorí sú dnes s hospodárením na hrane. To znamená, týka sa to živnostníkov a koniec koncov tých, ktorí si privyrábajú tým, že pracujú na dohodu. Tento úder, ktorý vlastne posielate trom miliónom ľudí prostredníctvom tohoto zákona, im výrazne sťaží tie podmienky, ktoré tu sú. A keby to malo mať aspoň ten efekt, že sa potom výrazne uľaví nejakým generáciám po nás, no tak by som si povedal, že rozumiem tomuto druhu socialistickej politiky. Ale ani jeden odborník nepovie, že tí, ktorí prídu po nás o desať - dvadsať rokov, budú mať jednoduchšie platenie odvodov na dôchodky ľuďom, ktorí tu budú žiť. Všetky tie teórie, ktoré sa spriadajú kde-kade, v nejakých odborných komisiách o imigrácii a podobné záležitosti, to je jednoducho, to je hlúposť. Buď to tu urobíme pre ľudí, ktorí tu dnes žijú, alebo potom naozaj zase povedzte po pravde, že chcete, aby budúce dôchodky platili nejakí ľudia z inej časti sveta, ktorých sem budete pozývať.

    Mimochodom ako Bratislavský župan vám hovorím, nie je to ojedinelé, riešilo sa to tu tak po morových hranách, ale pevne verím, že táto socialistická vláda nechce mať podobný prívlastok. Pevne verím, že sa chopíme rozumu a urobíme dve veci. Prvá je, že dáme šancu odborníkom, aby sa vyjadrili k tomuto návrhu zákona, aký bude mať dopad na verejné financie. A druhá, tá je čisto v našich rukách vzájomných, je to, že si povieme, že možno šesť rokov sporenia sa o dôchodkovom systéme nateraz stačilo a urobíme jedno veľmi silné gesto: pokúsime sa dohodnúť istým celospoločenským konsenzom, ako má vyzerať dôchodkový systém. Keď už teda mimochodom si beriete príklad z Čiech, tak tam sa o túto dohodu pokúša. A bude nám to trvať kratšie ako tam, čiže nie celú dekádu, urobíme to v tomto volebnom období. Som presvedčený, že pokiaľ budeme mať viacej odbornosti v našich debatách, pokiaľ dáme viacej šancí renomovaným inštitúciám, aby nás poinformovali o svojom názore, pokiaľ si tu napríklad za seba dáme istým spôsobom modely, ako by sa mohol vyvíjať dôchodkový systém, tak si budeme vedieť medzi tým vybrať. Pokiaľ budeme diskutovať viacej odborne a menej ideologicky, tak nemám obavu, že by sa to nepodarilo.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás, bohužiaľ, z vášho rozhodnutia aj druhé čítanie. Druhé čítanie prakticky hneď teraz, možno nejaké nočné rokovanie výborov a znova tento maratón, keď budeme pozmeňovacími návrhmi k tomuto zákonu dávať znova a znova šancu socialistom, aby sa chopili zdravého rozumu a ochránili to, čo si myslím, že bolo vybudované správne pri druhom pilieri napriek všetkej tej kritike. A len pripomeniem, že vďaka nemu aj predošlá socialistická vláda v rokoch 2006 - 2010 mohla pomerne s malými stratami prejsť cez prvý úder krízy. Lebo nám všetci dôverovali, že máme stabilný dôchodkový systém, respektíve stabilnejší, ako bude vtedy, keď urobíte zmeny, ktoré dnes plánujete spraviť.

    Vážené dámy, vážení páni, na záver by som vás chcel poprosiť, aby ste pri hlasovaní zohľadnili aj iné kritérium, ako je vôla vášho poslaneckého socialistického klubu, to je hlavne smerované k socialistom. Aby ste zohľadnili, že žiadna zo strán nepovedala a už vôbec nie nezdôvodnila, prečo by mal klesať odvod do druhého piliera. Aby ste zohľadnili záujmy terajšej generácie, ktorá pracuje a nebude mať na dôchodky, lebo sami tvrdíte, že tento dôchodkový systém je neudržateľný. Aby ste zohľadnili záujmy generácie, ktorá dnes chodí do školy a pripravuje sa a vzdeláva sa pre budúce uplatnenie v spoločnosti. Aby ste vrátili tento návrh zákona naspäť vláde. Ja si myslím, že to nebude žiadna hanba, keď sa povie, berieme si tento návrh naspäť, možno sme konali príliš rýchlo, potrebujeme isté odborné názory.

  • Hlas z pléna.

  • Ako? Naozaj ako toto, pri všetkej fantázii, pri všetkej fantázii, neviem ako grécke mýty s týmto súvisia. Ale dobre, dobre. A aby sme zobrali toto, toto do úvahy a naozaj podporili myšlienku, že nech o tom rozhodneme na základe odborných názorov, nech o tom rozhodneme tak, aby sa z toho nemusela v budúcnosti robiť politika, a nech rozhodneme tak, aby tí, ktorí, keď budú prichádzať po nás, našli to prostredie lepšie, ako sme ho našli my, keď sme prišli. Myslím si, že to je zárukou v rozvoji spoločnosti nielen v čase prosperity, ale aj v čase krízy.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem pán kolega. Hovorili ste o dohodároch, preto ešte raz pripomeniem to, čo som hovoril aj vo svojej vlastnej reči. Podľa tohto návrhu bude možné dohodu o brigádnickej práci študentov uzavrieť iba s osobou mladšou ako 25 rokov. To znamená, že časť študentov na magisterskom štúdiu, ale hlavne všetci doktorandi z toho vypadnú a tým pádom, ak napríklad učia na inej škole alebo na dohodu, pracujú na inej škole, tak bude oveľa vyššie odvodové zaťaženie na ich prácu, než bolo doteraz.

    Zákon o vysokých školách definuje študenta, respektíve ako toho, za ktorého platí poistné na verejné poistenie štát, až vekom 30 rokov. Preto budem veľmi rád, ak to zvážia kolegovia zo SMER-u, ale možno aj kolegovia z opozície, a posunieme tú hranicu, ktorá bude definovať brigádnickú prácu študentov až na vek 30 rokov. Umožníme tým doktorandom pracovať na iných školách, privyrobiť si a umožníme im tiež, aby mohli ďalej pokračovať vo svojom doktorandskom štúdiu. Každému z nás predsa by malo záležať na tom, aby priestor na vedeckú prácu a vytváranie intelektuálnej elity skôr rástol, a nie, aby sa zužoval. A toto by mohol byť jeden z krokov, ktorým by aj táto vláda mohla pomôcť študentom tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, aby mohli zotrvať na svojich pozíciách a poprípade si aj finančne vypomôcť. Takže pripomínam ešte raz pozmeňovák, ktorý príde v druhom čítaní, a dúfam, že bude podporený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka Pán poslanec Frešo veľmi jasne dokumentoval, prečo je najlepšie tento návrh zobrať späť. Osobitne dôležitá bola časť o živnostníkoch, ktorí si zaslúžia podporu a o ktorých budeme hovoriť aj v ďalších návrhoch zákonoch. Tie ďalšie dva sú zavedenie živnostenskej licencie a zvyšovanie daňových preddavkov, zvyšovanie limitov na daňové preddavky, ktoré navrhujeme zvýšiť o 50 percent. Práve toto sú návrhy, ktoré môžu pomôcť živnostenskému stavu, ale, bohužiaľ, zákon o sociálnom poistení im neúmerne práve zvyšuje odvody, a preto je škodlivý.

    Myslím si, že toto je síce sekundárny faktor tohto zákona, ktorý sa primárne týka dôchodkového poistenia, ale je dobré vždy pripomínať, že tento zákon sa dotýka aj podnikateľského prostredia a živnostníkov. Aj z tohto dôvodu je škodlivý, aj z tohto dôvodu by samozrejme bolo lepšie, keby ho vláda zobrala späť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega poslanec Frešo, hovorili ste veľmi dlho o tom, ako by sme mali brániť živnostníkov, ako by sme mali zabrániť zvyšovaniu ich odvodov, ale veľmi ma mrzí, že keď ste pre to mohli spolu s nami niečo reálne urobiť, tak ste tak neurobili. Viete veľmi dobre, že hoci sme ako opozícia vo výraznej menšine, môžeme, ak sa spojíme, istým spôsobom zabrať a prinútiť vládny valec k určitým ústupkom. Preto je smutné, že ste k tejto iniciatíve odmietli pripojiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keď som sa posadil do týchto ľavíc ako opozícia a teda prišiel som s celou ambíciou, že byť vám, smerákom, alternatívou, netušil som, že koľko roboty nás čaká. Ja som si naozaj dal, bol som tu vedome, aby som pána Freša ako jedného z možných lídrov opozície podrobne počúval, aby som vedel, čo a ako.

    Ten východzí stav podľa nás, podľa opozície, je cez tri milióny nespokojných ľudí, jeden a pol milióna okradnutých ľudí a s takýmto obrovským potenciálom je výsledok nula. Som to hovoril minule, priemerný revolucionár by z toho spravil revolúciu. Tu chýba spravodlivosť a už dopĺňam, chýba aj pravda v tomto prípade.

    Ja... Prečo ste napríklad, kolegovia, vážení moji, nespravili namiesto tlačoviek vo foyer, kde vytiahnete len ten pultík z TA3, nedali plamennú výzvu a nešli medzi ľudí? Prečo pán Mikloš nebol v Košiciach, pán Dzurinda na Orave a nezbieral podpisy? Keď vám chýba desať tisíc podpisov, to je sto ľudí po sto podpisov, taký potenciál ešte hádam opozícia má. To sa dalo za tri, za štyri, za týždeň zozbierať. Už je to iná váha. Na návrh troch poslaneckých klubov to mohlo byť zaradené ako nový bod programu, mohlo sa o tom jednať. Už to malo iný, už by to malo inú váhu. Mohol tu zaznieť plamenný hlas pána Dzurindu, kontrovať mu mohol pán Mikloš a zozadu ho kryť pán Kaník a povedať: Ľudia, poďte pred parlament, ideme bojovať! Viete, a teraz už ironizujem, lebo už tak to je, už je mlieko rozliate, výsledky nula.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Živnostníci a dohodári, ako spomenuli kolegovia, sú naozaj tí, ktorí budú výrazným spôsobom postihnutí pri tomto zákone.

    Ja by som veľmi krátko povedal aj pánovi poslancovi Mihálovi, že to, čo v skutočnosti môže napraviť tento stav, je víťazstvo vo voľbách, pán poslanec Mihál. A tie voľby, voľby naozaj prišli, keďže bolo proste viacero ľudí z vtedajšej koalície, ktorí si dali záležať, aby tie voľby sme tu mali. A ľudia odmenili to vládnutie, na ktorom sme boli účastní. Za to sa netreba hanbiť. To si treba priznať. A netreba sa zase vyhovárať na to, že dnes sa to dá nejako napraviť inak ako normálnymi voľbami. Sami vidíte, koľko tu je dnes socialistov v tejto miestnosti, a je to úplne prirodzené a normálne.

    To, čo hovorí pán poslanec Hlina, veľmi jednoducho, Alojz, ja som šokovaný, že vás baví, keď vám tlieskajú socialisti. Ja som šokovaný, že vám to pôsobí istým spôsobom dobre, lebo ináč by ste to nerobili. Menej tomu rozumiem. A myslím si, že tomu menej rozumejú aj ľudia okolo. Možno to bude mať nejaký výsledok, možno niečo prekvapivé z toho vygenerujete, ale čím dlhšie sa na to pozerám, tým sa mi na to horšie hľadí.

    Ale chcem na záver povedať to, čo môžeme urobiť, a na to nepotrebujeme žiadne plamenné výzvy, na to nepotrebujeme žiadne poučovanie o tom, ako sa robí nejaký typ obštrukcie. To, čo môžeme urobiť, je hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia a vrátiť tento návrh vláde, aby ho prepracovala, obohatila o odborný názor, zviedla diskusiu, pri ktorej bude schopná dosiahnuť širšiu spoločenskú zhodu, a potom viedla Slovensko spôsobom, ktorý bude na prospech všetkým. Pevne verím, že sa takto zachováme. A pevne verím, že skôr či neskôr k tomuto pristúpime.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Muňko, ktorý mal vystúpiť v rozprave, sa nenachádza v sále. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Budem relatívne veľmi stručný, ale príliš si vážim kolegov, všetkých, ktorí tu sedia, aby som sa k nim neprihovoril a aby som sa vzdal záverečného slova.

    Ale zas na druhej strane chcem povedať, že nechcem opakovať mnohých poslancov, ktorí tu desať razy hovorili jedno a to isté. V žiadnom prípade nebudem hovoriť to, čo som použil vo svojom včerajšom vystúpení v rozprave, ale zas na druhej strane niektoré čísla ako si dovolím zopakovať, pretože tu boli v maximálnej miere spochybnené. A na druhej strane si myslím, že je veľmi ťažko aj reagovať k vystúpeniam - Katka B. z Košíc, Jano A. z Malej, Veľkej Lehoty, tam asi vlastne nie je k tomu, čo hovoriť. Možno v závere k tomu zaujmem stanovisko.

    Ale zároveň by bolo z mojej strany neúctivé, aby som sa nepoďakoval všetkým, ktorí v rozprave vystúpili a vystúpili vecne. Registroval som aj takýchto vystúpení viacej, takže toto oceňujem.

    Ak dovolíte, možno štyri krátke poznámky, prečo vlastne dôchodková reforma a možno, ja si dovolím povedať, prečo máme záujem na záchrane dôchodkového systému. Lebo tá otázka stojí až takto.

    Po prvé, zopakujem, upravujeme nielen druhý pilier, ale aj prvý. A pripravujeme aj tretí pilier. Do pol roka tu bude na stole aj novela zákona, ktorá sa týka tretieho piliara, respektíve inštitútu zavedenia minimálneho dôchodku. Chcem zopakovať, že nie sme prví, ktorí pristúpili aj k takým opatreniam, ako je zmena percenta. A tu ma trošku prekvapuje to vystúpenie, vysoko ideologické, pána poslanca Freša. Veď sú to vaši najbližší politickí partneri, Poliaci, Česi, ktorí pristúpili k tomu, čo my len teraz opakujeme. A vy tu spomínate socialistov, politikov z Južnej Ameriky, z Afriky. A to nehovorím o Orbanovi, ktorý je podpredseda vašej európskej strany, ktorý niečo urobil úplne zásadne iné.

  • Odmietam tieto veci, to nie je socialistický prístup.

  • To je nevyhnutná pragmatická politika, ktorá je, musí vstúpiť do tejto problematiky, pretože inak by sme na to doplatili všetci, praví, ľaví a hlavne tí ľudia, ktorí v konkrétnom veku svojho života budú odkázaní na dôchodky, a tam sa, ak dožijeme, raz dostaneme všetci.

    Druhá poznámka, a to chcem podčiarknuť, nastavujeme dôchodkový systém tak, aby bol nielen finančne udržateľný, ale stabilný z celospoločenského efektu. To sa tu málo táto otázka možno hovorila, ale ja to dávam do pozornosti.

    Tretia poznámka. Pozrime sa na vašu politickú rétoriku z čias zavádzania druhého piliera. Áno, kolega poslanec Petrák tu jasne povedal, čo ste sľubovali. Áno, sľubovali ste výnosy 5 až 6 percent. A možno sa to nepočúva dobre, ale ja to zopakujem, toto je holý fakt: po siedmich rokoch ročný geometrický priemer, valorizácia v prvom pilieri - 5,29, ďalej inflácia, z ktorej by sa asi všetko malo ostatné odrážať, geometrický ročný priemer za tých sedem rokov - 3,01 percenta, no a zhodnotenie v druhom pilieri - 1,22 percenta.

    Potrebuje to ďalší komentár? Mám prečítať tie isté čísla, ktoré tu boli? To je realita, to je holý fakt. A tu ako, ako vyhovárať sa na Madejovu novelu, veď som vám jasne dokázal a čísla to hovoria, mínus 6,35 zhodnotenie v roku 2008, keď ešte Madejova novela nebola ani na svete. Veď bola zavedená do účinnosti v lete 2009.

    Štvrtá poznámka a s tou možno možno skončím, len pár poznámok potom k niektorým diskusným príspevkom. No, tá sa týka toho, že spoločne sme sa dohodli na tom, že sme podporili nejaký ústavný zákon, ktorý sa týka dlhovej služby ako takej, a zaviazali sme sa, že ju budeme strážiť. A my sme ešte k tomu pridali aj náš záujem dosiahnuť deficit taký, ako sme sa zaviazali, 4,6 tohto roku a budúci rok máme záujem ísť pod 3 percentá. Preto, pán poslanec Frešo, pán predseda, ako, čo očakávate od fiškálnej rady?! Snáď fiškálna rada by nemala podporiť, aby sme požičiavali na vykrytie dlhu v druhom pilieri za 4 alebo 5 percent a výnos tam bol percento?! Veď však to je proti priamym zámerom a cieľom, ktoré tá fiškálna rada má. Však tá má strážiť, aby nenarástol dlh. A vy priamo ponúkate, ako ho prehĺbiť! Veď to je proti záujmom, ktoré s tým súvisia. Veď realita je taká, ten sporiteľ tam uložil euro a dnes má zhodnotených 80 centov. Taká je realita. Ale ja nehovorím len pre kamery, ja si veľmi vážim aj vás, pán poslanec, a hovorím aj smerom k vám. A ja som vás počúval desať razy predtým.

  • Ak dovolíte, dve-tri poznámky k tomu, čo tu odznelo. Áno, jednoznačne potvrdzujem, totiž dohodári a vôbec dohody, treba si uvedomiť, že tých dohôd je viac. Je dohoda o vykonaní práce a je dohoda aj o pracovnej činnosti. Jedna je skôr jednorazová, druhá je na niekoľko desiatok, prípadne aj viac hodín. Je celkom prirodzené, že keď zrovnoprávnime odvodové veci, že celkom prirodzene tí, ktorí budú na tie dohody pracovať, budú mať aj isté výhody a by som povedal pracovno-právne náležitosti, ktoré z toho vyplývajú. Hovorím áno, a nie je to nič nové, my to len, v podstate preberáme mnohé veci, ktoré v Čechách fungujú už dlhú dobu. Tak hovorím áno, a práve preto si je treba uvedomiť, že toto riešenie je cez dva zákony. V tomto zákone riešime odvody. A v septembri predkladám novelu Zákonníka práce, kde bude riešená vecná stránka veci, ktorá sa týka dohôd ako takých.

    Živnostníci. No, znova sa obrátim k vám, pán predseda Frešo, ak ste prebral funkciu predsedu SDKÚ - DS, trikrát ste sa im ospravedlnili. Opakujem, trikrát ste sa im ospravedlnili. Ja to veľmi kvitujem, že ste urobil, ale to ste urobili preto, že ste mali k nim, v čase, keď ste boli pri vláde, nejaký konkrétny prístup. Pán Mihál vám to tu pomenoval. To znamená, skúste rozmýšľať aj nad týmto. Veď ste neobjavili dnes nový svet! Máte konkrétnu zodpovednosť aj z toho obdobia a tá je vyjadrená tým, že ste sa trikrát ospravedlnili. My sa nepotrebujeme ospravedlniť, my sme sa dohodli.

  • My sme sa dohodli a toto je spoločný výsledok dohody.

    No a teraz, aby som, nechcel som byť emotívny a trošku som sa nechal zviesť. Chcem to odľahčiť. Dve volebné obdobia som tu, predtým, než som prešiel na to veľké ministerstvo, sedel aj ja. Áno, robili sme aj my mnohé veci, ale treba povedať, že snáď sme sa nedostali do problematiky, že keď nám skončila nejaká argumentácia, že sme sa znížili na takú trápnu demagógiu, ako je Anička P. z Košíc a František K. z Malej, Veľkej Lehoty.

  • To je, z toho, čo vás poznám, pán poslanec Štefanec, to je pod vašu úroveň.

  • Veď vy ste boli nejaký veľký manažér, to je pod vašu úroveň.

  • No a ešte taká jedna poznámočka, viete mal som ten dojem, že my sme tu tiež robili, aj v čase opozície mnohé obštrukčné kroky, ale dovolím si povedať, že sme boli ďaleko kreatívnejší. Možno, že až takí nonšalantní v porovnaní s vami. Vy len opakujete niektoré veci, aj s tou plachtou. Viete ja, jeden český komik povedal, že ak sa dva razy opakuje jeden a ten istý vtip, prestáva byť vtipom a stáva sa niečim iným. A tí, ktorí ho vykonávajú, sú potom... Ale to už radšej nedopoviem. Pokúsil som sa to takto trošku odľahčiť. Samozrejmá vec, že po dlhej debate ďakujem ešte raz všetkým vystupujúcim a prirodzene, že sa uchádzam o vašu podporu v prvom čítaní tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Kolegyne, kolegovia, 18,23 hod., vyhlasujem prestávku a potom pristúpime k hlasovaniu.

    Povedala som 18,23.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci budeme hlasovať o prerokovanom bode programu.

    Poprosím pána spravodajcu, predsedu výboru pre sociálne veci, pána poslanca Jána Podmanického, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 141.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 141.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte hlasovať najskôr o procedurálnom návrhu pána poslanca Mihála nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    72.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mihála, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 23 bolo za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu poslancov Štefanca, Freša, Osuského vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 23 za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 79 bolo za, 22 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, a gestorský výbor ho prerokovali v termíne ihneď. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 82 bolo za, 9 proti, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh predelili výborom a určili lehotu na prerokovanie ihneď.

    Navrhujem, aby sme, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, prerušili rokovanie, aby mohli páni predsedovia príslušných výborov zvolať zasadnutie výborov.

    Pán predseda výboru Duchoň.

  • Áno, rád by som oznámil, že zvolávam rokovanie finančného výboru v miestnosti č. 31, termín ihneď.

    Ďakujem.

  • Pán predseda výboru pre sociálne veci Podmanický.

  • Zvolávam zasadnutie výboru o 19.00 hod. v rokovacej miestnosti výboru. Po skončení výboru bude zasadať gestorský výbor.

    Ďakujem.

  • Pán predseda ústavnoprávneho výboru Madej.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si oznámiť, že zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru s termínom ihneď. Prosím členov výboru, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie. Budeme rokovať zajtra po tom, ako výbory prerokujú, to znamená 9.00 hod. budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán predseda Frešo.

  • Ďakujem.

    Veľmi krátko, pán predseda. Veľmi pekne vás, poprosím, do zápisu opraviť moje hlasovanie. Neviem prečo tam mám opačne, ako som mal. Len do zápisu.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Dobre. Poprosím do zápisu, pán poslanec Frešo namietal hlasovanie.

  • Prerušenie rokovania o 18.28 hodine.