• Príjemné dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, otváram 3. rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Juraj Blanár, Daniel Krajcer, Viera Mazúrová, Ján Mič4ovský a Branislav Škripek.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov. Návrh vlády máte rozdaný pod tlačou č. 164.

    Vidím, že je tu aj pán minister, aj pani spravodajkyňa, takže môžme rokovať o tomto bode programu. Poprosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 164.

  • Dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Pár slov, prečo vláda predkladá tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Množstvo zrážok, klimatické podmienky, ktoré vplývajú veľkou mierou na produktivitu hlavne v rastlinnej výrobe, na jeseň v roku 2011 a na jaro v roku 2012 zaznamenali poveternostné zrážky úroveň 20 - 40 % oproti dlhodobým priemerom a predpokladá sa, že najmä v južných okresoch bude výpad okolo 40 - 50 % z úrody, čo znemožní poľnohospodárom okrem iného aj možnosť zakladať úrody pre rok 2013.

    Preto sa vláda rozhodla o rýchle konanie s tým, že navrhla možnosť čerpania mimoriadnych pôžičiek zo štátnych zdrojov za úver pol percenta, ale keď sme vyriešili problém zdrojov odkiaľ tieto peniaze zobrať, nemali sme možnosť mechanizmu, ako tieto peniaze použiť. V podstate jeden zákon blokuje iný zákon a museli sme pristúpiť k tomu, že v rámci tohto rýchleho opatrenia, ktoré je potrebné z realizovať v septembri a októbri, lebo už vlastne potom tým poľnohospodárom, už budú mať úrodu založenú, už im tie peniaze nepomôžu, sme sa rozhodli, že musíme otvoriť tri zákony, a vzhľadom na tú aktuálnosť a rýchlosť času potrebujeme súhlas od Národnej rady, aby sme vôbec mohli tento mechanizmus použiť, musíme najprv odsúhlasiť návrh na skrátené legislatívne konanie.

    K samotnej podstate toho zákona sa dostanem potom v tom druhom materiáli. Teraz vás len prosím v mene poľnohospodárov, aby sme umožnili a dali priestor na to, aby sme vôbec poľnohospodárom vedeli nejaké prostriedky na založenie úrody do budúceho roku poskytnúť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz prosím poverenú spravodajkyňu - členku výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Magdu Košútovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila spravodajskú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, tlač 164.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 150 z 25. júla 2012 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 6. schôdzi 26. júla 2012. Výbor uznesením č. 26 z 26. júla 2012 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na tejto 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne?

    Áno, pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči, máte slovo. Končím. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, skrátené konanie je inštitút, kde vláda by mala pristúpiť obozretne v prípadoch, keď naozaj hrozia štátu značné hospodárske škody. Dovolím vám upozorniť na § 89 ods. 1, na ktorý sa odvoláva aj samotný predkladateľ, ktoré sa opiera o skutočnosť, že skrátené konanie za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo k ohrozeniu štátu, značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.

    Aké značné hospodárske škody teda hrozia Slovenskej republiky, ktoré sa nedajú odvrátiť už podľa súčasne platnej legislatívy? Podľa mňa žiadne okrem neodborného a nekvalifikovaného vyjadrovania sa zo strany rezortu a predstaviteľov vlády. Celé odôvodnenie skráteného konania vychádza z odstránenia "následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien. Ide najmä o extrémne sucho a nedostatok vlahy a zrážok, ale môže ísť aj napríklad aj o časté opakované prívalové dažde, ktoré sú pre poľnohospodársku výrobu rovnako nebezpečné ako dlhotrvajúce sucho. Týmto dochádza k bezprostrednému ohrozeniu zdravia občanov, čím môže dôjsť k porušovaniu ich základných ľudských práv a slobôd." Toľko citát zo samotného materiálu na skrátené konanie. Naozaj by ma zaujímalo, kde vplyvom sucha alebo vplyvom lokálnych zrážok dochádza k porušeniu ľudských práv a slobôd v tejto krajine? Dlho som nad tým uvažoval, ale nedospel som k tomu. Keď už sme pri tom, tak rovnako by mohlo dôjsť k porušovaniu ľudských práv a slobôd vplyvom extrémnych horúčav, ktoré sme mali aj toho roku, 32-35 stupňov. Prečo nie sú občania tejto krajiny odškodnení za to, že musia sedieť v neklimatizovaných priestoroch? Je to taký istý, rovnaký princíp.

    Pán minister asi nepostrehol alebo postrehol a potom musel konštatovať, že nenaplnil základnú podmienku zákona 267/2010, ktoré ako Ficova vláda na konci prvého svojho obdobia prijala a od 15. júna 2010, júla, vstúpila do platnosti, vychádza z toho, že odškodňuje farmárov za katastrofálne sucho alebo katastrofálne povodne, alebo zmeny vyplývajúce z klimatických zmien. Len k tomu by potrebovali, aby štátny hydrometeorologický ústav takýto stav na území Slovenskej republiky vyhlásil. No nemáme. Preto predkladáme v skrátenom konaní spôsob, ako pomôcť farmárom, niektorým farmárom, ktorí sú lokálne postihnutí, s ktorými takisto spolucítim, ktorí potrebujú pomoc, ale v každom prípade nemôžme ísť cestou, že lokálne sucho je poškodzovaním ľudských práv a slobôd a je to hospodárska škoda pre túto krajinu. Keď farmári majú nedostatok prostriedkov na založenie budúcoročnej úrody, tak je na mieste si položiť otázku, či vláda, alebo rezort nemôže pomôcť väčšine týmto farmárov iným už existujúcim spôsobom.

    Som presvedčený, keby rezort odborne pristupoval a obozretne k všetkým dotačným titulom, tak už v júli tohto roku mohli byť vyplatené peniaze za podporu živočíšnej výroby, tak ako tomu bolo minulý rok. Minulý rok 15. júla, dámy a páni, farmári už zabudli, že peniaze dostali. Prvé rozhodnutia o tom, že dotácie za veľké dobytčie jednotky majú dostať, už dostali 23., 22. júna a v júli dostali peniaze. Dnes o tom ani nechyrujú. Táto Národná rada v inom zložení minulý rok na jeseň schválila štátny rozpočet Slovenskej republiky na tento rok. Pre tieto účely vyčlenila 18 miliónov eur. 542 miliónov korún - keby sa dostalo do agrárneho sektoru teraz, tak som presvedčený, že pomôže viac ako akýkoľvek úver, pretože na úveri je len jedno jediné zlé - že ho máte vrátiť, alebo sa chce správať presne tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, podľa princípu, že kým som dlhoval tisíc korún, som sa obával, ako ich vrátim, keď dlhujem 100-tisíc korún, nech sa obáva ten, ktorý mi požičal. Podľa rovnakého princípu boli rozdávané pôžičky aj železniciam, aj nemocniciam, tieto peniaze nikdy neboli vrátené. Tak ich pomenujme, že to nie sú pôžičky, ale to je dotácia. Pomenujme to tak, ako to má byť, a pomôžme farmárom.

    Pán minister, hovoríte o tom, že sa urodilo extrémne málo. Neviem, či mám veriť vašim slovám, ktoré vychádzajú zo slov SPPK, ktorých prirodzeným záujmom je získať viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, alebo či mám veriť exaktným metódam zisťovania úrody na Slovensku. Bol som ministrom pôdohospodárstva v rokoch 2002 až 2006, keď exaktné metódy skúmania prieskumov sa začali zavádzať na Slovensku v rámci Výskumného ústavu pôdoznalectva. Roky prebiehalo vzájomné zisťovanie, paralelné zisťovanie prostredníctvom SPPK, aká je žatva, aká je úroda, a rovnako aj výskumný ústav. Bolo preukázané, že tie rozdiely boli minimálne, resp. exaktné metódy boli oveľa bližšie k výsledkom, než samotní farmári nahlásili. Neexistuje daňovník, ktorý by stál pri farmárovi a povedal, že zobral 2 tony alebo 2,5 tony z jedného hektára. Ale satelitné snímky, ktoré pravidelne obiehajú Zem a snímajú, tak existuje niekoľko spôsobov, ktoré stanovujú výšku predpokladanej úrody.

    Neviem, či sa vám dostalo do rúk - tento materiál Výskumného ústavu pôdoznalectva ochrany pôdy, ktorý hovorí o odhadoch 15.7.2012. Áno, po prvom materiáli, ktorý sa dostal mesiac predtým, teda k 15. 6. 2012 pani riaditeľka tohto ústavu bola nútená sa verejne ospravedlniť, že neboli úplne korektné, ale len v prípade jednej metodiky. Ale tých metodík, ktoré využíva výskumný ústav je hneď 3. Dovoľte, aby som zo záverov tohto materiálu zacitoval: "Výsledky posledného odhadu úrod z tohtoročnej poľnohospodárskej sezóne k 15. 7. 2012 poukazujú na priemernú, až mierne podpriemernú poľnohospodársku sezónu s nasledovnými predpoveďami úrody:

    Priemerná úroda pšenice ozimnej, ktorá je asi najnosnejšou v tejto republike, by mala dosiahnuť podľa výsledkov integrovaného odhadu úrovne 4,05 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 10,85 %.

    b.) Odhadu realizovaného metódou biofyzikálneho modelovania 3,93 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 13,39 %.

    Odhadovou metódou interpretácie satelitných obrazových záznamov 4,15 tony, čo by zodpovedalo medziročnému poklesu úrody 8,66 %.

    Pokiaľ všetky tie tri spriemerujeme, tak sa dopracujeme k číslu poklesu mínus 10,83 %.

    Áno, aj ja viem o poľnohospodároch, ktorí majú pokles 40 %, pokles 30 %, možno že pokles aj 50 %, nie vo všetkých druhoch, ale len v niektorých častiach. A to z toho dôvodu, že sú veľké regionálne, lokálne rozdiely, ale nie som presvedčený, že 10 % pokles úrody na úrovni Slovenskej republiky je oprávnením na to, aby sme vyslovili, že v tejto republike hrozí veľká hospodárska škoda, nedaj Boh, aj porušovanie ľudských práv.

    Pán minister, na zásobenie Slovenskej republiky potravinárskou pšenicou táto krajina potrebuje 500-tisíc ton potravinárskej pšenice. Podľa najpesimistickejšieho odhadu výskumného ústavu sa na Slovensku urodí 1,3 milióna ton potravinárskej pšenice, pšenice v tomto roku, prevažná časť v potravinárskej kvalite. Pokiaľ sa pozriem na pokles jačmeňa a spriemerujem tie tri metódy, tak je evidentné, že ten pokles je tam radikálnejší, pretože tam je 15,1 %. A pri repke olejnej je tam priemer poklesu 13,6 %. Tieto čísla neoprávňujú vládu, aby vyslovila názor, že hrozia tejto krajine škody mimoriadneho rozsahu a poškodzovanie ľudských práv a slobôd.

    Práve preto tento návrh na skrátené konanie nemôžem podporiť, hoc s dobrým úmyslom vlády pomôcť poľnohospodárom v plnej miere súhlasím, ale musím pripomenúť aj to, že váš predchodca z prvej vlády Roberta Fica - pán minister Becík rovnako doniesol do tejto snemovne návrh zákona v roku 2008 a presadil v skrátenom konaní na to, aby mohli nakúpiť štátne hmotné rezervy, obilie od farmárov za to, aby nemuseli predávať pod cenu. Do dnešného dňa podľa toho zákona ani vláda Roberta Fica, ani následná a som presvedčený, že ani žiadne ďalšie vlády nenakúpia ani jedno kilo, pretože je neúčinné, bezzubé, nehovoriac o tom, k čomu sa vyjadrím aj v prvom čítaní k samotnému návrhu zákona. Predkladateľ opomenul priložiť metodiku všeobecného záväzného predpisu, tak ako legislatívne pravidlá predkladajú, akým spôsobom chce rozdeľovať tieto peniaze. A ja si nepamätám na metódu, že by to mohlo byť stanovené vo výnose ministerstva pôdohospodárstva a nie vo všeobecne záväznom právnom predpise, tak ako to ukladajú legislatívne pravidlá. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci: pán poslanec Záhumenský a pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Simon, v ničom ma neprekvapilo tvoje vystúpenie. Žlčovité, jedovaté sliny, ktoré vypúšťaš voči poľnohospodárom, jasne naznačujú, že tvoj trend nenávisti voči poľnohospodárom je zrejmý, a myslím si, že ak toto počuli poľnohospodári, tak sa im dvíhal žalúdok. Obzvlášť v tvojom ponímaní, lebo ak si myslíš, že nevznikajú hospodárske škody, tak priemer je nejaké číslo, ale sú lokality, ktoré sú vážne poškodené, kde vzniká skutočne existencia fariem, aby farmy prežili a ak tam štát nezasiahne, tak príde obrovské množstvo ľudí o prácu a poľnohospodári skončia svoju činnosť, a myslím si, že to vieš, len tvoja nenávisť voči poľnohospodárom je tak veľká, že si neodpustíš, aby si kedykoľvek mohol voči nim zaútočiť.

    No a k tým exaktným metódam skúmania - sme boli svedkami pri povodniach v roku 2010 a ich odškodnení, ktoré si ty sám modeloval, kde boli odškodnení tí farmári, ktorí škody nemali, a tí, ktorí mali pozemky zaplavené vodou, tak tvoje snímky ukazovali, že nemali žiadne škody, pritom fotografie jasne preukazujú a myslím si, že poľnohospodári, ak toto počúvajú, tak to nemôžu ani zniesť, proste nedostali ani cent odškodnenia, do dneška sa boria s dlhmi, ktoré si spôsobili vtedy, lebo nielen ten rok bol, keď stratili peniaze pri záplavách, ale aj následne ďalší rok, keď nezaložili úrodu, a tvoje odškodnenie bolo také, že si sa na nich vykašľal. Toto je tvoj postoj k poľnohospodárom a k škodám a tu chceš predstavovať verejnosti a snemovni, že nevznikajú škody, lebo priemer vychádza nejaký. To je tvoj priemer. Ja sa pozriem na tie čísla, kde v tých regiónoch, kde sucho bolo a kde tie zrážky boli skutočne veľmi nízke v tomto roku, extrémne nízke, tak dochádza k existenčným záležitostiam pre tie firmy a tých ľudí, aby udržali svoju prácu. A myslím si, že je úloha štátu, aby v takýchto situáciách pomohla. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja si pamätám na prvú návštevu pápeža, keď takí tí novo vznikajúci živnostníci narobili strašne veľa chlebíčkov, ich nepredali, potom protestovali pred úradom vlády a myslím, že sa aj nejaká konala náhrada, že im pomohlo. Príde mi to naozaj trošku nekoncepčné, že asi dnes schváliť a zajtra sa už budú vyplácať tie peniaze. No príde mi to fakt, aj v iných oblastiach to identifikujem, také až podnikateľské nebo. Ak niekto vie, tak prípadne mi odpovedzte, že keď si štát požičiava za viac, ako požičiava on inde, tak či to už neni tá pomoc štátu oprávnená alebo neoprávnená? To sa už posudzuje ináč a samostatne.

    A ešte len poviem takú poznámku, že možno by tie dopady neboli až také, keby nemizli tie závlahové ventily, lebo mne to niekto niekto písal, že to strašne mizne. To váži 50 kíl, v zberni za to sú peniaze. A bol tu taký zákon, návrh zákona minulú schôdzu, neprešiel. Tak takto sme mohli pomôcť.

    A posledná vec, čo ma ešte zaujíma. Pán Simon to tu spomenul, že keď sa už teda požičiava za 0,5, no to sú krásne, to je radosť robiť. A naozaj, že keď teda sa to nevráti, to by aj mňa zaujímalo, že čo s tým, že keď sa to nevráti? Ony niekedy tendencie peňazí - majú tendenciu sa nevrátiť. Obzvlášť, keď sú za výhodných podmienkok a zo štátu. Čiže to by aj mňa zaujímalo. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Simon. Nech sa páči.

  • Pán Záhumenský, na vaše slová veľmi ťažko reagovať. Snáď za všetko bude hovoriť jedna skutočnosť. Pozrieť si zoznam tých, ktorí podporu a pôžičky dostanú z tohto modelu potom, čo ich Pôdohospodárska platobná agentúra rozdelí na základe nejasných, neidentifikovaných, v súčasnosti neznámych princípov. Určite bude veľmi zaujímavé a potom som veľmi pripravený pokračovať v tejto diskusii aj s vami konkrétne. A môžme sa pozrieť na to, že po bývalých fondoch, po bývalých pôžičkách, ktoré poskytovalo SDĽ a boli ukončené v roku 2001, koľko nedobytných pohľadávok bolo odpísaných a koľko dlžôb ešte dnes ministerstvo pôdohospodárstva eviduje? Je to celkom zaujímavý zoznam subjektov aj dnes sa na to pozrieť, ktorí boli privatizéri a inak sa obohatili na celom agrárnom sektore.

    Pán Hlina, no čo v tom prípade, keď sa tie peniaze nevrátia? No štát ich zaplatí. Štát im tam požičal, štát im to dá a štát to musí zabezpečiť. Pretože, keď nezabezpečí, dostane do problémov celú Pôdohospodársku platobnú agentúru a tým ohrozeniu čerpania 800 miliónov eur ročne pre agrárny sektor. To znamená, že či to splatia, alebo nesplatia, štát ručiť stále bude. Nehovoriac o tom, že dnes pôžičky nepomôžu, ale pomôžu reálne finančné prostriedky, ktoré do sektoru sa vlejú, ktoré boli vyčlenené, len nie sú použité. Pýtam sa, prečo?

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za diskusiu k tomuto návrhu. Mal som možnosť si ju vypočuť a vlastne som sa len utvrdil v tých svojich názoroch, ktoré som mal hlavne na pána Simona. Pán Simon, vy by ste mal v prvom rade vrátiť diplom poľnohospodára, lebo to, čo ste dneska povedal na adresu poľnohospodárov, to sa zle počúvalo. Skutočne každý poľnohospodár sa musel zamyslieť, že aký človek sa medzi nimi pohybuje. Viete, vy demagógiu používate ako pracovný nástroj, a nielen keď ste v opozícii, ale ako demagóg a ako by som povedal, novodobý Stalin, ste riadil aj rezort pôdohospodárstva minimálne za posledné volebné obdobie.

    Ste sa pousmial nad tým, tak vám poviem jeden poznatok. A tu ho poviem pred celou snemovňou, čo sme našli v zápise z porady generálnej riaditeľky sekcie poľnohospodárstva, obchodu a tak ďalej, mimochodom, vašej terajšej asistentky. Dáma sedí hore na balkóne, čiže si to môže vypočuť a môže takisto si zaspomínať, čo dala do zápisu z porady generálnej riaditeľke. V tom zápise sa hovorí: "Na základe rozhodnutia ministra sa zakazuje akákoľvek konverzácia pracovníkov ministerstva so štátnym tajomníkom Csicaiom. V prípade, že bude pán štátny tajomník kontaktovať niektorého pracovníka ministerstva" - pritom štátny tajomník je zastupujúci minister a boli ste z jednej politickej strany - "v prípade, že bude štátny tajomník kontaktovať pracovníka, tento pracovník je okamžite povinný túto skutočnosť nahlásiť pani generálnej Kontrovej, ktorá o tom oboznámi pána ministra. Tento zákaz platí 24 hodín denne vrátane soboty, nedele."

    Tak toto je váš spôsob riadenia, demagógie v poľnohospodárstve. To je len taký príklad, že ako vy odborne riadite a odborne sa snažíte skumulovať rôzne činnosti v poľnohospodárstve, že sa neviete ani v rámci vlastnej strany dohodnúť, lebo vy ste tak autoritatívny človek, že správne je len to, čo poviete vy, a všetci ostatní nemajú nárok ani na vlastný názor. Ale toto som si len povedal ako takú perličku kvôli tomu, že vy sa tu oháňate ako človek, ktorý je absolútne čistý, spravodlivý a transparentný. Ja som ešte v živote nepočul, že by bol takýto vzťah medzi štátnym tajomníkom a ministrom.

    Ale poďme k tým vašim veciam, ktoré ste tu narozprával. Spomínal ste záplavy v roku 2010. Viete, ja na rozdiel od vás chodím po regiónoch. Ja chodím, komunikujem s regionálnymi poľnohospodárskymi a potravinárskymi komorami a bol som, mimochodom, aj vo vašom okrese, kde vy pôsobíte. No neprial by som vám vypočuť si to, čo som si ja na vašu adresu tam vypočul.

    Ale čo sa týka záplav. Áno, chodil ste po celom, stretával ste sa s poľnohospodármi, všetko ste im sľuboval. Jeden cent ste za záplavy nezaplatil. Poľnohospodári majú na vás ťažké srdce. Skutočne vtedy znovu vybraté oblasti, lebo tie záplavy neboli celoplošné, vybraté oblasti došli o celú úrodu. Sľúbil ste im podporu, nedal ste im nič. Dneska na vás v dobrom za to spomínajú. Hovoríte úplne demagogicky, kde suchá, 60-ročné suchá, spájate s občianskymi právami. Čo to má odborne? Veď ste stále povedali, že dávame, krútite hlavou, dávame návrh na skrátené legislatívne a vtedy to môžme len urobiť, keď sú porušené občianske práva. Veď som si to tu zapísal z toho vášho vyjadrenia. Čo to má, prosím vás, spoločné? Vy ako poľnohospodár by ste mal vedieť, že úrody treba založiť v septembri-októbri. Keď im dáte peniaze v januári, už im ich nemusíte dať, lebo už nebudú mať záujem. V decembri-januári nikto nebude zakladať úrodu. Preto je ten časový tlak, a preto sa vláda rozhodla požiadať o tento inštitút zrýchleného legislatívneho konania, lebo potrebujeme v septembri, októbri uvoľniť tie linky pre tých postihnutých, ktorí túto pomoc budú potrebovať.

    Ďalej sa tu chválite, že alebo už ste to niekoľkokrát zopakoval aj vždy - keď zbadáte nejakú kameru aj priemyselnú, to je jedno - vždy poviete, že vy ste zaplatil VDJ-ečka ešte v júni. No tak, pán minister, ostatní o tom nebudú vedieť, lebo sa v tejto brandži nepohybujú. Ale viete, aký ste nechal mechanizmus na ministerstve pôdohospodárstva na vyplatenie VDJ-ečiek za rok 2012? Vy určite viete, ale ostatní to nevedia. No tak ste nechali nasledovný mechanizmus: VDJ-eječka budú vyplatené až po realizovaní SAPS-ových platieb, to je platba za plochu, po kontrole revízií týchto platieb, čož vychádza reálne niekedy marec-apríl 2013. 2013, pán poslanec, nie jún 2012! Takto ste mi nechal nastavený mechanizmus. Vy ste mi tam viac bordelu nechal, napríklad v nadkontrahácii a tak ďalej. Ale to teraz nebudem spomínať. Ale vy takto nastavíte mechanizmus, necháte mi takéhoto čierneho Petra v rukách a teraz ma ešte kritizujete, že ja to neviem vyplatiť teraz.

    No na rozdiel od vás, ja chcem pre poľnohospodárov niečo urobiť. Lebo vy ste robil hlavne pre seba, ale ja chcem pre slovenských poľnohospodárov. Takže meníme mechanizmus, zrýchľujeme proces SAPS-ových platieb, zrýchľujeme proces kontrol. Vybrali sme systém s tým, že, pán minister, ideme tieto VDJ-ečka vyplatiť najneskôr v novembri tohto roku, čiže o pol roka skôr, ako ste vy nastavil váš mechanizmus, ktorý ste mi nechali na úrade, keď ste odchádzal, a, chvalabohu, že ste odišiel z toho úradu. Čiže takýto mechanizmus ste mi nechali na stole. Takže, prosím vás, nabudúce, keď budete hovoriť o VDJ-ečkách, tak najprv povedzte občanom poľnohospodárom, že aký mechanizmus ste nechal vy a ako ho Jahnátek opravil.

    Ďalej sa tu chválite, že ste bol ministrom v roku 2002 - 2006. Áno, to je pravda, ale jediné, čo si ja pamätám alebo čo zarezonovalo z toho obdobia 2002 - 2006, je kauza, ktorú ja nazývam "tokajský Mníchov". Viete, "Mníchov" zapredal republiku a "tokajský Mníchov" zapredal tokajské oblasti v prospech Maďarov. Vy ste v roku 2004, 2. júna podpísal s vtedajším ministrom pôdohospodárstva pánom Némethom zmluvu, kde ste dobrovoľne ustúpil o viac ako, ste postúpil viac ako 400 hektárov slovenského Tokaja z celkového množstva 916 hektárov, ste viac ako 400 hektárov dobrovoľne sa vzdal v prospech Maďarska. Bol ste tak v tej svojej eufórii, že ste zabudol informovať aj slovenský Tokaj, alebo teda vlastníkov tokajskej oblasti o tomto. Samozrejme, Maďari sa prirodzene začali správať podľa tohto zápisu, ktorý nebol nikdy zverejnený verejne na území Slovenskej republiky a vyplával až v roku 2009 na povrch, že čo sa vlastne stalo, prečo sa tí Maďari správajú zrazu inak, akoby sa mali? No, lebo bola tam takáto Mníchovská zmluva v Tokaji podpísaná pánom Zsoltom Simonom a pánom doktorom Némethom, na základe ktorého sa Maďarská republika začala správať tak, ako sa správa. Takže toto je výsledok, ktorý si ja pamätám z vášho roku 2002 - 2006.

    Ďalej ste vytiahol tú geniálnu správu Výskumného ústavu pôdoznalectva. Len ste zabudol povedať jedno, že aká je tam rozlišovacia schopnosť. Ja som sa pýtal, samozrejme, že som s pani generálnou riaditeľkou takisto hovoril. Som sa jej pýtal, keď mi definovala, že na Nitriansku a Topoľčiansku je úbytok zrážok len 9 %, tak som sa jej pýtal, čo vlastne platí? Ich satelitné snímky s nízkou rozlišovacou schopnosťou, alebo namerané zrážky hydrometeorologickými stanicami, ktoré namerali 20 % ? Tak čo je vlastne pravda? To, čo skutočne padlo z toho neba na zem, alebo to, čo sa nameralo na snímkach, ktoré mali veľmi nízku rozlišovaciu schopnosť? Tu vznikol ten rozdiel. A jednoducho ja som žiadal, lebo ten výskumný kolektív robil nejakú výskumnú úlohu. Tak ja som len žiadal od výskumníkov, aby si verifikovali údaje, ktoré dostali zo satelitných snímkov, lebo vypracovávali metodiku, ktorá keby bola funkčná, by bola aj celkom potrebná. Len zdá sa, že ešte tá metodika nie je dobre spracovaná, čiže keby si to boli verifikovali na základe spádu dažďa, zrážok v tých daných okresoch, veď máme 600 meteorologických staníc. My keď hovoríme o údajoch o vlahe, vychádzame z údajov, ktoré dostávame zo 600 staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. Čiže na rozdiel od toho výskumného kolektívu, my sme si údaje verifikovali a tam sú diametrálne rozdiely. Ale, samozrejme, pre vašu demagógiu, ktorú tu používate, vyhovuje takýto argument, lebo je dokonca s pečiatkou výskumného ústavu. Ale ako to bolo verifikované, to už nepoviete a ani neviete, možno, že to treba verifikovať. Viete, ja som 11 rokov robil vo výskume a ja viem, ako niekedy výskumníci s ľahkosťou dávajú závažné závery. Pýtate sa, akou metódou sa rozdelia peniaze? Teraz sa tento mechanizmus nastavuje. Chceli by sme ho odsúhlasiť na vláde s tým, môžem vám povedať, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva teraz spracováva model, ako sa vypočítajú náklady na založenie úrody na desať, sto hektárov, na hektár. Čiže navrhnú, aký je vôbec nárok na takúto čiastku pri založení úrody, aby si, samozrejme, družstvá nemohli vykrývať svoje iné prevádzkové potreby z úveru, ktorý je veľmi mäkký, ktorý je určený len na založenie úrody. Čiže toto ideme striktne oddeliť a tu zareagujem aj na pána Hlinu.

    V žiadnom prípade tam nemôže dôjsť k nenavráteniu týchto prostriedkov, lebo ministerstvo pôdohospodárstva by muselo ministerstvu životného prostredia tie prostriedky vrátiť, lebo tie prostriedky idú z evirofondu, len pán Simon by to mohol vedieť, vy to, pán Hlina, to nemusíte vedieť. PPA-čka má pre každý poľnohospodársky podnik kompletné údaje a celý systém vytvárania zmlúv aj na SAPS-y, aj na VDJ-ečka, čiže my máme absolútny prehľad. Pôžička bude zaručená VDJ-ečkovými platbami. Čiže buď SAPS, alebo VDJ sa zadrží, pokiaľ sa táto úverová linka nesplatí, a vlastne keď bude splatený úver do envirofondu, potom môžme uvoľniť aj tie ďalšie prostriedky z VDJ. Čiže nikto nemôže špekulovať, a keď zistí podmienky, ani nebude špekulovať, aby si úver zobral na niečo iné, lebo kritériá, ktoré budú nastavené na poskytnutie tohto úveru, nebude možné jednoducho obísť.

    Takže, dámy, páni, aj keď tu zaznelo hromadu demagógie, hromadu žlče zo strany predchádzajúceho ministra pôdohospodárstva, ktorý evidentne nechce dopriať slovenským poľnohospodárom, ja vás predsa prosím, aby ste sa zamysleli nad týmto vládnym návrhom, aby ste tento vládny návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať k rozprave stanovisko pani spravodajkyňa? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len tri vety. Ja by som chcela veľmi pekne poprosiť, aby sme si príliš často v tejto snemovni nedokazovali, akí sme my boli dobrí, a tí pred nami alebo tí po nás, akí sú neschopní a zlí. Prosím vás, hľadajme cesty, ako môžeme pomôcť tým farmárom, ktorí túto pomoc potrebujú a ktorí bez nej skutočne nemajú šancu prežiť a ktorí sa do tejto situácie nedostali vďaka svojej neschopnosti, ale vďaka tomu, že to počasie sa s nimi zahralo tak, ako sa zahralo. Už tu bolo obdobie, keď sme počúvali, ako netreba vyrábať v poľnohospodárstve, ako si všetko dovezieme. Potom sme počuli aj kajanie sa za to, že to, čo dovážame, by dalo prácu desaťtisícom ľudí na Slovensku. Preto mi dovoľte, aby som vás v mene všetkých farmárov, ktorí to potrebujú, požiadala, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje druhé čítanie o návrhu poslancov Pavla Pašku, Jany Laššákovej, Pavla Hrušovského, Jozefa Viskupiča, Lászlóa Solymosa, Ľudovíta Kaníka a Juraja Miškova na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 64. Spoločná správa výborov má tlač 64a.

    Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, aby návrh ústavného zákona zdôvodnil. Nech sa páči, pán predseda.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Jany Laššákovej, Pavla Hrušovského, Jozefa Viskupiča, Lászlóa Solymosa, Ľudovíta Kaníka a Juraja Miškova na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 64.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely ústavy, ktorý je výsledkom dohody a je spoločným návrhom všetkých poslaneckých klubov Národnej rady bol prerokovaný vo výboroch v druhom čítaní, neboli vznesené ani námietky, ani pripomienky. Chcem vás požiadať o podporu a schválenie tejto zásadnej ústavnej zmeny. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi - predsedovi ústavnoprávneho výboru Robertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky prijal spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. júna 2012 pod č. 83 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Jany Laššákovej, Pavla Hrušovského, Jozefa Viskupiča, Lászlóa Solymosa, Ľudovíta Kaníka a Juraja Miškova na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, a pridelila to na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.

    Návrh skupiny poslancov odporúčal schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením zo 17. júla 2012 pod č. 46. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh ústavného zákona 19. júla 2012. Neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahujú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. júla 2012 pod č. 54. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, ako aj § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku - pána poslanca Daniela Lipšica. Odovzdávam mu slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vystúpim veľmi stručne k návrhu novely. Nerokujeme prvýkrát o návrhu novely. Prvýkrát má reálnejšiu šancu nakoniec prejsť a poviem aj, prečo si to myslím.

    Prvýkrát novela na zrušenie imunity prišla do parlamentu v roku 2004, čiže pred 8 rokmi. Bol to vtedajší vládny návrh, ktorý som zastupoval ako minister spravodlivosti. Následne bolo viacero pokusov za vlády, prvej vlády Roberta Fica. Boli to najmä opozičné návrhy, ktoré nikdy neprešli, a hlavný leitmotív argumentácie bol v tom, že treba to prediskutovať, je to závažná vec. Imunitu treba zrušiť, samozrejme, ale tá formulácia, či je dobrá, či je zlá, treba o tom hovoriť.

    Po 8 rokoch sme tam, kde sme boli pred 8 rokmi. Novela je takmer rovnaká, ako bola predtým. To znamená v princípe, pri väzbe sa bude vyžadovať súhlas Národnej rady a na trestné stíhanie ako také sa súhlas Národnej rady vyžadovať nebude. Dokonca tento návrh má podľa ešte mojej mienky dva problémy, ktoré by bolo v budúcnosti vyriešiť, jeden je formulačný, druhý je vecný.

    Formulačný je ten, že podľa tohto návrhu sa vraciame k predchádzajúcej úprave alebo minimálne k tej dikcii tej úpravy, v prípade, ak je poslanec priamo pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, tak dikcia hovorí, že následný súhlas dáva na zadržanie mandátový a imunitný výbor. No poslanec už zadržaný je, samozrejme, fakticky, čiže tam už tá formulácia je z tohto pohľadu nepresná. To by som zvažoval, samozrejme, že zmeniť. Zadržaný on fakticky, keď je prichytený pri trestnom čine, je, čiže tam sa nedáva následný súhlas na zadržanie, ale to len formulačná je jedna vec.

    A druhá vec je vecná. Vecná vec je tá, že nerušíme imunitu sudcov. Nevidím žiaden dôvod pre to, aby sudcovia mali imunitu za trestné činy nijako nesúvisiace s ich rozhodovaním a s výkonom ich funkcie. Sme v demokracii, kde platí rovnosť pred zákonom, a nikto by nemal stáť nad zákonom. Preto si myslím, že v budúcnosti bude potrebné urobiť konečne aj v tomto poriadok a nenechávať jednu kategóriu verejných funkcionárov nad zákonom. Nepoznám krajinu v Európskej únii, kde by mali tak rozsiahlu imunitu sudcovia v situácii, keď ešte sa ruší imunita poslancov. Neviem, predmet akej dohody toto bol, ale bola to dohoda, ktorá je zlá. Je zlá ústavnoprávne, vecne, je zlá pre právny štát a pre rovnosť pred zákonom.

    Záverom, čo sa vlastne zmenilo. Ja nebudem, samozrejme, že hovoriť, ako dopadli tie predchádzajúce návrhy, kto ako vtedy hlasoval za rovnaké návrhy, aké sa výhovorky v tom čase vynachádzali, prečo nie je možné imunitu zrušiť: pretože je taká vláda, iná vláda, pretože treba diskutovať, vo formuláciách, pretože taký minister vnútra a tak ďalej. Tuná sedel pán poslanec Jahnátek pred chvíľou, pán minister Jahnátek, pred chvíľkou ktorý verejne povedal, že on nehlasoval za minulej vlády za zrušenie imunity, lebo som minister vnútra a keď som ministrom vnútra ja, tak to by musel byť človek blázon, aby hlasoval za zrušenie imunity. Úprimnosť sa, samozrejme, že cení, ale tých výhovoriek už bolo strašne veľa.

    Čiže navrhujem. Myslím si, že teraz má šancu kvôli jednému dôvodu, ktorý v demokracii je ten najpodstatnejší koniec koncov, a to je verejná mienka. Myslím si, že od januára tohto roku sa mnohé veci zmenili tak, že je zrejmé, že ľudia nebudú dlhodobo tolerovať neodôvodnené privilégia postavenia nad zákonom nikomu - ani poslancom, ani vplyvným skupinám, ani nikomu, čo je správne. A, samozrejme, v politike dlhodobo ignorovať verejnú mienku možné nie je, teda v demokratickej politike, myslím.

    Čiže tým, že už bolo strašne veľa o tom povedané, a myslím si, že my poslanci prejavujeme svoje slová skutkami a nie rečami, lebo všetci verbálne zrušenie imunity podporovali aj v minulosti, len nikdy neprešlo, tak si myslím, že by bolo dobré tie slová a skutky dať so súladu, a po tých ôsmich rokoch konečne ten stav dostať do situácie, ktorá je v demokracii jediná možná, že neodôvodnené privilégia nemá v demokracii nikto - ani zákonodarný zbor -, ktorý je tiež viazaný zákonmi, ktoré prijíma. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, hostia, pri tom, ako hladko prechádza tento návrh rokovaním Národnej rady Slovenskej republiky, možno zabúdame, ako veľmi ťažko sme sa k tomu dopracovali. Koľkokrát už v tomto zbore bol, koľkokrát neprešiel. Nechcem opakovať slová môjho predrečníka pána Lipšica. Pre mnohých obyvateľov pripadalo takmer nemožné, aby sa vôbec niekedy jednak priestupková, ale aj trestnoprávna imunita v tomto parlamente zrušila. A chcem spraviť teda iba jednu vec a pripomenúť, že naozaj sme svedkami práve dnes ráno historickej chvíle. Napriek tomu, že to v tejto rokovacej sále tak nevyzerá, a môžme sa pozerať každý aj do svojich vlastných radov a možno aj do radov svojich politických oponentov. Práve teraz sa deje niečo, čo mnohí ľudia na Slovensku nepredpokladali, že by mohlo byť možné. A ja som veľmi rád, že ak niečo aspoň vzišlo z tých masových protestov proti tomu, ako sa robí politika na Slovensku, ktoré sme mali možnosť vidieť pred voľbami v roku 2012, tak je to dostatočný tlak na to, aby priestupková imunita a trestnoprávna imunita sa stali časťou minulosti a histórie.

    Veľmi rád by som veril tomu, že sa dočkáme toho, aby zrušenie imunity platilo pre všetkých rovnako. To znamená, aby ani sudcovia neboli postavení nad úroveň bežných občanov, ale to je otázka na ďalší vývoj justície v tomto štáte. Pre tentokrát, to maximum, čo asi môžme urobiť, je odobrať privilégiá samým sebe. Už sme to raz urobili a priestupková imunita už nie je a ja budem veľmi rád, keď hlasovaním všetci prítomní potvrdíme, že tu trestnoprávnu nepotrebujeme tiež. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pán poslanca nie je žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nie je dôležité, čo bolo, ale čo bude. A to je fakt, že ako povedal aj pán kolega Poliačik, ja som presvedčený, že dnešným hlasovaním potvrdíme, že od 1. septembra bude imunita alebo trestnoprávna imunita minulosťou. Môžme analyzovať, chodiť do tej histórie, hľadať rôzne dôvody, prečo to pri iných pokusoch nevyšlo. Ja osobne si myslím, vyšlo to preto, lebo sa naozaj komunikovalo, našla sa veľmi široká politická dohoda a od tohto sa chcem odraziť aj k sudcom. Vy viete, pán poslanec Lipšic, že ja som zástanca zrušenia trestnoprávnej imunity aj pre sudcov, ale privítam ten istý mechanizmus, ktorý sme uplatnili, aj keď sme pripravovali spoločne tento návrh novely. Už som z pohľadu alebo z titulu svojej funkcie začal neformálne komunikovať na úrovniach a som presvedčený, že keď na jeseň bude dokreovaná súdna rada ako najvyšší orgán alebo zástupcovia stavu justície, sadneme si spolu aj s Ústavným súdom, ktorý má svoje výnimočné ústavné postavenie, s pánom ministrom spravodlivosti a som presvedčený, že dospejeme opäť k výstupu, ktorým bude zrušenie aj imunity sudcov. Určite to bude efektívnejšie a bezproblémovejšie, ako keby sme z pohľadu autonómie zákonodárneho zboru a justície vstupovali jeden druhému do rozsahu. Ja viem, že právny pohľad, ja nehovorím teraz právny pohľad, ja hovorím o spôsoboch riešenia. A som presvedčený, tak ako som povedal, že na jeseň pripravíme spolu aj so zástupcami sudcovského stavu taký návrh novely ústavy, ktorý definitívne ukončí aj debaty o tomto probléme. Chcem vás ešte raz požiadať o podporu tohto zákona pri hlasovaní. Ďakujem. (Potlesk).

  • Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu návrhu poslancov Pavla Pašku, Jany Laššákovej, Pavla Hrušovského, Jozefa Viskupiča, Lászlóa Solymosa, Ľudovíta Kaníka a Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 65, spoločná správa výborov má tlač č. 65a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Pavlovi Hrušovskému, aby návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 65.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, rovnako ako pán predseda pri predkladaní návrhu ústavného zákona, ktorým - naozaj aj ja toto rozhodnutie považujem za historické - dochádza k zrovnoprávneniu všetkých občanov pred zákonom.

    Navrhujem za skupinu poslancov ďalšie zmeny, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou tejto ústavnej zmeny a vyžadujú si niektoré zásahy do právneho poriadku, konkrétne v troch zákonoch, v ktorých akoby vo vykonávacích predpisoch sme ústavný princíp imunity ústavných činiteľov v praxi dokázali aj reálne napĺňať. Zákon o poslancoch, zákon o rokovacom poriadku a Trestný poriadok je potrebné novelizovať v tých ustanoveniach, v ktorých sa tieto tri právne normy práve dotýkali spôsobu výkonu poslaneckej imunity.

    Dámy a páni, je to silné politické rozhodnutie. Akokoľvek by sme sa tu chceli dnes pretekať a pretláčať, kto má na tejto zmene najväčšiu zásluhu, nepovažoval by som to v tejto chvíli za dobré. Áno, Martin. Nepovažoval by som to v tejto chvíli za dobré, a ak tu niekto hovorí o tom, že zrušme všetko, aj imunitu sudcom, dámy a páni, navrhnite pozmeňovací návrh, ja zaň hlasovať budem. Zrušme trestnoprávnu imunitu, minimálne za tie skutky, ktoré spomínal pán poslanec Lipšic. Preto by som nerád ťahal do toho politiku, ale aj prerokovávanie tohoto zákona, dámy a páni, je poznačené časom. A ten čas je aj výsledok účasti poslancov na rokovaní. Nie je pred voľbami, nie sú žiadne dôvody, aby sme verejnosť burcovali do nejakých politických kampaní v prospech nejakých konkrétnych politikov alebo politických strán. Ten čas dozrel. Trvalo to dlho a možno bolo treba niekedy aj potlačiť istú osobnú, ale aj stranícku neochotu reálne sa zamyslieť nad týmto problémom, ktorý, dámy a páni, nie je vecným problémom riešenia tých zásadných otázok občanov Slovenskej republiky a práve dnes, ale aj napriek tomu mi dovoľte vyjadriť poďakovanie. Ja som bol celkom 6-krát osobne navrhovateľom za posledných 8 rokov. Nedosiahli sme jediné - politickú dohodu na získanie ústavnej väčšiny, a preto dnes ako vyjadrujem vďaku všetkým tým, ktorí to dokázali, ktorí aj k tomuto rozhodnutiu prispejú pri hlasovaní, či už o návrhu zmeny Ústavy Slovenskej republiky, alebo návrhu na zmenu, ktorú predkladám za skupinu - dovolím si byť trošku odvážny - všetkých poslancov, aj preto, že pod návrhom sú podpísaní predsedovia všetkých poslaneckých klubov, ktoré sú zastúpené po parlamentných voľbách v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Ústavnoprávneho výboru, poslancovi Ottovi Briximu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ústavnoprávny výbor ako gestorsky výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vydaniu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 28. júna 2012 č. 84 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojim uznesením zo 17. júla 2012 č. 47 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 19. júla 2012 č. 15.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v predloženej gestorskej správe s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorsky výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 a 2 tejto správy hlasovať spoločne a tieto návrhy schváliť. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. júla 2012 č. 55. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak. Á, pán poslanec Štefanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som len vyjadriť za klub SDKÚ - Demokratickej strany podporu tomuto návrhu, pod ktorý sme sa takisto podpísali. Dovolím si pripomenúť, že náš klub hlasoval vždy za také obmedzenie imunity, aby sa vzťahoval len na výroky v parlamente, a, samozrejme, túto filozofiu budeme realizovať aj pri tomto návrhu, ktorý má našu plnú podporu. Takisto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca Štefanca. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v rokovaní

    o vládnom návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 129, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 127.

    Teraz poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov predkladám s cieľom prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernice, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.

    Na základe tejto smernice sa od členských štátov EÚ vyžaduje, aby vo svojich právnych poriadkoch zabezpečili zmeny v záujme dosiahnutia energetickej hospodárnosti budov najmä znižovaním energetickej náročnosti pri ich prevádzke, s ohľadom na miestne klimatické podmienky požiadavky, na vnútorné prostredie a optimalizáciu nákladov. Predložený návrh zákona transponuje uvedenú smernicu hlavne v oblasti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ. V tejto súvislosti návrh zákona upravuje postup a interval pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov, odbornú spôsobilosť na výkon tejto kontroly, spôsob overovania správy z kontroly ako aj povinnosti vlastníka budovy.

    Ostatné požiadavky vyplývajúce už zo spomínanej smernice budú do právneho poriadku Slovenskej republiky transponované novelou zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a jeho prijatím sa nahrádza a zrušuje č. 17/2007 o pravidelnej kontrole kotlov vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a ani vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, teraz dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Lee Grečkovej.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 129). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá aj v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 127 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby uvedený návrh prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Asi žiadne. Takže teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 130, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 120.

    Teraz poprosím, pán minister hospodárstva, aby ste sa ujali slova a uviedli vládny návrh zákona, nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 130.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladám s cieľom odstrániť transpozičný deficit, ktorý v súvislosti s transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady EU č. 2009/29/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov vytkla Európska komisia vo svojom formálnom oznámení Slovenskej republike.

    Návrhom zákona sa tiež implementujú ustanovenia, nariadenia európskeho parlamentu a Rady EU o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkoch etiketou a iným označením, ako aj nariadenia o označovaní pneumatík, ktoré je súčasťou balíčka energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti. Okrem zavedenia definície pojmu "kolektívne záujmy spotrebiteľov" návrh zákona spresňuje právomoci orgánov dozoru vydať predbežné opatrenie na návrh spotrebiteľských združení v prípade, ak podnikateľský subjekt poškodzuje tieto záujmy svojim konaním. Doterajšie oprávnenie orgánu dozoru na vydanie predbežného opatrenia sa vzťahovalo iba na nekalé obchodné praktiky a nebezpečné výrobky. Predložený návrh týmto reaguje na smernicu, v zmysle ktorej sa má toto oprávnenie vzťahovať aj na porušovanie iných spotrebiteľských práv upravených osobitnými smernicami na ochranu spotrebiteľských práv, ktoré sú implementované do nášho právneho poriadku. Predloženým návrhom sa tiež aktualizujú odkazy na právne predpisy, ktoré určujú jednotlivé orgány trhového dohľadu, a rozširuje sa spôsobnosť príslušného orgánu dohľadu, tak aby bolo možné postihnúť porušenie nariadení o názvoch textilných vlákien a o označovaní pneumatík.

    Navrhované zmeny obsiahnuté v predloženom návrhu zákona si vyžiadali úpravu i v ďalších súvisiacich právnych predpisov. Ide o úpravu zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Helene Mezenskej.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pod tlačou č. 130.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15 dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej zmeny. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako obsahuje informáciu o tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 120 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a napokon aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne?

    Pani spravodajkyňa, prosím. Pani spravodajkyňa, ale stlačte si aj, že ste sa prihlásili do rozpravy. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode môjho príspevku v rozprave chcem v prvom rade v pozitívnom zmysle vyzdvihnúť iniciatívnu snahu o zapracovanie potrebných ustanovení smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov s cieľom odstrániť nedostatky v jej implementácii.

    Spotrebiteľská prax a podnety spotrebiteľov vskutku čoraz viac nadobúdajú celoplošný rozmer, a tak prinášajú čoraz väčšiu potrebu legislatívne a inštitucionálne zabezpečenej kolektívnej ochrany spotrebiteľov. Najviac kolektívnych podnetov sa v súčasnosti objavuje na internetovom, energetickom trhu. Rovnako však narastá počet skupinového poškodzovania spotrebiteľských práv aj v podomovom a zásielkovom predaji a pri ponuke balíku služieb v cestovnom ruchu. Nateraz nebol presne určený postup a neboli presne určené kompetencie kontrolných orgánov v konaní pri podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia spotrebiteľským združeniam, ktoré podávali tieto podnety orgánu dozoru. Umožnením podania tohto návrhu združením, pokiaľ predajca ani napriek výzve združenia do dvoch týždňov od doručenia výzvy združením neupustil od poškodzujúceho konania, sa výrazne posilňuje pôsobnosť spotrebiteľských mimovládnych organizácií pri účinnom zastupovaní a zabezpečení kontrolovaného výstupu. Orgán dozoru bude tak vstupom a zásahom do konania v kolektívnej ochrane spotrebiteľských práv voči združeniu vydaním predbežného opatrenia i viazaný. Oproti ďalším návrhom vyplývajúcim z transpozičného deficitu, ktorými sa v predmetnej novele precizuje označenie textilných výrobkov a pneumatík, chcem poukázať však na ďaleko širšiu potrebu zapracovania nových systémových prístupov a legislatívnych opatrení pre komplexnejší a ucelenejší vstup do zákona o ochrane spotrebiteľa, opierajúci sa a vyplývajúci z poznatkov praxe. Tie poznatky sa týkajú predovšetkým ustanovení o reklamačnom konaní a ustanovení s vymedzenými a zadefinovanými základnými pojmami. Bezvýslednosť a bezvýchodiskový stav jednotlivých sporových reklamačných konaní, ktorý vo väčšine prípadov predstavuje neprimeranú záťaž pre spotrebiteľa, spôsobuje zneistenie a deformáciu zdravých kúpno -predajných vzťahov medzi predajcami a spotrebiteľmi, spôsobuje nabúranie vžitých obchodných tradícií, prispieva k nezdravej konkurencii a znečisťuje trhové prostredie. Už dlhodobejšie v uplatňovaní a vymáhaní spotrebiteľských práv narážame na bezzubosť jednotlivých na seba nadväzujúcich ustanovení, ktorým chýbajú v praxi použiteľné analógie a v praxi jasne použiteľný výklad. Nedá sa dokonca oprieť v mnohých prípadoch ani o súdnu prax. V reklamačných sporoch sa tu najviac prejavuje pochybnosťami o objektivite a nezávislosti procesu dokazovania a vyvodzovania záverov v zamietnutých reklamáciách predajcami. Spotrebiteľom v rámci rovnosti šancí v režime uplatnení reklamácie do 12 mesiacov a po jej zamietnutí predajcom chýba opravný prostriedok, ktorý by formou odborného posúdenia, tak ako môžu učiniť spotrebitelia po 12 mesiacoch, aby tak mohli preukázať oprávnenosť podanej reklamácie tovaru alebo služby a dosiahnuť tak jej uznanie.

    Aj keď je reklamácia sporu v mnohých prípadoch pre spotrebiteľov oprávnená a mnohokrát sa vedia preukázať aj odborným posúdením, je veľmi komplikované v súčasnej situácii ich práva vymôcť. V mimosúdnom režime rovnako chýba nezávislý nestranný subjekt, ktorý by pre vyvodenie záverov vykonal komparatívne posúdenie a skúšky, sprostredkoval by mimosúdne riešenie s prijateľným a nespochybniteľným záverom pre obidve sporové strany. Je zbytočnou záťažou a nezmyslom v rozpore a v rozpore s celoeurópskymi tendenciami, zameranými na rozvoj mimosúdneho riešenia, aby spotrebiteľské nízkopredmetové spory boli hromadne postupované na súdne konanie. Prekážkou spustenia reklamačného riadneho reklamačného konania je aj nepresné vymedzenie a nedostatočné vymedzenie pojmu "odborné posúdenie". V danom pojme nie je presne určené, aké kritériá a náležitosti pre vzájomné uznanie má posúdenie vôbec obsahovať. V mnohých prípadoch sa v aplikačnej praxi pri predajcami zamietnutých reklamáciách stretávame s dvoma obsahom zásadne odlišnými posudkami od rozdielnych znalcov, prípadne s kategorickými závermi bez akéhokoľvek zdôvodnenia.

    Posúdenia v mnohých prípadoch s predajcom previazaných určených osôb spotrebiteľom dokonca ani nie sú predkladané. Spotrebiteľ si ich obsah nemá možnosť bez dobrej vôle a zľutovania predajcu dokonca ani prečítať, nie to ešte preveriť, či navyše podať k nim vecnú námietku. Často sú spotrebiteľom predkladané závery len z vizuálnych prehliadok, mnohokrát evidentne subjektívnym a neverifikovaným charakterom. Na základe niekoľkoročnej praxe som presvedčená, že inštitucionálnu a legislatívnu úpravu pre posilnenie mimosúdneho riešenia je nesprávne odkladať, spoločenská objednávka a spotrebiteľský dopyt po zákonom vymedzenom mimosúdnom konaní pre rýchlu a efektívnu vymožiteľnosť spotrebiteľského práva sú dnes nespochybniteľné. Okrem zavedenia inštitucionálnej formy mimosúdneho konania a precizovania výkladu základných pojmov spotrebiteľskej terminológie navrhujem do legislatívnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa už v tomto štádiu a v druhom čítaní zakomponovať aj celospoločenskú snahu o zvyšovanie efektivity verejnej správy, ktorú je možné dosiahnuť prepájaním a súčinným synergickým pôsobením viacerých subjektov. Žiaduce je i prepojenie subjektov, ktoré špecializovane a tematicky v systéme ochrany spotrebiteľa vedia spolupracovať a aj pôsobia. Ako reprezentanti spotrebiteľských organizácií sme už dávnejšie navrhovali, aby rôznorodé verejnoprávne, súkromné a mimovládne organizácie vytvorili napríklad spotrebiteľskú radu, ktorá by pracovala a vyhodnocovala celoplošné podnety a navrhovala by systémové opatrenia na princípe práva spolupráce a na princípoch systému práce ADR - alternative dispute resolution podľa v zahraničí usadených a ustálených efektívne fungujúcich vzorov. Slovensko sa tak môže stať ďalšou krajinou Európskej únie s progresívnym systémom alternatívneho spôsobu riešenia nízkopredmetových spotrebiteľských sporov. Je na škodu veci, že predložená novela s takýmto systémom nepočíta, a to aj napriek tomu, že to vyžaduje doba, a napriek tomu, že tento systém zrýchli a zlacní vymožiteľnosť spotrebiteľského práva a v neposlednom rade i prispeje k rastu konkurencieschopnosti predajcov na trhu a zlepší kultúru riešenia konfliktov medzi spotrebiteľmi a predajcami.

    V závere môjho výstupu chcem prejaviť svoju vôľu spolupracovať na spracovaní pripomienok a námetov k zákonu o ochrane spotrebiteľa v druhom čítaní pre dosiahnutie spoločného záujmu spočívajúceho v čoraz väčšom zvyšovaní významu a kredibility spotrebiteľskej politiky na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, chcete sa zaujať stanovisko k rozprave? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 66, spoločná správa výborov má tlač 66a.

    Teraz vás opäť poprosím, pán minister, aby ste vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám na dnešné rokovanie s cieľom odstrániť transpozičný deficit Slovenskej republiky, súvisiaci s transpozíciou tzv. 3. energetického balíčka. Predloženým návrhom sa zabezpečuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom. Zároveň sa zabezpečuje súlad s nariadením nariadeniami tretieho energetického balíčka a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Tento návrh stanovuje nový režim možnosti, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy, resp. od prevádzky prepravnej siete. Model zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete je navrhnutý tak, že v prípade, že je prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného plynárenského podniku, môže vláda na návrh ministerstva hospodárstva určiť, že sa vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete nepoužije. V prípade, že vláda uvedené určí, budú sa na prevádzkovateľa prepravnej siete vzťahovať podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa modelu ITO, čím však v súlade so smernicami nebude a ani nemôže byť dotknuté právo vertikálne integrovaného plynárenského podniku uskutočniť vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete, ak sa tak podnik sám rozhodne. S takým oddelením však musí súhlasiť aj štát ako majoritný akcionár plynárenského podniku.

    Predloženým návrhom sa ďalej zvyšuje transparentnosť vzťahov medzi účastníkmi trhu s elektrinou a s plynom, pričom sa výrazne posilňujú práva odberateľa elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, odberateľov. Návrh zákona túto kategóriu rozširuje a tiež sa s ním zaručuje, že okrem odberateľov elektriny a plynu v domácnosti môžu využívať univerzálnu službu, čo je právo na dodávku elektriny v určitej kvalite za primerané transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny, aj malé podniky. Rád by som zdôraznil, že pri príprave tohto návrhu zákona boli pre ministerstvo najväčšou prioritou riešenia v prospech koncového odberateľa energie, ako aj snaha o skvalitnenie energetických služieb a dodávaných tovarov. Čo sa týka odberateľov elektriny a plynu, títo budú predloženým návrhom viac chránení proti praktikám nečestných dodávateľov elektriny a plynu tým, že všetci dodávatelia budú musieť mať obchodné podmienky, vrátane spôsobu predaja a reklamačného poriadku, schválené regulačným úradom. Tieto podmienky musia byť formálne jasné a schválené a zrozumiteľné a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny.

    Za porušenie uvedených podmienok a zistené nedostatky môže regulačný úrad uložiť opatrenia, ktorých nevykonanie môže viesť až k zrušeniu povolenia na podnikanie. Odberatelia budú mať tiež právo bezplatne odstúpiť od zrušenia, odstúpiť od zmluvy pri neodôvodnenom náraste ceny za dodávku elektriny alebo plynu, resp. nedohodnutej zmene iných podmienok. Návrhom zákona sa okrem väčšej ochrany odberateľov elektriny a plynu v domácnosti a malých podnikov zvyšuje aj miera ich informovanosti a navrhuje sa urýchlenie a podrobnejšie podrobnejšia úprava procesu zmeny dodávateľa.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, medzinárodnými normami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie a očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predbežného návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 66) v druhom čítaní. Spoločná správa má č. 66a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. júna 2012 č. 72 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením zo 17. júla 2012 č. 36, výbor pre financie a rozpočet uznesením z 19. júla 2012 č. 44 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 20. júla 2012 č. 19.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 20. júla 2012 a neprijal navrhované uznesenie, nakoľko v čase hlasovania o predloženom uznesení nebol schopný uznášať sa podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pod bodom IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 73.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

    o bodoch 1 až 26, 28 až 32, 34 až 73 spoločne s odporúčaním schváliť, a o bodoch 27 a 33 s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 24. júla 2012 č. 57. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Traja páni poslanci, ukončujem možnosť, štyria, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budeme rokovať vo veľmi blízkej chvíli aj o druhom návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví. Keďže vnímam zákon o energetike a zákon o ÚRSE ako, ako dvojičky, tak si dovolím niekoľko slov aj k zákonu o ÚRSE, ale vzhľadom k tomu, že chcem podať v závere môjho vystúpenia aj jeden pozmeňujúci návrh, tak vystupujem k zákonu o energetike. Vláda predkladá dva zákony, ktoré zásadným spôsobom upravujú podmienky na slovenskom energetickom trhu. Dôkazom, že tieto zákony sa od začiatku rodili ťažko, je mnohomesačný, už môžeme povedať mnohoročný proces ich tvorby, hoci Slovensko muselo pod tlakom Európskej únie alebo malo konať skôr. Aplikovanie tretieho energetického balíčka, ako hovoril pán minister, je gro zákona o energetike, bol veľmi ťažký legislatívny proces. Prvý pokus vykonala ešte predchádzajúca vláda, ale keďže zákony sa stali predmetom kritiky v časti aj vtedajších koaličných poslancov, predkladateľ ich z rokovania stiahol.

    Dnes ich máme na stole opäť. V prvom rade musím skonštatovať, že súčasná vláda si do veľkej miery osvojila pôvodné návrhy, o ktorých sme rokovali ešte minulý rok, a to platí hlavne o tomto prvom zákone o energetike.

    Zákon o reguláciu v sieťových odvetviach vychádza tiež z pôvodného návrhu, no zhruba polovica textu je nová. I keď s mnohými ustanoveniami, tak ako ich prebrala súčasná vláda, možno súhlasiť, obom návrhom možno vytýkať aj zásadnejší hendikep. Sledujeme nimi prispôsobovanie slovenskej legislatívy koncepčným európskym predpisom, ale nekladieme si otázku, resp. odpoveď na otázku, akú predstavu o vývoji energetiky máme na Slovensku.

    Nezodpovedaných otázok je pritom veľa. Na jednej strane často hovoríme o národnej energetickej bezpečnosti, na druhej strane o liberalizovaní trhu celej Európskej únie. Vláda Roberta Fica apeluje na výrobcov elektriny, aby novými kapacitami garantovali slovenskú sebestačnosť, na druhej strane musí cez krajinu umožňovať presun cudzej energie, predovšetkým z Nemecka, ktorá mimoriadne zaťažuje našu prenosovú sústavu. Zdá sa, že niekedy ide o protichodné, až nezlučiteľné postoje. Problém je v tom, že chýba prepracovaná a všeobecne uznávaná energetická koncepcia.

    Vláda tlačí na Slovenské elektrárne, aby čím skôr dostavali dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach, ba dokonca oprášila myšlienku o výstavbe úplne novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, no nezodpovedá na otázku, čo budeme s touto energiou robiť a či to bude pre náš štát vôbec prospešné. Nemci a Švajčiari sa úplne odkláňajú od jadra, čím spolu s Rakúskom vznikne v tesne blízkosti Slovenska silný blok štátov s protijadrovým cítením, ktorému začínajú prekážať jadrové elektrárne v blízkosti hraníc.

    Ďalším problémom je energetický mix. Kým dnes sa z jadra vyrába niečo vyše polovice elektrickej energie, po otvorení Mochoviec to bude viac ako 60 %. Ostatok je z uhlia, zemného plynu, zo sily riek a z doplnkových zdrojov. Keď zoberieme celkovú spotrebu energie na Slovensku, do konca roku 2020 sme sa zaviazali čerpať z obnoviteľných zdrojov 14 % z celkového objemu. Dnes tento záväzok spĺňame spolovice. Čo sa stane keď dokončíme Mochovce a vystaviame Jaslovské Bohunice? Postavíme na zelenej lúke nové elektrárne z obnoviteľných zdrojov, len aby sme dodržali záväzné percento? A pritom na Slovensku sedíme na zásobách vlastných zdrojov, ktoré nevyužívame. Myslím tým hlavne na biomasu a slnečnú energiu. Kam teda budeme smerovať?

    Na Slovensku sa stále riadime zastaranou energetickou koncepciou spred šiestich rokov. Prečo sme pred prípravou kľúčových energetických zákonov nezamysleli sa nad jej zmenou? Kritici povedia, že nás tlačí čas. Myslím si, že aj za cenu posunutia plnenia domácich úloh vystavených v Bruseli sme sa mali zastaviť a povedať si, a možno aj rozhodnúť, kam smerujeme. Ak raz príjmeme dôležité zákony, ostaneme nimi zaviazaní, budeme to mať hoci presne, ale technokratické predpisy, ktoré budú sťažovať zaujatie jednoznačného koncepčného prístupu. Podčiarkujem, pri predkladaní týchto zákonov mi chýba zo strany vlády predloženie aspoň heslovej vízie, kam sa má do budúcnosti uberať slovenská energetika.

    A teraz konkrétnejšie k predloženým návrhom zákonov. Ako som spomínal zákon o energetike je skopírovaný z predchádzajúceho funkčného obdobia, rieši sa v ňom veľa dôležitých vecí, no na okraji záujmu ostáva viacero ďalších. Spomeniem dve, naďalej pred sebou tlačíme problém, čo s pozemkami súkromných vlastníkov, ktoré z časti využívajú energetickí prevádzkovatelia. Majitelia týchto pozemkov ťahajú už dlhú dobu za kratší koniec. Okliešťujú sa ich ústavné práva, stanovujú sa im povinnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o ich majetok. Predkladateľ nenašiel odvahu, aby tento neľahký, podotýkam veľmi dlhodobý problém, riešil.

    Druhá poznámka, zákon už pracuje s pojmom energetická chudoba, ale ostáva pri hmlistej deklarácií a predkladateľ sa nezaoberá návrhmi, ako sa s energetickou chudobou v budúcnosti vyrovnáme. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach je oproti minulému funkčnému obdobiu spola prepracovaný. Týka sa to najmä ustanovení, ktoré sa dotýkajú Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Bude schvaľovať regulačnú politiku ako základný nástroj na uplatňovanie mocenského vplyvu. Túto politiku môže schváliť aj bez zakomponovania pripomienok vládnych ministerstiev, ak tie o predloženie takýchto pripomienok neprejavili v stanovenom čase záujem. Úrad bude limitovať konkrétne pravidlá trhu a vydávať konkrétne rámcové predpisy. Príkladom je stanovenie pravidiel na predaj elektriny formou aukcií. Ak si to umieni, bude môcť vydávať pravidlá pre veľkoobchodný trh s elektrinou a veľkoobchodný trh s plynom. Úrad má vystupovať ako silnejší orgán voči regulovaným subjektom. Majú sa rozšíriť spôsoby spôsoby ich regulovania, pribúda vecná regulácia, dodržiavanie štandardu kvality.

    Úrad bude môcť kontrolovať obchodné verejné súťaže, ktoré budú organizovať tieto subjekty. Účastníci trhu s elektrinou, plynom, ktorí obchodujú na veľkoobchodnom trhu s veľkoobchodnými energetickými produktami, sa budú musieť zaregistrovať v osobnom registri, ktorý bude viesť úrad. Rovnako budú musieť poskytovať písomné informácie o svojej činnosti. Ako vidieť, kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa výrazne posilňujú. S týmto možno po zohľadnení niektorých dôležitých pripomienok v zásade súhlasiť.

    No nemožno súhlasiť s tým ako sa má úrad zabetónovať dovnútra, v úrade sa budú koncentrovať právomoci na najvyššom poste, predseda úradu má byť automaticky aj predsedom Rady pre reguláciu. V podmienkach, keď šetríme na zdravotných sestrách a učiteľoch, má byť dvojnásobne honorovaný.

    Veľkorysé podmienky majú mať vytvorené členovia Rady, ktorí by mali mesačne poberať štvornásobok celoštátnej priemernej mzdy a pri odchode z funkcie by mali dostávať odmenu ešte nasledujúcich 12 mesiacov. Takéto vysoko nadštandardné odmeňovanie v čase uťahovania opaskov v celej spoločnosti je odsúdeniahodné. Smutné je, že s nim prichádza vláda strany, ktorá sľubovala voličom sociálne istoty. Tieto priam rozprávkové istoty na úkor občanov ponúka štátnym úradníkom.

    Pozitívne som zaregistroval, že poslanci vládnej strany uvažujú o skresaní niektorých ustanovení predložených predpisov, napr. aj o tých, ktoré sa týkajú štedrého odmeňovania štátnych úradníkov. Som členom výboru pre hospodárstvo, takže viem, že kolegovia alebo kolega zo strany SMER,

    pán spravodajca predkladá návrh, ktorý tieto veci rieši. No neviem, či hľadať úprimný postoj na tomto fóre, teraz nemyslím z pohľadu predkladateľa, skôr ide o taktiku ktorá vyzerá asi takto: Skúsme vytiahnuť pre svojich nominantov zo štátnych zdrojov koľko sa dá, ak však hrozí, že verejnosť bude šomrať, znížme svoje očakávania. A hoci s niektorými opravami z dielne poslancov vládnej strany možno súhlasiť, lebo predložené návrhy zákon ozaj vylepšujú, ani niet sa tu z čoho veľmi tešiť. Ako môže vláda predložiť do parlamentu zákony, ktoré si vyžiadajú viac ako stovku podrobných zmien? Pritom neraz ide o opravu odborných legislatívnych prešľapov. Ako často budeme musieť po schválení tieto zákony novelizovať? A ako sa bude podielať, ako sa bude podľa nich riadiť slovenská energetika?

    Keď to zhrniem, predloženým zákonom vyčítam tri základné chyby: Nie sú postavené na jasnej koncepcii, mnohé ustanovenia nesú znaky účelovosti a chýba im dostatočná odborná úroveň. Preto obidva tie návrhy nepodporím a ani nepodporia kolegovia z môjho klubu, klubu SDKÚ - DS.

    A ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka k posilneniu práv majiteľov pozemkov pod energetickými zariadeniami.

    1. V § 11 ods. 1 písm. a) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti súhlas sa nevyžaduje, ak j ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti".

    Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Výnimkou je, keď je ohrozený život, zdravie alebo majetok vlastníka nehnuteľnosti.

    2. V § 11 ods. 1 písm. e) sa na koniec vkladajú slová "po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti".

    Zdôvodnenie: Odstraňuje sa možnosť, aby držiteľ povolenia vstupoval na cudzie pozemky, do cudzích objektov a zariadení aj bez predchádzajúceho súhlasu ich vlastníka. Ide o ochranu súkromného majetku osôb.

    3. V § 11 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f). Doterajšie písm. g) sa označí ako písm. f).

    Zdôvodnenie: Ide o ochranu súkromného majetku osôb. Zamedzuje sa možnosti, aby stavebný úrad v zjednodušenom režime rozhodol o tom, v akom rozsahu možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Záujmy energetických firiem sa nemajú uprednostňovať pred záujmami občanov.

    4. V § 11 ods. 4 doplniť na začiatok vetu: "Ak sa držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba s vlastníkom nehnuteľností nedohodol inak, je povinný odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, tak aby boli splnené ustanovenia iných zákonov o využívaní pôdy a porastov."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 23) znie: "23) napríklad zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

    Zdôvodnenie: V prípade, že sa držiteľ povolenia nedohodne s majiteľom nehnuteľnosti na presunutí starostlivosti o pôdu s umiestnenými energetickými zariadeniami na majiteľa nehnuteľnosti, potom táto povinnosť ostáva na držiteľovi. Majiteľ, ktorý musí na svojej nehnuteľnosti znášať vynútené bremeno, tak aspoň príde o povinnosť starať sa o porasty, čo mu vzniká na základe iných zákonov.

    Chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh je veľmi podobný, skoro až identický s pred stavom pred rokom 2007 a ide o základné práva majiteľov pozemkov, na ktorých sú postavené energetické stavby, a nerieši náhradu škody, ktorá mu vzniká. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, chcel by som sa spýtať, veľmi pozorne som počúval váš príspevok, odkiaľ máte informáciu, že Nemecko sa odkláňa od jadrovej energetiky alebo od koncepcia jadra? Skúste si možno naštudovať najnovšie trendy a uvidíte, že to nie je taká skutočnosť, ako ste tu tvrdili, a na vašu rečnícku otázku, že čo budeme s tou energiou robiť v prípade dobudovania ďalších blokov alebo ďalších energetických blokov v rámci Slovenska, no ponúkneme ju na trhu, ako to robia štáty, ktoré sú energeticky silné, v tom nie je problém.

    Len viete v čom je problém? Problém je v tom ponímaní ľavice a pravice. Vy ste energetiku predali, dnes kupujeme elektrickú energiu na trhoch, vy ste predali aj iné komodity a v tom je ten základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou. My uvažujeme iným spôsobom, uvažujeme o tom, elektrinu si vyrobiť a prípadne prebytočnú elektrinu ponúknuť na trhu, tak ako to robia iné štáty a v tom je základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou, nie všetko predať, ale skúsiť niečo vybudovať. Keď ste vstupovali do Európskej únie ste sa zaviazali odstaviť Jaslovské Bohunice, dnes je aká situácia? Sami zisťujete, že ani Európska únia nám nemôže poskytnúť finančné prostriedky na odstavenie Jaslovských Bohuníc v plnom rozsahu. Kde vezmeme tie finančné prostriedky? Ako to budeme riešiť túto danú situáciu? Pred touto vážnou problematickou dnes je súčasná vláda, ktorá bude musieť sa nejakým spôsobom rozhodovať.

    Čiže nie je to veľmi jednoduché a tá vaša rečnícka otázka, ktorú ste tu položili, čo s energiou, tá ma veľmi nepríjemne zaskočila, pretože takto uvažovať v dnešnej dobe, si myslím, že je veľmi, veľmi smutné. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, budete reagovať? Nech sa páči.

  • Pán kolega, dúfam, že dôvody odôvodnenia a zdroje, ktoré ste použili vo vašej otázke nepoužívate aj v iných pripomienkach, ktoré robíte, pretože je to trošku úsmevné. Takže odkiaľ mám informáciu, že Nemecko ustupuje od jadra? Pán kolega, nemecká vláda prijala uznesením, že do roku 2022 zlikviduje 17 jadrových elektrární v Nemecku a po roku 2022 v Nemecku nebude fungovať ani jedna jadrové elektráreň. Neviem, odkiaľ máte vy informácie.

    Druhá informácia - budeme predávať jadrovú energiu. Pán kolega, my sa aj týmto zákonom zaviažeme, že elektrická energia bude musieť preukázať svoj pôvod aj v budúcnosti. A keď nebudeme dodržiavať podmienky, napríklad 14 % z obnoviteľných zdrojov, tak tú energiu od nás nikto nebude môcť kúpiť, pán kolega. Čiže pravidlá existujú a nie sú také jednoduché, ako to vy hovoríte a ja som nechcel vnášať do môjho vystúpenia a neznížim sa ani vo faktickej poznámke, aby som vlieval do tejto debaty politikárčenie v zmysle pravica - ľavica. Energetika nie je pravicová ani ľavicová, ani jej výroba nie je ľavicová a pravicová. Ak ste si všimli, ja som tam hovoril aj o tom, aké, aké problémy môžu nastať, keď nemáme my jasno, čo ideme robiť s energetikou, na Slovensku. Akou koncepciou sa budeme uberať, ktorú časť výrob energetiky, energií budeme podporovať a akým spôsobom hlavne, aby to nebola ani neprimeraná štátna pomoc, aby sme s ňou vedeli čo spraviť, aby sme boli sebestační, aby sme zodpovedali štandardom výrobe pri MIX-e. Len na rozdiel od toho Nemecka, my tú koncepciu nemáme a oni ju majú. Ďakujem.

  • Ďakujem, vyhlasujem kolegyne, kolegovia prestávku do 11.03. Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Koniec prestávky.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať. Poprosím teraz pána poslanca Demiana, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 384 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a zákon 118 o ochrane vkladov, tlač 80.

    Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, ideme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili poslanci: Štefanec, Kollár, Kaník, Mikuš a Frešo. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v rozprave neboli podané.

    Poslanec Frešo dal procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi, preto dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    140 prítomných, 60 bolo za, 78 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy od čísla 1 po číslo 12, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 90 bolo za, 1 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keď už sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 79 za, 46 proti, 16 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 79 za, 44 proti, 18 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona 384 o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií.

    Pán poslanec Hreha uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 222 o dani z pridanej hodnoty, je to tlač 75.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Chren, Petráš, Hudacký, pričom všetci traja poslanci podali pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci včerajšej rozpravy, dajte prosím hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Je všeobecný súhlas? Ďakujem, poďme ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 21 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 113 bolo za, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    Prvé dva podal pán poslanec Chren, ktorý navrhol o každom hlasovať zvlášť. Hlasujeme o prvom pozmeňovacom návrhu pána Chrena.

  • (Hlasovanie).

    141 prítomných, 62 bolo za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu poslanca Chrena.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 137 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ako ďalší v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh poslanca Petráša. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 78 za, 11 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy dal poslanec Hudacký, ktorý navrhol dať hlasovať o každom samostatne. Teraz dajte, prosím, hlasovať o jeho prvom pozmeňovacom návrhu.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 60 za, 78 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňovacom návrhu poslanca Hudackého.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie).

    141 prítomných, 63 za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňovacom návrhu poslanca Hudackého.

  • (Hlasovanie).

    139 prítomných, 60 za, 78 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňovacom návrhu poslanca Hudackého.

  • (Hlasovanie).

    139 prítomných, za 53, 77 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o piatom pozmeňovacom návrhu poslanca Hudackého.

  • (Hlasovanie).

    142 prítomných, 50 za, 79 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňovacích návrhoch poslancov, dajte hlasovať o tom, že prerokovávaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 85 bolo za, 5 proti, 52 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Osuský, do rozpravy? Nie, asi to je omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 1 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Schválili sme vládny návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Pani poslankyňa Hufková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Je to tlač 76.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila poslankyňa Grečková, ktorá podala pozmeňujúci návrh a navrhla vyňať bod 19 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, keďže pozmeňujúci návrh odznel v rámci včerajšej rozpravy, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Môžeme hlasovať o tomto návrhu. Poďme ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 18, teda okrem bodu 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 bolo za, 20 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode 19 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť, nakoľko pani Grečková navrhla neschváliť.

  • Ruch v sále.

  • O bode 19 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 10 bolo za, 78 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Bod 19 sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Grečkovej.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Grečkovej, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 2 proti, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili.

  • Smiech v sále.

  • Ruch v sále.

  • Pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, čo namietate? Spoločnú správu sme hlasovali, o bodoch spoločnej.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, poprosím vás, kolegyne, kolegovia, poprosím vás.

  • Ruch v sále. Smiech.

  • Ruch v sále. Smiech.

  • Vy ste začínali hneď vo všetkom najlepšie, áno? Ďakujem.

  • Nie, nie, pani poslankyňa, poprosím vás.

    Kolegyne, kolegovia, pri návrhu hlasovania najprv pani spravodajkyňa uviedla, že bod 1 a 18, a potom povedala: "O všetkých bodoch okrem 19." To znamená, máme odhlasované všetky body zo spoločnej správy.

  • Áno, povedala som od 1 po 18, okrem bodu 19.

  • Pani spravodajkyňa, pani spravodajkyňa, poprosím vás, dobre?

    Čiže budeme hlasovať teraz...

  • Ruch v sále.

  • Toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné a budeme opakovane hlasovať o postúpení do..., aby sme prerokovali v treťom čítaní ihneď. Dobre?

  • Ruch v sále.

  • Takže hlasujeme teraz, dámy a páni, o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 bolo za, 20 proti, 43 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je o ňu záujem, vyhlasujem ju za skončenú a teraz, pani spravodajkyňa, budeme hlasovať v treťom čítaní.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 bolo za, 42 proti, 20 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Pán poslanec Hreha ešte uvedie v treťom čítaní hlasovanie o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menovaného fondu. Je to tlač 115.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menovaného fondu, tlač 115.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menovaného fondu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu tohto uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 bolo za, 2 sa zdržali. Vyslovili sme súhlas.

    Pán poslanec Matejička uvedie hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka. Je to tlač 107.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 134 za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas so zmluvou.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie teraz hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 543 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve. Je to tlač 164.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 26. júla 2012: Národná rada súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpôr v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 31 proti, 30 sa zdržalo.

    Národná rada vyslovila súhlas, aby sme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní o tomto vládnom návrhu zákona.

    Pán poslanec Madej uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Pašku, Laššákovej, Hrušovského, Viskupiča, Solymosa, Kaníka a Miškova na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava. Je to tlač 64.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Z rozpravy ani zo spoločnej správy nevyplýva žiadny pozmeňovací ani procedurálny návrh, preto môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pán poslanec Hlina? Chcem vás upozorniť, pán poslanec, že môžete robiť technicko-legislatívne úpravy v treťom čítaní, alebo musíte mať 30 podpisov, ak chcete ponúknuť Národnej rade niečo iné.

  • Ruch v sále.

  • Na vrátenie. Chcem vás upozorniť, že tretie čítanie nie je vecná politická rozprava. Prečítajte si zákon o rokovacom poriadku. Ja len vás upozorňujem. Ak máte skutočne návrh na technicko-legislatívnu úpravu alebo zmenu, nech sa páči, alebo gramatickú úpravu

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, k tej podstatnej technickej zmene sa dopracujem v mojom vystúpení.

  • Smiech v sále.

  • Skôr ako teda schválime tento zákon, dovoľte mi niečo povedať, táto krajina je na tom dosť, dokonca veľmi zle.

  • Pán poslanec, ja vás poprosím, skutočne, skúste rešpektovať nejaké inštitúty a mechanizmy, ktoré...

  • Budem rešpektovať, pán predseda. Na konci predstavím to, čo mám.

  • Ruch v sále.

  • Kolegovia, celé to bude trvať dve minúty. Stojí to za to? Nestojí to za to?

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Pán poslanec, mne je jedno, či to bude trvať dve, vy máte právo aj deň, dva, koľko chcete hovoriť, ale prosím vás, spôsobom, ktorý určuje zákon. A sme v treťom čítaní a zákon o rokovacom poriadku veľmi jasne definuje, na čo je tretie čítanie a aké spôsoby môžeme použiť. Takže ja vám veľmi pekne ďakujem a poprosím...

  • Pán predseda, ale neviem, odkiaľ máte tieto veštecké schopnosti, keď viete dopredu, že ho nedám, ja neviem, ako začať môžem.

  • Nech sa páči, predložte to, čo sa týka tretieho čítania.

  • Poslanec Alojz Hlina odchádza od rečníckeho pultu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú a, pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu ústavného zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely ústavy.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Brixi bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Pašku, Laššákovej, Hrušovského, Viskupiča, Solymosa, Kaníka a Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný poriadok, tlač 65.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a teda žiaden poslanec nepodal procedurálny, ani pozmeňujúci návrh. Pristúpme, prosím, preto k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, o týchto návrhoch hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, všetci boli za.

    Návrhy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, keďže v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy, na základe poverenia gestorského výboru navrhujem prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, všetci boli za.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a, pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte prosím hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pozmneňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely Trestného poriadku.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov. Je to tlač 129.

  • Pán predseda, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do 2. čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 92 bolo za, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 137 bolo za, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Mezenská uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa. Je to tlač 130.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, avšak bez podaného pozmeňujúceho a procedurálneho návrhu. Prosím, dajte hlasovať o tom, aby uvedený návrh zákona postúpil do 2. čítania.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 115 bolo za, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a napokon Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a rovnako dajte hlasovať, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 141 bolo za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body. Dámy a páni, ešte pred tým ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave, chcem vás informovať, že po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine začneme ako obvykle hodinou otázok, a po nej, keďže sme schválili súhlas na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, je to tlač 165 a potom budú nasledovať body ministra dopravy. O 17.00 hodine po odhlasovaní prerokovaných bodov programu vykonáme tajné voľby predsedu a podpredsedu NKÚ a členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Takže teraz vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku do 11.40 hodiny a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v programe 4. schôdze. Poprosím pána ministra, máme, pána spravodajcu, máme.

    Nech sa páči, pán poslanec Miškov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, na začiatok by som chcel povedať, že tieto dvojičky, o ktorých tu hovoril pán poslanec Mikuš, mohli byť schválené už v minulom volebnom období, ak by sa nestali nástrojom politickej pomsty zo strany ich klubu.

    Chcel by som povedať na začiatok, tak ako som povedal už v prvom čítaní, že zákon o energetike je dobrý zákon, ide o kvalitnú transpozíciu smerníc v rámci tretieho energetického liberalizačného balíčka a na 99 % je to identický zákon, ktorý som predkladal v minulom volebnom období ako minister ešte ja. To 1 % tvoria legislatívno-technické zmeny alebo prípadné zmeny, ktoré nie sú obsahovo nijako významné. Chcel by som z tohto miesta oceniť snahu pána ministra o zachovanie kontinuity v oblasti energetickej politiky a pevne verím, že si pán minister osvojí aj pozmeňovacie návrhy k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, ktoré predloží v pléne môj kolega pán poslanec Martin Chren. Niektoré z pozmeňujúcich návrhov predložil aj pán spravodajca, respektíve zmeny, ktoré sme kritizovali v 1. čítaní v zákone o regulácii v sieťových odvetviach, boli zapracované do tých pozmeňujúcich návrhov a ja som veľmi rád, že z tohto zákona vypadli perfídnosti ako 130 či 140-tisícové odstupné, 2 platy a kompetencie predsedu Regulačného úradu vysoko nad rámec smerníc Európskej únie.

    Takže toto všetko oceňujem, nebudem k tomu bližšie hovoriť, pretože k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, ako som povedal, vystúpi môj kolega pán poslanec Chren. Chcel by som povedať iba jednu vec, že v prípade, že budú nami predložené pozmeňovacie návrhy plénom schválené, tak poslanecký klub SaS bude hlasovať nielen za zákon o energetike, tak ako tu urobil už v prvom čítaní, ale zahlasujeme aj za zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Ako som povedal, v prípade, že tie pozmeňovacie návrhy budú plénom schválené.

    Nebudem dlhšie hovoriť, na záver mi len dovoľte teda poďakovať pánovi ministrovi za predložené návrhy a chcel by som tak isto poďakovať z tohto miesta pánovi ministrovi aj za vyslovovanie nesúhlasu v prípade predkladaných návrhov z dielne jeho kolegov, chcel by som poďakovať v mene všetkých zamestnávateľov, podnikateľov, malých, veľkých, živnostníkov, pretože pán minister ako minister hospodárstva predstavuje akýsi maják, také svetielko nádeje pre všetkých podnikateľov, ktorí to, bohužiaľ, v prípade vlády Roberta Fica nemajú vôbec na ružiach ustlané. Takže chcel by som ti, pán minister, ešte raz poďakovať, držím ti palce v boji s týmito tvojimi rezortnými kolegami a pevne verím, že neopustíš cestu, ktorú si si predsavzal. Koniec koncov pochádzaš z prostredia zamestnávateľského, prostredia podnikateľského a pevne verím, že budeš, tak ako si deklaroval, robiť všetko preto, aby nedošlo k zhoršovaniu podnikateľského prostredia, a v tomto ti, pán minister, držím palce. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hraško, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, dostali ste na stôl pozmeňovací návrh Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej a Igora Hraška, ktorým sa mal doplniť tento zákon o tzv. zlúčené energetické body. Keďže sme ešte našli ďalšie možnosti vylepšenia tohto zákona, ktoré by teda mohli napomôcť tomu, aby tento zákon skutočne ešte lepšie slúžil ľuďom, tak tento náš pozmeňujúci návrh sťahujeme. Nejakým spôsobom ho prepracujeme, potom sa uvidí, čo s ním ďalej, ale dovoľte, aby som vám predniesol pozmeňujúci návrh pani Mezenskej, ktorá sa z organizačných dôvodov nestihla prihlásiť do rozpravy, ale keďže som pod týmto návrhom podpísaný, môžem ho predniesť aj ja.

    Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 66.

    Vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I v § 3 písm. b) 17. bode sa na konci pripájajú tieto slová: "Ako aj odberateľ elektriny v domácnosti, ktorý je v dôchodkovom veku alebo občanom v hmotnej núdzi."

    Poznámky pod čiarou s odkazom 8a, 8b znejú:

    "8a § 65 ods. 2 a nasledujúceho zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    8b § 2 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava pojmu zraniteľného odberateľa spája skôr s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie sú na plynulých odberoch energie závislé. Aplikačná prax pritom poukazuje aj na potrebu rozšíreného zadefinovania pojmu zraniteľných spotrebiteľov. Navrhujeme rozšíriť túto skupinu najmä o osoby v dôchodkovom veku a sociálne znevýhodnené osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, pričom pojem hmotná núdza ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum podľa osobitného predpisu a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením, sa odvodzuje od zákona 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pojem sociálne znevýhodnená osoba vo vzťahu k energetickým normám, používa aj štúdia energetickej chudoby na Slovensku.

    Ďalej.

    2. V čl. I § 3 písm. c) v 17. bode sa na konci spájajú tieto slová: "Ako aj odberateľ elektriny v domácnosti, ktorý je v dôchodkovom veku alebo občanom v hmotnej núdzi." Odôvodnenie je podobné ako v bode 1.

    3. V čl. I v § 7 sa vypúšťa ods. 8. Doterajší ods. 9 sa označuje ako 8.

    Odôvodnenie: Preukázanie odbornej praxe pri dodávke energií má oveľa závažnejší význam ako pri iných zákonom vymedzených oblastiach podnikania v energetike. Najmä v dôsledku ochrany spotrebiteľa je nevyhnutné, aby dodávateľ energií bol odborne spôsobilý a aby týmto zamedzilo nedorozumeniam v obchodnom styku medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi energií.

    4. V čl. I § 15 ods. 16 sa vypúšťajú slová "uzatvorenej na neurčitý čas".

    Odôvodnenie. Účelom navrhovanej právnej úpravy je rozšíriť pôvodné znenie zákona o zmluvy uzatvorené na dobu určitú, poukazujúc na skutočnosť, že vo väčšine prípadov sú zmluvy uzatvárané práve na dobu určitú, a preto je nevyhnutné v súlade s liberalizačným procesom umožniť zmenu dodávateľa do jedného mesiaca, hlavne v prípadoch, kedy je zmluvný vzťah dohodnutý na dobu určitú, čo napokon potvrdzuje samotná aplikačná prax.

    5. V čl. I v § 17 ods. 1 písm. a) sa v úvodnej vete slovné spojenie "ktorá musí obsahovať najmä", nahrádza slovným spojením, "ktorá musí obsahovať presné, jasné, určité a zrozumiteľné informácie, a to najmä".

    Odôvodnenie: Súčasná aplikačná prax si vyžaduje detailné vymedzenie podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv, týkajúcich sa dodávok energií, nakoľko v súčasnosti sú tieto spotrebiteľské zmluvy častokrát neprehľadné a zložité. Snahou je docieliť presné vymedzenie základných atribútov zmluvy, ako je presná cena a spôsob kontroly jej zmeny, rozsah dodávok a doba, na ktorú sa zmluva uzatvára.

    6. V čl. I v § 17 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode sa za slovo "získavania" vkladá slovo "aktuálnych".

    Odôvodnenie: Dodávateľ by mal spotrebiteľovi poskytnúť vždy aktuálne informácie o cene poskytovanej služby, ktoré sú dôležité pre spotrebiteľa. Takýmto opatrením by sa malo predísť poskytovaniu mylných, neaktuálnych a zavádzajúcich informácií a vzniku dezinformácií v obchodnom vzťahu.

    7. V čl. 1 § 17 ods. I písm. b) sa v poslednej vete slovné spojenie "najneskôr 30 dní" nahrádza slovným spojením "najskôr 60 dní".

    Odôvodnenie: Nakoľko zmena obchodných podmienok zo strany dodávateľa je výrazným zásahom do finančnej situácie každého spotrebiteľa, je nevyhnutné predložiť lehotu na poskytnutie informácií z pôvodných 30 dní na 60 dní na to, aby bol daný spotrebiteľovi dlhší čas na zváženie a pripravenie sa na zmenu zmluvných podmienok.

    A napokon bod 8. V čl. I v § 17 ods. 14 sa v úvodnej vete slovné spojenie "nesmie byť kratšie ako desať dní" nahrádza slovným spojením "nesmie byť kratšie ako pätnásť dní."

    Odôvodnenie: Lehota desať dní je krátka na to, aby bol spotrebiteľ schopný uhradiť prípadnú vzniknutú pohľadávku.

    Pozmeňovací návrh podpísalo 16 poslancov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Mezenská.

    Nech sa páči.

  • Tak ja chcem poďakovať kolegovi poslancovi Hraškovi za to, že predniesol tento pozmeňujúci návrh za mňa. Súvisí to trošku s tým, že my sme predkladali pôvodný pozmeňovací návrh aj s úpravou chránených alebo teda posilnených pozícií, nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre vlastníkov pozemkov, na ktorých stoja energetické a líniové stavby. Vzhľadom na to, že tento, táto iniciatíva si bude vyžadovať rozšírené spracovanie a podrobnejšie spracovanie v súlade s platnou legislatívou, tak zrejme to pripravíme formou novely zákona. Avšak ja som chcela len pri tejto príležitosti zdôrazniť naozaj to, že oceňujem a nechcem nijako devalvovať snahu pri príprave zákona o energetike, avšak naozaj na základe skúsenosti aplikačnej praxe a s tým, nakoľko sa vieme v dnešnej dobe vysporiadať so sporne uzavretými zmluvami spotrebiteľov s novými dodávateľmi energií, ja mám vážne obavy o to, že ani tento zákon tým, že neprecizuje presne pozície spotrebiteľov, nebude dostatočne chrániť spotrebiteľov na liberalizovanom trhu.

    Ako už bolo spomenuté v pozmeňovacom návrhu, žiada sa rozšírenie vymedzenia pojmu "zraniteľný spotrebiteľ". Z môjho pohľadu je neprípustné, aby táto kategória, tento pojem už neniesol aj sociálno-ekonomický rozmer, aby to boli naozaj len spotrebitelia, ktorí sú v kritickom stave a sú napojení na, majú svoje životné funkcie napojené na elektrické prístroje. Taktiež by som chcela poukázať na to, že v prevažnej miere sa uzatvárajú zmluvy na dobu určitú, dokonca na päť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pán poslanec? Už nie. Tak, pán spravodajca, do rozpravy, budete mať dlhé vystúpenie, stihneme to? Nestihneme. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelnou Hodinou otázok.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nasleduje

    hodina otázok, ktorú otváram.

    Konštatujem, že boli všetky podmienky splnené, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu.

    Na pána premiéra bolo položených 21 otázok, na členov vlády sa s otázkami obrátilo 23 poslancov.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že nebudeme odpovedať na otázky tých poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále.

    Pán predseda vlády, poprosím vás, keby ste oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej Hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí pán Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch amerických, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

    V zahraničí je aj minister spravodlivosti Tomáš Borec, ale na neho neboli postavené žiadne otázky.

    Som pripravený, pán predseda, odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

  • Ďakujem pekne, pán premiér, máte 15 minút na otázky vyžrebované podľa poradia.

    Prvá je od pána poslanca Martvoňa a znie: Vážený pán premiér, aký je váš názor na stav budovania diaľnic za bývalej vlády. Koľko kilometrov postavili?

  • Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Dovoľte mi na úvod svojej odpovede určitú rekapituláciu faktov. Vláda počas obdobia rokov 2006 - 2010 odovzdala 141 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a nechala rozostavaných 91 kilometrov diaľnic. Ak vezmeme do úvahy, že rýchlostná cesta R4 Košice - Milhosť, ktorá bola pripravená na podpis zmluvy, ale Úrad pre verejné obstarávanie ju kontroloval a odsunul podpis zmluvy až po voľbách v roku 2010, tak sme rozostavali 77 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.

    Ďalej vláda v rokoch 2006 - 2010 zanechala vydané stavebné povolenia na 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a takáto východisková pozícia pripravených stavebných povolení v minulosti nikdy nebola.

    Vláda, ktorá prišla v roku 2010 a bola tu do marca 2012, počas svojho pôsobenia odovzdala za posledných 14 rokov najnižší počet diaľničných kilometrov a to len križovatku D2, križovatka Stupava - juh, dĺžka asi 3,2 kilometra. Zároveň odovzdala úsek, ktorý bol financovaný z projektu PPP R1 Nitra-západ - Tekovské Nemce v dĺžke asi 46 kilometrov.

    So spôsobom výstavby a financovania prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva sa predchádzajúci kabinet nestotožnil a v ďalších balíkoch nepokračoval.

    Bývalá vláda odovzdávala do užívania 8 kilometrov rýchlostných ciest v plnom profile a 13 kilometrov v polovičnom profile. Začala výstavbu 50 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile a 5 kilometrov v polovičnom profile. Toto sa nedá nazvať inak, len ako výrazné spomalenie tempa výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry.

    Zastavením výstavby diaľnice z projektu verejno-súkromného partnerstva, išlo o prvý a tretí balík PPP, v roku 2010 stopla predchádzajúca vláda aj výstavbu 105 kilometrov diaľnice D1 bez náhradného riešenia so všetkými negatívnymi súvislosťami, napríklad znižovaním nezamestnanosti.

    Dnes mohli byť jednotlivé úseky vysoko rozostavané. A predchádzajúci minister dopravy tak splnil vlastný a výrazne minimalistický program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest len na 60 %. S ľútosťou musím konštatovať, že tempo výstavby diaľnic za uplynulej vlády bolo nedostatočné a nezodpovedalo ani potrebám hospodárstva krajiny, ani očakávaniami ich užívateľov.

    Minister dopravy Ján Počiatek ma viackrát po svojom nástupe do funkcie ministra informoval, v akom prekvapujúco alarmujúcom stave našiel stav prípravy niektorých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Spomeniem napríklad úseky najdôležitejšej diaľnice D1, ktorá má spojiť Bratislavu s Košicami.

    Nejde však len o toľko spomínanú D1, môžeme sa pozrieť napríklad aj na rýchlostnú cestu R2, keď nám bývalý kabinet odovzdával vládu, ubezpečovali nás, že úseky od Zvolena až po Lučenec sú pripravené a že sa môže začať stavať prakticky zajtra. Opak je pravdou. Neboli vykúpené pozemky, ani pripravené potrebné náležitosti projektovej dokumentácie a rýchlostná cesta R2 je jednou z priorít, predpokladám, každej z vlád, určite tejto súčasnej. Pracovníci ministerstva dopravy aj Národnej diaľničnej spoločnosti dnes robia všetko pre to, aby sme úseky od Zvolena po Kriváň mohli začať stavať najneskôr v priebehu budúceho roka, a toto bol aj záver z výjazdového rokovania vlády Slovenskej republiky v Poltári.

    Oneskorením výstavby sa vystavujeme budúcim problémom a dodatočnými kompenzačnými opatreniami a finančne náročným riešením, pretože prichádzame často do zastavaného územia ako poslední a musíme riešiť problémy spôsobené nevhodnými rozhodnutiami samosprávy či aktivitami iných investorov. Výrazne obmedzenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v posledných dvoch rokoch prinieslo aj ďalšie negatívne javy. Tradiční budovatelia diaľníc vo verejných súťažiach začali ponúkať nereálne nízke ceny, nakoľko podľa metodiky verejného obstarávania sa stala výlučným kritériom ponúkaná cena. Tým sa zastavil technický pokrok a sú výrazné obavy, či stavby stavané v tomto režime budú aj dostavané v požadovaných technických parametroch a budú naozaj slúžiť v plnej spokojnosti aj viac ako počas päťročnej záručnej lehoty. Toto je naozaj veľký problém, s ktorým sa dnes boríme.

    Plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest preto v súčasnosti prehodnocujeme a aktualizujeme. Prvý dôvod je, že sa Národná diaľničná spoločnosť dostala do zložitej situácie z dôvodu začatia tendrov, na ktoré nemá alokované zdroje v štátnom rozpočte, ako je to napríklad v prípade tunela Višňové.

    Druhým hroziacim rizikom je prepadnutie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú určené na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Napriek ubezpečeniam exministra Jána Figeľa o tom, že zdroje z operačného programu Doprava budú vyčerpané, riziko zo straty nenávratných peňazí je nespochybniteľné, a práve tento operačný program, ako aj operačný program Informatizácia spoločnosti sú dva operačné programy, kde bude potrebné urobiť v krátkom čase, ak to umožní Európska komisia, realokácie.

    V každom prípade, a to je moja záverečná veta, výstavba diaľnic sa musí sa stať takou istou prioritou vlády v rokoch 2012 - 2016 ako bola prioritou v rokoch 2006 - 2010. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec, otázka.

  • Pán premiér, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď vyčerpávajúcu. Ďakujem pekne.

  • Druhá otázka, pán premiér, na vás je od pána poslanca Štefanca: "Pán premiér, pred časom ste sa súdili s týždenníkom Trend kvôli názvu "Zlodej budúcich dôchodkov". Dnes je váš návrh na zníženie odvodov do druhého piliera v Národnej rade. Uznávate teda, že týždenník Trend mal pravdu?"

  • Pán poslanec, ďakujem takisto za otázku. Rešpektujem vás ako opozičného politika, preto rešpektujem aj rétoriku, ktorú ste zvolili.

    Áno, v septembri v roku 2007 naozaj týždenník Trend na titulnej stránke uverejnil moju fotografiu s titulkom, ktorý ste uviedli vo svojej otázke. A ako to patrí každému občanovi Slovenskej republiky, aj ja som využil inštitúty právnej ochrany a podal som návrh na ochranu osobnosti proti uvedenému týždenníku. Pravdepodobne disponujete informáciou, ak nie, tak vám ju poskytnem, v apríli 2009 Okresný súd Bratislava IV. a 16. novembra 2011 Krajský súd v Bratislave rozhodli o neoprávnenom zásahu týždenníka do môjho práva na ochranu osobnosti spočívajúceho v nepravdivých tvrdeniach. Keďže rozhodnutie bolo právoplatné, týždenník sa mi v prvom tohtoročnom vydaní musel na titulnej strane ospravedlniť, čím potvrdil, že na označenie mojej osoby za zlodeja dôchodkov nemal absolútne žiadne právo. Toľko k právnej stránke. Poďme ale k podstate veci.

    Podstatná pre nás, pán poslanec, je vecná stránka dôchodkovej reformy, ako ju zaviedla druhá vláda Mikuláša Dzurindu. SMER - sociálna demokracia vtedy ako opozičná strana voči konkrétnej podobe tejto tzv. reformy vystupoval jasne odmietavo, prakticky od jej schvaľovania až dodnes. A v tomto sme predvídateľní a jasní. Určite potvrdíte, že sme mali veľké výhrady k tomu, ako sa nastavili pomery a ako celý systém druhého piliera bol schválený.

    Čo sme teda hovorili pri jej zavádzaní a aký je dnes reálny stav? Hovorili sme, pán poslanec, že sľubovať cez druhý pilier švajčiarske dôchodky, skoky z padáka a podobné nezmysly sú hrubým zavádzaním, a to sa dnes pri pohľade na tzv. dôchodkové úspory ukazuje ako naša pravda. Tvrdili sme, že systém prerozdelenia odvodov do prvého a druhého piliera, ako je nastavený, je pre štátne financie neudržateľný a dnes sa to ukazuje v úplnej jasnosti. Môžem sa oprieť aj o Radu solidarity a rozvoja nie v konkrétnych číslach, pretože určite v Rade solidarity a rozvoja sú ľudia, ktorí môžu mať iný názor na rozdelenie jednotlivých percent, ale celá Rada solidarity, zamestnávatelia, zamestnanci, vysoké školy, akadémia, všetci, čo tam sedia jednoznačne konštatujú, tak ako je nastavený druhý pilier, je finančne neudržateľný, finančne neudržateľný a musíme urobiť v ňom jasné zásahy. My sme varovali pred hrubou propagandou, ktorá pôsobila na ľudí, pre ktorých systém nie je vhodný. A už onedlho sa to ukázalo ako realita, a to dnes potvrdzujú aj pravicoví politici, vaši kolegovia. Dobre viete, že v systéme sú ľudia, ktorí si nikdy nenašetria cez druhý pilier na žiadny dôchodok. Hovorili sme, že jediný, kto má v tomto systéme zaručené zisky, sú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, a to sa dnes aj naplnilo.

    Druhý pilier nebolo nič iné, a to je naša rétorika, len privatizácia verejných zdrojov, ktoré sa používajú v penzijnom systéme. A sústavne sme poukazovali na neexistenciu záruk a dnes sa ukazuje, že ľudia prichádzajú o svoje úspory, ktoré sa im znehodnocujú.

    Vážený pán poslanec, využijem vami položenú otázku na otvorenie témy, o ktorej všetci udatne mlčia. Kto mal prospech, pán poslanec, z tak nevýhodne nastaveného starobného dôchodkového sporenia, nevýhodného pre verejné inštitúcie, aj pre občanov? Čo motivovalo náhle zmeniť parametrické hodnoty? Sedíte tu teraz dvaja poslanci, myslím, že vtedy pán poslanec Kaník bol súčasťou hry, vy ste v tom čase asi neboli pri rozhodovaní. Ako je možné, že idete do vlády a vo vláde je predložený materiál, kde sa hovorí, že systém má byť rozdelený 14 % do Sociálnej poisťovne a 4 % majú ísť do druhého piliera. A priamo na vláde tento materiál bol zmenený na parametrické hodnoty na 9:9. Ako pri takom vážnom zásahu do druhého piliera, do druhého piliera ste mohli zmeniť priamo na rokovaní vlády zo 14:4 na 9:9? Toto je jednoducho otázka, na ktorú ste nám nikdy zatiaľ neodpovedali. Bola to láska k finančným inštitúciám, alebo to bolo niečo iné? Je absurdné, že ste nikdy nahlas nepovedali občanom, ktorí sú sporiteľmi v druhom pilieri, pravdu. Už o tri roky budú mať dôchodky z druhého piliera až o 18 % nižšie ako dôchodky z prvého piliera. Načo nám je taký druhý pilier, ktorý prináša o 18 % nižšie dôchodky, ako to je v prípade prvého piliera?

    Takže prečo záchrana dôchodkového systému? My chceme hovoriť o záchrane dôchodkového systému, lebo ho musíme dostať do finančne udržateľného stavu.

    Po prvé upravujeme nielen druhý pilier, ale aj prvý pilier, ktorý je v deficite aj kvôli absolútne neodborne, ako som už povedal, nastavenej výške sadzby do druhého piliera. Sú tu krajiny, ktoré majú rovnako nízke sadzby. Poliaci znížili zo 7,3 na 2,3, Česká republika má 3 %. A sú to všetko pravicové vlády. A my ideme znižovať na 4 % plus 2 % dobrovoľný príspevok, sme stále krajinou s najvyšším odvodom do druhého piliera v tomto regióne a vy nás idete kvôli tomu kritizovať. Ale iný krok neexistuje, pretože inak tento systém nedokážeme finančne udržať.

    Chcem povedať aj to, že pokiaľ ide o jednoznačne podhodnotené odhady záujmu o druhý pilier v rokoch 2005 až 2006, keď mali občania možnosť rozhodnúť sa o zapojení do druhého piliera, ktoré spolu s dnes už úsmevnými predpoveďami o 6-percentnom zhodnocovaní, spôsobili dnešnú neudržateľnosť celého systému. Ak by zo strany terajšej vlády došlo k reálnejšiemu nastaveniu odvodovej sadzby, mohli sme mať dnes aj v budúcom období na Slovensku stabilnú a udržateľnú sadzbu odvodov v nezmenenej výške.

    A ešte chcem povedať aj to, Slovensko si aj na vykrývanie deficitu, ktorý nám robí druhý pilier v týchto časoch, musí požičiavať na medzinárodných trhoch. My si musíme požičiavať takmer miliardu eur každý rok, ktorú dávame do Sociálnej poisťovne kvôli tomu, že peniaze odchádzajú do dôchodkových správcovských spoločností. Pán poslanec, dobre viete, za koľko si tie peniaze požičiavame, za 5 %. Koľko zhodnocuje druhý pilier vklady? Jeden a pol percenta? To je predsa nenormálne. To vám nikto matematicky nevie ospravedlniť. Požičiavame si za 5 % miliardu a pritom dôchodkové správcovské spoločnosti zhodnocujú tieto peniaze sumou 1,5 %.

    Preto, vážený pán poslanec, aby som to stručne zakončil, nie ja, ale systém, ktorý vám sľúbi zhodnocovanie vašich úspor na úroveň švajčiarskych dôchodkov, a po ôsmych rokoch z neho máte čistú stratu, opakujem, máte z tohto systému čistú stratu, toto je zlodej dôchodkov. A my proti takémuto zlodejovi dôchodkov budeme určite bojovať, lebo je to úloha každej jednej zodpovednej vlády.

    Pán poslanec, týždenník Trend sa mi za to, že ma označil za zlodeja dôchodkov ospravedlnil. Samozrejme, že ja to neočakávam od vás, ste opozičný poslanec. Ale úplne mi bude stačiť, vážený pán poslanec, keď pri svojej petícii za záchranu druhého piliera budete ľuďom hovoriť pravdu o tom, ako im ten druhý pilier ich úspory zhodnotil či znehodnotil. To snáď nepožadujem tak strašne veľa, hovorte ľuďom len a len pravdu. Nič iné od vás neočakávam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Vážený pán poslanec, keďže uplynulo 15 minút, ktoré sú vymedzené na odpovede na otázky položené na pána predsedu, už nemôžete položiť otázku v rozsahu dvoch minút.

    Budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá je od pani poslankyne Hufkovej, odpovedať bude pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a otázka znie: "Vážená pani ministerka, prepojenie ošetrovateľskej a sociálnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a špecializovaných zariadeniach bude určite predmetom riešenia ministerstva zdravotníctva a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Aký časový horizont predpokladáte a budú predmetom riešenia aj finančné podmienky zdravotníckych pracovníkov, ktorí budú ošetrovateľskú starostlivosť poskytovať?"

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Táto problematika je predmetom rokovaní medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom zdravotníctva. Úprava prepojenia poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb poskytovaných v zariadeniach sociálnych služieb je komplexná a náročná problematika. V septembri sa uskutoční rokovanie k výsledku auditu ošetrovateľských úkonov zariadení sociálnych služieb, ktorý v súčasnosti vykonáva ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne ministerstvo zdravotníctva predloží návrh optimálneho rozsahu výkonov zdravotnej starostlivosti s vyčíslením vplyvov na verejné financie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Chce položiť doplňujúcu otázku pani poslankyňa Hufková?

  • Ďakujem, chcem sa len poďakovať, pani ministerka, za odpoveď.

  • Ďakujeme. Ďalšou položenou otázkou je otázka od pána poslanca Ľubomíra Galka na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra: "Pán minister Kažimír, sprostredkúvam otázku občana pána Jozefa Hošša. Pán premiér Fico zhruba pred dvoma mesiacmi tvrdil, že dve tretiny chýbajúcich peňazí získa vláda úsporami a len jednu tretinu daňami. Dnes to už absolútne neplatí. V televízii ste obvinili opozíciu z toho, že nemôžete podstatne znížiť prebujnelý štátny aparát, lebo vláda Ivety Radičovej vám nenechala potrebnú analýzu - audit štátnej správy. Avšak podľa programového vyhlásenia vlády na roky 2006 - 2010 váš predchodca Ján Počiatek mal takúto analýzu pripraviť. Prečo teda namiesto škrtania výdavkov zvyšujete dane?"

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chápem, že pán poslanec Galko ako bývalý minister obrany nemusí mať prehľad v oblasti fiškálnej politiky, to je možno jeden z dôvodov, prečo sme my nikdy dvaja neskrížili ani zbrane vo vzájomnej debate, a preto asi aj siahate po otázkach od ľudí. Takže za otázku ďakujem občanovi, ktorý ju položil, ale budem veľmi vecný.

    No, musím povedať, že pán Jozef Hošša, ktorý dáva túto otázku sprostredkovane cez pána poslanca, má asi zlé informácie, pretože ja nemám žiadnu vedomosť o tom, že by premiér povedal, že dve tretiny získa vláda úsporami. Ja si veľmi dobre pamätám, čo som hovoril ja pred voľbami, čo som hovoril po voľbách a strana SMER - sociálna demokracia veľmi otvorene aj vo volebnej kampani, aj keď to nemohlo prinášať úspech a samotnú popularitu, sme jasne hovorili, že situácia, do ktorej sa Slovensko dostalo, že túto situáciu budeme musieť riešiť, áno, dodatočnými príjmami a preto sme jasne pomenovali už pred voľbami, že z toho pomyselného teoretického balíka konsolidácie, bude tentokrát kvôli krátkosti času na rok 2013 nevyhnutné dve tretiny získať na strane príjmov. To si pamätám veľmi dobre, čo som hovoril ja pred voľbami a čo hovorím aj po voľbách a ako aj robíme.

    Čiže, ak by aj premiér také niečo povedal, a opakujem, žiadny rešerš informácií ma nedoviedol k tomu, že by som vedel potvrdiť takéto konštatovanie, tak musím povedať, že situácia sa ukázala po našom príchode oveľa, oveľa vážnejšia, nepriaznivejšia pre nastupujúcu vládu, než by sa zdalo. Dôvodom bola hlavne takmer polročná predvolebná neochota bývalej vlády, ja to nazývam veľmi mierne neochotou, môžem to tuná pomenovať aj pravdivejšie, vnímam to ako politický predvolebný alibizmus, to znamená neochota a alibizmus bývalej vlády podieľať sa či už rozumovo, ale aj prakticky na opatreniach, ktoré by konsolidáciu, v konsolidácii by sme mali pokračovať v tomto a budúcom roku.

    Čiže veľmi dobre viete, že je ambícia rozpočtu na úrovni 4,6 %, ktorá bola potvrdená v parlamente aj na základe neobvyklej parlamentnej obštrukcie strany SMER - sociálna demokracia, lebo inak by na tento rok rozpočet krajina v decembri minulého roku nemala, že 4,6 % nebola žiadna ambícia, že to bol len výsledok vzdania sa, vzdania sa akýchkoľvek ambícií. Ja vám veľmi dobre pripomeniem rokovanie slávnej koaličnej rady, ktoré sa ukončilo niekedy pred polnocou s tým, že ste sa dohodli, presne si pamätám, pani premiérka prezentovala médiám: "Dohodli sme sa na tom, že nebudeme predkladať žiadne dodatočné návrhy v parlamente, ktoré by znižovali deficit." No to je absolútne unikum. Ako väčšinou sa koalícia dohaduje na tom, že nebudú dávať návrhy, ktoré by zvyšovali deficit. Vy ste sa na koaličnej utajenej rade dohodli na tom, že sa nebudete predháňať na tom, ako by ste znižovali deficit. Ja vám chcem len pripomenúť, v akých podmienkach sa pripravoval rozpočet na tento rok, a v najbližších dňoch aj verejne budem komunikovať, v akej situácii sa nachádzame. Aj včera naposledy v parlamente z tohto miesta som vám oznamoval, že daňová prognóza, dneska si to už môžte prečítať aj v Pravde na základe niektorých uniknutých informácií, zhoršuje východiská, a celkový fiškálny rámec na tento rok až na hranicu cez 5 %. Čiže, to je pohľad do zrkadla pravdy. To je skutočnosť, ktorú sme v tomto roku a na týchto miestach zdedili.

    Treba zopakovať, že v roku 2012 sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 4,6 % a v roku 2013 ho znížiť pod 3 %. Vláda preto už v tomto roku musí nájsť približne minimálne 300 miliónov eur na to, aby sme splnili váš záväzok na tento rok, a zhruba 1,5 miliardy na to, aby sme splnili záväzok, ktoré dala krajina ako celok, a v tomto si stojím za svojím. Pretože zníženie deficitu na 3 % je záväzok krajiny, nie je to záväzok takej alebo onakej vlády a jeho nesplnenie by zásadne poškodilo kredibilitu a schopnosť financovať si vlastný dlh.

    Treba zdôrazniť, že verejné výdavky Slovenskej republiky merané podielom hrubého domáceho produktu, patria k najnižším v Európskej únii. V roku 2011 podľa údajov Eurostatu činili verejné výdavky na Slovensku iba 38,2 % HDP, čo je spolu s Estónskom tretia najnižšia hodnota v celej Európskej únii. Nižšie výdavky majú už len Rumunsko a Litva, a to tiež len o niečo menej ako 1 % HDP. Priemerná úroveň krajín v Európskej únii bola na úrovni 49,1 % kontra našich 38,2, pričom krajiny ako Francúzsko, Dánsko alebo Švédsko prerozdeľujú aj viac ako polovicu výkonu svojej ekonomiky. Aj úrovňou príjmov na úrovni 33,4 % HDP patria slovenské verejné financie medzi najmenšie, skutočne najmenšie v celej Európskej únii.

    Verejný sektor na Slovensku teda nie je v porovnaní s európskymi krajinami vôbec nafúknutý. Práve naopak, je mimoriadne malý, čo sa prejavuje napríklad nízkymi platmi učiteľov, ktorí sa ozývajú a chcú bojovať za svoje, za svoju životnú úroveň, nízkymi výdavkami na vedu a výskum, čo permanentne spomíname všetky vlády dookola, že je našou prioritou zvyšovať, zvyšovať výdavky v tejto oblasti, ale tak napríklad aj nízkymi výdavkami na sociálnu ochranu obyvateľstva v medzinárodnom porovnaní v rámci Európskej únii. Vo všetkých týchto výdavkových kategóriách patrí Slovensko na chvost európskych krajín. To je absolútna pravda, podložená štatistickými údajmi Eurostatu.

    Nie je, samozrejme, pravdou, že vláda v rámci konsolidácie verejných financií iba zvyšuje dane. Ministerstvo financií plánuje úspory na mzdovej obálke vo výške 5 % a pri bežných výdavkoch o 10%. To je dohromady 130 miliónov eur a bolo to jedno z prvých rozhodnutí , ktoré sme na rezorte financií urobili po našom príchode.

    Okrem toho sa pristúpilo na zastavenie verejných obstarávaní, ktoré nie sú nevyhnutné pre zabezpečenie chodu a fungovanie jednotlivých úradov a výkonu ich činností, zastavilo sa tiež vyplácanie plošných odmien, takých populárnych plošných odmien, s ktorým ste sa lúčili aj vy s vlastnými rezortami po prehratých voľbách.

    Pri konsolidácii na príjmovej stránke rozpočtu sa však dôrazne zohľadňuje princíp solidarity, to jest aby sa bolestivé opatrenia v čo najmenšej miere dotkli nižšej a strednej vrstvy obyvateľstva, pričom je potrebné zdôrazniť, že navrhované opatrenia v oblasti daní z príjmov a odvodov sa nedotknú 88 % zamestnancov.

    Nedá sa ale škrtiť donekonečna. Len pre ilustráciu, ak by sme počas budúceho roka pracovníkom v štátnej správe, ale aj verejnej správe nevyplatili mzdu spolu s odvodmi, teda 55-tisícom zamestnancom štátu, 55-tisíc zamestnancov štátu by pracovalo zadarmo. Pripusťme takúto fikciu. V takom prípade by sme ušetrili v budúcom roku 600 miliónov eur. 55-tisíc štátnych zamestnancov by chodilo rok do roboty zadarmo, ušetrili by sme 600 miliónov eur.

    Ak by sa takzvané bežné výdavky, čiže výdavky na tovary a služby škrtli úplne, štát by ušetril 900 miliónov. To ale znamená, že napríklad by sme na úradoch na celý rok vypli vodu, neplatili by sme za elektrinu, takže v zime by sa na úradoch mrzlo, odpojili by sme telefóny, internet, papier by si všetci nosili z domu, tak v takom prípade by sme ušetrili 900 miliónov eur. Deväťsto a šesto miliónov dohromady je 1,5 miliardy eur, to je zhodou okolností cifra, to nešťastné číslo, ktoré sa snažíme dať na hromadu, aby sme dosiahli deficit 3 % v budúcom roku.

    Je teda naozaj mylné domnievať sa, že je možné konsolidovať len vďaka škrtom v štátnej správe. Chceme, aby služby verejnosti boli na kvalitatívne vyššej úrovni. Aj podľa zahraničných investorov nerozhoduje o investíciách len výška daní, ale aj kvalifikovaná pracovná sila, infraštruktúra a služby poskytnuté štátom.

    S terajšou podobou štátnej správy sa idú robiť významné zmeny. My sme nikdy nepovedali, že sme spokojní s tým, ako vyzerá a funguje štátny aparát. S terajšou podobou sa idú robiť zásadné zmeny, a túto zodpovednosť si na rohy, ako sa hovorí, zobral podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, a to tým, že jasne pomenoval, pripravuje a bude riadiť veľkú reformu nazvanú ESO, projekt efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy. Ide o jednu z najzásadnejších reforiem štátnej správy od vzniku Slovenskej republiky, kde sa plánuje do roku 2014, aby sme mali počet, aby sme znížili počet orgánov miestnej štátnej správy zo 745 na 79. Nech nás nemýli, tie čísla sú naozaj neuveriteľné - zo 745 na 79 - počet rozpočtových počtových organizácií, znížiť, znížiť ich počet. A z príspevkových - z 916 na 58.

    Dobre viete, pán poslanec, že sme požiadali opozíciu, teda aj vás, o konštruktívne a alternatívne návrhy, ktorými bolo možné ušetriť potrebných jeden a pol miliardy eur. Až na zopár čiastkových opatrení, o ktorých verejne rozprávame a ktoré sú legitímne, a v mnohých častiach sa aj prekrývame, sme nedostali od vás návrhy, ako by sme mohli zázračným spôsobom bez zvyšovania príjmu štátneho rozpočtu konsolidovať.

    Nie je, samozrejme, pravdou, že sa to deje teda iba na strane príjmov, a z hľadiska výdavkov som pomenoval budúcnosť, ale treba aj pomenovať realitu, ako príprava štátneho rozpočtu je v plnom prúde. Vláda nastúpila v apríli a zákon nepustí, 15. augusta musíme predložiť prvý návrh štátneho rozpočtu, 15. októbra musí takýto návrh rozpočtu byť posunutý na rokovanie Národnej rade Slovenska, a to je reálne obdobie. To znamená reálnych šesť, sedem mesiacov kedy môžme predložiť kredibilný plán.

    Kredibilný plán je, bohužiaľ, dnes založený z dvoch tretín, z dvoch tretín na strane príjmov a z jednej tretiny na strane výdavkov, pretože som vám zdôvodnil, že v plošnom škrtaní nie je možné ďalej pokračovať bez toho, aby sme zásadným spôsobom neohrozili prístupnosť a kvalitu verejných služieb. Ak chceme pripraviť štrukturálne zmeny, na to potrebujeme bohužiaľ viac ako šesť mesiacov, vy ste ich mali k dispozícii jeden a pol roka a nepodarilo sa vám to. Tak nám aspoň držte palce, aby sme to dokázali v tom ďalšom období a aby zdrojom konsolidácie v rokoch `14 a `15 boli práve úspory na fungovaní na strane aparátu štátu a v lepšom výbere daní, lebo veľmi dobre viete, aký problém sú daňové úniky v tejto krajine. Ďakujem.

  • Takže pán poslanec žiada o doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vy ste povedali, že každý sme pôsobili trošku niekde inde, takže sme neskrížili zbrane, a áno je to pravda, neskrížili sme zbrane a že to je dôvod, pre ktorý som ja siahol po otázke od občana, alebo od občanov, v tom by som vás chcel opraviť, nesiahol som kvôli tomu, že som sa nevenoval tej problematike, ale že no niekto sa tých ľudí musí zastať, keď vy ste sa na nich vykašľali hneď po voľbách, takže to je dôvod kvôli ktorému ja teraz sprostredkúvam tie otázky od občanov tuto pre jednotlivých ministrov, a ja pevne verím, že tých otázok bude čo najviacej a že si na to zvyknete.

    Čo sa týka vašej odpovede, ja osobne, ja osobne, nie je až také dôležité to, že či som s ňou spokojný ja, mňa zarazilo, že ste odpoveď, ktorá sa dala naozaj vybaviť za minútu a za dve, že žiaden audit nebol a že ste od pána premiéra nepočuli taký výrok, tak ste využili na to, aby ste 90 %času nejakým spôsobom osočovali alebo komentovali bývalú vládnu koalíciu, a ja vám ďalšiu otázku nedám, lebo by sa mohlo stať, že zasa budete pätnásť minút rozprávať o niečom, na čo teda som sa vás nepýtal, na čo sa vás ten občan nepýtal, ja teda len skončím tým, že to zhodnotenie tej vašej odpovede, nech si vyhodnotí ten, možno, v čo pevne verím, už aj váš bývalý volič. A takto sa to bude diať aj do budúcnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za otázku.

    Pokračujeme ďalšou... Prepáčte, môžete reagovať.

  • Pán poslanec, ja som úplne v pokoji. A ja som zvyknutý. Bohužiaľ, som zvyknutý na typ štuchancov, ja budem veľmi pokorný a milý k vám, ako na spôsob štuchancov, ktorými sa vy vyrovnávate s tým, že sedíte v opozičnej lavici a že ste sa preplazili do parlamentu s výsledkom, ktorým teda nie je asi vhodné sa chváliť. A to je váš problém.

    Ak chcete hodnotiť to, ako sa náš volič stavia k nám, pozrite si prieskum verejnej mienky, kde dávajú známku aj nám, ktorí sedíme vo vláde a riešime každý deň problémy, ktorým sme objektívne vystavení, alebo aj problémy, ktoré ste nám zanechali s veľkou láskou. A myslím si, že to hodnotenie je aj priebežne ako dané naozaj prieskumom verejnej mienky, takže sa s ním môžte vysporiadať aj vy, aj my v rámci vlastného svedomia. A my, aj ja budeme stále pripravení trpezlivo odpovedať na vaše otázky.

    Ak budú kompetentné, samozrejme, či už budú z vašej hlavy, alebo si ich opíšete z internetu od nejakého vášho poctivého priaznivca. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme ďalšou otázkou, ktorú položil pán Elemér Jakab na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Jána Počiatka:

    "Pán minister, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky plánuje zrušiť osobnú železničnú dopravu v niektorých oblastiach ako napríklad medzi Bánovcami nad Ondavou a Veľkými Kapušanmi napriek nesúhlasu miestnych obyvateľov, samospráv a Košického samosprávneho kraja. Dúfam, že ministerstvo dopravy izoláciu týchto oblastí neplánuje, izoláciou týchto oblastí neplánuje vytvoriť rezerváciu tam, kde miera nezamestnanosti presahuje 30 %. Ako chce ministerstvo naplniť povinnosť štátu zabezpečiť verejnú dopravu pre obyvateľov týchto oblastí?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, od 9. decembra má platiť nový grafikon železničnej dopravy o ktorom sme v posledných týždňoch intenzívne rokovali aj so zástupcami samosprávy.

    Je pravda, že plánujeme zrušiť šesť vlakových liniek, ktoré ale spája jeden faktor, a to je jasný a nespochybniteľný nezáujem cestujúcich. Podľa analýzy Výskumného ústavu dopravného, ktorý si dala vypracovať ešte vaša vláda, je napríklad priemerný počet cestujúcich na trati Spišské Vlachy - Spišské Podhradie - deväť. A nás tak často spomínanej trati do Banskej Štiavnice, cestuje v jednom vlaku v priemere trinásť ľudí.

    Rád by som vám stručne vysvetlil, ako štát financuje a dotuje vlastne takúto dopravu, a je to veľmi jednoduché. Štát dotuje vlaky sumou 205 miliónov eur ročne, za čo železnice prevádzkujú alebo prepravia 30,3 milióna vlakových kilometrov.

    Tieto čísla sa, samozrejme, meniť nebudú, je však prirodzene v záujme štátu, aby boli vlaky prevádzkované tam, kde je o ne záujem, čiže nie tam, kde o ne nie je záujem.

    Preto týchto spomínaných šesť liniek plánujeme zrušiť a na druhej strane posilňujeme dvanásť liniek, kde záujem cestujúcich je veľký. Ide najmä o spojenia Bratislavy, ale aj v okolí Popradu, Banskej Bystrice, Žiliny, Humenného či Lučenca.

    Práve tým, že vlaky budú po novom premávať tam, kde je ich skutočne treba a nebudú jazdiť prázdne, pomôžeme aj zamestnanosti, keďže za prácou pomôžeme dostať sa nie deviatim, ale rovno niekoľkým stovkám ľudí, a to v každom vlaku. Tých spomínaných 9 či 13 cestujúcich by sme vedeli oveľa efektívnejšie prepravovať autobusmi, nakoniec viete, že aj autobusová doprava je dotovaná. Podotýkam teda ešte raz, že nie je možné, aby sme takto neefektívne financovali niektoré spojenia, pretože tie zdroje, ktoré máme k dispozícii sú limitované. Ďakujem.

  • Ďakujem, chcete položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec?

  • Áno, áno. Vážený pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď, hoci ste ma nepresvedčili, ale dúfam, že vaše sľuby ohľadne zabezpečenia dopravy pre obyvateľov týchto oblastí nezostanú len prázdne slová a riešenie dopravy bude uspokojivé pre celú oblasť, ktorá trápi obrovskou mierou nezamestnanosti a nedostatkom pracovných príležitostí. Ďakujem pekne.

  • Ten grafikon je alebo plán, platiť má tento nový grafikon od 9. decembra. Určite ešte budeme intenzívne rokovať, dokým sa dostane definitívne do platnosti, a ja vám garantujem, že budem určite počúvať všetky racionálne argumenty, najmä zo samospráv, pretože tie najviac za toto bojujú, čo je legitímne, a keď sa ukáže, že tie spojenia majú zmysel, tak určite ich rušiť nebudeme. Ale na druhej strane si tiež treba uvedomiť, že nie je možné prevádzkovať také spojenia, o ktoré samotní cestujúci nemajú záujem, a častokrát je to možno len nejaký, nejaká iná politická argumentácia miestnej samosprávy a nie, nie prejav nejakého skutočného záujmu cestujúcich.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Ďalšiu otázku položil poslanec Ivan Uhliarik pani ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej: "Generálna prokuratúra poslala podnet Slovenskej lekárskej komory na ministerstvo zdravotníctva, aby sa vyjadrilo k podnetu a argumentácii podávateľa podnetu MUDr. Dragulu, Slovenská lekárenská komora, lekárska komora. Poslalo ministerstvo zdravotníctva nejaké vyjadrenie k tomuto podnetu a aká bola právna argumentácia Generálnej prokuratúre?"

  • Ďakujem. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zaslalo Generálnej prokuratúre vyjadrenie, v ktorom uviedlo, že tento všeobecne záväzný právny predpis je od 23.2.2012 platnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a od 1.4.2012 nadobudol účinnosť. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo v stanovisku, že tento právny stav rešpektuje. Je zároveň potrebné uviesť, že pri predkladaní zákona č. 62/2012 Z. z. bolo avizované, že zdroje na rast platov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek budú kryté úsporami v rezorte zdravotníctva. Faktom však je, že tieto úspory boli naplánované úplne nereálne. Iba v prípade zákona 362/2011 Z. Z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach bude úspora v roku 2012 približne 26 miliónov eur oproti pôvodne avizovaným 150 miliónom eurám. Ďakujem pekne.

  • Žiadate si doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne pani ministerka za zodpovedajúcu, za zodpovedanú odpoveď na moju otázku. Chcem sa opýtať, neviem odkiaľ beriete sumu 150 miliónov eur, ale tie reálne úspory uvidíme naozaj aj vy, aj ja, aj občania na konci decembra 2012 podľa toho, aká bude spotreba liekov, ale nie o tom som chcel dať doplňujúcu otázku. Súhlasíte s tým, aby tie stovky miliónov eur, ktoré chcete dať akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, dá vláda na platy sestier a lekárov a na rekonštrukciu nemocníc a tým potešíte mnohých pacientov a občanov a nielen bohatých majiteľov súkromných zdravotných poisťovní?

  • Ďakujem pekne. Prepáčte pán poslanec, musím povedať, že toto nie je otázka, ale je to konštrukcia dvoch absolútne nesúvisiacich úkonov, takže ja nemám, čo by som k tomu dodala, pretože, naopak, práve táto investícia je podľa mňa jednou z najlepších investícií, ktorú štát môže v tejto chvíli urobiť do tak rozvráteného systému, aký sme zdedili. Len v prípade, že práve teraz, keď máme taký obrovský tlak na efektívne využívanie všetkých zdrojov, ich potrebujeme dostať tam, aby všetky, ktoré do poistného systému prišli, naozaj odišli aj tam, kam patria, za našimi pacientmi. Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke. V poradí piata otázka je od pána poslanca Antona Martvoňa a smeruje na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: "Vážený pán minister, ako hodnotíte stav, že bývalý pán minister Mihál dal zastaviť vyplácanie refundácie mnohých projektov." Ospravedlňujem sa, takže otázka je preskočená.

    Ďalšia otázka venovaná alebo je od pána Galka, ktorého tu tak isto nevidím.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Ritomská, opäť na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera: "Vážený pán minister, dovolím si opýtať sa, či pri evidencii nezamestnaných by nebolo potrebné zamerať sa na dôvody skončenia pracovného pomeru s tým, či zamestnanec nebol vystavený psychickému násiliu na pracovisku pred skončením pracovného pomeru? V súčasnosti pri evidovaní nezamestnaného sa neuvádza žiadna príčina skončenia pracovného pomeru, čo vyhovuje zamestnávateľovi, a to je jedným z dôvodov zvyšovania nezamestnanosti, ako to monitoruje naše občianske združenie Práca a vzťahy."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa, podľa Zákonníka práce, podľa Zákonníka práce pracovný pomer môže skončiť rôznymi spôsobmi či už dohodou, výpoveďou, okamžitou, prípadne v rámci skúšobnej doby. V prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa sa dôvody skončenia musia uvádzať. Ide o výpovedné dôvody uvedené v Zákonníku práce. Tieto sa potom môžu spoľahlivo aj následne identifikovať. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnanca, tento môže skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu. V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou musia byť v dohode uvedené dôvody, ak to zamestnanec požaduje alebo ak pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

    Dôvody sa neuvádzajú pri skončení v skúšobnej dobe, naopak, taxatívne dôvody sú v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prípade, ak ide o otázku psychického nátlaku zamestnanca, má v zmysle § 13 Zákonníka práce právo obrátiť sa na súd. Rovnako má právo obrátiť sa na inšpekciu práce. Riešenie pracovnoprávnych vzťahov vrátane riešenie problematiky psychického nátlaku, ako dôvodu skončenia pracovného pomeru, sú v kompetencii inšpektorátov práce, nie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V súčasnosti, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri zaraďovaní občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sledujú dôvody skončenia pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce, a to najmä z dôvodu, že podľa platného právneho stavu, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa stal nezamestnaným z dôvodu:

    1.) skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov,

    2.) ohrozenia chorobou z povolania,

    3.) dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície na pracovisku alebo dosiahnutím veku, pre ktorý nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie, a považuje sa za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

    V prípade, ak sa v doklade o skončení zamestnania neuvedie konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru, než sa uvádza v Zákonníku práce, alebo v ňom neuvedie žiadny dôvod skončenia pracovného pomeru, nie je možné sledovať dôvody skončenia pracovného pomeru z dôvodu možného psychického nátlaku. Prešetrovanie sťažností v prípade psychického nátlaku upravuje Zákonník práce v § 13 ods. 1, kde sa upravuje povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý pomenováva antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov. Zároveň v § 13 ods. 3 Zákonníka práce platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

    Ochrana zamestnanca, ktorý sa cíti byť poškodený porušením zákazu diskriminácie alebo konaním v rozpore s dobrými mravmi, je predmetom § 13 ods. 4 Zákonníka práce. Okrem toho, ochrana zamestnancov pri práci presadzuje aj prostredníctvom štátnych orgánov inšpekcie práce. Nakoľko inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce v rozsahu stanovenom v § 2 ods. 1 zákona 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontroluje aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a konania v súlade s dobrými mravmi. Na porušenie povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi v sume až 100-tisíc eur.

    Z uvedeného vyplýva, že prvým spôsobom domáhania sa nápravy zo strany zamestnanca je právo zamestnanca podať sťažnosť zamestnávateľovi, na ktorý je zamestnávateľ povinný odpovedať bez zbytočného odkladu, vykonať nápravu, upustiť od takéhoto konania a odstrániť jeho následky. Okrem tohto podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanci, ktorí sú poškodení porušovaním povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

    Druhým spôsobom nápravy je uplatnenie práva zamestnanca, tak jak som spomenul predtým, súdnou ochranou, ktorá je ustanovená v Zákonníku práce aj v antidiskriminačnom zákone.

    Na záver by som chcel povedať k tomu občianskemu združeniu, že som sa mal možnosť oboznámiť s predmetom a aktivitami, ktoré to občianske združenie vykonáva s tým, že má záujem riešiť nielen fyzické týranie, ale aj psychické týranie na pracovisku. Priznám sa, že ma viaceré aktivity tohto združenia zaujali a vzhľadom na to, že pripravujeme aj novelu zákona o inšpekcii bezpečnosti práce, vám tlmočím pripravenosť spolupracovať pri príprave tohto zákona.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa, doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, bolo to teda veľmi krásne vysvetlenie tej legislatívnej úpravy. Ja by som ešte doplnila aj zákon o štátnej službe, aj ten využíval takú možnosť, ale vlastne teda tým, že vlastne my sme vznikli na základe toho, že na Slovensku dochádza k tomu silnému tlaku, tak skúma naše občianske združenie a venuje sa tým prípadom a postupne narastajú, tak by som ako využila tú vašu ponuku a budem sa venovať tej spolupráci. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, ak chcete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou položenou otázkou je otázka od pani poslankyne Viery Kučerovej a opäť smeruje na ministra práce Jána Richtera: "V novele zákona o sociálnom poistení zavádzate platenie odvodov z dohôd. V nadväznosti na túto skutočnosť považujete doterajší systém opatrení a kontroly nelegálnej čiernej práce za dostatočný?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani poslankyňa. Vaša otázka má dve roviny. Prvá rovina v zmysle zabráneniu neodvádzania odvodov je zameraná na kontrolnú činnosť, ktorá je podľa príslušných osobitných predpisov vlastná najmä pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Tu bude nevyhnutné aktivizovať kontrolnú činnosť, aby sa aktívnejšie monitoroval stav plnenia odvodov a sankcionovanie za zistenie porušenia platných predpisov. Druhá rovina sa týka nelegálnej čiernej práce, vymedzenej v právnom poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 82/2005 Z. z. o legálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje okrem iného aj kontrolné orgány, aj sankcie, pokuty za porušovanie zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Zodvodnenie dohôd je súčasťou zámeru rezortu práce a sociálnych vecí na čistotu pracovno-právnych vzťahov v pracovnom procese.

    Áno, pani poslankyňa, skúsenosti z praxe nasvedčujú tomu, že dohody boli často predmetom obchádzania klasického pracovno-právneho vzťahu. Zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom zmluvu na minimálnu mzdu a rozdiel v mzde rieši dohodou, kde odvádza menšie odvody. Svedčí o tom nárast počtu dohôd a hlavne ich súbeh, pretože v poslednej dobe narastal počet dohôd najmä v súbehu, čo nasvedčuje tomu, čo som povedal predtým, že je aktuálne. Pripomínam, že v roku 2011 bolo na dohody vyplatených spolu takmer 800 miliónov eur. K prevencii a potláčaniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prispieva aj poradenstvo poskytované orgánmi inšpekcie práce. Poradenstvo je poskytované zdarma zamestnávateľom a zamestnancom s cieľom zvýšiť ich právne povedomie. Aj napriek kontrole, pokutám, sankciám sa stále vyskytuje nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie. Potvrdzuje to aj stručná štatistika niektorých ukazovateľov z kontrol nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za obdobie od roku 2009. Za toto obdobie, obdobie rokov 2009 - 2011 síce klesol počet zistených osôb, ktoré sú nelegálne zamestnávané, ale stúpla suma uložených pokút za porušovanie nelegálnej práce z pôvodných 328-tisíc na dnešných 778-tisíc eur. Tento trend zvyšovania počtu kontrol nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v činnosti orgánov inšpekcie práce, poklesu zisteného nelegálneho zamestnávania a zvyšovania pokút za nelegálne zamestnávanie pokračuje aj priebehu prvého polroku tohto roku. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sú jednoznačne škodlivým fenoménom s negatívnymi celospoločenskými vplyvmi.

    Aktivita nového vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je v záujme realizácie záväzku, ktorý je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 - 2016, podľa ktorého vláda považuje za nevyhnutné pokračovať v eliminácii nelegálneho zamestnávania a to tak, že v rámci výkonu vládnej moci upraví celý systém na vyhľadávanie a prísne trestanie nelegálneho zamestnávania, a to najmä účinnejšou spoluprácou zamestnávateľských a odborárskych organizácií s Národným inšpektorátom práce, ale aj s orgánmi miestnej samosprávy a s Políciou Slovenskej republiky. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa, doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, postačuje odpoveď, ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem. Nasledujúca otázka je od pána Ľudovíta Kaníka, ktorý sa nenachádza v miestnosti.

    Desiata v poradí otázka je od pána Ľubomíra Galka a je smerovaná na ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú: "Pani ministerka Zvolenská, sprostredkúvam otázku občana - pani Žákovej. Prečo nechcete zverejniť výsledky porovnávania nemocníc?"

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nerozumiem otázke, aké výsledky porovnávania nemocníc máte na mysli? Vývoj dlhu v zdravotníckych zariadeniach zverejnený bol a ministerstvo naozaj všetky informácie, ktoré má podľa zákona zverejňovať zverejňuje. Takže nie som si celkom istá, o aký vlastne ide, ide o aké výsledky porovnávania nemocníc?

  • Doplňujúca otázka. Nech sa páči, pán Galko.

  • Ďakujem pekne. No, vzhľadom k tomu, že nie ste si istá, že aké porovnávanie nemocníc ide, tak urobíme to tak, že ja vám podám písomnú interpeláciu v mojom mene od tejto dámy, ktorá to poslala. Dobre? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nasledujúca otázka je od pána poslanca Martvoňa, ktorý sa tu nenachádza. Nasleduje otázka pána Ľuboša Blahu, ktorý sa tu nenachádza. Pán poslanec Štefanec, pán poslanec Zsolt Simon sa nenachádza.

    Takže ďalšia otázka od pána poslanca Ľubomíra Galka na ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča, ktorý sa nenachádza v tejto miestnosti. Prosím, aby sa pán minister Glváč dostavil do miestnosti. Prečítam zatiaľ otázku.

    Prerušujem rokovanie, kým nepríde pán minister, tak 2-3 minútky.

  • Prerušenie rokovania. Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pána ministra poprosíme o zodpovedanie otázky. Pán minister, zopakujem vám ju? Pán minister Glváč, sprostredkujem otázku občana pána Pavla Hrušku:

    "Plánuje ministerstvo obrany nejakým spôsobom minimalizovať rozdiel vo výškach výsluhových dôchodkov medzi starodôchodcami a novodôchodcami, čiže tými, ktorí odišli z ozbrojených síl Slovenskej republiky pred rokom 2005 a po ňom, keďže pôvodné plány podporené legislatívou hovorili o tom, že dôchodky starodôchodcov budú postupne dorovnané na priemernú výšku dôchodkov novodôchodcov?"

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ministerstvo obrany vypracovalo mechanizmus, ktorým postupne v rokoch 2003 a následne v rokoch 2006 - 2008 zmenšovalo rozdiely medzi tzv. starodôchodcami a novodôchodcami. Tento mechanizmus založený na samostatnej valorizácii výsluhových dôchodkov pre oprávnených poberateľov zohľadňoval vždy v decembri príslušného roka aj počet rokov odslúžených v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Od roku 2009 bol tento mechanizmus pozastavený a čiste len z ekonomických dôvodov. Aj za minulej vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Doplňujúcu otázku, pán minister, ešte ak by ste chceli reagovať na doplňujúcu otázku.

  • Áno, ďakujem pekne za odpoveď. V podstate ste povedali, pán minister, tie fakty, ktoré sú známe, a teraz by som chcel od vás, ak by sa podarilo takou odpoveďou áno alebo nie, lebo tak znela otázka, že či plánujete znížiť ten rozdiel? Teda či plánujete nejaké tie opatrenia na to, aby ten rozdiel sa znížil?

  • Pán poslanec, je to čiste naozaj ekonomická otázka a vy to viete. Momentálne pripravujeme zmenu štruktúry vôbec výsluhových dôchodkov. Je to v štádiu pracovných skupín, ktoré pracujú či už na ministerstve obrany, alebo ministerstve vnútra, samozrejme, v koordinácii, a výsledkom by malo byť nová právna úprava, ktorá by mala byť predložená parlamentu na jeseň tohto roku.

  • Ďakujem pekne. Zrejme posledná položená otázka. Pán Ľuboš Blaha tu nie je.

    Takže poslednou položenou otázkou bude otázka od pána poslanca Jozefa Mikloška a bude smerovaná na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča.

    "V slovenskej republike je 13 univerzít tretieho veku, na ktorých študuje 6 477 seniorov. Majú svoju asociáciu, ktorá koordinuje ich činnosť. Týmto spôsobom sa realizuje právo starších na vzdelávanie a prispieva sa ku skvalitneniu života seniorov. Štúdium na tejto univerzite nie je podporované zo štátneho rozpočtu ani z vysokých škôl, na ktorých sa odohráva. Študenti seniori si všetky náklady štúdia platia sami napriek nízkym dôchodkom a zväčšujúcim sa životným nákladom. Žiadam vás, vážený pán minister, o legislatívnu podporu univerzít tretieho veku z rozpočtu vášho ministerstva, resp. z rozpočtu zúčastnených vysokých škôl."

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mám jednu minútu na to.

    Vážený pán poslanec, nebudem vám musieť odpovedať písomne, ako som chcel na túto vašu otázku. Chcem len tuná deklarovať, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sa snaží podporovať aktivity Asociácie univerzít tretieho veku v Slovenskej republike aj tým, že už niekoľko rokov uhrádza členské príspevky, lebo sú aj v rámci toho medzinárodného, tej medzinárodnej siete, Asociácia univerzít tretieho veku v dvoch medzinárodných organizáciách celosvetového združenia univerzít tretieho veku a Európska federácia starších študentov.

    V súčasnosti pripravuje ministerstvo pri príležitosti Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity tohto roku výzvu zameranú na vzdelávanie seniorov a rozširovanie vedomostí zvyšujúcich kvalitu života seniorov cez európske fondy. To dostanete, tá možnosť tu bude a bude to výrazne podporené v rámci Operačného programu Vzdelávanie a, samozrejme, aj vo vzťahu k legislatíve môžem dať prísľub, že sa týmto vašim podnetom budeme výrazne zaoberať, aby sme tento systém vzdelávania ukotvili aj do legislatívneho procesu a vytvorili podmienky tak, ako to je v iných európskych štátoch a vyspelých štátoch v okolí Slovenskej republiky.

    Toľkoto z mojej strany.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Bohužiaľ, už nám uplynul čas, v ktorom sme sa venovali hodine otázok. Takže len doplňujúcu otázku. Nemôžeme udeliť. Týmto teda končím tento bod programu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 4. schôdze Národnej rady prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri uskutočňovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 165, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 151. Teraz poprosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 165.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona reaguje na akútnu situáciu v poľnohospodárstve, v poľnohospodárskej výrobe vyvolanú extrémnymi a dlhotrvajúcimi nedostatkami zrážok v roku 2012. Rieši poskytovanie podpory vo forme pôžičky na účely včasného predchádzania vzniku, zmiernenia vplyvu a odstraňovanie následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku prebiehajúcich globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien. Poľnohospodári v podmienkach Slovenskej republiky pociťujú klimatické zmeny pravdepodobne najviac, pretože extrémny nedostatok zrážok, ako aj iné extrémne poveternostné podmienky v tomto odvetví majú najvýraznejší negatívny dopad.

    Navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti je odôvodnený potrebou včasného a rýchleho poskytovania podpory hlavne preto, že poľnohospodárom budú tieto prostriedky slúžiť na založenie novej úrody na rok 2013, čo sa musí uskutočniť do konca októbra 2012.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na vyššie uvedené, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpôr v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov (tlač 165) v prvom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojim uznesením č. 27 z 26. júla 2012

    ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky 26. júla 2012.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. júla 2012 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali ihneď.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, doobeda sme odsúhlasili, že tento zákon Národná rada prerokuje v skrátenom konaní. Dnes teda budeme rozhodovať o tom, akým spôsobom pomôžeme farmárom, ktorí boli postihnutí lokálnymi škodami vplyvom klimatických zmien. Niekde je to povodeň, niekde to je sucho, ale chceme pomôcť.

    Ja chápem dobrý úmysel vlády, keď chce nájsť takéto riešenie. Len som presvedčený, že takéto riešenie, ktoré navrhuje vláda farmárom v skutočnosti nepomôže a nebude účinné. Už v predchádzajúcom období sa stalo, že vláda Roberta Fica prijala zákon, ktorý bol len gestom smerom k poľnohospodárom, a tento zákon považujem z rovnakej dielne a s rovnakým účinkom. Nie nadarmo sa hovorí, že cesta do pekla je dláždená dobrým úmyslom. Táto cesta je dobrým úmyslom, ale vedie do pekla. Prečo? Novela zákona podľa § 7, ktorý máme možnosť prečítať, musí spĺňať pre farmára niekoľko kritérií.

    Po prvé musí spĺňať podmienky nariadenia Komisie 15/35 z roku 2007, t. j. o programe podpory de minimis. Väčšina poľnohospodárov už dnes dostáva podporu z programu de minimis, pretože je 11 titulov v rámci ministerstva pôdohospodárstva, ktoré poskytujú a táto suma a táto pomoc nemôže prekročiť viac 7,5-tisíc eur za posledné tri fiškálne roky. Tým pádom okruh tých, ktorí majú byť odmenení je značne obmedzený. Pre naše poľnohospodárke podniky takéto riešenie, úverové riešenie, nie je skutočným žiadnym vykúpením alebo žiadnou pomocou. Skúsim vysvetliť.

    Od roku 2005 financovanie poľnohospodárskeho agrárneho sektoru je založená na predfinancovaní na základe komerčných bánk. Komerčné banky ročne predfinancujú farmárom podporu v objeme cca 300 mil. eur, ktoré v januári, vo februári poskytnú, a v januári, vo februári nasledujúceho roka farmár musí splatiť. Keď dnes farmár sa prihlási o túto pomoc, o túto pôžičku, dostane ju od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, dostane koncom tohto roka alebo začiatkom budúceho roka dotáciu, z ktorého splatí minuloročný úver, teda úver, ktorý zobral v januári a príde vo februári, že chce ďalší úver na svoju existenciu. V tej chvíli komerčná banka posúdi jeho bonitu za nevyhovujúcu. Namiesto toho, keby dostal farmár finančnú pomoc, tak tá mu zlepší ekonomiku. Práve preto si myslím, že s tými 80 mil. eur, ktoré chcete zobrať z envirofondu a dať v prospech poľnohospodárov, mnohým poľnohospodárom paradoxne poškodíte, pretože bude im odmietnuté poskytnutie komerčných úverov, pretože zhoršíte ich ekonomiku namiesto toho, aby ste im dali skutočné peniaze.

    Možno len neodbornosť vedie vládu k prijímaniu takýchto opatrení, nakoľko existuje niekoľko riešení, ktoré dnes vo veľmi krátkom čase umožňujú riešiť túto zlú situáciu. Nedá mi, aby som nereagoval na doobedňajšie slová ministra Jahnátka a vyvrátil jeho slová. Systém poskytovania podpôr veľkých dobytčích jednotiek sa deje na základe nariadenia vlády 516/2010, ktoré prijala Radičovej vláda 15. decembra 2012. Bolo tomu tak aj v roku 2011, aj v roku 2012. Tá ustanovila, že žiadosti a žiadatelia podávajú žiadosť do 28. februára. Minulý rok podali do 28. februára do polovici júla dostali zaplatené. Tento rok podali do polovice februára a nemajú zaplatené. Minister tu hovorí o tom, že pri urýchlení metodiky dostanú tie peniaze v novembri, pričom sa nepriamo odvoláva na to, že Slovenská republika by mala uplatňovať moduláciu.

    Pán minister, váš štátny tajomník napísal v oficiálnom liste 16. júla 2012, že podľa pravidiel Európskej únie sa modulácia nevzťahuje na nové členské štáty dovtedy, kým sa ich priame platby nevyrovnajú platbám, ktoré poskytujú farmárom v tzv. starých členských štátoch. V roku 2012 v Slovenskej republike nie je vyplácaná podpora v 100 % výške, to znamená, že podľa slov vášho štátneho tajomníka modulácia na území Slovenskej republiky nemá čo robiť. Niekto tu zjavne zavádza. Je to list podpísaný pánom Štefanom Adamom.

    Pokiaľ by sme pristúpili k tomu, že na tieto účely predchádzajúca vláda odsúhlasila v štátnom rozpočte 18 mil. eur - 542 mil. korún, keby sa dostali v tomto čase farmárom, určite by im pomohla viac ako pôžička, ktorú budú musieť splatiť a vrátiť.

    Ďalšia možnosť poskytnúť farmárom finančnú výpomoc vychádza zo zákona 267, kde je možné vyhlásiť prírodnú katastrofu nielen na celé územie, ale na niektoré regióny alebo menšie oblasti. Je to len ochota vyhlásiť takéto opatrenie. Neviem prečo sa toho vláda Slovenskej republiky bráni ísť touto cestou.

    A existujú aj ďalšie schémy štátnej pomoci, ktoré sú schválené, odnotifikované a ktoré je možné použiť veľmi rýchlo bez zmeny zákona s finančnou dotáciou tak, aby poľnohospodárom sa pomohla. Koniec koncov musím povedať, že bez zmeny zákona, bez akéhokoľvek prístupu je možné okamžite dať do systému pre pôdohospodárstvo ďalších 11 ml. eur, ktoré sú k dispozícii v Slovenskom pozemkovom fonde ako nerozdelený zisk z roku 2010 a z roku 2011, ktoré súčasné právne podmienky umožňujú vláde pri ochote predisponovať do kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a môžu byť použité na odškodnenie, resp. na zmiernenie dopadov na farmárov. Toto by bola skutočná pomoc. Pomoc, ktorá je v podobe, že ti poskytnem, ale máš vrátiť, nie je úplne ta najšťastnejšia pre samotných farmárov. Musím aj povedať, či sa to páči, alebo nie, áno, sú podniky, kde je strata alebo výpadok produkcie aj 40, aj 50 %. Ale pokiaľ sa pozrieme na úroveň Slovenskej republiky tak tomu tak nie je.

    Dnes si kladiem otázku, ako je možné, že na Slovensku väčšina farmárov už čaká na to, kedy sa ceny zvýšia na 300 eur pri potravinárskej pšenici, aby začali predávať. Prečo naši mlynári dnes už cez stovkou áut vozia potravinársku pšenicu zo zahraničia? Prečo nekupujú slovenské? Preto, lebo na Slovensku väčšina ľudí nechce predávať. Zvýšenie ceny potravinárskej pšenice na úroveň 210 - 220 eur je ešte pochopiteľné, ale ani za túto cenu mnohí farmári nechcú predávať. Je to výsledok toho, že minister tejto krajiny sa vyjadril, že je extrémne sucho a extrémny nedostatok. Rovnako to zopakoval premiér tejto krajiny. To je verbálny signál smerom k špekulantom, aby začali obchodovať s obilím, pretože cena bude rásť. Chcem odkázať občanom tejto krajiny, že cena základných surovín a potravín rastie neúmerne aj vďaka takýmto nekvalifikovaným, neodborným vyhlasovaním zo strany vedenia štátu. Áno, je možné zvýšenie cien potravín, bude mať tlak, bude zvyšovať aj infláciu. Áno, toto všetko so všetkým súvisí.

    Toto má aj ďalšie otázky. Rovnako musím povedať, že pokiaľ chceme pomôcť poľnohospodárom, tak im dajme peniaze, tak im dajme finančné prostriedky, ktoré nemusia vrátiť, a vedia založiť úrodu na budúci rok. Pretože neexistuje spôsob, ako posúdiť, že tento zákon bude účinný a pomôže farmárom. Podľa legislatívnych pravidiel je potrebné, aby vláda, keď predkladá takýto návrh zákona, predložil aj samotnú vyhlášku alebo všeobecne právny predpis aspoň v náčrte, v bodoch, ako chce rozdeliť túto pomoc. Áno, pán minister by mohol povedať, že to je len technický nedostatok, lebo na vláde to bolo priložené a v parlamentných laviciach, v parlamentnej tlači to priložené už nie je. Ja som si to preštudoval, aj to, čo bolo na vláde. Ale aj tam je jedna neobvyklá, nezvyčajná záležitosť. Je tam zapísané, že podmienky poskytnutia pôžičky sa upresnia vo výzve ministerstva pôdohospodárstva. To znamená, že žiadny všeobecne predpis a len výzva na stráne ministerstva pôdohospodárstva, že kto má nárok a kto nemá nárok. Toto je naprieč všetkým legislatívnym pravidlám, ktoré sa v tejto krajine doteraz uplatňovali.

    No a na záver k tým pôžičkám. K pôžičkám musím povedať, že mám veľmi ťažké srdce aj preto, lebo ako minister v roku 2002 na jeseň som sa musel začať boriť problémom nedobytných pohľadávok po pôžičkách. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak aj rok 2001 bol zasiahnutý v tejto krajine extrémnym suchom. Vtedy minister Koncoš si vydobyl, že farmári dostali pôžičku na nákup obilia zo zahraničia. Po týchto pôžičkách zostalo v tejto krajine nesplatených viac ako 400 mil. korún. Po všetkých fondoch, ktoré boli v tejto krajine v podobe pôžičiek ešte dnes napriek tomu, že vláda v roku 2001 zrušila fondy a pôžičkové fondy na ministerstve pôdohospodárstva, ešte existuje nevymožených viac ako 1,5 mld. korún. Zruba 1,5 mld. korún pôžičiek sa odpísalo pre nedobytnosť, resp. pre zlikvidovanie týchto firiem. Neviem, či chceme rozdávať peniaze v čase krízy spôsobom, že poľnohospodársky podnik síce dostane dnes injekciu finančnú, ale tým, že ju, že dnes dostane pôžičku, nebude môcť dostať zelený úver, ktorý je v trojnásobnej alebo štvornásobnej výške, než dostane túto pôžičku od samotného PPA, nebude vedieť založiť alebo pokračovať v produkcii v marci, apríli budúceho roka a pôjdu jeden za druhým na skrachovanie. V tej chvíli sme urobili medvediu službu a farmárov sme dostali na lopatky tam, kde sme ich nechceli.

    Dámy a páni, vážený pán minister, považoval som to za nesmierne dôležité, aby som upozornil na tieto fakty a skúsenosti, ktoré tu vychádzajú. Mnohí ľudia, ktorí dnes na ministerstve pracujú, sa veľmi aktívne spolupodieľali na rozdeľovaní tých fondov, ktoré v rokoch 2001 a predtým ministerstvo rozdávalo a pomáhalo. Otázne je, komu a akým spôsobom. Práve preto by som sa prikláňal k tomu, aby ste namiesto takéhoto návrhu naozaj išli návrhom takým, ktorý farmárom dá peniaze, dá finančnú pomoc tým, ktorí si o to naozaj potrebujú, ktorí mali lokálnu škodu, ale potom je treba vyhlásiť lokálne katastrofy, ale to je otázka technická a v kompetencii vlády Slovenskej republiky a nie takýmto spôsobom celoplošne v tejto krajine šíriť paniku a ohrozenie, ako keby sme nemali zajtra čo dať do mlynov zomlieť a dať do pekárni upiecť. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci. Pán poslanec Huba nemá faktickú poznámku. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Teraz otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hlina, pán poslanec Záhumenský, Huba, pán poslanec Simon. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, len krátko k tomuto návrhu. Príde mi nesystémové, keď veľa prší je zle, keď je sucho je zle. Takže aby sme to celé nejako nezdeformovalo, tu mám takú mieru obavu. Len chcem sa spýtať fakticky, ja nie som odborník, ak ma, tak ma prípadne opravte alebo doplňte, alebo pán minister mi možno bude vedieť odpovedať, že ak požičiavame na 0,5 % a vieme, že štát si požičiava teraz pred chvíľkou to tu pán premiér spomínal, síce na iný účel, ale niekde na úrovni 5 %, to znamená, dotujeme tie úroky, že či to nie je neoprávnená štátna pomoc, lebo tá sa riadi nejakými inými ustanoveniami. To by ma v tejto veci zaujímalo.

    Ďalšia vec, čo sa chcem spýtať, alebo čo chcem aj na čo upozorniť a prípadne sa doznať aj nejakého stanoviska pána ministra. V návrhu sa píše, že peniaze sa vrátia v decembri 2013. Ja tomu chcem veriť, keďže však vieme, ako to zvykne chodiť, tak ma taká mierna obava ma skľučuje. Nechcem, neviem dať ani nejaký, návrh ktorý by to nejakým spôsobom zmenil, tak sa len chcem pána ministra spýtať. Ja viem, on to tu spomínal, že to bude garantovať, že sa tie peniaze vrátia, tie ďalšie platby, neviem či to dobre poviem SAPU, VDF, alebo nejaký iný titul, nepoznám to presne, i keď ovce chovám, ale nikdy som o to nežiadal. Ak to tak bude, budem rád.

    Chcem len povedať, že dakedy sa na slove chlapa stavali mestá. Dneska žijeme takú divnú dobu, že môžte mať zmluvu, ktorá váži pomaly 5 kg a nepomôže vám, aj tak vás obabrú. Takže ja sa len chcem spýtať pána ministra, či vie dať chlapské slovo, že urobí všetko preto, aby sa peniaze vrátili, ktoré sa teraz , ako sa dôvodí, mimoriadne požičiavajú a máme niečo zachraňovať. Či to chlapské slovo nebude stačiť a ja si do poznámok napíšem, že niekedy v januári, februári v roku 2014 budem pána ministra interpelovať, že ako sa nám darí, tomuto chlapskému záväzku doznať. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A teraz, pán poslanec Záhumenský, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nemyslel som si, že k tej téme bude taká vášnivá diskusia, ale tak ako to bolo dopoludnia, keď sme prerokovávali návrh na skrátené legislatívne konanie, pán Simon ukázal svoj postoj k poľnohospodárom a nedá mi na to nejakým spôsobom reagovať. Lebo každý, kto chodí po Slovensku a nielen počúva správy ale pozerá sa vlastnými očami a má vlastný názor, tak vidí hlavne na juhu Slovenska, a to keď zoberie nielen juhozápad ale aj juh stredného Slovenska, akým vážnym spôsobom 60-ročné sucho poškodilo obiloviny. A to nie je sucho iba tejto jari, ale je to sucho od jesene, keď prvé škody nastali veľkými vyorávkami repky, kde došlo v niektorých podnikoch až 100 % vyorávkam repky, to znamená, všetko čo založili, vznikla im čistá strata. A, pochopiteľne, je to riziko podnikania. Poľnohospodárstvo je postavené na tom, že musí kalkulovať s faktorom počasia, a niekedy je to počasie tak zle nastavené pre poľnohospodárov, že škody sú obrovské.

    Pán kolega Hlina, vy ste povedali, že vy ovce chováte a peniaze nepýtate. Pán Simon ovce nechová a peniaze pýta. V roku 2002, keď bol minister, tak si nechal vyplatiť dotácie na 600 oviec, ktoré nechoval, potom sa ten prípad nejakým záhadným spôsobom "stopil". Možno by to vedel vysvetliť, že ovce netreba chovať, stačí pýtať peniaze, a keď je minister, tak si dokáže vyplatiť, a keď hovorí o tých pestovaniach, pán minister hovoril, pripomenul, že úrodu treba založiť na jeseň. Nuž on ako bývalý poľnohospodár nemá tu skúsenosť, lebo aj podľa mojich osobných znalostí jeho pozemkov je pestovateľ buriny. Bol pestovateľ buriny a tú netreba zakladať na jeseň, rastie sama a peniaze sa pýtajú, a keď tak hovoril o jeho predchodcovi prvom pánovi Koncošovi, ktorý mu stopol dotácie za to, že tie pozemky neboli riadne obhospodárené, keď sa stal ministrom, tak si ich vyplatil tie peniaze. Tak možno by aj o tomto mohol porozprávať a bude aj príležitosť, keďže vystupuje po mne a bude rozprávať o tabaku ktorý bol plne nárokový a všetky inštitúcie preukázali, že nezákonným spôsobom zastavil nejakú platbu, ta známa kauza, ktorú tu bude asi prezentovať za chvíľu.

    Takže, ak budeme hovoriť o tom, že je skutočne situácia vážna pre tých poľnohospodárov, ktorí boli poškodení, tak ťažko môžeme argumentovať priemerom desiatich percent, to je asi tak vytiahnuté z brucha, o koľko bude nižšia úroda. Bude oveľa nižšia ta úroda ako 10 %, pán Simon, ale ak ten starý známy príklad pána premiéra použijeme, ak sme v priemere zjedli jedno kura, ja som zjedol dve a vy ani jedno, tak sme v priemere najedení. Každý sme zjedli kura. Tak to je asi ten váš priemer, čo hovoríte, ale sú tu farmári, ktorí majú vážne škody 40, 50, 60, 80-percentné a nielen to, že v tomto roku. Lebo môže byť podnik nastavený akokoľvek silný, ak má škody v jednom roku, dokáže ich prekonať aj pomocou komerčných bánk, ale od roku 2009 - 2010, sa kumulujú v niektorých oblastiach obrovské škody a práve tam, kde boli obrovské záplavy na juhu, tak práve tam vzniklo aj teraz suchom vážne poškodenie obilovín a práve tam musí štát ukázať, že nechce zlikvidovať poľnohospodársku výrobu aj v tejto oblasti a obzvlášť sa čudujem tebe, pán Simon, že práve tvoji voliči, keď si pozrieme štatistiku voličov, tak juh Slovenska najviac volili Most - Híd, tak práve proti ním tu bojuješ. Práve vystupuješ proti nim a keďže si sa podpísal pod likvidáciu fariem v týchto regiónoch, likvidáciu ovocinárstva, zeleninárstva a keď poľnohospodári vahným spôsobom krachujú a finančné skupiny preberajú tieto podniky, čo nie je vidno, ale však, kto robí v poľnohospodárstve vie, že aké finančné skupiny preberajú tieto podniky, tak by sa mohli poďakovať tebe, ale oni sú natoľko vďační, že ťa ešte aj volia ako do Národnej rady, aby si znovu voči nim tuná útočil, a rozprával, že ako je nevýhodné vlastne im poskytnúť dostať sa k zdrojom.

    Ja viem, že je pekné povedať, že dajme im peniaze, radi by sme ich dali, rád by som sa spýtal, koľko tých peňazí si dokázal pre poľnohospodárov dostať ty? Koľko si im ich dal mimo rozpočtu okrem toho, že si im zobral červenú naftu? Že sa znížili dotácie na SAPS a tak ďalej a tak ďalej, by sme ich mohli menovať tu dlho, čo všetko, pod čo všetko si sa podpísal. A myslím si, že tvoje meno majú poľnohospodári hlboko zapísané čiernymi písmenami a že sa bude dlho skloňovať. Potom, čo sa zabudne, že si niekedy v politike pôsobil. Čiže demagógiu, ktorú používaš pod rôznymi pseudoargumentmi, myslím si, že mnohí poľnohospodári určite, ale aj občania prekukli, a verím, že aj noví kolegovia v Národnej rade sa veľmi rýchlo zorientujú a budú môcť vyhodnocovať to, aké argumenty predkladáš.

    Pán minister tu prezentoval v prvom vystúpení, že pozná situáciu nielen z vlastných ciest po regiónoch, ale aj s tým, že veľmi úzko komunikuje so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, ktorú si ty absolútne odmietal, ignoroval a skôr si mal cieľ ju zlikvidovať. Preto vlastne aj vypadla SPPK od ECU, lebo to financovanie neprišlo, ktoré malo prísť z ministerstva, no a keďže bola kritika zo strany pani Radičovej, že prečo nekomunikuje so samosprávou, tak si si nechal založiť vlastnú samosprávu - Potravinovou komorou Slovenska na juhu Slovenska pár podnikov, aby si mohol deklarovať, že komunikuješ so samosprávou. Komunikoval si s pár podnikmi vlastnej samosprávy. To je realita, ktorú taktiež poľnohospodári poznajú, a títo poľnohospodári tam vstupovali čuduj sa svete, aj slovenskej národnosti, keď to mám takto povedať, s odôvodnením, že im bolo povedané, že bude mať bližší prístup k dotáciám. Čiže to je spôsob metódy práce na ministerstve počas tvojho pôsobenia a z toho v kontexte sa vlastne aj odvíja to, čo tu dneska prerokovávame, lebo pre mňa je až nepochopiteľné, že koľko kriku pri tak samozrejmej veci, keď štát vidí, že môže prísť k vážnym poľnohospodárskym škodám v určitých regiónoch, aj keď to nie je možné vyhlásiť plošne za katastrofu sucha, tak ako to bolo v roku 2000, tak je potrebné, aby štát plnil svoju funkciu a poskytol pôžičku podnikom, ktoré ju musia vrátiť a garantujú tú pôžičku ďalšími platbami, ktoré sú pre ňu ďaleko dôležitejšie, ako ta malá časť pôžičky, ktorú môžu získať.

    Pán kolega Hlina, ty si spomenul, že polpercentné úroky, že to je radosť robiť. No, skúste sa prejsť po tých regiónoch, kde poľnohospodári zažili tie škody, nech vám ich ukážu, aké obrovské miliónové škody na tých podnikoch vznikli, a keď ide o ich existenciu a zamestnávajú 100 - 150 ľudí a títo ľudia sú skutočne vo vážnom ohrození, či dokážu si zobrať komerčný úver za komerčných podmienok, a keby to bolo možné, tak vlastne ani nebolo treba ani dávať tam určitú podporu či už je to formou pôžičky cez tento model, ktorý sa tu predstavuje, alebo akýchkoľvek iných dotácií. Lebo je všeobecne známe, že slovenskí poľnohospodári majú oveľa nižšie dotácie, a nechcem tomu venovať teraz nijaký čas, ani som si nezobral, aby som mohol predložiť o koľko viac dostávajú kolegovia v iných okolitých krajinách oproti Slovákom. Ak si zoberiem len mlieko, v Maďarskej republike majú zo štátneho rozpočtu 7 centov na každý liter mlieka. Na Slovensku ho nemajú. To je 2 koruny rozdiel. Čiže len keď túto jednu položku zoberieme, tak vidíte, že je v tom rozdiel a že štát musí nejakým spôsobom na to reagovať.

    Veľa tu bolo slov o tom, pán Simon, ako si tu kritizoval vyplatenie VDJ. Bohužiaľ, nedá sa to inak nazvať ako určitý nie populizmus, až nepochopiteľná vec, proste od človeka, ktorý sa kategoricky staval proti VDJ. Ja som osobne zorganizoval ako predseda zväzu výrobcov mlieka stretnutie s vtedajším ministrom poľnohospodárstva Simonom a so všetkými produktami mlieka a sme ho presviedčali, aby zaviedol podporu na VDJ, lebo chov dobytka je vážne ohrozený. Neuveriteľným spôsobom argumentoval, ako je to s európskymi pravidlami, ako to nie je možné, ako on by veľmi rád chcel, ale to nedá sa proste, lebo európska legislatíva to neumožňuje. Na konci volebného obdobia, keď som mu to pripomenul, povedal, že vtedy to možné, ale teraz to nie je možné, to je rok 2006, keď sme prišli do vlády, tento titul sme zaviedli a dneska sa k nemu hrdo hlási, že ako pomáha poľnohospodárom. Mohol pomôcť ďaleko skôr a mohol oveľa viac aj dneska poľnohospodárom produkovať mlieko, nebyť toho, aby si to štyri roky blokoval.

    Čiže ak to všetko z toho kontextu zhrnieme, tak niekedy je dôležité sa pozrieť na to nielen to, čo hovorí, ale kto to hovorí a v tomto prípade, ak to hovoríš ty a kritizuješ ministrovu neodbornosť, myslím si, že k tej neodbornosti máš veľmi blízko. Veľmi, veľmi blízko. Možno že si až natoľko veľký odborník, že spomeniem snáď jeden príklad na záver. Možno by si vedel vysvetliť vo svojom vystúpení poľovný revír Bagľaš. Je známe, že tento revír, kde je tvoj brat aktívnym poľovníkom, chcel zámenu pozemkov. Pochopiteľne, spraví sa znalecký posudok, podľa nie zdokumentovaných informácií si vytváral nátlak na pracovníkov výskumného ústavu alebo Národného lesníckeho centra, aby urobili znalecký posudok, ako urobili. V čase zámeny došlo k vážnemu vyťaženiu týchto zamieňaných pozemkov a sekcia lesného hospodárstva neodporučila ministerstvu vymeniť tieto pozemky. Na tvoj príkaz, možno to je tá odbornosť, sa to rozhodnutie zmenilo a došlo tak iba k takej malej poznámke, že treba sa aj pozrieť, či nedošlo náhodou k nejakému vyťaženiu a dostal generálny riaditeľ od šéfa sekcie, pána Olajca príkaz, aby tú zámenu urobil a bola uskutočnená.

    Udelený bol súhlas ministerstva 7. 3., zámena bola 9. 3. a 21. 3. 2012 bola vo Veľkom Krtíši v katastri zapísaná. Ja si dovolím povedať, že to hraničí s trestným činom pri porušovaní správy cudzieho majetku. Ja verím, že v tejto krajine je spravodlivosť, že sa na to niekto pozrie, aj na tú tvoju odbornosť, akým spôsobom si sa zakryl inými ľuďmi, a vystavili ste riziku iných, ktorí sa podpísali pod takéto rozhodovanie. Aj toto je odbornosť v tvojom ponímaní a myslím si, že to hovorí absolútne za všetko. Čiže ja budem rád, ak, ctené dámy a vážení páni, tento návrh zákona, ktorý bol predložený s úprimným úmyslom poľnohospodárom pomôcť, aby sme ho schválili a vlastne vytvorili cestu na to, aby poľnohospodári mohli prekonať, a hlavne tí, ktorí sú vážne poškodení suchom, prekonať to obdobie a založil úrodu tak, aby mohli naďalej produkovať a zamestnávať. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja, traja poslanci, uzatváram možnosť, štyria poslanci, uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Záhumenský, celé vystúpenie takmer ste venovali mne namiesto zákonom. Áno chápem, že ležím vám v žalúdku, ale najskôr by ste mali zaplatiť svoju veľkopanskú poľovačku na štátnych lesoch a potom by ste mali právo vystúpiť v Národnej rade a kohokoľvek kritizovať. Keď máte obavy o akýchkoľvek pochybnostiach, že som urobil niečo zlé, tak ja si myslím, že pán minister, aj keď telefonuje v sieni Národnej rady môže počúvať aj tú skutočnosť, že nech si to preveria, a ja sa toho neobávam, pretože zákon som neporušil. Naviac musím povedať, že pri VDJ, áno, bol som proti, ale keď som nastúpil druhýkrát, tak som nebol taký hulvát, aby som to zrušil, pretože som cítil, že nie je možné v poľnohospodárstve robiť králičie pokusy z jedného týždňa na druhý, kdežto vy určite vykonávate. No a k týmto pôžičkám som presvedčený, že prvý, ktorý podá žiadosť o túto pôžičku, bude spoločnosť Agrokontrakt Mikuláš. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby aj ja som sa vyjadril ako k tejto téme, ako aj občan, ale spomínali sme tu aj sedliakov, poľnohospodárov, roľníkov, bačov, chovateľov oviec. Tak ako to bolo spomenuté tuná prší - zle je, sucho - zle je, ale faktom je pravda, to nemusím byť aj poľnohospodári, aby sme si všimli, že skutočne minulý rok jeseň bola mimoriadne suchá, a dodala, nielen jeseň bola mimoriadne suchá, čo bol problém naozaj na oziminách, ktoré boli ako zasiate, ale aj samotná zima bola suchá. Aj u nás v podtatranskom regióne bola veľmi suchá zima, tak som ju vnímal aj ja. Pozorne som počúval aj pána ministra dopoludnia, keď rozprával, Nitriansko porovnával a Topoľčiansko, kde podľa satelitných snímok bolo vlastne vyhodnotené, že 9 % je deficit vlahy, a v skutočnosti merania, ktoré boli fyzicky ako realizované, bolo až 20 % deficitu vlahy. Skôr sa prikláňam, naozaj ako neviem, teda či som to dobre pochopil, pán minister, nie? Že..., no tak asi potom tak, tak potom prepáčte, keď som to zle ako pochopil, len ja som sa chcel prikloniť k tomu, že naozaj to fyzické ako meranie tej vlahy, teda je ako presnejšie a reálnejšie. Poľnohospodárom ak treba im ako pomôcť pri založení úrody, nemyslím si, že práve v jeseni sa zakladá úroda, aby to naozaj nerástla tam burina, alebo už oveľa skôr. Jeseň považujem už možno je to neskoršie mesiace, ale už aj v auguste aj teraz niektorí poľnohospodári už zakladajú ako úrodu. Určite je potrebné našim poľnohospodárom pomôcť. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú poznámku, aby sa mi to v zlom nevrátilo. Mám obavu a strach. Ja myslím, že už cca 10 rokov na jednom našom stredisku máme ovce, a viem, že v takom nadšení moja manželka v slabej chvíli asi 3 alebo 4 roky dozadu požiadala o dotáciu, čo ja som až bol prekvapený, na nejakých 30 ovcí. Takže korigujem to moje vyhlásenie, odvtedy sme nežiadali na nič ani žiadnu inú dotáciu sme nedostali, čiže aby sa mi to nevrátilo, že klamem.

  • Čiže myslím, že na tých 30 alebo koľko oviec sme raz, ale odvtedy veci s tým spojené, tak úplne sme na to rezignovali. To som chcel. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja si asi budem ťažko zvykať na tie osobné útoky, čo som tu už zažil medzi kolegami a ťažko mi je, keď takto vidím proste, že ako sa to navzájom atakuje. Samozrejme, každý si to musí vyhodnotiť vo svojom svedomí a vedomí, ako to bolo, ako to je, ako to chce byť.

    Ja by som chcel povedať iba toľko k tomu, že áno, myslím si, že som tiež poľnohospodár a, samozrejme, že viem, aké sú platby, ako sú podhodnocovaní naši poľnohospodári voči ostatným v iných krajinách v EU. Takže myslím si, že všetky možnosti, ktoré im vytvoríme na to, aby mohli prísť k financiám a k založeniu úrody, či je jedno, či je to pôžička, alebo subvencie, alebo dotácie, myslím, že by sa mali kvitovať, a tak, ako bolo povedané, poľnohospodárom nezávisí od dobre vymurovanej haly, ale hlavne od toho počasia a tam to si nevyberie. Samozrejme, myslím si, že tak ako bolo spomenuté, pán minister že urobí také, teda ministerstvo také podmienky, aby to bolo pre všetkých rovnocenné, aby bolo jasné, že nebudú sa zvýhodňovať iba určité regióny, alebo určitý, ale že tam boli jednoznačné kritériá. Takže pokiaľ to bude takto, tak nemám s tým problém. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Záhumenský bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán Simon, je až neuveriteľne farizejské z tvojich úst počúvať o veľkopanskej poľovačke. Radšej, radšej odišiel zo sály, dúfam, že aspoň bude počuť, lebo je pravda, že som bol na poľovačke, a je pravda, že som bol podľa pravidiel, ktoré schválil a urobil sám pán Simon, a nehanbím sa za to, lebo to bol štandardný postup mnohých mojich predchodcov, až potom, keď o tom začali médiá o tom rozprávať, tak sa prestali poľovačky realizovať. Čiže ja som konal vždy a konám podľa pravidiel.

    Ale mohol by pán Simon vo svojom vystúpení porozprávať o tých jeleňoch, ktoré strelil nezákonne v národných parkoch. Možno by o tom mohol hovoriť ako koná podľa svojich vlastných pravidiel. Možno, by mohol porozprávať o tom, ako sa prenajíma za pár korún 10 štátnych revírov, a potom ich prenajíma ďalej, dáva odstrel pod 200 000. Ak budem mať viac času, ako minule tu, môžem ich vymenovať presne, akú majú výmeru, koľko peňazí platí štátu a za koľko ich prenajíma ďalej. Koľko zarába na štáte, na revíroch, kde poľujú jeho bratia, bratranci, otec a všetci ostatní jeho kamaráti, ktorým porozdával revíry.

    Pán Simon, ja nemám štátny revír. V tom je ten rozdiel medzi nami a tebou. Ja konám podľa pravidiel a nehanbím sa za to, ale ty konáš zásadne v rozpore s pravidlami alebo máš svoje pravidlá a v tom je rozdiel medzi nami a tebou, medzi mnou a tebou. No a, bohužiaľ, tvoje farizejské správanie sa nedá inak nazvať. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Huba. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Klíma a vo väzbe na ňu aj charakter počasia sa aj v našom regióne menia a prináša to so sebou okrem iného aj rastúcu intenzitu a frekvenciu mimoriadnych situácii. Robí to zo včerajších výnimiek dnešné pravidlo. Trpí tým určite aj naše poľnohospodárstvo. Niekedy celoplošne, častejšie však regionálne a lokálne.

    Myslím si, že mám vyvinutý zmysle pre solidaritu a v zásade som za to, aby štát a v rámci neho my všetci sme pomáhali tým, ktorí sa ocitnú bez vlastného zavinenia v núdzi. Ak napriek tomu pravdepodobne nepodporím návrh zákona v predloženej podobe, bude to najmä preto, lebo si myslím, že prostriedky na túto podporu by sme nemali čerpať z environmentálneho fondu. Vždy som vnímal rezort pôdohospodárstva ako bohatšieho príbuzného v porovnaní s rezortom životného prostredia, a preto sa pýtam, prečo by mal chudobnejší sponzorovať bohatšieho? Na výbore sme boli informovaní, že na celú transakciu sa majú použiť prostriedky, ktoré sa získali z predaja emisií. Nechcem sa teraz vracať k notoricky známej škandálnej kauze predaja emisií. Chcem len pripomenúť, že takto získané prostriedky boli určené na niečo úplne iné. V prvom rade na elimináciu znečistenia ovzdušia, teda produkcie ďalších emisií, ako aj na systémové opatrenia súvisiace s prevenciou a adaptáciou vo vzťahu k zmene klímy. Ak by sme ich využili takto v súlade s pôvodným zámerom, som presvedčený, že by to pomohlo aj poľnohospodárom, aj keď možno nie z roka na rok, ale určite v strednodobom a dlhodobom horizonte. Druhú možnosť vidím v hľadaní zdrojov v iných rezervách, v rezervách vlády a tak ďalej a tak ďalej, ak sa už naozaj nedokážu nájsť prostriedky v rezorte pôdohospodárstva a takpovediac v priľahlých sférach. Chcem preto apelovať na predkladateľov tohto návrhu zákona, aby sa naozaj ešte pokúsili nájsť prostriedky na pomoc postihnutých farmárom mimo zdrojov environmentálneho fondu a zabránili tak okrem iného aj nebezpečnému precedensu, pretože keď prejde podpora v tomto prípade, môžme potom urobiť z tohto fondu takpovediac trhací kalendár a to, na čo bol určený, bude kdesi na okraji nášho záujmu. Ďakujem vám za pozornosť aj za pochopenie.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Pán poslanec, poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja sa vás chcem opýtať, kto iný, keď nie životné prostredie má pomôcť poľnohospodárstvu? Veď poľnohospodárstvo predsa nie je len o dorábaní potraviny, ako sa to tu niekto stále snaží nahovoriť. Veď to poľnohospodárstvo je aj o tom, ako tá krajina bude vyzerať. Ja už tu viac razy som hovorila o tom, ako sa nám tu šíria karanténne buriny. Pokiaľ sa tá pôda nebude obrábať, za chvíľu nás to tu zadusí. Veď si to konečne začnime uvedomovať a nejde tu o nejakú dotáciu alebo o nejaké peniaze, ktoré sa do toho envirofondu nevrátia. Ten zákon jasne hovorí do 31. 12. 2013. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že pán predseda výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo sa prihlásil s touto témou a môžem sa k tomu len pridať. Ja len chcem pripomenúť všetkým poslancom aj predkladateľovi to, že environmentálny fond je jediným zdrojom pre financovanie ochrany životného prostredia vôbec domácim zdrojom na Slovensku. Chcem pripomenúť aj to, že jediným zdrojom pre malé obce do 2000 obyvateľov, ktoré nemôžu čerpať dotácie na rôzne environmentálne ciele z Európskej únie z dôvodu politiky, že sa snažíme, aby oni sa pospájali, a preto ich vyhladovávame, čo si myslím, že aj vládna strana SMER s tým nesúhlasí. Takže pokiaľ iné riešenie nebude, ja si nemyslím, že je správne tieto prostriedky použiť na úplne iné ciele. Úplne miešame zdroje na jednotlivé ciele a nehovoriac o tom, že môžem potvrdiť len to, že ministerstvo pôdohospodárstva má cca 20-krát väčší rozpočet ako ministerstvo životného prostredia, aj to musím povedať, že tie zdroje, ktoré chcú, na to chcem upozorniť, že tie zdroje, ktoré majú byť použité a boli utŕžené z predaja emisií, tie k tomu, ako ich použijeme nás zaväzuje zmluva s tou našou neslávnou spoločnosťou Interblue a môže sa stať, že bude to mať dôsledky a ďalšie dôsledky pri zúčtovaní predaja emisných kvót na konci obdobia v rámci Svetovej banky. Takže ja si myslím, že by to malo najprv ešte prebehnúť nejakým prešetrením, či sa tie peniaze môžu použiť na tieto účely. Ďakujem.

  • Krátka pauza.

  • Len veľmi stručne zareagujem. Som určite veľmi za to, aby sa systémovo podporovala ochrana charakteru kultúrnej krajiny, revitalizácia vidieka. Publikoval som na túto tému desiatky a desiatky príspevkov či už vedeckých, alebo odborných, alebo populárno-vedeckých, takže v tomto sa s pani poslankyňou Košútovou určite zhodneme, ale znova zopakujem, nie som za to, aby sa prostriedky environmentálneho fondu využívali na iné účely, ako boli zriadené, lebo tým, ako keby sme dávali najavo, že naozaj ten pôvodný účel je zbytočný, že môžme tie prostriedky na nejaké jeden a pol roka viazať a že sa nemajú prioritne využívať na to, na čo by sa mali. Nakoniec prišli sme o dosť veľa prostriedkov vďaka tomu veľmi nevýhodnému predaju emisií, takže nezväzujme si ruky v tom envirofonde ešte ďalšími, ďalším viazaním. Ja viem, že to nie je dotácia, ale je to veľmi nízkoúročná pôžička, keď to tak mám povedať, ale faktický následok by bol ten, že by sme tie prostriedky nemohli využívať, tak ako sa využívať majú, v rozpätí minimálne na pol roka.

    A druhá otázka, ktorá tu už párkrát padla, aká je predstava o tom, z akých zdrojov by sa vlastne tie prostriedky vrátili, pretože nie je nepravdepodobné, skôr je pravdepodobné, aj keď nechcem strašiť, že na budúci rok opäť minimálne lokálne, regionálne sa podobné problémy sa vyskytnú, keďže už dnes to máme na dennom poriadku a kde sa získajú tie zdroje na vrátenie tej pôžičky? Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším ústne prihláseným do rozpravy pán poslanec Zsolt Simon, nie je v sále. A keďže je posledným prihláseným do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa teraz pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, rád by som sa vyjadril k niektorým tým poznámkam, ktoré boli počas rozpravy k tomuto zákonu povedané. Možno chýba ten úvod a možno celá tá rozprava mala začať nejak inak, ale pán poslanec Záhumenský to vlastne povedal.

    My máme kombináciu nepriaznivých faktorov - rok 2010 a 2012. V 2010-om boli veľké záplavy, v 2012-om obrovské suchá, ale skoro na tých istých miestach. Čiže tie poľnohospodárske podniky, ktoré nezožali nič v roku 2010, lebo boli zaplavené, síce v roku 2011 sa trošku nadýchli, ale ešte nestihli splatiť ani staré dlhy a už prišlo sucho a majú obrovský výpad vo výnosoch, čiže preto sa hľadá tá akútna pomoc, lebo tieto poľnohospodárske podniky v podstate skoro dokrvácali. Stále zdôrazňujem, nie je to celoplošné opatrenie pre všetky poľnohospodárske podniky, bude to pre tie podniky, ktoré budú spĺňať prísne kritériá, aby sa vôbec do toho sita, sita dostali.

    Teraz k tým jednotlivým veciam, škoda, že tu nie je pán poslanec Simon. Znovu uviedol jednu nepravdivú informáciu, kde v poznámke o podpore de minimis povedal, že tam je obmedzenie týchto úverov vo výške 7 a pol tisíca euro. Ale nie je pravda to, čo povedal, že vo výške pôžičiek, ale 7,5-tisíc euro, pán poslanec Simon, v neprítomnosti vám hovorím, 7 a pol tisíca euro je na rozdiel úrokových sadzieb, ktoré dostane prijímateľ v pomoci de minimis oproti priemerným úrokovým sadzbám na takúto pomoc, ktoré sú definované komerčnými bankami. Čiže keď poľnohospodársky podnik, a to by ste už mohol vedieť dostáva tie priemerné podpory na úrovni 300-tisíc euro, teda ten veľký poľnohospodársky podnik dostáva na úrovni 300-tisíc euro, tak vtedy by tá výška 7,5 % predstavovala 22,5-tisíca euro, čiže zavádzate, povedal ste tu nepravdivú informáciu, len aby ste navodil situáciu, že aj takto tie podniky v rámci de minimis nedostanú. Nie je to pravda. Viaže sa to len na rozdiel úrokových sadzieb, to je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, znovu VDJ-ečka - doobeda, včera, predvčerom každú kameru, každý mikrofón, ktorý pán poslanec zbadá okamžite téma VDJ. Ešte raz opakujem, nastavil ste podmienky tak, aby poľnohospodárske podniky mohli za rok 2012 čerpať VDJ-ečka na úrovni 34 %, 34 euro. Len pre zaujímavosť tým, ktorí sa nezaoberajú touto problematikou, tak priemerne sa doteraz bez tohto Simonovho daru, ktorý nechal poľnohospodárom na rok 2012 sa VDJ-ečka preplácali na úrovni 120 euro pre bežný kus hovädzieho dobytka, na dojčiacu kravu, myslím si, že tie VDJ-ečka boli až na úrovni 192 euro, tak si všimnite ten rozdiel, ako nastavil mechanizmus na 34 euro. Ale to nie je ten, tá výška nie je ani teda taká podstatná, ale plus ten mechanizmus, ktorý som ja našiel na stole, je, že najprv sa musia vyplatiť SAPS-ové platby, musí sa urobiť revízia SAPS-ových platieb, platobná agentúra musí urobiť všetky revízie a až na základe zúčtovania rozdielov medzi vyplatenými a skutočne opodstatnenými platbami sa môže pristúpiť k vyplateniu k VDJ, čo znamená najskôr termín apríl, máj možno jún budúceho roku. Ešte raz zopakujem, my sme zmenili systém, upravili, prekonzultovali s Európskou komisiou s tým, že chceme VDJ-ečka, ale plus aj ďalšie platby, lebo tie poľnohospodárske podniky budú skutočne kešovo a finančne veľmi vycicané, v roku 2012 chceme dať aj iné formy podpory, ale my tie VDJ-ečka chceme vyplatiť v novembri.

    Ja, bohužiaľ, už nezískam naspäť tie tri mesiace, ktoré Simon minul od začiatku roka, aby sa ten systém dal urýchliť, čiže najskorší termín nám vychádza ten november 2012, to znamená tie sadzby budú vyplatené.

    Ďalší nepravdivý údaj a zavádzanie, ktoré pán Simon použil, je otázka tzv. voľných zdrojov na Slovenskom pozemkovom fonde. Takže, pán kolega, mali by ste minimálne vedieť, že za vášho pôsobenia, za fungovania vlády Ivety Radičovej sa prostriedky, nerozdelený zisk z roku 2010 asi to ste mal na mysli, zablokovali v prospech ministerstva financií, za vašej vlády, za vášho pôsobenia ste nechali zablokovať voľné prostriedky, ktoré vznikli z odpredaja pôdy v rámci Slovenského pozemkového fondu na ministerstve financií, aby ste si vykryli deficit štátneho rozpočtu. Zároveň ste dali súhlas, že nerozdelený zisk v roku 2011 takisto pôjde v prospech ministerstva financií. Čiže, neviem komu teraz dávate ten rozum, komu dávate návod, ako sa majú tieto prostriedky použiť v roku 2012, keď vy a vaša vláda ste súhlasili, že tieto prostriedky použijete na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu. Ale my sme, samozrejme, robili aj s touto kapitolou, nechali ste mi obrovský kopec finančne nepokrytých zmlúv na pozemkové úpravy, neuveriteľné množstvo nepokrytých zmlúv, ani čert nevie, aké je plnenie týchto zmlúv, lebo sú neskontrolovateľné, ale faktúry sú už na stole, preto musíme využívať voľné zdroje, ktoré sú k dispozícii z eurofondov na vykrytie týchto faktúr, a ja som v podstate 5 a pol milióna eur, ktoré potrebujem na DPH, lebo v tomto prípade sa prostriedky Európskej komisie nedajú čerpať na DPH, stiahol z kapitoly ministerstva financií, sme sa dohodli s ministrom, že idú na vykrytie DPH pre pozemkové úpravy.

    Kvôli takýmto prehmatom a netransparentným projektom, ktoré zostali po vás na ministerstve pôdohospodárstva, som musel zastaviť všetky projekty na pozemkové úpravy do momentu, kedy nevyrovnáme všetky faktúry, lebo už nám vďaka takýmto vašim aktivitám už zablokoval exekútor aj jeden účet na ministerstve pôdohospodárstva. Čiže dneska na mojej porade vedenia ministerstva bolo rozhodnuté - do momentu, dokiaľ všetky tieto s prepáčením za výraz "prúsery" po Simonovi nesplatíme, nebudeme otvárať nové pozemkové úpravy, lebo sa z toho nevymotáme. Čiže, znovu jedna vaša lož čo sa týka využitia voľných zdrojov v rámci Slovenského pozemkového fondu.

    Tu mám nejakú poznámku, podmienky na..., aha, aké budú podmienky na možnosť čerpania, teraz sa vôbec robia alebo sa všetko robí v rýchlosti. My potrebujeme toho 22. augusta už mať na vláde odklepnuté podmienky, čiže dneska VÚP, Výskumný ústav pôdoznalecký, Výskumný ústav živočíšnej výroby z Piešťan, dneska robia na tom modeli, ako a vyráta ten priemerný náklad na založenie nejakej hektárovej úrody a to bude na rok pre poľnohospodársky podnik, ktorý si takúto jednotkovú sadzbu vynásobí "x" hektármi, ktoré ide založiť, toto bude tá suma, ktorú si on bude môcť nárokovať, čiže v žiadnom prípade sa nejedná o nejakú formu, kde by si on nahradil napríklad kontokorentný alebo investičný úver. Čiže bude to účelovo viazané len na tento titul.

    A ako som už doobeda povedal, a to bola, myslím si, že aj poznámka pána Hlinu, tie úvery musia byť vrátené a tým, že vlastne sme pripravili v tomto návrhu zákona ten mechanizmus, že to ide cez PPA-čku. PPA-čka zároveň je vyplatiteľom pre SAPS-ové platby a VDJ-platby, ktoré majú v podstate vyššiu hodnotu, ako sú platby na založenie úrody. Čiže my sme povedali, pokiaľ nesplatí tento úver jednoúčelový, zatiaľ mu alikvótna časť nebude buď zo SAPS-u, alebo VDJ-ečky zaplatená. Čiže štát v žiadnom prípade nedôjde o tieto prostriedky a my do 31. decembra 2012 vrátime tieto prostriedky naspäť do envirofondu.

    Tu ste nás ešte obvinil, že spolu s premiérom šírime paniku. Je to váš pohľad na vec. Myslím si, že panika nastala v roku 2010 po vašich výrokoch, že osobne zabezpečíte odškodnenie všetkých poľnohospodárskych družstiev po tých výrazných záplavách, ktoré ste vtedy ratoval alebo ste sa tváril, že idete ratovať poľnohospodárske družstvá. Dodnes ste týmto podnikom nevyplatili jedno euro, jedno euro. To je panika na trhu, nie panika, keď premiér alebo minister pôdohospodárstva sa verejne vyjadrí, že chceme, aby úroda na budúci rok bola založená a pokiaľ poľnohospodárske družstvá nebudú mať dostatok zdrojov na založenie úrody, štát im pomôže. Vtedy sme presne nevedeli akým mechanizmom, ale dneska sme ten mechanizmus v podstate už vyprecizovali, čiže dneska môžme s istotou povedať, že my ukľudňujeme situáciu. Práve naopak, tým, že hovoríme , že štát podporí založenie úrody, nemusí byť taký tlak na vysoké ceny, lebo tá situácia sa takýmto zásahom štátu podstatne ukľudňuje.

    Pán Hlina sa ešte pýtal, či je to neoprávnená štátna pomoc. My si to, samozrejme, si to musíme preveriť v Bruseli, čiže aj sme to aj preverovali, a preto je tá pôžička alebo tá zmena zákona je definovaná len na jeden rok, lebo sme nedostali jednoznačnú odpoveď Bruselu. Vyžiadali si na to teda podstatne dlhší čas, ale nám oni práve doporučili, že urobte takúto zmenu na jeden rok, čiže ideme v intenciách, v intenciách Bruselu, aby sme pre budúcnosť neurobili nejaký, nejaký precedens, ktorý by sa potom mohol zneužívať. Takže aby sme sa vyhli tej permanentnej neoprávnenej štátnej pomoci, je to jednorazová pomoc na jedno použite, na, s vratkou na jeden rok.

    Pán poslanec Huba, ako známy environmentalista, samozrejme, ja chápem, že sa vám nepáči, keď sa peniaze z envirofondu majú použiť niekde len, používate znovu nesprávny výraz, my vám neodčerpávame prostriedky, my si na jeden rok požičiavame za 0,5 %, a teda keby ste bol tak naklonený tomu, že chcete poľnohospodárstvu pomôcť, mohol by ste povedať, že navrhujete znížiť tú úrokovú sadzbu na 0,2 %, tak ako má environment tieto prostriedky uložené ľadom v banke a tam máte týchto 70 mil. eur uložených za 0,2 % úrok, čiže my vám vlastne o 0,3 % ešte zveľadíme túto úrokovú sadzbu, čiže na nás určite neprerobíte.

    A taká poznámka, že prečo je chudobný rezort životného prostredia a bohatý je rezort pôdohospodárstva. Viete mal som jednu takú diskusiu, zrejme viete veľmi dobre, že u nás je vlastne toho územia pokrytého chránenými oblasťami, národnými parkmi a neviem, čím všetkým, že ste vyčlenili až, nie vy, ale ochranári, až 20 % zalesneného územia je vlastne so znemožnenou ťažbou alebo obmedzenou ťažbou za prísnych kritérií a keď sme sa kolegov v Nemeckú pýtali, že prečo Bavorsko, ktoré má v podstate väčšiu rozlohu ako Slovensko, prečo má len 2 000 ha takto chránenej oblasti, povedali, že nie sú tak bohatí ako Slovensko. Takže asi toľko. Ďakujem pekne.

  • Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 116, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 102.

    Teraz prosím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol tento vládny návrh zákona.

    Predloženým návrhom sa preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov ustanovením postupov a opatrení v oblasti energetickej hospodárnosti budov, ktoré zohľadňujú vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie budov a nákladovú efektívnosť.

    Navrhovaný zákon je novelou teraz platného zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem.

  • Pán navrhovateľ, zaujmite svoje miesto. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Bagačkovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 116).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenie návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecno-záväznými predpismy, právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o tom, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani sociálne vplyvy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 3 ods. 3 písm. c ) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. júna 2012 č. 102 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca ďakujem, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nemá k čomu zaujať asi stanovisko ani navrhovateľ, ani spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode a nasleduje prvé čítanie

    o vládnom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 139, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 121.

    Teraz odovzdávam slovo pánovi ministrovi dopravy pánovi Počiatkovi, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predloženým návrhom sa preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedení inteligentných dopravných systémoch v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy. V posledných rokoch dochádza v celej Európe k výraznému nárastu cestnej dopravy, ktorý sa prejavuje významným rastom negatívnych vplyvov na životné prostredie, rastom kongescií v mestských aglomeráciách a rastom dopravných nehôd. Na obmedzenie negatívnych dopadov z prevádzky dopravy je možné veľmi efektívne využívať informačné a komunikačné systémy a s tým súvisiace technológie.

    Predmetom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií inteligentných dopravných systémov a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu a bezpečnejšiu mobilitu nákladu ako aj cestujúcich, a to nielen v Slovenskej republike, ale aj v rámci celej Európskej únie.

    Komplexné riešenie sa navrhuje zabezpečiť formou realizácie národného dopravného informačného centra, ktoré by bolo tvorené vzájomne kooperujúcimi informačnými komunikačnými a riadiacimi systémami založenými na inteligentných dopravných systémoch, systémoch telematických aplikácií a informačných systémoch v doprave. Ďakujem za slovo.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Kolesíkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z., pardon, k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 139). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a rovnako aj o tom, že predkladaný návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 121 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Poznamenávam, že do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja páni poslanci, traja páni poslanci: pán podpredseda Figeľ, pán poslanec Hlina, pán poslanec Miškov. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady Figeľ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, ctené dámy, vážení páni, zákon o inteligentných dopravných systémoch je veľmi dôležitý aj pre Slovensko, aj pre spoločnú Európu, poviem to tak, pre krajinu, ktorá je v strede kontinentu, určite možno ešte o to viac dnes a do budúcnosti znamená istá kompatibilita alebo interoperabilita nadväznosť na mnohé, mnohé dôležité ekonomické, dopravné, bezpečnostné a ďalšie fenomény, tak aby Slovensko nebolo obchádzané alebo izolované, ale, naopak, dôležité z hľadiska či investícií, alebo spoľahlivosti spolupráce prepravy a vzťahov. Som presvedčený, že kvalitné a precízne prevzatie pravidiel aj na Slovensku, ktoré sa postupne tvoria po celej Európskej únii na základe spomínanej smernice parlamentu a rady z roku 2010 je potrebné, pomôže to v rozvoji služieb a takisto vytvárať efektívnejšiu, bezpečnejšiu a ekologickejšiu dopravu na Slovensku, pretože to potrebujeme. Zároveň je dobré a správne, že zákon vytvára priestor pre širšie spektrum inštitúcií, ktoré môžu byť zúčastnené na vstupoch a výstupoch tohto dopravného informačného systému, resp. centra.

    K tým určite problémovým alebo málo jasným, alebo otáznym veciam by som zaradil niekoľko bodov, ktoré chcem spomenúť možno vo forme podnetov alebo otázok pre predkladateľa alebo navrhovateľa tohto zákona. Dôležitým predpokladom pre fungovanie takéhoto systému je, ako hovorí § 8, štátny odborný dozor, ktorý môže vykonávať kontrolu u všetkých poskytovateľoch dopravných informácií, teda všetkých, ako ich menuje § 5 ods. 5, napríklad aj v Rozhlase a televízii Slovenska. A kontroluje dodržiavanie zákona. Má možnosť udeľovať pokutu od 500 až do 65-tisíc eur, teda veľmi výraznú alebo významnú pokutu z hľadiska dopadov za nedodržiavanie § 2 ods. 6. Podľa tejto prílohy je možné udeliť pokutu, ak sú opatrenia, ktoré zavádza poskytovateľ týchto dopravných informácií neúčinné. Otázka by stála, aké sú to účinné opatrenia, resp. ako eliminovať priestor pre možné subjektívne konanie alebo výklad zo strany dozoru. A tým pádom udeľovanie pokút, ktoré, opakujem, sú až do výšky 65-tisíc eur. Hovorí o tom, ale nie dostatočne precízne príloha číslo 1.

    V dôvodovej správe sa tiež píše, že nie je jednoznačne určené, kto bude prevádzkovať NDIC. A ak to bude prevádzkovať Národná diaľničná spoločnosť, tak tam nebudú nulové náklady, pretože naozaj ide o systém, ktorý si vyžiada obsluhu, spracovanie, komunikáciu, dochádza k zberu dát a k ďalšej koordinácii a šíreniu, kde je minimálne podľa návrhu zákona zúčastnených už 11, alebo možno 11 inštitúcií. Takže to si vyžiada určite personálne navýšenie. To by sa malo v návrhu kvantifikovať alebo aspoň zhruba v očakávaní vyjadriť.

    Čo sa týka celkových finančných nákladov na úrovni 150 miliónov eur, naozaj je to veľká výrazná suma z prostriedkov Operačného programu Doprava. Zaťaženie štátneho rozpočtu z toho 30 miliónov, ale v tabuľke 5 je celkový vplyv na verejné financie 47 miliónov eur. Tu je rozpor, alebo to nie je konkrétne vysvetlené. A zároveň, keď spomínam túto úroveň, považujem ju za naozaj vysokú. Vzhľadom na mnohé doterajšie skúsenosti posledných rokov, na prehodnocovanie predtým nastavených projektov, veľkých projektov v rámci informatizácie, hlavne teda Operačného programu Informatizácie Slovenska, OPISu, som presvedčený, a že aj tento nárok by mal byť nižší, evidentne, respektíve, že pri korektnom nastavení samotnej súťaže a jej realizácii pri verejnom obstarávaní to má priniesť výraznú úsporu.

    No a na záver, ak môžem, by som rád ešte počul, ak sú predbežné prípravné kroky alebo rozbeh prípravy takéhoto systému, podľa akého modelu sa chce navrhovateľ respektíve ministerstvo riadiť pri ich realizácii? Či a kto bude poradcom, resp. odborným garantom realizácie takéhoto dôležitého projektu? Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil s faktickou poznámkou žiadny pán poslanec.

    Teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, priznám sa, som nedával pozor a ja som nevedel, že teraz ide ten, ten bod, ja by som sa lepšie pripravil. Tak to len tak narýchlo, lebo som mal pocit, že to pôjde s veľkou slávou, s väčšou slávou tuná ku nám.

    Nuž, nuž neviem celkom, že čo k tomu povedať, že azda len toľko, že keby ste boli v SMER-e stratégovia, tak poviete, že tak jak teraz opozícia po vás pálila trápnymi slepými nábojmi, tak teraz im dávate do rúk atómovku. Akože, že teraz, v tejto dobe, v tomto nastavení, ako to je, prísť sem s návrhom takým, že idete robiť, už bohviečo to vlastne je? To nikto nevie, nikto to nevidel, nikto to nepočul, len vieme, že to bude stáť 150 miliónov eur, hej? Prísť s týmto návrhom, neviem, či to je strata mimo mysu, mimo realitu, alebo je to už neschopnosť vnímať realitu, alebo neviem to celkom pochopiť. Ak je to našou povinnosťou to tak urobiť, tak potom povedzte tým úradníkom, že, že, že my tu žijeme trošku iný svet. Povedzte im, že nechceme tie peniaze, že nemôžme zo štátneho rozpočtu dať miliardu teraz na nejaký inteligentný systém. Však po východnom Slovensku nám behajú tisíce bezprizorných detí po uliciach, ktorým nepomôže ani neviem aký inteligentný systém. A my v dnešnej dobe ideme dať na toto peniaze, no normálne mi rozum stojí. Ja som myslel, že to bol len žart, že keď sa to o tom rozprávalo, to bolo, že akože niekto skúšal, že či by sa nedalo. A zrazu sa to tu objavilo a my ideme normálne 30 miliónov, dokonca 47 miliónov, nakoniec to vždycky tak skončí, jak Černomyrdin povedali: "Chceli sme to, len to najlepšie, dopadlo to, ako vždy." Čiže nakoniec to celé asi zaplatíme. My toto potrebujeme? Toto je pre nás najnevyhnutnejšia vec, čo my teraz potrebujeme, nejaký inteligentný systém za 150 miliónov eur, či čo?

    Vážení kolegovia, však rozmýšľajte aj vy, preboha, to naozaj teraz toto? Za toto ideme hlasovať? Ja som myslel, že to bol žart. Ja som neveril, že toto tu niekto fakt donesie. Že s tým tu niekto príde. A ešte sa tu budeme krútiť okolo toho a pán Figeľ, teda len tak zľahka načrtával, bohvie jak tam všetko je. Ja neviem, je mi to, príde absolútne nenáležité, teraz to len otvárať. Vôbec to otvárať. To mi príde absolútna drzosť. Vážení kolegovia, na vás iba apelujem. Tuto nemá zmysel, tu jednak nikto neni a druhá vec, pália slepými, nedajte im atómovku. Fakt im nedávajte atómovku do rúk, lebo keď budú trošku chytrejší, otočia to proti vám. Však z vás urobia somárov načisto. S týmto sem teraz dôjsť v tejto chvíli, mimo, mimo mysu a napadlo by ma x ďalších výrazov, ako to pomenovať. Je sila, alebo neni sila, pán minister, Európskej únii povedať, že nemôžme si to dovoliť, že to nemôžme v tejto forme, že nemáme na to. Sme slobodným štátom, alebo sme tu niekým, kto nás zaúkoluje, že teraz v tejto chvíli potrebujeme. Ale, ale však ja verím, že mi to dovysvetlíte. Však, to sa na to teším. To sa na to teším, len aby nás na konci nebolo...

  • Pán poslanec, pristupujte k veci. Dobre?

  • Áno, však k veci. Ale už, ja už, furt ma len zastavujte, ja nebudem vystupovať vôbec. Však ja zložím mandát a už nebudem vystupovať, lebo však nemôžem nič povedať. Ja tomu nerozumiem. Nuž, dovoľte, nech to dokončím, čo chcem povedať. Mňa naozaj zaujíma, aby na konci nebolo, že tu tak, a na konci, vždycky to na konci tak skončí, že niekde, niekde tie peniažky odídu, niekto sa poteší, niekto nie a potom tu zas budeme o rok plakať alebo teraz v decembri, že, že nemáme peniaze na nič.

    Pán minister, teším sa na to, ako my to vysvetlíte. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka, dávam slovo pánovi poslancovi Jurajovi Miškovi.

    Nech sa páči.

  • Príjemné popoludnie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, podľa predkladateľa je účelom návrhu zákona vytvoriť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií inteligentného dopravného systému pre cestnú dopravu a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu, bezpečnejšiu a istejšiu mobilitu nákladu a cestujúcich nielen v Slovenskej republike, ale na území Európskej únie.

    Aplikácia riešení v cestnej doprave, ktoré sú založené na využití informačných a komunikačných systémov a technológií má byť jedeným zo spôsobov, ako efektívnejšie využívať kapacitu cestnej infraštruktúry, znižovať nehodovosť, negatívne vplyvy na životné prostredie a zvýšenie bezpečnosti dopravy. Tieto všetky ciele, ktoré má zákon dosiahnuť a následné vytvorenie a zavedenie inteligentných dopravných systémov dosiahnuť, sú všeobecne akceptovateľné. Napokon, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, právny rámec už existuje a je tvorený Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/40 Európskej únie o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a rozohrania s inými druhmi dopravy. Pre netransponovanie tejto smernice do právneho poriadku v Slovenskej republike už dokonca začalo voči Slovenskej republike aj príslušné konanie, pretože smernica mala byť transponovaná do 27. februára 2012. Už je teda asi načase začať daný problém riešiť a začať diskutovať o možnostiach daných podmienkami Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia článku 17 odsek 1 spomenutej smernice členské štáty predložia komisii do 27. augusta 2011 správu o svojej vnútroštátnej činnosti a projektoch súvisiacich s prioritnými oblasťami. Podľa ustanovenia článku 17 odsek 2 tej istej smernice členské štáty predložia komisii do 27. augusta 2012 informácie o vnútroštátnych opatreniach v oblasti IDS plánovaných na nasledujúce obdobie piatich rokov.

    Nuž, ako je vidieť, prvý termín Slovenská republika nestihla, je však otázkou, čo chce Slovenská republika, vláda, predkladateľ v zastúpení ministerstvom dopravy predložiť v správe približne o mesiac. Preto je možno na mieste otázka, či by nebolo lepšie zo strany ministerstva dopravy predložiť najskôr aspoň koncept alebo nejaké ucelené riešenie, materiál nelegislatívnej povahy, z ktorého by bolo jasné, o čo v tomto prípade ide, aký je prínos tohto riešenia a čo má tento systém v rámci Európskej únie priniesť? Čo zaväzuje Slovenskú republiku, resp. aké sú právne rámce v ktorých sa môžeme pohybovať pri našich národných riešeniach tohto problému, samozrejme, pri zachovaní podmienok Európskej únie, aké by mali byť konkrétne riešenia, resp. aké IT a prípadne iné riešenia je potrebné zaviesť, aby bol systém funkčný, aby plnil účel, ktorý plniť má? Koľko nás takýto systém bude stáť pri nadcenení spomenutých IT a iných riešení, pri jeho konfigurácii v nevyhnutnom rozsahu a takisto, aká je udržateľnosť tohto projektu, aké sú náklady na udržiavanie systému a jeho bežnú prevádzku? Toto všetko alebo tieto všetky informácie nám v pléne chýbajú. Máme za to, že vychádzajúc z takéhoto materiálu by boli mnohé otázky jasné, aspoň jasnejšie a možno aj pán poslanec Hlina by nemusel tieto otázky teraz klásť predkladateľovi.

    Určite by bolo prínosom vyjasnenie si aj niektorých ďalších otázok, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ale nie je jasné z čoho predkladateľ vychádzal, aké sú porovnateľné ukazovatele tam, kde sa hovorí napríklad o zvýšení alebo znížení takých či onakých kritérií a sledovaných ukazovateľov ako napríklad nehodovosť, efektívnosť, ekológia a podobne, resp. to, či deklarovaný progres je naozaj možné považovať za progres alebo len za odchýlku v rámci štatistickej chyby, pokiaľ hovoríme o zefektívnení celého dopravného systému o jedno percento.

    Z hľadiska posúdenia potreby tohto predpisu, vzhľadom na systém transpozície právnych predpisov EÚ do právnych poriadkov členských štátov asi niet vyhnutiu. Ale aj, na už vyššie uvedené chýbajúce analytické údaje a chýbajúci koncepčný dokument je ťažko posúditeľné, či navrhované znenie je presne také, aké má, resp. mohlo by byť. Tu len dávam do pozornosti príklady od vedľa. Napríklad koncepciu informatizácie spoločnosti alebo aspoň legislatívny zámer zákona o elektronických službách orgánov verejnej správy, obidva takéto dokumenty predchádzajú legislatívne návrhy. Návrh paragrafového znenia by mal byť až ten posledný krok pri zavádzaní tohto relatívne veľkého a zrejme aj drahého systému do života našej spoločnosti.

    Návrh zákona vytvára podmienky pre zriadenie a prevádzku Národného dopravného informačného centra, rieši centrálnu technickú evidenciu ako aj evidenciu, informáciu údajov o pozemných komunikáciách a ich súčastiach. Nerieši však to, čo by to malo byť za inštitúciu. Pôjde o orgán štátnej správy alebo istú obdobu verejno-právnej organizácie, alebo to bude právnická osoba sui generis.V dôvodovej správe sa spomína aj možnosť, že tieto úlohy by vykonávala Národná diaľničná spoločnosť, a. s., teda subjekt súkromného práva. Vplyv na rozpočet verejnej správy sa uvádza negatívny, pričom má ísť kofinancovanie štátneho rozpočtu v roku 2014 70-tisíc eur, v roku 2015 200-tisíc eur a 12 miliónov, resp. 35 miliónov eur kapitálových výdavkov, ktoré majú byť financované z prostriedkov Európskej únie. Celková cena projektu má byť podľa dôvodovej správy 150 miliónov eur. V celom dokumente však chýba podklad, ktorý by spomenuté čísla odôvodňoval, resp. na základe ktorého by bolo možné tieto čísla posúdiť a baviť sa o ich reálnosti alebo nereálnosti.

    Prevádzkové náklady. Dôvodová správa uvádza, že náklady na prevádzku centra predstavujú každoročne od roku 2015 200-tisíc eur. Nuž ja by som sa chcel spýtať, pretože dôvodová správa neuvádza tieto informácie, na základe čoho dospel predkladateľ k tomuto údaju a k tomuto výpočtu? Budú služby inteligentných dopravných systémov spoplatňované, alebo budú pre užívateľov zadarmo, teda to bude celé financovať štát? V prípade, že to tak bude, je naozaj odhad 200-tisíc eur skutočne reálny?

    Dôvodová správa uvádza niektoré ďalšie zaujímavé údaje, napríklad koordinované zavádzanie IDS EU bude mať celkovo pozitívny vplyv na životné prostredie. Podľa odhadov Európskej komisie je možné predpokladať, že preťaženie cestných komunikácií sa zníži o približne 2,5 %, škody spôsobené pri dopravných nehodách asi o 7 %, zatiaľ čo lepšia spolupráca, súčinnosť povedie k dodatočnému zníženiu celkových nákladov o 1 %. Ja by som sa chcel spýtať, z čoho vychádzajú tieto čísla? Je naozaj možné, že v podmienkach SR, Slovenskej republiky, budú skutočne, alebo bude tento systém skutočne takým prínosom vzhľadom na vynaložené finančné prostriedky? Ja chápem analýzu Európskej komisie, ktorá porovnáva, alebo teda možno vychádza z inej cestnej siete, ako máme na Slovensku, ale zrejme nemôžeme porovnávať cestnú sieť alebo diaľničnú sieť v Nemecku, ktoré je krížom-krážom popretkávané diaľnicami, kde je možné dopravu kedykoľvek z jednej diaľnice odkloniť na druhú. Na Slovensku máme jednu diaľnicu, aj tú nemáme stále dokončenú, do Košíc, ktorá mala byť dokončená už v roku 2010. Nuž som zvedavý, kde budeme odkláňať dopravu my.

    Systém ako taký nechcem zatracovať pri jeho zavádzaní, keďže ide o veľký nový systém, ktorý má fungovať cezhranične. V rámci celej Európskej únie je však potrebné mať dostatok relevantných informácií. To znamená, chápte, pán minister, ako predkladateľ tohto zákona, moju kritiku, ktorá smeruje k tomu, že nemáme, ako poslanci, dostatok relevantných informácií na to, aby sme mohli dostatočne zodpovedne posúdiť predkladaný materiál. Predložený návrh zákona ako logicky posledný krok v celom procese, takéto informácie, žiaľ, neposkytuje, čo je naozaj na škodu celého projektu. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec Zajac, nech sa páči, a pán poslanec Érsek.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť svojho predrečníka v tom, že zavedenie inteligentného dopravného systému v našej republike ako súčasť Európskej únie je veľmi potrebné. Čo vyvoláva pochybnosti u všetkých predrečníkov je to, tá čiastka, ktorá tam je, 150 miliónov od roku 2014 do roku 2020, z toho 120 miliónov, pán kolega Hlina, nám prispeje na to Európska únia podľa tých podkladov, ktoré máme.

    Ale projektovo-technologicky, tak ako som si to prečítal, mi to pomerne dosť silne pripomína zavedenie mýta na Slovensku. A mýto, keď sa zavádzalo za prvej Ficovej vlády v tejto republike, dopadlo tak, že súťaž na mýto skončila tým, že dvaja uchádzači boli vylúčení a tretí o 6 miliárd Sk, ktorý mal najväčšiu ponuku, to nakoniec vyhral. Takže s inteligentným dopravným systémom, samozrejme, súhlasíme, ale prípravu, projekt, poradcu a hlavne súťaž na tento dopravný inteligentný systém budeme aj poslanci, ale dúfam, že aj verejnosť, prísne sledovať, aby to nedopadlo tak, ako kolega Hlina hovoril, ako vždycky. To znamená 150 miliónov? Päťdesiat miliónov? Tristo miliónov? Kto to dneska vie povedať? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Ja v krátkosti sa pripájam k tomu, čo povedal môj tu predrečník, a stotožňujem sa s jeho názorom. Áno, 150 miliónov eur sa počuje, je to veľký peniaz. Myslím si tiež, je to obrovský peniaz a dalo by sa v tom rozpočte, ak by bol tak postavený, alebo na základe niečoho ten rozpočet vyplynul, určite by to mohlo byť menej, aj keď vieme, že tento inteligentný systém je nejakým spôsobom spojený s celou Európou, a tu, čo mám pred sebou určité skúmania, že skrátiť meškanie o 20 %, znížiť počet dopravných nehôd o 30 % a keď predpokladáme do roku 2020 nárast nákladnej dopravy o 55 % a osobnej o 36 %, myslím si, že, je opodstatnená, alebo tento inteligentný systém, ale i napriek tomu aj nám tu chýbajú prepočty, alebo nejakým spôsobom len povedať, že 150 miliónov, to je trošku silné. A ja sa chcem vrátiť k tomu, že vieme, že mýtny systém, áno, funguje, ten mýtny systém nie je zlý, ale za koľko bol postavený? Lebo potom veľmi ťažko sa s dopravcami dalo nájsť nejaké kompromisné riešenia. Obávam sa, aby sme neišli touto cestou. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, skutočne ma fascinuje hlavne tu nadšenie kolegu Hlinu, ktorý sám teda potvrdil, že ani presne nevie, čo to je. Ja mám taký pocit, že vy ste si to ani poriadne neprečítali.

    Po prvé tento zákon je rámec. Bolo tu spomenuté a veľmi trefne, že táto smernica mala byť už dávno aproximovaná. Vaša vláda toto zanedbala v minulosti. Dávno ste mali túto smernicu aproximovať. Na tom texte samotného toho paragrafového znenia sa aj tak nič zásadne nezmenilo. Čiže ten text ako taký, neviem, aký s tým máte problém? Je to smernica, ktorú sme mali aproximovať, ktorá vytvára rámec pre vytváranie alebo zavádzanie inteligentných systémov. Bodka. Čiže toto je jedna vec. Máte snáď niečo proti tomu, aby sme v budúcnosti zavádzali inteligentné dopravné systémy? To tu máme chodiť na kočoch? Alebo ako? Lebo mám takú paralelu, tak nebudujme ani semafory v mestách. Však načo sú semafory? Stojí to peniaze, dal som si robiť také analýzy, radovo na každé mesto je v desiatkach miliónov eur, čo stoja také systémy. Na čo sú nám? Načo vyhadzujeme desiatky miliónov eur na semaforové systémy? Však nejako sa to uriadi. Však po tých cestách ľudia vedia, existuje pravidlo pravej ruky, nejako to zvládnu.

    No ale keď sa bavíme o tom, že žijeme v treťom tisícročí, a je absolútne evidentné, že nárast tých dopravných tokov bude, je nutné ich moderným spôsobom riadiť a nejakým spôsobom aj regulovať. Takže tak ako existujú semafory, existujú aj nadstavby a nadstavbové riadiace systémy, ktoré je možné zavádzať a vo väčšine vyspelých krajín to už aj takto urobené majú.

    No takže ja osobne si myslím, že je jasné, že aj Slovensko by malo pristúpiť jedného dňa k budovaniu inteligentných dopravných systémov a zavádzaniu takýchto moderných riadiacich prvkov do riadenia dopravy, ale všetci sa tu odvolávate na nejaký odhad toho, že koľko by to mohlo stáť.

    Tak po prvé, je to len odhad, čiže to ukáže súťaž. Však nie je ešte ani presne povedané, ako ten systém má vyzerať, a vy ho tu kritizujete. Čo o tom viete? Čo vlastne kritizujete? Však vy neviete, čo je obsahom toho projektu. A to nevie nikto, lebo to ešte presne nie je popísané. Je, existuje nejaká štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bola spracovaná ešte v minulosti, ktorá hovorí o nejakom odhade, že rámcovo koľko by to mohlo stáť pre Slovensko. Ale to vôbec neznamená, že to toľko bude stáť. Po prvé môžeme tisíckrát ešte prehodnotiť, ako bude, a vôbec sme ani nezačali, čiže môžeme tisíckrát prehodnotiť dizajn toho systému a z toho až nakoniec a nakoniec až súťaž vygeneruje tú cenu. Vy tu už vykrikujete, ako keby sme išli mínus 150 miliónov eur, čo vôbec nie je pravda.

    Po ďalšie, bude to spolu financovať Európska únia, čiže aj to je veľmi dôležité spomenúť. Ale už som aj zachytil v médiách také argumenty, že teraz pri konsolidačných potrebách v roku 2013 ideme v mínus 150 miliónov. Čiže to je absolútne nekompetentné, čo vy rozprávate.

    Po prvé vôbec sa to netýka roku 2013, čo je už úplne evidentné a sú to prípravné práce a je tu pomenovaný nejaký rámec. Ale to nie je v tom legislatívnom texte predsa. Čiže podľa mňa robíte a strašíte tu a využívate to, podľa mňa to len zneužívate ako politickú tému, lebo fakt sa nič neudialo. Ukážte mi, kde je vysúťažené 150 miliónov? Kde? Kde ste to videli, pán Hlina?

  • Ruch v sále.

  • No. No len nikde, lebo to také nie je. Čiže len vás chcem trošku vynavigovať, lebo vy ste sám sa uviedli v tej rozprave, že ani neviete, čo máte vlastne povedať, tak vám trošku pomôžem s tým.

    Čiže aby som to ešte raz zhrnul. Aproximácia bola nevyhnutná, vy ste ju zanedbali, už je voči nám konanie. Museli sme aproximovať túto smernicu. Ten legislatívny text je jasný a myslím si, že ak som to správne pochopil, proti samotnému tomuto textu nič nemáte a čo sa týka a vytvára len rámec pre budovanie tých systémov. Je tiež, podľa mňa, absolútne jasné, že Slovensko bude potrebovať jedného dňa moderný systém a bude sa aj zavádzať, ale kedy to bude a v akom rozsahu a koľko to bude stáť peňazí, to dnes vôbec nikto nevie povedať a budeme sa o tom, a môžeme sa o tom hádať, že či taký systém, alebo modernejší systém a lacnejší a drahší, ale dnes je to absolútne nemiestna debata. Proste táto suma nebola ani vysúťažená, ani neexistuje žiadna, žiadna presná definícia toho, že by sa išla vypisovať takáto súťaž, a už vôbec, vôbec nie je predsa nikde, ani v rozpočte zakotvené, ani vo východiskách, že by sa na toto nejaká suma peňazí alokovala. A už vôbec nie v roku 2013. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami nemôžete reagovať na záverečné slovo. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nechce sa vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní pokračujeme prvým čítaním

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 140, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 122.

    Teraz prosím pána ministra Počiatka, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania zabezpečuje plnenie jednej z úloh vlády premietnutej do programového vyhlásenia, kde sa vláda zaviazala podporiť rozvoj ekonomických nástrojov na rozvoj bývania a ich zacielenie na prioritné oblasti s integrovaním nových nástrojov finančného inžinierstva, ako je napríklad program JESSICA.

    Návrh tejto novely je však iba prvým krokom pri príprave zásadnejších zmien. Celý komplex zmien potrebných pre podporu obstarávania nájomného bývania vo verejnom nájomnom sektore a obnovy bytového fondu je premietnutý do návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý má rezort rozpracovaný.

    Ďakujem za slovo.

  • Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a opäť dávam slovo poslancovi Kolesíkovi, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 140). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako obsahuje informáciu o tom, že predkladaný návrh nebude mať nové požiadavky na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti a ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 122 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a dávam pred hlasovaním prestávku do 17. 03. hodiny. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať.

    Prosím pani poslankyňu Magdu Košútovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 543 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve. Je to tlač 165.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 86 za, 23 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh zákona prideľuje na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej dajte hlasovať o tom, aby určila hlasovaním, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie je gestorský výbor, a prerokujú tieto výbory ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 107 bolo za, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 555 o energetickej hospodárnosti budov (stavebný zákon), tlač 116.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 89 bolo za, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 133 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Kolesík uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch. Je to tlač 139.

  • Ďakujem pán predseda. V rozprave vystúpili 3 poslanci, ale nepredložili žiaden návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 89 bolo za, 9 proti, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 131 bolo za, 13 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili. Ďakujem, pán spravodajca.

    Ešte jedno hlasovanie, ktoré budete uvádzať v prvom čítaní, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 607 o Štátnom fonde rozvoja bývania. Je to tlač 140.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a teda nebol podaný žiaden návrh. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 89 za, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 163 bolo za, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Ešte predtým, dámy a páni, ako pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu predsedu NKÚ a potom návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, vás chcem požiadať, aby sme vzhľadom na to, že sme odsúhlasili a postúpili do 2. čítania zákon 543, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, pokračovali zajtra o 9.00 hodine druhým a tretím čítaním o tomto vládnom návrhu zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Je súhlas? Nie. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 85 za, 18 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme zmenu programu a budeme o 9.00 hodine zajtra pokračovať v rokovaní v druhom a treťom čítaní o návrhu zákona č. 543. Chcem ešte požiadať predsedov príslušných výborov, ktorým sme pridelili návrh zákona, aby využili čas do zajtrajšieho rána, možno aj prestávku počas spočítavania hlasov po tajnej voľbe na zvolanie výborov.

    Teraz budeme rokovať o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Návrh má parlamentnú tlač 159. Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním. O tomto návrhu poslancov budeme hlasovať po skončení rozpravy. Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Duchoňa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol stanovisko Výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 159).

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 144 zo 17. júla 2012 určil voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ, ktorá sa bude konať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dňa 16. júla 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu poslancami Národnej rady Zsolstom Simonom, Pavlom Hrušovským, Jozefom Kollárom, Jozefom Viskupičom, Ľudovítom Kaníkom a Jurajom Miškovom, ktorí navrhujú pána Kamila Krnáča.

    Taktiež dňa 16. júla 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu za poslanca Národnej rady Mikuláša Hubu, ktorý navrhuje pána Milana Galandu.

    Návrh na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 144 zo 17. júla 2012 Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 25. júla 2012.

    Výbor pre financie a rozpočet predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí dňa 19. júla 2012 a prijal k nim uznesenie č. 46. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaných kandidátov podľa čl. 61 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 110 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a posúdil, že návrhy kandidátov boli podané v súlade s čl. 2 Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahuje požadované náležitosti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ.

    Na rokovanie výboru boli prizvaní kandidáti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii. Zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 55 z 23. júla 2012 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky za Klub SaS - pán Ľubomír Galko a OĽaNO - pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Dámy a páni, poprosím vás, otvoril som rozpravu a máme dvoch písomne prihlásených do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na voľbu riaditeľa Najvyššieho kontrolného úradu dnes potvrdzuje to, že nie je celkom pravda to, čo sa sem-tam v minulosti snažili podsúvať verejnosti médiá, a síce, že opozičné strany sa nevedia dohodnúť na spoločnom kandidátovi na významné kontrolné činné funkcie v štáte. Je pod ním podpísaných všetkých päť predsedov klubov opozičných strán a Kamil Krnáč je jediným kandidátom dnešnej voľby na túto funkciu.

    Dovoľte mi, aby som z tohto miesta ocenil konštruktívnosť a teraz už všetkých parlamentných strán, teda nielen opozičných, ktoré sa na dohode na spoločnom kandidátovi navrhnutom stranou SaS zhodli, ale aj vládnej strany SMER, ktorá túto pozíciu opozícii ponúkla, a tým dodržala doterajšiu prax, keď aj predchádzajúci riaditeľ NKÚ bol v roku 2007 zvolený ako nominant vtedajšej opozičnej strany. Zároveň oceňujeme aj proklamované vyhlásenie a prisľúbenie podpory spoločnému kandidátovi opozície, ktoré bolo zo strany SMER deklarované.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže Kamila Krnáča mám tú česť poznať už dlhšie, dovoľte mi byť aj trocha osobnejší. Kamil Krnáč je jeden z najvýnimočnejších ľudí, ktorých poznám. Spája sa v ňom totiž odbornosť a čestnosť. Najvyšší kontrolný úrad má pred sebou množstvo práce, niekoľko náročných projektov, a preto je dôležité, aby ich nový riaditeľ dokázal relevantne posúdiť a nebol len obyčajným štatistom. Možno to viete, možno nie, Kamil v SaS pôsobil ako tím líder pre boj proti korupcii. Ja som presvedčený, že práve riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu musí byť garantom neustáleho boja nielen proti korupcii, ale aj boja za dodržiavanie mnohých pravidiel v našej krajine a práve Najvyšší kontrolný úrad možnosťami na kontrolovanie dodržiavania týchto pravidiel, disponuje.

    Dámy a páni, tento kandidát nie je len tak nejaký človek z ulice, len zriedka má poslanecký zbor šancu rozhodovať o človeku, ktorého pozná väčšina z vás. Verím, že za tie necelé dva roky, ktoré strávil v týchto poslaneckých laviciach v minulom období, ste aj vy videli, že je to čestný človek a že je to odborník. Človek, ktorému ide o to, aby sa v tomto štáte dodržiaval zákon, človek, ktorý nepotrebuje funkciu preto, aby zviditeľňoval sám seba.

    Na internete na rôznych fórach kolujú, v úvodzovkách, zaručené informácie, že toto je opäť len nejaká hra, že sú pouzatvárané nejaké čudné zákulisné dohody a že v úvodzovkách, veď tí koaliční a opoziční politici sa predsa nevedia a nemôžu dohodnúť. O nejakých úvodzovkách, zaručených zákulisných taktikách, informovali v tomto duchu včera aj dnes dokonca aj niektoré printové a televízne médiá. Sám som sa jednej takejto internetovej diskusie zúčastnil a prezentoval som v nej svoje presvedčenie, že to nie je pravda a že Kamil bude zvolený s podporou všetkých parlamentných klubov.

    Verím, že dnešná úspešná voľba prispeje k tomu, že sa takéto konsenzuálne voľby, na ktorých sa vzájomne dohodne koalícia s opozíciou, stanú tradíciou slovenského demokratického parlamentarizmu. Je to dôležité nielen z hľadiska kontroly moci, ale bude to aj signál verejnosti o civilizovaných pomeroch v štáte. V Kamilovi Krnáčovi získa Najvyšší kontrolný úrad spoľahlivého a charakterného človeka, ktorý nepodľahne tlakom svojho okolia, a tieto jeho povahové vlastnosti sú zárukou, že bude svoje právomoci vykonávať zodpovedne, v rámci zákona a nestranne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hlina, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte na úvod, či by sme mohli prípadne takú džentlmenskú dohodu, že ja by som v tejto rozprave spojil aj to, čo chcem povedať k tej druhej voľbe, k ÚPN. Ak mi to dovolíte, si to skrátime. Keď ma zastavíte zase, tak sa budem musieť prihlásiť do tej ďalšej. Takže, ak dovolíte

  • Ruch v sále.

  • , celé to bude tri minúty, max.

    K voľbám mám špeciálny vzťah k týmto, čo tu prebiehajú, to už som sa nejakým spôsobom avizoval. Zopakujem len, že nemôžem voliť niekoho, koho som v živote nevidel. Tieto dnešné, priznám, sú trošku iné, pána Krnáča som aj videl, aj som ho dokonca počul. Bol aj na našom klube sa predstaviť. Ja si nemyslím, nie som vôbec komfortný s tým, že sa niekto má chodiť predstavovať po poslaneckých kluboch. To je ako na ÚV KSS, na Hlbokú, čiže to mi príde naozaj moc politické. Stále si myslím, že z formálneho hľadiska je lepšie, keď sa predstaví v pléne. Žiaľ, to sa nestalo, čiže môj protest bude v tom, že tejto voľby sa nezúčastním, avšak keby v pléne vystúpil, tak by som zaňho hlasoval.

    Nebudem tu a už ani dávať procedurálny návrh, lebo viem, že by neprešiel, a ešte aj riskujem jednu vec, že ma tu ubijete čiapkami, že zdržujem. Však, vážení páni kolegovia? Toho už sa začínam báť, že aký som ja hrozne nekolegiálny, že čo tu od vás chcem a požadujem, čo som si dokonca včera dovolil, na čo upozorniť. Na to si asi budem musieť dávať pozor. Ja mám pocit, že niektorým veciam asi ani rozumieť nebudem a budem asi za nekolegiálneho, ale chcem len povedať, že odvtedy, čo som poslancom, som videl môjho kolegu poslanca pána Dzurindu dokopy tri hodiny

  • Ruch v sále. Smiech v sále.

  • a niektorých jeho kolegov detto. Možno ich skôr uvidím v televízii alebo v knihe osobností SR ako v pléne. Ja nehovorím, vážení, že tu máme sedieť ako knedlíci, to nehovorím, ale ani mne a predpokladám, že ani občanom nikto nepovedal, že úlohou poslanca je nesedieť v parlamente. To som v žiadnom rokovacom, už ste mi x-krát vytkli, že som ho nečítal, tam som sa to nedočítal.

    Miera je dôležitá, patrí k životu človeka. Tu sa nedodržiava miera, nepoznáte mieru. Pán Dzurinda, dokopy štyri-päť hodín ste tu boli odvtedy, čo som ja poslancom. Ak tú mieru stratíme alebo ju už neidentifikujeme, potom čo nám pomôže disciplína, možno keby tu bol Slota, povie dlhý bič. Ja si tu pomaly pripadám nejako ako bezdomovec, lebo tu sedím a ešte niekto povie, však, aha, ten Hlina nemá ani čo robiť, sedí tu jak knedla. Vážení, ja mám čo robiť, či veríte, či nie, ale ja mám taký pocit, že áno mám tu sedieť. Z tých 25 hodín týždenne by som tu mal sedieť, no nuž tu sedím. Nie som zatiaľ ochotný hrať tú vašu hru, ktorú tu máte, a už nehovorím o tom, že niekto ma tu bude presviedčať, jak sa venuje politickej práci a jednej nastupuje do IC-ečka, však pán Novotný, včera ste mali najväčšie výhrady, nuž povedzte mi, ako sa venuje politickej práce v piatok o jednej v IC-ečku? A v ten deň tu zrovna bola pani ombudsmanka ľudských práv, čož to vážna téma je. Vy ste už sedeli v IC-ečku. Hovorila o ľudských právach. Vy ste sa jej mohli spýtať, mohli ste sa niečo dotazovať, že viete nejaký príklad, že niekoho ľudské práva trpia. Tuná Martin bojuje za nejaké Ukrajinky, že Sú, je tam nejaký problém, pán Dzurinda bojuje za bieloruských aktivistov, ale keď mňa vyzliekali v Bruseli, nikto sa ma nezastal! A keď tuná niekto trpí a garantujem vám tu, že niekto trpí v tejto krajine, kto sa zastane? Vy ste už v IC-ečku, tej pani ste sa mohli pýtať, mohli ste sa dopytovať.

    Vrátim sa k voľbe, aby som vás nezdržiaval, vidím, že ste nervózni.

  • Smiech v sále. Krátka pauza.

  • Budem sa tomu, ale sľubujem, jedno vám môžem sľúbiť, ešte sa tomu budem venovať! Naozaj sa tomu budem venovať, je to pre mňa relatívne kľúčová vec, potrebujem mať v tom jasno. Nebudem a teraz neviem, či mám to spojiť, alebo nemám spojiť, chcem len kratučko povedať o tej druhej voľbe a kvázi voľbe, ktorá sa tu bude diať, to znamená do toho ÚPN. Nebudem hlasovať ani tam. I keď oceňujem, naozaj oceňujem, že prebehlo vypočutie kandidátov, nuž ale nebolo by to Slovensko, keby to zas nedopadlo nejako. Hej, a dopadlo to, stručne poviem, taká snaha o to, že by to vôbec nebolo, tam sme ju zaregistrovali, dokonca sme boli upozornení, že sa máme pýtať korektne, lebo sú tam médiá, nuž vyhodnocujem to ako progres. Ten opar taký, čo som tam cítil, by kľudne tá formulácia mohla byť tvrdšia. Mohli nám povedať, nepýtajte sa vôbec, lebo sú tu médiá, takže teším sa z mála. Ja som človek, ktorý sa teší z mála. Pani Laššáková nás upozornila, aby sme sa pýtali korektne. Nuž ja som sa pýtal a veľa som sa nedozvedel a poviem vám prečo.

    Omladina pána Kolesíka veľmi submisívne zdravila pani Laššákovú, ktorá tam bola, a nevšimla si, že ešte jedna podpredsedníčka, a nevšimli ste si, že ešte jedna podpredsedníčka parlamentu tam je, pani Jurinová. A teraz mi povedzte, keby to bol nejaký draft pre basketbalistov, tak by ich nezobrali ani lopty podávať, lebo nemajú periférne videnie, lebo oni povedali, že nevideli, že si nevšimli. Takže takíto sú, vážení, kandidáti. A či to platí aj pre historika? Historik musí mať komplexný pohľad. Má, súhlasíte so mnou? Áno? Kvalifikuje ich to, že neboli schopní v jednej miestnosti rozoznať, či sú tam jeden alebo dvaja podpredsedovia ako argument, ktorý by stál na to, na vaše zváženie, keď budete voliť kandidátov pána Kolesíka?

    Omnoho závažnejší je však iný fakt a ten vám poviem. Ja som sa spýtal všetkých kandidátov, že či by boli, či sú pripravení sa venovať novej kauze pána Lorenca a v prípade, že zistia skutočnosti, ktoré by boli nové, v zmysle štatútu a toho, či vlastne ako sa to volá, o ÚPN, takéto podanie podať na generálnu prokuratúru? No ale by ste tomu neuverili, čo sa stalo!

  • Ruch v sále. Smiech v sále.

  • Krátka pauza.

  • , tam je, pán Chmel, ktorý bol podpredseda vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny, v tej chvíli bol predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, zastavil diskusiu! Dal hlasovať o tom, že zruší diskusiu, čiže som sa tejto otázky, odpovede nedočkal, čož ma veľmi mrzí. Podľa mňa je to dosť pre mňa osobne kľúčová vec, lebo my v tejto krajine žijeme taký zvláštny život, zvláštny život, a iní nám vystavujú vizitky a dopracovávame sa tam, kde sa dopracovávame, a v utorok sa tomu budem venovať viac a hlbšie, že kam sme sa dopracovali, keď tu budú prednášať správu Gorilu.

    Nuž takto dopadlo verejné vypočutie na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny. Nedovolilo sa odpovedať kandidátov do Úradu pre pamäť národa na otázku o šéfovi organizácie, ktorá mučila a zabíjala a zastavil to predseda výboru pre ľudské práva a menšiny. Nuž Slovensko naše 2012 roku Páne.

    Takže nakoniec a úplne na záver chcem povedať, vážení poslanci SMER-u, lebo vo vás je budúcnosť tejto krajiny, keď to mám takto povedať, dajte si pozor, nedajte sa nahovoriť na Kolesíkových kandidátov, je to nenáležité! K úcty k tým ľuďom, ktorí trpeli, k úcty k tým ľuďom, ktorých mučili, dajme tomu a tak bolo v tejto krajine, aj ktorých zabíjali, nerobte to, je to nenáležité! Byť v správnej rade nie je to, že dostanete 1500 eur, to nie je o tom, to nemôže byť o tom.

    Pán Kolesík to svojim kamarátom asi sľúbil, že im to vybaví, a vy sa toho idete zúčastniť. Voľba je tajná, Kolesík to nezistí.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Nezúčastním sa tej voľby, tak som avizoval, mám s tým problém a keby som vám mohol doporučiť, tak pána Dubovského a pána Gulu. Som zvedavý. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ono možno pán kolega Hlina ako to tuná apeluje na niektoré veci, vyzerajú naozaj možno aj humorne, alebo mnohí sa neusmievame nad tým, ale sa škeríme, čo sa mi nepáči, lebo hovorí tu naozaj, sú tu medzi tým povedané aj, aj veľmi vážne veci.

    Mne osobne tiež to vadí. Ja som to už ako hovoril a v tom ho chcem aj podporiť, čo sa týka ako tajnej voľby.

    Tá tajná voľba je, to je supertajná voľba. Lebo či už je z jednej alebo z druhej strany navrhovaný kandidát, ktorého volíme naozaj tajne, tak ruku na srdce. Koľkí naozaj úprimne vieme, komu dávame hlas, či už za, alebo proti? Najlepšie je sa potom asi zdržať, tam sa asi veľa nepomýliš. Ale ja naozaj toto, čo kolega tuná ako hovorí možno tak viac emotívne. Ja sa stále len bojím, aby neskolaboval tu ten náš kolega, ale naozaj je hodné sa zamyslieť, aby pri tajnej voľbe tu snáď nikoho to nezabije, keď sa postaví ten kandidát, predstaví sa tuná. Keď aj krátko, možno nejakými troma, piatimi minútami. Ja rád by som videl naozaj aj fyzicky, aj prítomných, aj ich verbálny, aj neverbálny prejav týchto kandidátov pri všetkých ako tajných voľbách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán Hlina, chcete reagovať na faktickú poznámku? Takže dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Krátka pauza.

  • K návrhu, no stále, aj keď to tak nevyzeralo rokujeme o návrhu na

  • Ruch v sále. Smiech v sále.

  • nomináciu na tajnú voľbu na predsedu NKÚ.

    Takže do rozpravy páni poslanci Matovič a pán, vy nie, tak pán poslanec Matovič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Vážené dámy, vážení páni, pán predseda, ja naozaj zdržovať nebudem. Chcem sa vyjadriť iba naozaj k osobe Kamila Krnáča.

    Ja som tam skoro dva roky s ním sedel a myslím si, že čo je na ňom najcennejšie, je práve to, že nie je politik. On síce tu za politika bol, ale on sa naozaj správa veľmi nepoliticky a keď môžem prezradiť také trošku aj z vnútornej kuchyne SaS, keď som mal určitý čas možnosť do nej vzhliadnuť, tak jednoducho bol to človek, ktorý keď bol o niečom presvedčený, tak si za tým názorom stál napriek tomu, či mu niekto hovoril, že to je, alebo nie je v súlade s nejakou straníckou líniou.

    A keď som potom videl možno aj systematickosť jeho práce, že jak makal na zákonoch, ktorých, ktoré potom následne predkladal, tak ja som ho naozaj obdivoval, a toto mne osobne, táto kvalita chýba a keďže som hlboko presvedčený proti politickým nomináciám a zároveň Kamil Krnáč podľa omnoho viacej odborníkom a presvedčeným človekom ako politikom, tak ja si myslím, že je veľmi dobrý kandidát do tejto pozície, a myslím si, že práve preto, že bol schopný robiť aj tú vnútornú opozíciu v SaS, že ani vy, poslanci SMER-u sa nemáte čoho báť, že by bol jednoducho zlý človek na zlom mieste a robil by vám nejaké prieky.

    Takže, iba týmto som chcel vyjadriť plnú podporu nášho klubu Kamilovi Krnáčovi na pozíciu predsedu NKÚ.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Abrhan. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem aj ja vyjadriť plnú podporu nášho poslaneckého klubu. Mňa mrzí, že člen vášho poslaneckého klubu sa tejto voľby nezúčastní.

    Škoda, že ste nepresvedčili aj člena vášho poslaneckého klubu.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať pán poslanec? Nie.

    Vyhlasujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Poprosím teraz pána poslanca Pavla Hrušovského, aby informoval Národnú radu o opakovanom rokovaní výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Rozprava k návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti bola ukončená, takže budeme mať len informáciu pána spravodajcu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhol som na ostatnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky po rozprave o tomto bode programu prerušiť rokovanie a požiadať predsedu výboru pre ľudské práva pána Chmela, aby zadosťučinil požiadavke viacerých poslancov a kandidáti navrhnutými jednotlivými politickými poslaneckými klubmi mali možnosť sa jednak predstaviť, ale aj odpovedať na otázky členov výboru pre ľudské práva, ktorý ste určili ako gestorský výbor.

    Tak sa aj stalo. Všetci navrhnutí kandidáti sa dostavili na rokovanie výboru pre ľudské práva. Okrem členov výboru mali možnosť byť prítomní aj iní poslanci Národnej rady, ktorí prejavili záujem sa osobne, ale aj vecne oboznámiť s tým, ako si predstavujú jednotliví záujemci o pozíciu v Správnej rade Ústavu pamäti národa svoju funkciu vykonávať. To vypočutie prebehlo, nechcem sa vyjadrovať teraz k obsahu a spôsobu. Pán kolega Hlina už niektoré spomenul.

    Ja v tejto chvíli navrhujem, pán predseda, aby sme pristúpili k tajnému hlasovaniu, resp. k hlasovaniu o voľbe dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa z navrhnutých kandidátov jednotlivými poslaneckými klubmi.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme teraz hlasovať o návrhu poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu vykonala tajných hlasovaním. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za, 45 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila tajného hlasovanie. Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu o návrhoch na voľbu. Procedurálny návrh pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, je to skôr dotaz na vás. Pán predseda, vy ste otvorili rozpravu len k voľbe šéfa NKÚ a nie voľbe členov do ÚPN.

    Teraz nám oznamujete, že rozprava bola spojená. Po prvé nám to oznamujete dodatočne a po druhé no...

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, ešte jednu dokončím, že spojenie rozpravy si predsa vyžaduje minimálne nejaký všeobecný súhlas.

  • Pán predseda, jediný, kto si spojil rozpravu, bol pán poslanec Hlina. K tomuto bodu programu bola rozprava ukončená už na predchádzajúcom rokovaní a na základe návrhu pána poslanca Hrušovského sme odsúhlasili prerokovanie len vo výbore. Takže to, že pán poslanec Hlina...

  • ... čo by si možno vyžadovalo jeho samostatnú novelu preňho "rokováku", to urobí

  • Smiech v sále.

  • To, bohužiaľ, ma veľmi mrzí, ale dobre. Ďakujem pekne.

    Takže poprosím vás teraz, dámy a páni, aby sme vykonali tajnú voľbu o návrhoch na predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu a členov správnej rady.

    Poprosím overovateľov a pristúpime k vykonaniu tajnej voľby.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Po akte tajného hlasovania.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci chcem sa spýtať, či každý využil svoje právo hlasovať? Keďže nikto neoponuje, tak vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali sčítavania, teda svojej funkcie.

    A vyhlasujem prestávku do 18.30 hodiny.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím poverenú overovateľku, aby oznámila výsledky tajného rokovania. Najskôr o návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 26. júla 2012.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky 146 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných.

    Z 137 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Kamila Krnáča za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 53 poslancov, proti 33 poslancov, zdržalo sa hlasovania 51 poslancov. Na schválenie návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Kamil Krnáč.

    Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte druhú zápisnicu. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 26. júla 2012. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných.

    Z 134 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Milana Galandu za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 42 poslancov, proti 38 poslancov, zdržalo sa hlasovania 54 poslancov.

    Na schválenie návrhu na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Ľubici Roškovej za prednesenie správy o výsledkoch hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila Kamila Krnáča za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ďalej konštatujem, že Národná rada nezvolila Milana Galandu za podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Teraz poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 26. júla 2012. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 145 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 145 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 26 neplatných a 119 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Jána Bicku za hlasovalo 0 poslancov, proti hlasovalo 76 poslancov, zdržalo sa hlasovania 43.

    Za Patrika Dubovského za hlasovalo 40 poslancov, proti hlasovalo 51 poslancov, zdržalo sa hlasovania 28 poslancov.

    Za Mariána Gulu hlasovalo za 36 poslancov, proti hlasovalo 54 poslancov, zdržalo sa hlasovania 29 poslancov.

    Za Ondreja Hrivňáka za hlasovalo 10 poslancov, proti hlasovalo 71 poslancov, zdržalo sa hlasovania 38 poslancov.

    Za Jána Hrubého hlasovalo za 60 poslancov, proti hlasovalo 34 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov.

    Za Romana Lebedu za hlasovalo 59 poslancov, proti hlasovalo 36 poslancov, 24 sa zdržalo hlasovania.

    Za Martina Slávika za hlasovalo 15 poslancov, proti hlasovalo 68 poslancov, 36 poslancov sa zdržalo hlasovania.

    Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za členov Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený nikto.

  • Keďže nebol zvolený žiaden kandidát, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi za prednesenie správy o výsledku hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila v tajnom hlasovaní žiadneho člena Správnej rady Ústavu pamäti národa spomedzi kandidátov.

    Ctené dámy, vážení páni, keďže je tu pán minister, môžeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je myslím jeho štvrtý bod v poradí, resp. druhé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

    Tento vládny návrh zákona je uvedený ako tlač č. 83, pričom spoločná správa výborov má č. 83a.

    Prosím pána ministra dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja Jána Počiatka, aby tento návrh odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ministerstvo pristúpilo k príprave novely zákona vzhľadom na potrebu zapracovať do zákona ďalší spôsob, ktorým by mohol Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky prideľovať individuálne práva na používanie frekvencií, a to prostredníctvom elektronických aukcií. Doteraz sa tento spôsob uskutočňoval iba formou výberového konania. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne za uvedenie. Pozerám, že tu nie je pán poslanec Juraj Miškov, ktorý je určeným spravodajcom prostredníctvom výboru pre hospodárske záležitosti. Mal by predniesť správu o výsledku rokovania výborov a o stanovisku gestorského výboru.

    Požiadam pán predsedu Jána Hudackého, aby ho zastúpil ako predseda gestorského výboru. Nech sa páči. Tlač 83a.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • No na poslednú chvíľu.

    Pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. júna 2012 č. 74 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. júla 2012 č. 38. a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 20. júla 2012 č. 53. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva celkovo 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 24. júla č. 54. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu. Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky: Martina Chrena za klub SaS a pána Borisa Suska. A ja sa hlásim tiež.

    Nech sa páči, pán Martin Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja by som chcel v prvom rade oceniť tento návrh zákona z dielne ministerstva dopravy, pretože ako sa uvádza aj v predkladacej správe jeho cieľom je zaviesť väčšiu transparentnosť, väčšiu efektívnosť do procesu prideľovania individuálnych licencií na využívanie frekvencií. A tento krok je určite správny. Jediný problém, ktorý vidím v tomto zákone, je, že nezachádza úplne do dôsledkov a nezadáva povinnosť používateľa elektronickej aukcie ako jedinú možnú, ako jedinú povinnosť. Zavádza len možnosť pre Telekomunikačný úrad vybrať si prideľovanie licencií teda prideľovanie frekvencií prostredníctvom elektronickej aukcie. Ak by som mal zacitovať z doložky vplyvov a z dôvodovej správy k zákonu, zákon jednoznačne hovorí, že zavedenie formy aukcii prináša so sebou jednoduché a efektívne riadenie výberových konaní. Zároveň uvádza, že prínosom je komplexná komunikácia, čo vedie k znižovaniu regulačného zaťaženia slovenských podnikateľských subjektov a jednoznačne sa hlási k tomu, že priebeh aukcie je maximálne flexibilný a transparentný. Súhlasím s touto dôvodovou správou, tak ako bola predložená, a preto si myslím, že by sme nemali nechávať subjektívnu a úplne arbitrárnu možnosť Telekomunikačnému úradu rozhodnúť sa aukciu nevyužiť vtedy, keď sa mu to bude jednoducho hodiť. Je to posledný prvok netransparentnosti - táto možnosť subjektívneho rozhodnutia sa nepoužiť elektronickú aukciu, ktorá v zákone zostáva.

    A preto mi dovoľte predložiť pozmneňujúci návrh, ktorý vám už bol aj rozdaný do vašich poslaneckých lavíc. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je, aj keď má viac bodov, jeho náplňou je len jedna jediná vec. Ruší možnosť nepoužívať elektronickú aukciu alebo inými slovami dáva povinnosť vždy použiť aukciu pri prideľovaní frekvencií. Pravidlá hovoria, že tento pozmeňujúci návrh vám musím predniesť.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, parlamentná tlač č. 83.

    1. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 1 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo bez aukcie". Odôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti vykonávať elektronickú aukciu vždy pri uskutočňovaní výberového konania pri individuálnom povoľovaní používania frekvencií.

    2. V Čl. I v bode 4 V § 33 ods. 2 písm. d) znie: "hodnotiace kritérium, ktorým je výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií,"

    Odôvodnenie: Ide o úpravu náležitostí výzvy na predkladanie ponúk, ktorú predkladá úrad. Táto úprava súvisí s tým, že v bode I tohto pozmeňovacieho návrhu navrhujeme zaviesť povinné elektronické aukcie. Pri týchto elektronických aukciách je jediným hodnotiacim kritériom cena, t. j. výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií, ktorú účastník súťaže v aukcii predloží.

    3. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 2 písm. g) znie: "výšku jednorazovej úhrady ako najnižšie podanie; toto podanie sa považuje za ponuku,".

    Odôvodnenie: Ide o úpravu súvisiacu so zavedením povinných elektronických aukcií, preto sa z navrhovaného ustanovenia vypúšťajú tie, ktoré upravujú výberové konanie bez aukcie. Navrhuje sa taká formulácia predmetného ustanovenia, ktorá počíta len s podaním v rámci elektronickej aukcie.

    4. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 2 sa v písm. j) sa vypúšťa čiarka a slová: "ak sa uskutočňuje aukcia".

    Odôvodnenie: V súvislosti s návrhom zaviesť povinné elektronické aukcie sa vypúšťa tá časť ustanovenia, ktoré počíta s iným spôsobom výberového konania ako cez elektronickú aukciu.

    5. V Čl. I v bode 4 v § 33 odsek 11 znie: ,,(11) Úrad pozve účastníkov výberového konania, ktorí neboli vylúčení podľa odseku 10, do aukcie. Úrad vylúči z aukcie účastníka výberového konania, ak svojím konaním marí účel alebo priebeh aukcie. Úrad zruší aukciu, ak do aukcie postúpi len jeden účastník výberového konania."

    Odôvodnenie: Mení sa obsah ustanovenia § 33 ods. 11 tak, aby bol braný do úvahy fakt, že výberové konanie sa uskutočňuje výhradne formou elektronickej aukcie.

    6. V Čl. I v bode 4 v § 33 sa vypúšťa odsek 12. Doterajšie odseky 13 až 18 sa označujú ako 12 až 17.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa odsek, ktorého ustanovenia upravujú uskutočnenie výberového konania bez elektronickej aukcie.

    A posledný bod 7. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 12 sa v prvej vete vypúšťajú slová: "výberovou komisiou alebo".

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré pripúšťa iné výberové konanie ako cez elektronickú aukciu.

    Vážený pán minister, prihovorím sa priamo vám, pretože som vás o tento návrh zákona pochválil a naozaj si tento návrh zákon vážim. Vážim si kroky smerom k vyššej transparentnosti a k vyššej efektívnosti pri výberových konania na prideľovanie frekvencií. Vieme, že sa budú týkať hlavne jedného veľkého tendra v prípade príchodu nového mobilného operátora na Slovensku, a verím, že ten účel, ktorý sledujete touto novelou, je naozaj myslený úprimne a záujem o transparentnosť je myslený naozaj vážne.

    Preto vás, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu tak, aby nebolo možné Telekomunikačným úradom z jeho rozhodnutia obchádzať elektronické aukcie. Dal som si aj červenú kravatu dnes, možno vás to pomôže presvedčiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Susko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na určité právne problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s aplikáciou zákona o elektronických komunikáciách najmä v súdnej praxi, a to vzhľadom na určité aplikačné problémy z odstúpením, pri odstúpení od zmluvy a pri právnych účinkoch odstúpenia od zmluvy, kedy podľa Občianskeho zákonníka zmluva zaniká od počiatku a ešte vzhľadom na niektorú precizáciu formulácii v návrhu novely zákona si dovoľujem predložiť tento pozmeňujúci návrh.

    Ide o pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (tlač 83). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I v 4. bode § 33 ods. 7 sa slová "o výberovom konaní" nahrádzajú slovami "o priebehu výberového konania ani o predložených ponukách".

    Odôvodnenie: Prispôsobenie textu návrhu deklarovanému účelu. Neposkytovanie akýchkoľvek informácií o priebehu konania nie je odôvodnené, v praxi dosť ťažko realizovateľné.

    2. V čl. I v 4. bode § 33 ods. 9 druhá veta znie: "V prípade výberového konania bez aukcie nemožno po uplynutí určeného termínu ponuku doplniť, ani zmeniť."

    Odôvodnenie: Zmena, prípadne aj doplnenie návrhu, je podstatou viackolovej elektronickej aukcie a nemôže byť preto vylúčená bez zmarenia účelu aukcie. Vrátenie neotvorenej ponuky je rovnako možné len v prípade klasickej, "papierovej" ponuky.

    3. V čl. I v 4. bode § 33 ods. 11 druhej vete sa slová ,,marí účel alebo priebeh aukcie" nahrádzajú slovami "porušuje aukčný poriadok podľa odseku 2 písm. j)".

    Odôvodnenie: Vnútorné zosúladenie návrhu v nadväznosti na vytvorenie inštitútu aukčného poriadku, ktorý upraví marenie účelu alebo priebehu aukcie.

    4. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7., ktorý znie: ,"7. § 44 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie: "(12) Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany." Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie: Účinkom odstúpenia od zmluvy podľa základného režimu stanoveného Občianskym zákonníkom je zrušenie zmluvy od počiatku, s tým dôsledkom, že zmluvné strany sú povinné si vrátiť všetky plnenia, ktoré zo zmluvy navzájom dostali. Občiansky zákonník zároveň umožňuje, aby účinky odstúpenia od zmluvy stanovil pre niektoré typy zmlúv iným

    spôsobom osobitný zákon alebo si odlišné účinky môžu dohodnúť zmluvné strany inak. Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú takým typom zmlúv, pri ktorých ide o dlhodobé vzťahy s okamžite spotrebovanými plneniami tak zo strany podniku, ako i zo strany účastníka, pri ktorých nie je odôvodnené, logické a ani praktické pre žiadnu zo zmluvných strán uplatňovať účinky odstúpenia zrušením zmluvy od počiatku. Vzájomne poskytnuté plnenia nie je reálne možné vrátiť. Táto potreba je o to vypuklejšia, že niektoré súdy pri rozhodovaní sporov o nárokoch zmluvných strán majú pochybnosti ohľadne posudzovania účinkov odstúpenia od zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Navrhovaná úprava smeruje k jednoznačnému stanoveniu právnych účinkov odstúpenia od zmlúv o poskytovaní verejných služieb, a teda k zvýšeniu právnej istoty podniku ako aj spotrebiteľov.

  • Ďakujem pekne pánovi Suskovi. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne?

    Teda ja by som tak rád urobil.

  • Ctená snemovňa, pán minister, je po 19.00 hodine, takže len krátko.

    Chcel by som uvítať tento návrh zákona, ktorý vznikal už za minulej vlády, ale keďže od októbra sme nemali možnosť niektoré veci už legislatívne posúvať, tak počkal, a zároveň chcem povedať, že Slovensko má od novembra komplexný, nový v novom znení vydaný zákon o elektronických komunikáciách, ktorý je veľmi dôležitý už aj pre európsku kompatibilitu, a novinky alebo nové procesy, ktoré vznikajú a rozvíjajú sa na celom kontinente, tak aby sme boli nielen kompatibilní, ale aj konkurencieschopní, atraktívni pre blízkych i vzdialených investorov a som presvedčený, že táto forma rozhodovania, nielen výberové klasické konanie, ale aj aukcia je prínosom. Chcel by som podporiť na jednej strane nezávislosť úradu, na druhej to, aby už či vo forme jeho rozhodnutia, alebo prípadne aj nejakých vylepšení v zákone.

    Ten pozmeňovací návrh jeden, druhý, majú svoje racio. Bola aukcia, tým skôr spravidla nástrojom, ale aj zároveň jej slabinou je, že jej vyhodnocovacím kritériom je jedine cena, a sú situácie, resp. rozhodnutia, ktoré môžu hodnotiť alebo vyžadovať aj iné kritériá. Preto si myslím, že ta modalita, alebo otvorenosť, variantnosť a zároveň prísnejšie, presnejšie pravidlá v rámci Telekomunikačného úradu, ktorý musí byť aj nezávislý, objektívny, kompatibilný a tak ďalej s európskym právom je dobrým nástrojom. Tento model alebo potreba vznikla po veľkej až niekedy spolitizovanej diskusii aj tu na pôde parlamentu, koľko by mali zaplatiť dvaja operátori za predĺženie, alebo opakované pridelenie licencií. Ministerstvo financií vtedy očakávalo 5 + 5 miliónov, výsledok bol vyše 90. Spomínam to preto, lebo ide o veľké významné čísla, príjmy aj štátneho rozpočtu, zároveň aj o udržanie istej kredibility, atraktívnosti slovenského telekomunikačného trhu. Prídu, samozrejme, do procesov výsledky alebo prínosy z digitálnej dividendy ďalších nových technologických posunov z cezhraničnej spolupráce, hlavne s Ukrajinou alebo ďalšími štátmi, ktoré tiež sa kompatibilizujú, takže som presvedčený, že táto forma obstarávania je veľmi dôležitá a aktuálna pre uzákonenie. Chcem týmto vyjadriť aj svoju či kontinuálnu, alebo súčasnú podporu pre túto novelu nedávno prijatého komplexného nového zákona o elektronických komunikáciách. Ďakujem pekne.

    Chce sa ešte niekto vyjadriť? Zrejme tomu tak nie je. Ani faktické. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán podpredseda, buďte taký dobrý...

  • Smiech v sále.

  • Ako oceňujem vašu flexibilitu, ale skúsme dodržať ten zákon aspoň my, ktorí už tu sedíme trošku dlhšie.

  • Nech sa páči, prevezmi teraz vedenie.

  • Ďakujem pekne kolegom. Pán spravodajca, pán navrhovateľ, ďakujem pekne, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám všetkým. Pokračujeme zajtra ráno podľa schváleného programu.

  • Prerušenie rokovania po 19.00 hodine.