• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, príjemné dobré ráno, otváram druhý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Ľubomír Galko, Ján Hudacký, Ján Mičovský, Peter Muránsky, Emília Müllerová, Viliam Novotný, Richard Vašečka. Pán poslanec Muránsky je tu.

    Takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pán minister práce Ján Richter už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, podobne aj spravodajca. S faktickými poznámkami sú na vystúpenie poslanca Ľudovíta Kaníka prihlásení poslanci Jurinová, Chren, Frešo, Mihál, Frešo, Štefanec, Fronc, Poliačik, Hlina.

    Poprosím vás, Poliačik, posuňte mi to. Tomanová, Kadúc, Viskupič, Chren, Kuffa a posledný je pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 168.

  • Ďakujem pekne za slovo. Reaguje sa dosť ťažko na to, čo sme si vypočuli minulý piatok, ale vieme, o čo nám ide všetkým. Ide nám o to, aby sme naozaj poukázali na to, že spôsob, ktorý si zvolila táto vláda, predložiť takýto dôležitý zákon v skrátenom legislatívnom konaní nie je celkom kóšer, nie je celkom vhodné, aby sa o takto dôležitom zákone rokovalo skrátene. Vieme, že zákon má veľmi veľa nášľapných mín, ktoré môžu spôsobiť veľké problémy takmer celej spoločnosti. Preto, Ľudo, ďakujem, že si nám to tak obšírne v piatok povedal, škoda, myslela som, že ťa budem môcť dopočúvať ešte dnes, ale, bohužiaľ, stalo sa, čo sa stalo, a teda rovnako ako aj ty, nesúhlasím s takýmto konaním.

    Ďakujem pekne.

  • Ale vidím, že pán poslanec Chren, Frešo a Mihál mali procedurálne návrhy, takže.

    Pán poslanec Chren tu nie je, pán poslanec Frešo tiež.

    Pán poslanec Mihál, procedurálny návrh, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca, rovnako ako v piatok si dovolím požiadať, dať procedurálny návrh, aby sa na dnešnom rokovaní zúčastnil pán predseda vlády a zároveň pán minister financií z logických dôvodov, pretože skrátené legislatívne konanie je odôvodnené hrozbou značných hospodárskych škôd. Nebudem to opakovať, čiže poprosím, aby ste dali hlasovať o tomto mojom procedurálnom návrhu.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mihála, prosím, prezentujte sa a hlasujeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Moment. Poprosím vás, chvíľku, kým to prepne. Pán poslanec Mihál dal.

    Pán poslanec, evidentne Národná rada nie je uznášaniaschopná, keď bude, budeme o tomto vašom návrhu hlasovať.

    No, pokračujeme ďalej. Pán poslanec Frešo s faktickou poznámkou, nie je tu.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Kaníkovi za jeho trpezlivý prejav, ktorý bol síce dlhý, obsažný, ale verím, že trpezlivosť ruže prináša, a keď takto bude stále pokračovať, základné pravdy, ktoré sa objavujú stále aj v tejto snemovni, napriek tomu, že sú znevažované inou stranou, tak verím, že ľudia pochopia.

    Pán poslanec Kaník mal pred sebou aj hárky s podpismi a ja chcem využiť túto faktickú, aby som sa v súvislosti s tým, čo on hovoril, poďakoval ľuďom, ktorí vyjadrili svojím podpisom vôľu za zachovanie druhého piliera, za to, aby sa neznižovali odvody, pretože vieme, že každé zníženie odvodov do druhého piliera znamená zníženie dôchodkov z druhého piliera. Podstatou viacpilierového systému je práve, aby ľudia mali lepšie dôchodky. V súčasnosti nikto nemôže byť na Slovensku spokojný s výškou dôchodkov a je v našom záujme, aby ľudia mali stále väčšie dôchodky na Slovensku. Pri demografickom vývoji sa to dá jedine zavedením viacpilierového systému a o tom bol práve druhý pilier, o tom bol najväčší sociálny program, do ktorého sa zapojilo jeden a pol milióna ľudí. Ľudia už viackrát dokázali, že chápu, o čom druhý pilier je, aj podpismi pod petíciou dokazujú svoj záujem. Ja verím, že poslanci pri rozhodovaní o budúcnosti druhého piliera budú mať na zreteli záujmy ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Chren, najprv skončíme faktické poznámky a potom prednesiete procedurálny návrh. Dobre?

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem. V tejto chvíli je už moja faktická poznámka bezpredmetná, ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ľudo ďakujem za väčšinu vecí, ktoré si povedal. Chápem, že niektoré si musel povedať vďaka situácii, ktorá tu vznikla v piatok a už aktuálna nie je. A myslím si, že čo si človek, ktorý ho ešte videl, to tvoje vystúpenie v piatok, si z neho odniesol fakt, že vládna strana SMER je stále nervóznejšia a už sa nebráni použiť akékoľvek prostriedky k tomu, aby len nasilu, čo najrýchlejšie pretlačila tento zákon cez hlasovanie parlamentu, PR kolesá strany SMER šľapú na plné obrátky, dokonca až do takej miery, že dva dni po sebe sa najčítanejší slovenský denník zaoberá posilovaním pána premiéra. Vidíme, že naozaj už každý jeden nástroj, ktorý sa dá použiť, je použitý na to, len aby ľudia nemysleli na fakt, že im ide vláda siahnuť na dôchodky, na budúcnosť a na nasporené prostriedky, z ktorých mohli v budúcnosti čerpať v čase svojej staroby. Ja ale verím, že aj vďaka tomu, že táto rozprava už trvá toľko, koľko trvá, a médiá sa k nej stále vracajú, aspoň čriepky z toho, čo tu hovoríme, sa medzi ľudí dostanú a takisto vďaka petícii, ktorá je stále podpisovaná a už čoskoro bude mať 100 000 podpisov, tá zvesť o tom, že strana a vláda istôt svojimi ranami istoty stále štedrejšie rozdáva údery všetkým obyvateľom Slovenska, sa naozaj dostane von a ľudia si to uvedomia.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, musím povedať, že už týždeň vás počúvame, ako presviedčate o vašej genialite a genialite vašej dôchodkovej reformy nielen nás tu, ale aj všetkých občanov. Túto reformu ste spustili v roku 2004 a priniesla predovšetkým výrazné narušenie finančnej stability Sociálnej poisťovni, a to jednak z dôvodov priznávania a vyplácania súbehu predčasných starobných dôchodkov spolu s príjmom, taktiež súbehu dôchodku a príjmu zo závislej práce, zavedením druhého piliera, a to bez prípravy riešenia dlhodobého financovania dôchodkov a bez dostatočnej analýzy dopadov. Vaša sekera predstavuje 88,8 mld. Sk. Inak je to 2 mld. 901 mil. eur. Táto reforma vlastne bola financovaná z dôchodkov, teda dôchodkovej reformy, financovaná z pôžičky Svetovej banky, ktorú všetci splácame doteraz. Zaviedla bezbrehú, zaviedli ste bezbrehú neobjektívnu reklamu, financovanú taktiež z tejto pôžičky, a musím povedať, že ste spracovali zákon o starobnom dôchodkovom sporení, taktiež z tejto pôžičky. Zaviedli ste ďalej taktiež desaťročnú dobu povinného sporenia, pričom viete, že za desať rokov si nikto nenaskladá na seriózny dôchodok. Touto reformou ste dosiahli diskrimináciu viacerých skupín dôchodcov, a to z hľadiska ich výšky dôchodkov. Diskrimináciu priznávania a odoberania invalidných dôchodkov poberateľom dôchodkových dávok. Musím povedať, že ste dokonca vypustili zo systému invalidov z mladosti, ktorých ste vôbec nechali riešiť len v systéme hmotnej núdzi. Redukciou osobného mzdového bodu ste vytvorili niekoľko skupín dôchodcov a treba povedať, že ste výrazne aj znížili okruh osôb v systéme sociálneho poistenia.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Pán Kaník podáva pri ostatných bodoch schôdzí skutočne heroické výkony. Tentokrát ste však v súlade s rokovacím poriadkom, nie dobrovoľne, ale nasilu ukončili jeho vystúpenie. Áno, vyzerá to tak, že to bolo urobené v súlade s rokovacím poriadkom alebo s textom rokovacieho poriadku. Obávam sa však, že to nebolo urobené v súlade s úmyslom rokovacieho poriadku. Rečník má právo rozprávať k veci, koľko potrebuje a koľko chce. A tomuto právu zodpovedá právo byť vypočutý. To, že ste si odhlasovali trvanie piatkovej schôdze, až dokiaľ rečník neskončí, ste zneužili väčšinu, ktorú máte. Takéto valcovanie, ešte aj na základe zlého rokovacieho poriadku, je neprípustné. Ani si nechcem predstaviť, čo bude, keď prijmete avizovaný nový rokovací poriadok, ktorý vám podľa vašich slov, bude vyhovovať. Mám také silné obavy, že potom bude schôdza Národnej rady Slovenskej republiky one man show, doslova de jure aj de facto. A vážení kolegovia, tomuto sa nehovorí demokracia, ale totalita.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže vystúpenie pána poslanca Kaníka bolo poznamenané tým, že prišlo k hlasovaniu, v piatok 15.59 tu bolo zhromaždených 78 poslancov SMER-u a jediné, čo z môjho pohľadu dokázali, bolo to, že odhlasovali skrátenie tvojho, Ľudo, vstúpenia. Doteraz, aj celý víkend, som sa zamýšľal nad tým, načo toto hlasovanie bolo dobré? Čo vlastne chceli poslanci SMER-u týmto povedať? Jediné, čo sa podarilo, bolo, že bolo tvoje vystúpenie prerušované a nakoniec prerušené. Myslím si, že poslanec má právo sa vyjadriť na základe svojich vlastných schopností a vedomostí o probléme dostatočne. Má mať právo rozprávať v parlamente, ktorý v svojom názve má to slovko parlé, čiže rozprávať, koľko potrebuje, aby danú tému vyčerpal. Myslím si, že toto sa nám v piatok nie celkom tuná v parlamente podarilo a že jediné hlasovanie, ktoré sa udialo 16.01, chcem, aby to do záznamu bolo uvedené, sa dialo už mimo behu schôdze a bolo obmedzené tvoje právo vystúpiť a povedať k téme, čo si za dôležité k téme povedať potreboval.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Chren. Jaj, prepáčte.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby aj ja som sa vyjadril k tomuto tu, vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne. Ja by som chcel poukázať aj na to, čo už tu bolo aj v tých rozpravách poukázané, že to obdobie prázdnin naozaj nie je na to, aby sme my tu prijímali zákon o sociálnom poistení a navyše v skrátenom legislatívnom konaní, ako je to tu už niekoľko dní prezentované. Tento zákon naozaj si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, oveľa viac času, ale vytvoriť aj priestor pre občanov Slovenskej republiky. Ja len by som chcel poukázať aj na skutočnosť takú, že či je dobrý, alebo zlý ten prvý, alebo druhý pilier. Keď bola ešte na začiatku celkom možnosť prihlásiť sa do druhého pilieru, a teda sme v rodine zvažovali, že s manželkou teda, či sa prehlásime do toho druhého pilieru, alebo nie. Veď každý chválil to svoje. Tak my sme sa rozhodli aj zo strategického hľadiska na polovicu. Ja som v druhom pilieri, ona zostala v tom prvom. Teda je to tak na polovicu. Skrátené legislatívne konanie, ktoré je tu predložené, dovolím si povedať, že naozaj nie je opodstatnené. Tak ako to bolo, predchádzajúci minister pôdohospodárstva, ktorý predkladal to skrátené legislatívne konanie, to bolo tak na zváženie. Či dostatočne pršalo, alebo málo pršalo? Ale tu naozaj nejde o žiadne dôvody, lebo nejde o ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti, alebo že by hrozili značné hospodárske škody. Teda nie je tu najmenší dôvod na to, aby sme tu rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči. Nie. Vzdáva sa faktickej poznámky.

    Takže s procedurálnym návrhom pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, jediným legálnym spôsobom pokračovania tejto schôdze je, keď teraz dáte slovo pánu Kaníkovi, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie, pretože v piatok poobede bol dvakrát porušený zákon o rokovacom poriadku. Prvýkrát, keď pán predseda Paška odňal v rozopre so zákonom pánu Kaníkovi slovo, aby dal hlasovať o procedurálnom návrhu, a zákon jednoznačne hovorí, v akých prípadoch môže predseda odňať slovo vystupujúcemu. A po druhé vtedy, keď hlasovanie sa uskutočnilo 16.01, čiže po skončení schôdze. Čiže môj procedurálny návrh je, ak nechcete aj vy pošliapať zákon a rovno dvakrát ho porušiť, tak ako to urobil v piatok pán predseda Paška, musíte dať teraz slovo pánu Kaníkovi, aby dokončil svoje vystúpenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Za chvíľočku vyhlásim, aby sa mohli poslanci prihlásiť do rozpravy ústne. Môže sa pán poslanec Kaník prihlásiť do rozpravy ústne. Dám o vašom, chcete, aby som dala o vašom procedurálnom návrhu hlasovať?

    Nie je o čom hlasovať.

    Zapnite pána poslanca.

  • Pani predsedajúca, ja som presvedčený, že zákon je o tom, ako platí, a nie o tom, že si ho niekto môže odhlasovať a upravovať, ako sa mu hodí. Čiže vyzývam vás, dodržte zákon.

  • Pán poslanec sa môže prihlásiť ústne.

    Pán poslanec Frešo, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Tento procedurálny návrh, ako ja som sa prihlásil ešte v piatok a rovnako v tom veľkom ošiali a veľkom ponáhľaní sa koaličnej väčšiny na vlaky a neviem, k jazeru, už naňho nevyšlo. Keďže na pána predsedu Pašku vyšlo a o ňom sa dalo hlasovať, nechápem, prečo sa nedalo hlasovať aj o tých ostatných procedurálnych návrhoch? Takže ja ho vznášam dnes, v pondelok, a bol by som rád, keby ste dali o ňom hlasovať. Aby to hlasovanie piatkové bolo vyhlásené za zmätočné, nakoľko bolo urobené presne s dvoma porušeniami rokovacieho poriadku, a to za prvé, že bolo odňaté slovo, odňaté slovo pánu poslancovi Kaníkovi v rozprave, a za druhé, bolo hlasované až 16.01.55, čo bolo po ukončení schôdze. A obidve tieto veci ma vedú k tomu, aby ste dali hlasovať o tom, že to hlasovanie o 16.01.55 bolo neplatné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dobre, dávam o vašom procedurálnom návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa. Takže.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Ideme ďalej. Ďalší procedurálny návrh. Poprosím vás, prepnite.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovolím si navrhnúť procedurálny návrh predtým, ako sa začnú sypať podania na Ústavný súd za zlé vedenie tejto schôdze a porušenie rokovacieho poriadku, aby zasadol ústavnoprávny výbor a rozhodol, či sa na tejto schôdzi dodržuje, alebo nedodržuje rokovací poriadok. Pretože to, čo sa tu dialo v piatok popoludní okolo 16.00 hodiny, tak to nemá s demokratickým procesom nič spoločné.

  • Chcete, aby som dala o vašom procedurálnom návrhu hlasovať?

  • Aby ste dali hlasovať o návrhu, aby ústavnoprávny výbor zasadol a prijal k tomuto cirkusu, ktorý tu bol o 16.00 hodine v piatok, stanovisko.

  • Dobre, dám o vašom procedurálnom návrhu hlasovať.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Ďalší procedurálny návrh, ktorý bol.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Môj procedurálny návrh je, aby ste udelili slovo pánu poslancovi Kaníkovi, nakoľko bol naozaj jeho prejav prerušený v rozpore s rokovacím poriadkom. Myslím si, že o tom nemusíte ani, dať ani hlasovať. Stačí, keď to jednoducho urobíte. A by som si dovolil vás upozorniť, že odporúčanie, aby sa ešte raz prihlásil do rozpravy, nie je celkom v poriadku, lebo nedá sa opravovať niečo, keď niekomu zoberiete, písomne prihlásenému, slovo tým, že nech sa však prihlási ústne. No tak, nie sme tuná na trhu, sme tuná ľudia, ktorí postupujú podľa rokovacieho poriadku, a mali by sme mať pri tak vážnom zákone, ktorý sa týka jeden a pol milióna ľudí, respektíve troch miliónov ľudí, aspoň toľko úcty, aby sme dali tým vážnym námietkam, kde naozaj stojíme na strane ľudí, priechod. A nemali by sme im brániť umelými, umelými obštrukciami. Takže vás poprosím veľmi pekne, dajte slovo pánu Kaníkovi, nech dokončí, dokončí svoj prejav v riadnom čase, tak ako sme sa uzniesli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší procedurálny návrh, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Keďže vidím, čo sa tu deje, že vlastne koalícia vyťahuje karty a je tu 22 opozičných poslancov, zbytok ako keby tu nebol.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Dajte procedurálny návrh.

    Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

    Dávam v zmysle § 34 procedurálny návrh, aby sa hlasovalo verejne. Verejne vystúpením. Tak.

  • Ideme.

    Pán poslanec Mihál, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vzhľadom na to, čo sa tu deje už druhý deň, druhý rokovací deň tejto šiestej či koľkej schôdze Národnej rady.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Procedurálny návrh, pán poslanec.

    Mihál, Jozef, poslanec NR SR

    Dávam procedurálny návrh, aby táto schôdza bola ukončená, podobne ako bola ukončená predchádzajúca schôdza, aby sme tak predišli ďalším sporom.

  • Podľa rokovacieho poriadku taký procedurálny návrh nemôžete dať. Pozrite si, kto môže dať takýto návrh. Takže o tomto návrhu nebude hlasovať.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Na základe žiadostí troch poslaneckých klubov SaS, SDKÚ - DS a Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti vás žiadam, aby ste zvolali poslanecké grémium okamžite.

    Ďakujem.

  • Budem informovať predsedu Národnej rady, pretože poslanecké grémium zvoláva predseda Národnej rady, takže budem ho o tom informovať, keď dokončíme rokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ja sa pripájam k pánovi Viskupičovi, on ma predbehol. On je neskutočne rýchly.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím si, že správny postup z vašej strany by bol, že budete informovať pána predsedu Národnej rady a zároveň dovtedy vyhlásite prestávku. Lebo v zmysle rokovacieho poriadku na žiadosť troch klubov je povinný predseda Národnej rady zvolať rokovanie grémia bezodkladne. No tak, keď bezodkladne, tak dovtedy by mala byť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Procedurálny návrh, pán poslanec.

    Frešo, Pavol, poslanec NR SR

    Ja, ja dávam procedurálny návrh na to, aby ste zvolali, alebo respektíve informovali. Ja sa nemôžem sústrediť, pani predsedajúca. Fakt nemôžete aspoň tým poslancom, ktorí nehlasujú, povedať, aby boli ticho? A ja by som sa naozaj, ten návrh teda ešte raz naformuloval.

    Navrhujem v mene troch poslaneckých klubov, aby ste zvolali poslanecké grémium. Informujte predsedu Národnej rady a dovtedy vyhláste prestávku. Takto je správny postup.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Umožníme ešte pánovi poslancovi Kaníkovi, aby sa vyjadril k faktickým poznámkam.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zapojili do faktických poznámok. Malá poznámka na okraj, že naozaj v piatok to, ako sme ukončili alebo prerušili rozpravu, sa úplne vymykalo rokovaciemu poriadku, respektíve bol porušený rokovací poriadok. Je to proste tak.

    A teraz k samotným faktickým poznámkam. Myslím, že za protistranu hovorila pani Tomanová najmä, a preto len pár poznámok k tomu. Keď sa neustále hovorí o nejakom deficite, tak chcem zdôrazniť, že tie peniaze, ktoré sa ukladajú na osobných účtoch občanov Slovenskej republiky, sa nemíňajú. Tie neodchádzajú. Tie zostávajú. Vytvárajú rezervy, takže o deficite v pravom slova zmysle nemožno hovoriť. Naopak, tie peniaze, ktoré odchádzajú do Sociálnej poisťovne, a teraz ich tam bude odchádzať viac, až presadíte váš zákon, tak tie sa minú okamžite. A naozaj zostáva len veľká čierna diera. Sociálna poisťovňa, alebo prvý pilier je pyramídovou hrou. Všetky znaky pyramídovej hry obsahuje. Prispievajú do neho ľudia, ktorých peniaze sa okamžite míňajú na výplatu tých, ktorí majú nárok na túto výplatu, a stále väčšie a väčšie dlhy to produkuje a zostáva to stále vo väčšom a väčšom deficite. Takže neriešenie tohto problému a zhoršovanie tohto problému tým, že sa výrazne oslabí druhý pilier, je prehlbovanie deficitu. Nech to zoberiete z akejkoľvek strany. Jediná cesta na to, ako z toho vonku, je mať silný robustný druhý pilier.

  • Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Páni poslanci Štefanec, Kuffa, Frešo, pani podpredsedníčka Jurinová, Fecko, Matovič, Hlina, Poliačik, Chren, Kadúc, Štefanec, Viskupič, Mihál.

    Teraz dávam krátku prestávku, aby som išla informovať pána predsedu Národnej rady o požiadavke troch poslaneckých klubov. Dvojminútovú prestávku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ospravedlňujem sa.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zvolávam na žiadosť troch poslaneckých opozičných klubov poslanecké grémium. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Takže poprosím technikov, otvorte rozpravu. Prvý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kaník. Prosím, ak je niekde, že len vybehol, aby sa vrátil do rokovacej sály. Je pán poslanec Kaník niekde? Je tu? Nie je. Takže stráca poradie.

    Takže pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, na odchode, chcel som ho pozdraviť. Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia a kolegyne. Dovoľte mi, aby aj ja som sa po niekoľkodňovom maratóne vyjadril k tomuto problému, ktorý tu vznikol. Nemyslel som si, že začne takýto veľký boj, zdĺhavý, pri zákone o sociálnom poistení. Tak ako som to už vo faktickej poznámke spomenul, ide o veľmi vážny zákon, ktorý sa dotýka v druhom pilieri konkrétne 1,5 mil. občanov Slovenskej republiky. To, že je tu tak závažný zákon, ktorý sa prerokúva, a práve je to obdobie leta, bolo to na prelome júla a augusta, považujem za nie najlepšie a najšťastnejšie riešenie, pretože tak dôležitá vec, ako je zákon o sociálnom poistení, mali by na tom participovať občania Slovenskej republiky. Mnohí sme na dovolenkách, naozaj nesledujeme, čo sa robí, čo sa deje, tak považujem to za nie najšťastnejšie riešenie. Dovolím si citovať aj zákon o rokovacom poriadku, ktorý v § 89, odcitujem to presne, kedy je možné konať v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní teda možno konať za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Odsek 2, o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodovať aj vtedy, ak si rozhodnutie rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V sobotu, nedeľu som uvažoval nad tým, či skutočne je to oprávnená požiadavka vlády na skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Pred nejakým časom pán minister hospodárstva predložil tu návrh na skrátené legislatívne konanie dotýkajúce sa poľnohospodárov. Tam sa dalo brať tie argumenty, že mohlo dôjsť naozaj k značným hospodárskym škodám, a to trvalým suchom, ktoré bezpochyby je od minulého roku od jesene, zima aj toto leto. Pousmial som sa nad tým a som sa zamyslel, odkedy pán minister vystúpil v Národnej rade, tak práve to Nitriansko a Topoľčiansko, ktoré spomínal, že najviac je postihnuté obdobím sucha, tak odvtedy stále prší. Pravidelne, minimálne jedenkrát za deň. Takže možno aj pominuli tie dôvody. Pán premiér operoval tým, minulý týždeň sme to počúvali, najprv pán minister financií, ktorý hovoril, že v štátnom rozpočte chýba 250 mil. eur. Niekoľko dní nato, alebo vzápätí hneď nato predseda vlády predstúpil aj tu pred nás v Národnej rade a hovoril o deficite alebo chýbajúcom objeme peňazí vo výške 500 mil. eur. Položil som si otázku v zásade asi takú, ako je to možné, že 500 mil. eur chýba v štátnom rozpočte? V tom istom štátnom rozpočte, o ktorom hlasovali ste mnohí tí, ktorí tu sedíte v Národnej rade, a možno vrátane aj pána premiéra, ale ten štátny rozpočet bol schvaľovaný aj vami. Myslím, že to bolo v počte sedemnástich poslancov. Tak veľké čísla a tak veľké cifry hádzať tu, či je to 250 mil. eur alebo 500 mil. eur, to ako keby bolo 250 korún alebo 500 korún. Aj to nie je malá suma, ale v miliónoch a v eurách, je to veľmi zvláštne, že odrazu sme až v júli na to prišli, že takáto sekera je v štátnom rozpočte. Ak by to aj bola pravda, stále tu nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Prečo? Ak by sa aj tento proces urýchlil, v podstate do štátneho rozpočtu pribudlo by v podstate 40 mil. eur. Nechcem to podceňovať, že je to málo, určite nie. Ale skôr si kladiem tiež otázku, že či vláda istôt naozaj vládu istôt oprávňuje to, aby sporiteľov vlastne o takýto balík peňazí obrala. Skrátené legislatívne konanie je veľmi vážnou vecou a skutočne by sa malo skrátené legislatívne konanie využívať len v mimoriadnych situáciách. Tie, ktoré som pred chvíľou citoval. Rokovací poriadok je rovnakým zákonom ako ktorýkoľvek z iných zákonov. Rovnako aj zákon o štátnom rozpočte. keď aj symbolicky, ale premiér Slovenskej republiky keď roztrhá rozpočet symbolicky pred očami občanov, nie je to správny signál. Ja sa pýtam, môžeme takto neúctivo sa správať k Ústave Slovenskej republiky? K symbolom našej štátnosti, vlajke, znaku, pečati? Nerobme to. Ak ľudia vidia predstaviteľa, vrcholného predstaviteľa štátu, že takto koná, v takejto závažnej veci, teda nerešpektuje zákon zjavne, aj keď by sa mohli naozaj viesť vážne diskusie a polemiky o tom, že či ten zákon bol dobrý, alebo nebol dobrý, či sa pamätalo na všetko v zákone o štátnom rozpočte, ale nikoho to neoprávňuje na to, aby zákon trhal. Ak by skupina poslancov podpálila zástavu Slovenskej republiky pred Národnou radou, neboli by sme z toho pohoršení? Ja si myslím, že určite áno. Ako poslanec Národnej rady nie tak dávno som skladal sľub Slovenskej republike, bolo to tu, bolo to veľmi dôstojné a slávnostné, kde som aj rukou, teda aj nonverbálne potvrdil to, že ten sľub beriem vážne, aj vyslovil som ten sľub s úplnou vážnosťou, že si budem ctiť ústavu tejto republiky, zákony. A vzťahuje sa to na všetkých, na všetkých vrátane predsedu parlamentu, predsedu vlády, nás poslancov. Ako my chceme vyžadovať dodržiavanie zákonov od bežných občanov, keď my sami nejdeme v tom vzorom?

    Ak tento vzor ukazujeme naopak, nesprávny, aké máme morálne právo od bežných občanov, aby zákony sa v tejto krajine dodržiavali? Čo sa týka zákona o sociálnom poistení, nechcem zachádzať do tejto roviny, prihlásim sa v druhom čítaní, aby naozaj bolo to k veci. Ale mám a chcel by som, ak dovolíte ešte, tak na záver jeden taký kráľovský citát: "Pripadol mi diel v kraji prekrásnom a je to pre mňa znamenité dedičstvo." Dúfam, že vláda istôt neponúka tejto krajine a občanom tejto krajiny tento diel v kraji prekrásnom. Pýtam sa, to je to znamenité dedičstvo, ktoré sa sľubovalo pred voľbami? To je tá vláda istôt, to sú tie istoty, ktoré ste sľubovali? K naplneniu istôt treba naozaj ísť cestou zákonnosti, teda dodržiavaním zákonov a Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, spomínali ste, že aj my sme hlasovali za rozpočet, takže nesieme zodpovednosť za ten stav, v akom sa dnes Slovenská republika nachádza. Mám na mysli ten 500 mil. eurový výpadok. Pán poslanec, keď sme hlasovali za rozpočet, tak sme nevedeli, do akých katastrofálnych problémov privedie vláda Ivety Radičovej a ministra Ivana Mikloša finančnú a daňovú správu. Ani v tých najdesivejších snoch sme si nepredstavovali, že niekto môže takýmto hrozným spôsobom zničiť inštitúciu, ktorá bez problémov 20 rokov slúžila štátu na výber daní. Napokon, potvrdzovali to aj terajší koaliční poslanci, s akou hrôzou zisťovali, kde sa finančná a daňová správa dostala. Takže to sme naozaj nemohli predpokladať. A máte pravdu, tie čísla boli známe až v júni práve preto, že tá finančná a daňová správa nefungovala, však to je ten problém, že štát nemal základné informácie o tom, koľko vyberie na daniach. Takže až následne sa dali robiť opatrenia na sanovanie toho dlhu. Okrem toho v rozpočte neboli kryté niektoré položky, napríklad nákup núdzových zásob ropy pre štátne hmotné rezervy. Ak dnes tento zákon, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní a na ktorý je zákonný dôvod, pretože je tu úspora 40 mil. eur plánovaná, to je 1,2 mld. korún, to nie je málo, pán poslanec. No, tak áno, nerieši sa celý výpadok 500 mil., ale budú prichádzať ďalšie kroky, ale niekde sa začať musí. A toto je prvý krok a ak by ste si.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktickú poznámku.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. K tomu rozpočtu snáď len toľko by som chcel dodať, tá rozprava sa tu vedie už niekoľko dní, pozorne tak počúvam aj svojich kolegov a myslím si, že keď bol tu aj minulý týždeň pán premiér a vyzval tuná dvoch kolegov z lavíc, pána Kaníka a pána Štefanca, že im dá tuná priestor, aby za päť minút vysvetlili, že kde je tých 500 mil. korún. Myslím si, že ani nebol potrebný ten priestor tu, aby bol poskytovaný, pretože ak tí, ktorí ste boli v rokovacej sále a dávali ste pozor, pán poslanec Štefanec veľmi pekne to zdôvodnil a vyčíslil finančné prostriedky, a dokonca narátal sumu 645, tuším takáto bola po zaokrúhlení, 645 mil. eur, teda on tvrdí a podľa neho nechýbajú tieto prostriedky v štátnom rozpočte. Skrátené legislatívne konanie, ktoré sa tu koná, tak nechcem povedať, že 40 mil. je málo, určite nie, ale tak závažná vec ako je zákon o sociálnom poistení, tak toto nebol dôvod na to, aby sme takto urýchlene konali. Navyše je ešte otázne, že či v tejto veci, sme postupovali teda v súlade so zákonom, v súlade s rokovacím poriadkom. Môžu byť z toho naozaj ešte aj dôsledky.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Frešo. Keďže prebieha poslanecké grémium a pán poslanec je na poslaneckom grémiu, vyhlasujem krátku prestávku do skončenia poslaneckého grémia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme ďalej v rokovaní.

    Teraz by mal vystúpiť pán poslanec Frešo, nech sa páči. Odchádza preč, takže stráca poradie.

    Pani podpredsedníčka Jurinová. Nevidím ju tu, stráca poradie.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja prispel trošku do rozpravy týkajúcej sa tak vážnej záležitosti, ako sú naše budúce dôchodky, naše dôchodky, ktoré dúfam, že budeme musieť nejakým spôsobom dostávať od štátu, aspoň si myslím, že áno. Samozrejme, hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, budem sa pridržiavať veci, aby sme nešli mimo merito. Slovensko zaviedlo v roku 2004 zásluhový dôchodkový systém, ku ktorému pribudol o rok neskôr takzvaný druhý pilier. Tento je v porovnaní s okolitými štátmi špecifický svojou veľkosťou. Reforma rozdelila odvody medzi prvý a druhý pilier presne na polovicu, 9 percent z hrubej mzdy ide do prvého a druhého pilieru. To asi vieme všetci. Ak by sa zmenil tento kľúč a do druhého pilieru by išlo nižšie percento, znamenalo by to teraz viac peňazí pre štátnu kasu, ale na druhej strane, vypomstilo by sa to v budúcnosti. Štát by musel z rozpočtu vyčleniť viac peňazí na vyplácanie dôchodkov. Z dlhodobého hľadiska to môže priniesť v budúcnosti pre štát zvýšenie tlaku na verejné financie, čo v konečnom dôsledku dôchodcom nepomôže, skôr naopak. Slovensko sa zaviazalo znížiť rozpočtový deficit do roku 2013 pod 3 percentá.

    Nie je práve tento správny čas na presun odvodov medzi prvým a druhým pilierom? Druhý pilier na Slovensku spôsobuje pre Sociálnu poisťovňu výpadok zdrojov. Do druhého piliera prichádza ročne približne miliarda eur. Tieto peniaze sú určite veľkým lákadlom a ako finančné zdroje predstavujú jednoduché riešenie deficitu Sociálnej poisťovne. Na účty sporiteľov v druhom pilieri sa vlani podľa údajov Sociálnej poisťovne pripísalo 800 mil. eur. Pri znížení príspevkov na jeden percentuálny bod by to pre poisťovňu znamenalo okamžitý prínos okolo 90 mil. eur.

    Druhý pilier býva označovaný ako liek na demografiu. Odhaduje sa, že v roku 2025 bude na Slovensku asi o 400 tis. dôchodcov viac, pracujúcich ale zostane zhruba rovnako. Z čoho štát zaplatí týmto dôchodcom dôchodky? Áno, ale aby to skrátené bolo, tak musím povedať, čo ja vidím, či to skrátené má byť, alebo nemá byť. To znamená, to je názor, ktorý si dávam z tohto, takže zákony tu predkladané sa snažím aj ja vyložiť tak, ako to ja vnímam ako poslanec Národnej rady. Čiže v takomto duchu, takže dve minútky a už to bude. Z čoho sa zaplatí, ak by to bolo dnes, pri priemernom dôchodku cirka 360 eur by to znamenalo ročne na dôchodky viac ako 1,7 mld.. Ak by to štát mal zaplatiť, buď by nám hneď zvýšil dane, alebo znížil mieru náhrady dôchodku. Jeho hlavná výhoda je, že vytvára skupinu budúcich dôchodcov, ktorí nebudú závislí od štátneho rozpočtu. Dnes končí približne školy okolo 80 tisíc ľudí, ale o 10 rokov bude týchto ľudí iba 50 tisíc. Dramaticky teda bude klesať počet pracujúcich ľudí a zároveň sa rýchlo zvyšovať počet dôchodcov. Štát na penzie jednoducho nebude mať bez zvyšovania daní, škrtania výdavkov, ani to nemuselo by stačiť. Na vykrytie tejto nerovnosti by mal slúžiť práve druhý pilier. Problém je aj stav prvého piliera. Momentálne je zásluhový a produkuje vysoké deficity. Má byť prvý pilier zásluhový alebo solidárny? To si musíme asi zodpovedať v budúcnosti tiež. Štát by mal zabezpečiť svojim občanom stabilitu dôchodkového sporenia. Neustále zmeny v jeho nastavení, ktorých charakter sa odvíja od aktuálnej vlády, vytvárajú neistotu. Druhému pilieru najviac škodia pričasté zmeny. A práve časté zmeny zákonov a pravidiel, politická nestabilita, je to najhoršie, čo môže druhý pilier postihnúť. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení bol v priebehu siedmich rokov viac ako dvadsaťkrát novelizovaný. O stabilizácii systému nemožno zatiaľ hovoriť. Neustálymi zmenami sa znižuje dôveryhodnosť celého systému. Okrem zníženia príspevku sa má meniť v druhom pilieri nastavenie garancií a opäť môže zrušiť sa automaticky vstup mladých do systému. Tieto zmeny presadzoval SMER - sociálna demokracia aj pred voľbami. V každom prípade ide o zmenu, ktorej dopady na sporiteľa majú zásadný charakter, a preto je nevyhnutné ich starostlivo posúdiť a zvážiť. Pán Kažimír ešte pred nástupom na post ministra financií tvrdil, že výška príspevku do druhého piliera nie je o kupeckých počtoch, ale o nastavení penzijného systému ako celku. Vyhlásil, že o zmenách chce odbornú diskusiu. Jedným z výsledkov tejto odbornej diskusie má byť skrátené legislatívne konanie?

    Malý exkurz do histórie, konkrétne do roku 2006 na osvieženie pamäti trochu, ak dovolíte. Z programového vyhlásenia strany SMER vtedy, citujem: "SMER - sociálna demokracia najdôležitejšie návrhy zákonov predloží na verejnú diskusiu a nedovolí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ak nebudú splnené zákonné podmienky na takýto postup." Z programového vyhlásenia vlády, tiež z roku 2006, citujem: "Vláda predloží návrhy najdôležitejších zákonov na verejnú diskusiu a podporí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese výlučne v prípadoch splnenia zákonných podmienok na takýto postup." Názor odborníkov na tieto vyhlásenia. Skrátené legislatívne konanie môže skrátiť lehotu schvaľovania zákona z niekoľkých mesiacov, samozrejme, na niekoľko dní, a nie viac ako štyri dni. Tento čas nie je, samozrejme, dostatočný na dôsledné zváženie navrhovaného zákona. Preto by mal byť tento postup využívaný iba v prípadoch, pre ktorý je určený, to jest ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu či hrozba vážnych hospodárskych škôd. Aká je a aká bola realita? Počas 43. schôdzí vtedajšieho volebného obdobia do 7. 12. 2009 schválila Národná rada 38 vládnych návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Tridsaťštyri z nich, 89 percent pochádzalo z ministerstiev vedených nominantmi strany SMER. Zhruba tretina návrhov sa týkala riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Predchádzajúca vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila 6,5 percenta zákonov, súčasná, ktorá bola už, 8,4.

    Viackrát bolo podľa odborníkov skrátené legislatívne konanie použité nezákonne. Z monitoringov tlače, ktoré vtedy vychádzali, spomeniem aspoň niektoré, aby sme sa dostali k tomu, o čom sa tu debatuje. Zdroj SME, 21. 8. 2007: "Vláda Roberta Fica sa vo svojom programe zaviazala schváliť, skvalitniť legislatívny proces, ministri však legislatívne pravidlá nie vždy dodržiavajú. Často využívajú skrátené pripomienkové konanie, alebo bezdôvodne nesprístupňujú svoje materiály. Vyhnú sa tak nepríjemným pripomienkam odborníkov a verejnosti. Ak legislatíva ministerstiev nestíha, zjednoduší si to skráteným pripomienkovým konaním. Skrátené pripomienkovanie často využíva napríklad pán minister zdravotníctva vtedajší, Ivan Valentovič. Materiál predkladal 51-krát, z toho 14-krát použil toto skrátené legislatívne konanie." To znamená, každý štvrtý išiel v takomto konaní.

    Ďalší zdroj bol od pána Mihála, 8. 2. 2008: "Kto chce vystúpiť z druhého piliera, nebude musieť úradne overiť svoj podpis. Taká je predstava ministerstva práce, ktoré včera na pripomienkové konanie dalo návrh nového zákonu o dôchodkovom sporení. Pripomienkové konanie bude trvať namiesto podľa legislatívnych pravidiel vlády stanovených 15 pracovných dní len 2 voľné víkendové dni a 1 pracovný deň." To, samozrejme, bolo tiež, myslím, že trošku pritiahnuté za vlasy.

    Ďalšie SME, 12. 2. 2008: "Skrátené legislatívne konanie, ktoré vláda odsúhlasila, je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady. Podľa zákona na skrátené legislatívne konanie sa uplatňuje iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení nenapĺňa ani jednu z týchto podmienok."

    Ďalšia citácia, SME, 12. 2. 2008: "Ficov kabinet včera skrátil v skrátenom legislatívnom konaní návrh ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej, podľa ktorého sporitelia môžu vystúpiť z druhého piliera bez overenia podpisu notárom. Návrh novely zákona v starobnom dôchodkovom sporení bol zaevidovaný v Národnej rade už s piatkovým dátumom 8. februára, teda ešte skôr, ako ho schválila vláda. Vláde neprekážalo ani to, že návrh bol v skrátenom pripomienkovom konaní iba deň, hoci legislatívne pravidlá hovoria, že do vlády ho ministerstvo môže poslať až po týždni."

    Ďalší zdroj, SME, 13. 3. 2009: "Koalícia v stredu opäť vpašovala pri prijímaní zákonov do Národnej rady. Cez zmenu zákona o cenných papieroch presadila aj zmenu iného zákona o environmentálnom fonde v skrátenom legislatívnom konaní. Od jeho predloženia po jeho schválenie neuplynul ani deň. Právnik Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia tvrdí, že ide o zneužitie legislatívneho procesu a porušenie zákona o rokovacom poriadku. Zmena zákona bola schválená netransparentne a bez verejnej diskusie."

    A jeden z posledných zdrojov, ak dovolíte, 20. 5. 2009, zdroj SME, je tu analýza ústavného právnika, nášho kolegu Radoslava Procházku, o ústavnosti vládnych noviel dôchodkových zákonov: "Vláda v skrátenom legislatívnom konaní presadila, že DSS si budú účtovať výrazne nižšie poplatky ako doteraz." Prochádzka tvrdí, že neboli splnené všetky zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ak sa Národná rada uznesie na skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby pre takýto postup boli splnené zákonné predpoklady, dopúšťa sa porušenia svojej ústavnej povinnosti.

    A posledný zdroj, SME, 9. 3. 2009: "V roku 2006 schválil parlament v skrátenom konaní iba jeden zákon. V roku 2007 tri, v roku 2008 už deväť. Podľa právneho experta Jaroslava Piláta pritom minulý rok ani jedna norma nespĺňala zákonné dôvody na skrátené konanie. V tomto roku vláda poslala do parlamentu až osemnásť návrhov na skrátené konanie, a nedá sa povedať, že všetky súvisia s globálnou krízou. Zo štyroch návrhov, o ktorých mal rokovať parlament, s ňou súvisel iba jeden, a to zákon o sociálnom poistení. Ani ten však nezodpovedal rokovaciemu poriadku, podľa ktorého mala vláda preukázať, že štátu hrozia značné hospodárske škody."

    To bol taký menší exkurz, vážení, takže vyzerá, že prax v tom máte dobrú, ja som tu vtedy nebol, takže vyzerá, že asi znovu stúpame do tých istých vôd, hoci sa hovorí, že do istej rieky dvakrát nevstúpiš, ale chcel by som vás predsa len, apelovať na vaše svedomie a presvedčenie, aby ste sa zamysleli, pretože pokiaľ nie sú splnené základné podmienky, nechoďme a nelámme zákon, nerobme z toho nejakú ďalšiu, by som povedal, hrubú chybu, ktorá vedome sa ide teraz robiť na našich občanoch, na našich voličoch. Zvážme a urobme všetko pre to, aby sme sa nemuseli o rok, o dva, o tri hanbiť, že sme tento čas, ktorý sme tu mali v parlamente ako poslanci Národnej rady, a to je jedno, či sme ľavica, pravica, vpravo, vľavo, alebo hore, dole, modrí, zelení, červení, aby sme sa nemuseli hanbiť, ako sme rokovali proti pravidlám, ktoré sú nastavené, tak dúfam, že tento apel nebude iba hrach na stenu a že každý si vo svojom svedomí urobí tento poriadok.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja vás troška doplním. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu z 532 prijatých zákonov až 104 schválila v skrátenom legislatívnom konaní. Nebola hospodárska kríza, neboli žiadne dôvody. Bolo to najviac pri percentuálnom pomere za všetky funkčné alebo volebné obdobia. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu, z 550 právnych noriem až 36 bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Prvá vláda Roberta Fica, z 530 právnych noriem 52 v skrátenom legislatívnom konaní. Ale tu sa chcem zastaviť. Pán poslanec, až do 26. schôdze Národnej rady, až do 26. schôdze počas prvej vlády Roberta Fica, viete, koľko bolo prijatých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní? Pripomínam, že tá 26. schôdza sa konala niekedy v roku 2008, keď začali sa prejavovať prvé znaky krízy. Dovtedy, keďže nebola kríza, bolo len päť zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní, len päť, až do 26. schôdze. Áno, po 26. schôdzi vzhľadom na vypuknutie svetovej hospodárskej krízy nastali dôvody na častejšie prijímanie inštitútu skráteného legislatívneho konania. Čiže bolo to pochopiteľné a bolo to odôvodniteľné krízou, dovtedy, pán poslanec, len päť zákonov.

    No a poďme teraz do obdobia prvej vlády, prvej, možno aj poslednej, vlády Ivety Radičovej, z 208 právnych predpisov 25 bolo prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. A poviem vám exemplárny príklad, kde bol porušený, kde bol úplne porušený zákon o rokovacom poriadku a kde bol inštitút skráteného legislatívneho konania aplikovaný nenáležite. Bol to zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, kde dokonca ani v dôvodovej správe neboli uvedené dôvody. A dôvody, ako dôvody tam boli uvedené, že sa bude postupne racionalizovať Rozhlas a televízia Slovenska. Ani kvantifikované čísla tam. (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, jedine to vás ospravedlňuje, alebo toho, kto vám pomáhal pripravovať vaše vystúpenie, že ste tu neboli. Ja nebudem opakovať to, čo hovoril môj kolega, pretože mal som tie isté čísla. Skúste v budúcnosti si nájsť aj iné zdroje na vaše citácie, skúste aj trochu hlbšie do histórie a potom porovnávajte, pretože to, čo ste tu urobili vo vašom vystúpení, nebolo ani fér, ale ani obsahovo nič príjemné, ale nie pre nás, ale pre vás. Pre tých, ktorí poznajú trošku históriu tohto parlamentu.

    A posledná poznámka, pán kolega, ak je pre vás 40 mil. eur, v starom ponímaní v korunách 1,2 mld., málo na to, aby vláda niečo urobila, tak potom sa nečudujem, že ste boli súčasťou tej vlády, ktorá zapríčinila ten hospodársky úpadok, ktorý tu je, a tú stratu, tých 500 mil. eur. Lebo vy ste, tak ako tu spomínate nejakú anarchiu alebo nejaké problémy v minulosti, vy ste si to predsa zapríčinili, lebo vy ste povalili vlastnú vládu. Ale, chvalabohu, pretože keby ešte ďalšie dva roky tu bola, neviem, neviem, kde by sme sa v tejto republike dostali a čo by sa stalo s našimi financiami.

    Takže nabudúce skúste aj trošku porozmýšľať predtým, než začnete rozprávať.

  • Ďakujem. Jasné, každý sa učí, to znamená, ja si myslím, že aj tento parlament by mal sa skvalitňovať a stále do ďalšieho obdobia sa vyvarovať chýb, ktoré sa urobili predtým, pretože oko za oko, zub za zub, myslím, že by to nemalo tu fungovať, že ako ty mne, tak ja tebe o štyri roky, že si to zase nejako vyvrátime, alebo si to trošku upravíme teraz, keď sme pri tej moci, lebo u nás je to o štyroch rokoch. Štyri roky je koalícia tá múdra, opozícia je tá blbá a potom sa to všetko mení. My meníme vaše zákony, vy meníte naše zákony! Obrazne povedané. Takže ja beriem takto, že áno, mali by sme sa vyvíjať. Samozrejme, tých štatistík môže byť 1 500, rôznych štatistík, každý urobí chybu, nikto nie je neomylný, ale musím povedať, že mali by sme si to uvedomiť všetci. Začať od seba a v pohode ísť ďalej. Takže, áno, pán Jasaň, nebol som tu, skúsim to reálne zhodnotiť a ideme ďalej.

    Dobre, ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Matovič, pripraví sa pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, hneď na úvod poviem, že ani raz vám počas vystúpenia nebudem nadávať do zlodejov, ako si to mnohí moji opoziční kolegovia v tejto rozprave zvykli. Myslím si, že tadeto pravdepodobne cesta nevedie. Takisto nebudem hlbšie rozoberať dôvody, že či máte nejaké právo tieto veci meniť, alebo nie, a doťahovať sa o zákonnosti vášho konania, myslím si, že každé jedno vlastne to vystúpenie sa tohto dotýka. Opakovane a znova by to bolo asi iba opakovanie toho istého. A možno v duchu takom, že keď v živote stratíte pôdu pod nohami a nedokážete sa oprieť o zákony, tak vtedy musíte začať hľadať morálku. Možno tým naznačujem teda, o čom budem hovoriť, a neberte to, prosím vás, ako moralizovanie. A čiastočne to bude z môjho predošlého vystúpenia, a zase sľubujem, že aj v každej jednej možnosti vystúpiť pri tomto skrátenom legislatívnom konaní aj pri samotnom zákone toto vystúpenie plus-mínus budem opakovať. A budem to robiť z toho dôvodu, lebo chcem, aby sa hlas svedomia v jednotlivých poslancoch SMER-u zobudil a vyvinuli ste tlak na vašich predstaviteľov, aby ste aspoň niektoré ustanovenia v zákone cez pozmeňujúce návrhy zmenili.

    Čiže ešte raz. Nebudem hovoriť o tom, či máte dôvod, či máte právo, ale budem rozoberať iba to, či máte morálne právo navrhovať to, čo navrhujete. Navrhujete, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní, ľudovou rečou rýchlo, rýchlo schválili návrh zákona, ktorý má zabezpečiť viacero zmien. Ja by som sa upriamil na niektoré vaše predvolebné sľuby a vašich predstaviteľov a samotný obsah zákona, ktorý dnes navrhujete, aby sa prebral rýchlo, rýchlo, čiže v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pred voľbami, päť dní pred voľbami váš predseda strany Robert Fico v denníku SME na otázku, či SMER, ak sa dostane k moci, bude znižovať výšku odvodov do druhého piliera, tak odpovedal jednoduchým nie. Odpovedal nie, samozrejme, na základe toho sa zariadili mnohí vaši voliči, ktorým trebárs záležalo na zachovaní ich odvodu do druhého piliera. Na základe toho vás mnohí, možno desiatky tisíc ľudí, aj volili, nikto nevie, že či tento konkrétny sľub k tomu neprispel, na základe tohto ste získali moc a dnes, po voľbách, v zákone, ktorý predkladáte, predkladáte návrh, že znižujete o 55,5 percenta, čiže z 9 na 4 percentá odvod do druhého piliera.

    Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Pokiaľ viem, ešte nie sme v prvom čítaní, takže, nech sa páči, dodržujte rokovací poriadok.

  • Pani predsedajúca, kebyže ste ma počúvali, čo som teraz pred chvíľkou povedal, a ja to zopakujem, aby ste pochopili, že hovorím o skrátenom legislatívnom konaní. Váš predseda strany SMER sľúbil pred voľbami, že nebudete znižovať výšku odvodov do druhého piliera, a vy dnes navrhujete urýchliť vlastne pošliapanie tohto, tohto sľubu. Čiže, pani predsedajúca, dúfam, že si uvedomujete súvis so skráteným legislatívnym konaním, o ktorom hovorím. Aj v skrátenom legislatívnom konaní sa hovorí o tom, že navrhujete rýchlejšie prerokovanie týchto konkrétnych zmien, o ktorých hovorím, tak poprosím vás, aby ste nehovorili, že to nesúvisí so skráteným legislatívnym konaním. Alebo ak si myslíte, že sa dá hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní a zároveň nehovoriť o zákone, ktorého sa to skrátené legislatívne konanie dotýka, tak si myslím, že také vystúpenie v rozprave sa ani nedá urobiť, lebo musíte hovoriť o merite veci, vlastne čo chcete skracovať.

    Čiže ešte raz opakujem, lebo teda pani predsedajúca ma prerušila. Prvý váš sľub pred voľbami a veľmi kľúčový a zásadný bol, že nebudete znižovať výšku odvodov do druhého piliera. Dnes idete narýchlo znížiť výšku odvodov do druhého piliera. Pred voľbami ste mnohokrát tvrdili, že nikdy nedopustíte, aby sa dôchodcom zvyšovali dôchodky len o dôchodcovskú infláciu. V minulom volebnom období takýto návrh vlastne zaznel zo strán vtedajšej vládnej koalície a vy ste naozaj tu možno deň bojovali za to, aby sa v žiadnom prípade takéto niečo nestalo, aby dôchodcovia nemali zvyšované dôchodky a dôchodcovskú infláciu. Stále ste tvrdili: Najlepší systém je, aby sa zvyšovali dôchodky o priemer medzi infláciou a nárastom priemerných miezd v hospodárstve. A tvrdili ste, že jednoducho takéto zdieranie dôchodcov nedopustíte, lebo vtedy by tí chudáci najbiednejší dôchodcovia na to doplatili a mali by vlastne veľmi nízke dôchodky. Dnes navrhujete v skrátenom legislatívnom konaní rýchlo prijať zmenu, aby sa dôchodcom zvyšovali dôchodky len o dôchodcovskú infláciu. Znova je to niečo, že navrhujete presný opak toho, čo ste sľubovali pred voľbami. Znova navrhujete niečo, čo je v príkrom rozpore s tým, na základe čoho ste získali hlasy vo voľbách. A pevne verím, že tí z vás, nieže tí z vás, ale všetci viete, dúfam, počítať a viete si spočítať, že ako sa budú zvyšovať dôchodky po zavedení tohto parametru a za súčasného stavu. A viete sami si prečítať aj dôvodovú správu, kde je napísané, že vlastne takýmto spôsobom sa budú dôchodky valorizovať v priemere o menšiu sumu na základe skúseností z minulých rokov.

    Čiže tí dôchodcovia, ktorí vám dali hlas vo viere, že SMER ich ochráni, že SMER nedopustí niečo také pravičiarske, aby sa im zvyšovali dôchodky len o dôchodcovskú infláciu, títo ľudia vás volili, a vy dnes po voľbách im ukazujete, že bez najmenšieho problému to napíšete do zákona a ešte rýchlo, rýchlo, bez toho, aby sa o tom pomaly aj tí dôchodcovia dozvedeli, to chcete narýchlo prijať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Taktiež ste počas predošlej vlády, ale aj počas svojej prvej, prvej vlády hovorili, že nikdy nepodporí SMER zvyšovanie, akékoľvek zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Dnes zrazu chcete narýchlo prijať zrýchlené legislatívne konanie o návrhu, ktorý má zabezpečiť, aby čím skorej sa prijal návrh zákona, v ktorom je napísané, že sa postupne vlastne bude zvyšovať vek odchodu do dôchodku a tým pádom znova chcete urýchliť to, aby ste čím skorej nesplnili svoj vlastný sľub spred volieb. Nieže nesplnili, ale urobili presný opak toho, čo ste ľuďom sľúbili. Sľúbili ste, že nedopustíte zvyšovanie odchodu veku do dôchodku, a dnes zrazu v zrýchlenom legislatívnom konaní, v skrátenom legislatívnom konaní chcete odhlasovať postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. To je tretí sľub, ktorý idete v tomto, týmto skráteným legislatívnym konaním pošliapať a urobiť presný pravý opak toho, čo ste ľudom pred voľbami sľúbili.

    Štvrtý sľub je, že sľub takisto, myslím si, že ľudia to vnímali ako sľub, ste hovorili, vždy ste to hovorili, až dodnes, alebo až dovtedy, dokedy ste predložili tento návrh zákona, že DSS-ky sú zdierači ľudí. Že DSS-ky sú tie, ktoré odčerpávajú ľuďom peniaze z ich súkromných účtov v druhom pilieri, majú veľmi vysoké poplatky a sú to vlastne nejakí paraziti na systéme, ktorí vlastne zbytočne ľudí okrádajú. Váš pán predseda, keď na túto tému nemal 20 tlačoviek, tak ani jednu, a keď to mohol spomenúť, tak to spomenul. A spomínal to pomaly na každom predvolebnom mítingu, ktorý ste mali. Dnes, po voľbách, alebo znova poviem, na základe tohto sľubu alebo tohto postoju k DSS-kám ste získali mnoho tisíc hlasov. Znova to mohli byť desiatky tisíc hlasov ľudí, ktorí verili, že keď prídete k moci, tak konečne tým zlým DSS-kám tie poplatky znížite, alebo zoberiete, jednoducho urobíte niečo proti tým zlým DSS-kám, ktoré ste kritizovali. Dnes, po voľbách, v duchu možno - ľudia zvykajte si, navrhujete skrátené legislatívne konanie, kde chcete urýchliť to, aby DSS-ky zarobili na ľuďoch ešte viac ako doteraz. Paradoxne navrhujete znížiť odvod z 9 na 4 percentá, ale cez zvýšené poplatky, ktoré navrhujete, idete zabezpečiť to, aby, ako to vypočítal kolega Mihál, namiesto súčasných 29 mil. eur ročne mali 48 mil. eur ročne. Ja sa pýtam znova, aké máte morálne právo urobiť presný opak toho, čo ste vlastne ľuďom sľúbili? Aké máte morálne právo pošliapať svoj vlastný sľub a namiesto toho, aby ste DSS-kám poplatky znížili, idete poplatky zvyšovať tak, aby DSS-ky z toho mála, ktoré vlastne od ľudí dostanú, lebo to znížite o viac ako polovičku, nakoniec zarobili ešte skoro o dvojnásobok viac ako doteraz. Toto je tá morálna stránka veci. Možno právo máte v rukách, máte možnosť stlačiť si gombík, ale to morálne právo, ktoré vychádza z vašich sľubov a vašich činov, jednoducho nemáte.

    Nemáte žiadne právo na to, aby ste dnes navýšili poplatky DSS-kám, aby brali ľuďom ešte viacej peňazí, ako im doteraz brali. Za toto vás ľudia určite nevolili.

    A pevne verím, že príde v druhom čítaní od poslancov strany SMER pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí to, aby sme DSS-kám poplatky určite nezvyšovali.

    Pán kolega spravodajca sa pýta, že či vás potom pochválim. Samozrejme, že vás pochválim, lebo potom budete možno konať niečo aspoň v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi.

    Piaty taký váš predvolebný sľub, a hlavne teda povolebný, je to, že budete konsolidovať, to je inou rečou povedané, že budete šetriť. Ľudia vnímajú, že teda áno, dobre, po voľbách ste prišli a priznali ste sa k záväzku, že teda v tomto roku bude deficit štátneho rozpočtu 4,6 percenta HDP, v budúcom pod 3 percentá, logicky to vnímajú tak, že áno, Robert Fico chce šetriť. Takisto pravicový volič to kvituje, ľavicový volič si možno až toľko neuvedomuje, čo presne ho týmto postrehne, ale každopádne to vníma tak, že áno, Robert Fico bude sa správať zodpovedne, aj strana SMER, a bude šetriť. A tak to aj vnímajú, to slovíčko teda - konsolidujeme, ktoré sme si teraz zvykli nejako tak v poslednej dobe používať. Ja si však myslím, že toto nie je konsolidovanie a šetrenie, to, čo robíte, a použil som to viackrát a použijem ten príklad znova. Vy nič iné nerobíte, iba ste si otvorili špajzu, alebo zamkli ste špajzu, do ktorej si ľudia odkladali peniaze na horšie časy, do druhého piliera, a povedali ste, ukázali ste, že nie, tuto nám to dones do obývačky a tuto na jedálenský stôl a si to rozložíme. To, čo doteraz sa odkladalo do druhého piliera, teraz iba presmerujete. Vy hovoríte, však vlastne sa to nestratí, bude to v Sociálnej poisťovni, ale nebude to, v tej Sociálnej poisťovni sa to v momente rozdelí v ten konkrétny mesiac. Čiže miesto šetrenia do druhého piliera a chystanie sa na horšie časy, čo nás určite čakajú, lebo ten demografický vývoj na Slovensku je zlý, presúvate peniaze do okamžitej spotreby na jedálenský stôl. Nič jednoduchšie sa urobiť nedá zo strany akejkoľvek vlády, ktorá by bola v tejto situácii, ako urobiť tento jednoduchý krok. Je omnoho jednoduchšie spraviť takúto jednoduchú zmenu v zákone, jedno čísielko, 9 zmeniť na 4 a nešetriť, nerobiť naozaj tie možno nepopulárne kroky a niekde možno prepustiť aj nejakých úradníkov, lebo to by možno vám zobralo nejaké hlasy. Ale radšej urobíte to, že presuniete peniaze, ktoré si ľudia odkladali do druhého piliera a miniete ich teraz.

    Čiže znova nedodržané slovo z vašej strany, kde ľudia od vás očakávajú, že v prvom rade budete šetriť, a v žiadnom prípade od vás neočakávajú, že budete brať peniaze, ktoré si oni odkladajú niekam, a budete ich presúvať vlastne do okamžitej spotreby. Však pre mňa taký najzásadnejší sľub, ktorý týmto zrýchleným konaním chcete urýchliť, alebo porušenie, ktoré chcete urýchliť, je to, ktorý je vlastne povolebný sľub, ale zároveň aj predvolebný v tom, že Robert Fico vždy hovoril, že ak budete niečo robiť, vždy to bude na úkor tých najbohatších a v prospech tých najchudobnejších. Že neurobíte žiaden krok, ktorý by sa dotkol chudobných ľudí na Slovensku. Robert Fico teraz po voľbách, ak sa mu začalo postupne vypočítavať, čo všetko vlastne chystáte, aj okrem, okrem tohto samotného zákona, tak vymyslel si znova takú mantru a pustil do obehu, samozrejme, za dostatočnej asistencie médií, že vlastne vaše kroky sa negatívne dotknú len dvanástich percent najbohatších ľudí na Slovensku. A ja naozaj teda sa chcem s vami spoločne zamyslieť, či teda toto zrýchlené legislatívne konanie, či naozaj sa dotkne len dvanástich percent ľudí na Slovensku, tých najbohatších. Dvanásť percent, ak by sme si vypočítali z 5,4 mil., je približne 650, keď dobre počítam, čiže približne 650 tisíc ľudí by malo, najbohatších, doplatiť na vaše kroky, na vaše, na konkrétne trebárs aj tento zákon. Avšak v tomto zákone navrhujete, ktorý chcete teda urýchliť a čím skorej prijať, aby boli zvýšené minimálne odvody pre 300 tisíc živnostníkov. Dobre, môžeme si hovoriť, že 300 tisíc je stále menej ako 650, ako tých 12 percent. Ale týchto 300 tisíc živnostníkov, ktorí budú platiť vyššie minimálne odvody, a z nich, myslím, že 88 percent platí minimálne odvody zo živnostníkov, čiže skoro 270 tisíc ľudí, je, samozrejme, aj živiteľmi rodín, v ktorej sú dvaja-traja ďalší ľudia. Čiže 300 tisíc živnostníkov, ktorým zoberiete 300 eur ročne na vyšších minimálnych odvodoch, nakoniec nie je 300 tisíc dotknutých ľudí, ale možno dokopy milión ľudí, čo už je určite viac ako to, čo hovorí, o čom hovorí Robert Fico, že to bude iba 650 tisíc ľudí alebo iba 12 percent ľudí na Slovensku.

    Tristotisíc, alebo z tých tristotisíc živnostníkov je, dovolím si tvrdiť, možno dve tretiny takých, ktorí by, ktorí vykonávajú svoju prácu de facto na živnosť, keď to tak poviem. Nie sú možno skutočnými živnostníkmi, ktorí vo svojom mene podnikajú, zamestnávajú možno nejakých drobných ľudí, a že vykonávajú možno nejaké to remeslo, ale boli možno prinútení situáciou, možno niekedy aj svojimi zamestnávateľmi, že museli ísť na živnosť. Títo ľudia sú veľmi radi, že majú aspoň takúto prácu. Týmto ľuďom, ktorí ledva prežívajú a žijú naozaj z ruky do úst, vy dnes idete zobrať 300 eur mesačne na vyššie minimálne odvody.

  • Pozn. red.: správne má byť "300 eur ročne".

  • Druhá skupina dotknutých ľudí je stotisíc samoplatiteľov zdravotného poistenia, kde zavádzate povinnú výšku minimálnych odvodov z 26 na 55 eur. Znova je to rozdiel skoro 20 eur mesačne krát 12 mesiacov, 240 eur zoberiete týmto ľuďom, ktorí dnes nám nevisia na sociálnom systéme, ktorí si, dobrovoľne sa nenahlásia na úrad práce, a povedia si, dobre, budem si to platiť sám, nechcem tam možno chodiť, jednoducho nemáme ich z tohto pohľadu nejako na krku. Vy im zdvihnete odvody skoro na, nieže skoro, na dvojnásobok, viac ako na dvojnásobok, z 26 na 55 eur mesačne, a títo ľudia neurobia nič iné, iba budú utekať na úrad práce a my všetci sa týmto ľuďom budeme skladať na odvody, lebo v tom prípade nebudú platiť ani to minimum, tých 26 eur, ako samoplatitelia v zdravotnom poistení.

    Taktiež na váš krok, iba v tomto jedinom zákone, ktorý chcete urýchliť, ktorého prijatie chcete urýchliť, doplatí 200 tisíc ľudí, ktorí si zarábajú trochu viac ako priemerná mzda, ktorí už budú platiť vyššie odvody. Znova 200 tisíc ľudí, 200 tisíc zamestnancov, na ktorých je naviazaných, ďalší dvaja-traja ľudia v domácnosti. Nie naj, alebo teda nie najmenšiu, a je to najväčšia skupina ľudí, ktorých sa s týmto zrýchleným legislatívnym konaním dotknete, je 800 tisíc dohodárov na Slovensku. A tu si myslím, že dokážete si najlepšie predstaviť to, že, a možno aj z vašeho okolia viete a poznáte ľudí, ktorí na dohody robia. Nehovorím o ľuďoch, ktorí robia na dohodu a vlastne takto obchádzajú klasický zamestnanecký pomer a zarábajú tisícky eur. O týchto ľuďoch nehovorím. Tí sú, tí sú v dramatickej menšine medzi týmito 800 tisíc ľuďmi a aj Sociálna poisťovňa ich vie veľmi ľahko identifikovať. Ale hovorím o stovkách tisíc ľudí, ktorí majú jedinú možnosť, ako si privyrobiť pár korún, že kedy-tedy robia niekde niečo na dohodu, či o vykonaní práce, alebo o pracovnej činnosti, či veľakrát pri organizácii možno nejakých dobrovoľníckych akcií niekde pomôžu a zarobia si pár korún navyše.

    Títo ľudia sú neni tí, ktorí by boli, ktorí by mali byť terčom vášho záujmu, čo ste hovorili pred voľbami, že keď budete robiť niečo, tak to bude na úkor najbohatších. Títo ľudia sú tí možno najchudobnejší, ktorým je dobré aj tých 20, 30, 50, 100, 150 eur, že si zarobia popri svojej mzde a že takýmto spôsobom do svojho rodinného rozpočtu si niečo privylepšia, či už sú to rodičia, alebo či už sú to možno aj deti. A tu by som chcel ukončiť, pri tomto jednom bode. Ja sa pýtam, aké morálne právo máme my všetci, teraz nebudem hovoriť iba o vás, ale aké morálne právo máme deťom 16-, 17-ročným, ktoré sa miesto toho, aby trávili svoj voľný čas na ulici s kamarátmi, aby behali za frajerkami alebo za frajermi, aké máme my morálne právo týchto ľudí dávať na roveň všetkých ostatných a zobrať im teraz 29 percent z ich príjmu. My by sme mali tieto deti, 16-, 17-ročné, nosiť na zlatých táckach za to, že sa rozhodli v takomto veku, vtedy, kedy ich spolukamaráti alebo kamaráti behajú po ulici a nerobia nič pre to, aby pomohli svojim rodičom, takže tieto deti sa rozhodli svoju drobnú korunu, ktorú zarobia niekde na brigáde, takouto formou pomôcť rodinnému rozpočtu a pomôcť svojim rodičom.

    A ja vás naozaj prosím, aby ste sa pri, ešte predtým, ako budete hlasovať o finálnom návrhu zákona, ešte pred druhým čítaním, aby ste niekto z poslancov SMER-u nabrali odvahu, prišli za vaším ministrom, prišli za ľuďmi, ktorí o tom rozhodujú, a potichu sa s nimi dohodli na pozmeňujúcom návrhu, aby sme, či študentov, alebo aspoň naozaj tie deti, nedospelé deti, ktoré pomáhajú svojim rodičom, aby sme vynechali z toho, že im zoberieme tieto, 30 percent vlastne z ich príjmu. Títo študenti robia za naozaj smiešne peniaze. Už dnes robia za smiešne peniaze. Vy im chcete zobrať 30 percent. Ja hovorím, ani vy, ani my, ani nikto v tejto sále nemá na to žiadne morálne právo a mali by sme robiť presný opak. Deťom, ktoré sa odmalička snažia si vlastne získavať pracovné návyky už tým, že ako 16-ročné idú niekde robiť, by sme mali umožniť, aby nemali z tej práce traumu, že donesie jedno euro už pomaly čistého domov, ale mali by sme im čo najviac pomôcť. Nestálo by nás to vôbec žiadny veľký peniaz. Ak by sa niekto bál, že takýmto spôsobom niekto bude obchádzať zákon a že bude rozpisovať potom nejaký svoj príjem na deti 16-, 17-ročné, tak to obmedzme výškou. Navrhnite 50, 100 eur, to už je na vás, ale urobte, prosím vás, niečo pre to. Jednoducho, tieto decká nie sú ľudia, ktorým vy ste pred voľbami sľúbili, že ich zdaníte a že im zoberiete to málo, ktoré majú. Naozaj, vážme si deti, ktoré pomáhajú od útleho veku vlastne, od šestnástich rokov sa snažia nájsť si nejakú prácu a chcú pomôcť svojim rodičom malou, drobnou korunou. Urobte naozaj ako v tomto, prosím vás, urobte zmenu, navrhnite zmenu do druhého čítania, aby, aj keď v obmedzenej výške, ale aby tieto decká zostali chránené. Či už sa rozhodnete to urobiť na všetkých študentov, myslím, že teda ten nový návrh je teraz do 25 rokov, alebo poviete si do 18 rokov, alebo do roku, kedy skončí 18 rokov. To už je na vás. Ale naozaj, keď sa pozeráme, a mám čerstvý zážitok z tých osád, tam si hovoríme, že najväčší problém je, že sme tých ľudí odučili pracovným návykom. My - politici sme ich odučili pracovným návykom.

    Ja viem, že spoločnosť hovorí a ukazuje na nich prstom, že oni sa odučili, že oni nechcú robiť. Ale my tuná v tejto sále máme v moci prijať akýkoľvek zákon a títo ľudia fungujú iba podľa zákonov, ktoré sme prijali.

    Ak identifikujeme problém v osadách, ako kľúčový problém.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, skrátené legislatívne konanie o sociálnom poistení, takže poprosím vás.

  • Ešte minútku, dokončím, dobre.

    Čiže ak identifikujeme ako najväčší problém, že ľudia v osadách nemajú pracovné návyky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, ale ja som nepovedala, že dokončite, aby ste hovorili k obsahu. Vy hovoríte úplne o niečom inom. Takže poprosím vás, dodržujte rokovací poriadok.

  • Dobre, tak to poviem tak, aby ste to pochopili. Navrhujete v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť odvody pre deti, pre pracujúce deti,16-, 17-ročné deti, a chcete im zobrať 30 percent z ich príjmu, ktorý teraz majú. Ja vás prosím, chápeme teraz, pani predsedníčka?

  • Pozn. red.: správne má byť "podpredsedníčka".

  • Ja vás prosím, aby ste v druhom čítaní skúsili prísť s návrhom, ktorý bude chrániť tieto deti, ktorým chcete zobrať 30 percent ich príjmu, aby ste im nehádzali polená pod nohy, aby nedopadli tak ako deti v osadách, kedy nemajú ich rodičia žiadne pracovné návyky, a aby sme si vážili snahu týchto detí, že odmalička vlastne získavajú, a možno aj ich rodičov, že ich posielajú do práce, aby sme im nehádzali polená, nebrali im 30 percent príjmu, ale aby sme si ich vážili, že odmalička tie pracovné návyky získavajú, čo je pre nás ako pre spoločnosť, si myslím, že veľmi dobré.

    Čiže ďakujem pekne za tento čas, ktorý ste mi venovali, aj keď bol prerušovaný a nebolo to vôbec príjemné.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, posledný, pán poslanec Jasaň. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Kým dám pani poslankyni Tomanovej možnosť reagovať, pán poslanec, len malá reakcia na vás, váš kultivovaný prejav, alebo kultivovaný prejav nie je vaša silná stránka, takže uraziť ma nemôžete.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, ja zareagujem na dve veci a na to, že ste mali výhrady voči zníženiu percenta odvodov do druhého piliera. Pripomeniem, že v roku 2007 tu boli odborníci z radov sociálneho zabezpečenia Medzinárodnej organizácie práce, ktorí vtedy nám dali a vypracovali odporúčanie, a to odporúčanie bolo rozdané aj vtedajším poslancom tu v parlamente. A odporúčali znížiť odvody percenta do druhého piliera, pretože vedeli, že tak, ako je to nastavené, je neutiahnuteľný druhý pilier. Naviac, ja pripomeniem, pán poslanec, ešte jednu vec, že dnes nikto nevie predpokladať, akú sumu si nasporia v dôchodkových správcovských spoločnostiach a za akú cenu budú a kde budú nakupovať, teda predpokladám, že v komerčných životných poisťovniach, tak ako to predpokladá zatiaľ zákon, a za akú cenu budú nakupovať celoživotnú rentu. Čiže kým z prvého piliera si vie každý človek vypočítať, ako dlho musí pracovať, aby dostal dôchodok, a aký príjem musí mať, aby dostával dôchodok zhruba, a vie využiť aj prognózy Inštitútu pre finančnú politiku, v druhom pilieri takáto možnosť nie je.

  • Ďakujem. Ja sa chcem poďakovať Igorovi, že práve v tomto jednaní o skrátenom legislatívnom konaní rozpráva o ľuďoch, ktorí pracujú na dohody a snažia sa zarobiť si. Ja si myslím, že je dôležité, aby naša snemovňa myslela na týchto najmenších ľudí na Slovensku. A pána Podmanického som sa pýtal ešte v piatok, a teraz sa to týka aj tejto rozpravy, kde berie strana SMER, ale ja sa to pýtam pozitívne, také skutočne silné sebavedomé presvedčenie, a opakujem aj toto slovo - sebavedomé, myslím to teraz dobre, že vy máte také silné presvedčenie, že konáte dobre, keď toto chcete zaviesť. Tak to by som sa chcel opýtať, aký je ten kontakt s tými ľuďmi vonku, s tými vašimi voličmi. Mne sa skôr zdá, že vy ste na to prišli právne, že to je taký dobrý nápad, alebo ekonomicky. Len my rozprávame o tých malých ľuďoch, ktorí sa snažia si zarobiť. V Spojených štátoch som videl mladých ľudí, ktorí si vedia cez prázdniny na dohody takýmto spôsobom zarobiť na celé štúdium na rok. A mne to pripadá ako sen, že to by bolo úžasné, keby to bolo na Slovensku, len týmto znížením, 29 percent je to obrovský mínus. A u nás to nie je len o štúdiách, že by si zarobili. U nás je to o tom, že pomáhajú mame, lebo ju nechal otec, alebo ich nechal manžel. Že mne sa to zdá dôležité, aby som myslel na takýchto ľudí. A naozaj, že ošetrime to zneužívanie práce na dohodu, lebo veľa zamestnávateľov to zneužíva hnusne. Teda aspoň ja poznám takých. A ja mám dojem, že by bolo strašne dobré, celý SMER, od pána ministra sociálnych vecí, aby toto ďaleko lepšie ste premysleli, aby sme mohli vidieť tých mladých ľudí usilovne pracovať a zarobiť si. Pomôcť aj rodinám trebárs, ale aj sebe. Možno si chcú len značkové gate kúpiť alebo tenisky. Ja by som rád videl také niečo.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa odhodlal po dlhom čase reagovať na pána poslanca Matoviča, pretože musím povedať, že veľmi evidentne v tomto ďalšom volebnom období zmenil rétoriku. A čo si vážim, prestal ostatných urážať vulgárnymi názvami. Takže som si to trúfol, dúfam, že sa mi to negatívne nevráti, pretože chcem reagovať vecne.

    Ja som si pozrel prepisy rozpravy, pán poslanec, a čítate už minimálne druhý-, ak nie tretíkrát to isté, čo ste mali aj v predchádzajúcich vystúpeniach. Čo ma len utvrdzuje v tom, že ste sa rozhodli natvrdo porušovať rokovací poriadok, a našli ste si takú nejakú čarovnú vetu, ktorou sa vždy napojíte na bod skrátené legislatívne konanie. Ale fakt je taký, že 99 percent vášho vystúpenia sa týka samotného zákona. Čiže nie je to fér, pán poslanec, hovoriť pri bode skrátené legislatívne konanie o zákone a dookola a dookola a tešiť sa ako malý chlapec, že vytiahnete tú čarovnú vetu na podpredsedníčku parlamentu a poviete jej, že vy vlastne rozprávate o tom. Áno, to sa dá, ale nie je to fér. Potom sa kazí celý priebeh tejto schôdze a potom to nemá, nemá to nejaký, nejaký poriadok.

    Čo ma však ale zarazilo, pán poslanec, chcem reagovať na veľa vecí, ale aj minule, a myslel som si, že som prepočul, ale teraz som si to pozrel aj v prepise, aj druhýkrát som to počul. Vy sa odvolávate na nejaký rozhovor predsedu, nášho predsedu Roberta Fica pre denník SME zo 7. mája. Ja som bol stále v tom, že zo 7. marca. Ale vy ste povedali zo 7. mája. No, tak potom nechápem, ak je to 7. máj 2012, tak bolo po voľbách a tým pádom nemohol na tento nejaký falošný sľub získavať nejakých, nejakých voličov. Ale ak to bolo 7. mája.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja len také tri poznámky. Pán kolega, aj keď ste hovorili o zákone a neskrátenom, tak budem aj ja reagovať, podľa vás. K tým živnostníkom, no, veľmi zlý príklad, pán kolega, pretože ja vám poviem iný príklad, konkrétny zo života, kde ma oslovilo niekoľko mojich kamarátov živnostníkov, že či im neviem nájsť nejakú prácu. A hovorím im, načo, veď ty máš živnosť, slušne zarábaš. No, áno, ale chcel by som mať nejaký dôchodok, keď už pôjdem do dôchodku o pár rokov. To je o tom. Viete, koľko? Pýtali ste sa tých vašich známych živnostníkov, či vedia, aký dôchodok by dostali, ak by to pokračovalo tak ako doteraz? Jedna poznámka.

    Druhá. K tým šestnásť-, sedemnásťročným deťom, no, ja mám trošku iný pohľad na to. Ja by som bol rád, aby tie šestnásť-, sedemnásťročné deti si mohli užívať študentský život a nemuseli svojim rodičom pomáhať, pretože ich rodičia zarábajú dosť na to, aby ich deti mali pekný život.

    Žiaľ, vy ste za dva roky vašej vlády doniesli túto krajinu do takých finančných problémov, že tí rodičia, ak robia, majú nízke príjmy. A našou snahou je, aby rodina naozaj vyžila z toho, čo otec alebo matka zarobia, a deti mohli žiť, aby nemuseli už od šestnástich rokov ísť robiť z donútenia. A my nie sme v Amerike, my sme na Slovensku a dúfam, že sa nám to takto aj podarí.

    A tretia poznámka, hovoríte že narýchlo, áno, musíme narýchlo to, čo ste vy, narýchlo, my musíme narýchlo riešiť veci, dôsledky vášho dvojročného zlého vládnutia. A to, že ste zle vládli, vlastne ste potvrdili aj tým, že ste zvrhli vlastnú vládu.

    Ďakujem.

  • Pani predsedajúca Zmajkovičová, skúsim teda tiež reagovať na vás, keďže ste reagovali na mňa. Ja som nadobudol dojem z toho, jak ste mi skackali do reči, že ste nechápali vlastne súvis odvodov, alebo že možno ste nevedeli o tom, že teda vlastne navrhujete v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť dvadsaťdeväťpercentné odvody pre študentov, tak som sa vám to snažil jednoducho vysvetliť. A keď som vám to vysvetlil, som sa opýtal, či to už chápete. Ako na tomto nebolo nič na urážku. To bolo normálne. Ja som vás nevidel, stáli ste mi za chrbtom. Opýtal som sa slušne, či to chápete. Nič viac.

    Pani Tomanová, hovorili ste, že vlastne mnohí ľudia alebo sporitelia v druhom pilieri dnes stále nevedia, za akých podmienok budú mať vypočítané vlastne, tú svoju dôchodkovú rentu. Nám nič nebráni, aby sme prijali k tomu aj nejaký zákon, ktorý bude presne udávať dôchodcovským sporiteľom a DSS-kám kľúč, na základe ktorého tu dôchodcovskú rentu vypočítajú, a môžeme ľuďom túto istotu vlastne takýmto spôsobom cez legislatívny proces zabezpečiť. Nemusíme to nechať na DSS-ky.

    Pán poslanec Podmanický, čiastočne uznávam, že som sa snažil rozprávať o zákone a využiť možno tento priestor. A na druhej strane, ja by som mohol v pohode tam rozprávať aj hodinu o skrátenom legislatívnom konaní, ale naschvál som to skrátil, lebo nechcel som zbytočne o tom rozprávať, ale uznávam, v tomto ste mali pravdu. A 7. mája, 7. marca, áno, to som sa pomýlil, 7. marca som myslel pre denník SME.

    Pán poslanec Jasaň, hovoríte, že aký, či som sa opýtal tých živnostníkov, aký by mali dôchodok. No, viete, ono to je ten paradox, že vy teraz sa snažíte nahovoriť dôchodcom, že týmto budú mať vyšší dôchodok. Nie, oni budú mať taký istý, lebo za súčasného stavu by mali menšie ako životné minimum a cez životné minimum by sa im doplatilo do výšky takého istého, ako im zabezpečíte vy. Čiže živnostníci nezískajú viac.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Hlina. Nevidím ho v sále. Stráca poradie.

    Nasledujúci, pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči.

    Pripraví sa pán poslanec Chren.

  • Vážené dámy, vážení páni, hostia, pani predsedajúca, pán minister, budem hovoriť hlavne o tom, akým spôsobom sa staviame k dodržiavaniu zákonov, zákonných podmienok a všeobecne pravidiel právneho štátu.

    Keďže témou nie je zatiaľ meritum zákona, vyhnem sa tomu, čo je v navrhnutej novele zákona o sociálnom poistení, a budem hovoriť výhradne o tom, že ho máme predložené v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pán spravodajca, pán Podmanický priniesol pomerne podrobnú štatistiku o tom, ktorá vláda koľko zákonov schválila v skrátených legislatívnych konaniach. A môžeme bez akéhokoľvek prikrášlenia povedať, že áno, čo sa týka zneužívania tohto inštitútu, tak všetky doterajšie slovenské vlády majú svoje maslo na hlave.

    Rovnako môžeme povedať, že čo sa týka vzťahu poslaneckej snemovne k rokovaciemu poriadku, takisto častokrát nejaká zvyklosť a zvykové právo bola postavená nad úroveň zákona a snemovňa Národnej rady bola postavená do pozície schopnej rozhodnúť o čomkoľvek, bez ohľadu na to, čo zákon hovorí.

    Slovensko je ešte stále transformujúcou sa krajinou, bez ohľadu na to, či si to priznávame, alebo nie, my máme ešte stále veľmi ďaleko od právneho štátu v tom klasickom slova zmysle. A máme ešte stále ďaleko od vyspelej demokracie napriek tomu, že v štatistikách celosvetových sa medzi vyspelé demokracie už zrejme môžeme rátať.

    Viac ako štyridsať rokov systematického ničenia hierarchie hodnôt spoločnosti, ktoré sme zažili na Slovensku, sa podpísali aj na tom, že vzťah k zákonu a vzťah k štátu nie je to isté ako napríklad v škandinávskych krajinách, ktoré sociálnodemokratická strana SMER nám chce dávať za vzor.

    A tak sa dostávame do situácií, že vyhlasujeme o štáte, že niečo môže alebo musí, alebo vlastní, alebo má robiť, bez ohľadu na to, aby sme sa pozreli na to, že akým spôsobom sa nám doteraz štát vyvíjal.

    Vyhlasujeme, že dodržiavame zákon, ale vždycky iba vtedy, keď nám to vyhovuje. Vyhlasujeme, že tí, ktorí práve vládnu, pošliapavajú pravidlá a pošliapavajú to, podľa čoho by sme sa mali riadiť, ale v momente, keď sa dostaneme ku kormidlu, neváhame použiť tie isté prostriedky.

    Myslím si, že rovnako ako zrušenie priestupkovej imunity, zrušenie trestnoprávnej imunity, zavedenie zverejňovania zmlúv na internete, aj koniec takýmto praktikám by malo byť jedným z míľnikov, ktorým potvrdíme, že Slovensko sa stáva ozajstným právnym štátom, ktorým potvrdíme, že si začneme reálne ctiť zákon a že naozaj budeme počúvať to, čo máme napísané v ústave, a síce, že ako zvolení predstavitelia občanov tohto štátu sa budeme výhradne a výlučne riadiť iba tým, čo nám povoľuje zákon.

    Vážení poslanci vládnej strany SMER, teraz je loptička na vašej strane kurtu. Môžete byť tými, ktorí povedia, áno, prečítali sme si zákon, priznávame, že tie podmienky sme nesplnili, že to, čo označujeme ako dôvod na vznik veľkej hospodárskej krízy, je len výmysel. A tento zákon do skráteného legislatívneho konania nepatrí. Môžete o tom rozhodnúť, môžete tým potvrdiť, že sme tento míľnik dosiahli, a nastaviť tým úplne inú latku pre akúkoľvek budúcu vládu, ktorá sem jedného dňa po vás príde.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci.

    Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Chcem reagovať na pána poslanca Poliačika. Ja rozumiem tomu, že vždy je dobré priznať si chybu a posypať si aj popol na hlavu, keď je to namieste. Reagujem na to, že ste hovorili, že každá vláda z času na čas ako keby použila inštitút skráteného legislatívneho konania, aj keď na to neboli použité podmienky. Nakoniec to parlament vždy schválil.

    Ale jedno odmietam v tejto debate. Dávať tento prípad na roveň všetkým ostatným. A ja som presvedčená, že za celé obdobie slovenského parlamentarizmu takýto významný zákon, ktorý takto ovplyvňuje budúcnosť milióna, viac ako milióna ľudí, bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, ktorému nepredchádzal žiaden legislatívny proces a ku ktorému sa nemohla verejnosť vôbec nijako vyjadriť.

    Ako, toto nie je už o zákonoch. Toto je naozaj o nejakých základných pravidlách, na ktorých funguje právny štát na Slovensku. A preto si dovolím zopakovať, prekračujú sa hranice, za ktorými je možné skoro všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Poliačik, v podstate vy hovoríte o zákonnosti, vy hovoríte o dodržiavaní zákonov? Vy, čo ste cez víkend ukradli moju fotku a zverejňovali ste ju na Facebooku a šírili ste ju? Vy hovoríte o zákonnosti? Podľa môjho názoru, vy nemáte právo moralizovať ani na tej strednej škole, čo ste učili.

  • Ďakujem. Áno, tá štatistika, ktorú si spomínal vo vystúpení ohľadom skrátených legislatívnych konaní, pre mňa mala jeden význam. Prvá Dzurindova vláda, ak si dobre pamätám číslo, bolo to niečo nad sto. Druhá Dzurindova, niečo nad päťdesiat. Prvá Ficova vláda, opäť toto isté číslo.

    Myslím si, že nevieme, museli by sme postupovať a porovnávať od prípadu k prípadu, kde to bolo. Akurát, čo vieme reálne, a myslím, že si to správne pomenoval, reálne vieme posúdiť, že tento inštitút bol častokrát zneužitý.

    Myslím si, tak ako zaznelo aj predtým, že toto je najdôležitejší zákon, respektíve najdôležitejšia legislatívna iniciatíva tohto volebného obdobia. Považujem ju za to preto, že sa týka obrovského množstva ľudí, niektorí hovoria o väčšine ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Niektorí kvantifikujú iba dotyk s ľuďmi, ktorí sú združení v druhom pilieri.

    Igor Matovič používa čísla 800 tisíc ľudí zamestnávaných na dohody a podobne. Táto norma má však jeden problém, nebola ad jedna zverejnená na portáli predpisov, ako tu často a veľmi mohutne kritizuje pán poslanec Mihál, kde už samotný začiatok rokovania spochybňuje vôbec to, či sa do parlamentu v tejto podobe mala dostať.

    Skrátené legislatívne konanie o takto dôležitej norme považujem takisto za neodôvodnené a myslím, že podrobnosti uvediem následne v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. No, začnem pánom Martvoňom. Pán Martvoň, zverejnil som zdroj, z ktorého tá fotka pochádza, presne ako internetová etiketa káže. V prípade, že vám to naďalej vadí, ja rád vašu tvár nakreslím, keď bude treba. Potom už budem mať autorské práva k tomu obrázku.

    Hlúposť toho výroku, ktorý je pri nej na internete a každý si ho môže prečítať, ostane zachovaná. Takže toľko k tomu.

    A čo sa týka ostatných faktických poznámok. Súhlasím, pani poslankyňa Žitňanská, s tým, že vážnosť tohto zákona je zrejme vysoko nad čímkoľvek alebo mnohými zákonmi, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní schvaľované predtým. O to dôležitejší by mal byť ten krok, ktorý by mohol byť vykonaný v tejto Národnej rade, ktorý by sa mohol udiať, a to jest, že by sme ako jeden muž odmietli skrátené legislatívne konanie a jednoducho ukončili túto nešťastnú sériu a potvrdili ďalší krok v tom, že sa vyvíjame smerom k niečomu, čo by sa právnym štátom mohlo nazvať.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Chren.

    Pripraví sa pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dnešná rozprava nie je len o budúcnosti dôchodkového systému na Slovensku. Ba práve naopak, hoci schválenie skráteného legislatívneho konania a následne novely zákona o sociálnom poistení výrazne upraví parametre dôchodkového systému, a musím povedať, že ich výrazne upraví v neprospech občanov a v prospech finančných skupín.

    Dnešné rokovanie je prioritne o niečom inom. Dnešné rokovanie je o schopnosti šetriť, o tom, ako sa vláda principiálne stavia ku svojim občanom, o tom, či si vláda vyberie, že ide robiť politiku v prospech občanov, alebo či ide robiť politiku na úkor občanov.

    Skrátené legislatívne konanie, o ktorom tu dnes rokujeme, je prioritne odôvodňované tým, že sa deficit verejných financií nevyvíja v súlade s predpokladmi, že nastala katastrofa a že je preto potrebné tento problém riešiť. Preto a údajne len preto, chcete, kolegovia z vládnucej väčšiny, pripraviť jeden a pol milióna občanov približne o budúce dôchodky, o šancu na dôstojnú starobu, generáciu mladých obrať o budúcnosť a napríklad aj o možné dedičstvo, pretože o dedení z druhého piliera sa tu zatiaľ hovorilo veľmi málo.

    Dovoľte mi pripomenúť, aký je medzi vami a nami rozdiel. Prvá Ficova vláda po sebe zanechala potopu v podobe 7,7-percentného deficitu verejných financií. Nebolo vôbec jednoduché, nebolo vôbec príjemné ho skresávať, škrtať, šetriť a popritom stanoviť priority a štartovať zamestnanosť. Napriek tomu sa nám podarilo vytvoriť 50 tisíc nových pracovných miest a dať verejné financie relatívne do poriadku. A to bez toho, aby sme siahali na budúce dôchodky, bez toho, aby sme sa kradmo, potajme, uprostred leta, keď sú ľudia na dovolenkách, snažili v zrýchlenom legislatívnom konaní prijímať zákony, ktoré pripravujú ľudí o peniaze a o budúcnosť.

    Veľmi často kolegovia z vládnej strany kritizujú bývalého predsedu Národnej rady Richarda Sulíka, ale vážení, dovoľte mi pripomenúť si, pripomenúť vám, ani Richard Sulík si nedovolil zvolať zasadnutie Národnej rady uprostred leta, úplne bezprecedentne, vtedy, keď sú ľudia preč, keď ľudia nesledujú, a snažiť sa vtedy pretláčať všetky nepopulárne zákony.

    V apríli tohto roku predseda vlády Slovenskej republiky, pán Robert Fico, tvrdil, že verejné financie na Slovensku sú v katastrofálnom stave, že Európska komisia má výhrady, a strašil, aké zlé vysvedčenie o stave nášho vládnutia nám správa Európskej komisie vystaví. Ako sa ukázalo, bolo to jeho typické strašenie. Obyčajné PR, ktoré mu malo vytvoriť manévrovací priestor, napríklad aj na presadenie práve prerokúvanej veľkej dôchodkovej lúpeže, ktorú tu dnes navrhujete. Ako viete, Európska komisia vo svojej správe potvrdila, že verejné financie na Slovensku sú v stave konsolidácie, a skonštatovala, že Slovensku sa podarilo znížiť deficit v roku 2011 na úroveň 4,8 percenta voči stavu z roku 2010, keď po vašej vláde bol deficit na úrovni 7,7 percenta HDP. Zároveň ani správa Medzinárodného menového fondu z minulého mesiaca nepotvrdila žiadne katastrofické scenáre vývoja verejných financií na Slovensku. Preto je samotný postup o prerokúvaní tohto skráteného legislatívneho konania nezákonný, nelegálny a nelegitímny.

    Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, páni kolegovia, viete asi, čo je to ústava, hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto zákonom, ktorým sa riadi aj zákonodarný orgán štátu, je práve rokovací poriadok. Preto aj Národná rada je pri svojej činnosti viazaná zákonom o rokovacom poriadku a musí rešpektovať tam stanovené podmienky. Postup v rozpore so zákonom je v takomto prípade nielen postupom proti zásade zákonnosti, ale v prípade zákonodarného orgánu aj v rozpore so zásadou ústavnosti. V takom prípade sa možno domnievať, že týmto postupom môžu byť narušené niektoré zo základných zásad, na ktorých je vystavaný právny štát. Dnes už napríklad azda ani nedokážeme spočítať, koľkokrát tu za posledný týždeň bol porušený zákon o rokovacom poriadku. Spomeňte si na piatok popoludní, kedy predseda Národnej rady nezákonným, nelegitímnym spôsobom odňal slovo vystupujúcemu v rozprave, kolegovi Kaníkovi, predseda Národnej rady môže odňať slovo vystupujúcemu v rozprave, ale len presne v súlade s paragrafmi zákona o rokovacom poriadku a keď sú splnené dôvody na to určené. Nemôže prerušiť vystúpenie v rozprave, aby dal hlasovať o procedurálnom návrhu. Hlasovanie o procedurálnom návrhu prebehlo 16.01 hod., po skončení rozpravy, kedy jednak zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v piatok sa rokuje do štvrtej, a sám predseda Národnej rady si to v piatok doobeda nechal zdupľovať ešte hlasovaním v pléne, kedy majorita v pléne povedala, že sa bude rokovať do 16.00 hodiny. Napriek tomu 16.01 hod. prebehlo hlasovanie v čase, keď už Národná rada nezasadala, pretože bolo prerušené rokovanie. Viete, každý z nás sa tu môže postaviť za tento rečnícky pult v sobotu ráno, v piatok o deviatej večer, kedykoľvek mimo pracovných hodín, mimo hodín rokovania a rozprávať si tu, čo chce. Predpokladám, že ho zamestnanci Národnej rady nevyhodia len tak. Ale jednoducho to, čo povie mimo rokovania Národnej rady, neplatí, a keď si dá aj hlasovať o niečom mimo rokovania Národnej rady, tak to hlasovanie je automaticky nezákonné a neplatné. A takýchto porušení rokovacieho poriadku sa tu nakumulovalo už toľko, že keď Ústavný súd bude rozhodovať, že či prerokovanie tohto zákona a skráteného legislatívneho konania bolo zákonné, bude musieť jednoducho skonštatovať, že nebolo, pretože tých porušení sa nakumulovalo tak veľa.

    Najzásadnejším porušením, podľa môjho názoru, je ale samotné rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby boli naplnené podmienky pre takéto rokovanie. Kolegovia, už ste to tu počuli mnohokrát a ja vám to musím zopakovať, pretože dúfam, že keď sa to viackrát zopakuje, možno konečne dôjde k pochopeniu.

    Skrátené legislatívne konanie je právny inštitút, ktorý je upravený v zákone č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, konkrétne v § 89. Toto ustanovenie hovorí o tom, citujem, že tento inštitút sa môže použiť "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Z uvedeného je teda zrejmé, že ide o inštitút, ktorý sa môže použiť len za mimoriadnych okolností, keď sú ohrozené taxatívne vymenované hodnoty, ako je bezpečnosť, ľudské práva a slobody, alebo hrozia značné hospodárske škody. Keďže ako som preukázal, nič mimoriadne sa nedeje, žiaden katastrofický vývoj verejných financií, rozhodne nie katastrofický, teda v porovnaní s tým, ako sme my prebrali verejné financie po vláde Roberta Fica, nenastal. Použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ad hoc, len v prípade potreby, je zneužitím tohto inštitútu a takto schválené zákony by mohli byť považované za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky. Áno, existuje tu jeden precedens, ktorý hovorí to, že hlasovania v treťom čítaní konvalidujú všetky nedostatky a chyby legislatívneho procesu, ale takýto precedens predsa nemôže byť niečím, čím sme viazaní až naveky, že tu budeme valcovať zákonnosť, že tu budeme valcovať ústavnosť len preto, lebo si majoritou môžeme v treťom čítaní schváliť, čo chceme.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás upozorniť na to, že zneužívanie skráteného legislatívneho konania môže viesť aj k tomu, že poslancom nie je dostatočne umožnené parlamentnou väčšinou riadne vykonávať ich mandát. A dovoľujem si vás opätovne upozorniť aj na to, čo spomenul už môj kolega Jožko Mihál, že Český Ústavný súd už pred niekoľkými rokmi vyjadril názor, podľa ktorého je v rozpore s ústavou nielen zákon, ktorého obsah je v rozpore s ústavou, ale aj taký zákon, pri ktorého schvaľovaní nebola dodržaná zákonná procedúra, teda procedúra, na ktorú ako jedinú možnú odkazuje ústava.

    Dovoľujem si vás upozorniť, že princípom právnej istoty, ktorý môže byť nezákonne prerokúvanými zmenami, či už obídené MPK, medzirezortné pripomienkové konanie, obídené zverejnenie na portáli právnych predpisov, nezákonné skrátené legislatívne konanie, práve takýmito porušeniami samotného procesu už práve v súvislosti so zákonom o sociálnom poistení niekoľkokrát argumentoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, vo svojom doterajšom vystúpení som vám už preukázal, že dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predkladateľ uviedol, sú falošné a že teda takýto legislatívny postup nie je ani legálny, ani legitímny. Dovoľte mi na záver uviesť ešte pár trocha osobnejších slov o tom, čo takýto postup zo strany vládnucej väčšiny znamená a kam vedie.

    Po prvé, taký postup, aký sa tu odohráva, taký postup prerokúvania novely zákona o sociálnom poistení je prirovnateľný len ku kradmému postupu zlodeja pri veľkej dôchodkovej lúpeži. Panie kolegyne a páni kolegovia, schopnosť správať sa zodpovedne, schopnosť politikov správať sa zodpovedne, môže znamenať rozdiel medzi životom na hranici chudoby a životom, ktorý je naozaj dôstojný. A to platí pre ľudí rovnako ako pre krajiny. O tom je aj druhý pilier. O snahe ľudí postarať sa o svoju vlastnú budúcnosť. Váš návrh ma desí. Všetci vieme, že štát potrebuje peniaze, ale naozaj neviete nájsť žiadne iné riešenie, kde peniaze nájsť? Štyridsať mil. eur? Je vás osemdesiattri. V skutočnosti si môžete odhlasovať, čo len chcete. Ak sa rozhodnete, že od Nového roka tu budeme všetci chodiť povinne v žltých ponožkách, tak si to odhlasujete. Je vás dosť, ale čo iné ešte chcete ľuďom zobrať? Na čo iné ešte chcete ľuďom siahnuť? Keď sa začalo hovoriť o tom, aké zmeny chystáte v druhom pilieri, stali ste sa pre ľudí len zlodejmi budúcich dôchodkov. A presne to ste. Stačilo vám len niekoľko mesiacov a ukázali ste, že je pravda, čo sa hovorí. Že úspech je niečo, čo vám druhí nikdy neodpustia. Len je tragické, že vo vašom ponímaní tým, kto ľuďom najviac závidí, je štát. Zodpovedný politik je taký politik, ktorý dokáže riešiť problémy dneška a pritom nevyrába dlhy budúcim generáciám. Zodpovedný politik je taký, ktorý nedovolí, aby dlhy za jeho vlastnú neschopnosť šetriť, museli platiť rádoví, bežní občania. Vy zodpovední nie ste.

    Po druhé. Jedným z hlavných obsahových znakov predloženého zákona je to, že berie budúcnosť ľuďom, ktorých pripravuje o budúce dôchodky, no zároveň dáva 18 mil. eur navyše finančným skupinám. Áno, ide o relatívne slušné nadnárodné a medzinárodne renomované finančné skupiny, ktoré vlastnia dôchodkové správcovské spoločnosti. Napriek tomu však žasnem nad tým, že tí, ktorých predseda hovorí o finančných skupinách, že ich má rád ako koza nôž, sa rozhodnú zobrať občanom 40 mil. eur mesačne z ich budúcnosti, z ich úspor a z dedičstva ich detí a zároveň dajú 18 mil. navyše tým, ktorých najviac kritizujú - dôchodkovým správcovským spoločnostiam.

    Opäť je to príklad toho, kedy vodu kážete a víno pijete. Ako keď ste sa rozohňovali voči zlatým padákom a zároveň ste státisíce eur v zlatých padákoch navrhli členom orgánov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Našťastie po tom, ako sme na to upozornili, bol tento nezmysel odstránený. A ja dúfam, že rovnako bude odstránený aj nezmysel zvyšovania poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Aj keď teda pán kolega, pán Martvoň, už jednoznačne sa vyjadril, že cieľom zvyšovania poplatkov nie je zvyšovať zisky DSS-kám, ale zvyšujete ich kvôli tomu, aby ľudia vystúpili z druhého piliera, čiže ich nepriamo takto vyháňate.

    Vážení páni, na toto vám môžem povedať len jednu vec. Prestaňte už hrať monopoly s touto krajinou. Áno, získali ste legitímnu demokratickú väčšinu, je vás osemdesiattri a máte majoritu v tomto parlamente, ale to neznamená, že Slovensko vám patrí a že si s ním môžete robiť, čo chcete. Že môžete pošliapavať ľudské práva, že môžete pošliapavať zákonnosť, pošliapavať ústavu a mašinériou valca 83 hlasov si schvaľovať, čo chcete. V takom stave už raz Slovensko bolo a bolo to najhoršie obdobie, ktorým Slovensko vo svojej novodobej histórii prešlo, v časoch mečiarizmu. Dnes rozhodujeme o tom, ako budú žiť naši otcovia, mamy, ale aj naši priatelia, susedia a koniec koncov aj o tom, ako budeme v starobe žiť my sami. Všetci veľmi dobre vieme, ako vyzerá demografická krivka, všetci veľmi dobre vieme, že o niekoľko desiatok rokov pomaly nebude mať kto pracovať na dôchodky, určite nie pri zachovaní súčasných parametrov systému ako je výška dôchodku, vek odchodu do dôchodku. Priebežný systém, čiže prvý pilier, jednoducho o 20, 30 rokov nebude mať peniaze na dôchodky. A ak ich mať bude, tak len preto, že urobíte zmeny, aké zavádzate už dnes, že napríklad znižujete vyplácané dôchodky, zatiaľ pre tých, ktorí zarábajú viac, ale to je len predvoj, alebo zvyšujete odvody a dane, ktoré platíme. Dovoľte mi upozorniť vás, že do priebežného systému neplatíme 9 percent, do štátneho priebežného dôchodkového systému odvádza každý zamestnanec 28,75 percenta hrubej mzdy. Osemnásť percent do priebežného systému, 4,75 percenta takzvaný rezervný fond, čo je len peniaze na vyfinancovanie deficitu prvého piliera priebežného systému a ďalších 6 percent na invalidné a pozostalostné dôchodky, ktoré sa v krajinách, ktoré majú silný druhý pilier, financujú bežne za 2-3 percentá odvodov. Keď DSS-ka poisťuje svojich klientov ako jeden kmeň v komerčnej poisťovni za veľmi podobných parametrov, aké máme na Slovensku.

    Nikto z nás nemá kryštálovú guľu, možno okrem jednej kolegyne v poslaneckých laviciach, ale určite nikto z nás nevie povedať, ako na tom bude v čase o dvadsať-tridsať rokov naša slovenská ekonomika. Ale práve preto musíme konať už dnes. A konať práve opačne, než vy navrhujete. Neoslabovať druhý pilier, a naopak, vytvárať mechanizmy, ktorými umožňujeme ľuďom čo najviac sa sami starať o svoj vlastný dôchodok. Tvrdíte, že vám na ľuďoch záleží. Tvrdíte, že vám záleží na tejto krajine, tak vás vyzývam, dokážte to. Dovoľte ľuďom byť zodpovední, dovoľte im, aby sa mohli postarať sami o seba, pretože vy to za nich nespravíte. Kedysi som čítal jednu štúdiu, v ktorej bola uvedená jedna veľmi zaujímavá myšlienka. Veľa problémov, ktoré dnes na Slovensku zažívame, pochádza z histórie. Pochádza z princípov, na ktorých bola naša spoločnosť stavaná. Pochádza z toho, že ľuďom na Slovensku štát, vládcovia stovky rokov hovorili, že Boh sa o vás postará. Potom prišli komunisti a tí začali ľuďom desiatky rokov vtĺkať do hláv, že štát sa o vás postará. A my už dnes vieme, že štát si na svoje ramená zobral priveľké bremeno a minimálne v dôchodkoch sa o svojich občanov postarať nedokáže. Lebo jednoducho tých peňazí dosť mať nebude. Zodpovedný politik, a ja viem, že je to nepopulárne a ťažké, sa musí postaviť a povedať ľuďom - teraz sa o seba musíte v prvom rade starať sami. A vytvoriť im podmienky. Takouto podmienkou bolo vytvorenie napríklad druhého piliera. Dámy a páni, buďte zodpovední, priznajte, že nedokážete všetko, priznajte, že nedokážete riešiť problémy bežných občanov, a nepripravujte vašich susedov, vašich priateľov, vaše vlastné deti a nakoniec aj samých seba o možnosť mať dôstojný dôchodok, a to ešte nelegálnym, nezákonným a nelegitímnym spôsobom.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci. Pán poslanec Mihál. Procedurálny návrh? Chvíľočku, dobre? Čiže faktické poznámky, páni poslanci Štefanec, Mihál, Tomanová, Žitňanská. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mihál. Procedurálny návrh ste chceli.

  • Áno, pán predseda, ďakujem. Mám dva procedurálne návrhy. Prvý. Chcem zopakovať svoj návrh z 9.00 hodiny, kedy tu bol nedostatočný počet poslancov. Čiže navrhujem, aby sme pozvali na dnešné rokovanie k vládnemu návrhu na skrátené legislatívne konanie pána predsedu vlády a pána ministra financií, pretože sú to zákony, ktoré sa týkajú v prvom rade, alebo ten návrh sa týka v prvom rade práve ich.

    A druhý návrh. Chcel by som, aby sme prijali uznesenie, podľa ktorého tu prítomný pán.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, skúste druhýkrát, dobre? Môžete. Vy ste takí dôslední zástancovia zákona, takže skúste ho dodržiavať. Dobre? Takže nemôžete dávať dva procedurálne návrhy v jednom vystúpení.

  • Keď dovolíte, nechám odznieť faktické poznámky. Musím si ísť pre kartu. Evidentne nie sme uznášaniaschopní, ale, samozrejme, dám hlasovať.

    Takže, pán poslanec Štefanec, faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Chrena.

  • Ďakujem, pán predseda. Som rád, že pán poslanec Chren pripomenul skutočnosť, ktorá zatiaľ nebola až tak zvýraznená v tejto rozprave, a to je, že úspory v druhom pilieri sú predmetom dedenia. Priamo to odporuje názoru pani poslankyne Vaľovej, ktorá vystúpila za poslanecký klub vládnej strany a ktorá nás presviedčala o tom, že peniaze v druhom pilieri sú vraj štátne. Nuž, keby boli štátne, tak asi by sa nedali dediť. To už dá, samozrejme, rozum. A tento fakt musíme zdôrazňovať stále viac a viac. To, čo je v druhom pilieri, tak to sú peniaze na účtoch ľudí, ktoré sú predmetom dedenia. Myslím, že to je jednoduchý a pekný príklad, ktorý si uvedomujú aj ľudia aj všetci tí, ktorí vstúpili do druhého piliera. Aj podľa mojich skúseností mnohí z nich vstúpili do druhého piliera práve na základe tejto skutočnosti. Keď im už nevychádzali jasné argumenty a vlastne ten dôchodok keď si vypočítavali, či budú mať na základe svojho veku vyšší, alebo či majú vstúpiť do druhého piliera, mnohí sa rozhodovali na základe toho, že keď už niečo na svojich účtoch budú mať, tak toto im štát nevezme. Vidíme, že aj to sa môže meniť a podľa súčasnej situácie aj to môže byť vratkavé. Práve preto je dôležité, aby ľudia sledovali, čo sa deje, aby sledovali, kto im chce zobrať peniaze, ktoré si odkladajú na svoj dôchodok.

    Druhý fakt, ktorý spomenul pán poslanec Chren, bola prognóza Medzinárodného menového fondu. Takisto ma teší, že zdôraznil, že dva týždne predtým, ako vláda prišla so skráteným legislatívnym konaním, Medzinárodný menový fond potvrdil, že na Slovensku sú verejné financie v stave, keď žiadna päťstomiliónová diera neexistuje, a že to je len a len výmysel vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mihál, faktická teraz.

  • Ďakujem. K vystúpeniu kolegu Chrena by som rád dodal, čo tu ešte nezaznelo. Legislatívne pravidlá vlády v čl. 9 ods. 9 hovoria, že, citujem: "Ak ide o zákon, ktorý upravuje dane, odvody, alebo zákon, ktorý sa týka podnikania, je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január. Pričom je potrebné navrhnúť primerane dlhú legisvakanciu." Chcem ďalej pripomenúť, že zákon, poslanecký návrh zákona, ktorý sme predložili na toto rokovanie Národnej rady, na túto schôdzu, obsahuje stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, kde presne sa s odkazom na uvedený čl. 9 ods. 9 legislatívnych pravidiel vlády tvrdí, že vláda by mala náš poslanecký návrh zákona odmietnuť, pretože navrhujeme dátum účinnosti na 1. november. Pričom v porovnaní s vládnym návrhom zákona v našom prípade ide o skutočne drobnosti, neporovnateľné svojím významom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja budem reagovať na pána poslanca Chrena, ktorý opätovne hovoril o tom, že, nie o tom, že zoberieme 500 mil., ktoré vlastne nič neporiešia, z druhého piliera. Ja by som chcela len pripomenúť, že v roku 2007 tu bola skupina odborníkov z radov Medzinárodnej organizácie práce z odboru sociálneho zabezpečenia z rôznych krajín, ktoré už vtedy na základe prehodnotenia sociálneho systému a dôchodkového systému a dôchodkovej reformy jednoznačne konštatovali, že dôchodková reforma v roku 2004 bola zle nastavená. Už som to tu spomínala, že takéto stanovisko sa dostalo aj do lavíc vtedajších poslancov v roku 2007, a upozorňovala, že jedným z opatrení, ktoré bude treba urobiť, bude aj zníženie odvodov do druhého piliera. V tejto chvíli by som pripomenula, že tá obhajoba toho odvodu do druhého pilieru je tu nesmierne silná. A dá sa povedať, že aj predstavitelia dôchodkových správcovských spoločností v roku 2008 nás tu navštívili, Medzinárodnú organizáciu práce, dokonca tak, ako sa vyjadrili predstavitelia Medzinárodnej organizácie práce odboru sociálneho zabezpečenia, vyvíjali na nich nátlak, aby žiadne podporné stanovisko vláde v roku 2007 a 2008 pre takéto kroky nepodávali. Dokonca musím povedať aj to, že boli použité rôzne typy vyhrážok vo vzťahu k odborníkom z radov odboru sociálneho zabezpečenia Medzinárodnej organizácie práce. A to v záujme obhájenia tohto obchodu. Ja preto prosím, aby sme používali zdravý rozum, a pán inžinier Chren, vy ho určite máte. A ako prognostik a analytik viete veľmi dobre, že na prechodné obdobie v súčasnej dobe aj toto riešenie pomôže.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nadväzujúc na pána poslanca Chrena chcem opätovne zdôrazniť, že naozaj rozhodujeme o veľmi vážnom zákone, ktorý rozhoduje o tom, ako bude vyzerať dôchodkové zabezpečenie na Slovensku o desať, dvadsať, tridsať rokov. Tá debata o parametroch je, samozrejme, legitímna. Ale musí to byť riadna debata za riadnych podmienok. A tá vyžaduje pochopiteľne čas a dodržiavanie pravidiel. Preto znovu musím povedať, že považujem za neprípustné, aby tento typ zákona bol nielenže rokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, ale boli zároveň pri ňom aj porušené úplne všetky legislatívne pravidlá vlády a nebol predmetom riadneho pripomienkového konania.

    Pán poslanec Chren, nevyužili ste príležitosť, že na pozícii predkladateľa teraz sedí minister spravodlivosti, ktorý je zároveň predsedom legislatívnej rady vlády, a nespýtali ste sa, prečo zo svojej pozície neprotestoval, že tento zákon bol na úrovni vlády prerokovávaný mimo rámca legislatívnych pravidiel. Bol na dvojdňovom pripomienkovom konaní bez toho, aby bol zverejnený na portáli, a bez toho, aby sa k nemu mohla vyjadriť verejnosť. Toto sa nestalo za predchádzajúcej vlády. Rovnako, ako sa nestalo, že by som z pozície ministerky spravodlivosti a predsedníčky legislatívnej rady vlády nenamietala, keď boli porušené legislatívne pravidlá vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. V prvom rade chcem zareagovať na pani kolegyňu Žitňanskú. Ja ako len taký právnik - amatér by som si teda nedovolil pustiť sa do takejto debaty, ale reagujem na jej vystúpenie a chcem teda zdôrazniť, že budem veľmi rád, keď pán minister spravodlivosti vystúpi a povie nám svoj postoj k tomu, ako môže protiústavný postup prejednávania zákona a rôzne porušenia zákona ovplyvniť to, aký náhľad naň bude mať Ústavný súd v prípade, že bude schválený.

    No a chcem zareagovať aj na pani kolegyňu Tomanovú možno len tým, že viete, každý si vieme nájsť na podporu svojho tvrdenia ľudí a organizácie, ktoré sú nám možno blízke. Ja teda o Medzinárodnej organizácii práce nenosím nejakú vysokú valnú mienku u seba. Vedel by som argumentovať mnohými inými analýzami, napríklad OECD, Svetovej banky a podobne. A hlavne tým, že za tých niekoľko rokov už jednoducho druhý pilier dôchodkového systému prejavil svoju životaschopnosť. Ukázal, že môže fungovať. Viaceré vlády, koniec koncov aj vaša, dokázali fungovať s tými výpadkami príjmov Sociálnej poisťovne, ktoré momentálne vytvára a ktoré sa približne o desať, pätnásť rokov preklopia na obrovské úspory vo verejných financiách oproti modelu, keby sme druhý pilier nemali. Pretože začnú klesať nároky z toho prvého piliera zo štátneho priebežného dôchodkového systému. Čiže dnes tu naozaj hovoríme o tom, že porovnávame budúce úspory so súčasnou spotrebou, a vy tvrdíte, že treba prejesť našu budúcnosť dnes, a my hovoríme, že dnes treba sa chovať zodpovedne, aby nám do budúcnosti toho zostalo viac. O tom je táto debata. O ničom inom. Že či ideme doslova prežierať budúce dôchodky alebo nie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána Mihála, aby sa v sále na prerokovaní zúčastnil aj premiér a minister financií.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Poprosím pána Kadúca do rozpravy.

    Pán Mihál.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Ako som avizoval, podávam ešte ďalší procedurálny návrh, a to využijúc prítomnosť pána ministra spravodlivosti a zároveň pána predsedu legislatívnej rady vlády, tak ako to už zaznelo aj v rozprave, vo faktických poznámkach. Chcel by som, aby sme ho vyzvali uznesením, aby vystúpil v tejto rozprave. Nemá to ďaleko k tomu pultíku, asi tak dva kroky. Čiže poprosím, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým vyzve ministra spravodlivosti, aby sa vyjadril k legislatívnemu procesu prijímania tohto zákona.

  • Pán poslanec, vy ste majster demagóg, ako trváte vždy na zákone. Skúste formulovať návrhy, ktoré sú odôvodniteľné. Tak ako nemôžete vyzvať, Národná rada, dokonca ani uznesenia Národnej rady nie sú záväzné pre vládu. Budeme ale hlasovať, samozrejme, o vašom návrhu.

  • Čo potom znamená podľa rokovacieho poriadku, pán predseda, to, že poslanec má právo podať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci? Navrhujem, aby v rámci tohto rokovania.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Dobre, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči do rozpravy. Nie je prítomný. Je prítomný pán poslanec? Nie. Stráca poradie.

    Takže, pán poslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister. Rokujeme už druhý týždeň o návrhu na skrátené legislatívne konanie, pričom, ako všetci vieme, tri dni sme sa zaoberali návrhom, ktorý vláda stiahla, pretože si uvedomila, že tento návrh zbabrala. Som presvedčený, že zbabrala aj tento druhý návrh, pretože nie je žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie. Nie je žiadny dôvod preto, aby takýmto podlým spôsobom brala peniaze na dôchodky ľudí. Bohužiaľ, pri tomto návrhu boli viacnásobne porušené legislatívne pravidlá, či už v pripomienkovom konaní, či už pri prerokovávaní v Národnej rade. Boli sme toho svedkami, bohužiaľ, aj v piatok, kedy sa hlasovalo po už skončenom rokovacom dni, ktorý sme si všetci ráno odsúhlasili. Mrzí ma, že nielen vláda porušuje zákon, ale núti aj Národnú radu, a vládna strana presadzuje a zneužíva svoju moc, aby boli tieto pravidlá porušované aj v parlamente. To je toľko, čo sa týka formy. Čo sa týka obsahu, zaujali ma v rozprave niektoré poznámky, ktoré opakovane sa objavujú, aj keď vieme, že nie sú pravdivé. Stačí si pozrieť na čísla. Pán poslanec Jasaň hovoril o tom, kto doviedol túto krajinu do zlej finančnej situácie. Nuž, rád vám pripomínam, dámy a páni, že v roku 2009, kedy Slovensko prišlo na príjmoch o 2 mld. eur, tak Národná rada schválila rozpočet, ktorým ani jedno euro neušetrila. A, bohužiaľ, tieto 2 mld. eur tvoria stále nápor na verejné zdroje, s ktorými sa každý musí zapodievať. Minulá vláda sa s tým zapodievala tak, že musela takisto šetriť, ale bez toho, že by brala z účtov ľudí. Šetrila tak, že dokonca to bolo druhé najrýchlejšie tempo v celej únii a predovšetkým na strane výdavkov, štátneho rozpočtu, teda na strane úspor. To je základný rozdiel medzi tým, ako sa dá šetriť, ako kto chce konsolidovať. Súčasná vláda chce šetriť tak, že chce zobrať peniaze ľudí. Považujem to, najmä v tomto čase, za podlé a za zbabelé, že takýmto spôsobom musíme teraz prerokovávať návrh zákona, ktorý významne ovplyvňuje stavy, ktoré sú na dôchodkových účtoch a významne ovplyvňuje celý dôchodkový systém, pretože, bohužiaľ, zhoršuje jeho udržateľnosť. Dámy a páni z vládnej strany, vy neriešite problém, vy len odsúvate toto riešenie do budúcnosti, kedy každá vláda, každý, kto príde po vás, bude mať ešte horšiu situáciu, sťaženejšiu situáciu, a bude horšie sa musieť vyporiadavať s tým, aby bolo čo na dôchodky. Vyplýva to už z demografického vývoja, pretože vieme, že dnes je na jedného aktívneho, na jedného dôchodcu 5,6 človeka v aktívnom veku. O menej ako tridsať rokov to bude menej než dvaja ľudia, ktorí budú pracovať v produktívnom veku, a títo sa majú skladať na ľudí v dôchodkovom veku. Takáto situácia je neudržateľná a môže byť riešená jedine tým, že sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, alebo sa bude znižovať výška dôchodkov. Ani jedno ani druhé nerobíte. Samozrejme, že je to nepopulárne, tak robíte to, čo je najjednoduchšie, beriete z príjmov ľudí, beriete z ich úspor a riešite s tým si svoju spotrebu. Nuž, paradoxne ale som v rozprave zaznamenal aj výroky, ktoré podľa môjho názoru vládnu stranu a opozíciu trošku aj spájajú, pretože pán poslanec Martvoň povedal doslova: "My nebudeme zvyšovať poplatky kvôli DSS-kám, aby sme im zvýšili zisky, ale kvôli tomu, aby ľudia vystúpili." Výrok pána poslanca. Nuž, podľa mňa tento výrok spája vládnu stranu s opozíciou, pretože je dôkazom toho, po prvé, že konečne pán poslanec si prečítal zákon a evidentne dokazuje, že poplatky pre DSS-ky budú vyššie. Je to tak. Aj keď to niektorí kolegovia odmietali. Dámy a páni, týmto zákonom idete zvyšovať príjmy DSS-kám. Vy im pomáhate. Vy idete brať ľuďom a zvyšovať príjmy DSS-kám. To je jeden fakt. Druhý fakt je ale ešte drastickejší, pretože hovorí otvorene o tom, že vám ide o všetky úspory ľudí, ktoré sú v druhom pilieri. O 5 mld.. Ja som presvedčený, že ide presne o to. Nejde len o 500 mil. eur ročne, ktoré im navrhujte zobrať, ľuďom, ale ide o 5 mld.. Vy chcete, aby ľudia z druhého piliera vystúpili. Dvakrát sa vám to už nepodarilo. Dvakrát bol druhý pilier otvorený. Teraz je otvorený tretíkrát a vy presne používate túto techniku, aby ste vyhnali ľudí. Ja vám môžem len potvrdiť, že skutočne je to tak, ako hovorí pán poslanec, a ide len a len o peniaze. Ide o to, aby ľudia z druhého piliera boli vyhnaní. Odkaz pre občanov je veľmi jasný. Nenechajte sa znechutiť, zostaňte v druhom pilieri, pretože akonáhle z druhého piliera odídete, všetko prepadne v prospech vlády. Takže myslím si, že tento výrok celkom nás posunul v tom, že sme opäť bližšie. Tá diskusia nie je až taká ostrá. Ten výrok smeroval k tomu, že pán poslanec pochopil, o čom ozaj úsilie vlády je.

    Druhý výrok, ktorý ma zaujal osobitne, bolo vyhlásenie pani poslankyne Vaľovej, ktorá hovorila za poslanecký klub vládnej strany a ktorá, ako všetci vieme, je známa tým, že vidí viac dopredu, a tá hovorila o tom, že tieto peniaze sú štátne. Nuž, nadväzujúc na prvý výrok pána poslanca Martvoňa, ktorý hovorí, že im ide o to, aby ľudia odišli, pani poslankyňa už vie, že všetci naozaj odídu a že tieto peniaze sú štátne. Takže opäť, opäť sme ďalej, aj keď, samozrejme, vieme, že tomu tak nie je zatiaľ, našťastie, tieto peniaze sú predmetom dedičského konania, ako sme hovorili o tom pri vystúpení pána poslanca Chrena. Tieto peniaze sú na osobných účtoch ľudí. Samozrejme, že nie sú predmetom verejných financií. Veď keby boli, tak nemáte problém, dámy a páni, s konsolidáciou, že? Ale preto práve, že sú to súkromné peniaze, preto ich chcete zobrať. Je to úplne jednoduché. Ide o to.

    Ústavné riešenie. Samozrejme, že situácia si žiada ústavné riešenie. Situácia je vážna aj vzhľadom na demografický vývoj a žiada si stabilné ústavné riešenie. Mimochodom, už dvakrát sme navrhovali ústavný zákon o ochrane vkladov dôchodkov. A nielen v druhom, ale aj v prvom pilieri, lebo, pochopiteľne, tu ide o viacpilierový systém, a keď ústavné riešenie, tak musí zahŕňať aj prvý pilier a musí zahŕňať návrhy, ktoré sú dlhodobo udržateľné. Sme pripravení hľadať takéto ústavné riešenie a myslím si, že aj na základe tohto postoja aj na základe postoja ďalších strán bude najrozumnejšie, keď tento návrh stiahnete a začneme sa venovať vládnemu návrhu. Keď ho nechcete stiahnuť, plán B je, dajte tam ustanovenie o tom, že zákon bude platiť len na dobu určitú, pričom my sme pripravení vždy ústavné riešenie hľadať. Pretože všetci vieme, že v tomto zákone ide len a len o peniaze. A nie vôbec o peniaze bohatých, ako to vládna strana často deklaruje. Ide o peniaze ľudí, ktorí sú v druhom pilieri. Ide o peniaze ľudí, ktorí pracujú na dohody. Aj tých sa týka tento zákon. O tom tu menej hovoríme. Ale 800 tisíc dohodárom sa podstatne zvyšujú odvody. Ide o 300 tisíc živnostníkov, ktorým sa zvyšujú odvody. Tí budú o 300 eur viac platiť ročne budúci rok. Aj tým zhoršujete pozíciu. Ale najviac, samozrejme, sa to týka 1,5 mil. ľudí, ktorí pri takomto návrhu by prišli o 500 mil. eur ročne a v skrátenom konaní ešte o ďalších 40 mil.. Ide vám o jeden mesiac, vieme všetci, prečo tomu tak je. Pretože ľudia sú na dovolenkách a zrovna sledovanie politiky určite nie je v týchto dňoch prioritou. Preto práve takýto postup, je to nad slnko jasnejšie. Komu tým pomáhate? Už sme hovorili, že víťazi sú štátny rozpočet, ktorý môže míňať, a čiastočne aj DSS-ky, ktoré majú vyššie príjmy. Takže vôbec nie ľudia, ktorí prichádzajú o svoje príjmy, a vôbec na to nedoplatia najviac bohatí, pretože ako všetci vieme, v druhom pilieri je väčšina ľudí, ktorí nemajú ani priemernú mzdu. Často opakovaná argumentácia z vládnej strany. Riešenie je ale jednoduché. Riešenie len a len pripraviť zodpovedné úsporné opatrenia také, ktoré to skutočne napravia, budú pokračovať v tom, aký je, v tom trende, aký začala minulá vláda, aj v tom trende, aby sa prijímali predovšetkým opatrenia na príjmovej stránke, nie na výdavkovej. Nie je potrebné brať peniaze ľuďom z druhého piliera. Dá sa šetriť aj ináč. A rozhodne nie je potrebné skrátené legislatívne konanie. Päťsto mil. eur, ktoré sú údajne v tomto štátnom rozpočte tým dôvodom, prečo musí byť realizované skrátené legislatívne konanie, sú výmyslom. Vieme, že sú výmyslom už aj preto, lebo Medzinárodný menový fond dva týždne potvrdil tento stav, že žiadnych 500 mil. eur nechýba a deficit by mal byť dokonca lepší, na úrovni mínus 4,4 percenta, lepší ako je zákon o štátnom rozpočte, ktorý hovorí o úrovni 4,6 percenta. Nuž, a keby bola pravda, že ozaj 500 mil. je problém, no tak, asi sa zaoberáme tým, z čoho to vzniklo. Lenže vy uvádzate, že problém je v mestách a obciach, 126 mil. eur, to neriešite. Že vraj problém je v zdravotníctve, ďalších 100 mil. eur, neriešite. Že vraj problém je s eurofondami, neriešite. Že vraj problém je vo Fonde národného majetku, žiadne riešenie. Že vraj problém je v operačných programoch, žiadne riešenie. A tak ďalej, a tak ďalej. Je to dôkaz, že vám ide len a len o druhý pilier, len a len o peniaze ľudí. Viem, že pravda je bolestivá, že bolí, ale pravda vždycky bolí, najmä keď klamaní ste boli, ako vieme. A v tomto prípade som si istý, že občania pochopia, o čo vám ide. Stále viac a viac ľudí, ktorí podpisujú petíciu, dokazujú, že im je táto snaha vlády siahnuť na ich dôchodky veľmi, veľmi jasná. My budeme robiť stále všetko preto, aby sme dôchodky z druhého piliera ochránili, aby sme ochránili úspory ľudí, pretože to, o čo tu ide v neposlednej rade, je, aby ľudia si mohli na svoj dôchodok našetriť a aby tie dôchodky mali ozaj vyššie ako doteraz.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Hlina a pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Viskupič, Kaník, Martvoň, Frešo, Fedor. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som teda mal vystúpenie, som ešte nemal dokončené, celkom dopísané a ešte som sa nestihol spýtať tuná kolegu, pána Štefanca, že aký on má postoj k tým poplatkom. Čiže ak k tomu aj pán Štefanec, prípadne by som ocenil, keby ste ma potom počúvali, že, že prečo nebude revolúcia, aj keď by ste chceli, a prečo sa v zásade nič nestane, aj prečo v tomto parlamente, ak sa nemýlim, zaznelo slovo Bismarck a meno Bismarck iba raz. Prečo tu nezaznelo, alebo ak zaznelo, tak minimálne, slovo solidarita. Ale aj iné chcem povedať a budem chcieť povedať v tom vystúpení, že prečo, alebo ak ten pozmeňovák od SMER-u očakávaný o tom, že nebudú zvýšené tie poplatky, nepríde, prečo bude SMER na jednej lodi s pánom Kaníkom a s pánom Štefancom. A pán Kaník im to bude kormidlovať a pán Štefanec bude stáť v tom košíku na tom stĺpe a ukazovať, kade majú ísť. Takže, a ešte jednu vec si dovolím rozviesť v tom mojom príhovore, ktorý budem mať, že tak ako kaviarenskí povaľači, keď bol ich ideológiou komunizmus, tak teraz mám pocit a identifikujem, že znova na čele sprievodu, minisprievodu za podnikateľské nebo, medzi štátom a finančnými skupinami tiež stoja kaviarenskí povaľači, ale zatiaľ si ešte nedovolím povedať, že sú medzi nami.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Ivan Štefanec, vy ste znovu a znovu odkryli niektoré súvislosti tohto skráteného legislatívneho konania a veľmi a veľmi som čakala, že vyzvete tu prítomného odborníka, predsedu legislatívnej rady vlády, aby nám povedal vlastne, ako to je. On si myslí, že je len odborník, ale dnes je politik a sedí v Národnej rade a pýtajú sa ho poslanci. Ako politik sa predsa nemôže tváriť, že je sfinga, ktorá nemá jazyk a nemôže hovoriť, ale musí odpovedať na otázku, čo si on myslí o tom, že tento návrh vôbec nebol zverejnený na webovej stránke, tak ako musí byť, a aký je vôbec jeho názor na tento spôsob skráteného legislatívneho konania.

  • Ďakujem. Zazneli dva momenty, ktoré sa snažíme už dlhodobo tu nejakým spôsobom pretlačiť, alebo dať aspoň nejakú ruku k tomu, aby sme sa dohodli. A to je ústavná garancia zmien, ktoré sa práve teraz chystá urobiť vládna strana SMER. Dovolím si povedať, že táto jednostranná iniciatíva v skrátenom legislatívnom konaní, ako si spomínal, je veľmi nestabilná, a mám pocit, že aj v predchádzajúcom období aj naďalej trval pán premiér Fico, ako aj viacerí poslanci zo strany SMER, že chcú ponúkať ľuďom istoty a stabilitu. Ak sa na tomto nedohodneme, existuje obrovské riziko, že ľudia prídu o prostriedky, budú zneistení a ich budúcnosť neochránená ústavným zákonom, ktorý si spomínal, že bol už predkladaný asi dvakrát, zakladá neistotu do budúcnosti. Zároveň si spomínal aj dobu rokovania o tomto návrhu, ktorá sa ľudovo alebo novinársky označuje uhorkovou sezónou. Mňa pri tomto mrzí jeden fakt, že táto uhorková sezóna generuje jednu vec, že nedejú sa nedeľné vystúpenia lídrov politických strán a naozaj nie je pod dohľadom to, čo pripravuje vládna strana, a nielen nezáujem alebo možno rozdovolenkovaný národ, ale aj to, že médiá nepredkladajú v štandardnom režime.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Stále diskutujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie a pán poslanec Štefanec veľmi dobre znova zhrnul, prečo je to vlastne zlé, že v takomto režime tu pôsobíme. Pretože, treba, treba to opakovať, pretože to stále nie je jasné ani mnohokrát médiám, mnohokrát ani časti občanov, že prečo vlastne taká dlhá debata o tejto procedúre, no, preto, lebo tu vôbec nejde o tých 40 mil., ktoré boli vyčíslené, že získa vláda skôr, vôbec nie. Tu ide naozaj o to, aby sa presadil zákon, ktorý zhoršuje pozíciu ľudí, ktorý dvíha odvody, zákon, ktorý berie občanom úspory, znižuje ich majetok, znižuje ich dôchodky budúce, aby sa tento zákon presadil vtedy, kedy to vyvolá čo najmenej pozornosti. Ten postup je z hľadiska vlády logický, alebo táto snaha, ale určite nie čestný, pretože takáto vážna vec napriek tomu, že má tieto súvislosti, by mala podliehať naozaj širokej verejnej diskusii. A preto tu diskutujeme, preto sa snažíme ten valec, ktorý tu všetko valcuje bez ohľadu na pravdu a to, čo Slovensku aj jeho občanom treba, preto sa ho snažme zastaviť a pribrzdiť.

  • Ďakujem pekne. Keďže ma pán Štefanec spomínal vo svojom vystúpení, musím teda aj ja reagovať. Pán Štefanec, v podstate vy i celá opozícia, teda SDKÚ, hlavne SaS, ste jeden a pol týždňa spomínali a vykrikovali nám tu, ako ideme dať zarobiť DSS-kám. Zrazu po jednom víkende, keď som povedal svoj osobný názor, podotýkam svoj osobný názor ako poslanca, tak zrazu tá téma je už bokom a zrazu sa venujete môjmu názoru. No, som veľmi rád, že aspoň týmto spôsobom som vás primäl k tomu, že ste sa zamysleli aj nad inými pohľadmi ako takými, ale zdôrazňujem, povedal som svoj osobný názor. Taktiež poviem teraz svoj osobný názor, podľa mňa SDKÚ môžu DSS-ky ruky, nohy bozkávať vzhľadom na to, čo ste vytvorili. Vy ste vytvorili podľa môjho osobného názoru pyramídový systém, ktorý dopadne možno takým spôsobom, že o tých 10 rokov, alebo o tých 7 rokov, alebo 6 rokov, keď sa budú vyplácať prvé dôchodky, tak polovica ľudí, čo je v tomto systéme, nebude dosahovať ani minimálny dôchodok, keby boli zostali v prvom pilieri. A väčšina ľudí z SDKÚ bude sedieť na Bahamách alebo Kanároch a fajčiť cigary a tlieskať si po rukách, že aký dobrý biznis urobili s DSS-kami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Blanár.

  • Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste zvolili taktiku stokrát opakovaná lož sa stane pravdou, pretože to, čo ste hovorili, už som počul v tejto snemovni k tomuto bodu niekoľkokrát. A nedá nám nič iné opakovať aj z našej strany stokrát to, čo je potrebné povedať a na tú demagógiu, ktorá tu odznieva, že nikto neberie ľuďom žiadne peniaze. Tie finančné prostriedky, ktoré sa v súčasnosti prerozdeľovali podľa rozloženia 9 percent a 9 percent, sa budú prerozdeľovať iným kľúčom, to znamená, do druhého piliera pôjde už len 4 percentá. Naviac, tie peniaze, ktoré tam majú dnes sporitelia alebo tí, ktorí sú v druhom pilieri, uložené, o tieto peniaze neprídu. Prečo hovoríte o krádeži, o takýchto silných slovách? Pretože ste zvolili takúto taktiku. Ale zahmlievate tuná to najhlavnejšie, že sme experimentálne vďaka pozmeňováku pána Brocku nastavili najvyššie percento odvodu na 9 percent, a toto jednoducho urobili ste takým spôsobom, že dnes si požičiavame na to, aby sa v prvom pilieri mohli dávať dôchodky za 5 percent, zatiaľ čo v druhom pilieri sa získavajú za 1,5 percenta. Toto je holá pravda a my sa snažíme to len napraviť a skúste to prijať, a nie takýmto spôsobom len stokrát opakovať nezmysel o tom, že niekto niekomu niečo kradne. Tie peniaze ostanú stále určené na dôchodky tým, ktorí o to požiadajú. A ešte dodatok. O tri roky sa budú vyplácať dôchodky aj tým, čo sú v druhom pilieri. Zatiaľ to vyzerá tak, že budú mať nižšie dôchodky ako tí, ktorí sú len v prvom pilieri. Taká je pravda, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás.

  • Ja si myslím, že je sympatické, pán predseda, keď sa zapájajú poslanci koalície, je to také osvieženie, nemali niekoľko dní odvahu, ale prejdem k tomu, čo pán poslanec Štefanec hovoril. Ja by som len chcel podčiarknuť tú zbytočnosť toho skráteného legislatívneho konania a poviem na troch veciach úplne jednoducho. Ešte štvrtok, piatok pán minister sociálnych vecí hovoril, že nebude vláda dávať žiadne skrátené legislatívne konanie, minulý pondelok potom náhla zmena názoru, rýchle prijatie papierov, samozrejme, chybné zaradenie do chodu Národnej rady a kvôli tomuto sedíme ešte raz a znova to prepracuvávame. Z toho, samozrejme, vyplýva, že aj celý materiál, keď je to takto chvatne urobený, jak bol zaradený, no tak, mal som plný obal, ako tie tri milióny ľudí podľa neho budú fungovať. To druhé, čo treba povedať, je, a tu pán minister spravodlivosti a predseda Legislatívnej rady vlády by naozaj mohol odpovedať, či to spĺňa všetky tie náležitosti, tak ako hovorila pani kolegyňa, pani poslankyňa Žitňanská, ale aj viacerí ďalší, myslím si, že treba mať odvahu, treba prísť k mikrofónu, treba povedať úplne jasne, ako to je. A to tretie, čo treba povedať, prečo to nie je opodstatnené, lebo zdôvodňuje sa to istou stabilitou verejných financií a konsolidáciou. No, popravde povedané, keby tu bol pán minister financií, tak by nám porozprával určite, keby hovoril pravdu o tom, že z krátkodobého hľadiska tieto peniaze konsolidujete, zo strednodobého hľadiska znižujete a zhoršujete ukazovatele stability verejných financií na Slovensku aj podľa kritérií OECD aj podľa kritérií Európskej komisie, čiže ak chceme viesť vecnú debatu, tak je veľa dôvodov, prečo nerobiť skrátené legislatívne konanie, a hlavný dôvod je, že ľudia naozaj potrebujú tomu rozumieť, prečo prichádzajú o svoje úspory a prečo idú do okamžitej spotreby tohto štátu, napriek tomu, že naozaj, naozaj by si sporiť mali.

  • Ďakujem. Pán poslanec, myslím, že veľmi dobré, ilustratívne vysvetlenie toho, o čo tu v súčasnosti ide. Chcel by som upozorniť na dva body z tvojho vystúpenia. Pretože ešte minulý týždeň sme počuli veľmi silné a presvedčivé argumenty, že tento uplatňovaný postup prerokovania tejto legislatívy nie je v súlade so zákonmi a s legislatívou ako takou. Počuli sme veľa vystupujúcich, ktorí hovorili o tom, ako sa idú porušovať pravidlá, ale nikto z vlády ani z vládnej strany nevystúpil, aby nás skúsil vlastne presvedčiť o inom právnom výklade. Ten druhý bod, pán poslanec Štefanec dobre vysvetlil, že vláda berie ľuďom peniaze, ktoré sporia na penziu, ale zároveň zvyšuje poplatky v prospech správcovských spoločností. Ročne si tak tieto DSS-ky prídu odhadom o vyše 18 mil. eur viac za rok. Tak ako vláda chce znížiť objem peňazí na účtoch ľudí, kde si šetria, ale zároveň tiež umožňujú lepšie zarábať DSS-kám, aj to sa môže volať istota.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, aj kolegom za ich faktické pripomienky. Viackrát sa opakovali veci, ktoré súvisia s udržateľnosťou, a som rád, že kolegovia zdôraznili tento fakt, pretože zásahy vlády, ktoré teraz robia, posúvajú problém do budúcnosti, ale neriešia ho a zhoršujú udržateľnosť systému.

    Konkrétne ku zopár kolegom, pán poslanec Blanár, evidentne ste chýbali pri rozprave v posledných hodinách aj posledných dňoch, pretože fakt, ktorý vy uvádzate, samozrejme, že demagogicky, ktorý nie je pravdivý, bol už vysvetlený, myslím tým percento podielu, ktoré ide do odvodov. Pán poslanec Brocka rozhodne nie je tým vinníkom, vy vinníka stále hľadáte. Nuž, len keď ho hľadáte, musíte sa pozrieť na seba, pán poslanec, pretože vinníkom ste vy. Mne sa páči to, čo hovorí pán poslanec Martvoň, lebo keď vy hľadáte otázku na odpovede, že kto pomáha DSS-kám, veď pán poslanec vám to povedal, aj keď tvrdí teraz, že je to jeho osobný názor, ja som rád, že hovoríte svoj osobný názor, ale on vám potvrdil to, že vy idete zvyšovať poplatky DSS-kám, vy im idete zlepšovať ich život, vy beriete ľuďom a dávate DSS-kám, taká je realita.

    Z toho sa už nevykrútite, pán poslanec. Vy ste to potvrdili, ja s tým súhlasím. No, len nemôžem súhlasiť s tým, kto kradne, kto kradne, pán poslanec, ja vám to rád zopakujem. Kradnú tí, ktorí znižujú odvody a ktorí vyháňajú ľudí z druhého piliera. To sú vaše slová, toto sú zlodeji, takže sa pozrite do vlastných radov, komu ide o peniaze ľudí. Ide tu len a len o sumu, ktorá je v druhom pilieri, ide tu o 5 mld. eur, o ktoré vám ide.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič tu nie je, pán poslanec Mihál tu nie je, pán poslanec Kaník tu nie je, strácajú poradie.

    Pán poslanec Frešo do rozpravy.

    Pán Kaník stratil druhýkrát poradie, takže už nezaraďujte pána Kaníka do rozpravy.

    Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, stretávame sa tu nechcene, nechcene k repríze k tomuto istému bodu, znova v tej istej rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu ohľadne zákona, ktorým ideme vážnym spôsobom zmeniť podmienky, za ktorých budú fungovať živnostníci, vážnym spôsobom zmeniť podmienky, za ktorých bude, budú fungovať dohodári, a vážnym spôsobom v neposlednej rade zasiahnuť do sporenia sporiteľov, to znamená, ideme prudko znížiť odvod do druhého piliera z 9 na 4 percentá, a zároveň vážnym spôsobom, takmer nevídaným, zvýšiť poplatky, ktoré budeme platiť, respektíve budú platiť sporitelia do druhého, DSS-kám v druhom pilieri. To argumentárium, ktorým sa dá naozaj vyjadriť k tomuto základnému návrhu, aby sme v tejto chvíli išli do skráteného legislatívneho konania, ja by som chcel podotknúť niečo z toho, čo je história tej časti zákona, kde sa hovorí o sporení do druhého piliera. Treba pripomenúť, že týchto pokusov tu bolo viacero, vždy keď nastúpila ľavicová vláda, tak bol nejaký pokus otriasť týmto druhým pilierom. Ja si dokonca myslím, že mnohí z vás, čo ste socialistickí poslanci, aj veríte tomu, že je to niečo škodlivé, pokiaľ si ľudia sporia na dôchodok, že je to niečo, čo by nemalo byť. Veríte tomu, že by mal sa štát donekonečna starať samostatne, napriek tomu, že to matematicky nevychádza, napriek tomu, že všetky odporúčania aj Európskej komisie aj Európskej únie hovoria o tom, že mali by si ľudia sporiť na dôchodok, tak napriek tomu tu zaznieva viacero hlasov, že by si sporiť nemali vôbec. Túto debatu sme viedli v rokoch 2006 - 2010, kedy sa socialistická vláda vtedajšia neodvážila, neodvážila sa nám siahnuť na pomer 9 a 9 do druhého a prvého piliera. A zároveň bola šanca, predkladali sme to aj s kolegyňami poslankyňami aj s kolegami poslancami, istým spôsobom ústavne zafixovať aspoň to, aby sa nedalo siahať na toto percento. Nič, neprešlo ani do druhého čítania. Ja si pamätám, dávali sme to trikrát, bol to zákon, ktorým sme mohli vytvoriť istú mieru takej zhody medzi pravicou, ľavicou a naozaj zafixovať dôchodkový systém tak, aby slúžil k tomu, k čomu je určený, aby ďalšie generácie, to znamená naše deti, nemuseli, nemuseli na to doplácať, aby naše deti nemuseli byť obeťou toho, čo som už naznačil vo faktickej poznámke a čo je, mimochodom, v zhode s vašimi vlastnými materiálmi, aby nemuseli byť obeťou toho, že strednodobý výhľad verejných financií je zlý a nestabilný a týmto zákonom sa, mimochodom, ešte aj zhoršuje. Bolo tu, viackrát zaznelo, že bavme sa o tej procedúre, bavme sa o tom, či urobiť skrátené legislatívne konanie. Pán minister, viacerí sme vás vyzvali, aby ste nám to povedali, či je na to vážny dôvod. Vy ako právnik, odborník, legislatívec nereagujete, nie je to pre vás asi dostatočne atraktívne vystúpiť pred poslancami a osvetliť im, ako ste to mysleli, prečo ste to podporili a prečo by to tak malo byť. Ja tomu rozumiem.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, je 12.02 hod., chcete dokončiť vystúpenie, alebo budete pokračovať o 14.00 hod.?

  • Ale ja sa kľudne naobedujem a o druhej prídem znova.

    Ďakujem pekne.

  • Takže prerušujem rokovanie, obedňajšia prestávka.

    Vidíme sa o 14.00 hodine.

    Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní. Pán minister je na mieste predkladateľa, pán spravodajca tiež.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie ako ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Frešo. Odovzdávam mu slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, hovoril som dopoludnia o tom, že tento zákon ako taký sa dotýka tak obrovského množstva ľudí, že prijímať ho v skrátenom legislatívnom konaní nie je správne. Rozvediem to podrobnejšie. Pripomínal som už o tom, alebo hovoril som o tom, že boli tu snahy urobiť ústavný zákon, ktorý by riešil túto problematiku v rokoch 2006 - 2010. Myslím si, že rôzne úvahy aj tu v pléne hovorili o tom, že by to nemalo byť už prijímané jednoduchými zákonmi, že by na týchto zmenách sa mala koalícia, opozícia dohodnúť spoločne, ale musím konštatovať, že presný opak je tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Je to presný opak preto, lebo ak chcete niečo urobiť v širokej zhode, no, tak to urobíte tak, že verejnosť aj politické strany, poslankyne, poslanci, odborníci, ekonómovia, novinári, analytici, všetci tomu rozumejú. Ak to ale chcete urobiť rýchlo, doslova za pár hodín, no, tak riskujete presne to, čo sa tu na pôde Národnej rady stalo, to znamená, že urobíte právny prešľap. Právny prešľap spôsobil, že tu vlastne stojím druhýkrát s tým istým, to znamená s debatou o tom, že či zákon pustiť do zrýchleného legislatívneho procesu, áno, alebo nie. Znova by som rád pripomenul, že toto nie je len akademická právna debata, aj keď tá, samozrejme, má svoje ratio, a tu upozorním, že zákon bol aj rovnako v skrátenom pripomienkovom konaní. Čiže nie je pravda, čo tu hovoril pán minister, že to bolo riadne dané do Národnej rady, riadne pripomienkované, no, nie, nebolo to riadne pripomienkované, bolo to mimoriadne pripomienkované, tiež so skrátenou lehotou. Bolo to dané riadne do Národnej rady, ale vzápätí bolo zvolený postup zo strany vlády ten, kvôli ktorému tu dnes sme a kvôli ktorému tu debatujeme, bol zvolený postup, ktorý hovorí, že urobme to v skrátenom legislatívnom konaní, lebo hrozia, a teraz veľmi veľa dôvodov, rôzne škody, rôzne naliehavé okolnosti. Ja by som sa o tomto sporil, pán minister, skúsil som sa osloviť aj pána ministra Boreca, aby sa vyrovnal s tými argumentmi, ktoré hovorila pani poslankyňa Žitňanská, kde hovorila, že nie je pravda, nie je pravda, že sú splnené právne náležitosti pre to, aby mohol byť zákon prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, a pán minister Borec na to nereagoval, asi táto debata na pôde parlamentu nie je preňho dostatočne, dostatočne zaujímavá, dôležitá o takomto zákone. Je mi to ľúto, ale ja budem v tej argumentácii pokračovať. Čiže právne nemáme žiadnu odpoveď, či je to správne, alebo nie je to správne, máme právny názor, ktorý hovorí, že to nie je správne, máme názor, a myslím si, že to nie je ani názor, ale že skorej holý fakt, že bolo skrátené pripomienkové konanie samotné, to je ako holý fakt a teraz následne je to žiadosť vlády o to, aby bolo skrátené legislatívny proces ako taký.

    Ja som presvedčený o tom, že by sme to mali odmietnuť, pán minister a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Mali by sme to jednoducho odmietnuť a povedať, keďže nevidíme žiadne obrovské škody, ktoré by nastali, je to na nás, ako to posúdime, to nie je nejaká právna debata len, právna debata je, či to vôbec môžete urobiť. Ale keďže nevidíme žiadne obrovské škody, ktoré by nastali z toho dôvodu, že si ľudia sporia na dôchodok ešte aj v mesiaci august, no, tak potom to vráťme, odmietnime a povedzme nie, chceme riadne prijatie zákona. Lebo naozaj, z toho, čo tu bolo odprezentované, ja sa dotknem tých dôvodov, ktoré som tu počul, a to je napríklad znížený výber daní. Poviem to úplne jasne a zrozumiteľne, lebo bola tu oslovovaná SDKÚ - DS v tejto súvislosti, áno, daňový systém bol veľký problém a za tento problém sme dostali vyvodenú politickú zodpovednosť vo voľbách 2012. Všetci tomu rozumieme, tak to má byť, tak je to správne. Ale nechápem, prečo vláda si plánuje v tomto materiáli, vážené kolegyne, vážení kolegovia, kde na prednej strane je podpísaný predseda vlády a na konci je podpísaný predseda vlády a pán minister práce, sociálnych vecí, plánuje daňový výpadok tuto hneď 1,2,3, tretí odstavec, v budúcom roku 320 mil. eur.

    Samotný tento materiál by zaslúžil obrovskú pozornosť a obrovský výkričník, alebo povedal by som, je to až takmer bomba, keď vláda priznáva, že v čase, keď máme hospodársky rast, ktorý je viac ako plánovaný, sa plánuje v tomto materiáli vybrať o 320 mil. eur na budúci rok, to znamená v čase, keď už dávno je daňový systém ako vyriešený, o 320 mil. eur viacej. Toto je pre mňa nepochopiteľné, že týmto sa argumentuje. Ja ak by som bol úplne presný, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto materiáli je napísané, že vláda stráca kontrolu nad výberom daní. To je tu v skutočnosti napísané. No, ale to sa nerieši predsa tým, že zoberieme tým, ktorí si sporia na dôchodky. To sa rieši tým, že sa urobí poriadok na ministerstve financií, na daňovom úrade a že sa prijmú prípadné zákonné normy, ktoré by som tu očakával, ktoré zamedzia možnému úniku daní, že sa tu zvedie jedna poriadna debata, že ako je možné, keď je hospodársky rast, aby klesal výber daní oproti tomu, ktoré boli plánované, a že sa bude viesť jedna normálna expertná debata, ktorá bude mať nejaké výsledky, možno legislatívne, možno len, možno len výsledky smerom k členom jednotlivým vlády, aby urobili svoju prácu poriadne. No, ale my máme toto ako hlavný dôvod, keďže v odseku 3 toho, prečo tu stojím a prečo robíme skrátený legislatívny proces. No, ja si myslím, že hlavný dôvod, ktorý by mal nás sprevádzať pri prijímaní takéhoto vážneho zákona, by mal byť nasledujúci. A poviem ich normálne, jeden, druhý, tretí.

    Takže 1a. Dohodári, ktorí vlastne budú platiť väčšie odvody a budú mať nevýhodnejší spôsob ako si zarobiť. To považujem za veľmi, veľmi zlú úvahu aj z hľadiska toho, čím zdôvodňujete tento návrh na skrátený legislatívny proces, lebo vy ho zdôvodňujete tým, že sú výpadky v štátnom rozpočte. No, ale vy potom prijímate opatrenie, o ktorom by sa dalo pomerne s úspechom o ňom diskutovať, že povedie nie k tomu, že budú zvýšené príjmy, ale povedie k tomu, že bude narastať šedá ekonomika. To znamená, ľudia budú vyplácaní viacej na ruku, vtedy nebudú platiť ani tú daň, ktorú platia dnes, a už vôbec nie odvody samotné. Veľmi podobne, veľmi podobne, ............... vnímam ako kontroverzné, že tento návrh zákona zvyšuje odvodové minimá a všetky tie veci, ktoré s tým súvisia, živnostníkom. To znamená, ľudí, ktorí dnes zápasia s krízou, núti platiť vyššie odvody, viac ich zaťažuje a oni si budú vyberať medzi tým, či zostanú v systéme na strane tvorby zdrojov alebo na strane poberateľov dávok. To vnímam ako mimoriadne kontroverzné opatrenie z hľadiska toho, s čím zdôvodňujete návrh na skrátené legislatívne konanie, z hľadiska teda výpadku. No, a potom, samozrejme, z hľadiska výpadku a vôbec dlhodobej udržateľnosti verejných financií znižovať príspevok do druhého piliera z 9 na 4 percentá je jednoznačné, jednoznačné destabilizovanie systému zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Čiže výpadkom v rozpočte, konsolidáciou verejných financií, keď je zdôvodňované, prečo máme v skrátenom legislatívnom procese prijať tento návrh zákona, no, tak ja len upozorňujem, že tri časti tohto návrhu zákona idú proti tejto podstate. O dvoch môžeme viesť debatu. O dvoch môžeme viesť debatu, či keď zdaníte poriadne a odvodmi zaťažíte ľudí, ktorí chodia na brigády popri svojej robote, či to budú s radosťou platiť, alebo prejdú do šedej sféry ekonomiky. Môžeme debatovať o tom, či živnostníci zatnú zuby a potiahnu ešte ďalej, ale ja si myslím, že skorej nie. Tam by som videl viacej prorastové opatrenia, o ktorých hovoríte, že ich budete robiť. Ale nie potom až všetci vrátia živnosť, ale vtedy, keď ešte tú živnosť majú a kedy sa z krízy vyhrabávajú. Ale druhý pilier, tam je to jednoznačné, dámy a páni. Strednodobá udržateľnosť verejných financií podľa všetkých možných kritérií je založená na tom, že sa na dôchodok sporí a neplatí sa z priebežného systému.

    Čiže tie argumenty, ktoré ako ekonomické uvádzate, že prečo treba rýchlo, hneď, teraz konať, stoja veľmi na vode a už samotné toto poznanie by nás malo priviesť k takému rozhodnutiu, že nebudeme, nebudeme podporovať, aby sme to vybavili krátko, za niekoľko hodín, ale budeme podporovať to, aby sme celú vec poriadne predebatovali, najlepšie na expertnej úrovni, umožnili vychytať rôzne chyby a naozaj sa vyvarovali niečoho veľmi, veľmi krátkodobého.

    Pán minister Richter použil výraz reforma. No, toto je naozaj výraz, ktorý je veľmi kontroverzný, veľmi kontroverzný. Lebo mali sme reformy, ktoré umožnili splatiť čierne diery, ktoré vznikli po Mečiarovej vláde, '94 - '98. To boli reformy. Ale Slovensko zažilo aj iné reformy. Napríklad menovú reformu v päťdesiatom, myslím, treťom roku. To bolo vtedy, keď ľudia prišli o svoje úspory. Mne sa tento návrh zákona zdá viacej bližší tej menovej reforme z päťdesiateho tretieho, lebo treba ľuďom popravde povedať.

    Ak to rýchlo prijmeme, tak si budú menej sporiť, ich dediči budú menej dediť a budú mať menej úspor a štát bude mať viacej peňazí. Chcem upozorniť na to, že tá debata alebo ten podklad, ktorý vlastne sme dostali a ktorý naozaj v sebe obsahuje aj veľmi varovný signál o tom, že štát má problém s výberom daní už na budúci rok plánovaný, naozaj nie je dôvodom pre to, aby sme súhlasili so skráteným legislatívnym konaním. To je skorej dôvod na to, aby sme sa zamysleli, ako verejné financie spravuje súčasná socialistická vláda. A na tú otázku, prečo na budúci rok dostávame 320 mil., už teraz rátame, že nevyberieme na daniach, hoci máme omnoho vyšší hospodársky rast, ako sme plánovali, na to sme nedostali žiadnu poriadnu, poriadnu odpoveď.

    Vrátim sa k legislatívnej kvalite tohto návrhu samotného. No, ja len pripomeniem, že pripomienkové konanie so štandardnými lehotami, štandardný legislatívny proces, to znamená prvé čítanie do 30 dní, najskôr, druhé čítanie a všetko to, čo k tomu patrí, pokojné prejednanie vo výboroch za účasti verejnosti, žiadna obedná prestávka alebo rokovanie niekde o ôsmej ráno, kedy hneď už začína plénum Národnej rady, majú za účelom, aby v takto zložitom zákone, ktorý zasahuje tie tri skupiny, a nielen tie tri skupiny, ktoré som vymenoval, ale také tri masívne zložky spoločnosti, to znamená tí, ktorí si sporia v druhom pilieri, živnostníkov a dohodárov, si vyžaduje, aby to bolo kvalitne pripravené. Znova sa odvolám. Tak jednoduchý návrh ako je skrátené legislatívne konanie, a ak skončil tým, že o tom musíme znova rokovať, no, tak mám obrovskú, obrovskú obavu aj o samotnú podstatu tohto návrhu.

    Veď, dámy a páni, naozaj, keď to prijmeme z noci na ráno, tak budeme v situácii, že ten zákon bude mať svoje diery a že postihne mnohých, mnohých nevinných ľudí, a to tým, svojou ....................... nedokonalosťou alebo povedzme rovno chybovosťou.

    Zastavím sa pri tom, ako vlastne je zdôvodnený tento návrh na skrátené legislatívne konanie zoči-voči podstate samotnej, to znamená tej podstate, že sa tu znižuje odvod do druhého piliera. Celý problém, ktorý máme s verejnými financiami, pochádza z toho, že nielen tento štát, ale aj celá Európa sa nachádza vo vážnej kríze, ktorú sme sami nezapríčinili, ale ktorú sa snažíme spoločnými silami riešiť. Ale táto vážna kríza je spôsobená tým, že jednoducho sa míňa viac, ako sa vyrobí. A toto je presne prípad, pán minister, prvého piliera. Váš priebežný pilier, ktorý nie je opretý o žiadne nasporené peniaze. Je opretý len o zákon a o to, čo sa vyberie, a o to, čo sa následne zaplatí. Naozaj má obrovskú dieru, kolegovia to tu vyčísľovali, koľko má Sociálna poisťovňa bez druhého piliera dieru. Pokiaľ vy sa pokúsite túto dieru zaplátať tým spôsobom, že ohrozíte strednodobý vývoj verejných financií, tak potom sa nachádzame v situácii, kedy prijímame účelový návrh zákona doslova na pár mesiacov, možno rok, dva, tri, kedy nám to vyskočí v iných ukazovateľoch, ktoré potom budú ťahať verejné financie smerom nadol.

    Preto si myslím, že toto, čo pomerne ambiciózne, lebo, nazývate, že reforma, lebo neverím, že ste si vybrali príklad z peňažnej reformy z roku '53. To, čo nazývate reformou, naozaj reformou nie je. To, čo chcete dosiahnuť, stabilizáciu rozpočtu a verejných financií, no, nedosiahnete to, nakoľko to strednodobé hľadisko nemôžete nijakým spôsobom obísť a, mimochodom, mimochodom sa ráta aj do ratingu krajiny, a to je vlastne istým spôsobom indikátor, aké vysoké úroky budú nám dávané, keď si budeme požičiavať peniaze na voľnom trhu. A to, mimochodom, priamo súvisí s tým, čo je v návrhu na skrátené legislatívne konanie, a to je vývoj rozpočtu. Jednoducho, ak my nedokážeme za prijateľné peniaze si požičiavať, požičiavať peniaze na voľnom trhu, no, tak sa dostávame do situácie, ako je dnes Grécko alebo iné problémové ekonomiky.

    A to, že či dokážeme si za prijateľné peniaze požičiavať na trhu, tak to je priamo úmerné s tým, ako sme dôveryhodný, dôveryhodný dlžník. No a dôveryhodný dlžník sme tak, ako máme stabilné verejné financie. Čiže vraciame sa k tej podstate samotnej, zdôvodňovať skrátené legislatívne konanie tým, že máte momentálny výpadok, a naviac ešte hovoríte, že budúci rok budete mať ešte väčší výpadok, no, tak to je hlboko, hlboko nesprávne. Je to hlboko nesprávne, lebo ďaleko, ďaleko poctivejšie by bolo venovať sa problému samotnému, prečo tento výpadok vzniká a hlavne prečo tento výpadok pokračuje.

    Ja som pochopil, daňový úrad, jeden, dva, tri mesiace, problém. Ale dnes je systém starý, nahodený, na budúci rok už bude normálne funkčný, predpokladám, a ďalších 320 mil. eur, to je z vášho materiálu, vážení členovia vlády, ďalších 320 mil. výpadku si zarátať považujem za obrovský, obrovský problém, ktorý sa nedá riešiť tým, že zoberieme peniaze ľuďom, ktorí si sporia v druhom pilieri. Ja chcem veľmi, veľmi apelovať na to, že aj peňažná reforma bola urobená z noci na ráno. Dokonca tu boli citáty, myslím, vtedajšieho prezidenta, ktorý ubezpečoval, že nič takého sa nemôže stať. No, my máme dnes také jemnejšie citáty, máme citáty ministra, ktorý povie, že sa nebude, nebude žiadne skrátené legislatívne konanie prejednávať na vláde, a vzápätí sa to aj udeje a prejedná sa, ideme doňho.

    Teraz máme prísľub, ktorý trochu, trochu by som bral vážnejšie, ktorému by sa rád povenoval, a to je o istom takom širšom riešení, riešení dôchodkov samotných. No, otázka toho, aby bol ústavným zákonom riešený dôchodkový systém, je podľa mňa veľmi namieste. Znova pripomeniem, sám som bol predkladateľom, trikrát sme navrhovali ústavný zákon o pomeroch a odvodoch medzi prvým a druhým pilierom. Keď som stál za týmto rečníckym pultom, hovoril som, nech sa páči, prijmime proste aj veci, ktoré súvisia s prvým pilierom. Prijmime veci, ktoré možno parametrizujú tieto pomery, ktoré istým spôsobom stabilizujú verejné financie. Otvorme túto debatu samotnú.

    Ja len pripomeniem, že tam zaznievali argumenty vtedy pani ministerky Tomanovej o tom, ako je druhý pilier nevýkonný, a zaznievali argumenty o tom, ako prvý pilier výkonný je. Nechcem zachádzať do toho, čo budem hovoriť v prvom čítaní, je to príliš odborné, ale zájdem k tomu, čo sa hodí k tomuto zdôvodneniu skráteného legislatívneho konania.

    Základný omyl, ktorý som tu počul od člena vlády, je, že prvý pilier garantuje väčšiu výnosnosť. A to je jednoducho hlúposť. Prvý pilier negarantuje nič, vážené dámy, vážení páni. Prvý pilier je akýsi pomer a spôsob výpočtu dôchodkov zo zákona. Lenže to mali aj v Grécku. Mali zo zákona dvojtisícové a väčšie dôchodky. Vy si do zákona môžete napísať aj 12-tisícové. Problém je, či to máte z čoho zaplatiť. A tu sa dostávame k podstate veci.

    V druhom pilieri si peniaze sporíte a z týchto nasporených peňazí potom si kupujete anuitu, čiže dávate nejakú cash a kupujete si rentu, veľmi hrubo povedané. To nie je nejaká novinka, ako som to tu počul, že kdesi iba v juhoamerických štátoch. To je prosím pekne stabilný spôsob, akým sa sporí na dôchodok v mnohých krajinách, či už sa to robia štáty, alebo to robia zamestnanecké, zamestnanecké zväzy, či to robia korporácie vlastnými fondmi, nie je to nič nového. Je to štandardný spôsob sociálneho zabezpečenia. Proti tomu stojí ten spomínaný Bismarckov, alebo u nás nazvaný aj prvý pilier, systém, kde vám štát niečo sľúbi, štát prijme zákon, ale štát, ktorý keď nemá peniaze, ako to bolo napríklad v Grécku, tak vám to nezaplatí, lebo nemá z čoho. Čiže porovnávať túto výkonnosť znamená, ako keby porovnávať sľuby z nebankového subjektu, ktorý nám sľúbi kľudne 13-, 15-, 30-percentný výnos s niekým, kto proste cash má, kto tie peniaze má. A tie peniaze v tejto chvíli majú sporitelia na svojich účtoch. Preto som hovoril, že vítam debatu o tom, či budeme chcieť tento problém vyriešiť ústavným zákonom. No, lebo tam budeme, samozrejme, trvať na tom, aby tie peniaze neodchádzali niekde do okamžitej spotreby, ale aby trebárs zostali v niečom, čo je síce pod štátnym dozorom, alebo je súčasťou štátu, ale stále ako individuálne peniaze sporiteľov. To je filozofický problém, ktorý dnes tu vedieme ohľadne tohto skráteného legislatívneho konania.

    My, vážené dámy a páni, ideme zasiahnuť do veľmi vážnej veci, kde skutočné peniaze na jednej strane, to znamená peniaze sporiteľov, nahrádzame sľubmi štátu, ktorý už dnes hovorí, že to finančne nezvláda a žiadna prognóza o tom, že by prvý pilier do budúcnosti mal byť nejako veľmi výkonný, neexistuje. Práve naopak, existuje mnoho demografických modelov, ktoré hovoria o tom, že populácia bude starnúť, počet pracujúcich ľudí na jedného dôchodcu bude klesať, a ani jedna nehovorí, že tomu bude naopak. A treba popravde povedať, že tento Bismarckov model alias prvý pilier, sa budú jeho parametre len zhoršovať. Na to sa dá reagovať a hovorilo to tu už mnoho predrečníkov predo mnou, len zvýšením veku odchodu do dôchodku, alebo potom znížením dôchodkov samotných. Preto hovorím o tomto zatiaľ jednoduchom argumente v tomto, nazval by som to, len predbežnom prejednaní celého problému, lebo chcem sa držať toho, že teraz rozhodujeme o tom, či chceme skrátené legislatívne konanie, alebo nie.

    Keď takto v jasnej veci, v takto jasnej veci a ekonomicky nespochybniteľnej veci existuje rozdielny názor medzi socialistami a zbytkom expertov, to znamená, že máme člena vlády, ktorý hovorí, že prvý pilier je výkonnejší, a ja hovorím jednu vec, že zákon, iba kde je napísaný, hovorí možno viacej, ale je to rovnaké ako v prípade Grécka, keď nemáte, tak nebude. No, tak potom by sme tú debatu mali viesť fundovane. Beriem to ako dôkaz toho, že netreba sa s tým ponáhľať, ale že treba skutočne byť veľmi, veľmi precízny, žiadne skrátené legislatívne konanie, treba si najprv vysvetliť základy.

    Pán minister použil výraz reforma. No, tak reforma by mala v prvom rade, keď sa tohto slova dotknem, držať istú dôveru verejnosti. A neviem si predstaviť opačnejší krok, ak je to správne slovenské slovo, ako dôveru strácať, ako to, že robiť niečo vo veľkom chvate, veľmi veľkou rýchlosťou, doslova za pár hodín.

    Vážené dámy, vážení páni, ja len pripomeniem, že nebyť toho, že je zle zaradený, podaný tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tak už minulý týždeň socialistická väčšina by odhlasovala, odhlasovala tieto zmeny, ktoré tu máme dnes na stole.

    Vrátim sa naspäť ešte k tomu, čím je zdôvodňovaná istá naliehavosť. Zazneli tu aj výrazy, že naozaj bude z hľadiska Európskej únie možno horúca jeseň, že to nevyzerá dobre, pôjdeme do integračného procesu, veľmi hlbokého, a potrebujeme širokú zhodu, celospoločenskú zhodu, o ktorú sa, mimochodom, vláda snaží cez svoje, svoje záujmové isté také platformy, ako je rada solidarity, kde má bankárov a veľkopodnikateľov a neviemkoho ešte všetkého, s ktorými sa radí o tom, že teda ako to ďalej urobiť.

    No, poviem vám, čo je výsledkom týchto rád a čo priamo hovorí, že nie je vláda na dobrej ceste. Nie je na dobrej ceste, mala by sa na ňu vrátiť, lebo výsledkom je, že v tomto návrhu zákona, znova sa len letmo dotknem tej podstaty, lebo sme naozaj len v predbežnom prejednávaní samotného zákona, kedy debatujeme o tom, či treba, alebo netreba skrátené legislatívne konanie, tak v tomto návrhu zákona existuje jasný profit. Jasný profit a jasný ten, kto stráca.

    V tejto chvíli už vidíme, že strácajú všetci sporitelia. Dostávajú namiesto deväť percent, štyri percentá. To znamená, keď si usporil deväťdesiat eur, no, tak si usporil iba štyridsať. Je to jednoduché. Každý tomu rozumie. Sú to tí, ktorí budú mať nasporené menej.

    Naopak, máme tu ľudí, ktorí profitujú, ktorí profitujú a ktorí naozaj na tom zarábajú nie o pár percent viac, ale dvojnásobok, a to sú dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktorým sa zvyšujú tieto poplatky.

    To považujem za mimoriadne nespravodlivé, keď krízu riešime tak, že ju hádžeme na krk jeden a pol milióna sporiteľom, tým berieme vyše polovice. A ďalším druhou rukou pridávame. Dávame im na poplatkoch peniaze. A zároveň, ešte raz upozorním, robíme to spôsobom, ktorý nekonsoliduje verejné financie, ale zo strednodobého hľadiska ich práve naopak destabilizuje.

    Tu by som poprosil a apeloval na súčasnú socialistickú vládu, že zjavne, zjavne čas, kedy sa spoliehala táto vláda, ale okrem toho aj ostatné socialistické vlády, na to, že v budúcnosti bude rásť produktivita, hospodársky rast pôjde donekonečna a vyrieši všetky problémy, rozumej dlžoby, ktoré socialisti kdekade po svete nasekali, tak tento čas je preč. Tento čas odišiel, nastal práve čas, kedy ľudia sa správajú racionálne, kedy sa nezadlžujú, kedy sa ukazuje, že sporiť, a nie míňať je správnou cestou. A my by sme sa podobným spôsobom mali správať aj k verejným financiám.

    Ja viem, že je zložité nájsť v rozpočte príslušné peniaze, aby bol deficit 4,6 percenta, ale pokiaľ tie peniaze si požičiate, nie ušetríte, požičiate od ďalších dôchodcov, to znamená dnes od sporiteľov, no, tak nič nekonsolidujete, vy jednoducho míňate ich úspory. To je predsa jednoduchá ekonomická poučka. A v tomto zmysle, pokiaľ by sme boli k sebe seriózni, no, tak si urobíme jeden okrúhly stôl, zoberieme si tam každý jeden-dvoch expertov a si to vyjasníme.

    Ja som presvedčený o tom, že keď si to nakreslíme na jednu tabuľu, a aj tak rozmýšľam, že keď naozaj to nie je rozumné v tomto predbežnom, predbežnom pojednaní o tomto zákone, no, tak to asi budeme musieť urobiť v nejakom prvom čítaní. Keď si to nakreslíme, tak zistíte, že tie peniaze vlastne nie sú ušetrené, ale sú to peniaze, ktoré sú zobrané a spotrebované.

    Nemôžem ináč argumentovať, len tým, čo vidím tu v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Tu sa, vážené dámy, vážení páni, argumentuje tým, že potrebujeme plánovaných 4,6 percenta do bodky dodržať. Ja súhlasím. Ja súhlasím, ja s tým nemám problém, s čím mám problém, je za a), aby sme to robili spôsobom, ktorému ľudia nemôžu dôverovať, a za b), aby sme to urobili na úkor sporiteľov. O tom b) budem viacej hovoriť v prvom čítaní a, samozrejme, budeme aj v druhom čítaní navrhovať príslušné zmeny do tohto zákona, aby sme odstránili to, že naozaj prekladáme celú ťarchu konsolidácie na sporiteľov. Mimochodom, zvyšujeme na dvojnásobok odmeny tým, ktorí im úspory spravujú, napriek tomu, že stenčujú na polovicu, a jednoducho odstránili takéto klasické socialistické anomálie, kedy sa korporáciám pridáva a obyčajným ľuďom sa jednoducho berie. Ale to, že to nie je dôveryhodné pred očami verejnosti, to považujem za úplne, úplne kľúčové a dôležité. Preto, lebo ľudia s veľkou vierou išli do druhého piliera a dodnes mu veria.

    Je to jeden z dôvodov, pre ktorý sa vláda v rokoch 2004 - 2006, 2006 - 2010, pardon, neodvážila siahnuť na tento pomer. Mali sme tu veľmi ostré diskusie ohľadne ústavného zákona o druhom pilieri. Mali sme tu ostré debaty s pani Tomanovou. Mali sme tu ostré debaty, keď sa menilo vyhodnocovanie v rastových fondoch, ale vláda samotná sa neodvážila na to samotné, čo sa dá nazvať jadrom tých úspor, siahnuť.

    Teraz máme prípad iný. Máme prípad, že bez debaty, v lete, so skráteným pripomienkovým konaním prišiel návrh zákona do parlamentu. Pôvodne sme uvažovali aj so svojimi kolegami, že dobre, povenujeme sa mu viacej v septembri, dobehne petícia, budeme mať na stole stotisíc podpisov, prejednáme to, oprieme to aj o vôľu verejnosti. Znova pripomeniem to, čo je holá pravda, žiadna strana jak tu sedí, zľava doprava, nenavrhovala, že zníži odvod do druhého piliera. Taká tu nie je. Taká tu nie je, ktorá by sa uchádzala vo voľbách s niečím podobným, že my znížime. Ani jedna.

    Dokonca naopak, aj socialisti, aj za týmto pultom boli konfrontovaní s tým, že hovorili nie, neznížime. A zrazu tu máme takúto obrovskú zmenu, že ideme prudko znížiť odvod do druhého piliera, bez debaty. S dvoj-, lebo trojdňovým skráteným pripomienkovým konaním, s prísľubom pána ministra, že to nepôjde v skrátenom legislatívnom procese. Zrazu to ide, lebo čítam, ešte raz, aby sme si to povedali úplne jasne, v budúcom roku táto vláda plánuje výpadok na daniach 320 mil. eur. No, nechápem, ako je to možné. To bude snáď úplne svetová rarita, že rastie hospodárstvo, a klesá výber daní. A ak niekto viete takú krajinu ešte pomenovať, tak mi, prosím vás pekne, pomôžte, ale pochybujem, že by to v Európskej únii niekde možné bolo. To snáď ani v tom Grécku nebude také zlé ako u nás.

    A na základe týchto dôvodov sa hovorí, že, alebo teda je návrh, že poďme do skráteného legislatívneho konania. No, vážené dámy, vážení páni, ak teda nejaký záver si z tohto mám urobiť, z týchto argumentov pre skrátené legislatívne konanie, tak by som si v každom prípade urobil ten, že mám pochybnosti o vláde, či je v dostatočnej kondícii pre dve veci, ktoré s týmto návrhom zákona, ďakujem, ktoré s týmto návrhom zákona súvisia.

    Tou prvou vecou, už som sa k nej vyjadril, nechcem sa zbytočne opakovať, len pripomeniem. Tou prvou vecou je, že nezvládnutý samotný proces ako skrátené legislatívne konanie na pôdu parlamentu doniesť tak, aby o tom nebola ústavná pochybnosť.

    Tou druhou, ďaleko vážnejšou pochybnosťou, je kompetencia. Pokiaľ máme hospodársky rast, tak ako je možné, že plánujeme na budúci rok jednoducho väčší výpadok oproti plánovaným daňovým príjmom? To znamená, že niečo nedržíme dostatočne pevne v rukách.

    To, čo hovorí pani poslankyňa Žitňanská, ale aj ďalší, hovorí o legislatívnej stránke celého procesu, keďže pán minister Borec tu nie je, nereagoval na to, nie som legislatívec, nie som expert, nebudem to ďalej rozoberať. Pevne verím, že sa k tomu snáď nejako dostaneme. Snáď ešte dnes, však je ešte niekoľko ľudí prihlásených, aby sme si vysvetlili aj túto pochybnosť legislatívnu, ale tú ekonomickú, v tej by som chcel mať jasno, vážený pán minister, že keď zdôvodňujete tým, že nižší výber daní a vyšší hospodársky rast zároveň je, tak to je taká ekonomická anomália, ktorá stojí za samostatnú debatu, ale keďže ste to uviedli do tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, no, tak o tom debatujem v rámci tohto návrhu samotného.

    Dotknem sa ešte toho, čo považujem z hľadiska budúcnosti aj druhého pilieru, ale vôbec stability verejných financií a, mimochodom, aj istého sociálneho zmieru na Slovensku za dôležité. A to je dôveryhodnosť našich vlastných krokov zoči-voči kríze, ktorá prebieha, prichádza, vyžaduje dôležité, povedal by som až národnoštátne, rozhodnutia.

    Zaznela tu ponuka, že prijmime tieto národnoštátne rozhodnutia v nejakom širšom konsenze. Ja len pripomeniem, že reakciou opozičných strán, dúfam, že všetkých, že nikoho som nevynechal, ale myslím, že áno, hovorili sme o tom, bolo, že dobre, prijmime takéto rozhodnutia, sme vlastenci, vieme, že krajina je v probléme, Európa takisto, ale prijmeme to, nie pokútne, prijmeme to pred očami verejnosti. To znamená, máme tu stopäťdesiat ľudí, ktorí sú volení všetkými ľuďmi v republike, všetkými občanmi. A títo ľudia môžu rozhodnúť o tom, aké opatrenia prijmeme. Môžu ich zrozumiteľne povedať. Môžu ich zrozumiteľne pripomienkovať. Jednoducho urobme pokus o konsenzus v týchto európskych otázkach na pôde parlamentu, to znamená Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otvorme túto debatu, či čiastkovú, alebo keď si trúfne vláda, tak aj debatu všeobecnú na to, o týchto opatreniach samotných. Ale vzápätí, doslova niekoľko desiatok minút nato, prichádza návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý znamená, či sa to niekomu páči, alebo nie, obmedzenie diskusie, či tu v parlamente, alebo odborné diskusie. Keby bola nejaká pochybnosť, že prečo obmedzenie, možno niektorí, kolegyne, kolegovia, nemajú dostatočnú parlamentnú prax, tak ja len pripomeniem, že keď máte čas medzi prvým a druhým čítaním, tak sa ďaleko viacej odborníkov môže sústrediť na samu podstatu zákona.

    V prvom čítaní sa vyrieši otázka toho, či tá nejaká generálna línia, či to nasmerovanie zákona samotného je správne, alebo nesprávne. V druhom čítaní sa už debatuje o samotnom paragrafovom znení. Dávajú sa pozmeňovacie návrhy. Dávajú sa návrhy na vypustenie nejakých častí. Skrátka, hľadá sa to, čo by sa dalo nazvať istý priestor na zhodu, dohodu, a vlastne, ak sa to aj niekomu, niekomu zdá, že dobre, tak aj na nejaký konsenzus.

    Cizeluje sa. Ako? Nerozumiem.

  • Hlasy z pléna.

  • Vysvetlím. Nie, nie, nie, ďakujem pekne za to.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, prosím vás, pokračujte, dobre.

  • Pani predsedajúca, ale ja to vítam. Ja to vítam, lebo si (smiech v rokovacej sále), lebo si myslím, že to, že to znamená, že poslucháči sú zaujatí. Vysvetlím.

    Pán poslanec, vy ste zaujatý, zaujatý tým, čo hovorím. Nemyslím zaujatý voči mne. To by som si nedovolil predpokladať. Predpokladám, že sme tu všetci objektívni a rozhodujeme sa podľa svojho svedomia, tam sme to na ústavu sľúbili.

    Takže vysvetľujeme si názor, normálne politický, legitímny, ktorým sa netajím, pán minister, že ja som proti tomu, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní prijali tento návrh zákona.

    A teraz sme v tej časti, kde hovorím, že prídeme o poriadnu diskusiu. Vysvetľujem, aké je prvé čítanie, čo sa tam prejednáva. Vysvetľujem, čo robíme v druhom čítaní. Vysvetľujem možné riziká, do ktorých prídeme. Môžem aj zopakovať, kde sme boli predtým, ale myslím si, že to sme všetci pochopili.

    Takže čo sa stane, čo sa stane, keď vynecháme vlastne ten štandardný legislatívny proces? No, prídeme práve o to, aby sme medzi prvým a druhým čítaním docizelovali to paragrafové znenie samotné, aby sme sa vyhli možným chybám.

    Poviem to na príklade, ktorý, naozaj nechcem zasa zbytočne tú diskusiu naťahovať, chcem ho proste použiť naozaj taký, ktorému všetci rozumieme. Tu sa stal, na pôde parlamentu. A to je samotné podanie tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie. No, keby sme tam boli bývali mali čas, respektíve vláda a páni z vlády mali čas, no, tak by asi neurobili tú chybu, ktorá potom zaváňala istou ústavnou závadnosťou, že boli nútení ešte raz celú debatu zviesť úplne, úplne odznova.

    Niečo veľmi podobné sa môže stať aj v tomto návrhu zákona. Ešte nehovoríme v prvom čítaní, kde všade, ani nie sme v druhom čítaní, kde by sme sa pokúšali tieto chyby odstrániť, ale už len ten samotný fakt, že v skrátenom legislatívnom konaní dôjdeme do stavu, že ja neviem, poobede odhlasujeme prvé čítanie, ráno zasadnú výbory, to znamená, máte na to až celú noc, aby ste vychytali všetky chyby, pozbierali podpisy, podali pozmeňovacie návrhy, tak už samotné toto môže generovať dostatočne vážne chyby. To, čo sa pokúšam presvedčiť, a to je presná odpoveď na vašu otázku, pán poslanec, je, že toto riziko nestojí za to. Keby bol ten návrh zákona jednovetný, dvojvetný, vypúšťal by nejaký jeden, dva paragrafy, pozreli by sa na to traja právnici a výnimočne by nemali päť názorov, ale iba dva, tak sa dá rozhodnúť. Tak sa dá rozhodnúť snáď aj behom poobedia. Ale ja upozorňujem, jeden a pol milióna sporiteľov, tristotisíc živnostníkov a ešte mnohých a mnohých ďalších sa to dotýka, jedná sa o tri milióny ľudí, ktorých sa tento návrh zákona dotkne, a tam ísť do rizika, že to na vláde pripravili dobre, no, veď ale to sú tí istí ľudia, ktorí dobre pripravili aj samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, kvôli ktorému tu už druhýkrát, druhýkrát o tomto istom bode debatujeme. Ja len upozorňujem, že keď sa tá chyba stane tu v parlamente, no, tak sa posunú dovolenky, odloží sa nejaké plávanie v jazere, pôjde sa, čo ja viem, do Levárov, aby som to nemal ďaleko mimo Bratislavskej župy, ale všetko proste ide po starom. Ale akonáhle ten zákon prijmeme, tak je to normou, ktorá sa na tie tri milióny ľudí bude vzťahovať. A tam už môžeme urobiť aj pomerne vážne chyby. Len som si vybral, aby som zasa nechodil do toho nejako hlbšie, tú chybu, že berieme ľuďom vyše polovice úspor budúcich, aby som nebol chytaný za slovo, a zároveň zvyšujeme na dvojnásobok výnosy správcovským spoločnostiam, tiež, samozrejme, budúce, aby ma niekto nechytal za slovo. Už len takáto absurdita, okolo ktorej dokonca som už aj počul, že to tak aj mrví niektorých socialistických poslancov, že či naozaj takto okato treba posielať peniaze sporiteľov rovno na účet, na účet finančných skupín. No, tak už len takáto absurdita, ktorá z toho zákona čnie, by bola dostatočným dôvodom, aby sme ho preskúmali celý, aby sme ho preskúmali celý a aby sme tomu dali poriadny, poriadny priechod.

    Ja sa vrátim napríklad aj k tomu, a v tom ste ma veľmi inšpirovali, medzirezortnému pripomienkovému konaniu, kedy sa verejnosť nemohla k tomuto zákonu vyjadriť, lebo nevisel na tom portáli, kde visieť mal. K tomu som nepočul ani pol slova zo strany vlády nejakého vysvetlenia a ani žiadneho dementi a dožadovali sa ho tu aj v tom minulom, nazvime to, ešte neúspešnom pokuse o skrátené legislatívne konanie viaceré poslankyne, viacerí poslanci. Nepočul som ani pána ministra spravodlivosti a predsedu legislatívnej rady, že ako je vôbec možné, že takto vážny zákon, ktorý sa dotkne troch miliónov ľudí, tak takto vážny zákon ani len nevisí na príslušnom portáli.

    Vážené dámy, vážení páni, možno sa vám to zdá, zdá také, že vzdialené alebo nepochopiteľné, ale skúsim vám to priblížiť. Často sa tu v tejto sále sporíme o rokovacom poriadku. Ak ho prijmeme a zmeníme, no, tak sa to dotkne nás stopäťdesiatich. Tak si ho zmeníme ešte raz, alebo urobíme iné opatrenia, alebo urobíme nejakú džentlmenskú dohodu. Ale ak ideme prijímať zákon, ktorý mení podmienky napríklad živnostníkom veľmi výrazne, tak im hlboko zasahujeme do spôsobu, akým oni podnikajú. Ak to robíme bez debaty s nimi, a to chcem pána ministra poprosiť, aby sa k tomu normálne vyjadril, či v tomto skrátenom pripomienkovom konaní sa vyjadrujú aj živnostníci a či napríklad súhlasia s tým, že sú ochotní tolerovať skrátený legislatívny proces. Veľmi by som sa čudoval, keby sa niektorý z nich našiel. Mimochodom, jedna z vecí, ktorá ma veľmi zaujala na tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že, žiaden, žiaden člen vašej Rady solidarity to nepodporil. Ani jeden, nepočul som nikoho. Nepočul som nikoho, že by sa hlasno zastával, aby sa takýto návrh zákona, alebo ak chcete, pán minister, reforma, prijímali naozaj v skrátenom legislatívnom procese.

    Chcel by som poukázať na ďalší moment, ktorý so sebou nesie to, ak budeme pokračovať v skrátenom legislatívnom procese, ktorý neni jasný po právnej stránke, nie je jasný ani po jeho prínose po ekonomickej stránke a už vôbec nie je jasný, respektíve mne je jasný, ja si myslím, že dokonca aj dámam a pánom socialistom je jasný, po stránke, nazvime to, dôvery verejnosti samotnej. Som presvedčený, že ak budeme podobným spôsobom ohýbať ducha zákonov, tak budú to napodobňovať rôzni úradníci smerom nadol. To znamená, títo úradníci samotní budú takisto si, nazvime to tak, extenzívne vysvetľovať zákony a zákonné normy, tak ako sa to deje práve v tejto chvíli. To, čo môžeme my, poslankyne a poslanci, urobiť, je odmietnuť takéto ohýbanie a môžeme sa v tejto chvíli postaviť nie na stranu správcovských spoločností, a ani na stranu vlády, ktorá má problémy niekde inde, veď je to tu napísané, s výberom daní na budúci rok. Tá má obrovské problémy.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Výkriky v sále.

  • Ale nie, dnes sa vrátim.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, prosím vás pekne, nediskutujte, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, ale bol by som zhovievavý, lebo pre mňa to je veľmi inšpiratívne a skutočne som potom tak aj trochu ako povzbudený, že sa tomu problému venujeme do hĺbky a že to vyvoláva záujem. Ináč je to ako istý predpoklad budúcej možnej konsenzuálnej ústavnej dohody.

    No, tak si to vydiskutujeme. Možno to pár krokov bude trvať, ale však to nejako vydržíme, robíme to pre ľudí.

    Čiže problémom je napríklad daňové príjmy na budúci rok. Hovorili sme o tom daňovom úrade. Ja len na to znova poukážem. Áno, bol to problém, áno, bol to problém tri mesiace. Vymenil sa systém starý za nový a potom zasa nový za starý. Teoreticky, teoreticky by mohlo to trvať snáď trištvrte roka, než to nabehne naspäť úplne celé. Hej, snáď. Myslím, že to je ďaleko menej, ale snáď. Ale nech by to trvalo rovno do decembra, tak mi povedzte, čo s tým má spoločné budúci rok a výpadok na budúci rok. Ja vám poviem tú nepríjemnú pravdu, ktorú možno nechceme vidieť. Nech sa páči, je to v návrhu na skrátený legislatívny proces, patrí to sem na stôl. Tá nepríjemná pravda vyzerá tak, že viaceré, rozumej stovky, možno tisíce daňových subjektov začali optimalizovať dane. To nemá spoločné nič s tým, čo bolo v januári, februári, marci, to má spoločné s budúcnosťou, máte to tu napísané. Priamo v tomto vládnom návrhu. Má to spoločné niečo s budúcnosťou a s víziou daňovej politiky na území Slovenska. Pre tých, ktorým sa zdalo toto vyjadrenie zložité, to poviem jednoducho, firmy zdrhajú zo Slovenska, aby tu nemuseli platiť dane, a deje sa to už dnes. Ten výpadok je dnes a dokonca vy to priznávate priamo v tomto materiáli, že bude aj na budúci rok tento výpadok, dokonca ešte väčší oproti plánu. A ja chcem len povedať toľko, že pokiaľ, ale zasa nechcem chodiť zbytočne nad rámec, lebo však máme aj prvé čítanie, pokiaľ vy zvýšite daň z príjmu na rekordnú sumu v rámci V4, no tak sa nemôžete čudovať, že firmy pokojne odídu a budú zdaňovať niekde inde a podobne sa potom budú správať, keďže budú aj inde registrované, ohľadne ďalších daní.

    Ja si myslím, že skorej, ak táto debata by mala byť, ale to už presahuje tento návrh na skrátené legislatívne konanie, len to predznačím, mala by byť zvlášť debata o konsolidácii. Mala by byť zvlášť debata o výpadku v daniach, ktoré sa plánujú aj na budúci rok, a mala by byť dokonca, podľa môjho názoru, nie súčasťou odôvodnenia skráteného legislatívneho konania, ale mala by byť niečím, čo, naopak, sa od toho oddelí, aby sme nežili v nejakej ilúzii, vážené dámy, vážení páni, že keď poberieme ľuďom úspory, tak sa vyrieši to hlavné, že nemáme dostatočné príjmy.

    Keď už o niečom svedčí tento materiál, tak je mimoriadne alarmujúci z hľadiska prvého piliera, vážený pán minister, a skorej by mohol slúžiť ako podklad k nejakému, k nejakému návrhu zákona ohľadne prvého piliera samotného, a nie ohľadne druhého piliera, lebo žiaden z týchto údajov ohľadne, ohľadne skráteného legislatívneho konania nehovorí o problémoch v druhom pilieri. Nevidím tu nič, nevidím tu žiadny vážny ekonomický argument. Napríklad, že keď prijmeme tento zákon skorej, tak ľudia nasporia viacej. To tu nie je napísané. Napríklad, nevidíme, že keď tento zákon prijmeme skorej, tak ľuďom zrazu zostane v peňaženke viacej, no, ani to tu nie je napísané, lebo to nie je pravda. Z tohto hľadiska je tento návrh na skrátené legislatívne konanie objektívny, že ľuďom v druhom pilieri nesľubuje nič, lebo im nič nedáva, naopak, im berie. Ale je mimoriadne zle podložený, mimoriadne zle podložený konsolidáciou verejných financií a daňovým výpadkom, o ktorom ja ako poslanec mám obrovské podozrenie, že vzniká nejakou systémovou vadou.

    Vážený pán minister, ja si myslím, a to by bola skutočne poctivá debata, že to vzniká preto, lebo ste ohlásili zvýšenie daní, lebo ste ohlásili zvýšenie odvodov a koniec koncov, lebo ste vytvorili klímu, v ktorej sa budú strácať pracovné miesta. Ešte je čas to upraviť, vážené dámy, vážení páni, preto tento môj krátky vstup. Ešte je stále čas to upraviť. Nemusíme prijať tento zákon, môžeme túto debatu viesť úplne korektne aj na ďalšej septembrovej schôdzi, kde si môžeme vyjasniť tieto jednotlivé riziká, požiadať o vyjadrenia expertov, môžeme mať za sebou názor, petičný názor ľudí, ktorý chceme doniesť, tento petičný názor, na pôdu parlamentu, môžeme mať za sebou debatu ohľadne daní a financií ako takých, a keď sa niekomu ľúbi, tak môžeme mať za sebou aj debatu o Gorile, ak to niekomu súvisí.

    Ale ja by som sa držal striktne tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý hovorí, kvôli daňovým výpadkom ideme urýchlene zobrať z druhého piliera z 9 na 4 percentá, ideme urýchlene zavádzať živnostníkom, dohodárom stropy a ideme vlastne obmedziť toto ich pôsobenie.

    Ja sa ešte z hľadiska dohodárov dotknem tej hypotézy o čiernej ekonomike. Možno žijeme trošku v takej ilúzii, že dane a príjmy štátu sa nahrabú tým, keď zvýšime dane, alebo keď zvýšime odvody, alebo keď niekoho skrátka donútime z tohto mixu platiť viacej, nejakým spôsobom ho zaviažeme. Nemusíme chodiť ďaleko, stačí ísť do Českej republiky, ten príklad je úplne presný a úplne súvisí s týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie, zvýšili daň z pridanej hodnoty. Viete, čo bol výsledok? Alebo vybrali toľko isto, čo minulý rok, alebo vybrali menej. To isté v prípade živnostníkov môže čakať aj vás. To znamená, ak to takto rýchlo prijmeme a nebudeme debatovať o tých jednotlivých nuansách, preletíme cez to ako vlak cez železničné priecestie, tak sa dostaneme do situácie, že naopak, namiesto stabilizácie verejných financií podporíme vlastne ich destabilizáciu. Znova to poviem, aj pri tých dohodároch, aj pri tých živnostníkoch, na dvoch takých modelových príkladoch, ktoré priamo sú v rozpore s tým, čo je v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie. V prípade dohodárov v mnohých prípadoch možno sa obchádza zákon, dobre, treba hľadať spôsoby, ako to nerobiť, ale v mnohých prípadoch je to druhý príjem pracujúcich ľudí, alebo druhý príjem čiastočne pracujúcich ľudí, no a v tomto prípade, však to všetci na tom Slovensku poznáme, lebo vám to starostovia, primátori povedia, mimochodom, socialisti ich tu majú dosť, tak sa ich treba opýtať, sa to vyrieši jednoducho. Jednoducho sa budú peniaze vyplácať cash na ruku, žiadne dane, žiadne odvody. Veľmi, veľmi podobne môžu dopadnúť aj živnostníci. Majú zamestnaných zamestnancov a môžu sa dostať do stavu, že keď im zvýšite odvody, prípadne zvýšite daňové zaťaženie, čo už ohlasujete, tak položia živnosť, prepustia zamestnancov, tí sa vám dostanú na tú stranu, kde ich vyplácame zo sociálneho systému, čo je presne v rozpore s tým, čo tu máte v pláne, stabilizovať rozpočet a verejné financie, a potom títo ľudia budú jednoducho odkázaní na sociálny systém, ale už nebudú generovať žiadne vstupy. Toto je dôležité premyslieť a je dôležité premyslieť to poriadne.

    Ja by som chcel naozaj vyzvať, máme tu jedného člena vlády, možno niektorý z pánov socialistických poslancov vie tú správnu odpoveď, že prečo, prečo je tak strašne dôležité prijať tento zákon, alebo ak chceme slovami pána ministra, reformu v skrátenom legislatívnom konaní? Lebo len úprimná reč nám pomôže nájsť v budúcnosti nejaké riešenie. Neverím, že štyridsať neistých miliónov stojí za to, aby sme nemali poriadny zákon. Neverím, že výpadok v budúcom roku sa vyrieši týmto zákonom. Myslím na daniach. Neverím na to. Hľadám iný dôvod. A tu mi naozaj fantázia dochádza. Pevne verím, že v prvom čítaní príde buď pán premiér, alebo pán minister a uvedie, prečo je dôležité tento návrh zákona prijať takto veľmi rýchlo? Čo dobrého to ľuďom prinesie? Čo dobrého to prinesie pre každú jednu, každého jedného, ktorí sú dnes v druhom pilieri? Čo dobrého to prinesie pre každého jedného živnostníka, živnostníčku, dohodárku, dohodára?

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ja si uvedomujem, že Slovensko môže skončiť ako Grécko, a delí nás od toho tenká čiara. Mohli by sme, samozrejme, viesť debatu o tom, kto nás k tomu, k tej priepasti posotil bližšie. Ale to by nebolo odo mňa seriózne, lebo to nejde k meritu veci, to znamená k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. A dokonca si naviac myslím, že by to bolo aj zbytočne kontraproduktívne. Myslím si, že keď sa blížime k tomu, že sa bude rozhodovať, či Slovensko bude medzi krajinami, ktoré sú úspešné, alebo krajinami, ktoré pôjdu gréckou cestou, tak by pomohlo, keby sme viacej rešpektovali isté zákonitosti ekonomické a isté zákonitosti, koniec koncov, ak chcete, politické alebo sociologické. Čiže cez krízu sa najlepšie dá prejsť tým, že budeme mať dôveru ľudí, ktorých zastupujeme. Bol by som rád, keby sme dokázali o tomto diskutovať, či je to správny predpoklad, alebo nesprávny predpoklad. Podľa môjho názoru z krízy nemôžeme vyjsť s opatreniami, ktorým ľudia nerozumejú, alebo dokonca pri ktorých by sa ľudia cítili istým spôsobom podvedení. Ja len krátko upozorním, že napríklad kríza voči inštitúciám Európskej únie v mnohom pochádza z toho, že ľudia nerozumejú jej predpisom a ľudia im nedôverujú. Nie sme tu na pôde Európskeho parlamentu, sme tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Tak vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem poprosiť, aby sme nerobili túto istú chybu. Aby sme v žiadnom prípade debatu, ktorú môžeme zviesť štandardne v prvom čítaní, o mesiac v druhom, medzitým výbory, viedli tak, ako sa sluší a patrí. Máte na to nielen apel zo strany opozičných poslancov, ale máte na to výrazný apel aj zo strany, zo strany verejnosti. Máte tu vyše osemdesiattisíc podpisov pod petíciou, ktorá ide rovno do jadra problému, ktoré ideme prejednávať. Vážené dámy, vážení páni, netreba veľa fantázie, netreba veľa sociologického prieskumu, ale ak treba, tak aj takého sem dovediem, kto vám to vysvetlí, že človek, ktorý podpísal, že chce zachovať tento pomer percent, asi by nepodpísal toto skrátené legislatívne konanie. Že človek, ktorý podpísal, že chce zachovať tento pomer, by asi chcel debatovať o tejto petícii na pôde parlamentu tak, aby sme tento hlas, ktorý vychádza priamo od tých, ktorých zastupujeme, teda z ľudu, napĺňali. Čiže nie je to len tak, že stojíme tu, debatujeme tu o nejakom prázdnom zákone, možnože takého menej významom ako je rokovací poriadok, kde keď sa niečo zbabre, no, tak si to tu vybavíme zasa medzi sebou. My tu debatujeme o vôli jeden a pol milióna ľudí, a to ešte hovorím, že aj dohodári a živnostníci dopĺňajú tento počet vlastne na tri milióny ľudí. A to by sme nemali prechádzať nejakým skratkovitým, skratkovitým konaním samotným. Chcel by som upozorniť na to, že pokiaľ nebudeme rešpektovať istú základnú dôveru, ktorá má byť medzi parlamentom a ľuďmi, ktorí sú mimo parlamentu. Pokiaľ nebudeme rešpektovať isté základné ekonomické pravidlá, a ja som len krátko na naozaj takom malom formáte naznačil, v čom v rozpore je tento návrh na skrátené legislatívne konanie, tak sa dostaneme do situácie, že budeme prijímať zákony, ktoré sú v rozpore s vôľou ľudí a ktoré dokonca sú pre nich samých škodlivé. Čiže budeme sa tu stretávať pri novelizáciách, budeme sa tu stretávať možno s nejakým masívnejším odporom, s vážnym sociálnym výbuchom, keď budeme touto cestou postupovať. Chcel by som naozaj veľmi pekne poprosiť, hlavne v tomto prípade, socialistické poslankyne a socialistických poslancov, lebo neverím, že niekto z opozície by za skrátené legislatívne konanie zdvihol ruku. Nikto taký nevystúpil. Chcel by som ich poprosiť, keďže naozaj mi venovali aj podstatnú mieru svojej pozornosti a so zaujatím počúvali tieto dôvody, aby sme túto debatu, nemusíme sa jej vyhnúť, zostaňme v nej, aby sme ale túto debatu vrátili do štandardných koľají, lebo žiaden vážny, ani ekonomický, ani politický, a dokonca nie ani právny dôvod na to, aby sme konali v skrátenom legislatívnom konaní v tejto chvíli nie je. Ja vás ubezpečujem, že keď niečo vážne bude, tak ja budem prvý, kto bude hovoriť - poďme do toho. Ale tomu musia ľudia rozumieť. A pre mňa, samozrejme, nie je dôvodom, že na budúci rok máme nejaké vážne výpadky v daniach, o ktorých nevieme, kto ich spôsobil, pán poslanec. Nevieme, no, to tam nie je napísané. Budúci rok nesúvisí so žiadnym informačným systémom. Dajme si k tomu samostatnú debatu. Neexistuje, neexistuje. Proste máme hospodársky rast nad plán tohto rozpočtu a budúci rok je úplne, úplne mimo tohto všetkého. My musíme ľuďom hovoriť pravdu. A hlavne nič z toho nesúvisí s tým, aby sme brali sporiteľom ich úspory. Ja som to minule hovoril, že tá debata, že či je pravda ten, nazvime to taký ultraľavicový pohľad, že nesporme vôbec a poďme hlavne rýchlo do toho, že štát všetko zaplatí a zariadi. Alebo potom ten názor, ktorý tu takí umiernení socialisti majú, a koniec koncov aj pán poslanec Hlina nás asi o tom informuje, že štyri percentá sú dosť. Alebo potom ten názor stredopravej scény, ktorá hovorí, že keď nie je vážny dôvod, tak tých deväť percent zachovajme, a keď je vážny dôvod kvôli tomu, že sa to zarátava do deficitu, no, tak hľadajme riešenie, ktoré je ústavné, ale ktoré umožní zachovať sporenie pre ľudí, ktorí si sporia na druhý pilier. Toto urobme. Ja s tým nemám problém. Myslím si, že s tým nemá problém väčšina opozičných poslankýň a poslancov. Ale s čím je problém? A ten problém naozaj ani z tejto debaty nevyzerá, že by bol menší. Problém je v tom, že tie dôvody, pre ktoré bol podaný návrh na skrátené legislatívne konanie, sú omnoho, omnoho menšie ako tie riziká, do ktorých vďaka tomuto návrhu samotnému prichádzame. Chcel by som vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pekne poprosiť, špeciálne socialistické poslankyne a poslancov, aby ste nepodporili tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Možno je to ťažké, hlasovať proti tomuto, možno je to ťažké hlasovať proti návrhu vlády. Ale napríklad už len to, že táto vláda to nespojila s nejakou dôverou, hej, vám umožňuje jednoducho dať signál vláde, že viete, čo, toto sa cez dovolenku nerobí, toto sa nerieši bez vážnej debaty. Taká vážna vec ako úspory ľudí v druhom pilieri si zasluhuje poriadnu diskusiu. Vážená vláda, keď nie ste schopní dať poriadny návrh, ktorý netreba dva razy prerokovať, no, tak radšej si ho potom ešte lepšie pripravte. Tých dôvodov môže byť dosť. Ale vás chcem veľmi pekne poprosiť, dajte najavo svojím hlasovaním, dajte najavo svoj postoj. Ten postoj by mal byť taký, aký je naozaj hlboký záujem verejnosti samotnej. To znamená, ak už ideme siahať na dôchodky, ak už ideme meniť prostredie pre živnostníkov, ak už ideme, a ja to rovno poviem, ale iba jednou vetou, aby som zasa nezachádzal príliš hlboko, ak už ideme siahať dohodárom na dohody, tak urobme aspoň poctivú debatu. Veď tí ľudia dnes pozerajú olympiádu, sú na dovolenkách, prídu domov a zistia, že sú bez roboty. To nie je žiadna jednoduchá operácia. Znova upozorňujem na tú Českú republiku. Nikto ani na minútu nepochyboval, že zvýšenie DPH by sa mohlo pri hospodárskom raste prejaviť poklesom výnosov dane z pridanej hodnoty. No, prejavilo sa. Malo by to byť pre nás obrovským, obrovským varovaním, že podobné zmeny, a už vôbec podobné zmeny prijímané v takomto obrovskom chvate, môžu poškodiť hospodárstvo tejto krajiny. To znamená, že keď už niekto hovorí, že tento návrh zákona je v záujme ochrany hospodárstva, predídenia škodám, no, tak ja vám rovno hovorím, že môj názor je, že v rámci predídenia škodám a ochrane hospodárstva to odmietnite. Veď to je úplne, úplne jednoduché. Samozrejme, že toto môže spôsobiť omnoho väčšie škody ako to, že sa bude o tom debatovať v septembri. Ak niekto má opačný názor, či z paní poslankýň, alebo pánov poslancov, alebo z časti vlády, no, tak si to povedzme. Tak si to povedzme. Tak potom prijmime nejaký typ garancie. O tom všetkom sa dá debatovať. Ale veľmi ťažko sa o tom debatuje, keď je to narýchlo.

    Čiže na záver by som chcel zvýrazniť, že ak sme v situácii, že niekto nám predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo chce predísť veľkým škodám, tak aj po tomto mojom príspevku, ale hlavne po omnoho odbornejších príspevkoch niektorých kolegýň a kolegov z radov opozície, by som si zvážil, či to nie je presne naopak. Či to nie je tak, že tým, že odmietneme tento návrh zákona, práve naopak, veľkým škodám predídeme. Ja chcem len poukázať na jeden drobný rozdiel. Možnože to je ideologický, ale ľudsky to pochopíte. Ja viem, že je dôležité pozerať sa na štát ako viac, ako sú jeho ľudia. To je taký socialistický pohľad. Ale ja vás ubezpečujem, že každý jeden dohodár alebo živnostník, ktorý bude môcť ďalej v tejto kríze sám zápasiť skoro bez žiadnej podpory štátu s touto krízou a naviac bude platiť dane bez toho, aby ste mu do toho zasahovali, je cennejší ako vaša vízia o silnom štáte, ktorá, mimochodom, v Grécku sa ukázala ako nefunkčná. Veľmi podobne vám budú vďační každý jeden sporiteľka, sporiteľ, ktorým nezoberiete tú možnosť, aby si mohli nasporiť na svoj vlastný dôchodok. A jednoducho im dáte šancu, zoči-voči demografickej kríze, ktorá je bezsporná, o ktorej žiaden z vašich expertov nepochybuje, brániť sa vlastnými úsporami. Toto vnímam ako základné riešenie, ako veľmi silný apel. Vy ste vyvolali diskusiu o bezprostredných škodách. No, tak ja vám hovorím, bezprostredné škody hrozia, ak tento návrh prijmeme. A chcem skončiť touto prosbou. Zoberte normálne zdravý rozum do hrsti, odmietnite to. V septembri sme ready, môžeme ísť do toho.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Potlesk v sále.

  • S faktickými poznámkami, poprosím technikov, desať. Desať poslancov? Posledný pán poslanec Viskupič? Technici, áno? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som oceniť pána poslanca Freša, čo sa týka hĺbky jeho prejavu, a najmä, čo sa týka súvislostí v daňovej oblasti a osobitne v prostredí pre tvorbu pracovných miest. Pretože keď hovoril o dohodároch, o živnostníkoch, tak ako sa im zhorší prostredie, tak to považujem za kľúčové v tejto súvislosti, okrem, samozrejme, znižovania odvodov do druhého piliera a tým kradnutia peňazí na dôchodky, ktoré si šetria ľudia. Živnostníci si zaslúžia našu osobitnú podporu a živnostníkom sa venujeme osobitne v ďalších návrhoch zákonov, ku ktorým sa, verím, dostaneme aj na tejto schôdzi. Pretože si myslím, že potrebujú najmä zjednodušenie prostredia formou licencií, ako to navrhujeme, prípadne formou zvýšenia limitov na daňové preddavky. To sú veci, ktoré sú kľúčové a kde by sme si žiadali dohodu aj s ostatnými stranami, ale rozhodne nie zhoršovanie prostredia cez ich zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. Tadiaľto určite cesta nevedie. Pretože cesta zvyšovania priamych daní, ako to navodila súčasná vláda, a stanovenie priamych daní na úroveň najvyššiu z krajín V4 je podľa mňa cesta do pekla. Prejaví sa to len tak, že budeme mať na Slovensku menej práce a tým pádom aj menej príjmov do štátneho rozpočtu. To sú veci, o ktorých pán poslanec hovoril. Poslednú poznámku, keď spomínal porovnanie výnosnosti v prvom a druhom pilieri, chcem len upozorniť na to, že stále v prvom pilieri je omnoho väčšia strata. Za minulý rok fond starobného poistenia dosiahol stratu 1,8 mld..

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Mám tri poznámky. Neviem, či to stihnem. Tak skúsim najskôr také technické upresnenie. Pán kolega, pán predseda Frešo, to zvýšenie odvodov pre dohodárov, živnostníkov má byť účinné od 1. januára 2013, to znamená, tento skrátený proces na tom by nič meniť nemal. Čiže to skrátenie legislatívneho procesu sa dotkne len a len druhého piliera, inými slovami, vláda o mesiac skôr získa financie z druhého piliera na úkor sporiteľov, čo činí sumu 40 mil. eur a viac. Už to tu viackrát padlo. Preto by bolo férové a čistejšie, keď už teda skrátené legislatívne konanie, rozdeliť zákon na dve časti, jednu časť nechať pekne krásne na pokoji, to znamená, to je to nepopulárne, ale predsa len zvyšovanie odvodov dohodárov, živnostníkov, tam sa nemusíme ponáhľať ani z vášho pohľadu, keď hovorím ako keby za vládu, a druhý zákon by bol zákon, ktorým by sa teda menili príspevky do druhého piliera, ktorý by sa teda mal prijímať v skrátenom konaní. Neviem, načo rúbete takou obrovskou sekerou úplne hlava-nehlava, keď až tak celkom nepotrebujete, pokiaľ ide o vaše zámery.

    Po druhé. Pokiaľ ide o záujmy živnostníkov a bránenie živnostníkov, tak si myslím, že úlohou nás, opozície, je naozaj zabrať a zabrániť zvyšovaniu odvodov v prvom rade, pretože nech ja stretnem akéhokoľvek živnostníka, tak pre neho je prvý problém skutočne zvyšovanie odvodového zaťaženia, a to, čo by sa malo schváliť v tejto snemovni o pár dní, tak to ich zabije úplne. Čiže viac než možno nejaké symbolické zjednodušenie administratívy by sa potešili, keby nedošlo k tomuto zvyšovaniu odvodov. Ja osobne mám preto pripravené tri pozmeňovacie návrhy, ktoré by mohli živnostníkom pomôcť.

    Po tretie. Prvý pilier, ten negarantuje naozaj vôbec nič, veď o tom dokazuje aj táto schôdza.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Frešo. Hovorili ste jednu hodinu a sedem minút. Slabučké. Ak toto má byť vaša obštrukcia, taký Fidel Castro dokázal vkuse hovoriť aj päť hodín. Vy iba hodinku. Naozaj slabučké. Ale budem vecný. Z hľadiska tej garancie a výnosnosti, bežné delenie v rámci ekonómie hovorí o troch takých druhoch dôchodkových plánov. Prvý, kde je určený výnos, výsledok. To je ten prvý pilier. Tomu sa hovorí defined benefit. Druhý, určený príspevok, defined contribution. Tam máte určené iba to, koľko ten človek dá do toho systému, ale koľko z toho vzíde, netuší. Nemôže vedieť, pretože, a to je, pán kolega, dôležité, ide o investovanie. Investovanie. Druhý pilier je o investovaní, nie o sporení. To znamená, že vy tu DSS-ku živíte peniazmi, a ona z toho nemusí vám dať nič, ak to investovanie nevyjde. V čase krízy alebo v čase konjunktúry sa ešte dalo hovoriť, že však si niečo zarobíme na tom investovaní. Ale v čase krízy? To knieža Myškin je väčší realista ako vy, pokiaľ si myslí, že v rámci, v čase krízy je možné si niečo našetriť. Nie. Pán kolega, nič nie je možné si našetriť. Prichádza o peniaze štát, prichádza o peniaze občan, ktorý si akože šetrí v druhom pilieri. Jediný, kto neprichádza o peniaze, jediný, kto na tom zarába, sú DSS-ky. Preto vám hovorím, páni kolegovia, vy ste tu nieže biele kone DSS-iek, ale priam biele slony DSS-iek. No a posledná poznámka, ak ešte stihnem.

    Pán kolega, váš predpoklad, že je tu demografická kríza, je správny. To sú objektívne dôvody, pre ktoré je málo peňazí v dôchodkovom systéme. Otázka znie, ako tento druhý pilier, ten čilský model zvyšuje nejakým spôsobom tie peniaze, tie zdroje v tom dôchodkovom systéme? Nie. On iba individualizuje to riziko. To znamená, Haščák, ten si našetrí. Frešo, Kaník, tí si našetria. Ale bežný robotník, bežná učiteľka, zdravotná sestrička, tí si nenašetria nikdy, pán kolega. A čím viac ľudí bude v druhom pilieri, tým menej bude pre nich. To si uvedomte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Frešo, pomenoval si niektoré vecné aj formálne nedostatky predkladanej novely. Ja by som povedal, že táto novela má štyri obrovské negatíva. Tým prvým je zvýšenie dohodárov o, teda ceny dohodárov alebo pracovnej mzdy dohodárov o odvody. Tým druhým je zvýšenie odvodov pre živnostníkov. To sa týka zhruba tristotisíc, tých dohodárov je niekoľko stotisíc. Po tretie. Zvýšenie poplatkov pre DSS-ky takmer dvakrát. Alebo dvojnásobné zvýšenie poplatkov, to je obrovské negatívum predkladanej novely. A po štvrté, zníženie odvodov do druhého piliera pre 1,5 mil. sporiteľov. Okrem toho, táto novela má štyri nie malé chybičky, ale obrovské chyby krásy, ktoré na tejto novele ostanú navždy prilepené, aj keď vieme, že osemdesiattrojka ju bez problémov schváli. Tým, tým prvým, tou prvou chybiskou krásy alebo obrovskou chybou je pohrdnutie, ignorovanie a porušenie všetkých legislatívnych pravidiel predtým, ako bola novela schválená vládou. Ďalšie je nedodržanie podmienok pre skrátené legislatívne konanie, myslím, že si o tom hovoril. Po tretie, porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady pri predkladaní tejto novely do rokovania Národnej rady. A po štvrté, možné porušenie rokovacieho poriadku aj po opätovnom predložení do Národnej rady. Ako som hovoril, určite nemám o tom najmenšej pochybnosti, že 83 poslancov vládnej strany SMER túto novelu schváli. A je to tak aj vizitkou, alebo je to vizitkou aj týchto poslancov aj celej strany, keď tak krátko po voľbách si tak veľmi šliapu po svojom volebnom programe, po svojich rečiach. A svojím spôsobom veľmi krátko po voľbách oklamali aj svojich voličov aj ostatných obyvateľov a ľudí na Slovensku.

  • Kolega, poslanec Frešo v preňho typicky rozsiahlom kontexte poukázal, že nejde teraz o dieru v štátnom rozpočte, o fixáciu verejných financií. A nejde len o jedno, aj keď zbabrané skrátené legislatívne konanie. Ale že ide o prvý krok obrovského manévru, ktorý chystá jednofarebná vláda. Ide o principiálnu zmenu systému. Momentálne sa od parlamentu chce, aby sme expresne presmerovali polovicu peňazí z osobných účtov 1,5 mil. sporiteľov na jeden spoločný štátny účet. Už sa ohlasujú ďalšie kroky. Napríklad vyplatenie majiteľov zdravotných poisťovní. A prechod na systém jedinej štátnej inštitúcie. Oficiálna argumentácia je, že treba obmedziť druhý pilier, lebo problémom je stav verejných financií. Takže vylepšujeme verejné financie aj na úkor osobného sporenia na budúce dôchodky občanov. Takáto argumentácia o vylepšovaní verejných financií ale neobstojí, pretože predstavitelia vlády šibrinkujú závratnými sumami o údajnom deficite. Pretože hovoríme síce o rovnej polovici osobných úspor, 1,5 mil. sporiteľov, ale v ročnom zúčtovaní je to len zlomok z toho, čo vláda tvrdí, že chýba v štátnom rozpočte. Správne si poukázal na to, že skrátené legislatívne konanie ani zákon samotný nerieši údajnú polmiliardovú dieru v štátnom rozpočte. Ale potom už ostáva len otázka, prečo tu nesedíme a nerokujeme o návrhoch zákonov, ktoré odvrátia hospodárske škody a vyriešia túto obrovskú dieru v rozpočte.

  • Vážená pani podpredsedníčka. Pána poslanca Freša si ctím a vážim, vo svojom prehľadnom a vyčerpávajúcom príspevku povedal, že týmto spôsobom prichádzame o poriadnu diskusiu. Teda týchto päť dní bola diskusia neporiadna? Aj ja som toho názoru, veď sa poslanci KDH a ja v rozprave vlastne ešte nedostali k mikrofónu. Cením si vystúpenie aj ďalších reprezentantov SDKÚ za ich fundované príspevky. Moja poznámka sa týka iba toho, že múdremu stačí, alebo malo by mu stačiť, jeden-, dvakrát niečo povedať. V živote, na konferenciách, vo vede, v literatúre, v náboženských kázňach, v rodinných debatách nemožno všetko stále dookola opakovať. V politike by som prepáčil troj-, štvornásobné opakovanie, ale viac nie.

  • Je to však, prepáčte, mrzí ma, že mi tlieska koalícia, ale ešte raz to zopakujem, že nemôže sa stať, aby jeden pán poslanec, ktorého si tiež ctím a vážim, desaťkrát vystúpil v rozprave a mal 17 faktických poznámok k tejto téme. Čiže počúvať ho 220 minút je relatívne veľká obeta. Kresťania sa musia obetovať, ale odtál potál.

  • Ja som taký naivný, že aby som sa neopakoval, po každom príspevku si svoj príspevok do rozpravy k prvému čítaniu asi desaťkrát prepracoval, aby som nepovedal nič také, čo už tu raz odznelo, ale zdá sa mi, že sú to naivné a zbytočné pochybnosti. Takto to trvá už päť dní.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.

  • Paľo Frešo, by som sa ti chcel veľmi poďakovať, lebo to, čo bolo povedané, áno, tu zaznelo v rôznych variáciách, ale toto bolo povedané opäť tak, aby so snahou, aby tomu porozumeli aj tí, ktorí nechcú rozumieť. A to je ten problém, že platilo by, že nemusíme opakovať veci, keby tu bola snaha počúvať. Ale keď sa stretávame neustále s tým, že mnohokrát vyvrátené klamstvá sa znova zopakujú, lebo ja neviem, či to má SMER nacyklostilované, aby to každý čítal, alebo neviem, ale keď to, čo sa tu už viackrát vyvráti ako absolútny nezmysel, bájka, ktorú si niekto vymyslel, a znova to ďalší poslanec vytiahne a znova to tvrdí. Potom sa to dokonca dočítam od ľudí, ktorí naozaj nie sú priaznivcami SMER-u. Už tak si osvojujú tieto klamstvá, tak z toho je zjavné, že treba opakovať dovtedy, pretože to je naša jediná zbraň ako zabrániť tomuto valcu, aby postupoval vo svojej valcovacej činnosti, kým sa naozaj tie uši neotvoria. Preto to robíme, a preto to robiť budeme, a preto si myslím, že je to treba robiť aj naďalej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Frešo, nechcela som reagovať. Aroganciu je najlepšie ignorovať. Nemôžem však nechať bez povšimnutia, prepáčte, vaše insitné chápanie ekonómie. Vaša mantra - trh všetko vyrieši - skončila. Už sa jej nik na svete nedrží, a tak prechádzate do ďalšej demagógie. Klasické, socialistické anomálie. To máte na mysli Josepha Stigliza, Paula Krugmana, nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu? Týchto? Naštudujte si ostatné Davoské fórum a potom sa o tom môžeme odborne baviť. Veď prezident ostatného Davoského fóra bol predstaviteľ a ozaj obhajca liberálnej ekonómie. Zmierte sa s tým, že ekonomický liberalizmus je v troskách. Manipulujete verejnou mienkou. Realita je však úplne niekde inde.

    A na záver. Už to raz musím povedať, pretože za celé roky, čo vás poznám, neustále používate vo svojom prejave pojem socialistické. Týmto nás neustále nálepkujete. V európskom kontexte to nie je nič urážlivé. Práve naopak. V slovenskom však sledujete svoj cieľ degradovať úsilie, a tu zdôrazňujem, sociálnodemokratickej vlády. Reminiscencia na minulosť v tomto duchu je však nie pozitívna práve pre SDKÚ. Pán Kaník, pán Mikloš nie sú náhodou bývalí členovia Demokratickej strany? A Demokratická strana nevznikla náhodou zo Strany národnej obrody? Ktorá bola súčasťou Národného frontu? Ktorá celé roky stála po boku Komunistickej strany Slovenska? Mimochodom, po štyridsiatom ôsmom roku boli sociálni demokrati prví, ktorých komunisti zatvárali. Pozrite si históriu. Prosím vás pekne, prestaňme sa navzájom obviňovať z minulosti.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Po tomto úsmevnom extempore do histórie zvláštnej, vrátim sa k pánu Frešovi. Vy ste sa dotkli problému komunikácie, pán poslanec. No a vyzývali ste, aby sme diskutovali. Viete, ale komunikácia je napríklad aj kvalita dôvodovej správy. Spomeňte si, čo za dôvodovú správu prijal výbor pre kultúru a médiá, keď odvolával Zemkovú, čo potom museli prerábať a museli sme znovu sedieť. Veď tu sú dôvodové správy považované zrejme za úplnú zbytočnosť. A ich kvalita! Ale čo je ale pre mňa najzarážajúcejšie. Najzarážajúcejšie je, že my tu máme celý čas tejto debaty ministra. My tu máme ministra, ktorý tento zákon doniesol. Druhýkrát. A nepovie ani slovo. Máme skrátka nemého ministra. A tak si povedzme, prečo asi je nemý. Buď nevie, čo má povedať, lebo nepripravoval tento zákon, alebo vie, ale nepovie. To hovoril Mečiar. To poznáme. Alebo nechce. Nechce. Nechce to obhajovať. Toto je jeden z mála ministrov, ktorý, všimnite si, vôbec neobhajuje svoj zákon. My sme tu už mali, a pred ním sedel ďalší nemý minister, pán minister Borec. Nepovedal ani slovo, hoci je zodpovedný za kvalitu legislatívneho procesu. Už sme tu mali nemého ombudsmana, ktorého ste zvolili vy, o ktorom nikto nevedel ani, že existuje.

    Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pani poslankyňa, to je reakcia na pána poslanca Freša? Otázka pre pána poslanca Freša?

    Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR

    Áno, to je kvalita, komunikácia, ktorú tu nemáme, pretože minister nie je ochotný s nami ani diskutovať.

  • Ďakujem. Voľne nadviažem. Takisto som si všimol moment, ktorý bol kritizovaný mohutne - obmedzenie diskusie. Obmedzenie diskusie nám chýba. Skrátené legislatívne konanie predpokladá obmedzenie diskusie, pretože skracuje procesy a nie je možnosť sa tvorby legislatívy zúčastniť ad jedna, všetkými zainteresovanými, v tomto prípade dokonca aj na úrovni vlády, kedy nebol prepis zverejnený v registri právnych prepisov a tak ďalej. Tieto argumenty už všetky zazneli a jeden z najdôležitejších je práve z pozície opozičného poslanca - obmedzenie diskusie nad tak dôležitým zákonom, najdôležitejšia časť vášho vystúpenia, pán, pán poslanec Frešo. Zároveň som si všimol počas reakcií na vás, že je tam časomiera z horného rohu opozičných poslancov. Pán poslanec Blaha, ktorý sa vždycky veľmi rozčúli nad tým, akým spôsobom a ako dlho niektorí poslanci rozprávajú, ja si myslím, že hodina a sedem minút bol dostatočný priestor na to, aby ste niekoľkokrát mohli zhighlightovať to, čo znamená skrátenie a obmedzenie diskusie o takom dôležitom zákone. A jeden moment, ktorý mne chýbal a nebol dostatočne povedaný, znamená, že 80 percent s príjmom do výšky priemernej mzdy, na týchto dopadnú tieto opatrenia najviac a vláda im zoberie 66 percent z ich úspor. To bol jeden z dôležitých momentov vystúpení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, chcel by som poďakovať kolegyniam poslankyniam a kolegom poslancom za faktické pripomienky a chcel by som aj poďakovať za tú trpezlivosť, lebo ja som sa skutočne venoval len tomu úplnému základu, to znamená, len tomu, o čom pojednáva vlastne návrh na skrátené legislatívne konanie, nešiel som do nejakej, nejakej hĺbky. A považoval som za dôležité to vysvetliť v celom kontexte a to je odpoveď pre pána poslanca Mikloška, tak aby tomu každý porozumel, každému z tej jeho strany aby to bolo pochopiteľné.

    Pána poslanca Blahu, pani poslankyňu Nachtmannovú beriem ako svojich podporovateľov, ktorí vlastne hovoria to isté, čo ja, poriadnu diskusiu, nech sa páči, aj o tých vašich čilských chimérach, nech sa páči, aj históriu Demokratickej strany ako jej člen, ktorý je, ako je zodpovedný za zlúčenie s SDKÚ vám veľmi rád odpoviem.

    Ale, pani poslankyňa, presne o tomto som rozprával, presne o tom, že poriadnu diskusiu. Ako to chcete urobiť, keď tú diskusiu zároveň obmedzíte? Veď aj vy voláte aj pán poslanec Blaha, voláte po tom, aby sme si tie veci vyjasnili, teraz ste to povedali. No, tak si ich nevyjasňujme tuná skrátene, vyjasnime si ich na výboroch, vyjasnime si ich pred verejnosťou, vyjasnime si ich v štandardnom legislatívnom procese, a tak sa zdá, že to vyjasniť, vyjasniť treba.

    Pani poslankyňa Vášáryová, vy máte, samozrejme, pravdu, je to o komunikácii, hlavne s tými, ktorých zastupujeme, lebo keby sa jednalo len o nás tu, že si znížime dôchodky, no, nech sa páči, nech sa páči, keď sme hlúpi, urobíme to. Ale keďže sa jedná o tých, ktorých zastupujeme, no, tak človek by sa nemal šetriť a nemal by naozaj mlčať, ako v tejto chvíli to robia jeden aj druhý minister, ktorí boli priamo v tom vystúpení oslovení. Vy ste to veľmi dobre zachytili.

    Posledné, pán poslanec Mihál, nemáte v jednej veci pravdu, ja som hovoril, že bude kvalita zákona poničená, čiže nevyriešilo by to ten problém.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšou, ktorá vystúpi v rozprave, je pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová, pripraví sa pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, budem hovoriť zväčša naozaj o skrátenom legislatívnom konaní, takže dúfam, že nebudete ma musieť upozorňovať na to, aby som hovorila k veci. Ide skutočne o návrh na skrátené legislatívne konanie, pritom vieme, že k veľmi dôležitému návrhu zákona, ďakujem, ktorý poškodí niečo cez tri milióny občanov Slovenska priamo, pretože im zvýši odvody a dane. Rovnako poškodí aj dôchodcov tým, že sa zmení valorizácia, zmenia sa systémy nastavenia prvého a druhého piliera. Tak to jednoducho je a zrejme podľa všetkého, podľa toho počtu, to aj tak bude. Problémom však je, že je to proti rokovaciemu poriadku, aby sa už v rozbehnutej rozprave k nejakému zákonu zrazu táto rozprava prerušila a bol do toho vsunutý návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu, pri ktorom už rozprava beží. A toto je ten problém. O takomto porušení rokovacieho poriadku žiadna dohoda uzatvorená nebola. Čiže každý, kto si ctí rokovací poriadok, kto si ctí Ústavu Slovenskej republiky, nemohol a ani nebude súhlasiť s takýmto porušením rokovacieho poriadku, ktorý je jeden zo základných zákonov, ktorým sa má naša práca riadiť.

    Buď zákonná ústava platí pre všetkých, alebo sme svedkami porušovania demokracie v priamom prenose. Pán predseda na grémiu povedal, aby sme si svoje výhrady, ktoré máme proti skrátenému konaniu, povedali tu v pléne. A tu v pléne zisťujeme, že vlastne tie výhrady poslancom koaličnej strany alebo vládnej strany vadia, nechce sa im to počúvať. Čiže využívam tento priestor, keď už to teda inak nejde, aj tu v tejto rozprave a poviem vám o výhradách, pokiaľ ide o spôsob prijímania zákona o sociálnom poistení. Ak by sme sa pozreli opäť na legislatívne pravidlá vlády, nájdeme v nich: "Návrh zákona sa prerokuje s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní. Predkladateľ zverejní návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli právnych predpisov. Zároveň predkladateľ zašle prostredníctvom portálu elektronický oznam o zverejnení návrhu zákona." A v tomto bode práve boli jednoznačne legislatívne pravidlá vlády porušené. Porušené boli preto, pretože predkladateľ, to znamená pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, nedodržal spomínaný článok legislatívnych pravidiel vlády a nezverejnil tento návrh zákona na pripomienkové konanie na portáli právnych predpisov.

    Neurobil tak. Skrátené pripomienkové konanie k návrhu zákona sa uskutočňuje aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády. Pýtam sa ho preto, že kde, ako a kedy vôbec mohlo byť nejaké rokovanie s verejnosťou, keď vlastne verejnosť ani nemala šancu dozvedieť sa o tom, že nejaký návrh zákona máme. Pretože minister práce tento návrh v rozpore s pravidlami jednoducho nezverejnil na portáli právnych predpisov. Kde sa to mali tí naši občania dozvedieť? Ďalej, lehota na zaslanie pripomienok v pripomienkovom konaní je 15 pracovných dní. Je ju možné skrátiť alebo uskutočniť aj v skrátenej forme a v tomto prípade lehotu o oznámení pripomienok určí predkladateľ, avšak nesmie byť kratšia ako 7 dní. Lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu na pripomienkovanie na portáli právnych predpisov. Takže pripomienkové prebehlo v skrátenej forme, áno, ale predkladateľ porušil legislatívne pravidlá tým, že stanovil lehotu len na 3 pracovné dni, a nie 7, tak ako to máme uvedené v legislatívnych pravidlách vlády. Tri pracovné dni. A ďalej, lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli. Ale, bohužiaľ, ten zákon na portáli vôbec nebol, čiže aká lehota vôbec mala plynúť? Porušený tento základný predpis, ktorým sa má riadiť vláda, jednoznačne bol. A pýtam sa preto pánov poslancov z vládnej strany, že či skutočne chcú hlasovať za takýto zákon, ktorý bude prijatý vlastne v nesúlade s týmito právnymi predpismi?

    Pri zákone, ktorý porušil pri predkladaní všetky pravidlá. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, no toto právo bolo verejnosti odoprené, pretože aj tento portál žiadnu zmienku o tomto zákone neobsahoval. Tak ako to teda opäť verejnosť mohla naplniť, ako si mohla toto svoje právo naplniť? Porušili ste tento základný predpis o tom, ako sa zákony prijímajú, ide o porušenie procedúr. Aké právo má verejnosť, aby sa tohto pripomienkového konania zúčastnila? Čiže popreli ste toto právo občanov Slovenskej republiky výsadne protiústavným spôsobom. A poďme ďalej. Skrátené legislatívne konanie je právny inštitút, ktorý je upravený v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady. Toto ustanovenie hovorí o tom, že tento inštitút sa môže použiť, ako to už bolo niekoľkokrát tu povedané, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ide o inštitút, ktorý sa môže použiť len za mimoriadnych okolností, kedy sú ohrozené určité vymenované hodnoty, ako je bezpečnosť, základné ľudské práva a slobody alebo hroziace značné hospodárske škody. Ani vtedy však rokovací poriadok nehovorí o povinnosti použiť tento inštitút, hovorí len o možnosti, pričom návrh na použitie tohto inštitútu musí smerovať od vlády, ktorá zváži mimoriadnosť situácie, a musia byť naplnené vyššie uvedené podmienky.

    Z uvedeného teda vyplýva, že nato, aby mohlo dôjsť k prerokovaniu a k schváleniu návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, musí byť splnené nasledovné. Schválenie uznesenia vlády, ktorým žiada Národnú radu Slovenskej republiky o tento postup, ďalej schválenia uznesenia Národnej rady o prerokovaní návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní a aspoň jedna z podmienok ustanovených rokovacím poriadkom. Tieto podmienky by mali byť zároveň splnené kumulatívne. Pokiaľ chýba aspoň jedna z nich, myslím si, že neexistuje zákonný dôvod postupovať pri prerokovaní návrhu zákona postupom skráteného legislatívneho konania. Použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania hocikedy, čiže v prípade potreby, je zneužitím tohto inštitútu a takto schválené zákony by mohli byť považované za rozporné práve s ústavou našej republiky. Existuje aj precedens, ktorý hovorí, že hlasovanie v treťom čítaní splatňuje všetky nedostatky a chyby legislatívneho procesu. Ale takýto proces nie je niečo, čím máme byť viazaní hádam až naveky. Český Ústavný súd pred niekoľkými rokmi vyjadril názor, podľa ktorého je v rozpore s ústavou nielen zákon, ktorého obsah je v rozpore s ústavou, ale aj taký zákon, pri ktorého schvaľovaní nebola dodržaná zákonná procedúra. Teda procedúra, na ktorú ako jedinú možnú odkazuje ústava. Ak teda vystupuje v zákonodarnom procese do popredia požiadavka stálosti, presvedčivosti a nutnosti právnych aktov, na ktorých právny štát a súčasne život občanov tiež spočíva, takéto akty, a tiež dosiahnutie potrebnej autority zákonodarných zborov, nie je možné dosiahnuť inak než rešpektom k pravidlám, zásadám legislatívnej činnosti, ktoré si nakoniec poslanecká snemovňa ako významný nositeľ tejto moci pre túto svoju činnosť zákonom sama stanovila.

    A ešte citát z ústavy: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Takýmto zákonom, ktorým sa riadi zákonodarný orgán štátu, náš parlament, je práve rokovací poriadok. Preto aj Národná rada Slovenskej republiky je pri svojej činnosti viazaná týmto zákonom a musí rešpektovať tam stanovené podmienky. Postup v rozpore so zákonom je v takomto prípade nielen postupom proti zásade zákonnosti, ale v prípade zákonodarného orgánu je aj v rozpore so zásadou ústavnosti. V takom prípade sa možno domnievať, že týmto postupom je narušená niektorá zo základných zásad, na ktorých je vystavený právny štát. Samotná vláda tým, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o skrátené konanie, nič neporušuje. Druhá vec však je, že porušila legislatívne pravidlá vlády tak, ako som to už pred chvíľou zdôvodnila. Vláda by však mala túto svoju žiadosť dostatočne zdôvodniť a určite nepostačuje len konštatovanie, že sú ohrozené ľudské práva, respektíve, že hrozia značné hospodárske škody. Je len a výlučne v moci Národnej rady Slovenskej republiky, aby takúto žiadosť schválila, alebo odmietla, a tým rozhodla, že návrh bude prerokovaný a schválený riadnou zákonnou cestou s riadnym zainteresovaním poslancov, ktorí budú mať dostatok času na to, aby sa mohli na prerokovanie návrhu zákona riadne pripraviť a vykonávať tak riadne svoj poslanecký mandát.

    Zneužívanie skráteného legislatívneho konania môže totiž viesť aj k tomu, že poslancom nie je dostatočne umožnené riadne ich mandát vykonávať. Vy sa pasujete za zástancov tých, ktorí majú nízke príjmy, ktorí sú chudobní, ktorí žijú zo svojej práce, tak skutočne, skúste zvážiť behom týchto niekoľkých dní, už ich veľa asi nebude, ktoré nám ešte zostávajú, povedzte, pokým budete hlasovať, či tie poplatky správcovským spoločnostiam, či napríklad odopretie možnosti práce brigádnikom, študentom, doktorandom, či toto je podľa vášho názoru v poriadku, v súlade s vaším svedomím. Skúste zvážiť, či tí dohodári, dôchodcovia, študenti, ktorí budú platiť 29-percentné odvody a ostatní 48-percentné odvody, či skutočne sa s týmto všetkým viete stotožniť.

    Zdá sa, že všetci budeme mať málo času, čiže zamýšľajte sa, využite tento čas, ale najlepšie by bolo, keby ste nehlasovali za návrh o skrátenom legislatívnom konaní a keby ste nechali ďalší mesiac času na to, aby ste si skutočne poriadne zvážili, čo vlastne chcete odhlasovať. Venujme sa tomu, čo spôsobuje problémy - výber DPH-čky, čierna práca, zneužívanie sociálneho systému, čo so zvýšeným nárastom financií v správnom fonde Sociálnej poisťovne, ziskom zdravotných poisťovní, verejnému obstarávaniu a správajme sa skutočne racionálne a zodpovedne.

    Páni poslanci, máte to v rukách.

    Ďakujem vám.

  • S reakciou na vystúpenie pani podpredsedníčky, jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedkyňa, koľkýkrát vystupujete k tejto téme? Vy ako podpredsedníčka Národnej rady, ktorá má šetriť čas, má ísť príkladom, má sa chovať tak, aby nám bola všetkým vzorom. Vy zneužívate rokovací poriadok, legitímne ho zneužívate, legitímne, hovorím to ešte raz, ale zneužívate. Zneužívate túto tému preto, aby ste podľa nejakého manuálu, ktorí ste všetci prijali, všeobjímajúco opozične nám opakovali stále to isté, to isté. Počúvam to už celý týždeň, ale nemyslel som si, že aj podpredsedníčka parlamentu podlieha nejakému manuálu, ktorý vymyslel niekto z opozície. Hovoríte o zneužívaní skráteného legislatívneho konania, áno, počuli sme to všetci, je to váš názor. Podľa môjho názoru v tejto chvíli vy zneužívate náš čas a čas občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Pán poslanec, neviem, čo myslíte tým pojmom zneužívanie, ak sa normálne oficiálne podľa rokovacieho poriadku prihlásim, mám na to právo, tak ako aj vy. Nevyužila som, myslím, že nič navyše, to, čo som mohla. A? Však môžeme reagovať aj v každej jednej, pri každom príspevku faktickou poznámkou. Toto myslím, že veľmi teda máte pomýlené, buď cielene scestne vykladáte rokovací poriadok, alebo inak si to už neviem vysvetliť, máte predsa skúsenosť z parlamentu, aj keď ste boli ako koaličný poslanec aj ako opozičný poslanec. Takže nezavádzajte. A možnože, ak aj máte pravdu, je to forma obštrukcie, ale možnože len preto, aby sa naozaj ten čas predĺžil, a možnože si povieme, možnože niekto prezrie a naozaj začne premýšľať nad tým, čo sa tu vlastne deje.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja som bol aj, aj stále chcem aj zostať na čele toho, že by sme tu mali zvýšiť účasť v tomto pléne, ale aj po týchto skúsenostiach budeme musieť zapracovať aj do tej nejakej našej aj džentlmenskej dohody možno aj nejaké výnimky, že trebárs na vystúpenia nad 30 minút sa to až tak striktne požadovať nebude. Viete, niekedy to, Američania doteraz na to neprišli, že ako tí Severní Kórejci vymyli hlavu tým americkým pilotom, ktorí spadli nad Severnou Kóreou. To bolo fakt, doteraz na to nikto neprišiel, že ako sa to podarilo. Niekedy mám pocit, že tu, tu ja naozaj, ja vždycky hľadám na veciach, že niečo dobré, že niečo pozitívne, tu som našiel zatiaľ jedinú vec, že si trénujem schopnosť sebaovládania, naozaj. A už dosahujem maximálnych úrovní, neviem, či sa dá ísť ešte ďalej. Hej, už ani pán Mikloško, Jožo, to nevydržal. Že niekedy naozaj, si človek už aj vlasy trhá, keď už stýkrát počuje to isté, neviem, neviem, dám na zváženie, ale skúsim meritórne k tomu, o čom, o čom je vec.

    Viete, na to, aby to malo význam, bolo by dobré si zadefinovať na začiatok, že z akej axiómy budeme vychádzať, že či si myslíme o sebe, že my sme tí najgeniálnejší na svete. Tuná kolega pán Kaník by si zaslúžil, už som to hovoril, nobelovku za ekonómiu, mier a ešte aj literatúru. A všetci ostatní sú nezodpovední, ja neviem, nezaujíma ich budúcnosť, nebavia ich deti a proste sú ľahkovážni avanturisti. Toto je jedna poloha, že buď si to myslíme, alebo si to nemyslíme. Ak si myslíme to prvé, tak nemá význam, aby som tu rečnil, kľudne skončím a ušetríme si čas. A pokiaľ si to nemyslíme, tak prípadne vydržte, skúsim niečo k tomu povedať a skúsim povedať niečo, čo tu ešte neodznelo, aby ste si netrhali vlasy, lebo naozaj tu už odznelo to isté, ale v stých podaniach, naozaj to je ťažká rehoľa byť poslancom, keď toto vlastne, vlastne toto je nejakým spôsobom, tak uznám, že ja som tak unavený. Možno keby som vagóny vykladal, tak nie som tak unavený, ako z toho, keď musím toto počúvať, a chcem to počuť.

    No, ja spomeniem jedno z mála hodnotných vystúpení, treba povedať, že aj bolo tu aj hodnotné vystúpenie pána Beblavého, ktorý nezaujato, objektívne vyanalyzoval, ako to kde je, hej. A povedal nám, že tak ako to kde je, že nikde to nie je tak ako u nás. To znamená, nikde neplatia toľko ako u nás, ale on to zakončil, resumé z toho bolo celkovo: Áno, je to síce tak, ale pre nás to slúži ako ochrana pred nezodpovednými politikmi. Čiže to bolo, to bolo skrátene, zjednodušene celý výstup, čiže inde to nie je, u nás je to preto, lebo je to ochrana pred nezodpovednými politikmi. Takže toľko sebakritiky, čo zaznelo, lebo vlastne on robil sebakritiku na seba, lebo to prebiehalo v tom období, keď oni boli vo vláde, čiže oni sami seba sa, samých seba sa báli, že akí sú nezodpovední a zbojníci, čiže preto to tak prijali. Ale ja s touto formuláciou naozaj, čestné slovo, nemôžem súhlasiť, absolútne nesúhlasím, lebo to môžeme dôjsť do extrému, že niekto tu príde potom a povie: Áno, my sme tu nezodpovední politici, všetci tu budeme kradnúť, hej, tak ani štátny rozpočet nám nedajte a dajte ho pre istotu nejakej firme. Hexa, Penta, Sixta, to je jedno. Aj políciu, však my sme tu nezodpovední, nedávajte políciu politikom, ale dajte ju niekomu, ja neviem, z portfólia firiem pána Lorenca. Viete, toto je ako absurdný príklad, ale mne sa to k tomu blíži, čiže to, že my máme 9 percent ako inde na svete, je preto, lebo my sme nezodpovední. Nemôžem sa nikdy, pri najlepšej vôli sa s touto argumentáciou nestotožním. A to bol hodnotný príspevok v tejto diskusii.

    Že, vážení, keď sme sa pýtali, že ako to dopadne s dôchodkami u nás, teda v Európe a u nás. Poviem krátko, nie som ani Nostradamus, ale som priemerný analytik a prežil som veľa času v Číne, a preto ma to čiastočne oprávňuje a legitimizuje mať na to taký názor, ktorý si môžeme zobjektivizovať v určitom čase a priestore. A tuná ľudia, ktorí naozaj vedia, že euro je euro aj ráno aj večer, pokiaľ strhnú klapky politiky, tam mi povedia, že či áno, alebo nie.

    Čo sa týka tej Číny, prečo ju spomínam, Čína, čínsky komunizmus porazil európsky socializmus. Keď to trošku preženiem, my sme mali možnosť, teraz už nemáme právo im konkurovať, už len čisto formálne. A toto má obrovský vplyv okrem iného aj na dôchodkový systém Európskej únie, ktorý sa zrúti. To, čo sa tu všetko hovorí, on sa zrúti tak či tak, pokiaľ Európska únia neskočí so socializmom, pokiaľ sa v Európskej únii nezačnú rodiť deti a pokiaľ sa Európska únia nezadefinuje smerom k Číne.

    Slovensko okrem týchto úloh ešte má svoju ďalšiu vnútornú, ktorú si svojou geniálnou sociálnou politikou vytvorilo, a to má problém rómskych osád, má ešte navyše, k tomu. Mimochodom, sa spýtam, ste neprejavili nejaký enormný záujem o ten môj návrh, že by sme spravili výjazdové zasadnutie parlamentu v Letanovciach, šestnásť nás bolo za, dám to aj nabudúce. Skúste zvážiť, že či nás nebude viacej, lebo skôr či neskôr by sme to výjazdové zasadnutie parlamentu tam spraviť mali, čím skôr, tým lepšie.

    Slovensko musí mať menej socializmu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, ja by som vás chcela poprosiť, tak ako všetkých ostatných, skrátené legislatívne konanie.

  • Áno, áno, to je k tomu určite.

    Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Dobre. Počúvame. Takže poprosím vás.

  • Slovensko musí mať menej socializmu, a tu teda pánovi ministrovi poviem, aj v Zákonníku práce aj v sociálnych službách musí, ináč sa nepohneme. Stále si myslím, ja som to už dávno, pred dvoma rokmi písal, že najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa, opakujem, najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa. A ak urobiť nejaký dôchodkový systém, tak rodičovský dôchodkový systém.

    To, že my teraz znížime odvod z deviatich na štyroch, nič sa nestane, žiadna tragédia sa nekoná z tohto globálneho kontextu, to, čo, z toho nášho kontextu, áno, sa bude len konať to, že prestaneme byť exotmi v Európskej únii, ktorí tu svietime, že aký máme odvod, a prestaneme byť aj určitým sociálnym laboratóriom. Platiť 9 percent je luxus, tu ešte nezaznelo, a ja to hovorím, platiť 9 percent je luxus do druhého dôchodkového piliera. Vedia to krajiny Európy, Poliaci to zistili o niečo neskôr, ale zistili, aj iné krajiny to zistili. Len nám to trvá dlho. To, že je to luxus, mi pripomína, ja mám strašne rád film, to Dedičstvo, a mi to pripomína, ako tam ten Bolek Polívka hovorí, že: "Dělaj machry a hajzly mají na chodbě." Viete, to je, tiež mi niekedy pripadá, že ako sa tu my pasujeme, že čo všetko, hej, a tu vzadu nie je nič, ale tu sa bijeme do pŕs pomaly, že by sme mali ísť za príklad do všetkých štatistík ekonomických, že by sme mali v Davose prednášať ešte, ja neviem, úplne vo VIP, nosná téma, že Davos by mal byť venovaný nám, že čo my tu všetko dokážeme, ako si dokážeme pravdupovediac klamať. Na to, aby v Čile sa niečo také zaviedlo, potrebovali chuntu vojenskú a Pinocheta, u nás stačí jeden legendárny herec a Ľudovít Kaník.

  • Je mi aj ľúto, a to chcem povedať, že naozaj tá demagógia hrozná, ktorá tu zaznieva, zle vplýva na ľudí. Nám sa podarilo celou touto diskusiou urobiť z veľa ľudí egoistov. Babka vo Svidníku, alebo staršia pani vo Svidníku, ktorá život prežila v pokoji a v kľude, sa z nej zrazu stane, po tejto argumentácii, egoista, lebo prijíma celú tú filozofiu toho, že to sú jej peniaze. Naozaj, hrozné, čo to vie spôsobiť, že, že takto to na tých ľudí vníma, dokonca aj zo Števa Kuffu, ktorého si fakt vážim, že tiež vnímam ho, nie je tu, tak nebudem dlhšie hovoriť, že, že naozaj tá rétorika, opatrne s ňou, že čo sú vaše peniaze, čo sú naše peniaze. Bismarck, Bismarck tu bol spomenutý do dnešného dňa iba raz, iba pán Frešo ho spomenul dvakrát, solidarita, neviem, jak to niekto počítal, alebo nepočítal, koľkokrát tu bola spomenutá a či vôbec. Vaše peniaze, naše peniaze, krádež. Ak by sa toto prejednávalo v iných parlamentoch, kde si ctia demokratické tradície, tak Bismarck by tam bol v každej druhej vete a solidarita v každej vete. Koľko. Dobre, my na Slovensku sme z toho urobili vzburu, ja to tak mám taký výraz, že vzburu egoizmu, ale tá vzbura egoizmu skončí len v pohári vody. Tá rétorika, vaše peniaze, naše peniaze, je to naozaj nekorektné, to takto zjednodušiť, lebo to sú neni, prísne vzaté, vaše peniaze, sú to peniaze, ktorými sa podieľate na systéme dôchodkového zabezpečenia, ktorý sa vyvíjal určité obdobie. To hádam aj pán Kaník uzná. Ono, prísne vzaté, vaše, naše, aj z Vysokých Tatier je kúsok mojich, hej, aj z Dunaja je kúsok môjho, to nemôžeme takto, čo si to teraz niekto vymeria, že koľko z tých Vysokých Tatier je mojich, a ja si to pôjdem oplotiť?

    Ale to trošku hyperbolizujem, ale naozaj, že nepripúšťajme túto extrémnu, extrémnu komunikáciu typu - moje peniaze, vaše peniaze. A nedodáme, nehovoríme o generácii. Dôchodky, ktoré vyplácajú teraz, nechcem sa dotknúť pána Kaníka, či má rodičov, alebo nemá, ale jeho rodičom teraz tak vyplácajú preto, že tu bol určitý systém dôchodkového zabezpečenia na princípe solidarity. Nemôžete to otočiť zo dňa na deň. Nemôžete to skrútiť zo dňa na deň. Ja som za zodpovedné riešenia, som proti nezodpovedným riešeniam. Som posledný proletár v tejto sále. To už pán Kaník bude pod tlakom okolností proletár, ja ešte nie. To vám hovorím, lebo skutočný gazda, podnikateľ, nemôže byť proletárom, nemôže byť komunistom, ale takisto nemôže ani súhlasiť s tým, aby sa stal opačný extrém. Aby sme my tu vytvárali podnikateľské nebo, podnikateľské nebo určitým skupinám, kde štát im zabezpečuje výnosy, zabezpečuje im servis, agendu, takto to proste nefunguje, to je druhý, opačný extrém, ktorému my sa tu blížime. A ja budem naozaj do poslednej chvíle, poslednej chvíle bojovať proti tomu, aby to tak platilo, aby štát bil bandu s veľkými firmami, a týmto spolu vytvorili takúto koalíciu, to proste nefunguje, to zničí tú krajinu, to nemôže fungovať. Určite nie. Posledný, posledný budem ten, ktorý by na to pristúpil. Nikdy sa s tým nezmierim.

    Tak viete, ono, tak aj poviem, že tak ako bol, zjednodušujem trošku, aj komunizmus ideológiou takých kaviarenských povaľačov častokrát. Lebo skutočný gazda, skutočný podnikateľ nikdy nemôže uveriť idei komunizmu. Nikdy. Ale takýto povaľači, viete, že toto, hento, ale viete, kam sme to dopadli. A teraz ja tiež identifikujem, že tento druhý extrém, ktorý sa tu vytvára, nielen u nás, ale aj v Európe, to znamená, že dochádza k tejto synergii a k tomuto spojenectvu štátu a silných finančných skupín, že tiež na čele hrdo a silne a hlasno stoja tiež tí istí kaviarenskí povaľači. Lebo povedal som to v mojej faktickej poznámke, nedovolím si zatiaľ na nikoho v tejto sále ukázať, že on je tým kaviarenským povaľačom. Ale identifikujem iné hlasy, ktoré tu sa dobýjajú, hej, a z nich by som kľudne do tejto kategórie zopár zaradil.

    Pokiaľ by sme to dopustili, že, že si firmy kúpia štát, to bude zlé, ale to nechcem teda moc filozofovať, len chcem povedať, že pamätajte, vážení, že a bojte sa kaviarenských povaľačov, lebo tí naozaj toho už napáchali dosť, ale chytajú druhý dych. Niekto by mal možno snahu až tendenciu urobiť z tohto až takú revolúciu. Že proste tá rétorika, jeden a pol milióna ľudí, kradnú vám peniaze. Priemerný, priemerný revolucionár by pri takomto nastavení, to znamená jeden a pol milióna ľudí, obrovské kvantum ľudí, a teda kradnú, priemerný revolucionár by z toho spravil revolúciu. Už by stál na barikáde a tisíce ľudí za ním, ale tu nikto nestojí za nikým. A teraz že v čom a prečo? Viete prečo? Preto, lebo pán Kaník nemá to presvedčenie, nemá ten hlas, nemá tú vôľu, nemá tú charizmu, nemá preto, lebo mu chýba základný atribút, kolega, chýba vám základný atribút, a to je spravodlivosť. Kľúčový, na ten ste zabudli.

  • Netrápme sa už, ja len krátko poviem, pre mňa je dôležité, celé toto je o ničom, pre mňa je dôležité, tie poplatky. Naozaj, tie sú pre mňa kľúčové, aj na to už bolo dosť povedané, na tému poplatkov, oceňujem pána Mihála, že sa tomu venoval zodpovedne a dôsledne, tak ako on vie, hej, že, že to, proste nám to tu všetkým vysvetlil. Naozaj, tie poplatky sú kľúčové. Pán Kaník sa nepostaví do čela tých, nepostaví do čela tých, ktorí budú proti tomu, aby sa zvyšovali poplatky. Bude to takou skúškou pravdy, ja som zvedavý, aj SDKÚ ako sa zachová. Neexistuje najmenší dôvod, najmenší dôvod neexistuje na to, aby sa zvýšili poplatky. Neexistuje. Peniaze nie sú bučiace kravy v kravíne, ktoré potrebujú jesť. To znamená, že ak aj budú tie odvody nižšie, na ich správu nepotrebujete viac peňazí, určite nie. Určite. A to už by som aj ocenil odvahu niekoho, kto by sem prišiel a začne to obhajovať. To by som ešte tu chvíľu vydržal sa na to pozerať.

    Ešte chcem povedať, že môžete mať, ja to zvyknem hovoriť, môžete mať zmluvu s tisíckami strán, môže vážiť 5 kíl, ale neochráni vás pred zlým úmyslom. Ja netvrdím, že DSS-ky ho majú. Ale ja vyhodnocujem mierne nekorektné správanie v niektorých veciach. Poviem. DSS-ky vedeli, že niektorí ľudia sú u nich poistení absolútne zbytočne. Absolútne zbytočne. Keby boli korektné, tak povedia, vážení, ďakujeme vám za dôveru, veríme teda, že ste pánovi Lasicovi uverili, ale prepáčte, pre vás to nemá až taký význam. To by bolo korektné. To by bol správca dôchodkov, to by bol správca vašej budúcnosti. Nič také nezaznelo. Ak je aj, a druhá vec. Druhá nekorektnosť, ktorú vyhodnocujem, už týždeň a pol tu hrúzime, chrlíme síru, že čo všetko idete spôsobiť, nie ja, ale vy, že, tým, že sa zníži ten odvod. Ak sú správcovia tých dôchodkov, tých fondov s tým stotožnení, ja som nepočul nič. Ja som fakt nepočul žiadnu tlačovú správu, žiadne vyhlásenie, niečo, že, že čo sa tu ide diať. DSS-ky si kúpili ticho za poplatky. Vymenili blaho sporiteľa za poplatky? Ako tomu máme rozumieť? A práve kvôli tejto, by som povedal, nekorektnosti a nekonzistentnosti je potrebné, ja som to hovoril už aj pred tým, je potrebné a naozaj potrebné, lebo keď je niečo potrebné urobiť, tak je potrebné urobiť to, že tie peniaze majú byť chránené a chránené v čo najväčšej možnej miere a pred možným personálnym zlyhaním. Zákon pozná skutočnosť, zoberte si to, čo mi pán Kaník vyčítal, či som ho čítal. Dal som si tú robotu, čítal som ho. Samotný zákon hovorí o tom, o tej možnosti, ktorá pripúšťa, že existuje, že peniaze sa môžu zdefraudovať, a hovorí, že ak sa tak stane protizákonne, tak za škody zodpovedá štát. Čiže čo sa stane? Keby sa náhodou stalo, nikto nehrúzi, ale môže sa stať všetko, ja a na Slovensku špeciálne, nevylučujem nič, tak stoja tí ľudia, ktorým sa stratia tie dôchodky, budú stáť pred úradom vlády, pred Sociálnou poisťovňou, pred ministerstvom, pred parlamentom, tam budú stáť a budú chcieť poplatky. A ja, keď mňa tu už niekto zvolil, tak mi dal aj nejakú možnosť niečo navrhnúť, alebo dať nejaký návrh, a to apelujem aj na vás, keď štát má prebrať zodpovednosť za to, tak by si mal vytvoriť systém, čo najviac, ktorý čo najviac ochráni to, aby takýto stav nenastal. Nehovorme to, akože stane sa to. Systém práce, pripravme sa na najhoršie, dúfajme v najlepšie, je funkčný. Ja s ním pracujem dlho, odporúčam. Pripravte sa aj na najhoršiu možnú alternatívu tak, aby ste ju vedeli prežiť, ale dúfajte, že bude dobre. Ale nenechajte sa prekvapiť, že vás niečo položí, že s tým ste nerátali. Preto úplne logicky bez toho, aby som ja niečo prejudikoval, že čo sa môže stať, je nevyhnutné do zákona znova novelizáciou zapracovať to, že aby bolo chránené pred možným personálnym zlyhaním. Pomôžte mi, poraďte mi, ja, zatiaľ čo mne napadlo, pán Kaník možno ma doplní, možno nie. Ak niekto má v sebe tú ambíciu, že chce spravovať dôchodky a budúcnosť a kľudnú starobu jeden a pol milióna ľudí, tak by mal niečo strpieť. Previerka NBÚ a kontrola zdravotného stavu. To je to minimum, čo môžeme urobiť, a apelujem na to.

    Takže ja to nakoniec už teraz skončím, rekapitulujem, čiže zmenou z deviatich na štyri percentá, vážení, sa nič nestane. Situácia sa len štandardizuje, prestaneme svietiť ako exoti v Európe, ktorí majú luxus, "dělaj machry, ale hajzl mají na chodbě", to sa celé stane. Nič sa iné nestane. Pozmeňovák, aby poplatky zostali v pôvodnej výške, verím, že sa zjaví. Verím. Verím, že ho predložíte. Zachránite si tým tvár, ale zachránite aj tvár exekutíve, ktorá môže povedať pri prípadnej výčitke nejakých ľudí, ktorí, že teraz sa nedodržala dohoda, viete, prišlo to z parlamentu, nevieme to odkontrolovať. Pomôžete si navzájom. Verím, že ten pozmeňovák príde. A ten posledný pozmeňovák na možné personálne zlyhanie, apelujem, prosím vás, dajte, lebo vy máte tú silu, keby náhodou nie, tak skúsim ja na ďalšiu schôdzu, ale pre seba, lebo keď tu nebude vôľa, ale pre seba, to znamená, že urobím to, že aby som ja mal vnútorne pocit, urobil som, čo som mohol.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja si vážim vaše prejavy preto, jednoducho, lebo ich robíte sám. Množstvo ľudí, ktorí tuná číta kadejaké traktáty, si ich jednoducho nechá niekým napísať a potom ich veľkolepo prečíta, tak to aj vyzerá. Ale čo vám vyčítam, stále hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní k tomuto zákonu. A vy ste napríklad hovorili o témach - výjazd do Letanoviec, skrátené administratívne konanie, dobre vychované dieťa, exoti v Európskej únii, dokonca ste spomenuli Boleka Polívku v skrátenom legislatívnom konaní, prednášky v Davose, hovorili ste o Pinochetovi v Čile, následne na to hneď babke vo Svidníku ako egoistke. Hovorili ste o Bismarckovi, Frešovi, krádeži a solidarite v jednej téme, nakoniec ste hovorili o vzbure egoizmu. Hovorili ste o Vysokých Tatrách, že je tam aj tých Vysokých Tatier kúsok, na to konto ste hovorili aj o Dunaji, povedali ste, že som posledný proletár v tejto sále (smiech), a pritom ste hovorili o skrátenom legislatívnom konaní. Hovoríte o vytváraní podnikateľského neba, komunizmus a kaviarenskí povaľači, no, to ma veľmi zaujalo, toto, čo ste hovorili tuná, takisto v skrátenom legislatívnom konaní. Priemerný revolucionár by spravil revolúciu, hovorili ste to v súvislosti s pánom Kaníkom, ktorého ste nespočetnekrát v tomto legislatívnom konaní spomínali. Nakoniec ste spomenuli, teda večná téma Kaník a posledná, peniaze nie sú bučiace kravy. Ono ako fajn, všetko, len prečo v skrátenom legislatívnom konaní, keď vlastne to skrátené legislatívne konanie má hovoriť o niečom inom a venovali ste tomu vyše 21 minút. To znamená, že mám si myslieť, že vyše 21 minút ste porušovali rokovací poriadok? To by bola škoda.

  • No, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dodo, ja si naopak myslím, že si hovoril k téme, pretože skrátené legislatívne konanie sa týka zákona, ktorý má ísť do jeho skráteného konania, no a práve ten zákon obsahuje veľa tém, ktoré si pertraktoval. Ale hovoril si aj o nezodpovedných politikoch, že to má byť nejaká ochrana a tak ďalej, ale tá zodpovednosť, to by som teda vypichol. Ja som sa už tu viackrát v tejto snemovni vyjadril o tom, že by som bol veľmi rád, keby sme my u nás, na Slovensku, mali japonské dôchodky. Nie švajčiarske. Japonské štátne dôchodky. Viete, koľko sú? Nijaké. Sú nula. Viete, prečo? Pretože tam sa ľudia už naučili zodpovednosti a každý sa naučil starať sám o seba. Ak by sme mali japonské dôchodky štátne, nemuseli by sme nalievať peniaze do bezodnej studne menom štát a nebol by spor o žiadne percentá, nebol by spor o dôchodkové správcovské spoločnosti alebo o vyciciavačoch, nebol by spor o poplatky, bola by to každého osobná vec. Takže toto by bolo úplne super, keby sme mali. A myslím si, že práve ten druhý pilier môže byť takým medzičlánkom, ktorý nás privedie do toho, že od budúcnosti si budeme každý sám prispievať na svoj vlastný dôchodok tými percentami, ktoré sa dnes odvádzajú do štátu. A to by bolo úplne super, pretože ja sa o svoje financie postarať viem. A nech sa to naučia aj ostatní. Nie štát aby sa o nás staral. Aby sa každý naučil byť zodpovedným sám pre seba a pre svoje rodiny a každý sa staral sám o seba.

  • Ďakujem. Ja len kratučko. Nedovolil by som si asi nikdy hovoriť o niekom, či je spravodlivý, alebo nespravodlivý, akurát si pamätám z jedného tvojho predvolebného vystúpenia takú čarovnú vetu, myslím, že to bolo pred Plesom v opere, kde si hovoril, že na chrbte slovenského národa sa dá orať hlboká brázda a že si tú brázdu ten slovenský národ necháva orať dobrovoľne a nič proti tomu nerobí. Preto ma zaráža v tvojom vystúpení to, ako nejaké tisíce budú pred parlamentom a ako niekto bude stáť na barikádach, skôr si myslím, že spravodlivé vystupovanie musí niekedy zniesť aj to, že na to sme tu, pretože tieto steny, sme tu síce v jednej miestnosti, ale my sa tu nebavíme v prvom rade medzi sebou, ale bavíme sa hlavne k voličom a hlavne k tým, ktorí nás sem do parlamentu poslali. To hodnotenie, kto je spravodlivý, alebo nie, by som práve na nich nechal.

    Ďakujem.

  • Alojz, hlavne ten úvod tvojho príhovoru ma zaujal. Škoda, že si nešiel trochu viacej do hĺbky, lebo to sú témy, ktoré popravde by som rád počul trochu rozobrané. Hovoril si o Bismarckovi v 1889 roku, keď Bismarck zavádzal priebežný dôchodkový model, stredná dĺžka života bola 48 rokov. Peniaze z priebežného dôchodku dostávali ľudia nad 70 rokov. To znamená, že drtivá väčšina ľudí v tom systéme, ktorý dodnes pretrváva v Európe, sa dôchodku nikdy nedočkala, takže bolo veľmi ľahké ho financovať, lebo ten strom demografický bol veľmi široký naspodu a úzky navrchu. Dnes sa nám ten strom otočil. V roku 2011 máme strednú dĺžku života niekde okolo 75 rokov a tam sa už zarátavajú aj napríklad deti, ktoré umrú veľmi tesne po narodení, takže sa nikdy dôchodku nedožijú, ale dôchodkový vek máme niekde pri šesťdesiatich dvoch rokoch. To znamená, drvivá väčšina ľudí sa toho dôchodku dožije a ten systém jednoducho ukazuje, že je neudržateľný a musí zlyhať. Zlyhá v celej Európe, tak ako si povedal, pretože Európa v dnešnej dobe naozaj je tým socializmom rozmaznaná, v dlhoch. A na svoju vlastnú rozmaznanosť a pýchu jedného pekného dňa doplatí. S tým súhlasím. A keď nás dobehne Čína, India, Latinská Amerika, kde je ten kapitalizmus, proti ktorému tu naši kolegovia tak broja, naozaj je oveľa ranejší, než je ten náš, tak nás to pekne udrie po chrbte odzadu.

    Preto musíme vymyslieť niečo nové. A ja myslím, že druhý pilier a tretí pilier v dôchodkovom systéme sú krokom k tomu novému. A osobne som presvedčený o tom, že zavedenie odvodového bonusu by bolo finálnym krokom k tomu, aby sme to nejakým spôsobom nastavili na novú úroveň.

  • Lojzo, priznávam sa aj k tomu, čo si pripísal Mirovi Beblavému, že hovoril, že druhý pilier je zavedený na Slovensku kvôli tomu, alebo teda aj niekde inde vo svete, kvôli tomu, aby sme sa chránili pred nezodpovednými politikmi. Ja si myslím, že na Slovensku sme, bohužiaľ, aj vzhľadom na takéto striedanie politických garnitúr nedospeli do nejakého stabilného prostredia, kde by sme si už mohli povedať, že aspoň jedno desaťročie sme nezažili nejakých nezodpovedných politikov pri koryte. Takže z tohto pohľadu druhý pilier brániť budem aj naďalej.

    Len trošku ma mrzí, že si málo hovoril o skrátenom legislatívnom konaní, že to slovíčko nezaznelo z tvojich úst ani raz a že si nepovedal, že vlastne týmto skráteným legislatívnym konaním sa snaží vláda presadiť zákon, ktorý doslova ožobráči a zoberie 30 až 48 percent čistej mzdy chudobným 800 tisíc dohodárom, zväčša študentom, ktorí takto vypomáhajú svojim rodinám. Že si nehovoril o 300 tisíc živnostníkoch, ktorým zvýšime odvody o 300 eur ročne. Tieto dve témy mi tam trošku chýbali.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Súhlasím s pánom Matovičom, čo predo mnou povedal, aj ja by som bol s tým začal, ale trošku len tak rekapitulujem. Ja som poslanec maďarskej národnosti, ale pán kolega, čo ste vy povedal po slovensky, tomu som nejako nevedel porozumieť. Lebo nebolo to o tom, čo tu malo odznieť asi pravdepodobne. A tie súvislosti, ako ste tu hovoril, že trénujem sebazaprenie. No, nebolo tu vidieť pri pulpite, že by ste to trénoval. Všade je to inak, v Slovensku je to tak. Ale, ale nepovedal ste v konečnom dôsledku čo. Platiť 9 percent je luxus. A čo ďalej?

    Spomínali ste Bismarcka, Tatry, Dunaj, naše, vaše peniaze, ale zabudol ste spomenúť tých sporiteľov, ktorí už nasporili určité množstvo peňazí v druhom pilieri a dali si záležať na tom, aby mali niečo nasporené do dôchodku. Zodpovedné riešenie, aspoň jedno. Toto odznelo tu, že zodpovedné riešenie, ale nepovedal ste ani jedno z tých zodpovedných riešení, čo by sa tejto téme hodilo. Povaľači, kaviarenské typy, toto, myslím si, že nie sú zodpovedné riešenia, na čo sme tu čakali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Či veríte, či nie, ja som si uvedomoval, že čo som hovoril a pri akom bode. A takisto ako som si to uvedomoval, keď už sme tu raz boli, kde sme hovorili o skrátenom, tak som tiež vystúpil, ale keď ma niekto sledoval, tak som hovoril niečo úplne iné. Tam som apeloval len na to, čiže neopakoval som to isté.

    A čiastočne vedome, lebo čo si od toho sľubujem, miernu ambíciu mám možno, a keď nie, no, tak to budem považovať za moju neschopnosť. Že, že možno taký apel, že zaznel, že niekde sa to objaví. A druhá vec, že možno aj schladí niekoho orátorskú ambíciu zase tu skúsiť hodinu hovoriť. Viete, čiže áno, áno, toto pripúšťam, že preto. A ja vám poviem džentlmenskú dohodu, ja, keď my toto prejdeme a pôjdeme, budeme rokovať o samotnom zákone, ja, keď to bude mať hlavu a pätu a nebude to tu už, to trápne divadlo, ja vám sľubujem, čestne prehlasujem, ja sa neprihlásim. Ja nemám už v zásade pocit, že mám ešte čo k tomu povedať. Nevidím to ako, že by som kvôli tomu nemusel spávať. Hej, čiže som chcel len možno o niečo skrátiť. Čiže priznávam, že som sa až tak úplne meritórne tomu nevenoval, ale ako verím, že mi uznáte, nebol som jediný.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič, pripraví sa pán poslanec Mihál.

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, blíži sa štandardný čas hlasovania a ja záverom vítam aj výmenu stráží v osobe navrhovateľa, pána ministra hospodárstva. A myslím, že z hľadiska návrhu na skrátené legislatívne konanie bolo v tejto snemovni skutočne povedané už veľa. Veľakrát bolo kritizované to, či sa dostávame k téme, alebo či je odôvodnené prezentovať niektoré názory, ktoré ako keby k téme nešli.

    Ja skrátené legislatívne, alebo návrh na skrátené legislatívne konanie držím v ruke. Nie je to nijako obšírny dokument, a preto aj dve schôdze, ktoré sa venovali tomuto trojstranovému dokumentu, vidím v súvislostiach, ktoré by som chcel pomenovať.

    V skrátenom legislatívnom konaní a v jeho návrhu sa píše o tom, že, ak zacitujem, hovorí sa o "doplnení zákona č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov", ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony a predkladajú sa z dôvodu, že štátu hrozia značné hospodárske škody. Tento moment tu bol niekoľkokrát spochybnený hlavne ľuďmi, ktorí sa venujú ekonómii, a to aj z dôvodu toho, že existoval prísľub, že tento legislatívny návrh, ktorý ja osobne považujem za najdôležitejší z hľadiska všetkých možných legislatívnych návrhov na toto funkčné obdobie, považujem ho za dôležitý z hľadiska toho, že sa, predpokladám, dotýka voličov každej jednej strany, ktorá v tomto parlamente zastúpená je.

    Ak si pomeriame niektoré čísla, často tu bolo spomínané číslo jeden a pol milióna ľudí, ktorí sú v druhom pilieri, šetria, niektorí z poslancov vládnej strany hovoria o tom, že investujú. Neviem, či medzi investíciou a šetrením nájdeme nejakú mieru pejorativity. Šetria, alebo investujú do budúcnosti, ktorú im predstavovali niektoré vlády, ktoré vládli pred touto. Chybou, ktorú aj ja považujem za chybu, bolo to, že mnohí poslanci z vládnej strany to kritizujú, že nenastala dohoda nad zavádzaním, taká širokospektrálna alebo široká politická dohoda, a preto sú vždy ataky na tento spôsob postavenia sa k dôchodkom všetkých voličov všetkých strán, ktoré sú v tejto snemovni zastúpené.

    Túto svoju vieru opieram aj o štatistické prieskumy, ktoré hovoria o tom, že či už je to elektorát alebo teda voliči strany SMER, alebo sú to voliči akejkoľvek inej opozičnej strany, alebo naši z Obyčajných ľudí, všetky hovoria o tom, že existuje relevantné množstvo ľudí, ktorí si v druhom pilieri svoje peniaze odkladajú, pretože sa na ňom zúčastňujú. Kritizujeme hlavne to, častokrát to tu zaznelo, ja sa s touto argumentáciou stotožňujem, že nie je dôstojné preberať túto tému, ktorú ešte raz považujem za jednu z najdôležitejších, akými sa Národná rada počas tohto funkčného obdobia bude zaoberať a ako bude táto vláda alebo bude táto vláda riešiť. Preto si dovolím spochybniť to, že debata, ktorá už od začiatku bola poznačená mnohokrát tu spomínanými problémami, a to hlavne napríklad nezverejnením tohto zámeru na portáli právnych predpisov a podobne, nechcem to opakovať dokolečka, zaznelo to tu mnohokrát, nie je dôstojná.

    Myslím si, že hlavne prečo ja kritizujem tento moment, je to hlavne preto, že nepredpokladala už od prvého možného momentu širokú politickú dohodu. Povedal som to niekoľkokrát vo faktických pripomienkach a považujem to za kľúčový moment, prečo spochybňujem skrátené legislatívne konanie. Spochybňujem ho preto, že neexistujú dobré východiskové momenty na to, aby sme mohli cez celé politické spektrum, pretože každý volič každej politickej strany pravdepodobne v nejakom percente bude zastúpený v druhom pilieri, aby sme sa dohodli na tom, či ochránime a nebudeme pri výmene garnitúr, alebo po každých voľbách pristupovať k riešeniu otázky dôchodkov znovu a znovu a znovu.

    Tento legislatívny návrh je ďalej prezentovaný slovami "vzhľadom na nepriaznivý vývoj daňových príjmov, ako aj niektoré nekryté výdavky štátneho rozpočtu, je súčasný stav verejných financií vážny a je nevyhnutné vykonať čím skôr opatrenia na zabránenie ďalšieho rastu jeho negatívneho vývoja. Schodok štátneho rozpočtu sa v júni 2012 prehĺbil už na 2,326 mld. eur a úroveň deficitu štátneho rozpočtu tak ku koncu prvého polroka dosiahla 63,3 percenta celoročne rozpočtovanej výšky." Existuje ďalšia, nebudem to presne citovať, parafrázujem, podľa aktuálnej prognózy príjmy budú v tomto roku nižšie o takmer 250 mil. eur a v budúcom roku o 320 mil. eur a na základe šetrenia, pravdepodobne analýzy Ministerstva financií Slovenskej republiky v posledných troch mesiacoch vychádza deficit verejných financií na tento rok 5,3 a neplánovaný 4,6. Toto je ekonomická argumentácia hrozby značných hospodárskych škôd, čím sa má napĺňať dôvod na skrátené legislatívne konanie.

    Bolo to tu častokrát spochybnené, pretože, ešte raz, ústami ministra sociálnych vecí nemalo prísť k skrátenému legislatívnemu konaniu a mohla sa tým pádom otvoriť široká politická debata o tom, akým spôsobom si ľudia v druhom dôchodkovom pilieri budú šetriť. Ale aby som sa nezastavoval iba nad touto jednou obrovskou masou, jeden a pol milióna ľudí, toto skrátené legislatívne konanie predpokladá prijať zákon, ktorý sa bude dotýkať 800 tisíc dohodárov a bude sa týkať 300 tisíc živnostníkov. Ďalšia skupina, kde si ani ja ani dúfam, že nikto v tejto ctenej sále nedovolí spochybniť, že pravdepodobne voliči z oboch týchto spomínaných skupín budú zastúpené medzi voličmi každej jednej politickej strany, ktorá v parlamente je. Osemstotisíc dohodárov sa dotkne aj skupín, ako sú študenti a dôchodcovia, častokrát to tu bolo spomínané, a to sumou 29 percent ich súčasných príjmov. Takisto si myslím, že ostatní dohodári, ktorým sa siaha na výšku ich príjmov, meria 48 percent, je reálny, alarmujúci fakt, na ktorý by sme sa mali zamerať, o ktorom by sme sa mali minimálne dohodnúť, a to v riadnom legislatívnom procese, pretože myslím si, že príprava na zasadnutie výborov, predloženie pozmeňujúcich návrhov cez výbory a dostatočný čas, tridsaťdňová lehota na to, aby mohli byť predložené a zároveň aby sme sa mohli baviť o tom aj tu v pléne so všetkou kvalifikáciou, ktorá je k tomuto potrebná, a hlavne teda z časových dôvodov je to neodôvodnené, a nesúhlasím preto so skráteným legislatívnym konaním.

    Zaznelo tu okrem tohto najpodstatnejšieho faktu, ktorý ja spochybňujem a ktorý viacero kolegov kritizovalo, je napríklad aj obrovská miera procesných pochybení, ktoré, na jednej strane sa hovorilo o rušení džentlmenských dohôd, na druhej strane sme argumentovali tým, že nie, nejde o rušenie džentlmenských dohôd, skôr sa snažíme poukázať na to, aby ak sa aj niečo prijme, neboli sme všetci tu v tomto parlamente obviňovaní z toho, že jednáme bez mandátu, mimo legislatívnych pravidiel, mimo rokovací poriadok.

    Nakoniec vedenie parlamentu veľmi rýchlo po grémiu, ktoré sme zvolali na základe dvoch poslaneckých klubov a kde sme mali pripomienky k priebehu schôdze, prišlo k zmene a behom pätnástich minút prišlo k dohode o zrušení štvrtej schôdze. A preto skrátené legislatívne konanie preberáme na schôdzi šiestej, pretože piata sa venovala voľbe generálneho riaditeľa RTVS.

    Takže skrátené legislatívne konanie prerokovávame už na druhej schôdzi a dôvody, prečo spochybňujeme tento fakt a prečo si myslíme, že by mal zaznieť hlas v plnej šírke a v štandardnom konaní, stále zostáva. A zostávajú aj pochybnosti, ktoré sa častokrát prejavili aj vo vystúpeniach kolegov, že či bola naplnená ad jedna litera zákona. A ja by som sa tiež pripájal k tomu, keďže tu pán minister spravodlivosti takisto sedel, aby sa k tomuto vyjadril. Nestalo sa tak. Dúfam, že k tomu bolo pristúpené z nejakých časových dôvodov, a nie z nejakej možnej ignorácie týchto dopytov, ktoré sa snažila opozícia aj niektorí poslanci z nášho klubu predložiť.

    Zaznelo tu obrovské množstvo kritiky na, z môjho pohľadu, jeden z najdôležitejších faktov, a to je to, že okrem samotného znižovania percenta odvodu do druhého piliera, a to bol ten fakt, že pri tomto skrátenom legislatívnom konaní bude musieť možno prísť k nejakému, dúfam, že nie obrovskému, ale predsa len k nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktoré práve rýchlosť prijímania tejto normy a tejto veľmi dôležitej normy predpokladá, a to je to, že viacerí poslanci, myslím, že naposledy pán poslanec Hlina hovoril o tom, že čaká pozmeňovací návrh, a to zníženie poplatku, ktoré vyčíslil pán poslanec Mihál, že sa DSS-kám na základe tohto návrhu pridá takmer devätnásť miliónov eur.

    Častokrát sme počuli túto kritiku a ja aj z dôvodu skráteného legislatívneho konania a z dôvodu toho, že táto časť mala prebehnúť najprv vládou, prvým čítaním s tridsaťdňovou lehotou, by možno nebolo potrebné predpokladať veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, a ak prídu pozmeňujúce návrhy, je to len a len výsledok toho, a nakoniec teda budú prijaté, že ste sa rozhodli preberať túto normu minimálne štvorročia, ak by som to tak mohol povedať, alebo tohto roku v skrátenom legislatívnom konaní.

    Počúvam tu kritiku z úst aj pána poslanca Blahu, že niekto tu nie je bielym koňom, dokonca bielym slonom, ale nikdy sa ani raz nedotkol toho, že práve vláda sociálnej demokracie na Slovensku podporuje, požičiam si teraz výraz kolegu, podnikateľské nebo, a nie že zachováva, alebo znižuje poplatky DSS-kám, ale ich teda o sumu 18,4 mil. zvyšuje.

    Ak je toto dôvod rýchlosti, ktoré predpokladalo skrátené legislatívne konanie, dá sa to pochopiť, a preto by, či už teda zo strany navrhovateľa, alebo poslancov vládnej strany mohlo prísť k stiahnutiu, aby sme sa vyvarovali možným ďalším následkom, ktoré tu boli častokrát spomínané.

    Skrátené legislatívne konanie bolo počas tohto funkčného obdobia, ak si dobre pamätám, použité dvakrát. Jedno pri stabilizačnom mechanizme a druhé z dôvodov poľnohospodárskych dotácií. A pán spravodajca Podmanický spravil počas behu tejto rozpravy aj štatistické vyčíslenie toho, že až do prvej vlády Roberta Fica sa ako keby počet skrátených legislatívnych konaní znižoval. Argumentoval tým, že druhá Dzurindova vláda a prvá Ficova vláda boli zhruba vyrovnané v skrátených legislatívnych konaniach, okolo päťdesiat, ale prvých dvadsaťšesť mesiacov použili tento inštitút iba päťkrát.

    Myslím si, že z hľadiska legislatívneho procesu a z hľadiska toho, ako vníma verejnosť prácu parlamentu, a to hlavne to, že sa prijíma obrovské množstvo zákonov a vzniká právna neistota. Tu je štandardný proces, že sa lehoty skracujú, a už sa nad tým ani veľmi nezamýšľame. Je to u nás v klube, keďže máme štrnásť nových poslancov, sa to často preberalo, prečo je absolútne bežnou praxou skracovanie lehôt, tak práve aj skrátenie tejto lehoty pri legislatívnom procese sa mi zdá neodôvodnené a sa mi zdá, že je šité veľmi horúcou ihlou.

    Dúfam však, že riziká, ktoré vyplývajú z toho, keďže ja sa plánujem tohto hlasovania, či už nezúčastniť, alebo hlasovať proti, myslím teraz hlasovania o skrátenom legislatívnom konaní, a to nehovoriac o skutkovej podstate zamýšľaného návrhu, si preberie vládna strana dostatočne a so všetkými dôsledkami, ktoré sme, myslím si, že na troch až štyroch poslaneckých grémiách sa snažili osvetliť a urobiť nejakú dohodu. Keďže poslanecké grémium je príslušné k tomu, aby sa vyjadrovalo k behu schôdze. K dohode neprišlo, dokonca sme boli odkázaní na to, aby sme svoje výhrady aj k bežiacej schôdzi a k jej procedúram vyjadrili tu v rozprave.

    Konám tak ako viacerí predrečníci. A myslím si, že ten moment ignorácie alebo obmedzenia diskusie na odborných úrovniach, ktoré sa diali na úrovni vlády, a aj skrátenie procedúry z hľadiska parlamentu, je teda zdvihnutým varovným prstom. Viete, snažím sa vždycky riadiť aj nejakým takým, hovorí sa tomu, že ľudovou múdrosťou, a tu mi príde taký citát, že lepšie je dvakrát merať, o čom je tá diskusia, ako raz strihať. Priamo tu sedí ako päsť na oko.

    My tým, že sa odhlasuje skrátené legislatívne konanie, odstrihneme omnoho skôr, ako sme stačili namerať, ako sme stačili možno vypočuť takmer stotisíc ľudí, ktorí sa už podpísali pod petíciu. A preto aj nesúhlasím celkom s tým, že táto téma je verejnosťou nejakým spôsobom ignorovaná.

    Nechcem sa vyjadrovať už k behu a celkovému takému tomu mediálnemu obrazu, keďže častokrát, dokonca tu boli poslancom Hraškom donesené tri uhorky, o uhorkovej sezóne, ale predsa len mi napadá jeden moment, keďže spoločnosť Slovenska je zvyknutá na to, že či už sobotné dialógy slovenského rozhlasu, alebo teda debaty politikov v nejakých hodinových príslušných, v nedeľných diskusiách, preberajú témy. To sa teraz nedeje. Ľudia nepočujú lídrov politických strán alebo lídrov jednotlivých tém v týchto diskusiách. Viac-menej sa tu spomínali či už dovolenky, alebo iné záujmy, ktoré sa dejú počas letných mesiacov. Toto všetko vlastne odznelo a odznelo práve preto, že diskusia nad skráteným legislatívnym konaním sa deje v tomto čase, ktorý väčšina ľudí, ktorých aj teraz stretávam, si myslia, že poslanci prázdninujú.

    Možno aj preto dĺžka tejto debaty. Možno aj preto, aby sme odkázali, že nie. Je tu zopár poslancov, ktorí sa snažia poukázať na to, že skrátené legislatívne konanie o takejto dôležitej veci sa nemá robiť v strede leta, a má jej byť dopriaty čas a má byť otvorená v širokom spektre.

  • Napriek tomu, že doteraz mám za to, že skôr ide o to, aby sme čím skorej našu diskusiu skončili a mohlo prísť k hlasovaniu.

    Ako teraz hovorí pán zastupujúci spravodajca, ešte si pokecajte. Myslím, že to bolo dosť pejoratívne vyjadrené. Nie, myslím si, že nekecám, pán poslanec Jasaň, a keď kecáte vy, tak mi aspoň neskáčte do reči. Ďakujem. Snažím sa.

    Myslím si, že ak už by som mal hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vyplynulo z toho, že ako keby zo dňa na deň, alebo cez víkend sa niečo zmenilo v názore vlády na to, akým spôsobom sú spravované verejné financie, a odrazu prišlo k tomu, že musíme pristúpiť k tomuto konaniu, tak v tomto momente si myslím, že nemáme dostatočné množstvo argumentov na to, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní pokračovali.

    Častokrát tu zaznievali slová o pošliapavaní pravidiel, a preto by som chcel, aby aj v mojom vystúpení zaznelo to dôležité, že bod vôbec začatia, a myslím si, že najčastejšie o tom hovoril pán poslanec Mihál a snažil sa aj vo svojom vystúpení spochybniť ten moment, že či vlastne rokujeme na základe mandátu z vlády, keďže štandardné pravidlá hovoria o pätnásťdňovej lehote od zverejnenia na portáli právnych predpisov. A tu je pre mňa jeden dôležitý argument, keďže štandardne, ak sa toto stane, prichádza možnosť takzvaných hromadných pripomienok.

    Čiže verejnosť ak nazbiera päťsto podpisov, sa môže k daným zámerom vyjadriť. A na základe týchto podpisov si niekto zodpovedný z vlády musí týchto ľudí pozvať, aby sa mohli vyjadriť k zámerom. Toto bolo odignorované. Ak nám, poslancom, nebude vadiť to, že akákoľvek časť verejnosti je odignorovaná a poruší vôbec úplne tú základnú časť, ktorú sama sebe zaviazala, aby nejaké pravidlá fungovali, aby verejnosť nemohla byť obchádzaná, tak si myslím, že niekde nebola odrobená práca dostatočne.

    Dúfam však, že napriek tomu, že osemdesiattri poslancov alebo koľko sa zhromaždí z vládnej strany, ak odhlasuje skrátené legislatívne konanie, bude môcť vysvetliť následne to, že vôbec proces prijímania tohto dôležitého zákona, a tu sa stotožňujem s poslancami vládnej strany, že je to dôležitý zákon, že vôbec začal spôsobom takým, že sa mohlo pripomienkovať iba tri dni.

    Zároveň sme v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní. Tu zazneli, a vyrušilo to viacerých poslancov, dve poznámky. Dúfam, že pani poslankyňa Vaľová to myslela, keďže som sa zameral aj na to, aby som si vyslovene vytiahol z rozpravy to, čo chcela povedať, kritizoval to náš pán poslanec Vašečka, ktorý hovoril o tom, že štát žiadne peniaze nemá, peniaze sú ľudí. Lebo pani poslankyňa Vaľová hovorila o tom, že jednáme tu o tom, ako keby štát mal svoje vlastné nejaké peniaze. Niekto tu hovoril, ako keby si ich natlačil v pivnici.

    Myslím si, že tento fakt skutočne odkrýva nejakú, neviem či ideologickú, alebo, alebo nejakú inú motiváciu, akým spôsobom nazerať na to, ako sa štát správa k vybraným peniazom od občanov Slovenskej republiky.

    Zároveň ma fakt zarazil príspevok, ktorý povedal pri tejto téme o skrátenom legislatívnom konaní pán poslanec Martvoň, a ten vravel o tom, že pridávanie, alebo čo je teda obsahom ohľadom DSS-iek a ich fungovania, že pridávate DSS-kám zámerne, aby ľudia z druhého piliera vystupovali, pretože im bude vadiť to, že tieto DSS-ky zarábajú veľké peniaze. Na toto skutočne nemám žiadny komentár a myslím si, že debata o skrátenom legislatívnom konaní v tej rýchlosti, ktorá sa deje, generuje aj tieto perly.

    Dúfam, keďže sa blížime k 17.00 hodine a je už iba jeden rečník, a verím v to, že je snaha prijať skrátené legislatívne konanie ešte v dnešný deň, že si všetci zainteresovaní v tejto snemovni uvedomujú ten fakt, že či už dohodári, ktorých je 800 tisíc, alebo je 300 tisíc živnostníkov, alebo jeden a pol milióna ľudí združených v druhom pilieri sú ľudia, občania tohto štátu, ktorý pravdepodobne a s mierou veľkej pravdepodobnosti volili cez celé politické spektrum, a že ak príde k následnému prerokovaniu tohto zákona a k jeho prípadnému prijatiu, že bude aj ten dôvod, pre ktorý vystupujem, pripísaný na vrub tentokrát teda vládnej strane, že v skrátenom legislatívnom konaní sa o takto dôležitej veci nerokuje.

    Ďakujem týmto pádom za pozornosť a teším sa na faktické poznámky.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Hraško, pán poslanec Jasaň, končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Pán poslanec, môžem konštatovať, úlohu ste splnili, 27 minút, 25 sekúnd. To je celkom slušný čas. To tu hocikto nedosiahne, málokto teda, pán Hlina bol horší skoro o 5 minút, takže môžete si to pripísať na vrub, no a preteky skutočne v rámci dĺžky vášho príspevku ste, ste v týchto pretekoch celkom slušne obstáli. Dámy a páni, vám sa podarilo prvý raz v histórii zo skráteného legislatívneho konania spraviť predĺžené legislatívne konanie. To je prvýkrát v histórii tohto parlamentu, že absolvujeme všetci tuná, síce celkom zbytočné a stojí to nemalé peniaze, stojí to množstvo energie a elektriky, ako ste o tom hovorili v tom minulom volebnom období, však, pán, pán, pán poslanec, že teda, aké sú zbytočné niektoré príhovory niektorých poslancov, koľko to stojí elektriky, tuto, ako trpia žiarovky, áno, aj vy aj pán poslanec Matovič. O tom ste tuná rozprávali pri tomto pulte. Takže skutočne, srdečne vám gratulujem, lebo ste verný svojím zásadám, len to má jednu takú malú chybičku, že toto, určite nám teda ešte veľmi veľa múdrostí povie teda nasledujúci pán exminister, plno noviniek hlavne, ktoré sme ešte nepočuli, ktoré minimálne päťkrát, šesťkrát ešte budú zopakované, ale super, nech sa páči, pán minister, máte priestor, nebude to tak skoro, až na to, páni, že toto predĺžené legislatívne konanie nie je v rokovacom poriadku, takže srdečne gratulujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Jofo, ty si sa, samozrejme, dotkol viacerých oblastí, ja som ani pôvodne nechcel reagovať, ale potom sa ma tak chytila jedna myšlienka. Hovoril si o 300 tisíc živnostníkoch, ktorí budú mať zvýšené odvody. No, ja ťa už dnes viem presvedčiť o tom, že to nebude 300 tisíc živnostníkov, pretože som bol tento víkend na Orave, a mám tam veľa kamarátov, ktorí mi povedali, že už živnosti musia vracať a nachádzajú si prácu v Rakúsku. Takže nie náš hrubý domáci produkt budú zveľaďovať, ale hrubý domáci produkt Rakúska, kde dostanú aj vyššie platy, a dokonca si tam budú šetriť aj na svoj dôchodok. Takže, žiaľ, naše hospodárstvo je zase ukrátené o tých, ktorí sa starali sami o seba a idú si hľadať robotu niekam inam. Aby tých, z tých 300 tisíc nebolo nakoniec aj 100 tisíc alebo 150 tisíc, ktorí si nájdu prácu niekde mimo a vykašlú sa na Slovensko.

  • Ďakujem pekne. Ja len jednu poznámku, v tej súvislosti ste hovorili o pošliapavaní pravidiel rokovania. No, vy ste tu boli v minulom volebnom období, keď váš, vtedajší váš predseda parlamentu, pán Sulík, niekoľkokrát za sebou svojvoľne, svojvoľne poprehadzoval rokovanie, body programu a odsúval ich na ďalšie a ďalšie rokovanie, svojvoľne, a vy ste si to ako vládni poslanci odhlasovali a je čistou takou "náhodou", v úvodzovkách, že to boli návrhy, ktoré predkladali vtedajší opoziční poslanci. To vám neprekážalo, že ste si to odhlasovali. Jednoducho ste si povedali, že žiaden opozičný poslanecký návrh tu neodznie, a ste to presúvali, presúvali. Potom to už nestihol, lebo presunuli aj jeho do normálnych lavíc a nesedel už tam v čele parlamentu. To ste si, to si už nepamätáte? To bolo minulý rok. Tak nehovorte tu o porušovaní pravidiel, lebo to nie je dobré, keď tí, ktorí porušujú pravidlá, hovoria na tých iných, že porušujú.

    Ale len jednu takú dobrú radu, toto je skôr taká priateľská rada do budúcna, vy ste mladý človek, ambiciózny politik, skúste si občas tie vaše vystúpenia, ktoré tu takto sa snažíte improvizovať, v kľude doma prečítať a porovnať s tým, čo ste možno chceli povedať a čo sa vám nepodarilo, lebo naozaj veľa sa vám nepodarilo.

    A posledná poznámka, hovoríte tu, že čakáte, že v druhom čítaní budú nejaké pozmeňovacie návrhy. Možnože aj budú, ak sa k tomu dostaneme, lebo vaša táto trápna obštrukcia trvá už dosť dlho, a ja vám držím palce, aby vám vydržala ešte a ešte dlhšie. Minimálne do konca tohto mesiaca, potom vás pozvem na oslavu mojich narodenín, aby ste si trošku vydýchli.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jasaň, začnem teda odzadu. Skúste si pozrieť tie moje hlasovania, keďže ja som bol ten najväčší kritik odsúvania akéhokoľvek poslaneckého návrhu, čiže tu troška, plačete na nesprávnom hrobe. Ani raz, ani jeden raz nenájdete moje hlasovanie za posúvanie bodov programu schôdze. Vychádzal som z toho, že opozícia alebo ktokoľvek, také voltairovské, že síce nemusím súhlasiť s vašim názorom, ale zomriem za to, aby ste ho mohli povedať, a mal som za to, že akýkoľvek názor, keďže sme mali akýkoľvek legislatívny návrh, ktorý tu bol predložený, sa má konať a prerokovať vtedy, kedy bol predložený. Častokrát som práve ja kritizoval to, že sa posúvali návrhy z mája na jún, z júna na september, zo septembra až do februára, čiže mňa ani raz, ani jeden jedinýkrát, vždy som bol proti. Toľko k tej prvej časti.

    Trápna obštrukcia, neviem, každá jedna obštrukcia je obštrukciou v prvom rade, takže ak sa tu deje a vnímate to tak, tak je to vaše sväté právo. Myslím si, že každý poslanec má nárok, vy ste urobili dve schôdze o, o skrátenom legislatívnom, 4. aj 6., takže čo je trápne, nech posúdi volič.

    No a, pán poslanec Jarjabek, ja som o žiarovkách a svietení naozaj nikdy od tamtoho pultu nerozprával. Skôr si myslím, že ste si ma pomýlili s niekým iným. To, že trvalo to vystúpenie, ja už som tam z toho kúta celkom zvyknutý na to, že tam funguje nejaká časomiera a skoro každý opozičný poslanec dostane vysvedčenie, koľko rozprával v rozprave.

    Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené, vážení, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi najskôr na úvod reagovať na niekoľko vystúpení kolegov, kolegýň, ktoré zazneli v dnešnej rozprave, pretože vo faktických poznámkach na to jednoducho priestor nebol.

    Pani kolegyňa Tomanová niekoľkokrát zdôrazňovala, že ľudia nemajú žiadnu istotu, pokiaľ ide o dôchodky z druhého piliera. Reagujem na vás, čo ste povedali v tejto rozprave, pani kolegyňa, dovoľte mi na vás reagovať. Prosím vás, buďte taká dobrá. No. Hovorili ste teda o tom, že ľudia nebudú mať, nemajú žiadnu istotu, pokiaľ ide o dôchodky z druhého piliera, pretože neexistujú pravidlá, neexistuje anuitná novela, neexistuje. Hovorili ste, že vedia dopredu si spočítať, aké budú mať dôchodky z prvého piliera. No, tak jasnejší dôkaz ako vládny návrh zákona, dôkaz toho, že si nemôžu byť istí, aké budú ich dôchodky z prvého piliera, sme tu spoločne, respektíve vládna koalícia, ani nemohli dať. A prečo? Preto, lebo vo vládnom návrhu nájdeme, že sa bude meniť redukcia priemerného osobného mzdového bodu pre ľudí, ktorí majú tento POMB nad 1,25, to znamená, že to, čo platilo dovčera v prvom pilieri, zajtra už platiť nebude. Ďalej, bude sa zvyšovať dôchodkový vek. To znamená, to, čo platilo doteraz, už o pár hodín platiť nebude a ďalej sa bude meniť princíp valorizácie, to znamená, tá istota valorizácie, ktorá bola v prvom pilieri, už o pár hodín platiť nebude. Čiže tu doslova platí, že keď zasadá parlament, tak Slovensko je v ohrození a toto možno tak trošku zmeniť, keď zasadá parlament, dôchodky ľudí z prvého piliera sú ohrozené. Také sú fakty.

    Pán kolega Frešo, nestihol som reagovať vo faktickej poznámke.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán, pán poslanec, chcem vás požiadať, podľa § 32 rokovacieho poriadku, aby ste vystupovali k veci. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, nie ste navrhovateľ, aby ste zaujímali k rozprave a k faktickým poznámkam svoje stanovisko. Takže.

  • Takže žiadam vás, aby ste rozprávali ku skrátenému legislatívnemu konaniu.

  • Rešpektujem, pani predsedajúca, ale, páni kolegovia, hlavne z vládnej koalície, práve prišli o možnosť informácie o tom, že aké diery po tejto novele zostanú v zákone o sociálnom poistení.

    Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobre, vráťme sa teda k procesu skráteného legislatívneho konania, ale poďme pekne poporiadku a všetko si zrekapitulujme. Vláda hneď na úvod porušila pravidlá hry. Porušila ich tým, že zákon v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády nedala, nezverejnila na portáli právnych predpisov. Opakovane na to upozorňujú snáď všetci vystupujúci poslanci opozície. Hrubé porušenie legislatívnych pravidiel vlády. Medzirezortné pripomienkové konanie tým pádom de facto ani nezačalo, pretože legislatívne pravidlá hovoria, že medzirezortné pripomienkové konanie začína okamihom zverejnenia návrhu zákona na portáli právnych predpisov. Nepomôžem si, ale medzirezortné pripomienkové konanie je tým pádom od začiatku neplatné.

    Ďalej, ak už by som teda aj pripustil s prižmúrením oboch očí, že medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo, rád by som pripomenul, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní k takto závažnému návrhu zákona, lebo naozaj ide o veľmi závažný návrh zákona, bolo vznesených 179 pripomienok, z toho 47 zásadných. Ministerstvo práce ako navrhovateľ zákona akceptovalo 92 pripomienok, z toho len 17 zásadných a neakceptovalo 78 pripomienok, z toho neakceptovalo 27 zásadných pripomienok. Rozporové konanie sa uskutočnilo s piatimi subjektmi, pričom, pričom účastníkom medzirezortného pripomienkového konania ako osloveným zo zákona bolo 65 subjektov, 65 subjektov, z toho s piatimi bolo uskutočnené rozporové konanie. Konkrétne s Jednotou dôchodcov Slovenska, s Asociáciou dôchodkových správcovských spoločností a ďalej s ministerstvami obrany, zdravotníctva a financií. Na týchto rozporových konaniach, pre zaujímavosť, sa podarilo odstrániť päť pripomienok, a nepodarilo sa odstrániť šestnásť pripomienok. Je zaujímavé, že rozporového konania sa nezúčastnilo, pretože predpokladám, že nestihlo sa zúčastniť, napríklad nezúčastnila sa Konfederácia odborových zväzov, Najvyšší súd alebo Národná rada občanov so zdravotným postihnutím. Ďalej, z pripomienkujúcich subjektov, ako som už uvádzal, bolo ich spolu 65, svoje pripomienky dokázalo v termíne zaslať z tých šesťdesiatich piatich len devätnásť subjektov. Napríklad Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vôbec nezaslalo žiadne pripomienky. Prečo? Pripomienky nezaslala ani napríklad Republiková únia zamestnávateľov alebo Klub 500. Pán minister, neviem, či viete, aké pripomienky k tomuto zákonu zaslalo ministerstvo hospodárstva. Ja si pre vašu informáciu dovolím zacitovať z pripomienky, ktorú zaslalo vami vedené ministerstvo hospodárstva. Citujem: "Upozorňujeme predkladateľa, že prekladacia správa ani dôvodová správa k materiálu neobsahuje zdôvodnenie len dvojdňového trvania medzirezortného pripomienkového konania, čo vzhľadom na obsah a rozsah materiálu považujeme za potrebné. Navyše, predkladateľom zvolený postup je v rozpore so smernicou na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky a s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky, kde je explicitne určená lehota medzirezortného pripomienkového konania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní, aj to len v presne odôvodnených prípadoch, pričom lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli právnych predpisov." Pán minister, prosím vás, urobte si poriadok s tými úradníkmi na tom vašom ministerstve. No, toto píšu do pripomienkového konania, zoberte si to. Ďalej, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, dúfam, že pre všetkých renomovaná inštitúcia, ktorú by sme mali rešpektovať, takisto namieta. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako predkladateľ novelu zákona a tak ďalej nezverejnilo na portáli právnych predpisov a z dôvodu naliehavosti a závažnosti zmien navrhnutých najmä vo väzbe na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií určilo na zaslanie pripomienok neprimerane krátku lehotu - dva pracovné dni. A ďalej, Generálna prokuratúra uvádza v pripomienke: "V rámci takto určenej lehoty s prihliadnutím na rozsah a závažnosť navrhnutých zmien nebolo možné materiál posúdiť a zaujať k nemu kvalifikované stanovisko." A ďalej citujem: "V záujme zabezpečenia ďalšieho legislatívneho procesu je potrebné materiál predložiť na pripomienkové konanie v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky a predĺžiť, alebo novo určiť lehotu na oznámenie pripomienok." Toľko Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska uvádza množstvo a doslova množstvo pripomienok odporúčacieho aj zásadného charakteru a znova upozorňuje, citujem: "Dovoľujeme si upozorniť, že v priebehu dvoch pracovných dní nie je možné riadne sa oboznámiť s dôvodmi zavedenia navrhnutých zmien a zodpovedne pripomienkovať návrh, ktorý má podľa predkladateľa viesť k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií a stability dôchodkového systému." Toľko Národná banka Slovenska. Mimochodom, pán minister, keďže ste rodom z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, tak si dovolím pripomenúť stanovisko asociácie, ktoré zverejnila, zverejnila asociácia na rokovaní tripartity 30. júla tohto roku, kde, aby som to zhrnul a skrátil, asociácia neodporúča prijať tento zákon.

    Už od utorka minulého týždňa v priamom prenose všetci zažívame porušovanie rokovacieho poriadku. Neviem, možno je to len môj názor, ale nepriamo to potvrdil aj predseda parlamentu, pán Pavol Paška, keďže vo štvrtok sa rozhodol, že celé konanie sa zopakuje od začiatku. Čiže niečo na tom asi bude. V piatok popoludní sme sledovali ďalšie, podľa môjho názoru, porušenie rokovacieho poriadku, tak ako to už hovorilo množstvo mojich predrečníkov. Jednak bolo vstúpené do slova poslanca, pána Kaníka, ktorý hovoril svoj príspevok v rozprave, čo rokovací poriadok nepripúšťa, a jednak sa hlasovalo o časovom posunutí programu potom, ako uplynul termín na piatkové rokovanie. Až po 16.00 hodine. O 9.00 hodine v piatok sme si všetci odhlasovali, že rokovanie v piatok potrvá bez prestávky do 16.00 hodiny. Tí, čo tu boli okolo 13.30 hod., vedia, že kolega, poslanec Sulík, o približne 13.30 hod. navrhoval, aby bola zaradená polhodinová prestávka. Tento návrh bol odmietnutý. Veď predsa sme si odhlasovali, že schôdza bude trvať do 16.00 hodiny. Čiže dvojaký meter. Ale veď máte väčšinu, ako neustále zdôrazňuje pán predseda Paška na poslaneckých grémiách. Niekoľkokrát sme vyzývali, aby sa na takto dôležitom rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní o tak dôležitom návrhu zákona zúčastnil pán predseda vlády Robert Fico, aby sa zúčastnil na rokovaní minister financií Kažimír, pretože návrh je odôvodnený problémami v štátnom rozpočte a na finančnej správe. Vyzývali sme aj ministra spravodlivosti, pána Boreca, ktorý tu sedel a zastupoval vládu, dokonca opakovane. Ten, neviem prečo, nevyužil príležitosť a nezdôvodnil nám, alebo nepovedal nám svoj pohľad a výklad legislatívnych pravidiel vlády, respektíve rokovacieho poriadku. Škoda. A pokiaľ ide o obštrukcie, tak obštrukcie robí jedna i druhá strana. Patrí to k parlamentarizmu. A pokiaľ ide o obštrukcie koalície, tak pripomeniem opakované neprezentovanie sa dnes, napriek tomu, že vás tu, vážení kolegovia, bolo dosť, keď sa malo hlasovať o procedurálnych návrhoch opozície. Vtedy ste sa neprezentovali, klasický obštrukčný mechanizmus. Neviem síce, na čo to bolo dobré, lebo tak či tak by ste hlasovali proti. Ak to zhrniem, legislatívny proces, ktorého sme svedkami, utrpel niekoľko vážnych lapsusov. V dobrom chcem varovať pre budúcnosť.

    Podobne ťažký a vážny zákon ako je zákon o sociálnom poistení, je zákon o dani z príjmov. V legislatívnom pláne úloh vlády na druhý polrok 2012 nie je uvedené, že by sa mal novelizovať, napriek tomu, že všetci dobre vieme, respektíve tušíme, že novelizovať sa bude, pretože sa majú zvyšovať dane právnických i fyzických osôb, majú sa meniť paušálne výdavky a množstvo iných, zatiaľ nezverejnených, respektíve nemedializovaných zmien. Je 6. august a tento zákon sa zatiaľ takisto nezjavil na portáli právnych predpisov. Chcem v dobrom varovať dopredu, aby vládna koalícia nezopakovala ten istý prúser, aký sa jej podaril pri zákone o sociálnom poistení, a dodržala legislatívne pravidlá aspoň pri tom zákone o dani z príjmov.

    Neviem, dokedy chcete skúšať trpezlivosť ľudí, ale veď uvidíme. A pokiaľ ide o závažnosť tohto zákona, a teda pokiaľ ide o spochybnenie možnosti skráteného legislatívneho konania pri tak závažnom zákone, dovoľte ešte raz zopakovať, že za cenu získania 40 mil. eur za mesiac september, čo je cena za skrátené legislatívne konanie, môžu vážnym spôsobom doplatiť na takto prerokovaný zákon živnostníci, ktorých je vyše 300 tisíc, dohodári, ktorých je okolo 800 tisíc, zamestnanci, ktorí majú príjem v hrubom tisíc eur a viac, ktorých je vyše dvestotisíc, samoplatitelia v zdravotnom poistení, ktorých je okolo stotisíc, a samozrejme, sporitelia v druhom pilieri, ktorých je jeden a pol milióna. Aby sme nezabudli, súčasťou zákona sú aj nesmierne dôležité a do budúcnosti určite možno aj potrebné zmeny, ktoré sa týkajú prvého dôchodkového piliara, ktoré zasiahnu budúcich dôchodcov, lebo sa bude meniť dôchodkový vek, bude sa meniť spôsob výpočtu dôchodku, bude sa meniť spôsob valorizácie a, samozrejme, zasiahnu tieto zmeny aj súčasných dôchodcov, súčasných poberateľov dôchodkov už len kvôli tomu, že sa bude meniť spôsob valorizácie. To všetko, to sú milióny ľudí, ktorých sa zákon dotkne, a tých 40 miliónov nemá význam, aby sme sa takto naháňali. Ak už, tak čistejšia technika by bola predložiť dva zákony. Jedným, kde by ste skrátka zmenili, keď to už tak veľmi chcete, výšku príspevkov na štyri percentá, a druhý, v ktorom by sa riešili všetky ostatné veľmi dôležité zmeny.

    Aby sme ale nezabudli pripomenúť, aby som nezabudol pripomenúť, že tento zákon nebude mať len porazených. Tento zákon bude mať aj víťazov. Tento zákon bude mať víťazov, pokiaľ ide o dôchodkové správcovské spoločnosti, pretože na veľké moje počudovanie vaša vláda sa rozhodla, že dôchodkovým správcovským spoločnostiam pridá 18 mil. eur. Vážení kolegovia, už som vás upozorňoval pred víkendom, upozorním vás znova. Máte mandát od vašich voličov ako sociálnodemokratická strana. Veľmi ťažko sa bude vysvetľovať v regiónoch vašim voličom, prečo ste súhlasili so zvýšením poplatkov pre správcovské spoločnosti? Preto je dôležité, aby ani vy sami ste nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pretože môžete byť uvedení vašou vládou do omylu. Môžete mať s tým sami osobný, osobnostný problém. Zdôrazňujem ešte raz. Kto tu nebol, nech si pozrie záznam z piatka, kde som to kolegovi Blahovi sa snažil veľmi pomaly a starostlivo vysvetliť, ako to je s poplatkami pre správcovské spoločnosti.

    A na záver môjho dnešného vystúpenia si ešte dovolím pripomenúť, že to zvýšenie príjmov nebude mať len šesť dôchodkových správcovských spoločností, ale podľa dôvodovej správy "utrpí", v úvodzovkách, aj Sociálna poisťovňa, na ktorej réžiu sa občania poskladajú ďalšími 18 mil. eur, čím sa zvýši jej správny fond. Čiže 18 mil. pôjde správcovským spoločnostiam ročne a pekne symetricky 18 mil. aj do správneho fondu Sociálnej poisťovne. Vážení priatelia, je na vás, aby ste zvážili, či takto dôležité zmeny nie je potrebné si nechať trošku uležať v hlave, zvážiť všetko, zamyslieť sa a pokračovať v rokovaní až v septembri. Opakujem ešte raz. O mňa osobne nejde. Ja mám svojich štrnásť pozmeňovacích návrhov pripravených, či bude zákon prejednaný za hodinu alebo za dva mesiace. Ale ide o vás, pretože mám pocit, že nie celkom viete, o čom sa tu vlastne rokuje a ďalej bude rokovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami páni poslanci Frešo, Matovič a Kaník. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Mihála. V podstate potvrdzuje sa stále to, čo si myslím, že je správne pri tomto zákone. Nejedná sa o nejakú jednoduchú novelu. Ja neviem, napríklad ako by mohla byť nejaká novela o exekúciách alebo niečo podobné, čo dnes prichádza. Jedná sa o veľmi komplexnú novelu, ktorá mala visieť na portáli právnych predpisov, nielen kvôli nejakej formalite, ale kvôli tomu, aby sa s ňou mohla odborná a, koniec koncov, aj laická verejnosť poriadne oboznámiť. To len ilustruje ďalší z dôvodov, prečo, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odmietnuť úplne jednoducho a s čistým srdcom, s čistým svedomím a v podstate v pevnej viere, že zastupujete svoje voličky, svojich voličov, odmietnuť tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že takýto typ návrhu má miesto. A opakujem, keď sa napríklad exekúcie zvrhnú voči štátnej pokladnici, alebo má miesto, keď naozaj hrozia preukázateľne nejaké škody, ale nemá miesto, keď sa pripravuje a prijíma takto komplexná zmena, alebo ak chceme, slovami pána ministra - reforma celého sociálneho systému a penzijného systému a vôbec odvodového systému, aký tu v tejto chvíli máme. Veľmi by som sa prihováral, aj toto je v podstate moja posledná šanca pred hlasovaním, aby sme, panie poslankyne, páni poslanci, odmietli tento návrh na skrátené legislatívne konanie aj z tých dôvodov, ktoré spomínal pán poslanec Mihál, ale aj z veľmi jednoduchej úvahy, že keď sa niečo týka troch miliónov ľudí, tak nemáme právo, ani morálne, a koniec koncov ani legislatívne, prijímať niečo v takomto obrovskom chvate a vystaviť ohrozeniu, naopak, tieto tri milióny ľudí.

    Čiže, panie poslankyne, páni poslanci, svorne to odmietnime.

  • Pán poslanec Mihál, myslím si, že tá jedna citácia, ktorú ste citovali Národnú banku alebo stanovisko Národnej banky Slovenska, hovorí všetko za seba. Že keď Národná banka napíše, že za dva dni sa nedá zodpovedne zanalyzovať tento zákon a nedajú sa vyjadriť k nemu zodpovedne pripomienky, tak akú šancu má jednotlivý poslanec Národnej rady alebo poslanecký klub, alebo obyčajná verejnosť, ktorá by mala mať šancu sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona? Keď nič iné, tak, ľudia v SMER-e, prosím vás, aspoň toto by mohlo na vás zabrať, keď inštitúcia s tisícdvesto ľuďmi, špičkovými odborníkmi na ekonomiku, nedokáže za dva dni zanalyzovať pripomienkového konania zákon, tak nechcite to, prosím vás, aj od ostatných ľudí.

  • Ďakujem. No, pokúšali sme sa tu týždeň vysvetľovať, prečo je takýto postup veľmi zlý. Ako je namierený v konečnom dôsledku proti záujmom občanov Slovenskej republiky, aké bude mať negatívne dopady na výšku ich dôchodkov budúcich, ako na to doplatia aj v iných oblastiach nielen občania, ale aj celá ekonomika štátu. Je, samozrejme, teraz predovšetkým na poslancoch vládnej strany SMER-u, ako budú hlasovať, pretože disponujú pohodlnou väčšinou. My sme svoje argumenty naozaj v tej najlepšej vôli používali, vysvetľovali, zdôvodňovali, mnohokrát aj opakovali a je teraz naozaj na každého svedomí a vedomí, ako sa rozhodne. Ja by som chcel oznámiť za poslanecký klub SDKÚ - DS aj za poslanecký klub KDH aj za poslanecký klub MOST - HÍD, že my sa nezúčastníme tohto hlasovania, pretože pokiaľ sa nezmení, alebo nezlomí názor poslancov SMER-u, nemá absolútne význam sa na tomto cirkuse zúčastňovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mihál, vaša reakcia na faktické poznámky.

  • Budem stručný. Poslanci poslaneckého klubu strana Sloboda a Solidarita sa na hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní nezúčastnia.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hneď úvodom by som chcel veľmi úprimne poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili v rozprave a vystúpili k veci. Vystúpili k veci, to znamená, že mali záujem diskutovať o tom, do akej miery sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Ja by som chcel ubezpečiť všetkých poslancov, že k vecným pripomienkam, ktoré v rozprave zazneli, budem mať záujem vystúpiť v rámci prvého, respektíve druhého čítania. Podrobne som si robil zápis a budem mať záujem k relevantným veciam, ktoré tu odzneli, zaujať stanovisko z pohľadu, z pohľadu predkladateľa vecného zákona, to znamená zákona o novele sociálneho poistenia. Čo sa týka veci ako takej, to znamená, k skrátenému legislatívnemu konaniu si dovolím skonštatovať, že sú splnené podmienky zo zákona o skrátené konanie. Chcel by som pripomenúť váženým poslancom, najmä z opozície, že veľmi málo vo svojich vystúpeniach hovorili k predmetu a dôvodu, ktorý viedol vládu k návrhu na skrátené konanie. A to súvisí najmä s makroekonomickým vývojom za prvý polrok tohto roku, na ktorý má veľmi konkrétny podiel aj terajšia opozícia, najmä čo sa týka kolapsu daňovej správy. Viaceré údaje, ktoré boli uvedené z hľadiska makroekonomických výsledkov, najmä štvrť miliardy výpadok z daňových príjmov je toho, toho konkrétnym svedectvom. Preto mi dovoľte, aby som na záver mohol konštatovať, že predmetný návrh zákona spĺňa zákonné požiadavky na skrátené legislatívne konanie. Vzhľadom na to, že hrozia hospodárske škody, mesačný posun účinnosti tohto zákona prinesie, nie do štátu alebo do štátnej pokladne, ale do Sociálnej poisťovne 40 mil. eur. Nie je to zanedbateľné pri terajšom vývoji makroekonomických výsledkov a pri schodku, ktorý je takmer 500 mil. eur. Pretože tieto prostriedky budú potrebné menej na požičiavanie, na vyrovnanie schodku pre Sociálnu poisťovňu vzhľadom na deficit prvého aj druhého piliera. Tento podiel má svoj bezprostredný vplyv aj na riešenie deficitu HDP, a čo je dôležité a čo by som rád podčiarkol a v kontexte tohto som očakával, že budú viaceré vystúpenia znieť aj na dlh Slovenskej republiky, pretože tu sme sa spoločne zaviazali ústavným zákonom o dlhovej službe, že dlh Slovenskej republiky nebudeme mať spoločne záujem prehlbovať.

    Preto vás žiadam, vážené poslankyne, vážení poslanci, o podporu tohto návrhu zákona.

    Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, chcete? Nie.

  • Dobre.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, pri schvaľovaní programu schôdze sme sa zhodli, že budeme hlasovať vždy po prerokovaní jednotlivého bodu programu. Ukončili sme rokovanie o bode Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a vyhlasujem krátku prestávku do 17.30 hod., aby sa poslankyne a poslanci ktorí nie sú v sále, mohli dostaviť. Zároveň aby sme vytvorili technickú dispozíciu pre našich priateľov.

    Takže, 17.30 budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme teraz pokračovať.

    Pán poslanec Viskupič. Máte procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže viacero poslancov z nášho klubu je natoľko zhnusených a nedokážeme sa pozerať na to, ako budete o tomto návrhu hlasovať, že odchádzame preč a nezúčastníme sa takisto hlasovania.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, nemusím dať hlasovať o vašom návrhu? Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále.

  • Takže, dámy a páni, budeme teraz pokračovať hlasovaním o prerokovanom bode programu. Poprosím pána spravodajcu, aby uviedol návrh hlasovania.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 168.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktoré som predložil a ktorým Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým s mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a triete čítanie sa uskutoční na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Dobre. Poprosím všetkých, aby si skontrolovali hlasovacie zariadenie a budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Dámy a páni, poprosím vás ešte o chvíľočku, o chvíľu budete mať priestor.

    Prítomných bolo 81 poslancov, všetci boli za.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Dámy a páni, pokiaľ kolegovia z opozície rozvinú svoj oznam (rozvinutie transparentu), chcem vás informovať, že po krátkej prestávke budeme pokračovať rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to tlač 141, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 131.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Teraz, dámy a páni, chceme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, takže poprosím pána ministra, aby uviedol návrh vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 141.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony, vláda Slovenskej republiky v súlade so svojím programovým vyhlásením na roky '12 až '16 realizuje jednu zo svojich dôležitých úloh, a to je zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Navrhnuté stabilizačné opatrenia nie sú len úzkou straníckou iniciatívou, ale sú prienikom názorov veľkej časti subjektov, sociálnych partnerov združených v Rade solidarity a rozvoja. Našli sme podporu aj v širších odborných kruhoch. Navrhované zmeny sa týkajú úprav v prvom aj druhom dôchodkovom pilieri. Nie je možné oddeľovať opatrenia zabezpečujúce dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému bezo zmien v oboch pilieroch. Bezo zmien prvého priebežného piliera sa nedá zabezpečiť dlhodobá udržateľnosť, ďalší dôvod je demografický vývoj Slovenska.

    Chcem zvýrazniť, že výpočet dôchodku je súčasťou percent prvého aj druhého piliera, preto zmena pomeru odvodov v prospech prvého piliera nemá vplyv na budúci dôchodok. Dôchodkový systém v dnešnej podobe prispieva k prehlbovaniu deficitu verejných financií a zvyšovaniu dlhu Slovenskej republiky. Ak tento systém nezmeníme, vyplácanie dôchodkov môže byť ohrozené.

    Preto sa uchádzam o podporu k predloženému návrhu zákona o sociálnom poistení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím určeného spravodajcu z gestorského výboru pre sociálne veci, pán predseda Ján Podmanický.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 131 zo 6. júla 2012 navrhol prideliť predložený návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, a gestorský výbor ho prerokovali v termíne ihneď.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Otváram rozpravu. Dostal som písomne prihlášky do rozpravy. Aký problém, pán spravodajca? Dostal som písomne do rozpravy prihlášky za jednotlivé poslanecké kluby, za klub SaS pán poslanec Mihál, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Kaník, za klub OĽaNO pán poslanec Matovič, za klub MOST - HÍD pán poslanec Švejna a za klub KDH pán poslanec Brocka.

    Potom ešte sú písomne prihlásení páni poslanci Kaník, Gibalová, Mikloško, Hlina, Mihál, priznám sa, že neviem prečítať. Švejna? Pán Švejna, ešte raz? Šebej, pán Šebej, ospravedlňujem sa, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Chren, pán poslanec Matovič a pán poslanec Frešo.

    Takže ako prvý do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, najskôr na úvod dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku podal návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    A teraz dovoľte, aby som tak trošku zdôvodnil, prečo som podal tento návrh. Pred pár minútami som nielen ja, ale aj ďalší opoziční kolegovia, myslím, dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil každému, kto chcel počúvať, že v procese prijímania tohto zákona boli závažným spôsobom porušené legislatívne pravidlá vlády, pripomeniem ešte raz, zákon nebol vôbec zverejnený na portáli právnych predpisov, čím bola znemožnená možnosť verejnosti zúčastniť sa pripomienkovania, a ďalej samotné takzvané medzirezortné pripomienkové konanie, hovorím takzvané, pretože podľa môjho názoru nebolo vôbec platné, trvalo dva či tri dni, podľa toho, ktorý pripomienkujúci subjekt kedy stihol e-mailom dostať návrh zákona.

    Ide pritom o zákon, ktorý sa dotkne obrovského počtu ľudí, prakticky každého občana Slovenska, či už súčasných, alebo budúcich dôchodcov, či už kvôli valorizácii, zmene dôchodkového veku, zmene mechanizmu výpočtu dôchodku, či kvôli tomu, že v zákone sú nedozerné, obrovské zmeny, ktoré poškodia jeden a pol milióna sporiteľov, ale naopak, potešia dôchodkové správcovské spoločnosti. Pokiaľ ide o odvody, či už sociálne, alebo zdravotné poistenie, tak dotknú sa tieto návrhy a zmeny asi 300 tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, 800 tisíc dohodárov, 100 tisíc samoplatiteľov, pokiaľ ide o zdravotné poistenie, a 200 tisíc, ak nie viac, zamestnancov, ktorých príjem v hrubom je 1000 eur a viac. Je veľmi nešťastné, ak takto zložitý, komplikovaný zákon s obrovskými dôsledkami na temer všetkých občanov Slovenska je prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré ste si práve pred chvíľkou odhlasovali, a osobne to považujem za nehoráznosť.

    Čo je zaujímavé, tak zákon neobsahuje jednu jedinú pozitívnu vec pre nejakú skupinu ľudí. Neviem, či to takto môžem povedať, ale je obvyklé, ak sa robí nejaká zmena, tak sa tam nechajú aspoň nejaké hrozienka pre nejakú skupinu ľudí.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, prepáčte na chvíľku, dámy a páni, poprosím každého, kto nemá záujem, nech radšej opustí sálu, nerušte pána poslanca.

    Prepáčte, pán poslanec.

  • Ak v zákone je množstvo zmien, ktoré sa dotknú negatívnym spôsobom miliónov ľudí, tak ma zaráža, že v zákone nie je aspoň nejaká maličkosť, ktorá by aspoň niekoho potešila. Napríklad mamičky na materskej dovolenke pokračovaním v nami zavedenej tradícii predlžovania a zvyšovania materského na materskej dovolenke. Naopak, zákon obsahuje množstvo chýb, množstvo chýb, ktoré sú či už legislatívno-technického charakteru, a niektoré sa pravdepodobne podarí odstrániť vďaka zvýšenému úsiliu úradníkov a expertov na ministerstve práce, ale niektoré možno zostanú zachované v zákone. Ja spomeniem len takú jednu maličkosť, ja viem, že väčšina poslancov je mimo týchto tém, nezaujíma ich to, respektíve sa venujú inej oblasti, ale sú to dôležité zmeny, veci, ktoré sa dotýkajú skutočne desiatich tisícov ľudí, ak nie viac. Konkrétne chcem povedať, nie je dobre riešený mechanizmus priznávania zamestnaneckej prémie v zákone o dani z príjmov pre takzvaných dohodárov, pretože na jednej strane sa pohotovo navrhuje zavedenie odvodov z dohôd, ale na druhej strane sa jednoducho zabudlo na to, že v zákone o dani z príjmov v § 32a, kde sa hovorí o zamestnaneckej prémii, čo je určité daňové zvýhodnenie pre tých pracujúcich, ktorí majú nízky príjem, tak toto zvýhodnenie sa poskytuje tej skupine ľudí, ktorí spĺňajú pomerne komplikované podmienky, sú zamestnaní, majú plat odtiaľ potiaľ, je to tam nejako vymedzené, a zároveň je dnes, je v tomto zákone uvedené, že nesmú byť dohodári, keď to zjednoduším.

    Je to tam preto, lebo doteraz sa odvody z dohôd neplatili, čiže dohodári mali takéto zvýhodnenie, čiže ministerstvo financií sa rozhodlo nedať im toto ďalšie, ale ak odo dňa D, to znamená od 1. januára 2013, sa z dohôd majú platiť odvody, tak potom nie je najmenší dôvod, aby sa takýmto zamestnancom popieral nárok na zamestnaneckú prémiu, tak ako ju majú priznanú iní zamestnanci, ktorí odvody už dlhšiu dobu platia. Čo je veľmi smutné, tieto zmeny sú namierené na tých, ktorí sú aktívni, tých, ktorí pracujú, podnikajú, živia sa vlastnou prácou a chcú si takto zlepšiť svoju životnú situáciu, či už sú to živnostníci, či už sú to zamestnanci s tým trošku vyšším príjmom, ale aj či sú to študenti, dohodári, dôchodcovia, ktorí popri štúdiu, respektíve popri poberaní dôchodku snažia sa zlepšiť svoj príjem tým, že pracujú na túto dohodu. Zarobia možno pár desiatok eur, ale ešte z toho im ideme zobrať. Zmeny v druhom pilieri sa veľmi negatívne dotknú najmä mladších sporiteľov a sporiteľov v strednom veku, ktorí majú do dôchodku ešte ďaleko. Možno si poviete, veď pokým tí pôjdu do dôchodku, tak sa veľa zmení, ale tie minimálne tri zmarené roky dôchodkového sporenia napáchajú pre nich veľké a skutočné veľké škody.

    Pripomeniem, že podľa analýzy samotných pracovníkov ministerstva práce, modelový príklad uvedený v doložke vplyvov hovorí, že sporiteľ v mladom veku, ktorého čaká 40 rokov sporenia a má približne priemerný príjem, čiže okolo tých 750 - 800 eur mesačne, tak po schválení navrhovaných zmien príde na dôchodku z prvého piliera o sumu 90 tisíc eur. Opakujem, to je číslo, ktoré som si nevymyslel, ani nespočítal ja, ale samotní odborníci na ministerstve práce. Tieto zmeny budú zároveň ranami pre zamestnanosť, každý kto aspoň trošku rozumie ekonomike, nemôže poprieť, že akékoľvek zvýšenie daní, akékoľvek zvýšenie odvodov neprospeje zamestnanosti, to sa vzájomne vylučuje. Čo sa stane napríklad po zavedení odvodov z dohôd? Stane sa to, že mnohí ľudia, ktorí pracujú na tie dohody, pracovať jednoducho nebudú vôbec, stratia aj túto možnosť privyrobiť si. A ďalej možno niektorí budú robiť načierno, čiže štát nebude mať z nich vôbec nič, ani tú daň, ktorú možno platili. Ak sa zvýšia odvody nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom, budú sa hľadať finty a kúzla, akým spôsobom sa vyhnúť týmto vyšším odvodom. Ja poviem tak, ako to je, podávam a podával som ministerstvu práce aj pod novým vedením pomocnú ruku, napríklad v podobe môjho malého poslaneckého návrhu zmeny novely zákona o sociálnom poistení. Zatiaľ som sa s pochopením nestretol.

    Čo ma zaráža, pokiaľ ide o mladých ľudí. Jedno ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že študenti na dohody o brigádnickej práci študentov s tým istým odvodovým zvýhodnením teda nebudú platiť plných 48 percent z príjmu na dohody, ale "len", v úvodzovkách, 29 percent. Tak za týchto študentov podľa predloženej novely sa majú považovať len študenti do 25 rokov veku, čiže 26-ročný študent už nebude študent na to, aby si mohol uplatniť prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov, bude platiť odvody vyššie. To zasiahne v plnej miere napríklad študentov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia, to znamená doktorandov.

    Vláda odôvodňuje tento návrh tým, že treba niekde zohnať peniaze na dieru v štátnom rozpočte. Pripomeňme si, že ak sa schvália predložené návrhy zákona v tej podobe, akú sme ju dostali, tak 500 mil. eur pôjde do štátneho rozpočtu, respektíve do rozpočtu Sociálnej poisťovne na úkor sporiteľov a ich úspor na osobných dôchodkových účtoch a ďalších 500 mil. zaplatia tí, čo pracujú, sú aktívni, pracujú na dohody, sú živnostníci, zamestnanci, alebo sú samoplatitelia v zdravotnom poistení, zaplatia na vyšších odvodoch. Spolu jedna miliarda eur sa má získať takýmto spôsobom.

    Na druhej strane je zarážajúce, že pritom všetkom je vláda ochotná dať Sociálnej poisťovni do správneho fondu ďalších 18 mil. eur, ako keby nestačilo tých 115 mil., ktoré sú tam teraz, dostane darček v podobe 18 mil., kým slávik nezaspieva. A druhá stránka mince, tie nenávidené dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sú už dva mesiace tak podozrivo tichučko, dostanú do svojich rozpočtov pridaných nových 18 mil. eur. Čiže namiesto doterajších približne 29 mil., sa môžu tešiť po novom na 48 mil. ročne. A takéto zmeny na úkor pracujúcich ľudí, a to študentov, dôchodcov, drobných živnostníkov a na prospech molocha správnej réžie Sociálnej poisťovne a na prospech dôchodkových správcovských spoločností navrhuje silne sociálne cítiaca vláda Roberta Fica. Áno, vážení priatelia, je to tak.

    Dovoľte, aby som sa trošku vrátil do histórie, rok, dva dozadu. Daňovo-odvodová reforma, ktorú pripravovala a, žiaľ, nezavŕšila vláda Ivety Radičovej, takisto mala znamenať veľmi dôležité zmeny či reformy týkajúce sa odvodov alebo dôchodkového systému. Na rozdiel od vlády Roberta Fica, ktorá chce zobrať sporiteľom a pracujúcim jednu miliardu eur ročne, daňovo-odvodová reforma pripravená vládou Ivety Radičovej mala naopak, priniesť ľuďom o 60 mil. eur ročne do peňaženiek viac. Mala sa zaviesť spravodlivosť v odvodoch, mali sa vyrovnať určité nespravodlivosti zdedené z minulosti, mali sa napríklad znížiť odvody pre väčšinu zamestnancov, aj keď poviete symbolicky o 10 eur, ale znížiť, nie zvýšiť, mali sa znížiť minimálne vymeriavacie základy samostatne zárobkovo činných osôb a takto mali ľudia získať 60 mil., stačí si pozrieť doložky vplyvov, je to stále, samozrejme, na internete.

    Pán premiér rád hovorí o tom, že tie nepopulárne zmeny, ktoré sú súčasťou takzvaného ozdravného balíčka, pokiaľ ide o zmeny v daniach a v odvodoch, sa dotknú vraj len 12 percent najbohatších ľudí. Ešte raz si, prosím, zopakujme, vyššie odvody budú platiť študenti, dôchodcovia a ďalší dohodári, spolu 800 tis. ľudí. Všetci živnostníci, či už zvýšením minimálnych základov, alebo zvýšením riadnych vymeriavacích základov, 300 tisíc živnostníkov bude platiť vyššie odvody. Ďalej, samoplatitelia v zdravotnom poistení, je ich vyše 100 tisíc, budú platiť vyššie odvody na zdravotné poistenie. A ďalej, vyše 200 tisíc zamestnancov, ktorí zarábajú 1000 eur mesačne hrubého a viac, budú platiť vyššie odvody spolu so svojimi zamestnávateľmi. Keď k tomu pripočítame 1,5 mil. sporiteľov, tak je to spolu, sú to spolu 3 mil. ľudí, ktorí budú takto dotknutí a k horšiemu.

    Poďme si prejsť jednotlivé konkrétne zmeny. Pokiaľ ide o dohody, tí ľudia, ktorí pracujú na dohody, majú byť rozdelení na dve skupiny, výhodnejší režim z odvodnenia sa má týkať študentov a dôchodcov, kde sa zavádza 7-percentná sadzba spolu pre samotného zamestnanca, čiže študenta alebo dôchodcu, a zamestnávateľ bude platiť 22,8 percenta, spolu je to približne 29-percentné zvýšenie odvodov. Všetci ostatní ľudia, ktorí pracujú na dohodu, to znamená iní ako študenti, iní ako dôchodcovia, budú platiť 48-percentné odvody, s malou výnimkou týkajúcich sa takzvaných nepravidelných príjmov, kde tie percentá budú asi o 4 nižšie.

    Čo považujem za nesprávne a nespravodlivé, je to, že tu sa vláda rozhodla zaťať skutočne veľkou sekerou. Áno, na dohodu pracuje mnoho ľudí, ktorí zneužívajú tento inštitút a legálne v súčasnosti tak obchádzajú platenie odvodov, pretože dnes sa z odvodov platí len symbolických 1,05 percenta na úrazové a garančné poistenie.

    Pani podpredsedníčka, len sa chcem uistiť, či je v súlade s rokovacím poriadkom, aby mi mohol skákať do reči pán spravodajca, stačí mi odpoveď áno, alebo nie.

    Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Nie.

  • Ďakujem. Čiže dnes je legislatívny stav taký, že ten, kto pracuje na dohodu, tak za neho zamestnávateľ odvádza 1,05 percenta odvodov na úrazové, garančné poistenie. To sa, "samozrejme", samozrejme v úvodzovkách, zneužíva tak, že tí, ktorí by inak boli zamestnaní na pracovnú zmluvu a odvádzali by tých klasických vyše 48 percent v súčte, tak takýmto spôsobom sa platí len to jedno percento.

    Nie je to však také jednoduché, nie všetci Slováci a Slovenky, teda občania Slovenska, pracujú na dohodu so špekulatívnym zámerom. V pripomienkovom konaní vzniesla pripomienku napríklad Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ktorá upozorňuje na to, že nielen Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ale aj iné neziskové organizácie zamestnávajú rôznych externých spolupracovníkov na dohody. Sú to ľudia, ktorí majú svoje riadne zamestnanie, prípadne podnikajú a takouto formou sú legálne nadrobno zamestnaní v takýchto neziskových organizáciách. Zarobia si možno 10, možno 50 eur mesačne. Pre tieto neziskové organizácie nie je jednoduché zohnať peniaze na svoju prevádzku, nie je jednoduché zohnať peniaze na to, aby týchto externých spolupracovníkov vyplatili. Pokiaľ ide o Národnú radu občanov so zdravotným postihnutím, tak sú to napríklad ľudia, ktorí pomáhajú zdravotne postihnutým osobám pri ich každodennej aktivite, činnosti, aby ich život bol plnohodnotnejší. Ak sa majú plošne zaviesť odvody z dohôd, tak pre takéto neziskové organizácie, ako je napríklad Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, to prakticky znamená 50-percentný nárast týchto osobných mzdových nákladov na výplatu svojich spolupracovníkov. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím sa v pripomienkovom konaní oprávnene pýta, kde má na to zobrať peniaze? A to sú ďalšie neziskové organizácie, ja som tu už spomínal príklad športových klubov, sú to centrá voľného času, sú to školy a tak ďalej, a tak ďalej. Sú to organizácie, združenia, kde naozaj každé euro je vzácne. Život v týchto neziskovkách sa prakticky zastaví, ak budú musieť od 1. januára 2013 zvýšiť mzdové náklady na výplatu svojich spolupracovníkov prakticky o 50 percent. Preto by bolo vhodné využiť myšlienku a ideu, ktorú sme mali pripravenú my v daňovo-odvodovej reforme, a to, áno, zavedenie odvodov z dohôd, aby sa nešpekulovalo, aby sa systém nezneužíval, ale tak, aby sa odvody platili až pri príjme nad 190 eur mesačne. Na elimináciu rôznych špekulantov a špekulácií je to dobré riešenie a skutočne to dokáže zjednať alebo urobiť nápravu bez toho, aby boli poškodení práve tí, o ktorých hovorím, čiže zamestnanci na dohodu napríklad v neziskových organizáciách, ale aj v obciach, mestách, pri rôznych menších prácach a podobne.

    Ja viem, nie je to jednoduché, urobiť to tak, ako sme to plánovali my. Tu poviem, v čom je rozdiel, objektívne v čom je rozdiel. Rozdiel je v tom, že naša daňovo-odvodová reforma, jedným z úmyslov bolo zavedenie, urýchlené zavedenie jednotného výberu daní, ciel a odvodov a s tým súviselo aj zavedenie jednoduchého ročného zúčtovania daní a poisteného na sociálne a poistného na zdravotné poistenie. Nie je až tak možné len tak zaviesť princíp platenia odvodov z dohôd od príjmu 190 eur mesačne, ak nemáte pripravený systém ročného zúčtovania poistného na sociálne poistenia. Nebude to jednoduché a dovolím si povedať, že prakticky sa to ani zrealizovať dať nebude. Ale chcem upozorniť, áno, treba niečo urobiť so špekuláciami, pokiaľ ide o dohody, ale nie tak, že takto zavedeným prísnym pravidlom platenia odvodov od prvého centa zárobku sa naozaj veľkou sekerou zotnú úplne všetci, špekulanti, ale aj tí, ktorí pracujú napríklad v tých centrách voľného času alebo v neziskových organizáciách. Čiže buď to urobiť poriadne, alebo to radšej nerobiť vôbec.

    Pokiaľ ide o výhodnejší režim, tých len 29 percent platenia odvodov z dohôd, vládny návrh zákona takto má zvýhodniť dôchodcov, ktorí sú starobnými dôchodcami, alebo invalidnými dôchodcami, čiže poberajú buď starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Akosi sa pozabudlo na výsluhových dôchodcov, bývalých policajtov, vojakov, bývalých príslušníkov silových rezortov. Čiže ak sa schváli vládny návrh, dôchodca, ktorý poberá dôchodok zo Sociálnej poisťovne, bude mať výhodnejší režim pri platení odvodov z dohôd, a dôchodca, ktorý poberá, dôchodca, ktorý poberá dôchodok z výsluhového zabezpečenia, zo sociálneho systému policajtov, vojakov, čiže bývalý policajt, bývalý vojak, tak ten bude platiť odvody, ak pracuje na dohodu, v plnej výške. Osobne to považujem za diskrimináciu skupiny výsluhových dôchodcov a invalidných výsluhových dôchodcov a nevidím dôvod, prečo by tieto skupiny mali byť pri tomto režime rozdelené. Malo by to byť rovnako.

    Už som hovoril, že na dohody o brigádnickej práci študentov nebudú môcť pracovať študenti starší ako 25 rokov. Čiže 26-ročný študent na základe rozhodnutia ministerstva práce nebude môcť pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, napriek tomu, že študentom jednoducho fyzicky je, pretože presiahol vek, ktorý ktosi kdesi nejako naplánoval. To zdôvodnenie, ktoré som dostal, pretože som komunikoval v tejto veci s odborníkmi z ministerstva práce, bolo také, že v celom našom sociálnom systéme sa hovorí o zvýhodnení študentov, napríklad pokiaľ ide o rodinné prídavky a podobne, do hranice 25, prípadne 26 rokov veku. To je fakt. Ale pozor, my v tomto zákone nehovoríme o tom, že študenti majú dostávať nejaký profit, nejakú dávku, ale práve naopak, tu hovoríme o odvodovom zaťažení študenta, čiže hovoríme o tom, koľko ten študent, obrazne povedané, bude platiť štátu, nie dostávať, ale dávať, on, študent. A tu treba paralelu hľadať skôr v zákone o zdravotnom poistení, ak si ho otvoríte, vážení kolegovia z opozície, tak tam zistíte, že to zvýhodnenie pri platení odvodov študentov podľa zákona o zdravotnom poistení je až do tridsiatich rokov veku. Čiže môj názor je taký, že nemali by sme diskriminovať pri platení sociálnych odvodov študentov starších ako 25, ak ich v zákone o zdravotnom poistení považujeme za študentov v tom výhodnejšom odvodovom režime, platí za nich štát zdravotné poistenie až do tridsiatich rokov veku. Ak chceme mať teda zákony kompatibilné a jednotné, tak nastavme 30 rokov aj pri sociálnom poistení, respektíve pri dohodách o brigádnickej práci študentov.

    Priateľsky vás upozorňujem, naša vláda v minulom volebnom období urobila jednu politickú veľkú chybu, kedy sme práve nerozmysleným znížením veku v zdravotnom poistení, lebo to sa skutočne stalo, na 26 rokov, proti sebe obrátili všetkých, neviem, koľko ich je, 10 tisíc alebo koľko, doktorandov alebo študentov starších ako 25 rokov, pretože sme ich vlastne prinútili platiť si zdravotné poistenie ako samoplatiteľov. Veľmi rýchlo sme, samozrejme, na túto chybu prišli, aj keď už po účinnosti, a zákon sme museli vrátiť späť a znovu zaviesť hranicu tridsiatich rokov. V dobrom radím, nezopakujete tú istú chybu, ktorú sme urobili my. Pripomínam v tejto súvislosti ešte jednu vec, pokiaľ ide o doktorandov. Ako to vyzerá, pokiaľ ide o platenie odvodov doktorandmi, o platenie daní. Doktorandi, dnes to sú študenti tretieho stupňa vysokej školy, to je riadny študent. Vysokoškolské štúdium na Slovensku má tri stupne. Prvý - to je ten bakalársky, druhý - magisterský, tretí - doktorandský. Študent tretieho stupňa vysokej školy, čiže doktorand, dostáva doktorandské štipendium. Je to 500 až 580 eur mesačne, netto. Z tohto štipendia podľa zákona o dani z príjmov neplatí daň, je to príjem oslobodený od dane, a pokiaľ ide o zdravotné poistenie, ako tu už spomínam, tak až do veku tridsiatich rokov zdravotné poistenie za doktoranda platí štát. Pokiaľ ide o sociálne poistenie, tam je situácia taká, že štát za doktoranda neplatí sociálne poistenie, čiže ten doktorand nie je poistený ani na dôchodkové poistenie, ani na nemocenské poistenie, ani na poistenie v nezamestnanosti. Čiže napríklad doktorandka keď otehotnie, tak nemá nárok na materské, pretože nie je povinne nemocensky poistená. Veľká časť doktorandov tento problém rieši tak, že sa dobrovoľne poistia v Sociálnej poisťovni, čiže sú dobrovoľne poistené osoby, čiže platia si dobrovoľné nemocenské, dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Zvýšením minimálnych vymeriavacích základov pre SZČO podľa návrhu vlády na 50 percent priemernej mzdy, čiže číselne to znamená na 393 eur mesačne minimálneho základu, toto opatrenie nepostihne, netýka sa len SZČO, len živnostníkov, táto zmena sa týka aj všetkých dobrovoľne poistených osôb v Sociálnej poisťovni, čiže týka sa aj takejto skupiny doktorandov, ktorí sa rozhodli dobrovoľne sa poistiť, aby mali aspoň to základné zabezpečenie. Platia si to z vlastného vrecka, z toho 500-eurového štipendia. A tu ich vlastne potrestáme, pretože im zvýšime, tak ako zvýšime odvody živnostníkom, tak presne takisto zvyšujeme aj odvody týmto doktorandom. A znovu zopakujem, aby to bolo jasné. A zároveň im bránime pracovať na dohody o brigádnickej práci študentov, lebo majú viac ako 25 rokov. Čiže trestáme ich dvakrát. Skúsme sa nad tým zamyslieť.

    Pripomínam, že ak je cieľom vlády, zavedením odvodov z dohôd vytlačiť, takzvane vytlačiť, dohodárov a urobiť z nich, nazvime to, riadnych zamestnancov v pracovnom pomere, tak obávam sa, že tento zámer sa vláde nepodarí. Prečo? Aj keď budú odvody z dohôd rovnaké, ako sú odvody z pracovných pomerov, tých 48 percent približne, tak stále podľa Zákonníka práce bude jednoducho, berme to pragmaticky, tak ako to život prináša, stále bude ten dohodár pre zamestnávateľa, hlavne pre menšie firmy, zaujímavejší, pretože tie nároky zamestnanca pracujúceho na dohodu sú podľa Zákonníka práce omnoho nižšie ako zamestnanca pracujúceho na pracovnú zmluvu. Lebo napríklad nemá nárok na dovolenku. Nemá nárok na preplatenie nadčasov. Nemá nárok pri výpovedi na dvoj-, má nárok len na 15-dňovú výpovednú lehotu bez akéhokoľvek odstupného. Aj pokiaľ ide o samotnú odmenu, tak pri odmene pracovníka na dohodu sa nerešpektuje podľa zákona zákon o minimálnej mzde, respektíve sadzby minimálnych mzdových nárokov, čiže keď sa dohodne dohodár so zamestnávateľom, že bude dostávať euro päťdesiat na hodinu, tak to bude euro päťdesiat, žiadny zákon sa tým neporušuje, ani neobchádza. Tak to jednoducho je. Čiže rozhodne sa zvýšením odvodov z dohôd nezvýši počet pracovných miest tým, že by zrazu húfne zamestnávatelia začali týchto dohodárov zamestnávať v riadnych pracovných pomeroch. To ani náhodou. Práve naopak, zvýšením odvodov dosiahneme len to, že mnoho týchto pracovných miest, čo len na tú dohodu, úplne zanikne.

    Predčasní starobní dôchodcovia. Naša vláda zaviedla pravidlo - buď predčasný starobný dôchodok, alebo zárobok, ľudovo povedané, čo technicky vlastne znamenalo, že predčasný starobný dôchodca, ktorý pracoval takým spôsobom, pri ktorom bol dôchodkovo poistený, čiže buď mal živnosť a bol povinne poistený ako SZČO, alebo bol povinne poistený ako zamestnanec, pretože pracoval v pracovnom pomere, tak toto pravidlo, samozrejme, platí aj naďalej, ale vo svojej podstate sa sprísni. Sprísni sa preto, pretože predčasný starobný dôchodca, ktorý doteraz mohol pracovať na dohodu, a z tej sa odvody neplatili, čiže bolo to regulárne, tak z dohody po novom sa odvody na dôchodkové poistenie platiť budú. To teda znamená, že predčasní starobní dôchodcovia si nebudú môcť privyrobiť na dohodu, lebo aj tu sa potom vlastne aplikuje pravidlo - buď predčasný starobný dôchodok, alebo zárobok, z ktorého sa platí dôchodkové postenie. Čiže časť, pre časť týchto predčasných starobných dôchodcov to znamená, že táto možnosť zanikne.

    Ťažko hodnotiť, nechcem to hodnotiť, či je to dobré alebo zlé, lebo na to sa môžeme pozerať z obidvoch strán, nie je to jednoduchá otázka. Predčasný starobný dôchodok má plniť určitú funkciu, aj keď tento efekt neviem, či bol chcený, ale toto teraz nebudem rozoberať. Chcem len povedať, že to, že nám zákon beží v skrátenom legislatívnom konaní, má za dôsledok nie celkom vysokú kvalitu prijímaného zákona a obávam sa, že tu už asi nevymyslíme riešenie ako riešiť dieru, o ktorej práve poviem. Predčasný starobný dôchodca úplne pokojne bude môcť pracovať na tú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti s tým, že nepríde o predčasný starobný dôchodok, ak si uvedomí, že stačí, aby tú dohodu uzatváral tak, aby nepokryla celý kalendárny mesiac. Čiže dajme tomu tri týždne bude pracovať na dohodu o vykonaní práce, popritom poberá dôchodok, potom príde ten výplatný termín dôchodku, ktorý je, kedy je rozhodujúce, či v ten deň je poistený, no, nie je, pretože práve vtedy dohoda účinná nebude, prejde výplatný termín predčasného dôchodku a znovu sa zamestná na túto dohodu. Čiže takýmto jednoduchým spôsobnom si predčasný starobný dôchodca zabezpečí výplatu svojho dôchodku a zároveň bude môcť pracovať z tej dohody. Ja to ani nepropagujem, ani nechválim, ani nehaním. Hovorím čiste technicky o tom, že tu je takýto nedostatok v zákone, bolo by fajn to riešiť, ale v režime skráteného legislatívneho konania, kedy predpokladám, v stredu budeme hlasovať o zákone, to asi nestihneme.

    Poďme teraz na samostatne zárobkovo činné osoby. Tu je niekoľko zmien, z toho sú vlastne podstatné dve. Jedna zmena, pokiaľ ide o zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov, a druhá, pokiaľ ide o zvýšenie samotných vymeriavacích základov odstránením takzvanej bulharskej konštanty a nahradením koeficientom 1,482. Poďme si to trošku rozobrať. Ministerstvo práce zvolilo takú šarmantnú taktiku pri rokovaniach so živnostníkmi, kedy odôvodňovalo zvyšovanie minimálneho vymeriavacieho základu tým, že z toho súčasného im vychádza veľmi nízky dôchodok. Takže preto treba zvýšiť minimálny vymeriavací základ zo súčasných 44,2 percenta priemernej mzdy na 50 percent priemernej mzdy. Nepochybne, ak sa zvýši minimálny základ, tak sa v konečnom dôsledku za súčasného znenia zákona o sociálnom poistení vrátane toho, čo bude po novele, zvýšia aj dôchodky samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov. To je pravda. Ale tento argument, tento argument trochu pokrivkáva. Pretože ak teda musí byť minimálny základ živnostníkov najmenej po novom 393 eur, tak potom sa pýtam, a čo tí zamestnanci, ktorých sú desaťtisíce, možno státisíce, ktorí zarábajú ako zamestnanci menej ako 393 eur, čo bude s nimi, aké budú mať dôchodky oni, veď takýchto zamestnancov je skutočne veľmi veľa, čo urobíme s nimi? Ďalej, zavádzame platenie odvodov z dohôd, dôchodkových odvodov. Čiže občan, ktorý zarobí, dajme tomu, 200 eur na dohodu, lepšiu prácu si nezohnal, tak z tých 200 eur, z toho 200-eurového základu, čo je o polovicu menej, bude platiť dôchodkové odvody. No, aký bude vyzerať potom jeho dôchodok? Veď to je presne to isté. Čiže táto zámienka, veď aspoň budú tam mať živnostníci vyššie odvody, je veľmi falošná, pretože čo potom s tými ostatnými poistencami, ktorí sú pod 393 eurami? Akéhokoľvek živnostníka, okrem pána Čižmárika, keď sa spýtate, či súhlasí s tým, že bude platiť vyššie odvody, tak vás niekam pošle a povie, že ak sa toto schváli, tak bude fakt vážne uvažovať, že živnosť položí, respektíve bude robiť načierno, alebo si niečo vymyslí.

    Pán Čižmárik, ktorý zastupuje, predpokladám tak asi 53 živnostníkov, si dovolí rozprávať za celých, za celú obrovskú skupinu 300 alebo 400 tisíc živnostníkov. Ak si dobre pamätám, tak podľa údajov daňového riaditeľstva, osôb, ktoré sú registrované na daňovom úrade ako samostatne zárobkovo činné osoby, čiže majú DIČ a potenciálne sa ich týka platenie odvodov na sociálne zdravotné poistenie, tak tých je vyše 500 tisíc. Pán Čižmárik si osobuje právo hovoriť za 500 tisíc ľudí?

    My tu máme petíciu, kde je podpísaných preukázateľne vyše 80 tisíc sporiteľov, a nie ste ochotní túto petíciu ani prerokovať, natož dať na názor týchto ľudí. A tu pán Čižmárik so svojou živnostenskou komorou, ktorá zastupuje, naozaj neviem, koľko živnostníkov, živnostenský zväz bude použitý ako argumentárium, že veď živnostníci súhlasia so zvýšením minimálnych základov. Dobre, nech už aj má Slovenský živnostenský zväz milión členov, zvýšenie minimálnych odvodov, minimálnych vymeriavacích základov sa netýka len dôchodkového poistenia, čiže tam by bol ten dopad na budúci dôchodok, ale to zvýšenie minimálneho základu sa predsa týka aj ďalších poistných fondov v Sociálnej poisťovni, ako je nemocenské poistenie, ako je invalidné poistenie. Takže to nie je len zvýšenie dôchodku. To je aj zvýšenie nemocenskej. Poviete si, no, veď výborne, budú mať vyššiu nemocenskú, budú mať vyššiu materskú. Keď si pozrieme štatistiky, tak zistíme, že veľmi malé percento živnostníkov čerpá nemocenské dávky, pretože sa im to jednoducho, po prvé neoplatí z hľadiska výšky toho, čo dostanú za to komplikované vybavovanie v Sociálnej poisťovni, a jednak mu utekajú kšefty, keď to poviem ľudovo. Ako nedovolí si sedieť niekde, alebo ležať niekde s tým, že však ja som na nemocenskej, veď fajn, veď nevadí, zákazky počkajú. To si skutočne nedovolí temer nikto z nich.

    A ďalšia vec je absolútne jasná. Zdravotné poistenie, zdravotné poistenie je, tí, čo tomu trošku rozumejú, de facto daň. Čiže či platím viac, alebo platím menej, je to jedno. Ošetria ma v nemocnici, alebo neošetria, úplne rovnako. Dajú mi lieky, alebo nedajú, úplne rovnako. Čiže ak takto zvýšime minimálne vymeriavacie základy, zvýšime ich, samozrejme, aj v zákone o zdravotnom poistení, a to je čistá daň. Čiže zvyšujeme živnostníkom zdravotnú daň, keď to takto poviem.

    Pripomeniem, že zdravotné poistenie ako také, sa vlastne, keď to trošku rozdelíme, sa zvýši zo súčasných 47,60 na približne 55 eur, a to má potom zase dopad v zdravotnom poistení na ďalších a ďalších, konkrétne na samoplatiteľov, ktorí budú platiť po novom už 55 eur, ale k tomu sa ešte dostanem.

    Živnostenská konštanta, živnostnícka konštanta, 1,482, čiže po novom sa vymeriavací základ živnostníka nemá počítať ako základ dane delený bulharskou konštantou 2, prípadne 2,14 pri odvodoch na zdravotné poistenie, ale má sa počítať tak, že zoberie sa z daňového priznania základ dane, k tomuto základu dane sa pripočítajú odvody zaplatené za minulý rok na sociálne zdravotné poistenie, čiže ten základ dane sa zvýši a z tejto sumy, táto suma sa potom vydelí novou konštantou 1,482. Je veľmi ťažké a nemám tu priestor, ani, ani, ani to nebudem robiť, aby som to povedzme na tej našej plazme premietal, konkrétne čísla a výpočty. Je to veľmi ťažké, pretože náš odvodový systém je skutočne neprehľadný, a vôbec nie je jedno, či zamestnanec platí 14 percent, alebo či živnostník platí 14 percent, pretože pokým tu nebude zavedená takzvaná superhrubá mzda, tak to samotné nastavenie základu, z ktorého sa počítajú, či už dane, alebo odvody, nebude nikdy prehľadné a spravodlivé. Aj preto sme tak trvali v daňovo-odvodovej reforme vlády Ivety Radičovej, aby sa superhrubá mzda zaviedla, pretože tam by bolo jasne dané, kto má aký príjem, a jasne by každý videl, aké sadzby, aké odvody alebo dane z toho platí. Systém, kedy platí zamestnanec, zamestnávateľ a živnostník platí nejako inak, je značne neprehľadný a komplikuje nám porovnávanie jednotlivých, odvodového zaťaženia jednotlivých skupín poistencov.

    Takže ak dovolíte, ja si teraz vynechám tú nejakú expertnú časť, kde by som možno mal ukázať na tabuli postup týchto výpočtov, a zjednoduším to. Pokiaľ ide o cenu práce, tak zo zamestnancovej ceny práce sa na odvody dáva približne 36 percent. Pokiaľ ide o živnostníka za súčasného stavu, za súčasného stavu, tak živnostník dáva na odvody zo svojej odmeny, alebo ceny svojej práce, ktorú vyfakturuje odberateľovi, približne 22 percent. Čiže zamestnanec 36, živnostník 22. Je z toho cítiť značný nepomer. A keď som absolvoval ako minister diskusie so živnostníkmi, tak bolo to síce veľmi ťažké, ale ak sme si tieto výpočty dali vedľa seba, tak tí, ktorí rozmýšľajú aspoň trošku sebakriticky, tak museli uznať, že to odvodové zaťaženie živnostníkov je skutočne nižšie.

    To, čo navrhuje minister Richter, vlastne znamená, že z tej ceny práce živnostníka, alebo z tej odmeny živnostníka, alebo z toho základu dane živnostníka pôjde na odvody približne 31 percent, čiže dovoľte, ešte raz, zamestnanec z odmeny celkovej, odvody, cena práce - 36 percent, návrh ministra Richtera - živnostníci 31 percent, doterajší stav - 22 percent. To, čo sme navrhovali my v reforme vlády Ivety Radičovej, takto prepočítané zaťaženie, ale veľmi ťažko sa to porovnáva, pretože tam boli ešte rozdiely v daniach, sa pohybovalo na úrovni niekde 26-27 percent. To znamená, ja súhlasím s tým, súhlasím s tým, aby sa dosiahla vyššia spravodlivosť a aby boli rovnoprávnejšie výšky odvodov pre jednotlivé skupiny osôb, to znamená porovnanie zamestnanec - SZČO, avšak dá sa, dá sa pochybovať, či tých 36 verzus 31, čo je už veľmi, naozaj veľmi blízko, je dobré riešenie, pretože živnostníkov skutočne dosť zaťaží. Pre nich to jedno nie je. Čiže osobne by som odporúčal citlivejší postup a prístup, a to nielen v postupnom znižovaní, alebo teda zvyšovaní odvodov, teda znižovaním toho koeficientu, ale zastavenie sa na pre živnostníkov väčšej výške, čiže aby neplatili toľko. To bude jeden z mojich pozmeňovacích návrhov, mimochodom. Tak ako jeden z mojich pozmeňovacích návrhov budem navrhovať, aby sa minimálny vymeriavací základ živnostníkov nastavil na 40 percent priemernej mzdy.

    Prejdime ďalej na skupinu dobrovoľne poistených osôb. Pokiaľ ide o dobrovoľne poistené osoby, podľa zákona o sociálnom poistení sú to osoby, ktoré si dnes musia platiť, ak sú dobrovoľne poistené, takzvaný kompletný balík dobrovoľného poistenia, čiže dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Spolu tieto dnešné odvody pre dobrovoľne poistené osoby sú vo výške najmenej 119 eur, 51 centov. Čiže čo sa napríklad deje. Máme v súčasnosti asi 10 alebo 15 tisíc dobrovoľne poistených osôb, ktoré sú poistené najmä kvôli tomu, aby takto získali nárok na starobný dôchodok, aby si doplnili chýbajúce roky na tých povinných 15, kedy vzniká nárok na starobný dôchodok, tak zvýšením minimálnych vymeriavacích základov na tých 393 eur alebo 50 percent priemernej mzdy budú dotknuté aj dobrovoľne poistené osoby, pretože, pretože ich minimálny základ sa takisto zvýši, a pre nich to bude mať dopad, budú platiť oproti dnešnému roku o 19 eur vyššie odvody. Nevylučujem, že to pre niektorých z nich bude posledná kvapka a že z dobrovoľného poistenia sa odhlásia. Odhlásia, to znamená, že Sociálna poisťovňa nedostane viac, ale naopak, dostane menej.

    Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, pretože v tomto zákone je "ukryté", ukryté v úvodzovkách, aj novelizácia zákona o zdravotnom poistení, a preto ma trošku mrzí, že v tejto rozprave nie je prítomná ministerka zdravotníctva, tak dobrovoľne poistené osoby, respektíve správnejší výraz - samoplatitelia, alebo dobrovoľne nezamestnaní sa zvykne používať pojem v zdravotnom poistení, budú platiť mesačne o 7,50 eura viac. Čiže namiesto súčasných 47,58 eur budú platiť 55,02 eur. Ešte pred dvoma rokmi platili 26 eur. Po schválení tohto návrhu budú platiť 55, to je viac ako dvojnásobné zvýšenie.

    Znovu sa vrátim k tomu, čo urobila vláda Ivety Radičovej a čo hodnotím ako chybu a, žiaľ, žiaľ, stalo sa, malo to veľmi negatívne dopady. My sme takisto zvyšovali tieto odvody pre samoplatiteľov na zdravotné poistenie a výsledkom bolo to, že desaťtisíce takýchto osôb sa poodhlasovali ako samoplatitelia zo zdravotných poisťovní a prihlásili sa ako poistenci štátu, pretože sa zaregistrovali na úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Figu borovú im šlo o to, aby sa uchádzali o zamestnanie. Nemali žiadny, ani nemajú žiadny záujem, aby im úrad práce našiel, alebo pomohol nájsť nejakú prácu. Šlo len a len o to, že takýmto spôsobom sa zbavili povinnosti platiť zdravotné poistenie. A naopak, za nich začal, alebo musel teda platiť štát. A podaktorí si aj vybavili rovno dávku nejakú sociálnu, pretože keď už sa raz unúva na úrad práce, tak čoby si nezobral so sebou aj nejaký ten peniaz, ktorým si obohatí svoju kasu priamo. Čiže takýmto nešťastným krokom sa vlastne znížil počet samoplatiteľov a zvýšil sa počet evidovaných nezamestnaných, to po prvé. Po druhé, zdravotné poisťovne dostali menej peňazí, pretože, neviem, či mi budete veriť, ale je to naozaj tak, samoplatiteľ platí o dosť viac ako štát za evidovaného nezamestnaného. Po novom ten rozdiel bude 55 eur samoplatiteľ a 34 eur štát, čiže to vlastne znamená, keď ako samoplatiteľ mám platiť, 55 má dostať zdravotná poisťovňa, zmením ten svoj status, zaregistrujem sa ako nezamestnaný, bude za mňa platiť štát, tak zdravotná poisťovňa za mňa dostane 34, o 21 menej. Čiže zdravotná poisťovňa bude mať menšie zdroje. A ten samoplatiteľ, samozrejme, tých 55 eur ušetrí a hotovo. Toto reálne hrozí a nepodceňoval by som to.

    Pokiaľ ide o zamestnancov, tak tých sa dotkne hlavne zvýšenie takzvaných maximálnych vymeriavacích základov. Áno, dnes je v systéme dosť veľký neporiadok v tom zmysle, že máme rôzne nadefinovanú výšku takzvaných maximálnych vymeriavacích základov. Neviem, či to poviem z hlavy presne, nemocenské poistenie, garančné poistenie, tam máme strop vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy, ďalej zdravotné poistenie, tam je strop vo výške trojnásobku priemernej mzdy a starobné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, invalidné poistenie, rezervný fond, tak tam máme strop vo výške štvornásobku priemernej mzdy. Čiže je dobrý úmysel urobiť v tom poriadok a zjednotiť tieto maximálne vymeriavacie základy.

    Ja by som úplne súhlasil, a tak to budem aj navrhovať pozmeňovacím návrhom, aby to zjednotenie bolo vo výške štvornásobku priemernej mzdy. Áno, zaveďme istú vyššiu solidaritu pri platení odvodov aj touto formou, ale zdá sa mi, že navrhovaný päťnásobok priemernej mzdy, čo číselne znamená sumu 3 930 eur, môže mať znovu dosť nepríjemné dôsledky pre rozpočty, pretože ľudia, ktorí majú už takto vysoké príjmy, neviem, ako to povedať, nie sú žiadne béčka. Jednoducho, takýchto ľudí naštvete a oni budú hľadať možnosti ako si takzvane optimalizovať výšku svojich vymeriavacích základov, príjmov a v konečnom dôsledku odvodov a daní. Tie možnosti ako optimalizovať tu sú a ja zatiaľ nevidím snahu, že by ministerstvo práce tie niektoré možnosti sa snažilo zalepiť. Čiže možno niektorí vám budú naozaj platiť viac, ale niektorí si tie cestičky nájdu.

    Druhá vec je, že takéto zvyšovanie odvodov nezvýši príliš renomé Slovenskej republiky napríklad u zahraničných investorov, pretože tí, čo tu sú, respektíve, čo uvažujú sem prísť, pretože ak teda zistia pri tých manažérskych pozíciách, že ten manažér zrazu bude mať nižší čistý príjem, že ten zamestnávateľ bude musieť o dosť podstatnú sumu platiť odvody, vyššiu, tak sa budú pýtať, čo sa deje, čo toto má znamenať. A môže to zanechať negatívnu stopu na ich uvažovaní o ďalšom investovaní na Slovensku.

    Poďme ďalej, ďalšou zmenou, ktorá vlastne nie je zmena, ale mala by byť, je správny fond Sociálnej poisťovne. Kto si dá tu námahu a prečíta si poctivo doložky vplyvov, ktoré ministerstvo priložilo, tak ako sa sluší a patrí k zákonu, tak sa dočíta, citujem vlastne nepriamo materiál, ktorý pripravili zamestnanci, pracovníci, experti ministerstva práce, že zvýšené odvody, tá väčšia báza platených odvodov, z ktorej sa počíta príspevok do správneho fondu, sa prejaví tak, že: "Sociálna poisťovňa oproti doterajšiemu stavu už v tomto roku dostane ďalších 6,6 mil. eur, teda v roku 2012, v roku 2013 získa Sociálna poisťovňa dodatočných 14,4 mil. eur. V roku 2014 získa dodatočných 16,3 mil. eur. A napokon v roku 2015, kedy už všetky tie zmeny, hlavne pokiaľ ide o živnostníkov, budú bežať naplno, tak správny fond Sociálnej poisťovne získa viac o 18,1 mil. eur." Citoval som, citoval som údaje z doložky vplyvov.

    Čiže na zmenách, na väčšom platení, väčšom rozsahu platených odvodov, dohodári, živnostníci, nadpriemerne zarábajúci zamestnanci, získa Sociálna poisťovňa, pretože ten väčší balík vybratého poistného pri nezmenenom príspevku 2,4 percenta z vybratého poistného do správneho fondu znamená v konečnom dôsledku naviac osemnásť miliónov. Ja sa pýtam, prečo? Prečo?

    Podľa mojich prepočtov úplne pokojne si môžeme dovoliť z hľadiska fungovania Sociálnej poisťovne znížiť percento pre tvorbu správneho fondu Sociálnej poisťovne z tých súčasných 2,4 postupne na dve percentá v roku 2015, pretože pri takomto kroku Sociálna poisťovňa bude dostávať vlastne v absolútnej hodnote zhrnutím inflačných parametrov to isté, čo dostáva teraz.

    To, že sa zväčší počet poistencov, že im pribudne práca, no, neviem, či je to korektný argument v situácii, keď všetci šetríme, všetci poctivo šetríme. Živnostníci, dohodári budú platiť vyššie odvody, ale Sociálna poisťovňa skrátka potrebuje zväčšiť počet zamestnancov. Sociálna poisťovňa, pán generálny riaditeľ, šetriť nebude?

    Preto môj pozmeňovací návrh, jeden z tej série, bude aj o tom, aby sa percento tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne postupne do roka 2015 znížilo na dve percentá. Pripomeniem, že v Sociálnej poisťovni nepochybne boli a možno ešte stále sú rezervy, veď podľa správy o hospodárení Sociálnej poisťovne, ktorá bola zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne pred približne dvoma týždňami, Sociálna poisťovňa za prvý polrok 2012 oproti rozpočtu ušetrila, väčší výber, nižšie výdavky, ušetrila za prvý polrok 2012 sumu 123 mil. eur. To by v prepočte na celý rok, na celoročnú bázu znamenalo približne 250 mil. eur. Čiže pri dobrom manažérskom prístupe a riadení Sociálnej poisťovne vieme, vieme takto ušetriť pre štátny rozpočet veľmi slušné peniaze, štvrť miliardy eur. To je štvrtina toho, aké sú dopady tohto nešťastného zákona.

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Áno, v zdravotníctve, ja viem.

    Aby som len stále nekritizoval, aby som aj pochválil, súhlasím s návrhom, podľa ktorého sa má znížiť maximálna dávka v nezamestnanosti v prepočte na výšku priemernej mzdy, čiže sa ten strop nastaví prísnejšie, čiže jednoducho povedané, najväčšia možná suma dávky v nezamestnanosti bude mesačne 786 eur. Myslím si, že je to dostatočná suma na to, aby nezamestnanému zabezpečila jeho životné potreby. A jednak sa tak ušetrí, a jednak sa tak možno sčasti podarí eliminovať niektorých usilovných nezamestnaných, ktorí napriek tomu, že majú možnosti okamžite po strate zamestnania sa zamestnať niekde inde, povedia si, však tých 1200 eur mesačne v podobe dávky v nezamestnanosti je celkom zaujímavých, čo sa budem ponáhľať nájsť si nové zamestnanie.

    Kvitujem aj zmeny v prvom pilieri. Bolo by asi čudné, keby som nekvitoval to, čo sme chceli zaviesť v daňovo-odvodovej reforme, ktorej súčasťou mali byť aj tieto závažné a dôležité, pre udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku, zmeny, ktoré chcela prijať už vláda Ivety Radičovej.

    Čiže zopakujme si alebo pripomeňme si, o čo ide. Pokiaľ ide o valorizáciu dôchodkov, v prechodnom období sa budú všetky dôchodky zvyšovať o pevnú sumu. Čiže každému dôchodcovi, keď to trošku zjednodušíme, samozrejme, bude sa to robiť podľa jednotlivých tých typov dôchodkov. Dôchodky sa budú zvyšovať každému rovnako. Je to mechanizmus, ktorým sa sčasti aspoň vyrovnajú tie dosť vysoké, v niektorých prípadoch, rozdiely v dôchodkoch, ktoré už boli priznané a ktoré sa vlastne pri zvyšovaní dôchodkov o percento, percentuálnym spôsobom neustále viac a viac roztvárajú.

    S odstupom času, a možno toto by práve stálo za väčšiu diskusiu v parlamente, na ktorú teda priestor, žiaľ, nebude, by bolo možné, dobré zamyslieť sa nad tým, či toto riešenie je to správne. Ja len budem teraz nahlas rozmýšľať. Prečo sa takáto valorizácia navrhuje a má aj pomerne slušnú podporu? No, preto, lebo je tu rozdiel medzi takzvanými staro- a novodôchodcami, čiže tými, ktorí išli na dôchodok pred rokom 2004, po roku 2004.

    Možno by sa tento rozdiel dal riešiť, hovorím, nahlas rozmýšľam, dal riešiť tým spôsobom, že špeciálne tí dôchodcovia spred roka 2004, im by sa dôchodky valorizovali nejako inak ako tým, ktorým boli dôchodky priznané po 1. 1. 2004, Možno by bolo dobré prijať nejaký taký takzvaný zmiešaný model, že sčasti pevná suma, sčasti percento, aby tí, ktorí majú tie dôchodky vyššie ako priemer, aby sa necítili príliš retroaktívne vlastne ukrivdení, pretože v našom prvom pilieri doteraz bol v praxi realizovaný princíp zásluhovosti, a môže to niektorých poberateľov dôchodkov nielen trápiť, ale možno aj viesť k podaniu na Ústavný súd. Hovorím, nahlas rozmýšľam. Nie je to zlé riešenie, možno, že by sme v diskusii vedeli to trošku doladiť.

    Čo je potom podstatné ale, postupne sa bude prechádzať pri valorizácii dôchodkov na takzvanú dôchodcovskú infláciu. Keď sme s týmto návrhom prišli niekedy pred rokom, tak sme utŕžili obrovskú kritiku. V prvom rade tá kritika šla o tých, ktorí vôbec, prepáčte, nerozumejú tomu, čo ten pojem vlastne znamená. Dôchodcovská inflácia, to je niečo dehonestujúce, čím urážame milión dôchodcov. Pritom to tak vôbec nie je.

    Inflácia, keď budem používať také ľudovejšie termíny, nechcem ísť do odborných výrazov, inflácia vlastne znamená medziročný rast cien, priemerných cien tovarov, ktoré ľudia nakupujú. Tovarov a služieb. Vychádza sa z takzvaného spotrebného koša. Je to v kompetencii štatistického úradu, čiže v tom takzvanom spotrebnom koši je akýsi vážený priemer tých tovarov a služieb, ktorý občania Slovenska nakupujú pravidelne. Či už sú to potraviny, či už sú to napríklad dovolenky, či sú to autá, či sú to lieky, či sú to nejaké platby za kultúru, za knihy, za zdravotníctvo a podobne. Čiže pel-mel všetkého možného.

    Dôchodcovská inflácia je špecificky meraná, meraná ako rast, medziročný rast spotrebiteľských cien tých tovarov a služieb, ktoré nakupujú selektívne vybrané domácnosti dôchodcov. Je asi každému intuitívne jasné, že veľkú časť výdavkov domácností dôchodcov tvoria najmä výdavky za bývanie, za energie, za potraviny, samozrejme, lieky, zdravotnú starostlivosť, a v omnoho menšej miere ako ten slovenský priemer dôchodcovia míňajú svoje peniaze napríklad na kúpu elektroniky alebo dovoleniek, áut a podobne. Nech sa nikto na mňa nehnevá, takto to jednoducho je. A preto tu máme inštitúciu, ktorá sa volá štatistický úrad, aby s týmito číslami pracovala.

    Je nesporné a dokázateľné, nemám tu po ruke čísla, ale stačí si pozrieť stránku štatistického úradu, tam to nájdete, že keď vedľa seba porovnáme medziročne rast spotrebiteľských cien, ten štandardný, tá štandardná inflácia, a na druhej strane dáme rast spotrebiteľských cien, tých komodít, ktoré nakupujú dôchodcovia, tak tá takzvaná dôchodcovská inflácia je z dlhodobého priemeru jednoducho vyššia. Nie nejako veľmi, zásadne, ale vyššia.

    To znamená, ak vedieme debatu o tom, či je pre dôchodcov lepšie, výhodnejšie valorizovať dôchodky o infláciu alebo o takzvanú dôchodcovskú infláciu, tak z tých dvoch možností je pre nich výhodnejšia tá dôchodcovská inflácia, pretože takto získajú viac.

    Samozrejme, nielen Jednota dôchodcov, ale aj iní sa pýtajú, a prečo teda prechádzame na takýto model, prečo nezostaneme pri takzvanej švajčiarskej indexácii dôchodcov, teda súčasný stav, ktorý znamená, že dôchodky sa valorizujú tak, že prvým valorizačným kritériom je medziročný rast platov. A druhým valorizačným kritériom je medziročný rast spotrebiteľských cien, čiže inflácia. A v pomere päťdesiat ku päťdesiat je to vážený priemer vlastne týchto dvoch parametrov.

    Ak sa bude valorizovať len o dôchodcovskú infláciu, dá sa predpokladať z dlhodobého hľadiska, že to bude skutočne pre dôchodcov menej výhodné ako ten súčasný švajčiarsky model. Nie je to jednoduché, pretože sú roky, kedy, kedy ten rast cien je dosť dramatický. To bol napríklad rok 2011, keď išli ceny o viac ako štyri percentá hore, a v prípade tej dôchodcovskej inflácie to bolo možno ešte viac. Čiže keby to bolo zavedené ešte za našej vlády, tak by dôchodcovia mali zrejme viac pridané na dôchodkoch, ako sa nakoniec stalo, ale pri predpoklade, že ekonomika Slovenska sa zotaví a bude znovu šliapať na plné obrátky, tak tam ten rast priemerných miezd by mohol alebo mal prevýšiť rast spotrebiteľských cien. Ale nie je to jednoduchá otázka.

    Argument, prečo valorizovať dôchodky inflačným kritériom, je ten, že takáto valorizácia garantuje dôchodcom, že ich životná úroveň sa jednoducho nezmení, nezníži. Nezníži, pretože keď, veľmi to zjednoduším, veľmi to zjednoduším. Ak povedzme poplatky za bývanie dôchodcu, ak platí povedzme 200 eur mesačne za bývanie, za energie, tak ten rast cien, keď bude medziročne o päť percent a bude musieť ďalší rok platiť 210, tak o tých istých päť percent mu vlastne sa zvýši dôchodok, čiže to, čo bude musieť platiť viac za služby, tovary, ktoré nakupuje, tak to mu vlastne v prepočte vyrovnáme zvýšením dôchodkov. Čiže tá životná úroveň rásť síce asi nebude, ale nebude ani klesať.

    Ďalšie opatrenie, ktoré navrhuje ministerstvo, ktoré teda je prebraté z našich plánov, z našich zámerov, je zvýšenie solidarity pri výpočte dôchodku, ktoré sa vlastne prejavuje iným parametrickým nastavením takzvanej redukcie a antiredukcie priemerného osobného mzdového bodu.

    Keďže nás pani kolegyňa Vaľová už dostatočne vyškolila z toho, čo je to priemerný osobný mzdový bod, tak ja nebudem opakovať jej chvályhodné úsilie a nebudem sa k tomu vyjadrovať ďalej. Mám tu ale zase také, tak ako nahlas rozmýšľam, jeden návrh, ktorý ale znovu asi nezvládneme v skrátenom legislatívnom konaní dostatočne si zvážiť a prejsť, a to tento. Zvyšujeme, máme zavedenú, a teda zvyšujeme solidaritu pri výpočte novopriznávaného dôchodku. Zvyšujeme princíp solidarity pri priznávaní novovypočítavaného dôchodku. V poriadku, dobre. Berme túto filozofiu, že je správna, ale potom sa pýtam, nezabudlo sa tak trošku na zvyšovanie dôchodkov tým dôchodcom, ktorí už dôchodok poberajú a pracujú popri poberaní dôchodku? Teraz nemyslím to, čo je v našom návrhu zákona, kde chceme, aby sa tie prepočty dôchodkov robili každý rok a nie až po skončení zárobkovej činnosti. Teraz myslím to, že ak povedzme nejaký občan, poistenec, poberá dôchodok, má už 62 rokov, bol mu nejako vymeraný, napríklad má POMB 2, ale princípom antiredukcie osobného mzdového bodu sa mu to zníži, teraz hovorím veľmi voľne, nepresne, na 1,6, tak on ďalej pracuje ešte povedzme päť rokov, má OMB, osobný mzdový bod, tie roky, kedy pracuje, má nejaké zaujímavé zamestnanie, má povedzme osobný mzdový bod zase 2, päť rokov pracuje, tak my mu započítame 5 krát 2, deleno 2, čiže započítame mu vlastne tie osobné mzdové body bez toho, aby sme v tomto výpočte čo len trošku pouvažovali o nejakej solidarite. Čiže pri výpočte novopriznávaného dôchodku, po dosiahnutí dôchodkového veku, tam ten princíp solidarity zohráva a bude zohrávať stále významnejšiu úlohu, ale pri navyšovaní dôchodku za takzvané nadpracované roky, tam sme na to akosi pozabudli. Čiže toto dávam do pozornosti a snáď by sme sa k tejto téme mohli niekedy vrátiť, keďže teraz už čas mať nebudeme.

    Ďalšie opatrenie, dôchodkový vek. Je podľa môjho názoru veľmi správne a absolútne sa s tým stotožňujem, aby sa určenie dôchodkového veku nastavilo väzbou na takzvanú strednú dĺžku života osôb v aktuálnom dôchodkovom veku. Čo to znamená? Znamená to nasledovné, ak dnes je dôchodkový vek 62 rokov, keď to zjednoduším, pretože sú tu ešte ženy, ktoré vychovali viac detí, ktoré majú ešte ten dôchodkový vek nižší, takže ak dnes je dôchodkový vek 62 rokov a dnes sa osoby, ktoré sa dožijú 62 rokov, ďalej dožijú v priemere asi 78-79 rokov veku, čiže ten dôchodok potom v priemere poberajú asi 17 rokov, bez záruky za správnosť týchto informácií, nemal som čas si to overiť pred vystúpením, tak tento princíp vlastne znamená, že tá dĺžka poberania dôchodku v priemere sa zachová aj do budúcnosti. Čiže ak naši občania sa budú dožívať, a dúfame všetci, že sa budú dožívať vyššieho a vyššieho veku, tak to teda bude prirodzene znamenať, že za sebou si budú aj vyťahovať akousi automatikou aj zvyšovanie samotného dôchodkového veku. Čiže ak štatistický úrad, ktorý to vyhodnocuje, dá čísla ministerstvu, že ten, tá doba dožitia už nie je 79, ale 80 rokov, tak následne nato sa automaticky upraví dôchodkový vek na 63 rokov. Trošku zjednodušujem, ten mechanizmus je mierne komplikovanejší, aby bol naozaj objektívny, ale myslím si, že na také základné vysvetlenie to stačí. Je to veľmi dobrý nástroj, pretože tomu som veľmi rád ak to schválime, tento návrh ja osobne podporujem, tak odpadnú do budúcnosti všetky tieto politické hašterenia a hádky o dôchodkovom veku a kto ako bráni práva dôchodcov, pretože toto jednoducho musíme urobiť, takéto opatrenie, ktoré nemá nejaký negatívny dopad na dôchodcov, musíme ho urobiť v záujme toho, aby na tie dôchodky naozaj boli peniaze.

    Takže toto všetko, toto všetko ma teší, pokiaľ ide o zmeny v prvom pilieri, mám ale jedno ale, ktoré som už avizoval, a to, či by tieto zmeny nemali byť prijaté rýchlejšie. Pretože napríklad plná účinnosť tej zvýšenej solidarity pri určení POMB má byť vlastne až od roku 2018. Prečo tam čakať tak dlho? Plná účinnosť nového mechanizmu na určenie dôchodkového veku má byť až od 1. januára 2017. Znova, prečo tam čakať tak dlho? Valorizácia až od 1.1.2018, prechod na dôchodcovskú infláciu. Rozumiem, politicky je ťažké sa podpísať pod tieto zmeny a podpísať sa pod ne tak, aby zasiahli ľudí ešte počas vládnutia v tomto volebnom období. No, nechcem to používať, silné slová o statočnosti, zbabelosti a podobne, ale poviem jednoducho len toľko, že mám teda pripravený jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý bude teda o tom, aby sa tieto lehoty približne o dva roky zrýchlili.

    Pokiaľ ide o zmeny v druhom pilieri, je to taká hlavná politická téma diskusie, ktorú tu vedieme už 4-5, v závere piateho dňa de facto, takže nechcem to už opakovať stále dookola, dookola, dookola, bolo to povedané už veľakrát, len zdôrazním ešte raz, to zvýšenie poplatkov pre správcovské spoločnosti je veľmi nešťastný krok a predpokladám, že si to niekto odskáče. Že si to niekto odskáče. Uvidíme, kedy, ako a kto.

    Ja len pripomeniem, že mňa veľmi bude mrzieť, ak postupne zanikne, lebo zrejme zanikne po týchto zmenách, novozavedený indexový fond, ktorý funguje od 1. apríla 2012 a prináša presne to, čo som očakával a v čo som dúfal, a to zhodnotenie na úrovni štyroch percent ročne, pričom poplatky pre správcovskú spoločnosť sú pri tomto fonde historicky najnižšie. Len 0,2 percenta za správu majetku a 0 za zhodnotenie. Porovnajte si to, prosím, priatelia s tým, čo navrhuje vláda.

    Dobre, ďalšie, ďalšie komentáre si, ak dovolíte, nechám na svoje ďalšie vystúpenie a veľmi pekne ďakujem všetkým tým, ktorí mali trpezlivosť si vypočuť moje hodinu a 16 minút trvajúce vystúpenie a dovidenia zajtra.

  • Ďakujem vám pekne za hodnotný príspevok. S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Matovič, pán poslanec Kuffa, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

  • Pozn. red.: správne má byť "traja".

  • Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Mihálovi za obsažné, ale aj faktografické vystúpenie. Osobitne ma zaujala časť o živnostníkoch, keď pán poslanec poukázal na mnohé fakty, ktorými sa zhoršuje situácia súčasných živnostníkov, a vláda namiesto pomoci im život zhoršuje tak, že pre mnohých to bude znamenať holú existenciu. Osobne som presvedčený, že práve tým koeficientom, na ktorý pán poslanec Mihál poukázal, sa táto situácia zhoršuje kriticky, pretože zamestnanec a živnostník, to sú dve úplne iné postavenia, a je veľmi nesprávne klásť medzi ne rovnítko. Živnostníci nemajú garantovaný príjem, nemajú garantovanú dovolenku, nemajú žiadne náhrady za pracovné cesty a ako povedal aj pán poslanec Mihál, nemajú garantované, alebo nevyužívajú ani nemocenské, pretože jednoducho nemajú na to čas, majú iné priority, dennodenne sa starajú o to, aby uživili seba, svoje rodiny a, samozrejme, poctivo platia dane a odvody. A práve tejto skupine ľudí chce zákon o sociálnom poistení z dielne vlády zhoršiť ich postavenie, pre mnohých likvidačné. Myslím si, že toto je jedno z mnohých opatrení, ktoré zhorší postavenie živnostníkov, ale aj celé prostredie na Slovensku. Spolu s dohodármi sa obávam, že to bude znamenať viac čiernej práce a skôr menej príjmov z daní a odvodov, čo určite nie je snahou tejto vlády, ale bude určite výsledkom jej konania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Matovič.

  • Pán poslanec Mihál, myslím si, že toto bolo veľmi dobré vystúpenie a ľúbilo sa mi aj nakoniec to, že si sa sám čudoval tomu, koľko si hovoril, ale myslím si, že nie je čudo, lebo si hovoril o niečom, čomu rozumieš, a aj si myslím, že celkom dobre aspoň mne teda padlo, že si dokázal povedať aj pomenovať veci, s ktorými súhlasíš a s ktorými sympatizuješ v návrhu zákona, a možno aj takouto cestou znova by som vyjadril presvedčenie, že politické strany, alebo tá hra na politické strany Slovensku trochu škodí, lebo ak by sa dali dokopy ľudia, možno aj zo SMER-u, ktorí teraz niečo navrhujú, a ľudia aj z ostatných politických strán, kde by si určite bol aj ty, a pozeral by sa na problém trebárs dôchodkového zabezpečenia, dôchodkového systému, by sme pozerali komplexne a bez nejakých tých zbytočných politických okuliarov, tak verím tomu, že po tej odbornej stránke by sme dokázali prijať omnoho lepšie riešenie ako takto čisto politicky. Čiže dnes síce môžeš povedať kopu vecí, kopu dobrých nápadov a návrhov, čo by sa tam dalo prípadne zmeniť, ale myslím si, že to je, ako hrach na stenu keby si hádzal. Porozprávaš, SMER jedným uchom dnu, druhým von a nič nakoniec, aj tie dobré veci sa neprijmú, lebo politika. Bohužiaľ, toto vo mne iba utvrdzuje to presvedčenie, že systém politických strán, čisto iba systém politických strán nie je dobré riešenie pre akúkoľvek spoločnosť, že treba ho oživiť aj o taký prvok nezávislých poslancov, nezávislých odborníkov, a teba za jedného z takých považujem.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, zabudol som vás v rozprave osloviť, tak teraz si dovolím už v podvečer. Vážený pán predseda Národnej rady. Mňa tak zaujalo ako v tom obsiahlom príspevku pána kolegu Jozefa Mihála, vy ste veľmi veľa spomenul tých vecí. Pán kolega Štefanec tu vypichol jednu, ja tiež zopár si dovolím, napríklad tých samoplatcov, ktorých spomínal. Kým poplatky boli doposiaľ 26 eur, zvyšuje sa to na 55 eur. Naozaj, toto je čosi také nebezpečné, spomenul to, že sa to udialo aj za vlády Ivety Radičovej, čo malo vlastne za dôsledok to, že sa zvýšila miera nezamestnanosti. Ona sa zvýšila nie preto, že by tí ľudia vážne ako mali záujem o prácu a hľadali ju, ale aj teraz toto hrozí tým, keď sa zvýšia tie poplatky, tak aby štát ten poplatok odviedol za nich, aby nemuseli oni odvádzať sami za seba a, samozrejme, aj prilepšia si čosi, keď by dostali z úradu práce.

    Takisto spomenul vo svojom príhovore aj maximálnu dávku vyplácania z úradu práce, ktorá je stanovená maximálne na 786 eur. To je maximum podpory, ktorú môže dostať evidovaný nezamestnaný, aj to je veľmi správne, lebo aby to bolo viac motivujúce pre tých, ktorí tie dôchodky mali, teda nie dôchodky, ale podpory mali veľmi vysoké, 1 200 eur dostávať podporu, ako to spomenul tu v tejto rozprave, tak mnohí bežní zamestnanci o takomto plate môžu len snívať, takže toto vnímam tiež ako pozitívnu vec v tejto zmene.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, tak v súhrne na všetkých troch kolegov. Naozaj mi je úprimne ľúto, že o zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to nie je dostatočný priestor, ten mesačný odstup medzi prvým a druhým čítaním je veľmi dôležitý. Nechcem nikoho podceňovať, ale najmä pre tých kolegov, ktorí nie sú v tej problematike až tak celkom doma. Mne sa páči, že niekoľko aktívnych kolegov sa rado nechá poučiť a trošku vyškoliť z toho, že o čom tento zákon, či o sociálnom, či o zdravotnom poistení, vlastne je. A pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy, tak znovu opakujem, mám pripravených 14 pozmeňovacích návrhov, sám sa teším na to, či niektoré z nich získajú podporu koaličnej väčšiny alebo nie, nechajme sa príjemne prekvapiť. A takisto sa budem tešiť na prípadnú podporu toho samostatného malého zákona novely, kde sa má riešiť napríklad jeden fígeľ v sociálnom poistení, nemocenskom poistení, ktorý znamená dieru, cez ktorú utekajú Sociálnej poisťovni peniaze, či bude mať vláda a vládna koalícia záujem tento návrh podporiť, a tak pomôcť ušetriť Sociálnej poisťovni zdroje, ktoré jej cez rôznych špekulantov utekajú.

    Ďakujem vopred.

  • Ďakujem pekne.

    Je po 19.00 hodine a to znamená, že sme vyplnili čas, ktorý sme si určili na rokovanie, preto prerušujem druhý deň 6. schôdze Národnej rady.

    Rokovať budeme zajtra od 9.00 hodiny my pokračovaním v rozprave k zákonu o sociálnom poistení.

    Začne teda v rozprave pán Kaník.

    Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.