• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal po letných prázdninách na 54. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú týmto otváram.

    Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili tak, či sme schopní sa uznášať. Prosím, prezentujte sa.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných 119 poslancov. To znamená, že Národná rada je schopná sa uznášať.

    Na 54. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi páni poslanci Mikuláš Krajkovič a Martin Poliačik. Náhradníkmi budú poslanci Rastislav Čepák a Pavol Zajac.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Bastrnák, pani Viera Kučerová, pán poslanec Matovič.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Národnej rady Magdaléna Vášáryová.

    Navrhnutý program schôdze vám bol rozdaný. Chcem vás informovať, že po schválení programu pristúpime k hlasovaniu o jednom prerokovanom bode z 53. schôdze, je to správa generálneho prokurátora za rok 2014, tlač 1555.

    Ďalej chcem uviesť, že v návrhu programu sa uvádzajú aj materiály a správy príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu.

    Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem preto, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Teraz pristúpime k

    schvaľovaniu návrhu programu 54. schôdze.

    Podávam návrh, aby sme o prvom bode Informácie o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy rokovali dnes až do skončenia tohto bodu programu, tak ako sme to urobili aj prvýkrát, keď sme rokovali a prijímali uznesenie.

    Teraz sa pýtam, či niekto z pani poslankýň a pánov poslancov má návrhy na zmenu alebo doplnenie programu. Pripomínam, že program má 175 bodov, tak sa teda pýtam, či ešte niektorí kolegovia by ho radi rozšíriť o nejaké ďalšie body.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na základe ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku žiadam do návrhu programu 54. schôdze doplniť nasledovný bod: Prerokovanie správy Najvyššieho kontrolného úradu o výsledkoch kontroly v Slovenských elektrárňach.

    Odôvodnenie je zrejmé a predpokladám, každému úplne jasné a nespochybniteľné. Vykonané kontroly NKÚ v Slovenských elektrárňach na návrh vtedajšieho ministra hospodárstva pána Pavlisa schválil výbor pre financie a rozpočet. A ak si pamätáte, pán predseda, tento návrh sme schválili uznesením Národnej rady Slovenskej republiky tu v pléne, a preto očakávam, že je úplne normálne, zjavné, že patrilo by sa rovnako v pléne prerokovať aj výsledky spomínanej kontroly NKÚ v Slovenských elektrárňach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Snažil som sa prihlásiť prvý. Bola to dobrá intuícia, lebo kolega Kollár ma so svojím návrhom predbehol. Predsa len doplním k tomu zdôvodneniu to, že bola to Národná rada, ktorá iniciovala túto kontrolu v Slovenských elektrárňach. Čiže je dvojnásobne logické, aby sa s výsledkami tejto kontroly oboznámila.

    Ale mám ešte jeden taký všeobecnejší návrh na doplnenie programu. Čím ďalej, tým častejšie, a to aj z úst politikov, počúvame o hodnotách ako fenoméne, ktorý je čím ďalej, tým viac ohrozený. Každý máme možno trošku inú predstavu o hodnotách. Ale práve preto si myslím, a preto navrhujem zaradiť do programu osobitný bod venovaný hodnotám. Mali by sme si vydiskutovať, o aké hodnoty nám vlastne ide, čím, respektíve kým sú ohrozené. Takže redukujem ten môj dvojnávrh na toto, na tento jeden návrh, keďže ten...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem. Ja chcem navrhnúť do programu, aby sa v pléne prerokovala aj správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2014. Táto správa sa prejednala iba vo výbore, viac, ďalej by nemala ísť. A jedná sa o dôležitú celospoločenskú tému, hodnotenie stavu Slovenska na základe 20. výročia od takzvanej pekinskej konferencie a 21. výročia takzvanej káhirskej konferencie. Ide o 12 zásad veľmi dôležitých, ktoré boli aj kontroverzné, ale aj dôležité na to, aby sa prejednali tuná v pléne a brali sa na vedomie a odsúhlasili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Navrhujem, aby sme zaradili do rokovania tejto schôdze aj bod, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviaže vládu Slovenskej republiky rozšíriť už schválený program predsedníckeho tria Holandsko, Slovensko, Malta, teda predsedníckeho tria Európskej únie, o ďalší bod, a to riešenie stratégie utečeneckej krízy.

    Myslím si, že tých päť prioritných bodov, ktoré sú schválené, sú správne, sú dôležité, ale už nie sú tak aktuálne. Takže nenavrhujem ich vypustiť, ale rozhodne doplniť. Využijem aj prítomnosť pána ministra zahraničných vecí, aby takýto návrh podporil.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja dávam návrh, aby minister vnútra predložil do parlamentu správu o tom, aké opatrenia ministerstvo vnútra vykonalo vo vzťahu k ochrane občanov pred úžerníckym konaním v nebankových spoločnostiach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície Ľubomír Vážny predložil správu o priebehu čerpania a korekciách, nezrovnalostiach v eurofondoch za obdobie 2007 – 2013 podľa jednotlivých operačných programov. Táto správa sa má predložiť do 30 dní, teda predpokladám, že na novembrovú schôdzu. Vzhľadom k tomu, že blíži sa koniec roku 2015, by bolo namieste, aby Národná rada bola informovaná, aký je stav čerpaní jednotlivých operačných programov, aký je pokrok dosiahnutý pri operačných programoch, ktoré boli zablokované, a aký je predpoklad vyčerpania finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika na obdobie 2007 – 2013 mala k dispozícii.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dávam návrh na vypustenie bodu programu 107, to je váš návrh na vydanie zákona; 108; o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, a to z dvoch dôvodov. Jednak 22. mája, čiže pred necelými štyrmi mesiacmi táto sála, väčšinou poslancov SMER-u, zamietla návrh zákona, ktorý bol totožný s týmto návrhom. Čiže vytvorili by ste veľmi nebezpečný precedens – prerokovať taký istý zákon v skoršej ako šesťmesačnej lehote.

    A druhé odôvodnenie, takto vykuchaný zákon ničomu dobrému slúžiť nebude, akurát takým predvolebným ťahom bude, ale nič nezlepší vo veci ochrany verejného záujmu a pri konflikte záujmov.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál mi zobral to, čo som chcel povedať. Ale predsa len, mám ešte dve veci a pritom jedna z nich je dobrá.

    Pretože vzhľadom k tomu, že vláda po troch rokoch pochopila, že je treba poznať reálny stav korupcie a predložila návrh, ktorý som avizoval na poslednej schôdzi, ja beriem späť svoj návrh pod bodom 145, tlač 1673.

    A môj druhý návrh je, ako člen parlamentu, ktorému sa vláda má a musí zodpovedať, si dovoľujem požiadať toto plénum o to, aby bola zaradená správa o plnení hodnotenia programového vyhlásenia tejto vlády. Tento bod žiadam zaradiť na koniec schôdze.

    A krátke odôvodnenie: Blížime sa ku koncu volebného obdobia a pán predseda vlády hrdo tvrdí, že plní programové vyhlásenie vlády podľa plánu, s čím ja osobne nesúhlasím, ale na druhej strane je to priestor pre to, aby odprezentoval výsledky triapolročnej roboty, a nie dobiehal to posledné mesiace.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja by som mal len jeden návrh alebo žiadosť. Pred dvomi týždňami tragicky zomrel bývalý predseda Najvyššieho súdu Milan Karabín, tak by som vás chcel požiadať, keby sme si mohli jeho pamiatku uctiť minútou ticha.

  • Ďakujem pekne. Ešte predtým teda, ako pristúpime k hlasovaniam o jednotlivých návrhoch, vás chcem teda poprosiť o minútu ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte predtým, poprosím, je tu jeden mobilný telefón, ktorý bol nájdený na streche vozidla Škoda Octavia Combi s ŠPZ Komárno 462 EB. Treba poďakovať pánu poslancovi Pavlisovi, ktorý ho našiel a priniesol sem do rokovacej sály.

  • Smiech v sále, podanie telefónu jednému z poslancov, reakcie z pléna.

  • Takže ideme na hlasovanie o jednotlivých návrhoch, ktoré boli predložené. Ako prvý návrh podal pán poslanec Kollár, ktorý žiada zaradiť na rokovanie Národnej rady prerokovanie správy NKÚ o výsledkoch kontroly v Slovenských elektrárňach.

    Tu len chcem upozorniť, že samotná správa bola doručená a bola postúpená výboru pre financie, je vo vyhradenom režime. Podľa mojich informácií ešte výbor, resp. poslanci finančného výboru sa so správou neoboznámili, výbor o nej ešte nerokoval. Takže to len dávam ako informáciu pre všetkých vás a je vo vyhradenom utajenom režime.

    Takže poprosím, nech sa páči, hlasujte, kto je za, aby sa zaradil na bod tohto rokovania pléna, nie výboru, ale pléna, prerokovanie správy NKÚ v Slovenských elektrárňach.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za hlasovalo 58, proti bolo 50, zdržalo sa 28, nehlasoval 1.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalší návrh dal pán poslanec Huba, ktorý navrhol, aby Národná rada zaradila do svojho programu osobitný bod venovaný hodnotám, na ktorých nám záleží a ktoré chceme chrániť. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za hlasovalo 19, proti bolo 11, zdržalo sa 97, nehlasovalo 8.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloško navrhol zaradiť do programu bod správa o stave rodovej rovnosti v roku 2014, ktorá bola prejednaná iba vo výbore pre ľudské práva 10. 9.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za hlasovalo 40, proti boli 7, zdržalo sa 87 poslancov, nehlasovali 4.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mičovský navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu Slovenskej republiky rozšíriť program predsedníckeho tria aj o problematiku riešenia migračnej krízy.

    Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za hlasovalo 47, proti boli 8, zdržalo sa 73 poslancov, nehlasovalo 9 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina navrhoval, aby sme zaradili do programu správu ministerstva vnútra o tom, aké opatrenia ministerstvo prijalo pri ochrane občanov pred konaním nebankových subjektov, resp. pred úžerníckym konaním týchto nebankových subjektov.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za bolo 59, proti bolo 16, zdržalo sa 62.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Simon požiadal, aby podpredseda vlády pre investície Vážny predložil do Národnej rady správu o čerpaní a samotných korekciách pri čerpaní štrukturálnych fondov z programového obdobia 2007 - 2013.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 59, proti boli 3, zdržalo sa 77.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Gál navrhol vypustiť z rokovania 54. schôdze bod 108, to je novela zákona o ochrane verejného záujmu, nezlučiteľnosť funkcií.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za hlasovalo 52, proti bolo 56, zdržalo sa 26, nehlasovali 4.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Kadúc mal dva návrhy a jeden je, aby, resp. nám oznámil, že berie späť bod 45 programu, tlač 1673; 145, tlač 1673. Je to tak správne? Ďakujem.

    Tak konštatujem, že tento bod bude vypustený pri záverečnom hlasovaní o programe ako o celku.

    A zároveň požiadal, aby bola do Národnej rady predložená správa o plnení hodnotenia programového vyhlásenia vlády.

    Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za hlasovalo 45, proti bolo 54, zdržalo sa 37, nehlasovali 2.

    Tento návrh sme neschválili.

    Hlasovali sme o všetkých návrhoch na zmenu alebo doplnenie programu.

    Ešte, pán poslanec Hraško, máte nejaký návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nemám žiadny návrh. Ide o technickú pripomienku. V rámci vysielania z Národnej rady nejde zvuk ani vo vysielaní RTVS a ani na stránke Národnej rady, takže aby sa tento problém čo najrýchlejšie vyriešil.

    Ďakujem.

  • Poprosím technikov, aby sa pozreli na to, či funguje nielen obraz, ale aj zvuk pri vysielaní priameho prenosu z rokovacej sály Národnej rady.

    Ďakujem za pripomienku, pán poslanec.

    Budeme teda hlasovať o programe schôdze ako o celku so schválenými zmenami a doplneniami. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o programe ako celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 82, zdržalo sa 56 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili program 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Panie poslankyne, páni poslanci, aj na základe záverov z poslaneckého grémia podávam návrh, aby každý rokovací deň 54. schôdze začínal o 8.30 a aby bola obedňajšia prestávka skrátená o jednu hodinu tak, že by trvala od 13. hodiny do 14. hodiny. Popoludňajšie rokovania by sa teda začínali o 14. hodine. V piatok by sme rokovali od 8.30 do 14.00. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže budeme sa riadiť týmto návrhom.

    Ďalej chcem uviesť, že o prerokovaných bodoch programu tejto schôdze budeme hlasovať tak ako vždy o jedenástej a o sedemnástej hodine, pokiaľ Národná rada nerozhodne inak.

    Zároveň chcem požiadať o všeobecný súhlas s mojím návrhom, ktorý som uviedol na začiatku schôdze, to znamená, že o prvom bode budeme rokovať do skončenia bodu dnes. Je všeobecný súhlas?

  • Protirečivé reakcie pléna.

  • Áno? Nie.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán predseda, vzhľadom k počtu prihlásených rečníkov navrhujem, aby sme upravili tento návrh a síce, že do skončenia prerokovania celého bodu alebo maximálne do desiatej hodiny.

  • Dobre. Takže by som poprosil, či je všeobecný súhlas s návrhom novým, aby sme dnes rokovali do skončenia bodu, maximálne však do 22.00 hodiny. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, je! Je! Nebudeme v noci rokovať o takýchto veciach!

    Pýtam sa ešte raz. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna a smiech.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že budeme rokovať dnes do skončenia bodu, maximálne ale však do dvadsiatej druhej v prípade, že by rozprava trvala dlhšie.

    Pán poslanec Hlina, máte procedurálny návrh nejaký?

  • Nebol všeobecný súhlas. Ja s tým nesúhlasím, tak neviem, kde ste to nabrali!

  • Tak som vás asi nepočul. Poprosím, prezentujme sa a hlasujme, nakoľko pán poslanec Hlina vyjadril nesúhlas s takýmto návrhom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za hlasovalo 110 poslancov, proti boli 3, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že budeme dnes o bode týkajúcom sa migračnej krízy rokovať do skončenia bodu, respektíve dnes maximálne do dvadsiatej druhej. V tom prípade by sme ráno o 8.30 pokračovali ďalej v rozprave.

    Ešte predtým, ako otvoríme prvý bod, dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Anne Vittekovej, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry v roku 2014, tlač 1555.

    Tento bod sme ako posledný prerokovali na minulej, 53. schôdzi Národnej rady.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, uveďte hlasovanie o tejto správe.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2014 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike, tlač 1555.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, k Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2014 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike vystúpilo v rozprave desať poslancov, z toho pán poslanec Lipšic podal návrh uznesenia.

    Najprv budeme hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada berie na vedomie Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2014 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

  • Ďakujem pekne.

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predložila pani poslankyňa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za hlasovalo 131 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že toto sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý bol podaný pánom poslancom Lipšicom v znení: Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave príprav zriadenia detenčného ústavu pre odsúdených s duševnou chorobou, páchateľov, ktorí sa odmietajú podrobiť ochrannému liečeniu, nebezpečných recidivistov a páchateľov sexuálnych zločinov v termíne do 30 dní odo dňa schválenia tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za hlasovalo 59, proti bolo 35, zdržalo sa 41 poslancov, nehlasovali 3.

    Toto uznesenie sme neschválili.

    Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

    Teraz pristúpime k rokovaniu. Ešte predtým s procedurálnym návrhom pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás, kým to začneme a všetci začnete hovoriť, ako vám záleží na utečencoch, na pomoci a neviem čom, mne to príde mimoriadne nedôstojné. Máme nejaký termín, že potrebujeme rokovať v noci? Zajtra je schôdzka premiérov? Proste je to len preto...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, Národná rada rozhodla hlasovaním. Máte procedurálny návrh?

  • Áno, mám procedurálny návrh.

  • Aby sme o tak závažnej téme rokovali štandardne. To znamená, ako sa má. To znamená, začali sme teraz, skočíme o siedmej, keď neskončíme, pokračujeme ďalej. Prosím vás, mne to príde mimoriadne nedôstojné o desiatej tu rozprávať. Každý má plné ústa...

  • Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, procedurálne návrhy neslúžia na to, aby ste si dávali svoje komentáre. 110 poslancov hlasovaním rozhodlo, že súhlasí s tým, že bude rokovať dnes do dvadsiatej druhej. Ak máte iný program, nech sa páči, nemusíte tu do dvadsiatej druhej byť.

    Otváram bod rokovania

    Informácia o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii (tlač 1890).

    Poprosím pána predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ľuboša Blahu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, pretože sme sa dohodli, že aj napriek tomu, že ide o informáciu, bude povolená aj rozprava a budeme o veci diskutovať.

    Zároveň by som poprosil podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pána Miroslava Lajčáka, aby nám informáciu podal. Chcem uviesť, že v rámci rozpravy k tomuto bodu vystúpi aj podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý po návrate zo služobnej cesty dorazí do rokovacej sály a bude vystupovať tak isto v rozprave.

    Teraz, nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, migračná kríza predstavuje momentálne pre Európsku úniu najväčšiu výzvu aj najväčší problém. V stávke je nielen Schengen a jeho budúcnosť, ale aj vzťahy v rámci Európskej únie, budúcnosť európskych politík a možno aj budúca tvár Európy. Dovoľte mi najskôr zdôrazniť tri základné východiská.

    1. Slovensko je solidárny a zodpovedný člen Európskej únie. Odmietam obvinenia na adresu tejto krajiny, že nie sme solidárni. Slovensko vždy pomohlo ľuďom v núdzi, vždy bolo solidárne s partnermi a tak to bude aj naďalej.

    2. Migračná kríza je v prvom rade o ľuďoch a ľudských osudoch. Odmietam jej účelové zneužívanie oportunistami a extrémistami. Rozhodne odmietame jej zneužívanie na šírenie nenávisti a na útoky proti ľuďom inej národnosti, farby pleti či vierovyznania.

    3. Slovensko je za komplexné a udržateľné riešenie, dosiahnuté dohodou všetkých členských krajín Európskej únie. Tento problém má veľa aspektov: humanitárny, sociálny, politický, ekonomický, bezpečnostný. Preto ho nemožno riešiť administratívne a direktívne, ale iba spoločnými silami a diskusiami legitímne zvolených vlád členských krajín.

    Kde sa momentálne nachádzame? Európska únia čelí bezprecedentnému prílevu imigrantov. Ich počty stále rastú a dosahujú rekordné hodnoty. Keď sa dnes pozrieme po Európe, čo vidíme? Vidíme stovky obetí zúfalých pokusov dostať sa do Európskej únie v preplnených člnoch a zamknutých nákladných autách. Vidíme pokračujúci prílev imigrantov a pokračujúci nehanebný pašerácky a prevádzačský biznis. Vidíme de facto neexistujúci Schengen a desaťtisíce osôb, ktoré sa po území Európskej únie pohybujú bez akýchkoľvek kontrol. Vidíme neúmerné zaťaženie niektorých členských krajín a nezatvárame pred ním oči. Vidíme však aj porušovanie základných pravidiel Schengenu a Dublinského protokolu. Vidíme plot a ostnaté drôty na maďarsko-srbských hraniciach. Vidíme obnovené hraničné kontroly na hraniciach Nemecka či Rakúska. Vidíme tiež nenávistné prejavy xenofóbnych šialencov na sociálnych sieťach aj na námestiach. Vidíme však aj vysokú mieru ľudskosti a ochoty radových občanov spontánne pomôcť utečencom. Toto si vážim a oceňujem, aj keď ide len o čiastkové zmierňovanie následkov.

    Ale to, čo sme veľmi dlho nevideli, bola snaha o hĺbkovú, otvorenú a úprimnú diskusiu na úrovni celej Európskej únie. Snaha nájsť naozaj komplexné, udržateľné riešenia nielen toho, čo s utečencami na území Európskej únie, ale aj toho, prečo musia utekať zo svojich domovov. Pretože trpiace deti trpia rovnako v Srbsku ako v Jordánsku.

    Migrácia pritom nie je náhodný jav. Migračné toky sa kontinuálne zvyšujú. Podľa Frontexu prekročilo v roku 2012 hranice Európskej únie nelegálne viac ako 75-tisíc osôb. V roku 2013 to už bolo viac ako 107-tisíc. Vlani prišlo do Európskej únie viac ako 276-tisíc nelegálnych migrantov, čo je nárast o 155 percent. Od januára do konca augusta tohto roka to už bolo pol milióna, pričom len v auguste rekordných 156-tisíc migrantov. Organizácia Spojených národov i Európska komisia odhadujú, že do konca roka môže len zo Sýrie odísť jeden až dva milióny utečencov. A do preplnených táborov v Libanone, v Jordánsku či Turecku asi nepôjdu. Verejný diskurz a mediálne prostredie v celej Európe sú zavalené číslami, zaplavené emóciami, elektrizované srdcervúcimi obrazmi, ale aj predsudkami, zjednodušovaním, výrokmi vytrhnutými z kontextu a dezinterpretáciami.

    Pokúsme sa teraz túto debatu očistiť a sústrediť sa na podstatu. Sústreďme sa na to, ako celý problém vyriešiť. Nielen jeho následky, ale aj príčiny. To znamená v prvom rade riešenie nestability v krízových regiónoch, odkiaľ utečenci prichádzajú, a súčasne zabezpečenie ochrany našich vonkajších hraníc. Pritom nejde o to, či z momentálnej diskusie pri hlasovaní o kvótach vyjde niekto ako víťaz alebo porazený. Lebo v hre sú jednak osudy konkrétnych ľudí, ale aj podoba európskeho projektu. Projektu, v ktorom sme doteraz dokázali aj tie najzávažnejšie krízy riešiť nie čiastkovo a nárazovo, ale prezieravo, komplexne a hlavne udržateľne, tak, aby sa nám cez zadné dvierka nevracali každé tri mesiace.

    Čo sa teda momentálne deje, respektíve nedeje na úrovni Európskej únie?

    Migračná kríza predstavuje jeden z najväčších problémov, ktorým čelíme za posledné roky či dokonca od druhej svetovej vojny. No zjavne to doteraz nebolo dosť na zvolanie mimoriadneho summitu lídrov Európskej únie a až v týchto dňoch sa začalo reálne uvažovať o takejto možnosti. Naďalej sme svedkami opakovaných pokusov riešiť tento komplexný problém iba administratívnym prístupom cez automatický systém prerozdeľovania migrantov, ktorí tu už sú. Až teraz po štyroch mesiacoch diskusií výlučne o kvótach sa dostávajú na stôl niektoré účinné návrhy, ako sa vysporiadať s prílevom migrantov. No stále nevidieť úsilie dôkladne sa venovať aj príčinám, prečo svoje domovy opúšťajú.

    Predseda vlády Robert Fico v júni v tomto pléne hovoril, že situácia s nekontrolovanou migráciou je dlhodobo neudržateľná. Apeloval na širšie riešenia, ako sú len kvóty. Upozornil, že bez systémového prístupu sa nič nevyrieši a problém sa nám vráti ako bumerang.

    A problém sa vrátil. Kým v júni sa - obrazne povedané - prerozdeľovalo 40-tisíc migrantov, dnes je to o 120-tisíc viac. Koľkých si budeme znovu rozdeľovať v novembri alebo v decembri? Najnovší návrh Komisie hovorí o trvalom relokačnom mechanizme, no nikto zatiaľ nedokázal povedať, na akom čísle sa pri neustálom prúde migrantov prerozdeľovanie zastaví. Je naozaj zodpovedné zavádzať automatické prerozdeľovanie bez toho, aby sme vedeli, koľko ľudí a za akých podmienok môžeme prijímať? Zadefinoval niekto, aká je absorbčná kapacita Európskej únie? A čo nastane, keď sa táto kapacita dosiahne? Spustíme závory a urobíme z Európy neprístupnú pevnosť? Potom už nebudú platiť tie hodnoty, na ktoré sa dnes tak emotívne odvolávame?

    Aký je teda postoj Slovenska v tejto situácii?

    Slovensko je konštruktívne, solidárne a zodpovedné. Chceme sa podieľať na spoločnom európskom riešení migračnej krízy. Na riešení, ktoré bude pokrývať tak následky, ako aj príčiny tohto problému. K takémuto riešeniu sme pripravení prispieť svojím dielom, primeranými zdrojmi aj kapacitami: finančnými, technickými, odbornými, personálnymi, materiálnymi. Od začiatku sme zdôrazňovali, že iba prerozdeľovanie migrantov na báze povinných kvót neurobí nič pre zastavenie prílevu ďalších, neurobí nič pre elimináciu bezohľadných pašerákov, neurobí nič na zlepšenie ochrany vonkajších hraníc Schengenu a neurobí nič pre zníženie príťažlivosti azylových systémov tých krajín, kam smerujú utečenci najviac.

    Len na ilustráciu: Slovensko nie je pre migrantov cieľová krajina. Ak sem aj náhodou prídu, spravidla tu ostať nechcú. Od začiatku tohto roka do konca júla požiadalo u nás o azyl 130 osôb. Iba 28 z nich je stále na Slovensku. To znamená, že 102 zo 130 žiadateľov o azyl u nás túto krajinu opustilo ešte počas ich azylového konania. A z osôb, ktorým bol v minulosti udelený azyl, sa dnes na Slovensku zdržiava iba 26 percent. Inými slovami, traja zo štyroch, ktorí azyl u nás dostali, už Slovensko opustili.

    Opakovane poukazujeme na to, že samotné kvóty majú potenciál migračné toky zvyšovať. Neriešia ani problém sekundárnych pohybov migrantov, ktorí v krajinách, ako je Slovensko či Lotyšsko, ostať nechcú. Položil si vôbec niekto otázku, čo si o kvótach myslia migranti samotní? Kto sa postará, aby tí, ktorí boli, v úvodzovkách, pridelení na Slovensko, v tejto krajine aj ostali? A ako to zabezpečiť bez toho, aby boli porušené ich ľudské práva alebo pravidlá Schengenu?

    Pýtame sa tiež, kto a ako bude vyberať a rozdeľovať tých 160-tisíc utečencov do jednotlivých členských krajín. Urobíme akúsi lotériu? Ten, kto vyhrá, dostane Nemecko, a ten, kto prehrá, pôjde na Slovensko? Logicky by ich mal vyberať ten, kto túto krajinu spravuje, kto pozná jej možnosti a nesie za ňu zodpovednosť. A to je legitímne zvolená vláda a nie administratíva Európskej komisie.

    Dnes sa vedie spor o relokáciu 120-tisíc utečencov okrem iného aj preto, lebo zástancovia povinných kvót tvrdia, že toto je zásadné riešenie. My tento ich entuziazmus nezdieľame. Najskôr sa pozrime, ako sa v praxi osvedčí relokácia 40-tisíc migrantov, na ktorých sme sa dohodli v júni. Slovensko je súčasťou tohto riešenia. Následne si úprimne zhodnoťme, či takýto model reálne pomáha zastaviť migračnú vlnu. Ale nenechajme Európsku úniu rozdeliť na koncepte, ktorý neprešiel skúškou v praxi. Lebo kvóty nepredstavujú bodku. Sú začiatkom nového príbehu, príbehu s názvom integrácia. Niekto ju musí zabezpečiť, postarať sa o pridelených migrantov a pomôcť im začleniť sa do spoločnosti, ak teda nechceme vytvárať getá a ak sa chceme vyhnúť prípadnej vlne extrémizmu a radikalizmu, ktorá sa môže zdvihnúť po celej Európe, pokiaľ sa situácia nebude naozaj seriózne riešiť.

    Vážená Národná rada! Na naše otázky nám a ďalším partnerom z Vyšehradskej štvorky, Rumunska či Pobaltia dodnes nikto nedokázal uspokojivo odpovedať. Namiesto počúvania a snahy pochopiť naše argumenty sme narážali buď na ignorovanie, alebo na snahu tlačiť, presviedčať. Prvá reálna diskusia sa uskutočnila až minulý piatok na stretnutí ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky s partnermi z Nemecka a Luxemburska, ktoré, ako viete, v súčasnosti Únii predsedá. A naozaj celoeurópska diskusia o konkrétnych opatreniach a konkrétnych aspektoch migračnej krízy sa rozbehla až tento pondelok v Bruseli na Rade ministrov vnútra.

    Osobne som bol vždy eurooptimistom a prívržencom európskeho projektu. Únia zmenila a mení túto krajinu k lepšiemu. Princípy a hodnoty, na ktorých stojí, sú inšpiráciou pre ľudí po celom svete a stojí za to bojovať za ich udržanie. Vždy som si na Európskej únii vážil, že sme vedeli diskutovať a počúvať sa a že sme dokázali nachádzať riešenia, s ktorými sa mohol každý stotožniť alebo s nimi minimálne žiť. Avšak to, čo vidíme teraz, je znepokojujúce a smutné. Akoby sme opustili princíp konsenzu, chýba diskusia, duch spoločného hľadania riešení, kde si žiadny individuálny člen nepresadí 100 percent toho, čo chce, ale zároveň nikto totálne neprehrá. Sme svedkami snahy presadzovať riešenia nátlakom. Všetci musíte prijať kvóty, o ktorých rozhodol neviemkto. A keď vznesieme námietky a kladieme otázky, obvinia nás z egoizmu či nevďaku a chcú nám riešenie nanútiť prostredníctvom väčšinového hlasovania. Lenže legitímny názor zostáva názorom, aj keď nebude dovolené o ňom diskutovať.

    Slovensko sa od začiatku problému dožadovalo otvorenej diskusie medzi členskými štátmi o tom, ako vyriešiť všetky aspekty migračnej krízy. Keďže sa počas leta na Európskej únii neudialo nič na zastavenie neutíchajúceho prúdu utečencov, nič proti bezohľadným pašerákom a už vôbec nič v krajinách pôvodu väčšiny migrantov, prijala naša vláda mimoriadny materiál, kde sme načrtli, ako vidíme riešenie krízy. Následne zasadli predsedovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky a v spoločnom vyhlásení predostreli spoločný pohľad nášho regiónu na postup pri prekonávaní problému migrácie. To sme potvrdili aj na úrovni ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky minulý piatok v Prahe na stretnutí s našimi kolegami z Nemecka a Luxemburska.

    Poviem to ešte raz: Presadzujeme komplexné riešenie. Konkrétne to znamená lepšiu ochranu vonkajšej hranice, fungujúce hotspots s registráciou a braním odtlačkov, dôslednú návratovú politiku, celoeurópsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, podporu bezpečných zón v tretích krajinách, rozhodnejšie akcie proti prevádzačom, intenzívnejšiu spoluprácu spravodajských služieb, robustnejšiu spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, riešenie problémov v krajinách pôvodu a lepšiu spoluprácu so zahraničnými partnermi, aby aj oni cítili zodpovednosť za to, čo sa deje v ich susedstve.

    Vážená Národná rada! Skutoční utečenci sú v Európe naďalej vítaní. To je jedna z hodnôt, na ktorej stojí Európska únia: pomoc v núdzi. Neznamená to však, že iba Európska únia musí riešiť všetky bolesti sveta. Tu majú svoju úlohu aj ďalšie regionálne a medzinárodné zoskupenia: Africká únia, Arabská liga, Organizácia islamských štátov, no a samozrejme, Organizácia Spojených národov.

    Ako vidíme cestu vpred? Európska komisia minulý týždeň predložila tzv. migračný balík s návrhmi na riešenie migračnej krízy. Je to v súlade s tým, čo sme od začiatku presadzovali aj my: komplexný prístup, sústredenie sa na príčiny a nielen následky migrácie, ako aj ochrana hraníc. Slovensko podporuje a víta väčšinu z navrhovaných riešení, ako sú vytvorenie núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu na boj s príčinami nelegálnej migrácie v Afrike, ďalej definovanie zoznamu bezpečných krajín či návrhy zamerané na posilnenie európskej politiky návratov.

    Posilnenie ochrany vonkajšej hranice Európskej únie je nevyhnutné pre zachovanie fungujúceho Schengenu. Pre nás je to jedna z najvyšších priorít. Z toho vyplýva obrovská zodpovednosť krajín, ktoré chránia vonkajšiu hranicu Schengenu a zároveň naša zodpovednosť im v tejto úlohe solidárne pomôcť. To, čo ale momentálne sledujeme, ide proti duchu schengenských pravidiel. A keď voláme po ich dodržiavaní, obviňujú nás z nesolidarity. Nemôžeme si dovoliť a nechceme prísť o tento dôležitý výdobytok európskej integrácie, jeden z najviditeľnejších prínosov zjednocovania Európy pre občanov: voľný pohyb bez hraníc.

    Slovensko s cieľom ponúknuť aj iné riešenia, ako len prijímať migrantov, je pripravené posilniť expertnú aj materiálnu pomoc prostredníctvom agentúry pre vonkajšie hranice Frontex. Za rovnako dôležité považujeme zintenzívnenie spolupráce s krajinami pôvodu a tranzit.

    V novembri sa hlavy členských krajín Európskej únie stretnú so zástupcami krajín Africkej únie aj Ligy arabských štátov s cieľom hľadať spoločné riešenia. Solidarita a zodpovednosť na oboch stranách je kľúčová pri riešení migračnej krízy. V októbri by sa mala konať podobná konferencia o tzv. balkánskej trase. Dôležitý aspekt spolupráce s tretími krajinami predstavuje tiež posilnenie politiky návratov a zlepšenie readmisií. Udržateľná návratová politika Európskej únie je prioritou a mala by byť súčasťou európskej rozvojovej politiky.

    Slovensko je pripravené napomôcť spoločným riešeniam v súlade s humanitárnymi princípmi, či už prispením do spoločných operácií Európskej únie s cieľom definovať bezpečné zóny, alebo do projektov humanitárnej pomoci. Naša dobrovoľná investícia vyjadrená v reálnych peniazoch dnes môže byť v konečnom súčte nižšia ako finančná čiastka, ktorú budeme musieť vynaložiť v dôsledku nanútenia povinných kvót. Chceme prispieť tým, čo považujeme za primerané pre Slovensko. A to predsa musíme vedieť lepšie my ako Európska komisia. A to isté platí v prípade prijímania utečencov. My vieme posúdiť, kto má u nás najlepší integračný potenciál a najlepšie šance začať nový život. Integrácia väčších skupín utečencov z iného kultúrneho, etnického a náboženského prostredia si pritom vyžaduje dlhodobú a systematickú prácu konkrétnej krajiny a jej spoločnosti. To nie je o diskriminácii alebo o selekcii. To je snaha naozaj integrovať a nie vytvárať getá alebo problémové predmestia. Mohli by sme partnerom povedať: Dobre, prijmeme 20- alebo 30-tisíc, hoci vieme, že do mesiaca by tu z nich neostal prakticky nikto. Takúto falošnú solidaritu by sme preukázať mohli, ale neurobíme to.

    Slovensko sa vždy snaží správať ako predvídateľný a transparentný partner. Žiaľ, napriek tomu sme obviňovaní z nesolidarity a ja sa pýtam, či je kladenie legitímnych otázok a dožadovanie sa komplexných a udržateľných riešení naozaj prejavom nesolidárnosti. Nie je to náhodou prejavom zodpovednosti a úprimnej snahy nájsť dlhodobé a udržateľné riešenia? Okrem toho solidarita je princíp a spôsob konania, ktorý by sa nemal v Európskej únii uplatňovať nárazovo a selektívne. Ak sa tvrdo presadzuje potreba solidarity pri migrácii, dalo by sa očakávať, že to isté nastane aj pri iných otázkach, napr. pri energetickej bezpečnosti, a tu spomeniem len heslo Nordstream a vieme, o čom hovoríme.

    Vážená Národná rada! Európska únia, a teda aj Slovensko, čelí v súvislosti s migračnou krízou bezprecedentným výzvam. Za vládu Slovenskej republiky môžem vyhlásiť, že sa k nim staviame s plnou vážnosťou. Aby nevznikali nedorozumenia, poviem to veľmi jasne: To, o čo nám ide, je dodržiavanie existujúcich pravidiel. Tak ako sme na tom trvali v prípade finančnej krízy a problémov Grécka, tak trváme na rešpektovaní pravidiel aj teraz. Sme si vedomí našej zodpovednosti za Európsku úniu i našej zodpovednosti voči našej krajine. Preto pokračujeme v hľadaní čo najúčinnejších riešení. Preto voláme po zvolaní mimoriadneho summitu Európskej únie, lebo tam vidíme priestor na otvorenú a komplexnú diskusiu bez nátlaku, hrozieb a vytvárania deliacich čiar medzi členskými štátmi.

    Posun v tomto smere malo priniesť pondelkové rokovanie ministrov vnútra v Bruseli. V niektorých čiastkových oblastiach došlo k pohybu správnym smerom, keď sa konečne dostala do popredia téma ochrany hraníc, zoznamu bezpečných krajín či situácia v Turecku. No keďže ministri nedospeli k celkovej dohode o prerozdelení utečencov, sú pred nami dve možnosti. Tou prvou je uvedomiť si, že tento problém si naozaj vyžaduje rokovania na najvyššej možnej úrovni, a teda premiérov a prezidentov členských krajín Európskej únie. A tou druhou, že budú niektoré členské štáty Európskej únie naďalej odmietať počúvať naše argumenty a v tom prípade nás čaká hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na úrovni ministrov vnútra.

    Túto druhú možnosť by sme považovali za zlyhanie princípu konsenzu, na ktorom doteraz stála Únia pri hľadaní odpovedí na naliehavé výzvy. Solidarita totiž nemôže byť nanútená kvalifikovanou väčšinou. To by len prispelo k zacementovaniu deliacich čiar. Bolo by to nedôstojné, priečiace sa doterajšiemu európskemu duchu kompromisu a riešení, ktoré vyhovujú všetkým. Vnieslo by to medzi nás filozofiu rozdeľovania na víťazov a porazených, čo už s hodnotami Európskej únie naozaj nemá nič spoločné.

    Pokiaľ ide o Slovensko, naďalej budeme pokračovať v úsilí dopracovať sa k takým celoeurópskym riešeniam, ktoré nebudú hasiť len následky, ale riešiť aj príčiny. Budeme pokračovať v úsilí dopracovať sa k riešeniam, ktoré zohľadnia tak záujmy Slovenskej republiky, ako aj záujmy partnerov. Riešenia, ktoré budú pomáhať aj ľuďom, ktorí našu pomoc naozaj potrebujú, a zároveň ochránia aj legitímne záujmy našich obyvateľov a nášho spoločenstva. Na to, aby sme to dosiahli, budeme, samozrejme, potrebovať podporu vás aj podporu celej spoločnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo.

    Teraz otváram rozpravu k uvedenému bodu programu, to znamená, na úvodné slovo nemôžem vám udeliť možnosť reagovať faktickými poznámkami, môžete tak urobiť v rámci rozpravy.

    Ešte predtým, ako ohlásim všetkých prihlásených do rozpravy, má procedurálny návrh pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

    A naozaj len slovenský parlament dokáže taký ohromný cynizmus, ako sme predviedli pred chvíľou. Ale chcem upozorniť na inú vec. Mňa ohromným spôsobom irituje, pán predseda, keď pán podpredseda parlamentu moderuje schôdzu tri dni v čiernom tričku. Tak isto ma ohromne irituje to, keď si špára v zuboch pri zasadnutí pléna a ešte sa pozerá, čo si vybral. Prosím vás, to je tak nedôstojné, že som si dovolil to dať ako procedurálny návrh, aby ste na to upozornili do budúcna, lebo on sa nerozpakuje ani trošku mňa upozorniť na niektoré iné skutočnosti.

    Ďakujem.

  • Písomne do rozpravy mám nasledovné prihlášky: Za klub KDH pán podpredseda Figeľ, za klub MOST - HÍD pán predseda Bugár, za klub OĽaNO pán Jozef Viskupič a ďalej pán poslanec Lipšic, pán poslanec Hlina, pán poslanec Madej, pán poslanec Martvoň, pán poslanec Novotný, pán poslanec Brocka, pán poslanec Kaník, pani poslankyňa Ritomská, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Mičovský, pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Galko, pán poslanec Miškov, pán poslanec Dzurinda, Kuffa a Šebej. Poprosím ich postupne uviesť na zoznam.

    Ako prvý vystúpi písomne prihlásený do rozpravy pán podpredseda Národnej rady Figeľ, ktorému zároveň odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán podpredseda, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, ctené dámy a páni, táto kríza, migračná kríza v Európe je už dlhá a bude dlhá a bude ťažká. My sme nedávno riešili a ešte stále doznieva kríza finančná, ktorá mala dopad ekonomický, týkala sa niektorých štátov až dramaticky, ale táto kríza bude oveľa ťažšia a náročnejšia aj pre nás. Má dopad na bezpečnosť, na humanitárne aspekty, je to kríza už dnes aj politická, lebo je to kríza dôvery a vzťahov medzi štátmi Európskej únie, dokonca fungovania Európskej únie. Schengen prestáva fungovať alebo do veľkej miery prestal, a to tu nebolo.

    V takomto rozsahu Európska únia dávno nebola skúšaná, ak vôbec. A preto sme prišli 2. septembra s apelom, výzvou, návrhom, aby sa slovenský parlament touto situáciou zaoberal, pretože si ani neviem predstaviť, aby sme riešili len rutinnú legislatívu a nevenovali pozornosť a politický postoj tomu, čo znamená veľkú a ťažkú, zložitú krízu a situáciu aj pre Slovenskú republiku.

    Chcem tým poďakovať aj za konsenzuálnu podporu tomuto návrhu a som presvedčený, že to môže byť dobrý podnet, dobrý rámec, možno aj vyjadrenie istej podpory pre exekutívu Slovenskej republiky v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.

    Pre kresťanských demokratov to nie je nová téma. My sme sa mnohým záležitostiam vo svetových konfliktných miestach venovali po celé roky a nielen apelmi, ale aj konkrétnou pomocou a pri tejto migračnej kríze už od začiatku sme vyjadrovali postoj alebo líniu, ktorú môžem aj dnes potvrdiť a som rád, že dokonca je okolo nej širší politický konsenzus. Chcem to zhrnúť do štyroch bodov:

    1. Krízu treba riešiť tam, kde vzniká. Tam, kde je jej zdroj.

    2. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné racionálne riešenia.

    3. Pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov, azylových žiadateľov, Slovensko má právo si vybrať, komu poskytne túto pomoc prioritne a komu vlastne poskytne aj nielen prístrešie, ale možno perspektívu spolužitia, domovinu, budúcnosť, integráciu.

    4. Trváme na obnove a fungovaní schengenského systému, ktorého základom je aj zodpovednosť vlád a celej Únie za bezpečnosť obyvateľov, samozrejme, ochrana hraníc a pritom fungujúci azylový systém.

    A na záver chcem navrhnúť jednu myšlienku alebo politický návrh, ktorý by mohol priniesť ďalší kvalitatívny, pozitívny posun pre nás všetkých v súčasnej situácii. Krízu - a nielen túto, ale každú - principiálne treba riešiť od koreňov, tam, kde vzniká, tam, kde je živená, a to je dnes územie Sýrie, Iraku a ostatných území konfliktov. Som presvedčený, že Islamský štát, islamizmus, militantný fanatizmus, ktorý berie za obete civilistov bez ohľadu na všetky aspekty, ale vyberá si potom veľmi cielene, je globálnou hrozbou. Je to ohrozenie svetové, a preto by sa tejto hrozbe mala venovať Organizácia Spojených národov. Čo najviac a čo najúčinnejšie. Na to ju máme. Či zasahovať vojensky a v akom horizonte, aj na to je OSN, Bezpečnostná rada a medzinárodné právo. Sme presvedčení, že s takýmto postojom a mandátom by aj slovenská diplomacia a politika mala argumentovať či na európskych fórach, veď všetci sme v OSN, to bol výsledok obrody alebo snaha o iný svet po druhej svetovej vojne, ale aj na globálnych fórach, ktoré teraz v septembri budú práve o tom rokovať.

    Aj preto KDH požadovalo, aby sme pomáhali dominantne napríklad na území Sýrie, ktorá je rozvrátená, kde veľa ľudí je v pozícii utečencov na domácom území a mnohí sú už za hranicami, pretože sú tam kontakty, vzťahy. Už doteraz mnohí slovenskí občania pomáhajú, organizácie tak isto, univerzity a Slovensko by mohlo a podľa mňa malo zaradiť územie Sýrie s okolím medzi priority našej rozvojovej pomoci. Kde inde pomáhať než tam, kde je akútny problém, ktorý tak či tak na nás dolieha a bude možno ešte viac?

    Aj preto sme tu pozvali z Damasku svedka týchto čias patriarchu Gregoriosa III. Bol tu, v tejto sále. Zožal nielen aplauz, ale prijatie na najvyššej úrovni. A ja za to chcem poďakovať, pretože to bolo nielen gesto, ale reálna pomoc ľuďom, ktorí trpia a sú chudobnejší než tí, ktorí zvládnu nejaké dohody o úteku alebo o prechode do Európy. Na tých územiach, samozrejme, treba organizovať efektívnu humanitárnu pomoc, bezpečné zóny, záchytné centrá, Frontex by mal fungovať ako zrelá, zodpovedná európska agentúra pre schengenskú hranicu.

    Kvóty. Aj v júni, aj predtým, aj teraz ich odmietame, nie pre tvrdohlavosť, ale pre princíp. Nadiktovaná solidarita nie je solidaritou, a dokonca môže tento systém živiť problém tak, aby sa prehlboval, dokonca prolongoval a rástol ako rakovina v organizme. Odmietame povinné kvóty, ale podporujeme skutočné, racionálne riešenia. Keďže kvóty neriešia problém zlyhania migračnej a azylovej politiky viacerých štátov, treba sa na to pozrieť cez prizmu reality. Keď sme Grécko riešili, lebo kolabovalo finančne a ekonomicky, to isté Grécko kolabuje bezpečnostne a zmluvnoprávne. Štát, ktorý je v rozklade, nefunguje v žiadnej dimenzii a ohrozuje alebo robí problém nielen sebe, ale aj väčšiemu priestoru.

    Je treba veľmi poctivo a spravodlivo rozlišovať migrantov a utečencov. Lebo kým jedni sú hnaní na báze ekonomiky a sociálnych očakávaní, tí druhí na báze ľudských práv a základnej existencie. Bez tohto rozlišovania ďaleko nedôjdeme a znovu prehĺbime krízu v Európe, a nielen v Európe. Ekonomických migrantov kvóty neriešia. Mnohí z nich majú svoje vybrané destinácie, a tie nie sú ani Slovensko, ani Maďarsko, ani Poľsko, ale západná Európa.

    Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež. Prevádzači a pašeráci čakajú na povinné kvóty tiež!

    A podporujeme, samozrejme, celkové udržateľné riešenie, ktoré tu pán vicepremiér Lajčák analyticky alebo širšie popisoval. Nechcem ani opakovať, ani sa k niektorým vracať, veď nakoniec parlament 24. júna prijal uznesenie ako mandát vláde Slovenskej republiky, ako mandát pre premiéra pred rokovaním Európskej rady, sú prijaté závery Európskej rady a toho sa treba držať. Ak nebudeme sa držať ani toho, na čom sme sa dohodli, kam dôjdeme ako Európa? Európa na báze práva a dohody je inteligentné a perspektívne spoločenstvo. Európa na báze sily tu už bola a bola to katastrofa.

    Po tretie. Trváme na tom, že pokiaľ je potrebné prerozdeliť utečencov v rámci Európskej únie, tak slovenskí ľudia sú pripravení prijať aj viac, než sú spomínané čísla v médiách alebo vo vládnych dokumentoch, ale sú pripravení prijať primárne, dominantne kresťanské rodiny zo Sýrie alebo z ďalších území aj preto – a ja som presvedčený, že to je silný argument, lebo sú tieto komunity na Blízkom východe vystavené ge-no-cí-de. Žiaľ, medzinárodné právo pozná po tragických dejinách tento pojem. Genocída prebieha a my ju nemôžeme len komentovať, ale pomáhať tým, ktorí sú obeťami genocídnej, cielenej, systematickej a dlhodobej likvidácie. Toto je výzva aj pre OSN a pre medzinárodné spoločenstvo. Lebo ak je genocída najväčší zločin proti ľudskosti, tak ľudskosť sa prejaví tým, že ho vraciame, to spoločenstvo, do zodpovednosti.

    Integrácia, ktorá sa stala súčasťou našich každodenných debát a teraz sa má týkať aj utečencov, je otázka hodnotová a kultúrna. Nielen ekonomicko-sociálna alebo bezpečnostná, a preto si dovolím povedať, že Slovensko by na tejto báze, s takýmto férovým, otvoreným, dobrovoľným, žičlivým prístupom mohlo prijať aj viac než spomínaných sto alebo dvesto utečencov, osôb. Občania Slovenska, rodiny, farské spoločenstvá signalizujú, že sú pripravené poskytnúť pomoc, a preto by mal štát byť nápomocný, pretože má svoje nezastupiteľné úlohy pri takejto spolupráci.

    A po štvrté. Trváme na tom, čo je vlastne prvou povinnosťou štátu, aj tohto štátneho orgánu, a to je, ústavného orgánu, a to je bezpečnosť a spravodlivosť. Ak v tomto štát zlyhá, čím to nahradí? Trváme na tom, aby sa obnovili a hlavne zachovávali pravidlá Schengenu, a to je ochrana územia, bezpečnosť obyvateľov a zároveň systém pomoci tým, ktorí ju potrebujú. To znamená fungujúci azylový systém vrátane, vrátane systému návratov. Zachovajme poriadok a poriadok nám bude slúžiť. Staré heslo, veľmi presné a veľmi osvedčené.

    Chcem pred záverom práve túto situáciu opísať citátom od Cyrila Vasiľa, ktorý včera v Šaštíne na národnej púti veľmi precízne pomenoval viaceré naše bolesti alebo slabiny súčasnej doby, súčasného Slovenska, a práve jeden z tých bodov sa týkal žičlivosti či štedrosti alebo straty solidarity. Dovolím si krátky citát: "Poriadok, dodržiavanie zákona a prijatých pravidiel, rozumné zváženie ekonomických i kultúrnych kritérií, skutočnej potreby, vlastných možností, ako aj reálnej pravdepodobnosti a nevyhnutnosti kultúrnej, spoločenskej i duchovnej integrácie migrantov, to všetko je potrebné všestranne brať do úvahy pri hľadaní odpovede na komplikovaný systém alebo problém explózie migračnej vlny, ktorá začína podmývať základy spoločného európskeho domu i jeho identity. To je ťažkou a zodpovednou úlohou politikov, odborníkov na bezpečnosť, ekonómov, sociálnych pracovníkov. Ich prácou, ich povinnosťou je hľadať optimálne riešenie, v prvom rade konkrétnou snahou pri odstraňovaní hlavných dôvodov migrantských explózií ako najlepšiemu spôsobu predchádzania chaotickej migrácie, ďalej účinnou a solidárnou medzinárodnou pomocou už v domovských krajinách a vytvorením a rešpektovaním spravodlivého mechanizmu posudzovania žiadostí bez toho, aby sa celý proces ocitol v rukách prevádzačských mafií alebo stal nástrojom politického vydierania."

    Dámy a páni, priatelia, žiadnu krízu nevyrieši naivita či bezcitnosť alebo politický kalkul, ktorý vždy vedie aj využíva nástroje populizmu a extrémizmu. Každú krízu vyriešia predovšetkým len zdravý rozum a dobré svedomie. Tieto dva. Zdravý rozum a dobré svedomie. Toto by mal mať každý, hlavne tí, ktorí spravujú verejnú moc. Už či európsku, slovenskú, alebo regionálnu, či komunálnu. Zdravý rozum a dobré svedomie treba aplikovať aj v tomto parlamente, aj na Slovensku. A krízu – a nielen migračnú – vyrieši ľudskosť a zodpovedná solidarita. Preto treba privítať každý prejav účinnej solidarity. Treba nám ju pestovať, rozvíjať etiku solidarity. Vedie ma to k spomienke na jedno meno: Józef Tischner, autor aj knihy, ale aj celej etiky solidarity, ideový vodca Solidárności v Poľsku, už nebohý.

    Ale solidarizovať sa majú hlavne ľudia. Za socializmu to bolo inak. Ale práve človek voči človeku, ak je solidárny, tak na tom vzniká solidárna spoločnosť a, samozrejme, aj politika, ktorá napomáha takémuto charakteru. Štát je skôr zodpovedný za napomáhanie solidarite. Hlavne teda za otázky bezpečnosti, krízového manažmentu, spravodlivosti, zákonnosti verejných služieb. Aká by to bola solidarita, keby tento základ negarantoval štát? Dnes máme na Slovensku pri tejto kríze do veľkej miery fragmentovanú spoločnosť, polarizáciu nielen názorovú, a to nepomáha tým, ktorí trpia. Dôležité je, aby to, čo je dobré, aby spoločné dobro víťazilo. Tam vyhrávame všetci.

    A chcel by som preto v tejto chvíli a na dôvažok toho, čo sme tu v júni a teraz budeme aj diskutovať ďalej, chcel by som adresovať nám všetkým a osobitne vláde, pánovi premiérovi jednu výzvu, aby sme využili skúsenosti, ktoré máme za vyše dvadsať rokov z rôznych ťažších, zložitejších období alebo výziev – či domácich, alebo medzinárodných – a aby tu vzniklo slovenské fórum pre solidaritu. Také to fórum, ktoré by vyjadrilo v podstate politicko-občiansku platformu pre dialóg, organizovanie a koordinovanie efektívnej solidarity, by pomohlo nielen menu Slovenska, ale charakteru nášho štátu, našej spoločnosti, nášho národa, pretože nás možno čakajú ďalšie, možno ešte väčšie krízy, 21. storočie je skôr pred nami a sú tu bezprecedentné javy. Ja sa nechcem vracať do dvadsiateho, ale Európa ho nezvládala. Dvadsiate prvé závisí od nás tu a teraz, možno aj zajtra.

    Vytvoriť slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť takou príležitosťou aj zodpovednosťou pre vládu dať dokopy dôležité, samozrejme, kompetentné ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, ale aj predstaviteľov parlamentných politických strán, mimovládnych organizácií, cirkví a, samozrejme, zástupcov samospráv, tak aby mohli pravidelne a veľmi účinne nielen v dialógu, ale v kompetentnej a takej aktívnej zodpovednosti hľadať spôsob, ako pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Táto kríza bude dlhá a ťažká. A preto potrebujeme organizáciu, mobilizáciu a koordináciu i nástrojov, i samotnej pomoci. Keďže táto kríza je náročná, potrebujeme aj informovanosť občanov, a práve takéto slovenské fórum pre solidaritu by pomohlo etike solidarity, že to nie je len vec niekoho niekde, vlády alebo úradníkov, či bruselských alebo bratislavských, ale naša, naša vec, každého z nás, jednotlivo i spolu.

    Chcem povedať, že takéto slovenské fórum pre solidaritu by mohlo byť potrebným a možným posunom, kvalitatívnym posunom od júna, odkedy sme túto tému diskutovali a myslím, že aj zvládali, v pripravenosti a schopnosti Slovenska reagovať a pomáhať čím skôr a čo najlepšie. Kríza je nielen na juhu, pripomínam, kríza je aj na východ od nás, dianie na Ukrajine nie je ľahké a nevieme, čo bude. Ale bez ohľadu na to, čo sa deje inde, formovať nástroje pre solidaritu a etiku solidarity je v našom spoločnom záujme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Na vaše vystúpenie je sedem faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi.

  • Ďakujem. Ako pán podpredseda Figeľ povedal, bude to naozaj dlhá a ťažká kríza. Veď už druhýkrát sa aj preto bavíme o tomto, o tejto téme v Národnej rade. Ale, tak ako sme počuli aj z úst pána ministra, je tu veľa otázok, ktoré treba riešiť, a s mnohým sa dá súhlasiť.

    Čo ale treba povedať, tie veci, ktoré sú jasné dnes možno omnoho väčšiemu množstvu ľudí, boli jasné už v máji a v júni. A treba sa spýtať, prečo z úst slovenskej vlády, z úst premiéra, tu, z vás ako ministra nezaznievali naliehavo a jasne výzvy voči európskym partnerom vtedy.

    Pán premiér používal túto tému na vnútropolitickej scéne na to, aby získaval body, ale nebolo ho počuť z európskej úrovne. Pričom bolo jasné, že táto kríza sa nedá zvládnuť – a mne je to jasné dodnes – inak ako dôslednou a tvrdou ochranou hraníc, a nie chimérickými návrhmi na riešenie v krajinách, kde problém vznikol, čo je špecialita pána premiéra. Pretože takéto riešenia si vyžadujú roky a možno aj ozbrojené zásahy, ale my potrebujeme odpovede na utečeneckú krízu tu a teraz. A tá sa dá riešiť len dôslednou ochranou hraníc, dôslednou realizáciou azylovej politiky, dôslednou kontrolou utečencov a aj návratovou politikou, ako hovoríte. Ale nielen tu v Národnej rade, nielen odmietaním kvót na domácej pôde, ale vyzývaním k mimoriadnemu summitu, pretože bez celoeurópskeho riešenia to nebude možné. Nie dnes. Pred tromi mesiacmi bolo treba žiadať zvolanie mimoriadneho summitu Európskej únie.

    To, že Slovensko je malé, vôbec nie je ospravedlnením. Nič mu nebráni, aby bolo iniciátor...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Ja som veľmi rád, pán podpredseda Figeľ, že si sa dotkol predovšetkým príčiny tejto utečeneckej krízy, ktorá v novodobej histórii sveta, môžem takto povedať, nemá obdobu.

    Na istom internetovskom portáli som si prečítal aktuálny článok s názvom Islamisti zrovnali so zemou sýrsky kláštor Mar Elian, vzdorujú posledné kresťanské dediny. Európa hovorí momentálne iba o tých, ktorí sú niekde na ceste medzi Budapešťou a Mníchovom možno, a veľmi málo sa dotýka práve tých a hľadá riešenie pre tých, ktorí podliehajú genocíde, ktorí sú dennodenne likvidovaní kdesi v Sýrii alebo v Iraku, a neriešime tento problém.

    Kde je OSN? Kde je Bezpečnostná rada? Prečo tí, ktorí môžu rozhodnúť o konkrétnych aktivitách, dokonca o vojenskom riešení tejto krízy, príčin tejto krízy, prečo sa neozývajú? A to sú tí, obyčajne sú to tí, ktorí sa podieľali, žiaľ, na príčinách tejto krízy, ktorí nereagovali vtedy, keď bolo treba reagovať. Kde sú tí, ktorí môžu zvolať Bezpečnostnú radu? Prečo ju nezvolajú? Pretože my riešime len časť problému. Kvóty nevyriešia túto situáciu, ktorú momentálne máme. Kvóty ju absolútne nevyriešia, ak nevyriešime príčiny tejto migračnej alebo utečeneckej krízy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Hneď ako prvé v zozname navrhovaných riešení spomenul pán podpredseda Figeľ riešenie problému tam, kde vzniká. Tým sa okrem iného prihlásil k rétorike vlády a jej predsedu.

    Zároveň však musím konštatovať, že ja som hlboko presvedčený o tom, že problémy je treba riešiť tam, kde vznikajú, a hasenie následkov už je len druhoradé. Bolo by ideálne, keby sme týmto tento problém v tejto chvíli dokázali vyriešiť. Má to však svoje minimálne dve veľké "ale".

    To prvé je to, že toto je uvažovanie v horizonte rokov, ba desaťročí, ale konkrétni utečenci, ktorí sú v Európe, dokonca v strednej Európe, na našich hraniciach, trpia tu a teraz. A pre nich toto riešenie nie je de facto riešením. To je riešenie pre tých druhých, ktorí tu ešte nie sú a ktorých prílev chceme spomaliť, keďže úplne mu zabrániť nedokážeme nepochybne.

    A druhé to "ale" súvisí s tým, že stále sme sa nedozvedeli a, bohužiaľ, ani v tej informácii, ktorú nám predniesol pán podpredseda vlády, ako konkrétne chce Slovenská republika alebo slovenská vláda, aby sme boli ešte konkrétnejší, zabezpečiť to riešenie problému v krajine vzniku. Hovorilo sa tu o konferenciách a podobne, ale to nie je žiadny konkrétny návod. Ja som to chcel už aj v procedurálnom návrhu na začiatku schôdze navrhnúť, aby sme dostali takúto konkrétnu informáciu, ale bol som presvedčený, že ma pán predseda odkáže práve na túto informáciu, tak som ten návrh stiahol, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem.

    Ja, samozrejme, súhlasím so všetkými štyrmi bodmi pána podpredsedu. Chcem zdôrazniť, že KDH tejto téme sa dlhodobo venuje. Pred týždňom sme mali Združenie kresťanských seniorov celodennú konferenciu na túto tému na Katolíckej univerzite. To tu nechcem viacej o tom hovoriť. Veľa sa tam povedalo, bolo tam hviezdne obsadenie prednášateľov. Iba to, že kríza tam, kde vzniká, máme ju riešiť, je už asi v niektorých krajinách, napríklad v Sýrii, Iraku, Líbyi, za bodom, keď sa to ešte dalo pomôcť. Ostatné tri body, plne s nimi súhlasím.

    Tentoraz už ide o problematiku nadstranícku, že dneska sa musí Slovensko zjednotiť, aby jednotne pri riešení tohto problému, a že Národná rada mala šance sa k tomu už viackrát vyjadriť, ale opakovane možno štyri-, päťkrát to nedala do programu, a to tiež bola určitá chyba, mohli sme tam vyvetrať mnohé názory. Dobre.

    Trocha som šokovaný zo stanoviska teraz Európskej komisie a iných politikov. Napríklad vyhrážky Schulzove o vojenskej sile alebo premiérky Nemecka o možnom zastavení EÚ fondov, alebo Schengen, alebo kvóty. Mali aj iní ľudia a iné politiky, iné štáty pomáhať. Napríklad Amerika, ktorá prispela v mnohom k destabilizácii, v podstate nerobí nič. Za ďalšie, arabské krajiny postavia 200 mešít v Nemecku, to ponúkli, ale pomoc, nejakých svojich súvercov prijať, nateraz nič. Ženeva má medzinárodnú organizáciu pre migráciu, 1,5-miliardový rozpočet, takisto absolútne nič.

    Chcem upozorniť, že na Slovensku naozaj je veľa iniciatívy, veľa zaujímavých iniciatív, veľa nevládnych organizácií, ktoré veľa robia. A teraz slovenské fórum pre solidaritu by bol veľmi dobrý návrh, kde by naozaj nadstranícky, odborne sa o tejto téme debatovalo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda Figeľ, ja súhlasím s vami, že máme naozaj pomerne veľké kapacity na to, aby sme prijali tých, ktorí utekajú pred vojnou. Ich a ich rodiny. Na toto kapacity skutočne máme. Minulosť to dokázala a sme moderná krajina a máme na to.

    S čím ale si dovolím nesúhlasiť, je práve rétorika tých západných európskych lídrov, ktorí nás tlačia do kúta a vyhrážajú sa rôznymi vecami a hovoria o nás ako o nesolidárnom členovi. Už z toho dôvodu nemôžem súhlasiť s kvótami, ktoré nám chcú nanútiť, pretože kvóty nič nevyriešia už len z jedného základného dôvodu, a to je trend. A trend je neustále narastajúci a dovolím si povedať, že nezdá sa, že by spomaľoval, skôr narastá. Nezachytávam nejaké vyhlásenia alebo kroky, ktoré by riešili migrantov alebo príčiny v ich krajinách nejako rázne. Toto mi tu proste chýba, že ten trend je taký, ktorý nás môže skutočne všetkých ohroziť. To si ja myslím, musíme povedať.

    Pán minister tu hovoril, v krátkosti sa dotknem, že príčinou je nestabilita. No ja si dovolím trošku poopraviť. Podľa mňa príčinou je alebo prvotnou príčinou je práve tá príčina nestability, to, prečo vznikla nestabilita. Tam sa pozrime. Netvárme sa, ide o geopolitiku a OSN je geopolitika. A Bezpečnostná rada, stáli členovia majú právo veta. Sýria, Líbya, je to geopolitika. Ten problém nevznikol teraz. Spravodajské služby nie sú nejaký nefunkčný mýtus. Niektorí ľudia tu vedeli, že migranti idú stále vo vyššom a vyššom počte. Nič neurobili. Odpustite mi, ale ja som nezachytil, že by niekto z tých kompetentných, teraz nehovorím slovenských, ale tých európskych urobil niečo radikálne, aj keď vedel o tom, že ten trend a že situácia v Líbyi a Sýrii je katastrofálna.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, spomenul si vo svojom príhovore aj včerajší prejav v Šaštíne vladyku Vasiľa a musím povedať, že sa pridávam k tomu, že to bol pozoruhodný prejav, aj my luteráni sme ho počúvali s porozumením a veľmi sa mi páčil, keď to poviem trocha odľahčene. Ale dovolím si pokračovať presne tam, kde si svoju citáciu ukončil, ktorá ma zaujala a považujem ju prinajmenšom za tak dôležitú ako tú, ktorú si si vybral ty.

    Citujem: "To, čo nás ale duchovne trápi a znepokojuje, nie je ani tak technický mechanizmus riešenia problému migrantov, ale vnútorná dispozícia ducha, ktorým k nemu pristupujeme." Koniec citátu a koniec aj mojej faktickej poznámky.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som tam možno pokračoval, kde si skončil, pán kolega, a to je v podstate naozaj, tá kríza nie je len na juhu, ale aj na východe. A ak máme byť dôslední, ja som si sám položil ako túto otázku: Ako je to možné, že sme takí, priam hystéria nás zachvacuje, keď sa tu tlačia utečenci z juhu? Ale mlčíme o tom, že na východe, v našej susednej krajine, kde máme spoločnú hranicu, je takmer milión utečencov. Je milión utečencov. Kde je tá naša veľkorysosť? Kde ja tá naša veľkorysosť?

    Ja som to, aj s tými kvótami je ťažko súhlasiť. Tak ako v podstate tie štyri body, ktoré boli spomenuté, jedna z tých je tie kvóty, to sme mali na júnovej schôdzi, ťažko sa dá s tým súhlasiť, aby sme niekoho kvótovali, lebo vynútené dobro alebo nútiť niekoho k tomu, aby činil dobro a bol solidárny, je to potom málo efektívne. Je to naozaj v nás.

    Ale chcem podotknúť tuná jeden rozmer, ktorý v podstate v celej Európe je aj dlhodobý. Pozrime sa na tú skutočnosť, po kresťanských hodnotách šliapeme – a dlhodobo. Dehonestujeme ich. Nemáme to za nič. Teraz, keď tu vidíme, že tuná prichádzajú ľudia z juhu, možno majú inú kultúru, iné vyznanie, iné náboženstvo, zachvacuje nás priam hystéria. Áno, určite tie ľudské práva, ktoré my poznáme a možno aj deklarácia alebo listina ľudských práv a slobôd nedá sa deklarovať úplne na celý svet a na všetky kultúry. Nie je to možné, lebo euroatlantická kultúra a ponímanie, chápanie možno aj tej demokracie a slobody v euroatlantickom kontexte je iné, ako je v iných krajinách a v inom svete. Samozrejme, vyvoláva to aj častokrát hystériu v nás.

  • S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda Figeľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za reakcie, nie všetky boli kontroverzné s mojím vystúpením, ale predsa len ma to vedie k istej odpovedi, hlavne Mikulášovi Hubovi, že som sa podľa neho pridal k rétorike predsedu vlády. No mohli by sme hľadať dátumy, kto kedy skôr povedal niektoré vyjadrenia, ale aj som sa pridal a pridávam sa k objektívnemu obrazu, resp. k pravdivému riešeniu, čo sa týka kvót, alebo čo sa týka tej hlavne záležitosti ako pomenovanie problému a riešenie pri koreni veci, pri koreni jeho vzniku.

    Hovorili ste, aj chceli ste rokovať o hodnotách. Pán kolega, prvá hodnota, ktorú vôbec si niekedy neuvedomujeme a ktorá je základom všetkých, je život. Ak život nie je absolútny, tak potom je všetko relatívne, a ak život vnímame ako prvú a základnú hodnotu, tak rovnako k nej pristupujeme, či ide o slovenské dieťa, alebo sýrske dieťa, lebo v tomto zmysle sme si naozaj všetci rovní v dôstojnosti, a pritom každý je originál, každý je iný a tak to bolo a tak to aj má byť, to je definícia ľudstva, jednota v rozmanitosti.

    A čo sa týka tej rétoriky západných lídrov, áno, mnohí z nich či nadbiehajú verejnej mienke, alebo kvázi riešeniam ľahším, distribučným, redistribučným, obraz Únie sa pokazí, ak bude diktátom. Únia ako dobre zorganizované spoločenstvo členských štátov a ich občanov, ktorá slúži ich záujmom a je postavená na báze hodnôt, ale rešpektovaných hodnôt, a prvú som tu spomenul, bude dobrá Únia na celé 21. storočie. Ak sa toto stratí, je po Únii už čoskoro. A preto potrebujeme aj krajiny, ktoré takto zmýšľajú a konajú, a pripomenúť tým veľkým, mocným, že nie všetko je sila. Ale rozum a svedomie.

  • Ďakujem pekne.

    V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán predseda vlády Robert Fico. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predseda Národnej rady, pani predsedajúca, dámy a páni, začnem trochu odľahčene, ak dovolíte, hoci je to veľmi náročná téma, výčitky nikomu tu nepomôžu, pretože sme na jednej lodi. A je úplne jedno, či sedíme v opozícii alebo vo vláde, táto krajina je do určitej miery ohrozená a bude ohrozený každý z nás, či sedíme v kresle poslanca KDH alebo SMER-u, alebo či sme ľudia, ktorí žijú na východnom Slovensku, v strede alebo na západe.

    Pán Kaník, keď sa na vás pozerám, vyzeráte taký odpočinutý, asi ste mali pekné dlhé leto a pravdepodobne to je dôvod, pre ktorý ste si nevšimli niektoré udalosti. A vyčítať vláde, že sme nič nerobili, je dosť zvláštne, pretože v júli, keď ste pravdepodobne ležali; ja vám to nevyčítam, ste v opozícii, hovorí sa, že treba si opraviť zuby a naučiť sa cudzí jazyk, keď je človek v opozícii; sme zablokovali povinné kvóty, spolu s Českou republikou a za podpory Maďarska a Poľska sme na mimoriadnom summite Európskej rady zablokovali povinné kvóty. V tom čase sme veľmi jasne hovorili o príčinách, o riešeniach, preto nemá význam ísť touto cestou a chcem poprosiť aj Národnú radu, aby sme o tejto téme komunikovali pokiaľ možno čo najracionálnejšie.

  • Dámy a páni, vo svojom príhovore možno poviem veci, ktoré som už niekoľkokrát povedal, ale musím sa veľmi vážne vyjadriť k vývoju, ktorý môže prísť od pondelka budúceho týždňa. Tento vývoj je mimoriadne vážny, ohrozuje fungovanie Európskej únie a bude mať ďalekosiahle dôsledky pre postavenie jednotlivých inštitúcií tejto najvýznamnejšej európskej inštitúcie. Napriek tomu chcem zopakovať, že Európska únia sa ocitla pod náporom státisícov imigrantov, z ktorých iba malá časť vyhovuje kritériám pre uchádzanie sa o utečenecký štatút, a prestala byť bezpečnou.

    Najskôr poviem, že si klameme sami, ak nechceme uznať, a to nie sú iba naše informácie, tieto informácie máme zo spravodajských zdrojov a tieto zdroje sú podobné aj v iných krajinách, že môžeme s plnou vážnosťou hovoriť o tom, že 90 % ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, sú ekonomickí migranti, sú to ľudia, ktorí sa pokúšajú nájsť si v Európe prácu. Nemôžme hovoriť o všetkých sto percent ľuďoch, ktorí sem prídu, že sú to ľudia, ktorí hľadajú útočište pred napríklad hrozbou vojny alebo hladu. Nuž ak niekto je v Srbsku a zo Srbska uteká do Maďarska, je v Srbsku vojna? Ak by niekto utekal pred vojnou, tak musí byť spokojný v Srbsku. Ak nie je spokojný v Srbsku, mal by byť spokojný v Maďarsku, ak nie je spokojný v Maďarsku, mal by byť bezpečný v Rakúsku, ale v Rakúsku minulý víkend 14-tisíc ľudí prišlo, iba 700 požiadalo o azyl, všetko ostatné utekalo do Nemecka. Takže hovorme si minimálne tu, keď to nechce hovoriť niekto iný, pravdu a povedzme, že ide predovšetkým o migráciu ekonomického charakteru.

    Tu však chcem zdôrazniť, že ak medzi týmito migrantmi sú ľudia, ktorí sú ohrození vojnou, sú ohrození na živote, zdraví, boja sa o svoje rodiny, alebo sú ohrození preto, lebo nemajú čo jesť, tu Slovenská republika musí preukázať svoju jasnú solidaritu a týmto ľuďom pomôcť. Ale nemáme žiadny dôvod, aby sme pomáhali ekonomickým migrantom.

    Trošku ma zamrzelo, keď som počul tie príspevky, ktoré majú dostávať ekonomickí migranti, napríklad 650 eur vreckové na mesiac. Ako to máme vysvetľovať našim dôchodcom, veď sme, preboha, v mene reforiem obetovali celé generácie ľudí a naši ľudia žijú s 300 eur mesačne po tom, čo odpracovali 40, niektorí aj viacej rokov. Takže zachovávajme si, prosím, zdravý rozum v tejto téme. A predovšetkým sme všetci na jednej lodi a pravdepodobne sa zhodneme na tom, že Európska únia prestala byť bezpečnou zónou, ako sme ju vnímali dlhé desaťročia.

    Ukázalo sa, že Európska únia nemá strážené a chránené hranice, čím sa oslabila jej prestíž seriózneho medzinárodného aktéra, ktorý je schopný vynucovať si rešpektovanie ním stanovených pravidiel. Nuž ako asi na nás teraz pozerajú, keď sme toľko hovorili o tom Schengene, keď sa nám valia tisíce ľudí cez schengenské hranice, nikto ich nielenže nezastavuje, ale nikto od nich nepýta ani elementárne informácie, odkiaľ si, čo chceš, daj odtlačky prstov, ukáž pas, a potom podľa toho budeme s týmito ľuďmi aj nakladať.

    Toto ohrozuje globálnu váhu Európskej únie vo svete, ktorý sa dramaticky mení a vznikajú nové centrá moci. Vlna migrantov mení veľkou rýchlosťou politickú mapu vo viacerých členských krajinách Európskej únie a ak ju nezastavíme, hrozí nebezpečenstvo, že tradičné proeurópske strany, ktoré sa desaťročia snažili realizovať projekt európskej integrácie a preukázali schopnosť prekonávať krízy, ktoré prirodzene prinášal, budú vystriedané nacionalistickými, xenofóbnými a otvorene protieurópskymi populistickými politickými zoskupeniami, až európska integrácia stratí politickú podporu a Európska únia bude jednoducho v kríze. Áno, aj toto je v stávke. Slovensko nechce ďalšiu hlbokú krízu Európskej únie.

    Opäť nechcem používať všeobecné vyhlásenia, mal som nedávno stretnutie s rakúskym spolkovým kancelárom a hovorili sme trošku aj o vnútropolitickej situácii v Rakúsku. Kto sledujete rakúsku politickú scénu, musíte potvrdiť, že tradičné politické strany dostávajú, po slovensky povedané, na frak, dokonca bašty niektorých tradičných proeurópskych strán v Rakúsku začínajú byť v rukách strán, ktoré nemajú nič spoločné s integráciou Európy, s Európou ako takou. Ak teda nebudeme mať vlastný rozum a ak chceme robiť politiku, pretože s dobrým pocitom zostaneme v opozícii a budeme sa pozerať na nejakých bláznov a polobláznov, ako budú riadiť problém migrantov, tak ja takúto politiku odmietam.

    Myslím si, že je našou povinnosťou racionálne, pragmaticky sa k veci postaviť a ponúknuť také riešenie, nielen občanom Slovenskej republiky, ale aj celej Európskej únie, ktoré bude akceptované a ktoré najmä zabezpečí, že Európska únia bude môcť pokračovať vo svojich šľapajach. Aj my sme dali veľa do integrácie, aj my sme veľa obetovali, lebo veríme v integráciu Európskej únie. Ak však budeme schopní v mene neviem čoho obetovať tieto základné hodnoty, je s Európskou úniou veľmi zle.

  • Vážené dámy a páni, ak mám popísať a zhodnotiť hlavné ciele, ktoré sleduje moja vláda svojou politikou voči bezprecedentnej kríze, ktorá vyvolala najhoršiu vnútornú krízu Európskej únie od nášho vstupu do tohto integračného zoskupenia, tak musím zdôrazniť po prvé a predovšetkým, že bezpečnosť občanov Slovenskej republiky je pre moju vládu na prvom mieste, krátkodobá bezpečnosť, ale aj bezpečnosť dlhodobá. Za tú vláda Slovenskej republiky predovšetkým zodpovedá a nikto ju v tomto nemôže nahradiť. Zbytočné sú nám všelijaké emocionálne vyhlásenia, ak raz sa niečo v tejto krajine stane, tak odvolávaný bude predseda vlády, minister vnútra, minister zahraničných vecí a ďalší a ďalší, je to naša zodpovednosť, a preto máme právo v mene vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky aj prijímať konkrétne opatrenia. Tomuto cieľu musíme podriaďovať naše rozhodnutia a celú našu politiku.

    Nemôžeme ignorovať vlastné spravodajské informácie a informácie z médií, ktoré sa odvolávajú na spravodajské zdroje. Napríklad, že v Nemecku sa nachádza 11,5-tisíca salafistov, ktorí sa usilujú verbovať nových prívržencov medzi mladými imigrantmi, či britské správy, že do prúdu utečencov vyslal Islamský štát 4-tisíc svojich agentov, ktorí majú založiť v Európskej únii nové bunky. Ja k tomu pridávam ďalšie správy, ktoré hovoria o tom, že to je najmä Islamský štát, ktorý organizuje prevážanie ľudí, získava na tom obrovské zdroje. Nie je tajomstvo, že takýto cestovný lístok, v úvodzovkách, môže niekedy stáť od 3- do 5-tisíc eur alebo dolárov a tieto príjmy môže potom používať Islamský štát na svoje aktivity v Európe, čo je mimoriadne nebezpečné.

    Toto nie je paranoja, dámy a páni, toto je normálna a zodpovedná opatrnosť. Nikto z vlády nehovorí a nikdy nebude hovoriť, že čo imigrant, to terorista. Vieme, že to je hlúposť, nehádžeme všetkých imigrantov do jedného vreca a ani nebudeme, ale to, že spomedzi státisícov, ktorí už prišli v tejto vlne do niektorých členských krajín Európskej únie, môže byť niekoľko tisíc potencionálne veľmi nebezpečných ľudí, nie je dôvod na naivitu a stratu ostražitosti iba kvôli tomu, že ľutujeme neľahký osud mnohých rodín, ktoré vojna vyhnala z ich domovov, súcitíme s nimi a chceme im uľahčiť ich situáciu, nie je dôvod, aby sme zanedbali ochranu bezpečnosti našich vlastných ľudí, občanov Slovenskej republiky. Chcem vás ubezpečiť, dámy a páni, že vláda a všetky zložky bezpečnosti a ochrany štátu urobia všetko, čo je v ich silách a možnostiach, aby bezpečnostné riziká vyplývajúce zo situácie minimalizovali a spolupracujeme pri tom so všetkými zložkami z ďalších európskych štátov.

    Chcem vás upriamiť na skutočnosť, že Slovensko nie je teraz vystavené situáciám ako napríklad v Maďarsku alebo iné krajiny a je to určite aj preto, že rezort ministerstva vnútra prijíma ďalekosiahle opatrenia, o ktorých často verejnosť ani nie je informovaná, a robíme všetko preto, aby sme prijímali opatrenia, ktoré zabránia vzniku takých nehumánnych podujatí, situácií, ako sme mali možnosť vidieť v niektorých európskych mestách.

    Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať slovenskej opozícii za širokú podporu odmietavého stanoviska vlády k zavádzaniu kvót ako čomusi, čo je iracionálne, čo nerieši podstatu problému a odpútava pozornosť od mobilizácie síl Európskej únie na zastavenie prílevu imigrantov a na obnovenie schopnosti Európskej únie chrániť svoju vonkajšiu hranicu. Prosím, ak máme v tomto rovnaký názor, tak zotrvajme spolu, pretože o to jednoduchšie potom je pre vládu, ktorá je dnes demokraticky zvolená pri moci, tieto stanoviská obhajovať v štruktúrach Európskej únie. Bolo by veľmi zlé, keby sme ešte aj v tejto principiálnej otázke bezpečnosti, budúcnosti Slovenska, Európskej únie mali rozdielne názory.

    Dámy a páni, naším národným záujmom je určite aj zachovanie slobodného pohybu osôb v Európskej únii a pokračovanie projektu európskej integrácie, ktorý je naozaj nezvládaným a nekontrolovaným prílevom imigrantov a názorovým rozkolom v otázke zavedenia kvót reálne ohrozený. Chcem zdôrazniť, že my sme rešpektovali európske normy a pravidlá a vybudovali sme nepriepustnú schengenskú hranicu, striktne sme uplatňovali medzinárodné európske azylové právo a procedúry. Kto ste mali možnosť, predovšetkým asi poslanci z príslušného výboru, vidieť hranicu na Ukrajine, to je dôsledná ochrana schengenskej hranice, takto sa má správať každý jeden štát vrátane Grécka, Talianska, teda najmä tie krajiny, cez schengenské hranice ktorých sa migranti valia teraz do Európy. A budeme v tejto politike dôsledne pokračovať, lebo si ctíme platné pravidlá Európskej únie. Odmietanie permanentného povinného prerozdeľovania imigrantov, teda povinných kvót, chápeme vo vláde ako ochranu Európskej únie pred ešte silnejším rozkolom, pred eskaláciou imigračnej krízy a pred ďalšou eróziou platných pravidiel.

    Podľa nás zavedenie povinných kvót bude pozvánkou pre ďalších imigrantov. Je totiž evidentné, že v predstave Nemecka, Francúzska, Rakúska a ďalších štátov, ktoré si myslia, že zavedenie takéhoto opatrenia im vnútropoliticky pomôže, zavedenie tohto mechanizmu už neznamená len jednorazové riešenie letnej krízy, ale stály nástroj na prerozdeľovanie imigrantov. Tu sa hovorí o nejakých 2 000 ľuďoch, ktoré má Slovensko na základe povinných kvót prijať. Ale to je permanentný mechanizmus, dnes je to 2 000 a postupne z toho môže byť 50-tisíc, nepodceňujme to!

    Ja tu nechcem v žiadnom prípade otvárať nejakú otázku náboženského presvedčenia, ale hovoril som o tom aj v médiách, platí zákon o cirkvách a náboženských spoločnostiach, ktorý hovorí, že ak má cirkev, náboženská spoločnosť 20-tisíc členov, tak sa stáva cirkvou, ktorá má právo ma štátnu podporu, má právo na účasť v armáde, na účasť v ozbrojených zložkách. Toto sú veci, ktoré si asi ťažko vieme predstaviť v našom slovenskom prostredí, a preto treba o nich jednoznačne a bez problémov hovoriť. Uvedomme si, že po prvej vlne migrantov prídu ich rodinní príslušníci a v utečeneckých táboroch v Turecku, v Líbyi, v Jordánsku, Libanone ich čakajú ďalšie milióny. Ak takto potvrdíme tézu, že právo na azyl nepozná žiadnu hornú hranicu, pozývame do Európskej únie ďalších a ďalších a ďalších, a to budú vlny, ktoré nezvládneme, tak ako už nezvládame dnes prvú veľkú vlnu.

    Voči navrhovanému mechanizmu povinných kvót narastajúceho počtu imigrantov máme výhradu aj preto, že pre členské krajiny Európskej únie sa stane zdrojom nekonečných hádok o tom, kto z akej krajiny pôvodu a z akej kategórie imigrantov má do ktorej členskej krajiny Európskej únie ísť. Myslím, že o tom hovoril veľmi precízne pán podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.

    Komentátor jedných novín to včera prirovnal k trhovisku, keď napísal: Radšej ani nedomýšľať, čo by sa stalo, keby došlo na plán Európskej komisie v podobe povinných kvót. Dôsledkom tohto plánu by bolo zriadenie akýchsi utečeneckých supermarketov, kde by sa jednotlivé krajiny, predajcovia preťahovali o migrantov, zákazníkov. Je evidentné, že by nastal ďalší chaos a nové vzájomné obviňovanie a ďalšia erózia pravidiel Európskej únie.

    Došlo to tak ďaleko, že v Nemecku i v ďalších krajinách je Maďarsko vykresľované ako protieurópsky štát, lebo sa za každú cenu usiluje zaregistrovať nelegálnych imigrantov, voči čomu sa oni búria a pokladajú za ohrozenie ich ľudských práv odcestovať len tak z ničoho nič do Nemecka. V Nemecku môžete zároveň vidieť v televízii reportáž, že všetko je dobre zorganizované a nikto sa nemusí registrovať.

    Neviem, čo na takúto interpretáciu boja za dobro a humanizmus, teda na ignorovanie registrácie a ďalších pravidiel príchodu cudzincov do krajiny, hovoria nemecké tajné služby. Ale slovenská vláda je toho názoru, že takáto rezignácia na pravidlá je cesta do pekla pre celú Európsku úniu. Je jednoducho zvláštne, že krajina, ktorá dodržiava pravidlá Schengenu, je kritizovaná, a krajiny, ktoré nerešpektujú Schengen, sú ignorované alebo sú jednoducho nechané tak, veď tak sa to nejako udialo a takto to možno aj malo byť.

  • Nie je zároveň možné volať po udržaní dublinského mechanizmu a nechávať vonkajšiu hranicu Európskej únie otvorenú a pozývať imigrantov do Európskej únie. To nemôže z vecného a praktického hľadiska nikdy fungovať.

    Teda, dámy a páni, nejde tu o spor medzi dobrými, humanistickými politikmi zo starej Európskej únie a tými z východnej Európy, ktorí ešte nedorástli na vysoké európske hodnoty, ako to priamo alebo zaobalene počúvam od svojich kolegov politikov z niektorých tých bývalých alebo starých členských štátov Európskej únie. A, samozrejme, často to počúvame ako rôzne rady z rôznych médií.

    Dámy a páni, to nie je spor medzi zlým Východom a dobrým Západom, ale spor o pravidlá Európskej únie a o jej budúce fungovanie. Jednoducho máme právo povedať svoj vlastný názor. Veď bolo by zlé, keby krajina nemohla povedať, čo si myslí o budúcnosti Európskej únie a o jej fungovaní.

  • Každá krajina, každá krajina, aj Nemecko, aj Rakúsko, aj ďalší majú právo, suverénne právo riešiť svoju demografickú situáciu pozývaním utečencov. Lebo takéto pozvánky tu boli. Ale nie je možné urobiť z toho celoeurópsku cnosť a potrebu prostredníctvom systému povinných kvót schválených kvalifikovanou väčšinou na Rade ministrov vnútra. Nie je možné – a dostávam sa k najpodstatnejšej časti môjho vystúpenia, kde budeme potrebovať podporu slovenského parlamentu –, nie je možné nanucovať iným suverénnym štátom, koho a za akých podmienok musia akceptovať na svojom území. Preto nemôžem súhlasiť, že summit Európskej únie, po ktorom už toľko volám aj ja, by sa nemal zaoberať rozdelením 120-tisíc utečencov, teda povinnými kvótami, a že táto téma je vraj v dobrých rukách u ministrov vnútra.

    Nie je tam, dámy a páni, v dobrých rukách. O otázkach, ktoré patria podľa medzinárodného aj európskeho práva do kompetencie suverénnych štátov a ktoré sú citlivo vnímané občanmi Slovenska aj ďalších štátov V4, nemožno rozhodovať silou. Jednoducho to je tak vážna otázka týkajúca sa suverenity členských štátov, že nie je možné, aby sa o nej rozhodovalo tak, že sa rozhodne kvalifikovane a budú vylúčení demokraticky zvolení predsedovia vlád. Veď prosím, nech sa kvalifikovanou väčšinou rozhoduje o tom, aký má byť hrubý výfuk na aute, alebo koľko má mať banán zakrivenie alebo dĺžku, ale ako môžeme kvalifikovanou väčšinou, ak s tým nesúhlasia niektoré členské štáty, rozhodnúť, že vy, aj keď s tým nesúhlasíte, musíte zobrať na svoje územie a držať tam, neviem ako síce, jeden rok 2-tisíc, druhý rok 10-tisíc, ďalší rok 30-tisíc, nakoniec 40- alebo 50-tisíc. Veď to je koniec Európskej únie! To tu ešte jednoducho nebolo, v takejto citlivej otázke suverenity členského štátu Európskej únie postupovať takto necitlivo, že ministri sa stretnú a keď sa nedohodnú, tak väčšina povie, tak toto bude musieť celá Európska únia poslúchať.

    Dámy a páni, upozorňujem, že to by bol koniec ilúzie malých členských štátov Európskej únie, že v Únii máme svoj neprehliadnuteľný hlas, ktorý musí byť rešpektovaný, a že to bude mať nedozierne následky pre ďalší proces európskej integrácie. A je to podľa môjho názoru jeden veľký podraz, pretože my sme žiadali summit preto, aby sme na summite dosiahli konsenzus, ako budeme ďalej pokračovať, a dopredu sme avizovali, že máme problém s témou povinných kvót.

    Čo urobili? Chcú zaradiť stretnutie ministrov na pondelok alebo na utorok, kde ministri, keďže sa nedohodnú kvalifikovanou väčšinou, rozhodnú, že budú povinné kvóty, a my sa potom stretneme niekedy v stredu, vo štvrtok alebo v piatok, neviem, kedy bude zvolaný summit, a nie je mi celkom jasné, o čom budeme hovoriť. Pretože kvóty budú prijaté kvalifikovanou väčšinou a každá krajina sa bude musieť tomuto podriadiť. Veď je to smiešne, takto obchádzať hlavy štátov, premiérov a suverenitu členských štátov Európskej únie! V tomto duchu budem protestovať aj u predsedu Európskej rady pána Tuska a u ďalších premiérov, pretože to považujem za mimoriadne nesprávny krok.

    Pýtam sa, či nenahrá vyblokovanie demokraticky zvolených predsedov vlád z rozhodovania o takej vážnej a politicky senzitívnej veci tým euroskeptickým politikom, ktorí kritizujú Európsku úniu, že sa správa ako superštát. Nebude to argument na zablokovanie potrebných opatrení na prehlbovanie európskej integrácie v niektorých oblastiach, napríklad v eurozóne? My sa všetci stále bavíme, ako prehlbovať treba integráciu ďalej a ďalej a ďalej, ale ako chceme robiť integráciu, na ktorej sa vždy musíme dohodnúť jednomyseľne, keď na druhej strane rešpektujeme prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou, teda väčšinou ministrov vnútra? Je vynútenie si takéhoto typu údajnej solidarity dlhodobo politicky akceptovateľné v krajinách, ktoré majú iný názor? Je to skutočne cesta posilňovania solidarity, alebo je to nebezpečná cesta vedúca k odklonu občanov od európskej myšlienky v týchto štátoch?

    Na Slovensku ľudia majú svoj názor, hovoria veľmi jasne: Nechceme povinné kvóty, chceme dobrovoľné príspevky, poďme pomáhať tým, ktorí jednoducho to naozaj potrebujú. Ako budú ľudia pozerať na Brusel, ako budú pozerať na úradníkov v Bruseli a v Európskej únii, keď zrazu príde normálny diktát? To je normálny diktát, musíte na Slovensku prijať toľko a toľko tisíc ľudí, v opačnom prípade bude budete potrestaní, alebo neviem, čo s nami chcú všetko iné urobiť.

    Dámy a páni, chcel by som vás požiadať, aby ste na tejto schôdzi Národnej rady diskutovali predovšetkým o tejto téme, čo urobíme, ak je tu zhoda slovenskej politickej scény, prepáčte, používam slovenská politická scéna, ale mám na mysli, samozrejme, aj politické strany, ktoré zastupujú národnostné menšiny. Ak je tu zhoda politickej scény, ak je tu do určitej miery aj súhlasné stanovisko verejnosti, pokiaľ ide o túto tému, čo urobíme ako krajina, ak sa ocitneme v utorok v situácii, že budeme búchať po stole a kričať, my nechceme povinné kvóty, nesúhlasíme s nimi, sú iracionálne, nedemokratické, vaše rozhodovanie je nedemokratické, a napriek tomu povinné kvóty prídu. A bude nás niekto nútiť tieto povinné kvóty rešpektovať. Nuž, ja mám odpoveď na túto otázku za vládu Slovenskej republiky, ale bolo by dobré, keby ste aj vy ponúkli určitú odpoveď vláde Slovenskej republiky.

    Ja si myslím, že ak padne rozhodnutie o povinných kvótach napriek nášmu nesúhlasu, lebo toto je vec, kde sa musí rozhodovať jednomyseľne, neexistuje iný spôsob. Ak jednoducho padne takéto rozhodnutie, musíme využiť všetky právne prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na vlastnú ochranu a ja dopredu hovorím, dopredu je mi to ľúto, moje slová sa stanú predmetom pravdepodobne veľkej kritiky, nebudeme súhlasiť s rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny, ktorá bude prijatá v pondelok alebo v utorok. Hovorím to veľmi jasne a veľmi otvorene. Nikto nám nebude nanucovať diktátom, čo Slovenská republika má alebo nemá robiť!

  • Chcem vás preto ešte raz požiadať aby ste zvážili túto tému, ktorá je dnes najpodstatnejšia. My v parlamente nevyriešime, či sa bude alebo nebude stabilizovať situácia v Sýrii, alebo že či zastavíme odchod imigrantov z Líbye, my nevyriešime dnes na tomto mieste, že či zriadime alebo nezriadime hotspoty. Súhlasím s pánom podpredsedom vlády, ktorý naznačuje, že súhlasíme prakticky s 99 % návrhov a opatreniami, ktoré ponúka Európska komisia, a chceme na nich participovať, zúčastňovať sa mimoriadne aktívne, finančne, personálne, chceme byť súčasťou riešenia, chceme byť. Ale najhorúcejšia vec, ktorá nás čaká, je, že nám niekto chce niečo nanútiť, čo by malo byť predmetom jednomyseľného rozhodnutia premiérov a hláv štátov. Tu už ide o ohrozenie vnútorného fungovania Európskej únie a v tomto duchu by Národná rada Slovenskej republiky mala zaujať jasné stanovisko.

    Zopakujem moje stanovisko ako predsedu vlády, ak povinné kvóty prejdú väčšinou napriek nesúhlasu niektorých členských štátov Európskej únie, vláda Slovenskej republiky nebude s nimi súhlasiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujeme, pán premiér. Na vaše vystúpenie je; poprosím vás druhú stranu, páni technici; 17 faktických poznámok.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Lipšicovi.

  • Pán premiér, ja som rád, že na slovenskej politickej scéne je pomerne veľká zhoda, ja už som navrhoval v máji, v júni aj na našom výbore a potom aj predsedovi parlamentu, aby parlament zaujal stanovisko, ktoré môže posilniť pozíciu vlády, a ja budem o tom hovoriť dlhšie vo svojom vystúpení. Ale chcem zareagovať na tri veci, ktoré sa mi zdajú, že treba povedať.

    Ani premiéri nemajú právo veta, v Lisabonskej zmluve sme sa vzdali práva veta v oblasti azylu a migrácie. Či na Rade ministrov, alebo na európskom summite, vy ste vtedy označili, pán premiér, tých poslancov, ktorí boli proti Lisabonskej zmluve a upozorňovali vás na to, že sú protinárodní a protieurópski politici. Vy ste sa vzdali práva veta vo vzťahu k azylu a migrácii napriek tomu, že ste boli na to upozornený.

    Po druhé, vaši europoslanci, a tým sa nezdôveryhodňuje naša pozícia, vytvára sa z toho trošku také divadelné predstavenie, opakovane hlasujú za povinné kvóty, hlasovali už trikrát, koncom apríla, 9. septembra a 10. septembra, opakovane hlasovali.

    A tretia poznámka je, súhlasím s vami, že bezpečnosť je na prvom mieste a je potrebné veľmi starostlivo preverovať, či do Európy neprúdia aj ľudia, ktorí potenciálne môžu mať teroristické väzby. Ale za vašej vlády sme prijali z Guantánama tretí najvyšší počet väzňov z Európskej únie, po Anglicku a Francúzsku tretí najvyšší počet, aby boli dve stretnutia s prezidentom Obamom v Oválnej pracovni. Ja som ako minister vnútra riešil prvú trojicu a viem, o čom hovorím. Ak niekto bude rozprávať, že väzni z Guantánama pre Slovensko nepredstavujú bezpečnostné riziko, úmyselne a vedome klame. Úmyselne a vedome klame, musíme hovoriť veľmi otvorene, lebo vy ste kvôli fotkám v Bielom dome si zvolili takúto cestu. Takže by som veľmi na vašom mieste vážil...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Fico, s jedným určite budem súhlasiť a to je, že sme na jednej lodi. Naozaj sme, a práve preto si riešenie tejto krízy, ktorá v Európe nemá obdobu, vyžaduje racionálne, rozhodné a rýchle opatrenia, ale odmietnuť kvóty, to nestačí. To som vám hovoril ešte v júni. To je A, to je prvý krok, ale po ňom musia nasledovať ďalšie. A s takou rečou, s akou ste vystúpili tu, máte vystupovať predovšetkým v Bruseli.

    Preto sa pýtam, čo urobíte do pondelňajšieho stretnutia ministrov vnútra vy? Koľkým premiérom budete volať a u koľkých premiérov budete naliehavo žiadať, aby sa nestalo to, pred čím ste nás tu vystríhali? Pretože to je predovšetkým vaša úloha. Nie nás opozície, nie nás celej Národnej rady. Pretože to, čo treba urobiť, to B, C a D, je nielen odmietnuť kvóty, ale zastaviť ten prúd neregistrovanej migrácie, a to sa nedá ináč, len skutočnou ochranou hraníc po celom jej obvode a tým, že tí ľudia, ktorí budú zachytení, nebudú len zaregistrovaní v hotspote a potom pustení ďalej. Aká je to bezpečnosť, keď na otázku, že či je ekonomický migrant, odpovie, nie, nie som, ja som utečenec, pretože to povie každý. Jednoducho treba utečenecké tábory, kde sa podrobia dôslednej azylovej procedúre a až potom im bude umožnený voľný vstup do Európskej únie. A na to treba zmeniť legislatívu Európskej únie, ktorá rieši dnes tieto pravidlá.

    Hovorili ste niekedy o tom na stretnutiach premiérov? Budete o tom hovoriť na najbližšom stretnutí premiérov? Budete naliehavo presadzovať tieto otázky? Pretože nestačí povedať A, treba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán premiér, súhlasím s vami, že vývoj v Európskej únii a vývoj európskeho projektu od pondelka dostane výraznú zmenu, a takisto chcem povedať, že je unikátne, ako sa politická reprezentácia – či už v snemovni, alebo na predmetnom eurovýbore – v tejto otázke zjednotila, a preto by som chcel upozorniť na dve veci.

    Jeden z predrečníkov hovoril, že vy ste právnik a primárne právo Európskej únie predsa neposkytuje možnosť, o ktorej ste vy hovorili, že budeme môcť alebo budete môcť na stretnutí nie ministrov vnútra, ale premiérov niečo vetovať. Tak takto to už fungovať nebude a je podľa mňa jedno, či budú kvóty schválené na jednom alebo druhom fóre. Poskytovať nejakú falošnú nádej, že keďže nám Únia nevyhovie a nezvolá k tomuto mimoriadny summit a bude to, povinné kvóty budú odhlasované ministrami vnútra, je niečo, čo by sme vedeli využiť lepšie, ak by bol mimoriadny summit a premiéri mohli vetovať, je proste fejk. Tak to nefunguje a neviem teraz, prečo by sme túto planú nádej mali dávať. Preto by sme sa mali zamerať na úplne iné kroky a jeden z nich by mohol byť, keď sme sa dokázali zjednotiť pri témach, ja neviem, priateľov kohézie a podobne. Aké sú konkrétne kroky okrem odmietania kvót vlády Slovenskej republiky, alebo čakáme iba na to, že čo sa na tých konkrétnych summitoch alebo stretnutiach Rady EÚ dohodne, alebo vieme predpokladať, že existuje účinná blokačná väčšina...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, správne ste poukázali, že treba rozlišovať medzi ekonomickým migrantom a utečencom. Samozrejme, už Ženevský dohovor z roku 1951 jasne zakotvuje, že právo na azyl nemajú ekonomickí migranti. Na druhej strane nejaká solidarita s utečencami musí byť. Ja som rád, že ste deklarovali stanovisko vlády, ktoré budete zastávať na najbližšom stretnutí v rámci Európskej únie. No tu chcem podať svoj názor. Pokiaľ podľa tlačovej správy teda Európskej komisie z roku 2012 žije v Európskej únii 4,1 milióna bezdomovcov, pokiaľ podľa tejto tlačovej správy v Európskej únii 25,4 milióna detí je ohrozených chudobou, z toho 4,7 milióna detí nemá dva páry topánok, tak je absolútne smiešne a diskriminačné voči občanom Európskej únie, keď ide Európska únia poskytovať 650 eur mesačne ekonomickým migrantom, chce sa postarať o 100-tisíc alebo 120-tisíc ekonomických migrantov a nedokáže sa postarať Európska únia ekonomicky o 4,1 milióna bezdomovcov alebo o 25,4 milióna detí ohrozených chudobou. Čiže je to absolútne diskriminačné.

    A chcel by som potom, ak by sa to dalo, vás poprosiť, aby aj toto bolo tlmočené na stretnutí v rámci Európskej únie, že Európska únia nemá právo pomáhať ekonomickým migrantom, pokiaľ sa nedokáže vysporiadať s chudobou v rámci Európskej únie. Iná je solidarita s utečencami, čo schvaľujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, s veľa vecami sa dá určite s vami súhlasiť, pokiaľ ide o tvrdenie bezpečnosti Slovákov, v tom sme na jednej lodi, nepochybne. Ale povedzme si alebo dajme do toho trošku faktov.

    Určite je faktom to, že v roku 2008 sa prijímala Lisabonská zmluva, čl. 78 ods. 3 práve riešil situáciu, ktorú tu máme dnes, úniovú azylovú politiku. Vy ste mali možnosť vyjednať výnimku. Vy ste ju nedojednali! Vy ste dokonca hrozili demisiou vlády, pokiaľ nebude Lisabonská zmluva prijatá.

    Že to nešlo? Ako je možné, že to išlo v Dánsku, v Írsku, vo Veľkej Británii? Ako je to možné?

    Povedzme si ešte ďalší fakt, alebo vy tvrdíte, že väčšina alebo 90 % migrantov je ekonomických migrantov. Toto podľa môjho názoru nie je fakt, pokiaľ nedáte nejaký zdroj. Ja som ten zdroj z vašich úst ešte nepočul. Dajte zdroj! Pretože ak ho nedáte, ak nedáte relevantné údaje, bude to iba strašenie ľudí za účelom dosiahnutia vašich politických cieľov, nič iné.

    A ešte možno jedna poznámka. Vy ste povedali, že ak by išlo naozaj o utečencov, tak by žiadali o azyl v prvej bezpečnej krajine, čo mohlo byť Grécko, Srbsko, Maďarsko. No len ja si toto nemyslím, aj keď rozumiem tej argumentácii. Je to taká skratka, ale keď sa vrátime do minulosti – Pražská jar. Kam utekali Česi a Slováci? Kam utekali? Utekali do Ameriky, do Kanady. Nie do Francúzska, nie do Španielska.

  • Výkriky z pléna.

  • Utekali do Ameriky a do Kanady, páni...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom, výkriky z pléna.

  • Kľud prosím v rokovacej sále. Áno.

    Slovo má pán poslanec Huba. Pán poslanec Hlina, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán premiér, ja s vami súhlasím v zásade skoro so všetkým, čo ste povedali. Pravdou je, že by som to povedal kratšie, asi aj lepšie, ale súhlasím.

  • Smiech v sále.

  • Pán premiér, ja budem obšírnejšie o tom hovoriť v mojom vystúpení. Ja si tiež myslím, že nie je riešením ísť do Lidla nakúpiť minerálku a zaviesť ich na hranice. Tiež si to myslím. Ja si tiež nemyslím, že muž odíde od ženy a nechá ju vo vojne, kde ju budú znásilňovať vojaci. Ani ja, ani vy by ste od svojej ženy neodišli s tým rizikom, že by zostala niekde, kde je vojna. Ja si to tiež myslím. A ani vás, ani mňa nevolili v Eritrei ani v Sýrii. To je pravda, to sú všetko pravdy a o tom budem rozprávať v mojom vystúpení.

    Len prosím vás pekne, prečo to vždycky pokazíme, prečo tá procesná záležitosť? Prečo ste považovali za nevyhnutné dneska rokovať do ukončenia prerokovania bodu? Veď mne to príde absurdné. Príde mi to cynické, príde mi to obludné. Prosím vás, ja to tu už poznám, veď by sme tu po siedmej sedeli traja. Ja vám poviem presne, ktorí traja, prosím vás. Načo to bolo dobré, ak je toto téma? Prečo ste to potrebovali takto dehonestovať? Potrebujete zajtra stanovisko parlamentu? Na zajtra ste potrebovali nejaké? Vtedy by to malo odôvodnenie. Vtedy by to malo. Nepotrebujeme. Vy len potrebujete to rýchlo spláchnuť. Vy potrebujete všetko rýchlo spláchnuť. Vy by ste najradšej spláchli túto schôdzu. Vy by ste všetko najradšej rýchlo spláchli, nech sa tu o ničom nerozpráva. Mňa uráža, naozaj ma uráža tá procesná záležitosť a tam ste to brutálnym spôsobom pokazili pre túto chvíľu. Žiaľ.

    A, prosím vás pekne, ešte jednu vec. V zásade, ak hovoríte, že chcete opozíciu, so mnou môžete rátať. Ja som taký maličký, ale so mnou môžete v tejto veci rátať. Ale urobme to tak, že na konci vyjdeme dobre ako krajina. Nieže na konci vyjdete dobre ako SMER. Ja viem, že sa vám to začalo páčiť, ja viem, že ste sa vrátili nad 40 percent. Ja viem, že vás to láka. Len prosím vás, urobme to tak, že z toho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Začnem otázkou, ak dovolíte. Odkiaľ ste, pán premiér, zobrali údaj, že 90 % migrantov sú ekonomickí migranti? Veď už samotný zoznam krajín, odkiaľ ten hlavný prúd najviac ohrozených migrantov pochádza, teda Sýria a Afganistan, Eritrea a niektoré ďalšie, sú dôkazom toho, že to tak nemôže byť. Ale pripusťme, že máte pravdu a že naozaj tých 90 % sú ekonomickí migranti, čo si teda absolútne nemyslím a nemyslia si to ani mnohí experti, ktorí sa k tejto téme vyjadrujú. Ale stále nám tu zostáva 10 percent. A čo s nimi? Koľko z nich sme reálne prijali, koľko z nich sme reálne ochotní prijať? Alebo nám chcete nahovoriť, že týchto 10 % sú všetko teroristi vrátane malých detí?

    Ja súhlasím s vami, že hlavnú zodpovednosť v tomto smere má vláda. Ale na druhej strane som rád, že nielen vláda vytvára obraz Slovenska, že sú tu desaťtisíce obyčajných ľudí, ktorí prejavili konkrétnu solidaritu, nie v rovine sľubov, ale v rovine veľmi konkrétnych činov, aj keď niekedy malých činov, a reálne aspoň trochu pomohli trpiacim ľuďom.

    Celkom výnimočne ste pochválili opozíciu v tom, že takmer unisono podporila ten váš zamietavý postoj ku kvótam, len ste zabudli pripomenúť, že mnohí z nás to podmienili tým, že adekvátnu mieru solidarity prejavíme dobrovoľne a spontánne.

    S jedným vaším výrokom plne súhlasím. A to je ten, že to tu ešte nebolo. Len by som si dovolil podotknúť, že tých vecí, ktoré tu ešte neboli...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, chcel by som oceniť to, čo zaznelo nepriamo vo vašom prejave, že úlohou štátu je zaoberať sa dôsledkami svojich činov. Nestačí len moralizovať, nestačí mať len sladké, navoňané reči. A krásny príklad je ten, ktorí ste použili, Rakúsko alebo ďalšie západné štáty. Na jednej strane hovoria o veľkých ľudských právach, samozrejme, súhlasíme, len dôsledkom je, že im strašidelne rastú extrémisti, pravicoví extrémisti. To isté aj vo Francúzsku, Le Penová rastie neuveriteľným spôsobom, raz možno bude vládnuť. To isté vo Švédsku. Švédski demokrati, čo je krajne pravicová strana, dneska predbehla dokonca sociálnu demokraciu. Je najsilnejšou stranou vo Švédsku. V tom veľmi krásnom, humanistickom Švédsku. Čiže toto je naozaj ťažký problém pre celú Európu, že môže naozaj zhnednúť kvôli tomu, že neriešime dôsledky našich činov, dôsledky našich činov.

    A všimnime si Česko a Slovensko. Tam tento krajný extrémizmus, pravicový fašizmus nerastie, pretože riešime dôsledky našich činov namiesto toho, aby sme tu mali sladké, navoňané rečičky o pseudohumanizme. Čiže toto je veľmi dôležité. A myslím si, že treba poďakovať aj tejto vláde, že na Slovensku krajná pravica nerastie, na rozdiel od západnej Európy.

    Ďalšia vec. Lisabonská zmluva. Viete, predpokladom Lisabonskej zmluvy je, že sa chránia hranice. Ak chcete mať spoločnú azylovú politiku, musíte mať základný predpoklad, že to je ochrana hraníc, ale to tu nefunguje. Aj keď sa vám rúti ochrana hraníc, tak nemôžete očakávať potom, že všetky tie atribúty Lisabonskej zmluvy budete zrazu skalopevne dodržiavať. Tu je ten zásadný problém. Schengen nedokáže alebo krajiny typu Grécko, Taliansko zabezpečiť ochranu hraníc. Tak ako môžu očakávať od nás tú mieru solidarity v rámci kvót, akú očakávajú?

    Ďalšia vec, robiť cnosť, páni kolegovia z opozície, z toho, že ste nehlasovali niektorí za Lisabonskú zmluvu, keď dobre vieme, že to bolo úplne inak. Argumentom nebola azylová politika. Argumentom vtedy bol mediálny zákon pána ministra Maďariča. Skontrolujte si to! Páni novinári si pamätajú, už aj to je čistá demagógia, čistá lož z vašej strany.

    Ďakujem.

  • Pán premiér, moji kolegovia to hovorili jemnejšie, ja to poviem, jak to podľa mňa je. V tých číslach, čo sa týka 90 % utečencov, jednoducho klamete. Vysoký komisár OSN pre utečencov niekoľkokrát povedal, že tie čísla ľudí v týchto vlnách migrantov, ktorí majú nárok na azyl, sa pohybujú nad 80 percent. Je nemožné, aj keby sa sekol s nejakou štatistickou odchýlkou, aby sa to dalo stiahnuť až na 10 %, a to je autorita, ktorá v tejto otázke zrejme nie je spochybniteľná.

    Ale moja otázka je, na to, aby ste si teda zlepšili vyjednávaciu pozíciu jednak ako Slovensko a jednak ako V4, čo ste dali na stôl? Lebo keď hovoríte o tom, že odmietame kvóty, tam súhlasím, lebo dôsledkom kvót môže byť to, o čom hovoril predo mnou pán kolega Blaha, že narastá extrémizmus v nejakých krajinách a môže aj na Slovensku. Koniec koncov tie pochody, ktoré sme videli v Bratislave, sú dôkazom toho, že nejaká sila sa tu naberá. Ale čo ste dali, pán premiér, na stôl ako ponuku, ako ten dobrovoľný príspevok, o ktorom hovoríte, ako reálne vyjadrenie solidarity, ktorá bola v uznesení vlády vyjadrená, že ju slovenská strana ukáže a bude ňou čeliť tejto migrantskej kríze?

    Lebo keby sme vedeli, že dajme tomu Slovensko ponúklo 2-tisíc miest na tolerovaný pobyt, ponúklo konkrétny počet zdravotníkov, ktorí by mohli pomôcť Maďarsku, ponúklo spoluprácu s maďarskými a slovenskými mimovládkami na prerozdeľovaní dobrovoľne vyzbieranej pomoci, tak tam by sme vedeli povedať jasne, ten Fico povedal konkrétne veci, ktorými vieme prispieť, a je hlúposť, aby nám sem nanútili niečo iné. Ale kým máme iba vágne vyjadrenie, pán premiér, a kým máme iba viacej kortešačiek ako reálnych riešení, tak jednoducho vašim úprimným úmyslom je veľmi ťažké...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán premiér, naozaj sme na jednej lodi a vy ste na kapitánskom mostíku. Uznávam, že nie je to jednoduché a asi všetci vieme, že kapitáni z tej svojej výšky svojho mostíka musia vidieť dopredu. A asi to nie je vždy možné, ale napriek tomu mám otázku, či v tejto súvislosti, a tak trocha to nadväzuje aj na kolegu poslanca Poliačika, ako keby sme sa dohodli, či vaše kapitánske vyhlásenie spred niekoľkých týždňov, že pozíciu Slovenska z lode menom Slovensko vidíte v tom, že pri prerozdeľovaní 40-tisíc utečencov môže Slovensko prijať písmenom aj slovom, aj číslicou 100 ľudí, bolo hodné kapitána lode menom Slovensko. Či náhodou v tom nie je príčina toho, že dnes tak často pertraktované slovo "kvóty" sa nám vracia ako bumerang? Ponúknuť stovku, potom tuším zvýšené na dve stovky, sa mi zdá nehodné vašej kapitánskej pozície. A možno tam je príčina toho, že dnes máte proti sebe kvóty, ktoré považujete za hlavného nepriateľa, ale vaša kvóta bola nedôstojne nízka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pán predseda vlády, hovorili ste dobre, aj pekne, aj ľúbivo, aj prívetivo. Ono na jednej strane rétorika je jedna vec, na druhej strane koniec koncov skutky sú vec druhá. Ona i vaša rétorika sa v čase mení. To sme si už v podstate zvykli a koniec koncov videli sme to aj pri konaní referenda v Gabčíkove.

    V každom prípade je teraz dôležité to, čo ste aj povedali vo svojom prejave, ja som myslel, že to už bude záver, len zrazu som zistil, že to bola len polovica. Ubezpečovali ste občanov, že skutočne vláda robí všetko preto, aby ochránila našich občanov, aby ochránila ich majetky a podobne, len tieto vyjadrenia sa všetky očakávali už pred pol rokom. Už v máji minister Kaliňák verejne deklaroval a hovorilo sa už vtedy o kvótach, že sa tieto kvóty budú odmietať, ale nikde som nepočul v prejavoch o tom, že sa robia nejaké, za prvé, preventívne opatrenia. To znamená, že nie, že už to, čo tuná spomínal kolega Blaha, že ideme riešiť dôsledky, to už je neskoro. Treba riešiť príčiny v prvom rade a robiť ešte aj preventívne opatrenia, aby sa k tým príčinám dokonca ani nedostalo. Takže pán Blaha je posunutý niekde úplne inde.

    V každom prípade som nepočul vyjadrenia a ubezpečenia, že skutočne vláda už vtedy robí nejaké opatrenia na to, aby nedochádzalo k veciam, ktoré už sa medzitým zjavovali na sociálnych sieťach z Francúzska, z Talianska a podobne. Takže prichádzať s tým teraz je už tak trošku, by som povedal, že neskoro a naozaj, je to len taká ľúbivá rétorika, ktorá, samozrejme, pomáha dvíhať preferencie. A naozaj bude veľmi dôležité, že čo sa uskutoční, či už po summite, či už po stretnutí premiérov, ktoré možno bude alebo nebude, v každom prípade, aké prínosy to bude mať pre Slovensko a čo budeme vedieť dosiahnuť, či už v rámci pomoci, alebo v rámci riešenia príčin, nielen dôsledkov tejto situácie.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán premiér, ja si myslím, že občania určite ocenia vaše postoje, pretože to nie je vôbec jednoduché protirečiť ostatným štátom Európskej únie a zastávať si tak tvrdé postoje. Povedzme si, že sme Európania, ale žijeme na Slovensku a v prvom rade musíme obhajovať to, čo chcú slovenskí občania. A tí kritici, ktorí tu teraz rozprávajú, že je to vaša zodpovednosť, tak očakávam, že sa možno rozbehnú do štátov, Nemecka, Francúzska, majú tam svojich politických partnerov a budú hájiť záujmy Slovenska, a nielen budú kritizovať, že toto je len naša vec, ktorú máme ako strana vyriešiť.

    Ak dovolíte, ja by som zacitovala jednu vec, ktorá tu odznela kriticky, že odkiaľ viete, že to nie sú migranti, že sú väčšina emigrantov, že je to ekonomickí migranti. Ja som si zobrala noviny online Zeit, nemecké, kde vedúci CSÚ, kresťansko-demokratickej strany, silne kritizuje utečeneckú politiku vlády. "Rozhodnutie nechať prejsť utečencov z Maďarska do krajiny nekontrolovane bez registrácií je príkladné zlé politické rozhodnutie," povedal Hans-Peter Friedrich. Bude to mať katastrofálne následky, varoval minister vnútra. A na to, aby som doplnila vaše slová, "stratili sme kontrolu", povedal Hans-Peter Friedrich, s odkazom na príchod tisícky ľudí. "Bude to veľmi nezodpovedné, pretože nikto nemôže presne odhadnúť, koľko z nich je ISIS bojovníkov alebo islamistických spáčov. Dúfajme, že to nepovedie k zlému prebudeniu," povedal Friedrich. V každom prípade, žiadna iná krajina sveta nie je tak naivná, aby sa vystavila takémuto nebezpečenstvu.

    Pán predseda, ja vám ďakujem, že nechcete Slovákov vystaviť takémuto nebezpečenstvu a že jednoducho zrejme predpokladáte a viete možno, o akých ľudí sa jedná. Tým, ktorým treba pomôcť, naozaj matkám a deťom, tak sme určite aj my, aj všetci naklonení, aby sme im pomohli. Ale keď to nevie Nemecko, akí tu idú ľudia, keď to nevedia ostatné štáty, a ide to tu nekontrolovane, tak potom nechápem opozíciu, o čom tu rozpráva. A takisto nechápem, podľa čoho si tých migrantov budeme deliť. Chápem, že podľa HDP, ale podľa čoho, podľa vzdelania, podľa toho, kam patria, do akého štátu? Alebo naozaj, či sú to ISIS bojovníci? Ako si tých migrantov rozdelí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa tiež chcem poďakovať za tento prejav.

    Dámy a páni, áno, slovenská politická scéna je relatívne zjednotená a každý by si mal uvedomiť, že toto nie je politická téma, toto dokonca nie je ani o tých nezmyselných kvótach, nezmyselne určených pre jednotlivé štáty, toto je spoločensko-existenčná téma pre Slovensko a spoločensko-existenčná téma pre slovenské postavenie v Európe. Hovorí sa tu o rôznych bezpečnostných rizikách.

    Ja len na okraj by som povedal, že je tu bezpečnostné riziko, o ktorom ešte málokto hovoril, aj málokde sa objavuje dokonca aj v médiách. Veľmi jednoducho. Dnes už v Európe neplatia žiadne štatistiky ohľadne najzávažnejších infekčných ochorení. Je tu bezpečnostné riziko preto, lebo nikto nepozná, v akom zdravotnom stave napríklad prišli všetci tí, ktorí prišli do Európy. To sú ľudia, ktorí, ktorých nepoznáte mená. To sú ľudia, ktorých nepoznáte často nič, neviete, čo nosia v batôžku. Už vôbec nepoznáte ich zdravotnú kartu. Toto sa ja pýtam, kedy už konečne sa niekto začne zaoberať z tohto pohľadu všetkými tými, ktorí prišli, ktorí sú skutočným zdravotným rizikom pre Európu a čo v tejto chvíli vôbec nikto ešte nevie odhadnúť preto, lebo sa tým nikto nezaoberá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    No, pán premiér, povedali ste, že existuje všeobecná politická zhoda naprieč celého politického spektra. Škoda, že tá politická zhoda neexistuje vo vašej strane SMER. Ja chcem z tohto miesta povedať, že vy prispievate k nárastu strachu a nepokoja, ktorého sme svedkami na Slovensku. Vy aj váš minister vnútra odmietate povinné kvóty, ale vaši poslanci v Európskom parlamente za tieto kvóty zahlasovali a urobili to už druhýkrát. Urobili to opakovane. Vaša europoslankyňa, europoslankyňa SMER-u, verejne hovorí o vašom ministrovi vnútra z vašej vlastnej strany, že sa zaňho a za jeho postoje v súvislosti s imigrantmi a utečencami hanbí. To má byť čo, pán premiér? Nestačí to, že sa to snažíte nejakým spôsobom marginalizovať, že sú odtrhnutí od reality. Ja si myslím, že už ste im mohli aspoň zatelefonovať, medzi tým prvým hlasovaním a tým terajším hlasovaním.

    Pán premiér, ako zastupujú títo vaši poslanci v Európskom parlamente národnoštátne záujmy občanov Slovenskej republiky? Ako ich zastupujú? Odmietam výhovorky, že o nič nejde, že Európsky parlament má len poradný hlas, tak ako to prezentoval váš minister vnútra. Čo to je za nezmysel! Takéto marginalizovanie postojov vlastnej strany je nezodpovedné, pán premiér. Poslanci vašej strany týmito vážnymi rozpormi vniesli a naďalej vnášajú do radov našich občanov strach a obavy. A výsledkom je nárast extrémizmu na Slovensku. Ste za to priamo zodpovedný!

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Samozrejme, nesúhlasím s tým, aby to riešili ministri vnútra. Je to vec výsostná premiérov. A zas na druhej strane by som povedal, že aj keď som zásadne proti kvótam tiež, tak mne sa zdá, že kvóty sú len určitý odpútavací manéver alebo metóda, by som povedal, bieleho psa, kde proste mali by sme použiť metódu judo, že podáme ruku, džudo, podáme ruku a potom trhneme. Neprijmime kvóty, ale prijmime viac ľudí, ako sú kvóty. To im môžeme rovno povedať, že prijmeme.

    Ja som 6. júna, to znamená pred troma mesiacmi, mal taký blog, kde som povedal teda, kde som vyzýval, aby sme dali azyl dokázane prenasledovaným kresťanom. Navrhol som, aby napríklad katolícka cirkev, ktorá má asi 1 500 farností, 400 rehoľných domov, prečo by nemohli zobrať do každej obce jednu dokázateľne prenasledovanú rodinu zo Sýrie alebo Iraku a v spolupráci s miestnymi regionálnymi a vládnymi autoritami by mohli naozaj sa snažiť ich zaintegrovať do občianskych a cirkevných komunít. Toto už je aj v zhode s učením aj včerajšieho prejavu Cyrila Vasiľa, ale aj pápežov, najmä stálych výziev Františka. Čiže mali by sme, aj štát, aj cirkev by mala prejsť od verbálnych pomocí ku konkrétnej pomoci utečencom.

    Prejav, ktorý ste mali, pán premiér, na oslavách SNP, ten bol dobrý, pravda. Tá jedna veta, že prijmeme ľudí, ktorí sú nám blízky kultúrne, nábožensky a, myslím, ešte aj hodnotovo, názorovo, to už si, už presne neviem. Tak by to malo byť, najmä keď to vyvolalo kritiku, a aj môj ten návrh bol veľmi kritizovaný, že chceme len kresťanov. Ale keď to urobili Poliaci, tak im to nikto nevyčíta, keď to urobíme my, tak nám to vyčítajú. Čiže prijmime viac, ako sú kvóty.

  • Áno, zopakovalo sa to tu, to, čo sme počuli aj v júni, 23. júna, myslím, keď premiér vystúpil na túto tému. S väčšinou jeho vystúpenia sa dá súhlasiť a nakoniec, veď za to vyhlásenie Národnej rady, že sme proti kvótam, že kvóty odmietame, sme boli takmer všetci poslanci, okrem jedného.

    Ale s čím chcem polemizovať a čo mi vadí na vašom vystúpení, pán premiér, že opäť ste postrašili. Zasa strašíte občanov Slovenska, s čím potom vy prídete. Prosím vás, ja to viem, nestrašte referendom! To robí Tsipras v Grécku.

    Pán premiér, vy ste zavinili to, že dnes v Európskej únii sa rozhoduje takýmto spôsobom. Vy, poslanci SMER-u, ste v roku 2008 so SNS a HZDS hlasovali za Lisabonskú zmluvu. Máte to dokonca aj na vašej stránke SMER-u. A nás poslancov za KDH, ktorí sme nehlasovali za Lisabonskú zmluvu a napríklad aj z takéhoto dôvodu, tak ste nás nazvali protinárodnými, protieurópskymi. A bol len ten rozdiel, pán Fico, že vy ste možno mali slabšiu predstavivosť, že vy ste si to nevedeli predstaviť. Preto vás vyzývam, nezneužívajte túto situáciu o nešťastníkoch imigrantoch a nerobte si a nepripravujte si volebnú kampaň za štátne peniaze aj pri tejto téme!

    Samozrejme, s ostatnými vecami, teda aj o čom s vami súhlasím, tak budem hovoriť vo svojom vystúpení.

  • Ďakujem za slovo.

    No, ja tak mám hneď v úvode poznačené. Tá bezpečnosť občanov na prvom mieste, aby bola, pán premiér, tak vysoko to doceňujem. Naozaj to má byť. Na druhej strane, aby sme sa zase nebáli tých emigrantov. Kolega Mikloško to tu spomenul, 1 500 farností, 400 rehoľných spoločenstiev. Viete, keby sme sa tak pozreli aj do vlastných radov kresťanských, tak aká hystéria nás tiež ako zachvacuje. Ja zopakujem možno jeden môj výrok, ktorý som tuná povedal v parlamente asi pred dvoma rokmi, ale to všetci prepočuli a možno málokto dával to nejak pozor, ale zopakujem ho ešte raz.

    Ján Pavol II., ktorého považujem za proroka, tak prorocky raz povedal na jednom stretnutí, kde povedal: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude." Ešte raz zopakujem: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude." Toto povedal. S tým sa naozaj stotožňujem. A toto, keď teraz momentálne žijeme tú dobu, tak zachvacuje nás nejaký strach.

    Ale aby som nebol človek taký, ktorý možno dáva nejaké vyhlásenie a že ho to nič nestojí, tak ja dám jedno vyhlásenie teraz také, ktoré ma niečo bude stáť. A teraz aj v rámci tých faktických som sa tak zamyslel. Je nás tu 150 poslancov, ak by 150 ľudí prijalo čo len jedného utečenca, tak máme tú kvótu o 50 % akoby vyššiu, ako sme dali ten prísľub alebo tú ponuku na tých 100.

    Ale ja som riaditeľom hospicu a ak budú medzi tými utečencami ťažko chorí, čo môžu byť a po tých útrapných cestách, a zomierajúci ľudia, ja dávam tú ponuku, my prijmeme každého jedného utečenca. Samozrejme, máme tú kapacitu, ale keď, ja verím, že aj pomôžu nám ešte iní. Ak by bola vojna, ja som povedal, dáme ľudí aj na zem, ale toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky predseda vlády Robert Fico. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Budem reagovať, myslím, že to bola prvá faktická poznámka pána poslanca Lipšica. Ako obyčajne, pán poslanec, z vás hovorí zlosť. Vždy z vás hovorí zlosť. Vy ste celý jedna veľká zlosť. A to je veľmi zlý radca (potlesk), to je veľmi zlý radca pri akýchkoľvek politických diskusiách.

    Pán poslanec, mali by ste vedieť, že závery na Európskej rade sa prijímajú jednomyseľne, jednomyseľne. Aj preto sme mohli zablokovať prijatie povinných kvót na Rade, ktorá bola na prelome júna a júla. Ak by takáto možnosť nebola, tak by sa rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou už na Rade. Opakujem ešte raz, ak by ste sedeli na Rade, vedeli by ste, že sa rozhodnutia prijímajú len a len jednomyseľne a zablokovanie českým premiérom, slovenským premiérom, s pomocou poľskej premiérky a maďarského premiéra zabezpečilo, že vtedy bol návrh Európskej komisie odmietnutý a boli prijaté rozhodnutia o dobrovoľnom príspevku. Takže nehovoríte pravdu, pokiaľ ide o kvalifikovanú väčšinu v Európskej rade. Sedím tam už osem rokov, tak dúfam, že uznáte, že viem, ako Európska rada rozhoduje.

    A druhá vec je, vy vždy použijete argument, aký sa vám len páči. Pán poslanec, viete, prečo ste nehlasovali za Lisabonskú zmluvu? Lebo bol na stole, lebo bol na stole návrh tlačového zákona z dielne Mareka Maďariča a na protest proti tomuto mediálnemu zákonu ste odmietli hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Ako obyčajne si jednoducho (potlesk), jednoducho si vymýšľate.

    Ešte raz vás chcem požiadať, dámy a páni, využijem tých posledných 30 sekúnd, zamyslime sa nad tým, či sme schopní sa zhodnúť na spoločnom postupe, pokiaľ pôjde o pondelňajšie rozhodnutie alebo utorňajšie rozhodnutie Rady ministrov, ktoré považujeme za rozhodnutie v rozpore s demokratickými pravidlami hry. Myslíme si, že o takej suverénnej veci, ako je počet migrantov, ktoré má prijať tá alebo oná členská krajina, by jednomyseľne mali rozhodovať premiéri, hlavy štátov na zasadnutí Európskej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Za MOST – HÍD vystúpi teraz pán poslanec Béla Bugár. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, nakoniec som rád, že vedenie Národnej rady nám umožnilo predsa k tejto informácii viesť aj rozpravu. A urobilo to aj napriek tomu, že podľa mňa hrozí, že vystúpenia k tejto téme budú v tieni blížiacich sa parlamentných volieb a z toho dôvodu, samozrejme, neočakávam, že dostaneme reálnu odpoveď na otázky, ako to môže zmeniť Európu a, samozrejme, ako to môže zmeniť Slovensko a poprípade aké hrozby z príchodu množstva utečencov poprípade nás čakajú.

    Ak chceme byť úprimní, aj v kontexte pondelňajšieho rokovania ministrov vnútra a jeho záverov si musíme ale uvedomiť, že sme prepásli jednu šancu. V júni na tomto mieste som hovoril o tom, že aj bez kvót máme na to, aby sme prijali dobrovoľne 700 utečencov. Zvládli by sme to bez problémov a s najväčšou pravdepodobnosťou by tu určite väčšina z nich nechcela ostať. Ak by sme totiž spustili azylový proces, veľmi rýchlo by sme sa dozvedeli, že my sme len tranzitnou krajinou a oni mieria niekde inde.

    Dalo sa to urobiť úplne bežne, bez hystérie, tak ako sa to deje na Slovensku už dve desaťročia, bez toho dokonca, aby si to verejnosť všimla. Samozrejme, aj ja si uvedomujem, že vidieť v rôznych správach obrovské množstvo utečencov čakajúcich pri hraniciach alebo na cestách, to nebolo zvykom. Ale v roku 2004 sme zvládli 10-tisíc žiadateľov o azyl. Desaťtisíc! A samozrejme, v azylovom procese sme zistili, že väčšina z nich nemá na azyl, a museli odtiaľto teda odísť.

    Lenže urobiť správny krok bolo ťažké, keďže prieskumy ukazovali, že 75 % Slovákov za najväčší problém považuje migrantov. MOST – HÍD už vtedy hovoril o tom, že je dôležité sa správať ako partner a nesprávať alebo netváriť sa, že problémy Európy sa nás netýkajú. Dnes by sme boli v oveľa lepšej pozícii. Boli by sme jednak múdrejší o trojmesačné skúsenosti a, samozrejme, mali by sme oveľa lepšie vyjednávacie pozície. Tie vyjednávacie pozície by boli práve preto lepšie, lebo ani Európska únia nás nikoho nemôže nútiť k tomu, aby sme ich tu zavreli, keď tu nechcú ostať. Alebo ich máme vrátiť? Kde? Do susedných krajín? To znamená, že túto šancu, bohužiaľ, sme prepásli a tento argument používať nemôžeme.

    Som príslušník národnostnej menšiny na Slovensku a určite preto citlivejšie vnímam prejavy intolerancie, hlavne keď sa dejú bez racionálneho základu a sú skôr dôsledkom umelého a tendenčného vyvolávania strachu. Je veľmi ťažko o tejto téme diskutovať bez emócií, lebo tento problém, ktorý postihuje jednak samotných utečencov, jednak občanov Európy, sa síce javí na prvý pohľad ako ekonomický alebo bezpečnostný, ale dôsledky, ktoré zanecháva na oboch stranách, budú znamenať vážnu stopu v dejinách európskych krajín. A tá sa bude odstraňovať podstatne ťažšie ako akútny humanitárny problém. Môžeme tisíckrát opakovať svoje postoje, ale keď stratíme ľudskosť, všetko ostatné nemá zmysel. Stratíme všetko. Cez to všetko sa pokúsim teda držať faktov.

    Vážení kolegovia, v jednej veci súhlasím so slovenskou vládou. Európa aj Európska komisia zaspala túto krízu. Všetky kroky v nej sa dejú päť minút po dvanástej. Ale keď hovoríme, že Európa zaspala, hovoríme zároveň, že sme zaspali aj my. Aj my sme členovia tejto Európy. O návaloch utečencov minimálne z ostrova Lampedusu vieme už približne tri alebo štyri roky. Táto nečinnosť Západu, ale hlavne v prvom rade Grécka a Talianska, ale je aj naším meškaním. Rozdiel medzi nami a západnými krajinami je v tom, že my sme v nečinnosti zostali a oni, síce v hodine dvanástej, ale začali konať. Samozrejme, konajú nekoordinovane, porušujúc minimálne Dublinskú dohodu, ale konajú. Ešte aj Fínsko alebo Česká republika, ktoré taktiež odmietajú kvóty, sa rozhodli dobrovoľne prijímať utečencov. My sme zatiaľ zostali na úrovni rečí, síce veľmi silných, ale len rečí.

    Áno, všetci odmietame kvóty a ja si myslím, že je to správne, lebo by to vyzeralo tak ako diktát Bruselu. Čo ale nerobíme, to je iniciatívne ponúknutie azylu utečencom. Už som spomínal, že znamenalo by to len ich dočasný pobyt na území Slovenskej republiky. Už aj to som hovoril, každý z tých utečencov sa na nás pozerá len ako na tranzitnú krajinu. Musím súhlasiť dokonca aj s tým, že summit musí byť. Totiž práve na summite musia padnúť tie najdôležitejšie rozhodnutia. Ovzdušie ale začína byť toxické a obávam sa, že stále viac sa blížime k tomu, že nebude možné, aby hlas humánnosti, korektnosti vôbec zaznel.

    Čo však, milí kolegovia, vyčítam aj našej vláde, je fakt, že nezvládla komunikáciu s občanmi. Strašiť bezpečnostným rizikom v prípade ich príchodu, spájať utečencov s teroristami samozrejme vyvoláva strach. Potom ale žiadať občanov, ktorých sme postrašili, aby bez slov ich prijali čo len dočasne v ich dedine, je dosť trúfalé. Hovoriť vždy len A a nikdy nedodať B, nie je seriózne. V tomto prípade to B by znamenalo povedať, že máme to v rukách. Máme prísny azylový systém, ktorý, samozrejme, odhalí aj tých, ktorí nemajú tu dostať azyl, odhalí poprípade aj tých, vieme ako, teda predpokladám, kolegovia, že viete, ako prebieha náš azylový systém, to znamená, že odhalí aj tých, ktorí poprípade by znamenali bezpečnostné riziko. A si myslím, že by sme trošku mali viac veriť všetkým bezpečnostným orgánom Slovenskej republiky.

    Som presvedčený, že musíme pripomínať aj našim občanom, že západná Európa zažila niekoľko exodusov občanov nielen Slovenska, ale aj Maďarska, Poľska. Rádovo v státisícoch. Nikto ani v rokoch ´48 alebo ´56 alebo v šesťdesiatom ôsmom, ale ani po roku ´89 ich nenazval všetkých komunistickými agentmi a neposielal ich späť. Dokonca nikto nimi ani nestrašil. Vlády Západu upokojovali svojich občanov, že nič im nehrozí, že ekonomiky ich krajín tento nával zvládnu. Áno, boli to v prvom rade utečenci, na rozdiel približne od 120-tisíc našich občanov zo Slovenska, ktorí po roku 1989 odišli do zahraničia za prácou, teda práveže patria do kategórie ekonomických migrantov a dodnes sú tam. Ja viem, že to nezapadá do rétoriky väčšiny politikov, ale je zodpovedné to pripomínať občanom namiesto strašenia terorizmom.

    Ďalším faktom, čo nemôžeme ignorovať, je, že táto kríza zmení Európsku úniu a Schengen. A nielen kvôli utečencom, ale hlavne kvôli postoju niektorých krajín k riešeniu tejto krízy. Projekt Európskej únie bol postavený na solidarite a dohode o voľnom, dohode, dohodách a o voľnom pohybe osôb. Tým, že strácame ochotu prejavovať solidaritu v konkrétnych činoch a zas iné členské krajiny Európskej únie nehľadajú spoločnú dohodu, sa môžeme konečne, v konečnom dôsledku pripraviť aj o slobodu pohybu, v najlepšom prípade obmedziť slobodu pohybu, čoho sme už svedkami dnes.

    Mám jedného priateľa, ktorý cez víkend sa vracal z Nemecka do Slovenska, 70 km čakal v šóre na nemeckých diaľniciach do Rakúska. Ja si myslím, že toto nikto nechce. Aby sme to nemali, tak musíme sa pričiniť, musíme byť aktívnejší.

    Práve bez tohto slobodného pohybu stráca tento projekt, projekt spoločnej Európy zmysel. Keď nie sme prístupní dohodám, solidarite, tak ako môžeme očakávať, že bude fungovať práve len táto hodnota, ktorá je pre nás, ktorí sme roky žili za železnou oponou, taká vzácna?

    A tretí fakt, na ktorý chcem upozorniť, je, že vláda nás posúva na vedľajšiu koľaj. Mám na mysli ako takú súdržnosť V4, ktorú, mimochodom, Poliaci už načali. Kým premiér na začiatku svojho terajšieho funkčného obdobia hovoril o tom, že nesmieme pripustiť dvojrýchlostnú Európu, dnes nás posúva do kategórie tých menej rýchlych.

    Ešte raz zdôrazňujem, že ak by sme bez akceptovania prvých kvót dobrovoľne prijali 700 utečencov, dnes by sme mali aspoň argument, že prevažná väčšina tu nechce ostať. A čo ich máme nútiť? To nebudeme a ani nemôžeme.

    Vážené kolegyne a kolegovia, Európa čelí vážnej humanitárnej kríze. Podčiarkujem, že naše členstvo v Únii znamená, že čelíme tejto kríze aj my. A práve preto je mi ľúto, že celá politická scéna na Slovensku – až na malé výnimky – zabúda na jeden zo základných princípov spoločnej Európy, teda na solidaritu, na pomoc blížnemu. Naviac, ak na niečom sa mala dohodnúť opozícia, tak na tomto a nie vymýšľať si nejaké zmluvy.

    Vážení kolegovia, o pol roka budeme predsedať Európskej komisii. Túto problematiku budeme mať na stole. Budeme musieť sa postaviť do čela riešení. Pýtam sa ako. Kto budú naši spojenci a partneri? Kto nás bude brať vážne, keď budeme chcieť hovoriť o budovaní nových pravidiel, o budovaní nového Schengenu, ak ten náš takzvaný dobrovoľný príspevok k riešeniu utečeneckej krízy je zatiaľ len na papieri?

    Pán minister Lajčák pred chvíľočkou tu povedal, že skutoční utečenci sú tu vítaní. Konečne odznelo z úst predstaviteľa vlády to, čo MOST – HÍD od začiatku hovorí, musíme prejaviť empatiu s rozumom. Ešte raz, musíme prejaviť empatiu s rozumom. Možnože sa nezhodneme na čísle, koľko utečencov je medzi migrantmi. Aj pred chvíľočkou vo faktických poznámkach sme počuli, či Frontex dáva 80, 85 %, že medzi tými migrantmi sú utečenci, alebo, naopak, pán premiér hovoril o tom, že 90 % z nich sú teda ekonomickí migranti. Nie je dôležité, aby sme sa hádali o číslach. Dôležité je, aby sme už fyzicky ukázali tú našu pomoc, aby sme sa mohli odvolávať na to, že my pomáhame aj bez kvót, bez toho, aby nám niekto niečo diktoval.

    Vážené dámy, vážení páni, nestrašme občanov, lebo strach je živnou pôdou extrémistov. Našou úlohou je rozptýliť ich strach a pochybnosti. Občania od nás totiž očakávajú riešenia a, samozrejme, zodpovedné návrhy. Také, ktoré neohrozia základné hodnoty tejto krajiny, ale ani Európy. Buďme teda sebavedomejší a dokážme, že vieme predkladať riešenia, ktoré z Dublinského dohovoru urobia bratislavský. A čím rýchlejšie to urobíme, tým lepšie. Tak pre Európu, utečencov, tak isto aj pre Slovenskú republiku.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca sedem faktických poznámok: páni poslanci Šípošová, Blaha, Poliačik, Droba, Vaľová, Nachtmannová, Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Šípošová.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Ja mám trošku pocit beznádeje, že či má význam vôbec čokoľvek hovoriť, lebo sa mi zdá, že ako keby sme tu každý opakovali svoju mantru a vôbec mi to nepripadá ako dialóg, ktorý by mal viesť k nejakej zhode, dohode, riešeniu. Na tej júnovej schôdzi, ktorú spomenul aj pán Bugár pred chvíľou, on hovoril niečo...

  • Poslankyni prestal fungovať mikrofón.

  • Poprosím vás, zapnite pani poslankyňu Šípošovú.

  • Toto nazývame skrátené konanie.

    No takže pán Bugár hovoril na júnovej schôdzi niečo, ako takú vetu povedal, že my nie sme rovnakí, a ja som potom po ňom hovorila, že utečenci nie sú hrča plastelíny, ale že sú to ľudské bytosti a tak ďalej, a tiež som povedala, zhodou okolností ten text tu mám teraz, že sa musíme pripraviť lepšie aj na našu vlastnú slovenskú nenávisť. A bohužiaľ, nie som si istá, že či som naozaj nemala pravdu.

    Ale chcem hovoriť, že vtedy sme aspoň hovorili o utečencoch, utečenci sú ľudia, teraz už hovoríme iba o kvótach. Tak to už mi príde, že už hovoríme len o slovách alebo o číslach. A ja si myslím a mám taký návrh, skúsme nahradiť to slovo "kvóty" a hovorme o niečom inom. Už len to samotné slovo vyvoláva alergiu.

    A chcem sa opýtať pána ministra Kaliňáka, keďže on je tu, chcela som sa pána Lajčáka opýtať, ako sa chápu alebo mohli by sa chápať...; a nevyjde mi to.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poprosím vás, ešte dajte minútu pani poslankyni, pretože hovorila len veľmi krátko. Nech sa páči.

  • Ak by som mohla poprosiť, pán minister..., páni kolegovia, prosím, pán Lipšic...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec Lipšic, pán poslanec Lipšic, má pani poslankyňa otázku.

  • Chcem sa opýtať pána ministra niečo konkrétne. Vychádzam z toho, o čom hovoril pán minister Lajčák, ale keďže ste tu vy, tak sa to opýtam vás. Pre mňa, keď sa povie kvóty, tak si to predstavujem, že kvóta je niečo, čo by nemalo byť prekročené. My to stále tu podávame alebo vnímame tak, že to je ako povinné množstvo, ktoré musíme prijať. Ako to vlastne je?

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Bugár, ja s vami plne súhlasím, že netreba a nemôžeme hádzať všetkých moslimov do jedného vreca, to by bolo naozaj nebezpečné a hlavne v tom negatívnom zmysle slova. To znamená, ľudia majú nejaké zábery z televízie, kde vidia, aké zverstvá robí Islamský štát a potom majú pocit, že by všetci mali moslimovia robiť to isté, čo je nezmysel. Ja osobne mám veľa kamarátov, ktorí sú moslimovia, sú to slušní, zdvorilí, mimoriadne zdvorilí ľudia, čiže toto je fóbia, ktorú musíme naozaj nejakým spôsobom z ľudí dostať.

    Ale samozrejme, nie je riešenie to, že im teraz nanútime kvóty, na tom sa tak isto zhodneme, lebo to je iba voda na mlyn rôznym xenofóbom, fašistom a islamofóbom, ktorí toto budú zneužívať.

    Len aj opačný extrém nie je dobrý. Opačný extrém znamená, že keď poviete, že je tu bezpečnostné riziko, tak niekto vám povie, že vy urážate moslimov. Ale to je predsa nezmysel! Vy to, samozrejme, nehovoríte, ale mám pocit, že takto sa tu niekedy vedie diskusia, že tak, ja neviem, Slováci sú dobrí ľudia, že? Ale keď idete do lietadla, tak vás kontrolujú aj ako Slovákov a musíte prejsť tou kontrolou, alebo keď idete do Spojených štátov amerických, tak idete hraničnou kontrolou. A uráža vás to?

    Ja mám pocit, že keď žiadame, aby boli pod kontrolou tieto migračné toky, tak to nie je urážka moslimov, a keď hovoríme, že čo i len jeden terorista keby tam bol, tak je to veľké bezpečnostné riziko, to neznamená, že hovoríme, že moslimovia sú zlí. Ale musíme to mať pod kontrolou. A to nie je nehumánne, čiže to sa nemôže zneužívať z druhej strany, že teraz budeme automaticky vyhlasovať, že každé bezpečnostné riziko, riziko, to znamená, že to môže naozaj byť nejaký človek, ktorý je terorista, je automaticky obviňovanie celej skupiny, celého kolektívu. Čiže toto si naozaj dôsledne strážme, aj Slováci, aj moslimovia, aj Európania sú dobrí ľudia, ale vždy sa nájde niekto zlý. A práve preto sú dôležité hraničné kontroly a v tomto Európa zlyhala, v tomto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Som veľmi rád, pán kolega Bugár, že ste prišli s týmto príspevkom. Ak si pamätáte, ja som vám kedysi vyčítal, že v momente, keď sa má hovoriť o ľudských právach a právach menšín, tak vždycky myslíte len na menšinu maďarskú, tak som rád, že v tej rétorike ľudskoprávnej nastáva aj vo vašich vystúpeniach posun, to je super.

    A chcel by som doplniť, že nestačí len nestrašiť, ale myslím si, že z pozície premiéra a z pozície ministrov vlády by zároveň mali zaznievať veci, kedy sa nepravdivé výroky uvádzajú na pravú mieru. To znamená, že nielen že by sa mal premiér vyvarovať takých vecí, že bude zbytočne strašiť 50-tisícmi a stavaním mešít a ja neviem čím všetkým, čo sú všetko veci, ktoré nikto nevie predpokladať, či sa tu budú diať, nebudú diať, či tu tí ľudia vôbec ostanú, tak isto pri tom výbere možno iba kresťanov, ktorý môže byť absurdný, ale ak by tu boli len tí, tak mešity sa stavať nebudú, tak nielenže by sa mal premiér a jeho ministri vyvarovať takýchto výrokov, ale zároveň by aktívne mali vyvracať rôzne bludy. Napríklad jeden z tých bludov bolo to, že ľudia, ktorí by mali prísť do Gabčíkova, vyhodia priehradu do vzduchu, hej? Ja si naozaj neviem predstaviť, akým spôsobom by sa toto mohlo stať, ale nechalo sa to zaznieť. Nikto z vlády nepovedal, že toto je hlúposť a to sa nikdy nestane, a tá komunikácia s Gabčíkovom bola natoľko podcenená, že vlastne výsledky už poznáme.

    A potom tu máme také veci, ako je to opatrné stavanie stanov v Malackách, kde ani náhodou nesmie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Často si šetrím čas môj a čas mojich kolegov na to, aby som bez vlastného príspevku v rámci diskusie niekoho len pochválil. Ale chcem pochváliť pána kolegu Bugára za to, čo prezentoval. Jeho postoj sa mi zdá konečne hlasom rozumu a hovoril aj z môjho srdca a viem sa podpísať v podstate úplne pod všetko, čo povedal. Takže na jednej strane tu máme šírenie akéhosi virtuálneho strachu, s ktorým ešte nemáme žiadnu reálnu skúsenosť, na druhej strane je tu postoj strany MOST formulovaný ústami jej predsedu, s ktorým viem len a len súhlasiť a ďakujem mu zaňho.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem s pánom Bugárom nesúhlasiť, keď povedal, že v júni by sme prijali 700, teraz by sme prijali možno 1 200 a zistili by sme to, citujem, pán Bugár, myslím, že správne, že sme tranzitnou krajinou, pretože utečenci by odišli.

    Nie je to pravda, vážení páni a dámy, lebo povinné kvóty boli o tom, že 5 rokov by mali zostať na našom území, pokiaľ ja o tom viem. Tak ako že by prišli a že by odišli? Tak 5 rokov by tu museli byť, našli by si teda, teda ak by si našli prácu, to by bolo veľmi pekné, keby sa integrovali. Ale ja sa spýtam ináč.

    Hovoríme o tom, že my tu teraz strašíme ľudí, že sme nehumánni. My sme humánni, ja si myslím, alebo spýtam sa pána Kaliňáka, možno sa ho nemusím spýtať, pána ministra, pretože žijem v Humennom, máme tam záchytný tábor. Veď my pravidelne prijímame utečencov! Veď tu sú pravidelne, lenže sú kontrolovaní. Robíme im nejaké previerky, vieme o nich. A keď som pred chvíľou citovala nemecké noviny a kolegu z KDH, ktorý napísal, "stratili sme kontrolu", povedal Friedrich s odkazom na príchod tisícok ľudí. Jednoducho je to nezodpovedné. Takže nerozprávajme o tom, že jednoducho by tu prišli 700, potom by prišlo 1 200, potom by možno prišlo 2 500 a odišli by. No neodišli by. Lebo povinné kvóty sú o tom, že títo migranti by tu museli mať povinný pobyt. A ja sa pýtam, ako sa bude správať človek, ktorý musí niekde prísť nasilu, musí tam zostať, nechce sa integrovať, možno nemá vzťah k tomuto štátu. Tak možno sa bude správať tak, ako by sa možno nikdy nesprával, pretože by ho neprinútili prísť do nejakej zemi.

    Takže treba si naozaj povedať, že aký postoj budeme zastávať. Veľmi jednoducho sa rozpráva, ale oveľa ťažšie sa naozaj prijímajú nejaké závery. Takže sa treba nad tým zamyslieť, či je to len tak. My berieme, že sú to ľudské bytosti, ale tie ľudské bytosti majú svoj rozum, chcú niekde ísť, chcú niekde žiť. Tí, ktorí tu prišli, sú v záchytných a utečeneckých táboroch. My sme ich prijali, dali sme im všetky podmienky, dali sme im stravu, dali sme im ubytovanie aj možnosť integrácie.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán poslanec Bugár, keď som vás počúvala, tak sa mi vybavil komentár Petra Tkačenka, ktorý bol v pondelok v Hospodárskych novinách. Vyslovene ako keby som čítala opäť tento komentár. Neviem, či ste sa tým inšpirovali alebo rozmýšľate rovnako, ale presne tie slová použil, že premiér nás svojimi reakciami, svojimi akciami posúva do kategórie menej rýchlych.

    Budem ozaj veľmi krátka. Viete, na šťastie, na šťastie prevláda tu zdravý rozum, prevláda tu základná logika a máme také staré slovenské porekadlo: Treba dvakrát merať, raz strihať, obzvlášť keď ide o tak vážnu tému, a to nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ja som s takou nedočkavosťou čakal na vystúpenie práve vás, pán predseda, pretože viac-menej sa tu hovorí o nejakej zhode politickej reprezentácie, ale predsa len sú niektoré názory, ktoré túto zhodu ako keby nepotvrdzovali. Preto pre mňa je dosť veľkým sklamaním jeden moment a ten moment je používať ako lakmusový papier, alebo neviem ako to inak nazvať, osud 700 alebo 1 200 ľudí iba a len na to, aby sme mali v následnej debate alebo v následnom nasadzovaní politík nejaký argument. Totižto myslím si, že každé jedno rozhodnutie každej jednej rodiny alebo každého jedného utečenca, ktorý prechádza z Grécka cez Srbsko, cez Maďarsko a podobne, je pre nás veľkým argumentom, pretože si nás nevyberá ako tú cieľovú krajinu.

    A chcem upozorniť na jeden zásadný fakt a to, že azylová politika nie je zdieľaná, slovenská azylová politika nie je zdieľaná cez európsky priestor. To znamená, udelenie azylu na Slovensku znamená, že tohto azylanta budúceho viažeme napriek jeho vôli, ktorú prejavuje tým, že chce žiť v Nemecku, možno v Rakúsku, ho viažeme na územie Slovenskej republiky na dlhé obdobie. Preto si myslím, že je omnoho dôležitejšie skúsiť, ak by malo prísť k nejakému reálne dobrovoľnému pobytu s ambíciou integrovať sa do slovenského prostredia nejakú inú metódu ako to, že budeme vyžadovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Bugár. Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka, chcem reagovať na niektoré vystúpenia.

    Tak isto aj pán kolega Viskupič, aj pani kolegyňa Vaľová hovoríte o dobrovoľnom nejakom prístupe, teda zobratí týchto imigrantov, utečencov a že čo to je, že dokonca, pán kolega, vy hovoríte o tom, že to je nejaký alibizmus; zle ste ma počúvali. Ešte raz. Odmietame povinné kvóty a zároveň si myslíme, že ak zoberieme povedzme týchto ľudí dobrovoľne, tak za chvíľočku fakt tu máme argument, máme ich vrátiť na základe Dublinskej dohody povedzme do susednej krajiny, odkiaľ prišli? Tak ako v prípade povedzme Rakúšanov, ak prídu teda do Gabčíkova, ich budeme vracať, lebo to je iný azylový systém, alebo ich musíme nútiť, aby teda zobrali náš azyl, teda aby sa prihlásili o to? No tak to nemôžeme, to znamená, že to je ďalšia inšpirácia práve pre Európsku úniu, že aby konečne už sa zobudila, začali to riešiť. Takto sa to nedá.

    No, pán kolega Poliačik, my v strane máme, samozrejme, aj Rusínov aj Rómov a iné národnosti, možnože to málokto alebo málokedy počujete, ale som rád, že nakoniec ste ocenili, že teraz bolo počuť trošku aj niečo iné.

    A to posledné, čo by som chcel povedať kolegovi Blahovi: Viete, pán kolega, môj problém je v tom, že veľmi veľakrát sa hovorí o bezpečnostnom riziku a zároveň sa nepridáva to B, že my to máme v rukách. Máme orgány, máme, samozrejme, veľmi prísny azylový systém, tak ako sme sa nemuseli báť za 22 rokov existencie Slovenskej republiky, že 58-tisíc migrantov sme tu mali, nemusíme sa ani teraz, zvládneme to.

  • O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja asi nebudem nejak veľmi reagovať na to, čo ste tu hovorili. Ja skúsim v zásade skôr tak všeobecne sa k tej téme ešte vrátiť, čisto z nášho, by som povedal, takého profesionálneho pohľadu ministerstva vnútra.

    Ja sa osobne tej téme venujem v podstate pätnásť rokov a zažili sme za tie roky niekoľko migračných vĺn, spôsobené rôznymi konfliktami vo svete, rôznymi situáciami a rôznym spôsobom sa zvládali. Keby tí, ktorí navrhujú jednotlivé riešenia, naozaj tieto historické skúsenosti Európy s migráciou bližšie študovali, nestratili by sme toľko mesiacov a mohli sme vlastne už v máji alebo v júni prijať naozaj veľmi seriózne opatrenia. Nakoniec, ja som o tom hovoril ešte v januári na rade v Rige, že nestačí sa len posťažovať, že máme problémy s migráciou, ale treba začať robiť efektívne niektoré opatrenia.

    Čo sa teda stalo? Aby sme hovorili naozaj o reálnych veciach.

    V Turecku ešte začiatkom roka bolo v jednotlivých utečeneckých táboroch približne 4 milióny utečencov zo Sýrie, ktorí v podstate dostávali pravidelne pomoc a situáciu znášali spôsobom, že sú vo vedľajšej krajine, ktorá je pre nich už v danej situácii bezpečná, a čakali na či zmiernenie, alebo vyriešenie konfliktu, ktorý sa dlhšie ťahá.

    Je prirodzené aj pri riešení našich azylových opatrení, aby tá situácia bola vždy riešená na najbližšom možnom bezpečnom mieste. To znamená v krajine vedľa samotného konfliktu. Niečo podobné by sa odohrávalo na Slovensku, keby kríza na Ukrajine prerástla do úplne otvoreného konfliktu a krajiny ako Rumunsko, Bielorusko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko by boli zasiahnuté utečeneckou vlnou z Ukrajiny a by sme vlastne usporadúvali záchytné tábory a záchranné tábory pre migrantov z vedľajšej krajiny, ktorá je de facto vo vojenskom konflikte, kde by ten princíp azylového konania bol, samozrejme, omnoho liberálnejší.

    Pokiaľ teda hovoríme o utečencoch, tak o nich hovoríme predovšetkým v krajinách toho vedľajšieho kraja alebo vedľajšej krajiny, ktorá už pre nich pripravila určité opatrenia. A tu nastupuje prvé zlyhanie Európskej únie, ale dajme tomu aj svetového spoločenstva. Bol tu dneska citovaný pán vysoký komisár pre utečencov Cochetel, ktorý ale včera, predvčerom, už začínam mať v tých dňoch..., predvčerom definoval, že, samozrejme, na sýrskych, teda v tureckej oblasti nepanuje žiadny luxus, pochopiteľne, ale situácia bola veľmi pokojná ešte začiatkom roka a v priebehu roka nastalo niekoľko skutočností, ktoré túto situáciu zmenili a ktoré de facto túto vlnu zdvihli.

    Jedným z tých dôvodov bolo, čo tu nikto nespomínal, nepochopiteľné a doteraz nijako bližšie neriešené zníženie potravinovej pomoci na polovicu. To je škandál! To je škandál, to je vec, kde konkrétne aj Slovensko prejaví svoju mieru solidarity a okamžite vlastne sa chce pridať a týmto spôsobom zlepšiť podmienky utečencov nielen v Sýrii, teda nielen v Turecku, ale aj v Jordánsku a v Libanone, teda v sýrskych utečeneckých táboroch. Toto je vec, ktorú sa dozvedeli aj ministri vnútra – hoci teda možno tie informácie mohli tiecť aj inokedy a skôr – až teraz.

    Takže ak sa chceme baviť o európskej solidarite a chcú aj západné krajiny hovoriť o pomoci, my sa máme venovať tým, ktorí sú postihnutí vojnovým konfliktom, a nemáme si vyberať, či sú ešte v Turecku, alebo už sú na ceste v Maďarsku, alebo sú už medzičasom na stanici vo Viedni, alebo v Nemecku. Máme poskytovať pomoc všetkým utečencom bez rozdielu, ktorí utekajú pred vojnou vo svojej krajine. Tak ako je možné, že tu voláme po obrovských, neviem akých pomociach, zbierame dobrovoľnícke všetky veci a absolútne bez mihnutia oka odtolerujeme zníženie potravinovej pomoci o polovicu práve v týchto utečeneckých táboroch, kde ich je najviac? Toto je konkrétny problém.

    To znamená, ten mechanizmus nepoznám, ja ho môžem iba odhadovať, ako hovoril vysoký komisár pre utečencov, to znamená UNHCR, teda Organizácii Spojených národov, teda pravdepodobne potravinová pomoc, ktorá je sprostredkúvaná cestou Organizácie Spojených národov a pochádza zo svetovej potravinovej banky alebo takého niečoho, čiže toto je vec, kde máme okamžite reagovať. A to by som očakával, že aj v európskych záveroch, i keď nie vždy to musí prináležať ministrom vnútra, ale ako výzva to tam môže byť. To má byť ako prvé: Okamžite zlepšiť životné podmienky všetkých utečencov, ktorí sú v utečeneckých táboroch v krajinách susediacich s konfliktom. To má byť náš prvý záväzok.

    Aj európske ECHO ako organizácia na podporu pri humanitárnych krízach okamžite má reagovať, ak má nedostatok finančných prostriedkov, poďme jasne sa všetci vyskladať na to, aby sme to zlepšili. O tom je európska solidarita, s tým predsa ale ani z vás, ani z nás nikto nemal nikdy problém, pretože tam chápeme, že priamo ľudia nemajú čo jesť. To je proste, na to je jasná odpoveď, musíme im tú stravu zabezpečiť.

    To bol jeden z dôvodov, pre ktorý sa zvýšila nespokojnosť, samozrejme, v týchto táboroch.

    A druhý dôvod boli nezodpovedné vyhlásenia niektorých západoeurópskych politikov o tom, že teda poďte ku nám. A to vlastne zdvihlo tie desaťtisícové vlny, ktoré narážali na hranice Európskej únie, ktoré spôsobili obrovské riziko pri plavbe z Turecka do Grécka, alebo aj pri pešom pochode cez turecko-grécku pevninskú hranicu, no a, samozrejme, to vytvorilo hneď sieť biznisu prevádzačov, ktorí na tomto celom zásadným spôsobom zarábajú. A opätovne sa dostávame do situácie, kde tí, ktorí vlastne sa vydali na cestu a im dali peniaze, samozrejme, častokrát posledné, to som ja nikdy nespochybňoval, ale stále sú to tí, v úvodzovkách, šťastnejší, ktorí na to, aby sa z tohto tábora dostali, mali peniaze a mali šancu zaplatiť týmto prevádzačom. A čo tí ostatní, čo tie peniaze nemali? Tí nám opäť sú ukradnutí, o tých sa opäť nemusíme starať? Tí nás už opäť nemusia zaujímať?

    To je to základné východisko, kde mám ja problém so stanoviskami Európskej komisie. Máme sa starať o všetkých utečencov tohto vojnového konfliktu rovnako. Nielen o tých, ktorí mi prišli ku dverám, tí sa už sem dostali, tí už sú na mierovom poli teoreticky aj prakticky. Čiže to je druhý problém.

    No a samozrejme, to potvrdili viacerí od tureckých predstaviteľov, od, samozrejme, predstaviteľov organizácií, ktoré sa venujú migrácii, že tá vlna sa zdvihla presne z týchto dvoch dôvodov. Čiže opätovne na tom z veľkej miery máme vinu.

    Kde zlyhala ďalej Európska únia? Ďalej zlyhala v tom, že vlastne všetci títo nelegálni migranti, lebo do momentu, pokiaľ neprídu na územie Európskej únie a nerozhodnú sa, aký štatút sami sebe zvolia, to je na nich, dovtedy sú to nelegálni migranti a nelegálnych migrantov podľa schengenského priestoru máme zadržiavať, všetci bez rozdielu, a po zadržaní nelegálneho migranta má byť umiestnený do policajných zariadení. Treba vidieť veľký rozdiel medzi prácou cudzineckej polície a prácou migračného úradu. Ten nastupuje až v tej chvíli, keď zadržaný nelegálny migrant po prekročení vonkajšej hranice Európskej únie povie čarovné slovíčko "azyl". Akonáhle povie čarovné slovíčko "azyl", pričom mu táto možnosť vždy musí byť ponúknutá, každý jeden nelegálny migrant dostane otázku, chcete požiadať o azyl? Akonáhle o ten azyl požiada, dostáva sa do rúk migračného úradu príslušnej krajiny, ide do tábora, predovšetkým záchytného, kde potom po určitej procedúre dostane možnosť ísť do táboru pobytového, alebo teda vôbec jeho pohyb nie je obmedzený v momente, ako prechádza do azylovej procedúry.

    A potom sú migranti, ktorí nepožiadajú o azyl, a teda ostávajú nelegálnymi migrantami a z pohľadu zákona nielen toho štátu, ale aj Európskej únie sú porušovatelia zákona. A teda budú umiestnení do policajného zariadenia, v našom prípade voláme to útvary policajného zaistenia cudzincov, ktoré na Slovensku máme v dvoch mestách, a to predovšetkým v Medveďove a v Sečovciach. Tu sú obmedzení na slobode. Tu sú obmedzení na slobode do doby, pokiaľ sa nevykoná v prípade vonkajšej hranice Európskej únie readmisia. To znamená návrat. S každou krajinou, ktorá susedí s Európskou úniou, mala príslušná krajina, ktorá s ňou má hranice, uzatvoriť takúto readmisnú zmluvu a väčšina z týchto krajín takéto readmisné zmluvy má a má na tom veľmi intenzívne aj pracovať. To je dôvod, pre ktorý sa Slovensku podarilo prakticky zlikvidovať nelegálnu migráciu na svojom území.

    Len krátke štatistiky: Pred rokom 2007 priemerné číslo sa hýbalo od 2- do 4-tisíc nelegálnych migrantov ročne. Staršie roky, tie čísla boli ešte väčšie, ale súviselo to s obrovskou vlnou, ktorá prišla po vojne v Afganistane, pri vojne v Čečensku a tak ďalej. Ale práve veľmi tvrdou prácou s naším susedným štátom, teda s Ukrajinou, sme vytvorili fungujúci mechanizmus, ktorý každého nelegálneho migranta, ktorý nepožiada o azyl, po pobyte v našom zaisťovacom centre vracia späť na Ukrajinu, dokonca niekde sa ani nestihne dostať do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov a ide tam priamo z cely hraničnej polície, pretože ten proces môže byť aj do 24 hodín.

    A toto je úloha, ktorú absolútne náš jeden spoluštát v Európskej únii na vonkajšej hranici Európskej únie s Tureckom a na vodnej hranici, hovorím o Grécku, absolútne nerešpektoval a rezignoval. Grécko prestalo chrániť, a dokonca z nešťastného alebo neopatrného vyjadrenia gréckeho ministra bolo, nielenže sme to nemohli chrániť, ale my sme nemali ani vôľu to chrániť, pretože to bola ťažká práca, príliš veľa ľudí. Napriek tomu, že Grécko v posledných rokoch – na rozdiel od Slovenska, Maďarska a Poľska – dostalo na migračnú a schengenskú politiku 400 miliónov eur, len na migračnú 260 a za týchto 260 miliónov dnes stojí jedno azylové centrum s 200 miestami. Neviem, či má sedem hviezdičiek alebo desať, ale v každom prípade 400 miliónov eur vlastne...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Čiže čo je najpodstatnejšie, že dnes po preinvestovaní takéhoto množstva peňazí táto krajina nebola schopná nijakým spôsobom, a dokonca ani nemala vôľu chrániť svoje hranice. Pretože ak by si ich chránili aspoň tak, ako sa o to intenzívne z posledných síl snažilo Maďarsko alebo my, ale, samozrejme, nebudeme hrať hrdinov, pretože čelíme bežne stovkám, neviem, čo to znamená čeliť denne desiatkam tisícov, už sme čelili aj niečo cez tisíc, 1 300 bola asi maximálna u nás, atak na našu hranicu, ale 5 300 už môže byť číslo, ktoré sa naozaj ťažko zvláda v jednej chvíli.

    Takže ale z posledných síl sa o to Maďari snažili a teraz sú za to kritizovaní ako nehumánni, ako neviem, čo všetko im bolo vyčítané, a nerobili nič navyše okrem toho, že do bodky napĺňali pravidlá schengenského Acquis, teda policajnej práce na hranici, a následne napĺňali do bodky všetky pravidlá azylového konania európskeho. Tým, že každého migranta, ktorý sa rozhodol, že pôjde do azylovej procedúry, musí dať odtlačky, tak to vyžadujú proste dublinské pravidlá. Musí byť registrovaný. Preto neexistuje absolútna jednota medzi európskymi členskými štátmi aj v otázke kvót, práve z tohto dôvodu, práve z tohto dôvodu.

    My nebudeme prijímať žiadnych utečencov, povedali jasne hlavne severské štáty, ktorí nebudú registrovaní v prvej krajine prekročenia hranice Európskej únie. A stal sa paradox, kedy vlastne prvou krajinou je označované Maďarsko napriek tomu, že jasne nie je aj zemepisne, aj fakticky. Aj všetci nelegálni migranti, ktorých sme zadržali na Slovensku, a my sme naozaj teraz preorientovali už posledné štyri mesiace veľmi intenzívne rôzne desiatky opatrení, keď bude záujem, vysvetlím, ale nechcem vám kradnúť veľa času. Všetko boli migranti, ktorí prešli Gréckom. Časť z nich bola registrovaná, tí, ktorí boli v Maďarsku registrovaní. Samozrejme, tí podľa Dublinského protokolu sa vracajú naspäť do Maďarska. Nie vždy to úplne našim kolegom v Maďarsku ide, ten návrat. Je rozhodne o niečo menší, o niečo menší, ako je prítok. Ale v každom prípade ešte stále tá spolupráca funguje a snažia sa naozaj, verím, z posledných síl. V žiadnom prípade ich nekritizujeme, to je už dnes nezvládnuteľná situácia, v ktorej sa nachádzajú.

    A samozrejme, zachytili sme aj migrantov, ktorí vôbec neboli registrovaní, len nám potvrdili, že išli cez Grécko. Je teda jasné, že 99 % a podľa mňa 100 % migrantov idú cez turecko-grécku hranicu. A to je vlastne to najväčšie zlyhanie. A doteraz od začiatku krízy, a aj, prvýkrát v pondelok, prvýkrát v pondelok zaznelo nenápadné, a dokonca do záverov sa teda dostala veta, že je nevyhnutné, aby Grécko vylepšilo svoju činnosť a všetci mu k tomu pomôžeme.

    Prvýkrát sa objavilo slovo, ktoré priznalo, že hlavným, nehovorím, že vinníkom, ale jedným z tých ďalších zlyhaní popri zlyhaní pri tých neuvážených volaniach "welcome refugees" a ďalších veciach, ktoré jasne zdvihli tú vlnu. Nakoniec zaregistrovali ste, že aj u nás boli drobné nesúhlasy v našich útvaroch policajného zaistenia, ktoré nastali presne po televízii, kde v televízii išiel priamy prenos, CNN, kde došlo k tomuto vyhláseniu, a ten pohyb nastal okamžite po vyhlásení. Veď oni nás tam chcú, musíte nás pustiť, volajú nás do Nemecka! No ale zákony hovoria niečo iné. Zákony hovoria iné veci. A ak my chceme byť zodpovednou krajinu Európskej únie, musíme ich dodržiavať.

    A čo je najparadoxnejšie, že Maďari sú kritizovaní práve zato, že ich dodržiavajú. Prísne, ale dodržiavajú. Otázka postavenia plota samotného je, samozrejme, veľmi otáznou. Ale je to pravdepodobne posledné opatrenie, ktoré mali naporúdzi. Napriek tomu, že schengenské teda acquis hovorí, že hranica má byť otvorená, zelená a máme ju strážiť iným spôsobom. Faktom však zostáva, že už žiadna iná možnosť zjavne neostávala.

    Takže tu som pri tom treťom bode toho absolútneho zlyhania, ktorý súvisí s tým, že prestala sa ochraňovať vonkajšia hranica Európskej únie a, paradoxne, vízová politika platí a platia aj hranice. Hranice Európskej únie sú neprekročiteľné len tak. Častokrát sa tu robí zábavka z toho vyhlásenia ešte kedysi Gustáva Husáka, že hranice nie sú korzo, či také niečo povedal. No aj dnes to platí. Nie je možné prekročiť hranicu. Dokonca aj v prípade občanov Európskej únie platia zvláštne pravidlá, že nie vždy by sa malo tak voľne po prechádzkach prekonávať zelená hranica. Mali by sme stále aj napriek teda otvorenému priestoru, mali by sme chodiť hlavne cez hraničné prechody. A teda až teraz po trištvrte roku, keď už vlastne do Európy pritieklo niekoľko stotisíc migrantov, sa začína debatovať o tom, že teda poďme chrániť hranicu, a prvýkrát sa v dokumente nachádza ochrana hraníc na prvom mieste, a to je vlastne asi správne.

    To bola požiadavka, ktorú Slovensko vlastne presadzuje na Európskej rade už štyri mesiace. A keď sa tu niekto aj pýtal, aká je naša odpoveď o opatreniach, ktoré majú byť, toto je jedno z nich. A konkrétne opatrenia, ktoré sme aj na Európskej rade predložili, z ktorých sa v podstate aj všetky do týchto opatrení nakoniec už na tejto septembrovej rade dostali.

    Ďalší problém, kde sme absolútne zlyhali, a prečo tá, prečo tá Európska únia a niektoré špecifické štáty sú veľkým magnetom. A to je absolútne zlyhanie návratovej a readmisnej politiky. Sú dve veci. Readmisná je tá, ktorú som spomínal, ktorú má robiť susedný štát. To znamená Slovensko s Ukrajinou napríklad, Poľsko s Ukrajinou a Bieloruskom, Maďarsko s ďalšími. A mnohé štáty aj majú formálne uzavretú zmluvu, ale nerealizujú ju. To znamená, readmisia im veľmi nefunguje napriek tomu, že tie štáty sú často dotované. To znamená, že keď si zoberieme severné krajiny Afriky, každý jeden štát dostáva svoju formu podpory zo strany Európskej únie, ale v rámci rozvojovej pomoci. Existoval plán, ktorý sa volá More for more, to znamená, že dostanete viacej pomoci, ale musíte viacej urobiť aj vy. Slávnostne po pol roku, myslím, že sú tie štáty, ja teda neviem tú skratku, čo presne znamená, Maghrep sa volá tá, vlastne to združenie, vlastne predpokladám, že krajín predovšetkým...

  • Reakcia z pléna.

  • Tak, hovorím, že tak som si myslel, že severnej Afriky. Že dobre, sú pripravené tieto štáty vlastne prijímať v rámci readmisie, ale len svojich občanov. A to po trištvrteročnom vyjednávaní, teda že len svojich občanov. Pričom tí tvoria minimum. Je minimum Tunisanov, je minimum Líbyjčanov, je minimum Egypťanov v tých číslach, ktoré vlastne migrujú. Hlavne tieto štáty vlastne plnohodnotne prepúšťajú vlastne tie toky. Teraz, samozrejme, nestabilná situácia v Líbyi, ale nebola to len Líbya vždy. Proste tie toky Somálčanov, Eritrejčanov, Nigérijčanov a tak ďalej tiekli cez rôzne ďalšie štáty. A jediní, ktorí sa s tým historicky vysporiadali, boli Španieli pred niekoľkými rokmi, kedy jasne silnou návratovou politikou v priebehu dvoch mesiacov zastavili vlnu lodí, ktoré plávali zo západnej Afriky na ich ostrovy, na ich Kanárske ostrovy.

    Čiže readmisia zlyhala a sú tu veľmi vtipné príklady, kedy nakoniec aj Angela Merkel sa stretla pri prednáške s dievčinou, ktorá mala v ruke štyri roky staré rozhodnutie o deportácii. A nikto ju nedeportoval. Opýtajte sa, a prečo, keď jasne sa ukazujú, oni sú nelegálni migranti. Ona argumentovala, že aj ja mám právo študovať na dobrej škole. Bezpochyby každý. Proste ale to nie je to ľudské právo, o ktorom sa hovorí. Jednoducho vy ste nelegálne prekročili hranice Európskej únie a musíte sa vrátiť naspäť! Napriek tomu to nemecké úrady neboli schopné zrealizovať. A to je ten jeden z tých ďalších dôvodov. Ak teda ja viem ako migrant, že či dostanem alebo nedostanem azyl, nikto ma nikdy z Nemecka nepošle domov, tak tam jednoducho pôjdem.

    Ale sú krajiny Európskej únie, ktoré poctivo dodržujú návratovú a readmisnú politiku a tvrdo ju robia, medzi ktoré patrí aj určite aj Slovensko. A samozrejme, to je jedna z tých vecí, neviem, kto sa na tom minule čudoval, že čo to znamená robiť neatraktívnym pre nelegálnu migráciu. To sú konkrétne opatrenia. To, že každý vie, že na Slovensku nemajú čo požiadať o, sa snažiť byť nelegálny migrant, lebo vedia, že ich v rámci readmisie vrátime a že v rámci návratovej politiky pôjdu aj do svojej vlastnej krajiny. Tých návratov sa urobilo viacej. Na to máme konkrétne organizácie, s ktorými máme zmluvy, Medzinárodná organizácia pre migráciu nám v tomto vyslovene veľmi pomáha. A to je jedna z tých vecí, ktorá nerobí atrakciu pre tých, ktorí sú špekulanti, ktorí vedia, že nemôžu žiadať o azyl, pretože pochádzajú z krajín, ktoré sú relatívne bezpečné. A to je dôvod, prečo čísla z Bangladéšu, z Pakistanu máme o niečo nižšie ako ostatné krajiny. Lebo ani Pakistan ani Bangladéš zjavne s veľkou pravdepodobnosťou nepatria medzi tých, ktorí dostanú azyl.

    A tu sme pri tých číslach. Niekto tu spomínal a obracal sa, alebo zakrýval sa menom vysokého komisára pre OSN, že on hovorí o 80 percentách. Nie, on hovorí o pravdepodobnosti tej krajiny k tomu, že z nej pochádzajú utečenci, pretože 80 % Sýrčanov má šancu na azyl. Pretože my tie čísla máme, samozrejme, inakšie. Keby sme len podľa národnosti to rátali, medzi tými migrantmi, ktorých my zachycujeme, nie je ani polka Sýrčanov, zhruba polovica. Nie celá, ale zhruba polovica. Tí zvyšní sú z krajín, ktoré nemajú veľkú šancu dať na azyl, a miešajú sa medzi Sýrčanov a majú strašne veľa falošných pasov. To je teraz naj, najväčší biznis je zo sýrskymi falošnými pasmi.

    Lebo zase niektoré krajiny urobia to, čo v minulosti, to, čo sa urobilo s Čečencami, že boli krajiny, ktoré povedali: Každý Čečenec má právo na azyl bez ohľadu na to, aký bol jeho životný príbeh, bez ohľadu na to, že vlastne už 20 rokov nežije v Čečensku. To je jedno, proste je Čečenec, dostane azyl. Dostali azyl a teraz počítajú iba stovky ľudí, ktorí dnes sú bojovníkmi v ISIS. To sú tí zahraniční bojovníci. Pamätáte si, že pred pol rokom to bol veľký problém. Rakúsko napríklad má z tohto obdobia, kedy prijalo azyly v rámci čečenskej komunity, 300 bojovníkov v Islamskom štáte v Sýrii a Iraku. To je konkrétne číslo, to nie je strašenie, to je reálna štatistika, ktorú vám povedia. To isté platí, stovky z Belgicka, z Nemecka, z ďalších krajín. Čiže to je tá nie vždy úplne premyslená azylová politika, o ktorej hovoríme.

    Pričom Slovensko na rozdiel od niektorých ďalších štátov si svoju azylovú politiku dlhodobo robí veľmi prísne. My ten životný príbeh študujeme u každého. To, že pochádza z tej krajiny, ešte neznamená, že v nej v tej chvíli žil. To je najpodstatnejšie. Neznamená, že človek z Iraku žil naozaj v Iraku celý ten čas a teraz vlastne prišiel priamo z Iraku alebo priamo zo Sýrie z vojnovej oblasti. To, že má tú národnosť, naozaj nič neznamená, to isté platilo o Čečencoch, ktorí častokrát prichádzali do Európy z Moskvy, kde teda naozaj, sa dohodneme, že neboli súčasťou nejakého vojenského konfliktu.

    A naopak, potvrdzovanie tých čísiel, o ktorých sme hovorili, je fakt, ktorý sa stal teraz, myslím, že to aj premiér spomínal, ktorý sa stal v Rakúsku tento víkend. Zhodneme sa na tom, že Rakúsko je krajinou, ktorá patrí medzi top 5 krajín s najväčším životným štandardom a najväčšou úrovňou, teda životnou úrovňou na svete. Viedeň niekoľkokrát za sebou vyhrala najlepšie miesto na život. Tak? Čo to znamená, ak zo 14-tisíc utečencov len 730 požiada o azyl? Že pre tých 95 %, ktorí o ten azyl nepožiadali, to nie je dostatočne dobrá krajina na začatie nového života? Nie je to už dostatočne bezpečná krajina? Ak niekto o sebe vyhlasuje, že uteká pred vojnou, a teda má mať záujem čo najrýchlejšie sa dostať k azylu a odmietne požiadať o azyl v Rakúsku, potom prepáčte, ale rozhodne je špekulant.

  • Pretože že sa mu nemusí zdať štandard Maďarska, a aj to si myslím, že je už špekulovanie, Srbska alebo krajín, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, prosím, tam ešte sa dá uvažovať, chcem byť súčasťou Európskej únie, tak teda že som si nepožiadal v Srbsku, ktoré bezpochyby patrí k rozvinutým krajinám Európy. Tak okej, tak Maďarsko. Ale že Rakúsko? To je naozaj už nepochopiteľné. A tam presne tých 95 % ste mali, lebo mne sa tak zdá, že ten výpočet tých 14-tisíc a 730 presne zhruba sedí na tých 95 a 5 percent. A to je presne ten problém, ktorý sa ukazuje aj ďalej.

    Čiže vrátim sa k tomu, čiže to je ďalší magnet, nezvládnutie návratovej politiky a readmisie. Tak isto v novom dokumente Európskej komisie sa teda objavilo, že musíme zvýšiť návratovú politiku. Ale to je naozaj veľmi smiešne číslo, ktoré doteraz sa realizovalo, z tisícky ani nie 100 ľudí sa navracalo. A teda je to bod, ktorý opätovne nám vyšli v ústrety na naše požiadavky. Ja nehovorím, že nám, ale teda pochopili, že toto je dôležité, že to je ďalším bodom, kde Európska únia zlyhala.

    Ďalší bod, kde jednoznačne Európska únia zlyhala, je podpora, na úvod, trošku to súvisí s prvým bodom, je podpora Turecka, Jordánska a Libanonu. My sme k tomu rokovali v júni naposledy ku kríze? A to už tri mesiace de facto išla, ako sa hovorí, naplno a v januári sa zaznamenali prvé negatívne javy nespokojnosti práve s tou ubúdajúcou potravinovou pomocou. Vysvetlite mi, ako je možné, že až po trištvrte roku prvýkrát sa slávnostne rozhodol komisár Európskej únie pre migráciu pán Avramopulos, až teraz, to bolo vlastne nevypovedané, až teraz ísť do Turecka. Prvýkrát slávnostne oznámil, áno, ideme riešiť situáciu do Turecka. Po trištvrte roku! A niekto nám chce hovoriť, že nie sme dostatočne pružní? To je absurdné, absurdné! Nehovoriac o tom, že myslím si, že Turecko ako krajina, ktorá je, krajina, ktorá má záujem o vstup alebo bližšie vzťahy s Európskou úniou, jednoznačne má záujem komunikovať o situácii. A možno by sme mali práve minimálne 50 % nákladov, ktoré Turecko má s týmito tábormi, preplatiť ako Európska únia, lebo v opačnom prípade je to ten tlak na nás. A tam sme mali ukázať svoju solidaritu, nie iba peniazmi, ale aj ľuďmi, aj lekárskym personálom, všetkým. Ale na to sme my všetci pripravení, to všetko sme ponúkli.

    Ale my vždy sme tvrdili, riešme problém tam, kde vzniká, a nevykrádajme krajiny, ktoré sa už nikdy nespamätajú. Ak zoberieme všetkých utečencov, najmä tú elitu, ktorá má peniaze a ktorá si to vie zaplatiť, do Európskej únie, kto tú Sýriu postaví na nohy, keď sa konečne dostane do mierového procesu, keď všetci tí, ktorí na to mali, budú preč? Tak vznikne presne to, čo je v Somálsku. Tá krajina sa nevie dostať z tých svojich problémov, ktoré má. A to isté platí o Eritrei. Čím viac ľudí vzdelaných, finančne zabezpečených odíde zo Sýrie a nikdy sa tam nebudú plánovať vrátiť, tým menšia pravdepodobnosť, že Sýria sa stane zase normálnou krajinou. Jednou seriózne rozvinutou krajinou Blízkeho východu. Neviem, kto z vás bol v Sýrii, ale to bola jedna pekná, rozvinutá krajina.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to je úplne v inom kontexte! Vy máte, vy máte fakt obrovský talent, pán poslanec, ako veci akože dať z kontextu von. Ináč sa to hodí. Väčšinou scenáristi majú tento talent.

    Čiže toto je ďalšia vec, že už dávno sme v tom Turecku mali byť, a toto je ďalším, piatym zlyhaním práce, v tomto prípade Európskej komisie ako takej, ktorá už dávno vlastne mala byť nakvartírovaná v Turecku a mali sme to s Turkami riešiť. Pretože v opačnom prípade potvrdzujeme, že sme neuveriteľne pokryteckí. A to vo fakte, že neprijali sme Bulharsko a Rumunsko do Schengenu preto, lebo sa obávame toku rumunských a bulharských Rómov do Európy, že by mohla byť zvýšená kriminalita. To je hlavný argument, pretože Bulharsko a Rumunsko splnili všetky technické podmienky. Dokonca Rumuni teraz vynikajúco strážia tú hranicu. A napriek tomu potichučky tie štáty, ktoré dneska nás chcú kritizovať za nedostatok solidarity, neprijali v obave pred Rómami z týchto krajín, lebo mali voľby. Títo ľudia nemajú právo moralizovať na našu adresu, pretože zlyhali niekoľkokrát a Bulharsko a Rumunsko je stojacim svedkom toho celého.

  • Pretože tam sa bojím občanov Európskej únie rómskej národnosti. Občanov Európskej únie rómskej národnosti! A tu teraz nemám problém z tých, čo ani vôbec netušíme, lebo tie falošné pasy nie vždy všetky sú zachytené, či sú vôbec tí ľudia Sýrčania.

    A to isté platí o Turecku. Prečože Turecko má taký problém s prijatím do Európskej únie? Tam už nehovoríme o multikulturalizme? Tam už neriešime nič? Prečo bolo pozastavené to plynulé pričlenenie Turecka? Presne z dôvodu, že má iné základy kultúrne a častokrát to tie krajiny hovorili. Presne tie, ktoré teraz nás chcú kritizovať, predsa pribrzdili priberanie Turecka do Európskej únie.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Veľké, sa dohodnime. A dneska chcú hovoriť, že sme nedostatočne solidárni? Tak prečo sme neboli takí solidárni s Tureckom alebo Bulharskom a Rumunskom? To je presne tá vec, že nesmú začať alebo nemali by začať tým, že budú ukazovať svaly, pretože sami niekoľkokrát v minulosti zlyhali.

    Takže, vrátim sa k tomu, aby som vám nekradol úplne veľa času. Platí opätovne, ďalší bod zlyhania bolo to, že sme s Tureckom nepracovali. Katastrofálny monitoring utečencov alebo teda migrantov, sa dohodnime, predovšetkým nelegálnych, je jednou z ďalších príčin, pre ktoré nikto nemá problém najmä prísť do Nemecka. Jeden príklad vám poviem.

    Dublinské pravidlá hovoria o tom, že keď príde ku vám, a toho sa my nesmierne obávame a nikdy sme nechceli byť zahanbení ako Slovensko, preto sme boli veľmi radi, že z tých niekoľkých tisícok ľudí ročne sa po vstupe do Schengenu stalo niekoľko desiatok. To znamená 40, 70, každý rok inak. A častokrát sa stalo, že sme mali negatívne čísla s Rakúskom, že viacej nelegálnych migrantov prišlo ku nám z Rakúska ako od nás do Rakúska, čo bolo veľmi vtipné, ale súviselo to hlavne s tým, že netušili, že nesmú cestovať medzi krajinami. Tak toto rapídne a dramatické zníženie tých čísel nás vždy veľmi tešilo a vždy sme chceli, aby sme nemuseli byť konfrontovaní s tým, že v rámci dublinského procesu nám budú vracať ľudí, lebo to je vlastne naším vlastným zlyhaním pri ochrane hranice.

    A tak sa stalo, že Nemecko zachytilo 3 600 alebo 3 900, tie čísla hovorím presne, ako som to od zdroja dostal, 3 900 migrantov, ktorí podľa dublinského nariadenia mali byť vrátení do Poľska. Poľsko povedalo, uznávame 3 600 z nich, tí určite, naozaj od nás prišli. 3 600 nám môžete vrátiť. Za rok od tejto dohody, ktorá vznikla, bolo Nemecko schopné vrátiť 180 ľudí. A prečože? No lebo netuší, kde tí zvyšní sú. To bolo to, ten prejav nemeckého ministra de Maiziere, predstavte si, to povedal do novín, predstavte si, my ich dáme večer do nášho azylového tábora a oni tam ráno nie sú.

    Vážne? Guten Morgen! To sme na to prišli teraz, že takto to vlastne funguje, že takto sa správa vlastne táto časť migrácie? Ich vaše azylové tábory vôbec nezaujímajú! Nie vždy ich dokonca zaujímajú nejaké sociálne benefity. Ich zaujíma ich infraštruktúra, ktorú jasne majú danú. Kam prídu a kde zostanú a kde vedia, že keďže takýmto spôsobom je deravý celý tento systém, vedia, že ich nikto nikdy už z Nemecka preč nepošle.

    Takže toto sú tie hlavné body, ktoré sme identifikovali ako základnú chybu. A náš, by som povedal, hlavný odpor, aj keď už opätovne tu môžeme mať tému dobrovoľných kvót 120-tisíc, už to nemusí byť úplne pevné, po tom, by som povedal, tej hádke, ktorá bola teraz v pondelok. Tak ten hlavný dôvod, pre ktorý sme nesúhlasili s kvótami alebo teda hlavné dva dôvody, boli najmä dva.

    Po prvé, že to nerieši situáciu, pretože to fungovať jednoducho nebude. Tých dôvodov je veľa, keď bude záujem, môžem vám ich porozprávať, prečo to fungovať nebude. Od toho, že so stabilitou týchto ľudí na danom území, do ktorých ich nanútime. Ten, čo si vylosuje Nemecko, bude ten šťastný, ten, čo si vylosuje Estónsko, bude ten nešťastný. To neviem, ako bude fungovať. Tých žalôb bude zo strany utečencov miliarda, nehovoriac o tom, ako som už povedal, ako pri Dubline, že napríklad 120-tisícová kvóta hovorí o prerozdelení 54-tisíc migrantov z Maďarska. Ale v Maďarsku nie je 54-tisíc migrantov. V Maďarsku je momentálne asi 5-tisíc. Akých 54, aj Maďari sami sa ohradili, akých 54-tisíc chcete prerozdeliť? U nás 54-tisíc migrantov proste nie je. To znamená, že to je absolútne celé zlé nastavené. A najpostihnutejšie krajiny nie sú Taliansko, Taliansko trochu, lebo to z veľkej časti sa snaží tých ľudí aj udržiavať v Taliansku, ale nie Grécko a Maďarsko, tí boli postihnutí tranzitom týchto ľudí, ale Nemecko, Belgicko, Holandsko, Švédsko. To sú krajiny, ktoré sú na konci dňa najviac postihnuté, a my napriek tomu hovoríme o solidarite s krajinami, kde tí utečenci ani nie sú.

    My sme to tam jasne povedali. Nemôžete mať v dokumente napísané Maďarsko 54-tisíc ľudí na prerozdelenie, keď ich tam proste 54-tisíc nie je! Máte pocit, že to niekoho zaujímalo? To je jedno, vonku sú novinári. Povedzme im, že sme sa dohodli. Absurdné, absurdné!

    Čiže nekvalita pripravenia celého procesu. Nejde o prejavenie solidarity, lebo to je vlastne prejavenie solidarity s nejakou tabuľkou, ktorá popisuje neexistujúci stav. My sme tu nie nato, aby sme boli, my sme naozaj odborná časť európskych rád, ministri vnútra. My nemáme čo riešiť politickú tému. Ak je to teda politická téma, potom je pravda, že to musí ísť na summit. Potom ani neplatia pravidlá o tom, o azyle ani o migrácii, lebo toto nie je otázka azylu a migrácie. Toto je otázka prerozdelenia humanitárnej krízy, nie azylu a migrácie. To znamená, preto to patrí do pravidiel, o ktorom majú hovoriť naši premiéri, a nie ministri vnútra. To nie je odborná otázka zjavne, keďže je jedno, koľko migrantov kde je a že je to číslo, ktoré vôbec nekorešponduje s realitou. A to je to, čo sme hovorili pri tej štyridsiatke. Dneska 40, zajtra 150 som hovoril, tak pardon, 120, pozajtra 300. Pretože už sa ten tok zastavil? Už sme to efektívne urobili?

    A ak nastane povinný mechanizmus, teda permanentný mechanizmus, ktorý má vlastne prísť, tak to týmto rozhodnutím nekončí. A preto nehovoríme, nestrašíme o desiatkach tisíc, ale keď si nakreslíte krivku, ako začíname od 700 cez 2 200, tak vlastne naozaj tá ročná báza, ktorá môže pre Slovensko znamenať, je 9- až 12-tisíc ľudí ročne pri tomto type kríz. A možnože sa nám podarí vyriešiť krízu v Sýrii, za rok možno bude kľudnejšia situácia, možno už nebudú musieť ľudia odtiaľ utekať, čo by bolo skvelé, aby mohli žiť v mieri. Ale Afrika a subsaharská Afrika tá neskončí, pretože nielenže v Líbyi nastala nestabilita, a teda so spôsobením nestability v Líbyi nemáme naozaj nič spoločné, vtedy sa nikto na solidaritu neodvolával, vtedy bombardoval každý individuálne, tak predstava, že by sme zastavili toky z Nigérie, z Eritrey len preto, lebo sa nejako rozhodneme, sú naozaj nie odborné. A čo je podstatné, jasne povedala aj Medzinárodná organizácia pre migráciu, že krajiny okolo Nílu začínajú byť na pohybe k zásadnej migrácii do Európy. Ak sa pridajú aj krajiny doteraz relatívne stabilné politicky, tak to už teda naozaj Európa zvládať určite nebude.

    A čo je ďalšia vec, pre ktorú máme ako Slovensko pravdu. To nie preto, že by sme mali nejakú obavu, a vy viete, že ťažko Slovákov pomenovať ako rasistov alebo xenofóbov v tej istej situácii, keď nikto nemá problém ani s menšinou, ktorá sem pravidelne tečie a dostane sa sem proste niekedy nelegálne, ktorá je napríklad vietnamská alebo čínska. Všímate si nejaké rozkoly, nejaké vojny? Tuná pán poslanec Hlina má s čínskou komunitou veľké skúsenosti. Je tu nejaká vojna alebo potýkajú sa s nejakým obrovským xenofóbnym prístupom Slovákov? Nie. Rešpektujú, títo ľudia rešpektujú naše pravidlá.

    Aj celá integrácia, ktorú Slovensko doteraz robilo aj v prípade moslimov, bola postupná a nie nárazová. Veľmi odborne vedená bez politických zásahov. Naozaj, myslím si, že žiadni ministri, a začal ten proces ešte za Ivana Šimka cez Vlada Palka, Martina Pada, Roberta Kaliňáka, Daniela Lipšica a skončil opäť zase na chvíľu pri Kaliňákovi. Robili to iba odborníci, ktorí nevymieňali vedenie migračného úradu, ktorí si túto prácu mohli kontinuálne plniť. A môžem povedať, že všetci tí, ktorí sú integrovaní z moslimského sveta, z moslimskej komunity u nás, sú naozaj ľudia rešpektujúci pravidlá, ktoré platia v Slovenskej republike. Dokonca ctia tradície. Mnohé z ich detí oslavujú naozaj Vianoce. Aj ich sviatky oslavujú, ale aj Vianoce.

    Ale keď navezieme dvetisícku ľudí do Malmö, tak sa z krásneho švédskeho mesta stane proste mesto duchov ako teraz. Pretože tá komunita sa uzavrie a bude inertná voči okolitému prostrediu a nijakým spôsobom do nej nepreniknú švédske pravidlá, švédske tradície, švédske čokoľvek. Do niektorých častí európskych miest nechodí už ani polícia, lebo vie, že každým príchodom by riskovala obrovské konflikty. Boli sme málo svedkami vypaľovania miest vo Francúzsku pred niekoľkými rokmi? Keď pomaly popri policajtoch už bola nasadzovaná aj armáda? Toto je všetko malou výstrahou pre to, ako dopadne zlá integrácia, pretože v tomto prípade nemôžeme hovoriť o utečencoch. Ale musíme hovoriť o tom, že sa snažia presídliť. Sami seba presídľujú počas túry cez celú Európu. Pretože utečenec je v najbližšej krajine, kde má postarané o svoj život. V momente, ako sa snažím dostať do nejakej ďalšej krajiny, stáva sa zo mňa človek, ktorý sa snaží presídliť do nejakej krajiny a nejakým spôsobom sa tam integrovať, ale veľmi sa im to nedarí v tých krajinách.

    A ja som rád, že Slovensko má program, ktorý dlhodobo robí a je pozitívny. Je pozitívny, má výsledky, ktoré nie sú pre nás vyrušujúce, pre nikoho z nás. Nikto nemáte pocit, že by sme mali problém s akoukoľvek časťou našej moslimskej komunity. A tak by to malo ísť ďalej.

    A preto sme aj vychádzali z toho, že pri čísle sme povedali to, ktoré sme schopní integrovať tak, aby ten integračný proces dobre fungoval. Preto sme povedali 100, lebo to sú naše kapacitné čísla, ktoré vieme ako Slovensko integrovať v rámci našich pravidiel, kedy prechádzate od azylového konania, od záchytného tábora cez pobytový a dostávate sa do integračného centra a následne do svojho nového života. To je nejaký dlhodobý proces. A keď má dopadnúť úspešne, musíte ho byť schopný garantovať. A keď ho chcete garantovať, musíte to robiť s kapacitami, ktoré máte. Nielen neobmedzený počet ľudí, ktorý sa o nich stará. Tam je psychologická pomoc, sociálna, jazyková, vzdelanostná, rekvalifikácia, to všetko s týmito ľuďmi treba pracovať. Lebo keď ho hodíte len tak do priestoru, tak vám skončí presne tak ako tie segregované časti západoeurópskych miest. A tam predsa skončiť nechceme.

    A úplne na záver, tu častokrát bolo povedané, čo sme ponúkli Európskej únii. Tak my sme presne ponúkli dva typy vecí. Po prvé, hovorili sme o opatreniach na zmiernenie a skončenie humanitárnej krízy z pohľadu obrovského prílevu utečencov. Bola to ochrana hraníc, boli to návratová readmisná politika, okamžitá pomoc Turecku, boli to hotspoty, ktoré sa tak často rozprávajú, ale nie sú všeliekom, ale je to vcelku dobrý nápad, ktorý by mohol fungovať. Ale veď tie hovoríme dávno, ale nie v Srbsku, pán kolega. Nie v Srbsku, ale na grécko-tureckej hranici, tam má byť hotspot a v Taliansku na pobreží. A samozrejme, boj s prevádzačmi. Tam sme boli ochotní poskytnúť ľubovoľné naše skúsenosti, pretože ich máme naozaj veľmi pestré pri boji s nelegálnymi prevádzačmi na našej slovensko-ukrajinskej hranici.

    A k tomu sme ponúkli tri programy, ktoré robíme dlhodobo. Ešte od roku 2008, viacero sme ich vtedy spustili, ktoré sa týkali už spomínaných väzňov z Guantánama, týkali sa kubánskych disidentov, ktorých sme presídlili na Slovensku, ani ste o tom nevedeli, ale bola snaha, aby boli naozaj integrovaní. Preto sa tomu reklama, prirodzene, nerobí, aby tá integrácia prebehla v poriadku. A tak isto sa týkala obyvateľov tretích krajín, ktorých sme neboli presvedčení, že vieme v takom počte integrovať u seba, tak sme vytvorili vlastne presídľovací program s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, kde nakoniec pripravujeme ľudí na ich život v ich cieľovej krajine, v našom prípade predovšetkým Spojené štáty.

    To číslo, ktorým sme začínali kedysi pri stopäťdesiatich, neskôr ho zvýšili na tristo, sme teraz ponúkli, že sme pripravení ho zvýšiť na päťsto ľudí každý rok, čiže tisíc za dva roky. Tá debata bola o dvoch rokoch, priamo z krajín, ktoré sú ohrozené konfliktom. Čiže priamo zo Sýrie, z Jordánska a z Libanonu vyberať rodiny, ktoré sú najviac ohrozené, pretože v tomto programe predovšetkým sme pracovali s matkami s deťmi a otcami, ak ich ešte mali, priviesť na Slovensko. To bol ten posledný teraz, písali tuším pred dvoma dňami, pred dvoma dňami o tom písali v Košickom Korzári, že kto to bol na košickom letisku? Na košickom letisku bola presne táto skupina ľudí, v tomto prípade zo Somálska a Eritrey, ktorí prišli na niekoľko mesiacov na Slovensko, aby pokračovali na svojej ceste do Spojených štátov. A to isté platí, že teraz je vlastne táto kapacita zvýšená na 500 ľudí ročne, ktorú môžeme práve zo Sýrie, Jordánska a Libanonu presídliť do napríklad Spojených štátov alebo Austrálie, čo je vlastne nová destinácia, a zároveň ich pripravovať na Slovensku na život v týchto svojich nových krajinách. To je konkrétny príspevok. To je na náklady Slovenskej republiky.

    Ďalším príspevkom bolo známe Gabčíkovo. Pretože sme neriešili problém tam, kde je pohyblivý, ale tam, kde končí. A je to v zvýšenom nátlaku na rakúske utečenecké tábory, tak sme poskytli naše voľné kapacity pre azylové konanie Rakúska na našom území. To znamená, ľudia nebudú spať pod stromami, ale na normálnej posteli, nebudú týždeň čakať na sprchu, budú ju mať každý deň, budú mať aj každý deň teplú stravu. To je konkrétny príspevok. Faktom je, že pre nás je to, samozrejme, jednoduchšie, lebo nemusíme robiť azylové konanie. Netýka sa to Slovenska. Nie je to azyl, ktorý sa viaže ku Slovensku, preto je to pre nás jednoduchšie, aj tá infraštruktúra je jednoduchšia v tom, že oni vlastne prídu, tu aj ich rakúski kolegovia robia s nimi, všetko sa deje v nemčine. Dokonca aj deti chodia do škôlky, ktorá musí byť po nemecky, a automaticky po skončení tej procedúry alebo pred skončením procedúry sa musia vrátiť do Rakúska, kde vlastne ten výsledok procedúry je vykonaný a už potom sa vlastne pracuje s nimi ďalej s tým, že akékoľvek narušenie poriadku, porušenie čo i len domového poriadku znamená ich návrat do Rakúska a riziko, že nedostanú azyl. To je jedna z tých hlavných motivácií, pre ktorú toto nepovažujem za akékoľvek bezpečnostné riziko, ktoré by mohlo z toho hroziť. To je konkrétny príspevok.

    A potom sto sýrskych kresťanov alebo teda kresťanov z tejto časti sveta, ktorých by sme mohli integrovať priamo na Slovensku.

    Myslím si, že sú to tri konkrétne príspevky, ktoré nie sú zanedbateľné, nie sú zanedbateľné a myslím si, že zodpovedajú tým možnostiam, ktoré Slovensko má, a tomu, čo vieme robiť. A robíme to dlhodobo a robíme to podľa mňa dobre. Nie mojou zásluhou, ale ľudí, ktorí sú tam proste 15, 20 rokov na týchto pracoviskách a dokázali sa vypracovať medzi svetovú špičku. Každý ich pozná, každý vie, keď sa povie meno Priecel, to je riaditeľ nášho migračného úradu, každý vie, kto to je. Aj v Spojených štátoch, aj v Európe. Robí to dlhé roky a robí to dobre. A som rád, že to je jeden z konkrétnych príkladov, ktorý nikdy nepodľahli politickému cyklu, hej? Prežil 13 ministrov a verím, že prežije aj ďalších. Takže toto je konkrétna ponuka.

    Povedali sme si tam chyby. Ja som vám ukradol trochu času, nebudem viacej hovoriť, ale chcel som pomenovať, kde vznikol ten problém, kde sme zlyhali a aké sú naše riešenia do budúcna, aj to, čo vlastne v utorok budeme prezentovať, že je to nesprávne riešenie, ktoré nebude fungovať. Aj napriek tomu, že nás prehlasujú, tak budú vo veľmi skorej dobe konfrontovaní s tým, že sme mali pravdu. A potom si povieme konkrétne dôvody prečo. Pretože nebudú schopní tento systém zrealizovať tak, aby naozaj prerozdelil 120-tisíc ľudí a v budúcnosti nebude schopný prerozdeliť ďalšie stotisícky. Proste musíme od vecí, ktoré sú naozaj nesprávne, byť schopní ustúpiť a nebyť ješitní, že teda nedokážeme počúvať iné názory a už vôbec nie sa vyhrážať silou, lebo to vedie len k tomu, že sa človek ešte viacej zatne. To predsa všetci dobre poznáme.

    Všetko najlepšie, ďakujem za pozornosť.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Faktické poznámky poslanci Poliačik, Lipšic, Kaník, Simon, Blaha, Martvoň, Viskupič, Kadúc, Susko, Hlina, Blanár, Abrhan, Bagačka, Hudacký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem.

    Veľmi rýchlo na začiatok k faktom, pán minister. V tej relácii ste nehovorili totiž o neatraktivite Slovenska pre ilegálnych migrantov, vy ste povedali, robíme všetko preto, aby sme pre nich, migrantov, boli neatraktívni. Bez ohľadu na to, či sú utečenci, či reálne utekajú pred vojnou. Jednoducho robíte všetko preto, aby Slovensko bolo neatraktívnym prostredím aj pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou.

  • Reakcia ministra.

  • Nie, to ste nepovedali. Vy ste povedali o migrantoch všeobecne. To je prvá vec.

    Druhá vec. Pri tom UNHCR nehovoríte presne, čo tie čísla hovoria. Ja vám odcitujem tú správu. Viac ako 85 % z ľudí, ktorí prichádzajú do Grécka, sú z krajín, ktoré zažívajú vojnu alebo konflikt. Principiálne Sýria, Afganistan, Irak a Somálsko. To znamená, že tam sa všeobecne hovorí o podmienkach, ktoré vytvárajú predpoklad, že tí ľudia budú môcť dostať azyl. 85 percent.

    A keď sa potom dostaneme na druhú stranu toho vášho príhovoru, a teda že čo sme ponúkli, tak čo sa reálne stalo? Lebo ak vy hovoríte, že dokážeme spraviť sto na konci, sto dokážeme integrovať, sto sýrskych kresťanov dokážeme integrovať, tak vy predpokladáte, že teda iba sto zoberieme, lebo my si preveríme tie podmienky na začiatku a budeme vedieť, že to sú tí presne, ktorí dostanú azyl a začneme s ich integráciou? Alebo zoberiete nejaký balík, prejdete azylovým procesom a z nich ostane stovka? To znamená, že zo stovky stovku budeme integrovať.

  • Reakcia ministra.

  • Okej. Takže to je ten jeden príspevok.

    Ten druhý, keď hovoríte Gabčíkovo, je príspevkom, to bolo štyri alebo päť alebo šesť týždňov dozadu. Koľko ľudí už teda v tom Gabčíkove máme? Lebo tam máme v podstate dohodu s Rakúšanmi o tolerovanom pobyte, ak si to dobre pamätám, kde by sme im mali pomáhať s tým azylovým procesom. Koľkými reálnymi prípadmi sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • "Trochu zdržal" je, v dobrom, skoro hodina. Ale však je to dôležitá téma, čiže nechcem nikoho obmedzovať, len nebolo to až tak trochu.

  • Povedané s pobavením.

  • Ale teraz prejdem k veci.

    Po prvé. Trvalý mechanizmus prerozdelenia kvót bude schvaľovaný legislatívnym nástrojom. Predpokladám smernicou. To nebude žiadne spoločné vyhlásenie ani nič podobné. Bude to smernicou, ktorá je v kompetencii rady, jedno v akom formáte. Dobre viete, že na rade ministrov vnútra alebo spravodlivosti sa schvaľujú niekedy nesporné veci z rady ministrov dopravy, ktoré sú nesporné, pretože tá rada zasadá ako prvá. Lisabonská zmluva nerieši formácie rady. Rieši na ministerskej úrovni, je to ich zloženie.

    To znamená, že my nemáme žiadne právo veta. To, že summit sa na nejakom politickom vyhlásení musí zhodnúť konsenzuálne, to nie je právny nástroj, to nie je smernica. Trvalý prerozdeľovací mechanizmus bude riešený zákonným nástrojom Európskej únie, v tomto prípade smernicou, kvalifikovanou väčšinou, kde nemáme právo veta, ktorého sme sa vzdali. A ja som tu citoval aj moje vystúpenie, nerád to robím, z roku 2008, keď som na to upozorňoval. Nie kvôli Maďaričovmu tlačovému zákonu, kvôli tomu, že strácame právo veta.

    Dve poznámky. Pri grécko-tureckej hranici je problém stále s tým, že proste s Tureckom nemáme readmisnú dohodu. A to by sme asi tiež možno mali na odbornej úrovni hovoriť.

    Ale posledná otázka na ministra vnútra je: Rada ministrov v pondelok teda mala, aspoň také boli výstupy, a spýtam sa, schváliť prerozdelenie štyridsiatich tisícov tej prvej várky. Tak čo, tak ste to schválili, tých 40-tisíc? Lebo tie informácie sú všelijaké. A teda v médiách boli informácie, že rada schválila 40-tisíc a ich prerozdelenie. Tak ma zaujíma konkrétne, lebo to je dosť dôležitá vec.

  • Pán poslanec Kaník. Nie je prítomný v sále.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda vlády, vy ste ukončili svoj prejav tým, že nás prehlasujú. To znamená, že Slovenská republika zlyhala v svojom rokovaní, stratili sme partnerov, a preto nastane takýto stav na najbližšej rade? Budú kvóty, alebo kvóty sa rovnajú rozdeľovací kľúč, niečo podobné ako má Nemecko pre svoje spolkové krajiny, keď prijme, tak je tam automaticky mechanizmus, že z toho alikvotnú čiastku ktorá spolková krajina koľko dostane? To isté má platiť aj v rámci Európskej únie?

    Pán minister, v úvode svojho vystúpenia ste povedali, že problém nastal vtedy, keď prestal tiecť alebo prestala byť poskytovaná humanitárna pomoc do Turecka pre sýrske tábory. OSN a humanitárna pomoc, ktože tam zastupuje Slovenskú republiku? Nie je to váš kolega Lajčák, ktorý tu mal sedieť? Humanitárnu pomoc nemá ministerstvo zahraničných vecí v svojej kompetencii? Keby sme sa pozreli na to, že koľko tam dáva Slovenská republika, aj to je zaujímavé číslo. Ale keď tri roky, hovoríte, že to je proces troch rokov, tak tri roky slovenská diplomacia v tejto oblasti čo urobila? Preto, a každému z nás je jasné, že tento problém nepomizne do slovenského predsedníctva, preto vás aj touto cestou vyzývam, aby ste vo vláde presadili, že medzi priority, ktoré slovenská vláda, teda vláda Roberta Fica, si stanovila, zaradili aj riešenie krízy s migrantami.

    Súhlasím s vami, že treba zabezpečiť ochranu schengenských hraníc, hraníc Európskej únie. Ale prioritne schengenských hraníc, lebo tento exodus nie je len to, čo tu je, ale aj to, čo je na ceste.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, keď ste hovorili o tom, že kto spustil vlnu, spomenuli ste aj jeden zo závažných dôvodov, že Nemecko zavolalo Sýrčanov, že "ste tu vítaní". Viete, keď Nemecko dneska volá po spoločnom postupe, tak prečo sa vtedy tak isto spoločne s Európu neporadilo, aj s nami, či zavoláme naozaj takú vlnu migrantov a či to zvládneme? Vtedy to bolo unilaterálne. Vtedy si povedali Nemci, že áno, my ich chceme. Vtedy ich nezaujímal názor Slovákov, ani názor Francúzov, ani názor nikoho. Ale dneska, keď už riešime dôsledky tej vlny, ktorú oni nezvládajú, tak vtedy chcú byť solidárni a vtedy chcú spoločný postup.

    Je to pokrytecké, keď príčiny európske mocnosti zaobstarajú samy, vrátane vojen, vrátane bombardovania, vrátane toho, že rozmlátili Líbyu, Sýriu, Irak a všetky tieto štáty. Ale v prípade príčin tam už musíme byť solidárni. To sú tí naši humanisti. A potom bola bomba, nakoniec zavrú hranice Nemci. Výborné! To je fakt tak humanistické! Ale oni sú tí humanisti a my sme tí zlí, my sme tí xenofóbni.

    Toľko pokrytectva, koľko je v Európskej únii dneska, to naozaj, tak bolo to aj v minulosti, ale teraz to tak krásne vidieť, že obávam sa, že na Slovensku bude veľmi klesať podpora Európskej únie, a to je niečo, čo asi nikto z nás nechce. Čiže musíme to nejakým spôsobom vyriešiť, ale určite nie silovým riešením, ktoré ponúka Brusel.

    A viete, ja sa pýtam: Selektívna spravodlivosť a selektívna solidarita, ktorú ponúka dneska Európska únia. Viete, na jednej strane pomáhajme Sýrčanom, samozrejme. Ale keď umierajú v zime deti na Donbase, tam nikto nehovorí o solidarite. Počuli ste niekedy hovoriť o solidarite s Donbasanmi, s Rusmi? Rusi môžu trpieť. To sú Rusi. Keď sa hovorí o Kongu, kde západné korporácie vďaka milíciám, západné korporácie zabíjajú milióny ľudí, a to sú naozaj milióny ľudí, tam nijaký západný politik nepovie: Ježiš, poďme pomáhať Konžanom. Poďme ich sťahovať do Európy. Nie, Konžania môžu, lebo to robia západné korporácie. Tu je ten pseudohumanizmus, tu je to pokrytectvo! Pomáhajme Sýrii, ale nebuďme pokryteckí ako politici na Západe!

  • Ďakujem pekne. Ja nadviažem na kolegu Blahu.

    Pán podpredseda, ja osobne si myslím nielen to, že zlyhala Európska únia, zlyhalo aj OSN, ktoré sa už dlhodobo prizerá na zločinnosti Islamského štátu, podobne ako to bolo pri Srebrenici alebo pri Rwande. Jednoducho OSN zlyhalo a teraz idú predstavitelia OSN mudrovať, že prečo má Európska únia prijímať utečencov?

    Čo sa týka, s tým, čo ste povedali, že ochrana hraníc EÚ má byť na prvom mieste. Plne s vami súhlasím. Myslím si, že vzorom nám môžu byť bohaté štáty Perzského zálivu, podotýkam moslimské, ako sú Arabské emiráty, Kuvajt a Saudská Arábia, ktoré bez milosti ekonomických migrantov posielajú naspäť. Dokonca viacerí Sýrčania, ktorí sa objavili na pôde EÚ, priznali, že to skúšali najskôr tam, ale boli bez milosti poslaní naspäť.

    Ďalej čo by som chcel povedať. Je úsmevné, pán podpredseda, keď vás kritizuje pán Poliačik, kde prednedávnom jeho stranícky kolega Galko chcel potápať lode smerujúce do Európy ako takej. To už pán Galko nesedí, teraz zmizol.

    No, proti smernici, ktorou by to bolo prijaté, tu chcem nepriamo, ospravedlňujem sa, na pána Lipšica, vždy ešte je tu posledná šanca obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, tak ako to bolo pri smernici o rovnosti, čo sa v minulosti už stalo.

    Čiže sú tu ešte riešenia, ale určite netreba ustúpiť nátlaku Európskej únie vo vzťahu k prijatiu ekonomických migrantov, zvlášť keď vyšlo najavo, že honorárna konzulka Francúzska v Turecku pani Olcay predávala člny a vesty migrantom na trase Bodrum - Kos. Zvlášť keď toto vyšlo najavo teraz v septembri a, samozrejme, naše média o tom mlčia, ale nemecké médiá a francúzske to majú ako veľkú tému. Dokonca francúzska televízia túto konzulku tajne nahrala pri predaji týchto člnov ako takých.

  • Ďakujem.

    Ten jeden moment, ktorý už počúvam niekoľkokrát alebo v niekoľkom prejave ohľadom tejto témy, je situácia grécko-tureckých hraníc a z dvoch rôznych momentov. Prvý si spomínal, pán minister, myslím v tej júnovej debate. To bol ten 10-hviezdičkový 200-miestny tábor, ktorý Gréci za 260 miliónov eur vybudovali. A ďalší ten aktualizačný moment prišiel nedávno, myslím, že na eurovýbore, kedy sa hovorilo o tom, že absolútne nezvládajú tú suchú hranicu alebo teda nie tú morskú, ktorá je asi v dvojnásobnej dĺžke našej hranice s Ukrajinou.

    Pre mňa je pomenovanie tých šiestich príčin zlyhania v túto dobu dobrých a možnože tráfajú, ale mám základnú otázku, a to je, že kde boli tie summity, rady a formácie rady dávno predtým. Pretože, pred týmto vypuklým problémom, keďže tu tých ľudí máme. Ak máme byť na projekt Európskej únie nejakým spôsobom nároční, a teraz sa nám deje to, že k tomu Grécku sa veľmi opatrnúčko vyjadrujeme, ako sme počuli, nejakou vetičkou, tak prečo sa do nemoty správame napríklad ku Grécku tak ako k chorému pacientovi. Vieme, že spôsobil problém v eurozóne. Vtedy sa to dotýkalo peňazí a napriek tomu sme boli vyzývaní k solidarite. Teraz sme opäť vyzývaní k solidarite, len, bohužiaľ, sa jedná o milióny alebo stotisíce ľudí a ľudských osudov, ktorí nám do Európy chodia. Preto sa pýtam, kde a prečo sme nezačali omnoho skôr s kritikou toho, že nedodržiavajú schengenské pravidlá dávno?

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, asi sa zhodneme, nie asi, určite sa zhodneme, že primárnou alebo jednou zo základných funkcií štátu je bezpečnosť občanov. Preto ja sa chcem konkrétne spýtať na tie čísla, ktoré nás trápia, a vy hovoríte, že máte od spravodajských služieb informácie. Ja len dávam na vedomie, že kľudne môžeme rokovať o niektorých veciach aj v utajenom režime. Ak nie tu, na branno-bezpečnostnom výbore. Tieto čísla podľa mňa je jedna z kľúčových vecí, ktoré pomôžu diskusii, či v parlamente, ale aj voči verejnosti. Toto je podľa mňa fakt zásadné.

    Ďalšia vec. Mal som tú príležitosť byť v Medveďove aj na cudzineckej polícii v Bratislave. Stretli sme sa s niektorými situáciami, ktoré nie sú úplne šťastné, a pán riaditeľ apeloval na to, že nie sú, nemajú právo prinútiť migranta, aby mu zobrali krv. To vám dávam opäť do pozornosti na nejaký námet na právnu úpravu, aby to bolo podobne, ako je to v trestnom konaní, že ak je nutnosť, tak zoberme krv. Pretože nevieme, kto sem chodí, a nevieme, s akými chorobami sem chodí. Títo ľudia proste unisono odmietajú zobratie krvi.

    Čo ma zaujíma, je, ako to funguje, keď migrant povie, že ja som z krajiny Kamerun, potom povie, že je z Maroka. Proste, že nevieme zistiť jeho krajinu pôvodu. Kam ho nakoniec vrátime? Ako sa vysporiadať s týmto problémom, nie iba celoslovensky, ale aj európsky?.

    A ešte jedna vec na podnet pána Poliačika, len pripomínam, že európsky súdny dvor pre ľudské práva v roku 2011 konštatoval, že Grécko nie je schopné splniť podmienky pre azyl. Takže to len do diskusie. A predsa, ja považujem to, čo robilo Maďarsko za veľmi dobré, hodné príkladu solidarity a myslím si, že mali by sme ísť rovnakým smerom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Kadúca. Trošku mi zobral vietor z plachiet a slovo, pretože som sa chcel presne venovať tejto otázke, a to je zvýrazniť otázky ochrany schengenskej hranice z hľadiska bezpečnostných rizík. Pretože tie bezpečnostné riziká podľa môjho názoru nespočívajú len v tom, že sa nám tu začne pohybovať alebo by sa nám tu mohlo začať pohybovať množstvo ľudí, ktorých nebudeme vedieť identifikovať ani autentifikovať žiadnym spôsobom, pretože pokiaľ máme tie informácie spravodajské, tak si úmyselne ničia doklady, sú ochotní si zničiť prsty, tak aby sa im nedali zobrať odtlačky prstov, a podobne.

    Ale pokiaľ sa jedná o nelegálnych migrantov, tak sa stáva presne to, čo pomenoval môj predrečník, že odmietajú sa vyšetriť na rôzne choroby, čo je už aj otázka možno ochrany verejného zdravia, za čo tak isto zodpovedá štát a vláda. A len na porovnanie si treba uvedomiť, že pokiaľ sem príde cudzinec na dlhodobý pobyt, tak musí získať potvrdenie z úradu verejného zdravotníctva, že prešiel testami na rôzne cudzokrajné choroby, až potom ho môže dostať. Pokiaľ sa bavíme o nelegálnych migrantoch, tak títo sú v zásade nedonutiteľní k tomu, lebo oni odmietnu a neexistuje žiaden právny nástroj, ako ich prinútiť k takémuto úkonu.

    Čiže tie bezpečnostné riziká sú tu z rôznych hľadísk. To nie je len otázka boja proti terorizmu, ale sú tu rôzne bezpečnostné riziká, ktoré podporujú vlastne ten cieľ, ktorý chceme, a to je, aby dôsledne sa dodržiavali pravidlá ochrany schengenského priestoru, tak ako sme boli ich nútení plniť pri vstupe do Európskej únie, kedy sme boli prijímaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Po tom skoro hodinovom prejave ťažko je čoho sa chytiť a dostať to do dvoch minút. Skúsim aspoň niečo.

    V zásade možno povedať, že, a to sa budem venovať v mojom vystúpení, že každá poriadna vojna začala v Európe a už dneska nebudú Nemci bojovať s Francúzmi. Už nebudú, hej, lebo však bojovali, vieme, ako to dopadlo. A jeden zo spôsobov, ako ho destabilizovať, sa práve deje a to sú skutočnosti, ktorým sa chcem ja venovať. Nebudem rozprávať o nejakých konšpiračných teóriách, ale nejakých fakt že faktoch.

    A prečo to hovorím? Preto, lebo sa snažím priniesť niečo do problematiky nové. Keď sme tu rozprávali o tom prvom uznesení, ja som sa tiež snažil priniesť do problematiky niečo nové. Oceňujem, že pán premiér si osvojil kolonializmus, že proste máme svojich Rómov a že nemôžme držať tých imigrantov tu nasilu. Oceňujem.

    Pán kolega, vy ste v zásade toto, čo som tu ja počul, už som počul štvrtýkrát a nie som masochista v tom, či sadomasochista či čo, ale chcel som, či niečo nové nebude. Lebo v zásade nič nové, desiatykrát.

    Vy ste v zásade ale zjednodušili, ako to celé vyzerá, že to ide dopadnúť. Tak či tak nás prehlasujú. Vy to viete, ale ste si povedali, čo tak z toho ešte niečo vytrieskať. Tak trieskate, trieskate odušu, vrátili ste sa na 40 %, ešte z toho vybijete. Treba vám priznať k dobru to, že ste vyfučali gumy extrémistom. To je úplne super. To je fakt, lebo inde by nám to rástlo. Takto ste im zobrali vietor z plachát, ale to riešenie tej situácie je kde? V čom? Lebo idete po výsledku alebo len po tom, že prijmete tú porážku a vy ju prijmete, budete ju musieť. Ešte to bude pre nás veľká hanba, lebo s pokorou, a už budeme pokorení, čo niektoré kultúry veľmi nemajú rady, aby zostali pokorení. Neviem sa z toho vysomáriť. To isté stále dokola opakujete, nič nové a už len mám pocit, že trieskate z toho kapitál.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán minister, hovorili ste, že nechcete nás oberať o nejaký čas, ale ja, práve naopak, si myslím, že vaše vystúpenie bolo kľúčové v tejto rozprave. Pretože toľko informácií, ktoré som sa ja dozvedel, a myslím si, že aj ostatní kolegovia, neboli doteraz povedané, i keď niektorí poslanci sa tvária, že už všetko počuli, pretože toto je tak komplikovaný problém, ktorému málokto rozumie. Samozrejme, všetci sa tvária, tí, ktorí chcú do toho zasvätene hovoriť, že všetkému rozumejú, ale to je komplikovaný problém, ktorý si vyžaduje obrovskú pokoru. A ja oceňujem našich odborníkov, ktorí sú či už na ministerstve zahraničia, ministerstve vnútra, ktorí sa tým zaoberajú, že vedia presne pomenovať tie problémy, ktoré tu boli naznačené.

    Tu teraz nejde o to, že budeme kritizovať, že kto zlyhal, ale čo ideme urobiť. A preto si myslím, že postoj Slovenskej republiky a rovnako krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré jasne pomenovali tieto problémy, je možno aj osudný v tom, že pre Európsku úniu môže znamenať možno aj trošku záchranu. Pretože napriek nepriazni rôznych okolností, ktoré teraz primäjú mnohé krajiny v Európskej únii konať úplne proti pravidlám, ktoré si samy nadefinovali, je potrebné, aby možno krajiny, ako je Slovenská republika, pomenovávali, aj keď možno v hlasovaní prehráme, pomenovali tieto problémy, pretože môžeme čím skôr ten problém vyriešiť.

    Čiže, pán minister, veľmi pekne ďakujem za toto vysvetlenie, a postoj, ktorý má slovenská vláda, má absolútnu podporu z mojej strany a som presvedčený, že aj kolegov. Pretože toto je cesta, na otázky, ktoré tu boli nastolené, musí byť odpovedané. To nie sú žiadne populistické otázky a pomenovanie problémov, ale sú to otázky, ktoré môžu riešiť tento problém. Takže vďaka.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, analyzovali ste alebo hovorili ste o zlyhaniach Európskej únie a s veľkou pravdepodobnosťou sa asi aj zhodneme, že niekde tam tie príčiny sú. Mňa by ale zaujímali alebo chcel by som vám položiť dve otázky.

    Vy ste hovorili o migrantoch, ale chcel by som sa opýtať, že či, ak sa hovorí o 120-tisíc migrantov, ktoré je treba rozdeliť, že či na Radu ministrov a ak, tak kto vám predložil štruktúru týchto migrantov. Že či, lebo to je, to sa mi zdá, že to je jedna základná informácia a nielen, že kde sa nachádzajú, ale aj odkiaľ pochádzajú a proste aká je štruktúra, ak to bolo predložené, takže kto a teda aká je tá štruktúra.

    A druhá otázka, ktorej som úplne nerozumel a trošku ste sa toho dotkli. Pán premiér už v svojom vystúpení tu povedal, aby sme diskutovali o tom, že hlavne čo bude ďalej, a podľa vášho vyjadrenia, ja som rozumel tak, že vy ste presvedčený, že azylová politika nepatrí do kompetencie Rady ministrov.

  • Reakcia ministra.

  • Toto rozdelenie, že nepatrí do kompetencie Rady ministrov. Dobre, dobre, v tom môže byť možnože spor alebo iný pohľad. A teraz dajme tomu zasadne Rada ministrov a rozhodne väčšinovým hlasovaním nejakým spôsobom a premiér povedal, že podnikneme právne kroky, aby sme sa tomuto ubránili. A tá moja otázka je v tom, že či ste diskutovali, ak podniknete, či už dneska nám viete povedať, aké právne kroky chce proti rozhodnutiu Rady ministrov podniknúť vláda Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som sa vyjadril k takým dvom veciam. Naozaj som veľmi rád, že aj vo vašom prejave, ale aj v príhovore pána ministra zahraničných vecí alebo pána premiéra odznelo to, čo treba zdôrazňovať, a to je ten sociálny rozmer celého tohto, že sme, samozrejme, ochotní a chceme pomôcť ľuďom, ktorí naozaj pomoc potrebujú. Dovolím si povedať, že v tomto chaose, ktorý teraz vlastne nastal, je veľmi ťažké rozoznať ľudí, ktorí to naozaj potrebujú a ktorí nie. Takže z tohto hľadiska treba vždy, aby zaznelo, že Slovenská republika je ochotná pomôcť v každom možnom ohľade. Samozrejme tým, ktorí tú pomoc potrebujú.

    Samozrejme, z druhej strany to vystúpenie bolo jasné s takými jasnými argumentami a určite súhlasím aj s Jurajom Blanárom, ktorý povedal, že bolo kľúčové, pretože bolo trošku iné, ako bolo vystúpenie ministra zahraničných vecí alebo pána premiéra aj z titulu vašej funkcie. Ľudia sa mnohokrát pýtajú, pýtajú sa napríklad aj takú otázku, že prečo ja, keď idem niekde, cestujem, tak mňa dobreže neskontrolujú ma od hlavy po päty a teraz sem prichádzajú tisíce, tisíce ľudí, ktorí naozaj nevieme, čo so sebou donášajú. A to nemusí byť tak, že aj v médiách mnohokrát odznelo, že strašíme, alebo v niektorých prejavoch, že vždy sa vyjadrujeme, že čo všetko by mohlo vzniknúť. Ale ľudia naozaj majú oprávnený strach aj kvôli tomu, že nielen z toho, čo počujú, ale z toho, čo vidia v rôznych tých krajinách, a ako a kde a do akej miery...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Hudacký ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Vážený pán minister, vy ste celkom slušne zanalyzovali celý ten proces zlyhávania či už samotnej Európskej komisie, Európskej únie ako celku, resp. niektorých členských štátov, ako sa podieľali vlastne na jednotlivých zlyhaniach, či už sa to dotýka ochrany schengenskej hranice, alebo v podstate potom toho celého procesu súvisiaceho s prechodom tých v podstate ilegálnych migrantov a tak ďalej. Ja si myslím, že stále je to, je to stále len sekundárna príčina, o ktorej hovoríme. Tie zlyhávania, samozrejme, boli, ale je to sekundárna príčina toho celého.

    Tá primárna príčina, o ktorej, žiaľ, ani vy nehovoríte veľa, nehovorí o tom, ani Európska komisia, ani, v podstate dá sa povedať, že ani iní predstavitelia jednotlivých členských krajín, je tá, že sme v podstate ako keby nepozerali na ten konflikt, ktorý vznikol v Iraku a v Sýrii, čo je prvotnou príčinou vlastne tohto problému.

    A akosi tak isto nehovoríme o tom, že kto by to mal riešiť. A ja si myslím, že máme tu celosvetové spoločenstvo Organizáciu Spojených národov a Bezpečnostnú radu, ktorá by vlastne mala čosi povedať v tomto. My sme členovia OSN, síce nie sme stáli členovia Bezpečnostnej rady, ale na druhej strane máme v Európskej únii dvoch stálych predstaviteľov Bezpečnostnej rady, a to je Francúzsko a Veľká Británia. Prečo sa ich nepýtame, čo chcú podniknúť v najbližšom období nato, aby sa ten konflikt konečne zastavil v tej Sýrii, prípadne v Iraku? Aby sme nečakali ďalších migrantov, lebo my stále len riešime, čo budeme robiť s ďalšími migrantami a toto nie je rie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nedá sa asi na všetky tieto poznámky reagovať.

    Ja by som tak všeobecne iba skonštatoval, že po dlhom období konečne som počul prvýkrát - aj to veľmi hanblivo - povedať, že nelegálna migrácia je negatívny jav. To sa teraz prvýkrát v Únii ukázalo, že je to negatívny jav, je to hlavne po prvej skúsenosti z Nemecka s nezvládnutou situáciou. A prvé slová, ktoré použil aj nemecký minister vnútra, boli, že z bezpečnostných dôvodov zatvárajú hranice alebo teda, aby som bol presný, zavádzajú hraničné kontroly z bezpečnostných dôvodov. To znamená, že ak sme boli doteraz obviňovaní z toho, že strašíme, tak potom prečo straší nemecký minister, ktorý povedal, z bezpečnostných dôvodov že zatvára hranice.

    A netreba za tou bezpečnosťou vnímať iba teroristické útoky, ale všeobecné pravidlá komunít, ktoré nerešpektujú zákony v krajine, v ktorej žijú, pretože majú vlastne svoje vlastné pravidlá, to je jedno z tých ďalších veľkých nebezpečenstiev, ktoré v mnohých štátoch západnej Európy vznikli, proste segregované komunity, ktoré majú vlastné pravidlá a nerešpektujú ten zvyšok. To je to, čo si myslím, že sa aj naši občania najviac obávajú, nezvládnutá integrácia, to je najväčší problém.

    A keď sa bavíme o tom, že čo bude ďalej, no tak našou úlohou je garantovať bezpečnosť Slovenskej republiky a garantovať vlastne tie pravidlá, ktoré sme robili doteraz bez ohľadu na to, aké bude rozhodnutie ministrov vnútra, či ich prehlasujú, neprehlasujú, proste moja úloha je to garantovať, budem to garantovať. A ďalšou vecou je, že proste šachisticky dva kroky dopredu svoje pravidlá proste neprezradím, lebo to je taktika súboju. Ja mám presnú predstavu, dostatočne dlho som v Rade ministrov a dostatočne dlho poznám, ako fungujú jednotlivé štáty pri takýchto vyhláseniach, takže to bude ešte určite veľmi zaujímavé.

    A k štruktúre, čo povedal pán poslanec Abrhan, tá vyplýva z toho, o aké krajiny sa delia. Samozrejme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k situácii, ktorú ad jedna vyvolalo niekoľko zasadnutí tohoto cteného pléna, dokonca niekoľko zasadnutí výborov, či už pre európske záležitosti, alebo iné výbory, ktoré sa zaoberajú situáciou, ktorá sa týka, či už ju budeme volať humanitárnou krízou, alebo utečeneckou krízou, alebo problémom nelegálnej migrácie. Dovoľte mi na úvod povedať zopár poznámok, ktoré sa budú týkať možno všeobecného pohľadu na fungovanie veľmi významného projektu v dejinách Slovenskej republiky a budem ho volať projektom Európskej únie.

    Keďže sme sa dostali v tejto debate už tak ďaleko, že niekoľkonásobne, dokonca budem súhlasiť aj s niektorými kolegami, ktorí hovoria o tom, že neexistuje už penzum informácií, ktoré by prinieslo do debaty niečo nové, a teda prichádzame k bodu rozhodnutia, ktoré, mám pocit, že na základe toho, čo sme prijali na ostatnom zasadnutí v júni, tohoto pléna, čiže uznesenie, ktoré jasne deklarovalo akosi situáciu a jej riešenie, dokonca mám pocit, že nielen priamo riešenie, ale do uznesenia sa dostal aj popis situácie, kde sa nachádzame. Čiže sme v júni asi najvyššou legislatívnou alebo zákonodarnou mocou, dokonca posvätením pléna, nielen posvätením eurovýboru, prijali tvrdé uznesenie jednak pre mandát našej vlády, pre premiéra, aby nás zastupoval na najvyšších fórach, a dokonca sa naňho odvolával aj minister vnútra, a napriek tomu sa opätovne pri otváraní nasledujúcej schôdze teraz v septembri k tejto téme vraciame. Myslím si, že je dobré, že k téme sa vrátime.

    A čo by som chcel k projektu Európskej únie dodať z tohoto momentu pri tak zložitej, a súhlasím, zložitej téme, ktorá má v sebe prvky ad jedna geopolitiky, ad dva prvky toho, ako jednotlivé parametre európskeho projektu zlyhávali, a po tretie, a nemyslím si, že na poslednom mieste, ale na veľmi významnom mieste, po tretie sa dotýka mnohých ľudských osudov, mnohých ľudských životov, dokonca si myslím, že sa dotýka ľudských životov až do miery ich záchrany alebo toho, že túto situáciu spôsobil aj tlak na to, aby si mohli do budúcna zachovať svoj život a utekajú teda pred vojnou a hrozbami, ktoré sú asi tie najväčšie, pred ohrozením vlastného života.

    Preto si myslím, že sme sa dostali do mnohých absurdných situácií. Prvé, prvá absurdita, ktorá pri príprave a pomenovaní týchto tém sa dostáva pred oči sveta, európskej verejnosti je, že nám vzniká v Európe, nechcem to nazvať slovami predrečníkov, dvojrýchlostnej, myslím, že to spomínal Béla Bugár, ale začínajú nám v Európe vyrastať nové železné opony. Nemám teraz na mysli iba železnú alebo oceľovú oponu, ktorá sa dvíha na hraniciach medzi Maďarskom a Srbskom, ale mám za to, že sa dvíha aj železná opona medzi novými členskými štátmi, ak povieme užšie, krajinami V4 a ostatným európskym svetom. Tá absurdita tohoto spočíva podľa mňa v tom, že druhá kríza, ktorá má vo svojom priamo titule slovko "solidarita", rozdeľuje členské štáty Európskej únie a miesto toho, aby sme sa snažili prísť s nejakým rozumným riešením, sa dostávame do absurdnej situácie oslabovania európskeho projektu. Dôsledky oslabovania európskeho projektu a jeho obhájiteľnosť pred širokou verejnosťou v Európe sú interpretované minimálne z dvoch hladín a to je to, že Európa predsa musí priniesť nejaké riešenia, pretože ak nie, odovzdávame tento projekt kritike širokej verejnosti aj z pohľadu narastania nejakých extrémistických hnutí a ak nepríde žiadne riešenie alebo nepríde to správne riešenie z rôznych pohľadov interpretácií, tak teda robíme európskej verejnosti alebo Európskej únii medvediu službu, pretože môžu sa do vládnych zostáv jednotlivých členských štátov dostať extrémisti.

    Prečo je tu situácia absurdná? Myslím si, že dlhodobé zlyhanie nespôsobuje to, čo tu pomenováva veľmi vzletne a často iba teda, aby som povedal, iba a len to, čo pomenováva dlhodobo pán predseda eurovýboru Blaha, a to je zlyhanie jednotlivých členských štátov Európskej únie navonok, často spomína Líbyu, Irak a pod., ale mám pocit, že samotné nastavovanie pravidiel v Európskej únii sa deje a dlhodobo dialo iba a len naoko a pro forma.

    Myslím, že tu nezaznel ani jeden prejav, ktorý by nehovoril o tom, že ak by boli dodržiavané stanovené pravidlá Európskej únie, tak sme sa mohli mnohým problémom vyvarovať a mnohým problémom predchádzať. Ja sa teda pýtam zodpovedných ľudí, predo mnou tu rozprával pán minister vnútra, kde nastal problém pri zasadnutí jednotlivých formácií rád EÚ pred rokom, pred dvomi, pred tromi, keď až dnes dostávame na stôl jednotlivé, dokonca z môjho pohľadu takmer nové informácie o absolútnom zlyhávaní nášho chorého európskeho pacienta, keď ho mám tak nazvať, ktoré, neraz sme sa tu zaoberali krízou v eurozóne, a ten štát je Grécko. Opäť a znova máme na programe Grécko a jeho zlyhávanie, v tomto prípade zlyhávanie pri strážení jednej z externých hraníc Európskej únie a tým pádom aj zlyhávanie Schengenu. Dokonca sme dostali aj informáciu, že to, že my si plníme zo Schengenu vyplývajúce záväzky na úkor nášho štátneho rozpočtu, do Grécka natieklo 400 miliónov, takmer pol miliarda eur a priamo v tom výseku migračnej politiky bolo 260 miliónov, čo sa pretavilo iba a len do vybudovania záchytného tábora o 200 lôžkach.

    Je to podľa mňa chorý prvok v celom projekte Európskej únie, pretože opäť a raz hasíme, hasíme, už keď požiar je takpovediac na streche, dokonca si myslím, že tento požiar, ktorý sa, ak to bolo prvýkrát, sme hovorili o zlyhaní alebo zlyhávaní európskej solidarity a hovorili sme hlavne o peniazoch, keďže tu bola téma eurozóny, tak opäť a raz zlyháva európsky projekt, len momentálne je vypuklejší, týka sa hodnôt, týka sa ľudí a ľudských životov, a preto je možno jeho riešenie omnoho ťažšie a omnoho ťažšie sa politikom prijímajú nejaké stanoviská, ako vzniknutú situáciu riešiť.

    Absurdnosť tohto problému, kde sa Európska únia nieže zjednocuje a zjednocuje sa na, a mala by sa zjednotiť na vymenovaní základných priorít, spočíva aj v popisovaní atmosféry a možno priamo rokovaní jednotlivých formácií rady. A som dosť skeptický, ak minister vnútra v podstate pripravuje tento parlament a prostredníctvom médií aj slovenskú verejnosť na to, že naše postoje, mandát aj sila uznesenia, ktorá bola prijatá týmto plénom, bude takpovediac mimo, alebo nebude mať žiadny význam, pretože procedúra prijatá na základe Lisabonskej zmluvy nás dostane do situácie, že budeme musieť tie kritizované alebo predpokladané kvóty nakoniec prijať.

    To, že minister vnútra hovorí, že ako správny šachista má pripravené ťahy dopredu, dajú sa voľne predpokladať, tým jedným ťahom môže byť, pretože vieme, že ak aj príde k prijatiu kvót, tak budú potrebovať súčinnosť jednotlivých rezortných ministerstiev od členských štátov, a ja osobne predpokladám, že tá súčinnosť ak bude zo strany Slovenskej republiky, a teda aj personálne vyjadrená ministrom vnútra Slovenskej republiky, neposkytovaná alebo poskytovaná veľmi neochotne, tak nakoniec sa tí ľudia, ktorí sem majú prísť na základe povinných kvót, neobjavia. To môže byť jeden výsledok.

    A druhý, neviem celkom, keďže máme síce možnosť si vypočuť priamo aj predsedu vlády, ale do hlavy mu celkom nevidíme, či to ďalšie riešenie alebo ten ďalší krok bude, ak nás Európska únia chce silovo presvedčiť o riešení kvót, ktoré odmietame všetci cez politické spektrum, príde nakoniec k požiadavke, nazvem to taký tsiprasovský scenár k požiadavke, ktorou sa otočí alebo obráti voči slovenskej verejnosti a budeme svedkami vypísania referenda. Ja som to aj na eurovýbore aj pri tejto príležitosti počul z úst predsedu vlády. Čiže scenáre, ktoré prídu po pondelku alebo utorku, nie sú až takým veľkým tajomstvom a proti silovému rozhodnutiu európskej, orgánov Európskej únie alebo v tomto prípade jednej z formácií rád môže byť aj takéto postavenie sa vlády Slovenskej republiky, čo nepovažujem za veľmi šťastné.

    Na druhej strane pravdepodobne toto asi bude vysvetliteľné slovenskej verejnosti, a dokonca si myslím, že to čo zabezpečujú v iných štátoch, ako je Francúzsko, možno pani Le Penová, ako sú v Nemecku, v Belgicku, Švajčiarsku strany, ktoré sa hlásia k extrémnej pravici, u nás môže reprezentovať aj, bohužiaľ, rozhodnutie aj našej sociálnodemokratickej vlády. A chcem sa v tejto otázke mýliť, ale mám pocit, že na jednej strane dobre, že týmto extrémistom je zobratý vietor z plachát, ale myslím, že pán predseda eurovýboru hovoril o tom, že mali by sme sa vystríhať tomu, aby nebola Európa maľovaná na hnedo, alebo aby zrovna tieto extrémistické hnutia nezískavali na popularite, a preto prijímať rozhodnutia, ktoré nejakým spôsobom dokáže akceptovať aj európska verejnosť. Na druhej strane mám obavu, že u nás ak sa nestane priamo to, že tieto extrémistické hnutia sa objavia vo vláde, tak sa môže stať to, že v mnohých vyjadreniach cítim, že sa nám dostávajú do rétoriky jednotlivých vládnych predstaviteľov, čo nie je dobre.

    Druhá absurdita, ktorú som si všimol pri týchto debatách, spočíva v tom, že kde sa nám vlastne vzala téma kvót. Mám pocit, že z uhla pohľadu, ktorý chcem povedať, téma kvóty sú fakt – a chcem to do dôsledkov zdôrazniť –, fakt účelový a dokonca absurdný politický projekt. Ak si rozdelíme európske spoločenstvo a voľne ho rozdelíme medzi nové, staré a možno až supernové štáty, alebo tie úplne najnovšie členské štáty Európskej únie, tak sa mi zdá, že bolo treba niečo poskytnúť verejnosti. Ak sa pozrieme na tému kvót z pohľadu cieľových krajín, kde jednotlivé migračné vlny smerujú, tak téma kvót im veľmi dobre slúži na to, že svojej verejnosti vedia vysvetľovať, že predsa celú migračnú politiku alebo celú migračnú vlnu nebudú musieť absolvovať oni, a preto tlačia na to, že k prijatiu kvót má prísť.

    Na druhej strane v tých novších štátoch Európskej únie, môžeme to aj zredukovať na V4, sa téma kvót používa ako celkom slušný politický strašiak a hovorí sa o tom, že musíme, ako keby téma celej humanitárnej krízy spôsobenej migráciou sa redukuje len na problém kvót. A tu zase funguje tento absurdne politický tlak, politický projekt, ktorý je zastrešovaný európskymi orgánmi ako veľmi účinný strašiak a uhýba alebo vychyľuje celú verejnú mienku iba na to, aby sme ten, kto silnejšie a hlasnejšie zakričí to, že tieto kvóty odmietame, tak ako keby na body v politickom boji vyhrával alebo víťazil.

    Myslím si, že téma kvót by mala byť, a tu súhlasím s každým jedným predstaviteľom vládnej strany, dokonca so všetkými opozičnými subjektami, ktoré sú tu zastúpené, že tému kvót treba raz a navždy odmietnuť, ale to sa stalo už v júni a prijali sme na to asi najsilnejší politický nástroj, ktorý sme mali, a to bolo uznesenie tohto pléna. Preto je pre mňa fungovanie Európskej únie v tom, že túto otázku neustále vracia na program dňa, tým, čo som hovoril, a to je absurdným politickým projektom, ktorý v podstate nevyhovuje nikomu, ale nemá v sebe obsiahnutý ten blahodarný kompromis, kompromisné riešenie, ktoré by mohlo byť, že všetci sú síce nespokojní, ale k nejakému riešeniu prichádza, pretože tuto sú síce všetci nespokojní, ale k žiadnemu riešeniu neprichádza. Nechcem opakovať slová ministra vnútra, ktorý jednoznačne popísal to, že ak sa prijme akýkoľvek mechanizmus povinných kvót, tak o tri mesiace tú tému máme naspäť, či už pre vládnu úroveň, alebo pre potreby aj tohto pléna.

    Myslím si teda, že bolo by dobré rozobrať jednotlivé parametre, ktoré situáciu ad jedna spôsobili, a to sa tu niekoľkokrát zopakovalo, a teraz nechcem ísť do hĺbky do toho, že áno, je dôležité požiadať nadnárodné alebo celosvetovo pôsobiace organizácie a vyvinúť čo najväčšiu aktivitu, aby krajiny, ktoré sú postihnuté vojnovými konfliktami, sa čím skôr dostali do mierového procesu, ale vráťme sa na troška užšie medzinárodné pole, a to je pole Európskej únie, a tam teda buďme dôslední a dôsledne hovorme o tom, že by sme potrebovali čím skôr reálny hodnotiaci mechanizmus voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá a tým vlastne nechránia naše vonkajšie hranice.

    Po b si myslím, že by bolo veľmi dôležité trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie, bolo to tu spomínané dlhodobo, všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov. Dokonca tu už padali návrhy, ktoré hovoria aj to a, akým spôsobom rozlíšiť utečenca, ktorý naozaj uniká pred vojnovým konfliktom a snaží sa zachrániť život, alebo tým špekulantom, boli to tie vzletné hotspoty a podobne. Pretože naozaj si myslím, že štyri milióny utečencov, ktoré; to číslo som ja tiež tu počul prvýkrát, doteraz sa hovorilo o čísle okolo troch miliónov; ktoré sú už teraz v Turecku, je varovným prstom, pretože akonáhle, či už tak ako hovoril minister vnútra, nezodpovední politici vyvolajú svojimi vyjadreniami to, že sa tá vlna pohne, alebo prichádza k zníženiu dávok v utečeneckých záchytných táboroch, potravinových dávok na polovicu a tým pádom neustále bude tlak na to, že sa títo ľudia budú chcieť dostať jednak z tých táborov a potom do krajín, kde si môžu zabezpečiť svoju budúcnosť.

    No a tretí bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní a budúci ekonomickí migranti by mali byť bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie. Bol tu spomínaný príklad Španielska, nechcem ísť ďalej, áno, tam zabralo najmä to, že v dvoch vlnách ako keby bola zničená tá motivácia a Španieli ukázali, akým spôsobom sa dá brániť proti tomu, že niekto špekuluje so svojou budúcnosťou a chce obísť a nedodržiavať zákony, hneď pri vstupe, zákony krajiny, kam by sa chcel dostať.

    Čiže odmietnutie kvót ako politického kameňa úrazu a to, že by sme sa mali zamerať na to, kde je asi Slovenská republika prínosom do tej debaty, a trvaním na niektorých parametroch aj na európskych fórach by sme mohli situácii pomôcť, je už podľa mňa len tá koncovka, pretože si myslím, že dlhodobo, a to je moje obvinenie, sme zlyhali v tom, že sme tieto veci nevyžadovali ďaleko skôr. Ak by sme sa boli bavili o dodržiavaní schengenských pravidiel aj spomínaným Gréckom, ak by sme sa boli viacej venovali tomu, akým spôsobom sa pristupuje k napĺňaniu samotných pravidiel, ktoré si Únia definovala, a ak by sme tento problém nenechali takpovediac vybuchnúť do toho, že sa nám hromadia alebo sa hromadia v európskom priestore ľudia na jednotlivých staniciach a potom prichádza podľa mňa k reakciám, ktoré sú už naozaj iba hasením zhoreniska, ani nie už toho európskeho domu. A to, že zavádzame opätovné hraničné kontroly, môžeme ich volať akokoľvek, sú to proste hraničné kontroly, tak toto už nie je projekt Európskej únie, tak ako sme sa ho rozhodli budovať, ale myslím si, že to je už naozaj spálenisko v tom európskom projekte, lebo to, čo občania dlhodobo vnímali ako najväčší benefit, a to je voľný pohyb, je týmto pádom ohrozený.

    A myslím si, že politické reprezentácie, nestačí iba ich označovať, že sú odtrhnuté od reality, doteraz nemajú celkom dotyk s tou realitou a nechcú poskytovať tie reálne riešenia, ktoré by poskytovať mohli.

    Ja by som si k situácii, aby som dlho nehovoril, dovolil predložiť jedno uznesenie za náš klub, ktoré by som bol rád, keby sme prijali konečným hlasovaním, ak túto debatu ukončíme, a je to uznesenie Národnej rady k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k Informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii a máme za to, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila toto vyhlásenie, ako je uvedené v prílohe.

    Vyhlásenie obsahuje osem bodov a je predložené alebo chcem ho predložiť v podobe, že Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti s riešením migračnej krízy, ktorej čelí Európska únia, žiada predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a vládu Slovenskej republiky:

    1. Dôsledne odlišovať utečencov a ekonomických migrantov.

    Tento bod sa nachádza a ideme v súlade s vládnymi deklaráciami aj vyjadreniami premiéra.

    2. Trvať na odmietavom stanovisku k obligatórnym kvótam, ktoré sú v rozpore s princípmi solidarity a subsidiarity, na ktorých je vybudovaná Európska únia.

    K tejto téme som sa vyjadril v úvode.

    3. Utečencom, ktorí utekajú zo svojich krajín v obave pred prenasledovaním a vojnou poskytnúť adekvátnu pomoc, a to na dobrovoľnej báze, avšak s vedomím našej morálnej povinnosti poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí opustili svoje domovy z obavy o svoj život a životy svojich najbližších.

    4. Bez zbytočného odkladu ponúknuť pomoc utečencom, konkrétne rodinám, ženám a deťom, ktoré pochádzajú z ohrozených náboženských skupín, najmä zo Sýrie a Iraku, a to v spolupráci s neziskovými organizáciami a cirkvami.

    5. Predložiť návrh novely zákona o azyle, zákon č. 480/2002 Z. z., ktorý by umožňoval odňatie azylu v prípade spáchania úmyselného trestného činu.

    6. V konaní o azyle dôsledne preverovať žiadateľov o azyl tak, aby sa minizovali hrozby pre bezpečnosť Slovenskej republiky.

    7. Na rokovaní Európskej rady a rady ministrov Európskej únie:

    a) Iniciovať spustenie hodnotiaceho mechanizmu voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá ochrany vonkajších hraníc.

    b) Trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov.

    c) Navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní aj budúci ekonomickí migranti budú bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa tak zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie.

    8. Schváliť humanitárnu pomoc v relevantnej výške spomínanému Turecku, Jordánsku a Libanonu, kde sa nachádza najväčšie množstvo utečencov.

    Chcel by som dodať, že by som žiadal pre podporu tohoto uznesenia, ktoré vnímam ako doplnenie uznesenia, ktoré sme spoluvytvárali s predsedom eurovýboru a Jurajom Drobom v júni, kde si myslím, že ideme v zhode jednak v deklarácii jednotlivých vládnych politík, dokonca sme si dovolili ju rozšíriť a navrhnúť aj legislatívnu zmenu v azylovej politike. A boli by sme radi, ak by sa dostalo toto uznesenie až do tej fázy, že získa podporu cteného pléna, pretože obsahuje ad jeden pomenovanie tých najvypuklejších problémov, ktoré sa od toho júna po september stali, ad dva ponúkame aj niektoré konkrétne riešenia. A myslím si, že zhoda, tak ako tu bolo častokrát hovorené, na to, aby sme dopracovali alebo odstránili niektoré absurdity z európskej politiky a nebavili sa o podľa mňa umelo vytvorenom ako keby probléme alebo umelo vytvorenom riešení, ktoré či už jednotliví predstavitelia členských štátov, alebo európska administratíva používa ako keby riešiteľa alebo taký zázračný prútik, že toto pomôže, a to sú tie spomínané, vítané, presadzované, pretláčané a na druhej strane odmietané a kritizované kvóty, tak tu sme pripravili niekoľko bodov, ktoré by situácii vedeli pomôcť, napriek tomu, že súhlasím, že táto téma je širokospektrálna, a predpokladám, že či už politici členských štátov, alebo politici Európskej únie sa jej budú musieť hlbšie venovať.

    Týmto by som uznesenie alebo jeho návrh odovzdal aj spravodajcovi a prosím vás aj o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • S reakciou, jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán spravodajca Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Ja len veľmi vecne k tomu vyhláseniu, ktoré navrhol kolega, a nechcel by som, aby to bolo zle pochopené, ale podľa môjho názoru tým, že sme sa ako Národná rada v júni dohodli širokospektrálne, bezprecedentne, a naozaj veľmi by som chcel oceniť aj spoluprácu s kolegom Viskupičom, pánom Drobom a ďalšími, že sme sa dohodli s pani Žitňanskou a tak ďalej, sme sa dohodli na niečom, čo sa nestáva často, že celé Slovensko sa spojilo. Že "áno" solidarite, ale "nie" povinným kvótam a ďalšie a ďalšie, odmietli sme xenofóbiu a ďalšie hodnoty, ktoré; bolo to úžasné a nemyslím si, že teraz musíme devalvovať tento proces, že budeme na každej druhej schôdzi prijímať nové vyhlásenia. Bez ohľadu na to, že tie nápady, s ktorými prichádzaš, určite majú svoje miesto a ja mám dokonca pocit, však si sám spomínal, že kopírujú v mnohých veciach aj tie vládne aktivity, tak o to viac povedzme si, máme tu deklaráciu, ja ti poviem len príklad.

    Teraz som tu mal prednedávnom návštevu pani Ulrike Lunacek, ktorá je veľkou podporkyňou nezávislosti Kosova, z Európskeho parlamentu podpredsedníčka. Ja keď som sa mohol odvolať na deklaráciu Národnej rady, kde odmietame všetci naprieč politickým spektrom nezávislosť Kosova, tak to bolo veľmi silné. Bolo to jedno vyhlásenie, na ktoré sa môžem odvolať napriek tomu, že má už asi sedem rokov alebo kedy to bolo prijaté, tak nejak. Čiže to je veľmi silná vec.

    Nedevalvujme to. To znamená, keď sa budeme môcť o dva roky prihlásiť k tejto deklarácii z júna, že celá Národná rada, celé Slovensko je proti kvótam, stále to má tú váhu. A nedevalvujme to tými ďalšími vyhláseniami, ďalšími technickými uzneseniami a tak ďalej. Čiže čisto z tohto hľadiska by som radšej odporúčal, vráťme sa k tej podstate, bavme sa, samozrejme, o týchto veciach, ale neprijmeme ďalšie substantívne uznesenie, iba sa vráťme k tomu, čo sme už v júni prijali, že sme kvóty jednoznačne odmietli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem.

    Rozhodne by som si nedovolil zdevalvovať proces, ktorý sme alebo teda uznesenie, ktoré sme prijali v júni. Hovoril som o tom, že téma sa niekde posunula, a myslím si, že je aj na nás – či už vládnych, alebo opozičných politikoch, aby sme sa za tie štyri mesiace pozreli na to, akým spôsobom sa tá debata vyvíja, či už vnútropoliticky alebo zahraničnopoliticky. A mám pocit, že naše uznesenie z júna celkom nepadlo na úrodnú pôdu najmä tam, kde padnúť malo, a my sa budúci pondelok alebo utorok asi stretneme s tým, že našu vôľu alebo vôľu tohoto zákonodarného zboru bude chcieť niekto pretlačiť silou. Preto sa venujú jednotlivé body návrhu toho uznesenia aj tomu, že ak máme právo čosi do tejto otázky povedať, tak je to jedine takto, čiže predložením uznesenia. A tam hovoríme o tom, čo by situáciu reálne riešilo a odmietame tie kvóty, pretože mne sa to zdá ako politický kameň úrazu, ktorý iba a len stavia nejaký vzdušný zámok, že toto riešením je. Kvóty riešením nie sú, tie body, ktoré som navrhol, podľa mňa riešením sú.

  • Ďakujem.

    Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár postrehov k tejto téme, keďže som mal to privilégium zodpovedať za ňu dva roky.

    My dnes a mnohí možnože aj poslanci v tejto sále majú pocit, že je to vlastne téma, ktorá je nová, ktorú teraz rieši Európska únia, a je pravdou, že tá téma sa teraz stala vypuklejšou kvôli exodu z Blízkeho východu, ale téma vôbec nie je nová. Len na to, aby ste to pochopili, vám poviem, že Európska komisia navrhovala prerozdeľovanie kvót migrantov už pred viac ako piatimi rokmi. Ja som chodil na rady ministrov pravidelne, každý mesiac sme mali na stole návrh na obligatórne kvóty prerozdelenia migrantov, čo v tom čase tlačili najmä južné štáty, teda Grécko, Taliansko, Malta, Cyprus, menej Španielsko. Ale v tom čase bola pomerne jednoznačná blokujúca ani nie že menšina, ale väčšina, lebo v tom čase okrem nás aj Nemci, aj Rakúšania, ale aj škandinávske krajiny boli proti povinným kvótam. Ale nie je to žiadna nová téma. Je to téma, ktorá je na rokovaní rady roky, minimálne päť rokov od roku 2010 a veľmi pravidelne. To, že sa stala tá téma mediálne zaujímavá až teraz, súvisí práve s tým exodom, ale nie je to žiadna téma nová.

    Ja už som v júni, keď som aj na našom výbore a potom aj následne navrhoval, aby sme o tom rokovali v pléne, aby vláda mala silnejší mandát, zdôrazňoval jednu dôležitú skutočnosť a to je, aby sme začali aj v našich dokumentoch, to sa celkom nepodarilo v tom pôvodnom, dôsledne odlišovať utečencov a ekonomických migrantov. To odlišovanie má zásadný význam.

    Utečenci sú ľudia, ktorí nedobrovoľne odchádzajú zo svojich domovov pred vojnou alebo pred prenasledovaním. A myslím si, že je ľudskou povinnosťou každého sa snažiť utečencom pomôcť. Samozrejme, podľa svojich možností. Nemá zmysel podľa mňa pri utečencoch najskôr diskutovať, kto ich situáciu spôsobil a prečo ju spôsobil a kto je vinný a kto je nevinný. To je ako keď sa niekto topí v jazere. Ak sa niekto topí v jazere, mám povinnosť ho zachrániť. Je jedno, či to spôsobil si tú situáciu sám, alebo ju spôsobil niekto iný, alebo ho nezachraňuje niekto iný a idem ho zachraňovať len sám, či tam spadol sám, alebo ho tam niekto hodil, nie je dôležité, nie je dôležité. Dôležité je ho zachrániť. Čiže sa mi zdá, že pri utečencoch túto ľudskú povinnosť máme.

    A ja nechcem teraz špekulovať o pomere medzi ekonomickými migrantami a utečencami. Spomínal to premiér, spomínali to ďalší poslanci, jednoducho preto – a to je teda smutné svedectvo, že ani Európska únia nemá do dnešného dňa odhad reálnych čísiel, koľko z celkového počtu migrantov sú utečenci a koľko sú ekonomickí migranti. Je pravdepodobné, že nejaká časť, možno veľká časť utečencov alebo migrantov zo Sýrie sú vojnoví utečenci. Často sú to rodiny s deťmi, často sú to ženy, starší ľudia, ale tiež si nemyslím, že všetci migranti zo Sýrie sú utečenci. Sú medzi nimi muži, ktorí utekajú zo Sýrie kvôli tomu, aby nemuseli splniť povolávací rozkaz. Sú to utečenci, keď vlastne majú povinnosť nastúpiť do armády a z tohoto dôvodu, čo aj oficiálne priznávajú, utekajú zo Sýrie, aby nemuseli bojovať na jednej alebo druhej strane proti Islamskému štátu? Tam by som bol trošku s otáznikom. Rodiny, ženy s deťmi áno. Ale nie je to automatické.

    Naopak, ekonomickí migranti, tam je situácia úplne odlišná a absolútna väčšina migrantov zo subsaharskej Afriky sú ekonomickí migranti. A tam si myslím, že je potreba, aby Európska únia konečne nadobudla rozvahu a odvahu týchto migrantov repatriovať do ich domovských štátov. Tak ako to robia mnohé krajiny, ktoré sa nelegálnej migrácii pomerne úspešne bránia, ako napríklad Austrália.

    Už to bolo spomínané, že dlhodobá neschopnosť Európskej únie vynucovať pravidlá návratovej politiky a readmisie znamená už dnes a bude znamenať vytvorenie takzvaného pull efektu, teda neustáleho zvyšovania počtu ekonomických migrantov, ktorí budú viac a viac motivovaní prísť do Európy. O tomto pull efekte hovorili kolegovia na rade už pred piatimi rokmi, vrátane nemeckých ministrov vnútra. Thomas de Maiziére bol v tom čase tiež ministrom vnútra chvíľu a potom následne bol aj Hans-Peter Friedrich, terajší šéf CSU. Pretože žiadne ľudské právo žiť v ktorejkoľvek krajine, ktorú si vyberiem, neexistuje. Čiže pri ekonomických migrantoch my nemáme žiadnu povinnosť prijímať ekonomických migrantov. Samozrejme, že každá krajina sa môže rozhodnúť prijímať ekonomických migrantov, ale v takom prípade sa už môže rozhodnúť, z akej krajiny, akého vzdelania migrantov prijme.

    Aj Slovensko stojí pred demografickou krízou a keď som bol na ministerstve vnútra, tak sme sa snažili vypracovať koncepciu legálnej migrácie. Legálnej migrácie vzdelaných ľudí z kultúrne blízkych krajín. Keď sa spomína často v diskusii o nelegálnej migrácii história Slovenska a to, že aj naši starí rodičia často boli ekonomickí migranti, ktorí cestovali do Ameriky alebo do iných krajín za prácou, tak je to pravda. Ale k tomu by som mal len dve poznámky.

    Po prvé, aj Amerika uplatňovala pri ekonomickej migrácii presné kvóty a vždy. To znamená, z ktorých krajín migrantov prijme.

    A po druhé, naši starí rodičia rešpektovali pravidlá hry krajiny, ktorá im ponúkla pohostinnosť.

    Bolo by zakrývaním si očí nevidieť, čo spôsobila nekontrolovaná migrácia z moslimských krajín do západnej Európy. Nehovorím, že všetci moslimi, ale významná časť moslimských komunít v Európe sa nespráva, ako sa správali naši starí rodičia v Amerike. To nie je strach z neznáma, to je práveže trpká skúsenosť posledných desaťročí.

    Po ďalšie, už tu bolo spomínané viackrát, že Európska únia dlhodobo zlyháva pri ochrane svojich vonkajších hraníc. To vôbec nie je nová téma. Teraz sa dostala do pozornosti médií najmä kvôli tragédiám na Stredozemnom mori. Ale už pred mnohými, viacerými rokmi, keď navrhovala Európska komisia prerozdeľovanie migrantov cez obligatórne kvóty, bolo problémom to, že Grécko nechránilo svoju, a zdôrazňujem, pevninskú hranicu s Tureckom, ktorá je približne dvojnásobne tak dlhá ako naša hranica s Ukrajinou. Teda Grécko si jednoducho neplnilo dlhodobo svoje povinnosti nielen v eurozóne, ekonomické povinnosti, ale ani pri ochrane vonkajšej hranice. Európska únia sa bezmocne prizerala.

    Preto mi príde trochu neadekvátne dnes kritizovať Maďarsko za to, že sa snaží, áno, možno do písmena, napĺňať platnú európsku azylovú a migračnú politiku. Namiesto toho, aby Európska únia pomohla Maďarsku zvládať situáciu v utečeneckých táboroch, ktorá isteže nie je a ani nebola ideálna, tak začala Maďarsko pranierovať. Dosť absurdné. Navyše, ak hovoríme, už to tu bolo spomínané, o utečencoch, aký je dôvod ich snahy odísť z Maďarska nelegálne do Nemecka? V Maďarsku možno nie sú dobré podmienky, ale nie je tam vojna a ich rodinám nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

    Naši emigranti za socializmu trávili mesiace a roky, mesiace a roky v rakúskych utečeneckých táboroch, dokonca v tých istých, ktoré Rakúsko používa dnes, kým ich neprijala krajina, v ktorej chceli žiť. Jednoducho rešpektovali pravidlá krajiny, v ktorej im už nehrozilo prenasledovanie.

    Po ďalšie, už tu bola spomínaná otázka bezpečnosti a ja som to už spomínal vo faktickej poznámke pre predsedu vlády. Samozrejme, že je dôležité zabrániť tomu alebo minimalizovať riziko, aby sa infiltrovali v rámci migrácie alebo azylových konaní na Slovensko radikálni islamisti. Ale ak má v niečom Slovenská informačná služba dobré renomé, a myslím si, že proste je v tom kompetentná, tak to je v oblasti rozviedky a spolupráce so zahraničnými partnerskými službami, a najmä v regióne Blízkeho východu, kde proste tradične máme tento región dobre spravodajsky pokrytý. Ale považujem za dôležité povedať, že v tomto kontexte prijímať väzňov z Guantánama je chyba a bola chyba, ktorá ohrozuje a ohrozovala bezpečnosť Slovenskej republiky. Len ako príklad spomeniem, že oveľa väčšie krajiny ako Francúzsko a Británia prijali, myslím, že deväť väzňov z Gauntánama a Slovensko osem. Slovensko je tretia krajina v Európe, ktorá prijala po Francúzsku a Británii najvyšší počet väzňov z Guantánama, osem, deväť Británia, Francúzsko, osem Slovensko. A potom dlho-dlho nič.

    Ja chápem, že mať fotku s americkým prezidentom v roku 2010 pred voľbami je fajn, v roku 2014 pred voľbami prezidentskými je fajn, a ubezpečujem vás, že pre administratívu amerického prezidenta Obamu je zatvorenie Guantánama priorita číslo jedna, on to sľúbil vo volebnej kampani v roku 2008. Keď som bol v Spojených štátoch v roku 2011 aj s ministerkou vnútra aj na State Departmente, pre nich to bola absolútna priorita. Ale to je americká priorita, ja nemôžem hovoriť ani podrobnosti, lebo nemôžem, ale tá prvá trojica väzňov, ktorá bola na Slovensku od roku 2010, ktorá prišla pred voľbami, predstavovala pre Slovensko bezpečnostné riziko. Išlo o osoby s preukázateľnými prepojeniami, ktoré udržiavali na Slovensku s teroristickými skupinami. Hovorím to veľmi jasne. A podarilo sa nám so šťastím, so šťastím, dvoch, ktorí boli najrizikovejší, dopraviť za našej vlády do ich domovských štátov, do Tunisu a Egypta, vďaka tomu, a preto hovorím o šťastí, že v Tunise a v Egypte boli tie revolúcie arabskej jari, ktoré im umožnili sa vrátiť, pretože keby sa vrátili za bývalých režimov, tak ich zrejme, toto by ani nesúhlasili, tak boli v týchto krajinách stíhaní pre hrdelné zločiny. Čiže by som bol pri terorizme zo strany SMER-u trošku opatrný, lebo pritiahnuť sem osem väzňov s Guantánama, ktorí nie sú žiadne bezúhonné osoby, ktoré náhodne v Afganistane zatkli pri varení proste nejakej fazuľovej polievky, nonsens, samozrejme, tak to považujem za bezpečnostné riziko.

    Jedna posledná poznámka na záver ešte, ja už som hovoril o Lisabone a ja tu aj mám, alebo som si to nechal hore, ale ja som to citoval v júni, ja som v Národnej rade v roku 2008 vystríhal parlament v tom čase, aby sme neschvaľovali Lisabonskú zmluvu práve preto, boli to tri dôvody, jedna bola Charta ľudských práv, druhá bola prenos kompetencií niektorých zo strany národných štátov na úrovni Európskej únie a tretia bola práve presun hlasovaní z jednohlasných hlasovaní do väčšinových hlasovaní v mnohých oblastiach vrátane azylu a migrácie. A vedel som ako minister spravodlivosti predtým, ako je dôležité, aby členské štáty mali právo veta v kľúčových veciach. Vtedy, samozrejme, že som bol označený, že my sme protinárodní, keď sme nehlasovali za a tak ďalej. K tomu sa nemá zmysel vracať.

    Len Lisabon spôsobil, že Slovensko dnes nemá právo veta, to, čo hovoril premiér Fico, že summity majú politické vyhlásenie, ktoré prijímajú konsenzom, je veľmi pekné a chválitebné, ale tuná sa nebudú prijímať správy ani vyhlásenia politické, tuná sa prijme smernica, právny akt, o ktorom rozhodne kvalifikovaná väčšina rady, to je jedno, akej rady, rady, kde môžeme byť prehlasovaní. My sme stratili právo veta v tejto oblasti, nech si hovorí premiér Fico, čo chce, sme stratili právo veta kvôli Lisabonskej zmluve. Je to veľmi jednoznačné, ak by Lisabonská zmluva nebola, dnes bez nášho súhlasu by žiadne kvóty nemohli byť. Neviem, či to je dosť jasne povedané. By nikto ich nemohol schváliť a teraz nemuseli by sme morfondírovať, že čo urobíme, keď to schvália proti nášmu súhlasu, proste by sme povedali "nie" a bodka. Takže si pamätajme aj trošku minulosť.

    A posledná poznámka je k europoslancom: Myslím si, že našu pozíciu znedôveryhodňuje, keď európski poslanci v Európskom parlamente práve za vládnu stranu, traja zo štyroch, opakovane hlasujú za povinné kvóty. Ja tu aj tie hlasovania, samozrejme, že mám, lebo vznikla o tom polemika, tak vám o tom niečo poviem.

    Vo štvrtok bola schválená správa, ktorá zahŕňa obligatórne kvóty. V bode 9 opakuje svoju výzvu Európsky parlament Komisii, aby sa použil záväzný systém rozdelenia žiadateľov, povinný prerozdeľovací kľúč zohľadňujúci perspektívu integrácie a potreby a osobitné okolnosti samotných žiadateľov o azyl, ktorý zakotvuje permanentný obligatórny prerozdeľovací mechanizmus. A je síce pravdou, že bol návrh, pozmeňovací návrh, aby to tam nebolo, ten neprešiel, za ten návrh hlasovali všetci europoslanci, ale to bolo v spoločnej správe, to tam aj zostalo, pretože boli prehlasovaní. A štyria europoslanci napriek tomu hlasovali za túto správu spolu s bodmi o povinnom prerozdeľovacom systéme. Pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Zala, pán poslanec Maňka a pán poslanec Nagy, ale myslím, že MOST má trošku iné stanovisko, takže u nich sa aspoň nekryjú, alebo nerozporujú slová a skutky. Ale ak prezident, vláda, opozícia jednotne odmietajú kvóty a europoslanci za SMER ich opakovane schvaľujú, tak si myslím, že to našu pozíciu v rámci Európskej únie nijako nerobí dôveryhodnejšou, práve naopak. Robí ju menej dôveryhodnou a tomu by sme sa mali vyvarovať.

    Ja si myslím, že by sme mali prijať uznesenie, to nesúhlasím s pánom poslancom Blahom, koniec koncov, veď premiér nám tu tvrdil, že by bolo dobré niečo povedať k tomu ako ďalej, ak budú prijaté napriek nášmu stanovisku kvóty. A to si myslím, že tiež treba prijať uznesením parlamentu, aby vláda potenciálne mohla mať silnejší mandát.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky, pán poslanec Martvoň, pán poslanec Blaha.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Lipšic, no som rád, že v prvej časti vystúpenia ste schválili alebo schvaľujete väčšinu názorov našej vlády, s ktorými prišli aj z pohľadu bezpečnosti, aj z pohľadu kvót. Ja som rád, že ste tam spomenuli tie Spojené štáty americké, tam sa to dá krásne poukázať, keď dokázali Spojené štáty americké proti ekonomickým migrantom postaviť 1 100 km dlhý múr s Mexikom, stavajú takýto múr aj Izrael, myslím si, že aj Maďarsko, je na mieste, že takýto múr mohlo postaviť proti ekonomickej migrácii.

    A v tej druhej časti vystúpenia čo ste povedali, alebo spomínali ste Guantánamo, no neviem, ja pokiaľ viem, Guantánamo nebola legálna väznica ako taká a nemám pocit, že ako minister vnútra alebo spravodlivosti, ktorý spolupracoval aj so Spojenými štátmi americkými, že by ste to bol kritizoval. V podstate nevidím tam súvis medzi ôsmimi väzňami, ktorí tu boli presunutí, a ekonomickými migrantami, medzi ktorými sú tisícky alebo stovky príslušníkov Islamského štátu, čiže to sa mi zdá trošku vytrhnuté z kontextu.

    Čo sa týka tej smernice, čo ste spomínali v rámci Európskej únie a v rámci Lisabonskej zmluvy, tam myslím si, že nedá sa s vami úplne súhlasiť, že by sme boli úplne bezradní. Lisabonská zmluva pripúšťa práve v rámci kompetencie Súdneho dvora EÚ, že štát sa môže v prípade, že má argumenty, že ide o smernicu, ktorá je v rozpore s inými právami občanov alebo ľudskými právami alebo občanov EÚ, obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, čiže tu stále je tá možnosť

    No a to, čo ste spomínali ohľadom hlasovania našich europoslancov, myslím si, že tam išlo o jasné stanovisko našej strany, že naši europoslanci pri poslednom hlasovaní boli proti, alebo teda nepodporili, nepodporili kvóty.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Lipšic, ja iba vecne k tej Lisabonskej zmluve. Ja naozaj neviem, ako konkrétne vy z akých dôvodov ste hlasovali, ale je pravda, že vtedy bola situácia taká, že opozícia, dominantná časť opozície odmietla, hlavne SDKÚ a SMK v tom čase, SMK sa nakoniec potom obrátila, v konečnom dôsledku kvôli tlačovému zákonu. A ja už neviem, ja už mám v tom zmätok, vy ste boli tuším členom KDH vtedy, že? Hej, boli ste ešte a ja som si len tak klikol do internetu, do Googlu, že Lisabonská zmluva, Figeľ ako predseda KDH, a citujem článok v Pravde. Kresťanskí demokrati nesúhlasili v minulosti s novou zmluvou o Európskej únii, bla, bla, bla. Nehlasovali za Lisabonskú zmluvu. Figeľ tvrdí, že nehlasovali, lebo vtedy s SDKÚ obštrukciou blokovali Ficov tlačový zákon. Tak asi Figeľ vie lepšie ako vy, ako predseda KDH, aké boli zámysly KDH, aké boli vaše konkrétne, to naozaj viete len vy, len dôležitejšie asi bude to, čo hovorí váš predseda alebo váš bývalý predseda. Čiže mám pocit, že aj KDH má v tomto trošku nejasno a asi máte očividne, no už v KDH nie ste, ale v KDH majú očividne odlišné názory na tento problém, len to je problém KDH, nie náš.

    Druhá vec, prečo sme prijali Lisabonskú zmluvu? Viete, prečo sme v Európskej únii, to môžete takto položiť otázku. No keby sme neboli v Európskej únii, tak by tento problém vôbec nenastal. Boli by sme ako krásne Enver Hodžovo Albánsko izolovaní a bolo by nám fantasticky. Ako tento druh argumentácie podľa mňa nikam nevedie. Lisabonská zmluva, samozrejme, má svoje negatívne dôsledky a treba ich riešiť v tých možnostiach, aké ponúka, a ja si myslím, že to aj vyriešime.

    Posledná vec. Väzni z Guantánama, presne ako povedal kolega Martvoň, tak to bolo väzenie, v ktorom Bushova vláda mučila ľudí, to dobre vieme, mučila ľudí, porušovali ľudské práva, páchali zločiny proti ľudskosti, to neboli obvinení teroristi, to boli proste ľudia, ktorým boli porušované základné ľudské slobody, to dobre viete. Čiže, mimochodom, tú vojnu, ktorú spustil Bush v Iraku, vláda, v ktorej ste sedeli, podporovala. Ďalšia vec, z toho plynú tí utečenci, tam sú tie príčiny z takýchto odporných vojen Západu. Toto je kľúčové.

  • Ja len stručne. Po prvé, väzni z Guantánama, tí, ktorí teda boli u nás, pochádzali z vojny v Afganistane, nie v Iraku, to len na upresnenie. Po druhé, považujem za; nech si Amerika v tomto rieši svoje problémy sama, americký kongres prijme zákon, ktorý neumožní, aby väzni z Guantánama vstúpili na americkú pôdu, a my ich prijmeme? To je v poriadku podľa vašej mienky? To nie je v poriadku, to je absurdné!

    K Lisabonskej zmluve: My sme už vtedy boli členmi Európskej únie, keď sa hlasovalo. A ja si myslím, že suverénny člen má právo povedať "áno", ale aj "nie". To znamená, nebola to otázka vstupu do Európskej únie, ale až následne. V roku 2008 nebol predsedom KDH Ján Figeľ, ale Pavol Hrušovský. Ján Figeľ bol eurokomisár v tom čase a KDH sa nezúčastňovalo na hlasovaní kvôli protestu, áno, inak by hlasovalo proti.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Bolo by dobré si prečítať vyjadrenia všetkých poslancov za KDH v tom čase a Ján Figeľ nebol vtedy poslancom za KDH, bol komisár, bol komisár.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ešte raz, pán poslanec, počúvajte, čo hovorím, skúste s porozumením, skúste. On povedal, že my sme nehlasovali, lebo na protest KDH vtedy vyšlo s ostatnými stranami, okrem SMK, tú ste nejako dohodli, myslím, že sa nejaká brožúrka vydala Pálovi Csákymu vtedy? To mu dohodil pán Fico, tak sa mi zdá, že? No, ale postoj KDH bol dlhodobo pri ústavnej zmluve, Lisabonskej zmluve jednoznačný, že sme proti a keby sme tu boli a hlasovali, tak hlasujeme proti. Čiže Ján Figeľ má pravdu, nehlasovali sme kvôli tlačovému zákonu. Ak by sme hlasovali, ako sme to avizovali, boli by sme proti.

    A mám tu ja prepis svojho vystúpenia z roku 2008 (rečník zdvihol hárok papiera), kde je úplne zrejmé a jasné, aký bol postoj KDH. A jedným z dôvodov práve bol ten, že sme presúvali rozhodnutia v oblasti azylu a migrácie z jednohlasného na väčšinové rozhodnutie. Z toho sa dá veľmi ťažko podľa mojej mienky už dostať.

  • Pozývam ďalšieho prihláseného rečníka pána poslanca Hlinu. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že sa učíme, treba sa učiť celý život. Aj kolega si uvedomil, že z fľašky sa piť nemá a je lepšie si počkať na pohár.

    Takto. Aj skrz vedomia si toho, akej mentálnej výbavy sú niektorí tuná z našich kolegov, poviem, že toto je taký položart. Dobre? Že aj jeden z najväčších žijúcich filozofov na svete Mike Tyson, viete, čo povedal? Že celú tvoju životnú filozofiu môže zmeniť jedna dobre mierená rada medzi oči. To povedal jeden z najväčších žijúcich filozofov ešte stále na svete Mike Tyson. A asi ju potrebujeme. Asi ju naozaj Európa potrebuje, tú ranu medzi oči, aby sa z toho zobudila. Že s čím hazardujeme, o čom rozprávame? Lebo už len z extrakcie toho, čo tu dnes odznelo, a keby bol človek nejaký sadomasochista, že číta tie diskusie, tak z toho by zistil, že s čím sa zahrávame. Naozaj, že s čím sa zahrávame.

    Vážení, každá poriadna vojna vznikla v Európe. Každá poriadna vojna vznikla v Európe a už sa poučili aj múdre národy, kde vždycky sa nájde niekto, kto si myslí, že predsa len ináč, poučili. V modernej Európe už Nemci s Francúzmi bojovať nebudú. Nebudú. Ani Rakúšania so Slovincami, ani Poliaci s Nemcami. Proste nebudú. My nebudeme zápasiť o uhlie, nebudeme zápasiť o pšenicu, nebudeme zápasiť, ja neviem o čo, železnú rudu. Bojím sa však, že začneme zápasiť o podobu Boha. Že začneme zápasiť, akého vlastne vierovyznania je ten Boh. A prídu tu rôzni ľudia a budú hovoriť, že takého, a niekto povie takého. A bojím sa toho, že tú jednu presne cielenú medzi oči dostaneme. Možno nás to preberie, možno nás to preberie. Ja nechcem byť katastrofista, ale my pracujeme s niečím veľkým.

    Ak chcete Európu zdestabilizovať, tak ju zdestabilizujete presne takýmto spôsobom. Európu nezdestabilizujete tak, že sa začne hádať Merkelová s Hollandom a Fico im začne trhať rukáv. Nie. Európu ako určitú, dobre poviem?, entitu alebo niečo zdestabilizujete vložením piatych kolónií, niekoľkých proste, určitým systémom diverzných prvkov proste špinavej vojny. Proste ja by som o tom možno vedel dlhšie, ale nebudem. Áno, ak chcete destabilizovať Európu, pošlite sem, dovezte sem, nechajte sem prísť státisíce utečencov. Tu to bolo spomenuté. Le Penová ide hore, neviem kto ide hore.

    U nás ak za niečo treba poďakovať SMER-u, tak za to, že vyfúkol gumy kotlebovcom. Tou rétorikou, ktorú nastavili, tak vyfúkli... (reakcia z pléna), oni sú z toho hotoví, strácajú zmysel svojej existencie, že naozaj tou rétorikou proste im ubrali, zobrali im to, čo oni už čakali, že kedy príde. Toto mal byť ten jasný ťah, tak zrazu nič. Bol druhý protest a nik. Hej, proste, toto jediné možno by stálo za to, že pre túto malú chvíľu, by som povedal, ako znamienko plusu. Ale ja sa dostanem, že tie riziká sú horšie ako toto malé bezvýznamné plus, obzvlášť pri skúsenostiach s tým, že či niekedy v určitých prípadoch personálne by bolo lepšie, keby tu bol niekto iný ako tu existujúci, ale do toho sa nechcem púšťať.

    Čiže ak ju chcete zdestabilizovať, tak pracujte nezodpovedne, tak ako je to nezodpovedné teraz. Prosím vás, ja som videl zábery, že sa tlieskalo, že prišli niekde na železničnú stanicu, tam boli balóniky a tam niekto tlieskal. Ja som to, my sme boli mimo Slovenska, ja som pozeral, či dobre vidím. Proste to bola inštalácia. Proste to sú veci, ktoré naozaj sa zahrávame s niečím, čo sa nám môže brutálnym spôsobom vymknúť z rúk, a otázka stojí, že či sme toto chceli.

    Ja som jeden z posledných konšpiračných paranoikov v tejto snemovni, ale priemerný analytik som. Proste nastavíte určité mechanizmy takýmto spôsobom a keď hráte šach na viac ťahov dopredu, tak vám to začne vychádzať. Tohto, tejto rozohratej partie sa bojím. Tejto rozohratej partie sa bojím a môže skončiť všelijako. Mne sa zápasiť o podobu Boha nechce. Proste Európa bojovala o podobu Boha pred 500 rokmi. Mne sa nechce teraz zápasiť s niekým o podobu Boha. Obzvlášť, keď tu ešte budú chlapci od liberálov vykrikovať, že oni žiadneho nepotrebujú a nebránia nikomu inému, aby on s tou jeho prišiel a nechajú ho zosilnieť tak, že; ale to už sa naozaj nechcem púšťať do úplne iných, možno na túto chvíľu, rovín, ktoré nie sú potrebné. Bojím sa toho. Nie že by som sa bál. Podľa mňa nechajme ešte tú Európu tak, ako je. V zásade sa tu dá celkom kľudne žiť. A našou úlohou, úlohou Európy, je byť stabilný.

    Nikdy Európa nepomohla svetu viac, nikdy nepomohla svetu viac, ani nepomôže, ak nesplní túto jednu základnú požiadavku. Keď my budeme stabilní, keď Európa bude stabilná, tak pomôžeme najviac svetu. Tým, že my budeme nestabilní, my nepomôžeme Eritrei. Tým, že sa to rozbije u nás, my nepomôžeme sýrskym kresťanom. To, že nebude, nepôjde z Európy rešpekt, nepomôžeme, neviem, kde ešte sa všade bojuje. Proste to už sa bojuje asi všade. Proste to naozaj úlohou Európy je byť stabilná a prijať toľko a urobiť toľko, koľko zvládne.

    Ja viem, že tu sú niektorí, viete, systémové, nesystémové, o tom tu budem hovoriť v krátkosti, že je systémovým opatrením ísť si do Lidlu nakúpiť dva kartóny minerálok a zaniesť ich utečencom? To je úplne v poriadku. To sa nefotí na Facebook, prosím vás. Viete, to sú, prepáčte, to sa nefotí na Facebook. Proste, keď to máte potrebu ísť urobiť, tak to urobte a majte dobrý pocit, ale nedávajte si fotku na Facebook kvôli tomu. To je ten extrém, ktorého, tu sa proste ideme konfrontovať, že kolega Miškov si zoberie domov. No nech sa páči. Ja si nezoberiem domov. Ja vám poviem otvorene. My sme, ja si domov pre túto chvíľu naozaj, ale ja pomôžem ináč a pomôžem tým, že naša rodina bude stabilná, ja týmto pomôžem rádovo viac, ako keby som si ja niekoho zobral k sebe domov a po dvoch týždňoch si budeme lietať hrnce. Proste to nie je riešením. Proste obskúrne nápady, obskúrne riešenia, bláznovstvá na veľkú vec. Mne sa nechce zápasiť o podobu Boha. Prosím vás, Európa ide byť konfrontovaná s niečím veľkým, s niečím rovným, zahrávame sa s niečím, čo nevieme ešte ani pomenovať. A niekto tu povie, že treba ísť, ja neviem, zaniesť minerálku. Treba, samozrejme, dvakrát za deň, trikrát za deň treba ísť zaniesť minerálku, ale netreba to dávať na Facebook.

    Prosím vás, a to by som bol nerád, to by som si prípadne vyprosil, ja naozaj, my čelíme už teraz aj humanitárnej katastrofe. Je teplo. Za chvíľku bude zima. Ja neviem, kde tí ľudia budú. To je presne, čo hovoril kolega Lipšic. Už keď sa niekto topí, treba ho zachrániť. Už neriešime, kto ho tam hodil, či spadol, či sám, či bol opitý. Už ho treba len zachrániť. A v tomto ja tu verím, že nikto z nás tu nie je taký cynik, že by toto nejakým spôsobom rozporoval. Ani to mne neklaďte, že ja som, by som nechal sa niekoho utopiť. Ja direkt nie, lebo aj viem plávať. Proste určite nie. Čiže oddeľme veci typu humanitárnej katastrofy. Verím, že tu sa nikto nepostaví a povie, nechajte ich tam pomrznúť. To verím, že k tomu sa nedopracujeme, keď to niekto aj možno má na jazyku, ale tu si nedovolí sa postaviť. Čiže oddeľme to.

    Ale hovorme o systémovom, čo je systémovým riešením toho celého? Že sa sem presťahuje Líbya? Že sa sem presťahuje Sýria? Toto je riešením toho a budeme napínať ten luk, že koľko zvládneme, že koľko zvládne ten systém? Nezvládne. Ten systém to nezvládne.

    Prosím vás, ak niekto má pocit, že potrebuje prijať ekonomického migranta, nech sa páči. Naozaj. Keď niekto má pocit, že potrebujú, demograficky sú na tom zle, chýbajú im do výroby, nech sa páči, nech si ekonomických migrantov prijímajú, koľko potrebujú. Ak my chceme u nás definovať na Slovensku, že my potrebujeme ekonomických migrantov, poďme o tom rozprávať. Tam by som bol veľmi opatrný, že či my zrovna potrebujeme. Tam by som bol naozaj v tejto veci veľmi opatrný, či my zrovna potrebujeme.

    A viete, zaznelo už všeličo. A mne to tak chodí po rozume a ja mám rešpekt pred vecami, ako je život a proste ochrana a že muž, viete, že muž chráni, muž chráni. Muž je od toho mužom, že chráni ženu. Ak je, povedzte mi, potom mi to prípadne niekto vysvetlite. Ak je niekde vojna, tak ako je možné, že ten mladý chlap odíde od tej rodiny a nechá tú rodinu v tej vojne? Ja by som od mojej ženy vo vojne neodišiel. Ja by som od mojej ženy, a to nemusím ani dvakrát hovoriť, ona to vie, ja by som od mojej ženy neodišiel a nenechal by som ju v nejakej vojnovej zóne, v nejakom, že by tam niekto mohol vtrhnúť a že by im mohol; ja by som od mojej ženy neodišiel. Ja by som odišiel buď s nimi, alebo by som ich poslal a ja by som čakal na nich. Ja neviem, ale proste si pripadám, možno je to z nejakého precitu, ale to je moja prirodzenosť.

    Čiže ja len na tomto by som rozporoval niektoré skutočnosti, že čomu čelíme. Či čelíme naozaj tomu, ale ja som videl tie obrázky, že sú tam, to je všetko v poriadku. Tie percentá ja neviem. Jeden hovorí, že ich je toľko, druhý, že ich je toľko. Ja neviem, koľko ich je. Každopádne je to namixované. Každopádne je to namixované, že hovoríme o niekom, kto fakt uteká, a hovoríme o niekom, kto ide na týždňovku. Celá Orava chodí na týždňovku! U nás na Orave chlapi chodia na týždňovku. Prosím vás, postavte sa v piatok ráno na námestovskú autobusovú stanicu. Ráno o tretej tam je jak na 1. mája v Prešove. Tam je ľudí jak dreva. Proste, všetci Oraváci idú na týždňovku. Ak je proste, tak dobre, tak z tej Sýrie nejdete na týždňovku, tak možno idete na polroka, ale tak ich nazvime, že idú proste vyskúšať.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • V pondelok ráno. Že to proste idú vyskúšať a rozdeľme to, cizelujme to. Lebo treba pomôcť tomu, komu treba pomôcť. Lebo môže sa stať, že keď budeme pomáhať tak, ako pomáhame, tak na tých, čo skutočne potrebujú pomoc, nám už nezostane sila. Nezostane nám energia, možno peniaze a možno už ani vôľa, že už ľudia budú z toho tak frustrovaní, že už prestanú mať aj tú vôľu alebo chuť a vôbec niečo pre to urobiť a pomôcť.

    Proste, robíme naozaj, pristupujeme k tomu mimoriadne nezodpovedne. Mimoriadne nezodpovedne. Prosím vás, ja som, pán premiér, nefandím si, ale pozrite sa, dovtedy to nepoužíval a pri mojom prvom vystúpení, to bolo v júni, či kedy sme prijímali to uznesenie, som spomenul tri veci. To znamená, že my nemôžme niekoho nútiť, aby u nás bol. Povedal som, že my máme sami problém s Rómami, že proste máme čo robiť. A tretie, že je to určitá forma dane z kolonializmu. Krajiny, ktoré s tým majú veľký problém, tak proste áno, o niečo neskôr to dobehlo. Zaujímavé, že všetky tieto tri veci sa spomenuli v rétorike v budúcnosti, čo ma teší. A možno sme v tom na rovnakej hladine.

    Ja chcem povedať aj teraz niečo nové v tom, aby sme na konci našli nejaké riešenie, aby sme len neskonštatovali, čo sa bojím, že pre túto chvíľu konštatujeme, že my vieme, že prehráme, my vieme, že povinné kvóty budú, len SMER chce ustáť aspoň svojich 40 percent. Že už hráme iba o SMER, smeráckych 40 percent. Proste my sme už pokorení.

    Viete, ... to povedal v Umení vojny: Ak niekoho pokoríš, tak ho nenechaj v rohu sa vylízať z rán. Doraz ho! Proste to je vec. Ak; proste teraz budeme my čeliť prvýkrát, mám pocit, že prvýkrát budeme čeliť tomu, že nás proste hlasovaním pokoria ako štát, lebo pokoria nás všetkých. Aj parlament. Však parlament bol jednoznačný, všetci sme boli proti kvótam. A nás pokoria a nechajú nás, a skrz čo. Čiže kde je ten šarm pána Kaliňáka, kde je tá vyjednávacia schopnosť Roberta Fica, že sa toto stane? Proste my zostaneme pokorení v kúte a tí chytrejší povedia: Dorazte ich! Nemôžte ich nechať, i keď sú krčmoví hrdinovia, ale nevieš, čo sa môže stať, dorazte ich! Ale hovorím stále v obrazoch, v metaforách, tak ma neberte doslovne.

    Čiže ak hráme už iba o to, že vieme, čo sa udeje, že povinné kvóty budú; a prosím vás, povinné kvóty sú princíp. Povinné kvóty sú princíp a počet je číslovka. To znamená, ak sa prijme princíp, tak číslovka sa bude dynamicky už len meniť podľa nejakého proste, aktuálnej situácie. Buď fajčíte, alebo nefajčíte, buď ste panna, alebo nie ste panna. Proste ak je to princíp, princíp povinné kvóty, či 1 200, 700, 800 je len číslovka. To už je tá následná vec. To už tiež tu, myslím, bolo spomenuté, aby sa nám zo 700 nestalo neviem koľko. To nezvládneme, my to nezvládneme, Slovensko to nezvládne. Slovensko má tisíc zle uchopených migrantov a viete, čo tu z tohto parlamentu bude, prosím vás? Viete čo tu, kto tu všetko bude? Po tom všetkom? My to nezvládneme, my sa, my naozaj predtým majme veľký rešpekt.

    Prosím vás, systémové opatrenia, a tým skončím, podľa môjho názoru, ak sú, ale to už tiež asi aj odznelo, a keď nie, tak odznie, je byť stabilný, riešiť konflikt tam, kde vznikol. Ja som vyvesil, stálo ma to dosť peňazí, na jeden obrovský baner, tuná jak sa prichádza do Bratislavy, takú smerovú tabuľu, only pre NATO Army, navigáciu, dopravnú navigáciu. Jedna šípka ide rovno do Sýrie a jedna doprava do Líbye. Proste tam, tam je pes zakopaný. Naozaj, pre túto chvíľu je tam pes zakopaný. Proste tam to treba ísť nejakým spôsobom vyriešiť, doriešiť, kto vie, vie, kto tam bol, bol, ja som tam nebol. Ja len zo sedliackeho rozumu rozmýšľam. Tam je riešenie toho problému. Riešenie toho problému nie je v Gabčíkove, v Medveďove ani na Nickelbergu alebo neviem kde všade. Tam nie je riešenie toho problému. Tam je riešenie.

    Prosím vás, také vojská NATO musia ISIS dobyť do troch dní. Alebo ráno začnú a večer skončia, mastný fľak po nich nezostane. Proste to je vec, ktorú, je len o tom, že ako to uchopia, ako to vlastne zvládnu a že to vyriešia. Ako môžu fanatici ovešaní nejakou handrou, jeden starý polohrdzavý kalašnikov, terorizovať celý svet? Keď dneska máte zbraňové systémy, ktoré vám pošlú, ja neviem, pomaly strelu z Marsu. To je proste hrubý nepomer toho celého. Proste tam je pes zakopaný. Ak tí ľudia dokážu vyhnať to množstvo ľudí, tak treba proste pomôcť tým ľuďom, aby ich stade nevyháňali. Ja, moja sedliacka logika mi takto k tomu, o tom hovorí. A keď my sme členom NATO a nespochybňujem to, práve naopak, ja som vždycky si ctil, aj ctím si aj teraz, sme členom NATO, tak by sme sa mali ubrať týmto smerom. Načo sa naši vojaci opaľujú niekde na Cypre či kde? Prosím vás, ja som tam bol, však tam sa opaľujú, tam nemajú čo robiť. Načo sa váľajú v prachu v Afganistane? Tam už tiež je vymaľované, tam už nie je pre túto chvíľu čo robiť. Načo sa NATO presúva hore-dole teraz po celej Európe? Prosím vás, NATO pre túto chvíľu, naozaj je to obrovská sila, jediná sila, jediná sila, ktorá je schopná to zastaviť. Tak poďme rozmýšľať tým smerom. Ako pomôže tým miliónom ľudí, pomôže zachrániť ich svet.

    Lebo ak si niekto myslí, že riešením toho problému je to, že sa presťahujú do Európy, tak to nie. Lebo všetci budeme, a teraz ma napadá expresívny výraz, všetci budeme v keli, keď to takto, keď to takto budeme sa snažiť riešiť. To určite, ale určite nie je riešením. Čiže tie systémové, len zopakujem. Stabilný, Európa by mala byť stabilná, to dokáže len niekedy, a NATO a armáda NATO a vojská NATO a naša účasť v NATO by mala riešiť problém tam, kde vzniká.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie bude reagovať sedem pánov poslancov, pani poslankyňa a páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega, možno by bolo treba si pozrieť tie príbehy, že ako to vlastne s tými mužmi, ktorí čakajú, že ženy s deťmi prídu za nimi, je. Ono to nie je tak, že oni ich nechávajú priamo v Sýrii, tam, kde im padajú tie bomby na hlavu. To je tak, že celá rodina uniká z toho vojnového konfliktu a prídu do toho prvého bezpečného miesta a od ktorého teda podľa našich vládnych predstaviteľov sa z nich teda stávajú ekonomickí migranti a špekulanti a ďalej sa pohybuje ďalej len ten muž a to kvôli tomu, že je najsilnejší a je uňho najvyšší predpoklad, že zvládne tú pešiu a tú namáhavú cestu do Európy. A v momente, keď požiada o azyl, ideálne teda v prvej krajine, kde môže, tak potom na základe zlučovania za ním rodina môže prísť bezpečným spôsobom. Tam nejde o to, že by nechávali svoje rodiny na frontovej línii a oni sami utekali do bezpečia. Tam ide o to, že práveže tí muži sú najschopnejší prežiť tú cestu a potom, keď už sa dostanú do azylového konania v Európe, tak ťahajú teda rodiny za sebou, aby nemuseli ony absolvovať celý ten peší pochod, ako ho máme možnosť vnímať. Že keď už ho niekto bude biť na macedónskej hranici, tak bude biť toho chlapa, že keď niekto bude mrznúť medzi Chorvátskom a Maďarskom, tak to bude ten chlap, a že keď niekto dôjde tam, kde potrebuje, a požiada o ten azyl, tak to bude ten chlap, ktorý má na to naozaj najväčší predpoklad to prežiť a v zdraví sa dostať na druhú stranu. Takže možno najprv sa treba zorientovať v tom, že ako tie príbehy vyzerajú a potom si klásť tieto otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ale už sme, začnem, alebo mám dve poznámky ja. Prvá sa týka toho Facebooku. Ja teda nepatrím do tej skupiny, ktorá zverejňovala fotky z oblasti, kde bolo treba pomáhať, ale napriek tomu poviem jednu vec. Ja si nemyslím, že, alebo nechcem sa sporiť o tom, aké boli pohnútky tých, ktorí vešali konkrétne fotky konkrétnej pomoci na Facebook, určite tam boli aj také, ktoré tam boli čisto cez politiku. To, myslím, že to je to, čo si ty narážal a s čím máš problém. Ale dôležitý je podľa mňa ten výsledok. A ten výsledok je, že politici ako zástupcovia ľudí mohli týmto konaním a touto prezentáciou inšpirovať aj ostatných. Toto je pre mňa výsledok pozitívny aj napriek tomu, že to pozadie nemusí byť úplne pozitívne.

    Druhá poznámka sa týka, a tam, v tej dávam ti za pravdu, že NATO, ak by zasiahlo, mohlo by to byť pomerne rýchlo vyriešené. Ale treba si uvedomiť, že bez OSN sa ani NATO nepohne. A OSN má päť stálych členov s právom veta, a zhodneme sa na tom, že Sýria a Líbya, hlavne Sýria v tejto chvíli je naozaj stretom geopolitiky, kde má záujem tak Rusko, ako aj Spojené štáty americké a obidvaja majú právo veta. Čiže pokiaľ títo dvaja alebo všetci piati nebudú mať spoločný záujem, čo sa javí, že zatiaľ nemajú, dovtedy si myslím, že NATO nezasiahne. Čiže toto len pre záznam a na podporu toho, čo hovoríš.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Pán poslanec Hlina, zaujímavý prejav, naozaj ma zaujal a som skutočne tuná počúval od začiatku do konca. Až na tie malichernosti, tie fľašky, to si nechajte a tú etiku v parlamente, to si iba znevažujete potom to, čo hovoríte k tejto vážnej téme. A hovoriť o etike v parlamente a potom o takejto vážnej téme, ktorá je skutočne nesmierne vážna, ako to nejde. Ale to hovorím, to proste malá výtka.

    Nesúhlasím s vami v jednej veci, pán poslanec, že hovoríte, že je to ako keby nejaký boj o preferencie. To nie je pravda. Toto je boj o Slovensko, toto je boj o existenciu Slovenska, toto je boj o postavenie Slovenska v Európskej únii podľa môjho názoru a toto je podľa môjho názoru jedna z najvážnejších tém od roku 1993, keď tu Slovensko vzniklo. Preto tu sedím, preto tu počúvam a, samozrejme, veľmi zaujímavé niektoré veci, ale hovorím, neznevažujme to nejakými preferenciami, preto lebo toto je skutočne téma, ktorá tuná od roku ´93 nebola, lebo na tejto téme môže všetko zhorieť v rámci Európskej únie a Slovenska v nej. Čiže v prvom rade boj o Slovensko a boj o jeho existenciu a toto by sme si mali všetci uvedomiť.

    A ja sa veľmi teším, že z veľkej väčšiny je v tomto parlamente zhoda na tejto téme a ja som rád, že máme premiéra takého, akého máme, ktorý tieto veci dokáže formulovať aj v mene exekutívy. Preto lebo keby tu bol, ja neviem, niekto iný, nechcem sa nikoho dotknúť, kto to Slovensko napríklad nechcel, bola by tu podstatne iná situácia.

    Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, naozaj tá metafora spoločnej lode je podľa mňa dobrá, lebo toto je a nielen preto, že my tu stopäťdesiati máme podobný názor, ale aj preto, že chceme vyjadriť teda nielen tú solidaritu s utečencami, ktorá je každému vlastná, a to ste povedal presne, ale teda máme pochybnosti o tom, že či sú vôbec zmysluplným riešením povinné kvóty, ale to je názor Slovenska ako takého, myslím, že 90 % ľudí na Slovensku. Toto je pointa. Myslím, že ten názor sa odvíja práve od tohto a v tomto je Slovensko demokratické a to je veľmi dobré.

    Ale trošku by som spochybnil ten váš taký ten porazenecký prístup, že už viete dopredu, že automaticky prehráme. Tak ja tam minimálne, akože z hlavy mi idú tri zátarasy, alebo ten boj ešte bude pokračovať, kde môžeme naozaj presadiť svoju vôľu. Prvá je, keby Európska únia fungovala valcom, tak máte pravdu. Ale nie je precedens toho, že by valcovala pri takýchto veľkých témach, nie je. Preto, už v júli nás mohli prevalcovať. Prečo to neurobili? Už v júli, prečo, ako je možné, že na Európskej rade v júni dokázal Sobotka a Fico zablokovať kvóty? No, lebo očividne Európska únia nemá záujem fungovať valcom. Čiže pokiaľ budeme mať silnú diplomaciu, pokiaľ pôjde Robert Fico s veľmi silným mandátom, pokiaľ bude mať partnerov, ako už má, pána Sobotku alebo Maďarsko, čiastočne i Poľsko a ďalej, ďalej, tak máme šancu a o to treba bojovať.

    Druhá vec, aj keby to obišli, aj keby to obišli, tak stále je tu legislatívny proces Európskej únie. Normálne je štandardný legislatívny proces, kde to musí ísť do Európskeho parlamentu ako jednej komory a na Radu ministrov ako druhej komory. Na Rade ministrov máte možnosť nazbierať opäť tú kvalifikovanú alebo blokujúcu menšinu a tam opäť môže diplomaticky pôsobiť minister Kaliňák. Zase máme Rumunsko, máme pobaltské krajiny, máme V4, máme Španielsko a väčšie štáty, takže máme tam šancu. Náš výbor, európsky výbor má možnosť dať žltú kartu. To znamená námietka subsidiarity, budeme to robiť, samozrejme, na tom pracujeme a budeme sa snažiť hľadať spojencov vo V4 a tak ďalej.

    A tretia vec, aplikácia. Každá smernica sa musí aplikovať. A otázka je, aké sankcie by boli, keby sme túto neaplikovali.

    Ďakujem.

  • Nuž, máš to tu. Chcel som ten proces zhruba naznačiť ako môj predrečník, predseda výboru, ja zostanem iba v tej tretej fáze, čiže aplikácie. A myslím si, že keďže sa v tejto hre nehrá úplne prioritne o nás a chcú si niektoré krajiny, ktoré sú prevažne cieľovými stanicami tejto migrantskej krízy alebo humanitárnej krízy spôsobenej migráciou, urobiť nejaký zárez na pažbe, neviem, či to je dobré vyhodnocovať z pozície, že niekoho chcú poraziť. A mám pocit, že celá tá Európska únia aj celé to odďaľovanie prijímania konečného riešenia ako keby pripravovala pôdu na to, že nakoniec tí, ktorí striktne odmietajú, v tomto prípade V4 plus ďalší spojenci, budú mať obrovské problémy s aplikáciou alebo realizáciou tej smernice, ktorú silovo pretlačia.

    Myslím si, že robíme strašne zle, pretože už dopredu, čím ďalej viacej sa o tom hovorí, vieme, že budeme porušovať nejaké ďalšie pravidlá, ktoré Európska únia ad jedna si deklaruje a ad dva štáty, ktoré to proste odmietnu, a myslím si, že my to odmietame dostatočne nahlas, to realizovať nebudú. Na to sa asi pravdepodobne budeme musieť nachystať aj doma, aj celá Európska únia, a čo ja poviem, že nerobí to dobre projektu Európskej únie, pretože ho to rozstreľuje a je to jeden z ďalších príkladov toho, že nefunguje dobre. Načo nás nútia do niečoho, čo podľa mňa sami vedia, že nikdy nenaplníme?

  • Ďakujem.

    Pán kolega Hlina, nebudem komentovať celý váš príspevok, ale jeden detail považujem za potrebné komentovať. Nie je pravda, že sily NATO by sfúkli Islamský štát za tri dni. Jednoducho to nie je pravda, pretože sa jedná o rozptýlené, veľmi široké územie, jedná sa o veľmi odhodlaných bojovníkov, nie sú vyzbrojení hrdzavými kališnikovmi, ale majú v mnohom veľmi moderné zbrane, ktoré čiastočne ukoristili, či už sú to ruské zbrane, alebo sú to americké zbrane od irackej armády aj od sýrskej armády. Ten problém je po vojenskej stránke ale omnoho, omnoho zložitejší a náročnejší, ako máte predstavu. Ja budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, keď budem zhodnocovať realizmus alebo nerealizmus takých plánov, že poďme a my to v Sýrii vyriešime, lebo nevyriešime.

    Tá vojenská operácia, ktorá by sa črtala, by predstavovala čosi ako angažovanie sa 400-tisícovej armády alebo tak, ak by to malo naozaj vyriešiť za krátky čas celé územie Sýrie a Iraku, aj tak by to bolo sporné. Vidím, že takéto úvahy sú motivované hlavne, prepáčte, ale neznalosťou toho celého.

    A ešte jednu vec musím poznamenať: NATO má presne vymedzené v zmluve podmienky, za ktorých môže ako celok konať mimo svojho územia. Sú vymedzené všetkým možným. Už konalo aj za iných okolností, dobre, ale neviem si predstaviť, že by NATO ako také dospelo pri tejto zložitosti problému k nejakému jednotnému postoju. Takže zostaňme obidvomi nohami na zemi v tejto veci.

  • Ja na základe vášho vystúpenia, pán poslanec, chcem tiež vyjadriť svoj postoj, že riešenie migračnej krízy formou odmietnutia kvót je iba riešením parciálnym. Je to riešenie v dôsledkoch. Ja za nevyhnutné považujem zamerať sa a sústrediť všetko úsilie na riešenie príčin vzniku migračnej krízy, a to naozaj vzniká tam, teda v tých domovských krajinách.

    Čo sa týka ekonomických imigrantov, tak riešenie sa črtá v tom, že zastaviť vlny ekonomických imigrantov možno zastavením vykorisťovania ľudí, ktorí žijú či už v severoafrických štátoch, alebo aj na Blízkom východe.

    Čo sa týka zastavenia vĺn utečencov, ktorí utekajú naozaj v záujme ochrániť svoj život pred teroristami Islamského štátu, tak tam je opäť jednoznačné riešenie, ktoré sa núka v sústredenom úsilí na zastavenie agresora, na zastavenie týchto teroristov, a v tomto ja naozaj vidím veľký deficit. Preto aj z mojej strany znie výzva všetkým diplomatom a politikom, ktorí zastupujú Slovensko na medzinárodnej, svetovej úrovni, aby vyzývali bezpečnostné zložky, svetové bezpečnostné organizácie k tomu, aby bol tento agresor zastavený.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja milujem, ale tak v úvodzovkách, ako tuná kolega Poliačik všetko vie. Ak si teda myslí, že som nevedel, že sú nejaké tábory v Turecku, tak ma to uráža, lebo ja viem, že sú nejaké tábory v Turecku. Ale ja neviem, skade on vie, že tí mladí muži, ktorí sem chodia a jeden chce byť lekár, druhý architekt, že majú svoje rodiny v tom tábore v Turecku, lebo on to vie. Ja to neviem. On vie všetko.

    Proste ja hovorím, že sú tu určité percentá ľudí, ktorí sa proste z tej Sýrie zdvihnú, lebo proste je to tam nijaké, a povedia, ideme 1 200 alebo koľko je to kilometrov smerom na západ, tam je to iné. Proste sú to muži, zdraví muži a idú. Ja neviem tie percentá, koľkí. Ja viem, že sú aj takí. A to rešpektujem, že takí sú, a to treba oceniť toho muža, ktorý išiel hľadať a ženu nechal v bezpečí. Ja som hovoril o tých mužoch, hej, ktorí tu vravia, že nechali možno rodinu, lebo ak taký muž existuje, že nechal vo vojnovej zóne svoju ženu s deťmi, tak pre mňa nie je mužom. Proste to je lúmen. To nemôže byť muž. Alebo je to niekto, kto si vymýšľa, že nemá ženu, nemá deti proste, len ide skúšať.

    A, pán kolega Šebej, ja som hovoril v určitej hyperbole. Oni v zásade začali s tým hrdzavým kalašnikovom. Pravdou je, že sa posunuli o niečo ďalej. A to je aj, myslím, že nejaká zásada, keď to, možno to už aj v Mikuláši učia na akadémii, že nedovoľ nepriateľovi sformovať si šíky. Proste ak sme ich nechali, tak dobre, začali s kalašnikovom, teraz už majú čo? Ja neviem. Ja nepoznám ani tie zbraňové systémy. Tak už majú tanky. Na čo čakáme? Kým budú mať bombu? Kým budú mať balistickú raketu? Alebo na čo čakáme? Proste mne to príde smiešne, že niekde je niekto zahalený a reže ľudí a niekto s tým nevie urobiť poriadok. To ma na tom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dávam slovo nasledujúcemu prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi, predsedovi výboru Madejovi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja veľmi v krátkosti vystúpil k tejto téme. Určite čelíme vážnemu problému, ktorý by som nazval migračná kríza, pretože v prvom rade je to o osobách prekračujúcich vonkajšie hranice Schengenu, teda schengenského priestoru Európskej únie.

    Na tento problém z môjho pohľadu a myslím si, že sa zhodneme asi všetci, mnohé názory v iných krajinách, ktoré sú presne také iracionálne a do istej miery, do istej miery nemajú ani vlastný pud sebazáchovy, môžeme povedať, že normálny človek by si myslel, že sa Európska únia zbláznila. Dámy a páni, že sa Európa zbláznila. Podľa môjho názoru čelíme obrovskému problému v tejto politike, pretože nateraz to vyzerá a verím, že len nateraz, že sme stratili zmysel pre dodržiavanie zákonov, že sme stratili zmysel pre dodržiavanie medzinárodných zmlúv a že sme v Európskej únii stratili pud sebazáchovy.

    V prvom rade vám chcem, dámy a páni, povedať, že ja si vážim každého človeka, ktorý trpí vojnovým konfliktom a potrebuje pomoc. Na druhej strane by som bol veľmi rád, aby sme sa pozerali racionálne, bez ovplyvnenia médií a možno toho, čo je dneska "in", toho, čo produkujú médiá a niektoré aj západné názory ohľadne problémov, ktoré v tejto situácii máme. Som aj za solidaritu a solidárnosť, ale naozaj len pre tých, ktorí to potrebujú.

    Dámy a páni, ak sa tu niečo dnes deje, tak naozaj, to naozaj nie je častokrát tak, ako sa to zo strany médií a západných politikov podsúva. Migračná kríza, ktorá je dnes, spôsobila, že sa tu, po prvé, dámy a páni, prestali dodržiavať zákony. Po územiach členských štátov sa pohybujú neidentifikované osoby.

    Dámy a páni, predstavte si, prekračovali ste schengenskú hranicu autom? Prezrú vám auto, pozrú vám kufor, náhodou či o desať mililitrov alkoholu neveziete tam alebo naspäť navyše, nieto viesť o osobu alebo psa, mačku cez hranicu schengenskú vonkajšiu, a máte prirodzený rešpekt pred touto hranicou bez ohľadu na to, či máte cestovný pas, služobný pas alebo nebodaj diplomatický pas. Máte rešpekt.

    Dneska sa nám tu cez túto hranicu pohybujú ľudia, ktorí nemajú rešpekt k hranici, ku kontrolám hraničným, ktorí častokrát v rámci davovej psychózy odmietajú dodržiavať zákony ako také. Dneska si pozrite nemenovaný denník na webe, podarilo sa tým zúboženým, ktorí sú v tom nebezpečí, v tom Srbsku, podarilo sa im prelomiť hranicu v Maďarsku. Maďarsko zasiahlo vodou a dokonca slzotvorným plynom.

    Dámy a páni, ale treba povedať, že krajiny, ktoré majú svoje vonkajšie hranice, majú právo si ich chrániť a majú právo, aby vyžadovali dodržiavanie zákonov, a to aj zákonov pri prekračovaní hraníc. Po územiach sa pohybujú neidentifikované osoby, ja poviem migranti. Dámy a páni, migranti preto, lebo ešte nemajú štatút utečenca. O tom budem hovoriť neskôr. Sú to migranti, ktorí sú tu nelegálne. Prišli bez toho, aby splnili administratívne podmienky našich migračných zákonov, či už v maďarských alebo v ďalších krajinách. Sú to osoby, a hovorilo sa o tom, s bezpečnostným rizikom. Nevieme, kto to je, nevieme, či sa tam neskrývajú aj osoby, ktoré sa skrývajú pred trestným stíhaním v tých svojich domácich krajinách. Nevieme, z ktorých krajín sú. Dneska je "in" zahodiť svoj pas a každý povie, že som zo Sýrie. Sú to osoby, ktoré, ako povedal pán poslanec Jarjabek, sú rizikom zdravotným. Navštívili sme Medveďov a môžu vám povedať škálu chorôb, ktoré častokrát migranti donášajú.

    Nechcem hroziť, dámy a páni, ale problém aj nášho zákona, našich zákonov je ten, že od nelegálneho migranta nemôžete vyžadovať to, aby sa podrobil zdravotnej prehliadke. Musíme sa naozaj v súlade so všetkými konvenciami a možno našimi niektorými aj mäkkými zákonmi – napriek tomu, že si myslím, že sú dostatočne prísne, preto nás obchádzajú –, musíme sa k nim správať veľmi, veľmi slušne.

    Na území členských štátov, dámy a páni, osoby, ktoré odhodia pas, tak sa snažia získať aj novú identitu. Stalo sa niekoľkokrát, že v jednom, druhom, treťom členskom štáte použijú už tretiu identitu, ktorá sa overuje v domácej krajine a trikrát to vyjde. A trikrát vyjde niečo iné. Môžu sa za tým skrývať osoby, ktoré páchali trestnú činnosť, môžu sa za tým skrývať teroristi, ale, samozrejme, a priznávam, môžu to byť ľudia aj ohrození, lenže dneska pri tom, ako sa prechádzalo cez hranice, to nevieme, dámy a páni, rozlíšiť.

    Nedodržiava sa zákonnosť a ja sa chcem opýtať, prečo to je. A ja to pomenujem veľmi presne. Je to preto, lebo lídri veľkých európskych krajín vyzývali s otvorenou náručou: Príďte k nám, treba vám všetkým pomáhať, ktorí nelegálne, nelegálne prekračujete schengenskú hranicu, bez ohľadu na to, kto ste. A keď lídri veľkých krajín vyzývajú alebo mlčky, z ich vyjadrení vyplýva, že sa nemusia dodržiavať zákony, tak potom sa nečudujte zúfalstvu polície v Maďarsku, nečudujte sa zúfalstvu aj našej hraničnej a cudzineckej polície, ktoré by nasledovalo, keby sme trpeli takouto krízou.

    Dámy a páni, prestali sa dodržiavať medzinárodné záväzky. Readmisia a návrat do štátov, ani to už neplatí. Neplatí to preto, lebo keď vám prejde jeden nelegálny imigrant, zákony sú dobré, viete ho vrátiť. No ale keď sú to stovky, tisíce, nedá sa vrátiť ani do Maďarska, nedá sa vrátiť ani do Srbska, ako ste počuli. A ako chcete toho človeka vrátiť, keď máte povinnosť ho prepustiť a rozhodovať prípadne o tolerovanom pobyte? On pôjde tam, kam chce, do Nemecka. A to je fakt pravda, že v takomto prípade, v takomto prípade sú kvóty úplne zbytočné.

    Dámy a páni, pokiaľ sa nezabezpečia vonkajšie hranice Schengenu, to je jeden z našich najväčších zmluvných záväzkov medzi členskými štátmi Európskej únie, Schengen skončí. Treba podporiť Maďarsko podľa môjho názoru, aby všetkými zákonnými prostriedkami ochraňovalo vonkajšiu hranicu. Len tým, že dáte najavo, že nelegálna migrácia nebude fungovať ďalej, pretože si svoje hranice vieme strážiť a že keď niekto chce do našich krajín pricestovať, musí prísť v súlade s našimi administratívnymi a zákonnými postupmi, len v takomto prípade vieme zastaviť migračnú krízu, ktorá začala.

    Je treba povedať, že naozaj sa môžu nájsť ľudia a nájdu ľudia, ktorí trpia vojnovým konfliktom. Ale keď si pozriete napríklad správy dnes, tí, ktorí prelamovali plot medzi Srbskom a Maďarskom, ktorí boli agresívni – medzi nami, pán poslanec Poliačik, to boli mladí muži vo veku vašom alebo pána poslanca Kadúca, neboli tam žiadne ženy, ktoré útočili na ten plot –, tak títo asi neboli tlačení žiadnym vojnovým frontom. V Srbsku neni žiadna vojna, aby niekto nelegálne útočil na hranice suverénneho štátu a prelamoval ich, prekračoval agresívnym spôsobom.

    A ja sa pýtam, keď nedokážeme identifikovať týchto ľudí pri prechode cez hranice, ako môžeme zaručiť, že títo ľudia, ktorí takýmto násilným spôsobom prekračujú hranice, budú dodržiavať zákony platné v európskych členských štátoch? Ako toto chceme zabezpečiť?

  • Neni to vôbec otázka na nás. Je to otázka na západných lídrov, lebo ja verím, dámy a páni, že my sa tu v tomto zhodneme.

    Je podľa môjho názoru nepredstaviteľné, ako je možné, že máme takýto prienik migrantov cez hranice. Vznikol z toho obrovský biznis. Už sa hovorilo, že z toho môže byť financovaný Islamský štát a mnohé ďalšie nelegálne organizácie a je to jeden z veľmi ťažkých zločinov asi v každom členskom štáte Európskej únie. A tiež vyzdvihujem to, dámy a páni, že Slovenská republika 78 km našej východnej vonkajšej hranice strážiť vie. A je treba podporiť Maďarsko, aby vedela strážiť aj svoju hranicu táto krajina, lebo len keď ochránime svoje vonkajšie hranice, môžeme mať poriadok vo vnútri. Inak to, dámy a páni, nejde.

    Keď chcete uvažovať o tom, ako bude vyzerať právny štát a zákonnosť, tak sa pozrite, ako sa polícia nečinne prizerala nelegálnemu prekračovaniu hraníc. Ja len dúfam, že tak isto keď niekto spácha jeden trestný čin, právo funguje, ale keď nám tu ktokoľvek, masy, keď si zvyknú - či už naši občania alebo ktokoľvek, keď si zvyknú na to, že sa hromadne môžu porušovať právne predpisy, vtedy už právny systém nefunguje, to je koniec právneho štátu a možno aj Európy.

    Dámy a páni, práve preto hovorím o tretej téze, že Európa stratila pud sebazáchovy. 120-tisíc kvóta, čo to je? My nikoho podľa pravidiel, ktoré máme, nemôžme držať ani v tom Gabčíkove, tam mu môžeme ponúknuť posteľ, na druhý deň sadne na taxík, autobus a odíde. Nikoho tu nemôžme držať, pretože máme zákony také, že aj po istom čase zadržania musíte cudzinca pustiť a má tolerovaný pobyt, pokiaľ ho nemôžte vrátiť do krajiny pôvodu, o ktorej sa nedozviete ani, odkiaľ je. Z tohto vyplýva, že oni idú tam, kam chcú, a pokiaľ sa nezavedie poriadok, tak prestane platiť v Európe zákonnosť. Prestanú si ľudia vážiť právo a prestanú dodržiavať zákony, a to je začiatok konca.

    Dámy a páni, aby som nevyzeral tak akčne, ja by som chcel povedať ešte jednu podľa môjho názoru veľmi dôležitú vec. Verím, že hovorím za všetkých z vás. Slovenská republika sa teší každému príchodu cudzinca na územie Slovenskej republiky, ktorý sa bude správať priateľsky a dodržiavať naše zákony. Verím, že sa v tomto vyjadrení všetci zhodneme. V Slovenskej republike máme 73-tisíc cudzincov, dámy a páni, nie je to žiadna veľká vec. Žijú medzi nami, tešíme sa z toho, prinášajú hodnoty a navzájom aj kultúrnu a inú výmenu. Sú dôležití pre rozvoj nášho štátu. Dámy a páni, ale každý z nich prišiel na územie Slovenskej republiky legálne. Každý z nich splnil procedúru podľa našich imigračných zákonov. Každý z nich požiadal o povolenie na pobyt na cudzineckej polícii a každý zo zákona bol povinný absolvovať zdravotnú prehliadku. Zákonná povinnosť pre toho, kto je tu legálne. Oproti tomu, máme ich 73-tisíc, tešíme sa z toho, príďte ďalší, buďte hodnotou pre našu krajinu.

    Ale na druhej strane tu máme tisíce, desaťtisíce ľudí, ktorí denne prekračujú schengenské hranice, ktorým nič nehovorí povinnosť registrovať sa, dodržiavať platné zákony a prechádzať. A my si tu hovoríme, dámy a páni, že sú, majú strach, už pán premiér povedal, že majú strach v Srbsku? Keď majú strach v Srbsku, v Maďarsku, v Rakúsku? A ak chcú skončiť v Nemecku, tvrdím aj ja, dámy a páni, že je to špekulácia. Ale keď niekto za účelom dostať sa do Nemecka dokáže do istej miery častokrát porušovať zákony a pri mnohých prípadoch je to aj s tým, že istým agresívnym spôsobom, ako môžete vidieť v niektorých príspevkoch, akú istotu budeme mať, že v takomto prípade bude dodržiavaná zákonnosť v členských štátoch?

    Nepoznáme identitu osôb, nepoznáme ich zdravotný stav. A práve kvôli tomu, dámy a páni, treba povedať, že dneska máme problémy s migráciou, nie zatiaľ s utečencami. Ja ešte neviem, že by niektorá krajina v hromadnej miere priznala týmto osobám štatút utečenca. Štatút utečenca si treba zaslúžiť.

    Dovolím si citovať, dámy a páni, z dohovoru o právnom postavení utečencov. To, že je niekto utečencom, dámy a páni, treba preukázať. Situácia, keď sa naschvál napríklad odhadzujú pasy a ľudia hovoria, že som z tej a tej krajiny, ešte neznamená, že tejto osobe bude priznaný štatút utečenca. Podľa dohovoru utečencom je akákoľvek osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodu rasových, náboženských, národnostných, z dôvodov príslušnosti k určitej skupine a tak ďalej. Čo je ale podstatné v kontexte Európskej únie, tieto záväzky preberá smernica. Z nej citujem: "Postavenie utečenca znamená uznanie členským štátom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva za utečenca." A podľa článku 4 smernice "žiadateľovi o štatút utečenca môže byť uložená povinnosť považovať za povinnosť žiadateľa predložiť čo možno najskôr všetky dôkazy potrebné na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Dôkazy pozostávajú z vyhlásení žiadateľa a celej dokumentácie, ktorá je k dispozícii žiadateľovi" a tak ďalej, a tak ďalej.

    Dámy a páni, treba poskytnúť útočisko ľuďom, ktorí sú ohrození vojnou. Obávam sa, úprimne sa obávam, že v tomto modernom trende nelegálneho prekračovania schengenskej hranice obrovská miera, obrovský počet ľudí prešla nelegálne cez schengenskú hranicu zo špekulatívnych dôvodov, dôvodov ekonomickej migrácie, ktorá nie je akceptovaná ani ženevským dohovorom o utečencoch a nemala by byť ani akceptovaná členskými štátmi.

    Mnohí tu hovoríme o tom, čo sa deje. Pokiaľ viem, tak kolega Poliačik bol rozdávať, myslím, minerálku. Ja som sa tiež vybral medzi ľudí, ktorí naprieč Európu cestujú nie veľmi štandardným spôsobom, a to počas návštevy kolegov z českého ústavnoprávneho výboru Senátu Parlamentu Českej republiky a s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru pánom Miroslavom Antlom sme v piatok navštívili Nickelsdorf a Parndorf. Išli sme oblečení v civile, oproti nám išiel húf migrantov a my sme išli proti prúdu opačným smerom, dvaja ľudia bez akéhokoľvek sprievodu. Rád by som sa s vami, dámy a páni, podelil o svoje zistenia. Áno, medzi týmito húfmi ľudí boli aj ženy a deti. Ale naozaj, 90 % aj z mojich očí, ak to môžem prezentovať, boli mladí ľudia, takí ako pán poslanec Poliačik, pán poslanec Kadúc a ďalší. Mladí muži. Keď si chcete nejaké fotografie pozrieť, pozrite si web pána poslanca, pána predsedu Antla. Preto si myslím, dámy a páni, že sú trápne otázky niektorých kolegov z opozície, lebo nakoniec sme všetci zajedno, že odkiaľ to vieme. No choďte sa pozrieť, kto prekračuje naše hranice, Parndorf, Nickelsdorf, Hegyeshalom, to sú dediny, ktoré sú, obce, ktoré sú veľmi blízko. Ľuďom treba pomáhať, ľuďom treba pomáhať, ale treba dodržiavať aj zákony, ktoré tu máme, pretože nedodržiavanie zákonov je snehová guľa, ktorá sa bude nabaľovať.

    Osobne sme komunikovali aj s niektorými migrantami a môžem povedať, že to čo od nás chceli, samozrejme, usmernenie, kde sa ide na stanicu, vlak, či sa dá nájsť taxík, chceli si kúpiť SIM kartu do svojho mobilu, niekde sme videli aj i-phony, nechcem robiť reklamu, ale to čo je podstatné, keď som sa pýtal, odkiaľ sú, tak povedali dve veľmi zaujímavé slová, poučení, predpokladám, asi situáciou. V tom okamihu prestala komunikácia a povedali: No English. Vtedy už neviem odpovedať na otázku, odkiaľ som. Sýria je veľmi "in", že som zo Sýrie, automaticky dostanem právo na azyl. To, že som z inej krajiny sveta, Sýriu som v živote ani nevidel, nevadí, však prejdem nelegálne cez Európsku úniu.

    A my musíme byť schopní, dámy a páni, vyselektovať, ktorí si zaslúžia postavenie utečenca a medzinárodnú ochranu a ktorí nie. A ak dovolíme nedodržiavať zákony, ak dovolíme týmto ľuďom odhadzovať pasy a povedať bez akýchkoľvek dokladov, som zo Sýrie, pomôžte mi, rezignujeme na dodržiavanie zákonnosti.

    Už keď naše oči nestačia a možno ani oči pána Poliačika, pevne verím, že aspoň niekoľkokrát opakované štatistiky, keď z 14-tisíc migrantov požiada v Rakúsku, asi je to Rakúsko postihnuté vojnou, že len 700 požiada o azyl, prajem Rakúsku naozaj, aby v Rakúsku navždy vládol mier tak ako v našich všetkých krajinách. Ale asi je v niečom problém, keď len 5 % tých ľudí, ktorí sa dostanú do bezpečnej Európy, chcú zostať v krajine, v ktorej sa nachádzajú, ale pokračujú ďalej.

    Dámy a páni, v tejto ťažkej medzinárodnej situácii som rád, že Slovensko má takú vládu, ako má, pretože len v tejto situácii vláda Roberta Fica, neviem si predstaviť zlepenec akejkoľvek pravicovej opozície, ako by hájil národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a našich občanov. Ako by hájil bezpečnosť občanov. A je treba kričať v Európskej únii, je treba kričať, môžeme sa báť, že nás prehlasujú, ale tomuto, tejto diskusii a tomuto problému nebude koniec ani po pondelkovom stretnutí Rady ministrov. Pokiaľ Európska únia nedostane rozum, tak nebude tomu naozaj koniec.

    Preto si myslím, dámy a páni, že našu politickú reprezentáciu Slovenskej republiky, vládu, premiéra a ministra vnútra treba podporiť a hlavne v tom, aby mohli ďalej presviedčať našich západných partnerov v troch veciach. Na tie by som sa ja osobne rád zameral:

    Aby azylová politika krajín bola pomocou a záchranou v núdzi, ale aby nebola založená na príspevkoch osobám, ktoré im dlhodobo dovolia nepracovať, využívať sociálne benefity, aby neboli tým lákadlom pre migráciu.

    Dámy a páni, Slovenská republika poskytuje azylantovi tri jedlá denne. Postará sa oňho, prežije, veď sa bojí vojny a dostane, samozrejme, 42 centov na deň príspevok, to je 12 euro 60. No ale sú štáty, kde dostane azylant 900 euro príspevok a pár, mladý pár v Dánsku 2 200. Povedzme si, toto je lákadlom ekonomickej migrácie, bohužiaľ. Treba sa o ľudí postarať a treba ich chrániť v ťažkej, veľmi ťažkej situácii, ale zase porovnávajme si aj situáciu našich občanov.

    Treba podporiť našu politickú reprezentáciu v tom, aby sme dôsledne trvali na zabezpečení vonkajšej hranice. Schengenská hranica musí byť nepriepustná a naše štáty musia rozhodovať vonku alebo vo vnútri po legálnom prekročení hraníc, či niekomu udelia azyl alebo nie. Veď len ten, kto dodrží zákon, a do Európskej únie sa dá, dámy, dostať aj s pasom a prípadne vízami, tak ten, tomu môžeme dôverovať, že tu bude ďalej dodržiavať zákony.

    Musíme teda zabezpečiť schengenskú hranicu – tak v Stredozemí, ako aj na balkánskej ceste na juhu, a dodržiavať azylové a imigračné zákony v našich štátoch.

    No, dámy a páni, ja nechcem detailne rozoberať, ale pokiaľ to pôjde takto, tak sa môžeme pripraviť aj na zavedenie kontrol na našich vnútorných hraniciach. Pripravme sa na to a môžem vám tu, dámy a páni, citovať z nariadenia Európskeho parlamentu, že v prípade závažnej hrozby pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť môžu štáty na 30 dní a potom predĺžiť, zaviesť vnútorné kontroly. Nemci to spravili na hranici s Rakúšanmi a nepomôže im to, kým nezistia, čo je príčina imigrácie do Nemecka, tak im to, bohužiaľ, nepomôže. A ja pevne verím, že tie kvóty sú to prvé a posledné, ktoré možno nejako prejdú. Ale ten problém zostane a v Európe sme boli jedna z prvých krajín, ktoré mali rozum, použili ratio pri riešení imigračnej krízy.

    Naozaj ale nechcem, aby moje vyjadrenie bolo pochopené príliš radikálne, treba ľuďom pomáhať, ale treba vedieť a mať právne nástroje na to, aby sme vedeli ľudí rozdeliť. Na tých, ktorí azyl vyžadujú, potrebujú, a tí, ktorí sú tu zo špekulatívnych dôvodov. Zistenia ľudí vám už povedali mnoho.

    Dámy a páni, mali by sme odporučiť ale aj lídrom veľkých západných štátov a poslať im nejaký odkaz. Možno aj pani kancelárke a ďalším, pretože ich vyjadrenia spôsobili najväčšiu pozvánku tejto nelegálnej imigrácie, ktorá by mi nevadila, keby sme ju vedeli zákonným spôsobom udržať v rámcoch práva. To sa dneska nedeje. Mali by sme prestať tolerovať porušovanie imigračných zákonov, pevne verím, že to neni z radosti toho, že niektorej krajine sa naplní deficit pracovníkov na trhu práce a vyrieši sa tak nepriaznivá demografická situácia. Nechcem veriť, že je to kvôli tomu. Zlé jazyky hovoria, že áno, ale dneska už Nemecko zatvára hranice, asi už pretiekol pohár trpezlivosti aj tam. Verím, že v týchto dňoch sa začnú hľadať reálne riešenia.

    Rovnako by si mali naši partneri uvedomiť, kto spôsobil nestabilitu v regióne severnej Afriky a kto nekonaním spôsobuje nestabilitu, čo sa týka existencie a ďalšieho trvania Islamského štátu. Len jedna poznámka. Islamský štát a vojnový konflikt, ktorý začal, je jediný vojnový konflikt, pri ktorom klesá cena ropy. Pri každom vojnovom konflikte cena ropy stúpa, ale pri tomto klesá cena ropy. Prečo asi?

    Ďalej by sme mali odporučiť našim lídrom, aby sa trvalo na riadnej ochrane schengenských hraníc. Už to asi pochopili tento týždeň a treba im uznať, že hoci dosť neskoro, ale aspoň konečne. Verím, že svojimi vyhláseniami už všetci lídri členských štátov prestanú vyzývať na porušovanie alebo prestanú tolerovať porušovanie imigračných zákonov a naozaj cez naše hranice budú musieť ľudia prechádzať tade, kade majú, lebo ja ako občan chcem dodržať zákon a chcem ísť cez hraničný priechod.

    No a možno by bolo dobré, treba hľadať aj príčiny ekonomické, pre ktoré využíva tá časť imigrácie, ktorá je tu zo špekulatívnych dôvodov, príchod do západných štátov Európy a možno sa pozrieť ešte stále na neprimeranú výšku benefitov. Ja by som vzhľadom na to, čo bolo povedané a aké opatrenia prijala vláda Slovenskej republiky, povedal, že môžeme sa pripraviť ešte na horšie, ale za tie opatrenia a za tie vyhlásenia, ktoré boli urobené doteraz, môžeme byť veľmi vďační, pretože Slovensko je na okraji záujmu porušovania zákonnosti a dosť rozsiahlej aj trestnej činnosti spojenej s priekupníctvom, pašeráctvom a nelegálnym prevádzačstvom.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky páni poslanci. Martvoň, Jarjabek, Chren, Poliačik, Nachtmannová, Abrhan, Kolesík. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Madej, myslím si, že výborné vystúpenie z pohľadu právnej analýzy aj odbornej analýzy ako takej.

    Ja osobne v podstate by som chcel dodať, že okrem tých dokumentov, ktoré spomenul pán poslanec Madej, už ženevský dohovor z roku 1951 uvádza, že ekonomický migrant nemá právo na azyl. Samozrejme, na to reaguje aj naša ústava, čl. 53, azyl možno odoprieť, a čl. 23, sloboda pohybu a pobytu môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu a udržanie verejného poriadku. A tu nastáva tá situácia, že v podstate to, čo sa deje na maďarských hraniciach, jednoducho je narúšanie verejného poriadku, narúšanie v podstate bezpečnosti štátu ako takého a myslím si, že je na mieste, že sa na to reaguje takýmto spôsobom. A ako poslanec Madej povedal, že treba pomôcť Maďarskej republike na tomto úseku, aby zabránila takémuto násilnému vstupu migrantov, ekonomických migrantov na pôdu našich štátov.

    Čo by som chcel ešte dodať, je to, že pokiaľ v určitej časti krajiny je mier, tak nespĺňa potom takýto utečenec, teda takýto migrant definíciu utečenca z dôvodu ohrozenia a nemá podľa môjho názoru právo na azyl, a to v Iraku v prípade hranice s Kuvajtom nemôžme hovoriť, že by tam vládla vojna alebo nejaké nepokoje. Čiže tí, čo sa vydávajú, teda čo sú Iračania, utekajú akože pred vojnou, tak majú na výber, môžu ísť do bezpečnej časti Iraku a nemajú podľa mňa právo na azyl.

    Ďalej, čo by som chcel poukázať na to, je práve to, čo spomínal kolega Madej, že v podstate môže nastať ešte ďalší problém. Čo keď sa rozhodnú rumunskí a bulharskí Rómovia jednoducho, že prejdú do Nemecka, zahodia svoje...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Áno, veľmi dobré vystúpenie pána poslanca Madeja. V nadväznosti na to by som chcel povedať, že mne sa ozaj zdá, ako keby časť Európskej únie chcela spáchať cielenú samovraždu. Prečo, to sa zrejme dozvieme v krátkom alebo možno trošku dlhšom čase, kto na tom zarobí, kto na tom prerobí, ako sú na tom tie veľké štáty Európskej únie, prečo madam Merkelová najskôr niekoho pozve a potom mu zavrie dvere. To sú všetko otázky, ktoré dnes sú nezodpovedané, ale na toto sa vykašľať.

    Ja si myslím, že pre nás je skutočne najdôležitejšie to zdravotné riziko, o ktorom tuná už bola niekoľkonásobne reč. To zdravotné riziko je ozaj najväčším bezpečnostným rizikom a myslím si, že z toho dôvodu, lebo ono sa prejaví až v tej ďalšej generácii, hej, a budeme sa všetci veľmi čudovať, akým spôsobom, ako narástli rôzne infekčné choroby, ktoré už tuná jednoducho v Európe neboli. Ja si pamätám, že keď som išiel do Alžíra, tak tri mesiace predtým som chodil na imunologické oddelenie a dostával som kadejaké medikamenty, aby sa nejakým spôsobom zvýšila moja imunita v rámci prostredia, do ktorého idem. Dnes sa tu potĺka niekoľko desaťtisíc bezmenných utečencov v Európe, o ktorých nevieme skutočne nič. Jednoducho čo sa týka zdravotnej prevencie a ochrany, Európska únia absolútne zlyhala, absolútne zlyhala. Ja som počúval včera správy, akási treťosektorová organizácia zisťovala v Rakúsku zdravotný stav bežencov. No, ten lekár, ktorý hovoril, hovoril o tuberkulóze, hovoril o infekčných chorobách, hej, a to ešte napr. vôbec nevieme, akým spôsobom sa napr. posunie percento ľudí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Priznám sa, niekedy ma až hnevá, že faktické poznámky trvajú až dve minúty, a niekedy mi je ľúto, že trvajú len dve minúty, čo je aj tento prípad, lebo rád by som toho povedal hrozne veľa. Ale dovolím si, pán kolega, upozorniť len na dva také zásadné logické rozpory vo vašom prejave.

    Povedali ste, že najväčší problém je, že sa nedodržujú zákony a pravidlá. No dnes váš predseda a slovenský premiér vyhlásil, že za žiadnych okolností nebude rešpektovať rozhodnutie Rady EÚ a summitu, lebo nám nikto nebude diktovať, že čo máme robiť. Viete, to sú zákony a pravidlá. Tak ja odteraz nebudem rešpektovať výsledky hlasovania väčšiny v Národnej rade a nebudem rešpektovať výsledky budúcoročných parlamentných volieb, lebo mne predsa nikto nebude hovoriť, čo mám robiť. Prvý základný rozpor.

    Povedali ste, pán kolega, že veci nie sú také, ako vyzerajú. Máte pravdu, nie sú také, ako vyzerajú, lebo viete, kto môže za to, že my nedokážeme vetovať v Bruseli to rozhodnutie o kvótach? Za to môže vaša vláda a váš premiér Robert Fico, ktorý schválil Lisabonskú zmluvu s pravidlami, ktoré nám zamedzujú právo veta v otázkach migračnej politiky. Čiže vy vlastne ste upozornili na tie veci, ktoré sám kritizujete, ale nemôžete hádzať na opozíciu ani na nikoho iného zodpovednosť za ne.

  • Pán kolega, nerád to hovorím, ale tak ako klamal premiér Fico, tak ako klamal minister Kaliňák, tak ste klamali aj vy. Počas roka 2015 od januára do septembra prišlo do Európy stredomorskou trasou približne 370-tisíc utečencov, podľa dostupných údajov najväčšie skupiny tvorili Sýrčania, 51 %, Afganistan, 12, Eritrea, 8, z nich 72 % tvorili muži, 13 ženy a 15 deti už v tom čase. Navyše, keďže pán Kaliňák hovoril o tom, že išlo o balkánsku trasu, hlavne pri Macedónsku približne 3-tisíc ľudí denne prechádza Macedónskou republikou, jedna tretina z nich sú ženy a deti v porovnaní s 10 % v júni 2015, približne 12 % týchto žien je tehotných. Na základe dát ministerstva vnútra Macedónskej republiky prichádza približne 80 % zo Sýrie, 5 z Afganistanu a 5 z Iraku, takže tá opakovaná lož, ktorú povedal aj premiér, aj minister vnútra a povedali ste aj vy, jednoducho nie je pravdou a ani jeden z vás nedokázal dať relevantný zdroj tej informácie, ale naďalej budete opakovať jednoducho to, priblblú mantru o 90 alebo 95 % mužov medzi migrantmi alebo 90 % špekulantov a ekonomických migrantov.

    Začnite, prosím vás, keď ste takí odborníci, používať dáta, hovorte o číslach, ktoré sú z relevantných zdrojov, a nie že budete strašiť jednoducho ľudí na Slovensku vymyslenými hausnumerami, a keď vám niekto povie konečne relevantný zdroj, čo je napr. štatistika vysokého komisára OSN pre prisťahovalcov alebo pre utečencov, tak poviete, že na také hlúposti nemáte čas. Už ste klamali traja, tak s tým, prosím vás, naozaj prestaňte alebo povedzte nejaký relevantný zdroj.

    Vďaka.

  • Pán poslanec Madej, vaše vystúpenie bolo veľmi dobré z právneho kontextu, takou červenou niťou toho vystúpenia bolo upozornenie na nebezpečenstvo rezignácie na dodržiavanie zákonov, ktoré ste veľmi logicky podrobne vysvetlili.

    Človek, ktorý skutočne uniká pred nebezpečenstvom, tak asi všetci uznáme, neodhadzuje svoje doklady. Súdny človek, ak nestratil ešte pud sebazáchovy, ak u neho funguje zdravý rozum, tak si povie, že za tým musí byť nejaká špekulácia. Veď ak niekde zúri vojna, tak asi každý má nachystané doklady pre núdzu. Myslím každý rozumný človek. Ak niekto odhodí doklady, tak ozaj za tým bude špekulácia. Dôvody môžu byť rôzne, môže za tým byť ozaj, že nie je z krajiny, kde je vojna, ekonomické dôvody. Môže to byť dôvod, aby mal väčšiu istotu, veď prenikli na verejnosť informácie, a je to veľmi časté, že muži, dospelí muži, zjavne je to dospelý muž a vydáva sa za dieťa, tvrdí že má dvanásť rokov, lebo vie, že má väčšiu istotu. No a v tom najhoršom prípade môže ísť kľudne o kriminálnikov, ľudí, ktorí majú za sebou nejakú nie celkom čistú minulosť alebo sú to príslušníci ISIS. A toto všetko ste tu veľmi pekne popísali.

    Myslím si, že nesmieme rezignovať na právny základ. Ozaj ten pud sebazáchovy, povedali ste to trefne, Európa si musí zachovať, lebo mne to tiež tak pripadá, že Európa stráca pud sebazáchovy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán poslanec Madej, začali ste tým, že sme na jednej lodi, ale, žiaľ, ste si neodpustili tú možnosť vytĺkať politický kapitál a kopnúť si do opozície. O tom, preto ste hovorili, že ste rád, že je tu táto vláda, lebo keby tu bol zlepenec z opozície, no tak vysvetlite mi, lebo tomuto už vôbec nerozumiem.

    Keď tu hovoril pán poslanec Hlina, že upodozrieva SMER, že vytĺka len z toho politický kapitál, pán poslanec Jarjabek hovoril, že nie, tu nejde o politický kapitál, nejde o percentá, ide o Slovensko.

    A vy prvé, čo urobíte, no tak proste napriek tomu, že celá opozícia hlasovala za uznesenie, ktorým podporuje postoj vlády, vláda sa odvoláva na toto hlasovanie, na celú pozíciu a poďakoval premiér, tak prvé, čo urobíte, tak nakopete opozícii do zubov, že som rád, že neni tu opozícia, lebo ktovie, jak by to bolo. Načo je to dobré? Toto je dobré pre Slovensko, toto je dobré pre niektorú politickú stranu, pre koho iného ako pre SMER a pre vašich voličov? O toto vám ide? Nerozumiem tomuto vášmu vystúpeniu. Namiesto toho, že ako premiér, že by ste boli povďačný za pozíciu, ktorú Národná rada zaujala aj vďaka opozícii, tak potrebujete si tu vytĺkať politický kapitál len a len pre seba. Toto mňa na vašom vystúpení najviac zamrzelo.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega Madej, naozaj z môjho pohľadu zaujímavé vystúpenie plné faktov a vecných argumentácií. Keď som vás tak počúval, tak som si uvedomil možno jednu vec, o ktorej sa tu dnes nehovorilo. Už sa tu spomínali riziká, choroby a tak ďalej, porušovanie plošné zákonov, nelegálne prekračovanie hraníc. Dnes som zachytil dokonca informáciu, že je možné kúpiť si falošný sýrsky pas za pár sto dolárov. Jeden novinár to vyskúšal, myslím holandský, a urobil to tak zaujímavo, že fotografiu tam dal nie svoju, ale holandského premiéra. Bez problémov mu ten pas vyrobili.

    Takže naozaj sýrsky pas bude mať veľkú cenu a možno už fungujú plošné falzifikátorské dielne na tento dokument.

    Nielenže je tu pohyb nelegálnych migrantov, ktorí porušujú zákony, tak ako ste povedali. Ale skontroloval niekto tých ľudí, ale teraz nemám na mysli z hľadiska chorôb a iných medicínskych záležitostí, k tomu ja, na to ja nie som odborník. Ale zdravý sedliacky rozum sa ma pýta, čo všetko majú v tej svojej batožine? Čo všetko prenášajú v tých batohoch? Áno, určite možno z veľkej miery sú to základné veci: potraviny, veci na prežitie, deky. Ale čo ak sú medzi takýmito predmetmi aj zbrane, výbušniny, iný materiál, ktorý je možné použiť na teroristické útoky na území Európy? Máme istotu, že nie sú? Urobil niekto takýto skríning? Keď opúšťate, alebo nie, naopak, ak vstupujete do schengenského priestoru na ktoromkoľvek letisku mimo Schengenu, div vás nevyzlečú donaha. A nám tu pobehujú tisíce ľudí po Európe, ktorí môžu mať vo svojej batožine čokoľvek a my o tom nič nevieme!

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou sa nehlási nikto. Takže pokračujeme v rozprave. Chcem vám oznámiť, kolegyne, kolegovia, že pán poslanec Martvoň sa vzdal možnosti vystúpiť v rozprave.

  • Takže slovo odovzdávam pánovi Novotnému, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k tejto informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii tak isto vystúpil a povedal niekoľko viet. V závere sedem riešení, ktoré vidím v tejto situácii ako potrebné.

    Hneď na úvod by som sa vrátil k diskusii, ktorá tu v pléne Národnej rady prebiehala na júnovej schôdzi Národnej rady. Pán premiér sa vtedy chystal na summit V4 a potreboval silnejší mandát, potreboval vyhlásenie Národnej rady k tomu, že Slovenská republika nesúhlasí s kvótami. Áno, s tým môžeme súhlasiť, že len suché zavedenie kvót nerieši problém migračnej vlny, ktorej momentálne Európska únia čelí. Riešenie je určite komplexné.

    V júni som to povedal a po dnešnej rozprave, keď som si mal možnosť vypočuť vystúpenie premiéra Fica, ministra vnútra a ministra zahraničných vecí, ale aj mnohých predstaviteľov strany SMER v parlamente, musím konštatovať to, čo som povedal aj v júni: Prepáčte, ale SMER nemá svoju jasnú stratégiu migračnej politiky. Jasne to vidno, a to nie je len o tom, že sa to vyvíja v nejakom časovom horizonte, pretože prichádzajú nové skutočnosti.

    Pán premiér Fico v júni hovoril o tom, že kvóty nikdy. Hovoril o tom vtedy, keď predtým štyria europoslanci strany SMER v Európskom parlamente hlasovali za povinné kvóty pre jednotlivé členské krajiny. Nesvedčí to veľmi o tom, že SMER mal jasno v júni o tom, že či kvóty áno alebo nie. Odvtedy sme počuli, že aj pri opakovaných hlasovaniach štyria europoslanci za SMER hlasovali za povinné kvóty pre jednotlivé členské krajiny.

    Pamätám si vystúpenie pána premiéra Fica, nebolo tu veľa poslancov, ale pozorne som si ho vypočul na hodine otázok. V júni, keď veľmi jasne hovoril o tom, že čo má čo Slovensko riešiť problém migrantov. Slovenska sa migranti netýkajú, hovoril vtedy premiér. Nech to riešia krajiny, ktoré bombardovali Líbyu. Nech to riešia krajiny, ktoré bombardovali Irak. Nech to riešia krajiny, ktoré sú za konfliktom alebo majú prsty v konflikte v Sýrii. Prečo to má riešiť, hovoril premiér. Pamätám sa dobre, nájdite si to v archíve Národnej rady. Premiér hovoril v júni aj o tom, že majú to riešiť predovšetkým koloniálne mocnosti, lebo tie spôsobili tento stav a nie Slovenská republika. Ajhľa, dnes sme v úplne inej situácii.

    Čiže, dámy a páni, pamätám sa na to, ako, 24. júna to bolo presne, Národná rada schválila vyhlásenie k utečeneckej kríze k situácii s migráciou, 25. júna premiér odcestoval na summit V4 s jasným mandátom, že povinné kvóty v žiadnom prípade, a dodnes to veľmi pevne drží a opakuje. No ale v júli sme počuli v rádiu, v televízii úplne inú tému. V Gabčíkove prebiehalo referendum občanov, ktorí si nepriali, aby v ich azylovom centre alebo utečeneckom tábore, nazvite to, ako chcete, v Gabčíkove boli umiestnení nejakí utečenci. Akíže to utečenci, keď žiadne kvóty na Slovensku nebudú a my nebudeme riešiť žiadnych migrantov? Medzitým sa premiér potichu dohovoril s rakúskou stranou, že nejakých tých utečencov predsa len na Slovensku prichýlime.

    Takže, dámy a páni, netreba z tejto témy vytĺkať politický kapitál. SMER s tým začal, je možné, že mal taký pocit, že možno prekryje extrémistické sily, to sa určite nepodarí. Dnes som bol omnoho spokojnejší, keď som počul vystúpenie ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, ktorý hovoril už niečo iné. Hovoril o tom, že Slovensko sa k tejto problematike musí postaviť "konštruktívne, solidárne a zodpovedne", to som si zapísal. Súhlasím s tým. Konštruktívne, solidárne a zodpovedne.

    Určite nám nepomôže ani taký postoj, ktorý dnes prezentoval znovu premiér, veľmi chlapsky, veľmi silný, že teda kvóty nie, povinné v žiadnom prípade, neprichádzajú do úvahy. A keď ich Európska únia proti našej vôli schváli, tak podnikneme nejaké právne kroky. Trošku som zamrzol.

    Dámy a páni, Slovenská republika bude v 2. polroku 2016 predsedníckou krajinou Európskej únie. Budeme ešte členmi dovtedy? Trochu som sa zľakol týchto silných slov. Podnikneme právne kroky proti Európskej únii. Viem, že sa blížia voľby, a viem, že väčšina obyvateľov na Slovensku, keďže nemá dostatok relevantných informácií, je vystrašená tým, že sa tu na Slovensku budú valiť tisíce nejakých islamských teroristov a nejakých imigrantov, ktorých nikto neskontroloval. Myslím si, že aj vystúpenia pána predsedu ústavnoprávneho výboru Madeja neboli práve najšťastnejšie na to, aby boli ľudia na Slovensku pokojnejší. Ako politik by nemal rozprávať o tom, čo všetko nám hrozí a ako sa to nedá riešiť, ale skôr o tom, že ako to ideme riešiť. Aké sú tie kroky, ktoré treba urobiť na to, aby sa to riešilo.

    Takže, dámy a páni, veľmi by som privítal, keby táto diskusia, ktorá dnes prebieha, dnes, zajtra bude prebiehať v Národnej rade Slovenskej republiky, bola o tom, aby sme znižovali mieru paniky a neinformovanosti na Slovensku. Bola o tom, aby vláda aj v spolupráci s Národnou radou, a je to veľmi dobré, že vláda to chce riešiť v spolupráci s Národnou radou, hľadala riešenia problémov, ktoré táto obrovská migračná vlna prináša. A chcem vám povedať, dámy a páni, tak to cítim, že ak si niekto myslí, že z tejto témy vytlčie politický kapitál do parlamentných volieb, veľmi sa mýli. Nevytlčie. Ani štandardné opozičné strany, ani neštandardné opozičné strany, ani vládny SMER, možno na tom bude niekoľko ale už naozaj len extrémistov profitovať, ale aj to nie v rozhodujúcej miere.

    To, čo potrebujeme urobiť, je, potrebujeme čeliť tejto obrovskej migračnej vlne, ktorá sa ako keby stále zväčšovala, a potrebujeme jej čeliť ako Európska únia spoločne. Potrebujeme riešiť problém spoločne s vyspelými krajinami Európskej únie, a nie sa tu obviňovať, že kto bol a kto nebol koloniálnou mocnosťou, kto bombardoval Líbyu a kto nebombardoval Líbyu, pretože migranti, ktorí tu prichádzajú, je im to úplne jedno, prichádzajú do Európskej únie. Čo teda treba robiť? Idem veľmi konkrétne k jednotlivým bodom.

    Predovšetkým, dámy a páni, či sa nám to páči na Slovensku, či nie, či na sociálnych sieťach budú ďalší extrémisti a popletení xenofóbni ľudia šíriť paniku o tom, čo tu všetko prichádza a neprichádza. Či sa to páči pánovi premiérovi alebo nie, vojnových utečencov musíme podľa Ženevských konvencií prijímať. Musíme, lebo sme ich podpísali. Vojnový utečenec je človek, ktorý uteká pred hrôzami vojny a potrebuje pomoc. On nevie teraz celkom povedať, kde má utekať. Uteká tou cestou, ktorá sa mu naskytne a ktorou vie ujsť. Čiže vojnoví utečenci potrebujú našu pomoc, dámy a páni.

    Áno, môžme sa chvíľu tváriť, že nech zostanú v Maďarsku, Grécku alebo Taliansku. Môžme sa tak tváriť, oni tam aj v súčasnosti viac-menej v rozhodujúcej miere stále sú, lebo tam niekde prekročili schengenskú hranicu. Ale čo potom s tou solidaritou, o ktorej hovoril pán minister Lajčák vo svojom vystúpení? V čom je to solidárne? Čiže tri krajiny z dvadsiatich ôsmich v Európskej únii nech riešia problém za celú Úniu? Hovorím stále o vojnových utečencoch. Dostanem sa aj k ekonomickým imigrantom, nebojte sa. Čiže je to solidárne?

    Alebo je solidárnejšie hovoriť skôr o tom, o čom hovorila Rada Európy v pondelok vo svojich návrhoch, o čom sa momentálne diskutuje, že malo by dôjsť k nejakému prerozdeleniu azylantov? Jednoducho ten azylový proces s niekým, kto uteká z vojnou skúšanej krajiny, zachraňuje si svoj život a prichádza do Európskej únie, musí prebehnúť. Môžme to nechať na Maďarov, nech vyriešia 165-tisíc, či koľko ich tam majú, azylantov. Každý deň počujem iné číslo, tak už sa bojím nejaké použiť. Tak nech to riešia oni, tak majú tú smolu. Potom zrejme aj Maďari to isté môžu povedať alebo Rakúšania, keď pre zmenu nedajbože by bolo 100-tisíc žiadateľov o politický azyl, respektíve o azyl ako vojnový utečenec na Slovensku, keď sa niečo ešte zomelie na Ukrajine. Dnes sme už o tom hovorili. Vtedy aj Slovensku by dobre padlo, keby nám niekto pomohol. Dnes to nehrozí v tejto chvíli. Čo bude o pol roka? Aká bude situácia na východnej Ukrajine?

    Čiže dnes môžu byť ďalšie chlapácke vyjadrenia. Predpokladám, že o dva mesiace budú ešte chlapáckejšie vyjadrenia zo strany pána premiéra, možno aj iných predstaviteľov vlády. Ale či sa nám to páči alebo nie, solidarita v rámci Európskej únie je o tom, že skôr či neskôr dôjde k tomu, že sa budú prerozdeľovať azylanti. Uvidíte, teším sa na diskusiu v októbri, novembri, decembri o imigrantoch, lebo určite bude na pôde Národnej rady. Takže dnes môžeme protestovať, len ide o to, ako tú solidaritu v praxi urobíme.

    Takže mňa by viacej zaujímalo to, o čom tu vôbec nediskutujeme. Bol som sa na to pýtať skôr pána ministra vnútra. To je, ako sme na to pripravení. To znamená, existujúce utečenecké centrá, ktoré na Slovensku máme, sú na to pripravené? Koľko je tam kapacít, ako sú dnes obsadené, koľko tam máme zdravotníkov? Ideme skrátiť azylové konanie, či musí trvať toľko mesiacov, toľko tu musia byť? Ako je tam zabezpečená humanitárna pomoc pre týchto ľudí, ako ich budeme zapájať povedzme na trh práce v Európskej únii? To je tá dobrá otázka. Rada Európy hovorí o hotspotoch. Hovorí o tom, že migranti, ktorí sú dnes v Grécku a v Taliansku, pri prerozdeľovaní azylantov by mali prichádzať niekde do takzvaných hotspotov. Pripravuje niečo naša vláda alebo nie?

    Zatiaľ nepripravujeme nič. Potom budeme zaskočení a narýchlo sa to bude riešiť tak ako s utečencami, ktorí z Rakúska mali prísť do Gabčíkova. Narýchlo, potichu, len aby nejak sa to vyriešilo. Takže táto diskusia mi dnes chýbala. Obsahová diskusia.

    Ako by to malo fungovať? V azylovom konaní, ak je niekto vojnový utečenec a naozaj to vie preukázať, ten azyl zrejme dostane. Ak dostane azyl, dostane povolenie na pobyt v Európskej únii, môže si vybrať, či chce ostať na Slovensku alebo v Nemecku. Nemám veľké ideály, že všetci chcú ostať na Slovensku. Oni aj tak budú, títo ľudia, hľadať možno uplatnenie niekde inde v Európskej únii. Ale znovu to zopakujem: Vojnoví utečenci potrebujú pomôcť a podľa Ženevských konvencií musíme pomôcť. Môžeme byť nesolidárni a nechať to na Maďarov, Grékov alebo Talianov, alebo byť solidárni a pomôcť im v azylovom konaní.

    Poďme k ekonomickým imigrantom. Dámy a páni, ekonomickej imigrácii nikto nerozumie možno lepšie ako Slovensko. 150 rokov sú Slováci ekonomickí imigranti. Či tie desaťtisíce Slovákov, ktoré žijú dnes v Anglicku, tam išli ako čo? Nepracujú tam náhodou? Nepracujú tam náhodou preto, ako hovoria moji priatelia z východného Slovenska, lebo tu viem zarobiť tisíc libier a doma by som robil v Michalovciach viazanky za 400 euro? Nie sú tam náhodou z ekonomických dôvodov? Pracujú v tých krajinách. Takže nedivte sa tomu, že z chudobnejších krajín budú ekonomickí imigranti vždy prichádzať do bohatších krajín. Európska únia je bohatšia krajina a Slovensko je tiež bohatšia krajina ako mnohé krajiny, z ktorých títo migranti prichádzajú. Čiže ekonomická imigráciu tu vždy bude.

    A teraz ide o to, aká je stratégia Slovenska. To som nepočul. Je stratégia Slovenska to, čo povedal v júni minister Kaliňák? On povedal, že nič, žiadny ekonomický imigrant na Slovensku. Nič. Nech sa páči. Aj toto je stratégia.

    Osobne si myslím, že logickejšia stratégia by bola možno prijímať takých ekonomických imigrantov, ktorí vedia pomôcť Slovensku. Máme tu veľa lekárov a sestier z Ukrajiny na východnom Slovensku aj na strednom Slovensku. Veľa mojich kolegov absolventov Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach z arabského sveta zostalo tu a pracujú ako lekári a poskytujú veľmi dobrú zdravotnú starostlivosť. Dnes som už počul v rozprave, že máme tu vraj 73-tisíc takýchto ekonomických migrantov, ktorí majú povolenie na pobyt. Mnohí žiadajú o občianstvo. Občas pozerám, že máme aj jedného futbalového reprezentanta, tuším, Slovenska, ktorý sa nenarodil na Slovensku, ale dostal občianstvo Slovenskej republiky.

    Čiže, dámy a páni, ekonomickí imigranti tu boli a budú a budú prichádzať, ide o to, akú máme stratégiu k týmto ekonomickým imigrantom. Väčšina chce ísť do Nemecka. Nech sa páči, nedajme im azyl v žiadnom prípade, ale mali by sme mať stratégiu na to, ktoré povolania, akých ekonomických imigrantov by sme vedeli a chceli prijať na Slovensko alebo nechceli prijať na Slovensko.

    Tretí problém. Islamskí radikáli a kriminálne živly a riešenie tohto problému. Absolútne súhlasím s tým, čo povedal minister vnútra, že to azylové konanie musí prebehnúť, že treba zobrať odtlačky prstov. Ja viem, že v azylovom konaní je veľmi ťažké odhaliť, či niekto páchal nejakú kriminálnu činnosť v krajine, odkiaľ prichádza, alebo či je napojený na nejakú, nazvem to, teroristickú organizáciu. Ja si to uvedomujem, ale to je znovu o tom, aké riešenia prijmeme, aké podmienky pre pobyt budeme dávať aj azylantom, aj ekonomickým imigrantom v Európskej únii.

    Tak napríklad sa mi páči riešenie, že urobíš priestupok alebo trestný čin, budeš vyhostený. V žiadnom prípade nemôžeš zostať v tejto krajine. Veď predsa si tu neprišiel páchať trestnú činnosť. Ale o tom diskutujme. Nie o šírení paniky, ako tu prichádzajú teroristi a čo si nesú v batohu. Bombu alebo pušku, alebo čo. O tom sa rozprávajme, ako riešiť tento problém, ktorý tu zjavne je. Nepochybujem o tom, že v tom obrovskom prúde migrantov môžu existovať aj islamskí extrémisti alebo môžu byť prítomní aj islamskí extrémisti. Ale hádzať čísla by som sa bál.

    Azylové konanie by malo byť aj o tom, aby sme mali jasný prehľad o tom, kto je žiadateľom o azyl, prípadne kto ho dostane a zostáva v Európskej únii, aby sme mohli v zárodku sledovať prípadnú možnú kriminálnu činnosť a byť nekompromisní. Ak ju niekto spáchal, aby bol vyhostený z Európskej únie.

    Štvrté riešenie, o ktorom hovorí aj Rada Európy, je posilnenie manažmentu vonkajších hraníc Únie. Znovu mi chýba v tejto diskusii skôr téma, čo to v praxi znamená. Ako chce Slovensko pomôcť Maďarsku v posilnení hraníc? Grécku, Taliansku? Máme nejakú predstavu? Čakáme na to, čo prijme Rada Európy? Od Slovenska by som očakával aktívnejšiu pozíciu, keďže za chvíľu budeme predsednícka krajina Európskej únie. Veď v rámci V4 máme jedného partnera, Maďarsko, ktoré je priamo dotknuté touto problematikou.

    Viete, zjavne, keď som v júni hovoril o tom, že keď teraz odmietame povinné kvóty, trošku meškáme s diskusiou, v júni, že Maďari už stavajú múr. No oni majú múr postavený a v pondelok večer ho okolo ôsmej aj zavreli. Aj tú poslednú dieru, ktorá tam bola, tú železničnú trať zavreli. Migranti, vojnoví utečenci, ekonomickí migranti chodia cez Chorvátsko. Viete, trošku mi to pripomína taký jeden obrázok, ako sa topí taká veľká loď a tí, ktorí sú v tej časti lodi, ktorá ešte nie je pod vodou, hovoria, máme veľké šťastie, že diera nie je na našom konci. Toto nie je riešenie. Ploty nie sú riešenia.

    Riešenie je efektívne posilnenie manažmentu vonkajšej hranice a vyžadovania, aby to bolo dodržiavané. Len znovu, ako, kedy, kto. Slovensku by, dnes má to šťastie, že nie sme krajina, kde prichádza, prvého kontaktu, kde prechádzajú títo ekonomickí migranti a vojnoví utečenci.

    Piate riešenie. Humanitárna pomoc pre migrantov. Pán poslanec Madej dnes rozprával o tom, že teda prešiel z Nickelsdorfu do Hegyeshalomu a stretával migrantov, vojnových utečencov, ktorí prechádzali cez túto hranicu, a hovoril svoje zážitky. Nemám osobný zážitok. Môžem vám len sprostredkovať zážitok človeka, ktorého si veľmi vážim, ktorý roky pôsobí v humanitárnej organizácii Magna, mojej kolegyne zo Šance pani predsedníčky Babitzovej, bola na srbsko-maďarskej hranici. Tí ľudia prichádzajú v zúfalom stave. V zúfalom stave, dámy a páni! S krvavými nohami, vyhladovaní, mnohí už chorí, deti s teplotami, potrebujú okamžitú humanitárnu pomoc. Čiže ja by som skôr očakával, že pomôžeme Maďarsku tým, že tam pošleme jednu poľnú nemocnicu. Alebo netreba? Ako pošleme zdravotnícky materiál?

    Bol som v Šaštíne. Vystúpenie arcibiskupa Cyrila Vasiľa bolo úžasné. Nastavil nám zrkadlo. Celému Slovensku. Nastavil nám zrkadlo, keď sa pýtal, že akosi, a hovoril, že akosi rýchle zatvrdli naše srdcia. Akosi príslovečná dobrosrdečnosť a pohostinnosť Slovákov sa akosi stratila. Že pod rúškom toho, že odmietame všetkých utečencov, aj tých vojnových utečencov, že ich tu jednoducho nechceme, lebo chránime svoje hodnoty, zabúdame na tú najcennejšiu hodnotu kresťanskej civilizácie, na ľudskosť, dámy a páni.

    Ja som sa pýtal jedného hosťa Národnej rady, ktorý tu bol 1. septembra na deň otvorených dverí, povedal mi, že len tu nepúšťajte žiadnych migrantov. Toto urobte! Žiadni migranti! A ja som sa ho opýtal, že keď mu zaklopem na dverách hladný a smädný s dieťaťom v náručí a poprosím o pohár vody, či ma odoženie. Povedal, že nie. Ale to sú vojnoví utečenci, v takomto stave prichádzajú. Možno sú medzi nimi aj ekonomickí migranti, ktorí podcenili situáciu, ale oni prichádzajú v takomto zúboženom stave. Potrebujú našu humanitárnu pomoc tu v Európskej únii. Teraz nehovorím o humanitárnej pomoci v strednej Afrike.

    Šieste a siedme riešenie naozaj je riešenie, kde Slovensko môže iba diplomaticky pomáhať. Je to otázka skôr pre vyspelé krajiny Európskej únie, pre vojensky silné krajiny Európskej únie, a to je spolupráca s krajinami, odkiaľ títo vojnoví utečenci prichádzajú. Potrebujeme naozaj riešiť situáciu v Sýrii, potrebujeme riešiť situáciu v ostatných krajinách. Nemám veľké oči, že Slovensko to dokáže vyriešiť, ale určite ako budúca predsednícka krajina Európskej únie by takúto iniciatívu malo mať. Potrebujeme zaujať stanovisko k Islamskému štátu, nielen také, že ho odmietame, ale aj také, že budeme riešiť práve agresivitu Islamského štátu, ktorý vyháňa tisíce ľudí zo svojich domovov.

    A samozrejme, to, čo chce Rada Európy, jednoznačne platí. Potrebujeme dôsledný boj proti pašerákom ľudí. Mnohí z týchto utečencov, ktorí prichádzajú, hovoria o tom, že zaplatili za túto cestu, hlavne tí, ktorí prichádzajú stredomorskou cestou, čiže až sa nás to tak netýka, cez Balkán. Ale aj balkánskou cestou tri- až päťtisíc eur. Čiže niekto to naozaj organizuje a niekto naozaj regrutuje tých ľudí a posiela ich na túto cestu. Potrebujeme to riešiť. Znovu to potrebujeme riešiť medzinárodnou spoluprácou, Slovenská republika to sama nevyrieši.

    Takže, dámy a páni, dovolil som si pomenovať možno sedem okruhov opatrení na riešenie tejto migračnej vlny. Môžte s nimi súhlasiť, môžte s nimi nesúhlasiť, môžte mať iné riešenia, len vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby vláda aj parlament hľadali riešenia tejto migračnej vlny, ktorej čelí Európska únia, v rámci Európskej únie, spoločne s vyspelými krajinami Európskej únie, lebo to je jediná šanca na úspech. Som o tom presvedčený, že ak sa bude ktokoľvek snažiť z toho na Slovensku vytĺkať politický kapitál a zahrávať sa s náladami ľudí, ktorí sú dnes veľmi vystrašení a negativisticky postavení proti už len slovu migrant, v konečnom dôsledku to bude pre Slovensko horšie, ako keď to budeme riešiť solidárne, zodpovedne a ľudsky.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, že ste si ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Ako prvý pán poslanec Přidal.

  • Vážený pán kolega, problém Slovenska nie sú ekonomickí migranti. My všetci sme odmietli kvóty, väčšina z nás tu na Slovensku je presvedčená, že ekonomických migrantov nepotrebujeme. Ak ich chcú Nemci, Švédi, Dáni, to je naozaj ich vec. My náš azylový proces môžme nastaviť tak, že prijmeme tých, ktorí vyhovujú nami stanoveným podmienkam. Ja a mnohí iní kolegovia sme odmietli kvóty naozaj preto, že solidaritu, súcit a lásku k blížnym naozaj nemožno vymôcť nariadením. Zobrať, resp. ponúknuť pomoc stovke utečencov zo 40-tisíc nie je ani ľudské, ani veľkorysé, ani kresťanské. Je to jednoducho hanba.

    Na stránke SMER-u po 10. 4. možno nájsť stanovisko k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve, kde sa píše, že hlasmi 103 poslancov sa schválila Lisabonská zmluva, a to je stanovisko SMER-u, ktorá prispeje k sprehľadneniu demokratizácie a k zefektívneniu fungovania inštitúcií EÚ. A pán premiér vtedy zdôraznil, že zmluvu neodhlasovali protinárodní a protieurópski politici. A uviedol, že ak by nebola prešla, že by podal demisiu. Nemal by teda podať demisiu teraz, keď jednoducho tá zmluva prináša svoje následky? Ak nás teda naozaj prehlasujú v Európskej únii, tak za to môže SMER, SNS a HZDS!

    Hovoríte o tom, že riešme príčinu a nie aktuálny stav. Ale tá príčina, prečo nemáme právo veta, je jednoducho tá Lisabonská zmluva, za ktorú zahlasoval alebo odsúhlasil...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo.

    Pán kolega, je taká pravda: Boh do domu, hosť do domu. Hosť však neurčuje pravidlá v mojom dome. Pomáhať môžem len do takej miery, koľko mám. Toto je skutočne stará pravda. A pán podpredseda vlády povedal aj o tom, že utečenecká kríza potrebuje komplexné a udržateľné riešenie. Sú týmto riešením kvóty? Sú ľudia, ktorí prichádzajú, sú to čísla a kvóty? To je veľmi zjednodušené riešenie. Za každým človekom treba hľadať ľudský príbeh. Niekde tí ľudia potrebujú pomoc, ale niekde sú to skutočne špekulanti. My číslami a tými kvótami len podporujeme obchodníkov s ľudským nešťastím.

    A dnešný postoj, ktorý majú niektoré štáty Európskej únie, len naznačuje, že niečo sa začína diať v Európe a komu to vyhovuje. Ak sa nedodržujú pravidlá pri prekročení hraníc, tak sa nebudú rešpektovať pravidlá v rámci Európskej únie. Majú ich rešpektovať občania Európskej únie? Komu bude pomáhať táto anarchia?

  • Ďakujem, ďakujem za slovo.

    Pán poslanec, zaujali ma, samozrejme, tie vaše návrhy na riešenia. Mal by som takú otázku na vás. Hovorili ste o tých príčinách a že sa zveličujú. Máte pocit, že príčiny, pre ktoré vznikla utečenecká kríza, pominuli a že sa potencionálne neformujú ešte väčšie skupiny na emigráciu z krajín, odkiaľ prichádzajú imigranti sem? Ak je to tak a vyzývate k tomu, aby sme spoločne so silnými a veľkými štátmi Európskej únie riešili túto krízu, viete, akú má Európska únia koncepciu riešenia tejto najväčšej krízy po druhej svetovej vojne v Európe? Ja o nich neviem.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Reakcia podpredsedníčky Laššákovej.

  • Tak treba sa prihlásiť, prosím vás pekne! Však nebudeme sa stále vypytovať. Ďakujem pekne. Pán Novotný, nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne.

    Rada Európy má svoju stratégiu. Mal som ju možnosť vidieť ako materiál, veď si to pozriete, pán kolega Faič, ako materiál na rokovanie 14. septembra. Veľa z toho bolo prediskutované a v podstate prerozdeľovanie azylantov zostalo ako otvorená téma, o ktorej sa ďalej diskutuje, ako by to malo vyzerať, ako by mali ostatné krajiny Európskej únie solidarizovať so samotným azylovým konaním s tými krajinami, ktoré sú v nárazníkovej zóne, kde prichádzajú títo migranti. A súhlasím s vami, že príčina, prečo prichádzajú vojnoví utečenci, vyriešená nie je. Preto ale hovorím a hovoril som v tom šiestom riešení, že potrebujeme spolupracovať s krajinami, odkiaľ prichádzajú, s krajinami, ktoré sú ich bezprostrední susedia, tak to pomenovala Rada Európy. Ja osobne nemám problém ani s reálnou vojenskou pomocou možno v niektorých krajinách na vyriešenie daného konfliktu. Ale je to téma, ktorú budú skôr riešiť silné krajiny v NATO, kde sme tak isto členskou krajinou, ako samotná Európska únia.

    Ja som tak isto hlasoval proti kvótam a súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Přidal, to nič nerieši. Kvóty samy osebe nič neriešia. Potrebujeme komplexné riešenie toho problému. Snažil som sa načrtnúť, čo by mohlo pomôcť takémuto riešeniu. Samozrejme, môžu byť aj iné riešenia, lepšie riešenia, veď nikto nemá patent na rozum. Dôležitá je tá skutočnosť, že potrebujeme pomôcť vojnovým utečencom, musíme byť humánni, potrebujeme kľud na Slovensku, a nie šírenie paniky a dezinformácií, ktoré sa, žiaľ, šíria prostredníctvom extrémistov a mnohokrát aj takzvaní štandardní politici tomu pomáhajú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, v úvode svojho vystúpenia k tejto téme som chcel poďakovať kolegom z grémia, že súhlasili s návrhom KDH, aby prvým bodom tejto schôdze bola diskusia o najvážnejšom probléme, ktorým teraz Európa žije. Aj občania Slovenskej republiky. Chcel som poďakovať teda najmä kolegom zo SMER-u, lebo ich postoj bol rozhodujúci a som bol rád, že predseda parlamentu zaradil tento bod ako prvý.

    Ale, prosím vás, neviem, či rozumiete vášmu vlastnému správaniu. Tak ako najvážnejší bod tejto schôdze, ako prvý bod, a táto forma rokovania v noci, aby sme to čo najskôr mali z krku, alebo aby bola opozícia spokojná? Prosím vás, veď takéto formy rokovania tu v Národnej rade používame vtedy, keď sme sa nedokázali zmestiť do limitu, do programu, ktorý sme si vyčlenili na rokovanie schôdze. Napríklad, že sme mali rokovať viac ako tri alebo štyri týždne. Tak vtedy sme hľadali spôsob, ako prerokujeme všetky body programu. Ale vy hneď pri prvom bode, ako potrebujete čo? Ako ponížiť opozíciu? Alebo je toto výraz SMER-u k tejto téme a k tomuto problému? Veď my sme, veď my sme pred tromi mesiacmi takmer všetci, až myslím na jedného, hlasovali spolu s vami za stanovisko Národnej rady, v ktorom sme odmietali kvóty alebo odmietli kvóty.

    Čiže, pán predseda, nerozumiem tomu, prečo sa SMER potrebuje znižovať k takýmto prejavom parlamentnej nekultúry. Považoval som to za potrebné povedať, lebo mal som pocit, že zatiaľ na to nikto z mojich predrečníkov nereagoval. Naozaj, do desiatej večer? Ako prvý deň rokovania? Ako necítite, necítite, že tu nie je niečo v poriadku? Veď ani premiér tu nie je. No čo vie o tom, alebo nepočul som raz sa vyjadriť pána ministra Vážneho k tejto téme. Keď sa redaktori po rokovaní vlády pýtali ministrov na otázku utečencov, či by prijali nejakého utečenca k sebe, tak boli tak zmätení, že jednoducho boli zaskočení vôbec témou. Čiže naozaj, uvedomujem si, že dôsledne sa tomu vo vláde venujú maximálne traja ľudia. Ale aká diskusia s vládou, keď tu nikto z tých troch, o ktorých si myslím, že tej téme rozumejú, aj sa jej dlhodobo venujú, tak tu nie sú. A je mi ľúto, že tu pán minister Vážny musí takto sedieť a to pretrpieť aj s tými zo SMER-u, ktorí tu musia do desiatej byť, aby sa náhodou niečo z radov opozície nevyskytlo.

    Čiže chcel som byť konštruktívny a nechcel som vyvolávať konflikt. Ale naozaj táto forma a tento spôsob je tak, by som povedal, neštandardný a čo ma zaráža, že vám to doteraz neprišlo, že vy v tom nevidíte nič nenormálne. Ja to nepovažujem za normálne a je mi to teda ľúto. Aj preto, že predseda parlamentu prichádzal s inými predstavami, že ako bude zvyšovať kultúru Národnej rady.

    Dámy a páni, ja som rád, že diskutujeme o tomto probléme. Tie dôvody sú všeobecne známe. Veď nielen politici alebo tí ľudia, ktorí to u nás alebo v iných krajinách majú na starosti, sa budia zo spánku. Naozaj aj mnohí ľudia, ktorí by možno s tým nemuseli nič mať, ale ich to evidentne trápi, lebo tie reakcie ľudí, aj na uliciach, aj to ako sú schopní sa mobilizovať pri tomto probléme, je dokonca výhoda pre túto vládu. Je to výhoda pre túto vládu, že nemusí sa spoliehať len na svoje vlastné kapacity. K tomu možno teda neskôr.

    To, že o tom diskutujeme a že treba diskutovať, je to aj preto, tie dôvody nakoniec sú všeobecne známe, ich moji predrečníci viacerí spomínali, lebo azylové systémy niektorých členských štátov Európskej únie skolabovali. Jednoducho Európa je ohrozená vo svojich základoch. To nie je len problém Angely Merkelovej alebo Talianska či Grécka. To je aj slovenský problém. Tu ide teraz aj o Európu, ktorej sme my súčasťou. A ja si myslím, že toto nie je len test súdržnosti. Toto je test toho, či Európska únia bude existovať taká, akú sme ju poznali.

    Preto treba diskutovať o tomto probléme aj preto, že túto tému niektorí nezodpovedne zneužívajú na šírenie strachu a neznášanlivosti. Je mi ľúto, že ani slovenská vláda a osobitne Robert Fico neprispieva k upokojeniu situácie. A teraz myslím na potrebu upokojenia situácie nielen na Slovensku, ale aj v Európskej únii, aj v Európskej únii. A je mi ľúto, že pričinením slovenskej reprezentácie Slovensko stráca kredit ekonomicky úspešnej, kultivovanej krajiny s hlbokými kresťanskými tradíciami. Chcel som vyzvať na konštruktívny, dôstojný, kultúrny a zároveň racionálny prístup k riešeniu tohoto problému, lebo na to máme. Naozaj je málo tém, pri ktorých je taká, by som povedal, zhoda v tejto sále, že v podstate nie je problém s prijatím akéhokoľvek uznesenia, že by ste za to zahlasovali len vy zo SMER-u. A je veľmi veľa vecí, ktoré slovenská vláda, respektíve minister navrhuje a robí, tak sú to v podstate návrhy, ktoré navrhujú aj kolegovia z opozičných strán. Len, samozrejme, nie je to vždycky to isté, keď dvaja ľudia robia to isté. A to je tá výhoda, ktorú slovenská vláda má v tejto kauze, respektíve pri riešení tohoto vážneho problému, ona spočíva v tom, že dnes ponúkajú pomoc slovenskej vláde cirkvi, náboženské spoločnosti, neziskový sektor, dokonca fyzické osoby. A preto vláda vlastne nemusí presviedčať slovenskú verejnosť, že niektoré opatrenia sú nevyhnutné, alebo teda presviedčať ľudí o tom, že to, čo by mohla navrhnúť, že by nebolo priechodné v spoločnosti.

    Ja sa teraz zastavím jednou-dvomi vetami pri tom vyhlásení Národnej rady, ktoré sme prijali koncom júna v tejto rokovacej sále. Pod veľa písmenami sme zaujali stanovisko, ale ja okomentujem len to pod písmenom C, kde Národná rada zdôrazňuje potrebu solidarity s členskými štátmi Európskej únie pri riešení tohoto problému.

    Dámy a páni, je miera pomoci, ktorú ponúka slovenská vláda, dostatočným prejavom solidarity s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú najviac postihnuté migračnou krízou? Už to moji kolegovia viacerí povedali, aj naposledy som zachytil, že Alojz Přidal o tom hovoril, sto sýrskych kresťanov, keď sa v iných krajinách bavia o tisícoch, o desiatkach tisícov utečencov? Ja si myslím, že práve takýto prístup slovenskej vlády drží pri živote návrhy o povinných kvótach. Sto sýrskych kresťanov. Veď to nielen doma, ale aj vonku, ako aké reakcie alebo čo vzbudilo táto ochota Slovenska prichýliť sto sýrskych kresťanov, ktorí utekajú pred vojnou? Je to škoda a zároveň smutné, že naša krajina, ktorá nie je nijako priamo ohrozená utečeneckou krízou, takto stráca kredit kultivovanej európskej krajiny a tiež kredit korektného partnera, spojenca v Európskej únii, ktorý najlepšie počúva alebo rozumie eurofondom.

    Slovensko má na viac. Ja sa hrozím predstavy, že by sme boli na trase utečencov ako Maďarsko. Ak by naším územím malo prejsť 170-tisíc utečencov len tento rok alebo v posledných týždňoch, že 20-tisíc za víkend. A pritom ja si myslím, že patrí to k politickej rozvážnosti, a to som myslel, že budem adresovať pánu premiérovi, lebo my vôbec do budúcna nie sme, by som povedal, uchránení pred možnými a potenciálnymi takýmito javmi, aké teraz zažívajú v krajinách na tej balkánskej línii. A to nemyslím zrovna na Ukrajinu. Lebo už teraz vidieť, že tí utečenci jednoducho Maďarsko musia obísť. Ono sa dá obísť aj z ľavej strany a ono sa dá obísť aj z pravej strany. A potom si to trúfame zvládnuť sami? Ako naozaj si to trúfame zvládnuť sami bez pomoci Európskej únie? Je tak, dá sa to aj tak, nakoniec veď keď nie inak, tak aj tým plotom, tak ako to urobil Orbán, ale chcel som vám povedať, že ďakujte pánu Bohu, že nemáme také problémy ako tieto niektoré krajiny, ktoré z Európskej únie sú najviac postihnuté utečeneckou krízou.

    Takže ten konštruktívny prístup k tomuto problému, a to myslím tým potom aj o disciplíne vo vzťahu aj k našim partnerom v Európskej únii, to je veľmi obozretná vec. Lebo my nevieme, kedy sa ocitneme v podobnej situácii, a ak sa budú naši európski partneri ku nám správať tak svalnato, s takými rečami a spôsobmi, ako to niekedy na domácej alebo aj inde predvádza pán premiér, no proste dá sa to aj inak. No my možno, rôzne, máme každý svoje spôsoby. Konštruktívny prístup, väčšia solidarita s tými, ktorí to skutočne potrebujú, lebo sú ohrození, a preto teda hovoríme o utečencoch, a tak isto poriadok.

    Áno, ja by som rád ako pochválil, že poriadok je vyžadovanie poriadku aj vo vzťahu k našim európskym partnerom, a to sa týka schengenského priestoru a schengenských hraníc a týka sa to aj vo vzťahu k utečencom. Proste kto chce u nás žiť, tak musí naše zákony a naše pravidlá dodržiavať.

    Rád by som povedal pár slov ešte k jednému problému, ktorý vyplával v súvislosti s utečeneckou krízou na povrch, a to je strach z islamu. Z islamskej kultúry, ktorá sa takto v nebývalej miere môže dostať do Európy. Tento strach vyháňa do ulíc ľudí aj u nás. Demonštrujú svoj odpor voči islamizácii. Je tento strach opodstatnený? Veď je nás 500 miliónov. Nie? Európanov. 500 miliónov, a keď hovoríme teraz, že 500-tisíc migrantov v Európe, to je 500 miliónov a 500-tisíc, to je desatina percenta, nie? Desatina percenta. Ak by Európa bola skutočne kresťanskou, tak dnes nie je najmenší dôvod ani na paniku, ani strach, ale ten strach tu je. Niekde aj panika.

    A ja si myslím, že je to tým, že Európa dnes, to je obor na hlinených nohách. Lebo svoju kresťanskú identitu, kultúru sama Európa postupne likviduje, ničí, stráca. Kultúra smrti sa prejavuje v Európe napríklad v postoji k životu, k rodine, deťom. V Európe nechceme mať deti. Na jednej strane nás desí zabíjanie vo vojnových konfliktoch či občianskych vojnách v iných častiach sveta, ale na druhej strane pokojne tolerujeme zabíjanie nevinných nenarodených detí. Komu patrí budúcnosť? Tým, čo deti nechcú, alebo tým, čo deti majú? Ja si myslím, že tým druhým.

    Ak si to uvedomíme, ak sa vrátime ku koreňom, k osvedčeným hodnotám, na ktorých Európa aj naše štáty vznikali, tak nebude dôvod sa báť. My budeme silnejší, budeme vzbudzovať aj väčšiu úctu a rešpekt iných spoločenstiev a kultúr a možno nás budú chcieť aj napodobňovať. Ak ich presvedčíme, že naša kultúra, náš životný štýl je lepší, životaschopnejší. Prečo nie? Veď aj také príklady v Európe poznáme. A dokonca aj v našej európskej histórii je veľa pozitívnych príkladov o tom, ako sa podobné historické výzvy dajú zvládnuť, ako je tá dnešná utečenecká. Spomeniem len jedného za všetkých. Ak si to pozriete v histórii, pápež Gregor v čase sťahovania národov bol veľmi úspešný a v histórii mu prischol prívlastok "Veľký".

    Videl som na tú tému jeden vtip. Pravdepodobne z francúzskej tlače, ako na jednej strane pravdepodobne to bol minister alebo nejaký azylový úradník a oproti nemu utečenecká rodina s malými deťmi a v tej bubline ten francúzsky byrokrat hovorí: Vous n´etes chrétiens – vy nie ste kresťania. Ten výraz ako odmietnutia, že vy nie ste kresťania, preto nie do Európy. A odpoveď v tej druhej bubline bola, ani vy nie ste kresťania alebo vy ešte menej. Proste bolo to veľmi výstižné, bolo to pravdivé, je to trpká pravda, ale pozitívne je na tom to, že to už niekto vidí, že aký je rozdiel medzi nami, medzi Európanmi a tými druhými.

    Ja si myslím, že na začiatok to nemusí byť zlé, lebo keď sa naučíme rozlišovať, tak bude sa dať potom ľahšie dohodnúť aj na účinných, efektívnych opatreniach aj v téme, akou je utečenecká kríza. Náš predseda, ale neviem, aj, myslím, ďalší už tu spomínali počas dnešnej debaty ten včerajší prejav Cyrila Vasiľa, to je sekretár kongregácie pre východné cirkvi, veľmi múdry muž. On v Šaštíne včera povedal inými slovami tiež, že ide o nastavenie nášho srdca. Ak je správne nastavené, tak riešenie sa vždy nájde.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Přidal a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Pán kolega Brocka, moja dcéra žije v Nemecku, vydala sa tam a dnes ráno mi volala a hovorí mi: Tato a ty si prečo hlasoval proti kvótam? Vy máte problém s 1 700 emigrantami alebo utečencami? My tu v Nemecku ich očakávame 800-tisíc. Tak som jej povedal, že ten môj dôvod bol taký, že jednoducho solidaritu, ľudskosť, lásku nemôžme nadiktovať nariadením.

    Ďakujem ti, že si spomenul slová arcibiskupa Vasiľa. Mnohí sme tam teda boli a tú jeho bolesť, kde hovorí o utečencoch, treba jednoducho čítať celú. Čítať celú. Nevytrhovať z toho len to, čo sa nám hodí.

    Ale mne sa veľmi aj páčilo vyhlásenie spoločnosti jezuitov, Spoločnosti Ježišovej, ktorí hovoria o tom, že denne sme svedkami prehlbujúcej sa utečeneckej krízy, kde ide predovšetkým o hodnotu ľudského života, a súčasný dramatický prílev množstva utečencov do Európy, predovšetkým zo Sýrie, vnímať máme ako výzvu, ktorej treba čeliť so srdcom, ktoré v každom z týchto ľudí spoznáva trpiaceho človeka, svojho brata a sestru – bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť – a hľadá účinné spôsoby, ako pomôcť. Preto odmietajú všetky formy fóbie a manipulácie, ktoré ignorujú vážnosť a hĺbku tejto humanitárnej krízy, a vnímajú to ako urgentnú potrebu promptne a adresne pomôcť. A vyzývajú nás, všetky štátne autority, aby sme v spolupráci so širšou občianskou spoločnosťou hľadali účinné spôsoby urgentnej pomoci, ako aj komplexného a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    My dneska rozprávame o téme, ktorá, či to pripúšťame, či nie, ja sa nehrám na proroka, ale naveľa a nadlho poznačí Európu, a pozrite sa, v akom formáte. A ja som sa presne toho bál. Presne to som namietal, keď ste otvorili schôdzu. Ja sa budem venovať tej časti, ktorú namietal aj pán kolega Brocka, tú procesnú. Načo toto bolo dobré? Prosím vás, keby sme dneska mali prijať uznesenie, že zajtra posielame deky alebo 5 miliónov euro niekde do Turecka, tak som tu do rána. Dneska nie je zmyslom prijať niečo. Čo niekto na niečo čaká? Ani premiér Fico zajtra nejde do Bruselu. Proste vy ste si to chceli skrátiť. Nepríde vám to obludné? Nepríde vám to nechutné?

    Prosím vás, ešte aspoň, že ste nedali hlasovanie o tom, keď skončíme. Veď my keby sme tu mali hlasovať, ako by sme skončili, tak by museli o tri štvrtiny pridať výkony ventilátorov, lebo by tu bol zase ten alkoholový ódor, čo tu vždycky v noci býva, prosím vás. Ešte aspoň to, že ste mali rozum pri sebe. Načo bolo dobré dať prerokovať tento bod, kým sa neskončí? Povedzte mi niekto, kde je, čo bolo zmyslom? Proste nepríde vám to nechutné? Proste rozprávame o téme, ktorá brutálnym spôsobom, silne, neviem, ťažko sa mi hľadajú výrazy, poznačí Európu. Poznačí našu krajinu, poznačí nás a vy sa proste váľate na ubytovniach! Proste vy sa niekde váľate po ubytovniach! Ešteže ste nedali hlasovanie po skončení bodu programu. Prosím vás, by som sa tu udusil v tom ódore. Toto je tá vaša zodpovednosť? Toto je tá vaša zodpovednosť?

    A vyprosím si poznámku od pána Pellegriniho, či sa ja niekde ponáhľam alebo neponáhľam. Ja nie som robocop ako vy, že zvládam sedem funkcií naraz. Ja robím prácu poslanca a robím si ju poriadne a budem tu sedieť aj do rána, ale vtedy, keď to má zmysel. Nielen kvôli tomu, aby ste si vy skrátili svoju robotu. Len kvôli tomu. Ja...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kaník, ktorého tu nevidím. Stráca poradie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Ritomská, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som aj ja sa zapojila do tejto diskusie a zopakovala históriu islamu, aby sme si všetci uvedomili, kde robia chyby politici Európskej únie. Všetky európske vlády evidentne ignorujú silu, ktorá sa tu objavila a ktorá je manipulovaná zo zámoria. Vysvetlím ďalej.

    Islamská moc postavená na odkazoch proroka Mohameda, arabským menom Mohamed Ibn Abd Alláh Ibn Hášim, žil od roku 570 do 632. Má podobnú históriu ako kresťanstvo. Ihneď po smrti svojho zakladateľa sa moc islamu rozšírila z Arabského polostrova do prednej Ázie, severnej Afriky, odtiaľ na sever do dnešného Španielska. Omajovci a z nich prvý Abu Bakar ovládol celý Arabský polostrov. Druhý Omar položil základ centralizovanej moci Arabskej ríše. Osman zostavil Korán v roku 653. Zničením Kartága v roku 698 Omajovci ovládli severnú Afriku a navždy zničili vládu Byzancie v severnej Afrike. Pyrenejský polostrov, čo je dve tretiny dnešného Španielska, definitívne ovládli v roku 718. Na východe na Arabskom polostrove Abásovci vyvraždili umajjovskú dynastiu v roku 750. Jediný Omajovec prežil v Španielsku. Volal sa Abd al-Rahmán, žil v Cordóbe a tá sa stala hlavným mestom Cordóbského emirátu.

    V 10. storočí bol Cordóbský emirát najvyspelejší štát Európy. Ovládal dve tretiny dnešného Španielska až do vzniku reconquisty, keď kresťania Kastílie, Aragonu, Navary a Portugalska s pomocou pápežských križiakov porazili Maurov v roku 1212 v bitke pri Las Navas de Tolose. Definitívne kresťania porazili omajovské vojská až v roku 1492 obsadením pevnosti Granada. Týmto dátumom skončila reconquista, boj proti islamu na Pyrenejskom polostrove. Celých 700 rokov ovládali mohamedáni až dve tretiny dnešného Španielska. Keby nebolo majordóma Karola Martela, ktorý v roku 732 zastavil postup islamu šíriaceho sa smerom na sever a podobne, keby nebolo Karola Veľkého, ktorý v roku 774 zastavil postup Omajovcov a vytvoril španielsku marku, tak dnes by sme boli všetci islamsky vychovaní.

    Na východe Európskej únie sa arabský svet šíril mocou Abbásovcov, a to od roku 750, kedy obsadili Byzanciu. Rozpínavosť islamu na východe Európy zastavili križiacke výpravy, ktoré mali pomáhať Byzancii. Islamská ríša na východe sa rozpadla na emiráty, z ktorých jeden najmenší v roku 1300 v Prednej Ázii dal zrod veľkej Osmanskej ríši. Osmanská ríša obsadzovala európske krajiny až po Moháč, kde v roku 1526 v bitke pri Moháči porazili Uhorské kráľovstvo. Z nášho územia boli Osmani vyhnaní až po porážke pri Viedni dňa 12. septembra 1683. Osmani pretrvali v Albánsku a Bulharsku až do roku 1912, Osmanská ríša definitívne zanikla v roku 1918.

    Proti sile islamu sa dnešná Európska únia stavia pochabými roztržkami okolo imigrantov. Bruselskí politici a vlády krajín Európskej únie sa bezmocne prizerajú, ako imigranti prelomili hranice Schengenu. Vznikli nepríjemné otázky typu: Existuje vôbec nejaká hranica Schengenu? Ako sa to mohlo stať? Kto tu vlastne zlyhal?

    V prvom rade zlyhali politici Európskej únie, ktorí svojou nevzdelanosťou prispeli k šíreniu islamu znova na juh a východ Európskej únie. Stalo sa to v polovici 60. rokov minulého storočia, keď politika USA začala svoju dvojstrannú úlohu na Strednom východe. Vyzbrojovali nielen Izrael, ale aj palestínsky odboj proti izraelskej vláde. Postupne vznikali centrá školiacich a výcvikových stredísk, kde experti U. S. Army cvičili islamské partizánske oddiely. Vznikali prvé strediská Al-káidy, ktoré boli financované z petrodolárov od arabských šejkov a riadené boli súkromnými aj oficiálnymi expertmi USA. Participovali na nich agentúry CIA a neskôr aj NCA. V Afganistane títo hrdlorezi vytvorili ohniská Talibanu. Keď šéfovia Pentagonu už nemali proti komu bojovať v Afganistane, keď sa ruské vojská stiahli z Afganistanu, Pentagon presmeroval hrdlorezov do južných oblastí Európy. Konkrétne na južné a východné oblasti Juhoslávie, kde sa islamskí teroristi mohli pohybovať voľne a mohli terorizovať kresťanské obyvateľstvo. Popri aktivitách na juhu Európskej únie rozbehli americké teroristické skupiny svoje aktivity v strednej a neskôr aj v severnej Afrike. Cieľom týchto neoficiálnych, ale amerických misií bol chaos, tvorba chaosu. Chaos a teror v Afrike bol dôvodom pre vstup washingtonskej oficiálnej pomoci na územie zachvátenej chaosom. Táto taktika bola uplatnená aj vo vojne v Juhoslávii. Podobne bola uplatnená v Juhoslávii, neskôr v Líbyi, Egypte a na Ukrajine. Všade tam sa nastolila tzv. demokracia podľa amerického vzoru. V Kosove vznikla jedna z najväčších amerických základní. Prečo? Každý rozumný človek vie prečo.

    Teraz chceme riešiť imigračný problém v Európskej únii. Pýtam sa: Viete, prečo USA odmietajú jednotný postup s Ruskom spoločnej pomoci legitímnej sýrskej vláde? Lebo potom by sa minuli cieľom všetky ich doterajšie aktivity. Z hľadiska USA bolo by zbytočné vyhnať islamistov zo Sýrie, ak nemôžu zaviesť americký dolár v Sýrii, ak nezavedú v Sýrii americký systém demokracie, ak si Američania nepodmania Sýriu. Nepáči sa mi to a viem, že sa to nepáči ani občanom Slovenska. Načo sú tu americké vojská, kto nás ohrozuje? Také hlúposti, že vraj Rusko je nepriateľ, to môžu hovoriť nevzdelaným Američanom, ale Európa si dobre pamätá, ako sa Rusko zbavilo totality. Sankcie proti Rusku ochudobneli Európsku úniu, ale neškodia Rusku. Prečo to vlastne robíme?

    Najtotalitnejšia vláda na svete je vláda USA. Občania USA majú garantovanú slobodu, pokiaľ ich nezastrelí policajt. USA diktujú svoju politiku všetkým podmaneným krajinám. Chceme byť aj my podmanení?

    Opýtam sa inak: Prečo utekajú občania Afganistanu, Sýrie, Líbye, prečo? Lebo tam vládne chaos, americký riadený chaos. Vezmite si Sýriu, bombardujú civilné sídla a zametajú cestu pred islamskými radikálmi, len aby porazili legitímnu vládu Sýrie. To je demokracia? Vyzbrojovať teroristov a bombardovať civilov? To isté sa dialo aj na Ukrajine. Keby nebolo ruskej pomoci ruským občanom v Ukrajine, určite by sa Američanom podaril ich plán. Mali v pláne geopolitické ovládnutie Ukrajiny. Že sa tak nestane, to nie je zásluha demokratickej Európskej únie, ale je to zásluha Ruskej federácie, ktorá úspešne bojuje proti všetkým formám nacizmu a terorizmu.

    Európska únia sa správa ako otrok americkej moci, dokonca aj na vlastnú škodu zavádza sankcie proti Rusku. Znova sa pýtam, prečo si Európska únia nemôže vytvoriť vlastný vojnový arzenál bez USA? Prečo Európska únia neprijme ponuku Ruska a nespojí s Ruskom svoje úsilie na vyhnanie radikálov odvšadiaľ: zo Sýrie, z Afganistanu, z Líbye, z Palestíny? Na dohodu s Ruskom nepotrebujeme USA, Rusko už dávno dokázalo svoje demokratické a obchodné spoľahlivé partnerstvo. Demagógiu o ruskej hrozbe odmietam ako zlý humbug amerického pôvodu.

    Navrhujem toto: Politici V4 nech navrhnú v Európskej únii obrat vo vojenskom zameraní na vlastnú obranu, to znamená zrušiť záväzky s USA, vytvoriť dohody s najbližšími susedmi, a to je v prvom rade Rusko a potom Turecko. S týmito štátmi spoločne poraziť Amerikou vytvorené gorily nazývané Al-káida, Al-nusra, ISIL, Islamský štát a pod. Ak toto Európa neurobí, pohltí nás Washingtonom riadený chaos. Čaká nás rozvrat a skutočná invázia cudzích národov a teroristov a Washington nás príde oslobodzovať podľa svojich potrieb. A znova sa pýtam: Chceme byť terčom teroristov a potom terčom USA, ako sme to videli v Juhoslávii? Chceme sa stať satelitom USA? Veď už dnes vidíme, že Európska únia sa správa ako kolónia Washingtonu. Rozmýšľajte, vážení politici!

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • No, ja som rád, že som dostal mikrofón, pardon.

    Vážené dámy, vážení páni, aj keď je neskoro, tak som rád, že som sa teraz ešte dostal, nie zajtra, kde bude zas všeličo iné. Teraz sme tu počuli, tak musím škrtať, aby som sa nejako neopakoval v myšlienkach, ktoré tu už odzneli. Ale začnem troška snáď netradične, teda ako kresťan, a mnohí z nás sa k tomuto hlásia. Teraz v nedeľu bola normálna omša katolícka a bolo tam čítané od Jakubovho druhého listu menej známe, 14 a tak ďalej. Tam bola takáto veta: "Čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ak nemá skutky? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba mu každodenná obživa a nedali by ste mu to, čo potrebuje pre telo, čo to osoží? Viera, ak nemá skutky, je mŕtva." Bum. Bola o tom krásna kázeň a tak ďalej a bolo to troška, neviem prečo, aj na tému, o ktorej dneska hovoríme aj na Slovensku.

    Ináč aj rodina Ježiš, Mária a Jozef boli tiež utečenci, viete, že ušli, keď ich mali pozabíjať, prvorodených, boli azylanti v Egypte aj migranti, keď sa znova vrátili do Nazaretu, čiže tam tiež vidíme, že už vtedy to takto fungovalo. No a že ich ten Egypt vtedy prijal, aj potom naspäť Nazaret.

    Slovensko sa z 80 % hlási ku kresťanstvu, mnohí aj papierovo, ale 80 % podľa nejakých štatistov, som nedávno čítal, je proti prijatiu utečencov. Čiže celkom tu niečo, by som povedal, nesedí. Keď si vypočuli, ak ste si vypočuli alebo prečítali včerajšiu kázeň Cyrila Vasiľa tam v Šaštíne, kde mnohí aj z vás boli, ja som nebol, lebo sme mali tri dni alebo štyri dni predtým veľkú púť, Združenie kresťanských seniorov, len pre nás, a už som teda nechcel dvakrát tam chodiť, no tak tam odzneli veľmi zaujímavé veci na túto tému.

    Ja len citujem dve také citácie, ak dovolíte. Povedal: Slovensko, "za pár mesiacov sme si svoje srdcia zatvrdili obavou, ktorá vidí v každom, kto klope na naše dvere, v každom utečencovi bez rozdielu len potenciálneho teroristu alebo špekulanta, zabúdajúc na to, že od nás sme periodicky migrovali kvôli chudobe i politickému útlaku, že aj dnes desaťtisíce našich rodákov si tiež hľadajú obživu, lepší život v zahraničí. Slováci žijúci v zahraničí oprávnene považujú za hrubú nespravodlivosť, ak by ich niekto automaticky hádzal do jedného koša s kriminálnymi živlami, hoci, ako vieme, aj takým naša vlasť občas obohacuje európsky kultúrny priestor." Potom hovoril o svojej situácii, tiež ako emigrant žil dlho vonku, pred 17 rokmi brali odtlačky prstov kvôli neviem čomu a tak ďalej, ale to nechcem hovoriť.

    Ale ešte jednu krátku citáciu, druhú, a už potom Cyrila Vasiľa, vladyku, nechám. "Duchovne nás trápi a znepokojuje nie ani tak technický mechanizmus riešenia problémov migrantov, ale vnútorná dispozícia ducha, ktorým k nemu pristupujeme. Bolestne si totiž uvedomujeme, že sa niekedy príliš ľahko necháme celkom zviesť a ohlúpiť úrovňou a argumentáciou nenávistných krčmových či internetových diskusií či prácou rôznych teórií rozdúchavajúcich nenávisť a neľudskosť aj zoči-voči najdrásajúcejším ľudským tragédiám." On tam pokračuje s nejakým inzerentom z Kysúc, ale to už nechcem hovoriť a detailizovať. Ale zaťal do živého nielen v tomto, ale v mnohých témach a vďačný som Cyrilovi Vasiľovi za jeho pekný prejav, ktorý Slovensko, dúfam, že zaregistrovalo.

    Keď sa pozriete na dokumenty pápeža, najmä Františka, tak veľmi jasne tiež sa k tomuto vyjadruje. Posledný jeho prejav bol, aj vyvolal veľkú diskusiu, že katolícka cirkev by mala otvoriť kostoly a kláštory pre utečencov. Ja som, už som to tu raz spomenul v nejakej poznámke, myslím premiérovi, že ešte 6. júna mal blog, kde som tiež vyzval cirkev, máme 1 500 farností, 400 rehoľných domov, čo by sa stalo, keby každá farnosť zobrala jednu koptskú rodinu; tam im za vieru odrezali hlavy, videli sme tie videá; a proste ich tu zaintegrovala. Samozrejme, treba ich nájsť, ale viem o tom, že existujú zoznamy doporučujúce rôzne rodiny ľudí, ktorí tam sa v Sýrii prejavili ako seriózni ľudia a kresťania a tu by sme ich mohli zaintegrovať a proste nejako im pomôcť. Samozrejme, že to nepôjde, že cirkev, ale aj vláda, nevládne organizácie, regionálne, mestské úrady, farské úrady a tak ďalej.

    Veď vidíte a ste všetci počuli, že za hlavu Európska únia bude dávať 6-tisíc euro za prijatého migranta alebo utečenca, ale to ja nechcem zdôrazniť, to už prešlo. Je zrejmá tá iniciatíva, tuším včera som ju čítal, že Výčapy-Opatovce už zorganizovali, že v okolí Nitry každá obec chce prijať dve rodiny takéto a že to celkom seriózne pripravujú, teraz, samozrejme, nejaký ten befel alebo signál zhora by potrebovali. Čím ja uzavieram túto pasáž troška takej nedeľnej kázne, že kresťanská pomoc človeku v núdzi je povinnosť.

    Teraz pár takých poznámok možno aj tak na preskáčku, aby som neopakoval to, čo sme tu už počuli, a počuli sme, myslím, už dneska veľa zaujímavých a múdrych rečí z obidvoch strán.

    Médiá, táto téma v médiách naozaj nie je dobre pertraktovaná. Mystifikuje sa, polopravdy, nehovorí sa o príčinách alebo súvislostiach rôznych udalostí, kuso, čo sa stalo, a vypichnú sa vždycky tie senzácie, škandály a tak ďalej a tak ďalej. Toto asi médiá budú vždy tak robiť, lebo ony potrebujú titulky a tak ďalej, ale proste chýba nám tu nejaký seriózny pohľad na situáciu, komu padni, tomu padni, objektívny pohľad, čo sa tu vlastne deje. Samozrejme, keď sme videli, jako na budapeštianskej stanici policajti zdvorilo dávajú migrantom fľaše s minerálkou, on ich stále hádže na tie koľaje, no oni sa boja tam ísť, lebo vlak by ich mohol zraziť, tak to boli absurdné teda témy, ale určite nie sú len takéto.

    Samozrejme, Európa, to, že zlyhala, to je pravda, to tu dneska niekoľkokrát odznelo. A tiež by niekto mal za to pykať, že prečo sa takto stalo. Máme tu komisárov, ktorí mohli naozaj niečo už skôr urobiť, mať nejakú koncepciu na to, tá koncepcia neexistuje. Keď predseda Európskeho parlamentu Schulz povie, že si vynúti kvóty aj vojenskou silou, tak možnože to uletelo, možno to tí novinári nejako skreslili, ale sa mi to zdalo absurdné, hrozné. Keď pani Merkelová hovorí, že zastavia nám eurofondy alebo Schengen, alebo kvóty, tak tiež sa mi to zdá také jedno nie celkom patričné, aby jedna premiérka proste niečo takéto hovorila, už teraz cúva trocha, ale proste asi jej tečie tiež do topánok, kde príliš otvorene a príliš veľkoryso všetkých chcela prijať a nerátala, že čo sa tu vlastne deje.

    Samozrejme, nielen Európa by mala pomáhať, Amerika v ktorých mnohých krajinách nestabilitu urobila a svoj pojem demokracie chce omylne stále do celého sveta predpisovať, už nehovoriac o vojenských zásahoch, Líbya, Irak a tak ďalej, tak tá by mala tiež v tomto pomôcť, oni majú problémy s Mexičanmi, ale to, že zoberie päťtisíc Sýrčanov, je na celú Ameriku, samozrejme, sa mi zdá, veľmi málo. Arabské krajiny, sú to často ich súkmeňovci, moslimovia, prakticky nerobia nič, povedali, že nezoberú nikoho, ponúkli Nemecku, že postavia dvesto mešít v Nemecku a to bude ich prínos k riešeniu tejto krízy. Samozrejme, to je, tiež sa mi zdá absurdné.

    Ja som to tu aj zdôraznil a potom som rád, že to aj premiér povedal, ale iste on to mal dávno pripravené, ja skôr len tak spontánne, že ide o problematiku nadstranícku, ide o problematiku naozaj o tri patrá vejš a teraz, že v tomto Slovensko musí byť jednotné a racionálne a proste aj nie politicky korektné. Myslím, že k tomu sa schyľuje a, samozrejme, nemôže, ešte k tomu dôjdem, musia premiéri o tom rozhodovať, veď teda, a nie ministri vnútra.

    Ten návrh podpredsedu Figeľa, že bolo by dobré spraviť nejaké slovenské fórum pre solidaritu, ja myslím, že je dobrý, už odhliadnuc od toho, kto to povedal, proste mal by to niekto zobrať do rúk, možno také poradia aj bežia, ale aj vláda, aj regióny, aj samosprávy, aj cirkvi, nevládne organizácie majú mnoho všelijakých iniciatív. Naozaj, keď si pozriete, aj po internete zbierajú auťáky, šatstvá, hračiek, neviem čo všeličo, tie nejako sa centrálne troška riadiť, to ako voľakedy bolo fórum európske, tak aj toto, ale to by bolo omnoho, omnoho dôležitejšie a bolo by to, hovorím, nadstranícke a nadkonfesijné a nad neviem aké, politické, ale vecné, pretože tých iniciatív je veľa, ale ten šéf, ktorý povie, tak takto ideme, tam chýba.

    Ja si myslím, že tie kvóty sú naozaj, ja som ich nazval odpútavacou akciou alebo metódou bieleho psa, že na toho sa všetci vrhnite a diskutovať chce sa. Ja som navrhoval, že urobme gesto a neprijmeme kvóty, ale zoberme viac tých utečencov, ako nám nariaďujú kvóty. No keby sme brali tie rodiny, to sú rodiny s troma-štyrmi deťmi, do tých obcí, ktoré by ich boli ochotné zobrať, tak kvóty rýchlo prekonáme a nevieme ani ako.

    Samozrejme, je dôležité rozpoznať utečencov od ekonomických migrantov, ale možno ešte k tomu tiež budem mať maličkú poznámku. Teda vrátim sa k tomu, o európskej situácii musia rozhodovať premiéri, to je jasné, jednomyseľnosť je tam nutná, a nie kvalifikovaná väčšina, ako to chcú teraz hodiť na ministrov vnútra, to sa mi zdá, je švindel a Slovensko v tomto smere nemôže to akceptovať: To, že Európska komisia zaspala a to podcenila a teraz nevie čo a ako, to srší z tohto celého.

    Na Slovensku je veľa iniciatív, napríklad je taká www ktopomoze.sk, tam toľko ľudí sa prihlasuje, rodín aj organizácií, ktorí by chceli pomáhať a už aj zbierajú, robia; pekné.

    My sme, Združenie kresťanských seniorov, myslím, už som to tu spomenul, aspoň kratučko, mali celú konferenciu, to bolo nedávno, dvadsiateho ôsmeho na Katolíckej univerzite v Ružomberku, ktorá sa volá Európsky rok rozvoja a migrácia. Tak naozaj sme tam mali, ja som to povedal, že hviezdne zastúpenie ľudí, ktorí tomuto rozumia, ale aj charitatívne organizácie, Slovenská katolícka charita, Univerzita sv. Alžbety, ktorá má 105 projektov. Počul som, že ich šéf Vlado Krčméry sadne na auto a ide úradovať ako lekár do Maďarska, nechcem hovoriť, že každý deň, ale často. Týchto utečencov vyšetruje a tak ďalej, takýchto iniciatív je tu naozaj veľa.

    Tá pani Šikutová tam tiež aj prednášala, je to Liga pre ľudské práva, šikovná dievka, mladá. Tam ovšem povedala niečo, čo je v rozpore s premiérom, premiér hovoril, že 80 % sú to migranti a 20 % utečencov, tak táto žena, ktorá asi vie, čo hovorí, povedala opačne, že vlastne z tých migrantov, aj na našu konferenciu povedala, že by sme nemali hovoriť o migrácii, ale o utečencoch, že podľa jej znalosti je 80 % utečencov a 20 % migrantov. Samozrejme to, čo tu dneska hovoril minister vnútra, jak vlastne všetci utekajú do Nemecka a jak sa sem prihlásia, za chvíľu sú tu, zmiznú a tak ďalej, to sú otrasné faktá, ktoré dobre, že vieme.

    Slovensko nemôže teda sa k tomuto všetkému tváriť "ja nič, ja muzikant" a týka sa to niekoho druhého. Predstavte si, že by tých desiatky tisícov pochodovali cez nás. Neviem, čo by sme urobili, no, neviem, čo by sme urobili. Maďari, chudáci, to takto zlízli a treba byť na ich strane a im v tomto smere pomôcť.

    Pripomínam to, že Národná rada už viackrát mohla o tomto debatovať, sme hovorili o Sýrii, o Líbyi, o Iraku, Egypte, problémoch nielen kresťanov, ale aj o jezídoch a ďalších, dali sme uznesenia, ale Národná rada to nikdy neschválila. Mohli sme si už tie témy troška vyrovnať predtým, ale to nechcem hovoriť ako výčitku, ale ako fakt, že proste musíme troška skorej začať o tom vyprávať, ako sa to objaví, proste ten štátnik musí dopredu vedieť, že toto je problém a lups, dá to do programu.

    Samozrejme, pri azylantoch chceme ľudí, ktorí tu chcú zostať, a v tomto smere sa mi zdá, že tie rodiny sú lepšie ako nejakí tí mladí s notebookmi a mobilmi, ktorí naozaj chcú ísť niekde pracovať alebo bohviečo robiť, napríklad do Nemecka alebo severských štátov.

    To, čo premiér povedal na SNP (poslancovi zazvonil telefón); prúser, prúser, dobre (rečník vypol telefón); že chceme ovšem takých ľudí, ktorí sú nám blízki kultúrne, nábožensky a aj inými hodnotovými našimi kritériami, uznávajú našu ústavu, to, myslím, je dôležité a takto asi by to malo byť.

    Nedávno moja sestra išla z Budapešti cez autostrádu a videla tú masu tých ľudí ubiednených tam, to už tu niekto pred chvíľou povedal, ale bola v takom šoku, keď videla tých tisíc emigrantov, jak tam idú vedľa autostrády, že to bolo naozaj hrozné. V tomto smere je dôležité, že V4 drží spolu, lebo je to predsa 60-miliónová sila, ale v tomto smere V4 by mala aj v iných prípadoch držať spolu, a je to sila, ktorú Európska únia nemôže celkom len tak ignorovať.

    Také otázky, že ja som napríklad 1970 v Nemecku už na nejakej Alexander Humboldt stáži ako matematik, vedec, už vtedy tam žilo 4 milióny Turkov, odvtedy sa to ešte viac nabaľovalo a tak ďalej, že naozaj tá prvá generácia ešte jakšt tak, ale tá druhá začne byť zlá. Tá druhá zisťuje, že nemá tie šance, čo majú domáci, že musia len robiť a tak ďalej, si myslia a naraz začnú byť radikáli a sú nespokojní, radikalizujú situáciu. To teraz zažívajú v Nemecku, vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii a k tomu by sme, samozrejme, my nemali dôjsť, ale tam sa chyby spravili dávno predtým, neintegrované časti miest sú tam a je to hrozné teraz, neviem, kto to takto vyrieši. To, že v Rakúsku, no 14-tisíc teraz migrantov, 90 tuším požiadalo o azyl, to je tiež, a všetci chcú ísť ďalej, to je tiež absurdné, treba to vedieť teda, samozrejme.

    Ten telefón ma troška vyrušil, že vlastne kde som teraz, no už na konci, na konci, dobre. Poradil mi pán poradca.

  • Rečník ukázal prstom na spravodajcu.

  • Chcem ukázať, že nedávno som bol na recepcii vietnamskej, 70 rokov mal aj stolný tenis, Asian, sú ľudia, ktorí sa chcú zaintegrovať, naozaj nie ich je veľa, pár tisíc, ale sú zaintegrovaní, sú naozaj prínosom naším a myslím, že toto je tiež dobrý príklad na to, že by v budúcnosti sme mohli niečo v tomto smere my robiť.

    No, posledná poznámka, čo mám, chcem ešte to upozorniť, že naozaj tých ekonomických migrantov treba odlíšiť od tých nebodaj teroristov alebo tých ľudí, čo naozaj zachraňujú majetok, život, a majetok často ani nie, zostal doma. Lenže upozorňujem na to, čo všetci vieme, že je tu demografická kríza, starých je stále viac, deti sa nerodia, a teda skôr-neskôr tu nebudeme mať ľudí na prácu, aj keď dneska je ešte nezamestnanosť. Ja si nebudem čítať štatistiky, neviem ich teraz presne, ale sú otrasné, za 10 rokov tu bude 20-tisíc neobsaditeľných miest a v roku 2050, to sa pamätám, 200-tisíc alebo 250-tisíc neobsaditeľných nami miest. Čiže rozmýšľať troška dopredu a teda skôr, mnohé štáty to riešia práve migrantmi, ale minimálne uvažovať o tom, že ako budeme v budúcnosti zaplňovať tieto základné pracovné miesta, mnohí z nich sú aj kvalifikovaní a seriózni, pracovníkov. A v tomto smere nemáme nejakú politiku a ten trend tu je, málo o ňom hovoríme, najmä teraz pred voľbami, ale upozorňujem, že tu proste je.

    A posledná poznámka, že vlastne mnoho svetových špičiek v literatúre, vo vede, v umení, neviem čo všetko, boli migranti, ja mám niekde veličizný plagát, na čele s Einsteinom, tí ušli pred prenasledovaním politickým, išli tam, tam, tam, tie štáty ich prijali a boli proste požehnaním pre celé ľudstvo. Čiže v tomto smere nezabudnite, keď o tomto tu hovoríme. Tak ešte jeden papier tu je, ale to už nechám nabudúce.

    Ďakujem, dovidenia. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský. Pekne nám to odsýpa.

  • Dobrý večer. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.

    Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, možno začnem tými slovami, ktoré povedala pani podpredsedníčka proste v dobrej viere, že teda pokračuje naše rokovanie trocha pružnejšie možno, ako čakala, ale možno to hneď aj použijem ako metaforu, že dobre nám to odsýpa.

    No myslím, že v Európe to odsýpa dobre, len nevieme presne, či tým správnym smerom. Mne sa zdá, že napriek tomu, že v tejto miestnosti sú stovky žiaroviek a osvetľujú naše nočné rokovanie, ale nad Európou, nad Európou sa zmráka a možno celé toto rokovanie, ktoré sa do istej miery zúžilo na také technikálie, kto všetko čo porušil a kto všetko čo vybojoval, možno to treba dať do takého širšieho kontextu, že možno sa zrýchľuje proces negatívnych javov a že by sme to mali vedieť pozorne prečítať, kam smerujeme. Lebo ak nás ešte pred časom Grécko zaujímalo ako problém číslo jedna, dnes Grécko ako keby už vybledol ten problém, alebo už nie je na prvých stránkach svetovej tlače. Potom prišla Ukrajina a pri tej by som sa aj trocha pristavil.

    Ukrajina má 50 miliónov obyvateľov, necelých, čo ak by sme namaľovali takúto víziu, že konflikt, ktorý tam horí už dva roky, nehasne, ale stále blčí viac a viac a ľuďom prestane byť jedno na Donbase, či im padajú do záhrady a na ich strechy americké, ruské, ukrajinské, alebo ja neviem aké rakety, a povedia si, že sa tam už nedá žiť a jednoducho sa zdvihnú, istá medza trpezlivosti sa naplní a zdvihne sa z 50 miliónov Ukrajincov pár miliónov a začnú sa hýbať a možno sa tak skoro nezastavia a možno prídu až na hranicu Podkarpatskej Rusi a Slovenska a zrazu ich budeme mať tu na území Slovenska stotisíc, päťsto-? A budeme volať: Nedá sa, je ich priveľa a je tu obrovský problém, Európska únia, pomôž! A možno dostaneme takýmto spôsobom odpoveď za našu nevernosť, za naše obavy, za našu istotu, že tento problém nie je riešený správne? Trocha je to možno pritiahnuté za vlasy, ale je to úplne vylúčené, že práve takýmto spôsobom by sa nám náš dnešný postoj voči kríze, ktorá je naozaj mimoriadne veľká a nemá obdobu, mohol vypomstiť už v dobe, ktorá nie je veľmi vzdialená?

    Domnievam sa, že by sme teda nemali tak jednoznačne túto diskusiu viesť v tej rovine technických výhrad o tom, kto všetko porušil zákony schengenských hraníc.

    Je pravda, treba trvať na dodržiavaní zákonov. Kto všetko je ekonomický a kto všetko je vojnový utečenec, kto všetko má mladú krv a uteká za lepším a kto všetko už je starý a uteká naozaj kvôli tomu, že sa veľmi bojí o svoj život, lebo to nie je možno ten najsprávnejší prístup k tomuto problému, aj keď chápem a oceňujem, že to, čo tu povedalo mnoho mojich kolegov predrečníkov, malo jasné posolstvo a nedá sa tomu vytýkať nič. Okrem jednej maličkosti.

    Tie pretraktované kvóty, tie kvóty, ktoré sa stali výrazom, ktorý možno už znervózňuje, ktorý je určite najviac a najčastejšie v tejto súvislosti vyslovovaný, tento terminus technicus. No naozaj je náš prístup ku kvótam taký úmyselno stadiaľto zaznievajúci jedine správny? Nemám ani tak na mysli tie predpísané kvóty, ktoré oprávnene sú kritizované ako vec neriešiace. Ale tie kvóty, ktoré sme možno mali už dávno si určiť sami. Kvóty, ktoré nám nenadiktoval Brusel, ale naša ľudskosť. Obyčajná základná povinnosť pomáhať. Často to tu povedali niektorí kolegovia, že áno, nemáme s tým problém. Vieme, že keď už niekto je v horiacom dome, tak mu nemôžme predpisovať, že či mal v poriadku vypísané protipožiarne opatrenia. Alebo príklad s tým topením. Ale v tomto prípade naozaj už bolo treba jasne si povedať, že tu tá naša ľudskosť, prirodzená to vlastnosť nielen Európana, mala nám našepkať a mala to našepkávať aj pánovi premiérovi, že také striktné odmietnutie nadiktovaných kvót je možné jedine za podmienky, že máme vlastné. Že vieme ponúknuť, že existuje schopnosť Slovenska zrátať technické, organizačné, územné, ekonomické, kultúrne, sociálne, neviem ešte aké kapacity Slovenska a povedať si, áno, aj keď nikdy to nebude presné číslo, domnievame sa, že vieme stanoviť kapacitu Slovenska pre riešenie utečencov z vojnových oblastí na isté číslo. A možno to mohla byť veľmi jasná odpoveď, akási protiargumentácia tomu bruselskému diktátu.

    Ale, prosím, povedať, že sto, to môže niekto považovať za primeranú reakciu na európsku výzvu? Ja si myslím, že to bola aj zásadná politická chyba vlády. Akási neschopnosť predvídať reakciu. To je tak, ako daňovníkom sa hovorí, že máte vedieť, keď príde vám daňová kontrola, niečo podstrčiť druhej strane, a teda tomu kontrolórovi, aby niečo našiel, aby sa mal čoho chytiť. My ako keby sme zabudli Bruselu v tejto veľmi zložitej situácii, kde vôbec sa nebudem stavať do role človeka, ktorý povie niečo objavné alebo mimoriadne prospešné, ako keby sme zabudli, že sme mali ponúknuť naše riešenie. Predsi zaťať sa a povedať, nie, my nikdy nie, je naozaj krátkozraké. Aj kvôli tomu príkladu s Ukrajinou, ktorý nie je až taký nereálny a ktorý nás môže veľmi bolestivo dobehnúť už v reálnej dobe. A preto si myslím, že toto bola veľká chyba a bude treba, možno ešte nie je neskoro, riešiť možno už budúci týždeň náš spôsob prístupu k tomuto problému práve takouto ponukou, že Slovensko je dostatočne hrdé, sebavedomé a znalé svojich možností, aby neponúklo sto miest pre utečencov, ale aby ponúklo niečo, čo môže byť hodné našich možností. Takže nezvážili sa potenciály Slovenska a urobila sa politická chyba.

    A ešte jedna súvislosť, o ktorej si myslím, že tiež by mohla zaznieť, je to súvislosť, že Slovensko je čosi zo svojej histórie veľmi dlžné samo sebe. Vieme, že sme pre vyše štyridsiatimi rokmi veľmi ľahkomyseľne vyviezli desiatky tisíc obyvateľov na smrť. Vyviezli sme vtedy aj svoju ľudskosť alebo minimálne mlčali sme tam, kde bolo treba prehovoriť. Nechcem to kritizovať, je to proste historické bremeno Slovenska. My vidíme v tejto situácii, ktorá tu vznikla, možnosť pre Slovensko nájsť istý spôsob rehabilitácie? Možno je táto súvislosť ťaživá, možno nie celkom presná, lebo je tu iná doba, iné okolnosti, ale toľkí ste to už pospomínali dnes, ten utorňajší prejav vladyku Vasiľa, a mne sa vidí, že túto časť, ktorú on venoval práve otázke ľudskosti, by bolo treba priklincovať na všetky chrámy Slovenska, a nemusia to byť len chrámy, aj tu v Národnej rade by to mohlo byť napísané. Je to určite naša povinnosť. Aj historická, aj aktuálna, pretože to jednoducho velia základy človečenstva, takýto prístup.

    Rovnako sa mi nezdalo a zareagujem aj na to, že keď áno, že by sme niekomu aj predsi len otvorili tú náruč, ale dopredu stanovíme aj otázku konfesie, s akou to má ten utečenec prichádzať. Zdá sa mi to tiež ohromne neľudské, nesprávne dopredu hovoriť, že zaklopal si mi na dvere, ale ja sa ťa spýtam, aké máš náboženstvo, a potom ti možno pomôžem. To predsi tiež, a hovoril aj predrečník o tom, to predsi nie je v súlade ani s ľudskosťou, ani s kresťanstvom. Je to problém, ktorý sa dá obracať na mnoho spôsobov, a ja vás nedokážem ani občanov obohatiť o riešenie, ktoré by bolo za hodnotu povedať, a preto nebudem už o tom dlhšie hovoriť.

    Len skúsim spomenúť to na záver, čo som povedal v jednej faktickej poznámke ešte na úvod tohto rokovania. Sedel tu aj pán minister zahraničných vecí a ja som sa vlastne aj tak dovolal, že aby to podporil, ale myslím, že tomu neprikladal vážnosť, respektíve považoval tú vec možno za nie dôležitú. Ide o otázku toho, že sme naozaj pred historickou možnosťou práve v tejto súvislosti povedať v Európe dosť dôležité a hlasné slovo ako predsednícka krajina. Pozrel som si to trio, ktoré vždy vzniká z krajiny, ktorá predchádza, ktorá je potom a ktorá nasleduje, my máme päť dôležitých regulí, ktoré boli už prijaté ako opatrenie pre trio, ktoré vytvára Holandsko, ktoré príde od januára, my od júna a nasleduje po nás Malta. V tom triu, ktoré sme už teda schválili, respektíve v tom programe, je päť dôležitých priorít, ktoré má toto trio vyriešiť, respektíve ktorému sa má venovať prioritne.

    A ja by som prosil a v tom vidím možno taký maličký kúsok konštruktívnosti v tom, čo teraz mám možnosť pred vami povedať, aby veľmi operatívne bol tento program rozšírený práve o otázku stratégie riešenia tejto obrovskej krízy, ktorej hranice si nevieme predstaviť, nevieme, kam to bude všetko smerovať, tušíme, že ani päťmetrové, ani päťdesiatmetrové múry to nemusia zastaviť. Tušíme, že geometrický nárast ľudí, ktorí sa dajú do pohybu, môže byť nezvládnuteľný, a preto si myslím, že takúto možnosť, ktorú máme ako predsednícka krajina, by sme mali teda neodkladať až od toho 1. júla, ale už teraz prijať aj doplnenie programu, aj zásady, podľa ktorých by sme tento program vedeli naplniť konkrétnymi predstavami, požiadavkami, pokynmi.

    Určite nebude Európska únia na to stačiť sama, bude potrebné iniciovať aj OSN, aj Bezpečnostnú radu. Možno sú to všetko veľké predstavy, ale nič iné neostáva, len použiť pre tú malú guličku menom Zem všetky hybné sily, ktoré dokážu tú obrovskú riavu, ktorá sa dáva do pohybu a ktorej konca nevidíme, zastaviť, usmerniť, vyriešiť. Myslím, že nepôjde to bez porozumenia veľmocí, ale ja si myslím, že hlas predsedníckej krajiny alebo toho tria nie je natoľko bezvýznamný, aby sme sa o to nepokúsili už v najbližších dňoch, a možno príprava takého svetového summitu, ktorý by to mohol pomenovať a nájsť riešenia, za účasti veľmocí z jednej aj druhej strany by sa mala rozbehnúť veľmi rýchlo, pretože na hodinách Európy tiká vysoký čas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Dávam možnosť vystúpiť pani poslankyni Renáte Zmajkovičovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, aj keď nás je v sále málo, ale ja viem, že aj tak naši občania nás budú počúvať zo záznamu a tieto myšlienky, ktoré sme si tu dnes povedali v sále, budú sa šíriť ďalej. A chcem skutočne oceniť dnes pri rokovaní tak vážnej témy ten pokojný tón, ktorý skutočne potrebujeme pri riešení tejto situácie.

    Zdá sa, že leto bolo veľmi horúce a bolo plné turbulencií a tie turbulencie sú stále tu. Žijeme dobu v permanentnej zmene. Všetci. Len čo si občania zvyknú na prijaté pravidlá spolužitia v európskom spoločenstve, nasledujú ďalšie, ďalšie a nové. Ešte sme si ani nevychutnali skutočnosť, že sme členmi veľkej rodiny krajín zostavenej na princípoch vzájomnej podpory, pomoci a solidarity, a už sme – naša vláda i celá krajina – označovaná za krajinu, ktorá porušuje princípy solidarity a humanizmu.

    Hovorí sa veľa o ľudskosti. Áno. Všetci sme ľudskí, všetci máme v sebe tú ľudskosť a Slováci sú od pamäti národ pohostinný. Kto je viacej ľudský? Rozhodnutie premiéra Roberta Fica a mnohých politikov tu v sále, ktorí sme odmietli kvóty, ktorí sme zodpovední voči migrantom aj utečencom a zodpovední voči našim občanom, alebo tí sú ľudskí, ktorí dali takú veľkú pozvánku pre všetkých tých utečencov a migrantov do európskeho spoločenstva? Pozvánku za vidinou lepšieho života a šťastia?

    Každý máme nejakú predstavu o šťastí. Ja mám inú, môj kolega ďalší inú a, samozrejme, aj tí ľudia, ktorí idú do Európy, majú inú predstavu o šťastí. A ja si myslím, že práve tú ľudskosť a tú zodpovednosť, ktorú sme prijali pred niekoľkými mesiacmi v tomto parlamente, a to, čo chceme prijať aj teraz, máme my v sebe oveľa väčšiu, lebo je to zodpovednosť za našu krajinu, ale je to zodpovednosť aj za Európu, za európske spoločenstvo, na základe nejakých princípov a hodnôt bola založená Európska únia.

    My ako politici, ako obyvatelia, pokračovatelia európskej kultúry hodnôt nemôžeme podporovať životný štýl typu utečeneckých táborov. Ich vytvorenie je len prvou, akousi prvou pomocou pre imigrantov a utečencov. Každý chceme mať domov. Domov je to najdôležitejšie, čo máme. To isté chcú aj tí ľudia, ktorí sem idú. Chcú mať domov tu? Alebo sme pre nich len prechodným riešením lepšieho života? Budú sa tu cítiť doma? Alebo sa cítia stále doma v tej, vo svojej krajine?

    Ja vám poviem len jednu vetu, ktorú som si veľmi zapamätala z jedného príbehu o takej detskej láske medzi holandským dievčatkom a chlapcom z Maroka, ktorý sa narodil už v Holandsku a rodina bola z Maroka. A on povedal tej svojej priateľke Poleke, vieš, narodil som sa v Holandsku, narodil som sa tu, ale môj domov je v Maroku. A to je presne to, o čom celý čas hovoríme, že či skutočne to, čo chceme urobiť v najlepšej viere pre tých ľudí, či skutočne im vytvoríme domov. Lebo my im budeme vytvárať ten domov podľa vlastných predstáv.

    Pre mňa je skutočne neprípustné, aby sme podporovali zvláštny životný štýl, ktorý je v štýle utečeneckých táborov. My dnes vieme, že v utečeneckých táboroch na predmestí Damasku, tento tábor utečenecký existuje 58 rokov, vlna migrácie dnes nastupuje veľmi evidentne a my sme sa s tým – ani európske spoločenstvá, ani ďalšie štáty sveta – sa tým nezaoberali. A dnes tu máme problém, problém, ktorý dnes Európa nebude Európou, ale bude iným spoločenstvom, ktorý skutočne všetci nechceme, ale chceme tým ľuďom pomáhať.

    Ja som celé leto a jeho väčšiu časť strávila aj formálnymi, neformálnymi stretnutiami doma i v zahraničí. Navštívila som aj občianskou vojnou rozdelené územie medzi Gruzínskom a Abcházskom a stretla som sa s deťmi v školách, ktoré deň čo deň prechádzajú tým bojovým územím do školy. Zhovárala som sa s učiteľmi, s rodičmi, zástupcami OSN, o tom, ako sú náročné riešenia a situácie.

    Jedno je však isté, mier je možné dosiahnuť len rozhovormi a dohodami. A nielen v Gruzínsku, v Abcházsku, na Ukrajine, ale i v Sýrii, v Iraku, v Turecku a všade na svete. Ukončenie vojen by v základe zmenilo životy obrovskej skupine ľudí. V 21. storočí máme k dispozícií všetko, čo je k tomu treba, všetko, okrem dobrej vôle a úprimnej snahy. Nie všetko máme v moci ako poslankyňa a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zmeniť či vyriešiť. Úlohou nás politikov je okrem iných povinností i nachádzanie rozhraní rôznorodých postojov a názorov, ktoré sú v demokratickej spoločnosti žiadané, potrebné a obohacujúce. Cieľom tohto snaženia je pomáhať obyvateľom, ktorí chcú žiť vlastné životy v pokoji, v pohode, orientovať sa v rozporuplnosti diania vo svete, ktoré dopadá tým či oným spôsobom aj na ich životy.

    Naši občania si už niekoľkokrát asi v tých začiatkoch utečeneckej krízy kládli otázku, čo všetko sa musí ešte stať, aby sme si zastali obyvateľov našej krajiny. Čo sa musí stať, aby sme ich obhajovali, ochraňovali, zastupovali a dôverovali ich zdravému úsudku. Čo všetko sa musí stať, aby sme dôverovali predsedovi vlády a podporovali ho v tom, čo treba, čo mu treba podporiť, že rozhodnutia jeho vlády, našej vlády, všetci sme aj občania, sú v prospech Slovenska, v prospech obyvateľov Slovenska.

    A ja by som chcela, tak ako povedal aj náš predseda, a veľmi vnímam aj rôzne postoje a podporné postoje mojich kolegov aj z opozície a myslím si, že to je presne ten hlas, ktorý tu hovoril pred chvíľočkou, aj mnohí kolegovia, ktorý bude ten jednotný do Európy. To je veľmi dôležité, lebo aj tak to povedal aj ten tatíček Masaryk, že aj malý národ môže byť príkladom pre tých veľkých. Aj v malom národe, aj v hociktorej dedinke, v mestečku sa môže zrodiť tá myšlienka, ktorá môže byť myšlienkou - a veľkou myšlienkou - pre všetkých. Aj malý národ môže byť tým mostom na spojenie s tými veľkými. A ja si myslím, že tohto by sme sa mali držať.

    Po platnom referende v Gabčíkove pán premiér vyhlásil, že budeme akceptovať jeho výsledok, a tak sa deje. Nepôjdeme proti záujmom a vôli obyvateľov, môžeme namietať výsledok referenda, môžeme namietať postoj predsedu vlády, možno hazardovať s dôverou občanov? Myslím, že nie.

    Chcela by som aj oceniť prácu novinárov a reportérov, že citlivo komentovali situáciu a zodpovedne narábali s faktami v snahe informovať občanov a nezneužili situáciu na rozdúchavanie vášní či zvyšovanie neprehľadnosti situácie pri protestoch extrémistov v Trnave. Bola som tam, zažila som ľudí, zažila som strach, zažila som aj toho mladého človeka, ktorý prišiel sám s transparentom medzi extrémistov a povedal, hanbím sa za vás, a tak ako ho išli aj napadnúť. A môžem vám povedať, že išla som ho ochrániť a v tom okruhu tých ľudí a tých extrémistov, ako som bola a som im dávala otázky, prečo chcete ísť do Gabčíkova, odpovedajte mi, len jednu otázku sa chcem všetkých vás spýtať, prečo chcete ísť do Gabčíkova, keď tam nie je žiaden migrant. Prečo idete a prečo je tam snaha ísť a ísť s protestom, či chcete podať alebo zatlieskať obyvateľom Gabčíkova za jeho rozhodnutie, podať im ruku a keď vieme, aké sú vaše názory na obyvateľov národnostnej menšiny a je tam 80 % obyvateľov maďarskej národnostnej menšiny.

    Na otázku som nedostala odpoveď, ale musím vám povedať, že pre mňa je potešujúca jedna vec, ktorá, keď skončil sa ten protest, tak prišli dvaja mladíci za mnou, ktorí mali zástavu Slovenskej republiky a opýtali sa ma, či sa môžu so mnou stretnúť. Ja verím, že som ich presvedčila v tých postojoch, a to čo som im hovorila, že vykopávajú otvorené dvere, aby dôverovali postoju predsedu vlády. A znovu ocením postoj novinárov, ktorí skutočne informovali veľmi presne a odprezentovali aj celý postoj, aj celú reakciu, ktorú som mala, ale hlavne postoj predsedu vlády, a to chcem veľmi oceniť, pretože neboli na strane extrémistov. A skutočne to, čo nepotrebujeme na Slovensku, je konflikt. Ak nás nemôžu poraziť zvonku, tak sa neporážajme sami, buďme jednotní, to je veľmi dôležité.

    Ja a moji kolegovia, kolegyne, zrejme ako vy všetci, milujem pokojné ulice slovenských miest a ten pokoj nie je samozrejmý. Prisahali sme všetci na Ústavu Slovenskej republiky a sľúbili sme na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, sľúbili sme plniť svoje povinnosti v záujme jej občanov. A tiež to, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sme ich uvádzali do života. Odmietanie kvót, ktoré porušujú práva utečencov a migrantov, je istým spôsobom tiež uvádzanie zákona do života. Ochrana schengenského priestoru, ochrana hraníc európskeho spoločenstva, nášho spoločenstva, je žitie dohodnutých medzinárodných pravidiel. Dodržiavanie štandardných postupov pri posudzovaní nároku či práv pri udelení azylu je dodržiavanie platných pravidiel rovnako ako trpezlivé skúmanie možnosti tranzitu cez naše krajiny, alebo aj to, čo sme sľúbili našim občanom.

    Sociálny štát, ktorý je zodpovedný za všetkých svojich občanov, silných aj slabých, jednoducho za všetkých, je dobrá vec. Doba si isto vyžiada aj nové tváre v politike, život nezastavíme a mladí sa raz aj chopia moci, aj to je dobrá vec. Dobrá vec sú aj kresťanské hodnoty, ktorými sme, či sa nám to páči, alebo nie, všetci vo svojom vnútri poznačení, už len tým, že žijeme na tomto území, aj to je dobrá vec. Uhly pohľadu, nezávislé postoje, o nich si myslíme čokoľvek, ak majú mieru, sú tiež dobrá vec. Dobrou vecou je aj pamätanie na záujmy národnostných menšín nielen na území Slovenskej republiky, no i hájenie záujmov slovenských menšín v zahraničí. Tradície a kultúra nášho národa aj ich udržiavanie, pestovanie sú dobrou vecou. Prekračovanie hraníc komfortných zón v živote možno považovať za rovnako dobrú vec.

    Všetky tieto dobré veci sú možné. Potrebujeme k tomu trpezlivosť, vzájomné načúvanie a vôľu, ochotu dohodnúť sa. No najdôležitejším predpokladom pre všetky tieto dobré veci je mier. Mier v sebe, ktorým to všetko začína, ale i končí. Som presvedčená, že to všetci zvládneme v prospech dobrých vecí. Som presvedčená, že to zvládneme pre všetkých občanov našej vlasti a v rámci európskeho spoločenstva. Želám nám a všetkým len tie dobré veci aj to dobré rozhodnutie k tomuto uzneseniu.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne.

    Pani kolegyňa, iba krátko, myslím si, že áno, jak ste povedali, aj malý národ môže vytvoriť nejaký ten most medzi tými veľkými. A Ján Pavol II., keď bol na Slovensku svojho času ešte počas života, tak povedal, že Slovensko vnesie do Európy nie ekonomiku, ale to duchovno a to, v čom je silné, a to je možnože aj, ako sa hovorí, miluj blížneho svojho ako seba samého.

    Hovorili ste aj o tom, že chceme vytvárať domov, nový domov pre utečencov, ktorí tu k nám prichádzajú. Dám tak na zamyslenie, jeden Američan sa ma opýtal, že kde ste doma? Tak samozrejme, každý ináč reaguje a on mi povedal, že viete, kde ste doma? Som povedal, nech sa páči, povedzte mi to. Tak povedal, ak prídete na miestny cintorín a pozrite, tu mám otca, tu mám deda, tu je sused, tu je kamarát zo školy, tu je môj strýko, a povedal, že tam som doma. Takže takto časť Američanov vidí, že kde je doma. Takže možno trošku na uváženie, že ten domov predsa je len asi tam, kde sme vyrástli a kde máme nejaké väzby, kde nás niečo viaže.

    Myslím si, že my nemáme v krvi kočovný spôsob života, Slováci, ako možnože iné národy a možno aj tie, ktoré momentálne k nám migrujú, a vidíme, že nemajú s tým problém ísť a doslova že osídľovať iné územia. Takže chcem veriť, že to spoločnými silami zvládneme, ale v prvom rade musíme tu našu bezpečnosť nášho národa, samozrejme, že chrániť, pretože na to sme tu. Takže myslím si, že ja s tým problém nebudem mať, a verím, že to, čo vláda navrhne, respektíve aby schválila Národná rada, bude aj s mojím čistým svedomím.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi, ktorý je ako ďalší prihlásený písomne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený člen vlády istôt pre občanov, vážene pani poslankyne, vážení páni poslanci; vyrušujete ma (povedané smerom k navrhovateľovi). Cítim potrebu vyjadriť sa v rozprave k tejto dôležitej a v spoločnosti rezonujúcej téme ilegálnych ekonomických imigrantov a vojnových utečencov z krajín Afriky a Ázie, k tomu, čo sa deje v Európe, a aj k tomu, čo sa deje na Slovensku.

    Treba si uvedomiť, že Európska únia sa už niekoľko rokov nachádza v permanentne krízovom stave, najprv to boli banky, potom Grécko, potom Ukrajina, potom zase Grécko a teraz je to vážny problém masovej imigrácie. Lenže teraz už nestačí len napchať kopec peňazí, prípadne ich pred tým ešte nechať natlačiť a problém oddialiť o tri roky, ako sa to nedávno stalo v Grécku. Potrebné sú trvácne riešenia, ktoré zohľadnia nielen skutočné príčiny, ale aj možnosti Európskej únie. A sú potrebné prakticky okamžite, lebo situácia je neúnosná. A aj preto, lebo ide o skutočnú humanitárnu krízu rozmerov, aké Európska únia od druhej svetovej vojny nezažila. Denne umierajú ľudia a mnoho iných zažíva obrovské utrpenie. Ale sú tu potrebné poctivé riešenia. A nie riešenia systémom, rozhoďme to povinne medzi členské štáty a nejako bude. Tu sa totiž nejedná o rozhadzovanie peňazí, presnejšie povedané rozhadzovanie dlhov, ale o uvažované rozhadzovanie ľudských bytostí. Skrátka jedná sa tu o ľudí, ale nielen o tých, ktorí migrujú, ale aj o tých, čo vo svojich domovských krajinách žijú a ktorí tieto krajiny budovali.

    Naďalej platí to, čo som hovoril pred niekoľkými mesiacmi, áno, povinné kvóty je správne naďalej odmietať. Pri existencii Islamského štátu, rastúcej náboženskej neznášanlivosti, akú zosobňujú islamskí radikáli, utečenci a imigranti z Afriky a z Ázie pre našich občanov predstavujú určité bezpečnostné riziko. Je to fakt, ktorý je síce možno v rozpore s našou ľudskou solidaritou a súcitom, ale preveriť množstvo ľudí, ktorí prišli do Európskej únie ilegálne, bez dokladov, je nemožné. Navyše Slovensko nie je dlhodobo schopné integrovať ani Rómov, ktorí tu žijú. A jednoducho nie je schopné integrovať tisíce až desaťtisíce ľudí s úplne odlišnou kultúrou a inými životnými návykmi. Navyše vieme, že pred pár týždňami alebo teda mesiacmi povinné kvóty predstavovali pre Slovensko len 800 ľudí, teraz to má byť viac ako 2 000 ľudí a o pár týždňov to bude úplne iné číslo. Skrátka tých 2 000, o ktorých sa teraz jedná, to má byť síce prvá skupina, ale ak to takto pôjde ďalej, tak rozhodne nie posledná. Navyše každý azylant má právo, aby ho nasledovala jeho rodina, takže sa bavíme o úplne iných počtoch.

    Ale, dámy a páni, zásadný problém nie je v počtoch. Zásadný problém je v prerozdelení, umiestnení a držaní ľudských jedincov v krajine, kde nechcú ani žiť a nechcú tam ani byť. A som toho názoru, že na toto jednoducho nemáme právo a je to aj v rozpore so základným zdravým rozumom.

    Tisíckrát to už bolo povedané, ale nezaškodí to zopakovať ani tisícprvýkrát. Grécko a Taliansko nechránili riadne svoje hranice a zanedbali azylovú politiku. Potom sa problém rozšíril aj na Maďarsko a ani Maďarsko to už nezvládlo. A teraz by členské štáty ukrývajúce sa za Brusel rady týchto ľudí rozhodili po Európe bez ohľadu na to, kam oni sami majú namierené. Voči tomu sa treba jednoznačne postaviť.

    Povinné kvóty je našou povinnosťou odmietnuť aj preto, lebo je výlučne právomocou suverénnej Slovenskej republiky samostatne rozhodnúť, kto do nej môže a kto do nej nemôže prísť žiť. Občania Slovenska povinné kvóty odmietajú. Drvivá väčšina. Myslím, že táto téma rezonuje už dosť dlho, aby boli nálady v spoločnosti jasné. Na to nepotrebujeme žiadne ani referendá, ani prieskumy, ani demonštrácie. Na to stačí ísť von a spýtať sa ľudí vonku. Veď povedzme si pravdu. Ozajstní utečenci z vojnových oblastí, ratujúci si holý život, neutekajú cez iks krajín, mnohí bez žien a detí, a neutekajú bez dokladov. Je úplným nezmyslom, aby ste si pred takým útekom nezabudli vziať so sebou peniaze, mobil, smartfón, ale zabudnete si zobrať doklady. A kto tomu verí, tak sám seba klame.

    Je úplne zbytočné sa na Slovensku dohadovať o tom, koľko percent z tých ľudí, ktorí doslova zaplavili Grécko a Taliansko, sú skutočne z vojnových oblastí. Dnes je to naozaj zbytočné. A koľkí nie. A koľkí len vycestovali za lepším životom. My ich môžeme chápať a môžeme súcitiť s ich chudobou a zúfalstvom a snahou lepšie žiť. Ale nemôžeme súhlasiť so spôsobom, akým chcú svoju chudobu vyriešiť. Vydávať sa za vojnového utečenca, ak migrujem za lepšími ekonomickými podmienkami, je proste podvod. A taká je pravda, nech by sme chceli byť akokoľvek ohľaduplní a akokoľvek solidárni, toto je proste podvod.

    A po druhé, ak utekám, a teraz je jedno, či pred vojnou alebo chudobou, a dostanem sa mimo zónu ohrozenia, do bezpečnej krajiny, musím začať dodržiavať pravidlá. Musím ich dodržiavať. Títo ľudia nerešpektujú nikoho a nič. Presúvajú sa po Európskej únii mirnix-dirnix cez oficiálne hraničné priechody aj mimo nich, bez registrácie, neuposlúchajú príkazy polície a iných ozbrojených zložiek danej krajiny. To proste takto nemôže fungovať.

    Dnes sme zachytili informáciu, že imigranti, čo zostali na srbskej strane po uzavretí hraníc a dostavaní plotu Maďarskou republikou, sa pripravujú na prerazenie policajných kordónov, a tá čerstvá informácia hovorí aj o tom, že už sa o to pokúsili a museli byť použité vodné delá. A to má byť akože čo toto?

    Ja krátko odbočím teraz. Dámy a páni, keď pred pár dňami kolega Hlina, údajne, lebo každá strana tvrdí niečo iné, v Bratislave neuposlúchol príkaz policajtov, boli naňho použité donucovacie prostriedky a šiel k zemi bez pardonu, poslanec, neposlanec. Ono sa to snáď vyšetrí niekedy, že či ten zákrok bol okej, alebo nebol okej.

    Ako bývalý minister obrany chcem dôrazne varovať všetkých pred možným tolerovaním a schvaľovaním nedodržiavania príkazov ozbrojených zložiek. Dokonca ich napádanie zo strany imigrantov a ospravedlňovanie tým, že imigranti sú zúfalí. Vidím takéto náznaky u niektorých kolegov politikov aj u niektorých predstaviteľov médií. Toto je mimoriadne nebezpečné uvažovanie, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o Maďarsko a či s jeho krokmi týkajúcimi sa utesnenia a ochrany jeho hraníc niekto súhlasí alebo nie. Alebo sa to bude týkať aj Slovenska, dámy a páni. Lebo, áno, aj na Slovensku môže v blízkej budúcnosti k takýmto situáciám prísť. A policajti aj vojaci musia cítiť, že za nimi stojíme.

    Títo ľudia musia v prvom rade chápať a rešpektovať nás, lebo oni chcú ísť k nám, oni chcú ísť do Európskej únie, resp. chcú cez ňu prechádzať cez jednotlivé krajiny k svojmu cieľu. Nie my sme ich sem zavolali alebo pozvali. To je základný fakt. A takisto musia pochopiť, že Európska únia nie je povinná poskytnúť lepší život všetkým, ktorí majú o to záujem. Lebo o lepší život majú záujem stovky miliónov ľudí na všetkých kontinentoch. A každému triezvo uvažujúcemu človeku musí byť zrejmé, že prijať všetkých, ktorí o to požiadajú, je nad možnosti Európskej únie. To sa proste nedá. To nejde.

    Dámy a páni, my v strane Sloboda a Solidarita sme nedávno predstavili ucelené a podľa nás poctivé riešenie súčasnej migrantskej krízy. Najprv uvediem, čo treba zohľadniť pri riešení migrantskej krízy.

    1. Z hľadiska Slovenska, ale platí to aj pre iné krajiny, samozrejme, je nebezpečné povedať, že referendum neplatí, lebo občania neboli dobre informovaní. Rovnako nebezpečné je dlhodobo ignorovať vôľu občanov členských krajín Európskej únie. Narážam na Gabčíkovo a dočasné umiestnenie žiadateľov o azyl z Rakúska na Slovensku, o ktorom bolo podpísané memorandum medzi rakúskym a slovenským ministrom vnútra. K tomu sa ešte vrátim, lebo tam vidíme určitý problém.

    2. Musia byť dodržané platné pravidlá, najmä schengenská zmluva a dublinský dohovor. Ak sa ukáže, že na riešenie krízy potrebujeme nové pravidlá, treba tie nové pravidlá prijať. Ale kým sa nezmenia tie súčasné, musia byť dodržiavané.

    3. Musia byť dodržané aj medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Európska únia alebo jej členské štáty zaviazali.

    4. Riešenia musia zohľadniť fyzické možnosti členských štátov Európskej únie, najmä čo sa týka absorpčnej kapacity integrovať utečencov či imigrantov.

    5. Musí byť zachovaný princíp subsidiarity a autonómne rozhodovanie domácich štátnych autorít vo veciach poskytovania azylu, pracovných povolení a povolení k pobytu.

    A teraz k tým riešenia SaS v štyroch krokoch, ktoré sú potrebné. Čo je vlastne potrebné:

    1. Vyvinúť maximálne úsilie na stabilizovanie situácie v Sýrii, Iraku a v Líbyi, tak aby domácemu obyvateľstvu pominuli dôvody na útek z krajiny. Európska únia aj Spojené štáty majú dostatočné diplomatické a aj vojenské kapacity, aby výraznou mierou prispeli k mierovému riešeniu v týchto krajinách. A jednania s Ruskom nesmú byť pritom tabu. Zasadiť sa o urovnanie sporu medzi Tureckom a Kurdmi a vyvíjať tlak na bohaté arabské štáty, ako napríklad Spojené arabské emiráty, aby sa aj ony podieľali na riešení utečeneckej krízy, napríklad prevádzkovaním utečeneckých táborov.

    2. Zriadiť dva centrálne tábory, najlepšie mimo územia Európskej únie, tak aby zachytávali utečencov z Ázie a Afriky. V nich sústrediť všetkých nových žiadateľov o azyl vrátane tých, ktorí prišli na územie Európskej únie ilegálne, nepožiadali bezprostredne po prekročení hraníc o azyl, resp. sa odmietli podvoliť povinnej registrácii. Tieto tábory by takmer okamžite pripravili o rozprávkový biznis prevádzačov, lebo nikto nebude platiť v budúcnosti tisíce dolárov za životu nebezpečnú jazdu, či už cez more a následne cez iks krajín, ak bude vedieť, že následne tak či tak skončí v takomto tábore.

    3. Dôsledne chrániť vonkajšiu hranicu Európskej únie. Obzvlášť vonkajšiu hranicu schengenského priestoru. Práve na tom je postavená schengenská zmluva, že jednotlivé štáty svoje hranice nestrážia. Lebo o to lepšie je strážená alebo teda mala by byť strážená vonkajšia hranica. A tu došlo k masívnym zlyhaniam. Brusel nechal Taliansko doslova v štichu, lebo sa odmietol podieľať na financovaní programu Mare Nostrum zameraného na ochranu južnej hranice Európskej únie.

    4. Odmietnuť povinné kvóty na utečencov, ktoré nie sú riešením problému. Naopak, situáciu len zhoršia, lebo sú výzvou pre prevádzačov posielať do Európy ďalších a ďalších ľudí. Naopak, Európska únia musí predstaviť funkčné a ucelené riešenie migračnej krízy.

    Sme presvedčení, že takéto riešenie je načrtnuté v našom stanovisku. Samozrejme, súčasťou riešenia musí byť aj stratégia odchodu migrantov, pokiaľ nespĺňajú podmienky alebo nesplnia podmienky na udelenie azylu.

    Dámy a páni, dva centrálne utečenecké tábory financované Európskou úniou s garantovaným bezpečím a dôsledné strážené alebo dôsledné stráženie vonkajších hraníc Európskej únie nie je ani neľudské, nie je to ani v rozpore s existujúcimi pravidlami, nie je to v rozpore s medzinárodnými záväzkami. Je to poctivé a trvalé riešenie, ktoré si môže Európska únia aj po finančnej, aj po bezpečnostnej stránke dovoliť.

    Ešte sa dotknem toho, čo možno dnes až tak nerezonuje. Som presvedčený, že prevádzačov treba doslova lapať, treba na nich poľovať a strkať ich do väzenia. A ich lode treba nekompromisne likvidovať. Inej cesty proste niet. Lebo práve prevádzači majú na svedomí úmrtia imigrantov. Aj takých, akých našli v uzamknutej dodávke v rakúskom Parndorfe. To sú tí praví vrahovia týchto imigrantov. Nekompromisné potápanie lodí je správne, lebo prevádzačom sa čiastočne predražia ich kšefty s ľuďmi.

    Avšak oveľa dôležitejšie je zachytenie imigrantov a utečencov hneď na začiatku a ich sústreďovanie v spomínaných centrálnych táboroch. Jednak preto, aby si potenciálni ďalší imigranti uvedomili, že ich čaká to isté, aby upustili od snahy preniknúť ilegálnym spôsobom do Európskej únie a potom cez iks krajín sa snažiť dostať do cieľa, zväčša do Nemecka, keď budú vedieť, že budú vrátení prakticky na začiatok svojej cesty.

    Prevádzačstvo je mimoriadne lukratívny, miliardový biznis. Ak napríklad 700-tisíc utečencov zaplatí v priemere 5-tisíc dolárov, je to zhruba 3,5 miliardy dolárov. Ak nelegálni imigranti nebudú vracaní naspäť alebo sústredení prakticky na začiatok svojej cesty, ale budú rozdeľovaní po celej Európe, len sa budú vytvárať predpoklady a povzbudzovať sa ďalší a ďalší potenciálni imigranti, ktorí to budú skúšať tiež.

    V strane SaS sme zástancami toho, že Európska únia nemôže odmeňovať ilegálne prekročenie svojej hranice poskytnutím akéhosi automatického azylu. Ale áno, zároveň musí v zmysle medzinárodných dohôd poskytnúť útočisko tým, ktorí vo svojich domovských krajinách čelia hrozbe perzekúcií a neľudskému zaobchádzaniu. A to sú tí skutoční vojnoví utečenci. Som preto hlboko presvedčený o tom, že proces posudzovania azylu treba priblížiť k štátom, kde tieto hrozby ich občanom reálne hrozia. A tí, ktorým azyl bude udelený, môžu odcestovať do tej svojej novej krajiny bezpečne, lietadlom, a nie za pomoci prevádzačov, ilegálne a pri ohrození ich života.

    A potom sa môžeme baviť, potom sa môžeme baviť aj o pomoci a solidarite Slovenska k vojnovým utečencom alebo utečencom perzekuovaným neľudským režimom, napríklad v Eritrei, ale o solidarite a pomoci dobrovoľnej a za splnenia slovenských azylových podmienok alebo podmienok inštitútu dočasnej ochrany. Hlavne pomoci len ľuďom, ktorí si Slovensko naozaj ako krajinu, na ktorú sa obrátia o pomoc, slobodne vyberú. Povinné kvóty sú v príkrom rozpore s takýmto postojom.

    Dámy a páni, chcem však z tohto miesta s plnou vážnosťou prehlásiť, že k nárastu strachu a nepokoja, ktorého sme na Slovensku svedkami, prispievajú aj predstavitelia vládnej strany. Premiér Fico aj minister vnútra Kaliňák síce kvóty odmietajú, ale smerácki poslanci v Európskom parlamente za povinné kvóty zahlasovali, a to opakovane a naďalej si za svojím hlasovaním stoja. Spravili to už po druhýkrát. Europoslankyňa za SMER verejne hovorí o ministrovi vnútra z jej vlastnej strany, že sa zaňho a za jeho postoj v súvislosti s imigrantmi a utečencami hanbí. A to má byť akože čo? Vôbec nestačí, že Robert Fico sa snaží odpalkovať a marginalizovať ich postoje tvrdením, že v Bruseli sú všetci odtrhnutí od reality. Veď sú to poslanci Európskeho parlamentu za vládnu stranu SMER, ktorá má zodpovednosť za Slovensko, a títo poslanci SMER-u v Európskom parlamente, a dokonca opakovane, doslova vypovedali poslušnosť vlastnému predsedovi. Ako zastupujú títo vaši kolegovia v Bruseli národno-štátne záujmy Slovenska, dámy a páni zo SMER-u? Ako ich zastupujú?

    Odmietam výhovorky niektorých z nich, že veď oni v čiastkovom hlasovaní boli proti kvótam a potom podporili len konečný ucelený dokument, kde tvorili povinné kvóty len jednu časť. Čo to je za nezmysel? Takisto odmietam komunikáciu predstaviteľov SMER-u, konkrétne aj ministra vnútra Kaliňáka, že veď Európsky parlament má len poradný hlas a o ničom nerozhoduje. Takéto marginalizovanie postojov europoslancov za vládnu stranu SMER je nezodpovedné, lebo predstavitelia SMER-u týmito vážnymi rozpormi vniesli a naďalej vnášajú do radov našich občanov strach a obavy. V takejto situácii aj umiernení ľudia, ktorí odmietajú kvóty, mohli a môžu potom naletieť extrémistom, dámy a páni. A na toto opätovne upozorňujem. Je to aj priamy dôsledok konania vašich poslancov v Európskom parlamente.

    V súvislosti s poslednými krokmi Nemecka týkajúcimi sa dočasného znovuzavedenia hraničných kontrol na hraniciach s Rakúskom, ktoré vyvolali reťazovú reakciu v následných krokoch a opatreniach aj v iných krajinách, chcem povedať, že Nemci si svoje problémy zapríčinili vo významnej miere sami. Nie je normálne vyhlásiť, že všetkých imigrantov Nemci prijmú s otvorenou náručou, a týmto vyhlásením pani Merkelová spustila doslova masívny pohyb utečencov a imigrantov cez celú Európsku úniu. A následné korekcie vyjadrení už dnešnej katastrofe zabrániť jednoducho nedokázali.

    Zároveň chcem zdôrazniť, že kroky Slovenska, ktoré boli vykonané, a mám na mysli náhodné kontroly na hraniciach s Rakúskom a Maďarskom a posilnenie ochrany zelenej hranice s týmito dvoma krajinami, sú legitímne a sú v záujme Slovenskej republiky. Dokonca si myslím, že ak sa migrantské trasy zmenia tak, že sa presmerujú aj cez Slovensko, a predpoklady také sú, musíme byť pripravení aj na rovnaké kroky, aké spravilo Nemecko. Som si vedomý, že takpovediac kompletné kontroly na hraniciach bez nejakej reálnej príčiny len prilievajú olej do ohňa a komplikujú občanom život. Ale dnešná situácia sa môže veľmi rýchlo zmeniť tak, že Nemci uzavrú aj česko-nemecké hranice a zmenia sa trasy migrantov cez tzv. zelenú hranicu Česka a Slovenska. To znamená Maďarsko - Slovensko, Rakúsko - Slovensko a Česko - Nemecko.

    To znamená, že druhé, čo treba spraviť ihneď, a ono sa to už čiastočne aj deje, je, že popri chránení zelenej hranice je potrebné aj pripraviť exit, stratégiu pre tých, ktorí hranice prekročia ilegálne a ktorí sa doteraz vyhýbali registrácii. Takýto postup má oporu v medzinárodných dokumentoch i v našom azylovom práve. A zároveň je potrebná dôsledná kontrola všetkých tých, ktorí sa v blízkosti zelenej hranice pohybujú a napĺňajú znaky prevádzačstva.

    Dámy a páni, vrátim sa ešte ku komunikácii a k doterajším krokom na Slovensku. Komunikácia slovenských predstaviteľov je katastrofálna. Pri Gabčíkove predstavitelia vládnej strany zlyhali. Nekomunikovali so samosprávou, nekomunikovali s občanmi a poza ich chrbát uzavreli dohodu s rakúskou stranou. Výsledok poznáme, referendum, kde občania Gabčíkova takmer jednohlasne, jednohlasne umiestnenie tzv. rakúskych azylantov odmietli.

    A keď sme už pri tom Gabčíkove, mám za to, že sa tu rysuje jeden závažný legislatívny problém, a som rád, že je tu i pán minister spravodlivosti. Preštudovali sme si memorandum medzi rakúskou a slovenskou stranou. Z tohto memoranda vyplýva, že sa nebude jednať ani o udelenie azylu, ani dočasnej ochrany. Lebo podmienky na udelenie azylu by ani neboli splnené, pretože azyl môže Slovensko udeliť len žiadateľovi, ktorý vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území Slovenska. A v danom prípade tí migranti požiadali o azyl v Rakúsku. A tiež preto, že žiadatelia prichádzajú z bezpečnej tretej krajiny. Takisto nepôjde o udelenie doplnkovej ochrany ani dočasného útočiska, pretože osoby sú žiadateľmi o azyl v Rakúsku a dočasné útočisko sa poskytuje cudzincovi, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie, pričom dočasné útočisko poskytuje ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktorá koná v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie, ktorá, ako vieme, k téme utečencov ešte nezasadla.

    V memorande sa uvádza, že sa má jednať o tzv. tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. A podľa tohto ustanovenia "policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12 písm. b), ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné". Pojmom, citujem, "vycestovanie cudzinca nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné", sa podľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície myslí "určitá prekážka vo vycestovaní nezávislá od vôle cudzinca". Napríklad cudzinec je dlhodobo hospitalizovaný na lôžku, cudzinec stratil alebo mu odcudzili cestovný doklad a čaká na vybavenie nového dokladu, cudzincovi preložili plánovaný let a končí sa mu platnosť víza alebo iné závažné skutočnosti a jeho zaistenie nie je účelné. Tento druh tolerovaného pobytu má len dočasný charakter a umožňuje cudzincom legalizovať svoj pobyt na území Slovenskej republiky dovtedy, kým sa neodstráni prekážka pri vycestovaní. Podmienkou na udelenie tolerovaného pobytu z tohto dôvodu je, že cudzinec musí podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu sám alebo v zastúpení na úradnom tlačive a musí predložiť písomné zdôvodnenie, prečo nemôže vycestovať z územia Slovenskej republiky a ak je to možné, predložiť o tom aj dôkaz.

    Pán minister, z uvedeného to vyzerá tak, že prijatie na Slovensko migrantov, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku, nespĺňa podmienky udelenia tolerovaného pobytu. Teraz som si všimol, že pán minister spravodlivosti tu nie je. A je tu pán minister zdravotníctva, takže budem mu to musieť poslať ako interpeláciu. Ospravedlňujem sa.

    To znamená, z uvedeného to vyzerá tak, že prijatie na Slovensko migrantov, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku, nespĺňa podmienky udelenia tolerovaného pobytu z dôvodu nemožnosti ich vycestovania podľa citovaného zákona. Zároveň uvedené osoby nespĺňajú podmienky na udelenie tolerovaného pobytu ani z iných dôvodov stanovených týmto zákonom. Napríklad ak je tu prekážka administratívneho vyhostenia alebo ide o maloletú osobu nájdenú na území Slovenska, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie súkromného a rodinného života cudzinca, ak je cudzinec obeťou obchodovania s ľuďmi, ak je nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich podmienok a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, nejedná sa tu ani o prípad, kedy Slovenskej republike z tohto zákona vyplýva povinnosť poskytnúť ubytovanie osobám, ktorým udelí tolerovaný pobyt, ako takáto povinnosť vyplýva len z § 59 ods. 10 citovaného zákona, podľa ktorého "ministerstvo vnútra zabezpečí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c) alebo ods. 3 primerané ubytovanie, ak si ho nemôže zabezpečiť sám", teda iba cudzincovi, ktorý je, už som to hovoril, obeťou obchodovania s ľuďmi alebo cudzincovi, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe, alebo ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania.

    To znamená, zatiaľ nie je vôbec jasný právny mechanizmus, aký tu bol použitý, ktorý by umožnil prijať takúto vzájomnú dohodu na prijatie imigrantov. A pokiaľ my sa tvárime a chceme, aby dodržiavali imigranti pravidlá krajín Európskej únie aj naše pravidlá, náš azylový zákon, tak nemôže tu minister vnútra alebo premiér sa správať, ako keby Slovensko bolo jeho lénom, jeho majetkom, že si tu bude uzatvárať dohody mimo našej legislatívy. Ústava hovorí, že štátne orgány môžu konať len to, čo je vyslovene povolené, na rozdiel od občanov. A v tomto duchu chcem vyzvať predstaviteľov vlády, aby zodpovedali túto otázku skôr, ako sem tí tzv. rakúski žiadatelia o azyl do Gabčíkova prídu, aby sme neutrpeli medzinárodnú hanbu.

    Vrátim sa ešte k tej komunikácii, o ktorej som hovoril. Posledný prípad katastrofálnej komunikácie predstaviteľov SMER-u a konkrétne ministerstva vnútra sme videli naposledy pri tzv. cvičení v Malackách. Čo sa udialo?

    Jedného dňa nabehli do bývalých kasární, teraz objektu ministerstva vnútra, to je objekt, ktorý dôverne poznám, lebo som tam bol na základnej vojenskej službe, nabehli tam dovnútra bagre a začali tam stavať stany, začali to tam rovnať, budovali pripojenie na vodu, na elektriku, nikto nič nevedel, občania Malaciek nič nevedeli, primátor nič nevedel. Budovali aj v noci, a ministerstvo vnútra mlčalo. Neodpovedalo, normálne neodpovedalo na otázky novinárov, že čo sa deje, a až po niekoľkých dňoch doslova dorazilo tých vystrašených Malačanov, keď na otázku novinárov, že čo sa deje, či tam budú umiestnení utečenci, tak odpovedalo takou veľavýznamnou odpoveďou, že ide o cvičenie a v súčasnosti v Malackách nie je žiaden imigrant. No tak to bola úžasná odpoveď! Samozrejme, okamžite nastala panika, spustila sa petičná akcia v Malackách, zorganizoval sa protest extrémistov, samozrejme, a až o niekoľko dní v televíznej diskusii, keď už všetko hento prebehlo, tak minister vnútra uviedol informácie na pravú mieru. To bola katastrofálna komunikácia, zvyšujúca obavy a strach v spoločnosti.

    No a o špeciálnej komunikácii premiér verzus minister zahraničia ani netreba asi špeciálne rozprávať. Zatiaľ čo prvý rozprával o teroristoch a kresťanoch, ktorých si vyberieme, druhý o pár dní povie, že výroky boli vytrhnuté z kontextu a my určite nejdeme selektovať nikoho podľa vierovyznania. A na ďalší deň ten prvý povie, že nie, že ono to platí presne to, čo povedal ten prvý. Tak to je naozaj úžasná komunikácia smerom k občanom Slovenska! Čo si majú o takej komunikácii myslieť, že áno?!

    Takže na záver, dámy a páni, podčiarknuté a zhrnuté. Strana Sloboda a Solidarita je presvedčená, že riešenie náporu utečencov, ktorému čelia niektoré štáty Európskej únie, vyžaduje kolektívne rokovania na najvyššej úrovni. Zároveň chceme vyjadriť poľutovanie nad tým, že k takýmto rokovaniam zatiaľ nedošlo a situácia prerástla až do humanitárnej krízy. Ale stretnutie Rady Európskej únie je však nutné aj z hľadiska možného prichýlenia utečencov na území Slovenskej republiky v rámci európskej solidarity, pretože podľa slovenského zákona o azyle sa takáto pomoc môže uskutočniť len na základe, som už hovoril, využitia inštitútu dočasného útočiska a ten predpokladá najprv rozhodnutie Rady Európskej únie a až potom vlády.

    A preto chceme vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby sa pri riešení utečeneckej krízy držala zákonov Slovenskej republiky a ústavy, ktorá hovorí, že štátne orgány môžu konať iba v medziach ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Prichýlenie utečencov bez predchádzajúceho rozhodnutia Rady Európskej únie, ako aj bez žiadosti každého z nich o poskytnutie dočasného útočiska nebude mať oporu v našej legislatíve.

    Strana SaS od rokovaní Rady Európskej únie očakáva funkčné a ucelené riešenie migračnej krízy. Sme presvedčení, že súčasťou tohto riešenia musí byť vytvorenie utečeneckých táborov, tak ako som už o tom hovoril, najlepšie mimo územia Európskej únie, kde budú sústredení všetci žiadatelia o azyl vrátane tých, ktorí prišli na územie Európskej únie ilegálne, nepožiadali po prekročení hraníc bezprostredne o azyl, respektíve sa odmietli podvoliť povinnej registrácii. Takýto tábor môže vzniknúť spontánne v Srbsku po tom, čo Maďarsko uzavrelo hranice, a je na Európskej únii, aby si ho vzala pod svoj patronát a vybavila potrebnými kapacitami na azylové konanie.

    Strana SaS očakáva od Rady Európskej únie a európskych autorít aj jasnú stratégiu odchodu migrantov z EÚ, pokiaľ nesplnia podmienky na udelenie azylu, a od našich vládnych predstaviteľov očakávame, že budú takýto postoj na Rade presadzovať.

    Dámy a páni, my v strane Sloboda a Solidarita povinné kvóty odmietame. Sme v tom jednotní na rozdiel od niektorých iných strán na čele s vládnou stranou SMER. SaS jednoznačne odmieta povinné kvóty tak v slovenskom parlamente, ako aj v tom európskom. Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík v Európskom parlamente hlasoval proti nim, a to opakovane. Zároveň strana SaS nielen kritizuje, ale aj navrhuje poctivé a reálne riešenia, ktoré sú – a o tom sme presvedčení – v záujme občanov Slovenskej republiky, v záujme občanov Európskej únie a v konečnom dôsledku aj v záujme samotných imigrantov, ktorí opustili svoje krajiny a snažia sa lepšie žiť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie, na ktoré sú dve faktické. Takže ešte zvládneme ukončiť toto vystúpenie.

    Nech sa páči, Jozef Mikloško, s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Poslanec Hlina odišiel, poslanec Martvoň tu ešte ostal (povedané so smiechom), takže teraz to bude nerovnovážne.

    Prvá správa je, že Roma - Barcelona 1:1. Pred chvíľou dali gól. Toto neni k veci, ale teraz vážne.

    Pán poslanec Galko, by som chcel upresniť tvoj príspevok vzhľadom na práve poslanca Hlinu, ktorý odišiel, lebo on nešiel k zemi, ako si ty povedal, ale bolo to trošku ináč. Nemám to už kde povedať, ale bolo to tak, že ho vlastne v sede chytili štyria mladí, starších na to nedali, a viedli ho ako drogového dílera, hodili ho nacvičeným trikom na kapotu auta, na ktorom bolo napísané "Pomáhať a chrániť" a potom išiel k zemi teda, by som povedal, ale nie, nepotkol sa. Vlastne nie k zemi, ale na koľajnice, vykrivili mu ruky dozadu a nasadili putá a potom ho zatlačili jemne, aby si nebuchol hlavu o kapotu, do auta. To sa poslancom nerobí, ani sa poslanci neštípu a nenarážajú im rebrá, lebo potom, ako som s ním hovoril, niekoľko dní musel spávať postojačky. Je odvtedy už dosť času a ja by som skôr čakal, že či teda tá nebankovka dávala alebo nedávala pôžičky. Už sa to dávno malo zistiť, ale teraz je úplne mlčanie o tom, takže je to troška nevhodné spomínať teraz pri migrantoch. Ale táto situácia bola nevhodná, videl som to na videu a skôr-neskôr ešte sa k tomu aj tu v parlamente vrátim.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo.

    Chcel by som sa opýtať, pán kolega, tak v úvode si to spomenul, že migranti musia rešpektovať dodržiavanie zákonov. Veľakrát to tu dneska odznelo. Ono aj ja sa zamýšľam nad takouto vecou. To je naše zbožné prianie. Ale to, čo od nich chceme, vieme veľmi dobre zároveň, že je to nesplniteľné. Ako môžu dodržiavať naše zákony, keď oni ich vôbec nepoznajú, hej? A vôbec zákony Európskej únie. Toto je veľký problém a závažný problém, lebo potom sú tie vyhlásenia. Potom oni sa síce celkom, aj môžu sa nám alebo nemusia pozdávať možno tie štyri kroky, ktoré SaS navrhuje, ale zas na druhej strane, myslím si, že nie je tuná tá sila ani tá moc, aby strana naplnila tieto štyri body, ako zastabilizovať krajiny – Líbyu, Irak a Sýriu – tak, aby tam bol mier. Myslím, že politická strana nejaká v rámci Slovenskej republiky toto nedokáže naplniť.

    Potom to riešenie sporu medzi Kurdmi a Turkami, myslím si, že takisto to, nevedia to, nevieme to dokázať ako medzinárodné spoločenstvá.

    Potom dva centrálne tábory, ktoré by boli mimo Európskej únie. No, mnoho vecí takých, ktoré v podstate nie je možné ani naplniť.

    To odmietnutie tých kvót, tie sme odmietli takmer jednohlasne na ešte júnovej schôdzi, myslím si, že až na jedného poslanca. Ak, ja s tým tiež nesúhlasím, lebo zase vnucovať niekomu to, že musí ako pomáhať, neviem si to ani dostatočne predstaviť. Myslím si, že ľudí treba k tomu viesť a motivovať.

    A čo sa týka kolegu Hlinu, ja som nebol na Slovensku, ale ma to veľmi zamrzelo, že takto sa správame k ústavnému činiteľovi. Už akékoľvek pohnútky by boli, myslím si, že polícia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, finálna reakcia - Ľubomír Galko.

  • Ďakujem pekne.

    No, Jožko Mikloško, je to vlastne aj odpoveď Štefanovi Kuffovi, ja si to nemyslím, čo sa týka toho zákroku voči kolegovi Hlinovi, ja neviem, či ten zákrok bol adekvátny, alebo nebol adekvátny na to, čo sa tam dialo, to nech vyšetrí inšpekcia, ale ja si nemyslím, že poslanec je niečo viacej ako obyčajný človek. A toto je váš problém, chlapci, obidvoch. Pretože ak takéto niečo by sme chceli nastoliť, tak to môžeme, to sa vrátime že 30 rokov dozadu. Vy nie ste o nič viacej, Štefan, o nič viacej nie si! O nič viacej! A keď raz budeš porušovať zákon a ten policajt sa zachová zákonne a naloží s tebou tak, ako má naložiť, tak ja budem za tým policajtom stáť.

    A preto som to povedal. Preto som to povedal, že pokiaľ tí imigranti dôjdu sem, a môže sa to stať, a budú tu robiť bordel a nebudú dodržiavať zákony a budú tu prerážať policajné kordóny, tak ja budem za tými policajtami aj za tými vojakmi vždy stáť, pokiaľ budú brániť Slovenskú republiku, pokiaľ budú brániť zákonnosť a budú brániť slovenské predpisy.

    A ešte k tebe, Štefan, tí imigranti sú povinní si tie naše zákony naštudovať. Však sa pozri v televízii, keď je s nimi diskusia, alebo keď sú s nimi rozhovory, jeden študuje na takej vysokej škole, druhý na tej vysokej škole, to sú vzdelaní ľudia. Tak jednoducho nech si tie zákony naštudujú, prekristapána! Ako neznalosť neospravedlňuje. To je niečo neuveriteľné, že nejakí ľudia si dovolia preraziť na hraniciach policajný kordón zvrchovanej republiky! To neexistuje, aby sme niečo takéto ospravedlňovali. Niekedy je menej viacej, Štefan.

    Čo sa týka tých našich riešení, kľudne ti ich vysvetlím, lebo si ich evidentne nepochopil.

  • Tak to je záver dnešného rokovania. Ďakujem všetkým vytrvalcom. Páni, pekný večer ešte a dovidenia zajtra. Začíname o 8.30 výnimočne a vystúpi Juraj Miškov a potom pôjdeme ďalej.

    Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 22.03 hodine.