• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás tu v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky.

    Otváram rokovanie 4. schôdze. Poprosím vás, aby sme sa prezentovali a zistili našu uznášaniaschopnosť.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných 103 poslancov, Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 4. schôdzi budú overovateľmi pán poslanec Milan Halúz a pán poslanec Viliam Novotný, ich náhradníkmi budú pani poslankyňa Mária Janíková a pán poslanec Martin Poliačik.

    O ospravedlnenie na dnešný prvý rokovací deň 4. schôdze požiadali pán poslanec Ján Mičovský a pán poslanec Branislav Škripek.

    Návrh programu 4. schôdze máte, dúfam, v laviciach.

    Chcem vás informovať, že niektoré body, tak ako býva zvykom, majú určený presný termín rokovania, je to najmä tlač 64 a 65, čo je novela ústavy a novela Trestného poriadku, ktoré prerokujeme v druhom a treťom čítaní vo štvrtok 26. júla od 9.00 hodiny ráno.

    V tejto súvislosti vás chcem upozorniť, že v návrhu programu sa uvádzajú viaceré materiály, ktorých prerokovanie je navrhnuté na konkrétny termín. Je to aj správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2011 (tlač 110), ktorú uvedie guvernér Národnej banky. Predpokladám, že schválením programu vyslovíme aj súhlas s tým, aby pán guvernér mohol vystúpiť v Národnej rade.

    Teraz pristúpime k samotnému schvaľovaniu

    návrhu programu 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    A poprosím všetkých, ktorí majú záujem o zmenu alebo doplnenie programu 4. schôdze, aby sa prihlásili. Len pán poslanec Osuský sa hlási, takže poprosím, nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V zmysle § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku navrhujem, aby bol z programu 4. schôdze vypustený bod č. 8 (tlač 141), vládny návrh zákona o sociálnom poistení. Ako dôvod uvádzam, že pri prerokovaní tohto návrhu v rámci medzirezortného pripomienkového konania boli porušené legislatívne pravidlá vlády. Návrh nebol vôbec zverejnený na portáli. Pripomienkovali ho len vybrané subjekty, nie verejnosť, lehota sa z 15 dní skrátila, hoci na to nebol dôvod, ktorý predpokladajú pravidlá. A lehota sa dokonca skrátila na 3 pracovné dni, hoci pravidlá predpokladajú, že skrátiť ju možno najmenej na 7 pracovných dní. Keďže ide o porušenie ústavou garantovaného práva občanov obracať sa na štátne orgány s návrhmi a pripomienkami, považujem toto porušenie za natoľko závažné, že navrhujem materiál stiahnuť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Osuský bol jediný s návrhom. Pán poslanec, ide o bod 15. Zrejme ste vychádzali zo starého programu. V tom novom, ktorý máte, dámy a páni, rozdaný, je to bod 15. Budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Osuského, aby sme vyradili bod 15 z programu 4. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 bolo za, 74 proti, 7 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 4. schôdze ako o celku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 86 bolo za, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili program 4. schôdze Národnej rady.

    Chcem vás informovať, že tak ako býva zvykom, budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o 11.00 a 17.00 hodine, pokiaľ, samozrejme, nedôjde k inej dohode.

    Pristúpime teraz k prvému bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 137, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 123.

    Poprosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby uviedol vládny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súvislosti s uplatňovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, ktoré nahradilo dovtedy platné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2037/2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

    Predložený návrh zákona upravuje povinnosti podnikov, ktoré nakladajú s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, výrobkami a zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy, zodpovednosť a sankcie za porušenie ustanovení nariadenia (ES) č. 1005/2009 a tohto zákona. Stanovuje požiadavky kontroly úniku uvedených látok, ukladá povinnosť evidencie a oznamovacej povinnosti, upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti na nakladanie s látkami poškodzujúcimi zónovú vrstvu a na vydávanie odborných posudkov.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na verejné financie a na životné prostredie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Babič. Poprosím ho, aby uviedol ako spravodajca návrh.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem, dámy a páni, vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby nám ešte v prvom čítaní uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

    Je to tlač 138.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 22 z 23. júna 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 123 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, sa predkladá hlavne z dôvodov povinnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES o národných emisných stropoch pre určité znečisťujúce látky a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách do nášho právneho systému.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie.

    Návrh je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s protokolmi vydanými k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

    Návrh nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

    Úpravou nových povinností dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia v podnikateľskom prostredí, avšak bez zvyšovania nákladového zaťaženia v porovnaní s doterajším zákonom o ovzduší.

    Vplyv zákona na životné prostredie bude pozitívny.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Košútová bude uvádzať ako členka gestorského výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, tento zákon.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 23 z 23. júna 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č.124 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pána ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 119 a budeme rokovať o návrhu v prvom čítaní.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona je...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister. Kolegyne, kolegovia, venujte pozornosť vystúpeniu.

  • Dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona je schválené Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého predložený vládny návrh zákona zatiaľ upravuje iba zlúčenie vojenských spravodajských služieb do jednej špeciálnej služby Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorou bude Vojenské spravodajstvo, ktoré bude plniť úlohy vnútorného a zahraničného spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky.

    Postavenie, pôsobnosť, mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami bude komplexne upravovať nový návrh zákona o spravodajských službách. Po schválení predkladaného návrhu zákona predloží ministerstvo obrany na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh nového štatútu Vojenského spravodajstva a návrh na určenie celkových početných stavov Vojenského spravodajstva v súlade s ustanovením § 3 a 4 zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

    Po schválení uvedených dokumentov je možné očakávať redukciu duplicitných logistických, administratívnych a zabezpečovacích činností a určitú úsporu finančných prostriedkov z prideleného rozpočtu. Podľa predkladaného a vypočítateľného vývoja čerpania financií by v horizonte troch rokov do konca roka 2014 malo zlúčenie priniesť úsporu v celkovej výške približne 19 % objemu ročného rozpočtu na spravodajskú službu. Prerozdelením ušetrených zdrojov by tak vznikol potenciál na financovanie rozvojových programov a projektov vo výkonných spravodajských zložkách domáceho a vonkajšieho spravodajstva.

    Vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Šuca je určený spravodajca z gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť.

  • Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, prosím, aby som predniesol spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 119). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. júna 2012 č. 105 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku do rozpravy, a to za klub SaS od pána poslanca Galka. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS nepodporí tento vládny návrh zákona v médiách prezentovaný aj ako takzvaný „zákon o zlučovaní vojenských tajných služieb“, nie preto, že by sme s tým, čo je v texte napísané principiálne nesúhlasili alebo by to bolo vyslovene škodlivé pre spoločnosť, ale preto, že návrh pokladáme, povedané miernejším jazykom, za populistický a zavádzajúci občanov.

    Najprv teda o tom, čo je v návrhu zákona v poriadku. Sú to v podstate legislatívnotechnické úpravy. V návrhu sú staré pojmy používané v zákone o Vojenskom spravodajstve č. 198/1994 Z. z. nahrádzané novými v súčasnosti používanými pojmami. Ďalej, sú v ňom aktualizované rôzne poznámky, odkazy zo starých legislatívnych noriem na nové legislatívne normy, ktoré zákon o Vojenskom spravodajstve obsahuje. Pre príklad, teraz si to musím posunúť, aby som to presne odcitoval, „zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je nahradený zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov“. Alebo druhý príklad, „zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva je nahradený zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností“. Ďalej, nanovo sú definovaní príslušníci Vojenského spravodajstva. Predtým to boli „tí, čo sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu". Teraz sú to tí, čo vykonávajú štátnu službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky a sú dočasne vyčlenení na plnenie úloh Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.

    Zaujímavejšia novinka je to, že na plnení úloh Vojenského spravodajstva sa budú môcť podľa predloženého návrhu už podieľať aj zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, čo je v poriadku a je to akceptovateľné. Toto sme mali v pláne zaviesť aj my.

    A teraz, čo je problémom. V médiách, ako som už spomínal, je návrh tohto zákona prezentovaný ako zákon o zlúčení vojenských tajných služieb, teda zákon, na ktorom si strana SMER robila P. R. niekoľko týždňov po voľbách, keď sa spamätávala z volebného úspechu a zistila, že bude zodpovedná za všetky rezorty. A viete, v čom je, dámy a páni, „skryté“ celé to zlúčenie v tomto návrhu? V tom, že všetky paragrafy predmetného zákona, kde sa hovorilo o riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva a riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby, boli zmenené tak, že tieto dva pojmy boli nahradené jedným pojmom, a to riaditeľ Vojenského spravodajstva. Tam, kde je pojem organizačné zložky Vojenského spravodajstva, aby ste tomu rozumeli, čiže dve tajné vojenské služby, tento sa nahrádza tak, že slová organizačné zložky vypadávajú.

    Ešte aby som nezabudol. Už nebudeme vyplácať príplatky príslušníkom VOS a VSS, v skratke, ale len príplatky príslušníkom VS. A ani medaily, čo budú vojakom udeľované, sa nebudú volať medaily VOS a medaily VSS, ale medaily VS. A tým je tzv. „zlučovanie“ dvoch vojenských spravodajských služieb skončené. Počujete dobre, dámy a páni.

    Takže žiadna sľubovaná väčšia a efektívnejšia kontrola spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami, žiadne predchádzanie úniku utajovaných skutočností, žiadne zabezpečenie rastu dôveryhodnosti tajných služieb, žiadne vytvorenie podmienok pre uskutočnenie reformy Vojenského spravodajstva zameraných na podporu rozhodovania na všetkých úrovniach riadenia obrany a zlepšenie kontroly jeho činnosti. Toto všetko som citoval z programového vyhlásenia vlády a obsahuje to aj dôvodová správa k návrhu tohto zákona.

    Chcel by som sa úplne vážne spýtať, ktorý paragraf v tomto návrhu zákona niektoré z uvedených atribútov programového vyhlásenia vlády zabezpečí alebo aspoň čo len trocha podporí. Žiaden, dámy a páni. Takže v dôvodovej správe sú popísané v tejto časti len bludy. A týmito bludmi kŕmite prostredníctvom médií pri prezentácii tohto návrhu zákona aj občanov. Pán minister Glváč, čo vy na to? Veď tí borci od pána Tibenského, riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, čo vám toto pripravili, si z vás normálne robia srandu, keď vás s niečím takýmto pošlú do vlády a následne do parlamentu. Ja už vidím, ako by to vyzeralo, keby trebárs v minulom volebnom období Daniel Krajcer predložil zákon o zlučovaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie s tým, že zákon by obsahoval len paragraf, že sa ruší pozícia riaditeľa Slovenskej televízie, ruší sa pozícia riaditeľa Slovenského rozhlasu a vytvára sa nová pozícia riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska a to by bolo všetko. No asi by ste si viacerí ťukali na čelo. A tí najaktívnejší zo strany SMER by priam prskali. Tým, čo tento zákon v rukách nedržali, si ho odporúčam prečítať, mám na mysli ten zákon o zlučovaní televízie a rozhlasu, aby vedeli, čo všetko takéto zlúčenie môže obsahovať (poslanie, úlohy, činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, podnikanie, orgány, postavenie riaditeľa, hospodárenie, inštitúcie, financovanie, no proste všetko možné). Má spolu, prosím pekne, pätnásť strán. A takýchto príkladov zlučovania inštitúcií by som mohol použiť viac aj z vášho obdobia. Ja som ešte nikdy nevidel prebehnúť „zlučovanie“ tak, že sa zrušia pozície riaditeľov dvoch zlučovaných organizácii a nahradia sa jednou pozíciou. A toto je celé zlučovanie. Úplne vážne sa vás, pán minister Glváč, spýtam, čo toto má znamenať. A pritom viem, že na Vojenskej spravodajskej službe je návrh zákona o zlučovaní tajných služieb rozpracovaný, robili ho tí istí ľudia, čo vám teraz toto podstrčili, ešte odvtedy, keď som bol na čele rezortu ja a malo to celkom hlavu a pätu. Len sme to nestihli dokončiť. Poučiť ste sa mohli ale napríklad aj v zahraničí, napríklad v takom Poľsku, kde pri zlučovaní tajných služieb v predmetnom zákone o zlúčení poľský zákonodarca definoval všetko a veľmi podrobne rozsah a organizáciu služby, právomoci, povinnosti príslušníkov zlúčeného Vojenského informačného spravodajstva, tak sa to v Poľsku volá, a tak ďalej. Zhodou okolností aj tento poľský zákon má pätnásť strán, a nie ako toto trojstranové čudo, čo nám tu predkladáte dnes. V podobnom duchu je ladený ale napríklad aj maďarský zákon.

    No v médiách som sa dočítal, že okrem proklamovanej väčšej kontroly, čo, ako už som teraz jasne ukázal, je hlúposť, tento zákon sľubuje vraj ekonomické úspory. Myslím, že ste hovorili, pán minister, o nich aj vy v úvodnej reči, o predpoklade, že 19 % rozpočtu tajných služieb bude usporených.

    Úspory získané napríklad aj spoločným verejným obstarávaním, druhá hlúposť. Ktorý paragraf zabezpečí toto v tom zákone? Spoločné obstarávanie môže byť predsa bez ohľadu na to, či má vojenská tajná služba jedného alebo dvoch riaditeľov. Veď na vrchu stále je len jeden minister, či sú tieto tajné služby dve alebo jedna. Takže to je ďalšia hlúposť alebo, lepšie povedané, zavádzanie ľudí. Áno, áno, ja viem, že ste deklarovali, že v budúcnosti pripravíte nový komplexný návrh zákona o spravodajských službách, ale na čo potom predkladáte toto? Je to z toho dôvodu, lebo v skutočnosti nový zákon o Vojenskom spravodajstve nemáte záujem prijať? A toto je práve tá kamufláž? Ja viem, aká je anabáza zákona o Vojenskom spravodajstve. Každá opozičná strana už viac ako desať rokov deklaruje, že ho treba prijať nový. Ale sotva sa dostane do vlády, akosi na túto potrebu „zabudne“, pretože jej ten nedokonalý zákon vyhovuje. Viem o tom svoje, pretože v minulom volebnom období sme nový zákon o Vojenskom spravodajstve pripravili v spolupráci rezortu obrany a Slovenskej informačnej služby a napriek tomu sa koaličná vôľa na jeho prijatie nenašla. Alebo navrhujete tento nesystémový a čiastkový zákon len preto, aby ste si spravili čiaročku a mohli sa pred ľuďmi tváriť, že ste ďalšiu „istotu“ z vášho programového vyhlásenia vlády splnili, a to ešte ako rýchlo? Ale to je potom podvod na občanoch, pretože schválením tohto zákona z programového vyhlásenia vlády nesplníte ani čiarku. A my v opozícii sme tu na to, aby sme to verejnosti takto otvorene povedali. Ale zároveň tu určite nie sme na to, aby sme sa na takom zavádzaní občanov mlčky zúčastnili. A preto poslanecký klub SaS predmetný návrh zákona, ako som už spomenul v úvode, nepodporí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky, pán poslanec Osuský, pán poslanec Baška a pán spravodajca Šuca. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Presne to je dôvod, pre ktorý za takýto návrh nehlasujeme, lebo zákony nemajú byť čiarkou v súbore záväzkov. Zákony by mali mať reálny zmysel. A predložený návrh na rozdiel už od zmieneného zákona o zlučovaní rozhlasu a televízie neprináša nič ďalšieho, čo by stálo za to, aby dostal náš hlas. Proste zákony nie sú čiarky v legislatívnom pláne. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vo faktickej poviem len jednu vec. Potom sa prihlásim ešte do rozpravy. Pán poslanec Galko, ja nechápem to porovnanie zlučovania vojenských spravodajských služieb a zlučovania rozhlasu a televízie. To sú úplne iné inštitúcie zo zákona stvorené úplne na niečo iné a dôležité je to, že nerozhoduje o počtoch a tabuľkách a organizačnej štruktúre parlament, Národná rada, o Vojenskom spravodajstve, či už je to VOS alebo VSS, ale o tom rozhoduje úplne niekto iný, schvaľuje to Bezpečnostná rada tejto krajiny na návrh vlastne ministra obrany. Takže to je úplne niečo iné.

    Hovorili ste o zákone o spravodajských službách, že sa pripravuje. No my sme ho mali tiež pripravený v rokoch 2006 – 2010 a tiež nebola možno koaličná vôľa ako za vlády Ivety Radičovej za ten rok a pol. A teraz ja si myslím, že ten zákon, ktorý sa pripravuje, prejde do zdarného konca. O tom budem hovoriť viac v rozprave. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Galko, mňa zaujala tá časť vášho príspevku, keď ste tam rozprávali o vyššej kontrole Vojenského spravodajstva. No, viete, z vašich úst rozprávať o kontrole Vojenského spravodajstva je veľmi zaujímavé. V prípade, že sa na post ministra obrany Slovenskej republiky dostane James Bond v slovenskom obleku bez kravaty, ktorý je presvedčený, že predstavuje etalón neomylnosti, spravodlivosti, a v jeho osobe sa skoncentrovala veškerá múdrosť, bohorovnosť a neomylnosť, tak potom sa deje na Vojenskom spravodajstve to, čo sa dialo za vašej éry. Už raz som vám povedal, že ste dostali Vojenské spravodajstvo do doby kamennej a veľmi ste poškodili ľuďom, ktorí svoju robotu vykonali v zmysle zákonov Slovenskej republiky.

    Teraz niekoľko konkrétnych faktov a bodov, čo sa stane, keď sa zlúči Vojenské obranné spravodajstvo a Vojenská spravodajská služba pozitívne. Zabezpečí to vyššiu efektivitu spravodajskej činnosti vytvorením centralizovaného automatického prvku alebo logistického centra, ktorý využije informačné výstupy z rozviednych a kontrarozviednych súčastí ako informácií z otvorených a ďalších dostupných zdrojov, dokáže lepšie zhodnotiť bezpečnostnú situáciu a identifikovať hrozby. Ďalšie pozitívum, efektívnejšie zdieľanie informácií, lepšie využívanie špeciálnych prostriedkov potrebných pre spravodajskú činnosť, zefektívnenie plánovacieho procesu, jednotné riadenie spravodajskej činnosti, prispeje k jednotnej a dôslednej koordinácii činnosti Vojenského spravodajstva. Čiže toto sú konkrétne fakty, čo sa stane, keď sa zlúči Vojenské obranné spravodajstvo s Vojenskou spravodajskou službou. A toto má za následok pozitívny efekt a dopad na štátny rozpočet a na úsporu finančných prostriedkov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Galko, chcete reagovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    V podstate na pána poslanca Bašku netreba reagovať.

    Pán poslanec Šuca, ja by som naozaj odporúčal, aby ste sa venovali v tých faktických pripomienkach tomu, čo sa hovorí, a nie tomu, kto to hovorí, pretože keby sme chceli naskočiť na spoločnú nôtu, to vy mi poviete, že ja som nastúpil bez kravaty a vy ju máte krásku červenú, komunistickú, boľševickú...

  • Reakcia z pléna.

  • No, viete, myslím si, že je to zbytočné, neskáčte mi do reči, ja som vám neskákal do reči, to vás nectí. Dobre ďakujem. Čiže ale ja nechcem sa k tomuto znížiť, takže som to prvý a posledný raz povedal. Ešte raz vám zopakujem: Ktorý paragraf v tom zákone zaručí to, čo ste povedali? Ja to nebudem opakovať, lebo to bola znôžka fráz. Ja neviem, či vám to niekto poslal alebo ste to mali dopredu napísané. Ja som kritizoval tú časť, kde boli zrušené dve pozície dvoch riaditeľov a nahradená jednou. Toto predsa nemôže zabezpečiť to, čo ste povedali, nejaké centralizované obstarávanie a nejaké logistické úspory a ja neviem čo všetko. Jednoducho, dámy a páni, z tohto sa nevykrútite. Pán minister sa z toho nevykrúti, pretože natrel suchý chlieb s masťou a cibuľou a teraz sa nás snaží presvedčiť, že nám dáva nejaký novo upečený chlieb s kaviárom. A tak to proste jednoducho nie je. Ja sa mu v podstate ani moc nečudujem, pretože on má taký veľký vzor. Ja si pamätám, že pred niekoľkými dňami váš predseda, premiér povedal, že len 12 % ľudí sa dotknú vaše reštrikčné opatrenia. No ďakujem pekne. Ja vám garantujem, že keď tie veci zavediete, tak keď stretnem na ulici 100 ľudí, tak deväťdesiatich ôsmich sa tie opatrenia dotknú, to šklbanie, ktoré pripravujete, a tých dvoch sa nedotknú preto, lebo to budú buď politici strany SMER, alebo vaši mecenáši. Ďakujem pekne.

  • Dávam možnosť sa prihlásiť teraz do rozpravy ústne. Poslanci Fedor, Baška sú prihlásení, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Pán poslanec Fedor, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod môžem vyjadriť obdiv vláde a pánovi ministrovi za to, čo sa im už v súvislosti s týmto návrhom zákona podarilo. Za posledný mesiac som si totiž všimol niekoľko príspevkov v správach, kde sa im podarilo vyvolať dojem, že ide o racionálne a úsporné opatrenie. Spojíme dve spravodajské služby do jednej a ušetríme verejné zdroje. Prečo by verejnosť neocenila, ak vláda v čase krízy navrhuje efektívne riešenia? Klobúk dole.

    Bohužiaľ, niekto si asi neprečítal dôvodovú správu k návrhu tohto zákona, ktorý je v parlamente. V tejto správe sa totiž uvádza, že návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, že štát neušetrí ani cent. Aj keď pán minister v úvodnom slove hovoril o nejakých 19 percentách úspor pri zlúčení Vojenského spravodajstva do jednej organizácie, nevidíme ani v dôvodovej správe ani v paragrafovom znení tohto návrhu zákona, prečo by tomu tak malo byť. Ibaže tým padá hlavný argument v prospech tohto zákona. A nejaký iný dôvod vláda dosiaľ neuviedla.

    Osobne som dlhodobý zástanca spojenia dvoch vojenských spravodajských služieb do jednej. Mal by som byť teda spokojný, že sa táto myšlienka nakoniec presadila, že rokujeme o takomto návrhu zákona.

    Verejne som ocenil, keď súčasná vláda avizovala reformy v oblasti tohto spravodajstva vo svojom programovom vyhlásení, pretože spravodajské služby reformy potrebujú, pretože si myslím, že veci nemôžu fungovať tak, ako fungovali doteraz. Týmto vás môžem aj ubezpečiť, že to nie sú politické dôvody, prečo tento návrh zákona nemôžem podporiť. Nemôžem ho podporiť preto, lebo nerieši nič z toho, čo by sme riešiť mali. Toto je iba narýchlo uvarená jednoduchá zmena, ktorá navyše prichádza v zlom čase, preto v zlom čase, lebo predbieha skutočnú, ak vôbec pripravovanú reformu spravodajských služieb. Vláda ju síce sľubuje, ale zatiaľ ešte sama nevie, ako bude vyzerať.

    Tento návrh zákona nič podstatné nerieši. Je aj celkom dobre možné, že daňových poplatníkov vyjde spojenie vojenských služieb do jednej takýmto spôsobom ešte drahšie.

    Keď som takto pripravený návrh zákona v predchádzajúcich týždňoch kritizoval, zo strany predstaviteľov vlády vždy prišla rovnaká odpoveď. A tá znela, že problém bude riešiť nový komplexný návrh zákona o spravodajských službách. No dobre, len potom sa pýtam: Dnes ideme robiť organizačnú zmenu bez toho, aby sme vedeli, aké skutočné úlohy a kompetencie pripadnú Vojenskému spravodajstvu po prijatí nového zákona o spravodajských službách? Štruktúra organizácie by mala predsa podporovať plnenie úloh. Tu to skôr vyzerá, že si povieme na začiatku, ako má vyzerať organizácia, a potom budeme vymýšľať, čo má vlastne robiť. Ako to vlastne je? Keď prijmeme tento zákon o zlúčení Vojenského spravodajstva, plánujú sa v ňom organizačné zmeny? A keď vláda o nejaký čas predloží komplexný zákon o spravodajských službách, zase budú robiť zmeny? Alebo to môže byť tak, že zákon ktorý dnes prerokujeme, v skutočnosti žiadne organizačné zmeny nepredpokladá, teda okrem jedinej zmeny, teda, že namiesto dvoch doterajších riaditeľov, vojenskej rozviedky a vojenskej kontrarozviedky, vznikne pozícia tretieho riaditeľa, zjednoteného Vojenského spravodajstva. A je možné, že pod ním ostanú jeden riaditeľ pre rozviednu činnosť, jeden riaditeľ pre kontrarozviednu činnosť. Alebo to hádam znamená, že vláda už dnes v predstihu vie, že v komplexnom zákone o spravodajských službách v skutočnosti nedôjde k žiadnym obsahovým a kompetenčným reformám spravodajských služieb oproti súčasnosti. Takže Vojenské spravodajstvo bude fungovať ako doteraz, akurát pod jedným riaditeľom. Naozaj neviem, aký a ktorý z týchto variantov je pravdepodobnejší. Myslím si, že všetky tieto otázky ukazujú, že tento návrh netreba podporiť už len z toho dôvodu, že je zbytočný a aby sme požiadali vládu, aby svoj návrh na zlúčenie Vojenského spravodajstva uplatnila až v komplexnom zákone o spravodajských službách.

    Kolegyne, kolegovia, pán minister, som presvedčený, že Slovensko musí mať funkčné spravodajské služby ktoré by zodpovedali skutočným potrebám. Preto spravodajské služby potrebujú reformy, aby to boli služby dobre vyzbrojené do novej doby vhodnými kompetenciami a vhodnými nástrojmi. Myslím si, že je zhoda, že potrebujeme aktualizovať a spresniť úlohy tak, aby sa neprekrývali. Často totiž vynakladáme zdroje na to, aby sa úlohy plnili na dvakrát. A potom tieto zdroje nestačia na to, aby si spravodajské služby mohli plniť svoje úlohy poriadne. Jednofarebná vláda by mala mať oveľa väčšie ambície aj v tejto oblasti, urobiť zo spravodajských služieb funkčné, vysoko efektívne organizácie, ktoré budú oporou bezpečnosti tohto štátu. Na to potrebujú, samozrejme, zdroje, ale aj jasnú deľbu úloh, legislatívou upravené úlohy a nástroje, ktoré na plnenie týchto úloh potrebujú, aby nedochádzalo k pochybnostiam o ich prípadnom zneužívaní, a to hlavne v podmienkach vlády jednej strany, teda aj úpravy ich dôkladnej kontroly.

    V prípade Vojenského spravodajstva sa domnievam, že by sme mali sa vrátiť k podstate, definovať, spresniť, zúžiť jeho úlohy na spravodajskú ochranu ozbrojených síl doma i v zahraničí. Vojenské spravodajstvo sa nemusí zaoberať rovnakými úlohami ako Slovenská informačná služba. Verím, že tieto zmeny by znamenali menší politický vplyv na činnosť Vojenského spravodajstva a zároveň aj efektívnejšie ich pôsobenie v prospech toho, čo Slovensko naozaj potrebuje.

    Som si vedomý, čo sa môže ozvať po tomto mojom príspevku zo strany predkladateľa, pána ministra, prečo sme tieto zmeny neurobili, keď sme boli pri vláde. Pokúsim sa predbehnúť také námietky. Ja v tejto chvíli nevyčítam súčasnej vláde, že sa tieto zmeny zaviazala predložiť a ich dosiaľ nepredložila, naopak, vítam, že sa v programovom vyhlásení zaviazala reformovať spravodajské služby. V minulosti na to chýbala politická vôľa, presnejšie povedané, schopnosť dohody v koaličných vládach, jednofarebná vláda má ľahšiu politickú pozíciu.

    A ako opozičný poslanec určite podporím také reformy, ktoré budú rozumné, ale nemôžem súhlasiť s návrhom, o ktorom dnes rokujeme, z dôvodov, ktoré som už uviedol, lebo týmto zákonom umožníme spustiť vo Vojenskom spravodajstve organizačné zmeny, o ktorých nevieme, ako by mali byť také, aby boli efektívne a optimálne. Nemôžeme to vedieť, lebo nevieme, aké bude mať úlohy Vojenské spravodajstvo zadefinované podľa toho komplexného zákona ktorý sa vláda hotuje predložiť niekedy na jeseň tohto roku, alebo týmto zákonom nespúšťame jednoducho nič. Ale potom to nemá vôbec žiaden zmysel, aby sme o ňom diskutovali a aby sme ho pustili do druhého čítania, pretože lacné P. R. nemusí byť vždy najlacnejšie, najmä nie vtedy, keď ide na úkor spravodajských služieb. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky nie sú, takže ďalší do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec Baška.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť sa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o Vojenskom spravodajstve.

    Ja si myslím, že je to dobrý návrh zákona, a moji predrečníci, ktorí tu vystúpili z opozície, hovorili o konkrétnych veciach. Áno, je to technická novela, technická novela zákona, ktorá vlastne zlučuje dve vojenské spravodajské služby, kontrarozviedku a rozviedku pod jedno vedenie Vojenského spravodajstva. Mohli sme nenavrhnúť alebo vláda nemusela navrhnúť tento zákon a mohlo to byť riešené komplexne v tom jednom zákone o spravodajských službách. Ale myslím si, že tento postup, ktorý je teraz volený, je oveľa lepší. A toto je vlastne prvým krokom k zmenám, ktoré budú nielen vo Vojenskom spravodajstve, ale aj v Slovenskej informačnej službe. Toto je prvý krok, vlastne technické riešenie, ktoré mení to, že Vojenské spravodajstvo bude pod jedným vedením od 1. januára. A zároveň sa pripravuje, ako tu už bolo viackrát spomínané, zákon o spravodajských službách, moderný, nový zákon, ktorý reflektuje na všetky tie zmeny, na nové hrozby, ktoré sú vo svete aj tu na Slovensku, na ktoré by mala spravodajská komunita reagovať.

    Možno spomeniem len jednu vec. Možno aj v tom novom zákone, ktorý sa pripravuje, možno zaviesť aj takú jednu časť, ktorá sa týka aj tzv. whistle blowingu. Keď je napríklad problém alebo sú nejaké nekalé veci v spravodajských službách, možno zadefinovať, akým spôsobom by sa mali tieto informácie dostať na verejnosť, a nie nejakým spôsobom sa len odvolávať, ako to bolo doteraz, na únik utajovaných skutočností, ale nejakým spôsobom riešiť aj toto. Možno to bude jedna zo zaujímavých vecí, ktorú by možno mal nejakým spôsobom riešiť nový zákon o spravodajských službách. Určite vám garantujeme, že ten nový zákon príde, je to aj v programovom vyhlásení vlády a bude komplexne riešená celá spravodajská komunita v Slovenskej republike.

    Je do pléna predložená ešte jedna novela zákona. Tá sa týka vlastne zákona o ochrane pred odposluchmi, ktorú predkladajú naši opoziční kolegovia. Chcem povedať, že keď sa bude prijímať nový zákon o spravodajských službách, kde budú teda zadefinované aj tie nové veci, ktoré musia spravodajské služby plniť, tak určite bude riešená v tomto zákone aj ich kontrola a navyše budeme riešiť aj nové metódy, nové postupy pri kontrole pred nezákonnými odposluchmi.

    Ja si myslím, že teda celý ten proces legislatívny, ktorý tu je takto nastavený do viacerých krokov, je veľmi dobrý a začína sa vlastne touto technickou novelou spájania vojenskej rozviedky a vojenskej kontrarozviedky. Bude nasledovať nový zákon o spravodajských službách. A paralelne s týmto novým zákonom, čiže keďže tam budú aj určite nejaké nové kompetencie, bude aj nová ochrana pred odpočúvaním, nové spôsoby ochrany pred odpočúvaním a aj nové kompetencie a, samozrejme, aj kontrola týchto spravodajských služieb, či už je to Slovenská informačná služba alebo zlúčené Vojenské spravodajstvo. Toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Baška, zopakujem to ešte jedenkrát, aby to bolo jasné, lebo neviem, či ste ma nepočúvali, nikto nespochybnil to, že je to technická novela zákona, nikto nespochybnil to, že je ten dobrý úmysel, že nahrádzate staré pojmy novými pojmami, aj tá časť, kde definujete možnosť pracovníkov v štátnozamestnaneckom pomere podieľať sa na činnosti Vojenského spravodajstva. To je to nové, ale jednoducho ste boli prichytený pri tom, ako ste si chceli spraviť lacné P. R. z niečoho, kde sa to absolútne nehodí. Proste ja neviem, či to bolo tak, že pán minister tlačil na legislatívcov na spravodajstve, aby konečne začali robiť na tom zákone o zlučovaní, a oni mu toto podstrčili do ruky a dali tam jeden paragraf, kde sa rušia dve pozície riaditeľov a nahradzujú sa jednou pozíciou pre obidve služby. Ale to predsa nie je žiadne zlučovanie. Však to zdravý sedliacky rozum, s prepáčením, musí pochopiť, že nemôžem zlučovať dve inštitúcie tak, že zruším jedného riaditeľa, druhého riaditeľa a prehlásim, že jeden z nich alebo nejaký nový je riaditeľom toho všetkého. Ja som takéto niečo ešte nevidel. Tak si to treba normálne prijať. Tuto kolega Poliačik mi hovoril, že mám dať procedurálny návrh na to, aby ste to stiahli. Ale však ukážte novú politickú kultúru, stiahnite to, priznajte si to alebo to potom zmeňte v druhom čítaní, vyhoďte odtiaľ tento paragraf a všetci vám za to zahlasujeme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Galko chce reagovať faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

  • Pán minister, ešte chvíľočku strpenia, pán poslanec Baška chce reagovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. V krátkosti, pokiaľ ja mám informácie, pán poslanec Galko, vy ste mali tiež pripravené zlučovanie vojenských spravodajských služieb. Neviem, v akom stave ste to mali. Čiže ja nevidím v tom nič zlé, keď aj náš minister obrany už konkrétne predkladá aj do parlamentu, bolo to aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, zlúčenie týchto spravodajských služieb.

    A ešte raz hovorím, neporovnávajme zlučovanie Vojenského spravodajstva a napríklad rozhlasu a televízie, pretože tu nemôžeme diskutovať o tom, aká nová štruktúra bude pri Vojenskom spravodajstve. Ja si myslím, že majú pripravené aj vojenské spravodajské služby, už predstavu, ako bude vyzerať po schválení tohto zákona po 1. januári 2013 organizačná štruktúra, jednotlivé kompetencie celého Vojenského spravodajstva. To je všetko.

  • Len v krátkosti, lebo pán Baška veľa podstatného povedal. Počúval som vás, a nie odpočúval, pán Galko, veľmi pozorne. Ale keď vy hovoríte o populizme, tak toto bol megapopulizmus. Sám ste povedali, že viete o tom, že to je technická novela a dôvodom je šetrenie finančných prostriedkov. Vašej bývalej vláde nie je to asi veľmi po vôli a blízke, nakoľko ste to ukázali pri všelijakých nomináciách a zlatých padákoch ako hospodárite. Tak nám tých 19 % stojí za to. A tie prostriedky sa dajú využiť na úplne iné účely. Garantujem vám ale, že mi svoju novelu, ktorú sme si dali aj do programového vyhlásenia vlády o spravodajských službách, pripravíme a na rozdiel od vás a minulých vlád schválime. Nebudeme rozprávať o tom, čo máme v šuplíku a čo by bolo, keby bolo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

    Keďže išlo ešte o vystúpenie v rámci rozpravy s faktickou je možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem veľmi pekne len v krátkosti. Pán minister, nerobte tú istú chybu, ktorú som povedal, ktorú urobil aj pán poslanec Šuca. Nevšímajte si, kto čo hovorí a nehovorí, ale všímajte si obsah. Vy ste vôbec nevyvrátili to, čo som vám povedal. To znamená, že tie vaše poznámky dve o tom odpočúvaní a o tých zlatých padákoch boli úplne nemiestne. Je to úplne zbytočné, pretože ja začnem teraz rozprávať, že ste 100 dní nič neurobili, len ste tam hľadali niečo, čo by ste mohli kdesi vyštúrať s nejakým poistením, a potom sa tu budeme navzájom prestreľovať.

    Vaše vystúpenie veľmi krátke ma utvrdilo v tom, že, pán minister, teraz aj vy ste si vedomý toho, že vám podstrčili sprostosť. Proste jednoducho vám podstrčili niečo, kde napchali paragraf a povedali vám, že toto je zlučovanie spravodajských služieb a tým, že dvoch riaditeľov zrušíme a urobíme z toho jedného, tak už to máme za sebou. No tak sa vám to stalo, ja som tiež všeličo podpísal, keď som tam bol krátko, a tiež som potom nad tým možno rozmýšľal. Jednoducho si to treba uznať, treba to stiahnuť alebo vypustiť henten paragraf a ideme ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie je tomu tak.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje

    návrh na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Návrh, ktorý je predložený, je pod tlačou 160 a správa výboru má číslo 160a.

    Nech sa páči, pán minister obrany Martin Glváč, uviesť tento návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, poslanci, Slovenská republika je platným členom medzinárodného spoločenstva a dôveryhodným partnerom Európskej únie i NATO.

    Na poslednom samite NATO v Chicagu sa predsedovia vlád a hlavy štátov dohodli na začatí plánovacieho procesu novej operácie NATO, ktorá bude po skončení bojových činností medzinárodných jednotiek ISAF zameraná výhradne na výcvik, poradenstvo a podporu afganských bezpečnostných zložiek.

    Výsledkom spoločnej ambície spojencov je aj navrhovaná transformácia vojenských príspevkov jednotlivých členských krajín, čo má vplyv aj na náš vojenský príspevok do operácií ISAF. Od septembra tohto roku preto navrhujeme vyslať do operácie jednotky, ktorých pôsobením práve tieto ciele naplníme. Novým prvkom je napríklad účasť štyroch slovenských príslušníkov vojenskej polície, ktorí spoločne s českými vojakmi začnú cvičiť afganské policajné jednotky.

    Na výcviku obsluhy húfnic D-30, ktoré mala vo výzbroji aj naša armáda, sa už bude v tomto roku podieľať šesťčlenný poradný tým príslušníkov našich ozbrojených síl. Okrem úloh výcviku však posilníme aj počet ľudí pôsobiacich vo veliteľstve operácie a v prípade požiadavky veliteľa nasadíme aj jednotlivcov zo spojovacej jednotky NATO budovanej na území Slovenskej republiky.

    Na to, aby bol náš príspevok k operácii skutočne kvalitný, je potrebné sústrediť sa na jeho kvalitnú prípravu a vybavenie. Preto tie jednotky, ktoré nám už z hľadiska rozvoja ozbrojených síl nič neprinášajú, budeme postupne z operácie sťahovať. Do konca roka 2012 svoje pôsobenie v operácii ISAF ukončí multifunkčná ženijná rota, ktorej tradičné úlohy v súčasnosti čoraz častejšie plnia súkromné kontraktorské firmy. Do konca roka plánujeme stiahnuť aj 53-člennú strážnu jednotku zo základne Tarin Kowt v provincii Uruzgan, kde pracovala spoločne s Austrálčanmi. Predkladaný materiál prekračuje hranice roka 2012. Do apríla 2013 navrhujeme ukončiť pôsobenie a stiahnuť z operačného priestoru ISAF aj 20 príslušníkov jednotky špeciálnych síl a do júna 2013 aj 165-člennú strážnu jednotku zo základne Kandahár.

    Predpokladaná transformácia účasti ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF bude plne hradená z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Predpokladaný objem finančných prostriedkov, ktoré ušetríme, sa pohybuje okolo 5 mil. až 8 mil. eur.

    Tento materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky na jej 16. rokovaní 18. mája.

    Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s predkladaným materiálom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Rastislava Čepáka, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii (tlač 160) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 146 z 18. júla 2012 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii (tlač 160) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii (tlač 160) v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s ukončením pôsobenia a vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a so zmenou mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Ľubomíra Galka. Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pridal pár postrehov k návrhu na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Rád by som hneď v úvode ocenil kontinuitu týkajúcu sa príspevku Slovenskej republiky v tejto operácii, ktorú predstavuje tento návrh v porovnaní so zámermi predchádzajúceho vedenia rezortu. Je to pokračovanie v procese plánovanom aj v minulosti, keď som bol na čele rezortu ja. Po páde vlády bol celý proces podľa môjho názoru neuvážene zastavený, avšak teraz som rád, že sa v ňom pokračuje. Zostáva len pevne veriť, že toto zdržanie a skrátenie času vojakom pri logistike a sťahovaní nespôsobí v ich harmonograme problémy a že sa s ním vysporiadajú.

    Posilnenie výcviku afganských vojakov a tým pádom napĺňanie tzv. tranzície, t. j. postupné odovzdávanie zodpovednosti do rúk samotných Afgancov, je len jedným z pozitívnych aspektov navrhovanej zmeny. Tým druhým a nemenej kľúčovým je výrazný prínos pre transformáciu ozbrojených síl. Nech by to znelo hocijako tvrdo, ale vojak je preto vojakom, že vie bojovať a že je pripravený bojovať, tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. Prínos, ktorý v sebe zahŕňa postupné stiahnutie multifunkčnej ženijnej jednotky a strážnych jednotiek, a pripravované vyslanie vojakov vojenskej polície a vojakov z 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí pôsobia a budú pôsobiť takpovediac „vonku, za plotom“ čiže v reálnych bojových podmienkach, je pre Slovensko nespochybniteľný. Už teraz sú to elitní príslušníci ozbrojených síl a ešte elitnejšími sa po svojom absolvovaní tejto zahraničnej operácie stanú.

    Nikto z nás si určite nepraje, aby naši vojaci svoje praktické skúsenosti, ktoré v operácii ISAF nadobudnú, museli reálne využiť aj po návrate domov. Avšak samotné vedomie občanov, že Slovensko disponuje skvele vycvičenými vojakmi z takejto náročnej zahraničnej operácie, robí našu krajinu bezpečnejšou a v tom dobrom zmysle slova aj sebavedomejšou. A o to v čase mieru v prvom rade ide.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol vystúpiť v rozprave k tomuto bodu, je aj to, že chcem všetkým príslušníkom ozbrojených síl a nielen tým, ktorí pôsobia v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu, ďaleko od svojich rodín, ale aj tým, čo pôsobia doma na Slovensku, vysloviť svoj obdiv a poďakovanie. Máme špičkových vojakov, ktorí pôsobia v mimoriadne ťažkých ekonomických podmienkach v porovnaní s mnohými inými krajinami. Mám teraz nielen na mysli výzbroj a výstroj, ale aj spoločenské uznanie. Keď sa totiž rozpráva napríklad o rôznych sociálnych výhodách vojakov, ale aj policajtov koniec koncov a o ich zamýšľanom okresávaní, vtedy je na Slovensku obrovské množstvo „odborníkov“, čo majú k tomu čo povedať. Keď sa rozpráva alebo skôr má sa rozprávať o obrovskom riziku o možnej a reálnej strate toho najcennejšieho, čo majú, teda ich životov, vtedy je skôr ticho, alebo je to riziko často mnohými marginalizované.

    Záverom by som pridal svoj osobný postreh alebo skôr takú príhodu. Týka sa to spoločenského uznania, o ktorom som hovoril. Pamätám si, ako som ako minister obrany riešil so svojím tímom novú webovú stránku rezortu. Vtedy sme rozmýšľali, ako ju čo najlepšie vycibriť, pozerali sme si rôzne zahraničné linky. A našli sme jedno video zavesené, myslím, že to bolo na YouTube, bol to taký krátky šot, po letiskovej hale išli dvaja vojaci a jedna vojačka. Boli to „takí obyčajní vojaci“, neboli to žiadni dôstojníci alebo nejaké vysoké šarže. A keď boli zhruba v strede haly, tak sa postavil jeden cestujúci a začal im nahlas tlieskať . Pridal sa k nemu druhý, tretí až postupne postojačky im začala tlieskať celá hala, obrovské množstvo ľudí. Všetkým trom sa úplne rozžiarila tvár od šťastia, jednému sa dokonca zaleskli v očiach slzy. To bolo to spoločenské uznanie, ktoré som mal na mysli a ktoré sa aj týmto spôsobom tým americkým vojakom od obyvateľstva dostalo. Ja nepredpokladám, že by sa také niečo mohlo v blízkej budúcnosti udiať aj u nás. Máme predsa len inú mentalitu, skúsenosti a takpovediac aj miesto v dejinách. Ale zamyslenie sa nielen nás v tejto sále, ale aj vo verejnosti pri schvaľovaní takéhoto návrhu nad tým, že naši vojaci a vojačky nie sú o nič horší od tých amerických a sú rovnako odhodlaní plniť si svoje životné poslanie, ktoré si vybrali, by mohlo byť takým prvým krokom k zmene doterajšieho status quo.

    Chcem z tohto miesta pozdraviť všetkých vojakov a vysloviť presvedčenie, že sa nielen tí, čo teraz budú v operácii ISAF končiť, ale aj tí, čo ich čoskoro vystriedajú, ale aj všetci nasledujúci v budúcnosti po ukončení ich rotácie v operácii vrátia do jedného živí a zdraví domov, naspäť k svojim rodinám. A zároveň chcem vyjadriť nádej, že keď sa kedykoľvek v budúcnosti začne hovoriť opäť o okresávaní sociálnych výhod, o „nič nerobiacich“ vojakoch, aj napríklad tu možno v tomto parlamente, spomenieme si viacerí na prerokovávanie tohto dnešného, ale aj všetkých podobných bodov týkajúcich sa misií našich vojakov.

    Klub SaS návrh a ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii podporí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda, pán predsedajúci. Pán poslanec Galko, v súvislosti s tým, čo ste povedali teraz, a v nadväznosti na to, čo ste povedali predtým vo svojom prvom vystúpení, by som sa chcel spýtať na jednu úplne inú vec, ktorá ma zarazila na vašom vystúpení. Vy ste doslova povedali: „Ja som tiež všeličo podpísal.“ Pán poslanec Galko, priznám sa, takúto argumentáciu som v živote nepočul od nejakého ministra. Ale ak je to naozaj tak, že vy ste tiež všeličo podpísali, to znamená, všeličo ste podpísali, dokončím, o čom teraz nemáte ani páru, čo ste podpísali, no tak by som sa chcel spýtať, aké to bolo vedenie rezortu z vašej strany, ktorý ste viedli. A teraz oponujete niekomu inému, že by to malo byť tak alebo onak, keď ste tiež všeličo podpísali, o čom ste nemali ani šajnu, čo ste podpisovali. Je to tak, pán poslanec Galko, alebo sa mýlim, alebo chcete túto vetu trošku revidovať? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Baška.

  • Chcem len k dvom veciam, ktoré tuná zazneli v rozprave od pána poslanca Galka.

    Prvá vec, že nejakým spôsobom sa omeškalo vlastne po zmene mandátu toto posledné rozhodnutie, ktoré prerokovávame dnes v parlamente. Ja si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, že sa počkalo na výsledky a oficiálne závery samitu Severoatlantickej aliancie v máji v Chicagu v tomto roku a až potom vlastne sa potvrdili tie zmeny mandátu našich ozbrojených síl v misii ISAF v Afganistane. S tou celkovou spoločnou stratégiou odchodu vojakov z misie ISAF v Afganistane a vlastne požiadavkami našich spojencov, som veľmi rád, že sa to robí takýmto spôsobom, koordinovane s ďalšími krajinami, je ich tam tuším teraz 338 v misii ISAF v Afganistane a že to nerobíme sami od buka do buka a nekontrolovane a nekomunikujeme to s inými spojencami.

    Druhá vec, ktorá ma tak troška možno zarazila, keď ste hovorili o systéme sociálneho zabezpečenia. Ja si pamätám, keď 9. júla 2010 ste ma striedali na klube ministerstva obrany, čiže pred plným klubom ste ako prvé vo svojom príhovore povedali, že zmeníte systém sociálneho zabezpečenia. Možno aj to malo za následok to, že v tú jeseň v roku 2010 odišlo viac ako 700 vojakov do výsluhového dôchodku. Takže potom nezabúdajme na to, čo robíme, ako rozprávame k tým vojakom, a teraz nejaké vystúpenie, že si vážime prácu vojakov, a na druhej strane ideme zmeniť systém sociálneho zabezpečenia. Na to nejakým spôsobom zabúdame.

    Ja si myslím, že celá misia ISAF bola úspešným príbehom nielen Slovenskej republiky, ale aj vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí naozaj reprezentovali túto krajinu už od roku 2004, keď bola vyslaná prvá ženijná jednotka na letisko v Bagrame, si myslím, že to bude pokračovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne.

    Tak najprv na pána poslanca Jarjabka. Ja som tu nevykrikoval z lavice. V podstate to bolo z vašej strany asi nie celkom v súlade s rokovacím poriadkom, keďže ste reagovali na to, čo bolo predtým, ale to je jedno.

    Nebudem vám tu vysvetľovať, čo som kde kedy podpísal a čo som mal na mysli. Bolo to v podstate len pre pána ministra také nejaké upozornenie, že jednoducho stáva sa to nielen spravodajcovi, lebo často aj niekedy možno iní zamestnanci sa snažia uľahčiť si svoju prácu tým, že vám podstrčia niečo, čo je narýchlo urobené. A nemusí to byť len návrh zákona, môže to byť hocičo iné, a vy sa pod to nejakým spôsobom podpíšete alebo s tým súhlasíte a potom, keď s tým idete trebárs do Koaličnej rady alebo niekde inde, tak sa to nakoniec ani do vlády nedostane. Ale neodpustím si jednu poznámku, tak ako vy ste povedali, že ja som všeličo podpísal, vy ste všeličo narozprávali. Takže od vás to beriem ako taký folklór.

    Čo sa týka pána poslanca Bašku, ja som mal na mysli to, že po páde vlády keby to nebolo zastavené, tak logistickí vojaci si mohli oveľa komfortnejšie pripravovať to sťahovanie trebárs napríklad tej ženijnej roty, pretože to bolo známe, že takéto niečo sa udeje, a mohli ten harmonogram mať oveľa lepšie nastavený. Čiže to nebola nejaká výčitka smerom k terajšiemu návrhu, skorej to bolo vyslovenie možno takej spoluúčasti, že teraz to budú musieť celkom iste urobiť podstatne rýchlejšie.

    A čo sa týka toho sociálneho zabezpečenia, pán Baška, klamete, lebo ja som vždy deklaroval, že všetky zmeny sa budú týkať len nových vojakov, nových policajtov, ktorí nastúpia až po schválení týchto zmien. Vy idete zasahovať do sociálneho systému...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa teraz spýtať, dámy a páni, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem vám obidvom.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uvedený pod tlačou 120, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 113.

    Prosím teraz pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako uviedol predsedajúci schôdze pán podpredseda Figeľ, predkladám do prvého čítania Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Budem stručný.

    Účelom novely zákona je najmä prostredníctvom navrhovaných opatrení, po prvé, upraviť zber údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam, a to prideľovať finančné prostriedky na centrá voľného času podľa počtu obyvateľov obce od 5 do 14 rokov veku všetkým obciam, určiť vekovú hranicu pre evidenciu žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov či žiakov jazykových škôl, evidovať deti materských škôl, žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl, deti školských klubov a poradenských zariadení len v jednej škole alebo v jednom školskom zariadení rovnakého druhu, rozšíriť, po ďalšie, okruh aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu napríklad na organizačné zabezpečenie celoslovenských súťaží pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, upraviť výšku pokút za porušenie zákona, mierne znížiť ich, doteraz sa pokuty neudelili, spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, t. j. adresnejšie využívanie týchto finančných prostriedkov, poskytovať účelové finančné prostriedky zriaďovateľom stredných odborných škôl a dotácie zriaďovateľom školských zariadení, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prípravy, prostredníctvom výzvy z rozpočtových zdrojov ministerstva, po ďalšie, umožniť územnej samospráve v rámci svojich originálnych kompetencií určovať vo všeobecne záväznom nariadení podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne finančné prostriedky neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školským zariadeniam financovaným z výnosu dane obcí, doteraz určovali obce a vyššie územné celky len výšku finančných prostriedkov na dieťa, žiaka alebo poslucháča, prostredníctvom tejto kompetencie si bude môcť každá obec a aj vyšší územný celok nastaviť pravidlá financovania tak, aby zohľadňovali jednotlivé špecifiká škôl a školských zariadení financovaných z výnosu dane a zriadených na ich území, po ďalšie, v zákone sa explicitne uvádzajú aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec, vyšší územný celok zohľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia napríklad v centrách voľného času, počet hodín záujmového vzdelávania v materských školách, formu organizácie výchovy a vzdelávania, či už je poldenná alebo celodenná, evidovať elokované pracoviská v sieti a umožniť im vzniknúť len na území príslušného kraja, ich neriadený vznik spôsoboval obciam a vyšším územným celkom problémy najmä v súvislosti s ich financovaním, explicitne uviesť do zákona účastníka konania vo veci zaradenia, vyradenia a pri zmenách v sieti, konkrétne účastníkom konania sa určuje zriaďovateľ, zmeniť dátum predkladania žiadostí o vyradenie, zaradenie a pri zmenách v sieti škôl, sa mení z 30. júna na 31. marca z dôvodu problémov s doložením všetkých dokladov k žiadosti, upraviť výnimky pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania a pri zmenách v sieti, výnimky sa zachovávajú v prípade spojenia školy, vzniku nového odboru vzdelávania, vzniku základnej školy s materskou školou a z dôvodu zaradenia organizačných zložiek školy, určiť dátum začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania zaradeného do siete na 1. september okrem zariadení školského stravovania a výnimiek pri zaradení, explicitne do zákona uviesť, v ktorých prípadoch sa pri rozhodovaní postupuje podľa zákona o správnom konaní, zjednotiť dĺžku funkčného obdobia riaditeľa na päť rokov (všetci bez rozdielu zriaďovateľa), podmienky jeho vymenovania, prerušenie výkonu funkcie riaditeľa a vymenovanie nového riaditeľa na dobu prerušenia výkonu funkcie riaditeľa, vytvoriť možnosť pre krajské školské úrady zriaďovať stredné odborné školy, ktoré budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov, ktorých potrebuje spoločnosť v rámci jednotlivých regiónov, že by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdelávania pre samosprávne kraje nerentabilné, a tam sa vieme dohodnúť, a, nakoniec, spresniť zloženie rady školy, členom rady strednej odbornej školy bude zo štyroch zástupcov zriaďovateľa aj jeden zástupca stavovskej organizácie, ktorého nominuje táto organizácia u všetkých zriaďovateľov stredných odborných škôl.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu tejto novely zákona a jej postúpenie do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 120), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 21 z 23. júla 2012 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 113 zo 4. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Do rozpravy, ktorú otváram, som dostal štyri písomné prihlášky. Prihlásení sú za klub SaS pán Martin Poliačik, za SDKÚ – DS Miroslav Beblavý, za KDH pán Martin Fronc a Jozef Mikloško.

    Nech sa páči, pán Martin Poliačik.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, som veľmi smutný z toho, čo máme teraz pred sebou na stole. V roku 2010, 19. mája 2010 vtedy ešte prvá vláda Roberta Fica na zasadnutí vlády ani nezaradila bod do rokovania vlády o tom, že by išla meniť podmienky financovania centier voľného času. Zbabelo a potichučky prepašovala tento bod do bodu rôzne, schválila ho zhruba v tom istom znení, v akom s ním teraz prišiel pán minister do Národnej rady. A už poobede v ten istý deň pán premiér Fico zožal ovácie na stretnutí ZMOS-u za to, že starostom a primátorom prihráva do rúk peniažky, ktoré nikto nebude kontrolovať, krásny predvolebný ťah, ktorým si vtedy pán Fico získaval Zduženie obcí a miest Slovenska na svoju stranu, aby prostredníctvom svojich primátorov a starostov po celom Slovensku naháňal ovečky do svojho predvolebného košiara. Stovky ľudí potom prišli protestovať pred Úrad vlády a pred parlament a búrili sa, pretože 300 000 detí a 6 000 pedagogických zamestnancov mohlo prísť o aktivity a o prácu. Jedno z prvých stretnutí ministra školstva Jurzycu bolo presne na túto tému.

    Hneď prvá vec, ktorú sme urobili v spolupráci s pánom Jurzycom po vzniku novej vlády v roku 2010, bolo zavedenie novej metodiky nápočtu detí a široké zabránenie ďalším podvodom, ktoré vtedy boli z ministerstva školstva hlásené zo strany niektorých centier voľného času. Dva mesiace si mňa aj pani kolegyňu Žitňanskú a pána kolegu Beblavého pohadzovali medzi sebou ministerstvo školstva, ministerstvo financií a Úrad vlády. Až konečne sa nám podarilo na jeseň roku 2010 tento stav zvrátiť a doteraz mnohí riaditelia centier voľného času nás vyhľadávajú, stretávajú sa s nami a ďakujú nám za to, že takmer 50 % centier voľného času vtedy prežilo, lebo ak by ostala platiť norma, ktorú vtedy schválila 19. mája 2010 Ficova vláda, tak dnes by sme sa už nemali o čom rozprávať, lebo 50 % centier voľného času by vôbec neexistovalo. Predĺžili sme obdobie, v ktorom mohli poberať peniaze podľa aktivít, ktoré s deťmi robia, sprísnili sme podmienky, za akých sa napočítavali deti, sprísnili sme kontrolu a vyzvali sme ministra školstva, aby posielal inšpektorov na jednotlivé pracoviská centier voľného času, aby kontrolovali, čo sa tam naozaj deje, a aby tých desať alebo pätnásť naozaj podozrivých alebo pokútnych centier, ktoré mali napísané na svojich zoznamoch čierne duše, bolo identifikovaných a nemohlo ďalej vykonávať svoju činnosť. Vďaka tomu doteraz tieto centrá voľného času existujú.

    Čo ale prináša pán minister Čaplovič, je presne tá istá skaza, ktorá bola schválená vládou 19. mája roku 2010. Nejde vôbec o to, aby sa urobil poriadok, a už vôbec nejde o to, aby sa zabránilo nejakému kšeftovaniu. Pán minister, to boli nehorázne výhovorky, ktoré ste pustili v posledných dňoch z úst. Ľudia za minimálne peniaze dennodenne pracujú s mládežou a s deťmi a vyvíjajú s nimi aktivity a vy namiesto toho, aby ste pre nich vytvorili lepšie podmienky, idete rušiť tieto miesta a prakticky im znemožniť ďalšiu prácu. Prestavme si, že máme centrum voľného času niekde v Košiciach, do ktorého chodia deti z 52 okolitých obcí. Pri súčasnom systéme každé dieťa, ktoré tam vykonáva svoju činnosť, a je prirodzené, že ju tam vykonáva, pretože deti z tých obcí chodia na základné školy a na stredné školy do mesta Košice, tak teraz bez ohľadu na to, z ktorej obce pochádza, dostáva peniaze vďaka tomu, že v danom centre voľného času vykonáva svoju činnosť. Tým pádom jeho činnosť je zaplatená a človek, ktorý ju tam s nimi vykonáva, je zaplatený tiež.

    S tým, s čím prichádzate teraz vy, sa dostaneme do situácie, že centrum voľného času nebude vôbec tušiť, koľko peňazí dostane na aktivitu týchto detí, lebo VZN-kom si jedna obec vyhlási, že na centrá voľného času dá 35 eur, druhá dá 55 eur, tretia dá 100 eur, štvrtá ani to a piata povie, my vám žiadne peniaze nepošleme, pretože sú v našom rozpočte a je v našej kompetencii o nich rozhodovať. Takéto centrum voľného času nebude môcť rozpočtovať, vôbec nebude vedieť, koľko peňazí dostane na elektriku, na kúrenie a na platy svojich detí a čoskoro bude musieť túto činnosť ukončiť. To je presne to, čo spôsobíte, pán minister. A môžete sa smiať, koľko chcete, toto sú veci, ktoré nemám z vlastnej hlavy, toto sú veci, ktoré už tri roky rozprávajú obhajovatelia registra, ktorý mal byť zavedený na ministerstve školstva už za prvej Ficovej vlády.

    Keby pán Mikolaj vtedy nebol robil zbytočné opatrenie a namiesto toho sústredil svoju energiu na to, aby bol vytvorený centrálny register, v ktorom by bolo zapísané každé dieťa so svojím rodným číslom a s aktivitami, ktoré vykonáva v ktorom centre voľného času, tak sa dnes vôbec nemusíme baviť o tom, v ktorej obci býva, pretože by sme presne vedeli, kam chodí, do koľkých krúžkov je zapísané a koľko peňazí na jeho činnosť ide. A každé jedno centrum voľného času, ktoré s ním pracuje, by za to dostalo primerane zaplatené a nikto by si nedovolil napísať nejakú čiernu dušu, pretože by tom v tom centrálnom registri jednoducho okamžite bolo vidieť. Nie, namiesto toho ideme dávať samosprávam peniaze do rúk, kde na činnosť detí možno pôjde 50 alebo 45 % a ostatné pôjde do chodníkov, lámp verejného osvetlenia alebo splácania dlhov jednotlivých samospráv. A nikto nikdy nezabezpečí, že tieto peniaze budú použité na činnosť detí. Presne toto spôsobíme. A tie deti, ktoré dneska každý deň môžu ísť na nejaký krúžok a venovať sa nejakej zmysluplnej činnosti, ostatnú aj s tými učiteľmi, ktorí s nimi pracujú, na ulici, pán minister. Presne to sa stane.

    Varovali sme vás pred tým v roku 2010. Vtedy pán premiér v momente, keď protestujúci stáli pred parlamentom a pred vládou, povedal, že áno, je možné, že pán minister Mikolaj pochybil a on zváži nápravu tohto kroku. V článkoch z roku 2010 pred voľbami už mal veľmi krotký tón hlasu a povedal, že je možné, že sa stala niekde chyba a v prípade, že sa na to príde, ústami svojho vtedajšieho hovorcu Braňa Ondruša odkázal, že je ochotný počúvať a tieto veci napraviť. No zjavne v strane SMER pamäť neslúži, pretože s takou istou hlúposťou, s ktorou ste prišli 19. mája 2010, prichádzate do Národnej rady ešte raz.

    Dvestotisíc slovenských detí navštevuje krúžky, tábory, kurzy, prázdninové pobyty a peniaze, dvestotisíc. Hovorím o tých, ktorých sa môže jednoducho týkať to, že jednoducho prestanú tam chodiť. Máme tu stotisíc detí, ktoré dokážu ufinancovať, pretože sú v malých obciach a nechodia tam deti z vonkajších obcí, takže sa ich to nie až tak dotkne, a tie deti v obciach, v ktorých bývajú, tak peniaze na svoju aktivitu dostanú. Ale potom tu máme centrá voľného času, ktoré majú spádové oblasti, ktoré sú týmto jednoducho ohrozené.

    Ja nemám nič proti tomu, aby sa kompetencie prenášali na samosprávu. Princíp subsidiarity ako taký je dobrý a v Európe sa podľa neho riadi každý, kto môže. A považujem to za správne, lenže my tu zavádzame veľký konflikt záujmov, pretože dávame samospráve do ruky peniaze, ktorá s nimi môže potom nakladať podľa svojho vlastného uváženia. A nemajú žiadnu viazanosť, nie sú viazané na aktivity detí. To znamená, v momente, keď prerozdelíme podielové dane, tak síce štát môže povedať, ja dávam tieto peniaze na aktivity detí, ale v momente, keď sa dostanú do štátnej kasy, tak to je to isté euro, ten istý cent, ktorý ide na chodníky, na lampy, na splácanie dlhu. A je vyslovene na uvážení samosprávy, na čo tieto peniaze použije. A potom neplatí to, že štát hovorí, my dávame peniaze na aktivity detí, nie, potom alibisticky štát môže ustúpiť a ústami svojho ministra povedať, samosprávy nech rozhodnú, čo sa s deťmi bude diať. Ale s deťmi sa bude diať to, že samosprávy využijú tento zvýšený prítok peňazí, nebudú ich dávať do aktivít detí, ako už dneska mnohé avizujú, a budú si nimi riešiť svoje vlastné finančné problémy.

    A teraz čo je vyššie? Je vyššie záujem štátu prispievať na každodennú systematickú aktivitu detí alebo je vyššie politická objednávka, pán minister, naplniť vačky svojich červených starostov a primátorov po celom Slovensku? A toto je len začiatok. Máme tu ďalšie návrhy, ku ktorým sa budem vyjadrovať neskôr, ale už toto je alarmujúce. A keď som hovoril o tom, že nás čaká na Slovensku z rúk ministerstva školstva normalizačný valec, za ktorým budeme len vidieť obete rán istoty, namiesto istôt, ktoré SMER sledoval na začiatku, tak toto sú tie prvé. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za slovo. Viete, pán kolega, na vaše vystúpenie nič iné nemôžem použiť, len tie slová, že vy očierňujete samosprávu už dopredu. Vy znevažujete prácu starostov a primátorov, že finančné zdroje, ktoré budú dostávať na výchovu detí a na krúžky, budú používať úplne niekde inde, na chodníky, na cesty. My tie finančné zdroje ozaj potrebujeme aj na chodníky, aj na cesty, ale tieto finančné zdroje, ktoré ministerstvo bude dávať na výchovu, budeme používať naozaj na výchovu tých detí. A budeme veľmi radi, že konečne prišiel pán minister, ktorý chce spravodlivosť. Viete, koľko finančných zdrojov sa strácalo a zneužívalo práve na niečo iné, aby sa obohatili skupiny ľudí, ktorí zneužívali tieto krúžky? Teraz keď to bude na žiaka, tak teraz bude tá spravodlivosť. A naozaj tie finančné zdroje, ktoré sú, môžu byť používané na výchovu a na vzdelávanie našich detí.

    A ja som veľmi rád, že pán minister našiel odvahu a že ide aj do takého toho nerovného boja, lebo počítal s takými oponentmi, ako ste vy, a je ich veľa, ktorí znevažovali. Takže ja si myslím, že pán minister ide správnym smerom a správnym krokom. A držím mu palce, aby presadil tento zákon a má určite oporu aj v ZMOS-e. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Obrimčáková.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko. Ukázalo sa naozaj, pán poslanec, že súčasný systém financovania školských zariadení sa zneužíval. Každému z nás, či už sme rodičia, pedagogickí alebo nepedagogickí zamestnanci, ide o prijatie čo najlepšieho zákona, zákona, ktorý zabezpečí transparentné a spravodlivé financovanie škôl a školských zariadení. Veď toto všetko robíme pre deti, pre naše deti a mládež. Sú takí, ktorí robia svoju prácu poctivo, ale aj takí, ktorí vidia predovšetkým zisk. Možno aj preto sa delili krúžky mladých pestovateľov na ovocie samostatne a na zeleninu samostatne, a to všetko s osobitným príspevkom. Nuž toto bol naozaj biznis na úkor štátu. A ja si myslím, že nám všetkým tu ide o to, aby sme sa práve tomuto vyhli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Bagačka.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, tak niečo už bolo povedané, čo sa týka aj samosprávy, teraz v podstate ste nám podali taký zúžený pohľad, čo sa týka len centier voľného času. Ale my žijeme v spoločnosti širokej, v ktorej všetko na seba nadväzuje. A teda z tohto vidieť, že buď nepoznáte, alebo nechcete poznať nejako komplexne alebo v kontexte financovanie spolu s materskými školami, školskými jedálňami, s klubmi a tak ďalej. Ináč by ste si toto nemohli dovoliť, pretože my v tých mestách žijeme a my vieme, že máme len jeden balík a keď z neho ukrojíte viacej, oveľa viacej, tak zase niekde bude chýbať. A tým pádom väčšine samosprávy tým, že sa zvyšuje ten balík na centrá voľného času, chýba na prevádzku materských škôl a školských jedální, školských klubov, pretože len ten balík je naozaj jeden. A z tohto vyplýva vaša hlboká neznalosť s hospodárením miest a obcí, čo pri SaS-ke mi je to nie už vôbec divné, pretože samospráva je pre vašu stranu úhlavný nepriateľ. Takže tomu sa ani tak nedivím.

    A myslím si, že drvivá väčšina starostov a primátorov si nedovolí peniaze niekde dať inde ako do vzdelávania. Dovolím si povedať, že drvivá väčšina primátorov a starostov dáva zo svojich bežných navyše na vzdelávanie. A darmo sa usmievate, ja viem, o čom hovorím. Vy možná máte užší pohľad, ale neprekvapuje ma to, a teda podporujem tento návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Myslím si, že si spomínal, Martin, centrálny register a jeho sfunkčnenie. Považujem toto takisto za bazálnu časť, na ktorú sa malo ministerstvo zamerať, pretože sfunkčnenie registra by uľahčilo ad jedna prípravu rozpočtu, pretože by dokázalo do bodky vychádzať z exaktného počtu detí. Nerozumiem, možno následne v rozprave sa vyjadrím hlbšie, tomu, prečo sa ministerstvo zbavuje možnosti umožnenia transparentného prideľovania finančných prostriedkov na konkrétne dieťa, na nositeľa toho, o koho by malo byť v centrách voľného času alebo v záujmových krúžkoch postarané. Myslím si, že mal by sa vytvoriť zo strany ministerstva hlavne tlak na všetkých verejných i neverejných poskytovateľov, aby sa títo sústredili na ponuku a profesionálne zabezpečenie kvality ponúkaných záujmových aktivít, nie riskovať, že prostriedky budú rozdelené do samosprávy bez toho, aby ministerstvo nejakým spôsobom naďalej vedelo kontrolovať efektivitu použitia týchto prostriedkov. Tuná nás ľudia zastavujú na chodbách a hovoria, že beriete nám, pán minister, loptu, ostanú nám drogy. Toto riskujete tým, že predkladáte do parlamentu túto novelu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Bublavý, spravodlivosť voči komu? Ja verím, že to bude spravodlivé voči zástupcom samospráv, ale nebude to spravodlivé voči deťom, pretože voči deťom to bude spravodlivé vtedy, keď budú rovnakým dielom dostávať peniaze na svoju aktivitu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, a bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom centra voľného času. A to zabezpečuje dnešný systém, plus-mínus.

    Pani Obrimčáková, riešením by bol presne register. O tom som hovoril vo svojej reči. Keby sme mali centrálny register, do ktorého je každé dieťa zapísané, tak sa veľmi rýchlo odhalí akákoľvek abnormalita, ktorá by tam vyskočila, že je niekto zapísaný niekoľkokrát na rôzne krúžky, a mohlo by sa to prostredníctvom inšpekcie ministerstva okamžite riešiť.

    Pán Bagačka, nemáte pravdu, že všetky peniaze idú, na čo sú určené. Vy veľmi dobre viete, že z podielových daní sa prostredníctvom tabuliek 3 a 3a prerozdeľujú podľa určitých koeficientov peniaze jednak na centrá voľného času, aj na materské, jazykové školy a tak ďalej, ale z týchto peňazí potom všeobecne záväzným rozhodnutím každá samospráva rozhoduje, koľko peňazí pošle ďalej a veľmi často sa neposielajú všetky peniaze ďalej. Bolo to v Plaveckom Štvrtku iba 35 eur ročne, napríklad, v Martine necelých 100 eur, v Ružomberku 78 eur, v Trnavskom, Trenčianskom kraji menej ako 50 eur na dieťa. To znamená, že jednak si ponechávajú starostovia a zastupiteľstvá niektoré peniaze v rozpočte, aj keď by to nemali robiť, a jednak nie je pravda to, čo hovoríte, že všetky peniaze idú na aktivity detí. Opak je pravdou, peniaze tam ostávajú a možno niektoré samosprávy robia to, že potom dodatočnými dotáciami vybrané centrá voľného času dotujú samostatne. Ale to nie je spravodlivosť, po ktorej kričal napríklad pán Bublavý.

  • Ďakujem pekne.

    Na základe oprávnenia sa do rozpravy prihlásil spravodajca pán Ľubomír Petrák. Dávam mu slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že je potrebné zareagovať na vystúpenie pána Poliačika a povedať niekoľko údajov.

    Tak, pán Poliačik, po prvé, k údajom k tomu, aký ste urobili poriadok po vašom nástupe do vlády, ako sa vyvíjal počet centier voľného času žiakov, pár štatistických údajov, medziročný úbytok populácie v období rokov 2011, 2012 v kategórii vo veku päť až štrnásť rokov, ktorých sa prerokovávaná téma týka, je 114 727 osôb, prepočítaný počet žiakov v zariadeniach záujmovej činnosti medziročne vzrástol o 204 384 žiakov, to je ten poriadok, ktorý ste urobili, o 114 tisíc ľudí je v kategórii menej, o 204 tisíc je viac evidovaných v záujmových krúžkoch, niekoľko ďalších informácií, napríklad v roku 2011 centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti obec Valča nula, rok 2012 tých evidovaných 19 009, počet obyvateľov 1 523, obec Hiadeľ 2011 nula, 516 obyvateľov, v roku 2012 tých evidovaných 9 749, môžeme hovoriť ďalej, obec Balog nad Ipľom nula 2011, 2012 tých evidovaných 6 834, počet obyvateľov 859. Toto je ten poriadok, ktorý ste urobili za jeden a pol roka činnosti a na ktorý upozorňujete. Ja ukážem aj graf, aby to nebolo také úplne jednoduché. Tá snaha pomôcť deťom a dávať im loptu namiesto drog je úplne oprávnená, ale kedy súkromné a cirkevné zariadenia došli na túto myšlienku? Tu si pozrite, aký bol počet zariadení do roku 2004, bol takmer nula. Po prijatí nariadenia, ktoré umožňovalo zneužívanie systému a nekontrolovaný nárast žiakov týchto zariadení, je takýto strmý nárast a pokračuje stále naďalej (súkromné školské zariadenia, cirkevné školské zariadenia). Ja sa spýtam, kedy ste došli na myšlienku, že ideme brať loptu a namiesto toho ideme posúvať drogy. Tento nekontrolovaný nárast umožňuje tento systém tak nastavený, ako je nastavený.

    Ja nebudem príliš dlho zdržiavať, ale poviem ešte jeden fakt, pokiaľ ide o financovanie týchto zariadení. Tieto zariadenia sú financované z balíka 40 % podielu na výnose daní, príjmov fyzických osôb, z ktorých sú financované aj školy základné aj materské školy, aj všetky ostatné záležitosti. Ak sa bude nekontrolovane presúvať do zariadení centier voľného času a do školských zariadení záujmovej činnosti nekontrolovaný balík peňazí, ktorý je len táto jedna kôpka, ak polovicu z neho presuniem niekde inde, na základné školy, na materské školy, na školské jedálne, umelecké školy takisto zostane menej peňazí. Tu je ten problém, ktorý je a ktorý vy nechcete vidieť.

    Áno, pokiaľ hovoríte, že je potrebné urobiť poriadok aj s obecnými samosprávami, plne s vami súhlasím. Absolútne s vami súhlasím. Ja môžem uviesť aj jeden príklad niektorej obce, nebudem hovoriť presne, o ktorú obec ide. Bolo evidovaných v roku 2011 7 101 detí, na každé dieťa príslušný príspevok, na čistý výnos, ktorý obec použila nie na financovanie centra voľného času, je 653 292 eur. Áno, existujú aj takéto samosprávy, s ktorými treba urobiť poriadok, ale treba jednoducho oddeliť zrno od pliev, ale tento spôsob, tak ako je nastavený v súčasnosti, je potrebné zmeniť. A ten systém, ktorý zavádza ministerstvo, je zmenou k lepšiemu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie štyri reakcie.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • No, pán kolega, ja s vami vo väčšine menovaní symptómov súhlasím. Ja viem, že ten systém je chorý, a tvrdili sme to pred dvoma rokmi. A už vtedy sme hovorili, že riešenia, ktoré ponúkame, musia byť dočasné a celé to musí byť nahradené nejakým systémovým riešením, ktoré tie symptómy odstráni. Ale toto, s čím prichádza teraz minister, jednoducho riešenie nie je. Je to presne z tých dôvodov, ktoré som pomenoval. Po prvé, nie je tam žiadna účelová viazanosť tých peňazí. V momente, keby sme ich účelovo zaviazali a povedali sme, že obec nemá právo použiť ich na nič iné, len na činnosť detí, bez ohľadu na to, do ktorej obce do toho centra voľného času chodia, už to by bolo čiastkovo možno dobré riešenie, aj keby to bol obrovský administratívny bordel, lebo si neviem naozaj predstaviť, ako to centrum voľného času, ktoré bude zúčtovávať príspevky z 52 obcí, bude rozpočtovať svoje výdavky na rok, keď vôbec nebude vedieť, z koľkých obcí koľko detí mu príde a koľko peňazí kedy môže vôbec čakať.

    A druhá vec, opakujem to tretíkrát a znovu, je register. Na tom registri sa začalo pracovať ešte za pána Mikolaja. Ten register stále nie je dokončený. A keby sme teraz venovali energiu tomu, aby sa dokončil, tak väčšina tých symptómov, o ktorých ste hovorili, pán kolega, by sa dala odstrániť už len tým, že si vyfiltrujeme údaje a okamžite ideme po krku tým, ktorí robia problémy. Ale v tomto systéme, ktorý sa navrhuje zaviesť teraz, sa pôjde po krku všetkým, samosprávy budú mať neobmedzenú právomoc nakladať s peniazmi. A veľmi dobre vieme, čo to znamená, niekedy v budúcnosti sa potom snažiť samosprávam tie peniaze znovu zobrať, to sa jednoducho nedá. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Petrák, hovorili ste, že vo Valči, tam nebol žiadny krúžok do roku 2012.

  • Hlasy v sále.

  • Aha, a moje deti, ktoré som tam mal v detskom súbore, to boli nuly či ako sú vykázané? Je pravda, že to nebolo pod sídlom valčianskeho centra voľného času, lebo tam také nebolo, ktoré umožňovalo takúto činnosť, ale ja som tam od roku 2008 viedol minimálne vždycky, tam sa mi to striedalo, osemnásť, dvadsať, dvadsaťdva, šestnásť dní deti, som tam mal deti, ktoré mi tancovali v detskom súbore. Takže to, čo rozprávate, je zase niekde nejaká blbosť.

    Hovorili ste, že krúžky do istého času neboli a potom bol ich enormný nárast. No, áno, pretože dovtedy tie krúžky fungovali za činnosť pánboh zaplať. Viedli ich ľudia vo svojom voľnom čase, nedostávali za to žiadnu odmenu a decká tam chodili s radosťou, pretože to bola pre ne zmysluplná činnosť. Zrazu prišli inštitúcie, ktoré ich začali zastrešovať a zoficiálnili sa tieto deti, aj tie krúžky sa zoficiálnili, že boli oficiálne už vedené pod centrami voľného času alebo školskými strediskami záujmovej činnosti. Preto nastal ten nárast. To znamená, že zrazu bol aj vedúci toho záujmového útvaru zaplatený smiešnymi dva a pol, tri a pol eurami, piatimi eurami na hodinu, ale aspoň niečo mal, no možno na benzín alebo na naftu, keď dochádzal za tými deckami. Takže tu bol nárast tých krúžkov. Čiže tie krúžky reálne fungovali, len sa začali zastrešovať. Preto tu bol nárast.

    No a že to začalo odčerpávať peniaze z rozpočtu? No, pochopiteľne, keď boli na to určené a dovtedy ich nikto nemíňal, respektíve ostávali niekde v nejakom inom balíku, tak potom sa niet čo čudovať, že zrazu sa začali účelnejšie využívať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Z vášho vystúpenia som zachytil v podstate dve kritiky toho, čo sa dialo od roku 2004, hovorili ste o nekontrolovateľnom náraste a chorom systéme. Podľa oboch mojich predrečníkov z hľadiska tej štatistiky, ktorú ste vytiahli od roku 2004, vám bolo dostatočne odpovedané tým, že táto štatistika, odkedy sa viedla, veď presne v tom roku, vy viete, prečo ten nárast nastal. Ja však hovorím na tomto mieste, ukážte mi v predkladanej novele jeden jediný moment, ktorý hovorí o tom, že z nekontrolovateľného a nekontrolovaného systému robíme kontrolovaný systém alebo vnášame tam nejaké prvky kontroly, ktoré budú môcť adekvátne odpovedať na to, ako budú finančné prostriedky použité, pretože, tak ako som spomínal predtým, je len jediná jedna možnosť a to je, že budeme mať funkčný register, kde budeme vedieť o tom, ktoré dieťa dostáva aké prostriedky a ako sú tieto prostriedky používané. To, že z ministerstva odkláňame túto možnosť kontroly a register stále nemáme funkčný, predsa spôsobí len jednu jedinú vec. A to je závisť medzi samosprávami. A nebude môcť byť urobený ten prvok, že kvalitní pedagógovia, ktorí pôsobia v niektorých samosprávach a niektorých obciach, budú môcť byť zaplatení. A rozlejú sa nám tie prostriedky medzi samosprávy a nebudú použité na záujmovú činnosť detí. Ale hovorí sa „a na iné veci“ alebo vôbec nebudú vznikať krúžky, ktoré si môžu samosprávy zriadiť, pretože nebudú na to finančné prostriedky a pretože...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nevidím ten problém tak sterilne. A ja pripúšťam zneužívanie v tomto prípade. A polemizovala by som o tom, či je správne, aby na jedno dieťa bol príspevok bez odpočítania pomernej časti, ak navštevuje viac ako jedno centrum voľného času. Je to nespravodlivé voči ostatným deťom, ktoré, dajme tomu, z rôznych dôvodov nemajú takú možnosť. Už tuto bolo viackrát povedané, že chýba ten registračný systém. Možno sa zdá toto riešenie príliš zjednodušené, ale tento by to určite vyriešil.

    Pokiaľ som si dobre pozrela informácie na portáli. Tak od roku 2009 sa implementuje projekt pod názvom Rezortný informačný systém v sume viac ako 15 mil. eur. A primárnym cieľom toho projektu je znížiť administratívnu náročnosť, kde majú byť zachytené aj všetky aktivity. A v tom, že sa táto suma, viac ako tých 15 mil. eur, po troch rokoch implementácie ešte teda nevyužila, lebo nefunguje projekt, ani základná databáza, vidím aj problém toho, čo teraz riešime. A ak by sa toto uplatnilo prioritne, určite by sme to nekritizovali ani my, opoziční poslanci, a bolo by to úplne čisté, priehľadné a jasné, bez podozrievania, že sa tu komusi chce niečo zobrať alebo niečo prihrať. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za faktické. Budem krátko reagovať len k niektorým.

    Pán poslanec Hraško, ja netvrdím, že neexistovali krúžky v obci Valča. Ja tvrdím, a mám to zo štatistiky, ktorá je zo Združenia miest a obcí Slovenska, že stredisko obce Valča v roku 2011 vykazovalo tú nulu a v roku 2012 vykazuje 19 009 registrovaných prepočítaných žiakov. Toto je údaj zo štatistiky. Tak ako som ho dostal, tak ho dávam. Možno to bolo evidované nejako inak, ale v každom prípade obec s počtom obyvateľov 1 523 má 19 009 prepočítaných žiakov. Zdá sa mi to absolútne neúmerné. A keď to budeme obhajovať akokoľvek, tak by som to povedal, a nechcem sa nikoho dotknúť, v takýchto prípadoch je veľké podozrenie na tunel prostriedkov.

    Pani kolegyňa Gibalová, ja súhlasím s tým, čo ste povedali, ale otázku na fungovanie rezortného informačného systému je potrebné položiť vašim kolegom, bývalým kolegom vládnej koalície, lebo počas predchádzajúceho obdobia, to znamená obdobie vlády aj vašej strany, sa minuli veľké finančné prostriedky a rezortný informačný systém vykazuje takmer nulovú efektivitu. Tu je problém, ktorého riešenie musíte hľadať niekde inde. A pokiaľ viem, tak výbor pre školstvo prijal uznesenie, že sa vykoná poslanecký prieskum na ministerstve školstva k tejto otázke, aby sa zistilo, či boli prostriedky na fungovanie rezortného informačného systému a debyrokratizáciu vynaložené efektívne alebo či boli vynaložené neefektívne. Čiže k tejto téme sa určite ešte vrátime.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Beblavý. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť v mene klubu SDKÚ – DS k tomuto návrhu zákona.

    Napriek tomu, že kolega Poliačik tu zastupoval poslanecký klub Slobody a Solidarity, myslím, že naše názory a vyjadrenia na túto otázku sú takmer identické. Takže nebudem opakovať mnohé tie veci, ktoré on povedal, teda nie preto, že by som s nimi nesúhlasil, ale naopak, pretože by som ich sám povedal, ak by on už ich nevyjadril. Dovoľte mi preto doplniť niektoré veci, ktoré nestihol, alebo predsa len nechcel už nadstavovať tú rozpravu, povedať a možno niektoré veci aj sa pokúsiť povedať ešte jasnejšie, aby sme sa v tej hmle čísiel, ktorá sa tu vyťahuje, a nejakých prípadov nestratili. Takže skúsim stručne, ale naozaj vytiahnuť to podstatné.

    Jedno číslo, ktoré tu ešte, myslím, nezaznelo, pokiaľ som počúval tú rozpravu, je, že máme centrá voľného času, ktoré pôsobia v 244 obciach a mestách na Slovensku, pričom na Slovensku je, ako vieme, 2 891 miest a obcí. To znamená návrh, ktorý hovorí, že peniaze na centrá voľného času už nepôjdu tam, kde deti chodia do týchto centier, ale pôjdu obciam, kde tie deti bývajú. To znamená, že pôjdu peniaze aj do 2 647 obcí, kde dnes takéto zariadenia zriadené nie sú. To je fakt. To je otázka, ako tento fakt budeme interpretovať.

    My, ako opozícia, interpretujeme, ale aj samotné centrá voľného času, treba povedať, interpretujú tento fakt ako faktickú likvidáciu existujúcej siete centier voľného času, a to z nasledovných dôvodov. Ten prvý dôvod, ktorý tu už bol povedaný, je, že obce budú mať právo nedať tieto prostriedky centrám voľného času v plnej miere, nebudú tieto prostriedky účelovo viazané tým spôsobom, ako to bolo doteraz.

    Pán poslanec Bublavý, môj takmer menovec, niekedy si nás ľudia aj kvôli tomu mýlia, hovoril o tom, že je urážaním samosprávy hovoriť o tom, že tie prostriedky potom dávať nebudú. Ja si dovolím poukázať na dve veci.

    Prvý fakt je ten, že mnohé obce, osobitne menšie obce, sú na Slovensku v zúfalej finančnej situácii. To znamená, že myslím si, že málokto si trúfne myslieť, že starosta si radšej kúpi mercedes, akoby platil deťom krúžky, možno aj taký je, ale pochybujem, a v tom s vami, pán poslanec, súhlasím, že ak takí sú, tak ich je veľmi málo. A dúfam, že v tých svojich obciach ani dlho nevydržia. Takže nehovoríme o tom, že peniaze sa prelejú na nejaké hlúposti alebo na to, že, hovorím, samospráva nevie, čo od radosti robiť, aj keď niekedy musím povedať, že niektoré tie platy, najmä v menších a stredných obciach, v porovnaní napríklad s platmi slovenských aj ministrov, sa mi zdajú možno nadhodnotené, ale nie sú to také veľké peniaze, aby som to tu riešil.

    Čo je problém, je naozaj to, že veľa obcí čelí dnes v súčasnej ekonomickej situácii katastrofe, ktorú treba riešiť. O tom sú debaty medzi odborníkmi na samosprávu, či municipalizovať, ako inak spájať obce, ako im pomáhať vykonávať spoločné činnosti, to asi dnes nie je téma rozpravy, ale toto objektívne je fakt. Demografická zmena, či už je to starnutie obyvateľstva, sťahovanie sa obyvateľstva spojené s ekonomickou krízou, toto ešte urýchľujú. A čo sa stane, keď zrazu uvoľníme nejaký balík peňazí na voľné použitie obcí, osobitne týchto malých obcí, ktoré dnes tieto centrá nemajú? No som ochotný sa s vami staviť, že veľká časť tých obcí v ťažkej finančnej situácii tie peniaze použije na iné veci mimo školstva, aby zachránila svoje služby. Ja dokonca to ani nepovažujem, keď sa to schváli z ich strany, za nejaký hyenizmus, budú sa snažiť zachrániť svoje obce tak, ako v rámci zákona to urobiť môžu. Moja otázka však je, či je v záujme tejto krajiny, aby sme sanovali finančnú krízu obcí, najmä malých obcí, tým, že oberieme slovenské deti o centrá voľného času. To je moja otázka. To nie je otázka, ktorá by bola nedôverou k samospráve, ktorá by bola spochybňovaním starostov. Ja si ich veľmi vážim. Tiež medzi nich chodím. A, samozrejme, v každej skupine sa vždy nájdu dobrí aj zlí. Ale slovenskí starostovia naozaj sú skupina, ktorá sa veľmi snaží svoje obce zveľaďovať. Ale popísal som situáciu, ktorej budú čeliť. A nemyslím si, že na to bude mať pán minister presvedčivú odpoveď, aj keď som si istý, že sa o tú odpoveď pokúsi.

    Druhý problém. A chcem zároveň zdôrazniť, že toto nie je nová otázka. Pán exminister Fronc, nevidím ho tu teraz, má vystúpiť po mne, môže potvrdiť alebo vyvrátiť, ale myslím si, že potvrdí, že už keď sa schvaľovala fiškálna decentralizácia v roku 2004 v tomto parlamente, bola diskusia o tejto otázke nielen v súvislosti s centrami voľného času, ale aj v súvislosti so ZUŠ-kami, v súvislosti so škôlkami, v súvislosti so všetkými teda originálnymi kompetenciami v školstve, kde ZMOS a aj teda pán splnomocnenec Nižňanský vtedy chceli, aby všetky peniaze išli obciam podľa trvalého bydliska a aby obce si s nimi narábali, ako chcú. Viac-menej je to veľmi blízke tomu, čo je dneska v tomto návrhu. A treba povedať, že vtedajší pán minister školstva Fronc, ale ja napríklad ako štátny tajomník ministerstva práce, ale aj poslanci školského výboru viacerí z vtedajšej vládnej koalície Dzurindovej vlády neboli za to. A neboli za to z dvoch dôvodov. Jeden z nich bol, že je naozaj táto potreba určitej účelovej viazanosti. A ten druhý dôvod bol ten, ktorý tiež tu už bol stručne pomenovaný. A to je naozaj otázka komplikovanosti. Ak máme situáciu, že deti z malých obcí, pre ktoré nie je realistické zriaďovať centrá v tých malých obciach, chodia do tých väčších, a ak naozaj si myslíme, že 52 starostov sa bude dohadovať s jedným z nich kvôli finančným krokom v rozsahu 50, 100, 200 eur ročne za pár detí, tak sme veľmi naivní, osobitne ak to, keď sa nedohodnú, bude znamenať, že tie peniaze im zostanú v obci. Myslím si, že to bol hlavný argument aj vtedy, že jednoducho pre mnohé deti z menších obcí, ktoré sú neďaleko ale väčších spádových obcí, miest, jednoducho takýto krok povedie k reálnemu znemožneniu alebo sťaženiu prístupu, vtedy sa diskutovalo o škôlkach, o ZUŠ-kách, o všetkom, dneska máme tú úlohu užšiu. Inými slovami, nie je tento problém nový, vždy tu bola jedna strana, ktorá chcela to, čo aj dnes predkladá minister, aby to išlo všetkým obciam podľa miesta bydliska, čo znamená reálne zvýhodnenie malých obcí, aby to nebolo viazané, aby sa takto mohla sanovať ich ekonomika. A vždy tu bola druhá strana, ktorú som, priznám sa, vždy zastupoval aj ja a zastupujem dodnes, ktorá hovorí, že to nie je správne. A tie dôvody som sa pokúsil uviesť.

    Dovoľte mi ešte na záver povedať jednu vec. Pán minister aj pán spravodajca hovorili o podvodoch, chcem len povedať, že tie čísla, ktoré ste uvádzali, pán spravodajca, môžu indikovať aj podvody, alebo zneužívanie, aj zvýšený záujem. Bez hlbšej analýzy nevieme, koľko z toho je čo. Ale myslím si, že určite tam nejaké percento zneužívania je. Na tom sa asi vieme zhodnúť. A treba proti nemu zakročiť. To, ako sa proti nemu dá zakročiť rôznymi spôsobmi, už bolo povedané, a teda sú aj iné spôsoby ako ten, čo je tu navrhovaný, a ten, ktorý zabije veľa centier voľného času. Ja sa priznám, že keď som ten návrh zákona čítal, spomenul som si na starú poviedku Stanislawa Lema, poľského sci-fi autora, o počítačovom mozgu, povedzme, takom centrálnom mozgu ľudstva, ktorému zadali úlohu nájsť liek, ktorý zastaví šírenie rakoviny. A počítač dlhé noci pracoval a potom povedal, že zastreľte chorého, rakovina sa prestane šíriť. Mal pravdu. Pán minister, riešenie, ktoré ste vy priniesli, je to isté. Zastreľte centrá voľného času, nebudú podvádzať. Súhlasím, len, priznám sa, zdá sa mi to trochu priveľká cena. A preto na záver, keď som už išiel hovoriť, tak som našiel na sociálnej sieti citát nejakého pána, myslím, že nepracuje v centre voľného času, ale myslím, že to vystihol pekne, takže dovoľte mi skončiť pred tým, než dám svoj procedurálny návrh, ním. Napísal, že ak nie sú peniaze na centrá voľného času, určite sa nájdu na protidrogové programy a polepšovne. A preto, že tento prístup, si myslím, by nám nemal byť blízky, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh na to, aby sa v rokovaní o tomto zákone nepokračovalo. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Bublavý a pán poslanec Šebej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Miro, ďakujem, že si pripomenul jednu vec, ktorú ja som nepovedal. A to je presne tá zúfalá situácia niektorých samospráv na Slovensku. Keď máme desiatky obcí v nútenej správe, keď ich máme tak zadlžené, že jednoducho nevedia, čo majú robiť, tak privítajú každú korunu, aby sa z tej šlamastiky nejakým spôsobom dostali. Často to bude možno v najlepšom záujme obyvateľov tej obce, ale jednoducho nebudú používať peniaze na to, na čo boli určené. A to nie je správne. Ak máme riešiť zlú finančnú situáciu samospráv, sú na to iné nástroje, ale nie je správne dávať peniaze, ktoré majú ísť na činnosť detí, samosprávam iba kvôli tomu, aby mnohé z nich mohli cez tento spôsob financovania sanovať svoju vlastnú finančnú situáciu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, keďže ste ma aj osobne oslovili, tak už len za to si považujem, aby som reagoval na vás. A musím opäť povedať, že každá obec, ktorá má základnú školu, má aj radu školy, škola má svojho riaditeľa. A určite títo ľudia budú vyvíjať tlak na samosprávu aj na samotného starostu, poprípade primátora, primátorku, aby tie finančné zdroje boli využívané, tak ako majú využívané byť, na vzdelávanie ich detí. A ak chce byť v samospráve v budúcnosti zvolený opäť primátor alebo starosta, tak určite nebude hľadať nejaké iné riešenie, ale tieto finančné zdroje budú uvoľňované na výchovu našich detí. Treba nám dôverovať a nielen kritizovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rád podporil v názore pána kolegu Beblavého v jeho odpovedi kolegovi Bublavému, ktorý ako starosta vie, o čom hovorí, ale ja som poslanec miestneho zastupiteľstva a viem, že námietka kolegu Bublavého nebola o tom, že by nebodaj podozrieval starostov a samosprávy z a priori zlých úmyslov a z úmyslu schválne míňať peniaze určené na voľný čas detí, na iné veci. On chcel jednoducho len povedať, že obce majú často iné a omnoho kritickejšie priority, ako je proste aktivita, ako centrá voľného času. A tie priority sú často také, ako keby obci išlo o život. Takže bez zlého úmyslu tá obec jednoducho môže zvážiť, že finančné prostriedky pokiaľ nebudú účelovo viazané na konkrétne dieťa a konkrétny účel, jednoducho použije inak, lebo v danej chvíli to bude dôležitejšie. To je po prvé.

    A, po druhé, tiež sa mi nezdá, že by likvidácia celej kategórie inštitúcií bola tá najlepšia cesta, ako zabrániť podvodom. Mne sa zdá, že sú jednoduchšie a priamočiarejšie cesty, toto je naozaj v podstate, ako so sekerou na nejaký drobný problém. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Na pána Bublavého myslím si, že odpovedal pán Šebej lepšie, než by som to kedykoľvek dokázal, takže budem len stručný.

    Čo je na tom prekvapujúce, a to nielen o nedôvere samospráve, je to, že ako som spomenul v prejave, tento boj tu existuje dlho. Ale vždy na jednej strane toho boja bolo ministerstvo financií, pre ktoré je, samozrejme, ľahšie dohodnúť sa so samosprávami, že im naleje peniaze týmto spôsobom, a nič viac ho to nestojí a má uvoľnený určitý priestor. A na druhej strane bolo ministerstvo školstva, ktoré viac trápi, aby sa zachovali centrá voľného času a fungovali. Jediný raz, keď sa toto narušilo, keď ministerstvo školstva prestalo bojovať za centrá voľného času a začalo bojovať za záujmy samospráv ministerstva financií, teda to bolo za prvej Ficovej vlády. Ale, ako kolega Poliačik povedal, tam po chvíli sa začalo už ustupovať aj teraz. A z toho hľadiska keby tu sedel pán minister Kažimír a presviedčal nás, že je to super, tak by ma to neprekvapilo, lebo viem si predstaviť, že aj pán minister Mikloš by to za svojho času možno tak riešil. Ale to, že tu sedí minister školstva s týmto návrhom a aktívne ho presadzuje, sa priznám, je z môjho pohľadu veľmi prekvapujúce. A hovorí to niečo o dominancii záujmov takých tých užších finančných. A teraz nemyslím žiadne korupčné, myslím jednoducho finančné záujmy samosprávy. Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Fronc. Nevidím, že je tu. Stráca poradie.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, nejako nečakane rýchlo som sa dostal k mikrofónu, dúfam, že nebudem po pánovi Beblavom, Bublavom pán Brblavý. Samozrejme, pán Fronc, minister, by bol v podstate kompetentnejší, mal vystúpiť za náš klub, snáď ešte príde, ale mám s deťmi, s mládežou celoživotnú skúsenosť, takže dovoľte povedať pár slov.

    Mládeži a deťom sa u nás sústavne priťažuje. Útočí na ne konzumizmus, televízia, internet, málo času ich rodičov, málo času venovaného výchove, nadmerné preťaženie v školách, málo záujmových krúžkov, tie keď sú, tak sú často platené, ale aj nechuť mládeže k námahe, sebazapieraniu, k športu a tak ďalej. Celý život som ako dobrovoľník robil trénera ľahkej atletiky. Aj teraz si s deťmi často zašportujem. Som stále viac prekvapený, že mládež a deti sú stále drevenejšie, neochotné tvrdšie trénovať, niesť určité riziko pri ťažších cvikoch a športoch. Potom sú často chorľavé, obézne, nepripravené súťažiť a bojovať za svoje lepšie presadenie sa.

    Známy psychiater lekár Max Kašparů povedal, že jeho ambulancie sú preplnené mnohými nešťastnými ľuďmi, ich hlavné choroby sú strach, nespavosť, depresia, často to súvisí s nešťastným a nezvládnutým detstvom, s rodičmi, so školou aj so spoločnosťou, hodiny detstva a puberty idú veľmi rýchlo. Je veľmi dôležité, aby mládež a deti zmysluplne trávili svoj voľný čas, jeho zanedbávanie má vždy veľké negatívne dopady na spoločnosť. Potrebujeme také zákony, ktoré pomáhajú deťom a mládeži zmysluplne tráviť voľný čas, podľa Deklarácie práv detí prijatej OSN deti majú právo na rozvoj svojho talentu, vo vzdelaní, športe, umení a tak ďalej, rozvoj a nezanedbávanie talentu im neskôr umožní prežiť radostnejší, spokojnejší a tvorivejší život, prispeje to aj k ich telesnému a duševnému zdraviu.

    Tento návrh zákona polarizoval spoločnosť, vyvolá príliš veľa protestov. Myslím si, že jadro protestov je v tom, že zákon dáva do rúk miest a obcí osud najmä neštátnych zriaďovateľov. Mestá a obce budú môcť podľa novely rozhodovať o existencii neverejných zriaďovateľov. Myslím si, že financovanie na dieťa je prejavom subsidiarity, spravodlivosti a zodpovednosti. Zákon by mal jasne stanoviť aspoň minimálnu výšku finančných prostriedkov, ktoré musia mestá a obce poskytovať školám a školským zariadeniam.

    Záverom ešte jedna terminologická, by som povedal, pripomienka. Miesto slov „neverejný zriaďovateľ“ škôl a školských zariadení by som povedal radšej „neštátny zriaďovateľ“. Tých by som rozdelil na súkromných a cirkevných. Majú rovnaké ciele. Vyžadujú si lásku a obetovanie sa smerom k deťom a mládeži, suplujú svojou činnosťou štát, a teda majú nárok na podporu zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že tá podpora by mala byť snáď úmerná poplatkom, ktoré musia rodičia zaplatiť zriaďovateľovi. Tieto zariadenia, štátne, neštátne, školy, školské zariadenia, aj centrá voľného času, však musia aj naďalej existovať. Treba ich snáď lepšie kontrolovať, ale musia ďalej slúžiť deťom, mládeži aj našim vnukom. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa neprihlásil žiaden pán poslanec.

    Teraz by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Fronc, ale nevidím ho tu, takže vystúpili už všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy.

    A teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže sa hlásia pán poslanec Hraško, pani poslankyňa Žitňanská, páni poslanci Vašečka, Poliačik, Mojš, pani poslankyňa Obrimčáková. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Hraškovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé dámy, milí páni, bol som si len pre túto malú pomôcku, ktorú sme dostali tuná pri vstupe do rokovacej sály. To je z iniciatívy za spravodlivú novelu zákona.

    Skutočne si myslím, že pri tejto novele zoberieme veľa ľuďom, veľa deťom záujmové činnosti, krúžky. Z čoho mám vôbec také nutkanie toto tvrdiť? Pán minister, hovorili ste, že chcete riešiť adresnosť a viazanosť financií práve na krúžkové činnosti. Ale tu v zákone to nevidím, že by boli adresne určené tie financie, ktoré by mali ísť cez samosprávu práve na činnosť voľnočasových aktivít detí, pretože tento zákon samosprávu ničím nezaväzuje. To znamená, že vôbec nie sú tie finančné prostriedky viazané. Chceme riešiť transparentnosť, aby sme videli presne, na čo sú vynakladané finančné prostriedky, to už bolo viackrát spomínané. Veľmi jednoduchým spôsobom by to bolo vyriešené chýbajúcim registrom, pretože tam skutočne by si to mohol odkontrolovať človek, rodič, samospráva, školská inšpekcia, ktokoľvek. A keď chceme riešiť kontrolovateľnosť tých prostriedkov, opäť to v tejto novele nie je, pretože samospráva má svoje kompetencie a je len na jej rozhodnutí, či tie prostriedky tam dá alebo nedá na tie výchovno-vzdelávacie aktivity alebo na krúžkové činnosti. Ak ich chceme skontrolovať, môžeme sa ich na to opýtať. Nedali ste ich tam? Nie, tým sme skončili, zhasla fajka, pretože samospráva si s tými prostriedkami urobila v podstate, čo chcela.

    Hovorí sa o tom, že samospráva bude zodpovedná, hovoril to pán Bublavý, hovorili to aj ďalší iní, že treba veriť predsa samospráve, lebo ona je predsa zodpovedná a bude sa zodpovedne stavať k rozdeľovaniu finančných prostriedkov, ktoré pôjdu na mimoškolské aktivity detí a mládeže. Pozrime sa na to, aká je dnes v súčasnosti realita a ako samosprávy narábajú s finančnými prostriedkami. Veľmi jednoduchá kontrola je cez všeobecne záväzné nariadenia, ktoré musia mestá a obce vydať, aby na základe tohto mohli rozdeľovať financie, ktoré dostanú z podielových daní aj na voľnočasové aktivity, teda aj na krúžky v centrách voľného času. Okrem iného tam, samozrejme, spadajú materské školy, školské jedálne a tak ďalej.

    Keď sa pozrieme na súčasnú realitu, tak povedzme, z toho normatívu 192 eur koľko niektoré mestá a obce prideľujú na tieto činnosti, námatkovo, Bánovce nad Bebravou 57,32, Banská Bystrica 98, to hovorím o verejných, neverejné môžu dostať 88 % z toho, čo dávajú svojim, ďalšie, Bytča len 108, Čadca len 102, ďalej, Ilava 115, Krásno nad Kysucou len 90 eur zo 192 eur. To znamená, že 102 si na každé dieťa nechávajú v rozpočte. Takže už tu vidíme realitu, že samospráva sa už dnes nespráva zodpovedne k rozdeľovaniu týchto financií, a pritom tie sú priamo určené na činnosti centra voľného času, na verejné, cirkevné a súkromné. Takže ako môžem ja dôverovať samospráve, nehovorím o všetkých, pretože sú také, ktoré dávajú dokonca viacej, chvála takým, ktoré podporujú skutočne deti v záujmových útvaroch. Ale ako ja môžem dôverovať samospráve, ktorá už dneska, musím to tak na plné ústa povedať, okráda tie deti? No majú to tak napočítané, že im to stačí. Stačí im to na réžiu, nemajú možno vysoké výdavky, tak ušetríme, necháme si v našom rozpočte. Takže toto je dnešná realita, ktorá vychádza z čísiel, ktoré sú verejne prístupné vo všeobecne záväzných nariadeniach. Sú k nahliadnutiu kdekoľvek.

    Hovorili sme tu o probléme čiernych duší. Myslím si, že tento problém sa tuná už opakuje viac rokov. A myslím si, že pri takto pertraktovanej otázke si už dnes nikto nedovolí mať v centre voľného času čierne duše. To je môj osobný postreh. Ale povedzme si, že stretol som sa s tým, keďže som viedol niekoľko krúžkov ľudových tancov, resp. ja som to mal nazvané ináč, aby som tam mohol robiť aj niečo iné, nielen tancovať, ale aby tam deti mohli aj spievať, hrať na hudobných nástrojoch, prípadne rozprávať sa o zvykoch, tradíciách, mohli sme si robiť fašiangové masky a potom poprípade sa s nimi prejsť aj po obci, a tak týmto spôsobom zachovávať zvyky, tak som si to nazval národopisný krúžok. Ale tiež by som si to mohol kľudne rozdeliť na tri samostatné krúžky. Žiaľ, nestíhal by som to časovo a ani hodiny by na to nevyšli, pretože sú len tri, na tancovanie treba trošku viacej času. Stretol som sa s tým na rôznych školách, že paniam učiteľkám chýbali úväzky do nejakého počtu, tak si ich zriadili, vlastne škola mala zriadené centrum voľného času alebo školské stredisko záujmovej činnosti a zriadili si veľmi jednoduchý počítačový krúžok. A deti boli v rámci školského klubu vonku na dvore, naháňali sa s loptami, baby sa naháňali s niečím iným, každý sa zabával svojou činnosťou. Potom sa všetky nahnali do školy a tri štvrtiny z nich prišli do počítačovej učebne, sadli si za počítače a začali sa hrať. Toto bolo vykazované ako krúžok počítačový. Áno, deti síce trávili svoj voľný čas, ale nemyslím si, že to bolo zmysluplné, pretože dnes už bojujeme aj proti takým chorobám, ako je závislosť od počítačových hier a podobne. Myslím si, že toto skôr prispieva len k tomu, aby sa v budúcnosti veľká skupina detí liečila práve z takéhoto problému. Takže ten počítačový krúžok bol zriadený len v podstate fiktívne. Neboli tam čierne duše, boli tam reálne deti. Ale tie deti reálne nerobili tú činnosť, ktorú by robiť mali na počítačovom krúžku. Takže takýmto spôsobom sa aj samosprávy stavali ku v podstate získavaniu duší pod svoje centrá voľného času, aby získavali financie na svoje centrá.

    Tu sa veľakrát hovorilo o tom, spomínal to aj pán Petrák, spomínali to ďalší, malá obec s malým počtom obyvateľov má zrazu napočítaných cez sedemtisíc žiakov v centre voľného času. No pokiaľ sa pamätám, tak centrá voľného času ešte do roku 2010 mohli pôsobiť v rámci celého Slovenska. To znamená, že ja keby som si zriadil centrum voľného času v Dolnej Marikovej, tak kľudne môžem učiť v rámci môjho centra voľného času v Košiciach, môžem učiť v Bratislave, môžem učiť aj vo Veľkom Krtíši. Toto mi umožňovala vtedajšia legislatíva. Potom sa to zmenilo a centrum voľného času mohlo pôsobiť len v okrese, kde malo zriaďovateľské sídlo, ale ešte aj v susedných okresoch. To znamená, že ak centrum voľného času, ktoré sídli v malej obci, ktorá má, povedzme, štyristo, päťsto, osemsto obyvateľov a má možno len sto detí, možno ani to nie, ale zabezpečuje činnosť voľnočasových aktivít v okrese, nehovorím o meste, hovorím o celom okrese a plus ďalších štyroch alebo piatich okolitých okresoch, myslíte si, že tam sa nemôže nájsť tých sedemtisíc detí? Ja si myslím, že bez akýchkoľvek problémov sa to dá. Takže toto číslo je tak trochu irelevantne používané, že sa takto interpretuje, máme predsa alokované pracoviská. A ja som vlastne aj tak učil, pretože sídlo môjho zriaďovateľa bolo niekde úplne inde. Ale učil som na dedinách, Turci, vo Valči, v Dražkovciach, v Žabokrekoch a potom aj v Strečne, pod vlastným centrom, školským strediskom záujmovej činnosti. Tam mám súbor, kde vediem dve skupiny. Moja kolegyňa tam má ďalšie dve skupiny, pretože by sme s tým ináč nestíhali. Takže ja som učil priamo v tej obci. Ale sídlo toho zriaďovateľa je úplne niekde inde. Preto sa možno aj tie čísla líšia, pretože boli evidované pod úplne iným centrom voľného času v inej obci, ale ja som učil reálne.

    Takže myslím si, že čísla tu v tomto prípade nehrajú rolu a vôbec nie sú irelevantné, pretože trebárs aj tá Valča, ktorá zrazu má dvetisíc detí, no takisto zastrešovala možno špecifickú činnosť, ale pre rôzne okresy, okrem okresu Martin. Neviem, koľko ich tam bolo konkrétne. Takže šikovní riaditelia, ktorí mali vedomosti a vyznali sa v zákonoch, tak si to veľmi rýchlo spočítali, pretože viem, že aj v Martine mestské centrum voľného času malo aktivity v okolitých obciach. Takže nebol problém. Problém tu možno vznikol z toho, že v centre voľného času, ktoré má teda takýto veľký počet detí, sa neplatí školné. Je to pre rodiča výhodné? No jasné, keď môže ušetriť mesačne, polročne, ročne akýkoľvek peniaz, je to vždy lepšie. A deti nemusia dochádzať do mesta alebo do nejakej spádovej obce. To znamená, že rodič ušetrí ďalšie financie na doprave, a pritom nemusí mať starosť, či sa tomu dieťaťu cestou do alebo z krúžku niečo stane. To znamená ďalšiu výhodu pre rodičov a aj pre tie deti.

    Ak sa činnosť vykonáva v danej ja neviem škole alebo v škôlke, tak centrum voľného času, pokiaľ mám informácie, platilo nájomné tej danej škole alebo škôlke. Je to výhodné pre tú škôlku alebo školu? No myslím si, že hej. Dostali financie, ktoré mohli použiť na rozvoj školy. Je to opäť ďalšia výhoda. To znamená, že toto centrum voľného času si získavalo práveže takýmito výhodami svoju výhodu. A tam sa radi zapisovali deti, pretože rodičia ušetrili. Mohli tam chodiť aj tí, ktorí na to nemali, a často sa tam nachádzali veľmi dobré talenty a rodičia nemali starosti, či sa tým deťom niečo stane, a pritom ostávali v tej obci, takže nemuseli dochádzať. Takže kvôli tomuto možno nastal práve ten veľký nárast, lebo zrazu tu bola nová možnosť, neplatiť, ušetriť, nemať starosti. A my to teraz ideme zahádzať, pretože zrazu je tam sedemtisíc detí zastrešených malou obcou, no áno, pretože zákon to v súčasnosti takto umožňuje v danom okrese a ešte aj v susediacich okresoch. S tým súvisí, samozrejme, aj činnosť, ak má sídlo centrum voľného času v nejakej malej obci, zrejme tam má len administratívnu budovu, ale tie činnosti sa vykonávajú niekde inde. Tak úplne bežné je, že o 15.30, ako sa hovorí, padla a administratívni pracovníci balia kufre a idú domov, pretože osemhodinový pracovný čas im skončil. Takže ťažko tam môžeme niekoho nájsť po 15.30, keď im jednoducho práca skončila. Ale činnosť vedúcich záujmových útvarov sa deje úplne niekde inde.

    Nedostatky sa vraj nedajú riešiť inšpekciou a pokutami. Akože nie? Veď je to legitímny nástroj v rámci fungovania našej spoločnosti. Spravíš niečo zlé? Dostaneš pokutu, pošleme na teba inšpekciu, pretože na to je určená, je na to kontrola. Však máme inšpekciu životného prostredia, rôzne inšpekcie sú, však na to sú predsa určené. A prečo chceme brať robotu štátnej školskej inšpekcii, krajským školským úradom? Veď to je predsa ich robota, to je ich činnosť. Majú vykonávať túto činnosť a nesedieť v kancelárii a robiť kontroly. Mňa by napr. zaujímalo, koľko bolo vykonaných kontrol a s akými výsledkami, veď predsa ak zriaďovateľ porušuje zákon, môže dostať pokutu, prípadne byť vyradený zo siete škôl a školských zariadení. Vieme aj štatisticky povedať, koľko takýchto zariadení vyradených bolo? Totiž na základe toho vieme povedať, že áno, tento systém bol zneužívaný. Ale pokiaľ je to číslo, že z dvesto centier voľného času takto robili dve, no tak myslím si, že je to štatisticky zanedbateľné číslo. Takže to je ďalšia vec.

    Pán minister, vy ste uviedli aj včera na tlačovej besede, že ste našli centrum voľného času, samosprávne, teda štátne, ktoré má napísaných až deväťdesiat krúžkov. Je to veľa? Ja som mal vo svojich krúžkoch v priemere tých šestnásť až osemnásť detí, niekedy som tam mal dvadsať, dvadsaťdva, niekedy dvanásť detí. Takže zoberme číslo dvadsať krát deväťdesiat krúžkov, to je tisícosemsto detí. Tuná čítam, že Nitra zastrešuje dohromady zhruba nejakých dvetisícpäťsto detí. To znamená, koľko krúžkov musí mať Nitra? Takže myslím si, že to je adekvátne, keď má deväťdesiat krúžkov a je tam tisícosemsto detí. Tak Nitra, ktorá má 2 475 detí v krúžkoch, môže mať možno ešte viacej ako deväťdesiat krúžkov.

    Ďalšia taká zaujímavosť je, že sú jazdecké krúžky v niektorých centrách voľného času. V Košiciach je jazdecký oddiel smerom na sídlisko KVP. A viem, že tam chodia deti z centier voľného času z blízkeho okolia, ale tie kone nie sú vlastníctvom centra voľného času. Tie kone si prenajímajú na svoju činnosť, aby tým deckám umožnili vôbec na tých koňoch jazdiť. Zistiť, či tam nechodili, na to, si myslím, má byť tá kontrola. A čím viacej kontrol... Mali sme to tu, pán Hlina predkladal zákon o kanáloch. Chýbala tam zase kontrola. Jednoducho nám chýbajú v systéme kontroly a tvrdé postihy za to. Ak toto nebude, no tak potom, samozrejme, je jednoduchší systém teda zrušiť to, tak ako povedal neviem ktorý kolega poslanec, že zastreľme ich, a tým pádom nebudú vyrábať zmätky. Však odstráňme centrá voľného času a tým pádom nebudú sa strácať financie. Áno, aj to je riešenie, ale, myslím si, trošku zlé.

    Keď sme hovorili o tej kontrole, už som tu spomínal, na veľmi jednoduchú kontrolu sú všeobecne záväzné nariadenia. Ak tam jednoznačne obec určí, že toľkoto a toľkoto finančných prostriedkov je určených na tú činnosť, vie si to každý skontrolovať. Možno by stálo za to, spraviť aj register všeobecne záväzných nariadení, pretože takýto register dnes chýba, kde by boli zhromaždené všetky všeobecne záväzné nariadenia podľa obcí. A človek by si to vedel pekne vyfiltrovať a pozrieť si. Dnes to musíte prácne zháňať od každého samosprávneho subjektu zvlášť, musím si kliknúť na každé mesto a v dokumentoch pohľadať VZN a potom ešte aj VZN, ktoré sa trebárs týka rozdeľovania financií. Ako toto chcete zabezpečiť do budúcnosti, keď samosprávy dostanú väčšie finančné prostriedky, aby zverejňovali tento stav. Niektoré dokonca ani nemajú zverejnené VZN. Napríklad taká Štrba vôbec nemá VZN na rozdelenie financií na voľnočasové aktivity. Obec Chrenovec-Brusno to má len za rok 2010, chýba im to na roky 2011, 2012. A môžeme takto pokračovať. Takže samosprávy sú už v tomto prípade nezodpovedné a správajú sa nezodpovedne.

    Poďme si teraz ukázať príklad aj z toho, čo sme dostali ako letáčik, príklad ZMOS, prečo by sa mal ZMOS zasadzovať tak o financie, ktoré by mali tiecť na samosprávu. Primátor Nitry pán Dvonč má v súčasnosti takýto stav, celkový počet detí, ktoré je zapísaný, teda vo veku od 5 do 14 rokov, je 14 650. Ako som už spomínal, detí, ktoré navštevujú krúžkovú činnosť v centrách voľného času, je tam dohromady 2 475 zo 14 650 detí. V tomto prípade dostala samospráva na ne 443 424 eur, čiže tých 192. Ak samospráva rozdelila financie pre tie verejné vo výške 188 000 aj čosi, 17 000 pre verejné stredoškolské stredisko záujmovej činnosti a tie neverejné 207 000, samospráve zostalo v rozpočte 30 000 eur. To je to, čo si už v súčasnosti samospráva nechala. Prečo nenechala tie peniaze v celej výške? Mňa nezaujíma, že na čo to použila, jej stav je to číslo, ktoré ostáva v rozpočte mesta Nitra. V prípade, že by dostala Nitra peniaze na všetky deti, to znamená nie na 2 475, ale na 14 650, tam určite nebude ten normatív 192, pretože z toho jedného balíka, ktorý sa, žiaľ, nedá nafúknuť, to bude určite menšia čiastka, počítajme len 100, budeme grandi. Dáme im 100 eur, Nitra dostane 1 800 000 eur. Ak rozdelí tých pôvodných 412 000, ktoré dostávala aj teraz, teda rozdeľovala aj teraz na centrá voľného času, prilepší si do rozpočtu naviac o milión eur. No prečo by ZMOS nebojovalo za to, aby dostalo do rozpočtu takéto financie. Veď teraz dostávalo len 30 000 a môže dostávať milión. Tak ja sa nečudujem, prečo sa ZMOS veľmi vehementne zasadzuje o to, že potrebuje financie.

    Okrem toho zastavil ma nedávno jeden nemenovaný predstaviteľ ZMOS-u a vysvetľoval mi, prečo ZMOS alebo teda samosprávy potrebujú tieto financie. No a nakoniec z neho vybaflo, že samospráva tie financie potrebuje na rekonštrukcie škôl a škôlok. Prepáčte, myslím si, že na rekonštrukcie škôl a škôlok tu máme eurofondy, ktoré ešte dodnes nie sú vyčerpané a ktoré mali byť čerpané práve na tento účel. To mi povedal predstaviteľ ZMOS-u pán Mrva, nie ten Mrva, ktorý je v predstavenstve, tam je druhý Mrva ešte, iný, ktorý je ekonóm. Takže prečo by sme mali financovať rekonštrukcie škôl a škôlok, keď tieto financie sú určené na voľnočasové aktivity detí a mládeže alebo teda detí vo veku do tých 14 rokov? Takže tu je skutočne obava, že tie peniaze nebudú použité na ten účel, na ktorý sú určené. A tu v tomto návrhu zákona to absolútne nie je riešené. Nie je to tam vôbec nariadené, takže skutočne je tu obava z toho, že tie finančné prostriedky sa len tak pekne rozplynú v rozpočtoch samospráv a nikto ich už viac neuvidí.

    Boli tu už spomínané aj protidrogové programy. Aj nedávno som čítal v nejakých príležitostných novinách, že riešime protidrogovú závislosť, protidrogové programy. No, áno, riešia sa už len patologické situácie, pretože deťom sa nedáva možnosť riešiť niečo zmysluplnejšie. Určite by sa ich dalo chytiť viacej, nielen tých 300 000, ktoré dneska navštevujú, z celkového počtu 550 000 v základných školách, ktoré máme (plus materské školy), krúžky už 5-ročné. Takže určite by sa ešte našla pre ne zmysluplná činnosť. Ale možno sa nenájdu ľudia, ktorí by to dnes robili zadarmo, keby sa zaplatili, tak áno, robili by to. Ale už dnes keď im berieme centrá voľného času, financie, tak prečo by im zriaďovali nejaké nové krúžky, prečo by dávali deťom možnosť vzdelávať sa v hocijakých nových aktivitách? Nemusia to byť fyzické aktivity, môžu to byť teoretické aktivity, môžu to byť praktické aktivity do života. Namiesto toho ideme riešiť protidrogové programy. A to je už len riešenie patologických javov.

    Pán Bublavý hovoril o vyvíjaní tlaku na samosprávu v prideľovaní financií. Zase mám jeden príklad, kde som učil na škôlke, učil som tam v rámci ZUŠ-ky tanec. Tak sa mi posťažovala riaditeľka, že je veľmi ťažké rozprávať sa so starostkou, ktorá bola kamarátka s už teraz, chvalabohu, bývalou riaditeľkou základnej školy s materskou školou. A riaditeľka mala síce pekný plat, ostatné zamestnankyne mali malý plat, ale rodičia sa sťažovali, že nejako málo financií ide na tú materskú školu. Chýbalo im na stravu a tak ďalej. No starostka povedala, že viacej nedá, že si to musia vyriešiť, že ona proste vyčlenila toľkoto financií a hotovo. Takže sú možno zodpovedné samosprávy. Tam sa dá komunikovať. Ale vidíte, že sú tu aj samosprávy, s ktorými sa jednoducho komunikovať nedá, starosta si postaví hlavu, respektíve presvedčí ešte aj poslancov. A, žiaľ, ten riaditeľ sa môže postaviť aj na hlavu v tomto prípade. Žiaľ, taká je situácia.

    Ďalšie. Bolo to tu spomínané, máme veľa obcí, okolo 500 obcí, ktoré sú v nútenej správe. No, žiaľ, dostali sa tam svojím nedobrým hospodárením. No, áno, bodli by im celkom dobre peniaze, pretože niektoré z nich nemajú vôbec absolútne žiadne voľnočasové aktivity. No tak dostanú do rozpočtu financie, no tak prečo by ich dávali na krúžky deťom, ktoré chodia na druhú dedinu alebo do mesta za voľnočasovými aktivitami? Je to zbytočnosť, pretože tým môžu sanovať svoje disproporcie v rámci svojich vlastných rozpočtov.

    Takže na záver. Myslím, už pán Beblavý dal pozmeňujúci návrh, neviem, či ho mám ešte opakovať, či to bude akceptované, pani predsedajúca. Tak ho dám pre istotu ešte aj ja. Pán minister, podávam pozmeňujúci návrh. Navrhujem vám, aby sme tento bod stiahli z rokovania a vrátili ho vám na prepracovanie. Myslím si, že stojí za to, so širokou diskusiou skutočne si sadnúť nielen s jednou stranou, so ZMOS-om, ale aj s druhou stranou, s riaditeľmi centier voľného času, školských stredísk záujmovej činnosti a iných záujmových útvarov, vydiskutovať si to a povedať si, kde sú tie nedostatky, a nájsť kompromisné riešenie, ktoré bude dobré nielen pre samosprávy, ale aj pre rodičov, pre deti. A bude to transparentné, bude to účelové a bude to kontrolovateľné. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, pán poslanec Poliačik, Hambálek, Osuský, Bagačka, Matovič, Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Pán kolega, ďakujem za príhovor aj za všetky tie čísla a príklady. Veľmi dobre ukazujú, že tá situácia je naozaj zložitá, ale možno sme mohli ešte buď vy, alebo ja sa spýtať pána ministra, ako budeme čísla ohľadom centier voľného času zisťovať od 15. septembra 2012, lebo podľa informácií, ktoré mám, a môže ich potom pán minister potvrdiť alebo vyvrátiť, tak ministerstvo zrušilo zber informácií o centrách voľného času od 15. 9. 2012, tak možno keby v záverečnom slove potom pán minister sa k tomu vyjadril. Tak aj vy, aj ja by sme boli spokojnejší. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Prepáčte, pán kolega, nedá mi nereagovať, lebo pri celom vašom vystúpení proste v tom mizivom percente argumentov a faktov, ktoré sa týka skutočne vládneho návrhu zákona, sa celé vaše vystúpenie uberalo bezbrehou kritikou samosprávy, proste čo nie je možno akceptovať. Zrejme to vychádza z povrchnej znalosti o samospráve ako takej, ktorú máte. Kritizovať úplne len tak, že nedôverujeme, nespráva sa dobre, zodpovedá za okrádanie detí, podporuje čierne duše, to skutočne sa nedá, pán kolega, počúvať, lebo samospráva, pokiaľ vám ušlo, skutočne je súčasťou verejnej správy, ktorá sa podieľa na správe tohto štátu a zodpovedá zo zákona v podstate za komplexný svoj rozvoj hospodársko-ekonomický, kultúrny a všetko to ostatné. Takže takáto kritika proste, že zrovna samospráva sa bude uberať tým, že privlastní si peniaze, ktoré sú určené na voľnočasové aktivity detí, mi pripadá skutočne troška pritiahnutá za vlasy. Veď samospráva od svojho vzniku, ja teraz hovorím hlavne o krajskej samospráve, prevzala celý rad kompetencií zo štátu bez finančného krytia. Zúčastnil som sa fiškálnej decentralizácie, decentralizácie kompetencií. Veď dneska už samospráva financuje množstvo vecí, množstvo kompetencií, na ktoré zo štátu nedostala ani korunu. Proste vynakladá prostriedky, ktoré sú oveľa väčšie než tie, ktoré by vynakladať musela. Takže ja súhlasím, že môže byť samospráva, kde sa stane aj to, čo ste povedali, ale skutočne drvivá časť predsedov samosprávnych krajov a starostov sa skutočne stará o rozvoj svojho územia. A nemyslím si, že zrovna toto potrebujú, aby sa dostali z tej spleti problémov. A skutočne ani tá nútená...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No keď som si vypočul prejav kolegu, musím povedať, že ma napadol citát klasika: „Sivá každá teória, zelený je strom života.“ To, čo hovoril, boli jednoducho prosté fakty zo života. A z môjho pohľadu je aplauz ZMOS-u takémuto zmeneniu pravidiel hry aplauzom niekoho, kto je v priamom konflikte záujmov, pretože nepochybne má i ZMOS oprávnene pocit, že potrebuje peniaze na opravu ciest a na to alebo onô, na čo nedostal dostatočné krytie od štátu. Ale urobiť to na chrbte detí, ktoré pripravím o peniaze, je, samozrejme, nieže sporné, ale úplne chybné. A, samozrejme, možno počet rodičov, ktorí stoja o to, aby ich deti chodili do dobrého centra voľného času, je menší ako počet vodičov, ktorí nadávajú na samosprávu, že má po zime výtlky na cestách. Ale obava, ktorú prejavil kolega poslanec, je absolútne namieste. Ak platia čísla, ktoré uviedol, a verím, že neklamal, tak je to jasná ukážka, ako budú rôzne odkanalizované peniaze, a to, podotýkam, nielen za vrelého súhlasu ZMOS-u, ale možno dokonca i za súhlasu občanov. Ale skúsenosť o Slovensku ma učí, že aj keď je to smutné, drvivej väčšine rodičov v zásade nezáleží na vzdelaní a formovaní ich vlastných detí, chcú diplomy, chcú vysvedčenia a chcú, aby deti niečím "prešli". Ale to je veľmi často vedľajšie.

  • Ďakujem pekne. V podstate ako ste vy povedali, pán kolega, takisto povedal pán spravodajca, pán Petrák, hovorilo sa teda o samospráve, o ZMOS-e. Dokonca som kritizoval mnohokrát aj na našich stretnutiach niektorých svojich kolegov, veľmi tvrdo, pretože povedal som, že máme aj také obce, ktoré majú možná tisíc, dvetisíc obyvateľov a majú tam 40 000 detí. Takže ja som ich kritizoval a povedal som to aj v tom zmysle, že okrádajú nás všetkých naši vlastní kolegovia. To nezakrývam. A je to tak. Ale tým pádom nehádžem celú samosprávu do jedného vreca. V každom košiari sa nájde aj takáto ovečka.

    Takisto si myslím, že centrum voľného času ako také má nezastupiteľnú a potrebnú úlohu v našej spoločnosti a práve takéto sprehľadnenie financií by teda malo zaviesť tú transparentnosť, o ktorej nakoniec aj vy hovoríte. Máme možná nejaké iné trošku pohľady. Ja to beriem naozaj trošku komplexnejšie, pretože o chvíľu sa nám môže stať, možná budeme mať v tých krúžkoch päťkrát viac detí, ako je to v rámci Slovenskej republiky. A môže sa nám potom stať, že prídu sem učiteľky alebo zástupcovia materských škôl, ktoré sa budú rušiť, pretože samospráva nebude mať na ne finančné prostriedky. Totiž nemôžeme to počítať, že vypočítam na centrum voľného času, teraz mi zostane tridsaťtisíc ako Nitre, hej, čo ste hovorili, ale na druhej si spočítam materské školy a tam mi chýba...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, Igor, za tvoj príspevok do debaty. A myslím si, že si to vcelku objektívne zhrnul, aj keď si obviňovaný z toho, že to nebolo príliš objektívne a neboli tam fakty. Ja si práveže myslím, že tam tie fakty boli.

    A mrzí ma naozaj na tejto snahe ministerstva školstva, že miesto toho, aby sme opravili systém, ktorý viac-menej funguje, ideme vymýšľať úplne niečo nové. A obávam sa, že naozaj to dopadne tak, ako si už viackrát povedal, že desiatky tisíc, možno stovky tisíc detí, ktoré dnes do tých krúžkov chodia, odrazu do tých krúžkov nebudú môcť chodiť, lebo jednoducho, bohužiaľ, centrá voľného času zaniknú. A toto je práve téma, pri ktorej ja by som očakával minimum politiky a veľmi veľa rozumu. A zdá sa mi, že tu je maximum politiky a minimum rozumu.

  • Ďakujem. Takisto si myslím, že bolo zhrnutých niekoľko faktov. Dokonca teda podľa mňa fakty súvisia s číslami, ktoré boli predstavené niekoľkokrát. Ja by som chcel doplniť jedno číslo. Nebavíme sa o malom objeme finančných prostriedkov. Myslím si, že suma okolo v bývalej mene dvoch miliárd korún alebo 60 mil. eur je dostatočná suma na to, aby sme sa dobre zamysleli nad tým, akým spôsobom bude prerozdelená.

    Ten spôsob, ktorý vidím v novele a ktorý kritizujeme, je hlavne jeho riziko. Teda spočíva hlavne v tom, že nieže neveríme samospráve, ako sa snaží viacero rečníkov povedať, ale v tom, že samospráva v tomto momente môže riešiť veci, ktoré sú obhájiteľnejšie pred voličmi, obhájiteľnejšie z hľadiska toho, či už má dlhy alebo niektoré priority, pred ktorými volení zástupcovia v daných mestách môžu stáť. A nemusí to byť priamy súvis s trávením voľného času, pretože vieme o tom, že obce majú obrovské množstvo problémov. Tieto finančné prostriedky bez toho, že určíme viazanosť finančných prostriedkov na konkrétny účel, a to je trávenie voľného času detí, môžu použiť nejakým iným spôsobom. Toto je reálne riziko. A ak sa nezamyslíme nad tým, že si má štát nechať tú kompetenciu, aby mohol to kontrolovať a rozdeľovať tie finančné prostriedky, tak nejdeme správnou cestou. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Vyjadrím sa snáď len k dvom faktickým.

    Pán Hambálek, vychádzal som zo všeobecne záväzných nariadení, to znamená, že odtiaľ sa brali tie čísla. Už som to spomínal aj v rozprave. Sú vytiahnuté z internetu, z verejne dostupného zdroja. A ak nechcete počúvať fakty, tak nemusíte. Ja viem, že sa to zle počúva. A vy mi chcete vyvrátiť moje vlastné skúsenosti, ktoré mám so samosprávou a s jej fungovaním? Vy si myslíte, že ja nepoznám, ako funguje samospráva, že sa s tým stretávam prvýkrát v živote? Ja mám toľko starostov kamarátov, že by ste sa možno až čudovali. Ale dnes je taká skúsenosť a prax, že až dve tretiny samospráv už dnes podľa dostupných informácií z VZN okrádajú deti a nedávajú im to, čo by im dať mali.

    No a, pán Bagačka, keď ste hovorili o kolegoch, ktorí využili ten systém. Tak, áno, je tu len závisť, pretože niekto sa dokázal dohodnúť a niekto sa dohodnúť nevedel. Viem o prípade, keď si poslanci zrazu povedali, že sú viacej nenažraní a že nedajú tomu centru voľného času viacej peňazí, že im to okrešú. Tak sa jednoducho zriaďovateľ zbalil a išiel do malej obce, pretože tam sa dohodnúť dokázal. A tam skutočne tie peniaze už potom robia iné číslo, aj dokonca dvojnásobok toho rozpočtu, ktorý v podstate obec má. A toto im idete závidieť za to, že niekto sa dokázal dohodnúť? Prečo ste sa vy nedokázali dohodnúť s nejakým zriaďovateľom, že takisto dokážete zastrešiť činnosť centra voľného času, hocijakého? Každý predsa z vás starostov a primátorov má rovnaké možnosti. Niektorí ich využili a boli skôr pri tom a dokonca zistili, že sa dá fungovať aj efektívne a že tie deti skutočne nemusia platiť za tie voľnočasové aktivity, ani rodičia nemusia dochádzať za deťmi ani s tými deťmi. A prečo to niektorí dokázali využiť a niektorí nie? Takže to nie je smola tých, ktorí to nevedeli, ale tých, ktorí to vedeli a mali niečo navrch.

  • Pani poslankyňa Žitňanská Jana je ďalšou, ktorá vystúpi v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Vašečka. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte, aby aj ja som k tejto téme povedala pár slov, aj keď sledujúc pána ministra, myslím si, že už dávno on vie, ako to celé dopadne, a teda že len si to tu odtrpí pri nás. Chcem ale povedať naozaj zopár faktov.

    Myslím si, že táto debata je veľmi dôležitá dnes, ktorú tu vedieme, pretože je nielen dôležité, kam naše deti chodia do školy, čo sa učia, ale aj ako trávia voľný čas. A som presvedčená o tom, že ak sa štát rozhodne dať financie aj na voľný čas pre deti, že tieto financie by sa k tým deťom mali dostať. Aj predo mnou kolega poslanec Hraško hovoril o VZN, o tom, aká je dnes situácia. Ja nechcem démonizovať samosprávu, ale faktom je, ja vám to môžem ukázať, je x obcí, miest, ktoré nedávajú nielen do centier voľného času, ale ani do iných školských zariadení to, čo by mali dávať, preto mne je ľúto, že dnes keď máme tento zákon v parlamente, že sa nebavíme o zmene financovania ako takej, že naozaj sa nebavíme o tom, ako dostať peniaze, ktoré sa štát rozhodne dať na deti, na ich vzdelanie, na ich voľnočasové aktivity, že sa nebavíme o tom, ako účelovo viazať tieto prostriedky, aby samosprávy nemohli samovoľne s nimi nakladať. Ja chápem situáciu v samosprávach, tak ako viacerí moji kolegovia povedali, že je kritická a veľakrát sa rozhodujú naozaj v istých situáciách, keď musia zvážiť použitie každého eura. Ale myslím si, a dovolím si to zopakovať už niekoľkýkrát na tejto pôde, deti sú naša budúcnosť. Ak my uprednostníme jednu-dve diery na chodníkoch, ale zanedbáme výchovu našich detí, tak sa nám to potom vráti v oveľa v horšom stave.

    Taktiež chcem zopakovať ten názor, že ak prejde táto novela zákona, víťazom bude ZMOS, a nie deti, nie rodičia, nie vychovávatelia, nie tí, ktorí chcú zabezpečiť deťom zmysluplnú aktivitu.

    Chcem aj upozorniť ctených kolegov, ktorí nie sú v školskom výbore a ktorí sa možno menej zaoberajú touto problematikou, že aj napriek tomu, že boli vážne pripomienky, napriek tomu, že aj rodičia, aj ďalší zúčastnení na rozporovom konaní upozornili na tieto nedostatky, rozpor zostal a vláda schválila tento materiál aj s rozporom. Čiže nie je to tak, že by nastala nejaká zhoda, nie je to tak, že by sa rozpor bol býval odstránil.

    Taktiež chcem podotknúť jednu vec, a síce spôsob, akým sa skomplikuje život jednotlivým centrám, keď budú musieť dohadovať s jednotlivými obcami, s rôznymi výškami, ktoré určia pre jednotlivé deti, ako rozpíšu nákup lopty. Kúpia loptu pre deti? A ako si to vyúčtujú, keď budú rôzne financie z rôznych obcí? Ako zaúčtujú iné položky? Myslím si, že v tom budú mať väčší chaos. Myslím si, že to bude administratívna záťaž pre tieto centrá voľného času. Myslím si, že to zníži kvalitu poskytovania služieb a že to pôjde teda na úkor detí. A, samozrejme, mnohí, mnohí to zabalia. A možno tak ako kedysi, pán poslanec Hraško, to budú robiť za „pánboh zaplať“. Ale, opakujem, ak štát chce vynaložiť a vynakladá financie aj na voľnočasové aktivity, mal by dohliadnuť na to, aby sa k tým deťom aj dostali.

    Ak hovoríme o tom, že systém bol zneužívaný, poďme do toho. Poďme zmeniť systém, teda poďme odstrániť tie centrá voľného času, ktoré ho zneužívali, poďme odstrániť tie nedostatky, ale nebúrajme úplne, úplne celý ten dom, lebo potrestáme naozaj aj tých poctivých.

    Takže na záver tohto môjho krátkeho vystúpenia by som chcela povedať, že táto novela bola šitá horúcou ihlou, nebola prekonzultovaná s odborníkmi, absolútne nezachytáva potreby detí. A neviem, či si dovolím tvrdiť to, že automaticky keď zoberieme deťom loptu, bude to znamenať, že začnú drogovať. Ja pevne verím, že to tak nebude. Ale, opakujem, myslím si, že ideme proti tomu, čo by sme mali v skutočnosti podporovať. A preto aj ja sa pripájam k uvedenému a dávam procedurálny návrh vrátiť tento materiál na prepracovanie. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hraško.

  • Pani poslankyňa, ja vám ďakujem veľmi pekne, že ste pripomenuli, čo som ešte možno ja zabudol zvýrazniť alebo zdôrazniť. A to je to, že sa nejedná o centrá voľného času. A koniec koncov aj pán kolega Bagačka to spomenul. Jedná sa tu aj o materské školy, že im chýbajú peniaze. Tak sa poďme pozrieť opäť na čísla z VZN vytiahnuté, materské školy nad tri roky. Číslo, ktoré je určené pre materskú školu v rámci normatívov, je 1 865,27 eura. Niektoré obce z tejto sumy dávajú na škôlku 59,31 eura. Čiže v rozpočte si ušetria zo 619 detí 1 117 889 eur. Z tej sumy dávajú ďalšie obce, to boli Bánovce nad Bebravou, Čadca len 1 168, Čaňa 1 200, Hliník nad Hronom len 1 200. A v rozpočtoch im potom ostávajú len také sumy ako 46 000, 53 000, 489 000. Prečo to nedali na tie škôlky? Potom mi vysvetlite, kde sa tie peniaze strácajú. To sú peniaze určené na materské školy z normatívu, z týchto podielových daní, z tých istých. Tak prečo potom tie peniaze nejdú na škôlky? Takže, áno, pani kolegyňa, veľmi dobre ste to povedali, jedná sa nielen o centrá voľného času, lebo tie deti sú okrádané aj v materských škôlkach. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Mňa veľmi mrzí, pokiaľ je stavané vlastné vzdelanie nasledujúcej generácie a naša šanca pre budúcnosť zoči-voči tomu, čo sa deje v infraštruktúre nielen v obciach, ale aj v celom štáte. Ale myslím si, že to rozhodnutie je úplne jasné, lebo všetci hovoríme o tom, že chceme, aby nasledujúca generácia bola poriadne vychovávaná a aby bolo zabezpečené jej vzdelanie. Tak potom nevidím dôvod, prečo by tá účelovosť nemala byť inkorporovaná v tomto zákone a nemala by byť zachovaná. Keď to všetci chceme, tak si myslím, že je správne, pokiaľ to bude v zákone dané, aj tak, aby sa samospráva mohla podľa toho zariadiť. Ale vnímam ako veľmi falošný ten boj, že zápasíme o to, ako bude vyzerať cesta, a zápasíme o to, ako bude vyzerať budúcnosť našich detí.

    Chcel by som podotknúť, že ja som tu nepočul nejaký argument, ktorý by hovoril, že niekto je proti tomu, aby tá generácia, ktorá po nás príde, bola viac vzdelaná ako sme my sami, lebo však to je jediná šanca pre Slovensko samotné.

    Ale chcel by som sa prihovoriť aj za to, čo hovorili kolegovia. Nepokračujme v tom, nájdime riešenie pre to, aby sa nevykrádali tieto fondy, neboli naozaj potom tie deti ochudobňované o to, lebo ak tam máme nejaké diery, ktorými odtekajú peniaze, tak neodtekajú k tým deťom samotným. Znova, to by mal byť náš spoločný záujem, lebo odtekajú niekomu inému. Tak zasa vidím, že sme za jedno, ale tá účelovosť, aby sme demonštrovali tú našu vôľu, aj nášho parlamentu a vôbec celej politickej reprezentácie, uľahčiť to nasledujúcej generácii, by mala byť zachovaná aj v zákone. S tým by nikto nemal mať problém, pokiaľ tu ale nie je iný kalkul. Keď tu iný kalkul je, tak treba vstať a treba povedať, že chceme tie peniaze niekde inde. A riešme to potom ako túto otázku a netvárme sa, že riešime problémy detí, riešime problémy, to, aby sa nestrácali peniaze, ale pritom vieme dopredu, že to deťom nedôjde. To mi pripadá veľmi, veľmi nečestné. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Bolo veľmi inšpiratívne pani kolegynku počúvať tuná. Dovolím si aj ja zapojiť sa do tejto rozpravy.

    Naozaj toto zaplátavanie dier, ktoré tu kolegyňa Žitňanská spomenula, tak to nie je len zaplátavanie dier na chodníkoch, lebo z tej celej rozpravy mám taký pocit, že je to zaplátavanie dier v samosprávach, obciach, ich obecných rozpočtoch. Prečo vláda istôt pre obce a mestá nedá finančné prostriedky z iných zdrojov, z inej rozpočtovej kapitoly, ale prečo práve takýmto spôsobom chceme dať mestám a obciam?

    Chcem povedať, že výchova a vzdelávanie je tou najlepšou investíciou, do ktorej môže spoločnosť investovať. Je to investícia, ktorú nikto neoľutuje. Je to investícia, ktorá sa vráti nám všetkým, predovšetkým nám v rodinách, štátu. Ak je systém nefunkčný v niečom, treba sa naozaj pozrieť na tie mechanizmy a opraviť ho, ale nerušme celý systém ako taký.

    Na záver by som chcel len povedať jedno takéto príslovie pre mladých ľudí: „Rob, čo chceš, len nehreš.“ „Beriete nám loptu, ostanú nám drogy.“ Ja som tým mladým ľuďom za dverami tiež povedal: „Keď sa na vás pozerám, tak neverím, že ak by som vám tu loptu zobral, že budete verní drogám. Vy drogovať neviete.“ Určite toto tu nehrozí. Ja verím týmto mladým ľuďom. Ďakujem.

  • Janka, tiež ma mrzí veľmi, že vlastne v takejto otázke, kde všetci sa zhodneme určite v tejto sále, a nepredpokladám, že tu niekto je iný, že to vzdelanie je základ, že zbytočne presúvame alebo posilňujeme kompetenciu samospráv. Jasné, samospráva je pekná vec. Nech keď samospráva je zodpovedná, nech si sama spravuje veci, ktoré na starosti má. Ale nevidím absolútne žiadny dôvod na to, aby v tejto otázke naozaj prišiel befel z pozície štátu a štát povedal, toľko a toľko percent trebárs v porovnaní s počtom obyvateľov alebo detí musíte vytvoriť miest v CVČ-čkach, toľko a toľko peňazí tam pôjde, a nenechávať tieto otázky práve na samosprávu.

    Minulý týždeň sme prešli si pár osád. A nechcem tento príklad príliš používať. Ale naozaj ja môžem povedať, že na Luníku, keď sme vyšli od starostu, tak potom medzi tými ľuďmi sa mi prihovoril odrazu človek, o ktorého, poviem to možno škaredo, neobtrel by som si bicykle. Tiahlo z neho ako zo suda a buď bol sfetovaný, alebo spitý. A keď mi odrazu povedal, že ja som tu bývalý starosta, a keď mi vedľa neho chlapík povedal, že, áno, štyri roky tu bol starostom, tak vtedy som sa zhrozil. Keď štát vlastne pristupuje k samospráve tak, že vlastne povie, však koho si ľudia zvolili, tak ten je najmúdrejší a ten nech spravuje veci, nemyslím si, že to je úplne vždy správne. Použil som tento extrémny príklad, aby sme si uvedomili, že nie všetci starostovia sú natoľko zodpovední a uvedomelí, aby naozaj nepodľahli pokušeniu urobiť miesto krúžkov pre deti si nový lepší chodník alebo zastávku MHD.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela, pani poslankyňa, povedať, že súhlasím s vami, že debata je veľmi dôležitá, že keď štát dá peniaze na tieto aktivity, tak je dôležité, aby bola aj kontrola týchto peňazí a aby boli tieto aktivity účelne využité. Na druhej strane ako keby sme zabúdali na to, že zároveň v zákone sa hovorí, že bude povinnosťou obcí vyvesiť, kde idú tieto peniaze. A každý, každý rodič si to tak bude môcť skontrolovať, či skutočne tých stodeväťdesiatdva eur išlo na to jeho dieťa, tam na to centrum voľného času, do ktorého chodí. A myslím si, že to bude aj z hľadiska budúcnosti centier spravodlivé, že sa oddelí to, čo kritizujeme, že niektorí to dokážu zneužiť v neprospech detí a urobili si z toho biznis. Takže ja si myslím, že diskusia je dobrá, ale že je potrebné ale aj nejakú spätnú kontrolu toho mať, či skutočne tie peniaze dostanú tie deti, nielen samospráva, lebo mám z toho taký pocit, ako keby samospráva nechcela dávať všetky peniaze. Takže si myslím, že to nie je úplne tak. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky a za pripomienky. A myslím si, že v tomto sa naozaj zhodneme, že v záujme detí by tieto peniaze mali putovať za nimi aj na voľnočasové aktivity, ale, tak ako bolo povedané, aj do všetkých školských zariadení. Preto ja opäť budem apelovať na vládu a na stranu SMER, aby podľa možností zmenili ešte tento návrh a zakomponovali doň aj tú účelovosť alebo teda vynakladanie týchto peňazí, aby boli účelovo viazané na tieto aktivity. Myslím si, že v konečnom dôsledku to môže pomôcť aj samospráve a starostom, pretože, áno, aj taký príklad som počula, že bol vyvíjaný tlak z nejakých lobistických skupín stavebných, aby teda nedali všetko na vzdelávanie alebo na voľnočasové aktivity, že potom však sa dohodnú, urobia tam jednu budovu, chodník, samospráva a starostovia budú mať z toho províziu. Čiže ak budú financie účelovo viazané, tak vlastne budú sa musieť použiť na to, na čo sa rozhodlo zo strany štátu, že sa majú použiť. A naozaj nebude tu priestor na nejaké špekuláciu, nejakú korupciu. A hovorím, nechcem hádzať samosprávu do jedného vreca, sú aj takí, ktorí dávajú ešte viac na to vzdelávanie a na aktivity pre deti, čo je chvályhodné, ale myslím si, že tak ako sú centrá voľného času, ktoré zneužívali tento systém aj pri novom financovaní, pri novom nastavení, sa nájdu takí, ktorí to budú zneužívať. A tak ako zneužívali ten starý systém samosprávy, aj tento nový môžu tak zneužívať. Čiže naozaj skúsme sa zamyslieť nad tým, ako zmeniť tento návrh tak, aby peniaze určené pre deti sa k nim naozaj aj dostali. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Vašečka. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Poliačik.

  • Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia a kolegyne, ja by som chcel k tomuto zákonu povedať zopár slov.

    Zvlášť by som to teda adresoval teda pánovi ministrovi ako predkladateľovi zákona. A možno je tu taká neobvykle vzrušená debata, pomerne rozsiahla, na tému tohto zákona. Vy ste včera na tlačovke povedali, že tí, ktorí nesúhlasia s týmto zákonom, tak buď vás nepochopili, alebo nepochopili ten zákon, alebo im vyhovuje netransparentnosť. Ako politické vyhlásenie to možno je zaujímavé, ale myslím, že azda nás všetkých nechcete dať do jedného vreca, že sme buď nechápaví, alebo máme snahu o nejaký nekalý biznis.

    Je tu aj ďalšia možnosť, že pomerne rozsiahlo a vzrušene argumentujeme práve kvôli tomu, že sme presvedčení, a to nielen my, že tento zákon proste nie je dobrý. Nejde o to, že by sa táto situácia nemala riešiť a nemala by sa prijať novelizácia tohto zákona, ale o to, že v takejto forme ten návrh zákona naozaj nie je dobrý. A ja by som dokonca povedal, že tento zákon nielenže nie je dobrý, ale je aj nebezpečný. A ľudia, ktorí prevádzkujú centrá voľného času, nemajú nejaké len zbytočné fantómové obavy, ale reálne obavy z toho, že zabehnuté funkčné voľnočasové aktivity pre deti zaniknú, budú zrušené, budú podfinancované a potom to, čo je tuná na tejto tabuľke, že sa stane realitou. Nebudem to opakovať, pretože to tu už bolo veľakrát zopakované, ale je to skutočne dôležitá vec. A naozaj sme presvedčení, že toto hrozí, že hrozí zánik mnohých funkčných centier voľného času a že ich odpor je zrejmý aj z takého občianskeho odporu alebo občianskej aktivity, ktorá vznikla, do ktorej ich povzbudzujeme.

    Myslím, že my ako poslanci sme v poslednej dobe, odkedy bola avizovaná táto novela, bol predložený tento návrh, dostávali do e-mailových schránok mnohé správy, ktoré hovorili o tom, že ľudia, rodičia, zamestnanci týchto centier alebo aj ostatní občania sa nestotožňujú s týmto návrhom nie preto, že by mali nejaké politické námietky alebo by mali niečo osobne proti pánu ministrovi, prípadne proti strane SMER, ale preto, lebo naozaj nepokladajú za dobrý tento návrh a pokladajú ho za škodlivý a nebezpečný. Tí, ktorí sa aktivizujú a ktorí prispievajú aj v médiách, posielajú e-maily, prípadne robia ďalšie občianske aktivity. Viacerých z nich poznám. A viem, že im naozaj nejde o biznis, ale vedie ich najlepší záujem detí v ich centrách, že sú to ľudia ktorí majú srdce na dlani a venujú sa tým deťom a vedia si to aj ekonomicky dobre zrátať, že takto to funguje, chvalabohu, dobre, aspoň v ich prípade a v ich centrách konkrétnych a nie je ich málo a ak sa tá situácia zmení, tak to veľmi ohrozí toto fungovanie. A skutočne reálne si vedia zrátať, že budú blízko zániku alebo teda zanikne tá aktivita, ktorá trvala roky, než sa rozvinula.

    V predkladajúcej správe je avizovaná snaha sprehľadniť financovanie centier voľného času a zabrániť nekalému biznisu s voľnočasovými aktivitami. Bohužiaľ, tento zákon to ale nerieši, on len presúva ten problém. Ak chceme riešenie, tak je výber, viaceré z tých návrhov riešení tu boli prezentované. Ja by som možno spomenul dve také základné riešenia.

    Po prvé. Jedno z riešení, ktoré by bolo dobré, ak by sa tento návrh stiahol a prepracoval, je už spomínaný register sfunkčniť naozaj, aby všetci mohli vidieť, kde ktoré dieťa je zapísané, a to nielen ministerstvo, ale aj rodičia napríklad, aby sme mohli skontrolovať to prípadné zneužívanie. Ja vám poviem, včera večer asi dve hodiny som venoval podrobne tomu paragrafovému zneniu zákona ešte, aby som sa dobre pripravil aj na dnešný deň a na dnešnú rozpravu. Tak som tam našiel taký príklad, kde sa rieši to, či je dieťa prihlásené u viacerých zriaďovateľov, prípadne vo viacerých krúžkoch, tak, že rodič, prípadne zákonný zástupca napíše čestné prehlásenie, dá ho riaditeľovi, riaditeľ ho posunie ďalej zriaďovateľovi, obci, obec ho posunie krajskému školskému úradu a krajský školský úrad ho posunie ministerstvu. Pritom sú tam príslušné dátumy, do ktorého času to treba urobiť. Nebolo by jednoduchšie, keby hneď pri prihlásení sa zapísali do registra a mali by to okamžite všetci on line k dispozícii? Uznávam, na toto nie som odborník, ale verím tomu že ak by sa to sfunkčnilo, a sú ľudia, ktorí to zvládnu, ako sa hovorí, ľavou zadnou, tak by to fungovalo bez problémov. Takže prihováram sa za sfunkčnenie tohto registra, ktorý môže oveľa priniesť väčšiu transparentnosť do tohto procesu.

    Ďalšia vec je jasná a povinná viazanosť finančných prostriedkov na pravidelné celoročné voľnočasové aktivity, napríklad takým spôsobom podobným, ako je to pri krúžkoch v škole, že je plán práce kde je jasne napísané, kde kedy a v akej miestnosti sa daný krúžok uskutočňuje. Napríklad to môže byť v utorok o 16.30 hodine v miestnosti č. 125 a ktokoľvek keďže vie, že to funguje, môže prísť a skontrolovať túto danú aktivitu, či už nejaký poverený orgán, školská štátna inšpekcia, alebo niekto iný kompetentný.

    Ja by som chcel naozaj vyzvať, že ak máte záujem o tú transparentnosť a o efektivitu a o tie voľnočasové aktivity, aby naozaj tie deti pokračovali tam, kde to funguje efektívne, a ja verím, že je to vo veľkej väčšine tých centier voľného času, stiahnite tento zákon a poďme sa na to pozrieť naozaj. Ja viem, že vy ste rokovali aj s týmito zástupcami, ktorí mali námietky, ale skúste si sadnúť a bude možnosť naozaj urobiť to lepšie, ako je tento návrh zákona. Ak to neurobíte, sa obávam, že to ide týmto smerom, tak potom je ťažké vyvrátiť podozrenie, ktoré tu už bolo naznačené, že vlastne na to nemáte slobodu, tým nemyslím len vás osobne, ale vôbec možno ako politickú stranu, že sú tu iné záujmy, ktoré vás proste do toho nútia. A človek nemusí byť génius, aby si zrátal, že naozaj vietor môže fúkať zo strany ZMOS-u. Ja nikoho neobviňujem, ale sú tu skúsenosti, ktoré tu boli jasne vymenované, podopreté číslami, reálny stav. Naozaj ja sa ospravedlňujem niektorým pánom starostom, prípadne primátorom alebo iným štatutárom, ktorí sú tu, ja vás neobviňujem, že vy ste takí, ale, bohužiaľ, je tu veľa ľudí, ktorí z rôznych dôvodov, možno aj dobre myslených, narušia to, čo funguje, a to, čo je veľmi dobré, to znamená, neozdravia to, ale zadusia to. Alebo potom povedzte ľuďom: „Viete, tá veľká politika na Slovensku naozaj nemôže rátať s nejakými detičkami, ktoré sa niekde hrajú futbal. Tu treba naliať peniaze hentam alebo tam a to je vyšší záujem. Takže treba tomu ustúpiť.“ A povedzte to občanom, ako to teda je, že potrebujete viac peňazí do rozpočtu samosprávy a že to je pre vás dôležitejšie ako voľný čas detí. Ak to neurobíte, tak, prosím vás, stiahnite tento návrh, prepracujte ho a pripravme spoločný návrh. Možno by to bolo úžasné, keby sme vedeli práve v takejto veci, ktorá by nemala byť politická, pripraviť spoločný návrh naprieč celým politickým spektrom, tak ako to bolo napríklad pri zrušení trestnoprávnej imunity. A bolo by jasné, že nám nejde ani o biznis, ani o ZMOS, ani o žiadne nejaké peniaze, ale naozaj o dobro detí, o voľnočasové aktivity, ktoré majú byť kvalitné, kontrolované, transparentné, adresné.

    Nechcem teda vyvolávať žiadnu paniku, že teraz zaniknú všetky centrá voľného času, ale chcel by som vás požiadať teda, ak tento návrh bude prijatý, aby ministerstvo potom pripravilo nejaké zhodnotenie po roku, po dvoch-troch rokoch, aký to malo dopad na funkčnosť a na existenciu a činnosť funkčných centier voľného času. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Tak ako si spomínal ohľadom tohto návrhu, spomenul si slovo nebezpečný. Myslím si, že skutočne to hlavné nebezpečenstvo, ktoré si tak naznačil, spočíva hlavne v tom, že vzbudzujeme medzi samosprávami, a hlavne u tých zástupcov, ktorí by sa nemuseli správať efektívne a ktorým by nešlo o dobro detí, nebezpečenstvo, a to v dvoch momentoch. Prvý z nich, si myslím, je, sme jednali, a nemyslím si, že by ministerstvo v tomto neodrobilo dostatočnú robotu, s niektorými zástupcami centier voľného času, že v niektorej obci v súčasnom stave funguje CVČ-čko, pretože tam má jednak materiálne a jednak personálne podmienky, aby tam fungovať mohlo, a, prirodzene, sa v ňom združujú deti aj z okolitých obcí. Tento návrh podľa mňa vytvára jedno možné nebezpečenstvo. Možno ho pracovne nazvať nebezpečenstvo závisti, kde ja si myslím, že niektorí starostovia aj v dobrom úmysle a v dobrej viere riešia niektoré iné a pálčivejšie problémy, ktoré v samospráve majú. A ako príklad môžem uviesť, že, samozrejme, niektorý starosta pod tlakom svojich voličov, ktorý bude riešiť nejakýcentrálny vodovod alebo centrálne osvetlenie, si nechá finančné prostriedky, ak je možno už aj vystavený nejakému tlaku dlhov samospráv, ako by mal finančné prostriedky, ktoré mu na základe tohto prídu priamo do samosprávy, použiť na to, aby do inej obce...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ako vicestarosta bratislavského Starého Mesta mám v popise práce okrem iného starosť o materské školy, ako mestský poslanec Bratislavy som člen komisie pre školstvo, ktoré má na starosti centrá voľného času, základné umelecké školy. A musím povedať, že ako bývalý prorektor Univerzity Komenského som žil s vedením univerzity vo svete prísne alokovaných peňazí, teda v prísnej účelovej viazanosti. Domnievam sa, že nikto z mojich kolegov v komisii, bez rozdielu straníckeho trička, na mestskom zastupiteľstve, by nemal niečo proti prísnej účelovej viazanosti. A ak pri tomto niekomu vadí prísna účelová viazanosť na osobu a na výkon, tak z toho ako slama z topánok trčí pohnútka. A v tomto zmysle ma, samozrejme, nikto nemôže obviniť, že bránim mŕtve duše a podvody, ktoré v centrách voľného času boli.

    Ale jedna vec je istá, ak sa naplnia obavy, ktoré tu teraz zaznievajú, tak, pán minister, musím povedať, že to nebude neočakávaná prehra, že tú prehru máte anonsovanú, vypočuli ste si ju. A ja mám obavu, že budeme mať pravdu, ako sme mali pravdu pri iných veciach. A mrzí ma, a to vás beriem možno v ochranu, viac ako si to zaslúžite, že plníte nepríjemnú úlohu toho, kto má dodať samosprávam zdroje. Ale, viete, ono je to tak, keď murín splní svoju úlohu, tak potom tá hanba ostane na ňom. A to vám pri našej starej známosti neželám. A preto si myslím, že by ste nemali čeliť účelovej viazanosti týchto peňazí.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Rišo, pekne si to takisto aj ty zhodnotil. Ja tu vidím vlastne to riziko toho, že pokiaľ takýto zákon v takomto znení prejde, tak potom budeme po pár rokoch bilancovať a skutočne môžeme sa dopracovať až k tomu, hovorím, je tu tá obava, nemusí to tak byť, žiaľ, reálny stav je taký, že samosprávy už teraz nedávajú tie finančné prostriedky také, aké by dávať mali. A tá obava tu je. A, žiaľ, z tohto vychádzame. A skutočne môžeme vybilancovať už len to, že, žiaľ, áno, veľa centier voľného času skončilo svoju činnosť, pretože na to nemalo, pretože na to nedostali finančné prostriedky. A tým pádom ani deti nemohli navštevovať tieto krúžky. No a zrazu zistíme, že ďalších 200 000 detí sa nám túla po uliciach, prípadne sedí doma za počítačmi, pozerá, keď to tak poviem, hlúposti namiesto toho, aby sa niekde vzdelávali alebo niečo zmysluplné robili. To znamená, že dôsledok tohto riešenia môže mať ďalekosiahle dôsledky, ktorého odstraňovanie môže mať ešte vyššie náklady ako v súčasnosti riešenie situácie.

  • Ďakujem. Ja by som chcel ešte pripomenúť vlastne to, čo zaznelo v reakciách na moje vystúpenie. Ďakujem poznámkujúcim.

    Naozaj by som chcel apelovať na pána ministra, ako hovoril pán poslanec Osuský, že on zastupuje alebo vy zastupujete deti a mládež, školstvo.

    Keď sme hovorili o programovom vyhlásení vlády a hovorili sme o tom, že je to priorita, a o tom, že naozaj bude ťažké pridať peniaze do školstva. Prosím, tak ich neposielajme z neho preč. Starosta je širokospektrálny, on zastupuje všetkých občanov aj dôchodcov a aj mladé rodiny a ja neviem, koho každého možného má v obci, čo je samozrejmé a je jeho úloha. Ale minister školstva zastupuje deti a mládež, a preto by mal strážiť, aby tie peniaze zostali pre deti a mládež. Preto si myslíme, že ten návrh nie je dobrý, lebo sa ľahko môže rozutekať.

    Ja som ešte zabudol na margo môjho vystúpenia povedať, že my sa snažíme tú vec pochopiť a chápať aj tie dôvody a rozprávame aj so starostami, nielen s ľuďmi z centier voľného času. Takisto sme boli na ministerstve školstva, kde nás prijal pán štátny tajomník, a hovorili sme viac ako hodinu s ľuďmi, ktorí pracovali na tejto novele zákona. Ale tak ako to my chápeme, ako to chápu ľudia z rôznych strán, ktorí sú v tom procese zapojení, hodnotenie je, že ten návrh zákona nie je dobrý alebo nie je dosť dobrý na to, aby to vyriešil a nespôsobil zbytočne veľa sprievodných škôd, ktoré sa potom nebudú dať nijako už vyžehliť.

    Toto je naša obava, preto ešte raz hovorím, stiahnite ten návrh a skúsme nájsť lepšie riešenie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik je ďalším, ktorý má vystúpiť v rozprave. Nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Mojš, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, bolo veľa povedané o novele tohto zákona, ja si dovolím prečítať list, ktorý bol adresovaný pánovi ministrovi a podpísalo ho 23 starostov obcí z okresu Ružomberok, ktorý má 25 obcí v sčítaní mesta Ružomberok. Čiže dovolím si prečítať, čo napísali pánovi ministrovi. Jeho nadpis je: „Nespokojní starostovia obcí a rodičia.“ „K napísaniu tohto listu nás viedla opätovná diskusia o spôsobe financovania centier voľného času. Veľa sa o tomto spôsobe diskutovalo a znepokojuje nás fakt, že doterajší spôsob financovania by mal ostať i naďalej. Ako najspravodlivejší sa nám javí návrh súčasnej vlády, aby mimoškolskú činnosť detí financovali priamo cez obce podľa trvalého pobytu a počtu detí. Nie je pravdivý argument zástupcov centier voľného času, že by tieto peniaze boli zneužité na iné účely. Práve teraz dochádza k ich zneužívaniu budovaním si ciest a chodníkov v konkrétnych obciach, kde sú sídla centier voľného času, ktoré majú tieto financie vo svojich rozpočtoch vyčlenené na investície a bežné výdavky. V prílohe je priložený dôkaz, citát z novín. Nie sú opodstatnené ani obavy, že by obce nezabezpečili presun financií na mimoškolskú záujmovú činnosť. Práve financovanie tejto činnosti cez obce by prinieslo transparentnosť a kontrolovateľnosť financovania mimoškolskej záujmovej činnosti. A na toto vzdelávanie detí by šlo priamo podstatne viac finančných prostriedkov, ako je to v súčasnosti. Všetci vieme, že je to veľký podvod, hlavne na našich deťoch. Uteká rok za rokom, stav je nezmenený, a preto veríme, že od 1. 9. 2012 nastane zmena vo financovaní z prejedených financií na jednotlivé obce podľa počtu detí. Tieto financie by mali byť účelové a riadne zdokladované, na aký účel boli použité, nie ako doteraz, keď sú používané aj na iné účely ako na mimoškolské vzdelávanie detí. Z týchto financií momentálne profitujú zriaďovatelia centier voľného času a súkromných škôl. Toto je v rozpore so záujmami spoločnosti, na ktoré boli financie poskytnuté.“

    Čiže to je toľko, list 23 starostov obcí z okresu Ružomberok. Bol tam spomenutý ten citát, ktorý si dovolím prečítať, ktorý napísal do svojich obecných novín jeden starosta, kde je centrum voľného času: “Naša obec mala tri hojné roky, t. j. 2010 až 2012, keď nám finančné prostriedky natekali zo súkromného centra voľného času. Avšak už v roku 2013 sa obec bude musieť uskromniť s príjmami vo výške niekde okolo 180 000 korún.“ Vytiahol som si to zo systému, je to od starostu z obce Liptovská Štiavnica pána Lauka. Som si tu vytiahol zo systému podiel na dani z príjmov pre rok 2012 vrátane zúčtovania za rok 2011. Tak obec Liptovská Štiavnica má tu prídel 1 492 658 eur a podobná obec z nášho okresu, je to obec Liptovská Teplá, kde je 1 006 obyvateľov, má podiel na dani z príjmov 244 319 eur.

    Čiže veľa bolo povedané, ako sa budú v budúcnosti po prijímaní tohto zákona stavať chodníky a iné veci v obciach, ale myslím, že sa to deje aj teraz. A preto treba túto zmenu. A plne sa s ňou stotožňujem. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, chcem sa vás opýtať, koľko z týchto 23 obcí má zriadené vo svojej pôsobnosti centrá voľného času, aby mohli umožniť deťom mimoškolské voľnočasové aktivity? To číslo ma zaujíma. Keď mi ho poviete, ja prídem za vami, ak mi ho dáte. A verte tomu, že pokiaľ tento zákon prejde, ja si dám tú robotu a zistím si presne, koľko financií vyčlení týchto 23 obcí na deti v rámci voľnočasových aktivít. Vidno, že tento list je písaný so závisťou, ktorú som už spomínal predtým, že jedna obec sa dokáže dohodnúť a ostatné nie. Pokiaľ mám informácie, tak to centrum voľného času, ktoré sídli v tej Liptovskej Štiavnici zastrešuje činnosť detí aj v tých 23 obciach, ktoré napísali tento list. Takže nemyslíte si, že je to trošku paradox?

    Takže ešte by ma zaujímalo, koľko dáva obec Liptovská Štiavnica z toho normatívu, ktorý dostáva teda na deti, koľko dáva peňazí do toho centra voľného času, pretože ak im ostáva také veľké množstvo finančných prostriedkov, tak oni sú zrejme asi spokojní, ale koľko ide na činnosť tých detí, takže to by ma tiež zaujímalo.

    Takže keď si dáme do súvisu tieto čísla, tak potom sa môžeme baviť o tom, kto koľko na koho dáva a nedáva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. No, pán kolega, v podstate aj o to nám ide v tejto dnešnej rozprave okrem iného, aby nebol tu ľubovoľný účel použitia finančných prostriedkov, ale aby bol účelový, aby nebolo možné dať tie finančné prostriedky na iný účel, ako je výchova a vzdelávanie.

    Dovolím si povedať, toľko sme spomínali tú samosprávu, ale napriek tomu, že je odvtedy viac ako 20 rokov, táto samospráva stále nie je zrelá na to, dovolím si povedať, aby nakladala s takto voľne pridelenými finančnými prostriedkami. Naozaj veľmi veľakrát sa stáva to, že práve tieto prostriedky, ktoré majú byť použité na výchovu a vzdelávanie, sú vlastne používané na úplne niečo iné. A otázka znie: Na čo budú prideľované financie obciam tým, keď nie je u nich žiadna záujmová činnosť? Pre také možno lepšie nájdenie nejakého vhodného konsenzu tak pre vyjednávanie alebo rokovanie nemá byť len ZMOS, treba naozaj hľadať širší dialóg pri hľadaní tohto riešenia. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Ja som na pána poslanca Hraška zareagoval tak, že nemám teraz konkrétne pri sebe tieto čísla, ale ich zistím a potom sa spojíme a dáme tie podklady.

    No a čo sa týka pána Kuffu, ja si myslím, že je to všeobecné, čo sa tu hovorí, rozdiel medzi tou samosprávou a terajším systémom, akoby nedôvera v samosprávu. Myslím si, že občania volia tú samosprávu, či už z poslancov alebo starostov primátorov, a všetci majú deti alebo vnukov, vnučky a veľmi sa zaujímajú o to, ako tieto deti sa vzdelávajú a kde trávia voľný čas. Takže by bolo veľmi krátkozraké pre starostov a poslancov, ktorí by to zneužili a dali na niečo iné, lebo by v budúcom volebnom období tam neboli.

  • Ďalšou prihlásenou do rozpravy pani poslankyňa Obrimčáková. Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadrila k niektorým častiam z prerokovávaného vládneho návrhu zákona.

    Predkladaná novela rieši rad problémov vo financovaní škôl a školských zariadení, ktoré sa vyskytli za posledné obdobie. Zároveň rieši problematiku niektorých častí miestnej štátnej správy na úseku školstva a sankcií, ktoré majú zamedziť porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov subjektmi, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní.

    Úvodom by som chcela v prvom rade vyzdvihnúť adresné určenie finančných prostriedkov pridelené zriaďovateľovi materskej školy, ktoré možno použiť na aktivity súvisiace s výchovou a vzdelávaním detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Zákon presne stanovuje, že tieto peniaze sú určené len na odmeňovanie zamestnancov materskej školy pracujúcimi s deťmi, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, vybavenie ich tried či didaktickou technikou alebo učebnými pomôckami, kompenzačnými pomôckami alebo na úhradu nákladov za spotrebný materiál použitý pri výchove a vzdelávaní detí.

    Je potešiteľné, že sa zároveň vytvoria dobré podmienky pre zriaďovateľov materských škôl aj pre výchovu a vzdelávanie detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia.

    Úpravou zberu údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam na financovanie ich originálnych kompetencií sa správne navrhuje zohľadňovanie veku detí, žiakov a poslucháčov v týchto školách a školských zariadeniach. Zavádza sa princíp rovnosti v poskytovaní finančných prostriedkov zo strany štátu na dieťa materskej školy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, počúvajme sa navzájom, počúvajte pani poslankyňu. Ďakujem.

  • ... alebo školského zariadenia, žiaka základnej umeleckej školy a poslucháča jazykovej školy. Touto zmenou zbieraných údajov sa navrhuje odstrániť alebo zamedziť viacnásobné vykazovanie toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa za účelom získania finančných prostriedkov. Správne sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ v jednej škole alebo jeden zriaďovateľ v jednom školskom zariadení. Zákon zároveň nastavuje proces, ako obec na svojom území usmerní školy a školské zariadenia pri postupe vykazovania žiaka, poslucháča alebo dieťaťa, ak navštevujú viac škôl a školských zariadení toho istého druhu. V budúcnosti sa tento proces ešte viac sprehľadní a zjednoduší zavedením centrálneho registra, ktorý bude slúžiť aj na uvedený účel a zároveň aj na kontrolu správnosti vykazovaných detí, žiakov alebo poslucháčov.

    K článku II by som chcela poznamenať, že Štátna školská inšpekcia má svoju nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní kontroly kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na školách a v školských zariadeniach. Spresnenie požiadaviek na spracovanie výstupných správ spolu s mechanizmom menovania a odvolania hlavného školského inšpektora z funkcie a stanovením dĺžky jeho funkčného obdobia prispeje ku kvalitatívnejšiemu výkonu inšpekčnej činnosti a zamedzí sa tak možným nedorozumeniam. Výstupné správy sú pre riaditeľov škôl a školských zariadení nielen kritickým odrazom ich práce, ale aj impulzom pre nové myšlienky v ich riadení a konaní ako vzdelávaní a vytváraní dobrej klímy v pedagogických kolektívoch. Z uvedených dôvodov túto zmenu možno považovať za veľký prínos pre skvalitňovanie vzdelávacieho procesu na našich školách a školských zariadeniach.

    Jednoznačne by som chcela podporiť novú kompetenciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorá prispeje ku skvalitneniu stredného odborného školstva, ktoré je v súčasnej dobe stredobodom záujmu celej spoločnosti. Povinnosť vydávať a zverejňovať na svojom webovom sídle normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia z pohľadu, že každý odbor vzdelávania má špecifické požiadavky, ktoré vymedzujú povinný rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania, výrazne skvalitní výchovno-vzdelávací proces na týchto školách. Zároveň sa tým zjednotia požiadavky na vytvorenie kvalitných materiálno-technických, didaktických, a tým, samozrejme, aj personálnych podmienok na týchto školách bez rozdielu ich zriaďovateľa. Nie je preto zvláštne, že tieto podmienky bude kontrolovať Štátna školská inšpekcia, ktorá za nesplnenie týchto povinností bude vyvodzovať príslušné závery.

    Proces zaraďovania a vyraďovania škôl a školských zariadení do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky mal v minulosti svoje úskalia v nepresnosti niektorých ustanovení uvedených v zákone. Jedným z týchto problémov bolo, že pri konaní vo veci zaradenia do siete ministerstvo konalo podľa správneho poriadku. Z tohto dôvodu, z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania, sa konkrétne pomenúva, kto je účastníkom konania vzhľadom na nejednoznačné výklady pôvodného textu tohto ustanovenia v nadväznosti na zákon o správnom konaní.

    Ďalej sa navrhuje termín začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania na 1. september okrem zariadení školského stravovania a až na výnimky, ktorých termín začatia činnosti určí ministerstvo z dôvodu prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl a školských zariadení.

    Elokované pracoviská škôl vznikali v iných priestoroch, ako sú priestory škôl a školských zariadení. V súčasnosti nie sú na ne kladené žiadne požiadavky z hľadiska bezpečnosti práce, hygienických požiadaviek a požiarnej ochrany a tiež nie sú určené požiadavky na ich materiálno-technickú vybavenosť, avšak poskytujú výchovu a vzdelávanie rovnako ako školy a školské zariadenia, na ktoré sa tieto požiadavky kladú. Z uvedených dôvodov je správne, aby sa tieto požiadavky v plnej miere vzťahovali aj na tieto elokované pracoviská.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, ja už končím. Myslím, že je naozaj dobré a zastávam ten názor, aby navrhované zmeny v tomto zákone, ktoré umožňujú efektívnejšie kontrolovať či už vznik škôl a školských zariadení, prípadne ich elokovaných pracovísk s tzv. populárnymi študijnými odbormi, ktorých absolventi po ukončení štúdia sa väčšinou ocitli na úradoch práce, ale aj financovania škôl a školských zariadení, boli naozaj podporené, aby sa odbúral strach a obavy z toho, čo sme si v tejto rozsiahlej debate a rozprave dnešnej vypočuli. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne nie je nikto.

    Ďalším, ktorý by mal vystúpiť v rozprave, je pán poslanec Poliačik. Nevidím ho v sále. Takže stráca možnosť vystúpiť, lebo už raz stratil poradie na vystúpenie v rozprave.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť stručný a na niektoré otázky, ktoré odzneli v rozprave, aj odpovedať.

    Pán poslanec Osuský vie veľmi dobre, že sme ako poslanci mestského zastupiteľstva pracovali v rôznych radách. Aj ja som pracoval v rade centra voľného času a viem, že toto centrum voľného času najviac trápia iné veci ako tieto, ktoré ste vy z vašej strany tuto pertraktovali, osobitne počet hodín, ktorý nerovnoprávne majú uskutočňovať pri výchove detí v tomto prostredí. Veľmi často sa práve s týmto problémom pracovníci centier voľného času na nás obracali.

    Iste veľmi dobre viete, že v Bratislave v každej miestnej časti pracuje kvalitné centrum voľného času, ktoré vôbec nemá problémy s návrhom tejto novely zákona. A ja som bol aj v centre voľného času včera zhodou okolností v Petržalke. Poznám centrá voľného času, napríklad na Štefánikovej ulici v Bratislave Starom Meste, vôbec nemajú s týmto problémy, lebo robia kvalitnú prácu a vedia, že tie zdroje, ktoré budú alokované cez Magistrát mesta Bratislavy, lebo je ich zriaďovateľ, aj dostanú.

    V tripartite, to opakujem, keď sa tento zákon predkladal, kde sú zástupcovia odborov, zástupcovia ZMOS-u a najmä zamestnávateľov, vrátane RÚZ-ky, ktorá veľmi často nesúhlasí s Asociáciou zamestnávateľov s mnohými našimi návrhmi, jednomyseľne tento návrh zákona, aj v súvislosti s centrami voľného času, podporili, bol prijatý, pretože aj podľa nich, aj podľa tých ľudí, ktorí to hodnotili, stransparentňuje finančné prostriedky a budeme tak vedieť, kam tie prostriedky idú.

    Aby som bol konkrétny. Tu sa hovorilo, kam tie prostriedky by mali ísť. Nuž tak budú k dispozícii predovšetkým, vážené dámy, vážení páni, a každý jeden si to bude môcť vyriešiť.

    Za mnou bol napríklad z cirkevného centra voľného času z Myjavy alebo z Brestovca bývalý pán senior a pýtal sa ma, ako to bude fungovať, kde má 300 detí. Musím povedať, že cirkevné centrá voľného času robia kvalitnú robotu. A najmä čo sa týka toho vzájomného, by som povedal, kontaktu rodičov, žiakov, študentov a samotného centra, je vynikajúci. Nuž tak rodičia majú právo sa obrátiť na miesto trvalého bydliska svojich detí a tie peniaze môžu kontrolovať, aby tá obec, respektíve mesto a v tomto prípade mesto Myjava poslalo ich...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, ja poprosím, keby ste diskusiu medzi sebou navzájom robili mimo sály. Ďakujem.

  • ... priamo na toto, v tomto prípade neštátne cirkevné centrum voľného času. A tie veci budú cez internet, cez informačné systémy kontrolovateľné. Aj občania budú vedieť, koľko vlastne peňazí išlo a koľko sa peňazí dostalo do centra voľného času.

    Ak sa tu hovorilo o Bánovciach, nuž tak treba vysvetliť, že to boli zlé nápočty. Pán poslanec, mali ste veľmi zlé nápočty, pretože suma 59 eur vyjadruje hodnotu jednotkového koeficientu, ktorý sa používa na financovanie všetkých škôl a školských zariadení so sídlom na území mesta Bánovce nad Bebravou v roku 2012. To znamená, že ak chceme vedieť, koľko dáva mesto na dieťa materskej školy vo veku do troch rokov, nad tri roky, tak sumu 59 eur je potrebné vynásobiť hodnotou koeficientu, čo je uvedené v prílohe č. 3 nariadenia vlády. Keby ste si ju preštudovali, tak to tam nájdete, pod číslom 668/2004. A z uvedeného vyplýva, že mesto prispieva na dieťa napríklad v materskej škole vo veku do troch rokov vo výške 3 599 eur a na dieťa vo veku nad tri roky vo výške 1 829 eur. Takže treba s týmito číslami narábať veľmi seriózne a treba si tieto čísla napočítať. Napríklad Malacky majú na jedno dieťa tento priemer 357 eur, čo je slušná čiastka.

    Pán Poliačik sa pýtal, či sme dali nejaký pokyn, aby sme zastavili zber údajov v centrách voľného času. Po prvé nie je to pravda. Zberáme aj naďalej tieto údaje a budú si môcť dokonca tieto údaje zbierať aj obce. A bude to vzájomne previazané. Ten register riešime v školskom zákone. A viete, keď sa mnohí nezainteresovaní pýtali na Rezortný informačný systém a vrátane toho aj tento register, tak by sa mali opýtať predovšetkým za poldruharočného pôsobenia môjho predchodcu a ľudí na Ústave informácií a prognóz školstva, kam sa dostali prostriedky, ktoré sa tam uvoľňovali, pretože my robíme teraz, a nebudem vás o tom informovať, lebo sme dali urobiť kompletný audit informatizácie na našom rezorte vrátane RIS, z čoho, žiaľ, sa už minulo 12 miliónov eur, opakujem, 12 miliónov eur. A ja za tieto peniaze, keď som nastúpil na rezort, nemám ani logo, ktoré mali z nástenkového tendra, nemám ani logo. Celý systém je stále mŕtvy a nefunkčný, lebo sa nič v tejto oblasti nerobilo a ľudia, ktorí okolo toho behali vrátane BB skupiny, tak, samozrejme, niekde tie prostriedky použili. Bol tam pán...

  • Budete o tom informovaný po skončení celého tohto auditu.

    Samozrejme, chcel by som znovu zopakovať, že patrím k tým, ktorí chcú, naopak, podporovať, aby naše deti, aby naši rodičia a rodičia týchto detí mali skutočne zodpovedné čerpanie týchto zdrojov, aby tieto deti do týchto centier voľného času chodili.

    A naviac, viete, že aj v oblasti športu podnikám významné opatrenia, že peniaze, ktoré sú na rezorte, pôjdu predovšetkým do žiackeho, školského a regionálneho športu, aby sa predovšetkým venovali tieto zdroje tým, ktorí to najviac potrebujú.

    Čiže v tom, komplexne, ako hovorím a môžem znovu zopakovať, som presvedčený, že tu nebol a nie je ani žiaden na mňa tlak. To bolo moje rozhodnutie osobné ako bývalého predsedu výboru a súčasne na základe mojich poznatkov, aby sme tieto zmeny urobili. A som presvedčený, že od 1. januára, keď nadobudne svoju účinnosť aj tento zákon, budete vidieť, že tento systém dobre funguje a že tí, ktorí robia kvalitnú prácu, budú môcť si svoju kvalitnú prácu aj naďalej plniť v prospech detí a v prospech toho, aby boli spokojní ich rodičia.

    Napokon odkazujem tým, ktorí mi poslali tento leták, dávame vám týmto zákonom a touto novelou dve lopty a zabudnite na drogy, budete mať zákon, ktorý vás bude ochraňovať, a nie ako doteraz okrádať. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spravodajcu, či...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ctené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, ak dovolíte, len veľmi krátkych pár poznámok k rozprave, ktorá bola práve ukončená.

    Chcem povedať, že v rozprave vystúpilo deväť poslancov. Traja z nich podali procedurálny návrh buď nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Ale to, čo chcem povedať v tejto chvíli, je pár vecných poznámok k rozprave.

    Tu zaznelo, že bolo len niekoľko desiatok pochybení v uplynulom období. Ja si dovolím citovať z inšpekčnej správy v štátnej škôlke, školskej inšpekcie, zámerne je to za roky 2010 a 2011. To znamená obdobie, keď funkciu vykonával minister Jurzyca. A môžem citovať: „Kontrola prebehla v 2 142 záujmových útvaroch, v 246 z nich sa nemohla vykonať z dôvodov, v čase inšpekcie nebola činnosť realizovaná podľa rozvrhov týždennej činnosti, niekde bola ukončená, ale v rozvrhoch naďalej vedená ako pravidelne sa konajúca,“ čiže nehovoríme o niekoľkých pochybeniach, hovoríme o stovkách pochybení, ak budeme hovoriť o evidovaní činnosti a tu ak sa kolegovia dovolávali evidovania činností, tak musím ďalej citovať z tej správy, „v 428 triednych knihách nebola evidovaná účasť, niekde aj dlhodobo, zaevidovaná bola aj účasť neprítomných členov alebo tých, ktorí dlhší čas útvary nenavštevovali niektorí členovia sa zúčastnili na činnosti ZÚ prvýkrát v čase hospitácie, v troch záujmových útvaroch boli prítomní len žiaci, ktorí neboli vôbec uvedení v triednej knihe.“ To znamená, hovoríme o jednoznačných faktických podvodoch, ktoré zistila školská inšpekcia.

    Ak budeme hovoriť o tom, ako to je v niektorých útvaroch, ja môžem spomenúť Centrum voľného času Giraltovce. Zo 102 kontrolovaných útvarov 62 tam nerealizovalo svoju činnosť.

    Alebo môžeme hovoriť o tom, čo sa tu hovorilo o jazdeckej činnosti. To, čo sa tu povedalo, absolútne nie je pravda. V správe sa hovorí, že školská inšpekcia zistila, že v tomto útvare bolo prihlásených 260 členov, ale podľa jazdeckého areálu v školskom roku 2010/2011 vôbec nerealizovali svoju činnosť. Je to veľmi zaujímavé čítanie.

    Ale, samozrejme, sú aj s pozitívnymi príkladmi napríklad Centrum voľného času Detva, Hlinická 3 Bratislava, Vyšný Hrušov a niektoré ďalšie, ktoré vykonávajú svoju činnosť vzorne. To znamená, nedá sa paušalizovať, ale v každom prípade predložený návrh zákona smeruje k tomu, aby centrá voľného času skvalitnili svoju činnosť.

    A sa tu hovorilo o Združení miest a obcí ako tom, ktoré bude alebo chce byť víťazom tohto návrhu zákona. Ja poviem, Združenie miest a obcí nie je zločinecká organizácia a zastupuje takisto starostov obcí a miest, ktoré majú dobré centrá voľného času, zastupuje starostov obcí a miest, ktoré nemajú centrá voľného času, ale zastupuje aj starostov obcí a miest, ktoré majú zlé centrá voľného času alebo vykonávajú podvody. A treba povedať, že tých, ktorí to robia poctivo, to rozčuľuje, a preto je tento návrh zákona postavený tak, ako je postavený. A myslím, že vyhrá ZMOS v tomto prípade, tak vyhrá aj spoločnosť, aj centrá voľného času. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 137.

    Poprosím pána poslanca Babiča, aby ako určený spravodajca uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 120 bolo za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili sme lehoty na jeho prerokovanie.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

    Je to tlač 138.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku rozhodla predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 124 bolo za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výboru určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 bolo za, 1 sa zdržal.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Šuca bude teraz uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 119.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 85 bolo za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 137 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Čepák uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na ukončenie pôsobenia a vyslaniu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.

    Je to tlač 160.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s ukončením pôsobenia a vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a so zmenou mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii. Skončil som.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 za, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Petrák bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 120.

  • Pán predseda, v rozprave boli podané tri procedurálne návrhy. Budeme o nich hlasovať v poradí, ako boli predložené.

    Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Beblavého, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 59 za, 83 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Druhý procedurálny návrh podala pani poslankyňa Žitňanská a v určitej podobe, aj keď trošku inak formulovaný, aj pán poslanec Hraško, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku sa vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 82 proti.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 60 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, aby návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, že za gestorský výbor bude určený výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a lehoty na prerokovanie návrhu zákona boli určené tak, že zákon bude prerokovaný v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 144 prítomných, 122 bolo za, 3 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pridelili sme návrh zákona výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu, vyhlasujem krátku prestávku do 17.20 hodiny a budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu novely zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave (tlač 121). Takže je prestávka do 17.20 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 121, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 114.

  • Ruch v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, skončila sa prestávka, rokujeme ďalej, takže poprosím vás o pokoj.

    Pán minister, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako bolo konštatované, v bode č. 6 predkladám do prvého čítania Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Zámerom predkladanej novely je posilnenie nástrojov koordinácie odborného vzdelávania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávania a prípravu požiadavkám trhu práce, zvýšiť počet absolventov stredných odborných škôl, samozrejme, systémovými krokmi od základných škôl až po stredné školy, zvýšiť záujem základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium v študijných odboroch a učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet absolventov. Zároveň je zámerom návrhu zákona reagovať aj na riešenie situácie v prípade nadbytočných študijných odborov, o absolventov ktorých trh práce nemá záujem.

    Návrh zákona ustanovuje nový mechanizmus určovania počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Tento počet bude určovať samosprávny kraj vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré bude vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, samozrejme, aj obohatený o komplexné analýzy a prognózy o vývoji na trhu práce v tom-ktorom regióne. Zároveň sa ustanovuje kompetencia Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky v odôvodnených prípadoch, ak si to vyžaduje verejný záujem, rozhodnúť o navýšení počtu tried určeného samosprávnym krajom vo všeobecne záväznom nariadení, a to na návrh zriaďovateľa súkromnej alebo cirkevnej školy.

    Zrušuje sa kompetencia stavovských a profesijných organizácií vytvárať plány potrieb trhu práce, pričom táto pôsobnosť sa presúva na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý požiadavku trhu práce bude vytvárať v rámci tvorby analýz a prognóz potrieb trhu práce. Stavovské a profesijné organizácie budú na tvorbe týchto analýz a prognóz spolupracovať.

    Návrhom zákona sa zavádzajú nové predpoklady pre prijatie žiaka do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu gymnázia, do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho štúdia a do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania.

    Mení sa možnosť prijať žiaka na štúdium študijného odboru bez prijímacej skúšky.

    Predložený návrh zákona

  • Ruch v sále.

  • , milá pani poslankyňa Gibalová, bol spracovaný v spolupráci so všetkými subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, teda so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov, zriaďovateľov stredných škôl, ako aj vecne príslušných rezortných ministerstiev.

    Návrh zákona prešiel tripartitou, ktorý podporili všetci, asociácie zamestnávateľov a, samozrejme, aj ďalší účastníci tripartity, či to boli odborári, či to bol ZMOS a či to boli ďalší prítomní zástupcovia, ktorí mohli o tomto zákone a budúcnosti tohto zákona rozhodnúť a odporučiť ho na rokovanie jednak vlády a následne parlamentu.

    Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani na ďalšie verejné financie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za vašu pozornosť a dovoľujem si vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Bibiáne Obrimčákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 121), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 22 z 23. júla 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 114 zo 4. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostala prihlášky piatich poslancov. Sú to za poslanecký klub SDKÚ – DS pán poslanec Beblavý, za poslanecký klub KDH pán poslanec Martin Fronc, za poslanecký klub strany MOST – HÍD pán poslanec Érsek Arpád, za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Poliačik a ešte je prihlásená písomne do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Beblavému.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi dnes už druhýkrát vystúpiť, opäť k mimoriadne závažnej veci. V každom prípade pána ministra nemožno zatiaľ obviniť, že by nám predkladal nejaké nepodstatné drobnosti.

    Takže dovoľte mi vyjadriť sa k tomuto návrhu novely zákona a konkrétne k jednému a z môjho pohľadu jeho najdôležitejšiemu, ale, bohužiaľ, negatívnemu aspektu a to je návrh, podľa ktorého vyšší územný celok bude všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie určovať triedy, ktoré sa budú otvárať v danom kraji, a to teda aj pre verejné školy, aj pre cirkevné, aj pre súkromné.

    Tento návrh je z môjho pohľadu, akokoľvek znie na prvé počutie dobre, v skutočnosti ani nie veľmi domyslený. A je aj pomerne nebezpečný. A pokúsim sa to vysvetliť v tejto rozprave.

    Problém je, že ten návrh je postavený na jednom nereálnom očakávaní, možno až, dá sa povedať, hlúpom a na jednom nebezpečnom očakávaní, resp. pilieri mocenskom.

    Pokiaľ ide o to nereálne očakávanie, ten návrh vychádza z predpokladu, že je možné a vhodné odhadnúť, kde bude trh práce o 5 až 10 rokov, a na základe toho zmeniť sieť stredných škôl podľa odborov, teda prispôsobiť odbory trhu práce. To znie naozaj veľmi dobre. Ale nie je to v skutočnosti veľmi zmysluplné hneď z troch dôvodov.

    Ten prvý dôvod je, že je úplne nereálne vedieť, kde bude trh práce o 5 až 10 rokov. To nehovorím ako nejakú teóriu. Keď som sa pripravoval na diskusiu o tomto zákone, naštudoval som si najlepšiu svetovú prax v tomto smere, o ktorú sa pokúša americký štatistický úrad, ktorý venuje milióny dolárov, aby produkoval takéto desaťročné prognózy, kam pôjde trh práce Spojených štátov v najbližších desiatich rokoch. Keďže je to americký štatistický úrad, robí aj evalvácie. Potom ako realita sa to porovnáva s ich predikciami spred desiatich rokov. A pred rokom publikovali vlastne hodnotenie teda, ako to trafili pri tom svojom odhade, ktorý robili pred desiatimi rokmi. Zistili, že to netrafili takmer vôbec. Vo veľmi malom počte odborov boli schopní odhadnúť, kam sa trh práce v Amerike vyvinie. A v mnohých odboroch sa líšili, teraz nehovorím o 2 %, 5 % ani 10 %, ale desiatkach percent.

    Len dva malé príklady. Na pozitívnej strane v ťažbe ropy pacuje dnes v Amerike takmer dvojnásobok ľudí, ako si to mysleli pred desiatimi rokmi. Naopak, v odevnom a pletiarenskom priemysle je to o 60 až 65 % menej ľudí, ako si to mysleli pred desiatimi rokmi. To je, prosím pekne, v situácii, kde jeden z najlepšie fungujúcich štatistických úradov na svete venoval milióny dolárov v snahe to predvídať. Ale som si istý, že úradníci na našich VÚC-kach to budú vedieť robiť o to lepšie a že oni sa mýliť nebudú.

    Druhý ale problém je v tom, že bez ohľadu na to je nerelevantné sa pozerať na 5 až 10 rokov dopredu z dvoch dôvodov. Vzdelávací systém musí o dieťati premýšľať so štyridsaťročným horizontom, pretože, keď ja raz vypustím osemnásťročné dieťa alebo devätnásťročné dieťa zo školy, tak potrebujem, aby malo zručnosti a schopnosti byť na trhu práce úspešné do veku 62 rokov, v budúcnosti ešte aj dlhšie. To znamená to, že ak ho dneska zamestnám, je pomerne nanič, ak o 5 rokov o miesto príde.

    A tretí dôvod, a to s tými dvoma súvisí, je, že je to nerelevantné aj preto, lebo dieťa s kvalitným vzdelaním sa vie uplatniť a prispôsobiť rôznym odborovým štruktúram a dieťa s nekvalitným vzdelaním aj malá zmena trhu práce odfúkne. Inými slovami, u ľudí, ktorí sú dobre vzdelaní, majú dobré zručnosti, keď sa aj niečo zmení a musia ísť robiť namiesto odboru odbor x alebo y, sa tomu oveľa ľahšie prispôsobia. Ľudia, ktorí vedia robiť len nejakú veľmi úzku vymedzenú činnosť a majú nekvalitné vzdelanie zo školy, stačí, aby sa máličko zmenil zamestnávateľ, zavrela sa fabrika, znížila sa zamestnanosť, aj keby sa mali posunúť len o pol odvetvia ďalej, už toho nemusia byť schopní.

    Z tohto dôvodu chcem povedať a k tomu sa na záver vrátim, že kľúčom je budovať kvalitný školský systém, nie systém, ktorý je schopný povedať, že o desať rokov potrebujeme 284 tkáčov a 374 oceliarov, pretože taký systém na svete neexistuje, aj keď pán minister ho tu chce vytvoriť. Ale to je, prečo je to nie veľmi domyslené.

    Ale prečo je to nebezpečné. Lebo koniec koncov ja osobne si úprimne myslím, že vláda má právo na nedomyslené kroky, pokiaľ niečo neohrozujú. Má na to mandát. A len preto, že sa to mne nepáči, ak by to ničomu neškodilo, by som pokojne povedal, že spravte si to podľa svojho, potom uvidíme, čo sa stane. Problém však tohto návrhu je, že on je aj v skutočnosti veľmi nebezpečný. V čom spočíva tá nebezpečnosť? Máme pred sebou demografickú zmenu, sme v jej strede a tá demografická zmena zapríčiňuje, že počet detí, ktoré chodia na stredné školy bude počas najbližších 8 rokov asi o 20 % nižšie oproti dlhodobému priemeru. To znamená, že buď budeme živiť o 20 % väčšiu sieť, než potrebujeme, alebo sa tá sieť bude nejakým spôsobom optimalizovať. Ešte aj z minulosti sme zdedili z tej siete určité nadstavy, ktoré tiež by bolo vhodné riešiť, čo aj pán minister zdôrazňuje, myslím, že na tom sa zhodneme. To znamená, nehovoríme teda o nejakej teórii, hovoríme o tom, že sa budú zatvárať triedy a školy v tejto krajine, a to pomerne rozsiahlym spôsobom. Otázka je, ako sa budú zatvárať. Podľa tohto návrhu župy kontrolované dnes v siedmich prípadoch z ôsmich stranou SMER o tom rozhodnú a ministerstvo kontrolované stranou SMER to potvrdí alebo nepotvrdí. Otázka je, podľa akých kritérií sa budú rozhodovať tieto župy a podľa akých kritérií to potom ministerstvo potvrdí alebo nepotvrdí. Toto rozhodovanie spočíva v dvoch krokoch. Jeden krok je určenie celkového množstva. To znamená, o koľko tried v danej oblasti si kraj povie, že v tom kraji chce alebo nechce mať. Tam, ako som spomenul, je pomerne v skutočnosti ťažké prísť na to, koľko toho trh práce potrebuje, a malo by väčší zmysel ísť po kvalite. Ale to je len prvý krok. Druhý krok, a ten je oveľa nebezpečnejší a podstatnejší, je, samozrejme, že je potrebné sa rozhodnúť, kto z tej hry pôjde von. To znamená, že povieme si, koľko miest, alebo kraj si povie, koľko miest chce, ale potom aj kraj povie, ak tých miest je menej, ako je dnes reálna kapacita, koho z tej siete vylúči.

    A tu dochádzame k zásadnému problému tohto návrhu, ktorým je kombinácia zásadného konfliktu záujmov vyšších územnosprávnych celkov s nedostatočným zázemím. Čo konkrétne tu mám na mysli? Vyššie územné celky zriaďujú drvivú väčšinu stredných škôl. Potom ďalšia výraznejšia kapacita sú cirkevné stredné školy a určitá kapacita, najmenšia, sú súkromné stredné školy. Keď sa vyšší územný celok bude rozhodovať, že potrebuje zavrieť alebo chce zavrieť x tried v nejakej oblasti, a bude sa rozhodovať medzi svojimi a cudzími, tak chcem vidieť ten vyšší územný celok, ktorý bude primárne zatvárať svoje triedy. Ten konflikt záujmov je tam takmer neudržateľný. Aj ten vnútorný tlak tam bude takmer neudržateľný. Čo to zhoršuje, to je fakt, že v tom zákone a pri jeho uplatnení absolútne chýbajú objektívne kritériá na to, ako sa to má diať, to rozhodovanie, kto pôjde z kola von, keď už niekto z kola von v danom odbore ísť musí. V tejto situácii, keď si, povedzme, VÚC povie, že potrebuje menej stavbárov a chce zatvoriť triedy na stavebných odborných školách, bude mať stavebné učilište alebo odbornú školu už pravda dneska verejnú, súkromnú, cirkevnú, no tipnime si, ktorú asi zvrie, keď už bude musieť niektorú zavrieť.

    A to je ten problém tohto zákona, že namiesto toho, aby sme jednak išli po kvalite, a nie po odboroch, dávame právomoc bez kritérií tým, ktorí sú z definície v konflikte záujmov. Chcem zdôrazniť, že to nie je kritika vyšších územných celkov. Tie nie sú v tom konflikte záujmov preto, že by boli nejaké zlé, naopak, čím viac sa o tú doterajšiu svoju sieť starali, čím viac o nej uvažujú, čím viac na nej pracujú, o to úprimnejšie sú určite presvedčené, že to je to najlepšie, a o to viac sú nabrúsené na tú súkromno-cirkevnú sieť. To znamená, že ten konflikt záujmov naozaj prirodzene vyplýva práve z toho ich zásadného zástoja v školstve. A tak ako by ste asi nežiadali niekoho, koho dcéra súťaží v nejakej súťaži, aby on hodnotil a porovnával ju s ďalšími dvoma súťažiacimi a potom rozhodol, kto najkrajšie krasokorčuľoval, tak asi ťažko môžeme žiadať vyšší územný celok, aby rozhodol, ktorá trieda je najlepšia, ktorá trieda je najhoršia, ak jedna je jeho a tá druhá jeho nie je. To je základný problém, na ktorý ministerstvo žiadnu odpoveď zatiaľ neponúklo.

    Myslím si, že je aj lepšia alternatíva. A to je naozaj alternatíva ísť po kvalite a ísť cestou objektívnych kritérií. Dnes už nie sme v situácii ako pred 12 rokmi, keď sme nemali dáta. Dnes máme Monitor 9, dnes máme maturitu vďaka, treba povedať, všetkým vládam, ktoré tu boli za posledných 10 rokov alebo 12 rokov. Vieme zmerať nielen výsledky stredných škôl, ale často vieme zmerať aj pridanú hodnotu tých škôl. To znamená, nebudeme diskriminovať tie školy, ktoré majú slabších študentov, ale potom z nich niečo urobia. Máme Štátnu školskú inšpekciu, ktorá má svoje určité muchy, ale napriek tomu produkuje veľa cenných zistení. Ale máme koniec koncov aj štatistiky o uplatnení na trhu práce, ale aj o uplatnení na vysokých školách. Každý z týchto údajov má svoje chybičky a voči každému z nich sa dá namietať, ale myslím si, že spolu ponúkajú oveľa silnejšiu schopnosť hodnotiť, ktorá škola má zostať v hre a ktorá škola v hre zostať nemá, ktorú triedu treba zavrieť a ktorú triedu treba rozšíriť, ako rozhodovanie vyšších územných celkom v tom, ako som už povedal, neriešiteľnom konflikte záujmov. Preto si dovolím vysloviť zásadný nesúhlas s prístupom ministerstva a apelovať na vás všetkých, aby sme buď tento zákon neschválili alebo ho v druhom čítaní zmenili týmto smerom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vstúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Martvoň a pán poslanec Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne, Miro, za to, čo si popísal ako najvážnejší problém tohto zákona.

    A ja sa dotknem tej časti, v ktorej sme v absolútnej zhode, teda tej o objektívnych kritériách. Pokiaľ naozaj zodpovedný politik aj na župe, a ja v tomto by som nerozlišoval župy na 7 + 1, ja naozaj si myslím, že tie majú pomerne blízko k ľuďom, takže aj iných žúp sa to týka, chce rozhodnúť tak, aby mu bolo rozumieť, tak to musí oprieť o objektívne kritériá. V tomto, pán minister, by som sa prihováral za to, aby tieto objektívne kritériá boli posilnené v tomto zákone, aby nevznikali ani mýty, ani proste nejaké lokálne zápasy o školy, ale aby sme tieto objektívne kritériá mohli zobrať do úvahy a aby sme im dali nejaký taký punc, ktorý by bol podľa možnosti pre celý štát rovnaký.

    Ja to pripodobňujem k jednému problému, ktorý tu už bol a s ktorým sme zápasili a týkal sa osemročných gymnázií, ten zápas zďaleka nie je dohraný, kde sa paušálne stanovilo, že to bude 5 % bez ohľadu na to, ako výkonne v tom-ktorom kraji naozaj sú žiaci v týchto gymnáziách, resp. aké znalosti majú. Toto bolo krajne nespravodlivo vnímané rodičmi. A tvrdím jednu vec, a dávam ju do pozornosti, že keby existovalo objektívne kritérium, na základe ktorého by sa vstupovalo na osemročné gymnáziá, a toto kritérium môže byť aj pohyblivé, môže byť aj rok od roka pohyblivé, ale také, že bude spravodlivé pre všetkých, tak nie je problém s tým, aby sa urobila tá sieť optimálna. Ale pokiaľ to kritérium je subjektívne, resp. pokiaľ to kritérium zostane zo zákona takým štýlom, že 5 % bude toho všade, tak sa dostaneme do stavu, že logicky sa drvivá väčšina, a to pomerne oprávnene, bude cítiť ukrivdená, lebo nerozumie, prečo ich deti nie sú na osemročných gymnáziách. Tento istý problém nastane aj pri tomto zákone, pokiaľ neposilníme váhu týchto objektívnych kritérií. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, hovorili ste v úvode svojho vystúpenia, že je nereálne predpokladať, aká bude presná potreba v tej-ktorej profesii. Samozrejme, nikto nehovoril o presných počtoch, ako ste to pred chvíľočkou vy prezentovali. Ide o analýzu a prognózu potrieb trhu práce. Predošlé desaťročia nám ukázali, že živelnosť vo vzdelávaní a rovnako aj profesijnej príprave znamená obrovské straty, a to nielen finančné pre štát, ale aj pre samotného konkrétneho človeka. Niekto štyri roky niečo študuje a následne je zaradený medzi nezamestnaných. Nehovoríme o tom, že to bude priamo nariadené. Ale štát môže určiť určitý indikátor, ktorým smerom sa bude vzdelávanie vyvíjať. Veď k tomuto v podstate vyzývajú aj odporúčania Európskej rady, rovnako aj Európskeho parlamentu. Predpokladá sa určitá predikcia cieleného vzdelávania. Poviem konkrétny príklad. Ak v súčasnosti na jedného administrátora potrebujeme 1 500 zváračov, nie je úlohou aj štátu, aby sa týmto zaoberala a aby cielene v určitých oblastiach vzdelávania profesijnej prípravy pôsobila? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, mňa zaujala vaša poznámka, vraj tento návrh má hlúpe očakávania. No čo je hlúpejšie? Predvídať niečo v horizonte 40 rokov alebo 5 až 10 rokov. No podľa môjho názoru, keď niekto tvrdí, že dokáže predvídať 40 rokov dopredu, tak no neviem...

    Môj názor je taký, že tento návrh zákona je potrebný z toho dôvodu, že nám zanikajú rôzne profesie.

    A plne súhlasím s tým, čo bolo už predtým povedané ministerstvom školstva v médiách, že treba flexibilne, efektívne a rýchlo reagovať na požiadavky trhu. Sme príliš malá krajina na to, aby sme si prognózovali 40-ročný vývoj s tým, že budeme robiť vzdelávanie iba v určitých oblastiach a budeme mať plno profesií, na ktoré nebudeme vedieť zohnať ľudí na Slovensku. Potom aj, samozrejme, tá ekonomika alebo tí investori sa budú posúvať tam, kde je kvalifikovaná pracovná sila. Čiže ja som toho názoru, že, tak ako je to nastavené, je to dobré.

    Čo sa týka VÚC-ok, že v podstate ide tam o nejaký konflikt záujmov. No ja vychádzam z toho, že VÚC-ky ako také sú nezávislé inštitúcie, ktoré v podstate odborne posudzujú potrebu odborných škôl, a nie podľa nejakej účelovosti, či je alebo nie je VÚC-karská. Podľa môjho názoru, keď treba zrušiť školu, tak aj VÚC-ka nemá problém zrušiť svoju školu a keď treba zriadiť školu, tak zriadi školu aj svoju, ale nemôže to byť o tom, že VÚC-ka bude rozhodovať o kritériách. A váš argument je taký, že bude účelovo a neobjektívne rozhodovať potom tam, kde sa škola zruší alebo nezruší. Čiže ja vychádzam z toho, že na tých VÚC-kach sú odborníci, ktorí to odborne posudzujú už aj teraz, kde potreba tej školy je a kde tá potreba nie je. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem, Miro, za ten úvod, sme si vymenili teraz garde, ty si povedal veci, ktoré som mal pripravené ja, ale nadviažem na presne ten fakt, že nám chýba hľadanie kľúčových kompetencií u žiakov na výstupe. Namiesto toho, aby sme ich pripravovali na konkrétne pracovné pozície a konkrétne pracovné miesta a snažili sa nejakým spôsobom predikovať, ako bude vyzerať pracovný trh o 5 až 10 rokov, mali by sme jednoducho pracovať na tom, aby deti zo škôl vychádzali s kľúčovými kompetenciami, ktoré im umožnia byť jednoducho flexibilnými, to znamená, aby sa naučili dobre a rýchlo učiť, aby mysleli v kontexte, aby rozmýšľali kriticky, aby nemali problémy s vytváraním si tzv. maintenance, teda rozumových máp, aby vedeli jednotlivé fakty, ktoré sa v škole naučia, spájať do logických súvislostí. A tieto veci ak sa naučia, tak potom je úplne jedno ako o 5 až 10 rokov bude vyzerať pracovný trh, pretože to, akým spôsobom budú pripravení naň, ich predurčí na oveľa rýchlejšie prispôsobenie sa akejkoľvek pracovnej pozícii, na ktorú by sa potrebovali dostať. Preto sociálne inžinierstvo jednoducho nefunguje. A čo treba urobiť? To je zavedenie slobody a flexibility do vzdelávania detí, aby boli v podstate pripravené na akýkoľvek trh práce, nielen na ten, ktorý im naprognózujú údajní odborníci z vyšších územných celkov.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Chcel by som oceniť príspevok pani kolegyne Nachtmannovej, lebo myslím si, že bol takou cestou, kde môžeme hľadať ten spoločný prienik. A to je naozaj práve v tom, že ja som dokonca na týchto veciach nedávno aj v rámci Európskej únie spolupracoval. Naozaj snaha predvídať zručnosti tu je. Ale to je snaha predvídať zručnosti, nie odbory, teda to, čo spomínal kolega Poliačik, že vieme odhadnúť, asi kam ide ekonomika, kam ide spoločnosť a aké typy vecí deti a mladí ľudia by mali vedieť a budú potrebné. A to má zmysel. Ale naozaj tipovať, koľko bude pletiarov, nemá veľký zmysel. A nikto to veľmi nedokáže. Ono to znie ako drobný rozdiel, ono to práve vedie úplne k opačným záverom, pretože namiesto toho, aby som sa snažil riešiť odborovú štruktúru, riešim skôr kvalitatívnu štruktúru a riešim to naozaj, kto tie deti naučí to, čo potrebujú vedieť, aby v živote obstáli. Ale to nevnímam ako neprekonateľnú bariéru medzi nami. A verím, že budeme aj v diskusii hľadať nejaké spojivo.

    Možno taký ilustračný príklad na záver vystúpenia. Jedna z takých tých kľúčových kompetencií, o ktorých hovorí kolega Poliačik, napríklad je schopnosť načúvať, pochopiť intelektuálne, informačne bohatší prejav alebo text.

    A ja myslím, že reakcia pána kolegu Martvoňa bohato dokumentuje, že to v našom školstve absentuje dosiaľ, lebo to, na čo on reagoval, nebolo to, čo som povedal, ale tým, že pán kolega Poliačik a pani kolegyňa Nachtmannová na to reagovali korektne, my naznačili, že problém nebol vo vysielači, ale v prijímači. Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, najprv, aby som nezabudol, takže prvý návrh bude smerovať k pani spravodajkyni. Dávam procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. To je podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady.

    A teraz najprv začnem k pánovi ministrovi.

    Ja som povedal, že snahu o urobenie poriadku v školstve oceňujem. A v tomto smere si myslím, že tento krok by bol dobrý, ten by som si cenil. Ale spôsob, ktorý si vybral, pokladám za dosť zlý, takpovediac podľa mňa, takmer cestu do pekla. A musím povedať, že tak ako poznám videnie pána ministra, nie som prekvapený, pretože jeho videnie je, že je predchnutý etatizmom, štát akosi vie, čo má urobiť, a že jednoducho keď to povieme, nariadime dirigizmus, že to bude fungovať. Ja som za podstatne väčšiu slobodu a za motiváciu. V tom sa líšime. Ale poviem teda, že, pán minister, prekvapený nie som, sklamaný som. Dúfal som, poviem veľmi otvorene, v tomto smere vo väčšiu citlivosť.

    A teraz k tým konkrétnym veciam, ktoré pokladám za naozaj veľmi vážne.

    Začnem s tým, čo je možno aj populárne, beriete kdekoho na školy, áno, na gymnáziá beriete slabých žiakov, a preto v zákone povieme, budeme tam prijímať len tých, ktorí majú priemer do 2, na odborné školy do 2,75. Už prvé obmedzenie veľmi tvrdé urobil, keď ste boli vo vláde, pán Mikolaj, keď povedal pre osemročné gymnázia 5 %. Teraz sú to ďalšie obmedzenia. Ja si myslím, že to nie je dobrá cesta a nevedie k ničomu inému, len k zníženiu kvality a k rastu korupcie. Som presvedčený, že všetci vplyvní ľudia, všetci, ktorí sú sponzori škôl napríklad, a to viete, tí ktorí v školstve robíte, že často škola potrebuje peniaze, povedzme, na vidieckych školách si celkom iste vybavia, aby ich dieťa malo priemer do 2, aby sa dostalo na školu, na ktorú chce ísť.

    Ale druhý problém, čo vidím, a veľmi vážny problém, a to pán minister sám vie, lebo to kedysi sám spomínal, je, že nezávislé medzinárodné meranie PISA ukázalo, že podľa hodnotenia chlapcov, ktoré mali, ich výsledky sú o stupeň lepšie. Jednoducho v tom veku obyčajne chlapci sú takpovediac lagani a majú radšej voľný život, tá disciplína a plnenie povinností im tak veľmi nesedí v tej škole. To znamená, že budú mať priemer, povedzme, 2,5, na gymnázium sa nedostanú a pritom ich schopnosti sú podstatne lepšie. A my im uzavrieme tú cestu. Ja si myslím, že systém vzdelávací musí byť taký, aby bol priestupný, aby bola slobodná voľba vzdelávacej cesty, aby sa jednoducho aj títo tam mohli dostať, ak preukážu vedomosti a schopnosti vzdelať sa. A neraz takíto „grázli“, ktorí sa zle učili a prepadávali, sa v živote uplatnili a boli neraz vynálezcovia a géniovia. To vieme dobre. Čiže tento systém jednoducho naším spôsobom im uzatvára cestu. Sú tu dve veci teda, ktoré vyčítam, uzatváranie cesty pre takýchto a jednoducho podľa môjho presvedčenia nárast korupcie, vytváranie priestoru pre korupciu.

    Druhá vec, ktorú pokladám za naozaj úplne katastrofálnu, a už to odznelo tuná, určovanie počtu tried vyššími územnými celkami, a to aj v prípade škôl, ktoré nie sú v kompetencii vyššieho územného celku, súkromných a cirkevných. Jednoducho podľa toho budú financované, čo sa navrhuje, to znamená, že keď povie vyšší územný celok, že otvorí prvý ročník len jednu triedu cirkevnej školy, tak bude len jedna trieda financovaná zo štátneho rozpočtu. Lenže takýmto spôsobom je to naozaj konflikt záujmov. Už prvýkrát sa to stalo, keď mal novelu zákona pán minister Mikolaj. A zaviedol jednoducho to, že vyšší územný celok dáva súhlas na zriadenie takej školy. Ja si myslím, že to je naozaj konflikt záujmov. Tu si to povedzme, i keď predpokladám, že budete mať iný pohľad na vec.

    Ale čo vidím ešte tým určovaním tried veľmi zlé, je to od boku podľa mňa spoplatnenie stredoškolského štúdia, explicitne spoplatnenie, pretože, a teraz budem, prosím vás, kolegovia a kolegyne, citovať, citovať priamo z dôvodovej správy zákona, v osobitnej časti k bodom 12 a 13 je povedané: „Zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl môžu otvoriť triedu aj nad rámec všeobecne záväzného nariadenia, avšak výchova a vzdelávanie v týchto triedach sa bude financovať z iných zdrojov.“ Čo sú to tie iné zdroje? No málokto je asi taký veľký optimista, že uverí, že nájde sa tuná veľký mecén, ktorý to bude financovať. Ale jednoducho tá škola povie, že ak chcete, aby tam vaše dieťa chodilo, zafinancujte si to. A toto už je, prosím, podľa mňa v rozpore s ústavou tam, kde ústava jasne hovorí, že vzdelanie základné a stredoškolské je bezplatné vzdelanie. Ja si myslím, že toto už je v rozpore s ústavou. A pokladám to za veľmi zlý krok. Aj preto som dal ten procedurálny návrh, nerád, pani spravodajkyni, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie.

    Viete, ešte jednu poznámku mi nedá nepovedať, pretože platí historia magistra vitae, pán minister, pravda. A možno si spomínate, ako v minulosti všetci kričali, ministerstvo školstva ide určovať, koľko my máme mať žiakov a tak ďalej, my chceme samostatnosť, my si to vieme určiť. Ja netvrdím, že to nie je pravda, len teraz týmto návrhom budeme mať osem ministerstiev školstva, každý vyšší územný celok to bude určovať všetkým a dirigovať všetkých v rámci svojej pôsobnosti, čo sú tam, svojim, ktorým je zriaďovateľom, i tým, ktorí nie sú jeho, a povie, toľkoto budeš mať a takto to budeš mať. Ja si myslím, že tu sa likviduje priestor pre vzájomnú súťaž. A ja si myslím, že vzájomná súťaž je to, čo môže pomôcť kvalite nášho vzdelávacieho systému, nie to, keď ich jednoducho zoradím a poviem, takto a presne takto musíte fungovať. V túto vec, v takúto filozofiu, pán minister, ja neverím, musím povedať, neverím. A som presvedčený, že dnešný svet a dnešná spoločnosť je už kdesi inde. A myslím si, že aj väčšina ľudí chce v podstate mať ten priestor. A to sa týka aj rodičov, ktorí rozhodujú o svojich deťoch, aby mohli vyberať to, čo oni pokladajú pre ne za najlepšie, aby takto sa mohli rozhodovať, a nie mať vyslovene obmedzené cesty. Ja súhlasím, že treba sa snažiť, s tým s zhodneme, pán minister, treba sa snažiť tlak vyvíjať na kvalitu. Len ja sa domnievam, že my máme postupovať motivačne, tých, ktorí sú dobrí, motivujme. A tí budú ťahať aj ostatných. To je rozdiel v základnej filozofii. Trošku mi to pripomína, a ja to často opakujem, takže to zopakujem ešte raz, pán minister, takú filozofiu záhradníka, ktorý povie, že keď je niečo zlé, zlikvidujem burinu a potom začnem sadiť ušľachtilé rastliny. Ale ja si myslím, že je to nerozumný záhradník, rozumný záhradník likviduje burinu, ale súčasne sadí ušľachtilé rastliny. A viete dobre, že každá ušľachtilá rastlina keď podrastie, tak pod ňou žiadna burina nefunguje. Čiže tá motivácia je cesta podľa mňa lepšia.

    Teda dva základné výhrady mám, ktoré som povedal a pre ktoré som dal návrh na vrátenie návrhu na dopracovanie. A neberiem, a to chcem tu povedať, snahu pána ministra o to, aby vzrástla kvalita, aby to školstvo, vzdelávací systém fungoval lepšie, len cesta, ktorú si vybral, podľa mňa je cesta do pekla. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických. Takže hlásia sa pani poslankyňa Obrimčáková, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Martvoň.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, pán poslanec, že všetci si uvedomujeme, že školy nemôžu produkovať módne študijné odbory, aby sme teda neplatili mladých ľudí dvakrát zo štátneho rozpočtu, najprv teda aby sme neplatili škole, potom na rekvalifikáciu, lebo nikomu to neprospieva.

    Tak ako povedal pán poslanec Beblavý, je potrebné hľadať riešenia a načúvať. To svedčí o tom, že tento problém nie je jednoduchý, musíme sa ním zaoberať. No a tu je vlastne krok k tomu, aby sme sa pohli možno z miesta.

    Nemyslím si, že sa stratí súťaživosť, veď predsa aj vyššiemu územnému celku záleží na dobrom uplatnení sa absolventov v praxi. A verím tomu, že budú podporovať práve školy, ktoré sú kvalitné. Ďakujem.

  • Ja by som chcel vo svojom príspevku podporiť poslanca Fronca. Chcem niečo zdôrazniť, mám tri poznámky, nad rámec tohto zákona.

    Je dobre známe, že známky v škole, najmä keď dieťa je v puberte, nie sú úmerné budúcemu životnému úspechu. Na to je veľa príkladov, asi najmarkantnejší z nich je Einstein. Ale aj vo svojom okolí mám veľa študentov, ktorých škola nebavila, mali veľmi zlé známky a potom neskôr boli úspešní ľudia. A na to sa dávno zabudlo, že niekedy nosili štvorky.

    Po druhé. Myslím si, že vedomosti také encyklopedické, ktoré môžete dnes rýchlo získať napr. aj internetom, a žiaci to vedia, sa v dnešnej škole príliš preceňujú. Tým pádom ľudia, ktorí sa vedia nabifľovať, vedia to, čo od nich požadujú, majú dobré známky a tí, ktorí to podceňujú a skôr myslia na svoj vlastný rozum, potom majú známky zlé. Myslím, že pre život je práve dôležitá tvorivosť, nápady, vlastné iniciatívy a to, ako sa budeš vedieť v budúcnosti presadiť ty aj so svojimi nápadmi.

    Posledná poznámka. Bola O´Neillova škola Summer Hill v Anglicku v sedemdesiatych rokoch, neviem, ako je to teraz, ale to bola škola pre najväčších grázlov, s ktorými si už nikto nevedel rady. Rodičia im tam dávali úplných outsiderov známkových, notorických prepadávačov. A keď sa potom štatisticky vyhodnotili ich životy, ako dopadli neskôr v živote, tak bolo vidno, že skutočne veľká väčšina z nich vyrástla tvorivo, stali sa z nich umelci, spisovatelia, literáti, hudobníci a tak ďalej. Takže dopadli úplne opačne, ako to bolo s nimi v puberte. Čiže preto sa mi nepáči celkom, že priemer do dvoch rokov gymnázium...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc, budem reagovať na vás, konkrétne k tej časti vášho vystúpenia, kde tvrdíte, že v podstate vy to vidíte, že by vzniklo osem ministerstiev školstva, teda prirovnávate VÚC-ky k ministerstvu školstva. No nesúhlasím s vami. Dovolím si povedať, že práve vyšší územný celok vie konkrétnejšie a lepšie posúdiť v danom regióne, čo tá daná prax potrebuje ako taká, vie posúdiť, koľko nadbytočne nezamestnaných z určitých odborov je v tom danom regióne a čo ten región potrebuje, aby sa mohol rozvíjať, ale hlavne akí zamestnávatelia sú tam, teda aké typy pracovnej sily a vzdelania na prax potrebujú. A kladú nároky. Čiže ja si myslím, že VÚC-ka bude bližšie ako ministerstvo školstva z Bratislavy, ktoré ťažko posúdi, čo pomôže práve vzdelávaniu v určitom regióne na východnom Slovensku. Práve tu tá flexibilita môže byť. A flexibilne keď, povedzme, zaniknú teda určité pracovné pozície a vzniknú nové z úplne novej oblasti v danom regióne, tak práve tá VÚC-ka potom nastavením toho vzdelávania odborného vie na to reagovať. Potom sa vyhneme takým absolventom, ako je pán Beblavý, ktorí si nepamätajú, čo povedia pred piatimi alebo desiatimi minútami.

  • Pán poslanec Fronc, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok.

    Samozrejme, kolegyňa, treba hľadať riešenie. Ja sa tomu nebránim. Ja som len hovoril to, že tá cesta, ktorá sa zvolila, je zlá a vedie podľa mňa do pekla.

    A čo sa týka kolegu Martvoňa aj vás ohľadom tých vyšších územných celkov, tvrdíte, že majú záujem, aby to fungovalo. No keby to tak bolo, tak tie problémy asi také nemáme, keby to tak naozaj fungovalo. Ale pravdou je, pán kolega Martvoň, že jediný Žilinský kraj bol taký, ktorý mal aj na internetovej sieti urobenú ako situáciu v školstve záujem o školy, záujem o vzdelanie. Je osem krajov, jediný z nich to urobil, ktorý pre odborné vzdelávanie takouto vecou sa zaoberal. A nikto iný ďalší sa tým nezaoberal. Takže nie som si istý, že celkom to tak funguje.

    Kolegovi poslancovi Mikloškovi ďakujem za príklad toho Einsteina. A ja si myslím, že to len potvrdzuje to veľmi dobré známe, ktoré sa často prejavuje práve u tých možno chlapcov, že non scholae, sed vitae discimus. A oni jednoducho odmietajú v tom období sa učiť, tak ako im to niekto nariadi, aby sa učili pre školu, ale keď takpovediac zmúdrejú, tak sa učia naozaj pre život a dokážu sa potom aj v tom živote uplatniť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    O slovo sa hlási pán minister. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nechcem si to nechávať nakoniec na záver rozpravy, ale chcem k trom veciam krátke poznámky povedať.

    Nuž považujem za veľkú odvahu každého poslanca, ktorý tu v pléne povie, že to je protiústavné. Ja som to v živote v pléne Národnej rady, a si to pozrite, nepoužil, pretože o tom, čo je protiústavné, môže rozhodnúť len Ústavný súd a ústavní sudcovia vedia k tomu jasné stanovisko prijať. Takže nevstupujme často do toho a neberme profesionalitu ľuďom, ktorí vedia o tom rozhodnúť. A o tom, či je to naozaj protiústavné, musí rozhodnúť Ústavný súd. Predikujeme takto mnohé veci a zbytočne strašíme.

    Po druhé. Pán poslanec Fronc hovoril o tom, že je tu skrytá tendencia na základe vyjadrení, ktoré sú obsiahnuté v komentári výkladu a výkladovej časti paragrafového znenia zákona alebo novely zákona, že sa hovorí o skrytom spoplatnení a že to je práve protiústavné. Nuž tak potom položím otázku a zase dávam to protiústavné do úvodzoviek. Nuž tak potom protiústavné je aj to podľa vašej filozofie, že súkromné školy vyberajú peniaze na vzdelávanie na stredných školách.

  • Reakcia z pléna.

  • No takto to bolo. Keď sa vyberajú peniaze, spoplatnenie, tak hovoríme o tom v tomto princípe, tak potom je to tak. No iné to nie je.

  • Však, vážení, vážte slová, čo hovoríte. A ja si ich takto jednoznačne vysvetľujem.

    Po tretie. Ja som nepovedal, že dôležitý je len priemer na gymnáziu 2, 2,5 alebo 2,75 na stredné odborné školy. Ja, samozrejme, chápem, že to treba hodnotiť komplexne vrátane prijímacích pohovorov, na ktorých budem v budúcnosti jasne trvať. A keď si zoberiete, a to sme si dali analyzovať, ten priemer dvojkársky a ideme od Čiernej nad Tisou po Skalicu, tak vidno, že takmer tí dvojkári sú zhodní s percentilom, ktorý je urobený v rámci deviatackého monitora. A ja sa vždy ešte budem pýtať aj vás všetkých tu, prečo tu existuje monitor deviatacký pre slovenský jazyk a pre matematiku a potom sa nám matematika zo vzdelávania na stredných školách vytráca. Nuž tak myslím si, že pre budúcnosť (pro futuro) musíme o týchto veciach skutočne otvorene hovoriť.

    Počty tried. Vy si stále mýlite úradníkov s malým parlamentom regionálnym, ktorý tam rozhoduje. Však tam sú poslanci jednej, druhej, tretej politickej strany. A tam sa musí nadobudnúť istým spôsobom konsenzus. My sa vieme dohodnúť aj na tom, že to môže byť trojpätinovou väčšinou schválené, aby ten konsenzus bol trvalý. A ten návrh pôjde aj do druhého čítania takýmto spôsobom. A to hovorím otvorene. To sa bude dotýkať aj návrhu samosprávy na úrovni základných škôl, rušenia, resp. schvaľovania nových škôl. A musím to povedať a hovorím to aj preto, že zo zrušenia dvoch základných škôl, ktoré navrhla pani primátorka z Prievidze zrušiť, so zrušením jednej školy nesúhlasil ani pán Divinský, prednosta krajského školského úradu. A keď som si porovnal tie kritériá, tak som bol prekvapený, že tá škola, ktorú navrhla zrušiť, sa nachádza v nádhernej budove, má svoju historicitu, je dobrá na prenájom alebo na predaj, to už je druhá otázka, a predovšetkým žiaci, ktorí tam chodili, to boli talentované deti, ktoré mali najvyšší percentil v rámci základných škôl v Trenčianskom samosprávnom kraji. Nuž tak práve preto chcem tieto veci začať meniť. A, samozrejme, pri tých školách, ktoré majú kvalitu aj na základe toho hodnotenia, percentilu, teda v podstate toho monitoru, ktorý teraz považujeme za dôležitý, budete vidieť, že keď sa to schváli, aj pre piatakov, monitor, tak budeme vedieť komplexne, ako sa to dieťa ktorým smerom vyberá, ako sa orientuje, že na základe toho budeme hovoriť aj: "Do toho!" Preto som dal do tohto zákona na základe pripomienok o počte tried a žiakov v triedach, že ak sa niektoré veci spochybňujú, tak majú právo školy, najmä cirkevné školy a súkromné školy, sa obrátiť na ministra, aby sa k tomu vyjadril. Však to tam máte takýmto spôsobom ošetrené. A viete, že ja budem predovšetkým trvať na kvalite a na záujme toho, aby to naše školstvo skutočne aj v tom regióne, ale aj na celom území Slovenska pôsobilo v tejto oblasti kvalitne.

    Ale čo je to za kvalitu, ako chcete dosiahnuť kvalitu? A teraz zoberiem, stále to opakujem, Turiec, región. A tam sú tak cirkevné, tak súkromné a tak verejné stredné školy, ktorých zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, kde nám končí 759, možno že sa mýlim, žiakov na základných školách tohto roku a ponuka miest na stredných školách je 1 450. Pýtam sa: No kam to smeruje? Kam tie peniaze idú? Však, samozrejme, treba sa rozhodnúť podľa kvality. A ja verím, že aj podľa kvality tak zaniknú, keď je nekvalitná verejná stredná škola, či je to nekvalitná súkromná škola, tak bude sa to na základe kvalitatívnych ukazovateľov takýmto spôsobom hodnotiť.

    Naozaj vás prosím, aby ste toto tendovanie moje a toto smerovanie takýmto spôsobom pochopili a takýmto spôsobom zbytočne nevyvolávali konflikty v tejto spoločnosti. Naviac, zbytočne to nedémonizujte a predovšetkým nevytvárajte priestor na to, pretože sa tu často straší so zdvihnutým prstom, čo tu bude. Nuž tak najprv si počkajme, čo sa tu udeje a aké kroky chceme urobiť, lebo na rozdiel od môjho predchodcu, ktorý po poldruha roka takmer nič neurobil, a to poviem otvorene, ja tu robím konkrétne kroky po troch-štyroch mesiacoch. A ja si uvedomujem, za mnou chodia podnikatelia z RÚZ-ky, to sú priaznivci iných politických strán, predstavitelia asociácie zamestnávateľov, zahraničných spoločností, ktorí mi tvrdia, pán minister, že odídu zo Slovenska, lebo nevedia tu v niektorých oblastiach rozširovať výrobu.

    A teraz aj o tom poviem konkrétny príklad. TATRAVAGÓNKA sa chce rozšíriť o 300 zamestnancov, expandovať teda výrobu svoju v oblasti rozvoja podniku. No však ona nenašla z tých 300 ani jedného nástrojára v regióne pod Tatrami, ani v Spišskej Novej Vsi, ani v ďalšom regióne. No ako to máme riešiť? A preto som išiel do Českej republiky. A preto som išiel konkrétne do Uherského Brodu, kde realizujú projekt Firma v škole, škola vo firme. A preto som sa stretol s pánom Rosenfeldom, blízkym priateľom pána dnešného premiéra Nečasa, a sme si jasne povedali, že tento trend, ktorý tu je, a takýto trend je, samozrejme, aj v iných krajinách Európskej únii, je nesprávny. U nás na Slovensku, povedzme, ide 51 % absolventov stredných škôl na vysoké školy, ale v Českej republike je to 80 %. A to už je vážna situácia, ktorou sa zaoberá aj terajšia vláda v Českej republike pod vedením pána Nečasa a nového ministra, ktorý je mojím osobným blízkym priateľom, pána Fialu, akým spôsobom tieto veci treba riešiť, a máme spoločné východiská, žili sme v spoločnej Česko-slovenskej republike, kto bude robiť v podstate v týchto významných podnikoch a kto bude robiť kvalitnú prácu, ale s vyššou pridanou hodnotou, bielymi goliermi, ak to nebudeme týmto smerom istým spôsobom nasmerúvať a keď nebudeme robiť v podstate poriadok tak na základných školách, najmä na druhom stupni s podporou prírodovedných predmetov vrátane praktického vzdelávania, ktoré nám chýba najmä v 8. a 9. triede? V Čechách to zavádzajú všade a ešte aj z európskych zdrojov. Množstvo takýchto škôl vzniká a buduje sa. A budú zase pred nami.

    Upozorňuje ma pani ministerka Schavan, ministerka spolkovej republiky pre školstvo, že takýto istý problém majú, samozrejme, v menšom u nich. Preto zvolávame spoločnú konferenciu začiatkom budúceho roku spolu s Nemcami, s Rakúšanmi, Českou republikou a Slovenskom tuná na území Slovenska, ako budeme v budúcnosti riešiť odborné školstvo. A je to priorita tak pre Nemeckú spolkovú republiku, tak pre Rakúsku republiku, tak pre Českú republiku, tak pre Poľskú republiku, ako aj pre nás a, samozrejme, aj pre iné krajiny. Iná cesta tu nie je, buď tento štát skolabuje, alebo v podstate urobíme už teraz kroky, aby ten štát neskolaboval. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    S reakciou poslancov sa hlásia páni poslanci Fronc, Blanár, pani poslankyňa Žitňanská, páni poslanci Beblavý, Poliačik, Martvoň a pani poslankyňa Rošková. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Vidím, že pán minister sa emotívne nabudil, ale dobre.

    Prvá poznámka k protiústavnosti. Ja som vyslovil názor, vy ste ho takisto neraz vyslovili, rozhodovať v tom prípade bude celkom iste Ústavný súd. To ani jeden z nás dvoch nespochybňuje, predpokladám, takže tam problém nie je.

    Čo sa týka toho priemeru. No tak, pán minister, je tu v § 62 explicitne napísané (bod 21), že do prvého ročníka a tak ďalej môže byť prijatý ten, ktorý nemá horší priemer ako 2. Je to explicitne v zákone napísané. To je natvrdo podmienka.

    Čo sa týka toho financovania súkromných škôl, keď vyberajú peniaze. Štát podľa ústavy je povinný zaplatiť každému rovnako štandard. A ak niekto je ochotný, súkromné alebo cirkevné školy, i keď tie to väčšinou nerobia, zaplatiť niečo viac nad štandard, to je jeho problém. Štát v tomto prípade platí štandard, len vy tam poviete, že zostanú triedy, ktoré si treba zaplatiť. A tam už nebudú platiť štandard, to nie je strašenie, pán minister, to je konštatovanie, presne tak ako to tam je napísané. A viete takisto dobre, že dôvodová správa, to nie je len tak vedľa, že je niečo napísané, ale to je súčasť zákona. A na základe dôvodovej správy sa vykladá úmysel zákonodarcu, keď je rozpor a neznalosť, nedá sa prečítať paragraf.

    No a posledné, predpokladám, ako historik to poznáte, keď hovoríme o tej slobode a spôsobe, tak keď prebehla tereziánska reforma pred 250 rokmi i viac asi, práve v Čechách, práve v Prahe, zaviedli sa školy a školský systém, ktorý umožňoval voľnosť a motiváciu. Tam to fungovalo asi pätnásť rokov, potom to zrušil Jozef II. Ďakujem.

  • Pán minister, ja plne súhlasím s vašimi slovami. A čudujem sa tým, ktorí napriek nedostatku argumentov sa snažia bojovať proti zavedeniu konečne systémového riešenia kvality v strednom vzdelávaní, lebo o tom to je. Ak tu ponecháme dvojkoľajnosť, to znamená, že tu budú súkromné školy a cirkevné, ktoré si tu môžu robiť vzdelávanie podľa svojich predstáv, bez náväznosti na nejakú stratégiu nejakým spôsobom pre všetky tie organizácie, ktoré majú do toho čo povedať, s cieľom, aby ten absolvent neskončil na úrade práce, ale aby skončil tam, kde ten trh ho dokáže zamestnať, tak potom tu nemôžeme nič iné urobiť, lebo filozofia tých, ktorí to kritizujú, je taká, že, nech sa páči, tuto mi štát musí zaplatiť, ale nestaraj sa, čo ja robím, a tí ostatní, ktorí zo štátu sú platení a sú verejní, tak tí už musia robiť to, čo je podľa zákona, ale vy nám do toho nič nerozprávajte. Práve to, čo navrhujete, pán minister, je to, že sa tu konečne zjednotí koncepcia. Jednoducho ak máme v tom kraji robiť nejakú koncepciu vzdelávania, do toho musia byť zapojené aj súkromné školy. Tá stratégia musí byť pre všetkých rovnaká, pretože potom frustrujeme všetky deti, ktoré chodia do škôl, ktoré nemajú šancu, aby mohli byť zamestnané. A práve tá koncepcia má o tom hovoriť.

    A spochybňovať volený orgán na samosprávnom kraji, naviac, trojpätinovú väčšinu, pretože všeobecne záväzné nariadenie sa prijíma trojpätinovou väčšinou, je len práve možno účelové zneužívanie toho, že niekto je v opozícii a nemôže možno nejakým iným spôsobom to riešiť.

    Ja si nepamätám na žiadnu zatiaľ súkromnú školu, pán minister, ktorá by bola zrušená. Ak ju ruší, jedine to robí samospráva, lebo nič jej iné neostáva.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, vy hovoríte, že my tu niečo démonizujeme. Ja chcem vás vyzvať, aby ste prestali démonizovať súkromné školy a to, že vyberajú všetky poplatky. Viete veľmi dobre, a fakty nepustia, že súkromné školy nevyberajú všetky poplatky, iba možno čiastočne niektoré ich vyberajú, ale nie je pravda, že všetky súkromné školy vyberajú poplatky. Ak sa nechcete zaradiť k vášmu predsedovi v počte nepravdivých výrokov, tak naozaj si overte, ak to neviete, čo hovoríte, ale neklamte. To je fakt. A vy veľmi dobre viete, že sa nevolajú školy súkromné preto, že podnikajú, ale preto, že im to ukladá zákon. Ale sú to veľakrát neziskové organizácie, ktoré nemôžu ani profitovať z toho. Veľmi dobre tieto veci ovládate. A príde mi neférové, že takto zavádzate spoločnosť a démonizujete súkromné školy.

    A ešte by som mala jednu prosbu na vás, ak by ste mohli vysvetliť vášmu kolegovi pánovi poslancovi Blanárovi, že aj súkromné, aj cirkevné školy musia dodržiavať legislatívu, nemôžu vyučovať to, čo chcú. Nie je to tak, že sa povie, dajte peniaze, a my si robíme, čo chceme. Tam platia tie isté pravidlá, je tam tá istá školská inšpekcia, ktorá dokonca voči súkromným školám je aj prísnejšia, keď môžu zobrať aj časť normatívu, pokiaľ sa dôjde na nejaké pochybenie alebo zlyhanie. Takže ja vás poprosím, vysvetlite mu to. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Pán poslanec Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi jednu kritickú a potom skôr pozitívne poznámky na adresu pána ministra povedať.

    Tá kritická poznámka. Nie je priamo na vás, ale je to skôr také odporúčanie, že ak chcete presvedčiť túto snemovňu o tomto zákone, možno je dobré presvedčiť niektorých županov, ktorí budú mať túto moc, aby sa k tej téme príliš nevyjadrovali, lebo ich vyjadrenia sú najtvrdším argumentom proti tomu, aby sme takéto silné právomoci prenášali a schvaľovali.

    Ale teraz to pozitívne. Pán minister, veľmi si cením tento váš prejav, ktorý ste teraz mali. Dokázal by som nie všetko, ale určitú časť z neho podpísať.

    A na tom, že tú sieť musíme vyčistiť a skvalitniť, sa zhodneme, a to som ja povedal aj v tom prejave, len je zásadný rozdiel v tom, podľa akých kritérií to budeme robiť. A nech by som riešil, kto bude učiteľ, kto bude vedec, kto bude aj murár, je zásadný rozdiel, ako vyberám, kto zostane a kto pôjde z toho kola von, či to vyberám podľa chimerických predpovedí trhu práce, či to vyberám naozaj podľa kvality školy a či to vyberám podľa objektívnych kritérií alebo určitým politickým rozhodovaním orgánu, ktorý má, akokoľvek to chceme zakryť, konflikt záujmov. Preto vám chcem, pán minister, povedať a ponúknuť, že ak medzi týmto prvým a druhým a tretím čítaním budete mať záujem aj spolu s nami hľadať objektívny a dobrý mechanizmus, ako teda určiť, kto má ísť z toho kola von, a to aj z hľadiska procesu, aj z hľadiska kritérií, tak ja vám za seba viem zaručiť, že rád podporím vašu snahu o vyčistenie a väčšiu kvalitu školského systému, len to, ako na to idete zatiaľ v tom návrhu, sa obávam, k tomu nepovedie.

    A k tomu, čo ste vy nazvali strašenie. Rozdiel medzi týmto a inými krokmi je v tom, že sú nezvratné. Keď raz niekto obetoval celý svoj život založeniu školy a školu vybudoval, škola funguje a potom mu ju zavriete a možnože tie školy neprežijú ani rok dva, ak im zavriete prvé triedy, lebo tie normatívy sú také, aké sú, tak už nikdy v živote to ten človek nespraví, aj keď sa o dva-tri roky niekto chytí za nos a povie, že, aha, to sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán minister, súhlasím s vami v mnohých východiskách. A v podstate to, čo ste povedali v tomto prejave, boli veci, o ktorých sme spolu rozprávali posledné dva roky aj v rámci výjazdových zasadnutí bývalého výboru pre školstvo. A ja si pamätám, že vtedy sme sa dokázali na mnohých veciach zhodnúť pri pomenúvaní problémov. Problém je, že tie riešenia, ktoré ste priniesli, a ja verím tomu, že potreba odlíšiť sa od pasivity aktivitou je akútna, sú aktivitou, bohužiaľ, príliš rýchlou, šitou horúcou ihlou a riešenia na problémy, ktoré ste pomenovali, v nej nie sú.

    Vy hovoríte o tom, že sa bude rozhodovať na základe kvality, ale nepomenovali ste kritériá, na základe ktorých tú kvalitu budete vyhodnocovať.

    Hovoríte o tom, na základe čoho by sa mala meniť sieť stredných škôl, ale nepopísali ste ani systematickú metódu, ani nástroje, ktoré budete používať na to, aby ste tu vyhodnotili, kto je na vrchole rebríčka a kto je na jeho spodku. A miesto toho, aby ste začali tým, že pomenujete najprv nástroje, metódu a nejaké spôsoby výstupov, hneď na začiatku dávate právomoci zo svojich rúk niekomu inému a čakáte, že tam, kde bolo doteraz nemohúcne ministerstvo, a to hovorím o mnohých predchádzajúcich ministroch, či už pravicových alebo ľavicových, tak sa vzdáte kompetencie, ktorú mal doteraz minister. A myslíte si, že keď ju rozdelíte ôsmim županom po Slovensku, tak že to vyhodnotia lepšie. Preto ja sa pripájam presne k tomu, čo hovoril pán kolega Beblavý. Treba na chvíľku sa zastaviť, pozrieť sa na ten systém, aký je, pomenovať naozaj problémy, pozrieť sa na to, na čom sa dokážeme zhodnúť, a až potom pomenúvať postupy, ktorými sa dokážeme pohnúť vpred k nejakému lepšiemu stavu, než je ten dnešný, a nie robiť unáhlené rýchle kroky.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, v podstate ja vám chcem poďakovať za to, že reagujete konečne týmto návrhom zákonov na to, na čo experti už roky upozorňujú. Je to problém v našom vzdelávacom systéme, že jednoducho nereflektuje sa na požiadavky trhu. Asi ja mám taký pocit, že to v minulosti vyhovovalo našim bývalým ministrom, že na úradoch práce sme mali tisícky alebo desaťtisíce nezamestnaných so stredoškolským vzdelaním a vozili sme do tej danej lokality alebo regiónu Ukrajincov. Asi im to vyhovovalo, mne to tak pripadá.

    Ale na druhej strane no chcem povedať, neberte vážne argumenty pána poslanca Beblavého, ktorý asi nepochopil, že všeobecne záväzné nariadenia neschvaľujú župani, je to absolútna nevedomosť hádzať túto kompetenciu županom. Všeobecne záväzné nariadenia schvaľujú zastupiteľstvá samosprávneho kraja, kde je pravica, ľavica, kde sú odborníci, ale aj laici a kde sa to môže úplne urobiť takým spôsobom, ako to má byť, aby to reflektovalo požiadavky trhu v danom regióne. Čiže župan z toho má úplne minimum. Ale zastupiteľstvo schvaľuje VZN ohľadom týchto vecí. Čiže to, že to pán poslanec Beblavý nepochopil, je tiež príkladom toho, ako tento náš odborne vzdelávací systém potrebuje reformu. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tiež chcela povedať na podporu pána ministra, že máme možno zbytočné obavy z toho, že samosprávne kraje budú rušiť triedy v súkromných alebo cirkevných školách a že budú uprednostňovať svoje školy. V súvislosti s tým som dostala aj také avízo od vedúceho odboru školstva Košického samosprávneho kraja. Napísal mi, že je veľmi rád, že budú samosprávne kraje určovať počty žiakov aj pre súkromných a cirkevných zriaďovateľov škôl práve v súlade s regionálnou stratégiou výchovy a vzdelávania a prognózami trhu práce. V súčasnosti máme pozitívne skúsenosti s činnosťou krajskej rady pred odborné vzdelávanie a prípravu pri vydávaní rôznych stanovísk pri vytváraní alebo rušení jednotlivých tried. A môžem podotknúť, že práve v Košickom samosprávnom kraji sme zrušili niekoľko tried, ktoré boli práve v pôsobnosti školy samosprávneho kraja a neboli ani cirkevné ani súkromné školy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, reakcia na faktické poznámky?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Takže ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Érsek.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh, samozrejme, veľa tu už odznelo, nebudem však všetko opakovať, prináša viaceré zmeny, s niektorými však my tiež ako za stranu MOST – HÍD nesúhlasíme.

    Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že návrh zákona posilňuje koordináciu odborného vzdelania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelanie a prípravu požiadavkám trhu práce. Je to, samozrejme, ideálny stav, keď vieme toto zabezpečiť, prispôsobiť. Myslím si, že nejde to z jedného dňa na druhý. Ale pre to treba spraviť nejaké rázne kroky, ktoré, myslím si, začali.

    A už v úvode som povedal, so všetkým, samozrejme, nesúhlasíme, a preto mi dovoľte, aby som pár vecí vymenoval.

    Je v záujme všetkých nás, aby školský systém fungoval tak, aby sa nevytvárali noví klienti na úradoch práce, poskytovalo fundovaných odborníkov v širšom spektre potrieb trhu.

    Pozitívne hodnotím, že návrh zákona rieši zásadné otázky zavedenia jednotlivých strategických krokov v oblasti odborného vzdelávania do praxe. Upriamujeme však pozornosť na to, že musia byť vyjasnené kompetencie zamestnávateľov, nové pravidlá musia obsahovať jasné a kompetencie zamestnávateľov.

    Je potrebné presne stanoviť definíciu miery zapojenia zamestnávateľov a ich združení do procesu formovania obsahu vzdelávania a spôsob výučby v jednotlivých typoch a druhoch stredných odborných škôl.

    Z návrhu zákona ďalej vyplýva, že manažovanie a tvorba obsahu sú stále centralizované v rukách štátu. Tu tiež máme my problém, čo tu už odznelo, s kompetenciami. A, samozrejme, každý má na to svoj pohľad.

    Nakoľko cieľom odborného vzdelávania a prípravy má byť príprava na výkon povolania a odborných činností, majú byť vypracované nové vzdelávacie programy strednej odbornej školy vrátane praktického vyučovania, veľký dôraz by mal byť kladený na získanie zručností a praktických skúseností, sme toho názoru, že je potrebné zvýšiť kompetencie riaditeľov týchto škôl pri zohľadnení rámcových učebných plánov, napríklad zaviesť povinné vyučovanie druhého cudzieho jazyka na strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom národnostných menšín, prispôsobiť požiadavkám školy počet hodín vyučovania dvoch cudzích jazykov tiež na národnostných školách a rozhodnúť o vyučovaní týkajúcom sa týchto dvoch cudzích jazykov podľa mňa a podľa nás by mal rozhodovať riaditeľ školy.

    Odporúčame zadefinovať kvalifikačné štandardy, požiadavky zamestnávateľov na kompetencie, zručnosti a vedomosti žiaka v záujme vykonávania kvalitnej práce na danej pracovnej pozícii.

    V Slovenskej republike za posledných dvadsať rokov neboli do dnešného dňa vypracované prognózy potrieb trhu práce. Teraz je to nové, teraz s tým začíname. Myslím si, že táto cesta, ak je dobre pripravená, tak vedie k úspechu.

    Problém národnostného odborného školstva, nedostatok, absencia odborných učebníc vo vyučovacom jazyku tej-ktorej školy.

    Nesúhlasíme so zavedením nových predpokladov pre prijatie žiaka, s tým, čo už tu tiež odznelo. Ja chcem, pán minister, povedať, že máme študentov športovcov na školách. To sú školy na výber nadaných študentov. Čiže majú nadanie, ja nehovorím, nielen na šport, ale aj možno na nejakú inú činnosť, možno sú to dobrí maliari. A mám pochybnosti o tom, či títo naši vrcholoví športovci budú schopní ten priemer 2 nejakým spôsobom spĺňať. A prax ukázala, že v ďalšom zase nemusia byť zlí odborníci. Takže považujeme toto za neprijateľné.

    Upozorňujeme na konflikt záujmov, a preto, to som už hovoril, s týmto nesúhlasíme.

    Áno, samozrejme, Slovensko potrebuje základnú reformu stredného školstva, aby neprodukovalo klientov na úrad práce. To už tu dneska bolo povedané.

    Z uvedených dôvodov strana MOST – HÍD predložený návrh zákona nepodporí. Navrhujeme vládny návrh zákona neschváliť a vrátiť na prepracovanie jeho navrhovateľovi a dopracovať veci, ktoré tu odzneli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi.

    S faktickou poznámkou sa nám hlási iba pán minister. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických. Nech sa páči, pán minister.

  • Aby som tu nezdržoval, pán poslanec, chcem povedať, že ten problém, ktorý bude riešiť tie ďalšie úlohy v oblasti odborného školstva, je pred nami, a to najmä nastavovaním duálneho systému v tejto oblasti. To je duálny systém, ktorý poznám v Rakúsku, Švajčiarsku a Nemecku v oblasti odborného vzdelávania. Ale ten si, samozrejme, vyžaduje aj finančné zdroje, ktoré potrebujeme do tohto duálneho systému dostať. A pretože budúci rok bude veľmi ťažký, je to rok 2013, tak som chcel tento systém postupne popripravovať aj na základe skúseností v spolupráci so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, lebo takto pracujú priemyselné komory v Rakúsku, Nemecku, vo Švajčiarsku práve pri príprave toho duálneho systému. To znamená teoretické vyučovanie zo strany štátu alebo teda samosprávy, zriaďovateľa a praktické vyučovanie zo strany firmy, ktorá berie dotyčného do zamestnania. Aj táto zmena sa tu pripravuje, ale momentálne som k nej ešte nemohol pristúpiť.

  • Ďakujem.

    Chcete reagovať, pán poslanec?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne, na to som myslel, že zákon neobsahuje túto časť, tie praktické kvázi výučby, to, čo niekedy tu bývalo, ale nie v tom rozsahu. Teraz keď to ideme špecializovať, tak tú prakticky výučbu, samozrejme, musíme mať špecifickejšiu. A to musí zabezpečiť tá druhá strana. Asi pravdepodobne s tým súhlasíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalší prihlásený do rozpravy pán poslanec Poliačik.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, hŕstka kolegov i hostia, je to smutné, že na jeden z najdôležitejších bodov tejto schôdze je tak malý záujem o rozpravu.

  • Hlasy v sále.

  • Ja hovorím za všetkých, ale pomerne možno je nás viacej, aj keď som sám.

    Prečo je tento bod jedným z najdôležitejších na tejto schôdzi? Dôvod je ten, že ak prejde tento zákon a naplnia sa obavy jeho kritikov, tak v duálnom systéme školstva, ale nie tak duálnom, ako ste vy spomínali, pán minister, že v odbornom školstve štát pripravuje teóriu a súkromný sektor pripravuje prax, ale v duálnom školstve súkromných, respektíve verejných a neverejných škôl môže nastať vážna trhlina.

    Už sme sa asi zhodli na tom, že tú situáciu na trhu so vzdelaním popisujeme zhruba rovnako, že trh vyžaduje trošku niečo iné, než mu školský systém dodáva, že máme veľmi veľa absolventov, ktorí sa len veľmi ťažko uplatňujú na trhu práce, a že príchod zahraničných investícií na Slovensko, ktorý vyžaduje viac alebo menej kvalifikovanú pracovnú silu, často na trhu práce na Slovensku nenachádza to, čo by od neho potreboval, obávam sa ale, že riešenia, ktoré vidíte vy a ktoré vidíme možno my kritici tohto zákona na druhej strane, nie sú tie isté. Skúsme si ich teda pomenovať.

    To, s čím prichádza vládna strana SMER, teraz je pohľad na svet, v ktorom či už volení zástupcovia na lokálnej úrovni alebo na štátnej úrovni vedia odhadnúť, čo trh práce ako taký bude v budúcnosti potrebovať. A vedia to odhadnúť na základe kvalifikácie, nie na základe toho, akého študenta bude potrebovať, iba na základe toho, aký káder, ako hovorí váš pán štátny tajomník, budeme potrebovať o päť alebo desať rokov. My tvrdíme, že oveľa ľahšie, než odhadnúť, akú pracovnú pozíciu budeme potrebovať o päť alebo desať rokov, je odhadnúť, ako schopného človeka budeme potrebovať o päť alebo desať rokov. A tam je obrovský rozdiel v tom, na čo sa potom máme zamerať vo výučbovom procese.

    Hovorili ste o tom, že chýba matematika a prírodné vedy na 2. stupni základných škôl. Ja tvrdím, že už aj na 1. stupni základných škôl a na stredných školách je to naozaj katastrofa. Ale to je hlavne metodikou, akým spôsobom sa matematika na Slovensku učí. A opäť sa opriem o moju najobľúbenejšiu pedagogičku Mariu Montessori. Tá tvrdila, že decká mysleli jej matematickou mysľou, že ak odmalička, od troch rokov vštepujeme základné matematické axiómy každému dieťaťu, tak prirodzene s nimi vyrastá a matematika a logika sa stáva jeho prirodzeným prostredím, v ktorom rozmýšľa a v ktorom nahliada na svet. Reagujem na to, o čom hovoril pán minister. Len potom nie je problém v tom, aká je hodinová dotácia, ale v tom, že nenechávame na Slovensku dostatočný priestor na to, aby sa výučba matematiky novými spôsobmi napríklad podľa pedagogiky Marie Montessori dostala do praxe a aby sme mohli matematiku pre deti urobiť populárnejšou.

    Ďalej, hovoríte o tom, že podnikatelia a majitelia veľkých firiem nenachádzajú na trhu práce to, čo potrebujú. S tým súhlasím. Ale, opäť, budeme im vychovávať prednastavené roboty alebo im budeme vychovávať flexibilné špongie? Flexibilná špongia je typ študenta, ktorý zapadne do nového prostredia, okamžite nasáva nové informácie, prispôsobuje sa tomu, akým spôsobom to prostredie funguje, a veľmi rýchlo sa prispôsobuje tomu typu práce, ktorý má vykonávať. A to je zase o tom, že nie my budeme plánovať svet, aký má byť, a všetkých normalizovať na jednu a tú istú šablónu. Je to o tom, že práveže necháme vo vzdelávaní slobodu jednak učiteľovi a jednak tomu žiakovi, aby na konci z neho vyšiel kreatívny, schopný človek, ktorý je schopný sa uplatniť v oveľa širšej miere, než ten, ktorého vychováme podľa vopred danej šablóny konkrétneho pracovníka. My tu síce dneska možno máme konkrétnych majiteľov fabrík a konkrétnych majiteľov výrobných hál, ktorí potrebujú určitý typ konkrétneho človeka, ale tí tu o desať rokov byť nemusia. Čo sa stane, keď v regióne, kde sa teraz vyrábajú autá, sa budú o desať rokov vyrábať ja neviem pneumatiky alebo LCD televízory? Čo sa stane so všetkými tými absolventmi, ktorých vychováme pre automobilku, ktorí budú zvárať a zrazu sa dostanú do chemičky, kde sa vyrába a zlieva guma pre pneumatiky? Nie je lepšie vychovávať študentov takých, ktorí sa dokážu prispôsobiť širšiemu okruhu prác, než načúvať ekonomickým záujmom jednotlivých investorov, že takéhoto človeka potrebujeme? Nie je lepšie vychovávať kreatívnych a tvorivých jednotlivcov, než dodávať konkrétnym pracovným pozíciám prednastavené roboty? Tak sa rozmýšľalo v minulom storočí. Tak sa rozmýšľalo v sedemdesiatych rokoch, keď škola mala patent na vzdelávanie, keď neexistovali iné alternatívne zdroje informácií, keď neexistoval internet, keď deti nemohli nejakým spôsobom zasahovať do toho, akým spôsobom sa vzdelávajú, a keď obuvník mal syna obuvníka, ten mal syna obuvníka a ten mal syna obuvníka. V tomto svete my už nežijeme. Dnes je bežné, že človek po troch-štyroch rokoch strieda zamestnanie, že sa z jednej pracovnej sféry odoberie do úplne inej a okamžite sa prispôsobuje novému prostrediu. Na toto my musíme vychovávať ľudí, nie na to, aby strávili pri výrobnom páse 25 rokov svojho života. My nemôžeme vedieť v tak dramatickej dobe, akú dnes žijeme, čo ekonomika napríklad Európskej únie umožní našim deťom, aby vôbec v živote robili. Možnože o dvadsať rokov sa budeme naozaj starať o to, že si bude musieť každý vypestovať svoje zemiačiky okolo domu a postaviť si vlastnú malú elektráreň, aby sme vôbec prežili. A možnože tu bude taký obrovský ekonomický rast, že všetci budeme v službách a všetko to, čo dneska robia tí ľudia za tými pásmi, budú robiť roboty. Ako vieme, ako to bude? Na základe čoho v Žilinskom kraji možno odborníci pána župana vedia rozhodnúť, čo budú o päť alebo desať rokov deti potrebovať, ktoré vychádzajú z tých stredných škôl?

    Bolo nám tu povedané, že súkromné školy si môžu robiť, čo chcú, ako keby pre ne neplatil zákon. Ja som zažil, čo je to kontrola aj na súkromnej škole. Tam každá jedna triedna kniha ešte sa bude kontrolovať, či sú vyškrtané kolónky sprava doľava alebo zľava doprava, na každej jednej hodine musí byť zapísané, čo sa presne učilo, zákon platí pre každého rovnako. A ak máme ísť správnym smerom do budúcnosti, treba vyžadovať dodržiavanie pravidiel, ale zároveň nechať slobodu pre tvorivý prístup ako učiteľa, tak aj študenta.

    Hovoríme o tom, že 20 rokov sme neboli schopní nastaviť systém správne, ale presne tak, ako som povedal vo svojej faktickej poznámke, pán minister, púšťate z ruky nástroj na to, aby ste to mohli zvládnuť. Len na základe nátlaku alebo ja neviem čoho ideme teraz pustiť nástroj na to, aby sme mohli zo strany vlády systém nastaviť lepšie, a necháme o tom rozhodovať župy. Je pravda, že peniaze sú až na prvom mieste. Lenže peniaze pôjdu tak či tak, ak ostane systém nastavený takto, na každého žiaka rovnako.

    Ja by som veľmi rád veril tomu, že keď sa bude rozhodovať o tom, ktorá škola bude zrušená, tak sa bude rozhodovať na základe jej kvality. Ale obávam sa, že sa nám môže stať, že niektorá župa v niektorom kraji Slovenska si povie: „Máme tu krásnu budovu v strede mesta, ktorej predajom by sme získali veľa peňazí, momentálne si prenajíma tú budovu od nás súkromná škola a my ju nevieme odtiaľ úplne len tak ľahko vystrnadiť, zakážeme im otvoriť prvé štyri ročníky.“ Ak táto škola neotvorí prvé štyri ročníky, župan môže povedať: „Však funguj si ďalej, môžeš vychovávať druhákov, tretiakov, štvrtákov, čo len chceš. Ale vy sám dobre viete a pán župan to určite tiež bude vedieť, že ak im zoberieme štvrtku normatívu, tak tú školu zruinujeme, škola skončí činnosť, celoživotné úsilie jej zriaďovateľa a učiteľov, ktorí na nej učili a snažili sa niečo budovať, bude preč, spravíme nevratný zásah do systému školstva a ostane nám krásna budova v strede mesta, ktorú miestne alebo župné zastupiteľstvo výhodne predá nejakému vopred vysúťaženému záujemcovi. Ak nevieme ošetriť systém tohto rozhodovania od takýchto vplyvov, ak nevieme vopred prísť s jasne zadefinovanými kritériami, na základe ktorých budeme na stredných školách určovať, toto je kvalita a toto kvalita nie je, toto je to, čo si predstavujeme, a toto je to, čo si nepredstavujeme, nerobme tieto kroky, pán minister.

    Ja viem, že ste nepriateľom nečinnosti a po roku a pol šéfovania vášho predchodcu to vidíte tak, že treba rýchlo niečo robiť, ale neunáhlený a nezvratný krok môže byť horší ako pol roka analýzy a vyčkávania. Ak pol roka vieme venovať tomu, aby sme sa pozreli, ktoré kvalitatívne ukazovatele chceme merať a na základe čoho potom budeme hovoriť, že táto škola je a táto škola nie je prospešná, dajme tomu, pre región alebo pre celý systém, ako si ho predstavujeme. Nemá význam sa zbavovať tej kompetencie a dávať ju samosprávam teraz. Preto sa pripájam, ale nie v zlom, k tomu procedurálnemu návrhu, ktorý tu už bol.

    Je dobré tento zákon vrátiť na prepracovanie, ale nie kvôli tomu, že by bol zásadne zle napísaný, ale preto, že jednoducho my nevieme povedať, či tento krok je dobrý alebo zlý. Ja si myslím, že je veľmi zlý, priam normalizačný, pretože väčšinovým rozhodovaním jednotlivých zastupiteľstiev stráca v priestore stredných škôl priestor pre originalitu, kreativitu, dajme tomu, aj experimentálne projekty. Koniec koncov šesťročné gymnázium v Martine je prvou obeťou tohto prístupu, kde jednoducho sme si povedali, že aby bolo všetko rovnaké, tak neumožníme, aby niečo, čo funguje a je kvalitné, mohlo pokračovať ďalej. Pozrime sa na to, čo chceme naozaj a akým spôsobom merať, zostavme si ten rebríček, zistime, aká je tá situácia. A až potom možno po rozhovore so všetkými ôsmimi županmi sa rozhodnime, či dáme kompetenciu do rúk žúp alebo ju ponecháme centrálnemu ministerstvu, aby vedelo rozhodovať o tom, kto v sieti škôl byť má a kto nie.

    Takže ja vás nabádam, pán minister, hlavne k tomu, aby sme nerobili unáhlené kroky, aby sme sa zamysleli nad tým, kde ideme, lebo v školstve môžeme týmto zákonom urobiť nezvratné zásahy, ktoré budú mrzieť študentov, rodičov a v konečnom dôsledku aj každého z nás. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci.

    A hlási sa aj pán minister. Takže, nech sa páči, zapnite pána ministra.

  • Ja by som chcel zareagovať na niektoré vaše vyjadrenia, pán poslanec. Model šesťročných gymnázií vznikal preto, lebo sa uvažovalo, či pôjdeme z piatej triedy alebo zo siedmej triedy do gymnázií, či je lepšie šesťročné alebo osemročné gymnázium. A jednoznačne je tu tendovanie, že osemročné gymnázium, a na tom sme zotrvali, a ďalšie vysávanie, ktoré by pokračovalo, by nebolo prípustné.

    Ak sa hovorí o matematike. Prezident Obama vo výročnej reči nie zbytočne vyzýva, že dá financie na 100 000 matematikov pre Spojené štáty americké vo vzdelávaní. Ten problém majú aj v Spojených štátoch amerických, vo veľkých veľmociach.

    Čo vy hovoríte, že nevieme to nastaviť. No vieme, že tu nebude naftový priemysel sa rozvíjať, vieme, že tu nebude ani morský, ani kozmický priemysel, ale vieme, že oblasť elektrotechniky, strojárstva, stavebníctva a dopravných systémov, a je tu tá skúsenosť z tých kvalitných priemysloviek, kde sa vedeli naši absolventi v zahraničí veľmi rýchlo uplatniť po absolvovaní týchto priemysloviek, bude previazaná na environmentalistiku a že tu budú zelené materiály, zelené produkty, zelené technológie, a o tom vieme. A týmto smerom si vieme jednoznačne predstaviť, kam to Slovensko pôjde, lebo týmto smerom ide teraz v súčasnosti Fínsko, ktoré už zanechalo technológie v oblasti telekomunikačného priemyslu. A idú tam touto cestou a vedia, že to je budúcnosť nielen Európy, ale aj sveta.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, nerád by som bol, keby teraz moju reakciu ste zobrali trošku ako kritiku, ale ja chcem na jednu vec reagovať, ktorá tu často zaznieva, a to, že školy vychovávajú pre úrady práce a sťažujú sa na to podnikatelia, podniky, zamestnávatelia a neviem kto. No ja sa ale pýtam, dobre, iste maslo majú školy na hlave určite a čo urobili tie podniky? Čo urobili tie zamestnanecké zväzy pre to, aby mali svojich odborníkov vyškolených? Poznám dva také prípady. Ja si pamätám jedine, keď tu začal so svojou činnosťou Peugeot Citroen. Začali tak a postarali sa o to, aby mali školu, ktorá bude vychovávať pre nich odborníkov. Ale to nebola Žilinská župa, čo som spomínal, to bola žilinská priemyselná a obchodná komora, ktorá urobila to, že zmapovala, zverejnila, kde sú aké odbory, kde sú voľné pracovné miesta, aké je to uplatnenie, kde sú voľné pracovné príležitosti pre daných zamestnancov. To sú dva kroky, o ktorých viem, že boli pozitívne. Ja si myslím, že celkom hádzať to maslo len na školy a na náš vzdelávací systém, to sa mi akosi nepáči. A bránim sa tomu a chcel som to povedať v tejto súvislosti, a nie ako kritiku na vás, aby ste to nezobrali v zlom. Ale jednoducho to školstvo niekedy používame, s prepáčením, to poviem, ako handru, na ktorú hádžeme všetko, že školy sú také, že školy zle robia, zle vzdelávame a podobne. No tak tu akosi cítim, že sa deje niečo, čo nie je pravdou a nie je spravodlivé.

  • Pán poslanec, na úvod vám predsa len chcem vrátiť tú prihrávku, že je tu hŕstka poslancov, je to nekorektné z vašej strany, pretože minimálne nás je tu viacej ako celý váš poslanecký klub a viete veľmi dobre, že každý sa špecializuje na určitú oblasť. Takže nie je to korektné.

    Ale čo som pochopil jedno z vášho vystúpenia. Vy ste tu vlastne hovorili o nejakom univerzálnom vzdelávaní. A celé, čo mi z toho vyšlo, je v podstate, že vy ste v zásade aj proti odbornému vzdelávaniu ako takému, lebo nie je potrebné, aby sa človek naučil zvárať alebo ovládať nejaký prístroj CNC a tak ďalej. On musí byť univerzálny, aby z večera na ráno vedel urobiť topánky a na druhý deň robil sofistikované obrábanie kovov. Keby ste sa počuli, pán poslanec, mne z toho naozaj toto vyšlo, čo je absolútny nezmysel.

    Odborné vzdelávanie je aj o stratégii. Vy ste jednu vec zamlčali alebo je to neznalosť, keď ste hovorili o tom, že jednoducho samosprávny kraj sa svojvoľne o tom rozhodne. Viete o tom, že v zákone je tzv. rada pre odborné vzdelávanie? A viete, kto je v tom zastúpený? Úrady práce, zástupcovia zamestnancov, zástupcovia profesijných zväzov, zástupcovia zriaďovateľov. To ste už nepovedali. Umne zamlčujete veci, ktoré podľa vás je potrebné zamlčať. Odborné vzdelávanie má svoje špecifiká a je dobré, aby sa tu stratégia nejaká nastavila aj z dlhodobého, aj z krátkodobého hľadiska. Na tom sa určite zhodneme. Ale keď nebude pod nejakou kuratelou nejakej stratégie jedna časť škôl, ale iba jedna časť je tam, no je tu dvojkoľajnosť, ktorá musí niekde skončiť zle, pretože každá tá koľaj bude smerovať kdesi inde. A to nie je dobré.

    No a naviac je ešte potrebné povedať, pán poslanec, predsa župy to robia ako prenesený výkon štátnej správy, štát sa ničoho nezbavuje. Už dnes to robíme za štát. Vy hovoríte o niečom, čo vôbec nie je pravda, preto mi dovoľte, aby som to pred všetkými takto aj pomenoval.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nebol by to kolega pán Poliačik, keby jeho vystúpenie nebolo zaujímavé, ale identifikujem tam aj také nekorektné znaky toho, že to postavil na hranu, to znamená, dal vybrať, že buď robíme z tých študentov roboty alebo špongie. Obidvaja vieme a podľa mňa všetci vieme, že jedno aj druhé je extrém, že teda takto asi naozaj nestojí. Ono to zase tiež netreba preháňať aj s tou slobodou toho alebo tým experimentovaním toho, že vašou nejakou obľúbenou Montessori naozaj to je také hlbšie, aby sme neskončili tak, že na učňovke budeme učiť Tomáša Akvinského len kvôli tomu, aby sme mali pocit, ako sú jej absolventi špongiovití. Toto napríklad mne chýba. Ja som to mal aj v mojich takých nejakých materiáloch, že lepšie sú kvalitné montérky ako nekvalitný diplom. A naozaj aj ja identifikujem často to, kde sa čo všetko učia, až človek žasne. Čiže netreba to preháňať s jedným alebo s druhým. A pokiaľ je tu cesta hľadať to, že sa to má znormalizovať, tak ja len pozorne počúvam, netvrdím, že som odborník, lebo niekedy mám pocit, že sa k tomu blížime, že kozmonautika sa bude učiť v Giraltovciach a za lesných robotníkov sa budú učiť v Bratislave. Čiže keď toto niečo pomôže tomu, tak nie som, by som povedal, úplne a priori opozičný, ale budem proti tomu len kvôli tomu, že sa to odo mňa očakáva. Takže stále to ešte nasávam. Ale určite v tej vašej formulácii bolo kus nekorektného. A často to tých mladých ľudí aj dosť pletie, že vlastne existuje taká nejaká nálada, čo všetko a ako je to voľné, silne deficitné, lebo tí ľudia sú potom ako voľné radikály v tom svete, často nezakotvené. A má to aj vplyv potom na ich ďalšie nejaké správanie a konanie, ale tak to je asi na inú tému. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V podstate ja sa znovu vrátim k tomu, že v každom kraji sú špecifické potreby praxe ako takej a zamestnávateľov. No, pán poslanec, dali ste príklad pani Montessori. No je to veľmi šikovná osoba a pedagogička ako taká. No ale ja sa chcem spýtať, prečo Montessori School bola založená v Bratislave, a nie na východnom Slovensku v Snine? Vy nemôžete porovnávať spôsob výučby pani Montessori vzhľadom na problémy a na lokalitu Slovenskej republiky. Jednoducho ona má svoje skúsenosti v určitej úplne inej lokalite, ako je to na Slovensku. A to, že je to na Slovensku špecifické, potvrdzuje aj tento návrh zákona, ktorým musíme na to reagovať. Ja plne súhlasím s pánom poslancom Blanárom, že mnohým občanom netreba univerzálne vzdelávanie, ale treba konkrétne odborné vzdelávanie. Na východnom Slovensku máme množstvo nezamestnaných Rómov. No na čo je Rómom univerzálne vzdelávanie, keď sami majú problém sa zamestnať a sami sa pýtajú na odborné vzdelávanie a žiadajú ho, aby ich konkrétne firmy zamestnali. To je špecifikum východného Slovenska. Na severnom Slovensku je zase špecifikum v tom, že to odborné vzdelávanie sa uberá iným systémom a spôsobom, cez automobilový priemysel a, povedzme, do cestovného ruchu a služieb. V Bratislave je to zasa úplne iný systém, ktorým sú potreby. A ja nevidím v tom problém, že keď niekto z východného Slovenska bude chcieť byť zubný technik, tak že bude tú strednú školu alebo tú nadstavbu študovať v Žiline. Ja v tom problém nevidím. Bežne to bolo aj za mojich čias, keď som bol stredoškolák, že kto chcel ísť na športové gymnázium, išiel do iného kraja, do Banskej Bystrice, lebo v Žilinskom kraji také niečo nebolo. Bolo to bežné a fungovalo to. Čiže ja si myslím, že tak, ako je to nastavené, a s tým, s čím prichádza pán minister, je fakt namieste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Poliačik.

  • By som to zopakoval ešte raz. Ja súhlasím s východiskami, ktoré menoval pán minister vo svojej reči. A to je aj fakt, že odborné vzdelávanie je potrebné, že nejaká forma stratégie je potrebná a musíme jej prispôsobiť to, akým spôsobom budeme ten systém naďalej ovplyvňovať. Ale hovorím, že tie kroky, ktoré sú teraz navrhované, môžu spôsobiť to, že aj to, čo je zdravé v tom systéme, môže utrpieť, že školy, ktoré možno majú trošku inú predstavu o tom, ako má vyzerať budúcnosť tých detí, vďaka strategickému plánovaniu, ktoré môže byť iné, utrpia, ale to neznamená, že nie sú kvalitné, to znamená iba to, že tam majú o vzdelávaní a o výstupoch, ktoré majú byť vo forme tých študentov zo škôl, jednoducho inú predstavu. Takže ja som za to, aby sme mali špecifické odborné vzdelávanie, určite som za to, aby spolupracovali súkromné firmy a školy na spoločných pracoviskách a aby vznikali prirodzené, spojené projekty, kde konkrétna firma zadotuje techniku napríklad pre študentov, aby keď vyjdú zo školy, mohli nastúpiť priamo do tej firmy. Nech sa páči, keď rodičia toho študenta to vyberú alebo ten študent sám si to vyberie ako jeho kariéru, určite som posledný, ktorý by tomu bránil. Ale zároveň hovorím, že takejto stratégii by nemali podliehať všetci, že by mal byť priestor na to, aby niektoré školy mali svoju vlastnú predstavu o tom, ako majú vyzerať ich študenti, a aby títo študenti si mohli vybrať, akým spôsobom budú vstupovať na trh práce. A keď tieto veci dokážeme zladiť, myslím si, že aj jedna aj druhá strana bude spokojná. Ale obávam sa, že ak prejde ten zákon v takej podobe, ako je navrhnutý teraz, tak záujmy tej druhej strany, toho kreatívnejšieho, možno experimentálneho vyučovania alebo voľnejšieho prístupu, ktoré ale takisto musia spĺňať štátne normy...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme vám veľmi pekne za všetky vyjadrené názory.

    Prerušujem týmto rokovanie prvého dňa tejto schôdze, zajtra bude pokračovať v rozprave pani Žitňanská, potom sa budú prihlasovať poslanci do ústnej rozpravy. Prajem vám pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.