• 1. Pekné, dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali poslanci Juraj Blanár, Otto Brixi, Július Brocka, Gabriel Csicsai, Juraj Droba, Martin Fecko, Pavol Frešo, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Ivan Mikloš, Viliam Novotný, László Sólymos. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Do rozpravy sa prihlásil ešte pán navrhovateľ poslanec Miroslav...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • To už je, aha, dobre. Takto tu mi uviedli, nevadí.

    Takže pani spravodajkyňa je na svojom mieste.

    Záverečné slovo, pán predkladateľ Miroslav Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel v záverečnom slove zhrnúť obsah navrhovaného zákona a ešte raz požiadať o podporu, ale včera večer cestou domov, keď sme tu o siedmej skončili, som sa zastavil na pumpe a kúpil som si týždenník Plus 7 dní a prečítanie tohto týždenníka ma trochu posunulo k tomu, o čom chcem hovoriť. Lebo tento týždenník vo svojom najnovšom vydaní poskytuje asi najlapidárnejší dôkaz toho, prečo potrebujeme tento zákon a najmä zmenu v majetkových priznaniach.

    Ak má človek niekde schované milióny, možno aj viac než milióny, z pochybných zdrojov, tak je, samozrejme, možné, že kým je politicky činný, tak ich nebude využívať, odloží si ich na dobrý dôchodok. Ale ľudská povaha a podstata také veľmi nie sú a málokto vydrží dlho. Aj preto jedným zo zmyslov alebo jeden z hlavných zmyslov tohto ústavného zákona je, cez kontrolu majetku odhaliť tých verejných činiteľov, ktorí majú majetok neprimeraný k svojim oficiálnym príjmom, resp. skontrolovať to, odkiaľ sú tie ich oficiálne príjmy a či nie sú len legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

    V súčasnej vláde sú viacerí členovia, ktorí žijú životným štýlom, ktorý je ďaleko, ďaleko za hranicami toho, čo si člen vlády môže dovoliť zo svojho platu. Na to, aby to verejne nejakým spôsobom vysvetlili, volia dve stratégie. Jednu volí predseda vlády Robert Fico, ktorý užíva životný štýl, ktorý je na úrovni multimilionára eurového a oficiálne ho zdôvodňuje kombináciou prenájmov a toho, že mu veci kupuje strana. Je to o niečo lepšie pripravená a presvedčivejšia ako burzové obchody pani Mečiarovej, ale nie o tom chcem dneska hovoriť.

    Potom sú dvaja členovia vlády pán Počiatek a pán Kaliňák, ktorí sú na čele veľmi dôležitých a veľmi lukratívnych rezortov a zároveň žijú životným štýlom, ktorý je ďaleko, ďaleko za hranicou toho, čo si z platu členov vlády môžu dovoliť. Títo členovia vlády tento svoj životný štýl vysvetľujú tým, že ešte spred svojho politického pôsobenia majú jednak nejaké peniaze naakumulované, ale hlavne majú majetkové podiely v spoločnostiach, ktoré podnikajú a ktoré im prinášajú zisky, z ktorých môžu takýto veľmi lukratívny životný štýl zdôvodniť.

    Preto aj títo páni uvádzajú vo svojich majetkových priznaniach pomerne vysoké iné príjmy. Aby som povedal konkrétne, pán minister Počiatek hovorí, že zarobil za rok 2013, to je posledný rok, za ktorý je zverejnené majetkové priznanie, 34-tisíc euro z verejnej funkcie a 267-tisíc euro z inej funkcie alebo z iných príjmov. Takisto pán minister Kaliňák uvádza, že zarobil 40 188 euro z výkonu verejnej funkcie a 274-tisíc euro z iných. To znamená, že ich argument je, že, áno, žijeme život vysoko nad pomery štandardného člena vlády, ale je to preto, že máme iné príjmy, tie príjmy sú legálne, my ich tu dokonca aj uvádzame, a preto nás nemôžte obviňovať z toho, že je nejaký rozdiel medzi naším životným štýlom a našimi oficiálne deklarovanými príjmami.

    A tu prichádzame absolútne k deravosti súčasného zákona. Lebo ak člen vlády zarába aj oficiálne, alebo teda uvádza príjem, ktorý je päťnásobne vyšší, šesťnásobne, sedemnásobne vyšší, ako sú jeho oficiálne príjmy politika, tak je úplne legitímne zisťovať a verejne kontrolovať, odkiaľ tieto príjmy sú a či náhodou nepochádzajú z podnikania, ktoré súvisí nejakým spôsobom s využívaním verejne moci. Či napríklad nepochádza z firiem, ktoré získali verejné zákazky. Čo, samozrejme, opäť by samo osebe ešte nemuselo byť na odsúdeniahodné, ale potom by si to už vyžadovalo veľmi, veľmi úzku pozornosť tomu, či tam nejaký problém nevzniká.

    Spomeňme si, že pán minister Pavlis musel nedávno prijať politickú zodpovednosť za to, že zadal tender na upratovanie ani nie svojej firme, ale svojmu švagrovi. Takže zjavne toto je téma veľmi citlivá.

    Preto by bolo veľkým predmetom verejného záujmu môcť kontrolovať, z akých zdrojov majú pán Počiatek a pán Kaliňák tieto svoje príjmy. Týždenník Plus 7 dní, a preto som ho tu spomenul, sa o to v minulom čísle pokúsil. Zistil, že v Obchodnom registri sa pod menom týchto dvoch pánov ministrov nachádza len jedna firma Forrest, ktorá je dlhodobo buď v strate, alebo v nízkom zisku, takže z nej takéto typy príjmov len veľmi ťažko môžu pochádzať. Zároveň ministri odmietli uviesť, z čoho tie ich príjmy pochádzajú, z akých firiem a čím sa tie firmy zaoberajú a aké v nich majú podiely.

    V majetkovom priznaní pána ministra Kaliňáka je napísané, že vlastní obchodné podiely a akcie. To je tá analytická hĺbka, do ktorej sa môžme dostať vďaka majetkovým priznaniam a ústavnému zákonu. Pán minister Počiatek uvádza vlastnícke podiely v spoločnostiach.

    Inými slovami, títo ministri využívajú súčasný absolútne deravý a nepodstatný ústavný zákon na to, aby na jednej strane vysvetlili svoj životný štýl, ktorý nezodpovedá ich verejným príjmom, osobitnými príjmami z podnikania, ale potom odmietli čokoľvek, a mohli odmietnuť, čokoľvek povedať o tom, z čoho tie príjmy pochádzajú, a nemuseli nič z toho priznať.

    Ja sa priznám, že keď som to čítal, včera večer som si pozeral aj to monitoringu spätne, do Googlu, a videl som, že niektoré médiá sa na to, myslím, špeciálne pána ministra Počiatka pýtali už dávnejšie a pán minister vždy odmietol odpovedať s argumentom, že to nie je, že nemusí ísť nad rámec zákona.

    Ak máme teda dneska na Slovensku situáciu, že dvaja členovia vlády, teda najvyššie ústavné funkcie, ktorí zároveň rozhodujú o jedných z najväčších rozpočtov, rozpočty ministerstva dopravy a rozpočty ministerstva vnútra sú najväčšie tak v zásade spolu so školstvom a sociálnymi vecami v tejto krajine, navyše sú to rozpočty, v ktorých je najviac ekonomicky a až korupčne zaujímavých peňazí. Lebo v školstve drvivá väčšina peňazí ide na platy učiteľov, v doprave väčšina peňazí ide na výstavbu infraštruktúry, na verejné obstarávanie. Vo vnútre ide veľa peňazí napríklad na platy policajtov, ale stále sú tam obrovské kapitálové výdavky.

    Dvaja ministri, ktorí toto majú dlhodobo pod kontrolou, nám môžu už, v tejto chvíli štvrtý rok, odmietať vysvetliť, odkiaľ sa berú tieto ich príjmy a odvolávať sa na to, že zákon im to neprikazuje. Ak túto situáciu budeme tolerovať, ak budeme tým pádom hovoriť, že takto je to v poriadku, tak potom celý ústavný zákon by sme mali radšej zrušiť, lebo aspoň by neposkytoval smiešne alibi ľudom, ktorí ho len využívajú na to, aby maskovali to, že nechcú vysvetliť, na čom svoje peniaze zarábajú.

    A práve preto potrebujeme prijať túto novelu, ktorú sme predložili zjednotene za celú opozíciu a s ktorou, ako si dovolím na záver zopakovať, súhlasila pôvodne aj strana SMER - sociálna demokracia. A ja som sa tu včera pýtal, keďže pán predseda Paška ešte vtedy v roku 2013 s tým súhlasil najprv a potom zmenil názor, keďže pán Brixi s nami v pracovnej skupine bol a podpísal túto dohodu a potom zrazu SMER zmenil názor. Ja som aj včera pýtal, že kde je v SMER-e problém, či je v poslaneckom klube, či tam sú ľudia, pre ktorých by bol ten zákon bol nepríjemný, alebo či je to, naopak, v exekutíve, v štátnych podnikoch? A po prečítaní včerajšieho čísla Plus 7 deň(dní) viem, že možno tí ľudia sú priamo vo vláde, lebo ak by tento zákon prešiel, tak by to už nebolo možné. Pán minister Počiatek by musel veľmi jasne vysvetliť, v ktorých firmách vlastní aké podiely, a potom vďaka Obchodnému registru, registru verejného obstarávania, FINSTAT-u a všetkým ostatným nástrojom, ktoré dnes máme, by sme veľmi ľahko vedeli zistiť, či cez tie firmy tečú verejné peniaze, prípadne či ich nejakým iným spôsobom títo páni ministri ovplyvňujú, to, na čom zarábajú.

    A preto chcem povedať, že ak strana SMER nepodporí tento návrh, tak z môjho pohľadu je jasné, že je to preto, že ľudia ako pán Kaliňák a pán Počiatek za žiadnu cenu nemôžu pripustiť zákony s takýmto obsahom.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Miroslava Beblavého a Martina Fedora na vydanie zákona o majetkových priznaniach niektorých verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 1531. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1541.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, poprosím vás, aby ste uviedli návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. === Tento návrh zákona, ktorý predkladám s kolegom Fedorom ide v niečom veľmi podobným, ale v niečom úplne opačným smerom ako ten predchádzajúci návrh. Netýka sa však a to chcem zdôrazniť vysoko postavených verejných funkcionárov, o ktorých sa väčšinou rozpráva pri majetkových priznaniach a kontrole majetku. Tých sa týka už spomínaný ústavný zákon, o ktorom sme rokovali včera a ktorý som práve k nemu záverečne vystúpil. Rádových štátnych a verejných zamestnancov sa týkajú rôzne iné zákony a ako sme zistili pri ich analýze, dnes viac ako 130 tisíc verejných zamestnancov musí každoročne podávať majetkové priznanie. Tento systém má dva zásadné problémy. Prvý problém je, že je nezmyselne široký. Dnes musí majetkové priznanie podať každý hasič. Dnes musí majetkové priznanie podávať každý štátny zamestnanec. Dnes musí majetkové priznania podávať každý vedúci zamestnanec vo verejnej službe, aj keby išlo rovno o zástupkyňu nejakej malej škôlky. Nie je divu zároveň, že ak máme 135 tisíc majetkových priznaní každoročne, že zároveň schopnosť ich využiť a skontrolovať na to, na čo sú určené, je takmer nulová. Pomáhajú tomu dve veci, jedna je tá samotný počet, ktorý som spomínal a druhá je to, že tak ako sú zákony extenzívne a ambiciózne v tom kto to má všetko robiť, tak sú neambiciózne a nepresné v tom, čo sa má hlásiť a kto to má skontrolovať. Každý zákon je trochu iný a nechcem tu zdržovať nejakou detailnou komparáciou, ale vo väčšine prípadov zákon buď ani neurčuje presnú štruktúru toho, čo sa má priznávať alebo to ponecháva veľmi všeobecne. To znamená, že úroveň majetkových priznaní je ešte, ešte oveľa vágnejšia ako už spomínané kritizované vágne priznania verejných funkcionárov, nazveme zjednodušene aj papalášov. Inými slovami máme tu určitý rituál, môžme ho nazvať pokojne aj buzeračný rituál pre 135 tisíc verejných zamestnancov, keď každý hasič a každý štátny zamestnanec musí každý rok toto vyplniť bez ohľadu na to, či jeho miesto má akýkoľvek potenciál nelegálneho obohatenia, alebo nejakého iného problému a zároveň to robíme spôsobom, ktorý neumožňuje odhaliť tých, ktorý naozaj svoju verejnú funkciu na tejto nižšej úrovni zneužívajú. My sme dokonca robili analýzu rozsudkov súdov z verejnej databázy a robili sme samozrejme aj Google vyhľadávanie a neboli sme schopní nájsť jediný prípad, kde by majetkové priznanie takéhoto radového verejného zamestnanca viedlo k odhaleniu niečoho. Žiadny, pričom tieto zákony platia zruba 12 až 15 rokov. Takže nejde o to, že by boli v účinnosti krátko. To znamená, že za ten čas podali verejní zamestnanci určite viac ako milión týchto majetkových priznaní a z toho milióna papierov žiaden neviedol k nejakej akcií. Je to podľa mňa klasický príklad toho, čo na Slovensku nefunguje a to je, že my ľahko zavádzame povinnosti, ale ťažko ich zavádzame dobre a už takmer vôbec ich nevynucujeme. Preto sme s kolegom Fedorom za Sieť pripravili návrh, ktorý mal naozaj smerovať k jednoduchšiemu funkčnému štátu aj pre verejných zamestnancov. Ten návrh má dve časti. Prvá časť je zásadné zníženie počtu ľudí, ktorí majú prekladať majetkové priznanie na úrovni radových verejných zamestnancov, navrhujeme ich limitovať, samozrejme navrhujem ponechať citlivé skupiny ako sú sudcovia, policajti, colníci, čo sú koniec koncom ozbrojené zbory, ktoré kde aj ich moc a by som povedal, aj možná prípadná korupčná alebo iná motivácia je asi častejšia ako u bežných verejných zamestnancov. Takže tieto skupiny navrhujeme ponechať, navrhujeme vyňať radových profesionálnych vojakov, pretože si nemyslíme, že radový profesionálny vojak má nejaké veľké príležitosti tohto typu, pre ktoré by stál za to takto buzerovať. Navrhujeme vynechať hasičov radových a navrhujeme vynechať aj radových ostatných štátnych zamestnancov, tých, čo robia napríklad na úrade práce a podobne. Navrhujeme však zároveň, aby vedúci organizácie mohol aj v týchto prípadoch určiť, že konkrétne miesto bude naďalej podliehať tejto povinnosti, aby aj ak nejaký radový štátny zamestnanec má citlivú pozíciu, aby ho bolo možné ďalej strážiť. Vďaka tomuto vieme znížiť počet majetkových priznaní ročne podávaných verejnými zamestnancami zo s tých 135 tisíc ročne zhruba na 40 až 45 tisíc ročne. Dôjde teda k zníženiu byrokracií o 70 %. Zároveň si však myslíme, že bez zmeny tých priznaní, ani takáto zmena nemá zmysel, lebo ak by sme zmenili len počty, tak tá prázdna byrokracia, ktorú som pred chvíľou dokumentoval, ktorá k ničomu nevedie zostane len pre menej ľudí. Preto na druhej strane navrhujeme, aby existoval jednotný formát a formát výpovedný, kde teda budú musieť uvádzať drahý majetok verejný zamestnanci, ten na rozdiel samozrejme od verejných funkcionárov, nebude verejné toto majetkové priznanie. Resp. my navrhujeme, aj keď o tom môžeme diskutovať, ak by bol záujem, aby bolo verejných zamestnancov, ktorí majú vyšší plat ako poslanci Národnej rady. Vychádzame z logiky, že ak je niekto na tak dôležitom mieste, že zarába viac ako poslanec Národnej rady a zároveň poslanci Národnej rady vo svojom plate majú zohľadnené to, že majú obmedzené súkromie, tak nie je neférové žiadať to isté od verejných zamestnancov. Pri všetkých ostatných by to priznanie majetkové zostalo súkromné a malo by oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako dnes. Nuž to sú tie 2 ciele, znížiť zbytočnú buzeráciu a byrokraciu verejných zamestnancov a zároveň tam, kde má zmysel ju sfunkčniť a urobiť z nej niečo, čo naozaj môže pomôcť k ochrane verejného záujmu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý Ústavnoprávny výbor poslankyni Jane Kiššovej, nech sa páči pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 odsek 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená Ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, Ústavnoprávny výbor, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pani predsedajúca prosím otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete niečo dodať? Pani spravodajkyňa nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu, na zdravie je prvé čítanie o návrhu poslancov, eriky Jurinovej a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1488, návrh na jeho predelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1515. Pani podpredsedníčka poprosím vás uveďte návrh zákona, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý sa týka sociálneho poistenia. Rovno v úvode poviem, že za týmto návrhom zákona bude opäť nasledovať novela sociálneho poistenia, aj keď sa to zdá možno že zbytočne alebo čudné, že prečo to nespravíme do jednej novely, to naozaj nie je problém, skôr možno že väčšia možnosť na to, aby, aby väčšina mala možnosť minimálne jeden návrh podporiť. Takže to na vysvetlenie, prečo za sebou plynúce dve novely sociálneho poistenia. Tiež by som rada uviedla, že za spracovaním týchto noviel boli príbehy ľudí. Príbehy ľudí, ktorí majú, ktorí odpracovali určité obdobie a majú záujem na tom, aby neboli diskriminovaní voči ostatným. Vieme, že keď vznikla novela zákona, nie novela, keď vznikal zákon o sociálnom poistení, tak prišla do praxe, ozývali sa veľké skupiny ľudí, mnohé skupiny, nie že veľké, niektoré boli aj veľké, ale mnohé skupiny ľudí, ktoré sa cítili týmto zákonom dotknutí. Mnohé veci sa upravili, upravujú sa aj doteraz. Predsa len aj v dnešnej dobe, v dnešnej chvíli sa nájdu skupiny občanov, ktorí sa cítia nespravodlivo potrestaní, aj keď pracovali, pracovali rovnako ako iní, spĺňali podmienky ako tí, ktorí išli do dôchodku napríklad po roku 2004, kedy je v platnosti zákon o sociálnom poistení, aj napriek tomu tie podmienky na poskytnutie dôchodku nie sú rovnaké. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinné dôchodkové poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nezapočítali. Priznám sa, že v tejto skupine ľudí, ktorí sa dostali do podoby, do takejto situácie je aj jeden bývalý poslanec Slovenskej národnej rady ešte, ktorý, ktorému sa stalo, že počas obdobia, kedy poberal dôchodok, bol povinný dôchodkovo poistení, pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba, stalo sa, že necelý rok práve pôsobením zákona o sociálnom poistení mu není započítavaný na zvýšenie dôchodku. Práve to je tá nespravodlivosť. Všetci tí, ktorí sú po roku 2004 na ako dôchodcovia, tam je jednoznačne povedané, že týmto všetkým sa toto obdobie od roku 2004 započítava. Len paradox je, že do roku 2004 alebo do konca roka 2013 mali niektorí dôchodcovia, ktorí už poberali dôchodkové dávky povinnosť byť sociálne poistení, aj keď pracovali, ale bohužiaľ toto obdobie sa im nezapočítava do dôchodkových dávok. V tomto vidím nespravodlivosť. Súčasnosť je...

    -----------------------------------------

    ... dokonca roka 2013 mali niektorí dôchodcovia, ktorí už poberali dôchodkové dávky povinnosť byť sociálne poistení aj keď pracovali, ale bohužiaľ toto obdobie sa im nezapočítava do dôchodkových dávok. V tomto vidíme nespravodlivosť. Súčasné znenie zákona, teda presnejšie vysvetlené o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 1. januára 2004 v § 66 ods. 1 priznáva nárok na zvýšenie dôchodku aj pre tých dôchodcov, ktorí súčasne pracujú a poberajú dôchodok. V § 261 ods. 3 tohto zákona sa zakotvilo, že poistencom, ktorým vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred účinnosťou nového zákona, čiže pred 1. januárom 2004 a ktorí nepoberali počas vykonávania zamestnania starobný dôchodok vznikol nárok na zvýšenie tohto dôchodku. Nový zákon o sociálnom poistení však nemyslel na zvýšenie starobných dôchodkov pre starobných dôchodcov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 a ktorý v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku súčasne pracovali a mali povinnosť platiť si povinné dôchodkové poistenie. Toto obdobie, keď si platili povinné odvody do dôchodkových fondov sa im v skutočnosti nepremietlo a v porovnaní s pracujúcimi dôchodcami po 1. januári 2004 sú tieto osoby tým pádom diskriminované aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme odstránenie tohto nespravodlivého stavu a spätné prepočítanie zvýšenia stavebných dôchodkov pre osoby, ktoré do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku boli z titulu postavenia poistenca povinne dôchodkovo poistené. Tento návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyv na zamestnanosť. Môže za určitých okolností zakladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá však vplyv na podnikateľského prostredie, nevyvoláva vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Na záver poviem, že ide zväčša o ľudí, ktorí sú naozaj vo vyššom veku a bolo by morálnym zadosťučinením, aby sme aj túto skupinu, ktorá predpokladáme, že nebude veľmi veľká, lebo predtým existovalo obdobie, kedy nemuseli platiť dôchodkové poistenie a proste ten úsek je naozaj obmedzený, za ktorý by sa im zvyšovala dôchodková dávka. Takže predpokladám, že aj ten nárast, nápor na financie sociálne poisťovne nebude veľký. Stojí to určite za odstránenie nespravodlivosti a dorovnanie krivdy, ktorú títo ľudia už naozaj viac ako 11 rokov cítia. Ďakujem veľmi pekne a žiadam vás týmto o podporu návrhu.

  • Ďakujem pekne pani podpredsedníčka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Mihálovi. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1488. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1515 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Poprosím otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Evidujem pána spravodajcu. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči pán spravodajca.

  • Ďakujem pani predsedajúca, dovoľte, aby som vyjadril svoj názor na predložený návrh zákona. Podľa platného zákona o sociálnom poistení občan, ktorý poberá dôchodok, starobný dôchodok a popri tom ďalej pracuje a je povinne dôchodkovo poistený, či ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, má nárok na zhodnotenie týchto svojich odvodov, ktoré platí popri poberaní dôchodku v tej podobe, že jeho dôchodok sa podľa aktuálneho znenia zákona za každý rok zvýši nielen tou pravidelnou valorizáciou, na ktorú majú nárok všetci dôchodcovia, ale zohľadní sa aj doba, ktorú počas predchádzajúce kalendárneho raka odpracoval, platil odvody na dôchodkové poistenia. Ten vzorec je daný tak, že zoberie sa polovica jeho osobného mzdového bodu, ktorý za ten rok dosiahol a prenásobí sa to aktuálne platnou dôchodkovou hodnotou. Čiže je to relatívne spravodlivé. Ten, to odvody platí tak mal by mať z toho aj príslušné nároky naplnené a to sa premieta týmto spôsobom do nároku pracujúceho dôchodcu na zvýšenie jeho dôchodku. Problémom, ale je, že toto nám platí od roku 2004 a tí občania, ktorí začali poberať dôchodok ešte pred 1. januárom 2004 a zároveň v tomto období súbežné popri poberaní dôchodku pracovali, tak žiadnym spôsobom sa im to vlastne v tom čase nezhodnotilo a tie ich odvody, ktoré vtedy zaplatili, no poviem ľudovo, vyleteli hore komínom bez toho, že by mali z toho nejaký úžitok. Čiže návrh, ktorý sme práve počuli a o ktorom rokujeme je v tomto zmysle vysoko spravodlivý a spätne vlastne chce priznať dôchodcom, ktorí pracovali pred rokom 2004 a súčasne teda poberali dôchodok, poberali dôchodok, pracovali, aby som to povedal v správnom poradí chce im spätne priznať takéto navýšenie dôchodku. Osobne sa s týmto návrhom stotožňujem, určite ho podporím a vyzývam aj vás, aby ste sa pridali, aby ste tento návrh zákona podporili. Myslím, že to prípadné zaťaženie pokladnice Sociálnej poisťovne je zanedbateľné voči tomu ako sa urobí spravodlivosť a ako sa vlastne hoci spätne, ale predsa len odškodnia tí, ktorí sa v takejto životnej situácii ocitli. Ďakujem pani predkladateľke, pánovi predkladateľovi za tento návrh a verím, že ho tak isto podporíte. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete niečo uviesť ešte k tomu, áno nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, iba na záver mi teda dovoľte poďakovať samozrejme za pozitívne hodnotenie tejto novely zákona, ale dovoľte mi aj uviesť, že vlastne dva roky sme čakali, pretože tento návrh novely bol už podaný ako pozmeňujúci návrh pri veľkej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá išla pred dvoma rokmi. Vtedy mi zamestnanci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dali prísľub, že sa nemám obávať, že túto, ale aj mnohé iné skupiny oni budú riešiť v zákone o sociálnom poistení, že bude to proste balík akoby opráv. Dva roky odvtedy ubehli a nič sa nezmenilo. Už sme mali niekoľko noviel sociálneho poistenia s dielne vlády a naozaj táto skupina sa nedostala na rad. Preto by som vás chcela poprosiť, aby ste naozaj zvážili a hlavne teda aj kolegovia z vládnej strany podporu tohto, tejto novely zákona, ktorá nerobí nič iné len dodržiava spravodlivosť naprieč vekom alebo naprieč všetkým sporiteľom. Takže vám ďakujem veľmi pekne za podporu.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyni Eriky Jurinovej, Janky Šipošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1493. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1615. Dávam slovo opäť pani podpredsedníčke Eriky Jurinovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda predložiť aj druhú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá si zobrala na mušku ďalšiu skupinu poistencov, ktorí sa cítia nespravodlivo ukrivdení v našom systéme, v našom sociálnom systéme. Rovnako aj táto novela zákona o sociálnom poistení bola už súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý sme podávali a ktorý sa stretol s pozitívnom reakciou zamestnancov ministerstiev opäť s tým, že veľmi v krátkej dobe bude prezentovaná komplexná novela zákona o sociálnom poistení, kde bude aj táto skupina nespravodlivo potrestaných, nazvem ich. Opäť zopakujem, že dva roky sa to nestalo a preto si dovoľujem opäť predložiť teraz už ako novelu zákona o sociálnom poistení návrh, ktorý odstraňuje diskrimináciu a nespravodlivosť pre skupiny vdov a vdovcov. Opäť inšpirácie boli najmä z podnetov ľudí. Priznám sa, že podnety starších žien, ktoré sa cítia veľmi podvedené celým systémom, ktorý akoby zabúda na tých, ktorí ovdoveli napríklad ako veľmi mladé, pardon, ktoré ovdoveli veľmi mladé, vychovali svoje deti a len pretože, napríklad dieťa im doštudovalo v septembri a nový zákon platil od januára sa im nedostalo vdovského. Takže opäť so zákonom o sociálnom poistení stav, že máme viac skupín ľudí, ktorí aj keď logicky alebo, keby ste si rozobrali tie jednotlivé prípady by ste povedali však samozrejme majú mať nárok podľa dnes platných predpisov na vdovský a vdovecký príspevok. Bohužiaľ nemajú ich len preto, lebo ovdoveli alebo im deti doštudovali alebo sa stali dôchodcami pre rokom 2004. Ak by som presnejšie alebo dovoľte mi presnejšie teda uviesť. Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminácie medzi vdovcami a vdovami, ktorých manželia zomreli pred účinnosťou nového zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, teda pred 1. januárom 2004 s tými vdovami a vdovcami, ktorí ovdoveli po účinnosti zákona o sociálnom poistení. Návrh zákona má za cieľ zrovnoprávnenie vdov a vdovcov bez ohľadu na čas úmrtia ich manžela a manželky. Návrh zákona je potrebné prijať, pretože súčasný právny stav je diskriminačný a trvá už vyše 11 rokov . Pričom bol spôsobený bez akéhokoľvek pričinenia pozostalých. Naozaj človek si nevyberá, kedy im zomrie partner. V prvej časti návrhu zákona sa odstraňuje diskriminácia medzi vdovcami, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok, len v prípade ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Potom ako ich deti ukončili štúdium napríklad na vysokej škole stratili na túto dávku nárok. Ženy však podľa staršej právnej úpravy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípad, pokiaľ vychovali 3 deti alebo vychovali 2 deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov. Zákon o sociálnom poistení, ktorí nadobudol účinnosť 1. januára 2004 zákonom sa vytvoril právny ráme, podľa ktorého sa vdovy a vdovci začali posudzovať rovnako. Čiže sa odstránil predošlí diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 Z. z. snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlí diskriminujúci stav. Avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov...

    -----------------------------------------

    ... čiže sa odstraňuje predošlá diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 Z. z. snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň dve deti alebo vychovali aspoň tri deti. Druhá časť návrhu zákona sa pokúša odstrániť diskrimináciu medzi vdovami. Starý zákon o sociálnom poistení poznal jednoročnú lehotu počas, ktorej mala vdova nárok na vdovský dôchodok. Po uplynutí tejto lehoty mohla naďalej poberať vdovský dôchodok len v to prípade ak súčasne do troch rokov od smrti manžela spĺňala podmienky na vdovský dôchodok.

    Nová právna úprava zákona o sociálnom poistení však umožňovala opätovné získanie vdovského dôchodku bez ohľadu na čas, kedy žena opätovne spĺňala podmienky tohto dôchodku, teda žena, ktorá ovdovela po 1. januári 2004 mala jeden rok nárok na vdovský dôchodok, ktorý pre nesplnenie podmienok po roku stratila avšak o 5 rokov na to nadobudla dôchodkový vek a zo zákona opätovne spĺňala nárok na vdovský dôchodok. Avšak vdova, ktorá len jeden deň pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení ovdovela nemá podľa vyššie uvedeného príkladu nárok na vdovský dôchodok. Tento diskriminačný stav už pretrváva viac ako 11 rokov. A v súčasnosti začína prejavovať sa vo väčšom rozsahu. Takže, je žiadúce prijať návrh zákona, ktorý tento protiprávny stav odstráni. Na záver mi dovoľte uviesť, že predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ale má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá však vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    Novela zákona je s Ústavou Slovenskej republiky. Dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona, ktorá opäť identifikovala nespravodlivo postihnuté skupiny ľudí, ktoré aj keď vytvorili pre spoločnosť hodnotu , cítia sa nerovnako ohodnotení len preto, lebo ich partneri zomreli pred rokom 2004. Predpokladám, že tento návrh zákona nedalo sa zistiť presne štatistické údaje keď sme sa o to snažili, je to veľmi ťažko zistiteľné, ale táto skupina opäť nebude veľmi veľká, preto myslím si, že aj nároky na Sociálnu poisťovňu nebudú prílišné.

  • Ďakujem pekne pani podpredsedníčka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, aj v tomto prípade je spravodajcom pán poslanec Jozef Mihál, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní,

    v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1493. V menovanom súvise si dovolím predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1516 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcu, pani poslankyňa otvorím rozpravu, tak sa prihlásite, dobre. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa kto sa hlási do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlási pani poslankyňa Šípošová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, nech sa páči pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne pani predsedajúca za slovo, to bude naozaj faktická poznámka skôr ale keďže nemám ku komu tak poviem to z tohto miesta. Ja nerada svoje osobné veci alebo skúsenosti vnášam do riešenia napríklad tohto zákonodarného zboru, ale chcem tu vystúpiť ako živá ilustrácia. Pretože som ovdovela v roku 1987 a presne sa ma týkalo to, že dostávam, nemali sme nezaopatrené deti, s manželom dostávala som vdovský jeden rok a dostala som informáciu vtedy podľa vtedy platného zákona, že pri keď dovŕšim dôchodkový vek ja, sa znovu teda mi prizná vdovský dôchodok po manželovi, ktorý podotýkam zomrel vo veku keď už dovŕšil dôchodkový vek ale nebol nikdy na dôchodku, nikdy nečerpal ani halier vtedy ešte ako dôchodca. Takže, je to, určite viete, že nie som odkázaná na ten vdovský dôchodok teraz ale príde mi to naozaj nespravodlivé pretože si myslím, že môj muž bol veľmi platným občanom, nebol celkom márny no občan zopakujem ale vlastne ako keby to tak nejako až príliš s tou solidaritou v tomto prípade prejavili A myslím si, že vzhľadom na to je to pre vdovy, ktoré sú v podobnom postavení ako ja, nie pre ne, ale pre tých manželov také diskriminujúce, také neuznanie ich celoživotnej práce. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky, vidím, že chce sa d rozpravy prihlásiť aj spravodajca, nech sa páči. V súlade s rokovacím poriadkom môžte vystúpiť kedykoľvek.

  • Ďakujem pani predsedajúca. Podobne ako pri predchádzajúcom návrhu zákona aj teraz chceme vyjadriť podporu lebo je to návrh zákona, pretože znova odstraňuje nespravodlivosť, ktorá je v našom sociálnom systéme v našom zákona o sociálnom poistení nepriznáva tieto nároky relatívnej malej skupine osôb, ale jednoducho nepriznáva ich a pri porovnaní s tým časovým úsekom pred rokom 2004, po roku 2004 je to jednoducho nespravodlivé, aby zlý dátum , aby dátum rozhodoval o tom, či niekto má nejaký nárok alebo nemá. A počuli sme aj pred chvíľou z úst pani poslankyne Šípošovej jej osobný príbeh, takže videli sme, počuli sme, že tento návrh pozitívne vyrieši určitú skupinu ľudí, ktorá nie je veľmi veľká a preto aj nároky, ktoré takto zaťažia Sociálnu poisťovňu, pretože zaťažia ale nebudú nebudú príliš veľké. Znovu ten, tá cena za cena spravodlivú nápravu zákona nestojí za to, aby sme to nepodporili, čiže na záver svojho vystúpenia vás kolegyne, kolegovia vyzývam, aby ste podporili tento návrh zákona, podporili ho jednak v prvom ale samozrejme potom aj v druhom, treťom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete k tomu niečo dodať. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Na záver vás opäť chcem požiadať, aby ste podporili v tejto novely obidve novely zákona, ktoré boli dnes predstavené len preto alebo najmä preto, že odstraňuje nespravodlivý stav, ktorý tu máme od roku 2004. Už som povedala, že tých skupín sa nájde určite viac, ktoré istým spôsobom trpia zákonom o sociálnom poistení, ktorý bol však nevyhnutný pre spoločnosť. Takže pomôžme odstrániť nespravodlivosti v prvom prípade ohľadom dôchodcov, ktorí mali povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a nijakým spôsobom sa im to nepremieta do výšky dôchodku, čo v dnešnej dobe už podľa mňa to nemôže byť akceptovateľné. A v druhom prípade skupiny i vdov i vdoviec alebo vdovíc, ktoré sa cítia tak isto nespravodlivo poznačené len tým, že ovdoveli pred 1. januárom roku 2004. Žiadam vás týmto ešte raz a prosíme o podporu návrhu zákona a ďakujem samozrejme kolegom, ktoré tieto návrhy podporili ústne. Ďakujem.

  • Pán spravodajca nie, prerušujem rokovanie o tomto programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Júliusa Brocku a Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1502, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1518, ja mám poznačené, že návrh by mal uviesť pán podpredseda Ján Figeľ. Keďže pán poslanec nie je tu, je všeobecný súhlas, aby sme išli ďalej, dobre. Takže, dávame ho na koniec. Budeme pokračovať prvým čítaním o ale pán poslanec Přidal videla som ho, že je tu, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Júliusa Brocku., Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1503, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1503a. Dávam slovo poslancovi Alojzovi Přidalovi, páni poslanci ale keď dávate poslanecké návrhy tak ako aspoň úcta by mala byť, aby ste tu boli. Ale, no tak zatiaľ ešte riadim schôdzu ja, dobre, tak sa dohodneme. Išiel sa pozrieť pán poslanec Viskupič, či nie je vo fajčiarni keď nie, tak pôjdeme ďalej no. No však práve.

    Myslím, že Národná rada ako páni poslanci čakať nebudú, nie je tu pán poslanec Přidal, pokračujeme ďalej. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu, ak tento bod bude zaradený na koniec schôdze tak ako podľa poradia. Ale páni poslanci, ak dávate návrhy zákonov treba si sledovať legislatívny proces a je to neúcta svojim spôsobom keď musíme to prekladať. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/ 2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1510, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1521. Dávam slovo poslancovi Jánovi Mičovskému, aby návrh zákona uviedol. nech sa páči, za predkladateľa Martina Fecka ale on je jedným z predkladateľov, nech sa páči pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, občania, chcem ospravedlniť teda pána poslanca kolegu Fecka, ktorý na dnešnom ospravedlnený riadne, takže on ako prvý uvedený v poradí je nahradený mnou ako ďalším spolupredkladateľom. V zásade je to téma, ktorá tu nie je at hoc pre dnešný deň ale téma, ktorá nás spája, pretože sme už viackrát vynaložili úsilie, aby sme v zákone o pozemkových spoločenstvách dosiahli úpravy o ktorých sme presvedčení, že sú tu úpravy potrebné, nepolitické vhodné tak pre podielnikov v jednotlivých spoločenstvách ako aj pre správne spravovanie pozemkov v tomto prípade pozemkových spoločenstvách v našej krajine, pretože pozemok je predsi vec, ktorá neslúži len majiteľovi ale má dopad na nás všetkých.

    Možno treba začať nie od Adama ale od Márie Terézie, ktorá to v roku 1776 alebo proste v tomto období v závere svojho panovníckeho mandátu, myslela celkom dobre so svojim milostivým urbárom keď dala možnosť svojím poddaným, aby mohli užívať pozemky v okolí obci tak, aby slúžili týmto občanom, týmto svojim, aby slúžili týmto poddaným v záujme ich istého skvalitnenia, by sme povedali života. Samozrejme Mária Terézia nemala apriori záujem sledovať práve...

    -----------------------------------------

    keď dáva možnosť svojím poddaným, aby mohli užívať pozemky v okolí obci tak, aby slúžili týmto občanom, aby slúžili týmto poddaným v záujme ich istého skvalitnenia by sme povedali života. Samozrejme Mária Terézia nemala v apriori záujem sledovať práve možno tento moment, pretože ak história neklame, išlo jej hlavne o to, aby si urobila prehľad vo svojich daňovníkoch a aby zvýšila výber daní, ale či chtiac, alebo nechtiac spôsobila aj to, že poddaní v obciach dostali k dispozícii práva, ktoré dnes by sme povedali, skvalitnili ich život. Takže môžeme to pripísať na konto panovníckej múdrosti Márie Terézia a možno aj v tomto duchu sa pokúsiť tento zákon dnes v moderných časoch, ale stále máme urbárske spoločenstvá aj po stáročiach, vylepšiť tak, aby tento zákon ako som povedal v úvode bol naozaj plne funkčný.

    Už viackrát sme sa pokúšali zákon opraviť svojimi návrhmi, je to zákon č. 97/2013 Z. z., bol novelizovaný aj vlani 34/2014, musím povedať, že niektoré momenty, niektoré prvky sa podarilo implementovať, ale stále sú tu tri veci, o ktorých budem hovoriť a o ktorých hovorí predovšetkým náš návrh, ktoré by bolo veľmi správne keby sme dokázali dosiahnuť to, aby zákon o pozemkových spoločenstvách obsahoval aj tieto tri veci.

    Teda povedzme si o čo nám ide, o čo ide, aby sme naplnili predstavu predovšetkým tisícov podielnikov v urbárskych spoločenstvách tak, aby ich majetok bol správaný funkčnejšie, ako doteraz. Za prvé, ide nám o to, aby sa v prípade akýchkoľvek prevodov a prechodov vlastníckych podielov zabezpečilo, aby nemohol rozsah vlastníckeho podielu klesnúť pod 20 árov v prípade poľnohospodárskej pôdy a 50 árov a v prípade pôdy lesnej. Sú to minimálne rozsahy, ktoré sú dané práve nielen tým, že už takéto čísla nájdeme v iných zákonoch a my sa teda dovolávame toho, aby to bolo rovnako stiahnuté aj na pozemkové spoločenstvá, ale aj kvôli logike samotnej veci, že drobenie majetkov v prípade rôznych prevodov a prechodov je to, čo spôsobuje nefunkčnosť v našich spoločenstvách, pretože nemusíme veľmi nad tým filozofovať, ak niekto sa po nejakom dedičskom konaní dostane k pár metrom štvorcovým, tak zrejme ho veľmi nenapadne, že by si mal uplatňovať svoje vlastnícke práva v jednom prípade, v prípade ani o svojich vlastníckych právach sa poriadne nedozvie, pretože pár metrov štvorcových je naozaj pre nich nezaujímavých a hlavne je to škodlivý postup aj pre krajiny, pretože v takto prípade to známe drobenie dedičské, ktoré na uhorskom práve bolo takto založené, naozaj spôsobuje nefunkčnosť správy pozemkov.

    Ak je tam rozdiel medzi lesnými a poľnohospodárskymi pozemkami, aj to má svoju logiku. Ono v prípade lesných pozemkov je naozaj aj tých 50 árov málo. Nechceme však vstupovať do ďalších zmien a dovolávame sa toho, aby 50 árov tak, ako je to v zákone o iných opatreniach v prípade správy pozemkov, bolo implementovaných aj do správy pozemkových spoločenstiev. Keď budem úplne úprimný, ako lesník, ani 50 árov nie je vôbec výmera, ktorá by umožňovala nejakú rozumnú správu lesného pozemku. V tomto prípade však sledujeme ideálne podiely a bolo by veľmi dobré, aby sa teda dediči dohodli, že v prípade dedičských konaní už nie je možné pod túto výmeru klesnúť, aby to rešpektovali notári, pretože doterajšia prax je taká, že aj keď takéto minimálne výmery sú dané v iných zákonoch našej krajiny pri prechode v prípade notárskych dedičských zápisníc sa to nerešpektuje a preto považujeme za správne, aby to bolo taksatívne uvedené v zákone o pozemkovom spoločenstve. To je prvá vec, ktorú navrhujeme našou novelou zákona o pozemkovým spoločenstvách.

    Druhá vec je, možno bolestivejšia, možno naliehavejšia, ale rozhodne je potrebné, aby sme sa pokúsili ešte raz veľmi úprimne dosiahnuť túto zmenu. O čo ide, ide o to, aby sme mali zabezpečené, že nie je možné, aby nebolo uplatňované v prípade podielnikov predkupné právo. Spôsobujem to naozaj veľký problém. O tomto probléme som už hovoril už aj z tohto miesta a hovorili sme o tom viacerí. Existuje nerešpektovanie úplne prirodzenej zásady, ktorá sa uplatňuje pri spoločných nehnuteľnostiach, že spolumajiteľ nehnuteľnosti má predkupné právo pokiaľ sa jeden z vlastníkov tejto spoločnej nehnuteľnosti rozhodne ju predať. Myslím, že zdôvodňovať logiku takéhoto kroku je úplne zbytočné, pretože je to nanajvýš logický záujem práve toho majiteľa jedného z podielov, aby v prípade, že sa jeho partner rozhodne svojho podielu z nejakého dôvodu zbaviť, odpredať ho, aby mal možnosť si ho kúpiť ako prvý a tým pádom sceliť nehnuteľnosť. Zaujímavé, že toto Občiansky zákonník pozná a je naozaj nepochopiteľné, že práve v prípade spoločnej nehnuteľnosti takej, ako je pozemkové spoločenstvo sa predkupné právo neuznáva, a je zaujímavé aj to, že naše pokusy, ktoré sme v tejto veci tu už uskutočnili, neboli úspešné. Ja som to aj zdôvodňoval, že to nie je len hra so slovíčkami, aby sme urobili radosť tomu jednému spolumajiteľovi, že by si mohol v prípade, že je podiel voľný tento odkúpiť, ale že to spôsobuje pomerne vážne zásahy do správy pozemkových spoločenstiev. Nebudem o tom hovoriť v akom rozsahu táto vážnosť existuje, ale môžem zodpovedne prehlásiť, že ona tu naozaj existuje. O čo ide, ide o to, že v našich pozemkových spoločenstvách v istej miere dochádza k nesprávnemu, síce legitímnemu, ale veľmi škodlivému preskupovaniu vlastníckych podielov, keď tretie osoby, neraz aj cudzinci si nachádzajú v našich pozemkových spoločenstvách partnerov, ja by som ich skôr nazval trójske kone, pomocou ktorých skúpia istú časť vlastníckych podielov, na základe toho si vytvoria kontrolný, rozhodujúci balík a strhnú rozhodovacie právo moci v pozemkovom spoločenstve na svoju stranu bez toho, aby sa ostatní spolumajitelia o tom vôbec aj mohli dozvedieť. Na základe toho vznikajú nové pomery v riadení pozemkových spoločenstiev, neraz pomery tristné a často zaťažené rôznymi súdnymi konaniami, keď sa nám rôzne výbory sporia o to, kto vlastne má alebo nemá spoločenstvo riadiť a keďže sú to tristné a dlhotrvajúce súdne ťahanice neraz počas tohto obdobia vzniká chaotická situácia v spoločenských spoločenstvách, ktorá má veľmi zlý dôsledok v tom, že sa naďalej pokračuje v ťažbách dreva v lesných urbároch, že sa presmerúvajú obchodné toky a že sa neraz pod rúškom týchto rôznych pohybov robia v pozemkových spoločenstvách úkony, ktoré nezodpovedajú riadnej správe na úseku lesného hospodárstva, v riadnej správe lesného majetku, ktorý je síce súkromný, ale na ktorého v správnom spravovaní máme záujem všetci. Je to práve dôsledok ten, ktorý uznáte je veľmi nelogický, teda dôsledok toho, že sa spolumajitelia vzhľadom na to, že taksatívne uvedené stále v platnom zákone, že sa nevzťahuje na tieto podiely predkupné právo stáva skutočnosť, že majitelia sa dozvedia o tom, že v ich spoločnom urbári vznikla akási skupina riadiaca, ktorá strhla na svoju stranu veľkú časť podielov, bez toho, aby sa o tom mohli dozvedieť. Takže náš návrh je veľmi jednoduchý, zavádza povinnosť uplatniť predkupné právo ak sa niekto rozhodne svoj podiel predať, neraz sa to stáva, pretože vlastnícka kontinuita sa prerušila a mnohí podielnici majú pocit, že sa im neoplatí viac sa viazať na svoj podiel, ktorý možno stáročiami dedili po svojich predkoch a rozhodli sa ho predať, prosím je to ich právo, ale v tomto prípade priznajme právo ostatným spolupodielnikom, ktorí majú záujem na riadnom správaní svojho urbáru, že sa o tom musia dozvedieť ako prví a musia mať možnosť tento podiel si odkúpiť. Jednoduché, spravodlivé a správne, nevidíme dôvod na to, aby sa takýto prvok do zákona o pozemkových spoločenstvách nezapracoval, tobôž, keď som poukázal na dôsledky, ktoré vlastne vznikajú tým, že sa isté preskupenia vlastníckych podielov nedejú v záujme veci, ale proti záujmu veci, s úmyslom často cudzích štátnych príslušníkov zainvestovať do našich urbárov s úmyslom zarobiť na tom čo najrýchlejšie a čo najviac a v tom prípade sa kalamity prírodné mnohokrát v takomto urbáre začínajú meniť na kalamity etické, morálne.

    Posledný, tretí základný prvok, ktorý sme predložili v našej novele zákona o pozemkových spoločenstvách je veľmi prirodzený a potrebný a hovorí o právnej zodpovednosti členov riadiacich orgánov spoločenstva, ktorá musí mať takú výšku, že nehovoríme len o tom, že sú zodpovední tak ako doteraz, ale že sú povinní aj nahradiť škodu, ktorú by svojím konaním spôsobili urbáru, za ktorý sú hlasovaním spoločenstva na istú dobu volebnú poverení jeho spravovaním. Hovoríme aj o výške náhrady, táto výška sa musí v prípade, že sa predseda urbáru, alebo členovia riadiaceho orgánu dopustia dokázateľne takéhoto postupu, ktorý spôsobí škodu, musia potom podieľať na náhrade tejto škody do výšky tých podielov, ktoré vlastnili v čase, keď svoje chybné rozhodnutie, ktoré poškodilo ostatných spoluvlastníkov, vydali.

    Tu by som urobil odbočku, že toto je princíp, o ktorom sme už neraz rozprávali v sieni zákonnosti a je to princíp veľmi správny a potrebný, že nestačí a to teraz vôbec nie je stiahnuté len k pozemkovým spoločenstvám, o ktorých je reči, ale môžeme o tom hovoriť k riadeniu tohto celého štátu, o čom tu býva často reč, aby sme mali zodpovednosť formulovaný len to taj výšky, že ľudia poverení s tými funkciami sú zodpovední, ale bodka. Sú zodpovední a v prípade, za tou bodkou teda ju treba nahradiť čiarkou a tam napísať, v prípade že svojím konaním vedome spôsobia škody, túto škodu aj nahradiť. Toto je princíp, ktorý teraz hovoríme o tom, že ho treba zaviesť do správy urbárov a pozemkových spoločenstiev, ale sme presvedčení, že to je jeden zo základných princípov, ktorý treba vniesť do celej zákonnej praxe tejto krajiny, aby ľudia, ktorí dostanú isté poverenie na istý čas, aby správali majetok, či spoločenstvá alebo všetkých občanov v prípade ak dokázateľne pochybia a urobia zvyšné úkony, aby si boli vedomí toho, že budú musieť nielen politicky zodpovedať za svoje rozhodnutia, ktoré neraz majú takú podobu, že politickí zodpovední odídu nám do Bruselu na nejaké celkom zaujímavé miesta, ale že zodpovedajú materiálne za svoje chybné rozhodnutia a sme presvedčení, že tento prvok by dokázal veľmi efektívne a rýchlo urobiť poriadok vo vládach mnohých funkcionárov, ktorí si hovoria, veď ma sem dali nato, aby som čosi pre svojich chlebodarcov urobil a keď bude so mnou zle, však nedopustia, aby bolo až tak zle, že by som na to doplatil. Takže princíp, o ktorom sme tu rozprávali neraz, teraz uplatňujeme práve do vzťahu k pozemkovým spoločenstvám, kde žiadame, aby tí predstavitelia spoločenstva, ktorí boli poverení na schôdzi, na zhromaždení vlastníkov spravovaním, či už predsedníctvom alebo členom správnych orgánov, aby zodpovedali aj za škody, ktoré svojím konaním spôsobia. Je tam aj niekoľko ďalších detailov, ktoré môžeme a nemusíme o nich teraz rozprávať, ktoré upravujú, ktoré upravujú niektoré ešte momenty a vylepšujú tento zákon, ale v kocke sa jedná v našom návrhu, ktorý teda predkladám za poslancov pána Fecka, pani Mezenskú a pána Hubu jedná o tieto tri body, ako som spomenul zabráneniu drobeniu majetku, zavedenie predkupného práva a určenie zodpovednosti za správu funkcií v pozemkových spoločenstvách do tej miery, aby táto zodpovednosť bola dotiahnutá do povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Tieto tri body sú podstatou, verím, že sú v záujme všetkých majiteľov podielov v pozemkových spoločenstvách, verím, že sú v záujme všetkých občanov, pretože jedná sa o spoločenstvá, ktoré spravujú nie čosi čo je skryté za platom, ale doslova sa jedná o správu našej krajiny, ktorú máme denne pred očami a preto musíme mať záujem, aby táto správa bola funkčná, múdra a aby spôsobovala prospech podielnikom, ale aj nám všetkým a zabraňovala škodám. Toľko v úvodnom slove. Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tejto novely.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi a uvedie spravodajskú správu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlač 1510.

    Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    -----------------------------------------

    ...som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1510. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Pán predsedajúci otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Mezenská, ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pani poslankyni Mezenskej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán spolupredkladateľ, pán spravodajca a prítomní poslanci dovoľte mi krátko vysloviť podporu ako spolupredkladateľke tohto návrhu zákona. Považujem tento zákon spolu so súborom predkladaných veľmi jednoduchých, systémových a účinných opatrení za návrh súbor opatrení a riešení, ktorí majú apolitický rozmer a som presvedčená, že ak sa tento návrh zákona prijme, tak bude účelne vplývať na to, čo potrebujeme v pozemkových spoločenstvách riešiť a to naozaj je potreba zoceľovania lesných a poľnohospodárskych pozemkov, zamedzenie ich ďalšieho drobenia a zároveň potrebujeme riešiť sprehľadnenie, korekciu a úpravu vzájomných vzťahov vnútri pozemkových spoločenstiev medzi jednotlivými podielnikmi, medzi jednotlivými členmi týchto pozemkových spoločenstiev. Ja som presvedčená, že hlavne zavedením inštitútu právnej zodpovednosti pre zástupcov pozemkového spoločenstva pre predsedu a jeho zástupcu dokážeme prostredníctvom prijatého zákona a zosobnenia prípadnej škody, riešiť mnohé sťažnosti a podnety nespokojných členov pozemkových spoločenstiev, ktorí žiaľ pri uplatnení nárokov, pri uplatnení vznesených výhrad voči správe pozemkového spoločenstva, majú dnes zviazané ruky. Som presvedčená, že prijatím tohto inštitútu právnej zodpovednosti a zosobnenia škody zástupcom pozemkových spoločenstiev dokážeme mnohé konkrétne podnety členov spoločenstiev oprávnené podnety riešiť a hlavne prijatým opatrením im aj zamedziť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy ústne, takže mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete sa vyjadriť? Ďakujem. Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča, Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1511 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1522. Pán poslanec Viskupič je prítomný v sále? Kolegyne, kolegovia no obávam sa, že toto nie je ideálna situácia a že sú skutočne objektívne dôvody, pre ktorý navrhovatelia nie sú prítomní v sále, takže presúva sa tento bod logicky na koniec poradia. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Podľa návrhu predsedovi má tento áno takže za skupinu poslancov prednesie návrh tohto zákona vážený pán kolega poslanec má slovo. Pán kolega Radošovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení kolegovia dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov predložil návrh, ktorým sa napriek predchádzajúcej novele zákona, sme sa k nej predsa len vrátili a všimli sme si totižto, že sa opomenuli isté veci a ja si ich dovolím teda prečítať v tomto návrhu, ktorým vlastne sa pokúšame o doplnenie tohto zákona. Chceme, aby sme a teda textácia je takáto, aby sme v čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov sa mení a doplnil takto: V čl. I § 12 sa za ods. 7 doplní ods. 8, ktorý znie nasledovne: Ods. 7. Ustanovenia § 10 sa použijú primerane aj na referendum konané podľa osobitného predpisu. Čl. II. Tento zákon nadobúda účinnosť 1.júla 2015. Dovoľte mi teda odôvodnenie a podrobnejšie, aby som vám predložil. V čl. I. tohto zákona sa rieši inštitút politickej reklamy. Predkladaný návrh zákona má za cieľ regulovať politickú reklamu aj pri referende, pretože zákonodarca pri prijímaní takzvaných volebných kódexov túto problematiku opomenul. Potreba takejto úpravy sa javí najmä zastávajúceho naznačeného trendu používania referenda, ako politického nástroja na presadenie svojich politických záujmov. Takáto snaha nemusí byť z povahy veci zlým prostriedkom, avšak je potrebné ju regulovať. Je iste nemenným trendom zákonodarnom zbore upravovať veci ex post, teda po tom, ako nastanú. Avšak u...zákonodarcu je predovšetkým regulácia vzťahov budúcich, teda úprava a regulácia problémov ešte predtým, ako nastanú, vzniknú. Riešenie krízových situácii spätne by malo byť výnimkou, nie pravidlom. Predkladaný návrh zákona cez legislatívny odkaz na už upravenú politickú reklamu pri volebnej kampani vo voľbách do Národnej rady, či Európskeho parlamentu reguluje politickú reklamu pri konaní referenda. Slovné spojenie sa použijú primerane, poskytuje priestor pre aplikáciu takejto úpravy na inštitút referenda so všetkými jeho osobitnosťami. Napríklad za politickú stranu pri referende možno zmysle primeranej aplikácie považovať petičný výbor, či koalíciu strán, ktorá navrhla uznesenie Národnej rady o návrhu na vyhlásenie referenda. Rovnako zostáva zachovaný priestor pre Rozhlas a televíziu Slovenska na reguláciu, respektíve pripomienkovanie obsahu reklamy po etickej stránke v súlade s osobitnými právnymi predpismi. Prekladaný návrh zákona má za cieľ zvýšiť povedomie občanov a to vo vzťahu k referendu, výkonu volebného práva ako takého a demokracii samotnej. Je úlohou štátu ako aj právneho poriadku štátu vychovávať svojich občanov zodpovednosti za spoločnosť. Štát samotný a to aj cez umožnenia reguláciu politickej reklamy, pričom referendum nie je výnimkou, to má robiť. Okamih, kedy sa občan môže rozhodnúť o referendových otázkach, teda pri hlasovaní v referende, je spolu s takýmto okamihom pri voľbách azda jedným z najesencionálnejších prejavov demokracie samotnej. Predkladaný návrh zákona nemožno označiť za populistický činný spôsob šitý na mieru pre jeden, či druhý subjekt pôsobiaci na politickej scéne. Jeho aplikácia zabezpečí občanovi povedzme informácie a priestor na úvahu, ktorú reklama, aj politická z povahy veci ponúka. Koniec koncov to je účelom reklamy, prinútiť občana uvažovať a rozhodnúť sa, samozrejme, že inzerent predpokladá pozitívne rozhodnutie vo vzťahu k svojej inzercii. To však nijakým spôsobom neobmedzuje občana rozhodnúť sa aj negatívne. Vonkoncom s predkladaným návrhom zákona nemožno vykladať akési odporúčanie pre občana, ako hlasovať o referende, to zákonodarca vzdá okrem apelu na zodpovednosť robiť nesmie a ani nerobí. Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávne médium, na ktorého financovaní sa podieľa občan nie len nepriamo prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale i priamo prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Teda je možné legitímne očakávať, že Rozhlas a televízia Slovenska bude plniť vo vzťahu k občanovi i takúto úlohu, poskytovať priestor pre možnosť reklamy, ergo informáciu o referende. Predkladaný návrh zákona nekladie pre Rozhlas a televíziu Slovenska nijak obzvlášť národnú úlohu, keďže finančné zaťaženie nesie politický subjekt, ktorý má záujem na reklame. Čo sa týka účinnosti, dávame návrh od 1.júla 2015. Zákonodarca zvolí tento dátum účinnosti preto, aby nadobudla účinnosť ako ostatné volebné kódexy, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky minulý rok. Teda celý balík pri vstupu do účinnosti v jednom okamihu ako komplexná právna úprava. Navrhovaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zo zákonmi Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, aj inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona nemá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona na základe odkazu na ustanovenia upravujúce politickú reklamu počas volebnej kampane pri voľbách do Národnej rady a Európskeho parlamentu reguluje, respektíve vytvára regulačný rámec i pre politickú reklamu v prípade referenda. Samozrejme, že disponujeme dokladom od ministerstva financií, keď sa ministerstvo financií vlastne vyjadrilo k nárokom na štátny rozpočet to je tak, ako som predniesol, v dôvodovej správe nezakladá žiadne nároky a teda apelujem na poslancov hlavne poslancov SMER-u, aby pri hlasovaní zohľadnili to, že pri príprave vládneho návrhu zákona zabudli na riešenie referenda, aby sa táto chyba napravila a aby sa ucelený volebný kódex vlastne mohol aplikovať od dátumu 1.júla 2015. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pán kolega za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo poslancovi z výboru, ktorý bol navrhnutý ako gestorský, teda pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Jozefovi Bobíkovi. Nech sa páči pán poslanec, predložte spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o rovnej kampani. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Tak, ako už bolo uvedené zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení stačí. Otváram rozpravu k tomto bodu. Pardon.

  • Ďakujem pekne za návrh pán poslanec, takže kolegyne, kolegovia dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu, písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Takže pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Kolegovia neregistrujem žiadnu prihlášku do rozpravy, takže mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem teda aj pánovi navrhovateľovi, aj pánovi spravodajcovi. Teraz kolegyne, kolegovia nasleduje prvé čítanie o návrhu pána poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampane a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Pán poslanec Osuský sledujem v rokovacej sále nie je.

  • pod č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Pán poslanec Osuský. Sledujem v rokovacej sále nie je, opäť nám nastala kolegyne, kolegovia situácia, že predkladateľ sa nenachádza v sále. Takže opäť tento bod programu presúvame na koniec poradia schválených bodov programu. Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch, návrh zákona má parlamentnú tlač č.1513, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1524. Pán poslanec Fronc bude navrhovateľom, ktorý prednesie tento návrh zákona v mene skupiny poslancov. Má slovo.

  • Ďakujem pekne pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, celkom iste registrujete, že tento zákon je tak povediac neverným stóry, ja som sľúbil a povedal, že ja sa s ním vrátim do parlamentu čiže ho opätovane predkladáme spolu s kolegami a tá základná myšlienka v krátkosti zopakujem je tá, aby sme umožnili deťom do školy bezpečnú a slušnú dopravu, tak ako to existuje v mnohých vyspelých krajinách a ten systém dopravný je zabezpečený prostredníctvom školských autobusov. Autobusov, ktoré majú špeciálne označenie, ktoré vozia deti jednak na školské vyučovanie a domov zo školského vyučovania alebo prípadne ich rozvážajú pri iných akciách, ktoré sa uskutočňujú s deťmi či už idú na výlet, alebo na nejakú inú povedzme spoločensko-kultúrnu akciu. Dôvod pre ktorý to predkladáme je ten, aby sme zaistili pre deti jednak naozaj bezpečnú dopravu a jednak aj slušnú dopravu pretože dnes so skúsenosti viacerí z nás vedia, že pri doprave domov zo školy sa deti častokrát stretávajú v autobusoch s ľuďmi, ktorých vystupovanie je prinajmenšom spoločensky nevhodné, teda, aby som to povedal úplne na roviny, ktorý bežne používajú vulgárne vyjadrenia a neraz aj v tom autobuse sú v stave pomerne vysokého ovplyvnenia alkoholom. Čiže to sú myslím si že dostatočné dva dôvody a tretí dôvod je k tomu, je ten, aby sme jednoducho pomohli riešeniu problému ktorý na Slovensku existuje a to je, že na Slovensku pre takú malú krajinu máme veľmi veľa škôl a z tých škôl je veľa škôl málotriednych samozrejme, že súvisí to aj s geografickou štruktúrou krajiny, pretože je tu veľa hôr, veľa dolín, takže tá dochádzka do školy častokrát nie je jednoduchá. Ale tie málotriedne školy, alebo neplno organizované školy sú výrazný výdavok štátu, keby som chcel urobiť porovnanie tak v počte obyvateľov Slovensko má dvojnásobok základných škôl ako napríklad také Slovinsko. A to určite nie je malý výdavok, týmto spôsobom by sa dalo jednoducho motivovať starostov obcí a vôbec obecné zastupiteľstvá aby sa združili a aby jednoducho niektoré školy prestali existovať a bola spoločná škola. To je problém financovať tieto malé školy je veľký a možno ste zaregistrovali lebo sme tu mali v prvom čítaní vládnu predlohu zákona ktorým sa mení a dopĺňa viacero zákonov ale je to uvedené ako hlavne zákon školský, teda o výchove a vzdelávaní zákon č. 245/2008 a tam je jedna časť, ktorá hovorí o tom, že umožní sa spájať v málotriednych školách všetkých triedy. Doteraz tá možnosť bola odôvodnenie len taká, že keď tak sa spájal prvý s tretím a druhý so štvrtým ročníkom z toho dôvodu, že aby sa nespájali triedy, ktoré sú veľmi blízko seba čo sa týka obsahu učiva aby sa to jednoducho nemiešalo, teraz sa to umožní podľa tejto predlohy všetky triedy málotriednej školy spojiť. Čiže istým spôsobom samozrejme, že to čosi ušetrí, pretože miesto dvoch učiteľov, čo je v tomto prípade najvyšší náklad, mimochodom náklady na zabezpečenie výučby na pedagógov z tej celej sumy vôbec aj v iných školách dohromady robia si 85 %. Len zvyšných 15 % je na energie a na ostatné školské výdavky. Čiže mzdové náklady sú najvyššie, ja viem že šetriť treba ale táto cesta podľa mňa nie je dobrá, nie je dobrá, pretože vedie vlastne k zníženiu kvality výučby, keď budete mať všetky triedy pospájané dokopy, tak určite to nie je dobrá cesta a pripomína mi to tak situáciu výučby na slovenských obciach v 19 storočí. A ja som presvedčený, že jednoducho treba redukovať počet škôl, áno sú to častokrát neefektívne výdavky ale tá cesta o ktorej si myslím, že je dobrá, je cesta motivačná, ktorá ich navedie a školské autobusy sú jedna z tých ciest pretože z toho v tomto návrhu zákona sa hovorí o tom, že na zriadenie školského autobusu by štát prispieval a samozrejme nechcem aby to bol nejaký veľký výdavok jednoročný, preto ten rozdiel školských autobusov je naplánovaný na päť rokov. Postupne od 1. januára budúceho roku, by začal výdavok a ročný výdavok štátu predpokladáme 7 miliónov eur, to z hľadiska rozpočtu určite nie je čiastka, ktorá by tak povediac zarazila klin do nášho rozpočtu a myslím si, že pre naše deti, pre ich vzdelávanie, pre kvalitu vzdelávania ale aj pre bezpečnosť a slušné prostredie stojí za to. Čiže navrhujeme, aby sa tie výdavky delili medzi štát a obec, ktorá sa rozhodne zriadiť. No a potom sú tam opatrenia uvedené v tom zákone, ktoré jednoducho zabezpečia to, aby to fungovalo naozaj v prvom rade pre deti, lebo žiaľ bohu musím povedať, že na Slovensku sa často stáva, že keď sa čosi urobí, zriadi, tak v konečnom dôsledku neraz sa stáva, že ten pôvodný cieľ pre koho to je určené sa s tratí a na všeličo iné sa používa. Čiže toto je návrh ja, sa domnievam, že aj keď teraz nie som až taký veľký optimista, že bude schválený som presvedčený, že raz príde doba, keď k tomuto návrhu sa poslanecká snemovňa vráti a možno v inej podobe, ale systém školských autobusov zavedie tak, ako to funguje vo väčšine kultúrnych krajín. Ďakujem.

  • Ďakujem pán poslanec za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo poslancovi z gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pánovi poslancovi Jurzycovi a uvedie spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo pán predsedajúci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona tlač 1513. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu, písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa kto teda sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Radošovský a pán poslanec Osuský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi Radošovskému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rád ešte doplnil jeden rozmer, ktorý predkladateľ vo svoje dôvodovej správe vo svojom odôvodnení návrhu nepovedal, pretože do toho vstupuje ešte jeden aspekt a to je výrazný ekonomický aspekt. Samozrejme, že vrátim sa ešte k tým školám k odvahe ísť touto cestou. Neviem dokedy chce ktorýkoľvek minister školstva opomínať a nevytvárať tlak a samozrejme je to aj o nás o politikoch, ktorí sme tu v parlamente 150 o dokončení reformy verejnej správy a dokončení tým pádom aj reformy školskej správy. Dúfam, že si uvedomujete neustály pokles kvality školstva na Slovensku a to teda od základného počnúc a stredoškolským a odborným školstvom až po univerzitné a vysokoškolské vzdelanie, jednoducho, že zaznamenávame permanentný pokles. Vidíme to na výsledkoch a na smerovaní a základné školy tam sa dáva základ. Tam vlastne v tejto chvíli žiaľ akoby sme nestíhali možno finančne ale tým, že by sme zrušili istí počet škôl a že by sme vytvorili centrálne školy tak ako sme ich mali kedysi s dobrým vybavení a s dobrým personálnym obsadením tak by sme veľmi pomohli školstvu, veľmi by sme pomohli. Pochádzam s učiteľskej rodiny, môj otec začal učiť v roku 1938. A bol z tej starej gardy, po 43 rokoch keď odišiel z učiteľovania učil matematiku, fyziku a mal ešte aprobáciu pre chémiu a prírodopis, konštatoval, že už vtedy sme išli mierne dolu a hlavne kvalite učebníc a v ďalších veciach. A vtedy hlavne bol nedostatok učebných pomôcok, dneska učebné pomôcky by aj boli, ale nemáme pripravených a fundovaných učiteľov dostatočne, nehovorím o všetkých ale vo všeobecnosti je toto problém a druhá vec je problém s výbavou a s názornosťou výuky. A tento problém jednoducho pretrváva na viacerých školách a samozrejme že čím máme triedy a školy rozbitejšie tým je tento problém viac a viac preukazný. To že by sme konečne vykročili smelo týmto trendom by sme zabezpečili novú kvalitu výuky pre všetky deti rovnako. Lebo my niektoré deti týmto spôsobom diskriminujeme. Ten ekonomický rozmer, ktorý je potrebné k tejto reforme doplniť je rozmer ktorý by mal dotvoriť ministerstvo dopravy. Cez licencie, ktoré sú visia s opravnou obslužnosťou, to znamená s vydaním licencií pre prepravcov osôb a tu jednoducho narážame na ten istý problém samosprávy regionálne to znamená VÚC a toto súvisí aj so školstvom, jednoducho by sa veľmi rapídne by sa znížila, by sa znížili náklady na dopravnú obslužnosť ak by sa zaviedli tieto školské autobusy, ktoré by vykryli problém prepravy žiakov v rámci malých teritórií, lebo tieto autobusy mnohokrát potom suplujú iné veci a prepravujú potom následne keď vyložia žiakov prepravujú vzduch. Čiže je ta na zamyslenie a je to aj na kus odvahy, viacerí vedia zdôvodniť, že prečo by bolo toto dobrá cesta ale ozaj treba si sadnúť, dohodnúť sa vykročiť týmto smerom, tento návrh jednoducho, čím ho budeme dlhšie...

    -----------------------------------------

    autobusy mnohokrát potom suplujú iné veci a prepravujú potom následne, keď vyložia žiakov prepravujú vzduch. Čiže je to na zamyslenie a je to aj kus odvahy. Viacerí vedia zdôvodniť, že prečo by bolo toto dobrá cesta, ale ozaj treba si sadnúť, dohodnúť a vykročiť týmto smerom. Tento návrh jednoducho čím ho budeme dlhšie odkladať a túto reformu čím budeme dlhšie odkladať je riešenie tým bude horšie pre ďalšie generácie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, nebudem vás dlho zdržovať, ale chcel by som podporiť tento návrh vedomý si toho čo povedali pán navrhovateľ, že je pravdepodobné, že ten návrh neprejde, ale je dobré, že tu je ako hovoria anglicky hovoriaci je dobré, že je the board, že bol raz položený na stôl a bude dobré sa k nemu raz za možno priaznivejšej konštalácie a politickej vôle vrátiť. História školských autobusov je dlhá. Mal som možnosť svojho času na pozvanie školskej nadácie navštíviť krajinu veľkých polí, lánov kukurice a od seba dve, tri, štyri míle vzdialených fariem, štát Iowa. Tam je školský autobus nevyhnutnosť, pretože jedno, dve či tri deti, ktoré žijú na farme bohabojných farmárov, tí majú ešte, chvalabohu deti, sa samozrejme musia dostať do nejakej školy z väčším počtom ako troch žiakov. A tak ich autobus medzi lánmi kukurice zváža do dobrej školy. Tí, ktorí si spomíname na scénu z filmu Forrest Gump, tak vieme tiež ako Forrest Gump dobiehal svoj školský autobus. A chcem povedať, že toto nie je výsada Iowy krajiny širokých lánov, polí a vzdialených fariem, kde sused k susedovi má tri - štyri míle, ale je to napríklad i oblasť tak vyvinutá, bohatá ako sú hornaté časti Rakúska, Lichtenštajska či Švajčiarska, kde tzv. Schulbus zvážajú rovnako ako Forresta Gumpa deti z usadlostí gazdovských, ktoré obhospodarujú strmé lúky a pasienky do jednej školy.

    Zdravý rozum káže, že tak ako povedal Martin Fronc vracať sa alebo udržiavať pri živote 19. storočie v tom, že sa v jednej triedy učí päť prvákov, traja druháci, štyria tretiaci s jedným učiteľom je skutočne návrat od predštúrovských a štúrovských časov ,pri všetkej úcte k jubileu, toto nie je cesta k najlepšiemu vzdelávaniu detí. V rokoch 1998 až 2002, keď som bol členom tohto parlamentu prvýkrát, tak som bol členom školského výboru a viem, že s kolegom Istvánom z SDĽ som bol na poslaneckom prieskume vo veci školy v jednej z najdlhších veľkých obcí na Slovensku v Hodruši Hámroch. Tam bol problém s tým, že mali pomerne veľmi pekne školu, lepšiu ako v tomto čase boli mnohé bratislavské, ktorá ale mala jeden problém. Nemala deti. Teda mala zopár detí, ale zďaleka nie toľko ako bola jej kapacita. A išlo o to, či sa taká vec má udržiavať za každú cenu, keďže bolo veľmi ďaleko ďalšia škola na inom konci. Kto pozná Hodrušu Hámre vie, že je to veľmi dlhá obec. A vtedy mi povedali tí ľudia, ktorí sa zastávali udržania tej školy jediný pádny dôvod, o ktorý sa opreli. Viete, pán poslanec, ale my keď ju zavrieme, tak oni ju rozkradnú, rozoberú na kusy, no, tak ju udržiavame. No, to samozrejme je iný problém ako riešiť zavretú školu a či majú rozkradnúť alebo nie. Ale dôvod na to, a ja som im to vtedy aj vyrátal, viete v roku 1998 boli počítače nová vec a už vtedy sa dalo tušiť, že deti budú potrebovať aj takéto vzdelávanie pre svoju ďalšiu životnú budúcnosť, tak keď mi povedali, že koľko stojí to kúrenie, svietenie a udržiavanie trištvrťovo prázdnej budovy, tak som im vyrátal, že by každé dieťa a vtedy boli laptopy alebo počítače drahé, oveľa drahšie ako dnes relatívne, by mohlo dostať pred nos svoj počítač z tých detí, ktoré tam sú, keby nevykurovali vesmír a budovu. Nakoniec to vtedy v rámci ďalšieho vývoja zrejme ostalo tak, že sa ešte tá budova udržiavala. Neviem čo je s ňou dnes. Dnes je to chvalabohu štrnásť rokov.

    Ale musím povedať toľko, že keď si pomyslíme a demografia nepustí, dá sa už dnes vedieť koľko o šesť rokov bude v tej dedine detí prvákov, lebo matrika nepustí, tak je absolútne racionálne dávať a koncentrovať deti do lepšie vybavených škôl. Do škôl, kde môžu zaplatiť dobrého angličtinára, pretože ušetria na vykurovaní a vode a iných veciach primitívnejších, horších a zaostalejších školách. Proste zdravý rozum káže, aby sme neplatili kúrenie alebo nekvalitnejšiu vybavenosť nejakej budovy a školy v neprospech toho, že by sme tie deti mohli poslať do lepšej školy, hoc by aj išli tak ako chodia deti v bohatom a vyspelom Rakúsku, Švajčiarsku či Lichtenštajsku alebo nie v chudobnej Iowe školským autobusom. Ako liberálny konzervatívec hovorím, že takmer všetko už bolo na svete vynájdené a ide o to tvorivo aplikovať, čo už inde desaťročia a desaťročia používajú. To znamená to, že Martin Fronc prišiel s kolegami s takýmto návrhom je jednoducho siahnutie do dobrých skúseností, ktoré vznikli na základe desaťročia využívania niečoho, čo využívajú vyspelé, vzdelané a kvalitné vzdelávanie poskytujúce krajiny.

    Ja si myslím a vždy mám ten pocit, že tak ako som hlasoval za Civilný správny poriadok, ktorý bol dielom vašej strany, tak si neviem predstaviť, že by mohlo kolegovi zo SMER-u vadiť, že sa zavedie niečo, čo možno i jeho voličovi v malej dedine pomôže, aby jeho dieťa dostalo lepšie vzdelanie ako môže dostať v jednotriedke napchatej deťmi rôznej kategórie, rôzneho stupňa vzdelania a vzdelávania, tak ako je to teraz. Toto je návrh, ktorý nie je návrhom 21. storočia. To je návrh, ktorý existoval pred šesťdesiatimi rokmi v týchto krajinách, to znamená, nedá povedať, že sa nemá oprieť o akú skúsenosť. Skúsenosť je jasná. Tak dovolím si aj ja pripojiť sa k Martinovi Froncovi a povedať, že ak budeme uvažovať pre prospech tých detí, tak tu neexistuje stranícke tričko. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Jurzyca. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Krátka poznámka na podporu tohto návrhu hovorí aj to, že máme čoraz viac informácií o kvalitách škôl. Tento rok budeme mať informácie z testovania päť. To znamená, že budeme vedieť viac aj o kvalite málotriednych škôl a oveľa, oveľa ľahšie sa takéto rozhodnutie, potrebné rozhodnutie príjme. Okrem toho upozorňujem, že na rezorte školstva, na ich webe, visí digitálna mapa škôl, kde je vidno aká je vzdialenosť medzi školami, aké veľké sú tieto školy a taktiež si myslím, že táto informácia pomôže, by mala pomôcť k ľahšiemu prijatiu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Má slovo.

  • Ďakujem kolegom, ktorí vystúpili a podporili tento návrh zákona. Veľmi krátko chcem sa vyjadriť. Naozaj to nie je žiaden nový výmysel. Naozaj je to vec, ktorá je vyskúšaná a osvedčená v mnohých krajinách. Je to vec, ktorá naozaj by pomohla nášmu vzdelávaciemu systému, našim deťom. Ale jednu takú zvláštnosť alebo možno trošku pikošku by som vám povedal, že keď som prišiel s týmto návrhom, objavilo sa to, mal som telefonát a nejaký pán ku mne hlásil na návštevu. Prišiel a predstavil sa, dal mi vizitku a bol to zástupca amerických obchodných kruhov. Zaujímal sa o vec a povedal, že som pripravený s autobusmi. Je to pre nich biznis, ja to chápem. Len chcem to povedať v inej súvislosti, pretože v debatách, keď sme pripravovali ten zákon zaznievalo neraz a oprávnene, že viete na tých školách v obciach nebudú vždy potrebovať autobus, ktorý má 45 miest, ale že budú potrebovať autobus, ktorý budeme mať povedzme 20 miest alebo podobne. A on vtedy doniesol mi aj materiály s autobusmi školskými, ktoré sú pripravené, vyrábajú ich, sú rôznej veľkosti a naozaj prispôsobené s tými vecami na to, aby to bolo vhodné práve na takéto používanie s tým, že samozrejme tie autobusy už v tých dobách boli vybavené aj tým, aby do nich mohli nastupovať tí, ktorí majú fyzický handicap. Čiže pre mňa bolo prekvapenie už len to, že o takúto legislatívu sa niekto zaujíma a sleduje ju aj v Spojených štátoch, ale chcem povedať, že aj zabezpečenie konkrétne autobusmi, ktoré by boli dobré by určite nebol problém. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ale poprosím aj pána Fronca, aj pána spravodajcu, aby ešte zostali, pretože nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Fronca, Moniky Gibalovej a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (tlač 1514). Návrh na pridelenie výborom 1525. Pán poslanec Fronc, poprosím vás, uveďte tento návrh zákona.

  • Trošku netradične to uvediem. Pred dvoma dňami som sledoval večer televíznu debatu s Havranom. Bola o školstve a okrem toho, že som sa dozvedel, že bolo sedemnásť ministrov školstva a ani jeden z nich nevedel čo chce, tak istým podtónom povedané, že bolo, že všetci boli hlupáci, čo mne veľmi štatisticky nesedí, lebo pri takom veľkom počte sa mi zdá, že to muselo byť zámerne vyberaná takým spôsobom, aby sa to podarilo. Ale počúval som, samozrejme, aj mnohé výhrady, aj predstavy, ktoré musím povedať, že tie riešenia, nechcem byť zlý, ale nevidel som návrhy riešení, ktoré by boli veľmi použiteľné, ale tie kritické veci, ktoré zaznievajú ku kvalite, k nášmu vzdelávaciemu systému, to tam zaznievalo. Však to je všeobecné, ale jedna výhrada tam veľmi významná bola, ktorá dlhodobo znie, že jednoducho žiadna, ale žiadna a ja som to už povedal dávno a potvrdím to, žiadna politická garnitúra po roku 1989 nepokladal okrem slovného deklarovania vzdelanie za takú prioritu, aby doňho naozaj investovala, dala aspoň raz to čo sme nazývali, keď sme sem ťahali investorov, investičné stimuly. A pritom je to investícia do našich detí, do spoločnosti a hlavne do jej budúcnosti. Ja si myslím, že toto je kľúčový problém, na ktorom by sme sa mali dohodnúť.

    Je fakt, že rodičia, žiaľ bohu, dnes stále na Slovensku ešte nefungujú tak ako v iných krajinách, aby oveľa viac boli zainteresovaní do toho ako sa ich vzdelávajú, čo sa im dáva za vzdelanie, akým spôsobom je to urobené a jednoducho, aby sa viac angažovali. A zase treba povedať, že oproti iným komunitám, ktoré sú lobistické a ktoré vedia si presadiť tak tá pedagogická komunita nevie fungovať tak povediac silovo a nátlakovo a presadiť si čo treba. A uvádzam to preto, že to má do istej miery súvis s predloženým návrhom zákona.

    V roku 2003 bol prijatý zákon o normatívnom financovaní škôl, teda s tým, že nositeľom financií je žiak, pretože žiaci sú tí, ktorí majú z toho úžitok. Škola je len prostredník a z toho pohľadu nemôže škola, áno, má byť dobre zabezpečená, aby dobre slúžila. Slúžila tomu svojmu poslaniu vzdelávaniu a výchove detí. Tie normatívy systém financovania

    -----------------------------------------

    žiaci sú tí, ktorí majú z toho úžitok. Škola je len prostredník. A z toho pohľadu vnímam, že škola, áno, má byť dobre zabezpečená, aby dobre slúžila. Slúžila tomu svojmu poslaniu, vzdelávaniu a výchove detí. Ten normatívny systém financovania, počul som už dlhodobo mnoho kritík naň, ale je to jeden zo zákonov, ktorý najdlhšie existuje a ja si myslím, že či je zákon dobrý a zlý, o tom svedčí aj to, ako dlho prežije. 2003, 2015, ten má už trinásty rok svojej existencie. Aj preto samozrejme, že boli pokusy urobiť nový, ale to nie je jednoduché. Tie pokusy, nakoniec, ja nechcem vynášať z kuloárov, zlyhávali na tom, že niektoré veci sa nevedeli urobiť. Samozrejme aj ja chcem povedať, že jednoducho každý zákon, tak ako sa mení spoločnosť, nemá ako dogma trvalú hodnotu navždy a že je potrebné tieto zákony istým spôsobom upravovať tak, ako sa vyvíja spoločnosť a registrujem a registrujeme všetci, ktorí sa pohybujeme v tom školstve, že dosť prirodzene, niekedy povedal by som aj s náturou slovenskou sa ľudia naučili tento zákon nielen využívať, ale aj zneužívať. A jednoducho častokrát sa stáva, že bez ohľadu na to, že či to je dobré alebo nie, si povedia peniaze nám prináša dieťa, žiak, tak snažíme sa za každých okolností mať čo najviac žiakov, aby sme mali čo najviac peňazí na škole. A bez ohľadu na to uznávam a častokrát to tu zaznieva, že na stredné školy alebo na gymnáziá prijímajú žiakov, o ktorých je minimálny predpoklad na to, aby takéto vzdelanie zvládli. No a tu si myslím, že treba urobiť isté kroky, aby sa toto nedialo, aby sa obmedzilo. Len moja životná filozofia, vážení kolegovia je a verím, oveľa viac v motivačné nástroje, aby ľudia si povedali, toto je pre mňa výhoda, to ma motivuje a preto sa budem, keď nič, pre nič iné sa budem preto dobre správať a nebudem trebárs brať slabých žiakov na školu, ktorí tam nepatria, ako nástroje sankčné a príkazové. Ja viem, že ten príkazový nástroj má takpovediac rýchlu odozvu, ale rýchlo sa nájde cesta ako obísť. Kdežto motivačne má možno pomalšiu odozvu, ale určite oveľa väčšiu trvácnosť. A tu v tejto malej novele zákona o financovaní škôl a teda o financovaní škôl a školských zariadení chceme takýto nástroj použiť. Ten nástroj je veľmi jednoduchý, aby sme motivovali tých, ktorí majú dobré výsledky vo vzdelávaní a aby sme zaručili aspoň akú takú objektívnosť, tak to motivovanie chceme urobiť cez merania, ktoré sú celoštátne a kde dá sa predpokladať istá objektívnosť. To znamená, tak ako je štátna maturita, ako existuje test 9 alebo test teraz 5 bude, ako existujú niektoré medzinárodné merania, na základe takýchto stanoviť podmienku, že isté percento, to tu uvádzame, škôl dostane navýšenie finančných prostriedkov na základe toho, že je dobrá, že v týchto meraniach sa umiestni v prvej desaťpercentnej čiastke všetkých škôl. Jednoducho som presvedčený, že to bude časť tých škôl motivovať k tomu, že si povie, viete, ja tu mám kopu takých, s ktorými sa trápim, hovorím teraz o stredných školách, ktorí na to nemajú, kvôli peniazom. A ja si na tie finančné prostriedky na tej škole prídem tým, že budem kvalitný a stojí mi to za to. Je to malý krok, ja si uvedomujem, ale je to krok k tomu, aby sme obmedzili to, čo dneska sa už deje ako v širokom zmysle a to je to, že mnohé školy jednoducho berú na štúdium takých, ktorí nemajú predpoklady na to. Toto je celá myšlienka tejto novely zákona, ja si uvedomujem, že tých zmien bude musieť prísť viac. Ale my keď kdesi nezačneme, neurobíme, no tak ako budeme stále len stagnovať a budeme v tej situácii ako na Slovensku mám pocit, že teraz nehovorím len o školstve ale vo všeobecnosti, že síce frfleme, nadávame, sme nespokojní, ale zmenu žiadnu nechceme, lebo každá zmena nás vyruší, každá zmena je taká, že nám urobí čosi, čo nás donúti zabehaný mechanizmus nášho fungovania upraviť a to sa nám nepáči. Takže tento krok, táto novela toho zákona, by mohla si myslím k tomu pomôcť. A preto aj chcem otvorene povedať, že ja nechcem vnútiť podmienky a presné kritériá. Aj preto tu v návrhu tejto novely zákona o financovaní je povedané, že podrobnosti, podrobnosti stanovenia kritérií upraví sa všeobecne záväzným predpisom, teda vyhláškou, v tomto prípade ministra školstva.

    Áno a to je moja posledná poznámka, ja som osobne presvedčený, že častokrát tu robíme to, čo mne sa nepáči. My chceme prijímať v zákonoch to čo sa má učiť, my chceme v zákonoch prijímať neraz ako, ako má ten minister robiť, ja si myslím, že zodpovednosť a mne je to jedno, opakujem, že odkiaľ je ten minister, či je z vládnej koalície, je na ministrovi a nechcem oberať o jeho kompetencie, o zodpovednosť, ale súčasne, keď mu nechám voľné ruky, vyžadujem od neho a budem vyžadovať aj takpovediac odpočet. Nemôžem mu zviazať ruky o brade. Čiže tu vidím priestor na to, aby tie podmienky, tie kritériá upravilo ministerstvo a otvorene hovorím, som pripravený v tejto veci spolupracovať a svoju predstavu detailnejšie aj pri tých kritériách mu dať, ak ju príjme, bude v poriadku, ak nie, tak bude iná. Ďakujem, toľko na úvod.

  • Ďakujem pán kolega za uvedenie vládneho návrhu. Kolegyne, kolegovia, máme možnosť ešte, ak by teda sme mali trošku kontinuitu s návrhom, že by ešte uviedol spravodajskú správu pán, pán kolega Jurzyca a potom by sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1514. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla po tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ešte k tomuto bodu? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním. Prosím pána spravodajcu Mikuša, aby uviedol hlasovanie o bode 46 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Beblavého a Fedora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (tlač 1487).

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona Národná rada prerokuje v druhom čítaní.

    Pellegrini Peter, predseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 46, proti bol 1, zdržali sa 80, nehlasovali 2 poslanci. Tento návrh sme neschválili.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1492), bod 47 schváleného programu. Poprosím pani poslankyňu Kiššovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, nebol podaný žiadny návrh a preto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Pellegrini Peter, predseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 51, proti boli 3, zdržali sa 77 poslancov. Konštatujem, že sme neschválili tento návrh. Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz opäť vás, pani poslankyňa, aby ste uviedli aj hlasovanie o bode 48 schváleného programu, návrhu poslancov Beblavého a Fedora na vydanie zákona o majetkových priznaniach niektorých verejných činiteľov (tlač 1531). Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil nikto a teda neboli podané žiadne návrhy. Prosím preto, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Pellegrini Peter, predseda NR SR

    Prezentujme sa a hlasujme o tom, že prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 52, proti boli 3, zdržali sa 78 poslancov. Tento návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Mihála, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Jurinovej a Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1488), bod 49 schváleného programu. Nech sa páči.

  • Tak, poprosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní a ešte pripomínam, že v rozprave som vystúpil iba ja. Pán predseda.

    Pellegrini Peter, predseda NR SR

    Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 50, proti boli 3, zdržali sa 76 poslancov, nehlasovali 4. Nepostúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Pán poslanec, uveďte teraz hlasovanie o návrhu poslankýň Jurinovej a Šipošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 50, proti boli 3, zdržalo sa 76 poslancov, nehlasovali 4.

    Nepostúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Pán poslanec, uveďte teraz hlasovanie o návrhu poslankyne Jurinovej a Šípošovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 1493, bod 50 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Tu v rozprave vystúpili pani poslankyne Janka Šípošová a ja. A poprosím, pán predsedajúci, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 53, proti 5, zdržalo sa 75 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poprosím teraz pána poslanca Simona, aby uviedol hlasovanie o bode 54 nášho programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Fecka, Mičovského, Mezenskej a Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, tlač 1510. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila iba spolupredkladateľka pani Mezenská a žiadny pozmeňujúci návrh nepredložila. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za hlasovalo 27, proti boli 4, zdržalo sa 100 poslancov, nehlasovali 4.

    Tento návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Bobíka, aby uviedol hlasovanie o bode 56 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, tlač 1512. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Procedurálne návrhy neboli podané. Preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za hlasovalo 39, proti bolo 67, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasoval 1.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Jurzycu, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Fronca, Hrušovského, Abrhana a Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch, tlač 1513, bod 58 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. V rozprave k návrhu vystúpili páni poslanci Radošovský a Osuský. Nepredniesli žiadne procedurálne návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za hlasovalo 52, proti boli 3, zdržalo sa 76 poslancov, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, keby ste uviedli hlasovanie o bode 59 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Fronca, Gibalovej a Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, tlač 1514.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil nikto. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za hlasovalo 48, proti boli 2, zdržalo sa 84 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Po nej budeme pokračovať v rokovaní o tlači 1515.

  • Prestávka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1515. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1526.

    Poprosím teraz pána poslanca Mičovského, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážení občania, nuž, nalejme si možno čistého vína a poviem to, čo možno povedia niektorí v rozprave, o čo ide v našom návrhu zákona. Ide o zásadnú zmenu volebného systému. A možno treba doložiť ďalšiu ešte vážnu doložku, ide aj o oslabenie vplyvu politických strán na volebný systém. Teda naozaj priznávame to bez toho, aby sme to považovali za niečo nesprávne, naopak, zdôvodním, že je to veľmi správne.

    Naším návrhom sa pokúšame úprimne v presvedčení, že je to správny návrh, potrebný a v súlade s názormi občanov, zásadným spôsobom zmeniť volebný systém v Slovenskej republike a zároveň v tej istej rozvitej vete dodávame, že máme za cieľ znížiť vplyv politických strán a hnutí v rámci volebného systému.

    Prečo si vôbec osvojujeme takýto zásadný návrh vysloviť? Nuž, máme na to veľmi silnú oporu. Tá silná opora je v knižke, ktorú som tu už neraz s úctou doniesol a som presvedčený, že je to naozaj text, ktorý zasluhuje trvalú úctu náš všetkých, a nielen úctu, ale aj rešpekt, a nielen rešpekt, ale aj vychádzanie v našom praktickom politickom živote a v našom predkladaní návrhov tak, aby neboli s touto knižkou v rozpore. Jedná sa o základný zákon republiky, jedná sa o Ústavu Slovenskej republiky.

    Prečo si vôbec osobujeme také právo, ktoré som pomenoval, meniť volebný systém a oslabiť vplyv politických strán. No veľmi silnú oporu nachádzame v článku 73 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí v bode 1: "Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky." Niet čo spochybňovať. Z pohľadu nášho návrhu je však veľmi dôležitý článok 73 bod 2, odsek 2, ktorý citujem nasledovne: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Takže osobne podľa svedomia, presvedčenia a bez príkazov. Akiste ste postrehli, že nikde v tomto texte sa nevyskytuje slovo, výraz, alebo skupina slov "politická strana" alebo "politické hnutie". Dokonca môžem povedať, že keď by ste si prečítali, čo ešte je veľmi potrebné každému občanovi urobiť, celú Ústavu Slovenskej republiky, názov "politická strana" alebo "hnutie" sa tam vyskytuje veľmi zriedkavo, dokonca, by som povedal, iba raz, aj to v súvislosti, kde sa hovorí o tom, že politická strana nie je nijakým spôsobom viazaná na štát, respektíve od štátu oddelená.

    Býva zvykom pri prednesení návrhu nových zákonov pustiť sa do podstaty, ale ja si dovolím začať od konca a pozrime sa na záver nášho návrhu zákona, kde sa hovorí tradične tak, ako vždycky zákony bývajú ukončené, o platnosti návrhu, a to je teda posledný článok 7, ktorý hovorí, že tento návrh zákona v prípade schválenia nadobúda účinnosť...

    -----------------------------------------

    si dovolím začať od konca a pozrime sa na záver nášho návrhu zákona, kde sa hovorí tradične tak ako vždycky zákony bývajú ukončené, o platnosti návrhu a to je teda posledný čl. 7, ktorý hovorím, že tento návrh zákona v prípade schválenia nadobúda účinnosť od 1. augusta 2015. Čo sa stane, ak sa snemovňa rozhodne tento zákon prijať? Stane sa to, že voľby parlamentné v roku 2016 budú vykonané podľa nášho návrhu. Ak to tak bude a ja som presvedčený, že by to tak malo byť, ako bude vypadať postup občana, ktorý príde do volebnej miestnosti? Skúsim to popísať nasledovnými slovami. Občan dostane, občan volič, dostane taký počet voličských lístkov aký je počet strán, na tom sa nič nemení, na každom voličskom lístku, kandidátskom lístku konkrétnej strany je súpis kandidátov, ktorí kandidujú za danú stranu a povedzme, že týchto lístkov bude v roku 2016 x. My v našom návrhu, pridávame, že okrem tohto poštu x bude tu ešte jeden dôležitý kandidátsky lístok a to bude lístok, na ktorom budú uvedené mená kandidátov na poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý kandidovali ako nezávislí poslanci. Takže áno, budú naďalej politické strany a hnutia reprezentované v týchto voľbách svojou kandidátkou, ale bude tu kandidátka navyše, v ktorej budú nezávislí poslanci. Už som zdôvodnil prečo si myslíme, že týmto krokom rešpektujeme Ústavu. Preto, lebo Ústava nikde nehovorí, že na to, aby sa mohol poslanec posadiť do tejto siene zákonnosti musí byť členom politickej strany. To jednoducho naša Ústava nevyžaduje. nevidíme preto dôvod, aby sme tomuto textu Ústavy naším návrhom nevyhoveli a jasne povedali občanom, že takéto právo, právo mať v zbore poslancov, aj nezávislých poslancov, vyplýva z poctivého prečítania Ústavy našej republiky.

    Dobre vieme, že volanie po nezávislých poslancoch nie je akýmsi módnym výkrikom dneška, ale že tento trend sa prejavuje už dlhodobo. Zároveň priznajme, že tento trend vyjadruje aj istú nedôveru voči práci politických strán, o ktorých by sme mohli dlho rozprávať, ale nebudeme, len môžeme smelo povedať, že ak jej občania nedôverujú, tak asi to bude nie chyba občanov, ale bude to chyba v politických zoskupeniach. Takže na jednej strane nič naším návrhom nepotierame z doterajšieho spôsobu vstupu politických strán do politického boja a uchádzania sa o mandát v tejto snemovni, na druhej strane počúvame hlas občanov, nedovolíme mu a hovoríme áno občan, máš občan máš právo, aby si posunul sem do siete zákonnosti aj nezávislých poslancov. Tu môžeme urobiť odbočku ako sa nezávislý poslanec môže uchádzať o jedno zo 150 poslaneckých miest. Tak, že bude mať svoju voličskú listinu, nebude to petícia, kde teda bude deklarovať svoj záujem o miesto v Národnej rade a táto listina bude musieť byť podpísaná, schválená, odporučená minimálne 10 000 občanmi Slovenskej republiky. To je podmienka, ktorú by mal splniť. Môžeme sa baviť o tom, či je to veľa alebo málo, môžeme povedať, že toto číslo treba zmeniť, ale v princípe je to základná podmienka na uchádzanie sa o možnosť kandidovať za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Myslíme si, že občan, ktorý bude mať dostatočné kredity, dostatočne dobré meno, dostatočne dobrú minulosť a dostatočnú silu osloviť tých 10 000 občanov, má dostať právo kandidovať do Národnej rady. Praktická poznámka, na tejto kandidátskej listine, listine nezávislých poslancov budú všetci, ktorí splnili túto podmienku a ktorých tak vyhodnotila aj volebná ústredná komisia, mať právo byť zoradený v abecednom poriadku podľa svojich priezvisk.

    Takže toto je, vážení občania, prvá zásadná vec, ktorá sa v prípade prijatia tohto zákona udeje v marci 2016 pri voľbách. Kandidátske listiny s poslaneckými, teda zo zoskupeniami politických strán a hnutí, s ich kandidátmi a taká istá listina s kandidátmi nezávislými, ktorí budú v abecednom poriadku zoradení na tejto listine, ktorá bude presne tak rovnaká z hľadiska formálnych znakov ako všetky ostatné. To znamená prvá zásadná zmena. Nezávislí kandidáti majú možnosť sa uchádzať o vaše hlasy a táto zmena opakujúc zdôrazňujem a prosím, aby to tak bolo aj chápané, len reaguje na Ústavu Slovenskej republiky a dáva právo práva občanov do súladu s Ústavou. Nie že by boli do teraz potierané tým, že politické strany tu boli ako povinný medzičlánok. Neboli potierané, ale jednoducho neboli slová Ústavy dostatočne pochopené. Ak jej tvorcovia, pred ktorými treba mať úctu, mali na mysli, že politická strana je ten jediný nosič, ktorý má priniesť poslancov do Národnej rady, tak to v Ústave malo byť nejakým spôsobom napísané, keďže zrejme takáto potreba nebola a ja to podporujem a spolu s mojimi kolegami vlastne s celým klubom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností v mene ktorých mám česť predložiť tento návrh zákona, sme presvedčení, že je dobre, že Ústava je napísaná tak ako je a je dobre, že sa ju pokúšame čítať tak, ako sú v nej slová uvedené. Teda bez skresľovania, bez dopĺňania a bez prekrúcania.

    Takže nezávislí poslanci na svojej kandidátke. Nie je to však jediná zásadná zmena, ktorú navrhujeme v našom zákone. Tá druhá, rovnako dôležitá vec je možnosť každého voliča, každého občana, ktorý sa zúčastní volieb už v roku 2016, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, bude mať možnosť rozhodnúť sa a to opäť vychádzame z dlhodobého volania občanov po takejto možnosti nie len pre jednu konkrétnu politickú stranu alebo politické hnutie. Veľakrát sú voliči práve v istej dileme, myslím si, že kandidátska listina je veľmi zaujímavým čítaním a veľa ľudí si ju prečíta už bez ohľadu na to, či potom na voľby ide alebo nie, mnohí potencionálni voliči nachádzajú na tej listine veľa mien, o ktorých si myslia, že by ich mali zastupovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Jednoducho áno, na základe poznania tohto mena, na základe jeho minulosti, za základe informácií, ktoré volič má, sa domnieva, že tento občan by mal byť v Národnej rade. Je tu však nie raz problém. Občanovi sa pozdáva meno, konkrétne kandidát, nemusí sa mu pozdávať politické zoskupenie za koho kandiduje. A tento prípad býva veľmi častý, ja beriem sám podľa seba a určite nie som ani zďaleka sám, že neraz som si povedal toto by sa mi celkom pozdávalo, keby táto osobnosť bola v parlamente. Ale keďže človek uvažuje v tých, aj volí v tých straníckych kontúrach a mantineloch, tak sa mnohokrát pre takúto osobnosť nerozhodne len kvôli tomu, že sa ocitne na nesprávnej kandidátke a naopak, ak človek a to je ten dôsledok smutnejší, sa potom rozhodne podporiť isté ciele, ideály, konkrétnej strany toho ktorého politického zoskupenia, tak potom akosi automaticky musí prijať aj tie mená, ktoré tam sú, aj keď buď mnohokrát tie mená nepozná, alebo pozná a je presvedčený, že nie sú práve tým pravým, čo by chceli v parlamente vidieť, ale keďže sa teda stotožňuje s konkrétnou stranou a s jej cieľmi, tak tie mená akosi berie ako, prepáčte mi, neraz nutné zlo, alebo ako proste vec, ktorú nemôže ovplyvniť. To je krajšie.

    No a práve našou dôležitou vsuvkou, vsuvkou, podstatou, nie vsuvkou tohto zákona je skutočnosť, že občanovi priznávame možnosť rozhodovať sa medzi viacerými politickými zoskupeniami. Medzi všetkými, ktoré majú k dispozícii, teda od strany A až po tú poslednú listinu, na ktorej sú uvedené mená nezávislých kandidátov. Priznávame vám, občania, v tomto návrhu zákona možnosť mať k dispozícii 10 preferenčných krúžkov, ktoré budú mať úplne inú hodnotu a váhu ako tie 4, ktoré sa používajú teraz, že sa môžete rozhodnúť pre konkrétnu stranu, len pre tú jednu a tam prípadne využiť možnosť ovplyvniť poradie na tejto kandidátke podľa platných pravidiel 4 preferenčnými hlasmi, čo teda istým spôsobom dokáže ovplyvniť poradie kandidátov a ich umiestnenie medzi poslancami, ale je to vec, ktorá v zásade nemá zásadný vplyv. Ponúkame 10 krúžkov, navrhneme 10 krúžkov a hovoríme, že občan volič môžeš ich použiť pre tie všetky zoskupenia politické, ktoré nájdeš kandidátskych listinách. Ak niekto povie, nie, nie, neprijímam, vážený, obyčajný tento návrh, pretože ja by som nechcel tu zase kľučkovať, ja mám jasne preferencie dlhodobé a mám svoju politickú stranu, ktorú chcem podporiť, náš návrh tomu vôbec nebráni. Všetkých 10 krúžkov umiestni na tú politickú stranu, tým kandidátom, ktorí sú na tej politickej kandidátke, ktorú jednoducho chce podporiť. Avšak ak, a myslíme si, že to vôbec nebude ojedinelý prípad, volič si hovorí áno, má predstavu kto by nás mal zastupovať, veď je to životne dôležité, môže sa pozrieť po všetkých kandidátkach a povedať si strane A dva hlasy, strane F 3 a strane X 5. Uplatní svoje právo rozhodnúť o konkrétnom poslancovi. Zdôrazňujem, prečo by sme mali nútiť pre konkrétnu politickú stranu, keď tvorcovia Ústavy na to nemysleli a nikoho to ani nenapadlo za roky existencie Slovenskej republiky meniť. Takže pozorne čítajme priznajme právo voličovi, občanovi, nám všetkým rozhodnúť sa pre konkrétnych zástupcov tu v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky. Nestane sa tu nič zlé, naopak, stane sa len to, že nikomu neberieme možnosť postupovať tak ako doteraz pri voľbách, ale rozširujeme ju o možnosti, ktoré sú vyslovene dané pozorným a poctivým čítaním Ústavy. Možno sa spýta niekto prečo 10. Prečo nie len 5, prečo nie radšej 20. Áno, v princípe je možné o tom rozprávať, ale určite je podstatné a poctivé povedať, že takáto voľba, ktorá neberie nikomu právo rozhodnúť sa pre stranu a zároveň mu pridáva právo rozhodnúť sa pre konkrétnych kandidátov, je voľba, ktorá je správna, v zmysle Ústavy a občanmi požadovaná. Praktický dôsledok takéhoto postupu, teda keď v budúcoročných marcových voľbách si v zmysle tohto návrhu schváleného zákona rozhodnú voliči o svojich kandidátoch, ktorých tu chcú mať, volebná komisia bude mať úlohu jednoznačnú zrátať všetkých kandidátov, ich hlasy, ktoré dostali od všetkých voličov a 150-ku zostaviť v poradí od najväčšieho počtu až po ten, ktorý bude rozhodovať o 150. mieste. To znamená jedine počet preferenčných hlasov rozhodne o tom, ktorí poslanci sem prídu. Ten prvý ich má 700 000 a ten 150. ich má 19 300. Ak náhodou, možno nás napadne matematický problém na poslednom mieste s týmto počtom sa budú vyskytovať viacerí, tak tam v duchu tak ako to myslím je aj v Európskej únií, sa rozhodne v takomto prípade, málo pravdepodobnom, ale nie vylúčiteľnom, žrebom.

    Takže toto je to podstatné v našom návrhu, náš návrh je oveľa bohatší a širší, zaoberáme sa tam práve v súvislosti s tým, že otvárame Národnú radu Slovenskej republiky pre nezávislých kandidátov s jeho povinnosťami, veľmi podrobne je tam uvedené, čo všetko musí urobiť na to, aby sa mohol uchádzať, ako má viesť účtovníctvo, aké má robiť predbežné správy, aké má robiť vyhodnocovacie správy, dôležité je aj povedať to, že v súlade s týmto návrhom sa dostávajú do rovnakého postavenia všetci kandidáti a všetky strany z hľadiska nároku na financovanie štátu, na hlas, na poslanca, na činnosť . Tak ako to bolo doteraz, ale sa to zjednocuje.

    Takže vážení, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, keď poviem to podstatné ešte raz na záver tejto úvodnej reči, umožňujeme na základe Ústavy Slovenskej republiky, aby sa o mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uchádzali aj nezávislí kandidáti, považujeme to za vypočutie vášho hlasu a za správne rozhodnutie, ktoré pomôže správe krajiny a zároveň umožňujeme, aby vplyv strán bol potlačený, aby ste si mali možnosť vyberať z viacerých politických zoskupení, ak sa rozhodnete toto nevypočuť, respektíve nevyužiť túto možnosť, absolútne nič sa nemení, svoj počet krúžkov si dáte tomu zoskupeniu, o ktorom ste presvedčení, že by vás mal zastupovať, ak si myslíte, že nachádzate na kandidátkach viacerých strán veľa alebo viacero mien, ktoré by ste chceli mať tu v Národnej rade, máte...

  • .... z viacerých politických zoskupení, ak sa rozhodnete toto nevypočuť, resp. nevyužiť túto možnosť, absolútne nič sa nemení, svoj počet krúžkov si dáte tomu zoskupeniu, o ktorom ste presvedčení, že by vás malo zastupovať. Ak si myslíte, že nachádzate na kandidátkach viacerých strán veľa alebo viacero mien, ktoré by ste chceli mať tu v Národnej rade, máte možnosť tak urobiť, takže nikoho nič neoberáme, len v duchu Ústavy Slovenskej republiky rozširujeme možnosti tak, aby nezávislí kandidáti sa sem mohli dostať a aby osobnosti, o ktorých kvalitách ste presvedčení, lebo v konečnom dôsledku o všetkom rozhodujú ľudia, sa dostali sem, nie vďaka tomu, že politická strana si povie, no tak včerajší prieskum hovorí, máme x %, tak plus mínus, keď to takto ďalej pôjde, keď umiestnime na prvých x miest, tieto mená, je veľká pravdepodobnosť, že už občan o tom nerozhodne, či to budú tieto mená, občan už rozhodne iba o strane a my rozhodneme o menách, ktoré tu majú byť. Tak to funguje doteraz.

    Oceňujem aj to, čo práve naše zoskupenie prinieslo do ponuky ohľadom budúcoročných volieb, že poslanci, ktorí mali možnosť štyri roky ukázať občanom, čo chcú a vedia, budú umiestnení v závere kandidátky. To znamená, či sa toto zmení alebo nie, povinnosť poslanca, ktorý doteraz bol štyri roky v parlamente, je zabojovať tak, aby tie preferenčné hlasy dostal, ale to je téma, ktorá nesúvisí priamo s týmto návrhom, ale často sa to hovorí, že sme konzistentní, sme presvedčení, áno, že občan má rozhodnúť o konkrétnom poslancovi a nie o politickom zoskupení. To je náš návrh, predkladáme ho celé naše zoskupenie obyčajných ľudí s dobrým úmyslom a prosíme, prosím vás, kolegyne, kolegov, aby ste sa zamysleli nad jeho základnou myšlienkou, pretože sme presvedčení, že je to myšlienka, ktorá nielen vyhovuje ústave a vychádza z jej textu, ale vyhovuje potrebám našej krajiny a ich občanov. Asi toľko v úvodnom slove. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, pánovi poslancovi Mikušovi, aby predniesol informáciu, nech sa páči

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o hospodárení nezávislých poslancov a financovaní ich činností, ktorý máme pod tlačou 1515. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, podľa ktorej návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý navrhujem za gestorský výbor. Ďakujem pekne, pán predseda, prosím otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási ústne? Pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani Mezenská, máte slovo.

  • Tak už po druhýkrát , asi pôjdeme s pánom poslancom Mičovským v takom tandeme. Ja sa vyjadrím v podstate krátko a stručne, pretože k tomu zákonu a k výkladu, ktorý poskytol a odprezentoval pán poslanec Mičovský, nie je čo dodať. Ja chcem vyzvať o politickú a nielen politickú, ale aj občiansku podporu k tomu zákonu všetkých, pretože tento zákon je ideálnym prostriedkom a nástrojom ako plne rešpektovať slobodu našich občanov pri výbere svojich zástupcov, pri kreovaní parlamentu a rovnako ho považujem za optimálny a adekvátny prostriedok, účelný prostriedok pre rešpektovanie vôle našich občanov, voliť si zástupcov pri tvorbe nového parlamentu. Bude to zároveň aj prostriedok a nástroj toho ako verne pretaviť skutočné poznanie a dôveru našich občanov pri výbere zástupcov, ktorí ich budú v budúcom období v parlamente zastupovať. Ja naozaj by som chcela poznať pádne dôvody, konkrétne protiargumenty, vecné argumenty, pre ktoré tento zákon by niekto nepodporil a ani neschválil. Naozaj pri tvorbe tohto zákona sme sa mnohí zamýšľali niekoľko dní, niekoľko hodín, ako čo najlepšie nastaviť podmienky pre to, aby sme umožnili mnohým občanom vybrať si vo voľbách slobodne, bez akýchkoľvek bariér a protirečení svojich zástupcov, ktorým môžu plne dôverovať a s ktorými sú už v kontakte, v úzkom kontakte a v spolupráci dnes. Preto vás chcem vyzvať k tomu, aby ste nad podporou tohto zákona vážne zamysleli, pretože práve prostredníctvom podpory tohto zákona, môžeme deklarovať, či to s občianskou demokraciou a rešpektom slobody výberu zástupcov do parlamentu, myslíme vážne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Martvoň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda a pani poslankyňa, ja plne s vami súhlasím, že občianska demokracia alebo občania by mali byť tí, čo si vyberajú svojich zástupcov, zase na druhej strane tu nastavený takýto systém, ktorý tu funguje už desiatky rokov a občania si vyberajú politickú stranu, zvlášť keď na kandidátke tej politickej strany sa občanom nepáči ten kandidát, tak potom nevolia tú politickú stranu, ale súhlasím, že môžeme diskutovať, povedzme o znížení kvóra v počte preferenčných krúžkov, aby ten dotyčný, čo bol krúžkovaný občanmi, aby sa posunul vyššie na kandidátke, súhlasím. Dokonca aj to, čo ste povedali, je legitímna diskusia, ja sám som kandidoval dvakrát zo 150. miesta na kandidátke strany SMER a keby, že ide iba podľa hlasovanie, teda podľa preferenčných hlasov, bol by som sa vtedy obidva razy dostal do parlamentu, lenže žiaľbohu nemal som tie 3 % , tak som zostal pred bránami, ale nim ma tu neodradilo pracovať pre stranu, pomáhať strane, aby som získal dôveru, aby som potom v ďalších, teda v tých tretích voľbách bol na vyššom mieste. Čiže súhlasím s vami je to legitímna požiadavka, len museli by s tým súhlasiť všetky politické strany na tomto spektre, keďže takto máme nastavený dôverný systém v Slovenskej republike a funguje už desiatky rokov, ale určite je to legitímne aj z vašej strany aj zo strany pána Mičovského na túto tému diskutovať a ja osobne to nebudem spochybňovať, dokonca váš návrh rešpektujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú, pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Ja ďakujem za túto faktickú poznámku. V podstate dáva nám veľkú nádej, pretože sám dobre viete, pán poslanec Martvoň, že stačí, aby sa s touto požiadavkou a s týmto návrhom uzrozumel a podporil ho váš politický, vaša politická strana, vládna strana. Máte tu politickú moc, prosím pekne, presvedčte svojich kolegov poslancov o potrebe podpory tohto návrhu. Pretože on naozaj dáva možnosť kandidovať nielen politickým kandidátom, ale aj nezávislým kandidátom a ak sám vyslovujete svoj názor a postoj, že súčasný volebný systém volieb do parlamentu je skostnatelý, tak to zmeňme. Ak nám tento systém nevyhovuje a nevyhovuje občanom, čo nám bráni v tom, aby sme tento systém zmenili? A tento návrh zákona dáva možnosti ako to upraviť, ako priblížiť parlament a voľbu občanov, čo najviac ich potrebám, ich vôli. Zmeňme to. Ak sa nám niektoré technické nedostatky, obsahové nedostatky nepáčia, posuňme to do druhého čítania, tam bude priestor pre to, aby sa mnohé, či už formálne alebo obsahové, vecné prvky zmenili. Ale naozaj na tomto zákone máme možnosť deklarovať, či to s občianskou demokraciou myslíme vážne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážení predkladatelia, vážený spravodajca, vážená snemovňa, nebudem dlho diskutovať, ale dovolil by som si na úvod, a to bude asi jediné, čo vás možno celkom predkladateľov nepoteší, vysloviť istú drobnú pochybnosť o tom, že občania nesúhlasia so systémom aký je, čo odvodzujete samozrejme od jednotlivých názorov, celkom oprávnene, ale to sú kazuistiky. Účasť vo voľbách je taká, že možno nie tak ako v krajinách, kde sú povinné voľby a účasť na nich je teda povinná, ale očividne sa už štvrťstoročie občania akosi stotožnili so systémom viacerých politických strán, po ktorých sa v novembri volalo a ktorý je štandardný v celom svete a chápu tutú by som tak povedal, základnú zaradenosť do myšlienkových prúdov podľa politických strán, ale oprávnene, iste by sa dalo diskutovať o tom, že existujú, iste nie jednotlivci, ale iste i väčšie počty občanov, ktoré by uvítali váš návrh. Ja sám nejako kategoricky by som mu nečelil, to bola jediná taká, taký komentár k tomu, že nedomnievajme sa, že prevažná väčšina občanov kategoricky odmieta existujúci systém a že ak by sa zaviedol tento systém, takže by sa parlament vyľudnil od politických strán a zaľudnil nezávislými kandidátmi. To si proste nemyslím, hoci by to zdanlivo z toho posolstva tak trochu vyznievalo, ale nikdy by ma nenapadlo podozrievať kolegu Mičovského, že by čokoľvek predkladal s nie inak ako s čistým srdcom, takže to len teda na okraj. A potom mám takú jednu technickú otázku.

    Ak sa stanoví hranica, a tá sa musí stanoviť pre počet získaných podpisov, trošku mi tam s tým koliduje aj keď vy mi správne poviete a bodaj by ich bolo 150, možno ich bude len 64, čo to zvládnu. Čo ak sa nájde 173 takých, ktorí nazbierajú desaťtisíc podpisov, neexistuje ak je hranica desaťtisíc podpisov, povedať, že ich môže byť len 150. Musí ich byť toľko, ktorí to splnili. To znamená nie je možné vopred určiť, koľko ich bude, keď neviem koľkí nazbierajú, ale tí majú určenú hranicu. Ak bude kvalifikácia na výšku 234, tak nemôžem povedať, viete čo vy sa mi tak nejak nepáčite, vy ste síce skončili 234, ale nepôjdete do finále. Teda musí ísť každý do finále aj keby ich bolo 192, to len tak jako technická otázka. Inak dá sa povedať, že ten návrh dáva možnosť nezávislým, nemyslím si, že by ich narušoval princípy demokracie a rozhodne sa nebudem brániť v ďalšom sledovaní jeho vývoja.

  • S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie dvaja páni poslanci, pán poslanec Mičovský a pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj vám, vážený pán poslanec Osuský, ja si myslím, že vlastne sme v zhode. Určite tu neexistuje obava, že by sme mali po prijatí tohto zákona zrazu tú 150-tku nezávislých poslancov. Ja si myslím, že práve tým, že my vôbec občanovi neberieme jeho právo to, ako ste vy povedali, zaužívané právo voliť politické strany. To naďalej platí, lebo som to zdôraznil, občan vôbec nemusí siahnuť po nezávislých poslancoch, nemusí siahnuť ani dokonca po tej možnosti, loviť vo viacerých politických rybníkoch. On môže pokojne sa rozhodne pre svoju stranu a tých desať hlasov tam dá a dá ich dokonca na prvých desať miest. To znamená, že naprosto potvrdí stotožnenie sa s politickou stranou ako takou aj s umiestnením kandidátov. Zaujímavá je vaša tá technická pripomienka, neviem naozaj teraz, či náhodou by sme nenarazili na nejaký problém, ja to chápem tak a dopredu sa ospravedlňujem ak to chápem zle, že ak sme povedali, že 150-tka vznikne z tých poslancov, ktorí dostanú najviac zo všetkých hlasov, to znamená tie hlasy občanov rozhodnú, ktorí budú dávať do jednotlivých politických strán, tak aj keď bude 230 na kandidátke nezávislých, stále platí princíp, že na 150 mieste bude ten, ktorý bude mať 150. najvyšší počet hlasov zo všetkých zoskupení, preto som tú istú neistotu priznal, že neviem, že tým, že kandidátky, keď sú 150, maximálne miest, že keď tam bude tých 230, do akej miery by sme natrafili na porušenie čohosi. Uznávam, že je to pripomienka vecná a že sa s ňou treba zaoberať. Aj priznávam aj to, že presnú odpoveď nepoznám. V každom prípade ďakujem za to, že tú myšlienku ako takú ste si vedeli predstaviť, že neodporuje možno aj tomu aktuálnemu volaniu po istej zmene a neodporuje ani tomu, že je o čom rozprávať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ja len, ďakujem pekne, nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Osuský, že volebná účasť v parlamentných voľbách nenasvedčuje tomu, že by nejak dramaticky odmietala táto spoločnosť systém, ktorý máme a možno k tomu len dodám, že máme iné voľby, regionálne a komunálne voľby, kde môžu kandidovať nezávislí poslanci...

  • V parlamentných voľbách nenasvedčuje tomu, že by nejak dramaticky odmietala táto spoločnosť systém, ktorý máme a možno k tomu len dodám, že máme iné voľby, regionálne a komunálne voľby, kde môžu kandidovať nezávislí poslanci s pomerne malým počtom hlasov, ktoré získajú ako podpisy a treba povedať, že aj vo VUC-kách aj v komunálnych voľbách máme dramaticky nižšiu volebnú účasť. Čiže to jadro problému priznám sa, že ja vidím niekde inde a určite je zodpovednosťou politických strán aby sa nad tým zamysleli, lebo je to predovšetkým o nich a o tom, čo dokážu ponúknuť.

    A snáď ešte jednu poznámku. Možno vyslovene v malých obciach, kde tie zastupiteľstvá sú veľmi malé to funguje, ale zároveň musím povedať, že to absolútne rozdrobenie zastúpenia najmä v tých väčších zastupiteľstvách na komunálnej aj regionálnej úrovni, efektívnosti spravovania vecí verejných, poviem to tak, nie vždy prispieva. Aspoň to, čo ja môžem sledovať najmä vo veľkých mestách, pretože práve chýba nejaké to hodnotové spojenie nejakej časti toho zastupiteľstva, ktoré napomáha tomu, aby sa dospelo k zhode a spolupráci.

  • Ďakujem pekne. Pán Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne obidvoch kolegom. No k tomu počtu skutočne musím povedať, že tak ako v prezidentských voľbách je postavená latka na istý počet podpisov a kto ho splní, ten kandiduje i keby kandidátov bolo 227 na prezidenta, neexistuje už potom prehlásiť, že ale z nich len týchto prvých päť. To už by bolo, by som povedal, protirečenie s kritériom, ktoré to umožňuje. Takže to je bod, ktorý sa musí akýmsi spôsobom vyriešiť. Ale ten návrh, že by to bolo len 150, to zas nie, ak je kritérium vopred pevne postavené.

    Samozrejme treba rátať s tým, že keď si pomyslíme, že veľké petície prinášajú stovky tisíc podpisov, 150 kandidátov po 10 tisíc podpisov je 1,5 milióna. Sčítavanie hlasov by samozrejme tiež asi bolo oveľa komplikovanejšie. Ale pravda je, že demokracia niečo stojí. Takže ja by som sa rozhodne neopieral o nejakú ekonomickú argumentáciu. Každopádne nedomnievam sa, že by ešte raz tento parlament v roku 2016 v prípade prijatia tohto zákona osídlili nezávislí. A potvrdzujem to čo tvrdím, že nedomnievam sa, že táto idea, hoci nie je zavrhnutiahodná, božechráň, že je spasiteľná. To znamená, že nezanedbateľná časť občanov, ktorí kašlú na veci verejné z podstaty veci, zo svojho založenia, nie že by ich tak strašne všetci na zemeguli sklamali, tak je dosť veľká na to, že tie margá tých, ktorí nechcú politické strany, ale zároveň chcú voliť sú také, že by to dramaticky neotriaslo štruktúrou na akú je naša demokracia navyknutá a nastavená. Ale prosím, ako úvaha je to otvorené pre ďalšie pracovanie s tým. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či pán navrhovateľ chce zaujať záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pán predseda za slovo. Ďakujem aj všetkým, ktorí sa zúčastnili v rozprave a vyjadrili sa k tejto, podľa nás, veľmi dôležitej téme. Je otázne, naozaj ako by volič zareagoval a tvrdí tu sebaisto, že by sa nám dramaticky zvýšila účasť na voľbách, asi nie je dosť možné. Napriek tomu, ak vychádzame z presvedčenia, že občania by radi dostali do tejto siene aj nezávislých poslancov, tak minimálne v tom prvom efekte som presvedčený, že voľby by roku 2016 by určite zaznamenali, je to samozrejme presvedčenie neviem to dokázať, zvýšený záujem a zvýšenú účasť voličov.

    Je to otvorené a netvrdím, že máme vo všetkom patent na to, aby sme to odhadli. Ale potrebujem zdôrazniť v mene celého nášho klubu, nie za to, že my sme tí, ktorí sú istým predvojom nezávislosti, ako často zvyknete tu vytýkať, že tu máme štyroch straníkov a ostatných nejakých takých, že ani poriadne nevieme, čo sú to tie Matovičove deti. Nuž verte tomu, a po trojročnej skúsenosti to možno tvrdiť celkom s istotou, že určite sme neurobili dieru do vesmíru, ani sme s tým .... neprišli, ale určite to zoskupenie nezávislých poslancov, ktorí sú viazaní len svojim svedomím a nie žiadnymi príkazmi je, poviem to trocha možno nenáležite, sú obohatením tohto parlamentu. Sú obohatením v tom slova zmysle, že naozaj konáme tak ako sme obdarení, či neobdarení svojimi schopnosťami, možnosťami a presvedčením komplet všetci v súlade so svojim svedomím a s tým najlepším úmyslom. Tým nepopieram že úmysly ostatných členov snemovne sú nepoctivé. Len zdôrazňujem, že naša nezávislosť je nie odvedená len ústavy ale aj z princípu fungovania tohto zoskupenia. Je to naozaj tak, bude to možno neľahké, možno aj tie diskusie sú oveľa zložitejšie ako v ostatných kluboch, ale je to v súlade s ústavou a to by som chcel podtrhnúť, že sa mýlime vo všetkom, ak to návrh, aj keď ďakujem za, že viac-menej zazneli o obidvoch strán celkom zaujímavé a nádejné stanoviská a že je to návrh, ktorý veľmi presne rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky. Ja som ani raz nepovedal, že politické strany sú akýmsi zlom. Povedal som iba, že sa svojou prácou prepracovali k strate dôvery alebo že tá dôvera klesá. A zároveň tvrdíme, že nikde sa nehovorí o tom, že na to, aby sa poslanec sem dostal by mal byť alebo musí členom politického zoskupenia. No ak je to tak, ak to takto tvorcovia ústavy mysleli, tak potom nemôžte nám mať za zlé a myslíme, že to je tá podstata tejto diskusie, že to tak aj v našom návrhu realizujeme, že ten článok hovoríme áno, kto ho tu chce mať má ho. Našim návrhom ho neoberáme voliča o túto možnosť, ani systém ako je zabehnutý doteraz, to znamená žiadna deštrukcia, ale obohatenie, obohatenie o tom čo ten návrh vyčítal s ústavy.

    Ešte raz si tu dovolím povedať, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. To sú všetko silné slová. Osobne, to znamená že nie je možné povedať, že nejaká strana je zástupcom občanov. Jedine poslanec osobne vykonávajúci mandát, bez ohľadu na to ktorá strana ho sem dostala, je poslancom, ktorý zodpovedá občanovi. Je ich zástupcom. Nikde nenájdete že politická strana. Vykonáva osobne, teda nie prostredníctvom stany, podľa svojho svedomia a presvedčenia. Slová, ktoré možno sú niekedy až profanované. Presvedčenie, mnohí voliči sú asi presvedčení o to tom, že nám presvedčenie chýba, že máme len presvedčenie o akomsi prospechárstve, že za 3 tis. eur mesačne je tu dobre posedieť, pohlasovať tak, ako nám ktosi povie a mať nádej, že o štyri roky nás zase dajú na takú istú kandidátku, ktorá by nám to umožnila. Nuž, možno chápe možno presvedčenie aj tak, ale ak čítame poctivo ústavu, tak presvedčenie znamená, že pri každom jednom rozhodovaní konáme v presvedčení, že zastupujeme svojich voličov a nie svoje strany. Tie sú naozaj len umelou, nie zlou, nie nadbytočnou ale ústavou nemienenou vsuvkou na tie príkazy.

    Tá posledná vec, nie je viazaný príkazmi. Ako často sme tu demonštrovali, že príkazy sa vlastne počúvajú. Dokonca, že keď sa nepočúvajú, že sa za nie v niektorých stranách aj trestá. Mali sme tu nedávno prípad kolegu Štefana Kuffu, aj reakciu mediálne známu šéfa hnutia Matoviča. Zaregistrovali ste, že sme Štefanovu, nazvali sme to zradou, ale s tým slovom súhlasím, chceli potrestať. Takže aj toto platí, že príkazy možno niekde fungujú a možno to považujete za správne, sme presvedčení, že príkazy poslanca majú vychádzať len z jedného zdroja. Z jeho svedomia a z rozumného zváženia všetkých faktov, lebo to svedomie by nestačilo však, svedomie bez rozumného zváženia všetkých faktov by nám ešte nepomohlo, rozhodovať sa tak, aby sme naplnili slová ústavy.

    Ďakujem pre túto diskusiu. Ďakujem aj vlastne za to, že oproti prvýkrát proti tomuto silnému tomuto návrhu sme sa dostali o schodíček vyššie a možná aj o dva schody vyššie. Pred časom ste nám hovorili o tom, že demontujeme demokraciu a že sme protiústavný, respektíve že robíme nejaké zlo. Dnes zazneli z obidvoch strán stanoviská, že dá sa o tom diskutovať. Občania, to je odkaz pre vás. O návrhu Obyčajných ľudí, ktorí umožňuje priniesť do siene zákonnosti nezávislých poslancov a ktorý vám zároveň dá právo potlačiť vplyv politických centrál a rozhodnúť sa pre svojich ľudí, pre svoje osobnosti lebo o všetkom rozhodujú ľudia, je to teda pokrok. Ak budeme týmito schodíkami stúpať ďalej, tak sa dopracujeme, možno nie v tejto podobe, netvrdíme, že sme priniesli tu zlaté písmená, ktoré sú vytesané na veky do skaly, ale že sa budem môcť baviť o podobe, ktorá bude z tohto návrhu vychádzať a ja verím, že to nebude len preto aby sme naplnili slová ústavy aj keď to je to hlavné. Ale že to bude najmä preto, aby naša krajina fungovala lepšie pretože som presvedčený, a teraz to berme sebakriticky, že keď tu miesto nás bude sedieť 150-tka ľudí, ktorých si vyberú občania a nie politické centrály, tak ich bude zastupovať lepšie. A to je to hlavné posolstvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pán navrhovateľ. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivo o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátne správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1516, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1527.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič prednesie za skupiny poslancov návrh zákona.

  • Milá pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona ktorým chceme riešiť doslova diskrimináciu rodičov ktorých dieťa nedostane miesto v materskej škôlke.

    Dnešný stav je veľmi alarmujúci, lebo za posledných päť rokov narástol počet týchto ľudí 300 % a dnes dosahuje približne 10 tisíc detí. Inak povedané, približne teda 10 tisíc detí ročne nedostane miesto v materskej škôlke a tým pádom toto dieťa a rodičia tohto dieťaťa, rodina tohto dieťaťa sú diskriminované voči deťom, ktoré miesto v materskej škôlke dostanú. Samozrejme môžem povedať, že však tá rodina môže ísť do súkromnej škôlky a v tej súkromnej škôlke miesto dostane. Áno, ale tam je trošku ten zásadný rozdiel a to je ten, že v prípade materských škôl, ktoré prevádzkuje obec poplatok je naozaj je naozaj minimálny, v prípade súkromných škôl je približne o 300 vyšší mesačne. Takže každopádne prichádza k diskriminácii, nezákonnej diskriminácii a navrhujeme veľmi elegantný spôsob ako diskrimináciu odstrániť a to tým, že by sme dnešný príspevok na starostlivosť o dieťa, na ktorý má nárok každá rodina, ktorej alebo teda každý rodič, ktorý sa stará o dieťa do 3 rokov, ale rozhodne sa ísť do zamestnania, tak v tomto prípade takýto rodič dostáva príspevok de facto na to, aby mohol dať dieťa do nejakej starostlivosti, čo je trebárs do materskej škôlky, tak dostáva 230 eur mesačne. Tak navrhujeme, aby tento príspevok mohli aj poberať aj tie rodiny alebo teda tí rodičia, ktorých dieťa nedostane miesto v materskej škôlke. Čo je relevantné na tomto návrhu je to, že je veľmi jednoduchý, je spravodlivý a hlavne že nás nebude stáť de facto skoro nič, lebo príspevok na starostlivosť o dieťa čerpáme z eurofondov, ktoré tak či tak nie sme schopní vyčerpať. Takže môžme si túto diskrimináciu, ktorá je dôsledok našej vnútornej nerozumnej politiky zaplatiť prostriedkami, ktoré nám poskytuje Európska únia. V návrhu riešime, samozrejme, aj preukazovanie ako presne preukázať neprijatie dieťaťa do spádovej materskej škôlky. Určujeme vlastne, definujeme čo je spádová materská škôlka, aby neprichádzalo k nejakým špekuláciám, že

  • zaplatiť prostriedkami, ktoré nám poskytuje Európska únia. V návrhu riešime, samozrejme, aj preukazovanie ako presne preukázať neprijatie dieťaťa do spádovej materskej škôlky. Určujeme vlastne, definujeme čo je spádová materská škôlka, aby neprichádzalo k nejakým špekuláciám, že rodičia, ktorí v skutočnosti nemajú záujem dať svoje dieťa do materskej škôlky, budú hľadať obec alebo teda materskú škôlku, ktorá by im ho neprijala a vlastne by nejakým špekulatívnym spôsobom sa chceli dostať k tomuto príspevku, takže navrhujem presný a zároveň aj jednoduchý mechanizmus ako dosiahnuť to, aby k takýmto situáciám neprichádzalo.

    Keď sa zamyslíme nad tým prečo deti dnes nemajú miesto v škôlkach, tak dôvod je jednoduchý. Preto lebo, bohužiaľ, mnohí starostovia, primátori a obecní, mestskí poslanci uprednostnili svoj vlastný záujem, svoje vlastné vrecko veľakrát pred záujmom spoločným a materské škôlky, ktoré boli dostatočne husté vlastne po Slovensku a keď vieme, že teda v období 70-tych, 80-tych rokov sa rodilo dvakrát viacej detí ako dnes, tak a všetky mohli byť v materskej škôlke a zároveň existovali aj detské jasle, takže týchto zariadení bolo možno na súčasné pomery možno trikrát viac ako ich máme dnes. Bohužiaľ, primátori, starostovia, obecní mestskí poslanci rozpredali tieto materské škôlky alebo teda budovy týchto materských škôlok a dnes v týchto budovách sú veľakrát herne, ktoré ničia rodiny a deti, ktoré by mohli byť vychovávané v materskej škole, tak miesto nemajú, čo by v podstate zase rodine pomohlo.

    Takže nastala taká paradoxná situácia, hovorím, na základe pažravosti veľakrát miestnych politikov a sme dlžní tým rodičom, ktorým hovoríme, že chceme vytvárať zo Slovenska pro rodinné prostredie alebo pro rodinný štát sme dlžní odpoveď na tento problém. Riešenie, ktoré navrhla vládna strana SMER obávam sa, že je v podstate buď neúčinné, lebo tým, že ste schválili, myslím teda pred pol rokom 10 mil. eur na dobudovanie kapacít materských škôl, zajtra vraj idete urobiť niečo obdobné, tak nerobíte nič iné, iba že dobudujete materské školy vtedy, kedy už opäť nebudú deti, ktoré by mali záujem do týchto škôlok chodiť.

    Vzhľadom na demografické prognózy v čase, kedy vy za tieto peniaze dobudujete kapacity materských škôl, už sa na Slovensku bude rodiť približne o 10-tisíc detí ročne menej. Tým pádom, to čo dobudujete kapacity, nebude mať de facto kto využiť a dnešné kapacity budú stačiť na to, aby sa záujem o miesto v materskej škole pokryl.

    Preto, neviem či je definitívne rozhodnuté, čo zajtra idete predstaviť vo vašom "sociálnom balíčku", ale ak chcete reálne matkám a rodinám pomôcť, riešenie, ktoré navrhujeme omnoho jednoduchšie, výrazne rýchlejšie, lebo tá pomoc môže byť okamžitá a hlavne nás nebude nič stáť, lebo to môžeme zaplatiť z eurofondov.

    Pri tom, že keď tá štandardná situácia, ktorá nastáva tak je vlastne ešte aj nespravodlivá voči tej matke v tom, že zamestnávateľ jej počas materskej dovolenky musí držať pracovné miesto, keď sa vráti z materskej dovolenky, aby vlastne o to pracovné miesto neprišla. Avšak tým, že matka nedostane svoje miesto pre svoje dieťa v materskej škole, tak nastáva situácia, kedy matka na miesto, ktoré jej zamestnávateľ drží nemôže nastúpiť, dôvody sú na jej strane a zákon v takomto prípade túto matku vôbec nechráni a zamestnávateľ tým pádom jej môže zrušiť jej pracovné miesto alebo dať jej výpoveď a vôbec už neni viazaný tým, že by ju nejakým spôsobom mal chrániť, alebo mal by chrániť alebo držať jej to pracovné miesto.

    Čiže paradoxne matke do troch rokov, alebo matky do troch rokov motivujeme, aby odišli z materskej dovolenky čím skôr do práce, ešte im za to zaplatíme 230 eur príspevok na starostlivosť o dieťa, avšak matkám, ktoré si tie roky odslúžili pri svojom dieťati a následne im nedáme miesto pre dieťa v materskej škole, tak hádžeme polená pod nohy, že tejto matke zoberieme rodičovský príspevok, nedáme jej príspevok na starostlivosť o dieťa, nedáme jej miesto pre jej dieťa v škôlke a zároveň aj stratí prácu, keďže nemôže nastúpiť, lebo sa musí o to dieťa svoje starať. Čiže ešte raz, nastala veľmi paradoxná situácia a veľmi nespravodlivá, že takáto matka aj s dieťaťom automaticky padá do sociálnej siete a musí vlastne ísť poberať sociálne dávky. Že približne štvornásobne klesá táto dvojica, keď zoberieme matka s dieťaťom klesá jej príjem a automaticky sa stáva, naozaj ohrozená, nie že ohrozená, ale automaticky sa posúva do pásma chudoby a ak to je ešte aj slobodná matka s dieťaťom, tak ten problém je o to väčší.

    Takže ešte raz, navrhujeme vám veľmi jednoduché riešenie ako zadosťučiniť spravodlivosti, ako odstrániť diskrimináciu, ako si zaplatiť de facto riešenie alebo liek na naše vlastné hriechy, na hriechy, že sme rozpredali škôlky z peňazí z Európskej únie cez eurofondy a to tým, že iba jednoducho zmeníme, že príspevok sa nebude poberať do troch rokov, ale bude sa môcť poberať do šesť rokov, a teda aj v situácii, keď matka nedostala pre svoje dieťa miesto v škôlke. Pevne verím, že keď si vládni poslanci odložia bokom nejaké to politikárčenie, ktoré zvyčajne pri posudzovaní návrhov vyhráva, tak za tento návrh zákona v utorok o 11.00 zahlasujete.

  • Ďakujem, pán predkladateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci poslancovi Pétrovi Vörösovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1516. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1527 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne vec a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásený je jediný pán poslanec Peter Osuský a dávam mu zároveň slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, vážený spravodajca, len veľmi stručne s takou, niekto by povedal, in eigener Sache, vo vlastne veci, poznámkou k tomu čo predniesol pán poslanec Matovič. No, fakt je ten a hovorí to len ako vice starosta, nie ako starosta, že vo svojom vystúpení niekoľkokrát povedal ako starostovia predali a zanikli kvôli nim. Len na pravú mieru treba uviesť, že starosta sám o sebe môže predať len psiu búdu svojho psa na svojom pozemku. Nemôže nič predať bez súhlasu zastupiteľstva. Teda tie škôlky zanikali so súhlasom volených zástupcov ľudu a nie starostov. To je, dokonca ten starosta pri predajoch ani nehlasuje. V Starom Meste nikdy starosta a zrejme, samozrejme, ani inde nemá hlasovacie právo. Takže toľkoto len k tomu, kto je zodpovedný za predaje všetci volení zástupcovia ľudu, ktorí v konkrétnom prípade za nehlasovali. Hovorím to ako vice starosta, ktorý má na starosti materské školy v mestskej časti, kde za štyri roky nedošlo k prípadu, že by dieťa, ktoré je územie príslušné nedostalo miesto v škôlke. Paradoxne teda u nás sme tento problém nikdy nemali a v tých desať tisícoch, ktoré správne zmienil poslanec Matovič, Staré Mesto nemá ani jedno dieťa. Ale potreboval som to povedať kvôli poriadku a spravodlivosti voči tým, ktorí sú skutočne zodpovední. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na vystúpenie pán poslanec Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Prepáčte, pán kolega Osuský, ale trošku mi to pripadá také obhajovanie takého zbavovania sa viny, ku ktorému veľakrát prichádza na v takýchto situáciách na obecných a mestských zastupiteľstvách, že starosta sa vyhovára, že však to mestské či obecné zastupiteľstvo, obecné zastupiteľstvo však vlastne starosta to nemal podpísať alebo starosta to nemal zaradiť do programu a podobné. Nie, ako vieme sami jak to funguje. Veľakrát, že to je ruka ruku myje, keď aj zvyčajne je to o tom, že starosta je de facto má aj väčšinu v svojom zastupiteľstve. Keď ju aj nemá, tak je to x-krát o tom, že teraz my tebe niečo pomôžeme, ty potom zase nám niečo schváliš. A sú to takéto obchodíky, ktoré sú o tom, že si myslím, že sú zodpovední aj ten starosta, aj to obecné, mestské zastupiteľstvo. Áno, možno na Slovensku sa nájde niektorí, ktorí za to zodpovední nie sú a robili všetko pre to, aby to tak nebolo. Ale osobne poznám príklad v Bratislave, kde miestna časť predala škôlku za 5 mil. korún a ten komu bola predaná a bol to člen politickej strany, tak v priebehu myslím dvoch rokov ju predal za 50 mil. korún. Škôlku s areálom, dnes tam stojí činžiak. Čiže takýmto spôsobom politici rozkrádali niečo čo bolo naše spoločné a na úkor detí, ktoré dnes nemajú miesto v škôlkach.

  • Vonkoncom nenamietam proti kazuistike, ktorú ste uviedli. Iste sa tak stalo, keď to hovoríte, ale znova podčiarkujem, že vo vašom vystúpení zazneli opakovane starostovia a primátori. A pravda je, ešte raz podčiarkujem, že treba aj slovenský jazyk ctiť a jeho obsahovú vernosť. Samozrejme, že mohlo to byť ruka ruku umýva. Ale ešte raz, za tie predaje tak ako za prijaté zákony akokoľvek sú zlé je zodpovedná Národná rada Slovenskej republiky. Ak ministerstvo predloží zlý návrh zákona, tak je našou úlohou ho zastaviť. Ak primátor predloží alebo starosta zlodejský návrh, tak je našou povinnosťou zaň nehlasovať. Stalo sa nám viackrát i v ostatnom Mestskom zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislavy, že sme sa priečili štyria-piati zo 43, že sme za to nehlasovali. To znamená, ale ostatní za to hlasovali a keby tí ostatní za to nehlasovali tak to neprejde ani dokonca tomu primátorovi alebo tomu starostovi. Takže tá moja poznámka bola skôr taká z hľadiska významu slov slovenského jazyka a upozorňovala na to, že treba pokiaľ sa dá používať presne aj označovanie zodpovedných za to čo sa stalo, pretože správne hovorí kolega Matovič, že často je to ruka ruku umýva starosta so svojou väčšinou, ale vždy znova treba povedať, že ak sa ten hanebný starosta vyhovára, tak sa vyhovára správne, lebo bolo ďalších x poslancov, ktorí mali jeho zlý návrh zastaviť. Ak tak neurobili je to ich vina.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácie) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1518, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1528. Mala by návrh predniesť pani poslankyňa Kiššová. Nie je tu v miestnosti, takže. Pán poslanec Osuský, vy nie ste predkladateľom? Tým pádom dostáva sa návrh na koniec.

    Páni poslanci, za Janku Kiššovú, áno, pán poslanec? Áno, áno, výborne. Ďakujem vám veľmi pekne. Takže návrh nám predstaví pán poslanec Martin Poliačik ako jeden z predkladateľov. Nech sa páči, máte slovo.

  • Páni poslanci. Na Janku Kiššovú, áno, pán poslanec? Áno, áno, výborne. Ďakujem vám veľmi pekne. Takže návrh nám predstaví pán poslanec Martin Poliačik ako jeden z predkladateľov. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady skupiny poslancov za stranu Sloboda a solidarita. Predmetom predloženého návrhu zákona je zrušenie výnimky z povinne zverejňovaných zmlúv v Centrálnom registri zmlúv. Ide o výnimku vzťahujúcu sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Cieľom je zmena súčasného stavu, ktorý umožňuje týmito dohodami zakryť dodávku viac menej akejkoľvek služby a vyhnúť sa tak povinnému zverejňovaniu v Centrálnom registri zmlúv. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vykazujú viacero špecifík, najmä pod bodom i) nízky najvyšší prípustný počet pracovného času. To znamená, že môžeme ich odpracovať v domácom prostredí a teda fyzická prítomnosť dohodára v priestoroch zamestnávateľa sa nevyžaduje. Potom pod ii) dohodári nie sú limitovaní žiadnymi platovými tabuľkami a pod iii) na rozdiel od štátnych zamestnancov dohodári môžu podnikať. Čo je však z hľadiska transparentnosti najvýznamnejšie, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru majú, ako už bolo spomenuté, zo zákona výnimku pri ich zverejňovaní na Centrálnom registri zmlúv. Uvedené skutočnosti vytvárajú predpoklady na to, aby sa dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zakrývali dodávky služieb a obchádzal sa tak Centrálny register zmlúv. Vo verejnom sektore financovanom z verejných zdrojov je tak vytvorené mimoriadne netransparentné prostredie, v ktorom sa dohody využívajú aj na činnosť, na ktorú majú tieto inštitúcie svoj aparát alebo na činnosti o ktorých zmysluplnosti možno mať oprávnené pochybnosti. Do tejto kategórie patrí najmä vypracovanie rôznym štúdií, analýz, stratégií, ktoré mnohokrát svojim obsahom pripomínajú skôr plytké slohové práce s prázdnym obsahom a nulovou pridanou hodnotou. Kvôli objektivite treba spomenúť, že táto medzera v zákone nie je veľmi zaujímavá pre takzvané veľké ryby. Skôr je atraktívna pre menej viditeľných nižších úradníkov, ktorí majú svojich preferovaných dohodárov. Cieľom predloženého návrhu nie je dohody vo verejnom sektore zakázať, ale dostať ich pod verejnú kontrolu. Či dohodár vôbec niečo reálne vykonáva, či to čo vykonáva je na niečo potrebné, respektíve využiteľné, prípadne čím je to natoľko výnimočné, že to nemožno pokryť vlastnými zamestnancami a v neposlednom rade, či dohodnutá odmena plus mínus zodpovedá rozsahu prác a jej náročnosti? V záujme zníženia administratívneho zaťaženia sa v návrhu zákona ponecháva výnimka pre drobné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, to jest dohody s veľmi nízkou dohodnutou odmenou, nižšou ako polovica životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je približne 100 eur. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, životné prostredie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosť ani sociálne vplyvy. Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aby som v zmysle § 73 ods.1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Tento zákon má tlač 1519. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1529. Nech sa páči, pán poslanec Martin Poliačik, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu je v zásade veľmi, veľmi jednoduchá vec vypustenie látky kanabidiol v skratke CBD z prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, kde je táto látka zaradená medzi psychotropné látky. Kanabidiol je jeden z približne 60-tich druhov fytokanabidiolov nachádzajúcich sa výlučne v rastlinách druhu konope, z ktorých sú momentálne identifikované a známe mnohé ďalšie, ktoré máte možnosť si pozrieť v dôvodovej správe. CBD ako aj ostatné kanabidioity s výnimkou neslávne, neslávne vďaka legislatíve svetovej, nie neslávne vďaka účinku, presláveného a najznámejšieho kanabidoidu THC nemajú podľa odborných vedeckých štúdií absolútne žiadne omamné, psychotropné, ani iné psychiku ovplyvňujúce účinky na ľudský organizmus. Z tohto dôvodu sa na kanabidoidy s výnimkou THC, ktoré ako jediný ovplyvňuje psychiku nevzťahuje vo väčšine významnejších štátov žiadne legislatívne obmedzenie. Výnimkou v tomto smere je Slovenská republika, ktorá v zákone č. 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov bez akejkoľvek indície alebo kvalifikovaného odôvodnenie zaradila CBD medzi psychotropné látky a tým obmedzila jeho využitie na liečbu mnohých závažných ochorení. Skutočnosť, že CBD nemá žiaden vplyv na psychiku človeka, naopak jeho využitie v prípade liečby mnohých a nezriedka i život ohrozujúcich ochorení vysoko efektívne, bola potvrdená výskumom mnohých popredných inštitúcií, pritom jedna z nich získala oprávnenie liečiť ochorenie s názvom Dravetovej syndróm, čo je ťažká myoklonická epilepsia dojčiat, malých detí práve na základe vysokej efektivity využitia CBD v liečebnom procese. Ďalšie výskumy naznačujú, že látka CBD je potencionálne využiteľná pri tlmení kŕčov spôsobených v dôsledku ochorení ako epilepsia alebo roztrúsená skleróza. Ďalšie výskumy realizované na bunkových kultúrach a zvieratách dokonca ukazujú, že kanabidiol je potenciálne vhodný medikament na podpornú liečbu pri niektorých typoch rakovinových ochorení. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj na základe množstva ďalších vedecky potvrdených argumentov, predložený návrh rieši uvedenú situáciu úplným vypustením látky CBD zo zákona č. 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch čím sa zpriechodní jeho využívanie na liečbu tak závažných ochorení, ako aj menej závažných zdravotných problémov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zároveň je v súladný s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Osuskému.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, vážená snemovňa, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, ale o slovo požiadal pán navrhovateľ a následne pán spravodajca. Takže dávam slovo pánovi navrhovateľovi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, pri tejto novele treba povedať v zásade tri veci. Tá úplne prvá je, že v roku 2011 sa stala chyba. Stala sa chyba, pretože táto látka podľa žiadnych overiteľných kritérií nikdy do zoznamu psychotropných látok nemala byť zaradená. Keď si pozrieme ten legislatívny proces z roku 2011, tak vtedy pán minister Uhliarik prišiel s veľkou obsiahlou novelou zákona o liekoch, pri ktorej sa zviezla nepriama novela zákona o psychotropných látkach, kde bol kanabidiol ako jediná látka zaradená do druhej skupiny. Bolo to na základe toho, že niekde boli zaregistrované prvé liečivá, ktoré kanabidiol obsahovali a neviem na základe akého logického postupu sa na ministerstve rozhodli, že tým pádom táto látka musí byť v tej istej skupine ako je kokaín, ale z ničoho čo sa týka jej účinkovaní, liečivých účinkovaní iných účinkov nevyplývalo, že by mohla byť akýmkoľvek spôsobom nebezpečná. Takže už to zaradenie bola chyba. Ja osobne sa priznávam k tomu, že som vtedy urobil chybu keď som za ten zákon zahlasoval. Ten jeden riadok nepriamej novely bol súčasťou asi 70-stranovej dôvodovej správy. Mal som si to všimnúť. Nevšimol som si. Mali sme vtedy možnosť vplývať priamo na ministra vo vláde za vlády Ivety Radičovej. Nestalo sa tak a touto novelou sa snažím túto chybu napraviť. To je prvá vec.

    Druhá vec je samotná látka. Od roku 2011 sa posunula aj v využití na liečebné účely...

    -----------------------------------------

    za vlády Ivety Radičovej, nestalo sa tak a touto novelou sa snažím túto chybu napraviť. To je prvá vec. Druhá vec je samotná látka. Od roku 2011 sa posunula aj využití na liečebné účely, aj v zaradení v legislatíve niekde inde, než bola vtedy. Medzi tým konkrétna firma v Európskej únií získala certifikát a oprávnenie vyrábať, liečiť a skúmať, to znamená, že dnes vieme oveľa viacej vecí o CBD, než sme vedeli v roku 2011. Vieme teda napríklad aj to, že práve pri tzv. Dravetovej syndróme, čo je epilepsia u malých detí, dojčiat práve CBD olej významným spôsobom zlepšuje ich kvalitu života. Niekde dokonca úplne ruší prítomnosť záchvatov, čo je v liečbe tejto choroby mimoriadne, mimoriadne prínosné zistenie. CBD nikde v Európe nie je zaradená na zozname psychotropných látok. Ktorí sa téme trošku venujete, ak tu niekto takí je, tak viete, že vo všeobecnosti krajiny upravujú svoje zoznamy omamných a psychotropných látok podľa dvoch zdrojov. Tým prvým sú zoznamy, ktoré publikuje Organizácia spojených národov, konkrétne Commision for drugs and narcotics, ktorá má na starosti dodržiavanie konvencií z roku 61, 71 a nasledujúcich. A potom sa tieto zoznamy menia aj na základe vyjadrení Európskej únie. Ani jeden z týchto zdrojov nemenuje CBD, kanabidiol ako látku, ktorá má byť zaradená na takýto zoznam. To znamená, že Slovenská republika v roku 2011 urobila nadprácu a táto látka na ten zoznam nemala nikdy byť zaradená. Ďalšia vec je, že je to látka, ktorá nemá psychotropné a psychoaktívne účinky. Jediný kanabidiol, ktorý, pri ktorom sú popísané psychoaktívne účinky je THC a to naďalej zostáva vo väčšine krajín sveta aj na základe konvencie OSN, aj na základe lokálnych legislatív ilegálnou substanciou. Avšak iné kanabidioly by mali byť postupne uvoľňované na to, aby sa s nimi dalo liečiť a ten diapazón rôznych, ten diapazon rôznych diagnóz, pri ktorých buď je možné ľudí vyliečiť, alebo je možné významným spôsobom zvýšiť kvalitu ich života je široký a myslím si, že je absolútne nezmyselné takýmto spôsobom tomu brániť. Tretí bod je trestnoprávna zodpovednosť. Slovenský trestný zákon sa odvoláva na zoznam, o ktorom sa práve rozprávame. Predstavte si, že látky s obsahom CBD, liečivá s obsahom CBD sú vo voľno predajnej sieti v okolitých štátoch. V Českej republike, v Rakúsku, to znamená, že pri neexistencií hraníc v zásade človek, ktorý si v susednej krajine niečo kupuje ako, ako výživový doplnok, sa môže odstať do situácie, že v momente, keď s tým príde do Bratislavy tak sa stáva kriminálnikom. Ak to prinesie z inej krajiny, tak už je v zásade aj jednom, že v akom to prinesie množstve, pretože v momente, keď, keď to prináša z inej krajiny, tak už toho ani nebude zákon kvalifikovať ako užívateľa, ale bude ho kvalifikovať ako pašeráka, alebo dílera. Predstavte si tu absolútne absurdnú situáciu, že prípravok dermatologický, lebo CBD sa Peter to predpokladám potvrdí, hodne využíva pri zmierňovaní prejavov psoriázy, že takýto dermatologický, alebo masti s obsahom kanabidolidov sa používajú pri, pri zmierňovaní, zmierňovaní príznakov psoriázy, že takáto masť, alebo takýto olej by bol vyhodnotený príslušným orgánom činným v trestnom konaní ako látka, ktorá je zaradená na zozname omamných a psychotropných látok a na základe tohoto by išiel nejaký expert skúmať, že či bola presiahnutá trojnásobná alebo desaťnásobná denná dávka. Ja po pravde si vôbec neviem predstaviť, že ako by tá denná dávka bola pri tej masti, pri tej masti alebo pri tom oleji určovaná a na základe tohto by niekto bol popoťahovaný v rámci trestného stíhania. Pre mňa je toto absolútne absurdná predstava. Látka, ktorá nevyvoláva žiadne zmeny v psychike človeka, ktorá sa využíva na liečenie epileptických záchvatov u dojčiat, ktorou sa natierajú ľudia po celom svete, aby si uľavili pri kožných problémoch a ktorá sa používa na X ďalších diagnóz bude vyhodnotená nejakým aktívnym príslušníkom na Slovensku ako psychotropná látka, na základe ktorej tu budeme popoťahovať človeka, ktorý sa ňou pri tej diagnóze lieči. Nech sa na to pozrieme z akejkoľvek strany, toto je absurdné. A myslím si, že je úplne na mieste sa naozaj sa oprostiť od toho vnímania, že preboha robí sa to z konope, to musí byť nutne zlé a naozaj sa pozrieť aká je to látka, na čo slúži. Ako sa dostala tam, kde je. Keby tu bol dnes pán minister Uhliarik predpokladám, že aj on by priznal, že to bolo chybou a poďme tú chybu spoločne napraviť. Ja som v intenzívnej komunikácií s ministerstvom, s Ministerstvom zdravotníctva, pretože som presvedčený o tom, že tie argumenty jednoducho nie je možné vyvrátiť a keďže zákon o omamných a psychotropných látkach máme práve na tejto schôdzi aj z dielne Ministerstva zdravotníctva otvorený, tak verím tomu, že bude možné o tejto zmene na budúcej schôdzi hlasovať v podobe napríklad aj pozmeňovacieho návrhu, ktorý bude podaný k vládnemu návrhu zákona o omamných a psychotropných látkach. V prípade, že to tak nebude, tak samozrejme ja som pripravený to podať znovu a pokračovať v argumentácií. Pre túto chvíľu to nesťahujem, čakám na odpoveď z Ministerstva zdravotníctva, ale ak by prišla pozitívna v tom zmysle, že áno dohodneme sa, že to ako pozmeňovák môže prejsť v druhom čítaní, tak potom som pripravený túto novelu stiahnuť a v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva to spraviť v rámci novely, ktorá je podaná z jeho dielne. Ďakujem.

  • Ďakujem pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť a dávam zároveň slovo pánovi poslancovi Mikloškovi.

  • Ďakujem pekne, mňa by trocha zaujímal ten podnet odkiaľ si dostal, že akurát túto látku si našiel. No tak teda keby z neba spadla takých sú milióny, ktoré snáď sú otázne. Druhá veď, keď v dôvodovej správe hovoríš o vedeckých argumentoch, že sa dokázalo to a to, tak samozrejme patrilo by sa aj citovať, ktorá kniha, ktorý článok lebo toto je taký tenký ľad, to dobre vieš. No tretia poznámka je, že neviem si predstaviť, že keď naozaj sa s tým dá liečiť epilepsia dojčiat, že by sa tento liek nemohol používať, teda, to prečo to ministerstvo nepredložilo a samozrejme z toho mi aj napadlo, čo si v závere aj povedal, že najlepšie dať nejaký pozmenovák k tomu pôvodnému a dohodnúť s Ministerstvom zdravotníctva túto zmenu. No posledná poznámka, že liekov je skutočne veľa všelijakých látok, liekov stále viac a viac, isto sú v nich aj všelijaké veci, ktoré sú samo o sebe zakázané, ale v liečení sa používajú, tak už nechcem hovoriť morfium, ópium, a čo ja viem, nie som na to odborník, ale že teda z toho vyplýva, že prečo práve táto jedna, keď v liekoch je tých všelijakých prísad a látok veľmi veľa rôznych. Ďakujem.

  • S reakciou sa chce prihlásiť aj pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pani podpredsedníčka, Jozef prečo práve táto jedna látka, je, je podľa mňa logické. Na celom svete sa legislatíva v oblasti využívania kanabidoidov formuje práve v tomto čase. Práve na základe toho, že sa ich, že sa objavujú stále nové, na základe toho, že sa, že prichádzajú stále nové výskumy aj v oblasti endokanabidoidov, to znamená kanabidoidy, ktoré sú vlastné telu ľudskému a naväzujú sa na špecifické receptory, ktoré máme v tele. Tak proste tento výskum je aktuálny, ten sa práve v tejto dobe deje a jemu sa musí prispôsobiť aj legislatíva. Ja sa nebudem hrať na odborníka pri iných veciach, ale mám jednoducho dostatok informácií na to, že v konkrétne pri tejto jednej látke na základe toho, že sa týka konope bola urobená chyba. A mňa mrzí, že som bol pri tom, keď sa tá chyba stala, ja sa ju snažím napraviť a budem veľmi rád, keď to urobím touto novelou, tak budem rád, ak sa to spraví na základe pozmeňováku pri veľkej novele ministerstva, tak bude ešte radšej. Pre mňa je základné, aby sa to stalo.

  • Dávam slovo pánovi spravodajcovi, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážená snemovňa. Ľudská myseľ a ľudské uvažovanie je veľmi často zvádzané z podstaty človeka do vychodených koľají. A veľmi rady, keďže o mnohých veciach ako hovoril kedysi múdry Sokrates

  • Nerozumiem.

  • Múdry človek vie, že mnohé veci nevie, len hlúpi ľudia sa domnievajú, že všetko chápu. A to teraz nie je nijaká výčitka, to je len konštatovanie, že z podstaty vecí o väčšine vecí nevieme veľa, alebo vieme skôr málo. Ale aj v povrchnom mozgu sa zachová informácia, že konope je prúšvih. A to nepochybne vedie k tomu, že potom do tejto škatuľky začínajú padať veci, ktoré pri triezvej hlbšej a odbornejšej úvahe by napríklad do tej veci nespadli. Ak teda v civilizovaných krajinách, ktoré nás obklopujú a ktorých iste nebudeme zákonodarcov podozrievať, že podporujú drogové závislosti a nemajú kanabidiol vo svojich zoznamoch omamných látok a ak je faktom, že táto látka nie je psychotropnou látkou, tak je na snade, ak sa stala chyba a látka zapadla do akejsi škatuľky, kam nepatrí, tak ju z nej treba vybrať a dať ju na to miesto, kam patrí. Samozrejme ako som povedal, naša myseľ je už taká, že radi žijeme v nacvičených schémach, lebo nás to nenúti veľmi premýšľať a je oveľa jednoduchšie mechanicky zasúvať veci do okienok ako zvažovať o ich správnom mieste. Ak ešte k tomu pridám, že tento návrh predkladá Martin Poliačik, ktorý a to hovorím i sám ako lekár o tejto veci vie dosť a to nie je nič negatívne, pretože je cenné, že niekto o tejto veci vie dosť a že ho predkladá SaS, tak je zase pre ľudí povrchných očividne nasnaď, jako hovoria bratia Češi úvaha, no to zas sú tí marihuanisti. Samozrejme je to hlúposť. Všetkým tým, ktorí by takto povrchne uvažovali by som neprial, aby zažili, ako sa ich vnúča, či dieťa spína v epileptickom záchvate a ako by v tom čase veľmi dramaticky sa dožadovali takejto terapie. Ak ale tento problém nemáme a tie myoklonické kŕče dojčiat nie sú denná choroba, to nie je soplík, to je zriedkavá vec, tak samozrejme sa nás to tak veľmi netýka a môžeme jedným šmahom zo zvyku udržať chybu, ktorá sa stala. Ak som hovoril pri predchádzajúcich zákonoch o tom, že sú totálne nestranícke, tak si neviem predstaviť, čo je najstraníckejšie ako úprava chyby, ktorá sa stala a uvedenie veci na pravú mieru v oblasti, ktorá sa týka aj zdravotníctva. To znamená, že zotrvávať v blude akokoľvek posvätenom zákonom je hlúpe, jednoducho hlúpe a dramatickým sa to stáva vtedy, keď sa začne týkať...

    -----------------------------------------

    ...nestraníckejšie ako úprava chyby, ktorá sa stala a uvedenie veci na pravú mieru v oblasti, ktorá sa týka aj zdravotníctva. To znamená, že zotrvávať v blude, akokoľvek posvätenom zákonom je hlúpe, jednoducho hlúpe a dramatickým sa to stáva vtedy, keď to začne týkať mňa a mojej rodiny. Takže k tomu rozsiahlemu exkurzu tu robil Martin Poliačik len dodávam, že jednoducho je hádam našou povinnosťou a aj keď sa kolega Jožo Mikloško dožaduje citácií no, tiež si nespomínam, že by pri predložení toho zákona u tejto položky šesť, sedem impaktných citácií z svetovej vysokošpecializovanej literatúry. Takže predpokladám, hádam, že to čo uviedol Martin Poliačik si nevymyslel. Že sa opiera o očividné skutočnosti a viem si predstaviť, že keby sme si sadli teraz k počítaču tak možno nájdeme i tie citácie, ale nebýva tu zvykom, že sa ešte raz hovorím zákony pod čiarou akoš by som povedal ozdobujú citáciami zvrcholných, odborných, vedeckých časopisov. Takže predpokladám, že ani Jozef Mikloško si nemyslí, že Martin Poliačik si ten syndróm a tu diagnózu a tu terapiu a ten fakt, že v iných krajinách tam zaradený ten liekmi tá látka nie je, nevymyslel preto aby oklamal Jozefa Mikloška. To znamená tolko by som mu hádam nepripisoval. Preto sa domnievam, že ak môžme jednoducho napraviť chybu, tak by som sa riadil heslom čo môžeš urobiť dnes neodkladaj na zajtra. Nevidím dôvod, prečo by čo len o jeden deň dlhšie mala ostať v zákone chyba, keď bola pomenovaná, keď bola vysvetlená, keď je v našich rukách v utorok o jedenástej tu chybu odstrániť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pán spravodajca. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky uzatvára možnosť a dávam slovo pánovi poslancovi Bublavému.

  • Pán kolega Osuský, ty si sčítaný človek, čo mal svoje životné skúsenosti. Načo pre koho je to potrebné, aby sme takto ten CBD ... viedol, zverejnili aby bol verejne dostupný. Je to veľká podobnosť s CAC. Nemáme dosť, nemáme dosť už nešťastných rodín je len veľa nástrah pre naše decká, pre mladých ľudí musíme ešte teraz špekulovať pre koho to je potrebné. Ty buď veľmi rád, že kedysi si hlasoval proti. To ťa ctí, ja som myslel, že môžeš byť len rád, že si vtedy nejaké tri roky naspäť za vlády Radičovej hlasoval proti.

  • Myslím, že niektorí kolegovia tu budú nakoniec veľmi prekvapený, keď smer ako jeden človek zahlasuje za to, aby to bolo vyškrtnuté, lebo to je naozaj. Ta tam neexistuje, tam neexistuje žiadna podobnosť s CAC čo sa týka, čo sa týka účinku, jediné to čo si povedal Dušan, hej, že je to podobné. Jediné čo majú spoločné, že pochádzajú z tej istej rastliny. To je jak keby si porovnával kokaín a hnojivo z kokových listov, hej. Proste rozličné dve veci. Čo sa týka, čo sa týka toho výskumu, na ktorý sa, o ktorom si hovoril Peter a na ktorý sa pýtal aj pán kolega Mikloško, tak u detí, ktoré, ktorým bolo podávané to CBD podľa firmy GW farmaceutics. Farmaceuticas, ktorá má na to od európskej únie aj certifikát, väčšina detí mala viac ako 80% dikvíz zníženie počtu tých záchvatov. Z tých detí, ktoré boli skúmané tak až 80% z nich teda u väčšine týchto detí 80% zníženie záchvatov, zníženia toho záchvatov bolo. Takže tam je veľmi významný pokles ich nekomfortu, na to aby to bolo, aby to bolo podľa mňa brané na ľahkú váhu, toľko. Ale ja kľudne pánovi Mikloškovi prepošlem celú tu stránku s tými výskumami, keď bude treba. Ďakujem

  • Ja som veľmi rád, že si vystúpil aj s vzhľadom k vzdelaniu, ale dovolím si povedať jeden taký moment, že trošička som zarazený zmysle nastavenia, toho že zákonodarne plénum sa zaoberá otázkou, alebo musí sa predpokladám z toho nastavenia, ktorá by zniesla debatu doktora Osuského, profesorky Horváthovej na trošku inom fóre ja sa budem musieť normálne sa priznám, že dovzdelať lebo nepredpokladám, že viem o tom toľko čo lekári a toľko čo Martin Poliačik a preto len taká poznámka na margo, že myslím, že by bolo dobré sa nastaviť do systému aby pri váhe týchto faktoch, ktoré spomína predkladateľ aj po tvojom vystúpení ako lekára sme mali iný systém, kde by 82% zníženie diskomfortu a podobne vyhodnocoval orgán tak, že tí ľudia, ktorí tu sa zaoberajú parametrickým nastavovaním legislatívy neboli atakovaný až do tej miery, že potom prichádzajú faktické poznámky, ktoré som ja počul doteraz, ktoré sú podľa mňa úplne, že od veci. Pretože tá debata si zaslúži úplne iné fórum a je len dobré, že vystúpil aj lekár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Osuský ja tiež mám vedomosť o tom, že táto látka nemá také účinky teda asi by nemala byť zaradená v tejto skupine a však treba povedať, že nevidím až tak dramaticky možno to čo si Martin ty spomínal takéto prenasledovanie ľudí, keďže je to látka, ktorá je izolovaná z, z marihuany a u nás dokonca existuje liečivo neviem, či vieš, ktoré sa volá Sativex, ktoré je registrované. Obsahuje tu účinnú látku. Asi dôsledkom toho, že je v tejto skupine je to, že musí byť na zvláštnom recepte s modrým pruhom čiže je asi ťažšie tento liek predpísať. Nie som ani špecialista, nezvyknem ja predpisovať takéto lieky, ale našla som si to, pozrela som si to naschvál, čiže ono neni problém sa k takejto látke dostať vplyvom toho, že je, ale pokiaľ je to systémová chyba, že je niekde zaradený a neni to pravda. Tak som tiež za to, aby sme to odtiaľ vyradili. Ale to, že nejaké prenasledovanie mladých ľudí, keď prídu s nejakým liečivom ako teoreticky je to možné ale prakticky neviem či si sa s tým stretol niekedy, však tri roky, dva roky to funguje. To znamená, že nevidela by som to až tak dramaticky, ale tiež nie som zástancom toho, že keď niečo systematicky niekde nepatrí tak to tam nechať lebo sme sa dakedy pomýlili. Ako môžu nastať tie situácie čo si spomínal, ale také liečivo, ktoré obsahujú túto účinnú látku máme, to je pre pána Bublavého a používa sa a tie účinky sú dokázané. Čo sa týka tých vedeckých citácií, ja som zástancom toho, že keď dáš, že na vedeckých dôkazoch tak asi keby si tam dal do zátvorky jednu citáciu tak pán poslanec Mikloško by bol spokojný. Nepochybujem o tom, že to máš načítané, že máš tie vedomosti odborné pretože ťa poznám aj tvoje vystupovanie. Neprišiel by si sem len tak niečo tvrdiť. Čiže možno na zvýšenie vážnosti tej dohodovej správe by to akoby nebolo zlé. Ale ja to nepovažujem osobne za chybu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu. Aha, reakcia pardon. Pán, pán poslanec, nech sa páči.

  • Pekne pani predsedajúca. No milí kolegovia a kolega Viskupič ono je to tak. Keďže sa jedná o klasifikáciu zo zákona tak o tom musíme hovoriť tu a keďže nezvolili profesora neurofiziológie ani neurobiológie do parlamentu, tak o tom hovoríme my. A tak to je lebo je to v zákone a profesori neurobiológii nerozhodujú o zákonoch my o nich rozhodujeme. Tak toľko na vysvetlenie, čiže ta debata musí prebehnúť tu. Tiež sa necítim vonkoncom expertom v týchto vysokošpecializovaných neurovedách. A chcem teda len povedať toľko, že priateľ Dušan ty si predviedol presne to čo som hovoril to také zjednodušenie formuláciou či nechceš viacej nešťastných pre boha ťa prosím, to je asi tak ako, keby sme, lebo sa to na seba podobá, no áno aj z gumy pušky vyletujú telieska aj z kalašníkova vyletujú telieska, ale by som povedal registrované sú na rôznych úrovniach. Teda švajder, alebo gumy puška, alebo prak je nejak iná kategória niečoho tak ako jedno písmeno stačí o čom sa presvedčili konzumenti liehovín z firmy Drak, že je minimálny rozdiel dokonca i v tej štruktúre molekuly medzi metanolom a etanolom. A etanol možno si dovolíš raz do týždňa po dobrej večeri a metanol asi nepiješ ani mesačne raz. To znamená je to na seba veľmi podobné, ale nemôžme zamieňať THC s kanabiniolom. To znamená je presne, ty si dôkazom toho o čom hovorím, že nemáme rozmýšľať povrchne, ale máme ak chceme zaujať stanovisko predsa len sa pokúsiť nehľadieť na zhodu rastliny, zhodu zelených listov, ale na faktickú vlastnosť. Lebo aj z hrozna sa dá robiť niečo iné ako z viničného lista, do ktorého v krajine mojej manželky v Bulharsku...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujeme pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja len dve vety poviem nakoniec. Budem odpovedať tým aj kolegovi Viskupičovi. Ja som v prvom rade vstúpil do rokovania s ministerstvom zdravotníctva lebo si myslím, že toto malo vyjsť z jeho dielne. A, a v tom, v tom rozhovore v zásade s ministerstvom zdravotníctva stále pokračujem. A pevne verím, že ak keď sa o tomto bude hlasovať tak to bude na základe odporúčania ministra. Ja sa snažím mu dodať všetky dáta, všetky štúdie, snažím sa aj, aj aby patričný odbor na ministerstve mal všetky informácie, ktoré podľa mňa by mali k tomu mať. A ako novelu som to dal naozaj ako, ako výraz posledného možného využitia prostriedku lebo som už nevedel jak sa mám k tomu dostať. Takže ja som na to pána ministra upozornil pár mesiacov dozadu, keď som to podal ako novelu tak sme sa začali rozprávať. Teraz je ešte druhá novela toho istého zákona v pléne a podľa ideálneho vzorca by to malo celé spolu zbehnúť na budúcej schôdzi. Takže dúfam, že tá odborná rovina diskusie prebehne aj na úrovni ministerstva, že minister v tomto pléne posvätí vyškrtnutie tejto látky z toho zoznamu. Ďakujem.

  • Ďakujem pán navrhovateľ. Pán spravodajca si neželá, nežiada vyjadriť sa k rozprave prerušením rokovania o tomto bode programu. Keďže pán poslanec Novotný sa nenachádza v sále opäť jeho návrh zákona bude presunutý na záver rokovania a pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslanca Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 zbierky Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva pozemkových úradoch, pozemkového fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1522, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1532. Nech sa páči pán poslanec Gabriel Csicsai, môžete uviesť návrh zákona.

  • Dobré popoludnie vážená pani predsedníčka, vážený kolegovia. Trošku ma mrzí, že nás tu je tak mála a z hľadiska alebo z oblasti poľnohospodárstva tu zase nie sú veľmi ľudia, takže budem mať skôr s kým sa hádať, alebo akože vysvetľovať aspoň situáciu, tak chcel by som pripomenúť genézu tohto môjho návrhu. Hlavná genéza je tá, že minulý rok v novembri tento parlament, respektíve Smer prijal zákon, v ktorom umožňuje respektíve zabezpečuje prístup k pôde, v správe slovenského pozemkového fondu pre malých farmárov, mladých a pre stredné podniky. Tá správa samotná bola úžasná, totižto je koncepcia alebo zhodlo sa s koncepciou, ktorú každý normálny poľnohospodár razí na Slovensku, že poľnohospodárska výroba by väčšou mierou mala sa dostať do rúk malých a stredných podnikov. Kvôli krajnej tvorbe a vôbec iným záležitostiam, ktorú nechcem teraz rozvádzať. A však kým šéf rezortu vystupoval akú úžasnú vec chcel presadiť, ako sa bude pomáhať mladým aj malým aj stredným podnikom už vtedy som upozornil na to, že samotný zákon je úplne scestný. Je sformulovaný, napísaný veľmi dobre a doslova nevykonateľný. Dokonca už vtedy som predložil niektoré návrhy, ktoré by mali vylepšiť tento zákon, stavím sa, že to bolo odmietnuté. Takže tento zákon vstúpil do platnosti 1. januára...

  • .. už vtedy som upozornil na to, že samotný zákon je úplne zcestný, je sformulovaný napísaný veľmi dobre a doslova nevykonateľný. Dokonca už vtedy som predložil niektoré návrhy, ktoré by mali vylepšiť tento zákon, samozrejme že to bol odmietnuté. Takže, tento zákon v stúpil do platnosti 1. januára tohto roku, a po troch mesiacoch včera som sa spýtal pána ministra, že koľko ľudí a malých a mladých farmárov stredné podniky prejavilo záujme o týchto 28 hektárov, ktorý umožňuje tento zákon žiadať od Slovenského pozemkového fondu. Keď ste tu boli tak proste ste mohli počuť zatiaľ je tak takých 111 žiadostí, čo je schváliteľné už len ale zase zároveň je to, je to smiešne hrozné neviem ako by som to opísal. Musím povedať, že nemá ani 10 týchto návrhov som pomáhal ja napísať a preto teraz by som chcel s vami sa podeliť o konkrétnych skúsenostiach ako sa nedá napísať túto žiadosť, ako sa táto žiadosť nedá predložiť podľa tohto zákona čo sme schválili , čo ste schválili ešte v novembri.

    A zároveň chcel by som predložiť niektoré body, ktoré by pomohli tomu zákonu, aby bo ten zákon vykonateľný. Takže, prvá vec bola hneď, že mám taký dojem a som o tom presvedčený, že nielen pán minister ale aj celý rezort a som presvedčený o tom, že poľnohospodári si dosť mýlia niektoré zásadné veci. Je tu snaha pomôcť mladým, malým a stredným podnikom, takže v zákonoch veľmi mylne sa používajú alebo šachujú sa slovami mladý a malý poľnohospodár. Neni to isté. Mladý poľnohospodár podľa definície je do 40 rokov a ešte má nejaké ďalšie kritériá kým malý poľnohospodár môže byť hoci kto, ktorý sa rozhodne sa stať poľnohospodárom a osobne sa venovať poľnohospodárskej prvovýrobe. V rámci včerajšej odpovede pán minister tiež párkrát zmenil alebo vôbec dal všetko dokopy resp. rozprával o malých poľnohospodároch, len že tento zákon čo bol schválený rozpráva a dovolím si citovať: "O mladých poľnohospodároch a poľnohospodároch spĺňajúce podmienky malého podniku alebo mikropodniku". To je zásadný rozdiel, že neplatí to pre mladých poľnohospodároch a pre malých. To znamená, že stredný podnik som to vyhľadal, to ešte patrí tam, ktorí mali zamestnancov až 50. Takže neni to až také malé ale zároveň áno je treba tak takýmto podnikom dať prednosť.

    Lenže prvá zásadná vec, nebolo vyjasnené, že kto bude rozhodovať o to, že Slovenský pozemkový fond pridelí a aké plochy a aké hektáre pridelí tomu mladému farmárovi. Prvý najväčší problém bol, že v tej žiadosti žiaľ je treba definovať doslova LV tej plochy, ktorú žiada mladý farmár alebo malý farmár proste, ktoré sa žiada. A toto je uvedené v tomto zákone a je to úplne zcestné, lebo tam sú praktické problémy. Dotyčná osoba, ktorá má záujem o plochu musí identifikovať, či je to v správe Slovenského pozemkového fondu, či daný podnik, ktorý súčasne hospodári na tej ploche či spĺňa kritériá, aby mohol byť od neho odňatý ten pôvodný celok, o kom sa, o ktorý sa jedná. A jednoducho tým, tí farmári to nedokážu urobiť vážení, to je to je úplne nereálne urobiť a snažili sme sa to a jednoducho to nejde.

    Jednoducho malo sa rozhodnúť, že Slovenský pozemkový fond vybere určité plochy, ktoré potom rozdelí následne a podľa akých kritérií, ale jednoducho žiadať od žiadateľa od farmárov ale, aby identifikovali kľudne konkrétne LV tú plochu, ktorú žiadajú to je jednoducho úplne nereálne. Ďalší závažný problém, že a je to úplne ide proti princípu tohto zákona proti filozofii tohto zákona, že môže žiadať o pozemok len ten, ktorý už teraz má v prenájme tú plochu. Jednoducho keď sa rozhodne nejaký mladý muž alebo hoci aj mladý farmár už mladý človek po 40, ktorý predsa len svoje malé úspory alebo nejaké peniaze chce investovať do poľnohospodárstva a chce žiť z poľnohospodárstva, jednoducho je vylúčený z tohto zákona, nemôže požiadať. Ta pýtam sa vás, aký je tam rozdiel medi farmárom, ktorý napríklad hospodári na jednom hektári a na farmárovi, ktorý akože chce robiť poľnohospodársku prvovýrobu a žiaľ v súčasnosti nemá. Ten prvý môže požiadať o 28 hektárov, ten druhý nemôže požiadať o tých 28 hektárov. Pýtam sa vás, má to zmysel? Podľa mňa to nemá žiadny zmysel a je to ešte raz hovorím účelové urobené.

    A ďalšia taká zvrhlosť, že je napísané, že žiadať môžu len do výšky súčasne obhospodarovanej plochy. Takže na jednej strane síce zákon hovorí o tom, že 28 hektárov môžete žiadať ale ak nemáte v súčasnosti už 28 hektárov, tak nemôžte to žiadať lebo zákon hovorí o tom, že maximálne môžete žiadať o takú plochu, ktorú obhospodarujete teraz. Tak to tiež je podľa mňa úplne nezmysel a myslím si, že je treba aj túto časť zmeniť. Ale to sú len prvé perličky tohto zákona, takže zatiaľ poviem na rovinu, že 80 % tých poľnohospodárov malých doslova začínajúcich farmárov, ktorý mali záujem hneď boli odradení, hneď povedali, že tak nehnevajte sa ale toto nemá zmysel, ja buď nemám takú plochu alebo teraz by som chcel začať a pre mňa tento zákon je úplne nereálny, nezmyselný a je to výsmech pomoci malým.

    No a úplne úžasné v rámci toho zákona akým elegantným spôsobom zamedzí alebo zamedzuje zákon odňatie poľnohospodárskej pôdy v správe SPF od veľkých je to bod č. 10, kde zákon zadefinuje, že komu sa dá vôbec zobrať tá pôda tak pre istotu alebo, aby sme to videli tak prečítam. Do 100 hektárov ani sa nemôže od nikoho zobrať tá pôda, napriek tomu, že konkrétne poviem. Podnik má dajme tomu 500 alebo 600 nech 1 000 hektárov, aby sa jednoduchšie sa rátalo, a vlastní 99 alebo nevlastní, prenajíma 99 hektárov pôdy od SPF. Takýto podnik jednoducho nespadá podľa tohto zákona a darmo, že v okolí 5 - 6 malých farmárov mladých, malých hocijakých, ktorí by žiadali túto pôdu jednoducho od takého podniku na príklad napriek tomu, že má tisíc hektárov, do 99 hektárov nemôže sa zobrať tá pôda. To je tak zadefinované. Od 101 až 500 maximálne 3 %, od 500 hektárov až po 700 najviac 5 %, od 700 do 1 500 maximálne 7 %. Takže, keď náhodou nový podnik a čo je dosť na Slovensku takých podnikov, to má niekoľko desať tisíc hektárov, keby aj od Slovenského pozemkového fondu malo viac ako 1 500 hektárov, môže sa zobrať maximálne 10 % z tejto nie z celkovej obhospodarovanej, ale z tej plochy, čo prenajíma od Slovenského pozemkového fondu, takže od môže mať tisíc alebo desať tisíc hektárov, môže si zobrať maximálne 150 hektárov. Tak, keď toto neni diskriminácia, tak neni tu nič.

    Lebo tento bod následne súvisí s ďalším bodom kde sú napísané povinnosti žiadateľa, čo musí spĺňať, aby vôbec mohol požiadať o túto plochu. A teraz tiež troška teda zložité, pre nového žiadateľa sú dané úplne pevné a dosť vysoké kritériá. To znamená, že tento zákon podporuje malých a mladých a resp. stredné podniky, ktoré chcú urobiť živočíšnu výrobu netradičnú rastlinnú ale presne definuje, že koľko musia mať minimálne. Kým ten podnik, od ktorého by sa mal, mala odňať tá pôda, tá nemusí spĺňať skoro žiadne kritériá. Takže, keď chcem povedať, že keď má podnik na jednej strane dajme tomu s tisíc hektármi, ktorý pestuje len nejaké dve - tri monokultúry dajme tomu kukuricu, pšenicu, jačmeň, nemá žiadnu živočíšnu výrobu alebo možnože má dve kravy alebo nejaké tri kone, aby sa nehovorilo, ale je to vedené. Na druhej strane máme malého farmára, ktorý žiadal nešťastných 28 hektárov, mohol by to dostať, ale musí spĺňať minimálne 0,4 zaťaženia z LV resp. musí spĺňať určité kritériá plochy tých netradičných plodín. je tam obrovský nesúlad. To je tiež si myslím, že je to obmedzovanie v konkurencii.

    Takže, riešenie tohto problému malo byť jednoznačne ten, že ten, ktorý žiada sa postaví za rovnakú štartovaciu čiaru a jednoducho , jednoducho by sa malo brať do úvahy všeobecne či už zaťaženie VDN alebo všeobecný pomer medzi pestovanými netradičnými rastlinami a klasickými rastlinami. Toto porovnať a kto má väčší, tak samozrejme má prednostné právo na pôdu a kto má menší, tak jednoducho nemá. Takže, vážené dámy a páni, v tomto duchu mi dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh a ktorý znie nasledovne. Takže, zákon, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takže čo sa týka paragrafu, § 14 odsek 9 sa vypúšťajú slová "preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky." To čo som už hovoril, jednoducho prečo viažeme žiadosť o poľnohospodársku pôdu, aby už niekto mal.

    Bod 2. V § 14 odsek 9 sa slová "do výmery vlastnených alebo prenajatých pozemkov" sa nahrádzajú slovami "do výmery uvedených v žiadosti o prenájom". To čo som pred chvíľou hovoril, že keď niekto žiada 28 hektárov, čo je maximálna možnosť, bez ohľadu na to, že či má 3, 1, 0, nech môže žiadať 28 hektárov. Ďalej, § 14 odsek znie: pôvodná verzia sa vypúšťa s tým, že nahrádza sa " ak fond postupuje podľa odseku 9 zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného prepisu len ak doterajší záujemca má zaťaženie VDN na jeden hektár celkovej ..... plochy menší ako žiadateľ v projekte a v bode B širší pomer plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby v celkovej ...... ploche ako žiadateľ v projekte." Ja viem, že trošku je to zložité a som to išiel z druhej strany ale myslím si, že legislatívne to obstojí zjednodušuje to celý proces. Skrátka, ten kto má väčšie zaťaženie, nech má ten prednostné právo na tú pôdu resp. kto má širší pomer v pestovaní klasických obilnín alebo klasických komodít verzus podporovaných obilní, nech má ten prednosť v prenájme od SPF.

    No a podobne § 14 odsek 12 slovo "nepoužije" nahrádzame slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži". Totižto v ďalšom § sa tak isto venuje sa mladému alebo poľnohospodárovi za akých podmienok by sa mali sa dostať k tejto pôde. Takže zároveň čl. II. Zákon 504/2003 a tak isto v § 13 odsek 4 vypúšťajú sa slová " preukáže sa už, má vo vlastníctve alebo nájme iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky", v § 13 odsek 4 slová "do výmery vlastných alebo prenajatých pozemkov" nahrádza sa slovami " do výmery uvedených v žiadosti o prenájom", v § 13 odsek 5 znie: "Ak fond postupuje podľa odseku 4, zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu ak doterajší nájomca má

    a) zaťaženie VDN na jeden hektár celkovej plochy nim obhospodarovanej plochy menšej ako žiadateľ v projekte a bol širší pomer plochy určené na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výbory celkove obhospodarovanej plochy ako žiadateľ v projekte.

    A bod 4 v § 14 odsek 7 sa slovo "nepoužije" sa nahrádza slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži". Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďalším, nevidím zoznam na tabuli, ako spravodajca pardon. Dávam teraz slovo spravodajcovi namiesto pána Martina Fecka Ján Mičovský prednesie správu za gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Nech sa páči.

  • Ďakujem vám za slovo vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku bol som určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1522...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ešte by som poprosil pána navrhovateľa Csicsaia, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pokračujte, nech sa páči.

  • Ďakujem. Predkladám informáciu k predloženému návrhu...

    -----------------------------------------

    § 73 zákona o rokovacom poriadku bol som určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona , ktorý je pod tlačou 1522...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ešte by som poprosil pána navrhovateľa Csicsai, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Pokračujte, nech sa páči.

  • Ďakujem. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda, to je všetko, otvorte prosím rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Takže zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem páni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jany Kiššovej a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 1524 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1534. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Galkovi na uvedenie návrhu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to návrh zákona o cestnej premávke, ktorý obsahuje tri vylepšenia, je apolitický a na výsosť odborný.

    Po prvé, návrh zákona zavádza možnosť tzv. prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla, tzv. ŠPZ zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na nové motorové vozidlo za predpokladu, že majiteľ nezmenil bydlisko, alebo sídlisko do iného okresu. Táto zmena ušetrí určití finančné prostriedky v situácii, keď majiteľ predá svoje staré vozidlo a kúpi si nové. Procesné je to vyriešené a tým spôsobom, ak je tam určitá doba medzi zakúpením nového vozidla a predajom starého vozidla, keby polícia v zmysle návrhu zákona by uložila, uskladnila tú ŠPZ majiteľa a potom ju za poplatok vydala, keď si kúpi nové vozidlo. Táto časť návrhu zákona bude mať aj drobný ekologický benefit.

    Druhá zmena je zavedenie takého pravidla, aby platnosť tzv. dočasnej značky, resp. tabuľky s evidenčným číslom vozidla prideľovanej predajcami novovyrobeným vozidlám, alebo novokúpeným vozidlám, ktoré dosiaľ neboli evidované, bol nie jeden rok, ako je tomu v súčasnosti, ale desať rokov. Tým sa nemyslí to, že by človek, ktorý si zakúpi nové vozidlo mohol jazdiť desať rokov na tú dočasnú značku, môže naďalej jazdiť len jeden rok, ale myslí sa tým to, že predajcovia, ktorí disponujú týmito dočasnými tabuľkami, ich budú môcť používať desať rokov. Dnes, keď ich nepoužijú, tak po roku ich musia vrátiť, tieto sú zlikvidované a musia si zakupovať značky nové. Týmto sa ušetria finančné prostriedky a zníži sa administratívna náročnosť v procese práve predaného motorového vozidla.

    No a tretia zmena, ktorú predkladáme, a to pokladáme za najdôležitejšiu je zavedenie jednotnej sadzby správnych poplatkov pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla, bez ohľadu na výkon motora. Máme za to, že prvý zápis držiteľa motorového vozidla je rovnaký administratívny úkon, bez ohľadu na to, aké auto je zapisované, bez ohľadu na výkon motora, preto niet dôvodu diferencovať výšku správnych poplatkov do pásiem v závislosti od výkonu motora. Tu treba povedať, že toto neplatilo vždy, toto je vec, ktorá sa zaviedla a je v príkrom rozpore napr. aj s opatrením, ktoré sa nazýva tzv. šrotovné, pretože zatiaľ čo šrotovné malo podporiť predaj nových áut, tak tuto jednoducho tá podpora je práve opačná, pretože pri prepise starého auta, toto pravidlo neplatí.

    Dámy a páni, ako som povedal návrh zákona je apolitický a dovolím si vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem pekne. Pán predsedajúci skončil som.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Milanovi Gécimu, aby uviedol správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1526). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa na ústnu formu? Nikto sa nehlási, takže vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete páni? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Juraja Drobu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh je pod tlačou 1525 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1535. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby tento návrh uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte predtým ako pristúpim k predloženiu môjho návrhu s kolegom Drobom, mi dovoľte povedať jednu poznámku. Toto plénum a táto schôdza má nejaký program, každý poslanec je zodpovedný za svoj bod a je mi strašne ľúto, že tí, ktorí prepadli vlastne narušili tento program a myslím, že to nesvedčí o úctivosti voči tomuto parlamentu a nemalo by sa to opakovať. Aj keď rozumiem tomu, že niekedy je poslanec možno mimo plénum, mimo sálu a nestihne dobehnúť, piatky sa stáva celkom príznačné, že tie body proste prepadnú na koniec schôdze. Akom som povedal je to neúctivé voči parlamentu a aj voči svojim kolegom, takže toľko na úvod.

    V návrhu, ktorý dávam s Jurajom Drobom vychádza z čisto pragmatických dôvodov, trúfnem si povedať, že je vyslovene apolitický, bez akéhokoľvek ideologického nánosu, či súboja. A súvisí hlavne s možnosťou prednostne, alebo objednať sa na prednostné vyšetrenia. Keď si spomínate, tak veľmi nedávno tu prišla novela, ktorá zrušila poplatky lekárov, čo samo o sebe nie je až také zlé, ale spôsob akým to bolo urobené je totálne chaotický a výsledok vidíme dnes v praxi taký, že nielen lekári, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť, ani občania, dokonca ani samosprávy a ani veľká časť poslancov, či ministrov nevie vysvetliť ako uplatňovať novelu, ktorou sa zrušili poplatky u lekára.

    Takto legislatíva proste nemôže vyzerať a vôbec to neprispieva k tomu, v akom stave je naše zdravotníctvo. Nepochybne je treba robiť na zdravotníctve komplexne a pozerať sa na to naozaj dlhodobo a toto má na zodpovednosť vládna strana. My s kolegom Drobom prinášame čiastkovú zmenu, ktorá má oceniť najhorší dôsledok tejto zbabranej novely a to je možnosť za poplatok sa objednať na lekárske vyšetrenie.

    Pozerali sme sa na to naozaj z viacerých pohľadov tak, aby to bolo spravodlivé pre všetkých, aby to bolo zrozumiteľné pre všetkých a dospeli sme k záveru, že najideálnejší model ako zachovať tento inštitút, ktorý využívali nie iba podnikatelia, nie iba zamestnanci, zamestnávatelia, kedy zamestnávateľ ich nútil, aby boli čo najdlhšie v práci, ale aj dôchodci, ktorých ste sa vládna strana pokúšali ochrániť ako skupinu, ktorá je diskriminovaná tým, že nemá vysoký príjem. Využívali to všetci, veľmi veľa ľudí, väčšina ľudí mala, považovala možnosť objednať na konkrétnu hodinu lekárovi za výhodnú a dobrú.

    Je samozrejme, bol by som rád, keby fungoval lekársky manažment, alebo manažment lekára tak, aby nebolo treba spoplatňovať tieto služby, avšak stav zdravotníctva je veľmi zlý a momentálne to nie je možné riešiť a je to škoda, ale to myslím naozaj až na zmenu vlády.

    K tomu konkrétnemu, čo my navrhujeme je, aby ktorýkoľvek pacient mal možnosť sa objednať na lekárske vyšetrenie za poplatok, avšak až v poobedňajších hodinách a ku koncu ordinačných hodín. Inými slovami to znamená, objednať sa môžete až po 14.00 hod. za poplatok, alebo lekár môže vyberať poplatok až po 14.00 hod. a maximálne v rozsahu jednej šestiny jeho ordinačných hodín. Som presvedčený, nech by to predložil ktokoľvek, že tento návrh je dobrý a ide v prospech pacienta a naozaj vytvára ten komfort, ktorý pacienti mali a ktorý je žiadaný. Preto budem veľmi rád ak o tomto návrhu budeme hlasovať kladne a keď tam niekto nájde nejaké vada, nech sa páči my sme boli vždy konštruktívni a v tomto prípade si neviem si predstaviť, prečo by sme nemali byť, ale aj po komunikácii s lekármi tento návrh je priechodný, je zrozumiteľnejší, ako to čo bolo doteraz, alebo to čo ste schválili nedávno. Preto budem veľmi rád, ak budeme v čo najväčšej možnej miere, ideálne nadpolovičná väčšina prítomných, hlasovať za tento návrh zákona. Zato vám veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni z gestorského výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Janke Šipošovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený zlomok Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som prevzala zastúpenie určeného spravodajcu k návrhu uvedeného zákona a predkladám informáciu k tomuto zákonu. Návrh spĺňa náležitosti po rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona ...

    -----------------------------------------

    ...rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, by návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci prosím vás, otvorte rozpravu a rada by som sa tiež prihlásila do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, takže otváram týmto účasť, na ktorej sa hlási pani Janka Šípošová ako, ako jediná. Nech sa páči. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Bude to veľmi krátke vystúpenie. Ja si veľmi dobre spomínam na to, ako sa ten zákona, respektíve tá nová úprava zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti ako sa to tu schválilo, ako sa tu o tom diskutovalo, ako nikto nedal racionálne argumenty a nevysvetlil akým spôsobom, akým mechanizmom, ako sa dospeje k tomu, čo ten návrh pána poslanca Blahu vtedy spôsobil a síce, že, že zrušením možností tej nebudem to teraz rozoberať do detailov, možností takzvaného prednostného ošetrenia, vyšetrenia sa zjednoduší alebo sprístupní zdravotná starostlivosť, naopak tento návrh a to, čo potom vzniklo môže spôsobovať a spôsobuje iba chaos, spôsobuje to chaos v hlavách pacientov, ale aj chaos priamo v čakárňach u lekárov, lekári majú naozaj ťažkú hlavu z toho, aby, aby zorganizovali nanovo nejaký systém, prevádzku svojich, svojich ambulancií a pán minister zdravotníctva aj keď sa ho na to pýtali, či vo verejných diskusiách, v médiách alebo aj na tejto pôde, nikdy nepovedal vlastne ako, ako by to malo zabrániť tomu chaosu. Vždy len povedal, že je to zjednodušenie, že je to nejaký krok v ústrety pacientom. Opak je pravdou. Preto by som bola veľmi rada, keby sme vrátili tento nezmysel zase naspäť na pravú mieru. Ten návrh, ako ho navrhovatelia dávajú, je logický, racionálny a myslím, že ak naozaj chceme hovoriť o zjednodušení alebo zlepšení alebo aspoň čiastočnej oprave toho krachujúceho zdravotného systému u nás, tak by sme nemali sa brániť, aby sme tento návrh schválili. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne. Keďže sa ďalší nikto neprihlásil do rozpravy a nie sú ani faktické, vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ja len naozaj krátko. Ďakujem poslankyni Šípošovej za podporu a verím, že tento návrh naozaj verím, že môže mať šancu na úspech, pretože predsa v konečnom dôsledku ide, ide o pacienta a toto mu ten komfort prinesie ten komfort, ktorý mal a ktorý bol úplne nezmyselne podľa mňa nedopatrením spôsobený. Toto je možno náprava, navrátiť ten pôvodný stav. Pričom ho dokonca ešte vylepšiť a pretože odstraňuje tie negatíva, ktoré možno predchádzajúci návrh podľa predkladateľov mal. Takže ďakujem ešte raz.

  • Pani spravodajkyňa. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Juraja Drobu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. čiže Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1529 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je pod označením 1539. Dávam znovu slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh uviedol.

  • Pán predsedajúci ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni toto je jednoduchý návrh, ktorý ale má obrovské dôsledky. Zjednodušene možno povedať, je to zrušenie nadbytočných gastráčov. Gastrolístky, ktoré fungujú v našej spoločnosti, stratili pôvodný význam, pôvodný účel a stal sa z neho výnosný biznis, zdôrazňujem slovo biznis s negatívnou komutáciou pre štyri subjekty na trhu. Zachovaním takého stavu, aký máme, ktorý nikomu nepomáha a oberá či zamestnancov alebo aj prevádzkovateľov reštauračných zariadení o o peniaze, ktoré môžu vynaložiť inak hej. Tak myslím si, že neexistuje dôvod, prečo tieto gastráče zachovať. Ten, kto ich chce zachovať, je podľa môjho názoru čisto pro biznis a vládna strana sa hrdí tým, že nie je pro biznis, že je pro ľudí, tak ja verím, že posunutím tohto návrhu druhého čítania, vyjdeme v ústrety. V krátkosti dôvody. Dnes už gastrolístkami pôvodný úmysel gastrolístkov bol kupovať si teplé jedlo počas pracovnej zmeny, počas pracovného času. Dnes už ale gastrolístkami nekúpite len potraviny v obchodných domoch. Kúpite aj alkohol, v zásade aj cigarety, kúpite už čokoľvek. Je to normálne platidlo. Avšak toto platidlo je zaťažené v úvodzovkách daňou a tá daň spočíva hlavne v tom, že ten, kto používa gastrolístky, musí ich kúpiť od niekoho. To sú tie štyri firmy, ktoré si účtujú 3 %. Tieto 3 % samozrejme zaťažujú zamestnávateľa, ktorý tie 3 % v dlhodobom horizonte vie premietnuť do ceny práce alebo do mzdy pre zamestnanca. Teraz to premietnuť nemôže, pretože má o 3-percentne vyšší náklad. Povedzme, že to by ešte nebolo až také najhoršie, že ak by tie gastráče plnili svoj účel. Lenže keď zamestnanec použije gastrolístok, tam, kde ho použije ten subjekt, reštauračné zariadenie v ideálnom prípade ho musí vymeniť za peniaze. Keď ho mení za peniaze, gastro firma si dámy a páni účtuje ďalší poplatok a tie poplatky sa podľa našich zistení pohybujú v dvojnásobnej výške ako, ako výkupný doplatok. Bavíme sa o šiestich, siedmych, ôsmych percentách. To znamená, gastrolístok ako taký už tým, že existuje, je zaťažený približne desiatimi percentami z jeho ceny. Týchto 10 % môže, ako som povedal zamestnávateľ využiť pre zvýšenie mzdy svojich zamestnancov a rovnako gasto zariadenia môžu pokojne znížiť ceny toho, čo poskytujú, svojich služieb, pretože nebudú mať ďalší náklad. Ekonomicky tie benefity sú nepochybné, tam nevidím žiadny problém. Stretli sme sa ale s tým s kolegom Drobom, že ľudia si chcú vybrať, či budú mať gastrolístky alebo nebudú. Uvažovali sme aj nad takouto možnosťou, tá možnosť je na stole, ale podľa mňa to vyznieva iba alebo vyplynulo iba z toho, že ľudia sa boja, že prídu o peniaze. Ale pritom my zavádzame spôsob, kedy sa cena gastrolístku premietne, dostanú taký istý príspevok v zásade nezaťažený daňou v takom istom daňovom režime, ako má gastrolístok. Nič sa nemení, iba dostanú peniaze na ruku. Nič iné. Sám sa ten človek slobodne rozhodne, kde tie peniaze použije, ako ich použije a vyjadrovať sa k argumentom, že ľudia prestanú jesť, ako to mi príde no ani nie úsmevné, to mi príde tragické. To je naozaj neviem, či lobing alebo nie úplne šťastná interpretácia toho, toho ako sa gastrolístky prezentujú. Preto budem veľmi rád, ak budeme o tomto návrhu rokovať a ak tento návrh podporíte svojim hlasom v zrejme v utorok a dôjde k náprave. Dôjde k očisteniu spoločenských vzťahov od niečoho, čo tam proste nepatrí a čo neprináša benefit nikomu okrem štyroch spoločností a ktoré na tom či chceme alebo nechceme ryžujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorá bola určená navrhnutým gestorským výborom pre sociálne veci pani kolegyni Erike Jurinovej, aby uviedla správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, k tlači 1529. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1529. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1539 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predseda ďakujem, skončila som, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz na ústnu formu. Tak už je to aj s erkom Alojz Hlina a Jozef Viskupič. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči Alojz Hlina ako prvý.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia na úvod musím povedať, jak sa to hovorí, že som v konflikte záujmov? Som v konflikte záujmov.

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? Nie, nie, nie lebo mám naozaj osobne záujem na tom, aby boli zrušené. Mám naozaj eminentný a osobný záujem pre to, aby boli zrušené. Keď trošku možno poviem, nepreženiem, tak strašne som chcel mať tri deti, mám iba dve a to tretie možno nemám práve kvôli tomu, že moja žena večer rátala gastrolístky, niekedy taká hŕba gastrolístkov a ukladala to. Áno čiže dávam najavo, že mám osobný záujem na tom, aby boli zrušené. Strašne som chcel syna, nehľadám vinníka, nemám, možno aj pre. Aj pre tieto nešťastné gastrolístky. Podľa mňa to je absurdita par excellence. To je absurdita par excellence a že vôbec to tu je v parlamente, že vôbec sa musíme zaoberať tým, že to chceme zrušiť. Proste tak brutálny lobistický nástroj, ako vytiahnuť za nič z ľudí peniaze, podľa mňa môžte urobiť iba v niektorých ekonomikách. Že niekto v zásade nič nerobí, len vytlačí papier a zúčtuje jednu aj druhú stranu, potom to len zadminuje a za to berie a teraz to tu kolega povedal. Pomaly 10 % v kope. Za nič. Naozaj to je za nič. Za to, že natlačí gastrolístky. Že a v čom je pridaná hodnota toho gastrolístku. V čom je, či je pekný? Ani keby aspoň bol pekný, viete alebo že v čom je, tam nie je absolútne žiadna pridaná hodnota v tom, to je čistý lobistický záujem niekoho, ako vytiahnuť peniaze z dvoch strán. Ak zaťažuje tých, tie firmy, ktoré pre svojich zamestnancov troma percentami, tak a zaťažujú aj tých a o tom niečo viem, ktoré prijímajú tie gastrolístky hej a potom vlastne, keď to chcú zameniť, musia to uložiť a to je presne to, čo mi manželka hovorila ona to už sú roky. Čoraz krajšie, čoraz väčšie kancelárie a čoraz sú drzejší. Teraz je to už tak, že musíte to doniesť porátané, oni vám to už vážia, keď to nedonesiete porátané, tak vám dajú pokutu, čoraz sú arogantnejší. Čoraz sú arogantnejší v tom, že proste jaký čoraz krajšie kancelárie, v čoraz vyšších budovách sedia. Tak sa to zmenilo. Lebo naozaj tá prapodstata toho celé je, že je to nič. Proste že to je za nič. A teraz si zoberte, ak ten, kto donesie, príjme ten gastrolístok od niekoho, kto ho platí a je tam niekde, vám zrazia 5 %, tak ak, aby sa nám ľahšie počítalo, ak niekto robí s maržou dajme tomu 100 %, no nech 100 %, aby sa to ľahko počítalo, to znamená, že ak mu zrazí 5 % a on mu zrazí 5 % z hodnoty toho lístka, to znamená, ak má maržu, by mal maržu polovicu z toho ...

    -----------------------------------------

    gastro lístkov od niekoho kto ho platí a je tam niekde vám zrazia 5 % tak aby sa nám ľahšie počítalo, ak niekto robí s maržou dajme tomu 100 % aby sa to ľahko počítalo to znamená že ak mu zrazí 5 % a on mu zrazí 5 % z hodnoty toho lístka, to znamená, že ak má maržu polovicu z toho, čiže 10 % z toho čo zarobí si zoberie niekto kto krížom slamy nepreložil. To sa na Orave tak hovorí krížom slamy nepreloží a za to berú peniaze, veď to je ja neviem ináč, no nebude sa piatok zbytočne rozčuľovať, ale naozaj a to že sa to celé takto skončilo, ktorý ľudia sú tam zamotaný, ktorá tá, ktorý ten emitent je mimoriadne úspešný dokonca mimoriadne úspešný v štátnych organizáciách, to tiež vieme, tí ktorí vieme. Ja si pamätám, možno dva roky dozadu som hovoril, lebo to tu už myslím raz bolo, tento návrh zákona a som vravel pánovi Richterovi, že dobre ak teda tvrdíte že je nevyhnutné aby to bolo lebo teda mi tu že budú ľudia, lebo podľa mňa je to skôr ako poviem to je aj podľa mňa uráža tých ľudí. Lebo ak niekto v argumentácií prečo majú byť povie, že preto aby ľudia jedli teplé jedlo tak prosím vás mi tu nie sme žiadny amazonský indiáni, že keď teda by sme nemali gastro lístky tak nebude jesť teplé jedlo. Proste to je urážajúca argumentácia. Ak vás niekto vám povie, že len preto, že dostanete gastráč tak idete na polievku, tak to je , to môžete s niekým rozprávať a nie s normálnymi slušnými ľuďmi. Argumentačne by som sa vôbec takto nevyzbrojil, že je to kvôli tomu, aby ľudia si dávali teplé jedlo. To je, no ale dobre, keď teda bolo v ten daný moment, že ako je to nevyhnutné tak som povedal, pánovi Richterovi, pán Richter, to že ste emitentom gastro lístkov v zásade nemáte čo pokaziť, lebo keby bola že nejaká štátna firma tak vždycky niečo pokazí, ale tam nie je čo pokaziť. Tak vravím, spravte emitenta vo vlastníctve, spravte organizáciu, spravte právnickú osobu, ktorá bude patriť pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a ona bude emitovať gastro lístky. A ja verím, že by sa našli zodpovedný aj prijímatelia aj tí, čo by nakupovali, aj tí čo by prijímali tie gastro lístky, že by sme prijímali iba gastro lístky štátneho emitenta, lebo keď už to je, keď už tvrdíte, že to je absolútne nevyhnutné tak dobre, tak nech je to štát a tých 40, 50, 60 miliónov euro ročne, to sú obrovské peniaze, za nič, za to že tlačíte na kopírke gastráče tak by bolo boli by pre štát a štát by mohol do detských domov účelovo viazané by to bolo. Kým ste tak, keď už je to tak nevyhnutné, lebo my ste tu taký blbí, že keď nebudeme mať gastráč tak si nedáme teplú polievku, dobre tak potom ale pán Richter neurobil v tom nič a prehlasujem, že som to povedal. Prehlasujem, že som to povedal a nič by tam, nie je tam čo pokaziť. To není že podnikanie, že tam máte tam nemáte čo pokaziť. A ja si myslím, že keby bola, že keby existoval štátny emitent, že by sa tie gastráče volali detský domov, alebo ja neviem ako, tak verím tomu, že silné veľké firmy, by proste z piar dôvodov nakupovali by chceli brať tieto štátne hej a tým by sme vy eliminovali týchto súkromných. Ktorý majú z toho len pras prostý biznis a ešte by boli peniaze pre deti a niekto by povedal, dobre už keď mi beriete 10 % zo zisku tak aspoň tie peniaze sa plus mínus po ceste niekde nestratia. Alebo nedostanú v privátnych džetoch ale idú aspoň na nejaký bohumilý účel, ale nič, vidíte socialistická vláda plná komunistov, boľševikov, neviem koho kaviárových socialistov, prepáčte páni kolegovia ale aj niekde možno aj skutočných možno ešte ľavicových len už vás je tam strašne málo. Strašne málo, už jak šafranu vás tam je prosím vás. Už sa to tak, celé sa to tak, nič ste z toho neurobili, nič stále gastráče fungujú. Stále je to obrovský enormný biznis pre niekoho. To nič nepomáha, naozaj to nič nepomáha, že niekto si myslí, že zrušíte gastro lístky a ľudia budú jesť tresku iba s rožkom a nepôjdu na teplú stravu. Samozrejme skončím, stotožňujem sa s týmto návrhom a keď nepomôže to, podľa mňa je to téma, ktorá stojí za to, s ktorou, stojí za to pracovať aj ďalej a možno naozaj povedať našej socialistickej vláde, keď teda tak trváte na tom, aby sme jedli akože, aby ľudia si dali tú teplú polievku tak prečo nespravíte toho štátneho emitenta. Prečo nespravíte tú štátu spoločnosť, ktorá by to neporušujete žiaden zákon. Vôbec to nie je akože nejaký že konkurenčný, nie ja nehovorím, že to by som mal sto chutí zakázať všetky tie gastro lístky. Nehovorím, nech sú keď teda a to by bola tá skúška pravdy, ale keby ste vytvorili štátnu tak ja by som urobil všetko preto, aby som urobil reklamu tej štátnej a nikto mi to nezakáže, že berte od nej tie gastro lístky, berte od nej lebo oni tých 4 tie 10 % čo vydrú za nič aspoň vrátia do systému v podobe nejakých benefitov, pre rodiny chorých, neviem čo, však máme to kde dať. Teraz to dávame dávame do privátnych džetov. Končím. Ďakujem veľmi pekne. Verím, že raz tie gastro lístky budú zrušené, mne to už nepomôže, ale pre niekoho t kto ešte by chcel, ale naozaj je to celé zlé, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, ja som len chcel upozorniť, že nastala štrnásta hodina. Nechám reakcie vo forme faktických prebehnúť, aby to bolo biologické, nech sa páči Martin Fronc prvou.

  • Nechcem sa k niektorým veciam vyjadrovať diskusiou. Len jednu poznámku pán kolega, každá firma, každý podnik ktorý zabezpečuje teplú stravu a má kuchyňu a vydáva, samozrejme aj s istou dotáciou tak v tom prípade žiaden zamestnanec nemá nárok na gastro lístky a ani ich nedostane.

  • Ďakujem pekne vyjadrím sa k vystúpeniu, zároveň v podstate defakto sa vyjadrím aj k vystúpeniu, teda predkladateľov. V prvom rade treba povedať, že gastro lístky boli zavedené za Dzurindovej vlády, to je fakt, ktorý je nepopierateľný. Druhá vec je tá, že v podstate súhlasím s tým že čo tu bolo povedané, že tie štvorlístky už dávno nie sú benefitom keďže zamestnancom sa tie gastro lístky čiastočne teda strhávajú, strhávajú z platu a samozrejme je to určitý biznis garantovaný zákonom, čiže je fakt na zváženie, to čo tu bolo povedané, že či by tie lístky nemal predávať, alebo emitovať nejaká verejno právna inštitúcia alebo nejaká štátna firmy ako taká. Na druhej strane samozrejme musí sa tu skonštatovať ďalšiu vec, že žiadna vláda s tým nič neurobila. Ja sa stotožňujem s predkladateľmi, možno sa nestotožním s názormi niektorými ľuďmi u nás, ale jednoducho stotožňujem sa s predkladateľmi, že pokiaľ tie gastro lístky sa strhávajú s platu zamestnancom a o toľko majú potom nižší alebo časť tej hodnoty gastro lístkov sa strháva z platu zamestnancov a o toľko majú nižší plat tak nie je to benefit a sú potom úplne zbytočne, čiže ja osobne zvážim svoj prístup k tomuto návrhu zákona, ja si osobne myslím, že tie gastro lístky by mali byť benefitom a nie aby sa strhávali z platu potom zamestnanca, ktorý má nižší plat o tú sumu ako takú.

  • Ďakujem pekne. Dá sa jednoznačne súhlasiť aj stým, čo hovoril Lojzo, podľa mňa tak isto lístky v takej podobe akú máme dnes absolútne stratili zmysel, pretože sa dajú použiť na rôzne veci, nielen na teplú stravu. Dajú sa dokonca použiť aj na alkohol a cigarety aj keď oficiálne samozrejme nie. Toto je prvá, veľmi ľahko sa to dá použiť. Nesmú áno, je to v zákone, že nesmie aj napriek tomu sa to používa, toto by sme si mohli naliať čistého vína. Tak isto keď sme prvýkrát s touto témou vyšli pred štyrmi rokmi ešte za vlády Ivety Radičovej, vtedy vyzerala taká veľmi jemná dohoda, ten zákon nebol takto radikálne, alebo táto novela nebola takto radikálne riešená, bolo to jemnejšie, hovorili sme o možnosti aby mal zamestnávateľ možnosť použiť buď hotovosť, alebo gastro lístky. Vtedy to naozaj tesne nevyšlo a najviac ma pobavilo alebo možno nie pobavili ale zarmútili argumenty, že keby ľudia nedostávali gastro lístky lebo lístky tak jednoducho by sa nestravovali správne, bolo by to zdraviu škodlivé dokonca pani Tomanová nám tu predkladala štatistiky ako sa zlepšil, no ja neviem podiel vývarovní alebo reštauračných služieb niečo takéto, dobre možno že to malo naozaj zmysel v úvode, kedy sa vlastne potrebovalo dostať do legislatívy aby sa zamestnanci chodili stravovať, nápad sa možno že ujal, ujalo sa to celé a teraz sme už kúsok ďalej, podľa mňa teraz lístky nemajú opodstatnenie, ľudia sú naučení a vedia, že sa chcú naozaj na tú polhodinku, trištvrte hodinku ukľudniť aj práve pri obede, takže veľmi súhlasím s predkladateľmi a verím, že ak neprejde toto riešenie, budú aj iné riešenia. Ďakujem pekne.

  • Ja s tým vystúpení v zásade ale s tvojim vystúpením v zásade súhlasím a aj v duchu toho, čo hovorili predrečníci vo faktických chcem povedať, že ja som asi nezažil odpornejší okami v tomto pléne zrovna pri téme, gastro lístkov ako to bolo za Radičovej vlády a teraz mi nejde aj v duchu toho čo hovoril kolega Martvoň celkom o to, že vyhľadávať tých štyroch vinníkov, ktorí pri z dobro uvoľnení použitia gastrolístkov vtedy z klubov väčšiny pri vláde Ivety Radičovej nezahlasovali za a to z dobro voľnenie výberu pritom či môže zamestnávateľ použiť v kolónke hotovosť, čiže iný cenný papier alebo inú ceninu a to sa volá euro, alebo si teda osvojí používanie gastro lístkov, že vtedy sme to nedokázali presadiť, mám aj druhý moment, že vtedy socialistický klub ale klu sociálnych demokratov mal 62 ľudí a možno sa tam mohli nájsť tí a viem že tam boli medzi nimi, len vtedy išlo o zákonník práce a pilierovú normu Jozefa Mihála keď sme to my predkladali, tak ma doteraz mrzí, že táto vec mohla byť už čiastočne vyriešená a ja s nápadom ak teda chceme byť aj konštruktívny, že a máme tu vládu sociálnych demokratov aby tu sa niekde objavil štátny emitent, tiež viem vo variácii možných riešení súhlasiť. Čiže skúste si osvojiť viete predkladať pán Martvoň návrhy, možno aj toto riešenie.

  • S reakciou ešte nech sa páči Alojz Hlina.

  • Ďakujem pekne. Nerozumel som tej poznámke pán Fronca, lebo ja som tu mal poznačené tie závodné jedálne, dakedy bol systém závodných jedálni a bol dobrý, lebo ľudia sa tam stretli, porozprávali, socializovali a teda už je na ústupe a možno je to, škoda, ale ideálny stav nebude, to znamená nie všetci môžu mať závodnú jedáleň a podľa mňa je to lepší systém keď existuje, keď neexistuje tak sa teda hľadala tá alternatíva a urážali sa ľudia, že teda keď nemajú závodnú tak musia mať štvorlístky alebo keď nedostanú gastro lístky tak si nedajú teplé jedlo. To je podľa mňa, mňa to uráža keby si to niekto o mne myslel, že ja si nedám teplo jedlo preto, že si nedám gastro lístok. prosím vás pekne ale možno som to zle vypočítal a možno sa začnem tomu venovať. Ak v tejto krajine ešte chodí ešte milión ľudí do roboty a hodnotu len keby to bola, aby sa nám to ľahko počítalo len tisíc korún za ten mesiac tak milión krát tisíc je miliarda, z toho 10 % je 100 miliónov korún, za rok je to viac ako miliarda korún, vážený, proste miliarda ale teraz povedzme to není za to , že niekto prehradil Dunaj, to je za to, že tlačí na tlačiarni gastro lístky, tam nie je absolútne žiadne pridaná hodnota, neexistuje tam pridaná hodnota. Proste to sú tlačiarenské služby a služby toho servisu, tou babou za prepážkou, ktoré sú už čoraz arogantnejšie a tí čo ich tam donesú tak musia to mať spočítané, musia to mať nabalíčkovane, neviem čo všetko musia mať aby vôbec sa domohli svojich peňazí. Takže áno tak poďme rozprávať, keď tak neveríme našim ľuďom, že si nekúpia teplú polievku tak poďme povedať, že nech je tu jeden štátny emitent, ktorý bude robiť gastro lístky, tam nie je čo pokaziť, tam nie je čo ukradnúť. Viete že by sme sa báli, že vytvoríme niečo štátne a znova to, skrachuje, rozkradnú to, tam nie je čo pokaziť, tam nie je čo ukradnúť a bude mať ten emitent môže dať ministerstvu na činnosť domovov a ťažkých prípadov miliardu ročne a je ju kde dať, verím, že by sa uplatnil. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rozpravu a rokovanie o tomto bode programu, končím dnešné rokovanie a prajem všetkým šťastnú cestu domov a príjemný pekný víkend, dovidenia na budúci týždeň.

  • Prerušenie rokovania o 14.08 hodine.