• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Jaroslav Demian, Mikuláš Dzurinda, Mikuláš Huba, Tibor Lebocký, Mojmír Mamojka, Emília Müllerová, Richard Raši, Richard Sulík a Jana Žitňanská. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Martin Fronc.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (tlač 970).

    Poprosím vás, pani ministerka Zuzana Zvolenská, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov, pán spoločný spravodajca Jozef Ježík už zaujal miesto určené pre spravodajcov, do rozpravy je ústne, sú ústne prihlásení poslanci Eva Horváthová, Alojz Hlina a Viliam Novotný.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Horváthová, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Alojz Hlina.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 970.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dobré ráno všetkým prajem. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte pár slov k predkladanému návrhu zákona v druhom čítaní.

    Dovolila som si predložiť 5 pozmeňujúcich návrhov. Nie sú rozsahom veľké tie pozmeňujúce návrhy. Poprosím vás o trpezlivosť pri ich čítaní, pretože musím prečítať aspoň znenie toho pozmeňujúceho návrhu.

    Prvé tri pozmeňujúce návrhy, aby ste sa v tom vyznali, sa týkajú zmien v tom, kto má poskytovať služby ochrany zdravia pri práci v jednotlivých kategóriách zamestnancov, a ďalšie dva pozmeňujúce návrhy sa týkajú regionálnych hygienikov a ich predpokladov vzdelanostných na vykonávanie svojej funkcie a posledný sa týka záchrannej zdravotnej služby. Takže bližšie poviem pred každým z nich.

    Na úvod by som povedala možno pár poznámok k tomu, čo tu bolo včera povedané, keďže to, čo sa tu prednieslo, bolo veľmi jedným smerom orientované, dovolím si povedať aj trošku iný názor, zopakovať hlavné fakty, ktoré, si myslím, že pri tejto problematike sú dôležité, aby odzneli. Všetky práce, ktoré na Slovensku sú, sa delia do štyroch kategórií. Na základe kritérií, ktoré sú presne určené, sú vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, sčasti aj v zákone, sa tie práce rozdeľujú podľa určitých rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú v pracovnom prostredí do štyroch kategórií, pričom ako rizikové sú práce len v tretej a štvrtej kategórii.

    Čo to znamená? Znamená to, že sa prekračujú určité limity a je vysoké, vysoká pravdepodobnosť ohrozenia zdravia týchto zamestnancov. Spadá sem asi 90-tisíc zamestnancov zo všetkých, ktorých je vyše teda milióna, pričom spadajú do osobitného režimu, sú osobitne chránení. V súčasnosti sa o ich zdravie v súvislosti s prácou stará pracovná zdravotná služba, ktorá má presné zákonom stanovené podmienky, kto, aký špecialista v tej pracovnej zdravotnej službe musí byť, a čo všetko sa musí pre zamestnancov, ktorí sú v týchto kategóriách, spraviť. Pokiaľ je zamestnanec, keď určité rizikové faktory neprekračujú limity, tento zamestnanec, tento typ práce je zaradený do druhej kategórie. Neznamená to, že tá práca nie je riziková. To včera tu odznelo, že jednotky, dvojky žiadne riziko, nemusí sa nič robiť, žiadna kontrola. S týmto, proti tomuto sa teda ohradzujem, nie je tomu tak. Všetky práce, ktoré sú, ktoré čo i len napríklad vo vzťahu k hluku, ak len o jeden decibel je nižšie, nižšia tá hranica, ktorou je exponovaný zamestnanec, spadá do druhej kategórie. V súčasnosti je tomu tak, že takýto zamestnanec, aj keď je na hranici toho rizika, nikto ho nekontroluje, nikto mu nehovorí, čo treba spraviť, aké opatrenia treba urobiť, či náhodou nemá ísť na preventívnu prehliadku a tak ďalej. Tie pracovné činnosti, ktoré, ktoré sa majú všetky vykonať v súvislosti s ochranou zdravia pri práci, majú široký rozsah a to, ako sa majú robiť, vyžaduje vysokú odbornú znalosť.

    Ako iste viete aj z prvého čítania z môjho vystúpenia, to, čo mne najviac vadí, a dovolím si tvrdiť, že lekárom, odborníkom, ktorí sa o túto problematiku roky zaujímajú a vlastne ju vybudovali počas možno 20 posledných rokov, je to, že všetky tieto vysoko odborné činnosti, ktoré, aj v zákone sa píše, že majú za úlohu zdravotný dohľad nad zamestnancami, by mal vykonávať človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie a nikdy takéto činnosti nerobil. A teda hovorím o bezpečnostnom technikovi alebo autorizovanom bezpečnostnom technikovi. V rovine teda tohto predkladaného návrhu zákona vidím dva problémy teda. Prvý, ktorý namieta teda opozícia a pár rečníkov, ktorí boli v rozprave, teda taký, že netreba dohľad nad prvou a druhou kategóriou. S týmto sa nezhodneme, je to otázka, vec názoru, možno nejakých skúseností alebo presvedčenia, čo je dôležitejšie. Uznávam a hovorím to tu verejne, máte veľmi veľkú pravdu, že sú pracovné zdravotné služby, ktoré tú svoju prácu nerobili poriadne. Robili ju povrchne, ale argumentáciu typu, že sami si za to môžte, robili ste to zle, tunelovali sa peniaze, tak nepoďme sa starať o zdravie zamestnancov vôbec a hlavne tých, ktorí sú možno najviac ohrození, v tej druhej kategórii, pretože nie sú pod dohľadom a rizikové faktory pôsobia na nich, aj keď nie nadlimitne, ale možno tesne pod limitom, tak argumentácia typu, že teda nerobme to, lebo však aj tak sa to robí zle, pre mňa neobstojí.

    Keď zavádzame zdravotný dohľad, nech ho robí človek, ktorý tomu rozumie a ktorý ho vie a ktorý aj reálne niečo pre tých zamestnancov môže urobiť. Bezpečnostný technik, s úctou k nim, takým človekom nie je, nevie posúdiť, ani nevie povedať, aké faktory napríklad sú v danom pracovnom prostredí, ako to môže pôsobiť na toho človeka. Či keď pôsobí pod vplyvom určitého rizikového faktora 6 hodín alebo 8 hodín, lebo má 12-hodinové zmeny, ako sa to môže na tom zdraví toho zamestnanca prejaviť, a čo treba hlavne urobiť, aby, aby sa minimalizovali tieto rizikové faktory a vplyv na zdravie. Možno sa vám to zdá, že však o čom rozprávam, že však, že o nič nejde, však to si vie každý sedliackym rozumom. Sú tam, sú tam zamestnania v druhej kategórie, v podstate spomenula som, že len 90-tisíc zamestnancov je v tretej a štvrtej kategórii. A v tej druhej kategórii sú široké spektrum prác, ktoré, ktoré sú skutočne rizikové, nie sú to len administratívne sily, sú tam, ja neviem, automechanici, šičky, zvárači, rôzne, hlavne teda remeselné a robotnícke profesie, ktoré, kde ľudia skutočne v tom riziku pracujú. V súčasnosti je situácia, kedy človek je rád, že tú prácu má, robí to, čo sa mu povie, aby prácu nestratil, hlavne v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť. Zamestnávateľ, optimálne by bolo, keby sa staral o zdravie tých zamestnancov, keby vytváral optimálne podmienky, a tí zodpovední to aj robia. Tí zodpovední si zo spektra, ktoré teraz ministerstvo v tomto vládnom návrhu pripravilo, zo spektra ľudí, ktorí môžu robiť dohľad nad zdravotnými, nad zdravím a nad pracovnými podmienkami ľudí, môžu si vybrať toho, kto to urobí zodpovedne a kto..., a budú mať záruku, že ozaj o tých zamestnancov je postarané tak, ako sa má. Ale tí nezodpovední to neurobia, hej. Čiže v reáli to môže kľudne dopadnúť tak, že prvej, druhej kategórii sa budú osobitne venovať bezpečnostní technici, lebo budú mať na to právo a budú, budú možno tlačení aj zamestnávateľmi niektorých súkromných firiem, aby to robili oni, a tá tretia, štvrtá kategória bude rezervovaná výsostne pre PZS. Ani jedna z týchto skupín nebude mať záujem o to, aby niektorí zamestnanci prešli možno do menšieho rizika, alebo ak sú vo vyššom riziku, do vyššieho rizika, pretože každý si bude držať tých svojich ľudí, ktorých v podstate má na starosti a ktorí mu prinášajú zisky, tak si bude držať v tej svojej skupine, čo podľa mňa nie je žiaduci stav. Malo by sa aj hodnotiť tie zdravotné riziká, potom manažovať týchto, týchto ľudí, malo by to byť na rovnakej úrovni pre všetky kategórie. Aj z tých dôvodov, ktoré som spomenula predtým. Aby som dlho nerozprávala, možno bude niečo ďalšie v rozprave prejdem k pozmeňovacím návrhom.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka toho, teda ešte raz opakujem, že ja som za to stopercentne, aby sa robil zdravotný dohľad nad všetkými kategóriami a, samozrejme, podľa stupňa rizika sa odstupňovali povinnosti a to, čo sa má robiť. V prvom pozmeňujúcom návrhu sa snažíme vyjsť zamestnávateľom v ústrety, že znižujeme frekvenciu pravidelných zdravotníckych auditov pre prvú kategóriu prác. V súčasnosti sa navrhuje v zákone, že by to malo byť jedenkrát za rok. My hovoríme, že pokiaľ zdravotnícky pracovník, teda človek, ktorý má vzdelanie na to, aby to vedel posúdiť, povie, že tieto práce patria do prvej kategórie, stačí, keď sa bude robiť zdravotnícky audit, pokiaľ nedôjde k väčšej zmene, raz za tri roky. To je náš ústupok, ale zato si myslíme, že takýto zdravotný dohľad by mal robiť zdravotník, a nie bezpečnostný technik. To znamená, že bezpečnostného technika dávame vlastne z tohto zákona von a nebude môcť vykonávať tieto vysoko odborné činnosti.

    Dovoľte mi teda prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bode 9 v § 5 ods. 4 písm. s) sa slová "až d)" nahrádzajú slovami "a c)".

    2. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 5 písm. a) sa za slovo "ktorí" vkladajú slová "sú zdravotníckymi pracovníkmi a".

    3. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 5 sa písm. c) sa slová "až d)" nahrádzajú slovami "a c)".

    Odôvodnenie k bodom 1 až 3:

    Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    4. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:

    "h) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pre

    1. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík;

    2. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,".

    Odôvodnenie k bodu 4:

    Vzhľadom na skutočnosť, že do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia, ako aj na sprísnenie navrhovanej právnej úpravy uvedené v bode 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, sa znižuje interval hodnotenia zdravotného rizika pre zamestnancov vykonávajúcich tieto práce z každého roka na tri roky. Táto zmena neznižuje ochranu zdravia zamestnancov a má pozitívny finančný vplyv na zamestnávateľov.

    5. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Činnosť pracovnej zdravotnej služby vykonávajú zdravotnícki pracovníci, ktorí sú kvalifikovaní podľa osobitného predpisu 34d".

    Poznámky pod čiarou k odkazom 34c a 34d znejú:

    "34c § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov

    34d Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov."

    Doterajšie odkazy 34c až 34i a poznámky pod čiarou k odkazom 34c až 34i sa označujú ako odkazy 34e až 34k a poznámky pod čiarou k odkazom 34e až 34k.

    6. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 2 prvá veta znie:

    "Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi."

    7. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písm. a) sa za slová "vlastných zamestnancov" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi," a slová "až d)" sa nahrádzajú slovami "a c)".

    8. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 úvodnej vete sa za slová "vlastných zamestnancov" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi,".

    9. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. b) sa na konci pripája slovo "alebo".

    10. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. c) sa vypúšťa slovo "alebo".

    Odôvodnenie k bodom 5 až 10:

    Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    11. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 sa vypúšťa písmeno d).

    Odôvodnenie k bodu 11:

    S navrhovaným doplnením bezpečnostného technika medzi osoby oprávnené vykonávať samostatne činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i) vládneho návrhu zákona podľa nášho názoru nemožno súhlasiť, keďže po jeho schválení by nebola zaručená ochrana verejného zdravia v dostatočnej miere. Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, v rámci neho ide o dohľad nad pracovnými podmienkami a o posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok. Bezpečnostný technik podľa vládneho návrhu zákona nemôže vykonávať pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, vypracúvať návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a zúčastňovať sa na ďalších činnostiach vymenovaných v § 30d ods. 1 písm. h) druhom bode až šiestom bode.

    Bezpečnostný technik však podľa vládneho návrhu zákona vykonáva pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, samostatne činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i), napríklad hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotí zdravotné riziká, vypracováva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, zúčastňovanie sa na vypracovávaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.

    Iste mi dáte za pravdu, že to sú činnosti, to som citovala zo zákona, ktoré musí robiť človek, ktorý robí pracovnú zdravotnú službu. Bezpečnostný technik toto robiť nevie a sami, ktorí sa mi ozvali, to ani robiť nechcú. Preto v záujme čo najúčinnejšej ochrany zdravia zamestnancov pri práci a vzhľadom na obsah a odborný charakter činností, ktoré som vymenovala, nepovažujeme za prípustné, aby predmetné činnosti mohla realizovať iná osoba ako zdravotnícky pracovník. Bezpečnostný technik pôvodne v § 30a ods. 4 návrhu zákona predloženom na medzirezortné pripomienkové konanie nebol uvedený. Podľa vyhodnotenia pripomienok uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania bol bezpečnostný technik do návrhu zákona doplnený až na základe zásadnej pripomienky AZZZ SR. Podľa smernice sa hovorí teda len o osobe, teda ktorú máme implementovať, ktorá má potrebné schopnosti, vedomosti a materiálne vybavenie, pričom tento pojem nie je ďalej špecifikovaný ani definovaný tak, ako je to v predloženom návrhu. Napriek tomu, že smernica Rady 89/391/EHS, ktorú tu sa snažíme vlastne implementovať, výslovne nevyžaduje, aby činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v podniku alebo v prevádzke vykonávali výlučne zdravotnícki pracovníci, nepochybne prísnejšiemu návrhu v rámci národnej legislatívy nebráni, dokonca ho výslovne pripúšťa. Predmetná smernica v preambule zdôrazňuje nevyhnutnosť zavedenia alebo zlepšenia preventívnych opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistenie vyššieho stupňa ochrany.

    Táto smernica rešpektuje existujúce a budúce ustanovenia vnútroštátneho práva a spoločenstva, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vyžadujeme vypustenie bezpečnostného technika z okruhu osôb oprávnených samostatne vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f, g), h) prvého bodu a písm. i) vládneho návrhu zákona.

    12. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) až c)".

    13. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 9 prvej vete sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) a c)".

    14. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 9 druhej vete sa vypúšťajú slová "a d)".

    Odôvodnenie k bodom 12 až 14:

    Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 11.

    15. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:

    "h) nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu prác z hľadiska zdravotných rizík alebo nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík.

    Odôvodnenie k tomuto bodu:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    16. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písm. o) sa za slová "vlastnými zamestnancami" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi".

    Odôvodnenie k tomuto bodu:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu.

    17. V čl. I bode 86 v prílohe č. 3b Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa v názve v časti B sa slová "lekára, verejného zdravotníka alebo bezpečnostného technika" nahrádzajú slovami "lekára alebo verejného zdravotníka".

    18. V čl. I bode 86 v prílohe č. 3b Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prácu zamestnávateľa v časti B v tabuľke sa slová "Lekár, verejný zdravotník alebo bezpečnostný technik" nahrádzajú slovami "Lekár alebo verejný zdravotník".

    19. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine č. 214 Ostatné živnosti v živnosti s poradovým číslom 92 v časti Preukaz spôsobilosti sa vypúšťajú slová "bezpečnostný technik".

    20. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine č. 214 Ostatné živnosti v živnosti s poradovým číslom 92 v časti Poznámka sa slová "b až d)" nahrádzajú slovami "b) a c)".

    Odôvodnenie k týmto bodom:

    Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    To by bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý je z nášho hľadiska najprijateľnejší, čo sa týka odborného posúdenia zdravotných rizík a pracovných podmienok pre zamestnancov.

    Druhý pozmeňujúci návrh je variant, ktorý by mohla byť aj vzhľadom na tlak zamestnávateľov prijateľnejší pre nich, a vieme sa stotožniť aj s miernym ústupkom, kedy v podstate určujeme, aby bezpečnostný technik sa mohol, teda mohol kontrolovať všetky tieto faktúry, avšak len pre prvú kategóriu prác, kde ozaj to riziko síce je, ale je minimálne.

    Ďalej v tomto návrhu takisto znižujeme frekvenciu povinných zdravotných auditov pre prvú kategóriu z frekvencie jedenkrát za rok na trikrát, jedenkrát za 3 roky a zároveň v tomto návrhu ustanovujeme, že pokiaľ ide o prvý audit, teda o prvé zaradenie jednotlivých tipov prác do kategórií, mal by to robiť zdravotník. Nehovoríme, zdôrazňujem, nehovoríme, že to musí byť pracovná zdravotná služba v tom najužšom ponímaní. Musia to byť špecialisti, ktorí sú, ktorí sú navrhovaní ako ďalšie možnosti, ktoré by to mali vykonávať. Čiže nehovoríme, že to musia byť konkrétne PZS, ktoré to vykonávajú. Môže to byť verejný zdravotník, ktorý má špecializáciu alebo dokonca všeobecný lekár, hej, čiže môže si zamestnávateľ vybrať, kto tento audit spraví, ale veľmi nám záleží na tom, aby to bol zdravotnícky pracovník, a nie bezpečnostný technik, pretože netuší, aké, aké riziká tam môžu byť, a veľmi ľahko môže toho zamestnanca zaradiť do druhej kategórie. Iste nasleduje kontrola Úradom verejného zdravotníctva, ktorý povie, či tento audit a zaradenie prác do kategórií bolo správne, alebo nie. Ale napriek tomu ďalší dohľad by mal robiť pre rizikové kategórie aj pre kategóriu č. 2 zdravotnícky pracovník.

    Takže dovoľte mi prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh s tým, že odôvodnenie, prečo nesúhlasíme s bezpečnostným technikom v druhej kategórii, už nebudem čítať, pretože sa zhoduje s tým, čo bolo v prvom pozmeňujúcom návrhu.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno f) znie:

    "f) zabezpečiť v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety

    1. hodnotenie zdravotného rizika,

    2. vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a

    3. vypracovanie posudku o riziku."

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    2. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:

    "h) zabezpečiť v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety hodnotenie zdravotného rizika pre

    1. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,

    2. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska

    zdravotných rizík,".

    Odôvodnenie je totožné, ako bolo pri prvom pozmeňujúcom návrhu.

    3. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písmeno a) znie:

    "a) mať'

    1. dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie,

    1a. podľa odseku 4 písm. b) až d) a odsek 4 neustanovuje inak,

    1b. podľa odseku 4 písm. b) a c), ak ide o činnosť pracovnej zdravotnej služby uvedenú v odseku 5 druhej vete a ak odsek 4 neustanovuje inak,

    2. dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, podľa odseku 4 písm. b) a c), ak odsek 4 neustanovuje inak,

    3. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 7 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, ak odsek 4 neustanovuje inak,".

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodmi 4 a 6 tohto

    pozmeňujúceho návrhu.

    4. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová "alebo druhej kategórie" a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5 druhej vety."

    Odôvodnenie je veľmi podobné s prvým pozmeňujúcim návrhom, ide o to, aby bezpečnostný technik nevykonával hodnotenie rizík a vykonávanie ďalších špecializovaných činností pre druhú kategóriu prác.

    5. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa na konci pripájajú čiarka a tieto slová: "ak v druhej vete nie je ustanovené inak".

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    6. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa na konci pripája táto veta:

    "Prvé hodnotenie podľa § 30d ods. 1 písm. a), prvý výkon činností podľa § 30d ods. 1 písm. b) až d) a hodnotenie podľa § 30d ods. 1 písm. a) pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík (§ 30 ods. 1 písm. h), môže uskutočňovať len fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v odseku 4 písm. b) a c)."

    Odôvodnenie:

    Zastávame názor, že prvý výkon nižšie uvedených činností uvedených v § 30d ods. 1 písm. a) až d) vládneho návrhu zákona patriacich do rozsahu zdravotného dohľadu by mal u všetkých kategórií prác spadať výlučne do kompetencie oprávnených zdravotníckych pracovníkov.

    7. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písm. f) sa na začiatku vkladajú slová "v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety" a za slovami "zdravotného rizika," sa vypúšťa slovo "nebezpečí".

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí bezprostredne s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    8. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:

    "h) nezabezpečí v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, alebo nezabezpečí v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík podľa § 30 ods. 1 písm. h),".

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 2 a 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    9. V čl. I bode 80 v § 63d ods. 2 sa za slová "je povinný" vkladajú slová "v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety".

    Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava.

    10. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti skupine č. 214 Ostatné živnosti, v novej živnosti s poradovým číslom 92 v časti Poznámka sa za slová "§ 30a ods. 4 písm. b) až d)" vkladajú slová "§ 30a ods. 5".

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    To bol druhý pozmeňujúci návrh.

    Tretí pozmeňujúci návrh je veľmi okresaný a vypracovaný na základe konzultácie, ktorú som mala na ministerstve zdravotníctva, a zdal by sa byť najprijateľnejší aj z hľadiska zamestnávateľov, aj z hľadiska odbornosti, po ktorej voláme my, a ide veľmi jednoducho o to, že na jednej strane vychádzame v ústrety zamestnávateľom tým, že znižujeme už spomínanú frekvenciu pravidelných zdravotníckych auditov a hodnotenia rizík pri práci z frekvencie jedenkrát za rok na jedenkrát za tri roky pre prvú kategóriu prác, čím sa znížia náklady pre zamestnávateľov. Na druhej strane ale chceme, aby rizikové práce zaradené do druhej skupiny nemohol vykonávať bezpečnostný technik bez zdravotníckeho vzdelania. Čiže dovoľte mi prečítať tento posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tejto problematiky.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:

    "h) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do

    1. druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,

    2. prvej kategórie raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,".

    Odôvodnenie:

    Vzhľadom na skutočnosť, že do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia, ako aj na sprísnenie navrhovanej právnej úpravy uvedené v bode 3 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa znižuje frekvencia hodnotenia zdravotného rizika pre zamestnancov vykonávajúcich tieto práce z každého roka na tri roky.

    2. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písmeno a) znie:

    a) mať dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do

    1. prvej kategórie podľa odseku 4 písm. b) až d), ak odsek 4 neustanovuje inak,

    2. druhej kategórie podľa odseku 4 písm. b) a c), ak odsek 4 neustanovuje inak,

    3. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 7 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, ak odsek 4 neustanovuje inak,".

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technické úpravy.

    3. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová "alebo druhej kategórie".

    Odôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhoch a ide o to, že chceme, aby druhú kategóriu nemohol vykonávať dohľad nad zdravotnými podmienkami bezpečnostný technik.

    4. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:

    "h) nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by

    mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, alebo nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri

    každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík podľa § 30 ods. 1 písm. h)".

    Odôvodnenie:

    Ide o legislatívno-technickú úpravu.

    Ak sa niekto vie stotožniť s tým, čo som hovorila, môže si vybrať z týchto troch pozmeňujúcich návrhoch, ktorý je preňho najprijateľnejší a ktorému ide o to, aby nejaký dohľad bol nad jednotkou a dvojkou, aby bol ten dohľad v súlade so vzdelaním a schopnosťami človeka, ktorý ho má robiť.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka jednej problematiky, ktorá súvisí so vzdelaním a zastávaním vedúcich funkcií na pozícii regionálnych hygienikov. Z praxe mám podnet od ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike, že regionálnych hygienikov vykonávajú ľudia, ktorí nemajú už podľa v súčasnosti platného zákona a vyhlášky ministerstva zdravotníctva a platnej poznámke pod čiarou dostatočné vzdelanie. Mali by to byť lekári, ktorí majú špecializáciu, ktorá sa dá urobiť v rámci verejného zdravotníctva nad skončením teda lekárskej fakulty. Nebudem menovať, kde sa takíto ľudia nachádzajú, je to zväčša na východe Slovenska a sú to ľudia, ktorí sú inžinieri alebo, alebo veterinári, alebo verejní zdravotníci. Môžme diskutovať o tom, kto by to mal byť. V súčasnosti ale platí nejaký zákon a podľa tohto mal by sa dodržiavať a mali by to byť odborníci.

    Ide o to, že vlastne regionálni hygienici stoja na čele regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré sú, podľa môjho názoru majú nezastupiteľnú úlohu a mali by zohrávať kľúčovú úlohu pri prevencii napríklad aj infekčných ale rôznych chronických ochorení a myslím si, že keby bola táto činnosť na periférii, a teda v regiónoch robená poriadne a robili ju odborníci, ktorí by vedeli koordinovať tieto činnosti tak, ako majú, takže by význam týchto regionálnych úradov verejného zdravotníctva ešte stúpol a bol by robený profesionálne. Čiže týmto sa obraciam aj na pani ministerku, aby zjednala v tomto nápravu a aby regionálne úrady verejného zdravotníctva si zasluhovali takú pozornosť a mali takú, takú náplň a tak vykonávali tú svoju prácu tak, ako majú. Takže tento doplňujúci návrh sa týka zadefinovania čo musí spĺňať regionálny hygienik ako priamy podriadený hlavného hygienika. Dovoľte mi teda ho prečítať.

    Ide o doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 77 vkladá nový bod 78, ktorý znie:

    "78. § 61 znie:

    § 61

    Odborné činnosti pri plnení úloh orgánov verejného zdravotníctva môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu 34f), ďalšie povinné vzdelávanie riadi ministerstvo prostredníctvom akreditovaných inštitúcií. Funkciu hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu aj regionálneho hygienika môže vykonávať len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore epidemiológia, v špecializačnom odbore hygiena detí a mládeže, v špecializačnom odbore hygiena výživy, v špecializačnom odbore hygiena životného prostredia, v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, v špecializačnom odbore výchova k zdraviu alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci, ktorý spĺňa ďalšie požiadavky podľa osobitného predpisu. 73)".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 73 znie:

    "73) § 4 ods. 6 písm. a), c) a d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 111/2013 Z. z."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. decembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Odôvodnenie:

    Podľa nám dostupných informácií majú byť v súčasnosti regionálnymi hygienikmi aj niektoré osoby, ktoré nie sú lekármi. Takýto stav nemožno považovať vzhľadom na riadiacu funkciu regionálneho hygienika, ako aj na kompetencie regionálnych úradov verejného zdravotníctva vymenované v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za prípustný.

    Aj podľa platného § 61 zákona č. 355/2007 Z. z. by vzhľadom na lekárske špecializačné odbory vyplývajúce z platnej poznámky pod čiarou k odkazu 73 mal byť hlavným hygienikom, vedúcim hygienikom rezortu a regionálnym hygienikom len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore epidemiológia, špecializačnom odbore hygiena detí a mládeže a hygiena výživy a hygiena životného prostredia alebo v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia.

    V súčasnosti platná poznámka pod čiarou k odkazu 73 je síce neaktuálna, keďže nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie vlády č. 322/2006 Z. z.) bolo zrušené, ale napriek tomu by sa podľa nášho názoru mali byť do úvahy rovnaké špecializačné odbory ako epidemiológia, hygiena detí a mládeže, hygiena výživy, hygiena životného prostredia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, ktoré sú toho času uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z.

    Rovnako je potrebné uviesť, že v súčasnosti platná, ale neaktuálna poznámka pod čiarou k odkazu 73 odkazuje výlučne na príslušné body kategórie A, ktorej názov je lekár a ktorá obsahuje iba špecializačné odbory lekárov, písm. d) už zrušenej prílohy č. 1 nariadenia vlády.

    Vzhľadom na platný § 4 ods. 6 nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z. sa v tomto doplňujúcom návrhu dopĺňajú v porovnaní so zákonom č. 355/2007 Z. z. aj ďalšie špecializačné odbory, v ktorých získaná špecializácia by mala byť predpokladom vykonávania funkcie hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu a regionálneho hygienika.

    Kvôli jednoznačnosti znenia zákona č. 355/2007 Z. z. súčasne priamo v paragrafovom znení ustanovujeme, že funkcie týchto spomínaných postov, ktoré som spomínala, môže vykonávať výlučne lekár. Toľko k druhému, teda k štvrtému pozmeňujúcemu návrhu.

    A posledný pozmeňujúci návrh. Po štvrtýkrát opäť otváram problematiku záchrannej zdravotnej služby a vypísania výberových konaní na akýkoľvek typ záchrannej zdravotnej služby tak, aby jedno povolenie nadväzovalo priamo na druhé. Je to jeden bod v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý zavádzame do nového článku VIII, a je to pozmeňujúci návrh k zákonu č. 578/2004 Z. z., kde hovoríme o tom, že nové povolanie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby musí nadväzovať plynule na to staré. Takže dovolím si vás poprosiť o podporu k tomuto návrhu a chvíľku strpenia, kým ho prečítam.

    Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 970.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

    Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:

    "Čl. VIII

    Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 342/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z. a zákona č. .../2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

    § 15 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

    (4) Ak zaniká povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby uplynutím doby jeho platnosti, nové povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v príslušnom sídle stanice záchrannej zdravotnej služby musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v posledný deň doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a doba platnosti nového povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby musí bezprostredne nadväzovať na dobu platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby."

    Doterajšie články sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie:

    Hlavným cieľom tohto doplňujúceho návrhu je v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky precizovať platnú právnu úpravu.

    Prijatím doplňujúceho návrhu by sa v prípade uplynutia doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby zamedzilo výskytu neobsadeného sídla stanice záchrannej zdravotnej služby, ďalej len sídlo. V uvedenom prípade musia byť podľa doplňujúceho návrhu sídla nepretržito obsadené, čo v platnej právnej úprave absentuje.

    Doplňujúci návrh je reakciou na päťdňové neobsadenie sídiel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a Trenčíne v dňoch od 12. do 16. septembra 2013, ktorého príčinou bolo vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby až po zániku platnosti predchádzajúcich povolení. Takýto stav je vo vzťahu k verejnosti zjavne nevyhovujúci a neakceptovateľný, keďže umožňuje, resp. nevylučuje zbytočné oslabenie činnosti záchrannej zdravotnej služby neobsadením jednotlivých sídiel v prípadoch, v ktorých to nie je nevyhnutné. Výskyt neobsadeného sídla nepochybne predstavuje zvýšené riziko pre život a zdravie obyvateľov. Pravdepodobnosť oneskoreného zásahu záchrannej zdravotnej služby v blízkom okolí neobsadeného sídla je vysoká, najmä ak by v tejto oblasti súčasne došlo k viacerým udalostiam vyžadujúcim poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

    V právnom štáte nemôže byť prípustné, aby bolo orgánu verejnej moci umožnené zbytočne hazardovať so životom a zdravím obyvateľov. Podanie doplňujúceho návrhu je preto snahou zamedziť v budúcnosti podobnej nežiaducej situácii, a k akej došlo v Slovenskej republike v dňoch od 12. do 16. septembra 2013.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Novotný. Pani poslankyňa, asi váš počítač.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som poďakoval kolegyni, ktorá naozaj sa pripravila zodpovedne, a to, myslím, by sa tu mohlo stať aj zvykom, ale nestane. Vychádza z tej jednej premisy, že to tak má byť. Ale nemá to tak byť. Ale nevadí.

    Prosím vás pekne, ja ešte chcem upozorniť na, na jednu vec, čo sa tu začína objavovať. Včera, neviem, či ste si všimli, som si pána Richtera dovolil upozorniť, že či náhodou ho nezaujíma ten triedič obálok na pošte, tak tu začal niečo splietať o tom, že sa bojím ja nejakého súdneho sporu. Mimochodom, súdi sa so mnou pán Burian o 50-tisíc eur, že mu mám zaplatiť, že som sa ho dotkol, že som mu povedal, že je úžerník, ale mňa zaujíma pri tejto príležitosti, ako je možné, pokiaľ ja viem, tak súdnictvo je nezávislé, mňa nikto v tej veci nevyzval, čiže ako pán Richter vie viac ako ja. Tomu nechápem, lebo včera tu naznačoval, že údajne to idem prehrať.

    Dneska ráno mi tu riaditeľ Rooseveltky povie, že ma majú zavrieť. Viete, to je presne, to sa mení...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • No povedali ste to dneska ráno, že vás majú, mali by vás zavrieť za to, ako tu rozprávate. Ako... A, mimochodom, ste povedali, že ma nemôžete počúvať, tak ja som odporučil, môžete opustiť sálu. Viete...

  • Reakcia z pléna.

  • No však a to... nič sa nestane.

  • Reakcia z pléna.

  • Viete, pre dobro tejto krajiny, či tu budete alebo nebudete, to je úplne jedno. Ale to chcem povedať, prosím vás, že sa tu menia nastavenia, že na jednej strane minister už vie viac ako účastník sporu a na druhej strane tu už ráno kolega kolegu zatvára, že by bolo asi lepšie. Asi by bolo lepšie, no však ja vám nebudem držať stranu v tomto, naozaj, vážení kolegovia, to vám v tomto skutočne nebudem držať stranu.

    Ja už nebudem, ja budem dneska krátky a to už len poviem to, čo som nepovedal včera, že dávam procedurálny návrh, aby predkladateľ stiahol tento návrh na dopracovanie. Dobre? Na dopracovanie. Treba tam dopracovať to, veľa vecí tam treba dopracovať, ale aspoň tam dopracujte to, aby ste nevydali v šanc verejné financie. Chudák Kažimír chodí po celom svete požičiavať, kde sa dá, robí, čo môže, a vy mu tu donesiete zákon, kde vlastne vypustíte z ohrady hladných. To už tu, oni už presne vedia, ako to bude celé fungovať. 350-tisíc ľudí, ktorí sú platení z verejných zdrojov, štátnych zamestnancov, proste je veľké sústo, plus študenti, je veľké sústo, už sa na to niekto chystá. Čiže na dopracovanie, to je procedurálny návrh.

    Nejdem sa tu v niektorých veciach opakovať, ľuďom, ktorí, je to relatívne ťažké, naozaj v tomto prípade, ľudia, nejde o vaše zdravie, nejde o zdravie zamestnancov. V tomto prípade ide o to, ako urobiť tunelovanie štátu legálnym za pomoci zákona. Presne tak to skončí. Poštu vytunelovali o 8 mil. eur cez pracovnú zdravotnú službu. Osem miliónov eur! Prosím vás, keby tá pošta naozaj cítila, že je to tak potrebné, koľko lekárov mohlo robiť na pošte, keby si to zriadili interne, koľko lekárov, koľko ľudí mohlo byť zamestnaných na pošte a mohli dennodenne dohliadať na zdravie tých zamestnancov, dennodenne mohli pozerať im do tašiek, na topánky alebo už neviem, na čo všetko majú tým poštárkam pozerať. Koľko ľudí tam mohlo byť zamestnaných za tých 8 mil. eur za to obdobie, koľko? A to je presne to, to chcem, preto by to ste mali na dopracovanie. Keď už tvrdíte, to je celé mýtus, že to musia mať všetci, aj vy to viete, všetci to dávno dobre vedia, len tuná vám za to zahlasujú.

    Ale keď už to chcete, tak prečo, tak to poviem ináč, spravte si, to je v Číne taká, že nútená zamestnanosť (povedané so smiechom) alebo zamestnanosť len kvôli niečomu. Tak dajte tie peniaze aspoň ľuďom! Keď už teda vydáte v šanc tie verejné zdroje na to, aby sa takýmto spôsobom míňali, tak nech si zriadia tie organizácie, ktoré, nech si to neobjednávajú u tej Penty, nech si spravia svoje, nech si spravia svoje PZS-ky, nech si interne, interne zamestnajú, nech platia aspoň výplaty, nech je aspoň niečo z toho. Dobre? Prečo by sme mali chlapcom platiť vrtuľníky, prečo? Tak aspoň zamestnajte, to je ten môj návrh, je v tom, dopracujte to, že dajte, či to do zákona, či vyhláškou následne, že tie verejné a štátne organizácie a ministerstvá PZS-ku zabezpečujú interne z dôvodu ochrany verejných financií. Prečo to tam nedáte? Potom by už, ich tu už nikoho nebude...

  • Povedané so smiechom.

  • Potom zrazu zistíte, že vlastne ani neni potrebné dať ten zákon. Dajte to tam! Nech už, keď sa majú minúť, nech tam aspoň niekto robí, prosím vás, nech má niekto na výplatu, potom ide to Tesca, niečo za to kúpi, aspoň niečo z toho je. To, že to dáte chlapcom, z toho nič neni, na Kajmaních ostrovoch, už tí Kajmanci ani nevedia, že kde to taká krajina existuje, kde nám to všetko skupujú, prosím vás. Kde je takáto krajina? Aj oni tam chcú ísť. Spravte to.

    Keby mal niekto skutočný záujem, ale naozaj že skutočný záujem, prečo sa nikde neodzrkadlilo to, že sa na tom asi zhodneme - aj ja ako poľnohospodár, vy ako zdravotník -, že prevencia je dôležitejšia jak následne, hej. Čiže keď doteraz to bolo, jak tie chúďatá poštárky chodili tam niekde cikať do Auparku a pozerať na tabuľu, zistím, koľko stála tá preventívka, platila ju Slovenská pošta štátna. To je tá absurdita, že proste posielate prostredníctvom tohto zákona na preventívky, ktoré hradí zamestnávateľ, a pritom tí ľudia majú nárok na preventívku zo zákona. Prečo ste nedali, prečo ste neprejavili dobrú vôľu? Lebo toto je možné uchopiť nie cez, cez zamestnávateľa, ale je možné uchopiť, ľudí dostať k tomu, aby chodili na tie preventívky viac. Teraz chodia niekde na úrovni 30 %, jedna tretina chodí. Toto sa dá celkom kulantne cez toto uchopiť, aby ich chodilo viac, že zamestnávateľ má možnosť dožadovať od svojich zamestnancov, dones mi papier, že si bol na preventívke, choď na preventívku.

    Lenže viete, kde je háčik? Ľuďom to povedať. Ľudia, viete, kde je háčik? Háčik je v tom, že pokiaľ vy idete na preventívku zo zákona, teda čo je hradená z tých zdravotných poisťovní, tak to hradí zdravotná poisťovňa. Ergo dajme tomu, v tomto prípade aj Dôvera. Avšak keď idete cez PZS-ku, tak to hradí ten zamestnávateľ. To dvojité, to je dvakrát. Tuná ušetrí a tam zarobí. No však jasné, že to je, že to je v ich záujme. Ešte raz to mám povedať? Jasné, že to niekomu vyhovuje, že vyhovuje im, aby nechodili, aby menej chodili na preventívky zo zákona, lebo však to musíme tým lekárom uhradiť, ktorí ju robia, ale radšej to šupnime cez PZS-ku, však nám tí zamestnávatelia ich pošlú a ešte nám to zaplatia, no však to je radosť žiť. Prečo ste to tam nedali? Sú tam preventívky dokonca definované takým spôsobom a presne, jak to bude.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani ministerka ma tu dopĺňa, že tam nie sú. Sú tam! Je tam. Viete, ale viete, jak je to tam zašmodrchané?

    Preventívne lekárske prehliadky PZS-ka môže navrhnúť po dohode so zástupcami zamestnanca. Ja vám poviem, lebo ja som z praxe, viete, ja nežijem v slonovej veži. Z praxe vám to poviem. Z praxe to dopadne tak, že tá štátna organizácia, ten štátny orgán, samozrejme, však to z cudzieho krv netečie, tak pošle na preventívky, však tu boli, chodili úradníci na preventívky v hodnote 350-tisíc, 350 euro na jedného. Tí museli prešetriť ešte aj končeky vlasov. Neviem, čo všetko tam bolo, avšak toľko údajne bola fakturácia za jedného, za tú preventívku. Čiže štátne organizácie pošlú, využijú to ustanovenie, že PZS-ka navrhne, zástupcovia zamestnancov povedia, jasné, jasné, treba ísť, treba, však... Tak pôjde, no však z toho netečie. Súkromný sektor sa bude trošku brániť, hej. Ale pokiaľ ste tam vložili do zákona, že po dohode so zamestnancami, tak PZS-ka, zjednoduším to, nahucká, nahucká odborárov vo Volkswagene a povieme im, ale tu je zákon, pošlite nás, my chceme ísť. Viete, nikto im nepovie, že môžte ísť, tak či tak môžte ísť na preventívku zo zákona, ale to ako keby chutila viac, tá bude chutiť viac, ktorú má hradiť ten Volkswagen. A tí Nemci povedia, no toto je riadna blbosť, ale oni čo si pomôžu, lebo povedia, že nebudeme im, nebudeme dávať tachometre, nebudeme dávať gumy do áut, lebo však nechcete nás poslať na preventívku, čo to je za zamestnávateľ, potom sa možno niekto od vás pridá, pán Richter príde a povie, že čo to je za zamestnávateľ. Áno, niektorí zamestnávatelia sa dostanú takýmto spôsobom pod tlak, no veď, no dobre, tak tam choďte. A pritom je to blbosť! Pritom je to blbosť.

    Keby vám skutočne záležalo, tak teraz tam dáte, že zamestnávateľ má možnosť dožadovať si od svojich zamestnancov predloženie potvrdenia, že bol na preventívnej lekárskej prehliadke zo zákona, na ktorú má nárok. A keď nie, poďme rozprávať, že čo, a keď nie. Prečo ste to tam nedali? No nevyhovuje. Však, samozrejme, že to nevyhovuje. Ale keby vám skutočne šlo o zdravie tých zamestnancov, prosím vás, celé smiešne. Celé je to mýtus, prosím vás, mýtus, že, že to je Európska komisia, že to majú mať všetci. Prosím vás, čo už taký, také baby, čo sedia v nejakej cestovke. Tá cestovka musí každoročne robiť zdravotnícky audit. No už keď len ten papier do tlačiarne, už len ten toner, ale však, samozrejme, to neni len papier a toner. Povedzte mi, čo sa mení v takej kancelárii, že sedí, štyri baby a telefonujú a každý rok musia robiť zdravotnícky audit. Každý rok to musí robiť, mala, bola vôľa, teda aspoň to tú frekvenciu zmenšiť. Logicky! Však načo je to dobré? Nechápem, čo sa v tej kancelárii udeje každoročne. Každoročne musíte niečo zaplatiť, samozrejme. Nikto vám to zadarmo neurobí. Čo sa tam zmení, že je to... A to je jedna vec. A keď to neurobíte, tak tam máte odstupňované pokuty do 20-tisíc euro. To je nástroj, čo, to je radosť pre nejakú takú... Nenahlásite podstatnú zmenu. Čo je podstatná zmena, že dajú koberec do tej kancelárie? Potom niekto povie, to je podstatná zmena. Tak je, nedal, teraz 20-tisíc, bude sa súdiť, nebude, radšej povie, viete čo, tu vám dám päť, dajte mi svätý pokoj. Toto chcete, toto prostredie chcete nastaviť? Je to mýtus, že to majú mať všetci, že to majú mať v takom rozsahu, my sme pápežskejší od pápeža, vy to viete, vaši ľudia, ktorí sú hore, to vedia a napriek tomu to tu dneska o 11.00 hod. schválite a budete všetci spokojní.

    Včera sme, minule sme obsadili takú plochu pred Pentou, voláme to Ostrov slobody, včera, keď oni môžu vyklčovať mne, tak my sme pálili haluzinu a taký pekný biely dym to robilo a tým skončím. A ma napadlo v tom obraze, keď budem pokračovať, dneska o 11.00 hod. si Penta, ten dym sme urobili za nich, môžu mať tak, jak sa v tom Vatikáne, že habemus papam, tak oni môžu habemus milionos, či jak sa to povie po latinsky. Áno, môžu si dneska o jedenástej vaším hlasovaním, pána Daniša, to zahlasuje, to sa môžte spoľahnúť. Môžte povedať, môžete chlapci pustiť dym, môžu celej Bratislave oznámiť, veľký biely dym, habemus milionas, máme, podarilo sa, je to naspäť, je to tam.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky, pani poslankyňa Horváthová, pani poslankyňa Mezenská, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela venovať tým preventívnym prehliadkam. Preventívne prehliadky majú svoj vlastný režim. Sú povinné v tretej a štvrtej kategórii a majú presne stanovené podmienky, za akých sú vykonávané a v akej frekvencii sú vykonávané. Čiže nie je celkom, pán poslanec, možné to, čo ste vy hovorili, že keď... Áno, sú, je možné, že sa nariadia mimoriadne preventívne prehliadky aj pre druhú kategóriu, keď je to potrebné. Ale tam sú presne špecifikované stavy, kedy sa to môže urobiť, a obávam sa, že nie je pravda to, čo tvrdíte, že tak, tak ľahko sa dá nahovoriť, odborári s PZS a takéto konšpirácie, ktoré ste, ktoré ste predstavili, nie je to celkom, nie je to celkom tak.

    Čo sa týka tej frekvencie pravidelných zdravotníckych auditov, navrhovala som vo všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch, aby sa znížila tá frekvencia z jedenkrát za rok na jedenkrát za tri roky pre prvú kategóriu. Ale záleží mi na tom, aby to hodnotenie, do ktorej kategórie daní zamestnanci patria, robil prvýkrát zdravotník, aby to vedel posúdiť zodpovedne, aby boli zaradení tam, kde majú byť zaradení. Pokiaľ, máte pravdu v tom, že pokiaľ nedôjde k závažnej zmene v počte zamestnancov, v dĺžke pracovnej doby, v rizikových faktoroch, ktoré sú v tej práci, tak tá frekvencia tých pravidelných auditov a pravidelné platby každý rok sú podľa môjho názoru ani nie zbytočné, ale možno nadbytočné, čo sa týka prevencie a ochrany prvej kategórie zamestnancov.

    Naopak, aj preto, čo som možno nestihla povedať v tej rozprave alebo zabudla pre tú druhú kategóriu, kde sú aj práce, ktoré sú ozaj rizikové, tam si myslíme, že nie je akceptovateľné, aby kontrolu nad zdravím a návrhy prevencie a ochrany zdravia zamestnancov robil nezdravotník.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Chcem vás, pán Hlina, podporiť vo vašej argumentácii, pretože denne v kontakte so zamestnávateľmi malých, stredných podnikov čelím kritike aj podnetom, žiadostiam, aby boli zbavení prílišnej rôznorodej administratívnej - či už odvodovej, alebo aj daňovej - záťaži, a teraz vlastne, ako vidím, aj tento návrh zákona sprísňuje podmienky zabezpečenia zdravotníckych technických opatrení.

    Chcem apelovať na vládu a to je jedno, s akým ministrom budem hovoriť, aby, ak naozaj to myslíme s odstraňovaním a elimináciou, s krízou vážne a chceme pomôcť podporiť malé a stredné podniky zamestnávateľov, tak ich viac nejakým spôsobom nezaťažujme. Toto naozaj podľa tej argumentácie, ako predniesol pán Hlina, vyzerá na ďalšiu, poviem to tak, šikanu. A veľmi ma znepokojilo na tom príspevku pána poslanca to, že naozaj sa stáva asi štandardnou metódou také zastrašovanie, kedy vlastne v prípade, že pranieruje praktiky niektorých vybraných členov, politikov alebo zodpovedných zástupcov, čelí súdnym žalobám. Naozaj ma to veľmi znepokojuje, že som súčasťou parlamentu a štátu, kde môže dochádzať k zneužívaniu vládnej moci, ak niekto otvorene prejaví svoj názor a pomenuje alebo otvára oči ľuďom alebo aj poslancom v parlamente vážnymi zisteniami a odhaleniami.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči. Nechcete reagovať, pán poslanec Hlina? Chcete. Tak treba sa včas prihlásiť.

    Nech sa páči s reakciou, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne za faktické. K tomu treba povedať, z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či jak sa to vlastne celé to ministerstvo volá, chodili na preventívky a myslím, že kalkulácia na jednu, na jedného bola 350 euro. Kde chodili na preventívky, kto ich tam poslal? Už to mám, už to môžem, stačí, keď poviem "P", dobre, už nepoviem ani celé meno tej firmy. A to znova sa, to znova je pripravené, znova to bude a oni budú chodiť na tie preventívky. Bude sa to ešte prezentovať ako služba tým zamestnancom, že teda vyjde v ústrety, že to je sociálny program, a nikto nepovie, však vy ste mohli ísť na tú preventívku zo zákona a nemusel ju ten zamestnávateľ platiť. To im nepovie. Lebo už jasné, že to niekomu nevyhovuje, že je lepšie to urobiť tak. No o to celé ide. A nielen o to.

    Tak ja neviem, jak to ešte jednoduchšie povedať, že naozaj v parlamente je jedna brutálna lobistická novela, ktorá teda sa čakala, zamestnávateľov ste, zamestnávateľov ste ukľudnili tým, že to môžu robiť bezpečáci, hej, vznikol z toho takýto nejaký mačkopes a je to celé len o tom, že dostať sa k tým peniazom z tých štátnych orgánov a organizácií a mať to kryté zákonom. A výsledok bude taký, že z tej pošty vyberú, jak doteraz vybrali osem, ktovie koľko ešte vyberú. Oni vyhrajú, na čo šiahnu, to kráľ Midas je šuviks, kráľ Midas na čo šiahol, sa v zlato premenilo. Títo ľudia, na čo sa pozrú, všetko vyhrajú. Čiže to je úplne jasné, že to všecko povyhrávajú a všade budú sa starať o zdravie a blaho občanov tejto krajiny a budú to milióny a milióny eur.

  • Nech sa páči, pán poslanec Novotný, v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som takisto aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame včera a dnes v pléne Národnej rady, a veľmi pozorne som počúval celú tú rozpravu a bola naozaj veľmi zaujímavá. Trošku mi chýba väčšia argumentácia zo strany ministerstva zdravotníctva na obranu toho, čo prinieslo do Národnej rady. Predpokladám, že pani ministerka, predpokladám, že pani ministerka v záverečnom slove teda bude na to reagovať, ale neočakávam, že povie niečo iné ako v úvodnom slove na prebiehajúcu diskusiu, teda že existuje tu nejaká smernica Európskeho spoločenstva, a teda my sa jej musíme držať a v zmysle tejto smernice je predložený tento návrh zákona.

    Keď ale chceme o ňom naozaj diskutovať vecne, musíme sa pozrieť na celý príbeh pracovných zdravotných služieb, ktorý sa tu začal rozvíjať niekedy od roku 2000, a zvlášť dôležitý moment, na ktorý chcem upozorniť, je obdobie, keď bol ministrom zdravotníctva pán Valentovič. Včera mi to pripomenuli aj kolegovia z výboru pre zdravotníctvo za stranu SMER, ktorí sa na to veľmi dobre pamätajú, lebo to, čo je tu dnes v Národnej rade, trošku v inej verzii tu už bolo a pôvodná predstava ministerstva zdravotníctva niekedy v rokoch 2007 - 2008 bola tiež taká, aby sa pracovná zdravotná služba rozšírila na ďalšie kategórie pracujúcich okrem rizikových kategórií 3 a 4. Jednoducho z dôvodu ochrany zdravia ľudí pri práci, ten, tá ambícia je teda ušľachtilá, už na to tu poukázali niektorí predrečníci, ono to tak dobre znie, že my tu teda v tej legislatíve chceme to rozšíriť, aby tá pracovná zdravotná služba, ktorá, určite mnohé z nich, ako, samozrejme, môžu existovať nejaké výnimky, ktoré sa nechovajú zodpovedne, ale predpokladám, že drvivá väčšina pracovných zdravotných služieb svoju robotu robí dobre a vie svoju robotu robiť. Veď tam robia aj moji kolegovia lekári, ktorí tú svoju robotu ovládajú a vedia ju robiť. A teda ambícia bola taká ešte za čias ministra Valentoviča, to bolo v čase prvej vlády Roberta Fica, aby sa to rozšírilo aj na ostatné pracovné kategórie, teda aby čo najviac pracujúcich bolo chránených pracovnou zdravotnou službou od nevhodných pracovných podmienok, aby bolo monitorovaných, či im vznikajú nejaké zmeny v ich zdravotnom stave.

    Treba povedať, že tú bitku, ktorú sme vtedy zvádzali počas prvej Ficovej vlády, tak teraz to, čo sa tu deje v pléne počas prvého a druhého čítania mi to veľmi pripomenulo, lebo bola skoro totožná. Tá diskusia bola o tom, že dobre, pracovná zdravotná služba áno, ale len tým, ktorí to naozaj potrebujú, pretože pracovnú zdravotnú službu bude musieť platiť zamestnávateľ. Sú to preňho náklady. Sú to preňho náklady, sú to preňho finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na niečo úplne iné, a je otázne, že tam, kde to treba dať, kde treba dať, kde treba zaplatiť, prosím, nech to je, ale tam, kde je to zbytočné, tak tam to zbytočne nedávajme do legislatívy. A musím povedať, že aj vďaka kolegom zo SMER-u počas prvej Ficovej vlády sa nám podarilo vtedy urobiť tak, že rizikové kategórie 3 a 4 zostali chránené pracovnou zdravotnou službou, v kategórii 2 sme to vyriešili tak, že niektoré vybrané skupiny museli byť chránené pracovnou zdravotnou službou s tým, ale - a to je veľmi dôležité -, že malé firmy do 50 zamestnancov nespadali pod pracovnú zdravotnú službu, čo bolo veľmi vrelo privítané, predovšetkým, myslím, tým v kategórii 2, v kategórii 3, 4 je vždy pracovná zdravotná služba, aby som bol presný. To bolo vtedy veľmi vrelo privítané predovšetkým malými podnikateľmi, živnostníkmi, lebo naozaj si predstavte toho živnostníka, ktorý dáva prácu dvom-trom ľuďom, a vy mu vyrábate ďalšie a ďalšie náklady nezmyselnými povinnosťami. No. Dnes teda máme platné... Samozrejme, ten príbeh pokračoval ďalej, už ho dorozprávam. Ten príbeh pokračoval ďalej. Keď bol ministrom práce sociálnych vecí pán Mihál a ministrom zdravotníctva pán Uhliarik, doznal zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ďalších zmien a tá podstatná zmena bola, že dnes máme povinnú pracovnú zdravotnú službu iba pre kategórie pracovníkov 3 a 4, teda tí, ktorí vykonávajú rizikové práce. A celá kategória 1 a 2 je mimo pracovnú zdravotnú službu. Myslím si, že bývalý pán minister Mihál to tu vysvetľoval dostatočne podrobne aj so štatistikami, nebudem to opakovať, je to úplne zbytočné.

    Pani ministerka ale priniesla novelu zákona. A táto novela zákona, to prvé, čo chcem povedať, je, že ponecháva platným to, čo platným je aj dnes, aby rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4, aby pre ne bol zabezpečený zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti prácou tímu pracovnej zdravotnej služby. Ale to, čo je nové, čo prináša táto novela, je, aby zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2, zabezpečil dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou samostatne, ktorou môže byť lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, iný zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, alebo bezpečnostný technik, alebo môže využiť tím pracovnej zdravotnej služby. Toľko návrh, o ktorom vlastne diskutujeme.

    To ďalšie, čo chcem povedať, je, že pozitívne kvitujem skutočnosť, že zákon dáva výnimku samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí nezamestnávajú nikoho iného, čiže keď je niekto sám živnostník a sám podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba a je v kategórii 1 alebo 2, tak nepotrebuje byť pod dohľadom bezpečnostného technika a nepotrebuje byť pod dohľadom nad pracovnými podmienkami a nepotrebuje ani platiť pracovnú zdravotnú službu, ale v okamihu, keď zamestná čo i len jedného jediného človeka, všetko, čo som čítal vyššie, sa naňho už vzťahuje. Samozrejme, je úplne prirodzené a v tejto rozprave to tu opakovane odznelo, že zamestnávatelia sa proti tomu bránia. Povedzme si to otvorene, netvárme sa, že sa proti tomu nebránia, a pre zamestnávateľov by bolo najlepšie, keby legislatíva zostala v tej forme, v ktorej je. Rizikové práce v kategórii 3 a 4 pracovná zdravotná služba, práce v kategórii 1 a 2 nič. To by bolo určite pre nich najlepšie a oni logicky sa proti akémukoľvek rozširovaniu týchto povinností a nárastu nákladov bránia a protestujú. Opakovane sme diskutovali aj na výbore pre zdravotníctvo o tom, že teda rokovalo sa zo zamestnávateľskými zväzmi, rokovalo sa s úniou zamestnávateľov, došlo k nejakému kompromisu, no tak, viete, keď vláda príde s tým, že niečo chce rozširovať a chce s niečím prísť, tak je logické, že sa vyjednáva a hľadá sa kompromis, a musím povedať, že vláda má alebo ministerstvo zdravotníctva má dva silné argumenty, ktoré sú aj v dôvodovej správe a odzneli aj v rozprave. Ten prvý argument je to, že u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie dva, je priznaných až 66 % chorôb z povolania, a ten druhý argument, ktorý používa ministerstvo zdravotníctva, je, že sme viazaní nejakou smernicou Európskeho spoločenstva, k nej sa ešte dostanem, a stanoviskom Európskej komisie, ktoré nám vyčíta, že nechránime dostatočne pracujúcich na Slovensku, že dohľad nad pracovnými podmienkami nemáme dostatočne na Slovensku zabezpečený. Čiže to sú argumenty ministerstva zdravotníctva.

    No, zhrnuté a podčiarknuté, to prvé, čo chcem povedať, je, že povinnosť rozšíriť dohľad nad pracovnými podmienkami, prípadne pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu pracovníkov, nech to už ministerstvo zdravotníctva zmiernilo v návrhu zákona akokoľvek, podnikateľov nepoteší, súkromných podnikateľov, ktorí dávajú prácu, jednoducho nepoteší, pretože pre nich je to nárast nákladov, a to si, prosím, dámy a páni, dobre uvedomte. Ja som to povedal aj na výbore pre zdravotníctvo a poviem to aj tu. Viete, keď si predstavíte toho podnikateľa, ktorý v Trebišove alebo v Michalovciach - tam sa úžasne točí ináč biznis na východe Slovenska - zamestnáva 30 alebo 40 ľudí a trápi sa, naháňa odbyt, naháňa zákazky, trápi sa s pracovnou silou, ktorú tam má, a vy mu budete - a to robia naši priatelia zo SMER-u veľmi radi - stále váľať nové a nové povinnosti, ako má chrániť osobné údaje, ako má platiť odvody, zadržíte mu vratku DPH, však lebo práve teraz štátu nejde, nebude vedieť uspieť v žiadnom verejnom obstarávaní, lebo neni práve na zozname tých správnych firiem, ako to v súčasnosti na Slovensku prebieha skrátka. A ešte mu priložte teraz pracovnú zdravotnú službu alebo dohľad nad pracovnými podmienkami, prikladajte mu stále nové a nové na jeho plecia, až v jeden deň si ten zamestnávateľ povie ako nemálo živnostníkov na Slovensku: "Viete čo, ja na to kašlem. Ja budem zamestnávať sám seba, ja budem robiť nejaký inžiniering alebo poradenstvo, ja sám seba nejak, nejak uživím a svoju rodinu a ja na to kašlem, ja nebudem podnikať za takýchto podmienok."

    Len teraz moja otázka je, že tých 30 alebo 40 pracovníkov, ktorých sme tak neobyčajne chceli ochrániť, aby mali skvelé pracovné podmienky, bude nezamestnaných. Treba povedať, že už ich nebudeme musieť tým pádom chrániť pred nevhodnými pracovnými podmienkami, lebo budú sedieť u seba doma a budú poberať od Richtera sociálne dávky. A na to - a môžte sa na mňa aj hnevať kľudne - a na to upozorňujem opakovane, že keď budeme komplikovať podnikateľom prácu, keď budeme komplikovať živnostníkom to, aby sa sami živili a prípadne dávali prácu ďalším ľuďom, tak budeme len zvyšovať závislosť ľudí od štátu a zaťažovať sociálny systém. A toto sú, viete, vy mi poviete, no aj toto tento zákon to iste nespôsobí, to teraz dramatizuješ. Viete, jeden nie, ale ono je to ten, ako to hovoril klasik, smrteľný kokteil, ktorý tu mieša vláda Roberta Fica, a stále pridáva novú a novú kvapku. To si všimnite. Neodoberá, ale pridáva. Toto je ďalšia kvapka. Tá moja druhá poznámka, ktorú chcem povedať, je, že štátne firmy - a na to tu už bolo upozornené - budú mať možno k tomu iný prístup. Ja nechcem byť taký, jak by som povedal, dopredu jasne vidiaci veci, ako možno môj kolega pán poslanec Hlina, ktorý má skúsenosť, ktorú tu stále hovorí, o Slovenskej pošte, a teda predpokladá, že sa takisto budú chovať všetky štátne firmy. Mojou otázkou je, že pre štátne firmy, ktorým sa darí a ktoré vedia celkom dobre hospodáriť, lebo majú takú oblasť, že vedia tú svoju robotu urobiť, to bude reálne znamenať minimálne to, že im stúpnu náklady, respektíve klesne im zisk. A oni sa nebudú trápiť hľadaním nejakých jednoduchších verzií, ako to urobiť, oni si jednoducho objednajú pracovnú zdravotnú službu. Objednajú si pracovnú zdravotnú službu, budú jej platiť. Takže ak to chcete tak jednoducho po smerácky povedané, tak to aj tak jednoducho poviem, to znamená, štátu narastú náklady a súkromným firmám, ktoré robia pracovnú zdravotnú službu, narastú zisky. Takto to bude v praxi fungovať, skúsenosť Slovenská pošta. Čiže to som chcel možno povedať a teraz idem k samotnej smernici.

    Čo sa týka 66 % chorôb z povolania, ktoré sú zisťovania u pracovníkov v druhej kategórii, myslím, že pán poslanec Mihál sa k tomu vyjadril tak presne a tak jasne, že, samozrejme, keď máte obrovskú skupinu zamestnancov v kategórii 1 a v kategórii 2 a máte malý počet chorôb z povolania, tak je logické, že keď v trojke a štvorke máte veľmi málo zamestnancov a v dvojke veľmi veľa zamestnancov, tak to percento z celkového počtu chorôb povolaní, štatistika, ja som mal jednotku z matematiky. Takže ale číslo vyzerá dramaticky. Poďme k samotnej smernici na ktorú sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva.

    Smernica v čl. 7 bod 3 hovorí: "Ak sa tieto ochranné a preventívne opatrenia nemôžu zorganizovať z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu v podniku a alebo v prevádzke zamestnávateľ si najíma kvalifikované externé služby alebo osoby."

    Na toto sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva, na základe toho prichádza s riešením, ktoré máme napísané, že dohľad nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 má vykonávať lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník alebo iný zdravotnícky pracovník, bezpečnostný technik alebo tím pracovnej zdravotnej služby. Ako som už o tom hovoril, predpokladám, že hlavne v štátnych firmách nebudú tak pozerať na každé to euríčko a objednajú si dobre drahú pracovnú zdravotnú službu. Samozrejme, súkromní podnikatelia sa to budú snažiť buď vyriešiť vlastným kvalifikovaným personálom, rozumej bezpečnostným technikom, alebo si najmú nejakého teda lekára s atestáciou zo všeobecného lekárstva alebo nejakého verejného zdravotníka, ktorý im to za nejaký paušál bude robiť, tento dohľad nad pracovnými podmienkami, tak či tak to pre nich znamená náklad.

    Zaujímavý je ináč aj, zaujímavá je ináč aj pôvodná anglická verzia, kde je používané slovo competent personal, čiže kompetentný človek, u nás je to z toho už kvalifikovaný personál, čiže to je možno o tom, že, samozrejme, vždy je to aj závislé od toho, akým spôsobom chcete vyjsť v ústrety tejto smernici. A ja si myslím, že v ústrety tejto smernici ministerstvo zdravotníctva nemuselo vyjsť až do tejto širokej miery. Ja si stále myslím, že sme mali hľadať nejaké čo najlacnejšie riešenie pre firmy, ktoré zamestnávajú ľudí v 1. a 2. kategórii. Tu možno budem so svojou vzácnou kolegyňou pani doktorkou Horváthovou v nesúhlase, aj keď si viem predstaviť to, čo ona vysvetľovala. Keď ste dávali pozor pri jej pozmeňovacích návrhoch, hovorila, že nie je šťastné, aby dohľad nad zdravotnými, nad pracovnými podmienkami aj škodlivosťou pracovných podmienok pre zdravie ľudí robil bezpečnostný technik. Ona hovorí, že by to mal robiť zdravotník, či už verejný zdravotník, či už lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, alebo zdravotník, ktorý na to má príslušnú kvalifikáciu. A tomu sa dá rozumieť, dámy a páni. Tomu sa dá rozumieť.

    Pre mňa je ale oveľa väčší problém to, že načo je tam pri kategórii 1 a 2 napísaná "alebo pracovná zdravotná služba", lebo keď je tam "alebo pracovná zdravotná služba", bude to prebiehať presne tak, ako som to popisoval ja a moji kolegovia, to znamená, tí, ktorí majú veľa peňazí a držia sa hesla, že z cudzieho krv netečie, lebo sú to štátne peniaze, teda naše, teda vaše, voličov a občanov tejto krajiny, tak tí to budú kľudne míňať v pracovnej zdravotnej službe. Ten súkromný podnikateľ sa bude trápiť buď s vlastným bezpečnostným technikom, alebo si na nejaký malý úväzok najme toho verejného zdravotníka, aby mu dohliadal, tak či tak to preňho budú znamenať náklady.

    A na záver chcem už len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, dalo sa to riešiť aj lacnejšie, ja si myslím, že ak máme dodržať smernicu, tak teda platí, že pre pracovníkov v 3. a v 4. kategórii povinne pracovná zdravotná služba. Keď máme dodržať smernicu a veľmi pozorne som ju preštudoval, tak platí, že máme zabezpečiť nejaký dohľad nad pracovnými podmienkami a škodlivosťou pre zdravie pracovných podmienok pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii, ale to, čo sa dalo kľudne urobiť, je, aby tento dohľad zabezpečil externý zdravotník, rozumej lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, verejný zdravotník alebo zdravotník s príslušnou špecializáciou, prípadne bezpečnostný technik, aby tam nebola napísaná pracovná zdravotná služba, to je len jeden riadok, jedno slovo v celom, opakovane v tomto návrhu zákona. A to, čo sme mohli využiť, o čom tu už tiež bola reč, je, aby sme jednoducho motivovali ľudí chodiť na preventívne zdravotné prehliadky, lebo, dámy a páni, ak si ten podnikateľ... A teraz sa vrátim k zdraviu.

    Vžite sa do toho, teda máte pracovníkov v 2. kategórii, ste súkromná firma, tento živnostník, ktorý zamestnáva, alebo táto eseročka, ktorá zamestnáva 20 ľudí, si jednoducho nemôže dovoliť pracovnú zdravotnú službu. Ani to neurobí. Čiže to bude riešiť buď svojím bezpečnostným technikom, alebo bude to riešiť nejakým verejným zdravotníkom, ktorý urobí dohľad nad pracovnými podmienkami. Dobre. Bude sledovať to, či nesedia veľa pracovníci pri počítači, či majú dobré stoličky, či im neťahá klimatizácia na chrbát, či sa dobre vetrajú miestnosti a mohol by som pokračovať ďalej. Ale aký budeme mať dohľad nad zmenami zdravotného stavu pracovníkov? No žiadny v prípade bezpečnostného technika. No, žiadny, lebo zdravotníci, lebo pracovníci majú nárok na preventívne prehliadky každý druhý rok z verejného zdravotného poistenia, ale o tom tento, tento zákon to nerieši. Čiže viete, ak už chcete ochrániť pracovníkov v 1. a 2. kategórii a chcete včas zachytiť prípadné zhoršovanie sa jeho zdravotného stavu, to nevyrieši táto novela zákona, keď bude napísaná tak, že si to podnikateľ vyrieši bezpečnostným technikom alebo verejným zdravotníkom na nejaký maličký úväzok. Ale vyriešilo by to tým, keby sme napríklad zaviedli povinnosť pre zamestnanca preukázať zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvoval preventívnu prehliadku. Platí to verejné zdravotné poistenie. Pýtal som sa na to na výbore pre zdravotníctvo, bol všeobecný konsenzus opozície aj strany SMER, že ale veď je naším záujmom, aby ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky. No tak prečo to tak neurobiť? Čiže ja nepodávam pozmeňujúci návrh, lebo nie som už tak naivný, aby som vedel, že SMER mi zaňho zahlasuje.

    Chcel som len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, keď vám bude pani ministerka hovoriť, že to sa ináč nedalo vyriešiť. Ale dalo sa to vyriešiť ináč. Dalo sa to vyriešiť tak, aby pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii jednoducho ani nebola napísaná možnosť pracovnej zdravotnej služby, ale dohľad nad pracovnými podmienkami, ktoré vplývajú na zdravotný stav cez lekára s atestáciou vo všeobecnom lekárstve, verejného zdravotníka, zdravotníka s príslušnou atestáciou, a keď už chcete alebo nechcete, bezpečnostného technika, ale kľudne tam mohla byť povinnosť, aby pracovníci, ktorí pracujú v 1. a 2. kategórii, preukazovali svojmu zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvovali preventívnu zdravotnú prehliadku. Je platená z verejného zdravotného poistenia. Keď som lekár, mojím záujmom je, aby všetci ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky.

    Keďže to tam tak nie je napísané a keďže je tam tajomne uvedená pracovná zdravotná služba pre pracovníkov napríklad aj v 1. kategórii, veľmi sa obávam, že môj kolega pán poslanec Hlina nebol ďaleko od pravdy, keď pomenoval tento zákon ako ďalší v rade lobistických zákonov z dielne SMER-u.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Áno, je to presne tak, že je to ďalší zo zákonov, ktorý otvára dvierka biznisu, ktorý je garantovaný z verejných zdrojov. Nie je to prvý zákon ani posledný. V mnohých oblastiach sa takto dvierka otvárajú vládnymi návrhmi k tomu, aby sa súkromné firmy dostávali ku garantovanému biznisu, ktorý majú zo zákona daný. A, samozrejme, platia to iní podnikatelia, ktorí ale bojujú s reálnym životom, ktorí bojujú o každý cent, aby udržali prevádzky nad vodou, aby udržali ľudí v práci, aby mali prostriedky na zaplatenie odvodov, a takto sa im vyťahujú peniaze z vrecák. Ja to kritizujem častokrát pri rôznych typoch zákonov. A kolega Novotný veľmi presne popísal, ako to mohlo byť, a nie je. A že to je absolútna výhovorka, že smernica nám niečo prikazuje. Táto výhovorka sa veľmi často používa na to, aby zakryla biznis záujmy konkrétnych lobistických skupín.

    Môže to byť ináč a môže to byť lacnejšie pre občanov tejto krajiny. A najhoršie na tom je, že naozaj sa tu zneužíva politická moc na to, aby sa vytváral priestor pre účelový biznis úplne konkrétnych firiem, ktoré sú vytvorené na základe zákona. Taký biznis je veľmi príjemný, že spravím si firmu a zo zákona mám prísun klientov, zo zákona mám prísun platieb a vôbec tieto platby nie sú nevyhnutné pre fungovanie ekonomiky. Naopak, sú škodlivé, pretože zvyšujú náklady, ktoré slovenské firmy, slovenskí zamestnávatelia majú a musia vyplácať pri svojom každodennom fungovaní. To je veľmi škodlivé.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Novotný, za váš príspevok. Ako sme zvyknutí, bol to komplexný pohľad na danú problematiku, čo ja veľmi oceňujem. Aj sa mi váš príspevok páčil, aj chápem hlavné veci, ktoré ste pomenovali, obzvlášť tú s možnosťou pracovnej zdravotnej služby pre prvú kategóriu. Presne ste pomenovali odborne a vecne to, čo hrozí, to, čo pán Hlina povedal svojím spôsobom, ale na rozdiel od pána Hlinu vy ste reagovali aj na tú odbornú časť a na to, že sa, ak som to dobre pochopila, zhodneme sa na tom, že ten dohľad nad pracovnými podmienkami smernica vyžaduje pre všetky kategórie prác. Len ako to spraviť, hej? Toto by som zdôraznila, že vyžaduje to.

    Nezhodneme sa v tom, že vy si myslíte, že však ustojí to aj bezpečnostný technik. Podľa mňa, samozrejme, ustojí, všetko sa dneska dá urobiť. Môžu si nejakého pomocníka zobrať na to alebo podobne. Ale nepáči sa mi, že to dávame ako štandard do zákona a jedným dychom hovoríme o zdravotnom dohľade a druhým dychom povieme, že môže to nezdravotník. To mne najviac prekáža.

    A čo sa týka tých preventívnych prehliadok. Hovoríte, že nedošli ste s pozmeňujúcim návrhom a že sa to dalo riešiť inak. Ja by som veľmi ocenila, keby ste prišli s tým pozmeňujúcim návrhom napriek tomu, že nebude prijatý, a pomenovali by ste dajme pre 1. a 2. kategóriu, dajme tam len iných zdravotníkov, nedajme tam PZS. To by sa mi páčilo. Vy ste prišli s konkrétnym riešením a povedali by ste, áno, takto sa to dá a pokuta nebude ani ďalšie penále z toho, keď sa neupraví tento, tento zákon, lebo o tom tu nikto doteraz nehovoril. Vy si myslíte, že nebude. Pani ministerka si myslí, že bude. Ja si takto myslím, že ten dohľad tam musí byť. A to už ako to spravila, to je vec na diskusiu. Čiže to by som ocenila.

    Čo sa týka povinnosti preventívnych prehliadok, vy nikoho nemôžte donútiť, aby na tie preventívne prehliadky išiel. To je problém. Nemôžte dať do zákona, že vy musíte ísť a vy, nemôžete toho človeka, mu zasahovať do tej individuality. Vy mu môžte odporučiť a dať mu možnosť, že to bude preplatené z verejného poistenia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Myslím si, že práve tento typ zákonov skutočne potom bráni, aby ľudia, ktorí idú podnikať, alebo hlavne, ktorí sú malí živnostníci alebo malí podnikatelia, fungovali, lebo sú zaťažení de facto dodatočnou daňou. De facto dodatočnou daňou a dodatočnými nákladmi a treba povedať, že tento parlament, samozrejme, že má slobodnú vôľu aj pri implementovaní smernice, že si vyberie, že tá dodatočná daň bude vyššia alebo nižšia. A v tomto prípade predkladateľ nesplnil tú podmienku, ktorá je podľa mňa úplne logická, že keď chceme naozaj naštartovať ekonomický rast a keď chceme dať prosperitu ľuďom, tak treba im urobiť to, aby mali nižšie dane, rozumej lepšie podmienky pre to, aby sa sami realizovali.

    Ja si myslím, že tá základná filozofia je úplne, úplne jasná. A pokiaľ existuje jednoduchšie riešenie - a to pán poslanec Novotný pomerne podrobne popísal cez preventívne prehliadky a bezpečnostného technika -, tak toto jednoduchšie riešenie treba uplatniť práve preto, aby sme nezaťažovali tých, ktorí sa o seba starajú. To je, veľmi trefné bolo, že naozaj to možno menej trápi štátne inštitúcie, možno menej to trápi veľké firmy, ale v prípade tých malých firiem a živnostníkov je to skutočne ďalšia daň a ďalšia byrokracia, lebo treba rátať aj ten čas, ktorý s tým strávia, aj to, čo si musia zaplatiť. Takže v žiadnom prípade by som nešiel tou cestou dodatočného zaťažovania malých a stredných podnikateľov a koniec koncov živnostníkov, lebo to za prvé ohrozuje ich samotnú existenciu a za druhé to tak či onak premietnu do miezd svojich zamestnancov. Čiže na konci dňa sa to odrazí nie pozitívne na ľuďoch, ale negatívne.

    A v tomto zmysle som pevne presvedčený, že SDKÚ - DS donesie riešenie, ktoré bude zrozumiteľné a ktoré umožní, aby ľudia boli menej zaťažení aj v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ináč, keď si to človek rozmení na drobné, tak je zaujímavá tá absurdita, že lebo teda toto je zákon, ktorý má chrániť zdravie zamestnancov alebo zdravie celkovo, a teda špeciálne zamestnancov. Ale netýka sa tých, čo zamestnávajú sami seba. Čiže tých nechránime. Viete, svojím spôsobom je to absurdita. Však aj podľa mňa tí by mali byť. Nie?

    Viete, prísne vzaté, ten, kto zamestnáva sám seba - pán Mihál to tu včera povedal - a zoberie jedného študenta na dohodu, tak už spadá pod tento zákon a už musí robiť každoročne zdravotnícky audit. Každoročne musí robiť zdravotnícky audit, ktorý mu nikto nedá zadarmo. A keď niečo neurobí, nesplní si niektorú povinnosť z tohto zákona, tak môže dostať pokutu až 20 000 eur.

  • Reakcia z pléna.

  • Je to presne, tak to je. Ale potom naozaj, pani ministerka, však keď vám tak záleží, tak podľa mňa tam by ste tam mali dať aj tých, čo samých seba, však aj tí sa vystavujú nejakým rizikám. Možno tí sú ešte odvážnejší, lebo však, chudáci, sa musia ráno zobudiť a drieť jak mulice. Tu vy donesiete zákon - a tým skončím - donesiete zákon pre ľudí... To je podnikateľské nebo, ktoré ste im tu vytvorili. Proste naozaj, tu sú zákony ušité na mieru. Pani Zmajkovičová sem donesie za chvíľu zákonník, ktorý bude úplne malebný. Vy sem donesiete zákon, prikryjete sa tu takým počestným dôvodom, ako je zdravie zamestnancov, a vaši vám zahlasujú. Vašich 83 poslancov vám zahlasuje.

    Len, vážení poslanci za SMER, nehlasujete za zdravie zamestnancov. Hlasujete za útok na verejné financie. Hlasujete za to, že niekto, už je to všetko prichystané. Ja nie som paranoik, ale už je to všetko prichystané, prosím vás. Uvidíte, keď si to potom po nejakom období skompletizujeme, že čo sa stalo, koľko peňazí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Novotný, chcem sa ti poďakovať za veľmi vysvetliteľný prejav a oboznámenie nás s problémom z tvojho pohľadu.

    A chcem podčiarknuť to, že si sa snažil načrtnúť iné riešenie, ktoré by neznižovalo motiváciu ľudí, aby sa starali o svoje zdravie preventívne, ani neznížilo motiváciu zamestnávateľov, aby sa starali o svojich zamestnancov, len by to bolo lepšie a nezaťažovalo to tak hlavne malých podnikateľov, pretože súčasná vláda nie je naklonená pozitívne alebo priateľsky k podnikateľskému sektoru a hlavne k malým podnikateľom. Mnohokrát sa vyhovára na smernice EÚ a zaťažuje tým inými alebo ďalšími poplatkami, alebo nákladmi zamestnávateľov. Neviem, či je to neschopnosť, či je to schválnosť, alebo je to len zjednodušovanie princípu, prístupu vyriešiť problém povedzme európskej legislatívy. Ale, bohužiaľ, sme tohto svedkami aj v iných rezortoch, kedy vyriešenie nejakého problému z hľadiska smernice Európskej únie sa rieši úplne jednoduchým spôsobom, a to buď zvýšením nejakých poplatkov, alebo zaťažením podnikateľského subjektu inými spôsobmi.

    Chcem povedať, že, bohužiaľ, nejaké reformné iniciatívne kroky zo strany vlády z nášho pohľadu, akých sme boli my svedkami na začiatku povedzme minulej dekády, tak teraz neprichádzajú, a keď prichádzajú nejaké iniciatívne návrhy, tak, bohužiaľ, sú to účelové, ako tu mnohí moji predrečníci povedali, dopredu pripravené biznisy pre vopred určené vybraté skupiny podnikateľských subjektov.

  • Ďakujem za slovo. Áno, je tu spôsob a systém, ako sa starať o zdravie ľudí. Pán kolega, keď som dával pozor, tak ty si hovoril o motivovať, nie nútiť, aby chodili na preventívne zdravotné prehliadky, ale aby sme ich motivovali. A kohosi máme zaviazať povinnosťou, tak si to povedal - pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú tých zamestnancov.

    Ja som tiež poslanec z východného Slovenska. Ten príklad sa mi veľmi páčil, ako sa naozaj veľakrát tie firmy trápia a zamestnávajú či už 10, 15, 30 ľudí, a zaťažovať ich ešte takouto byrokraciou, ktorá nie je len byrokraciou, ale ktorá je vlastne finančne zaťažuje ako takého zamestnávateľa. Pre mnohých zamestnávateľov a drobných živnostníkov, ktorí zamestnajú čo len jedného alebo dvoch zamestnancov, je to naozaj veľká záťaž. A tá frekvencia auditov zdravotníckych jedenkrát ročne, tak to je skutočne zaťažujúca. Ja som sa tak nad tým všetkým zamyslel, to ako keby bolo zaťaženie nejakým ďalším ako odvodom. A vnímam túto vec ako veľmi nespravodlivú, lebo jedných zaťažuje, to sú tí zamestnávatelia, ktorí majú túto povinnosť, a zase na druhej strane druhých zase zvýhodňuje, ktorí na tom zarábajú.

    Naozaj mať takú tú živnosť alebo vykonávať ako tieto práce, tak u nás na tom Slovensku tak naozaj a aj v tom zdravotníctve veľmi veľakrát je prejavom toho, že v podstate sa tu realizuje tvrdý biznis, a to je, čo, niečo, čo ja odmietam a čo sa mi nepáči. A naozaj to zakrývame potom nejakou tou starostlivosťou o týchto občanov. Treba pamätať aj na celkový rozvoj tejto našej krajiny a nezaťažovať súkromný sektor zbytočnými ďalšími odvodmi.

  • Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí na mňa zareagovali, a som rád, že som teda otvoril takúto diskusiu s mojím vystúpením. Vo svojom vystúpení som sa naozaj snažil veľmi pokojne nájsť určitú rovnováhu, určitý balans medzi podporou podnikania a ochranou zdravia pracujúcich ľudí. Sedí tu pán minister hospodárstva, ten tomu rozumie veľmi dobre, aké je dnes ťažké podnikať, aké je dnes ťažké zamestnávať ľudí, ako veľmi potrebujeme investície do našej ekonomiky, aby veľmi, ako veľmi potrebujeme zamestnávateľov, ktorí budú dávať prácu. A ja som sa snažil nájsť nejaký balans medzi tým, aby sme to neriešili znovu spôsobom, že ideme ochrániť zdravie pracujúcich, naváľame ďalšie poplatky, náklady a povinnosti na zamestnávateľov a ešte k tomu prilepíme aj nejakú pracovnú zdravotnú službu, aby štátne firmy vedeli urobiť aj zaujímavý biznis vybratým súkromným spoločnostiam.

    Ja rešpektujem, že smernica hovorí o tom, že treba zabezpečiť dohľad nad pracovnými podmienkami pre všetky kategórie pracujúcich. Ja som sa snažil v závere len naznačiť, ako to urobiť lacnejšie, ako to navrhlo ministerstvo zdravotníctva pre podnikateľov, pre súkromné firmy. Myslím si, že verzia, ktorú navrhujem alebo o ktorej som hovoril, bez pracovnej zdravotnej služby pre ľudí v prvej a druhej kategórii s tým, že by dohľad nad pracovnými podmienkami zabezpečil či už bezpečnostný technik, alebo lekár zdravotník a zaviedli by sme určitú povinnosť preventívnych prehliadok, aj keď tu teda odznel argument, že neviete nútiť pracovníka, aby chodil na preventívnu prehliadku. No, pozrite si, keď si dáte do pracovnej zmluvy, že ju od neho vyžadujete tak ako po nástupe do zamestnania, aby doniesol potvrdenie od lekára, aj to, aby každé dva roky doniesol potvrdenie, že absolvoval preventívnu prehliadku, tak sa to vyriešiť dá.

    A ja s takýmto lacnejším riešením prídem aj formou návrhu zákona v najbližšom období.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som si to dovolila zhrnúť veľmi stručne a budem sa naozaj držať iba faktov, ktoré by som znova chcela zdôrazniť. Tento návrh zákona okrem rôznej inej, typu diskusie, priniesol naozaj veľmi širokú odbornú diskusiu, pretože je tu skutočne spektrum, ako sme videli, ktoré zastáva pozíciu od absolútnej zbytočnosti dohľadu pracovnej zdravotnej služby až po to, že je to možné vykonávať len kvalifikovaným dozorom lekára.

    Musím povedať, že by som to zhrnula do takých troch kategórií, čo vlastne teda naozaj predkladáme, pretože odznelo tu tak strašne veľa konštrukcií a pohľadov, že možno aj zaniklo, o čo tu vlastne ide, prečo to robíme a ako to robíme. Takže návrh zákona, ktorý predkladáme, ponecháva plne a nezmenené časť III, IV, kde sú jasne stanovené aj preventívne prehliadky a postup pri pracovnej zdravotnej službe, a upravuje dohľad nad zdravotnými podmienkami a poskytovanie pracovnej zdravotnej služby, ktorá sa ale pojmovo u vás zamieňa s poskytovateľom alebo s nejakou, s nejakou teda firmou, ktorá toto, toto vykonáva aj na všetkých zamestnancov. Prečo sme k tomuto pristúpili? Okrem toho, že je to správne, pretože, nech tu hovoríte čokoľvek, že hovorím ako Biľak, je to správne. Hej? Ale druhá vec je, prečo aj je naozaj materiálne, a všetci hovoria, príde a bude sa tu vyhovárať na smernicu. Ja musím povedať tiež historicky, že dohľad nad zdravím pracujúcich je upravený smernicou už od roku '89.

    Počuli sme tu, že dobre, ale dalo sa to spraviť inak, dalo sa to spraviť lacnejšie. Vy už ste teraz spravili, novelou zákona 124 ste navodili stav, na základe ktorého sme obdržali formálne oznámenie o porušení článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z dôvodu nesprávnej transpozície čl. 7 smernice. Je to smernica, ktorá, už teraz sme pokročili ďalej, pretože na výbore, po tom, ako sa pán štátny opýtal, kto, ktorí o nej na prvom čítaní, ste všetci o nej veľmi rečnili, že vlastne ani neexistuje a nič také neupravuje, tak už sme si ju dovolili doručiť, aby bolo jasné, že táto smernica tu je, v čl. 2 jasne hovorí o všetkých zamestnancoch, ktorí vôbec existujú.

    Tu prišli sme k takej reálnej, to, čo pani poslankyňa tu spomenula okrajovo pri poslednom faktickom, na toto ako nikto nehovorí o tom, že toto je plytvanie, pretože, kto sa trošku zaoberá európskym právom, vie, že po takomto oznámení, v rámci ktorého sme dostali dvojmesačnú lehotu na odstránenie stavu, ktorý ste spôsobili práve vy v čase, kedy, to bolo za vašej vlády, bol ministrom pán Uhliarik, ktorý ma mimoriadne prekvapil, jeho príspevok, že v tejto chvíli on žiada ešte silnejšie zabezpečenie, ako navrhujem ja, má to byť ešte aj lekár, ale v tom čase práve pán Mihál svojou novelou spôsobil, že nám tu hrozí vysoká pokuta, a po takomto oznámení, prosím, už nasledujú len šeky. Tam nenasleduje žiadne konanie, žiadne odkladné, nič. Hej? Musím povedať, že to funguje tak, že okrem základnej pokuty za každý deň, v ktorý transpozícia nie je riadna, je ďalšia a ďalšia pokuta za to. Táto pokuta sa hýbe až do výšky 65-tisíc eur denne. Toto by ma zaujímalo, komu by ste potom tu rozprávali, že kto môže za to, že štátne peniaze neboli... Alebo áno, to budú štátne peniaze, bude to pokuta Európskej únie, je to veľa peňazí a ukončí sa to až potom, ako sa jasne transpozícia spraví.

    Teraz sa prichádzame k tomu ako. Ja si plne uvedomujem stav, v ktorom sme túto transpozíciu uvádzali do života, takže ak ste to vedeli vtedy spraviť v súlade so smernicou a lacnejšie, mali ste to vtedy spraviť, pretože tak ako ste to spravili, sa to že, sakra, predražilo. V tejto chvíli sme rokovali, a tak ako povedal pán Mihál, situácia reálna je taká, že v tejto chvíli každý podľa, podľa súčasného stavu, hoci zamestnáva i na dohodu len jedného zamestnanca alebo teda dohodára, má už v tejto chvíli zazmluvneného bezpečnostného technika. My sme dlho skúmali túto možnosť, boli sme niekoľkokrát konzultovať aj na pôde Európskej únie, aby sme skutočne aj týmto minimálnym štandardom zabezpečili, že tie dané pokuty, naozaj tie šeky neprídu. Vyhodnotili sme celý komplex, ktorý existuje, vyhlášok, nariadení vlády, opatrení a myslím, že je dostatočný na to, aby bezpečnostný technik v jednotke a dvojke si vedel podľa už dostupných noriem, ktorých sumár sme pripravili, vytvoriť pracovné postupy. Je to podľa mňa úplne najlacnejšia forma, aká existuje pre podnikateľa, pretože on mierne rozšíri kontrakt s niekým, s kým ho už aj tak má. Preventívne prehliadky, ktoré tu uvádzame, nezavádzame žiadne preventívne prehliadky v jednotke a dvojke. A v prípade, že v mimoriadnom stave sú nariadené, sú presne zákonmi, teda zákonmi nie, ale všeobecne záväznými právnymi predpismi, nariadeniami, vyhláškami stanovené podmienky, za ktorých sa takáto vec deje. Hej? Takže to nie je pravdou, mnohokrát sa to tu veľmi... z môjho... ja nedovolím, nedovolím si, hodnotiť, poviem iba, že z odborného hľadiska tak anekdoticky rozpráva ľuďom, ako budú chodiť na preventívne prehliadky a niekde cikať niekam. Nikam chodiť nebudú. Skutočne sa budú kontrolovať pracovné podmienky a táto možnosť, ktorú ste vy uviedli, je naozaj presne v zákone stanovená, za akých podmienok, keď sa niečo nájde, niečo zmení, je potrebné takúto vec urobiť.

    Takže musím povedať, že v tomto prípade som absolútne presvedčená, že sme urobili maximum pre to, aby sme urobili zadosť aj smernici, ktorú jednoznačne porušujeme, a ešte v tomto prípade ja ako osoba si myslím, že nie je správne, že ju porušujeme.

    Odznelo tu veľmi veľa úvah nad tým, čo komu hrozí v akej kategórii. Prosím, naozaj, nechajte to odborníkom, prípadne s nimi konzultujte, pretože znova, pre mňa sú to anekdotické úvahy o tom, komu nič nehrozí, komu niečo hrozí. Dávali sme to na, na level, ktorý naozaj je v tejto chvíli dostupný každému, a zaviedli sme len, rozšírili sme právomoc bezpečnostného technika, aby kontroloval tieto väčšinou fyzické parametre v prípade aj, že by bolo potrebné urobiť nejakú preventívnu prehliadku, a to len v prípadoch stanovených vyslovene zákonom, ktorý už teraz platí, to nemeníme. Sú tu, je tu rozšírená možnosť, aby si to tí ľudia robili u vlastného všeobecného lekára, u žiadnej špeciálnej pracovnej zdravotnej služby. A chcem ešte upozorniť, že tu dochádza k mýlke, kde pod pracovnou zdravotnou službou sa, prirodzene, rozumie aj jednotlivec s príslušným vzdelaním, čiže to nie sú len nejaké firmy, ktoré niečo musia, sú to aj jednotlivci.

    Takže ja v tejto chvíli, asi to je asi všetko a musím povedať, že stojím si za tým, že sme zvolili najlepšiu, najpriechodnejšiu a najlacnejšiu variantu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Návrh je uverejnený ako tlač 1034 a správa výboru pre zdravotníctvo má tlač 1034a.

    Dávam opäť slovo ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej, aby návrh uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má päť členov, ktorými sú: predseda dozornej rady, podpredseda dozornej rady a ďalší členovia, ďalší traja členovia dozornej rady.

    Keďže MUDr. Róbert Illéš sa písomne vzdal funkcie člena dozornej rady a toto písomné oznámenie doručil Národnej rade Slovenskej republiky, v súlade s § 26 ods. 8 písm. a) zákona mu dňom 6. mája 2014 zanikol výkon funkcie člena Dozornej rady. Nakoľko podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky sa predkladá návrh na voľbu doc. MUDr. Martina Huorku, CSc., za člena dozornej rady.

    Navrhovaný kandidát spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky na zvolenie do funkcie člena Dozornej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo, poslancovi Vladimírovi Balážovi, aby podal správu o prerokovaní návrhu vo výbore.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, podávam správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 216 z roku 2014 schválila návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predložila návrh Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1040 z 27. mája 2014 pridelil návrh na zvolenie člena dozornej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 20. júna 2014.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval alebo rokoval o predloženom návrhu na svojej 30. schôdzi výboru. Návrh na zvolenie člena Dozornej rady predložil štátny tajomník ministerstva zdravotníctva. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa oboznámil s návrhom a konštatoval, že navrhnutý kandidát spĺňa požiadavky podľa § 22 ods. 4 písm. a), d) a e), § 26 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z.

    Doktor Illéš sa písomne vzdal funkcie člena dozornej rady úradu dňom 6. mája 2014 a písomné oznámenie doručil Národnej rade. V súlade s § 26 ods. 8 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mu zanikol výkon funkcie.

    Výbor súhlasil s návrhom vlády na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a doporučil Národnej rade:

    1. zobrať na vedomie zánik výkonu funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Róbertovi Illéšovi,

    2. podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. zvoliť Martina Huorku do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

    3. podľa § 39 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov voľbu člena Dozornej rady vykonať verejným hlasovaním.

    Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vyhlasujem, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju zároveň za skončenú. Predpokladám, že, pani ministerka... Nechcete ešte? A pán spravodajca taktiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, môžme? Takže máme ešte päť minút.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 1038, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1044.

    Poprosím ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je upraviť pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach sprístupňovania dovozu, vlastníctva a používania obmedzených prekurzorov výbušnín v podmienkach Slovenskej republiky a súčasne stanoviť opatrenia súvisiace s látkami a zmesami uvedenými v prílohách nariadenia Európskej únie 98/2013, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín.

    Za príslušné orgány štátnej správy a kontroly vo veciach obmedzených prekurzorov výbušnín sa predloženým návrhom zákonov ustanovujú ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, colné úrady a Slovenská obchodná inšpekcia.

    V snahe obmedziť širšej verejnosti dostupnosť látok, zmesí uvedených v prílohách už spomínaného nariadenia a zabezpečiť tak určitú mieru bezpečnosti návrhu zákona zavádza vytvorenie kontaktného miesta pre nahlasovanie podozrivých transakcií, zamietnutých podozrivých transakcií, strát a krádeží v rámci celého dodávateľského reťazca a súčasne upravuje systém kontrol a sankčné opatrenia.

    V súvislosti s uvedeným sa v článku 2 návrhu zákona dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje výška správneho poplatku za vydanie povolenia a článkom 3 sa mení zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh.

    Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské ani životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, žiadam vás o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 320 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1038).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú. Pán minister, predpokladám, že nie, už nechcete vystúpiť. Pán spravodajca tiež.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o 11.00 hod. hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, ospravedlňujem sa, ale trošku sa mi natiahlo stretnutie s americkým veľvyslancom, takže sa ospravedlňujem. Budeme trošku meškať.

    Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Ešte poprosím všetkých, ktorí majú nejaké procedurálne návrhy, aby sa prihlásili.

    Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som vás požiadať o preloženie bodu 26, čo je tlač 793, z rokovania dnešnej schôdze na rokovanie budúci týždeň.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme, je všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia z pléna.

  • Nie. Budeme hlasovať o tom, prosím vás.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 85 je za, 5 proti, 26 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh na zmenu programu sme odsúhlasili.

    Ešte pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som taktiež chcel v mene skupiny poslancov, ktorí predkladajú tlač 987, požiadať o preloženie prerokovania tohto bodu na budúci týždeň vzhľadom na to, že je potrebné ešte, aby zasadol gestorský výbor.

  • Viete termín konkrétny, pán poslanec?

  • Podľa, podľa uváženia, na utorok môže byť.

  • Musíme dať, povedzte, ktorý bod to je, a dajte termín.

  • Je to bod, je to bod 29 (tlač 987).

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu na zmenu programu.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 90 za, 3 proti, 27 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Ešte vás chcem informovať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že navrhovatelia pán poslanec Jánoš, pani poslankyňa Košútová a pán poslanec Lebocký, ktorí predložili na rokovanie zákon č. 102, čo sú podmienky, niektoré, zmena podmienok držania psov, ma požiadali, aby druhé čítanie a tretie čítanie prebehlo až na septembrovej schôdzi. Takže nebudeme v druhom čítaní o tomto návrhu rokovať.

    Ešte pán poslanec Csicsai. Nie?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Poprosím teraz pána poslanca Senka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 618 o autorskom práve.

    (Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1041.)

  • Ďakujem za slovo. V rámci rozpravy k návrhu zákona neboli podané procedurálne návrhy. Vzhľadom k tomu prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 99 bolo za, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, že za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 120 bolo za, 7 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Ježík uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, je to tlač 970.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 970.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k návrhu zákona vystúpili poslanci: Ježík, Mihál, Hlina, pani poslankyňa Gibalová, poslankyňa Horváthová a pán poslanec Novotný. Pán poslanec Hlina podal procedurálny návrh, a to vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďalej, pani, som podal pozmeňujúce návrhy ja a pani Gibalová a pani poslankyňa Horváthová.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hlinu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 47 za, 74 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch predložených dnes, dávam najskôr hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 117 bolo za, 15 sa zdržalo.

    Máte súhlas.

  • Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch z informácie.

    Dávam hlasovať o bodoch z informácie, a to o bodoch 1 až 34, 36 až 43 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 77 za, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz dávam hlasovať o bode 35 z informácie. Chcem podotknúť, ale že bod 35 sa týka článku 3 bodu 4 a k uvedenému článku som aj ja podal pozmeňujúci návrh, ktorý je legislatívne spresnený.

  • Hlasujeme o bode 35 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 proti, 57 sa zdržalo.

    Bod 35 sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali všetky body z informácie a môžeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

    Prvý pozmeňujúci návrh som dával ja a ide o body 1 až 25, o ktorých dávam hlasovať spoločne. Môžeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Váš návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Dávam hlasovať o návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 1 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Horváthová podala päť pozmeňujúcich návrhov. Prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyni obsahuje 20 bodov.

    O bodoch 7, 11, 13, 14 a 20 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili body 6, 9, 11, 24 môjho pozmeňujúceho návrhu.

    O bode 19 nebudeme hlasovať, lebo sme schválili bod 23 môjho návrhu, ktorý je totožný s bodom 19 podaným pani poslankyňou Horváthovou.

    Preto dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 12, 15, 16, 17, 18 prvého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 12 bolo za, 2 proti, 118 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Horváthovej obsahuje desať bodov. O bodoch 3 a 4 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili body 6 a 9 môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Preto dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 5 až 10 druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Horváthovej.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 23 za, 109 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Tretí pozmeňujúci návrh pani poslankyne obsahuje štyri body. O bode 2 a 3 nemôžeme hlasovať, lebo boli schválené body 6 a 9 môjho návrhu.

    Preto dajte hlasovať o bode 1 a 2 tretieho pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 23 za, 108 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Horváthovej.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 57 za, 75 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o piatom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Horváthovej.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 52 za, 2 proti, 76 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Pán predseda, dávam návrh na postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 76 za, 30 proti, 23 sa zdržalo.

    Teraz sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 44 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 355 o ochrane, podpore verejného zdravia.

    Pán poslanec Baláž uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia na zvolenie člena dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je to tlač 1034.

  • Hlasovanie o návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tlač 1034.

  • Vážený pán predseda, dámy, páni, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 25. júna 2014.

    V návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky

    A.

    berie na vedomie podľa § 26 ods. 8 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných starostlivostiach (pozn. red.: správne má byť poisťovniach), dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zánik výkonu funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad Róbertovi Illéšovi,

    B.

    odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvoliť Martina Hôrku do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho prezentoval pán poslanec Baláž. Poprosím vás o hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 54 sa zdržalo.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín.

    Je to tlač 1038.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1038.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpili žiadni poslanci, preto, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 79 za, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - ústavnoprávnu výboru a

    - Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti;

    ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 121 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Odhlasovali sme prerokované body z programu 36. schôdze.

    Ešte pán predseda výboru Blaha.

  • Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť kolegom z eurovýboru, že o 13.00 hod. máme v miestnosti č. 30 zasadnutie výboru, o 13.00 hod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Päťminútová prestávka a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 974. Spoločná správa výborov má tlač 974a.

    Odovzdávam slovo ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona predkladám za účelom vytvoriť zákonné predpoklady pre možnosť realizácie predaja akcií štátu a Fondu národného majetku formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu, tzv. IPO, nakoľko aktuálne platný zákon navrhovaný postup neupravuje a existujúce formy privatizácie pri predaji akcií cez IPO sú neaplikovateľné. Najpreferovanejšou alternatívou predaja majetkových účastí štátu a Fondu národného majetku v spoločnosti Slovak Telekom je predaj akcií prostredníctvom kapitálových trhov a subsidiárne v závislosti od viacerých faktorov ovplyvňujúcich vyhliadky na úspech IPO, priamy predaj, prípadne ich kombinácia.

    Z hľadiska verejného záujmu pri nakladaní s majetkovými účasťami štátu, resp. aj Fondu národného majetku, sa predaj majetkových účastí prostredníctvom kapitálových trhov formou IPO javí ako najtransparentnejší postup a vytvára predpoklady na naštartovanie fungovania kapitálového trhu, ktorého absenciou slovenská ekonomika dlhodobo trpí.

    Potreba prijatia navrhovanej legislatívnej úpravy vyplynula z jednotlivých úloh, ku ktorým bolo ministerstvo hospodárstva v spolupráci s Fondom národného majetku zaviazané vládou Slovenskej republiky. Predložený vládny návrh zákona je v súlade s ústavou aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Predložený materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, máme to ako tlač 974, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1144 zo 14. mája 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 433 z 20. júna 2014, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 295 zo 14. júna 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 327 z 24. júna 2014.

    V časti IV spoločnej správy sú tri body, ktoré, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, schváliť, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, v ktorej gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 327 z 24. júna 2014.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj v druhom čítaní v podobnom duchu a s podobným obsahom vyjadrila k predloženému a prerokovávanému zákonu o prevode majetku štátu.

    Opätovne ten úvod bude patriť tomu, že tento zákon označím za účelový, líšiť sa tento úvod bude hádam oproti prvému čítaniu v tom, že dávam návrh na stiahnutie tohto zákona, pretože ani po prvom čítaní, ani po následnom rokovaní v hospodárskom výbore, keď som nastolila konkrétne otázky, ktoré boli obsahom aj interpelácie, mi neboli zodpovedané pádne argumenty, prečo by sa mala uskutočniť doprivatizácia Slovak Telekomu a telekomunikačného priestoru spoločnosti, ktorá má výhradné a dominantné postavenie na telekomunikačnom trhu. Rovnako mi neboli zodpovedané vecné a pádne opodstatnené argumenty, ktoré by svedčili o tom, že, a dali by mi dôkaz, že vláda pod vedením Roberta Fica, sociálnodemokratická strana, ktorá pred voľbami zdôrazňovala potrebu posilňovania vplyvu štátu v strategických odvetviach, učinila konkrétne opatrenia, aby tento svoj vplyv formou posilnenej manažérskej a kontrolnej funkcie posilnila. Takéto dôkazy mi neboli predložené. Až teraz som sa dostala k odpovedi k mojej interpelácii, kde sa len úvodom, ako som mala možnosť si to predtým načítať, spomína snaha štátu a ministerstva o zvyšovanie rentability štátnych aktív a skvalitňovanie podnikateľskej funkcii štátu. Avšak v tejto zahmlenej netransparentnej atmosfére pripravovaného prevodu majetku štátu nejakým spôsobom dostratena unikajú zásadné informácie, ktoré by sa týkali predbežne stanovenej ceny, ktorú bude štát inkasovať za tento prevod, a už vôbec sa to nespája, nejakým spôsobom nie sú zverejnené, sprístupnené informácie o účelovom využití takto získaných nemalých zdrojov.

    Takže nerozumiem tomu, na základe čoho, akých informácií alebo konkrétnych dôkazov pri tak zásadnom kroku, ku ktorému sa chystá štát, ministerstvo a Fond národného majetku, aký z týchto krokov ma má presvedčiť o tom, čo sa uvádza aj v úvode odpovede na interpeláciu o snahe zvyšovať rentabilitu štátnych aktív a skvalitňovať podnikateľskú funkciu štátu. Ja som aj na hospodárskom výbore v druhom čítaní zdôrazňovala význam posilňovania štátu v strategických odvetviach. A to sa spájalo aj s očakávaním, myslím si, voličov sociálnej demokracie - strany SMER a naozaj mňa veľmi prekvapuje, že po 6 rokoch vládnutia strana SMER pod vedením Roberta Fica nebola schopná učiniť tak vážne rokovania, ktoré by smerovali k zvýšeniu a zrovnoprávneniu pozícií, či už právnych, alebo aj ekonomických, štátu, v zastúpení štátu v tejto spoločnosti.

    Naopak, ako som mala možnosť vidieť, ak bolo potrebné sústrediť všetku pozornosť na predaj, zrazu bola vláda pripravená rokovať a pripraviť memorandum o vzájomnom porozumení, ktoré sa dotýkalo podrobne prípravy a postupnosti všetkých krokov, ktoré treba zabezpečiť pre kombinovanú metódu predaja podielu štátu, či už formou ponuky na kapitálovom trhu, alebo potom aj priamym predajom. Toto mne v súbehu tohto pozorovania a tejto komparácie svedčí o tom, že ak vláda chce, tak vie obhájiť hospodárske záujmy a hospodárske záujmy štátu alebo vybraných skupín, ktoré na tomto prevode majú interes, ale v prípade, že treba obhájiť a posilniť, ochrániť ekonomický, hospodársky a finančný záujem štátu zvýšením podielu v tejto spoločnosti, zrazu vláda sa tvári ako bezmocná, nečinná, poukazuje a uchyľuje sa len k argumentácii toho, čo robila vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu, keď spustila privatizáciu Slovenských telekomunikácií.

    Ja som na základe vyhodnocovania týchto všetkých informácií a všetkých súvislostí dospela k tomu záveru, že takýmto spôsobom dochádza k nekalej činnosti vlády, ktorá podvádza vlastne a klame svojich voličov, klame občanov tohto štátu, zaliečajúc sa im tým, že nič iné, ako doprivatizovať a predať podiel, ktorý ostal štátu v spoločnosti Slovak Telekom, nemôže. Samozrejme, v takýchto podmienkach zahmlenej privatizácie, privatizácie, dokonca v ktorej procese aj poslanec Miškov poukázal na konflikt záujmu poradcu, privatizačného poradcu a zároveň aj človeka, s ktorým sa spája pracovná minulosť konkrétnych bankových subjektov, cez ktoré má byť uskutočnená ponuka akcií, v takejto zahmlenej atmosfére pri nedostatku informácií o použití verejných zdrojov, o neoznačení, neurčení predpokladanej výšky, ktorú bude štát inkasovať za predaj tohto podielu, ja, samozrejme, nemôžem tento návrh zákona vôbec podporiť.

    Práve naopak, dávam návrh na jeho stiahnutie, pretože ho vnímam ako účelový zákon, zákon, ktorý vlastne tak ako privatizácia nekoreluje s politicky vydanými prísľubmi o tom, že vláda SMER-u nebude privatizovať štátny majetok. Rovnako nekoreluje s tým, o čo sa má štát a vláda usilovať, a to je ochrane ekonomických, hospodárskych záujmov. A rovnako tak nekoreluje s tým, aby boli prijaté opatrenia na to, že spotrebitelia na telekomunikačnom trhu budú chránení pred posilnenou a zvýšenou dominanciou, majoritou subjektu, akým je Slovak Telekom, nadnárodná spoločnosť Deutsche Telekom.

    Takže toto tu všetko svedčí o tom, že naša republika, náš štát a vláda je čoraz viac v područí nadnárodných spoločností, nadnárodných monopolov, ktorým takýmto spôsobom slúži, a ja s týmto spájam vážne hrozby aj riziká, že naši spotrebitelia, a to už je jedno, teraz to už spojím nielen s telekomunikačným trhom, ale aj energetickým trhom, budú na týchto trhoch prostredníctvom štátu málo chránení. Nestačia ani odkazy na to, že však to bude ochraňovať Telekomunikačný úrad, prípadne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, lebo ja z aplikačnej praxe veľmi dobre viem, aká je činnosť týchto kontrolných úradov alebo mimosúdnych úradov formálna, a nakoľko vedia tieto kompetentné orgány pomôcť spotrebiteľom v relevantných oprávnených podnetoch a požiadavkách.

    Takže opäť len zopakujem, dávam návrh na stiahnutie tohto zákona, pretože je v príkrom protirečení a v príkrom rozpore s tým, čo sa od vlády zastúpenej sociálno-demokratickou stranou očakávalo. Je to v rozpore s verejným záujmom. Ja otvorene kriticky budem sa vždy vyjadrovať k privatizácii strategických odvetví, strategických podnikov, prírodných zdrojov, akými sú voda, pôda, a verím, že aj na základe tohto môjho vystúpenia sa konečne tí, ktorí majú hlasovaciu väčšinu, spamätajú a zastavia tento proces tunelovania štátnych zdrojov a štátneho majetku.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Bagačka, už som uzavrela možnosť.

    Pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa Mezenská, neostali ste nič dlžná svojej povesti precítene reagovať na akýkoľvek vládny návrh zákona, ale mýlite sa. Mýlite sa v tom, že vláda Roberta Fica ide niečo privatizovať.

    Vláda Roberta Fica rieši túto situáciu, za ktorú je zodpovedná vláda Mikuláša Dzurindu, a keď sa chcete spýtať na proces privatizácie Slovenských telekomunikácií, nasmerujte, prosím, svoje kroky a otázky k vašim opozičným kolegom z SDKÚ a KDH, ktorí, mnohí z nich sedia ešte stále aj v tomto pléne. A len necítim sa byť odborníkom na obchodné právo alebo právo obchodných spoločností, na to sú tu mnohí iní moji kolegovia.

    Ale, pani poslankyňa, keby sme boli spolu akcionári v jednej akciovej spoločnosti, kde vy, alebo respektíve ja mám 51 %, teda väčšinu, a vy 49, tak vy budete poslúchať mňa, a nie ja vás. Tak by to bolo aj vtedy, ak by ste tú väčšinu mali vy. Vtedy by som ja musel poslúchať vás. Už toto, prosím vás, raz pochopte a neklamte tu s kamennou tvárou a precítene, že vám nebolo odpovedané na výbore na vaše otázky. Opakovane ste dostali odpoveď ako od pána ministra hospodárstva, tak od predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku.

    Prosím vás, 51 je viac ako 49.

  • Ďakujem. Uzatváram možnosť, vyhlasujem rozpravu za, pani poslankyňa, poprosím vás, treba sa prihlásiť včas. Nech sa páči.

  • Pán Kolesík, zbytočne tento váš výbuch, lebo ani z vašej odpovede som sa nedozvedela nič konkrétne, čo som sa chcela dozvedieť na hospodárskom výbore. Ak vláda bola schopná podpísať a rokovať vo veci memoranda o porozumení pri príprave predaja, prečo nevyrokovala posilnenie svojho manažérskeho a kontrolného vplyvu v tejto spoločnosti? Veď vy mi len týmto potvrdzujete, že našu spoločnosť, nás štát neriadi vláda, ale nadnárodné spoločnosti, keď táto vláda nemá ten rešpekt a tú autoritu, aby za rokovací stôl zasadla so Slovak Telekomom, Deutsche Telekomom a vyjednala to, čo treba. A ak ste vlastne voličom sľubovali pred nástupom do vlády, že budeme posilňovať vplyv štátu v strategických odvetviach, tak sa pýtam v ktorých. Lebo všetky strategické odvetvia, ktoré pozorujem, ktoré tu ostali, vrátane prírodných zdrojov voda a pôda, sa privatizujú.

    Ktoré odvetvia pred voľbami mal premiér Fico na mysli, ktoré strategické odvetvia, keď ja som svedkom toho, že všetky strategické odvetvia a prírodné zdroje sa doprivatizovávajú?

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ja by som zareagoval. Samozrejme, pani poslankyňa, sme vám mnohokrát odpovedali, ale keď tie odpovede vy neberiete, to ja, samozrejme, s tým nič nemôžem urobiť. Podľa mňa efektívna správa aktív je taká, ktorá rozvíja aktíva, ktoré pre štát majú zmysel, a utlmuje a zbavuje sa aktív, ktoré nevedú k efektu, nevedú k zisku. A tu bol vlastnícky pomer tak nastavený, že nemôžeme s touto vecou nič urobiť, pokiaľ by sme nechceli znárodňovať. A mnohí moji predchodcovia ministri sa snažili efektívne docieliť to, čo vy hovoríte, že by sa dalo ľavou zadnou, jak sa hovorí, docieliť. Ani pán Miškov, ktorý rokoval, a na ministerstve hospodárstva sú o tom dôkazy, aby sa zlepšila dividendová politika, aby štát mohol efektívnejšie využívať tie výhody, ktoré má síce z menšinového, ale aj tak dosť veľkého akcionárskeho podielu. Z toho celého vyplynulo jednoznačné riešenie, že toto je najefektívnejší spôsob, a metódu, ktorú sme zvolili, je podľa mňa najtransparentnejšia a tá tú cenu dokáže určiť. Tí bankoví poradcovia, ktorí budú spolupracovať na tom procese predloženia tej ponuky na burzu len aranžujú tie podmienky tak, aby boli čo najvhodnejšie pre štát a aby sa cena docielila čo najvyššia.

    Tá metóda, takisto keď bude tlak záujemcov a tlak z trhu, tak bude aj, ak by Deutsche Telekom využil svoje predkupné právo, aspoň na strane štátu garancia, že sa pohybujeme v nejakej cenovej úrovni, ktorá je tá najoptimálnejšia a tá najvýhodnejšia. K tomu ja nemám ďalej čo dodať. Myslím, že to je postačujúce pre celú transakciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení, kolegyne, kolegovia, kratučko.

    Pani poslankyňa Mezenská bola jediná, ktorá vystúpila v rozprave. Na začiatku aj na konci svojej reči povedala, že mi dávala návrh na stiahnutie, predpokladám, tohto návrhu. Len aby nedošlo potom k nedorozumeniu, keď budeme hlasovať. Existuje podľa rokovacieho poriadku procedurálny návrh na nerokovanie, na vrátenie na prepracovanie alebo o nepokračovaní v rokovaní. Čiže stiahnuť môžme nohavice alebo roletu, a tým pádom návrh na stiahnutie nebol podaný ako procedurálny návrh. Ja už som vám dvakrát vyšiel v ústrety, pani poslankyňa, vy sa to za dva roky neviete naučiť, buď podáte procedurálny návrh a potom sa držíme podľa rokovacieho poriadku, ale takéto, len také reči, ja to hovorím preto, aby nám bolo úplne jasné. Vy môžte povedať, že sa mi to nepáči, rada by som to stiahla a tak ďalej. Stiahnuť to môžte. Nedali ste procedurálny návrh na vrátenie a prepracovanie alebo nepokračovanie. Návrh na stiahnutie nie je. Čiže hovorím to preto, aby sme sa potom na seba nekričali, keď sa bude hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    Správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a o enormnom náraste exekučných konaní.

    Správa má parlamentnú tlač 1022, správa výborov je pod tlačou 1022a.

    Poprosím ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby správu uviedol. Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň prajem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedajúca, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1058 z 18. marca tohto roku mi bolo uložené predložiť Národnej rade Slovenskej republiky Správu o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní.

    V súvislosti s predmetným uznesením predkladám správu, ktorá je založená na zhrnutí zovšeobecneného vývoja vo sfére pôsobenia úžerníckych nebankových subjektov a exekučných konaní. Súčasne však musím upozorniť, že komplexne poňatú správu tohto druhu, ktorá sa v istom zmysle môže priblížiť až k štúdii o ochrane a vymožiteľnosti práv, by bolo možné vypracovať len za súčinnosti viacerých štátnych orgánov pôsobiacich vo sfére ochrany práv spotrebiteľa.

    V predloženej správe podávam v kontexte s vývojom v oblasti finančných služieb poskytovaných nebankovými subjektmi za posledné roky informáciu o enormnom náraste rôznych nekalých a agresívnych obchodných praktík zo strany nebankových spoločností v množstve neprijateľných zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v zmluvách a s tým spojeným nárastom exekučných konaní, v ktorých sú vymáhané plnenia, ktoré majú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.

    Podkladom vypracovania správy bola prax a výsledky činnosti Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ďalej len komisia. Súčasťou predloženej správy sú všetky opatrenia na zlepšenie ochrany práv spotrebiteľa, ktoré boli zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky realizované.

    Pokiaľ ide o spotrebiteľov a prebiehajúce exekučné konania, komisia v spolupráci so Sociálnou poisťovňou zmonitorovala, že len voči dôchodcom je na návrh nebankových subjektov vedených takmer 28-tisíc exekúcií. V okamžitej reakcii na uvedený stav došlo k prijatiu novelizácii nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a zvýšeniu nepostihnuteľnej časti pre prípad zrážok vykonávaných z dôchodkových dávok. Následkom predmetného opatrenia bolo, že Sociálna poisťovňa prestala vo viac ako 11-tisíc prípadoch vykonávať zrážky z dôchodkov občanov. Už len z tohto počtu možno vidieť, koľko občanov Slovenskej republiky poberajúcich dôchodkové dávky musí vyžiť z dôchodku na úrovni životného minima.

    Zásadným opatrením, ktoré ministerstvo iniciovalo proti častokrát neoprávnene vedeným exekúciám proti spotrebiteľom, bolo oboznámenie súdov v súvislosti s impeachmentom vedeným proti Slovenskej republike, kedy sa Európska komisia na základe podnetov zo strany združení na ochranu spotrebiteľov Slovenskej republiky zaujímala aj o stav exekúcií vedených proti spotrebiteľom. Ministerstvo v tejto súvislosti dopytovalo všetky súdy a zistilo stav v rámci vybavenia exekučnej agendy ako závažný. Mnohé súdy už počas preverovania týchto exekúcií neoprávnene vedené exekúcie zastavili a ďalšie poverenia súdnym exekútorom v obdobných prípadoch ani nevydali. Boli zastavené tisíce exekúcií a od tohto okamihu neboli vydávané poverenia exekútorom zo strany súdov, pokiaľ exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej a od začiatku neplatnej rozhodcovskej doložky.

    Pokiaľ ide o pomoc poškodeným spotrebiteľom, ministerstvo túto poskytuje jednak prostredníctvom Centra právnej pomoci a jednak činnosťou už spomínanej komisie. Cieľom ministerstva je efektívne poskytovať pomoc poškodeným spotrebiteľom, preto je nevyhnutné uskutočniť zmeny legislatívneho charakteru zákona 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorými bude potrebné riešiť koncepčné otázky činnosti Centra právnej pomoci v snahe dosiahnuť jej stabilizáciu alebo jeho stabilizáciu. V tomto smere sa rovnako ako nevyhnutne javí personálne posilniť aj komisiu, aby táto bola schopná efektívne a priebežne poskytovať pomoc spotrebiteľom, ktorí sa na ňu obracajú v čoraz väčšom rozsahu.

    Čo sa týka legislatívnych opatrení smerujúcich k ochrane spotrebiteľov, ministerstvo pripravilo alebo sa podieľalo na príprave novelizácií právnych predpisov, ktoré prispeli alebo majú potenciál zásadným spôsobom prispieť k lepšej ochrane práv spotrebiteľov. Ide už o spomínanú novelu nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktorá je účinná od 1. novembra roku 2013.

    Ďalej ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a poslancami Národnej rady za stranu SMER pripravilo tzv. protišmejdovskú novelu zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, ktorá mala za cieľ zamedziť poškodzovanie a porušovanie práv spotrebiteľov pri organizovaní tzv. predajných akcií mimo prevádzku, pričom účinnosť tejto novely nastala 15. novembra 2013.

    Ministerstvo v spolupráci s poslancami Národnej rady za stranu SMER - sociálnu demokraciu predložilo novelu Exekučného poriadku v rámci novely Občianskeho zákonníka. Hlavnými cieľmi novely sú lepšia úprava trov exekúcie a úprava primeranosti výkonu exekúcie tak, aby spotrebitelia neprichádzali v exekúciách o svoje nehnuteľnosti, kde majú obydlia, ak exekúciu možno vykonať inak. Tuná účinnosť nadobúda tento zákon 1. júna tohto roku.

    Nemenej významnou je novela Občianskeho zákonníka, ktorej hlavnými cieľmi sú najmä úprava a zavedenie inštitútu úžery v civilnom práve, ktorého znovuzavedenie si vyžaduje dlhodobo aj aplikačná prax, a zavedenie novej definície a stropu odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom s cieľom predísť predražovaniu poskytovania finančných prostriedkov spotrebiteľom, pričom takisto nariadenie vlády nadobudlo účinnosť 1. júna 2014. Dôležitým legislatívnym opatrením je aj pripravovaný nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nový zákon o verejných dražbách.

    Na záver úvodného slova chcem uviesť, že som presvedčený, že je nevyhnutné pokračovať v prijímaní ďalších opatrení proti nekalostiam a proti tým podnikateľom, ktorí sa rozhodli protiprávnym konaním zbohatnúť na nevedomosti a neschopnosti našich občanov sa brániť. Ide niekedy doslova o sústavný boj za práva slabšej zmluvnej strany, v rámci ktorého ako minister spravodlivosti potvrdzujem dominantnú úlohu a postavenie ministerstva. Zneužívajúce konanie vedúce až k zbedačovaniu občanov, bezdomovectvu a tým aj nárastu celkovej záťaže celkovej záťaže sociálnej siete štátu nemôžeme za žiadnych okolností tolerovať.

    Ďakujem pekne, to bolo všetko.

  • Ďakujem, pán minister. Je 12.00 hod., po 12.00 hod.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o 14.00 hod.

    Želám ešte všetkým dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenom rokovaní o Správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní. Je to tlač číslo 1022.

    Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov a teraz dám slovo členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Pán poslanec Hlina, o čom to je?

  • Reakcia z pléna.

  • Pokračovanie rokovania o Správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, tlač 1022.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, aby sme body programu 23, 24, 25, ktoré by mal prezentovať pán minister zahraničných vecí, preložili, nakoľko nie je prítomný, a naozaj považujem za dôležité, aby bol účastný. Čiže navrhujem, aby sme ich preložili na iný termín. Ďakujem.

  • Tak takúto vec rozhodneme, keď tak, potom, ale teraz bude vystúpenie pána poslanca, teda pána spravodajcu Martvoňa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania Správy o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1028 z 5. mája 2014 pridelil uvedenú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.

    Ústavnoprávny výbor predmetnú správu prerokoval na svojej 71. schôdzi 13. mája 2014. Uznesením č. 423 odporúčal NR SR správu vziať na vedomie a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania v ústavnoprávnom výbore.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku od troch pánov poslancov, za klub KDH Pavol Zajac a jednotlivo Miroslav Kadúc a Alojz Hlina.

    Nech sa páči, Pavol Zajac, ako prvý.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som si pred mesiacom prečítal správu, ktorú nám pán minister predložil, o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností, tak keď som si ju čítal, mal som taký pocit chvíľami, ako keby niekto opísal niektoré vystúpenia z minulého roku moje alebo kolegu Hlinu, keď sme sa opakovane k tejto téme vyjadrovali, a to buď v rozprave k zákonom o exekútoroch, alebo ja keď som navrhoval strop pre úroky pre nebankové subjekty alebo spotrebiteľské úvery, presnejšie povedané. Naozaj vyjadrenia nekalé, agresívne obchodné praktiky, úžernícke nebankové spoločnosti, počet exekúcií, ktoré sú vedené voči dôchodcom, už mi k tomu chýbal len, také moje slovné spojenie, ktoré som použil a veľmi rád ho používam, úžernícky klondike, ktorý sa rozbehol od roku 2010 na Slovensku.

    Naozaj v správe je popísaná situácia, v ktorej sa nachádza Slovensko alebo nachádzalo Slovensko v roku 2013, alebo sa nachádza v súčasnosti. Naozaj tie hrozné čísla, o ktorých sme tu niekoľkokrát v minulom roku rozprávali aj ja, aj kolega Hlina, 550-tisíc exekučných konaní nových v priebehu roka. Ja som hovoril o 2 mil. exekúcií. Pán minister v svojej správe píše 2 880-tisíc exekúcií na Slovensku, ktorých je vedených na slovenských súdoch. Neúnosné zahlcovanie slovenských súdov návrhmi na exekúciu od týchto nebankových spoločností. Včera v denníku SME, ktorí ste to čítali, len od jednej, od jedného nebankového subjektu, od firmy Pohotovosť cez 20-tisíc podaní na Ústavný súd len v priebehu jedného roka! Jedna firma dokáže takto zahltiť Ústavný súd. Všetci sa sťažujeme, že Ústavný súd koná dlho a jeho rozhodnutia sú neúmerne dlhé. Bolo priznané aj v tom článku. Áno, ak by neboli zahltení jednou spoločnosťou, tie rozhodnutia by mohli byť oveľa, oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. A naozaj ľudia by sa takto, ľudia, firmy, ale aj politické strany podávajú podania na Ústavný súd, by tie rozhodnutia mohli prísť oveľa skôr. Naozaj v tejto správe je táto situácia, v ktorej sa Slovensko nachádza, popísaná dobre.

    Čo mi ale chýba, je, čo to spôsobilo. Prečo k tomu došlo na Slovensku, že máme skoro 3 mil. exekúcií? A sám pán minister píše v tejto správe, že väčšina týchto exekúcií je od týchto nebankových spoločností. Čo spôsobilo to, že k tomu došlo? Toto mi v správe chýba. A nepoviem nič nové, lebo som to tu povedal niekoľkokoľvekkrát, že my vieme, kde to vzniklo. A je chybou, že v tejto správe sa to nepopísalo.

    V prvom rade to bolo rozhodnutie prvej vlády Roberta Fica z marca roku 2010, keď sa zrušil strop pre úroky pri spotrebiteľských úveroch. Naozaj do pléna Národnej rady sa doniesol zákon... Sa doniesol. Minister financií Počiatek doniesol zákon, ktorý schválila vláda Roberta Fica, doniesol zákon, ktorý sa tváril, že implementuje Európske smernice do slovenskej legislatívy, dozoroval to šéf finančného výboru pán Burian a takýto zákon, ktorý bol obsiahly, pravdepodobne si ani nikto z poslancov nevšimol, že tento strop pre úroky vypadol z toho návrhu zákona. Ale niekto veľmi dobre vedel, pán minister, vtedy, čo robí. A politickú zodpovednosť za tento zákon, ktorý spôsobil tento neúmerný nárast tých, tohto úžerníckeho klondike na Slovensku, niekto vedel, čo robí, prečo tento strop stamadiaľ vypadol. Pretože dovtedy boli prípady, že ľudia, občania na Slovensku prichádzali aj o byty, aj o domy s tým, že podpísali úver, ktorý nedokázali splácať, ale tie prípady a počet tých prípadov bol rádovo oveľa, oveľa nižší, ako o ňom hovoríme dnes, ako o ňom hovoríte v svojej správe. Ten, kto tento zákon doniesol, a ja to zopakujem, doniesol ho minister financií vtedajší Počiatek, ten zákon schválila vláda Roberta Fica, pán Robert Fico predsedal v tejto vláde a tento zákon dozoroval šéf finančného výboru pán Burian. Oni nesú politickú zodpovednosť za tento neúmerný nárast, za tých pomaly 3 mil. exekúcií, ktoré máme na Slovensku, a toto mi v tejto správe chýba.

    Čo sme urobili my ako opozícia v tom, aby, aby sme aspoň sa pokúsili znížiť tento trend na Slovensku? Naozaj my sme si minulého roku plnili to, čo sa od opozície požaduje, že sme poukazovali na tento problém, ale sme prichádzali aj s riešeniami. A ak by naše riešenia boli prijímané, mohli sme napríklad tento strop pre úroky, pre spotrebiteľské úvery zaviesť skôr. Vo februári minulého roku, pán minister, sme vám napísali spolu s kolegami podpredsedom Národnej rady, predsedom KDH Jánom Figeľom a spolu s Alojzom Hlinom - plus ja som bol podpísaný pod tou verejnou výzvou - výzva, aby tí občania, ktorí sú prvýkrát exekvovaní a sú to fyzické osoby, teda nie sú podnikatelia, aby mali nižšie poplatky voči exekútorom, teda polovičné poplatky aby platili. Hneď na tlačovej konferencii, kde sme prezentovali túto našu verejnú výzvu, sme hovorili o tom, aby ste zastavili to, aby ste zastavili to, že sú, že exekvované aj životné minimum. Naozaj v tom čase mohlo byť 40 % životného minima exekvované. Naozaj sme sa vás pýtali, ako je možné, že štát zadefinuje, že tu existuje nejaké životné minimum, z ktorého človek má vyžiť, a ešte z neho môže exekútor zobrať 40 %! Dotýkalo sa to niekoľko desiatok tisíc dôchodcov. Aj tu v pléne Národnej rade pri zákone o exekútoroch som vám to minimálne dvakrát hovoril. Dočkal som sa odpovede, že je to zložitejší problém a budete ho riešiť komplexne a prídete s návrhom zákona. Potom v priebehu leta alebo pred letom ste vydali nariadenie vlády, kde ste zastavili to, aby životné minimum mohlo byť exekvované. A v tejto správe aj o tom píšete. Takže my sme na to poukazovali, vy ste hovorili, že to je problém, odrazu z dňa na deň to problém nebol - a za to vás chválim, že ste to také nariadenie vlády prijali - a z dňa na deň - píšete to aj vo svojej správe - 11-tisíc dôchodcov, odrazu im zostalo to životné minimum, tých 195 eur, aby sme vedeli, o akej čiastke hovoríme. Dovtedy mohol exekútor im zobrať čiastku a títo dôchodcovia museli vyžiť zhruba zo 115 eur, čo je naozaj neúnosné. Takže poukazovali sme na tento problém, tlačili sme vás k nemu, vy ste sa najprv tomuto riešeniu bránili a potom ste ho prijali a od septembra, myslím, minulého roku takéto nariadenie platí.

  • Reakcia z pléna.

  • Od novembra, ďakujem. Ale oveľa, oveľa väčší problém je ten strop úrokov, ktorý bol v roku dvetisíc... v marci roku 2010 zrušený, a ten spôsobil to, že nám neúmerne narástli tieto nebankové subjekty, garážové firmy, firmy cez esemesky, cez telefón. Odrazu stovky, možno tisícky, neviem to dneska zadefinovať, firiem tu vzniklo, ktoré vykonávali pôžičky, lebo požičiavať za niekoľko 100-, za niekoľko tisícpercentný úrok, no to hádam ani predaj drog tak nevynáša, ako, ako vynášalo týmto nebankovým subjektom, ktoré zistili, že na Slovensku sa dá krásne ryžovať, a preto som to označil za úžernícky klondike na občanov Slovenska s požehnaním štátu. A my sme minulého roku prišli a ja konkrétne najprv v máji, tuším, že to bolo v máji, keď som prišiel s tým, že zadefinujeme strop pre tieto spotrebiteľské úvery. Najprv som to zadefinoval, strop, ktorý sa odvíjal od základnej sadzby Európskej centrálnej banky, ale hneď v prvom čítaní, hneď v prvom čítaní som sa obracal na poslancov SMER-u a hovoril som im, že som ochotný v druhom čítaní aj zásadne zmeniť tento strop a prijať aj to nariadenie, ktoré platilo do roku 2010, keď bol strop pri jednotlivých typoch, úveroch zadefinovaný ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov, ďalej budem používať radšej len priemer, čiže dvojnásobok alebo štvornásobok váženého priemeru. A v máji v roku 2013 som bol, som s takým riešením prišiel a poslanci SMER-u ho odmietli. Na jeseň o polroka, keďže pol roka som nemohol takýto návrh predniesť, som prišiel s riešením, ktoré som popísal už v máji, a to, aby strop, úrokový strop pri spotrebiteľských úveroch bol podľa jednotlivých typoch úverov ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov, a popísal som, že tam budú, to bude celkové náklady spotrebiteľa. To znamená, že tie celkové náklady spotrebiteľa v tomto strope budú musieť všetky poplatky a úroky a ďalšie notárske poplatky budú musieť byť v tom zahrnuté. Vtedy mi bolo, pán minister, tu v pléne povedané, že sa to nedá takto nastaviť, ako to nastavujem ja ako dvojnásobok RPMN, že sa to nedá nastaviť, že Národná banka s tým má problém. Zároveň som, samozrejme, navrhoval, aby maximálne maximum bolo štvornásobok váženého priemeru. V tom čase bol vážený priemer, aj dneska je okolo 18 %, štvornásobok nám robil - alebo niečo pod 18 % - štvornásobok robil 70 zhruba percent. Sedemdesiat percent vyhlásila, teda vyhlásil aj Ústavný súd Českej republiky ako hranicu úžery. Podobný návrh mala aj kolegyňa Žitňanská Lucia spolu s kolegom Mirom Beblavým. Tí rovno zadefinovali túto hranicu nominálne ako 70 %. Ja som to navrhoval ako dvojnásobok priemerov podľa jednotlivého typu úverov, všetky náklady aby v tom boli, alebo štvornásobok váženého, čo bola 70 %. To znamená, po prijatí môjho návrhu žiaden úrok cez 70 %, ročný úrok, samozrejme, by nemohol platiť alebo teda takáto zmluva by bola bezúročná, tak som to navrhoval. Vtedy mi bolo hovorené, že sa to nedá takto nastaviť. Až začiatkom tohto roka prišli kolegovia Martvoň, Brixi a s ďalšími kolegami zo SMER-u a navrhli komplexnejší návrh zákona o spotrebiteľských úveroch. Dokonca ten sa dotýkal aj zákona o exekútoroch a ďalších záležitostí, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky, ale podstatným tam bolo, že aj oni zadefinovali odplatu tuším. Že? Odplatu, ja som to predtým navrhoval ako celkové náklady spotrebiteľa, oni to nazvali odplatou a takisto zadefinovali v návrhu zákona, že vláda určí vyhláškou, a zadefinovali, že ako dvojnásobok úverov v bankách. Na to ministerstvo spravodlivosti spustilo medzirezortné pripomienkové konanie, kde túto vyhlášku sa snažilo vyprecizovať, do akej výšky, ako nastaviť tieto úroky. Od začiatku som vedel, že budú musieť použiť v nejakej miere priemery, ktoré zhromažďuje Národná banka Slovenska z týchto jednotlivých spotrebiteľských úverov. A najprv sa hovorilo o 1,5-násobku RPMN, ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoniec to skončilo a taká vyhláška bola vydaná, mala by platiť od septembra a ajhľa, tá vyhláška znie ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov. To, čo som navrhoval ja už minulého roku. Veď zase, aby som bol objektívny, nič geniálne som nevymyslel ani ja. Toto do roku 2010 platilo na Slovensku. Pán minister, nebolo to úplne presne to isté, ale hranica tam bola a odvíjala sa od tohto priemeru. A bol tam ten dvojnásobok, aj vy ste to zadefinovali ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov. A ja som rád, ja som rád, že tieto úroky budú nejako ohraničené, že ten strop tam bude, pretože nie je možné, aby štát sa pozeral na to, ako má 3 mil. exekvovaných ľudí, a aby ľudia prichádzali o byty, o domy, pretože si požičajú 1 000, 1 500, 2 000 eur. To je nemysliteľné! Poznám názory liberálnych ekonómov, ktorí hovoria, načo sa starať, veď to je záležitosť občana a tej spoločnosti, ktorá poskytuje mu pôžičku, čo sa má čo štát starať. Dalo by sa s tým možno súhlasiť, a ak by tie spoločnosti, ktoré poskytujú tieto pôžičky sa správali korektne a nezneužívali právny systém, legislatívu na Slovensku. Lebo exekútori vykonávajú len to, čo im posunú nebankové spoločnosti. Ak nebanková spoločnosť požičia za niekoľko tisíc percent, bol tu spomínaný prípad, keď spoločnosť chcela 50-tisíc percent, 50-tisíc percent úrok ročný! Samozrejme, keď občan podpíše takúto zmluvu a nevládze ju splácať, lebo nebankovka od začiatku vie, že občan nemá šancu splácať takúto pôžičku, tak to posunie exekútorovi a exekútor v úvodzovkách si už len plní svoju povinnosť, hoci veľakrát aj za hranou zákona, preto som bol rád, že aj v tých, v tom návrhu kolegov zo SMER-u bola zadefinovaná, boli zadefinované pravidlá aj pre exekútorov, čo môžu exekvovať, aké dražby môžu byť vykonané, do akej čiastky nemôže byť vykonaná dražba, ale exekútori takisto v tomto právnom prostredí vymáhali tieto pôžičky od občanov aj s príslušnými úrokmi, a preto máme na súdoch skoro 3 mil. exekúcií. Z toho väčšina aj podľa vašej správy od nebankových spoločností.

    Tento tlak opozície a, samozrejme, tlak od médií, ale aj od občanov – chcel by som v tejto chvíli poďakovať aj tým médiám, ktoré v poslednom roku skoro, keď nie dennodenne, tak na týždennej báze písali o prípadoch občanov, ktorí sa stali obeťami týchto úžerníckych nebankoviek –, takže tlak médií – aj Slovenskej televízii chcem poďakovať za investigatívne relácie, kde popisovali príklady ľudí, lebo na príkladoch konkrétneho občana je najlepšie ukázať, čo sa v našom štáte deje v súvislosti s nebankovými pôžičkami –, takže bol tu tlak, aktivita opozície, ku ktorej sa v tomto roku pridali aj vládni poslanci spolu – sami to vtedy definovali – spolu s ministerstvom spravodlivosti, a preto tá správa z môjho pohľadu je dobrá, popisuje situáciu, ale veľmi mi chýba v nej to, kto spôsobil túto situáciu, kto nesie politickú zodpovednosť za túto situáciu.

    A ja to poslednýkrát poviem, môže za to vtedajší minister financií Ján Počiatek, ktorý s týmto zákonom prišiel, vláda Roberta Fica, ktorá tento zákon schválila, a šéf finančného výboru pán Burian, ktorý dozoroval tento zákon v parlamente.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, myslím si, že mal si zaujímavé vystúpenie. Vo viacerých častiach sa dá súhlasiť, ale sú tu dôležité časti tvojho vystúpenia, s ktorými nemôžem súhlasiť.

    Prvá je v podstate, že to, že exekútor mohol zobrať čiastku až 40 % zo životného minima až do prijatia teda nariadenia vlády, našej vlády alebo teda vlády Roberta Fica. No, ja sa pýtam, však v podstate áno, dovtedy bol tento, mal takéto oprávnenie exekútor. Toto oprávnenie ale získal za vlády Mikuláša Dzurindu, kedy v podstate sa, bola tá novela Exekučného poriadku, ktorá v podstate umožňovala siahnuť aj alebo teda stanovovala tú výšku životného minima, na ktorú môže siahnuť. To nariadenie, ktoré prijala vláda Roberta Fica, sa dala kľudne, sa dalo kľudne prijať aj za Radičovej vlády, kedy bolo KDH pri moci. Neprijalo sa. Ja chápem rozhorčenosť, že proste dlho to trvalo z pohľadu akože pre občanov, ale trvalo to všetkým vládam dlho, kým sa to prijalo, a dôležité je to, že nakoniec to nariadenie bolo prijaté a bolo prijaté za vlády Roberta Fica. Čiže nemôžem súhlasiť ani s tým, že kto spôsobil túto situáciu toho nárastu tých úžerníckych úverov a spoločností. No SMER to určite nespôsobil, nakoľko už 10, ak nie 15 rokov občania poukazujú na tento problém na rôznych diskusiách, či už porada.sk, alebo na iných fórach aj spotrebiteľských. Zodpovednosť majú podľa môjho názoru za to všetky strany z toho dôvodu, že vždy bolo niečo iné prioritné, čo sa riešilo, ale nie tento problém.

    A čo sa týka v podstate toho RPMN, tak to RPMN, čo si ty navrhoval tú sadzbu, tak bol ten problém to, že sa obchádzalo a vzťahovalo sa iba na spotrebiteľské úvery. Lenže my sme zistili, keď sme prichádzali s naším zákonom, že mnoho nebankoviek to obchádza práve cez nespotrebiteľské úvery alebo iné úvery...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči s reakciou, Pavol Zajac.

  • Ďakujem vám za vašu faktickú poznámku. Naozaj ste mi pripomenuli niečo, čo som síce povedal vo svojom vystúpení, a teraz to chcem zdôrazniť a to je odpoveď na to, prečo to aj vláda Ivety Radičovej neprijala. Povedal som vo svojom vystúpení, do toho roku 2010 boli prípady občanov, ktorí nevládali splácať úvery, ktoré si zobrali od nebankoviek, ale bolo ich rádovo v desiatkach tisíc alebo rádovo tisíc, maximálne rádovo niekoľko desiatok tisíc. V roku 2010, keď vláda Roberta Fica zrušila strop pri úrokoch, neúmerne narástol počet nebankových subjektov, ktoré poskytovali takéto úroky, lebo za niekoľko sto, za niekoľko tisíc percent sa im to perfektne oplatilo, a odrazu niekoľkonásobne narástol počet občanov, ktorí si zobrali takéto úvery, a išlo to do státisícov, o čom konštatuje aj táto správa, a začalo sa to prejavovať naozaj niekedy v roku 2012, keď na súdoch sa objavilo niekoľko 100-tisíc požiadaviek od exekútorov, a preto tá situácia začala byť vypuklá na konci roku 2012, v roku 2013 a myslíme si, že legislatíva, vláda musí na takúto situáciu reagovať. Takže ten problém prepukol až niekedy v druhej polovičke roku 2012, roku 2013 a začalo to byť neúmerné, a preto sme prišli aj my s tými výzvami a opatreniami a návrhom zákona.

  • Ďalším rečníkom prihláseným písomne do rozpravy je pán Miroslav Kadúc.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, správa, ktorú predkladá pán minister, je orientovaná zhruba rovnakým ťahom na bránku ako úsilie o legislatívnu zmenu, ktorú nám v tejto súvislosti prednedávnom ponúkla vládna strana, teda ťahom, ktorého cieľ je síce ušľachtilý a prospešný, avšak prejavy realizácie ktorého sú ťarbavé, rýchlo pečené a nedôsledné v tom lepšom prípade. Nemôžem si pomôcť, ale v úsilí, ktoré tu relevantné rezorty a smerácki poslanci vyvíjajú, čítam primárne zamerané ako, ako získavanie politických bodov a až následné dosiahnutie vyžiadaného cieľa. Inak povedané, aj tu, ako sme si pri SMER-e zvykli, dôsledne platí, že ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, nie je to kačka. Jednoducho snaha, v ktorej, ktorej zachytením a zhodnotením má predložená správa byť, je len ďalšou mediálnou jazdou, ktorá okrem dôrazu na fakt, že spotrebiteľ je slabšou stranou, čo je podľa mňa celkom známe všetkým, možno táto správa rieši koncepciu iba na okraj, ak vôbec, a príčiny, ktoré by mali súčasťou tejto správy byť, nerieši absolútne. Postupne. Správa o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní patrí svojím rozsahom i obsahom k tzv. brožúrkovým materiálom. K brožúrkovým preto, že problematika pôsobenia úžerníckych spoločností a nárast exekučných konaní si zaslúži už len z rešpektu k osudom ľudí viac ako 12 strán alebo 9 strán 12-bodovým písmom. Pritom tento rok sa zodpovedá zdrojom, z ktorých sa pri jej príprave čerpalo. Žiadne hĺbkové analýzy, žiadny relevantný prieskum, žiadny oddretý čas pri spracovaní podkladov a relevantných číselných údajov. Namiesto toho internetový zdroj: financnahitparada.sk. A zmätočné absolútne nekonkrétne, a preto nerelevantné odkazy na vlastné údaje rezortu. Uvediem príklad, strana 3:

    "Podľa štatistických údajov ministerstva spravodlivosti celkový počet exekúcií sleduje stúpajúcu tendenciu, pričom v roku 2013 bolo na súdoch ako neskončených, vedených a evidovaných viac ako 280-tisíc exekúcií. Počet novozačatých exekučných konaní medziročne v priemere predstavuje počet viac ako 550-tisíc konaní."

    Tento politicky ľubozvučný odsek nasleduje pracovná hypotéza nepodložená relevantnými údajmi, opäť citujem:

    "Pokiaľ ide o spotrebiteľov a prebiehajúce exekučné konania, tento nie je osobitne evidovaný, avšak možno sa domnievať, že počet predmetných konaní predstavuje podstatnú časť všetkých každoročne vyvolaných exekučných konaní. Komisia napríklad zmonitorovala, že len v prípade dôchodcov je voči tejto kategórii obyvateľov z podnetu nebankových subjektov vedených takmer 28-tisíc, v rámci ktorých sú dôchodcom vykonávané zrážky z dôchodkových dávok."

    Ešte v úvodzovkách emotívnejšou je strana 4 predloženej správy, ktorá hovorí: "Rádovo možno vo všeobecnosti odhadovať, že pokiaľ ide o počet exekúcií vedených proti spotrebiteľom, tento sa pohybuje v stovkách tisícoch exekúcií."

    Podľa môjho názoru úplne nejasný odhad v podstate opierajúci sa o nič viac, ako je pocit, pocit ministerských úradníkov. To mi je osobne veľmi ľúto. Táto vadná metodika analýzy je... nie je hodná tejto siene zákonnosti a je preto možné, že i samotná správa je odtrhnutá od pomerne krutej reality. Pravdou je, že som bol od začiatku zanietený fanúšik novelizácie a prijatia protiúžerníckych zákonov, a to predovšetkým preto, že ten cieľ bol naozaj sociálne ušľachtilý, a musím povedať, že stále som fanúšikom, ale to, čo nám vládna strana ponúka ako ťažiskový výsledok svojho úsilia, dnes nielenže nepostačuje, ale je miestami až nekompetentné, a preto skôr politicky postihnuté ako sociálne zdravé. Skutočnosť, že výkonná moc pri prijímaní tak závažných a nevyhnutných legislatívnych opatrení ako tie sťahujúce sa na praktiky úžerníckej spoločnosti, pracuje práve a len s indíciami, s hypotézami, dohadmi a nedostatočnými údajmi, má za následok odtrhnutie úsilia od reality a sledovaného cieľa. Ak by sa totiž urobila čo i len hlbšia analýza na súdoch, dokonca ak by sa gúglilo trošku snaživejšie, prišli by sme k omnoho iným výsledkom, a to napríklad, kde na googli pomerne ľahko sa dá nájsť informácie od vyšších súdnych úradníkov, ktorí hovoria čísla: 40 - 50 % exekúcií sa vedie v prospech eráru, t. j. Sociálna poisťovňa, úrad práce, dane, pokuty, zdravotné poistenie. Potom sú tu nezaplatené telefóny 10 - 15 %, cca 10 % sú náklady na bývanie, nájomné, elektrina, plyn, nesplácané úvery v bankách, nezaplatené poistky za auto a tak ďalej. Šmejdi vrátane aj rýchlych pôžičiek sú v komplexnom pohľade až na konci. Mohli by sme teda dôjsť k zisteniam, ktoré vyššie označené pracovné hypotézy nielenže nahlodávajú, ale ich aj rozbíjajú v základoch. V základoch, ktoré z dôvodu na strane nedostatočnej odvedenej roboty pri tvorbe môžu byť celkom jalové.

    Určite nechcem bagatelizovať problém, ktorý tu máme a ktorý má naozaj závažné dôsledky, a nebankovky ich spôsobujú, avšak pri takomto probléme by sme nemali vychádzať z pocitov, odhadov či prípadne neodôvodnených hypotéz.

    K tým prijímaným opatreniam, ktoré, o ktorých hovoril pán minister. Kvalite základov, na ktorých sa vládna strana sa, na ktorých sa vládna strana snaží vybudovať svoj ťah na bránku, zodpovedná povahe predložených legislatívnych opatrení. Aby som náhodou neprekonal tú 9-stranovú správu, pokúsim sa byť čo najtrefnejší.

    Ako som povedal, netrvám, že tie trvalé opatrenia sú primárne zlé. Neupustím však od toho, že snaha, ktorá, ktorá ju sleduje, je zbrklá a v podstate aj na základe tých údajov, ktoré sú predložené, nevyžiadaná. Nedá sa jednoducho sekať a potom čakať, čo zostane, čo prinesie prax. To v tejto situácii podľa mňa nejde.

    A k tomu úrokovému stropu, čo spomínal aj kolega Zajac, len možno krátka poznámka. Pre uľahčenie budem tým úrokovým stropom označovať to, čo sa v dotknutej úprave označuje ako maximálna odplata. V nej sú započítané úroky, poplatky a všetky peniaze zaplatené v súvislosti s poskytnutým úverom. Predmetný pojem sa legálne zakotvuje preto, aby nebankovky neobchádzali úrokový strop zavedením nových poplatkov. Potiaľto, myslím, že sa zhodneme, a to sme sa zhodli aj pri rozprave, pri tých protiúžerníckych zákonoch, je to v poriadku. Čo však v poriadku celkom nie je, je napríklad to, že vláda vyšla nebankovkám v ústrety tým, že sa bude úrokový strop meniť každé tri mesiace podľa úrokov bánk za predchádzajúci štvrťrok a od 1. septembra 2014 budú zároveň úrokové stropy pri väčšine úverov menej prísne, keďže sa bude počítať z iných údajov, ako to je od júna, keď platí prechodné obdobie. Tuto sa mi zdá, že je menšia, ak nie väčšia medzera. Snaha bola, ale výsledok opäť nedostatočný. Áno, prijali ste opatrenia, ktoré majú riešiť problém, no je to len náplasť na súčasný stav, žiadne koncepčné riešenie. Mysleli ste v tejto súvislosti predovšetkým na nízkopríjmové skupiny občanov, ktorým takýmito opatreniami môžete sťažiť dostupnosť úverov a tým vlastne vyvolať dopyt po obrátení sa na skutočných úžerníkov. Veď práve vaše snahy môžu byť, môžu vo svojich dôsledkoch vyvolať účinky, ktorým my sa predovšetkým snažíme, my všetci, čo tu sedíme, zabrániť. Absencia efektívnych nástrojov na postihovanie úžerníkov zo sivej ekonomiky, ktorá môže podľa môjho názoru rozbujnieť, stále absentuje. A len pripomínam, že pre týchto úžerníkov zákon o spotrebiteľských úveroch alebo o ochrane spotrebiteľa neplatí. Pod tento režim, žiaľ, nepodliehajú a efektívne nástroje neexistujú.

    Pán minister, vy ste ohlasovali na začiatku svojho funkčného obdobia rekodifikáciu Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Ak si dobre pamätám, prisľúbili ste, že to, že ich prijmeme v tomto volebnom období. Čo je s tým, čo sa s tým deje? Bola to otázka, ktorú som sa vás minimálne pri Občianskom zákonníku pýtal, nedostal som odpoveď a budem sa pýtať opäť a využívam toto fórum a pýtam sa, kedy budú tieto dva základné kódexy, ktoré, práve tieto dva majú slúžiť občanom ako úprava, ktorá má poskytnúť občanom jasné práva a povinnosti pri občianskych, občianskych vzťahoch, kedy majú byť, má byť právny poriadok stabilný a predvídateľný, pretože dnes tomu nerozumie alebo rozumie málokto a občan už podľa môjho názoru vôbec. No a toto je obrovská chyba a bez týchto dvoch kódexov sa akýmikoľvek parciálnymi úpravami nepohneme vpred tak, ako sme plánovali.

    A ak máte skutočne záujem pomôcť spotrebiteľom, možno sú ešte dve cesty, na ktoré sme sa, o ktorých sme síce hovorili, ale neboli prijaté, a to je napríklad centrálny register poskytnutých nebankových úverov, kde môžete regulovať osoby, ktoré si zoberú spotrebiteľský úver, môžete ich sledovať, môžte vedieť, ako sa tí spotrebitelia správajú a či nepotrebujú pomôcť. Namiesto toho, ako som povedal, čiastkové zmeny bez toho, aby bol zavedený akýkoľvek informačný systém, ktorý nám dá poznatky o tom, koľko ľudí má a koľko nemá spotrebiteľské úvery.

    Rovnako to platí pre druhý inštitút, druhý nástroj a to je centrálny register exekúcií, ktorý nech už znie, nech už znie akokoľvek hrozivo, práve tento môže poskytnúť dostatočné informácie o tom, či je voči niekomu vedená exekúcia, a môže výrazne znížiť trovy exekučného konania. V Čechách je to zavedené, v Čechách to funguje podľa mojich informácií výborne a znížili sa exekučné trovy na..., nie, teda o výraznú časť, na pomerne malú sumu, a teda aj ten dlh sa zníži. Ak to myslíte úprimne, na tejto schôdzi je predložený zákon pod tlačou alebo návrh zákona pod tlačou 999, kde sa centrálny register exekúcií po vzore Českej republiky zavádza. Stačí si to len prečítať – je to takmer kópia prispôsobená, teda kópia, čo je prispôsobená na náš právny poriadok – a dvihnúť ruky. Kašlať na to, že je to z opozície, je to zákon, ktorý je pre ľudí. A máme tu predsa druhé čítanie, pokojne ho môžme vylepšiť. Čiže je to tu, je to tu druhýkrát, vec, ktorá môže ľuďom reálne pomôcť, môže znížiť ich celkový dlh, bude prerokovávaná budúci týždeň.

    Ešte záverom, pri všetkých uvedených bodoch, tak ako aj vo vzťahu k predloženej správe mi chýba, ako som povedal, skutočná hĺbková analýza údajov a hlavne dopadov odvolávajúcich sa na relevantné zdroje. Všetci vieme, že úžernícke praktiky je potrebné stopnúť, a pritom vytvoriť funkčný a efektívny systém. Bez podrobných analýz to však zodpovedne urobiť nie je možné. Aj táto správa je dôkaz toho, ako boli úžerníci roky riešení primárne populisticky a len s čiastkovými úspechmi, ak vôbec. Celkom bežné konštatovanie v tomto parlamente, že dopad legislatívy ukáže prax, je pre ľudí v úverovej špirále alibistické až morbídne. A práve preto mám pocit, že vaše, že sa vaše úsilie orientuje predovšetkým na získanie čo najväčšieho počtu politických bodov a až následne na cieľ, o ktorom nielen ste, ale aj sme hovorili primárne, t. j. na ochranu nízkopríjmových skupín, ktorí sú postihnutí tými úžerníckymi praktikami.

    A na úplný záver, čo mi, čo mi naozaj chýba a čo, myslím, by malo byť v každej hodnotiacej správe, sú príčiny a zodpovední. Zodpovední sú podľa môjho názoru všetci, ktorí tento stav dopustili, a to nie za posledné dva roky, ale ako povedal kolega spravodajca, za posledných 10 až 15 rokov. A teda vlády modré, červené, zasa modré a teraz opäť červené a v zásade všetci ministri spravodlivosti a financií. Ak tu vznikal problém týkajúci sa státisícov ľudí a títo ľudia razantne nezakročili, musia byť zodpovední. A tú zodpovednosť musia vyvodiť.

    Ja sa budem pýtať, pán minister, v interpelácii, kde tieto príčiny vznikli a za akého obdobia. Ja verím, že ministerstvo spravodlivosti má dostatočné kapacity, aby na túto otázku odpovedalo a vedelo relevantne vyhodnotiť, kto môže za to, že sa ľudia dostávajú do ťažkých životných situácií, kedy prichádzajú o strechu nad hlavou len preto, že si museli požičať od nebankových spoločností.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Kadúca sú štyri faktické poznámky.

    S prvou Otto Brixi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Kadúc, nestáva sa mi často, aby som si z 15-minútového monológu nezobral absolútne nič. Rád by som sa postavil v tomto, v tomto prípade a v tejto diskusii absolútne na stranu ministerstva spravodlivosti a na stranu pána ministra, keďže za dva a pol roka, čo tu v tomto parlamente sedím, sa mi nestalo raz, a môžem to povedať nielen za seba, ale aj za kolegov spolupredkladateľov pri rôznych typoch zákonov, žeby ministerstvo spravodlivosti nevyšlo v ústrety vo vecnej, v odbornej rovine v tom, čo sa týkalo úžery, šmejdov, ožobračovania ľudí a čohokoľvek, čím slovenský národ trpí a trpieť môže. Veľmi rád by som poznamenal, že za ostatných dva a pol roka som sa tu až na zopár vecne absolútne nepodkutých výnimiek zo strany teba aj tvojich kolegov nestretol so žiadnym návrhom, ktorý by zlepšoval spotrebiteľské prostredie na Slovensku. Nehovoriac o fakte, že pri hlasovaní nielen o šmejdoch, ale aj o hlasovaní o protiúžerníckom zákone sa mnohí tvoji kolegovia nieže nezúčastnili hlasovania, ale buď boli proti, alebo sa zdržali.

    To sú fakty, a keď sa chceme baviť o tom, kto čo pre spotrebiteľa v tejto krajine robí, tak si tieto fakty musíme vytiahnuť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, no, v podstate dovoľ, aby som zareagoval, ja mám pocit, že tým vystúpením, ktoré tu bolo, práve politické body tu zbiera alebo snaží sa zbierať niekto iný.

    Bol tu použitý príklad jedného starého blogu vyššieho súdneho úradníka, ktorý paradoxne sa netýkal úžerníckeho alebo teda úžery a úžerníckych zákonov, ale týkal sa nášho protišmejďáckeho zákona, ktorý sme prijali ešte niekedy, parlament, v novembri, ktorý som predkladal ja s kolegom Brixim, a situácia bola taká, že ten vyšší súdny úradník hovoril iba svoj názor na to, že nie je mnoho exekúcií z pohľadávok, ktoré vznikli pri predajných akciách šmejdov. A my sme to vysvetľovali a na hospodárskom výbore, že áno, má pravdu, že nie je veľa exekúcií z pohľadávok, ktoré vznikli z predajných akcií šmejdov, lebo tie pohľadávky sa ešte na súdy nedostali. Ten fenomén šmejdi bol na Slovensku možno posledný iba rok, rok a pol a pri súdnych konaniach, lepšie povedané, pri praktickách určitých nebankoviek, ktoré poskytovali cez tie šmejďácke akcie úvery, je taký alebo sú tie praktiky také, že sa vyčkáva čo najdlhšie, teda nebola teraz obmedzená žiadna lehota na uplatnenie pohľadávky alebo danie tej pohľadávky na exekúciu, aby sa, teda oni vyčkávali a vyčkávajú, aby sa im nazbierali úroky, až potom to dajú na súd. A to by dopadlo až podľa našej analýzy niekedy v roku 2014-2015. Lenže tým, že my sme zaviedli trojročnú premlčateľnosť úrokov a príslušenstva z takýchto pohľadávok, z takýchto úverov, tak jednoducho teraz s tým budú mať problém. Čiže my sme zabránili našimi zákonmi, aby sa toto ďalej dopustilo. Nehovoriac na tom, že na druhej strane tie úžery a úvery, ktoré prichádzali od nebankoviek už na exekúciu, z pohľadu exekúcií sú tu, to už je poukázané v správe tejto, ktorú predložil pán minister, že je ich už cez 2 mil.

    Čiže toľko som chcel povedať, že trošku tu bol použitý starý blog, ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Helena Mezenská.

  • Aby som bola trošku pozitívna, tak ja naozaj v tejto krátkej faktickej poznámke uvediem, že ja sa veľmi teším, že sa na pôdu parlamentu dostala spotrebiteľská problematika, ochrana práv spotrebiteľov ako takých, obzvlášť že sa venuje aj dnes pozornosť práve ochrane spotrebiteľa na finančnom trhu, kde mnohí spotrebitelia čelia úžere a nadmernej zadlženosti.

    Ale na druhej strane v plnej miere sa stotožňujem s obsahom príspevku poslanca Kadúca, ktorý zhodnotil súbor pripravených legislatívnych opatrení, ktoré aj z môjho pohľadu majú skôr taký marketingový efekt. Keď ideme do dôsledkov a do praktického prínosu a efektu, naozaj, potýkajúc sa s problémami ľudí, ktorí čelia úžere v praxi, musím konštatovať, že to tempo, ktoré je zvolené pri prijatí legislatívnych opatrení a hlavne vykonávacích mechanizmov pri príprave tých jednotlivých subjektov, inštitúcií, ktoré majú pomáhať spotrebiteľom dostať sa z týchto úžerných zmlúv, je veľmi pomalé a ťarbavé.

    A veľmi ma mrzí, že práve v podmienkach väčšiny, teda tej vládnucej strany so sociálnodemokratickým rozmerom sa takéto procesy odohrávajú pod výrazným tlakom opozície. To ma na tom celom naozaj veľmi zaráža.

  • S ďalšou faktickou Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na to, čo hovoril pán poslanec Kadúc, a možno by som bola rada, keby naozaj tá faktografia bola, bola nejak presnejšie uvedená, nevychádzali z dojmov, o to viac, že, priznám sa, začínam mať trošku chaos v číslach, pretože tu v správe sa hovorí o dve celé... 2 880-tisíc exekúcií, ale štatistiky zverejnené na stránke ministerstva spravodlivosti hovoria, že počet nevybavených vecí, t. j. ten zostatok ku koncu roku vo všetkých veciach - nielen exekučných - v roku 2013 bol 524 891, čiže proste mne ani základné čísla nesedia a niekde mi to lieta. Proste to jednoducho nesedí, keď je celkový 524-tisíc, tak nemôžu byť len exekučné cez 2 mil., niečo, niečo nie je v poriadku v samotných štatistikách.

    A chcem podporiť pána poslanca Kadúca, že treba ísť po podstate. A podstata sú asi zmluvy, ktoré sú v rozpore so zákonom, ktoré, ktoré môže zastaviť len spravodlivé rozhodovanie. A my vieme, že ten problém sa nám nabaľuje cez rozhodcovské rozhodnutia rôznych rozhodcovských súdov, o ktorých vieme, že nám spôsobujú problém. Už vyše roka tu hovoríme o tom, že ich budeme riešiť, ale ten návrh ešte stále nie je v parlamentne. Ja vidím, že proste je nejaký pripravený a stále o tom hovoríme, ale nie je prejednávaný.

    Takže naozaj poďme na čísla a na podstatu.

  • S reakciou nech sa páči, Miroslav Kadúc.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie aj za tie negatívne a musím a budem hlavne reagovať iba na pána Brixiho. Som nemilo a, by som povedal, nepríjemne šokovaný z toho, čo som tu počul. Ja budem rád, keď pán Brixi vystúpi, bude a bude ústna rozprava a povie, čo sa on dozvedel z tej správy, z tej deväťstranovej správy o tak katastrofálnej situácii s nebankovkami. Dozvedel sa o tom, že spotrebiteľa treba chrániť. Áno, treba. A dozvedel sa o tom, čo bolo spravené. Super.

    Ale ja by som bol rád, keby tam boli aj príčiny. Toto má byť nosnou časťou každej negatívnej správy alebo každej správy, ktorá opisuje negatívny jav, príčiny. Toto, prosím, pán Brixi, vystúpte, povedzte, čo tam je. To ma naozaj zaujíma. A to, čo hovoríte, že som nechcel rokovať. Však som, však som ho volal, volal som s pánom Martvoňom, bavili sme sa o tom, prijmite návrhy, dal som vám desať strán pripomienok k vášmu zákonu. Vy ste váš zákon, ktorý mal dobrý úmysel, osekali na nevyhnutné minimum, nič ste neprijali. Toto mi, prosím, nehovorte! Ja som sa naozaj pokúšal - nie iba ja - s vami rokovať a pomôcť spotrebiteľom aj tým, ktorí sú postihnutí nebankovkami.

    A prečo moji kolegovia nehlasovali za? No práve preto, lebo vy ste spravili bianko zákon, kedy ste maximálnu odplatu dali do rúk vláde. Tej vláde, ktorá tú maximálnu odplatu predtým zrušila. Práve preto. Ona mohla ju nastaviť veľmi prísne alebo veľmi voľne. Obidva javy sú negatívne. Ako máte hlasovať za niečo, čo neviete, čo to bude, aká to bude výška? Presne preto, lebo vy ste to urobili zle, dokonca proti zákonu o rokovacom poriadku. Vy ste to mali a ste to nedali a ešte vám aj prešlo.

  • Ďalším rečníkom, posledným písomne prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, takú poznámku na úvod si dovolím, lebo som sa dozvedel, že po ukončení tohto bodu idú zahraničné správy. Mimochodom, bod smerovanie zahraničnej politiky, čo je vážna vec, smerovanie zahraničnej politiky štátu a desaťročné výročné zhodnotenie a nebude tu pán minister zahraničných vecí, ale bude ho zastupovať pán Borec.

    Viete, tuná pán Brixi ide hrať futbal v Košiciach, kvôli nemu sa mení program, že sa presúva hore-dole neviem čo všetko možné, a tuná nám ide prezentovať, nič v zlom ako, to nie je voči vám, hej, tu odrazu mohol prísť aj pán Glváč alebo ja neviem, to je jedno, viete, profesne, hej, že budeme mať správu o smerovaní zahraničnej politiky štátu a budeme mať správu o desaťročnom výročí v našom členstve a nebude tu náš minister a nepreložili sme to. Však to preložme, však v čom je problém, však to preložme, keď tu bude. Aký má význam rokovať o týchto správach s pánom ministrom Borecom? Ja tomu nechápem. Keď už kvôli Briximu tu prekladáme tuná hore-dole, lárom-fárom, a zrazu vládny tak dôležitý návrh, normálne žasnem, vážení. Takže mám s tým veľký problém, upozorňujem na to, že mám s tým veľký problém.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, na to upozorňujem.

    Prosím vás, ono, ja začnem možno veriť v znamenia, dneska je, myslím, 25. 6. a, pán minister, 24. 6. sme štrajkovali pred vaším ministerstvom...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Minulý rok, áno, samozrejme, minulý rok, aj sme tam protestne prespávali. Ja som dvakrát spal, raz mi ľadviny, vtedy bolo, keď sme tam spali u vás, pršalo, hrozne pršalo vtedy, bola zima, ale vtedy mi neodišli ľadviny, ale keď sme spali druhýkrát pred Richterovým ministerstvom, bola strašná zima a vtedy mi odišli ľadviny, som mal normálne tri týždne, mal veľký problém.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Čo tým chcem povedať, že to je normálne na úrovni znamenia, keby som bol nejaký fatalista, tak poviem, však to je normálne znamenie. Čiže naozaj je dneska rok odvtedy, čo sme protestne prespávali pred ministerstvom spravodlivosti a mali sme tri požiadavky. Pamätáte, pán minister?

    Tri: prvá bola stanovenie stropu, druhá bola zvýšenie sumy, na ktorú sa nesmie siahnuť, a tretia bola licencovanie nebankoviek. S týmito troma požiadavkami sme išli do protestu, dve sa splnili, dve sa splnili, chvalabohu, tešme sa. Máme naspäť strop, ktorý ste vy zrušili, a životné minimum sa zdvihlo na úroveň životného minima a licencovanie, som tu niekde začul, ale ja som už počul všeličo, viete. Tuná dôjde pán minister Kažimír s takým hrubým zákonom o bankách a ja sa pýtam, aký hrubý zákon majú zákony o nebankách, no to je možno dve strany. Ale už údajne sa niečo v tej veci bude diať, čiže vyzerá to, že aj tretiu sa podarí. Vyzerá, že aj tretiu sa podarí. Prosím vás, ja vám to poviem, lebo jak sa hovorí, kto s čím schází..., čo, s čím zachází, s tým schází, hej, mečom bojuješ, mečom zomrieš.

    Kde urobili vaši chybu? A sú tam, je tam kopu vašich a niekedy, keď budú hľadať, že kto je na vine, že sa trošku urobil v tom poriadok, tak ja vám poviem, kto je na vine. Viete kto? Pažravosť Rataja a SMSCREDITS. Ja chodím 203, 207 trolejbusom, ja nie kvôli politike, ja chodím, že mi to vyhovuje, fakt to je, ja rád chodím trolejbusom a iritovali ma hrozným spôsobom minulý rok vo februári, v marci reklamy na SMSCREDITS, hrozným spôsobom ma to iritovalo. Potom ma naštartovalo, že TA3 robila nejakú kampaň a mali SMSCREDITS reklamu a potom mali Pašku, kde hovoril predseda náš, že jak treba pozerať TA3. A ja som tu vtedy, kto pamätá, kto nie, som povedal, že koľkokrát zaznie tá reklama, tak toľkokrát ja tu vystúpim a budem ľudí varovať pred úžerníkmi SMSCREDITS. Vtedy sme naštartovali tie procesy, vtedy sme naštartovali tie procesy.

    Osemnásť blogov za rok a pol, prvý blog sme dali v marci 2013. Ja vám prečítam len názvy, a nie vám, však vám tu nebudem čítať nič, ľuďom, ktorí to prípadne pozerajú. Prvý, to bolo to Paškove: "Predseda parlamentu sa dal na reklamu", prvý blog; druhý: "Slovensko je exekútorský štát"; tretí: "Protest proti úžerníkom", to bol prvý protest proti úžerníkom, 1. mája na nám. SNP sme robili; ďalší blog: "Prvé varovanie pred úžerníkmi"; ďalší blog: "Film Šmejdi na námestí SNP", prví sme premietali film na SNP; "Protest pred ministerstvom spravodlivosti", to je dnes výročný, ročný; ďalší: "Aký biznis objavili úžernícke hyeny na Slovensku?"; ďalší: "Štátny tajomník J. Burian a úžerníctvo"; ďalší: "Bratislavská MHD robí reklamu úžerníkom"; ďalší: "Šmejdi vyhlásili vojnu šmejdom", ten je dobrý, ten platí stále; ďalší: "Exekútorský megabiznis"; ďalší: "Ako funguje úžernícka lobby v parlamente"; ďalší: "Premiér R. Fico a politická zodpovednosť za J. Buriana"; ďalší: "Martvoň, Brixi. Stáli tam ako z filmu Blbý a blbší"; ďalší: "Nebankovky mali zastúpenie aj na Plese v opere"; ďalší: "Poslal peniaze nebankovej spoločnosti J. Počiatek?"; ďalší: "Čo sme to za mizerný štát? R. Fico medzi úžerníkmi"; posledný: "Úžera na Slovensku".

    Vážení, osemnásť blogov, dva prespávania, ix bannerov, jedny odídené ľadviny a dva, dve súdne obsielky. Pán minister, ale ja vás požiadam, vy máte právo odoprieť, chcem sa nechať zastupovať vašou právnou kanceláriou. Tuná minister včera mi vyhrážal, on mne, on nie vyhrážal, on konštatoval, on vie viac ako strana účastná sporu, že ja som nervózny z toho, že vyzerá, že idem prehrať spor s Burianom, čo Burian sa so mnou súdi o 50-tisíc eur, že som ho údajne urazil. A on už tu avizoval. Čiže čo je, čo je pán Richter, on je vyšší štátny úradník? Alebo kto je pán Richter? Rozumiete, ja mám určitú obavu, že tu dochádza k nejakým skutočnostiam, budem sa nechať zastupovať a potom možno o tom ešte budeme rozprávať. Čiže dva, dva súdne, dve súdne obsielky mám, od Buriana a od ministerstva práce a sociálnych vecí.

    A viete, prečo to hovorím, pán minister? Ja to nehovorím preto, žeby som tu varil polievku. Viete prečo? Pre toto, pre túto správu, ktorú ste tu omylom schválili, lebo vy ste nemali tú hanbu a napísali ste tam, že bol pripravený s poslancami NR SR za stranu SMER. Proste dať do oficiálnej správy ministerstva takú politickú hnusnú vsuvku, že to je to, čo som hovoril, že seďte aspoň ticho, prosím vás, seďte aspoň ticho. To viete, jak sa hovorí? Zraz opätky a ticho seď! Prosím vás, mali ste presne tak byť, ale že dáte do správy, napíšete, že teda poslanci za stranu SMER. Sa nehanbia? Kto vám to písal? To ste vy nepísali, i keď možno časť. To je presne to, že vy ste toho schopní! A je to tam v tej správe. Prosím vás, poslanci strany SMER ani nevedeli, o čom je reč. Prosím vás, tuná Hujer, henten, prosím vás, kto o tom čo vedel, tam tí spolupredkladatelia tej novely, čo tam boli, ja už neviem ani tie mená, kto tam bol, preboha, však tí nevedia rozdiel medzi Exekučným poriadkom a neviem akým poriadkom, domovým poriadkom v bytovom dome, prosím vás. O čom tu rozprávate, kto tu čo predložil, akí poslanci SMER-u? My sme vás k tomu dokopali, vážení, my sme vás k tomu dokopali, to je tak. Podarilo sa a to chcem povedať, ľudia, chcem vás povzbudiť, má to zmysel, má to zmysel robiť, písať, stanovať, spať, protestovať, bannery ťahať, keď trafíte tú tému, keď to dobre uchopíte, vidíte, rok a pol to trvalo, ale na konci je nejaký výsledok, nie je to bohviečo, ale je nejaký výsledok. To chcem ľudí povzbudiť, že naozaj nevzdávajte sa, nevzdávajte sa, neakceptujte, že takto to má byť, takto to má zostať. Vôbec nie! Im to práve že vyhovuje. Nebojte, nebojte sa zdvihnúť chrbát, nebojte sa povedať! Urobte, čo budete môcť! Každá vydaná energia sa skôr či neskôr ku vám vráti späť. Prosím vás, naozaj sa nebojte, im to hrozne vyhovuje, hrozne im to vyhovuje. Má to zmysel! Malo zmysel pred rokom, presne pred rokom, je to na úrovni znamenia, pán minister, u vás spať, pred vaším ministerstvom, malo zmysel v marci minulého roku zas začať, malo zmysel, malo zmysel premietať film Šmejdi, malo zmysel predkladať tie návrhy. Prosím vás, že legislatívna iniciatíva, kde to mám, tu vám to prečítam, čo tu splietate, poslanci SMER-u, veď to je normálne bez, že vás hanba nebije a nešibuje cez Národnú radu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale nič ma neproste, prosím vás, čo ma vy prosíte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou. Smiech v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ja vás žiadam, aby ste hovorili k téme a neosočovali tu poslancov.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Sú takí istí poslanci, ako ste vy, ani vám by sa to nepáčilo. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, nepreceňujte sa, dobre, v tom, čo vy môžete alebo nemôžete.

  • Smiech v sále.

  • Prosím vás, čo sa týka legislatívy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Však vy ma prosíte, tak ja vám, keď ma vy prosíte, tak ja vás tiež prosím. Prosím vás, 26. 4. som prvýkrát ja dával návrh novely Exekučného poriadku. Dvakrát som dával návrhu Občianskeho..., zmenu Občianskeho zákonníka, trikrát, znova Exekučný poriadok, kde to ešte mám, mimoriadnu schôdzu ste nám ani neschválili. Sme tu mali v zásade podelené, kolega Zajac dával odplatu, hej, a proste všetko to, čo ste sem dovliekli, ste dovliekli preto, že sme vás k tomu dokopali, prosím vás. Tak čo tu splietate v správe, že poslanci SMER-u? Čo poslanci SMER-u urobili, prosím vás?! Čo urobili poslanci, prosím vás, takí vaši poslanci by inde nemohli robiť rozvodových právnikov, prosím vás, u vás sú hviezdy právnické, veď to je normálne sen, žasne človek tu. Čo tu, proste buďte korektní k tým ľuďom, treba to správne povedať a to, že si dovolíte do oficiálnej správy ministerstva spravodlivosti dať takú politickú vsuvku, že poslanci SMER-u, je mimo misu, pán minister, mimo misu. Ja neviem, či to aj za Dzurindu by bolo tak, že nejaká správa a povedia, naši poslanci... To tam, to sa proste nehodí do správy, rozumiete, to sa nehodí dať do správy, to sa absolútne nehodí.

    To, že vôbec tá správa je, ináč, mimochodom, to je aj kvôli tomu, že vy ste tu a vaši ani nevedeli, prosím vás, oni si mysleli, keď som ja dal návrh, že aby bola správa o úžerníkoch v parlamente, vtedy boli ešte prezidentské voľby, oni si mysleli, sancta simplicitas, že to tá správa bude ešte pred voľbami, však sa mi hlásili, že 40 ideme do diskusie, no nevedeli chlapci, že 30 dní máte na predloženie a už bude dávno po voľbách. Ale jak sa tiež, ona tu omylom sa dostala, viete. Čiže oni hlasovali za, že teda jak to Kiskovi naložia (povedané so smiechom), 40 pôjdu do diskusie. No už by som ich chcel vidieť! No nerátali s tým, že máte 30 dní na správu, čiže v zásade je tu omylom, ale dobre, že je tu pán minister. Vy ste v tej správe konštatovali, v tých úvodných vetách ste popísali štyri prípady firiem a ja som si tu poznačil, že ktoré sú, čo sú to za firmy. Prosím vás, jedna je z Malty, jedna je z Cypru, jedna z Holandska, jedna je z Francúzska.

    To je to, čo som ja hovoril, nielen ja, že podvodnícky kapitál z celej Európy – a nie už ani z Európy – aj z Ázie tu sťahoval preto, lebo sa tu vytvoril klondike, lebo niekto povedal, príď na Slovensko, to by si neveril, čo tu tým ľuďom môžeš urobiť, to by si neveril, že kde ťa tí zákonodárci pustili, a ešte výkon toho rozhodnutia, tých úžerníckych úrokov, nemusíš volať chlapcov z Uralu alebo spoza Uralu alebo neviem z čoho, to ti zabezpečí tiež táto... To ti je, počúvaj, to je tak čarovná krajina, že ten výkon tých úžerníckych úrokov ti zabezpečí exekútor. Normálne to dáš cez exekútora a normálne to je sen, to je úžernícky sen, to je úžernícke nebo, to proste by jeden neveril, že sa to dá vytvoriť, tuto to bolo. Tie štyri firmy, ktoré vy spomínate, pán minister, boli..., ani jedna nebola od nás, ale pravdou je, že tá najhoršia je od nás a má presne to pozadie, ktoré ide ku vám, k SMER-u, presne to pozadie, ktoré ide ku vám, k SMER-u. A SMER-u na tom záležalo, že to fungovalo, ako fungovalo. A kľudne by to nechali fungovať ešte rok a pol, kľudne, keby sa nezačal robiť, ako by niekto povedal, cirkus, kebyže sa nezačali robiť nejaké legislatívne iniciatívy, keby Česi nenatočili nejaký ten film, tak kľudne by sme sa tu všetci tvárili, že jak je to tu raj na zemi, a medzitým by ľuďom, by ich vydali, ale nechali by ich trpieť. Niekto sa nahneval, zdá sa, že chvíľočku sa to o niečo možno sekne.

    Ja neverím, že existuje niekde na svete ešte taká krajina, ktorá by toto svojim ľuďom urobila, neverím tomu, že existuje, neverím. Už notoricky známe, kolega Zajac to tu spomínal, prosím vás, ten konflikt záujmov úplne brutálny, že kto predkladal novelu zákona, kde zrušil RPMN, bol šéfom výboru, zároveň spoluvlastníkom nebankovky, to sa nedá rozchodiť, v normálnej krajine sa to nedá rozchodiť. Vážení občania, pre vás to má význam, pre tie kamenné plechové tváre to nemá význam, pre vás to má význam. To RPMN, ktoré oni teraz s veľkou slávou zaviedli, a ešte do správy uviedli, že poslanci SMER-u, pritom to navrhoval Zajac, to je proste celé pomýlené, ale oni ho zrušili to RPMN.

    Oni ho zrušili. Tu sedel Počiatek, niekde vzadu jak taký Richelieu sedel Burian, všetko to riadil a oni prijatím zákona o spotrebiteľských úverov zrušili RPMN, vedeli prečo. Vedeli. Otvorili ohrady a vyhnali všetkých žrebcov nadržaných na, na to, aby požičiavali peniaze a ničili život ľuďom. Nielen v našej krajine, ale z cudziny sem došli. Lebo tu zistili, že tu sa to dá. To je tak brutálny konflikt záujmu, obrovský a brutálny a to ma mrzí. Interpeloval som pána Richtera, prikryl chrbátom pána Buriana, interpeloval som vášho pána premiéra, lebo môj bude asi ťažko, pokiaľ sa takto bude správať, formálne asi je, ale môj, ja ho nemusím akceptovať. Povedal, ale vyzul sa, povedal, že politickú zodpovednosť za nomináciu preberá minister, ktorého nominoval, čiže neprihlásil sa hruďou za Buriana, takže ja som zvedavý, ako dopadne, vážení, celé toto. Lebo vy ste len odčinili svoje hriechy. Vy ste len odčinili svoje hriechy, chcete to ľuďom predať, akože čo ste vybavili. Vy ste len odčinili svoje hriechy a ešte musíte zaplatiť, vážení. Vy ešte musíte zaplatiť. A cena je zatiaľ malá. Cena je zatiaľ malá. Stačí nám Burian, vážení. Cena je zatiaľ malá. Vy musíte, musíte pre hygienu, pre, pre smerovanie ďalších aj sociologických faktov, vy musíte hodiť cez hradby Buriana, musíte. Odkážte to tam niekde, kde budete, kde tam tí vaši chodia. Už Rimania vedeli, že sem-tam cez hradby treba niekoho hodiť, keď prestali hádzať cez hradby, celý Rím bol tatam, prosím vás. Musíte zaplatiť. Toto sa nedá ustáť. Toto sa nedá obhájiť.

    Nemá zmysel celkom asi spomínať už Európsku úniu, že až aj tá zistila, čo tu stvárate. To, tu je toho, ja už si to už ani všetko nepamätám, už som k tomu ixkrát vystupoval, jazyk zodral. Poviem a skončím s tým, čo má zmysel, že čo ďalej. Hej, že čo ďalej. Skôr ako k tomu prejdem, ale poviem jednu vec. Zverejnením správy, ktorú ste vy zverejnili, ak to nevedel skôr, lebo asi bola na vláde, ja neviem, či taká správa chodí na vládu, tak možno keď nebola, to je jedno, no už, už, aby teda formálne, že známosťou tej správy, v ten deň mali nabehnúť policajné komandá do ix firiem. Mali tam normálne nabehnúť, zaistiť priestory, zaistiť dokumentáciu, dôkazné bremeno, proste všetko mali istiť, mali byť pod Hradom tuná, pod Prezidentským palácom, tam je NON PLUS ULTRA, úžerník, tam mali byť, to malo byť zaistené všetko, tam mala byť páska, polícia, tam mala byť Markíza, zverejnením tej správy to tam všetko malo byť! A prečo ste nekonali? Nikto nič nekonal, nikto nič. Kaliňáka som sa pýtal, že čo. Prosím vás, vy ste v správe konštatovali, minister spravodlivosti, nie mamka Pôstková z Čremošného skonštatovala, že firmy pôsobili úžerníckymi praktikami. Úžera je trestný čin! Však to už vie aj moja dcéra. Prosím vás, minister to skonštatoval, minister to napísal, všetci sme to vedeli, dokonca menoval tie, štyri tie firmy, to znamená, niekto páchal trestný čin a na druhý deň, v ten deň tam nikto nebol. To znamená, keď niekto bude niekoho hrdúsiť, napíšete niekto hrdúsi niekoho, vy to napíšete, tak nemá, má niekto konať? Preboha, má. Veď to je trestný čin, oni páchajú, kontinuálne páchali a ešte stále páchajú trestný čin! Prečo tam neboli komandá?! Komu na tom záležalo?! Prečo tam neboli komandá?! Prosím vás, biedakov budete naháňať, tam neboli komandá, tam neboli a mali tam byť! Zverejnením tej správy tam mali byť.

    A ja vám to zadokumentujem na jednom príklade. Prosím vás, ja tie, tie autobusy, už keď spomínaš, že trolejbusy, tie reklamy sú tam stále. Normálne to milujú hentí úžerníci, že proste ja viem, že tie detiská večer idú domov, proste on im tam, že pošli esemesku, pošlú ti 30 eur alebo koľko, to vyhovuje, potom to tí rodičia musia platiť. Prosím vás, ja som strhol ten, ten plagát, zaniesol som ho na políciu a povedal som, že mám podozrenie, že sa pácha trestný čin. Po mesiaci - ľudia, vám to poviem - po mesiaci mi prišla odpoveď. Viete, aká mi prišla odpoveď? To uznesenie tu niekde mám. Že vyšetrovateľ nezistil žiadne okolnosti, a teda zastavil celé to konanie, lebo nezistil okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že k páchaniu trestného činu úžery došlo. Nemám to tu, nechal som si to, ale ja to, ja to... A nie, mám. Tu je to uznesenie (zdvihnutie listu), čiže bolo voči tej spoločnosti Non plus ultra, detto bolo zastavené konanie o úžere a v tom uznesení je napísané okrem iného aj to, že nekonali, lebo že zisťovali, že v zásade jediný, kto môže kontrolovať, ŠOI-ku, to je sranda ináč, čiže predavačov topánok a nebankovky, ktoré, mimochodom, majú viac peňazí pomaly jak banky, môže kontrolovať iba ŠOI-ka, a že zisťovali a že táto ŠOI-ka nezistila pochybenia u tejto spoločnosti. No len, vážení, čo čert nechcel, na internete je rozhodnutie ŠOI Žilina, ktoré presne u tejto spoločnosti zistilo pochybenie, dokonca im udelili pokutu, síce mizerných 600 euro, lebo však asi tam, ja neviem. A viete, v ktorej oblasti? Nie v tom, že ja neviem, že zabudli alebo že nemali na dverách štítok, v tom základnom parametri, to znamená, že zavádzali tých účastníkov konania, teda ich zmluvných partnerov vo výpočte RPMN. To rozhodnutie ŠOI-ky existuje, normálne ja, kto, koho by mala záujem, vám to prelinkujem. A mne vyšetrovateľ polície napíše, že ŠOI-ka povedala, že neboli zistené pochybnosti.

    Teraz kto klamal? Takže modelujme. Vyšetrovateľka dopytovala ŠOI v Žiline: "Prosím vás, máme tu nejakého exota, tu sa sťažuje na SMSCREDITS, patrí to pod vás, prosím vás, mali niečo?" Čo povedala ŠOI Žilina? Tu bude kľúčovým momentom zistiť, čo povedala ŠOI-ka Žilina. Zaklamala políciu? Povedala, ja, kde River, či jak sa oni vlastne volajú, tieto "rivery", to už keď počujem River, mi vlasy dupkom vstávajú. Lebo, prosím vás, kto klamal? ŠOI Žilina alebo polícia? Niekto klamal, vážení. Otázka stojí, prečo klamal. Ak klamala ŠOI-ka, prečo prikrývala firmu, keď jej predtým udelila pokutu? Ak klamala polícia, prečo klamala polícia v uznesení?

    Tento prípad vám len dokumentuje, vážení, to, v akej krajine žijete. Preto tam neboli tie komandá. Takto flagrantne klamať! Toto je klamstvo, normálne za to by mali letieť všetci, ktorí sa toho zúčastnili! To znamená, klamala ŠOI-ka, tak tí, čo posielali to stanovisko, by nemali stihnúť dvere zavrieť. Ak klamala vyšetrovateľka, nemala by stihnúť dvere zavrieť, prosím vás. A toto máte v malom. Ako môžte čakať, keď toto máte v malom, normálne obrovské brutálne klamstvo, že vo veľkom to pôjde, obzvlášť keď majú noštek zaborený vaši. Noštek taký majú jak tento v tom zaborený. Jak im to chutilo, čo? Jak im to chutilo, jak sa v tom bahnilo, jak peniažky šli?! Čo tam po tom, že niekto nemá kde spať, čo tam po tom, že niekto sa hádže pod vlak, čo tam po tom! My ideme na Ples v opere, prosím vás. Však tam chodili, aj tam som písal blog. Ples v opere, ctihodní občania! Ctihodní občania v Plese v opere! Aj vy ste tam boli, nie? No. Ale vy ste boli ešte, chvalabohu, ako ale stretli ste sa tam aj so ctihodnými občanmi (povedané so smiechom), ktorí sa...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, v tomto, vy ma budete zastupovať. Ja vás požiadam, aby ste ma zastupovali, som zvedavý, jak ma budete zastupovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Vaša, vaša právna kancelária.

    Prosím vás, ten záver. Čiže, vážení ľudia, bojte sa, fakt je to zlé, je to veľmi zlé, vážení. Je to fakt zlé v tejto krajine. Je to bordel, je to hnoj, je to zlé! A to ešte ergo neznamená, že sa máme ráno zobudiť a povedať, že nechajme to tak. Vôbec nie. Čo je ľahšie, jak sa vzdať, prosím vás? Nie, práve naopak, musíme s tým bojovať. Musíme s tým bojovať. Toto aj svedčí o tom, že po síce roku a pol, ale má to zmysel. Riešením toho celého, tým končím, záver toho bude, potrebujeme splniť poslednú z požiadaviek, ktorú sme predložili pred rokom, tá symbolika sedí. To licencovanie, to musí byť licencovanie, prosím vás, peniaze nemôžu požičiavať ľudia, ktorí sú inde zakopaní 30 kilometrov pod zem ako mafiáni. U nás sú z nich ctihodní občania. Nemôžu. To licencovanie tu už dávno malo byť. Musíme sa vrátiť, musíme napraviť škody. To znamená, to, čo tu príde, pán minister Kažimír, jeden z toho zákona o DPH, kde vlastne exekútori od fyzických osôb, ak už ide k tomu vymáhaniu, by sa nemalo uplatňovať. To sú také tie, tie liečenia toho stavu, ktorý sme spôsobili. To už je možno ten repík, čo vaša štátna tajomníčka chodila, viete, pred voľbami chodila pred župnými hore-dole po východe, však tam sú vďační, keď príde niekto z Bratislavy, hej, a tam do sály ich zvolala a hovorila im o repíkových obkladoch, že jak sa majú, chúďatá, brániť. Ale vy ste im nepovedali, že vám nemajú právo odťať ruku! Lebo ich, niekto v zákone niekomu odťal ruku a potom prišla štátna tajomníčka na bavoráku do Prešova pred kulturák a hovorila, že koľkokrát si majú repík na to prikladať. To je to.

    Ľudia, vám nemajú právo odťať ruku! V tom je to celé postavené. V tom je to celé postavené. Teraz sa to trošku zlepšilo. Už sa nemôžu tváriť, že majú právo vám odťať ruku, a teraz možno nabehol ten čas repíkových obkladov, trebárs aj v podobe zjemňovania tých dôsledkov. Jeden z nich môže byť aj to DPH na exekúcie, môžme, budeme asi o tom ešte rozprávať, ako odčiníte svoje hriechy. Samotné uznesenie, vážení, samotné uznesenie, že berie na vedomie, je výrazom obrovského cynizmu. Obrovského cynizmu! Brutálneho cynizmu vlastného len vám. Uznesenie by malo byť, že je zhrozená, Národná rada je zhrozená z toho stavu, ktorý popisujete, a navrhuje, aby ste o tri mesiace predložili ďalšiu správu s výsledkami, čo sa zlepšilo.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak o šesť mesiacov. Poviete áno takémuto? To by sme, to je čestné, to je fér voči ľuďom tejto krajiny. Nie teraz cynicky povedať, berieme na vedomie túto hroznú správu, kde minister skonštatuje, že tu sa pácha úžera, a nič! Tisíce, státisíce ľudí trpia a nič? A tuná cynici, normálne cynici z parlamentu povedia, berú to na vedomie.

  • Povedané so smiechom.

  • Prosím vás, my máme vyjadriť zhrozenie s tým stavom a požiadať a zaviazať ma, aby ste sem o pol roka prišli znova a povedali, v čom ste to zlepšili. Také uznesenie by som si predstavoval. Samozrejme, ešte musíte zaplatiť a zatiaľ to je len Burian.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skúsim reagovať bez nejakého náznaku psychotického afektu. Pán poslanec Hlina, ja našťastie pre túto krajinu nehrám futbal, takže nemusíte sa obávať, že odchádzam z tejto schôdze na nejaký futbalový zápas. Ja som dal preložiť s kolegom Martvoňom novelu zákona o bytoch iba z toho dôvodu, že na piatok na 9.00 hodinu ráno je zvolané stretnutie všetkých poslaneckých klubov, aby sa k tejto novele zákona mali možnosť vyjadriť, aby ju mohli pripomienkovať a aby ju spoločne aj s Asociáciou spoločenstiev vlastníkov bytov Slovenska mohli dostať do takej podoby, aby ste za ňu mohli hlasovať nielen vy, ale všetci, ktorým na spotrebiteľských právach a na napĺňaní občianskych práv na Slovensku záleží. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No veľmi zaujímavo tu vyznieva, že niekto tu hovorí o vyšetrovateľoch, ktorí sa k nemu, ako sa správajú, ktorí, sám ich má podchytených na Bratislava I., ktorí sa k nemu chodia najesť, a potom ja dostávam odpovede z vyšetrovačky typu, že som sám spadol zo stoličky, keď ma plán Hlina napadol. Ale nebudem toto ďalej rozoberať, tomu sa budem venovať osobitne, akým spôsobom tam pán Maťátko spolu s pánom Hlinom sú prepojení.

    Čo sa týka pána Hlinu, tak len aby ste, občania, vedeli. To je človek, ktorý urobí cirkus okolo všetkého, ale keď má prísť k riešeniu, tak príde s novelou, ktorá má s dôvodovou správou šesť až sedem strán, z toho paragrafovo sa dotýka a má pomôcť ľuďom troma paragrafmi. Rozpráva tu pán Hlina, že prišiel s novelou Občianskeho zákonníka, tá novela mala dva až tri paragrafy, ktoré boli, ktorých skutková podstata bola odpísaná z Trestného zákona, ktorý pri danom trestnom čine je proste bezzubý už desať alebo dvanásť rokov, a práve preto sme my poslanci zo SMER-u prišli s protiúžerníckou novelou.

    Pán Hlina, s tým nič neurobíte. Boli sme to my poslanci strany SMER, ktorí v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti, ale aj so spotrebiteľskými združeniami a s odborníkmi z praxe sme pripravili 50-stranovú novelu, ktorú naposledy parlament schválil, a bol to prvý krok. S tým nič neurobíte. A zistili ste to, aj keď ste si obehli ministerstvo hospodárstva, ministerstvo spravodlivosti, a snažili ste sa Martvoňa a Brixiho očierňovať, že kto nám to pripravil, s diktafónom vo vačku. Tam ste zistili, že jednoducho poctivo sa na tom robilo, pracovalo a robí sa ďalej.

    Pán Hlina, viete, ja si vyprosím, aby ste vy mňa nazývali nejaký Hujer. Ja tu stojím každú chvíľu a vyjadrujem sa k všetkému? Však vám stačí letieť ponad Mongolsko a už ste odborník na Mongolsko. To isté aj pri tomto. Vy mňa tu idete, vy pytliak, čo si robí biznis na diviakovi, ktorého akože našiel a má ho potom na farme iks rokov, mňa tu ide oslovovať Hujer? Ako nebuďte smiešny...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia z pléna.

  • Skončil vám čas na poslaneckú.

    Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • No po tom, no po tom, čo som tu mala možnosť počuť, mi neostáva nič iné, len adresovať výzvu ministrovi aj vláde, aby urobila poriadok v svojich rezortoch a spomenuté osoby, vlastne ktoré tu boli uvádzané, a ja mám z iných zdrojov podobné informácie ako pán Hlina, aby títo vysokí štátni úradníci, funkcionári, ktorí zastávajú významné a rozhodujúce posty, boli preverení a aby bola voči nim vynesená osobná zodpovednosť, pretože aj fakty, ktoré predkladá samotná správa, ktorá potvrdzuje vzrastajúcu tendenciu a nárast úžery na Slovensku napriek učineným opatreniam, jednoducho jasne svedčí o tom, že sú tu nejaké skryté brzdy, ktoré bránia tomu, aby sme sa ako štát s úžerou vysporiadali.

    Ak tu naozaj padli takéto vážne obvinenia, ja vás vyzývam, pán minister, a vyzývam celú vládu, aby sme s týmto problémom riadne naložili, a ak sa tu naozaj spomínajú takéto mená, takéto závažné zistenia, aby buď títo funkcionári opustili tieto významné úrady, alebo jednoducho vy ako zodpovední zástupcovia ich preveríte a vy nesiete osobnú zodpovednosť, lebo naozaj v tomto kontexte tu niečo nehrá. Tu sú nejaké skryté brzdy, páky, ktoré jednoducho zamedzujú tomu, aby sme sa s týmto problémom nielen finančným, ale už vážnym socio-ekonomickým problémom a psychologickým problémom raz a navždy vysporiadali.

    Takže nezľahčujem túto tému a postavme sa k nej ako čestní a úprimní ľudia.

  • Vážený pán kolega Hlina, naozaj som rád, že ste vo svojom vystúpení poukázali na to, čo som hovoril aj ja. A znova to tu zopakujem.

    Áno, aj do roku 2010 existovali nebankové subjekty a existovali občania, ktorí boli exekvovaní. Ale po roku 2010 prijatím, teda zrušením zákona o stropoch pri úveroch nebankových subjektov vládou Roberta Fica nastal masový nárast firiem, ktoré ste spomínali, masový nárast firiem z celej Európy, ale aj zo Slovenska, ktoré následne začali zdierať a ryžovať na občanoch Slovenska. A následne v ďalších rokoch, a preto som spomínal rok 2011 a hlavne rok 2012, keď státisíce občanov odrazu boli exekvovaní, odrazu naše súdy zistili, že 500-tisíc občanov ročne je exekvovaných, dovtedy tieto množstvá boli oveľa, oveľa nižšie, ale státisíce občanov, skoro 3 mil. občanov dneska je exekvovaných. To je ten problém, to je tá ryža, ktorú objavili tieto firmy na Slovensku s požehnaním štátu, s požehnaním štátu. Tu nepotrebovali obchodovať ani s drogami, ani zo zbraňami, legálne podľa platných zákonov začali zdierať občanov Slovenska a občania Slovenska začali prichádzať o byty a domy. Preto máme toľko exekúcií. A naozaj môžem potvrdiť, ako aj účastník niektorých protestov, ktoré ste organizovali alebo sme spolu organizovali, alebo ako svedok toho, ako ste demonštrovali, štrajkovali pred budovou ministerstva spravodlivosti, ste sa osobne nasadili, my sme vám párkrát v tom pomáhali, aby sme poukázali na ten problém. A som rád, že sa k tomu pridali aj médiá, slovenské médiá, ktoré každý týždeň o tom písali, a nakoniec bola táto vláda dotlačená k tomu, že prijala...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán Hlina, povedali ste jednu vec, ktorú som si ja neuvedomil a ktorá naozaj odzrkadľuje to, to, o čom je tá správa. Povedali ste, že to, že berieme tú správu na vedomie, je cynizmus. A týmto s vami úplne súhlasím, je to naozaj brutálny cynizmus, ak správu, ktorá sa dotýka 100 tisícov ľudí dotknutých, negatívne dotknutých nebankovými subjektmi, iba ju len tak šmahom ruky zoberieme na vedomie. A ja sa teda týmto prihováram, aby sme, vy alebo ktokoľvek iný, prípadne iniciatívne pán minister prišiel s novou správou o šesť mesiacov, aby vyhodnotil, či sa ten stav zlepšuje, alebo nie, a aby uviedol aj to, čo som spomínal, aby uviedol príčiny, a možno ani nie vyvodiť zodpovednosť, ale preto, aby sa to už nikdy neopakovalo, aby sa tento úžernícky klondike naozaj už nikdy nezopakoval.

    A čo som zabudol, možno ešte takto pánovi ministrovi poďakovať za to, že vôbec s tou správou prišiel, a dúfam, že nebude posledná v tejto veci.

  • Teraz dávam možnosť, nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mrzí ma, pani predsedajúca, ten dvojitý meter. Viete, tak vy ste ma ohriakli, tuná kolega spomína môjho svokra, môjho, by ste mu mohli dať ešte ďalšie dve minúty, by sme sa dozvedeli, že som bol agent, že som bojoval v Čečensku, a neviem, čo všetko ešte kde chodí svetom letom, kde všade...

  • Povedané so smiechom.

  • Však kľudne ste mohli ešte pridať nejaké tie minúty, aby ten skríning personálny tu robil ďalej. Však čo, nezastavili ste ho. Nie? Zaujímavé. Prosím vás. Som rád, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale ja to hovorím ako rečnícky, prosím vás, ja vás, ja, ja... Viete čo, pani kolegyňa, viete, čo je moja sloboda? V tom, že ja vás o nič prosiť nebudem, verte tomu a nikdy neurobím tak, aby som sa k tomu dopracoval, žeby som ja bol odkázaný na niečo, o čom vy rozhodujete. To je moja sloboda oproti týmto 83 ľuďom, ktorí sú odkázaní na to, jak sa usmejete, prosím vás. Za to som najviac kedy čo zaplatil, za tú moju slobodu. Čiže ja som to povedal rečnícky. Ja vás prosiť, verte tomu, nikdy nič nebudem. A budem rád a to povedal kolega Kadúc, dobre. A som rád, že ho to chytilo, lebo nie vždy si rozumieme. A pokiaľ chcete túto správu zakončiť tým, že ju beriete na vedomie, bude to výrazom vášho cynizmu, obrovského cynizmu.

    Správa, ktorá konštatuje, že státisíce ľudí tu trpí, že trpia úžerníckymi praktikami, a vy ste schopní zahlasovať, že ju beriete na vedomie! Urobte to, nech sa páči.

  • Teraz dávam slovo prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Chren, Mikloško, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Hlina opätovne.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren, máte slovo.

  • Príjemný dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi trošku pootočiť možno tému debaty, ktorá tu dnes v týchto hodinách prebieha. Aj keď sa diskusia k predloženej správe ministerstva spravodlivosti najčastejšie zvrtáva na praktiky úžerníckych spoločností a boja proti nim, význam týchto štatistík, ktoré tu máme predložené, je podľa mňa aj v niečom inom a ďaleko presahuje len problematiku úžerníckych spoločností.

    Dnes už zrejme okolo 3 mil. evidovaných, otvorených exekučných konaní, z ktorých odhadom okolo milióna je voči spotrebiteľom, je zrejme v prepočte na jedného obyvateľa asi svetové líderstvo. Keby sme sa na tie samotné exekučné konania pozreli, tak možno zistíme, že najväčším úžerníkom je štát, ak by sme takto zjednodušovali diskusiu, pretože veľkú časť z nich vedú práve aj inštitúcie štátu ako napríklad Sociálna poisťovňa. Problém je, že samotná úžera, na ktorú sa často debata zjednodušuje a stenčuje, je len veľmi malou časťou tohto problému. Dovoľte mi pár čísiel, pričom budem vychádzať z tých, ktoré som našiel práve v správe ministerstva spravodlivosti.

    V roku 2013 bolo u nás evidovaných takmer 2,9 mil. exekúcií, pričom ministerstvo predpokladá, že voči spotrebiteľom sú to stovky tisíc z nich. Len na okraj, nevedno, či sú to dve stovky tisíc alebo pätnásť stoviek tisíc. Z údajov Sociálnej poisťovne ministerstvo aspoň zistilo, že 28-tisíc exekúcií voči dôchodcom je vedených v prospech nebankových subjektov. Keďže údaje Sociálnej poisťovne v skupine dôchodcov môžeme považovať za pomerne presné, pokúsim sa z nich odvodiť niekoľko bližších čísiel. Ak je 28-tisíc exekúcií nebankových subjektov vedených proti dôchodcom, môžeme predpokladať tak konzervatívne, že ak v každej vekovej dekáde od 20 do 60 rokov je exekúcií až 1,5-násobne viac ako pri dôchodcoch, že celkový počet exekúcií voči všetkým spotrebiteľom zo strany takzvaných nebankoviek je maximálne 168-tisíc, teda maximálne 5,8 % z celkového počtu takmer 3 mil. vedených exekúcií. Keďže musíme pripustiť aj to, hoci to tiež nie je populárny názor, že nie všetky nebankovky sú v skutočnosti úžernícke, tak potom v tom podiel úžerníckych exekúcií, o ktorých sa tu dosť zužovala debata, je ešte nižší než spomínaných 5,8 %.

    Exekúcie voči spotrebiteľom ani zďaleka nevedú len nebankové alebo úžernícke spoločnosti. Pokiaľ by len štvrtina zo všetkých exekúcií pripadala na spotrebiteľov, bolo by ich v roku 2013 konkrétne 720-tisíc. Už spomínaných 168-tisíc nebankových exekúcií by tvorilo 23 % podiel z nich. Pri týchto predpokladoch - presnejšie čísla, bohužiaľ, nemáme - až 77 % všetkých exekúcií voči spotrebiteľom by potom pripadalo na exekúcie štandardných spoločností, akými sú napríklad banky, poisťovne, telekomunikačné firmy, dodávatelia energií a podobne. Myslím, že nikto tieto firmy nepovažuje za úžernícke, práve naopak, mnohé z nich sú veľmi silno regulované, dozorované a vôbec licencované štátom. Cez Národnú banku, cez Telekomunikačný úrad, cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a podobne. A práve tieto tvoria veľkú majoritu exekúcií vedených voči spotrebiteľom a treba povedať, že to je logické, pretože veľmi často ide o spoločnosti, ktoré majú milióny zákazníkov, z ktorých určité percento jednoducho jednorazovo alebo aj opakovane nezaplatí za služby, ktoré odobrali, a preto sa to dostane až do štádia exekúcie. Preto chcem zdôrazniť, táto správa nie je len o úžerníckych spoločnostiach, je aj o exekúciách. Z celkového počtu 3 mil. vedených exekúcií sa v prípade nebankových subjektov bavíme maximálne o 5 % z nich a v prípade úžery ešte o nejakom nižšom percente, možno 1 až 3 % všetkých exekúcií. A práve tu dochádza podľa môjho názoru k odklonu celej tejto dnešnej debaty aj dlhodobej debaty od skutočných problémov a príčin k rýchlym a populárnym a, žiaľ, často aj neúčinným a iba populistickým riešeniam.

    Ak hovoríme o obrovskom náraste počtu exekúcií, primárne by sme mali hovoriť o katastrofálne zlej vymožiteľnosti práva na Slovensku na strane jednej a slabej finančnej gramotnosti obyvateľstva na strane druhej. Aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu, ja chcem jednoznačne zdôrazniť, úplne súhlasím s tým, že je potrebné účinne zamedziť fungovaniu zrejme až zločineckých firiem, ktoré zneužívajú dôveru, nedostatočnú obozretnosť a často aj existenčnú núdzu slabších sociálnych vrstiev, a aj, ako tu už zaznelo, stanoviť pravidlá pre fungovanie nebankových spoločností. Je ale dôležité si uvedomiť, že odsúvané zjednodušené vysvetlenie, že za obrovským počtom otvorených exekúcií je jediný vinník, a to úžernícke spoločnosti, jednoducho nie je pravdivé. To nie je pravda. Ich podiel je v skutočnosti menší, ako by sa mohlo komukoľvek zdať. Práve naopak, majoritu prebiehajúcich exekúcií tvoria štandardné a často štátnymi inštitúciami kontrolované spoločnosti a na druhej strane dlžníci, ktorí neboli nejakým spôsobom ani oklamaní, ani zneužití.

    Platí, že pokiaľ nepoznáme problém a jeho pravé príčiny, nielenže nemôžeme nájsť vhodné riešenie, ale, naopak, môžeme uškodiť. Nie je v prospech právneho štátu ani podnikania v ňom, ak pod nálepkou svätého boja proti úžere sa paušálne pozeráme na všetkých veriteľov, na všetkých podnikateľov ako na podvodníkov a znižujeme vymožiteľnosť ich základných právnych nárokov. A to dokonca môže byť aj v neprospech samotných spotrebiteľov. V predchádzajúcej rozprave napríklad zaznelo, že sa znížilo nedávno zákonom to trojročné obdobie, po ktorom dochádza k premlčaniu a k faktickému posilneniu pozície spotrebiteľa a na súdoch v prípade, že si tri roky nevymáha veriteľ od neho pohľadávku, a to bude mať nielen pozitívne účinky, to bude mať negatívne účinky. Ja som sa dopátral k číslu pol milióna takýchto pohľadávok v inkasných spoločnostiach, ktoré boli pripravené sa dohodnúť so spotrebiteľmi a rokovať s nimi v dobrom, a teraz pol milióna ľudí skončí v exekúcii. Práve kvôli novele, o ktorej tu hovoril aj pán kolega Martvoň a ktorú pomáhal pripraviť. To sú ľudia, ktorí nemuseli skončiť v rukách exekútora, ale zmenené pravidlá a to, že ak ich veriteľ nedá na exekúciu, tak po troch rokoch automaticky sa jeho pohľadávka de facto premlčí, spôsobí, že už v najbližších mesiacoch desiatky tisíc ľudí, ktorí nemuseli skončiť v exekúcii, bežných ľudí, v exekúcii skončia. Inými slovami, tzv. boj proti úžere by nemal legitimizovať očierňovanie serióznych veriteľov a nadmerné oslabovanie ich práv.

    Pokiaľ to s ochranou spotrebiteľa preženieme až do absurdna, a niekedy to jednoducho v tejto diskusii k tomu speje, môže to byť síce populárny, ale zároveň obrovský spoločenský hazard. Každý jednotlivec si musí byť vedomý následkov a dôsledkov svojho konania a každý veriteľ musí v právnom štáte schopný zaistiť si určitú funkčnú ochranu svojich práv. Nehovoriac o tom, že preferovanie spotrebiteľa na úkor veriteľa pri spotrebiteľskej zmluve sa dnes rovnako vzťahuje tak na tie úžernícke spoločnosti, ktoré naozaj treba riešiť, ale aj napríklad na vzťah bežného živnostníka, remeselníka a jeho neplatiaceho zákazníka, poctivého živnostníka, ktorému jednoducho nejaký arogantný špekulant nezaplatí za to, že príde k nemu domov a odvedie mu tam nejakú poctivú robotu a nezaplatením faktúry ho môže dokonca položiť na nohy a na kolená. A po novom ho má ešte nadštandardne, takého špekulanta, ochrániť štát. Osobne poznám viacero takýchto živnostníkov, pre ktorých je obrovský problém, že im neplatia faktúry. Dokonca aj štátne firmy im neplatia faktúry, ale hovorím aj o úplne bežných radových zákazníkoch, ktorý si jednoducho povie, že nezaplatím. Objedná si službu, objedná si nejakú prácu, objedná si tovar, nezaplatí mu a my takýchto poctivých živnostníkov, tým, čo sa tu na Slovensku deje v posledných mesiacoch, hádžeme do jedného vreca s úžerníkmi, proti ktorým chceme bojovať, ale zároveň likvidujeme aj práva a naozaj funkčnú ochranu práv tých poctivých podnikateľov, ktorým jednoducho nejakí špekulanti neplatia. Aj preto odmietam paušálne nazeranie na všetkých veriteľov ako na tých zlých a na všetkých dlžníkov a priori ako na tých dobrých a poškodených. To je jednoducho nie je pravda. Dlhy treba platiť. Základné pravidlo. Ide jednoducho o príliš veľké zjednodušovanie a o pohľad, ktorý je škodlivý pre celú spoločnosť aj pre celú ekonomiku.

    Ak si samotné ministerstvo spravodlivosti myslí, že riešením vysokého počtu exekúcií je niekoľko protiúžerníckych zákonov, ktoré sa navyše v praxi ukázali ako neúčinné v momente, ako vstúpili do platnosti, aj to tu už dnes zaznelo, je na obrovskom omyle.

    Aké sú teda skutočné dôvody 3 mil. vedených exekúcií a z toho takmer milióna exekúcií vedených voči spotrebiteľom? Áno, približne 2 % úžera. A proti tej treba bojovať. Zvyšných 98 % hlavne nízka finančná gramotnosť, slabá vymožiteľnosť práva, zahltené súdy, druhotná platobná neschopnosť, slabá zamestnanosť. Dámy a páni, to sú hlavné dôvody enormného nárastu exekučných konaní, citujem, o ktorých hovorí druhá časť správy ministerstva spravodlivosti. A pokiaľ chceme skutočne niečo zmeniť k lepšiemu, mali by sme sa zamerať na ich odstraňovanie.

    Dovoľte mi preto na záver zhrnúť, o akých otázkach a cieľoch by mala byť podľa mňa dnešná diskusia v prvom rade aj správa ministerstva spravodlivosti v prvom rade, aj keď uznávam, že niektoré z týchto riešení presahujú kompetenciu samotného ministerstva spravodlivosti.

    Po prvé zvyšovanie finančnej gramotnosti spoločnosti, čo je, bohužiaľ, v úradníckom slovníku na Slovensku dlhé roky gýčová fráza bez praktického využitia. Len zmenou učebných osnov, len vzdelávaním, ako je bežné v západnej Európe už od základnej školy, môžeme zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva, aby naozaj každý bežný človek na Slovensku si bol schopný prepočítať, že keď si zoberie stoeurovú pôžičku s 20-eurovým poplatkom a na 15 % úrok, že to v skutočnosti nie je preňho výhodné.

    Po druhé - a toto sa týka ministerstva spravodlivosti - dôraz na mimosúdne riešenia neuhrádzaných dlhov, minimálne v tých takých rutinných prípadoch, kde by sa ministerstvo mohlo aspoň sčasti inšpirovať koncepciou ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu z dielne ministerstva financií, ktoré má vo svojich návrhoch často oveľa racionálnejší pohľad na riešenie ochrany spotrebiteľa. Dokonca aj riešenia, ktoré môžu uľaviť preťaženiu súdov. Mimosúdna dohoda je tak v záujme spotrebiteľa, ako aj štátu, keďže dlžníkovi nezvyšuje dlh o vysoké súdne a exekučné poplatky a súdy, preťažené súdy na Slovensku nezaťažuje novými prípadmi. Žiaľ, práve v tomto bode je dodnes ministerstvo spravodlivosti úplne kontraproduktívnym článkom. Na rozdiel od ministerstva financií sa snaží vynechať rozhodcovské súdy z riešenia rutinných spotrebiteľských sporov a namiesto podpory takéhoto riešenia, hoci aj sprísnením kritérií na rozhodcovské súdy, tak aby nemohli byť spochybňované, tak ako vo svojej správe o tom uvažuje ministerstvo financií. Až 50 % navýšenie dlhu spotrebiteľa spôsobuje aj za súčasnej legislatívy práve súdne a exekučné poplatky. Namiesto toho, aby ministerstvo spravodlivosti podporovalo riešenie rutinných dlhov napríklad cez štandardné inkasné firmy alebo cez rozhodcovské súdy, ktorých činnosť a prirodzená ekonomická motivácia sú postavené na hľadaní mimosúdnej dohody, a nie na tom, aby uvrhli bežných ľudí, obyčajných Slovákov do exekúcie. A to je aj pre spotrebiteľa potom vždy to lacnejšie riešenie. Privilegované postavenie pri vymáhaní pohľadávok nedávno získali paradoxne advokáti a exekútori. Čiže tie záujmové skupiny, ktoré si už v tomto parlamente za tejto vlády dokázali prelobovať toľko výhod, toľko nespravodlivých výhod na úkor bežných občanov a na úkor všetkých daňových poplatníkov ako nikto iný. A hoci nie som zástancom zvyšovania štátnych regulácií, ba práve naopak, funkčným nástrojom kontroly nad nebankovým finančným trhom by mohlo byť aj licencovanie týchto subjektov - a to tu už dnes zaznelo - od poskytovateľov pôžičiek až po inkasné spoločnosti a prípadné ďalšie spoločnosti, ktoré vstupujú do tohto procesu, s jedným jediným cieľom, jasne oddeliť štandardné spoločnosti od tých špekulantov, úžerníkov a podvodníkov.

    Bod tretí, tretie riešenie. Zvyšovanie zamestnanosti. Inými slovami, zvyšovanie príjmov stránky rodinných rozpočtov. Inými slovami, podporu podnikania, podporu investícií, podporu zlepšovania podnikateľského prostredia. Čiže všetko to, o čo sme sa snažili, keď sme boli vo vláde, a všetko to, čo ide presne opačným smerom za posledné dva roky tu na Slovensku. Ministerstvo spravodlivosti v tomto zohráva obrovskú úlohu. Keď sme pracovali na projekte Singapur, ktorý obsahoval opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, tak jeden z prvých ministrov, s ktorým sme sa museli stretnúť, bola pani Lucia Žitňanská, pretože tá vo svojich rukách cez ministerstvo spravodlivosti drží veľkú časť legislatívy, nielen Obchodný zákonník, ktorá môže zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku.

    A posledný bod veľmi dôležitý, ktorý sa dnes týka obrovského množstva firiem a malých podnikateľov, znižovanie druhotnej platobnej neschopnosti, a nie k prispievaniu k nárastu druhotnej platobnej neschopnosti. Napríklad aj systémom masových neskorých vratiek DPH, ktorým dnes podnikatelia na Slovensku čelia. Kolega Jozef Kollár má pripravený pozmeňujúci návrh k zákonu o DPH, ktorým sa snaží zabezpečiť, aby sa neskoré vratky z dôvodu umelo predlžovaných daňových kontrol v podnikateľských subjektoch, ktorých sme dneska svedkom, najmä svedkom v Košiciach, na košickom daňovom úrade, aby sa takto zadržiavané peniaze aspoň úročili. Pretože dnes sa vám môže stať, že legitímne rozbiehate svoj biznis, prvý mesiac kúpite stroj za milión eur, keďže ho len rozbiehate, máte vratku dvestotisíc eur, ktorá nie žiadnym, vratku DPH, ktorá nie je žiadnym podvodom, lebo vy ste ten stroj kúpili a zaplatili zaň. A túto vratku vám bude daňový úrad zadržiavať polroka-rok úplne bezdôvodne umelo naťahovanou kontrolou a vy tie peniaze nemáte ani úročené. A potom nemáte z čoho platiť faktúry a vzniká druhotná platobná neschopnosť.

    Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. Ak som sa snažil povedať jeden jasný odkaz, tak ten odkaz je, že problematiku exekúcií, problematiku celej tejto správy nemôžeme zužovať, hoci je to jednoduché, ľúbivé, populistické, len na problematiku úžerníckych spoločností, pretože táto problematika je oveľa širšia a má oveľa väčšie spoločenské a ekonomické dosahy, než sú len negatívne a zlé praktiky úžerníckych spoločností.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky, štyri faktické poznámky, pán poslanec Martvoň, pán poslanec Zajac, pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren, no my sme nikdy netvrdili, že problematika nebankoviek je úzko spojená iba s problematikou exekúcií, alebo ako ste to povedali, že by sme to zužovali iba na problematiku úžery, preto tie exekúcie sa snažíme dlhodobo aj s ministerstvom spravodlivosti a exekútorov riešiť. Aj vláda to riešila svojím nariadením, kde obmedzila exekútorom, do akej výšky môžu siahať na životné minimum, alebo im to zakázala.

    Ale no to vaše vystúpenie bolo trošku také, miestami mi pripadalo vystúpenia alebo články nebankoviek, ktoré mali zaplatené ako PR články v nemenovaných denníkoch alebo v niektorých nemenovaných týždenníkoch "ekonomického charakteru". Hneď poviem aj prečo. Aj nebankovky prišli s tým a poukazovali, že pohľadávka sa naším návrhom premlčí a je s tým problém. No nie. Pohľadávka sa nepremlčí. Keď si niekto neuplatní u exekútora tú pohľadávku, premlčí sa príslušenstvo, teda úroky z pohľadávky. A to sme dali kvôli tomu, lebo mnohé nebankovky čakali aj päť-šesť rokov a z jednej pokuty alebo z jednej malej dlžoby 100 alebo 200 eur sa potom vykľula spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami dlžoba cez 3- až 4-tisíc eur. Tam sa to pekne nechalo pekne odležať a potom to bol pekný cenný papier, ktorý sa už potom oplatilo vymáhať. Tomu sme my tým zabránili. Čiže pohľadávka sa nepremlčí.

    No, dali ste tu príklad poctivého živnostníka. No neviem, čo má spoločné s nebankovkami, a hneď do toho ste dali, že aké by bolo krásne riešenie, mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. No, rozhodcovské súdy v minulosti a myslím si, že aj podľa, na základe vášho návrhu by boli jedna ruka s nebankovkami, lebo nebankovky by potom cez rozhodcovské doložky živili tieto rozhodcovské súdy. Čiže vy znova pod záštitou odborného vystúpenia chcete nahnať klientov rozhodcovským súdom a nebankovkám.

    Čiže toľko k vášmu vystúpeniu.

  • Vážený pán kolega, s časťou vášho vystúpenia sa dá súhlasiť, s časťou nie. Poviem, kde súhlasím. Naozaj si myslím, že nebankové subjekty by mali byť licencované. Naozaj si myslím, že problémom, ktorý máme dneska na Slovensku, je aj finančná gramotnosť občanov. Som presvedčený, že už na druhom stupni základnej školy by žiaci sa mali učiť niektorým základným finančným pravidlám, aby vedeli existovať vôbec vo svojom živote. Súhlasím s tým, že vymáhateľnosť práva v podnikateľskom prostredí je dneska na veľmi nízkej úrovni, preto tu nechodia ani investori a malí, strední podnikatelia, ktorí robia voči, pracujú teda v subdodávkach voči veľkým dodávateľom, ktorí robia na veľkých infraštruktúrnych projektoch, ktoré sú hradené z verejných zdrojov, z európskych zdrojov, sú, nedostávajú zaplatené svoje faktúry.

    Ale chcem sa vás spýtať, koľko z tých skoro 3 mil. exekúcií je vykonávaných efektívne, kde vykonávajú efektívne exekútori pohľadávky tých malých podnikateľov voči tým veľkým. Im sa nechce robiť takéto zákazky. Je to podľa mňa mizivé percento, keď nie promile, z tých 3 mil., lebo im sa viacej oplatí, a v tom mimoriadne súhlasím s ministrom spravodlivosti a s tým, čo napísal v tejto správe. Im sa viacej, samozrejme, oplatí robiť, je to lepší biznis, naháňať občanov, ktorí nevládzu splácať tisíce percent úrokov, a tam súhlasím s tou vetou, ktorá je v správe, že pokiaľ ide o spotrebiteľov a prebiehajúce exekučné konania, tento nie je osobitne evidovaný, avšak možno sa domnievať, že počet predmetných konaní predstavuje podstatnú časť všetkých každoročne vyvolaných exekučných konaní.

    S týmto súhlasím a myslím si, že je to väčšia časť týchto exekučných konaní.

  • No ja môžem súhlasiť s tým, ako ste povedali, pán poslanec, že problém úžery má ďaleko hlbšie korene a širší rozsah, pretože skutočnou príčinou nárastu úžery, to tvrdím aj ja, je zlý sociálno-ekonomický stav a nízke príjmy obyvateľstva a zároveň nízke právne vedomie, nízka finančná gramotnosť. Čo sa týka toho rozsahu, tak ja vás chcem tiež upozorniť ako pán poslanec Martvoň, že toto je vlastne správa, ktorá sa týka pôsobenia úžerníckych nebankových spoločností, takže to len tak na dôvažok.

    Ale veľmi ma zaujalo to a to sa mi celkom páčilo, že ste zvýraznili význam mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov práve aj v otázkach ochrany finančného spotrebiteľa. A tu si dovolím vás upozorniť na to, že na Slovensku sa realizoval od roku 2009-'10 až do roku 2011 sieťovací projekt na inštitucionalizáciu mimosúdneho riešenia, kde sme hlavný apel, realizovala som ten projekt ja, kde sme hlavný apel postavili práve na to, aby sme pomáhali tým zraniteľným skupinám, ktoré sú najviac dotknuté v poškodzovaní práv, a to bola energetika a finančný sektor, práve nebankové subjekty a práve za čias, kedy vy ste boli, myslím, štátnym tajomníkom, sa vykonávali neprekonateľné bariéry a prekážky pre to, aby sa takýto životaschopný projekt a činorodý projekt zastavil, ako sa aj potom neskôr ukázalo vykonanou kontrolou.

    Takže je mi to veľmi ľúto a veľmi ťažko sa to naozaj počúva z vašich úst, lebo aj ak takéto životaschopné projekty, aktivity zamerané na pomoc spotrebiteľom vzniknú, ktoré majú odbremeňovať súdy, naozaj sú samými ústrednými činiteľmi v tomto štáte, ktorí majú podporovať, brzdené a zastavované. To mi je veľmi ľúto.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, áno, tak ako si to aj spomenul, v podstate nie sú len všetci tí dlžníci, ktorí sú dobrí, a veritelia zase na druhej strane, ktorí sú len zlí. Ten problém je veľakrát aj na jednej, aj druhej strane. Veľakrát sú to samotní tí dlžníci, ktorí si zoberú ten úver a nemajú v podstate na jeho splácanie. A súvisí to, veľmi správne, ako si to povedal, aj s tou gramotnosťou a zvyšovaním tej gramotnosti a vzdelávaniu tých ľudí, aj keď to naozaj znie ako klišé, ale aby ten človek, ktorý si berie takýto úver a požičia si od nebankovky, aby on si vedel zrátať, že či on je schopný splácať tú dlžobu, alebo nie je. Veľakrát naozaj je to tak, že samotní ľudia vlastným nezodpovedným správaním sa dostanú do ťažkej situácie a vtedy sa obracajú aj na štát, aj na všetkých, aby ich, teda aby im pomáhali.

    Áno, sú tu aj zločinecké finančné spoločnosti, s ktorými sa treba tu vysporiadať, ale nie je to len tak. A vyriešenie ako tohto problému, tak ako si to spomenul medzi tými štyrmi bodmi, jeden z nich je práve zaviesť tie licencie pre tie nebankové subjekty, aby aj oni sa zodpovedne správali. Teda to možno, to formovanie alebo tá, tá výchova aby bola smerovaná aj vo vzťahu, naopak, aj práve aj k tým nebankovkám, nielen k samotným klientom, recipročne aj na jednu, aj na druhú stranu. Naozaj tento problém je veľmi komplikovaný a myslím si, že ide nám o to, aby sme sa s tým vysporiadali. A ja verím aj pánu ministrovi, že má úprimný záujem, aby sa s tou úžerou aj s tými nebankovými subjektmi aj tuná na Slovensku, v našej krajine, aby sme sa vysporiadali.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči s reakciou, pán poslanec Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za všetky príspevky.

    A, pán kolega Martvoň, ono to tak býva, že keď si dovolí niekto v tomto parlamente vystúpiť a nesúhlasiť s tým, čo niekto iný predkladá, tak je hneď osočovaný rôznymi osobnými útokmi, tak ako by som ja vám mohol povedať, že váš zákon určite zaplatila exekútorská loby, ale, prosím vás, nezaťahujte mi, nezaťahujte ma do takýchto osobných sporov. To si nechajte tuná s nejakými inými kolegami. Ja som sa snažil vecne pomenovať problémy, ktoré sú, a za enormným nárastom počtu exekúcií, lebo táto správa nie je len o úžerníckych spoločnostiach, ale je o úžerníckych spoločnostiach a enormnom náraste počtu exekúcií, tak za nimi môže stáť a v blízkej budúcnosti bude stáť aj jeden nezamýšľaný dôsledok zákona, ktorý ste pripravili. Pretože je logické, že spoločnosti, ktoré by čakali, čakať prestanú a pôjdu skôr na exekúciu, aby nedošlo k premlčaniu tej istej časti ich pohľadávky a aby sa nedostali na súd v postavení, ktoré je výrazne slabšie, než majú pred ubehnutím tej lehoty. Ale to je len jeden, jeden malý kúsok tej mozaiky.

    Ten veľký problém mozaiky je, že na Slovensku máme viac ako 3 mil. exekučných konaní. V prepočte na jedného obyvateľa, možno pán minister by mi to vedel dať, je to podľa mňa svetový rekord. To asi nie je v žiadnej inej krajine. A to je tiež problém, o ktorom sa treba rozprávať.

    A rutinné, v rutinných prípadoch, ja som nikdy nehovoril, že na mimosúdne rozhodovania by mali ísť úžernícke pohľadávky. Ale v rutinných prípadoch, ako sú nezaplatené pohľadávky, napr. za účty za telefón, za účty za energie, za účty za vodu, ktorých je drvivá väčšina v tých exekúciách alebo obrovská časť, predsa nemusíme využívať hneď proces súdu a proces exekúcie, ktorý je drahý a náročný, keď môžu existovať v takýchto prípadoch rutinné a oveľa lacnejšie riešenia, výhodnejšie pre celú spoločnosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

    Pripraví sa pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, ja čakám na správu zahraničného výboru, ale aj táto téma sa ma trocha dotýka ako seniora, a teda dovoľte pár slov k nej.

    Myslím si, že slovo úžera, úžerníctvo, trpí trocha infláciou v našej republike. Pamätáte sa, že v kampani na prezidentské voľby sa často používalo toto slovo, potom sa s tým našťastie utíchlo. Na druhej strane vítam túto správu, je to prvý krok dopredu. A ja som vďačný ministrovi, že to takto otvoril, aj keď, samozrejme, pokladám to za začiatok, a vidno, že tam veľa záverov v tej správe nie je. A to, že treba licencovať nebankové subjekty, tam v závere trocha spojujúca, ale tu treba zrejme konať, aby sa to naozaj stalo.

    Myslím si, že s týmto skutočne začala opozícia, s touto témou. Ja sa pamätám ešte vo februári minulého roku, 2013, Zajac, pán poslanec Hlina, Figeľ aj nejakú tlačovku mali, ale otvorili túto tému, pokúsili sa, aby pri prvej exekúcii sa poplatok znížil z 20 na 10 %. To im neprešlo. Potom spomenuli to, že teda dôchodcom má zostať životné minimum 195 euro, dovtedy sa 40 % z tohto mohlo strhnúť na exekúcie. Takto sa vlastne zachránilo 11-tisíc dôchodcov, ktorým ostalo tých 190 %, 195 euro v dôchodku. Až v lete sa potom k tomu pridali aj vládni poslanci, vlastne až v 2014. sa o tomto začalo tu hovoriť, čo je dobre, ale trocha oneskorene. My naozaj aj v tomto smere navrhnúť nejaké zrýchlené konanie pri boji s takýmito nebankovkami a s ďalšími vecami.

    No na druhej strane treba oceniť pani štátnu tajomníčku Jankovskú, ktorá v tomto smere už dlhodobo, neviem, kedy s tým začala, dlhodobo robí. Vydala rôzne materiály aj brožúrku, ktorú naši seniori si veľmi oceňujú. Ja trocha reprezentujem aj seniorov, no určite u nich je to najmä finančná negramotnosť, pretože skočia na udičku rôznym pôžičkám v hotovosti, keď nemajú aj na lieky alebo aj na živobytie, na rôzne záruky dajú pre svojich vnukov, deti, kde potom nevedia platiť. Oni to chudáci platia a tak ďalej a tak ďalej. No, na rôzne esemesky dávajú inzeráty, v televízii sú preplnené inzerátmi, jak sa dá ľahko dostať k peniazom a, samozrejme, na toto oni skáču, bohužiaľ.

    Ja chcem upozorniť na to, že keď sa neplatí faktúra napríklad za telefóny, plyn, elektrinu, vodu, tak rýchlo s vami zatočia, ale v bežnom podnikaní nemusíte platiť faktúry veľmi, veľmi dlho a nič sa nedeje vlastne. Nejaké promile, aj tie vám nikto nezaplatí. Ja viem, jak je to v knihovníctve, vo vydavateľstve, distribúcii kníh, proste tam sa nedočkáte zaplatenia faktúry a potom naraz firma skrachuje, stotisícové dlhy, stotisícové knihy na skladoch. Nedávno som bol v Pezinku, kde som proste videl, jak to tam, naozaj s vidlami môžte krásne knihy hrabať a hľadať si tam svoje. V tomto smere naozaj sme slabí na týchto lumpov a podvodníkov, no na druhej strane exekútori naozaj - alebo nie exekútori, ale tí ľudia, ktorým je niekto niečo dlžný - dlho, dlho čakajú. Ja viem, že v detských domovoch alebo v ústavoch, ktoré berú deti po detských domovoch, dostávajú tri druhy obálok - čiernu, červenú a zelenú, už neviem, ktorá znamená čo - ale jedna z nich je exekúcia, takže takíto mladí ľudia sa vlastne potom už nikdy nemôžu zamestnať, lebo keby sa zamestnali, okamžite, všetko jako sa im berie. Na druhej strane potom pracujú, samozrejme, asi načierno. Ale vtedy, mohlo sa tomu dávno predísť. Napríklad dopravný podnik čaká deväť rokov, kým potom sa vie prihlásiť, že z toho jedného alebo dvoch lístkov, ktoré ten človek nemal, naraz vznikli veľké sumy a exekúcie a stop a tak ďalej. Čiže toto je tiež, sú nekalé praktiky a s cieľom ľudí nejako poškodiť. No viackrát v novinách sme videli a čítali, že naozaj, dá sa povedať, desiatky euro alebo ešte menej a zase dlho sa čakalo, a keď tá suma začala byť zaujímavá, tak na to uderili a proste chudáka začali trápiť. Tých podvodov je všelikoľko a všelikde. Poslanci KDH navrhli napríklad ohľadom toho pretáčania tachometer, to je trestný čin, ale zároveň aj nebezpečné, aj, aj podvody, veľké percento, ale sa pretáča tachometer, ale bolo to opakovane už dvakrát zamietnuté, čakám, kedy príde vláda s niečím takýmto.

    Alebo oznámenie o technických kontrolách. Týždeň po tom, ako to prešvihnete, vám dôjde pokuta 166 euro, za emisnú kontrolu takisto 166. Keby sa im dalo nejako do vyhlášky alebo zákona, že musia to oznámiť pred vypršaním, je to to isté, že pozor, sprav to a potom ti dám pokutu, tak, tak nič by sa nestalo. Tiež to bolo už dvakrát zamietnuté, no.

    Vyplácanie subdodávateľov pri verejných obstarávaniach. Veľká firma dostane veľký balík peňazí a potom už svojich subdodávateľov, tí skrachujú a ich nezaplatí, ktorí to vlastne robili. Ohlasovanie korupcie bolo nedávno tuná už tiež opakovane a vlastne pán premiér povedal, že môžme mu zavolať na jeho mobil, ale proste treba to aj nejako systémove riešiť a toto bol taký pokus k tomu, nehovorím, že najlepší, ale aspoň jeden z nich, no.

    A ešte záverom chcem upozorniť na jednu vec a to je internetové podvody, no. Keď si kliknete na bežné stránky, ktoré každodenne to otvárame, tak, samozrejme, vás znervózňujú tam, jak si môžte vrásky rýchle urobiť, kliknete, ale už vás chytia alebo môžete sa odtučniť krásne, máte veľké brucho, na ďalšom obrázku máte malé brucho, ste starý, na ďalšom obrázku ste mladý a skúste tam kliknúť, jak si vás chytia do pazúrov. Ja tu mám celú, celú takú a ešte som si to sem doniesol, lebo chcem to aj trocha prečítať, jak som aj ja skočil na udičku, starý tento. Chyť si jabĺčko, jaký si šikovný, tak som si ho chytil a vzápätí vyhráš mobil, tak si klikni, klikol som si a hneď mi začali prichádzať veličajzné správy o tom, je to zo 7640, ... 04, kde mi teda sťahujú hentaké hry, také hry, nikdy som ani jednu neotvoril v živote, nechcem to čítať, ale mám ich tu asi šesť, takých esemesiek (čítanie správ z mobilného telefónu), pripli sme vám na účet také hry a také kredity, hrajte, vyhrajte o ceny, prísun na účet iBrainer2, ďalšie kredity, tréningovať si svoj mozog, vyhrajte ceny - ale nikdy som na to nereagoval - pripisujú na účet ďalšie kredity, hrajte o naše ceny, ale to už som čítal a je to druhýkrát a tak ďalej. Na ôsmy deň mi došlo, že máte predplatenú službu iBrainer s automatickou obnovou, hrajte naše hry na tému mozgu, vyhrajte ceny. Cena sľúbi 6,4 eura za týždeň. Keď chcete zrušiť, pošlite stop iPlay. Tak som rýchlo poslal stop na iPlay na 7604 a hneď mi napísali, že úspešne ste sa odhlásili, hoci som sa nikdy neprihlásil, vaše predplatné, iBrainer bol úspešne zrušený, online účet je uzavretý. Hurá! Ale odvtedy mi už dvakrát došlo 6,60 platiť mesačne, takže uvidím, či príde ešte tretíkrát, a potom už zakričím. No, vidíte, práve mi prestalo, baterka, ešteže som si dobil. Čiže, vážení, toto sú tiež nekalé praktiky, možná len stoja 6,60 mesačne, ale tiež by sa malo proti tomu nejako ísť, nedovoliť toto. Už nehovoriac o rôznych inzerciách, rôznych iných veciach - stiahnite si hymny na majstrov sveta vo futbale na tejto adrese - a už ste chytený v pazúroch. Už mi ľudia hovorili, že čo s tým majú robiť, pretože už musia platiť za všeličo.

    Takže, pán minister, bojujte naďalej, ale okrem tejto troška platonickej správy - dobre, že je - by sme čakali aj niečo naozaj také, čo do toho trocha sekne, aby sme sa potom nemuseli vytáčať, tak ako sa pred chvíľou pán poslanec Hlina vytáčal. Ale aj to je niekedy dôležité.

    Ďakujem. A pán minister tu ani nebol. Je tu? Je tu.

  • Áno, na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem za slovo. Ja len krátko. Áno, aj tento rozmer reklamy a inzercie, ktorý tuná je a zavádza našich občanov, toto je naozaj veľmi vážny fenomén, ale patrí to tiež k našej gramotnosti aj, aj tento rozmer. Treba na tomto poli naozaj veľmi veľa robiť a to je aj tak, pán kolega, že aj ty si naletel cez ten mobilný telefón. A rovnako aj na tom internete dnes tie zavádzajúce reklamy, to je úplne hrozné, človek sa nevie toho zbaviť. Prichádza ti účet za 6,60; ale pravidelne mesačne. A keď máš takých sto, no tak máš z toho biznis. Áno.

    A jedna vec ďalšia, na ktorú si poukázal, sú to mladí ľudia. Áno, sú to domováci zväčša a tí začínajú vlastne štart do života. To je tak, že majú na krku exekútora, ešte nestihli začať žiť a už majú na krku dlžoby. Takýmto mladým ľuďom veľmi ťažko sa začína a prepadajú v sociálnej sieti, v sociálnom systéme a už hneď v rannom veku. Majú problém založiť si svoju rodinu, oženiť sa, vydať sa a takisto rovnako aj so zamestnaním, lebo akonáhle sa zamestnajú, tak majú v podstate tých exekútorov na krku. Áno, aj týmto spôsobom sa vytvára priestor na čiernu prácu a čierne zamestnávanie, lebo ak chcú žiť, tak hľadajú v podstate únik pred exekúciami a na druhej strane hľadajú si tú prácu alebo príjem na tom čiernom trhu, respektíve potom je to sprevádzané tou kriminálnou činnosťou. Aj nad touto vecou sa treba zamyslieť a súvisí to naozaj aj s tou edukáciou aj v týchto detských domovoch.

    Ďakujem.

  • Nechce pán poslanec reagovať. Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, no nedá mi, aby som mimo priebežných mojich postrehov alebo pripomienok, ktoré odzneli vo faktických poznámkach, ešte predsa len záverom z môjho pohľadu nedala takú stručnú rámcovú rekapituláciu, rekapituláciu toho všetkého, čo odznelo jednak z mojej strany, a možno by som si dovolila zhrnúť aj pripomienky kolegov, ktoré sa tu opakovane predniesli.

    Ja súhlasím s tými poslancami, ktorí vlastne poukazujú na to, že materiál, ktorý je predložený ako, a v ktorom sa prejavuje aj súbor konkrétnych legislatívnych nástrojov na to, aby sa zamedzilo a eliminovala, zamedzilo úžere, aby sa eliminoval jej stav, majú skôr formálny charakter a majú minimálny praktický prínos pre spotrebiteľskú verejnosť.

    Potešujúce je to číslo 11-tisíc zastavených exekučných konaní cestou Sociálnej poisťovne, pretože naozaj toto vykazuje, že teda tie pokusy, alebo tie snahy o zastavenie exekučných konaní voči najzraniteľnejším dôchodcovským skupinám tu sú a sú evidentné, ale na druhej strane tá technická, personálna vybavenosť, administratívna vybavenosť centier, ktoré sa tu spomínajú, či už sú to centrá právnej pomoci, ktoré prijímajú úžerou postihnutých ľudí s obmedzeniami, a zároveň odkaz na Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách je nenáležitý, je naozaj formálny, pretože z pohľadu praxe, a to tu opakovane prednášam, jednak centrá, jednak komisia nie je dostatočne vybavená, nie je nadimenzovaná ani personálne, kapacitne, technicky, administratívne tak, aby vedela zvládnuť ten nápor, ktorý tu spomínate, medziročný nárast novozačatých exekučných konaní na 550-tisíc konaní. To je enormné číslo, kde komisia, ktorá má skladbu, asi koľkých, deviatich, no, do deviatich je veľa, šiestich ľudí, a centrá právnej pomoci, ktoré sa k nám do spotrebiteľských poradní alebo spotrebiteľských združení vracajú práve preto, že nespĺňajú kritériá a príslušné limity, jednoducho táto sieť centier právnej pomoci ani takto slabo dispozične disponovaná komisia nemôže, nemôže jednoducho zvládať takýto niekoľko desať-, stotisícový nápor ľudí, ktorí naozaj sa ocitajú mnohí v dramatických, ak nie priam v tragických pomeroch.

    Takže touto formou ja by som znova, tak ako aj predtým, apelovala na to, že ak naozaj chcete nám dať dôkaz toho, že máte úprimnú snahu zakročiť a zamedziť nárastu zadlženosti našich občanov, či už z príčin zlej sociálno-ekonomickej situácie, alebo aj nízkeho právneho vedomia, prípadne nízkeho stupňa finančnej gramotnosti, prosím vás pekne, posilnite čo najskôr či už centrá právnej pomoci - zredukujte, zjemnite tam jednotlivé obmedzenia - prípadne vybavte komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pretože ja sama viem a presvedčila som sa o vysokej odbornej príprave aj spôsobilosti konkrétneho člena, predsedu. Ale ja sa sama neviem, keď potrebujem niektoré veci poradiť, metodické usmernenie alebo vybaviť jednotlivých spotrebiteľov, ktorí potrebujú akútnu pomoc, ja sa k tomuto členovi komisie neviem vôbec dovolať.

    Takže naozaj ten nápor je výrazný, ja už nebudem teraz zachádzať k tomu, aby sa určili príčiny, kto toto tu celé spôsobil, je to nenáležitý stav, naozaj problém úžery je veľkým problémom Slovenska, má výrazný sociálno-ekonomický rozmer, v mnohých prípadoch poznačuje osudy rodín a ľudí natoľko, že ich stav, v ktorom sa ocitli, je nezvratný, ľudia prišli o strechy, prišli od, nad hlavami, prišli o svoje domy, ocitajú sa v bezvýchodiskových situáciách a myslím si, že úlohou a zodpovednosťou každej dobromyseľnej vlády, dobromyseľného parlamentu je v spolupráci so všetkými zainteresovanými politickými skupinami alebo hnutiami vytvoriť taký rad opatrení, súbor legislatívnych návrhov, ale aj inštitucionálnej podpory, aby sme tomu zamedzili, aby naozaj ten občan nadobudol nielen pocit, ale aj presvedčenie, že sme preňho potrební a že sme pre nich užitoční.

    Takže touto cestou ja naozaj nechcem viac kritizovať, ani pranierovať, aj keď som poukázala na to, že proces je pomalý, lebo štyri roky dobre vieme o tom, že je tu 140 % nárast ľudí, ktorí sú dotknutí úžerou a spadli do dlhovej špirály, a to tempo je pomalé na to, ako pružne, ako flexibilne reaguje jedna, druhá vláda, dotknuté inštitúty, dotknuté ministerstvá, a vzhľadom na to, že naozaj sa aj z úrovne opozičných poslancov, hlavne z úrovne pána Hlinu, za čo mu veľmi pekne ďakujem, vyvinul dostatočný tlak na to, aby sa táto téma z radov opozície dostala na pôdu parlamentu, a že ju práve možno pravicové zoskupenie iniciovalo, nie sociálne cítiaca vláda, nech je pre nás ponaučením, spojme sily a pomôžme tým ľuďom, lebo naozaj mnohí tápajú.

    Budem veľmi rada, keď aj do budúcna budete pripravovať niektoré praktické opatrenia, teda niektoré opatrenia, legislatívne opatrenia a zapracujete aj také návrhy, s ktorými tu vystúpil pán poslanec Kadúc. Ja si tiež myslím, že ten prostriedok centrálneho registra môže byť rýchlym, účinným prostriedkom na to, ako nekontrahovať alebo nevytvárať nové spotrebiteľské zmluvy v spotrebiteľských úveroch s ľuďmi, ktorí evidentne nedisponujú dostatočným príjmom.

    Rovnako som presvedčená o tom, že mnohé prípady spotrebiteľských podnetov, ktoré môžu prerásť do krajnosti a môžu byť poznamenané, títo ľudia dlhovou špirálou, z ktorej sa ťažko budú vedieť v budúcnosti vymotať, je možné riešiť aj inštitucionalizáciou mimosúdneho riešenia.

    Toto sú návrhy, ktoré už dávno mali byť v podmienkach slovenského práva, dávno mali byť implementované a mňa zaráža, že hoc v formálnej rovine, je tu tlak Bruselu zavádzať prvky mimosúdneho riešenia a mimosúdnych alternatívnych metód do slovenskej spotrebiteľskej praxe, že v praxi prakticky za týmto trendom a za týmito určenými smernicami výrazne zaostávame. Takže zrýchlime to tempo a snažme sa formálne nastavené parametre inštitucionálne, legislatívne čo najskôr dostať do praxe, tak aby sa vymožiteľnosť nielen finančného práva a pomoc ľuďom, ktorí čelia úžere, ale všeobecne spotrebiteľského práva zvýšila. Potenciál tu je, ľudia sú pripravení, sám dobre viete, že zoznam, teda na ministerstve spravodlivosti registrovaný zoznam mediátorov uvádza zhruba sedemsto, sedemsto mediátorov, ktorí sa v tomto smere vedia realizovať tak, aby odbremenili aj súdy, ktoré majú množstvo podnetov.

    Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opakovanie je matkou múdrosti, čiže ešte raz a opäť, ale nie, ja som sa naschvál prihlásil a nebol by som ani vystúpil, pokiaľ by sa bol niekto prihlásil a využil trebárs aj možnosť, ktorú má, ako niekto iný, že vstúpi do rozpravy, a predložil iný návrh uznesenia. Hej, lebo ja som si dovolil upozorniť a som rád, že to zarezonovalo, že tento existujúci návrh uznesenia je mimoriadne cynický a necitlivý. Dobre? Keď už nie cynický, tak necitlivý určite voči tým skutočnostiam, o ktorých vieme.

    Čiže dovoľte, aby som prečítal iný, nový návrh uznesenia, ktorý sa mi zdá korektnejší a poprosím vás, nepozerajte na to, že som ho predložil ja, ale že odíde tento signál medzi ľudí. Naozaj je korektnejší, citlivejší voči občanom, ktorí naozaj majú obrovské problémy.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa... - sa doplní dnešný dátum - z júna 2014 k Správe o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní (tlač 1022):

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) vyslovuje znepokojenie s informáciami v predloženej správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní a s ich dopadmi na občanov Slovenskej republiky,

    b) žiada ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o predloženie ďalšej správy o pôsobnosti úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, ktorá bude doplnená o aktuálny vývoj k dátumu predloženia a to hlavne s ohľadom na riešenie vzniknutej situácie a plnenie legislatívnych zámerov, ktoré túto situáciu pomôžu riešiť v termíne na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v 1. polroku 2015.

    Vážení kolegovia, mám pocit, že z toho textu vyplýva, čo bolo zámerom.

    Poprosím vás o podporu tohto uznesenia. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti za to uznesenie, ktoré si predniesol, pretože mne sa to tiež vidí, že je to cynické, a myslím si, že my sme tu zástupcovia ľudu, ktorí by mali formálne zastupovať ich, ich problémy riešiť, a myslím si, že je to plne v súlade s presvedčením, ktoré, myslím, že máme obidvaja. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina, nechcete reagovať? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, a vypočul som si so záujmom diskusiu, ktorá tu prebehla k mojej správe, a chcem sa vám poďakovať za to, že ste mali mnohé veľmi zaujímavé a prípadne aj podnetné, podnetné myšlienky. Napriek tomu by som chcel zareagovať na niektoré vystúpenia a chcel by som ich komentovať.

    Čo sa týka otázky samotnej správy a jej obsažnosti, tak možno ste si neuvedomili pri, pri otázkach, resp. požiadavkách, aby bola podstatne podrobnejšia, aby tam boli analýzy a neviem čo. No neviem, či ste si uvedomili aj, čo hovorí rokovací poriadok, do 30 dní ja som povinný predložiť takúto správu a neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa takéto niečo dalo zabezpečiť. A ja sám v úvodnom slove som povedal, že to je téma, ktorá je prierezová. To nie je téma len ministerstva spravodlivosti, ale vstupuje do toho aj rezort financií a rezort hospodárstva, kde sú tieto témy, samozrejme, takisto, či už je to ochrana spotrebiteľa cez zákon o ochrane spotrebiteľa, Slovenská obchodná inšpekcia, to je hospodárstvo, finančný trh, ochrana finančného trhu, to je predsa ministerstvo financií. Takže, prosím vás pekne, keď kritizujete, tak kritizujte s tým, že viete, o čom hovoríte v týchto otázkach.

    Čo sa týka otázky, že, alebo teda výtky, že neboli tu uvedené v tejto správe príčiny, prečo tento stav tunák je, a pomenovať prípadne vinníkov. To nebol cieľ, resp. to nebola otázka správ, správy, čo som, ja som mal predložiť niečo úplne iné, tak si, prosím, pozrite, čo ste odo mňa chceli, a to, čo ste chceli, som aj predložil. Ale keď sa chcete baviť o príčinách, no tak môžme sa baviť o tom a veľmi stručne vám poviem, že zákon o exekútoroch platí na Slovensku od roku 1995. Neviem, či ste to postrehli, ale bolo tam urobených naozaj len veľmi málo zmien a žiadna z nich nereflektovala témy, ktoré tu máme dnes.

    A ja musím povedať, že ja ako minister spravodlivosti som hrdý a som veľmi rád, že som prvý minister spravodlivosti, ktorý sa seriózne začal zaoberať touto témou, a prijali sme, prijali sme naozaj závažné zmeny, či už čo sa týka exekútorov, alebo čo sa týka témy úžery, témy nebankoviek. Ja sa pamätám na tie veci ako advokát. Veď predsa úžera ako téma tunák je od nepamäti. V Trestnom zákone je úžera definovaná, ale nikto nevedel povedať doteraz, kde začína hranica úžery. To doteraz nikto nedefinoval, a preto žiadne trestné stíhanie a okrem iného tunák neprebiehajú na úžerníkov. Aj to jedna z príčin. Takže to je, to je vec, ktorá, a vôbec to nie je pravda, že to je otázka posledných rokov. To vôbec nie je pravda, pretože tí úžerníci sú tu stále.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pribúdajú, áno, správne, a ja sa spýtam pána poslanca Zajaca, ktorý tvrdil, že teda nikto tu s tým nič nerobil a že bolo zrušené RPMN 2010. No dobre. A prečo ste, a prečo ste v roku 2011-'10 s tým nič neurobili?

  • Reakcia z pléna.

  • Noó, tak áno, ale to už bolo známe, to už bolo známe aj v tom čase, to nie je žiadna novinka. No ale k tomu ešte jedna vec. Áno? Keď už sme hovorili o RPMN, ako ročnej percentuálnej miere nákladov, tie mechanizmy, hoci tu asi nikto tuná nerozumie tak veľmi, sú veľmi rozdielne. To, čo bolo do roku 2010, nefungovalo z jednoduchého dôvodu, pretože sa to dalo veľmi ľahko obísť a aj to bolo obchádzané. Poplatky, cez poplatky, ktoré sa dodatočne účtovali, a preto je to zložitá téma, a nie jednoduchá.

  • Reakcia z pléna.

  • Nó, áno.

    Čiže ja si myslím, že to je vec, ktorou, ktorú tunák nie máme dnes ako tému, ktorá je nová. To je téma, ktorá tu je naozaj minimálne pätnásť rokov. Takisto čo sa týka rozhodcovských konaní. Ten zákon o rozhodcovskom konaní, tu je, prosím pekne, od roku 2002, ktorý absolútne bezbreho pustil akýkoľvek subjekt bez akejkoľvek kvalifikácie, môže byť ktokoľvek rozhodcom dnes. A to sú presne tie príčiny, prečo tu máme toľko tých exekúcií, pretože súdy zastavili vydávanie exekučných poverení vo veciach rozhodcovských rozhodnutí proti spotrebiteľom, a to sú tie státisíce a státisíce vecí, a to, tým sú zavalené súdy, pretože nebankové spoločnosti žalujú štát práve preto, že zastavil exekúcie v takýchto veciach. Ale pýtam sa, kto tuná od roku 2002 riešil tento spôsob vydávania rozhodcovských rozhodnutí takýmito podivnými rozhodcovskými súdmi. No nikto, vážení, nikto. Ani vy ani nikto, kto tuná bol od roku 2002. Dobre? Takže to je vec, ktorú si treba povedať, keď sa hľadajú príčiny, kto je toho na vine. To nebol ani Robert Fico v roku 2010, nebola to ani strana SMER v roku 2010, to je dávno predtým, páni a dámy.

    Takže čo sa týka toho, čo chceme urobiť, áno, máme pripravený v podstate, už vo veľmi krátkom čase predložím na medzirezortné pripomienkové konanie zákon, ktorý rieši zásadným spôsobom rozhodcovské konanie, a to jednak chceme oddeliť rozhodcovské konanie vo veci spotrebiteľov, ktoré bude úplne ináč regulované, už to nebude rozhodcovské, ale arbitrážne určitým spôsobom konanie a potom obchodná arbitráž, ktorá musí zostať absolútne bez nejakých náznakov alebo spomalenia, zbrzdenia, proste tak, to, čo si arbitrážne konanie vyžaduje. Tak to tam musí byť, aby to išlo rýchlo a aby to nebolo potom súdmi zastavované z rôznych príčin, čo vadí podnikateľskému prostrediu, čo vadí vymožiteľnosti práva. Takže to je vec, ktorú budeme riešiť vo veľmi krátkom čase. Takže naozaj som rád aj za to, že tie veci, ktoré tu boli pomenované, tak tu odzneli, a na to takto reagujem.

    Čo sa týka témy centrálneho registra exekúcií, ktoré spomenul poslanec Kadúc, ktorý tu nie je teraz, už to mám na stole, takisto ideme to riešiť aj z pohľadu toho, že ideme ten centrálny register exekúcií zaviesť a zároveň aj k tomu ešte riešime iné témy, čo sa týka exekútorov, konkrétne keď hovorím o disciplinárnom stíhaní, ktoré ešte chceme vyprecizovať a zlepšiť. Čiže toľko asi stručne, aby ste vedeli, čo chystáme a čo chceme urobiť, naozaj to nie je nič, čo by som robil so zaťatými zubami, naopak, som veľmi rád, že mám túto možnosť tému riešiť. A pamätám si, minulý rok v tomto parlamente tu pred vami som stál a ste sa ma pýtali, resp. ste mi tvrdili, že neexistuje, aby som zaviedol nejaké stropy, že na to nemám odvahu. To ste mi konkrétne, pán poslanec, vy hovorili (povedané so smiechom), a že ste veľmi zvedavý, či zavedieme stropy.

  • Reakcia z pléna.

  • A nie! Vy ste hovorili, že ste veľmi zvedavý, ja si to dobre pamätám, môžme si pozrieť tie zápisy potom. A tu je odpoveď, stropy máme zavedené.

    Takže dúfam, že budem stáť zase pred vami s ďalšími vecami, ktoré budeme riešiť vo vzťahu k spotrebiteľom na zlepšenie ich, ich postavenia, ale netreba zabúdať, že naozaj finančná gramotnosť a právne povedomie sú základom toho, aby sa situácia zlepšila, pretože to naozaj je alfa a omega do budúcnosti pre všetkých. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech, sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. V podstate väčšinu už bolo povedané zo strany pána ministra, že v podstate tá správa bola prijatá uznesením, ktorú máme predložiť, a tú aj pán minister predložil. V podstate tie príčiny, na ktoré tu bolo vyzývané vo viacerých vystúpeniach, myslím si, že aj tak sú všetkým zjavné.

    Podľa môjho názoru, nie je dôležité pozerať sa na to, že kto to zapríčinil, lebo v podstate je tu kolektívna zodpovednosť, môžem to zdôvodniť taktiež, že áno, v roku 2010 bolo to RPMN zrušené kvôli tomu, že sa rôznymi spôsobmi obchádzalo, prišlo to práve, ako aj tak mi to bolo povedané, že aj Národná banka Slovenska v tom čase poukazovala na to, že to RPMN je obchádzané. Nárast tých, dá sa povedať, exekúcií alebo nárast tých firiem, že po tom roku 2010 bol spôsobený, to nie je celkom pravda, lebo keď si pozriete Obchodný register, tak tie firmy mnohé fungujú na Slovensku v podstate dlhšie ako od roku 2010. Tu chcem nadviazať na to, že ak niekto tvrdí, že v roku 2010 sa niečo chybné stalo, kľudne v roku 2010, 2011, ale aj začiatkom roka 2012 to mohlo byť zmenené. No nestalo sa. Zjavne to tak niekomu asi potom tiež vyhovovalo.

    Ja chcem poukázať na to, že no nestalo sa to možno aj preto, že poviem to takto, bývalý zamestnanec Providentu pôsobil v tom čase pre KDH, nebudem hovoriť, na akom poste, u koho z vysoko postavených. Nebudem hovoriť o tom, že ako bývalý hovorca ministra za SDKÚ sa stal potom v súčasnosti najväčším lobistom na Slovensku, kto, kde do jeho portfólia patria aj nebankovky vo veľkom. Keď sme mali s kolegom Brixim možnosť konzultovať a stretávať sa s odbornou verejnosťou ohľadom tých zákonov proti úžere, tak pomaly na každom štvrtom stretnutí tento pán sa objavil, či už bolo jedno, či to už bol za, že keď chceli s nami diskutovať ľudia z opozície, z koalície alebo z odbornej verejnosti. Je veľmi zaujímavé, a prečo sa tu v roku 2010-'11 neudiali žiadne zmeny, že v tom čase bývalý šéf Úradu boja proti korupcii zrazu pôsobí ako odborník, ktorý sa živí tým, že taktiež patrí medzi lobistov, kde do jeho portfólia patria aj nebankovky. Čiže tých príčin, ktoré sú právneho, ale aj neprávneho charakteru, je veľa.

    Čo sa týka toho právneho charakteru, pán minister dobre poukázal, že Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní sú tu od roku, teda už dlho. Jeden je od roku 1995, druhý od roku 2002, samozrejme, nespomenul pán minister to, že keď sa prijímala určitá legislatíva, či už vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu, alebo dražobným spoločnostiam, tak predkladatelia alebo otcovia tej legislatívy, čo to prijímali, mali predtým grant od Svetovej banky, kde najskôr na tom grante zarobili, a potom prišli s určitou legislatívnou iniciatívou. Čiže sú tu viaceré príčiny, ktoré s tým súvisia a ktoré, pre ktoré občania Slovenskej republiky doteraz nemali zmeny. Čo je podľa mňa dôležité, je to, že vláda Roberta Fica prišla s tými zmenami. Tie zmeny nehovoríme, že sú komplexné, ale sú prvým krokom na naštartovanie ďalších zmien, s ktorými potom príde aj ministerstvo spravodlivosti, aj ministerstvo financií, a myslím si, že bol to dobrý krok.

    No a čo chcem ešte povedať, v podstate ten centrálny register exekúcií ako myšlienka, nikdy sme ju nespochybnili, keď pán poslanec Kadúc s tým vystúpil, zároveň ale zabudol povedať, že o tom centrálnom registri exekúcií sa dozvedel, tak ako aj moji kolegovia poslanci, na návšteve ústavnoprávneho výboru v Českej republike. S takým istým nápadom prišli aj naši kolegovia poslanci, len, samozrejme, nedalo sa to urobiť zo dňa na deň, lebo centrálny register exekúcií je nielen právne riešenie na to potrebné, ale aj technické, softvérové riešenie a ďalšie. Čiže nejaký čas to trvá, čiže ako aj pán minister povedal, pracuje sa na tom a myslím si, že je otázka času, kedy budeme mať ten centrálny register, tak ako to má Česká republika.

    Čo sa týka v podstate ešte vystúpenia jedného samonaseriac... samonasr..., ako by som to povedal, samonaštvávajúceho sa pána a kolegu poslanca, no čo môžem povedať. No, to, na čo on poukázal vo svojom vystúpení vo vzťahu k nadržaným žrebcom, asi o všetkom svedčí a myslím si, že to je jediná vec, v ktorej je odborník a v ktorej má zmysel sa k nemu vyjadrovať.

    Čiže toľko z mojej strany.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďalšími bodmi programu by mali byť body 21, 22, 23, 24, kde je zlúčená rozprava. Pán poslanec Hlina dal procedurálny návrh, aby sme nerokovali o týchto správach, pretože tu nie je minister zahraničných vecí. Je všeobecný súhlas, aby sme to preložili? Takže nech sa páči, budeme hlasovať, keďže nie je všeobecný súhlas, o tom, či budeme rokovať o týchto správach tak, ako sú zaradené v programe. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, aby sme nerokovali dneska, ale rokovali až vtedy, keď bude pán minister prítomný.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná, takže ideme pokračovať tak, ako to máme v programe.

    Poprosím vás, pán minister, aby ste uviedli všetky body.

  • Rokovanie o Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013, tlač 885;

    a o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie, tlač 956;

    a o Hodnotiacej správe o 10 rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 1024.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení pána ministra zahraničných veci, podpredsedu vlády a európskych záležitostí Slovenskej republiky pána Miroslava Lajčáka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ešte, ešte, pán minister, vás poprosím, lebo už sme to nejak začali, ale procedurálne nech to vyriešime.

    Takže prvým bodom je Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Správa vlády je uverejnená ako tlač 885 a spoločná správa výborov má tlač 885a.

    Ďalej je to Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie, tlač 956. Správa výboru je pod tlačou 956a.

    A tretím bodom je Hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 1024. Správa výboru má tlač 1024a.

    Všetky tri správy uvedie pán minister spravodlivosti Tomáš Borec.

    Nech sa páči, ujmite sa slova.

  • Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som začal Hodnotiacou správou o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Pred niekoľkými týždňami naša krajina zavŕšila prvú dekádu členstva v Európskej únii. V priebehu uplynulých desiatich rokov sa Slovenská republika zmenila z nováčika na krajinu s najvyššou mierou zapojenia do európskeho integračného procesu. Spomeniem pri tejto príležitosti Schengen alebo eurozónu. Máme reputáciu spoľahlivého, čitateľného a konštruktívneho partnera. Váha a vplyv Slovenskej republiky vďaka tomu dnes presahuje naše geopolitické reálie dané veľkosťou teritória, počtom obyvateľov či objemom národnej ekonomiky.

    Naša krajina sa dostáva do najužšieho jadra európskej integrácie. Sme za stolom, za ktorým sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa nielen nášho kontinentu. Dovolím si povedať, že ide o pozíciu, v ktorej sa Slovenská republika nikdy v doterajšej svojej histórii nenachádzala. Náš región je dnes pevne ukotvený v mierovom, bezpečnom a stabilnom prostredí, čo, ako môžeme vidieť, nie je, žiaľ, ani v súčasnej Európe samozrejmosťou.

    Občania benefitujú z rozsiahlych slobôd, ktoré Európska únia ponúka, z politickej stability a z ekonomickej prosperity najväčšej svetovej ekonomiky. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že veľká časť nášho členstva v Európskej únii bola zatienená krízou. Naopak, aj po väčšinu tohto zložitého obdobia si Slovenská republika zachovala hospodársky rast a vo výraznej miere sa tešila európskej solidarite. Mnohé z toho, čo sme dosiahli, si však nie vždy uvedomujeme. V lepšom prípade sú výhody plynúce z členstva považované za automatické a samozrejmé. V horšom prípade sa stávajú predmetom mnohých mýtov, spochybňovania a skresľovania.

    Preto sa rezort diplomacie rozhodol zrealizovať komplexnú inventúru nášho členstva. Jej výsledkom je hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú 30. apríla 2014 schválila vláda Slovenskej republiky a 12. mája bola predložená Výborom Národnej rady pre európske záležitosti. Hodnotenie bolo pripravované od septembra 2013. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí oslovilo celkovo 60 adresátov, od orgánov štátnej správy cez akademickú obec a sociálnych partnerov až po mimovládne organizácie, 43 z nich zaslalo svoje vstupy, ktoré boli následne zapracované. Cieľom bolo sústrediť sa na politické zhodnotenie pozitív i prípadných nevyužitých možností vyplývajúcich z členstva, ako aj na stanovenie rámcových odporúčaní pre ďalšie obdobie.

    Dovoľte mi na niektorých faktoch prezentovať výsledky desať rokov členstva Slovenskej republiky v Únii. Výhodné, výhody slobodného pohybu v Európskej únii zrejme uplatnila už drvivá väčšina Slovákov. V rámci programu pracovať v zahraničí využíva viac ako 130-tisíc našich občanov. V rámci programu Erasmus absolvovalo študijný pobyt na európskych univerzitách viac ako 17-tisíc študentov. Vďaka európskemu preukazu zdravotného poistenia majú občania nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť v celej Európskej únii a vďaka konzulárnej spolupráci majú možnosť žiadať o pomoc na veľvyslanectve alebo konzuláte ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie.

    Aj vďaka členstvu v eurozóne si Slovensko na finančných trhoch požičiava za historicky najnižšie úroky. Kým v roku 2004 presadzovali priemerné náklady na správu štátneho dlhu 6 %, v súčasnosti sú na úrovni 3,5 %. Vďaka prístupovému procesu a samotnému členstvu v Európskej únii došlo k modernizácii nášho hospodárstva. Zvýšila sa konkurencieschopnosť vo väčšine odvetví, došlo k prílevu inovácií, zlepšuje sa infraštruktúra, eliminovali sa obchodné prekážky. Aj vďaka členstvu v Európskej únii dosahujeme jeden z najvyšších rastov hospodárstva spomedzi členských štátov Európskej únie.

    Výkonnosť našej ekonomiky vyjadrená v parite kúpnej sily vzrástla z polovice na tri štvrtiny priemeru Európskej únie, pričom za desať rokov členstva sme s baltskými partnermi dosiahli najdynamickejší rast hospodárstva v Európskej únii, vyšší než v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Takmer 90 % priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike pochádza z členských štátov Európskej únie. Slovenskí podnikatelia vrátane malých a stredných získali prístup na 500-miliónový európsky trh. Do Únie dnes smeruje až 85 % nášho exportu a závisí tak od nej značná časť domácich pracovných miest.

    Členstvo v Európskej únii nie je len o eurofondoch, ale finančné výhody plynúce z nášho členstva sú jednoznačné. V rokoch 2004 až 2013 získala Slovenská republika z Európskej únie 12,8 mld. eur a odviedla do rozpočtu Európskej únie 6,1 mld. eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 mld. eur. Z prostriedkov Európskej únie bolo vybudovaných množstvo kilometrov ciest, diaľnic a železníc, modernizovalo sa 1020 škôl, 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti, postavilo sa 26 priemyselných parkov a poskytla sa podpora pre 572 malých a stredných podnikov a 116 vedeckých inštitúcií. Došlo k výraznému zlepšeniu kvality životného prostredia. V oblasti kvality ovzdušia bolo podporených 102 projektov a 332 projektov bolo zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Za pomoci prostriedkov z Európskej únie sa vybudovali stovky kilometrov kanalizácií, rozvodov pitnej vody a bolo zrekonštruovaných 24 čistiarní odpadových vôd. Zriadením reverzného prepojenia na plynovode s Českou republikou a Rakúskom a rozšírením podzemných zásobníkov plynu sa významne zvýšila energetická bezpečnosť Slovenskej republiky. Na priame platby poľnohospodárom bolo z európskych fondov vyčlenených takmer 2,3 mld. eur, na podporu rozvoja vidieka bolo ďalších 2,6 mld. eur. Viaceré z týchto faktorov a mnohé ďalšie nájdete aj práve v hodnotiacej správe.

    Čo sa týka hodnotenia a výziev, samozrejme, 10 rokov členstva nie je len o úspechoch. V správe bolo identifikovaných viacero oblastí, kde je potrebný ďalší pokrok. Našou dlhodobou výzvou zostáva zvýšenie účelnosti a celkovej efektivity použitia prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Okrem využívania prostriedkov vyčlenených priamo pre Slovensku by sme sa mali sústrediť aj na lepšie využívanie prostriedkov spracovaných alebo spravovaných Európskou komisiou. Správa poukazuje na zaostávanie Slovenska s európskym priemerom v investíciách do vedy a výskumu a výzvou zostáva vyrovnanie priamych platieb slovenských farmárov s platbami, ktoré dostávajú poľnohospodári z tzv. starých členských štátov. Pozornosť je potrebné aj naďalej venovať zvyšovaniu konkurencieschopnosti domáceho poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Spomenúť by som mohol aj ďalšie oblasti, rád by som však aj v kontexte nedávnych volieb do Európskeho parlamentu venoval pozornosť inej z môjho pohľadu principiálnej otázke.

    Dlhodobou výzvou je potreba priblížiť európske inštitúcie občanom Slovenskej republiky. Za týmto účelom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v minulom roku obnovilo činnosť Národného konventu o Európskej únii. Jeho aktivity budú pokračovať, pričom by sme sa chceli zamerať na aktuálne integračné výzvy súvisiace s posilňovaním hospodárskej a menovej únie a na otázky súvisiace s prípravou predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Voľby do Európskeho parlamentu a predovšetkým zahanbujúcu nízku slovenskú účasť, teda konkrétne 13,05 %, možno interpretovať ako varovanie od občana, ktorý stále častejšie nadobúda pocit, že európskej agende nerozumie, že Európska únia sa od neho vzďaľuje. Pozitívom je, že na Slovensku na rozdiel od viacerých európskych krajín nezískali významnejšiu podporu extrémistické strany. Nemôžeme totiž prehliadať, že v Európe pribudnú hnutia stavajúce na lacných antieurópskych heslách, euroskepticizme a populizme. Aj na Slovensku máme skúsenosť s tým, aký politický potenciál v sebe nesie ponúkanie lacných odpovedí na zložité otázky. A netreba zdôrazňovať, že pri manažovaní týchto procesov bude mať parlamentná dimenzia rovnako dôležitú, resp. ešte dôležitejšiu úlohu než diplomacia.

    Viaceré ďalšie problémy si vyžadujú alebo vyžiadajú našu angažovať v Bruseli, keďže presahujú hranice Slovenska. V niektorých oblastiach registrujeme nadmernú reguláciu, administratívnu náročnosť, ktorá predstavuje pre podnikateľov záťaž, pričom si myslíme, že spoločná európska regulácia by, naopak, mala slúžiť na zvyšovanie konkurencieschopnosti či už slovenskej, alebo európskej ekonomiky. Iným príkladom, k riešeniu ktorého môžeme prispieť alebo môžu prispieť paneurópske prístupy, je problém marginalizovaných rómskych komunít. Týmto a ďalším témam bude Slovenská republika venovať zvýšenú pozornosť aj v ďalšom najbližšom období.

    Dovoľte, aby som prešiel teraz k druhému materiálu, a to k Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Ide o každoročne vypracovávaný materiál, ktorý vyhodnocuje spôsob a mieru naplnenia hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v uplynulých 12 mesiacoch. Aspoň heslovite by som sa rád zmienil o kľúčových momentoch minulého roka v šiestich oblastiach, a to: vyšehradskej spolupráci, tradičných profilových témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky: západný Balkán a Východné partnerstvo, bezpečnostnej politike, ekonomickej diplomacii, slovenskej rozvojovej pomoci a európskej agende.

    Prirodzenou a dlhodobou prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je rozvoj dobrých susedských vzťahov. Nosnými oblasťami spolupráce V4 v roku 2013 bolo posilnenie vnútornej kohézie, energetickej bezpečnosti, dopravnej infraštruktúry a vybraných aspektov obrannej politiky. Na okraj konferencie GLOBSEC bola prijatá spoločná deklarácia ministrov zahraničných vecí V4 k zvýšeniu účinnosti, viditeľnosti a vplyvu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie a k posilneniu obrany spôsobilosti Európskej únie. Ďalej predsedovia vlád V4 schválili cestovnú mapu pre vytvorenie integrovaného trhu s plynom a dohodli sa na vytvorenie spoločnej stratégie spolupráce v oblasti obrany.

    Rezort realizoval intenzívne kontakty s tretími krajinami vo formáte V4 plus, V4 + Japonsko, bolo diskutované prioritné oblasti spolupráce na ďalšie obdobie s dôrazom na oblasť výskumu a vývoja, podporu transformačných procesov v krajinách Východného partnerstva, prvý ministeriál s partnermi so severských a baltských štátov V4 + NB8 vo februári.

    Počas predsedníctva Slovenska v Medzinárodnom vyšehradskom fonde v roku 2013 bolo schválených viac ako 350 projektov mimovládnych organizácií a poskytnutých viac ako 100 štipendií pre študentov z V4, západného Balkánu a z krajín Východného partnerstva. Od roku 2014 došlo k navýšeniu národných príspevkov do fondu na 8 mil. eur. Na rozbehnutých projektoch bude rezort aktívne spolupracovať, pričom už o pár dní, konkrétne 1. 7., prevezmeme ročné predsedníctvo vo V4.

    V prioritných témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky správa reflektuje viacero pozitívnych momentov v roku 2013: vstup Chorvátska do Európskej únie, pokrok v normalizácii medzi vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, rozhodnutie Európskej únie o začatí prístupových rokovaní so Srbskom, parafovanie asociačnej dohody o dohody o voľnom obchode s Moldavskom a Gruzínskom a rozhodnutie Európskej únie o bezvízovom styku pre Moldavsko. Slovenská republika aktívne presadzovala a podporovala politiku rozširovania Európskej únie a posilňovania vzťahov s krajinami Východného partnerstva. Politickú podporu dopĺňala naša pomoc v podobe odovzdávania transformačných a integračných skúseností v rámci programu CETIR.

    Rok 2013 však zároveň ponechal veľký otáznik nad ďalším smerovaním politickej asociácie a ekonomickej integrácie medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Ukrajina je pre našu zahraničnú politiku výzvou, ktorá možno za 20 rokov našej samostatnosti nemá paralelu. V hre sú obrovské zahranično-politické, bezpečnostno-politické, energetické a ekonomické záujmy Slovenskej republiky. Správy prichádzajúce z východných a juhovýchodných regiónov krajiny pritom nie sú vôbec potešujúce. Prezidentské voľby z 25. mája sú však dôležitým krokom k vyriešeniu napätej situácie. Petro Porošenko získal zvolením v prvom kole silný mandát od občanov, ktorý napomôže obnoviť normálne fungovanie štátu a naštartovať reformné procesy. Mierový plán, ktorý predstavil, je reálnou šancou na deeskaláciu napätia na východe Ukrajiny. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sa dianie na Ukrajine nevymklo spod kontroly a z rámca demokratických procesov. Úloha parlamentnej dimenzie je opäť nenahraditeľná a dovoľte mi vyzvať vás k aktívnej komunikácii s vašimi príbuzenskými politickými stranami na Ukrajine. Som si tiež vedomý úlohy diplomacie slovenskej i európskej, pričom z pochopiteľných dôvodov je Slovensko jedným z lídrov diskusie o budúcnosti vzťahov Európskej únie a Ukrajiny. Bude mimoriadne dôležité, aby Európa poskytla Ukrajine takú perspektívu, o ktorú bude mať záujem a o ktorú sa zaslúži.

    V pondelok 23. 6. sme s európskymi ministrami zahraničných vecí sa stretli v Luxemburgu na rokovaní Rady pre zahraničné veci, kde bola hlavnou témou práve Ukrajina. Potvrdili sme, že 27. júna podpíše Ukrajina s Európskou úniou zostávajúce časti asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode, pričom je to dôležitý signál záväzku Európskej únie voči Ukrajine a zároveň Ukrajiny voči Európskej únii. V prijatých záveroch sme dali zas najavo, že očakávame konkrétnejšie kroky Ruska na zníženie napätia, a zároveň sme sa zhodli, že pre krízu nie je možné riešiť bez spolupráce s Moskvou. Odsúhlasili sme vytvorenie tzv. policajnej komisie SBOP, čo je vlastne spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie na Ukrajine, ktorej cieľom má byť pomoc Kyjevu v oblasti reformy bezpečnostného sektora. V komunikácii s partnermi minister zdôraznil aktívnu angažovanosť Slovenskej republiky pri prerokovávaní problémov na Ukrajine. Reverz plynu zo Slovenska je konkrétnou pomocou Ukrajine.

    NATO je určujúcim faktorom medzinárodnej bezpečnosti Slovenskej republiky. V aktuálnej situácii to platí dvojnásobne. Prebieha intenzívna diskusia o spôsoboch posilnenia bezpečnosti na aliančnom území a zároveň sa stáva aktuálnou téma ďalšieho rozširovania NATO. Aj o týchto témach bude summit NATO v septembri. Jeho príprava je dominantnou témou dnešného a včerajšieho rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín aliancie v Bruseli. V súvislosti s politikou otvorených dverí Slovenská republika spoluiniciovala vypracovanie hodnotenia pokroku ašpirantov na členstvo, na základe ktorého NATO rozhodne o ďalších krokoch pri rozširovaní. Slovensko si v priebehu minulého roka riadne plnilo aj medzinárodné záväzky. Najvýznamnejším príspevkom Slovenska k medzinárodnému krízovému manažmentu bola účasť v operácii ISAF v Afganistane, ktorá si minulý rok vyžiadala aj tri obete z radov príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Spolu s našimi civilnými obeťami v Pakistane išlo súčasne o naše prvé priame konfrontácie s medzinárodným terorizmom, ktoré si vyžiadali životy našich občanov.

    Z prierezových tém mi dovoľte sa zmieniť o problematike reformy bezpečnostného sektora, ktorej sa systematicky venujeme na pôde OSN, a aktuálne plánujeme aktivity aj na pôde OBSE.

    Implementácia nového modelu ekonomickej diplomacie, ktorého hlavným cieľom je zefektívnenie komunikácie a reálnej spolupráce medzi podnikateľskou sférou a vládou, bola v roku 2013 rozmenená na drobné, napr. v podobne 155 podnikateľských misií a fór, ktoré boli organizované priamo zastupiteľskými úradmi alebo v súčinnosti so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, alebo SARIO, ďalej 13 seminárov či 4 medzinárodné konferencie. Osvedčil sa aj formát menších ekonomicky orientovaných zahraničných pracovných ciest vedených predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí s prípadnou účasťou ďalších rezortov a s účasťou podnikateľov. V roku 2013 bolo takýchto ciest 8 do 17 krajín. Popri posilnení sietí ekonomických diplomatov v kľúčových teritóriách z hľadiska hospodárskej spolupráce a potenciálu jej zintenzívnenia sa ekonomická diplomacia zamerala aj na podporu diverzifikácie exportu na mimoeurópske trhy.

    Minulý rok sme si pripomenuli desiate výročie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. Cieľom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí bolo aj v roku 2013 naďalej zvyšovať povedomie a informovanosť podnikateľských subjektov o nej so snahou vytvoriť priestor pre zapojenie podnikateľskej sféry do rozvojových aktivít Slovenskej republiky, Európskej únie i medzinárodnej donorskej komunity. K tomuto zámeru by malo prispievať aj vytvorenie platformy podnikateľov pre zahraničnú a rozvojovú spoluprácu, ktorá vznikla ako občianske združenie 15. marca minulého roka a jej hlavným poslaním je šíriť informácie o význame zahraničnej rozvojovej spolupráce a zdieľať poznatky a skúsenosti medzi podnikateľmi.

    V priebehu roka 2013 bola pripravená a na začiatku roka 2014 vládou schválená strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky '14 až '18, kde je tiež zadefinovaný samostatný program podnikateľských partnerstiev. V roku 2013 sa v rámci deviatich grantových kôl oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky realizovalo 33 projektov, najmä v sektoroch zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. V roku 2013 došlo tiež k zintenzívneniu využívania programu CETIR, tzv. Centra pre transfer skúseností z integrácie a reforiem, pričom primárne to bolo v regiónoch západného Balkánu a Východného partnerstva. Uskutočnili sa takmer tri desiatky aktivít, bolo vyškolených 120 zahraničných expertov, teda, pardon, partnerov a vyslaných 17 slovenských expertov do zahraničia. V septembri 2013 sa Slovensko stalo členom Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, čo symbolicky zavŕšilo desaťročnú integráciu Slovenskej republiky do medzinárodnej donorskej komunity.

    Dostal som sa k poslednému okruhu otázok, k hodnoteniu uplynulého roku z pohľadu európskej agendy. Ako som spomínal, tejto problematike je venovaná samostatná pomerne rozsiahla kapitola v Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Vybrané aspekty sú podrobnejšie rozpracované v treťom dokumente, ktorý dnes predkladám na rokovanie pléna, a to je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie.

    Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii bola prerokovaná vo vláde v marci tohto roku a následne vo Výbore Národnej rady pre európske záležitosti v máji. Dobrou správou v roku 2013 bolo, že opatrenia prijaté v predchádzajúcom období, či už hovoríme o OSN, fiškálnej dohode, aktivitách ECB na finančných trhoch, začali prinášať očakávané výsledky: návrat dôvery finančných trhov, pokles úrokových sadzieb či oživenie konjunktúry.

    K pozitívnym posunom došlo v diskusiách o prehlbovaní a rozvoji hospodárskej a menovej únie, najmä v otázke bankovej únie. Pri jednotnom mechanizme bankového dohľadu sa Slovenskej republike podarilo presadiť rovnocennosť členských štátov pri rozhodovaní podľa princípu jeden členský štát - jeden hlas. Pri ďalších komponentoch HMÚ venovala Slovenská republika pozornosť zefektívneniu fiškálneho rámca a posilnenie sociálnej dimenzie HMÚ alebo hospodárskej a menovej únie.

    Viaceré dobré správy pre Slovensko priniesla dohoda o viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky '14 až '20. Došlo k navýšeniu národnej alokácie pre politiku súdržnosti o 10 % v porovnaní s obdobím rokov 2007 až '13. V novom rámci sa nám podarilo presadiť aj ďalšie priority: zvýšenie alokácie pre odstavenie jadrovej elektrárne v Bohuniciach a možnosť navýšenia priamych platieb pre poľnohospodárstvo prostredníctvom presunu prostriedkov z rozvoja vidieka.

    Úspech sme dosiahli aj pri presadení zmeny pravidla n + 2 na n + 3 pre záväzky z rokov 2011 a '12. Tým sa znížilo riziko vrátenia nevyčerpaných prostriedkov. V uplynulom roku začala tiež príprava Partnerskej dohody o využívaní európskych a štrukturálnych a investičných fondov na roky '14 až '20 medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. K jej uzatvoreniu došlo po náročných rokovaniach minulý týždeň, konkrétne 20. júna. Dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. eura.

    V roku 2013, ako som už spomínal, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí obnovilo činnosť národného konventu s cieľom zapojiť do diskusie o aspektoch národného členstva aj rôzne segmenty spoločnosti. Diskusia v troch pracovných skupinách bola venovaná aktuálnym výzvam Európskej únie a perspektívam prehlbovania integrácie, zhodnoteniu desať rokov členstva v Európskej únii a príprave slovenského predsedníctva v Európskej únii. Plenárne zasadnutie národného konventu sa konalo začiatkom mája tohto roku. V jeho činnosti bude ministerstvo pokračovať. Dôraz položíme na otázky spojené s budúcnosťou Európskej únie vrátane problematiky demokratickej legitimity jej inštitúcií a dobudovávania hospodárskej a menovej únie a na prípravu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, chvíľočku. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Keď pán minister dokončí, tak potom budeme hlasovať. Hej?

    Už nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Rok 2013 bol v znamení pokračujúcich zmien alebo príprav na slovenské predsedníctvo Európskej únii v roku 2016. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí iniciovalo popis alebo podpis deklarácie predstaviteľov parlamentných strán, ktorých cieľom je zabezpečiť kontinuitu príprav predsedníctva aj po parlamentných voľbách na jar 2016.

    Vláda Slovenskej republiky v tejto súvislosti schválila Národný program vzdelávania pre zamestnancov štátnej správy, ktorý sa začína realizovať v tomto roku aj s využitím prostriedkov z ESF. V návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva budú rozpracované jednotlivé úlohy, ktoré sa týkajú podujatí organizovaných v Slovenskej republike, prvotnú analýzu výdavkov na zabezpečenie predsedníctva, návrh koncepcie vizuálnej, mediálnej a kultúrno-spoločenskej prezentácie počas predsedníctva. V oblasti obsahovej prípravy boli zrealizované prvé politické konzultácie tria Holandsko - Slovensko - Malta.

    Podrobnejší odpočet príprav na predsedníctvo bol predmetom dvoch hodnotiacich správ, ktoré spracoval rezort diplomacie a boli prerokované aj vo výbore pre európske záležitosti. Podrobnejšie informácie o najdôležitejších opatreniach v európskej agende podľa jednotlivých politík Európskej únie sú uvedené v už spomínanej Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Materiál svojou štruktúrou korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie.

    Výročná správa obsahuje prehľad plánovaných legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív Komisie na rok 2014 spolu s ich prioritizáciou z pohľadu rezortov. Pracovný program Komisie na rozdiel od minulých rokov je triezvejší a pragmatickejší, čo priamo súvisí s ukončením jej mandátu.

  • Ruch v sále.

  • Neprináša žiadne zásadné či nové iniciatívy a návrhy, ale sústreďuje sa na pokrok v schvaľovaní dôležitej a dôslednej implementácie už skôr predkladaných návrhov. Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2013.

    Snažil som sa v tejto kompaktnej podobe prezentovať tri hodnotiace dokumenty, pričom som sa dotkol viacerých otázok zahraničnej a európskej politiky, ktoré boli v hodnotenom období z pohľadu rezortu diplomacie kľúčové. Načrtol som celý zoznam problémov a výziev, ktorým budeme aj v ďalšom období musieť venovať pozornosť, či už na európskej pôde, bilaterálnych vzťahoch alebo na pôde medzinárodných organizácií. Mnohé z nich, či už ide o Balkán, Ukrajinu, bezpečnostnú politiku alebo transatlantické vzťahy, sa určite nestratia z našich monitorov, ako to potvrdzuje aj prvý polrok tohto roka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím vás už zaujať miesto pre navrhovateľov. Ani nie, pretože vyhlasujem krátku, dvojminútovú prestávku a budeme hlasovať.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 36. schôdze.

    Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, ak dovolíte, toto sú návrhy, tri body, už je zlúčená rozprava a ešte tu nie je ani pán minister. Pán minister je v Bruseli, ale zajtra sa vracia. Ja som dával procedurálny návrh, aby sme prerušili a rokovali o týchto troch bodoch, už keď je zlúčená rozprava, za jeho prítomnosti, ale neboli sme uznášaniaschopní. Prosím vás, aspoň nech je to formálne v poriadku, dajte o ňom hlasovať, aspoň keď vás tu je, odsúhlaste si väčšinou, že nepotrebujete ministra, že chcete mať zlúčenú rozpravu, už čo všetko chcete, len nech to má akú-takú štábnu kultúru...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, pán poslanec, ale to vyplýva zo zákona. Nemusíte nám vysvetľovať, čo máme robiť. Dobre? Takže budeme hlasovať, boli sme neuznášaniaschopní. Zákon jasne hovorí, pri najbližšej uznášaniaschopnosti musíme dať hlasovať, takže nemusíte sa rozčuľovať.

  • Ďakujem pekne. Nerozčuľujem sa. Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 44 za, 65 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Procedurálny návrh sme neschválili.

    Ešte tam bol niekto prihlásený.

    Pani poslankyňa Mezenská. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu.

  • Chcem vás poprosiť, pán predseda, aby ste pri hlasovaní o zákone o podmienkach prevodu majetku štátu dali hlasovať o procedurálnom návrhu nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto zákone. Ja som s touto požiadavkou vystúpila aj v rozprave, keď sa prerokovával tento bod, avšak spravodajca pán Kondrót ma upozornil na nesprávne terminologické označenie tejto procedúry aj napriek tomu, že v bežnej parlamentnej praxi sa používa. Ja som vyjadrila svoj návrh na stiahnutie bodu rokovania. Takže poprosím vás o to, aby ste akceptovali túto moju pripomienku, aby sa dalo hlasovať o tom, že sa o tomto zákone bude rokovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dobre, že chcete nepokračovať. Pán spravodajca, potom poprosím pri hlasovaní, dobre, aby sme hlasovali o... Ja len na vysvetlenie. Naozaj zákon hovorí o troch spôsoboch, ktoré sú veľmi jasne formulované. Takže mohlo dôjsť k nejakému nedorozumeniu. Ale, pán spravodajca, poprosím, dobre, budeme potom hlasovať. Pani poslankyňa pravdepodobne chcela navrhnúť, aby sme nepokračovali v rokovaní. Dobre.

    Budeme teraz hlasovať. Pán poslanec Kondrót, druhé čítanie o vládnom návrhu zákona číslo 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, (tlač 974).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 974.

  • Vážený pán predseda, ďakujem pekne. Myslím, že dvakrát sme vyšli pani poslankyni Mezenskej v ústrety. Ja si nemyslím, aby sme vyšli tretí raz v ústrety. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Mezenská, ktorá navrhla návrh na stiahnutie, ktorý neni. Ja som jej to vysvetlil.

    Takže dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ruch v sále a reakcia z pléna.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, spravodajca zo zákona rozhoduje o spôsobe hlasovania a navrhuje.

  • Povedané so smiechom.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich... Pardon.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Chvíľočku.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 79 bolo za, 8 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 77 za, 7 proti, 40 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Pani poslankyňa Mezenská, do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 8 proti, 40 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 92 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

    Pán poslanec Martvoň uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností. Je to tlač 1022.

  • Hlasovanie o Správe o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, tlač 1022.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, v rozprave vystúpili šiesti rečníci, poslanci: Zajac, Kadúc, Zemina, pardon, Hlina (ruch v sále), Chren, Mikloško, Mezenská. Z toho jediný, kto predložil návrh uznesenia, nového uznesenia, bol pán poslanec Hlina.

    Pán predseda, dajte najskôr hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Správu o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a o enormnom náraste exekučných konaní, tlač 1022.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 5 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ešte ďalšie hlasovanie?

  • Áno. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o novom návrhu uznesenia, ktoré pred..., tak, teda ako ho predložil pán poslanec Hlina.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 48 za, 66 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ešte pán poslanec Matovič.

  • Pán predseda, chcel by som vás poprosiť, aj keď nie som nejakým fanúšikom Lojza Hlinu, ale aby ste vyzvali svojho poslanca, aby nerobil takéto úmyselné lapsusy a nazýval niekoho zemina.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Poprosím pána ministra Tomáša Boreca, aby v zastúpení zaujal svoje miesto.

    Pán spravodajca, pán poslanec Krajkovič, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013, tlač 885;

    a o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie, tlač 956;

    a o Hodnotiacej správe o 10 rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 1024.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní troch tlačí:

    - tlače 885, Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky,

    - Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a nakoniec

    - Hodnotiacu správu o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    K tlači 885, Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013.

    Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením z 12. mája 2014 č. 114 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2014 č. 94 odporúčajú Národnej rade vziať predmetnú správu (tlač 885) na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať predmetný materiál na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy (tlač 885a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. mája 2014 č. 95. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohu spoločného spravodajcu. Toľko k prvej správe.

    K tlači 956, Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 8. apríla 2014 č. 962 pridelil Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Schôdza Výboru pre európske záležitosti bola zvolaná na 12. mája 2014. Výbor výročnú správu prerokoval a uznesením č. 115 odporúčal Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania predmetného materiálu vo výbore.

    No a nakoniec k tlači 1024, Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 5. mája 2014 č. 1026 pridelil Hodnotiacu správu o 10 rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru, výboru pre európske záležitosti s tým, že uvedený výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Schôdza výboru pre európske záležitosti bola zvolaná na 12. mája 2014. Výbor hodnotiacu správu prerokoval a uznesením č. 116 odporúčal Národnej rade vziať správu na vedomie. Zároveň ma výbor ako spravodajcu poveril podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania predmetného materiálu vo výbore.

    Pán predseda, prosím, otvorte zlúčenú rozpravu k uvedeným trom bodom alebo k uvedeným trom správam.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky k zlúčenej rozprave k, do zlúčenej rozpravy k týmto trom návrhom za klub SDKÚ - DS pán poslanec Štefanec, potom za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Mikloško a potom mám ešte písomnú prihlášku a chcem poprosiť, pani poslankyňa Vášáryová, už druhýkrát sa píšete ako predstaviteľ klubu. Vy ste nezaradený poslanec, čiže písomne pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Hlina, Kaník a Mikuš.

    Takže za klub SDKÚ - DS pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem, pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi aby som za klub SDKÚ - Demokratickej strany povedal pár poznámok k zlúčenej rozprave k týmto trom bodom. Najskôr mi dovoľte jednu poznámku z organizačných, z organizačného hľadiska. Musím povedať, že je zarážajúce, že aj keď tieto body boli zaradené už na minulej schôdze Národnej rady, tak pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán podpredseda vlády Lajčák si nenašiel čas, aby si stanovil termín na účasť pri tejto dôležitej parlamentnej debate. Asi má iné povinnosti. V kontraste s týmto faktom vyznieva paradoxne skutočnosť, že ja sám som na začiatku tejto schôdze požiadal snemovňu, aby som mohol hovoriť o svojich zákonoch ešte tento týždeň, čo mi nebolo umožnené. Takže na jednej strane diskriminujeme poslancov, ktorí chcú predkladať zákony, na druhej strane sám pán minister zahraničných vecí, európskych záležitosti si nenájde čas, považujem to za vážne zlyhanie organizácie Národnej rady.

    A teraz k obsahu. Počuli sme v tejto správe, ktorú zastupujúci pán minister predniesol, počuli sme to aj tento týždeň z úst predsedu vlády v pondelok na tlačovke, že vraj 10 rokov členstva v Európskej únii sme využili ako jedna z najlepších krajín z celej Európskej únie. Nuž pán premiér a aj pán minister Lajčák zabudli v tomto hodnotení na jeden závažný fakt. A tým faktom sú reformy. Totiž samotný vstup Slovenska do Únie, samozrejme, že bol pozitívnym krokom, jedným z najdôležitejším krokom v novodobej histórii Slovenska, ale sám osebe neznamenal ekonomický rozvoj, sám osebe neznamenal, že všetko sa na dobré obráti. To, čo najviac prispelo k rastu ekonomiky a k rastu životnej úrovne ľudí, boli ekonomické reformy, ktoré boli uskutočnené predovšetkým druhou vládou Mikuláša Dzurindu. Bola to reforma daňová, reforma penzijného systému, reforma sociálna, reforma pracovného práva. Tieto reformy výrazne naštartovali ekonomický rast Slovenska tak, že najmä v tých prvých rokoch po vstupe do Únie Slovensko neúmerne rástlo. Rástlo najrýchlejšie zo všetkých krajín, ktoré boli v Únii, a vidíme to aj z tých čísiel. Keď hodnotíme 10 rokov Únie, tak boli sme v roku 2004 na úrovni 57 % priemeru, teraz sme na úrovni 76 % priemeru, avšak už v roku 2008 sme sa dostali na úroveň 72 %, čiže ten zásadný rast bol predovšetkým v prvých rokoch vstupu do Únie, čo je jasný dôkaz toho, že to bolo nielen vstupom do európskeho spoločného priestoru a vstupom na náš najväčší spoločný trh na svete, čo bol iste ekonomický benefit, ale bolo to predovšetkým z dôvodu vykonania zásadných štrukturálnych zmien, ktoré naštartovali ekonomický rozvoj, naštartovali zamestnanosť.

    Bohužiaľ, tieto reformy sa zastavili s nástupom vlády Roberta Fica, čo najlepšie dokumentuje pokles konkurencieschopnosti Slovenska. Kým v roku 2006 bolo Slovensko v konkurencieschopnosti podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra na 37. mieste, dnes podľa posledného hodnotenia z minulého roka sme na čísle 78. Prepadli sme sa z 37. na 78. miesto na svete, čo je výsledkom nekonania a zlyhania vlád Roberta Fica. Robert Fico robí len takú udržiavaciu taktiku. Nielen v oblasti ekonomiky, ale v oblasti európskej agendy či v zahraničnej problematike, o čom ostatne je táto zlúčená rozprava. Za jeho vlád som nezaznamenal žiadnu aktivitu v oblasti zahraničnej politiky, žiadnu aktivitu v oblasti európskej agendy. Práve naopak. Vláda servilne prijíma všetko, čo príde z Bruselu. Poviem to len na kontrastnom príklade.

    Pokiaľ za minulej krátkej vlády Ivety Radičovej sme niekoľkonásobne rozporovali európske smernice na základe princípu subsidiarity a SDKÚ - Demokratická strana je doteraz jedinou stranou, ktorá tento princíp ctí, ktorá tento princíp využila a ktorá tento princíp si dala aj do programu európskych volieb na rok 2014, čo sa nakoniec, myslím si, že aj celkom slušne prejavilo. A tento princíp si chceme ctiť aj do budúcna a budeme ho presadzovať, či na pôde Národnej rady, alebo na pôde Európskeho parlamentu, pretože Európska únia, ak má byť úspešná, ak má európsky projekt dlhodobo fungovať, som presvedčený, že môže fungovať len ako projekt únie spoločných štátov, ako, ako projekt suverénnych štátov, ako projekt, ktorý je z vôle ľudí, a projekt, ktorý bude dôsledne odrážať princíp subsidiarity a proporcionality, ktorý inými slovami, jednoducho povedané, znamená to, že na európsku úroveň budeme delegovať len také právomoci, na ktorých sa slobodne rozhodneme, že budeme delegovať. A keď chceme si niečo urobiť doma, tak si to aj ochránime. A týmto spôsobom chceme dôsledne chrániť národné záujmy. To je, mimochodom, niečo, čo absolútne absentuje vo všetkých týchto troch predkladaných správach. Vláda sa ani nesnaží zdôrazňovať princíp subsidiarity, vláda nechráni národné záujmy, pretože nemá žiadnu predstavu, len tlačiť tlačítka za všetko, čo príde zvonka, čo všetko príde z Bruselu. Za tejto vlády sme z parlamentu vydali jedinú parlamentnú výhradu, ktorú opäť som inicioval len ja, ale nikto z vládnej strany sa neunúval oprieť o princíp subsidiarity, nikto sa neunúval rozporovať európsku legislatívu, pretože nie je záujem, pretože možno nie je odbornosť, na tú odpoveď, na túto otázku odpoveď si môže dať každý sám, ale faktom je, že momentálne tá servilnosť je, bohužiaľ, na veľmi vysokej, vysokej úrovni, až je to, je to zarážajúce.

    Čo sa zmenilo za súčasnej vlády v európskej zahraničnej politike, je takisto skutočnosť, že pokiaľ za minulých vlád panoval konsenzus, za súčasnej vlády sa tento konsenzus stratil. Vidieť to pekne na prípade ukrajinsko-ruského konfliktu, kedy súčasná vláda ako jedna z mála sa postavila na stranu Rusov, kedy nehájila medzinárodné právo, kedy najmä premiér nedostatočne hájil slovenské záujmy a veľmi nejasne a vyhýbavo sa vyjadroval ku situácii na Ukrajine, či sa to už jedná o anexiu Krymu, evidentne proti medzinárodnému právu, či sa jedná o nepokoje vo východnej časti Ukrajiny. Našťastie tie európske stanoviská boli veľmi jednoznačné a z európskej pôdy ich potom musel preberať, pretože dodržal ten svoj druhý princíp, že preberie všetko, že nebude nič rozporovať, takže aj keď nebol aktívny, tak ako celá súčasná vláda, tak paradoxne týmito stanoviskami sme si takpovediac polepšili, lebo vlastne európske stanoviská boli identické s tým, čo sme presadzovali my a čo presadzovala celá opozícia. Osobitne to platí pre situáciu na Ukrajine, kde chcem zdôrazniť, je veľmi dôležité, aby pokračovala stabilizácia situácie, pretože je v našom prioritnom záujme, aby sme mali na východnej časti nášho najväčšieho suseda stabilného, aby sme mali suseda s celistvými hranicami, aby sme mali suseda, ktorý má jasnú perspektívu a stabilitu, a nie, ktorý je zdrojom a ohniskom nejakých konfliktov, pretože nás to môže ohrozovať, môže to ohrozovať bezpečnosť našich ľudí.

    Preto z našej pozície jednoznačne podporujeme mierový plán novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, podporujeme predovšetkým urovnanie konfliktov vo východných častiach Ukrajiny aj za účasti medzinárodných pozorovateľov, ako sme to, mimochodom, sami navrhovali. A boli sme prvá strana, ktorá prišla so zmienkou o medzinárodných pozorovateľoch. Teší nás, že zajtra bude na Európskej rade podpísaná podstatná ekonomická časť asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou, čo je významný...

  • Reakcie z pléna.

  • V piatok, ďakujem pekne, áno, dnes je streda, už to mám posunuté, ďakujem za pripomenutie. Politická časť bola podpísaná už v marci a zajtra ráno, v piatok, tak v piatok bude podpísaná časť ekonomická. Dnes sme to preberali, mimochodom, na eurovýbore, preto možno časový posun, áno, je pravdou, v piatok dostali sme pozvánku aj od kolegu spravodajcu a ukrajinského veľvyslanca na takú malú spomienkovú alebo na také malé pripomenutie, ktoré určite stojí za to navštíviť aj so všetkými poslancami, ktorí majú záujem o rozvoj slovensko-ukrajinských vzťahov, pretože to považujem za významný krok vpred. Keď si zoberieme, len to, čo sa dialo pred rokom, za akých dramatických okolností bol exprezident Janukovyč v tej situácii, že nakoniec odmietol podpísať asociačnú zmluvu, a čo potom nasledovalo. Je to významný posun a verím, že v prospech nielen ukrajinských občanov, ale aj slovenských občanov a celej Európskej únie.

    Dovoľte mi povedať ešte pár slov na tému eurofondov, pretože sa táto téma týka priamo týchto správ a moc som tam nenašiel čísiel, detailných čísiel, ktoré by si táto správa a táto problematika naozaj vyžadovali. Veľakrát sme počuli, najmä od premiéra, že aké sú eurofondy dôležité a aké je dôležité využívať eurofondy na investície, pretože tvorí drvivú časť našich investícií. Bez nich by sme si takmer nepomohli. Čo je pravdou? Pravdou, bohužiaľ, je aj to, že za súčasnej vlády sa žalostne čerpajú eurofondy. Za roky 2007 až '13, za 7 rokov, sme ku koncu decembra vyčerpali len niečo cez 50 % eurofondov, ku koncu apríla to bolo zhruba 54 %, a ozaj ak pán premiér a súčasná vláda to myslí vážne s eurofondmi, je potrebná zásadná zmena.

    Chcem preto aj z tohto miesta pri tejto príležitosti apelovať na vládu, aby brala vážne problematiku eurofondov a urobila všetko pre to, aby tieto peniaze, ktoré už sa nebudú opakovať, aby dostala na Slovensko, aby boli efektívne využité, pretože potrebujeme opraviť a budovať cesty, nemocnice, školy, čo v mnohých prípadoch je možné len, len z eurofondov. Tá situácia je dramatická, vieme, že sú problémy aj, aj cez komunikáciu medzi DG Regio a ministerstvom financií s čerpaním eurofondov práve pre podozrenie z nekalého používania a nesprávneho čerpania európskych štrukturálnych fondov. Je zarážajúce, že po toľkých rokoch táto situácia je v stave, v akom je, a naozaj je to veľký výkričník pre súčasnú vládu, aby zlepšila čerpanie eurofondov, aby využila peniaze, ktoré, ktorých príležitosť dostať na Slovensko už sa nebude opakovať.

    No a na záver dovoľte mi pár poznámok, čo ďalej, pretože tie správy, ktoré sú hodnotiace, komentujú len minulosť, ale chýba mi tam opäť taká vízia, čo ďalej v Európskej únii, čo ďalej v zásadných politikách.

    Chcem povedať teda veľmi jasne, že SDKÚ - DS podporuje rozširovanie Európskej únie o krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva, samozrejme, za podmienky, že tieto krajiny splnia podmienky a že ľudia v týchto krajinách sa dobrovoľne rozhodnú takisto pričleniť k spoločnému európskemu projektu. Je dôležité povedať tiež, že podporujeme dokončenie spoločného trhu. Častokrát ešte vidíme na spoločnom európskom trhu bariéry, ktoré by nemuseli byť. Je dôležité, aby najmä v oblasti služieb sme sfunkčnili spoločný trh, aby sme dobudovali digitálny trh. Je dôležité pri každej európskej smernici či nariadení brať ohľad na pracovné miesta a pozerať sa na túto legislatívu z ohľadu na tvorbu pracovných miest, či pomáha alebo nepomáha tvorbe pracovných miest. Myslím, že to je kľúč, pretože tak ako na Slovensku, aj v celej Únii je momentálne najvyššou výzvou, najväčšou výzvou tvorba pracovných miest. S tým priamo súvisí takisto vzdelanie, potreba vzdelania a vzdelávania, čo je takisto príležitosť, ktorú môžeme lepšie využívať v rámci nášho spoločného európskeho trhu.

    No a principle of equal treatment alebo dodržiavanie rovnakých pravidiel pre všetkých je takisto niečo, čo by som chcel viac zdôrazniť, a apelovať na všetkých predstaviteľov Slovenska na európskej pôde, aby pripomínali rovnaké dodržiavanie pravidiel pre všetkých, pretože pravidlá častokrát máme, len sa nedodržiavajú. Preto SDKÚ - DS pri každej príležitosti, či už na národnej pôde, alebo európskej, bude zdôrazňovať alebo presadzovať princíp rovnakého zaobchádzania, rovnakých pravidiel, či už pre našich malých podnikateľov, pre našich farmárov, pre všetkých našich občanov, pretože naši ľudia si to zaslúžia, naši ľudia sú plnoprávni občania Európskej únie a je na nás, aby sme presadzovali rovnaké zaobchádzanie pre všetkých a predovšetkým dodržiavanie pravidiel.

    Toľko mojich pár poznámok, priatelia, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem kolegovi Štefancovi za tento úvod do diskusie, ale veľmi ma trápi, ako to tu vyzerá pri naozaj tak vážnej téme, a to, ako to tu vyzerá, aj to, že, tak ako Ivan Štefanec povedal, minister nenavrhol pevný bod rokovania, aby sa mohol zúčastniť, krásne ilustruje náš vzťah k tejto téme a potom sa darmo čudujeme, že volieb do europarlamentu sa zúčastní 13 % ľudí. Sa pozrite na túto sálu, akú vážnosť prikladá tejto téme. A keď táto sála, títo poslanci, takúto vážnosť že tomu prikladajú, čo môžme čakať od občanov?

    Náš vzťah, žiaľbohu, k Európskej únii nie je vzťah k civilizačnému priestoru, v ktorom sa nachádzame, ak nevyjadrujeme ním chuť v ňom byť a priam životnú nevyhnutnosť v ňom byť. Aj z tej správy, aj z toho, čo väčšinou zaznieva na túto tému, mi pripadá, že pre nás je Európska únia len zdroj peňazí, zdroj prostriedkov, ktoré čerpáme cez eurofondy, a potom už nič nechceme. Ani ovplyvňovať dianie v Európskej únii, ani sa zúčastňovať na veciach, ktoré s tým súvisia, ani brániť Európsku úniu pred ohrozením bezpečnostným, ktoré máme teraz za dverami, a najradšej by sme kolaborovali práve s tými, ktorí túto bezpečnosť ohrozujú. Je to skutočne poľutovaniahodné a tomuto by sme mali venovať pozornosť. Je hanbou pre Slovensko, keď sa jeho predstavitelia správajú ako agenti cudzích záujmov. Ako agenti cudzích záujmov v rámci Európskej únie, a keď predávajú Slovensko a jeho občanov za nejaké virtuálne výhody, ktoré sú ale s veľkými stratami z hľadiska dlhodobej budúcnosti.

    Ale viac o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení. Toto bol len taký úvod, ktorým som chcel...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Pán poslanec, vy ste povedali, že je zarážajúce, ako málo miesta aj v tých správach je venované naozaj európskej politike zo slovenského pohľadu. Nuž zarážajúce.

    Nakoniec máme zlúčené ministerstvo zahraničných vecí s európskymi záležitosťami, ako keby európske záležitosti patrili pod zahraničné veci, a pritom európske záležitosti sú naše vnútorné záležitosti. Už tento posun je jasným signálom, aké miesto napríklad európska politika má v našich, v našej vláde. Čiže ide vlastne viac-menej o presúvanie papierov.

    My ani tu nemávame žiadne veľké debaty v parlamente, v tom má pravdu pán poslanec Kaník. Poslanci SMER-u, ktorí tu teraz už vôbec nie sú, ale na výboroch sedia a väčšinou mlčia.

    A minister. Ja sa mu nečudujem, že tu nie je, pretože usiluje o nejaké pozície buď na európskej, alebo OSN úrovni, a tak nechce byť prítomný prípadnej nejakej výmene názorov. To by mu mohlo poškodiť. Nakoniec bol v Moskve a vieme, prečo tam bol. Bol tam proste lobovať za to, aby dostal hlas Moskvy pre svoju prípadnú funkciu vo východnej skupine v OSN.

    Áno, vy ste to tiež podčiarkli, ide len o to, čo nám Európska únia, my sme si zatiaľ v týchto materiáloch a v týchto vystúpeniach ešte nikdy nedali otázku vlastne a čo my pre ňu. To tak ďaleko sme ešte zatiaľ nedošli.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel vyzdvihnúť dve časti z vystúpenia pána poslanca Štefanca. Tá prvá časť je, keď hovoril o tom, že členmi Európskej únie sme sa nestali náhodou. Ako na Slovensku sa väčšinou šíria také fámy, že, viete, mocnosti sa dohodli, a preto sme najprv neboli v Európskej únii a nemali sme tam byť, Mečiar to rád šíril. Potom sa zas mocnosti dohodli, že do tej Európskej únii môžme vstúpiť.

    Pravda je ale to, čo povedal pán poslanec Štefanec, že vďaka enormnému úsiliu prvej a druhej Dzurindovej vlády, vlád, na čele ktorých stála SDKÚ - DS, sme dobehli tú obrovskú stratu, ktorú tu spôsobili tri vlády Vladimíra Mečiara, a splnili sme podmienky na vstup do Európskej únie. Dokonca sme dobehli našich susedov, Poľsko, Česko a Maďarsko, ktorí boli ďaleko v integrácii pred nami.

    Dôležité bolo aj to, čo povedal pán poslanec Štefanec, že byť členom Európskej únie – a niekedy, keď počúvam predstaviteľov súčasnej vlády, sa mi zdá –, že je to taká statusová pozícia. Oni to vnímajú tak, že dosiahli sme, sme úspešní, sme plnohodnotní a to stačí, už je to vybavené. Nie, to, že sme členmi Európskej únie, znamená, že každý deň musíme presadzovať hodnoty Európskej únie, že sa musíme správať ako plnohodnotný člen Európskej únie, a to je tá druhá časť, o ktorej hovoril pán poslanec Štefanec, že, žiaľ, postoj vlády Roberta Fica k situácii na Ukrajine bol veľmi opatrný, veľmi vyčkávajúci a veľmi pomalý. A keď to nechcete počuť od opozičných poslancov, my sme si toto s Ivanom Štefancom vypočuli od našich krajanov v Užhorode, ktorí by od nás očakávali, aby slovenská vláda sa jasne zastala záujmov Ukrajiny, ale aj slovenskej menšiny, ktorá tam žije, ale to vláda Roberta Fica urobila len veľmi váhavo a pomaly alebo vôbec nie.

  • Ďakujem za slovo. Desať rokov od vstupu do Európskej únie, to sme nedosiahli rast v našej krajine, to je naozaj pravda, ale boli to, tak ako si to, pán kolega, povedal, reformy Mikuláša Dzurindu, predovšetkým jeho druhá vláda.

    To, že sa otvoril 500-miliónový trh, automaticky neznamenalo rast našej krajiny. To neznamená ani dnes a stále treba na tom pracovať, určite áno. Tak to súvisí aj s tým vzdelávaním, ktoré si spomenul. Ten Erasmus, ktorý tuná umožnil študentom študovať v zahraničí na úrovni 17-tisíc študentov, je to pozitívne, je to veľmi dobrá vec, ak naši mladí ľudia študujú v zahraničí a získavajú skúsenosti, a nielen teoretické vedomosti, ale hlavne skúsenosti a majú porovnať možnosť to, ako fungujú aj mnohé hospodárstva, aj ekonomika, aj možno zamestnanosť, aj kultúra v iných krajinách. To je veľmi vysoko pozitívne aj to pozitívne hodnotím, avšak jedna vec, ktorá je veľmi bolestivá a súvisí práve so študentmi aj so zamestnanosťou, ktorej si sa dotkol, a na tú treba veľmi dobre ako pamätať. Títo študenti, keď študujú vonku v zahraničí, žiaľ, tá naša krajina stále nevytvára podmienky také, aby boli ochotní alebo s takou veľkou chuťou aby sa vracali naspäť títo mladí ľudia. Toto ma veľmi, veľmi trápi. Oni dosiahnu kvalifikáciu veľmi vysokú. Ja tak úsmevne hovorím, že títo mladí ľudia sa prevzdelajú a sú nepoužiteľní pre náš trh práce, lebo jednoducho nevieme ich zamestnať, nevieme ich zaplatiť. Ale oni cez to všetko sú ochotní sa vrátiť aj do našej krajiny, aj za možno horších podmienok, aj tých platových, aj tých pracovných, len aby mali kde. Na tom nám treba veľmi pracovať, aby sme neprijímali len tými tlačítkami všetko, čo z toho Bruselu, nestihnem to povedať, čo príde, ale aby sme na tom veľmi usilovne pra...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predseda. Pripájam sa k predrečníkom, ktorí hovorili o tom, že diskusia o Európe, Európskej únii, o hodnotách, ktoré Európska únia uznáva, je stále veľmi dôležitá a zatiaľ je aj na Slovensku veľmi málo, myslím, že občania a obyvatelia Slovenska o tom vedia veľmi málo, preto bol aj nezáujem v eurovoľbách. A preto aj taký pohľad na Európsku úniu, ako sme toho svedkami. Aj tu v Národnej rade by si táto diskusia zaslúžila väčšiu pozornosť.

    Pán kolega Štefanec, zaujali ma dve tvoje myšlienky. Tá jedna, že ak Európska únia má prežiť, musí stavať na subsidiarite – a ja ešte doplním – na súťaživosti jednotlivých krajín. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sa stále hovorilo o tom, že chceme vstúpiť dobrovoľne do klubu krajín vyspelých, ktoré vyznávajú určité hodnoty a stále hľadajú alebo hľadali a stále aj hľadajú spôsob fungovania vzájomného na báze týchto hodnôt. To znamená, že sme stále v procese hľadania a v procese tvorby, a tá..., spolužitia, a tá druhá myšlienka je nadväzujúca na to, že aby sme chránili záujmy Slovenska v tomto klube najvyspelejších krajín aj podstatne väčších a silnejších ekonomicky ako my. Je veľmi dôležité, aby sme mali zadefinované určité priority a..., ktoré, ktoré sú v záujmoch Slovenska, aby naši predstavitelia v Bruseli, ale všetci tí, ktorí, samozrejme, to môžu ovplyvňovať, tak presadzovali tieto záujmy.

    Súhlasím s tým, že najlepšie by bolo, keby boli zadefinované tak, že by boli tak, že by boli schválené konsenzom, a tým pádom aj tá kompetencia tých predstaviteľov by bola potom vyššia. A súhlasím aj s tým, že v súčasnosti je tá naša aktivita veľmi mizerná a sme akoby len vo vleku udalostí a prispôsobenia sa situácii.

  • Pán poslanec Štefanec, reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj všetkým kolegom za konštruktívne pripomienky.

    Začnem odzadu, od pána Mikuša. Áno, súhlasím s tým, že tá absencia priorít sa potom prejavuje do tej servilnosti a takmer ničnerobenia a pasivity na európskej pôde. Z môjho hľadiska je potrebné jasne si zadefinovať, čo chce Slovensko presadzovať aj z ohľadu na to, že napríklad nás čaká v roku 2016 slovenské predsedníctvo v Únii a že do budúcna je potrebné, aby sme trebárs viac spolupracovali ešte na európskej pôde v oblasti zahraničnej politiky, v oblasti ochrany hraníc, v oblasti migrácie.

    Ale sú oblasti, kde si potrebujeme zachovať národnú suverenitu. Ja za takéto oblasti považujem oblasť priamych daní, sociálnu oblasť, kultúrnu. Jednoducho je kľúčové si tieto veci vydefinovať na domácej pôde, aby potom naši predstavitelia mohli presadzovať naše priority na európskej pôde. No a ďalšiu poznámku, to, čo sa týkalo vlastne vystúpení a poznámok každého z kolegýň a kolegov, to bola tá absencia reforiem, to by som chcel ešte raz zdôrazniť, že naozaj Slovensko pre to, aby zlepšilo konkurencieschopnosť, aby zlepšilo svoje postavenie v súťaži o nové investície, nové pracovné miesta, potrebuje robiť reformy. Nevyhnutne my potrebujeme robiť reformy, tak ako ich potrebuje robiť celá Únia, ale je potrebné si uvedomiť, že my sme momentálne v súťaži o nových ľudí a predovšetkým o nové pracovné miesta. A preto potrebujeme robiť takú politiku, ktorá tento cieľ naplní.

    Členstvo v Únii a vstup na najväčší spoločný trh na svete je len príležitosťou, ktorú môžeme využiť vtedy, keď budeme robiť reformy doma. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte ako členovi zahraničného výboru povedať pár slov.

    V prvom rade poďakovanie pánu ministrovi, lebo naozaj si zaslúži dobrú fľašku za to, že tu reprezentuje zahraničnú politiku a tri ťažké správy, dlhé, ktoré majú mnoho megabajtov v pamäti, a on tuná všetky, o nich porozprával. Zajtra sa zahraničný výbor stretne s pánom ministrom, tak budem mu to tlmočiť, ale zároveň mu aj poviem, že teda mohol tu byť alebo mohol to presunúť, alebo táto debata o zahraničných veciach raz za čas v parlamente má svoj význam a určite mohol tu snáď byť.

    No, pár slov k správam, nakoľko idú tri za sebou, takže možná budem trocha skákať z témy na tému. Ukrajina, no, vieme, že sme podpísali politickú asociačnú dohodu a že sa pripravuje obchodná. Ja som si na európskom výbore dneska dovolil zafilozofovať, že, zafilozofovať, že obávam sa, že skôr ako neskončí vojnový konflikt, tak možná s touto dohodou by som počkal, lebo môže prispieť k podstatnej väčšej rozštiepenosti východná Ukrajina – západná Ukrajina. A Ukrajina, ako všetci dobre vieme, je ďaleko od Európskej únie, Únie, ešte stále. Čiže bude sa o tom rozprávať zajtra v Bruseli, ale je to stále horúca veľmi téma. Je to mnohoparametrický problém, kde nielen Ukrajina a Rusko, ale aj Amerika a Európska únia majú svoje radosti, ale aj starosti. A aj viny.

    Druhou témou je aj ďalší status kandidátskej krajiny, to je Albánska. Som prekvapený, že už sa hovorí, že sa im tento status udelí. Tak Albánsko je blízko Kosova, je blízko, je prepletené s Kosovom, má svoje problémy. Voľakedy sa hovorilo o Veľkom Albánsku, celkom to asi téma skončená nie je, tak som tiež prekvapený, že náhle sa Európa rozhodla dať štatút kandidátskej krajiny. Hocikedy sa to môže stať prípadne aj s Tureckom, myslím, že tam by Slovensko malo jasne povedať to, čo už dávno hovorí, že proste privilegované pásmo s Tureckom áno, ale plné členstvo nie. A Turecko veľmi dlho už robí, raz za mnoho rokov spraví jednu kapitolu, tak neviem, či z toho niekedy niečo bude. Táto téma v správe je relatívne dosť málo spomenutá.

    Dosť vážna téma je naše predsedníctvo v 2016. Aj teraz v Bruseli, zajtra, sa bude hovoriť o tom, že sa vypracuje strategický rámec priorít na nasledujúcich 5 rokov, čo však nie je zlé, len tam by už mali byť aj naše priority, lebo to už sa týka aj nás, nášho predsedníctva, čiže nepamätám tu nejakú veľkú aktivitu, aby sme začali o nich diskutovať na celonárodnej úrovni, čo sa týka priorít Slovenska v roku 2016.

    Je taký, volá sa to tuším národný konvent, ale má doteraz skôr taký slávnostný charakter ako pracovný. Už sme sa viackrát stretli, ale k slovu sa tam ťažko bolo dostať. Čiže nejakú celoštátnu diskusiu o témach predsedníctva, tá by nezaškodila, ja by som ju vrele doporučoval, sa to rýchlo blíži. Organizačné veci, prijímame mladých, staráme sa o budovy, ale vlastne o konkrétnych témach, s ktorými Slovensko predstúpi pred Európu, ešte sa veľa nehovorí.

    No ďalej. Hovorí sa tam o prekonaní hospodárskej a finančnej krízy, pričom to celé prekonanie stále aj naši ekonomickí ministri vidia len v raste HDP. Minule som čítal taký článok, 10 absurdných bodov, čo zvyšuje rast HDP, kupovanie, kazenie, spotreba, všetko vymieňať rýchlo, rýchlo, HDP rastie, my rastieme, ale je to cyklus dokola, a teda či nielen rast by mal byť tou metódou, ako prekonáme finančnú krízu.

    V4, myslím, že to zoskupenie je veľmi dôležité, je tomu tam venované pár riadkov. Je to sila, ktorá v Európe niečo znamenala, keby sme ťahali spolu, nateraz celkom ťaháme, Slovensko je predsedníckou krajinou. Samozrejme, bremeno toho štátneho občianstva dvojitého tam je stále, ale určite chyba bola najprv na maďarskej strane, že bez diskusií s nami prijali nejaké rozhodnutia, na ktoré sme my reagovali príliš rýchlo, a odvtedy sa k tomu nevieme odhodlať, ale mnoho štátov vo svete má dvojité občianstvo, prečo by sme aj my nemohli mať. Stratili sme veľa slovenskej krvi, keď sa Česko-Slovensko rozpojilo, mnoho Slovákov ostalo tam, sa prihlásilo za Čechov, hoci sú Slováci a tak ďalej. To nás až tak nemrzelo, ale vrátiť sa k tomuto by bolo iste dobré a nájsť nejaké pekné, dobré riešenie, mnohé štáty dvojité občianstvo majú.

    Poľsko, vzťah s Poľskom je tam odbavený ešte olympiádou, vtedy sme ešte nevedeli, že olympiáda nebude, chvalabohu. No skôr by som povedal, že poďakovať treba Poľsku za to, že teda zistilo, že to je nereálne vzhľadom na financie, na všetko možné, životné prostredie, tak je to troška málo, keď hovoríme o olympiáde, ktorá už nebude.

    Rakúsko tam má venované štyri riadky, sme tu vedľa seba susedia 25 rokov a, pravdupovediac, to susedstvo je také "odtál-potál", nejaké veľké spoločné projekty prakticky neexistujú. Zdá sa mi, že v tom hodnotení zahraničných vzťahov príliš veľa sa dáva na dvojstránky, na naše návštevy tam alebo ich tuná. Tak iste je to dôležité, keď náš premiér ide niekde alebo prezident, alebo sem naši, druhí dôjdu, ale zas na druhej strane podstatné je to faux abdos, to nasledovanie, čo je potom, čo sa z toho, čo sa dohodnú, dohodne alebo skutočne vyrieši.

    No o Kórei tam temer nič neni, ale nedávno sme mali na zahraničnom výbore nového kórejského veľvyslanca a tak si myslím, že ja som teda bol v Južnej Kórei štyrikrát, v Severnej raz dosť dlho, no a táto krajina je zaujímavá už tým, že tu máme Samsung, Hyundai a tak ďalej, ale my Slováci – a to som aj veľvyslancovi dával trošku za úlohu, teda takú len priateľskú –, že byť mediátorom medzi týmito dvoma krajinami, je to stále ten istý národ, ten istý talentovaný národ, aj keď vývojom sa veľmi vzdialil, ale zas je to tak nutné humanitárne pomôcť tomu severu, prípadne mu odpustiť ešte náš federálny dlh, ktorý aj tak nikdy nedostaneme, že v tomto mediátor, tak ako Slovensko je na Cypre, kde medzi Grékmi a Turkami už dlhé roky veľmi úspešne prakticky jediný mediátor tam je, mohli by sme aj tam niečo takéto urobiť.

    O Iraku je tam veľmi málo, miestami tá sa situácia veľmi skomplikovala, ale to nechcem hovoriť, lebo to je predsa len trocha do minulosti.

    Rozvoj a pomoc. Tak chýbajú tam percentá, v minulom roku sme kritizovali, že neni tam napísané, koľko percent HDP sa dáva na rozvojovú pomoc. Sme to, niekde sme to sľúbili medzinárodne, bolo to aj v minulosti slabé, dneska už len to percento sme tam nedali, možno by sa do toho mohli zahrnúť nevládne, NGO, nevládne, non government organizácie. Napríklad len taká Univerzita sv. Alžbety má 60 projektov pre Afriku a to je tiež rozvojová pomoc, ale tam sa o tom veľa nehovorí. Členstvo Slovenska v Európskej únii sa dobre hodnotí, len tých 13 % pri tých voľbách je skutočne vec, ktorá je šokujúca, a málo sa analyzovalo, tá situácia, prečo tak je tam, je to tak. Máme v európskych inštitúciách, 700 ľudí pracuje v Európskej komisii, v Európskom parlamente, v tom, v tej tabuľke si to nájdete, na strednom a vyššom manažmente máme 40 ľudí, Slovensko. Ale také Fínsko má 273, Portugalsko dokonca má 330, neviem, či to nesúvisí s predsedom, ktorý je z tejto krajiny, sa mi zdá, Dánsko 192, čiže neni sme tam nejaké veľké hviezdy, ale máme tam relatívne dosť ľudí, ktorí tam proste od nás zo Slovenska pracujú.

    Tie príčiny. Ja vidím trošku aj príčinu v tej ideológii, no, v tom, že sa, Európska únia porušuje subsidiaritu, že vchádza do tém, ktoré sú výsostne národné. Iste poznáte Estrelu report, Lunacek report, teraz najnovšie Conchitu a všetko, čo súvisí, mne... tiež sa mi zdá absurdné. No, Rakúsko, krajina kultúrna Mozartova, Beethovenova, naraz nám dá takúto speváka či speváčku a celé, celé Rakúsko sa jej klania, všetci sa s ňou fotia a tak ďalej. A to troška sem asi nepatrí, ale aj eutanázia detí a prílišné zdôrazňuje LGBTI. Mne sa zdá, že aj to Slovensko nahnevalo, a aj preto povedali, že toto neni náš džob. Samozrejme, aj tlačenie peňazí v ECB, život na dlh, život nad pomery a veľké zadlžovanie mnohých štátov, kde Slovensko je relatívne dobré, ale mnohé štáty, samotný Brusel má asi 120-percentné zadlženie, my máme tuším 55, hovoril dneska premiér.

    Troška mi tam chýba ešte spomenúť, teda ministerstvo si všimlo november na rozdiel od niektorých iných, ale k 25. výročiu by sa niečo patrilo aj medzinárodne snáď urobiť, to tam chýba.

    Azylová a imigračná politika, 40 rokov sme my pokúšali o azyl a úspešne pokúšali nielen štáty okolo, teraz keď dáme 7 ľuďom, desiatim za rok azyl, tak sa mi zdá, že aj to je moc, tak v tomto smere tiež asi, samozrejme, nepúšťať sem nejakých lumpov alebo teroristov, ale troška veľkorysejšie byť v azylovej politike je iste treba.

    Posledná vec, ktorá vlastne je, je, ľudské práva, to sa pričlenilo tiež k ministerstvu zahraničia. Iste si myslím, že by bolo lepšie, keby tam bol predseda, podpredseda vlády, ktorý by sa o to staral, len o toto, tak ako to bolo v minulosti. Je obrovská diskusia na tému, teda tej tzv. stratégie, tak nechcem tu otvárať, to v tej správe chýba, lebo už aj v 2013. sa tá stratégia robila. Ale fakt, že ľudské práva sú vážna téma, fakt, že máme tu listinu ľudských práv a slobôd, ktorá sa celá pomerne dá do ústavy, že tu máme najnovšie najnovšiu aktualizáciu ústavy, kde sa hovorí o manželstve a rodine, že by sa to tiež v tej stratégie malo nejakým spôsobom prejaviť. A, samozrejme, neni tu hlavnou témou LGBTI, to som už povedal, ale sú to seniori a ich problémy, zdravotne postihnutí, mládež, rodiny, zdĺhavé vybavovanie na súdoch, výchova k ľudským právam, boj proti rasovej, národnostnej a náboženskej nevraživosti, chorí a tak ďalej a tak ďalej. Toto teda aj v tej pôvodnej správe je veľmi málo a iba všeobecne spomenuté. Tak dneska sme tiež o tom debatovali a zajtra náhodou sa teda bude, iste sa budeme o tom debatovať znova, lebo je rada vlády pre ľudské práva o 15.00 hod., kde by som rád išiel.

    Že správa je nevyvážená, má 440 strán príloh, ktoré sú na rôznych úrovniach odbornosti, konkrétnosti a tak ďalej, čiže toto vláda určite nemôže prijať, lebo by sa zaviazala na všetko možné, ale o tom tu už viac nechcem hovoriť. Aj tá príprava bola taká, skôr by som povedal, troška amatérska, bola tam veľká rada vlády, potom tam bola nejaká koordinačná rada, 40 ľudí, potom tam bola koordinačná skupina, kde bolo 8 odborníkov, nechcem hovoriť kto. No potom tam bola nejaká redakčná rada, 3 ľudia, ktorých dokonca sami teraz kritizujú tú samotnú správu. Došlo tam 163 zásadných pripomienok k tejto správe, ktorá už má byť 30. schválená vo vláde, bolo v piatok poobede zvolané rozporové konanie, a tak ďalej, nechcem o tom rozprávať, mám to tu presne napísané, zajtra to ministrovi povieme a uvidíme, jak to všetko dopadne.

    Ďakujem pekne za vypočutie a pánovi ministrovi, ešte raz, tú fľašku zajtra vybavím, nebojte sa nič.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky a zároveň dávam slovo pani poslankyni Vášáryovej, ktorá je prihlásená do rozpravy.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Aj keď musím povedať, že situácia, v ktorej prerokovávame tak strategické záležitosti pri úplne prázdnom parlamente za absolútneho nezáujmu, a ešte aj vy tu musíte sedieť, pán minister, ak si budete čítať alebo odídete, vôbec mi to nebude prekážať. Dobre? Lebo to nie je vaša záležitosť, vaša záležitosť je krachujúca justícia, takže to tiež teda nie je bohviečo. Ale toto je niečo, čo proste zostane zapísané, takže nedá sa nič robiť, musíme k tomu vystupovať aj za nulového záujmu.

    Ja zvyknem vždy začínať nejakým citátom a neodpustím si to ani dnes. Je to citát zo svätého Tomáša. Svätý Tomáš povedal, že politika nie je šport ani dymové signály a hra, ale presadzovanie zdravého rozumu. Teda taká činnosť, aby sme sa, poučení z minulosti, nemuseli v budúcnosti hanbiť.

    Je veľké nebezpečenstvo dvojakého konformizmu. Prvý je ten banálny, je to len výraz sebeckého záujmu alebo nedostatku prezieravosti, vzdelania. A druhý je ten ideologický konformizmus – takí tí kunderovskí tanečníci. Kto nečítal Kunderu, tak to sú tí tanečníci, ktorí stále tancujú len v kruhu a ktorí sa dívajú len na seba a veria, že keď vidia tých svojich spolutanečníkov, takže už vidia celý svet.

    My sme počítali s tým, že vojna nikdy nebude. Ja sa v mojom príspevku vzhľadom aj na to, že tu nie je pán minister a väčšina poslancov a tak ďalej a je tu len pár ľudí, ktorí zahraničnej politike naozaj rozumejú, takže ja sa nebudem venovať tým materiálom, ktoré sme dostali, oni ani za to, dá sa povedať, skoro nestoja. Ale my sme počítali už s tým, že vojna nebude. Ale čo teraz, keď napríklad medzinárodné zmluvy sa môžu stať zdrapom papiera, keď si silnejší môžu dovoliť nerešpektovať nič? Mali sme pocit, ba dokonca sme boli presvedčení, že zanechávame násilie forever, zanechávame nepriateľstvo, čaká nás úžasné mierové storočie, kde nebude treba nič obraňovať, všetko už bude samozrejmé – a teraz toto, tento pocit dolce far niente musíme zmeniť. Ale ako? Aj mentalita, ktorú cítiť z týchto predložených dokumentov, je dôkazom našej nepripravenosti na tú zásadnú a radikálnu zmenu. Niečo zmeniť je totiž umenie. A nie rýchlosť tej zmeny, ale ireverzibilita je dôležitá. V týchto dokumentoch nenájdeme recepty na to, ako udržať ireverzibilitu nášho postavenia, teda nezvratnosť našich dosiahnutých cieľov. V týchto dokumentoch sa len presúvajú slová, vety a v konečnom dôsledku len jedny papiere pred druhé. A recepty by sme dnes veľmi potrebovali. Máme vlastnú ideu bezpečnosti? Mali by sme mať, sme predsa v NATO a v Európskej únii.

    Poľský prezident Komorowski pred pár dňami povedal, že neexistujú štáty, ktorým by iný štát zvonku – myslel tým, samozrejme, v tomto prípade Ruskú federáciu – mohol hovoriť, akých spojeneckých, akých vojakov spojeneckých armád môže mať na vlastnom území. Náš prezident a premiér hovorili radšej o okupantoch. A neboli jediní, ktorí sa takto infantilne vyjadrovali, to treba povedať. Neboli jediní, tak sa vyjadrili aj niektorí, napr. v Čechách minister obrany. A tak o to je to pre nás horšie.

    Ale keď spojenci NATO na našom území nie, tak potom kto áno? Alebo sme pripravení sa sami brániť s našou armádou? Dokedy? Dokedy budeme na GLOBSEC-u ústami ministra Lajčáka hovoriť jedno a doma na dvore druhé? To už poznáme z čias Mečiara, ja si to veľmi dobre pamätám, vonku jedno, doma druhé. A to všetko sa deje v čase, keď si spomínam ja na to, že 12-tisíc spojencov – 12-tisíc – obetovali život len pri vylodení v Normandii, aby nás pomohli zachrániť, pretože Hitler mal v pláne Slovákov vysídliť na Sibír, ako si dobre môžeme pamätať.

    Konsenzus, ktorý panoval dlhý čas v zahraničnej politike Slovenskej republiky a ktorý sme docielili v rokoch '95 - '96, a musím povedať, že aj na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, sme stratili. Ja si myslím, že tento dôležitý štátny záujem sme nateraz stratili. Pokúsiť sa ho obnoviť môžeme len vtedy, keď budeme veľmi otvorene diskutovať. A kde inde by sme mali diskutovať, okrem think tankov a konferencií, ak nie v parlamente?

    Zabudnime už definitívne na istoty a uvedomme si, že spoločenské a v ich dôsledku aj politické konflikty sú potrebné a nevyhnutné, a my si musíme vždy vyberať cestu. A každý výber cesty, ktorou sa budeme uberať, znamená, že sa dostávame zase na inú križovatku a tam si znova musíme cestu vybrať, a už nestačí sa nechať viesť iba za ručičku, už nestačí len detinsky mrnkať, že nás niekto nechápe, že to majú rozhodovať tí druhí, že my teraz nie. My musíme participovať na rozhodnutiach. A na to potrebujeme byť vnútorne a potom i profesionálne pripravení.

    Sme svedkami aj na európskom kontinente konfliktov nového druhu, ak nechceme hovoriť rovno o nových vojnách. Dnes je rozhodujúca schopnosť obrániť sa vplyvu deštrukčných síl, a to tak vo vnútri krajiny, ako aj zvonka, a zabrániť tomu, čomu sa dnes začína hovoriť kultúrna vojna, ak nechcem rovno povedať Kulturkampf.

    Deštrukciu vyvolávajú rôzne skupiny ľudí, niekde bandy, niekde najatí bývalí agenti, niekde zobudení spiaci agenti a podobne, ale ich sponzori zostávajú verejnosti neznámi. Ide o asymetriu použitých prostriedkov, oni môžu všetko a štát nemôže všetko. Demokratický štát nie. A čo vtedy, keď inštitúcie demokratického štátu sú ešte príliš slabé? Vtedy deštruktori dostávajú navrch, a ak sa k tomu pridá finančne dostatočne fundovaná propaganda, k využívaniu manipulácie s ľudským podvedomím sa nič nebráni. A od toho už je len krok k pseudoľudovým hnutiam, trepaniam o referendách na každú otázku, spomeňme si len na referendum na Kryme.

    A čo vyplýva z tejto novej situácie dnes pre nás, pre našu bezpečnosť? My potrebujeme inštitúcie, ktoré budú garantovať našu bezpečnosť. A ako povedal naposledy Ivan Gabal na okrúhlom stole konferencie Batohy, my nielen potrebujeme tieto inštitúcie, ale my potrebujeme začať dôverovať týmto inštitúciám. A musíme sa rozhodnúť, definitívne, znovu, kde sú naši spojenci, s ktorými sme si kultúrne blízki, máme rovnaký názor na slobodu indivídua, ochranu súkromného majetku, ľudské práva, slobodu podnikania a tak ďalej a tak ďalej. Teda to, čo sme my, som sa domnievala, našli v EÚ a v NATO.

    Od vstupu Slovenska do eurozóny sa kardinálne zmenila aj situácia v rámci V4. A možno to tak veľmi nevyužívame, tú našu pozíciu, že my sme v eurozóne a oni nie, ale politicky je to tak. To najhoršie, čo sa nám môže stať v rámci V4, je, aby sme sa ocitli všetci spolu v šedej zóne apatie medzi plánmi väčších krajín. Tu počítam aj Poľsko ako tú väčšiu krajinu. Môžeme slúžiť potom len ako nárazníková zóna, ale nielen k smerom na Ukrajinu, prosím pekne, ako sa to už dnes hovorilo, ale aj smerom na Blízky východ a na Stredný východ a ich problémy.

    Naše bezpečnostné problémy sú problémy aj hospodársko-strategické a ich krátkodobé uspokojujúce opatrenia sú v tomto ohľade zbytočné. My sme príliš ťažko pracovali na tom, aby sme získali rovnocenné miesto za rokovacím stolom, a bolo by veľkou tragédiou, keby sme sa teraz mali zmeniť na európsku perifériu. Aby sme tomu čelili, potrebujeme sa naučiť každý deň budovať spojenectvá, ktoré by nám umožnili presadzovať naše ciele – naše ciele –, ktoré si musíme definovať jednotlivo, ale aj v rámci Vyšehradskej štvorky. V tomto ohľade – a o tom som presvedčená nielen preto, že som tam bola veľvyslankyňa – je pre nás super dôležité Poľsko, ktoré má ambiciózne vojenské výdaje, ktoré sa s našimi nedajú porovnať, a počas ukrajinskej krízy si vybudovalo meno silného hráča. Schopnosť pochopiť to, čo už Poliaci chápu, že snahou Ruskej federácie je kúpiť si pozíciu v strednej Európe, pretože ich vojenský vplyv je už nie veľký, je kľúčová. A ten pocit marginalizácie, ktorý sa šíri našimi krajinami, Českom, Slovenskom a Maďarskom, je veľmi znepokojujúci. Akoby sme stratili pocit, že veď nás len vo Vyšehradskej štvorke je 64 mil.

    Nemecký minister zahraničia a predseda zahraničného výboru v Bundestagu – teraz v novinách, včera-predvčerom, som čítala vo FAZ-et, navrhujú, aby sa Ukrajina stala mostom medzi Východom a Západom. My už poznáme tieto mosty. A tým nemyslím len pána Čarnogurského, ale spomeňme si aj na Karola Kramářa v časoch Československa alebo Beneša, alebo dokonca aj Masaryka. Tí tiež si boli istý čas presvedčení, že Československo, to prvorepublikové, by mohlo byť mostom. Na to som ja vždy hovorila, že na moste nikto nebýva a mosty sa vyhadzujú prvé do vzduchu. Na to by som mala, nechcem sa z tejto idey vysmievať, ale myslím si, že táto idea je nebezpečná. Trochu o tom už hovoril predo mnou pán Štefanec.

    Pozícia Rakúska, v krátkosti. Podľa najnovšej knihy, ktorú napísal Hannes Androsch, jeden z najmúdrejších bývalých ministrov rakúskej vlády, mimoriadneho odborníka aj na európsku politiku, budem ho citovať, píše: "Nemôžete počítať s Rakúskom, pretože", a znovu citujem, "Rakúsko je vždy jeden rok, jednu armádu a jednu ideu pozadu." Kladie štyri otázky, zásadné otázky: "Wohin kommen wir?" (to znamená: Odkiaľ prichádzame?), "Wohin stehen wir?"

  • Kde stojíme?

  • Kam ideme?

  • Čo by sme mali urobiť?

  • . A dodáva, že od Rakúska dnes nemôžeme čakať odpovede na tieto otázky, pretože Rakúsko sa uzavrelo do izolácie a ani nie je schopné a nemá ani ambíciu na tieto otázky odpovedať. A keď si teraz pripomenieme to, že jediná krajina, ktorá teraz v tejto situácii pozvala Putina na oficiálnu návštevu, je náš sused Rakúsko - na oficiálnu návštevu - a pri tejto oficiálnej návšteve podpísali obrovský kontrakt na South Stream, ktorý označila, tento projekt South Stream označila Európska komisia ako, ako protikladný s európskym právom, tak si musíme uvedomiť, že máme Rakúsko nielen ante portas, ale aj za chrbtom.

    Takže ešte trošku ku našej geopolitickej situácii. Z SPP odišli Nemci a Francúzi, Američania chceli odísť z Košíc. Ako to budeme vyhodnocovať? Chce odísť Enel. Aká je na to odpoveď naša? Achmetov v Košiciach? Rosatom v našej energetike? Zahraničné banky, ktoré v podstate dnes ovládajú 49 % SPP, pretože požičali Křetínskému a Kellnerovi? Ako toto budeme vyhodnocovať?

    Na tieto otázky v týchto materiáloch, samozrejme, odpoveď nenájdeme. A tak rizikujeme takzvané, ako sa to hovorí, riziko chvosta. Budeme ním mávať radostne pri nejakých príležitostiach, ale nebudeme bojovať. Ani nemôžeme ovplyvniť, kadiaľ pôjdeme, ani nemôžeme ovplyvniť, vlastne čo urobíme? Uhryzneme, budeme len štekať alebo čo? O tom chvost nerozhoduje. A čo z toho vyplýva, z tejto teórie rizika chvosta? Neochota riskovať v prípade pozitívnej budúcnosti a ochota riskovať v prípade negatívnej budúcnosti. A toto nám hrozí.

    Pár slov o energetike. Čaká nás revolúcia v energetike. O desať rokov podľa všetkých odborníkov, s ktorými, čítam ich analýzy alebo som s nimi v styku, o desať rokov nič nebude vyzerať tak, ako to vyzerá teraz. Ako reagujeme napríklad na nemeckú energetickú politiku? Nijako. Česi si to už uvedomili, zastavili Temelín, ak ste si nevšimli, a po rokoch narcistického zotrvávania na pozícii "proti všem" musia konečne začať diskutovať o strategických otázkach. Zdá sa, že nová politická reprezentácia, hlavne v parlamente českom, si to uvedomuje, a tak začínajú vytvárať podvýbor, ktorý by sa začal venovať strategickým otázkam a v ktorom by diskutovali o týchto strategických otázkach. My zatiaľ túto ideu nemáme, ale mohli by sme o tom začať aj my skutočne diskutovať. My sa, samozrejme, zaoberáme najviac aktuálnymi dopadmi na národnej úrovni, ale ja to pokladám dnes za veľmi krátkodobé a hlavne nebezpečné. Výsledkom bude vystavovanie sa riziku. A nás čaká buď odmena, alebo trest za náš tento postoj. Ale ani v jednom, ani v druhom prípade sa v tomto prípade debaklu nevyhneme. Neskoro sme začali uvažovať o stratégii postupu v nepredvídateľných situáciách.

    Ešte pred týmto vystúpením som si overovala telefonicky u niektorých odborníkov – ani nie tu na Slovensku –, či si myslia, že bude v zime problém. Všetci sa zhodli na tom, že v plyne v zime bude problém. Takže si povedzme, že dôležitá bude diverzifikácia. My postupujeme v diverzifikácii mimoriadne laxne, a diverzifikácia nie je len otázka ciest a zdrojov, je to aj náš postoj k bridlicovému plynu, Ukrajina náhodou, zdá sa, bude mať veľké zásoby, je to aj náš postoj k LNG. Port, teda prístav v Świnoujściu je hotový, export Alžírsko, Nórsko, to všetko bude pre nás veľmi dôležité.

    A ešte jedna vec. Rozhovory o energiách sú jednou z veľkých tém pre všetky tajné služby, ktoré existujú vo svete, a hrá sa v nich mnohými falošnými kartami. Ide o to, či budeme vedieť, kto má v rukách falošné karty a akým spôsobom nimi hrá. A nemusia to byť vždy len Rusi, ako sa ukázala Putinova návšteva v Rakúsku.

    My sme tu už debatovali pred chvíľkou pri vystúpení pána Štefanca o tom, že čo je pre nás Európska únia. Či je to len dojná krava alebo či aj my prispievame k tomu, aby sme ju niečím nakŕmili. Ale znovu pripomínať treba, že prvým cieľom európskej integrácie bolo urobiť vojnu nemožnú. A aj dnes EÚ sa musí stať tou silou sveta, zodpovednou za vedenie dialógu, a nie vyvolávania konfliktov a riešenia konfliktov. Kompetencia Európskej únie je mier a pokoj vo svete. To je kompetencia hlavná Európskej únie. A my máme tu na Slovensku dnes pocit, alebo tí ľudia, ktorí tu vôbec nie sú, že sme s ostatnými na jednej lodi? Nie. Naši kolegovia nemajú ten pocit, že sme na jednej lodi. Ale my na tej jednej lodi sme! Alebo to môže znamenať toľko, že nie sme dostatočne ambiciózni?

    Ale treba povedať, že my musíme byť pripravení na všetky možné prekvapenia. Napríklad, aký je náš postoj v zmluve TTIP? Teda to je zmluva medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Pár čísiel, ktoré nenájdete v materiáloch. Európska únia je najdôležitejším obchodným partnerom USA. EÚ ako celok je najväčším hospodárstvom sveta, prináša 25 % svetového HDP a 17 % svetového obchodu. USA vytvára 21,6 svetového HDP a 13,4 svetového obchodu. Takže spolu vytvárame polovicu svetového HDP. My už sme aj silne integrovaní obchodom a investíciami. Napríklad USA vyviezlo do EÚ tovar za 265,4 mld. dolárov a EÚ do USA za 381,2 mld. dolárov. To je veľmi dobre si uvedomiť, aká silná je EÚ. A teraz si položme otázku, čo získa Slovenská republika z TTIP. Zmluva bude mať pre EÚ hodnotu 150 mld. dolárov a pre USA hodnotu odhadujú 125 mld. dolárov. Ale čo je najdôležitejšie a čo vyplýva z TTIP, je, že pre zvyšok sveta, ktorý je mimo EÚ a USA, bude mať hodnota TTIP hodnotu 130 mld. dolárov. Tu sa ukazuje, že toto spojenie nie je len pre nás dvoch, ale veľmi významné aj pre ostatných. Ako sa k tomu postavíme?

    Francúzska republika teraz, v poslednom čase, vyhlásila, že ona odmieta v týchto rozhovoroch liberalizáciu obchodu s kultúrnymi statkami a bude zásadne chrániť napríklad svoj filmový a hudobný priemysel. Ako sa my k tomu postavíme? Mnohí hovoria, že táto zmluva bude niečím, ako keď do rybníka s lenivými kaprami vpustíte takých dobrých pár šťúk.

    Všetci sa zhodujú v tom, že najviac z toho bude ťažiť Veľká Británia a že niektoré krajiny stratia. A ktoré to budú? Na tom nie je zhoda. Niektorí si myslia, že najviac stratí Nemecko. Ak najviac stratí Nemecko, najviac stratíme my. Niektorí si zase myslia, že to bude znamenať pre Nemecko welcome, veľkú možnosť rastu ekonomického. Ak to tak bude, bude to aj pre nás pomerne veľká, hoci teda sprostredkovaná príležitosť.

    Ale znovu by som chcela upozorniť, že my stále vnímame Európsku úniu niečo ako guaranteed. Ale, prepáčte, ona nie je guaranteed. Ako, tak ako za demokraciu, tak aj za hodnoty, ktoré predstavuje Európska únia, a to, čím je Európska únia, treba, aby sme každý deň niečo priniesli, a nielen ju dojili. A to najhoršie, čo by kríza u nášho suseda, v Ukrajine, mohla pre nás znamenať, je, že to bude kríza periférie Európskej únie.

    Ešte by som chcela povedať, nebudem sa vyjadrovať viacej k Rusku, budem sa, skončila by som to len citovaním Petra Pitharta, bývalého českého premiéra. Na rozlúčke po desiatich rokoch hodnotenia postavenia Českej republiky v Európskej únii povedal: "Dnes už nie sme bezmocní, len sme stále nedôverčiví. Potrebujeme aktívnych občanov, namiesto toho vedieme bezradné debaty a naše konventy sa stali len divadlom."

    Ja by som zakončila tým, že by som povedala, prebuďme našu zahraničnú politiku, jej politickú a bezpečnostnú dimenziu. Nadviažme na kontinuitu tých aktívnych rokov. Reagujme na tie hlboké zmeny, ktoré sa dejú okolo nás, a snažme sa predstaviť si nový svet a aj to, ako my Slovensko v ňom chceme obstáť.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, veľmi ťažké otázky ste kládli tomuto skoro prázdnemu plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Ťažké otázky, ktorými ste nastavovali zrkadlo nielen slovenskej zahraničnej politike, ale aj slovenskej realite, slovenskej politike ako takej. Myslím, že ste veľmi dobre pomenúvali a odhalili taký ten paradox, taký trošku typický pre nás Slovákov, chlapáctvo doma, silné vyjadrenia na tlačových besedách. "Plyn bude," nedávno som to počul od pána premiéra. "Uisťujem všetkých Slovákov a Slovenky, že plyn bude," on ho donesie, prípadne aj keď treba v sáčku z toho Ruska, ale potom opak je realita, ktorú vnímame a o ktorej hovoria odborníci, že to, čo momentálne prebieha s dodávkami plynu na Ukrajinu, môže ohroziť dodávky plynu na Slovensko v zimných mesiacoch.

    Ale na druhej strane žiadne zásadné postoje Slovenskej republiky v rámci Európskej únii, k budúcnosti Európskej únii, k vzťahom k Ukrajine, tam sme skôr takí opatrní, vyčkávajúci, tichí, nezaujmeme žiadne stanovisko. Pamätám sa na to, ako Slovenská republika bola v zahraničnej a európskej politike vážnym hráčom. Pamätám sa, ako sme uspeli v prvom veľkom medzinárodnom spore s Maďarskom, v spore o Gabčíkovo-Nagymaros, čo bol veľký úspech našej diplomacie. Alebo ako Slovenská republika bola jedným z najvážnejších advokátov vstupu Chorvátska do Európskej únie a začatia rokovaní z Chorvátska proti vôli napríklad Veľkej Británii na čele s Tony Blairom, čo teda ako, myslím si, nebolo tak málo, a napriek tomu sme vedeli byť úspešní.

    Ale dnes sa mi zdá, že ste to pomenovali veľmi presne, že sa skôr stávame v Európe tým kývajúcim chvostíkom, ako ste to veľmi vtipne povedali, a stále viac koketujeme s Ruskom. Trošku ma to mrzí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem vyjadriť ľútosť, že túto reč pani Vášáryovej počúva tak málo poslancov a že tu nie je pán minister, pretože za normálnych okolností v normálnom parlamente, ktorý má sám k sebe úctu a má, má úctu k vlastnej krajine a k jej záujmom, tak keď je rozprava o čomkoľvek, čo sa týka tak vážnych vecí, o akých je reč teraz v zahraničnej politike, tak by tu mali byť všetci do nohy. Pretože ťažko povedať, že či existujú nejaké ešte dôležitejšie témy ako tie, ktoré, ktoré určujú pozíciu našej krajiny vo svete a o ktorých hovorila pani Vášáryová a nakoniec o ktorých hovoria aj tie materiály.

    Ja mám jeden komentár, ktorý sa týka tých otázok, ktoré Hannes Androsch, ktorého, samozrejme, ja si pamätám, ako, ako rakúskeho ministra financií, tí mladší si ho asi nepamätajú, ale ktoré položil v súvislosti, teda otázok, konštatovanie povedal, že nemôžete počítať s Rakúskom, lebo Rakúsko je vždy o krok pozadu.

    Ja mám obavu, že, videné zvonka, znie otázka, či možno počítať so Slovenskom. Keď pán premiér na rozdiel od toho, čo hovorí naša zahraničná politika ústami ministra zahraničných vecí, prirovná ruských okupantov z roku '68 k možnému pobytu spojeneckých vojsk NATO na našom území, tak otázka znie, akú cenu má slovenský podpis pod Severoatlantickou zmluvou. Má vôbec nejakú cenu? Sme vôbec členovia Severoatlantickej aliancie, na ktorých sa tí ostatní členovia môžu spoľahnúť?

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa vyjadrím k tej diverzifikácii energetických zdrojov. Tá je naozaj veľmi dôležitá aj do budúcna pre našu krajinu. My naozaj nie sme pripravení na to, ak by bolo nedostatok plynu. Kedysi by som si dovolil povedať, však naša krajina bola skôr na to pripravená, ako je to dnes. No ale vidíte, paradoxne Viedeň, tá sa vie zaradiť. Tí si pozvú Putina, stretnú sa a riešia tieto otázky, hej. Tak ja zase tak v niektorých veciach, mnohé veci sa mi veľmi páčili, ale niektoré mám tak odlišný názor, hej, lebo tak vtipne keď ste to povedali, že na mostoch nestavajú sa žiadne obydlia, sú v Európe mosty, na ktorých bývajú ľudia, aj keď sa prvé odstreľujú, ale sú tuná také mosty, a keď sa hovorí o moste medzi Východom a Západom, o Ukrajine, ja si to viem aj predstaviť.

    A keď ste aj spomenuli možno také aj citlivé otázky, spomeniem si na to, nie, tak potom kto. Ja stále mám tak pred sebou a dosť často spomínam krajinu, ako je Švajčiarsko. Ja viem, že je to veľmi ťažko dosiahnuť, ale to je neutrálna krajina, vidíte a nemajú tam vojská NATO, ale tí sú pripravení na rozdiel od nás a od našej armády aj na to, ak by ju, prípravy a majú celú stratégiu vypracovanú aj vybudovanú. Dnes! Úplne perfektne. A nie sú členmi ani NATO, ani nijakého zoskupenia. Tá neutralita čosi stojí.

    Ale ja skôr vyzývam ako na rinčanie zbrane, ak tie zbrane sú ako v rámci prevencie a sa dáva, tak jak Poľsko ste možno spomenuli tuná, na tú armádu ako prevencia, potom, prosím, budiž, ale vždy je najlepšia, najlepšia forma riešenia konfliktu formou dialógu. Aj tú druhú svetovú vojnu. Veľmi veľa tém bolo, nedá sa toho dotknúť, ale aj v druhej svetovej vojne koľko zbytočných obetí bolo, koľko zbytočných obetí. Veľmi veľa, dá sa na státisíce to rátať.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem všetkým, ktorí sa ozvali. Veľmi si vážim, že ste ma počúvali, aj teda 15 minút pred koncom schôdze, na tieto podľa mňa závažné témy.

    Ja by som chcela túto chvíľu využiť na to, aby som vám prečítala to, čo teraz, včera, povedal jeden z najväčších takých politológov, mysliteľov zahraničnej politiky Ivan Krastev, mnohí z nás ho poznáme: "Rusko sa vymaňuje z nášho chvejúceho sa európskeho sveta a vracia sa do predsovietskej tradície. Ospravedlňuje ľubovoľné utrpenie v mene vyššej idey, v mene idey veľkoruského povýšenectva." A vyzýva: "Ak podporujete Putina, podporujete tým jeho rodinné a kresťanské hodnoty, čo je nový motív ruskej rozviedky."

    Ďakujem.

  • Poprosím do rozpravy pána poslanca Hlinu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, to je také bizarné, že sa tu trápime zahraničnou politikou a pán minister spravodlivosti tu trpí. A keď vám poviem, čo vám poviem, tak budete trpieť, lebo, lebo poviem vám, aký, aký mám zámer, lebo naozaj nezobral som si, toto je hrča materiálov, to sú tri body, už som namietal, že to zlúčili, že spravili spoločnú rozpravu o niečom, čo súvisí, súvisí, ale nesúvisí až tak, že by mala byť úplne jednotná rozprava, lebo to sú, namietal som to, však nemalo zmysel, čiže ja moje vystúpenie rozdelím, túto možnosť využijem, čiže ja som teraz písomne prihlásený.

    Teraz, ak dovolíte, budem rozprávať, viac sa budem venovať tej časti o výročí, desaťročnom výročí nášho vstupu, potom skončím, predpokladám, že pán Mikuš to dotiahne do konca, a potom sa prihlásim ústne a to už bude zajtra.

  • Reakcia z pléna.

  • Výborne, lebo to som chcel povedať, že to moje druhé vystúpenie bude vystúpenie k smerovaniu, k strategickému smerovaniu zahraničnej politiky a tam naozaj by som, teda pri všetkej úcte ku vám, hej, by som bol rád, keby tu bol minister, lebo je to aj výrazom určitej úcty. Ja som si pozeral program, on dneska je v Bruseli, keď je v Bruseli, tak sme mali prehodiť program, keď zajtra nebude v Bruseli, a vie ísť na obed s Jožom Mikloškom, tak by mal proste v sebe mať tú, ten pocit, že príde ráno sem, no lebo ja sa chcem s ním rozprávať, chcem mu hovoriť o Sudáne, čo je prioritou našej politiky, hej, že tam idú zarezať tehotnú ženu, síce už porodila, chúďa, kresťanku, a naše ministerstvo sa tvári, že to neexistuje, ale LGBT Pride podporí.

    Ale no viete, nechcem akože to hnať na hranu, ale mňa zaujíma, že čo je smerovanie našej zahraničnej politiky. Chcem sa s ním o tom rozprávať, chcem mu hovoriť o tom, že tu niektorí avanturisti chodia po svete, tu nemajú problém ohrozovať aj ekonomické záujmy našej biednej krajiny. Aj o tom treba rozprávať. A chcem aj rozprávať o tom, že aby mi pomohol, lebo ja sa, vždycky sa hovorí, že lepšie je raz vidieť jak stokrát počuť, a chcem ísť na Ukrajinu, chcem sa ísť pozrieť do Slavianska, chcem vidieť, čo sa tam deje, lebo počujem z jednej strany, z druhej strany, a chcem ho o tom informovať, že čo si vieme v tom pomôcť, resp. nevieme. Takže som rád, ak je to tak, lebo keby to tak nebolo, tak ráno tu budem stáť a budem tu stáť dovtedy, kým tu nebude. To korektne hovorím všetkým kolegom dopredu. Dobre? Lebo nechcem byť moc ostrý, už je večer, že čo je povinnosťou ministra, obzvlášť ak má vysoké ambície. Aby sme sa chápali.

    Prosím vás, čo sa týka toho zlúčeného bodu o desaťročnom výročí nášho vstupu, ja sa pokúsim, nebudem, to je tak hrubý materiál, zbežne som si ho pozrel, je fakt to náročné čo len prečítať, nieto ešte vyextrahovať nejakú podstatu z neho.

    Ja skúsim sa sfókusovať na jednu vec, na jeden mýtus, na jeden mýtus, ktorý tuná ľudí ako necháva chladnými, a takí zmierení sú, hej, že príde niekto a povie, že to sú prostriedky z Európskej únie. Hej, že to je na úrovni mantry. A ako keď niekto povie, že to sú peniaze z eurofondov, že to ako keby boli iné peniaze. To sú, sú, sú nejaké peniaze z rozpočtu a potom sú úplne iné a to sú, vôbec to sú také akože zadarmo alebo nejaké, poviem to tretíkrát, myslím, v tomto parlamente a stále je to pravda, voľakedy sa v starej Číne sa o tom hovorilo, že zadarmo je najdrahšie. Len ten mýtus chcem zboriť, vážení a občania, pre vás to hovorím, nenechajte sa už manipulovať do tej pozície, že akonáhle vám niekto povie, že to sú prostriedky z eurofondov, že vtedy je všetko dovolené, lebo však v zásade to nie sú naše peniaze. A ja sa vám pokúsim na číslach povedať a pri tom desaťročí nášho vstupu si to zaslúži, aby sme to zrekapitulovali, že je to naozaj tak, že ono v tej prapodstate sú to naše peniaze. V tej prapodstate sú to peniaze naše, teda z nášho, len išli ináč.

    A to je mimoriadne dôležité, aby sa zvýšila vaša miera senzitivity vnímania toho, že čo ste ochotní tolerovať a čo už nie ste ochotní tolerovať. Lebo keď vám niekto povie: "To je z eurofondov," a tak akože: "Tak keď z eurofondov, tak nevadí." Predstavte si ináč, že keby niekto povedal, že zo štátneho rozpočtu dá 80 mil. chlapcom z J&T na Kempinski v Tatrách. Áno, z eurofondov išlo 80 mil. nenávratne na rekonštrukciu. To sa povedalo, z eurofondov, hej, to ako, to sú iné peniaze. Nie, to sú vaše peniaze! Ja vám to vysvetlím, že prečo je to tak. Ťažko by ste asi zdôvodňovali ľuďom biednym, to tu je bieda, normálne tu je bieda kúsok od nás. Kúsok od vás je bieda, vy ste asi zdôvodňovali, že prečo ste dali 80 mil. korún chlapcom na Kempinski, a kde biedaci len lepia nos na sklo a boja sa tam vôbec vstúpiť, káva tam stojí, dá si trikrát kávu a má po životnom minime. Že, že len (reakcia z pléna), len to vnímanie ľudí, tá miera je nastavená tak, že to teda nevadí, však to sú tie iné peniaze. Nie! Koľkokrát tuná, oni sa tie Počiatkove cédečka stanú povestnými, len na čo si spomínam, 50-tisíc nejaká STK-čka, proste systém, ktorý vám pošle SMS, že máte ísť na STK, bude stáť ungefähr, nech je to cez miliardu, no však pod miliardu tam nejdú u Počiatka, oni sa nezaoberajú projektom, ktorý je menej ako miliarda v našich korunách, rozumiete, to oni, to ich uráža, hej, keby niekto tam doniesol, pod miliardu nejdú. A výstup je 1 cédečko! To študent vám za sud piva spraví takú aplikáciu, že proste vám pošle esemesku, že máte ísť na tento, hej. A miliardu! A znova tá miera citlivosti tej spoločnosti sa nastavuje tak, áno, však aj, však ale to sú tie z eurofondov. To znamená, ako kebyže, keby sme to neminuli na tú blbosť, tak to nemáme.

    To nie je pravda, vážení! To nie sú iné peniaze, to sú vaše peniaze. Vážení občania, aj to cédečko Počiatkove, tá miliarda, že vám pošle esemesku, aj to sú vaše peniaze. Tie iné projekty, že čo vám pošle, ja neviem, čo to bolo, tu už Počiatek, to sú, oni sa stanú legendou. Počiatkove cédečká sa stanú legendou! Výhodou cédečka je, že to nikto nikdy nezmeria. Preto majú všetci radi softvérové aplikácie. Hardvér je náročnejší, lebo hardvér zmeriate, nakubíkujete, znalec ohodnotí, keď raz tam nalejete tisíc kubíkov betónu, tak z niečoho sa dá odraziť. Však, pán Daniš, hej? Ale keď máte cédečko, tak tú softvérovú, tú mentálnu, to nezmeria nikto nikdy, preto milujú všetci, milujú cédečkové aplikácie. A preto to tak dopadne, že my jazdíme na cestách ako tankodróm, ale má po šuplíkoch všelijaké cédečka a aplikácie softvérové, ktoré chcú miliardu a viac, a ľudia majú pocit, že to je v poriadku, lebo však to sú tie peniaze Európskej únie. A nie je to pravda.

    Prosím vás, ľudia, naozaj zvážte senzitivitu, vnímanie na to, čo sa vám podsúva ako projekt Európskej únie. Máte pekné chodníky po námestiach, však starostu zvolia ešte raz. Všetky školy sú už pomaly zateplené, za chvíľku to začnú strhávať, lebo zistia, že to jak keby prehodil igelit cez tú školu, tie deti začnú mať alergiu, potom zas bude čo robiť to strhávať. Ja len tak rozmýšľam, že čo bolo skôr, či polystyrén, alebo zatepľovanie, lebo... Alebo ináč to poviem, viete, lebo akonáhle sa to teda povedalo, že ideme zatepľovať tých 1 000 škôl či koľko, tak Slota založil fabriku na polystyrén. A teraz otázka stojí, či ju založil preto, že vedel, že to pôjde, alebo len kvôli tomu, že Slota má fabriku na polystyrén, sa zatepľovalo. Že keby dajme tomu vyrábal škridle, že všetci by si dali škridle (povedané so smiechom), skôr to myslím, teda že to bolo v tom, že teda oni tušili, že sa bude, že tieto programy budú prechádzať, no tak začali mať fabriku na polystyrén a všetci zatepľovali hlava-nehlava. Všetci zatepľujú hlava-nehlava a už teda ja, ja nie, ale už sú aj odborné konzultácie, kde hovoria o tom, že nárast alergií, čo s čím súvisí, nesúvisí, to je taká móda. Jak teraz zatepľujete, tak o desať rokov budeme strhávať, nech sa páči.

    Aj toto, prosím vás, že tento typ výdajov, hej, aj tento je absurdný, menej absurdný jak Počiatkove cédečká, ale je absurdný. Už najväčšie absurdity, tu som to poznačil, to niekde urobili kruhový objazd v dedine, kde bolo 50 ľudí. V Dojči, v Dojči spravili záchod za 65-tisíc. Euro.

  • Povedané so smiechom.

  • Ako úžas, malebné, hej, proste smetiarske autá, ľudia, ktorí majú, ja neviem, 500 ľudí, nemajú kostol, jak tu niektorí z vašich kolegov, v dobrom hovorím, ale majú smetiarske auto za milión, čistiace, lebo no kúp, no však to... ten... podáš tú prihlášku. A ľudia majú pocit, hej, vidíš, akí sú blbí, netreba nám to auto, máme ho, hrdzavie, ale keby sme ho nemali, tak o tie peniaze prídeme a máme pocit ešte, akí sme chytrí, že nás to nebolí. Ale znova poviem, vážení, to sú vaše peniaze, len išli, išli okľukou. To je problém. Prosím vás, zvýšte senzitivitu, nedovoľte už tým ľudom použiť tú magickú formulku, že to sú prostriedky z eurofondov, ergo môžeme to, byť totálna hlúposť, lebo však keby sme to nedali na hlúposť, tak nám prepadnú. To sú vaše peniaze.

    Ten výpočet je niekde, pre ľudí to poviem, asi približne nasledovný, cez 12 mld. eur sme za to, našich desať rokov v Európskej únii, dostali prostredníctvom tých eurofondov. Ale 6 mld. sme poslali. Viac ako 6 mld. sme poslali. Dvanásť, cez 12 niečo, 12 niečo sme dostali a 6,1 - ja mám poznačené - sme poslali. Niekto by povedal, tak už je to, polka je, sme v pluse.

  • Povedané so smiechom.

  • To, že sme v pluse, to začalo trošku až, až teraz v konečnom období, na začiatku to bolo jedna k jednej, to znamená, poslané euro rovnalo sa k prijatému. Treba si ešte uvedomiť jednu vec, že spoluúčasť je 30 %, hej, čiže tá naša spoluúčasť na tých projektoch bola 3,3 mld.

    Vážení, teraz vám to skúsim vypočítať. Keď... pre ľahkosť počítania alebo dve celá... 12,8 bol ten náš, čo sme dostali, 3,3 mld. bola naša spoluúčasť. To znamená, celý balík, celý balík podporených projektov, školy, Počiatkove cédečká, Rómovia za počítačmi, to, na čo si spomeniete (povedané so smiechom), všetko, kurzy, ja neviem, kozy, pasenie - to, to už ma dorazilo, že pastieri oviec či kôz sa budú vzdelávať cez eurofondy. Toto všetko cakomprásk za to obdobie, čo sme v Európskej únii, bolo 16 mld. eur. Lenže, vážení, aj s tou našou spoluúčasťou, ale z toho 9,5 boli naše peniaze, skutočne a reálne, naše peniaze. Z tohto výpočtu vám vychádza, že do plusu ideme na úrovni 6,5. A teraz... a to je 30 %, čiže z hodnoty celého balíku z projektov za desať rokov je vlastne cca 30 %, 35 % je to, čo sme išli do plusu. A teraz, keď si do toho zoberiete mieru korupcie, ktoré je s tým spojená, a blbosti, ktoré sú z toho platené, tak vy naozaj v tom konečnom dôsledku prídete k tomu, že sú to všetko naše peniaze.

    A preto proste ľuďom chcem povedať, že neverte už tomu mýtu, že to sú iné peniaze. To nie sú iné peniaze. To sú naše peniaze. A to, čo som ešte povedal, sedí za predpokladu, že sme údajne v pluse vtedy, keď dočerpáme všetko, čo máme. Miera čerpania, ja neviem, to sa rôzni, jeden motáte, krútite, na konci to bude aj tak problém. To je jedna vec, že nedočerpáme, nestihneme, i keď sme dostali to n + 3, ale, a druhá vec, čo nám ešte pozastavia. Hej, čiže ja som toto, tieto výpočty hovoril v tom ideálnom prípade. To znamená, to maximálne, čo môžme vyčerpať, vyčerpáme, vtedy je to 35 %. Riziko hrozí, že to bude menej, že nedočerpáme, a ešte niečo nám budú kázať vrátiť. Čiže to bude ešte menej. Čiže naozaj, ľudia, to sedí a platí. Neverte mýtu, že to sú iné peniaze. To sú vaše peniaze. To sú peniaze normálne z nášho rozpočtu, len idú trošku okľukou a to ľudí necháva chladnými a znižuje im prach citlivosti na mieru toho, že aké stupidity sa z toho platia. Keď si uvedomíte, ľudia, že to sú vaše peniaze aj politicky, keby to bolo takto, asi by ste sa búrili, že dostanú chlapci z J&T 80 mil. na ich hotel. A keby len oni. Raz keď niekto spraví listinu, keď už si všetci postavia hotely, ja už neviem, či aj tí iní nedostali, bohviekto už všetko dostal na ten hotel. To už nehovorím o tom, že to je absolútne pokrivenie podnikateľského prostredia, že vy niekomu dáte na hotel, druhému nedáte. No však ten chudák čo má robiť? Však to je blbosť. Zase je to svojím spôsobom blbosť. Ale ten prah sa nestavuje iné peniaze. Nie sú to iné peniaze. To sú vaše. Pri príležitosti 10 rokov pobytu v našej Európskej únii to má zmysel povedať.

    Tá myšlienka je dobrá. Ja nespochybňujem myšlienku. Ja som si dal prácu, ja som čítal Schumana. A jeho knihu som čítal, nie o ňom, jeho. Tie pohnútky, ako, ako chceli. Vždycky ten základ bol dobrý. Samozrejme, keď dáte aj dobrú vec medzi kmene v pralese, tak si to pretočia na svoj obraz. Aj teraz proste je radosť tých ľudí v tom, že ako, ako to ľudia sú ochotní prijať. Majú pocit, že to sú iné peniaze. Niekde na úrovni 30 % je to viac, ako keby sme to riešili sami. Niekde na úrovni 30 % je to plnenie vyššie, ako keby sme to robili sami. Lenže keby sme to robili sami, že idú tie peniaze, tak verím, že ten tlak spoločenský by bol ďaleko silnejší na Počiatkove cédečka, že by ľudia neboli ochotní tolerovať cédečko za miliardu s STK-čkou. Neboli by ochotní dať 80 mil. chlapcom z J&T. Čiže to by bolo ďaleko a ďaleko opatrnejšie, to narábanie s tými peniazmi. A my fakt prídeme k tej sume jedna k jednej. To znamená, to, s čím som začal, s čím končím.

    Ľudia, zobuďte sa, prestaňte tomu veriť, myšlienka samotná je dobrá, je to v poriadku, len sa dostala medzi zlých ľudí. Uchopili to, ako to uchopili, a politicky im to ešte vychádza, že v zásade vaše peniaze preženú cez Brusel a vy na ne nazeráte ako iné peniaze a vtedy tolerujete to, že sa z nich platia veci, ktoré by sa za normálnych okolností neplatili. To je výsledok. Toto je naozaj výsledok. A môže to dopadnúť ešte horšie, že to nebude ani ten, akože sme v pluse, tých 30 %. Účtovne sme v pluse, reálne sme vôbec nie v pluse. Tam sa stratilo toľko peňazí. Ale ešte to môže dopadnúť horšie, že to nedočerpáme, ešte nám to povracajú. Nebudem sa opakovať.

    Je veľa vecí, ktoré by bolo ešte treba povedať, a už to dotiahnem do tej 19.00 hod. pri tej príležitosti, že sme členmi Európskej únie. Ale ono koniec koncov vždycky je to o peniazoch a neverte tomu, ľudia, žiaľ, neverte tomu, že je to tak, že nám niekto len tak lárom-fárom posiela peniaze a my ich tu môžme minúť na hocičo, hlavne, že vládneme a nebojíme sa povedať, že niečo, čo reálne každý vie, že toľko nemôže stáť, povie, že stojí, lebo je to z fondov Európskej únie. Jááj, z Európskej únie, tak to môže stáť toľko, lebo to nie sú naše peniaze. Sú to naše peniaze. Sú, len sú prehnané cez Brusel a už sa opakujem.

    Ďakujem veľmi pekne. Devätnásta hodina. Vidíme sa zajtra. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ak by ste dovolili, ja by som ešte tie dve faktické, lebo zajtra ráno už nebudeme vedieť možno, k čomu rozprávame. Takže dávam priestor pre faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za možnosť. Ja by som aj ráno vedel, že k čomu hovoriť, pani podpredsedníčka.

  • Povedané so smiechom.

  • Ale páčil sa mi ten úvod, kolega Dodo Hlina, spomenul si tú tehotnú Sudánčanku. Ona medzičasom bola aj prepustená, ale na jednej strane je tu veľmi silný paradox taký, za to, že ktosi konvertuje z islamu na kresťanstvo, tak je odsúdený na smrť, je perzekvovaný, je šikanovaný, navyše tehotná žena. Aký stres musela táto žena prežívať. Áno, ministerstvo zahraničných vecí veľmi silne sa malo oprieť do toho - aj naša krajina - a intervenovať, aby táto žena za to, že konvertovala, bola prepustená z väznice a nebola perzekvovaná.

    Na druhej strane a súvisí to presne s tým, čo si rozprával, a to sú aj peniaze Európskej únie. Ak sú to peniaze Európskej únie, tak spokojne môžme ich vynakladať na tie, pre tie skupiny LGBTI. Tak aké silné paradoxy. A zaujímavé práve je a je to aj také na pohoršenie, že práve ministerstvo zahraničných vecí a podporuje tieto projekty, mrzí ma to veľmi. Sú to naše peniaze a ja si neželám, aby ani jeden cent z mojich daní nešiel na takúto podporu. Ani jeden cent. A ja som to tu už spomínal, tuná v tomto pléne a naozaj, lebo to je tak, že to ide cez Brusel, idú tie peniaze a tvárime sa, že tieto peniaze, ako by to neboli. A je faktom to, že to deformuje to podnikateľské prostredie. Lebo jeden na ten projekt dostane a, žiaľ, v našej krajine je to tak, že kto má jaké známosti a jak dokáže pretlačiť tento projekt, tak ten tie peniaze dostane. A veľakrát sú to nezmyselné projekty a sú to vyhodené peniaze. Tak vtipne si to spomínal, že v dedine nemajú kostol, ale kúpia, za milión eur kúpia auto.

    Ale to je veľakrát aj so vzdelávaním a vzdelávacími projektmi, kde sa vyhadzujú peniaze. Kde je naše školstvo? Kde je úroveň nášho školstva?

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Hlina, oceňujem tvoju tradičnú šarmantnú ľahkosť, ale aj tú vecnosť, s ktorou si poukázal na niečo, čo ma zase donútilo zaspomínať si na prípad pani kontrolórky Lapinovej spod Kriváňa, ktorá poukázala na jednu súťaž dotovanú z európskych peňazí, súťaž na jeden program, za ktorý bolo vyplatené z bruselských zdrojov, teda z tých nie našich peňazí, 700 000 eur. A práve začalo vyšetrovanie po viac ako roku búšenia do tohto problému, pretože je to problém panej, ktorú za toto zistenie vyhodili z práce, a, čuduj sa svete, vyšetrovatelia, kiež by im to vydržalo, zistili, že hodnota toho programu nie je 700 000, ale keď niekto tak eufemisticky povedal, že asi 70 000, tak ho vysmiali, že ani 7 000. A to je jeden príklad z mnohých.

    Naozaj toto, čo si viackrát zdôraznil, že tie bruselské peniaze ako keby neboli peniaze na to, aby kryli reálne potreby tejto spoločnosti, ale aby automaticky boli hneď považované za peniaze, na ktoré treba vymyslieť nejaké lapajstvo. Žiaľbohu, nie je to výnimka. Funguje to takto.

    Ďakujem.

  • S reakciou nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Áno, je to tak a asi je potrebné to opakovať znova a znova a znova, opakovanie je matkou múdrosti a pre ľudí. Teda bilančne je to tak, že to sú skoro všetko naše peniaze. A tá mantra, že to sú peniaze z Európskej únie, ergo môžu ísť na hocijakú hlúposť, fakt nesedí. Ľudia, pristupujte k tým peniazom, že to sú naozaj vaše peniaze, naše peniaze. To sú prostriedky z nášho rozpočtu, ktoré treba vynakladať účelne, ale vzhľadom na naše záväzky a povinnosti prechádzajú cez Brusel. Ale ten prah sme nastavili strašne nízko. Proste strašne nízko a strašne sa to zneužíva. Oni sú schopní vám s kamennou tvárou tu stáť a povedať, že to CD stojí miliardu, i keď sa všetci čudujú, čo to je. Ako kolega Mičovský povedal, že program za 700 000, zdá sa, že reálne má cenu toho sudu piva, ktorý by študáci tam v Lesníckej, na Lesníckej fakulte vo Zvolene možno spravili po večeroch v bare. Viete, tak.

    Naozaj musíme zvýšiť citlivosť. Im to strašne vyhovuje, že ľudia prijali tú hru, že to sú iné peniaze. Nie, to sú naše peniaze!

  • Ďakujem, pán poslanec. Týmto prerušujem rozpravu k daným bodom.

    Prajem vám pekný večer, stretneme sa ráno o 9.00 hodine a budeme pokračovať...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pravdepodobne, vysoko pravdepodobne, s pánom ministrom zahraničných vecí.

    Pekný večer ešte raz.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.