• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 4. schôdze Národnej rady.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mičovský, Mikloš a Procházka.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 141).

    Pán minister už sedí na mieste predkladateľa, pán spravodajca zaujal svoje miesto tiež.

    Včera neukončila svoje vystúpenie poslankyňa Jana Vaľová, ktorej odovzdávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán predkladateľ, milí kolegovia, kolegyne, v krátkosti zhrniem, pretože som včera prerušila svoje vystúpenie, a v krátkosti poviem dvomi slovami, čo vlastne bolo v prvej časti môjho vystúpenia, kde som poukázala na negatívny demografický vývoj, ktorý nie je len na Slovensku, ale ktorý je aj v Maďarsku, v Poľsku a v okolitých členských krajinách, takisto na negatívny vplyv krízy. A povedala som, že takáto situácia si jednoznačne vyžadovala a vyžaduje riešenia.

    Po prvých reformách a riešeniach problémov s udržateľnosťou financovania systému nepomohla ani finančná a dlhová kríza v Európe, ktorá sa aj v našom regióne prejavila najmä poklesom výkonu ekonomiky, postupným zadlžovaním a nárastom potreby krytia deficitu. Nedostatkom financií v prvom priebežnom pilieri bolo spôsobené práve aj vplyvom negatívneho vývoja hospodárstva, ale aj zlým nastavením sporenia v druhom pilieri.

    Chcela by som tak, tak svojimi slovami povedať, pretože v tomto parlamente som už takpovediac trošku dlhšie a musím povedať, že som očakávala možno od opozície, že privíta, že sa snažíme konsolidovať financie. Pretože dennodenne to tu zaznievalo, keď sme urobili nejaký zásah, ktorý bol v prospech sporiteľa v druhom pilieri, že prečo stále iba druhý pilier, keďže ten prvý pilier, to sú spojené nádoby, a bez konsolidácie financií. Vždycky bolo po tom volané, nikto sa k tomu neodhodlal vlastne, takže my vlastne potrebujeme teraz konsolidovať finančné prostriedky aj v prvom pilieri.

    A vrátim sa ešte trošku do minulosti, pretože prvý pilier v roku 1998 vykazoval, vykazoval plusové čísla, až nastavením predčasného dôchodku, čiže v roku, 1. 1. 2004, keď pán Kaník nastavil predčasný dôchodok vo veku od 45 rokov, tak vtedy nastal už prvý deficit Sociálnej poisťovne a ten prvý deficit sme zaznamenali vo výške 9 mld. korún.

    Ak si pozrieme vývoj deficitu dôchodkového poistenia, tak zistíme, že deficit od roku 2000 je na úrovni 924 mil. eur v Sociálnej poisťovni. Dovolím si tvrdiť, že k tomuto deficitu prispel aj Kaníkov návrh v roku 2004 o predčasných dôchodkoch, ale aj v 2005. roku, kedy zase opäť pán bývalý minister Kaník prehĺbil deficit z mínus 483 mil. eur na 1,69 mld. nastavením druhého piliera. Všetci dobre vieme, že v roku 2005 sa zaviedlo sporenie v druhom dôchodkovom pilieri a následne túto, povedzme si, dieru sa snažil štát vykryť z transferov predaja SPP a iných finančných položiek.

    Preto sa teraz čudujem, že pán Kaník sa pravidelne prihlási do rozpravy a rozpráva o tom, ako chceme tento, ako to on nazval personifikovane, vred prelepiť. Ale ja si myslím, že tento vred je tam skutočne už veľmi-veľmi dlhé obdobia a tento deficit je veľmi dlho otvorený a skutočne sa iba pláta, láta a máme s ním problémy od začiatku. A myslím si, že my musíme byť zodpovední za dôchodky nielen budúcich generácií, ale aj za dôchodky terajších starých rodičov, našich rodičov a musíme udržať dôchodkový systém taký, aby bol funkčný pre všetky generácie.

    Všetkým je nám jasné, ako v koalícii, tak aj v opozícii, že zmeny sú neodvratné. Tak ako v prvom pilieri, tak aj v druhom pilieri, pretože prvý pilier je rovnako kľúčový, čo sa týka nastavenia druhého piliera, a sú to dve neoddeliteľné nádoby.

    Moje výhrady, ako som povedala, nie sú u kapitalizácie, pretože kapitalizáciu považujem aj tretí pilier, ale k jeho nastaveniu ako takému. Jemne sa dotknem histórie a možno aj obrovských optimistických predpokladov. Musím tu povedať, pána Kaníka už spomínam tretíkrát, nieže by som bola zaťažená, ale pán Kaník najviac, najviac teda, najviac, najviac podielu práce dal do dôchodkového systému, ktorý sľuboval sporiteľom 6-percentný rast vkladov, čo by ani v čase bez krízy a konjunktúry nebolo reálne, a dnes sa ukazuje, že zhodnotenie peňazí v druhom pilieri je hlboko pod infláciou.

    Pri naštartovaní druhého kapitalizačného piliera bola použitá zavádzajúca, ba až klamlivá reklama, ktorá lákala ľudí do druhého piliera bez toho, aby vedeli použiť jeho výhodnosť či nevýhodnosť z hľadiska ich veku či príjmu. Rovnako sa zaviedol povinný vstup mladých ľudí do druhého piliera bez možnosti rozhodnúť sa a vybrať si. V dnešnej novele zákona toto upravujeme následne.

    Musím povedať, že toto je jeden z pozitívnych prvkov, pretože v žiadnom štáte a v žiadnej krajine nie je to nastavené tak, aby musel občan, akonáhle dovŕši vek a prvýkrát vstúpi do zamestnania, vstúpiť okamžite do druhého piliera.

    Povinný vstup mladých ľudí bude nahradený dobrovoľným vstupom. Rozhodnúť sa o vstupe do druhého piliera je možné až do 35. roku života. Toto rozhodnutie môže urobiť každý, kto sa prvýkrát zamestná a stane sa dôchodkovo poisteným. Ak vnímame dobrovoľnosť vstupu do druhého piliera ako slobodu jednotlivca rozhodnúť sa o využití určitého finančného produktu, uznávame jeho ústavou garantované právo na slobodu rozhodovania. Dôvera v druhom pilieri individuálnou preferenciou určitého okruhu sporiteľov a nemôže byť štátom nanútená ostatným sporiteľom, ktorí tieto preferencie nemajú.

    Ďalej upravujeme, od 1. októbra 2012 sa navrhuje úprava sadzby na starobné dôchodkové poistenie na 4 %. Stabilita systému je dôležitá a vychádzame z toho, že pôvodné nastavenie vo výške 9 % už v čase prijímania zákona o druhom pilieri bolo príliš vysoké, na čo slovenská ekonomika už v tomto čase nemala. Samozrejme, už som tu hovorila, že bol podaný pozmeňovací návrh, ktorý z večera do rána prišiel do parlamentu a zo 6 % bolo 9 % bez akejkoľvek, bez akejkoľvek analýzy, bez akéhokoľvek prepočtu. Tento návrh podali poslanci KDH pán Brocka. Pán Brocka, viem, že mi tu bude okamžite vracať v mojich mandátoch, lebo iný argument nemá, ale my sa teraz bavíme o druhom pilieri, takže jednoznačne si myslím, že to bolo urobené nesystematicky, chaoticky a bez akýchkoľvek prepočtov.

    Prepočty hovoria o nastavení príspevkov do druhého piliera niekde na úrovni 3,7 %, keď to prepočítame, čo my dnes upravujeme na 4 % a ešte pridávame daňovú výhodu vo výške 2 %. Je to inšpirácia z Českej republiky, ale slovenskí sporitelia budú mať možnosť prispievať si okrem zákonom určenej výšky príspevku aj dobrovoľne, pričom tento dobrovoľný príspevok bude daňovo odpočítateľnou položkou vo výške 2 % z čiastkového základu dane.

    Tu musím povedať, pretože stále tu počúvame, že ubližujeme sporiteľom, ktorých je milión a pol, robíme problémy sporiteľom. Ja si myslím, že tieto problémy sporiteľom ste urobili vy, keď ste zle tento systém nastavili. Pretože, ako som povedala, bez toho, bez akýchkoľvek prepočtov ste menili z večera do rána percentá, raz to bolo 6 %, raz to bolo 9 % a bez akéhokoľvek výpočtu, argumentov ste zmenili tieto percentá. Ja chcem podotknúť, ako som na začiatku rozprávala, ani v jednej krajine, ktorá je okolitá, ktorá má takéto kapitalizačné piliere nastavené, ani v jednej krajine nie sú nastavené percentá na 9 a 9 %. Pretože si myslím, že tam rozumne zvážili, poučili sa z chýb Slovenskej republiky, lebo ja to považujem za chybu, pretože sme to zobrali z Čílskej republiky, kde dôchodkový systém padol, a to nemôžete poprieť, a viac ako 60 % sporiteľov si nenasporilo, nenasporilo si na svoje dôchodky.

    Viete, možno tá cesta, v Čile je horúco, keď ste boli na tú služobnú cestu, tak proste tam ste to nejakým spôsobom pochytili, priniesli ste to do Slovenskej republiky, ale ani jedna krajina takéto nastavenie neprijala. Pretože keď si zoberiete, Poľská republika ako nastavila 3,7 % a Česká republika ide nastaviť, a teda nastavila kapitalizačný pilier na 3 % s tým, že občan musí povinne si dať 2 % a až potom mu štát alebo teda prispeje tých 3,7 % a takýmto spôsobom sa nastaví vlastne kapitalizácia.

    Takže myslím si, že skutočne si povedzme, či okolité krajiny majú ministrov, ktorí nie sú schopní, či všetky okolité krajiny vlastne nevedia, ako sa má robiť kapitalizácia, ale myslím si, že sa poučili z našich hrubých chýb pri nastavení, z našich hrubých chýb, a preto raz a navždy si povedzme, že treba jednoznačne povedať, že treba mať odvahu na to, aby sme kapitalizačný systém nastavili do budúcna tak, aby bol funkčný. Chcete, aby sme sa dohodli na nejakom zákone, ktorý by týmto ľuďom na ústavnom zákone niečo garantoval. Áno, môžme občanom garantovať, ale garantujme im reálne veci, garantujme im výnosy a garantujme im to, že z druhého dôchodku skutočne budú poberať dôchodok, lebo dnes ešte ani nevieme, čo bude stáť renta. Dnes to nemáme zadefinované.

    A keďže som už, už tak zašla, tak poviem jedno. Na výbore z minulého roku si pamätám, je tu bývalý pán minister Mihál, ja si to pamätám, keď pán Štefanec a neviem, ktorý to tam bol poslanec, začali, doslova prosili pána Mihála, aby zadefinoval, aby zadefinoval, čo bude stáť renta. Čo bude stáť renta. Pretože nemáme to definované. Máme to v zákone, ale DSS-ky to nechcú prijať. A vaši poslanci, vaši poslanci o to prosili, pretože sú v druhom pilieri a pretože nevedia, aký budú mať z druhého piliera dôchodok.

    Pán Kaník sa na mňa usmieva, to sa teším skoro ráno.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Kaník, tak sa pekne usmievate, ma to teší skoro ráno.

    Ak porovnávame dôchodkové systémy v okolitých krajinách (smiech v sále.), tak zistíme...

  • Áno, to je pekné, keď sa snemovňa usmieva, znamená, že súhlasí, všetko je v poriadku, ráno sme sa vyspali, nech to vydrží celý deň.

  • Reakcia ministra.

  • Áno, áno, pán minister, aj pán minister sa usmieva, výborne.

    Ak porovnáme dôchodkové systémy v okolitých krajinách, tak zistíme, že práve takýmto nastavením sa blížime k štandardu v okolitých štátoch. A keďže už som spomenula, lebo vidím, že máme tu aj pána Mihála, veď aj pán Mihál, médiá to uviedli, pán Mihál, nie ja, že aj vy ste chceli ísť okamžite do úpravy druhého piliera, okamžite ste chceli ísť, ale, samozrejme, okamžite ste narazil na bariéru tuná usmievajúcich sa pánov z SDKÚ a tí vám nedovolili urobiť taký zásah, ku ktorému my dnes máme odvahu a hovoríme, že ak takýto zásah urobíme, budú to štandardné podmienky ako v okolitých krajinách.

    Porovnajme si príspevkové sadzby v okolitých krajinách, to som povedala, čiže už ani nemusím, ale poviem v tejto súvislosti, druhý pilier by mal fungovať od roku 2013 v Českej republike, tak ako som pred chvíľou povedala, tromi percentami, ale ďalšie dve si budú musieť povinne dať občania a môžu sa prihlásiť, ale v roku 2012 na báze dobrovoľnosti. Ja som ešte nepostrehla, aby taká bombastická kampaň, ako bola u nás na Slovensku za toľké peniaze, aby prebiehala v Českej republike. A pritom majú nastavené, že ľudia sa môžu prihlásiť iba v roku 2012 a na báze dobrovoľnosti. Čiže nútiť niekoho a porušovať ústavu, myslím si, že nie to to správne.

    V súvislosti so zavedením dobrovoľných príspevkov sa úpravou v § 26 zakotvuje ďalej povinnosť, pretože sme povedali, že zamestnanec si môže dobrovoľne odvádzať 2 %, ale môže si on dobrovoľne odvádzať aj vyššiu čiastku, čiže zakotvujeme v tomto zmysle zase, aby ten sporiteľ mal istotu, že mu zamestnanec odvedie tieto finančné prostriedky, tak ho chránime teda a istíme to, že jeho peniaze sa skutočne dostanú na jeho kapitalizačný účet, čiže to istíme úpravou § 26 a zakotvujeme povinnosť zamestnávateľa odovzdávať dobrovoľné príspevky zaplatené jeho zamestnancom.

    Novela zákona o sociálnom sporení uvádza, že DSS-ka má povinnosť spravovať dva fondy. Nikto nevylučuje, že DSS-ka môže mať štyri fondy, môže mať viac fondov, ale povinnosťou je spravovať dva fondy: jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond. Okrem týchto dvoch dôchodkových fondov umožňuje zákon spravovať aj ďalšie dôchodkové garantované alebo negarantované podľa uváženia správcu dôchodkových fondov a požiadaviek sporiteľov. Dôchodkové správcovské spoločnosti preto nie sú nútené znižovať počet dôchodkových fondov, práve naopak, podľa súčasnej právnej úpravy môžu ponechať aj doteraz vytvorený indexový dôchodkový fond, prípadne vytvoriť nové dôchodkové fondy, ktoré by napríklad kumulovali aj výhody akciového a indexového dôchodkového fondu, a tým by mohli byť atraktívnejšie pre sporiteľov. Takýmto spôsobom by mohli dôchodkové správcovské spoločnosti zatraktívniť svoju ponuku a získať tak aj nových klientov.

    Máme vedomosť o tom, že mnoho ľudí ani nevie, v akom dôchodkovom fonde sa momentálne nachádza, či je to fond garantovaný, alebo negarantovaný, a preto do budúcnosti zavádzame aj povinnosť správcovských dôchodcovských spoločností oznamovať listom, v akom fonde je sporiteľ a prehľady o sporeniach.

    Tu by som sa tiež zastavila. Je to vysoko pozitívny krok, pretože skutočne napovedala by som, že ľudia sa nezaujímajú, povedala by som, že to nie je nejakou tradíciou, tradíciou slovenského národa proste ísť do nejakých investícií. Aj keď si zoberieme štatistiky, ľudia nevkladajú veľa peňazí do fondov, viac-menej vkladajú peniaze na istotu, vkladajú ich na svoj sporivý účet. A preto my tu zavádzame opätovne jeden veľmi pozitívny prvok, a to taký, že DSS-ky budú sporiteľom negarantovaných fondov zasielať listom poučenie o rizikách spojených u zúčastňovaných negarantovaných fondov, takisto v akom stave sú tieto fondy. A tí, ktorí nezašlú vyhlásenie o svojom rozhodnutí zotrvať v negarantovanom dôchodkovom fonde v stanovenej lehote, budú automaticky preradení do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, keďže sa predpokladá pasívny postoj sporiteľov.

    A opätovne vychádzame z toho, keď si zoberieme štatistiky z bánk, ľudia nie sú tradične na Slovensku investori v svojich financiách, ale sú klasickí sporitelia a ukladajú si na klasické účty. A my tých ľudí musíme upozorniť a tí, ktorí sú, ktorí dokážu jednoducho so svojimi peniazmi nakladať tak, že si chcú kupovať nejaké, alebo chcú vstupovať do nejakých rizikovejších fondov, tým bude to umožnené, ostatní budú upozornení a možno, možno vlastne tým aj pádom títo ľudia budú vedieť, vôbec kde sa nachádzajú, pretože oni ani nevedia. Pretože ak mladý sporiteľ vstúpil do druhého piliera bez toho, aby mu to niekto oznámil, pretože to bolo povinné zo zákona, zaradili ho do nejakého fondu a ten človek ani nevie absolútne, čo sa deje s jeho peniazmi, kde sa jeho peniaze nachádzajú. A toto považujem za vysoko pozitívne, vysoko pozitívne pre občanov, pretože tá informovanosť je veľmi dôležitá.

    Sporitelia môžu naďalej rozložiť svoje peňažné prostriedky, však najviac medzi dva dôchodkové fondy, z toho jeden musí byť dlhopisovo garantovaný dôchodkový fond, kombináciou bezrizikového aktíva garantovaného dôchodkového fondu s iným rizikovým aktívom, akýkoľvek iný negarantovaný dôchodkový fond si môže sporiteľ vytvoriť optimálne portfólio, kde určite jeho, alebo by mali byť jeho prostriedky zhodnocované, pretože budú aj zaručené tým, že je aj v garantovanom fonde.

    V procese zlučovania dôchodkových fondov sa priznáva zvýšená ochrana majetku sporiteľov v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Jednak sa zakazuje zlúčenie garantovaného dôchodkového s negarantovaným dôchodkovým fondom. Čiže zavádzame akýsi poriadok v týchto fondoch, pretože presne špecifikujeme, ktoré fondy sú garantované, ktoré sú negarantované, sporiteľ si môže vybrať, že má časť peňazí v garantovanom, časť má v negarantovanom. A takisto urobíme poriadok v tom, že nemôžu sa fondy ľubovoľne medzi sebou zlučovať, ale môžu sa zlučovať len garantované fondy s garantovanými fondami a negarantované fondy s negarantovanými fondami. Ak je nástupníckym dôchodkovým fondom negarantovaný dôchodkový fond a súčasne sa zavádza povinnosť ešte pred zlúčením týchto dvoch dôchodkových fondov doplniť majetok v zanikajúcom garantovanom fonde, a to aj vtedy, ak nasledované obdobie ešte neuplynulo. To sú tiež veľmi pozitívne kroky, ktoré práve v tomto druhom pilieri zavádzame.

    Sledované obdobie pri dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa predlžuje na obdobie 10 rokov, pri tzv. nepovinných garantovaných dôchodkových fondoch to môže byť až 15 rokov. V dôchodkovom fonde sú uložené dlhodobé zdroje, ktoré je možné investovať do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, s vyšším výnosom, preto je vhodné dlhšie sledované obdobie.

    A tu by som sa spýtala kolegov možno takú rečnícku otázku, vidím, že pán Kaník s pánom Mihálom sa radia. Prečo ste nepredĺžili? Stále ste kritizovali, že nie je možné dobre investovať, že nie je dobre možné investovať do dlhopisov, pretože je krátka doba porovnateľnosti, stále ste nás tu bombardovali od rána do večera, proste aké my sme urobili zásahy, ako my sme poškodili druhý pilier. Prišli ste k vláde, vážení, a čo ste urobili? Ste predĺžili obdobie na 9 mesiacov. No hurá! Hurá, zo 6 na 9. A my teraz čo robíme? No robíme opätovne pozitívny krok pre sporiteľov, skúste mi na to potom odpovedať, páni kolegovia, pán Kaník, nemračte sa, ešte ste sa smial pred tým, pretože je to dobré a pozitívne.

  • Smiech v sále.

  • 15 rokov ideme predĺžiť, to znamená, že ak na 15 rokov my predĺžime, tak automaticky za 10 rokov sledovania, alebo 15, môžte nakúpiť dlhopisy. Môžte nakúpiť dlhopisy. Určite môžte.

    Čiže vy ste to stále kritizovali a nakoniec ja neviem, či ste mali zviazané ruky, alebo to, čo ste rozprávali, ste nemohli urobiť, ale ste to predĺžili na 9 mesiacov a my to dneska predlžujeme na 10 až 15 rokov, a to z toho dôvodu, že v dôchodkovom fonde sú uložené dlhodobé zdroje, ktoré je možné investovať do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, s vyšším výnosom, preto je vhodné dlhšie sledovacie obdobie. Čiže tým pádom, že my to predlžujeme, automaticky by sme teda, alebo by sme teda chceli, lebo zákon nikdy, nikdy neurobí nič automaticky, pretože za všetkým sú DSS-ky, ale aspoň umožní, aspoň umožní zhodnocovanie alebo lepšie zhodnocovanie týchto peňazí. A my to predlžujeme na obdobie 15 rokov, čo opätovne považujem za vysoko pozitívny krok pre sporiteľov v druhom pilieri.

    Navrhuje sa uvoľnenie pravidiel pre nákup prevoditeľných cenných papierov z nových emisií, to je opäť ďalší pozitívny krok.

    Odplata za správu akciového portfólia je náročnejšia a drahšia, a preto sa navrhuje vyššia odplata za správu v prípade negarantovaných dôchodkových fondov ako v prípade garantovaných fondov. Cieľom vyššej odplaty za zhodnotenie je motivovanie DSS-iek, aby dosahovali vyššie výnosy, keďže ich investovanie je v súčasnosti až príliš konzervatívne. Zníženie odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu a poplatku Sociálnej poisťovni za výber príspevku do druhého piliera bude znamenať vyššiu silu príspevkov, ktorá môže byť ďalej investovaná a zhodnocovaná.

    Tu sa ešte, vážené dámy a páni, zastavím, pretože toto stále kritizujete, že sme pridali DSS-kám na poplatkoch, a dokonca - ja by som to ani nevypustila z úst -, ale dokonca tvrdíte, že nejakým spôsobom sme ich chceli motivovať. Áno, my sme ich chceli motivovať, máte pravdu. Chceli sme ich motivovať, pretože poplatok bude tým vyšší, čím vyšší bude výnos. A komu prospeje, vážení, vyšší výnos? A komu prospeje, vážení, vyšší výnos? No predsa prospeje sporiteľovi. Prospeje sporiteľovi.

    A keď ste kritizovali zásahy do druhého fondu, tak ste vtedy vykladali, aby sa DSS-ky proste zamiešali do tejto diskusie. A potom ste vzápätí povedali, že DSS-ky, to sú nič, to sú len správcovia peňazí, čo oni sa majú miešať, keď sú to politické záležitosti. Dneska sa DSS-ky nemiešajú, lebo ste im to povedali, dnes sa už rozprávate, že sa zase majú miešať. Tak viete, trošku to fakt máte také...

  • Reakcia z pléna.

  • Veď to sú vaše slová, pán Kaník, že DSS-ky sú čiste iba správcovia, ktorí vykonávajú nejakú prácu a nie sú o tom, aby rozhodovali o politickej...

  • Reakcia poslanca.

  • Tak.

    No, čiže chcem povedať, tým, že sme my zvýšili poplatky, čo nás obviňujete, čím bude vyšší výnos, tým bude vyšší poplatok. Veď to je také porovnateľné, ako keď máte vyšší vklad v sporiteľni alebo banke a máte úrok a zvýšite niekomu úrok a on má vyšší vklad, tak automaticky má vyšší výnos. Takže aj tie DSS-ky my motivujeme, aby z vyšších vkladov sporiteľov sme im dali, samozrejme, vyšší poplatok, lebo spravujú vyššie účty. A ja sa pýtam, je to niečo zlé? Automaticky je to jasné, že tie DSS-ky motivujeme, aby tí sporitelia mali viac na účtoch. Čo to rozprávate?

    Navrhuje sa zníženie hornej hranice odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu z 1 % na 0,75 %. Vidím, že mnoho kolegov si tu píše poznámky a ja som si také predsavzatie dala, tu sedí pán Hraško, že ja by som poprosila, aby faktické otázky alebo tí, ktorí vystupujú k druhému pilieru, aby aspoň povedali vo svojom vystúpení, čo je to napríklad osobný mzdový bod alebo mzdový bod. To by som bola veľmi rada, lebo všetci vystupujeme a nevieme ani podstatu. Čiže ja som hovorila, že sa aj opýtam tých rečníkov, aby mi vysvetlili napríklad takúto otázku, keď sa miešajú do dôchodku. Lebo ja by som v živote nevystupovala k energetike napríklad, ale všetci sme odborníci na dôchodky a možno podaktorí ani nevieme, čo sú to osobné mzdové body, čo sú to, jaké sú to fondy a tak ďalej a tak ďalej, ale vystupujeme. Ale určite sa prihlásime zase, no (rečníčka mávla rukou), zase všetci.

  • Smiech v sále.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ale pán Hraško keby mi vedel povedať, čo je to osobný mzdový bod, bola by som rada. Ako sa vypočíta, pán Hraško, lebo určite sa prihlásite, však?

  • Reakcia poslanca.

  • No ale viete, čo je osobný mzdový bod? Povedzte, no vidíte.

  • Smiech v sále.

  • No vidíte.

    Navrhuje sa zníženie hornej hranice odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu z 1 % na 0,75 %. Nová úprava podmienok uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, zhrnuté v skratke, čl. 4 mení a dopĺňa zákon 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V náväznosti na zmeny čl. 1 mení príslušné ustanovenia zákona, upravuje sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie a zavádza ďalšie zmeny, medzi ktoré patrí zavedenie zásady úplnej dobrovoľnosti pre vstup do druhého piliera, založenej na rešpektovaní slobody rozhodnutia sa jednotlivca pre taký vstup až do veku 35 rokov. Navrhovanou úpravou sa tiež zreálňuje výška niektorých odplát a liberalizuje sa právne prostredie pre štruktúru dôchodkových fondov pri zachovaní možnosti rozloženia dôchodkových úspor medzi dva dôchodkové fondy.

    Vládny návrh zákona takisto vytvára priestor pre možnosť sporiteľa priplácať si dobrovoľný príspevok na svoj osobný dôchodkový účet, zároveň sa navrhuje otvorenie druhého piliera v trojmesačnom období od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012. Je to taktiež pozitívna zmena, aj keď možno so mnou niektorí nebudú súhlasiť, lebo povedia, že opäť otvárame druhý pilier. Áno, pretože robíme zásadné zmeny. My robíme zásadné zmeny pri šporení do druhého dôchodkového piliera, ale tieto zásadné zmeny sú totožné s inými krajinami, ktoré zaviedli druhý kapitalizačný pilier. To znamená, že nastavujeme štandardy týmito zmenami, tak ako je to v iných štátoch. A nikoho nejdeme z druhého piliera ani vháňať, ani vyháňať, ale jednoducho aby si sporitelia mohli za toto krátke obdobie troch mesiacov uvedomiť tieto zmeny a mohli sa dobrovoľne rozhodnúť, či zostanú v druhom pilieri, či tam vstúpia do druhého piliera. Čiže je to krátke prechodné obdobie nie na to, aby sme tých sporiteľov vyháňali, ale na to, aby pri týchto zmenách, pri týchto zmenách dávame možnosť sporiteľom, aby sa slobodne rozhodli, čo a ako ďalej chcú pokračovať vo svojom sporení. To znamená, že im dávame možnosť výberu, pretože v celej tejto novele dávame ľuďom možnosť výberu. Nenútime ich, netlačíme ich do ničoho, ale dávame im možnosť výberu.

    Druhý pilier sa otvorí na tri mesiace, ako som už povedala, od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012, pre vstup, ale rovnako aj výstup. Jeho cieľom je, že sa zásadne menili parametre, som povedala, sporenia v druhom pilieri, aby si ľudia mali možnosť rozhodnúť, či budú mať záujem o zapojenie sa do druhého piliera, a umožní im vstup, osobám sporiteľom, ktorí budú mať záujem len o prvý pilier, alebo budú mať možnosť vstúpiť aj tí, ktorí chcú sporiť v druhom pilieri. Nie je to žiadne vyháňanie klientov.

    Vieme, že ekonomický vývoj je vždy cyklický, kde sa strieda ekonomická konjunktúra často s krízou, a my v snahe, aby sme udržali dôchodkový systém, konsolidovali finančné prostriedky a pomohli klientom s prehľadnosťou, výnosnosťou a nakoniec zabezpečili ľuďom poberanie dôchodku tak, ako je to v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, predkladáme tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú tieto zákony.

    Spomenula som pred chvíľou a už na koniec poviem, že vždy nie je ekonomický rast. A preto vieme a viete to aj vy a vieme to aj my všetci, že zákony samy osebe, samy osebe zákony nemôžu nikdy vyriešiť ekonomickú podstatu, ktorú regulujú. Ale túto ekonomickú podstatu dokážu regulovať. Môžu však vytvoriť také predpoklady pre jej pozitívne riešenie, a preto si myslím, že tento zákon ponúka takúto alternatívu, štandardnú alternatívu, ako je to v iných európskych krajinách. A preto by som, si myslím, že by sme sa mali nejako dohodnúť a podporiť ho, aj koalícia, aj opozícia, pretože štandardne nastavuje podmienky, ako je to vo vyspelých ekonomických štátoch.

    Ďakujem veľmi pekne. Skončila som, pani predsedajúca.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami páni poslanci Kaník, Brocka, Přidal, Hraško, Mihál, Simon, Blaha, Matovič, Jurinová, Bagačka, Muránsky, Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • No. A pán poslanec Kvasnička. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník. Zapnite pána poslanca Kaníka.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, som rád, že sa vám páči, že sa usmievam, ale je ťažko sa neusmievať, keď vás človek počúva, pretože vy tak dokonale miešate hrušky s jablkami, že to málokedy človek uvidí.

    Viete, váš šéf, pán premiér, je iluzionista, lebo ten si navymýšľa, čo len chce, a vyťahuje z klobúka podľa potreby, a vy ste rozprávkarka a naozaj kúzelníčka, lebo naozaj to, čo vy poviete a aké bájky si navymýšľate, to treba zapísať a potom zopakovať. Najkrajšia bájka, ktorou ste nás obšťastnila a vytrvalo viackrát ste to zopakovala, je tá bájka, ako pán Brocka zvýšil pozmeňovacím návrhom výšku odvodov do druhého piliera zo 6 na 9 % v parlamente. Tak mne ako predkladateľovi zákona, ktorý do vlády som prichádzal s 9 %, a to dávno a nikdy to nebolo ináč, tak to naozaj musí byť na smiech.

    Kde vy chodíte na takéto hlúposti? - ináč to nemôžem nazvať. Veci, ktoré sa nikdy nestali a vy ich s takou presvedčivosťou tuto hovoríte, ako keby ste to zažili na vlastnej koži, ale keďže sa nikdy nestali, tak naozaj, no, rozprávkari, iluzionisti. A čo to znamená, keď sa stretne kúzelník, rozprávkar, iluzionista, čarodejník, no je to cirkus. A toto tu máme v tejto Národnej rade teraz.

    Druhá taká veľmi zaujímavá rozprávka, ktorú máte, zdieľate ju spolu s pánom predsedom, pánom premiérom Ficom, je o tom, že švajčiarske dôchodky sa sľubovali v reklamnej kampani. Švajčiarske dôchodky sľubovala jedna z DSS-iek vo svojej súkromnej reklame, ktorá nemala nič spoločné s čímkoľvek, čo robila vláda. Vy to bez problémov spletiete dohromady.

    Ďalším veciam sa budem venovať vo vystúpení, lebo na vaše prekrúcanie je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pani Vaľová, vy ste v rokoch, keď sa v parlamente schvaľovala dôchodková reforma, v roku 2003 ešte neboli, že niektoré veci nemusíte vedieť, aj to, čo ste hovorili o tom, že ja, včera, ja som dával návrh zo 6 na 9, dnes ráno už poslanci za KDH a v nejakom výbore. Ale chcem vám odporučiť, že ak chcete presné informácie, tak stačí ísť po presné informácie a hľadať ich v Googli a nie v guli, pani kolegyňa.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Lebo vláda, ktorá predložila dôchodkovú reformu, sa nemusela skrývať za poslancov. O tom, ako sa vaša skrýva za poslancov, sa spýtajte pána kolegu Madeja, ten by o tom vedel hovoriť. Ale naozaj ja to ani dokonca od vás neberiem ako obvinenie, že som to navrhol ja zo 6 na 9, lebo keby 6 sa zvýšilo na 9 za vašej vlády, ľudia by si konečne nasporili slušné peniaze. Vy to veľmi dobre viete.

    A ďalšie nepresnosti z vášho vystúpenia, pani poslankyňa, ja som v parlamente nie od roku 1994, ja som v parlamente od 90. roku. Ja v 94. roku som bol minister sociálnych vecí, a to vám potvrdí aj vaša kolegyňa pani Tomanová.

    Pani poslankyňa, ale jedna vec ma ešte mrzela od vás, keď ste hovorili o tom, že som sa vám vyhrážal včera. Prosím vás, to nie sú moje spôsoby. Ja som na vás len zakričal, keďže ste vo faktickej poznámke tvrdili nepravdivé veci a nemohol som na vás inak reagovať, tak som povedal, že sa prihlásim do rozpravy. A keďže som prišiel v rozprave na rad a vy ste tu neboli, to bol váš problém, ja som nemohol prerušiť rokovanie Národnej rady, to ma preceňujete, pani kolegyňa, naozaj.

    A to, že tie tri mandáty máte a my to chceme zrušiť, to je dobrá vec. Ja len preto to opakujem, že to je autorské právo.

  • Pán poslanec Hraško. Zapnite pána... Aha, pán poslanec Přidal, ospravedlňujem sa. Nech sa páči.

  • Poslanec začal rozprávať, ale nefungoval mikrofón.

  • Zapnite pána poslanca. Pán poslanec, choďte, prosím vás, na vedľajšiu stoličku, tam to máte zapnuté.

  • Vážená pani poslankyňa Národnej rady, vážená pani primátorka mesta Humenné, vážená pani poslankyňa Prešovského samosprávneho kraja, je naozaj pravdou, že na kandidačnej listine do Národnej rady Slovenskej republiky malo KDH viacero starostov i primátorov. Ubezpečujem vás, že všetci vedeli, že v prípade získania mandátu poslanca Národnej rady budú požiadaní vybrať si a rozhodnúť sa, ktorý mandát budú vykonávať, ale len jeden. KDH to naozaj myslí s tým, že jeden mandát stačí, úplne vážne.

    Aj keď sa o vás hovorí, že máte niektoré nadprirodzené schopnosti, ale ja si naozaj myslím, že aj keby ste boli Panna zázračnica, Vasilisa premúdra a veštica Tamara v jednej osobe, tri mandáty naraz sa plnohodnotne vykonávať nedajú. Človek sa potom stáva prepracovaný, podráždený a agresívny a to naozaj nikomu nesvedčí, ani vám. Pretože ináč vás naozaj bez irónie považujem za jemnú, citlivú a dokonca zábavnú dámu. Skutočne máte toho veľa a nestíhate. Keby tomu tak nebolo, nemali by ste problém na webe nájsť, že nie pán poslanec Brocka bol ten, ktorý navrhol príspevok do druhého piliera vo výške 9 %, ale návrh tohto percenta prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky ako vládny návrh a vláda ho schválila 2. 10. 2003. Ibaže, ibaže by ste vedome, dobrovoľne a účelovo klamali, ale to si o vás, ktorej ide len a len o dobro a istoty občanov Slovenska, obyvateľov Humenného a ľudí žijúcich v Prešovskom samosprávnom kraji, naozaj nemyslím.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, keďže pani Vaľová nevie, čo to je osobný mzdový bod, a pýtala sa na to mňa, tak jej odpoviem.

    Podľa § 62, § 255 ods. 3 a § 293j zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov: "Osobný mzdový bod sa určuje za ten-ktorý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia. Vypočíta sa ako podiel osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého poistencom v príslušnom kalendárnom roku a všeobecného vymeriavacieho základu za daný rok. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor."

    Aby sme vedeli, aj čo to je osobný vymeriavací základ: "Osobný vymeriavací základ od 1. januára 2004 je úhrn vymeriavacích základov poistenca za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Ide o prípad, keď zamestnávateľ nezaplatil a neodviedol poistné na dôchodkové poistenie za svojho zamestnanca."

    No a aby sme vedeli, čo je v podiele, teda všeobecný vymeriavací základ: "Všeobecný vymeriavací základ je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za ten-ktorý kalendárny rok, ktorú zistil Štatistický úrad Slovenskej republiky." Teda podľa § 11, § 63 ods. 10 až 12, § 66 ods. 8 a § 68 ods. 6 zákona 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov: "Všeobecný vymeriavací základ je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za ten-ktorý kalendárny rok, ktorú zistil Štatistický úrad."

    No a teraz k veci. Pani Vaľová, zhodnotenie v druhom pilieri, ste hovorili, že je pod úrovňou deficitu. Ukážte mi jeden, jeden jediný bankový alebo poisťovací produkt, ktorý za posledných päť rokov zhodnocoval nad deficitom Slovenskej republiky, nad deficitom rozpočtu. Ak mi taký ukážete, tak budem veľmi rád, pretože ja som taký nenašiel.

    Hovoríte o zlúčení fondov, že je to výhodné pre sporiteľov. Ja si myslím, že ak má sporiteľ možnosť vybrať si z viacerých možností, vtedy je to preňho výhodné. Nie za takýchto podmienok.

  • Pani kolegyňa Vaľová, vy sa tu snažíte opakovane vymýšľať rôzne bájky, legendy, to je úplne do popuku doslova tie narážky, ako pán Brocka tu vymyslel 9 %. Pán kolega Přidal to už ako, myslím, jasne charakterizoval, tie moje návrhy údajne na zníženie príspevku.

    Ja som sa na špekulatívnu otázku novinára, že či by som si vedel predstaviť, že bude zajtra búrka a že zajtra znížime príspevky do druhého piliera, povedal, že ja si viem predstaviť, samozrejme, úplne všetko, ale reálne to nie je.

    Ďalej tu často používate argument, že ja na svojich školeniach ľudí navádzam, aby sa neplatili odvody, no tak aby ste len tak trošku vedeli, že čo robil váš predseda pán Fico. Tak váš predseda vo svojej knižke "Dobrý deň, cestná kontrola" vodičom radil, aby zatĺkali, ak im namerajú v dychu malé množstvo alkoholu. Základom je nepriznať sa, to zdôrazňoval váš pán predseda.

    No a aby som ešte trošku aj bol vecnejší, prečo sme my nastavili zmenu pravidiel v druhom pilieri až k 1. 4. 2012? No jednoducho preto, lebo druhý pilier je nesmierne náročný a komplikovaný mechanizmus, čiže sme si ani náhodou nedovolili robiť zmeny takým neuveriteľným tempom, ako to robíte vy dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, ale dali sme si skutočne načas a urobili sme veľmi poctivú diskusiu o tom, ako má druhý pilier fungovať.

    A ešte pokiaľ ide o tú znalosť zákona a o to, že ako trvá porovnávacie obdobie, prosím vás, pozrite si v tomto vládnom návrhu § 123a, j v prechodných ustanoveniach, aby ste pochopili, že prečo sa to porovnávacie obdobie nemôže nastaviť okamžite či na 5 rokov, tak ako sme to nastavovali my, alebo na tých 10 či 15, ako to nastavujete vy. Snáď si to dokážete prečítať.

  • Pán poslanec Simon nie je v sále. Pán poslanec Blaha, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za veľmi zaujímavý príhovor. Ja naozaj obdivujem v dobrom vašu trpezlivosť vysvetľovať tuná pánom zmeny v dôchodkovom systéme. Pretože popravde ja si myslím, že tuto pánom z opozície vôbec nezáleží na sporiteľoch v druhom pilieri. Jedine, na čom im záleží, sú akcionári a vlastníci DSS-iek, najbohatší ľudia, jedno percento ľudí, mamonári, arogantní, rozšafní boháči. To sú tí, na ktorých im záleží, a vôbec nie na ľuďoch. Ich pohľad je pohľadom vlastníkov, ľudí ako pán Kaník. Ten má na svojom účte určite veľmi veľa peňazí. Určite má akcie v rôznych podnikoch, podniká atď. To je jeho pohľad aj pohľad ďalšieho asi percenta ľudí.

    Ale je tu pohľad ľudí, ktorí nevlastnia nič, a tých je na Slovensku väčšina. Jediné vlastníctvo, ktoré títo ľudia majú, 90 % ľudí na Slovensku, jediné ich vlastníctvo sú sociálne práva, že majú prístup k vzdelaniu, že majú prístup k verejnému zdravotníctvu a že majú garantované dôchodky a ďalšie a ďalšie sociálne práva.

    Babička Marienka, ktorá je v prvom pilieri, by si v živote nenašetrila na dôchodok, ale má ho vďaka tomu, že tu existuje niečo ako solidarita, prerozdelenie, že aj ujo Ľudovít, ktorý je v prvom pilieri, aj od uja Ľudovíta idú peniaze, prerozdelia sa babičke Marienke. Ale keď ujo Ľudovít pôjde do druhého piliera, na prerozdelenie bude menej. A čo teda robíme babičke Marienke? Vyvlastňujeme ju, pán kolega Kaník. Vy ste vyvlastnili chudobných ľudí na Slovensku.

  • Pani poslankyňa Vaľová, celkom to bolo zaujímavé, ako ste tu dnes sa chválili tým, že predlžujete porovnávacie obdobie pre DSS-ky, akože predlžujete obdobie, ktoré vy ste nastavili vlastne na šesť mesiacov, na desať rokov alebo pätnásť rokov. Úplne ste boli pomaly z toho v eufórii a hovorili ste, ako veľmi pozitívne opatrenie teda robíte.

    Len potom fakt nechápem, ako ste pred pár rokmi tak isto vy tvrdili, ako veľmi pozitívne opatrenie robíte, keď ste navrhli zníženie tohto obdobia zo šesť rokov na šesť mesiacov, keď ste obhajovali návrh pána Madeja, ktorý navrhol, že toto obdobie treba dať iba na šesť mesiacov. Vtedy vy ste vystupovali a hovorili o tom, ako veľmi pozitívne opatrenie robíte, že skracujete tú dobu, ako budú poistenci chránení, alebo sporitelia chránení.

    Dnes robíte presný opak a znova hovoríte, že robíte veľmi pozitívne opatrenie v prospech poistencov. Teraz neviem, či sa zmenila doba, či sa obrátila zemeguľa alebo či sa vám to v hlave trošku pretočilo.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa dotkla možnože viac včerajšieho vášho začiatku. Pani poslankyňa, vy ste špecialistka a špecialistka v tom, ako idete veľmi rada do osobných útokov a konfliktov. Ako naozaj vy sa v tom zrejme vidíte. Máte to rada a dokonale vám to ide, ste v tomto výnimočná.

    Včera ste minimálne sedem minút svojho prejavu, ktorý mal byť zameraný na sociálne poistenie, venovali pánovi Brockovi a KDH, ale špeciálne teda pánovi Brockovi. A naozaj sa mi to zdá veľmi netaktné od vás.

    A z tej časti odbornej, o ktorej ste rozprávali, ma zaujala len tá časť, kde ste teda tvrdili, že skutočne zlacňujete vedenie účtu, neviem, tak to by som vás poprosila, aby ste si naozaj pozreli ten zákon poriadne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že aj v tom vystúpení, a keď sa to zopakuje desaťkrát, dvadsaťkrát, myslím, že je to dobré znova pripomenúť, že myslím, že táto doba nie je doba na experimenty, a preto priblížiť sa ku krajinám, ktoré majú odvod 2, 3, 4 %, tak ako máme teda snahu sa dostať k týmto číslam, je, myslím, že dobré. A myslím, že preexperimentovať v tomto momente na ľuďoch nie je dobrý spôsob.

    A to, pani kolegyňa, že ste primátorka, pre mňa znamená, že ste dennodenne s ľuďmi, že riešite problémy ľudí, o ktorých možná niektorí kolegovia, ktorí sú tu dlho, len počúvajú, pretože tu neotvorí dvere občan obce alebo mesta a nepríde k vám s problémami všelijakými od tých najľahších až po tie najťažšie. A to nemôžu pochopiť ľudia, ktoré neboli v priamych voľbách, ale len sa nejak ocitli na kandidátke strany. A chápem teda, že to ani nemôžu pochopiť.

    Ďakujem.

  • Pani kolegyňa Vaľová, v úvode svojho vystúpenia ste sa dotkli aj padákov odstupného a odchodného manažérov štátnych podnikov. Neviem, ako to súvisí so sociálnym poistením, ale keďže ste to spomenuli, tak vám musím povedať, že KDH - a ja osobne tiež som za to - vyzvalo premiéra Fica, aby zverejnil odchodné, odstupné všetkých štátnych manažérov v štátnych akciových spoločnostiach, aby zverejnil za všetkých vlád Dzurindu, Fica aj pani Radičovej. Dodneska sa tak nestalo. A takisto aby sa zverejnil aj hospodársky výsledok, aký títo manažéri dosiahli.

    V druhom svojom, v druhej časti svojho vystúpenia ste znova použili vyjadrenie "štátne peniaze", "súkromné peniaze". Tak musím vám povedať, aj vy ste kedysi podnikali, možno ako živnostníčka, ja som podnikal ako živnostník 18 rokov. Zamestnával som ľudí, odvádzal som odvody. Musím vám povedať, a skúste si na to spomenúť, živnostník najprv musí zákazku alebo objednávku zohnať, potom ju spolu so svojimi zamestnancami realizuje, potom má problém, aby dostal zaplatené, a potom na konci mesiaca vyplatí svojim zamestnancom mzdy, strhne im 12 % na odvody, doplatí 38 % ako zamestnávateľ a ešte im strhne daň a odvedie. Tak aké sú to štátne peniaze? Sú to štátne peniaze preto, že volení zástupcovia ľudu, poslanci, kedysi sa dohodli, že takto sa bude riešiť sociálne, zdravotné poistenie. Ale najprv tie peniaze musí ten podnikateľ, zamestnávateľ, zohnať, zarobiť a tak ich môže odviesť.

    Ďakujem.

  • Pani kolegyňa, vy ste taká amazonka a musím teda sa priznať, že som vždy mal rešpekt pred bojovnými ženami a musím povedať úprimne, aj že ma to rajcuje (smiech v sále), nič menej po včerajšej morálnej lektúre kolegu Škripeka som dostal ošiaľ autocenzúry, preto to zúžim asi do takejto podoby: že iba hlboká úcta a neskonalý obdiv k nežnému pohlaviu mi ako kresťanskému demokratovi nedovolí, aby som vo svojej faktickej poznámke pokračoval. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa teda zúčastnili debaty. A čo ja sa tu všetko nedozviem, zase sa usmievam.

    V prvom rade na pánov bývalých ministrov Mihála, Kaníka a Brocku, lebo tých poznámok bolo veľa. Áno, páni ministri, o vašom ministrovaní si myslíte, že som tu rozprávala bájky. Ja som o vašom ministrovaní nerozprávala bájky, ale skutočnosť a, bohužiaľ, ľudia to, čo ste im nastavili, takto musia žiť. A tá skutočnosť je veľmi trpká, bodaj by bola pre nich rozprávka, takže vám aj takýto účet vystavili vo voľbách. Takže nerozprávajme o bájkach.

    Čo sa týka pána Přidala; na pána Brocku na invektívy nebudem reagovať. Čo sa týka pána Přidala, neverím, že taký jemný človek ako pán Přidal, ako povedal o mne, celú noc si písal invektívy voči mne, lebo to čítal z počítača, mal to tam krásne, úhľadne pripravené. Áno, pán Přidal, ešte raz poviem: Nehanbím sa, že ma občania zvolili, občanov som nikdy nepodviedla, že idem kandidovať aj za primátorku, aj napriek tomu ma zvolili. Mám stále zodpovednosť. Stojím si za tým a občania mi vystavia účet, nie vy.

    A ešte jednu vec, rozprávate stále o tých mandátoch. Veď pán Ďurkovský tu sedel pol roka a ste čušali ako vošepod chrastou a bol aj primátor a dali ste kopu primátorov na svoje kandidátky a teraz tu rozprávate, ako by sa vzdali mandátov. No vidím, ako sa pán Frešo vzdal mandátu, že to isté rozprával a tu sedí ako župan. Vidím ako ostatní primátori, ktorí tu sedia, sa vzdali mandátov. Rozprávate to, kedy vám čo vyhovuje. Kedy vám vyhovuje, to rozprávate.

    Pánovi Blahovi veľmi pekne ďakujem za to, že ma doplnil a že vlastne pomohol mi vysvetliť opozícii, ako povedal, aký máme iný náhľad, lebo ak má niekto iný náhľad na dôchodky, tak je to asi o tom.

    Pána Matoviča veľmi krátko okomentujem, lebo on tu behal z lavice do lavice, raz sa príde pani Tomanovej spýtať, že ako to bolo s tými kočíkmi, potom sa príde spýtať pána Kaníka, ako je to s druhým pilierom, a potom tieto myšlienky, ktoré má neusporiadané, pretože sám sa nevie doma naštudovať, tak to roznáša pomedzi lavice a takto tuná chodí.

    A, pani Juriniová či Judiniová, či ako, neviem presne to meno, prepáčte. Myslím si, buďte taká láskavá, nementorujte poslancov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo poprosila pani podpredsedníčka Národnej rady. Udeľujem jej slovo, nech sa páči.

  • Je mi ľúto, ale urobím presne to isté, pani poslankyňa, čo ste urobili vy včera večer. Je to od vás úplne trápne, to, čo predvádzate. Naozaj, každá jedna vaša poznámka smerom k určitým ľuďom je vždy štipľavá, myslím si, že úplne zbytočne. Všetci, ktorí na vás reagovali tými invektívami, reagovali slušne, ale vy ste schopná ľudí len zosmiešňovať. Viete veľmi dobre moje meno, viete veľmi dobre, že sa volám Jurinová. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na vystúpenie pani podpredsedníčky pani poslanci Vaľová, Mihál, Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani Jurinová. Nebudem jednoducho na vás reagovať, pretože to, čo ste rozprávala, ste momentálne predviedla. Ak ste včera nebola prítomná v sále, pán Brocka mi venoval polovičku svojho prejavu, takže ja som, keďže som sa dostala do sály, tak mám právo, mám právo ako poslanec sa k tomuto vyjadriť, pretože ak vás niekto osočuje, tak sa nebudem mlčky dívať.

    A nehnevajte sa na mňa, poviem vám a nebudem osobná, ale možno za ostatných poslancov. Vy tu nie ste učiteľka v škôlke, aby ste poslancov mentorovala, vy ste tu tak, ako si zoberte príklad z kolegyne pani Laššákovej, ktorá korektne vedie schôdzu, ktorá nikoho nekomentuje, neuráža a ktorá by mala slúžiť ako príklad, keď je podpredsedníčka parlamentu. Ja verím tomu, že k tomu dospejete. Ale si myslím, že aj pán Sulík takto viedol parlament, aj vy takto vediete parlament, lebo ste z jedného koša. Ale ja na vás nadávať nebudem. Možno je to nezrelosťou, možno je to tým, že ste ešte vlastne nedospela na svoju funkciu. Ale máte vedľa svojej ľavej ruky veľmi dobrý príklad a ja si myslím, že by ste sa mali poučiť a potom budete možno aj vy raz tak, že parlament bude s vami spokojný.

    Ďakujem.

  • Pani Vaľová, to, čo ste predviedli vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke na adresu pani podpredsedníčky parlamentu, bolo neuveriteľne primitívne.

  • Pani Jurinová Erika, podpredsedníčka parlamentu, ono viete, ono je to asi tak, že funkciami sa intelekt nadobudnúť nedá. A niekto má tri funkcie a nejako intelektu sa nedostavilo.

  • Budete reagovať, pani podpredsedníčka? Nie.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Matovičovi za klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, možno sa prihovorím poslancom SMER-u, lebo dnes všetci vieme, že od nich závisí, že aký zákon najbližšie štyri roky prijatý bude a ktorý prijatý nebude.

    Vyhrali ste voľby, tak úplne logickým dôsledkom toho, že ste vyhrali voľby, tak vládnete a úplne logickým dôsledkom toho, že vládnete, je, že máte možnosť zmeniť zákony. Pred voľbami ste rozdávali sľuby, úplne logickým dôsledkom toho je, že vládnete, a podľa mňa úplne logickým dôsledkom toho by malo byť, že máte povinnosť tieto sľuby dodržať. A skúsme sa pozrieť na to, čo ste pred voľbami teda sľubovali.

    Robert Fico, váš predseda strany, päť dní pred voľbami na otázku novinára, kde sa ho novinár pýtal, či budete znižovať výšku odvodov do druhého piliera, povedal: "Nie." Strohé nie. Bez debaty nie. Vari s výkričníkom nie. Robert Fico, váš predseda strany, sľúbil, že nebudete znižovať výšku odvodov do druhého piliera. Hovoril o zmene parametrov, o garanciách, o zmene možno fondov, o nadstavení poplatkov pre zlé DSS-ky, ktoré ich majú vysoké, ale nehovoril nič a vyslovene zaprel, že budete znižovať výšku odvodov do druhého piliera.

    Avšak dnes, keďže je už po voľbách, už sľuby rozdávať nemusíte, dnes bez problémov ste predložili návrh zákona, kde idete znížiť o 56 % výšku odvodov do druhého piliera. Vy sami si vyhodnoťte - a dúfam, že aj vaši voliči si vyhodnotia -, či je to v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi.

    Pred voľbami ste tvrdili, a opakovane, a keď tu bola diskusia na túto tému v parlamente, mnohí z vás ste sa zapojili, aj určite pani Vaľová, že zvyšovanie dôchodkov len o dôchodcovskú infláciu masívne poškodí dôchodcov. Masívne poškodí dôchodcov, to sú vaše slová. Dnes v zákone, ktorý predkladáte, navrhujete zvyšovanie dôchodkov len o dôchodcovskú infláciu. Navrhujete masívne poškodenie dôchodcov, keď používam vaše slová.

    Ako je to možné? Pred voľbami to bolo nepríjemné priznať a dnes po voľbách, zrazu už keď je po voľbách, ľudia, zvykajte si, voliči SMER-u, zvykajte si, už sa nebudú zvyšovať dôchodky o priemer inflácie a rastu miezd, už sa budú zvyšovať iba o výšku dôchodcovskej inflácie.

    Druhý nedodržaný sľub, lepšie povedané, druhý sľub, ktorý ste vyslovene popreli a urobili presne pravý opak. Pred voľbami ste sa dušovali, že nepodporíte akékoľvek zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Mnohokrát v mnohých diskusiách aj pani poslankyňa Vaľová, ktorá práve odchádza, že nepodporíte, a dnes v zákone, ktorý predkladáte, navrhujete, aj keď od roku 2016, alibisticky až po voľbách, navrhujete zvyšovanie odchodu veku do dôchodku. Znova pošliapaný vlastný sľub, pošliapaný vlastný jazyk.

    Pred voľbami alebo - pred voľbami - po voľbách, to už je zase povolebný sľub, Robert Fico, zase váš predseda strany, sľúbil, že vaše opatrenia alebo uťahovanie opaskov sa dotkne len 12 % ľudí na Slovensku. Tak skúsme možno rátať spolu. Na Slovensku, vieme, dajme si základné čísielko 5 400-tisíc ľudí. Osemstotisíc živnostníkov bude platiť dohodárov, bude mať výrazne menšiu mzdu, lebo bude platiť odvody a zamestnávatelia budú za nich platiť odvody, a výrazné odvody, aj keď teda študenti a dôchodcovia trošku menšie. Tak či tak o 29 %, 29 % vlastne z hrubej mzdy, čo doteraz vôbec neplatili. Ani sa nedá povedať o koľko percent viac, lebo doteraz neplatili, teraz platiť budú. Čiže odrazu 30 % mzdy sa im stratí. Môžem povedať, že však vlastne študent, dôchodca bude mať iba o trošku menej, ale ten zamestnávateľ zvyčajne, ktorý takéto pracovné miesto vytvoril, svoje odvody premietne na toho dohodára, čiže na študenta, dôchodcu. Ostatní dôchodcovia, či ostatní dohodári budú platiť, myslím, že okolo 46 % vychádzajú odvody zo svojej mzdy. Osemstotisíc ľudí na Slovensku tých najchudobnejších z chudobných, keď odmyslím si úplne tých, ktorí ani tú dohodu nemajú, osemstotisíc, aj študentov, ktorí sa snažia od raného veku, od 15-16 rokov pomáhať svojim rodičom a pomôcť v tom rodinnom rozpočte, bude odrazu platiť, donesie domov výrazne, výrazne menej. Najväčšie zaťaženie, ktoré ste urobili a ktoré vo svojich opatreniach spravíte, najviac komu zoberiete z príjmu, práve to budú títo najchudobnejší ľudia.

    Pred voľbami ste sľubovali, že postihnete a čokoľvek keď urobíte, vždy to bude iba o tom, že zasiahnete tých najbohatších a budete chrániť tých najchudobnejších. Dnes idete 800-tisíc ľuďom, ktorí sú radi, že majú aspoň tú dohodu, keď už nemajú normálny pracovný pomer, dnes im idete hlboko siahnuť do vrecka a mnohých prichystáte o ten jediný zdroj príjmu, ktorý majú. Vy si sami odpovedajte na otázku, či to je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi, aj povolebnými.

    Po voľbách Robert Fico mnohokrát opakoval a ešte aj dnes opakuje, že to, čo budete robiť, zasiahne iba tých najbohatších. Ja sa pýtam, je chudobný študent, ktorý 16-ročný musí ísť robiť, lebo rozpočet rodiny nestačí na vykrytie ich životných potrieb, je tento chudobný študent a táto rodina tá najbohatšia? Týmto ste nasadili najväčšiu ranu, ktorú urobíte, najchudobnejším ľuďom na Slovensku. To je 800-tisíc ľudí.

    Tristotisíc živnostníkov bude platiť vyššie odvody takisto. Približne o 300 eur do roka. 800-tisíc plus 300-tisíc je už 1 100-tisíc. Podľa mňa 1 100-tisíc je vždy viac ako 12 % z 5 400-tisíc. Tých, ktoré stále Robert Fico opakuje ako mantru, že iba 12 % ľudí na vaše opatrenia doplatí. Stotisíc samoplatiteľov zdravotného poistenia bude platiť mesačne viac, namiesto 26 eur bude platiť 55 eur mesačne. Ďalších stotisíc ľudí. Dvestotisíc ľudí zamestnancov, ktorí majú možno trošku vyšší príjem, ale budú platiť jednoducho väčšie odvody. Tu možno naozaj môžme uznať, že, áno, toto je opatrenie, ktoré sa dotýka tých bohatších zamestnancov. Ale všetci tí ostatní, ktorých som doteraz spomínal, to sú tí chudobní, tí najchudobnejší. Vy nepozeráte, ako teraz zaťažíte, alebo inak povedané, keď vy zvýšite minimálne odvody živnostníkovi, chudobnému živnostníkovi a živnostníkovi, ktorý má miliónový príjem mesačne, koho sa to viacej dotkne? Na prvý pohľad si poviete, že však všetkých rovnako. Ale ten chudobný živnostník, ktorý žije naozaj z ruky do úst a ledva prežíva a už ixkrát rozmýšľal nad tým, že zatvorí ten svoj biznis a jednoducho nebude podnikať a zavesí sa na krk štátu, tak na tohoto to vaše zvýšenie odvodov výrazne dopadne. Na toho milionára živnostníka nedopadne nijak. Ten to má, s prepáčením, u zadku. A znova robíte opatrenie, ktoré sa najviac dotkne chudobných živnostníkov.

    Keď si zrátate iba týchto ľudí, ako nechcem zdržovať, tak ako iba týchto keď si zrátate, máte to 1,4 mil. ľudí, ktorí môžu pracovať niekde, čiže ktorí sú už vlastne nejakou formou živitelia rodín. Na týchto ľudí je napojených v priemere možno ďalší dvaja ľudia v domácnosti, čiže nie milión štyristo, ale ten dopad je približne na štyri, až štyri a pol milióna ľudí. Čiže nie 12 % ľudí doplatí na vaše opatrenia, na vaše uťahovanie opaskov, ale skorej opačne. Robert Fico chcel povedať, že na 12 % ľudí to nedopadne a na 88 % ľudí to dopadne. Čiže pravdepodobne si niekde pomýlil čísielka alebo mu to niekto nejako zle napísal.

    Čiže ešte raz hovorím, nežite, prosím vás, aj vy v ilúzii, že budete hlasovať za zákon, ktorý postihne len 12 % ľudí na Slovensku. Zákon, za ktorý hlasovať budete a ktorý tlačíte do skráteného legislatívneho konania, postihne deväť z desiatich ľudí na Slovensku, či priamo tých, ktorí zarábajú, ktorí sú živitelia rodín, ale takisto aj tých, ktorí v tých rodinách bývajú.

    Keď si pozrieme možno ešte na tie nejaké sľuby vaše, ktoré pred voľbami, alebo reči, ktoré ste s obľubou hovorili, tak ste hovorili o tom, že DSS-ky, zase ústami Roberta Fica a ľudí, ktorí teda o sociálnych zákonoch hovoria aj ústami pani Vaľovej, ktorá medzičasom sa vyparila, ste hovorili, že DSS-ky zdierajú ľudí, majú vysoké poplatky. Úplne logicky by z toho vyplývalo, že tí ľudia, ktorí vás volili, budú očakávať, tí sporitelia v druhom pilieri, že prídete s návrhom zníženia poplatkov v druhom pilieri pre DSS-ky. Lebo však keď sú raz, keď mi raz Fico povie v telke, že DSS-ky sú zlé, že majú vysoké poplatky, tak ho volím s presvedčením, že keď Fico bude vládnuť, tak tým DSS-kám zoberie, zníži im poplatky a pomôže mne ako sporiteľovi v druhom pilieri. Verím, že takto mnohí vaši, desiatky tisíc, možno stovky tisíc vašich voličov rozmýšľalo. Ale dnes, keď sa títo ľudia pozrú do tohoto návrhu zákona, tak zistia, že nie, ten istý Robert Fico odrazu tým zlým, bakaným DSS-kám ide zvyšovať poplatky pomaly na dvojnásobok. Chce znížiť síce odvod do druhého piliera, ale na druhej strane, aby ste si učičíkali DSS-ky, tak im dáte dvojnásobné poplatky. Inak povedané, za menej práce budú mať DSS-ky viacej pláce.

    Úplne super. Úplne super sociálne opatrenie. Úplne super v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. Ďalší nedodržaný sľub. Zamyslite sa nad tým. Robíte presný opak toho, čo ste ľuďom pred voľbami sľúbili.

    Ďalšia nejaká taká, sľub alebo prísľub, alebo ja neviem, jak by som to nazval, od Roberta Fica po voľbách a od strany SMER: konsolidujeme, musíme šetriť, musíme konsolidovať verejné financie. Musíme šetriť, šetriť, šetriť. Je toto šetrenie, zobrať zo špajze 500 mil. eur, šupnúť ich do štátneho rozpočtu, aby bolo na rozdávanie kamarátom alebo aby sme nemuseli šetriť? Je vari toto šetrenie? Toto šetrenie v žiadnom prípade nie je. Toto je iba nasadenie si ružových okuliarov a tváriť sa, že ako veľmi konsolidujeme, ako veľmi šetríme.

    Jednoducho, nešetríte. Týchto 500 mil. eur v žiadnom prípade nešetríte a nekonsolidujete, iba presúvate peniaze zo špajze na stôl do jedálne, aby sa teraz tie peniaze prejedli. Nič iné nerobíte. Peniaze, ktoré doteraz sme si ročne 500 mil. eur odkladali, vy presúvate na jedálenský stôl a pome ich jesť. Ale, samozrejme, tá vaša geniálna schopnosť, a toto uznávam, marketingová, odprezentovať čokoľvek ako v prospech ľudí, ste toto odprezentovali, ako obrovsky idete šetriť, ako konsolidujete verejné financie. Ja to považujem za nesplnený váš povolebný sľub. Lebo keď ste raz sľúbili, že budete konsolidovať, budete šetriť, tak treba šetriť, ale nie zobrať niečo zo špajze a položiť si na jedálenský stôl a prejesť to teraz. A vy toto robíte, a nielen v tomto roku, ale každý nasledujúci rok budete vlastne takto brať pol miliardy eur, pätnásť miliárd korún, každý rok presuniete zo špajze na jedálenský stôl a pekne spapkáte miesto toho, aby ste šetrili.

    Prečo si myslím, že... Alebo možno k tomu, keď teda vlastne tá, aj tá kľúčová zmena, o ktorej tu mnohí hovoríme, je zmena výšky odvodov do druhého piliera a veľakrát tu zaznela otázka, že prečo my sme teda tí najmúdrejší, prečo vlastne, od pána Blahu, myslím, že to veľakrát zaznelo, že vlastne ten druhý pilier je zdieranie ľudí a je to podvod a podobne a prečo vlastne my sa opičíme po nejakých krajinách a neberieme si vzor od tých rozvinutých západných krajín. No preto, lebo druhý pilier bol urobený ako ochrana pred nezodpovednými politikmi. Ako ochrana pred politikmi, ktorí zoberú zo špajze a presunú peniaze na jedálenský stôl. Bohužiaľ, vy ste dnes prelomením tohto zákona, alebo to, čo chystáte sa spraviť, chcete práve toto urobiť, čo si možno nikto nemyslel, že dokáže akýkoľvek politik na Slovensku spraviť, že keď už raz sa presmerovali tie peniaze do špajze, že ich niekto si trúfne povedať, že, nie, tieto peniaze sú štátne, ako povedala včera pani Vaľová, čiže súkromné peniaze že sú štátne a presunie ich na ten jedálenský stôl. Bohužiaľ, toto robíte a táto ochrana v tomto prípade voči vám nezabrala.

    Čiže my nemáme preto druhý pilier, a preto Slovensko nevytvorilo druhý pilier, že by sa chcelo podobať nejakým rozvinutým krajinám, ale preto, lebo tým rozvíjajúcim sa krajinám, tým transformujúcim sa ekonomikám sa podobalo v tom, že nám vládli aj budú vládnuť a niekedy aj vládnu nezodpovední politici. A v takomto prípade je omnoho lepšie, aby peniaze boli chránené, peniaze ľudí boli chránené v druhom pilieri, ako boli chránené, v úvodzovkách, v prvom pilieri.

    Vzhľadom na to, že som spomenul ten kľúčový sľub Roberta Fica pred voľbami, že nebudete v žiadnom prípade meniť výšku odvodov do druhého piliera a na základe čoho ste získali hlasy vo voľbách a na základe čoho ste možno vyhrali voľby, si myslím, že nemáte žiadny mandát, žiadne morálne právo dnes robiť presne pravý opak. Keď vám vadí druhý pilier, tak robte to, čo ste sľúbili pred voľbami. Hovorili ste, že DSS-ky majú vysoké poplatky, tak pome im ich znížiť. Nie, vy ich idete zvýšiť. Ja vám hovorím za nás, aj za ľudí určite aj ostatných v opozícii, sme ochotní sa baviť o tom, že pome im znížiť ešte poplatky voči tomu, jako sme im znížili v minulom volebnom období. Ale nie, vy si svojou silou osemdesiatich troch hlasov idete poplatky zvyšovať.

    Keď vám vadia nejaké garancie, že ľudia možno nie sú nejako dostatočne chránení, tak pome tie garancie tam dať.

    Keď vám vadí počet fondov, tak poďme ich zmeniť.

    Keď vám vadí alebo ste odrazu teraz prišli na to jak pani Vaľová, že tých šesť mesiacov bola hlúposť, za čo ste pred pár rokmi bojovali, a že chcete to zrazu predĺžiť na 10, 15 rokov, tak to pome predĺžiť na 10, 15 rokov, pome opraviť druhý pilier, ale nepoďme ho ničiť, nepoďme ho likvidovať.

    Ja viem, že by to teraz bolelo, lebo by ste museli hľadať 500 mil. eur, ktoré takýmto spôsobom veľmi jednoducho z tej špajze na jedálenský stôl prenesiete, ale pomohlo by to Slovensku, lebo aj vás by to pritlačilo, aj nás, a možno spoločne by sme horko-ťažko ľuďom vysvetľovali iné šetriace opatrenia, ale neprejedali by sme si svoju budúcnosť, ktorú si tam odkladáme.

    Celkovo ten spôsob, ktorý ste zvolili, že po prvé zavádzate ľudí či pred voľbami, že ste sľúbili tých päť-šesť sľubov, ktoré som spomínal a ktoré teraz idete poprieť tým, že Robert Fico teda vlastne hodil do placu aj ďalší povolebný sľub, že vaše opatrenia sa dotknú negatívne iba 12 % ľudí, a tlačí túto mantru a vyslovene lož medzi ľudí a tí ľudia si to medzi sebou, samozrejme, šíria, lebo teda Roberta Fica počúvajú ako Pánbožka.

    To, že ste predložili tento návrh takto v lete, a hlavne teda to, že sa snažíte ho urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, považujem za jednoznačne znak toho, že zneužívate nevedomosť svojich vlastných voličov. Zneužívate to, že im pred voľbami, že sú odolní voči neplneniu sľubov. Zistili ste to v minulosti, že ste im mohli nasľubovať čokoľvek, po voľbách zvykajte si a odrazu úplne opak ste tým ľuďom vysvetlili, že to je to plnenie vašich sľubov.

    Ja som sa dnes snažil poukázať na konkrétne vaše sľuby a konkrétne vaše kroky po voľbách. Vaše predvolebné sľuby a vaše povolebné kroky. Bohužiaľ, podľa mňa naozaj zneužívate ilúziu, ktorú ste vytvorili u ľudí, že strana SMER a Robert Fico je ten jediný ochranca, ktorý vždy myslí to s ľuďmi dobre a ktorý ich ochráni pred tými zvrhlými, tým zvrhlým Kaníkom, tam je, ktorý im chce vždycky iba ublížiť, alebo pred tou zvrhlou súčasnou opozíciou. Túto ilúziu ste vytvorili a dnes si myslíte, že toto vám dáva právo neplniť vaše predvolebné sľuby.

    Ja hovorím, máte mandát, vy ste ho získali vo voľbách, máte mandát meniť zákony, máte mandát vládnuť, ale nemáte žiadny mandát robiť opak vašich predvolebných sľubov. Nemáte žiadny mandát klamať vašich voličov.

    Žiaden politik nemá mandát si postaviť svoj úspech na neznalosti alebo nedostatku informácií svojich vlastných voličov. Ak by ste to s ľuďmi mysleli úprimne, tak by ste za peniaze, ktoré dostávate od štátu každý mesiac 15 mil. korún na chod vašej strany, vytlačili dávno leták a napísali by ste tam, zhrnuli všetky vaše predvolebné sľuby a napísali by ste tam teraz kroky, ktoré idete urobiť. A ospravedlnili sa ľuďom a povedali, že, viete čo, klamali sme vás pred voľbami a, bohužiaľ, teraz ideme robiť niečo iné, lebo nevieme šetriť. Vy miesto toho urobíte rýchlo, rýchlo skrátené legislatívne konanie, len aby ste to čím skorej spláchli a aby sa čím menej vašich voličov o tom dozvedelo.

    Toto jednoducho považujem naozaj za zneužívanie nedostatku informácií vašich voličov. Vy vyslovene robíte kroky, aby sa informácie o vašich krokoch, negatívnych krokoch, informácie o porušovaní vašich predvolebných sľubov k vašim voličom nedostali. Vy viete, že kopa vašich voličov je teraz po dovolenkách, kopa vašich voličov má teraz prioritu olympiádu, kopa vašich voličov je po záhradkách, jednoducho niekde na tej dovolenke je, a politika je dnes, v tejto dobe na prelome júla-augusta, absolútne to posledné, čo ich zaujíma. Preto využívate - a podľa mňa dosť zákerne - voči voličom tento čas na to, aby ste pretlačili opatrenia, ktoré ich dramaticky poškodia a v ktorých budete robiť presný opak toho, čo ste ľuďom pred voľbami s ľúbili.

    Uznávam, že môže byť, alebo kroky Ivana Mikloša a jeho nominantov na daňovej správe mali negatívny dopad na hospodárenie štátu. Včera minister Kažimír to vyčíslil na nejakých 73 mil. eur. Ale dáva vám právo, aj povedzmeže týchto 73 mil. eur, ktoré by sme si mohli požičať a platiť úrok z toho 4-5 %, možno tým pádom reálna škoda ročne 3 mil. eur, dáva vám právo škoda 3-4 mil. eur zobrať ľuďom každý rok z druhého piliera 500 mil. eur?

    Dáva vám právo táto škoda zaťažiť 800-tisíc dohodárov? Tých najchudobnejších z najchudobnejších na Slovensku, ktorí, bohužiaľ, nemajú na normálnu prácu, lebo jednoducho tá normálna práca sa im neušla, a ktorí si privyrábajú aspoň dohodami? Tých najchudobnejších študentov, ktorí sa snažia pomáhať svojim chudobným rodičom? Dáva vám právo týchto ľudí zaťažovať 30- až 46-percentnými odvodmi? Aké morálne právo? Aké máte morálne právo v tejto situácii, keď viete, že toto idete urobiť, aké morálne právo má strana SMER a hlavne Robert Fico sa postaviť pred televízie a povedať: naše opatrenia sa dotknú len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku, nie, 12 % ľudí na Slovensku tých najbohatších. Aké morálne právo máte urobiť presný opak toho, čo ste pred voľbami sľúbili? Žiadne morálne právo na to nemáte. Zdierať ľudí, na zdieranie ľudí vy ste mandát nedostali, vy ste dostali mandát na ochraňovanie ľudí, a tých najchudobnejších. Dnes idete tých najchudobnejších postihnúť a ryžovať na najchudobnejších a týchto pritlačiť do kúta.

    Žiadne morálne právo svojím hlasovaním nenadobudnete. Iba zneužijete a využijete svoju moc, ktorú ste získali na základe - dnes už vieme - falošných sľubov.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci, uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa rád teda ešte tiež vrátil k tomu silnému sociálnemu cíteniu strany SMER - sociálna demokracia a osobitne jej predsedu a rozvinul trošku tú myšlienku o poplatkoch správcovským spoločnostiam.

    Dámy a páni, v súčasnosti poplatky, ktoré inkasujú správcovské spoločnosti, sú podľa mojich prepočtov na úrovni asi 29 mil. ročne. Ak sa schváli novela, vládna novela v takom znení, ako bola predložená, pokiaľ ide o zvýšenie a zmeny v poplatkoch, tak správcovské spoločnosti budú po novom inkasovať 48 mil. ročne. To znamená, správcovské spoločnosti na zmene tohto zákona získajú ďalších 18 mil. eur a opakujem, budú si ročne sťahovať z dôchodkových účtov sporiteľov na poplatkoch 48 mil. eur ročne.

    Ako som sa k týmto výpočtom dopracoval, veľmi rád vysvetlím vo svojom nasledujúcom vystúpení.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán Matovič, ja veľmi pozorne sledujem vaše vystúpenia, musím povedať, že ste veľmi bystrý človek, ale nemôžem súhlasiť s vami, čo sa týka dohôd o vykonaní práce a zvýšení odvodov. Neviem, či poznáte, aká je v skutočnosti prax. Zamestnávatelia veľmi, veľmi zneužívajú možnosť uzatvárať dohody o vykonaní práce a v podstate ľudia, občania pracujú na dohody s tým, že dostávajú minimálnu mzdu a zvyšok dostávajú načierno, čo je, samozrejme, v neprospechy nich. A prídu na to až vtedy, keď ochorejú alebo majú nejaké problémy, stanú sa invalidnými. A ja verím veľmi, že s takýmto, s takouto situáciou určite nemôžete súhlasiť.

    A ja podporujem tento návrh v plnom rozsahu a môžem vám zodpovedne povedať, hovorím to zo svojej praxe, zo svojej bývalej práce, ktorú som vykonávala, situácia je v skutočnosti taká, nárast dohôd o vykonaní práce za posledné obdobie je veľmi veľký. Ďakujem za slovo.

  • Pani poslankyňa Kučerová, ja súhlasím s vami, že je problém, že zamestnávatelia zamestnávajú ľudí na dohody a že veľakrát možno aj zneužívajú možno tento inštitút na to, aby teda tých ľudí nezamestnali nejak inak. Ale myslím si a som presvedčený o tom, že v absolútnej väčšine týchto zamestnaní na dohody tí zamestnávatelia nezaplatia ľuďom jednoducho viac. To, čo im teraz dávajú na dohodu, naďalej im budú dávať na dohodu, ale odvody, ktorými zaťažíme zamestnávateľa aj zamestnanca vlastne, celé premietnu na zamestnanca. Čiže ľudia nedonesú si domov možno 2 eurá čistého, donesú si 1,20, 1,30 a toto bude ten problém, že vy neprinútite týmto krokom, aby zamestnávatelia dali tým ľuďom na dohody viacej.

    Bohužiaľ, zamestnávatelia to premietnu na nich, a nie preto, že sú zlí, ale preto, že mnohí nemajú jednoducho na to, aby to zaplatili. Nebudú mať na to, aby zaplatili taký obrovský nárast o niekoľko desiatok percent zrazu z roka na rok väčšie odvody. Mnohí tí zamestnávatelia na Slovensku dnes fungujú naozaj z ruky do úst a ledva prežívajú a vykrývajú to práve tým, že využívajú možnosť, ktorú im takto vlastne zákon dáva, že získať lacnejších zamestnancov, že nemusia platiť všetky tie odvody, ale na druhej strane aj tí ľudia sú radi, že si aspoň takúto prácu nájdu.

    Ja sa naozaj obávam toho, že váš krok v tejto veci, pri zodvodovaní dohôd, spôsobí nárast nezamestnaných na Slovensku a to by som bol teda veľmi-veľmi nerád. A verím tomu, že aj vy osobne by ste boli veľmi nerada, aby nakoniec tí ľudia síce boli akože zo strany politikov chránení, ale nakoniec doplatili na to tým, že po prvé donesú domov menej peňazí alebo nebudú mať ani ten smiešny príjem na dohodu, ktorý doteraz mali. A tohoto sa obávam pri tomto kroku, ktorý robíte.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Beblavý, pripraví sa pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pôvodne som mal pripravený trošku iný prejav, ale tá diskusia už prebieha tretí deň a myslím, že v nej z hľadiska politických messageov, alebo teda posolstiev, bolo asi povedané všetko, čo sa dá mojimi kolegami zo všetkých klubov. Predo mnou vystúpil pán poslanec Matovič, ktorý inak sa historicky až tak nevenuje tejto téme, a napriek tomu bol schopný veľmi jasne a presne pomenovať základné problémy tohto návrhu. Takže myslím si, že popri politických posolstvách možno nastal čas na trochu faktov, takže dovoľte mi len uviesť niekoľko faktov, ktoré sa možno aj vám zídu v ďalšej rozprave, prípadne aj našim občanom, ak to náhodou niektorí z nich sledujú.

    Takže dovoľte mi začať druhým pilierom, keďže o ňom je väčšina tej debaty, a možno pomenovať niekoľko mýtov, ktoré tu opakovane sa vyjadrujú.

    Prvý mýtus, ktorý je, hovorí o tom, že nasledujeme nejaký pomätený latinskoamerický vzor, ktorý, ktorý nemá inde na svete obdobu, prípadne ešte vo východnej Európe. To je základné nepochopenie, myslím si, že asi úmyselné toho, aké reformy sme zaviedli na Slovensku a v strednej a východnej Európe v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Ten základ nepochopenia je v tom, že v latinskoamerických krajinách nahradili - kolega Kolesík odchádza, myslím, že by sa mu trochu vzdelávania zišlo, ale nebudem ho, nebudem ho nútiť tu zostávať.

    Vraciam sa k tomuto. Takže v latinskoamerických krajinách druhý pilier plne nahradil akékoľvek verejné dôchodkové systémy, to znamená, to spomínané Čile nemá žiadny priebežný pilier. Má len súkromný pilier vo výške 10 + 2, myslím, 75 percenta a potom má záchrannú sieť sociálnej dávky v hmotnej núdzi. To znamená, že to je systém, ktorý hovorí o tom, že sporte si na seba sami. Tí, ktorí si nenasporíte a sú chudobní, budeme zachraňovať.

    Môžme sa o tom systéme baviť, či je dobrý, či je zlý, ale to nie je systém, ktorý máme na Slovensku. Na Slovensku máme trojpilierový systém a z hľadiska povinného zabezpečenia dvojpilierový systém. Teda aj tí, čo vstúpili do druhého piliera, si naďalej polovicu svojho dôchodku šetria vo verejnej Sociálnej poisťovni a polovicu odvádzajú do dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. To je zásadný rozdiel oproti Latinskej Amerike. A ten dôvod je, že slovenská dôchodková reforma vôbec nie je založená na nejakom latinskoamerickom vzore, ako nám tu často zdôrazňujú, ale je založená na návrhoch, ktoré vypracovala Svetová banka pre strednú a východnú Európu od roku ´94, teda aj pre celý svet, a ktorá vychádza práve z pohľadu na celosvetovú skúsenosť, vrátane západnej Európy a Spojených štátov amerických. To znamená multipilierový systém, tak ako sa zaviedol na Slovensku, je robený podľa systému a vzoru Svetovej banky, nie podľa latinskoamerických vzorov. To je prvá vec, ktorú treba povedať.

    Čo je základná výhoda tohto systému, je to, že jednopilierový systém, nech je taký alebo onaký, je závislý na výkone toho daného trhu. V prípade prvého pilieru je to oblasť zamestnanosti a miezd, čím viac ľudí pracuje a odvádza odvody z vyšších miezd, tým je viac peňazí na dôchodky. Druhý pilier závisí na finančných trhoch, čím viac zarábajú finančné trhy, tým sú vyššie dôchodky. Je preukázané historicky, že jeden alebo druhý pilier môžu najmä v krátko- a strednodobom mať veľmi rôznu výkonnosť. Napríklad keď krajinu postihne kríza, prepadne sa zamestnanosť, prepadnú sa odvody, nemusí byť na dôchodky z prvého piliera. Naopak, keď je kríza finančných trhov, môže to byť opačne.

    Preto ten systém, ktorý sme zaviedli aj my, je dvojpilierový, teda hovorí, že máme dve nohy. Keď jedna noha nevykonáva až tak dobre, druhá ho podrží a naopak. A druhý pilier zároveň umožňuje investovať nielen slovensky, ale aj celosvetovo do vývoja zahraničného, povedzme európsko-amerického hospodárstva, čo prvý pilier neumožňuje, lebo, samozrejme, on sa platí z daní a odvodov, ktoré odvádzajú naši zamestnanci výhradne. To znamená, dvojpilierový systém je spôsob, ako riadiť riziko pre našich občanov, aby občania nezáviseli na tom, len na jednom systéme zdrojov, ale aby mali tie zdroje dva. Nemá veľa spoločného s Čile, ale má veľa spoločného so vzorom, ktorý krajinám východnej Európy a strednej odporúčala a odporúča Svetová banka. To je prvý bod.

    Druhý bod, ktorý chcem vysvetliť, je, ktorý sa týka, že prečo 9 %. Bolo tu hovorené, že aké je to obrovské číslo, ako ho nikto iný nemá. To treba opraviť dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že z hľadiska nastavenia druhého piliera to nie je celkom pravda. Ak si pozrieme, ako sa v ostatných krajinách, nových členských, nastavoval druhý pilier, keď sa tvoril. Tak len prečítam: Maďarsko malo mať 8 %, Poľsko malo mať 7,2 %, Bulharsko 5 %, Estónsko 6 %, Lotyšsko 10 %, Litva 5,5 %, Slovensko 9 %, Rumunsko 6 %. To znamená, že sme síce blízko horného konca, ako mal byť nastavený druhý pilier, ale nie sme nijak mimo tých základných, ktoré sa pohybovali niekde medzi 6 a 10 percentami skoro vo všetkých, teda vo všetkých týchto nových členských krajinách.

    Prečo sme blízko horného konca? Ten dôvod je veľmi jednoduchý. Slovensko čaká v najbližších 30 až 40 rokoch najdramatickejší demografický vývoj v strednej a východnej Európe. Ten rozdiel medzi tým, akú, aký, koľko detí sme boli schopní plodiť a úspešne vychovávať v minulosti a koľko sme schopní dnes, bol jeden z najrazantnejších zmien, aké zažil tento kontinent, a preto aj ten tlak na to, aby sme reformovali dôchodkový systém, je najväčší skoro na tomto kontinente. Vyrovnajú sa nám len krajiny, ako je Taliansko, ktoré ale, ako vidíme podľa ich súčasnej finančnej situácie, sa možno s otázkou vyplácania dôchodku z verejných zdrojov nebudú musieť už dlho trápiť. Tým pádom veľkosť druhého piliera na Slovensku neodrážala nejaké neoliberálne sny, ale odrážala najmä fakt, že Slovensko, ak chce z toho demografického deficitu odseknúť podstatnú časť a zabezpečiť, že vy a najmä vaše deti budú mať nejaké dôchodky, musí aj konať najrazantnejšie. To je ďalšia vec, ktorá tu nezaznela.

    Podstatný, a to je asi tretia otázka, myslím, že ju tu kládol pán Hlina, ale kladú ju aj kolegovia zo SMER-u, je, že prečo v západnej Európe neexistuje druhý pilier. Myslím, že už tu bolo povedané, že to nie je celkom pravda. Švédsko, Švajčiarsko, môžme hovoriť o tom, ale napriek tomu je pravda, že vo väčšine západoeurópskych krajín neexistuje to, čo poznáme ako druhý pilier, aj keď ony majú tzv. sektorové druhé piliere, mnohé z nich, najmä škandinávske krajiny a povedzme Holandsko a niektoré ďalšie.

    Ale to, čo je podstatné, a to napríklad, škoda, že tu Igor Matovič tiež odišiel, ale on - ako v svojom prejave ukázal - tomu rozumie, hoci je to prekvapivo zložitá pointa a ukázal tým, že, že naozaj tú tému uchopil dobre.

    Reformy dôchodkového systému v západnej Európe v posledných 20 rokoch robili niekoľko veci. Predlžovali dôchodkový vek, aby teda bolo z čoho platiť dôchodky, a zároveň mali skoro univerzálnu tendenciu zvyšovať zásluhovosť dôchodkových systémov, pretože cítili potrebu motivovať ľudí pracovať a odkladať si. To znamená, že tieto dve kľúčové kroky nájdete skoro vo všetkých dôchodkových reformách v západnej Európe.

    A problém, ktorý ale vzniká, je, že ako posilniť zásluhovosť v krajine, ako je Slovensko, kde sa na štát nedá spoľahnúť. Ak niekto chce vedieť, že prečo sa na štát nedá spoľahnúť, nech sa pozrie na osud dôchodkovej reformy od roku 2004. Zistí, že to, že vlády neváhajú, musím povedať, vlády našich kolegov úplne najviac, ale v tomto nejaké maslo na hlave majú všetci, nezvládajú do tak dlhodobého systému zasahovať často kvôli krátkodobým cieľom a meniť vzorce dôchodkov, čo sa komu uznáva, čo sa komu neuznáva, ako rýchlo sa mu to uznáva. To znamená, že schopnosť ľudí spoľahnúť sa na to, že prísľub štátu je prísľub napísaný do kameňa, a keď raz sa niečo dohodne, tak o 30 rokov taký dôchodok sa mi aj vypočíta, a preto sa mi dnes oplatí pracovať a odvádzať, jednoducho nefunguje. Zásluhovosť na Slovensku štát nedokáže reálne politicky zaručiť - a to vidíme.

    A to nie je problém len Slovenska, problém nestability, problém častých zmien pravidiel je problémom celej strednej a východnej Európy. Preto naozaj, a v tomto Igor Matovič mal veľkú pravdu, druhý pilier je spôsob, ako zásluhovosť zabetónovať. To znamená, ten, kto si platí, ten, kto si odvádza, ten si aj nasporí, ten, kto si neplatí a kto si neodvádza, si nenasporí. Môžte povedať, a myslím, že to tu aj bolo povedané, že sa to dá urobiť aj vo verejnom systéme. Dá. Len problém je v tom, že to neudržíme. Neudržíme to pre vlády, ako je táto, pre ktorú je najľahšie zobrať, zobrať právo ľuďom, ktorí si odvádzajú a platia.

    Takže v skutočnosti ten rozdiel medzi západnou Európou a východnou Európou je veľmi malý a spočíva vo forme, ktorá bola zvolená na posilnenie zásluhovosti. Na Slovensku to bola forma druhého piliera, a nielen na Slovensku, ale teda treba povedať, že vo všetkých krajinách, nových členských, okrem Slovinska. Slovinsko je jediná krajina, ktoré nezaviedlo druhý pilier, a treba povedať, že aj tam to vláda chcela a jediný dôvod odporu bol masívny odpor odborových združení, ktorých sa, ktorých sa vtedajšia stredopravá vláda zľakla. Takže to je tretí bod.

    Štvrtý bod sa týka toho, že ostatní to znížili, lebo pochopili, že to nemá zmysel. Tu si dovolím odvolať sa a myslím, že na kolegu Kaníka, ktorý povedal, že pri druhom pilieri sa nedá byť napoly oblečený a napoly vyzlečený, ak ste presvedčení, že je to podvod a všetky tie iné veci, čo hovoríte, tak to treba zrušiť. Viktor Orbán v tomto bol konzekventný a ľudí oholil naozaj až na kosť a netváril sa, netváril sa na nejaké kompromisy. Vy dneska sekáte na 4 % a hovoríte, že možno raz na 6. To nemá logiku. Buď ten pilier má zmysel ako silný druhý pilier, ktorý naozaj vyrieši alebo pomôže vyriešiť, aby som bol presný, demografický problém Slovenska a pomôže vyriešiť otázku zásluhovosti dôchodkového systému, alebo ho zrušte. Myslím si, že tieto medzikroky nie sú čestné.

    A teraz, prečo ho znižovali iní? No, povedzme si pravdu. Áno, znižovali ho, ale s výnimkou Viktora Orbána, teda naozaj v Bulharsku tiež jedna vláda skúsila tie peniaze ulúpiť komplet, ale zastavil ju Ústavný súd. Aj také zážitky už tu boli na tomto kontinente, čo mi pripomína to, čo tiež spomenul Igor Matovič, že dokonca aj s druhým pilierom sa v tomto regióne nedá úplne vždy spoľahnúť, že tie peniaze sú nedobytné. Asi by sme im museli zamknúť ústavu a možno aj potom by ju pán predseda vlády roztrhol, ako roztrhol ten štátny rozpočet, keby sa mu to dostatočne hodilo.

    Ale vracajúc sa k faktom. Áno, znižoval sa druhý pilier v okolí, v krajinách, ktoré najviac trpeli finančnou krízou sa znižoval a znižoval sa dočasne. V tej, v ktorej najlepšie hospodári a čelila najmenšiemu dlhodobému tlaku, v Estónsku, sa znížil ten druhý pilier. Dokonca pozastavili platby asi na dva roky, ale potom a k dnešnému dňu sa to vrátilo na plnú pôvodnú úroveň, a to napriek tomu teda, že v Estónsku museli podniknúť inak bolestné opatrenia. Takisto v Litve a v Lotyšsku znížili druhý pilier, ale postupne ho vracajú späť, keďže nevedia až tak dobre hospodáriť a mali horšiu krízu ako Estónci, robia to pomalšie a postupnejšie. Ten, kto sekol, ten, kto sekol druhý pilier natrvalo, dokonca ani tam to nie je natrvalo, pán Tusk v Poľsku, ho sekol, ale tiež sa postupne má zvýšiť, ale treba povedať, že na oveľa menej, ako bol pôvodne. Takže Poľsko je asi najlepší príklad vášho, by som povedal, toho, čo vy presadzujete. Len problém v Poľsku je ten, že oni zároveň s tým schvaľujú aj dôchodkovú reformu, ktorá zvýši dôchodkový vek na 67 rokov. Lebo vedia, že ak druhý pilier zosekali, peniaze použili presne tak, ako ich chcete použiť vy, teda nie na dôchodky v prvom pilieri, ale na všeobecné prežratie, tak v tom prípade naozaj bude nutné zvyšovať, razantne zvyšovať dôchodkový vek, aby bolo vôbec na dôchodky. Pozrite si, čo schválil poľský Sejm. Pred voľbami sekol druhý pilier, po voľbách zvýšil dôchodkový vek na 67 rokov. Úžasná kombinácia. Verím, že aj vy ju chcete asi nasledovať.

    To znamená, to je skutočne ten problém. Keď sa pozrieme navyše na to, čo tie krajiny, ktoré sekali druhý pilier, museli robiť, tak ony sekali väčšinou druhý pilier v oblasti takmer krachu hospodárstva. Len mi dovoľte veľmi stručne vám prečítať, čo sa dialo v krajinách, ktoré sekali druhý pilier. Napríklad:

    - znižovali sa verejné mzdy o 15 až 50 %,

    - zvyšoval sa dôchodkový vek okamžite o 3 až 5 rokov,

    - znižovali sa stavy vo verejnej správe o 10 až 20 % okamžite,

    - zvyšovala sa DPH o 2 až 4 percentuálne body.

    A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej.

    To znamená, že ak chceme pochopiť, čo sa dialo v týchto krajinách, tak si musíme uvedomiť, že to boli krajiny, ktoré čelili okamžitému krachu svojej ekonomiky a ktoré museli sa podujať na neuveriteľne drastické opatrenie na to, aby prežili. A naozaj, keď sekáte existujúce dôchodky, keď sekáte platy vo verejnej správe, hovorím, niekde o 50 %, keď urobíte toto všetko, priznám sa, že v takej situácii by som aj ja bol ochotný za to zahlasovať, za dvojročné napríklad prerušenie príspevkov do druhého piliera ako súčasť toho, že každý musí prispieť k záchrane ekonomiky, ktorá stojí jeden krok pred priepasťou. Ale toto nie je slovenský prípad.

    Tuto práve vláda je neochotná čo i len načrieť poriadne do výdavkov, to už vieme. Nie je ochotná, nie je ochotná robiť skutočne náročné kroky. Namiesto toho naozaj si povedala, že táto špajza, keď jedným kopom vykopnem dvere, viem si z nej odniesť 500 mil. eur, to je najlepšie, my to ustojíme, urobme v auguste za tri dni a bude pokoj a máme 500 mil. vo vrecku. To znamená, prirovnávanie a odvolávanie sa na vzor ostatných stredoeurópskych krajín nie je namieste.

    Týmto som sa vyrovnal s druhým pilierom.

    Povedzte mi, dovoľte mi ešte povedať pár viet k otázke odvodov. Tam, si myslím, toho bolo povedané dosť, ale predsa len by som chcel dve vety povedať.

    To prvé tvrdenie hovorí o tom, že treba na Slovensku riešiť odvodové zaťaženie a daňové? Treba.

    Treba zabezpečiť to, aby ten systém neobsahoval mnohé zvláštnosti, historicky naakumulované nespravodlivosti, nelogickosti? Treba.

    Problém je v tom, že to, ako to robí táto vláda, má dve zásadné chyby. Prvá tá chyba je, že tento krok nie je motivovaný snahou urobiť štandardné pravidlá, ale snahou vytlačiť čo najviac peňazí. To znamená, že vláda nerobí to, čo som napríklad navrhol už pred dvoma rokmi, ešte než bola zvolená Radičovej vláda, to, čo aj bolo aj cieľom, teda znížiť celkové zaťaženie, ale v rámci toho ho rebalansovať medzi rôznymi skupinami. Ale táto vláda jednoducho chce vyžmýkať z dohodárov a živnostníkov čo najviac peňazí. To sa dá urobiť tak, ako to robí. Len problém je v tom, že keď už neuveriteľne vysoké odvodové zaťaženie zvýšite ešte aj tým, ktorí ho dodnes v tej výške platiť nemuseli, tak nezískate nutne viac peňazí, len odradíte veľa ľudí od podnikania alebo od privyrábania si.

    A druhý problém toho návrhu je v tom, že na koho úkor to robí? Robí to na úkor naozaj tých ľudí s najnižšími príjmami. Nie je to vybalansovaná reforma. Nie je to reforma na úkor ani horného jedného percenta, ani horných desiatich percent, je to reforma na úkor spodných percent. Pretože ak si myslíte, že horných jedno percento zarába na dohodách o vykonaní práce, tak sa musím priznať, že tá skúsenosť z praxe asi nie je až taká, až taká hlboká. A ak si myslíte, že naozaj tých desať, dvadsať, tridsať percent naviac tí zamestnávatelia zaplatia dohodárom len tak, tak potom nepoznáte reálne podmienky na trhu práce, najmä vo vašich voličských baštách na južnom a východnom Slovensku, kde jednoducho nie sú peniaze. Tie peniaze tam nemá nikto. Ani zamestnanci, ani nezamestnaní, ale často ani zamestnávatelia operujú na hrane profitability, ak vôbec, a mnohí, najmä v službách, budú musieť buď skončiť, alebo platiť ľudom ďalej to isté. To znamená, tie odvody zaplatia tí, ktorí tam sú. To neznamená, že túto otázku netreba dlhodobo riešiť, ale riešiť ju na úkor tých s najmenšími príjmami a riešiť ich spôsobom, že všetkým zdvihnem odvody, nie že hľadám nejaký stred medzi tým, že znížim, zvýšim tak, aby to bolo vyrovnané, sa mi nezdá vhodné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sedem poslancov. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Miro, ďakujem, že si vniesol do toho trochu faktov a opäť trochu kontextu hlavne o tom, ako to vyzerá vo svete. Možno ešte ďalšia vec, nad ktorou sa zamýšľame málo a hovoríme o nej málo, a ja, ak sa mi podarí prihlásiť do ústnej rozpravy, tak to potom spomeniem, je, že štát nie je v každom štáte to isté. Že vo Švédsku štát znamená niečo dramaticky iné ako štát na Slovensku, že v Nórsku štát znamená niečo dramaticky iné ako štát na Slovensku. A napriek tomu, že pán Blaha si myslí, že štát je univerzálne zrejme to isté v každej krajine a mali by sme sa k nemu správať rovnako, tak ja si myslím, že to je obrovský omyl a podľa toho by sme sa tiež mali potom správať k tomu, že čo a ako tomu štátu zverujeme, resp. ľuďom, ktorí niečo ako štát riadia.

    A ešte malá rada. Ak chceš vzdelávať pána kolegu Kolesíka, tak jemu stačí dať väčšinou nejaký lístoček a moc sa ho nepýtať na to, že čo s ním v rokovačke robí on. To stačí.

    Vďaka, dovidenia.

  • Ďakujem. Tiež oceňujem snahu vyrovnať sa s rôznymi mýtmi, ktoré si na začiatku rozpravy chcel vlastne spraviť. Ten mýtus, vyvracanie tých mýtov, ktoré tu boli z hľadiska porovnania v stredoeurópskom regióne, bol vyčerpávajúci. Troška ma zarazil ten mentorský prístup, ale to odľahčenie na adresu poslanca Kolesíka bolo skutočne namieste.

    Na druhú stranu si myslím, že jeden mýtus si nevyvrátil a to bolo percento, ktoré sa tu často spomína, a to je 18-percentný odvod. Pretože on nie je 18-percentný, a to je skutočne zrátané, a myslím si, že v prejave Igora Matoviča to bolo spomínané a niekoľkokrát pred tým, chcem, aby to po tvojom prejave teda zaznelo. Ten odvod je takmer 25-percentný, pretože treba zarátať aj rezervný fond, ktorý je v sume 4,75 a garančné poistenie 0,25 a takisto odvod, ktorý viac-menej teda je v sume nie 18 %, ale 25.

    Takže vyvracať to, že v súčasnom stave hovoríme o tom, že berieme ľuďom iba 5 % a zostáva to na úrovni 4 verzus teda 14, je mýtom, pretože ľudia sa podieľajú sumou 21 %.

    Ďakujem.

  • Ja by som sa tiež chcel v prvom rade poďakovať Mirovi za veľmi dobrý príspevok. Táto debata je naozaj aj preto dobrá, lebo aspoň tí poslanci z vládnej strany SMER, ktorí počúvajú, sa mnohé dozvedia. Že dozvedia sa fakty, nie ideológiu. Nie všetkým to pomôže, nebudem konkrétne menovať. Tí, ktorí zostávajú v ideologických nejakých floskulách, tak tam je to ako hrach hádzať na stenu. Ale tí, ktorí trošku premýšľajú aj racionálne, tak určite sa mnohé dozvedia a možno budú premýšľať.

    Naozaj tu tá logika tej debaty zo strany vlády kladie jasne otázku, ktorú aj Miro zopakoval. Nuž, keď ho chcete len znížiť, ale zároveň hovoríte, že to je dobrá vec, tak potom ako možno hovoriť o tom, že to je podvod. Ale keď vy hovoríte, že je to podvod, tak to jasne naznačuje, že to je len jeden z ďalších krokov, ktorými začínate likvidáciu druhého piliera. Pretože vám budú peniaze chýbať. Vaša hospodárska politika zvyšovania daní, odvodov povedie k zníženiu príjmov, k rastu nezamestnanosti a budú vám chýbať peniaze a to vás bude viesť k tomu, že ešte ďalej treba vykrádať tú súkromnú špajzu tam, kde peniaze sú. Toho sa obávam.

    A pri téme samotných dohôd, ktorá sa tu zatiaľ málo diskutovala, ale pri tom prejednávaní zákona sa už táto téma otvára a otvárať bude. Ten systém je zdeformovaný a najväčší podiel na tom má pôsobenie pani Tomanovej počas vašej predchádzajúcej prvej Ficovej vlády, lebo tá otvorila dokorán priestor pre dohody a stalo sa z toho rapídne, rapídny spôsob zamestnávania. Ale prečo študentov a dôchodcov zaťažovať odvodmi? To nemá absolútne žiadny zmysel. Tam naozaj nevidím pre to žiadne opodstatnenie a je to podľa mňa veľká chyba.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že nikto nejde rušiť druhý pilier. Myslím si, že, alebo likvidovať, myslím si, že vy ste zaviedli likvidačnú, keď ste zrušili daňové výnimky v treťom pilieri, kde si ľudia mohli skutočne ukladať svoje peniaze a kde si mohli šetriť na dôchodok a mohli si tieto peniaze vybrať v päťdesiatom roku života, lebo si mohli povedať, či z toho budú mať rentu.

    Takže my, ešte raz poviem, v štandarde nastavujeme podmienky, na to nemáte argument, ako sú v okolitých krajinách a nikto sa nič nechystá likvidovať, ale každý sa snažíme, aby sa tieto podmienky štandardne nastavili.

    Ďalej, čo by som chcela povedať, že vravíte, že na štát sa nedá spoľahnúť. No, v ústave máme garantovaný dôchodok. Samozrejme, že nikto nevie teraz predpokladať, aký bude dôchodok, ale garancia dôchodku pre všetkých občanov zo Sociálnej poisťovne je. A poviem k tomu taký príklad. Veď Sociálna poisťovňa ručí svojimi peniazmi za druhý pilier. Ale druhý pilier, ak dôjde k nejakému úpadku, no predsa druhý pilier neručí za Sociálnu poisťovňu. Tak si povedzme, aké sú garancie, aké sú garancie štátu a aké sú garancie súkromnej spoločnosti.

    A veľmi ma, ozaj ma to tak trošku poburuje, keď poviete, že ideme prežrať nejaké peniaze. Myslím si, že sú to silné slová, pretože nikto nič neprežiera. Tieto peniaze sa vracajú do Sociálnej poisťovne. Zostanú tam. A veď predsa Sociálna poisťovňa nie je súkromná ustanovizeň, ale v Sociálnej poisťovni sú zástupcovia dozornej rady, zástupcovia dôchodcov, odborov, ministerstvo. Je to verejná inštitúcia, kde sa verejne narába s finančnými prostriedkami. Veď to všetko máte na internete, vo výročných správach. Veď to všetko vidíte. Je to všetko prehľadné. Tak nerozumiem, o akom prežratí rozprávate?

    Ale to sú také tie vaše, tie vaše také pre novinárov, aby ste ich upútali, aby ste boli v médiách. Pretože toto sa nedá takto povedať.

    A ešte raz poviem, dodnes nevieme, koľko stojí renta v druhom pilieri, a dodnes nevieme, koľko a za koľko si občania kúpia rentu a koľko budú mať z druhého piliera dôchodok.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Beblavý, musím povedať, že to bol jeden z dobrých príspevkov z hľadiska opozície. Len ste zabudli niektoré veci povedať.

    Prvá vec, že 461-tku jak ste nastavili, keby ste ju boli nastavili reálne 3 % a tretí(prvý) pilier maximálne 10, 15 % tak, ako je to v Európskej únii, tak by to bolo malo svoje opodstatnenie a nebola musela mať 461-tka až 43 úprav proste a dneska možno štyridsiatu štvrtú.

    Tak jak premiér vás vyzval, že poďme na ústavný zákon. Tak ako sme spravili ústavný zákon, pokiaľ sa týka schodku, tak môžme sa dohodnúť aj tu, pokiaľ sa týka ústavný zákon z hľadiska druhého piliera. Vy veľmi dobre viete, že obidve reformy, či dôchodková reforma, alebo aj zdravotnícka reforma, tak ako bola postavená, nebola prepojená vôbec so samosprávami, proste s verejnými financiami. Čiže celá tá záležitosť sa datuje od roku 2004, kde sme poškodili dôchodcov, ktorí išli pred rokom 2004, poškodili sme invalidných dôchodcov, poškodzujeme každých dôchodcov, aj tých, ktorí sú dneska. Pretože tým, že štát predáva štátne dlhopisy a vkladá peniaze do druhého piliera, tým poškodzuje každého občana tejto republiky.

    Takže by som poprosil, nie demagógiu, ktorú ste tu teraz povedali. Povedali ste presne, ako jednotlivé systémy v Európskej únii sú. Treba sa k nim vrátiť. Ja nemám problémy s niektorýma vecami a myslím si, že to, čo nastavujú teraz Nemci, resp. Brusel nastaví, z hľadiska dôchodkových systémov, ktorý je pripravený, bude naprosto reálny. A potom sa uvidí, aké sú výnosy hlavne v druhom pilieri.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Beblavému za tie príklady zo zahraničia, pretože jasne ukázal na týchto príkladoch, že znižovanie odvodov do druhého piliera vedie len a len k dvom veciam. Tá prvá je nižšie dôchodky, tá druhá vyšší vek odchodu do dôchodku.

    Dámy a páni, treba to jasne pomenovať. Tak ako na príklade z Poľska, kedy dočasne znížili odvody do druhého piliera, ale automaticky vek odchodu do dôchodku išiel hore, až na 67 rokov. To je riešenie, ktoré je jediné možné pri tom, keď znižujete odvody do druhého piliera.

    Tiež sa mi páčilo to poukázanie na dohodárov, pretože my, samozrejme, sa sústreďujeme na to podstatné a to je krádež peňazí občanov, ktorí si šetria na dôchodok. Ale je potrebné povedať, že v tomto zákone sa podstatne zhoršuje aj situácia dohodárov, osobitne aj dôchodcom a študentom. Ale podstatne sa zhoršuje situácia aj živnostníkom. Každý živnostník na budúci rok zaplatí o 300 eur viac na odvodoch. To je pri súčasnej situácii veľmi vážny zásah do živnostenského podnikania, ktorý výrazne ovplyvní túto skupinu ľudí, ktorá si skôr zaslúži opačné, a to je našu podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Beblavý, ako expert na problematiku školstva, som myslel, že sa vyjadríte aj k zmenám, ktoré sa priamo dotýkajú študentov. Takže, keďže to nezaznelo, resp. som možno niečo prepočul, pokúsim sa doplniť ešte, ak dovolíte, váš prejav a zdôrazniť, že v tomto zákone sa navrhuje aj zmena Zákonníka práce, zmena definície dohody o brigádnickej práci študentov, podľa ktorej túto formu zárobkovej činnosti, čiže dohodu o brigádnickej práci študentov, chce pán minister obmedziť len na študentov vysokoškolského štúdia v dennej forme štúdia do 25. rokov veku. Pritom vieme, je to úplne jasné, že napríklad všetci doktorandi, ktorí teda študujú v treťom stupni vysokoškolského štúdia, tak drvivá väčšina z nich, ak nie všetci, sú starší ako 25 rokov. To znamená, že tieto osoby, títo doktorandi nebudú môcť využívať relatívne výhodnejší režim platenia odvodov z dohôd, ale budú zaťažení pri práci na klasickú dohodu plnými odvodmi, rovnako ako zamestnanec. Čiže pri ich tom biednom doktorandskom štipendiu, ktoré sa pohybuje okolo 500 eur, ich ešte teda zaťažíme, ak si privyrábajú na dohody, plnými pálkami odvodov. Druhá vec je tá, že títo doktorandi nie sú povinne dôchodkovo poistení. Takže tí, ktorí na druhej strane si platia dobrovoľné poistenie, budú platiť v prepočte o 20 eur viac. Čiže takýmto spôsobom doplatia napríklad doktorandi na zmeny, ktoré sa tu navrhujú.

  • Ďakujem pekne. Chcem v prvom rade poďakovať okrem kolegom, ktorí ma podporili, aj všetkým kolegom, ktorí ma doplnili a naozaj uviedli veci, ktoré som nestihol alebo nejakým spôsobom sa im nevenoval. Teda aj kolega Viskupič, aj pán kolega Mihál, aj pán kolega Štefanec, ďakujem veľmi pekne. Súhlasím so všetkým, čo ste povedali, ale nechcel som hovoriť pridlho.

    Možno k pani Vaľovej a k pánovi Muňkovi len ešte raz zopakujem, že viacpilierové systémy má aj západná Európa, len tá technická forma je iná kvôli, naozaj, dôvere a forme štátu. Dovoľte mi odcitovať z nedávnej práce na túto tému len jednu vetu: "Počas posledných 20 rokov Švédsko, Taliansko, Nemecko a Rakúsko prešli z jednopilierového na viacpilierový systém. Krajiny ako Dánsko, Veľká Británia, Holandsko už v ňom boli. Žiadna krajina západnej Európy neprešla z viacpilierového systému na jednopilierový systém." Pričom chcem zdôrazniť, že za jednopilierový systém sa považuje aj taký, kde súkromný pilier formálne existuje, ale tak malý, že nemá podstatný vplyv na váš dôchodok, čo pri 4 % už sme tomu veľmi blízko.

    Ak sa teda niekto odvoláva na európsky sociálny model a európsky vzor, tak zavádza, pretože aj v západnej Európe prechádzajú na viacpilierové systémy, len niekedy inak nadizajnované technicky, ale s tou istou myšlienkou, a neexistuje príklad v západnej Európe, že by likvidovali takto brutálnym spôsobom viacpilierový systém, ako sme toho svedkami dnes.

    Navyše, keby argumentom naozaj bola fiškálna situácia, vrátim sa k tomu, dá sa pochopiť krátkodobá zmena, aj keď Slovensko nie je v takej situácii ako Litva, Lotyšsko pred troma-štyrmi rokmi, ale všeličo by sa dalo diskutovať, ale túto je snaha zvrátiť hodiny času pod zámienkou momentálnych rozpočtových problémov.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec, pripraví sa pán poslanec Mihál. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi uviesť najskôr to podstatné, a to je to, že demografický vývoj je rovnaký takmer v každej európskej krajine. Ľudia žijú dlhšie a detí sa rodí menej. Dnes na Slovensku pripadá na jedného človeka v dôchodkovom veku 5,6 človeka v produktívnom veku, ale o 30 rokov to už bude tak, že na jedného človeka v dôchodkovom veku budú pracovať menej než dvaja ľudia v produktívnom veku.

    Je teda evidentné, že spoliehať sa na to, že nám dôchodky budú platiť len tí druhí, ktorí pracujú, sa jednoducho nedá. Aj preto bola na Slovensku zrealizovaná dôchodková reforma, podľa ktorej si ľudia môžu sporiť na dôchodky na svojich účtoch. Umožnila tak občanom zbaviť sa závislosti od nízkych štátnych dôchodkov a zvýšiť si príjmy v dôchodkovom veku sporením na vlastných dôchodkových účtoch. 1,5 mil. ľudí si momentálne nasporilo už viac ako 5 mld. eur, ktoré majú na svojich osobných účtoch. Takáto suma je, pochopiteľne, lákavá pre politikov. Najmä pre tých, ktorí neveria na súkromné vlastníctvo a na zníženie závislosti občanov od štátu.

    Chuť na korisť v podobe úspor občanov u Roberta Fica zostala a ešte silnie. Za svojej prvej vlády na tieto úspory neustále útočil. Pamätáme si, že dvakrát vtedy otvoril druhý pilier. Našťastie ľudia nepodľahli a 1,5 mil. si stále zodpovedne šetrí na svoj dôchodok. Pamätáme si, že opakovane sme v tom čase predložili, tiež sme boli v opozícii, a predkladali sme ústavný zákon o ochrane vkladov. Máme záujem tú situáciu stabilizovať, pretože to, čo jej najviac škodí, je neustále otvorenie druhého piliera, tak ako teraz vláda chce tretíkrát ho otvoriť, a neustále zmeny.

    Ďalší útok na úspory ľudí sa opäť chystá. Vláda jednej strany chce znížiť odvody do druhého piliera a chce tak znárodniť peniaze, ktoré patria ľuďom. Aj keď sa nás vláda snaží presviedčať, že dnes budú vraj viac platiť bohatí, je nad slnko jasné, že toto zlodejstvo zaplatia najmä bežní ľudia, ktorí si zodpovedne sporia. Vláda nie je schopná šetriť na sebe a chce tak obrať ľudí o ich peniaze na penzie. Svedčí o tom najmä skutočnosť, že doteraz do Národnej rady nebol predložený jediný zákon, ktorý by znamenal úsporu vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ale prichádzajú len zákony, ktoré znamenajú úpravy na príjmovej stránke, teda vláda chce len obrať o peniaze ľudí a firmy, najmä tých, ktorí sú aktívni, ktorí produkujú, ktorých by mala podporovať.

    Ďalším mýtom je, že konsolidáciu zaplatia len bohatí. Hovorili o tom už aj moji kolegovia a je to, dámy a páni, je to veľký, veľký mýtus, pretože aj pán minister s obľubou zdôrazňuje veľmi rád, že v druhom pilieri je drvivá väčšina ľudí, ktoré nemajú ani priemerný príjem. Tak toto sú tí bohatí? To naozaj veríme, že idete zobrať tým bohatým? Vy idete zobrať všetkým. Vy idete zobrať človeku s priemernou mzdou 500 eur ročne, dámy a páni, 500 eur ročne. A veľká väčšina tých ľudí, čo sú v druhom pilieri, tak to rozhodne nie sú ľudia, ktorí sú najbohatší. To sú ľudia, ktorí si zodpovedne šetria na svoju starobu.

    No a škandalózny je už aj spôsob odôvodnenia, o ktorom sme hovorili už v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní. Dovoľte mi najskôr zdôrazniť, že minulá vláda prebrala po prvej vláde Roberta Fica krajinu s 8-percentným deficitom. A tiež musela konsolidovať. Za minulý rok konsolidácia verejných financií dosiahla číslo 2,4 mld. eur, ale z veľkej časti to bolo šetreniami, z veľkej časti to bolo na výdavkovej stránke rozpočtov, bez zásahu do druhého piliera. Dnes má vláda šetriť zhruba polovicu a chce tak urobiť nie šetrením na sebe, ale chce tak urobiť tým, že zoberie ľuďom.

    Pri tých veľkých číslach, ktorými sa to tak hádže a operuje jak hnilými hruškami, jeden milión sem, druhý tam, raz chýba 250, potom 500 mil., tak vám chcem povedať, že som presvedčený, že sú to bludy. Je to výmysel o akejsi 500-miliónovej diere v štátnom rozpočte. Pretože keby to bola pravda, tak vláda rieši to, čo je podstatné. Pri odôvodnení akejsi 500-miliónovej diery vláda uvádza minimálne šesť ešte väčších problémov, údajných problémov, ktoré má so samosprávami, s nákupom ropy, s eurofondami, so zdravotníctvom, so Slovenskou konsolidačnou, s Fondom národného majetku, ale nerieši to v skrátenom legislatívnom konaní, dokonca ani v normálnom, ale rieši to v skrátenom legislatívnom konaní len zásahom do druhého piliera. Už toto považujem za dôkaz, že jednoducho je to len bublina, je to výmysel.

    Dovoľte mi uviesť ďalší fakt. 15. júna sedel daňový výbor, ktorý vypracoval prognózu, ktorá bola ale zverejnená až o šesť týždňov neskôr, 27. júla. No, prečo asi? Prečo asi tesne pred tým, kedy zasadala Národná rada a kedy bolo práve zdôvodnené toto skrátené legislatívne konanie? Som presvedčený, že práve tých šesť týždňov bolo nezverejnenie tejto prognózy využité na to, aby vláda mohla toto využiť ako zámienku pri odôvodnení skráteného legislatívneho konania a pri odôvodnení krádeže peňazí ľudí. Pričom pri tomto utajovaní daňovej prognózy bol porušený zákon. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý aj hlasmi súčasnej vládnej strany, totiž hovorí, že táto daňová prognóza mala byť zverejnená do 30. júna. Do 30. júna malo byť zverejnené to, čo vypracoval daňový výbor 15. júna. Ďalšie porušenie zákona, mohli by sme ich rátať, je ich už skutočne spústa pri tomto nepeknom zákone.

    Ďalší faktom je skutočnosť, že Medzinárodný menový fond zverejnil 17. júla, teda zhruba dva týždne dozadu, svoju prognózu deficitu slovenských financií na úrovni 4,4 %. Presne toto číslo predpokladalo aj bývalé vedenie ministerstva financií pri zmene vlády na jar. Čiže aj tu máte ďalší fakt, že 500-miliónová diera je výmysel a nie je pravdivá.

    Dámy a páni, prácu politikov možno zhodnotiť až po čase. Bolo to tak so vstupom Slovenska do Únie, so vstupom Slovenska do Severoatlantickej aliancie, eurozóny, s daňovými reformami, sociálnymi reformami atď. Keď sa pozrieme dozadu, myslím si, že zopár ľudí významne ovplyvnilo Slovensko. Pamätáme si ešte na kedysi silného premiéra Mečiara, no dnes po ňom zostalo akurát to, že zo Slovenska urobil čiernu dieru Európy. Pamätáme si na dve vlády Mikuláša Dzurindu, ktoré robili reformy a po ktorých zostalo to, že Slovensko bolo začlenené do civilizovaného západoeurópskeho spoločenstva. Bohužiaľ, zdá sa mi, že výsledkom vlády Roberta Fica bude len a len krádež dôchodkov. Robert Fico sa týmto zákonom zapisuje do histórie ako zlodej dôchodkov.

    Považujem za pozitívne, že ľudia svoj názor vyjadrujú, tak ako za prvej vlády Roberta Fica, aj dnes sme zorganizovali petíciu na ochranu druhého piliera, aj vtedy bola úspešná, aj dnes ten počet utešene narastá. Ako bolo oznámené, už viac ako 80-tisíc občanov vyjadrilo svoj názor a verím, že táto petícia sa dostane na pôdu parlamentu, aby sme sa spoločne postavili a spoločne vyjadrili k tomu, čo si želajú ľudia. Ľudia sú zodpovednejší častokrát ako ich vodcovia a ľudia vedia, že o svoju budúcnosť sa musia postarať sami.

    Pri tomto zákone je smutné takisto skutočnosť, že mnohí kolegovia z vládnej strany upozorňujú na akýsi obchod s DSS-kami. Dámy a páni, ten obchod ale robíte vy z vládnej strany, vy im zvyšujete poplatky. Je to podobná kartelová dohoda, ako bola urobená s bankami pri osobitnom odvode, kedy na jednej strane ste uvalili na banky osobitný odvod, ale zároveň ste im odpustili príspevky do Fondu ochrany vkladov, na čo doplatili len a len ľudia. Ľudia musia platiť vyššie poplatky v bankách a svoje peniaze tam majú s väčším rizikom. Teraz s DSS-kami je to niečo podobné. Vy im zvyšujete poplatky a beriete im peniaze. Čiže kto na to doplatí? Občania. Ale dávate zarábať DSS-kám. Tým DSS-kám, o ktorých sa vyjadrujete zväčša hanlivo, ale ktorým najviac pomáhate na úkor občanov.

    Boli tu spomínané mnohé príklady zo zahraničia, najmä pán poslanec Beblavý veľmi pekne uviedol zopár príkladov či už v Estónsku, Maďarsku, či v Poľsku. Ja chcem ešte raz zdôrazniť, že znižovaním odvodov do druhého piliera sa vytvára skutočnosť, ktorá môže byť riešená len znižovaním dôchodkov alebo vyšším vekom odchodu do dôchodku. V Poľsku znížili odvody, ale zároveň zvýšili vek odchodu do dôchodku na 67 rokov.

    Čiže každá strana má dve mince. Tým, že znižujete odvody do druhého piliera, stáva sa systém neudržateľným. A odsúvate problém do budúcna. Vy neriešite problém, len beriete peniaze a odsúvate tohoto riešenie do budúcnosti. V Maďarsku toto riešenie bolo ešte dramatickejšie a premiér Orbán si vyriešil situáciu na pár rokov, ale vieme, ako to dopadlo. Takmer krachom verejných financií. Čiže takéto riešenia, ktoré ponúkate, je orbánizáciou Slovenska.

    Dámy, páni, aj na základe uvedeného dovoľujem si predniesť návrh, aby Národná rada podľa § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. b) nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, pretože je evidentné, že je zlý, nepripravený a najmä škodlivý pre všetkých, ktorí sú zodpovední a ktorí to myslia so svojou budúcnosťou vážne. Dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť faktických. Pán poslanec Kaník je posledný. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec, používate silné slová, ktoré vám celkom nepristanú. Obviňovali ste nás, že my kradneme dôchodky. Pán poslanec, dobre to viete a vie to každý, kto sa tejto téme venuje, že my nesiahame ani na jednu korunu, ani na jedno euro toho, čo majú ľudia usporené v druhom pilieri. Ani jedno euro z tohoto sa nestratí.

    Na druhej strane ja vám poviem, čo je krádež. Nastavili ste systém dôchodkový, ktorý nefunguje, je stratový a treba ho ročne dotovať obrovskými sumami, na ktoré si dokonca požičiavame. To je, vážený pán poslanec, okrádanie ľudí. Nastavili ste systém, pán poslanec, ktorý oberá ľudí o dôchodky. Aj vašou zásluhou budú mať o tri roky ľudia z druhého piliera o 20 % menší výnos než ľudia z prvého piliera. To je, vážený pán poslanec, okrádanie ľudí. A vieme doložiť a máme na to argumenty, len nie je na to čas, že nebolo to zásluhou alebo že nebolo to spôsobené nejakým zásahom do druhého piliera počas prvej vlády Roberta Fica. A vy to tiež dobre viete.

    Pán poslanec, a okrem toho okrádanie je aj to, čo ste urobili na finančnej správe. Ten obrovský kolaps, ktorý ste spôsobili, ten obrovský výpadok daní, ten obrovský chaos, aký sa v histórii Slovenska ešte nestal, to spôsobuje okrádanie ľudí, vážený pán poslanec.

    Takže na vás presne platí to staré, že "zlodej kričí, chyťte zlodeja". A aby ste nejako vytvorili nejakú dymovú clonu, aby ste odpútali pozornosť, že vy ste reálne okradli ľudí o ich dôchodky z druhého piliera, tak sa snažíte túto svoju zodpovednosť hádzať na niekoho iného.

  • Pán poslanec, slová, ktoré ste používali, sú naozaj veľmi silné a, bohužiaľ, ničím nepodložené, skôr takou snahou o manipuláciu faktov, ktorá je absolútne nepresná. Povedali ste, že 500 eur, každý, kto je v druhom pilieri, bude ukrátený o dôchodok, to je číslo, ktoré ste uviedli. Ale podľa tejto logiky v podstate všetci tí, ktorí nevstúpili do druhého piliera, sú takisto okradnutí. Čo je absolútny nezmysel. Pretože o finančné prostriedky, ktoré sú v druhom pilieri, žiaden z tých, čo sú tam, neprídu.

    A hovoriť o tom, že Fico je zlodej dôchodkov, je rovnako silné slovo, pretože vy veľmi dobre viete, že všetky dôchodky sa budú vyplácať. Každý, kto má nárok na dôchodok, bude dostávať tento dôchodok, či už je v prvom pilieri iba, alebo je v kombinovanom prvom a druhom pilieri, iba sa zmení pomer. Pretože dnešná situácia je taká, že do prvého piliera si vláda musí požičiavať finančné prostriedky, aby ich mohla naplniť, s úrokovou sadzbou asi 5 %, ale v druhom pilieri, kde si odvedú do svojich vrecák súkromné správcovské spoločnosti 25 mil. ročne, vedia zhodnotiť iba 1,5 %. Toto je zlodejstvo, ktoré ste nastavili vy vo vašom druhom pilieri.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja by som rád znova upozornil a rozvinul tú časť, ktorú pán poslanec Štefanec na ňu poukázal, aké nehorázne, nespravodlivé je v tomto zákone to, že sa zdvojnásobujú poplatky, ktoré sa budú platiť správcovským spoločnostiam, a ľudia dostávajú o polovicu menej na svoje súkromné účty. To je niečo absolútne nehorázne. To znamená, ten, kto spravuje, bude mať dvakrát viacej a ľudia budú mať vyše o polovicu menej. To je úplne také staré známe, kedy naozaj ten posledný, ten obyčajný človek je ten, kto zaplatí aj zisky správcovským spoločnostiam, aj pomôže sanovať dlhy štátu, ktoré sú aj vďaka vám, vážené poslankyne, vážení poslanci za stranu SMER, a hlavne vďaka vašej vláde.

    Určite v druhom čítaní budeme navrhovať túto základnú nespravodlivosť odstrániť, lebo nie je možné, keď ľudia si uťahujú opasky, keď sa im nebude dať viacej sporiť, aby ste im vyše polovicu zobrali, ale za to dali dvojnásobok správcovským spoločnostiam. To je absolútne, absolútne nespravodlivé.

    Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Štefanec, začali ste zmienkou o demografickej kríze, čo je v poriadku. Demografická kríza prebieha, len mne stále nie je jasné, v čom má ten čilský model pomôcť v riešení demografickej krízy. Logicky: Máme jeden pilier solidárny, vďaka tomu bohatí ľudia prispievajú na dôchodky tých ľudí, ktorí by si v živote nenašetrili. To je prvý pilier. Pay as you go.

    Keď teraz zavedieme druhý pilier, ako ste vy zaviedli ten čilský model, čo z toho vzíde? Vzíde z toho to, že z prvého piliera sa odlejú peniaze na účty tých bohatších ľudí, ktorí z toho prvého piliera vystúpia, a tým pádom bude ešte menej peňazí v prvom pilieri na prerozdeľovanie tým chudobnejším. Nijako nenavyšujeme tie prostriedky, iba oberáme chudobnejších ľudí o ich dôchodky.

    Čiže vaše riešenie vlastne je takou radou pre bohatých: utekajte preč a zachráň sa, kto môžeš. To je vaše riešenie demografickej krízy, ktorá vlastne znamená pre väčšinu spoločnosti, zhruba 80 %, že nebudú mať ani na slanú vodu. To je vaše riešenie.

    No a posledná poznámka z hľadiska tej istoty tých dôchodkov. No ja osobne by som určite viac dôveroval štátu ako povedzme Enronu. Enron skrachoval. Skrachovalo veľmi veľa firiem vo svete, ale štátov iba veľmi málo.

  • Ruch v sále.

  • Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, prosím vás, utíšte sa.

  • Čiže rozhodne väčšou istotou je štát ako trh. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kaník. A poprosím vás, páni poslanci, zachovajte kľud a počúvajte sa navzájom. Ďakujem.

  • Chcel by som sa poďakovať poslancovi Štefancovi, že to veľmi dobre popísal, a to, že dnes ešte sa nesiaha na úspory, ktoré sú už našetrené, len preto, že sú chránené ústavou, je to súkromné vlastníctvo. Preto tento systém vznikol, aby ľudia mali majetok. My sme nikoho naozaj ani neobrali, ani neobtiahli, ako sa to chystáte vy. Naopak, rozhodnutím o vzniku druhého piliera ľudia získali a získavajú každý mesiac plus 9 % ku svojej mzde. Dnes už takto sú bohatší o 5 mld. euro, ktoré majú na svojich osobných účtoch. Na svojich osobných účtoch.

    Dneska si, kľudne si prečítajte napríklad v Trende analytický článok, ktorý dokazuje, že keby druhý pilier mal nulový výnos, tak tak či tak bude vyšší dôchodok z druhého pilieru pri súčasnom nastavení ako potom, čo vy chystáte. Vy znižujete dôchodky všetkým ľuďom. Aj tým najchudobnejším, pán Blaha, aj tým, čo majú minimálnu mzdu, pretože zhodnocovanie je zhodnocovanie. A prvý pilier, ktorý naozaj je hlboko deficitný, tak jednoducho toto nebude môcť.

    To, čo spomínal pán Blanár, ste spôsobili vy. Teraz sa vystavuje účet, ako ste podsekli druhý pilier, ako ste spôsobili jeho straty a ako na to doplácajú ľudia. Veď vy ste ich už teraz, v minulom období, ste ich obrali o desiatky miliónov eur...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, a vy reagujete na vystúpenie pána poslanca Štefanca?

  • Samozrejme, reagujem na vystúpenie pána poslanca Štefanca.

    Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR

    Lebo mne sa zdá, že na pána poslanca Blahu. Takže poprosím, hej?

  • Jednoducho tým, čo navrhuje vláda, dôjde k reálnemu zníženiu dôchodkov. Vy ste socialistická vláda? Vy sa nazývate sociálnou vládou? Vy ľudí oberáte o dôchodok. Každého jedného pracujúceho človeka, a pritom sú obrovské rezervy v sociálnom systéme, kde sa rozdávajú peniaze tým, ktorí si to nezaslúžia.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem všetkým kolegom za faktické pripomienky.

    Najskôr prvá pripomienka k pánovi poslancovi Blanárovi. Ja som povedal, pán poslanec, že človek s priemernou mzdou príde o 500 eur ročne. Takáto je pravda. Vy ste to prekrútili, že všetci. Pravda je, že človek s priemernou mzdou 500 eur ročne. Všetci prídu o 500 mil. eur ročne, taký je váš návrh. Ja sa obávam ale, že to je len prvý v sérii návrhov, kedy chcete celý druhý pilier zrušiť a tak zobrať 5 mld. Toto je tá korisť, o ktorú ide, a toto je podstata. Ten zákon o sociálnom poistení je len prvým v rade, ktorý chce zrušiť druhý pilier.

    Pripadá mi dosť úsmevné argumentovať, ako páni poslanci Blaha a Podmanický, tým, že sa treba spoliehať na prvý pilier a nie na druhý. Dámy a páni, nuž minulý rok vo Fonde starobného poistenia Sociálnej poisťovne bola sekera 1,8 mld. eur. Ak náhodou neviete, to je dvojnásobná suma ako celý druhý pilier ročne; 1,8 mld. A vy hovoríte, že sa treba spoliehať na prvý pilier, a nechcete, aby ľudia si šetrili na druhý.

    Bohužiaľ, v tom druhom je skutočne väčšina ľudí, ktorí nemajú ani priemernú mzdu, to je často opakovaná vaša argumentácia, čiže poškodíte najviac tým, ktorí si šetria na svoj dôchodok zodpovedne a, bohužiaľ, nedosahujú ani priemerné mzdy. Taká je realita. Beriete im o 55 %, a tým pádom zabezpečujete, že budú mať o 55 % nižšie dôchodky z druhého piliera. Je to krádež peňazí, ktoré sú určené na dôchodok. Ináč sa o tom povedať nedá.

    Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku päť minút. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Najprv budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán predseda poslaneckého klubu KDH Hrušovský a žiada Ústavnoprávny výbor Národnej rady, aby zaujal stanovisko k postupu prerokovávania vládneho návrhu zákona č. 461. Takže poprosím vás, nepotrebujeme, pán spravodajca, musíme počkať, aký bude výsledok hlasovania. Takže ideme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán predseda Hrušovský. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme schválili.

    Požiadam pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby počas obedňajšej prestávky zvolal zasadnutie ústavnoprávneho výboru.

    Vzhľadom na to, že sme si vyžiadali stanovisko, nebudeme teraz hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, ktorý sme prerokovali a ukončili rozpravu.

    Ešte predtým, ako pristúpime k opakovanej tajnej voľbe členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, vás chcem požiadať o schválenie, doplnenie bodu, ktorým je návrh na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Je to parlamentná tlač 113 a návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie je tlač 117. Potrebujeme sfunkčniť Slovenský pozemkový fond a zvoliť, tak ako hovorí zákon, tých, ktorých navrhuje Národná rada Slovenskej republiky. Navrhujem, aby sme tento bod uviedli a včítane rozpravy k nemu hneď po ukončení bodu interpelácie poslancov dnes. Je súhlas? Samozrejme, potom samotnú voľbu vykonáme podľa toho, kedy bude opäť hlasovanie po prerokovaní a ukončení rozpráv, ktoré máme. Je s tým súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime teraz k opakovanej voľbe členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Technici, máme to pripravené?

    Ešte pán poslanec Pollák.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, svet si 2. augusta každoročne pripomína ako Deň rómskeho holokaustu. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol cigánsky koncentračný tábor v Osvienčime, v Březinke zlikvidovaný. Všetkých Rómov z tohto tábora fašisti poslali do plynovej komory. Počas druhej svetovej vojny zahynulo v Európe rukami fašistov približne 500-tisíc Rómov.

    Pán predseda, k tejto príležitosti vás prosím, aby si Národná rada Slovenskej republiky uctila pamiatku obetí rómskeho holokaustu minútou ticha. Tento pamätný Deň rómskeho holokaustu musí pripomínať súčasnej generácii nezmyselnosť vyčleňovaní ľudí na základe rasy, etnika alebo národnosti. Zároveň nech tento deň slúži vždy na to, aby sme si my politici hľadali zodpovedné riešenia, ktorých výstupom bude vyriešenie tzv. rómskej problematiky, aby všetci ľudia pocítili na Slovensku, tak Rómovia, ako aj Nerómovia, výsledky tohto riešenia.

    K tejto príležitosti vás všetkých pozývam na koncert pre obete holokaustu, ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dajte ešte slovo pánovi poslancovi.

  • K tejto príležitosti vás všetkých pozývam na koncert pre obete holokaustu, ktorý dnes organizujem o 19.30 hod. pred Euroveou.

    Ďakujem.

  • Dámy a páni, poprosím vás o minútu ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Procházka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Aj pánovi poslancovi Pollákovi ďakujem za ten návrh. Ja len z dôvodov procesnej ekonómie si dovolím predložiť tento procedurálny návrh v tejto chvíli inšpirovaný kolegom Beblavým.

    Ten návrh znie: zaradiť po skončení prvého čítania k novele zákona o sociálnom poistení ako bod programu Petíciu občanov Slovenskej republiky za zachovanie odvodov do druhého piliera. A dôvodom je nielen základná slušnosť voči takmer 90 tisícom ľuďom, ktorí ju už podpísali a ktorí majú právo na to, aby sa o nej rokovalo v čase, keď to ešte môže mať nejaký význam, ale aj základná korektnosť v našich vzájomných vzťahoch. A odkazujem pritom na výpis hlasovania zo 14. septembra 2011, vtedy pán poslanec Ondruš navrhol zaradiť do programu Petíciu Jednoty dôchodcov o spravodlivej valorizácii dôchodkov, ktorá takisto v danom čase nespĺňala predpísaný počet 100-tisíc hlasov. A z výpisu vyplýva, že to vtedajšej opozícii prešlo. Zo súčasnej opozície za to hlasovali dvaja ľudia, pán poslanec...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, samozrejme, dám o tom hlasovať a vy veľmi dobre viete, ako ústava a zákon upravuje nakladanie s petíciami občanov a takúto petíciu prideľujem na základe splnenia podmienok. A garantujem vám, že ak táto petícia do Národnej rady príde a bude príslušné nám o tom rokovať, tak to tak učiníme.

    Ale teraz budeme hlasovať o návrhu zaradiť nový bod programu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 3 proti, 77 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh na doplnenie programu sme neschválili.

    Je tam ešte pán predseda ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dovoľujem si informovať, že zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru nadnes o 12.00 hod. Prosím, aby sa členovia výboru dostavili do rokovacej miestnosti ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Procházka, ešte jeden procedurálny návrh? Zapnite, prosím vás, zapnite, prosím vás, pána poslanca.

  • Len som to chcel dokončil, to bolo 10 sekúnd. Hlasovali sme za to Brocka a ja a toto bola najvhodnejšia príležitosť nám tú láskavosť vrátiť, keďže to predkladal poslanec Ondruš, rovnako ako dnes neboli splnené podmienky pre prerokovanie tej petície a zaradili sme ju ako prejav slušnosti a rešpektu voči ľuďom, ktorí ju podpísali.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán Paška, možnože je to nedostatok výchovy, ale už druhýkrát sa stalo, že ste jednoducho nenechali dorozprávať človeka. Niekto vám niečo hovorí, dvakrát ste to spravili pánovi Procházkovi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Dajte procedurálny návrh, pán Sulík. Pán Procházka sa prihlásil s procedurálnym návrhom.

  • Predsedajúci nasledujúci text hovorí súbežne s rečníkom.

  • Zákon upravuje a stanovuje, že má byť podaný návrh, o ktorom budeme hlasovať, a v minútovom...

  • Rečník nasledujúci text hovorí súbežne s predsedajúcim.

  • A ja tiež som nesúhlasil so všetkým, ale spravili ste to aj pri trvalom eurovale. On vám niečo hovorí a vy sa tvárite, ako keby nerozprával nič.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    ... a v minútovom časovom priestore máte právo ho odôvodniť.

  • Pán Paška, okrem minúty existuje niečo ako základné správanie, základná slušnosť. Ďakujem vám pekne.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Skúste predložiť návrh.

  • Ruch v sále.

  • Dobre. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás. Kolegyne a kolegovia, samozrejme, aby to nebolo diskriminačné. Ešte raz.

    Pán poslanec Kaník.

  • Táto už spomínaná petícia, jej počet podpisov prekročil už 80-tisíc podľa posledných informácii, tak ja verím, že keď naplní podmienky, to znamená, že prekročí 100-tisíc, čo už bude čoskoro, tak bude zaradená.

    A keď sme sa takto k nej dostali, tak dávam návrh, aby táto Národná rada hlasovaním súhlasila s tým, aby sa zriadilo petičné miesto pri vchode do parlamentu, aby občania mohli podpisovať túto petíciu aj tu pri, na recepcii, alebo tam, kde je voľný prístup občanov. Dajte o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, pán poslanec, petičné právo je základné právo a ľudia môžu zaujímať postoj podpisom kdekoľvek, na ktoromkoľvek mieste. Takže o tom nemusíme hlasovať. Samozrejme, priestory, ktoré sú v okolí Národnej rady, sú verejnými priestormi, petičný výbor má právo zorganizovať miesto. Takže nemáme o čom hlasovať.

    Poprosím vás, teraz pristúpime k opakovanej voľbe členov správnej rady ústavu... Pán poslanec...

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, zapnite ešte pána poslanca Kaníka.

  • Pán predseda, zrejme sme sa nerozumeli, preto som požiadal o hlasovanie, lebo nehovorím o okolí Národnej rady. Hovorím o priestoroch Národnej rady a tam asi sa musíme dohodnúť, či áno, či nie.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Čo máte na mysli - priestory.

  • Hovorím o zriadení, o priestore pri vstupe do Národnej rady, ale už za dverami.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Ale o tom nemusíme hlasovať, keď si tam petičný výbor pri vstupe do Národnej rady alebo ktokoľvek, kto má záujem sa s vami stretnúť alebo diskutovať, alebo o niečo vás požiadať, nemáme mu, ako v tom zabrániť. Takže o čom chcete hlasovať?

  • Hovoríme o priestoroch pri vstupe do Národnej rady, nie vo foyer Národnej rady. Dobre. Poďme (reakcia z pléna a smiech v sále), poďme ďalej, prosím vás. Pán poslanec, kľudne organizujte, ľudia majú právo sa vyjadriť akýmkoľvek spôsobom.

    Takže prestúpime teraz k opakovanej voľbe.

    (Rokovanie o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa (tlač 103) – opakovaná voľba.)

    Poprosím skrutátorov a overovateľov, aby zaujali svoje miesta a zároveň aby odvolili ako prví.

    Chcem vás, kolegyne, kolegovia, požiadať ešte...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, ukázalo sa aj pri predchádzajúcej voľbe, že veľa hlasovacích lístkov je neplatných preto, lebo poslankyne a poslanci vyjadria svoju vôľu len u toho kandidáta, koho chcú voliť. Takže poprosím, aby ste u všetkých kandidátov označili svoj prejav vôle pri hlasovaní. Ďakujem.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, využil každý svoje volebné právo? Asi áno. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, a vyhlasujem prestávku, pokiaľ overovatelia spočítajú hlasy do 12.00 hod., tak bude ešte vyhlásenie výsledkov tajnej voľby do 12.00 hod. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Prestávka. Spracúvanie výsledkov tajného hlasovania.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania. Nech sa páči. Kto je poverený, pani poslankyňa? Tak ešte chvíľku, ešte podpisujú zápisnicu.

  • Takže povereného overovateľa máme. Teraz poprosím pána poslanca Gogu, aby oznámil výsledky tajného hlasovania.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo dňa 2. augusta 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 136 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Jána Bicka za hlasoval 1 poslanec, proti 90, zdržalo sa hlasovania 45,

    - za Patrika Dubovského za 52 hlasovalo, proti hlasovalo 58, zdržalo sa 26,

    - za Mariána Gulu 31 hlasovalo za, proti 69, zdržalo sa hlasovania 36,

    - za Ondreja Hrivňáka 10 hlasovalo za, 87 proti, 39 sa zdržalo hlasovania,

    - za Jána Hrubého 66 hlasovalo za, proti hlasovalo 48, zdržalo sa hlasovania 22,

    - za Romana Lebedu hlasovalo za 68, hlasovalo proti 46, zdržalo sa hlasovania 22,

    - za Martina Slávika za hlasovalo 24, proti hlasovalo 77, zdržalo sa hlasovania 35.

    Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol nikto zvolený za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Vykoná sa nová opakovaná voľba.

    Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila v tajnom hlasovaní členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, tak ako to uviedol navrhovateľ.

    Teraz by som poprosila ešte predsedov poslaneckých klubov, aby prišli na stretnutie s predsedom Národnej rady, tak ako to bolo včera dohodnuté. A vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hod. a budeme pokračovať hodinou otázok a odpovedí.

    Ďakujem pekne. Prajem vám dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať pravidelným bodom

    hodina otázok

    a písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.

    Poslanci položili celkovo 23 otázok na predsedu vlády a 12 otázok na členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný na dnešnom rokovaní bude podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Neprítomný je minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. A neprítomný je aj minister životného prostredia, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. A podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák sa ospravedlňuje z dôvodov pracovných povinností z účasti na interpeláciách.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Poprosím vás teraz, aby ste vo vašom limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky.

    Prvá je od pána poslanca Štefanca a znie: "Pán premiér, vo verejných financiách ste vraj objavili dieru 500 mil. eur. Prečo teda riešite čiastku 40 mil. v skrátenom legislatívnom konaní a neriešite väčšie sumy? Táto argumentácia vás len usvedčuje z výmyslov, ktorými zakrývate zlodejinu na peniazoch ľudí v druhom pilieri."

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku.

    Už zo znenia tejto otázky vyplýva, že narastá tu v pléne nejaká miera napätia, agresivity, ale musím vám povedať, že sa veľmi mýlite, ak sa domnievate, že svojou otázkou a zvoleným slovníkom ma vyprovokujete. Naopak, veľmi kľudne vám na vašu otázku odpoviem, pretože v danej téme sa cítim absolútne komfortne.

    Predovšetkým ma ale mrzí, vážený pán poslanec, že takýmto hrubým spôsobom zneužívate tému ozdravovania verejných financií. To je politické vytĺkanie kapitálu z medzinárodného záväzku Slovenskej republiky. Ak nás prichytíte, vážený pán poslanec, pri škandále, tak vešajte čierne zástavy a kričte. Ale ak kričíte pri plnení medzinárodného záväzku - dostať verejné financie v rokoch 2012 a 2013 pod kontrolu, tak sa správate presne tak isto ako pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy, keď ste tento významný medzinárodný dokument použili na vydieranie mojej prvej vlády. Neúspešne - ako obyčajne - a neúspešní ste, dámy a páni opozície, aj teraz, preto toľko agresivity, preto toľko expresívnych výrazov, a preto aj toľko obštrukcií.

    A teraz konkrétne fakty.

    Vážený pán poslanec, ak niekto v druhom dôchodkovom pilieri niekomu niečo berie, tak sú to dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré znehodnocujú vklady poistencov. A úplne by stačilo, keby som túto vetu opakoval zostávajúcich 13 minút. Ja ju zopakujem ešte raz. Ak niekto v druhom dôchodkovom pilieri niekomu niečo berie, tak sú to dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré znehodnocujú vklady poistencov.

    Vážený pán poslanec, a vy to dobre viete ako človek s ekonomickým vzdelaním, že výnosy a zhodnocovanie dôchodkových správcovských spoločností, teda to, ako zhodnocujú peniaze ľudí, sú podstatne nižšie ako inflácia.

    Namiesto hovorenia o nejakých zlodejinách povedzte slovenskej verejnosti, sporiteľom, že majú dnes na svojich účtoch podstatne menej, ako si tam vložili. Toto je pravda a toto je fakt a ja ho budem hovoriť priamo, do televíznych kamier a kedykoľvek. Ľudia majú na svojich účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach podstatne menej peňazí, ako tam vložili, lebo dôchodkové správcovské spoločnosti im tieto peniaze znehodnotili.

    Tento rozdiel by som dokonca definoval v priemere 18 %.

    Kto chce taký druhý pilier, ktorý znehodnocuje peniaze ľudí, ktoré tam vkladajú? Načo taký pilier existuje a načo je?

    Preto pravdepodobne nielen vy, vážený pán poslanec, ale aj ďalší plačete na veľmi nesprávnom hrobe. Mali by ste ísť zavesiť čiernu zástavu na dôchodcovské správcovské spoločnosti a tam organizovať petície proti znehodnocovaniu vkladu poistencov. To je správny hrob. Vláda Slovenskej republiky, to nie je ten správny hrob, nad ktorým plačete. Niekto iný ohrozuje dôchodky do budúcnosti. Niekto iný znehodnocuje to, čo tam ľudia si nejaké obdobie ukladali.

    Nehovoriac o tom, že celý tento systém je finančne neudržateľný - a už sme o tom hovorili niekoľkokrát - a že tento stav skonštatovala aj Rada solidarity a rozvoja, kde sú zastúpení všetci predstavitelia sociálnych partnerov. A už ani nehovorím o tom, že platíme jednu miliardu, alebo požičiavame si miliardu eur ročne, aby sme vyplnili deficit Sociálnej poisťovni. Tieto peniaze si požičiavame za 5 % na medzinárodných trhoch a vami chránené dôchodkové správcovské spoločnosti znehodnocujú vklady ľudí na úrovni 1,5 %.

    Viete, nikto z nás, vážený pán poslanec, nie je tým geniálnym businessmanom z Hlavy XXII, myslím, že sa volal Milo, ktorý kupoval vajcia za 3, predával za 1 a fantasticky na tom zbohatol. Toto je vaša matematika. My takúto matematiku jednoducho neuznávame a myslíme si, že ľuďom dnes treba pomáhať a nie ako vy chránite dôchodkové správcovské spoločnosti.

    Zásah do druhého piliera je životne nutný, aby systém ako taký prežil a vedeli sme garantovať vyplácanie dôchodkov do budúcnosti; a takéto zásahy urobili aj v iných krajinách.

    Ja neviem, či o tom sa tu dosť nehovorí, tu v pléne, ale opakujme to, čo urobili v Českej republike. Pán poslanec Kaník, pán poslanec Štefanec, aký je odvod v Českej republike do druhého piliera? Tri percentá.

    Vážený pán poslanec Štefanec, vážený pán poslanec Kaník, o koľkože znížili Poliaci príspevok do druhého piliera? O 5 %. Zo 7,6, ak si pamätám, alebo 7,7 išli dole na 2,6 alebo 2,7 %.

  • Reakcia z pléna.

  • To znamená, že nikde nenájdete taký nezmyselne nastavený systém 9 : 9, ako je to na Slovensku. Z toho mi teda vyplýva taký jednoduchý záver, ktorý si dovolím povedať, a myslím, že aj pán Hlina ho sem-tam používa, že všetci sú hlúpi. Hlúpi sú v Českej republike, hlúpi sú v Poľsku, hlúpi sú v celej Európe, hlúpa je celá vláda, hlúpa je celá Rada solidarity a rozvoja. Jediný, kto má pravdu, je slovenská opozícia. Takto to, bohužiaľ, ale v reálnom svete nefunguje, lebo sa veľmi mýlite a vy dobre viete, že chránite systém, ktorý je finančne neudržateľný.

    Nikto nikomu nič neberie, ako tvrdíte, naopak, týmto zásahom garantujeme, že dôchodcovia vzhľadom na znehodnocovanie úspor v druhom pilieri neprepadnú do sociálnej siete.

    Pozrite sa, čo ste nastavili pri živnostníkoch. Pri živnostníkoch ste nastavili systém, kedy mohli platiť minimálne odvody z minimálnej výšky a prví živnostníci, ktorí dnes prišli do dôchodku, zistili, že majú 190-eurové dôchodky a prepadávajú nám do sociálnej siete. To nám je načo takýto dôchodkový systém?

    A sú modely, ktoré jasne potvrdzujú, že ak si bude človek v budúcnosti realizovať z tak nastaveného dôchodkového systému, ako je teraz, dôchodok, tak dostane v druhom pilieri menej, ako dostane v prvom pilieri, teda v Sociálnej poisťovni.

    Čo to chránite? Čo to chránite za netvora, ktorý znehodnocuje dôchodky, neprináša dôchodky, je to finančne neudržateľné, ešte si na to miliardu požičiavame ročne za 5 alebo 6 %?! Veď to nemá logiku.

    My nie sme Milo z Hlavy XXII, my to nevieme robiť tak, že kupujeme za 3 a predávame za 1 a na tom bohatneme. Možno to vy viete, ale my to jednoducho, bohužiaľ, nevieme.

    Znovu chcem dať ruku a povedať, že poďme hovoriť o ústavnom zákone, poďme hovoriť o tom, že môžme v budúcnosti dohodnúť ústavným zákonom, aby tento systém nebol predmetom ďalších a ďalších zmien, že zagarantujme povedzme maximálnu výšku odvodu do druhého piliera 6 % po nejakom polročnom alebo ročnom náraste.

    Inak, kde bola takáto ústretovosť z vašej strany, keď ste tento zákon prijímali pri 9 : 9? Tento systém prešiel o...

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Kaník, poprosím vás.

  • Tento systém prešiel o jeden jediný hlas v parlamente. Opozície ste sa vôbec na nič nepýtali, bolo vám to úplne jedno, nehovoriac o tom, že vo vláde bol materiál 14 : 4 a potom to skončilo 9 : 9. Bolo by zaujímavé sa spýtať, že kde sa a kto na tomto nabalil.

    Dovoľte mi teraz ešte pár slov ku konsolidácii, o ktorej sme už tiež dosť hovorili, lebo vaša otázka sa týka aj konsolidácie.

    Konsolidácia verejných financií je medzinárodný záväzok a určite, pán poslanec Štefanec, aj vaša vláda, keby bola, by musela konsolidovať verejné financie. Rovnako je faktom, že ste nám nechali v štátnom rozpočte v roku 2012 dieru 500 mil. eur, čo je 15 mld., a toto nás núti konať. Nechceme nič iné v súvislosti s týmto zákonom, o ktorom teraz rokujeme, len posunúť účinnosť zákona z 1. októbra na 1. september, lebo vy ste nám nechali na daňových úradoch Augiášov chliev a dnes obviňujete vládu, že hľadá riešenia, aby tieto krízové javy sa posunuli do úplne inej roviny.

    Viete, trochu mi to už pripadá až také trápne a smiešne, ale urobím to tak isto, ako to robím vždy. Poďte sa sem, pán poslanec Štefanec, postaviť, dám vám zostávajúcich 5 minút, sem sa postavte a slovenskej verejnosti povedzte, kde by ste získali v roku 2012 500 mil. eur a kde by ste získali v roku 2013 1,5 mld. eur. Nie všeobecné frázy o sporení a o daňových únikoch. Položka po položke, povedzte mi, kde by ste zobrali 500 mil. tento rok a 1,5 mld. budúci rok? Konkrétne, ktorý zákon by ste zmenili, čo by ste urobili?

    Nemáte ani predstavu, pán poslanec Štefanec, čo by ste robili, lebo na túto otázku (reakcia z pléna), na túto otázku sme vás veľakrát nachytali a vždy ste nám povedali, že treba šetriť na štáte, treba zastavovať daňové úniky. Nie ste schopní ani 5 % z tej sumy, o ktorej teraz hovorím, dať dohromady.

    Takže preto prosím, ak my si plníme záväzky a dávame jasné plány, ako konsolidovať verejné financie, a je to nepríjemné a je to ťažké, ale musíme to robiť, lebo chceme zagarantovať aj Medzinárodnému spoločenstvu, že sme dôveryhodní partneri. Ale nemôžte toto úsilie vlády atakovať takýmto hrubým spôsobom, keď nemáte absolútne žiadnu alternatívu.

  • Reakcia z pléna.

  • Stokrát som sa na vás obrátil, môžte vystúpiť v diskusii a môžte čokoľvek k tomu povedať. Nemáte šancu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, buďte takí láskaví, budete mať priestor.

  • Nemáte šancu, lebo vy ste doteraz neboli schopní predložiť ani jeden jediný návrh takéhoto charakteru.

    Ale, dámy a páni, nechcem teraz, samozrejme, vypočítavať ďalšie diery a medzery, ktoré nám zanechala pravicová vláda. Spomínal som, že na daniach je to 348 mil., na rope nám nechali sekeru 100 mil., na emisných kvótach nám nechali sekeru 26 mil., na ROP-ke 76 mil., dohromady tento rok päťstovka, 500 mil. eur, ktoré musíme nahradiť.

    Ale chcem využiť túto otázku aj na niečo iné ako na nejaké prieky s opozíciou. Opozícia si robí svoju robotu, len tvrdím, že nemá na túto robotu, ktorú teraz robí, morálne právo, pretože má veľkú mieru zodpovednosti za to, že dnes sa musí konsolidovať a opravovať.

    Chcem sa obrátiť na poslancov vládnej strany, strany SMER - sociálna demokracia, a chcem povedať, dámy a páni, vážení poslanci a poslankyne, že je obrovská škoda, že taký obrovský politický potenciál a taký obrovský politický mandát, aký sme získali v posledných parlamentných voľbách, nemôžeme plne využiť na rozvoj krajiny, ale že podstatná časť našej energie musí ísť na záchranu Slovenskej republiky. Teraz naozaj zachraňujeme Slovenskú republiku.

    Nikto nevie - a hovorím to s úplnou vážnosťou -, čo sa môže stať v najbližších mesiacoch. Nikto to nevie, aký vývoj môže nabrať eurozóna a čo sa všetko môže stať v Európskej únii. Sme malá, otvorená ekonomika, ktorá je úplne exportne orientovaná, a akékoľvek zásadné vonkajšie vplyvy majú pre nás v prípade negatívnych vplyvov devastačné účinky. Slovenská republiky nemá kapacitu sa chrániť voči takýmto účinkom, ktoré môžu prichádzať z veľkých krajín. Ak však niečo takéto príde a budeme sa všetci modliť, aby to tak nebolo, hoci my to ovplyvniť v tomto okamihu nevieme, musíme mať pocit a presvedčenie, že sme v danom okamihu urobili to, čo bolo správne.

    Správne je podľa mňa podporovať Slovenskú republiku v silnej Európskej únii. Správne je podporovať hlbšie integračné mechanizmy. Správne je byť v jadre diskusie s rozhodujúcimi hráčmi Európskej únie a eurozóny. Správne je ukázať Európe, že nie sme plačúcim národom, ale že sa vieme zhostiť aj ťažkých domácich úloh.

    Ak nezvládneme konsolidáciu verejných financií, kto nám, prosím vás, bude veriť, že môžme byť v nejakom jadre? Kto nám potom bude veriť, že sme schopní sa aj do budúcnosti správať v týchto témach maximálne zodpovedne?

    Preto o všetkých zákonoch, o ktorých dnes rozhodujete, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, hovoríme o ako zákonoch, ktoré zachraňujú Slovensko. Slovensko. Nenechajte sa vyprovokovať opozíciou, ktorá nemá žiadne morálne právo na to, čo dnes hovorí. My to musíme urobiť. Oni vôbec nevedia, čo by mali robiť. Samozrejme, budú kritizovať, lebo je to ich úloha. My vieme, čo robíme, je to bolestivé, ozdravovanie verejných financií nie je v žiadnej krajine príjemné. Snažíme sa dodržať všetky prísľuby, ktoré sme dali slovenskej verejnosti, ale čísla nás nepustia: 500 mil. eur tento rok, ktoré nám zanechala pravicová vláda, a 1,5 mld. eur budúci rok, aby sme išli pod 3, 2 %, pokiaľ ide o deficit verejných financií.

    A jedna výzva k pánom poslancom opozície, pretože treba sa aj k nim niekedy prihovoriť. Robte opozičnú politiku, dámy a páni, je to vaša úloha. Len vás o jedno chcem poprosiť, nerobte politiku, čím horšie, tým lepšie. Netešte sa z toho, že sa musia prijímať ozdravovacie opatrenia. Netešte sa z toho, že SMER možno niekedy stratí nejakú politickú desiatku, lebo musí robiť to, čo jednoducho musí robiť.

    My sme si už raz vyskúšali pri Lisabonskej zmluve aj pri iných témach, pokiaľ ide o vaše vlastné politické záujmy, vždy im dávate prednosť pred záujmami Slovenskej republiky.

  • Garantujem ako predseda vlády Slovenskej republiky, že títo ľudia, ktorí sedia tu, ako aj vláda Slovenskej republiky (pokračovanie potlesku) nikdy nebudú uprednostňovať vlastné politické, stranícke záujmy pred záujmami Slovenskej republiky.

    V tomto okamihu je hlavným záujmom Slovenskej republiky bojovať proti kríze, prijímať opatrenia, prijímať zodpovednosť a ukázať celému svetu, že sme národ, ktorý dokáže niekedy veľmi náročné domáce úlohy plniť a byť partnerom, ktorého si každý váži a ktorého vie každý v celej Európe, v celej Európskej únii a v celej eurozóne aj predvídať.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda vlády. Pätnásť minút určených pre vaše vystúpenie uplynulo, budeme pokračovať teraz...

  • Reakcia z pléna.

  • Páni, páni poslanci. Budeme pokračovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky. Pán poslanec, pán podpredseda vlády.

    Prvá otázka na člena vlády je od pána poslanca Petra Fitza a smeruje na pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú a znie: "Vážená pani ministerka, aké plánuje ministerstvo opatrenia na kontrolu pracovných a hygienických noriem v prevádzkach?"

    Pani ministerka.

  • Dobrý deň prajem.

    Orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, systematicky dozerajú, ako sú zo strany zamestnávateľov plnené povinnosti v oblasti ochrany zdravia zamestnancov, vyplývajúce zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z nariadení vlády Slovenskej republiky harmonizovaných s právom Európskych spoločenstiev, ktoré upravujú jednotlivé zdraviu škodlivé faktory v pracovnom prostredí.

    Priebežne dozerajú na plnenie nariadení, opatrení na predchádzanie vzniku ochorení podmienených prácou a na obmedzenie ich výskytu. Pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracoviskách zisťujú a objektivizujú nedostatky pri plnení povinností uložených zamestnávateľom v legislatívnych úpravách v oblasti ochrany zdravia pri práci a v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú zamestnávateľom sankcie.

    Osobitnú pozornosť sústreďujú na pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. V rámci štátneho zdravotného dozoru sledujú pracovné podmienky zamestnancov, mieru ich expozície zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia a realizáciu náhradných opatrení zo strany zamestnávateľov na ochranu ich zdravia.

    Regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike nariaďujú zamestnávateľom vykonať účinné ochranné a preventívne opatrenia na odstránenie rizika alebo na jeho zníženie v čo najnižšiu možnú mieru vrátane zabezpečenia posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a výkonu cielených lekárskych preventívnych prehliadok.

    Jedným z ukazovateľov efektívnosti realizovaných opatrení zo strany zamestnávateľov zameraných na prevenciu a ochranu zdravia pri práci je zníženie počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce oproti predchádzajúcim rokom.

    Najvýznamnejším z fyzikálnych faktorov v pracovnom prostredí z hľadiska počtu exponovaných zamestnancov je nadmerný hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie a neionizujúce žiarenie. U fyzikálnych faktorov, najmä u zamestnancov exponovaných hlukom, sa orgány verejného zdravotníctva osobitne zameriavajú na dozor nad dodržiavaním limitov expozície škodlivých faktorov pracovného prostredia zo strany zamestnávateľov a na vybraných pracoviskách vykonávajú v rámci štátneho zdravotného dozoru meranie, tzv. objektivizáciu.

    Medzi významné chemické faktory z hľadiska zdravotných rizík pri práci patria veľmi toxické a toxické látky a zmesi. Orgány verejného zdravotníctva zameriavajú štátny zdravotný dozor najmä na skladovanie a spôsob manipulácie s veľmi toxickými a toxickými látkami a zmesami, zabezpečovanie odbornej spôsobilosti vedúcich zamestnancov na prácu s nimi, vypracovanie prevádzkových poriadkov a posudkov o riziku a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

    Osobitná pozornosť je venovaná zamestnancom pri aplikácii prípravkov na ochranu rastlín a skladovým priestorom prípravkov na ochranu rastlín. Pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva vykonávajú štátny zdravotný dozor, najmä v poľnohospodárskych a priemyselných podnikoch, v predajniach, prípravkov na ochranu rastlín v laboratóriách a v lekárňach. Orgány verejného zdravotníctva venujú pri výkone štátneho zdravotného dozoru zvýšenú pozornosť aj karcinogénnym a mutagénnym faktorom. Zameriavajú sa na kontrolu prevádzkových poriadkov, posudkov o riziku pri práci, dodržiavania režimu práce v kontrolovanom pásme, výsledkov merania uvedených faktorov, záznamníctvo a evidenciu zamestnancov exponovaným karcinogénnym a mutagénnym faktorom. Výskyt karcinogénnych a mutagénnych faktorov vrátane azbestu posudzujú najmä na pracoviskách v zdravotníctve, stavebníctve, v chemickom priemysle a v laboratóriách v drevospracujúcich prevádzkach a na vedeckovýskumných pracoviskách. Osobitnú pozornosť venujú práci s cytostatikami v zdravotníckych zariadeniach.

    Cielene sa vykonáva štátny zdravotný dozor pri búracích a demolačných prácach na stavbách obsahujúcich azbestocementové materiály a pri rekonštrukcii a opravách objektov, pri ktorých bol použitý stavebný materiál s obsahom azbestu, so zameraním na kontrolu dodržiavania opatrení na ochranu zdravia zamestnancov i obyvateľov. V rámci štátneho zdravotného dozoru sú vykonávané aj kontroly drevospracujúcich pracovísk, kde sa spracováva najmä tvrdé dubové a bukové drevo, ktoré je dokázaným karcinogénom.

    Ďalšou významnou skupinou pracovísk, na ktorú orgány verejného zdravotníctva dozerajú, sú pracoviská s výskytom biologických faktorov, najmä v zdravotníctve a veterinárne zariadenia, laboratórne pracoviská, čistiarne odpadových vôd a pracoviská zneškodňovania odpadov.

    Súčasťou štátneho zdravotného dozoru je aj prešetrovanie podmienok pre vznik profesionálneho poškodenia zdravia na pracoviskách u hlásených podozrení na choroby z povolania a posudzovanie opatrení vykonávaných zamestnávateľmi na obmedzenie ich výskytu.

    Pri zisťovaní príčin vzniku profesionálnych poškodení zdravia regionálne úrady verejného zdravotníctva úzko spolupracujú s pracoviskami klinického pracovného lekárstva a s lekármi pracovnej zdravotnej služby.

    Orgány verejného zdravotníctva sledujú pracovné podmienky aj na pracoviskách náročných z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov, osobitne na pracoviskách so zobrazovacími jednotkami.

    Nevyhnutnou súčasťou štátneho zdravotného dozoru na všetkých pracoviskách je aj sledovanie dodržiavania zdravotných požiadaviek na pracovné priestory, osvetlenie, vetranie, vykurovanie, zásobovanie pitnou vodou a vybavenie pracovísk zariadeniami na osobnú hygienu a inými zariadeniami súvisiacimi s ochranou zdravia zamestnancov.

    Pre potreby štátneho zdravotného dozoru laboratórne pracoviská regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov merajú škodlivé faktory v pracovnom prostredí. Medzi priority pri výkone štátneho zdravotného dozoru na pracoviskách patrí aj kontrola plnenia povinností zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, pracovnú zdravotnú službu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Pani ministerka, ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka: "Pán minister, mohli by ste informovať o priebežných výsledkoch spoločných aktivít rezortu pôdohospodárstva, vnútra zameraných na kontrolu bezpečnosti potravín dovážaných za účelom priameho predaja z krajín susediacich so Slovenskou republikou?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.

    Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky v spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky uskutočnila od 21. 6. 2012 ku dnešnému dňu šesť špeciálnych kontrol počas prepravy produktov živočíšneho a rastlinného pôvodu a živých zvierat. Celkovo bolo skontrolovaných 1 022 zásielok, z ktorých 11 %, čiže zhruba 110 kamiónov, bolo vrátených do miesta pôvodu. Z celkového počtu skontrolovaných zásielok bolo 25 % so zistenými nezrovnalosťami. U 39 prípadov bolo zahájené správne konanie a celkovo bolo udelených 178 pokút.

    Najviac nezrovnalostí bolo zistených u zásielok z Poľska, a to 44 % z počtu skontrolovaných vozidiel z Poľska, a klesalo v poradí Maďarsko 27,5 %, Rakúsko 16,66 %, Slovensko 15,44 % a Česká republika 3,7 %.

    Najčastejšie nedostatky boli nevyhovujúca hygiena, chýbajúca dokumentácia, chýbajúce označenie a nedodržanie teplotného režimu.

    Na základe výsledkov týchto špeciálnych kontrol možno konštatovať, že podiel nekvalitných potravín pôvodom z Poľska nemá klesajúcu tendenciu (zakašľanie rečníka), pardon, takže spoločné kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Policajného zboru Slovenskej republiky budú naďalej pokračovať.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Pýtam sa, pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu...?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň, nevidím ho v sále.

    Bude pokračovať sa otázkou pani poslankyne Magdalény Vášáryovej, ktorú položila ministrovi kultúry pánovi ministrovi Marekovi Maďaričovi.

    Otázka znie: "Budete rešpektovať podpísané zmluvy týkajúce sa digitalizácie nášho národného dedičstva? Pýtam sa preto, lebo tesne pred voľbami ste ako minister kultúry podpísali zmluvy so súkromnými spoločnosťami, a tým ohrozili záchranu národne ochraňovaných pamiatok."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, áno.

    Skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem za túto veľmi jednoznačnú odpoveď, pán minister. Uznáte, že mám určité obavy. Vy viete veľmi dobre, že túto tematiku sledujem už dlhodobo. Možno niektorých ľudí nezaujíma, že sme dostali z európskych fondov 217 mil. eur, 6 mld. slovenských korún, na záchranu rozpadajúceho sa papiera písomností našich najväčších národných dejateľov.

    Ale pretože ste urobili veľký tlak, aby okamžite po vašom nástupe na ministerské kreslo odišiel zo svojho postu vlastne človek, ktorý naštartoval digitalizáciu v Národnej knižnici, pán Katuščák, je mojou oprávnenou otázkou, či budete proste aj s novou pani riaditeľkou, staronovou, ktorú ste dosadili tri týždne pred voľbami ešte v 2010, či budete dodržiavať vlastne ten postup, že naše národné inštitúcie budú digitalizovať a nie Tender Media Group pána inžiniera Viliama Kišša.

    Ďakujem veľmi pekne za tento váš postoj.

  • Síce ste mi nepoložili dodatočnú otázku, ale predsa len vám niečo chcem povedať. Keďže druhá časť vašej otázky pre mňa prekvapujúco sa stavia negativisticky k súkromným spoločnostiam, ale dajme tomu to je váš problém ako pravicovej političky.

    A pre vašu informáciu, viacero národných projektov už pri svojom schvaľovaní, to znamená nie v čase, keď som bol ja ministrom, má zakomponovaný outsourcing digitalizácie napríklad až na 70 %. Čiže súkromné spoločnosti budú aj v tejto chvíli digitalizovať.

    Len pre upresnenie vašich informácií, možnože je to takisto škandál, ako je možné, že zlé súkromné spoločnosti budú digitalizovať.

    A ešte ďalšia vec. Zvyknete väčšinou tú digitalizáciu zužovať na Slovenskú národnú knižnicu. Chápem prečo. Digitalizácia sa netýka len písomností a vôbec už nie len písomností našich dejateľov. Je to ďaleko-ďaleko širší projekt. Týka sa aj objektov muzeálnych, galerijných, audiovizuálnych, samozrejme, že aj textových a tak ďalej atď.

    Ale chápem, že vzhľadom na určitých vašich informátorov ste priam posadnutá témou Slovenskej národnej knižnice. Držím vám palce naďalej v tejto vašej nekompetentnej poslaneckej investigatíve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Anton Martvoň položil otázku ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi: "Vážený pán minister, aké budú priority vášho rezortu na druhý polrok 2012?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku.

    Priority rezortu na rok 2012 sú obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády a zodpovedajú nevyhnutnosti riešení v oblasti aktívnej politiky trhu práce, sociálnych opatrení, rodinnej politiky a samozrejme, že efektívneho využívania prostriedkov v oblasti európskych fondov, v prípade rezortu, najmä čo sa týka Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, a to v tomto plánovacom období vrátane prípravy budúceho plánovacieho obdobia na roky 2014 až 2020.

    V prvom polroku bolo nevyhnutné vyriešiť operatívne opatrenia súvisiace s dierami v rozpočte, ktoré som zdedil po predchádzajúcej vláde. Týkalo sa to najmä neriešenia obligatórnych nárokov na služby zamestnanosti a novely zákona o sociálnych službách.

    Z legislatívnej oblasti sme pripravili veľkú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá je predmetom rokovania súčasnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pre druhý polrok tohto roku je prioritou rezortu pripraviť a v septembri predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu Zákonníka práce a zabezpečiť vyrovnanie nerovnováhy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorú posledná novela Zákonníka práce spôsobila.

    V aktívnej politike trhu práce máme záujem efektívne využívať realizáciu projektov na podporu vytvárania pracovných miest pre mladých nezamestnaných ľudí a pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Realizácia týchto projektov vo výške 70 mil. eur, predpokladám, že bude zrealizovaná ešte v tomto roku.

    V rámci aktívnej politiky trhu práce prehodnocujeme doterajšie nástroje, ktoré obsahuje zákon o službách zamestnanosti, s cieľom pripraviť jeho účinnú novelu a vytvoriť predpoklady pre lepšie, efektívnejšie, konkrétnejšie nastavenie nástrojov v rámci aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na regióny s vyššou mierou nezamestnanosti. V nadväznosti na novelu zákona o sociálnom poistení pripravujeme ďalšiu etapu, v ktorej máme záujem riešiť tretí pilier dôchodkového poistenia a pripraviť inštitút minimálneho dôchodku.

    Druhou prioritou pre druhý polrok 2012 je podrobné zhodnotenie doteraz platného zákona o sociálnych službách a príprava komplexnej novely, ktorá vytvorí predpoklady pre systémové riešenia tejto problematiky, vrátane viaczdrojového financovania, na ktorom sa musí podieľať štát, samospráva aj klienti. Pri príprave tejto novely spolupracuje rezort so samosprávami, miestnou aj regionálnou, poskytovateľmi sociálnych služieb a zástupcami cieľových skupín, ktorých cieľom je navrhnúť komplexné riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb tak, aby sociálne služby sa stali dostupné a udržateľné.

    Treťou prioritou je oblasť sociálnej a rodinnej politiky, ktorá súvisí s prípravou novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi s plánovanou účinnosťou od 1. januára budúceho roku. Účelom návrhu zákona je najmä reagovať na problémové oblasti vyplývajúce z aplikačnej praxe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a docieliť adresnejšie poskytovanie v hmotnej núdzi vrátane zníženia administratívnych nárokov na konanie. Máme záujem nanovo riešiť systém pomoci v hmotnej núdzi a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími súvisiacimi systémami, ako je napríklad rozmer štátnej sociálnej politiky.

    Na záver môžem konštatovať, že tento zámer je veľmi ambiciózny, pracovne náročný, ale nevyhnutný. Rezort pri príprave legislatívnych opatrení úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi vrátane Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, pretože sociálny dialóg je základný nástroj pri realizácii priorít rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Vítam a oceňujem rozhodnutie o vytvorení Rady solidarity a rozvoja, ktorá združuje sociálnych partnerov, ale aj zástupcov vedy, samosprávy, cirkvi, a pokladám ju za reprezentatívnu vzorku názorov obyvateľov Slovenska.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja by som sa chcel iba spýtať, poviem to takto, v odbornej verejnosti sa často už objavujú názory, že možno by netrebalo novelizovať Zákonník práce, ale možno že by trebalo prijať nový Zákonník práce. Chcem sa iba spýtať na váš osobný odborný názor, že či teda postačuje tá novela, alebo do budúcnosti ministerstvo uvažuje aj povedzme nad zmenením celého Zákonníka práce. Je to čisto odborná rovina. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja som osobne toho názoru, že Zákonník práce by sa nemal často novelizovať. Preto osobne predpokladám, že ak prijmeme túto novelu, ktorá svojím obsahom nie je až tak rozsiahla - opakujem ešte raz, hlavný cieľ je vyrovnať tú nerovnováhu, ktorá je v neprospech zamestnancov, a ja osobne vnímam Zákonník práce ako základný pracovnoprávny kódex na ochranu zamestnanca, ak tento cieľ dosiahneme teraz, tak nepokladám za potrebné, aby sme v priebehu tohto volebného obdobia opätovne tento zákon novelizovali. Pretože si myslím, že bude zabezpečovať regulárne podnikateľské prostredie, nebude brániť konkurencieschopnosti v rámci podnikania. Bude to štandardný európsky zákonník.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Anton Martvoň podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.

    Pána podpredsedu vlády nevidím v sále, tak poprosím zastaviť časomieru a poprosím pána podpredsedu vlády, aby sa dostavil do sály. Ďakujem.

  • Pauza pre neprítomnosť ministra vnútra SR v rokovacej sále.

  • Kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať ďalšou otázkou, keďže tu nie je ani pán minister vnútra a podpredseda vlády, ani pán poslanec Anton Martvoň.

    A ďalšia otázka je od pána poslanca Zsolta Simona na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka: "Vážený pán minister, bol podporený návrh Európskej komisie, ktorý umožní členským štátom vyplatiť 50 % priamych platieb pre rok 2012 skôr. Doteraz desať členských štátov oficiálne požiadalo vyplácať priame platby vopred. Prečo sme o to ešte nepožiadali, keď máme problém so suchom?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec.

    Podľa čl. 29/2 nariadenia európskej smernice č. 73/2009 a v spojitosti s čl. 29/4a nariadenia európskej smernice č. 73/2009 môže Komisia v prípade priamych platieb umožniť členským štátom vyplácanie preddavkov.

    Návrh vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ týkajúceho sa preddavkov má umožniť pre rok 2012 vyplatenie preddavkov od 16. 10. - úmyselne hovorím ten dátum od 16. 10. - na priame platby uvedené v nariadení Rady č. 73/2009.

    Obdobný návrh predložila Komisia aj v roku 2011, ako aj v predchádzajúcich rokoch, čiže nie je to nová vec, je to opakujúca sa vec, Slovensko ho však od roku 2004 nevyužilo ani raz vrátane vašich dvoch období vo vláde.

    Dôvodom je neúmerná administratívna a finančná náročnosť, nakoľko platobná agentúra by v prípade uplatnenia preddavkov musela v správnom konaní vydať ďalších 16-tisíc rozhodnutí. Vyplácanie preddavkov by znamenalo aj ďalšie finančné nároky na úpravu informačného systému a účtovného systému platobnej agentúry, čo by aj v nadväznosti na nové programovacie obdobie, s ktorým súvisí opätovná úprava informačného systému, bolo neefektívne.

    Zároveň Slovensko ako jedna z mála krajín Európskej únie pristupuje k vyplácaniu priamych platieb v najskoršom možnom termíne riadnej úhrady plných súm - čiže nie preddavkov, plných súm - od 1. 12. tohto kalendárneho roka s tým, že do konca decembra predpokladáme uspokojiť tieto nároky až na 90 %, čiže hovoríme o mesačnom posune.

    Z uvedených dôvodov žiadne vedenie ministerstva historicky od roku 2004 neuplatnilo vyplácanie skôr a skutočne vzhľadom na len ten mesačný posun to pokladám za neefektívne.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ja dúfam, že farmári dostanú od 1. apríla, teda 1. decembra rozhodnutia a aj platby.

    Viete zagarantovať farmárom, že to tak bude? A nie tak, ako ste garantovali pri prerokovaní programového vyhlásenia vlády, kde ste výbory informovali o tom, že platby za VDJ farmári budú mať vyplatené v auguste?

  • Pán poslanec, celkom nechápem zmysel vašej otázky vzhľadom na to, že vy veľmi dobre viete, že najprv musí byť rozhodnutie a potom platba. Čiže nerozumiem, prečo chcete v deň rozhodnutia 1. december mať pre 16-tisíc žiadateľov už rozhodnutia aj platby. Veď sám viete, že je to fyzicky nemožné.

    Čo sa týka predstavy august na vyplatenie VDJ v tomto roku, viete sám veľmi dobre, že tento rok 2012 nemal nastavené pravidlá na vyplácanie VDJ vzhľadom na to, že sa jedná o prechodný rok. A my sme hneď po mojom nástupe na ministerstvo požiadali Európsku komisiu o upresnenie mechanizmu, ako by sme vedeli urýchliť vyplatenie VDJ v oveľa skoršom termíne, a pritom sme ešte netušili, ani že dôjde, bude taký veľký pokles v úrode husto siatych pšeníc.

    Odpoveď sme dostali až 19. 7., čiže od 19. 7. máme rozhodnutie Európskej komisie, ako vôbec môžme postupovať pri vyplácaní VDJ na rok 2012. Čiže tento posun v termínoch. A môj prísľub nemôže byť realizovaný vzhľadom na to, že na tak krátku dobu nie je možné v auguste vyplatiť VDJ tak, ako sme si to pôvodne mysleli. Jednoducho trojmesačné spozdenie v Bruseli spôsobilo, že nemohli sme mechanizmus vôbec pripraviť.

    Cez to všetko prišla žatva v roku 2012. Dneska sme prerokovali súbor opatrení, ako navrhujeme vláde zmierniť dopady pre poľnohospodárov z hľadiska zlej úrody. 22. augusta na výjazdovom zasadnutí vlády predkladáme sedem opatrení, ktoré by vláda mohla odsúhlasiť pre poľnohospodárov s tým, že by sme vedeli tieto dopady zmierniť a hlavne im navýšiť ten cash flow v tom druhom polroku a začiatkom druhého polroku 2012 vzhľadom na výpadky, ktoré majú z titulu realizácie komodít kvôli nízkym výnosom.

    Čiže robíme maximum a v tom decembri by mali byť začaté realizované platby pre poľnohospodárov s tým, že chceme do konca roku 2012 mať zrealizovaných 90 %, ale nevieme urobiť zázraky a splniť vašu nereálnu požiadavku 1. januára vyplatiť 100 %, 1. decembra vyplatiť 100 % všetkých úhrad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil opätovne pán poslanec Zsolt Simon. Otázka je položená podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi: "Vážený pán minister, prečo Slovenská republika odsúhlasila, že slovenským farmárom sa v roku 2013 budú znižovať priame platby prevyšujúce 300-tisíc eur o štyri percentá."

    Odpovedať bude pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, dovoľte mi odpovedať v mene ministra financií na otázku, že slovenským farmárom sa v roku 2013 budú znižovať priame platby prevyšujúce 300-tisíc eur o štyri percentá.

    Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. Stabilizujúcu príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov, zabraňujú negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencie z okolitých krajín, rozvíjajú odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území Slovenskej republiky a revitalizujú živočíšnu výrobu. V roku 2013 sa rozpočtuje 100 % priemeru krajín európskej pätnástky, čo predstavuje 390 mil. eur, a to výhradne zo zdrojov Európskej únie a príslušného spolufinancovania.

    V priamom porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2012 sú priame platby o 15,1 mil. eura vyššie, čo predstavuje nárast o 4,03 %. V nariadení Rady Európskeho spoločenstva č. 73/2009 sa ustanovuje systém povinného postupného znižovania priamych platieb, tzv. modulácia. Slovenská republika svojím aktívnym prístupom zmiernila negatívne dopady modulácie a presadila, že akékoľvek sumy priamych platieb presahujúce sumu 5-tisíc eur nebudú znížené o 10 %, iba sumy nad 30-tisíc eur budú znížené o 4 %, čo predstavuje miernejšie dopady modulácie na slovenských poľnohospodárov.

    Slovenská republika preto mohla z uvedených dôvodov toto kompromisné riešenie akceptovať.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď za kolegu Kažimíra. Ale dovoľte, aby som pri doplňujúcej otázke vás poprosil, aby ste tlmočili pre kolegu ministra financií, že Slovenská republika mala schválené v prístupovej zmluve systém doplatenia priamych platieb pre našich farmárov, do ktorého kompetencia alebo ustanovenie čl. 73/2009 nepripadá do úvahy. Práve preto takýto krok z jeho strany, kde zahlasoval proti záujmom Slovenskej republiky, považujem za škodlivý aj z toho dôvodu, že peniaze, ktoré sa ušetria takýmto spôsobom, nebude môcť Slovenská republika využiť vo svojej vlastnej ekonomike, a to preto, lebo vo všetkých ostatných krajinách je možné peniaze presunúť do druhého piliera. Každá krajina o túto možnosť mala požiadať do roku 2009. Slovenská republika v roku 2009 túto možnosť nevyužila. Práve preto takýto krok, i keď je to zmiernenie a ja kvitujem takéto zmiernenie, že nad 5-tisíc eur nebude uplatnené, ale dopadne na našich veľkých farmárov negatívne.

    Preto by som vás prosil, keby ste toto stanovisko tlmočil, i keď to nie je otázka, ale len na dovysvetlenie, že to bude škodiť slovenskej ekonomike tými štyrmi percentami z celkového balíka 390 mil. eur.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán minister, chcete odpovedať? Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Štefanec a otázku položil podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi: "Vážený pán minister, prečo... Pardon.

    Pán poslanec Ivan Štefanec položil otázku pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi: "Pán minister, ešte 26. 7. ste na našu otázku odpovedali, že ste proti skrátenému legislatívnemu konaniu pri znižovaní odvodov do druhého piliera. Kedy ste zmenili názor?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v prvom rade mi dovoľte, aby som poďakoval za vašu otázku. Na úvod mi dovoľte krátku poznámku.

    Domnievam sa, že v prípade, ak mi kladiete otázku, ktorej podstata je vysvetlenie môjho predchádzajúceho výroku, tak je nevyhnutné, aby ste môj výrok citovali korektne. Žiaľ, interpretácia môjho vyjadrenia z minulého týždňa je natoľko nepresná, až demagogická, že to hádam ani nemôže byť náhoda, pán poslanec.

    Ako iste viete, minulý týždeň som na otázku médií, či plánujem návrh na skrátené legislatívne konanie, jednoznačne odpovedal, že nie. Neplánujem predložiť na rokovanie vlády takýto návrh. Keďže toto moje vyjadrenie následne potvrdili už aj dnes známe skutočnosti, považoval som a doteraz považujem za samozrejmé, že o zmene môjho názoru nemôže byť ani reč. Včera pri rozprave o návrhu na skrátené legislatívne konanie som na túto tému dvakrát sa vyjadril v rozprave a pomenoval jasné skutočnosti.

    Pán poslanec, viete, že som predložil do parlamentu návrh novely zákona v riadnych termínoch, ktoré určuje rokovací poriadok. Dokonca bolo to približne dva týždne predtým ako prvé čítanie, presne 6. júla, to znamená pred otvorením konkrétnej, teraz prebiehajúcej schôdze Národnej rady.

    Takže dovoľte mi ešte raz tu v pléne informovať tých, korí ešte nie sú ani po dvoch dňoch prerokovávania témy skráteného legislatívneho konania plne informovaní, že som ako predkladateľ iniciatívne nežiadal o skrátené legislatívne konanie.

    V nadväznosti na skutočnosť, že v pondelok 30. júla bola na mimoriadnom rokovaní vlády predložená Správa o negatívnom vývoji štátneho rozpočtu a makroekonomických výsledkoch za prvý polrok, z ktorých vyplýva výpadok pol miliardy eur, najmä z výpadku daňových príjmov, ako aj ďalších negatívnych a vami - a to podčiarknem a zdôrazňujem - spôsobených ekonomických skutočnostiach, vláda okamžite na základe týchto skutočností prijala celý komplex mimoriadnych a nevyhnutných opatrení.

    Ak sa chcete pýtať na konkrétne dôvody výpadku v daňových príjmoch, odporúčam vám vycestovať za vaším kolegom pánom Miklošom na Kanárske ostrovy, možno na Hawai, možno na olympiádu, kde trávi svoj aktívny čas, zatiaľ čo vy tu kladiete otázky, na ktoré by vám mal odpovedať on.

    Vláda prijala celý komplex opatrení na elimináciu zlého vývoja deficitu štátneho rozpočtu, opatrenia sa týkali všetkých rezortov, Fondu národného majetku vrátane odporúčaní pre obce a mestá. Jedným z mnohých prijatých opatrení bol aj návrh na skrátené legislatívne konanie zákona 461, ktorého urýchlené, urýchlením účinnosti máme šancu znížiť tento veľmi vysoký výpadok a deficit cca o 40 mil. eur.

    Ja som súčasťou tejto vlády, plne rešpektujem toto konsolidačné rozhodnutie, podporil som ho vrátane svojej osobnej zodpovednosti. Myslím si, že všetci máme spoločný záujem, ktorým je neprehlbovať, ale, naopak, znižovať deficit verejných financií a dlh Slovenskej republiky. Pripomínam vám, že sme len nedávno spoločne prijali ústavný zákon o dlhovej brzde, resp. rozpočtovej zodpovednosti. Vzhľadom k tomu, že ste zlikvidovali finančnú správu, musíme prijímať aj takéto rozhodnutia.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za odpoveď. Pán minister, neprekvapili ste ma, tak ako aj pán premiér v svojej odpovedi, vyhli ste sa v podstate odpovede na túto otázku.

    Chcem vám pripomenúť, že keď sa oháňate výpadkom daňových príjmov, rátate alebo beriete do úvahy daňovú prognózu z 15. júna, pán minister. Z 15. júna, čo je 6 týždňov starý údaj, takže za 6 týždňov sa nič nezmenilo a vy hovoríte, že 26. ste mali na takéto údaje iný názor ako 30. júna. To je dosť zarážajúce a svedčí to len o tom, že vaša argumentácia je nedôveryhodná, pán minister, tak ako je nedôveryhodné celé odôvodnenie o akýchsi 500 miliónoch, ktoré chýbajú. Bohužiaľ, samotná argumentácia o 500 miliónoch pokrivkáva, pretože keby bola pravdivá, tak pripravíte opatrenia na problémy, ktoré sa tam, v tomto materiáli, spomínajú, či je to zdravotníctvo, či sú to samosprávy, či je to Slovenská konsolidačná a tak ďalej. Namiesto toho vy sa sústreďujete len a len na druhý pilier.

    Čiže aj vaša odpoveď a celý tento príbeh okolo údajnej diery 500 mil. a skráteného legislatívneho konania svedčí o tom, že je to len zásterka pre to, aby ste mohli siahnuť na peniaze ľudí - a to ma úprimne mrzí, že ste sa znížili k takýmto praktikám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Len zopakujem to, čo som tu už dva- či trikrát v pléne hovoril. Na septembrovú schôdzu Národnej rady je navrhnutá informácia, ktorá sa týka celého komplexu vývoja makroekonomických výsledkov za prvý polrok vrátane celého komplexu návrhu opatrení. Bude to samostatný bod rokovania tejto Národnej rady. To nie je nič nové, čo hovorím, táto skutočnosť je známa poslancom Národnej rady.

    Ale podstatné, čo je treba povedať, pán poslanec, a povedal som včera, že by som očakával od vás ďaleko väčšiu sebareflexiu, je skutočnosť, že vy a váš stranícky kolega ste zlikvidovali finančnú správu. Otázka je, bola to náhoda? Bol to účel? To asi zistia orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa touto problematikou budú následne zaoberať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi: "Vážený pán minister, prečo Slovenská republika odsúhlasila, že slovenským farmárom sa v roku 2013 budú znižovať priame platby prevyšujúce 300-tisíc eur o štyri percenta?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vy ste tú istú otázku dal viacerým ministrom a ja som sa bol poradiť, že vlastne čo mám urobiť v takom prípade, keď odpoveď už prvýkrát na túto istú otázku, síce smerovanú na ministra financií, zodpovedal zastupujúci minister pán minister hospodárstva, čiže ja, ale odpoveď sme pripravovali my na pôdohospodárstve, čiže teoreticky by som mal teraz prečítať ešte raz tú istú odpoveď, ale ja si vážim panie poslankyne a pánov poslancov a nebudem ich takto trápiť a ponižovať.

    Ja vám odpoviem jednou vetou. Stotožňujem sa s odpoveďou ministra financií.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže dopredu sa nedá vedieť, že ktorá otázka na ktorého ministra bude vylosovaná, tak som si to dovolil položiť ministrovi, ktorý za to hlasoval v Rade ministrov, to bol minister Kažimír, a rezortne to prislúcha vám.

    Pán minister, dovoľte, aby som ale položil jednu otázku. Prečo Slovenská republika chce v roku 2012 uplatňovať moduláciu na VDJ? Pretože toto sa týka modulácie priamych, teda modulácie aj v jednom prípade, aj v druhom, a týka sa to nariadenia 73/2009, keď za rok 2012 pre nové členské krajiny žiadny minister nehlasoval a takéto nariadenie prijaté nie je.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zle je postavená vaša otázka, že prečo chce Slovensko uplatňovať moduláciu v roku 2012. Slovensko nechce, Slovensko musí uplatňovať moduláciu v roku 2012 na základe rozhodnutia Európskej komisie z 19. júla 2012. Z 19. júla 2012 máme tu oficiálne stanovisko, kde nás Brusel zaväzuje pri vyplácaní VDJ uplatňovať princíp modulácie a zároveň sú nastavené ďalšie konkrétne podmienky pri uplatňovaní jednotlivých platieb. Sú tam stanovené výšky jednotlivých či malých, či veľkých VDJ. Čiže sú tam aj tie údaje, ktoré máme aplikovať pri vyplácaní. Čiže celý tento postup je presne popísaný v nariadení alebo v usmernení Európskej komisie, ešte raz opakujem, zo dňa 19. 7. 2012.

    Čiže otázka nestojí tak, či chceme, alebo nechceme, otázka znie, odpoveď znie tak, keď chceme uplatňovať systém realizácie VDJ, musíme uplatňovať systém modulácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán Tibor Bastrnák, ale keďže za chvíľočku skončíme hodinu otázok, neviem... Je všeobecný súhlas, môžeme skončiť? Dobre, ďakujem. Nie? Prečítam, dobre, pán poslanec.

    Takže prečítam na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, na Počiatka: "Vážený pán minister, aký bol dôvod na vypustenie materiálu Návrh na uzavretie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o výstavbe cestného mosta cez rieku Dunaj na spoločnej štátnej hranici medzi mestami Komárno a Komárom na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 13. 6. 2012?"

    Nech sa páči, bude odpovedať pán minister Ľubomír Jahnátek.

  • Pán poslanec, ďakujem v mene pána ministra dopravy za otázku.

    Návrh na uzavretie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o výstavbe cestného mosta cez rieku Dunaj na spoločnej štátnej hranici medzi mestami Komárno a Komárom bol stiahnutý z rokovania vlády na základe požiadavky Úradu vlády na doplnenie materiálu o zdôvodnenie výberu západného variantu, vysvetlenie procesu verejného obstarávania a vplyv na zamestnanosť v regióne. Doplnený materiál bude opätovne predložený na rokovanie vlády v čo najkratšom čase.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.

    A teraz nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 4. júla 2012 (tlač 118).

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 118 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil jeden poslanec, pani poslankyňa Gibalová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja chvíľočku počkám, kým dohovorí pán minister Jahnátek, pretože práve na neho je smerovaná moja odpoveď. Idem odpovedať pánu ministrovi. Ďakujem vám.

    Vážené dámy a páni, vážený pán minister, chcem sa vyjadriť k odpovedi pána ministra Jahnátka na interpeláciu uverejnenú v tlači 118 bod 11 vo veci nepreplácania oprávnených výdavkov na projekty rekonštrukcie škôl.

    Vážený pán minister, pýtala som sa, kto nesie zodpovednosť za skutočnosť, že výzva bola vyhlásená na vyšší finančný objem, ako boli voľné finančné prostriedky. Odpovedáte mi, že nadmerné zmluvné viazanie finančných prostriedkov v rámci Prioritnej osi 1 Infraštruktúra vzdelávania ROP, ku ktorej došlo v rokoch 2009 - ´12, umožnilo vedenie bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré bolo riadiacim orgánom pre Regionálny operačný program. Rovnako píšete, že nadmerné zmluvné viazanie pokračovalo aj v rokoch 2011 - ´12 za bývalého vedenia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, na ktoré prešla kompetencia riadiaceho orgánu ROP.

    Vážený pán minister, musím vyjadriť zásadný nesúhlas s vašou odpoveďou, pretože posledná výzva na infraštruktúru vzdelávania, teda na rekonštrukciu a prestavby škôl, bola vyhlásená v januári 2010. V polovici júla 2010 bol zverejnený na webovom sídle Regionálneho operačného programu zoznam škôl, ktorých projekty boli schválené. Teda nie v rokoch 2011 - ´12, ako píšete, dochádzalo k nadmernému zmluvnému viazaniu prostriedkov, ale o nadmernom zmluvnom viazaní prostriedkov bolo rozhodnuté za prvej Ficovej vlády. Je tak?

    Na druhú otázku, prijímatelia sa na základe zmlúv vychádzajúcich zo zmluvy o NFP dostali do pozície neplatičov. Kto bude znášať sankcie vyplývajúce z neplnenia zmluvných podmienok medzi prijímateľom a dodávateľom stavebných prác v prípade schválených a nepreplatených žiadostí o platbu? Vy odpovedáte: Riadiaci orgán pre ROP nie je účastníkom týchto vzťahov ani do nich nezasahuje a že akékoľvek ďalšie zmluvné dojednania, z ktorých vyplývajú nároky na peňažné plnenie voči prijímateľom, sú výsledkom zmluvnej vôle týchto subjektov.

    Vážený pán minister, musím opäť vyjadriť nesúhlas s vašou odpoveďou, z ktorej som až pobúrená. Prijímatelia uzatvárali zmluvy s dodávateľmi prác a služieb na základe podpísanej zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a podmienok v nej stanovených. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecne záväzné podmienky zmluvy, v ktorých sú odvolávky na legislatívne pravidlá EÚ, systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a iné riadiace dokumenty. V týchto dokumentoch sú okrem iného definované aj pravidlá oprávnenosti výdavkov, systém kontroly oprávnenosti, lehoty na kontrolné procesy a tak ďalej. Problém je v tom, že aj po splnení týchto náročných podmienok riadiaci orgán pre ROP nepristúpil k preplateniu výdavkov podľa zmluvy, a to nehovorím o nedodržiavaní termínov definovaných v riadiacich dokumentoch zo strany ROP-ky a s tým súvisiacim predlžovaním lehôt na preplatenie výdavkov. V tomto prípade prijímateľ, rozumej škola, je teda absolútne bezmocný. Aj keď uzavrel zmluvu s dodávateľom prác a služieb tak, aby rešpektoval termíny a lehoty stanovené v zmluve, nič mu to nebolo platné. A zmluva so štátom, riadiacim orgánom, teda ministerstvom, ho dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, aj keď on nemá na tom žiadnu účasť.

    Vo svojej odpovedi nepíšete, kto nesie dôsledky za druhotnú platobnú neschopnosť prijímateľov.

    Toľko moja odpoveď na alebo reakcia na vašu interpeláciu.

    A pretože túto interpeláciu považujem za neuspokojivú a zavádzajúcu, prosím, aby Národná rada Slovenskej republiky pri hlasovaní v zmysle rokovacieho poriadku túto moju nespokojnosť zobrala na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Takže, pani poslankyňa, žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou? Áno. Dobre.

    To bola písomne prihlásená pani poslankyňa. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    A teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

    Písomne sa do bodu interpelácií prihlásili pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Hudacký a pán poslanec Mikuláš Huba.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • No. Ukončila som možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Takže otváram bol interpelácie.

    Poprosím pani poslankyňu Gibalovú, aby - ako písomne prihlásenú do bodu interpelácie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, mám dve interpelácie.

    Jedna je na ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča.

    Vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 2 zákona o vojenských obvodoch zrušila Vojenský obvod Javorina z 1. 12. 2010 nariadením vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina.

    V zmysle nariadenia vlády k návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina vydalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2020 pre Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister obrany, súhlas na správu lesných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na dobu určitú pre Vojenské lesy a majetky so sídlom v Pliešovciach spôsobuje v aplikačnej praxi veľké komplikácie pri realizácii drobných stavieb v rámci reštitúcií a prinavráteného vlastníctva. Fyzické a právnické osoby pri ich povoľovaní musia vycestovať na Vojenský stavebný úrad so sídlom v Košiciach. Vojenský stavebný úrad pri stavbách uskutočnených na pozemkoch v správe Vojenských lesov sa ako miestne príslušný odvoláva na znenie § 125, 139 ods. 9 zákona 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ako kompetentný pre povoľovanie stavieb. Ide o stavby fyzických a právnických osôb, ktorým bolo prinavrátené vlastníctvo v rámci reštitučných konaní v zrušenom Vojenskom obvode Javorina. Stavby sú cyklotrasy, trafostanice pre energetické rozvody, posedy pre poľovníkov a iné drobné stavby, ktoré sa tak stávajú stavbami pre obranu štátu.

    Interpeláciou som sa obrátila na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby ministerstvo ako vlastník uvedených lesných pozemkov, na ktoré bol vydaný súhlas na dočasnú správu, inicioval zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy. Pán minister Ľubomír Jahnátek mi na interpeláciu odpovedal, že na základe uznesenia vlády ministerstvo vydalo výnimku na správu vo vlastníctve štátu pre Vojenské lesy a majetky na obdobie 10 rokov od zrušenia Vojenského obvodu Javorina. Táto výnimka sa však vzťahuje iba na správu lesného majetku vo vlastníctve štátu, ktorý tvoria lesné pozemky, lesné porasty a stavby vo vlastníctve štátu, za ktoré sa považujú investičné lesné cesty a lesné železnice a stavby a zariadenia s nimi súvisiace.

    Tiež mi odpovedal, že Vojenské lesy a majetky vykonávajú na týchto pozemkoch práva vlastníka štátu, najmä zabezpečujú jeho ochranu, a zastupujú vlastníka v konaní pred súdmi a štátnymi orgánmi. Podľa pána ministra Jahnátka sú teda Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky aj povinnou osobou pri riešení žiadostí pôvodných vlastníkov o prinavrátenie užívacích práv k tejto pôde.

    Vážený pán minister Glváč, zmenou charakteristiky lesov z osobitného určenia na hospodárske lesy v dotknutej oblasti by sa pre fyzické a právnické osoby, ktorým bolo po dlhých desaťročiach prinavrátené vlastníctvo v bývalom Vojenskom obvode Javorina, stal stavebným úradom pre povoľovanie a realizáciu drobných stavieb príslušný obecný stavebný úrad, čo by bolo pre nich veľmi praktické, pretože by nemuseli zakaždým cestovať do Košíc. Preto vás, pán minister, žiadam, aby ste iniciovali zmenu charakteristiky lesov osobitného určenia na hospodárske lesy a odpovedali mi, kedy tak hodláte urobiť.

    Ďakujem vám za odpoveď.

    A druhá interpelácia, kratšia, je na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, v súlade s § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov jednou z činností Slovenského pozemkového fondu je aj správa pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Zaujíma ma, pán minister, ako Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, a s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, do prípadného uplatnenia a preukázania vlastníckych práv.

    Preto vás žiadam o odpoveď na nasledujúce tri otázky.

    Aká je celková výmera pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a aká je celková výmera pôdy pochádzajúcej z podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy?

    Druhá otázka. Aký bol celkový príjem z prenájmu pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a z prenájmu podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, v rokoch 2010 a 2011?

    A tretia otázka. Aká je celková výmera pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorých vlastník nie je známy, a celková výmera pôdy pochádzajúcej z podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy, a ktoré Slovenský pozemkový fond v týchto rokoch neprenajímal?

    Ďakujem obidvom pánom ministrom za odpoveď a vám za vypočutie.

  • Pán poslanec Viskupič, procedurálny? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som sa chcel iba ohradiť voči predchádzajúcemu nezaradeniu ústnej možnosti prihlásenia sa k písomným interpeláciám, pretože počas čítania sme boli aj s pánom Osuským prihlásení. Ďakujem.

  • Trochu nízko to mala nastavené predo mnou kolegyňa, takže som musel zdvihnúť mikrofóny. Ďakujem pekne.

  • Tak. Ďakujem pekne. Takže moje interpelácie, bude ich niekoľko.

    Prvá interpelácia je na pána ministra Čaploviča.

    Ako je známe, pán minister, jednak z vašich verejných vyjadrení, ale aj nakoniec predložením novely zákona 184/2009 o odbornom vzdelávaní, chcete sprísniť podmienky na prijímanie na stredné školy dokonca tak, že dávate ako povinnosť, ako nutnú podmienku, aby na gymnáziá nemal žiak priemer horší ako 2 a na odborné školy 2,75. A súčasne ste sa vyjadrili, že chcete zaviesť celoštátne testovanie žiakov po ukončení aj I. stupňa základnej školy.

    Ja nemám nič proti tomu, aby sme zvyšovali kvalitu, a takisto si myslím, že testovanie, tak ako som ho zaviedol, zaviedol maturitu a monitor, že má byť testovanie aj po ukončení I. stupňa základnej školy. Ale aby to bolo objektívne, tak k tomu musí byť niečo ďalšie, a to je curriculum, národné curriculum, a preto by som rád vedieť a opýtal sa vás, pán minister, či vôbec plánujete počas svojho funkčného obdobia pripraviť národné curriculum a toto národné curriculum, samozrejme, aj schváliť. A ak áno, tak v akom termíne by sme sa mohli toho dočkať minimálne pre základné školy, pre I. a II. stupeň?

    Rád by som v tejto súvislosti podotkol, že mnohé vyspelé krajiny národné curriculum majú, a chcel by som ešte upozorniť, že národné curriculum a to, čo sa dnes používa ako cieľové vedomosti, že to nie je celkom to isté. Nerád by som bol, aby národné curriculum bolo niečo, kde sa tam napchá kopu vecí, ktoré nakoniec aj tak nie sú reálne istým spôsobom vykonateľné a overiteľné. Takže to bola moja prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia smeruje, áno, áno, takisto na pána ministra Čaploviča.

    Predpoklady pre výkon pedagogického povolania stanovuje v podstate dlho známa vyhláška o pedagogickej spôsobilosti a táto vyhláška už dlho neodráža reálny stav a často znevýhodňuje celé skupiny pedagógov, nehovoriac o tom, že aj spôsobuje vážne problémy pri zabezpečení výučby, konkrétne tí, ktorí sa s tým stretávajú, tak určite vedia, že v prípade jazykov to je vážny problém. A takisto ako aj napríklad mnohé iné pedagogické odbory, či už sú to na základných, stredných školách alebo či sa to týka povedzme majstrov odborného výcviku, majú s tým, ako je to formulované, veľké problémy. Nehovoriac o tom, že sú tam občas aj kuriozity, pretože vysokoškolský profesor fyziky, keď príde, vezmú ho, aby učil na základnej škole fyziku, ale bude nekvalifikovaný. No, je to tak.

    Takže myslím si, že dokonca aj viacerí z kolegov poslancov zrejme dostávajú listy so žiadosťou od pedagógov o pomoc s poukázaním na neúnosnosť súčasného stavu. Preto sa domnievam, že naozaj dozrel čas pre zásadnú zmenu na stanovenie predpokladov pedagogickej spôsobilosti a na naozaj jednu úplne novú vyhlášku.

    Takže moja interpelácia znie na pána ministra, či hodlá vôbec urobiť novú vyhlášku o pedagogickej spôsobilosti. A ak áno, dúfam, že áno, tak v akom časovom horizonte by takáto vyhláška mohla byť pripravená a, samozrejme, schválená.

    Ďalšia interpelácia, tretia, už sa nemusíte obávať, je to posledná, je interpelácia na pána ministra financií Petra Kažimíra.

    Dlhodobo vieme, že Slovenská republika si potrebuje požičať peniaze. Požičiava si a bude si ich potrebovať požičať aj v najbližšom čase, aby prekryla svoje potreby, ktoré má. A vieme, že tieto peniaze si požičiava tak, že vypisuje štátne dlhopisy, ktoré sa snaží umiestniť na finančných trhoch. No ale ostatne a nie tak z dávnej minulosti vieme, že bol problém takéto dlhopisy umiestniť na finančných trhoch, alebo čím ďalej, tým viac sa stáva, že pokiaľ ich aj umiestni, predá, tak úročenie týchto dlhopisov je pre Slovenskú republiku nevýhodné.

    Takže myslím, že môj predpoklad, že v krátkom čase si Slovensko bude opäť takýmto spôsobom požičiavať, je reálny. Ale ja by som rád vedieť, že či pán minister nechce a neuvažuje o vypísaní štátnych dlhopisov v nižšej nominálnej hodnote, ako sa to robí. V nominálnej hodnote 1 000, 5 000, 10 000 eur, ktoré by neponúkal na finančných trhoch, ale ktoré by ponúkal občanom Slovenska. Čiže dlhopisy vypísané v nižšej nominálnej hodnote pre občanov Slovenska. Totižto, ak by to sme urobili, ak by takýto krok sa udial, tak celkom iste úročenie takýchto dlhopisov by z pohľadu štátu bolo výhodnejšie, by bolo nižšie, ako teraz si požičiava na finančných trhoch. Na druhej strane by to bolo výhodné aj pre občanov, pretože jednak by mali dlhopisy, ktoré sú garantované štátom, a tie garancie zatiaľ sú asi obyčajne vždy najsilnejšie, určite silnejšie ako v mnohých komerčných bankách. Ale celkom iste by boli úročené podstatne lepšie pre občanov, akokoľvek dnes môžu mať úročené svoje peniaze uložené v komerčných bankách.

    Pokiaľ som informovaný, takýto krok sa už udial v niektorých krajinách a dokonca veľmi úspešné. Takže moja otázka je, či pán minister a ministerstvo financií bude uvažovať a pokúsi sa urobiť tento krok o vypísaní dlhopisov v nižšej nominálnej hodnote, ktoré by boli ponúknuté občanom Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďalším písomne prihláseným do bodu interpelácie je pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, ak dovolíte, ja by som rád interpeloval člena vlády Slovenskej republiky pána ministra životného prostredia, pána Žigu.

    Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si dovoľujem obrátiť sa na vás s nasledovnou interpeláciou.

    Na základe pozvania viacerých občanov obce Hrboltová, mestská časť mesta Ružomberok, predovšetkým poslankyňou za mestskú časť Hrboltová pani Ing. Annou Šotolovou, som vykonal dňa 5. 7. 2012 poslanecký prieskum ohľadom kvality životného prostredia v danej lokalite. Obyvatelia mestskej časti Hrboltová sú exponovaní koncentráciami dávok sírnych zlúčením v ovzduší a obťažujúcemu zápachu, ktorý som mohol aj ja ako nestranný pozorovateľ výrazne zaznamenať. Imisia týchto sírnych zlúčením a prenikavý zápach spôsobuje občanom tejto lokality vážnu zdravotnú ujmu, znehodnocuje životné prostredie, a tým aj kvalitu ich života. Výsledkom tohto pretrvávajúceho stavu je sťahovanie sa prevažne mladých občanov z danej lokality, čo spôsobuje výrazný úbytok obyvateľov a obmedzuje rozvoj daného územia.

    Zdrojom týchto škodlivých imisií je čistička odpadových vôd na území Hrboltovej. Čistička odpadových vôd je vo vlastníctve spoločnosti Mondi SCP, a. s. Táto spoločnosť Mondi SCP meria intenzitu zápachu piatimi monitorovacími stanicami, z ktorých štyri sú stacionárne a jedna mobilná. Od februára 2012 mobilná stanica sa nachádza aj v Hrboltovej. Spomedzi všetkých meraných stanovísk hodnoty nameraných imisií v Hrboltovej sú najvyššie.

    Monitoring je zameraný na hodnoty TRS v ovzduší (Total Reduced Sulphur). Spoločnosť Mondi SCP síce uverejňuje dané priemery nameraných hodnôt každý druhý týždeň v mestských novinách Ružomberský hlas. Keďže sú ale priemerné, nezohľadňujú možné nebezpečné špičky v kratších časových úsekoch.

    Na tému zápachu sa uskutočnilo niekoľko stretnutí zástupcov Mondi SCP s občanmi mestskej časti Hrboltová. V máji 2012 Mondi SCP ukončilo výmenu tzv. Messnerových platní, ktoré by mali znížiť zápach. Napriek týmto opatreniam sú namerané imisie aj naďalej vysoké.

    Na základe komunikácie s prítomnými odborníkmi a občanmi na spomínanom prieskume navrhujem:

    - skvalitniť prečistenie odpadových vôd vo fabrike Mondi SCP,

    - merať odpadové vody na výstupe z fabriky Mondi SCP,

    - v mestskej časti Hrboltová vybudovať stacionárnu monitorovaciu stanicu na meranie imisií s externým displejom nameraných hodnôt,

    - okrem zlúčením síry merať v ovzduší aj organické zlúčeniny, aldehydy a ketóny,

    - výsledky nameraných imisií zo všetkých staníc zverejňovať on-line na stránke mesta Ružomberok,

    - v novinách nevyznačovať ako akceptovateľnú hodnotu 40, obťažujúci zápach je už pri hodnotách nižších ako 5,

    - nájsť riešenie, aby stály odborný monitoring regionálneho znečistenia vôd, ovzdušia vykonávala na Mondi SCP nezávislá organizácia.

    Na základe týchto skutočností vás, pán minister, úctivo žiadam o prešetrenie tejto situácie a podporu navrhovaných riešení prostredníctvom odborných štruktúr v pôsobnosti vášho ministerstva a zjednanie nápravy v prospech občanov danej lokality.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s interpeláciou pán poslanec Mikuláš Huba, predseda výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja mám dve kratšie interpelácie. Jedna je adresovaná, alebo bola adresovaná, pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra a druhá ministrovi životného prostredia. Prednesiem ich v chronologickom poradí tak, ako som ich podal.

    Čiže, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, v poslednom období sa množia prípady, kedy dochádza k celospoločensky nežiaducemu konaniu rôznych subjektov. Polícia je na túto skutočnosť upozornená, a napriek tomu nekoná. Za mnohé si dovolím uviesť len dva konkrétne príklady, ktoré mali značný mediálny ohlas a vyvolali pobúrené reakcie nemalej časti verejnosti.

    V prvom prípade išlo o neohlásenú asanáciu bývalej Bratislavskej cvernovej továrne, skrátene Cvernovka, na Páričkovej ulici v Bratislave. Aj keď bolo dôvodné podozrenie, že búracie povolenie, na základe ktorého sa táto aktivita konala, nie je platné a privolaná polícia bola na túto skutočnosť upozornená, nezasiahla a následne došlo k značným a nezvratným celospoločenským škodám na kultúrnom dedičstve.

    V druhom prípade ide o tzv. hausbóty na dunajských ramenách pod Bratislavou, ktoré boli zjavne vybudované bez príslušného povolenia. Významným spôsobom poškodzujú prírodu, ohrozujú vodné zdroje a bránia vo verejnom rekreačnom využívaní časti bratislavského lesoparku, čím sa dostávajú do rozporu s verejným záujmom. Táto skutočnosť je už dlhšiu dobu verejným tajomstvom, pričom nám nie je známe, že by polícia proti takýmto aktivitám, ktoré sú v rozpore s viacerými zákonmi, účinne konala.

    Moja interpelácia adresovaná vám, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, znie:

    1. Je pravda, že polícia nie je kompetentná zasiahnuť vo vyššie uvedených a podobných prípadoch, kedy sa porušuje zákon a sú ohrozené či priamo poškodzované celospoločenské hodnoty a verejný záujem?

    2. V prípade, ak je vaša odpoveď na predchádzajúcu odpoveď kladná, predchádzajúcu otázku, samozrejme, a naša polícia je v takýchto prípadoch skutočne bezmocná, ako plánuje váš rezort túto ťažko akceptovateľnú skutočnosť zmeniť?

    S nádejou na konštruktívnu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba.

    A tá druhá, podobne stručná, adresovaná pánovi ministrovi životného prostredia znie:

    Vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky na svojej 4. schôdzi schválila v zrýchlenom legislatívnom konaní vládny návrh novely zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, ktorý predpokladá poskytnutie nízkoúročnej pôžičky zo strany Environmentálneho fondu Poľnohospodárskej platobnej agentúre na zmiernenie vplyvu extrémnych poveternostných podmienok v poľnohospodárstve. Toto opatrenie podľa predkladateľa nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

    Navrhol som, aby sa tieto potreby kryli zo zdrojov rozpočtu a fondov rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka alebo z rezervy vlády a nie zo zdrojov Environmentálneho fondu. Argumentoval som tým, že zdroje Environmentálneho fondu sú určené na iné účely, než ako sa navrhovalo v spomínanej novele. Ako reakcia na moje argumenty v rozprave okrem iného odznelo, že takáto forma nevýhodnej pôžičky, ktorej návratnosť nie je ničím garantovaná a ktorá bude viazať prostriedky Environmentálneho fondu minimálne po dobu 18 mesiacov, je pre Environmentálny fond vlastne výhodná, lebo v banke, kde vraj tieto prostriedky fondu ležia nevyužité, by sa znehodnocovali rýchlejšie.

    Keďže som si nie vedomý, že by stav životného prostredia na Slovensku bol v takom dobrom stave, aby si nevyžadoval na svoje zlepšenie efektívne a operatívne investície z Environmentálneho fondu, interpelujem vás, vážený pán minister vo veci minulého, súčasného a plánovaného narábania s prostriedkami Environmentálneho fondu, a to v nasledujúcej štruktúre:

    1. prehľad hospodárenia Environmentálneho fondu v uplynulých piatich rokoch,

    2. plánované príjmy a výdavky Environmentálneho fondu na rok 2012 a ich doterajšie čerpanie a

    3. plánované príjmy a výdavky Environmentálneho fondu na roky 2013 - 2015.

    Okrem informácie o finančnom čerpaní žiadam aj o detailný vecný prehľad investícií a projektov podporených z Environmentálneho fondu v tomto kalendárnom roku, ako aj prehľad plánovaných priorít na roky 2013 - 2015.

    Teším sa vašu operatívnu a vecnú odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vystúpili všetci písomne prihlásení páni poslanci do interpelácie. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási ústne v rámci tohto bodu. Konštatujem, že nikto. Pýtam sa členov vlády, či niektorý chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Nie. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    A budeme pokračovať

    návrhom na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač č. 113 a návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vám bol rozdaný ako tlač 117.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby návrh vlády odôvodnil. Pán minister Jahnátek.

  • Dám päťminútovú prestávku, aby sme našli pána ministra.

  • Prestávka pre neprítomnosť ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Viskupič, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, dovolil by som si na žiadosť dvoch poslaneckých klubov, poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a poslaneckého klubu SDKÚ - DS, zvolať alebo požiadať o zvolanie poslaneckého grémia z dôvodu pochybností práve ohľadom prejednávaného bodu a jeho zaradenia do schôdze. Ďakujem. Ihneď.

  • Dobre, budem to tlmočiť predsedovi Národnej rady.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že som informovala predsedu Národnej rady o požiadavke na zvolanie poslaneckého grémia. Bude zvolané, keď pán predseda príde.

    A vyhlasujem prestávku do 16.15 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Páni poslanci, pokračujeme pokračovaním 4. schôdze Národnej rady návrhom na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách členov Rady Slovenského pozemkového fondu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, na návrh výboru.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 284/2012 z 20. júna 2012 schválila návrh na odvolanie a voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Na základe citovaného zákona predkladám vládou schválený návrh na odvolanie a voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo poverenej členke výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Magde Košútovej, aby odôvodnila návrh výboru, a súčasne ju prosím, aby podala informáciu o výsledku prerokovania návrhov vo výbore.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 35a ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov o činnosť a hospodárení pozemkového fondu kontroluje fond 11-členná Rada. Členov Rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Funkčné obdobie členov Rady je tri roky.

    Vláda Slovenskej republiky predložila dňa 22. júna 2012 návrh na odvolanie členov Rady Slovenského pozemkového fondu, ktorých volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády, a to: Zoltána Kovácsa, Jozefa Kršku, Jána Mrvu, Františka Sojku, Antóniu Mikulíkovú a Jozefa Bolješika.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojej 4. schôdzi dňa 28. júna 2012 prerokoval návrh vlády na odvolanie členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Vo svojom uznesení č. 15 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tieto návrhy schváliť a odvolanie členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh vlády uskutočniť verejným hlasovaním spoločne.

    Členmi Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sú František Haník, Peter Štefanko, Peter Stanko, Peter Marčulinec, Ján Ilavský, ktorý listom z 18. apríla 2012 oznámil, že dňa 11. apríla 2012 ho vláda Slovenskej republiky uznesením č. 123/2012 menovala do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. štátny zamestnanec nesmie okrem iného byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. Preto v súlade s § 35a ods. 7 písm. b) zákona č. 330/1991 Zb. sa vzdáva členstva v Rade Slovenského pozemkového fondu ku dňu vymenovania do funkcie štátneho tajomníka, t. j. k 11. aprílu 2012.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie rokoval o návrhu na odvolanie ďalších členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom dňa 28. júna 2012. Vo svojom uznesení č. 16 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky týchto nominantov odvolať s tým, že aby odvolanie členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru uskutočnila verejným hlasovaním spoločne.

    Vláda Slovenskej republiky predložila dňa 22. júna 2012 návrh na voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, ktorí sú: Marek Gocník, Roman Jilly, Ivan Mišík, Radomil Květon, Jaroslav Lovašš a Vladimír Bajan.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojej 4. schôdzi dňa 28. júna 2012 prerokoval návrh vlády na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a vo svojom uznesení č. 15 konštatoval, že predložené návrhy spĺňajú podmienky ustanovené a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby uvedených nominantov Národná rada zvolila a súčasne konštatovala, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, pričom voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh vlády uskutočniť verejným hlasovaním spoločne.

    V súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov požiadal predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie listom politické strany a politické hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, o zaslanie návrhov kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

    Výbor dostal vrátane nového návrhu klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER - sociálna demokracia, keďže navrhovaní pôvodní kandidáti Dušan Muňko a Anton Martvoň vzali späť svoj súhlas s kandidatúrou, tieto návrhy kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Kandidátmi sú pán Ing. Boris Brunner, JUDr. Milan Cíbik, Ing. Jozef Gajdoš, Ing. Miloslav Masarik a Ing. Jarmila Tkáčová.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorými sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Výbor vo svojom uznesení č. 16 z 28. júna 2012 a uznesení č. 27 z 27. júna 2012 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť navrhovaných kandidátov za členov Rady Slovenského pozemkového fondu a konštatovať, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.

    Voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru uskutočniť verejným hlasovaním spoločne podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor navrhuje uskutočniť druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov z navrhovaných kandidátov v súlade so schváleným volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov.

    Výbor schválil návrh na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu (tlač 117) na svojej 4. schôdzi dňa 28. júna 2012 a schválil ho uznesením č. 17. V ňom ma poveril vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predniesť uvedený návrh, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou predmetnej tlače.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden rečník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán Hlina, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi k tejto ďalšej z mnohých volieb niečo krátko povedať.

    Skôr ako poviem, oceňujem a naozaj oceňujem, vážení kolegovia, že ste sa vzopreli pri hlasovaní do ÚPN. Naozaj to beriem ako vzopretie, i keď váš kolega Kolesík to chcel odkomunikovať a stále komunikuje, že neviete vypísať ani lístky. Keby som ja bol u vás, tak by ma to urážalo, lebo keby niekto pochyboval, alebo že nie ste schopní ani vypísať lístky, takže si to prípadne s ním odkonzultujte. Ja verím, že nie je problém v tom, že neviete vypísať lístky, ale ste sa vzopreli tomu, že tie kandidatúry, ktoré boli postavené, boli nezodpovedné. Naozaj to oceňujem a som rád.

    Verím, že prípadne tí ďalší noví kandidáti, ktorí budú, budú legitímnejší a primeranejší už aj k tej symbolickej funkcii, ktorú ÚPN plní a má plniť, a verím teda, že aj tí kandidáti noví, ktorí budú na verejnom vypočutí, ktoré, verím, že bude na výbore, mi zodpovedajú na otázku, na ktorú mi nezodpovedali predchádzajúci kandidáti, lebo to bola zastavená tá diskusia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec...

  • Už to končím.

    Na otázku, či sa budú venovať kauze pána generála Lorenca.

    Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Rokujeme o pozemkovom fonde.

  • Teraz tu máme... Áno, idem k tomu. Teraz tu máme hlasovanie znova o ľuďoch, ktorých nepoznáte, nepoznáme, teda aj ja nepoznám. Ja som zmierlivo uznal, že kandidáti do ÚPN boli aspoň na výbore, aspoň, i keď to dopadlo, ako to dopadlo. Ako ste si všimli, nerobil som ani cirkus pri voľbe RTVS, riaditeľa, lebo boli vo výbore, čo znova som uznal, že bolo umením možného, robil som - pre niekoho - cirkus vtedy, keď sme tu volili sudcov, ktorí tu prebiehali, ako prebiehali, a vtedy som búchal tou topánkou a vôbec nemám s tým nejaký problém, aj teraz by som to urobil znova a už aj preto, že som sa medzitým dozvedel, že ja som tu vtedy hovoril na jedného sudcu, že tam prípadne môže byť nejaký problém. Keby on mal tú možnosť vtedy vystúpiť, tak by sa bol obhájil, lebo ja som sa s ním stretol a tie okolnosti mi vysvetlil.

    Čiže už aj tu, aj v tomto drobnom hľadám zmysel a význam toho, čo hovorím, že tieto verejné vypočutia význam určite majú. Žiaľ, nedovolili ste to.

    Teraz ideme voliť do pozemkového fondu, do rady pozemkového fondu. Môj dedo, gazda na Orave, hovoril, že pôda sa nepredáva, pôda sa dedí alebo kupuje. My ideme voliť ľudí do orgánu, ktorí budú rozhodovať o niečom takom, a teraz budem znova mierne patetický, kvôli čomu sa bojovalo, boli revolúcie kvôli pôde, na pôde je postavená aj naša civilizácia, čiže my do tohto podľa mňa vážneho orgánu ideme voliť ľudí, ktorých sme, predpokladám, určite aj vy, alebo skoro všetci, nehovorím, že všetci, nevideli.

    Ja z tých kandidátov existujúcich, ako tak identifikujem pána Bajana, ale, pri všetkej úcte, ani som netušil, že pán Bajan má niečo s pozemkami, teda s pozemkami áno, ale s pôdou ako v pozemkovom fonde, to som fakt, čestné slovo, netušil. Môžeme sa prípadne sporiť, či majú kandidáti rozumieť pôde, len aby sme zase nedopadli ako Biľak, že bude takto šúchať pšenicu na poli a budú ho snímať, viete, to aby sme už naozaj tie doby prešli.

    Čiže ja si myslím, že nejakým spôsobom ten kandidát by mal byť príbuzný pôde a mal by aspoň v nejakom základe tomu rozumieť.

    Kandidáti nešli na vypočutie do výboru, tých, ktorých navrhla vláda, áno, tých, ktorých navrhla Národná rada, boli na vypočutí, čo znova oceňujem a som rád. Ja som na tom nebol, ale tuná kolega pán Fecko ma uspokojil, že je to v poriadku, že sú to ľudia, ktorí sú vecne, profesne k tomu plus-mínus príslušní.

    Čiže budem konštruktívny a spýtam sa, že či má zmysel dávať návrh procedurálny, aby boli vypočutí, nebudem znova idealista, že v pléne, ale aspoň teda na výbore, aspoň teda na výbore tí kandidáti, ktorí sú za vládu.

    Mňa nikdy pozemkový fond nejakým spôsobom nezaujímal, ja som sa nikdy do toho nestaral, ja len som počul. A keď som počul, tak nič dobré som nepočul. To raz bola výmena takých pozemkov, hentakých pozemkov, také zmluvy, hentaké zmluvy, v zásade, ak niekto vie, ma opravte, doplňte, ale ja som v zásade o pozemkovom fonde nič doteraz pozitívne nepočul, a ak mám teraz možnosť to nejakým spôsobom ovplyvniť čiastočne, tak to robím.

    Aj vy, páni poslanci, by ste mali mať tú ambíciu v sebe, že keď máte možnosť to nejakým spôsobom aspoň čiastočne ovplyvniť, nuž by sme mali byť nadšení a hladní po tom, v úvodzovkách, aby sme tak urobili.

    Preto, pani zapisovateľka (reakcie z pléna), spravodajkyňa (povedané so smiechom), dovolím si dať procedurálny návrh, aby kandidáti vlády do rady pozemkového fondu boli verejne vypočutí na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou jeden poslanec, pán Matovič. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Matovič.

  • Lojzo, uznávam a myslím si, že v tomto máš naozaj pravdu, že keď niekto kandiduje na post do správnej rady pozemkového fondu, tak mal by mať aspoň šajnu o tých pozemkoch, a nielen šajnu, ale keďže to je dosť kľúčová inštitúcia, tak mal by byť špičkový odborník. Bohužiaľ, toto je systém politických nominácií, ktorý my sme v minulosti nazývali a naďalej nazývame ako rakovinu politického systému. Rozdávanie trafík ľuďom, ktorí potom budú poslušní voči politickej strane, ktorá daného kandidáta nominovala, a potom sa nemôžme čudovať, že sú kauzy ako Veľký Slavkov a podobne.

  • Ďakujem. Chce reagovať...? Nie. Tak ukončujem... Pán predkladateľ, chcete reagovať? Pani spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcela konštatovať len to, že sme postupovali v zmysle rokovacieho poriadku. Kandidáti vlády, máte ich v písomnej forme predstavených, kandidáti, ktorých predkladali výbory, boli vypočutí na výbore, takže nevidím v tomto nejaké porušenie. Myslím si, že postupujeme v súlade tak, ako hovorí rokovací poriadok. Takže toľko.

  • Ďakujem pekne. Program tohto bodu bol vyčerpaný, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku prestávku do šiestej hodiny, do 17.00 hodiny, kedy začneme hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Najprv budeme hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, je to tlač 118.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 118.

  • Ako prvé bude hlasovanie o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pani poslankyne Gibalovej, že písomnú odpoveď ministra Jahnátka na interpeláciu č. 11 nepovažuje za uspokojivú. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 bolo za, 18 proti, 60 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 bolo za, 34 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme zobrali na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.

    Poprosím pani poslankyňu Košútovú, aby ako poverená členka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvádzala hlasovanie o návrhu uznesenia k tlači 113 a 117. Je to Rada Slovenského pozemkového fondu.

  • Hlasovanie o návrhu na odvolanie a voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu, tlač 113 a tlač 117.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Hlina, ktorý podal procedurálny návrh v znení, aby kandidáti vlády boli vypočutí na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Dám o tom hlasovať, ale opakovane chcem upozorniť, pán poslanec, to, akým spôsobom prebieha rokovanie, je stanovené zákonom, ale dám hlasovať o vašom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 36 za, 76 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na mechanizmus kreovania Rady Slovenského pozemkového fondu musíme vykonať štyri hlasovania. V súlade s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie budeme hlasovať o tom, že o jednotlivých skupinách sa bude hlasovať verejne a spoločne. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu výboru.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 bolo za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Ako prvé je hlasovanie, je návrh vlády na odvolanie doterajších členov rady nominovaných vládou, a to pána Kovácsa, Kršku, Mrvu, Sojku, Mikulíkovú a Bolješika. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 bolo za, 11 proti, 49 sa zdržalo.

    Odvolali sme členov rady navrhnutých vládou.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalšie je hlasovanie o návrhu vlády na zvolenie nových členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých vládou Slovenskej republiky pána Gocníka, Jillyho, Mišíka, Květona, Lovašša a Bajana. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím, pani spravodajkyňa, hlasovali sme o odvolaní členov rady navrhnutých vládou.

  • Teraz hlasujeme o novonavrhnutých členoch vládou.

  • Navrhujem, aby sme hlasovali o odvolaní členov rady, ktorých volí Národná rada, ktorých navrhuje výbor.

  • Nie, to musíme znova. Dobre, ďakujem pekne.

  • Budeme hlasovať teraz o tom, že odvolávame členov Rady Slovenského pozemkového fondu, ktorých navrhoval výbor.

  • Áno, takže dajte, prosím, hlasovať o odvolaní nominantov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a to o pána Haníka, Štefanka, Stanka a Marčulinca.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 94 bolo za, 13 proti, 36 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odvolali členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých výborom.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Ďalšie hlasovanie. Dajte hlasovať o návrhu vlády na zvolenie nových členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých vládou Slovenskej republiky pána Gocníka, Jillyho, Mišíka, Květona, Lovašša a Bajana. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý sme dostali z vlády.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 bolo za, 2 proti, 54 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme zvolili členov rady navrhnutých vládou.

  • Ako posledné je hlasovanie o návrhu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na voľbu nových členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to pána Brunnera, Cíbika, Gajdoša, Masarika a pani Tkáčovú. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 140 bolo za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme zvolili členov rady navrhnutých výborom.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podávam návrh uznesenia Národnej rady z 2. augusta k určeniu dňa skončenia 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov určuje ako deň skončenia 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 2. august 2012 o 17.15 hod. s tým, že neprerokované body programu 4. schôdze Národnej rady sa zaradia do návrhu programu nasledujúcej schôdze.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 bolo za, 17 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Dámy a páni, vyhlasujem 4. schôdzu za skončenú.

    Chcem vás informovať, že zvolávam nazajtra na 9.00 hod. 6. schôdzu Národnej rady.

    Zároveň zvolávam ihneď poslanecké grémium pred rokovaním o programe 6. schôdze Národnej rady.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

    Ihneď, poslanecké grémium ku programu 6. schôdze ihneď.

  • Rokovanie 4. schôdze NR SR sa skončilo o 17.15 hodine.