• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali a sú ospravedlnení pani podpredsedníčka Národnej rady Jana Laššáková, poslanci Národnej rady Daniel Krajcer, Mojmír Mamojka, Ján Mičovský, Richard Sulík a Ľubomír Vážny.

    Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má tlač 165. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 165a. Poprosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 165.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona reaguje na akútnu situáciu v poľnohospodárskej výrobe vyvolanú extrémnym a dlhotrvajúcim nedostatkom zrážok v roku 2102. Rieši poskytovanie podpory vo forme pôžičky na účely včasného predchádzania vzniku zmiernenia vplyvu a odstraňovanie následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku prebiehajúcich globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien. Poľnohospodári v podmienkach Slovenskej republiky pociťujú klimatické zmeny pravdepodobne najviac, pretože extrémny nedostatok zrážok, ako aj iné extrémne poveternostné podmienky v tomto odvetví majú najvýraznejšie negatívne dopady. Navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti je odôvodnený potrebou včasného a rýchleho poskytovania podpory hlavne preto, že poľnohospodárom budú tieto prostriedky slúžiť na založenie novej úrody na rok 2013, čo sa musí uskutočniť do konca októbra 2012.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výborov pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výboru k tlači 165a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 139 z 26. júla 2012 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor súhlasil a odporučil ho schváliť bez pripomienok, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s uznesením súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v časti IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja páni poslanci, pán poslanec Csicsai, pán poslanec Záhumenský.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Pán poslanec Csicsai.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v pár slovách zhodnotil situáciu v poľnohospodárstve. Včera sme tu boli svedkami celkom pekného rozhovoru alebo slovného súboja pánov ministrov, súčasného a bývalého aj pána Záhumenského, a preto dneska by som chcel sa zdržať skôr faktov, čo sa týka poľnohospodárstva. Osobne tiež si myslím, že poľnohospodárstvo sa zmieta vo veľmi ťažkých problémoch, predovšetkým kvôli tomu, lebo samotné poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, ktoré najviac je zaťažené vplyvmi vonkajšieho prostredia. Najviac ovplyvňujú klimatické zmeny a ostatné rôzne zmeny, a práve preto si myslím, že je to sektor, ktorý hoden a je potrebné aj podporiť farmárov. Predovšetkým musím povedať, že tiež si myslím, že situácia je ťažká. Posledných päť rokov, keď len narýchlo poviem, tak bol jeden dobrý rok, nejaké dva katastrofické a jeden taký stredný. Tak keď urobíte z toho priemer, tak to nevychádza veľmi dobre pre nich. A v každom prípade toho roku sužuje poľnohospodárov hlavne to sucho. Aj to je pravdou, že to sucho netrvá pár mesiacov, ale trvá to už od minulého roka, takže to je zhruba ročné sucho, a to malo aj následky, hlavne vyorávanie repky, a čo je najhoršie, jednoducho úroda husto siatych obilovín a krmovín. A to si, prosím, ako ešte raz zopakujem, že krmovín. To znamená, že ide o živočíšnu výrobu, čo sa včera ešte vôbec nerozprávalo, že najviac postihnutý sektor v rámci poľnohospodárstva je práve živočíšna výroba. Kvôli tomu prvé kosby, či už lucerky alebo ostatných obilových krmív sú preč a jednoducho ani slama z tých husto siatych, čo je veľmi podstatné pre živočíšnu výrobu, jednoducho nie je to. Minimálne tie výpady sú na úrovni 50 a viac percent a horšie, že nedá sa ani nahradiť. Dneska slama sa vyvažuje pomaly zlatom. Také ceny dávajú za slamu, že to jednoducho poľnohospodár, ktorý chová zvieratá a patrí medzi poctivých poľnohospodárov, ktorí, áno, že pracujú, dávajú prácu ľuďom a nekšeftujú obilninami a vôbec komoditami, veľmi ťažko, a dovolím si tvrdiť, že niektorí ani nedokážu vygazdovať a bude veľký problém v druhej polovičke hlavne v rámci živočíšnej výroby. Aj to je nám jasné, živočíšna výroba, to je oblasť v rámci poľnohospodárstva, ktorá tvorí prácu. Ja nechcem, proste je to oblasť, ktorá dáva prácu ľuďom 365 dní. A my na jednej strane chceme zamestnať ľudí, chceme ľudí udržať na vidieku, na druhej strane najviac ohrozené práve táto časť. Čo sa týka, ale vráťme sa k samotnému zákonu, nechcem to veľmi naťahovať, čo sa týka zákona alebo návrhu zákona, myslím si, že dá sa charakterizovať rôznymi prívlastkami. Dokonca, myslím si, že aj je trošku aj nekoncepčný, šitý horúcou ihlou, dokonca ja tam cítim trošku tak nádych politického populizmu, ale aj odbornej naivity, ale jednu vec sa tomuto zákonu nedá zobrať, to, že chce pomôcť poľnohospodárom. A to je ten dôvod, práve preto si myslím, že je hoden, aby sme ho podporili. No a práve, práve preto som si dovolil pripraviť niektoré pozmeňovacie návrhy, aby tento zákon bol trošku lepší, a dúfam, že moje návrhy stretnú s vaším pochopením a trošku aj podporíte. Takže konkrétne by som pristúpil hneď.

    V čl. I § 7 odsek 1 písmeno y). Navrhujem vypúšťať slová: "podľa osobitného predpisu", 27). Pýtam sa prečo? Včera tu bol celkom živý rozhovor ohľadom toho, že envirofond je, neni najvhodnejší fond na to, aby sme stade brali peniaze, respektíve kolegovia tvrdili, že dá sa. V súčasnosti nechcem sa o tom hádať, v každom prípade si myslím, že ak ten zákon nemá byť len krátkodobý, ale má byť jednak koncepčný, a navyše, v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky najvážnejšie a najčastejšie slová v tej politike sú trvalo udržateľné, aby ten zákon bol trvalo udržateľný, dovolil som si, aby sme umožnili nájsť zdroje, aby sme nezadefinovali zdroje konkrétne. Že to bude teraz envirofond, to je v poriadku, to je v kompetencii ministerstva, pána ministra, ale aby sme umožnili možnosť, že keď sa nájdu iné zdroje, hocikedy, zajtra, pozajtra, o rok, o dva, o tri, aby tento projekt mohol pokračovať ďalej. Nehovoriac o tom, že osobne si myslím, že je to vhodná forma, respektíve v budúcnosti skôr či neskôr bude treba zaviesť nejaký ten garančný fond pre poľnohospodárov presne práve pre takéto, pre takéto prípady, kde štát musí participovať minimálne polovičkou nákladov, vstupov, takže aby tie peniaze sa mohli popresúvať, myslím si, že dalo by sa to vypustiť.

    V ďalšom bode, § 15a sa doplní slovo "fyzickej". Predpovedám, že je to nejaká, jak sa hovorí, škriatok úradnícky. Fond môže na základe rozhodnutia ministra poskytnúť pôžičku s úrokom 0,5 percent právnickej, a nezabudnime na fyzické osoby, plno farmárov, dokonca by som povedal 80 percent subjektov sú SHR-kári, takže fyzické osoby takisto sú proste, sú zaťažené s tými suchami, tak myslím si, že by to malo byť v poriadku.

    Za tretie. V § 15a navrhujem vypúšťať slová "do 31. decembra 2013" a nahrádzať "najneskôr do troch rokov od poskytnutia". A že prečo. Je treba si uvedomiť jednu vec. A poviem konkrétny príklad. Mám, alebo poznám firmu, ktorá hospodári na dva a pol tisíc hektároch, a v priebehu troch rokoch ho postihli najprv spodné vody, keď nepozbierali vôbec nič, na druhý rok mali akú-takú úrodu a toho roku majú také isté sucho. Zase nepozbierali nič. Takže keď nechceme ich nejak zruinovať, alebo proste potrebujeme, aby sme im pomohli a nedýchať im po krku, tak tá pôžička jednoducho podľa mňa mala byť rozložená minimálne na dva-tri roky, a myslím si, že dva-tri roky sú normálne, nehovoriac o tom, že tie klimatické zmeny, a teraz nechcem sa hádať, prečo sú, ale jednoducho sú, jednak pôsobia lokálne a veľmi často pôsobia tak, že za sebou idúce dva roky sú zlé, katastrofické, alebo veľmi slabé. A na druhej strane nemusí byť človek ekonóm, keď povedzme si, že jeden rok má výpadok 50 percent, čo teoreticky mohlo, môže alebo malo byť nárokom na, na pomoc, na druhý rok iluzórne si myslieť, že urodí sa dobrá úroda plus ešte 50 percent, aby to mohli vrátiť. Takže si myslím, že rozloženie takejto pôžičky po určitú dobu, ako navrhoval som tri roky, je vhodné. No a s tým súvisí aj vlastne ďalší bod, ten posledný, čo navrhujem tam vložiť.

    A je to § 15a kde by sa vkladal, za 15a sa vkladá 15b. "Právnická alebo fyzická osoba podľa osobitného predpisu môže požiadať o pôžičku s úrokom 0,5 percenta na zmiernenie alebo odstránenie následkov extrémnych poveternostných podmienok, najmä sucha, maximálne raz za tri roky." To by malo byť tá časť, aby táto podpora nemohla byť zneužitá dlhodobo, skrátka, aby nekumulovali sa podmienky, aby sa zachránil tomu, že keď, áno, ten farmár za sebou dva alebo tri roky nedokáže, tak skôr či neskôr, žiaľ, musí ísť či už do krachu, alebo reštrukturalizácie podniku, aby nenaberala pôžičky kvôli tomu a potom mala z toho zbytočné problémy. Áno, tento pôžičkový systém u farmárov je celkom známy, koniec-koncov aj dneska farmári pracujú tu takýmto spôsobom, či je to zelený úver, alebo hocijaký preklenovací úver po dobu jedného roka, založí sa úroda, v priebehu roka sa pozbiera a potom na konci roka sa vyrovná či už komoditami, ak sú to nebankové subjekty, alebo priamo s peniazmi, ak sú to bankové subjekty. Takže myslím si, že ten princíp je celkom dobrý a dokonca maximálne chváliteľný, že ten úrok, tá úroková sadzba 0,5 percent. A včera síce bola taká debata, že prečo 0,5 percent, keď bežný komerčný úrok je na úrovni 4, tak myslím si, že poľnohospodár si to zaslúži, lebo tie komodity a trh s poľnohospodárskymi komoditami úplne ináč funguje ako, ako bežné trhy.

    Na konci ešte by som, na záver by som požiadal o to, aby o jednotlivých bodoch dali hlasovať, alebo aby sme hlasovali zvlášť.

    A na záver chcel som, aby, som poďakovať za to, že ste ma vypočuli a ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca žiadni poslanci, ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Záhumenský teraz vystúpi v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, myslím si, že k danej téme a k danému zákonu bolo povedané toho veľa a každému je v snemovni dneska jasné, že tento zákon, ktorý sa má prijať, je v prospech poľnohospodárov na preklenutie krízového stavu, ktorý bol spôsobený klimatickými zmenami. Včerajšia rozprava, ktorá bola trošku búrlivá, a pán Simon v nej vystupoval dosť intenzívne, že táto pôžička nepomôže, nepomôže farmárom, vyvracajú aj slová môjho predrečníka, pána Csicsaia, ktorý je z tej istej politickej strany ako pán Simon, ktorý zase hovorí práve opačne a ktorého považujem za človeka, ktorý sa vyzná v poľnohospodárskej problematike, dlhé roky pôsobí na tomto poste, takže to, čo tu bolo prezentované, myslím si, že dáva na pravú mieru.

    Ale nedá mi, aby som nereagoval na jednu skutočnosť, ktorá odznela v rozprave, včerajšej rozprave pána Simona, kde uviedol, že pre Slovensko modulácia nebude pre rok 2012, to znamená, že obvinil ministra pôdohospodárstva, pána Jahnátka, že klame, lebo to potvrdzuje aj list pána Simona, ktorý takúto skutočnosť píše. Keď to odznelo z tohto miesta, tak si myslím, že je náležité, aby z tohto miesta odznela aj reakcia na živé informácie, ktoré tu odzneli, obzvlášť, ak okamžite TASR informovala o tom, že, a dovolím si citovať z vyhlásenia TASR: "To, že Jahnátek klame, potvrdzuje podľa Simona aj list štátneho tajomníka Štefana Adama, potvrdil, že žiadna modulácia v roku 2012 pre slovenských poľnohospodárov vykonávaná nebude." Ja by som bol rád, keby pracovníci TASR si vypočuli aj môj príhovor aj argumentáciu a urobili aj nápravu, aby nedezinformovali verejnosť v tom, že niekto používa lož ako pracovnú metódu, a je treba povedať, že ako to vlastne bude, ako to bolo. Tento list, na ktorý sa odvoláva pán Simon, mám pri sebe, bol adresovaný pani predsedníčke Agrárnej komory Slovenska, pani Patasyovej, ktorá, mimochodom, za pôsobnosti pána Simona bola členkou Dozornej rady Závodiska, tak asi je to prepojené s tou komorou, ktorá bola založená. A v tomto liste a o tomto, o takomto liste ako, v ktorom niečo také píše, samozrejme, takýto list neexistuje. A v tomto liste, ktorý bol adresovaný tejto dáme, sa uvádza, že v roku 2013 bude systém modulácie obdobný ako v roku 2012. Z textu teda vyplýva, že v roku 2012 sa modulácia v nových členských štátoch uplatňovať bude.

    Toto je presná citácia z listu, to znamená, že niekto buď úmyselne zavádza, alebo nevie čítať, slovo bude a nebude sú príbuzné, ale, ale protipóly. To znamená, že jasne aj štátny tajomník deklaroval a v tomto liste písal, že modulácia uplatňovaná bude a bude z toho dôvodu, že rok '12, čiže 2012, je špecifický v tom, že modulácia takzvaných starých členských štátov dosiahne v tomto roku 10 percent a suma priamych platieb v mnohých členských štátoch dosiahne 90 percent úrovne priamych platieb starých členských štátov. Dochádza tak k dorovnaniu priamych platieb o rok skôr, ako to predpokladali dokumenty a legislatíva pred takzvanou zdravotnou kontrolou. To znamená, že aj keď sa predpokladalo, že úroveň priamych platieb dosiahne úroveň starých členských štátov percentuálne, aj keď nie kvantitatívne, v roku 2013 tým, že modulácia v starých členských štátoch je, dosiahne úroveň 90 percent, keďže sa im znižujú priame platby o 10 percent a na Slovensku sú platby na úrovni 90 percent v tomto roku, tak vlastne došlo k dorovnaniu priamych platieb a podľa podpísaných dokumentov Európskej únie táto modulácia sa u nás uplatňovať bude.

    Tak len to som chcel uviesť na pravú mieru, aby nedochádzalo k dezinformáciám aj verejnosti aj v poslaneckej snemovni, a bol by som rád, keby sa nevyužívala lož ako pracovná metóda.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť s faktických poznámok.

    Pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Záhumenský, keby ste tu neboli, tak by sme si vás museli asi vymyslieť. Úprimne musím povedať, že chápem, že obhajujete pána štátneho tajomníka Adama, ktorý doteraz bol vaším asistentom, poslaneckým asistentom, a predtým robil na ministerstve pôdohospodárstva a účinne vám pomáhal v kauze "tabak", aby vaša spoločnosť získala 4,4 mil. eur. Ale k pravde patrí aj skutočnosť, keď si prečítate ten celý list, ktorý, z ktorého som citoval, podľa pravidiel Európskej únie sa modulácia nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým sa ich priame platby nevyrovnajú platbám, ktoré poskytujú farmárom takzvané staré členské krajiny. Staré, my sa k nim vyrovnáme až budúci rok. To je za prvé. Za druhé, Slovenská republika má v prístupovej zmluve garantované, ako má možnosť doplácať svojim farmárom do roku 2013. Táto prístupová zmluva jednoznačne garantuje slovenským farmárom, že v roku 2012 na nich nie je možné uplatniť nariadenie, ktoré bolo, mimochodom, odsúhlasené a schválené v Európskej komisii a v Rade ministrov v roku 2009, keď vo vláde bola práve strana SMER-u Roberta Fica. To znamená, že je to v plnej miere vo vašej kompetencii. Osobne, kým som bol ministrom, som hovoril, že Slovenská republika nemá dôvod prečo ísť a uplatňovať moduláciu, pretože je to v rozpore s prístupovou zmluvou, ktorou je aj Európska komisia viazaná, keďže ju schválilo a notifikovalo všetkých 27 členských krajín Európskej únie, a nebál by som sa ísť aj do súdneho sporu. Chápem, že SMER musí poklonkovať aj pred Európskou komisiou, ale to už je váš problém a problém poľnohospodárov, že to nedostanú.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Záhumenský, chcete reagovať, pán poslanec?

  • Áno, ďakujem. To, že lož je tvoja pracovná metóda, potvrdzuje aj tvoje vystúpenie, aj k takzvanej kauze "tabak", kde všetky inštitúcie konštatovali, že si konal nezákonne. A za môjho pôsobenia na ministerstve došlo k odstráneniu nezákonného stavu, to je konštatované aj v súdnych rozhodnutiach. Dokonca aj nález Ústavného súdu, to znamená, že týmto by som sa nechválil a by som zaliezol neviem, neviem kam. Proste ako minister si konal nezákonne, ak niekto odstráni nezákonný stav, a ty ešte rozprávaš, že niekto získal z toho prostriedky, ak sme právny štát, tak komukoľvek vznikol z nezákonného stavu, vzniklo poškodenie, má nárok na to, aby v právnom štáte získal to, čo mu náležite podľa zákona patrí. A to isté je v tom, čo si klamal včera, rozprávaš tu o tom, že čo si ty myslíš o modulácii, to je tvoje želanie, ktoré, počas tvojho pôsobenia na poste ministra si neurobil nič, aby si to, čo teraz deklaruješ, to zmenil, ale včera si tu povedal, že štátny tajomník povedal, že modelácia nebude, to znamená, že ak sa bavíme o tom, si klamal aj v tejto otázke, modulácia je zakotvená v dokumentoch a, bohužiaľ, pre slovenských farmárov bude platiť. Takže to je problém tvojho pôsobenia. Ak hovoríme o štátnom tajomníkovi Adamovi, áno, je to jeden profesionálny odborník, ktorého uznávajú poľnohospodári na celom Slovensku, to znamená, ja som, ja rád, že som mohol robiť s človekom, ktorý je skutočne na úrovni a ja si aj k sebe vyberám ľudí, ktorí dokážu a niečo vedia na rozdiel možno od teba, lebo nechcem hodnotiť úroveň asistentských služieb tvojich, lebo aj to, čo ti predkladajú, vlastne je dôkazom toho, že buď ťa zavádzajú, alebo úmyselne nevieš, čo hovoríš, alebo nevieš čítať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský bol posledným, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať k rozprave stanovisko. Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní

    o vládnom návrhu zákona o energetike (tlač 66).

    Teraz poprosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený spoločný spravodajca, poslanec Maroš Kondrót, a odovzdávam mu slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Po prvé. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:

    "Čl. IV

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č.142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z .z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z .z,. zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z,. zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z,. zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z,. zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z. a zákona č. 96/2012 Z. z. sa mení takto: 1. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XIII. Bezpečnosť práce a technické zariadenia položky 207 a 208 znejú: „Položka 207

    I. Vydanie povolenia fyzickej osobe alebo právnickej osobe na podnikanie v tepelnej energetike

    1. na výrobu tepla

    a) do 5 MW 450 eur

    b) nad 5 MW 2000 eur

    2. na rozvod tepla

    a) do 50 odberných miest 2000 eur

    b) nad 50 do 100 odberných miest 4500 eur

    c) nad 100 odberných miest 8000 eur II. Vykonanie zmeny povolenia a zrušenie povolenia fyzickej osobe alebo právnickej osobe na podnikanie v tepelnej energetike

    1. Žiadosť o zrušenie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike 200 eur

    2. Zmena zodpovedného zástupcu a zmena osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike 50 eur

    3. Zmena štatutárneho orgánu držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike 50 eur

    4. Zmena mena a priezviska a miesta trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike 50 eur

    5. Zmena povolenia na podnikanie v tepelnej energetike 200 eur." „Položka 208

    I. Vydanie povolenia fyzickej osobe alebo právnickej osobe na podnikanie v energetike

    1. na výrobu elektriny

    a) nad 1 do 5 MW 200 eur

    b) nad 5 do 50 MW 2000 eur

    c) nad 50 MW 3500 eur

    2. na výrobu plynu

    a) do 34 TJ/r 450 eur

    b) nad 34 TJ/r 2000 eur

    3. na distribúciu elektriny, distribúciu plynu alebo prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka

    a) do 50 odberných zariadení a miest 2000 eur

    b) nad 50 do 100 odberných zariadení a miest 4500 eur

    c) nad 100 odberných zariadení a miest 8000 eur

    4. na prenos elektriny alebo prepravu plynu 20000 eur

    5. na uskladňovanie plynu 4500 eur

    6. na prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok a na

    prevádzkovanie potrubí na prepravu ropy 8000 eur

    7. na prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob 450 eur

    8. na dodávku elektriny alebo dodávku plynu 2000 eur II. Vykonanie zmeny povolenia a odňatie povolenia fyzickej osobe alebo právnickej osobe na podnikanie v energetike

    1. Žiadosť o zrušenie povolenia na podnikanie v energetike 200 eur

    2. Zmena zodpovedného zástupcu a zmena osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu držiteľa povolenia na podnikanie v energetike 50 eur

    3. Zmena mena a priezviska, adresy, obchodného mena a sídla držiteľa povolenia na podnikanie v energetike 50 eur

    4. Zmena povolenia na podnikanie v energetike 200 eur III. Vydanie potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti fyzickej osobe alebo právnickej osobe

    1. na výrobu a dodávku elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, 100 eur

    2. na výrobu a dodávku plynu z biomasy 100 eur

    3. na výrobu a dodávku plynu z bioplynu 100 eur

    4. na predaj stlačeného zemného plynu určeného na pohon motorových vozidiel 100 eur

    5. na prepravu vyťaženej ropy z miesta ťažby do miesta spracovania 100 eur

    6. na predaj skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách 100 eur

    7. na predaj skvapalneného plynného uhľovodíka určeného na pohon motorových vozidiel vrátane plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na pohon motorových vozidiel, s výnimkou plnenia tlakových nádob 100 eur

    8. na prepravu skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách 100 eur IV. Vydanie rozhodnutia o udelení certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete 30000 eur V. Vydanie rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu

    1. vydanie predchádzajúceho súhlasu s vymenovaním alebo s ustanovením a odvolaním osoby zodpovednej za zabezpečenie programu súladu prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľa distribučnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy 200 eur

    2. vydanie predchádzajúceho súhlasu s vymenovaním alebo s voľbou a odvolaním štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu prevádzkovateľa prepravnej siete 100 eur.“ 2. V sadzobníku správnych poplatkov sa položka 209 vypúšťa.“

    Doterajšie články IV a V sa označujú ako články V a VI. Odôvodnenie: Navrhuje sa nové znenie článku IV, ktorým sa novelizuje XIII. časť zákona o správnych poplatkoch. Navrhnutá právna úprava zohľadňuje zmeny, ktoré nastanú nadobudnutím účinnosti zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do týchto zákonov boli transponované legislatívne podmienky takzvaného tretieho energetického balíčka, čím sa rozšírila pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) o nové činnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje nové znenie položky 207 a položky 208, v ktorých sú systematicky obsiahnuté a zaradené všetky nové činnosti, ktoré bude úrad v rámci svojej pôsobnosti vykonávať. S ohľadom na nové činnosti úradu sa systematicky usporiadali spoplatnené úkony úradu, v dôsledku čoho sa vypúšťa položka 209.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh.

    Vážená pani predsedajúca, dovoľujem si ako spravodajca navrhnúť, aby sme o tlači č. 66 hlasovali v utorok o 11.00 hod. spoločne aj s bodom 67, ktorý, predpokladám, že dovtedy bude prerokovaný.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca Kondróta dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, len sa chcem opýtať, aha, tu to mám, v položke 207 sa vlastne v bode II píše: "vykonanie zmeny povolenia a zrušenie povolenia", kde vlastne v bode I je "žiadosť o zrušenie povolenia" a potom v článku či v položke 208, rímska II máte v záhlaví uvedené, že "vykonajú zmeny na povolenie a odňatie povolenia" a potom sa píše "žiadosť o zrušenie". Či to len, asi aby to bolo v súlade aj s tou predchádzajúcou, že by tam malo byť asi slovíčko "zrušenie". Položka 208, rímska II, v záhlaví je uvedené "povolenie a odňatie povolenia fyzickej alebo právnickej osobe" a v bode I máte "žiadosť o zrušenie povolenia". To asi je len tam v nesúlade, skúste si to len pozrieť. Hej? Tu som, tu som pred vami.

    A ešte sa chcem opýtať na ten bod III položky 208. To vydanie potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti fyzickej osobe, hlavne o toto sa mi jedná, na výrobu a dodávku elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do jedného MW. Povedzme, že mám na streche fotovoltarické panely a mám nadspotrebu a budem ju predávať, čiže aj ja som povinný ako fyzická osoba zaplatiť tých 100 eur. Lebo myslím si, že toto by sme asi mohli vyňať, fyzickú osobu z tohto kontextu, ale len právnické osoby aby boli, skutočne tí, ktorí s tým podnikajú. Nie tí, ktorí chcú ušetriť niečo na dome a majú nejaké prebytky, aby ich mohli odovzdávať. To možno len do budúcnosti, neviem, či sa to dá ošetriť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kondrót, skutočne obdivuhodný výkon. Aj keď dve chybičky tam boli. Pre zápis by som len chcel povedať, že v treťom riadku namiesto zákona č. 1/1998 Z. z., ste prečítali zákona číslo 1/'98 Z. z. a v piatom riadku namiesto zákona č. 553/2001 Z. z., ste prečítali 553/1001 Z. z. a potom na strane tretej, rímska III ste namiesto po ôsme prečítali po siedme a namiesto po deviate po ôsme. Ale oceňujem váš výkon, naozaj. Nebudem žiadať, aby ste to čítali ešte raz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za pripomienky. Pán poslanec Přidal, tam, že čo som čítal osem, sedem, tam si pozrite, tam je preklep, to som si všimol až počas čítania. Máte body rímska III, 1, 2, 3, 4 až 9, ale tá päťka je tam zmätočná, lebo štvorka je na predaj stlačeného zemného plynu určeného na pohon motorových vozidiel sto eur a ja som potom miesto šestky čítal päťku správne, sedmičky šestku, osmičky sedmičku a namiesto deviny osmičku. Čiže to je dobre. Tá päťka, som si všimol teraz, že to tam je, takže tú som opravil. To 1001, možno som to zašomral, dohodnime sa, že to bolo 2001, a to, že som neprečítal celý rok, kvôli skratke som čítal, nečítal 1990 ale čítal som '99 zbierky, myslím, že by to mohlo byť akceptované, v čistopise sa to napíše plným rokom. Ďakujem veľmi pekne.

    A čo hovoril pán Hraško, myslím si, že mohlo by to možno byť rovnaké slovíčko, ale má význam jedno aj druhé, takže asi to nebudeme nejako vynímať a meniť.

    Ale ďakujem veľmi pekne za pripomienku.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som skrátka povedal, že sa tento zákon, samozrejme, nerodil ľahko, dobre viete, že už aj jeho prvou prípravou sa zaoberala vláda pred tou vládou, ktorá odišla, potom bol neúspešne prerokovaný v Národnej rade a teraz ho už prijímame s oneskorením a v určitom tlaku. Ja som sa opakovane rozprával s eurokomisárom, aby voči Slovensku neboli vyvodené sankcie, a preto ideme, sme išli teda takým trošku zrýchleným režimom. A tie dohadovania s jednotlivými dotknutými subjektmi, na čom mi dosť záležalo, a myslím, že sme to s odbornou verejnosťou riešili a venovali sme tomu dosť času, a ja sám keď som bol na tej strane tých zamestnávateľov, som niekedy vytýkal, keď predkladatelia zákonov obišli odbornú verejnosť. Tak som teraz nechcel byť na tej druhej strane podobný, keď sme už došli k nejakým dohodám, záverom, ktoré vznikli aj z toho prirodzeného konfliktu, ktorý ten zákon v sebe má, že on proste rieši vzťahy medzi dodávateľmi, odberateľmi, veľkými výrobcami, distribútormi a malými spotrebiteľmi. Proste tých pohľadov na tento zákon je strašne veľa a chceli sme, aby sa tam každý našiel, ale aby nikto z toho zákona neodišiel nejakým spôsobom porazený.

    Odzneli tu proste nejaké pozmeňovacie návrhy, ku ktorým by som zaujal stanovisko. Pán poslanec Mikuš sa venoval problematike vzťahu držiteľov a vykonávateľov, činnosti vo verejnom záujme, teda tie jeho návrhy sú tiež otázkou filozofického pohľadu, kam až má ísť teda to právo vykonávateľa verejného záujmu voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Ja k bodu 1 až 3 chcem povedať, že vzhľadom k tomu, že držiteľ povolenia v danom prípade vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme, je povinný vopred oznámiť, pätnásť dní vopred, vlastníkovi vo vopred definovaných prípadoch svoju činnosť. A ak ide o niektoré prípady, ktoré súvisia s bezprostredným ohrozením života a majetku a podobne, túto oznamovaciu povinnosť nemá. Predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti by mohol znemožniť jeho činnosť vo verejnom záujme. V tejto súvislosti v bode 9 spoločnej správy výborov je jasne zadefinované jednak to, že ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia majetková ujma, má nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. V ďalšom, ak je vlastník obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu na nútené obmedzenie užívania. V návrhu zákona navrhované znenie je v súlade so súčasným právnym poriadkom.

    A k bodu 4. Návrh zákona stanovuje, že držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať, okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobí vlastník sám. Čiže on môže, ale keby to neurobil, tak proste ohrozí zariadenie, ktoré nám slúži na verejný záujem. Takže vlastník má tú možnosť prvý.

    Potom sme tu mali pozmeňujúce návrhy od pani poslankyne Mezenskej. Takže k bodu 1 a 2 týchto návrhov, mám za to, že uvedený návrh je nevykonateľný, nakoľko nerieši spôsob evidencie navrhovaných odberateľov z pohľadu aplikácie zákona v praxi vo vzťahu k právam zraniteľných odberateľov. K bodu 3. Návrhom sa navrhuje vypustiť ustanovenie, na základe ktorého sa osoby, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny alebo dodávky plynu sa povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť, povinnosť určiť zodpovedného zástupcu, nevzťahuje. V návrhu zákona je predmetné ustanovenie z dôvodu zníženia administratívnej záťaže držiteľov povolenia. V prípade, ak sa uvedené ustanovenie zruší, takíto držitelia povolení budú musieť preukázať odbornú spôsobilosť, povinnosť určiť zodpovedného zástupcu, avšak voči porušeniam zákona a ich dopadom to nebude mať dopad, nakoľko osoba spĺňajúca podmienky odbornej spôsobilosti nie je osobou, ktorá je v priamom obchodnom styku s odberateľmi. V prípade porušenia zákona nie je uvedené rozhodujúce. Myslím si, že ale táto úprava by niekedy mohla pri zohľadnení všetkých súvislostí byť zapracovaná. K bodu číslo 4. Uvedeným návrhom by sa narušili zmluvné vzťahy všetkých odberateľov vrátane priemyselných veľkoodberateľov, pričom odberatelia prostredníctvom zmlúv na dobu určitú majú dohodnuté zvýhodnené parametre dodávky elektriny a plynu, napríklad výhodnejšiu cenu. Takže toto neodporúčame schváliť.

    V súčasnom znení návrhu zákona sú už ustanovené povinné náležitosti zmluvy o združenej dodávke vrátane informácií, ktoré zabezpečujú ciele pozmeňujúceho návrhu. Nakoľko najvýznamnejším takýmto parametrom je cena. V odseku 7 je ďalej ustanovené "právo odberateľa v domácnosti na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci univerzálnej služby v ustanovenej kvalite a jednoducho zrozumiteľné, porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny". Navyše v ustanoveniach o povinnostiach dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu poskytujúcich univerzálnu službu v § 34 ods. 2 písm. f) tretí bod a § 69 ods. 2 písm. a) tretí bod, sa ustanovuje, že "obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka a v spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spôsob predaja elektriny a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré nepriamym spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti". K bodu 6. Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) neustanovuje povinnosť dodávateľa poskytovať odberateľovi informácie o cene, "povinnosť dodávateľa informovať odberateľa o každej zmene ceny vyplýva z § 17 ods. 1 písm. b) návrhu zákona", ale povinnosť uviesť v zmluve informácie o zdroji, spôsobe, možnosti získavania informácií o cenách. Z povahy ustanovenia je zrejmé, že má ísť o informáciu o zdroji, spôsobe a možnosti získavania aktuálnych informácií o cenách. Dostupnosť aktuálnych informácií je zabezpečená aj na stránke regulačného úradu prostredníctvom nástroja "cenová kalkulačka", ktorý je pravidelne aktualizovaný. K bodu 7. Nakoľko regulačný úrad schvaľuje obchodné podmienky 30 dní pred ich účinnosťou, uvedený návrh na predĺženie lehoty by bol v praxi nevykonateľný. A k bodu 8. Predĺženie lehoty prispeje len k oddialeniu úhrady záväzku. Pôvodnú lehotu považujeme za dostatočnú. To je k zákonom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 67. Spoločná správa výborov má tlač 67a.

    Poprosím, pán minister, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj predloženie návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach súvisí s transpozíciou takzvaného tretieho energetického balíčka a jeho hlavným cieľom je odstrániť transpozičný deficit Slovenskej republiky v tejto oblasti.

    Opatrenia obsiahnuté v tejto právnej úprave sú zamerané najmä na podporu konkurencie na trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv, ochrany a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce. Návrhom zákona sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj v oblasti kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch. Jeho cieľom je zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu. Predloženým návrhom sa upravuje i zákonná charakteristika regulačného úradu ako orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou, jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný a nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou smerníc na určenie jediného národného regulačného orgánu. Okrem kompetencií úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákona rozširujú jeho právomoci v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhnutými kompetenciami a právomocami sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. V zmysle programového vyhlásenia vlády je cieľom tohto návrhu zákona vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca pre udržanie konkurencieschopnosti priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti, ako i vytvárať podmienky, aby mal úrad dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.

    Chcem zdôrazniť, že v príprave tohto návrhu zákona boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, ochrany zraniteľných odberateľov a boja proti energetickej chudobe. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predmetného návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač č. 67) v druhom čítaní, spoločná správa má číslo 67a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. júna 2012 č. 73 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Po tretie, návrh zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. júla 2012 č. 37, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 19. júla 2012 č. 43 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 20. júla 2012 č. 18. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 20. júla 2012 a neprijal navrhované uznesenie, nakoľko v čase hlasovania o predloženom uznesení nebol schopný uznášať sa podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV. pod bodmi 1 až 61. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 9 až 52 a 54 až 61 spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 2, 3 a 8 s odporúčaním neschváliť a o bode 53 s odporúčaním neschváliť.

    Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 24. júla 2012 č. 58. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky, za poslanecký klub SDKÚ - DS Miroslav Beblavý, za poslanecký klub SaS Martin Chren a ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Přidal.

    Teraz poprosím pána poslanca Miroslava Beblavého.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi stručne vystúpiť v rozprave a predniesť pozmeňujúci návrh. Necítim sa byť odborníkom na energetiku a nebudem vystupovať k predmetu zákona z tohto uhla pohľadu, to ponechám našim, našim expertom na energetiku, ale venujem sa dlhodobo otázke prístupu verejnosti k informáciám a možnosti kontrolovať rozhodovanie štátnych orgánov a v tejto súvislosti musím konštatovať, že tento návrh zákona obsahuje aj niekoľko veľmi znepokojivých ustanovení v § 6. Podľa týchto ustanovení bude neverejné nielen rokovanie rady, teda ako kľúčového orgánu úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale čo, to by som ešte za určitých okolností mohol, aspoň sa dalo debatovať, ale neverejné bude aj hlasovanie a zápisnice o tom, ako rozhodovalo ÚRSO.

    Musím sa priznať, že nepoznám na Slovensku iný regulačný štátny orgán tohto typu, ktorý by, ktorý by si toto dal priamo až do zákona, aby ho nebolo možné kontrolovať nijakým spôsobom, ako rozhodoval, a skôr by to zaraďovalo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do skupiny orgánov, ako je Slovenská informačná služba, čo si predsa len myslím, že vzhľadom na jeho povahu, je asi nenáležité.

    Takže z tohto dôvodu sa nemôžem stotožniť, alebo po prerokovaní teda s kolegami v klube sa nevieme stotožniť s tým, že by naozaj ÚRSO mal zostať bez akejkoľvek možnosti verejnej kontroly svojho rozhodovania, skladania účtov. Osobitne aj vzhľadom na dôležitosť toho, čo rieši pre občanov, a osobitne aj vzhľadom na to, že máme skúsenosť z tejto krajiny, že jediná zatiaľ účinná kontrola je verejná kontrola v tejto krajine a bez možnosti verejnej kontroly sa obávam, že rozhodovanie tohto úradu bude mať vážne nedostatky.

    Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:

    Bod 1 v § 6 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

    Bod 2 v § 6 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.

    Bod 3 v § 6 ods. 6 sa vypúšťa tretia veta.

    Odôvodnenie som už predložil, je to naozaj snaha teda zabezpečiť, aby rokovanie a, ale aj zápisnica hlasovania tohto najvyššieho orgánu boli, neboli neverejné zo zákona. Samozrejme, chcem zdôrazniť, a to možno pre istotu aj kolegom, ktorí budú k tomu vystupovať, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje, že ak je predmetom zverejnenia informácia z hľadiska obchodného tajomstva alebo osobných údajov, tak sa aj tak nezverejní. To znamená, že ak by napríklad v zápisnici sa nachádzali obchodné údaje alebo osobné údaje, ktoré nie je možné zverejniť, tak aj keby toto v zákone nebolo, jednoducho ÚRSO to nemá čo zverejňovať a to vyčierni alebo iným spôsobom obmedzí. Takže nehrozí, že by po vypustení týchto ustanovení sa nejako masovo zverejňovali veci, ktoré sa nemajú, ale toto plošne zabraňuje akémukoľvek zverejňovaniu informácií z rokovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to naozaj považujem za, za veľmi nebezpečný precedens, lebo, samozrejme, štátne orgány všade na svete, ale asi aj súkromné, najradšej sú, keď nikto im nevidí do kapusty, lebo akákoľvek chyba, akýkoľvek problém je hneď napadnuteľný, ale opakujem, máme skúsenosť zo Slovenska, že jedine verejná kontrola funguje.

    Z tohoto dôvodu by som vás chcel požiadať o podporu a zároveň by som chcel požiadať, keďže sú tam rôzne návrhy, aby sa o každom z tých bodov hlasovalo samostatne, lebo verím, že aj keď kolegovia teda z vládnej väčšiny možno nebudú so mnou súhlasiť, že aj rokovania rady by mali byť neverejné, tak aspoň verím, že budú so mnou súhlasiť, že aspoň tie zápisnice by potom mali byť verejné, lebo vláda Roberta Fica v roku 2007 prijala napríklad zákon, že rokovania vlády sú neverejné, hoci my sme proti tomu vtedy protestovali, ale prijala to. Ale ešte ani vláda Roberta Fica prvá, alebo teda verím, že ani táto, nikdy ju nenapadlo, že by napríklad zápisnice z rokovania vlády nemali byť verejné a údaje o tom, ako kto sa rozhodoval.

    Takže z tohto dôvodu chcem požiadať o hlasovanie o bodoch samostatne tak, aby bola možnosť v prípade teda, že sa dohodneme aspoň na čiastočnom zachovaní transparentnosti, to bolo naplnené.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Teraz poprosím pána poslanca Chrena.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dvojica zákonov spolu so zákonom o energetike, ktorý sme už prejednali, je mi v skutočnosti veľmi blízka. Strávili sme veľmi dlhý čas prácou na týchto zákonoch a aj keď môžem povedať, že také otcovstvo zákona patrí asi pánu generálnemu riaditeľovi Petrovičovi z ministerstva hospodárstva a tímu naozaj kvalitných ľudí, ktorí strávili veľkú časť nielen svojho pracovného času za posledné dva roky prácou nad týmto zákonom, tak možno v tom druhom slede také nejaké krstné otcovstvo aspoň nad časťami tohto zákona, ktorý sa naozaj spracúval počas posledných troch rokov, cítim osobne a vnútorne aj ja.

    Preto som bol veľmi rád, podobne ako niektorí moji kolegovia a bývalý pán minister Miškov, keď som videl najprv predložený návrh zákona o energetike a videl som, že v ňom takmer nedošlo k žiadnym zmenám, určite k žiadnym takým zásadným zmenám. O trošku viac ma potom prekvapil predložený návrh znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach, kde tých zmien bolo naozaj veľmi veľa. V prvom čítaní sme tu kritizovali zlaté padáky pre členov Rady ÚRSO, ktoré sú úplne v rozpore so všetkým, čo vláda hovorí, ale boli tam zahrnuté a boli tam predložené rôzne nezmyselné cestovné náhrady, absolútne nevhodné dávanie kompetencií ÚRSO-u napríklad v oblasti verejného obstarávania. My už na verejné obstarávanie máme jeden kontrolný orgán na Slovensku, je ním Úrad pre verejné obstarávanie, a tu sa zrazu zdvojjediňovala akási funkcia ÚRSO-a v tejto oblasti.

    Tieto veci sme v prvom čítaní kritizovali, snažili sme sa ich naozaj kritizovať nahlas, pretože to je to jediné, čo nám zostáva teraz, keď sme v opozícii. A som veľmi rád, že naozaj za tých posledných niekoľko týždňov tieto mnohé najhoršie veci, ktoré boli doplnené do zákona o regulácii v sieťových odvetviach, z neho aj vypadli. Vypadli z neho zlaté padáky, a teda vypadli a vypadnú pozmeňovacím návrhom, ktorý bol schválený vo výboroch, čiže ešte musí byť, samozrejme, odsúhlasený v spoločnej správe, ale myslím si, že sa nemusíme báť, že by nejakým spôsobom neprešiel. Vypadli zlaté padáky, vypadli tie nevhodné zasahovania ÚRSO-a do kompetencií v oblasti verejného obstarávania, až ma v skutočnosti tak trošku napadá, že či vôbec tie zmeny, ktoré boli v tomto zákone pripravené, boli naozaj pripravené na pôde ministerstva hospodárstva, či neboli pripravené niekde inde, a keď sa spýtame latinsky, že cui bono, tak či neboli pripravené priamo na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, keďže tieto zmeny naozaj boli v prospech ani nie tohto úradu, ale v prospech konkrétneho jednotlivca a jednotlivcov na čele tohto úradu.

    Aj preto, že tieto najhoršie veci zo zákona vypadli, nechcem ho dnes podrobiť nejakej ďalšej zdrvujúcej kritike. Keby som chcel byť zlý, mohol by som sa vcítiť do kože poslancov strany SMER - SD, ktorí kritizovali napríklad to, že keď sme tento zákon predložili na začiatku tohto roka my, tak prostredníctvom poslaneckých pozmeňovákov sa menilo zhruba 40 bodov v tomto zákone a kritizovali nás, že tento zákon je zlý a nepripravený, pretože 40 pozmeňovacích návrhov je naozaj veľmi veľa. K tomuto zákonu je predložených 61 pozmeňovacích návrhov, a to už po vychytaní všetkých tých múch, ktoré sme si v parlamente zažili my. Ide však o tak rozsiahly kus legislatívy, že jednoducho samotný počet bodov pozmeňovacích návrhov a legislatívno-technických pripomienok nemôže byť jednoduchým dôkazom o nekvalite tohto zákona. Jednoducho tak to chodí a viac hláv, viac rozumu. Tento zákon bol konzultovaný aj na pôde parlamentu niekoľkokrát, bol dokonca dvakrát predložený do parlamentu. Možno škoda, že pri takých zásadných zmenách sa naozaj, nebol zaradený do medzirezortného pripomienkového konania. Na druhej strane to je opäť dôkazom toho, že keď predkladateľ ani nepovažoval za dôležité opakovať medzirezortné pripomienkové konanie, že vychádza naozaj zo základu, ktorý sme pripravili už my, z toho zákona, ktorý už bol pripravený.

    My sme sa s kolegom Jurajom Miškovom snažili v rámci druhého čítania predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov k tomuto zákonu. Chvíľu to aj vyzeralo sľubne počas rokovania výboru pre verejnú správu, kde niektoré z nich boli akceptované, potom, bohužiaľ, drvivá väčšina z nich, myslím, okrem jedného na gestorskom výbore vypadla, čo ma mrzí, pretože tieto pozmeňovacie zákony naozaj nie sú motivované politicky, sú motivované, pozmeňovacie návrhy sú motivované odborne. Preto sme sa rozhodli predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich poslaneckých laviciach. Hneď na začiatku musím upozorniť hlavne pána spravodajcu, tento pozmeňujúci návrh obsahuje štyri body, ale v dôsledku takej rýchlosti sa mi podarilo zistiť, že dva z nich už v spoločnej správe obsiahnuté sú. Je to bod 1 pozmeňujúceho návrhu, ktorý je bodom 2 v spoločnej správe a bod 3 pozmeňujúceho návrhu, ktorý je bodom 4 v spoločnej správe. Preto tieto, bod 1 a bod 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu sťahujem, budem predkladať len tie zvyšné body. Dovoľujem si však upozorniť, že bod 2 spoločnej správy je veľmi dôležitý. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť a ide o bod, v ktorom sa definuje energetická chudoba, pretože v súčasnom predloženom návrhu zákona je len napísané, že existuje nejaká energetická chudoba a že sa spracuje nejaká energetická koncepcia, ktorá zadefinuje energetickú chudobu, ale nehovorí, čo to energetická chudoba je. Respektíve hovorí, že energetická chudoba nastáva vtedy, keď podiel výdavkov v domácnosti na energie presiahne určité percento, a nehovorí, aké percento. Myslím si, že táto definícia je veľmi nesprávna, pretože jednak definovať energetickú chudobu cez podiel výdavkov domácnosti nie je správny prístup. Zoberte si človeka, ktorý, poviem, redukuje ad absurdum, zarába 100 tisíc eur mesačne, kúpi si Bratislavský hrad a 80 tisíc tam dá na kúrenie za ten mesiac, 80 percent jeho výdavkov pôjde na energie, ale určite to neznamená, že je chudobný alebo energeticky chudobný. Preto som presvedčený, že energetickú chudobu je treba zadefinovať iným spôsobom ako cez podiel výdavkov na energie, a malo by to urobiť ÚRSO. Pretože, vážení, keď nám smernice a nariadenia hovoria, že máme o energetickej chudobe uvažovať, tak to predsa nemôžeme vybaviť tak, že dáme nejakú úplne prázdnu definíciu do zákona, ktorá nám umožní téme energetickej chudoby sa vyhýbať počas najbližších niekoľkých rokov. To predsa nie je ani sociálnodemokratické. Touto témou sa treba zaoberať a treba dať kompetenciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, možno spolu s ministerstvom, aby presne zadefinovali, čo to energetická chudoba na Slovensku je. Tento návrh je teda obsiahnutý v bode 2 spoločnej správy, gestorský výbor ju odporúča neschváliť, ale ja vás preto prosím, pán spravodajca, aby ste vyňali bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, aby nebol teda schvaľovaný v rámci spoločnej správy ad hoc.

    Dovoľte mi teda teraz predložiť môj pozmeňujúci návrh, zvyšné dva body z neho.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač č. 67).

    Bod 2. V § 5 ods. 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vymenuje predsedu úradu z dvoch kandidátov, z ktorých jedného navrhne vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") a druhého na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky navrhne Národná rada Slovenskej republiky."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť nový spôsob voľby predsedu úradu, a to tak, že prezident vymenuje a odvolá jedného z dvoch kandidátov, ktorých mu predloží vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky. Tento model má za cieľ vytvoriť nezávislý regulačný úrad, kedy prezident bude mať možnosť vybrať si z dvoch kandidátov a týmto dostane regulačný úrad a jeho predseda oveľa väčšiu vážnosť. Nový model voľby bol prezentovaný aj na rôznych medzinárodných konferenciách, kde bol prítomný aj súčasný predseda regulačnej rady a bola mu pripisovaná najväčšia vážnosť z pohľadu transparentnosti výberu predsedu. Nie je vhodné vylúčiť jediný ústavodarný a zákonodarný orgán, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky z tak dôležitej personálnej voľby, akou je predseda úradu a regulačnej rady, tak ako je to v súčasnom znení vládneho návrhu zákona.

    Dovoľte mi ešte doplniť odôvodnenie o citáciu. Ľubomír Jahnátek 2. decembra 2011 v tejto Národnej rade a za týmto pultom v čase 10.40 až 10.59 povedal: "Dámy a páni, tento rok sa oslavovalo 10. výročie založenia ÚRSO. Desať rokov bola dosť dlhá doba na to, aby sme povedali, či ÚRSO je správne nastavené alebo treba s ním robiť naprieč politickému spektru. Ja sám som bol na kvázi medzinárodnej konferencii aj pán predseda bol, ale to boli pochvalné slová. Ale realita je taká, ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. My sme to neurobili, moja chyba, uznávam, že to bola chyba." A stále pokračuje pán Jahnátek, bývalý minister hospodárstva, a naozaj, teraz musím úplne vážne povedať, odborník na energetiku tak ako ho poznám ja, ktorý prežil veľkú časť na ministerstve, veľký, dlhý čas na ministerstve hospodárstva a vie, o čom hovorí. Pán Jahnátek pokračoval: "Ale dneska meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak ako je to pri členoch regulačnej rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme návrh, jeden zo strany vlády, druhý zo strany parlamentu a nech si pán prezident vyberie a nech si preverí, či títo kandidáti sú dobrí. Ja si myslím, že keď prezident bude menovať predsedu regulačného úradu, ten regulačný úrad dostane oveľa väčšiu vážnosť, ale aj oveľa väčšiu zodpovednosť. Čiže vráťme sa naspäť k tomuto modelu a dajme túto kompetenciu prezidentovi republiky."

    Vážené dámy, vážení páni, kolegovia poslanci zo strany SMER - sociálna demokracia, tento návrh, ktorý zaznel z úst vášho poslaneckého kolegu, dnes ministra, predtým ministra hospodárstva, je naozaj dobrým návrhom, ja si tento návrh osvojujem. Prosím vás o jeho podporu, je to bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože naozaj, ten návrh je rozumný, ten návrh dáva väčšiu vážnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a dáva aj vám možnosť dokázať, že stojíte za tými slovami, ktoré hovoríte, že neobraciate kabáty, že keď ste v opozícii, tak ste za demokraciu, a keď ste zrazu vo vláde, tak už demokracia a úloha parlamentu vo voľbe šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je vám ukradnutá, nezáleží vám na nej. Je to váš návrh, ktorý predkladám vo svojom poslaneckom návrhu, a je to dobrý návrh.

    Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V § 40 ods. 1 sa v písmene n) na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladá nové písmeno o), ktoré znie: "rozsah a výšku energetickej chudoby".

    Odôvodnenie: V nadväznosti na to, že úrad bude určovať rozsah a výšku energetickej chudoby, je potrebné do splnomocňovacích ustanovení doplniť prípad, keď vydáva úrad všeobecne záväzný právny predpis. Tento bod je v pozmeňujúcom návrhu preto, lebo nastal ten paradoxný stav, že bod 1, s ktorým priamo súvisí, sa stal bodom 2 v spoločnej správe, dostal sa do spoločnej správy, ale táto legislatívno-technická úprava, ktorá s tým súvisí, sa do spoločnej správy cez hlasovanie výborov nedostala.

    Vážený pán spravodajca, rovnako vás prosím, aby sa o zostávajúcich dvoch bodoch môjho pozmneňovacieho návrhu hlasovalo o každom samostatne.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené dámy, vážení páni, ja tu mám pripravených ešte niekoľko citácií pána bývalého ministra hospodárstva Jahnátka, niekoľko citácií, ktoré zazneli v rozprave aj z úst poslancov strany SMER - sociálna demokracia k tomuto zákonu v predchádzajúcom volebnom období, ale bolo to už v tomto roku, ale nechcem vás s tým zaťažovať. Myslím si, že naozaj ide o tému výsostne odbornú, tému, kde by politika mala zohrávať čo najnižšiu úlohu, tému, kde aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu na zmenu spôsobu šéfa voľby predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví máme možnosť všetci ukázať, ako nám záleží na parlamentnej demokracii a ako si vážime úlohu Národnej rady Slovenskej republiky v takejto oblasti, ide o vec, ktorú ste žiadali vy sami niekoľkokrát v minulosti, preto mi zostáva už len poďakovať vám za pozornosť a požiadať vás o čo najširšiu podporu pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca Chrena. Uzatváram možnosť faktických poznámok. A teraz poprosím pána poslanca Přidala.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou teda prijme v utorok, tak ako navrhol pán spravodajca, dva zákony, ktorými do značnej miery splní požiadavky na implementáciu tretieho liberalizačného energetického zákona. Jedná sa o tie dva zákony, ktoré sa tu prerokovávajú, teda energetický zákon a zákon o regulácii sieťových odvetví.

    Bohužiaľ, tieto zákony sa predchádzajúcej vládnej koalícii prijať nepodarilo, aj keď termín na ich prijatie pre Slovensko bol marec 2011, a hrozili a hrozia nám sankcie zo strany Európskej únie. Musím konštatovať, bohužiaľ, že dôvod ich neprijatia boli hlavne spory medzi stranou SaS a SDKÚ. Tie spory boli teda vysvetľované, že sú v odbornej rovine, ale skôr sa mi zdalo, že išlo o rovinu politickú, ale treba povedať, že ani strana SMER nepomohla daným zákonom prejsť. Aj keď návrh zákona o energetike dnes už predkladá pán minister hospodárstva vlády Roberta Fica, pán Malatinský, tento zákon, ako tu bolo povedané, jednoducho vznikal na ministerstve a potom ho trošku modifikoval pán minister Miškov. A v podstate teraz teda tento zákon je veľmi podobný na ten predchádzajúci, aj keď sa tam doplnili niektoré ustanovenia, doplnil sa tam hlavne paragraf, ktorý sa týka desaťročného plánu pre rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy, veľa ďalších zmien sa v ňom nevykonalo. A som si istý, že tieto zmeny sa mohli realizovať pozmeňujúcim návrhom opozičných poslancov už v predchádzajúcom volebnom období. Je ale tiež pravdou, že k energetickému zákonu bol na výboroch, na ktorých bol návrh zákona prerokovávaný, podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Maroša Kondróta. A i keď je pomerne rozsiahly, ale je tam len málo bodov, ktoré ho upravujú po vecnej stránke, v podstate ide o zjednotenie terminológie, sú to legislatívno-technické zmeny, takže opakujem, ja vidím tento zákon na 99 percent identický s predchádzajúcim zákonom vlády Ivety Radičovej a SMER ho naozaj mohol podporiť. Keďže si uvedomujem potrebu prijatia tohto zákona, nám - KDH naozaj ide o vec, ja nemám žiadny problém tento návrh zákona podporiť, aj keď treba povedať, že niektoré staré hriechy, hlavne čo sa týka vo vzťahu k majiteľom pozemkov, cez ktoré prechádzajú elektrické vedenia, zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej siete neodstraňuje, pani kolegyňa Mezenská sa pokúsila na hospodárskom výbore riešiť túto skutočnosť pozitívnou retroaktivitou vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Pán poslanec Jožko Mikuš teraz podáva pozmeňujúci návrh, ktorý je, myslím, dobrý, vracia veci, tak ako už raz boli v zákone definované, takže tento návrh pána poslanca Mikuša podporím.

    Iné kafe je už ale zákon o regulácií sieťových odvetví. Ja naozaj nemám žiadny dôvod neveriť exministrovi hospodárstva Jurajovi Miškovovi, ktorý tvrdil a hovoril, že tento návrh pripravil vedúci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, muž, ktorý kontroluje a ovláda s podporou SMER-u slovenskú energetiku, pán Jozef Holienčík. Zrejme je mu to ale málo a pravdepodobne nedôveruje Úradu pre verejné obstarávanie a chcel by kontrolovať a dozorovať verejné obchodné súťaže regulovaných subjektov. S návrhom zákona nesúhlasia ani všetky zložky toho nového národného frontu, alebo ako sa to teraz volá, členovia Rady rozvoja a solidarity. A z viacerých stanovísk, ktoré posielali poslancom, odcitujem niektoré konštatácie, pán minister, práve zo stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Takže budem citovať.

    "Všeobecné znenie zákona je veľmi nejasné. Často dvojznačné, čo môže viesť k nesprávnej interpretácii pri jeho aplikácii do praxe. Časový priestor poskytnutý pre spracovanie stanovísk k zákonu bol veľmi obmedzený, čo prinieslo ťažkosti pri korektnom posúdení zo strany pripomienkujúcich subjektov. Vo viacerých definíciách a ustanoveniach je navrhované znenie veľmi vágne a nejasné. Je potrebné túto nejednoznačnosť odstrániť, aby sa predišlo interpretačným problémom, napríklad § 2 písm. o), to je energetická chudoba, o ktorej tu už bola reč, alebo § 3 ods. 1. Definícia zraniteľných zákazníkov, teda je to stanovisko asociácie, nie je v súlade s európskou smernicou. Tento pojem má byť v zmysle ustanovení pri implementácii interpretative notes použitý pre starších občanov, sociálne slabé skupiny a všeobecne má ísť o presne špecifikovaný segment odberateľov. Nemá byť teda použitý na odberateľov v domácnostiach a malé podniky vo všeobecnosti. Ďalej asociácia. Predaj elektriny formou aukcií je už anachronizmom. Asociácia tiež nevidí opodstatnenie, prečo by mal úrad vstupovať do procesu verejnej obchodnej súťaže, ktorú organizuje prevádzkovateľ miestnej distribučnej siete, čo podľa asociácie neúmerne zvyšuje administratívnu záťaž, v súvislosti s tým vyvoláva zvýšené náklady. Pripomínajú tiež, že Úrad pre verejné obstarávanie, a to je naozaj pravda, má všetky potrebné kompetencie a vytvorený mechanizmus, aby kontroloval a zabránil nelegitímnym praktikám v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou a so samotným procesom obstarávania tam, kde je to potrebné. A tak ďalej, a tak ďalej, tých pripomienok len zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je 13 strán. Preto si aj asociácia dovolila požiadať, aby celý návrh bol stiahnutý z rokovania hospodárskej a sociálnej rady, nebol predložený ani vláde, ani Národnej rade Slovenskej republiky, a žiadala tiež, aby bol návrh nanovo predložený do riadneho legislatívneho procesu. Legislatívny proces materiálu vzhľadom k jeho rozsiahlosti žiadame uskutočniť s riadnymi, a nie skrátenými termínmi pripomienkovania. Ako alternatívu postupu vidí asociácia odstránenie všetkých častí návrhu, ktoré neprešli riadnym legislatívnym procesom, a pokračovanie s návrhom zákona, ktorý rieši skutočne len deklarované zosúladenie energetickej legislatívy a nezasahuje do iných oblastí regulácie.

    Asociácia tiež verí, že vládou deklarovaný princíp stabilizácie legislatívno-právneho prostredia a spolupráce s relevantnými subjektami bude potvrdený aj prakticky. A v tomto duchu aj zákon, ktorý výrazne zasahuje do činnosti množstva subjektov, nebude predkladaný bez ich vyjadrenia a spoluúčasti na jeho príprave. Toľko k asociácii zamestnávateľských zväzov a združení.

    Teraz nejaké ďalšie poznámky k niektorým iným ustanoveniam. Aj keď názory odborníkov aj samotných zamestnancov ÚRSO a zástupcov regulovaných subjektov nie sú jednotné, to treba povedať, naozaj je diskutabilná i navrhovaná personálna únia predsedu ÚRSO a Rady pre reguláciu, teda inštitúcií, z ktorých prvá je prvostupňovým regulačným orgánom a druhá nadradeným odvolávacím orgánom, aj keď je pravdou, že podľa návrhu zákona, pokiaľ ide o odvolanie, predseda rady o verdikte nehlasuje, ale ak nie z právneho, tak minimálne z praktického hľadiska vzniká otáznik, či môže byť odvolacie konanie objektívne a nestranné, hoci predseda teda nehlasuje. To nie je z mojej hlavy, je to vyjadrenie, citujem, pána Michala Hudeca z článku Poznámky k energetickým zákonom z portálu Energia. Ja doporučujem aj pánovi ministrovi prečítať si tento, myslím, že veľmi dobrý článok.

    Priznám sa ale, že ja osobne som schopný sa aj s takýmto riešením aj s personálnou úniou vyrovnať a nevidím v tom hlavný problém predkladaného zákona. Napokon všetko záleží na ľuďoch, na tom, kto bude novým predsedom rady a predsedom ÚRSO-a, aké bude zloženie. Neviem, či to bude pán Holienčík, aj keď z vyjadrení v kuloároch sa mi zdá, že jeho šanca klesá a že je to tak 50 na 50.

    Ďalej pár slov k definícii takzvanej energetickej chudoby. Tá je definovaná v § 2 písm. o) ako: "Energetickou chudobou je stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu a tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti." Moja otázka, pán minister, znie: Čo je to významný podiel? U niekoho to môže byť 10 percent, u niekoho 12, u niekoho 30 percent a som presvedčený, že či je niekto energeticky chudobný, závisí nielen od priemerných mesačných výdavkov, ale aj výšky príjmov domácnosti, a jednoducho sa mi zdá, že s týmto termínom jednoducho treba naozaj ešte pracovať. Pán Jozef Holienčík na jednej konferencii hovoril, že téma energetickej chudoby je pomerne nová, začína sa o nej búrlivo diskutovať. Nevieme ju však definovať a popísať, pretože na Slovensku chýba kvalitná energetická politika, no a s tým sa naozaj s pánom Holienčíkom stotožňujem. V prvom rade je nutné naozaj vytvoriť prijateľnú energetickú politiku, energetický mix a ja som to hovoril už pri svojom prvom vystúpení k tejto problematike v tejto Národnej rade, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení, jednoducho, že treba začať s energetickou politikou. Naozaj, na ministerstve máte veľmi dobrých odborníkov. Pán Petrovič je skvelý, aj celý ten tím. Ja verím, že sú schopní v tomto pomôcť.

    Posledná verzia tej energetickej politiky bola schválená 11. januára 2006 uznesením vlády č. 29/2006, aj následná aktualizácia mala byť predložená do vlády v jedenástom mesiaci 2011, avšak kvôli predčasným voľbám k tomu nedošlo. A tá definícia musí byť jednoznačná aj preto, že v zákone, v návrhu zákona v § 9 ods. 3 písm. f) citujem, sa píše, že: "Do 31. decembra 2013 a následne na každé regulačné obdobie v spolupráci s ministerstvom," teda má sa na mysli ministerstvo hospodárstva, "ministerstvom financií, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, treba robiť teda koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby." Toľko k energetickej chudobe.

    Tak ako aj poslanec Chren, ja si tiež nemyslím, že je správne, podotýkam to, tento názor má aj bývalý minister Jahnátek, ktorý naozaj bol aj je odborník v energetike, teda nemyslím si, že je správne, že na čele úradu by mal byť predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, ale mne úplne stačí, keď túto kompetenciu bude mať Národná rada, pánovi prezidentovi ponúknuť kandidáta. Nemusia byť podľa mňa dva, ale určite by to mali byť v kompetencii Národnej rady. Takisto som si istý, že na rozsah činností, ktoré sú uvedené v zákone a ktorú má rada vykonávať, nie je potrebných šesť členov rady, ale stačili by štyria, a teda predseda, aj tu môžme ušetriť na výdavkoch štátu, nie sú to možno veľké peniaze, ale ako hovorili vtedy starí naši rodičia, babka k babce, budú kapce.

    Keďže podľa návrhu zákona, teda tá rada sa schádza vtedy, keď treba, ale v podstate je to dvakrát mesačne, naozaj sa mi zdá veľmi štedrá odmena jej členov, ktorú navrhujete vo výške štvornásobnej priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. Teda za jedno zasadnutie dve priemerné nominálne mzdy v národnom hospodárstve, čo je teda sila. Takisto nevidím žiadny dôvod, aby túto odmenu, keď bude teda personálna únia, dostával aj predseda rady, ktorý je zamestnancom úradu. Neviem, aký má presne plat, ale určite je porovnateľný s platom premiéra.

    Nevidím tiež žiadny dôvod, aby podpredsedovi rady patrila mesačná odmena vo výške 5,2-násobku priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci rok, ale tu, na rozdiel od energetickej chudoby, teda predkladateľ bol veľmi precízny a pamätal, že táto odmena, tento výpočet by mal byť zaokrúhlený na celé euro nahor. Teda naozaj precíznosť, centíky im netreba, chcú len eurá. Oceňujem, Maroš, že na tvoj návrh sa do spoločnej správy, tak ako to hovoril pán poslanec Chren, dostal bod, ktorý vypúšťa zo zákona ustanovenie o tom, že člen rady má dvanásť mesiacov po zániku funkcie nárok na odmenu vo výške dvojnásobku priemernej nominálnej mzdy, teda sumárne by to robilo v korunách okolo 600 tisíc korún. A ešte prv než prednesiem teda svoj pozmeňujúci návrh, chcem upozorniť, podľa mňa, na nedostatok v zákone, ktorý má § 36, ktorý rieši správne delikty. Ja už som to hovoril v prvom čítaní. Tam je napísané teda, že ak úrad vyčísli kladný rozdiel medzi uplatnenou cenou a cenou zahrňujúcou oprávnené náklady a primeraný zisk, uloží pokutu až do výšky tohto rozdielu. Lenže okrem uloženia tejto pokuty by mal regulovaný subjekt znížiť v nasledujúcom roku, teda o výšku zodpovedajúcej zistenému rozdielu, túto platbu odberateľovi, pretože pokutou odberateľ napriek tomu, že zaplatil vyššiu cenu, nič nezíska. Ja by som chcel tiež poprosiť, a teraz prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, keby sa o všetkých bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo jednotlivo.

    Teda po prvé, § 2 písm. o) znie: "Energetickou chudobou, stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody, tvoria 12 percent na priemerných mesačných príjmoch domácnosti."

    Zdôvodnenie: Ide o jednoznačné definovanie pojmu energetická chudoba. Teda ja si myslím, že naozaj tam treba, musí tam byť reálne číslo. Ja sa, nehovorím, že tá definícia je dokonalá, naozaj, môžu tam byť aj príjmy, je na vás, aby ste sa s týmto, poprípade aj v budúcnosti, pohrali.

    Po druhé, § 5 ods. 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."

    Zdôvodnenie: Ide o zmenu kompetencie navrhovať prezidentovi predsedu vlády na národnú, ÚRSO-a vlády na Národnú radu Slovenskej republiky.

    Tretí bod. Po tretie, § 6 ods. 2 znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi jej činnosť, najmä zvoláva a vedie rokovania rady, predsedu rady zastupuje počas jeho neprítomnosti, alebo ak nie je vymenovaný podpredseda rady v celom rozsahu jeho práv a povinností, okrem práv a povinností predsedu úradu."

    Zdôvodnenie: Ide, tak ako som hovoril, o zmenu počtu členov rady zo šiestich na štyroch, samozrejme, plus predseda.

    § 7 ods. 3 a 4 znejú: "Prezident Slovenskej republiky vymenováva členov rady, okrem predsedu rady, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a vlády tak, aby dvaja členovia rady boli vymenovaní na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a dvaja členovia na návrh vlády."

    Odsek 4. "Rada sa z jednej polovice obnovuje každé dva roky tak, aby bol dodržaný ods. 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, návrh predloží prezidentovi Slovenskej republiky do 30 dní od zániku členstva podľa ods. 17, na každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti."

    Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti so zmenou počtov členov rady zo šiestich na štyroch.

    Za piate, alebo po piate, § 7 ods. 7 písm. a) znie: "Členom rady môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa tieto predpoklady: technické, prírodovedecké, matematicko-fyzikálne, ekonomické alebo právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej desať rokov praxe v sieťových odvetviach alebo v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii, alebo technické, ekonomické, alebo právnické vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, najmenej sedem rokov praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii."

    Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti s požadovaným vzdelaním člena rady.

    Po šieste, § 7 ods. 12 znie: "Členovi rady patrí mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlená na celé euro nahor. Teda ide o zmeny v súvislosti s odmeňovaním predsedu a členov rady."

    Po siedme, § 7 ods. 20 sa vypúšťa. Ruší sa ničím neodôvodnený nárok na odmenu pre člena rady po jeho odvolaní.

    Po ôsme, § 8 ods. 3 znie: "Rada predloží návrh regulačnej politiky do 28. februára posledného kalendárneho roka regulačného obdobia Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, (ďalej len "ministerstvo") a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo posúdi súlad tohto návrhu so zámermi energetickej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky posúdi súlad tohto návrhu so zámermi vodohospodárskej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Vyjadrenia ministerstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nie sú pre radu záväzné. Rada môže prijať regulačnú politiku, aj keď ministerstvo alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nezašle svoje vyjadrenie k návrhu regulačnej politiky v určenej lehote. A to zdôvodnenie spočíva v tom, že sa tu potvrdzuje nezávislosť rady na ministerstve hospodárstva, ministerstve životného prostredia. I keď si uvedomujem, že prijatie môjho pozmeňujúceho návrhu by zlepšilo znenie zákona, ale preto, aby ho mohli pripomienkovať v riadnom pripomienkovom konaní i iné subjekty, v závere svojho vystúpenia si dovoľujem navrhovať v súlade s § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Vážené dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Procedurálny.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    A teraz vyhlasujem rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hudacký. Jeden poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení tiež vyjadril stručne vzhľadom na to, že môj kolega Alojz Přidal tu povedal aj za náš poslanecký klub jasnú pozíciu k tomuto návrhu zákona.

    Ja sa budem, alebo obmedzím sa v podstate iba na niektoré závažné skutočnosti. Tento predkladaný zákon o regulácii v sieťových odvetviach má aj po jeho prerokúvaní v relevantných výboroch vážne nedostatky, ktoré dávajú len veľmi málo záruk, predovšetkým o nezávislej, nestrannej, transparentnej regulácii v sieťových odvetviach, ako to predkladá transpozícia tretieho energetického balíčka.

    Ja chápem tú skutočnosť, že tá transpozícia mala byť urobená už minulý rok, ale tak vážny zákon nemôžeme urýchľovať za každú cenu vzhľadom na to, že tu sa jedná skutočne o reguláciu veľmi významného ekonomického rezortu, respektíve energetického rezortu alebo oblasti, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje životy občanov Slovenka a takisto podnikateľský sektor.

    Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že tento vládny návrh zákona, ktorý musí byť vylepšovaný počas priebehu jeho schvaľovania niekoľkými desiatkami pozmeňovacích návrhov poslancov samotnej vládnej strany, nemôže byť dobre a kvalitne, kvalitne pripravený. Aj keď oceňujem predovšetkým môjho kolegu, pána Kondróta, že svojimi pozmeňovacími návrhmi skutočne vylepšil tento vládny návrh.

    Berúc do úvahy ďalšie vážne kompetencie, ktoré dostáva ÚRSO návrhom tohto zákona, je veľmi dôležité, aby sme urobili všetky nevyhnutné kroky pre elimináciu ich možného zneužívania. Aj preto zabezpečenie odbornosti, nezávislosti a nestrannosti najvyšších predstaviteľov úradu musí byť prioritou tejto legislatívnej normy.

    Chcem zdôrazniť kompetenciu úradu, predovšetkým v regulačnej oblasti, ale aj kontrolnej oblasti, pretože aj tie pôvodné návrhy, ktoré, chvalabohu, boli nejakým spôsobom eliminované pozmeňovacími návrhmi, ktoré som spomenul, prostredníctvom poslancov vládnej strany.

    Je tam ešte mnoho vecí, kde ÚRSO môže, a teda má zvýšené kompetencie. A ak nebude zabezpečená nezávislosť a nestrannosť tohto úradu, obávam sa, že dospejeme k vážnym problémom.

    Najzávažnejšie nedostatky vidím predovšetkým v kreovaní štruktúr regulačného úradu, návrhu kandidátov na predsedu úradu a členov regulačnej rady. Práve spôsob navrhovania kandidátov, ako aj neodôvodnené spojenie funkcie predsedu úradu a predsedu regulačnej rady vážne limituje nezávislosť správania sa regulačného úradu tak voči štruktúram štátnej správy, ako aj regulovaným subjektom. A teda, samozrejme, keď hovorím o štátnej správe, hovorím aj o vláde. Aj preto je veľmi dôležité, aby návrh kandidátov, či už na predsedu úradu, alebo na členov regulačnej rady nešiel cez vládu.

    Veď štátna správa, a teda aj vláda Slovenskej republiky je len v podstate jednou z inštitúcií, ktoré sú v súvislosti s rozhodovaním o rozvoji energetického sektora na Slovensku, ktoré nemôžu ovplyvňovať regulačný úrad.

    Práve v tejto súvislosti podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 67).

    Teda po prvé. V § 2 písm. e) sa vypúšťajú slová "a výšku" a na konci sa pripájajú slová "ich súčasťou sú aj náklady vynaložené na potrebné investície na zabezpečovanie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete."

    Odôvodnenie: Ustanovenie s cieľom bližšej špecifikácie ekonomicky oprávnených nákladov a zvýšenia právnej istoty regulovaných subjektov. Náklady vynaložené na potrebné investície, na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete by mali tvoriť ekonomicky oprávnené náklady a mali by byť v každom prípade súčasťou regulovaných cien s cieľom zabezpečiť dlhodobú bezpečnú prevádzku sústav a sietí. Okrem toho výška oprávnených nákladov jednotlivých dodávateľov sa môže líšiť. Určenie výšky nákladov spoločnosti je zásah do jej fungovania.

    Po druhé. V § 2 sa vypúšťa písm. m): "nezávisle od toho, kde a ako sa s nimi obchoduje."

    Odôvodnenie: Geografický aspekt je podstatným definičným znakom veľkoobchodného energetického produktu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 1227/2011, ktoré sa obmedzuje iba na dodávky v rámci Európskej únie.

    Po tretie. V § 5 odsek 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."

    Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti úradu od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície predsedu úradu.

    Po štvrté. V § 5 sa vypúšťa odsek 3, nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovaný model organizácie úradu, kedy jedna osoba je predsedom úradu a zároveň predsedom regulačnej rady, v ktorej vecnej kompetencii je aj rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu, je v rozpore s princípom právneho štátu a právom na súdnu a inú právnu ochranu.

    Po piate. V § 5 ods. 7 sa vypúšťa písm. c). Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.

    Odôvodnenie: Možnosť, aby sa na rozhodovaní v odvolávacom konaní zúčastňovala osoba, ktorá sa zúčastňovala, respektíve rozhodovala o konaní na inom stupni v zmysle § 9 odst. 2 Správneho poriadku, ale aj iných procesných predpisov, vyslovene zakázaná, a to za účelom naplnenia zásad nestrannosti rozhodnutia a rozhodovania správneho orgánu a dvojinštančnosti správneho konania.

    Po šieste. V § 5 sa vypúšťa odstavec 13.

    Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v § 5.

    Po siedme. V § 6 odsek 2 prvá veta znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalších päť členov rady." V poslednej vete sa vypúšťajú slová: "okrem práv a povinností predsedu úradu".

    Odôvodnenie: Radu tvorí šesť členov, a teda v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady, okrem predsedu rady je v rade ďalších päť členov. Zároveň sa prirodzene vypúšťa akékoľvek spojenie pri zastupovaní predsedu rady s pozíciou predsedu úradu.

    Po ôsme. V § 6 ods. 3 písm. a) znie: "a) určuje regulačnú politiku postupom podľa § 8".

    Odôvodnenie: Slovo "určuje" vystihuje komplexnejšie charakter procesu tvorby regulačnej politiky.

    Po deviate. V § 6 odsek 3, písm. b) znie: "b) predsedu rady a predsedu rady zo svojich členov".

  • Pozn. red.: správne má byť "predsedu rady a podpredsedu rady zo svojich členov".

  • Odôvodnenie: Členovia rady majú právo zo svojich radov zvoliť si predsedu a podpredsedu rady.

    Po desiate. V § 7 v odseku 1, odseku 2, odseku 17 a odseku 19 sa vypúšťajú slová: "okrem predsedu rady".

    Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.

    Po jedenáste. V § 7 odsek 3 znie: "Prezident Slovenskej republiky vymenuváva členov rady na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."

    Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti regulačnej rady od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície členov rady.

    Po dvanáste. V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová: "tak, aby bol dodržaný odsek 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu rady."

    Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.

    Po trináste. V § 7 odsek 18 sa vypúšťajú slová: "to neplatí pre predsedu rady".

    Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.

    Toľko teda pozmeňovací návrh. Na záver môjho príspevku vás chcem požiadať, vážení kolegovia, o podporu predloženého pozmeňovacieho návrhu v prospech rozvoja liberalizovaného, transparentného, konkurenčného a nediskriminačného energetického trhu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hudackého nie sú. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, k niektorým tým spomínaným vystúpeniam.

    Ja by som chcel povedať pánu poslancovi Přidalovi, ktorý mi tu čítal stanoviská asociácie. Samozrejmou vecou je, že asociácia združujúca všetky rozhodujúce energetické subjekty na Slovensku má, samozrejme, veľa pripomienok a jej pozícia je jasná. Jej kritika niektorých podmienok tohto zákona, je logická, ale my sme preto diskutovali a riešili sme celú problematiku pri takzvaných okrúhlych stoloch a minimálne dve tretiny z toho, čo tu pán poslanec čítal, sa nakoniec do zákona prijalo, či už v poslednej fáze vo vláde alebo cez poslanecký návrh.

    Keďže sme v krátkom čase chceli dostať tento zákon do parlamentu a na schvaľovanie, tak sme využívali aj obdobie, ktoré je medzi prvým a druhým čítaním, a tam sme mnoho tých stanovísk zo strany energetiky premietli.

    Ale, samozrejme, vyvažovali sme aj nezávislosť, aj určitú silu úradu, aby mal tento zákon voči regulovaným subjektom. Čo, samozrejme, narážalo u nich na odpor.

    K energetickej politike, ktorá sa tu proste takisto spomína, že absentuje. K termínom, kedy mala byť prebraná a schválená v minulom roku, nemôžem zaujať stanovisko. Ale každopádne, na ministerstve sme schválili tézy k energetickej politike a v najbližšom období budeme takisto diskutovať so všetkými dotknutými subjektmi, aby sme stanovili novú energetickú politiku so skutočnosťami, ktoré sú známe v tejto chvíli a v tomto čase.

    Takže aj k tomuto dôjde a energetická politika určite bude v krátkom čase predstavená verejnosti na diskusiu.

    K energetickej chudobe, ktorá sa tu spomína, sa hľadá definícia. Osobne som pri týchto diskusiách, keď sme ten zákon predkladali, bol. A myslím, že riešenie, ktoré sme do toho zákona navrhli, je jasné. Tam Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má do 31. decembra a následne na každé regulačné obdobie vypracovať koncepciu na ochranu týchto odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, ale fakt ten termín neviem, a sám predkladateľ návrhu pán poslanec Přidal povedal, že dáva nejaký návrh, vie že nebude ideálny. No, tak my sme v tom návrhu mali 10 percent z toho, ale to ja som vedel. Koľko to je ľudí, vie to niekto vypočítať v tejto chvíli? To proste chce nejakú analýzu. Energetická chudoba ani v tých európskych dokumentoch nie je zadefinovaná úplne presne, takže ja si myslím, že taká formulácia, aká je v tomto zákone, je dostatočná. A sú tam zodpovedné inštitúcie, ktoré, a v spolupráci s kým, majú daný problém vyriešiť.

    Čo sa týka tej kritizovanej oblasti platových náležitostí členov regulačnej rady, tam sa vlastne oproti doteraz platnej smernici nezmenilo nič. Jedine, že sa teda prijal model personálnej únie predsedu úradu aj predsedu regulačnej rady, ktoré, mimochodom, musím povedať, tak je v polovici krajín Európskej únie. Niektorí dokonca regulačnú radu nemajú, takže tam je to vlastne vždy len jedna osoba, a to je proste vec filozofie, aké riešenie je najlepšie. Ale jedine z titulu toho, že teda tam je táto dvojjediná funkcia, tak sa upravovala výška odmeny člena regulačnej rady z jeden a pol násobku na jedennásobok. Čiže dostáva tú odmenu ako každý člen regulačnej rady a plus bude mať ten plat štátneho úradníka, čo nie je nijaké dramatické, a je to v intenciách, ako doteraz. To znamená, že sme neznižovali. A keď budeme pri každom nápade mať vždy ten populárny nápad znížiť platy, tak dajme pozor, aby sme si nejaké platy ešte vyplácali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí si dali čas a námahu a venovali sa tomuto návrhu zákona. Ďakujem za príspevky, ktoré boli prednesené aj oddiskutované, a takisto ako pri parlamentnej tlači 66 po dohode s parlamentnou legislatívou si dovoľujem navrhnúť, aby sme aj o parlamentnej tlači č. 67, čiže o tomto návrhu zákona, hlasovali v utorok o 11.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch programu 4. schôdze.

    Poprosím pána poslanca Miškova, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 351 o elektronických komunikáciách. Je to tlač 83.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, tlač 83.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili poslanci Chren, Susko a Figeľ. Poslanci Chren a Susko podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 113 bolo za, 18 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Chrena.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 56 za, 44 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Suska.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 113 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 114 za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Otváram, sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

    Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 119 bolo za, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona 351 o elektronických komunikáciách.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Košútovú, aby uviedla hlasovanie v druhom čítaní

    o vládnom návrhu zákona č. 543 o pôsobnosti orgánov štátnej správy, poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Je to tlač 165. Prerokuvávame tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 165.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Jeden z nich, pán poslanec Csicsai, podal pozmeňujúci návrh, o ktorom navrhol hlasovať jednotlivo. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 5 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 102 bolo za, 36 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch pána poslanca Csicsaia. Pán poslanec navrhol hlasovať osobitne. Dajte hlasovať o prvom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 76 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Csicsaia.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 56 za, 77 proti, 3 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 46 za, 76 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 43 za, 77 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy, zákon prerokuvávame v skrátenom konaní, otvorte, prosím, rozpravu v treťom čítaní.

  • Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 bolo za, 24 proti, 31 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 543.

    Odhlasovali sme dva prerokované body. Chcem vás informovať, že na žiadosť spravodajcu budeme o vládnom návrhu zákona o energetike, bola to tlač 66, a vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach hlasovať až budúci týždeň v utorok o 11.00 hodine, boli tam podané rozsiahle pozmeňujúce návrhy.

    Takže o týchto prerokovaných bodoch nebudeme teraz hlasovať.

    Zároveň ma požiadal minister zahraničných vecí, aby správa o, alebo zameranie zahraničnej politiky na rok 2012 vzhľadom na jeho pracovnú zaneprázdnenosť mohla byť prerokovaná až na septembrovej schôdzi a takisto správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011.

    Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať v rokovaní po krátkej prestávke. Chcem vás, dámy a páni, upozorniť, že budeme dnes rokovať do 14.00 hodiny, aby sme prerokovali čo najviac návrhov. A potom prerušíme schôdzu a budeme pokračovať v utorok budúci týždeň o 09.00 hodine ráno.

    Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku do 11.20 hodiny a budeme pokračovať potom v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní druhým čítaním o návrhu pánov poslancov Pavla Freša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50 o územnom plánovaní, je to tlač 89, spoločná správa je tlač 89a.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Zaznievanie gongu.

  • (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla FREŠA a Jozefa MIKUŠA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 89.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj v mene svojho kolegu Pavla Freša vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon. Všetci ho máme pod tlačou 89, ako pán predseda povedal.

    Už v prvom čítaní som hovoril, že účelom.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, kolegyne, kolegovia, poprosím vás, začali sme prerokovávať návrh zákona. Ak nemáte záujem sledovať vystúpenie navrhovateľa, tak radšej, prosím vás, odíďte zo sály.

    Nech sa páči. Prepáčte, že som vás prerušil.

  • Ďakujem, ďakujem pekne. Že účelom a cieľom tejto našej malej novely je zadefinovať takzvané ostatné inžinierske stavby, v ktorom, v konkrétnom návrhu sa to týka skladov nebezpečného odpadu a takzvaných veľkých skládok.

    Ide nám o to, aby pri územnom konaní, keď sa rozhoduje o umiestnení týchto stavieb a územný plán nie je realizovaný samosprávou, aby podmienkou pre umiestnenie takýchto stavieb bolo aj súhlasné stanovisko obecného zastupiteľstva príslušnej obce a príslušného samosprávneho kraja.

    Sme presvedčení o tom, že takéto posilnenie priamej demokracie spôsobí jednak, že na našom území sa budú systematickejšie stavať skládky, možno v budúcnosti aj, aj iné stavby, určite to spôsobí aj efektívnejšie využívanie prostriedkov na takéto stavby, z ktorých dosť veľká časť plynie aj z európskych fondov, a samozrejme, v neposlednom rade posilňujeme priamu demokraciu, aby o veciach, kde sa to týka v priamom dosahu života občanov a životného prostredia, mohli sa obyvatelia danej príslušnej obce prostredníctvom svojich zástupcov k problému vyjadriť.

    Nechcem dlho hovoriť o tejto malej novele, niečo dlhšie som hovoril v prvom čítaní, hovoril som s viacerými poslancami aj vládnej strany SMER aj opozičných. Návrh zákona prešiel veľkou väčšinou, takmer, takmer, skoro sto percentami v prvom čítaní, ale dostal som stanovisko ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý na troch stranách takúto malú novelu ohodnotil ako neprijateľnú a vyjadril zamietavé stanovisko.

    Tak skôr by som sa pozrel na argumenty, ktoré, ktoré vypracovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Zacitujem. Sú tam také tri okruhy. Jedna je vecná stránka z hľadiska územného konania, jedna je z hľadiska životného prostredia a posledná je z hľadiska kompetencií, kto má rozhodovať na území samosprávy.

    Takže po vecnej stránke ten prvý okruh, citujem zo správy ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky: "Nemožno súhlasiť s tvrdením predkladateľa, že súčasná právna úprava neumožňuje obciam v plnej miere aktívne vystupovať v procese rozhodovania o budovaní alebo rozširovaní skládok odpadov priamo na ich katastrálnom území.

    Naopak, obce majú podľa stavebného zákona právomoc obstarávateľa a schvaľovateľa územnoplánovacej dokumentácie obce alebo jej zón, s účinnosťou od 1. januára patrí do právomoci obcí aj pôsobnosť obce aj pôsobnosť stavebných úradov," § 117 stavebného zákona a potom je vysvetlenie k tomuto paragrafu.

    Nuž, toto sa netýka našej novely. Toto je otázka, ktorú keď rieši územný plán obce obec pre danú lokalitu, tak, samozrejme, je kompetenčná a musí tento proces byť zakončený schválením mestského zastupiteľstva.

    Naša novela sa týka riešenia územného plánu alebo doplnkov územných plánov s umiestnením stavieb vtedy, keď nerozhoduje o územnom pláne obec, ale rozhoduje stavebný úrad, to znamená štátny orgán, štátna správa špecializovaná. Je to v prípade, keď o umiestnení skládky nie je už v súčasnom alebo v stávajúcom územnom pláne obce ešte rozhodované, čiže je to takpovediac zóna alebo, alebo priestor, ktorý nie je zahrnutý v územnom pláne obce. Je to oveľa jednoduchšie pre investora, keď chce umiestniť nejakú stavbu, aby nemal problém s obcou, s obecným zastupiteľstvom, samozrejme, aj s pripomienkami občanov, tak sa dohodne so stavebným úradom, špecializovanou štátnou správou a o umiestnení tejto obce rozhodne stavebný úrad, stavebný, áno, stavebný úrad.

    V tomto prípade je obec len účastníkom konania a jej stanovisko nie je záväzné ako právneho subjektu. Ako prenesený výkon štátnej správy, to znamená ako stavebný orgán, keď je dodržaný zákon, musí dať súhlasné stanovisko. Naša novela, ešte raz, sa týka prípadov, keď nie je územie riešené v územnom pláne a o riešení územia, o umiestnení takýchto skládok na takýchto územiach rozhoduje štátna správa.

    Druhý okruh problémov sa týka životného prostredia. Tam je v podstate na jeden a pol strany opísané, akým spôsobom sa posudzujú takéto stavby z oblasti, z pohľadu životného prostredia. Proti tomu nič, samozrejme, nikto nič nemá. Je to, je to zákon. A opäť to nerieši naša novela, pretože táto stavba môže bez problémov spĺňať pohľad životného prostredia, ale obec sa nemôže vyjadriť k jej umiestneniu. Ona môže stáť o dva kilometre ďalej, alebo môže stáť na území inej obce, alebo môže byť niekde inde. Čiže z pohľadu životného prostredia nemám námietky, je to opísaný zákon, nerieši, nerieši naša novela, respektíve nedotýka sa tento problém navrhovanej novely.

    A poslednú vec si dovolím odcitovať. Pozerám, že tu nevidím zástupcov, a vidím, sú tu aj starostovia a primátori, takže bude to zaujímavé počúvať aj im. Citát: "Taktiež sa nemožno stotožniť s návrhom, aby súhlasné stanovisko obce (mesta) a vyššieho územného celku samosprávneho kraja vydávalo zastupiteľstvo.

    Túto individuálnu rozhodovaciu účinnosť má vykonávať štatutárny orgán a najvyšší výkonný orgán uvedených subjektov, ktorým je starosta obce, primátor mesta a predseda samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaná zmena stavebného zákona z hľadiska zlepšenia postavenia a posilnenia právomoci orgánov územnej samosprávy a účasti verejnosti v konaniach týkajúcich sa predmetných skládok odpadov nemá opodstatnenie, pretože sú dostatočne obsiahnuté v uvedených právnych predpisoch.

    K pochybeniam v praxi dochádza najmä z hľadiska nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení uvedených predpisov." Nuž, pýtam sa, páni starostovia, čo hovoríte na takéto odôvodnenie? Aké máte všetci problémy so schvaľovaním územných plánov? Konečná fáza je schválenie v mestskom obecnom zastupiteľstve. A tuná mi ministerstvo povie, že to nie je dobre.

    Takže keď robíte územný plán, v meste, obci, v katastri a prebehnete celou tou tortúrou zadováženia, pripomienkovania, a nakoniec schvaľovania v obecnom zastupiteľstve, to robíte v časti, alebo v čase, keď robíte to z iniciatívy obce. A teraz príde iniciatívny investor, dohodne sa so štatutárnym orgánom, so stavebným úradom, ale obec sa k tomu nemá vyjadriť. A nemá to byť ani schválené v obecnom zastupiteľstve. Urobte si obraz, aký chcete, je to na internetovej stránke. Podotýkam, nejaký zamestnanec si urobil strašnú robotu, musel to asi týždeň písať. Na tri strany, z môjho pohľadu absolútne od veci správa, ktorej záverom čítam: "Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja odporúča vláde vysloviť nesúhlas s predloženým poslaneckým návrhom zákona v celom rozsahu vzhľadom na pripomienky uvedené v predkladacej správe."

    Pán predseda, ďakujem pekne za možnosť vystúpenia a hlásim sa do rozpravy, ako prvý chcem dať jeden krátky pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Pán poslanec Martinák je spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 97 z 2. júla 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Všetky tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 20 z 23. júla 2012.

    V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikuš, ale pán poslanec Chren do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Keďže musím vystúpiť v rozprave, ospravedlňujem sa, ale legislatívci nás upozornili, že musíme zakomponovať do, do návrhu zákona aj prechodné ustanovenia, takže dovolím si navrhnúť krátky pozmeňujúci návrh.

    Článok I sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie: "Bod 3. Za § 124b sa vkladá § 142c, ktorý vrátane nadpisu znie: § 142c. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2012. Územné konania v súvislosti s ostatnými inžinierskymi stavbami podľa § 39e, ktoré sa začali pred 1. novembrom 2012, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2012."

    Odôvodnenie: Účelom navrhovaného doplnenia právnej úpravy je vymedziť prostredníctvom prechodných ustanovení vzťah pôvodnej a novej právnej úpravy tak, aby jej aplikácia v praxi bola jednoznačná.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, dámy a páni. Som skutočne rád, že návrh tejto novely zákona prešiel do druhého čítania a že o ňom môžme teraz hovoriť. Po známych kauzách nedávnej minulosti, pričom kauza pezinskej skládky je len onou povestnou špičkou ľadovca, si myslím, že tento návrh prichádza v pravej chvíli, a verím, že prijatím tejto novely vychádzame nielen v ústrety samosprávam, ale prispejeme ňou naozaj aj k zvýšeniu kvality života a životného prostredia dotknutých občanov. Odporúčam preto túto navrhovanú novelu stavebného zákona prijať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chcete zareagovať? Nie.

    Pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, rovnako v poslaneckom klube SaS sme podporili tento návrh zákona, pretože tento návrh zákona sa svojím spôsobom uberá správnou cestou. Prípad pezinskej skládky, ktorý je ten, ktorý nás asi všetkých najviac zasiahol, a práve aj predkladatelia v ňom boli veľmi silno zainteresovaní, naozaj rezonuje v našej spoločnosti. Na druhej strane chcem však upozorniť na to, že tak, ako je tento návrh zákona predložený, do veľkej miery nieže vybíja klin klinom, ale vybíja alebo rieši problém možno spôsobom, ktorý môže spôsobiť ešte oveľa väčšie problémy. Zjednodušene povedané, na účely územného konania, ktoré sa týka ostatných inžinierskych stavieb, sa okrem záväzných stanovísk podľa tohto zákona vyžaduje po novom aj súhlasné stanovisko obecného zastupiteľstva aj súhlasné stanovisko zastupiteľstva samosprávneho kraja. Jedno aj druhé je vo forme uznesenia zastupiteľstva.

    Čo to v preklade znamená a ja svojím spôsobom ešte raz hovorím, napriek tomu, že tento zákon podporujem, chápem aj to, ako ministerstvo dopravy chápalo svoje a prečo predložilo svoje uvedené pripomienky. Územné konanie dnes je preneseným výkonom štátnej správy, ktorý vykonávajú obce, respektíve štát v prípade týchto väčších stavieb. Ide teda o procesný postup, ktorého podmienky a jednotlivé fázy sú jasne dané zákonom. Netreba si jednoducho mýliť územné plánovanie, čo je jednoznačná kompetencia obce. Každá obec môže povedať, kde čo má stáť na mojom území, v mojom katastri, tu môže byť skládka, tu nemôže byť skládka, tu môže byť aj rezidenčná výstavba, tu môže byť niečo iné a územné konanie, kde už na základe územného plánu alebo s jeho súladom, alebo nesúladom konkrétne stavebník žiada o povolenie konkrétnej nejakej stavby.

    Územné konanie je jednoducho úradný postup, ktorý by mal fungovať tak, že podnikateľ, ktorý chce niečo postaviť, alebo občan, ktorý chce niečo postaviť, si musí vybehať, no, poviem obrazne, milión rôznych povolení, dnes na Slovensku ich je niekoľko desiatok, je to naozaj mnohonásobne viac než v okolitých krajinách, než napríklad v Rakúsku alebo v Českej republike, preto stavebný zákon potrebuje naozaj zásadnú zmenu na Slovensku. A ak splní všetky podmienky podľa litery zákona, tak má nárokovateľné, aby mu bolo udelené úradné rozhodnutie. Chýba tam ten prvok, respektíve nie je tam ten prvok tej arbitrárnosti, že nejakí politici si sadnú a rozhodnú sa, či toto schvália alebo neschvália, pretože to je už prenesený výkon štátnej správy. Týmto, touto novelou zákona práve ten prvok arbitrárnosti do zákona vnášame a bude sa týkať všetkých väčších inžinierskych stavieb.

    A čo tým robíme. Okrem toho, že tým robíme dobrú vec, pretože takýmto návrhom zákona sa už určite nestane, že by mala vzniknúť nejaká pezinská skládka pod oknami pezinských občanov, tak zároveň robíme to, že pri každej ďalšej skládke a pri ďalšej, každej ďalšej podobnej dotknutej stavbe bude rozhodovať vždy zastupiteľstvo mesta a zastupiteľstvo VÚC-ky, čím vzniká napríklad aj nemalý priestor na korupciu, pretože to, čo doteraz bolo úradným postupom, kde malo byť po splnení podmienok vydanie rozhodnutia nárokovateľné a jasné, vnášame prvok arbitrárneho rozhodovania politikov. A je to len prvok rozhodovania mestského zastupiteľstva.

    Navyše proti takémuto rozhodnutiu napríklad neexistuje opravný prostriedok, čo v územnom konaní, kde je prenesený výkon štátnej správy, by vždycky opravný prostriedok mal existovať. Mala by existovať možnosť odvolať sa proti zlému rozhodnutiu, či už politicky motivovanému alebo inému, motivovanému napríklad nejakým vydieraním. Pri takomto rozhodovaní opravný prostriedok existovať nebude. Keďže si ale uvedomujem tie problémy, ktoré viedli k predloženiu tejto novely zákona a uvedomujem si citlivé prípady aj so svojimi kolegami, kde je záujem obyvateľov dotknutej obce naozaj dôležitý, naozaj je vhodné zaviesť spôsob, ako aj ich volení zástupcovia môžu byť zainteresovaní do rozhodovania.

    Osobne som fanúšikom priamej demokracie. Myslím si, že občania samotní sú dosť rozumní na to, aby sa mali v čo najväčšej miere priamo osobne zapájať do procesov riadenia a spravovania krajiny, a že im máme vytvárať podmienky, aby toto mohli urobiť. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý nevylúči rozhodovanie volených zástupcov, ponecháva možnosť rozhodovania volených zástupcov pri takýchto inžinierskych stavbách za splnenia podmienky. A táto podmienka spočíva v tom, že samotní obyvatelia musia prejaviť aktivitu a vykonať kroky, ktoré dajú najavo ich nesúhlas s umiestnením ostatnej inžinierskej stavby tak, ako sa to navrhuje v územnom konaní, respektíve s jej umiestnením vôbec. Touto aktivitou, podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, je, že dotknutí obyvatelia zorganizujú petíciu a v nej sa negatívne vyjadrí aspoň 10 percent oprávnených voličov dotknutej obce. Túto petíciu odovzdajú na príslušnom obecnom úrade, čo bude signál pre obec, že má spustiť proces hlasovania zastupiteľstva obce a zastupiteľstva samosprávneho kraja, tak ako je to stanovené v odseku 2 návrhu zákona. Ak sa takáto aktivita nespustí, respektíve ak petícia nedosiahne stanovenú minimálnu hranicu podpisov, má sa za to, že obyvatelia dotknutej obce, a to je ten element priamej demokracie, s umiestnením ostatnej inžinierskej stavby nemajú problém a územné konanie beží bezo zmien, tak ako to ustanovujú predpisy upravujúce proces územného konania.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prednesiem, má teda dva rozmery. Prvým je ten, že sa snaží obmedziť zasahovanie do procesných ustanovení pri územnom konaní tak, aby bola nesystémovosť týchto zásahov obmedzená na čo najmenšiu mieru. Druhým je ten, že sa snaží chrániť dobromyseľného investora, ktorý už vynaložil námahu, čas, finančné prostriedky na získanie všetkých potrebných podkladov a vyjadrení, ktoré musí doložiť k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, a to často sú veľké finančné prostriedky, veľké peniaze, veľké náklady pri tej byrokracii, ktorá dnes na Slovensku existuje, a aby toto všetko nebolo zmarené neodôvodneným zamietavým stanoviskom zastupiteľstva. Neodôvodneným v tom zmysle, že jednoducho zastupiteľstvo pri hlasovaní nemusí zdôvodňovať, prečo hlasovalo tak či onak, a neexistuje voči tomuto potom opravný prostriedok.

    Inými slovami, súhlasíme s návrhom tohto zákona, myslíme si, že v prípade stavieb, ktoré môžu spôsobiť veľké problémy obyvateľom priamo im pod oknami, má existovať takýto prvok demokracie, ale zároveň zavádzať ho automaticky, arbitrárne do každého takéhoto procesu územného rozhodovania by vytváralo aj, aj vtedy, ak občania nemajú problém s nejakou stavbou, by vytváralo okrem iného aj priestor na korupciu, priestor na neodôvodnené zasahovanie do úradného rozhodovania, ktoré má presne stanovené jasné procesné podmienky, a preto navrhujeme malú zmenu, aby sa celý proces, ktorý navrhovatelia predložili, spustil vtedy, ak s tým bude, ak to bude žiadať aspoň 10 percent občanov, voličov v danej obci alebo mestskej časti. V prípade Pezinka by tých 10 percent občanov určite bolo, ich bolo oveľa viacej. A už by sa tomu nedalo nejakým spôsobom vyhýbať.

    Dovoľte mi preto predniesť tento pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 89.

    Bod 1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    Bod 2. V § 39e sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Postup podľa odseku 2 sa použije len v prípade, ak proti projektu výstavby ostatnej inžinierskej stavby podpíše petíciu aspoň 10 percent voličov dotknutej obce a táto petícia bola odovzdaná príslušnému obecnému úradu. V hlavnom meste Slovenskej republiky, Bratislave a v meste Košice je dotknutou obcou príslušná mestská časť." Doterajší bod 2 sa označí ako bod 3.

    Odôvodnenie: Územné konanie je preneseným výkonom štátnej správy, ktorú vykonáva obec ako stavebný úrad. Do tohto procesu, do tohto procesného postupu obecné, respektíve krajské zastupiteľstvo nezasahuje práve z dôvodov, aby nebol narušený procesný postup uplatňovaný v rámci správneho procesu. Keďže nechceme úplne odstrániť vyjadrovanie sa obecného, respektíve krajského zastupiteľstva pri tých konkrétnych, možno škodlivých stavbách, navrhuje sa, aby toto vyjadrenie nastúpilo až potom, ako so zámerom, ktorý sa prejednáva v územnom konaní, nesúhlasí v zákone stanovené množstvo obyvateľov dotknutej obce. Bez tejto negatívnej odozvy obyvateľov pokračuje územné konanie riadne podľa doterajších predpisov.

    Ctené kolegyne, ctení kolegovia, som presvedčený, že riešenie, ktoré som vám práve predniesol, je presne tým riešením, ktoré odpovedá aj na výhrady ministerstva dopravy, ktoré je správnym a vhodným aj pre tých stavebníkov a podnikateľov, ktorí sú poctiví, a ktoré zároveň tým, že vychádza z princípu priamej demokracie a dodáva novú kompetenciu priamo občanom zaujímať sa o to, čo sa deje v ich bezprostrednom okolí, a o to, čo sa ide stavať v ich chotári alebo priamo im pod oknami, je tým najvhodnejším kompromisným riešením medzi tým, čo požaduje aj ministerstvo, a medzi tým, čo predkladá aj navrhovateľ. Hranica 10 percent tiež nebola zvolená úplne arbitrárne. Tá hranica je zvolená tak, aby bola naozaj dosiahnuteľná v prípade každej jednej obce na Slovensku, aby nebola príliš vysoká. A je inšpirovaná aj tým, že keď máme na Slovensku zhruba tri a pol milióna občanov a na vypísanie referenda je treba 350 tisíc podpisov, je to tiež približne 10-percentná hranica. Pričom v prípade malých obcí, miest alebo mestských častí je dosiahnutie tejto hranice omnoho jednoduchšie. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý môže spôsobiť, že predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý môže spôsobiť, že predložený návrh zákona bude rovnako dobrý, možno trošku lepší, než ako bol navrhnutý navrhovateľom, a zároveň sa odstránia tie negatívne riziká, ktoré v ňom sú, čo je napríklad šikanovanie poctivých podnikateľov alebo priestor na určité korupčné vydieranie podnikateľov, ktorí získajú všetky povolenia a na konci celého procesu, kde všetky povolenia a potvrdenia pre úradné konanie s nemalými nákladmi majú už vybavené, zrazu príde nejaké zastupiteľstvo, ktoré bez nutnosti čokoľvek vysvetľovať jednoducho povie, že áno, nie. Prípadne, že za nimi príde nejaký poslanec a povie, že ak teda chcete, aby som hlasoval tak, či tak, tak musíte urobiť toto a tamto. Všetci vieme, ako to chodí, všetci vieme, že je to neduh, všetci vieme, že stavebné konanie na Slovensku je jedným z najväčších zdrojov korupcie, aký vôbec existuje. Na úrovni samosprávy určite. A preto by sme mali sa zamýšľať aj pri riešení naozaj pálčivých problémov tak, aby sme možno nevytvárali zbytočne ďalšie nové problémy.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Novotný, Hlina a Jasaň. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Rozumiem tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ktorý dal pán poslanec Chren, len si myslím, že ide už nad rámec zákona. Možno to treba ešte raz vysvetliť a povedať jasnejšie, o čom je tento návrh zákona, aby sme pochopili aj tento pozmeňovací návrh. Ak v obci existuje územný plán a v tom územnom pláne je nakreslené, že tu bude skládka, príde investor a chce tam postaviť skládku, prejde celou tou tortúrou, ktorú veľmi dobre popísal pán poslanec Chren, mestské, miestne, obecné zastupiteľstvo mu do toho zasahovať nebude. Nemôže arbitrárne rozhodovať, o tom nie je tento návrh zákona. Tento návrh zákona je o inej možnosti. Že v danej obci neexistuje územný plán, a príde investor, odkúpi si nejaký pozemok a tam začne stavať skládku. V tejto chvíli dáva táto novela možnosť mestskému, obecnému, miestnemu zastupiteľstvu sa k tomu vyjadriť. Dať k tomu svoj názor, svoj postoj. Čo si myslíme, že je správne, a myslím si to aj ja, že predkladatelia to odhadli správne vzhľadom na to, že sú to volení zástupcovia občanov. Teda prostredníctvom nich, prostredníctvom zastupiteľskej demokracie sa môžu občania k tomu vyjadriť. Ak by sme prijali tento pozmeňujúci návrh, teda, že desať percent občanov môže, ak sa nájde desať percent občanov, dať zastupiteľstvu možnosť vyjadriť sa k akejkoľvek, príklad, novej skládke, tak vlastne ideme už nad rámec tohto zákona, lebo sa dostaneme do situácie, že keď je v územnom pláne nakreslená skládka, v danej chvíli by sa už nemohlo obecné zastupiteľstvo k tomu vyjadriť, ale ak desať percent občanov o to požiada, tak môže. A to už je nad rámec predkladanej novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nezdieľam presvedčenie pána Novotného. Ja chcem povedať, že výborne. A naozaj sa človek dočká aj od liberálov dobrého návrhu a ja sa s ním plne stotožňujem a naozaj si myslím, že je na mieste. Obzvlášť, keď vieme, v akej krajine žijeme. Špeciálne trebárs v Bratislave, že takúto možnosť dať do rúk našim voleným zástupcom v mestskom parlamente v Bratislave, nuž, nuž, trebalo by dlho šporiť, aby ste niečo urobili. Áno, pekne to pán Chren identifikoval, že, že takáto možnosť, žiaľ, tu vie nastať v tejto krajine úplne zákonite. Takže keď hovoríme o tom, že chceme dať viac moci alebo pocitu aspoň rozhodovania ľuďom, tak som plne komfortný s týmto návrhom a, samozrejme, ho plne podporím. Ale neviem, či to bude stačiť. Kolegovia zo SMER-u, skúste prípadne nad tým zauvažovať. Naozaj to má silné ratio. Silné, veľmi silné ratio, to, čo pán Chren povedal.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja len dve poznámky. Pán Chren, podľa vás to nejaké zastupiteľstvo, to sú samí korupčníci, ktorí dobrých, poctivých podnikateľov chcú nejakým spôsobom zdierať? Veď to je chorý názor. Prepáčte. A druhá poznámka. Možno, že tých desať percent sa javí veľmi zaujímavých, ale ja si neviem osobne predstaviť, aby ste v Petržalke, a ak sa nemýlim, tak ste kandidovali takmer v každých voľbách do miestneho zastupiteľstva medzi tých "korupčníkov", v úvodzovkách, viete si predstaviť, že by ste získali v Petržalke nejakých dvanásť-, trinásťtisíc podpisov, keď by ste potrebovali? Asi ťažko, pretože ja tu žijem už 40 rokov a problémy, ktoré sú napríklad na Lúkach, ľudí, ktorí žijú na začiatku Petržalky veľmi málo zaujímajú. A tých desať- alebo dvanásťtisíc podpisov nezískate, pretože tá nálada medzi ľuďmi je trošku iná, než si vy myslíte. Ale ja som hlavne chcel reagovať na to zastupiteľstvo. Ja im poviem nabudúce, že ako o nich zmýšľajú liberáli v tomto parlamente.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, vaša reakcia.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem najprv na pána Jasaňa, pretože takú verbálnu hnačku som tu v parlamente dávno nepočul. Takže, pán poslanec Jasaň. Nie, naozaj som nekandidoval v každých voľbách do mestského zastupiteľstva. Nie, naozaj nepovažujem všetkých poslancov tam za korupčníkov a navyše ste jednoducho úplne mimo, pretože predpokladám, že Petržalka má územný plán. Čiže toto riešenie v tomto zákone sa jej vôbec, ale vôbec netýka. Týka sa len iných obcí, hlavne menších obcí, ktoré takéto veci neriešia. Čiže skúste si najprv preštudovať, prosím, k čomu sa vyjadrujete, predtým, než tu začnete chrliť oheň a síru nabudúce. A odpustite mi tú nahnevanú reakciu, ale naozaj, keď začnete len osobnými útokmi bez toho, aby ste hovorili k veci, tak si nič iné nezaslúžite.

    Pán poslanec Novotný, ja si vás dovolím poopraviť. Poopraviť v dvoch bodoch vašej reakcie. Po prvé, že vy nezavádzate možnosť zastupiteľstva sa vyjadriť, ale povinnosť. A po druhé, že môj pozmeňovací návrh nehovorí o všetkých skládkach, ale len presne o tých, o ktorých hovorí váš návrh. Čiže ostatné inžinierske stavby v prípade, keď nie je schválený územný plán. Tam, kde už územný plán je schválený, kde si poslanci poctivo, mestskí, plnia svoje povinnosti a venujú sa územnému plánu, tak tam takisto ako váš návrh, takisto ani môj pozmeňovací návrh by do toho jednoducho nezasahoval. Čiže hovoríme vyslovene o týchto prípadoch a hovoríme o tom, že jednoducho veríme občanom, veríme priamo občanom. Nemyslíme si o občanoch, že sú hlúpi, že nevedia o sebe rozhodovať a že sa nevedia starať o svoje okolie, v ktorom žijú. Veríme princípom priamej demokracie a snažíme sa tieto princípy priamej demokracie podporovať a implementovať do zákonov. A zároveň si uvedomujeme riziká, ktoré nie v prípade všetkých komunálnych poslancov, ale v prípade niektorých určite existujú, a snažíme sa ich eliminovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za diskusiu. Nedá mi, aby som dosť zásadne nepovedal niekoľko slov teraz. Súhlasím, Martin, že podnikatelia majú veľa problémov, kým dospejú do stavu, že od stavu, že chcem začať stavať niekde, až do stavu, že začínam stavať. To ale musíme hľadať riešenia ako zlepšiť podnikateľské prostredie, ako odbyrokratizovať celý ten proces. Ale o tom nie je táto novela. Táto novela je len o umiestnení určitej stavby na určitom mieste. Dokonca vôbec nie je o technológiách, vôbec nie je o životnom prostredí, nie je o ničom, len o umiestnení, túto stavbu chcem spraviť tu. A dochádza tu trošku k nedorozumeniam aj z jednej aj z druhej strany. Obec môže mať územný plán. Petržalka môže mať územný plán, ale Jožko Mrkvička, dobrý, slušný podnikateľ, má zdedený pozemok za Petržalkou, respektíve za územím, ktoré je v rámci územného plánu, alebo sa môže k nemu dostať za päť korún, kúpi ho za päť korún a povie si, že idem tu spraviť spaľovňu alebo teda skládku nebezpečného odpadu a potom idem tvoriť územný plán. Potom prídem za štátnym úradníkom, krajský stavebný úrad, a presvedčím krajského stavebného úradníka, že ja tu, práve tu, lebo to je môj pozemok, chcem postaviť skládku. Sprav mi územný plán. A on mu ten územný plán spraví, pretože tá skládka spĺňa všetky normálne, všetky normy a všetky predpoklady toho, z hľadiska životného prostredia, z hľadiska všetkých možných predpisov, a on mu to schváli. Bodka. A občania Petržalky sa k tomu nemôžu vyjadriť. Pretože oni ani nevedia, že ten proces beží. Oni ani nevedia. Ako to majú vedieť? Veď investor príde za krajským stavebným úradom. Nevie o tom. Až krajský stavebný orgán, to znamená obecný úrad Petržalka, ktorý opäť je prenesený orgán štátnej správy, čiže opäť, keď je všetko v súlade so zákonom, musí konať. On nemá inú možnosť. Je účastníkom, orgán, nie obec. No veď, ale stavebný orgán to môže zobrať do úvahy alebo nie. A opäť je to možno jeden úradník na odbore výstavby v tom obecnom úrade Petržalka. Možno ani, ani, starosta Petržalky ani možno nebude vedieť o tom, čo sa deje. Kto to bude vedieť? Kto bude zháňať petíciu? Kto bude rozprávať ľuďom, o čo ide? Ale ak Jožko Mrkvička má dobrý plán a ten plán je v súlade s tým, čo Petržalka potrebuje a čo je dobré, no tak normálne príde na zastupiteľstvo a povie: Ja mám takýto plán, chcem tu v Petržalke spraviť toto. A obecné zastupiteľstvo mu to takto, co by dub, schváli. A až potom začne vybavovať veci. Totiž ten proces schvaľovania územných plánov a schvaľovania a tých korupčných vecí je práve preto, že najskôr sa kúpi pozemok a potom sa rieši územný plán, a tam sú kšeftíky. Čiže a situácia je úplne iná. A toto môžu, prepáčte, poviem to tak. Kto má skúsenosti so samosprávou, do tejto debaty nemôže ani vstúpiť. Pretože ja - obec, starosta a zastupiteľstvo, prostredníctvom svojich obyvateľov chcem vedieť, čo sa v mojej obci deje, mám svoju víziu a chcem s mojou obcou o desať rokov toto, o tridsať rokov toto. A preto do toho môže vstúpiť, samozrejme, takýmto spôsobom. Len potom narážame na toto. Keď tá obec dopredu povie, bez ohľadu na to, kto vlastní pozemky. Tu bude golfové ihrisko, tu bude plaváreň, tu bude bytová zástavba, tu bude priemyselná zóna, nemôže sa robiť kšeftárina. Nemôže byť nič korupčné. A poviem poslednú vetu. Alebo teda poslednú myšlienku v tomto zmysle. Ten systém nemôže byť tak, že podnikateľ vynaloží také povolenie, onaké, projekty, štúdie, dokonca projekt pre stavebné povolenie a potom ide vybavovať územný plán? Veď to musí byť opačne. Ja nevydám ani korunu, kým nemám podporenie alebo istotu, že z hľadiska územného plánu nebudem mať s tým problém. A keď to spĺňa tieto podmienky, keď to spĺňa podmienky vyššieho územného plánu, to znamená územného plánu samosprávneho kraja, v prípade, že to nie je v územnom pláne mojej obce, pretože tak sa to jednoducho deje, no tak potom potrebujem aj súhlas toho samosprávneho kraja. Úplne jednoduché. Úplne jasné jak facka. A keď v rámci Petržalky robí územný plán Petržalka, tak to je také pripomienkové konanie, onaké, také petície, onaké, také tlaky, onaké, a nakoniec to musia konsenzom schváliť tí poslanci. Aká korupcia? Aká korupcia sa deje, keď sa robí veľký územný plán? Žiadna. Korupcia sa môže robiť pri doplnkoch územného plánu. A to je pointa. Vtedy keď niekto príde a povie: "Ja mám tu pozemok a ja tu chcem spraviť fabriku." No a teraz čo má ten úradník povedať? On pôjde proti nemu? On povie, že, no a poslanci alebo obyvatelia mu povedia: "Ty si zabránil zamestnanosti, lebo tuto, ja neviem, nemohol ten stavať." A keď sme v režime stavieb, ktoré zo zákona, keď spĺňajú, majú nárok, no o to viac. O to viac. Ja som po prvom čítaní počul mnoho názorov aj zo strany SMER-u. A prečo len skládky? Však tam dajte aj niečo iné. A som povedal v prvom čítaní, keď som vystupoval. Tak dajte návrh. Veď ja som to počul zo stavebných orgánov, zo stavebných úradov. Oni tiež majú s tým problém, keď majú takto rozhodovať, bez toho, aby mali nejakú oporu. Pretože on príde do tlaku potom, prečo si to pustil. Na základe čoho? No, na základe toho, že ten dotyčný neporušoval zákon.

    Ospravedlňujem sa, že tak dlho hovorím. Ešte raz vás žiadam o podporu, alebo prosím.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu pána poslanca Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 39 o veterinárnej starostlivosti. Je to tlač 92.

    Pán poslanec, uveďte váš návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána PODMANICKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 92.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon o veterinárnej starostlivosti. Podstatou tohto zákona je zavedenie súhlasu územne príslušného obecného zastupiteľstva pri povoľovaní chovu nebezpečných živočíchov, ako napríklad nebezpečných šeliem typu mačkovitých, levy, tigre a ďalších.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pánovi predkladateľovi.

    Prosím spravodajcu Tibora Lebockého, aby podal spravodajskú správu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 99 z 2. júla 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, a gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a v súlade so stanoviskami poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 21 z 23. júla 2012. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? A o slovo požiadal zároveň aj pán predkladateľ. Do rozpravy sa prihlásili štyria páni poslanci, pán poslanec Poliačik, Brixi, Fecko, Záhumenský. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán predkladateľ.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z pripomienok legislatívneho odboru a reaguje na tie problémy, ktoré boli otvorené v stanovisku legislatívneho odboru. Ak dovolíte, tak navrhujem.

    Bod l. V § 39 sa za ods. 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Povinnosť podľa odseku 3 písm. f) sa vzťahuje na všetky právnické osoby, fyzické osoby, fyzické osoby - podnikateľov, ktoré vlastnia, držia alebo chovajú nebezpečného živočícha." "Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13." Ide o doplnenie právneho predpisu, ktorým sa jednoznačne upravuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje nová povinnosť podľa § 39 ods. 3 písm. f). Na základe tohto ustanovenia je potrebné zmeniť aj z hľadiska legislatívnej techniky aj niektoré ďalšie ustanovenia. Takže prečítam.

    Bod 2. V § 39 ods. 8 sa slová "v odseku 8" nahrádzajú slovami "v odseku 9".

    Bod 3. V § 39 ods. 9 sa slová "podľa odseku 7" nahrádzajú slovami "podľa odseku 8".

    Bod 4. Za § 54b sa vkladá nový § 54c, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§54c Prechodné ustanovenia

    (1) Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

    (2) Rozhodnutia o schválení chovného zariadenia pre nebezpečné živočíchy vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do uplynutia lehoty, na ktorú boli vydané.

    V tomto návrhu riešime intertemporálne ustanovenia podľa tých pripomienok legislatívneho odboru.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky. Neprihlásil sa žiaden poslanec. Budeme pokračovať v ústnej rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, hostia, musím povedať, že tento návrh zákona vo mne vyvolal zmiešané pocity, lebo na jednej strane viem, že nie všetky zvieratá, ktoré sú mimo nejakého štandardu zvierat, ktoré chováme na Slovensku, žijú vo vyhovujúcich podmienkach. Na druhej strane, obávam sa ale, že tento návrh zákona pristupuje k tomuto problému presne z opačnej strany, než by mal. Môžem sa vám zveriť, ja napríklad mám veľký problém ísť do bratislavskej ZOO. Mám veľký problém, pretože vidieť veľké mačkovité šelmy v takých malých klietkach bezcieľne blúdiť z jednej strany na druhú s úplne skleným a smutným pohľadom je niečo, čo znášam veľmi zle, a jediné, čo mi v bratislavskej ZOO robí radosť, sú tie malé kozičky v tom veľkom výbehu rovno za dverami, lebo tie v podstate žijú v pomerne normálnych podmienkach pre seba.

    Na druhej strane viem, že na Slovensku je niekoľko súkromných chovov veľkých mačkovitých šeliem, ktoré majú výborné zabezpečenie, veľké výbehy, a aj v obciach, kde tie mačkovité šelmy sú chované, robia deťom a obyvateľom týchto obcí radosť a žijú vo vyhovujúcich podmienkach. To znamená, že nie je problém to, že by niekto povolil alebo nepovolil tieto chovy a že či sú súkromné, alebo sú prevádzkované oficiálnymi zoologickými záhradami, problém je v tom, že máme jednoducho zle nastavené podmienky. Tí, ktorí ste tu boli v minulom volebnom období, zrejme viete, že tu fungovala pracovná skupina, ktorá sa zaoberala výhradne zákonmi alebo legislatívou, ktorá sa týka ochrany zvierat, a z jej práce vzišiel pracovný návrh zákona o ochrane zvierat, ktorý bol v minulom volebnom období daný na pracovné pripomienkovanie ministerstvu pôdohospodárstva. Bohužiaľ, nepodarilo sa tento proces dotiahnuť do konca a legislatíva na ochranu zvierat na Slovensku tým pádom stále chýba. Chvalabohu, aj v tomto volebnom období sa našla prierezová zhoda celým parlamentom a vyzerá to, že už od septembra táto istá pracovná skupina v slovenskej Národnej rade začne pracovať znovu. Za najsilnejšiu a momentálne vládnu stranu si to zobral na starosť pán kolega Brixi, ktorý bude vystupovať v tejto rozprave po mne, a myslím si, že presne toto je ten spôsob práce, ktorý by sme mali pri tomto probléme zvoliť. Nie pozerať sa na to, že či chov povoliť alebo nepovoliť, ale pozrieť sa v prvom rade na podmienky, za akých sú chovy povoľované už teraz. Pretože podľa mňa, v spoločnosti je systém nastavený lepšie vtedy, keď sú dané jasne zadefinované podmienky a kto ich splní, tak automaticky môže, alebo nemôže niečo robiť, nech nechávať arbitrárne rozhodovať napríklad pre každú obec alebo každý región zastupiteľstvo, kde do toho môžu vstupovať oveľa subjektívnejšie vplyvy a kde rozhodovanie nie vždy musí byť založené na odborných argumentoch. Netvrdím, že tie odborné argumenty tam budú absentovať vždy, ale čím viacej vytvárame priestor pre arbitrárne rozhodovanie, tým menej odbornosti do toho systému vpúšťame. S tým určite budete, pán predkladateľ, súhlasiť.

    Preto dávam procedurálny návrh nepokračovať ďalej v prejednávaní tohto zákona. Pozývam vás, pán predkladateľ, do pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať ochranou zvierat v tomto parlamente. Pán Brixi určite nebude namietať proti tomu, aby bol jediným zástupcom SMER-u v tejto skupine. Tí ľudia, ktorí v nej boli už v minulom volebnom období, pripadne iní zástupcovia opozičných strán určite tiež prispejú svojou troškou. A skúsme sa najprv pozrieť na komplexnú problematiku ochrany zvierat na Slovensku. Skúsme nejakým spôsobom celú legislatívu dať na jedno miesto a schváliť dobrý, kvalitný a moderný zákon o ochrane zvierat, ktorým sa tiež prihlásime k štandardom Európskej únie v tejto oblasti. A keď potom zvážite, pán predkladateľ, že tie nové podmienky, tak ako sú nastavené, nevyhovujú tomu, čo ste si predstavovali, keď ste predkladali zákon, ktorý máme momentálne na stole, tak sa môžme k nemu vrátiť a poprípade dať tie kompetencie samosprávy v takom rozsahu, ako si to predstavujte.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými otázkami sa prihlásili na rečníka traja páni poslanci.

  • Pozn. red.: správne má byť "poznámkami".

  • Pán Podmanický, Bublavý, Martvoň. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec, hovorili ste, že sa máme viac sústrediť na to, v akých podmienkach zvieratá žijú. Chcem len doplniť, že neviem, či ste zaregistrovali, tak Sloboda zvierat dokonca požadovala úplný zákaz chovania zvierat v takýchto domácich chovných zariadeniach. Čiže aj tento návrh bude mať, zrejme bude mať aj taký praktický dosah, že sa troška spomalí a možno aj zastaví ten proces vytvárania nových chovných zariadení pre šelmy a pre iné nebezpečné živočíchy. Takže v konečnom dôsledku dosiahneme to, po čom voláte, teda, že viac zvierat bude, keďže menej zvierat bude žiť v klietkach, no tak viac zvierat bude žiť vo voľnej prírode, tam, kde patrí, v africkej džungli alebo tam, kde jednoducho tie zvieratá prirodzene patria. Takže tento návrh zákona dosiahne tento efekt, po ktorom voláte.

    Druhá vaša pripomienka smerovala k tomu, že či, či je správne, aby nejaký orgán rozhodoval aj podľa svojho nejakého subjektívneho názoru, že či je vhodné, aby sa na danom území povolil chov takýchto zvierat, chcem vám len pripomenúť, že aj v stavebnom konaní sa necháva určitý priestor, v stavebnom konaní sa necháva určitý priestor na to, aby tie dotknuté subjekty rozhodli, či je vhodné postaviť nejakú stavbu alebo nie. A podľa zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo je príslušný orgán aj na rozhodovanie, respektíve obec je príslušná na rozhodovanie aj o iných závažných činnostiach, ktoré môžu nejakým spôsobom zasiahnuť do života obce. Takže ja si myslím, že tento zákon je aj z tohto vášho pohľadu alebo vašich, podľa vašich pripomienok úplne v poriadku.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou pán Dušan Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Návrh tohto zákona kolegu Janka Podmanického nie je ten, aby niekomu zakazoval chovať, keď má záujem, aj šelmy, ale určite je potrebné, aby to bolo niekde mimo zastavanej zóny. A nie aby ste mali suseda, ktorý bude chovať šelmy, kde by ich, tak ako ste naznačovali vo svojej rozprave, pán Poliačik, že by boli trýznené v nejakých klietkach ako sú v zoologických záhradách. Ale ideálne je riešenie, keď je mimo zastavaného územia, na nejakých usadlostiach, kde tieto šelmy nebudú ohrozovať nikoho a budeme sa môcť len tešiť, že sú v dobrom prostredí a majú aj viacej priestoru a je menšie riziko, aby ohrozovali ľudí.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. V podstate, ja by som chcel tiež tento návrh pána poslanca Podmanického podporiť. Dovolím si upozorniť, že len prednedávnom sme schválili, že obce sa môžu vyjadrovať, paradoxne, bol to opozičný návrh ku zriadeniu skládok, kde tiež žijú "kadejaké zvieratá". Myslím si, že keď sa niečo udeje v obci, povedzme, ja neviem, že utečie niekomu niekde puma alebo niečo také, tak prvého, koho volajú, je starosta. Vždy je to tak, že starosta je vždy ten prvý, čo tam musí nabehnúť. Na druhej strane, dovolím si upozorniť aj na to, že práve ten starosta alebo tá obec, tak to poviem, dokáže zistiť, že či sú tie podmienky udržiavané, ale hlavne, v akom stave sú tie koterce alebo tie klietky, keď teda je to v ich obci. Na ďalšej strane by som si dovolil poukázať na to, že tieto zvieratá, ktoré sú spomínané v návrhu zákona, teda návrhu novely zákona, sú fakt nebezpečné a ja napríklad, doteraz sú také problémy, že po Orave behá puma, nikto nevie, kde sa tam objavila. Kebyže o tomto má prehľad obec, o každom chove, tak už by sa vedelo, povedzme, aj tým orgánom štátnej správy flexibilnejšie reagovať a vyhľadať toho pôvodného vlastníka. Čiže ja si myslím, že v tomto prípade, keď ide o takéto nebezpečné zvieratá, ktoré môžu ohroziť ľudí žijúcich v obci, je potrebné, aby obec sa k tomu vyjadrila a dala súhlas. Dokonca, kebyže je to na mne, ja by som tam zaradil ešte aj včely medonosné, ktoré veľmi často uletia v podstate našim občanom, obyvateľom, ale, samozrejme, to už je nad rámec, ale preto hovorím, tak ako to pripravil pán Podmanický, myslím si, že je to namieste a práve vhodné a pomôže to práve k bezpečnosti v rámci obci pre občanov.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči. Pán Poliačik. Ako reakcia.

  • Ďakujem za faktické pripomienky. Pán Bublavý, v podstate ste povedali to isté, čo som hovoril ja vo svojom príhovore. V prvom rade sa musíme pozrieť na to, ako sú zadefinované podmienky, v ktorých je dovolené, alebo nie je dovolené takéto zvieratá chovať. Ja som si veľmi dobre vedomý toho, že máme na Slovensku vzorových chovateľov, ktorí svojím štandardom vysoko prevyšujú aj zabehnuté zoologické záhrady, a máme aj takých, ktorí leva držia väčšinu dňa v klietke, ktorá má 3 krát 4 metre. Takže v prvom rade sa musíme naozaj pozerať na to, akým spôsobom sú tie zvieratá chované, a preto hovorím, že najprv sa pozrime na spôsob definovania legislatívy, podľa ktorej môžu, alebo nemôžu byť tieto zvieratá chované, a až potom, v prípade, že sa zhodneme na tom, že áno, takto by to malo byť, dajme dodatočnú právomoc samosprávam vyjadrovať sa k tomu, že či môžu byť tie zvieratá na ich území alebo nie.

    Ďakujem.

  • Ďalší ústne prihlásený rečník je pán poslanec Otto Brixi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja v zmysle rokovacieho poriadku mám záujem s kolegom Martvoňom podať pozmeňujúci návrh k návrhu pána poslanca Jána Podmanického, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z. v znení zákona č. 274/2009 Z. z., v zmysle zákona č. 299/2009 Z. z., v zmysle zákona č. 391/2009 Z. z. a v zmysle zákona č. 342/2011 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa nasledovne:

    V čl. I § 39 v odseku 3 sa za písmeno f) dopĺňa písmeno g) ktoré znie: "za súhlas upravený v predchádzajúcom písmene f) v prípade mesta Košice sa považuje súhlas od miestneho zastupiteľstva územne príslušnej mestskej časti." S odôvodnením, že mesto Košice sa územne člení na mestské časti, v ktorých o otázkach verejných rozhodujú poslanci miestnych zastupiteľstiev.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásil jeden pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

  • Pán kolega, neviem, ako to bolo v pôvodnom návrhu popravde technicky riešené, ale netýka sa toto v tom prípade aj Bratislavy? Ak to máme zaviesť.

    Vďaka.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, v prípade mesta Bratislavy zákon o meste Bratislave hovorí o výlučných kompetenciách miestnych častí, do ktorých nie je možné vsunúť toto ustanovenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia. Začnem to trošku obšírnejšie, že celá spoločnosť sa, samozrejme, že vyvíja, a v snahe stále sa zlepšovať a zdokonaľovať. S tým, samozrejme, ruka v ruke mal by ísť aj vývoj príslušných legislatívnych pravidiel, to znamená prijímaných zákonov, vyhlášok, nariadení a tak ďalej, a tak ďalej. Žiaľ, nakoľko sa nevieme správať, tak musíme sa šnurovať zákonmi. Moju filozofiu asi poznáte, už som to viackrát tu hovoril, pokiaľ som veriaci, pokiaľ sa dodržiava desatoro, nepotrebujeme tu mať zákony. Ale musíme to šnurovať, tak to šnurujeme aj v tomto prípade. A myslím, že práve tu je ten prípad, ktorý viac-menej vyplynul z tohto vývoja, pretože keby sme takýto nejaký zákon pozmeňujúci prijímali pred štyridsiatimi rokmi, tak niekto nám povie, či nám náhodou doslova neharaší, lebo nemáme sa čo zaujímať o nejaké levy a tigre, ktoré sme mohli vidieť iba v zoologických záhradách. Áno, súhlasím, vyvíjame sa. A pýtam sa, kedy začne sa riešiť problém? Až vtedy, keď vás to dennodenne sa týka. Myslíte, že keby sme tu mali premiérov, ministrov, prezidentov, ktorí by dennodenne odchádzali z domu, kde by bývali napríklad pri rómskom spoluobčanovi, pri osade, že by tento problém nebol za 20 rokov vyriešený? Myslíte, že nie? Tak chcel by som to vidieť, že nie. Ale, žiaľ, práve tu je tá, by som povedal, šanca dať šancu tým ľuďom, ktorí v takejto situácii sú, že sa dennodenne s týmto potýkajú a stretávajú, a žiaľ, momentálne je to iba na úvahe toho daného jeho suseda. Teraz nehovorím o susedoch, ktorí si povedia, že zajtra už tu nechcem bývať a idem preč, lebo mám na to, hovorím o tých obyčajných ľuďoch normálnych, jednoduchých ľuďoch, ktorí bývajú na našom Slovensku, ktorých dom je ich celoživotným dielom a mnohí sú ešte v tých pôvodných domoch, ktoré ešte za socializmu si postavili, a to je vlastne ich celoživotné dielo, ktoré možnože niekto niekde zdedí. Keď to bude akože predmetom dedičstva, respektíve sa predá, keď to bude predajné. A samozrejme, že on si teraz v súčasnosti nemôže dovoliť suseda vyberať. Keď sused predá dom a príde tam chovateľ, no, ďakujem pekne. A keď dennodenne sa s tým potýka a pozerá, či ešte jeho decko žije, nežije, pes mi žije, nežije, lebo už môže byť zlikvidovaný aj možnože tým chovateľským, alebo tým chovom, respektíve tým zvieraťom, ktoré je v susedstve chované, tak myslím si, že je to problém a je to problém súčasný a nie je to nejaký fiktívny, do budúcna myslím, že sa to bude ešte zhoršovať, nie zlepšovať. Takže preto ja som uvítal tento spôsob, ktorý pán kolega Podmanický vzal a zadefinoval to ako novelu zákona o veterine, tridsaťdeviatku, s tým, že, samozrejme, ako to bolo povedané aj pánom Hlinom, kolegom, aj ďalšími už v minulom čítaní, že čo je nebezpečné zviera? Áno, aj tá včela, čo bolo teraz spomenuté. Áno, aj ten pes, možnože aj ten pavúk, náš obyčajný pavúk. Tak preto ja hovorím, že áno, možnože tu je zle definované, že nebezpečné - exotické by som povedal. A to je už o niečom inom, pretože zvieratá chováme odnepamäti aj v našej republike, ale momentálne sa tu dostávajú také, ktoré tu nemajú, respektíve dovtedy nemali čo robiť. A sú tu, áno, sú tu. A sú nie iba v zoologických, ale aj inak. Takže preto ja hovorím, že áno, malo by sa to nejakým spôsobom zadefinovať, aj to bola moja prvá myšlienka, že kde tú definíciu nájsť. Zaujímal sa už tento štát o to, čo je nebezpečné zviera? Tak som sa išiel pozrieť do nejakej tej legislatívy, no a to, čo Martin Poliačik teraz, pred chvíľou hovoril, že kde je to zadefinované. Áno, je to zadefinované vo vyhláške vykonávacej, ktorá funguje č. 143/2012 Z. z., navrhnutá ešte za pána bývalého ministra, pána Zsolta Simona, a schválená už teraz pánom terajším ministrom, pánom Jahnátkom, a je z dátumu 26. apríl 2012. A ten hovorí o nejakom chove nebezpečných živočíchov. To znamená, už tu máme niečo definované, ktoré bolo už aj predtým asi problémom v tejto spoločnosti, a preto tá nutnosť tu vzišla, že toto je ten nebezpečný živočích, ktorý v súčasnej dobe asi sa na tom Slovensku vyskytuje v takej miere, že musíme to riešiť. Tak preto ja som bol tak trošku akože prekvapený, prečo sa iba časť v tejto vyhláške definovaných nebezpečných druhov, iba táto časť, a to konkrétne cicavcov, triedy cicavcov, dala do tohto pozmeňovacieho návrhu. Ja myslím, že nechceli by sme robiť nejakú dvojkoľajnosť, keď novelizujeme, tak novela by mala byť podľa mňa jednoznačná, že keď mám jednu definíciu takú, tak nemôžem mať definíciu nebezpečné zviera jedna, nebezpečné zviera dva, nebezpečné zviera tri, vo vyhláške tej to sú tieto zvieratá, v tejto sú tieto zvieratá, to je asi podľa mňa trošku anachrónizmus a nejaká disharmónia. Takže teda keď takto, v poriadku, tak hovorím, že zabezpečme teda definíciu nebezpečných zvierat a živočíchov cez túto vyhlášku. Pokiaľ sa bude rozširovať, samozrejme, nedá sa to vylúčiť a to asi aj bude, lebo pri súčasnom globálnom otepľovaní garantujem, že do dvadsiatich rokov tu budeme mať také druhy, ktoré sme v živote ešte možnože ani nepočuli, ani nevideli, pretože teraz sa mnoho druhov ešte objavuje, a nie iba, by som povedal, nie nebezpečných a nejedovatých. Takže v tomto kontexte, a hlavne, aby aj tí ľudia, ktorí viac-menej v súčasnosti sa možno ani o tom nedozvedia, že sused im chová tieto zvieratá, ako to už bolo spomínané, tak v tomto kontexte myslím, že tento zákon je dobrý, táto novela zákona, a myslím, že by mala priniesť to, čo si od toho sľubujeme. Samozrejme, nič nie je dokonalé, ani tento zákon nie je dokonalý, ani ostatné zákony, ale myslím si, že pri dobrej vôli dá sa aspoň k tomu priblížiť. Takže dovoľte, z tohto pohľadu som ja pristúpil k tomuto zákonu a dovolím si predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Na stoloch, aby som to ešte pre upresnenie upresnil, na stoloch máte dva nejaké moje pozmeňujúce návrhy, takže budem čítať to nové znenie. Nové znenie kvôli tomu, že aj my sa učíme, ako sa legislatíva tvorí, takže mali sme tam nejakú technickú chybu, takže podstata je tá istá, len trochu technika. Takže je to to nové znenie, ktoré je momentálne čítané a ktoré predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 92).

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa doterajší neoznačený text označuje ako nový bod 1, ako prvý bod, ako nový prvý bod, späť, ako nový prvý bod, ktorý znie:

    Bod 1. V § 8 ods. 3 písm. c) v deviatom bode sa na konci pripájajú tieto slová: "uvedených v prílohe č. 10".

    Odôvodnenie: Doplňujúci návrh je legislatívno-technickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na doplňujúci návrh uvedený v bode 5.

    Bod 2. Článok I sa dopĺňa novým druhým bodom, ktorý znie: Bod 2. V § 37 ods. 1 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: "uvedených v prílohe č. 10".

    Odôvodnenie: Doplňujúci návrh je legislatívno-technickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na doplňujúci návrh uvedený v bode 5.

    Bod 3. Článok I sa dopĺňa novým tretím bodom, ktorý znie: Bod 3. V § 39 odstavec 3 dopĺňa sa písm. f), ktoré znie: "Písmeno f) súhlas územne príslušného obecného zastupiteľstva, ak ide o zriadenie chovného zariadenia na chov alebo držanie nebezpečných živočíchov uvedených v prílohe č. 10."

    Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je podmieniť vydanie rozhodnutia príslušného úradu o chove alebo držbe nebezpečných živočíchov súhlasom obce, ktorý bude potrebné doložiť k žiadosti na vydanie takéhoto rozhodnutia. Zároveň sa spresňuje, ktorý orgán obce je príslušný na vydanie takéhoto súhlasu. Keďže právomoci obecného zastupiteľstva sú v § 11 ods. 4 zákona slovenskej Národnej rady č. 369/1999 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov uvedené len demonštratívne, nie je potrebné kvôli priznaniu tejto novej právomoci obecného zastupiteľstva novelizovať uvedený zákon.

    Bod 4. Článok I sa dopĺňa novým štvrtým bodom, ktorý znie:

    Bod 4. V § 53 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: "uvedených v prílohe č. 10".

    Odôvodnenie: Doplňujúci návrh je legislatívno-technickou úpravou, ktorá sa bezprostredne viaže na doplňujúci návrh uvedený v bode 5.

    Bod 5. Článok I sa dopĺňa novým piatym bodom, ktorý znie:

    "Bod 5. Zákon sa dopĺňa prílohou č. 10, ktorá vrátane nadpisu znie: Príloha č. 10 k zákonu č. 39/2007 Z. z.

    "Druhy nebezpečných živočíchov.

    (1) Triedy pavúkovce (Arachnida)

    a) pavúky (Araneida): všetky jedovaté druhy - Atrax sp., Ceratogyrus sp., Citharischius sp., Haplopelma sp., Harpactirella sp., Heteroscodra sp., Chiracanthium sp., snovačky - Latrodectus sp., Loxosceles sp., Lycosa erythrognatha, Mastophora sp., Ornithoctonus sp., Phoneutria sp., Phrynarachne sp., Poecilotheria sp., Pterinochilus sp., Selenocosmia sp., Stromatopelma sp.,

    b) šťúry (Scorpiones): všetky nebezpečné jedovaté druhy - Androctonus sp., Buthacus sp., Buthotus sp., Buthus sp., Centuroides sp., Leiurus sp., Parabuthus sp., Tityus sp.

    (2) Triedy paryby (Chondrichtyes) žraloky (Selachimorpha): všetky jedince s celkovou

    dÍžkou tela vrátane chvosta väčšou ako jeden meter.

    (3) Triedy obojživelníky (Amphibia)

    a) všetky druhy rohatiek (Ceratophrys),

    b) stromárkovité (pralesničkovité) z čeľade Dendrobatidae, s výnimkou rodu Colostethus.

    (4) Triedy plazy (Reptilia)

    a) všetky jedovaté druhy plazov,

    b) dravé druhy korytnačiek z čeľade kajmankovitých (Chelydridae),

    c) všetky druhy z radu krokodíly (Crocodylia),

    d) z podradu jaštery (Sauria) všetky druhy, ktoré majú v dospelosti dÍžku tela vrátane chvosta viac ako jeden meter,

    e) z podradu hady (Serpentes) všetky nejedovaté druhy, ktoré majú v dospelosti dÍžku tela vrátane chvosta viac ako tri metre.

    (5) Triedy cicavce (Mammalia) šelmy (Carnivora): psovité (Canidae) - všetky druhy okrem líšky fenek, fenka berberského (Vulpes zerda) a psa (Canis lupus familiaris); medveďovité (Ursidae) - všetky druhy; lasicovité (Mustelidae) - všetky druhy okrem fretky (Mustela putorius furo); hyenovité (Hyenidae) - všetky druhy, mačkovité (Felidae) - všetky druhy okrem mačky domácej (Felis silvestris forma catus); panda veľká (Ailuropoda melanoleuca); cibetkovité (Viverridae).

    Odôvodnenie: Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je doplniť návrh novely zákona č. 391/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov o prílohu zákona č. 10, ktorá taxatívne vymenováva všetky druhy nebezpečných živočíchov s cieľom jednoznačne definovať, čo sa myslí pod pojmom "nebezpečný živočích", respektíve "nebezpečné živočíchy", ktoré sa uvádzajú vo viacerých ustanoveniach tohto zákona. Navrhovaná právna úprava vychádza zo zadefinovania pojmu nebezpečný živočích v § 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 143/2012 Z. z.

    To je návrh. Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že toto sa netýka iba ľavice, pravice, strednej, liberálov a neviemakých. Týka sa to našich občanov. Priniesla to doba, žiaľ, je to tak. A musím povedať, že žiť traumatizovaný život so susedom, ktorý ohrozuje nieže nejaké iba vzťahy, ale bezpečnosť mňa, mojich detí, mojej rodiny, a takto žiť celý život, no, ďakujem pekne. Tak to nie, to neberiem v žiadnom prípade. A žiaľ, toho suseda si vybrať v mnohých prípadoch asi nemôžete, takže bol by som veľmi rád, keby aj takto definovaná tá trieda, ktorá by nám nerobila tú dvojkoľajnosť, bola aj mojím pozmeňovacím návrhom prijatá v tejto Národnej rade cez celé politické spektrum. A ďalšia vec, myslím si, že, to som upozornil aj pri mojej nejakej agende, ktorou je pozemkové právo, kde prakticky niekedy vyhlášky vlády idú nad rámec zákona, ktorý je prijatý v Národnej rade, a preto aj tu myslím, že keď to bude definované priamo, čo je nebezpečné zviera v zákone, v prílohe, tak prakticky cez nás to musí ísť. Nemôže si to vláda povedať, že pozajtra si to zmením, popozajtra, alebo ministerstvo teda, popozajtra si to zmení zase tento a zistíme, že sme niekde celkom mimo ako je zákon, ako sme uvažovali. Takže vážení, keď môžem požiadať o podporu, a myslím si, že urobili by sme dobre všetkým tým ľuďom, ktorí takúto nejakú traumu pociťujú, alebo by mohli pociťovať.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujeme, pán poslanec, aj za rétorické cvičenie z latinčiny. A poprosím, s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť. Pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Kuffa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega, veľmi si cením snahu o prijímanie dokonalých zákonov. Len neviem, či je to práve tento spôsob a či to je v tomto pozmeňovacom návrhu alebo, to pravé, pretože neviem si dosť dobre predstaviť, skutočne si to neviem dosť dobre predstaviť, ako budú obecné zastupiteľstvá udeľovať súhlasy na chov všetkých tých živočíchov, ktoré ste nám tu vymenovali. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci, neviem, či je frustrujúcejšie žiť so susedom, o ktorom nevieme, že takéto zviera chová, alebo o ktorom sa dozvieme cez obecné zastupiteľstvo, ktoré mu bude dávať súhlas, a dozvie sa to v rámci internetu každý obyvateľ obce alebo mesta. Ja si neviem dosť dobre predstaviť v Trenčíne napríklad, kde žijem, ako bude zastupiteľstvo udeľovať súhlasy na všetky tieto druhy, ktoré ste tu vymenoval, a ako budú na to reagovať ostatní obyvatelia.

    Ja len toľko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Ja len krátko. Chcel by som podporiť návrh zákona, však už aj ten pôvodný, ktorý by bol prípadne rozšírený o tie možné ďalšie živočíšne druhy, ktoré sú nebezpečné. Naozaj veľakrát v praxi, a zvlášť v dnešnej dobe, ktorá to prináša, veľakrát od tej rozkoše nevieme, že čo robiť, a chováme tie nebezpečné živočíchy, ktoré strpčujú ľuďom život jednak hlučnosťou, zápachom. A či už tie mestské, alebo obecné zastupiteľstvá budú, alebo nebudú vedieť v danej chvíli, ako zaujať stanovisko. Budú mať to napísané presne v zákone, podľa čoho sa majú pridržiavať. Tak aj oni nech si pocvičia trošku tú rétoriku z tej latinčiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, kolegyňa a kolega, že vás zaujal môj pozmeňovací návrh. Pani kolegyňa, tak by som povedal, no, keď mestské úrady zvládajú registráciu psov, ktorých podľa mňa je nespočetne viac agendy, a museli to zvládnuť, lebo raz sa prijal nejaký zákon, ktorý to povedal, že musí to byť, tak myslím si, že to nebudú stotisíce rozhodnutí, ktoré by mali vydať. A hlavne u tých, možnože v mestách to bude troška väčší nával, ale ja si myslím, že pri dobrej vôli sa všetko dá zvládnuť. A momentálne, pokiaľ to občania budú chcieť, tak nebudú mať problém udeliť tento súhlas proste aj cez tú administratívu, ktorá k tomu bude pridelená. Takže toľko z mojej strany. Takže ja si stojím za tým, čo som povedal, a myslím, že ocenia to tí občania, ktorých sa to bude bezprostredne týkať. Hlavne, hovorím, to ohrozenie, lebo kvôli tomu je definovaný nebezpečný živočích, nie kvôli tomu, že je živočích, ale že je nebezpečný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Posledný ústne prihlásený do rozpravy, pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne, kolegovia, preberáme zákon o veterinárnej starostlivosti. Ja sa nebudem venovať nebezpečným živočíchom, ale skôr sa budem venovať v mojom vystúpení farmovým zvieratám a farmovým chovom, keďže tento zákon rieši aj túto problematiku. To znamená, že držím sa zákona, ktorý prerokovávame, ale nie ten, ktorý bol pôvodne predložený z hľadiska povolení na chov nebezpečných živočíchov. V praxi narážame, farmárskej praxi narážame na ten problém, že podľa súčasnej právnej úpravy veterinárni asistenti môžu byť iba tí, ktorí sú zamestnanci u veterinárneho lekára, a často sa stáva vlastne, že veterinárni farmoví zootechnici nemôžu vykonávať určité činnosti, ktoré im zákon zakazuje. Napriek tomu, že celý vyspelý farmársky svet, tieto úkony robia vo svete farmári, čo neuveriteľným spôsobom komplikuje život na farmách manažérom a chovateľom zvierat. My sme kedysi vychádzali zo socialistickej úpravy, kde všetky úkony vykonávali lekári. Bežné úkony, ktoré aj v humánnej medicíne vykonávajú sestry, zdravotné sestry a veterinárny lekár, čiže lekár v humánnej medicíne iba ordinuje diagnózu a lieči, a potom ostatné tie úkony, ktoré naordinuje zdravotnej sestre, vykonáva vlastne ona. A myslím si, že je dôležité, aby v takomto istom režime pod dozorom privátnych veterinárnych lekárov mohli vykonávať tieto činnosti aj vysokoškolsky vzdelaní zootechnici - zootechnického smeru alebo stredoškolsky vzdelaní zamestnanci, ktorí majú veterinárnu strednú školu, ktorí vlastne svojím spôsobom majú vzdelanie akoby zdravotnej sestry, ale pre hospodárske zvieraná. Myslím si, že tento návrh iba svojím spôsobom bude legalizovať to, čo sa na všetkých farmách deje, lebo nie je možné, ak dostane teľa hnačku večer o desiatej, aby sa čakalo do rána, lebo ráno je už uhynuté. A dochádzalo by k obrovským hospodárskym škodám. To znamená, že na tých farmách stejne tieto činnosti vykonávajú zootechnici a manažéri týchto fariem, ale vykonávajú ich so súhlasom síce svojho lekára, ale porušujú, porušujú zákon. Čiže aby sme ich nevystavovali tomu, že musia porušovať zákon, a čo je úplne bežné vo všetkých vyspelých krajinách, kde to vykonávajú farmári bez toho, aby vôbec veterinárni lekári im dávali, alebo nejakým spôsobom ich dozorovali. Nechceme to až takto uvoľniť, ale pod dozorom súkromného veterinárneho lekára, ktorý vykonáva privátnu veterinárnu prax na tejto farme a má na tejto farme aj štátnu objednávku, by mohol, by mohol tieto činnosti vykonávať vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaný kvalifikovaný pracovník tejto farmy. Preto mi dovoľte predložiť krátky pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Mariana Záhumenského, Ľubomíra Petráka a Magdy Košútovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. v znení zákona o veterinárnej starostlivosti, v znení zákona č. 99/2008 Z. z. v znení zákona.

    Za prvé. V čl. I za text návrhu zákona sa vkladá bod č. 2, ktorý znie:

    "2. V § 8 ods. 3 písm. y) sa slová "§ 10 ods. 12" nahrádzajú slovami "§ 10 ods. 14"." Nasledujúce body zákona sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s vložením nových odsekov 9 a 10 v § 10 a následne prečíslovanie doterajších odsekov 9 až 12.

    Za druhé. V čl. I za bod 2 sa vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

    "3. V § 10 ods. 8 znie:

    (8) odborné veterinárne činnosti, ktoré nie sú štátnymi veterinárnymi činnosťami, môžu vykonávať:

    a) vo vlastných zariadeniach, ak ide o zvieratá, ktoré slúžia na ich služobné účely, špeciálne veterinárne zložky Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

    b) farmoví veterinárni asistenti, ak ide o zvieratá, ktoré sú chované na farme, na ktorej má pracovnoprávny vzťah, alebo má zmluvu s touto farmou na výkon tejto činnosti, alebo obdobný vzťah k tejto farme."

    Za 4. V § 10 sa za ods. 8 vkladajú nové odseky 9 a 10, ktoré znejú:

    "(9) Farmový veterinárny asistent môže vykonávať odborné veterinárne činnosti a služby len pod dozorom súkromného veterinárneho lekára, ktorý spĺňa ustanovenia odseku 4 a ktorý ho na tieto činnosti poverí.

    (10) Farmový veterinárny asistent musí spĺňať tieto požiadavky:

    a) skončenie vysokoškolského štúdia zootechnického smeru, alebo

    b) skončenie štúdia na odbornej strednej škole veterinárneho zamerania."

    Doterajšie odseky 9 až 12 sa označia ako odseky 11 až 14. Nasledujúce body návrhu zákona sa prečíslujú.

    Odôvodnenie bodu 3: Týmto ustanovením sa umožní chovateľom zvierat, aby mohli zamestnávať farmových veterinárnych asistentov, ktorí budú môcť pod dozorom súkromných veterinárnych lekárov vykonávať bežné veterinárne činnosti a služby, čím sa vytvorí viac času pre súkromných veterinárnych lekárov na zlepšenie veterinárnej starostlivosti a najmä prevencie.

    Odôvodnenie bodu 4: Farmový veterinárny asistent môže odborné veterinárne činnosti vykonávať len pod dozorom súkromného veterinárneho lekára, ktorý má na danej farme štátnu objednávku a spĺňa predpísanú kvalifikáciu, a zároveň sa definuje, definujú minimálne kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie práce farmového veterinárneho asistenta.

    V krátkosti, odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ja verím, že táto úprava pomôže vlastne zlegalizovať to, čo sa dneska na farmách deje, a to, čo je úplne bežné vo všetkých vyspelých farmách, tak preto prosím o jeho podporu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi Záhumenskému. S faktickými otázkami sa prihlásil jeden pán poslanec.

  • Pozn. red.: správne má byť "faktickými poznámkami".

  • Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, chcel by som sa opýtať pri tých požiadavkách, jasné, ja som tiež za to, aby to tam bolo. Ten, čo má k tomu vzťah a vie to robiť, nedalo by sa tam dať ešte, že napríklad možnože niektorí majú dlhodobú prax v tejto oblasti. Takže neviem, či som to prepočul, keby sa dalo aj takto, bolo by to super, lebo možnože tá prax môže nahradiť to vzdelanie, samozrejme, lebo napríklad 15 - 20, neviem koľko rokov. Proste takýto človek by sa mohol uchádzať a byť asistentom pri tomto veterinárnom lekárovi. Takže toto mi tak trošku akože napadlo, že či takto by sa to nedalo riešiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú poznámku, nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, no, bol by som rád, ja si myslím, že dlhodobí chovatelia, ktorí majú skutočne veľké skúsenosti s chovom zvierat, by tieto činnosti mohli vykonávať. A na skutočne špičkových farmách v celej západnej Európe aj vo svete ich vychovávajú farmári sami na svojej farme bez toho, aby to museli robiť pod dozorom nejakého privátneho lekára. Tam veterinárny lekár robí vlastne konzultanta pre tieto farmy, ale keďže u nás bola úprava prísna, tak som nechcel byť až tak liberálny, a skôr, keďže je určitý názor veterinárov, že len oni sú tí vyvolení, ktorí môžu tie činnosti vykonávať, ale nemôžu tráviť 24 hodín na tej farme, je treba to posunúť do normálnej roviny, tak som preto navrhoval, že aby to vykonávali ľudia kvalifikovaní. To znamená, že tí, ktorí majú skončené vysokoškolské vzdelanie zootechnického smeru alebo stredoškolské vzdelanie veterinárneho smeru. Sú to vysokokvalifikovaní ľudia, ktorí pôsobia na farmách, starajú sa o zvieratá a robia všetko preto, aby bol ten chov úspešný. A myslím si, že aj veľmi úzko spolupracujú s privátnym veterinárnym lekárom, ktorý, samozrejmá vec, pod jeho dozorom iba môžu vykonávať tie činnosti a s jeho súhlasom a s jeho poverením, kde zachovávame určitý vyšší štandard, ako je nadštandard oproti inému vyspelému svetu. Preto som tam nedal to, že stačilo by 5 rokov praxe alebo 10 rokov praxe v chove zvierat, ale že musí spĺňať aj odborné kvalifikačné predpoklady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Záverečné slovo, nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi poďakovať vám za korektnú a vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona, chcem poďakovať aj legislatívnemu odboru Národnej rady za odbornú pomoc a ochotu a chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, aj pán spravodajca si žiada? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej malo nasledovať druhé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona o bankách (tlač 96). Chcem vás informovať, že navrhovateľ tento návrh vzal späť.

    Pristúpime k prvému čítaniu

    o návrhu poslankyne Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 124, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 104.

    Dávam slovo pani poslankyni Helene Mezenskej, aby tento návrh uviedla.

  • Takže vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla návrh novely zákona o podomovom a zásielkovom predaji. Predloženým návrhom zákona navrhujem, aby sa zmenil a doplnil zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Zo spotrebiteľskej praxe, ako aj ja aj spotrebiteľské organizácie zmonitorovali viaceré závažné nedostatky právnej úpravy podomového a zásielkového predaja, ktoré spôsobujú, že nekalým konaním predávajúcich sú poškodzované práva spotrebiteľov. Navrhované zmeny spočívajú predovšetkým v predĺžení zákonnej lehoty na odstúpenie pre spotrebiteľa, zavedení povinnosti dodávateľa vrátiť spotrebiteľovi bezodkladne zaplatenú kúpnu cenu alebo jej časť po odstúpení od zmluvy. Taktiež tieto navrhované zmeny spočívajú v zákaze podmieňovať uzavretie zmluvy predchádzajúcim zaplatením celkovej kúpnej ceny alebo jej časti, rovnako tieto navrhované úpravy smerujú alebo sa zakladajú v explicitnom vymedzení novej formy podomového predaja a napokon aj v zavedení povinnosti predávajúceho pri tovare a službách, na ktorých predaj a poskytovanie je potrebná licencia, oprávnenie, povolenie alebo oznámenie uzavierať zmluvu so spotrebiteľom v zastúpení zamestnancov s adekvátnou odbornou praxou a minimálne stredným odborným vzdelaním.

    Legislatívnou úpravou reagujem predovšetkým na konkrétne prípady poškodzovania práv občanov, konkrétne napríklad na prípad spoločnosti KRONIX s.r.o., ktorá pred Vianocami v roku 2011 vyzbierala od spotrebiteľov peniaze za tovar, ktorý mala dodať, tento však nedodala. V poradí ďalším sporným prípadom, ktorým je motivovaná navrhovaná právna úprava, je taktiež postup spoločnosti dodávajúcej energiu a plyn, ktorá pri uzavieraní zmlúv uviedla spotrebiteľov do omylu a takto dosiahla, že spotrebitelia v omyle zmluvy uzavreli, a toto uzavieranie zmlúv zabezpečovali dobrovoľníci, ktorí nemali s predávajúcim nijaký zmluvný vzťah a boli organizovaní iba cez agentúrne služby. Zvyšné zmeny vyplývajú tiež z negatívnych skúseností pri vrátení zaplatenej kúpnej ceny a taktiež z konania obchádzajúceho podomový predaj a podobne. Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať ani vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a taktiež aj s primárnym a sekundárnym právom Európskych spoločenstiev.

    Žiadam vás, aby ste podporili tento návrh, naozaj aj dnes nemáme odpoveď na podnety, a už teraz kolektívne podnety spotrebiteľov, ktorí v dôsledku podomového predaja pri uzatváraní zmlúv s použitím nekalých marketingových praktík boli uvedení do omylu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani predkladateľke, prosím, zaujmite svoje miesto a prosím o slovo, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jurajovi Miškovovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, pani Heleny Mezenskej, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý máte pod tlačou č. 124. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. júna 2012 č. 104 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásil sa pán poslanec Hraško, pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči, dávam slovo prvému prihlásenému, Igorovi Hraškovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, myslím si, že tento zákon možno ponímať z dvoch rovín. Z roviny tej, čo by dokázala priniesť našim občanom, ktorí sa nevedia brániť, a na druhej strane s pohľadom na trh, na jeho požiadavky a, samozrejme, aj na konkurenciu v tejto oblasti, čiže z pohľadu biznisu ako takého. Keďže som sa v minulosti viackrát stretol s rôznymi typmi spoločnosti, ktoré ponúkali rôzne produkty a medzi ktoré, produkty, boli zapojené aj povedzme obchod s elektrickou energiou, s plynom a tak ďalej, čiže okrem portfólia bežného štandardu, ktoré používajú firmy, dá sa povedať finančného poradenstva, tak pribudli vlastne ďalšie takéto možnosti, no a stretol som sa osobne aj s takými aj s onakými predajcami. Skutočne, niektorí ľudia, ktorí sa zapájajú do takýchto podomových obchodov, chcú skutočne ľuďom pomôcť, chcú im dať možnosti na niečom ušetriť, ale, žiaľ, sú aj takí obchodníci, ktorí idú tvrdo po obchode, po biznise, aby sa vyšplhali vždycky čo najrýchlejšie a čo najskôr a čo najvyššie, tak používajú praktiky, ktoré nie sú v obchodnom styku, by som povedal, veľmi pozitívneho charakteru.

    A práve proti takýmto, ktorí, žiaľ, za prvé nerobia dobré meno, za druhé, nerobia dobrý obchod, tak proti takýmto, si myslím, že je práve namierený takýto zákon. Ale na druhej strane je nutné povedať aj to, že tento zákon istým spôsobom môže obmedziť práve podnikanie na trhu s takýmito komoditami, môžu sa proti tomu ohradiť firmy, ktoré práve podnikajú v tomto prostredí, ale je otázka, že do akej miery a že či to teda majú odôvodnené alebo opodstatnené tieto svoje námietky, alebo teda pokiaľ by mali námietky k takémuto niečomu. Myslím si, že v každom prípade, keď sa robí obchod, tak obchodník, ktorý predáva nejaký produkt, by mal byť zbehlý v tej danej problematike a pokiaľ je ešte odborne zdatný, tak si myslím, že má väčšiu kredibilitu, nielen teda ten obchodník samotný, ale aj firma, pre ktorú vykonáva tento obchod. Takže myslím si, že tento zákon má veľmi dobrú myšlienku, pravda je, ďakujem pekne, pán kolega si kýchol, takže myslím si, že myšlienka tohto je veľmi dobrá, možno by sme mohli ešte polemizovať o tom, či to podanie alebo teda to spracovanie skutočne nezavedie niektoré firmy do takej úzkosti, že by sa mohli voči tomu, teda voči tomuto zákonu nejakým spôsobom výrazne ohradiť, a teda napadnúť ho, že to nie je v súlade s bežnými obchodnými praktikami.

    Ale ako som hovoril, na jednej strane sú obchodníci dobrí a na druhej strane sú práve obchodníci zlí, ktorí robia práve to zlé meno a voči ktorým potom sa nevedia zákazníci alebo tí, ktorým je určený vlastne tento produkt, brániť. A vidíme, že teda skutočne tento zákon vyšiel z praxe a ľudia už majú negatívne skúsenosti.

    Ono negatívne skúsenosti človek môže mať, ale pokiaľ je tam spätná väzba taká, že áno, že dá sa ten stav nejakým spôsobom vrátiť bez nejakej vážnejšej finančnej ujmy, tak by to bolo všetko v poriadku. Ale, žiaľ, tie nástroje u nás nie sú také, ktoré by dokázali vlastne ten stav vrátiť do toho pôvodného zámeru takého, aby ten človek o to neprišiel. Takže z toho vlastne vychádzam.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, rušíte rečníka.

    Hraško Igor, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. Tu do toho pravého ucha húdli, aspoň potichšie trošku. Takže skutočne, nemáme zatiaľ nástroje také, ktoré by dokázali pomôcť tým ľuďom, už keď sa do takejto šlamastiky dostanú. Takže myslím si, že aj na to by bol dobrý, týka sa to hlavne tých, ktorí majú malé skúsenosti v tejto oblasti a sú zraniteľní, pretože sú to hlavne starší ľudia, pretože tie trendy, ktoré prichádzajú v súčasnosti na trh, idú veľmi rýchlym tempom dopredu, prichádzajú tu nové možnosti, nové spôsoby, je tu liberalizácia trhu, prichádzajú nové spoločnosti. Ľudia si nedokážu napríklad predstaviť, že môžu plyn odobrať od niekoho iného, veď tie trúbky sú predsa tam natiahnuté do toho jej bytu a ten, kto jej to dodáva vlastne, tak od toho má odoberať. Vôbec nič im nehovorí obchodovanie na burze s takýmito komoditami a že sa tam vlastne obchoduje s rezervami, ktoré potom dokážu tú cenu stlačiť povedzme o čosi nižšie, a preto majú lacnejší aj ten plyn, ktorý im dodáva niekto úplne iný, kto im tam dotiahol tie trúbky. Takže ľudia potom v tom majú chaos, majú v tom nezrovnalosti. A práve toto sú tie momenty, ktoré ich dokážu nejakým spôsobom nalomiť, to, že áno, sú to vynikajúce podmienky, výborné podmienky, ale zrazu sú tam zakomponované niektoré zlé veci, o ktorých ľudia nemajú ani potuchy a ktoré im, samozrejme, tí obchodníci možno len "zabudnú" povedať, ale už sú to proste praktiky, ktoré dovedú tých ľudí do takej situácie, z ktorej si nevedia potom pomôcť späť. Takže myslím si, že naozaj tento, tento zákon je pripravený hlavne pre tých, ktorí sa dostanú do takejto šlamastiky, respektíve má predchádzať tomu, aby sa do takejto šlamastiky dostali. To znamená, že to môže ošetriť aj obraz obchodníkov v očiach ľudí, a najmä teda tej staršej generácie, ktorá dokáže byť takýmto spôsobom veľmi postihnuteľná, ovplyvniteľná. A v konečnom dôsledku si myslím, že aj firmy by mali dbať na to, aby tí, ktorí budú predávať takéto produkty, povedzme spôsobom podomového predaja, aby boli skutočne odborne fundovaní, aby tým ľuďom dokázali naozaj fundovane a odborne vysvetliť to, aké výhody, aké nevýhody má ten či onen produkt. A to je jedno, či sa jedná o plyn, či sa jedná o elektrinu, či sa jedná o ďalšie komodity podobného charakteru z energetickej oblasti. Takže ja vítam aj iniciatívu mojej kolegyne Helenky Mezenskej, že si dala tú námahu a pripravila niečo takéto. Ona, si myslím, že je na to aj fundovaná, pretože ona práve sa stýkala s týmito vecami priamo z praxe, to znamená, že z praktických skúseností aj vychádzala do toho návrhu. Otázne je, ako hovorím, polemika o tom teda, či skutočne vyžadovať od obchodníkov v takejto oblasti, aby to vzdelanie mali, a či by to potom neviedlo k nejakej diskriminácii, povedzme obchodníkov, pretože vieme, že v niektorých oblastiach stačí, aby obchodník spĺňal nejaké základné znalosti a vlastne môže nie podnikať, ale môže sprostredkúvať predaj niektorých komodít. Takže skutočne je to len na zváženie. Ja by som povedal, že tento zákon by sme mohli podporiť, no a uvidíme zase, čo ukáže prax. Je to posun, myslím si, že k lepšiemu a skutočne k ochrane toho spotrebiteľa, ako vlastne aj z toho samotného názvu vyplýva, takže má chrániť spotrebiteľov, tých, ktorí sa, žiaľ, brániť nevedia. Nevedia sa brániť novým trendom, nevedia sa brániť novým možnostiam, novým spôsobom a, žiaľ, práve nekalým praktikám v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na rečníka s faktickými poznámkami, traja pána poslanci.

    Nech sa páči, pani Mezenská.

  • Tak ja ďakujem kolegovi, poslancovi, pánovi Hraškovi za takúto až pre mňa neočakávanú podporu k tomuto zákonu. Ja chcem len zdôrazniť, že naozaj, novela tohto zákona bola pripravovaná na základe skúseností z praxe a celoplošného nepriaznivého dopadu na širokú spotrebiteľskú skupinu. Obzvlášť citlivo vnímam túto situáciu a náležitosť tejto úpravy v kontexte už aj pripravovaného a predloženého prerokovaného zákona o energetike, kde naozaj ja považujem za veľké riziko práve pri liberalizácii trhu ponechávať ponuku a predaj takýchto služieb bez odborných znalostí, bez odbornej praxe na podomový predaj. Zo skúseností a z praxe, ktorú mám za sebou, zo spotrebiteľských podnetov naozaj vyplýva, že podomový predaj so sebou nesie veľa negatív. Nielen, prejavuje sa to nielen nápadom množstva podozrení na zapracovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ale aj na využívanie práve tých nekalých praktík. Mnohokrát sa práve v podomovom predaji stretávame aj s necertifikovanými výrobkami, problematickými výrobkami, rôznymi sťaby liečebnými pomôckami, ktoré sú prezentované spotrebiteľom akoby zdravotnícke pomôcky. Takže aj preto považujem za veľmi dôležité, aby sa dôraz pri tomto predaji, a hlavne na energetickom trhu, položil na to, aby do kontaktu so spotrebiteľom vstupovala osoba spôsobilá, osoba, ktorá má riadny a transparentný, či už pracovný, alebo iný zmluvný vzťah s predajcom, na potrebu takejto úpravy chcem poukázať aj v zákone o energetike.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno, dobre, ten záver už.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ako všetci, ktorí tu sedíme, si asi, asi uvedomujeme potrebu chrániť spotrebiteľa v dnešnej dobe čoraz viac, ale mne tu pri tomto návrhu troška chýba nejaká taká celospoločenská odbornejšia diskusia, či už so Slovenskou obchodnou inšpekciou, či so živnostenským úradom, keď tu hovoríte o licenciách. Chcel by som vedieť, ako to bude s prechodnými ustanoveniami, tými, ktorí už dneska tieto služby poskytujú, musia si urobiť do toho 1. novembra tú licenciu, kto im ju poskytne, kto im ju dá. Takže to sú také otázky, ktoré možno by bolo dobré si zodpovedať, a tak sa asi rozhodneme aj s kolegami, že či tento návrh postúpime, alebo nepostúpime, ale treba mať v tomto jasno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja sa pokúsim reagovať nie na predkladateľku, ale rečníka, ktorý vystúpil, Igora Hraška. Vnímam ten moment, ktorý si hovoril, že treba túto diskusiu vlastne otvoriť a treba sa na práva spotrebiteľov pozrieť, pretože máme vypuklé problémy, ktoré nerieši štát, ale riešia ich ľudia z tretieho sektora, možno podporované rôzne ombudspoty a podobne, takže ja túto iniciatívu z tohto pohľadu vítam, možno aj na základe toho, čo počúvam teraz v rozprave od strany, ktorá má čo hovoriť do toho, pretože bude ten návrh potrebovať aj možno ich podporu, že aspoň sa otvára v tejto snemovni diskusia nad tým, že niektoré problémy sú vypuklé, týkajú sa rôznych vrstiev obyvateľstva a súhlasím s tým, že uvádzanie alebo zámerné uvádzanie širokých spotrebiteľských vrstiev do omylu rôznymi nekalými praktikami v spoločnosti nie je dobré, a potom čelíme aj my ako poslanci obrovskému tlaku, aby sme čosi s tým urobili. Tento návrh vidím presne v tejto rovine a ak by aj vznikla diskusia, či už odborná, alebo, alebo laická, vnímam predložený návrh, ak by aj nezískal celkovú podporu, ako vhodný a dúfam teda, že po tejto diskusii, ak má prísť k vylepšeniu, k vylepšeniu príde.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem teda všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili k môjmu vystúpeniu. Ku kolegovi Briximu akurát teda, že tak ďakujem takisto, len ja som spomínal teda, že je to skutočne otázka na diskusiu, ale myslím si, že toto je taký prvý krok, prvý krôčik k tomu, aby sa tá ochrana spotrebiteľa skutočne dostala do vyššieho povedomia a práve s ohľadom na nekalé praktiky niektorých firiem. Hovoril som, že z toho obchodného hľadiska sú tam skutočne také medzery, ktoré treba naozaj dotiahnuť istým spôsobom do zdarného konca. A to, čo teda spomínal aj kolega Brixi, tak určite je to ešte na širšiu diskusiu a niektoré tie detaily bude treba dotiahnuť. Ale myslím si, že nato sme tu, aby sme hľadali spoločné riešenia, spoločné kroky, alebo teda aj nezávisle na sebe, pretože všetko to, čo dokáže pomôcť takým ľuďom, ktorí sa nedokážu brániť nekalým obchodným praktikám, tak si myslím, že to dokáže pomôcť. Je toto aj prvý krok možno k tomu, aby sa začala tá celospoločenská diskusia, o ktorej kolega hovoril, takže myslím si, že sú tu stále otvorené dvere na to, aby sme začali viac rozprávať o tejto problematike. No a uvidíme, však je to v podstate prvé čítanie tohto zákona, takže pokiaľ je priestor aj v druhom čítaní, prípadne v pozmeňovacích návrhoch doplniť tento zákon takými úpravami, ktoré povedú k jednoznačnosti a k definovateľnosti niektorých pojmov, tak si myslím, že ten priestor tu určite je, takže skutočne, akože je potrebné zvážiť to, či sa tento zákon posunie do druhého čítania, ale myslím si, že ako prvý krok to skutočne nie je zlý. No a ďakujem kolegovi Viskupičovi takisto za podporné stanovisko, pretože určite zámer nie je zlý, len hovorím, treba teda tú diskusiu, a myslím si, že si to zaslúži to posunutie do toho druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Martin Fecko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja, moja maličkosť dala trošku mojich postrehov k tejto podávanej novele zákona. A myslím si, že pani Mezenská, to je tá jej parketa, ktorej sa v doterajšom živote venovala. To znamená, myslím, že keby tá iniciatíva, ktorá ide z jej doterajšieho pôsobenia, nebola odignorovaná iba kvôli tomu, že sme vpravo, vľavo, hore, dole, stred, liberál, ľavica a ja neviemakí, takže asi tak, takže bol by som iba rád, keby ste sa všetci zamysleli, aké to svedomie a vedomie máme a čo sa v tomto zákone predkladá.

    Keď som to dobre dedukoval aj s mojím tímom, tak navrhujeme lehotu na odstúpenie od zmluvy, ktorá sa má predĺžiť zo 7 na 14 dní. Zle? Dobre? Nech si to každý zváži, ja nie som obchodník, ale myslím si, že je to dobré, lebo to rozmyslenie by tam malo byť, je to na 14, dobre, predajca má vrátiť peniaze hneď. No, to je veľký problém, pretože ten náš obchod, ako hovoril pán Hlina, pokiaľ by malo platiť chlapské slovo, tak v obchode, to už neviem, kde to chlapské slovo je, faktúry, nefaktúry. A ďalší fenomén, že, a to je jedno, či sme v hospodárstve, v obchode, alebo či sme v inej sfére života, súdy, naše súdy. Pani Žitňanská by vedela hovoriť, ako to tam funguje, takže celá spoločnosť, ktorá chce niekoho dobehnúť, kalkuluje s tým, tak ho daj na súd, no, daj ma, päť rokov, desať rokov, dvadsať rokov, okresný, krajský, najvyšší, ústavný. No, žiaľ, k tomu sme sa dopracovali za tieto roky a musím povedať, že ak by to malo pokračovať v takomto štýle, no tak ďakujem pekne. Aj v oblasti hospodárstva a aj v oblasti kúpnych zmlúv, respektíve aj tohto podomového predaja, ktorý tu funguje.

    Ďalej, čo tam máme, aké ďalšie návrhy. Má sa zakázať podmienené uzavretie zmluvy platbou vopred. Dobre, zle? Zvážte. Myslím si, že logické, takže nemal by byť s tým nejaký vážny problém. Ďalej, predajcovi nebude stačiť koncesovaná živnosť, bude musieť dosiahnuť minimálne stredné odborné vzdelanie s maturitou a mať aj prax. Koľkokrát som už aj v tejto snemovni počul odbornosť, odbornosť a ešte zase odbornosť, tak hovorím, dobre, keď to chceme, tak buďme teda dôslední aj v tomto. Aj teraz pán Záhumenský pred chvíľou hovoril, že chce mať aj pri veterinároch odborných superasistentov, ktorí budú mať príslušné vzdelanie, ktorí budú vedieť, o čom to je, ktorí budú vedieť, chcieť s tým robiť a vedieť s tým robiť. No, dobre, tak poďme aj tu, zase budú nejaké výnimky? A to je to najhoršie, že my sme si zvykli na výnimky. Výnimka z jedného, výnimka z druhého, výnimka z tretieho a nakoniec zistíme, že máme tu chaos, pustili sme to nadivoko, to divoko sa nám rozbehlo do takých neúnosných mier, že nevieme, kde prv skočiť. Ukážte mi jeden rezort, ktorý by bol ukážkový, ktorý by sme mohli povedať, že to je ten vzor, ku ktorému chceme dotiahnuť aj iné rezorty. Takže myslím si, že všetko, čo skvalitní aj túto sféru, bude len v prospech vecí. A nemali by sme takéto iniciatívy dávať bokom a brať to cez prizmu politickej príslušnosti.

    Áno, kúpa výrobkov a služieb mimo prevádzkových priestorov podnikateľa, takzvaný ten podomový predaj a komunikácia na diaľku, zásielkový predaj sa stali možnosťami, ktoré by sme si možnože pred tiež tridsiatimi rokmi nevedeli ani predstaviť. Je to tu, ale pýtam sa, je na to pripravená naša spoločnosť? Naša spoločnosť, to nie sú iba tí dvadsať-, tridsaťroční. To sú aj tí, ktorí sú na dôchodku, pred dôchodkom, staršia generácia, títo vyrastali v celkom iných podmienkach pri kúpe a predaji tovaru. A tak ako som dostal minule jednu otázku od jedného nášho sympatizanta, že, pán poslanec, povedzte mi, prečo ja musím pozerať reklamu počas nejakého filmu, keď ja tú reklamu nechcem vidieť, ja chcem vidieť ten film. Ja som mu povedal, no, tak sme v trhovom hospodárstve, no, sorry. Áno, sme v tom. Urobme si reklamný kanál alebo neviem čo, a tam budú reklamy. Tak som mu povedal, dobre, áno, je to tak. A je to, by som povedal, že reálna otázka zo života. No, povedzte, dajte odpoveď. No, prečo? No, prečo? No, lebo všetko je o biznise? Všetko je o biznise. A dokonca, už sa bojím, žeby nám nezakázali ešte aj dýchať, pretože niektoré tie normy, ktoré nám tu prichádzajú z EÚ, nech sa nehnevajú, proste, to sú ešte horšie, ako sme mali my. A preto, ja si myslím, že by sme mali mať aj tú svoju prirodzenú hrdosť. Je pravdou, že nemali sme na to čas, lebo zrazu sme boli Čechoslováci, potom sme sa stali zrazu Slovákmi na niekoľko rokov, zrazu sme Európania. Takže je to veľký problém.

    No a práve tá generácia, ktorá vyrastala ešte za socializmu, podstatnú časť svojho života, tak práve tú si vytipovali títo kadejakí špekulanti aj v tomto rezorte, aby ich využívali. A je to smutné. Je to smutné, keď, žiaľ, aj Slovák dobieha Slováka a život nie je o tom, ako mu pomôcť, ale začína byť životom, ako ho dobehnúť. Ako ho dobehnúť pre svoje ego, pre svoje ja, preto, že ja som teraz tu a ty si ten blbší, ty si ten menej skúsený, ty si ten, ktorý to nevie rozlíšiť. A keď to ešte my dáme do nejakého zaujímavého sofistifikovaného zákona, ktorý už potom nerozlúšti nikto, tak je to hyper. A potom sa čudujeme, čo nám tí voliči hovoria? Čo nám tí občania tu splietajú, že čo my tu v tej Národnej rade stvárame.

    Vážení, ja s takýmto vedením tejto republiky v živote nebudem súhlasiť. Zákony majú byť o tom, aby sa život zjednodušoval, aby ten občan povedal, že chcem tu žiť, chcem byť v tejto republike, chcem byť na Slovensku, vytiahnem si vlajku, keď budem potrebovať, a poviem, to je naša vlajka, to je vlajka Slovenska. Nie, že si tu budeme robiť z toho dobrý deň a potom zistíme, že na naše dôchodky nebude mať kto zarobiť. Všetko sa nám vysťahuje a je tragédia, keď my nie sme v stave ani našich občanov podržať, či už v zahraničí v mnohých prípadoch. A potom je to cesta do pekla podľa mňa.

    Hovorím si, že sme národ, ktorý verí, sme veriaci podľa posledného prieskumu, ale je to v mnohých prípadoch trošku aj farizejské, lebo tak sa správame v mnohých oblastiach života. A preto ja hovorím jednoznačne kategoricky nie, takže budem podporovať všetky zákony, ktoré sa budú snažiť tomuto farizejstvu zabrániť. Myslím, že aj tento zákon, ktorý predkladá kolegyňa, jeden z tejto plejády. Žiaľ, stále viac a viac prichádza na náš trh tých, ktorí vedia veľmi šikovne to využiť, a nie sme pripravení. To mi už hovorí každý, kto chce, že na takýto atak stovky, desiatky rokov praktizovaných možno v západnej my sme pripravení. No, nie sme pripravení. No, nie sme. Môže mi tu hovoriť každý, kto chce. A to neznamená, že bude pripravených päťtisíc tých vrcholových. Nie, pripravený je národ ako taký. Lebo my tu nie sme za seba. My tu sme za občanov Slovenskej republiky. A vieme, z ktorého sme regiónu. Takže takýto tvrdý atak nezvládneme ani v tomto obchode a v tomto predaji.

    Kamenné obchody sa stávajú pomaly niekedy aj minulosťou, hlavne v tých, samozrejme, najlukratívnejších a najviac nejakých tiahnucich sa komoditách. Samozrejme, že často v podmienkach, keď ten daný predkladateľ nemá ani šancu, aby si porovnal, ako je to niekde inde. To je o tom, že nemá dostatok informácií. A pýtam sa, má to byť iba pri podomovom predaji? Nemali by tie informácie byť vo svetskej oblasti jednej, druhej, ako potrebujeme? A potom je aj o tej politike, ktorú my tu vedieme. Je to o tom. Takže, vážení, či mi tu budete tlieskať, alebo nebudete tlieskať, ja si to poviem, pretože aj vaša kolegyňa minule vystúpila, že ako to vyzerá s tým, že akým spôsobom sa z nej vysmievajú. No, ja keď som si porovnal, keď som tu prišiel ako prvýkrát, ako sa tu bučalo, ako sa tu pískalo, ako sa tu vysmievalo, tak kolegovia z terajšej teda vládnej strany, spomeňme si. Nemajme krátku pamäť. Toto je u mňa teraz tu labutia pieseň, ružová záhrada. To, čo bolo, čo sme zažili my ako nováčikovia, tak to bolo nebo a dudy. Takže v takomto duchu. Tak preto možnože aj my trošku sa priúčame tej nejakej rétorike, ktorá tu vládne. Ale nechceme sa jej podrobiť na tisíc percent. To viete možno aj z toho, ako prechádzajú rozhodnutia. A musím povedať, že tu ešte stále nejako sa traduje - oko za oko, zub za zub. Ako štyri roky ty mne, tak ja teraz štyri roky tebe. A je to tak. Áno, idem aj k veci. To znamená, že takáto forma sa prenáša aj tu do parlamentu.

    Ponuky vysávačov, kníh, výhodných paušálov vystriedala momentálne aj ponuka výhodných zmlúv, zmlúv na dodávky energie, elektriny a ja neviem čoho všetkého možného, pričom práve tu sa prejavujú tie problémy najvypuklejšie. A práve tí neskúsení starší občania, ktorí nemajú šancu. Skúsenosti zákazníkov potvrdzujú, že podomoví predajcovia nepoznajú mieru. Nepoznajú mieru, a dokonca sú ochotní zneužiť aj v niektorých prípadoch aj susedov najbližších. A to je, to je zle. To je veľmi zlé. A fenomén peňazí robí z nás, v úvodzovkách, "vlkov" voči blížnemu svojmu. Tak preto by som bol veľmi rád, keby tieto sľuby a presviedčačky o nižších cenách, ktoré často počujem pri týchto predajoch, aj zákonnými normami boli odstránené a nemuseli sme sa zodpovedať za takúto deravú legislatívu, ktorú tu máme. Neraz sa používajú praktiky na počet zaplatených a podpísaných zmlúv a pod ťarchou nejakej psychózy, ktorá sa vytvorí pri jednaní s takýmito podomovými predajcami, ten človek je nakoniec dotlačený, keď je psychicky labilnejší, k podpísaniu takejto zmluvy. Niekedy príchod podomových predajcov dokonca oznamuje obecný rozhlas s tým, že prišli energetici, že obyvatelia budú mať lepšie podmienky, budú sa znižovať mesačné zálohy a len treba podpísať zmluvu, len treba podpísať zmluvu. Nieže až treba podpísať, ale len. A nech mi láskavo ten obecný úrad zagarantuje tú výhodnosť, tú vierohodnosť tohto predajcu v takej dôležitej oblasti, ako je prísun energie do môjho domu, do môjho bytu, do tejto bytovky, do ďalších vecí. Nie, aj tu by si mali zástupcovia samospráv vstúpiť do svedomia a povedať, čo a o čom informujeme.

    Zo správania predajcu je, samozrejme, niekedy veľmi ťažko zistiť, prečo a hlavne kto pre koho pracuje, a veľakrát za súčasného poskytovateľa energie sa vydávajú aj tí, ktorí tento mandát od tohto zamestnávateľa nemajú, dodávateľa týchto energií. Preto hovoria, že stačí jeden podpis, jeden formulár, mesačne sa ušetrí niekoľko percent, len podpíšte faktúru. V individuálnych prípadoch sa tieto faktúry kopírujú a ideme ďalej. Len aby som mal čím viacej podpísaných. Ale čo zabudnú, priatelia, povedať? Niekedy práve to, čo je najdôležitejšie. Doba viazanosti zmluvy, skutočná totožnosť predajcu a firmy, ktorú zastupuje, skryté poplatky, o ktorých sa spotrebiteľ dozvie až pri prvej fakturácii, alebo to, že ponúkaná zľava sa týka približne len polovice celkovej ceny na faktúre. Spotrebitelia sú vydávaní a vystavovaní riziku, že dohodnutá cena v konečnom dôsledku nemusí byť nižšia, zmluvne sa zaviažu na dlhé obdobie, ktoré by im ani nenapadlo. Ďalším rizikom sú skryté zmluvné poplatky, nedostatočná zákaznícka starostlivosť, neexistencia zákazníckych centier, nedostupná zákaznícka linka, samozrejme, spoplatnenie služieb, ktoré sú u súčasného dodávateľa zadarmo, samozrejme. U toho, ja viem, aké budú, ale budú ešte asi zadarmo na druhú, ja neviem, možnože až tak. Tak to by som teda chcel vidieť. Ale hovorím, že to je aj o tej nevedomosti a o tom zavádzaní, ktoré tu vychádza z reálneho života, nie z nejakých utópií, nie z nejakých ďalších fikcií, ale z reálneho života týchto obyvateľov našej krajiny. Vplyvom zavádzajúcich informácií spotrebitelia nakoniec v mnohých prípadoch len podpíšu takto klamlivo predkladané s vidinou výhodnosti tieto dokumenty a následne nastupuje bohatá plejáda sťažností týchto nespokojných zákazníkov. Kto si to vezme na triko? No, máš smolu človeče. Ty, obyčajný, ty, ktorý si to podpísal a ktorý si možnože ani nemal šajnu, že dostaneš sa do takéhoto stavu.

    Na otázku, o koľko lacnejšiu energiu ponúkajú, firmy obyčajne ani neodpovedajú. Hovoria, bude to lacnejšie. No, tak to je odpoveď par excellence. Predajcovia hovoria o siedmich percentách obyčajne, v mnohých prípadoch, oproti pôvodnému, o desiatich percentách, pätnástich a nakoniec to máte aj predražené. Dokonca existujú prípady, že keď potenciálny klient argumentuje, že on už je odberateľom v konkurenčnej spoločnosti, tak predajca inej konkurenčnej firme ponúkne ešte desaťpercentnú zľavu za cenu. Však to je na hlavu. To znamená, to je, ja neviem, moje myšlienkové chody tomu nerozumejú. Zarážajúci je aj postup, keď tieto spoločnosti uvedú do takého omylu občana, že viac-menej ten bez rozmyslu povie susedovi a ten okamžite podpisuje. To ide celá ulica radom, buch. Je to tak. Hlavne si vytipujú tých miestnych múdrych, áno, tých v krčme, tam ich nájdu dosť. Tam sú tí najlepší ministri aj tí politici aj tí odborníci na všetko. A tých si vytipujú tam, že počúvaj, tu potrebujem tridsať zmlúv, tu to máš a už je to o ďalšej provízii a už ideme. To znamená, keď takýmto spôsobom by to malo ísť ďalej, tak hovorím, zdvíham všetky ruky, ako hovorí Alojz Hlina, dávam všetko za, aby sme tomu zabránili, všetkými možnými spôsobmi, lebo džentlmenské slovo, už ani faktúra neplatí v mnohých prípadoch. No, neplatí. Dá ju, zistí, že to je podvojná, že to je nejaká iná, to je iba fiktívna. Tí, čo ste podnikatelia, máte s tým bohaté skúsenosti, ako to bolo svojho času spomínané aj tu, naučili sme občana neplatiť dane kvôli tomu, že ten štát sa oňho nestará, a tým pádom robím všetko preto, aby som tie dane nemusel platiť. A to je to najhoršie, čo môže byť, lebo tento štát žije z tých daní. Takže verte, takto že nie. To je všetko podľa mňa choré a chorý je aj tento postup, ktorý, samozrejme, nemá miery a je veľmi zarážajúci. Uzatváranie zmlúv uzatvárajú tí obyčajní dobrovoľníci. Dobrovoľníci možnože z ulice, možnože z rodiny, možnože z nejakých ďalších komunít, z ďalších spoločností, ktorí nemajú možno ani šajnu, len vidia vidinu zisku. To je ďalšie choré. Preto jednoznačne vzťah k predajcovi musí byť daný tak, ako to možnože aj navrhuje sa. Nehovoríme, že všetko je super, hyper, všetko sa dá vylepšiť. Je to prvé čítanie, to znamená, ďalšie čítania sú pred nami. Myslím, že aj pani Mezenská bude v tomto, predpokladám, že ústretová, pokiaľ by boli nejaké doplňujúce a skvalitňujúce návrhy, tak myslím, že malo by to viesť k jednému cieľu. A ten cieľ je jednoznačná a by som povedal, že maximálne možná spokojnosť občana pri súčasných podmienkach toho divokého trhu. Divokého trhu, ktorý tu pôsobí.

    Často sa získavajú aj alternatívne dodávatelia energií. A tam sú už brigádnici vyberaní takisto halabala, ako im to prišlo. A ten Klondajk, ktorý teraz tu funguje na tú fotovoltaiku, tak tam prakticky títo budú mať ďalšie veľké spektrum možností, ako koho zase, nechcem povedať, že obalamutiť, ale priviesť do úzkych a zaviesť v omyl.

    Na takéto nekalé praktiky podnikateľské, samozrejme, upozorňujú aj médiá. No, pýtam sa, ako je to riešené? U nás sa to rieši, môžem povedať, alebo z mojich skúseností, nedôsledne, neúplne a bez nejakého výstražného zdvihnutia prsta, že keď takto budeš robiť, budeš mať problém a veľký problém budeš mať. A je to jedno, hovorím ešte raz, kde sme. Dodávka energie sa dotýka najväčšieho počtu občanov, našich voličov, a to je jedno, či sme vpravo, vľavo. A keď aj týmto budeme takto iba hovoriť, však vy ste pre trh, tak nech vás tam obalamutia, je to jedno. Tak hovorím nie, toto nie.

    Čo znamená úspora? Na čo sa premení v reálnom živote, to už tiež nikto nenapíše, nepovie, neupozorní. Nehovorím už o poplatkoch, ktoré môžu prísť, upomienky z omeškania platby, predčasné odstúpenie od zmluvy alebo takzvané genetické poradenstvo. To sú všetko také hry tých obchodníkov, na ktoré sme neboli doteraz naučení, a mnohí na to doplácame aj cez svoju dobrú vieru, že ten človek to myslí s nami dobre a spravodlivo, len na to sa už asi v našej republike spoliehať nedá.

    Predajcovia naďalej tvrdia, a to mnohí, že dokážu ponúknuť energiu nižšiu, a to až v období dvoch až päť rokov. No, tak chcel by som vidieť toho prognostika, ktorý povie, čo bude tu o päť, desať, dvadsať, tridsať rokov, päťdesiat rokov, to by som chcel teda vidieť. Hovoríme, že my nevieme, čo bude zajtra, nieto, žeby sme vedeli, čo bude o päť, o desať rokov. A podmienky sa neustále menia. My sme v tom víre európskych skutočností strhovaní s ním, samozrejme, tiež. Jeden vie reagovať lepšie, druhý horšie, ale myslím si, že sme tu nato, aby sme chránili v prvom rade našich občanov. Takže toto by mal byť zmysel každého zákona.

    Samozrejme, máme tu aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý takúto cenu, myslím, že určuje na každý rok, takže to by malo byť nejaké také to memento, ktoré by malo byť tou brzdou. Ale neviem, ako aj tento úrad, by som povedal, je spropagovaný, ako o ňom občania vedia, aké má tam právomoci, čo robí, ako sa môže kreovať, akým spôsobom sa rozvíja do budúcna. Tu by bolo tiež dobré spraviť nejakú takú menšiu osvetu, lebo mnoho týchto nevedomostí našich občanov spôsobuje, že dávame živnú pôdu pre takýchto akože podnikateľov, áno, aj takýchto podnikateľov. Ja sa ako možnože taký polonový poslanec hanbím aj za to, že táto legislatíva má takéto diery, a ja by som veľmi prijal, keby sme tu našli tých odborníkov, ktorí, hovorí aj strana SMER aj všetky ostatné strany, že chceme tu mať odborníkov. Tak spojme sa. Dajme sily aj v tejto oblasti, tí, čo sa tu cítite byť na to, lebo najlepšie, viete, čo je najlepšie podľa mňa? Keď človek, ktorý vyrastie a je Slovák a vyrastal na tejto zemi, dá svoju celoživotnú know-how v prospech tohto národa. Áno, vo forme, dajme tomu, aj toho zákona, v ktorom je doma. A to je u mňa to najväčšie, čo vy môžete dať tomuto národu, v ktorom sa teraz nachádzate alebo v ktorom žijete, myslíte si, že ste súčasťou tohto národa, ktorému teraz my tu vládneme.

    Keď takto nepochopíte svoj život a život odborníka, ktorý by mal niečo predať ďalej, tak sa dostávame naspäť do nejakého, neviem, či feudalizmu, či čoho, pretože teraz tu dennodenne sa stretávame s tým, že nemáme nasledovníkov. Nemáme nasledovníkov, ktorí by naše myšlienky zdieľali, nemáme ani odborníkov na rôzne profesie, ktoré prakticky sme nejakým spôsobom pustili nadivoko.

    Takže pokiaľ ten podomový predaj skomplikoval tisícom a stovkám ľuďom tento život, tak bol by som rád, keby sme urobili všetko pre to, aby sme si to uvedomili a s plnou vážnosťou a dôslednosťou tieto diery, ktoré sú v zákonoch, a to nehovorím o tomto, sú aj v ďalších zákonoch, aby sme ich zaplátali, ale nie jednorazovou záplatou, ale záplatou, ktorú ani tá ekonomická kríza možno, ktorá by tu mohla byť, by nemusela nejako znovu prederaviť. A že by tá záplata chránila našich občanov, našich odberateľov tejto energie, ktorí inú energiu nemajú. No, nemajú, on, občan, je odkázaný na to, čo dostane z toho potrubia. A keď si niekto myslí, že sa napojí na len také, tak nech si to myslí. No, nemá. No, ja si neviem predstaviť, čo by bolo, keby sa to odpojilo. No, to sme niekde celkom inde, to sme v dobe kamennej.

    Takže, vážení, dúfam, že aj túto novelu nejakým spôsobom uznáte za vhodné aspoň sa jej povenovať z vašej odbornosti, v ktorej ste odborníkom, a dáte tú kvalitatívnu zložku z vašej know-how do tohto zákona, ktorá by mala priniesť zlepšenie podmienok aj pri podomovom predaji takýchto výrobkov, respektíve výrobkov, ktoré sa v takomto podomovom predaji zúčastňujú.

    Takže dúfam, že táto iniciatíva bude vyslyšaná a budem veľmi rád, keď podporíte postúpenie tohto zákona aj do druhého čítania, a ja hovorím, že nech nám v tom Pán Boh pomáha.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na obdivuhodne rozsiahle vystúpenie pána poslanca Fecka je dva, štyri, šesť, sedem faktických poznámok.

    Nech sa páči, s prvou pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Fecko, ja sa musím priznať, že som z vášho prejavu tak trošku unesený, lebo tridsaťminútové precítené pásmo myšlienok bez toho, aby ste sa dotkli podstaty veci, skutočne nedokáže predniesť každý. Ale skúsim tak naznačiť to, čo ste povedal, a to je o spochybňovaní toho zásielkového a podomového predaja. Ja si myslím, že spochybňovať tieto zaužívané obchodné inštitúty a tvrdiť, že na to Slovenská republika a slovenský národ nie je pripravený, je minimálne dosť odvážne, a potom sa pýtam, že keď nie sú ľudia pripravení na toto, či sú pripravení na teleplatbu, inkaso alebo internet banking.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšia je pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak ja sa chcem veľmi pekne poďakovať môjmu kolegovi, poslancovi Feckovi, za takúto rozsiahlu podporu. A ja rovnako ako on zastávam ten názor a s týmto presvedčením som aj pripravila túto novelu zákona o podomovom a zásielkovom predaji, že vskutku tento podomový predaj je jedna z najkomplikovanejších foriem predaja a kontaktu predajcu so spotrebiteľom, so zákazníkom. Naozaj z poznania praxe, výstupov praxe vyplynulo, že tento podomový predaj mnohým ľuďom nielen v energetike, ale aj v iných oblastiach, ponuka rôznych netransparentných neurčených výrobkov, skomplikoval život. Skomplikoval život natoľko, že v mnohých prípadoch, aj keď majú preukázateľné dôkazy a fakty, nemôžu účinne od zmluvy odstúpiť, aj keď od zmluvy odstúpia, to ich právo im nie je uznané. Sami iste uznáte, že expedovať týchto ľudí na základe odporúčaní jednotlivých kontrolných orgánov na súd, nie je náležité. Vo väčšine prípadov sa práve tento podomový predaj zameriava na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktorí sú buď vo vyššom dôchodkovom veku, alebo sú zo sociálne znevýhodnenej skupiny, takže pre nich ísť s takýmto podnetom na súd je naozaj veľkou nielen časovou, ale aj finančnou bariérou. Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem za podporu pána Fecka.

    Ďalších, v ukončení vlastne môjho vstupu k zákonu ako navrhovateľky ešte zhodnotím ďalšie vyjadrenia, aj vyjadrenia pána Brixiho.

  • Ďakujem pekne.

    Nasledujúci je pán poslanec Bublavý, Dušan Bublavý.

  • Pán kolega Fecko, vy ste spomínali, že na obecných úradoch bez všetkých možných problémov vyhlásime a spolupracujeme s týmito podomovými ponúkateľmi, či už firmami, spoločnosťami. Nás to určite v obciach trápi, keď máme vyhlásiť nejaký podomový, či už predaj alebo ponúkanie produktov a hlavne elektrickej energie, ale, žiaľ, keď tieto firmy majú naozaj certifikát na takéto ponúkanie tovaru, ale už hneď tie indivíduá, ktoré prídu, už sú pochybné, tak máme naozaj strach niekedy dať vyhlásiť, lebo sa bojíme o svojich občanov, aby neboli okradnutí.

    To je jedna stránka veci, ale ešte aj to nás určite trápi, keď ten produkt, ktorý ponúkajú, a tie zmluvy, ktoré sú podpísané, tak sú skutočne nie výhodné, ale sú nevýhodné, a máme s týmto problémy veľakrát, starostovia, ktorí potom pomáhame nejakým spôsobom, aby tí občania, aby našli cestu a aby bola tá zmluva nejakým spôsobom zrušená.

    Ja len toľko.

  • Ďakujem pekne. Pani Erika Jurinová nie je prítomná.

    Pán Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pánovi kolegovi Feckovi poďakovať za obsažný, výpovedný, vecný a hlavne nápomocný prejav a možno trošku k tej ochrane spotrebiteľa, ja som za každých okolností, aby bol spotrebiteľ chránený, ale dovolím si poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a dá sa povedať, že aktuálnu, ktorá poukazuje na to, že vždy treba pri kontraktoch so spotrebiteľom sledovať jednak osobu spotrebiteľa, a tiež okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Trošku som bol prekvapený. Takisto, šírka záberu, ktorý si povedal v tvojom prejave, bola skutočne, tak ako hovoria aj moji predrečníci, široká, ale mám pocit, že ku kritike sa nepripájam, že neodznela vecnosť, a to je hlavne ten tvoj strach, ktorý vnímam v bode ochrany spotrebiteľa a v tom bode, že skutočná úprava a možno vymožiteľnosť práva v oblasti nízkopredmetových sporov a v celej agende ochrany spotrebiteľa je skutočne vážna. Možno práve preto si zobral zoširoka od označenia, až od slovenských krčiem cez celkovú spoločenskú situáciu a myslím si, že ten bod, tak ako aj spomínal predrečník, aj z hľadiska európskej judikatúry aj z hľadiska širšieho pohľadu na ochranu tých, ktorí sa v reáli brániť nevedia, pretože ťahajú oproti obrovskej presile za kratší koniec, tak je dôležité, aby sa tento inštitút, ktorý navrhuje aj kolegyňa, poslankyňa Mezenská, v slovenskom právnom systéme objavil.

    To, akým spôsobom, tak ako som spomínal predtým, je dôležité minimálne otvoriť rozpravu a možnože to, čo ja očakávam, je verejnosťou a odbornou verejnosťou hlavne podporený návrh, ktorý sa môže pretaviť aj po prípadnej podpore aj v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším je pán poslanec Ján Senko.

  • Ďakujem. Chcel by som upozorniť, že som bol posledným prihláseným s faktickou poznámkou, pán predseda, k tejto téme alebo k tomuto vystupujúcemu. Som si vedomý toho, pán kolega, že ste tu museli zohrať nejakú časovú úlohu. Dosť vás to vyčerpalo a mnohokrát ste nehovorili k téme a som prekvapený, že vás pán predsedajúci neupozornil a že vás nepožiadal o to, aby ste hovorili k téme, pretože mnohokrát ste od témy odbočil. Vyslovene ste naťahoval čas, nehovorili ste v mnohých pasážach k obsahu zákona a svojím spôsobom máte šťastie, že už v tomto čase táto snemovňa nie je pod takou sústredenejšou pozornosťou zástupcov médií. Určite by mali dostatok impulzov pre to, aby sa mali čomu v tejto uhorkovej sezóne venovať.

  • Nech sa páči, ďalším je pán poslanec Igor Hraško.

  • Ďakujem, pán podpredsedajúci. Ja sa priznám, že som trošku zneužil situáciu, lebo ste neuzavreli možnosť prihlasovať sa s faktickými poznámkami, ale ja by som chcel teda podotknúť už len jednu drobnosť, ak vám to teda nevadí. S tým podomovým predajom u nás na Slovensku, či sú na to ľudia zvyknutí alebo nie, hlboko máme zakorenené v našich tradíciách, že práve podomoví obchodníci chodievali po Slovensku, či už to boli drotári, sklári alebo aj iné profesie, hovorilo sa im aj kramári, pretože rôzne krámy predávali, takže u nás boli ľudia na toto zvyknutí už z dávnych dôb, avšak neboli zvyknutí na to, že ich chcel niekto oklamať. Takže ten podomový predaj je u nás z historického hľadiska dávno udomácnený, by som povedal, len, žiaľ, tie praktiky, ktoré sa medzičasom vynovili z toho titulu, že skutočne prichádzame do inej doby, tak tie praktiky, ktoré vlastne majú nie zabezpečiť obživu tomu predávajúcemu, ale, žiaľ, tvrdý biznis, tak práve tieto praktiky sú nám v poslednom čase dosť cudzie. Takže kvôli tomu len z toho podomového predaja.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktické, nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegovia, za reakciu, ktorú som teda ako vyvolal. K pánu Briximu, no, ja tvrdím, žiaľ, áno, časť obyvateľstva nie je pripravená, nie je pripravená, to môžete hovoriť, čo chcete. Iďte do tej najzaostalejšej obce, či neoblafnete takýmto podomovým predajom tú babku. Iďte tam. U mňa 50 percent nie je vierohodná hodnota, to znamená, ja tvrdím, že neboli sme pripravení, ani nie sme pripravení v mnohých vekových kategóriách, aby takýto podomový predaj sa zvládol.

    A pán Senko, myslíte, že nie k téme. Veď sa obchoduje dnes so všetkým. So všetkým sa obchoduje a nekalo sa obchoduje so všetkým. Takže ja si myslím, že od témy som nehovoril, keď si myslíte, že áno, to je váš osobný názor, ale ja si myslím, že keď to všetko dáme iba na biznis a na dobehnutie aj pri podomovom predaji, tak hovorím, ďaleko to nedotiahneme. Takže toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť pani predkladateľka?

    Nech sa páči.

  • Tak ak ešte dovolíte a vydržíte chvíľočku, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v mojom záverečnom slove vyjadriť sa ešte k niektorým pripomienkam, ktoré v rozprave odzneli, a to predovšetkým zo strany pána Brixiho. Spomenul, že je potrebná odborná širšia diskusia. Ja vás viem ubezpečiť, pán poslanec, že tá široká diskusia tu už k tomuto, nielen zákonu, ale vôbec k forme podomového predaja prebiehala niekoľko rokov, dokonca aj na tej odbornej úrovni, ubezpečujem vás o tom, že všetky dotknuté orgány, subjekty, ktoré sa zúčastňujú a pôsobia v systéme ochrany spotrebiteľa, teraz ak by som uviedla - obchodná inšpekcia, energetická inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad pre metrológiu, skúšobníctvo a normalizáciu, mohla by som v tomto menovaní ďalej pokračovať, s ktorými sme my v rámci riešenia rôznych podnetov, kde boli oprávnené sťažnosti spotrebiteľov a vyplývali práve z podomového predaja, kde sme s nimi teda naozaj mali ten živý kontakt, vedia o tom, že táto forma prináša so sebou mnoho, mnoho negatív. Naozaj, okrem toho, že sa tam vlastne objavujú v tomto predaji navýšené ceny tovarov, tak sa v tomto predaji vlastne objavujú, aj ako som už uviedla, zmluvy s nápadom neprijateľných zmluvných podmienok, s využívaním nekalých marketingových praktík, takže ja si myslím na rozdiel od vás, že pri tom, že v mnohých prípadoch nemáme ukončené tieto spory a nie sú subjekty dozoru pripravené dať nejaké konečné závery, konečné stanoviská, my tento čas nemáme, pretože aj napríklad v tej energetickej kauze, kde viac ako pol roka čakáme na vyjadrenie kompetentných orgánov, tí občania sú už netrpezliví. My nie sme schopní v systéme našej kontroly rozhodnúť o tom, či konkrétne napadnuté zmluvy sú sporné alebo nie. Takže naozaj, chcem vás ubezpečiť o tom, že tieto kontrolné inštitúcie a odborná verejnosť vie veľmi dobre o tom, že tento podomový predaj je sporný a všetko, čo sa uzatvára formou podomového predaja, je sporné rovnako. Taktiež by som si dovolila zareagovať na tie prechodné ustanovenia, ktoré ste spomenuli, ja som pri prezentácii návrhu zákona uviedla, že táto novela je odkontrolovaná a je v súlade s primárnym a sekundárnym právom. Za týmto výrokom si stojím, pretože spolupracovala som na tejto novele s odborníkom, ktorý vlastne rozumie európskej legislatíve a odkontrolovali sme to. Ak ste narážali na tú rovinu vlastne kontroly alebo preukazovania osvedčení o odbornej spôsobilosti, tak opäť toto príslušné zákony ošetrujú, pretože to v prípade energetiky obsahuje zákon, ktorý sme prerokovali aj na tejto schôdzi, zákon o energetike, boli posilnené aj kompetencie, kontrolné kompetencie a regulačné kompetencie Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach. A rovnako tak je to v súlade aj s tým, ak by mal niekto pochybnosť, že dochádza k diskriminácii v prípade niektorých poskytovaných služieb, ktoré tiež na seba viažu špecifické nároky pri poskytovaní, pretože to ochraňuje práve smernica o vzájomnom uznaní odborných kvalifikácií, ktorá je transponovaná do príslušného nášho zákona, do národnej legislatívy, a rovnako takto ošetruje aj zákon alebo smernica o službách na vnútornom trhu, ktorá je tiež transponovaná do nášho právneho poriadku. Takže čo sa týka týchto prechodných ustanovení, je táto pripravená novela taktiež v poriadku.

    Chcem poukázať na ďalší rozmer, aj v tejto Národnej rade na tejto schôdzi sme prijímali novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola práve sústreďovaná na to, čo so sebou prináša podomový, práve podomový predaj, a to je smernica, to je ochrana kolektívnych záujmov. Naozaj z tých všetkých káuz, ktoré vlastne v svojej agende spotrebiteľské organizácie majú.

    Figeľ, Ján, podpredseda NR SR

    Páni poslanci, prosím, prepáč, páni poslanci.

  • Sú práve podnety, ktoré riešime, toho kolektívneho záberu.

    Chcela by som ešte dať do pozornosti jednu vec a jedno negatívum, ktoré sprevádza podomový predaj, a to je práve neadresnosť poskytovaných služieb, teda nielen tá neodbornosť, ale aj neadresnosť poskytovaných služieb a anonymita, ktorú vlastne podomový predaj so sebou prináša. V mnohých prípadoch, ak majú uzavreté zmluvy spotrebitelia s takýmito predajcami, poslednýkrát, prvý a poslednýkrát ich vidia práve pred prahom svojich domovov. Ak už potom majú nejaké výhrady alebo reklamácie, chcú si uplatniť reklamácie k problematickým tovarom, už sa nemajú vo väčšine prípadov na koho vôbec obrátiť, pretože tie firmy buď zaniknú, alebo neustále menia adresy. S tým súvisí trochu aj súdna prax. Pretože ak sme aj zastupovali spotrebiteľov v takýchto prípadoch, v sporných prípadoch na súdoch, tak vo väčšine prípadov, aj keď spotrebiteľ morálne súd vyhral a bolo mu uznané jeho právo na odstúpenie od zmluvy, jednoducho nemal to kde súd, to právo spotrebiteľa súd nemal kde vymáhať, pretože tá firma zanikla. A súd napríklad na takúto firmu, obzvlášť ak to bola eseročka, nemal dopad. V zmysle uplatnenia synalagmatického záväzku, ak aj spotrebiteľ napríklad vrátil takýto tovar, už bol problém s tým, aby vymohol v zmysle zákona peniaze alebo úhradu vlastne, či už preddavku alebo celej kompletnej ceny spotrebiteľ od predajcu, aj keď to je mu uložené povinnosťou, aby tieto peniaze, úhradu za tento tovar pri odstúpení od zmluvy spotrebiteľ naspäť zinkasoval.

    Ja by som chcela poukázať ešte na ďalšiu vec, a síce, že zraniteľný, podomový predaj sa predovšetkým cielene zameriava na zraniteľnú skupinu spotrebiteľov. A ako som už spomínala, predovšetkým na spotrebiteľov vo vyššom dôchodkovom veku, ktorí vlastne boli vychovávaní v duchu iných tradícií na trhu. Jednoducho boli dôverčivejší. To, čo sa im ponúkalo, bolo ponúkané s vyšším stupňom aj odbornosti a, samozrejme, aj títo ľudia a generácia našich rodičov vstupovala do týchto zmluvných zväzkov s nižším stupňom obozretnosti, lebo neboli zvyknutí práve na takéto možno veľmi sofistikované a špekulatívne praktiky, ku ktorým sú dnes predajcovia cvičení.

    Jedna z posledných vecí, ktorú chcem vám dať do pozornosti, je, že tento zákon o podomovom a zásielkovom predaji má svoj základ a odkaz zo zákona o elektronickom obchode, a vy mi určite všetci dáte za pravdu, pretože tak ako tu všetci sedíme, sme spotrebiteľmi, elektronický obchod a samotná legislatívna právna úprava nevychytala všetky nedostatky, ktoré so sebou prináša spotrebiteľská prax. Jednoducho, v mnohých prípadoch spotrebitelia, ktorí sú podvedení a oklamaní, pri zazmluvnení prostredníctvom elektronického obchodu v mnohých prípadoch sa nemajú ani o čo v legislatíve ani v inštitúciách oprieť, aby vymohli svoj nárok. Zákon o elektronickom obchode dáva odkaz práve na zákon o podomovom predaji a práve v ňom my máme upravené mnohé veci, ktoré už teraz registrujeme z elektronického, z elektronického obchodu.

    No a v neposlednom rade, ak som sa snažila pre túto novelu získať podporu z všetkých dotknutých klubov, tak ak som oslovila aj zástupkyňu klubu SMER, bolo mi povedané, že ak takýto zákon alebo takúto novelu chcem presadiť, tak je možné zapracovať to pozmeňujúcim návrhom do zákona o ochrane spotrebiteľa. No, toto naozaj urobiť nemôžme, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa je základným zákonom pre budúce zákony, akým je napríklad aj zákon o podomovom predaji. Zákon o podomovom predaji je nadstavbovým zákonom, takže obávam sa toho, že ak by som mala pomôcť spotrebiteľom, ktorí na našu pomoc, nielen moju, ale hlavne na vašu, aby ste nás v tomto legislatívnom zámere mohli podporiť, tí spotrebitelia, ktorí na to čakajú, naozaj sa nedočkajú, pretože ak mám tento zákon a túto novelu zapracovať do pozmeňováka k zákonu o ochrane spotrebiteľa, obávam sa toho, že je to nereálne, je to nemožné. Takže myslím si, že k tomu som povedala všetko.

    Ďakujem vám za pozornosť a verím, že prehodnotíte vaše pôvodné motívy a vaše rozhodovanie zákon schváliť alebo neschváliť, že nebudete pozerať na to, kto, z ktorého klubu to predkladá, ale postavíte sa za spotrebiteľa, za občana, pre ktorého sme tu všetci.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem navrhovateľke. Spoločný spravodajca po poslednom rečníkovi mi oznámil, že sa zrieka svojho záverečného slova. Tým sme ukončili tento bod, o ktorom rokovanie prerušujem.

    Nech sa páči, pán Senko s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som len upozorniť, že som nadobudol taký dojem, že vás nebavilo vedenie tejto schôdze počas prebiehajúceho prerokovávaného programu. Niekoľkokrát sme boli svedkami toho, že bol porušený rokovací poriadok s tým, že napríklad celý čas tu nesedí spravodajca ani jeho zastupujúci, nechávali ste vo faktických poznámkach možnosť vystúpiť poslancom, ktorí sa dodatočne, po uzavretí možnosti sa prihlásiť, prihlasovali a napríklad aj rečník, ktorý hovoril vo svojom vystúpení, mnohokrát odchádzal od témy a nehovoril k téme. Dávam procedurálny návrh, aby sme v budúcnosti, keď budete viesť schôdzu, rokovali bez spravodajcov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán Senko.

    Vzhľadom na čas, ktorý je presne 14.00 hodín, prerušujem rokovanie schôdze, pokračovať budeme podľa schváleného programu v utorok.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.