• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci: Miroslav Beblavý, Mikuláš Dzurinda, Ľubomír Galko, Ján Hudacký, Ján Mičovský, Juraj Miškov, Emília Müllerová, Viliam Novotný, Richard Vašečka.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 141.

    Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal svoje miesto, miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu, predsedu výboru pre sociálne veci Jána Podmanického, aby taktiež zaujal svoje miesto. Teraz dávam slovo ďalšiemu v poradí písomne prihlásených, rečníkovi, poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, nevidím ho v sále, ktorý mal vystúpiť za klub SDKÚ - DS, nasleduje, stráca poradie, nasleduje pán poslanec Igor Matovič, taktiež ho nevidím v sále, stráca poradie. Ďalším je pán poslanec Švejna. Taktiež ho nevidím v sále, stráca poradie.

    A nasleduje pán poslanec Brocka. Pripraví sa pani poslankyňa Gibalová.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 141.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni, ja už som v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona vystupoval pred týždňom, tuším presne v takomto čase. A vtedy som vám zhodou okolností obom, aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi hovoril, že spôsob, aký ste zvolili, vedie k chaosu a vtedy ste ma ubezpečovali, že to máte premyslené, zariadené, že bude to všetko v najväčšom poriadku. Prešiel týždeň a my sme sa vlastne ani o centimeter neposunuli. Je to tým, že ste sa spoľahli na svoju väčšinu a ono to s tou väčšinou vždycky nefunguje, lebo na to, aby ste mali pravdu, nemusíte mať vôbec väčšinu. A ak si myslíte, že stačí vám tá väčšina ako valec, ani pri diaľniciach sa nezaobídete bez ostatných vecí. Proste valec vám bude užitočný možno pri jednom druhu prác, ale inak pri mnohých iných veciach je valec úplne a úplne nanič. Ale keďže som povedal, že nebudem vás zdržovať v práci a keďže ja som už vystúpil aj v prvom, aj v tom skrátenom konaní k tomuto bodu, tak by som možno len v pár vetách a veľmi stručne zopakoval dve, možno tri veci, ktoré považujem za podstatné pri rokovaní o tomto návrhu. Teraz. Lebo je prvé čítanie. Ja si myslím, že nemá význam ani nejaké pozmeňovacie návrhy tu čítať alebo opakovať.

    Chcem sa vyjadriť k dvom mýtom v súvislosti s dôchodkovým systémom u nás. Dva budoval Robert Fico. Ten prvý, že si ľudia v druhom pilieri nenasporia, a to hovoril vytrvalo počas celej vlády tej prvej, že z 9 % si ľudia nenasporia v druhom pilieri. Tento mýtus dnes sám búra, pretože zásadne mení podiel odvodov, a keď si ľudia nenasporia z 9 %, no tak neviem, ako to bude, keď si budú odkladať iba 4 %. Potom si asi nasporia. Ale tejto logike Roberta Fica veľmi nerozumiem.

    Druhý, samozrejme, ten druhý mýtus ktorý Robert Fico sa pokúsil teraz, už keď boli prípravy na zmenu dôchodkového systému, tak hovoril o tom, že vlastne ľudia v prvom, vytváral ilúziu, že keď sa znížia odvody v druhom pilieri v prospech prvého, že v prvom pilieri bude viac peňazí. To znamená ilúziu, že tí ktorí sú odkázaní na dôchodok z prvého piliera, že bude viac peňazí na ich dôchodky a je to tiež omyl. Ja som pri prvom čítaní pred týždňom hovoril, že prvýkrát po siedmich rokoch sa náš dôchodkový systém v priebehu jedného roka, jeho zdroje znížia o 15 miliárd slovenských korún. Predchádzajúcich 7 rokov každý rok sa do systému dostalo plus 20, zaokrúhľujem, lebo v každom roku to bolo mierne inak, ale v priemere 20 miliárd slovenských korún. Ja som zabudol na jednu vec, a to má pravdu kolega Švejna, keď upozornil vo svojom vystúpení, že táto vláda nielenže znižuje o 500 miliónov eur zdroje v druhom pilieri zmenou tých odvodov, ale že keďže počíta s istou sumou sporiteľov, ktorí odídu z druhého piliera, a kvantifikujete ich na 60-tisíc, a s tým je spojených ďalších 200 miliónov eur, ktoré prejdú do Sociálnej poisťovne. Čiže 500 plus 200 miliónov eur, to je zasa tých, okolo, zaokrúhľujem na miliardy, 20 miliard slovenských korún. Čiže keď doteraz sedem rokov sa do dôchodkového systému každý rok dostalo naviac 20 miliárd, tak teraz v priebehu roka, zdroje dôchodkového systému, to znamená prvý pilier plus druhý pilier, sa o 20 miliard znížia. Robert Fico, samozrejme, ten mýtus, ten druhý, búra aj tým, čo je obsahom tohoto zákona v časti o sociálnom poistení. Mení sa, tam sa mení veľa vecí, ktorých výsledkom bude nižší dôchodok z prvého piliera. Nižší dôchodok z prvého piliera pre veľkú skupinu ľudí. Áno, súhlasím, že to je v smere zvýšenia princípu solidarity. Ale inými slovami aj v budúcich rokoch sa dôchodky z prvého piliera budú stále redukovať. Proste bude to viesť k tomu, naozaj sa tomu neubránia budúce vlády, že dôchodok z prvého piliera bude nejaký paušálny. To znamená, istý nejaký základný minimálny dôchodok všetci, aj keď celý život tam prispievate, a zásluhový bude len druhý a doplnkový a iné formy šetrenia na dôchodok. To znamená, Robert Fico nehovorí pravdu a klame ľudí. Prvý pilier nebude pre ľudí výhodný. Bude výhodný pre tých, ktorí sú dlho nezamestnaní, s minimálnou mzdou, lebo teraz ich ideme ošetrovať, že v rámci solidarity sa týmto skupinám pár eur pridá. Pán eur sa im z prvého piliera pridá. Ale toto do budúcna, samozrejme, je vec, ktorá skončí.

    No mohol by som aj skončiť. Hovoril som, že budem stručný. Ale jeden mýtus, predsa len ešte by som rád vyvrátil, a to je ten, ktorý tu vznikol v minulom týždni. Pani Vaľovej to už nemusím hovoriť, ona tu sedela a vie, že zmenu tých odvodov som nenavrhol ja, teda že to nie je moja zásluha, aj keď by som sa možno takto dostal do análov, a že som takto pomohol sporiteľom v druhom pilieri , ale pani Vaľová už vie, že to nie je pravda. Ale včera som zachytil, že kolega Blanár, pán župan, pán župan Blanár to včera znovu hovoril. No už to vyvolávalo len úsmev, ale keby to hovoril aspoň s úsmevom, tak by som vedel, že to hovoril na žart. Ale on to hovoril smrteľne vážne a ja si myslím, že aj o ňom platí to isté, čo o tých iných, ktorí majú veľa funkcií, že to proste nejde asi poriadne robiť jedno i druhé. A preto by som mu rád poradil, žeby si vybral, na ktorej stoličke chce sedieť, že či chce teda chrániť záujmy Žilinskej župy, alebo tu zastupovať Národnú radu, pretože aj on je príkladom, že dve veci sa poriadne robiť nedajú. A on ešte okrem toho berie za jednu i za druhú funkciu plat. A v čase krízy sa mi to zdá byť teda nespravodlivé a plytvanie.

    A jedna poznámka k pánovi Blahovi, ten tu obyčajne sedí. Teraz tu sedí. On včera spomínal Myškina, myslím. Myškina spomínal, že proste kde ste to videli aby v čase krízy ľudia šetrili? No prosím vás, veď len sledujte štatistiky, aj dnes jednoduchí, prostí ľudia šetria, kde sa len dá. Ak chceli prerábať možno svoju kúpeľňu, tak ju teraz nebudú prerábať. Mnohí chceli ísť na dovolenku, nejdú na dovolenku. A dokonca dneska mnohí si aj vytvárajú isté rezervy, ak bude horšie. Ak padne euro, ak sa rozsype Európska únia, ak prídu o zamestnanie. Jednoduchí, prostí, ale zodpovední ľudia s takým sedliackym rozumom, tých je väčšina. Jednoducho šetria aj dnes. Kto to nevie, alebo kto nechce, tak to je práve táto vláda.

    A preto, ja nechcem, aby sme aj schválením tohoto zákona vytvárali Robertovi Ficovi priestor, že nemusí šetriť. A preto poslanci za KDH tento návrh nepodporia. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, ja iba stručne k tým vašim mýtom. Ten prvý mýtus, že v druhom pilieri si ľudia nenašetria pri deviatich, ako je to možné, že budú mať dôchodok pri štyroch? No preto, že tie dôchodky budú vyplácané z prvého pilieru, tam je a neviem, čomu nerozumiete, to je úplne jasná matematika.

    Druhý mýtus, v prvom pilieri, že si ľudia, ako je možné, že si v prvom pilieri našetria, keď sa snažíme o viac solidarity? Pán kolega, v Európe existujú dva základné druhy dôchodkového šetrenia alebo sporenia, ten bismarkovský, ktorý máme my, to je ten nemecký, ten kontinentálny a beveridgeovský, ktoré majú mnohé štáty ako Veľká Británia, Holandsko, atď. A vy ste vlastne definovali ten druhý beveridgeovský, to znamená: v jednom pilieri existuje nejaká solidárna dávka a ten druhý pilier a tretí pilier to je buď podnikové, alebo, alebo komerčné pripoistenie, odráža tú zásluhovosť. Ale to je legitímny systém, to je úplne v poriadku, takže neviem vlastne, kde je ten problém, kde vy vlastne vidíte ten zásadný problém.

    No a z hľadiska tej vašej poznámky o Myškinovi, vy nevidíte rozdiel medzi dvoma pojmami, šetrenie, sporenie a investovanie? Druhý pilier je o investovaní. Preto som hovoril o kniežaťovi Myškinovi o hlavnej postave knižky Idiot, pretože v čase krízy si myslieť, že investíciou získam nejaké veľké zdroje, je naozaj myškinovčina. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec, že ste sa venovali niektorým mýtom, ktoré sa tu výrazne šíria, napriek kritike, ktorú, ktorá snaží hovoriť o tom, že mýty nie sú mýtami, vnímam to, že treba dôsledne a stále a stále opakovať to, že deje sa nespravodlivosť nielen voči týmto, návrhom zákona, nielen voči samotným dôchodcom a budúcim dôchodcom, ale nesmieme zabúdať, že predložený návrh zákona sa týka aj 800-tisíc ľudí pracujúcich na dohodu, týka sa to 300-tisíc živnostníkov a podobne. Trošička čo ma vyrušil ten moment úplne zo začiatku vášho príspevku, že strácate vieru, či je vôbec nutné nejakým spôsobom tieto stanoviská v rozprave prezentovať, myslím si, že práve to, že čím ďalej, čím vytrváme v tom, aby sme hovorili, že tento úmysel v niektorých bodoch nie je dobrý, je treba hovoriť stále a stále dokola, napriek tomu, že sa to strane a vládnej strane a jej poslancom nepáči. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, ja som sa pričinil o to aj spolu s vami, že minulý týždeň sme celý týždeň diskutovali o tomto zákone, ktorý vláda SMER-u chcela tak veľmi rýchlo prerokovať poza chrbát ostatných, dokonca obísť aj verejnosť a my sme urobili istú obštrukciu, že sme celý týždeň diskutovali o tom aj preto, lebo médiá a dokonca aj niektoré seriózne, ktoré mám za seriózne médiá, písali o nás, že Fico likviduje druhý pilier a poslanci a dokonca opoziční poslanci sú neschopní alebo poslanci dovolenkujú. No myslím si, že sme vyvrátili túto nesprávnu informáciu, my sme nie na dovolenke, my sme tu v parlamente a celý týždeň sme teda úporne zápasili s poslancami zo SMER-u, ale ja si myslím, že aj obštrukcia, ktorá je legitímna, musí mať svoju noblesu, aby poslanci Národnej rady nerobili z Národnej rady cirkus. Čiže ja som teda tohoto názoru.

    A čo sa týka pána poslanca Blahu, pán poslanec Blaha všetkému rozumie, na neho nebudem reagovať.

  • Kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v rozprave Igor Matovič, keďže na tabuli boli zle zapísaní poslanci, ktorí si vymenili poradie, takže pán poslanec Švejna ani pán poslanec Kaník nestratili poradie za poslanecké kluby.

    Takže teraz, nech sa páči, pán poslanec Igor Matovič.

  • Pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, mal by som teraz vystúpiť normálne v rozprave, ale s pani predsedajúcou som sa bavil, je spor vlastne, sa vedie a má sa riešiť až na grémiu, že či vlastne človek alebo poslanec, ktorý vystupuje za klub, môže takisto vystúpiť aj v samotnej rozprave druhýkrát. Minulý týždeň viacero prípadov takýchto bolo, ale keďže nechcem zbytočne spôsobovať nejaké problémy, tak tohto vystúpenia sa vzdávam, kým sa vlastne tento problém nevyrieši na grémiu. Takže vystúpim až potom v samotnej rozprave.

  • Pán poslanec, teraz nasleduje, pán poslanec Švejna, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi do tejto diskusie o tomto zákone trochu vniesť trochu iný rozmer, skôr pokúsim sa načrtnúť nejaký rozmer, nazveme to intelektuálne debaty, ako má vyzerať dobrý sociálny systém.

    V prvom rade chcem povedať, že ja som dlhodobý zástanca alebo celoživotný zástanca nízkych daní a adresného sociálneho systému. Čo to znamená? Znamená to, že som za to, aby ľudia boli motivovaní tak, aby robili, aby pracovali, aby zarábali a aby neboli na obtiaž štátu v sociálnom systéme a na druhej strane som presvedčený o tom, že sociálny systém má slúžiť najmä, alebo dokonca výlučne, keď hovorím, keby som to povedal na akademickej pôde - tým, ktorí to skutočne potrebujú. Ľavicou, alebo keď to zoberiem z ľavicovo-pravicového pohľadu, z ľavicového pohľadu, samozrejme, akceptujem, že nebudú, nebude ľavica súhlasiť s tým, že keď poviem, že treba mať nízke dane, pretože verí povedzme v silu štátu, v to, že keď ten štát prerozdeľuje, že jednoducho je to lepšie. Ja mám iný názor na to, ale to je to je proste správna debata do budúcnosti, alebo ako majú vyzerať.

    Ale na druhej strane chcem povedať jednu zásadnú vec, že pravicový alebo rozumná pravica a rozumná ľavica by sa mohla zhodnúť na tom, že sociálny systém má byť adresný. To znamená, že má výlučne slúži tým, ktorí to potrebujú, ktorí z toho dôvodu, že povedzme sa už nevedia o seba postarať alebo sú v dôchodku, alebo proste sa starajú o deti, nemôžu zarábať, nemôžu vlastne využívať to, čo som povedal na začiatku - výhodu povedzme slobodnej ekonomiky - to znamená zarábať. Ja chápem, že tento zákon nie je o tom, ako má vyzerať sociálny systém, aj keby som, aj keď si myslím, že by mal byť o tom, ako má vyzerať sociálny systém. Ale tento zákon je v prvom rade nahnať peniaze. Nahnať peniaze do rozpočtu, pretože treba kryť deficit a ja rozumiem aj tejto, aj tejto, aj tejto úlohe nahnať peniaze, ale myslím si, že aj pri tomto naháňaní peňazí do rozpočtu vláda, urobila zopár takých zásadných, zásadných chýb, o ktorých, samozrejme, budem hovoriť. Takže ešte raz, legitímne debatovať ako má vyzerať sociálny systém a ja si myslím, že rozumná, zdôrazňujem rozumná pravica, by sa mohla dohodnúť na tom aj z ľavicového hľadiska, pokiaľ ľavica akceptuje, že sociálny systém má byť adresný.

    Poďme teraz konkrétne k tým mojim výhradám alebo k našim výhradám za stranu, že čo si myslíme, že v tomto zákone je zlé. Boli tu spomínaní, spomínané skupiny dôchodcov, teda skupiny obyvateľstva, ktorým vlastne bude poškodené týmto zákonom, a ja sa vyjadrím tiež k tým, ale nebudem opakovať, čo bolo povedané, a skôr to zoberiem z úplne iného pohľadu.

    No čo sa týka dohodárov. Ako prvá poznámka. Dohoda, dohodári, mimochodom, ich není 800-tisíc, 800-tisíc je dohôd, ale to je jedno, teraz akože nebudem chytať v tejto diskusii kolegov za niektoré záležitosti, ale tí dohodári jednoducho majú význam v spoločnosti, pretože dohody sú v podstate o flexibilite pracovného trhu, to znamená o pružnosti. To znamená, že, že v niektorých oblastiach sú sezónne práce, v niektorých oblastiach jednoducho potrebujete tých ľudí len na výpomoc, to znamená na pár hodín a tak ďalej a tak ďalej, takže má to velikánsky význam. Ale, samozrejme, zásadná vec je, čo teraz poviem, hej, že ja som úprimný zástanca dohodárov, a možno si aj pamätáte, aj v tých diskusiách v minulej vláde jednoducho tiež bol problém pri tej daňovo-odvodovej reforme s dohodármi a so živnostníkmi, ale čo poviem, čo je zásadné teraz. To, že sa zneužívajú dohody ako alternatíva k zamestnaniu, to neznamená, že dohody sú zlé. To je jednoducho treba oddeliť plevy od zrna. To je princíp, to znamená, že oddeliť tých, ktorí to zneužívajú ako alternatívu k pracovnému pomeru, ale tých, ktorí to proste využívajú ako flexibilitu práce, ako doplnok, tak, naopak, tých treba podporiť a toto je podľa mňa, podľa mňa zásadná chyba v postojoch tých, poviem všeobecne, tých, ktorí negatívne vnímajú dohodárov a tí, ktorí teda ako ja, čo som zástanca dohodárov. Ale hovorím úprimný zástanca dohodárov a úprimný odporca tých, ktorí to zneužívajú, aby to bolo jasné.

    Ja si, samozrejme, myslím, že tak zmeniť to status quo, to znamená, status quo, to, čo tu teraz znamená, čo teraz tí dohodári platia na to, že ich tak enormne zaťažiť daňami a odvodmi, to znamená, že po tomto prijatí bude velikánsky rozdiel medzi tým, čo bolo, a tým, čo je, jednoducho bude demotivovať, a to hovorím otvorene, pretože to slovo motivovať a demotivovať asi budeme teraz z mojich úst častejšie počuť aj pri rozpočte, aj tak ďalej, bude ich demotivovať správne používať alebo túto flexibilitu práce. Inými slovami, bude sa robiť načierno, to vám hovorím otvorene namiesto na dohody, pomôže sa pomôže sa povedzme tým tým podnikateľom v konkurenčnej dobe, v konkurenčnom boji, ktorý majú zamestnancov oproti tým, ktorí ad hoc povedzme na dedinách si prenajímajú tých ľudí len na dohody, to znamená , že bude prerozdeľovanie trhu, ale to je, by som povedal, už čisto taká ekonomická záležitosť, ale jednoducho bude to mať veľký vplyv, veľký vplyv a čas ukáže, do akej miery stálo to za to, proste tak to status quo zmeniť v neprospech dohodárov, ako to plánuje, plánuje vláda.

    Druhá skupina, o ktorej bolo povedané - živnostníci. Ja som zase úprimne zástanca živnostníkov a dosť ma mrzí, keď niekto ich obviňuje, že proste niekto na nich dopláca atď., pretože ja si myslím, že každý, každý človek , ktorý je ochotný nečerpať zo sociálneho systému, nebyť niekomu na krku a starať sa o seba, tak by mal dostať, naopak, pochvalu, odmenu a mal by byť vlastne na to hrdý, ako pojem živnostník by vlastne mal byť proste hrdosť, že som živnostníkom, že som niečo dokázal.

    A zase prichádzame tuná tuná k tomu, čo som povedal, oddelenie plevu od zrna. Áno, niektorí využívajú živnosť ako alternatívu pracovného pomeru a teraz sa nebudeme baviť o tom, že proste či ho zamestnávateľ núti, alebo či to dobrovoľne robí atď. a s týmto s týmto nesúhlasím a som úprimný odporca tohto, to je jasné, ale zase som úprimný zástanca živnostníkov, ktorí jednoducho berú svoj osud na vlastné plecia a vôbec podnikajú, zamestnávajú, proste dávajú prácu iným ľuďom. To znamená, že vlastne oni odbremeňujú v mnohých prípadoch štát. Veľký, veľký, veľký argument teda, že teraz budú musieť živnostníci platiť, a argument, že proste že štát, že málo platia, a potom štát sa bude o nich starať. Ja vám poviem úprimne, že všetkým živnostníkom, čo poviem, tak tí nechcú od štátu nič. Tí chcú pokoj od štátu, oni chcú, aby jednoducho mohli zarábať, aby mali čo najmenšie administratívne zaťaženie, čo najmenšie, čo najlepšie podmienky pre podnikanie. A to, že málo platia, no tak oni nevyužívajú ani ten sociálny systém, však na tom nie je nič zlého, keď niekto málo platí do sociálneho systému a málo dostáva, na tom nie je nič zlého a jednoducho tým, že im zvýšime odvody, tak akurát sa stane to, že sa im sťaží, sťaží proste podnikanie a budú rozmýšľať pri všeobecne, všeobecnom, všeobecnej nálade podnikateľského sektora, že ako či vôbec budú podnikať, či radšej nebudú využívať nejaké iné formy, pretože ako tvrdím, že každý "homo ekonomicus" a potom si to vždy rýchlo spočíta, že čo sa oplatí, čo sa neoplatí.

    Ďalšia skupina, o ktorej sme hovorili, sú dôchodcovia a tu by som jednu vec pripomenul, že tu sa tiež nehovorilo o petícii dôchodcov, ktorá bola spísaná v minulosti a ktorá požadovala,požadovala, ja to prečítam, lebo sa to vlastne dotýka aj sociálneho systému. V petičnom práve v znení ďalších noviel žiadame:

    1) aby sa objem prostriedkov pre valorizáciu starobných dôchodkov počítal podľa doterajšieho spôsobu pre valorizáciu, tzv. švajčiarsky model,

    2) aby sa objem prostriedkov pre valorizáciu vypočítaný podľa bodu 1 petície rozdelil rovnakou sumou pre všetkých starobných dôchodcov

    3) aby dôchodcovia pracujúci na dohodu nemuseli odvádzať príspevky na sociálne a zdravotné poistenie.

    Je pravdou, že vlastne ten model valorizácie tých dôchodkov je obdobný, alebo súčasná vláda navrhuje obdobný, ako navrhovala, navrhovala, ale sa nepresadil, ako minulá vláda a ten model, slovo spravodlivý by som určite nepoužil, lebo spravodlivosť možno nie do tohto sveta, ale niekde inde, pretože vždy sú skupiny, ktoré na zmenu status quo doplácajú, to znamená, že ak prerozdelíme valorizáciu v prospech tých, čo majú nízke dôchodky, tak vlastne doplácajú tí, ktorí majú vyššie dôchodky a môžeme teraz polemizovať, že či je to zaslúžene, nezaslúžene. Môžeme polemizovať, že švajčiarsky model valorizácie je dobrý, či zlý, no, samozrejme, tí, ktorí tou zmenou strácajú, tak tí jednoducho stratia, hej, ale ja chápem, ja dokonca chápem, aj ironicky, je to, že súčasná vláda kritizovala minulú vládu za to, že chcela zaviesť dôchodcovskú infláciu a sama to zavádza, ale chápem, že toto je hlavne najväčší dôvod to, že nie sú peniaze v rozpočte a treba zaplátať ten deficit.

    Ale v tejto petícii bola zaujímavá veta, teda tretia, aby dôchodcovia pracujúci na dohody nemuseli odvádzať príspevky na sociálne a zdravotné poistenie. A ja som o tom presvedčený ako teda úprimný zástanca tých dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť, jednoducho ja súhlasím s tým, že aby nemali tie dohody tak zaťažené, ako to navrhuje vláda. Nevidím najmenší dôvod, však oni predsa celý život platili poistné, "vyplatili sa" v úvodzovkách z toho systému a chcú si privyrobiť jednoducho k dôchodku. Zase, ešte raz zdôrazňujem, nie ako alternatíva pracovného pomeru, hej, zneužívanie, to znamená, že na pár hodín si chcú privyrobiť. A nevidím najmenší dôvod, aby to, čo si privyrobia takým spôsobom alebo časť, toľko peňazí, že teda vláda chce im zobrať.

    Takže, samozrejme, s tým nesúhlasíme a tak, ako som povedal, možno ono to chce nielen pozrieť na ten zákon o sociálnom poistení z toho hľadiska, že kde nahnať rýchlo peniaze do rozpočtu, do deficitu, ale skutočne ako vlastne má vyzerať sociálny systém. Aký je, taký je, na ktorom sme sa mohli dohodnúť a ja som presvedčený, tak ako som povedal, že principiálne z filozofického hľadiska nie je problém, čo sa týka adresnosti, sa dohodnúť medzi rozumnou pravicou a rozumnou ľavicou.

    Ďalšia skupina ľudí, o ktorej vôbec nebolo doteraz v tejto diskusii za tie dni spomínaných, že ktorí na to doplatia, alebo ja to len konštatujem teraz, ako konštatujem, aby to bolo zrejmé, sú vysokoškolskí vzdelaní zamestnanci. Hovoríme o tom, že bohatí majú niečo zaplatiť, nejaké diery a tak ďalej a ja vám úprimne poviem, že tí bohatí, čo skutočne sú bohatí, tí majú úplne iné metódy, ako obísť systém, oni majú firmy, čo sú napísané, všetky náklady si dávajú na firmy, majú proste "en" možností, ako optimalizovať dane. A, mimochodom, čím je človek bohatší, a to je zákonitosť aj hocikde, tak tým percentuálne môže platiť nižšie dane, a to z toho dôvodu, že on jednoducho má väčšie možnosti zaplatiť si účtovníkov a hľadať tie rôzne odpisy, daňové raje a pod. Pretože keď niekto je malý podnikateľ, jemu sa neoplatí ísť na Cyprus alebo niekde, keď zarobil, teraz nechcem povedať číslo, ale povedzme, tak ja neviem, 50-tisíc eur, tak sa mu neoplatí, ale keď má 500-tisíc eur na daniach zaplatiť, tak sa mu to oplatí. To sú tie motivácie, na ktoré podľa môjho osobného názoru aj doplatí táto vláda pri rozpočte, ale to budem hovoriť úplne o niečom inom, to znamená tú fatálnu chybu, že nerozmýšľa, aké budú motivácie ľudí.

    Takže k tým vysokoškolsky vzdelaným, no to vôbec není, že chcem byť nejaký demagóg, každý vie, že priemerný plat stúpa so vzdelaním, proste vzdelanie, odmena za vzdelanie je lepší príjem a každý si, samozrejme, vybral tú svoju cestu, niekto je traktorista, no tak je traktorista, nechcel sa učiť, hej, niekto investuje do vzdelania, investuje preto, lebo aj z dôvodu toho, že chce mať väčší príjem. A tá krivka vysokoškolsky vzdelaných ľudí alebo lepšie vzdelaní ľudí majú vyššie príjmy. Čo to znamená, to znamená, aby sme ste vedeli povedzme vysokoškoláci, ja som sa pozrel na štatistiky, tak ten, kto má vysokú školu, tak má priemerný príjem 1300 eur, hovorím o zamestnancovi. Takže môžem si s kľudom povedať, že všetci vysokoškolsky vzdelaní ľudia po zmene, vlastne zmene toto statu quo vlastne na to doplatia. To znamená, oni doplatia štyrikrát, zvýšia sa im dane, hej, samozrejme, od, od, teraz nehovorím, od, od tých hraníc, zvýšia sa im odvody, vymeriavacie základy, zníži sa im príspevok do druhého piliera a ešte na to ten mechanizmus priemerný mzdový bod a tieto sú nastavené tak, že vlastne tí, čo sú vzdelanejší, budú mať podľa nového systému nižší priznaný dôchodok. Takže keď si spočítajú dokopy tieto štyri faktory, tak to už nebude o pár eurách, ale o mnoho, mnoho, mnoho eurách.

    V poriadku, vláda sa rozhodla ísť týmto spôsobom, tak ja som to len vysvetlil, aby tí, čo sú v tej skupine, aby vedeli, čo to znamená, ale zdôrazňujem, to nie sú bohatí ľudia. Bohatí ľudia majú úplne iné možnosti ako zamestnanci, stále hovorím o zamestnancoch, ktorí nemajú žiadne iné možnosti vyhnúť sa alebo optimalizovať svoje platby.

    Takže ja by som na záver ešte povedal k druhému pilieru zopár takých vecí, ktoré tu neboli povedané, aj keď je to ťažko povedať niečo, čo už nebolo povedané, ale pokúsim sa. Prvá vec, druhý dôchodkový pilier vo svete zavádzali aj ľavicové vlády, v mnohých krajinách zavádzali druhý pilier ľavicové vlády a paradoxne a pre mňa smutné, že v mnohých krajinách, v ktorých, kde bol útok na druhý pilier, tak tento útok viedli pravicové vlády. To je fakt, ako teraz keby bolo viacej priestoru, ja by som to aj mohol povedať na konkrétnych prípadoch, ale to znamená, že toto neni až také že ľavicové, pravicové a tak ďalej. V skutočnosti, v skutočnosti sa dá porovnať jediná vec, že tí, ktorí neboli pri zavádzaní toho druhého piliera alebo tej strany, tak tie boli proti tomu, keď sa dostali k moci, a jednoducho sa k tomu druhému pilieru chovali ako k nemanželskému dieťaťu a, samozrejme, žiaľbohu, a to asi nezmením viac-menej, že rozmýšľajú nie hlavou, ale teraz bez urážky, ale emotívne proste srdcom, bez toho, aby sa dali vysvetliť proste niektoré záležitosti a plno bolo tuná veci povedané o druhom pilieri, ktoré proste sú úplne zavádzacie a nie sú pravda atď. Ja som aj v mojich predošlých dvoch vystúpeniach vysvetľoval niektoré veci, možno jedinú vec teraz ešte zdôrazním, lebo nech to je zreteľné počuť, že na dôchodkové zabezpečenie ľudia neodvádzajú 9 % a 9 %, ale dokopy 25 % cca, to znamená že existuje rezervný fond, pán minister to určite potvrdí 4,75 %, ktorý ide na dôchodky, a tým, že ešte niektoré fondy sú prebytkové a z nich sa čerpajú peniaze na dôchodky, to znamená v skutočnosti každý z nás, z vás, atď. odvádza 25 %. A z tých 25 % je 9 % do druhého piliera, takže nie je tu žiadnych 9 % a 9 % a fifty-fifty atď., aj keď sa to v kuse, v kuse spomína.

    Takže o tom druhom pilieri aj budeme viesť veľkú diskusiu, pretože vláda teda bude presviedčať ľudí, aby z toho vystúpili, takže ja v súčasnosti teda toto moje vystúpenie ukončím a k tomu druhému pilieru určite bude ešte priestor na debatu. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Švejna, veľmi dobre ste poznamenali fakt, že keď sa zvýšia odvody živnostníkom, že sa živnostníkom sťažia podmienky. Ja by som to doplnil len o tú skutočnosť, že sa môže stať, že namiesto zvýšeného výberu odvodov, množstvo živnostníkov vráti živnosti a odíde si hľadať prácu do zahraničia. Keď sa príde na to, že zvýšené odvody nepriniesli očakávané výbery a teda to nebol dobrý krok, ťažko budeme ťahať späť tých, ktorí sa už budú mať lepšie, ale mimo Slovenska. Ďakujem.

  • Pán poslanec Švejna chcete reagovať? Nie. Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave za poslanecký klub SDKÚ-DS je pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka, príjemný rokovací deň, ďalší v sérii týchto debát o dôchodkovom systéme a o tom, ako ho zmeniť.

    Veľakrát sme už povedali, že je to tak zásadná vec, že si naozaj vyžaduje hlboké uváženie a zváženie, ako postupovať a čo urobiť, aby sme neurobili viac zlého ako dobrého. Do tohto systému sa má vstupovať naozaj veľmi uvážlivo, pretože má širokosiahle dosahy. To nie je, ako keď sa zmení nejaký bežný zákon, a niečo, na čo je konkrétne zameraný, sa zmení. Tento zákon má množstvo presahov a vytvára množstvo súvislosti, ktoré pokiaľ si neuvedomíme, tak potom nám to vystreľuje na rôznych stranách.

    Netvrdím, že práve z hľadiska tohto, vždy bolo všetko urobené perfektne a bezchybne, to sa ani nedá. Každý jeden výrobok alebo každá jedna vec, ktorú vytvorila ľudská ruka, nemôže byť dokonalá, to vieme všetci. Aj tie najdokonalejšie produkty, aj tie najšpičkovejšie výkriky, či už techniky alebo ľudského ducha, sa časom vždy inovujú, vylepšujú, pretože aj ľudský duch sa stále rozvíja, prichádzajú nové skúsenosti a je možnosť stále zdokonaľovať systém.

    Najhoršie je ale, keď sa vraciame späť, keď sa vraciame späť k veciam, ktoré z objektívnych dôvodov sa ukazujú ako nefunkčné. V tomto vystúpení, keďže diskutujeme v rámci prvého čítania, nepôjdem veľmi do konkrétnych ustanovení zákona, na to máme druhé čítanie, kedy budeme predkladať aj pozmeňujúce návrhy. Zostaneme vo všeobecnej rovine, ktorá hovorí o tom, či sa týmto zákonom máme zaoberať, tak ako je predložený a či nás teda niekam posúva alebo naopak nie.

    Na to, aby sme ho naozaj dobre pochopili, je nevyhnutné alebo zaznelo tu naozaj počas týchto dní také množstvo niekedy úplne nepochopiteľných mýtov, legiend, tvrdení, ktoré sa neopierajú o žiadny reálny fakt a ilustrujú to, že mnohí vôbec nerozumia, o čom tu vlastne rozprávame. Že to nejako zvrchu vedia, že sa bavíme o nejakej zmene v dôchodkoch, ale tú podstatu, a to, na čom ten systém je postavený, nepoznajú.

    Takže krátky prierez vlastne celým, pokúsim sa teraz urobiť takým systémom dôchodkového systému na Slovensku. Aby sme to dobre pochopili, musíme sa najprv pozrieť na to, aký bol systém na Slovensku pred tým, ako to, čo dneska chceme meniť, vzniklo. Na Slovensku, tak ako v mnohých iných štátoch existoval len priebežný systém dôchodkového zabezpečenia, ten, tzv. bismarckovský model. Charakteristický bol tým, že bol nespravodlivý. Bez ohľadu na to, koľko ľudia pracovali, koľko odviedli do tohto systému, poskytoval temer rovnaké dôchodky pre všetkých, ten rozdiel medzi najvyšším a najnižším dôchodkom bol skutočne nevýznamný, to znamená veľká väčšina prostriedkov sa prerozdeľovala medzi jednotlivých účastníkov, poberateľov tohto systému. Nebol to dôchodok alebo dôchodkové poistenie, aj keď sa tak volalo, bola to sociálna dávka. Bol to ako keby duálny systém k sociálnemu systému, k sociálnej dávke, ktorá je financovaná z daní. Pretože pri daniach platí to, že všetci platíme rôzne vysoké dane, podľa toho, koľko zarobíme, ale dostávame všetci rovnako. Dostávame rovnaké policajné služby alebo ochranu, súdnu ochranu, služby štátu a ďalšie statky, ktoré sa z toho nakupujú. Aj sociálnu dávku, pokiaľ vznikne, pokiaľ sa človek dostane do situácie, že potrebuje sociálnu dávku.

    Dôchodkový systém, 1. pilier, priebežný systém, bol pred reformou skoro rovnaký. Bola to sociálna dávka, ktorú s minimálnymi rozdielmi dostávali všetci bez ohľadu na to, koľko do systému zaplatili. To znamená, bol naozaj veľmi nespravodlivý. Jeho ďalšou črtou, tá sa nezmenila a nezmení sa ani v budúcnosti, skôr sa len bude zhoršovať, je tá vec, že demografia naozaj je neľútostná, tú nevieme ovplyvniť žiadnou zmenou zákona, to všetci vieme a stavia nás pred situáciu, ktorá je absolútne v protiklade tej situácii, za ktorej priebežné systémy vznikali alebo vznikli. Máme tu neustále rastúci počet ľudí, ktorí poberajú dôchodok a máme zmenšujúci sa počet ľudí, ktorí platia do systému, z ktorého sa tieto dôchodky vyplácajú. Naozaj na to netreba byť špecialista na dôchodky ani na sociálne systémy, aby každý normálnym, zdravým, racionálnym rozumom pochopil a súhlasil, že keď je malá skupina ľudí, ktorá platí do systému a veľká skupina ľudí, ktorá poberá peniaze z tohto systému, že jednoducho to ekonomicky nie je udržateľné. To nie je ani o pravicovosti, ani o ľavicovosti, ani o nejakých iných variáciách, je to jednoducho tak, pretože tie peniaze si netlačí vláda ani Sociálna poisťovňa v pivnici, ale jednoducho tie peniaze buď musí zobrať ľuďom, vyzbierať od nich na odvodoch a daniach, alebo si ich požičať. Dnes sme v situácii, že si ich, teda jednak ich, samozrejme, zberáme, zberá od ľudí, ale to zďaleka, zďaleka nestačí a dlhé, dlhé roky si požičiava a požičiavať bude a ten objem pôžičiek stále rastie. Pretože dnes tá situácia je taká, že fond starobného dôchodkového poistenia má deficit 1,8 miliardy aj v prípade, že by druhý pilier vôbec neexistoval. Znova to zopakujem, 1,8 miliardy, aj keby druhý dôchodkový pilier vôbec neexistoval.

    Keď presunieme časť prostriedkov z 2 piliera z 9 %, teda podľa návrhu, vládneho návrhu 5 % späť do Sociálnej poisťovne, nepresúvame s týmto presunom len prostriedky, ktoré dnes sa ukladajú na súkromné, osobné účty občanov, občanov tejto krajiny. Presunieme zároveň na Sociálnu poisťovňu aj povinnosti, ktoré jej z toho vyplývajú. Takže keď podľa dnešných povinností, ktoré ešte ani nezačala realizovať, pretože ešte neexistuje ani jeden dôchodca, ktorý by poberal dôchodok aj z druhého piliera, aj z prvého piliera, ale tá doba sa blíži, ale keď podľa dnešných pravidiel Sociálna poisťovňa má v budúcnosti vyplácať 50 % dôchodku a druhých, druhú polovicu, pravdepodobne teda väčšiu časť ako polovicu, bude pochádzať z úspor a zdrojov, ktoré si človek nasporil na dôchodku po presune späť na Sociálnu poisťovňu, to nebude polovica, ale podstatne väčšie množstvo. Ja som to presne neprepočítal, ale niekde medzi 70 - 80 %. To znamená, Sociálna poisťovňa sa ocitne pod väčším tlakom na výdavky, väčším finančným náporom, a to bude podstatne väčší nápor ako tie peniaze, ktoré do nej pritečú. Darmo krútite hlavou, pán poslanec, stačí si to prepočítať.

    Takže touto operáciou sa, samozrejme, v horizonte dvoch-troch rokov zlepší pozícia Sociálnej poisťovne, ale len v pozícii 2 - 3 rokov. Potom sa bude výrazne zhoršovať a ten prepad bude strmhlavý. To sa naozaj nielenže dá prepočítať, to sa prepočítalo už 100-krát, 1000-krát, aj na ministerstve práce majú tieto prepočty, určite ich veľmi dobre poznajú. A bude to znamenať veľký nápor, samozrejme, pre verejné financie, pretože to tu Sociálna poisťovňa si nepožičiava sama, ale požičiava si za ňu štát, alebo požičiava si štát a štát jej tie peniaze dáva.

    Zosumarizované a podčiarknuté, dá sa povedať, že čím je väčší a silnejší druhý pilier, tým v strednodobom horizonte to výraznejšie pomáha udržateľnosti verejných financií. Pomáha znižovaniu deficitu a pomáha znižovaniu dlhu. V strednodobom horizonte. Taký je fakt a naozaj, keď mi neveríte, obráťte sa na hociktorého analytika alebo si na internete pozrite príslušné stránky, či už Národnú banku Slovenska alebo rôzne organizácie, ktoré sa na to špecializujú, napríklad INEKO ale aj ďalšie iné a zistíte sami. Sú tam také modely, viete, kde si sami môžete navoliť aj vek odchodu do dôchodku, aj výšku príspevkov do druhého piliera, hneď vám graficky ukáže, čo to spraví s verejnými financiami a budete to vidieť, budete si to môcť krásne modelovať. Je to veľmi ilustratívne a veľmi jednoduché.

    Takže dnes o tomto rokujeme. Že na jednej strane sa zapláta na chvíľu, ale nie zapláta, len sa trošičku obrúbi, to ako keď máte obrovskú dieru na odeve alebo na nejakej látke a teraz ju chcete zakryť, ale máte len kúsok nitky, tak akurát tam môžete tak ofercovať, obrúbiť tú dieru, ktorá tam vzniká, ale nič viac. K žiadnej záplate už nedôjde. Rokujeme teda o tom, či sa verejné financie budú prepadať rýchlejšie do čiernej diery, alebo bude pokračovať ozdravovanie. Takže ešte jednu súvislosť, ktorá tu, myslím, že nezaznela, tá je trošku možno zložitejšia na pochopenie, ale však, ja myslím, že tu sú inteligentní ľudia a keď chcú, tak rozumejú. Dnes hovoríme najviac o dlhu, ktorý je viditeľný. To znamená ten, ktorý je naozaj evidovaný, ktorý má krajina, aj deficit, ktorý vytvárame. O tom sa hovorí najčastejšie, o tom sa aj píše. Ale my tu máme ešte jeden dlh. Implicitný dlh, skrytý dlh. A ten je obrovský. Ten skrytý dlh znamená, že keby sme aj na záväzky, ktoré má Sociálna poisťovňa voči dôchodcom, nazerali takisto ako v metodike Vytváranie rozpočtu na každý iný záväzok, ktorý príjme vláda, keď napríklad podpíše nejakú zmluvu, ktorá do budúcnosti znamená, že musí v budúcnosti zaplatiť toľko a toľko, tak tento záväzok sa okamžite premieta do aktuálnych čísel a vidíme ho. Ale Sociálna poisťovňa z historických dôvodov, pretože až postupne sa tie rozpočty začínajú písať tak, aby naozaj odrážali realitu, ten záväzok sa neuvádza nikde. Ale ten je tak obrovský, že keby sa za rovnakých pravidiel uvádzal ako dlh, lebo ten dlh tam naozaj je, a nemyslím tých 1,8 miliardy, ale to, čo musí zaplatiť v budúcnosti Sociálna poisťovňa z hľadiska svojich záväzkov budúcim dôchodcom, tak by sme rovno, rovno mohli požiadať o pomoc zo všetkých možných mechanizmov a vysoko by sme preskočili všetky zadlženia všetkých krajín, ktoré dnes sú. Ale, samozrejme, u nich je to rovnaké, takže nevymykali by sme sa nijakým spôsobom z tej, radu iných krajín. Chcem tým len povedať, že teraz dochádza len k preklápaniu toho, že máme tu skrytý dlh pod kobercom, a v roku 2005, keď sa rozbehla reforma, sme sa rozhodli, že ten dlh začneme postupne odstraňovať. A to sa prejavuje tým, že jednoducho na ten dlh vyčleňujeme prostriedky, to sú tie peniaze, ktoré odchádzajú na druhý, do druhého piliera, na osobné účty a o tie sa postupne znižuje tento skrytý dlh. A keďže ten dlh je gigantických, astronomických rozmerov, tak, samozrejme, ten proces je veľmi dlhý a, samozrejme, že aj zaťažuje, pretože splácanie dlhu vždy zaťažuje. Keď máte obrovský dlh a začnete ho splácať, no tak, samozrejme, musíte vyčleniť peniaze a tie vám niekde potom možno aj chýbajú, alebo musíte dobre hospodáriť, aby ste tie peniaze mali. Každopádne ale je to zodpovedná činnosť. Zodpovedná voči krajine, voči jej budúcnosti, voči tomu, aby sme nežili len zo dňa na deň, z ruky do úst, od výplaty k výplate, ale aby sme sa chovali naozaj zodpovedne.

  • Po reforme sme sa rozhodli alebo pri reforme sme sa rozhodli, že čím viac prostriedkov sa dá ľuďom na osobné účty, tým viac ľudí oslobodíme. Pretože napriek tomu sa tu mnohokrát povedalo o tom, o DSS-kách a o neviem čom, ako keby to bolo pre nich robené, celý tento systém je robený pre ľudí. Pre jeden a pol milióna ľudí, ktorí do tohto systému vstúpili, dobrovoľne, zdôrazňujem. Nikto nemusel, aj keď aj to už bolo kritizované, je zaujímavé, ako sa predmetom kritiky stane aj to, čo je ťažko kritizovateľné, že nikto nič nemusí a každý môže, tak aj to sa stalo predmetom kritiky, že v iných krajinách museli a niektorí nesmeli. To znamená menšia sloboda rozhodovania sa stala predmetom kritiky, O. K. Otázka účelovosti alebo prístupu. Títo ľudia sa rozhodli vstúpiť a títo ľudia sa rozhodli, že príjmu ponuku prijať na svoje účty každý mesiac 9 %, a tým pádom sa stať slobodnejší, keď odídu do dôchodku, pretože to je o prioritách, ako som tu už raz spomínal, čo chceme viac, či prospech ľudí a ich oslobodenie od závislosti na milodaroch štátu, alebo je pre nás štát prednejší. Pretože ľudia, keď majú svoj majetok v čase, keď odchádzajú na dôchodok, tak naozaj nepotrebujú a nie sú závislí od toho, aká bude v tom čase vláda, nie sú až tak závislí od toho, aká bude v danej chvíli nezamestnanosť a ekonomická situácia krajiny, aj keď od toho sme vždy závislí všetci, ale preto hovorím, nie až tak. Nikto nie je od toho nezávislý, aj keď by mal prostriedkov dostatok, ale nie až tak, ako človek, kedy je len závislý na tom, čo dostane od štátu, čo snemovňa, ktorá tu bude o 20 rokov, sa rozhodne schváliť. Takže naozaj donedávna platilo a ľudia verili tomu, že investovanie napríklad do štátnych dlhopisov je bezpečná vec, že štát nikdy neskrachuje, že štát vždycky bude vyplácať dôchodky a nikdy nepristúpi k zníženiu vyplácaných dôchodkov. No viete dobre, že to už neplatí. Viete dobre, že už tu máme príklady z tejto aktuálnej súčasnosti, že dochádza k znižovaniu vyplácaných dôchodkov v krajinách, ktoré sme možno mnohí ešte donedávna považovali za vzor alebo za krajiny, ktoré ešte len chceme dostihnúť v životnej úrovni. A možno sme im mnohým aj závideli, ako sa dobre majú. Tie krajiny dnes znižujú výšku dôchodkov a znižovať ešte možno aj budú a k nim sa možno pridajú aj ďalšie krajiny. Takže tu už neplatí, že keď máme dnes v zákone napísané, že štát nám raz v budúcnosti niečo dá, že to tak aj je. Štát svoj sľub, je viazaný svojím sľubom len do tej chvíle, kým nepríde do parlamentu v danom roku návrh zákona, ktorý je odhlasovaný a ktorý zmení tieto pravidlá. To myslím, tiež všetci dobre vieme.

    Takže hovoriť tu o istote a o predvídateľnosti vypočítania si dôchodku z prvého piliera je nesprávne, iluzórne, zavádzajúce a účelové. Nič neplatí. Jediná, aj tá, samozrejme, relatívna, ale určite väčšia istota pre každého budúceho dôchodku alebo aj každého občana tejto krajiny je istota vlastného majetku, pretože keď to priblížim do takej ľudskej roviny, jednoducho keď máte majetok, keď máte strechu nad hlavou, keď máte dom, keď máte, možno tí šťastnejší, bohatší podiel v prosperujúcej firme, tak jednoducho máte väčšiu istotu ako ten, ktorý nemá nič, ktorý je odkázaný len na to, čo mu iní dajú, aby prežil. Aby každý mesiac dostal nejakú sumu prostriedkov, aby si mohol kúpiť základnú obživu. No ten nemá istotu alebo jeho istota je veľmi maličká. Ale keď niekto majetok má, tak jeho istota je väčšia.

    Samozrejme, že môže dôjsť k tomu, že majetok sa znehodnotí, že dôjde k nejakej kataklizme, ktorá hodnoty majetku ovplyvní, zmení, zrelativizuje a tak ďalej. Žijeme v nestálom svete a čoraz v nestálejšom. Všetko môže byť. Ale tak či tak, keď porovnáme týchto dvoch ľudí, človeka bez majetku, odkázaný na milodary a človeka s majetkom, tak určite všetci súhlasíte, že ten, kto disponuje vlastným majetkom, má väčšiu istotu ako ten, kto ten majetok nemá. Tí, ktorí sú v druhom pilieri, tí každým mesiacom majú väčší a väčší majetok určený na zabezpečenie staroby, pretože každý mesiac im pribúda na účte dnes 9 %, vy im to chcete o 55 % znížiť.

    Teraz sa dostávam vlastne k tej fáze diskutovanej, často diskutovanej o zhodnocovaní dobrom - zlom, tohto majetku, ktorý tu je. V prvom rade je správne o tom diskutovať, samozrejme, a je správne sa snažiť o to, aby to zhodnotenie bolo čo najvyššie. To je prirodzené. Ale tá podstata tejto veci nie je len zhodnocovanie, ale to, že ten majetok existuje, že ten majetok poskytuje istotu nejakú ľuďom, ktorí ho majú. Že je to zodpovedný prístup, pretože vytvára priestor na šetrenie. Tí ľudia majú možnosť sporiť si.

    A teraz mnohokrát sa stretávam s tým, a naozaj nielen z ľavicového tábora, ale cez rôzne, stretávam sa s ľuďmi, chodím medzi ľudí, komunikujem s nimi cez e-maily, cez Facebook a tak ďalej a je paradoxné, ako aj z pravej, takej tej ultra alebo takej tej, tí bojovníci za totálny liberalizmus, ako dokážu kritizovať aj tieto záležitosti, pretože zaznievajú hlasy, veď nech si šetria ľudia, veď nech si šetria, veď si môžu šetriť, veď každý si môže šetriť a je to prejav zodpovednosti a tak by sa mal správať každý človek. No áno, mal, ale buďme naozaj realisti a pozrime sa na svet skutočnými očami, koľkí si môžu šetriť, koľkí nežijú len od výplaty k výplate, koľkí majú toľko disponibilných prostriedkov, že si môžu odložiť každý mesiac nejakú čiastku a mať tak zabezpečenejšiu starobu. No není to väčšina. S tým asi bude súhlasiť aj ľavicová strana tejto sály. Však?

    A preto, vážené dámy, vážení páni, druhý pilier je pre týchto ľudí, ktorí nemajú možnosť, pretože nemajú dostatočné príjmy, odkladať si bokom, vlastne jedinou príležitosťou ako šetriť. Pretože to šetrenie, tie úspory nevznikajú z ich voľných zdrojov, z ich disponibilných zdrojov, ktoré majú, ktoré dostanú na výplatu, pretože tie spotrebujú na nákup potravín, zabezpečenie bývania, zabezpečenie potrieb rodiny najnevyhnutnejších, a aj tak toho majú málo. A tieto peniaze pochádzajú práve z toho, čo tak či tak odchádza do okruhu verejných financií, a keď by nebol druhý pilier, tak sa tam aj spotrebujú. V danej chvíli lusknutím prsta už nie sú. Takže toto je pre nich jediná príležitosť, ktorú im vytvorila reforma, ktorú im vytvoril štát, aby si mohli šetriť, aby mohli to, čo každý inak všeobecne uznáva, že sporiť si je správne, že je to zodpovedné voči budúcnosti vytvárať si rezervy a neprejedať všetko, nežiť od výplaty k výplate. Toto je jediná cesta.

    A preto nemôžem povedať nič iné, že so strašným podivením počujem, keď niekto povie, že sporiť si 9 % je luxus. Čo je luxusné na tom chovať sa zodpovedne? Vytvárať úspory, ktoré patria občanom tejto krajiny, nepatria žiadnej vyvolenej úzkej skupine. Patria 1,5 miliónu občanov tejto krajiny. A tým ostatným 2 miliónom, aj teda 2-miliónovej armáde dôchodcov, to neznamená, že by im sa uberalo z dôchodku, že ich dôchodky sú ohrozené. Absolútne nie. Ich dôchodky sú zaistené aj vďaka tomu, pretože už som spomínal, že sporiť si má pozitívny dopad na verejné financie, že to znamená, že aj o 15 - 20 rokov sa budú dať vyplácať dôchodky tým dôchodcom, ktorí v druhom pilieri nie sú, pretože tie verejné financie nebudú stáť nad priepasťou. Nebude kvôli tomu krajina zadĺžená tak, že proste padne do platobnej neschopnosti, ako sme to videli v Grécku a ďalej. Sporiť si nie je luxus. Sporenie je to najzodpovednejšie čo každý môže urobiť. A keď nechceme sporiť symbolicky, pro forma, lebo aj tak sa v niektorých krajinách stalo, pretože, samozrejme, nabrať odvahu k tomu, že krajina má tú zodpovednosť a odčlení relatívne veľkú časť prostriedkov na to, aby vytvárala úspory, vytvárala rezervy, na to treba aj odvahu, aj politickú silu presadiť takúto vec. A v mnohých krajinách preto naozaj išli tou cestou menšieho odporu, pretože vždy je mnoho hladných krkov napojených na štátny rozpočet, ktorí hovoria, že potrebujeme tie peniaze, potrebujeme tie objednávky, potrebujeme tie projekty, aby ďalej bežali, potrebujeme nakupovať hento, potrebujeme túto alebo takú inštitúciu, potrebujeme prijať ďalších a ďalších ľudí do zamestnania a vytvoriť na to nejakú špeciálnu inštitúciu. Takých je vždy veľa. A sú schopní napísať vám stohy štúdií o tom, ako je to nevyhnutné. Práve minúť tieto peniaze takýmto spôsobom. Nikdy to nebude iné. Veď v rámci tých Murphyho zákonov platí, že úradník sa rozmnožuje delením, to všetci veľmi dobre viete. A že úradník väčšiu časť svojej pracovnej doby energiu vynakladá na to, aby vytváral prácu, ktorá odôvodňuje jeho existenciu. Takže nečakajte, že zrazu nebude, že budú prebytky a budeme rozmýšľať, že nemohli by sme to niekde ušetriť. No nie, nikdy taká situácia nebude. A keď sa stane teraz to, že to sporenie sa zníži o 55 %, myslíte si, že bude krajina bohatšia, že si menej požičia, ako to bolo doteraz? Nie. Úplne rovnaké peniaze sa minú, možno väčšie. Vôbec to nebude znamenať, že niekde dôjde k nejakej úspore vzhľadom k tomu, že nebudeme musieť vynaložiť tieto prostriedky na doplnenie zdrojov Sociálnej poisťovne. Vôbec nie. Akurát sa minú inde.

    Už tu padalo, že na čo všetko vidíme v rozpočte, že sa plánuje míňať, či už na nákup informačného nejakého systému alebo možno na zdravotné poisťovne, ale našli by sme desiatky položiek, ktoré nemusia byť, ale budú, ale budú. Ale to bude aj za peniaze tých ľudí, za tie peniaze, ktoré by inak patrili ľuďom, ktoré by skončili na ich osobných účtoch, ktoré by zvýšili ich majetok. Ako keby mali zvýšené platy, ako keby mali zvýšené príjmy. Rozhodujete o tom, že nebudú mať. Alebo, naopak, že budú mať znížené, nieže že nebudú mať, že budú mať znížené príjmy, aby sme si uvedomili o čom teda rozhodujeme. Toto je také to jadro toho celého, toho zmyslu, o čom tu vedieme diskusiu.

    A teraz mi dovoľte, aby som predsa len sa dotkol a pokúsil sa, aj keď mne to niekedy pripadá, že je to naozaj horšie ako hrach hádzať na stenu. Viete, keď tu seriózne sa snažíme diskutovať a aj vyvraciame niekedy zjavné bludy, príbehy, nejaké bájky, ktoré neviem, kto vymýšľa, ale šíria sa, lebo niekto povie, že takto to bolo, a ostatní to preberú. A mnohokrát to vyvrátime, povieme to tu a potom príde pán poslanec, budem úplne konkrétny, nie je tu, žiaľbohu, príde pán poslanec Blanár, zo župy si odskočí do parlamentu, nesleduje, zjavne nesleduje dianie, zjavne nesleduje debatu, zjavne nevie, čo sa tu povedalo, a neviem, či to máte rozmnožené, nacyklostylované alebo ja neviem, aké manuály, že čo treba hovoriť a čo treba vyťahovať z rukáva a povie, znova zopakuje tú nezmyselnú bájku, ktorá je naozaj na smiech a ktorá tu zaznela mnohokrát. No ako máme veriť v zmysel a v serióznosť diskusie, keď toto sa tu recykluje stále a stále.

    Takže, prepáčte, musím aj ja znova sa k tejto bájke o tom, ako môj kolega Brocka sa zaslúžil, aj keď určite by to slúžili jemu ku cti, o to, že je tu 9-percentný odvod do druhého piliera. Tá bájka, ktorú som najprv počul od pani Tomanovej, potom najhlasnejšie od pani Vaľovej, za čo si zožala búrku kritiky a uvedenie na pravú mieru a teraz od pána Blanára, tá bájka znie, že prišiel tu návrh do parlamentu na 6-percentný odvod a pán Brocka ho svojím pozmeňujúcim návrhom zmenil, zvýšil na 9 %. No ja skutočne neviem, kde na tieto výmysly niekto, ja neviem kto, ale niekto chodí. Či to na tom nejaká PR agentúra pracuje a vymýšľa si, aby sme zahalili nejakou hmlou a taký odviedli pozornosť od podstaty veci, neviem. Ale pravda je taká, že tento návrh na 9 % vznikol na ministerstve práce, je z mojej dielne alebo pochádza od mňa, takto ten návrh išiel aj do vlády, padli tu veľmi presné dátumy, kedy to vláda prejednala. Vláda to prejednala bez akejkoľvek zmeny a takto prišiel návrh do parlamentu a takto sa aj schválil.

    Ďalší, ďalšia bájka, ktorá sprevádza alebo nahrádza niekedy túto, ktorú som spomenul, je bájka o tom, ako na ministerstve a na vládu prišiel návrh najprv na 4 % do druhého piliera a 14 % do prvého piliera a na vláde sa to zrazu nejakým čarovným spôsobom, možno pod tlakom lobistov alebo neviem čo, zmenilo. Opäť rovnaký typ bájky, len čísla sa zmenili a mierne príbeh. Nikdy, nikdy na ministerstve, ktoré som ja viedol neexistovala úvaha o 4 % do druhého piliera. To je jednoducho málo. Mojou predstavou bolo 10 %. O tú som bojoval a po ťažkých debatách a neľahkom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás hovorme k zákonu o sociálnom poistení. Nie o bájkach a čo bolo. Dobre?

  • Pani predsedajúca, toto je o tom, toto tu zaznieva v rozprave ako argument, a to je o pomeroch. A tu meníme pomery v tomto zákone z 9 na 4, takže musíme sa baviť o pomeroch, aj o tom, čo sa spája alebo čo sa hovorí v tejto diskusii. Takže ja už budem stručný, nebojte sa.

    Takže ako som povedal, nikdy takáto úvaha nebola. Moja predstava bola 10 % a po diskusiách s ministerstvom financií sme zišli kompromisne na 9 %. Nikdy nič iné nebolo. Takáto úvaha sa objavovala možno u pána Magvašiho, dá sa povedať, straníckeho vášho kolegu, kolegov zo SMER-u, kolegov poslancov, ale určite nie z našej dielne.

    Ďalším nezmyslom, a teraz, toto, toto, toto je veľmi zaujímavé. Na toto by som vám chcel upriamiť pozornosť, aj tej pravicovejšej časti, že ako stokrát opakovaná lož, sa začne stávať pravdou pre veľkú časť ľudí. A to nielen, nielen ľavicovo orientovaných. To je na tom najzaujímavejšie.

    Ďalšou bájkou, ktorá sa často objavuje je, že do druhého piliera sme lákali ľudí vidinou švajčiarskych dôchodkov, že vláda robila nejakú reklamu, ktorá hovorila o tom, že tu budú švajčiarske dôchodky. No väčší nezmysel som naozaj nikdy nepočul, napriek tomu sa objavuje a opakuje roky rokúce. A dokonca, tá stokrát opakovaná lož tak padla na úrodnú pôdu všeobecnej populácie, že dovolím si povedať aj jeho meno, aj taký prirodzený a nespochybniteľný kritik pána Roberta Fica akým je Peter Schutz komentátor denníka Sme, vo svojom komentári v sobotu napísal presne to isté, že keby Kaník nelákal vidinou švajčiarskych dôchodkov do druhého pilieru občanov, tak neviem čo, ale veď to je absolútny nezmysel. Vláda nikdy nemala nič spoločné s akoukoľvek reklamou, ktorá používala alebo spomínala švajčiarske dôchodky. Táto reklama, ktorá sa stala zdrojom tejto bájky, bola reklama jednej súkromnej spoločnosti, ktorá po kritike zo strany Rady pre reklamu túto reklamu stiahla a s druhým pilierom, ani s vládou, ani so mnou osobne nikdy nemala nič spoločné.

    My sme robili informačnú kampaň, kde sme ľudí informovali a vzdelávali o tom, ako to vlastne funguje, na čom je to postavené, od čoho je to závislé a tak ďalej a tak ďalej. A podľa prieskumov verejnej mienky, ktoré sme si priebežne, samozrejme, robili v tom čase aj po spustení reformy, 80 % ľudí rozumelo princípom a podstate, o čo tu vlastne ide, na čom to stojí, prečo je to dobré, čo to prinesie, aké to má súvislosti. To znamená, tá osveta, nie kampaň, nie reklama, ale osveta, ktorú vláda robila v tom čase bola efektívna, účinná, a nemala za cieľ nikoho lákať do druhého piliera, len informovať. Ale ako vidíte, naozaj stokrát opakovaná lož, sa naozaj stáva pravdou, keď sa opakuje stokrát. A dokonca si ju osvoja aj tí, ktorí o tom ani netušia, že si osvojil lož, lebo tuto spomínaného pána komentátora nepodozrievam z toho žeby klamal alebo žeby chcel klamať. Jednoducho uveril tomu, čo sa tak často zopakovalo, aj keď to bolo lživé, že si myslel, no asi to tak je. No nie je.

    Na Slovensku do druhého piliera dobrovoľne vstúpilo skoro sedemdesiat percent aktívnej populácie. Ten najvyšší, najvyšší je pomer, najvyšší pomer, aký sa podarilo dosiahnuť v porovnateľných krajinách. Toto je často predmetom kritiky zľava, ale ja to považujem za úspech, pretože to naozaj bolo dobrovoľné. Určite to nebolo motivované žiadnymi reklamnými kampaňami, vládnymi. A znamená to, že ľudia povedali, že akceptujú, že súhlasia s touto, s týmto spôsobom sporenia.

    Reforma sa rozbehla v roku 2005. Dnes máme 2012. Ubehlo naozaj mnoho rokov a mnoho atakov, mnoho kritiky, mnoho všetkého možného sa objavilo v súvislosti so sporením na osobné účty. Napriek tomu v opakovaných prieskumoch verejnej mienky či už pri príprave, či už pri spustení, alebo aj dnes, táto reforma, tento systém stále má u ľudí vysokú podporu. Tá podpora bola vždy nad 50 %, vysoko nad 50 %.

  • Krátka pauza.

  • Pardon. V čase rozbehu to bolo 80 %, dnes je to niekde okolo možno 70 %. Ktorá, ktorá zo zmien v tejto krajine, ktorá zo zmien, ktoré tu boli urobené, má takú vysokú mieru akceptácie u obyvateľstva. Žiadna. A prečo? Sú tí ľudia hlúpi, oklamaní, zavedení? Nie, veď tento systém bol už dvakrát otvorený. A bolo to otvorenie sprevádzané naozaj snahou očierniť ho, ako sa len dá, a vystrašiť ľudí, ako sa len dá, a ešte aj kríza tomu pomáhala, napriek tomu ľudia nezmenili svoje priority, alebo nezmenili ich významne, že teraz budeme otvárať systém zasa, keď sa schváli tento zákon. Vláda to bude otvárať. O. K., nech sa páči. Ja túto vec nebudem kritizovať, ani som ju nikdy nekritizoval. Ľudia nech sa rozhodnú. Znamená to, samozrejme, pre systém len rozkývanie a zneistenie, ale nič podstatné, pretože ľudia sa zasa budú rozhodovať, vôbec mi nevadí, že takú možnosť majú.

    Pán premiér Fico povedal, že on sa prvý postaví na čelo kampane za vystúpenie z druhého piliera. Nech sa páči, ja mu to budem pripomínať. Nech sa postaví. Nech vedie kampaň za vystúpenie z druhého piliera. Nech každý, kto má pocit, že sa tam, že to nie je dobré pre neho, nech každý vystúpi. Keby sa mňa spýtal ktokoľvek a povedal ja tomu už neverím, mne sa to nepáči, ja poviem, vystúp. Nebuď tam. Načo. To nie je preto, aby tam ľudia museli byť. Nech každý, nech je tam len ten, kto chce, kto chce zostať.

    Podľa posledných prieskumov verejnej mienky, ktoré som videl včera, to nebol síce prieskum, to bola nejaká anketa, ale mám pocit, že 80% ľudí hovorí, že určite chce zostať napriek tomu, že sa významne ten systém poškodí a že o 50 % sa zníži ľuďom objem úspor, ktoré sa tam hromadia. Správne, určite správne, pretože vždy je lepšie mať niečo, ako nemať nič, ale veľmi nesprávne, že sa tak stane, pretože ľudia naozaj prídu o veľké množstvo prostriedkov. A podľa prieskumu verejnej mienky asi spred mesiaca, je 75 % ľudí proti tomu, aby k tomuto došlo, k tomuto, čo tu prejednávame, k zníženiu úspor.

    Beží petícia, robíme petíciu, už sa blížime k tomu číslu 100-tisíc. A to tiež jasne ukazuje, že ľudia sú proti. A ja sa pýtam teraz vládnej strany SMER, ktorá si zakladá na tom, že sa opiera o vysokú podporu verejnosti. Prečo im to robíte? Prečo im chcete zobrať peniaze? Prečo aj vašim voličom chcete zobrať úspory? Len preto, že minister financií si nevie poradiť s tohtoročným rozpočtom a budúcoročným rozpočtom? Len preto, že si myslíte, že pre vašu voličskú základňu je nepríjemnejšie napraviť deformovaný sociálny systém, ktorý rozhadzuje tam, kde nemá? Ktorý dáva tým, ktorí si to nezaslúžia? A berie tým, ktorí pracujú. Zle robíte! Chybu robíte a bude to Pyrrhovo víťazstvo! Už som to povedal dvakrát v tejto sále.

    Vážené dámy, vážení páni, o konkrétnych ustanoveniach zákona sa budeme baviť v rámci druhého čítania, ale opäť, nie prvýkrát, som sa pokúsil vám v dobrom vysvetliť, o čom tu rokujeme a prečo tu rokujeme. Rokujeme o peniazoch jednoduchých bežných ľudí, peniazoch, ktoré získavajú, ktoré dostávajú, ktoré im majú zabezpečiť budúcnosť v starobe a ktoré im na váš návrh chcete o viac než polovicu znížiť. Nezachráni to štátny rozpočet, nepomôže to tak, aby sa to nedalo riešiť iným spôsobom, ani deficitu, ani dlhu.

    Máme množstvo iných rezerv. Je množstvo iných ciest. A my sme ich viackrát ponúkli a navrhli. A ponúkame ich stále, napriek tomu, čo sa tu odohráva. Napriek tomu, že som zásadne proti. A celý náš klub je zásadne proti tomu, aby sme takýmto spôsobom oberali ľudí o ich úspory, o ich peniaze a o ich dôchodky, pretože v predchádzajúcom vystúpení, už to dnes nebudem opakovať, možno sa k tomu vrátim neskôr, to naozaj, naozaj bude mať reálny dopad na zníženie budúcich dôchodkov, ktoré sa prejaví už za pár rokov. Za 3 až 5 rokov to už bude vidieť, pretože ako som povedal, predsa len ešte sa, aby ste mi rozumeli, vy nemôžte vychádzať z toho, čo je dnes napísané v zákone o sociálnom poistení, pretože už v tejto novele sa menia podmienky a parametre, keď sa schváli, už nebude platiť to, čo platí dnes. A v budúcnosti bude to platiť ešte menej.

    Porovnávať výnosnosť dnes druhého piliera a prvého piliera, je to asi tak ako porovnať zodpovedného gazdu, ktorý nie je milionárom, ale gazduje a nerobí dlhy s firmou, ktorá je zadĺžená až po uši, ale vyváža sa na drahých BMW-čkach a mercedesoch, ale stojí pred bankrotom. Kto je na tom lepšie. Ja si myslím, že ten gazda, pretože tí o tie mercedesy prídu, keď do toho bankrotu spadnú, a po firme nezostane nič.

    A Sociálna poisťovňa je firma, ktorá je zadlžená až po uši. Nie preto len, že by nemohla hospodáriť lepšie. Určite, sú tam rezervy, ale to nie je tá podstata. Nechcem tu nijak útočiť na tú inštitúciu ako takú, aj keď určite by sa dala spravovať lepšie a efektívnejšie, ale pre systém, na ktorom je postavený, na demografii, ktorá neumožňuje, objektívne, neumožňuje, aby táto inštitúcia mala dostatok prostriedkov na pokrývanie svojich záväzkov, ktoré má. Je to naozaj pyramídová hra. Prvý pilier nesie všetky znaky pyramídovej hry, pretože aby ste si nemysleli, že teraz chcem niekoho, že to je nejaké pejoratívne označenie. Veď si povedzme, čo sú znaky pyramídovej hry. Akejkoľvek. Pyramídová hra stojí na tom, že od veľkého množstva ľudí sa snaží získať prostriedky sľubom...

  • Prerušenie vystúpenia reakciou z rokovacej sály: "My vieme, čo je pyramídová hra, ďalej, lebo to sa nedá počúvať... Vieme, čo je pyramídová hra. Ďalej." Potlesk.

  • Pán poslanec, ste poslancom v tejto sále a musíte si zvyknúť na to, že každý poslanec má právo povedať svoj názor. Pán poslanec Hlina, aj ty, keď si tu vystupoval, možno sa to mnohým nepáčilo a mnohí nesúhlasili s tým, ale počúvali ťa. A nikto tu na teba nevykrikoval. Súčasťou demokracie je parlament a v parlamente je súčasťou rozprava. Kľudne môžeš odísť von a nepočúvať.

    Pyramídová hra znamená, že vyberáte peniaze a sľubujete, že zaplatíte za to obrovské výnosy. A toto je zákon o sociálnom poistení, či sa nám to páči, alebo nie. Sľubuje také dôchodky, na ktoré nemá z hľadiska príjmov, ktoré vyberáme v tomto systéme. To je fakt. Si to spočítajte, pretože inak by tam nebol deficit. Inak by tam nebolo 1,8 miliardy deficitu v tomto systéme, keby to tak nebolo. Fakty sú fakty. To nie je to, že nemám rád Sociálnu poisťovňu. Nič proti nej nemám, ale fakty sú fakty.

    Vážené dámy, vážení páni, rozmýšľajte dobre, ako budete hlasovať, aj keď nemám žiadnu ilúziu o tom, ako budete hlasovať, uvedomte si, že beriete peniaze obyčajným ľuďom. Jednoduchým ľuďom. Bežným ľuďom. Nie bohatým. A že absolútne a jasne dokazujete a preukazujete, že tie falošné heslá jednak o istotách a jednak o tom, že na krízu a na problémy konsolidácie nedoplatia bežní ľudia, sú nepravdivé, pretože len tí sa na to poskladajú. Taká je realita a o tom je tento návrh zákona.

    A som si sám trošku pretrhol niť vtedy, tak ju dokončím, že napriek všetkému si myslím, že táto krajina potrebuje stabilitu. A potrebuje preto, aby keď toto útrpné divadlo budeme mať za sebou, aby sme si naozaj sa pokúsili sadnúť bez ohľadu na politické tričko za odborný pracovný stôl, a hľadať riešenie, ktoré by ľudí neoberalo o ich budúcnosť, o ich dôchodky, o ich životnú úroveň, a zároveň by, samozrejme, hľadal také cesty, aby to táto krajina mohla zvládnuť, aby nikoho ani nenapadlo povedať, že sporiť si je luxus. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami: pán poslanec Hlina, Bublavý, Vaľová, Mikuš, Nicholsonová.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, ja sa teda ospravedlňujem, že naozaj sa to asi nemá, ale ináč tuna pán kolega Poliačik mi povedal, že v anglickom parlamente sa takéto veci, iné bežné dejú a ja anglický parlament mám naozaj rád a si ho ctím a myslím si, že tam sú, tam sú demokrati. Ja teda ospravedlňujem sa, ak sa to pána Kaníka dotklo, aj vás prípadne.

    Vážení kolegovia, ja mám pocit, že vy v SDKÚ hráte hru, že kto dlhšie vydrží. Neprekovali ste pána Freša, ale asi fakt, že kto dlhšie, a ja vám garantujem, že keby som si tu ja sa postavil a budem skákať z témy na tému, tak 4 - 5 hodín z hlavy bez toho, aby som mal čiarku napísanú, dám, bez problémov dám, ale povedzte mi, aký to má význam. Skákať z témy na tému, krútiť, motať, veď to je normálne to, ja tomu hovorím, že, že zriedime našu silu, strácame prieraznosť, strápňujeme sa, KDH-áci to už nazvali im vecne príslušnejšie, že, že strácame noblesu. Áno, je to tak. To si už neuvedomujeme, že kam ideme? Veď to už sa nedá počúvať, veď to naozaj tu už som včera hovoril, že som si vytrénoval, ale už ďalej neviem, nedá sa to, fakt nedá.

    Pán Kaník, ja som povedal, že v súčasnej dobe, v súčasnom nastavení odvádzať 9 % do druhého povinného piliera je luxus. Ja som nepovedal, že šporenie je luxus. Poprosím vás, aby ste teda boli korektný, lebo ja som povedal presne to a nepovedal, čo vy ste povedali. To je dôležité, ste tu 20 rokov v politike, viete, že veci sa zvyknú krútiť asi, ja vás poprosím, aby ste moje vyjadrenia nekrútili. Možno niekomu to je jedno, mne to nie je jedno. Ja som povedal, čo som povedal, a nepovedal, čo vy ste povedali, že som povedal. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán Kaník, vy sám veľmi dobre viete, že zmena dôchodkového systému je potrebná, lebo vy ste otec toho, toho všetkého zla, a musím dávať za pravdu tuná kolegovi poslancovi Hlinovi, keď vás kritizuje, a vy kritizujete vládu Roberta Fica za to, že našla konečne, jedna vláda sa našla, ktorá našla odvahu a ide preorať dôchodkový systém, ktorý bol vami zle nastavený. Sami viete, že vytvára dôchodkový systém 900 miliónov eur ročne stratu a aby sme mohli fungovať, tak naozaj je potrebné, aby to zníženie na 4 %, aby prebehlo. A ja som hrdý na to, že predseda vlády Fico, má odvahu a ide do tohto súboja. Ja už vo volebnej kampani teraz, čo bolo do parlamentných volieb som svojim voličom v okrese Nové mesto nad Váhom sľúbil, že budem bojovať za to, aby sa dôchodkový systém zmenil. A ja som rád, že predseda počúva aj ľudí zdola. A myslím si, že lákaním do druhého piliera, aké prebiehalo DSS-kami, keď sa ľudia, ktorí nahovárali ľudí, aby išli do DSS-ky, delili sa o provízie s týmito ľuďmi, ktorých nahovorili, to bolo naozaj nekorektné a vy sám veľmi dobre viete, že to tak bolo. Tak, prosím vás, aj vy by ste si mali vstúpiť do svedomia a podporiť túto zmenu zákona, ktorú robí teraz strana SMER - sociálna demokracia.

  • Pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Kaník, no, chráňboh, aby vy ste boli ešte raz minister! Už keď ste prišiel na to, že Sociálna poisťovňa je pyramídová hra. No na toto ešte nikto neprišiel v Európskej únii a jednoducho žiadna krajina si nedovolila spochybniť prvý pilier alebo Sociálnu poisťovňu. Takisto sa prikláňam k tomu, že skutočne, jedine čo celá Európa alebo štáty, ktoré momentálne zavádzajú druhý pilier alebo majú druhý pilier, spochybnili vaše nastavenie. Ja sa snažím toto občanom vysvetliť, pretože v Poľsku je to momentálne 2,3 % odvodov do druhého piliera, v roku 2017 to bude 3,5 %. V Českej republike to budú 3 %, 2 % si ale najprv musí nasporiť občan.

    Čiže, prosím vás pekne, nerozprávajte tu všelijaké strašidelné idey, lebo počas vášho ministrovania ste takisto urobil zákon, kedy ste zobral invalidom palice, kedy ste zobral invalidom dôchodky a nastúpila naša vláda a musela vyrovnať jednu miliardu. A dneska, prepáčte, ale je to tak. Dneska ste nastavili zle druhý pilier a máme 960 miliárd, 960 miliónov eur sekeru v Sociálnej poisťovni. Vážený pán Kaník, ja si nemyslím pyramídová hra, ale myslím si, že by si mal poznať tú rozprávku o troch grošoch, kedy jeden groš si necháte pre seba, jeden dáte starým rodičom a jeden dáte svojim deťom, a Sociálna poisťovňa je založená na solidarite a tento systém je tu už roky založený a nemyslím si, že je to na pyramídovej hre, a takisto si myslím, že práve Sociálnu poisťovňu ručí štátny rozpočet. Ja sa pýtam, čo ručí druhý pilier pán Kaník, ak ten druhý pilier nebude úspešný? No ručí Sociálna poisťovňa. Ale druhý pilier ručí čo? Čo ručí? A povedzte, koľko bude renta. Koľko bude ľudí stáť renta? Však im to už konečne povedzte, za čo si tú rentu kúpia. Veď ste niečo nastavili, rozprávate tu, že niekomu berieme dôchodky. Dneska sme, je nám jasné, koľko bude dôchodok zo Sociálnej poisťovne, ale nie je nám jasné, koľko bude stáť renta. Však sa konečne k tomu vyjadrite a povedzte tým mladým ľuďom, koľko budú mať z druhého piliera...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem ešte doplniť kolegu Kaníka o jeden mýtus, ktorý tu hovorí alebo o bájkach, o ktorých spomínal, a to je to, že vraj naša reforma dôchodkového systému je vytvorená po vzore nevydarenej čilskej reformy. Takže pravdou je to, že v rámci Svetovej banky boli na Slovensku čilskí experti, pravdou je to, že sociálny výbor bol v Čile, ale nedomnievam sa, že nikto, kto v tom Čile bol alebo kto sa rozprával s tými čilskými expertmi v rámci Slovenska, by si nedovolil povedať, že naša reforma je po vzore čilskej.

    Čilská reforma napríklad spôsobovala alebo predpokladala, že podmienky, ktoré, ktoré mohli byť pre fungovanie DSS-iek boli, boli úplne jednoduché, a keď tvorca čilskej reformy pán Pinera počul, aké dávame my podmienky, povedal, že žiadna DSS-ka do toho nepôjde, a boli, boli aj diskusie o tom, akým spôsobom nastaviť tento spôsob a tie podmienky pre DSS-ky. Podotýkam, naša reforma mala síce najvyššie percentá odvodu do druhého piliera, ale mala aj najťažšie podmienky pre vznik DSS-iek a mala jedny z najmenších, ak nie najmenšie poplatky pre DSS-ky v rámci, v rámci celého sveta. Čilská reforma napríklad predpokladala, že sa akcie môžu dávať alebo DSS-ky môžu investovať len do akcií čilských a bola požehnaním pre Čile 20 rokov. Domnievam sa, že je veľmi nevhodné hovoriť o tom, že čilská reforma bola, bola nevydarená pre Čile, lebo bola požehnaním pre Čile a Čile sa stalo štvrtou krajinou v rámci zóny voľného obchodu so Spojenými štátmi.

    Ale nechcem hovoriť o čilskej reforme, pretože naša reforma je dôležitá. Chcem len vyvrátiť mýtus, že naša reforma bola robená po vzore čilskej reformy. Aký to ale veľký rozdiel od toho, akým spôsobom dnes vstupuje vládna strana SMER do našej reformy!

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No ja musím povedať, že ja som celkom vydržala počúvať celých tých 45 minút to, čo hovoril pán poslanec Kaník, pretože ja to chápem tak, že využíva svoje právo, a nie povinnosť zapájať sa do rozpravy, a ja myslím, že tú noblesu by sme strácali, keby sme sa na to jednoducho vykašlali na tú rozpravu pri takomto dôležitom návrhu zákona, akým je návrh zákona o sociálnom poistení, a jednoducho odišli na dovolenku. To by bola strata noblesy pre tento parlament, pretože ja to vnímam tak, že tu sa naozaj chystá megakrádež 5 miliárd eur. To sa dotýka 1,5 milióna sporiteľov v druhom pilieri a ja si myslím, že to je, to je bezpochyby vec, ktorá si zasluhuje takú pozornosť, akú jej venujeme. Takže ja veľmi dúfam, že táto rozprava bude pokračovať aj naďalej a čím dlhšia bude, tým lepšie, pretože pre nás ako pre opozičných poslancov, toto je jediná možnosť, aby sme povedali ľuďom a vysvetlili, čo sa na nich vlastne chystá. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hlina, ja som sa veľmi pozorne držal témy. Včera som videl, ako si sa ty držal témy, od Dunaja k Tatrám a od všetkých možných, pán Jarjabek to veľmi zaujímavým spôsobom zosumarizoval, ale jedno z toho ako vyplynulo úplne jasne. Našiel si nového, nového úhlavného nepriateľa svojho, voči ktorému máš dôvod vystupovať, lebo včera si ma spomenul v tom vystúpení najmenej 30-krát, ako tiež bolo poznamenané, a vidím, že ako veľmi ťa iritujú moje vystúpenia, tak aspoň viem, že kto je tvoj hlavný oponent. Nie vláda, ale Kaník.

    Pán Bublavý, zmenu dôchodkového systému treba. Ako hovorím to roky rokúce, ale treba prvého piliera. Tam je ten problém, tam je ten pes zakopaný, a že sa to nedalo skokovo, to sa teda nedalo. V takomto systéme sa to nedá. Už sme urobili niekoľko krokov a bolo potreba pokračovať. Žiaľbohu, sa nepokračovalo, dostávam sa tým pádom hneď aj k pani Vaľovej, keď volá po rente.

    No čo ste 4 roky, čo robila pani Tomanová 4 roky, že ani čiarku na tom nespravila a mala? Bola to jej základná povinnosť. Ako to, že dnes pán minister neprichádza, ešte to nemá ani v pláne legislatívnych úloh, až sa nemýlim, niečo také priniesť, a keď sme o troch grošoch, keď ste hovorili, to je veľmi zaujímavé a rád týmto zakončím tú poznámku. Tri groše sú tri, jeden človek si nechá, druhý si odloží, to je ten druhý pilier, pani Vaľová, a tretí dá svojím deťom. To je ten prvý pilier, Sociálna poisťovňa, takže takto to funguje.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás. Dokončíte, pán poslanec, reakciu? Skončili ste.

    Ďalej prihlásená písomne do rozpravy je pani poslankyňa Gibalová.

    Nech sa páči, odovzdávam jej slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prajem príjemný deň. Ak v mojom vystúpení, vážený pán minister, ak v mojom vystúpení budete počuť podobné argumenty ako u mojich predrečníkov, je to podoba čisto náhodná, inšpirovala som sa predloženou novelou zákona, vlastným úsudkom a možno, možno ponukou, aká tu nezaznela. Možno by som sa vyhla opakovaniu, keby som bola vystúpila v skrátenom konaní ako mnohí moji kolegovia, ale skutočne vážiac si rokovací poriadok, som so svojím príspevkom trpezlivo čakala až doteraz, tak teda vystupujem k prvému čítaniu.

    Prekvapilo ma na predkladanej novele zákona, vážení páni predkladatelia, že ste si osvojili myšlienku zmeny spôsobu valorizácie dôchodkov. Návrh na zmenu valorizácie dôchodkov som predložila 12.11. roku 2009 a opäť 15.1. 2010. V prvom návrhu bola solidarita zásluhová, zásluhovosť rozdelená pomerne, v druhom prípade som valorizáciou o pevnú sumu uplatnila primárne princíp solidarity. Vládni poslanci sa zvyšovaním solidarity s nízkopríjmovými skupinami dôchodcov ale odmietli úplne zaoberať. Ani jeden z predložených návrhov neprešiel do druhého čítania. Poslanci vtedajšej vládnej koalície sa v lepšom prípade zdržali a v tom horšom boli proti.

    Dalo sa čakať, že podľahnete pokušeniu najväčšiemu, siahnuť na úspory ľudí v druhom dôchodkovom pilieri, aj keď veľmi dobre viete, že ani úplné zrušenie druhého dôchodkového piliera by z dlhodobého hľadiska nepomohlo, pretože nie druhý pilier, ale prvý tvorí deficit v starobnom poistení. Primárny záujem skutočnosti je jednoduchou cestou konsolidovať verejné financie aj napriek tomu, že to krátkodobé a krátkozraké riešenie a na účet sporiteľov, a to je pravý dôvod vašej reformy druhého piliera.

    Viacerí predrečníci upozornili na jednu vážnu skutočnosť a ja to zopakujem nielen preto, že to mám pripravené, ale preto, že treba to zopakovať. Nepochybujem, vážení páni predkladatelia, o tom, že viete a máte prehľad, aká je výška sadzieb poistného a že nie je férová, pretože nie je v rovnováhe zaplatené poistné s výškou prípadného nároku poistenca. Viete, že starobné poistenie je dotované cez iné systémy sociálneho poistenia, ináč povedané, v rámci dôchodkového poistenia dochádza k redistribúcii zdrojov v prospech starobného poistenia a opäť nepoviem nič nové a zopakujem, účastníci druhého piliera si rozdeľujú sadzbu poistného do priebežného financovaného dôchodkového systému a starobného dôchodkového sporenia 50 na 50, teda 9 % na 9 %. Ale toto nastavenie by bolo pravdivé len vtedy, ak by nedochádzalo k dotovaniu priebežnému systému ostatnými fondmi. A opäť zopakujem, rezervný fond je toho veľmi dobrým príkladom. Je určený na vykrývanie deficitov v starobnom poistení. Príspevok do rezervného fondu je 4,75 %, ktorý platia všetci poistenci. To znamená, sporitelia druhého piliera tak reálne platia na dôchodkové poistenie sadzbu 13,75 %, teda 9 + 4,75, čo je spolu 60,4 % celkovej sadzby na dôchodkové poistenie. Preto sa pýtam, ak znižujete sadzbu pre poistencov druhého piliera na 4 percentá, koľko je reálna znížená sadzba? Ja osobne som presvedčená, možno aj nie v súlade s mnohými vyjadreniami mojich opozičných kolegov, že môžme hovoriť o pomere odvodov, ale musí to byť seriózna diskusia. A si myslím, že najmä potom, ako sa urobí poriadok v odvodoch.

    Ďalej je to odplata za správu. To je návrh, ktorý ma udivil, lebo považujem ho za nehorázny kompromis, ktorý ste s DSS-kami vyobchodovali, ktorý vás úplne diskvalifikuje. Pri vyššom pomere odvodov platnom dnes, ste znížili odplatu a s veľkým rachotom ste posielali DSS-ky do pekiel. Pri zmenenom, nižšom odvode navrhujete vyššiu odplatu. No to musela byť veľmi, ale veľmi silná motivácia!

    Vážení páni predkladatelia, máte strach z realizácie takých opatrení, akými sú napríklad privatizácia podnikov, ktoré nie sú strategickými a sú vo vlastníctve štátu, nepopulárne opatrenia spočívajúce v prehodnotení dávok v rámci rodinnej politiky, napríklad aj prehodnotenie ďalšej existencie niektorých zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, prehodnotenie výsluhových dôchodkov a mnoho iných návrhov, ktoré odzneli v predchádzajúcej rozprave, a predpokladám, že ešte aj odznejú, ktoré by štátu skutočne ušetrili výdavky.

    Priznám sa, že som čakala naivne v predkladanej novele zákona taký návrh, ktorý by napríklad obmedzil súbeh práce a poberania starobného dôchodku, a tešila som sa na kreativitu pána ministra, pretože tu sa dajú použiť rôzne techniky a prístupy, ale nenašli ste na to dostatok odvahy. Ani keď čísla o nezamestnaných sú veľmi dramatické a prekročili dávno hranicu 400-tisíc. A tak si myslím, že je až trestuhodné, ak sa nevyužije každá racionálne odôvodnená možnosť dať prácu nezamestnaným. Podľa údajov Sociálnej poisťovne štrukturovaných podľa veku k 31. decembru 2010 bolo v zamestnaneckom pomere viac ako 85-tisíc dôchodcov, ktorí zároveň poberali starobný dôchodok, a ich počet dodnes vzrástol. Okrem toho, je vždy v zamestnaneckom pomere aj bližšie neurčený počet starobných dôchodcov, ktorý o dôchodok ešte nepožiadali, a teda je možné predpokladať, že na Slovensku bolo v minulom roku zamestnaných približne 100 tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú penziou finančne zabezpečení a nie sú existenčne odkázaní na ďalší príjem zo zamestnania. I keď je nesporné, že dôchodok mnohých je podpriemerný. Podľa štatistických údajov o počte zamestnaných dôchodcov v Slovenskej republike súčasne poberajúcich mzdu a dôchodok v rámci jednotlivých vekových kategórií vyzerá tak, že viac ako dve tretiny z nich sú 65-roční a mladší, zvyšok 66-roční a starší a z nich 117 majú viac ako 86 rokov. V októbri pred rokom som požiadala 26 + 4 ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte za účelom zistenia, aký je počet pracujúcich zamestnancov v administratíve štátnej správy, ktorí dosiahli nárok na starobný dôchodok? A výsledky stoja za pozornosť. Počet zamestnaných dôchodcov v aparátoch ústredných orgánov štátnej správy vysoko prekračuje celoslovenský priemer. A z celkového počtu 11 789 zamestnancov je 632 dôchodcov, ktorí zároveň poberajú dôchodok a 162 je tých, ktorí o dôchodok ešte nepožiadali. A priemerné zastúpenie dôchodcov v aparátoch ústredných orgánov štátnej správy je 6,7 %. Podiel dôchodcov zamestnancov v niektorých ústredných orgánoch štátnej správy je alarmujúci a argument, že ide o nepostrádateľných odborníkov, bez ktorých by činnosť úradov bola ochromená, môže byť čiastočne opodstatnený iba v prípade Slovenskej akadémie vied. Podľa údajov Eurostatu miera nezamestnanosti osôb vo veku do 25 rokov na Slovensku je vyššia ako 34 %. A v situácii, keď absolventi škôl a živitelia rodín nemajú prácu, ani nádej získať iný, ako minimálny starobný dôchodok, považujem súčasný stav za neudržateľný. Pri všetkej úcte k starobným dôchodcom, ku ktorým sa onedlho budem považovať aj ja, považujem za výsmech slušnosti na Slovensku ak desaťtisíce dôchodcov pracujú a zároveň státisíce detí a vnukov tých istých dôchodcov stoja pred úradmi práce a bez nádeje čakajú na akékoľvek pracovné miesto.

    Podľa Inštitútu zamestnanosti vo svojej analýze Predčasní dôchodcovia v Európskej únii porovnáva sa okrem iného aj možnosť zamestnávania starobných dôchodcov v dvanástich krajinách únie. Uvádza sa v nej, že súbeh práce a riadneho starobného dôchodku je vo väčšine krajín sprevádzaný obmedzením maximálnej výšky príjmu z pracovnej činnosti alebo maximálnej celkovej výšky príjmu dôchodok plus mzda. V Nemecku je najvyššia výška príjmu z práce obmedzená na 300 eur, v Chorvátsku na 500 eur mesačne, vo Francúzku celkový príjem nesmie prekročiť mzdu u posledného zamestnávateľa. V Maďarsku, Českej republike a v Taliansku sa obmedzenia vzťahujú na formu kontraktu. V Španielsku majú pracujúci dôchodcovia krátenú penziu v závislosti od formy úväzku. Iba Slovensko a Estónsko umožňujú naplno pracovať dôchodcom bez obmedzení so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Preto je naliehavé, aby sa tento prístup zmenil a obmedzenie súbehu vyplácania starobného dôchodku, napríklad technikou ohraničenia príjmu zo zamestnania určitou definovanou hranicou, napríklad výškou minimálnej mzdy a jej nejakého násobku, by malo svoje vážne dôvody a dôsledky a prijatím takého návrhu by sa významne ušetrili prostriedky zo Sociálnej poisťovne. Ďalším dôsledkom prijatia takého návrhu by bolo zníženie nezamestnanosti, pretože ak by sa len pätina pracujúcich dôchodkov rozhodla dobrovoľne ukončiť zamestnanie a odísť do starobného dôchodku, znamenalo by to dokonca roka uvoľnenie 17-tisíc pracovných miest. A mohli by nastúpiť nezamestnaní v rovnakom počte, absolventi škôl, nezamestnaní otcovia a matky rodín, ktoré živoria, pretože majú hlboko do peňaženky. Ak by sa prijal takýto model, tak každý mesiac by sociálna poisťovňa mala šancu ušetriť minimálne 32 miliónov eur, čo predstavuje za celý rok úsporu v poisťovni 382 miliónov eur.

    Neprijať takéto opatrenie v tejto situácii, keď je kríza, znamená vedome podporovať krach systému sociálneho zabezpečenia občanov na Slovensku. Kresťanskí demokrati majú takýto legislatívny návrh pripravený a v budúcnosti sú ochotní hovoriť o technike, ako sa takýto návrh pripraví a podá. Ale ak by ste nám chceli predbehnúť, vážení páni predkladatelia, a osvojili si ho, ochotne vám ho postúpime a podporíme ho. Toto je jeden z návrhov na možné šetrenie výdavkov a mnoho iných, ktorí tu už kolegovia predrečníci spomínali. Stačí si ich všimnúť, pripraviť a schváliť. Ďakujem vám za vypočutie.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená kolegyňa, no viete. My máme možno iný systém riešenia problémov, a nie tak ako vy, že teda máme strach z privatizácie. My nemáme strach z privatizácie. Ale povedzme si pravdu. Vy ste rozpredali majetky, ktoré tu nadobudla iná generácia. Tá, ktorá tu tridsaťsedem-štyridsať rokov pracovala. Prečo ste nepredávali majetky, ktoré ste nadobudli vy? Veď vláda SDKÚ, KDH tu bola možno viac ako 12 rokov s nejakými prestávkami. Nemali ste ju čo predať. Prečo predávate to, čo patrilo našim rodičom a starým rodičom? A poviem to na oplátku. A teraz, samozrejme, keď má Sociálna poisťovňa 960 miliónov eur stratu, tak jednoducho im chcete zobrať ešte aj dôchodky. To znamená, že predáte to, čo urobili a ešte aj Sociálna poisťovňa nebude mať na výplatu dôchodkov. Ja ešte raz budem opakovať: kroky, ktoré vy považujete za systematické, my možno nepovažujeme za systematické. A musím vás ubezpečiť v jednej veci. V roku 1998 bola Sociálna poisťovňa v pluse a v roku 2004 ste zaviedli predčasný dôchodok, aby ľudia mohli odísť do predčasného dôchodku v roku, v 45. roku života, a dnes sa o tom rozprávate, ako to treba. My sme to už zmenili. Ale ako teraz zmeniť súbeh, ako vy to všetko viete. A vtedy odišli miliardy korún zo Sociálnej poisťovne. Vtedy boli koruny. To bolo 9 miliárd korún, keď ste zaviedli, že môžu odísť ľudia v 45. roku do dôchodku. Však vy ste urobili kopu neprofesionálnych lapsusov a teraz rozprávate, ako všetko by ste to vedeli krásne vyriešiť. No neviem, prečo ste to neriešili? My sa snažíme o to, aby sme skutočne zabezpečili dôchodky. Nielen našim deťom, ale určite chceme zabezpečiť našim deťom, preto to štandardne nastavujeme tak, ako je to v Poľsku. Už som to zopakovala, 3,7 %. Tak, ako je to v Česku, 3 % ku 2 % . Pretože ste zle nastavili ten druhý pilier. Zle ste ho nastavili a tunelovali ste tým ešte aj Sociálnu poisťovňu. Čiže jednoducho chceme urobiť len to, aby dôchodok mali naši rodičia aj naše deti. A to je dôležité skonsolidovať financie a vyvážiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja teraz vystupujem ako predseda Združenia kresťanských seniorov a v tomto smere s mojou pani kolegynkou nemôžem súhlasiť, čo sa týka vecí seniorov a súbehu práce. Myslím si, že súbeh práce a starobných dôchodkov nemožno zakázať. Je to vec skôr ponuky a dopytu, kvalifikácie a skúseností. Naši seniori majú priemer 375 euro dôchodok, a pritom hovoriť o slušnom živote sa asi nedá. Mnohí ľudia starí sú vzdelaní, skúsení, mnoho vedia. Zase mladí poznajú reči, poznajú počítače, sú odvážnejší. Čiže práve tá medzigeneračná spolupráca - o tom je aj dnešný rok. Európsky rok aktívneho starnutia, medzigeneračnej spolupráce môže priniesť riešenie. Ak je nejaký dobrý odborník 80-ročný, tak tam môže pracovať do smrti a aj ten zamestnávateľ to ocení, keď vie, že proste nemá zaňho náhradu a je výborný. Dneska zamestnať človeka, už ktorý má 50 rokov a viac, je veľmi zložité. Penzijný čas je krásny čas, keď môžte stihnúť to, čo ste doteraz nestihli, ale musíte mať k tomu zdravie a aspoň minimálne finančné zabezpečenie. Na Filipínach napríklad nie sú dôchodky. To sa tu myslím už spomínalo, ale tam sa rodina postará. Čo u nás, žiaľ, nie je tak. Nemožno ľudí tlačiť do práce zase na druhej strane za 250-300 euro ako nočného strážnika, ktorý bude tam potom čakať na koniec svojho života a len za to, že mu chýba tých 250-300 eur. Čiže pravda je niekde v strede a určite aj cestou svojho združenia podáme návrhy aj v ďalšom svojom príspevku, ktorý onedlho budem mať na túto tému. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Gibalová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vaľová, nne ide o to, aby dôchodcovia mali dôchodok, ale aj mladí ľudia mali prácu. Vy pripravujete systém, v ktorom pomocou 17 miliónov eur z eurofondov plánujete vytvoriť 14 500 približne pracovných miest pre ľudí do tridsiatky. A chcete zabezpečiť tieto miesta aj presunmi zo zdrojov medzi jednotlivými eurofondmi. Z toho 4 960 miest chcete vytvoriť vo forme verejno-prospešných prác pre obecné alebo regionálne samosprávy. Toto sú miesta, ktoré nieže nie sú trvalo udržateľné, ale sú iba malú chvíľu udržateľné. Pár miest "za veľké peniaze". Podľa mňa to, čo som predstavila ako návrh, o ktorom je možné diskutovať, a ktorý by sa týkal najmä a najmä zamestnancov v štátnej správe, je návrh, ktorý ja považujem za spravodlivý.

    Argument, že chcem zobrať 250 alebo 300 eur ľuďom, ktorí si pri nízkom dôchodku zarábajú ako vrátnici, pán poslanec Mikloško, tak, milý pán kolega, to ste nepochopili môj návrh. Pretože ja som spomenula možnú techniku uplatnenia takého návrhu, pri hranici minimálnej mzdy plus nejakého násobku, to znamená, že tí, ktorí majú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším v rozprave prihláseným je pán poslanec Mikloško, pripraví sa pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, po šiestich dňoch školenia som sa stal odborníkom na problematiku DSS, napriek tomu by som, nielen kvôli svojmu veku, sa do DSS-ky neprihlásil. Nezdá sa mi to múdre a nemá to žiadny politický podtón zveriť svoj dôchodok do súkromných aj zahraničných rúk, ktorí myslia v prvom rade na svoj zisk, na svoje platy a réžiu a nedokážu zveľaďovať zverené peniaze.

  • Nie všetko, čo sa dá, sa aj má. Najmä v privatizácii. Elektrina, plyn, nafta, voda aj z ústavy by mali zostať väčšinovo v rukách štátu. Keď v Kalifornii v absolútne privátnom energetickom systéme oddelili výrobu a distribúciu elektriny a liberalizovali ceny, ceny energie stúpli 10-násobne, nastávali často blackouty, totálne zatmenia a kolaps energetických systémov, z čoho ťažili iba pôrodnice o deväť mesiacov. Americké súkromné penzijné fondy, ktoré svoje peniaze dávali do finančných špekulácií, zrazu skrachovali, čím prišli o budúce dôchodky státisíce ľudí. Mám priateľov z Houstonu, ktorí takto stratili po 100-tisíc dolárov každý a zostali úplne bez penzie. Dúfam, že máme záruky, že u našich DSS-iek k tomuto nemôže dôjsť.

    Tento zákon, paradoxne na to upozorňuje pán exminister Mihál, je aj v prospech šiestich DSS-iek zvýšením poplatkov o 18,4 miliónov, rovnako 18,4 aj pre Sociálnu poisťovňu. Tak po tomto upozornení, ktoré som nevedel, som naozaj zistil, že tomu naozaj nerozumiem. Naše rozhodnutia v budúcnosti musia vychádzať aj z toho, že súčasný finančný systém, systém finančného kapitalizmu končí, že jeho Titanic už ide k dnu, aj keď sa na palube ešte tančí. Počas temer týždňovej "neverending storry" aj o rozpočte mi chýbali informácie o dopade krízy na náš rozpočet, o víchroch globalizmu, ktoré prišli na nás nie našou vinou. Veľké štáty to riešia jednoduchšie. Napríklad aj tlačou nekrytých bankoviek. Tiež tu nikto nespomenul že slovenský rozpočet neplánovane zaťažili a zaťažia aj naše platby do eurovalov. Nedávno som absolvoval počas búrky v Taliansku na dovolenke dobrú debatu s bývalým bankárom z Austrálie, ktorý deväť rokov pracoval v špičkovej anglickej banke. Keď videl, čo sa tam deje, že podľa neho 30 % rozpočtu anglického tvoria derivátne špekulácie, nekryté, nezdanené, bez výroby čo iba zápalky, praskol dvermi a odišiel z banky. Povedal mi, že Európa prijíma zlé protikrízové opatrenia a môžu ju zachrániť už iba dve možnosti: silná centralizácia v Európskej únii, politická, finančná, banková, rozpočtová, alebo návrat k národným menám. U nás to akosi nie je témou, aj keď čas mnohých možných rozhodnutí sa kráti.

    Ako predseda Združenia kresťanských seniorov, to som už pred chvíľou povedal, dostávam často od seniorov podnety pre ich nízke dôchodky. Priemerne je to asi 375 eur a vlastne stúpa len preto, že tí starodôchodcovia vymierajú. Bohužiaľ. Na zvýšenie tejto sumy nemáme tak ako všetky postsocialistické krajiny. Príčinou je aj fatálna demografická kríza, starých bude stále viac, aj preto niekto povedal, že im patrí budúcnosť. Počet ľudí 60 a starších je v Európe je temer jedna tretina obyvateľstva, v dôchodku dnes seniori prežijú až tretinu svojho aktívneho života, takže už sa nehovorí o rozprávke o troch grošoch, ale už o štyroch grošoch. V Nemecku o niekoľko rokov bude pomer pracovník - dôchodca sa blížiť jedna k jednej, keď každý dôchodca bude mať jedného pracovníka.

    Môj návrh na zlepšenie tejto situácie pre stále rastúci počet penzistov a stále menej detí sú napríklad tieto:

    Zákonne umožniť 2 % zo základu dane venovať aj na penzie svojich rodičov. Tak ako je to dnes možné napríklad venovať pre nevládne organizácie, nadácie, takto by to mohlo byť možné aj v budúcnosti a bolo by to bez dopadu na štátny rozpočet, lebo tieto peniaze sa tak či tak vlastne dajú niekomu - 2 % z daňového základu. Iná možnosť je, že pri zvyšovaní penzie rodičov zohľadňovať počet dobre vychovaných detí platiacich odvody a práve z týchto odvodov prispievať aj na penzie svojich rodičov, ktorí ich vychovali, matka bola stále s nimi doma, mnoho rokov a jej penzia je veľmi malá preto.

    Je paradoxom a teraz chcem upozorniť troška na včerajšie a minulotýždňové disproporcie, že vážne vládne zákony aj náročné na štátny rozpočet sa tu relatívne rýchlo schvaľovali, pričom opozícia, cítiac svoju beznádejnosť, sa už k niektorým ani nehlásila do rozpravy. Tým si vláda berie všetko na svoju zodpovednosť, čo onedlho sama pochopí, nie je dobre. Žiadna rada solidarity z tejto zodpovednosti nezastúpi. Šokom napríklad pre mňa bolo, keď parlament schvaľoval pozmeňovacie návrhy poslanca Mikuša, ale vzápätí celú novelu zákona o skládkach zmietol zo stola. Tak bola dobrá, alebo nebola dobrá? Oceňujem tiež úsporný návrh pána poslanca Uhliarika, ktorý spomínal pri problémoch rozpočtu, že ako usporíme veľa peňazí pri nákupe dvoch zdravotných poisťovní. Urobíme kampaň za prestup poistencov do Všeobecnej zdravotnej, ja nemusím ísť tam, lebo som tam, a keď tam na jeseň všetci prestúpia, dostaneme zadarmo chcený stav, jednu zdravotnú poisťovňu.

    500-miliónový rozpočtový sklz v strede roka sa mi nezdá až takou tragédiou. Myslím, že situácia sa trocha dramatizuje. To sa už vlastne dalo zistiť štyri mesiace bez náhleho "breaking news", ktoré v minulom týždni nastalo. Určite to nie je vinou iba minulej vlády, ani trojmesačný kolaps daňovej správy nemôže za všetko. Veď dlhodobo denne dostávame všetci otázky: "Šéfko, urobíme to bez potvrdenky? Urobíme to bez DPH-čky?" Podnikatelia sa cítia byť štátom stále viac obmedzovaní a sú preto presvedčení, že tento spôsobom platby bez DPH, teda šedej ekonomike je v poriadku.

    Vážení, záverom už len jednu poznámku. Minulú stredu sme tu v Národnej rade mali piate modlitbové stretnutie na tému múdrosť. Bolo nás jedenásť. Naše modlitby o múdrosti ešte v parlamente neboli vyslyšané. Zajtra sa máme stretnúť na tému zdravý rozum, možno že po týchto úvahách sa situácia zlepší. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina, do rozpravy, nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážení kolegovia, štyri slová.

  • Smiech v sále.

  • Pôvodne som chcel len prísť a povedať, že nevystúpim, ale najnovší update ma núti len tie štyri slová povedať a oceňujem, že do klubu netrpezlivých, z pohľadu iného trpezlivých sa zaradil aj pán Mikloško. Oceňujem. Ja som sa teraz dočítal, že prípadne v ďalším konaní SDKÚ pripraví nám ďalšie prekvapenie v tom, že bude čítať 80-tisíc nespokojných ľudí s návrhom tejto dôchodkovej reformy. Ja naozaj som posledný alebo jeden z posledných, ktorý by si nectil a nevážil hlas ľudí a občanov. Otázka stojí, že či toto je ta prezentácia, ktorou to treba urobiť. Ak teda sa máme doznať toho, že tu budeme čítať mená 80-tisíc ľudí, ja len potom upozorňujem, že existuje taká rómska petícia, tam je myslím okolo 40-tisíc ľudí podpísaných, ktorú som pomáhal tvoriť, že čo by im mohlo prípadne pomôcť, dám na zváženie, že či by sme potom nemohli aj tuná túto čítať pri nejakej inej príležitosti. Ale ak sa SDKÚ rozhodne k tomuto kroku, tak naozaj dám na zváženie. Ale poviem inú taktickú vec. Ak to, čo sa tu "proslýcha", nenapadá ma lepší výraz, že ten pozmeňovák príde, že tie poplatky sa nebudú zvyšovať, tak potom, vážení kolegovia z opozície, či náhodou tá vaša obštrukcia není len na to, aby ste paralyzovali to, a nebojovali za to, aby status v poplatkoch zostal zachovaný. Potom si prípadne túto komunikáciu treba pripraviť argumentačnú obranu, lebo ja som pripravený potom takto to nejakým spôsobom prezentovať. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Frešo. Končím možnosť sa prihlásiť. Aj pán poslanec Poliačik. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som nadviazať na to, čo pán poslanec Hlina komentuje naše tlačové výstupy. Ja si myslím, že treba veci čítať tak, ako sú, a úplne zrozumiteľne, tak ako sme to povedali v rámci rozpravy v uplynulých dňoch. To znamená, pre SDKÚ - DS je otázka druhého piliera vôbec dôchodkového zabezpečenia otázkou principiálnou. A keď je niečo principiálnou otázkou, tak máme naozaj vážne výhrady zoči-voči tomu, že takto vážny zákon sa robí poza chrbty ľudí, takto vážny zákon sa robí v skrátenom legislatívnom konaní a takto vážny zákon sa robí napriek tomu, že žiadna strana, čiže ani Obyčajní ľudia, ani SMER nehovorila ľuďom pred voľbami, že im zníži príspevok do druhého piliera. Že im siahne týmto spôsobom na dôchodkové úspory. A berieme to tak, že naozaj sa jedná o istý druh podvodu zoči-voči voličom, keď im niečo iné sľúbime a niečo iné potom robíme aj na pôde Národnej rady. A nejaký taký, povedal by som, kolegiálny dovolenkový duch, ktorý tu vládne, nemá zmysel podporovať, keď sa zároveň podvádzajú ľudia, ktorým bolo jasne povedané, že nie, nezníži sa odvod do druhého piliera, no tak budeme konfrontovať tých, ktorí ľudí podvádzajú. Tých, ktorí iné hovoria a iné konajú. Myslím si, že je to úplne namieste a považujem za drzé nazývať to obštrukciou, keď sa zastávame ľudí, ktorým niekto niečo sľúbil a koná sa opačne. Naopak, si myslím, že treba sa vymedziť zoči voči tomu, keď niekto sem príde, dáva návrh zákona, ktorý je v prudkom rozpore s tým, čo sľuboval pred voľbami. Je to normálne, je to prirodzené, zastávame sa ľudí, ktorí nemajú byť právo takto podvádzaní, naopak, zastávame sa ľudí, ktorým keď niekto niečo sľúbil, tak to dodržať treba. Ďakujem pekne.

  • Alojz, to čo tu doteraz vidíme tých pár dní, ešte stále nie je filibuster, tak ako sa používa v iných parlamentoch na svete, ešte stále to nie je niekoľkohodinové čítanie biblie, nie to niekoľkohodinové čítanie napríklad ústavy, aj keď myslím Igor Matovič už niečo podobné robil v minulom volebnom období, aj keď to na niekoľko hodín teda nedal. Ešte stále to nie je podanie 150-tisíc pozmeňovákov k jednému zákonu, ako sa to robí vo francúzskom parlamente, ešte stále to nie je na úrovni technickej obštrukcie, ktorá je ale súčasťou parlamentarizmu už od dôb Ríma. Možno si o tom počul, možno nie, ale práve vďaka filibusteringu napríklad bolo Cézarovi zabránené svojho času vstúpiť do Ríma ako víťazovi, pretože sa musel uchádzať o významnú pozíciu v senáte, a urobil to presne senátor Cato, ktorý tak dlho prednášal v parlamente, teda vtedajšom senáte svoju reč, že mu znemožnil zúčastniť sa v podstate potom na slávnostnom vstupe do Ríma. Takže aj opozícia má svoje technické možnosti, akým spôsobom zabrániť tomu, aby nejaký zákon bol prijatý, a keď nemáme na svojej strane množstvo, tak máme na svojej strane výdrž a fantáziu, aby sme vedeli, čo robiť, a ako je pre nás niečo dostatočne dôležité na to, aby sme urobili maximum, aby niečo neprešlo, tak myslím, že máme prvú plnú morálnu silu a povinnosť to aj urobiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi plne. To je úplne čaro nechceného, že tu hovoríte, že teda v dovolenkovom čase bojujete a poctivo, a kde máte pána Mikloša? Ten je na dovolenke.

  • Kde máte Dzurindu, pána Dzurindu, kde ho máte? Chýbajú, áno, mne chýbajú a dokonca ja poviem, ako mi chýbajú. Ja požiadam pána Dzurindu a pána Mikloša, aby vrátili poslanecké platy, ja som ich tu za tri alebo štyri schôdze videl dokopy päť-šesť hodín. Je nemysliteľné, je absolútne nemysliteľné, že tí ľudia sú ešte poslancami, kde sú, vy budete tuná niečo hovoriť o dovolenkách, kde ich máte? Moje dcéry stretli pána Mikloša v Londýne v metre, bol na olympiáde a tuná jednáte o najdôležitejšom zákone podľa vás, kde ho máte? Spoluotec tej reformy, však buďte konzistentní aspoň v tom, že to plus-mínus sedí, že to má fazónu, ak tu chcete čítať mená 80-tisíc ľudí, pýtali ste sa ich, že či chcú tu byť čítaní, to budete čítať, aj kde sa narodili, že kedy sa narodili aj miesto bydliska? Ale ak tak, kľudne, veď to urobte, len urobíte z ďalších precedensov, ale celé je to postavené, nevybudujete spravodlivosť na nespravodlivosti. Celé je to postavené na tom, že revolúcia nebude, nebude, lebo pán Kaník nemá ten ten hlas, nemá ho preto, lebo to není spravodlivé. Ani ho nikdy mať nebude. Pán Kaník nikdy nedostane tisíce ľudí pred parlament, nikdy, lebo na tomto to nepostavíte, toto nie je spravodlivé, už si to uvedomme, uvedomme si to!

  • Pán minister požiadal o vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odzneli viaceré vystúpenia či v tejto rozprave, či v tých predchádzajúcich dňoch, mám ten dojem, že som si už mal možnosť vypočuť vystúpenia jednotlivých predstaviteľov poslaneckých klubov, preto mi dovoľte, aby som zareagoval, samozrejme, v rámci prvého čítania, pretože vnímam v prvom čítaní rozpravu skôr ako všeobecno politickú. Chcem poďakovať viacerým diskutujúcim, ktorí šli vecne k problému, a veľmi rád by som zaujal stanovisko aj k viacerým polopravdám, nepravdám, doslova k lžiam, ktoré tu boli použité a budem sa snažiť argumentovať niekde aj veľmi konkrétne. Ale aj napriek tomu mi dovoľte, aby som začal pozitívne, pretože vždy som bol v živote tak vedený skôr hľadať na všetkom to pozitívum a to negatívum snažiť sa riešiť.

    Prvé pozitívum aj napriek tej zložitosti aj tomu divadlu aj tým obštrukciám, ktoré tu zaznievajú, ktoré by som chcel zhodnotiť a zhodnotiť ho veľmi pozitívne. Chcem zvýrazniť skutočnosť, že nezazneli kritické výhrady k tomu, že je nevyhnutné riešiť problém, a to je zabezpečenie trvalej udržateľnosti dôchodkového systému.

    Myslím, že na tom sa zhodujeme aj s tými, ktorí, ktorí môžu mať kritické výhrady k niektorým obsahovým záležitostiam. To je veľké pozitívum a mňa to ubezpečuje, že aj po tých štyroch mesiacoch tvrdej roboty, tým, čo som prebral rezort, je nevyhnutné tento problém riešiť. Možno skôr postavím otázku, prečo naši predchodcovia aj napriek tomu, že tú ambíciu mali, neboli schopní predložiť návrh na riešenie do tohto parlamentu. Lebo sa neboli schopní dohodnúť vnútropoliticky, z tohto titulu neboli schopní predložiť a presadiť. Nedá mi však zareagovať k jednej inštitúcie, k poradnému orgánu vlády, pretože vo svojom vystúpení, myslím, že to bola poslankyňa Žitňanská, veľmi tvrdo reagovala na Radu solidarity a rozvoja. Ja ak dovolíte, to vnímam ako veľké pozitívum a tento zákon môže mať akékoľvek legislatívne nedostatky, prešiel mnohými bilaterálnymi, ale aj širšími diskusiami, ktoré súvisia s obsahom zákona ako takého. Mimochodom, začnem práve tým poradným orgánom vlády, lebo vystúpenie pani Žitňanskej ma prekvapilo, ale zároveň aj potvrdilo, že jednoducho vy, priatelia z opozície, neviete pochopiť, že sú aj ľudia politici, ústavní činitelia, ktorí vedia zjednocovať.

    Robert Fico to dokázal v prvej svojej vláde, keď vytvoril krízovú radu, ktorá mala svoj efekt a účinnosť, a to aj napriek tomu, že po týchto voľbách SMER - sociálna demokracia má dostatok percent, dostatok hlasov tu v parlamente, vytvoril ďalší poradný orgán, pretože vieme zjednocovať a máme záujem sa aj radiť. Preto odmietam akúkoľvek kritiku na tento poradný orgán, a skôr by som sa vrátil niekde do minulosti, pretože tu v tomto parlamente boli ponúknuté aj také rozmery, že list koaličnej rady, to znamená, napr. predsedovi Najvyššiemu súdu odišiel list na základe rozhodnutia koaličnej rady, vám ukladám, odporúčam, no toto nie je o tom. Toto je o poradení sa, to je o hľadaní celkovej celospoločenského konsenzu. A ja to vnímam ako veľmi dôležitý faktor.

  • Rada solidarity a rozvoja, milí priatelia, je niečo úplne iné. Je to zastúpenie spoločenských autorít Slovenskej republiky, zástupcov komôr, združení, vedeckých inštitúcií, sú tam predstavitelia cirkví, akademickej obce, odborov, dôchodcov. Ja by som to nazval malým obrazom Slovenska možno nie politickým, ale celkom iste spoločenským.

    Preto len z politickej závislosti závisti, že vy ste neboli schopní zjednocovať, nespochybňujte našu ambíciu načúvať a radiť sa. Budeme celkom iste aj v tom ďalšom období v tejto politike pokračovať a čo sa týka práce teda samotného postupu a prístupu pri každej jednej novele z rezortu práce a sociálnych vecí, je ambícia je načúvať hlasu sociálnych partnerov na prvom mieste.

    Z doterajšej diskusie som vyrozumel, že v podstate nie je nejaký zásadný problém s novelou prvého piliera. Myslím si, že na obsah ani nejaké veľké reakcie ako neboli, skôr boli výhrady k časovej účinnosti jednotlivých opatrení. No moja odpoveď - vychádzame z reálnych potrieb účinnosti, podrobných štatistických analýz a samozrejmá vec, že aj dohôd so sociálnymi partnermi. Treba povedať, že mnohé opatrenia nie sú s okamžitou účinnosťou, majú prechodné obdobia, vychádzajúc z toho, aby mnohé opatrenia nezačali platiť sekove ale postupnou metódou. Nie je to nič prekvapujúce, vo viacerých prípadoch ste to uplatnili aj vy v predchádzajúcom období. Mimochodom, čo sa týka tej časovej účinnosti, bolo to už povedané, ja len dávam do pozornosti, že aj vy ste predpokladali zmenu odchodu do dôchodku od roku 2016. Zmena valorizácie s tzv. Švajčiara na dôchodcovské ceny bol aj váš zámer, tak potom nechápem kritiku, ktorá tu bola hlavne v predchádzajúcom období, že ideme okrádať, ožobračovať dôchodcov ako takých. Som rád, že vo včerajšom vystúpení pán Mihál to dal na správnu mieru.

    V prvom pilieri jednoducho riešime budúcnosť. Účinnosť a postupnosť je rozložená v čase a v obsahu, v mnohých prípadoch riešime vlastne veci, ktoré sa dotknú ďalšej generácie. Áno, zohľadňujeme aj demografický vývoj obyvateľstva, a preto nastavujeme novým spôsobom aj odchod do dôchodku. Na rozdiel od vás, priatelia z opozície, my to riešime, vy ste o tom tiež vedeli, ale neboli ste to schopní riešiť. Ak dovolíte, jedna poznámka k tomu, čo tu často zaznelo, kritika voči mojim kolegom, že v období, keď ste vy tento návrh predkladali do parlamentu, boli proti týmto riešeniam. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Predkladali ste len parciálny problém. Chýbal vám zásadný prístup a reforma aj prvého a druhého piliera, preto je celkom logické, že sa viacerí postavili odmietavo len k riešeniu problémov, ktoré sa týkajú prvého pilieru. Slovensko potrebuje reformovať aj prvý aj druhý pilier. V tom je tá zásadná zmena a ja celkom logicky chápem postup, vtedajšie hodnotenie obsahu návrhu a terajšie zmeny vzhľadom na to, že predkladáme ucelenú novelu. To, čo je podstatné, je skutočnosť, že nie je možné hovoriť o systémovej zmene z dlhodobej udržateľnosti bez zmien v prvom aj v druhom pilieri. A na tom trvám. Svedčí o tom deficit, a ten je 900 miliónov v prvom pilieri a treba povedať, že v takom to istom objeme aj v druhom pilieri. Áno, pán Mihál vypočítal, že sa to môže celá tá problematika, ktorú ponúkame do parlamentu, týkať až 3 miliónov ľudí. Nespochybňujem, ale vážené panie poslankyne, páni poslanci, len zodpovedná vláda môže mať ambície ísť riešiť problémy, možno nie vždy populárne, ktoré sa týkajú toľkých ľudí. To nie je populistická téma, to je, opakujem, naša zodpovednosť. Áno, potvrdzuje to slová, ktoré som aj predtým povedal a ktoré chcem aj teraz zvýrazniť, my nevnímame novelu tohto zákona absolútne politicky, a preto chcem dať prísľub, pripomienky, návrhy, ktoré vzídu a budú mať opodstatnenie vylepšovať tento zákon, budem pripravený prehodnocovať a prípadne aj podporiť. Ak nájde samozrejmá vec, takýto návrh podporu ctenej snemovni. Áno, potvrdzujem aj slová pána premiéra, sme pripravení po prijatí tejto novely spolupracovať aj na ústavnom zákone. Záleží nám na stabilite, ale na dlhodobej stabilite, a preto po prijatí tohto zákona chcem vyzvať všetky politické strany a požiadať ich, či sa chcejú na príprave ústavného zákonu podieľať.

    Čo je však dôležité a čo by som chcel z tejto tribúny vyvrátiť, sú mnohé tvrdenia, ako som ich nazval, polopravdy a nepravdy, ktoré tu zazneli. Tvrdenie, že ľudia sa idú obrať o peniaze, že im berieme nasporených 5 miliárd z druhého piliera, pán Kaník, pán Štefanec, sú tvrdo zavádzajúce. Milí priatelia, veď vy sami tomu neveríte. My nejdeme riešiť nejakú retroaktivitu, my nejdeme brať peniaze, tie tam jednoducho ostávajú. Nikto sa nebude nasporených prostriedkov dotýkať. Toto chcem absolútne odmietnuť a treba povedať, že tu je veľmi zavádzaná aj verejnosť a práve preto dávam na to taký apel. To znamená, neberieme nasporené investície sporiteľom a neriešime v rámci tohto zákona retroaktivitu. Jednoznačne tvrdíme, že výpočet dôchodku je súčtom percent prvého aj druhého piliera, to znamená, že zmena pomerov nemá vplyv na celkový výpočet dôchodku, i keď, a to pripúšťam, že sú tu vplyvy z pohľadu miery solidarity, môžeme sa baviť o použití prostriedkov z rezervného fondu a ďalších vplyvov v prospech prvého piliera, ale čo by som rád chcel zvýrazniť, my neriešime a nechceme stavať otázku pri novele tohto zákona, akýsi súboj medzi prvým a druhým pilierom. Naopak, tvrdo odmietam akékoľvek úvahy o nejakých pyramídových hrách. Ja si osobne myslím, že si nezaslúžia ľudia, ktorí sú teraz na dôchodku a predtým 40 rokov tvrdo pracovali a odvádzali prostriedky, aby dnes boli pomenovaní za hráčov pyramídovej hry.

  • Druhý dôchodkový pilier, treba povedať a zopakovať, čo tu vo viacerých vystúpeniach bolo pomenované, bol zavedený ako kapitalizačný a príspevkovo definovaný s účinnosťou od 1. januára 2005 a za dobu účinnosti sa nevyvíja výkonnostne priaznivo. Bol zle nastavený, má nevhodnú skladbu sporiteľov a čistý pokles hodnoty majetku sa dá vyčísliť možno až vo výške 268 mil. eur. Jeho výnosnosť v porovnaní s dôchodkami v prvom pilieri za obdobie 2005 - 15 sa dá predpokladať nižšia o 18 až 20 %. Často tu zaznievali argumenty, že tá zlá výkonnosť bola spôsobená tzv. Madejovou novelou. Milí priatelia, mám tu konkrétne čísla, tzv. Madejova novela nadobudla účinnosť v lete v roku 2009. Aké sú čísla z hľadiska výnosnosti jednotlivých rokov? Najhoršie výsledky a treba povedať, že najhoršie investované prostriedky boli v roku 2008 - mínus 6,36 %, za sedem rokov je ročný geometrický priemer nasledovný. Valorizácia, to znamená zhodnotenie tzv. švajčiarskou metódou, to znamená 50 % vývoj miezd, 50 % vývoj cien, predstavuje ročný geometrický priemer 5,29 %. Druhý pilier v geometrickom ročnom priemere za tých 7 rokov fungovania predstavuje výnosnosť 1,22 %, hlavne tým, že v roku 2008 bol totálne zle zhodnotený. Len pripomínam, inflácia z hľadiska tých siedmich rokov ročného geometrického priemeru je vo výške 3,07 %. Toto sú konkrétne čísla.

  • Porovnanie valorizácie dôchodkov v prvom pilieri so zhodnotením v druhom pilieri za roky 2005 - 2011, to nie sú "hausnumerá", to sú konkrétne čísla zo Sociálnej poisťovne. Výnosnosť druhého piliera za týchto sedem rokov je mínus 11,68 %, výnosnosť prvého piliera za týchto sedem rokov je plus 16,62 %. Priatelia, kto koho okráda?

    Áno, tvrdím, druhý pilier bol zle nastavený, aj zle zavedený, jednoduchá odpoveď, nezodpovedá možnostiam výkonnosti našej ekonomiky, ale myslím si, že o tom vedeli aj jeho nastavovatelia v čase, keď pripravovali a keď navrhovali percento odvodu pre druhý pilier. Áno, urobil sa nábor, urobila sa kampaň, pán poslanec Kaník, veď dobre vieme, že aj za štátne peniaze, z úveru zo Svetovej banky sa robila 30-miliónová kampaň v tom čase, treba povedať, že mnohých ľudí ste získali, presvedčili, ja si dovolím povedať, že možno aj zaviedli, nedovolím si hovoriť o klamaní.

    Priznám sa, že na poslednej 101. konferencii Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sa uskutočnila v tomto roku, som mal záujem sa stretnúť so svojimi viacerými kolegami a hovoriť na tému ich skúseností, ktoré sa týkajú fungovania druhého, resp. prvého piliera. Chcem povedať jednu vec, že som si nevyberal partnerov, podľa toho do ktorého kostola chodia a ktorú politickú stranu vo voľbách volia. Mal som záujem získať objektívne, odborné informácie, rokoval som s poľským kolegom, chorvátskym, v poslednej miere, v neposlednej miere aj s českým kolegom, pretože oni pripravujú isté veci a treba povedať, že v tomto prípade sa mi zdá, že tí Česi boli v dostatočnej miere opatrní v niektorých veciach, čo možno že ocení budúcnosť. Ale treba povedať jednu vec, každý jeden mi argumentoval s tým, že bolo dôležité objektívne vysvetliť ľuďom, pre koho je výhodné a pre koho je nevýhodné vstupovať do druhého piliera. Odpovede: do 30 rokov sme povedali vtedy všetci povinne, lebo máte dostatok časového priestoru pred sebou, aby ste si vedeli nasporiť. Od 30 do 50 rokov bolo povedané dobrovoľne, zhodnoťte si každý jeden podľa svojho príjmu a možností, do akej miery to pre vás bude výnosné a výhodné. Ale nad 50 rokov hore bolo povedané unissimo: zo zákona nesmiete, pre vás to je nevýhodné, oklamali by ste sa. Pýtam sa, ako sme postupovali na Slovensku? Práve preto si dovolím povedať, že sme mnohých ľudí zaviedli.

    Každopádne, čo však chcem povedať aj po týchto stretnutiach, vo všetkých krajinách Európy zostáva základný dôchodkový pilier priebežný a tak tomu bude ešte dlhšie obdobie aj na Slovensku, a to bez ohľadu na to, že aké modifikácie toho priebežného piliera v jednotlivých krajinách Európy sú nastavené.

    Zaujal ma argument pána poslanca Kaníka, povedzte mi, pán poslanec, ako prispieva druhý pilier podľa vás k rozvoju zamestnanosti a ekonomiky. Prepáčte, ale moja odpoveď je, že nijako. Veď druhým pilierom ste neprispeli vôbec ani k rozvoju finančného trhu, ako to urobili Poliaci, i keď si uvedomujem, že poľský trh je úplne iný, ako je slovenský, to zas treba objektívne povedať. Druhý pilier mal prispieť k rozvoju burzy na Slovensku, máte pocit, že po siedmich rokoch jeho fungovania je táto burza rozvinutá? No určite nie. Pán Kaník, zarážajú ma vaše argumenty o potrebe riešenia demografie druhým pilierom. Moja odpoveď, druhý pilier nikdy neriešil demografiu, len diverzifikuje riziko, to tvrdia všetci renomovaní ekonómovia a v tomto prípade sa s nimi absolútne stotožňujem.

    Prosím, nekritizujte nás, a to sa dotknem veľmi citlivej témy, ktorá sa týka úpravy odplát v druhom pilieri. Poďme trošku do histórie, nami navrhovaná úprava je ďaleko, ďaleko nižšia, hlavne v tých negarantovaných dôchodkových fondoch, ako bola nastavená u vás. To je jeden z dôležitých argumentov, my sme ju mali ambíciu nastaviť tak, aby bola motivačná, aby motivovala správcovské spoločnosti mať lepšiu výnosnosť, ktorá by mala byť v prospech sporiteľov ako takých. Našim prioritným cieľom je, aby príspevky sporiteľov boli čo najlepšie zhodnotené, len pripomínam, čo tu doteraz nebolo celkom povedané, že znižujeme aj poplatok za transfer a administráciu odvodov do druhého piliera, to znamená, že ľudia si v tomto prípade ušetria až 30 %. A na margo toho výpočtu, ktorý ponúkal pán Mihál, no treba povedať, že bral isté argumenty preňho z hľadiska spôsobu výkladu čo najvhodnejšie, pretože ten rozdiel v garantovaných a negarantovaných je tam veľmi vysoký. Ale čo je podstatné, a to chcem s plnou vážnosťou povedať, napriek tomu som pripravený akceptovať zmeny v odplatách pre dôchodcovské správcovské spoločnosti (potlesk) tak, aby celkový súčet prostriedkov správcov nebol vyšší, ako je doteraz. Áno, má byť vyšší jedine tam, čo som pomenoval, ak sa týka o vyššie výnosy a zhodnotenie prostriedkov, myslím si, že tam si to tie správcovské spoločnosti zaslúžia, lebo je to v prospech sporiteľov. Žiadne dohody s DSS-kami nemáme, môžem povedať, že som slobodný, čo sa týka možnosti rozhodovania, bez záväzkov k správcovským spoločnostiam, ak, samozrejme, rozhodneme, v tomto prípade, ctená snemovňa, budem to v plnej miere akceptovať.

    Súčasťou môjho úvodného vystúpenia boli aj otázky, ktoré sa týkali návrhu novely zákona o sociálnom poistení, áno, je tam aj zmena vymeriavacieho základu ohľadom zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na platenie sociálneho poistenia. Cieľom týchto zmien, a to chcem zvýrazniť a štyrikrát podčiarknuť, je zámer dosiahnuť stav, aby živnostníci neboli na dôchodku odkázaní na sociálne dávky. Priatelia, čo sa týka počtu živnostníkov z hľadiska reálneho fungovania podľa Sociálnej poisťovne, je ich cez 300-tisíc, iná vec je evidencia, evidencia vzhľadom na vydanie živnostenského oprávnenia. 87 % všetkých živnostníkov doteraz platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, sú to všetko potenciálne na dôchodku odkázaní ľudia na štátne sociálne dávky.

    Pýtam sa vás, je lepšie neriešiť teraz tento problém, hoci to vôbec nie je populárne, a budeme sa potom všetci alebo generácie po nás skladať na týchto živnostníkov na štátne sociálne dávky, aby mali z čoho žiť alebo aspoň prežiť? Nie je to potrebné teraz systémove riešiť?

  • I keď, opakujem, nie je to populárne, ale je to zodpovedné! Chcem sa vás popýtať, za koho priatelia hovoríte? Dva mesiace som rokoval so živnostenskou komorou a so živnostenským zväzom. Pán Mihál, s kým ste rokoval aj vy, keď ste riešili otázku živnostníkov? Asi to boli len títo istí partneri. Áno, k nim si prizvali, bol tam pán Sirotka, malé a stredné podniky, boli tam zástupcovia, ktorí zastupovali živnostenskú obec tzv. slobodných umeleckých povolaní, jednoducho boli tam ľudia, ktorých si títo páni prizvali, a my sme ich akceptovali. To neboli jednoduché rokovania, to boli dvojmesačné vzájomné počúvania sa, predkladania argumentov a hľadanie východísk. My sme dospeli s nimi k zhode. Prezident živnostenského zväzu na Rade a solidarity vystúpil pred všetkými a povedal: "Ďakujem ministrovi, že nás počúval, nastáva nové obdobie, istý nový začiatok z hľadiska budúcnosti živnostníkov, lebo, chvalabohu, nebudeme musieť stáť v nejakých radoch a byť odkázaní na štátne sociálne dávky. Chceme mať dôstojnú starobu, dôstojný dôchodok." Ja som rád, že to akceptovali, a aj z toho miesta im chcem veľmi úprimne poďakovať.

    Oceňujem, že sa po viacerých rokovaniach sme našli zhodu, hovorím ešte raz aj s komorou, aj so živnostenským zväzom. Otázka začlenenia dohodárov do okruhu sociálne poistených osôb s osobitnou úpravou pre študentov a poberateľov starobného a invalidného dôchodku má za cieľ štandardizovať a zrovnoprávniť podmienky v pracovnom procese. V návrhu zákona zjednocujeme aj obsah maximálne vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Len chcem pripomenúť v Čechách je 6-násobok, máme veľa spoločného, to znamená, ako neponúkame riešenia, ktoré by boli neobvyklé v Európe, opakujem, ponúkam ešte rozmer, skúsenosť z Čiech, kde je 6-násobok.

    No k dohodárom, po prvé za rok 2011 evidovala Sociálna poisťovňa celkom 532-tisíc dohodárov. Samozrejmá vec, to sa nedá povedať, že či to bolo 532 fyzických, ale to bolo 532 dohôd uzavretých, z toho bolo 320-tisíc bez súbehu a 212-tisíc v súbehu. Celkovo bolo týmto spôsobom vyplatených 795 mil. eur. Uvedomujem si, že táto oblasť má istú tradíciu v podmienkach bývalého Česko-Slovenska a po rozpade federálneho štátu aj v Čechách a na Slovensku. Dohody Európa ako taká nepozná. Sú riešené čiastkovými pracovnými úväzkami, to znamená úväzkami jedno, dvoj, jedna pätina, jedna desatina a podobnými, to je štandard, ktorý v Európe bežne beží. Áno, priznám sa, že som navrhoval úplne zrušiť dohody, vychádzajúc z postojov sociálnych partnerov na Rade solidarity a rozvoja som mal záujem prijať kompromis, a preto sme ponúkli iné riešenie. To riešenie súvisí s tým, že štandardizujeme odvody aj z dohôd mimo skupín sociálnych, a to sú študenti a dôchodcovia, dôchodcovia starobní a invalidní. Dá sa polemizovať o tom, do akej miery tých

    25 rokov vystihuje tú problematiku, tú akoby som celkom viedol, tú odbornú debatu aj napríklad s pánom Mihálom, ale predsa len treba povedať jednu vec. Tretí stupeň vysokoškolského vzdelania ako nie je úplne zadarmo. Obligatórnu nárokovateľnosť doktorandi na verejných, to tu bolo povedané, 500, myslím, že po zložení nejakej skúšky až 600, 600, prosím? 600 eur ako majú. To znamená, že tu predsa len treba zohľadňovať aj tento faktor, ale treba povedať, že tu som pripravený na debatu a môžeme o tom polemizovať, do akej miery to všetkých postihuje. Treba povedať jednu vec. Ten klasický denný študent či už prvého, alebo druhého stupňa univerzitného vzdelania nemá obligatórnu nárokovateľnosť na nejaké štipendium, vieme všetci dobre, že to je skôr, buď je to z hľadiska vzdelania, alebo sociálnych aspektov, ale to tu nie je momentálne predmetom debaty. Ja len chcem pripomenúť jednu vec. Vedieme momentálne tvrdé tripartitné rokovania ohľadom prípravy novely Zákonníka práce. Odborári doteraz trvajú na tom, že dohody sa majú úplne vypustiť zo Zákonníka práce. To znamená, že ja musím vnímať aj faktor kompletne sociálnych partnerov ako takých, a preto si myslím, že toto, čo sme navrhli, je istý stupeň dohody, kompromisu, ktorý by mal čiastočne riešiť problematiku aj sociálnych, sociálnych partnerov.

    Vážené páni, panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať, že skutočne ma niekedy z niektorých tých vašich vystúpení dojíma záujem o chudobných ľudí alebo našich voličov v kontexte tohto zákona. Chcem vás ubezpečiť, my si ten kríž na tú kalváriu vynesieme sami a zodpovieme našim voličom, prečo sme to robili. Možno, že nás tam niektorí aj ukrižujú, ale o zodpovednosti je to. V tomto prípade je to zodpovednosti, nie o populizme.

  • Nielen pred voľbami, my počas celého volebného obdobia jednoducho so svojimi voličmi komunikujeme, budeme komunikovať aj teraz. Som presvedčený, že ich budeme vedieť presvedčiť o potrebe týchto riešení, ktorých ponúkame, i keď pripomínam, že nie sú príliš populárne.

    No a teraz smerom k vám, pani poslankyne, páni poslanci z opozície, pýtam sa, kto je zlodej dôchodcov? Alebo dôchodkov. Ten, kto ich systémovo rieši, alebo ten, čo populisticky zneužíva?

  • Ten, čo vytvoril systém, ktorý znehodnocuje úspory sporiteľov?

  • Áno, o 20 % okrádate a ten, kto okráda a podporuje toho, kto okráda, by sa mal cítiť spoluzodpovedný a spoluvinný. Opozícia na Slovensku potvrdzuje pravidlo - zlodej kričí, chyťte zlodeja. Zodpovednosť, nie populizmus, to je politiky druhej vlády Roberta Fica.

    Dôchodkový systém je v dnešnej podobe neudržateľný, prispieva k prehlbovaniu dlhu, a to najmä zle nastaveným druhým pilierom, preto robíme zmeny a preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

  • Faktické poznámky páni poslanci: Štefanec, Chren, Hlina, Kaník, Mihál, Škripek, Sulík, Jasaň, Viskupič.

  • Krátka pauza.

  • Káník, Mikloš, je pán poslanec Mikloš, je posledný? Ukážte mi to, technici, nie, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán minister svojím emotívnym prejavom podľa môjho presvedčenia dokázal len, že tú nakladačku, ktorú tu druhý týždeň dostáva, tak naozaj aj pocítil, takže sa snaží brániť, ale oceňujem, pán minister, že sa o to snažíte, že ste vôbec v rozprave vystúpili. Niektorí vaši kolegovia vystupujú len po záverečnom slove. Nuž ale opäť ste nesklamali, pán minister, v demagógii a vo vyhláseniach, ktoré z vašej strany pokračujú. Vy na jednej strane hovoríte, že vraj výnosnosť 1. piliera je vyššia ako druhá, v druhom, ale zároveň hovoríte, že vám v prvom chýba 900 miliónov. A to je, podotýkam s rezervným fondom. Bez rezervného fondu je to 1,8 miliardy. No tak z čoho je tá výnosnosť, keď hovoríte, že máte stratu? To nejako nesedí, veď sám sebe si odporujete.

    Druhý fakt. To, že idete ukradnúť ľuďom 500 miliónov eur ročne, ste ani náznakom nespochybnili. Ale, pán minister, keď hovoríte, že ide o 5 miliárd, áno, ide o 5 miliárd eur, lenže to hovoria vaši poslanci. Pán poslanec Martvoň povedal, že vám ide o to, aby ste ľudí vyhnali z druhého piliera. Veď to hovoria vaši poslanci, nie my, že tu skutočne ide o 5 miliárd. Naozaj tu ide len a len o peniaze, pretože neviete hospodáriť a chcete zobrať peniaze ľuďom. Toto je podstata.

    A do tretice tretia poznámka. DSS-ky, zvyšovanie poplatkov. Nuž je to taká istá kartelová dohoda ako s bankami. Aj s bankami ste urobili dohodu, že im zvyšujete odvody, ale odpúšťate príspevok do fondu ochrany vkladov, čiže ľudia budú mať vyššie poplatky, ale za vyššie riziko. Aj tuto budú mať ľudia menšie dôchodky, ale ten, kto na tom zarobí, budú len a len DSS-ky. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, spomenuli ste tu kríž, ktorý musíte niesť na kalváriu, a ja vám tento kríž úprimne nezávidím. V Banskej Štiavnici máme krásnu kalváriu, často sa tam chodím prejsť, ale ešte som nikdy nepočul o tom, že by niekto musel niesť kríž, ktorý by mu nebol objektívne daný, a je to naozaj najhoršia asi skúsenosť, keď niekto musí niesť kríž, ktorý je zapríčinený len a len jeho vlastnou neschopnosťou, neschopnosťou šetriť, neschopnosťou šetriť vo verejných výdavkoch, a preto musíte ozbíjať bežných ľudí, a ja verím, že vám to vadí, že svoju neschopnosť šetriť musíte riešiť tým, že chytíte ľudí za nohy a snažíte sa z nich vytriasť aj posledné drobné, tých bežných občanov aj vašich vlastných voličov. Takýto kríž musí byť naozaj najťažší zo všetkých. Poznáme to všetci, že najhoršie je, keď urobíme nejakú hlúposť a jediná fotka zodpovednej osoby za tú hlúposť sa nachádza v našom vlastnom občianskom preukaze, to nás musí hnevať zo všetkého najviac, pretože to ani nemáme na koho zhodiť a nemáme sa na koho vyhovoriť, tak ako vy za túto vašu vlastnú neschopnosť šetriť.

    Dovoľte mi ešte spomenúť pár takých drobných bodov, koľko stihnem. Porovnávali ste vo svojom vystúpení výnosnosť prvého a druhého piliera. Vážený pán minister, prvý pilier nemá výnosnosť. Prvý pilier vypláca len toľko, o koľko dokáže zozdierať pracujúcich a bežných ľudí, a keďže nedokáže vyplácať dôstojné dôchodky, tak musíte nonstop znižovať tieto dôchodky alebo zvyšovať odvody, ako to robíte aj v tejto vašej novele. Čiže prvý pilier nemá žiadnu výnosnosť a nie je fér porovnávať výnosnosť prvého a druhého piliera. Zároveň v druhom pilieri, aj keď tie výnosy možno, aj kvôli veciam, ako je Madejova novela, neboli také veľké.

    Pán minister, možnosť dediť, to je to, čo sa v prvom pilieri nenachádza, a to je to, o ktorú napríklad pripravujete mnohých ľudí.

  • Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že zo strany pána ministra bolo spomenuté, že je pripravenosť na všetkých frontoch prehodnotiť tie poplatky. To naozaj oceňujem a technická poznámka, lebo sa tu zjavil pán Mikloš, a ja by som bol nerád, aby to vyzeralo tak, že som si vymýšľal, keď som hovoril, že namiesto sedenia v parlamente je v Londýne. Nie agenti MI5, MI6 alebo nejakí Číňania, ale moje dcéry ho minulý týždeň videli v Londýne. To len, aby bolo v tom jasno. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za vaše vystúpenie, pán minister, pretože bolo na pomerne veľkom rozsahu, tak budem naň reagovať vo svojom diskusnom príspevku v rozprave. Tu využijem len tých pár sekúnd na to, aby som pripomenul, keď hovoríte a obhajujete návrh tým, že ste ho poctivo prerokovali v rade solidarity so sociálnymi partnermi, že s tým dokonca živnostníci súhlasia, tak ak je, ak bolo všetko tak zodpovedne a dobre pripravené, tak sa teda pýtam, prečo nebol zákon vôbec zverejnený na portáli právnych predpisov, prečo sa k nemu nemohla vyjadriť verejnosť, prečo ste takýmto spôsobom, závažným spôsobom porušili legislatívne pravidlá vlády? Tak ako sa vyjadrili pripomienkujúce subjekty, napr. ministerstvá, pripomienkové konanie pri tom všetkom trvalo len dva pracovné dni, a pokiaľ ide o členov rady solidarity, ktorou sa oháňate a o ktorej hovoríte, že ako viete zjednocovať, tak výstup z rady solidarity ja vnímam tak, že v pripomienkovom konaní a na tripartite nesúhlasili s návrhom zákona ani Republiková únia zamestnávateľov, ani Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a dokonca s návrhom zákona nesúhlasilo ani KOZ, Konfederácia odborových zväzov. Nesúhlasil s tým nikto. Takže takto ste dokázali zjednotiť vašich sociálnych partnerov v postoji proti tomuto zákonu.

  • Áno, ďakujem. Pán minister, ja ďakujem, lebo ja som tu dvakrát kládol tú otázku, a mrzí ma, že vás to až tak podráždilo, aspoň sa mi zdalo, že tak ste povedali, že vás to až dojíma ten záujem. Ja som to naozaj úprimne sa pýtal, že máte to prejdeté buď s vašimi voličmi, alebo máte to tak dobre zistené, lebo toľko iných múdrych ľudí to hovorí, že neni to dobre spraviť, tak ja ďakujem za tú odpoveď, teda že naozaj to máte preverené s množstvom ľudí, že je to správne tak spraviť, a potom ma aj prekvapila tá informácia, že s tou radou živnostníkov ste hovorili, ja som slobodný umelec, že aj tí tam boli zastúpení, tak ďakujem, lebo aj pána Podmanického som sa to dvakrát pýtal a nebola to ironická otázka. Ja len proste som mal naozaj tento záujem a ďakujem, že ste vystúpili a hovoríte, lebo pani Vášáryová teda vás tak nazvala nemým ministrom vtedy, že dlho to tak pôsobilo, že sedíte a počúvate, a vy ste taký, skutočne pôsobíte hlbokým pokojom tuná, že ako keby sa vás nič ani nedotklo. Takže ďakujem, že ste vysvetlili niektoré veci a nerozumiem tejto obrovskej ekonomickej politike, ale som rád, že teda hovoríte, že máte to dobre prejdeté. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No najprv chcem, pán minister, oceniť, že ste sa postavili tuná zoči-voči faktickým poznámkam. Nie každý to robí. Taktiež dúfam, že odpoviete kolegovi Mihálovi, prečo teda tento zákon nebol na portáli právnych predpisov.

    Ale ja chcem iné povedať a to je výnosnosť prvého piliera a chýba 900 miliónov, to , čo vravel kolega Štefanec. Pozrite, tá výnosnosť, to nie je výnosnosť v zmysle, že keď investujem niekde peniaze, koľko som zarobil a nejaké že reálne hodnoty navyše, tá výnosnosť je daná len arbitrárnymi nastaveniami. Preto, lebo v roku 2005, a to ja som patril a patrím ku kritikom nastavenia prvého pilieru a už dlhodobo tvrdím, že tie nastavenia, tie parametre v prvom pilieri treba zmeniť, lebo v roku 2005 neboli nastavené dobre, boli nastavené príliš veľkoryso, tak každopádne tieto parametre, vek odchodu do dôchodku, potom tá dôchodková hodnota tých, kde to začalo 200 korunami, a tak ďalej, tieto parametre robia tú výnosnosť, ale to je len arbitrárne stanovené a preto, lebo je to stanovené nesprávne, máme po prvé 900 miliónov deficit v samotnom prvom pilieri, aj keby druhý neexistoval a po druhé nie je to dlhodobo udržateľné, a preto sa teraz robia zmeny. Napríklad sa predlžuje vek odchodu do dôchodku alebo valorizácia, tiež nebolo očividne správne to dať na tú švajčiarsku metódu a tak ďalej a práve preto toto všetko treba doladiť a ten prvý pilier vybilancovať. Ale to nie je pravda, že výnosnosť prvého piliera je vyššia, ona je len umelá za cenu obrovských deficitov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem pekne, pán minister, za vaše vystúpenie, hlavne za ústretovosť, ktorá tu zo strany bývalých, súčasných opozičníkov, bývalých vládnucich, takmer nikdy nebola v minulosti. Oceňujem tiež to, že ste na konkrétnych číslach ukázali, ako mnohí poslanci, ktorí vystúpili doteraz, zavádzajú. Tvrdia, že zákon sa robí tajne. No myslím si, že dvojmesačné rokovania s tými, ktorých sa to týka, jasne ukazujú, že to tajné nebolo a že ste to prerokovali, prekonzultovali s každým, koho sa to týka. Je jasné, že nemôžu sa, nemôžete sa stretnúť s každým, kto je v druhom pilieri, aby ste to s ním prerokovali, či je to dobré, či nie je to dobré. Ale myslím si, že sociálni partneri a tí, s ktorými ste rokovali, možno, že s dielčími vecami nie sú spokojní, ale viem, že tá všeobecná dohoda tam bola. Samozrejme, že oceňujem aj to kľudné vaše vystúpenie, pretože je niekedy až ťažko pochopiteľné vydržať a nereagovať na niektoré doslova klamstvá, ktoré tu znejú z úst našich opozičných kolegov.

    Nebudem sa už tu ja vyjadrovať k tým dohodárom a samostatne zárobkovo činným osobám, pretože tam evidentne si vyberajú opozičníci len to, čo im vyhovuje. A to im vyhovuje možno 10% z toho problému, ktorý vy chcete komplexne riešiť. Ďakujem.

  • Oceňujem, že pán minister našiel odvahu a že vstúpil do rozpravy. To je veľmi chvályhodné.

    K tej novele prvého piliera nieže ani to, že vzbudzuje nejaký odpor, ale tam chýba veľa vecí a, žiaľbohu, nie je dosť času na to, aby sme ich doplnili.

    To, že sa nechcete dotýkať nasporených peňazí, no, nechcete, lebo nemôžete. To už by ste išli do ústavy, už by ste siahli na súkromné vlastníctvo. Ale brutálne sa dotýkate tých budúcich, znižujete ich o 55 %. A o tom ja stále hovorím a hovoriť budem. Keď ja hovorím o pyramídovej hre, určite nie je nič, žeby som niekoho chcel obviňovať, že hrá pyramídovú hru, a nebodaj pracujúcich, ktorí musia tam plniť. Ale tú pyramídovú hru hrá štát. To je naozaj pyramídová hra, systém prvého piliera, priebežný systém pri súčasnej demografii. To nie je moje rozhodnutie, že chcem niekomu vynadať. Nesie to všetky znaky tohto systému, či sa nám to už páči, alebo nie.

    Ten pokles hodnoty, neviem, kde ste nabrali, pretože ja som si pozrel údaje a hneď tu vidím, že od počiatku dodnes len v konzervatívnom fonde 20-percentné zhodnotenie. Ale dobre. Keď sme robili kampaň, tak to je psia povinnosť vlády, aby vysvetlila občanom, keď spúšťa nejaký systém, o čom to je. To je psia povinnosť vlády, takže tú sme si naozaj zodpovedne splnili.

    A keď sa na záver pýtate, kto je zlodej dôchodkov? No zlodej dôchodkov je ten, kto spraví takú zmenu zákona, že zoberie občanom 55 % ich budúcich úspor, čo vyvolá situáciu, že znížia sa budúce dôchodky veľmi výrazne. Napríklad 20-ročnému človeku, ktorý zarába 800 eur, sa zníži dôchodok skoro o 400 eur. To nie je zlodejina? Určite je.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ja som sa prihlásil s faktickou preto, najmä preto, že ste viackrát zdôraznili vo svojom vystúpení, že to, čo robíte, je preto, že robíte zodpovednú politiku a že beriete na seba tú zodpovednosť. No musím vám povedať, že je to presne naopak. Konkrétne zníženie príspevkov do druhého piliera z 9 na 4 % považujem za najnezodpovednejší, jednoznačne najnezodpovednejší krok tejto vlády, minimálne doteraz...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prečo je to tak? Ide aj, jednoducho ide o to, že ročne 500 miliónov eur, ktoré by inak boli na budúce dôchodky, budú teraz minuté. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií je to výsostne nezodpovedný krok. Slovensko je dnes v skupine najohrozenejších, najrizikovejších krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Zmenami v prvom pilieri aj v druhom pilieri, ktoré chcela robiť bývalá vláda, ak by boli realizované, tak v roku 2014 by sa Slovensko dostalo do najmenej rizikovej skupiny.

    Vy ste sa síce prihlásili v národnom programe reforiem ku krokom v prvom pilieri, ktoré ste ešte v programovom vyhlásení vlády ani nespomínali, ale tým, čo idete urobiť v druhom pilieri, tým ohrozíte aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií, nielen budúce dôchodky, ale dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A teda ohrozíte nielen budúce dôchodky, ale ohrozíte aj zdravú ekonomickú situáciu a povedie to k tomu, čo vidíme dnes v mnohých krajinách, ktoré sú na tom tak zle, ako sú, pretože jednoducho majú príliš veľký dlh a príliš veľké deficity.

    Takže tvrdiť o tomto kroku, že je to krokom zodpovednej politiky, je absurdné. Je to absolútne nezodpovedné nielen z hľadiska budúcich dôchodkov, ale aj z hľadiska ozdravenia a udržateľnosti verejných financií.

  • Ďakujem. Takisto oceňujem, že ste v rozprave vystúpili a čakal som trpezlivo, že, že asi k tomuto kroku príde, keďže viacero kolegov a kolegýň vyzývalo k tomuto. Zaujíma ma, keďže vystupujem ako posledný prihlásený vo faktických, že či prinesie to vaše vystúpenie nejakým spôsobom svetlo a ukľudnenie tej situácie, a tým pádom môžem povedať, že oceňujem ochotu ministerstva pristúpiť k tomu, aby sa pristúpilo k zmene financovania DSS-iek, alebo teda zníženiu tomu pomeru, ktorý je v návrhu zákona a ktorý v súčasnej podobe máme predložený, urobený.

    Druhú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je to, že som mierne sklamaný aj na základe toho, čo odznelo vo faktických poznámkach, a to z hľadiska toho, že či vznikla teda nejaká dohoda, keďže sme tu masívne kritizovali pri predkladanom návrhu o skrátenom legislatívnom konaní, že bola, bol zanedbaný proces alebo teda spochybniteľný proces prijímania tohto legislatívneho návrhu, a teda chcel by som sa spýtať, či naozaj prišli k zjednoteniu všetkých zainteresovaných partnerov, ktorých ste vy spomínali, pretože vaši kritici aj na základe mojich informácií, prišlo k zjednoteniu postoja proti tomuto, tomuto legislatívnemu zámeru.

    No a skutočne poslednú vec, nezávidím vám to, že prichádza, musí prichádzať k vysvetľovaniu aj vašim voličom, ktorí jednoznačne medzi skupiny, ktorých sa tento návrh zákona týka, patria, či už to bude 800-tisíc dohodárov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Chcete, pán minister, ešte, už by som, áno? Ešte necháme pána ministra, aby zareagoval a potom vyhlásim obedňajšiu prestávku.

  • Ďakujem pekne. Nevyužijem ani tie dve minúty, ale pokladám za slušnosť na niektoré veci ako trošku reagovať. V prvom rade tá, ktorá bola veľmi diskutovaná tu. Som absolútne presvedčený o tom, že z hľadiska legislatívneho procesu som neporušil zákon. Za tým stojím. Môžme sa baviť o pravidlách, ale ešte raz, neporušil som zákon!

    Výsledkom rokovaní so sociálnymi partnermi nie je, ani nemôže byť vždy absolútna zhoda. Ja budem v septembri predkladať do parlamentu novelu Zákonníka práce. Obávam sa, že môže byť nedohoda odborárov, zamestnávateľov, lebo v piatich prípadoch im vyjdem v ústrety, ale na šiestom sa nezhodneme. Ale to je proces. Len dôležité je s nimi komunikovať. Mať ambíciu hľadať nejaký prienik. A ja som sa len to snažil ponúknuť, že pri tomto návrhu zákona je veľmi veľa prienikov. Opakujem, to boli veľmi ťažké rozhovory s tými živnostníkmi. Oni mali svoju pravdu. My sme museli dospieť k nejakej objektívnej realite. A čo je podstatné pre mňa, že nakoniec pochopili to, že nechcejú byť odkázaní na tie štátne sociálne dávky.

    Čo sa týka výkonnosti prvého piliera a druhého piliera, ja som ako, ako nehovoril o výkonnosti, aby sme sa pochopili, lebo pán Sulík, pán Chren a viaceré tie faktické tu zazneli. Hovoril som o porovnaní valorizácie dôchodkov, pozor, porovnaní valorizácie dôchodkov v prvom pilieri so zhodnotením v druhom pilieri. To znamená, vychádzal som klasicky z pohľadu toho sporiteľa, budúceho dôchodcu. No ale taká je realita, teraz, práve preto robíme zmeny aj v prvom, aj v druhom pilieri. My si uvedomujeme, že ten prvý pilier je neudržateľný v takomto stave, ako je teraz. To je absolútna zhoda. A práve preto hovorím, nie je to populárne, ale je to nutné. A riešime aj prvý, aj druhý pilier. Takže toľko odpoveď.

    K pánovi Miklošovi, no, pán poslanec, viete čo, zásadne sa líšime v jednej veci. Ja som osobne presvedčený, keby sme tento zákon nepredložili, keby sme tieto veci neriešili, tak máme problémy s tými dvomi faktormi, ktoré ste vy pomenoval. To je deficit a dlh...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, pán minister, poprosím vás, uplynul váš čas na reakciu, takže ak budete chcieť potom, samozrejme, s kolegami ešte máte kedykoľvek právo v rámci rozpravy vystúpiť. Ďakujem vám veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu (potlesk) a vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Budeme pokračovať v rozprave o 14.00 hodine popoludní. Pán poslanec Mihál, ktorý bol písomne prihlásený, sa vzdal svojho poradia. Bude možnosť sa prihlásiť potom, samozrejme, ústne. Ďakujem. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tlač 141.

    Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Obdobne aj pán spravodajca. Dávam slovo ďalšiemu v poradí z písomne prihlásených rečníkov pánovi poslancovi Františkovi Šebejovi a pripraví sa pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne, kolegovia, konečne viem, ako to je, keď nejakej kapele príde málo ľudí na koncert. Nič moc.

    Predovšetkým by som rád začal tým, že netúžim na nikoho ukázať obviňujúcim prstom, že vy ste toto, či vy ste ono, pretože mám pocit, že napriek tomu, čo si vzájomne nepekného myslíme o našich názoroch na to, akým spôsobom má byť organizovaný sociálny systém, tak vieme všetci jednými v podobných líniách opísať problém, ktorý riešime. Ten problém by bolo veľmi zjednodušujúce redukovať na slovné spojenie, že demografická situácia. On ten problém je omnoho zložitejší a netýka sa len Slovenska. Chcem povedať, že to, že sa dnes rodí menej detí, ako sa zvyklo predtým, a že ľudia najmä počas, ktorí rozvíjajú nejakú profesnú kariéru, si zakladajú rodiny neskoršie, a že rastie počet ľudí, ktorí si nezaložia rodinu nikdy a ani nemajú deti, tak to je len, to je len proste jedna stránka veci.

    Druhá stránka veci je, že aj štrukturálne je to tak, že pribúda počet ľudí, ktorí sú závislí od sociálneho systému štátu bez toho, aby do neho nejako prispievali, a, samozrejme, že nie všetko sú to dôchodcovia. Počet tých ľudí pribúda. Teraz opakujem, nehovorím len o Slovensku. Hovorím napríklad o západoeurópskej situácii. Hovorím o tom, že, že keď sa pozriete na etnickú a demografickú štruktúru povedzme nezamestnanosti a poberateľov dávok v nezamestnanosti v takom Francúzsku, zistíte, že disproporcionálne veľké percento tých, čo závisia od sociálneho systému vo Francúzsku, a teda nie sú v dôchodkovom veku, že sú mladí, sú v produktívnom veku, tak sú, by som povedal, z tej komunity imigrantov, prevažne zo severnej Afriky. Ja teraz nechcem riešiť problémy francúzskej spoločnosti. Ja len hovorím, že ten problém je aj demografický, veľmi široký. A bolo by, bolo by naprosto nemiestne aj u nás to redukovať na otázku jednotlivých sociálnych zoskupení. Ja s neobyčajnou nechuťou napríklad počúvam poznámky o tom, že povedzme veľká časť našej rómskej komunity ničím neprispieva do dôchodkového systému ani tak, že by dôchodky chceli. No tak treba povedať, že zdravotné dáta a sociologické dáta ohľadne našich rómskych komunít, špeciálne tých v horšom sociálnom postavení naznačujú, že mnohí z nich, veľká časť z nich sa ani dôchodkového veku nedožije.

    Takže opakujem to, čo som povedal na začiatku, je mi veľmi vzdialené, aby som ja na niekoho ukázal prstom, že kto môže za túto situáciu, lebo situácia západného sveta ako takého, no nemôže za to ani ľavica, ani pravica. Proste toto je situácia, v ktorej sa nachádzame.

    A z tejto situácie, samozrejme, vznikli rôzne pokusy, že čo s ňou. Chcem povedať, že treba to chápať aj v širšom rámci, pretože tento problém je v tej podobe, ako ho poznáme, špecifický pre Európu alebo pre kultúry, ktoré sú derivátmi našej európskej kultúry. Napríklad Čile je juhoamerická krajina, ktorá ale kultúrne, nielen kvôli tomu, že je hispánska, ale jednoducho kultúrny model väčšiny juhoamerických krajín je európsky model.

    Ktorýsi kolega napríklad včera povedal, že Japonci napríklad nemajú žiadne štátne penzie. To je nedorozumenie. Japonci sú práve tou jedinou východoázijskou krajinou, ktorá má štátne penzie. Teda ja si pamätám mojich vlastných učiteľov, ktorí pred pár rokmi odchádzali do dôchodku so svojím posledným platom teda. Ani Japonsko si ale už nemôže dovoliť tento, túto veľkorysosť voči svojim obyvateľom, hoci Japonsko je krajina, ktorá jednak od svojich občanov veľa očakáva, ale na druhej strane je pre nich ochotná urobiť skoro čokoľvek, ak si to môže dovoliť.

    Ale iné východoázijské krajiny sociálny systém nemajú, Čína napríklad, Vietnam ani Taiwan. Jednému môjmu priateľovi istý starý Vietnamec na otázku, že a čo robíte, keď už ste príliš starí na to, aby ste vládali pracovať, čo urobíte potom, keď nemáte systém penzií, on hovorí, no umrieme potom. Znie to brutálne, ale, ale a nie je to, samozrejme, pravda, lebo ľudia majú rodiny. Majú svoje úspory a tak ďalej. Ale, ale toto je realita v iných kultúrach, ktoré našimi europocentrickými očami vidíme kdesi na periférii, ale treba si uvedomiť, že jedná sa o počet ľudí, ktorý je pravdepodobne väčší ako ten, ktorý žije v našom civilizačnom kontexte. No ale šťastnou vlastnosťou z pohľadu ich, čínskej kultúry napríklad, aj taiwanskej je to, že aj z veľmi skromných zárobkov si ľudia nie malú čiastku na úrovni 30, 40 % odkladajú. A vy, pokiaľ som tomu dobre porozumel pri mojich rozhovoroch na Taiwane, tak si ich odkladajú na výhradne dve veci, na vlastné zabezpečenie v starobe a na štúdium svojich detí. To je pre nich jedna z najdôležitejších investícií. Mám taký pocit, že keby sme túto dimenziu ich kultúry prevzali, pravdepodobne by sa nám vodilo lepšie. Čiastočne z tohoto zdroja pochádzajú aj veľké devízové rezervy čínskych bánk.

    No ale teraz poďme k zákonu. Prečo vlastne vznikol druhý pilier? Rád by som pripomenul, že v tejto snemovni návrh zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý počítal s druhým kapitalizačným pilierom popri prvom priebežnom a treťom dobrovoľnom pripoistení, podával spolu s ďalšími, myslím, že to bolo v roku 2001, vtedajší poslanec Národnej rady Peter Tatár. On mal inak rozdelené tie, tie jednotlivé percentá v jednotlivých pilieroch, ale v podstate to bol zákon, ktorý nakoniec neskôr uzrel podobu v podobe nášho súčasného dôchodkového systému, omnoho neskôr a vtedy v snemovni bolo iba niekoľko ľudí, ktorí za toto hlasovali. Bol to, samozrejme, Peter Tatár, náš kolega, bol to Ján Langoš, bol som to ja, bol to, ak sa nemýlim Peter Zajac, Peter Osuský a ešte dvaja poslanci, ktorí tu vtedy sedeli, vtedy z opozičných strán, aj Julo Brocka, možno nejakí ďalší a páni poslanci Tkáč a pani poslankyňa Oľga Keltošová, v tom čase už odídejší z HZDS, ale proste prichádzajúci z pozície ministra sociálnych vecí a práce a štátneho tajomníka na tom ministerstve. Oni to v danej situácii považovali za dobrý nápad, ja to považujem za dobrý nápad doteraz, hneď vysvetlím prečo.

    Z čoho toto celé pochádza, lebo celé, celá táto debata by vôbec neprišla, neprišla na program dňa ani tu, ani nikde inde, keby sa takáto dôchodková reforma neuskutočnila najprv na jednom mieste a potom na viacerých ďalších miestach, lebo niekto mal taký nápad, že ako riešiť demografickú situáciu. Tak ten nápad mal, to je také, taká mytológia z tých čias, lebo je to z pred vyše 30 rokov, mal José Pinera v Čile, ktorý bol ministrom pre prácu a penzie vo vláde Augusta Pinocheta, ktorý tuná bol opakovane, a podotýkam, bol to diktátor a určite si zašpinil ruky krvou svojich oponentov, určite to nebol fašista teda, povedzme si rovno. Fašista je niečo celkom iného. Ale José Pinera nebol motivovaný žiadnou kolektivistickou ideológiou, ale, ale Miltonom Friedmanom, Miltonom Friedmanom a on sám hovoril, že, že čítaním knižky Kapitalizmus a sloboda od Miltona Friedmana, podotýkam pred asi tromi či štyrmi dňami, 1. augusta by mal, alebo 31. júla by mal Milton Friedman, keby sa dožil, 100 rokov. Tá reforma bola v Čile v tej podobe, v akej ju poznáme, zavedená pred 32 rokmi, v roku 1980. Počul som tu, že tá reforma zlyhala. Kolegovia, toto nie je pravda. Ako povedal náš kolega Julo Brocka, keby ste hľadali v Googli a nie na guli, krištáľovej, tak si to pohodlne nájdete. Osudy Pinerovej reformy v Čile sú bohato zdokumentované a známe. A sú takéto:

    Za celých 32 rokov existencie tohto dôchodkového systému, nie že by nemal chyby. Za celých 32 rokov existencie tohoto systému žiadny z dôchodkových fondov, a je ich tam 20, neskrachoval, nešiel do konkurzu a žiadny nezaznamenal stratu. Že nezaznamenali všetky veľké zisky, no, prosím, oni majú odstupňovanú mieru rizika pri investovaní, je tam 5 úrovni rizika bolo definovaných na počiatku a jednoducho Pinera mal ako minister, ktorý má administrovať verejné zdroje pri vyplácaní penzií, mal ten problém, že, že objem vyplácaných penzií bol väčší, ako objem peňazí, ktorými ľudia do toho systému prispievali. No dobre, ale čo s tým? No a tak prišiel na to, že, že je to čiastočne kvôli tomu, že časť populácie jednoducho nezarába dostatočne veľa, alebo nezarába vôbec. To bol problém vtedy v Čile a je to problém dnes aj v našich reáliách a, samozrejme, časť populácie považovala systém za nefér, a to pokračovalo a vyhýbala sa plateniu do dôchodkového systému. No a preto usúdil, že by bolo fajn, keby sa čosi, by som povedal, z kultúrneho vzorca predtým ako Bismarck zaviedol vôbec existenciu sociálneho systému, keby sa zaviedlo naspäť do západného typu kultúry a keby jednoducho ľudia, keďže už nie sú schopní kalkulovať na 30 rokov dopredu, tejto by som povedal schopnosti dlhodobého plánovania sme sa akosi v nástupe civilizačnom, proste rôznych iných vzorcov zbavili. Už nie schopní myslieť tak, že musím postaviť dom a zasadiť strom, aby moji synovia mali a musím kultivovať tú rolu, nechováme sa tak, to sme stratili tento vzorec správania, tak nás zrejme musí k tomu donútiť niekto, aby sme si boli schopní alebo nútení odložiť niečo na vlastný účet. Na vlastný účet a odložiť tak, aby sme mali nádej, že to čo si ukladáme, sa eventuálne aj zhodnotí.

    Zaznela tu otázka, že, že koľko vlastne ten druhý pilier prispieva k zamestnanosti. No v zásade nula. Za danej situácie. Pochopiteľne, lebo to prestal byť kapitalizačný pilier. Garanciami sme obmedzili ten druhý pilier natoľko, že jediná vec, ktorú je schopný bezpečne nakupovať, sú štátne obligácie. No ale to nie je investícia do zamestnanosti. Čile je iný prípad, tam to zostalo kapitalizačným pilierom na rôznych úrovniach. Počíta sa, že naakumulovalo sa tam vyše, vyše, teda suma prevyšuje polovicu čilského hrubého domáceho produktu a väčšina tých peňazí je investovaných do hospodárstva. To sú peniaze, ktoré prišli do hospodárstva a čiže prispeli k zamestnanosti. Na rozdiel od nás, kde sme v podstate ten, tú podstatu, ten zmysel toho systému investičný, aj čiastočne rizikový, zadusili v zárodku.

    Ja opätovne hovorím, na nikoho neukazujem prstom. Chápem motiváciu, že je potrebné minimalizovať riziko, aby ľudia neprišli o peniaze. Ja to chápem. Ale nič na svete nie je zadarmo. A perspektíva, vízia mať jedného dňa viac v oblasti investícii súvisí s tým, že podstupujem isté miero, istú mieru rizika. Preto bol systém odstupňovaný od konzervatívneho až po investičný. To malo svoju logiku. Teraz už nemá.

    Už dlhodobo je taká situácia - no a teda ešte sa vrátim na sekundu teda do toho Čile. Fakt je ten, že, že od počiatku tam bolo jasné, že niektorí ľudia nebudú môcť, proste nikdy si za život tam nenasporia toľko, aby, aby mohli, mohli poberať dostatok dôchodkov alebo dostatočný dôchodok, tak tam vznikli ešte dva komplementárne systémy. Jeden sa, sa volá, proste niečo, že asistenčný a druhý, druhý proste taký, taký úplne, úplne, akože, že, že sociálny. Ten úplne sociálny je pre ľudí, ktorí ani nemali šancu v živote si nasporiť nič, pretože vychádzali z ničoho. Nedal im život tú šancu. Nie že by sa jednalo, jednalo o nejakých flákačov alebo čo, ale mnohí ľudia sú v situácii, napríklad, keď si predstavíte Čile s jeho, s jeho, s jeho zemepisnými podmienkami, no tak niekde možno tam v tých Andách žijú ľudia, ktorí peniaze v hotovosti vôbec ťažko, ťažko môžu vidieť a z niečoho potrebujú žiť na starobu, tak existuje tam jeden systém dôchodkov, ktorý, ktorý je solidárny, ktorý, ktorý je pre takýchto ľudí. Potom je tam asistenčný systém pre tých, ktorí, lebo tam je nejaká podmienka 20 rokov prispievania do toho systému, takých, ktorí nedokázali počas života 20 rokov prispievať do toho kapitalizačného systému, no tak tým v rámci toho asistenčného systému vypláca rozdiel k tomu, čo oni dostávajú zo svojich peňazí, vypláca rozdiel štát, opäť z peňazí daňových poplatníkov alebo z fondu, ktorý sa vytvára.

    Aj tak vysvitlo, že pre mnohých ľudí je prispievať do kapitalizačného piliera nevýhodného v Čile, tak sa rozhodli, že, že nebudú prispievať vôbec. V danom okamihu v tomto pilieri je niečo vyše 50 %, 58 %, percent ľudí v Čile pracujúcich a ten zvyšok tam nie je, a aby sa riešil ten problém s tými, ktorí majú málo, tak okolo roku 2006, keď nastúpila vláda Michelle Bachelet, a novým, za vlády mimochodom Pinerovho brata, ktorý bol prezident Sebastian Pinera, ten prvý bol José Pinera, jeho mladší brat Sebastian bol prezidentom v tom čase, tak za vlády ministerskej predsedníčky Michelle Bachelet sa stal ministrom financií istý Andrés Velasco a v 2008 uskutočnil ďalšiu menovú, teda penzijnú reformu, aj teda so zámerom riešiť tých ľudí, ktorí nemajú z kapitalizačného piliera dostatok peňazí, a do toho zasahovala svojimi radami, nie priamo aj Svetová banka a zrušili sa aj tie minimálne sociálne penzie, aj ten asistenčný systém a nahradil sa systémom, by som povedal, solidárnych dôchodkov, opakujem znovu pre tých, čo sú naozaj chudobní, z fondu, ktorý je napĺňaný daňovými poplatníkmi, napríklad z dane z pridanej hodnoty. Čiže časť alebo neviem aké percento dane z pridanej hodnoty v Čile sa nalieva do, do dôchodkového systému. Chápem. Ale nie je pravda, že v Čile penzijná reforma, ktorá začala pred 32 rokmi, zlyhala. Je zdravá, funguje, až na to, že nie celkom tak, ako si predstavoval José Pinera, ale nič tak nefunguje, ako si ľudia, by som povedal vo svojich snoch, keď začínajú niečo úplne nového, predstavujú.

    Čo riešime my teraz tu, aby som sa vrátil spoza mora, z Latinskej Ameriky, k nám do Európy, zatiaľ k nám do Európy. No riešime jednoducho to, že žijeme dlhšie vďaka zdravotnému systému, aj, aj lepšej strave a všetkému možnému, a teda sa dramaticky predlžuje čas, počas ktorého poberáme dôchodok a, samozrejme, že ľudí, ktorí poberajú dôchodok je stále tým pádom proporčne viac a kolegovia okolo roku, podľa všetkých prepočtov to vyzerá tak, že okolo roku 2023 sa to preklopí a počet ľudí, ktorí u nás poberajú dôchodky, bude vyšší nie rádovo, ale o čosi vyšší ako počet ľudí, ktorí prispievajú do toho dôchodkového systému. Upozorňujem vás, že už od roku ´97 sa vyberá menej, teda sa vkladá menej do dôchodkového systému, platí sa, menej sa vyberá na dôchodky, ako sa vyplatí. Čo budeme robiť po roku 2023?

    Druhý pilier, samozrejme, bol bol pokusom ako dlhodobo tento problém vyriešiť, lebo každý bude mať prinajmenej na svojom účte nejaké peniaze. My síce môžme toto celé vyriešiť tak, že dobre, tak zvýšime, keďže žijeme dlhšie, zvýšime vek odchodu do dôchodku, nebude to 62 ale bude to 65, možno 67, možno 70, čiže ľudia budú kratšie poberať dôchodky, neskôr nastúpia do toho dôchodku a môžme zvýšiť odvody a dane. Má to ale niekoľko háčikov. Už ste stretli človeka, ktorý prišiel po päťdesiatke o prácu? Ak ste takého stretli, nechajte si porozprávať príbeh, čo to je zamestnať sa po päťdesiatke, keď prídete o prácu. Holá nemožnosť. Pozrú si váš občiansky preukaz, dátum narodenia a povedia vám, že vás zavolajú. A už o nich nikdy nepočujete. Kto, ak chceme, aby ľudia pracovali ako 63, -4, -5, -6, -7, -8-roční, kto ich zamestná? Odkiaľ zobrať tie pracovné miesta? Vymyslíme si ich? No nevymyslíme. Nikto z nás na to nemá recept. A, samozrejme, že my spoločnosť teda a štát sme povinní nikoho nenechať len tak ležať na ulici a musíme sa postarať o všetkých. Ale môžeme to urobiť iba do výšky, ktorú si môžme dovoliť. Teda z toho, čo produkujeme. Jedno je isté. V budúcnosti z prvého piliera, keďže sa to vyvíja takým spôsobom, akým sa to vyvíja, budú dôchodcovia, tí budúci, tí ktorí sú ešte dnes mladí alebo v strednom veku, budú dostávať menej peňazí, ako dostávajú súčasní dôchodcovia. Hoci je to relatívne podľa kurzových pohybov, nominálne to možno bude znieť na vyššiu sumu, ale v kúpnej sile to bude menej. Nech už budú robiť čokoľvek a budú mať pocit, že veď oni prispievali dostatočne do toho systému. Áno, to je pravda, ale ich nie je dostatočný počet. Pričom ten dôchodkový systém, ja som hlboko presvedčený a teraz to je spor o tom, že čo je lepšie na riešenie tejto situácie? SMER a jeho názor je taký, že celý ten druhý dôchodkový pilier je "pre kočku", lebo je to vlastne obohacovacia schéma pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Ja som toto názoru, že to bola aspoň nádej pre mladých ľudí, že kdesi sa im honobia ich peniažky. Ich peniažky, podotýkam, nie štátne peniaze, ich peniaze na ich vlastný účet, ktorý eventuálne, proste, ak sa im podarí zomrieť predtým, než stihnú z toho niečo mať, tak zdedia ich deti. V danej situácii ideme urobiť toto. Teda ide vláda toto. Z peniažkov, ktoré ten človek mal právo pomenovať svojimi, zoberieme viac než polovicu a bude ich musieť dať do kasy, kde už ale nenesú jeho meno a nie sú jeho a nikto ich nemôže dediť. Ja ešte stále vnímam dramatický rozdiel medzi tým, čo je v spoločnej kase s tým, že a čo je personifikované vlastníctvo. Čo je niečo, čo je na mojom účte. Čiže objektívne je pravda, ja nechcem hovoriť nič o krádeži, preboha, to sú strašné slová. Ale ideme ľuďom z objemu peňazí, ktorý im bolo dovolené si ponechať a investovať do vlastnej staroby, ideme im zobrať časť a ideme ich prinútiť ich investovať do priebežného pilieru, z ktorého už oni nič mať nebudú. Lebo, nevedno teda, že aký osud naberú tie peniaze. Samozrejme, že sa menej vyberá aj teraz a, samozrejme, že to kompenzujeme z rôznych zdrojov. Z nemocenského, z daní a tak ďalej, z transferov. Ale treba si uvedomiť, že my sa ani len nepokúšame. A tento návrh zákona sa tiež o to nepokúša, nejakým spôsobom riešiť tie výplaty z prvého piliera. Lebo teda veľká časť ľudí je jednoducho v prvom pilieri a v takom aj zostane a chceme, aby dostávali niečo na starobu, tak riešenie výplaty z prvého piliera, podľa môjho názoru, je zmena výšky a prerozdelenia verejných zdrojov. Aj dnes viac ako 40 % vyprodukovaných zdrojov je prerozdeľovaných formou daní, poplatkov a odvodov cez verejné financie. Dôchodky z toho, kolegyne a kolegovia, sú len zlomok. Zbytočne drahý je štát sám. Štátna správa stojí okolo štvrtiny štátneho rozpočtu a vy, ktorí s ňou máte skúsenosti viete, že či je hodná v každom okamihu svojich peňazí. Ja tvrdím, že nie. Úplne zle minuté peniaze sú všetky štátne dotácie a investície, mnohé investície, pretože sú po prvé spojené s neoddeliteľnou korupciou. Opakujem, teraz zase na nikoho neukazujem prstom. S korupciou od deväťdesiatych rokov až po dnešok všetkých politických farieb. To nie je politická otázka. Korupcia je systémová vlastnosť kultúry, našej. Bohužiaľ, sme takí. Ako národ, ako spoločnosť, proste sme skorumpovaní. Treba sa na to pozrieť priamo.

    Chcem len pripomenúť, že kedysi dávno, v časoch, ktoré vyzerajú už dnes ako pravek, niekedy vtedy, keď Peter Tatár podával návrh zákona o sociálnom poistení, v ktorom prvý raz sa spomínal druhý kapitalizačný dôchodkový pilier, čiže pred jedenástimi rokmi, Ján Langoš navrhol na tomto mieste ústavný zákon, že všetky príjmy z privatizácie, vtedy sa predávali štátne podniky. Predtým sa predávali štátne podniky tak, že sa v podstate zadarmo pridelili "kamošom" za Mečiara. Potom sa predávali tak, že nechcem do toho zabiehať do detailov, aby som zase niekomu nešlápol na otlak, ale nebolo umožnené predať celý objem akcií toho podniku, ale len povedzme 49 % alebo 51 % s tým, že kontrolná funkcia zostala investorovi, ale, anyway, čo nebolo rozumné, to sa ukazuje teraz. Ale celý objem peňazí s privatizácie a nebolo to málo peňazí ani v budúcnosti to nebude málo peňazí. Ján Langoš podával ústavný zákon o tom, že kompletne celý výnos z privatizácie, aby bolo možné použiť len na dve veci. Na to, aby sa sanoval dôchodkový systém, teda do Sociálnej poisťovne. Na nič iného. Lebo to je jediný mravný spôsob, ako peniaze vrátiť ich skutočným vlastníkom. Teda, s prepáčením, to stokrát zdiskreditované slovo, ľudu. To po prvé. A po druhé do dlhovej služby štátu. Dlhová služba služba štátu je opäť niečo, čo nás čaká a neminie za žiadnych okolností. Všetky ostatné peniaze z privatizácie, ktoré sme minuli, kolegovia, boli jednoducho preflákané, prežraté a prepité. Nebol to dobrý nápad. Samozrejme, že ten zákon nebol prijatý.

    Všetko, čo je tuná uvádzané ako dôvod búrania dôchodkového piliera, podľa mňa je krátkodyché a krátkozraké. A jednoducho nám to len odsunie ten problém o pár rokov, že nás, je to, bohužiaľ, chováme sa v tomto okamihu a táto vláda sa v tomto chová ako celá eurozóna. Tlačíme nejaký problém pred sebou. Neriešime ho. Tlačíme ho pred sebou, aby nám padol na hlavu o pár rokov. On nám padne na hlavu. Spoľahlivo. Ale, čože nás to teraz zaujíma, však?

    No a teraz ešte by som sa rád dostal k tomu, že k niečomu, čo ja vnímam ako civilizačné riziko. A my to zatiaľ neriešime, ale západná Európa to už rieši. Imigrácia. Do Európy prichádzajú vlny prisťahovalcov, čo by bolo v poriadku, pretože Európa starne a vymiera. My potrebujeme ľudí, aby sme žili ďalej. Lenže prichádzajú vlny prisťahovalcov, ktorí, zdá sa, že nie celkom budú schopní byť nositeľmi, by som povedal toho, čo zrodilo tento dôchodkový systém a čo zrodilo vôbec prosperitu Európy. A to nemá byť rasistická poznámka, to je číry fakt. To je hrozba, že v podstate bude pribúdať ľudí v produktívnom veku, ktorí budú, buď z dôvodov proste svojej, o imigrantoch mám, hovorím o imigrantoch povedzme v Nemecku, vo Francúzsku, v Holandsku, vo Veľkej Británii, z ktorých mnohí budú nezamestnaní, lebo prichádzajú a nie sú vybavení potrebným vzdelaním, zručnosťami a tak ďalej. A paradoxne, keď aj sú vybavení, napríklad vo Francúzsku, keď aj študovali francúzske školy a sú vysoko kvalifikovaní, tak vďaka tomu, že sa volajú Mohamed alebo Ibrahim, tak majú podstatne horšiu nádej sa zamestnať ako ich francúzski kolegovia Jeanovia a Francoisovia. Jednoducho preto, že akokoľvek, všetky západoeurópske spoločnosti sú tak trochu diskriminačné. Čo si budeme zakrývať oči? No a v podstate toto je hrozba, ktorú som spomenul len tak bokom, ktorá sa nás v tejto chvíli netýka, ale je možné, že jedného dňa sa nás týkať bude.

    Ja neviem, čím nahradiť ten druhý dôchodkový pilier, ale viem jedno, že tento návrh zákona situáciu nerieši. Tento návrh zákona tak trochu sanuje situáciu v sociálnom systéme na krátku dobu, na úkor budúcnosti mladých ľudí, to je moje, teda budúcich dôchodkov, nie bezprostrednej budúcnosti. To je moje hlboké presvedčenie a nepovažujem to za zodpovedné. Podľa mňa preto je rozumné, bolo by rozumné, tento vládny návrh odmietnuť. Opakujem znovu. Nechcem použiť žiadny hrubší slovník, jednoducho si myslím, že by bolo dobre to odmietnuť. A chcem aj povedať, že aj vnímam, prečo je okolo toho zákona také absurdné ticho. Nejakí novinári z povinnosti proste to komentujú a pokrikujú trochu prezenčne. Tuto časť snemovne sa rozčuľuje oprávnene, ale v zásade život na uliciach prebieha, ako keby sa nič nedialo. No ten dôvod je jednoduchý. Tak, ako si my nevieme predstaviť vzdialenosť štyroch svetelných rokov, tak si väčšina ľudí nevie predstaviť, čo je to uvažovať v perspektíve dvadsiatich-tridsiatich rokov.

    Chceme od mladých ľudí priveľa. Aby mysleli na, teraz, keď sú v rozkvete života, teraz keď začínajú žiť, teraz keď sa púšťajú do dobrodružstiev, aby teraz začali uvažovať aj o tom, že čo, keď budú starí, chorí a nevládni. Chceme od nich priveľa. Dobre. Ale od nás sa to očakáva, že budeme schopní myslieť v perspektíve niekoľkých desaťročí. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Blaha, pán poslanec Kaník, pán poslanec Štefanec, končím, pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Pán kolega Šebej, nesúhlasím s vami z hľadiska toho vášho hodnotenia Čile. Pinochet a jeho režim niesol jasné známky fašizmu, rovnako ako niesol jasné známky fašizmu režim Mussoliniho, Franca, Salazara, Stroessnera a ďalších, dúfam, že ani týchto pánov nebudete obhajovať, ako ste obhajovali Pinocheta, ktorý má na svedomí minimálne 2-tisíc ľudí, ktorí boli zavraždení, mučení a zmiznutí. Tariq Ali kedysi povedal: "Čile chvíľku navonok fungovalo len preto, že bolo tisíce ľudí povraždených a zmiznutých." Ak takto má fungovať dôchodkový systém, tak ste na najlepšej ceste. Z hľadiska tých ekonomických analýz, že či funguje Čile. Odporúčam zborník Espinga Andersena, jedného z najvýznamnejších sociálnych teoretikov európskych "Welfare State in Transition", ktorý by vám mohol k tejto téme niečo viacej povedať, lebo používate podľa mňa nesprávne údaje. Tam ten rozdiel medzi dvoma bratmi Pinerovcami, ten bol na mieste, ja by som to len tak priblížil kolegom, José Pinera, to bol ten, čo potiahol dôchodky za Pinocheta ľuďom, a Sebastian Pinera, to je ten, čo Václav Klaus mu potiahol to pero v tom slávnom videu na internete, len aby bolo jasné, že naozaj nejde o toho istého Pineru. Dodal by som ešte toľko, že demografický problém tento čilský model nijako nerieši. To je kľúčové. Nijako nerieši. Ja by som len povedal, že tie úspory na Slovensku, prenesme sa na chvíľu na Slovensko, úspory ľudí v druhom pilieri, dneska majú o 10 % menšiu hodnotu, ako keď tam tí ľudia tie peniaze vkladali. To je ešte väčší trapas ako celý Pinochet, pán kolega. Experiment Chicagskej školy nevyšiel ani v Chile a nevychádza ani na Slovensku. Jedine s čím s vami môžem súhlasiť a chcem veriť, že ste to mysleli takto, je tá kritika európskeho rasizmu a diskriminačných stereotypov. Ďakujem.

  • Myslím, že to bol veľmi zaujímavý príspevok. Aj taký vzdelávací trošku, čo neni je nič neobvyklé v prípade pána poslanca Šebeja, takže mnohí sa mnohé dozvedeli. V Čile nič neskrachovalo. Všetko funguje a slovenský model sa akurát vyvaroval chýb, ktoré v tom čilskom, pretože bol prvý, tak, samozrejme, nemohol byť dokonalý. Tou chybou bolo jedno jediné, že obrovské množstvo ľudí nemuseli byť zapojení do tohto systému. To znamená, že nemuseli byť nikto, kto pracoval v poľnohospodárstve a nikto, kto bol podnikateľom. Tak sa stalo, že viac nech 50 % ľudí nemalo žiadne poistenie, pretože nechceli, a to sa ukázalo s odstupom času, keď už prišli do dôchodku, ako problém. Slovenský systém takýto problém nemá. U nás sú povinne poistení všetci. My sme takéto opomenutie neurobili, ale nič neskrachovalo v Čile, všetko funguje, dôchodky normálne sa vyplácajú. Nikde na svete totiž neskrachoval žiaden systém druhého piliera. Akurát v Argentíne ho znárodnili. Jedine to. Najprv ho štát zdecimoval, pretože prikázal, že musia správcovské spoločnosti kupovať len štátne cenné papiere Argentíny, potom svojou hospodárskou politikou absolútne znehodnotil a priviedol krajinu do bankrotu a tým pádom aj majetok týchto spoločností, keďže boli uložené len v štátnych cenných papieroch. Čiže demagógie sa tu, samozrejme, pohovorilo veľmi veľa, ale ekonomika nepustí. Jednoducho, demografia znemožňuje prvému pilieru, aby fungoval v budúcnosti, aby dokázal mať dostatočné zdroje na výplatu dôchodkov.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Šebej, tiež zo svojho uhla pohľadu podľa mňa veľmi výstižne zhodnotil hlavnú slabinu predkladanej novely zákona, a to je neudržateľnosť dôchodkového systému pri takýchto zmenách. Viackrát sme o tom v tejto snemovni hovorili, ale, bohužiaľ, vláda robí z tohto systému systém neudržateľný práve tým, že oslabuje druhý pilier o 55 %. Ako bolo povedané aj na príklade iných krajín, je evidentné, že aj demografia, aj matematika je rovnaká všade vo svete a všade platí jednoduchý záver, že ľudia musia byť stimulovaní našetriť si na svoj dôchodok. Nemôžu sa spoliehať stále na tých druhých. V krajinách, ktoré nerobia reformu dôchodkového systému a kde sa spoliehajú stále, že to zaplatia tí druhí, no tak tie krajiny dopadnú zle. Tie krajiny sú v stave neudržateľných dôchodkových systémov a neudržateľných verejných financií následne. Práve toto je najväčšia slabina predkladanej novely zákona, že robí náš systém systémom neudržateľným. Viackrát sme to zdôraznili, viackrát budeme ešte budeme hovoriť o tom, predkladať aj návrhy pozmeňovacie v druhom čítaní, ale stále si myslím, že najlepším riešením by bolo, keby predložená novela bola stiahnutá predkladateľom späť, pretože rozhodne prináša viac škody. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega za vnesenie celého problému, o ktorom sa rozprávame, do širšieho kontextu, síce si môžem teraz škrtnúť asi dve tretiny reči, ktorú som mal pripravenú, ale keďže ešte stále to dokážeš povedať lepšie, tak ti to odpustím a budem sa venovať viacej veciam, ktoré pôjdu do budúcnosti. Treba jednoducho priznať to, čo si vo svojej reči povedal, a treba to zopakovať ešte raz. Celá Európa ako je, je nastavená momentálne na krach. Vyrábaním dlhov, žitím nad vlastné pomery a socialistickou rozmaznanosťou, ktorú ešte sama sebe podporuje. Jednoducho iba čaká na to, kým rozbiehajúce sa ekonomiky, ktoré sú stále väčšie v Číne, Indii, Latinskej Amerike nás jednoducho dobehnú a ukážu nám, že žiť nad pomery sa nevypláca. Ďakujem.

  • Reakciu na faktické poznámky, pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolega Blaha, ja keď počujem slovné spojenie "sociálny teoretik", tak proste sa nemôžem ubrániť úškrnu, ale nechajme to tak. Čo sa týka, by som povedal, priraďovania jednotlivých zlých mužov proste do kategórii fašista a nefašista, tak budeme mať strašne veľa času, aby sme to riešili na spoločnej zahraničnej ceste, ale fašizmus vo svojom základe vďaka pečati, ktorú tomu vtlačil Mussolini, je ľavicová ideológia. Čo teda sa nie celkom sa vzťahuje aj na Franka. Iste, boli to zlí ľudia, ale neboli to fašisti. No ale to si povieme.

    K Ľudovi Kaníkovi mám jednu poznámku. A možno by to vedeli upresniť kolegovia ako Kollár alebo možno Richard Sulík. Cenné papiere ako povinná investícia. No tak, my máme s tými cennými papiermi v Európe proste jednoducho problém. Pretože súčasťou nášho zákona je, že štátne dlhopisy, teda cenné papiere štátu sú považované za bezpečné zo zákona. Čo je pravdepodobne chyba. Lebo požívajú ochranu, ktorá vlastne spôsobila celý ten "prúser", ktorý máme v Európe. Ja to nechcem zavádzať, rozvádzať do detailov, lebo tomu až tak veľmi nerozumiem, ale fakt je ten, že to, že proste banky spokojne nakupovali v podstate beznádejné dlhopisy grécke alebo ďalšie, trošičku súvisí aj s tým, že jednoducho mali z litery zákona pocit, že to je bezpečné. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Poliačik. Pripraví sa pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia. Ako som povedal, kolega Fero Šebej už v rámci toho historického exkurzu vyčerpal väčšinu vecí, ktoré som chcel hovoriť aj ja. Ale dotknem sa iba pár číslami, to, čo som už hovoril predtým aj vo faktickej poznámke. Iba na ilustráciu toho, ako sa zmenil pohľad na prvý priebežný pilier v dôchodkovom zabezpečení. V 1889-om, keď Bismarck zavádzal priebežný prvý pilier, bola stredná dĺžka života 48 rokov. Dôchodkový vek v tom čase bol okolo 70 rokov, to znamená že drtivá väčšina ľudí sa dôchodku nikdy nedožila, teda tí, ktorí platili do toho priebežného systému, sa nikdy nedočkali toho, že by z neho vôbec niekedy mali niečo. V roku 2011 stredná dĺžka života na Slovensku je 75 rokov, dôchodkový vek niekde okolo 62 rokov. Hovorí sa o dvíhaní k 65. Ešte stále vidíte, že ten pomer sa výrazne zmenil. Zmenil sa natoľko, že vo väčšine Európy, tak ako to odznelo už viacej krát v tejto rozprave, už pripadá jeden pracujúci na jedného dôchodcu, alebo dokonca už viac ako jeden dôchodca pripadá na jedného pracujúceho, čo všetci uznáme, že je neudržateľný systém. Ľudia, ktorí dôchodok poberajú, ho poberajú približne 18 rokov, čo je tiež výrazná zmena oproti tomu, ako to bolo za Bismarcka, kedy aj keď sa niekto náhodou tých 70 rokov dožil, tak dva-tri roky ten zaslúžený dôchodok poberal, a len veľmi zriedkavo sa stalo, že niekto, nejaký Matuzalem, to viac ako tie dva-tri roky potiahol a ten si naozaj potom zaslúžil, možno aj dostal nejakú významnú Bismarckovu medailu a stalo sa to, že bol cteným poberateľom dôchodku podľa toho, ako bol ten systém nastavený.

    Demografia v Európe sa významne mení. Rodí sa stále menej detí, ten demografický strom, kým za Bismarcka sme ho naozaj mali, strom, že sa rodilo veľa detí a tých starých ľudí bolo máličko, to znamená, že navrchu, v tých vrchných vekových skupinách bol ten strom úzky, tak dneska to máme skôr tornádo. Hej, to znamená deti sa nám rodí stále menej a na strane dôchodcov sa ten strom rozširuje, takže zo smreku sme sa dostali k dubu, keď to chceme si predstaviť, tak aby to pochopil každý jednoduchý človek. A čo s tým? Tých riešení, nechcel som povedať, bača. Tých riešení je mnoho. Už tu bolo vyrátané v niekoľkých diskusných príspevkoch, že rôzne formy dôchodkového zabezpečenia a rôzne formy nastavenia tých pilierov na svete sú skúšané, ale ja som presvedčený o tom, že kým budeme stále žiť v tom bismarkovskom paradigmatickom modeli, tak sa jednoducho nedostaneme ďalej. Rovnako ako je nemožné popísať správanie sa subatomárnych častíc aristotelovskou alebo newtonovskou mechanikou, presne tak isto je podľa mňa nemožné sanovať dnešný systém dôchodkov, pritom že budeme myslieť ako Bismarck. Kým sa nám nepodarí vymazať z našich modelov, v ktorých rozmýšľame o dôchodcoch veci ako minimálna mzda, dôchodkový vek, minimálny dôchodok, sociálne dávky, kým sa nám nepodarí predefinovať tieto veci ako celok, som presvedčený o tom, že sa nedokážeme pohnúť dopredu.

    Ešte k tomu súčasnému stavu. Pán Blaha hovoril dva alebo tri dni dozadu, že prvý priebežný systém je nespravodlivý, pretože chudobní do neho prispievajú a bohatí si nasporia, dobre tomu rozumiem, a bohatí si nasporia v druhom pilieri na svoje dôchodky, ale okresávame ten priebežný a tam nebudú dôchodky pre chudobných. Tak ste to povedali. No obávam sa, že nie je to tak, pán kolega. Pretože, jednak prvý systém, teda druhý pilier je úplne lineárne nastavený. To znamená, každý, kto do neho prispieva, takisto z neho dostane. Každý, kto platí odvody alebo za neho odvody platí štát, tak z tej pomernej čiastky v druhom pilieri dostane svoj dôchodok a v prípade, že nebude, že sa nedostane na hranicu životného minima, tak tam sa potom doplatí zo strany štátu. Ale ten prvý priebežný je práve naopak, je práve naopak nespravodlivý. Pretože v ňom chudobní doplácajú na bohatých. Prišiel som na to veľmi jednoducho. Chudobní ľudia, veľmi dobre viete, štatisticky je dokázané, že umierajú skôr. Až 22 % z tej najchudobnejšej časti populácie sa nikdy dôchodkového veku nedožijú. To znamená, že 22 % populácie, keď si rozdelíte podľa príjmu na 5 skupín, tak tá prvá najchudobnejšia 22 % z nich sa nedožuje dôchodku. To znamená, že celý život, ak aj platia do priebežného systému, tak z neho nikdy nič nedostanú, lebo sa jednoducho nedožijú dôchodkového veku. Z tej najbohatšej skupiny z tých piatich, iba 9 % sa nedožije dôchodkového veku, to znamená, že už tu bohatší ľudia z prvého piliera získavajú viac. Druhá vec je tá, že kým z tej najnižšej príjmovej skupiny ľudia, ktorí aj dostávajú dôchodok, tak ho poberajú v priemere 10 rokov, tak v tej najbohatšej príjmovej skupiny ho dostávajú 20 rokov v priemere.

    Takže v zásade bohatí ľudia, ktorí prispievajú do do priebežného systému z neho aj peňazí aj chudobných získavajú viac, ako tí chudobní, ktorí v ňom zostávajú, ktorí doňho prispievajú. Takže to, čo ste povedali, že v ňom, že v ňom bohatí, že z neho bohatí dostávajú viacej ako chudobní platí tak, ako to je. To znamená, bohatí aj priebežný systém využívajú viac vďaka tomu, že žijú dlhšie ako tí chudobní. Druhý kapitalizačný pilier je momentálne impotentný na Slovensku. Madejova novela, ktorá prešla týmto parlamentom, spôsobila to, že práve to, čo z neho robilo stroj na vyrábanie budúcich dôchodkov s nejakým rizikom, to rozčlenenie, rozčlenenie do jednotlivých rizikových skupín v rámci v rámci investovania bolo odobrané tým, že doňho boli zavedené záruky. To znamená, že aj tam, kde sme mali možnosť vyrobiť budúce dôchodky na vyššej úrovni s vyšším ziskom, tak tieto, toto vďaka zárukám bolo znemožnené. To či más ísť 9 % tam alebo tam nedokážem sa k tomu vyjadriť, ja nie som ekonóm, takže sa budem držať skôr tej filozofickej časti celého problému a posuniem sa teda k tomu, že či treba alebo netreba paradigmatickú zmenu.

    Som presvedčený o tom, že nutnosti paradigmatickej zmeny výmeny peňazí medzi občanom a štátom sú si dnes vedomí všetci ľudia jednak v Európskej únii, ale aj v zámorí. A z čoho by sme mali teda pri takejto paradigmatickej zmene vychádzať. Ak sa berieme za krajinu, ktorá je na určitej civilizačnej úrovni, mali by sme vychádzať zo základného predpokladu, a to je solidarita. To znamená, v spoločnosti, v Európe alebo vo Veľkej Británii alebo dajme tomu v Spojených štátoch, aj keď tam teda republikánska nátura ešte stále je dosť silná na to, aby tá solidarita nebola tak silno presadzovaná ako v Európe, ale stále ak sa považujeme za vyspelých, za vyspelý civilizovaný štát, mali by sme mať solidaritu vyvinutú do takej miery, že je každému zabezpečený nejaký základný životný štandard a každému je zabezpečená základná úroveň zdravotnej starostlivosti. Druhá vec by mala byť spravodlivosť, to znamená, že keď niekto vytvára zisk, celý tento zisk by mal byť zdanený, ak niekto vytvára zisk, z celého tohto zisku by mal platiť odvody a tie odvody, ktoré odvádza do spoločnej kasy, by potom mali slúžiť na to, aby bol plnený ten prvý predpoklad, a to je solidarita s každým jedným občanom štátu, resp. s každým jedným členom spoločnosti.

    Veci ako dôchodok a dôchodkový vek sa dajú zrušiť, dokážeme na nich zabudnúť. Dokážeme vymyslieť iný systém a neboli sme ani experimentom vo východnej Európe, tak ako o tom hovorí Alojz, neboli by sme ani žiadnym laboratóriom, na ktorom by sa išli skúšať nejaké nové veci. Boli by sme iba jednými z priekopníkov. Ale to už sme pri niektorých veciach boli. Keď sa pozrieme na rovnú daň, ktorá bola zavedená na Slovensku, bola to najrovnejšia daň na svete. Áno, vtedy sa aj v Davose rozprávalo, Alojz, o Slovensku ako o žiarivom príklade a áno, bol to jeden z príkladov toho, akým spôsobom sme vedeli byť pre svet v niečom príkladom. To, čo by dokázalo pomôcť systému výmeny peňazí medzi štátom a občanom, sú v zásade dve veci. Tá prvá je základný príjem, tak ako bol popisovaný v niekoľkých modeloch. Je populárny hlavne v Nemecku, to znamená základný príjem pre každého občana v štáte bez rozdielu alebo bez nejakej bez nejakej zásluhovosti . Jednoducho štát by platil každému občanovi štátu, dieťaťu, dôchodcovi základnú čiastku a kombinovaná s negatívnou daňou. To znamená, takýto základný príjem by sa krátil o dajme tomu o 8 alebo 10 % z príjmu tohto občana.

    Výhoda by bola tá, že by sme mali lineárny prechod medzi neprácou a prácou, nemuseli by sme vymýšľať také zbytočné sumy v systéme, ako je napríklad minimálna mzda, dokázali by sme motivovať ľudí k tomu, aby si prácu hľadali za každých okolností, dôchodkový vek vďaka tomu, že by si vlastne ľudia odkladali do druhého piliera nejaký počet rokov peniaze povinne, by nastal vtedy, keď jednoducho dosiahnu taký dôchodok, že dokážu si z neho vyplácať životné minimum. Všetky veci by sa zjednodušili, sociálne dávky by sme mohli škrtnúť, boli by nahradené jednou. V prípade, že by niekto bol, dajme tomu, invalid, tak by sa táto základná dávka štátu násobila nejakým, nejakou, nejakou, nejakým číslom, ktoré by hovorilo o jeho o jeho disabilite, o jeho znevýhodnení. To znamená, ak by niekomu chýbala ruka, mohla by to byť dajme tomu krát 3, ak je niekto na vozíčku krát 10, slepý atď. Tie čísla, tie tabuľky sú už vymyslené, už dneska vieme povedať, že koľkokrát je človek znevýhodnený oproti zdravému v spoločnosti, takže opäť to nie je nachádzanie niečoho nového a opäť je to výrazné zjednodušenie systému.

    Takisto by sa nám podarilo výrazným spôsobom šetriť na na administratíve. Sociálna poisťovňa ako taká by postupom postupom času mohla väčšinu, resp. veľkú časť svojich zamestnancov prepustiť, pretože jediné, čo by robila, už by nebolo. Tak to jediné, čo by robila už by dávala iba to základné minimum každému jednému občanovi a nemusela by riešiť tých 150 rôznych dávok, ktoré musí riešiť dnes. Cez UNITAS, ktorý sa tak či tak musí dokončiť, by sme dokázali v podstate všetky všetky styčné body ekonomického, ekonomickej výmeny medzi občanmi a štátom dať na jedno miesto. Ak sa vám zdá, že to znie ako niečo, čo je vytiahnuté z brucha a je to len taký nástrel, nie je to tak. Táto teória jednak na Slovensku má za sebou už 7 rokov veľmi intenzívneho odborného dialógu, stačí si pozrieť knihu Richarda Sulíka "Odvodový bonus" a všetky detaily k nej v podstate síce ešte v korunách starých, ale tie technické detaily už tam sú popísané. A takisto to, čo som hovoril predtým, že nie je to, nie sme jediné miesto na zemeguli, kde by sa takéto niečo malo alebo mohlo zaviesť, dokazuje Veľká Británia. Vo Veľkej Británii práve teraz máme koaličnú vládu konzervatívcov a liberálov, a keď si dáte do Googlu pojem "univerzálny kredit" - Universal Credit, tak zistíte, že v roku 2013 idú zavádzať veľmi podobný systém do praxe. To znamená, že kombinácia základného príjmu a negatívnej dane už v Európe začína mať svojich nositeľov, jednak ideových, ale aj praktických, a že dokážeme sa, keďže sme to nedokázali zaviesť za minulej vlády a táto vláda sa k tomu nejak nemá, tak minimálne dokážeme potom sledovať na príklade Veľkej Británie, že ako sa takýto systém môže ujať a ako sa bude vyvíjať.

    Ak sa teda máme všeobecne baviť o tom, že akým spôsobom majú prebiehať transakcie medzi občanom a štátom, určite vrátiť sa k myšlienkam odvodového bonusu je na Slovensku namieste. Teraz niečo o situácii v Európe. Väčšina ľudí v mojom veku, ktorých poznám nielen na Slovensku ale aj v iných európskych krajinách už vôbec neráta s tým, že dostanú od štátu nejaký dôchodok. Vzdelaní ľudia, ktorí majú trošku rozhľad o tom, že akým spôsobom sa vyvíja Európska únia, majú peniaze na životných poistkách, šetria si na svoje vlastné na svoju vlastnú budúcnosť a, áno, odvádzajú štátu ale odvádzajú to s tým, že je to súčasť toho, že v tom musia žiť, ale nerátajú s tým, že by vôbec niekedy mali nejaký dôchodok od štátu dostať. Výnimkou sú Nóri, moji priatelia v Nórsku rátajú s tým, že dostanú dôchodok, ale keď si zoberieme, že 95 % z toho, čo zarábajú na rope, si odkladá Nórsko bokom, tak u nich sa to dá aj chápať. Prečo európski ľudia nedúfajú v dôchodky? No lebo vidia, akým spôsobom sa Európska únia zadlžuje, ako narastá dlh európskych štátov, vidia ako posledné rezervy, ktoré aj tie prosperujúce štáty mali, idú do balíčkov zvaných eurovaly, vidia akým spôsobom sa zužuje priestor na akékoľvek dobré riešenie a už nám ostávajú iba zlé alebo horšie.

    Ak v takejto chvíli počúvam o tom, že by sa malo ešte zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie, že by ešte viacej mali ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty, t. j. podnikatelia, malí podnikatelia, živnostníci ešte viacej by mali prispievať do spoločného balíku, ja sa nedivím, že oni prestávajú mať záujem vôbec niečo dávať štátnemu rozpočtu. Ak by som ja bol v situácii, v akej sú mnohokrát oni, že ak mám ešte čo i len euro dávať naviac, tak jednoducho krachnem, tiež by som hľadal asi spôsoby, akým ochrániť seba a svoju rodinu pred tým, že ostanem bez príjmu. Ale nie, v Európe socializmus ešte stále sa rozťahuje, ešte stále nemá dosť a namiesto toho, aby sme sa konečne začali správať aj my, aj naši európski priatelia ako rozumní hospodári, tak len dlhy zvyšujeme a zakladáme nezmyslené mechanizmy typu euroval 1 a euroval 2, v ktorých peniaze síce budú nedotknuteľné, nikto sa na ne nemôže už ani len pozrieť, ľudia, ktorí s nimi budú narábať, sú pod absolútnou právnou imunitou, nedá sa tam vyrobiť žiadny audit, nedá sa tam robiť nič, tie peniaze tam jednoducho už sú buď vo forme hotovosti, alebo vo forme záruk a my sa tu pozeráme na jednu obrovskú čiernu dieru, z ktorej jedného dňa chceme mať dôchodky, a tá čierna diera sa volá náš spoločný dlh.

    Záverom teda jediné. Prvá vec, nebojme sa pozrieť na celý systém sociálneho zabezpečenia ľudí a celý systém sociálnych dávok a dôchodkov ako na komplexný systém výmeny peňazí medzi občanom a štátom a zmeniť ho paradigmaticky celý, od začiatku do konca, to znamená, nebojme sa ho zadefinovať nanovo podľa toho, ako vyzerá dnešná demografická a sociálna situácia. A druhá vec, kým nezačneme sporiť, šetriť a rozumne hospodáriť, je úplne jedno, akým spôsobom dôchodkový systém nastavíme, lebo predtým, než by sme z neho my alebo ktokoľvek iný, niekto mohol mať, budeme musieť čeliť vážnemu krachu. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov, uzatváram možnosť faktických, šesť, uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, začnem tým, s čím s vami súhlasím. Začali ste kritiku Bismarcka. Bismarck, to bol jeden sociálny netvor, to sa, na tom sa určite zhodneme. Ale, bol to sociálny netvor tradičného razenia, to znamená, že mal aj štipku zdravého rozumu a zrátal si, že pokiaľ nespraví sociálne reformy, tak sa mu celý systém rozpadne, pretože vtedajšie veľmi silné robotnícke hnutie ho proste jednoducho zničí. A práve preto prišiel s tými, s tými sociálnymi reformami. Rozdiel medzi sociálnym netvorom Bismarckom a sociálnym netvorom Pinochetom je v tom, že ten Pinochet nemal ani tento, toto tradičné razenie a nedokázal použiť zdravý rozum. A takisto jeho nasledovníci na Slovensku, pinochetovci na Slovensku, vaši kolegovia, takisto nedokážu používať zdravý rozum a ideologizujú a len kvôli tomu, čomu André Gorz hovorí "imbecilný ideologizmus", sme tu zaviedli druhý pilier, ktorý ale nič, nič, pán kolega, nerieši.

    Hovorili ste slovo spravodlivosť, použijem definíciu spravodlivosti podľa vášho liberálneho filozofa Johna Rawlsa, o ktorom som napísal niekoľko kníh, hovorí: "Distribúcia má byť v záujme tých najmenej zvýhodnených." Máte pocit pán kolega, že druhý pilier je v záujme tých najmenej zvýhodnených? Dneska pán premiér použil tento zaujímavý údaj, druhý pilier, ja som predtým použil ospravedlňujem sa, že -10 % výnosnosť, -11,68 % výnosnosť druhého piliera, v koho to je v záujme, no jedine v záujme DSS, nikoho iného pán kolega.

    Ďalšia vec, ten váš výrok: "Chudobní ľudia v prvom pilieri prispievajú na bohatých." Pán kolega, ale to už fakt nemyslíte vážne! Tento výrok si spolu so svojou fotografiou vyveste na Facebook, share-nite to a vyriešite demografický problém Slovenska, ľudia umrú smiechom.

  • A posledná vec, ale to naozaj serióznejšie, súhlasím s vami, s tou myšlienkou všeobecno-základného príjmu. To je ľavicová myšlienka, s ktorou ako prišiel Philippe Van Parijs - belgický filozof, a nasledovali ho Claus Offe a ďalší ľavičiari, je to zaujímavá myšlienka, len mám pocit, že vy to máte popletené...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem za to, že si zvlášť spomenul niektoré fakty, ktoré sú často opomínané. Jeden z nich je práve tá nespravodlivosť prvého piliera, vnútrogeneračný konflikt, ktorý je v ňom zabudovaný, medzigeneračný konflikt, ktorý vytvára. Práve tá jeho nespravodlivosť, že naozaj práve v prvom pilieri chudobní doplácajú na bohatých. Tá nespravodlivosť, že keď dvaja ľudia celý život pracujú vedľa seba, celý život majú rovnakú mzdu a jeden z nich zomrie jeden pred odchodom na dôchodok a druhý o dva dni neskôr alebo druhý žije dlhšie, tak ten prvý z toho nemá nič, zatiaľ čo ten druhý poberá významné dôchodky, neexistuje tam aspekt dedenia.

    Ja ale chcem, keďže je to faktická poznámka, pridať jeden nový fakt. Počuli sme dnes na tlačovej besede práve porovnávanie výnosnosti prvého a druhého piliera a ja to naozaj chápem ako obrovské priznanie predkladateľov a vlády Roberta Fica priznanie k tomu, že práve oni svojimi opatreniami ako Madejova novela, Tomanovej novely ešte predtým, ktoré napr. zaviedli akceptačné listy, sťažili konkurenciu medzi DSS-kami, spôsobili nižšiu výnosnosť druhého piliera. Prvý pilier nemá výnosnosť, prvý pilier je len o zdaňovaní, nič také tam neexistuje a je mi teda naozaj zvláštne, že sa takto nehanbia, úplne nehanebne priznať, že pripravili ľudí svojimi novelami v minulosti o výnosy v druhom pilieri a ešte sa tým teraz chvastajú. Robert Fico a jeho vláda pripravili ľudí o výnosy v druhom pilieri svojimi novelami. Tak to proste je, to je jednoducho fakt a toto treba stále zvýrazňovať.

  • Ďakujem. Ja by som sa dotkol toho tvrdenia, alebo tej vety, čo ste tam povedal, že práve tá Madejova novela, že znemožnila vyrobiť dôchodky s vyšším ziskom. Ja by som sa rád opýtal, že ako si vy predstavujete alebo akým spôsobom by sa dali vyrobiť dôchodky s vyšším ziskom? Osobne si myslím, že práve investovanie na kapitálových trhoch sa dnes podobá skôr kasínu a nemyslím si, že či už akciový trh, resp. dlhopisový by z dlhodobého hľadiska umožňovali také výnosy, ktoré by boli atraktívne pre sporiteľov. Podstata je v tom, že všetky dôchodkové spoločnosti, ich stratégia, čo sa týka nákupu akcií je taká, že kúpia akciu a potom ju 20 rokov držia s tým, že teda počítajú, že z dlhodobého hľadiska bude rásť, ale podľa mňa toto už dávno neplatí a najmä finančná kríza z roku 2008 ukázala, že toto už dávno nie je skutočnosť. Napríklad index S&P 500, ktorý odzrkadľuje 500 najbonitnejších spoločností v Spojených štátoch, v porovnaní keď porovnáva sa minulosť, tak od roku 1950 do roku 2000 rástol pravidelne, samozrejme, dochádzalo tam k zhodnocovaniu, ale za posledných 10 rokov je v princípe na nule, tam nedochádza k žiadnemu zhodnocovaniu. To znamená, že tvrdiť, či už cez nákup akcií alebo dlhopisov by dochádzalo k tak atraktívnemu zhodnoteniu, a teda že tieto úspory sú nejakým spôsobom bezpečné, podľa mňa je úplne, úplne scestné a klamlivé. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tuná pán kolega Poliačik dlhodobo, teda od začiatku, kde môže ma uráža, aj ako bývalý šéf debatnej organizácie pri jednom takom našom strete, kde ja som si dovolil byť kritický k marihuanovému pochodu, vypustil naozaj argumentačný guľomet typu, že mám ísť do dojiť ovce a variť guláš. Mimochodom, samotní potom tí členovia z tej asociácie mi prišli povedať, že to je fakt nenáležité, že toto prehnal. Veľakrát vo svojich vystúpeniach hovorí na moju osobu, že som taký a hentaký, naznačuje že mám ísť na salaš a zo salaša tam, aj tu dneska narážal na moju jednoduchosť, asi teda aby som pochopil ten jeho geniálny príklad so smrekom a dubom. Nuž pán, kolega viete, ja vám poviem tak, že vo vašom svete sa možno fajčí všetko, čo horí

  • Smiech v sále.

  • , a šťastie sa hľadá v chémii, ale v mojom svete, ak urazíte muža v prítomnosti dámy, môže to spôsobiť problém. Ja som dlho rozmýšľal, či to poviem, alebo nepoviem, v zásade nevinná debata o šesťročnom gymnáziu, ja som sa tu niečo pýtal vo faktickej a tuná kolega si na videu pozrel tuná naznačoval pani Žitňanskej, že som čistý "mešuge". Takže viete, takto, vážení, a obzvlášť pri pani Žitňanskej, ktorá je z francúzskeho prostredia, ja ako bača uznáte, že francúzske prostredie vnímam silne, pôsobilo to naozaj veľmi zle. Takže, Martin, kolega, že ak budeš pokračovať v tom, že budeš urážať muža v prítomnosti dámy, tak ti poviem, že je to úbohé, fakt úbohé a upozorňujem na ďalšiu vec, čo sa môže stať, keď teda vychádzaš z tej premisy, že som jednoduchý, ja sa nebijem do pŕs, že nie, ja sa tu za vzdelaného nemám, ja som ani univerzitu neskončil, ale nuž môžeš sa dočkať aj spontánnejšej reakcie. Ďakujem.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, si hovoril o základnom príjme, ja som s touto myšlienkou, už teda sa dlho pohrávam s touto myšlienkou a skutočne má to dobrú históriu, a keď si odporúčal, že kliknúť si na Universal Credit, tak ja som si to ťukol na tom internete, dostal som sa s prvým odkazom na stránku ministerstva práce a sociálnych vecí Veľkej Británie, dal som si to preložiť a tuná sa píše, že: "univerzálny kredit je nová jednotná platba pre ľudí, ktorí hľadajú prácu, alebo s nízkymi príjmami, pomôže žiadateľom a ich rodinám, aby sa stali nezávislými a zjednoduší systém výhodami tým, že spája rad výhod v produktívnom veku do jednej zjednodušenej platby. Nový univerzálny systém kreditov zlepšuje stimuly k práci, hladší prechod do a z práce, podporuje dynamický trh práce, zjednodušuje systém, znižuje chudobu zamestnaných, znižuje možnosť podvodov a omylov. To bude zahájené v roku 2013 a nahradí to na základe príjmu hľadanie zamestnania, príspevky, príjmy súvisiace s nezamestnanosťou, podporí hľadania príjmu, príspevky na dieťa s daňovými úľavami, daňové úľavy z práce, príspevky na bývanie" a tak ďalej. Myslím si, že je to dobrý systém a keďže sa nejdeme tuná brať príklady z Čile, tak by sme si mohli brať príklad z Veľkej Británie, pretože si myslím, že ona napreduje omnoho rýchlejšie ako my. Tak skúsme sa teda baviť o tomto, zabudnime na nejaké percentá, pretože väčšina poslancov operuje so zhodnocovaním v druhom pilieri, ja vám tvrdím jedno, dajte mne moje peniaze, že ja nebudem dávať žiadne odvody do sociálneho systému, ja si ich zhodnotím podľa toho, ako ja chcem. Samozrejme, treba solidárny byť aj s tými, ktorí sú už teraz na dôchodku, takže nejakú časť určite, ale niečo mi nechajte a ja si rozhodnem, kde to budem zhodnocovať, takže potom už sa nestarajte o to, že kde, kto, aká DSS-ka ako zhodnocuje. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vidím, že svedomitá mládež SMER-u už tu rozdala patričné papieriky. Ja sa čudujem, že nevytiahli aj tu prvú plachtu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ja reagujem, pán Blaha mi ju ukazoval vo svojej faktickej...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • No tak, poprosím vás, reagujte úplne inak.

  • ... ako člen tejto mládeže SMER-u, však starý ešte nie je, takže iba toľko k tomu, že mali sme tu aj my takú svoju veľkú plachtu, tú prvú nám niekto z tejto rokovacej sály ukradol, takže sme si museli dať spraviť druhú, ale, chvalabohu, sme to stihli, veľmi vtipné že sa kradne v tomto štáte, to je naozaj na smiech, páni kolegovia, super.

    Čo sa týka Alojza, ja som si doteraz myslel, že v rámci takého toho parlamentného folklóru reči o liberálnom guru a hlúpostiach, ktoré dáva do sveta, zosmiešňovanie náboženského presvedčenia niekoho iného, ktoré ty si mi urobil v priamom prenose v žilinskom rádiu, budeme brať ako súčasť našej politickej profilácie, ale ak sa mieniš začať správať v parlamente tak, ako pani Belousovová voči Igorovi Matovičovi, tak asi bude naozaj na čase tieto praktiky nechať tak, lebo hádam nebudeme prví, čo sa budú biť v Národnej rade, takže beriem si to k srdcu. Ja som síce vôbec nehovoril o tebe, snažil som sa to urobiť čo najjednoduchšie, ale vidím, že oveľa viacej vecí sa ťa dotýka osobne, než by si človek myslel, takže beriem, aby som sa vyhol cezuličnej facke, tak si budem dávať asi na jazyk väčší pozor, či už sú tu dámy alebo nie. Ďakujem, dovidenia.

  • V rozprave vystúpi pán Štefanec, pripraví sa pán poslanec Chren.

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi najskôr predniesť môj návrh v súlade s rokovacím poriadkom § 73 ods. 3 písm. a), navrhujem, aby sme vrátili návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Odôvodňujem to nasledovne:

    Tento návrh zákona je škodlivý, zlý a, bohužiaľ, kradne peniaze ľuďom, ľuďom ktorí si šetria na svoj dôchodok. Tento návrh hovorí o tom, že 55 % odvodov z druhého piliera, o 55 % z druhého piliera budú mať ľudia menej, čiže na dôchodok budú mať o 55 % nižší dôchodok práve z druhého piliera.

    To je, samozrejme, len jeden aspekt, mladý kolega tu zvýraznil čísielka, ktoré podľa mňa vás, pán kolega, aj pána ministra, ako to spomínal v dnešnom vystúpení, usvedčujú práve z neznalosti a demagógie. Každé porovnávanie prvého a druhého piliera a ich výnosnosti je, dámy a páni, chybné. Hovorili o tom už viacerí moji kolegovia, my nemôžeme porovnávať prvý a druhý pilier z hľadiska kapitálovej výnosnosti, najmä aj preto, lebo pán minister sám priznal, že v Sociálnej poisťovni je 900 mil. mínus s rezervným fondom, bez rezervného fondu je to 1,8 mld., takže je to presne to, čo hovorím, pán kolega. Môžete to zvýrazňovať, ale zvýrazňujete len vašu neschopnosť akceptovať tieto fakty. Prvý pilier je neudržateľný a práve vytvorenie viacpilierového systému je nástroj pre to, aby dôchodkový systém bol udržateľný. Viackrát sme o tom hovorili v tejto snemovni, dovoľte mi zopakovať ešte raz, dnes máme 5,6 človeka v produktívnom veku na tých, čo nepracujú, na tých, čo sú v dôchodkovom veku. O niekoľko desiatok rokov, zhruba o 30 rokov to bude len menej ako dvaja ľudia v produktívnom veku na dôchodcu. Tento systém, aby bol udržateľný, môže znamenať len drastické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, alebo drastické znižovanie dôchodkov. Verím, že nikto z nás v tejto snemovni ani jedno, ani druhé nechce. Aby ľudia mali vyššie dôchodky, práve preto bol zriadený druhý pilier. A dovoľte mi pár slov k tejto výnosnosti, sú dva faktory, ktoré ovplyvnili výnosnosť v druhom pilieri. Jeden faktor je vývoj na finančných trhoch, pán poslanec Duchoň, teraz tu nie je, ale to spomínal, že niektoré hlavné indexové fondy sú za posledných 10 rokov na nule. Je to pravda, je to pravda najmä z dôvodu finančnej krízy v roku 2008, kedy sa drvivá väčšina akcií, takmer všetky svetové burzy prepadli o viac než polovicu a ešte doteraz sa z tohto poklesu nespamätali, ešte doteraz nenabrali úroveň zo začiatku roku 2008, to je realita. Ale, dámy a páni, práve vtedy bola najlepšia príležitosť na investovanie od roku 2009, práve v tom čase, kedy v tom čase vládna strana SMER so svojimi koaličnými partnermi z prvej Ficovej vlády presadila tzv. Madejovu novelu, ktorá viazala kapitálové výnosy na polročnú úspešnosť. Práve vtedy obmedzili investori vzhľadom na túto novelu svoje dlhodobé investovanie a práve táto novela, preto hovoríme, že najviac uškodila dlhodobému investovaniu a dlhodobým výnosom ľudí v druhom pilieri, pretože presmerovanie z akciových na dlhopisové investovanie znamenalo vlastne ubratie výnosov všetkým sporiteľom.

    Čiže dva faktory ovplyvnili investovanie v poslednom roku. Musíme si uvedomiť, že de facto druhý pilier existuje 6 rokov a už tretíkrát je otvorený. Čiže žiadna stabilita. To mu určite veľmi škodí. Určite mala vplyv aj finančná kríza, tak ako som spomínal, prepad o viac ako polovicu, z tohto hľadiska to tie indexy sa nepohybujú až tak zle, ako indexy na svetových finančných trhoch a po druhé to bol zásadný vplyv do investovania v druhom pilieri, novela, ktorá hovorila o polročnom zhodnocovaní, ktorá, bohužiaľ, negatívne ovplyvnila tieto výnosy. Čiže ak niekto hovorí o znehodnocovaní v druhom pilieri, je to aj ten druhý faktor, je to veľmi významné ovplyvnenie, rozhodnutie, zo strany vtedajšej vlády SMER-u a bývalých koaličných partnerov tejto strany.

    Hovoril som už o prvom a druhom pilieri a o jeho neporovnateľnosti. Ten rozpor je zásadný, ak niekto hovorí o pyramídovej hre, dámy a páni, je to predovšetkým prvý pilier, ktorý vytvára stále väčšiu a väčšiu sekeru, ktorý vytvára stále väčšie mínus pokiaľ sa neurobí zásadná zmena. Na Slovensku sa tá zásadná zmena urobila, vy ju chcete teraz vrátiť naspäť. Vašimi opatreniami znižujete dôchodky ľuďom, kradnete ľuďom peniaze z ich úspor. Taká je realita. A ja som presvedčený, pán kolega, ktorý tu pekne nalepil číselka, ktoré som práve vysvetlil, tak bol jeden z autorov pamätného výroku v tejto snemovni, keď hovoril o tom, že im vlastne ide o to, aby vyhnali ľudí z druhého piliera. Čiže de facto to, čo stále my hovoríme. Že nejde len o tých 500 miliónov eur ročne, ktorými, ktorým zoberiete peniaze občanov a miniete ich na svoju spotrebu, ale ide o tých 5 miliárd. Každý, kto hovorí o vyháňaní ľudí z druhého piliera, hovorí o tom, že ide o 5 miliárd eur, to sú peniaze ľudí. Preto aj z tohto miesta chcem opakovane vyzvať občanov, aby nevystupovali z druhého piliera, aby nepodľahli tejto demagógii, pretože takto by dávali len a len svoje úspory dnešnej vláde a tá ich minie.

    Pán minister spomínal o zmenách v druhom pilieri, ako keby mali byť udržateľné. Nuž aj na základe uvedeného, čo som povedal, aj na základe ďalších faktov mojich kolegov, opakovane hovoríme, že toto sú zmeny, ktoré zhoršujú udržateľnosť systému. To riešenie neprichádza, to riešenie sa len oddeľuje do budúcnosti. Práve naopak, rušíte to riešenie, ktoré je, zavedením druhého piliera, neponúkate alternatívu a odsúvate riešenie do budúcnosti, ktoré bude len a len bolestnejšie.

    Jedna ale správa pozitívna zaznela v tejto snemovni z úst ministra Richtera, a to je akýsi náznak, že poplatky by mali byť nižšie. Poplatky DSS-kám. Návrh zatiaľ hovorí o tom, že ľudia prídu o viac než polovicu odvodov v druhom pilieri a DSS-ky si prilepšia takmer dvojnásobne. Čiže ďalšia kartelová dohoda.

    Pán minister, a som si istý, že aj pod tlakom argumentov, ktoré tu zazneli a zaznievajú, pripustil, že tieto poplatky boli, by mohli byť prehodnotené a by mohli byť nižšie. To je prvá dobrá správa a považujem to za prvý dielčí úspech v tejto už druhý týždeň trvajúcej rozpravy. Aj tak som ale presvedčený, že práve takýmito zmenami, takýmito drastickými zmenami v tak krátkom čase a zvlášť v tomto letnom čase sa systém správa nielen, sa stáva nielen neudržateľným, ale aj znedôveryhodňuje štát a štátne inštitúcie v očiach občanov. Ak za 6 rokov sa urobia tri otvorenia a takéto významné zmeny, tak to nie je to, čo potrebujeme. Ľudia potrebujú stabilitu, ľudia očakávajú, že štátne inštitúcie budú dôveryhodné a budú konať v ich prospech. Bohužiaľ, tento návrh zákona taký nie je.

    Dámy a páni, ľudia sa viackrát vyjadrili na uvedenú tému, ešte za prvej vlády Roberta Fica sme zorganizovali petíciu, ktorá dokázala ochrániť výšku odvodov do druhého piliera, navrhovali sme dvakrát ústavný zákon a môžem deklarovať, že sme pripravení vždy debatovať na tému ústavnej ochrany vkladov ľudí, aj na tému udržateľnosti tohto systému z hľadiska jeho ústavnej ochrany, pretože stabilita je potrebná. Ale mňa veľmi teší, že ľudia sa vyjadrujú aj dnes. Sú to skúsenosti z denno-denných stretnutí v uliciach našich miest a obcí a dovoľte mi práve aj pri tejto príležitosti aj touto formou poďakovať ľuďom, ktorí sa vyjadrili za zachovanie výšky 9-percentného odvodu na osobné účty sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri. Je to petícia, ktorú podporili a svojím podpisom vyjadrili, že uvedenej problematike rozumejú. Ja vám teda chcem z týchto mien uviesť ľudí, ktorým sa chcem týmto spôsobom poďakovať.

    Pani Anna Kajanová, pán Marcel Ďurkovský, pani Agnesa Hrušinová, pán Juraj Maláň, pán Jozef Zemanovič, pán Michal Král, pán Viliam Hazda, pán Štefan Kukučka, pán Jozef Kováčik, pán Michal Smašík.

  • Ruch v sále.

  • Ak je niekomu smiešne, mne vôľa ľudí nie je smiešna, pán kolega, môžete sa usmievať. Môžete sa usmievať, môžete sa usmievať, môžete si robiť srandu. My si srandu z ľudí nerobíme. A keď chcete, prihláste sa do rozpravy!

  • Páni poslanci, to nie je dialóg! Poprosím, pán poslanec Blaha, pán poslanec... Pokračujte v rozprave!

  • Dámy a páni, ďakujem, pani predsedajúca, ja chápem nervozitu kolegov, že sa boja verejnej mienky, že sa boja názorov ľudí, preto aj toto rokovanie v lete, ale my vám budeme pripomínať stále do nekonečna, trpezlivo, že idete proti ľuďom.

    Pani Gabriela Hubinská, pán František Hollý, pán Michal Hudec, pani Iveta Hatalová, pani Mária Jevčáková, pán Ľuboš Bínovský, pani Milena Humeníková, pán Ján Babčák, pán Marek Cimbala, pani Júlia Hrušovská. Takisto sa chcem poďakovať ďalším: pán Ladislav Úškrt, pán Ján Markech, pán Bohumil Chmelík, pán Tibor Tuhársky, pán Ľuboš Stríž, pán Ján Púpava, pán Jozef Bolješík, pani Agnesa Hadrabová, pani Jana Skokanová, pán Martin Kubala, pán Vladimír Luba, pán Tomáš Verényi, pán Ján Beliak, pán Stanislav Susa, pán Štefan Horony, pani Daniela Stodolová. To sú ľudia, ktorí nesúhlasia s týmto návrhom zákona, len, dámy a páni, len aby sme si boli na čistom, je to petícia za zachovanie výšky 9 % odvodu na osobné účty sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri. Čiže títo ľudia majú zásadne iný návzor ako vláda, ktorá predkladá tento návrh.

    Ďakujem aj ďalším: pani Adriana Štefaníková, pán Marcel Bobina, pán Dušan Janďák, pán Jozef Straka, pán František Škapec, pani Melánia Kováčová, pán Ján Rehák, pani Zuzana Otrubová, pán Miroslav Hattala, pán Jaroslav Zemian, pán Martin Boritáš, pán Ján Markovič, pani Marta Sabolová, pán Jozef Chvostal, pán František Kažík, pán Peter Valčák, pán Jozef Smotek, pán Anton Novák, pán Ján Krivý, pani Mária Banánová, pán František Lacko, pán Július Výrostek, pani Eva Brnianová, pán Darius Hatók, pani Jana Badejová, pán Stanislav Humeník, pani Ľubica Černá, pán Jozef Šiškovič, pán Marián Železník, pani Eleonóra Pavlusová, pán Jozef Fábry, pán Marko Ivanický, pán Ferdinand Exner, pán Michal Stredňanský, pán Marián Dúbrava, pán Jozef Golis, pán Ján Lukáš, pán Jozef Miklušičák, pán Peter Popadič, pán Peter Hlavatý, pán Peter Maťoš, pani Alica Harišová, pán Daniel Baťka, pán Ferdinand Kováč, pán Jozef Kováč.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pána predkladateľa, aby počúval, dobre? Alebo sa vymeníte?

  • Pán poslanec, pokračujte v rozprave, prosím vás, nekomentujte kolegov, ktorí sú, ani spravodajcu. Poprosím vás, my vás počúvame všetci pozorne, tí, ktorí sú v sále. Takže, nech sa páči, pokračujte v čítaní zoznamu.

  • Ďakujem pekne, ďakujem, pani predsedajúca. Takže pán Peter Maťoš, pani Alica Harišová, pán Daniel Baťka, pán Ferdinand Kováč, pán Jozef Kováč, pán Peter Caban, pán Rudolf Šeda, ďakujem pekne, pán Ján Vavrík, pán Slavomír Pichla, pani Jana Virágová, pani Jozefína Paulovičová, pán Ján Hamada, pán Roman Moravčík, pani Helena Sudičová, pán Ivan Solár, pán Igor Sádovský, pán Ladislav Marenčák, pán Peter Mach, pani Eva Hudecová, pán Ján Václavík, pani Jana Osvaldová, pán Karol Velčický, pán Milan Halábek, pán Milan Motyka, pán Milan Ondráš, pán Michal Bag, pán Štefan Chovanec, pán Juraj Marko, pani Mariana Behúňová, pani Mária Jakubová, pán Martin Hladký, pán Andrej Klapica, pán Rudolf Michalov, pán Jozef Michálek, pán Štefan Pochybný, pán Roman Kovalčík, pán Miroslav Papan, pán Emil Arvay, pán Eduard Adamčík, pán Anton Stanko, pani Gabriela Krausová, pani Katarína Smiešková, pani Mária Demeterová, pán Robert Korec, pán Pavol Kubovič, pán Pavol Gurega, pán Ján Sojka, pani Viera Sudinová, pán František Orlovský, pán Ján Čuchran, pán Jozef Vretenička, pán Ján King, pán Marian Sobčák, pán Ondrej Marko, pán Slavomír Majerčák, pani Agáta Pešková, pán Zdenko Kubáň, pani Anna Behulová, pani Anna Neumanová, pani Eva Smerčicová, pán Michal Urban, pán Jozef Lazor, pán Milan Majerský, pán Tibor Hlavatý, pán Ján Opeta, pán Mikuláš Mašlej, pán Marián Sasák, pán Roman Paul, pán Ján Škombák, pán Štefan Legény, pani Anna Olšovská, pán Michal Habiňák, pán Stanislav Sýkora, pán Tomáš Janoták, pán Jozef Sikura, pani Miroslava Sipová, pán Jozef Kyslík, pán Martin Vilong, pán Mikuláš Škripel, pán Jozef Bobík, pán Jozef Šimko, pani Anna Záborská, pán Emil Mucha, pani Lýdia Pilková, pán Viliam Hubinský, pán Andrej Senný, pán Marián Prosba, pán Stanislav Jeríček, pán Peter Šramko, pán Marek Matuškovič, pán František Adamčák, pán Ján Baloga, pani Mária Kulanová, pán Radovan Gondžúr, pán Stanislav Kahanec, pán Michal Janota, pán Marián Babej, ďakujem. Pani Judita Mináriková, pán Matej Minárik, pani Helena Múčková, pán Ľudovít Múčka, pani Katarína Grancová, pani Iveta Ostrovská, pani Iveta Marônková, pani Helena Juričková, pán Roman Varga, pán Vojtech Mikula, pán Braňo Pastorek, pani Tatiana Benková, pán Peter Malý, pani Jana Valková, pani Jarmila Kvačinská, Miroslav Kvačín, Ľubomír Horňák, Mária Bilakovičová, Jana Surovičová, pani Veronika Tabaková, pán Tomáš Hornýš, pán Marek Bujnovský, pán Maroš Krutek, pán Marek Buzna, pán Peter Benky, pán Michal Poláčik, pán Ľudovít Neubauer, pán Norbert Laurinčík, pán Roland Bott, pán Jaroslav Škraban, pán Stanislav Obranec, pán Juraj Tarnovský, pán Ľubomír Kajba, pani Ivana Kanávorová, pán Marián Kutovský, pán Michal Hajle, pán Rastislav Krátky, pán Peter Blaha, pán Filip Hlavenka, pán René Kundrát, pani Monika Sanková, pani Kristína Sikeová, pani Jana Furínová, pani Marianna Semanová, pani Gabriela Lešková, pani Monika Kiráľová, pani Mária Kažimírová, pani Linda Kováčová...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, pán poslanec, pán poslanec, odkedy ste začali porušovať všetky zásady nielen procedúr v tejto Národnej rade, ale hlavne ochranu osobných dát, som mal niekoľko telefonátov, viem to preukázať, kde ľudia, ktorí svoje ústavné petičné právo využili v dobrej vôli, že ich osobné údaje a mená nebudú zneužité, namietajú a žiadajú ma, aby som zabránil tomu, čo robíte.

  • Ja viem, že z vášho politického pohľadu to možno považujete za správne, ale ja vás v mene občanov, ktorí vám v dobrej vôli a na základe napĺňania svojho základného ľudského ústavného práva poskytli svoje údaje, prestali čítať ich mená a osobné údaje. Ďakujem.

  • Pán predseda, ja rozumiem, že vám to vadí, keď vôľa občanov je iná, ako si vy predstavujete. Ja vám oznamujem, že neporušujem ochranu osobných údajov jednotlivých občanov, neuvádzam ich ulicu, číslo, mesto. Ja uvádzam meno, priezvisko občanov, ktorí podpísali túto petíciu. Ja rozumiem nervozite, ktorú vyvoláva zoznam ľudí, ktorí podpísali petíciu, viem, že sa to zle počúva niektorým kolegom, ale chcem pokračovať v tejto, v tomto zozname, pretože považujem za dôležité, aby sme si boli vedomí, koľko ľudí má iný názor.

  • Pán poslanec, ešte raz, ústavná, Ústava Slovenskej republiky a zákon o petičnom práve veľmi jasne definuje, akým spôsobom sa uplatňuje petičné právo a čo sú procedúry a mechanizmy, ktorými sa uplatňuje.

    Zvolávam poslanecké grémium, ešte raz vás chcem požiadať na základe tlmočenia žiadosti občanov, ktorí si neželajú, aby ste takýmto spôsobom zverejňovali ich postoj, aby ste nečítali mená. Zároveň vás chcem upozorniť, že rokujeme o zákone o sociálnom poistení, nie sme v rokovaní o uznesení o návrhu petície občanov, aby ste sa venovali v zmysle zákona o rokovacom poriadku veci a hovorili k veci. Zvolávam poslanecké grémium, nech sa páči, ak máte pocit, že naozaj urobíte všetkým tým, ktorí vám dôverovali a dali vám podpis na petíciu, dobre, a že ste presvedčený, že neporušujete ich ochranu osobných údajov a ich občianske a ústavné práva, kľudne pokračujte. Mňa to neznervózňuje, ja vám len tlmočím názor ľudí, ktorí telefonujú a ktorí sa obracajú na Národná radu, čo to má znamenať, pretože je to precedens, ktorý nemá obdoby. Určite ľudia na Slovensku budú v budúcnosti veľmi zvažovať, kedy, komu a na čo pripoja svoj podpis.

  • Poprosím, zvolávam poslanecké grémium.

  • Pán predseda, tým, že vstupujete do rozpravy, mimochodom, nie prvýkrát, podľa môjho názoru vy porušujete rokovací poriadok. Takže...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, preruším vás, teraz vyhlasujem prestávku na 15 minút.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, potvrdzuje mi to len moju domnienku, že vy sa bojíte názoru občanov. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny s tým, že zasadne teraz Ústavnoprávny výbor, aby prerokoval návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý nám bol dnes doručený z vlády a o piatej budeme hlasovať o skrátenom, teda prednesie pán minister a budeme hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní a potom o prvom čítaní.

  • Poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zvolal výbor. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás informovať o výsledkoch poslaneckého grémia. Na základe rokovania poslaneckého grémia a v mene všetkých poslaneckých klubov v Národnej rade, SMER - sociálna demokracia, Kresťanskodemokratické hnutie, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, SDKÚ - DS a SaS a MOST - HÍD dávam návrh na doplnenie programu o nasledujúce body. Vláda dnes na svojom mimoriadnom zasadnutí rozhodla, schválila a zaslala do Národnej rady vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších prepisov.

    Preto dávam návrh, aby sme zaradili najprv na rokovanie ako nový bod návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, aby sme o ňom rokovali ihneď.

    Ak plénum vysloví súhlas so zaradením tohto programu, po prerokovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie, aby sme hlasovali.

    Ak Národná rada vysloví súhlas so skráteným legislatívnym konaním, aby sme pokračovali ďalším bodom, ktorý je rokovanie o vládnom návrhu zákona č. 233 o súdnych exekútoroch v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní.

    Po prerokovaní po rozprave navrhujem prerušiť hlasovať o prvom čítaní, ak Národná rada vysloví súhlas s postúpením do druhého čítania, navrhujem prerušiť rokovanie dnešného programu schôdze, zvolať príslušné výbory a pokračovať potom zajtra o 9.00 hodine druhým a tretím čítaním o tomto vládnom návrhu zákona v skrátenom konaní. Po prerokovaní a po hlasovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.

    Takže vás poprosím, aby sme hlasovali o tomto návrhu zmeny programu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili zaradenie týchto bodov programu.

    Ďakujem pekne. Prikročíme teraz k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona č. 233. Poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby odôvodnil tento návrh. Ďakujem.

    (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 174.)

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. júla 2012 vo veci vedenej pod spisovou značkou PL. ÚS 111/2011 rozhodol nálezom, že § 18a ods. 1 v časti slov "výkon rozhodnutia" zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999 Z. z. a § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Uvedený nález bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 31. júla 2012, t. j. pondelok minulý týždeň, a teda týmto dňom stratili citované zákonné ustanovenia účinnosť.

    Napadnuté zákonné ustanovenia upravujú vo svojich dôsledkoch tzv. exekučnú imunitu, ktorú vo veľkej miere používal majetok štátu. Ústavný súd nespochybnil legitimitu ochranu verejného záujmu na zachovanie určenia majetku štátu na plnenie verejných úloh a funkcií. Vyslovil však, že jeho zákonná ochrana nie je proporcionálna vo vzťahu k ochrane základného práva vlastniť majetok a práva na jeho pokojné užívanie. Po strate účinnosti citovaných zákonných ustanovení nepožíva majetok štátu, napriek značnému rozsahu, pred postihnutím v rámci exekučného konania momentálne takmer žiadnu ochranu. Existuje reálna hrozba, že plošné zrušenie exekučnej imunity majetku štátu vyvolá nekontrolovaný proces postihovania majetku štátu, keďže nie je zároveň ustanovená žiadna dodatočná alebo dostatočná priorita vo vzťahu k úvahe súdneho exekútora o výbere najvhodnejšieho spôsobu exekúcie. V tomto stave teda môže dôjsť k ohrozeniu alebo dokonca k znemožneniu plnenia úloh, to znamená základných esenciálnych úloh orgánov štátu, najmä poskytovať ochranu základných ľudských práv a slobôd a garantovať bezpečnosť štátu. Hrozia taktiež značné hospodárske škody, umocnené aj tým, že navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

    Na zamedzenie vzniku týchto hospodárskych škôd s cieľom zabezpečiť riadny výkon štátnej moci, vláda Slovenskej republiky dnes schválila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je zamedziť uvedeným negatívnym dôsledkom. Vzhľadom na vážnosť situácie, ktorá je daná najmä súčasnou koncepciou právnej úpravy v exekučnom poriadku, je potrebné urýchlenie schválenia vládneho návrhu zákona.

    Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, keďže hrozia štátu značné hospodárske škody, v dôsledku ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, rovnako aj k ohrozeniu bezpečnosti, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Susko je určený spravodajca z gestorského ústavnoprávneho výboru.

    Poprosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania vo výbore.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. augusta 2012 č. 159 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 173). Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh na skrátené legislatívne konanie na 10. schôdzi dňa 7. augusta 2012. Uznesením zo 7. augusta 2012 č. 60 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 173).

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto kolegyne, kolegovia, záujem vystúpiť. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán navrhovateľ nechce využiť svoje právo ani pán spravodajca.

    Poprosím vás, budeme teraz hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 173).

  • Budeme hlasovať o návrhu, ako ho predniesol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 132 bolo za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona č. 233/1995 Z. z. schválili.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona č. 233/1995 Z. z., je to, dámy a páni, tlač 174. Prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 160.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti, aby uviedol vládny návrh zákona.

    (Rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 174.)

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem veľmi poďakovať za pochopenie pri hlasovaní, ktoré ma naozaj potešilo, a chápem, že aj vy rozumiete tomu, prečo sme to dali na skrátené legislatívne konanie.

    Čo sa týka samotného návrhu zákona, ide o zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí.

    Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a jeho cieľom je reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. US 111/2011 zo 4. júla 2012, pričom vo výroku nálezu bolo vyslovené, že v časti slovo "výkon rozhodnutia" zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999 Z. z., ďalej 278/1993 Z. z. a v znení zákona č. 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1981 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a taktiež § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 28 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Základným dôvodom, ktorý Ústavný súd viedol k záveru ústavnej neudržateľnosti konceptu exekučnej imunity majetku štátu v právnom poriadku Slovenskej republiky je rozsah namietanej exekučnej imunity, to však pri súčasnom plnom akceptovaní primeranej miery ochrany majetku štátu z dôvodu verejného záujmu.

    Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci zo súčasnej právnej úpravy. Verejný záujem na zachovanie určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. Ústavne neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických osôb a právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi. Podstata konštatovania neprimeranosti ochrany majetku štátu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia je, že veriteľ štátu po zastavení exekúcie súdom (ex offo) práve z dôvodov tejto reštrikcie stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie svojej pohľadávky.

    Exekučná imunita v prospech štátu má svoje opodstatnenie, keďže štát plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované. V opačnom prípade by vznikli odôvodnené pochybnosti o legitimite štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie. Exekučná imunita neslúži na nepostihnuteľnosť štátu za jeho záväzky, ale má ochrániť plnenie jeho legislatívnych, legitímnych funkcií, ktoré sú nezastupiteľné a tiež v oblastiach, v ktorých štát presadzuje verejný záujem, ktorý z povahy vecí nemôže byť zverený iným subjektom prioritne sledujúcim súkromný záujem a presadenie ktorého je niekedy potrebné vynútiť štátnou mocou. Vzhľadom na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vypracovaný predmetný návrh zákona, ktorý ponecháva úpravu exekúcie majetku štátu v režime exekučného poriadku s tým, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, nebude ochrana dotknutého majetku štátu koncipovaná ako absolútne právo nepripúšťajúce výnimky. V záujme zabezpečenia ochrany tohto majetku zákon taxatívne vymedzuje majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou, t. j. majetok, ktorý má absolútnu exekučnú imunitu. Jedná sa najmä o nehnuteľný majetok, príjmy štátneho majetku, rozpočtu, cenné papiere vo vlastníctve štátu, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu ako aj iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví zákon.

    Návrh zákona súčasne označuje majetok, ktorý má tzv. relatívnu exekučnú imunitu. Ide o majetok štátu, ktorý je vylúčený z exekúcie v prípade, ak súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že tento majetok je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu. Účinky imunity v tomto prípade nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona je podľa nášho najlepšieho názoru, vedomia a svedomia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím ešte raz pána poslanca Suska z ústavnoprávneho výboru, aby nás informoval o návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako poverený člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávam podľa § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 174).

    Návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní schválenom uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. augusta 2012. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona, pardon, zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predložený návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nepredpokladá dopad na verejné financie, zamestnanosť, ani vplyv na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní ihneď. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. augusta 2012 č. 160 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský.

    Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Nech sa páči, ústne do rozpravy, pán poslanec Sulík. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ctení kolegovia, no život je niekedy skutočne nevyspytateľný a sú situácie, ktoré dokáže navodiť len samotný život. Tak týždeň tu sa hádame a bojujeme o tom, kedy je možné použiť skrátené legislatívne konanie, a teraz ako blesk z jasného neba prišiel, myslím si, že úplne výborný príklad, kedy je správne použiť skrátené legislatívne konanie. Sú to presne tieto prípady a bolo to vidieť aj na hlasovaní, keď jednoducho je riziko veľkých hospodárskych škôd, toto je riziko veľkých hospodárskych škôd, a preto aj všetky kluby či opozičné, alebo koaličný súhlasili so skráteným konaním.

    Na rozdiel od toho tu máme iný prípad, to je ten druhý pilier nešťastný, kde je inštitút skráteného legislatívneho konanie doslova zneužitý len preto, lebo Robert Fico sa bojí verejnej diskusie a chce to mať čím skôr za sebou uprostred leta. Keď už nič iné, toto by nám mohlo naozaj dať na zamyslenie, preto lebo jedného dňa sa stane to, a ono už bolo to aj v minulosti povedané, že to, Fero Šebej to vravel, že skrátené legislatívne konanie zneužívali v podstate všetky strany. Jedného dňa sa stane, že ten inštitút jednoducho nejakým spôsobom vypadne preto, lebo sa zneužíva a vypadne z rokovacieho poriadku, a potom môžeme práve na to doplatiť. A práve preto si myslím, že je veľmi dôležité takýto inštitút nezneužívať, práve preto, aby mohol zostať pre také prípady, aký máme práve teraz. Možno, že toto vám dá na zamyslenie. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a na záver, samozrejme, nielen SaS, ale ako som počul, aj ostatné kluby aj tento zákon budú mať veľkú snahu podporiť. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci: Kaník, Kondrót a Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ja úplne musím súhlasiť s Richardom, pretože presne tak, áno, toto, tu naozaj vidno, že my nehráme hry, keď ide o vec, keď naozaj je tu vážny záujem celej krajiny a tu vieme naozaj veľmi rýchlo dôjsť k zhode. Keby sa podobne postupovalo aj pri debate o hľadaní nejakej najoptimálnejšej cesty pri druhom dôchodkovom pilieri a nie znásilňovať to a buldozérom pretláčať cez Národnú radu a v lete, tak mohli sme si mnoho vecí ušetriť. Tak nech nám je to poučením aj dobrým príkladom, táto záležitosť, tento spôsob a poučením to, čo sa udialo a deje doteraz, že takto sa to nerobí, a vyzývam kolegov z vládnej strany SMER, aby naozaj nabudúce veľmi dobre zvážili a radšej sme najprv rokovali, debatovali a potom sekali a strihali. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Milý Richard, skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona môže vypadnúť z rokovacieho poriadku len vtedy, pokiaľ budú vo vedení Národnej rady takí amatéri, ako si bol ty a partia ľudí okolo teba. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí kolegovia a kolegyne, tiež dovoľte mi, aby som aj ja mal krátky ako príhovor vo faktickej poznámke. Naozaj inštitút skráteného legislatívneho konania, tak ako sme boli svedkami alebo stále aj sme už v podstate ako druhý týždeň, aby sme ho nezneužívali. Teraz tu pán minister v krátkej chvíli prišiel, dostali sme na lavice ako návrh na to skrátené legislatívne konanie. Naozaj toto sú fakty, toto sú argumenty, kedy je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Hrozia, je tu hrozba naozaj, kedy môže dôjsť k značným hospodárskym škodám, ak by exekútori začali naozaj exekvovať štátny majetok, tak ako pán kolega, dovolím si ho tu spomenúť, Dodo Hlina tu hovorí, aby nám naozaj nezexekvovali aj Národnú radu. Toto je naozaj veľmi vážny dôvod na to, aby v skrátenom legislatívnom konaní sme rokovali o návrhu tohto zákona. Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Sulík, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem pekne. No, Maroš, nerozumiem tomuto osobnému a úplne zbytočnému útoku, ale tak možno to bola nejaká stranícka úloha. Každopádne môžem teda ja povedať, že keď som ja viedol Národnú radu, tak som dôsledne a prísne dodržiaval rokovací poriadok, to sa teraz nedeje.

  • Potlesk. Ruch v sále.

  • A, a akože veľmi smiešne, ale skúste teda si ten rokovací poriadok pozrieť a skúste ukázať prípady, kedy dodržaný nebol. Teraz každopádne vieme, že zákon nebol zverejnený na portáli a nebola dodržaná lehota v pripomienkovom konaní. A máme tu a na to využijem moju zvyšnú minútu, máme tu prítomného pána ministra spravodlivosti a ja by som ho poprosil, keď v nejakej záverečnej reči, keby on mohol povedať svoj osobný názor, či je správne a či je to vôbec v súlade so zákonom rokovať o takých zákonoch, ktoré neboli zverejnené, lebo to tu robíme teraz, práve znásilňujeme právo a či teda toto je kóšer, že bez zverejnenia sa v inej veci, o druhom pilieri rokuje tu, a zjavne tento zákon aj červený valec schváli.

    Takže ešte raz, Maroš, neviem, čo to celé chcelo byť, ale tak možno že máš teraz lepší pocit z toho.

  • Vyhlasujem, pán poslanec, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, pán spravodajca? Nie.

    Takže budeme teraz hlasovať o tomto návrhu zákona v prvom čítaní, pán spravodajca.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec - Richard Sulík, nepredložil žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, a preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 bolo za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili a postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru, ktorý návrh zákona prerokuje ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili do výboru a určili lehotu.

    Ďakujem pekne, dámy a páni, na základe vami schváleného postupu prerušujem teraz rokovanie programu schôdze. Chcem požiadať pána predsedu, aby zvolal, už vidím, že sa prihlásil ústavnoprávny výbor. Zajtra o deviatej budeme pokračovať druhým a tretím čítaním. Ešte raz vás chcem upozorniť, že budeme hlasovať hneď po prerokovaní v druhom čítaní a v treťom čítaní.

    Takže, pán predseda ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si informovať, že zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru na dnes o 17.45 hodine. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán predseda, ja predsa len si dovolím navrhnúť, aby sme si predbežne stanovili termín hlasovania zajtra na desiatu hodinu dopoludnia. Keď výbory začnú rokovať, predpokladám, že ráno o ôsmej.

  • Máme len jeden výbor, pán predseda, jeden.

  • Tak jeden. Tak hlasovanie o desiatej navrhujem.

  • Dobre, je všeobecný súhlas? Dobre, takže o 10.00 hodine bude hlasovanie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 17.30 hodine.