• Príjemné dobré ráno, pani poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň štvrtej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali dvaja páni poslanci, pán poslanec Mičovský a pán poslanec Škripek.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave o prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave,

    ktorý máme ako tlač 121.

    Prosím pána ministra školstva Dušana Čaploviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pani spravodajkyňa je na mieste.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásená pani poslankyňa Jana Žitňanská, ktorej odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, je nás tu zopár, ale napriek tomu dúfam, že tá diskusia bude rovnako zaujímavá ako tá včerajšia a že sa teda navzájom budeme aj počúvať a snažiť sa pochopiť.

    Včera, keď sme rokovali o tejto téme, myslím si, že sme sa zhodli, tak ako pán minister, tak aj poslanci SMER-u, aj poslanci za opozíciu, v stave, v akom sa nachádza školstvo. A síce máme, že máme nekvalitné školy niektoré, že máme pri stredných školách dvakrát toľko kapacít, než je potrebné, že školy produkujú nezamestnaných. V tomto pomenovaní si myslím, že sme sa zhodli.

    V tom, čo sa nezhodneme, je riešenie, ako dospieť ku kvalite, ako racionalizovať sieť. A musím povedať, že navrhnuté riešenie, s ktorým prichádza pán minister, nie je dobré.

    A teraz uvediem, prečo si myslím, že tento spôsob nie je dobrý.

    Zámerom predkladanej novely zákona je zvýšiť počet žiakov na stredných odborných školách. Čo však dnes hovoria údaje o stredných odborných školách? Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva majú gymnazisti vyššiu šancu nájsť si prácu ako absolventi stredných odborných škôl. V septembri 2011 bolo nezamestnaných 5,55 absolventov gymnázií a až 22, až 25 % absolventov stredných odborných škôl, výnimkou sú len učni s nižším vzdelaním, jedno percento.

    Zámer presunúť gymnazistov na stredné odborné školy nie je dobrý nápad. Navyše spôsob, akým sa to navrhuje, že sa bude diať tá optimalizácia alebo racionalizácia počtu stredných odborných škôl, gymnázií a iných stredných škôl, myslím si, že vzbudzuje veľa otáznikov a dovolím si tvrdiť, že predstavuje konflikt záujmov. Vysvetlím prečo. Keď zriaďovateľ, v tomto prípade vyšší územný celok, zriaďovateľ verejných škôl bude rozhodovať o tom, koľko tried môžu otvoriť súkromné školy, cirkevné školy, a samozrejme, že jemu záleží na tom, aby on mohol otvoriť čo najviac prvých tried, aby jeho školy nezanikli, dochádza k rovnakému konfliktu záujmov, ako kebyže majiteľ pekárne, ktorý má istú kapacitu, vyprodukuje denne, poviem, 400 rožkov, alebo 400 tisíc, to je jedno, a má konkurenciu, a on dostane tú právomoc rozhodnúť, koľko tí ostatní môžu vyprodukovať tých rožkov, lebo dopyt klesá, rožkov sa kupuje menej, samozrejme, že v prvom rade sa bude snažiť zabezpečiť, aby jeho pekárni sa darilo. Tak isto v prípade verejných škôl bude záujem zachovať predovšetkým tieto bez ohľadu na to, či sú kvalitné, alebo nekvalitné. Navyše neexistujú relevantné kritériá, na základe čoho sa budú rozhodovať tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorá škola smie otvoriť prvú triedu a ktorá nie.

    Včera sme sa rozprávali o tom, aké je potrebné plánovanie. Pán poslanec Beblavý hovoril o štúdií zo Spojených štátov a niektorí z pánov poslancov a pani poslankýň povedali, že však aj v Európskej únii sa plánuje a je to potrebné.

    Dovolím si zacitovať zo stanoviska Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru na tému Zamestnanosť mladých ľudí, odborné kvalifikácie a mobilita. Pochádza táto, tento dokument z januára 2012. Citujem: "Nikto naozaj nevie, ako budú vyzerať pracovné miesta zajtrajška. Vzhľadom na celosvetovú hospodársku súťaž, technický vývoj, ako aj prisťahovalectvo a vysťahovalectvo sa rozhodujúcim faktorom v budúcnosti stane flexibilita a prispôsobivosť. Prispôsobivosť bude hlavným parametrom tak pre jednotlivca, ako aj pre vzdelávací systém." Toto je len ako dôkaz toho, že naozaj nie je jednoduché určiť kritériá, povedať, koľko akých povolení budeme potrebovať o x-rokov. O to viac, ak teda neexitujú nejaké kvalitné kritériá, ak neexistuje nejaká metodika, podľa ktorej budú kompetentní postupovať. Navyše dovolím si tvrdiť, že toto ustanovenie je aj nevykonateľné. Alebo môže byť nevykonateľné. Čo v prípade, že zastupiteľstvo sa nedohodne? Že sa nedohodnú, ktorá z tých škôl môže a ktorá nemôže otvoriť prvé ročníky. Čo potom? Navyše v predkladanej legislatíve je uvedené, že ministerstvo školstva do toho môže vstúpiť, keď niekto nie je spokojný, a potom vo verejnom záujme môže aj nad rámec rozhodnutia VÚC otvoriť prvú triedu v tej-ktorej škole.

    Pýtam sa, čo je to - vo verejnom záujme? Aké sú tam kritériá? Kto bude ako rozhodovať? Takýto priestor, kedy môže a nemusí, vytvára naozaj priestor na korupciu, kde nie sú jasné pravidlá, kde nie je nárokovateľnosť. Obávam sa, že toto nie je dobré riešenie.

    Ďalšie ustanovenie predloženej novely hovorí o tom, že ak cirkevné a súkromné školy budú chcieť aj napriek tomu limitu, ktorý určí VÚC, otvoriť prvé triedy, môžu tak urobiť, ale nemôžu si nárokovať na peniaze zo štátneho rozpočtu. To znamená, že vytvárame deti prvej a druhej kategórie, tie, ktoré majú nárok na normatív, tie, ktoré nemajú nárok na normatív. A dovolím si tvrdiť, že tuto asi to nebude v poriadku z pohľadu ústavnosti, ale však ak k takej situácii dôjde, Ústavný súd rozhodne, včera to už bolo povedané.

    Vrátim sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, k štatistike. Ak stredné odborné školy produkujú viac nezamestnaných, nebolo by na mieste skôr sa zamerať na skvalitnenie stredných odborných škôl pred tým, než tam naženieme ďalších študentov. Navyše, pán minister, ak máte viac finančných zdrojov, pretože stredné odborné školy majú vyššie normatívy, potrebujete viac finančných zdrojov, ak ich máte, dajte ich pedagógom, dajte ich učiteľom, nepedagogickým zamestnancom, oni si to zaslúžia. Nenaháňajte a nevlievajte peniaze do niečoho, čo možno až tak dobre nefunguje. Naozaj, učitelia, pedagógovia, asistenti pre učiteľov si to zaslúžia viac, ako podporovať školy, ktoré produkujú nezamestnaných.

    Druhá téma, ktorú otvára táto novela, o ktorej sme sa možno menej včera bavili, je navrhovaný priemer známok. No, o čom je známkovanie dnes? Známkovanie odráža skôr vnútorné nastavenie školy než nejaké objektívne meranie. Nie všade je rovnaké. Dokonca, a dovolím si zacitovať, už aj na vysokých školách neberú výsledky známok nejak do úvahy. Citujem: "Od stredoškolských výsledkov sme upustili, pretože známky neodrážali úroveň vedomostí", hovorí prorektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo. Mnohí jednotkári podľa neho na prijímacích skúškach nezvládli ani jeden test, trojkári z výberových gymnázií zase pre zlé známky strácali body a napriek vynikajúcim výsledkom v testoch padali pod čiaru.

    Naozaj chceme spôsobiť to, že len preto, že na nejakej škole je prísnejšie známkovanie, týmto deťom zatvoríme dvere na ďalšie vzdelávanie na gymnáziách a pošleme ich na stredné odborné školy alebo ešte niekam inde? Som presvedčená, že keď sa začneme zahrávať so známkami, doplatia na to predovšetkým žiaci prísnejších učiteľov, ktorí kladú vyššie nároky. A tak ako bolo povedané, zvyšuje to riziko korupcie, kedy sa známky budú vybavovať, kupovať.

    Ešte si povedzme, čo to vlastne je ten priemer 2, priemer 2,75, pretože tak sú nastavené tie kritériá pre vstup na gymnáziá a vstup na stredné odborné školy. Niekde som zachytila, že takto to má vyselektovať na gymnáziá naozaj tých najlepších. Jeden profesor matematiky mi spracoval takúto tabuľku. Čiže povedzme si, čo znamená priemer 2. Slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "2", dejepis "1", zemepis "1", matematika "4", prírodopis "1", fyzika "2", chémia "2", občianska výchova "1". Je to naozaj o tom, že to nie je výmysel, to je prepočet. Tu máte, ľahko vypočítame. 17 deleno 9, rovná sa 1,89, 18 deleno 9, rovná sa 2. Naozaj to nie sú výmysly. Neviem na základe čoho ste prišli aj k týmto číslam, vy, pán minister. Dokonca už aj koluje jeden vtip na tému týchto známok, že pôvodne údajne žiaci, ktorí mali byť prijímaní na gymnáziá, mali dosahovať priemer 0,9. Ale hovorím, neviem na základe čoho sa dospelo k týmto číslam.

    Takisto pre stredné odborné školy 2,75. Známky - slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "3", dejepis "2", zemepis "2", matematika "4", prírodopis "2", fyzika "4", chémia "3". Opakujem, pre mňa celý tento nápad robiť nejaké priemery a škatuľkovať deti podľa známok nie je dobrý. Navyše naozaj sa ukazuje, že vôbec to nie je o tom, že na gymnáziách budú len jednotkári, dvojkári, ale ten priemer môže byť aj takto vnímaný alebo takto vyrátaný, ako som ho uviedla. Opakujem, nie je to môj výpočet, je to výpočet profesora matematiky.

    Ďalší bod predkladanej novely hovorí o tom, že výnimku na prijímačky môžu dostať tí, ktorí budú mať vynikajúce výsledky v monitore 9. Priznám sa, že celkove toto testovanie na jednej strane áno, je potrebné, aby sme dokázali porovnávať jednotlivé školy. Na druhej strane, nemyslím si, že je úplne optimálne, nakoľko sa robí len z dvoch predmetov a viacerí pedagógovia hovorili, že odkedy sa začali zverejňovať tieto výsledky, v duchu hesla "Len aby sme v hanbe nezostali", pomáhajú žiakom pri týchto testoch. Aj ja rovnako krútim hlavou. Je to smutné, pán minister, ale je to tak. Čiže nedá sa povedať, že toto meranie je najobjektívnejšie. Dá sa zobjektívniť a aj mám jeden návrh, ktorý by som chcela v krátkom čase predložiť. Ale opakujem, nemyslím si, že toto má byť zase jeden z tých indikátorov, ktorý môže byť kľúčový pri rozhodovaní. Pre mňa je podstatnejšie: sloboda rozhodnúť sa, akú vzdelávaciu cestu si chcem zvoliť.

    Takže aby som to zhrnula, východisková myšlienka bola dobrá, zvýšiť kvalitu, optimalizovať sieť, avšak predkladaný návrh spôsobí, že sa to úplne minie účinku. Podľa mňa je to nesystémový krok, je to krok, ktorý sa v krátkej dobe ukáže ako zlý, pretože naozaj môže spôsobiť chaos, kedy samosprávy nebudú schopné sa dohodnúť, ktoré ročníky áno, ktoré nie, kedy šikovní žiaci alebo prísnejších pedagógov budú mať horšie známky a tým pádom budú diskvalifikovaní zo štúdia na gymnáziách. Myslím si, že toto, tento chaos, ktorý môže byť spôsobený, nie je fér, a že naši učitelia, predovšetkým naše deti si ho nezaslúžia. A opakujem, strata možnosti slobodne sa rozhodnúť, na akú školu pôjdem, je vážna, a preto ja sa pripájam a dávam tiež procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní v tomto materiáli, a aby sa vrátil predkladateľovi na prepracovanie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s reakciou traja páni poslanci, štyria páni poslanci. Pani poslankyňa Obrimčáková, pán poslanec Hraško, pán poslanec Panáček, pán poslanec Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Obrimčáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja si myslím, že čo sa týka financovania, tu štát nepochybil. Veď predsa 100-percentný normatív dostávajú všetky školy, a preto si nemyslím, že vytvárame deti prvej a druhej kategórie. Cirkevné školy vo väčšine prípadov nevyberajú poplatky, súkromné školy áno.

    Pri monitoringu, teda meraní vedomostí už funguje externý dozor, takže by som ich nespochybňovala. A myslím si, že čo sa týka konkurencie, každej škole záleží na tom, aby tento externý dozor fungoval. Ak teda nefunguje, tak je potom nejaký iný problém.

    Nemyslím si, že tieto zmeny prinesú chaos. Naopak, zmeny, ktoré prináša táto novela zákona, sú z môjho pohľadu jednoznačne v prospech rozvoja stredných odborných škôl a vytvárajú také legislatívne podmienky, ktoré budú tieto školy v nasledujúcom období podporovať a kvalitatívne rozvíjať.

    Ďakujem.

  • Je pravda, že pán minister sa hlásil skôr ako ja, tak myslím si, že môže dostať slovo. Nie? Dobre.

    Pani kolegyňa Žitňanská, vy ste mi napomenuli len jednu vec s tými priemermi. Je to presne presne tak, pokiaľ vstupuje faktor hodnotenia učiteľa, ktorý môže byť istým spôsobom zaujatý alebo predpojatý voči žiakovi, nikdy ten žiak nedosiahne dobré známky. A pokiaľ sa to s ním vezie, môže sa to s ním viezť tak, že sa mu zhorší priemer a potom nemôže ísť tam, kam by chcel.

    Ja si spomínam, mali sme na vysokej škole vycucnutý kreditný systém zo západného sveta, ktorý sa potom hodil do toho nášho, ale stále to bolo len prideľovanie bodov od toho, kto nás skúšal. A mali sme, žiaľ, na fakulte jedného pána, na ktorého nemám veľmi dobré spomienky, teda nielen ja, to majú skúsenosti viacerí študenti, ktorý prideľoval body podľa toho, ako sa mu to hodilo a počítal si ich pohľadom do okna. A takýto človek nechal opakovať viacerých študentov ročník len kvôli tomu, že to bola jeho samoľúbosť. Takže pokiaľ takýto faktor vstupuje do hodnotenia a nie je to hodnotenie na základe nejakých testov, ale spriemerovanie niečoho, kde prideľujú známky učitelia na základe ich subjektívneho vnímania, tak to nikdy nemôže byť dobré.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím len nesúhlasiť s takým prirovnávaním k počtu rohlíkov a k majiteľovi pekárne. Odbory školstva alebo oddelenia školstva na každom samosprávnom kraji si myslím, že detailne poznajú jednotlivé školy, ktoré majú v zriaďovateľskej pôsobnosti. Prichádzajú do styku dennodenne s rozpočtami, bojujú s navyšovaním, mimoriadnymi dotáciami, takže toto nepokladám ja za relevantné porovnanie.

    Za ďalšie, 5,5 % nezamestnanosť absolventov gymnázií, takisto si myslím, že nie je relevantný údaj vzhľadom na to, že väčšina z nich ide ďalej na vysoké školy, takže ani nemôžu figurovať v týchto štatistikách nezamestnanosti.

    Ďalšia vec, ja si myslím, konečne je tu riešenie na ten nenormálny stav, ktorý často býva v tom boji o žiaka, aby sa nám nestávalo to, čo bežne sa stáva. Mám tu aj jeden taký letáčik, keď školy lákajú na zápis študentov rôznymi cenami na skútre, notebooky, mobilné telefóny a tak ďalej, a to sa stáva kritériom nejakým tohto prijímania.

    Takže toto si myslím, že určite v praxi tento návrh zákona môže pomôcť. A ja osobne ho určite rád podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani kolegyňa, úvodom chcem prehlásiť, že na rozdiel od vás úprimne, naopak, vítam návrh tohto vládneho zákona a spolu so mnou zrejme aj široká podnikateľská obec, nakoľko jeho základným cieľom je práve prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkám trhu práce. A sama ste povedala, tá situácia je ozaj alarmujúca. Na jednej strane je tu armáda nezamestnaných absolventov vysokých škôl prevážne humanitného smeru a na druhej strane evidentný deficit absolventov odborných škôl. Všetci vieme a mimochodom si na to veľmi radi spomíname, že Slovensko vždy disponovalo kvalitnou pracovnou silou, čiže lacnou a kvalifikovanou. Aký je dnes stav? O tom tiež pán minister v úvode svojho vystúpenia hovoril. Dnes evidentne chýbajú.

    A ja sa vrátim, keďže ja som profesionálny stavbár, ak dovolíte, do oblasti napríklad stavebníctva, dám takýto jeden krátky praktický pohľad.

    Tá situácia pri výchove dnes remeselníkov je, dovolím si tvrdiť, jednoducho až kritická. Je ich žalostne málo, dobrých remeselníkov jednoducho niet, nových nevyučujeme, starí odchádzajú, vymierajú, mladí sa nemajú k tomu remeselnému fortieľu pri kom priúčať, takže skutočne spejeme k takej zásadnej otázke, my ako spoločnosť: Kto vlastne bude na našich stavbách robiť? Kto vlastne bude plniť tie investičné zámery, ktoré tak významne očakávame od nich, že ten rast toho hospodárstva potiahnu?

    A diskusia o tom, že čo bude o dvadsať, tridsať rokov a ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som zareagovala na pani poslankyňu Obrimčákovú, keď hovoríme o tom, lebo ja som spomínala, že vzniknú deti prvej a druhej kategórie. Hovorila som o tom, čo je napísané v legislatíve, a síce, že keď súkromné a cirkevné školy otvoria triedu nad rámec toho, čo povolí VÚC-ka, vtedy je explicitne napísané, že nedostanú peniaze zo štátneho rozpočtu. Čiže žiadny normatív, teda to rodičia budú musieť zaplatiť z vlastného vrecka celé, a to mi príde naozaj v rozpore s ústavou. Opakujem, nie som ústavný právnik, ale toto aj laik asi pochopí.

    Pokiaľ ide o súkromné školy, už včera som hovorila, dávajme si pozor na to, nedémonizujme súkromné školy, nie všetky vyberajú poplatky, väčšinou, keď aj vyberajú, tak sú to úplne mizivé. A upozorňujem, že aj podľa štúdií alebo rôznych štatistík aj verejné školy vyberajú rôznymi spôsobmi financie. Nie je to tak, že len súkromné školy sú tie, ktoré sa snažia si prilepšiť od rodičov, ale teda každá jedna škola, pretože áno, školstvo je poddimenzované finančne.

    Pokiaľ ide o ten dozor pri monitoringu, ja hovorím, vychádzam z konkrétnej skúsenosti, kedy mi jeden pedagóg povedal, že má takéto poznatky. Ja sama som nikdy na škole počas monitoringu nebola, čiže neviem to povedať z vlastnej skúsenosti, ale sú takéto poznatky, že sa snažia niekedy pedagógovia po dohode nejak prilepšiť tie výsledky. A myslím si, že existuje spôsob ako takéto podozrenia alebo nekalé praktiky odstrániť.

    K tomu, čo som hovorila s tou pekárňou, ja som to preto zámerne takto povedala, nadsadila, aby bolo zrejmé, o čom je reč.

    Vy, keď hovoríte, pán poslanec, že tie komisie na vzdelávanie poznajú školy vo svojej pôsobnosti, ale tu ide o ten zámer, že oni nebudú posudzovať len vlastné školy, ktoré poznajú. Oni budú posudzovať aj súkromné a cirkevné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal pán minister, nech sa páči.

  • Keďže nemôžem mať faktickú poznámku, tak musím vystúpiť a niektoré stanoviská pani poslankyne Žitňanskej dostať do racionálnej roviny.

    Ja veľmi dobre viem, aká je situácia v našom školstve. A osobitne aj to, čo ste vy hovorili. Sú bolesti, ktoré sa neliečili ani pred štyrmi rokmi, ani za poldruha roka predchádzajúcej vlády, a ktoré treba niekedy vedieť rozhodne liečiť a rozhodne konať. Ak vy hovoríte o tom, že nevieme čo bude o desať, pätnásť, dvadsať rokov, nuž, musím povedať, keby sa ma niekto opýtal, ako to bude s Európskou úniu, ani ja neviem, ako bude po dvadsať rokov existovať, alebo nebude existovať Európska únia, ako bude fungovať svet a čo bude vo svete. Ale myslím si, že aj teraz si vieme stanoviť, čo táto spoločnosť bude potrebovať v tom desaťročí, dvadsaťročí, v budúcnosti.

    Po prvé, už to tu bolo povedané, chýbajú nám remeslá. A ja som veľmi rád, že aj zmenou atmosféry sa vytvorila situácia napríklad v Prešove na strednej technickej škole, že prijali, a to sú väčšinou, do remesiel, mladých ľudí a že nemohli vyhovieť dvadsiatim piatim uchádzačom, čo bolo nebývalé v minulosti. A je vidieť, že je záujem v tejto spoločnosti aj o prácu, kvalitnú prácu rukami, ktorá je často v praxi ďaleko viacej ocenená ako práca inžiniera, lekára. Vy to veľmi dobre viete, čo to znamená, skutočne kvalitný remeselník, a ktorý vie skutočne sa zhostiť tej úlohy, ktorú zrealizoval a ktorú zrealizoval na škole, a potom v praxi ju uplatnil v tom každodennom živote.

    My vieme veľmi dobre, ja som to, pani poslankyňa, povedal, že v oblasti elektrotechniky, strojárenstva, dopravy, lesníctva, poľnohospodárstva, samozrejme v istých segmentoch, v istých častiach, tu tieto školy budú mať budúcnosť. A my veľmi dobre vieme aj o tom, že strojárenstvo a elektrotechnika a iné, napríklad dopravné systémy, budú prechádzať významnými zmenami, čo sa týka tých prierezových aktivít na zelené technológie, na zelené materiály, na zelené produkty. A keď to dokážu teraz už načasovať do dvadsať rokov a tridsať rokov vo Fínsku, aj takto rozhodli, tak to musíme vedieť aj rozhodnúť aj my. A vieme, že to v jednotlivých regiónoch sme schopní urobiť. Samozrejme každý región je špecifický. Iste lesáci nebudú vychovávaní tuná na južnom Slovensku, ale budú na severnom Slovensku, a podobné isté špecifiká sa budú rešpektovať aj čo sa týka stratégie rozvoja toho konkrétneho regiónu.

    Ja skutočne chcem dať, aby šancu mali aj tí, ktorí sú často na okraji spoločnosti, v sociálnej tiesni, a vieme, o kom hovorím, aby dostali tie remeslá. A o to ste sa vôbec ani za pol druha roka, ani za predchádzajúce obdobie sme sa týmto nezaoberali. Len sme o tom rozprávali, ako im treba pomôcť, a nenašli sme možnosti. Jedine v jednej veci, čo som ja podporil, keď vznikalo detašované pracovisko často kritizovanej vysokej školy svätej Alžbety, keď zriadila detašované pracovisko v Košiciach, v ktorom ju začali navštevovať aj rómski spoluobčania. Ináč tam trojročné štúdium bakalárske začali robiť. A myslím, že to bol správny zámer, len sa často pýtam, ale teraz idem trošku do vyššieho levelu, teda do úrovne nášho ošetrovateľstva a našej sociálnej starostlivosti, sa pýtam, kde tí absolventi sú? Sú v našich regiónoch, pracujú tam práve v tých oblastiach, kde by mali pracovať? To je otázka, ktorú si musím postaviť pri tých vysokých číslach, ktoré končia v tejto, povedzme v tejto sfére.

    Ak hovorím o, ak ste hovorili a vy ste ma presvedčili a presvedčovali a presvedčovali ste aj toto vážené plénum, že vy viete na všetko nájsť recept, o všetkom viete, ako to bude. A pritom spochybňujete prognózovanie, ale vy viete, aká bude prognóza pri budúcnosti, respektíve pri praktických krokoch využívajúc túto novelu zákona v oblasti orientácie našich mladých ľudí do budúcnosti.

    Ja si uvedomujem, že to nie je jednoduchý proces, a aj tie zmeny, ktoré sme tam navrhli, napríklad čo sa týka tých známok, nejdú od budúceho školského roku, ale idú až od roku 2014, to veľmi dobre viete, a že sa na to je možné pripraviť. A ja počúvam veľmi často deti, s ktorými sa stretávam, že sa ma pýtajú, samozrejme, a zopakoval som to už niekoľkokrát, napríklad v Horskom parku aj ohľadom matematiky, že vedia o mne a že sa budú musieť viacej učiť aj na základných školách, aj na prvom a druhom stupni. Neučiť sa podliezať latku ako doteraz, lebo ste si povedali, no však nás zoberú buď na gymnázium, alebo niekde nás zoberú, však ako sa budem učiť, to nie je podstatné.

    A my musíme zdokonaliť vzdelávací systém, a už som o tom hovoril, aj na základných školách, a najmä na prvom stupni, kde to, čo sa tu často opakuje, sa nerobí, aj tými vašimi niektorými špičkovými reformami zo Štátneho pedagogického ústavu, že sa priorita kladie na to, čo už povedala Mária Terézia, že čítať, písať a počítať. Toto je podstatné, čo sa musia deti povedzme na prvom stupni základnej školy naučiť. A často tými rôznymi pseudoreformami a aktivitami a rôznymi experimentami to išlo do ústrania.

    A to sa týka aj druhého stupňa základných škôl. Keď hovoríme o Fínsku vy často spomínate, že tam je toto, toto, toto. Áno, je tam aj toto, toto, toto, ako vy hovoríte, ale vo Fínsku je aj systém prijímania na stredné školy. Na gymnáziá musí mať nejaký priemer, aby bol prijatý na gymnáziá, to si musíte, mali by ste si zoštudovať. A vo Fínsku základná škola od siedmeho roku do šestnástich rokov je plne integrovaná. Nie je na jednej strane vysávaná, tí kvalitní žiaci, a na druhej strane nie sú vylučovaní tí, ktorí tú starostlivosť, či už zo zdravotného alebo sociálnej oblasti, potrebujú. Čiže je plne integrovaná tá škola základná, až potom v šestnástich rokoch sa deti rozhodujú, kam pôjdu. Tam už je sloboda rozhodovania. Ale tie roky, ktoré strávia na základnej škole, sú aj tí najlepší, aj tí najhorší, aj tí ťahúni, aj tí priemerní, nejakým spôsobom integrovane pracujú. Žiaľ, na Slovensku to v súčasnosti tak nie je. A vy viete veľmi dobre, prečo to tak nie je.

    Hovorili ste o priemeroch. To sa dá všetko spochybniť, každý priemer, každá známka sa dá dokonca spochybniť. Dá sa spochybniť známka aj na strednej škole, teda strednej odbornej škole, aj na gymnáziu, aj na učilišti sa dá spochybniť. A preto ja hovorím o tom, že ten systém prijímania bude robený komplexne, vychádzať z percentilu, respektíve, aby som povedal, monitoru deviatakov, a na to musíme veľmi tlačiť, aby skutočne tí študenti, najmä v tej ôsmej a deviatej triede, kvalitne pracovali na sebe. A to je tlak na mladú generáciu, aby sa učili prekračovať a preskakovať nároky na tú latku, a nie podliezať ju, lebo ju budú potom podliezať v celom živote. A toto ja nechcem. V celom živote. A my sme už teraz desiatky rokov vychovávali takúto generáciu, ktorá sa učila podliezať latku aj v konkrétnom živote. Obchádzať prekážky, nebojovať s prekážkami, mať slabú sebadôveru a tak ďalej a tak ďalej. Po druhé, hovorím o tej priemernej známke.

    A po tretie, hovorím o prijímacích pohovoroch, opakujem, o prijímacích pohovoroch. Gymnáziá, veľmi dobre vieme, že sa v tom zhodneme, že sú to výberové, opakujem, výberové elitné školy. A keď je niečo výberové, tak musí tam byť skutočne výber kvalitných ľudí, ktorí pôjdu na tieto gymnáziá. Nepáči sa mi, ako vy hodnotíte percentuálne, koľko tam je zamestnaných alebo nezamestnaných absolventov gymnázií, keď naozaj idú ešte na vysoké školy. A tam ma zaujíma, či si vyberajú vďaka výchove na gymnáziu také profesie, ale také zamestnania budúce, na ktorých sa vedia v budúcnosti uplatniť na trhu práce. Či sa často nestáva to, a choďte do Tesca, alebo v Bratislave na Kamennom námestí, alebo v Petržalke, a budete vidieť, kto tam robí pri pokladni na dohodu. Absolventi našich vysokých škôl, najmä humanitného a sociálneho zamerania. A opýtajte sa, čo skončili. Pedagogické fakulty a tak ďalej a tak ďalej. Tam sedia, lebo si to zamestnanie nevedia nájsť.

    A prirodzene, samozrejme, keď sa berie takýto komplexný pohľad, ja môžem aj testovanie spochybniť. Pretože testovanie, milá pani kolegyňa, ja som učil aj na vysokej škole a nikdy som ho neakceptoval, to testovanie, v plnom slova zmysle, lebo ten dotyčný človek mohol v tej konkrétnej chvíli zlyhať. Mohol mať vlastný domáci problém. A možnože keď prišiel k testu, bol naozaj, nebol na to psychicky pripravený a zlyhal, tak som si ho zavolal a s ním som mal ďalší pohovor, lebo toho človeka som vnímal trošku inak. Lebo som na rozdiel od niektorých našich pánov profesorov na vysokých školách pravidelne chodil na semináre, na cvičenia a s týmito ľuďmi robil. A vedel som, aké majú schopnosti, aké majú problémy a ako im treba pomáhať. A to nám chýba aj na stredných školách, to nám chýba aj na základných školách a to nám chýba aj na vysokých školách, aby sme to chápali takto komplexne.

    Preto ja sa neobávam, a napokon svoj model som predstavil aj v Českej republike a kolegovia majú veľký záujem, aby v podstate aj v Českej republike niektoré veci, ktoré sa tam udiali v minulosti, zmenili, a budú sa aj z našich, mnohých našich konkrétnych krokov budú čerpať. Nuž, a keď hovoríme, viete, viete, modely sú modely, no Fínsko, Fínsko. A keď povie minister zahraničných vecí, čo ma úplne šokovalo, Fínskej republiky, stredopravej strany reprezentant, a povie, že Fínska republika sa v osemdesiatych rokoch učila o školstve v Nemeckej demokratickej republike, ako ten systém urobiť. A v Sasku v Drážďanoch, choďte do Saska do Drážďan, oni stále pokračujú v tom modeli, ktorý tam mali za NDR, len vyhodili tie ideologické hnusné tlačenky, ktoré sa tam objavovali. Systém pokračuje, a preto je kvalitný, lebo je kontinuálny. A my sme to za dvadsať rokov všetko rôznymi experimentami a rôznymi ďalšími konkrétnymi krokmi rozbili. Tak sa učme o tom, čo je dobré a čo je zlé. Napokon, vy sama ste mali možnosť v roku 2011, keď v Českej republike bola tá medzinárodná britská agentúra a hodnotila školstvo, myslím, že sa volá McKinsley, a súčasne urobila vďaka dobrým vzťahom aj pre Slovensko toto hodnotenie. A z desiatich odporúčaní je sedem takých, ktoré sme v minulosti zrušili. Z desiatich odporúčaní, ktoré odporučili nášmu školstvu, je sedem, ktoré sme v minulosti zrušili. A teraz nehovorím, ktorá vláda a ktorý minister. Sedem, ktoré sú dôležité a potrebné pre naše školstvo. Tak sa niekedy treba pozrieť do vlastného zrkadla. A ja sa nebojím pozrieť ani na seba do vlastného zrkadla, ak chcem skutočne obstáť aj v tomto rezorte, musím konať a musím si uvedomiť, že mi to raz bude niekto môcť vyčítať, čo bude o desať rokov, čo sa na rezorte neurobilo a aká situácia ešte katastrofálnejšia na Slovensku vznikla.

    A vám, pani kolegyňa, celkom úprimne, keďže ste mi hovorili, že vy poznáte model, ako testovať, dokonca lepšie ako pani Kanovská, zrejme, nuž tak ja vám navrhujem a ponúkam vám miesto pani riaditeľky NUCEM-u na ministerstve školstva, a pomôžte mi tieto veci riešiť.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán minister, zopakujem len to, čo som povedal včera. Vnímam to, že situáciu dokážete popísať, a problémy vidíte tam, kde naozaj sú. Len podľa mňa jeden základný rozdiel je medzi nami dvoma, že tam, kde vy vidíte priestor pre vyriešenie problému zo strany silnej ruky štátu, tak ja ho vidím skôr v ponechaní slobody a vytvárania podmienok takých, aby vzájomná konkurencia jednotlivých škôl vytlačila z každého účastníka to najlepšie, čo sa týka kvality.

    A myslím si, že tie veci, ktoré hovoríte o súčasnej generácii, niekedy sú tiež len takým zovšeobecnením. Dnešné deti, hovorí sa o nich, že málo čítajú, ale trávia dennodenne niekoľko hodín browsovaním po internete, ktorý je plný textu. To znamená, že oni čítajú v podstate od rána do večera, akurát čítajú iné typy informácií v iných formátoch, ale čítať čítajú stále. A to isté sa týka, to isté sa týka toho presadenia. Oni jednoducho vyrastali mnohí v školskom systéme, ktorý absolútne nebol nastavený na ten trh práce, ktorý dnes máme okolo seba, takže sa nemáme čo diviť, keď vstupujú nepripravení, pretože jednoducho na to, čo ich čaká vo svete, ich v školách nikto nepripravoval.

    A ak to máme zmeniť, tak súhlasím s tým, že tá zmena musí byť prierezová už od začiatku základných škôl, ale podľa mňa nemá byť nastavená na tom, že štát povie každému, čo má robiť a všetci musia robiť všetko rovnako, ale, a to sa ináč deje pri znovu zavádzaní jednotných štandardov pre vzdelávacie programy na školách, ale mala by sa nechať práve sloboda, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem aj za ponuku. Ja keď som hovorila o tom, že možno by sme mohli zlepšiť systém testovania, nie je to o tom, že ja mám patent na rozum a na všetko. Vychádza to z rozhovoru s pedagógmi z východného Slovenska, ktorí prišli za mnou s tým, že či by sme neuvažovali o takom niečom, keďže sú podozrenia, že na niektorých školách ten monitor neprebieha tak, ako by sme si želali, aby sa vykonával. Napríklad tak, že títo žiaci, deviataci ho nebudú robiť priamo vo svojej kmeňovej škole, ale napríklad budú to robiť na strednej škole tam, kam sa hlásia, pretože potom podľa rodného čísla, podľa tých údajov viete presne zozbierať tie dáta a vyhodnotiť jednotlivé školy, ale že takto by to bolo objektívnejšie. To je všetko, čo som k tomu chcela povedať. Čiže nejdem predkladať nejaké zmeny, ktoré, ktoré budú úplne, úplne nejaký nový systém monitorovania. Ale hovorím, tie podozrenia, ktoré sú, ak sú pravdivé, bolo by dobré a myslím, že aj vo vašom záujme, zmeniť tieto kritériá alebo teda ten spôsob vykonávania monitoru.

    Pokiaľ ide o Fínsko, pán minister, vy ste došli s tým, že fínske školstvo, fínsky model, a ja som vám aj v diskusii, keď sme boli spolu, povedala, áno, všetkými desiatimi, ale so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj slobodu väčšiu na školách, možno bavme sa aj o tom, či známkovať vôbec detí do tej šiestej či siedmej triedy. Ako už poďme teda naozaj sa inšpirovať, ale so všetkým, čo k tomu patrí, a nielen teda vybrať to, čo vám vyhovuje, ale teda inšpirovať sa celým tým modelom ako takým.

    Ale ja sa vrátim k mojej otázke, na ktorú ste neodpovedali. Čo v prípade, ak sa samospráva nedohodne, ktorá škola smie a ktorá nesmie otvoriť prvú triedu? Čo potom?

    A ďalšia tá moja otázka: Keď sú financie na vyššie normatívy pre stredné odborné školy, ktoré podotýkam, a sám ste to povedali, nie vždy sú kvalitné, nedať tieto peniaze radšej pedagógom alebo asistentom, ktorí pomôžu tým pedagógom? Naozaj ste presvedčený...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, len k tomu Fínsku, áno, je to integrované, ale ten problém je v tom, že tam deti, keď je, ja neviem, fyzicky vekom tretiak a sa vyvíja mentálne ako šiestak z matematiky, tak chodí so šiestakmi. A v tom je problém nášho školstva, my to máme preto rozdelené, pretože takto, spôsobom, takým spôsobom, ako to je u nás, v tých triedach tie schopné deti strácajú čas. Čiže treba to rozdeliť, pokiaľ by sme neprešli úplne na ten model. Ale to je odborná diskusia, to je v poriadku.

    Len chcem trochu reagovať na to odborné vzdelávanie a aj to, čo tu zaznelo v diskusii. Viete, hovoril pred chvíľou váš kolega, stavebné firmy majú zákazky napriek všetkému za desiatky miliárd eur, za desiatky miliárd eur! Čo urobili pre to, aby murárov, fasádnikov a podobne, ako podporili, aby sme ich vychovávali? Čo im bráni tomu, aby podporili takéto odborné školy? Veď z nášho súkromného sektora do vzdelávania ide minimum peňazí oproti iným krajinám. Čo im bráni, tomu, aby dali, ja neviem, smiešne štipendium a zaviazali si budúcich pracovníkov na ďalšie roky z tých obrovských ziskov, čo majú? Čo im tomu bráni? Tam vidím problém. Nehádžme všetko len na nás, na školstvo.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Pán minister, ja nadviažem na vaše slová. Už druhý deň počúvam to, že predložený vládny návrh zákona predstavuje diskrimináciu určitých žiakov, že žiaci budú nútení študovať to, čo nechcú. Vy ste jasne prezentovali, že nikto nikoho nenúti a nikto nikoho nútiť nebude. Ale rovnako ozaj treba povedať, že štát má právo a dokonca by som povedala povinnosť vytvoriť určitý rámec potrieb hospodárstva. V súvislosti s týmto by som pripomenula trocha z histórie. Po druhej svetovej vojne Japonsko ako totálne zničená krajina s prevažne vysokokomínovým priemyslom premietlo predstavu, že treba ísť úplne inou cestou. Tieto vládne predstavy prezentovalo MITI, ktoré im ukázalo určitý indikátor, cestu, ktorou sa oplatí ísť. A toto bolo podporované aj finančne. Túto paralelu som použila zámerne, aby som dokumentovala, že ak štát ukáže aj vo vzdelávaní určitú cestu, ktorou sa oplatí ísť a bude to podporovať finančne, na tom nie je nič zlé. Určite to nie je diskriminačné a určite to nie je protiústavné, ako to tu bolo aj včera prezentované. Ide tu predsa nie o nariadenie, ide tu o odporúčanie, že sa to odporúčanie bude podporovať určitými aj materiálnymi prostriedkami, ozaj na tom nič zlé nie je.

    Konkrétny príklad, ako to môže fungovať, ako v praxi určitý subjekt podnecoval ľudí k štúdiu na dajme tomu odborných školách, predtým učňovkách, sú napríklad Železiarne Podbrezová. Vieme, aký tam je záujem o toto štúdium, pretože sa ukázalo, že to pre tie deti je výhodné, že si tam nájdu. A to nie je tak, že sú vzdelávaní, že tam chodia v montérkach špinavých, ako sa to často prezentuje, ale ako ste vy včera prezentovali, je to práca...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Huba, prihlásili ste sa po tom, ako som uzavrela možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Chcem sa opýtať, pán minister, chcete reagovať na faktické poznámky?

    Zapnite pána ministra! Ďakujem.

  • Na jednu by som odpovedal pani Žitňanskej, lebo ju priamo položila, a to bola otázka, čo po tom, keď sa samospráva nedohodne. No keď sa samospráva nedohodne, tak platí pôvodný stav ako pri rozpočte, keď je, tak samozrejme bude to pokračovať ďalej. Ak sa samospráva nedohodne, tak je to na tom, na tom by som povedal, v tej štruktúre, ktorá existuje.

    Takže žiaden problém tam nevidím. Neviem, prečo ste v tom videli vy problém.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Pán poslanec Osuský a pán poslanec Vašečka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A dávam slovo pánovi, pánovi Osuskému.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, vážený pán minister, pokiaľ ide o tému, ktorá tu zaznieva v diskusii a v rozprave hlavne, v zásade cítim, pán minister, kde sú korene vašeho snaženia, a napriek tomu, že som opozičný poslanec, môžem povedať, že minimálne časť toho, z čoho vychádzajú, chápem a mám pre to porozumenie. Pravda je tiež, že samotné praktické úvahy, ktoré potom s riešením problémov predkladáte, sú, a tak ako to povedali iní kolegovia z opozície, možno nie vždy celkom to najpravejšie orechové. Ak sme včera pri diskusii na inú tému, menovite o centrách voľného času, hovorili o tom, že ten, ktorý o nich bude v konečnom dôsledku rozhodovať, bude v reálnom konflikte záujmov, tak presne, ako to tu zaznelo, i v tomto prípade môže ísť o reálny konflikt záujmov.

    Pripusťme, že ani štát, ani minister, ani snemovňa nie je zodpovedná za jeden veľmi dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje problémy v školstve. Paradoxne ten faktor je to, čo by si niekto povedal, no však čím menej, tým lepšie, tým viacej sa im budeme venovať, teda demografia. Ale, žiaľ, v školstve to nie je celkom tak, že čím menej, tým lepšie, tým viac sa budeme každému jednotlivcovi venovať. Tam pri obmedzených zdrojoch je to vážny problém. A sám ako vicestarosta Starého Mesta som mal na starosti - a zajtra sa koná posledné stretnutie na túto tému - , zrušenie jednej základnej školy. To zrušenie však nebolo celkom povedal by som ranou alebo bleskom z jasného neba, tá škola postupne strácala uchádzačov o štúdium. A teraz sme v situácii, keď na celom Slovensku máme učiteľov, máme budovy, máme miliónové hodnoty, niekedy v zlom stave, pripusťme, ale odrazu chýba substrát, chýbajú deti. A tu sme pri probléme, ako vybrať z toho, čo sa ešte má a musí využiť, to najlepšie pre tie deti. A tu je konflikt záujmov.

    Vonkoncom nie som priaznivcom apriorného hanenia štátneho školstva a chválenia súkromného či cirkevného školstva. Ale predsa i naopak musí platiť, že hádam máme záujem, aby tie deti chodili do tých lepších z tých škôl a nie do tých, ktoré máme pod svojimi krídlami a sú prípadne horšie. A v tom je teda ten opätovný konflikt, ktorý tu už bol predostrený, že ak mám málo detí a chcem školu naplniť tak, aby normatívmi prežila, tak tie deti odniekadiaľ vezmem. A najjednoduchšie, škrtom pera, ich vezmem tým, že nepovolím otvoriť, respektíve nebudem finančne kryť prvú ľudovú, povedané archaicky, na tej či onej škole, podľa môjho rozhodnutia. A tu samozrejme nastáva to, o čom hovorila pani poslankyňa Žitňanská, i za deti, ktorých rodičia chcú dať tieto deti do cirkevnej školy, platili dane presne rovnako, ako za tie deti, ktorých rodičia majú úmysel dať ich do štátnej. A tam vzniká ústavná nerovnosť. Pretože rovnako to prvé dieťa má právo na to, učiť sa, kde si rodič u prváka nepochybne vyberie, ako to druhé dieťa, a dokonca si to rovnako daňami aj zaplatil.

    V tomto zmysle iste tí, ktorí trochu s problematikou žijú, vedia, že školy v demografickej situácii nedostatku detí a tým pádom i samozrejme relatívne nižšieho prídelu peňazí pri nižšom počte detí na hlavu, im stačí, aby si im jeden, nehovoriac o dvoch rokoch, zastavil prvú triedu a tá škola jednoducho zájde a skrachuje ako suchotinár, pretože neuživí pedagogický zbor, neuživí kúrenie, svietenie, sanáciu rozvodov, odkvapových ríň preto, lebo nedostane na tie ďalšie deti, na ktoré konkurenčná škola dostane. Ale samozrejme, že je to nevyhnutné, a považujem za absolútne správne, že pri nedostatku substrátu sa musí redukovať. Viem, že čo je s tým spojené, tu vidíme v televízii, tu čítame v novinách, ako rodičia podpisujú petíciu, že prečo sa z tých dvoch škôl, ktoré sú poloprázdne, ruší tá ich škola a nie tá druhá škola. Keby sa rušila tá druhá, budú písať petíciu tí druhí rodičia, čo je i ľudsky pochopiteľné a akceptovateľné. Problém je v tom, že skutočne nie je únosné pri obmedzených zdrojoch živiť tisíce kubických metrov priestorov, vykurovať ich a starať sa o ne pri malom počte detí. Ale ak sa to urobí rozhodnutím nie na základe kvality, že sa tá jedna škola zaškrtí, lebo nepovoliť jeden- či dvakrát otvoriť prvý ročník po sebe, je normálne zaškrtenie tej školy, tak potom, ak to nebolo urobené v súlade s kvalitou, je to podľa mňa zásadne zlý krok. A tak ako sme včera hovorili, že ak sa nenaplnia naše obavy, že samosprávy použijú peniazu určené na centrá voľného času a na iné podobné aktivity, na iné potrebné veci, podotýkam, nikto nepodsúva, že by ich rozkradli, tak jednoducho opäť budú tak konať v konflikte záujmov s tým, ako to má byť.

    Toľko teda na tú tému, či je to ústavné alebo neústavné. Samozrejme o tom, čo je neústavné, rozhoduje v demokratickej krajine Ústavný súd, ale v tom je teda háčik. A pani poslankyňa Žitňanská nepovedala nič iracionálne, ak povedala, že je to ústavný problém.

    Teraz k tomu druhému, známky. I pán minister, i ja, sme absolventi "bývalého" školstva. Aj v tom bývalom školstve nepochybne boli paradoxne a nečakane dobré prvky. Tie dnes, podotýkam, predovšetkým na základe demografického vývoja a sily peňazí chátrajú a poviem, v akých aspektoch, ktoré ma pripravovali pred 40 rokmi do zápasu o svoj život lepšie ako dnešné deti. Prečo? Ja keď som sa uchádzal o vzdelávanie na strednej všeobecnovzdelávacej škole, ktorá bola kvalitná a bol o ňu veľký záujem, tak som bol podrobený prijímacím skúškam. Nebolo na tom nič zlého. Odmietam to, čo povedal pán minister, že človek je dnes v zlom psychickom stave na skúške, na prijímacej skúške na vysokú školu, že má zlý deň. Viete čo, tak je to ako, a teraz si niekto povie, že to je trošku z iného súdka, keď v rozhodujúcom závode súťaží Jana Dukátová so Zuzanou Kaliskou o jediné možné miesto na olympijskej slalomárskej dráhe, tak je vylúčené povedať, že dneska som mala zlý deň. Proste niekto prehrá. A ak uznáme, že život je o konkurencii, život je o zápase o svoje miesto pod slnkom, tak ak začneme zmäkčovať výberové kritériá a uvažovať o zlých dňoch, tak tým deťom nepomáhame. Pretože na prijímacom pohovore u personalistu si nebude môcť vyžiadať štvrtý a piaty pokus. Proste zlyhá. A zlyhá. Nechcem tým povedať, že niekoho treba nadmerne stresovať. Ale dvadsať rokov reforiem viedlo k takzvanému odbúravaniu stresu, no naopak, konkurenčná spoločnosť ten stres dramaticky zvýšila. Je to dnes tak, ani keby som budúceho polárnika neotužoval, budúceho, a potom ho poslal na pól rovno z Kréty. Neviem, či ste zachytili článok o tom, ako sa utečení ľudia zo Severnej Kórey, i mladí, nedokážu presadiť vo vysoko nárokovej a stresogénnej juhokórejskej spoločnosti. Pretože boli nastavení na absolútne "pokojne" plynúce, nedramatické, nestresujúce hoc aj zlé pravidlá hry. To v Južnej Kórei, vo vysoko funkčnej ekonomikenefunguje. To znamená, ak si niekto myslí, že tým, že miesto známok by sme deti vystavili objektívnemu, počítačom hodnotenému vyhodnoteniu toho, čo za deväť rokov do seba nabrali, alebo prípadne čo nabrali z maturity pri prijímaní na vysoké školy, ako sa to aj deje, tak tým nerobíme nijakú krivdu, ale naopak, tým deťom dávame len malú ukážku toho, čo ich bude možno niekoľkokrát v živote v iných súvislostiach, možno v oveľa dramatickejších, pretože budú mať na krku rodinu, deti, vážnu zodpovednosť, bude čakať. Predstava, že exaktné skúšanie a hodnotenie vedomostí je stresogénne a tak ďalej. Viete, pán minister, dnes sa uchádzač o medicínu, kde je ešte stále-násobný pretlak, o ktorej ste hovorili a ktorá môže nastať, že má zlý deň, že vstal ľavou nohou, že mu zomrela mama, že je nervózny, že je chorý, že neviem čo, vyhne tým, že zväčša robí pohovory na tri, štyri lekárske fakulty. A ak samozrejme na troch, štyroch lekárskych fakultách má zlý deň, tak to asi nebude zlý deň, bude to slabý uchádzač.

    Teraz sa vrátim k tomu, o čom sa tu najviac hovorí, o známkach. Lekárska fakulta, na ktorej som bol prodekanom pre štúdium, mala roky problém a nie celkom vymyslený, povedzme naopak, i celkom reálny, ktorý sa tiahol z hlbokého komunizmu, že sa tam študenti údajne, a niekedy celkom neúdajne, prijímali na základe kdečoho. Keď som sa stal prodekanom, tak sme sa s dekanom vážne zamýšľali nad tým, ako zbaviť lekársku fakultu tohto biľagu. Lebo to, že bol aj odôvodnený, sa nedalo poprieť. Zaviedli sme vtedy prvýkrát testy, kde sa zoskenovali zaškrtnuté alternatívy a počítač vyhodil okamžite počet dosiahnutých bodov. Na prvé testy prišla horda novinárov. SME tam malo snáď aj dvoch redaktorov, lebo sme povedali, že je to otvorené a že tam každý môže prísť a môže tam sedieť štyri hodiny, alebo dve, alebo dvakrát dve, koľko chce. Už na druhýkrát prišli spolu dvaja novinári a v treťom roku už neprišiel nikto. Pretože tie testy jednoducho ukázali, akí sú tí poslucháči. Proste, keď sa odkryli kódy, tak sa usporiadalo v počítači poradie, ktoré sa vytlačilo a vyvesilo na dvere fakulty. A každý zistil, to ešte nebol Úrad pre ochranu osobných údajov, ktorý by iste dnes namietol, že Dežo Múranica, ktorý získal z osemsto možných len 220 bodov a je teda v pásme debility, by mohol mať pocit urážky svojej osobnosti s tými 220 bodmi. Ale to je jeho 220 bodov, nie tej fakulty. Ale nič na tom.

    Každopádne to malo za následok, že vtedy v ešte Československej federatívnej republike sme mali stretnutie zodpovedných prodekanov lekárskych fakúlt v Prahe na Karlovke, kde sa hovorilo o prijímacích skúškach. A pamätám sa, že tam vtedy boli niektoré fakulty, ktoré sa prihovárali za to, aby sa zohľadňoval "psychologický" pohovor a sme brali aj známky. Samozrejme, ja nepodceňujem psychológiu, kolega Šebej tu nie je, môj ctený kolega psychológ, ale 14 minút sa bude aj "batmanovský" šialenec Holmes tváriť, že je normálny a že je humánny a že má vcítenie do stavu pacienta. Proste, nemyslím si, že pri počte dva a pol tisíca uchádzačov a pri reálnom počte nasaditeľných psychológov môže byť analýza, ktorú má psychológ, teda čas, ktorý má k dispozícii na analýzu uchádzača, akokoľvek relevantná. Možno sa mýlim, ale som skeptický. Vtedy sme minimálne prvá lekárska fakulta Karlovej univerzity a naša fakulta Univerzity Komenského povedala, že nikdy nezohľadníme nič iné, ako výsledok dosiahnutý na prijímacích skúškach, žiaden pohovor, žiadne známky.

    A tu sa vraciam ku kritériu "priemerná" dvojka. Samozrejme, a nerobme si ilúzie, podvádzanie fungovalo v CVC-čkách, keď už teda kritizujeme to, že sa proti ním teraz ide. Nepochybne i tam bola na Slovensku nečestnosť. Korupcia alebo strach je na Slovensku tak silný faktor, že ovplyvňuje aj rozhodnutia súdov a nie učitelíka s biednym platom v oblasti vysokej nezamestnanosti, kde keď príde o miesto, tak ho veľmi ťažko nájde, ak tam má byt a rodinu. To znamená, že ak by som použil známky ako kritérium pre prijatie, je podľa mňa v daných slovenských pomeroch scestné. Domnievam sa, že vo Fínsku sú tak ďaleko, že by to akceptovať mohli. Ale my sme na poloosi medzi Fínskom a Balkánom, podstatne bližšie k Balkánu, čo sa týka korupcie, ovplyvňovania, predajnosti, podkúpnosti a všetkého. Netreba si klamať do vrecka. Sme bližšie k Bulharsku ako k Fínsku. To znamená, že ak ako kritérium postavíme púhy priemer, tak sa stane to, čo som v praxi zažil, keď ma zaujal jeden uchádzač o lekársku fakultu v Bratislave s enormne nízkym počtom dosiahnutých bodov. A povedal som si, no toto snáď nie je možné. To keby som to dal negramotnému náhodne urobiť krížiky vždy zo štyroch do jedného políčka, tak aj on toľko musí dosiahnuť. Lebo to je priam, štatisticky zrejmé, žedá sa tipovaním jednej zo štyroch možností niečo trafiť. Ukázalo sa, že ten chlapec maturoval s vyznamenaním a v zásade mal na svojej strednej škole takmer samé jedničky. Tie podklady sme dostávali k prihláškam. To ma utvrdilo v presvedčení, že nikdy v živote by som nedopustil svojím hlasom alebo svojou pozíciou, aby sa takéto niečo zohľadňovalo.

    Pričom, pán minister, plne chápem, aký je váš úmysel. Absolútne som stotožnený s tým, aby sa na školy dostávali ľudia na základe kvality. Lebo ak tu hovoríme o lepších a o horších školách, treba podčiarknuť, že školu robí dobrou i materiál, i substrát. Absolútne chápem výhrady učiteľov, ktorí sa boria s deťmi v sociálne, historicky, vývojovo horších oblastiach Slovenska, ak by mali ich i samotných ohodnocovať výlučne podľa toho, čo vykresali z materiálu, ktorý dostali. Je absolútne nefér hodnotiť len výstup a povedať brutálne tomu učiteľovi: "nič si ich nenaučil". Tak to nie je. Beriem všetkých tých učiteľov, ktorí sa trápia v Dobšinej a v Krompachoch, do ochrany, že z materiálu, ktorý dostali, ktorý nebol kararský mramor, že ani keď si Michelangelo, tak z neho Pietu neurobíš. To znamená, že každý je si svojho osudu strojcom. A svojho osudu strojcom je si ten žiak. A vystaviť, dokonca vystaviť kritériom známky a priemeru toho učiteľa tlaku, je chyba. V jednom prípade finančnému, v inom prípade vyhrážaciemu tlaku.

    Vieme, že za komunizmu nepochybne niektorí naši kolegovia prišli s nami do ročníka na základe telefonátu z ústredného, krajského alebo okresného výboru strany. Iste to tak bolo a bolo to na niektorých z nich vidieť. Ale aj dnes, ako som uviedol, v neľahkej situácii učiteľa je toto kritérium danajský dar. Je to balvan, ktorý dávam učiteľovi na krk. Balvan telefonátu, balvan vyhrážok, balvan ovplyvňovania osudu celej rodiny, manželky, vyhadzovania zo zamestnania a tak ďalej. Toto nemáme učiteľom urobiť. Učiteľ má robiť čo sa dá s materiálom, ktorý mu bol nadelený, robiť to podľa vedomia a svedomia a potom sa ten materiál otestuje. Ak my, ak by sme mali kvalitného trénera pre lety na lyžiach, tak ako sa dnes na Slovensko pozerám, keby robil čokoľvek, tak asi by sme v Planici alebo v Östersunde nevyhrávali. Ale i ten učiteľ, ktorého žiaci z Krompách nevyhrávajú plošne a všetci a nedosahujú najvyšší priemer, mohol urobiť maximum. Ale možno nechcel riskovať, keď mu niekto povedal, však počkaj, však ja si, my sa ešte večer stretneme a podobne. Teda, keď vieme, čo sa celkom reálne deje na školách, ak bývajú fyzické a psychické útoky, či urážky učiteľov, tak ak od učiteľa dávajúceho "priemerované" známky urobím závislý osud dieťaťa miestneho zbohatlíka, miestneho grázla alebo miestneho kohokoľvek, tak tomu učiteľovi veľmi škodím.

    Domnievam sa teda, že je úlohou zákonodarcov, urobiť tie veci tak, aby sme sa vyhli vopred zakalkulovateľným rizikám. A domnievam sa, že sa to v mnohom smere dá. Domnievam sa, že treba miesto priemerných známok zvoliť exaktné testovacie metódy vo väčšom počte predmetov, ako je monitor. Pripusťme, že možno nie na začiatku rovno v jedenástich, ale možno v piatich. Hádam sú tu príslušní odborníci? Lekárska fakulta UK z vlastných zdrojov dokázala vyrobiť 4 000 testových otázok v priebehu niekoľkých mesiacov, tak sa hádam na Slovensku dajú urobiť, príslušné sady testov, ktoré by potom boli randomizovane nasadzované v náhodnej distribúcii z chémie, dejepisu, zemepisu, slovenčiny, fyziky a matematiky. Hádam sa to dá. A ak sa to dá, tak nech sa deje to, čo tu zaznelo. Nech to kľudne robia v zasadačke miestneho zastupiteľstva. Nech tam nad nimi stoja trebárs aj úradníci. Lebo v živote to nikdy nebude prebiehať tak, že ten personalista vo firme, kde sa budeš uchádzať o miesto, ti tam bude pomáhať. Nebude ti pomáhať. Budeš tam sám a bude to na tebe. A tak to má byť. Maturita nemá byť procesom, o ktorom som humorne počul, že sa ťa tam všetci snažia "prehodiť cez plot", teda aby si ju absolvoval. No pochopiteľne, každý profesor nemá rád, keď "jeho" dietko, ktoré učil roky, zlyhá. To znamená, že čím viacej priblížime prijímacie konania a výberové konania objektivite, neovplyvňovaniu a, pripusťme, i potrebnej stresogénnej realite, tým viacej pripravujeme deti na to, že v živote prídu momenty, keď to bude proste len na nich.

    A v tomto zmysle, musím, pán minister, nerád povedať, pri všetkých našich dobrých vzťahoch, že podľa § 73 rokovacieho zákona navrhujem vrátiť návrh tohto v mnohých oblastiach nie zle mieneného zákona na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť to, čo povedal pán poslanec Osuský, a ja som sa o tom tiež trochu zmienila vo svojom príhovore, a to je to meranie, testovanie z dvoch predmetov. Naozaj si myslím, že stojí za úvahu a myslím si, že sa na tom aj zhodneme, rozšíriť testovanie na viac predmetov a uskutočniť to testovanie na nejakom mieste, kde dajme tomu bude potom objektívnejšie. Čiže je to impulz, ktorý teraz prenechávame vám, pán minister. A verím tomu, že tak ako sa uvažuje o testovaní v piatom ročníku, tak aj v tom deviatom ročníku, pokiaľ sa rozšíri o ďalšie predmety. Pretože naozaj testovanie z dvoch predmetov nemusí odraziť reálny talent toho dieťa. Môže byť génius v oblasti fyziky alebo v oblasti dejepisu alebo prírodovedy. A tiež si myslím, že aj takéto deti by sme mali potiahnuť. Takže ja sa pripájam k tomu návrhu rozšíriť testovanie o ďalšie predmety a podľa možností ho uskutočniť tam, kde bude najmenší predpoklad, že môže prísť k nejakému ovplyvňovaniu toho záverečného výsledku.

    Ďakujem.

  • Ďalším poslancom, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Vašečka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja by som chcel zareagovať ako učiteľ z praxe, stredoškolský učiteľ, učiteľ na gymnáziu a učiteľ na cirkevnom gymnázium, to znamená, človek, ktorého sa z praxe tieto veci veľmi konkrétne dotýkajú.

    Ja by som veľmi pozitívne hodnotil aj dnes už prednesené príhovory pani poslankyne Žitňanskej, aj pána poslanca Osuského. Mnohé z toho, čo by som chcel povedať, povedali oni. Takže ja budem už len taký veľmi konkrétny, praktický a naozaj, tak ako povedala pred chvíľou pani poslankyňa Žitňanská, berieme to ako také podnety pre vás. Pretože tak ako to zaznelo už v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, školstvo je a musí byť priorita. Ono, myslím si, že stále tá mentalita ešte taká nie je. Vidno to aj možno na záujme alebo nezáujme poslancov, ale aj médií. Keď som si pozeral články k debatám o včerajšom zákone 597 a o tom dnešnom, tak príliš tam ani nejaký záujem alebo diskusia nie je. Čo je možno dané aj tým, že naozaj sme zvyknutí, že to školstvo nie je nejaké vzrušujúce, že možno to zdravotníctvo teraz, vieme, že tie platy sestier, čo je tiež veľmi dôležitá vec, je tak viac mediálne pretraktované.

    Takže ja by som znova chcel pripomenúť aj tejto snemovni, aj všetkým nám, že je to naozaj veľmi dôležitá vec. Ide o deti, ide o obrovské množstvo ľudí, či už ako žiakov alebo učiteľov, rodičov.

    A chcel by som vyzdvihnúť pozitívne v tomto zákone navrhované povinné prijímacie pohovory na stredné školy. Je to vec, ktorá si zaslúži plus, pretože naozaj dnes, ako to už bolo spomenuté aj v jednej faktickej poznámke, lákajú žiakov, nielenže nemusíte robiť prijímacie pohovory, ale dáme vám už nejaké výhody alebo neviem čo, zaplatíme vám, len príďte. Že naozaj táto vec je veľmi, veľmi pozitívna. A viem, že najmä kvalitné školy budú tým poctené, pretože tie sa snažili vždy o to, robiť prijímacie pohovory, aby udržali kvalitu. A už tu sa môže vyzdvihnúť ich úroveň.

    Chcem ale k tomu poznamenať, že naozaj, ako už hovorila pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Osuský, je veľmi dôležitá objektivita týchto prijímacích pohovorov, aj objektivita tých monitorov, prípadne ďalších testovaní, ktoré sú tam dané ako podmienka prípadného vyhnutia sa tým prijímacím pohovorom. Zase k tomu by som chcel poznámku ako človek z praxe. Netýkalo sa to síce monitorov, lebo na strednej škole nie sú, ale týkalo sa to maturít, kde naši žiaci nám hovorili, no jasné, no my sme jediná škola, kde nepomáhate. Tam pomáhajú, hentam pomáhajú. Jasné, sú to také študentské reči. Nedal by som za ne ruku do ohňa. Ale fakt je taký, že je tu priestor na to, aby sa porozmýšľalo o tom, ako zabezpečiť objektivitu a nezneužívanie tohto testovania.

    Ak teda vyzdvihujem to zavedenie prijímacích pohovorov ako vysoko pozitívne, tak by som chcel povedať, že v tomto kontexte potom stanovovanie kritéria priemerov sa mi zdá zbytočné. Vysvetlím prečo. Určite to stanovovanie priemerov 2,0 a 2,75 má za cieľ, ako sa domnievam, to, aby naozaj nešli ľudia, ktorí naozaj sú mimo tej úrovne pre tieto školy. Fakt je ale taký, ako to pani poslankyňa Žitňanská vyrátala, že toto už je úplný extrém. Neviem, či je to tak, že bola myšlienka najprv dať nejaké iné číslo, potom sa ustúpilo, posunulo sa na ďalšie číslo. Prípad človeka, ktorý má 2,0, môže byť človek, ktorý má od vrchu do spodu trojky alebo prípadne má štvorky, alebo je až na prepadnutie z niektorých predmetov. O to viac pri priemere 2,75. A naozaj, ako to povedal pán poslanec Osuský, je tu potom tlak, veď mu nedajte tú štvorku, veď mu nepokazte život. A je to naozaj veľmi nepríjemné potom pre tých učiteľov. Navyše to vytvára aj priestor na korupciu, čo určite vláda nechce vytvoriť takýto priestor.

    Takže ja navrhujem, aby sa táto vec z tohto návrhu stiahla. Ak majú zostať tie prijímacie pohovory, tie priemery potom nemajú príliš veľký význam.

    Čo veľmi teda vyčítam a obávam sa a s čím mám zlú skúsenosť, je práve ten konflikt zriaďovateľov. Ono je mi až zvláštne, že je okolo toho také ticho, pretože toto je veľmi dôležitá vec. Ja ako učiteľ z cirkevnej školy mám skúsenosť, že veľmi často sa prejavuje pri napätí medzi štátnymi alebo verejnými školami, štátnymi školami a neštátnymi, konkrétne v tomto prípade cirkevnými, ale patria tam aj súkromné, určitá osobná animozita aj z dôvodu, ja neviem, aj negatívneho postoja voči cirkvi, prípadne voči myšlienke súkromného školstva napríklad. A týmto sa otvára priestor a je aj prirodzené, že zriaďovatelia štátnych škôl budú uprednostňovať svoje školy, na tom nie je nič nejako neočakávaného. Takže vidím tu problém. Osobne by som navrhoval, aby takáto vec tam vôbec nebola. V prípade, že sa zákon dostane do druhého čítania, myslím, že by tam bol priestor na pozmeňujúce návrhy, ktoré zabezpečia objektívne kritériá, ale skutočne objektívne kritériá pri zamedzení otvárania prvých ročníkov škôl, ktoré vyhodnotili ako neperspektívne alebo nedostatočné. A takisto zaručenie existencie cirkevného a súkromného školstva, pretože podľa Ústavy Slovenskej republiky majú rodičia právo na výber, kam svoje deti umiestnia. Aby toto právo zostalo reálne, tak je potrebné to alternatívne neštátne školstvo ochraňovať. To znamená, že je potrebné do tohto návrhu zákona, ak to teda tak musí zostať a zostane to tak, zapracovať nejaké princípy, ktoré zaručia existenciu a možnosť tohto menšinového školstva, cirkevného a súkromného. Inak je tento zákon ohrozujúci a ohrozuje tých, ktorí nemajú za sebou štátnu moc.

    Toľko moje poznámky k tomuto zákonu z učiteľskej praxe.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A teraz sa pýtam, pán minister, chcete vystúpiť, zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prvá alebo prvé slová opozícii adresované predovšetkým, nebojte sa. Myslím si, že tie kroky, ktoré ideme realizovať, nebudú orientované proti tomu, lebo tomu, proti neštátnemu, či už cirkevnému alebo súkromnému, ale proti tým, ktorí nevykazujú kvalitu. Tie kroky budú samozrejme sledované dlhodobo a samozrejme sú ďalšie možnosti, o ktorých sa dá v budúcnosti aj diskutovať, ktoré budú ešte výraznejšie skvalitňovať, počnúc 1. januárom budúceho roku, aj toto hodnotenie.

    Chcem vás ubezpečiť, že mojou zásadnou prioritou je to, že ja na cirkevné školstvo nesiahnem. Viete, najhoršie je to, že súkromné školy sú najradšej, keď je to hodené do jedného balíka, aj cirkevné, aj súkromné školy. Nuž, ale to je zásadný rozdiel, pretože ja som tak rokoval so zástupcami katolíckej cirkvi, ako evanjelickej a ďalších cirkví, že stále to hádžeme do jedného balíka, a ja samozrejme rozlišujem štátne, verejné, lebo sú aj štátne, to sú bilingválne gymnáziá, špeciálne školy, verejné, lebo ich zriaďovateľom sú obce, mestá alebo regionálne samosprávy, cirkevné, opakujem, cirkevné, ten holandský model im je najbližší, a súkromné. Napokon cirkevné školy, a teraz budem hovoriť o stredných, majú špičkové výsledky. To hovoria všetky testy, ktoré sa v tejto oblasti realizujú. A ja, či sú to katolícke, či evanjelické, ja veľmi často chodím na tieto školy a skutočne dobré výsledky majú a ešte naviac majú pridanú hodnotu, ktorú nenájdem predovšetkým na súkromných školách a často ich nenájdem aj na niektorých verejných školách, a to je vzťah rodiča, školy a učiteľa. Úplne iný vzťah, skvelý vzťah, pretože sú tam dané deti z rodín, ktoré si ctia iné hodnoty ako tento svet často. A toto si ja uvedomujem a takýmto spôsobom, samozrejme, si to uvedomujú aj predstavitelia samosprávy.

    Napokon, keď sa tak strašne bojíte, že sa bude zasahovať do súkromných škôl alebo cirkevných, ja mám množstvo návrhov, ktoré išlo od samosprávy, či tam bol ľavý, pravý, horný, dolný, ktoré išli návrhy, či už išli škôlky, súkromné, boli tie návrhy dané. Keď samospráva nevedela zabezpečiť, hovorím, vo verejnom záujme povedzme služby, tak požiadala konkrétnu oblasť, aby tieto služby im napĺňala. Taká dohoda existuje aj v rámci zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou a zmluvou medzi ekumenickými cirkvami a Slovenskou republikou. Túto ja rešpektujem a táto sa bude aj dodržiavať.

    Problémom je to, čo povedal pán Sadloň, predseda Asociácie štátnych gymnázií, keď povedal, že viete, keď v roku 1990 bolo v Bratislave 20 gymnázií a boli skutočne špičkové, tak dneska je na počet študentov alebo možných študentov, ktorí mohli ísť na prijímacie pohovory na gymnáziá, ktorí, on uvádzal číslo okolo, možnože sa teraz zmýlim, ale okolo 10 000 z ročníku, teda z jedného ročníka, a v súčasnosti je to 51 gymnázií a máme 4 000 alebo 5 000 v Bratislave uchádzačov o tieto. Tak potom samozrejme celkom prirodzene, pán Osuský, tak sa stráca aj tá kvalita, lebo čím je väčšia ponuka, a menšia, teda ponuka myslím zo strany stredných škôl a menej nám končí absolventov základných škôl, tak sa pýtam a znovu to opakujem, je potrebné živiť školy, ktoré nie sú kvalitné, ktoré, a opakujem, ktoré nie sú kvalitné, ktoré nespĺňajú isté kritériá tej kvality a súčasne nespĺňajú isté kritériá toho vzdelávacieho zamerania v našej spoločnosti, tak je ich potrebné mať? Teraz nehovorím o Bratislave, ale hovorím o Turci znovu, keď tam je 790 alebo 780 absolventov základných škôl v tomto roku a 1 400 miest ponúknutých zo stredných škôl. Tak budú sa rušiť. A samozrejme, viem veľmi dobre, že sa budú možno znižovať počty tried a budú sa rušiť aj niektoré verejné školy a tak iste aj možno súkromné školy, tá dohoda musí byť, ktoré nespĺňajú tieto kritériá. No tak, páni, povedzme si, ak dostáva niekto 100-percentný normatív, tak musí plniť tie podmienky, či je to súkromná alebo či je to verejná škola, rovnako. A ten princíp hodnotenia musí byť rovnaký.

    Osobitne hovorím a znovu to opakujem aj na tomto fóre, veľmi radi, a najmä asociácie súkromných škôl, pani Saska Repčíková hádže cirkevné školy do toho jedného balíku aby mali lepšiu kvalitu. Ale cirkevné školy ja oddeľujem od súkromných škôl, pretože cirkevné školy skutočne v mnohých oblastiach dosahujú veľmi kvalitné výsledky, či sú to gymnázia, dokonca na rozdiel od súkromných škôl máme aj strednú odbornú školu elektrotechnickú, ktorú zriadila katolícka cirkev v Bratislave, a rozhodla sa ísť tou cestou a má veľmi dobré výsledky. Takže, viete, sú súkromné školy dobré, a to hovorím tie, ktoré sú prepojené aj na firmy, opakujem, na firmy, ako je konkrétne súkromné gymnázium a súkromná stredná odborná škola v Podbrezovej, a sú súkromné školy, ktoré si ozaj urobili z toho biznis. Tak si to povedzme. Však mi to povedali predstavitelia RUZ-ky priamo, ak niekto je, súkromne podniká, tak musí samozrejme za to niesť nejakú zodpovednosť. A preto oni odsúhlasili tento môj návrh na rokovaní tripartity, že je správny a že je jediný v podstate. Ak niekto ide "podnikať", obrazne, v úvodzovkách hovorím a opakujem, "podnikať", a keď sa vyhlasuje za súkromnú školu a nevyberá a ešte aj samozrejme nevyberá prostriedky, tak aká je to súkromná škola pre mňa?! Súkromná škola, choďte sa pozrieť do zahraničia, dáva svoj vlastný kapitál do toho a z veľkej časti práve súkromné školy majú prenajaté priestory. Však si to povedzme otvorene, aká je situácia na Slovensku! Ale ja nie som proti dobrým súkromným školám. Ja som proti zlým súkromným školám. Ja nie som proti dobrým verejným školám. Ja som proti zlým verejným školám, ktoré nespĺňajú tie kritériá.

    A to si o tom musíme povedať, že v strednom odbornom školstve je veľa škôl. Napríklad množstvo obchodných akadémií. Máme ich tiež veľa. To nie sú len učilištia a podobne, to sú obchodné akadémie alebo stredné odborné školy služieb, ktoré robia takmer všetko a vlastne nespĺňajú tie podmienky, ktoré by mali spĺňať pre trh práce, a produkujú absolventov od vizážistov cez kaderníkov, neviem cez všetko možné, cez kuchárov, množstvo a množstvo, a ktorí sa neuplatnia na trhu práce.

    Čiže treba tie kritériá, tie kritériá sa dajú veľmi rýchlo nastaviť a vieme ich samozrejme aj potom v tom, v tej oblasti tej, toho budúceho hodnotenia cez vyššie územné celky realizovať.

    Plne samozrejme chápem a budem akceptovať na jednej strane to, že sa to bude ťažko prerokovávať, ak máte tam trojpätinovú väčšinu, čiže takú blokádu, tak v tom regionálnom parlamente sú poslanci od ľava do prava. A samozrejme, hovoril som, potom akonáhle sa nedohodnú, oni musia vedieť, či sa dohodnú, alebo sa nedohodnú, tak samozrejme platí ten stav, aký je. Ja do toho direktívne zo strany rezortu školstva nechcem vstupovať.

    A hovorím aj o tom, a hovorili sme aj včera o tom, že tie školy, ktoré štát bude potrebovať, povedzme na menší počet a nie je schopná, v podstate zriaďovateľ, samosprávy, ich zabezpečiť, tak bude to, preberie to ešte teraz existujúci krajský školský úrad a štát, aby takéto odbory povedzme v tých regiónoch zriadil. Však tam musíme istú stratégiu, musíme mať isté mantinely, ktoré dáva štát, a potom vo vnútri tých mantinelov sa už v podstate dejú v podstate veci v oblasti toho slobodného rozhodovania tak, ako ja hovorím, ktoré si ja ctím aj v tejto oblasti.

    Samozrejme, už som tu veľa povedal a nechcem teraz v záverečnom slove hovoriť to, čo som v tých jednotlivých vstupoch aj včera, aj dnes vyslovil, ale treba pre toto celé vážené plénum zopakovať. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že vzdelávanie v štátnych základných školách a stredných školách alebo verejných, kde štát preniesol kompetencie v prenesených kompetenciách na obecnú, miestnu alebo regionálnu samosprávu, je bezplatné. V iných ako štátnych či verejných sa môže poskytovať za úhradu. Musím povedať, že som si dával robiť kvalitné analýzy, napríklad čo sa týka cirkevných škôl. Nevyberajú ani jedno euro. Viacej dávajú do toho. Ale súkromné školy často, opakujem, pretože tie e-maily dostávam. Keď mi píšu žiaci napríklad z Považskej Bystrice z jednej nemenovanej súkromnej školy, ktorá mala také veľké problémy, nielen tam v Trenčíne, ale aj v Považskej jedna, mám také oznámenia z Košíc, mám také oznámenia z Michaloviec, mám také oznámenia z Rožňavy, a posielam tam štátnu školskú inšpekciu a kontrolu, aby sa tie veci doriešili. Keď mi povedia, že neberte nám tie peniaze, ktoré dostávame od štátu, pretože my si to budeme musieť ešte viacej a výraznejšie platiť. My platíme a ešte chce od nás, ešte viacej by si pýtali tie peniaze, ešte viacej by sme museli platiť. Však aj takéto maily, celkom úprimne vám hovorím, dostávam, a na ktoré samozrejme aj osobne reagujem. A musím povedať, že sa, keď dostávam odpovede, že som reagoval, tak sa ma pýtajú, či mám na to nejakých mladých ľudí, ktorí mi na tieto maily odpisujú. Ja odpisujem na každý mail veľmi rád sám.

    A chcem znovu zopakovať, že vyššie územné celky zastupujú štát, a preto v prvom rade musia zabezpečiť, a opakujem, zabezpečiť bezplatné vzdelávanie.

    Taktiež sa vytvára tlak, aby školy reagovali na trh práce a poskytovali vzdelávanie v požadovaných odboroch. Môžu sa do toho zapojiť aj súkromné školy, ako sa zapájajú cirkevné školy. Nech sa zapoja aj súkromné školy a budú mať, pokiaľ budú plniť tieto požiadavky v tomto zameraní tých regionálnych politík, budú mať zelenú, samozrejme.

    Sloboda výberu len do štádia, kedy ambície žiaka, pani kolegyňa, a mnohí ste to tu opakovali, sú na úrovni jeho schopnosti. Kritérium známok pri prijímaní, znovu opakujem, na gymnáziá sú aj v takej vyspelej krajine a vyspelom štáte, ako je Fínska republika. A keď som tam bol počas majstrovstiev sveta, tak som sa tam rozprával s pánmi ministrami. Oni tam majú dvoch ministrov, majú ministra kultúry a športu a ministra pre vzdelávanie a vedu. A bavil som sa s nimi. Tento systém tam normálne takýmto spôsobom funguje. A keď povedali, že sa Fínsko pred dvadsiatimi rokmi ide orientovať predovšetkým na telekomunikačné technológie a týmto smerom, tak sa urobili zásadné opatrenia aj v oblasti školstva, lebo bez toho to nešlo, a samozrejme aj v oblasti vedy, výskumu a vývoja. Bez toho to tak isto nešlo. A znovu ten štát v tej stratégii niečo určil a niečo povedal a tie regióny to začali vo Fínsku, či to je v Tampere, či v Helsinkách, či v Oulu, to začali napĺňať.

    Vy ste tu povedali ešte takú zaujímavú myšlienku, na ktorú som nereagoval, čo sa týka rozširovania testovania na viac predmetov. No, prosím, teraz ideme, máme povinnú angličtinu, ak sa tento systém rozbehne a dobehne, tak bude aj z anglického jazyka testovanie u deviatakov. Prečo nie? Ale teraz sme ju začali postupne zavádzať do tretieho ročníka, ide to, beží to, tak samozrejme to musí mať istú postupnosť. Prečo nie? Ale napriek tomu musím povedať, však sú odborníci rôzni, a ja mám také podklady, hovoria, že dobre nastavený test z matematiky a z materinského jazyka, opakujem, z materinského jazyka, ale na národnostných školách, dá pomerne komplexný obraz o schopnostiach žiaka. A dnes je situácia taká, o tom som hovoril, výsledky NUCEN-u, posledného monitoru, dokázali, že sme išli veľmi rýchlo vyššie. Ďaleko výsledky kvalitnejšie boli na základných školách z matematiky a práve zo slovenského jazyka to vyšlo zase do nižšieho percenta, ako by sme očakávali. Čiže je tu vidieť, že k tej matematike, i keď ju považujú mnohí za strašiaka, vzťah žiaci majú, pokiaľ majú dobrých pedagógov, dobre sa pripravujú. Nuž, a chcem pani kolegyni povedať tiež, že, ak tu hovorila tie známky, keď povedala, že štvorka z matematiky a jednotka z fyziky, tak také dačo asi si neviem predstaviť, lebo matematika a fyzika, tá často je viac-menej previazaná. Ja som to poznal na škole, že matematika, chémia, fyzika, to boli obraz predmetov, v ktorých sa bažili práve tí ľudia, ktorí týmto smerom boli zameraní, a možnože mali nejaké nedostatky v slovenskom jazyku, nemali radi diktáty a podobne, a tam sa ta známka zase prejavila.

    Takže plne akceptujem aj o tých osobitostiach, o ktorých ste tu hovorili. Pozorne som počúval. A samozrejme aj mnohé odporúčania, ktoré tu odzneli, si dám vyhodnotiť a som v prípade, ak je to v prospech kvality nášho školstva, kvality vzdelávania, budem ich akceptovať a budeme ich, v podstate môžeme ich v druhom čítaní aj schváliť. Na to samozrejme je predovšetkým gesčný výbor, školský, ktorý môže dokonca prijať spoločné rozhodnutie o niektorých návrhoch a ktoré naozaj pôjdu ku, smerovať ku kvalite, tak tie treba vnímať ako návrhy, ktoré pomôžu celému nášmu školskému systému, a preto som tomu otvorený.

    Často mi hovoria, že som niekedy ustúpil, alebo neustúpil, alebo niekedy som tvrdohlavý, niekedy príliš aktívny. Nuž, poviem, viete, keďže sa hlásim k dialógu, tak niekedy človek musí zhodnotiť aj argumenty z druhej strany. A to nie je ústup. To je zhodnotenie a by som povedal aj gentlemanské podanie ruky tomu, kto ten návrh dáva, a že v podstate tie argumenty z jednej aj z druhej strany ma presvedčili, že povedzme tá jedna a pol nie je dobrá, že dva je podľa mňa prijateľnejšia. Musím vám povedať, že odborné školy lobujú za to, aby nemali 2,75, aby mali 3. Tu som počul pána Érseka, že športovci potrebujú mať ďaleko vyšší priemer, lebo. Ja si nemyslím, že športovci sú takí, že vedia len narábať s fyzickou kondíciou a fyzickými schopnosťami, ale že sú to aj rozumní a rozhľadení ľudia, mnohí, takže by som až takýmto smerom v podstate nešiel.

    Na samotný záver dovoľte mi znovu zopakovať, že predkladanú novelu zákona o odbornom školstve sme pripravovali s cieľom skvalitniť naše školstvo. Cesty môžu byť rôzne, ja sa priznávam, a metódy, ale táto cesta, ktorú som sa rozhodol ja zrealizovať po dohode aj so zamestnávateľskými zväzmi, s odbormi, so zástupcami samosprávy, považujem za správnu a veľmi rýchlo realizovateľnú. A nemusíte do toho dávať žiadne prostriedky. Na začiatok treba len začať a samozrejme v tom ďalšom období sa budeme pokúšať o duálny systém, to znamená, že teoretické vzdelávanie na odborných školách štát cez zriaďovateľa a praktické vzdelávanie firma. Priblížme sa k Baťovi a priblížme sa napríklad aj k samotnému pánovi Sotákovi v Podbrezovej, alebo v železiarňach, kde majú vytvorenú takúto školu, respektíve v Žiari nad Hronom, kde vzniklo isté konzorcium, ktoré podporuje takéto vzdelávanie v oblasti odborného vzdelávania. Berme si vzory aj na Slovensku a samozrejme riešme tie veci postupnými krokmi tak, že tú praktickú časť odborného vzdelávania by mali mať tí, ktorí si vychovávajú svojich budúcich pracovníkov a budúcich odborníkov do svojej firmy, aby sa mohli hneď po nástupe, tak ako v Podbrezovej, končia, maturujú, rovno idú do firmy a nemusia mať ani tri roky prax, lebo tú firmu navštevujú a sú plne zamestnaní. Mnohí kvalitnejší idú na gymnáziá z tej školy, lebo je to odborná škola, súčasne aj gymnázium, tam sa môžu prestupy medzi ročníkmi robiť. A myslím si, že tento model je jeden z najsprávnejších a najlepších.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem vám, pán minister.

    Pýtam sa, chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, šiesti poslanci podali procedurálny návrh vrátiť zákon, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prepracovanie. Prax ukázala a vyplynulo to aj z rozpravy, že je čas uskutočniť niektoré legislatívne zmeny, prinášajúce ďalší rozvoj stredných odborných škôl. Samozrejme, všetky tieto zmeny by mali byť prínosom pre absolventov škôl, najmä v súvislosti s riešením vyššej miery nezamestnanosti a zároveň nedostatku kvalifikovaných stredných odborných kádrov. Tých, ktorí si návrh prečítajú, poteší zaiste poznanie, a to sa v rozprave nespomenulo, že v podstate všetci, ktorí prichádzajú do kontaktu nielen s týmito školami, ale aj potenciálni zamestnávatelia a absolventi, sú priamo alebo sprostredkovane zapojení nielen do obsahu vzdelávania, ale aj do riešenia školského vzdelávacieho programu, do sledovania kvality vzdelávania a nakoniec aj samotného uplatnenia absolventov v praxi.

    Zapojenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do tohto procesu tiež možno iba uvítať. Lebo práve tento ústredný orgán štátnej správy má najlepšie podmienky na to, aby zverejňoval podľa potrieb trhu práce zoznam nedostatkových študijných odborov a učebných odborov. Na predloženom návrhu zákona je vidieť, že sa na jeho príprave podieľali stavovské a profesijné organizácie, ktoré svojimi odbornými vstupmi do jeho obsahu ho výrazne zefektívnili. Už len to, že zo zákona sa im ukladá spolupráca s Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny pri tvorbe analýz a prognóz vývoja na trhu práce, je pozitívnym krokom nielen pri zamestnávaní mladých ľudí, ale aj príprave takých štúdijných alebo učebných odborov, ktoré majú aktuálne uplatnenie na trhu práce.

    Tak isto zavedenie centrálneho registra je vecou, ktorá svojím zameraním sprehľadní nielen počty detí a žiakov na školách, financovanie škôl a školských zariadení, ale aj absolventov, ktorí získali príslušný stupeň vzdelania.

    Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že predkladaný zákon má reálne šance skvalitniť výchovu a vzdelávanie na stredných školách, osobitne na stredných odborných školách tak, aby výrazne zvýšil šance ich absolventov na uplatnení sa na trhu práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 122. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 111.

    Teraz poprosím pána ministra Čaploviča, aby uviedol tento návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť do prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač, ako už bola spomínaná, č. 122.

    Ministerstvo školstvo, vedy, výskumu a športu prehodnotilo potrebu novelizácie zákona o celoživotnom vzdelávaní vzhľadom na to, že v praxi došlo k niekoľkým problémom s jeho uplatňovaním. Jedným z nevyhnutných krokov je potreba úpravy procesu schvaľovania lektorov a odborných garantov, ale aj podmienok pre ich výber, pretože neboli dostatočne flexibilné pre potreby praxe.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť vyššiu odbornosť odborných garantov a lektorov vzhľadom na ich zaradenie do vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania.

    Ďalším dôležitým krokom je rozšírenie okruhu oprávnených inštitúcií o profesijné organizácie a stavovské organizácie, ktoré budú disponovať oprávnením na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti vzhľadom na to, že odbornú spôsobilosť pri niektorých kvalifikáciách sú schopné lepšie overiť práve profesijné organizácie alebo stavovské organizácie.

    Novela zákona zavádza do praxe národný kvalifikačný rámec, ktorý obsahuje úrovne kvalifikácie, kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností a je prepojením na úroveň európskeho kvalifikačného rámca. Ďalším krokom je zrušenie ustanovenia, ktorým sa zavádza národná sústava kvalifikácií do praxe všeobecne záväzným právnym predpisom z dôvodu nedostatočnej flexibility tohto ustanovenia. Národná sústava kvalifikácie je verejný, otvorený a stále sa doplňujúci register, z čoho vyplýva, že tvorba všeobecne záväzného právneho predpisu pri každej zmene by bola neefektívna.

    Novela zákona zavádza prepojenie medzi zákonom o celoživotnom vzdelávaní a zákonom o živnostenskom podnikaní prostredníctvom prechodného ustanovenia. Prostredníctvom tohto ustanovenia budú môcť občania, ktorí získali osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky podľa živnostenského zákona, ale nestihli absolvovať požadovanú prax alebo iné povinné náležitosti, požiadať o udelenie živnostenského oprávnenia, nakoľko osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky sa budú považovať za osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní.

    Toľkoto, vážené dámy, vážení páni, na úvod pri predkladaní tohto zákona alebo novely zákona o celoživotnom vzdelávaní. A samozrejme obraciam sa na vás, chcem vás požiadať o postúpenie tohto predloženého návrhu zákona či novely zákona do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Oľge Nachtmannovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 122), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 23 z 23. júla 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 111 zo 4. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostala žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Huba, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo poviem, stručne sa týka celého tohto balíka, ktorý predkladal pán minister Čaplovič, ale zhodou okolností to dopadlo tak, že som si uvedomil, že tento návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní je možno najvhodnejší na to, aby som v rozprave vystúpil so svojou stručnou pripomienkou.

    Ja veľmi vítam ten opakovane deklarovaný zámer pána ministra podporovať rozvoj vedomostí a zručností v prospech rozvoja zelenej ekonomiky alebo celkového ozelenenia života našej spoločnosti. Verím, že súvisí aj s týmto posledne predkladaným zámerom, aj keď ho spomínal pri tom predchádzajúcom. V tejto súvislosti beriem aj ten spomínaný pozitívny príklad Fínska, ale s tými dôvetkami, ktoré tu taktiež odzneli, že by sme tento príklad mali brať naozaj komplexne. V tejto súvislosti však chcem upozorniť na obrovský deficit, ktorý má Slovensko vo sfére environmentálnej výchovy a vzdelávania, a naozaj sa to týka celoživotného vzdelávania, nielen vzdelávania na základných, stredných a odborných školách. Kým pred dvadsiatimi rokmi ten pomer medzi povedzme Slovenskom a Českou republikou, aby sme nemuseli ísť až do Fínska, bol približne vyrovnaný v tejto sfére, môžem povedať, keďže som sa tým dosť vtedy zaoberal, že sme za Českou republikou nejako výraznejšie nezaostávali. Za 20 rokov ten rozdiel je rádovo 50-násobný v prospech Českej republiky, keď použijeme také ukazovatele ako počet funkčných centier ekologickej výchovy a vzdelávania alebo počet dobrovoľníkov, ktorí avšak na profesionálnej úrovni a s nejakou, či už štátnou, samosprávnou alebo inou dotáciou, sa tejto problematike venujú. V Českej republike je to okolo 500 ľudí, u nás je to okolo 10 ľudí. Čiže vidíme, že tento stav je naozaj alarmujúci.

    Nechcem ísť ďalej, nechcem hovoriť, ako sa to premieta do života spoločnosti, aj keď som o tom hlboko presvedčený, keďže nejde len o vedomosti, zručnosti, ale o isté hodnoty, ktoré našej mladej generácii, a nielen mladej generácii, chýbajú. Komplexne by som to možno nazval slovom gramotnosť. Ja viem, že rezort, ktorý vedie pán minister, nie je jediný zodpovedný za tento stav, ale na druhej strane, keďže ide o výchovu a vzdelávanie, určite je to jeden z tých najviac zodpovedných subjektov. A preto by som chcel apelovať nielen pri definitívnej podobe týchto zákonov, o ktorých sme dnes hovorili, ale aj v praxi, nemusí to ísť len cestou legislatívy, niekedy sú možné aj oveľa jednoduchšie opatrenia typu organizačného alebo skoncentrovania nejakých finančných prostriedkov. Napríklad je to obnoveniespoločnej pracovnej skupiny ministerstva školstva a ministerstva životného prostredia pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie, ktorá pomerne dobre fungovala v minulosti. Predstavovala značný odborný potenciál. Mala výrazný poradenský, iniciačný potenciál. Nejakým nedopatrením zanikla a nejak sa nám ju nedarí obnoviť. To je veľmi jednoduché a finančné nenáročné opatrenie, ktoré sľubuje pomerne solídne efekty. Takže toto je ďalší apel na pána ministra.

    A určite sa to nezaobíde aj bez určitých finančných zdrojov, takže nechcem tu teraz rozdávať recepty, určite by sa dalo vygenerovať niekoľko možných modelov. Hovorím, možno najjednoduchšie je sa ísť inšpirovať do Českej republiky, ako aj finančne podporiť tento pre budúcnosť nevyhnutný typ výchovy, vzdelávania a osvety.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami nie sú žiadni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Keďže pán poslanec Huba bol posledným a jediným, ktorý chcel vystúpiť v rozprave, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán kolega, dlhé roky sme pracovali v jednej budove, v Slovenskej akadémii vied, ten váš návrh, ktorý odznel o výraznejšej environmentálnej výchove a vzdelávaní nielen na našich základných a stredných školách, ale aj v oblasti výraznejšieho podielu celoživotného vzdelávania, plne podporujem. A najviac chcem vám oznámiť, že my sme sa s pánom ministrom životného prostredia pred dvoma týždňami dohodli a poverili sme našich štátnych tajomníkov, aby v oblasti, čo sa týka environmentálnej výchovy a vzdelávania na našich školách, aj tej pracovnej skupiny, ktorú ste spomínali, aby sme ju zriadili, aby tieto veci sa pohli do dopredu. Takže som veľmi rád, že aj z vašej strany sa samozrejme vyjadril ako človek, ktorý tej environmentalistike dal celú svoju dušu a celé svoje srdce, nachádzame v tejto oblasti podporu a samozrejme pri realizácii tohto projektu si dovolím aj vás požiadať o spoluprácu, samozrejme.

    Chcem len oboznámiť vás, že toto je novela zákona, ktorá reaguje na niektoré akútne veci, ktoré treba zrealizovať aj vo vzťahu k skvalitneniu procesu celoživotného vzdelávania. Ale opakujem a znovu to chcem tuná potvrdiť, ako som to povedal na niektorých fórach, chcem pristúpiť k novému zákonu o celoživotnom vzdelávaní. Táto úloha už bola daná v našom rezorte, aby bol tento zákon skutočne kvalitný a reagoval na súčasné výzvy doby a samozrejme akceptoval tie mnohé podnety, ktoré prichádzajú aj z iných rezortov alebo z iného prostredia, aby sme naozaj mali naše celoživotné vzdelávanie, mali tak formované, ako to poznáme vo vyspelom svete a samozrejme aj vo vyspelých štátoch Európskej únie. Toľkoto z mojej strany.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko?

    Nie? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta, aby sme mohli hlasovať o prerokovaných bodoch. Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pani poslankyňu Obrimčákovú, aby ako určená spravodajkyňa uviedla hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 184 o odbornom vzdelávaní a príprave. Je to tlač 121.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 121.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v rozprave vystúpili siedmi poslanci, z toho šiesti poslanci podali návrh na vrátenie návrhu zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 bolo za, 77 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • V súlade s mojím odporúčaním prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 bolo za, 48 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona bude pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že za gestorský výbor bude určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a s tým, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 121 bolo za, 2 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, skončila som, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Oľgu Nachtmannovú, aby uviedla ako spravodajkyňa v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 568 o celoživotnom vzdelávaní. Je to tlač 122.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 122.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 102 bolo za, 25 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • V nadväznosti na to, dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že za gestorský výbor bude určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 133 bolo za, 9 sa zdržali.

    Návrh sme schválili, pridelili sme návrh zákona do výborov a určili sme lehoty na prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme dva prerokované body z programu 4. schôdze. Chcem vás teraz požiadať o súhlas so zmenou v programe, a to nasledovne: Pri schvaľovaní programu včera sme odsúhlasili, že budúci týždeň v utorok od 9.00 hod. budeme rokovať o správe ministra vnútra, ktorú predložil na základe rozhodnutia pléna. A chcem vás požiadať, aby sme zmenili program tak, že bod 15, čo je vládny návrh zákona o sociálnom poistení, budeme rokovať v utorok od 9.00 hod. a po jeho prerokovaní budeme rokovať o správe o stave vyšetrovania kauzy Gorila. A tak isto po skončení prerokovania prijatia uznesenia k tejto správe, navrhujem preložiť bod 16, čo je ďalší bod, ktorý bude predkladať pán minister práce a sociálnych vecí. Je to súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku. Čiže body 15 a 16, ktoré sú v programe, budú rokované budúci týždeň, a to tak, ako som navrhol, najprv od 9.00 hod. zákon o sociálnom poistení, potom Správa o stave vyšetrovania kauzy Gorila a potom bod 16, súhrnná správa, ktorú predloží minister práce.

    Je všeobecný súhlas? Nie je. Budeme hlasovať.

    Poprosím vás, aby sme hlasovali o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 94 bolo za, 14 proti, 25 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Odsúhlasili sme návrh na zmenu programu 4. schôdze.

    Dámy a páni, mali sme pokračovať v rokovaní bodmi, ktorých predkladateľom je ministerka zdravotníctva pani Zuzana Zvolenská. Vzhľadom na to, že prebieha vláda a pán premiér odvolal pani ministerku z Národnej rady, odvolal z Národnej rady, aby sa zúčastnila

  • Smiech a potlesk v sále.

  • , aby sa zúčastnila rokovania vlády vzhľadom na závažnosť materiálov, ktoré predkladá, vyhlasujem prestávku do 14.00 hod. a budeme týmito bodmi pokračovať od 14.00 hodiny.

    A dúfam, že pani ministerka sa vráti napriek môjmu preklepu.

  • Prerušenie rokovania o 11.12 hodine.

  • Príjemné popoludnie, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní tejto schôdze.

    Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 142, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 125.

    Prosím ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Zvolenskú, aby vládny návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/2990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 142.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona zosúlaďuje zákon 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorá bola v zákone transponovaná len čiastočne a nedostatočne. Podnetom na vypracovanie návrhu zákona bol list Európskej komisie z 15. apríla 2011 v transpozícii smernice.

    Návrh zákona v zmysle uvedenej smernice upravuje vodu určenú na kúpanie, prírodné kúpaliská, umelé kúpaliská, povinnosti ich prevádzkovateľov, sankcie za neplnenie týchto povinností a dopĺňa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

    Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa dáva povinnosť zverejňovať každoročne zoznam vôd určených na kúpanie a verejnosť má možnosť informovať sa, podávať návrhy, pripomienky a sťažností pri zavádzaní, revidovaní a aktualizácii zoznamu vôd určených na kúpanie a dĺžky kúpacej sezóny.

    Nové znenie § 19 návrhu zákona upravuje pojem "voda určená na kúpanie", ktorá sa vzťahuje len na povrchové vody vyhlásené krajskými úradmi životného prostredia za vody určené na kúpanie v zmysle vodného zákona, na ktoré sa vzťahujú požiadavky smernice z roku 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie.

    Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje prírodné kúpalisko, umelé kúpalisko alebo prevádzkuje telovýchovno-športové zariadenia, ubytovacie zariadenia a zariadenia spoločného stravovania v blízkosti vodných plôch a neplní si povinností podľa § 19 návrhu zákona.

    Predloženým návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý s problematikou vôd určených na kúpanie súvisí.

    Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani ministerka. Zaujmite svoje miesto.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslanca Ladislava Andreánskeho, aby predniesol správu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 142).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh zákona nezakladá požiadavky na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Možno predpokladať pozitívny vplyv a mierne zvýšené nároky na podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 125 zo 6. júla 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Dobre, do rozpravy sa nikto nehlási ústne, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka, pani ministerka?

    Som myslela, že uzavriem bod a následne.

    Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nech sa páči, procedurálny návrh pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Procedurálny návrh je taký, pani podpredsedníčka, aby sme dali hlasovať o tom, či poslanci súhlasia s tým, vzhľadom k tomu, že hovoríme o zdravotníckych zákonoch, či osvetlenie v sále je dostatočné. Poprosím vás dať hlasovať hneď.

  • Ešte raz, zopakovať, že chcete dať hlasovať o tom, či je dostatočné osvetlenie v tejto sále, áno?

    Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Beriem to ako formu recesie a zaistenia toho, že sa rokovania zúčastňuje veľmi malý počet poslancov. Každopádne by sme toto mohli brať ako výzvu naozaj pre poslancov, aby sa aspoň tí, ktorých sa tematika týka, zúčastňovali rokovaní.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 143, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 126.

    Nech sa páči, pani ministerka, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona sa predkladá za účelom úplnej transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov na transplantáciu.

    V návrhu zákona sa stanovujú jasné a konkrétne povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí vykonávajú transplantácie orgánov, a kompetencie pre ministerstvo zdravotníctva v súlade s týmito požiadavkami na zabezpečenie kvality a bezpečnosti pri transplantácii orgánov. Ministerstvo zdravotníctva môže zriadiť na výkon niektorých svojich úloh nový subjekt - Národnú transplantačnú organizáciu, ktorá bude koordinovať transplantačnú činnosť na Slovensku vo všetkých jeho štádiách. Medzi hlavné povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti patria najmä zavedenie štandardných pracovných postupov v jednotlivých štádiách transplantačného procesu a zavedenie systému tzv. vysledovateľnosti orgánov v každom štádiu reťazca.

    Ďalej má transpozícia smernice zabezpečiť, aby orgány odobraté v inom členskom štáte alebo tretej krajine mali rovnaké základné záruky kvality a bezpečnosti ako orgány získané v Slovenskej republike. Definujú sa podmienky vývozu tkanív a buniek mimo územia Slovenskej republiky. Cieľom je nedovoliť vyvážať odobraté tkanivá a bunky z tiel slovenských občanov, ak je ich potreba na Slovensku. Kompetencia rozhodnúť o možnosti ich vývozu je udelená Národnej transplantačnej organizácii, ktorá disponuje informáciami o potrebe a dostupnosti tkanív a buniek na Slovensku.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani ministerke.

    Nech sa páči, poprosím spoločného spravodajca Vladimíra Baláža, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, dámy, páni, v súlade s rokovacím poriadkom a v súlade s § 73 ods. 1 som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z.. Predložený návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, uvádza v dôvodovej správe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nezakladá požiadavky na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, štátny rozpočet a zamestnanosť, ani na životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento predmetný zákon do druhého čítania.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sa zákon pridelil na ďalšie prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.

    Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som opäť nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto prihlásil do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Hlina sa prihlásil do rozpravy.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa prihlásim do rozpravy, v zásade niekto povie, nesúvisiaci s témou, ale ono to súvisí so zdravím, zdravým prostredím aj s takou psychohygienou na pracovisku, čo je, myslím si, čo aj vplýva na samotné zdravie častokrát človeka.

    Mňa naozaj zaujíma, keďže je nás tu tak málo, či sme uznášaniaschopní. A keď tu máme starých matadorov, ako pán Šebej, ma tu dosť ofenzívne opravil, že čo je, alebo čo není, tak nech mi to vysvetlí. Ja keď čítam, a čítať ešte viem, že keď nás není dostatok, a do pätnástich minút sa to nezmení, a keď budeme o niečom hlasovať, a ja som dal hlasovať o procedurálnom návrhu, keď sa to nezmení, tak predsedajúci preruší schôdzu a určí termín ďalšieho rokovania. Takže, vážení, tí, ktorí ste tu už dlho a tomu rozumiete, keď ja tomu nerozumiem, prosím vás, vysvetlite mi to, ale naozaj mne z toho jednoznačne vyplýva, že keď dám hlasovať v zásade o veci, ktorá, niekto povie, že s tým nesúvisí, ale je to stále len hlasovanie o tom mojom procedurálnom návrhu, a keď zistíme, čo zistíme, a už vieme, len vizuálne sa pozrieme a vieme, že nás není dosť, tak ja neviem, však toto je tlač, toto je rokovací poriadok, tak bol by som naozaj rád, keby sme sa ho držali.

    A keď pán Šebej vie niečo iné, čo ja neviem, tak prípadne, nech ma doplní. Alebo on možno...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ja vás len upozorním, že vaša rozprava by sa mala týkať prerokovávanej veci.

  • Oponujúci hlas v sále: Nesúvisí!

  • Súvisí.

    Čiže dávam ešte jeden, následne dám jeden ďalší procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, príklad, že tento návrh nie je zodpovedne pripravený a chcem dať o ňom hlasovať.

  • Teraz som nerozumela teda tomu procedurálnemu návrhu. Ja teda prečítam najskôr § 34 rokovacieho poriadku: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej."

  • Áno, chcem dať, tak ma opravte, keď na to nemám právo, chcem dať hlasovať o tom, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že existujúci návrh, ktorý je tu predložený, nezodpovedá tomu, čo má, a má iba, má málo strán. Chcem dať o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, to sa nedá, lebo v rámci rozpravy tie procedúry, ktoré idú, hlasujú sa až pri hlasovaní o návrhu ako celku. Áno, o 17.00 hodine by sme o tom mohli hlasovať.

  • A prosím vás, keď toto je parlament, tak o čom vlastne môžeme hlasovať? Však mi niekto povedzte! Ja neviem, o čom tu môžem hlasovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, pán poslanec! Prosím, vypnite pána poslanca.

    Dovolím si uzatvoriť tento bod. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka? Chce sa vyjadri k rozprave vyjadriť spravodajca?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Na druhej strane by som teda pokračovala. Myslím si, že námietka, ktorú vzniesol pán poslanec Hlina, bola možno nie vhodne povedaná, ale išlo mu o to, aby sa naozaj prerušilo rokovanie, kým sa tu nezíde dostatočný počet poslancov. Na toto právo má. Týka sa to spôsobu prerokovania veci, keďže sa mu zdá asi dehonestujúce to, že sa prerokovávajú zdravotnícke zákony, na ktorých sa nezúčastňuje ani tretina parlamentu. Zdá sa mu to dehonestujúce. A preto vnímam tento procedurálny návrh týmto spôsobom.

    Je, ste s tým stotožnený?

  • Takže prerušujem rokovanie parlamentu na pätnásť minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím pani ministerku, aby sa dostavila do rokovacej sály. Budeme pokračovať ďalším bodom programu.

    Ďalším bodom programu je teda druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač č. 60, spoločná správa výborov má tlač 60a.

    Ešte raz prosím pani ministerku Zuzanu Zvolenskú, aby prišla do rokovacej sály.

    No, pani ministerka, môžete zároveň predložiť návrh zákona.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je prebratie Smernice Európskeho parlamentu a Rady z 15. decembra 2010, ktorou, pokiaľ ide o dohľad nad liekmi, sa mení a dopĺňa smernica z roku 2001.

    Fúú, rozhodne mi to prospelo, ďakujem. Už som to potrebovala, sa trošku prebehnúť.

  • Smiech v sále.

  • Predmetom návrhu zákona je upraviť nový spôsob...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Pani ministerka, chcete si trochu, sa vydýchať?

    Ďakujem pekne, ja to zvládnem, ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • V pohodičke.

    Predmetom návrhu zákona je upraviť novým spôsobom ustanovenie o dohľade nad humánnymi liekmi v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady. Pravidlá dohľadu nad humánnymi liekmi sú potrebné na ochranu záujmov verejného zdravotníctva, aby bolo možné zisťovať...

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem, ja naozaj sa cítim dobre, ďakujem veľmi pekne. Aby bolo možné zisťovať, posudzovať a zabraňovať nežiaducim účinkom humánnych liekov uvedených na trh v Európskej únii, pretože celkový bezpečnostný profil humánnych liekov je možné spoznať až pri ich registrácii a po ich uvedení na trh.

    Záverom si dovoľujem uviesť, že všetky...

  • Hlasy v sále. Jeden z pánov poslancov kladie pohár vody na rečnícku tribúnu pred pani ministerku.

  • Ďakujem, ste láskavý.

    Záverom si dovoľujem uviesť, že všetky relevantné podmienky uvedené v časti A a B stanoviska odboru legislatívy, aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, k vládnemu návrhu zákona sú premietnuté do pozmeňovacích návrhov k platnému návrhu zákona. Pripomienky z časti C stanovisko ministerstvo akceptuje v plnom rozsahu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani ministerke.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Emílii Müllerovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 60), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a o zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 60, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 71 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 55 z 26. júna 2012 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol navrhovaný zákon pridelený. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 60, dňa 17. júla 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, uznesenie č. 35 zo 17. júla 2012; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 60, dňa 24. júla 2012 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Spoločná správa obsahuje 54 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti materiálu, ktoré máte rozdané vo svojich laviciach, preto ich nebudem podrobne čítať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Pani spravodajkyňa? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Hlasy v sále.

  • Hlavne, že tu sedíte, no.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou č. 125, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 112. Nemáme pána ministra, sa ospravedlňujem, prerušujem rokovanie, zatiaľ na 5 minút. Do pätnástej? Na 5 minút.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pokračujeme teda v rokovaní schôdze. Pán minister financií je už prítomný, takže ešte raz uvediem, že budeme rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Poprosím teda podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Prajem vám príjemný dobrý deň, páni poslanci, dovoľte mi predstúpiť pred vás s návrhom zákona, ktorý sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády. Ide o zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s nevyhnutnosťou zabezpečiť pre strednodobú konsolidáciu zvýšenie podielu verejných príjmov na hrubom domácom produkte, pričom dôraz sa kladie na tie dane, ktoré čo najmenej znižujú disponibilné príjmy nízkopríjmových občanov, ako aj s ohľadom na ochranu verejného zdravia, sa navrhuje posunúť zvýšenie sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a to z marca budúceho roku na október roku tohto. Ďalej navrhujeme mierne zvýšiť sadzbu spotrebnej dane z tabakových výrobkov a ustanoviť lehotu na dopredaj cigariet zdanených súčasnou sadzbou spotrebnej dane.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. V roku 2012 sa predpokladá neutrálny vplyv na rozpočet z dôvodu opatrnosti výrobcov tabakových výrobkov a z toho vyplývajúceho nižšieho uvoľneného množstva tabakových výrobkov do daňového voľného obehu pred dátumom zvýšenia sadzby.

    V roku budúcom sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 8,147 mil. eur, v roku 2014 vo výške 8,514 mil. eur a v roku 2015 vo výške 8,871 mil. eur a v roku 2016 až vyše 9 mil. eur. Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády 27. júna tohto roku. Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. septembra 2012.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Eve Hufkovej.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 125), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 4., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jej cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní; po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 112 zo 4. júla 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne pani spravodajkyni. Zaujmite, prosím, svoje miesto.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán Brocka, vy ste procedurálny, alebo...? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Teraz prosím pána Brocku, aby procedurálny návrh podal.

    Môžete, prosím, zapnúť pána Brocku? On procedúru chce len.

  • Neviem, či môžeme pokračovať v rokovaní, lebo nevidím tu pána poslanca Hlinu.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujeme za pripomienku. Nežiadate, aby sme dali hlasovať? Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár, ako jediný prihlásený do rozpravy.

    Ďakujem, pani Vaľová, za upozornenie. Prosím vás, nechajte si poznámky pre seba.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, veľmi stručne, keďže ideme teraz v takom trošku väčšom zhone, ja som očakával, že tie zdravotnícke zákony potrvajú aspoň hodinu, ale stihol som to. Aj pán minister mal podobný problém. Teraz úplne vážne.

    Je pravdou, že konsolidačné úsilie vládnej strany SMER-u je chvályhodné, že SMER sa prihlásil k cieľom, ku ktorým sme sa nakoniec naprieč všetkými parlamentnými stranami dohodli v uplynulom volebnom období, znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 %. Potiaľ je to v poriadku. Trošku menej sa zhodujeme, pokiaľ ide o spôsob ako ozdravovať verejné financie. A vieme veľmi dobre a myslím, že to dokumentujú aj čísla Inštitútu finančnej politiky, že takmer 4/5 konsolidačného úsilia vlády sa koncentruje na príjmovej strane rozpočtu. To znamená, že socialistická vláda SMER-u naozaj nevie šetriť, nevie šetriť verejné výdavky a konsolidačné úsilie koncentruje na zvyšovanie príjmov. A čo je už menej potešiteľné, že zďaleka, nielen tak ako to bolo sľúbené pred parlamentnými voľbami, že bude svojimi opatreniami hlavne sa dotýkať bohatých a silných, ale naozaj jedno opatrenie po druhom, tak ako sú prezentované už teraz aj v paragrafovaných zneniach v návrhoch zákonov postihnú naozaj všetkých.

    Ja celkom nerozumiem tomu zámeru byť opäť pápežskejší ako pápež a rozumiem tomu, že smernica hovorí, Európskej komisie, o tom, že takúto spotrebnú daň z tabakových výrobkov budeme musieť zaviesť od, myslím, apríla budúceho roku a že vlastne ide o nejaké časové predsunutie zavedenia tejto dane zhruba o päť mesiacov skôr.

    Takže napriek tomu, že aj ja fajčím, ale teraz naozaj neholdujem a nelobujem ani za nejaké tabakové monopoly, pravdou je, že výnos z tejto dane, myslím, že to hovorí dôvodová správa, toto opatrenie prinesie v rádoch jednotiek miliónov, neviem, niekde dvanásť alebo koľko miliónov, osem dokonca miliónov, čiže v rádoch jednotiek miliónov eur. A rovnako vieme, že na tento budúci rok sa hľadajú 2 mld. eur v rozpočte.

    Takže fajn, keď sme povinní splniť to, čo nám prikazuje smernica Európskej komisie od apríla budúceho roka, tak to urobme od apríla budúceho roka. Nevidím najmenší dôvod, aby sme boli opäť rýchlejší ako všetci ostatní. Presne tak ako to bolo aj v prípade eurovalu, kedy sme sa ponáhľali naozaj takým tým šprintérskym tempom, aby sme boli medzi prvými, aby sme si tú domácu úlohu voči Bruselu splnili, a dnes všetci s prekvapením a počudovaním čakáme, čo urobí nemecký Ústavný súd v Karlsruhe. Vo svojom vystúpení k eurovalu som presne o tomto hovoril, že to takto dopadne. A koniec-koncov k dnešnému dňu nebol trvalý euroval ratifikovaný ešte vo viacerých členských krajinách. Toto je opäť taký príklad, že poďme rýchlo, rýchlo získame do rozpočtu možno 8 mil. eur.

    Ale skúsil som si pozrieť nejaké údaje dozadu, ako sa vyvíjala spotreba cigariet v Slovenskej republike, a zistil som zaujímavé čísla. Ako jediná krajina z európskej dvadsať sedmičky vykazuje Slovensko najostrejšiu sínusoidu, kedy medziročne spotreba cigariet alebo množstvo kusov, ktoré sú uvoľnené do spotreby, kolíše niekde dvojnásobne, dokonca trojnásobne medziročne. Uvediem len dva príklady. Medzi rokmi 2006 a 2005 medziročne, a teraz dobre počúvajte, poklesol počet kusov cigariet daných do spotreby v Slovenskej republike z 9,5 mld. na 4,7 mld. kusov. Je predsa nemysliteľné, že počet fajčiarov na Slovensku klesol o polovicu medziročne, medzi tými rokmi 2006 a 2005. Ale čuduj sa svete, o rok na to, medzi rokmi 2007 a 2006 počet kusov cigariet daných do spotreby zo 4,7 mld. narástol na 12,8 mld., takmer trojnásobne.

    No a tieto sínusoidy, ako hovorím, pokračujú od roku 2002 do dnes. Naposledy výkyvy medzi rokmi 2009 a 2010 z 11 mld. na 7 miliárd. No celkom prirodzene všetci prítomní sa zhodneme asi na tom, že to nemá absolútne nič spoločné s nárastom alebo poklesom spotreby cigariet, ale za tým všetkým treba hľadať, tiež som to veľakrát spomínal, v daných neoptimálnych podmienkach každý daňový subjekt aj spotrebiteľ optimalizuje svoju vlastnú pozíciu. No a keďže sú tie daňové podmienky neoptimálne v tom zmysle, že sa hýbe celkom volatilne spotrebnými daňami, tak tí veľkoobchodníci s cigaretami sa veselo predzásobujú a predzásobujú sa vždy na konci roka v tých mesiacoch október, november, december. Ja viem, že na kolku, ktorý je nalepený na každej krabičke cigariet, je uvedená aj cena. To znamená, že ten veľkoobchodník, ktorý sa predzásobí, tak nemôže tie cigarety pustiť po 1. januári do obehu s tou vyššou cenou, ale práve preto, že ich bude mať za nižšiu cenu lebo nakúpil ešte v starom roku, keď platili staré spotrebné dane, tak dokáže tie cigarety po 1. januári predávať lacnejšie a bude konkurenčnejší voči ostatným obchodníkom s cigaretami. Sám viem z vlastnej skúsenosti, do roku 2006, kedy komerčné banky na Slovensku poskytovali stámiliónové, v korunách to bolo vtedy, stámiliónové úvery práve veľkoobchodníkom s cigaretami, práve na takéto predzásobovacie manévre, aby sa v maximálnej možnej miere tomuto vyhli. To je prvý argument, prečo celý klub Slobody a Solidarity nepodporí túto legislatívnu normu alebo túto novelu zákona, aj keď musím povedať, tým hlavným argumentom je to, čo som povedal na úvod, že konsolidačné úsilie vlády by sa malo naozaj ďaleko, ďaleko vo väčšej miere koncentrovať práve na spomínanú výdavkovú stranu a nie na príjmovú stranu rozpočtu.

    A na záver mi dovoľte uviesť ešte jednu informáciu, aké sú v súčasnosti minimálne sadzby dane z cigariet v eurách na tisíc kusov v okolitých štátoch. Na Slovensku je to, budem hovoriť len celé čísla bez centov, na Slovensku je to 88 eur, v Maďarsku 75, v Poľsku 74 a v Českej republike 84. Nebudem spomínať ostatné krajiny, len konštatujem, že všetky okolité krajiny okolo Slovenska majú výrazne v súčasnosti, výrazne nižšiu daň, minimálnu daň z cigariet v eurách v prepočte na tisíc kusov. Čo sa stane? Pán minister financií, stane sa buď to, že objavíte ďalšie tunely, ako ste objavili medzi Ukrajinou a Slovenskom. Stane sa to, že v prihraničných oblastiach Slovenska bude ďalej prekvitať nákupná turistika smerom do susedných krajín a môže sa kľudne stať, že celkový efekt výberu tejto spotrebnej dane, tak ako je navrhnutý, nebude ani spomínaných 8 mil. eur.

    Takže naozaj nevidíme v túto chvíľu najmenší dôvod sa takto ponáhľať, byť opäť pápežskejší ako pápež a viesť nejaké preteky a zavádzať takéto opatrenia päť mesiacov v predstihu, pred tým, než to budeme musieť v apríli budúci rok tak či tak urobiť, keď príde spomínané nové usmernenie v tejto veci zo strany Európskej komisie. Takže preto SaS tento návrh nepodporí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi Kollárovi.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, pán Viskupič a pán Droba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kollár, škoda, že si nespomenul, možno som iba nezachytil, ak by sa dalo doplniť tú mieru zaťaženia práve pre Ukrajinu, pretože schengenská hranica môže byť aj pri takto rýchlom prijímaní a predbiehaní procesu rozvŕtaná ako ementál, keďže vieme v posledných časoch, že existujú obrovské snahy a veľmi sofistikované metódy na to, ako práve ohroziť možný zámer výberu dane, ktorý hovorí o 8 mil. eur. Myslím si, že týmto pádom napriek tomu ja tento zámer podporím, i keď som skeptický, či k takémuto výraznému naplneniu príde a či sme nemohli chvíľku počkať, aby sme boli aspoň vyrovnaní s okolitými krajinami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej pán poslanec Droba.

  • Ja budem reagovať na kolegu Kollára z môjho klubu. To predzásobovanie samozrejme je problém z hľadiska oscilácie a tých výkyvov, veľkých, vo výbere spotrebnej dane, ale je to v podstate prirodzená reakcia trhu, a to sa vždy bude diať pri zvyšovaní, ešte ak je to zvyšovanie cien, samozrejme, vo výške spotrebnej dane ohlasované, plánované vopred.

    Väčším problémom je to, čo pomenoval aj kolega Viskupič vo svojej faktickej poznámke, a to je pašeráctvo. Ja sa chcem spýtať, viem, že vedúci tabakoví výrobcovia na Slovensku si robia tzv. trasch can rischers. Je to veľmi jednoduchý výskum, kde v podstate zo smetiakov vyberajú cigaretové krabičky a pozerajú, že aké percento vysoké z týchto cigaretových krabičiek má kolok so potrebnou daňou a aké nemá. Takže tieto dáta výrobcovia majú, oni podľa toho presne vedia, že aký je asi objem čierneho trhu, percentuálne v porovnaní s celkovým predajom cigariet na Slovensku.

    Tak chcem sa spýtať aj pána ministra, že či má tieto dáta a aký je trend, či sa zvyšuje, alebo sa čierny trh znižuje. Myslím si, že jednou z ciest, ako by sa maximalizovalo, alebo zvyšovalo revenue, alebo výber spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov, je zamerať sa naozaj formou a cestou colnej správy, ktorá spadá pod rezort financií, zamerať sa na marginalizáciu čierneho trhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto bolo vyčerpaný priestor pre všeobecnú rozpravu.

    Predpokladám, že pán navrhovateľ sa aj vo forme záverečného vyjadrenia asi vyjadrí.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. V krátkej reakcii by som povedal nasledovné: Áno, konsolidácia je tŕnistá cesta a tu je dôkazom toho, je aj to, že pred vás predstupujem so zákonom, ktorý má doniesť, tak ako to povedal pán poslanec Kollár, rádovo do desať miliónov eur v rozpočtoch verejnej správy v ďalších rokoch. Čo sa vám môže zdať a každému, kto proste trochu s politikou niečo má spoločné, príliš veľké náklady za ten efekt. Bohužiaľ, sme v situácii a, dámy a páni, a tu môžeme spolu plakať pri takom alebo onakom hrobe, sme v situácii, že musíme, naozaj musíme znížiť deficit aj v tomto, aj v budúcom roku.

    Ja by som veľmi rád predstupoval pred verejnosť so zákonmi, ktoré by zvyšovali popularitu vlády, alebo moju osobnú, a verte mi, že mi nerobí žiadny plezír tu stráviť s vami celé hodiny tým, aby som sa sporil o to, či to alebo ono opatrenie donesie naozaj toľko a toľko peňazí do príjmov štátneho rozpočtu a akým spôsobom ovplyvní životy ľudí, podnikateľské prostredie, zamestnanosť a ďalšie všetky tieto faktory, ktoré ovplyvňujú vôbec životnú úroveň na Slovensku. Zvyšovanie spotrebnej dane z tabaku bolo vnímané aj predchádzajúcou vládou ako dovolené, ak to mám tak nazvať. A ja nemôžem si odpustiť, samozrejme, od pána poslanca Kollára tú reakciu na poznámku o tom šetrení a nešetrení. Ja musím povedať to, že návrh zvýšenia spotrebnej dane z tabaku bol prijatý minulým parlamentom a hlasoval zaňho aj klub SaS, akurát s účinnosťou od marca budúceho roku, čím samozrejme na základe efektov predzásobenia, ktoré tu boli veľmi odborne popísané, by ten príjem bol nižší. Tým, že ho predsúvame do tohto roku a nie, ak ste si všimli, na ultimum roku, na december, v tom sme už poučení zo zvyšovaní daní v predchádza..., za posledných šesť rokov je to tuším štvrté zvýšenie. Sme poučení tým, aby sa to nerobilo k ultimu roku, pretože sú tam efekty predzásobenia. Tiež historicky si môžete všimnúť, že od šesťmesačnej lehoty sme došli až na mesačnú lehotu, to znamená, minimalizujeme objem predzásobenia a motivujeme predajcov k tomu, aby to tak nekonali, pretože ak sa predzásobia viac, tak majú proste problém s predajom, musia likvidovať takýto tovar a prebaľovať ho a preceňovať, čo je pre nich nákladné. Čiže opatrenia tu sú, každý, podľa mňa, kto teraz tu bude hrať nejakú politiku ľúbivosti a hlasoval za tento návrh zákona predtým a teraz má s tým nejaký problém, tak nech sa vysporiada s vlastným svedomím, ale podľa mňa je to dosť veľká pretvárka. Ale v politike je asi všetko možné.

    Chcem povedať aj to, že áno, na základe vývoja rozpočtu aj v tomto roku o pár dní budeme verejne deklarovať, v akom bode sa nachádzame a spravíme inventúru za rok 2012. Bohužiaľ, naozaj potvrdzujem správy, že bez toho, aby sme niečo urobili, by dosiahol deficit tohto roku vyše 5 % hrubého domáceho produktu, čo je teda vo vážnom rozpore s tým, čo predchádzajúca vláda, a Slovensko ako také, sľúbila v rámci konsolidácie. Čiže robiť niečo musíme a robíme to aj takýmto spôsobom.

    Ak tu pán poslanec Kollár poukazoval na výkyvy v spotrebe, tak tam sú tie dôvody dva, v zásade ich tiež správne pomenoval. Jedno je predzásobenie, to sú presne roky, keď sa ešte, v podstate sme išli cestou možnosti niekoľkomesačného predzásobenia, taký, fatálne predzásobenie bolo v roku 2007, ak si dobre pamätám, a následná reakcia bola to, že sme to predzásobenie skracovali. A to robili obe vlády bez toho, akú mali farbu, lebo to je technická vec. Každá zmena takejto legislatívy sa robí v úzkej súčinnosti s kľúčovými hráčmi na trhu, dokonca aj návrh sadzieb sa robí, nehovorím, že po dohode, ale po vzájomnej konzultácii s kľúčovými hráčmi na trhu, takže predzásobenie je jeden dôvod. A druhý dôvod je pašovanie. Lebo áno, ako základným limitom do neba zvyšovania spotrebných daní je možnosť vyhýbania sa plateniu takýchto daní, nakupovanie čiernych tovarov. Viete, že ten fenomén na Slovensku je, pretože máme síce schengenskú, ale hranicu reálnu, zelenú hranicu s Ukrajinou. Viete, že je aj pravdou, že Slovensko je viac tranzitnou krajinou ako krajinou, ktorá je miestom určenia. A viete aj posledný prípad z minulého týždňa, odhalenie schengenského tunela, podľa wikipédie druhého najdlhšieho pašeráckeho tunela na svete, po mexickom. Za geniálnych technických podmienok vystavaného, kde pri, ak by si pašeráci mali trojdňový pracovný týždeň a ak ho používali rok, tak mohli teoreticky v podstate na spotrebnej dani na Slovensku, hovorím len na Slovensku a to nebolo určené na Slovensku, dôjsť k 50 mil. eur. Čiže to je únik, daňový únik, možný potenciálny, pri trojdňovom pracovnom týždni pašerákov, upozorňujem, pri tom objeme, ktorý bol nájdený pri odhalení tohto pašovacieho miesta.

    Potvrdzujem aj to, že kľúčoví hráči a kľúčové krajiny vo výrobe tabaku a tabakových výrobkov koordinujú politiky kontroly hraníc a potlačovania pašeráctva v celej Európe, že na týchto témach spolupracujú so Scotland Yardom, lebo Veľká Británia je veľmi veľkou, zväčša je miestom, je adresátom týchto gangov, pretože rozdiel v cene týchto výrobkov je tam kľúčový, niekde až trojnásobný oproti ukrajinským cenám.

    Takže všetky tieto genomény, ak dáme dohromady, tak sú limity zvyšovania spotrebných daní z tabaku. Preto taký mierny nárast, preto tie dopady a preto aj tie, neustála, neustála pohotovosť z hľadiska výkonu práce colnej správy. Aj v situácii, ktorá, a po kríze, ktorá nastala vo finančnej celkovej správe, vo finančnej správe na začiatku tohto roku, ktorá paralyzovala, samozrejme, aj výkon colnej správy. Ale myslím si, že výsledok práce Kriminálneho úradu finančnej správy z minulého týždňa v spolupráci s políciou potvrdzuje, že sa finančná správa dostáva späť do svojej kondície, aby kľúčove riešila to, čo potrebuje.

    Takže ja ďakujem za pripomienky, sú relevantné, sú relevantné. Ak hovoríme... Dobre, pán poslanec Droba, ešte tá otázka z hľadiska percenta pašovania. Prebieha pilot, pilotný projekt označovania známok, kontrolných známok neviditeľným kódom. To znamená, to je v spolupráci s kľúčovými výrobkami a distributérmi cigariet na Slovensku. Na základe toho ten objem pašovaných výrobkov by som povedal je stabilný, čo nás nemôže uspokojovať, lebo nedochádza k poklesu, ale nárast nemôžem potvrdiť v posledných obdobiach. Ale potvrdzujem jednu vec, ja som sám zažil vo vláde roku 2006 až ´10 dvakrát zvyšovanie spotrebných daní, predchádzajúca vláda tak isto. Myslím, že stačilo z hľadiska, z hľadiska stresovania toho trhu, teraz hovorím aj za spotrebiteľov, aj za distributérov, aj za tú situáciu, ktorá tu je. Je to výnosný obchod, je to výnosný obchod pre tých, ktorí sa tým živia. Je to zaujímavý príjem štátneho rozpočtu, poškodzuje to, samozrejme, má to obrovské negatívne externality z hľadiska starostlivosti o zdravie občanov. A je to veľmi lepkavá téma pre všetkých tých, ktorí chcú obchádzať zákony. Čiže hýbeme sa naozaj v takom, v takom prostredí krištáľových figuriek.

    Opakujem, nemyslím si, že by bolo rozumné, a dúfam, že to nebudem musieť poprieť o nejaký rok, alebo o dva, že by malo dôjsť k ďalšiemu navyšovaniu spotrebnej dane z tabaku. Už aj preto, že plníme minimálne hranice minimálnych sadzieb tabaku z hľadiska európskej smernice týmto práve navýšením, dokonca ho mierne prekračujeme, a sme oproti ďalším krajinám, ktoré si vyrokovali výnimky, sme trošku vpredu. Čiže naozaj Maďarsko a Poľsko má nižšie spotrebné dane a tým pádom aj nižšie ceny. Čo je zase príťažlivé aj pre cezhraničnú turistiku. A o tom sa inokedy môžeme baviť. O tom, aký to má dopad na výber príjmov.

    Záver, prosím vás o podporu tohto zákona do druhého čítania, pretože to pomôže príjmom štátneho rozpočtu tejto krajiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa k rozpore vyjadriť aj pani spravodajkyňa? Nie, ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať ďalej prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh je uvedený pod č. tlače 131, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 128.

    Odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, aby tento návrh uviedol.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi z poverenia vlády na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorý obsahuje spresnenia niektorých ustanovení zákona vyplývajúce z potrieb praxe. Ďalej sa tu riešia legislatívno-technické úpravy zákona, jeho pôvodného znenia. Dopĺňame tak isto nové zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú osvedčovania elektronických systémov zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov Európskej únie podľa nariadenia EÚ, ktoré je potrebné v Slovenskej republike implementovať. Ide o známe rozšírenie právomoci Lisabonskej zmluvy, ide o takzvanú občiansku iniciatívu. Predpokladaným návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení predpisov, pretože obe úpravy spolu súvisia najmä ohľadne adries elektronických podateľní povinných osôb.

    Vláda pripravila zákon, ktorý je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi z vecného i procesného hľadiska a taktiež z potreby zakomponovať do návrhu zákona ustanovenia o osvedčovaní elektronických systémov zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A ja dávam teraz slovo pánovi spravodajcovi určenému gestorským výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán poslanec Milan Panáček.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 131).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenia návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý, účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. júla 2012 č. 128 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, a dávam týmto slovo poslancovi Miroslavovi Beblavému z SDKÚ-DS.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova. Keďže budem teraz vystupovať viackrát, pokúsim sa byť čo najstručnejší.

    Chcel by som len podať jeden procedurálny návrh a vysvetliť, prečo ho podávam, a požiadať vás o jeho podporu.

    V posledných rokoch sa na Slovensku, začala verejná správa zverejňovať čoraz väčší objem rôznych dát v rôznych súvislostiach. Niekedy vo vedomej snahe zvyšovať transparentnosť, niekedy ako produkt určitých iných opatrení a tým pádom sa naozaj zvýšili možnosti nielen verejnej kontroly toho, čo sa deje, čo je často zdôrazňované, ale aj užívateľský komfort pre občanov. Vieme aj zo zahraničia, že zverejňovanie dát slúži nielen na kontrolu vlády, ale naozaj slúži na to často, aby ľudia mohli robiť úplne iné úžitkové veci pre seba, ktoré s kontrolou vlády nijak nesúvisia. Na to však musia tie dáta byť zverejňované vo formáte a spôsobom, ktorý je použiteľný a s ktorým sa dá ďalej pracovať. Inými slovami, transparentnosť nestačí, ak dáta nie sú prakticky použiteľné. Samozrejme, zverejňovať dáta tak, aby to použiteľné bolo, vyžaduje niekedy investície, tam je tá otázka aj peňazí, nie sú na všetko. A niekedy je to skôr otázka vôle.

    Ja v tejto súvislosti chcem privítať to, že minulá vláda sa zaviazala, ale súčasná vláda, pokiaľ viem, plne pokračuje v tej iniciatíve, ktorá bola spomínaná z hľadiska práve zverejňovania dát, stransparentňovania verejnej správy a poskytovanie tohto vyššieho komfortu občanom. Takže vnímam aj toto moje vystúpenie ako nejak mimo takého zásadného koaličného, alebo teda vládno-opozičného súboja.

    Ale chcel by som napriek tomu navrhnúť, aby tento zákon bol prerokovaný aj vo výbore pre školstvo v druhom čítaní, a to z nasledovného dôvodu: konkrétne existujú dva informačné zdroje, pomerne dôležité, v rezorte školstva, jeden krátko, jeden dlhšie, ktoré sú ale dnes pomerne ťažko v praxi, alebo teda sú použiteľné, ale by som povedal zbytočne znižujú užívateľský komfort. Jedna sa týka zverejňovania výberových konaní na miesta vysokoškolských učiteľov, ktoré zaviedla ešte vláda Mikuláša Dzurindu, prvá, na návrh pána ministra Ftáčnika. To platí od roku 2002, kde ministerstvo školstva na svojej webstránke zverejňuje tieto výberové konania teda už desať rokov. A minulý rok schválil tento parlament na môj návrh také isté zverejňovanie voľných miest aj pre učiteľov základných a stredných škôl na webstránke, okrem iného aj krajských školských úradov, a ministerstvo školstva má web, ktorý na to linkuje.

    Dostávam množstvo podnetov zo všetkých úrovní školstva ako člen školského výboru k tomu, že najmä v oblastiach, kde školská profesia, učňovská profesia stále je atraktívna, napriek teda platom, ktoré všeobecne považujeme za nie, nezodpovedajúce vážnosti tohto povolania, tak napriek tomu často tie informácie sú nedostatočné, tak napriek tomu tie informácie často sú nedostatočné, tieto internetové portály poskytujú jedinú možnosť ľuďom, ktorí chcú učiť, aby sa naozaj mohli uchádzať v súťaži o tieto miesta. Ak si však pozriete tie weby, tak tie weby sú užívateľsky urobené tak, aby boli čo najmenej užívateľsky priateľské. Nemyslím si, že to z dôvodu nejakej zlej vôle, ale skôr z dôvodu, že je to najjednoduchšie riešenie, proste nahádzané po sebe linky. A ak niekto naozaj chce, tak buď tam musí naozaj kontrolovať každý deň osem stránok, alebo sa preklikávať spätne desiatkami vecí, z ktorých si nie je istý, čo je, čo je relevantné. Preto by som rád hľadal aj spoluprácu s ministerstvom školstva, spôsob, ako aj tento informačný systém alebo tieto informácie robiť tak, aby boli naozaj prístupné pre občanov vyhľadávateľným spôsobom. A samozrejme rozšíriť takéto možnosti aj na iné, na iné dáta, ktoré zverejňuje štát.

    Prečo to spomínam pri tomto zákone? Tu sa dostávam ku koncu svojho vystúpenia. Samozrejme tento zákon a naňho nadväzujúce výnosy a iné opatrenia určujú štandardy v zverejňovaní informácií, podávania informácií vo verejnej správe. Takže on by mohol zohrať kľúčovú úlohu v tom, aby sme zlepšili komfort užívateľov. Ja hovorím o učiteľoch, alebo o tých, čo chcú byť učiteľmi. Ale to sa asi týka aj mnohých iných informácií. A bol by som veľmi rád, keby sme našli spôsob pri tejto novelizácii, ako určité štandardy zaviesť. Spôsob, ktorý bude vyžadovať minimálne finančné náklady. Lebo je mi jasné, že v súčasnej dobe to je obmedzené, aj keď v OPIS-e peňazí veľa je, ale to nie je všeliek. A myslím si, že na to by aj bolo dobré, aby sme o tom v školskom výbore rokovali a snažili sa teda prípadne, ak dovtedy nejaký návrh nájdeme, ho tam prípadne aj presadiť.

    Preto podávam procedurálny návrh, aby teda okrem tých výborov, ktoré navrhol už predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí, bol tento zákon, táto novela prerokovaná aj v školskom výbore alebo vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a školstvo s tým, že chcel by som len pre kolegov, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomenúť, že tieto návrhy boli vždy považované za mimo politické, alebo teda nech ich ktorýkoľvek poslanec opozičný alebo koaličný navrhoval, nebol s tým nikdy nijaký problém, lebo samozrejme to nijak negarantuje ani schvaľovanie opozičných návrhov, ani negarantuje to, že aj tento výbor môže tento zákon preskúmať, prípadne navrhnúť nejaké zmeny. Z tohto dôvodu by som vás chcel požiadať o podporu tohto procedurálneho návrhu.

    Ďakujem..

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?

  • Dvojvetová reakcia na výzvu pána poslanca Beblavého. Ja sa nemám čo vyjadrovať, samozrejme, k procedurálnym otázkam, ale plne podporujem čo najširšiu diskusiu na túto tému aj z hľadiska možných úprav zákona pred a počas druhého čítania. Čiže bez akýchkoľvek problémov. Je to technická norma, tam nemá čo politika, naozaj čo robiť, s prihliadnutím na možností, samozrejme finančné, verejnej správy, ale dvere sú otvorené.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa zároveň menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 145 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 143.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, ujmite sa slova a uveďte tento návrh.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady ako iniciatívny návrh. Zámerom predmetného materiálu je prehodnotenie súčasnej platnej úrovne sadzieb správnych poplatkov, z ktorých viaceré neboli niekoľko rokov zmenené a nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom spojeným s realizáciou požadovaných spoplatňovaných úkonov a konaní.

    Medzi podstatné zmeny v sadzobníku správnych poplatkov patrí úprava doterajšieho spoplatňovania stavebného povolenia, ktorá pri určení konkrétnej sadzby poplatku bude vychádzať z objemu obstavaného priestoru danej stavby. Rovnaký prístup sa navrhuje prijať aj pri spoplatnení kolaudačného konania.

    Ďalšou zo zmien je spoplatňovanie prvého zápisu motorového vozidla do evidencie v Slovenskej republike pre motorové vozidlá kategórie L, M1, N1, nad 80 kilowattov v závislosti od výkonu motora. Zmeny v sadzobníku správnych poplatkov sa navrhujú aj pri úkonoch a konaniach na správach katastra, pri registrácii liekov, pri udeľovaní dopravnej licencie, pri povoľovaní prepravy nadmerne ťažkých a nadrozmerných nákladov, pri zmenách licencií na prevádzkovanie hazardných hier, v oblasti povoľovania banskej činnosti, v oblasti životného prostredia. Nadväzne na ustanovenia colného kódexu spoločenstva sa zo sadzobníka správnych poplatkov vypúšťajú tie spoplatňované úkony, ktoré sa týkajú úkonov a konaní colných orgánov. Upravujú sa sadzby poplatkov za úkony a konania zastupiteľských úradov v závislosti od úrovne spoplatňovania obdobných aktivít v tých krajinách, v ktorých pôsobia naše zastupiteľské úrady.

    Obdobne sa aj v prípade súdnych poplatkoch pristupuje k revízii niektorých ustanovení zákona, ktorých výklad a rozhodovacia prax súdov neboli jednoznačné, a upravuje sa spoplatňovanie preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dochádza k úprave sadzieb súdnych poplatkov za úkony prokuratúry.

    V ďalšom sa otvára a novelizuje zákon o hazardných hrách, kde sa navrhuje zmeniť percentuálny odvod do štátneho rozpočtu z prevádzkovania číselných lotérií zo súčasných 18 % na 20 %, a spresňuje sa oprávnenie ministerstva financií meniť z vlastného podnetu udelené individuálne licencie na prevádzkovanie hazardných hier v prípade zmeny právnych predpisov týkajúcich sa prevádzkovania hazardných hier.

    V predloženom návrhu sa novelizuje aj zákon o zrušení kolkových známok z dôvodu posunutia termínu ich zrušenia z 1. januára budúceho roku na 1. január roku 2014 so zámerom vytvoriť dostatočný priestor na prijatie uvažovaného komplexného riešenia úhrad správnych a súdnych poplatkov novými formami pre všetky príslušné orgány.

    Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy možno očakávať pozitívny vplyv z dôvodu navrhovaného zvýšenia úrovne viacerých sadzieb poplatkov a doplnenie sadzobníka o nové spoplatňované úkony a konania. Z toho istého dôvodu je potrebné na druhej strane rátať so zvýšenými finančnými nárokmi, ktoré sa premietnu na obyvateľstvo a podnikateľskú sféru. Zavedením spoplatnenia prvého zápisu držiteľa motorového vozidla do evidencie na Slovensku sa očakáva v tomto roku pozitívny vplyv na úrovni 6,234 mil. eur a v nasledujúcich rokoch približne 30 mil. eur ročne. Zo zvýšenia percenta odvodu pri číselných lotériách sa uvažuje s ročným nárastom cca vyše 3 mil. eur.

    Ďalšie vplyvy na príjem verejného rozpočtu nie sú konkrétnejšie vyčísliteľné, avšak podľa bližšej kvantifikácie príslušných rezortov predstavujú očakávané finančné dopady z navrhovaných zmien a úprav sumu takmer 8,5 mil. eur ročne.

    Toľko na úvod, dámy a páni.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za uvedenie.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ladislavovi Kamenickému.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 145, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojím stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní; po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 143 zo 6. júla 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. Pán poslanec Beblavý a pán poslanec Simon sa hlási.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Tak ako pri predchádzajúcom bode sme, myslím, naozaj diskutovali úplne mimo nejakých stranícko-politických aspektov, skôr odborne, tak tuto naopak, sa obávam, že musíme ísť aj do ostrejšieho politického sporu.

    Vláda, ako pán minister uviedol, nám predkladá novelu zákona o správnych poplatkoch, ktorá má jednoznačný cieľ zvýšiť príjmy verejnej správy tak, aby sa naplnili konsolidačné ciele vlády, a v rámci toho zvyšuje aj správne poplatky. V tejto súvislosti podľa mňa treba ale upozorniť na minimálne tri až štyri veci.

    Tá prvá z nich je, že takto poňaté správne poplatky sú tiež len daňou, pretože poplatky považujeme za poplatky vtedy, keď sú v nejakom pomere, jasnom, k tomu, čo ten úkon stojí. To znamená, že ak tým povedzme, ako je to napríklad pri odvoze odpadu, tam jednoducho sú náklady na to, koľko ten odvoz odpadu stojí, a to sa ľuďom rozpočíta primerane k tomu, koľko kto odpadu produkuje. A je to naozaj poplatok za službu. Kto má viac, platí viac, kto má menej, platí menej. Aj tam sú možné určité oslobodenia, ako sa to aj dnes na Slovensku deje. V princípe ten vzťah medzi službou verejnej správy a koľko to koho stojí je jednoznačný a jasný.

    Pri správnych poplatkoch už to tak úplne nie je a táto novela teda ešte ďalej prehlbuje to, že odpája nákladnosť toho úkonu od ceny. A vláda teda tvrdí, že ho skôr sa snaží stiahnuť zo schopnosti ľudí to zaplatiť. To znamená, že robí z toho daň, čo nie je nelegitímne, len to treba pomenovať pravým menom. Vláda aj týmto zákonom ide zvyšovať dane. Také maličké dane, ale zvýšiť ich ide.

    Podstatnejší je však iný bod, a to je ten, na ktorom dnes prebieha dosť vážny spor medzi vládou a opozíciou, kde vláda opakovane deklarovala a deklaruje, že konsolidácia bude síce na strane príjmov, vláda nedokáže v krátkom horizonte na sebe nejak výraznejšie šetriť, ale tá konsolidácia sa nedotkne 88 % občanov, myslím, hovorievate, a dotkne sa len veľmi malej minority bohatých podnikov veľkých a neviem koho všetkého. Na mnohých iných veciach sa už ukázalo, že to celkom nie je pravda. A pokiaľ sledujem aj prieskum verejnej mienky, ani verejnosť vám to neverí, lebo to pravda nie je. A tento zákon je pekným príkladom toho.

    Snahy, povedal by som, o šikovný populizmus, ktorý ale, ale sa nakoniec, myslím si, vráti. O čo ide? Ako bolo spomínané aj v úvodnom slove, tento zákon výrazne a zásadne zvyšuje poplatky za územné a stavebné rozhodnutia a za kolaudačné rozhodnutia. A robí to práve v snahe navonok prezentovať, že ale to sa bude týkať len tých bohatých a veľkých. No ono to možno platí pre situáciu, keď si niekto stavia obrovský rodinný dom. Teda ten bude platiť viac ako niekto, kto si stavia nejaký maličký. Ale nebude to celkom platiť pre normálnych ľudí, ktorí si kupujú normálne byty v normálnych bytových domoch, pretože ten zákon je postavený tak, že náklady na tieto byty vo vzťahu k stavebnému rozhodnutiu a ku kolaudácii dosť razantne stúpnu.

    A, pán minister, musím vám povedať, že v tých bytoch, ktoré stavajú developeri, nežijú tí developeri, žijú tam tí obyčajní ľudia, ktorí si od nich tie byty kupujú, a tí túto vašu zvýšenú daň zaplatia. My sme si urobili určitý prepočet, ktorý rád s vami budem konfrontovať, ale vyšlo nám, že priemerný byt bude, sa predraží týmto vaším krokom o 120 eur, čo sa vy možno zasmejete, že to je smiešna suma. Ale myslím si, že v situácii, keď hovoríme, že najväčší problém mladých ľudí je nájsť si bývanie, keď máme strašne veľa všelijakých funkčných a nefunkčných programov na podporu bývania, do ktorých dávame verejné zdroje, tak v situácii, keď chceme šetriť, namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad ich zmysluplnosťou a možno hľadaním rezerv tam, tak tým ľuďom, ktorí si z vlastných peňazí idú kupovať vlastné byty, alebo teda väčšinou nie z vlastných peňazí, na hypotéky, zadlžia sa na dvadsať rokov, až na tridsať, tak my im ešte prihodíme k tomu dodatočnú daň v podobe zvýšených poplatkov, radikálne zvýšených poplatkov za kolaudáciu a stavebné územné rozhodnutia.

    Samozrejme, to sa nedotkne ľudí, ktorí už majú byty zazmluvnené, lebo na nich tí developeri už, aspoň dúfajme, nedokážu preniesť tento náklad, ale dotkne sa to všetkých nových projektov, a to mňa osobne veľmi mrzí. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aspoň v tomto prípade hľadali v druhom čítaní nejaký spôsob ako naozaj nezdaniť mladým rodinám bývanie ešte viac, ako tomu je.

    A posledný problém, ktorý, alebo ďalší problém významný, ktorý mám s týmto návrhom zákona, sa týka jednej maličkosti, ale myslím si v niečom symptomatickej maličkosti, a to sú súdne konania vo veci náhrady škody za nezákonné rozhodovanie štátu. Máme zákon o tom, čo sa stane, keď niekto v mene štátu nezákonne rozhodne, a súčasťou toho zákona je odškodnenie občanov, ktorí boli takto nezákonným rozhodovaním štátu poškodení. Ako ste si možno tí z vás, ktorí sa tomu venujú, všimli, pán minister Borec dal do pripomienkového konania novelu, ktorá jednak teda sťažuje prístup občanov k takémuto vymáhaniu škody, zároveň vytvára priestor na to aby sa tie škody nedali vymáhať voči politikom, úradníkom a iným ľuďom, ktorí tie škody spôsobili. Ale čo si ešte, myslím, nikto nevšimol v nastolenej debate, je maličký bod ukrytý v tej vašej novele, pán minister, ktorý spoplatňuje tieto súdne konania, ktoré boli doteraz bezplatné.

    Myslím si, keďže ministerstvo spravodlivosti zverejnilo minulý týždeň počty týchto súdnych sporov minulý rok, a priznám sa, že z hlavy neviem ich počet, ale bolo to v nízkych dvoch cifrách, to znamená, či desať, dvadsať, tridsať, neviem to z hlavy povedať, v každom prípade je to počet, to spoplatnenie bude mať, ak existovalo by ešte nižšie slovo od nulový, tak by som ho použil, ale priznám sa, že mi nenapadá, teda nulový vplyv na konsolidáciu verejných financií. A je to teda dosť veľký signál pre tých, ktorí boli poškodení nezákonným rozhodovaním štátu, chcú sa teda dovolať spravodlivosti, a ešte teda budú musieť platiť aj poplatky, čo doteraz nemuseli.

    Priznám sa, že neviem, z akého dôvodu sa to tam ocitlo, keďže hovorím ten fiškálny dopad je nulový doslova pri tom veľmi malom počte prípadov. A dúfam, že to naozaj nie je snaha nejak symbolicky odkázať ľuďom, ktorých štát poškodí, aby sa ani neobťažovali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, viacmenej kolega Beblavý pomenoval aj tie obavy, ktoré mám aj ja. Ja som si kládol otázku, že či vláda naozaj novelizuje zákon o správnych poplatkoch, alebo zavádza dane.

    Pán minister, bolo by dobré, keby v prvom čítaní na záver by ste sa vyjadrili od tohto pultu a pomenovali, že či je teda to správny poplatok, alebo daň. Pretože pokiaľ som si naštudoval, tak správny poplatok má byť suma nevyhnutná na krytie nákladov štátnej správy na vykonanie istého úkonu. A tá nemôže závisieť od toho, či vozidlo je do osemdesiat kilowattov, do sto kilowattov, alebo do dvesto kilowattov.

    Takisto si kladiem otázku, že či za týmto krokom potom môžeme očakávať zo strany dielne vládneho SMER-u zavedenie poplatkov podľa toho, či človek váži do sedemdesiat kilogramov, do sto kilogramov alebo nad sto kilogramov. Pretože toto je triedenie podľa mňa, ktoré podľa mňa, myslím si, že hraničí aj s Ústavou Slovenskej republiky, keď jedného človeka si vážime viac, druhého menej. Pokiaľ je to daň, je to iný princíp, ale potom je treba povedať, že to je osobitná daň.

    A práve preto by som bol nesmierne rád, keby ste sa k tomu vyjadrili, že teda či je to daň, a potom upravte predložený návrh zákona tak, že to bude osobitná daň a nie správny poplatok. A nie zakrývať, že zvýšime správny poplatok len pre niekoho, pretože správny poplatok, úkon štátnej správy nezávisí od toho, či auto je malé alebo veľké. Ten úradník s tým má rovnaký objem práce, rovnaké formuláre musí vyplniť, rovnaké úkony musí vykonať, aj rovnaký čas na to potrebuje. A práve preto je to akási kamufláž.

    Bol by som nesmierne rád, keby sme si naliali naozaj do pohára čistú vodu a povedali občanom tejto republiky, čo ich čaká, pretože potom naozaj môžme čakať aj zavedenie poplatkov podľa toho, či niekto váži do sedemdesiat kilogramov, nad sto kilogramov, alebo či má výšku do stopäťdesiat centimetrov alebo nad.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Dámy a páni, ja som vedel, že prednesením návrhu tohto zákona vianočná atmosféra končí, balíkom zákonov, ktoré ja predkladám

  • Smiech v rokovacej sále.

  • , lebo je mi úplne jasné, aká téma je na stole.

    Ja mám tú smolu, že rezort financií spravuje zákon o správnych poplatkoch. Kto už mal tú možnosť si posedieť v exekutíve, alebo je proste dlhodobý člen tohto váženého parlamentu, dobre vie, že zákon o správnych poplatkoch sa týka mnohých, mnohých rezortov a orgánov štátnej správy, čiže my spravujeme tento zákon. Bohužiaľ. Ja by som ho teda radšej nespravoval, ale spravuje ho rezort financií, a preto ho musím predkladať ja.

    Je pravdou, že rezort financií, rezort financií niekedy v máji, koncom apríla, proste hneď po nástupe do vlády, oslovil som všetkých kolegov, ktorí majú pod svojou kontrolou správne konania, aby si spravili veľkú inventúru správnych poplatkov, a nielen z hľadiska samozrejme fiškálneho efektu, ale aj z hľadiska vôbec ich potreby správnych poplatkov, lebo naozaj, aj v tomto si veľmi vážim, a budem hovoriť za kolegov zo SaS, ktorí sa zatiaľ neozvali, ale správne poplatky majú aj súvis s podnikateľským prostredím. A správne konanie ako také vedia veľkým spôsobom obťažovať a robiť problémy pri podnikaní a pri každodennom živote. Čiže tie efekty neboli len týmto smerom, len proste zinkasovať čo najviac peňazí.

    To, čo je v tomto zákone, vo veľkej časti je premietnuté, sú tam premietnuté návrhy jednotlivých rezortov. A som veľmi rád, že ma neskúšate zo zvyšovania správnych poplatkov, ktoré sa týkajú predovšetkým zdravotníctva, alebo ďalších, pretože za tieto návrhy si vecne naozaj zodpovedajú kolegovia rezortní ministri. A samozrejme, ja sa nevyväzujem zo zodpovednosti a povinnosti odpovedať na akékoľvek otázky.

    Otázka, týkajúca sa súdnych poplatkov, bude ďalej tlmočená. Ja si viem predstaviť, samozrejme, ešte debatu aj v ďalšom, v ďalších čítaniach o týchto poplatkoch, a samozrejme po súhlase príslušného rezortného ministra môže dôjsť aj k zmenám. Už aj preto, že pri väčšine týchto poplatkov nevieme, alebo rezorty neboli schopné a neboli schopné identifikovať pozitívny alebo negatívny dopad na štátny rozpočet. Aby vám bolo, drahí kolegovia, jasné, štát, bohužiaľ, nemá žiadnu evidenciu, zásadnú evidenciu správnych konaní. Ani koľko, ani poplatkov hotovosti, no, ako je to, je to tak, ako to na Slovensku býva. Nehovorím, že je v tom neporiadok, je v tom, ale nie je tam žiadna zásadná znalosť plánovania, alebo nejaká online informácia, čo, mimochodom, si musím šťuchnúť, naši predchodcovia si do východiska štátneho rozpočtu dali pár desiatok miliónov navyše, takzvaných nedaňových príjmov práve z titulu správnych poplatkov, ktoré sa evidentne neplnia ani v tomto, ani v budúcom roku. Čiže obrovský priestor na omaľovánky pri tvorbe rozpočtu a vytvárania nejakého výdavkového rámca.

    No ale ideme ďalej. Ideme ďalej. Pán Beblavý. Tu musím povedať, pán poslanec Beblavý sa tu vzrušoval nad otázkou stavebných konaní. A tu mám, naopak, pocit, aj keď teda nie som odborník v stavebnom konaní, že istá dávka progresivity, respektíve odlišnosti správneho konania pre fyzické a právnické osoby je namieste. Bohužiaľ, dodnes, alebo stále funguje, že 33 eur je správne konanie, alebo poplatok za správne konanie za bytový - čo za bytový dom! - za šopu, ak teda na ňu treba povolenie nejaké vo vašej záhrade, a takisto za shopping centrum, aupark alebo za Aquapark Aquacity v Poprade. To nie je normálne! To, pri všetkej úcte, musíte uznať, že to nie je normálne a nesúvisí to, samozrejme už vôbec, ani s premietnutím nákladov, ktoré treba na to správne konanie. Je nám úplne jasné, že stavebné konanie na veľký bytový dom alebo na veľký shopping center v rámci posudzovania environmentálnych dopadov a všetkých možných iných dopadov, ktoré tam sú, sú úplne odlišné pri malých stavbách a pri veľkých stavbách. Čiže snahou predkladateľa, v tomto prípade rezortu dopravy, bolo vniesť do tohto tento systém.

    Nobody is perfect, ako sa hovorí. A je tu istá miera progresivity, ktorá vyplýva od, ani nie od podlahovej plochy, ale šlo sa na takzvané obostavané metre kubické, čiže to je proste parameter, ktorý sa vyjadruje. Pre vašu informáciu, stavba bytového domu, dokumentácie pri bytovom dome do obostavanosti do troch tisíc metrov kubických, je to 750 eur, a potom za každých začatých tisíc metrov kubických 250 eur. Pôvodne to bolo 33. Ako musíte uznať v tomto prípade aj iné nároky na takéto správne konanie, a tu je to úplne v poriadku. A ja nezdieľam vaše ani obavy z hľadiska prenosu takýchto poplatkov do ceny, lebo chcel by som vás dostať z akademického vnímania na zem. Táto krajina, ako celá Európa, proste bojuje s prepadom cien nehnuteľností. A opýtajte sa developerov, dajte si urobiť nejaký prieskum, alebo sa stačí k nemu dostať, máme tisíce prázdnych bytov v Bratislave, aj vo väčších krajských mestách. To znamená, tie ceny, ak niekedy v minulosti neodrážali reálne náklady, a bol v nich zakomponovaný obrovský, obrovský zisk, dnes prepadávajú. Prepadávajú hlboko pod ceny, ktoré boli pred rokmi, v čase ešte nafukovania realitnej bubliny, a dnes si neviem predstaviť prenášanie stodvadsiatich eur, prepáčte, do ceny bytu pre, tak ako ste to ľútostivo opísali, malú dýchavičnú mladú rodinu, finančne dýchavičnú rodinu, ktorá sa bude musieť vysporiadať s poplatkom Ficovej vlády vo výške stodvadsiatich eur. Ako, nehnevajte sa, toto je mimo reality a mimo toho, čo vy vyznávate, mimo trhového správania tých, ktorí sa stretávajú na trhu, predávajúci a kupujúci. To je dnes realita.

    A posledne pán Simon, otázka čistého vína, červeného vína, čistej vody a červeného vína a podobných nápojov, ktoré si máme naliať. Je to správny poplatok, je to registračný poplatok. A štát, ak teda nás nenapadnete z ústavnosti, má podľa nás právo do formy poplatkov nepre..., prenáša samozrejme zásadne náklady, ale prenáša aj svoju vôľu prenášať na správanie sa tých, ktorí do toho konania vstupujú. To znamená, s vyššími poplatkami my vieme, alebo sa aspoň nádejame, že vieme nejakým spôsobom regulovať správanie sa ľudí. Aj ako kupujúci, ak to chcete v tomto prípade, ak ide o registračné poplatky na autá. O nich hovoríte.

    Veľa sa o tom bude rozprávať. Ja nepochybujem o tom. Už dnes si myslím, že všetci ľudia vedia, koho by sa to malo dotýkať. To znamená, tu sa hrá veľmi fér hra. Chcem zopakovať, že predajcovia najpopulárnejšej značky automobilu na Slovensku Škoda hovoria, že 70 % predávaných Škodoviek sa nebude týkať tento zvýšený registračný poplatok, pretože sú tak obľúbené. Sú obľúbenejšie a predávanejšie sú autá s menším výkonom motora. V prípade značky Volkswagen je to vyše 50 percent.

    Čiže ja chápem, je fajn, je z hľadiska opozície úplne legitímne a z hľadiska médií určite zaujímavé robiť krik okolo toho, koho sa to ako má dotknúť. Počul som už teda o otázkach znižovania bezpečnosti dopravy, obmedzovania rýchlosti. Ja by som všetkým, kolegov poprosil, autorom takýchto hrozieb, aby sa išli pozrieť do miest, ako je Paríž, Londýn, Rím. Alebo do Dánska, ktoré má takéto správne poplatky násobne. Nemecko, ktoré má násobné takéto poplatky, registračné, hej. Takže tak sa treba možno opýtať, prečo sú také malé, malolitrážne autá v takých veľkých mestách s takými rozpočtami ako celá naša krajina? Ak to mám tak povedať, lebo to je tak, pravda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A teraz pristúpime k rokovaniu o druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh je uvedený ako tlač č. 79 a spoločná správa ako tlač 79a.

    Takže prosím znovu, pán podpredseda vlády, máte slovo na uvedenie tohoto návrhu.

  • Dámy a páni, takže dovoľte mi, aby som pred vás predstúpil s návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál. Cieľom návrhu zákona je zaviesť základný bankový produkt a zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným platobným službám. Predmetný návrh zákona vychádza z odporúčania Komisie z roku 2011, je to odporúčanie o prístupe k základnému platobnému účtu, respektíve o finančnej inklúzii, podľa ktorého dostupnosť základných platobných služieb nie je v súčasnosti zaistená poskytovateľmi platobných služieb a ani nie je zaručená všetkými členskými štátmi Európskej únie. Preto je nevyhnutné stanovovať zásadný prístup ku základnému platobnému, respektíve bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom tento prístup je kľúčovým prvkom podpory sociálneho začlenenia.

    Návrh zákona obsahuje aj splnomocňovanie ustanovení, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky Ministerstva financií Slovenska, Slovenskej republiky, ktorou sa ustanoví rozsah a spôsob bankových služieb v mene euro, ktoré sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné v rámci základného bankového produktu poskytnúť. Zároveň sa navrhuje, aby sa vyhláškou ustanovila aj maximálna výška poplatku na základný bankový produkt. Výškou, takouto cenou za tento produkt bude jedno euro.

    Návrh zákona bol dňa 31. mája tohto roku schválený vládou Slovenskej republiky a predložený na rokovanie Národnej rady bez rozporov. Takisto bol v júni tohto roku prerokovaný v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Ladislavovi Kamenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 79), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rade Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 40 z 19. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Po druhé, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 48 zo dňa 19. júla 2012. Po druhé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 41 zo dňa 17. júla 2012. Po štvrté, z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III vyplynul pozmeňujúci a doplňujúci návrh, gestorský, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 79), schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 57 z 23. júla 2012. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Súčasne ma poveril po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy (§ 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.).

    Ďakujem, skončil som, poprosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Za poslanecký klub SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Miroslav Beblavý.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za tento posledný diel trilógie, ale ako uvidíme o chvíľku, bol, bohužiaľ, nevyhnutný, a teraz čisto z odborno-technických dôvodov.

    Na tejto schôdzi máme v druhom čítaní zákon, ktorý som si dovolil predložiť na minulej schôdzi, o, tiež je to novela zákona o bankách, ktorá mala posilniť práva na informácie klientov hypotekárnych úverov. Tento zákon, návrh zákona bol posunutý v minulom, na minulej schôdzi do druhého čítania a zo strany SMER-u a ministerstva financií bolo schválenie tohto zákona podmienené dvoma vecami. Jedna je, že sa dospeje k vecnej zhode s útvarmi ministerstva financií, ktorí sú na to odborne určení, aby teda ten zákon nemal nejaké chybičky. A druhá podmienka bola, že keďže je otvorený vládny návrh zákona, takže sa teda tento zákon vloží formou pozmeňujúceho návrhu do vládneho návrhu zákona a v rámci toho sa schváli po politickej dohode. Tento, táto podmienka má svoj zmysel legislatívny, lebo naozaj si, aby sa schvaľovala novela toho istého zákona na jednej schôdzi dvakrát, nie je legislatívne vhodné. Nie je to síce vylúčené, ale je to dosť nevhodné. Navyše návrh má svoj rozmer politický, ale nebola to podmienka neférová, z tohto pohľadu sme ju, som ju ako predkladateľ akceptoval. Došlo na to v diskusii z ministerstva financií, došli sme k spoločnému zneniu. No a vzhľadom na túto dohodu toto znenie musím teraz predložiť ako pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o bankách. Takže sa chcem ospravedlniť kolegom, že teraz asi 5 minút času to potrvá, kým ho prečítam, keďže to nie je úplne stručná, stručná vec, ale je to teda po vzájomnej dohode.

    Než to prečítam, dovoľte mi ale ešte oceniť spoluprácu s ministerstvom financií na tejto veci, ktorá, musím povedať, bola po odbornej stránke naozaj bezchybná, aj spolupráca osobne pána ministra.

    Teraz k samotnému návrhu.

    K čl. I.

    1. Za doterajší bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:

    "3. V § 36a sa slová "§ 75 ods. 4, 6 a 9" nahrádzajú slovami "§75 ods. 1 písm. h), ods. 4, 6, 9 až 11".".

    Doterajšie body 3 až 5 sa označujú ako body 4 až 6.

    Tu ide o to, aby sa tie ustanovenia týkali všetkých úverov na bývanie, nielen klasických hypoték.

    2. Za novooznačený bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 8, ktoré znejú.

    "5. V § 75 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie:

    "h) informácie o právach klienta podľa odsekov 6 až 11.".

    6. V § 75 ods. 6 sa za slová "splatením hypotekárneho úveru" vkladajú slová "alebo jeho časti" a za slová "splateniu hypotekárneho úveru" sa vkladajú slová "alebo jeho časti".

    7. V § 75 ods. 6 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "ak v odseku 11 nie je ustanovené inak," a v písmene b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak v odseku 11 nie je ustanovené inak.".

    8. Paragraf 75 sa dopĺňa ods. 10 a 11, ktoré znejú:

    "(10) Hypotekárna banka je povinná v oznámení podľa ods. 6 poučiť klienta o podmienkach predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo jeho časti, pri splnení ktorých nie je možné od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov.

    (11) Ak hypotekárna banka vyžaduje predloženie žiadosti o predčasné splatenie hypotekárneho úveru alebo jeho časti pred uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pred vykonaním zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, je povinná zaslať oznámenie podľa ods. 6 najneskôr dva mesiace pred termínom vyžadovaným hypotekárnou bankou na predloženie jeho, tejto žiadosti.".

    Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Tieto ustanovenia smerujú k posilneniu informácie klientov tým, že banky budú musieť v oznámeniach, ktoré zasielali, informovať o ich právach a zároveň sa zavádza právo klienta na predčasné splatenie časti hypotekárneho úveru.

    3. V novooznačenom bode 10 sa doterajší text § 122q označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:

    "(2) Ustanovenie § 75 ods. 6 druhej vety v znení účinnom od 1. septembra 2012 týkajúce sa

    a) zákazu požadovania úhrady úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením časti hypotekárneho úveru od klienta sa prvýkrát použije pri najbližšom uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri najbližšej zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru po 31. auguste 2012,

    b) oznamovacej povinnosti hypotekárnej banky sa prvýkrát použije pri dobe fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ktorá uplynie 15. novembra 2012, alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ku ktorej dôjde 15. novembra 2012.

    (3) Ustanovenie § 75 ods. 11 v znení účinného od 1. septembra 2012 sa prvýkrát použije pri dobe fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ktorá uplynie 15. januára 2013, alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ku ktorej dôjde 15. januára 2013.

    (4) Hypotekárna banka je povinná najneskôr do 1. novembra 2012 zosúladiť všeobecné podmienky poskytovania hypotekárnych úverov s ustanovením § 75 ods. 1 písm. h)."."

    Odôvodnenie je také, že vlastne treba cez prechodné ustanovenia riešiť situáciu, ako budú banky postupovať vlastne po schválení tohto zákona, ako rýchlo a do akého bodu budú musieť zaviesť tieto zmeny.

    Dovoľte mi požiadať vás týmto o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Len pre informáciu, ten zákon, ktorý je teda identický, vlastne vecne s týmto bol zatiaľ podporený vo výboroch hlasmi všetkých politických strán prítomných v Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja chcem iba potvrdiť slová pána poslanca Beblavého, že tak, ako sme sa boli dohodli, prebehli rokovania na pôde ministerstva financií s príslušnými, vecne príslušnými sekciami rezortu financií, tak isto aj v kontakte s ľuďmi z asociácie, bankovej asociácie. To znamená, snažili sme sa priblížiť návrhy a videnia pána poslanca Beblavého realite z hľadiska ich vykonateľnosti a z hľadiska kompetencií a zodpovednosti rezortu financií v oblasti zodpovednosti za ochranu spotrebiteľa na finančnom, na finančnom trhu. Podporujeme, ako predkladateľ podporujem pozmeňovacie návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Beblavý, a zároveň chcem povedať, že to je presne príklad, kde nie je dôvod hľadať koalično-opozičné alebo vládno-opozičné rozdiely, pretože téma ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, téma finančnej gramotnosti a celoživotného vzdelávania a boja s tým, čomu sa hovorí asymetria v informáciách medzi klientom a tým, ktorý poskytuje finančné služby, to všetko, je to proste beh na dlhé trate s významnými efektami na konkrétne životy ľudí z pohľadu povedzme bezhlavého poberania, ponúkania a prezentovania, pretláčania v reklame. Máme proste obrovské, máme za sebou skúsenosti s nebankovými subjektami. Táto krajina bola mnohokrát, mnohokrát skúšaná z oblasti toho, čo si všetko môžu tí, ktorí poskytujú finančné služby, voči ľuďom dovoliť. Často to je neférový súboj. Štát má veľmi delikátnu úlohu regulátora z pohľadu, z pohľadu tvorby legislatívy a vytvárania podmienok na prácu skutočného regulátora, ktorým je Národná banka Slovenska.

    Ja tu chcem na tomto mieste iba potvrdiť snahu pokračovať v tendenciách prípravy, prípravy zákona o systémovom, systémovom a inštitucionálnom zakotvení ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Pretože mnohí ľudia to možno nevedia, možno to ani poslanci, vy neviete, ale v tejto krajine neexistuje inštitúcia, ktorá by bola z hľadiska jasnej kompetencie zodpovedná za, za práva spotrebiteľa. Čiže oznamujem vám, že máme ambíciu pokračovať v prácach, ktoré začali ešte a ťahajú sa proste cez niekoľko, niekoľko vlád, a buď tú kompetenciu definitívne odovzdať Národnej banke Slovenska, ktorá sa ale bude musieť vysporiadať s tým svojím, ako hovorím, efektom Dr. Jekyll, Mr. Hyde, pretože regulátor má primárne a prirodzene záujem na finančnej stabilite finančného sektora a tým pádom ho zaujíma ziskovosť. A ak to teda Národná banka Slovenska dokáže, tak by dostala aj kompetenciu ochrany spotrebiteľa na trhu, kde by proste musela mať úplne iný prístup z hľadiska vnímania fungovania bánk, poisťovní, podielových fondov, správcovských spoločností, aby na Slovensku vzniklo miesto, kde sa naozaj môže, bude môcť občan, spotrebiteľ dovolať nespravodlivosti, nejakej skrivodlivosti, a aby aj sme všetci spolu pracovali na tom, čomu sa hovorí finančná gramotnosť, a aby sme spolu aj s výborom pre vzdelávanie, s rezortom školstva a s ďalšími zainteresovanými subjektami, vrátane subjektov, ktoré poskytujú tieto služby, ľudí edukovali v tej miere, aby sa, aby vedeli s týmito informáciami a službami narábať tak, aby si pomáhali a nie, naopak, škodili.

    Ďakujem.

  • Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 80, spoločná správa výborov má tlač 80a.

    Prosím, pán podpredseda vlády, odôvodnite tento návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom uvedeného návrhu zákona je upraviť základ pre výpočet odvodu tak, že sa základ pre výpočet odvodu nezníži o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118 o ochrane vkladov a o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, v jazyku slovenskom. Teda ten základ pre výpočet bankového odvodu rozširuje o retailové vklady, alebo, respektíve o vklady obyvateľstva. Lebo dodnes ten základ pre výpočet boli vklady korporátne.

    Návrhom zákona sa tiež ukladá bankám a pobočkám zahraničných bánk povinnosť uhradiť správcovi odvodu mimoriadny odvod za 4. štvrťrok roku 2012, a to spolu so splátkou odvodu za tento štvrťrok.

    Návrh zákona zakotvuje, že z dôvodov súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov a ich splátok sa nesmú zvyšovať ceny, vrátane poplatkov, odplát a iných finančných plnení. V článku II uvedeného návrhu zákona sa upravuje zákon o ochrane vkladov. Cieľom tejto úpravy je, aby výšku ročného príspevku mohol určiť aj zákon, a zároveň sa navrhuje, aby v roku 2013 banky neuhrádzali do tohto fondu ročný príspevok.

    Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektoru, čo už sa deje aj v reálnom čase, keďže bankový odvod vo svojej reálnej podobe funguje od 1. januára tohto roku.

    Návrh zákona bol 31. mája tohto roku schválený vládou. Následne bol predložený Národnej rade a 19. júna tohto roku bol aj prerokovaný v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi teda predniesť správu, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 80), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov:

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 41 z 19. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384 a zákon č. 118 týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 50 zo dňa 19. júla 2012 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 42 zo dňa 17. júla 2012.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsahom časti IV tejto správy, ktorú, páni poslanci, máte všetci pred sebou, preto ich nebudem čítať.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. a zákon č. 118/1996 Z. z., schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o tomto vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 59 z 23. júla tohto roku. Výbor určil mňa za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy podľa príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k preloženému návrhu zákona, pretože ho považujem za dôležitý. Dôležitý je aj preto, pretože to je prvý zákon z konsolidačných zákonov tejto vlády, ktorý je v druhom čítaní. Je dôležitým politickým signálom, že tento zákon je namierený na príjmovú stránku rozpočtu, čiže vláda týmto aj ďalšími zákonmi hovorí, že najskôr chce brať a nie šetriť na výdavkovej stránke. Považujem to tiež za dôležitý politický signál.

    Vláda, ako je uvedené aj v dôvodovej správe, chce za zhruba tri a pol roka dostať viac ako 400 mil. eur. Tento rok 77 mil., na budúci rok 110 mil. eur od bánk. Jednoznačným dôsledkom takého úsilia, keď tu budeme mať mimoriadny odvod aj z vkladov obyvateľstva, bude samozrejme zvýšenie poplatkov za vedenie účtu, zníženie úrokov za, pán minister pozná túto argumentáciu, za úložky, zvýšenie úverov za pôžičky. A to je v situácii, kedy ECB-čka dala úrokovú sadzbu na najnižšiu úroveň v histórii. Čiže skôr sa očakáva, že poplatky, ale predovšetkým úroky z úverov budú klesať. Na Slovensku, bohužiaľ, aj kvôli tomuto zákonu tak nebude, pretože v situácii, kedy máme historicky najnižšiu základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, budeme pociťovať skôr zvýšenie úrokov za pôžičky a teda ďalej aj zvýšenie poplatkov.

    Čo považujem za dôležité, je tak isto odpustenie bankám do konca budúceho roku poplatkov za ochranu vkladov obyvateľstva. Dokonca som presvedčený, že toto odpustenie poplatkov do Fondu ochrany vkladov je kartelovou dohodou medzi ministerstvom financií a bankami, pretože na jednej strane sa vláda tvári, aký má silný bič na takzvané zlé banky, ale na druhej strane im do veľkej miery odpúšťa poplatky, ktoré boli samozrejmé. Dôsledkom takéhoto konania bude teda nielen to, že ľudia zaplatia viac, ale aj to, že budú znášať ešte väčšie riziko. Vláda veľmi rada, veľmi často argumentuje, že konsolidáciu zaplatia najmä bohatí. No, vidíme, že to nie je pravda. Sme svedkami situácie, kedy už dnes ľudia cítia zvýšenie poplatkov za vedenie účtov v bankách, a obávam sa, že tento trend bude pokračovať.

    Ten bankový produkt, ktorý vláda navrhovala v predchádzajúcom zákone, považujem len za akúsi zásterku a za pokus odpútať pozornosť. Pretože som presvedčený, že administratívnymi nástrojmi a umelými nástrojmi akýchsi eurových bankových produktov pre len isté skupiny ľudí podstatu problému nevyriešime. Za dôkaz ponúkam aj skúsenosť z obdobia prvej vlády Roberta Fica, kedy tak isto sme boli svedkami zavedenia takéhoto umelého bankového produktu, a vieme, ako to dopadlo. Len päť ľudí si kúpilo tento bankový produkt. Čiže evidentne táto snaha bola neúspešná. Obávam sa, že aj táto snaha, ktorou sa vláda snaží zakryť dôsledky týchto mimoriadnych odvodov, skončí veľmi, veľmi podobne.

    Dámy a páni, aj na základe uvedených argumentov a na základe predpokladov pána ministra, ktorý veľmi správne konštatoval, že pri týchto zákonoch vianočná atmosféra končí, aj keď spolupráca pri iných zákonoch bola veľmi korektná a konštruktívna, tak je samozrejmé, že sú veci, kedy máme s vládou na riešenie problematiky iný názor. Najmä v tom, či budeme konsolidovať cez príjmovú alebo výdajovú stránku rozpočtu. A toto je prvý a veľmi dôležitý zákon, pri ktorom musíme povedať, samozrejme, veľmi jasné nie. Preto poslanecký klub SDKÚ - Demokratickej strany nepodporí tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Nie sú žiadne faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Štefanca. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja, štyria páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som začal najprv parafrázou samotného ministra financií, ktorý pred chvíľočkou pri inom prerokovávanom bode povedal: Nobody is perfect. Toto platí presne o tomto predkladanom návrhu zákona, že tento návrh, tento draft is also not perfect. Pokúsim sa povedať tri hlavné skupiny argumentov, prečo je to tak.

    Dnes ešte síce nevieme, ako dopadne úsilie vlády Roberta Fica o konsolidáciu verejných financií, ale s určitosťou vieme, že na to doplatia všetci. Skúsme sa teraz pozrieť trošku bližšie, ako vyzerá v polčase boj proti silným a bohatým, medzi ktorých bezpochybne patria aj komerčné banky na Slovensku. Hovorím teraz zámerne o polčase, pretože ešte zďaleka nie je všetkým dňom koniec a budeme iste svedkami, ak nie tento rok, tak na budúci rok, aj toho druhého pomysleného polčasu, kedy ten boj marketingovo veľmi úspešne zvládaný a veľmi marketingovo úspešne predávaný miliónu sto štyridsať tisíc voličov SMER-u, ako takýto boj proti bohatým a silným vyzerá.

    Takže po prvé, keďže som sľúbil tri skupiny argumentov, na začiatku celého tohto príbehu bol nápad dodaniť banky. Vskutku nič proti solidarite, obzvlášť v časoch finančnej krízy, ktorá valcuje svet, valcuje Európu, valcuje aj Slovenskú republiku. Naozaj nič proti takejto snahe, proti takémuto úsiliu. Vtedy obzvlášť solidarita je úplne, ale úplne namieste. Vláda SMER-u však navrhla bankový odvod v takej výške, ktorý, a teraz dobre počúvajme, v pomere k bankovým aktívam je 6-krát vyšší ako priemer v Európskej únii, v európskej dvadsať sedmičke, a je 22-krát vyšší ako v Spolkovej republike Nemecko. Ja som počul argumenty pána ministra financií na finančnom výbore, kde sme tento návrh zákona prerokovávali, o tom, že aj bývalá koalícia odsúhlasila predsa bankový odvod. Je síce pravdou, ale sme ho odsúhlasili na úrovni 3-krát vyššej ako priemer EÚ a 11-krát vyššej ako v Spolkovej republike Nemecko. To predsa nie je argument teraz urobiť double a zdvojnásobiť to, aby to bolo 6-krát viac ako priemer EÚ a 22-krát ako v Nemecku. Takže budúci rok banky zaplatia namiesto, ak by sme pokračovali v súlade so súčasne platnou legislatívou, namiesto 100 mil. eur zaplatia banky viac ako 200 mil. eur do štátneho rozpočtu. Takto sa vskutku veľmi ľahko a rýchlo konsolidujú verejné financie, ak dostávate takéto jednorazové podporné, oživujúce injekcie na príjmovú stranu verejných financií.

    Chcem ale podotknúť, že zavedením a zdvojnásobením tohto odvodu efektívna miera zdanenia bánk na Slovensku dosiahne takmer 50 percent. Čiže aj takto vyzerá v praxi oná slávna demontáž rovnej dane. Dokonca v jednom ojedinelom prípade, a teda nie sme v komerčnej televízii, ale nebudem menovať tú banku, efektívna miera zdanenia jednej z týchto bánk prekročí 73 percent. Dobre počujete, efektívna miera zdanenia 73 percent. Áno, ide teda, ako som avizoval v úvode, ide o mieru. Pretože v boji proti zlým bankám je socialistická vláda SMER-u nepochybne odhodlaná ukázať svoju silu. Nepomohli totiž ani negatívne reakcie, a teraz opäť buďme pozorní, negatívne reakcie nielen zo strany Medzinárodného menového fondu, nielen zo strany ratingových agentúr, spomeniem Moody´s, ani zo strany Národnej banky Slovenska, dokonca nepomohli ani negatívne reakcie z vlastných radov, ktorým bol napríklad rezort ministerstva hospodárstva.

    Teda skúsme si zodpovedať najprv otázku, čo urobia banky po takomto brutálnom bankovom odvode?

    Hovoril už môj predrečník, kolega Štefanec, že budú sa snažiť preniesť tieto náklady, ale zďaleka nielen do poplatkov za vedenie účtov. Kto z vás niekedy držal v ruke živý katalóg poplatkov komerčných bánk, tak vie, že tam sa nachádzajú desiatky, možno viac ako stovka rôznych položiek, všetky typy služieb a produktov a na nich naviazané poplatky, takže to nie je len poplatok za vedenie bežného účtu, ale poplatky za transakciu, za výpis, za platobnú kartu, za transakciu cez POS terminál a tak ďalej a tak ďalej. To sú desiatky, možno viac ako sto rozdielnych poplatkov. Áno, pôjdu touto cestou, o tom niet najmenších pochýb.

    Chcem povedať, že pôjdu aj cestou zvyšovania úrokových spreadov. Už spomínané tu bolo znižovanie úrokových sadzieb na vklady, zvyšovanie úrokových sadzieb na úvery, ale obávam sa ešte jednej horšej veci, a to je credit crunch. Akonáhle sa začne slovenským bankám znižovať kapitálová primeranosť, kapitálová vybavenosť, tak urobia, keďže nebudú mať fresh money, nový kapitál, peniaze proste na dokŕmenie kapitálu, no tak ostane im jedna jediná cesta, a to je znižovanie aktívnej strany bilancie, teda znižovanie v tomto prípade reálne poskytnutých úverov. Obzvlášť pre korporátnu sféru to môže mať dosť výrazne negatívne dôsledky.

    Ja si v tejto súvislosti dovolím ešte pripomenúť, pred niekoľkými dňami OECD v Paríži vydalo správu o ekonomickej situácii v krajinách OECD, kde hlavný ekonóm Pier Carlo Padoan spomína pre mňa úplne šokujúcu informáciu. Hovorí o tom, v akej zlej situácii sa nachádza bankový sektor v celej, podotýkam, európskej dvadsať sedmičke. Keď si spomínate, ja som na ostatnej schôdzi parlamentu hovoril o tom, že pomer vlastných zdrojov k záväzkom bánk predstavuje v európskom bankovom sektore 26:1. Tá jednotka, to je vlastne kapitál bánk, hovoríme priemerné čísla za celý európsky bankový sektor, a tá dvadsať šestka, to sú tie záväzky týchto bánk, to je debt alebo sú to cudzie zdroje, ktoré si banky požičali od iných bánk alebo od klientov, či už korporátnych alebo retailových. Pamätajme si toto číslo 26:1.

    Lehman Brothers's, keď skrachoval, tak mal tento ukazovateľ na úrovni 30:1. Chcem naozaj varovať predtým, že aj slovenský, jednak celoeurópsky bankový sektor, a bude sa to týkať aj slovenských bánk, sú veľmi blízko k spomínanej hranici 30:1. My sme dnes na úrovni 26:1. Pre tých z vás, ktorí sa nezapodievali nikdy a nezapodievajú financiami a bankovníctvom, to preložím do zrozumiteľnej reči. V praxi to znamená, že ak by aktíva, trhová hodnota aktív bánk, komerčných, v Európe poklesla o 4 percentuálne body, tak dosiahneme presne stav, kedy bude zjedený alebo skonzumovaný celý kapitál komerčných bánk v Európe. O 4 percentuálne body, keď poklesne trhová hodnota aktív európskeho bankového sektora.

    Prosím vás, v takejto zlej katastrofálnej situácii sa nachádza bankový sektor v Európe. A nevytešujme sa z toho, že nás, teraz pod tým slovíčkom nás, rozumej slovenských bánk, sa to netýka, pretože tie sú relatívne zdravé. To je holý fakt. Ale nezabúdajme na to, že s výnimkou dvoch bánk na Slovensku všetky ostatné banky sú súčasťou nadnárodných holdingových spoločností. Tým chcem povedať, že čím budeme bližšie k zavedeniu európskeho centrálneho bankového dohľadu, ktorý práve kalkuluje aj so spomínanými skupinovými dohodami, ktoré práve to budú umožňovať. Uvediem len modelový príklad, ak banka so sídlom v Miláne, ktorá má pobočky v celej Európe, bude mať problém s kapitálom, tak si bude môcť vyťahovať tie peniaze okrem iného aj zo svojej dcéry, ktorá pôsobí tu na Slovensku. Ak toto všetko sa stane realitou, tak potom to posunutie sa z úrovne 26:1 na úroveň 30:1, ako bolo v prípade Lehman Brothers's v septembri 2008, keď padol, tento čas sa brutálne skracuje.

    A vrátim sa teraz k správe OECD. Spomínaný hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoan povedal, že potrebovali by sme raz a navždy vyriešiť problémy európskeho bankového, teda sektoru komerčných bánk v Európe, a navrhol, a teraz dobre počúvajte, že pomohlo by to vyriešiť situáciu vtedy, ak by sme doplnili nový kapitál do európskych komerčných bánk vo výške 700 mld. eur. Toto odporúča hlavný ekonóm OECD. Toto číslo 700 mld. eur jednak potvrdzuje to, čo som hovoril aj na ostatnej schôdzi Národnej rady, že európsky bankový sektor sa nachádza veľmi blízko fatálnych problémov. A, prosím vás, podobnosť tohto čísla s výškou trvalého eurovalu je čiste náhodná. Takže takto vyzerá skutočný stav európskych komerčných bánk. A my v tejto situácii, v tom skracujúcom sa čase a približovaní sa k spomínaným fatálnym záverom tohto príbehu, ideme zdvojnásobiť dnes platný bankový odvod.

    Takže, pán minister financií, nepomôže naozaj konštatovanie, že, čo ste teraz múdri a čo kritizujete, veď vy ste hlasovali za zavedenie bankového odvodu a zaviedol ho bývalý minister financií Mikloš, bývalá vláda Ivety Radičovej. Áno, je to pravda, ale podotýkam, je to odvod na úrovni 3-násobku priemeru EÚ, na úrovni 11-násobku Nemecka. Vy idete z 3-násobku urobiť 6-násobok a z 11-násobku idete urobiť 22-násobok. Ja som presvedčený o tom, že ak by sme očistili túto tému od nejakého balastu ideológie ľavicovo-pravicového videnia sveta, tak asi aj pán minister financií Kažimír, ja tomu pevne verím, má tu a tam nie celkom kľudnú noc, čo toto všetko urobí aj so slovenským bankovým sektorom. Ale už raz bola ohlásená stranou SMER - sociálna demokracia vojna silným a bohatým. To znamená, vojna tým zlým bankám a treba iste v takto nastolenom trende pokračovať ďalej, pretože tam sa z tej ideológie nejako uhnúť nedá. Ale skúsme naozaj bez emócií dať bokom tieto politické ľavo-pravé vojny a pozrime sa naozaj na čisté a vecné argumenty, tak potom to nemôže ani ľavicového ministra financií nechať celkom na pokoji, dôsledky takýchto krokov.

    No teraz druhá skupina argumentov, prečo nepodporíme tento vládny návrh zákona. Teda potom, čo prišla na stôl táto novela, tak vláda prišla s tvrdením, ako múdra vláda, múdry štát zabráni tomu, aby komerčné banky prelievali spomínaný mimoriadny bankový odvod do poplatkov, aby na to nedoplatili všetci. A prišla práve myšlienka, spolu s tým prišiel teda ďalší nápad, zaviesť spomínaný základný bankový produkt pre klientov, ktorých príjem je nižší ako minimálna mzda a teda v cene jedno euro mesačne. Dlho som nerozumel celkom tej logike, pretože práve týmto základným bankovým produktom za jedno euro mesačne ste argumentovali, že tým táto spomínaná vláda zabráni prelievaniu imaginárneho bankového odvodu do zvyšovania poplatkov. Až potom, keď prišli argumenty, že no veď potrebujeme pokračovať vo finančnej inklúzii, inými slovami, aby čo najviac ľudí na Slovensku malo bankové účty a aby sa zmenšoval počet tých, ktorí účet v banke nemajú.

    Dnes sa odhady pohybujú niekde na úrovni dvestotisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú účet v bankách. Áno, pokiaľ to budete podkladať týmto argumentom, tak som plne na vašej strane a budem to podporovať. To znamená, robme opatrenia, ktoré budú zvyšovať finančnú inklúziu. Nič proti tomu. Ale, preboha, netvrďte, že týmto chcete zabrániť prelievaniu mimoriadneho bankového odvodu alebo zdvojnásobeného bankového odvodu do zvyšovania poplatkov. Nezabránite tomu, pretože ak dnes majú komerčné banky na Slovensku približne 4 mil. retailových účtov, tak ten váš produkt za jedno euro mesačne sa týka spomínaných dvestotisíc ľudí, ktorí účet v banke nemajú. Sa pýtam, ako chcete ochrániť tú zvyšnú tri a polmiliónovú skupinu ľudí? Hovorím schválne tri a pol, lebo tých účtov je viac, ako je ľudí, pretože aj každý z vás tu prítomný v sále má možno dva, možno tri, možno päť bankových účtov. Prišla teda viera štátu, že tomuto zabráni cez spomínaný základný bankový produkt. Chcem podotknúť, že spomínaná cena jedno euro mesačne nepokrýva ani náklady, podčiarkujem, ekonomicky opodstatnené náklady poskytovateľa tohto produktu. Tak potom sa netreba ani čudovať tomu, že banky to budú v tichosti možno sabotovať. Nezabúdajme na to, že akonáhle by klient, ktorý má príjem nižší ako minimálna mzda, si takýto základný bankový produkt za jedno euro otvoril v banke, tak nemôže byť príjemcom žiadnej inej bankovej služby. To znamená, že pokiaľ by ten klient si, ja neviem, požiadal o nejaký spotrebný úver, o nejaký hypotekárny úver, tak už potom je vylúčený z tej skupiny ľudí, na ktorých pamätá tento zákon. No a tak celý príbeh sa opäť okorenil o pokus číslo tri.

    Všetci iste máte v dobrej čerstvej pamäti jednu z ostatných tlačových konferencií premiéra Roberta Fica, na ktorej povedal, že ak banky budú neúmerne zvyšovať poplatky, no tak im predsa zavedieme pokuty. Veď ako inak už dokáže strana, ktorá má v základnej hodnotovej výbave etatizmus, zvyšovanie úlohy štátu v ekonomike, bojovať s tými zlými bohatými bankami ako cez pokuty? A už na tej spomínanej tlačovej konferencii premiér Fico avizoval, že to bude 330 tis. eur a v prípade delikvencie, že to banka urobí opakovane, tak to bude 660 tis. eur. Opäť, nič proti dobre mienenej snahe cez pokuty riadiť ekonomiku, fajn, ale bude zaujímavé sledovať, kto a na základe čoho stanoví, pokiaľ ešte zvyšovanie poplatkov bánk je na základe ekonomicky opodstatnených nákladov a kde je tá pomyselná hranica, za ktorou už to neodzrkadľuje ekonomicky opodstatnené náklady, a je to vlastne čistá snaha bánk eliminovať zavedenie mimoriadneho bankového odvodu do zvyšovania poplatkov?

    No aby sa tomu vedela vláda veľmi elegantne, a opäť marketingovo musím povedať, veľmi zdatne vyhnúť, no tak to prenesie na bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Rozprával som sa v tejto súvislosti so šéfom bankového dohľadu, potvrdil, a myslím, že to potvrdil aj na výbore pre financie a rozpočet, že ani oni momentálne nemajú celkom dobre predstavu, na základe čoho budú, ako som už povedal, stanovovať tú pomyslenú čiaru, pokiaľ je to v poriadku, je to na základe ekonomicky oprávnených nákladov, a za ktorou, za tou pomyslenou hranicou už tomu tak nie je. Takže budeme naozaj veľmi pozorne sledovať, ktorým bankám ako často a aké vysoké pokuty bude udeľovať bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Naozaj, postavili ste NBS-ku do polohy arbitra. A myslím si, že niet v tejto chvíli bankovému dohľadu čo závidieť.

    Takže stručná rekapitulácia. Socialistická vláda SMER-u najprv nesystémovo dodaní banky. Podčiarkujem na tomto bode, opäť nič proti solidarite, obzvlášť v období finančnej krízy, ale musí to mať svoju mieru. Potom, keď sa banky bránia a prenášajú to, už som hovoril, nebudem opakovať, tu a tam do poplatkov, tu a tam do úrokov, no tak prídeme opäť s nesystémovým návrhom na zavedenie základného bankového produktu za jedno euro mesačne. Opakujem, kto ochráni tých zvyšných tri a pol a viac milióna klientov? Keď som ešte pri tom, pri tej finančnej inklúzii, chcem podotknúť a myslím, že tu sa zhodujeme aj s ministrom Kažimírom, že najväčším prínosom pre zvýšenie finančnej inklúzie by bola práve snaha o znižovanie finančnej negramotnosti alebo teda o zvyšovanie finančnej gramotnosti, pretože ak niektorý občan Slovenskej republiky nemal účet v banke ostatných desať, dvadsať rokov, tak ho nebude mať ani vtedy, keby ste mu ten produkt ponúkli bez poplatku, nie za jedno euro mesačne. Ale nula, proste tak, free of charge, tuto máte produkt, je váš. No, nepôjde do toho, pretože mnohí z týchto spomínaných dvestotisíc ľudí ani nevedia, čo to je bankový účet. Takže tu by som porosil, keby sa úsilie ministerstva financií, ale je tu aj dlhoročný deficit Národnej banky Slovenska, aby išlo touto cestou toto úsilie - dvíhať finančnú gramotnosť ľudí, nízkopríjmových ľudí na Slovensku. A nie tváriť sa, že vám vydizajnuje štátny úradník na ministerstve financií nejaký nový bankový produkt, nacení ho na jedno euro a tým je snaha o zvyšovanie finančnej inklúzie vyriešená.

    No a nakoniec teda zavedieme tie pokuty. Zatiaľ takýto návrh, legislatívny, na stole nie je, ale avizoval ho váš predseda vlády, že s takýmto návrhom príde. Skutočne vám teraz, pán minister, nezávidím vašu pozíciu, keď budete vy alebo vaši ľudia, vaši najbližší pracovníci, spolupracovníci, takýto zákon o pokutách písať. Namiesto toho by bolo naozaj vhodnejšie si uvedomiť, že štát nikdy, a už vôbec nie cez pokuty, nedokáže riadiť ekonomiku. V najlepšom prípade štát dokáže ekonomiku ovplyvňovať, ale nikdy nie riadiť. A preto by som navrhoval, to vaše bojové odhodlanie nahradiť citom pre realitu. V opačnom prípade sa vydávate maďarskou cestou.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kollár, celkom musím uznať, fakt odborné vystúpenie, ktoré, myslím si, bolo na vysokej úrovni. V podstate nejdem do odbornej polemiky s vami, nakoľko nie som expert na ekonomiku, ale zopár poznámok v podstate k tej všeobecnejšej rovine.

    No, som toho názoru a dovolím si s vami nesúhlasiť, v podstate ten mimoriadny odvod pre banky v takejto situácii, v akej sa Slovenská republika nachádza, je, myslím, si momentálne potrebný. Dovolím si upozorniť, že keď teda štát ich nedodaní alebo nezavedie tento mimoriadny odvod, tak som toho názoru, že ten zisk, ktorý banky budú mať, a ktoré majú, sám ste povedal, že sú na Slovensku v dobrej kondícii, odvedú potom svojim matkám do zahraničia. Čiže tak či tak ten zisk nezostane tu, ale minimálne, čo majú matky v Taliansku, v iných štátoch teda, tak, ktoré majú problémy tie štáty, tak ten zisk tam odíde.

    Čo sa týka odvodu pre banky, mimoriadneho, no dovolím si poukázať na to, že práve štát bol ten, ktorý dopomohol v minulosti k tomu, že sa im zvýšili zisky. Dopomohol im nielen kvalitným teda právnym prostredím, ale aj hlavne možnosťou alebo zavedením povinnosti v mnohých prípadoch alebo aj možnosti, či už odvádzať mzdu na bankové účty, či už vyplácanie dôchodkov alebo či už vyplácania dávok na bankové účty a tým nepriamo im dopomohol k lepšiemu podnikateľskému prostrediu, ale aj k lepšiemu podnikaniu, ako mali dovtedy, keď to išlo všetko iba cez poštu. Čiže myslím si, že minimálne toto dáva legitimitu štátu v čase, keď má štát krízu a problémy, aby mu teda zasa banky pomohli.

    No a posledná vec. No nemyslím si, že by mali byť v čase krízy so štátom alebo v štáte solidárni iba občania a pomáhať štátu iba občania, ale aj banky a iné veľké spoločnosti, ktoré majú, dá sa povedať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľujem si povedať, že všetci vnímame, že banky sú naozaj ako významné inštitúcie, pôsobiace na finančnom trhu. Na druhej strane, nemyslím si, že by sme mali pozerať na banky ako na nedotknuteľné inštitúcie z toho pohľadu, že podnikajú. V prípade, že spravia riskantné finančné operácie, tak v konečnom dôsledku štát ich musí zase sanovať. A z tohto pohľadu majú relatívne bezpečné podnikanie. Takže dovolím si tvrdiť vzhľadom na, už sme to tu viackrát povedali, na výsledky, ktoré banky pôsobiace na Slovensku mali za minulý rok, ktoré boli na úrovni 659 mil. eur zisku, ale aj ďalšie finančné ukazovatele, ktoré boli veľmi plusové alebo veľmi pozitívne, aj z tohto pohľadu zavedenie bankového odvodu ako je zcela oprávnené a myslím si, že zcela namieste.

    Čo sa týka toho bankového produktu, základného bankového produktu, jeho neúspech v minulosti, a tiež to už bolo spomínané, do značnej miery spôsobil ten fakt, že banky nedostatočnou mierou propagovali tento bankový produkt. A preto si myslím, že závisí to najmä od postoja bánk, ako sa k tomuto produktu postavia, a v prípade, že ho v dostatočnej miere dokážu spropagovať, tak si myslím, že tento bankový produkt bude do značnej miery úspešný a určite si nájde svojich klientov.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Martvoň, profesor Klaus tomu hovoril "hluboké nedorozumění". Keby ste si pozorne preštudovali to, čo predložilo ministerstvo financií, tak by ste nikdy také vety nemohli vypustiť, pretože tu nejde o dodanenie zisku bánk.

    Vy ste povedali, že mimoriadny odvod je dobrý, lebo tie banky to odvedú aj tak matkám do zahraničia, preto im to my, SMER - sociálna demokracia, zoberieme a takto to bude dobre. Toto je odvod, ktorý sa vypočítava z vkladov. To znamená, že nie zo zisku, ale z vkladov, podotýkam. Inými slovami budú ho platiť aj banky, ktoré by boli v potenciálnej budúcnosti v strate. Aj tie budú platiť tento odvod. Čiže to nemá nič spoločné s porovnaním zisku zahraničným matkám.

    Pán predseda finančného výboru Duchoň, no, tu sa ešte pán kolega Martvoň dopustil jednej demaskácie, keď ste povedali, že veď predsa nemôžu na konsolidáciu verejných financií doplatiť iba ľudia. Veď musia na to doplatiť aj banky. No, konečne ste povedali, pomenovali ste veci pravým menom. Áno, ľudia, všetci občania Slovenskej republiky doplatia na konsolidáciu verejných financií. To len tak na povrchu sa zdá, a ja sa skláňam pred vašou, nemyslím pred vašou osobnou, ale pred marketingovou dohodnosťou celého SMER-u - sociálnej demokracie, predovšetkým vášho predsedu, Roberta Fica, že to predávate naozaj tým ľuďom. Pretože častokrát odborná verejnosť nie celkom dobre vie, o čo v tejto téme kráča, už nehovorím o laickej verejnosti. A vy to marketingovo veľmi zdatne podsúvate tým vašim, miliónu stotridsať tisíc alebo koľko voličov, že idete po krku bohatým a úspešným. Nie. Vy idete po krku všetkým občanom Slovenske republiky. To je holý fakt.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, no, naozaj tento zákon je prvý, prvý z tých radu konsolidačných, ktorý začína napĺňať to, o čom sme sa tu bavili veľmi dlho, a tiež by sme veľmi jednoducho mohli povedať, že žmýkanie občanov Slovenskej republiky práve začína. Pretože tento príbeh, ktorý sa teraz začína rozbiehať, by sa tiež mohol nazvať, ako premiér tejto vlády Robert Fico Slovensko za nos povodil, aby to všetci občania tejto krajiny zaplatili a poskladali sa na to, čo vláda potrebuje urobiť a čo si zmyslí.

    Moji predrečníci pomenovali negatíva tohto zákona. Ja nebudem opakovať tieto veci, možno ich poviem len v takej jednoduchšej a ľudovejšej reči. pretože tu ide o ľudí. Tu vôbec nejde o banky. A kto si náhodou ešte myslel, že tu naozaj silné banky na niečo idú doplatiť a idú prispieť na konsolidačné úsilie, tak už realita nedávnych dní ho mohla vyviesť z tohto omylu a ukázať mu, že každý takýto zámer, hoc ako sa marketingovo a reklamne predáva, vždy nakoniec skončí tak, že sa na to poskladajú obyčajní, jednoduchí bežní občania Slovenskej republiky. Pretože oni sú tvorcami hodnôt, oni aj tie banky napĺňajú príjmami. A jednoducho, keď zaťažíte, či už banku, alebo akýkoľvek iný subjekt neférovým a nadmerným odvodom, poplatkom, daňou, tak jednoducho tento subjekt spraví príslušné kroky, aby si to kompenzoval na tých, odkiaľ sa skladajú jeho príjmy. To znamená, na občanoch tejto republiky. To je jedene aspekt.

    Druhý aspekt je, že samozrejme, keďže toto je realita a toto je skutočnosť, a to už vidia aj tí, ktorí mali doteraz zalepené alebo zaslepené oči, tak okamžite vláda príde s rétorikou, ako zabrániť tomu, aby sa tak dialo, pokutami, zákazmi. A tento zákon už obsahuje ustanovenie, ktoré o tomto hovorí. Ale opäť je to také smiešne a nič iné len markentingové, že je až naozaj úsmevné brať vážne takýto úmysel. To opäť má slúžiť len na ďalšie a dlhšie vodenie za nos celého Slovenska v tom, že naozaj budú ochránení tí príjmovo slabší alebo tí bežní občania. No, nebudú! Nedá sa to, nemožné a je to len čistá zásterka, hmla, ktorá má skutočné zámery a skutočné dopady, hlavne tie dopady, na ktoré doplatia bežní ľudia, zakrývať.

    Veľmi zaujímavým prvkom, ktorý sa ale objavuje nielen v tomto zákone, ale už ho vidíme a tušíme aj v ďalších krokoch tejto vlády, je také kšeftárčenie so samotnými dotknutými inštitúciami. Veď ako ináč možno nazvať to, že aby teda to až tak nebolelo, lebo každé divadielko niečo stojí, a toto veľmi dobré a účinné politické divadlo, ktoré tu vláda s občanmi Slovenskej republiky hrá, je veľmi drahou záležitosťou, no tak ponúkneme bankám, že nebudú musieť platiť vyše roka do Fondu ochrany vkladov. Aby sme im to trošku kompenzovali, aby ich to tak nebolelo a aby sme to divadlo mohli účinne hrať a vytvárať a budovať na tom svoju politickú podporu. Takéto prvky sa objavujú aj v iných oblastiach, ktoré sa pripravujú aj v ďalších zákonoch, ktoré tu budeme mať na stole a budeme o nich hovoriť.

    Čo je ale takou najhoršou záležitosťou, a to sa nesie celým konsolidačným balíčkom a celým úsilím, je, že položme si otázku: Je to všetko naozaj nevyhnutné? Je naozaj nevyhnutné, aby sme tak veľmi, alebo aby vláda tak veľmi žmýkala občanov Slovenskej republiky? A je to, čo naozaj vyžmýka z občanov, z pracujúcich občanov, lebo nie zo všetkých, len z pracujúcich občanov tejto krajiny, je naozaj len potiaľ, aby sa zabránilo nejakému zlému vývoju, aby sa zabezpečilo pokrytie tých najnevyhnutnejších príjmov? No ja sa obávam, že nie. Že tu sa idú občania tejto krajiny skladať aj na iné výstrelky a iné kšeftíky, ktoré sa pripravujú.

    Ja hneď čerstvý z dnešného dňa by som vyzdvihol. Čo iné je, ak nie pochybný a veľmi podozrivý obchod ktorý ohlásil dnes pán premiér, keď po rokovaní vlády nám všetkým oznámil, že sa budú kupovať, alebo možno vyvlastňovať zdravotné poisťovne? Pretože ja si myslím, že tu bude opäť zohraté a zohráva sa jedno krásne a zatiaľ veľmi dobre hrané divadlo: Jeden silný, spravodlivý, s mečom a s ostrým jazykom nahnevaný premiér vlády ide útočiť na zlé zdravotné poisťovne, akože, pretože to je všetko len akože, a výsledkom bude tučný náklad, obrovské množstvo miliónov, ktorý občania tejto republiky, na ktoré sa vyzbierali aj takýmto spôsobom, ako sú zbytočne zavedené odvody, poplatky, zdvihnuté dane, zdvihnuté odvody a iné zabezpečenie zdrojov, na čo sa občania tejto krajiny poskladajú. Aby sa urobil dobrý biznis, pretože už skončil čas, kedy sa robili obchody tým, že sa predával majetok. A začína vládou socialistov nová éra, keď sa bude robiť biznis nákupom, predraženým nákupom od súkromných vlastníkov čohokoľvek. Pretože socialisti zrejme si myslia, že biznis sa robiť musí, nech to stojí občanov čokoľvek, a keď už sa všetko predalo, tak teraz sa bude zasa kupovať všetko späť a z pekne predražených vecí. Že tu je tá odpoveď na otázku, je to nutné? Nie je to nutné, ale vláda potrebuje omnoho viac peňazí dať na hromadu, aby mohla a mala za čo robiť svoje zámery, obchody, biznisy, na ktoré sa budú skladať občania tejto republiky. A to je naozaj veľmi smutné a toto je len prvý vrcholček ľadovca, ktorý sa ukázal, a týmto sa bude niesť celé tzv. konsolidačné úsilie tejto socialistickej vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, no trošku ste, alebo vo veľkej miere ste očiernili nášho premiéra. Dovolím si povedať, že je veľmi úsmevné, keď nám tu o zohranom biznise a divadle hovorí otec biznisu vytvoreného pre DSS-ky v rámci sociálneho poistenia. Čiže berieme to iba ako vtip z vašej strany.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kollár, vy ste boli až po, prihlásený až po ukončení. Ja som ukončila, neboli ste tam.

    Vyhlasujem teraz prestávku do 17.05 h.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Andreánskeho, aby ako určený spravodajca uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Je to tlač 142.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 142.)

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol predložený žiadny procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 116 bolo za, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 141 bolo za, 5 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Baláž uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 576 o zdravotnej starostlivosti, tlač 143.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 143.

  • Pán predseda, prosím, v našej rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Alojz Hlina, ale, myslím, že žiadny nejaký procedurálny alebo pozmeňujúci návrh nedal. Takže prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) posunúť daný návrh do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 120 bolo za, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, pričom za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 143 za, 3 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Müllerová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 362 o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Je to tlač 60.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 60.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec, nebol podaný procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Môžeme preto pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Navrhujem, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1 - 40, 42 - 47, 49 - 54 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 142 za, 3 sa zdržali.

    Návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod 40, je bezpredmetné hlasovať o bode 41. A keď sme schválili bod 47, je bezpredmetné hlasovať o bode 48.

    Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, mám odporúčanie gestorského výboru predložený návrh zákona prerokovať v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 136 bolo za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška Pavol, predseda NR SR

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud.

    Müllerová Emília, poslankyňa NR SR

    ...zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 139 bolo za, 7 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona 362 o liekoch.

    Pani poslankyňa Hufková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 106 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Je to tlač 125.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 125.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý nepodal žiadny procedurálny návrh, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 106 bolo za, 12 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 112 zo 4. júla 2012 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrhy sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Panáčka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 275 o informačných systémoch verejnej správy. Je to tlač 131.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 131.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Beblavý, ktorý podal návrh, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný aj vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, čo navrhujem, aby sme teda spoločne odhlasovali v ďalšom hlasovaní. A dajte teraz, prosím, hlasovať, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 115 bolo za, 29 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 141 bolo za, 1 proti, 4 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kamenický bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 145 o správnych o poplatkoch. Je to tlač 145.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 145.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, ktorí nepodali žiaden procedurálny návrh. Dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 bolo za, 62 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 143 zo 6. júla 2012 prideľuje v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 125 bolo za, 2 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Pridelili sme návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body.

    Pán spravodajca, návrh zákona 483 o bankách bol ukončený? Bola ukončená rozprava? Tak sa ospravedlňujem, budeme hlasovať ešte aj o tomto návrhu zákona.

    Takže poprosím vás, pán poslanec, aby ste uviedli v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 483 o bankách. Je to tlač 79.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 79.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec pán Beblavý, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol podaný dnes, dajte hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 141 bolo za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy, bod 1, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 110 bolo za, 17 proti, 14 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Bod 1 sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o bode zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Beblavý.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Beblavý.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 140 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o bode zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu poslanca Beblavého, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 89 za, 10 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 84 za, 31 proti, 31 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 483 Z. z. o bankách.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky po dnešnom zasadnutí doručila do Národnej rady návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Je to tlač 164. Navrhujem zaradiť tento bod do programu 4. schôdze tak, aby sme zajtra o 9.00 hod. ráno začali rokovať o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu Národnej rady so skrátením legislatívnym konaním. Potom by sme tak, ako sme boli v pôvodnom programe dohodnutí, rokovali o novele ústavy a o novele Trestného zákona a ak získa hlasovanie o 11.00 hodine, návrh vlády na vyslovenie alebo na prerokovanie tohto zákona v skrátenom konaní súhlas, hneď po hodine otázok by sme o tomto návrhu rokovali v prvom čítaní.

    Takže sa pýtam, či je súhlas. Alebo...

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujeme pekne.

    Takže vyhlasujem krátku prestávku do 17.33 hodiny.

    A poprosím potom navrhovateľa a pána spravodajcu, aby sme pokračovali v prerušenej rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím pána ministra a podpredsedu vlády, aby ste zaujal miesto. Pán spravodajca už zaujal svoje miesto.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode, je to tlač 80.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím všetkých, ktorí nemajú záujem o sledovanie rozpravy, aby radšej opustili rokovaciu sálu.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 80.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k návrhu novely. Chcel by som pripomenúť, že vládni predstavitelia, ale aj kolegovia, niektorí poslanci zo strany SMER často pri prezentovaní a presadzovaní niektorých návrhov používajú porovnania s jednotlivými krajinami z Európskej únie. Nuž, pozrime sa aj na predložený návrh zákona z pozície porovnania s niektorými krajinami. Kolega Kollár tu hovoril o tom, ako to vyzerá dnes s návrhom bankového odvodu na Slovensku v porovnaní s Nemeckom, resp. s inými krajinami Európskej únie, a ja by som chcel poukázať na porovnanie s krajinou južne od nás, Maďarska, ktorá zaviedla podobnú bankovú daň nie dávno.

    Maďarský premiér totiž nedávno na stretnutí obchodnej komory vo Viedni priznal, že bankový odvod v krajine je vysoký a obmedzuje úverovanie. Nevylúčil, že 0,53-percentný daňový odvod z aktív dokonca v Maďarsku zrušia a nahradia ho tzv. daňou z finančných transakcií. Ten najvyšší odvod v Európe je totiž v Maďarsku a ak sa zruší, tak najvyšší odvod bude na Slovensku. V Maďarsku bol zavedený odvod v roku 2010 s podobnou nádejou zvýšiť alebo naplniť rozpočet štátu a znížiť deficit. Analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia tvrdí, že maďarské banky len za dvojročného pôsobenia tohto daňového odvodu obmedzili firmám úvery o 13 % a ľuďom o 9 %. A teraz ho citujem: "Slovenské banky majú zatiaľ dosť vkladov, aj vlastného kapitálu, uvidíme, či sa to nezopakuje aj u nás."

    Vláda odôvodňuje zvýšenie bankového odvodu jednak neprimeraným ziskom bánk, tiež pán kolega Kollár už vysvetlil nedorozumění v tejto otázke a odvolal sa dokonca na iniciatívy z Bruselu, kde sa zavádzajú, resp. odporúča sa zavádzať niektoré krízové situácie v bankovom sektore z hľadiska prebiehajúcej krízy. Európska komisia chce, aby banky si vyzbierali v tzv. špeciálnom fonde do desať rokov kapitál, ktorý bude kryť prípadné problémy v banke tak, aby banky neboli sanované z verejných financií. Naša vláda navrhuje, aby tento odvod bol na určitý čas oslobodený od platenia bánk.

    Nechcem hovoriť dlho, ale chcem zopakovať to, čo som hovoril, aj keď sa preberal tento návrh zákona v minulom roku, že bankový odvod na Slovensku je jeden z najvyšších. Ak Maďari zrušia svoj odvod, tak bude najvyšší v Európe a bude veľmi ťažké zachovať, resp. udržať podmienky pre podnikanie pre zamestnanosť na Slovensku, aj z hľadiska tohto odvodu, pozitívne. Chcel by som sa veľmi mýliť a skoro až zaželať vláde, aby získala tých niekoľko desať miliárd korún, áno, niekoľko desať miliárd korún z bankového odvodu, ale musím povedať, že tieto peniaze nezaplatia banky. Ony ich fakticky zaplatia, ale reálne ich zaplatia podnikatelia, ale hlavne občania, ľudia, ktorí svojimi vkladmi prakticky bankový sektor podporujú a ktorí podporujú, resp. starajú sa a sú zodpovední k svojej budúcnosti.

    Vláda zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, pretože to, aby zaplatili banky tento odvod, nebude stačiť len výber z daňových poplatkov, ale určite sa to dotkne aj úverov pre podnikateľov a tým sa zhorší podnikateľské prostredie aj zamestnanosť na Slovensku. Preto, ako som povedal, ešte raz veľmi prajem vláde, aby jej zámery vyšli, ale obávam sa, že sa mýli, a preto tento zákon nepodporím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Do rozpravy ešte prihlásený...

    Ešte faktická poznámka, pán poslanec Kollár.

    Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem ešte v reakcii na kolegu Jožka Mikuša uviesť, že vo viacerých vystúpeniach sa opakovalo, že prečo sa vypína Fond ochrany vkladov na budúci rok. Padlo tu dokonca také tvrdenie, že sa uzatvoril nejaký kartel medzi ministerstvom financií a bankami. No musím povedať, že ešte je nad tým celým oveľa dôležitejší dôvod, a to je ten, že pokiaľ budú poplatky za poistenie vkladov sa zbierať vo Fonde pre ochranu vkladov, tak to nebude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Akonáhle si to vezme štát pod svoje krídla a bude kolektovať tieto peniaze v nejakom rezolučnom fonde niekde v rámci štátneho rozpočtu, tak už to bude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Takže to je ten hlavný dôvod.

    A chcem povedať, že akokoľvek je to v súlade s metodikou ESA 95, ale je tu ďaleko väčší problém do budúcna s dlhodobou udržateľnosťou slovenských verejných financií. A síce problém taký, že tento odvod, mimoriadny bankový odvod je viac alebo menej jednorázovým opatrením. Aj samotná vláda prišla potom s určitým ústupkom, keď navrhla postupnú degresiu tohto odvodu, že akonáhle dosiahne naakumulovaná suma 500 mil., tak sa to zníži, keď dosiahne 750 mil. eur, sa to ešte zníži, nakoniec sa to úplne vypne. Čiže tak či tak to bude jednorazový, povedzme dvoj- možno trojročný vplyv na verejné financie, ale z dlhodobého hľadiska to nevytvára nejakú vyššiu mieru tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, to je holý fakt.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Ja som schválne nenazval Fond ochrany vkladov kartelovou, resp. neplatenia do Fondu ochrany vkladov kartelovou dohodou. Samozrejme, že vláda týmto gestom akoby nahrala bankám, tým návrhom veľkého zvýšenia bankového odvodu. Chcel som len povedať, že bankový sektor je jeden z mála vecí na Slovensku, ktoré fungujú aj v čase krízy. Je relatívne zdravý, už to tu tiež niektorí moji kolegovia spomínali, a bolo by veľmi zlé, keby táto veľmi dôležitá časť ekonomiky, alebo ekonomického portfólia krajiny nejakým administratívnym zásahom práve v čase krízy nejakým spôsobom kolabovala, alebo zhoršovala to, čo je veľmi potrebné v čase krízy riešiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Frešo, nech sa páči, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi jeden ešte pohľad, okrem tých všetkých ekonomických, ktoré zazneli v tej predošlej debate, a pomerne, povedal by som, racionálnych, a racionálnej, ktorá jasným spôsobom hovorí o tom, že čo je, pán minister, váš úmysel a čo bude výsledok vašej práce.

    Ten začiatok je úplne jasný a myslím si, že ho pomenovali niektorí z tých vašich kolegov poslancov, ako to pochopil, že zobrať zo zisku bankám, dať to na konsolidáciu verejných financií. Ak ste to chceli urobiť, tak ste to mali urobiť takto, ako som to povedal, zobrať zo zisku bankám, jasne dať na konsolidáciu verejných financií, vtedy by sme tomu všetci rozumeli. Vedeli by sme, o čom sa bavíme, vedeli by sme, o čom debatujeme, mohli by sme sa o tom rozhodnúť.

    Máme tu miesto toho trochu iný produkt, alebo návrh zákona, a to je zvýšenie záťaže vkladov obyvateľov o nejaké percento, o nejaký poplatok. Samozrejme, to sa nedá nejak vyvrátiť, toto už nie je o tom, že siahate niekomu, kto má zisk, to je o tom, že siahate niekomu, kto má úspory. A samozrejme, že neexistuje žiadne argumentárium, a myslím si, že keby sme neboli tu ako v politických tričkách a keby sme debatovali ako odborníci, ako ekonómovia, tak by sme si priznali, že to niekto zaplatí. A ten, kto to zaplatí na samom konci, bude ten vkladateľ, o tom nijak nepochybujme. A ešte, naviac, to bude dokonca aj ten, kto má od tých bánk požičané. To znamená, že dnešný zákon je o tom, že zvýšime poplatky, zvýšime úroky a samozrejme najviac sa to premietne tým, ktorí z banky odísť nemôžu, ergo napr. tým, ktorí majú hypotekárne úvery. A ja vás ubezpečujem, že banky na to majú veľmi veľa trikov. A to je téma, o ktorej sa treba na tých stretnutiach záujmových spoločenstiev, ktoré nazývate radou solidarity, porozprávať, že prečo majú takéto vysoké poplatky, prečo máme takto vysoké úroky a nie nejakým spôsobom hľadať akúsi zhodu o tom, aby sa to premietlo do vrecák a peňaženiek občanov, ktorí tam majú svoje vklady.

    Preto, hovorím, sa to premietne do úrokov poplatkov a vôbec podmienok v bankách, lebo vy sám ste hovorili, a pomerne správne, o nejakej asymetrii, povedzme to úplne po slovensky, nerovnosti toho malého človeka zoči-voči banke, ktorú sme v predošlom zákone, mimochodom správnym pozmeňovacím návrhom pána poslanca Beblavého, aspoň trochu vyrovnávali, aby ľudia sa mohli trochu ľahšie vykúpiť a vyslobodiť z hypotekárneho nevoľníctva. Na druhej strane, hneď v ďalšom zákone navrhujeme, aby sme im vlastne tieto úroky, poplatky a vôbec podmienky zhoršili, lebo tak to treba nazvať. A ak existuje niekto iný, kto to môže zaplatiť, tak to, pán minister, povedzte, zaplatí to ten alebo onen. Ale ja vám rovno hovorím, že to zaplatíme my všetci na poplatkoch, na úrokoch a na podmienkach, ktoré v bankách mať budeme. A dostávame sa do situácie, kedy napriek tomu, že rokujete s bankami a mali by ste tlačiť na to, aby sa ľudia nemuseli domáhať cez rôzne ankety o to, aby nemali absurdné, absurdné bankové poplatky a absurdné peniaze museli platiť za také veci, ako je výber z vlastného účtu na vlastnej pobočke, alebo napríklad za to, že zistíte zostatok cez bankomat, čo je primitívna operácia v rade niekoľko desiatok bajtov prenosu, to znamená zlomok ceny, nula, nula, nula, nič. A možnože trochu prúdu, ktorý spotrebuje, elektrického, ten bankomat. Takisto, aby neboli poplatky za predčasné splatenie, alebo niečo také hlúpe, ako je poplatok za vloženie variabilného, variabilného symbolu. To sú všetko veci, ktoré ľudí rozčuľujú, o ktorých rozprávajú, a priamo týmto zákonom, keďže nič nebráni tomu, aby sa to premietlo do týchto poplatkov, vy povzbudzujete podobnú tvorivosť v bankách a povzbudzujete podobnú tvorivosť pri stanovovaní sadzieb úrokov.

    Čiže summa summarum, ak ste chceli ísť po zisku, mali ste sa k tomu smelo prihlásiť, ísť po zisku. Ale rokovania s nimi, ako aj s ďalšími záujmovými skupinami, viedli k tomu, že idete po peniazoch, ktoré ľudia majú na vkladoch, nemôžu si vybrať. A koniec koncov idete aj po tej skupine, ktorá je bankám zaviazaná desiatky rokov dopredu a nemôže len tak odísť, keď sa jej zvýši úrok, alebo zhoršia podmienky.

    Pán minister, v tomto zmysle si myslím, že tento zákon nie je dopracovaný, lebo nechráni klienta. Sami ste hovorili, že tu je problém s tým, že chránenie klienta alebo toho, kto si ukladá peniaze do banky, alebo kto si z banky peniaze požičiava. No tak ja vám chcem túto šancu dať, chcem vám túto šancu dať, buďte principiálny, zdaňte zisky bánk, alebo urobte si s tým na svoj obraz to, čo ste ľuďom sľubovali, a zároveň, nech sa páči, máte na to celý aparát, môžete ochrániť vkladateľov, môžete ochrániť tých, ktorí si brali úvery. A preto navrhujem, vážený pán spravodajca, aby v zmysle rokovacieho poriadku sa vrátil tento zákon vláde na prepracovanie tak, aby doňho mohla zapracovať naozaj skutočné zdanenie zisku bánk, alebo skutočnú ochranu tých, ktorí si tam peniaze vkladajú, resp. peniaze požičiavajú. Pevne verím, že tuto nájdeme pre to porozumenie a už na najbližšej schôdzi môžeme o tom naozaj vážne debatovať, aby to nebol len výsledok toho, že vy sa stretnete s bankami a si dobre porozumiete, že na úkor klientov si teraz ako polepšíte v konsolidačnom úsilí, ale aby to bolo skutočne tak, že urobíme niečo pre tých ľudí, o ktorých vy sám ste hovorili, o tej asymetrii. Ja to znova preložím, medzi jedným malým človekom zoči-voči veľkej banke a aspoň mu dajme nejakú ďalšiu výhodu a jasne ukážme, že to celé nechceme zaplatiť z jeho vrecka už po šiesty-, siedmy-, desiatykrát, ale chceme urobiť naozaj niečo iné, čo sme aj ľuďom sľubovali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na pána poslanca, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nech sa páči, chcete zaujať stanovisko?

  • Dámy a páni, cesta pravdy je dlhá a kľukatá a tŕnistá a boľavá. A ja som si vypočul ako na minulej schôdzi pri prvom čítaní, pri tomto čítaní, veľa, veľa takých výčitiek a veštenia z gule o tom, ako, ako to všetko katastrofálne dopadne, či už pre štát alebo hlavne teda pre klientov bánk. Napriek tomu všetkému oceňujem v zásade konštruktívny a odborný prístup, to znamená, všimol som si a oceňujem, oceňujem schopnosť aj nesúhlas formulovať veľmi jasným postojom, v zásade podloženým rôznymi životnými situáciami z minulosti.

    Ja vám ale tiež musím pripomenúť minulosť, lebo s bankovým odvodom som ja prešiel ako opozičný poslanec, tamto hore som sedel rok a pol, nerád, som prežil s bankovým odvodom naozaj čas toho minulého volebného obdobia, keď si veľmi dobre pamätáte, keď bankový odvod, opozičná strana SMER - sociálna demokracia búchala naňho, búchala naňho vyše roka, rok a pol. Bankový odvod mohol byť zavedený v legislatíve Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára nie tohto roku, ako sa tak deje, ale od roku 2011. No ale preto, že to navrhoval SMER, pretože to bolo dvadsaťkrát, tridsaťkrát vyššie ako, ako v Európe, pretože prirodzene z hľadiska politického spektra máme sklon a náklonnosť k tým alebo k oným skupinám obyvateľstva, podnikania a podobne, bankový odvod v roku 2011 nebol zavedený. Ak si pamätáte, bol tu, bola to alternatíva voči zvýšenému zavedeniu, zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, veľmi figliarsky zavedená dočasne, až teda po dosiahnutie cieľa troch percent a následne v zákone zakomponované zníženie na 19 % s tým, že po nás, po nás potopa.

    Kľúčové, prečo sme vtedy navrhovali, bolo to, aby sme, aby sme sa sa vyhli zvyšovaniu dane z pridanej hodnoty, tobôž plošne o jedno percento, ktoré podľa nás, a nielen podľa nás, tiež si dovolím využiť odborné, odborné fakty, daň z pridanej hodnoty je na rozdiel od všetkých iných typov daní a odvodov, poplatkov, o ktorých tu hovoríme, má plošný a degresívny charakter. To znamená, ak má niekto nejaký spotrebný kôš, nejaké potreby, daň z pridanej hodnoty spôsobuje niekedy až fatálne, fatálne zníženie životnej úrovne, zníženie disponibilných príjmov ľudí, ktorí majú naozaj nízke príjmy. Čiže tu platí, tu platí, že všetci máme naozaj jeden žalúdok, všetci máme tie základné potreby bývania, platenia energií, tých základných, tých základných, platenia základných výdobytkov, na ktoré sme si, na ktoré sme si zvykli. Čiže to je odklon od toho, čo hovoríte zase vy, opozícia, že zdaňovať spotrebu je spravodlivé. Čiže v tomto my nemáme rovnaký pohľad na svet.

    Aj práve preto sme vám navrhovali alternatívu zavedením bankovej dane vtedy, alebo bankového odvodu. Bolo to aj kvôli tomu, že tak ako nariekame často, že Brusel, Európa, všetko harmonizuje, od rožkov, banánov až po dane, podľa možností aj priame, tak v tejto oblasti nastala vlastná tvorba jednotlivých krajín. A naozaj sa nám stalo, že za posledné dva, tri roky desať krajín Európskej únie, dnes už vyše desiatich krajín, zaviedlo takýto bankový odvod, a nám sa naozaj stalo na Slovensku, prípad z roku 2012, repatriácia dividend, dividendy, ktoré boli posielané naspäť svojim matkám, že tri najväčšie banky poslali vyše 180 mil. eur svojim podvyživeným mamičkám do Viedne, Milána a ďalších, do Bruselu, do svojich proste centrál. Odtiaľ tieto matky platili svojim štátnym rozpočtom, v krajinách, kde sídlia, bankové odvody. Prvý, kto s tým prišiel, bolo Rakúsko, práve. To znamená, z nášho pohľadu nebolo normálne, aby rakúsky bankový kapitál, ktorý je kľúčový zahraničný investor v bankovníctve na Slovensku, odvádzal bankový odvod rakúskemu štátu a tam končil v štátnom rozpočte. Dobre je, môže byť nižší, môže byť iný, ale princíp tu je zachovaný. Takto to fungovalo. Preto sme hovorili, urobme to aj my. A urobme to čím skôr, pretože nastane harmonizácia, do ktorej sa my už nezmestíme, lebo buď ste, buď ste rýchlejší a zavediete si vlastné národné pravidlá, ktoré v zásade sedia s celkovým rámcom, o ktorom sa hovorí v Európe, ale ak nie, ak počkáte až do zásadnej harmonizácie, potom vás zrežú, potom vás dajú proste do takého, do takej podoby, akej, akej, aká je väčšinová, aká vyhovuje väčšinou tým najsilnejším.

    Takže ja vám môžem kľudne vyčítať, že to, že bankový odvod je zavedený až od 1. januára tohto roku, je výsledok vašej tvrdohlavosti, vášho prístupu, že ste uprednostnili vtedy zvýšenie dane z pridanej hodnoty a že ste možno z hľadiska vlastného nastavenia parametrov obrali túto krajinu v roku minulom o 80 mil. eur, lebo tak je nastavený, tak bol nastavený bankový odvod na tento rok. Čiže rádovo 80 mil. eur v minulom roku mohlo byť v štátnom rozpočte, mohlo byť týchto peňazí viac a možno by ste nemuseli cvičiť, ja neviem, napríklad tých, ktorí prenajímajú garáže, a boli vybuzerovaní, aby sa išli v januári minulého roku zaregistrovať na odvody, zdravotné odvody z prenájmov, následne tieto zrušili. A mnoho ďalších pokusov, omylov, ktoré vaša vláda v minulosti predviedla.

    Veľmi pitoreskný je aj príklad kolegov z SaS, ja si veľmi dobre pamätám, zásadne boli proti zavedeniu dane, bankovej dane. Následne predviedli piruetu, lebo súhlasili s bankovým odvodom. No tak, ako v rámci politického marketingu je to fajn. Nás stále usvedčujete z výborného marketingu, tvrdím, že toto je nepodarený marketing, lebo ste súhlasili so zavedením bankového odvodu. A s bankovou daňou ste, samozrejme, nikdy nechceli mať nič spoločného.

    Čo je pravdou? Pravdou je, že v čase, v čase krízy a v rokoch po nej absolútna väčšina sektorov našej ekonomiky stratila svoje výrobné programy, stratila zamestnanosť a stratila aj ziskovosť. Pravdou aj je, že bankový sektor podľa konkrétnych čísiel, ktoré zverejňuje Národná banka Slovenska, patrí medzi tých, ktorí sa najskôr otriasli, a nárasty zisku boli medziročne, pamätáte si to, vyše, bolo to 100 %, 105 % medzi rokmi desať a jedenásť, 80 % medzi jedenásť a dvanásť. Čiže je jednoznačne potvrdené, že bankový sektor sa najskôr otriasol a využil tú situáciu, pretože má tú asymetrickú polohu, o ktorej sme tu predtým hovorili, a sme odkázaní na bankové služby. Nikto nevykopáva v tejto krajine vojnovú sekeru voči bankám. My len tvrdíme, že bankový sektor, aj keď náš bankový sektor je klasický konzervatívny bankový sektor a neorientoval sa ani v minulosti na špekulatívne investičné bankovníctvo, je, je geneticky cez svoje matky spojený dedičným hriechom s tým, čo sa v Európe stalo. Veď matky našich bánk majú plné skrine toxických aktív, toxických dlhopisov, ktoré sa riešia v rámci problémov, o ktorých tu takisto niekedy veľmi, veľmi vzrušene debatujeme. Či už je to záchrana španielskych bánk, či je to záchrana Grécka. A všetko, viete, že všetko so všetkým je vo vesmíre, a vo finančníctve obzvlášť, spojené.

    Takže ak máme tú príležitosť spájať príjemné s užitočným, tak hovoríme, že bankový odvod je etický. Máme etický nárok na to, ak potrebujeme konsolidovať finančné, verejné financie a potrebujeme dostať do verejných príjmov viac peňazí, pretože sme v situácii, v akej sme, máme etický nárok na to, aby sme zaťažili aj bankový sektor. Zároveň hovoríme, že sa, tvárime, že sa nie tvárime, že sa správame zodpovedne, ak hovoríme, že vytvárame tzv. rezolučný fond a sme úplne v súlade s tým, o čom sa hovorí v Európe, vo všetkých krajinách Európy, ktorá jasne vraví, že ak v budúcnosti nastanú, nastanú krízy v bankových sektoroch jednotlivých krajín, krajiny musia byť pripravené. Pretože je tu príklad, príklad Portugalska, evidentný príklad Írska, výkladná skriňa pravicových reforiem, ktorá doplatila na napojenie na bankový sektor. Tá krajina sa dostala do 40-percentného deficitu preto, že zachraňovala banky z hľadiska, zo svojich verejných financií. Európa sa dohodla na tom, že je potrebné ex ante vytvárať, po prvé, schémy a poistenia a ochrany vkladov, a ex ante vytvárať tzv. rezolučné fondy, balíky peňazí, ktoré sa zhromažďujú buď vnútri, alebo mimo verejných financií. Sú tu rôzne prístupy, ktoré majú byť použité na to, aby sa zachraňovali banky v rámci, v rámci vlastných finančných systémov danej krajiny.

    Čiže ak hovoríme o bankovom odvode, ktorý naozaj donesie dosť veľa peňazí. Dvesto mil. eur je dosť veľa peňazí. Je to napríklad to jedno percento dane z pridanej hodnoty navyše. V tomto roku a v budúcom roku, ak sme cez pozmeňovacie návrhy cez poslancov SMER-u zmenili tento zákon tak, že sme jasne dali aj investorom v bankovníctve signál, že to nie je nekonečný odvod, že nemá závisieť iba od takej alebo onakej farby vlády alebo nálady takého alebo onakého člena vlády, ale že dávame jasné pravidlá. To znamená, kepujeme ho, limitujeme ho na úrovni 1,45 % celkových bilančných aktív celého nášho sektora, čo dnes predstavuje hodnotu asi 1 mld. eur, a hovoríme o tom, že ak dosiahne kumulatívnu hodnotu 500 mil., pol miliardy eur, tak tento odvod poklesne z 0,4 % na 0,2 %, a pri hranici 750 mil. eur klesne na 0,1 %.

    Váš pôvodný návrh, úplne pôvodný návrh bol na úrovni 0,2 % pre korporátne vklady. V tejto krajine, odkedy si to pamätám, ja si toho až tak veľa nepamätám, je, bol zavedený odvod do Fondu ochrany vkladov vo výške 0,2 %. Čiže po dosiahnutí hranice 500 mil. eur sa vracia systém do úplného, ale úplného normálu z hľadiska, z hľadiska, z hľadiska tvorby zisku.

    Ak hovoríme o tom, že tento odvod ukrojí zo zisku, z plánovaného zisku asi jednu tretinu, z plánovaného zisku bánk, je to veľká hodnota. A banky s tým sa musia nejakým spôsobom vysporiadať. A ak hovoríme, že sa s tým musia vysporiadať, tak v prvom rade berieme do úvahy pravidlá kapitálovej primeranosti. Vždycky sme povedali, že budeme absolútne spolupracovať s dohľadom, v tomto prípade Národnou bankou Slovenska, ktorá robí pravidelne každý rok takzvané stres testy bánk. Ak by sa v našom bankovom systéme vyskytlo viac bánk, ktoré nebudú spĺňať pravidlá kapitálovej primeranosti, budeme musieť z hľadiska zákona zareagovať. Priznávam to, je to tak.

    Zároveň sme pozmeňovákom v parlamente zaviedli možnosť prepojenia rezolučného fondu s Fondom ochrany vkladov. Odmietam odhalenia, obrovské odhalenia toho, že my vypíname Fond ochrany vkladov, lebo tu robíme nejaké kšeftíky, ako to povedal kolega z SDKÚ. No je to proste prirodzené, Fond ochrany vkladov je momentálne mimo verejných financií. Rezolučný fond sa na základe legislatívy aj návrhu SDKÚ v minulom volebnom období, začal vytvárať vnútri verejných financií. To znamená, vytvárame rezolučný fond vo vnútri verejných financií, lebo zároveň nám to, áno, priznávam, pomáha ku konsolidácii.

    Zároveň v tomto zákone je uvedené, že tieto prostriedky môžu byť požičané do Fondu ochrany vkladov a tým pádom môžu byť riešené nároky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti voči Fondu ochrany vkladov. Čiže neexistuje riziko, že by Fond ochrany vkladov bol prázdny, pretože peniaze, ktoré idú do štátnych finančných aktív, sú nedotknuteľné. Iba na základe rozhodnutia parlamentu a zmeny zákona by mohli byť použité. Áno, na základe metodiky ESA 95 prispievajú ku konsolidácii. Priznávam, to je to, čo hovorím, že spájame príjemné s užitočným.

    Ak hovoríme o poplatkoch, minulý týždeň sme tu mali v rámci uhorkovej sezóny v médiách trojdňovú seansu o tom, ako stúpajú poplatky v bankách. Rýchla analýza regulátora dokázala ale niečo úplne iné. Poplatky v tomto roku stúpli v priemere o 1,3 %. Poplatky z úverových produktov poklesli. Úvery, teda úroky na úverových produktoch, poklesli. Úroky na vkladoch stúpli. Objem poskytnutých úverov stúpol. Objem prijatých vkladov stúpol. Všetko sú to pozitívne znaky o tom, aká je situácia v bankovom sektore. A ja neprijímam argumentáciu, že keď vy ste zaviedli nejaký odvod, tak vtedy sa nestalo nič, to znamená, v žiadnom prípade to neškodilo, a ak my pracujeme s bankovým odvodom, tak to spôsobí úplnú katastrofu, Armageddon, ako som to tu proste počul a počúvam ešte aj v médiách. Nie je to pravdou, i keď povedal som, cesta pravdy je kľukatá a je jasné, že je jasné, že sú banky, ktoré proste budú sa snažiť pracovať aj s možným prenášaním odvodu do poplatkov.

    Ale ja vám takisto musím pripomenúť, že vo vládnom návrhu minulej vlády ste odmietli ustanovenie, ktoré dneska sa volá § 6, ktoré zakazuje bankám prenášať tieto levys, tieto odvody priamo do poplatkov a cien služieb. Odmietli ste to s tým, že je to populistické opatrenie. Je na bankovom regulátorovi, aby sa s týmto opatrením vysporiadal. Je jasné, že to nie je príjemná úloha. Žiadna takáto úloha nie je príjemná, ale ak naši kolegovia, ktorí sa už niekedy cítia viac ako Frankfurťania ako Slováci, a kolegovia z Národnej banky majú s tým problém, potrebujú dodatočnú legislatívu, sme k dispozícii. Je parlament určite k dispozícii a je určite k dispozícii vláda.

    Ak sme hovorili o výške pokút, 330 tis. a 660 tis. eur, je to už v dnešnej legislatíve, teda dohľad má túto možnosť tejto výšky pokút na základe zákona o bankách už dnes ju stanovovať. To znamená, nemusíte sa obávať, neprídem so žiadnym zákonom o pokutách bankám. Ak ju komunikujeme, je to len edukácia toho, čo sa môže stať, samozrejme, ak Národná banka bude mať dostatočnú odvahu a odbornosť sa na veci pozerať a dokazovať. A verte mi, že, a viete to veľmi dobre, že legislatíva sa často robí len preto, aby sa zdvihol prst. A ja si pamätám z rokovaní s bankovou asociáciou, že § 6 im mimoriadne nevyhovoval. No prečo im asi ten § 6 tak mimoriadne nevyhovuje? Pretože z neho majú obavy. Pretože nie je jednoduché pre nájomného manažéra banky porušovať zákon. Pretože dnes na základe návrhu zákona, navrhnutého textu zákona banky nesmú prenášať, nesmú prenášať tento odvod do poplatkov a do ceny svojich služieb. Môže to skúsiť a bankový dohľad na to môže prísť a môže neprísť, ale bude tu vždycky riziko, že im na to prídu. A platené miesto šéfa banky je veľmi dobre platené na to, aby niekto riskoval. Myslím si, že to je tak.

    Takže ak hovoríme o celkovom zákone ako o nástroji, marketingovom nástroji, o uľahčenom spôsobe, o tom, že máme viac šetriť a menej zvyšovať dane a poplatky, lebo toto je celý rámec hry, v ktorom to hráme,no, priatelia z opozície, ja vám musím povedať, že ako často šetríte len ústami. Lebo keby to tak bolo jednoduché, tak návrh rozpočtu na rok 2012 by vyzeral inak, ako vyzerá, realita v roku 2012 by vyzerala inak, ako vyzerá, východiská rozpočtu by nemuseli byť zdrapom papiera, akým sú, na budúci rok. Lebo bolo by príjemné, bolo by príjemné pre nás, a viete veľmi dobre, že by sme to urobili, keby sme po vás našli nejaký plán. Plán, ako máme šetriť inak ako plošne. Vy ste šetrili plošne. Šetrili ste plošne. Došli sme na kraj priepaste, a nehovorím to len ja, hovoria to aj niektorí z vašich radov, plošné šetrenie naďalej nie je možné pri štruktúre štátu tak, ako ju máme nastavenú. Musíme robiť iné zásadné opatrenia, ktoré budú bolieť, ktoré, pri ktorých tiež budeme všetci kričať, lebo sa to dotkne ľudí v okresoch, na krajoch, v centrálnych orgánoch štátnej správy, pretože tento štát sa nedá ufinancovať v tomto rámci a nedá sa zmeniť len na základe toho, že pritiahnete kohútik.

    Aby som sa vrátil k odvodu, je to, je to náročný zákon. Je, prijíma sa v prostredí, ktoré je v rámci Európy poškodené krokmi niektorých krajín, ja ich tu nechcem menovať. Je náročné na komunikáciu. Ja vás môžem ubezpečiť, že od času vzniku návrhu tohto zákona sme absolvovali, či už rezort financií alebo spolu aj s premiérom, mnoho stretnutí s kľúčovými predstaviteľmi bankového sektora, investorov a pri emisii dlhopisov, kde táto téma je legitímne spomínaná, a verte mi, že aj definitívna podoba zákona, tak ako je dnes predložená, že v nej reagujeme na niektoré výhrady, obavy, výtky, ak to mám tak nazvať, pretože je pravdou, že bankári sú tí, ktorí o vás vedia šíriť aj to dobré, aj to zlé.

    Ale aj z komunikácie s bankovým sektorom som presvedčený, že je tu istá pripravenosť, ak sa dá hovoriť dobrovoľne o tom, že je niekto dobrovoľne ochotný platiť dane alebo odvody, môžete ich rôzne pomenovať, že tu je pripravenosť pomôcť pri konsolidácii, pretože je úplne všetkým jasné, bankám. Banka, ktorá má v rámci svojej bilančnej hodnoty 5 mld. eur slovenských štátnych dlhopisov, si je veľmi dobre vedomá, že keby verejné financie tejto krajiny išli dolu vodou, tak sa znehodnotia aj cenné papiere, ktoré ony držia vo vlastných aktívach, a tým pádom by bola znehodnotená samotná banka. Takže v tomto sme spolu. V tomto sme spolu s týmito bankami a ony si to veľmi dobre uvedomujú, že úloha ozdravenia verejných financií je takisto v záujme našom, ako aj v záujme ich.

    Ak tu existuje nejaká výzva v oblasti poplatkov, v oblasti doháňania zisku, ktorý bude znižovaný týmto odvodom, tak je tu výzva na to, aby sa banky a bankový sektor viac venoval malému a strednému podnikaniu. Pretože všetky štatistiky hovoria, že banky sa kľúčovo venujú takzvanému retailovému bankovníctvu, ktoré je najziskovejšie. A je najziskovejšie aj z dôvodov, ktoré tu už boli mnohokrát spomínané, z hľadiska fiškálnej gramotnosti, prístupu, masového, k spotrebovaným službám, aj k obrovskej kapacite, pretože Slovensko a Slováci patria k jedným z najmenej zadĺžených v Európe. Čiže ten priestor v tom negatívnom slova zmysle tu, bohužiaľ, je.

    A to, čo sa nevyužíva, je malá aktivita a možno aj prekážky v prípade skoringu, odmietanie záujemcu o úvery. A tu hovoríme o malom a strednom podnikaní, o podnikateľských úveroch. To znamená, ak si banky chcú doháňať zisk z biznisu, tak odkaz znie: sústreďujte sa na to, čo je možno náročnejšie a riskantnejšie, ale to, čo pomáha aj krajine ako celku, a to je - podpore podnikateľského sektora z hľadiska prístupnosti úverov.

    Ďakujem.

  • Chce zaujať stanovisko? Nie, spravodajca.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 75, spoločná správa má tlač 75a. Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosť podvodných aktivít a zabránenia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky, alebo minimálne, budú predstavovať minimálne administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov.

    Opatrenia majú efektívnym spôsobom eliminovať nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia.

    Zároveň sa návrhom zákona preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty čl. 4 Smernice Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica z roku 2006/112 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a Smernica Rady Európskeho spoločenstva, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

    Návrh zákona nadobudne účinnosť 1. októbra 2012 s výnimkou ustanovení, ktorými sa preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty európska legislatíva. Voľným jazykom, v tejto novele zákona premietame v podstate prvý balík opatrení z takzvaného akčného plánu boja proti daňovým únikom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre predkladateľa.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Štefanovi Hrehovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu:

    Národná rada uznesením č. 65 z 26. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 49 zo dňa 19. júla 2012; ústavnoprávny výbor uznesením č. 39 zo dňa 17. júla 2012. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú presne uvedené pod bodom IV spoločnej správy, a ktorú máte všetci pred sebou.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 21 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v jednotlivých uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, schváliť z pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 58 z 23. júla 2012.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána poslanca Martina Chrena.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, budem sa snažiť byť veľmi stručný. V prvom čítaní sme tu mali pomerne živú diskusiu s pánom ministrom k tomuto návrhu zákona. A ja by som teraz chcel v prvom rade povedať a poďakovať za taký konštruktívny prístup, ktorý sa v rámci ďalšieho legislatívneho konania prejavil. Spolu s Jozefom Kollárom napríklad sa nám podarilo presadiť pozmeňovací návrh na výbore pre financie, kde sa jeden z bodov, ktorý sme kritizovali, a to je výška sumy, do ktorej sa uznáva doklad z elektronickej registračnej pokladnice, oproti pôvodnému návrhu zvýšila 5-násobne, až na 1000 eur.

    V tejto rozprave by som chcel predložiť len jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, o ktorom sme tiež diskutovali v prvom čítaní, a ktorý už bol rozdaný pánom kolegom a paniam kolegyniam do poslaneckých lavíc. Návrh teda podľa pravidiel musím celý prečítať.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 75.

    Pozmeňujúci návrh má dva body.

    1. V čl. I sa vypúšťajú body 33 a 34. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Novela predložená v § 77 zavádza pre veľkú skupinu podnikateľov povinnosť využívať mesačné zdaňovacie obdobie. To znamená, že obrovské množstvo daňových subjektov bude musieť podávať daňové priznania trikrát častejšie než doteraz. Zníženie obratu pre mesačného platiteľa o dve tretiny oproti doteraz platnému stavu však nezabráni únikom dane z pridanej hodnoty, keďže ak niekto nechce priznať a odviesť daň z pridanej hodnoty, tak to jednoducho urobí na báze mesačnej a nie na báze štvrťročnej. Zníženie obratu na mesačného platiteľa dane z pridanej hodnoty teda znova nezabráni únikom, iba zvýši povinností platiteľov, respektíve ich frekvenciu. Týmto opatrením sa prekvalifikuje veľká skupina štvrťročných platiteľov dane na jednomesačných. Zároveň sa sťaží vstup do podnikania pre osoby, ktoré si chcú prvýkrát založiť firmu, nakoľko tieto subjekty, hoci budú mať aj minimálne obraty, budú sa musieť povinne stať na obdobie prvého roka svojej činnosti mesačnými platiteľmi dane. V dobe zvyšovania minimálnych odvodov pre podnikateľov považujeme akékoľvek navýšenie administratívnej záťaže za neprijateľné a z tohto dôvodu navrhujeme predmetné ustanovenie vypustiť.

    2. V čl. IV v bode 2 v § 54 ods. 1 sa za slovo "vydá" vkladajú nové slová "do troch pracovných dní od podania žiadosti".

    Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje stanoviť presnú lehotu, v ktorej je správca dane povinný vydať písomný súhlas so zápisom do obchodného registra. Táto lehota sa stanovuje z dôvodu, aby nedochádzalo k neodôvodnenému predlžovaniu vzniku spoločnosti, v opačnom prípade by to mohlo mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

    Zvlášť k druhému bodu chcem možno ešte trošku objasniť, ide o to, že zákon ustanovuje povinnosť registrového súdu skúmať, či zakladateľ, respektíve nadobúdateľ obchodnej spoločnosti nemá daňové podlžnosti voči štátu, respektíve voči daňovým úradom. Zavedenie takejto povinnosti nepovažujem za úplne nesprávne, práve naopak, môže zamedziť chronickým neplatičom, rôznym bielym koňom a podobne zakladať spoločnosti, avšak nešťastný je ten spôsob, akým zákon zavádza túto povinnosť. Pretože ju musí dokladovať samotný podnikateľ, samotný nadobúdateľ podielu v obchodnej spoločnosti, alebo jej zakladateľ, a to potvrdením z daňového úradu, ktoré daňový úrad vydáva do tridsiatich dní. V praxi sa tak môže stať to, že sa predĺži lehota na založenie obchodnej spoločnosti z piatich dní až o tridsať dní. Týmto návrhom teda prechodne, verím, skracujeme túto lehotu na tri dni.

    Zároveň, pani predsedajúca, pán spravodajca, chcem vás požiadať aj po rozhovore s pánom ministrom, aby sa o dvoch bodoch v tomto pozmeňovacom návrhu hlasovalo, o každom, samostatne. A teda prosím vás opätovne o podporu prinajmenšom toho druhého bodu. Môže to mať aj výrazné účinky smerom na verejnosť, keďže doba založenia obchodnej spoločnosti je jedným z ukazovateľov, ktorý sa napríklad používa v ratingu Svetovej banky Doing Business, ktorým sa hodnotí kvalita podnikateľského prostredia. A ak by sa táto doba naozaj predĺžila až o tých maximálnych tridsať dní, mohlo by to mať veľmi negatívny vplyv napríklad na postavenie Slovenska v tomto rebríčku, nehovoriac už teda o byrokracii a podobne. Z vlastnej skúsenosti pritom viem, že daňové úrady sú schopné vydávať takéto potvrdenia aj na počkanie, aspoň teda zo skúsenosti z bratislavského daňového úradu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Štefanec a pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť pána poslanca Chrena v jeho obidvoch bodoch jeho pozmeňovacieho návrhu, pretože som presvedčený, že zlepšia prostredie pre podnikanie. Pri ušľachtilom cieli, ktorý zákon má, a to je zlepšiť výber DPH, je vždy ťažké nájsť tú hranicu medzi tým, čo je väčšie administratívne zaťaženie, čo nie, ale vždy by sme mali brať na ohľad, že administratíva a zbytočné náklady zhoršujú prostredie pre tvorbu pracovných miest. Tento pozmeňovací návrh minimálne zlepšuje stav, ktorý sa má dosiahnuť týmto zákonom, a preto určite si zaslúži podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Áno, aj ja chcem podporiť to, aby bola zavedená lehota na, lehota pre správcu dane, dokedy vydá potvrdenie, respektíve súhlas so založením spoločnosti s ručením obmedzeným, respektíve prevodom obchodného podielu. Áno, ten administratívny náklad spojený s dĺžkou založenia eseročky sa tým znižuje. To, že potrebujeme papier navyše, sa tým neznižuje. A ja verím, že sa prepracujeme k tomu registru diskvalifikovaných osôb, ktorý bude verejným zoznamom a umožní prístup k dátam, ktoré diskvalifikujú založiť spoločnosť akúkoľvek na Slovensku, proste bez toho, aby s tým boli spojené náklady tohto typu.

    To, čo ma mrzí, je pravdepodobne veľmi nízka spolupráca ministerstva spravodlivosti, pretože som presvedčená o tom, že kapacita ministerstva spravodlivosti je na tej úradníckej báze podstatne, podstatne vyššia, než je predložený návrh v tej časti novely Obchodného zákonníka, pretože on v skutočnosti, a preto ja to stále komentujem, nebojuje ani proti tým bielym koňom, bude to obíditeľné. Ja by som najradšej tú časť vypustila, priznám sa, tú novelu Obchodného zákonníka. Ale potom som ustúpila od tohto, asi si to potrebujete vyskúšať v praxi. Som presvedčená, že veľmi rýchlo príde novela Obchodného zákonníka, ktorá úplne zmení túto právnu úpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať na faktické poznámky? Nie.

    O slovo sa hlásil pán minister. V súlade s rokovacím poriadkom mu dávam slovo.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len zareagovať na návrh pána poslanca Chrena. V prípade prvého pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa týka štvrťročných a mesačných platiteľov, tu musím povedať, že nebudeme súhlasiť ako predkladatelia s týmto návrhom. A chcem, uchádzam sa o pochopenie z toho pohľadu, že štvrťroční platitelia sú nami identifikovaní ako najrizikovejšia skupina, pretože ide v podstate o tzv. tých menších podnikateľov z hľadiska biznisu a teraz by sme mohli byť k nim akože tým pádom zhovievavejší, bohužiaľ, pod rúškom tých menších podnikateľov sa často, naozaj, podotýkam, opakujem, často skrývajú tzv. kvázi podnikatelia, ktorí sa registrujú na DPH len za účelom machinácie s vratkami DPH a robia to len na limitované obdobie, urobia to raz, dvakrát a zrušia celú registráciu aj firmu. Takže pôvodný návrh, ktorý bol na ministerstve financií, bol zrušiť štvrťročných platiteľov ako triedu, ako mám to povedať, čiže toto je mäkší variant, ktorý, s ktorým prichádzame. To znamená, novovzniknutí podnikatelia budú musieť prvý rok byť mesačnými, ak sa osvedčia, dostanú možnosť byť štvrťročnými, a znižuje sa tá registračná hladina. Takže v tomto vám v zmysle našich postupov neviem vyhovieť.

    Ale v prípade pozmeňovacieho návrhu, ktorý definuje lehotu na tri dni v prípade poskytnutia súhlasu s registráciou v obchodnom registri, tu sa vyjadrujem za predkladateľa súhlasne, čiže podporíme tento návrh. Ja mám okamžité informácie z finančnej správy také, že sú schopní online. To znamená online poskytovať tieto, tento typ informácií, čo je aj dobrou správou, že sa aspoň v tejto oblasti finančná správa po štvormesačnom kolapse dostáva do normálu. No ak na Slovensku znamená online tri dni, tak si to vieme z hľadiska bezpečnosti toho správneho konania, lebo aj to je malé, malé konanie, predstaviť. Dnes je tá lehota tridsaťdňová, ona by naozaj, uznávam, mohla vážne, vážne, tá tridsaťdňová lehota skomplikovať a predĺžiť lehoty zakladania firiem a následne nás poškodiť pri tom rankingu a čo nie je vôbec príjemné a nie je to cieľom. Čiže s trojdňovou lehotou budeme súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja poslanci, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Chren. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Asi sa musím spýtať, čo je to online. Lebo online pre mňa není lehota, ale online je online. A keďže viem, že napríklad obchodný register funguje cez tie tzv. dátové pumpy, ale to je jedno, to je už technické riešenie, skrátka, daňové úrady sú napojené na obchodný register. Inými slovami, daňové úrady si ťahajú údaje z obchodných registrov roky, to znamená, táto cesta je otvorená. Tak online je pre mňa, že tá cesta bude otvorená aj spätne, a toho človeka, ktorý registruje, by sme z toho mohli vynechať. A to by som považovala za riešenie, ktoré možno dáva zmysel a zároveň nezaťažuje.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keď lehota hovorí, že do troch dní, tak to môže znamenať aj online alebo okamžite, čiže tu sa náš názor nejako nerozporuje. Ja si, rovnako ako pani kolegyňa Žitňanská, myslím, že najlepším riešením by bolo, keby samotný podnikateľ bol z celého procesu vynechaný. Keby jednoducho registrový súd si priamo na daňovom úrade cez priamy prístup do databázy dokázal overiť a nemusel by zaťažovať podnikateľa ďalším papierom. Rozumiem, že takto narýchlo zariadiť to nie je možné, preto je ten návrh do troch dní. A zároveň teda dúfam a držím vám palce, že ešte do konca tohto roka, aj keď nie som zástancom častej zmeny zákonov, príde novelizácia ďalšia tohto zákona, minimálne v tom jednom bode, že sa teda samotný podnikateľ z celého tohto byrokratického procesu vynechá, pretože sa dokáže spojazdniť komunikácia medzi registrovými súdmi a daňovými úradmi, teda aj v tom druhom smere.

    Ďakujem.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktické? Nie.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Petráš a pán poslanec Hudacký.

    Nech sa páči, pán poslanec Petráš.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75.

    Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sú podané pozmeňovacie návrhy.

    1. V 4. bode § 4c ods. 7 znie:

    "(7) Ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do dvanástich mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do tridsiatich dní odo dňa, kedy uplynulo dvanásť mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Popritom správca dane pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu x)."

    Poznámka pod čiarou k odkazu x):

    "x) § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie:. Osobitným predpisom, podľa ktorého by správca dane postupoval pred vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu, je § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dané pozmeňujúce ustanovenie navrhuje zmenu v tom zmysle, aby správca dane po dvanástich mesiacoch odo dňa zloženia zábezpeky mohol so zábezpekou daňového subjektu nakladať tak ako napríklad s daňovým preplatkom daňového subjektu, a teda aby bolo umožnené peňažnú zábezpeku pred jej vrátením daňovému subjektu, ktorý nevykazuje žiadne nedoplatky na dani z pridanej hodnoty, použiť i na úhradu jeho prípadných nedoplatkov na iných daniach, alebo na úhradu splatných preddavkov na daň. Dané navrhované znenie zákona je efektívnym riešením v tých prípadoch, kedy vzniká povinnosť správcu dane vrátiť peňažnú zábezpeku daňovému subjektu z účtu vedeného v Štátnej pokladnici a následne ich vymáhať od toho istého daňového subjektu, jeho nedoplatky.

    2. V 22. bode § 69 ods. 14 písm. b) znie:

    "b) platiteľ pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zozname osôb vedenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky,".

    Odôvodnenie:. Zámerom pozmeňovacieho návrhu je zaviesť verejne prístupný online zoznam, register platiteľov dane, ktorý opakovane v kalendárnom roku nespĺňa povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatia vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie sú zastihnuteľní na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkárne alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole, čím napĺňajú podmienky na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2044 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Pôvodné znenie vládneho návrhu zákona týkajúce sa daných bodov predpokladá na uplatnenie ručenia v jednom z prípadov doručenia oznámenia daňového úradu zaslané platiteľom, s ktorými nespoľahlivý platiteľ obchoduje. Predmetné opatrenie sa však v praxi môže stretnúť s problémami, a to v súvislosti so skutočnosťami, že správca dane nemusí poznať problematických obchodných partnerov platiteľa alebo ak v prípade kontroly zo strany správcu dane ten zistí existenciu týchto problematických subjektov. Často sa v praxi stáva, že dané subjekty sú už nekontaktné, resp. správca dane nemá možnosť získať prístup k ich daňovým dokladom. Ďalej pre úspešné uplatnenie inštitútu ručenia je podľa navrhovaného § 69 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, by bolo zverejnenie daného platiteľa na mieste všeobecne známom (register) prínosom a samozrejme obchody uskutočnené s platiteľom uverejneným v registri datované, resp. realizované odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia by podliehali ručeniu automaticky.

    Cieľom pozmeňujúceho návrhu je teda nielen ochrana potencionálnych, dobromyseľných obchodných partnerov, rizikových platiteľov, zníženie rizika špekulatívnych obchodov, ale i zníženie administratívnej práce a vynakladania finančných prostriedkov zo strany správcu dane v prípadoch vydávania a doručovania oznámení, ktoré by museli byť vynaložené v prípade prijatia pôvodného návrhu zákona.

    Na záver uvádzam, že predmetný online register subjektov, ktoré spĺňajú kritériá na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, by viedlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom portáli.

    V 22. bode § 69 sa dopĺňa ods. 15, ktorý znie:

    "(15) Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky."

    Odôvodnenie: Zámerom pozmeňujúceho návrhu je zaviesť verejne prístupný online zoznam (register) platiteľov dane, ktorí opakovane v kalendárnom roku nesplnia povinnosť podať daňové priznanie, opakovane v kalendárnom roku nezaplatia vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie sú zastihnuteľní na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkárne alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole, čím napĺňajú podmienky na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Pôvodné znenie vládneho návrhu zákona týkajúce sa daných bodov predpokladá na uplatnenie ručenia v jednom bode z prípadov doručenie oznámenia daňového úradu zaslané platiteľom, s ktorými nespoľahlivý platiteľ obchoduje. Predmetné opatrenie sa však v praxi môže stretnúť s problémami, a to v súvislosti so skutočnosťami, že správca dane nemusí poznať problematických obchodných partnerov platiteľa alebo ak v prípade kontroly zo strany správcu dane ten zistí existenciu týchto problematických subjektov. Často sa stáva, že dané subjekty sú už nekontaktné, resp. správca dane nemá možnosť získať prístup k ich daňovým dokladom. Ďalej pre úspešné uplatnenie inštitútu ručenia i podľa navrhovaného § 69 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov by bolo zverejnenie daného platiteľa na mieste všeobecne známom (register) prínosom a samozrejme obchody uskutočnené s platiteľom uverejneným v registri datované, resp. realizované odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia by podliehali ručeniu automaticky.

    Cieľom pozmeňujúceho návrhu je teda nielen ochrana potencionálnych dobromyseľných obchodných partnerov, rizikových platiteľov, zníženie rizika špekulatívnych obchodov, ale i zníženie administratívnej práce a vynakladania finančných prostriedkov zo strany správcu dane v prípadoch vydávania a doručovania oznámení, ktoré by museli byť vynaložené v prípade prijatia pôvodného návrhu.

    Na záver uvádzam, že predmetný online register subjektov, ktoré spĺňajú kritériá na zrušenie registrácie v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, by viedlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom portáli.

    Ďakujem.

  • Skončili ste, pán poslanec?

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa neprihlásil žiaden pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán minister, k vášmu návrhu toho predmetného zákona v dôvodovej správe zdôrazňujete, že jeho zámerom je predovšetkým eliminácia daňových únikov, nelegálnych aktivít podnikateľských subjektov a že tieto opatrenia nebudú predstavovať administratívne prekážky.

    V podstate s tým súhlasíme a KDH zdôrazňuje potrebu boja proti daňovým únikom. Veď 2,3 mld. eur úniku na DPH za rok 2010 je skutočne hrozivé memento a tieto zdroje chýbajú v rozpočte tejto krajiny a predovšetkým pri konsolidácii verejných zdrojov. V podstate potiaľ súhlasíme, pán minister, s vašimi úmyslami, na druhej strane ale v tomto návrhu je viacero opatrení, ktoré zbytočne administratívne zaťažujú platiteľov DPH a často nezmyselne viažu zároveň aj finančné zdroje, ktoré môže podnikateľ efektívne využiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a v neposlednom rade taktiež predlžujú dobu zakladania obchodných spoločností.

    V tejto súvislosti, ak dovolíte, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75.

    1. V čl. I v 1. bode § 4 ods. 5 sa slová "do 60 dní" nahrádzajú slovami "do 38 dní".

    Odôvodnenie: Lehota na registráciu platiteľov DPH, ktorí sú povinní zložiť zábezpeku na daň v trvaní šesťdesiat dní, je neúmerne dlhá, obzvlášť ak vezmeme do úvahy navrhovanú povinnosť zložiť predmetnú zábezpeku v lehote osem dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Preto stačí v oboch prípadoch základná lehota tridsať dní, ktorá môže byť v prípade povinnosti zložiť zábezpeku na daň, predĺžená o osem dní. Pokiaľ by bolo schválených šesťdesiat dní, tak sa doba zakladania nových obchodných spoločností viac ako zdvojnásobí, čo je v ostrom protiklade so záväzkom vlády z programového vyhlásenia znižovať administratívne zaťaženie a uľahčovať zakladanie podnikov.

    2. V čl. I v 3. bode § 4c ods. 1 písm. d) znie:

    "d) tento daňový subjekt nepreukáže správcovi dane do času podania žiadosti o registráciu na daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie.".

    Odôvodnenie: Keďže zákon o DPH v § 3 ods. 2 hovorí, že ekonomickou činnosťou je každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, to znamená, teoreticky aj jeden príjem v hodnote jedno euro, zloženie zálohy na daň by sa v tomto prípade malo vyžadovať len od tých subjektov, ktoré pred registráciou nepreukážu vykonávanie ekonomickej činnosti, to jest dodanie tovarov a služieb bez ohľadu na počet dodávok a výšku platieb.

    3. V čl. I v 3. bode § 4c ods. 2 sa na konci druhej vety pripájajú tieto slová: "a výšku jej základného imania".

    Odôvodnenie: Podľa § 4c ods. 2 bude môcť daňový úrad rozhodnúť o výške zábezpeky na daň v závislosti od rizika vzniku nedoplatku na DPH, pričom nie sú nijako upravené pravidlá a postup, podľa ktorých bude daňový úrad posudzovať rizikovosť jednotlivých žiadateľov a stanovovať výšku zábezpeky. Daňový úrad bude môcť určiť ľubovoľnú výšku zábezpeky od 1000 do 500 000 eur a určením neúmerne vysokej zábezpeky de facto účinne blokovať registráciu obchodných spoločností.

    4. V čl. I v 33. bode § 77 ods. 2 sa vypúšťajú tieto slová: "uplynulo viac ako dvanásť kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a".

    Odôvodnenie: Povinné zdaňovacie obdobie, kalendárny mesiac, pridá viac práce účtovníkom a zvýši sa tým cena za spracovanie účtovníctva. Dané opatrenie pridá oveľa viac práce daňovým úradníkom, čo môže mať vplyv na chybovosť, nesprávne a neoprávnené vyplácanie preplatkov a hlavne spôsobuje nervozitu v komunikácii medzi daňovým úradom a platiteľom dane.

    5. V čl. II v 42. bode § 81 ods. 4 písm. b) v 1. bode sa pred slovo "nevykonáva" vkladajú slová: "v uplynulých dvanástich mesiacoch".

    Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie umožní zrušenie registrácie spoločnosti ako platcu DPH, ak nevykonáva alebo prestane vykonávať podnikanie. Nie je však zrejmé obdobie, ktoré sa bude brať do úvahy pri rozhodovaní, či firma vykonáva alebo nevykonáva podnikanie.

    Problém môžu mať všetky firmy, ktoré mesiac, respektíve niekoľko mesiacov nevystavia faktúru, pretože nemá zákazky, alebo má taký produkt, ktorého výroba trvá niekoľko mesiacov, alebo poskytuje služby, ktoré fakturuje len jedenkrát ročne.

    Toľko pozmeňovací návrh. Ja by som bol rád, pán spravodajca, ak by sa dalo hlasovať o každom tomto bode zvlášť. Vážení kolegovia, chcem váš požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu v prospech zlepšenia podnikateľského prostredia.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou nereaguje žiaden pán poslanec.

    Končím, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko predkladateľ? Nie.

    Spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalej, v ďalšom bode programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 76, spoločná správa výborov má tlač 76a.

    Poprosím vás, pán podpredseda vlády a minister financií, o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákona sa predkladá ako návrh iniciatívny.

    Navrhovaným zákonom sa ustanovuje osobitný odvod pre právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných odvetviach. Navrhovaný zákon sa predkladá ako jedno z opatrení na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie prejavov vplyvu globálnej a finančnej hospodárskej krízy, aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov.

    Dopady na verejné financie tohto zákona sú zásadné. Už v tomto roku v objeme asi 33 mil. eur ako prínos do štátnych finančných aktív a okolo 100 mil. eur plánovaných v budúcom roku.

    Účinnosť tohto odvodu a tohto zákona je na dobu určitú do konca budúceho roku.

    Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády 30. mája tohto roku. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra tohto roku.

    Ďakujem.

  • Teraz poprosím poverenú spravodajkyňu pani poslankyňu Hufkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 76) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov: Národná rada uznesením č. 66 z 26. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 47 zo dňa 19. júla 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č. 40 zo dňa 17. júla 2012 a výbor pre hospodárske záležitosti neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol schopný uznášať sa.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, uvedené pod bodom IV. Toto máte všetci pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 76) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 56 z 23. júla 2012. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave? Takže pani poslankyňa Grečková.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach podala svoj pozmeňujúci návrh.

    Navrhujem v čl. I § 5 doplniť ods. 5, ktorý znie:

    "(5) Základ odvodu podľa ods. 1 sa znižuje o nárok na podiel na zisku od inej regulovanej osoby zaúčtovaný v účtovníctve podľa osobitného predpisu za predpokladu, ak táto iná regulovaná osoba zaplatila odvod z výsledku hospodárenia, z ktorého sa tieto podiely na zisku vypočítali. Základ odvodu podľa ods. 1 sa zvyšuje o zaúčtované zníženie nároku na podiel na zisku uvedeného v prvej vete.".

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, že vyplatené dividendy budú iba raz zaťažené odvodom u regulovanej osoby. To znamená, ak dividendy boli zahrnuté do výsledku hospodárenia pred zdanením, z ktorého regulovaná účtovná jednotka vypočítala odvod, a plynuli materskej spoločnosti alebo spoločnosti s podstatným vplyvom, tieto ho následne z výsledku hospodárenia na účely výpočtu odvodu vylúčia. Ak príde k zmene rozhodnutia o výške týchto dividend a zaúčtuje sa zníženie nároku na podiel na zisku, o uvedenú sumu sa samozrejme zvyšuje základ odvodu.

    Zároveň žiadam vyňať bod 19 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a tento odporúčam neschváliť.

    Skončila som.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou žiaden pán poslanec. Teda vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ideme pokračovať ďalej.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menového fondu.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 115 a spoločná správa výborov má tlač 115a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.

    Nech páči, pán minister, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Materiál sa predkladá z dôvodu reformy strategického cieľa reorganizácie Výkonnej rady Medzinárodného menového fondu, ktorý predstavuje zvýšenie zastúpenia rozvíjajúcich sa rozvojových krajín, ako je Čína, India, Brazília, Argentína, Rusko, Juhoafrická republika, Thajsko a ďalšie, v Medzinárodnom menovom fonde, pričom sa očakáva, že dôjde k zníženiu počtu výkonných riaditeľov zastupujúcich vo Výkonnej rade Medzinárodného menového fondu.

    Dohoda o Medzinárodnom menovom fonde patrí do kategórie medzinárodných zmlúv, z ktorých Slovensku vzniká členstvo v medzinárodných organizáciách, a podľa čl. 7 ods. 4 ústavy rozhodnutie o vyjadrení súhlasu Slovenskej republiky so znením Dodatku pred jeho ratifikáciou patrí do kompetencie Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto odporúčam, aby Národná rada vyslovila súhlas s uzavretím dohody, k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady MMF.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády a minister financií, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Hrehu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu vlády.

    Pán spravodajca, ešte predtým, ako poviete spravodajskú informáciu, pán podpredseda vláda a pán minister financií má ešte poverenie, aby predložil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka. Bude všeobecný súhlas, aby sme aj po 19.00 hodine tento návrh na vyslovenie súhlasu prerokovali?

  • Súhlasné reakcie z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menového fondu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu NR SR s uvedeným Dodatkom:

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 103 z 26. júna 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 51 z 19. júla 2012, ústavnoprávny výbor, uznesenie číslo 43 zo 17. júla 2012. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy SR s uzavretím Dodatku k Dohode o Medzinárodnom menovom fonde k reforme Výkonnej rady Medzinárodného menového fondu (tlač 115) vysloviť súhlas.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 60 z 23. júla 2012. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Hlási sa niekto z pánov poslancov do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 107 a spoločná správa výborov má tlač 107a.

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby v zastúpení ministra vnútra návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, dámy a páni, s tým, že ste súhlasili, že môžem predstúpiť pred vás ešte s návrhom na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka.

    Cieľom predkladaného materiálu, je vytvorenie právneho základu pre medzinárodnú multilaterálnu spoluprácu v oblasti ochrany svedka, ktoré je jednou z veľmi významných oblastí policajnej spolupráce.

    Návrh zmluvy je výsledkom viacerých a ťažkých kompromisov takzvaných členských krajín Salzburského fóra a jeho znenie sa do maximálnej možnej miery prispôsobuje vecným a právnym potrebám zúčastnených štátov.

    Spolupráca na základe zmluvy bude otvorená nielen pre členské krajine Európskej únie, ale aj pre ďalšie štáty schengenského priestoru, ako je Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky a je vypracovaný v súlade s naším právnym poriadkom.

    Na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie návrhu zmluvy.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz prosím povereného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Matejička, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka, tlač 107, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 129 zo 6. júla 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka, po druhé, rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto má prednosť pred zákonmi.

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vám teraz prečítam.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán spravodajca, návrh na uznesenie má asi každý priložený v laviciach, takže nie je to potrebné čítať.

    Matejička, Vladimír, poslanec NR SR

    Ďakujem. Tak potom, prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

  • Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie dnešného dňa.

    Chcem vás informovať, že zajtra ráno o 9.00 hodine, tak ako sme si odsúhlasili zmenu programu, budeme rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve, ktoré máte ako tlač 164, a ďalej budeme pokračovať návrhom novely ústavy o zrušení trestnoprávnej imunity a následne Trestným zákonom.

    Takže prajem vám pekný večer a zajtra ráno dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.