• Pekné popoludnie, dámy a páni, otváram rokovanie 34. schôdze Národnej rady. Zvolal som ju podľa čl. 83 ods. 2 ústavy, § 17 ods. 2 a § 109 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, tak ako o to požiadala skupina 38 poslancov Národnej rady. Poprosím o prezentáciu.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že sme uznášaniaschopní, je prítomných 106 poslankýň a poslancov.

    Overovateľmi sú pani poslankyňa Anna Vitteková a pán poslanec Gabriel Csicsai, ich náhradníkmi páni poslanci Pavol Goga a Branislav Škripek.

    O ospravedlnenie požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová a pani poslankyňa Nicholsonová a páni poslanci Poliačik, Sulík, Šuca a Záhumenský.

    Poslanci, ktorí podali návrh na zvolanie tejto schôdze, žiadajú prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Tomášovi Borecovi, ktorý je poverený riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Tento návrh bez schvaľovania v zmysle čl. 88 ods. 1 ústavy musíme prerokovať. Návrh je v tlači pod č. 953. Pridelil som ho všetkým výborom Národnej rady a za gestorský výbor som určil ústavnoprávny výbor. Zaslal som návrh skupiny poslancov vláde, aby zaujala stanovisko, takže budeme rokovať.

    Poprosím pána navrhovateľa pána poslanca Daniela Lipšica, aby uviedol návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, minister spravodlivosti by mal stáť na strane tých, ktorí úplatky trestajú a nie na strane tých, ktorí úplatky žiadajú. Ministra spravodlivosti by sa mali skorumpovaní politici báť a nie sa na neho spoliehať ako na poslednú záchranu. Minister Tomáš Borec tieto dva základné princípy porušil. Postavil sa na stranu skorumpovaných politikov a stal sa z neho minister, na ktorého sa úplatkári môžu spoliehať. Dnes doobeda bolo hlasovanie o akejsi imitácii reformy justície. Ja som k tomu hovoril vo štvrtok, prečo si myslím, že je to imitácia reformy justície, ale vy ste reformu justície, dámy a páni, začali týmto prípadom, kauzou Olejník a snahou vysekať právoplatne odsúdeného skorumpovaného politika z väzenia. To je začiatok reformy justície v podaní Roberta Fica a v podaní strany SMER.

    Na viacerých výboroch boli názory, že veci v tom práve nie sú také čierno-biele a tie paragrafy sú pokrútené, ale tento prípad, ako budem ďalej dokumentovať, dámy a páni, je krištáľovo čistý. Tuná nie sú skoro žiadne pochybnosti o tom, že súdy rozhodli správne, zákonne a spravodlivo.

    Kauza Olejník je dôkazom toho, že vláda Roberta Fica sa vie o tých svojich postarať. Jediný korupčný prípad, ktorý bude spájaný s touto vládou, bude kauza Olejník. Ale nie pre odhalenie, ale pre jej ututlanie. Tak si v stručnosti pripomeňme, o čo v tejto kauze išlo, budem citovať z rozsudkov Špeciálneho súdu, Najvyššieho súdu, ale aj z dovolania, ktoré podával minister spravodlivosti, resp. z toho, čo odkopíroval z podnetu obhajcov. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 17. júla 2012 bol bývalý poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Košice František Olejník uznaný vinným zo zločinu prijímania úplatku a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Skutok spočíval v prísľube úplatku vo výške 340-tisíc slovenských korún v tom čase, za kladné hlasovanie a zabezpečenie ďalších poslaneckých hlasov v mestskom zastupiteľstve pri predaji lukratívnej nehnuteľnosti v centre Košíc.

    V marci 2008 košické mestské zastupiteľstvo schválilo predaj predmetnej nehnuteľnosti za celkovú cenu 5 miliónov 390-tisíc korún, pričom trhová cena, na čo upozorňoval aj hlavný kontrolór mesta, bola v tom čase najmenej dvakrát vyššia. Predaj nehnuteľnosti bol pri tom na programe košického zastupiteľstva už v roku 2007, avšak v tom čase hlasoval obvinený František Olejník proti predaju. V marci 2008 za nezmenených podmienok, pri nezmenenej cene tento návrh bol schválený a to aj vďaka hlasom, ktoré zabezpečil obvinený exposlanec. Dňa 25. apríla 2013, minulý rok, boli odvolania obidvoch, odvolania všetkých obvinených zamietnuté Najvyšším súdom a rozsudok tak nadobudol právoplatnosť. V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd konštatuje, že, citujem: "Z vykonaného dokazovania vyplýva neodškriepiteľná skutočnosť, že k prevodu nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta Košíc došlo na podklade hlasovania v zastupiteľstve. Zvukové záznamy telefonických hovorov bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že pri ňom bola zistená korupcia.". Koniec citátu.

    Keďže minister spravodlivosti Tomáš Borec v dovolaní podanom v prospech obžalovaného, odsúdeného, spochybnil všeobecnými súdmi zistený skutkový stav, je asi vhodné odcitovať tú časť rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorá skutkový stav preukazuje mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť, čo je dôkazné bremeno v trestnom konaní. Citujem: "Zvukové záznamy telefonických hovorov medzi zúčastnenými, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prehraté na technickom zariadení, bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že v rámci hlasovania bola zistená korupcia, pričom výsledkom takto ovplyvneného bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný Olejník spoluobžalovanému Mrázkovi po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve 11. marca 2008 o 14.54 hodine, v ktorej mu oznamuje, že hlasovanie prešlo o jeden hlas, pričom zabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a 8 v druhom hlasovaní. V následnom telefonickom rozhovore obžalovaný Olejník znovu oznamuje spoluobžalovanému Mrázkovi, že zabezpečil pri hlasovaní celkom 17 hlasov, pričom zdôrazňuje, že išlo o dve hlasovania s poznámkou, citujem: "aj ty viacej zarobíš". V závere hovoru pripomína, že, citujem: "on", rozumej obžalovaný Mrázko, "neprerobí ani halier na tom". "Zo zvukového záznamu", stále citujem rozhodnutie Najvyššieho súdu "z 12. marca 2008 medzi obžalovaným Mrázkom a obžalovaným Olejníkom vyplýva, že obžalovaný Mrázko ubezpečuje spoluobžalovaného o tom, že obžalovaný Maskal všetko normálne zaplatí, len chce, aby to bolo podpísané primátorom. Z ďalšej časti tohto záznamu vyplýva aj konkrétna suma, ktorá má byť vyplatená cez získané hlasy teda 340-tisíc korún. Prehraté zvukové záznamy poodkrývajú celkové pozadie toho, za akých okolností napokon došlo k odsúhlaseniu prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností."

    A pokračuje Najvyšší súd. "Prisudzovať iný význam slovným prejavom v týchto zvukových záznamoch aj v nadväznosti na ostatné priame, či nepriame dôkazy zadovážené v rámci dokazovania, môžu len samotní obžalovaní, ktorí majú právo brániť sa spôsobom, ktorý uznajú za vhodný a samozrejme ich obhajcovia, ale nikto iný, pokiaľ nechce prísť do rozporu so zásadami logického úsudku a vyvodzovania." Toľko k skutkovému stavu Najvyšší súd.

    Skutkový stav mimo rozumnú pochybnosť preukazuje aj citovaný rozsudok Špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého a znovu citujem z rozsudku: "Z týchto telefonických rozhovorov je zrejmá aj skutočnosť, že obžalovaný Olejník trval na sľúbenej odmene napriek tomu, že uznesenie ešte nebolo podpísané primátorom mesta." A citujúc tie záznamy: "Nekoná, ako by mal, lebo my sme prácu vykonali, čo sme sľúbili, máme za sebou, keď niekto splní úlohu, tak aj on musí splniť úlohu. S tým korešponduje telefonický rozhovor medzi obžalovanými Mrázkom a Maskalom v ten istý deň." A znovu citácie z toho rozhovoru: "Toto je vykrúcačka, od začiatku bolo hovorené o tej jednej sume a o dvoch bodoch hlasovania. Ty si v tom iba sprostredkovateľ, to čo som ja sľúbil, to bude. Dohoda bola taká, že treba mu doniesť peniaze. On mi hovorí, no čo je nové, keď donesieš peniaze, lebo tam tým sľúbil peniaze dnes. Oni mali úlohu zahlasovať, motivovaní sú a oni to dodržali. To každý vie, za to hlasoval, lebo dostali, mňa volali ráno, že dnes treba im dať." Koniec citátu.

    Na jednoznačne preukázaný skutkový stav poukazuje aj mimoriadne zvláštna obhajoba samotného obžalovaného, ktorý vypovedal v tom zmysle, že, citujem: "Nevenoval takmer žiadnu pozornosť rozhovorom s obžalovaným Mrázkom a údaje, ktoré tomuto obžalovanému uvádzal počas komunikácie, si v podstate vymýšľal, alebo", hovorí obžalovaný Olejník vo svojej výpovedi, "do telefónu hovoril iba to, čo ho napadlo, nakoľko si myslel, že je to nejaká hra, ktorú hrá obžalovaný Mrázko.". Veľmi vierohodná obhajoba, veľmi vierohodná výpoveď. Už len tieto tvrdenia z výpovede obžalovaného svedčia o mimoriadne účelovej a len ťažko uveriteľnej obhajobe. Teda je to prípad, v ktorom videl Úrad boja proti korupcii, Úrad špeciálnej prokuratúry, Špecializovaný trestný súd, aj Najvyšší súd jednoznačne korupciu. Pán Olejník napriek tomu nikdy do väzenia nenastúpil.

    Po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku si podal pán Olejník žiadosť o odklad výkonu trestu, ktorá však bola zamietnutá. Zároveň podal vo vlastnom mene na Najvyšší súd dovolanie a pravdepodobne po tom, ako bolo zrejmé, že podá v jeho prospech dovolanie minister spravodlivosti, svoje dovolanie vzal späť a 4. júla 2013 podal podnet na podanie dovolania ministrovi Borecovi. Dňa 11. decembra 2013 bol Najvyšším súdom vydaný a dňa 19. decembra minulého roku bol na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru do Košíc doručený súdny príkaz na dodanie odsúdeného Olejníka do výkonu trestu odňatia slobody, teda zatykač.

    Nasledujúci deň, 20. decembra minulého roku podáva minister spravodlivosti Tomáš Borec dovolanie v prospech odsúdeného z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu, pričom vo svojom dovolaní takmer doslovne opisuje päť mesiacov starý podnet obhajcu pána Olejníka. Ja potom zdokumentujem, v čom je presne opísaný od slova do slova.

    Dňa 14. januára 2014 bola z Najvyššieho súdu expedovaná urgencia na vydaný zatykač, 14. januára. Následne 29. januára minister spravodlivosti rozhoduje o odklade výkonu trestu pre odsúdeného Olejníka, ktoré oprávnene využíva prvýkrát za svoje dvojročné pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti.

    Hlavným dôvodom podania dovolania mali byť skutkové zistenia vychádzajúce z informačno-technických prostriedkov, teda z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky. Napriek tomu, že obvinení sa v uvedenej veci bránili tvrdením, že nešlo o korupciu, ale o sponzorský dar, čo je štandardná obhajoba všetkých obvinených z korupcie, využili svoje procesné právo a výslovne požiadali, vrátane odsúdeného Olejníka, aby sa pri vykonávaní dôkazov prehratím odposluchov pojednávalo v ich neprítomnosti.

    Obvinený Olejník tak urobil na hlavnom pojednávaní vedenom na Špecializovanom trestnom súde, ako aj na verejnom zasadnutí o odvolaní pred Najvyššom súdom. Najvyšší súd k tejto taktike obvinených uviedol, citujem: "V súvislosti so záznamami telekomunikačnej činnosti odvolací súd pripomína, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní v dňoch 16. a 17. júla 2012 vykonal dôkaz prehratím získaných záznamov, pričom obžalovaní sa mali možnosť vyjadriť k jednotlivým záznamom, ktorú možnosť však nevyužili. Práve, keď mali byť prehraté jednotlivé záznamy, vzťahujúce sa na toho ktorého obžalovaného, títo požiadali súd, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v ich neprítomnosti, čo im súd prvého stupňa umožnil.

    Možnosť vyjadriť sa k získaným záznamom dal obžalovaným aj odvolací súd, keď vo veci vytýčené verejné zasadnutie odročil s tým, že vo veci vykoná dôkaz prehratím týchto záznamov. Odvolací súd, teda Najvyšší súd chcel zistiť bezprostrednú reakciu obžalovaných na jednotlivé záznamy a chcel od nich získať jednoznačné a logické vysvetlenie zaznamenaných slovných prejavov. Za tým účelom na verejné zasadnutie predvolal obžalovaných, ktorí však opakovane nevyužili túto možnosť, požiadali o vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti a tohto verejného zasadnutia sa nezúčastnili.

    V reakcii na žiadosť obžalovaných odvolací súd upustil od vykonania tohto dôkazu a vykonal verejné zasadnutie v ich neprítomnosti. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaní sa tejto priamej konfrontácii zo záznamu telekomunikačnej činnosti opakovane vyhýbali. To tvrdí Najvyšší súd. "Zrejme aj samotní obžalovaní si uvedomili, že prisudzovať iný význam ich slovným prejavom zaznamenaných počas odpočúvania ich telekomunikačnej prevádzky nie je možné." Koniec citátu.

    Napriek tomu, že obvinenému nie je možné uprieť nevyužitie alebo využitie vlastného procesného práva, je uvedená taktika obvinených v rozpore s tvrdením ministra spravodlivosti o skutkových pochybnostiach vyplývajúcich z prehratých zvukových záznamov. Ak by totiž z tohto dôkazného prostriedku vyplývali akékoľvek skutkové pochybnosti, je neobvyklé, aby obvinení nenamietali v rámci hlavného pojednávania, alebo potom odvolávacieho konania pred Najvyšším súdom.

    Z uvedeného dôvodu vyznieva aj mimoriadne alibistické stanovisko ministra spravodlivosti Boreca, že musel v tomto prípade podať dovolanie "obligatórne" bez ohľadu na svoj názor na predmetnú vec. Koniec koncov toto svoje vyjadrenie minister spravodlivosti v zapätí po rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť poprel, keď priznal, že posúdenie skutkového stavu je vecou subjektívneho hodnotenia. A tam sa aj vyvíjal názor ministra spravodlivosti, keď najskôr tvrdil, že ide o justičný omyl, následne, keď sme mali rokovanie ústavnoprávneho výboru, tvrdil verejne, že podal dovolanie len z opatrnosti.

    Na poznámku jedného z poslancov ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Martvoňa myslím, že keby sa preskúmali všetky moje rozhodnutia na ministerstve vnútra v individuálnych veciach pri rozkladoch, tiež by sme možnože niečo našli, som reagoval veľmi jednoznačne. Ubezpečujem vás, že ministerstvo spravodlivosti preskúmalo všetky moje mimoriadne opravné prostriedky podané na ministerstve spravodlivosti v trestných veciach, ubezpečujem vás. A boli to veci, ktoré sa týkali obžalovaných Černáka, Majského, Rajchela, Pachingera, Kaštana a som hrdý na to, že som tieto mimoriadne opravné prostriedky podal, nech ich ktokoľvek, kedykoľvek preskúma.

    Rovnako nález jedného zo senátu Ústavného súdu, na ktorý sa minister Borec opakovane odvolával, a mám ho tu, sa netýkal vôbec podania dovolania pri právoplatnom odsudzujúcom rozsudku pre skutkové pochybnosti, ale úplne inej právnej situácie, týkajúcej sa dohodovacieho konania a nezákonného zloženia súdu, teda situácie, kde citujem ústavný súd: "potenciálne táto situácia prezentujúca porušenie ústavou garantovaného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi".

    Už len na dôvažok uvádzam, že minister spravodlivosti chcel aj toto rozhodnutie Najvyššieho súdu dať za vinu bývalej ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, lebo za jej éry to bolo rozhodnuté. Dovolanie nepodala, alebo odmietla podať dovolanie 4. mája 2010 vláda Roberta Fica a ministerka spravodlivosti pani Petríková. Ale to len poukazuje na to, akým spôsobom z tejto strany dochádza k hrubému zavádzaniu, k hrubému zavádzaniu z hľadiska termínov, časov a faktov.

    Zároveň musím povedať, že je mimoriadne neobvyklé, aby minister spravodlivosti podával mimoriadny opravný prostriedok do skutkového stavu bez toho, aby ministerstvo spravodlivosti disponovalo celým spisovým materiálom vyžiadaným z príslušného súdu. Podľa informácií, ktoré som dal na výbore a ktoré potvrdil aj minister spravodlivosti, v spise Najvyššieho súdu sa nachádza jeden jediný záznam o nahliadnutí do spisu, je to záznam z 9. decembra 2013, kde do spisu nahliadol z trestnej sekcie dr. Bednarčík medzi 12.30 hod. a 12.45 hod. Žiadne iné nahliadnutie do spisu urobené nebolo a to minister spravodlivosti dával dovolanie do skutkového stavu. Takýto postup potvrdzuje pochybnosti o dôvodnosti podaného dovolania.

    Nikto nespochybňuje zákonné právo ministra spravodlivosti podať dovolanie v trestnom konaní. Pokiaľ však člen vlády vykonáva svoje zákonné oprávnenia arbitrárnym svojvoľným spôsobom, v rozpore s verejným záujmom a svoje konanie nevie nijako rozumne vysvetliť, nemal by naďalej svoju exekutívnu funkciu vykonávať.

    Na záver len niekoľko faktografických poznámok. Reálne hrozilo, že pán Olejník pôjde do výkonu trestu. Bol vydaný zatykač, existovala urgencia zatykača Najvyššieho súdu. Takže to nakoniec musel minister spravodlivosti zariadiť inak. Zanechal však stopy, ktoré ho usvedčujú, že konal na objednávku obhajcov, že to bolo dohodnuté, že to nebolo jeho spontánne rozhodnutie. Tu sú dôkazy. Dovolanie ministra spravodlivosti je vo veľkej časti kópia neúspešného podnetu advokátov odsúdeného v celých pasážach. Tu, na ľavej strane, mojej ľavej strane je dovolanie ministra spravodlivosti, tu na pravej strane je podnet obhajcov odsúdeného. Okrem tej prvej strany, kde ministerstvo cituje rozsudok Špeciálneho a Najvyššieho súdu, sú všetky strany, takmer doslovný prepis. Tie zvýraznené časti nie sú, že to bolo prerozprávané, to je doslovný prepis katenpeis, alebo copy and paste, podnetu obhajcov odsúdeného. To je plagiát, po piatich mesiacoch. Po piatich mesiacoch a 15-minútovom nahliadnutí do spisu na Najvyššom súde, lebo podnet bol podaný, ako som spomínal, 4. júla 2013 a minister podáva dovolanie 20. decembra 2013, po viac ako piatich mesiacoch, copy and paste, aj s chybami, môžem potom o nich hovoriť, aké sú tam chyby, aj právne chyby prekopírované z podnetu dovolania. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Dovolanie je postavené na klamstve. Minister spravodlivosti uvádza v podanom dovolaní zjavne nepravdivé skutočnosti. Hlavným argumentom podaného dovolania je skutočnosť, že, citujem teraz z dovolania: "počas celého konania boli ako dôkazy vykonávané len tie prepisy, ktoré svedčili v obvineného neprospech" a ďalej "predmetné odposluchy boli v priebehu celého konania vyberané selektívne a to s cieľom účelovo vyberať len tvrdenia svedčiace v neprospech odsúdeného". To sú citáty a hlavné argumenty ministra Boreca v podanom dovolaní. Tento argument je však v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Podľa citovaného rozsudku Špecializovaného trestného súdu, a teraz znovu citujem: "na hlavnom pojednávaní v dňoch 16. a 17. júla 2012 súd postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral všetky na vec sa vzťahujúce nahrávky telefonických hovorov všetkých obžalovaných. Koniec koncov aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru minulý týždeň minister spravodlivosti na opakované otázky poslancov nevedel uviesť jeden jediný dôkaz, ktorý nebol vykonaný a svedčil v prospech obvineného alebo odsúdeného, ani jeden jediný. Tým zároveň poprel hlavný argument svojho dovolania.

    Zástupný argument, s ktorým prišiel minister spravodlivosti na rokovaní ústavnoprávneho výboru, že je nekonkrétne vymedzené miesto a časové okolnosti skutku v rozsudkoch, takisto neobstojí. A môžem o tom potom hovoriť v rámci rozpravy. Mám tu spústu rozsudkov, kde miesto a časové údaje ohľadne, ohľadne spáchania skutku sú vymedzené oveľa všeobecnejšie. Inak by napríklad sa nemohlo stať, že keď sa niekto dohodne na úkladnej vražde, ale polícia nevie, kedy k tej dohode prišlo a kde k tej dohode prišlo, tak už nie je možné úkladnú vraždu odstíhať. To je úplný nonsens. Naviac tento argument sa v podanom dovolaní vôbec nevyskytuje. Vôbec nevyskytuje.

    Tretia vec. Ide o jediný prípad za dvojročné pôsobenie ministra spravodlivosti, kedy minister spravodlivosti rozhodol o odložení výkonu trestu. V žiadnom inom prípade k takémuto rozhodnutiu neprišlo.

    A po štvrté. Minister Borec neuviedol žiadnu, ani jednu jedinú konkrétnu pochybnosť o správnosti a zákonnosti rozsudkov všeobecných súdov. Žiaden dôkaz o justičnom omyle. Naopak. Dôkazov o korupcii je dosť.

    Vážené dámy, vážení páni, poslanci SMER-u zrejme budú brániť ministra, že Národná rada nie je vyšetrovací orgán a o dovolaní rozhodne Najvyšší súd. K tomu len dve poznámky. Najvyšší súd má len dva dovolacie päťčlenné senáty, v oboch sú sudcovia blízki Štefanovi Harabinovi a žiaľ, musím povedať, že viem, ako rozhodujú v dovolaniach korupčné prípady, dám len na známosť veci, ako obvinený Boris, obvinený Maukš, obvinený Polakovič. Rád sa k nim potom v rozprave vyjadrím. Táto vec bola pridelená do senátu doktora Lipovského, v ktorého senáte sú dvaja sudcovia známi zo známej kauzy Bonanno. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Národná rada tu nevyšetruje vinu alebo nevinu. Je tu právoplatný rozsudok našich súdov o vine. Právoplatný rozsudok. My tu riešime postup ministra. Minister v tejto kauze zlyhal. Mohol to vysvetliť na dvoch výboroch, neurobil to. Mohol vziať späť svoje dovolanie, na čo som ho vyzval minulý týždeň, neurobil to. Ak by to stiahol, dovolanie, ktoré podal, uveril by som, že je v tom nevinne, že ho niekto zaviedol. Ale toto jeho správanie, to vytrvalé obhajovanie toho, ako vysekal pána Olejníka z basy, vo mne vyvoláva dojem, že od začiatku vie, o čo ide. A mám dojem, že minister v kauze Olejník nekoná slobodne. Keď sme odvolávali premiéra Fica kvôli SPP, povedal som, že táto vláda nevládne, ale je ovládaná, že väčšina jej ministrov sú lokaji. Presne tak sa dnes správa aj minister spravodlivosti, ako advokát a lokaj skorumpovaných politikov. Svojím dovolaním vyslal podľa mojej mienky, a tým by som svoj vstup ukončil, dva neprijateľné signály. Ten prvý signál ide polícii, prokuratúre a súdom. Môžete sa namáhať, ako chcete, odhaľovať, odstíhať, odsúdiť korupciu, aj tak to bude márne. Aj tak využijeme všetky prostriedky, aby sme vaše úsilie zmarili. Tento signál je zničujúci aj preto, ako ťažko sa korupcia odhaľuje. Všetci vieme, že to je veľmi ťažké dôkazne odhaliť kvôli tomu, že sa korupcia veľmi málokedy deje na verejnosti, kde sú prítomní svedkovia, že sa málokedy dáva potvrdenka o prevzatí úplatku, že málokedy máme mŕtve telá pri korupcii. Čiže v štandardnej situácii sme v dôkaznej núdzi.

    Ak aj tie prípady, ktoré sa odhaliť podaria, ktoré sa odstíhať podaria, ktoré sa odsúdiť podaria, skončia takýmto spôsobom, tak to vysiela orgánom činným v trestnom konaní, ale aj poctivým sudcom, neprijateľný signál, že to je márne. Snažili ste sa nadarmo.

    Druhý neprijateľný signál, možno rovnako zničujúci, je signál, ktorý posielame skorumpovaným verejným funkcionárom. Ak budete na správnej strane, nič sa vám nestane. Zo všetkého vás vysekáme. Ak nepomôže polícia, prokuratúra, ani súdy, pomôže vám minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti, podľa mojej mienky, mal vysielať do spoločnosti úplne opačné signály. Preto si myslím, že nie je dôvod, aby vo svojej funkcii naďalej zotrval.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je uvedené ako parlamentná tlač 953 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 951 z 19. marca 2014 pridelil uvedený návrh skupiny poslancov na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady, okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

    Uvedený návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre kultúru a média, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci, výbor pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Avšak ani jeden výbor neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Ako gestorský rokoval ústavnoprávny výbor, ktorý schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi vo výboroch Národnej rady, ktorú správu máte ako tlač 953a.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky taktiež požiadal vládu Slovenskej republiky, o zaujatie stanoviska. Vláda návrh skupiny poslancov prerokovala a s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi vyjadrila nesúhlas. Ústavnoprávny výbor ma poveril, aby som ako spravodajca predniesol túto správu o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste v tejto veci otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Alojz Hlina ako jediný a, ako jediný a pýtam sa, či ako jediný, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení vládni predstavitelia, aj som prekvapený, poviem pravdu, lebo som myslel, že mám čas. Aj som čakal veľký "fajt", všetky právnické esá, kalibre, že nastúpia a inými slovami povedia to, čo povedal kolega Lipšic. Lebo kolega Lipšic to povedal fakt dobre a za čo mu treba poďakovať, komu česť, tomu česť.

  • Reakcia a hlasy v sále.

  • Jaj, to ináč tiež to, to tiež by asi malo byť, ale, no ale aj po tom povedanom, čo povedal Lipšic, je naozaj ťažké aj sa napojiť, zapojiť a nedajbože, ešte že obhájiť, lebo to je ťažko. Ale ja verím, že tu sú iní majstri, ktorí vedia obhájiť neobhajiteľné, že by na seba tú úlohu zobrali, že to skúsia. Nuž, keď takto neplánovane mám tam tri, tri, tri slová, štyri, päť slov poznačených, že len k tomu ja chcem niečo, tak možno laickejšie povedať, že ako to ja vnímam. A vnímam to naozaj, naozaj zle.

    Je to podľa mňa, tie signály, ktoré na konci spomínal pán Lipšic, naozaj vyšleme. To je nebezpečné. Tých signálov sme sa už navysielali toľko a ešte jeden pridáme. Ja, odbočím trošku. Mne vadí aj tá hystéria teraz, čo je spojená s prezidentskými voľbami. Tá hystéria je až taká, že ľudia, niektorí z nás majú pocit, teda ja nie, ale niektorí ľudia budú mať pocit, že už v nedeľu alebo najneskôr v pondelok sa niečo obrovské zmení. No nič sa nezmení. Ale sekundárnym dôsledkom bude, že tá frustrácia, tá proste, tá rezignácia ľudí sa len znova posilní. Podľa mňa to je veľmi, sociologicky veľmi silné, možno to už niekto sa tým analyzuje. To je ďalší faktor, ktorý nahráva a toto je jedna vec, ktorá prilieva do toho kalicha, do toho, už to nie je ani kalich, to už je obrovská nádrž, to už je cisterna, do ktorej lejete a lejete a na konci sa nikto z vás nebojí, že čo sa stane.

    Môj dedo bol gazda, normálny gazda, obyčajný sedlák a on mi hovoril, že počúvaj, potkan taký malý, ale keď ho zaženieš do kúta, skočí. Čo tým chcem povedať? Že všetko so všetkým súvisí. Aj toto, že vy posilňujete to vedomie tej frustrácie. Toho, že nič, nič, zase nič a už keď, tak aj tak ho vytiahneme. Tak na konci budete mať tých defektných, defektných, takých, jak to nazvať, tak, tak milo, že činností čoraz viac, defektných konaní, skratovitých konaní. Uvidíte, že toho bude čoraz viac. A vy tomu nahrávate. Proste vytiahnuť, kto je Olejník, ja neviem, kto je Olejník. Nechcem povedať, že jak tá známa pesnička, že "who the je Olejník", že viete, že kto je vlastne ten Olejník, že, že my, tu sedí celá, celý parlament kvôli Olejníkovi. Tu je vláda kvôli Olejníkovi. V čom je jeho sila, toho Olejníka?

    Nie je sila v Olejníkovi, je strach z Olejníka. Viete, v čom je strach? Že už bolo, málo chýbalo, aby sa spoločne sprchoval a šmyklo sa mu mydlo. To je problém, vážení. To je problém. A tento strach sa preniesol na niekoho iného. A Olejník zavolal, komu mohol, a povedal, ja tam nejdem, ja sa bojím sprchovať v spoločnej sprche. Prosím vás, urobte niečo, ja tam nejdem, lebo všetko, čo viem, niekomu poviem, však už niekde mi telefón zdvihnú. A tam sa rozozvučali tie linky, ktoré povedali, čo s ním, čo sa dá ešte robiť. Čo ešte môžeme využiť? No využili. Prosím vás, veď už rozhodol, veď to boli, už vieme, aké máme súdnictvo. Ale však už dva senáty, jak dobre hovorím, to nie holubári rozhodli. To nie priatelia kaktusov, však to boli nejaké senáty, ktoré rozhodli, že ho, že je proste, je vinný. Všetko bolo, už bol zatykač. Už mal mať zbalené pyžamo a vtedy vyňúral niekto, že ešte zneužijeme, využijeme pána Boreca. A to ma mrzí, pán Borec, že vy ste sa na to dali využiť.

    Je strach Olejníka a je strach ľudí, ktorí niečo s Olejníkom majú. Ja neviem kto, košická klika alebo ktorá vaša klika? Čo má nasporené Olejník? Čo má naukladané Olejník, že, že proste ste vystrelili taký patrón, ktorý sa je ťažko ustať, že ktorý sa nedá obhájiť? To musí byť niečo silné, to musí byť veľké. Na veľké mená asi, nie? Že, že urobíme to, lebo to je psí kus. Pán minister, aj vy to musíte vedieť, že toto, čo robíte, je psí kus. To je brutál. Prosím vás.

    Dali ste dovolanie? Za mnou boli ľudia, ktorí, šofér autobusu zhavaroval, potom bol na invalidnom, niečo mu poisťovňa preplatila. To spomeniem ten prípad. Oni mi to, chudáci, vysvetľovali, dlho, dlho mi to vysvetľovali. Dôsledok je v tom, že spravili nad ním, čiže tento invalid, ktorý má chorú dcéru, ktorú nosí na rukách, lebo je plne invalidná, oklamali ho, kto ho mohol, tak ešte on musí platiť firme, ktorej zaplatil, no zložité, ja viem, že to je zložité. Ale pán minister; prosím vás, Martvoň, nevyrušujte, ja tu rozprávam, dobre?

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ja sa obraciam na toho, kto tu mal prísť a mal obhajovať. A ja sa pýtam, pán Borec, lebo ja viem, že vy viete o tom prípade. Vy viete o tom prípade toho šoféra autobusu z Prievidze, ktorý má nemohúcu dcéru, ktorú takto nosí na rukách a ktorý platí 600 000 korún, myslím, exekútorovi úplne nespravodlivo a vy to viete. Dovolali ste sa? Urobili ste nejaký úkon? Viem, že to viete. Príďte a povedzte. Urobili ste nejaký úkon, keď za Olejníka ste nastavili hruď? Nastavili ste hruď za toho pána z Prievidze, za toho chudáka, biedaka ste nastavili hruď? Keď Olejník vám za to stál? Príďte, povedzte mi to tu. Prosím vás. Viete, odtiaľ potiaľ, ale prosím vás.

    Pán predseda, upozornite Martvoňa, nech nevyrušuje. Naozaj mňa to vyrušuje, prosím vás.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ja som kľudný, vážení, pozrite sa, vy to raz, pozrite sa, vy máte jediné šťastie, že na chrbte ľudí tejto krajiny môžte hlbokým pluhom orať. A vy oriete, a to chlapča, to človieča drží, slzy mu tečú a kričí ešte, ešte, ale raz verím, že dorastie iná generácia, ktorá povie, nie vážení, ktorá povie, že nie, lebo že to sa už nedá vydržať, ja viem. Raz vás možno budú hnať jak Janukovyča, raz niektorých z vás budú možno hnať jak Janukovyča, nestihnete sa zbaliť, vážení. To sa pozrieme, čo tam pozostáva v tých domoch.

    Prosím vás, toto je moc, toto je za vodou, pán Borec. Ja viem, že vy ste z vlastnej vôle to nepovedali, že ja to pre Olejníka urobím, že vy to cítite, ako justičný omyl, ako krivdu, že to bude na, na Oskara, že vy teraz zabránite niečomu hroznému. Ja viem, že vám niekto zavolal. Kto vám zavolal? Paška vám zavolal? Kaliňák vám zavolal? Alebo kto zavolal? Kto stál Olejníkovi za to? Prosím vás pekne. Toto je moc, to ešte ja verím, že ešte niekto z vás to tu povie, že toto je moc, aby tu Národná rada sedela kvôli nejakému gaunerovi, ktorý bol odsúdený, ktorý mal ísť do basy, mal mať zbalené pyžamo, mal sa sprchovať v spoločnej sprche a vy ste ho vytiahli a my tu kvôli nemu sedíme. To čo má znamenať? Keď tu budeme sedieť kvôli každému gaunerovi, tak budeme zasadať večne. Však ani voľby nemusia byť, tu môžme od rána do večera, nonstop tu môžme zasadať.

  • Reakcia z pléna.

  • To nieže sme my zvolali. Čo sme mali robiť, preboha?

    Ja viem, že ste si mysleli, že to prejde, že Lipšica, vidíte, nie? To sa nedá, to sa nedá obhájiť a vy to viete, že sa to nedá obhájiť. Pán kolega vám to povedal procesne a všetky tie odborné veci my poľnohospodári nevieme, ale dobre vieme počúvať. Prosím vás, to sa nedá obhájiť. S akým "speech of the life" sem prídete? Čo poviete? Ako nás presvedčíte, že čo hrozilo v prípade pána Olejníka, že aká krivda mu hrozila? Prídete sem s tým a poviete, aká krivda hrozila pánovi Olejníkovi? Čo treba ľuďom povedať, ja neviem, viete, že niekedy tiež neviem, že čo má byť riešením, pracujme metódou malých víťazstiev, zapichnime tam vlajku a posilníme vedomie ľudí, že to má význam. Nebojujme za svetový mier. Bojujme za malé veci. Bojujme za to, aby Olejník šiel do basy. Ja viem, že to sa tu asi nemá povedať v parlamente, však? Ja viem, že sa to takto nemá, že to je možno silné, ja viem. Ale akú dostaneš, ja neviem, ako sa my máme brániť.

    Prosím vás, keď dva senáty rozhodli, že má ísť do basy, tak prečo pán Borec poňal podozrenie, že nie? Že tu sa krivda ide diať? Opravím moje vyjadrenie, my nemôžme bojovať za to, aby šiel Olejník do basy. Ale verím, že môžme bojovať za to, aby došlo k naplneniu rozhodnutí súdov. To verím a ministri, ktorí zneužívajú svoju funkciu, treba vrátiť tam, odkiaľ prišli. Len teraz rozmýšľam, že keď vy sa vrátite, odkiaľ ste prišli a tá organizácia nám je schopná ako kandidáta na ústavného sudcu poslať pána Filipa, ja neviem, čo to je za brloh. Ja fakt neviem, čo to je za brloh, prosím vás, keď to, vy ste stade prišli, z tej organizácie, ktorá je schopná, my o tom budeme rozprávať, o pánovi Filipovi, ktorý je kandidátom na ústavného sudcu, to je mizéria tejto krajiny. To je mizéria tejto krajiny. Prosím vás, to tam nemáte lepšieho? Nemáte tam lepšieho pre, ja neviem, pardon, nechcem byť už moc expresívny. Tak sa ani tam nevracajte, lebo keď sa vy tam vrátite, to znamená, že koho nám sem nabudúce pošlete? Áno, naším malým víťazstvom by malo byť to, že dôjde k naplneniu rozhodnutia súdov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, päť, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Niekedy tie časové koincidencie udalostí prinášajú ozaj čaro nechceného. Pred pár hodinami sme hlasovali o ústavných zmenách umožňujúce reformu súdnictva. No to je tak, vytvorila sa pozoruhodná predprezidentsko-volebná koalícia, ktorá má otvoriť Červené more, aby sa dalo prejsť k reforme súdnictva po tom, ako po rokoch svojej vlády, kde ako výhybkár rozmiestňoval Harabinov na ministerstvo pravosúdia a na Najvyšší súd prišiel deus ex machina s tým, že treba to súdnictvo, ktoré je v desnom stave, zreformovať. A o tri hodiny na to, ako odhlasujeme ústavný zákon do ďalšieho čítania, tu prichádza ukážka, prečo treba reformovať súdnictvo. Lebo Najvyšší súd Božím riadením sa pokúsi poslať grázla do basy. Takže to treba rozhodne vymýtiť a zreformovať. Musím povedať, že pri pohľade na toto, čo sa tu teraz odohráva, čo som si vypočul od kolegu Lipšica, pred ktorého právnou autoritou sa ako lekár dovolím skloniť, chcem povedať len toľko, že ak by som mal o takéto kádre, prepáčte, pán minister, ako vy, opierať nádej na reformu súdnictva, tak vám poviem, že po tomto, čo som si tu vypočul, by som si o vás neoprel ani bicykel.

  • Ďakujem. Dovoľte mi takú malú paralelu. Samozrejme ja nie som právnik, som lekár ako kolega Osuský. Ak dobre tomu rozumiem, riešime právny problém, kedy rôzne strany toho sporu majú nejaký názor na nejakú vec. Samozrejme súdy rozhodli v nejakých stupňoch o tom, o tom, kde to mohlo ísť. Na záver mohol minister spravodlivosti ešte povedať, že dá urobiť dovolanie na najvyššiu inštanciu, ktorá môže rozhodnúť, ako sa vec skončí. Tá paralela je v tomto. Ak by sme my, ako lekári mali rozhodovať, čo sa deje s rakovinou prostaty napríklad, keďže som urológ, tak na to existujú také nejaké veci, ktoré sa volajú "evidence based". Ten "evidence based" znamená, že máte nejaké dôkazy na to, ako by ste mali postupovať v liečbe rakovinového ochorenia. A môžte postupovať buď tak, že máte empíriu, že sa len rozhodnete, lebo sa vám to páči, tá vec, alebo tá vec, alebo máte nejaký zbor, ktorý môže rozhodnúť, kde sa to môže dostať. Ten najvyšší zbor v urológii je ten IRP guidelines committee a na tú sme sa teraz obrátili. Ja nevidím žiadny problém. Ak by sme mali riešiť rakovinu prostaty, dovoľte kolega Osuský, politicky ste už dávno mŕtvy. Takže to je tá vec, že ešte raz, nech my riešime, (hlasy v sále) riešime, riešime odborný problém, politickými, politickými nejakými nástrojmi. Ďakujem.

  • Poprosím pánov poslancov, aby reagovali na rečníka v rozprave a nie na faktické. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, no začnem asi tým, že to, že vy otravujete každého ministra, ktorý tu príde počas rozpravy, to ako vám nevadí, hej? Každého tam otravujete s vašimi otravnými táraninami. Ale ja trošku k tomu vášmu vystúpeniu. Dnes ste vystúpili ako najväčší odborník na Mongolsko. Potom sme sa ale dozvedeli, že vy ste v tom Mongolsku síce nikdy nebol, len ste leteli ponad to Mongolsko a to isté asi aj v tomto pri, v tomto vašom vystúpení ohľadom mimoriadneho dovolania. Vy ste v živote asi na súde nebol, ale asi ste s pánom Kiskom leteli ponad nejaký ten súd a zrazu ste odborník na mimoriadne dovolanie. Dovolím si povedať, že keď tu dokážeme sedieť kvôli vám, schizofrenikovi, ktorý v podstate na jednej strane akože bojuje proti úžere, na druhej strane podporuje jedného z najväčších vlastníkov, bývalých vlastníkov nebankoviek za prezidenta, tak myslím si, že tu môžme sedieť potom kvôli hocikomu, aj Olejníkovi. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, myslím, že ste usvedčili vládu Slovenskej republiky z chaosu, v akom sa nachádza. Páni ministri tu sedia a zabudli aj prečítať stanovisko vlády k tomuto návrhu. Oni sa už pripravujú na nedeľu, že budú odchádzať z vlády. Ja vám výnimočne želám, aby ste tam zostali ešte aspoň dva týždne, ďakujem pekne.

  • Ja som tiež prekvapený, pani predsedajúca, že vždy zaznie stanovisko vlády. Dokonca väčšinou máme stanovisko vlády rozdané aj v laviciach, taký býval štandardný, štandardný postup a je mi ľúto, že pána ministra Boreca sa vláda neprišla nejako zastať. Nevidím tu ani pána predsedu vlády, ani ministra vnútra. Toto nie je problém, ktorý je, ako spomínali kolegovia, nejaký lekársky, pacientsky problém. Tuná je problém, akým spôsobom vykonáva minister spravodlivosti svoje zákonné právomoci. Vykonáva ich svojvoľne, vykonáva ich arbitrárne, nevie ich vysvetliť. Ešte raz, na rokovaniach dvoch výborov na hlavný argument podaný v dovolaní, že neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného, nevedel minister spravodlivosti povedať jeden jediný, ktorý teda nebol v prospech odsúdeného vykonaný. Ani na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť, ani na rokovaní ústavnoprávneho výboru.

    Okolnosti podania toho dovolania, to že bol vydaný zatykač mesiac a pol, moja otázka znie, ako je možné a to je už otázka teda na predstaviteľov polície, že viac ako mesiac a pol nebol vykonaný právoplatne doručený zatykač košickej polícii a keď už naozaj veľmi horelo, tak bolo treba odložiť výkon trestu. Lebo minister neodložil výkon trestu spolu s podaním dovolania, teda ak tvrdí, že tam hrozila veľká ujma, tak to mal urobiť vtedy, ale až potom, keď bolo zrejmé, že asi sa už nebude možné vyhnúť realizácii zatykača. Tie časové okolnosti, o ktorých budem možno ďalej potom hovoriť v rozprave, sú evidentné. Sú evidentné. Proste niekto potreboval dostať niekoho spriazneného von z väzenia. V tom má pán poslanec Hlina, aj keď to hovoril expresívnejšie, proste pravdu. A to nie je podľa mojej mienky úloha v normálnej vláde ministra spravodlivosti.

  • Pán poslanec Viskupič sa prihlásil po, keď som ukončila možnosť prihlásiť sa. So stanoviskom vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi vystúpi podpredseda vlády Ľubomír Vážny. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemajte obavu, nezabudli sme na stanovisko vlády a teraz mi dovoľte, aby som prezentoval stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré má tlač 953.

    Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. marca 2014 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi. Vláda Slovenskej republiky prijala k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti vláda Slovenskej republiky vníma ako pokus o nenáležite zasiahnuť do končiacej kampane pred druhým kolom prezidentských volieb a zároveň ako pokus vstupovať do živých trestných vecí.

    Minister spravodlivosti Tomáš Borec od nástupu do funkcie významným spôsobom prispel k odpolitizovaniu justície a vytvoril predpoklady pre systémové riešenie skutočných problémov súdnictva, ktorým je najmä otázka vymožiteľnosti práva a efektívnosti súdneho konania. Vláda konštatuje, že minister spravodlivosti konal na základe podnetu, ktorý po posúdení spisu vyhodnotil príslušný organizačný útvar ministerstva spravodlivosti. Na základe tohto posúdenia tohto trestného spisu boli zistené závažné chyby v hodnotení dôkazov, ktoré nebolo možné ignorovať a bolo nevyhnutné postupovať podľa zákona. Minister spravodlivosti postupoval v súlade s Trestným poriadkom, konkrétne podľa ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorého znenie v minulom volebnom období presadzoval bývalý minister vnútra Daniel Lipšic prostredníctvom bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Podľa citovaného ustanovenia ak minister spravodlivosti na základe preverovania podnetu zistí chyby súdu pri hodnotení dôkazov, je dovolanie povinný podať. To jest, nie môže, ak sa to hodí alebo nie, čo sa tu snažíte naznačiť, ale je povinný. Povinnosť podať dovolanie v prípade splnených podmienok judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky pod spis. zn. III. ÚS 220/2011 a to v prípade, keď dovolanie napriek splneným podmienkam nepodala bývalá ministerka spravodlivosti, súčasná poslankyňa Národnej rady pani Lucia Žitňanská.

    Inými slovami, skupina opozičných poslancov chce vysloviť nedôveru ministrovi spravodlivosti za to, že plní svoje povinnosti v súlade so zákonom. Na základe uvedeného vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Tomášovi Borecovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Štyri faktické, päť faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Budem stručný. Ako ste si všimli, pán vicepremiér nepovedal žiadne konkrétne argumenty, len všeobecné frázy. Po prvé, posúdenie spisu. Ešte raz poviem, že v spise bol zamestnanec ministerstva spravodlivosti na pätnásť minút a dovolanie bolo podávané po piatich mesiacoch identické, prekopírované z podnetu obhajcov obvinených.

    Druhá vec. Závažné chyby tam boli zistené. No tak aké závažné chyby? Tak aký dôkaz nebol vykonaný? Tak aký prepis nebol vykonaný? Čo tvrdí minister spravodlivosti tiež všeobecne vo svojom dovolaní. Žiaden.

    Po ďalšie. Ústavný súd a jeho nález sa týka úplne inej situácie, už som to spomínal, dohodovacieho konania a nezákonne zloženého senátu. A pán vicepremiér, vás asi tiež zaviedli, už som to spomínal v úvodnom slove. Dovolanie bolo odmietnuté, odmietnuté ministerstvom spravodlivosti 4. mája 2010. Kontrolná otázka: kto bol 4. mája 2010 vo vláde? Ministerka Žitňanská? Veď vláda aj v tomto svojom stanovisku klame, aj v takejto, nie tak závažnej veci podľa mňa, ale klame. Vy tam máte spustu fráz a niekoľko klamstiev. To ako stanovisko vlády považujem za pomerne slabé.

  • Pán podpredseda, prosím vás, keby ste mi odpovedali na otázku, lebo ste povedali, že na základe posúdenia tohto spisu. Na základe posúdenia tohto spisu. Kedy, kto a ako tento spis posudzoval? Ak ste na vláde o tomto rozhodovali, mali ste aj tieto informácie? Alebo vás to vôbec nezaujímalo? Bol by som rád, keby ste na túto otázku odpovedali.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády, ja možno budem troška ostrejší a poviem, že toto je, toto je naozaj hanba, veď vy obhajujete, tuná zazneli dosť závažné obvinenia a dosť fakticky popísaných vecí, ktoré v úvodnom slove popísal poslanec Lipšic a celá vláda poverí vás a nepoviete jednu jedinú faktickú vec. Snažil som sa ju napísať. Nie je. Ako to, že minister má právo podať dovolanie, to všetci vieme. Ale prečo, preboha živého, chráni človeka odsúdeného za korupciu? Potom sa naozaj tu môžu policajti, súdy, súdne senáty, odvolacie rozkrájať a človek, ktorý niekde niekomu zavolá a nechce ísť do väzenia a pritom má dobré a správne politické krytie, sa do toho väzenia nedostane. Veď to, ja som myslel, že to nejakým spôsobom niekto obháji a teda naozaj som bol zvedavý na stanovisko vlády. A pán Olejník, ktorý má politické krytie strany SMER, nie je vo väzení a zachránil ho odtiaľ minister, ktorý sedí vo vláde SMER-u. Na toto by sme radi počuli odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, podľa mňa správne ste poznamenali a chcem to zvýrazniť, že minister mal povinnosť podať mimoriadne dovolanie. Tú povinnosť má bez ohľadu na to, či ide o odsudzujúci alebo oslobodzujúci rozsudok predmetného súdu. Ide o to, aby ochránil štát, aby nebola konaním súdu spôsobená škoda štátu ako takému. A toto pán minister urobil.

    Tu nejde o to, že či je Olejník vinný alebo nevinný. Nám to v podstate, na to je tu dovolací súd, aby rozhodol. Tu ide o to, aby štátu nebola konaním súdu spôsobená nejaká škoda. Je to niečo obdobné, keď rovnakú povinnosť má minister v zmysle § 473 Trestného poriadku zabezpečiť podklady pre prezidenta pri udelení milosti. V roku 2005 až 2006, keď bol ministrom spravodlivosti pán Lipšic, bolo šesť milostí udelených prezidentom, kedy sa dostali na slobodu už odsúdení zločinci. Keď pôjdeme týmto pritiahnutým spôsobom, keď bolo, týmto pritiahnutým spôsobom, tak v tom prípade minister spravodlivosti v tom najširšom zmysle pripravoval podklady na prepustenie šiestich zločincov. Ale preto hovorím, že nie je to správne ísť touto cestou. Treba vyčkať, nech rozhodne dovolací súd a to je dôležité. Čiže tým chcem poukázať, že otvárate Pandorinu skrinku, kedy sa dajú prehodnocovať všetky takéto zákonné postupy, ktoré musí minister spravodlivosti urobiť v zmysle príslušného zákona. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, hovorili ste, že pán minister mal povinnosť, pokiaľ videl, že by sa mohla stať nejaká neprávosť. Je zaujímavé, že len v tomto jedinom prípade, kedy sa jedná o zástupcu SMER-u, pokiaľ naznačil aj iný predrečník, tak bol tu iný prípad a v tom prípade minister bol ticho. Takže zaujímavé, že pri bežných občanoch to nie je možné a pri iných to musel, pretože je to jeho povinnosť. Zaujímavé, že tie povinnosti si plní raz tak, raz inak, ale vždycky je to v prospech niekoho, kto je spriaznencom vládnej strany.

    Inak vaše vystúpenie hodnotím takisto ako najslabšie z tých doterajších, ktoré sa snažili obhájiť odvolávanie ktoréhokoľvek ministra, prípadne predsedu vlády. Doteraz sa tí obhajcovia v podobe ministrov alebo podpredsedov vlády snažili aspoň debatu zaviesť úplne iným smerom, ale v tomto prípade ste nemali ani snahu, ani, ani nič teda konkrétne povedať. Snažili sa tuná vytiahnuť aj nejaké argumenty. Vy ste nevytiahli žiadny konkrétny relevantný argument. Nepresvedčili ste nás ani o tom, že prečo by musel ten minister naozaj vykonať toto svoje právo a zastaviť odsúdenie človeka, ktorý bol právoplatne dvomi súdmi uznaný vinným z korupcie. Takže je to naozaj celé zlé a vidno, že vám už dochádza asi para, keď nemáte už na to ani, aby ste obhájili síce neobhájiteľné, ale aspoň sa posnažili.

  • Chcete reagovať, pán podpredseda vlády? Nie. Takže chcete, pán podpredseda, reagovať? Nie. Poprosím teraz, dámy a páni, keďže pán poslanec Hlina bol jediný písomne prihlásený a dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne ešte predtým, ako udelím slovo potom pánovi ministrovi. Končím možnosť sa prihlásiť. Sedem, osem pani poslankýň a pánov poslancov. Ešte ako, predtým, ako vám dám, pán poslanec Kadúc, slovo, o slovo požiadal pán minister spravodlivosti. A pán, pán minister, potom pani (hlasy v sále) a potom spravodajca. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, tak som rád, že som sa dostal konečne k slovu aj ja. Na úvod mi dovoľte povedať jednu vec. Podľa môjho názoru táto schôdza vôbec nie je o mne a o dovolaní v trestnej veci. Táto schôdza, podľa môjho názoru, je výlučne o mediálnej prezentácii osoby pána Lipšica a jeho politického subjektu.

  • Úprimne sa divím vám všetkým, ktorí ste sa podpísali na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze. Stali ste sa kulisou politického divadla pána poslanca Lipšica.

    Zvolanie tejto schôdze vnímam ako nebezpečný pokus poslancov v rozpore s ústavnou zásadou trojdelenia moci vstupovať do živých trestných vecí a nahrádzať tak rozhodovanie súdu, ktoré ešte len má nastať. Upozorňujem, že o dovolaní v trestnej veci nemôže rozhodnúť ani vláda, ani vy poslanci, ale výlučne súd. Výlučne súd. Odmietam, aby sa tento zákonodarný zbor zmenil na súdny tribunál a posudzoval obsah procesných úkonov v živej trestnej veci. Považujem za absurdné, aby sa táto rokovacia sála zmenila na pojednávaciu miestnosť, kde sa budú vykonávať jednotlivé dôkazy.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Lipšic veľa hovoril a zrejme ešte bude veľa hovoriť o údajných signáloch pre vyšetrovateľov a sudcov, ktorých som mal akože vyslať svojím konaním. Dovoľte mi teda uviesť, aké signály som vyslal v skutočnosti, a to nielen týmto, ale všetkými mojimi rozhodnutiami.

    Ako minister spravodlivosti som dal dovedna tridsať jedna dovolaní, a to v prospech či už alebo v neprospech odsúdených. Napríklad aj vo veci korupcie, o ktorej dnes hovoríme, a je to citlivá otázka. Hovorím o veci trestne stíhanej sudkyne. Špecializovaný súd a následne Najvyšší súd, inštancie, ktoré tu spomíname dnes, túto sudkyňu oslobodili, hoci, podľa môjho názoru, jej vina bola dokázateľná. Preto som si splnil svoju zákonnú povinnosť, a opakujem ešte raz, povinnosť, a podal som proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu v tejto veci taktiež dovolanie, aby sa touto korupčnou kauzou opäť zaoberali. To tu, samozrejme, nebolo spomenuté a samozrejme vieme prečo. Už som to povedal na začiatku.

    Signál, ktorý vysielam podávaním jednotlivých dovolaní, je, vážení poslanci a poslankyne, taký, že očakávam od súdov, že budú postupovať v trestných veciach vždy stopercentne tak, aby nenechali žiaden priestor pre pochybnosti. Som presvedčený, že právo občanov na spravodlivé a funkčné súdy zodpovedá povinnosť kompetentných konať, ak súdy pochybia. Preto som podal dovolanie v kauze tejto sudkyne, ktorú, podľa môjho názoru, súd nesprávne oslobodil spod korupčného trestného činu. Preto som podal aj ďalších tridsať dovolaní, či už v prospech alebo neprospech obvinených alebo odsúdených. A preto som podal dovolanie aj v trestnej veci odsúdeného Olejníka.

    Zrejme prvý raz v histórii sa stalo, že minister má byť odvolaný iba za to, že si dôsledne plní svoje povinnosti. Ako minister spravodlivosti som si podaním tohto dovolania splnil povinnosť, ktorú do zákona v minulom volebnom období presadil vtedajší minister vnútra Lipšic tu s pani poslankyňou Žitňanskou. Bolo to presne 1. novembra 2011, keď sa stala účinnou táto novela Trestného poriadku. A ten istý pán poslanec Lipšic, ktorý dnes navrhuje vysloviť mi nedôveru.

    Vážení kolegovia z opozície, neviem, či si uvedomujete absurdnosť tejto situácie. Považujem za potrebné zdôrazniť, že spis v uvedenej trestnej veci má aj vyhradené časti a išlo by o flagrantné porušenie zákona, ak by som teraz z tohto spisu vyťahoval dokumenty a preberal prepisy odposluchov a spoločne tu s vami vykonával jednotlivé dôkazy tak, ako sa snaží pán poslanec Lipšic navodiť. Viem, že pán Lipšic mal na rokovaní ústavnoprávneho výboru, keďže som sedel blízko pri ňom, pred sebou neanonymizované rozsudky a zároveň aj ďalšie dokumenty a uvádzal informácie z týchto dokumentov. No ja som si dal zistiť, kto vstupoval do spisu od momentu, keď tam vstúpil pracovník ministerstva spravodlivosti v minulom roku a zistil som, že tam nie je žiaden záznam o prístupe do spisu žiadnou osobou. Takže možno je na mieste otázka, odkiaľ pán poslanec získal informácie?

  • Samozrejme zákonným spôsobom, to je jasné. O takomto nahliadnutí môže rozhodnúť jedine predseda senátu, takže je to naozaj otázka, že či nebol porušený zákon. Ale to nie je podstatné v tejto chvíli.

    Vrátim sa k podstate veci a teda k môjmu postupu v dovolaní v trestnej veci pána odsúdeného Olejníka.

    1. Konal som na základe podnetu, ktorý tak ako každý iný podnet, prešetrovala sekcia trestného práva na ministerstve spravodlivosti. V rámci preverovania tohto podnetu sa ministerstvo spravodlivosti stotožnilo s jeho relevantnými časťami, keďže po preštudovaní spisu boli zistené chyby v dokazovaní. Chcel by som poznamenať, že podať dovolanie je síce moja osobná kompetencia, tak ako to tu už bolo povedané správne, no v tejto veci som sa stotožnil s odporúčaním všetkých úrovní riadenia ministerstva počnúc odborným referentom cez úroveň riaditeľa odboru trestného súdnictva, generálneho riaditeľa sekcie trestného práva až po úroveň štátneho tajomníka. Len stručne uvediem, že súdy v tejto veci podľa názoru ministerstva spravodlivosti vyniesli odsudzujúce rozhodnutia bez právneho vyhodnotenia relevantných dôkazov na základe nepriamych dôkazov, pričom v jadre tvrdenia súdov akokoľvek presvedčivo môžu na prvý pohľad znieť, ostali len v polohe konštatovania.

    2. Ako minister spravodlivosti som konal plne v súlade s Trestným poriadkom a podľa toho ustanovenia, ktoré bolo doňho pridané bývalou vládou, čiže je to podľa ustanovenia: ak minister na základe preverovania podnetu zistí chyby súdu pri hodnotení dôkazov, je dovolanie povinný podať.

    V tomto smere by som chcel upriamiť vašu pozornosť na vyjadrenia viacerých odborníkov v oblasti trestného práva, či už je to prof. dr. Jaroslav Ivor, doktor práva z Paneurópskej vysokej školy alebo prof. Záhora, alebo taktiež aj pani doc. Lucia Kurilovská alebo docent Tomáš Strémy z rôznych právnických fakúlt. Všetci zhodne potvrdili, že zo strany ministra spravodlivosti by išlo o závažné porušenie zákona, pokiaľ by napriek zisteniam, ktoré urobil, mimoriadny opravný prostriedok nepodal. To je v stručnosti výťah z tých všetkých súladných stanovísk.

    Pevne verím, že absolútna z vás, absolútna väčšina z vás neočakáva, že tu budem svoj zákonný postup obhajovať protizákonným vyťahovaním informácií zo živého trestného spisu a hlavne suplovať tu činnosť dovolacieho súdu, o čo sa snaží práve pán poslanec Lipšic. To je absolútne neprípustné.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. To, že som pripojil svoj podpis pod návrh na túto schôdzu, súvisí s tým, že ste podali to dovolanie len veľmi okrajovo. Môj podpis tam je preto, lebo ste dostatočne nevysvetlili, prečo ste ho podali. To bol pre mňa najzákladnejší a naj, najpevnejší argument, aby som sa pod to podpísal. Nedali ste mi ani jeden protiargument, prečo by to tak nemalo byť. Nespochybňujem zároveň, že je to aj do istej miery vaša povinnosť. Ja k tomu ešte vystúpim.

    A čo ma zaujíma, aby ste mali možnosť reagovať, je, podali ste 31 dovolaní a prosím vás, odpovedzte mi presné číslo, koľkokrát ste podali odklad výkonu trestu?

  • Vystúpim v rozprave, ale budem trošku taký, taký telegrafický len teraz. Pán minister, minule tu spomínal váš premiér, že opozícia je ním posadnutá. Mne sa niekedy zdá, že tá posadnutosť je opačná, aj to, čo ste, s čím ste vy začali tuná. Ale napríklad aj čo bolo na výbore našom pre obranu a bezpečnosť, kde som bol kvôli tomuto obvinený, že zneužívam deti vo Vtáčkovciach, jedným z vašich poslancov, proste jak ste úplne, v akej polohe sa vy nachádzate, takej naozaj absolútnej posadnutosti, to som prekvapený.

    Minister spravodlivosti má povinnosť podať dovolanie vtedy, ak zistí jednoznačné konkrétne pochybenia. Vy ste nepovedali ani jedno. Vtedy má povinnosť podať dovolanie. Nepovedali ste ani jedno, ani jeden jediný argument. Spis má vyhradené časti a preto nie je možné do neho nahliadať bez toho, aby bol záznam v spise. Váš zamestnanec nahliadal do spisu pätnásť minút a vy máte všetky kópie spisu od obhajcov odsúdeného. To je problém, pán minister. Vy sa pýtate, že od koho mám ja rozsudky? Sú to verejné listiny. Ja nemám vyhradené časti zo spisu. Ja mám rozsudky a dovolania, ktoré sú verejné listiny.

    A posledná poznámka, ešte len v tomto, v tejto faktickej. Hovoríte o kauze pani bývalej sudkyne alebo dnešnej sudkyne Sninskej, že ste podávali dovolanie proti jej oslobodzujúcim rozsudkom. Pán minister, viete, kto ju oslobodil na Najvyššom súde? Viete, ktorý senát ju oslobodil? V senáte bol pán Lipovský a pán Burger. Viete, ktorý senát bude rozhodovať o tomto dovolaní? V senáte je pán Lipovský a pán Burger. Blahoželám vám.

  • Pán minister, chcete reagovať? Nie. Do rozpravy teraz sa prihlásila pani navrhovateľka. Takže dáme prednosť pani navrhovateľke a potom vystúpi pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne za slovo, (hlasy v sále) pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nie, to sa nedá obhájiť. Vy to viete, pán minister, že sa to nedá obhájiť, všetci tu, v tejto sále vedia, že to je neobhájiteľné, možno s výnimkou pána poslanca Martvoňa, ale inak všetci to vieme, vláda to vie a ešte pán poslanec Madej sa k tomu hlási, ale to je vcelku neprekvapujúce.

    Vláda to vie, že sa to nedá obhájiť, vláda vie, že sa to nedá obájiť. Kde je premiér? Kde je minister vnútra, ktorý s takou obľubou tu obhajuje vládu, ministrov v každej krízovej situácii? Nie je tu. Tak ako o čom sa rozprávame? Nedá sa to obhájiť. Dal by sa zaujať normálny postoj, pán minister, lebo ja rozumiem, že aj takéto mimoriadne dovolania proste niekto spracuje a idú cez nejaké inštancie riadenia na ministerstve spravodlivosti, až prídu k vám. A ja rozumiem aj to a chápem to, pretože jedno máme spoločné, ani vy, ani ja nie sme, nazvem to, kovaní trestní právnici, takže musíme sa spoľahnúť na ľudí, čo nám v trestných veciach položia na stôl. Čiže ja dokážem dokonca mať pochopenie. Ale keď sa potom, keď to vypláva na povrch, na to pozriete, tak vám musí byť zrejmé a vám to je zrejmé, že toto sa nedá obhájiť a v takej situácii je len jedna možná reakcia a síce, že by ste ten mimoriadny opravný prostriedok stiahli a niekto by strašne, ale strašne rýchlo odišiel z toho ministerstva. To je jediná normálna reakcia na túto situáciu, pokiaľ ten telefonát naozaj nešiel k vám, pán minister.

    Ja som bola v tomto prípade veľmi opatrná a Daniel Lipšic to vie. Pretože keď ma oslovil s otázkou, či pridám podpis na odvolanie ministra Boreca, tak som mu povedala, že napriek tomu, že všetky jeho argumenty znejú presvedčivo, myslím si, že treba dať priestor ministrovi spravodlivosti, aby svoje dôvody, prečo podal to mimoriadne dovolanie, aby to, aby to vysvetlil. Pretože skutočne som mala obavu, alebo nechcelo sa mi veriť, že by mohol byť minister spravodlivosti Borec taký neopatrný, aby použil tento mimoriadny opravný prostriedok a nemal na to naozajstný dôvod, naozaj vysvetliteľný dôvod.

    Preto sme zvolali zasadnutie aj druhého výboru, ústavnoprávneho výboru s kolegami a pozvali sme ministra, aby tie svoje dôvody vysvetlil a obhájil. Ja musím povedať, že ani na ústavnoprávnom výbore sme nedostali žiadne konkrétne vysvetlenie, žiaden konkrétny dôvod, prečo toto dovolanie bolo podané. Odzneli len nekonkrétne frázy, tak ako dnes, naozaj veľmi nekonkrétne frázy o zlom postupe súdov, ale nič viac, nič konkrétne, čo by ma bolo presvedčilo, že to podanie opravného prostriedku je dôvodné.

    Nie, my tu neposudzujeme, pán minister, živú trestnú vec dnes. My tu posudzujeme vaše konanie a vašu zodpovednosť, akým spôsobom nakladáte s oprávneniami ministerstva spravodlivosti. A pozor, živou vecou ste to spravili vy, pretože tam je právoplatné rozhodnutie a spravili ste tú vec živou vaším využívaním oprávnení ministra spravodlivosti, a ja tvrdím, že takým spôsobom s nimi nakladáte, že nemôžete zotrvať vo svojej funkcii.

    Na výbore okrem týchto fráz, ktoré odzneli aj dnes, sme sa dopočuli ešte dve veci, a síce, pán minister potvrdil, že posúdenie otázky, že či bol náležite zistený skutkový stav, je veľmi subjektívne. Čiže sám ste pripustili, že to je otázka veľmi subjektívneho posudzovania. A na výbore ste povedali, že ste podali dovolanie z opatrnosti, z opatrnosti. To ste povedali na výbore, pán minister. Opakujem, hovoríme o využití mimoriadneho opravného prostriedku podľa ustanovenia zákona, ktorý, ako ste mi sám povedal, je šitý na mieru justičného omylu. Čiže šitý na mieru v situácii, keď máme právoplatné rozhodnutie súdu v trestnej veci, ktoré je zjavne nespravodlivé a stala by sa krivda a preto tu musí byť pre prípad takéhoto excesu nejaký nástroj, aby sa zabránilo zjavnej nespravodlivosti a krivde. Na to je ten nástroj. Nie pre opatrnosť ministra v každom jednom prípade, v každom jednom podnete, ktoré chodia stovky na ministerstvo spravodlivosti v trestných veciach, pretože pochopiteľne obžalovaní a obvinení a odsúdení to skúšajú. V tomto prípade odsúdený, pokiaľ ide o mimoriadny opravný prostriedok. Samozrejme, že skúšajú využiť všetky opravné prostriedky a všetky možnosti, ktoré sú. A sú to stovky, to nie sú desiatky. Tak ak by ste toto oprávnenie využívali v každom prípade, kedy z toho podania vyplýva nejaká pochybnosť a využívali ste to z opatrnosti, čo by ak, no, tak potom by ste museli to dovolanie podať v každom jednom prípade. Však to je hlúposť, to nie je argument, čo ste použili, pán minister. Takže nemáme na stole konkrétny argument a ja si musím, žiaľ, nejak aj napraviť názor a musím sa pýtať, že či vám to za to stojí, pán minister, pretože toto je naozaj za tou hranou, aj ako hovoril môj predrečník kolega Hlina. A odpovedám mu, nie, toto sa nedá obhájiť.

    Ale dovolím si naozaj aj ten druhý pohľad, ktorý tu už odznel, druhý pohľad, ktorý je naozaj symbolický. Téma justície sa naozaj stala veľkou témou prezidentskej kampane. Premiér povedal, že stratil trpezlivosť s justíciou a že pripravuje veľké zmeny. Ten, kto by mal tieto veľké zmeny garantovať, by mal byť minister spravodlivosti, ale ten sa z tejto diskusie úplne vytratil. Počuli sme ministra spravodlivosti v súvislosti so zmenami ústavy niečo povedať? Nie. A paradoxne alebo možno symbolicky práve v tých dňoch, keď sa vedie veľká diskusia o novele ústavy, tu stojí minister spravodlivosti a snaží sa vysvetliť, prečo pomohol za korupciu odsúdenému poslancovi nastúpiť na výkon trestu. Veď to je absurdná situácia a strana SMER, ktorá sa už týždne snaží presvedčiť verejnosť, aký má záujem na očistení justície od nečestných sudcov, ho bráni a spochybňuje pritom prácu presne tých sudcov, ktorých sa treba zastať a ktorých treba, ktorým treba poďakovať. Naozaj, neviem si predstaviť väčšiu a lepšiu symboliku pre stav a perspektívu slovenskej justície, pokiaľ ju bude reformovať strana SMER.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, no, zaujímavé vystúpenie, len má jednu takú chybu. Chcem sa vás spýtať, keď tvrdíte, že ako vám ide o spravodlivosť a podstatu veci ako takú, prečo ste nepočkali s mimoriadnou schôdzou a s jej zvolaním až na rozhodnutie dovolacieho súdu, keď bude to celé konanie skončené? Prečo? No ja vám poviem prečo, lebo prezidentské voľby. Vy na tomto robíte obyčajnú politiku, ktorá vám teraz zapasovala a snažíte sa to zneužiť na úkor ministra spravodlivosti v prezidentských voľbách. Kebyže vám fakt závisí na tej spravodlivosti a chcete ju, tak počkáte na rozhodnutie dovolacieho súdu o tom ministrovom dovolaní ako takom. Ale vy ste nečakali, tá vec je ešte živá. To je to isté, čo som povedal aj pánovi ministrovi, teda bývalému ministrovi Lipšicovi, kebyže sa ide do všetkých vašich vecí, ktoré ste rozhodovali v rámci rozkladu ako ministerka, alebo v rámci správneho konania, v rámci obnovy konania, tak z tých odôvodnení tiež by sa dalo vykľuť a vykúzliť takáto mimoriadna schôdza, že máte tam niektoré odôvodnenia veľmi zvláštne. Ale sú to veci, ktoré môže vždy preskúmať ešte súd. A v tomto prípade je to to isté. Preskúmava to súd kvôli tomu, aby štátu nevznikla žiadna škoda. Preto to minister podal. Toľko z mojej strany.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči. Až budete chcieť reagovať, prepáčte, pán poslanec, pani spolupredkladateľka, musíte sa prihlásiť ako s reakciou a nemať kartu.

  • Reakcia poslankyne.

  • No tak si ju choďte zobrať. Poprosím vás, dajte čas pánovi poslancovi Lipšicovi. Nech sa páči.

  • Počúvajúc niektorých kolegov ako môjho predrečníka si niekedy myslím, že mlčať je, je niekedy naozaj zlato. Pán poslanec, len jedna taká poznámka malá, keď budete hovoriť o tom, koľko bolo udelených milostí, (reakcia z pléna) tak...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec.

  • by som vás poprosil, len jedna poznámka...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec! Nemôžete, viete, že nemôžete reagovať na...

  • Keby ste moje, ako, každý reaguje, pani predsedajúca, na kohokoľvek. To je v poriadku?

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Nemôžete reagovať...

  • Či len opoziční nemôžu? Koaliční môžu? A teraz k pani poslankyni Žitňanskej.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale reagujte, reagujte na predrečníčku.

  • Áno, ale, však ja vystúpim potom aj v rozprave, ale keď tu niekto evidentné klamstvá rozpráva, tak mne sa zdá, že je to problém.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Môžete v rozprave potom vystúpiť. Nech sa páči.

  • Ja by som to ešte, reagoval na to, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, predtým samozrejme, že aj pán minister. Tá téma, že odkiaľ opozícia má právoplatné rozsudky, ktoré sú verejnou listinou, sa mi zdá byť pomerne tupá. Poviem aj prečo. Nielen preto, že sú to verejné listiny, ale aj preto, že toto rozhodnutie bolo vydané senátom, Dr. Kliment, Dr. Karabin, Dr. Szabo. Ľudia, ktorí nie sú v priateľskom vzťahu s pánom Harabinom.

    Pán minister, opýtajte sa o poschodie vyššie, či keď došiel dotaz od novinárov, že tu je nejaké dovolanie v kauze rozhodnutia tohto senátu, či náhodou kolega o poschodie vyššie neposielal novinárom nejaké dokumenty mysliac si, že tým konajúci senát zdiskredituje. Opýtajte sa, kam on šiel o poschodie vyššie, či náhodou on neposielal novinárom tie dokumenty zo súdneho spisu. Ešte raz, dokumenty, ktoré sú verejnou listinou. Takže brzdite pri tom, keď budete rozprávať o tom, že odkiaľ tie rozsudky a dovolania sú, dobre? Opýtajte sa o poschodie vyššie.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne. Je teda a myslím, že sa to dozvedáme a bolo by dobré, keby sa to dozvedelo čo najviac ľudí, že tuná je chabý pokus, a ešte do koho do čela obhajoby si postaviť, to nech si zvážia oni. Obhájiť niečo, čo sa v zásade nedá, však preto to tak vyzerá, ako to vyzerá a, čiže je to neobhájiteľné, aj, ja aj takto poviem, že ja som aj zvažoval, čo som chcel, som povedal, niečo som zabudol, ale kľudne by to bez toho bolo, len ja ešte rozmýšľam, lebo veľa už bolo povedané, veľa už budeme len recyklovane (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), ale ja rozmýšľam, čo povie taký pán Číž? Ja naozaj pre túto chvíľu, preto som sa aj prihlásil a chcem byť po ňom, lebo ja naozaj som zvedavý, že čo povie pán Číž po 25 rokoch v parlamente, lebo minule sa tu chválil, že je 25 rokov v parlamente, a podľa mňa, tu túto debatu posunie ohromným spôsobom dopredu, po vystúpení pána Číža. Čiže preto som si dovolil prípadne na to, "on line" pokúsim sa reagovať. Čiže naozaj, kam to chcete dostať? Kam chcete dostať tú debatu? Tu ste nechali obhajovať vysokoškolského profesora, prosím vás, on učí na vysokej škole?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, pán poslanec, reagujte, reagujte na, na pani...

  • Prosím vás, obhajujete niečo, mali ste stiahnuť uši, zraziť opätky a zmiznúť odtiaľto ako gáfor. Pán minister mal stiahnuť dovolanie a odísť. Prosím vás, čo tu chcete obhajovať? Čo chce obhajovať pán Číž? Čo chce? Ja naozaj, to bude stáť za to, to bude treba nahrať, prosím vás, to sme zvedaví všetci.

  • S reakciou, nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja možno len krátko. Takže novela ústavy nie je kampaň, odvolávanie ministra Boreca je kampaň a tak teda, keď je to kampaň, pán poslanec Martvoň, tak teda ja volím Andreja Kisku. A vy?

  • Smiech v sále.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, pán minister, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, pani spolupredkladateľka sa trošku sama seba priznala, že motívom je asi kampaň, keď tu ide hovoriť, koho, koho volí, koho nevolí. Samozrejme, na pôde parlamentu poslanec Národnej rady môže povedať všetko, ale, dámy a páni, keď ste si pre prezidentskú kampaň vybrali osobu ministra, ktorého budete odvolávať, tak si myslím, že pokiaľ ide o ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, trafili ste úplne vedľa. Myslím si, že ak by ste chceli odvolávať niektorého z ministrov, tak určite minister Tomáš Borec je ten posledný, ktorý by bol na rane. Je to dosť nepochopiteľné predstavenie, ktoré mne osobne, dámy a páni, vôbec nedáva logiku. Pokiaľ by išlo len o propagáciu jedného zo spolupredkladateľov pána poslanca Lipšica, vtedy by to účel táto schôdza určite splnila, čo už dnes sa tešiť môže, že svoj účel plní.

    Všetko so všetkým súvisí a možno si dovolím na úvod povedať len také krátke zhodnotenie vnútropolitickej situácie. Opozičnú politiku robia, a to chcem povedať so všetkou cťou a chválou, traja opoziční lídri, triumvirát poslanca Hlinu, Lipšica a Procházku. Hovorím to preto, že po ich vystúpeniach nemá opozícia s úžasom tlieska, teší sa, ako pán poslanec Hlina niekedy rozbíja nábytok, čo mne osobne vadí, búcha topánkou po nábytku Národnej rady a iných expresívnych prejavov. Hovorím, vadí, pretože naozaj niekedy dobrý obsah je zničený zlou formou a v parlamente, si myslím, že by mali poslanci vystupovať s noblesou.

    Pokiaľ ide o kolegu Procházku, tak ten mi momentálne v tomto predstavení chýba. Nepochybne je tu ale pán poslanec Lipšic, ktorý chce dohnať jeho náskok, ktorý získal v prvom kole, keď KDH v snahe predložiť čo najviac kandidátov na prezidentov uspelo práve so svojím jedným bývalým členom.

    Môžem povedať, že je to forma, dámy a páni, akou ste si vybrali svoju prezentáciu a veľmi ľutujem a príznačné na tom je, že štandardné politické strany v opozícii sa nezmôžu na nič, len ticho pozerať a sem-tam vám zatlieskať. Takto dopadla opozícia dnes. Pán poslanec Lipšic si možno, neviem prečo načasoval tento deň, ale zozbieral podpisy namiesto toho, aby kolegovia z opozície sa chytili vlastných a oveľa logickejších tém, ktoré sú pre Slovensko dôležité a inicioval, spolu inicioval s ostatnými túto schôdzu. Ako som už povedal, minister Tomáš Borec je podľa mňa jeden z najhorších pre vás adeptov na odvolávanie, preto mi to nedáva logiku.

    Ja si ale spomínam, dámy a páni, nedávne časy za ministrovania pani Žitňanskej, keď sme tu mali z justície bojisko, barikády, ostreľujúcich sa predstaviteľov justície, exekutívy a ako po sebe nadávali, podávali jednotlivé podania. To bolo obdobie, keď bolo pre justíciu najhoršie, to bolo obdobie, keď ste rozvrátili pomery v justícii, keď ste neústavným spôsobom zasahovali do nezávislosti justície. A to, dámy a páni, o čo sa snažíte dnes, je možno pripomenúť si tieto, tieto obdobia práve preto, že vám vadí pokoj, ktorý doviedol do justície minister Tomáš Borec. Je všeobecne známe, že Tomáš Borec je odborník, ktorý prijal ponuku vykonávať funkciu ministra spravodlivosti a myslím si, že žiadny z jeho krokov za posledné dva roky ho vo svojom, vo svojej pôsobnosti na tejto funkcii nijako nediskvalifikuje. Naopak, môžeme vysloviť len spokojnosť s tým, akým spôsobom sa pomery v justícii po vašich šarvátkach a vašich rozbrojoch naprávajú.

    Pán poslanec Lipšic premenil rokovaciu sálu Národnej rady na súdnu sieň. Opäť môžem povedať, že môžem len rešpektovať vyhlásenie ktoréhokoľvek poslanca. Nezostáva mi nič iné, len právo, respektíve niekedy aj vlastná povinnosť reagovať na ne. Možno to povie pán poslanec Lipšic, že na úvod mojej argumentácie, že je to veľmi slabé, ale ja sa predsa len dotknem pri svojom vystúpení formy a spôsobu a zákonnosti, akým zabezpečuje napríklad pán poslanec Lipšic a jemu osoby blízke dokumenty, s ktorými vychádza, vychádza potom na denné svetlo.

    Ja sa otvorene pýtam, odkiaľ pán poslanec Lipšic zabezpečil alebo získal dokumenty, ktorými na ústavnoprávnom výbore, dámy a páni, mával. Možno to nie je dôležité z pohľadu toho, či konal minister spravodlivosti správne alebo nesprávne. K tomu budem hovoriť o trochu neskôr. Ale veľmi rád by som bol, keby som vedel, akým spôsobom pán poslanec Lipšic to myslí úprimne a či podporuje zákonnosť konania ľudí na Slovensku a materiály, ktoré zabezpečuje, či ich zabezpečuje alebo podporuje získavanie zákonným alebo nezákonným spôsobom. To je už pre mňa, dámy a páni, či chcete alebo nie, veľmi dôležité.

    Pán poslanec Lipšic totižto na rokovaní ústavnoprávneho výboru mával niekoľkými dokumentmi. V prvom rade, pokiaľ som videl, môžete ma opraviť, bol to rozsudok Najvyššieho súdu a bola tam pečiatka podateľne. Celkom zjavne išlo o oficiálnu listinu, môžeme sa domnievať. Boli tam procesné úkony účastníkov, čo už aj keď budeme o chvíľu hovoriť o tom, čo je to verejná listina a povaha takéhoto dokumentu, tak procesné úkony účastníkov, nejaký podnet alebo, alebo podanie mať takúto povahu asi nemá. Určite tam mohol byť aj nejaký, nejaký ďalší dokument, ktorý hovorí o jednom. Pán poslanec Lipšic tvrdí, že ide o verejné listiny.

    Dámy a páni, ale ja by som si tu dovolil krátky exkurz, že nie je všetko verejné, alebo má byť zverejnené, čo je verejná listina. Povedzme si, čo je to verejná listina. Verejná listina je listina, ktorá zakladá, mení, alebo ruší práva alebo povinnosti, je vydaná na základe zmocnenia príslušného zo zákona alebo predpisu, týka sa otázok, ktoré sú významné nielen z hľadiska osoby a veci, na ktorú z hľadiska záujmov spoločnosti štátu a je spravidla vydaná štátnym orgánom a jej obsah sa podľa práva považuje, ak je v predpísanom konaní, nie je dokázaný opak, za pravdivý. To je verejná listina. To znamená, je to listina vydaná nejakým štátnym orgánom, ktorá sa považuje za pravdivú, má vyššiu dôkaznú hodnotu a vyplýva jej vznik alebo zánik práv. To je verejná listina.

    Verejná listina neznamená, že je zverejnená listina. Prečo? Môžeme si povedať, že za verejnú listinu sa považuje napríklad, podľa práva a zákonov, občiansky preukaz, vysvedčenie o maturitnej skúške, rodný list, diplom o ukončení vysokej školy a ďalšie dokumenty. To sú verejné listiny. To je ten prízemný argument, ktorý pán poslanec Lipšic používa, že on držal v ruke verejné listiny. Ja sa pýtam, či verejná listina, ktorým je aj napríklad rodný list pána poslanca Lipšica, má byť z tohto titulu zverejnený, lebo je to verejná listina, má povahu verejnej listiny, občiansky preukaz a tak ďalej.

    Ja len chcem povedať, dámy a páni, jedno, že pokiaľ pán poslanec Lipšic má záujem tvrdiť, že rozsudok, ktorý je opečiatkovaný, oficiálne patrí zo spisu z dôvodu, že je verejná listina, má byť v tejto podobe zverejnený, tak takéto tvrdenie je nepravdivé. Dámy a páni, rozsudky sa zverejňujú, ale predtým dochádza k ich anonymizácii a forma zverejnenia určite nie je s pečiatkou podateľne, s pečiatkou súdu. Pán poslanec Lipšic nie je osobou, ktorá je oprávnená nahliadať do trestných spisov, asi nie je orgán činný v trestnom konaní, ani účastník trestného konania. Pán poslanec Lipšic predviedol nejaké informácie o tom, čo všetko sa dialo, čítal nám údajne zo spisu a ja sa už len domnievam, kto nahliadal, ak sú vôbec tieto údaje pravdivé, ktoré tvrdí, zo spisu, kto vyhotovoval kópie spisu, živého spisu, ktoré následne asi boli poskytnuté pánovi poslancovi Lipšicovi. Nespochybňujem zverejňovanie rozhodnutí, o ktoré sa snažila pani poslankyňa Žitňanská a tieto právne predpisy zotrvali dodnes. Forma a obsah listín, ktoré mal v ruke pán poslanec Lipšic, hovoria o tom, že to nie sú listiny, ktoré by sa v takejto podobe zverejňovali. Pán poslanec Lipšic, neklamte s pojmom verejná listina. Verejná listina je aj váš rodný list, ale ten asi na internet vešať nebudete.

    Mám pocit, že toto sú praktiky, keď si ideme na súd, lebo neviem, niekto má možno vplyv známych kamarátov, nakopírujeme si spis, do ktorého nemám prístup, lebo nie som orgán činný v trestnom konaní a potom túto otázku mojej dobromyseľnosti, respektíve dobromyseľnosti pána poslanca Lipšica zamietnem len tým, že je to verejná listina, to je také veľmi prízemné a pripomína mi to, nehnevajte sa, pán poslanec, pripomína mi to éru pána Mečiara. Ten si tiež na stole svojho času našiel rôzne papiere a nepotreboval vysvetľovať, odkiaľ sú. Pevne verím, že sme dnes vyspelejšia spoločnosť a ľudí bude zaujímať zákonnosť vášho konania, akým spôsobom ste sa dostali k pravdepodobne, stále nemôžem povedať, listinám zo živého spisu.

    Toľko, dámy a páni, pokiaľ ide o verejné listiny. Môžme počkať. Pokiaľ ide o to, čo v tomto prípade je naozaj predmetom sporu, môžme si hovoriť, že či ide o skutkovo a právne náročnú kauzu. To nechajme možno na právnikov a na tých, ktorí majú naštudovaný spis, nepochybne pán poslanec Lipšic k tomu patrí, parlament však nie je súd, na ktorom by sa vykonávali dôkazy. Pre mňa je jedno podstatné, dámy a páni, že zákon zveruje ministrovi spravodlivosti pôsobnosť, respektíve právomoc, ktorou je právo posúdiť dôvody v rámci podnetu aj na podanie dovolania. Jeho právo, dámy a páni, z tohto zákona chápem ako právo mať právny názor. Nielen právo, ale je povinnosť ministra spravodlivosti mať právny názor, vyhodnotiť podnet, naštudovať alebo na základe právnych predpisov právne vec posúdiť a právny predpis aplikovať na daný skutkový stav. Je jeho právo, ale súčasne aj povinnosť mať právny názor.

    Dôvody, pre ktoré bola táto schôdza zvolaná, podľa môjho názoru, je vlastne záujem kolegov z opozície "stíhať", v úvodzovkách stíhať, pretože ten pojem použijem neskôr, ministra spravodlivosti, teda odvolávať, trestať ministra spravodlivosti za to, že si dovolil v nejakej právnej veci mať právny názor. Jeho povinnosťou bolo mať právny názor. Dostal podnet a ten podnet musel nejakým spôsobom vybaviť. Vy máte právny názor, že to vybavil inak, ako bolo správne, niekto iný a dokonca šiesti odborníci z oblasti trestného práva uviedli, že konal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, o tom to je. Minister mal právny názor a dokonca podľa Trestného poriadku musel mať právny názor, aby vybavil podnet.

    Prečo to hovorím, dámy a páni, práve preto, že za právny názor, ktorý minister bol povinný, pán poslanec Kaník, nehnevajte sa, ale naozaj rušíte. Za právny názor, ktorý minister spravodlivosti uplatnil pri hodnotení skutkového stavu, posúdení právneho predpisu a aplikácií na daný skutkový stav, má byť stíhaný, má byť odvolávaný.

    Dámy a páni, prečo to hovorím? Hovorím to zase preto, že tu boli tendencie z rokov 2010 a z roku 2012, keď sa práve za právny názor naháňali pravicovými ministrami predstavitelia exekutívy a justície, keď práve pre právny názor možno exekutíva by niekedy mala záujem posudzovať úkony sudcu, ale potom sa z nás stane policajný štát. Pokiaľ nerešpektujeme to, že v rámci jednotlivých inštančných postupov - prvostupňové rozhodnutie, odvolacie a ešte možnosť mimoriadneho opravného prostriedku - sa nájde pravda, objektívne právo, tak v takom prípade budeme stíhať za procesné úkony toho, kto má právo, ale súčasne aj povinnosť tento procesný úkon uskutočniť. To je naozaj začiatok perzekúcie, to, akým spôsobom ste svoju latku naštartovali.

    Minister spravodlivosti, ako sa už vyjadril, podal v histórii 31 dovolaní, pri niektorých z nich bolo, pri niektorých z nich nebolo potrebné odložiť vykonateľnosť práve kvôli tomu, že išlo o rôznu povahu trestov v jednotlivých uvedených rozhodnutiach. Pokiaľ ide o korupčné kauzy, minister spravodlivosti, a to oceňujem, napríklad v novembri 2013 podal dovolanie aj v neprospech obvineného. Dámy a páni, v neprospech sudkyne, ktorá bol oslobodená. Vôbec nemožno Tomášovi Borecovi klásť za vinu, že by v niektorých prípadoch obhajoval, alebo bol len na strane jednej. Naopak, oceňujem vyváženosť, ktorá vyplýva z jeho práva a povinnosti mať právny názor v okolnostiach konkrétneho prípadu.

    Videl som názory profesora Ivora a ďalších, ktorí potvrdili, alebo minimálne potvrdili správnosť postupu ministra spravodlivosti. Môžem len povedať, že dovolanie, ktoré je procesný a nie meritórny úkon z hľadiska toho, že napáda rozhodnutie a posúva rozhodnutie na vyššiu inštanciu, je mimoriadnym opravným prostriedkom, je zákonným mimoriadnym prostriedkom, ktorý podáva minister spravodlivosti, keď má za to, že sú naplnené zákonné dôvody. Minister spravodlivosti nerozhoduje o vine a treste. Je to súd, bol to súd a aj to bude vždy súd. Prosím vás, nedávajte za vinu ministrovi spravodlivosti niečo, o čom rozhodnúť nemôže. Minister spravodlivosti zákonom ustanoveným postupom požiadal o preskúmanie tohto rozsudku v dovolacom konaní a v konečnom dôsledku rozhodne súd. Myslím si, že vykopávate naozaj len prázdne dvere, možno sa v krátkom čase dozvieme aj o výsledku tejto kauzy.

    Dámy a páni, dovolil som si uviesť niekoľko argumentov, ktoré určite, medzi ktorými bude pánovi poslancovi Lipšicovi chýbať, že sa s ním nebavím o tých jednotlivých podaniach, ktoré on našiel na svojom stole. Ja si myslím, že Národná rada nie je súd, že sa tu nevykonáva dokazovanie. Nevidím tu úplne čestný a dobrý úmysel a spôsob a zákonnosť tých verejných listín, o ktorých vy tvrdíte, že v takej povahe majú byť zverejnené a vysypávané na ulicu rozsudky zo živých trestných spisov. To som naozaj od právnika ešte nepočul. Mohli ste si aspoň podľa 211 vyžiadať rozhodnutia súdu a na základe nich a podania ministra, na to by ste mali právo, a podľa nich iniciovať toto konanie. Nevidím tu teda ani úprimnosť predkladateľov. Ale hlavne, čo tu vidím, že minister spravodlivosti tak, ako v 31 iných vecí, si dovolil, lebo bol povinný mať právny názor, tak v jednej veci ho za tento právny názor, ktorý má, ho chcete odvolať. Je to samozrejme právo opozície, pre mňa je to nedôvodné odvolávanie a napokon v každom prípade nie Národná rada, ale v tejto konkrétnej veci rozhodne príslušný súd.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána spravodajcu s faktickými poznámkami piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Madej, načrtli ste, že by sme mali ísť tou, v tej debate nejako odbornejšie, tak ja sa vás opýtam veľmi konkrétne. V tom § 371 ods. 3 Trestného poriadku súhlasíte s tým, ak dispozíciou právnej normy toho odseku 3 je podanie dovolania, hypotézou musí, že musia existovať nejaké dôvody. Ak s tým súhlasíte, tie dôvody naozaj musia byť skutočné. A to je to, na čo sme sa my pýtali. Aké sú tie skutočné dôvody. Prosím, skúste mi odpovedať, že či súhlasíte s týmto, je to dosť kľúčové.

    Druhá vec, moja otázka na vás, tie informácie, ktoré prezentoval pán Lipšic, podľa vás sú nepravdivé? To chcete povedať? Alebo akýkoľvek nezákonný dôkaz nemôže poukazovať na nezákonné konanie, alebo ako? Čiže sú, alebo nie sú podľa vás nepravdivé?

  • Ďakujem veľmi pekne. Čo si myslím, že hrozí, že ako toto vlastne celé skončí a vlastne aj zadokumentuje, že kde a ako žijeme. Ja si myslím, že tie dovolacie senáty budú opatrné, lebo to rozhodnutie bude minimálne tou odbornou verejnosťou sledované, čiže tie rozhodnutia budú veľmi opatrné a budú podľa mňa aj určitým precedensom možno do budúcna, čiže tam to očakávam.

    Ale vzhľadom na to aj, ako sa aj kolega Madej snažil stočiť celú tú diskusiu, tak to vychádza na to, že okrem tohto ešte niekto poradí pánovi Olejníkovi, že nech napíše, lebo ja neviem, ako sa to volá, to je nejaké právo na spravodlivý proces alebo niečo také. On, my ešte skončíme takým spôsobom, že ten Olejník z tohto štátu ešte nejaké tie eurá vysúdi na nejakom súde v Štrasburgu.

    Vážení, my rozprávame o tom, že existuje nejaký poslanec SMER-u, ktorý uplácal. To, že uplácal, rozhodli dva senáty. Mal ísť do basy sa sprchovať, bál sa, tak pán Borec ho stade vytiahol. Ale keďže vieme, že žijeme na Slovensku, vyzerá to, že to skončí tak, že nieže on do tej basy nepôjde, ale ešte mu Slovenská republika na základe rozhodnutia možno aj Medzinárodného súdu, aj vzhľadom na okolnosti, ktoré tu naznačoval pán Madej, vyplatí nejaké odškodnenie za to, že nebol mu poskytnutý spravodlivý proces. Nuž, ale v zmysle povedaného môjho, čo som ja hovoril, pán Madej, viete, že do kedy ešte? Do kedy ešte chcete prilievať a nalievať, do kedy ešte chcete skúšať? Že tí ľudia, že koľko ešte znesú, toto vydržia, toto, však to sú naše záujmy, že tam, potom to už je tak aj na nejakú vnútornú sebahygienu, že nájsť tú odpoveď, že dokedy ešte budeme skúšať a v čom ešte to vyskúšame, v čom to ešte riskneme? No, na dlho, poviem viac.

  • Pán Madej, hovorili ste, že vám nedáva logiku odvolávanie ministra. No mne nedáva logiku rozkrádanie nášho štátu, zákonné preklepávanie financií svojim lokajom, nedáva mi logiku korupcia pod vedením vašej vlády a vašich ministrov a koniec koncov aj vašich poslancov. Hovorili ste o opozičnej politike a hovoria to aj iní vaši kolegovia, vraj sme tu vniesli hulvátstvo. No viete, poviem vám to takto, že ak by ste naozaj robili vy politiku, ktorá by reálne pomáhala všetkým občanom Slovenska, nielen vybraným, tak my by sme tu dneska ani nemuseli sedieť. Ale nakoľko vy robíte politiku, ktorú robíte a robil ju aj Mečiar kedysi a ten tu už dneska nesedí, chvalabohu a už nesedí nikde, už si len voľká vo svojej vilke.

  • Hlasy v sále.

  • Mal by sedieť, áno, niekde inde. Vy máte spriaznené médiá, ak sa tam náhodou dostane niekto z nás, ide skôr o zosmiešňovanie, nie o našu reálnu prácu. Tak sa potom nečudujte, že musíme vyťahovať naozaj všetko možné, čo by nám pomohlo do tých médií sa dostať a tam ukázať pravdu a ukázať tie argumenty, ktoré svedčia proti vám, že nerobíte pre občanov Slovenska, robíte len pre vás, pre vašich lokajov a aj naďalej mienite okrádať občanov celej našej krajiny. A hovorili ste aj o tom, že minister urobil dovolanie v 31 prípadoch. Áno, ale len raz, jediný raz odložil výkon trestu. A to je práve tento prípad. Nezdá sa vám to trochu čudné? Lebo mne áno.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, chcem poukázať na to, že správne si poukázal na to, že ak ten, alebo ak to rozhodnutie, alebo ten rozsudok nebol anonymizovaný ako taký, tak došlo k porušeniu zákona, minimálne k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov. To je prvý moment.

    Druhý moment, správne si poukázal na to, že minister bol povinný podať to mimoriadne dovolanie. Kebyže ho práve nepodá, tak to by nastal ten prípad, že Olejník by sa mohol obrátiť na európske súdy a vysúdiť od štátu peniaze ako také a tomuto práve minister chcel zabrániť, aby sa toto nestalo. Kebyže to neurobí, máme tu ďalšie odvolávanie ministra, že povedzme Olejník vyhral niečo na Európskom súde alebo v Štrasburgu a minister nepodal mimoriadne dovolanie. Čiže myslím si, že tu nejde o to, že aký je obsah toho rozhodnutia. Ide o ten procesný úkon, ktorý minister urobil a ktorý bol správny, lebo ho bol povinný urobiť.

  • Vážený pán poslanec, tiež sa opýtam, kam sa snažíte túto debatu stočiť, alebo zvrtnúť. My naozaj nie sme tu súdom. Tu niekto spáchal korupciu, dva súdy alebo dve súdne rozhodnutia máme o tom, že ju spáchal a myslím si, že to nechajme na túto chvíľu bokom. To, či on naozaj sa správal korupčne alebo nie, budú posudzovať súdy. My tu posudzujeme to, že človek, ktorý je a bol právoplatne odsúdený, by mal, alebo mal nastúpiť na výkon trestu a do tohoto vstúpila exekutíva, čiže človek, ktorý je zodpovedný tomuto plénu a podal mimoriadne odvolanie. Zhodou okolností človek, ktorý korupciu spáchal a bol odsúdený, je zo strany SMER. Rovnako je zo strany, alebo bol poslancom, ktorý bol zo strany SMER. Rovnako je tu minister, ktorý je z vašej strany a vy ste predsedom za stranu SMER vo výbore, nechajte ma dohovoriť, do kelu. Čiže vás sa chcem opýtať, akým spôsobom chcete toto a už sa to pýtam druhýkrát, povedať, že, lebo naozaj sú tu otázky, a to sú politické otázky, keďže tu môže byť nejakým spôsobom politické krytie, a tie otázky sú oprávnené. Čiže prečo do tohoto vstúpil niekto z exekutívy, minister, ktorý je zodpovedný tomuto plénu a my sa ho na to aj prostredníctvom tejto schôdze pýtame. Čiže nechajme súdy konať, nech si robia svoju prácu a nevstupujme im do konania a nejakým spôsobom sa nesnažme proces, kde korupčný alebo človek, ktorý je podozrivý a bol odsúdený za korupciu, aby nastúpil výkon trestu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán predkladateľ sa prihlásil do rozpravy.

  • Ja len budem, pán poslanec, na vás reagovať, či utekáte?

  • Reakcia poslanca.

  • Prosím vás, lebo na vás som chcel len zareagovať chvíľku, ja vás mám celkom rád, už tu tak od toho roku 2002 sedkáte a toto bolo také jedno z vašich slabších vystúpení a poviem vám aj prečo.

    Po prvé, schôdzu som nezvolával na dnes ja, ale pán predseda Paška, čiže to len, aby ste boli v obraze, a teraz sa budem znovu pýtať opakovane aj pána ministra Boreca, ale aj vás. V čom pochybili súdy? Ak hovoríte, že pán minister mal právny názor, že pochybili, fajn. V čom pochybili? Predsa má povinnosť vysvetliť orgánu, ktorému je zodpovedný, parlamentu, svoj teda právny názor, ak ho má. Ale pokiaľ ho má taký, že v dovolaní, ktoré podal, uvádza nepravdivé informácie, nevie povedať jeden jediný argument, v čom súdy pochybili, tak je to asi problém. Nech má právny názor, nech ho povie. Tak sa pýtam znovu, v čom súdy pochybili, že bolo potrebné podať dovolanie, dokonca podľa pána poslanca Martvoňa obligatórne? To by potom musel podávať minister dovolania v každom jednom prípade, kde je podnet, a tých sú stovky ročne.

    Viete, aký je rozdiel, pán poslanec, medzi dovolaním podaným samotným odsúdeným a medzi dovolaním podaným ministrom spravodlivosti? Jeden pomerne zásadný? Lebo si podával aj pán Olejník svoje dovolanie, potom to stiahol späť. Ten rozdiel je v tom, že aj minister spravodlivosti môže odložiť výkon trestu. To si odsúdený sám urobiť nevie.

    Vyjadrím sa už definitívne k tomu, čo ste spomínali, že som uvádzal na rokovaní výboru rozsudok Najvyššieho súdu, to ste tuná povedali, ktorý nebol anonymizovaný a mal prezenčnú pečiatku. Na rokovaní ústavnoprávneho výboru som uvádzal, pán poslanec, uznesenie Najvyššieho súdu, lebo keď sa potvrdzuje, len pre vašu informáciu, rozsudok prvostupňový, to sa robí uznesením nie rozsudkom, to len ad informandum, čiže uznesenie, ktoré je na internete, ktoré je na internete zverejnené. Čo som uvádzal, je s prezenčnou pečiatkou, podnet odsúdeného na podanie dovolania a dovolanie. To som spomínal, že to je vlastne prepísané, hej? A teda aj vám odporúčam, ako pánovi ministrovi, sa obrátiť na štvrté poschodie budovy ministerstva spravodlivosti, či odtiaľ novinárom neboli zaslané nejaké dokumenty, lebo možno niekto v prvej chvíli cítil, že nepohodlný senát by mohol byť v médiách škandalizovaný, tak boli veľmi ústretoví. Takže tam sa obráťte, tam máte kamošov, odporúčam vám to.

    Čo považujem za zvlášť zaujímavé, že vy, ktorí ste, a podľa mňa oprávnene, v tom čase kritizovali ministra obrany, vtedy Galka, a ste dávali, tuná produkovali mnohé vyhradené materiály a bol to problém vecný, tak teraz máte problém s tým, keď poslanec prinesie právoplatný rozsudok? To myslíte vážne? To myslíte vážne? Vy ste tu produkovali odposluchy vyhradené, to bolo v poriadku? Nerobte si srandu, pán poslanec.

    Spomínali ste, že k tomu, čo povedal minister, že on musí mať právny názor, má ho a konal podľa neho. No obávam sa, že nie každý právny názor je správny. Aj sudca, ktorý prepustil Karola Mela, mal právny názor. Teda chybný, musím povedať, preto bol aj disciplinárne stíhaný a postihnutý. Nie každý právny názor je správny, ale ja by som rád počul ten právny názor, lebo ja som citoval najmä z tohoto uznesenia Najvyššieho súdu. Ešte raz, je na internete, zaplať Pán Boh. Ani minister, ani vy, ani nikto nepovedal jeden jediný argument, prečo bolo podané dovolanie a citácia aj z toho rozhodnutia je evidentná, že je v rozpore s tým, čo tvrdí v dovolaní minister spravodlivosti, že boli selektívne vykonávané dôkazy a že neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného. Tak mi povedzte jeden dôkaz v prospech odsúdeného, ktorý nebol vykonaný. To neurobíte, lebo taký nie je, lebo taký nie je. A idete kľudne ďalej. Klamete veselo ďalej, keď vláda povedala, že za ministerky Žitňanskej sme museli platiť v náleze Ústavného súdu.

    Tak ja vám odcitujem nález Ústavného súdu, ktorý tu rozprával pán minister, 3US220/2011: "Ministerstvo spravodlivosti listom zo 4. mája 2010 sťažovateľovi oznámilo, že proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, nie je dovolanie prípustné.". Išlo tam o vec zákonnej interpretácie. Kto bol vtedy vo vláde? Čiže vláda vo svojom stanovisku úmyselne klame a zavádza? Nevie ani, kedy bol kto vo vláde? To už považujem za veľký prejav úbohosti, skôr veľký prejav zúfalstva, musím povedať. Veľký prejav zúfalstva. Tu je ten nález Ústavného súdu, pán minister, 4. mája 2010, fajn.

    Pán poslanec Madej nám tu hovoril, že v princípe aj pán poslanec Martvoň, že minister to vlastne musel podať. Ak je podnet, musí to podať. To je lož. Podáva to vtedy, keď príde k záveru, ale musí ho zdôvodniť, že rozhodnutia nižších súdov sú nezákonné, ale tu nepovedal ani jeden argument, v čom sú nezákonné, konkrétny argument. Inak by bolo možné, keby minister spravodlivosti podal dovolanie vo veci odsúdeného Černáka, ak by ešte bol v lehote, v jeho prospech a z väzenia by ho prepustil s tým však, nech súdy rozhodnú, však to je v poriadku celé a nezdôvodnil by prečo. Nech súdy rozhodnú, veď dajme mu ešte jednu šancu, nech je na slobode. Veď to je jeho právny názor. Mal to podať. To čo je za nezmysel?

    Pán poslanec Martvoň, jedna poznámka k vám osobne. Dávajte si pozor, ak budete uvádzať rozhodnutia o milosti. Rozhodnutia o milosti sú rozhodnutia prezidenta republiky, nie moje. No ja za rozhodnutia pána Gašparoviča nenesiem zodpovednosť a ubezpečujem vás, že v absolútnej väčšine prípadov, kde rozhodol prezident o milosti, išlo odo mňa vždy stanovisko neodporúčacie, neodporúčacie a vy to viete, lebo ste prehrabali, pán minister spravodlivosti tiež a jeho ľudia tiež, všetky moje veci na ministerstve a keď to neurobil on, tak to predtým urobil Harabin. Jasné, však hrabte, hrabte, v poriadku. Mne to nevadí, len hovorte pravdu. Však vyhrabávajte ďalej, jasné. Vyhrabávate aj v prezidentskej kampani, vyhrabávate. Každý robí to, čo vie a môže, podľa svojich možností a schopností.

    Čiže povedať, že minister je povinný na základe akýchkoľvek argumentov podávať dovolanie, je právny nezmysel. Hovoríte o tom, hovorí pán poslanec Madej, už odišiel, že ale veď pán minister podal aj dovolanie v neprospech odsúdenej z korupcie, teším sa tomu a poviem to ešte raz. Vy tvrdíte, že máme čakať na rozhodnutie dovolacieho senátu. Viete, aký je ten dovolací senát? Už som to povedal. Sú tam tí istí sudcovia, ktorí urobili oslobodzujúce rozhodnutie vo veci Sninská a tí teraz budú rozhodovať o dovolaní ministra spravodlivosti. Tak počkajme na to, ale ja viem, ako to dopadne, pán poslanec, ja to viem a vy robíte reformu justície, prečo? Lebo ste spokojní s tým ako súdy rozhodujú? Aj Najvyšší súd? Asi nie. Podľa mňa nie je na čo čakať a minimálne by minister mal povedať, že v čom súd pochybil. V čom konkrétne súd pochybil. Keď tvrdí Špeciálny súd, že boli vykonané všetky prepisy všetkých obžalovaných a minister tvrdí, že bolo len selektívne vykonané, tak niekto tu zjavne klame. To nie je vec právneho názoru, to je pomerne čierno-biela vec. Áno alebo nie? Kto hovorí pravdu? Špeciálny súd hovorí presne, na akom pojednávaní, v ktoré dni vykonal všetky prepisy. Minister hovorí: nie, boli vykonané len niektoré prepisy. Tak ako to je? To je vec právneho názoru? Nie, to je vec konkrétneho vykonávania dôkazov.

    Potom tu povedal pán poslanec Madej, že tie dovolania, to sú procesný a nie meritórny úkon, tak tomu som nerozumel, ale však pán poslanec povie, čo si myslí za vhodné. Každý úkon je v princípe procesný, ale dobre. Proste budem sa pýtať znovu a znovu, na to nemáte odpoveď. Ak tvrdí minister spravodlivosti, že súdy pochybili, tak sa pýtam, v čom pochybili? Ktorý dôkaz nevykonali? Aký dôkaz hodnotili nesprávne? A do toho vy ísť nechcete, lebo viete, že nemáte argumenty.

    Áno, podľa mňa v tejto krajine je zničujúce to, že majú ľudia niektorí pocit, že stoja nad zákonom, že keď majú kontakty, správnu stranícku afiliáciu, tak môžu robiť čokoľvek, nič sa im nestane. Je to pre túto krajinu zničujúce, zničujúce. Ak budú mať navrch len tí, ktorí porušujú zákony, ale majú široké lakte a majú úzke charaktery a minister spravodlivosti týmto ľuďom vyslal signál, že ich naďalej bude chrániť a pre mňa to je proste neprijateľné, neprijateľné. Je neprijateľné, keby minister podal dovolania v kauze zločineckých skupín, však nech to súdy preskúmajú, však on má len taký právny názor a preruší im výkon trestu. To naozaj týmto chceme argumentovať? Minister má zákonné oprávnenia, ktoré ale podliehajú diskusii a kontrole v Národnej rade.

    Minister sa diskusii vyhýba. Boli dva výbory pred touto schôdzou, kde mohol prísť a povedať, tak pozrite, toto sú moje argumenty, kde súdy pochybili, tieto dôkazy neboli vykonané v prospech obvineného a má ich súd vykonať. Nepovedal nič ani na výboroch, ani na schôdzi. Menil argumenty, menil od justičného omylu po opatrnosť, lebo ten prípad proste nie je obhájiteľný a vy to viete, že nie je obhájiteľný. Neviete uviesť žiaden konkrétny argument, a tak potom skúšate, že odkiaľ vlastne je ten rozsudok? A prečo? Neviete. A považujem tento krok, kauzu Olejník, ako začiatok reformy justície za prejav absolútnej nemohúcnosti, za prejav toho, že reforma justície vám v princípe nejde. Ak hovoríme o prezidentských voľbách, tak celý ústavný zákon minulý týždeň bol práve o prezidentských voľbách. Vy ste nikdy justíciu reformovať nechceli. Vy ste vždy hlasovali proti reforme justície a som o tom vo štvrtok hovoril aj pri previerkach sudcov napríklad, hlasovali ste vždy proti. Ak týmto začínate reformu justície, tak ju začínate teda ale sakramentsky zle, musím povedať a je mi to ľúto.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, ja som ostal tu sedieť a pozeral som sa vám celý čas do očí, v podstate vypočul som si vaše vystúpenie. Ja v prvom momente chcem povedať, vy to viete, vždy prejavujem voči vám úctu ako k bývalému ministrovi a každý minister alebo bývalý minister si tú úctu zaslúži, ste aj odborníci, všetci doteraz, alebo väčšina ministrov, čo ste boli na tomto mieste.

    Čo chcem ale povedať, je to, že ja určite nie som typ človeka, čo sa bude chodiť hrabať po ministerstve v archívoch podľa toho, ako ste to tu povedali. Nemám na to ľudí. Vy možno máte, možno by som vedel aj menovať, ale jednoducho ja na to ľudí nemám. K čomu sa chcem ale dostať, je to, čo ste povedali, že uviedol som nejakú takú informáciu, že ohľadom tých milostí, že vy ste o tom nerozhodoval, že rozhodoval o tom prezident. Však ja som aj povedal, že rozhodol prezident a zároveň som aj povedal, len ste ma vtedy nepočúvali, lebo vás zabával štekajúci pes Hlina, jednoducho ja som povedal, že vy ste mal iba ako minister spravodlivosti, a to má každý minister spravodlivosti, povinnosť pripraviť podklady na udelenie milosti pre prezidenta. Vy ste tie podklady, vtedy nielen za Gašparoviča, ale aj za Schustera v 2004, pripravovali, teda vaše ministerstvo a vy ste to ako minister museli podpísať, lebo od vás to išlo.

    Čiže ja som iba na toto poukazoval, že kebyže idem týmto spôsobom ako vy, tak jednoducho bolo by to na hlavu obrátené, jednoducho pri zákonnej povinnosti, čo má minister, ktorú som povedal, že ste mali a som ju nekritizoval, lebo ste ju mali, predložiť tie podklady, tak by sa dali otáčať aj iné zákonné povinnosti, tak ako to robíte teraz pri ministrovi Borecovi.

    To bol ten poukaz, čiže ja som nekritizoval, že ste dali tie podklady pre prezidenta, ani som nepovedal, že ste vy rozhodovali o milosti. Ja som iba povedal, že ste si splnili zákonnú povinnosť tak, ako si ju splnil teraz pán minister Borec.

  • Na vašom príklade vám poviem, ako sa hlboko, pán poslanec, mýlite. Minister spravodlivosti dáva podklady na rozhodnutie o milosti a dá zároveň svoj názor, či odporúča alebo neodporúča udeliť milosť. Ak nájdete, aj nájdete v mojom pôsobení v rezorte spravodlivosti nejaký prípad, kedy som ja odporučil prezidentovi v škandalóznom prípade udelenie milosti, by ste ma mohli úplne oprávnene a legitímne kritizovať. Úplne oprávnene a legitímne. Rovnako za moje podané mimoriadne opravné prostriedky, ktoré som podával a ktoré ministerstvo preskúmalo určite perfektne, no pán minister spravodlivosti ešte dáva chybné podklady na mňa aj ministrovi financií, ale to je druhá vec.

    Čiže ešte raz, ak by som ja dal odporúčacie stanovisko k nejakej milosti v škandalóznom prípade, mali by ste úplnú pravdu a mohli by ste ma úplne legitímne kritizovať. V tomto s vami absolútne súhlasím. Len ste si vybrali veľmi nesprávny, nesprávne porovnanie.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, diváci, začnem trošku netradične a to je, vyjadrím sa k stanovisku vlády. Stanovisko vlády by malo byť naozaj argumentačne silné a presvedčivé a v tomto prípade si dovolím povedať a myslím, že to videli všetci, ktorí tu sedeli, že bolo také nemastné, neslané. Také nijaké. Okrem toho, že vydáva, takto, vydáva to dva signály, dva veľmi zlé signály. Prvý signál je o tom, že to nemyslíte s reformou justície naozaj úprimne. Pre tých, ktorí, pre tých ľudí, ktorí vedia, že tá justícia bude v lepšom stave, vôbec. A ten druhý signál je pre pána ministra. Nie je moc pozitívny signál, keď vláda príde s takýmto stanoviskom. Veru trúfalé.

    K ďalším veciam, čo povedal pán podpredseda vlády pán Vážny. Údajne vstupujeme do živých vecí. No nevstupujeme, toto bola právoplatne skončená vec a dokonca bola by aj vykonateľná, ak by nebol odložený výkon trestu. Výkon trestu bol v tomto prípade odložený úplne výnimočne, celkom raz za dva roky, celkom raz. Čiže nie je to živá vec a ak chcete argumentovať, že je, okej, tou živou vecou ste ju spravili vy, pán minister. Pán podpredseda Vážny povedal, že je to nenáležitá kampaň. Ako prišlo mi to úplne neskutočne farizejské, keď my hovoríme teraz o kampani, keď bod 24 tejto schôdze, reforma justície a ochrana manželstva, nebolo nič iné, iba kampaň, nič iné iba kampaň a my teraz budeme hovoriť, že my sme, tiež kampaňujeme, ja neviem, za koho teraz kampaňujeme. Vtedy to bola kampaň o pánovi premiérovi a o pánovi predsedovi Hrušovskom. Smutné.

    Pán predseda Vážny povedal, že boli, objavili sa závažné chyby, ktoré nebolo možné ignorovať. To je to, čo sme sa my celý čas pýtali a ja osobitne. Prosím vás, dokonca som prosil, povedzte mi tie závažné pochybenia a keby aj neboli závažné, povedzte mi pochybenia, aké tam boli. Doteraz tú odpoveď nemáme. Škoda, že tu nie je pán predseda, pán podpredseda vlády, ktorý inak, dúfam, že vie o svojom práve kedykoľvek vystúpiť, čiže mohol by to vysvetliť. To by ma naozaj zaujímalo, tie závažné pochybenia. Pretože tie závažné pochybenia z toho, čo máme my k dispozícii, neexistujú.

    Ja neberiem pánovi ministrovi spravodlivosti to, že sú právne názory, že mal povinnosť konať v tejto veci. Absolútne mu to neberiem. Ak tá povinnosť tu je, treba si tú povinnosť splniť. Ale ako som citoval § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ak niekde existuje nejaká povinnosť a sú tam stanovené nejaké podmienky, musia byť tieto podmienky splnené. Jediné, čo som sa ja pýtal, čo je pre mňa zásadné, aké boli tie podmienky? Či boli alebo neboli splnené. Ak áno, aké sú to? To, že je tam subjektívne posúdenie? V poriadku. My minimálne na výbore sme si zaslúžili počuť, keď už nie občania, aké sú dôvody na to, že človek, ktorý bol dvakrát, dvomi rozsudkami bol odsúdený, je stále na slobode.

    K skutkovému stavu. Naznačil som to. Tento pán docent spolu s ďalšími dvomi obvinenými a obžalovanými, čiže tam boli, v tej kauze boli traja, bol dvakrát odsúdený za korupciu, dvakrát. Dovolím si zacitovať z verejného rozsudku na internete a ja to dávam do pozornosti všetkým, ktorí majú záujem o úprimné preštudovanie veci. Je to vec 5/TO/11/2012, pardon, uznesenie, strana, začína to na strane osem, ja to budem citovať. Je to pomerme závažné a musí to tu zaznieť ešte raz a zrozumiteľne, o čom sa tu bavíme, o akých skutkových okolnostiach: "Obžalovaných aj podľa názoru Najvyššieho súdu jednoznačne usvedčujú najmä zvukové záznamy", nejednoznačne usvedčujú. "Z odpočúvania ich telefonických rozhovorov, ktoré boli potrebné posudzovať aj v kontexte s obsahom ostatných dôkazov vykonaných v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. V podstate možno uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva neodškriepiteľná skutočnosť, že k prevodu vlastníctva na obžalovaného J. M. a J. U. a to dvoch bytov, jedného nebytového priestoru nehnuteľností vo vlastníctve mesta Košice došlo na podklade hlasovania v mestskom zastupiteľstve, ktorého členom je aj poslanec a teda bol obžalovaný docent F. O. Zvukové záznamy telefonických rozhovorov medzi zúčastnenými, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prehraté na technických zariadeniach, bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že v rámci hlasovania bola zistená korupcia."

    To je citácia z toho uznesenia, verejného, prosím nájdite si ho.

    "Pričom výsledok takto ovplyvneného hlasovania bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný spoluobžalovanému po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve 11. marca 2008. Prepis, ktorému oznamuje, že hlasovanie prešlo o jeden hlas, pričom zabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a v druhom hlasovaní 8. V následnom telefonickom rozhovore obžalovaný znovu oznamuje spoluobžalovanému, že zabezpečil pri hlasovaní celkovo 17 hlasov, pričom zdôrazňuje, že išlo o dve hlasovania s poznámkou: aj ty viacej zarobíš. V závere hovorí, pripomína, že on neprerobí na tom ani halier."

    Toto bola citácia z uznesenia, ktorým bol potvrdený rozsudok Špecializovaného trestného súdu, na ktorý by sme nemali zabúdať. Je to pomerne kľúčový argument práve tejto schôdze, práve tohto odvolávania.

    Pán minister doteraz, bolo povedané, že podal 31 dovolaní. Avšak na moju otázku, koľko bolo odkladov výkonu trestu, to znamená, koľkokrát ten človek nešiel do väzenia, neodpovedal. Pravda je taká, že ten odklad bol iba jeden jediný. Iba jeden jediný odklad výkonu trestu pri 31 dovolaniach. Zásadná otázka je to, prečo?

    Ja musím sa priznať, že ja som bol tiež zdržanlivý pri týchto, aj pri mimoriadnej schôdzi výboru aj pri tejto mimoriadnej schôdzi. Ale preto, že považujem to právo ministra, keď je niekde právo, je tam aj povinnosť, že povedzme, že mal to oprávnenie. Využil ho, použil svoj právny názor, tak ma zaujímalo, aké boli tie dôvody, prečo podal dovolanie? Preto som sa ho trikrát na našom ústavnoprávnom výbore pýtal, trikrát som položil jasnú otázku a pokladám ju opäť, kde boli pochybenia? Ak tam nejaké sú, treba ich pomenovať. Nemusíme tu byť dneska absolútne. Čo dokazuje nevinu, nie troch obžalovaných, iba jedného. To dovolanie bolo podané, nie voči všetkým trom, iba voči jednému. Odklad výkon trestu iba voči jednému.

    Ktorá výpoveď je spochybniteľná a ktorý dôkaz nebol vykonaný? Veľmi jednoduché otázky, na ktoré sú podľa mňa aj jednoduché odpovede. Ak človek, ktorý tvrdí, že mal tú povinnosť, lebo chcel zabrániť justičnému omylu, čo mu neberiem a čo sa teším, že ak sa naozaj chránime, niečo, čo je posvätné a to je spravodlivosť, mal by vedieť vysvetliť. To vysvetlenie neprišlo. A ja tu, pán minister a páni kolegovia, nestojím tu rád. Nemám z toho vôbec dobrý pocit, ale musím tu stáť. Ja, pán minister, naozaj by som si vás dovolil vyzvať, aby ste vystúpili a tie dôvody jasne pomenovali. Ja stále som zdržanlivý, aj keď som podpísal odvolávanie. Ak vidíte dôvody, vysvetlite, ja za to hlasovať nebudem. Ak ich vysvetlíte skutkovo, tak ako majú byť, pretože ak vy máte nejaké právo, na toto právo nadväzuje v zmysle § 371 ods. 3 aj nejaká hypotéza, nejaká podmienka. A to znamená, ako vy sám dôvodíte, že zo skutkového stavu, teraz citujem ten paragraf: "zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach bol nesprávne zistený skutkový stav". Stačí nám toto vysvetliť, teda minimálne mne. Ja viem, že vám to možno nepomôže, alebo nezaváži, ale ja som tu nie preto, aby som vás križoval, ale aby sme zistili, prečo ste urobili to, čo ste urobili.

    Viete, vy ako minister nesiete zodpovednosť. Nesiete zodpovednosť za celé ministerstvo a považujem vás za odborníka a nemyslím si, že ste pochybili úmyselne. Myslím si, že vám toto niekto podstrčil a niekto sa vás pokúša zneužiť. Naznačuje to aj stanovisko vlády. Tá obrana vlády je slabá.

    Viete, ak vy ako minister naozaj musíte uniesť zodpovednosť a minimálne v tom, že poukážete na to, kde sa stala chyba a ak vám to niekto podstrčil, čo sa naozaj zo všetkých informácií tak javí, lebo neverím, že by ste si dali takúto slučku na krk, tomu fakt neverím, že vyvodíte zodpovednosť, vyvodíte dôsledky. Viete, lebo čo sa môže stať? Ono to súvisí s tým úvodom, ktorý som povedal.

    Nariadenie pojednávania na Najvyššom súde bude čoskoro. Bude, ak sa nemýlim, o mesiac a pol alebo tak nejako, aspoň takou informáciou disponujem. Osobne si myslím z toho, čo poznám ten prípad, že bude rozhodnuté, že budú potvrdené tieto rozsudky alebo tieto rozhodnutia. V tom, ak pán premiér sa nestane prezidentom, dostane dôvod na vaše odvolanie, pán minister. Ja vám to hovorím s dobrým úmyslom. Treba vyvodiť dôsledky. Vám sa naozaj, podľa mňa, trasie stolička. A priznám sa, ja keď som videl vašu nomináciu vo vláde na úvod, bol som rád, lebo podľa mňa ste stále nespochybnili svoju odbornosť, len tu ste nedávali proste pozor. Nedávali ste pozor, čo vám kto necháva podpisovať. Lebo čo sa stane? Budete za to niesť dôsledky ešte horšie, ako sa, ako sa možno javí.

    Ak momentálne je odložený výkon trestu pána docenta Olejníka, to znamená, že v podstate si behá si po slobode a pri týchto skutkových okolnostiach, ktoré sú tu, to sa, myslím, zhodneme, by okresný súd alebo súd, ktorý má právomoc rozhodovať, ak by ešte nebolo rozhodnuté, nariadil väzbu, zrejme kolúznu väzbu. To je taká väzba, aby táto osoba nepôsobila na znalcov, svedkov, prípadne spolu obvinených. Momentálne tento človek behá na slobode.

    Ja sa len tak obávam, že aj keď ten rozsudok bude, bude Najvyšším súdom potvrdený, že dôjde k obnove konania. K obnove konania, pretože sa objavia nejaké nové dôkazy, ktoré tu doteraz neboli a ktoré je možné zadovážiť. A myslím si, že toto nebude dobrý signál verejnosti, že človek, ktorý bol Špecializovaným trestným súdom odsúdený, Najvyšším súdom potvrdený, sa dostane, bude oslobodený len na základe našej nečinnosti. Je to podľa mňa neuveriteľne zlý signál, že s tou spravodlivosťou nechcete nielen vy, pán minister, ale aj vládna strana nič robiť. Je to podľa mňa obrovská škoda. Poukazuje to na vašu neúprimnosť.

    A tu si dovolím povedať to, čo som povedal minulý týždeň, a to je, keby ste to naozaj mysleli vážne, s tou justíciou robíte niečo už omnoho, omnoho skôr. Od 2006 je strana SMER v parlamente. Štyri roky bola vo vláde, potom dva roky v opozícii a dva roky je opäť vo vláde. Problém s justíciou nenastal teraz. Ten problém tu je viac jak desať rokov. Toto je špička ľadovca, ktorú tí, ktorí tu boli, dovolili.

    Ešte možno k tým stanoviskám, ktoré boli spomenuté. Ja som, ja poznám niektoré stanoviská tých odborníkov, ktorí boli, ktoré boli spomínané, a ak sa nemýlim, tie stanoviská sú v podobe takej, že ak, ktoré hovoria o právno-teoretickom výklade toho ustanovenia 371, ktoré hovorí: "Ak sú tu pochybnosti a sú dôvodné, vtedy je treba konať.". Ja vám to neberiem, ešte raz, ak ste mali konať, v poriadku, ale myslím si, že my minimálne na výbore, ktorí sme kontrolným orgánom, by sme mali poznať tie dôvody. Tak vás naozaj žiadam, pán minister, aby ste to vysvetlili, aby ste vysvetlili tie skutkové okolnosti, ktoré považujete za také, ktoré spochybňujú tento rozsudok. Kľudne nech sú subjektívne, ale pomenujte ich, jeden, dva, tri. Pomenujte ich!

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Čiže ak tomu správne rozumiem, tak sa bavíme o dvoch právoplatných odsúdeniach za korupciu. Zároveň si spomínal, že prišlo k odkladu výkonu trestu len na základe toho, že do toho mohol vstúpiť minister, čím sa teda stala zmena z uzatvoreného prípadu na prípad živý. A vy, aj všetci tu sa pýtame na tie dôvody, čiže doteraz je to ako keby bez udania dôvodu, na základe ktorého minister konal.

    Ja som spomínal, že týka sa to pána Olejníka, ty si uvádzal F. O., ktorý bol poslancom za SMER, HZDS, SNS a Slobodné fórum v miestnom zastupiteľstve a vzal úplatok. O tom rozhodli dva súdy. Minister za SMER ho odložil, výkon jeho trestu, čiže nenastúpil do väzenia. Poslanci SMER-u, aj šéf výboru ústavnoprávneho toto obhajuje a ja sa teda pýtam, kde tie pochybenia tých súdov naozaj boli? Ty sa na to pýtaš a stále nedostávame odpoveď.

    Teda pýtam sa inak. Čo, preboha živého, tento človek vie a na koho to vie, keď sa v jeho prípade musí exponovať aj sám minister. Jediné, čo sa mi javí z tejto situácie, keďže súdy pravdepodobne nepochybili, keďže sa tie dôvody nevieme dozvedieť, tak súdy pochybili len v jednom prípade, že odsúdili a trvali a následne potvrdili odsúdenie tohto človeka za korupciu a minister uznal iba ten dôvod, že toto je nejaký chránenec strany SMER a spoluvládcov z minulého obdobia HZDS a SNS a potrebuje ministerskú ochranu, lebo by mohol to, čo vie a na koho to vie, začať rozprávať. Nič iné mi z tohto prípadu zatiaľ nevychádza. A je pre mňa naozaj dehonestujúce, že Národná rada sa musí zaoberať prípadom jedného korupčníka, ktorý má dávno sedieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Takýmto mimoriadnym schôdzam, ktoré zvoláva opozícia, sa obyčajne vytýka, a možno je to niekedy aj trocha pravda, že nemajú už čo, nuž tak chcú navariť dačo z vody a preto sa chytajú aj slamky. Ale možno to niekedy platí, ale ak by niekto chcel povedať, že po tomto vystúpení pána poslanca Kadúca je možné v tomto prípade vzniesť takéto podozrenia, tak tu potom zrejme nebol a nepočul, čo pán poslanec Kadúc hovoril. Vysoko kultivovane, faktograficky a presvedčivo.

    Vážený pán minister spravodlivosti, na toto sa neodpovedať jednoducho nedá. To jednoducho žiada statočné chlapské ministerské stanovisko. Nie o tom, aké spisy, kde, kto, kde, kedy, ale jednoducho, aké sú tie vaše dôvody. Nikto nikdy nespochybnil, že ste na to nemali právo, ale my sme naozaj, väčšina z nás, ktorí tu pozorne počúvajú, prekvapení, že ste v tomto prípade považovali za prirodzené toto právo využiť.

    S pánom poslancom Kadúcom nesúhlasím iba v jednej drobnosti, on to možno povedal s tým, že je presvedčený o tom, že ste sa nemohli dopustiť takejto chyby, pretože podpisujete toho veľa a podpísali ste aj niečo takéto. Prepáčte a prepáč aj, pán kolega Kadúc, ja si nemyslím, že by pán minister toto dokázal podpísať omylom. Ja si myslím, že to z nejakého dôvodu podpísať musel, pretože politika naozaj má svoje temné zákruty a toto je asi jedna z nich. Ale práve preto, pán minister spravodlivosti, práve preto by ste mali veci zodpovedať tak, ako boli nastolené.

    Ďakujem.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tejto veci hádam už bolo všetko povedané. Ja ich nebudem opakovať, lebo časť môjho vystúpenia by bol len takou mantrou a si myslím, že tu zazneli také vážne argumenty, že ich opakovať netreba. Alebo možno áno, možno treba.

    Ale poviem niečo iné. Je to pre mňa také obrovské sklamanie a samého seba sa pýtam, že čo tu vlastne ešte robím. Nie na tejto schôdzi, pod tento návrh som sa podpísal, ale všeobecne v Národnej rade, lebo všetko, to všetko, čo tu musíme riešiť, to už je neskutočné, neuveriteľné, že aké samozrejmosti v tejto krajine, v týchto najvyšších ústavných inštitúciách nefungujú. Ako tu u niektorých ľudí nefunguje sebareflexia a hlavne, ako tu neriešime problémy ľudí.

    Troška odbočím. Je tu teraz návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa má odstrániť krivda, ktorú spáchalo na podnikateľoch práve toto plénum, a to zbytočnou byrokratickou záťažou, povinnosťou na poli ochrany osobných údajov. Čiže ide to do pléna. Ak už niečo táto Národná rada užitočné robí, ale to robí hlavne SMER, vládna väčšina, tak to je len naprávanie krívd, ktorých ste sa dopustili. My tu neustále riešime veci, ktoré nie sú na prospech občanov, ale v prospech jednotlivcov, či finančných skupín, alebo či v prospech odsúdeného regionálneho politika. Prečo musíme riešiť takéto veci? To už fakt nemáme niečo dôležitejšie na robote? Ale keďže sa stalo, čo sa stalo, tak my to musíme riešiť.

    Teraz ku konkrétnej kauze. Citujem odôvodnenie návrhu: "Nikto nespochybňuje zákonné právo ministra spravodlivosti podať dovolanie v trestnom konaní.". Čiže ani my toto právo nespochybňujeme. Toto právo je dané zákonom a keď to právo minister využije, tak postupuje v zmysle práva. Ale pokiaľ však člen vlády vykonáva svoje zákonné oprávnenie arbitrárnym spôsobom v rozpore s verejným záujmom a svoje konanie nevie nijako rozumne vysvetliť, nemal by naďalej svoju exekutívnu činnosť vykonávať. Samozrejme, ešte raz podčiarknem.

    Má minister spravodlivosti právo podať dovolanie. Ale ak to spraví, má to vedieť obhájiť. Inak je tu podozrenie, že to je účelové alebo klientelistické, že niečo nekalé za tým je. Preto, pán minister, ste povedali, že sa čudujete, že sme sa pod to podpísali niektorí opoziční politici. Nečudujte sa, ale vysvetľujte.

    Vysvetlite napríklad to, už tu miliónkrát zaznenú otázku, že prečo ste v tomto prípade dali odklad výkonu trestu a v iných prípadoch nie? V čom vidíte pochybenie súdov, v čom vidíte to, že niektoré dôkazové prostriedky neboli v celom rozsahu pred súdnymi konaniami, v súdnych konaniach vykonané, v čom nie?

    My tu, pán minister, nesúdime. To už právoplatne spravil Najvyšší súd, čiže je to právoplatný rozsudok. Dovolanie, každé vaše dovolanie smeruje voči už právoplatnému rozsudku. Je to legálna, legitímna inštitúcia vo vašich rukách, ale keďže ide o inštitút, ktorý ide proti právoplatným rozsudkom, treba s tým narábať veľmi a veľmi opatrne, ale predovšetkým vo verejnom záujme. A tento verejný záujem nestačí deklarovať, že subjektívne minister vidí v tomto dovolaní nejaký verejný záujem. Ten verejný záujem treba dokázať a objektívne dokázať, že áno, toto sa stalo. Nie v jednom, ale v dvoch súdnych konaniach sú tu takéto pochybnosti. A preto je vo verejnom záujme, aby toto dovolanie bolo podané.

    Ešte raz prízvukujem, že my tu nikoho nesúdime, ale som členom zákonodarného zboru, parlamentu, ktorý v zmysle ústavy kontroluje exekutívu, vládu, členov vlády, ich rozhodnutia, ich konanie, tak my, ja túto kontrolu realizujem aj týmto štýlom. Aj týmto návrhom na odvolanie člena vlády.

    Pán minister, k vášmu odvolaniu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nedôjde. Ale je to prst, varovný prst pre každého člena vlády, či teraz alebo o desať rokov, že keď spraví niečo, čo nevie obhájiť, o ktorom opozícia, dúfam, že tu opozícia vždy bude a vždy bude hlasná, o ktorej si opozícia bude myslieť, že to nie je vo verejnom záujme, že je to v záujme jednotlivca alebo v záujme nejakej finančnej skupiny, tak využije tento inštitút. Aj keď bude vedieť, že k odvolaniu člena vlády nedôjde, lebo ho vládna väčšina podrží, ale je to silný inštitút, lebo určite každý predseda vlády, každý člen vlády sa zamyslí nad tým, keď je takýto silný inštitút ako odvolávanie člena vlády navrhnutý opozíciou.

    Takže, pán minister, máte dostatok priestoru, aby ste nám tie otázky, ktoré kládli aj moji predrečníci, zodpovedali a preukázali ten verejný záujem, v ktorom mene ste konali, keď ste podali toto inkriminované dovolanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Číž.

  • Pán poslanec Gál, tak pokiaľ iní vážení kolegovia, ktorí ale principiálne z toho, čo rozprávajú, nemajú páru, o čom rozprávame. Tak vy ste profesionálny advokát, pokiaľ viem. Zložili ste dokonca advokátsky sľub. Iste, dokonca aj poslanecký. Čiže pokiaľ nikto nepovažoval s právnickým vzdelaním za potrebu tu vystúpiť, ani z opozície, lebo sa neodvážil, lebo pozná, aké neuveriteľné veci sa tu zase v tomto parlamente dejú. Pán poslanec, na vás mám jednu jedinú otázku. Keďže takto rozprávate ako s pocitom, síce nesúdite a neviem čo, ale prst zdvihnutý, že do akej miery poznáte spis a do akej miery poznáte matériu, na základe ktorej minister musel konať? Či ste už čítali ten materiál, či viete, o čom to je. A z hľadiska advokátskej a právnej etiky a štandardných postupov v danej veci, zásad, ktorých sa tu dovolávate aj vy osobne tisíckrát, môžte takéto niečo povedať? Živá vec, pán poslanec. Veľká pravdepodobnosť, že netušíte, o čo ide a nepoznáte absolútne procesný stav, lebo nemáte odkiaľ, podľa všetkého. Jak môžte takéto niečo povedať? Skúste mi na to odpovedať. Budem vám veľmi vďačný, pán kolega. Pýtam sa len preto, lebo budem vystupovať a položil by som vám to v rozprave, túto otázku. Len bojím sa, že po tomto povinnom prejave z tejto sály odídete. Ďakujem pekne.

  • No mne sa zatiaľ zdalo, že všetci vystupujúci poslanci mali právnické vzdelanie, ale to možno sa mi len zdalo a pán poslanec Číž mal nejaké iné videnie. Ale to sa môže stať, samozrejme.

    Ale ja by som reagoval na pána poslanca Gála, pretože minister spravodlivosti zrejme povie, že on preto raz odložil výkon trestu, lebo nedával dovolanie v prospech odsúdeného v situácii, keď bol uložený nepodmienečný trest. Moja otázka je ale, by išla ďalej. Minister spravodlivosti má aj opačné oprávnenie, keď dáva dovolanie v neprospech obvineného a ide o vážnejší delikt. Koľkokrát navrhol väzbu? To je jedna otázka.

    A druhá otázka. Z akého dôvodu bol uložený výkon testu až mesiac po tom, ako bolo podané dovolanie? Ak minister tvrdí, že hrozila veľká škoda štátu, tak prečo nebol uložený výkon trestu zároveň s podaním dovolania? Lebo je zaujímavé, že akonáhle bola urgencia na zatykač vydaná senátom Najvyššieho súdu, až následne potom minister odložil výkon trestu. Jednoducho, žiaľ, tie okolnosti podania toho dovolania, tá, celá tá časová následnosť toho podnetu, žiadosti o odklad výkon trestu, dovolania, odkladu výkonu trestu, zatykača, evokuje veľmi, veľmi vážne podozrenie za hranicou, by som povedal, nejakej rozumnej zdôvodniteľnosti, že to celé bolo dopredu pripravené a zohrané. Žiaľ, sa obávam, že iný, iný výklad nie je celkom rozumne možný.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Číž, asi ste chceli povedať, že s advokátskym vzdelaním, lebo s právnickým skoro každý, kto zatiaľ vystúpil, mal právnické vzdelanie. Áno, som zložil aj advokátsky sľub, ale takisto pán poslanec Lipšic je advokátom. A či poznám spis? Spis je na nete. Ale tu väčšina poslancov bude rozhodovať bez toho, aby nie spis, rozsudok, áno, prepáčte, aby vôbec ten rozsudok, ktorý je verejný, ako zverejnený, by vôbec čítal. Čiže nieže spis, ale ani rozsudok, ktorý je verejne prístupný, väčšina poslancov neprečítala. Vytvorila si mienku.

    A boli tu, zazneli tu pochybnosti, celkom oprávnene, či pán minister konal vo verejnom záujme alebo nekonal? Tu otázka neznie tak, že či mal právo podať dovolanie, lebo on nemal právo podať dovolanie, ale či to bolo v záujme verejnosti alebo v záujme toho odsúdeného regionálneho politika. A na túto základnú otázku treba odpovedať tak, aby sme videli, počuli a vnímali, že ten verejný záujem tam bol. A zatiaľ takáto odpoveď tu nepadla. Ani na ústavnoprávnom výbore, ani v pléne. Kebyže to je vysvetlené na pôde ústavnoprávneho výboru, tak tu dnes nesedíme. Ja pánovi poslancovi Lipšicovi nebudem podpisovať niečo pod tlakom alebo kvôli tomu, že aby som tu niečo prevádzal. Ale tu fakt to odôvodnenie chýba. A treba tomu zabrániť a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský. Nech sa páči.

  • Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážení hostia, nie som síce právnik, ani nemám advokátske skúšky, ale ja si myslím, že nenaruším atmosféru tejto diskusie, ktorá je svojim spôsobom zaujímavá, vecná a cítiť, naozaj cítiť z nej, že sa vyjadrujú právnici. Ja osobne celkom vítam, že je táto atmosféra taká kultivovaná a ozaj ju nenaruším vari tým, keď pripomeniem pánovi ministrovi, ktorý je predmetom, vlastne ústrednou postavou tohto mimoriadneho stretnutia, že v akej atmosfére vlastne jednáme. Nemyslím tu tú kultivovanú, ktorú oceňujem, ale tú dobovú, ktorá je všade za múrmi tejto siene zákonnosti, ktorou je presýtené občianske cítenie, ktorou je precítená a prešpikovaná atmosféra spoločnosti.

    Korupcia sa vníma ako základný, najväčší, alebo keď už nie najväčší, tak z najväčších problémov doby. Potvrdzujú to štatistiky, vnútorné, potvrdzujú nám to rôzne expertné analýzy zo zahraničia. A napokon potvrdzuje nám to aj vlastné svedomie a pocit, že vieme, že tých otáznikov je ohromne veľa a odpovedí v tomto zmysle prichádza akosi primálo. A v tejto dobe, a ja to zopakujem napriek tomu, že môj predrečník spomínal, že netreba fakty opakovať, ja si myslím, že treba, v tejto dobe tu sa stal taký malý zázrak. Naozaj malý dobový zázrak. Máme tu človeka, ktorý podľa všetkého predal svoje svedomie, poslanca mestského zastupiteľstva, človeka, ktorý bol ochotný za úplatok 310-tisíc korún prihrať komusi kšeft, na ktorom ušetril 5 miliónov. V konečnom dôsledku sú to nie až také obrovské sumy, keď hovoríme o tom všetkom, čo sa v tejto krajine môže stať, ale proste, keď to tak zoberieme, dobrý obchod. Za 300-tisíc ušetriť 5 miliónov, oplatilo sa. Nechcem to ironizovať.

    Treba len zdôrazniť, že ten malý zázrak spočíva v tom, že sa konalo a konalo sa tak, že dva zaujímavé, čo zaujímavé, vysoko autoritatívne súdy vyjadrili svoj jasný záver. Prvým bol špeciálny, Špecializovaný trestný súd. To znamená súd, ktorý nie je obvyklý, ale súd, ktorý je na úrovni krajského a ktorý má ozaj vo svojej kompetencii a náplni postihovať závažné veci, od vrážd cez organizované zločinecké skupiny a korupciu, tie najťažšie zločiny. A tento súd v roku 2012 povedal, právoplatne rozhodol, že obžalovaný je vinný.

    Máme tu druhé rozhodnutie, rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý rok po ňom, zrejme po podrobnom preskúmaní všetkých faktov, rovnako povedal, že obžalovaný je vinný. A už neostávalo nič iné, len spravodlivosť vykonať a v tejto chvíli prichádza minister spravodlivosti, aby spravodlivosť vykonaná nebola, pretože on je opatrný. No opatrnosť býva na mieste v mnohých životných situáciách, ale tejto opatrnosti, pán minister, ja naozaj nerozumiem, pokiaľ chcem ostať v tej rovine, že ste odborník, špecialista, človek, ktorý naozaj ovláda svoje remeslo a potom už ostávajú iba tie tri bodky, ale zároveň aj politik, a zdá sa, že politici v istej chvíli ako keby museli zabudnúť možno aj na tie základy remesla a možno občas aj na svedomie.

    Neviem, iste sa to ani nikdy nedozviem, čo pociťujete teraz, čo ste pociťovali pri tom podpisovaní a ako sa vy v živote vlastne s touto situáciou vysporiadate. Osobne sa domnievam, že je ťaživá a že vás neteší. Nie kvôli tomu, že ste predmetom odvolávania, ale preto, že stojíte na zlej strane tohto sporu. Ale asi osobné domnienky sem nepasujú, pretože vy ste politik a môžem si ja o vás myslieť tisíc dobrých vecí, nie ste tu za seba, ste tu za vládu, ste za spravodlivosť a musíte byť zodpovedný za svoje činy, tak ako každý, kto má tú česť byť ústavným činiteľom.

    Tak z tej roviny, dúfam, že som do nej ani veľmi nevkĺzol, mierne osobnej by som prešiel ozaj k tej nie faktografickej, lebo ja nie som právnik, ale k tej, ktorú považujem za potrebné zdôrazniť, ešte raz to jasne povedať, že tie odkazy, ktoré tu zaznievajú, sú nie dva, ako sa to tu dosť často spomenulo, ale sú tri závažné odkazy. Jeden, ktorý dávame našim sudcom. Sudcom, o ktorých sme pred niekoľkými desiatkami hodín práve tu zdôrazňovali, aké zlé je krvné riečište súdneho systému na Slovensku, aké vážne podozrenia máme o tom, že to tu nefunguje a ako potrebujeme oživiť tento slobodný a prepotrebný pilier spravovania krajiny. No je to ozaj paradox, ktorý tu už niektorí spomenuli a nedá sa mu vyhnúť, nespomenúť ho ešte raz. Verejne, vládou priznané obavy, že súdnictvo nám nefunguje, a hľa, na druhej strane rozhodnutie o tom, že ak nám náhodou, ale to slovo náhodou nie je fér, pretože by som teda poprel tie dve rozhodnutia, ak zafunguje vo veciach, kde sa dá očakávať, že budú rôzne tlaky a protitlaky a my to môžme nazvať malým právnym zázrakom, práve vtedy prichádza na scénu, ako v antickom divadle ten boh - stroj, zasiahne a povie: "Tak nie.".

    No odkaz pre sudcov je jasný. A to naozaj nie sú slovné hračky, ani krásne vyjadrenia, ale tí sudcovia si musia prečítať jedno. No ak budeme až veľmi dôslední, tak dôslední, že budeme rozhodovať aj vtedy, keď sa neočakáva od tých, ktorí práve držia v rukách tromfy, že máme takto konať, tak aj tak budeme považovaní za chorý prvok a ktosi nám dokáže, že nedosiahneme aj tak nič. Ja na mieste jedného z tej tisíc štyri stovky sudcov by som vašu aktivitu v tomto smere prečítal asi takto.

    No a potom sú to tí, ktorí disponujú veľkými oprávneniami v tejto krajine, sú to politici, sú to ľudia vysoko postavení, sú to poslanci, sú to ľudia, o ktorých sa tak a priori dosť často predpokladá, že sú to ľudia, ktorí majú sklon zneužívať svoje informácie, svoje postavenie, svoju moc, lebo moc chutí. To už hovoril Mňačko. A vedie u niekoho skôr, u niekoho neskôr, u niekoho našťastie nikdy k tomu, že človek ju zneužije. Nuž týmto politickým gauneríkom a gaunerom sa týmto odkazuje, že naozaj vždy existuje možnosť, že ak budete poctivo držať stranu tým svojim, tak sa vám naozaj nič nestane, lebo keby to bolo už aj na spadnutie, že už máte sedieť, že dokonca tie súdy to dvakrát takto zdupľujú, ako to bolo v tomto prípade, tak stále máme páku, ako ti pomôcť, priateľu.

    My hovoríme o nie súdnom spore, ktorý by sme tu nejak rozohrávali na miestach nenáležitých, my hovoríme o tom, že za korupciu v tejto chvíli mal sedieť v ústave pre nápravu právoplatne odsúdený človek. A vašou aktivitou, pán minister, sa stalo, že nesedí. A tým prechádzam k tomu tretiemu odkazu, ktorý tu možno nezaznel jasne. Nielen odkaz sudcom a odkaz politickým gaunerom a gauneríkom, ale odkaz piatim miliónom občanov Slovenskej republiky. Viete, ako by ten odkaz mohol znieť, alebo ako by ho oni mohli prečítať? No s vami, vážení páni politici, s vami sa naozaj nedá počítať, vás treba stadiaľ vyhnať, pretože toto je niečo, čo je neuveriteľné, nepochopiteľné a čo, ja si odložím špeciálne tú pozvánku na túto schôdzu, lebo ja som si ju poctivo prečítal. Prečítali si ju zrejme všetci, ktorí si ju prečítať mali. No ak tam autori napísali niečo, niečo zlé, no tak to tu bolo treba rozsekať. Nič tu také nezaznelo. Občania nemajú dôvod sa domnievať, že toto je hra nejakých urazených opozičných politikov. Majú právo sa domnievať, že to je život, ktorý potvrdzuje, že niet možné dovolať sa spravodlivosti, pretože taká je vôľa mocných a s tými mocnými oni neurobia nič.

    Tu sa hovorí o nejakých predvolebných zábavách, ja neviem, ja na mieste pána premiéra, ktorý opäť nechce byť prezidentom, ak by som cítil, ak by som si prečítal tieto veci tak, ako sú napísané, tak by som tu dnes bol, nenechal by som pána ministra tu samého, ale bol by som veľmi nepríjemný voči nemu a by som povedal, takáto vec je jednoznačná z hľadiska toho, čo treba urobiť a nemôžem konať inakšie ako to, že takéhoto ministra nechcem mať vo svojej vláde. Lebo tie fakty o tom hovoria. No bol by to možno aj ťah predvolebný za milión. Akurát by pán minister Borec už nebol ministrom. Prečo to neurobil? Pretože naozaj tie argumenty sú tak spochybniteľné? Nie, preto lebo bratstvo mocných spojené zrejme nečistými úmyslami je tak silné, že to ani pán minister, ani pán premiér z dôvodov mne neznámych urobiť nemôžu.

    A často sa tu hovorí o opatrnosti. Ja by som, pán minister spravodlivosti, vážený pán minister bol naozaj opatrný, nie z toho pohľadu, že toto by ste tu dnes neustáli, my všetci vieme, aký bude výsledok hlasovania, ale či by sme sa zároveň všetci nemali zamyslieť nad tým a byť opatrní, aby nám v tom hrnci nevykypelo. Aby naozaj tá kaša, ktorú tu varíme a o ktorej tvrdíme, že to je tá politická pestrosť, že to sú tie politické boje a že to je tá snaha nájsť najlepšie riešenie pre občanov, neboli pravdivo pomenované, že sú to podrazy, že je to nefér a že občania majú už toho dosť a možno nám to raz povedia tak, ako to tu už zaznievalo a z toho úsmevného mejdanu sa urobí menej úsmevný majdan.

    Ja naozaj veľmi prosím, aby sme nepodceňovali tieto fakty a ak sa mýlime, pán minister, ak to naozaj právnici, aj my neprávnici sme prečítali zle, ja pripúšťam stále aj takúto možnosť, ale tak potom to znamená, že vy tu dnes budete stáť ešte pekných pár desiatok minút a podrobne nám zodpoviete tie otázky, ktoré boli tu nanesené a ktorých cieľom bolo zistiť, prečo ste konali týmto nepochopiteľným spôsobom v takomto výnimočnom prípade. Myslím, že som povedal asi to, čo som cítil. Ospravedlňujem sa, že som nešiel do faktov tak, ako mnohí moji predrečníci, ale ja som naozaj vážne znepokojený a o to viac, pán Madej to povedal, že vy ste možno posledný minister, ktorý by si zaslúžil takéto odvolávanie. Ja tiež osobne sa domnievam, že vo vás je veľký kus férovosti a veľký kus nepolitickosti a odbornosti. No ale o to väčšia hrôza ide potom na mňa, keď takýto typ človeka dokázal sa stať súčasťou takejto vysokej hry s nízkymi úmyslami, že potom je niečo, niečo zlé. Iba ak by ste začali takéto dovolávania dávať veľmi často a, a ozaj tú spravodlivosť, ktorú zhmotňuje aj názov vášho ministerstva aj vašej funkcie, začali veľmi pravidelne využívať, či už to nazvem dovolaním, odvolaním alebo len vyjadrením vysokého ústavného činiteľa na poli spravodlivosti.

    Možno by som bol vďačný, keby ste sa spytovali, čo taký učitelík Žarnaj, ktorý poukázal iba na 80-tisíc eur verejných prostriedkov zneužitých, že kedy sa ho zastane minister spravodlivosti? Čo taká kontrolórka Lapinová, ktorá poukázala na 700-tisíc neférovo využitých peňazí, alebo, s hlbokou úctou sa ospravedlňujem, že to meno spomeniem, čo taká pani sudkyňa Lauková, nebohá v blahej pamäti, ktorá určite by zaslúžila zastanie a záštitu z takej vysokej pozície, ako je tá vaša. Ja to nespájam s vašim mandátom, ja len hovorím, že takýchto prípadov je strašne veľa. Už nech budem spomínať to, že čo takí lesníci, ktorí piaty rok čakajú na došetrenie prípadu z roku 2009? Kedy sa zastaneme aj tých, ktorí poukázali na nepeknosti v Slánskych lesoch, ktoré na podiv, a to som vám bol aj vďačný, sa vyriešil po 15 rokoch, ale ľudia, ktorí sú za to zodpovední, naše súdy povedali, že by ich to traumatizovalo. Kedy sa zastanete? Alebo zastanete sa aj takýchto prípadov? Ak sa to stane prúdom očistnej spravodlivosti, ktorú bude minister spravodlivosti využívať v takýchto prípadoch, rád zmením svoj názor, možnože naozaj to bude tak, nechcem byť človek, ktorý tu rozohráva nejaké divné úvahy, ja by som bol veľmi rád, keby sme sa v tejto našej spoločnosti dokázali v týchto veciach pozrieť konečne férovým pohľadom na takéto prípady, nie okom koalično-opozičných prestreliek a tvrdenia v tom, že pán poslanec Lipšic si potrebuje vyrobiť nejaké percentá. Držme sa faktov a tie otázky, ktoré tu zaznievali, pán minister, na vás, boli hlboko faktografické. Ja budem veľmi pozorne čakať na vaše odpovede.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ja by som veľmi stručne. Pre mňa nie je až také dôležité, ale ako hovoril pán poslanec Mičovský, že pokiaľ je ten poslanec zo správnej, má správne tričko, pre mňa nie je dôležité, či ten poslanec má nejaký členský preukaz alebo nemá, tento poslanec nebol členom SMER-u, ale kandidoval za koalíciu SMER a bol, pokiaľ viem, nominantom SMER-u. Ani minister Borec nie je členom, ani minister Počiatek nie je členom, ani minister Lajčák nie je členom SMER-u, ale sú nominanti tohoto hnutia a pre mňa čo je traumatizujúce, je ten signál, ktorý sa vydáva, že pokiaľ ste na tej správnej strane, pokiaľ ste správny nominant v správnom tričku, kandidujete, tak sa vám dostane nadštandardného zaobchádzania, ktoré má máločo spoločné so spravodlivosťou.

    Pán minister spravodlivosti, keď mu došli vecné argumenty, a tiež mi to je ľúto, lebo ja s ním osobný spor nemám, tak prešiel na osobné útoky. Je to pomerne pravidelné, každý, hovorím, vie, čo môže, v poriadku. Napíšu mu to na tlačovom, tak to prečíta, ale čo sa budem stále pýtať, aj v rámci záverečného slova, je, aby minister povedal konkrétny dôvod, konkrétny argument, faktický argument, prečo bolo dovolanie podané? Lebo kvôli tomu tu sme, kvôli tomu tu sedíme. Tá schôdza je vyvolaná jeho konaním, jeho, podľa mojej mienky, nelegitímnym vykonaním jeho zákonnej právomoci a zdá sa mi, že pokiaľ nevystúpi ani dokonca schôdze s tým konkrétne, v čom sú rozsudky nezákonné, tak si myslím, že bude celkom zrejmé, že to dovolanie bolo podané účelovo, nelegitímne a v rozpore s verejným záujmom.

  • Ďakujem. Rozumiem tvojim otázkam, ktoré dávaš a keďže viem, že z hľadiska signálov vo verejnosti robíš veľmi záslužnú robotu a práve preto si sa asi pýtal na osudy ľudí, ako je pán Žarnaj alebo pani kontrolórka Lapinová, alebo aj Vanda Tuchyňová. Pre mňa je preto zarážajúce, ako bolo v úvodnom slove povedané, že toto konanie vydáva minimálne dva a podľa mňa až tri zlé signály. Potom ti chcem povedať, že tvoje spájanie statočných môže v tej symbolickej rovine ísť do zodratia tela, môžeš pospájať aj celé Slovensko, ak zodpovední tejto krajiny nebudú chcieť, nebudú môcť vysvetliť, prečo prichádza pri jasnom prípade a dvoch rozsudkoch človeka, ktorý pôvodne bol podozrivý z korupcie a keďže bol odsúdený, tak asi sa správal korupčne, sa v tomto prípade angažuje tak vysoký predstaviteľ štátu, ako je minister spravodlivosti a vydáva zlé signály voči ľudom zainteresovaným na tom, aby korupcia odhaľovaná bola, čiže orgánom činným v trestnom konaní voči súdnictvu, ale aj voči verejnosti, že niektorí ľudia požívajú vyššiu ochranu, ak kandidujú za koalície SMER-u, HZDS a SNS oproti úplne iným a obyčajným ľudom, ktorí na Slovensku žijú. Toto nie sú dobré signály a preto rozumiem aj tvojim legitímnym otázkam a tvojej viere a čakaniu, ako pán minister zareaguje. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za obidve reakcie a ja len takú, že doplním možno to, čo povedal teraz práve pán poslanec Viskupič, že asi sa blíži chvíľa, ja verím, že tomu je tak, že niekto aj z tej druhej strany, kde to akosi neočakávame, prizná farbu a vlastne povieme nahlas to, čo povedať treba. Nie preto, že teraz je taká vláda a taká pozícia, ale preto, že nás tu musia spájať ďaleko vyššie záujmy, ako sú stranícke. A že to možno bude pán minister spravodlivosti Borec, ktorý zváži túto diskusiu, ktorý zváži argumenty a ktorý ešte stále má čas povedať čestne a férovo, že sme ho presvedčili. Ja viem, je to málo pravdepodobné, ale práve takýto okamih príde. Pán minister, keď to nebudete vy, bude to niekto iný a možno úplne v inom prípade. Ale my sa musíme posunúť kdesi k tým vyšším princípom mravným. My sa tu nemôžme donekonečna dohadovať na opozično-koaličné mudrovanie. Toto občania ozaj nepotrebujú. My potrebujeme pre morálne zdravie tejto spoločnosti povedať, kde je pravda a vôbec nebude dôležité, či červená alebo modrá. Máte na to ešte možnosť, vy môžte z tejto situácie vyjsť nádherne, elegantne, čestne. Kiežby sa tak stalo.

  • Nech sa páči, pán poslanec Číž, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, no, máme tu opäť mimoriadnu schôdzu. Opäť prakticky tí istí aktéri, ako to bolo pri odvolávaní predsedu vlády a opäť rovnako silné argumenty a opäť veľmi emotívna diskusia, niekedy dokonca až tak, že až mystické sily prechádzajú po parlamente. Tu pán kolega Mičovský hovorí: "bratstvo mocných spojený s nečistými silami".

    No, treba pravdepodobne sa vrátiť k faktom, k elementárnym faktom. Inštitút vyslovenia nedôvery ministrovi je veľmi vážny inštitút. V každom normálnom parlamente, kde sú ľudia, ktorí majú nejaký etický štandard a zároveň aj primerané odborné portfólio, veľmi zvažujú, že či s takýmto inštitútom prísť a kedy, pretože inflácia jednoznačne jednak spochybňuje prostredie, pretože rozprávame o niečom, čo sa ani nedá preukázať, ani nič, no ale za tých okolností ostáva visieť, veď predsa niečo tam asi bude, veď bez vetra sa nepohne ani lístok. Takže pravdepodobne skúsený parlamentár by mal vedieť, že inflácia takýchto konaní a osobitne počas jarnej schôdze, kde sa preruší normálny program, kde má vláda predložený celý rad zákonov, ktoré potrebuje k svojmu konaniu, takže asi budú veľmi vážne dôvody pre to, pre čo sa to deje, pokiaľ nepovažujeme parlament za cirkus, pokiaľ ho, pán poslanec Lipšic, nepovažujeme za priestor, kde sa môžme predvádzať, ak náhodou na chvíľu zídeme z médií, lebo opäť sa dostanete do, do centra pozornosti.

    Jediné, za čo vám chcem poďakovať, že aspoň čiastočne ste scivilizovali slovník, ktorý ste tu predvádzali v predchádzajúcom období a ktorý viedol aj k tým udalostiam, ktoré tu boli. Máme tu dneska nesmierne etických poslancov, ktorí sa vrhajú na iných poslancov, fyzicky a ešte zároveň sa vyhrážajú, že to ešte nie je koniec, že keď ho nepochopí, jeho, tak to ešte bude pokračovať. A vzápätí sem prídu a rozprávajú o etike, o spravodlivosti, o serióznosti.

    Pán poslanec Lipšic, predložili ste návrh, kde údajne minister spravodlivosti Slovenskej republiky Borec mal nejakým nenormálnym spôsobom obraňovať SMER-áka, to ste vyprávali tu po médiach kedykoľvek, pána F.O. a mal surovo v rozpore s akoukoľvek profesijnou etikou, tým zahájil vlastne rekonštrukciu spravodlivosti, ho vlastne pustil z väzenia a spôsobil zásadnú ranu v boji proti korupcii na Slovensku. No, niekoľko malých citátov z odbornosti.

    Pán Lipšic, slušný politik, slušný politik, odpustite, že vám to zdôrazňujem, by minimálne v takejto situácii počkal na čo len jednu odbornú reakciu v príslušnej odbornej tlači, v médiách, kde nezávislý, nie ako vy, lebo u vás ako tá otázka pravdovravnosti a korektnosti politickej je vám tak vzdialená, ako mne NASA napríklad alebo niečo podobné. Takže niekto nezávislý že ako spochybní, že teda naozaj ten minister v danom prípade porušil etiku, lebo dostatočne dôverne pozná prípad, dostatočne dôverne má naštudované materiály a cítiť z toho nejaká úzka osobná zainteresovanosť ministra. F.O., veď je to smerák a smerákovi a zahltím tým celú spoločnosť.

    Pán Lipšic, ospravedlníte sa verejnosti, keď sa ukáže, že pán F.O. nebol nikdy členom strany SMER-u?

  • Reakcia poslanca Lipšica.

  • Vy ste to, vám donesiem médiá, aspoň (reakcia poslanca Lipšica) no, čiže v každom, po prvé, smerákovi tu, pán Mičovský, netušili ste, že predsa smerákovi podpisujete, že dal milosť, teda minister dal oprávnenie, na základe ktorého sa zrušilo jeho uväznenie a podobne alebo teda odsúdenie? Smerák, smerákovi, takže smerák nie, pán navrhovateľ? Veľmi dobre. Takže smerák nie.

    Takže skúsme, niekoľko ďalších citátov mi dovoľte. Profesor JUDr. gen. Jaroslav Ivor, doktor vied, pravdepodobne ho nikto nebude spájať so SMER-om, hoci pravda, pán poslanec dokáže všetko a je, lebo je známy vo verejnom živote a v postojoch, v ktorých teda SMER sa sporil o nejaký právny názor, ako sa pán Ivor vyjadroval. Dneska je, tuším, šéfom katedry trestného práva na fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. No a ja som videl jeho písomné vyjadrenie k veci a on povedal takéto: "Zo strany ministra spravodlivosti by išlo o závažné porušenie zákona, ak by napriek takémuto zisteniu mimoriadny opravný prostriedok nepodal. Minister spravodlivosti teda jednoznačne postupoval v súlade s povinnosťou, ktorú mu uložil Trestný poriadok. Minister podaním dovolania pritom nezasiahol do merita veci pre zistené pochybnosti, len dal ďalšiu možnosť na jej preskúmanie. O vine a treste môže rozhodnúť len súd a bude dôležité, aby pri svojom rozhodovaní v rámci ideí spravodlivosti zohľadnil všetky relevantné zásahy trestného konania. Pán poslanec Lipšic, ´in dubio pre reo´ ešte platí? V tomto zákone? V tomto štáte? Pravdepodobne áno.

    Pre pána Mičovského, ospravedlňujem sa, keď trošku teda aj ironizujem, len napriek tomu, pán Mičovský, my máme v Trestnom poriadku aj v správnom poriadku takzvané dvojinštančné konanie. To znamená, ako koná súd prvého stupňa, ako koná súd druhého stupňa. Potom už nastupujú takzvané mimoriadne opravné prostriedky, ktoré už nemôže dať ten, ktorý je vo veci poškodený, alebo navrhovateľom, alebo účastníkom konania, ale môžu už iba isté osoby preto, aby sme prípadné pochybenia v právnych konaniach mohli nejakým spôsobom napraviť. A takouto osobou je minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu. A oni majú pre prípad, že zistia akékoľvek pochybnosti vo veci, aj formálne pochybenia, majú povinnosť na podnet konať. Spravidla takémuto ministrovi predloží, keďže takéto podnety a žiadosti o takýto podnet dáva, dávajú občania na ministerstvo, spravidla príslušný odbor, ktorý na ministerstve ho preskúma a predloží. Takže to sme mali pána, a v takom prípade minister koná. Nekoná vo veci. Nikomu nič neurobí. Urobí len to, že pre prípad, že je nejaká právna pochybnosť, v takom prípade ho musí podať, pretože bude konať zase nezávislý súd.

    To, čo ste urobili, je ďalšia hanebnosť, pretože ste vyhlásili obidva dovolacie súdy za korupčné a neviem, čo všetko, čo ste tu zas povedali, to za tých okolností ste vytvorili v Slovenskej republike vynikajúci stav. Bez toho, že by ste čokoľvek vedeli dokázať, je teraz situácia, prečo by niekto rešpektoval rozhodnutie takéhoto senátu dovolacieho, keďže sú dva? Však to sú korupčníci, veď to povedal Lipšic. Čomu ste pomohli v tomto štáte, pán kolega? To je hanebné rozkladanie justície. Buď príďte s niečím, čo naozaj viete dokumentovať, dokázať, alebo to sem nedávajte týmto spôsobom, pretože zásadným spôsobom narušujete to, čo my potrebujeme, nejaký stav, stabilitu právnej istoty. Dobre.

    Takže skúsime ešte jednu vec. Ešte pre istotu, keby ste chceli takéto isté konania, ako som v stanovisku, ako som čítal od pána Ivora, vám viem povedať od pána profesora doktora Jozefa Záhoru, tiež z Fakulty práva a tiež z Katedry trestného práva Paneurópskej vysokej školy, ale tiež od doktorky Lucie Kurilovskej z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, rovnaké znenie: povinnosť ministra podať podľa existujúceho právneho stavu. Rovnako doktor Doc. Tomáš Strémy, kandidát vied, za PhD z Právnickej fakulty z Trnavy a ešte aj doktor Ondrej Muralčík, dali takéto stanoviská. Dali ste nejaké iné stanovisko vy, nezávislého posúdenia, pán, tohto stavu, pán poslanec? Pre mňa je to hanebné. Jednak diskreditujete inštitút, jednak ide o právnu vec.

    Ak som tu hovoril o právnickom vzdelaní, každý právnik vie, keby nešlo o tento politický účel, čo sa tu dneska odohráva, týmto spôsobom sa nemôže vstupovať do justície v žiadnom prípade. V danom prípade prístup k znalostiam procesných ustanovení poznajú iba na ministerstve spravodlivosti, pokiaľ ich majú. Prístup k nim nie je vôbec jednoduchý a veľmi zložitý a v danom prípade, ak chcete, vážení kolegovia z OĽaNO, aby sme sa vrátili k albánskemu systému, že pracujúci cez deň budú pracovať, večer zasadnú do senátu a budú rozhodovať. Čo tam, pán Mičovský, po nejakom študovaní práva? Čo to je to dovolanie? Aké je subjektívne právo ministra? Čo v danom prípade musíme urobiť, aby sme udržali štandardný režim, ktorý v justícii ako jednoducho musí byť? Prísť, navyprávať to všetko, čo ste navyprávali, len ste osočili ministra nepriamo. Ste podpísali, lebo veď, veď niečo na tom musí byť, že takéto niečo sa stalo. A pritom zároveň sa máme za vznešených, korektných a serióznych ľudí. Možno nimi nie sme, pán kolega.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danej veci má význam o veciach rozprávať. Naozaj stav justície nie je u nás dobrý. Ale prečo nie je dobrý? Skutočne je to tým, lebo Harabín? Politika pána váženého kolegu poslanca, ja si pamätám, pán kolega, už od roku 1998 ste boli v rôznych veľmi vážnych justičných orgánoch. Raz šéf úradu na ministerstve, tuším, spravodlivosti, ak si pamätám a s pani Žitňanskou ste ovplyvňovali slovenskú justíciu až do roku 2006. Celý mechanizmus, ktorý tu je, to je takzvaná sudcovská samospráva, ktorú spravili. Vymysleli geniálne, len problém je, že ich reprezentant sa tam nedostal za toho šéfa.

    Tu si pamätáme, v tomto parlamente sme viedli veľmi dlhé boje na tú tému, že sme rozprávali o tom, že za týchto okolností nie je možné ísť celkom do sudcovskej samosprávy, pretože neunesie sudcovská samospráva ten celý rozmer. Na jednej strane potrebujeme udržať nezávislosť sudcov. Na druhej strane nezávislosť znamená nekontrolovateľnosť činnosti? Nekontrolovateľnosť v pracovno-právnych veciach? To znamená, bolo treba hľadať veľmi seriózne pomer medzi výkonnou mocou, ktorá bude zabezpečovať faktické fungovanie súdnictva vrátane materiálnych podmienok a na druhej strane udržať nezávislosť sudcov.

    Vážení páni kolegovia, hoci to vôbec nie je väčšinové v Európe, prišli so sudcovskou samosprávou. Povedali sme, je to nepripravené, neseriózne a nedostatočné. Počkajme s tým ešte zatiaľ. Nie, musíme to urobiť. Hovorili sme, je to nezvratné, keď to spravíme, predsa nemôžme meniť celý systém znovu. Máme teda dneska tri súdne moci, teda tri druhy moci. Máme moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Kto bude reprezentovať súdnu moc? Musíme vyriešiť ten obrovský problém. Traja ľudia navzájom nezávislí? Kto z vás zodpovedá za stav justície vôbec? Samosprávnosť má ten zásadný problém, na rozdiel od štátnej moci, že toho ministra sem môžme zavolať a môžte ho prípadne takto, či už oprávnene alebo neoprávnene grilovať. Toho nezávislého šéfa súdnej rady kto môže grilovať? Ako môžte zabezpečovať výkon jeho práce, ako ho môžte prípadne ovplyvňovať, pozitívne, predpokladajme. Nedá sa.

    To znamená, že sú to veľmi zložité nejednoduché veci, ktoré treba v našej krajine veľmi seriózne zvažovať a principiálne nepolitizovať. Ak ste niečo dôsledne urobili, pán Lipšic, a toto je výsledok, ktorý tu dneska máme, tak, že ste politizovali neustále problémy. Neustále vytvárali, aby medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj medzi najvyššími reprezentantmi súdnej moci, ktoré dneska má v podstate zatiaľ tú súdnu radu s tým Najvyšším súdom a teda samozrejme aj šéfa Ústavného súdu a ministrom spravodlivosti, aby boli v permanentnom konflikte. Nebude aj tu minimálne čas problémom nášho dnešného súdnictva? Nemáme nad tým začať trošku rozmýšľať naozaj komplexnejšie?

    Vážené kolegyne, kolegovia, a predovšetkým trošičku si uznajme, pán kolega. Ja hlboko uznám ten spoločenský rozmer diskusie každého, toho občianskeho zástupníctva, ktoré tu robíme, ale toto je najvyššia forma. Naozaj, hovoriť tu 20 minút, pričom netušiť ani len, ako vyzerajú inštitúty, netušiť, ako ten minister spravodlivosti, čo môže a nemôže a vyprávať tu všelijaké príbehy, ktorými mal pomôcť, alebo zastať sa, ktorý sa vôbec nemôže zastať, pretože nemá na to oprávnenie a naopak, aby udržal svoju vlastnú nezávislosť, tak sa musí správať zdržanlivo v týchto veciach, ak má byť naozaj tým najvyšším reprezentantom teda tej výkonnej moci a má aspoň v tej časti malej, ktorú má k dispozícii, garantovať formou justície.

    On, samotný minister, naozaj on v zásade zabezpečuje iba materiálne podmienky a jedna z mála vecí je, že môže, a tam dostal to relatívne veľké oprávnenie, že teda môže pre prípad žiadosti a pre prípad aj minimálnej a malej pochybnosti, také podanie musí podať. Má ho podať, pretože keď ho nepodá, tak jednoducho poruší práva toho človeka, ktorý tam je, pretože má právo na opravné prostriedky. Pri najmenšej pochybnosti ho musí podať.

    To, čo ste tu predviedli, vážený pán kolega, keby bol hneď zo SMER-u, prvý zásadný problém je, že členstvo strany nemôže byť nikomu na škodu, alebo vám, kolega, po čom ste volali tu, pán Hraško, ani o tom nehovorím, demonštračné tresty. Tu ide o korupciu, nebudeme my nič zabezpečovať.

    Pán Lipšic, my si pamätáme jeden taký prípad, kde sme všetci rovnako kričali ako vy, čo sa týka teda korupcie a pôsobenia našich justičných orgánov a bolo to známe obdobie vás a pána Palku a pána Bielika. Nepamätáte?

  • Reakcia poslanca Lipšica.

  • Stratili sa zhodou okolností odpočúvané texty (potlesk v sále) na ministerstve vtedy u pána Palku, (reakcia poslanca Lipšica) u pána Palku, v tandeme ste pracovali spolu s pánom Palkom. Doteraz nebol pán odsúdený, bol prichytený, bol agent, a tak ďalej a tak ďalej a to je jedno. Ale ani vtedy, aj keď som bol a hlboko som rozčarovaný, že nedokážeme zatiaľ odsúdiť žiadneho korupčníka. Napriek tomu predsa je tu zase druhý konflikt. Jednoducho formálne právo a formálne podmienky práva musíme, keď chceme hovoriť o právnom štáte, dodržiavať nejakým spôsobom.

    To znamená, že hľadanie dobrej justície ani zďaleka nebude v politizácii a pravda je to, čo robíme my a všetko, čo robia tí druhí, je zlé. Potrebujeme spoločný postup. Potrebujeme zodpovednosť samosprávnych sudcovských organizácií, potrebujeme aspoň jedno podanie, aby si sudcovia v sudcovských svojich organizáciách, aby jednoducho naozaj boli objektívnymi pozorovateľmi v situácii, ktorá tam je a keď majú také veľké samosprávne odvetvové oprávnenie, tak v takom prípade majú konať a že konajú málo. Je potrebné, ak by pre prípad, že sudcovia konajú v zjavnom rozpore, je potrebné, aby sa nezávislé, teda právnické hlasy, ideálne z právnických fakúlt a iných, ozývali, aby pranierovali takéto konanie takýchto sudcov. To musíme, to potrebujeme. Potrebujeme v danom prípade aj primeraný priestor pre, práve pre ministra spravodlivosti, ale ozajstný, aby mal reálne možnosť zasahovať. Má k dispozícii dneska legislatívnu aktivitu a môže predkladať návrhy zákonov, ale samozrejme musí ich robiť v súlade s dohovormi, pretože za tých okolností ísť do priameho konfliktu so sudcovskými samosprávnymi organizáciami je to zložité.

    Teraz sme pripravili konečne po dlhom čase, keďže sme mohli vstúpiť do ústavy, tak sme pripravili jeden súbor, súbor návrhov na možné zmeny v justícii, aj keď furt som presvedčený ja osobne, že tá snaha furt, že inštitucionálne je to zlé. Tým pádom to nejde. Musíme zmeniť inštitucionálne usporiadanie a potom to už bude fungovať. Nebude. V nás, v ľuďoch, v konaní, vo formálnych a neformálnych prostriedkoch zlepšovania situácie je cesta. My môžme urobiť akékoľvek usporiadanie. Pokiaľ jednoducho nebude efektívny, efektívna kontrola sudcovskej práce, nie vo väzbe na rozhodovaciu činnosť ako takú, ale na rozsah práce, intenzitu práce, mechanizmus práce s prípadmi jednotlivými, dostatočná znalosť na naštudovanie spisov a podobne. Za týchto okolností, pokiaľ, mne hovoril môj kamarát advokát, ja hovorím, aká je situácia v tom súdnictve? No vieš, tak jedna tretina sa pripravuje a koná vynikajúco, jedna tretina sa nepripravuje vôbec a jedna tretina, bohužiaľ, má aj tendenciu ku korupčnosti. Ako chceme vytvárať stav, aby naozaj v tej justícii bola tá povinnosť vzdelávať sa bez toho, aby sme sudcov nejakým spôsobom, nejakým spôsobom teda aj neriadili v tomto zmysle? Aby bolo možné naozaj nariadiť, dokumentovať odbornú spôsobilosť, vykonať isté nevyhnutné pravidelné preškoľovacie aktivity a podobne. Vyhodnocovať kvalitu sudcovskej práce, ale hlavne jasných nositeľov, ktorí budú zabezpečovať túto povinnosť a jednoducho, aby mali vlastnosti, ktoré potrebujeme. Inak to nejde. Prehadzovanie, či bude súdna rada a tam bude taký a nestraník a teda nie sudca, alebo bude sudca a podobne, neurobí nič a zvlásť vtedy, pokiaľ nebude aj zmena zodpovednosti za tých členov vlády, ktorí tam sú. Komu budú zodpovedať? Ako to bude fungovať?

    Je, vážené kolegyne, kolegovia, nezmyselné takto vstupovať do justície. Už sme registrovali zásadné pokusy politizovať tento problém, neustále vyhrocovať veci, Harabín a podobne, je to nezmyslené, nemá to význam. Všetci potrebujeme lepšie fungujúce súdnictvo. Všetci sa potrebujeme zamýšľať nad tým, aké formy, aké spôsoby, aké nástroje budú efektívne. Buďme kritickí, buďme kritickí, ale aspoň elementárnu etiku a elementárny zmysel. Ak to bude bohapustý politický zápas bez elementárneho vnútorného zmyslu a bez objektívneho toho zásadného svetla, chceme dosiahnuť pozitívnu zmenu. Chceme, aby ľudia v justícii, ktorí naozaj veľké oprávnenia, ovplyvňujú osudy, životy, možno niekedy aj desaťtisíc ľudí, pokiaľ ide o spory v oblasti napríklad hospodárskeho práva a podobne. Takže v danom prípade naozaj je to nesmierne dôležité. Ale prísť týmto spôsobom nekvalifikovane, nezmyselne a v rozpore, hovorím, štyri právnické názory veliké som tu len prečítal, ani jeden proti tomu. Zbytočne devalvujeme parlament, zdevalvujeme seba samých a absolútne ničomu nepomôžeme.

    Želám vám všetkým, a úprimne mi dovoľte zakončiť ten prejav tým, aby sme trošku otvorili oči a možno aj srdcia, ale veľmi dôležité je predovšetkým hlavu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vstúpenie pána poslanca osem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán poslanec, po vašom vystúpení ja mám pochybnosti o vás , či máte právnické vzdelanie, ale budem konkrétny. Pýtali ste sa najskôr, že ktorý iný nezávislý orgán dal stanovisko, že dovolanie je nedôvodné. Generálna prokuratúra, ktorá pozná spis. Štyria akademici dali úplne iné vyjadrenie, z ktorého ste citovali, že pokiaľ minister spravodlivosti zistí vážne pochybenia v skutkovom stave, má povinnosť podať dovolanie. A my sa teda pýtame, ktoré to sú konkrétne tie závažné pochybenia a minister neodpovedá. Čiže stanoviská štyroch akademikov sú úplne o niečom inom a sú v teoretickej podobe, nie k tomuto spisu, ale k Trestnému poriadku a k povinnosti ministra podať dovolanie, ak zistil, že sú závažné pochybenia. Tak nás tu neklamte.

    Ak by platilo, čo vy hovoríte, že keď je najmenšia pochybnosť, koľko, nech minister spravodlivosti povie, koľko má podnetov na podanie dovolania do skutkového stavu. Stovky. Stovky. Tak by ich asi mal povinnosť podať v každom prípade. A to nie je pravda, nepodáva ich v každom prípade.

    Hovorili ste, že mimoriadne opravné prostriedky môžu podať len tretie osoby, tam nepoznáte právny poriadok. Dovolanie u nás môže podávať v trestných veciach aj samotný obžalovaný, aj prokurátor, preto si myslím, že ako ste vystúpili ako neprávnik, ako politik a ste výrazne zavádzali, lebo nepoznáte, nepoznáte Trestný poriadok.

    Ku kauze Bielik. Pán poslanec, ak mi nájdete jedno vyjadrenie, kde som sa ja zastal, dokonca vyjadrenie ako ministra spravodlivosti v kauze Bielik, tak sa vám ospravedlním. Vždy som hovoril, obžaloba je dôvodne podaná, je správne podaná a má byť odsúdený. Vždy, ako minister spravodlivosti vždy. Vy sme prídete, necitujete moje vyjadrenia, klamete, bohapusto klamete a myslíte si, že keď hovoríte príliš rýchlo, tak si človek tie všetky klamstvá nestihne zapamätať. Ale stihne, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Kolega Lipšic čiastočne hovoril o tom, o čo som chcel hovoriť ja. Samozrejme štyria renomovaní právnici na teoreticky položenú otázku o tom, čo má robiť minister, ak zistí závažné pochybenia, odpovedali v súlade so zdravým rozumom, právom a svojou právnickou cťou. Kolegyňu docentku Kurilovskú poznám za roky rokúce zo senátu univerzity a robila česť svojmu stavu a nepochybne tak urobila i týmto vyhlásením v súlade so svojím hlbokým presvedčením. Samozrejme, ani jeden z tých štyroch, na ktorých sa odvolávate ako na písmo sväté, nečítal ten spis, nevedel, ktoré sú tie závažné pochybenia, čo je teda dôvodom na podanie. To znamená, odvolávať sa na tento posudok alebo na tieto štyri posudky nespochybniteľných autorít vrátane generála Ivora, je v danom prípade totálne irelevantné. To je teoreticky položená otázka, na ktorú dostali korektnú teoretickú odpoveď, tí, ktorí sa pýtali. Ale kým si nepreštudovali dôvodnosť, tak operovať s tým je úplne bezpredmetné a zbytočné.

    A presne, ako povedal kolega Lipšic, keďže tých dovolaní a tých nesúhlasov sú stovky a z nich sa vyberie 31, my sme pevne presvedčení, že iný minister s iným aparátom by vybral iných 31 alebo 20 z tých 31 ešte 40 ďalších, pretože sa tu dozvedám v diskusiách o tom, že by mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu Slovenskej republiky na medzinárodných súdoch. No je možné, že by mohlo dôjsť ešte aj v iných, ale nevyhovelo sa. To znamená, to, o čo to opierate, by bolo relevantné vtedy, keby sme sa konečne po troch hodinách a 29 minútach dozvedeli, ktoré sú tie závažné dôvody. Prečo má platiť to, čo povedala vlastne právnička docentka Kurilovská v teórii, v praxi prípadu Olejník?

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Číž, hovorili ste o nejakom etickom štandarde v rámci rokovania Národnej rady či už mimoriadnej schôdze alebo bežnej schôdze. No viete, pokiaľ by ste vy používali morálny štandard a štandard vlastného svedomia, tak etika tohto parlamentu by mohla byť na ďaleko, ďaleko vyššej úrovni. Pýtali ste sa, že či parlament považujeme za miesto, kde sa predvádzame. Nuž, videl som predvádzanie sa mnohých vašich kolegov a zástupcov vlády. Takže poprosím ešte raz, aby ste toto svoje tvrdenie zopakovali pre predsedu parlamentu, predsedu vlády a jeho podpredsedov. Otázka pravduvravnosti od vás ako zástupcu SMER-u vyznieva dosť smiešne, keď vidím realitu tu, v parlamente a následne vaše vyjadrenia alebo teda klamstvá v médiách, takže naozaj, nehovorte tu vy o pravduvravnosti, keď klamete na celej čiare.

    Hovorili ste o dvojinštančnom konaní, áno, samozrejme a už len minister môže urobiť dovolanie. Takže dve jednoznačné rozhodnutia dvoch súdov idete vy spochybňovať? A spochybňuje ich aj teda aj minister spravodlivosti, kvôli tomu tuná dneska sme. Nikto nespochybňuje právo, ba priam povinnosť ministra, ako ste to hovorili, ale ide tu o jeho relevantnosť, nakoľko dovolanie, alebo teda koľko dovolaní podal v súčasnosti, už to bolo tiež viackrát spomínané, 31, ale v tomto v jednom jedinom prípade sme nepočuli, v čom bolo pochybenie, už to hovoril predo mnou aj kolega Osuský, ani raz dnes nezaznel dôvod, v čom bolo to pochybenie dvoch súdnych senátov?

    No a potrebujete pre vás vládny priestor, alebo teda priestor pre ministra, nuž nikto tento priestor vašim ministrom neberie na rozdiel od vás, ktorí nám ho beriete pravidelne, čo sa týka interpelácií, faktických poznámok a ďalších možností v rozprave. Takže som naozaj zvedavý, o čom tuná teda rozprávate. Ja sa možno vyjadrím ešte raz dneska, pretože som zvedavý na posledné faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja by som aj celkom vedel možnože počúvať aj pána poslanca Číža s takým porozumením a snažil by som sa vylupnúť tú podstatu, len ja tu mám osobný problém. Tu je jednoducho podstata, ten leitmotív je otázka korupcie, ktorá kdesi začala v tých Košiciach a dneska má dozvuky až tu, v sieni zákonnosti.

    Pán poslanec Číž, ja mám problém v tom, že keď sme tu preberali zákon, ktorý mal chrániť a pomáhať ľuďom, ktorí bojujú s korupciou, tak vy ste týchto ľudí nazvali tu, v tejto sieni, že sú to udavači. A od tejto chvíle všetko, čo na tému korupcie práve zaznie z vašich úst, je pre mňa veľmi málo dôveryhodné a presvedčivé, ale uznám, že je to mierne osobné. Tak možno upozornenie ešte raz na to, čo je podstata tejto diskusie. My sme uznali unisono, unisono, že to je právo pána ministra takéto dovolanie dať. Len nerozumieme, prečo v atmosfére presýtenej korupciou, v atmosfére, keď ľudia sú presvedčení, že je to jeden z najväčších, ak nie najväčší problém v našej spoločnosti, za takýchto nepochopiteľných okolností pán minister toto svoje právo využil. Ale chápeme, my neprávnici, my lesníci tomu nerozumieme, len prosíme, aby nám to bolo vysvetlené, aby sme mohli povedať aj tým, ktorí nás sem poslali, že nie je všetko čierne a že možno tá pravda je tam. Ale ešte stále sme v priestore, keď čakáme na túto odpoveď. Takže tu nie je nepochopenie, to je prosba o odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru Číž, ja zopakujem to, čo som hovoril vlastne vo svojom vystúpení. Poviem to aj teraz. A to sa, myslím, zhodneme, že ak existujú pochybnosti o tom, že niekto, že môže byť spáchaný justičný omyl, že má byť, má minister využiť svoje právo podať dovolanie. Hovorím, v poriadku. A my sa pýtame a máme na to právo sa pýtať, aké boli tie skutkové dôvody? Ako to je jednoduchá otázka, na ktorú je jednoduchá odpoveď. Tie dôvody sme stále nepočuli. A môžem povedať, že ja poznám možno niektoré tie stanoviská, úplne nie do detailu, tých ľudí, ktorých ste pomenovali, sú to odborníci, áno. Ale podľa mojich vedomostí nevyskytuje sa tam to, aké boli skutkové okolnosti, prečo bolo podané dovolanie. Ak tam tie skutkové okolnosti sú, prosím vás, pomenujte ich. Naozaj vás o to prosím. Zoberte si tie stanoviská, nájdite mi v tom stanovisku, že pre toto sa podalo dovolanie. Nič iné od vás nechcem. Pomôžete ministrovi, fakt mu pomôžete.

    A ešte jedna vec. Ak vám naozaj záleží na trojdelení moci a na rovnováhe a konkurencii moci, a ak sa, myslím, zhodneme, že politizácia súdnictva nie je správna, tak nemali by ste hlasovať pri tlači 922, bod 26 za, pretože tam dávame priamo ministra spravodlivosti do Súdnej rady a pri bode 24 my, navrhnuté to je tak, že Súdna rada bude mať menej členov a bude tam osem členov z vládnej strany. Čiže minimálne polovica, inými slovami, my politizujeme Súdnu radu. Úplne opačne, ako hovoríte. Uvidím, ako budete hlasovať. Ak to myslíte úprimne, pôjdete proti, alebo sa zdržíte.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si dal tú prácu, že som si vypočul pána Číža, že v čom bude ten posun v celej diskusii a v zásade, pán Číž, nič v zlom, v dobrom teda, ale diskusia o súdnictve už bola a skončila, dneska sme to odhlasovali. Toto je diskusia o rozprave o niečom úplne inom. A presne teda aj ako kolega Lipšic z povedaného usúdil a ja ako poľnohospodár som len počúval, ale viete, vy ste vyštudovaný právnik, no ale keď s takými medzerami, to je, ako keby som ja ovcu pripúšťal capom. Viete, takže prosím vás, to by sme si mali dať pozor, keď sa za niečo pasujete a vystupujete pod nejakým titulom alebo, že máte nejaký titul pred menom.

    My tu hovoríme o tom, že ja vám to na takom príklade pyramídy poviem. Na spodku sú odsúdení, ako v americkom filme, všetci sú nevinní samozrejme, ale tuná sú všetci obvinení v priebehu dvoch rokov na Slovensku. Z tejto množiny odsúdených na Slovensku poslalo dovolanie ministrovi, ja neviem koľko, stovky, údajne stovky ľudí. Z týchto stoviek podaní pán minister 31 si vybral. Áno, to sme už tu o niečo vyššie v pyramíde, a čo je na konci pyramídy? Jeden odklad výkonu trestu, jeden jediný odklad výkonu trestu, no čo čert nechcel, kandidoval na kandidátke SMER-u do Košíc. Viete, no tu sú také okolnosti, ktoré stoja za to a práve preto majú miesto, lebo ten na konci, na vrchu tej pyramídy sa tam dostal a vy neviete pomenovať a to je tá tragédia, o čom tu hovoríme, neviete pomenovať, už keď sa tam dostal, však mohol sa, štatisticky to existuje, že sa tam dostane. Ale povedzte ten dôvod. Už keď to tak naňho, chudáka, vyšlo. Hej, že on zrovna sa mal stať tým, justičnou obeťou nášho zlého justičného systému na Slovensku, tak povedzte, prečo sa na vrchol pyramídy dostal človek, ktorý bol zvolený na kandidátke SMER-u?

  • Ďakujem. Ja si dlhodobo všímam vašu snahu o, alebo to, že máte na srdci nejaký, kultúru parlamentného prejavu a kto by sa mohol a kto by sa nemohol k niečomu vyjadrovať. Ja by som vás chcel poprosiť, odpustite si už tieto reči minimálne voči Jankovi Mičovskému, pretože neviem, kde tento mentorský prístup beriete, keď vám hneď vzapätí človek, ktorý sa v procese trestného práva vyzná a poviete, že urobíte v samotnom prejave tri, štyri bazálne a faktické chyby. Ale zároveň v tom prejave ste spravili, alebo povedali ste takú vec, že tretina sudcov teda je pracovitých a sú snaživí, tretina sudcov tak nejak vegetuje a prežíva a tretina sú tí korupční. Citujem. Vy máte 83 poslancov. Jediné, na čo ste sa zmohli v tom prejave, je hodnotenie stavu do roku 2006. Je rok 2014, pred pár týždňami ste si spomenuli, že je v justícii nejaký problém. Objavil sa tu aj pán kandidát a možno on prinesie tie správy, na ktoré chceme a celý čas sa tu pýtame, že čo bolo tým dôvodom, že pán minister sa rozhodol využiť prostriedok mimoriadneho dovolania, zasiahol do ukončeného prípadu dvomi senátmi a odložil výkon trestu jedného človeka, ktorý zhodou okolností bol na kandidátke SMER-u, HZDS, SNS a Slobodného fóra v Košiciach. Skúste k tomuto povedať niečo a bude tá debata mať odrazu veliký význam. Doteraz sme sa nedopočuli nič.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi, aby som ja tiež prispel pár slovami do tohto neplánovaného predvolebného stretnutia. To je prvá vec. Obyčajné predvolebné stretnutie, ktoré zorganizovali páni z opozície, nech sa páči, dobre. Toto predvolebné stretnutie má ešte iný leitmotív.

    Pán poslanec Lipšic, v nadväznosti na slová pána poslanca Číža musím vám povedať jednu vec, pán Procházka je lepší líder pravice, ako vy. A viete prečo, pán poslanec Číž, viete prečo je pán Procházka lepší líder pravice, ako pán Lipšic? No z jednoduchého dôvodu, vy ste plný nenávisti, vy poviete dobré ráno, už je to tak nenávistné, že vám človek jednoducho neverí. To hovorím pánovi poslancovi Čížovi, a že sa na mňa pozeráte, to je úplná náhoda, pán poslanec Lipšic. Čiže pán poslanec Lipšic je plný nenávisti od rána do večera. Vôbec si neviem predstaviť, či vôbec koho on má jednoducho rád, preto lebo keď tuná, však mi dáte určite za pravdu, pán poslanec Číž, keď hovoril o sudcoch, tak vždy tie subjektivizmy hovoril nenávistne k jednej skupine sudcov, alebo zase pozitívne k druhej skupine sudcov. Vy vaše subjektívne pocity vydávate za objektívnu realitu. Takto sa volebná kampaň nerobí. Nová menšina bude naďalej ešte menšia, pán poslanec Lipšic, hovorím to pánovi poslancovi Čížovi samozrejme v nadväznosti na jeho slová.

  • Smiech v sále.

  • S reakciou pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán Lipšic, aj pán Kadúc. To vážne myslíte, že teda nezávislí prokurátori a sudcovia prípadne budú chodiť zdôvodňovať rozsudky do parlamentu? A my sa premeníme na porotu? A budeme to, my rozmýšľame, vy ste dali návrh a našou úlohou je posúdiť, či konanie ministra bolo v rozpore so zásadnými štandardmi z výkonu jeho funkcie alebo nie. Prečítal som štyri rozsudky od A do Z veľmi korektne o tom, že to bolo úplne korektné, že to bola jeho povinnosť. Pán Kadúc, viete veľmi dobre, že už dávno mal, keby bol seriózny človek trošku pán Lipšic, zaplesnúť tie svoje dosky, ktoré tam má a odísť s hanbou preč. Proste sa toto jednoducho nepatrí a to sa nesmie stať.

    Pán Osuský, vy ste vraj autoritou pre mnohých, dovoľte mi prečítať zase, keďže poznáte pani doktorku z právnickej fakulty: "Mám za to, že na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nebol skutkový stav veci zistený a súdy mali podľa mojej mienky postupovať aj v súlade s procesným pravidlom ´in dubio pre reo´ v pochybnostiach teda v prospech obžalovaného. Na základe ustanovení trestného poriadku minister spravodlivosti je povinný podať dovolanie aj v týchto prípadoch.". Prečo hovoríte v nejakom neurčitom prípade a podobne? Neviete to. Napriek tomu to tu tvrdíte a dosť autoritatívne. Ešte raz, hovorila: "to logicky vyplýva z textu po preštudovaní stavu", takže ako to je, pán kolega?

    No, veľmi pekne ďakujem, myslím, že stačí.

  • Pani poslankyňa Vitteková, nie je prítomná. Nech sa páči, pani poslankyňa Ritomská, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, budem vychádzať z našej ústavy, podľa ktorej Slovensko je zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom, kde sa garantuje štátna moc pochádzajúca od občanov, ktorí túto moc vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo aj priamo.

    Chcem zdôrazniť, že náš demokratický štát neexistuje tak, že ho garantuje nejaký zákon, alebo nejaký dokument, hoci aj tým, ale to nestačí, ale hlavne tak, že má svojich občanov a hlavne, že títo občania majú zákonodarnú moc. Zopakujem, priamu alebo zástupnú moc majú v rukách občania, zákon sú občania, toľko o zákone.

    V našej 24-ročnej histórii demokratického štátu sa nám predvádzali rôzni zástupcovia občanov. Presadzovali a snažia sa presadiť vlastnú vôľu v novelizáciách zákonov a často bezohľadne aj proti vôli našich občanov. Tvoria špecificky ústavne zakotvený bezprávny systém. Subjektívne novely a egoisticky presadzované zákony sú obvykle schvaľované bez konzultácie s občanmi a sú nastavené proti slušným občanom našej republiky.

    Uvedená prax dokazuje, že skutočnú moc nad našimi občanmi majú vo svojich pazúroch rôzne elitárske oligarchie, ktorí si nahonobili svoje majetky podvodmi v privatizačných machináciách a v neskorších kriminálnych finančných podvodoch. V ich prospech sú prijímané nové a novšie novelizácie. Zamestnanci, študenti, absolventi a dôchodcovia sa majú stále horšie, ako pred rokom 1989. Učitelia nevedia, kto ich platí, či školstvo, alebo policajné ministérium, ale vedia, že učitelia s 30-ročnou praxou sú veľmi zle platení. Lekári a pacienti je samostatná výpalnícka kapitola. Pacienti odvádzajú zdravotnú daň výpalníkovi, ktorý finančnými reštrikciami donúti lekára, aby neliečil. Je to zle nastavený systém bez kontroly a médiá musia vykričať každý prípad, ak sa chce zjednať jeho náprava. Ale čo s tými slušnými a trpiacimi občanmi, ktorí sa ani nesťažujú? Tí umierajú neliečení a lekári mlčia o tom, ako ich poisťovňa tlačí k múru.

    Vážení zákonodarcovia, zamyslime sa, komu sa od roku 1989 polepšilo? Komu štát garantuje vysoké príjmy a vysokú životnú úroveň? Polepšilo sa ústavným činiteľom veľmi jasne a hlasne, poslancom parlamentu sa polepšilo ako prvým a najviac. Stalo sa to už za pána Čarnogurského. Bol to prvý krok tohto ansámblu, ktorému sa hovorí parlament. Potom si prilepšil každý nasledujúci parlamentný ansámbel v každom volebnom období a tvárili sa, akoby sa občanom vodilo tiež dobre. A takto zakorenení poslanci sa vlastne starajú o svojich voličov iba raz za štyri roky, aj to tiež iba tak štyri týždne. Vyrážajú na poslanecké turnusy iba tesne pred voľbami a vôbec ich nezaujímajú starosti slovenských občanov. Polepšilo sa sudcom a prokurátorom? Štát im garantuje príjmy vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a ešte viac, majú aj trinásty, aj štrnásty plat, čo sa všemožne tutlá a odôvodňuje nejakou "nezávislosťou", nezávislosťou sudcov, čo je demagógia hodná americkej propagandy.

    Skutočnosť je taká, že sudcovia nikdy neboli a nikdy nebudú nezávislí. Spomeňme si na prípad Zuzany alebo dvoch starozákonných sudcov a mladého proroka Daniela, ktorý tých dvoch starých luhárov nechal odsúdiť podľa starozákonného práva. Ako je možné, že v modernej dobe niečo také nie je možné? Sudcovia vždy a stále boli, aj budú platení z peňazí občanov.

    Pýtam sa, za čo sú platení slovenskí sudcovia? Za to, že prenasledujú chudobných a poškodených občanov nespravodlivými rozsudkami. Pani Bystrianska je buď dezorientovaná, alebo zaujatá vo svoj prospech a v prospech sudcov, alebo úplne nekompetentná. Jej teórie o nezávislosti sudcov ignorujú fakt, že nezávislosť sudcov je závislá k spokojnosti občanov. Postaviť nezávislosť sudcov na vysokých a nezaslúžených platoch je do neba volajúca drzosť a korupcia zakotvená v zákone. Je to nenásytnosť sudcovského stavu. Sudcovský stav by mal byť preosiaty ako skazené žito vo vetre. Sudcovia s nenásytnými požiadavkami by mali byť okamžite odvolaní do jedného všetci, najmä ak súhlasia s teóriami, ktoré nám predkladá pani Bystrianska.

    Polepšilo sa advokátom, exekútorom a iným právnickým zamestnancom? Nepochybujme, že áno, zákony im umožňujú zdierať aj najchudobnejšieho občana a dokonca aj vtedy, ak ho fiktívne obhajujú a vlastne mu ešte aj poškodia. Poškodia občanovi a ešte si to nechajú nehorázne zaplatiť. Je to normálne? Možno, v pekle. Medzi nami ľuďmi je to definované ako kriminálne postavenie právnikov, bezprávie pre občanov a privilégiá pre právnickú oligarchiu.

    Štát garantuje vysoké ceny za právnické služby. Takto sa to začalo nastavovať už za pána Čarnogurského a neskôr sa posunulo ešte vyššie. Právnik je veľmi dobre zaplatený ako exekútor, správca konkurznej podstaty, notár, advokát, alebo právnik v štátnom úrade. A vždy si môže privyrábať bez kontroly a bez daňového priznania. Zneužitie svojho poslania si nenechá nikým dokázať, ani skontrolovať. Exekútori okrem odmeny za úkony, ktoré vykonávajú, účtujú ešte 20 % z vymoženej sumy. Správcovia konkurzných podstát 10 % zo peňaženého majetku a utajené provízie pri machináciách a prevodoch majetkov v konkurznej podstate, sa už nedá ani hovoriť. Kto by im to dokázal?

    Advokácia je štát v štáte. Štát garantuje advokátske služby aj pre nemajetných občanov, ale iba na papieri. Ak je advokát nedostupný pre neodkladné úkony, tak má nemajetný občan smolu a môže si nohy uchodiť, advokáta nedostane. Ani po písomnej žiadosti na Advokátsku komoru sa mu nemusí vyhovieť. Ani jeden advokát nie je povinný obhajovať, štát nemá zákon, ktorým by to donútil.

    Nečudujem sa ani sudcom, že sa porovnávajú s tými tiež právnikmi, ktorí majú vysoké príjmy. Je to choré, nazvem to priam bizarné a úchylné. Toto právne nastavenie je príčinou sociálnej patológie zvanej justifóbia, strach zo súdneho bezprávia. Ak sudca v súdnom spore vykoná 8 pojednávaní, advokáti si v takomto spore zarobia a veľmi pekne. No opýtam sa, nepodozrievate sudcov, že berú provízie od advokátov? Samozrejme, to treba dokázať, ale skôr, než by sme to dokazovali, zamerajme sa radšej na odstránenie tejto sociálnej patológie.

    Urobme niečo proti tomu, aby sme advokátov nedelili so sudcami o nekontrolovateľné zisky z odročených pojednávaní. Urobme niečo proti koreňu súdnych prieťahov. Jeden taký úkon, ktorý by tento nešvár odstránil, je jednoduchý, stačí jedna vyhláška ministra spravodlivosti. Postačilo by, keby svojou vyhláškou obmedzil počet platených úkonov, napr. jeden súdny proces na dve platené pojednávania. Ostatné súdne úkony by boli neplatené. Nezaplatili by sa ani sudcovi, ani prokurátorovi, ani advokátovi. Každé pojednávanie nad rámec tarifných dvoch pojednávaní by bol dôvodom na zníženie odmeny za prvé dva úkony. Takže po niekoľkých úkonoch navyše, by nemuseli mať zaplatené nič. Presne tak, ako krajčír nedostane za šaty nič, ak nie sú ušité v dohodnutom termíne, ešte pred plesovou sezónou. Súdne spory by sa rýchlejšie skončili, vymožiteľnosť práva by sa zlepšila a čo nie je zanedbateľné, odmeňovanie by nebolo krkolomne horibilné, ale primerané. A bonus pre spoločnosť by bol pokles korupcie medzi advokáciou a justíciou.

    Takmer vo všetkých volebných programoch politických strán, aj kandidátov na prezidenta vidíme deklarácie o znížení miery korupcie. A že vraj na zlepšenie vymožiteľnosti práva. Takmer každá vláda si do programového vyhlásenia vlády dávala ten istý cieľ, ako vždy. Voliči sú oklamaní a po voľbách sa zisťuje vzostup korupcie a pokles vymožiteľnosti práva. Pýtam sa, dokedy? Môže ešte korupcia stúpať a vymožiteľnosť práva klesať?

    V praxi som zistila, že Slovensko je na dne. Vyzerá to asi takto. Chudobní občan, žalobca podá návrh na vymáhanie svojich práv. Sudca to oznámi odporcovi a oznámi mu aj to, čo si má pripraviť ako doklady, aby sa proti sťažnosti obhájil. Pojednávania sa potom vytyčujú dovtedy, kým žalujúci, teda navrhovateľ nedostane infarkt, alebo kým to nevzdá, alebo kým jednoducho neprestane chodiť na súd a potom ho pekne zúčtujú, predložia mu účet.

    Vážení, viem o čom hovorím, aj ja obhajujem poškodených občanov ako dobrovoľníčka a neprestávam vychádzať z údivu o pekelnom stave nášho bezprávneho štátu. Filmy o mafiách sú slabý čaj proti slovenskej skutočnosti. Sudca pojednáva osem pojednávaní a žalujúcu navrhovateľku nevypočul ani raz. Zato podnikateľa - odporcu vypočúva aj bez prítomnosti navrhovateľky. Taká je realita na našich súdoch.

    Naši politici, ústavní činitelia a vláda Slovenskej republiky sú buď nekompetentní, alebo hrajú divadlo, v ktorom sú hlavnými protagonistami slepej baby, alebo jednoducho podvádzajú občanov kriminálnymi manévrami na ochranu svojich priateľov. Ešte aj pani Bystrianska sa usmieva do televízie, ako keby sme boli slepí a hluchí, ako keby sme nevedeli o korupcii v justícii, o ich neregistrovaných príjmoch a veľkohubo vyhlási, že sudcovia si zaslúžia finančnú podporu svojej "nezávislosti". Ústavné orgány a vládni činitelia zametajú pod koberec všetky podnety a petície občanov ukazujúce na príčiny vysokej miery skorumpovanosti mocenských orgánov. Všetky podnety občanov ukazujúce na nízku vymožiteľnosť práva odkladajú ako nedôvodné, alebo ich zoberú na vedomie bez ďalších opatrení.

    Bezprávny stav Slovenskej republiky dosiahol kritickú mieru na hranici chaosu. Slovenskí občania si nevedia vysvetliť, ako je to možné, že keď máme "slobodu a demokraciu", keď sme zároveň aj euroobčanmi, prečo sa máme horšie, ako pred rokom 1989? A prečo sa máme horšie, ako napríklad rakúski euroobčania? Pochopili by to, keby boli všetci právnici, keby ich všetkých platil štát, ako platí sudcov a advokátov, či prokurátorov. Pochopili by to. Žiaľ, toto nie je možné. Niekto musí poctivo pracovať a musia platiť dane, aby politici boli kráľovsky platení. Občania miesto slobody demokracie a na miesto prilepšenia dostali iba ilúziu o slobode, podporovanú slobodou vierovyznania. Z pravicového rovnako ako konzervatívneho, či SMER-áckeho pseudosociálneho systému doslova vypadol chlieb a nahradili ho reči o slobode vierovyznania. Politici, sudcovia a média ťahajú za jeden povraz a neváhajú klamať občanom rovno do očí.

    Podľa posledného zistenia svetovej škály skorumpovaných štátov, ako uvádzajú Transparenty International, je Slovenská republika na 66. mieste zo 183 hodnotených krajín, čo predstavuje piate miesto odzadu medzi štátmi Európskej únie. Zo Slovenskej republiky skončili štáty hodnotené ako domovské štáty mafie, respektíve domovské štáty balkánskych, "rodinných politík", ako je Taliansko, Rumunsko, Grécko a Bulharsko. Slovensko patrí k piatim najskorumpovanejším štátom v Európskej únii. Poznamenávam, že miera korupcie je na Slovensku nezmerateľná, lebo neskorumpované ostrovčeky našej štátnej moci už dávno zanikli a mieru slušnej normy tu na Slovensku už nikto nepozná. V tomto oceáne korupcie a bezprávia je takmer nemožné podnikať. Svetové ekonomické fórum hodnotilo 144 krajín, medzi ktorými zaradilo Slovenskú republiku na chvost. Máme u nás oceán korupcie a bezprávia.

    Bezprávie a korupciu máme zakotvené aj v ústave. Podľa našej ústavy nie každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom, pretože novelizované zákony znemožňujú občanovi toto právo využiť. Na jednej strane sa píše v ústave, že občan sa môže obrátiť na Ústavný súd, ale na druhej strane sa od občana vyžaduje presný juristične formátovaný "scenár", podľa ktorého Ústavný súd bude akože postupovať a tento formátovaný scenár musí občanovi napísať aj podľa ústavy akože právnik, lebo inak jeho podanie bude zamietnuté. Je to zabezpečenie príjmov a bezprácnosť sudcom a zabezpečenie príjmov advokátom. To je úradne zakotvená korupcia. Zároveň je to bezprávie, lebo občan, ktorý je poškodený, má zásadnú prekážku vo vymáhaní práva, ak je zároveň aj chudobný.

    Ak to nestačilo, štát pokročil ešte aj mafiánskym smerom a justícii, prokuratúre, polícii, členom vlády a iným, takzvaným oligarchom zabezpečil:

    1) platobné tarify, ktoré sú zlatou baňou, ak sa šikovne odročuje a rôzne blokuje súdne pojednávanie. Vždy je to likvidačné pre slušného občana a vždy je to ziskové pre nenásytných právnikov.

    2) imunitu a nekontrolovateľnosť pri skúmaní a rozhodovaní. Občan nemá právo ani na získanie výkladu zákona, lebo tak je zákon nastavený, že nie každý môže žiadať výklad.

    3) beztrestnosť pri porušovaní zákona vo výkone povolania. Ak sa niekedy výnimočne dokázalo, že sudca pochybil, sudcovi sa nič nestalo, ale ani neospravedlnil a dokonca sa v médiách objavil článok, ktorý spochybnil dôkaz proti sudcovi. Tak úboho je nastavená morálka a "právna tradícia" nášho štátu.

    4) úmyselné pestovanie právnych medzier v legislatíve.

    5) úmyselné udržiavanie dvoch režimov aplikácie práva, z ktorých ani jeden nereprezentuje spravodlivosť, ani právnu podstatu práva

    a) v procesoch môžeme zažiť takzvaný normálny režim, ktorý ignoruje právne medzery a cieľom takéhoto režimu aplikácie práva je trestanie, či iný postih slabých občanov.

    b) v procesoch, kde figuruje silný občan alebo silná právnická osoba, môžeme zažiť mafiánsky režim aplikovania práva, v ktorom sa použijú všetky právne defekty na zbohatnutie alebo na unikanie spod právnej zodpovednosti v prospech mocných a bohatých, či vládnych a verejných činiteľov alebo ich takzvaných sponzorov, alebo prisluhovačov a bielych koní.

    Uvedené fakty sú koreňmi rovnako pre korupciu, ako aj bezprávny stav Slovenskej republiky. O dodržiavaní zákonov som tu rozprávala dosť a viac než dosť. Žiaľ. Zistila som, že dodržiavaním zákonov sa dá páchať aj krivda. Kto je na vine? Tento nekompetentný minister spravodlivosti, ktorého teraz akože ideme odvolávať? Ja tvrdím, že nie. On teda nie. Moju analýzu nedokáže ani vnímať. A nielen on. Vidím, že ani mnohí z vás nerozumejú tomu, čo sa snažím vysvetliť. Bude to na mojom blogu a samozrejme v parlamentom archíve. Dajte si, prosím, námahu a žiadajte to, čo je spravodlivé, čo je logické a čo je potrebné na odstránenie koreňov korupcie a bezprávia.

    Žiadam trestnoprávnu zodpovednosť pre zamestnancov silových rezortov, ako je justícia, polícia a prokuratúra a pre všetkých úradníkov štátnej správy, prezidentom počnúc, poslednou sekretárkou, či tajomníčkou končiac. Žiadam hmotné sankcie za chybné úradné a súdne rozhodnutia, hmotné sankcie za pochybenia v neprospech občana. Žiadam zrušenie všetkých privilégií na všetkých úrovniach spoločnosti, aby sme neklamali občanov o demokracii, ktorá je teraz iba fikciou a klamstvom.

    Ja som proti odvolaniu pána ministra Boreca z ministerstva, ale som za vyjadrenie skôr nedôvery celej vláde, ktorá oklamala občanov predvolebnými sľubmi o sociálnom zmiere, o sociálnej spravodlivosti. Najbrutálnejšie boli oklamaní autodopravcovia a učitelia. Táto vláda, ktorá likviduje učiteľský stav a likviduje morálku a pracovné nasadenie učiteľov. Dal by Boh, aby sa vám, vážení zákonodarcovia, rozjasnilo a aby ste pochopili aj bez utrpenia, čo je to bezprávie, čo je to skorumpovaný súdny senát a čo je to bezprávny a skorumpovaný štát. My v takom štáte žijeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Susko do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k predmetnému návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti v prvom rade k celej tej kauze treba povedať, že nejde o meritórne rozhodnutie vo veci, teda meritórne rozhodnutie, rozhodnutie vo veci, kde by minister spravodlivosti rozhodol o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin. Ide o procesný prostriedok, kde o všetkých skutočnostiach, teda o dôvodoch podania dovolania bude rozhodovať s konečnou platnosťou súd. Čiže všetky obvinenia o krytí korupcie zo strany ministra sú len určitým politickým cvičením predkladateľa, pretože, ako som povedal, nemajú žiaden definitívny, konečný vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci. V tom bude s konečnou platnosťou rozhodovať súd. Teda aj o dôvodnosti podaného dovolania bude rozhodovať súd, teda o tých dôvodoch, ktoré žiadate ministra, aby ich tu predložil a aby sme ich my hodnotili pred nadchádzajúcim súdnym konaním.

    Vykonávanie dôkazov v Národnej rade Slovenskej republiky? Je Národná rada Slovenskej republiky vyšetrovací orgán? Navyše v živej kauze? Národná rada Slovenskej republiky je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky kontrolný orgán, nie vyšetrovací orgán. Teda mali by sme sa zaoberať tým, či minister spravodlivosti porušil zákon, alebo konal v rozpore so zákonom. Nie je absolútne na nás a v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky posudzovať alebo vyhodnocovať dôkazy, ktoré budú predmetom súdneho konania a to ešte aj v živej kauze, ktorá má byť ešte len predmetom rozhodovania súdu. Alebo odvolávame ministra spravodlivosti za postup v rozpore so zákonom? Porušil minister zákon? Konal minister v rozpore so zákonom? Nie.

    Minister spravodlivosti konal v súlade so zákonom a dokonca na príkaz zákona, pretože zákon mu ukladá povinnosť podať dovolanie, ak vzniknú pochybnosti, teda ak vyhodnotí, že boli naplnené podľa Trestného zákona tie podmienky, ktoré mu umožňujú a na základe ktorých je povinný podať dovolanie. Veď o to ide, aby sa spravodlivo vyšetrilo a posúdilo a vyniesol spravodlivý rozsudok. Minister nechráni odsúdeného človeka za korupciu, ako povedal pán poslanec Viskupič. Minister chráni základné ľudské práva chránené ústavou. A práve preto má tú možnosť a zároveň aj povinnosť podať mimoriadny opravný prostriedok v prípade, ak má pochybnosti o tom, že tieto mohli byť porušené. On nerozhoduje o tom, či boli porušené alebo neboli porušené. Ak má pochybnosť, dáva návrh na súd, dovolanie a, (reakcia navrhovateľa) veď dáva návrh, aby nezávislý súd opätovne preskúmal tieto pochybnosti a dôkazy, pán poslanec, a tie pochybnosti nám tu neprináleží hodnotiť, veď bude o nich rozhodovať súd. Preto si myslím, že nie je na nás a na mieste, aby tuná predkladal konkrétne dôkazy, ktoré predložil na súd, aby sme ich my tu vyhodnocovali, či boli správne alebo neboli správne, či bolo dôvodné to podanie alebo nie. Na to je predsa nezávislý súd a my ho nemôžeme nahrádzať.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Lipšic. Nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Pán poslanec, živú kauzu z toho urobil váš minister spravodlivosti. To bola skončená právoplatne kauza. Hovorili ste, že ide o spravodlivý rozsudok, takže tvrdíte zrejme a pán minister tiež, že doterajšie rozsudky neboli spravodlivé. A my sa pýtame, v čom neboli spravodlivé? Hovoríte, že ide o rozhodnutie procesné, nie meritórne. Ale vám poviem, v čom je to rozhodnutie kľúčové a je to veľmi jasné. Ak by dovolanie nepodal, kde by dnes bol pán Olejník? Vo výkone trestu. Kde je dnes? Je na slobode.

    Posledná poznámka. Pán minister spravodlivosti v dovolaní dôvody uvádza, problém je, že nepravdivé. Uvádza dôvody, že neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného Olejníka. Ale, a uvádza, že boli selektívne vyberané odposluchy, pričom rozsudok je jednoznačný. Boli vykonané nie selektívne odposluchy, boli vykonané všetky odposluchy a mrzí ma, že vám toto nevadí, že nechcete ani počuť dôvody, ktoré viedli ministra reálne k podaniu tohoto dovolania. To je obrovský problém, že vám nevadí takéto správanie sa ministra spravodlivosti. To ja považujem za, za úplne absurdné, že nechcete ani vedieť, aké pochybnosti teda minister mal, keď dovolanie podával, lebo žiadne nevedel tuná nám povedať.

    Čiže točíme sa trošku v kruhu, my sme argumentovali konkrétnymi vecami, mnohí poslanci, odôvodnenie konkrétne, citujúc rozsudky, dovolanie, výpovede. Z vašej strany, zo strany ministra ste nepovedali nič konkrétne. Okrem osobných útokov, osobnej posadnutosti, vy nie, pán poslanec, vy nie. Ale ostatní vaši kolegovia ste nepovedali nič konkrétne. Myslím, že priebeh schôdze je jednoznačný.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, hovoríte, že, že živú kauzu z toho spravil minister. Mám to tak chápať, že spochybňujete vlastný inštitút, ktorý ste navrhli do zákona? Mimoriadny opravný prostriedok? Podľa toho mi to z toho tak vychádza. A pokiaľ hovoríte o tých jednotlivých dôvodoch a podmienkach, ktoré, ktoré vyhodnotil minister, že neboli úplne v poriadku, na základe ktorých podal dovolanie, no podľa vás tieto nepravdivé dôvody, jak vy tvrdíte, že sú nepravdivé, je na nás poslancoch, aby sme ich posúdili a preskúmali? Alebo je to úlohou nezávislého súdu? Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, doniesol som si aj takú malú pomôcku, za chvíľku, lebo mám pocit, že nič nepomáha, nuž pokúsim sa názorne na tej tabuli zadokumentovať, že prečo sme tu. Možno je to aj tým, že všetci tu disponujeme rôznym typom vzdelania od elitného na elitných univerzitách až po všelijakých dedinských právnikov. Takže treba naozaj nastaviť tú komunikáciu tak, aby každému bolo dovolené pochopiť, lebo ja mám pocit, že nie každému je dovolené pochopiť.

    Kolegyňa veľmi dobre povedala, že také vtipné, podnikový právnik. Viete tu bol jeden podnikový právnik, myslím z Nemšovej, ale pred pol hodinou tu vystupoval jeden podnikový právnik, ten bol asi z JRD Podolínec, že to naozaj, že také ako ja keď to vnímam, že aké chyby, jak mu to tu kolega vysvetlil, to by som sa od hanby prepadol. Ale on sa neprepadne, on ešte tu bude hovoriť, že čo sme my tu zač. Dovoľte, aby som povedal, v zásade viete čo, aj tak to poviem, lebo tu nepomáha nič, to aj možno súvisí s tým vzdelaním aj vôbec nastavením. Ja sa dlhodobo venujem ľuďom, ktorí pozerajú tieto záznamy, si ich ctím a teda sa im snažím teda hovoriť a snažím sa im to tak jednoducho vysvetliť, že o čom to je. Takže aj pre nich poviem a pokúsim sa to tak zhrnúť, že asi o čom to je.

    Tak si predstavme takúto situáciu, že Slovensko má iks-počet obyvateľov, z tých iks-počet obyvateľov určitá množina spácha niečo, čo sa nemá, trestný čin, dobre? A tým si nakreslíme bázu, základňu pyramídy. Tuná sme všetci (poslanec prezentuje názornú ukážku) a tak to možno tak proporčne všetci sme ešte ďaleko ďalej a z tých všetkých z nás niekto spácha trestný čin. Samozrejme, môžme povedať v amerických filmoch, že všetci vo väzniciach sú nevinní, určite to tak nie je, čiže veľa z nich teda vinní sú, teoreticky je možné, že tam je niekto aj nevinný.

  • Reakcia spravodajcu.

  • A máme, 50-tisíc, kolega ma doplnil, čiže áno, to je jedno promile, nie tým pádom, nie 1 %, cca ungefér, to je dosť trestných činov, aj tak je to dosť, nuž ale v krajine, v ktorej máme 5 % nebojaschopnej armády v čase mieru, nevadí, že máme 1 % ľudí, ktorí páchajú trestný čin, ak je to teda, ten váš údaj správny.

    Čiže z týchto 50-tisíc ľudí, z ktorých spáchalo trestný čin, nám vytvorili základňu pyramídy a cítia niektorí z nich, niektorí sú teda radi, že sú radi, že obišli tak, ako obišli, ktorí si to vybavili cez všelijakých právnikov, ktorí tu budú za chvíľku kandidovať na ústavných sudcov, niektorí si to nevybavili, ale povedali, ešte využili poslednú možnosť, ktorá existuje, dovolanie. Už či, ako kolega doplnil tuná právnika z JRD Podolínec, že mohli aj oni, hej? Čiže tak tí by to využili a podali dovolanie na ministerstvo spravodlivosti terajšiemu pánovi Borecovi, ktorý sám povedal, že za dva roky, čo je tam, vydal 31? Tridsať jedna prijal tých dovolaní, áno?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Podal, pardon, áno, čiže, no tak de facto ako keby akceptoval, hej, že to, čo mu tam prišlo, tak vyhodnotil, že je tam určitá dôvodnosť. Ono sa to tým pádom prudko zužuje, hej, keď tu máme 50-tisíc, podľa vás, tak tuná máme 31 tých, ktorých prijalo ministerstvo, to podanie a cíti tam teda nejakú zlobu, nejaký justičný omyl, nejaký, niečo nespravodlivé spáchané na americký film, dokonca seriál, možno venezuelský seriál, že aká hydra skolila a zničila život nejakému nešťastníkovi, nuž a pokračujeme, prečo sme tu dneska.

    Každá pyramída má vrchol, aj tá na Slovensku. A na vrchole tej pyramídy je pán Olejník. Pán Olejník mal tú česť, že teda využil aj možnosť odkladu nástupu do výkonu trestu. Nuž kvôli tomu sme tu, ono je to, ako sa hovorí, že náhoda je pes, hej? Tak ono je to, povedzme si pravdu, tak zvláštna náhoda, že z toho všetkého na konci máte pána Olejníka, ktorý zhodou, no čo čert nechcel, no bol na kandidátke SMER-u, však?

    Čo je ešte ďalší problém, kvôli ktorému sme aj tu, že aj keby ten pán Olejník naozaj bol zomletý justíciou a vy ste to v pravý čas odhalili a štatisticky bol iba jeden jediný, bol už vlastne zo 100-tisíc, lebo keď ich je ročne 50, čiže vy ste už vo funkcii dva roky, čiže zo 100-tisíc ľudí ste pána Olejníka vybrali a nedovolili ste to, tú neprávosť, aby nastúpil, tak ešte ani neviete povedať, že prečo. Zmyslom dnešného stretnutia je naozaj, ľudia, to, že takto to naozaj štatisticky vyšlo, čiže ešte, áno, 50-tisíc, pardon, krát dva, alebo no, však to už je, stále je to veľa, dobre? Nemusíme byť až tak presní. Chcem tým povedať, že stále je to veľa. A na vrchole tej pyramídy je, máte pána Olejníka.

    Pán Borec, prísne vzaté, keby ste náhodou aj zistili, že teda bude pán Olejník bude jeden z tridsiatich jedna, že ste tam niečo teda vyšmodrchali za tých 15 minút, čo ste skúmali ten spis. Ja ináč som bol na rýchlokurze rýchločítania, to sú takí borci, čo dokážu Vojnu a mier prečítať za tri hodiny, ako dá sa to, ale musíte mať také to japonské blokové myslenie. Ale čo chcem povedať, poslali ste tam asi niekoho takého, že za 15 minút ten spis naštudoval, môže byť, našli ste niečo, ale však ste z toho Olejníka mohli urobiť hrdinu, však ste ho mohli nechať nastúpiť na ten výkon trestu, však to konanie, predpokladám, mohlo prebiehať, veď jak v tých amerických filmoch. Viete a on, on by tam bol a on by vypisoval a potom by to sfilmovali. JOJ-ka by to sfilmovala, viete, alebo niekto by to proste, by to bolo krásne, to by bol doják, to by sme plakali, všetko by sa vysvetlilo, že aká neprávosť, keby ho púšťali z tej Ilavy, tak davy novinárov by stáli, vy by ste ho vítali, viete, však to mohlo byť krásne. Prečo ste ešte (reakcie z pléna) no a premiér by samozrejme, že premiér lietadlom by došiel. Ja neviem, či v Ilave sa dá pristáť, tak by zoskočil, proste aby to bolo čo najakčnejšie, viete, aby to malo to, čo naši ľudia majú radi.

    Nuž, mohli ste to tak, ale vy ste urobili nad prácu. V prípade pána Olejníka ste urobili nad prácu a vy dobre viete, prečo, pán minister. A ja, ja mám cit na ľudí, ja dokážem, čo som sa naučil v Číne, nechcem povedať, že pozriem a vidím, pán minister, vy by ste to neurobili. Ja dokonca poviem, ako si myslím, že to prebiehalo. Niekto vám zavolal a vy ste povedali, preboha neblázni, veď to je, to je hlúposť. A viete, vy, tiež asi niektorí z vás pracujú tým systémom, že nakreujete, že ak to, čo to môže dopadnúť. Tak niekto povie, že dobre, tak dobre, tak je to na hrane, ale je to v bezpečnostnom záujme, jak je to teraz tá obľúbená formulácia, je to v bezpečnostnom záujme košického SMER-u, alebo ja neviem, alebo staromestského košického SMER-u? Aalebo je to v bezpečnostnom záujme SMER-u celkového? Nuž v nejakom bezpečnostnom záujme to je, aby pán Olejník nebol v sprche, kde sa sprchujú spoločne a náhodou mu spadne mydlo a on by sa bál a začal by hovoriť aj to, čo nevie a to ešte možno by úplne stačilo, keby povedal, iba to čo vie. Takže bezpečnostným rizikom bolo, že tam nemôže ísť.

    A teraz vám to niekto nakreoval, nevadí. Pozrite sa, najhoršie, čo môže byť, príde Lipšic, začne vykrikovať, dá to na výbor. Lipšic to dal na výbor. Čo ešte? Ešte možno nahovorí, zozbiera 30 podpisov, bude schôdza. Bude schôdza. Viete, vy ste si možno nakreovali aj túto celú, vy možno už aj viete, čo bude dneska na JOJ-ke, hej? Markíza vám trošku uteká, ale vy viete mediálny výstup z toho celého, viete si zmerať tú škodu, ktorá z toho bude spôsobená a keď to tí vaši analytici takto vydokladujú, ešte stále to ustojíme na tie škody, čo by nám Olejník mohol spôsobiť, keby do tej sprchy šiel.

    Tak ste to akože, len ja som si dovolil do toho vniesť ten prvok, ktorý som tu hovoril v mojom prvom vystúpení. Nerobte to, už nepokúšajte ľudí tejto krajiny, že dokedy ešte. Viete, že to je, apelujem na to, na to, čo je podľa mňa veľmi dôležité, že nešpliechajte ľuďom do očí tú vašu aroganciu, to, že my to môžme a nič, viete, že to naozaj pokúša. Ja viem, že to pokúša, že ale robí to, existujú podľa mňa na to múdrejšie výrazy, ale ja to hovorím také, že sociologické škody na vedomí toho obyvateľstva, to kolega už čiastočne spôsoboval a ja ako poľnohospodár poviem, že môže to v konečnom dôsledku doznať toho, že naplníte tú kaďu s tou močovkou naplno, alebo zaženiete potkana do kúta.

    Viete, že môžte to mať a potom sa budete stretávať s excesmi, ktoré sme nechceli, ale to s tým súvisí. Že to tým ľuďom nakladáte, nakladáte a nakladáte, toto sme si kľudne mohli odpustiť. Vy ste to mali ustáť, pán minister. Ja verím, že ten, kto vám to hovoril, že to máte urobiť, vy ste mu to hovorili, že nie je to správne, ale asi ste sa zlomili, že vás nakoniec presvedčil. Mali ste to ustáť, mali ste to naozaj povedať, vtedy by to stálo za to, že by som vám teraz sklonil poklonu, teraz nemôžte odo mňa žiadať, viete, že to je, lebo ja apelujem na to, že to spôsobí závažné, závažné škody na vedomí obyvateľstva tejto krajiny. Aj keď tu právnik z JRD Podolínec bude splietať nejaké hlúposti, ktoré tu 25 rokov splieta a má pocit, že ešte ďalších 10, 15 alebo koľko bude splietať. To sú naozaj vážne veci, pán minister. Neustojíte.

    V tejto krajine je možné ešte dokonca to, že to, čo, to, čo tu kolega nepriamo naznačoval, že si najme elitného právnika, elitný právnik naštylizuje riadnu obžalobu a ešte budeme cálovať, že nemal právo na spravodlivý proces, že mu niečo bolo odopreté, upreté, neviem čo. Však tu sa v tejto krajine, možno tam bude toho celého koniec. Už možno nebude za takého záujmu, ale možno tam je toho celého. A kto sa bude tomu tešiť? Nejdem tak pateticky filozofovať, nejdem filozofovať.

    Pán minister, v zásade skončím. My spochybňujeme rozhodnutie toho súdnictva, o ktorom vieme, že je zlé, ale už raz za čas aj niekoho odsúdil. Dokonca dva, vy ste ich, normálne ste ich znegovali, vy ste ich poslali ako do šuplíka, že akože, to je podľa mňa mimoriadne nebezpečné. My nerobíme tu sudcov, nikto tu nemá ambíciu z nás robiť sudcov, ja tiež nie, ani, si myslím, že nikto podľa mňa, možno keď tak z nevedomosti mu to ušlo, alebo čo, ale hovoríme o tom, že to neboli holubári, to boli súdy, ktoré odsúdili pána Olejníka a vy ste ho už spred tých dverí vytiahli na rozkaz, príkaz niekoho a príkaz niekoho, podľa mňa, veľmi vysokého, tak možno by stálo za to, sa pána Olejníka spýtať, ale on už vzhľadom na to, že bude vďačný, lebo vďačnosť patrí k tomuto vášmu systému, že to nepovie už teraz, hej, že čo vedel a na koho vedel, keď ste vystrelili tento patrón. Tento patrón, ktorý sa za štandardných okolností nepoužíva, vy ste ho použili. Viete, pokiaľ budete vyťahovať z basy každého, kto niečo na vás vie a kto by vás teoreticky mohol vydierať, no tak tam už nezavriete vôbec nikoho. Už ani toho kompotára, čo toho Venkeho, či ako sa volal, čo kompóty bral. Viete, to je naozaj precedens do budúcna, že aby sa toto nestalo, hej, že ľudia si povedia, že stačí zavolať niekomu a ešte ťa takto vytiahnu, učíte ľudí, jak sa majú brániť aj takýmto, však oni povedia, však pozri sa, prebehlo to cez schôdzu, nič sa nestalo, ustáli sme to. Žiadna hlava nespadla, nič sa nestalo, Olejník sa smeje, ešte vysúdi v Štrasburgu 15 alebo 20-tisíc eur. Takto to, takto to, pán minister, verte alebo neverte, naozaj nemôže fungovať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Simon, faktická poznámka. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Hlina, no musím povedať, že naozaj problém a otázka mimoriadneho dovolania zo strany ministra spravodlivosti je veľmi zvláštna. Pán minister spravodlivosti vysiela signál, vysiela signál každému občanovi v tejto krajine. Smerákom, ktorí riadia správu štátnych hmotných rezerv, že v pohode môžu nakupovať obilie za predražené peniaze. Ale rovnako vysiela aj pre vedenie Štátnych lesov, že môžu predávať štátne drevo tak, že za to Štátne lesy nedostanú zaplatené a potom, že nemáme v tejto krajine peniaze na podporu pracovných miest, nemáme peniaze na doplatenie sestričkám, však len v Štátnych lesoch tých 971-tisíc euro, čo sme o ne prišli za nehospodárne nakladanie majetkom štátu, by stačilo ročne za niekoľko 100-eurové prilepšenie pre všetky sestričky v tejto krajine. Nielen pre tie, ktoré robia v štátnych nemocniciach, ale aj v tých neštátnych. No ale samozrejme, úradníci dosadení Ficovou vládou dostávajú signál od ministra spravodlivosti, že nemusíte sa obávať, lebo keď aj súd bude konať a vás odsúdia za nehospodárne nakladanie s majetkom štátu alebo za korupciu, alebo niečo podobné, tak vás sa to týkať nebude. Preto je to smutné. Ďakujem.

  • Budete reagovať, pán poslanec Hlina? Nie. Pani poslankyňa Vitteková do rozpravy.

  • Pán predseda, kolegyne, kolegovia, o zmysluplnej debate v dnešné popoludnie svedčalo snáď aj to, že z 38 poslancov, ktorí sa podpísali pod tento "zmysluplný návrh", tu sedelo chvíľami päť - šesť poslancov. Teraz je vás tu o niečo viacej. O tom, že opätovne sa venujeme zmysluplnej práci, ako hovoríte vy, práci pre ľudí, odvolávaniu ministra Tomáša Boreca, ktorý skutočne postupoval v súlade so zákonom a toto vyplynulo asi aj z dnešnej debaty. Samozrejme, že najaktívnejším poslancom, ktorému neodolali ani ostatní kolegovia z opozície, je pán poslanec Lipšic, ktorý veľmi podrobne, a tu poukazujem najmä na rokovanie na ústavnoprávnom výbore, sa skutočne vyjadroval k uvedenej téme, predostieral nám dôkazy, ku ktorým, si myslím, má máloktorý z nás takýto prístup, ako pán poslanec. Preto je na mieste aj otázka, akým spôsobom uvedené informácie, ktoré nám pán poslanec predostieral, ako ich získal, kto mu ich poskytol, z akého dôvodu a vzhľadom na platnú právnu úpravu či vôbec tieto informácie mal mať k dispozícii.

    Trošku odbočím a poukážem iba na to, že o tom, kto má prístup k spisu, o tom hovorí ustanovenie § 69 Trestného poriadku a v tejto súvislosti vyvstáva aj otázka, resp. sa aj trochu potvrdzuje, čo sa v kuloároch šepká, že pán poslanec má svojich ľudí aj na Najvyššom súde a sú to možno tí, ktorí takéto informácie s rôznymi dedukciami (reakcia navrhovateľa) aj, a dezinformáciami posúvajú verejnosti. Pán poslanec, reagujte potom.

    Argumentácia, ktorá je použitá v návrhu skupiny poslancov totiž preukazuje úzku súčinnosť predkladateľov či spracovateľa návrhu so sudcom, resp. sudcami Najvyššieho súdu. Dokazuje úzku spoluprácu politika so sudcom či sudcami na politickom zámere odvolať ministra spravodlivosti preto, lebo postupoval v súlade so zákonom. Táto skutočnosť je však omnoho vážnejšia, ako sa javí na prvé počutie. Dokazuje totiž aj to, kto diriguje skupinu poslancov, opravujem, sudcov v aktivitách proti súčasnému vedeniu Najvyššieho súdu a kto teda istým spôsobom rozkladá aj sudcovský zbor. Ale, a to zdôrazňujem, dokazuje aj porušenie ústavnej zásady nezávislosti a nestrannosti sudcami, ktorí kolaborujú na politicky účelovom a neopodstatnenom návrhu prejednávanom práve v tomto čase, v čase prezidentských volieb. A to je už skutočne vážna vec volajúca po prešetrení informácií pána Lipšica, ktoré nám boli predostreté, opätovne zdôrazňujem, keďže ste tu neboli, pán poslanec, ktoré ste nám predostreli na ústavnoprávnom výbore a v neposlednom rade je to aj vec zrelá na vyvodenie dôsledkov proti politicky angažovaným sudcom v tejto veci.

    Samotný podaný návrh poslancov signalizuje absenciu zmysluplnej agendy, ktorí pre to siahajú či zneužívajú síce právoplatné súdne rozhodnutie, ale ešte napadnuteľné dovolaním k svojej osobnej prezentácii. Navrhovatelia majú asi snahu svojím konaním nahradiť dovolací súd. Nie je to však len snaha za každú cenu v rámci volebnej kampane poukázať, že opäť strana SMER a jej nominant zlyhali a sú za to zodpovední? A čo bude inak potom, ak dovolací senát rozhodne v neprospech účastníka? Môže sa to možno zdôvodniť tak, očakávam, že to tak asi aj bude, že to preto takto ten senát rozhodol, že bol skutočne vyvinutý tlak verejnosti v boji proti korupcii. Ak senát rozhodne opačne, opätovne sa bude verejnosti predostierať, že preto, lebo išlo o smeráckeho politika a ako bolo aj na ústavnoprávnom výbore povedané, rozhodoval takto Harabinov senát.

    Navrhovatelia uvádzajú, že minister spravodlivosti podaním dovolania v prospech právoplatne odsúdeného komunálneho politika vysiela dva neprijateľné signály. Prvým je signál orgánom činným v trestnom konaní a súdom, tu citujem: "Aj keď sa vám podarí odhaliť a odsúdiť skorumpovaného verejného činiteľa, aj tak vaše konanie môže vyjsť nazmar, vaše úsilie, vaša odvaha budú porazené.". Druhý signál vysiela minister spravodlivosti skorumpovaným politikom: "Ak budete na tej správnej lodi, nič sa vám nemôže stať, aj keď vašu korupciu odhalia a vás odsúdia, urobíme všetko preto, aby sme vás od pobytu za mrežami zachránili.".

    Inak nerada bývam osobná, ale bohužiaľ, pán poslanec. Len chcem trošku poukázať na minulosť, kto to hovorí, kto chce vynášať tie súdy nad ministrom. Priznám sa, že som si s veľkým záujmom preštudovala aj spisový materiál, ktorý je v archíve ústavnoprávneho výboru, kde sa okrem iného prejednávalo, za akých okolností ste získali justičnú skúšku v čase, kedy ste pôsobili vo funkcii vedúceho služobného úradu na ministerstve spravodlivosti. Opozičný politik, ktorý v pozícii ministra spravodlivosti čiže verejný činiteľ za peniaze daňových poplatníkov si dal spracovať prieskum k svojej osobe mladého politika Kresťanskodemokratického hnutia týkajúci sa jeho popularity. Podotýkam, že ministerstvo (reakcia navrhovateľa) za to zaplatilo 2,4 mil. slovenských korún.

    A k tomuto už len taká nepodstatná poznámka. Ministerstvo spravodlivosti za čias pani poslankyne Žitňanskej napriek avizovanej snahe o transparentnosť a tvrdeniam, že všetky zmluvy zverejní na internete, sa asi vydalo opačným smerom, pokiaľ išlo o túto zmluvu, lebo krátko po svojom nástupe v septembri 2009 z webu presunulo alebo stiahlo množstvo dokumentov a medzi iným úplne zmizol aj tento známy prieskum popularity pána exministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Ministerstvo to následne zdôvodnilo aktualizáciou stránky. Nevysvetlilo však už ďalej, prečo sa prieskum nepresunul do sekcie, ale stiahol sa z webu úplne.

    Navrhovatelia vytýkajú ministrovi, že ide o jeho subjektívny názor na vec premietnutý do dovolania, ktoré podal proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu. Vytýkajú mu okrem iného, že nemal k dispozícii celý spis. Preto sa pýtam, či páni poslanci mali celý spis k dispozícii, resp. akým spôsobom prišli ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú relevantné a nachádzajú sa v spise. Poviem len napríklad taký záznam zo systému ministerstva vnútra SIRENE, o ktorom ste veľmi podrobne hovorili, pán poslanec, na ústavnoprávnom výbore. Dá sa povedať, že poslanci a poslankyne, teda navrhovatelia nahrádzajú zákonný senát Najvyššieho súdu, ktorý jediný v danej veci môže povedať, či rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá zákonu, teda či je zákonné a spravodlivé. Takýto záver rozhodne neprináleží poslancom. Môžu síce mať, ako každý iný, subjektívny názor na rozhodnutie súdu, ale mali by rešpektovať zákonné právo a povinnosť ministra spravodlivosti podať dovolanie, ak je toho názoru, že rozhodnutie, proti ktorému dovolanie podáva, trpí nedostatkami. Už samotné podanie návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti medializovaním dôvodov odvolávania, tým, že vraj neopodstatnene podal dovolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu možno vykladať aj ako určitú formu ovplyvňovania senátu, ktorý bude o veci rozhodovať.

    Na záver sa pýtam predkladateľov návrhu na odvolanie ministra spravodlivosti, odkedy sú sudcami Najvyššieho súdu, členmi jeho päťčlenného dovolacieho senátu? A keď nie sú, tak potom akým právom si osobujú právo, ktoré výlučne patrí dovolaciemu senátu Najvyššieho súdu, pokiaľ sa týka skutkových a právnych záverov v danej veci?

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, štyria páni, piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť. Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pani poslankyňa, vybrali ste sa zlou, zlým smerom argumentácie. Ale keď si chceme vyčítať, kto čo urobil, prípadne neurobil, tak vám musím pripomenúť váš podpis ako štátnej tajomníčke na stanovisku ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k antidiskriminačným žalobám, kde ste vo vyjadrení súdu nespochybnili nárok uplatnený sudcom v antidiskriminačnej žalobe a uviedli ste, že pokiaľ ide o výšku odškodnenia, to ponechávate na súd. Vieme veľmi dobre, o akých žalobách hovoríme a o akých sumách hovoríme, pokiaľ hovoríme o týchto žalobách. A ešte vám môžem pripomenúť aj odmenu vo výške cca 60-tis. eur, ktorú ste dostali za posledný polrok svojho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, neviem, či máte déjá vu, alebo sa o tom vám sníva, ale pán poslanec Lipšic je poslancom a nie je ministrom spravodlivosti. A dneska tu máme bod programu odvolanie člena vlády ministra spravodlivosti. A tu teraz sa nebavíme o pánovi poslancovi Lipšicovi. Lebo viete, keď takéto želania máte, aby pán poslanec Lipšic bol ministrom spravodlivosti, ešte náhodou sa vám toto želanie splní. Pozor.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Vitteková, ako právnička, veriaca evanjelička, iste poznáte biblický prímer o trieske a brvnách. A tak ma prekvapuje, keď tu s takým svätým zápalom hovoríte o tom, ako prišiel Lipšic k svojim materiálom, že ste s rovnako svätým zápalom neatakovali tých, ktorí prinášali materiály z odposluchov o ekonomickej kriminalite v rezorte, ktoré sa potom nazvali kauzou Galko, kde sa kradlo a kde sa ale využívali evidentne v zakázaní nepoužiteľné materiály. Vtedy som si nevšimol, že by ste ako právnička tu dramaticky apelovali na dodržiavanie pravidiel hry.

    Je zaujímavé, že skúmate justičnú skúšku kolegu Lipšica. Zaujímavé je, že i keď sa vyskytli, a ja som lekár, ale vy ste právnička, relevantné hlasy o pochybnosti prechodu človeka z úradu ministra spravodlivosti na Najvyšší súd, opäť si nespomínam na váš relevantný právny názor, kde by ste sa k tejto veci vyjadrili. To znamená, že je zvláštne, že dokážete poukázať na takéto veci, na to, že tu predkladá Lipšic dôkazy a pričom jediné, čo chceme my, aby predložil dôkazy ten, ktorý má na to pochybné právo, ktorý vraj v svetle tých dôkazov rozhodol a ktorý vlastne je objektom dnešnej schôdze. Prečo, pán minister, ktorý má právo prístupu k materiálom, konečne neosvetlí, v čom sú závažné pochybenia? On to právo má, tak nech ho láskavo po štyroch hodinách a tridsiatich ôsmich minútach využije.

  • Pani poslankyňa Jana Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem zareagovať na vašu starosť, pani poslankyňa, o verejné financie a možno aj poopraviť pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Budem citovať z článku z 27. júla 2010: "Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková (SMER - SD) nevidí problém v tom, že jej za Ficovej vlády bývalí ministri spravodlivosti Štefan Harabin a Viera Petríková dopriali vysoké odmeny. Podľa medializovaných informácií dosiahli viac ako 5 mil. korún, čiže 168 294 eur. Vzhľadom na to, čo som robila, by som povedala, že bola primeraná, uviedla Vitteková. Svojím celkovým príjmom tak prekonala aj samotného bývalého predsedu vlády Roberta Fica. Vitteková svoje odmeny obhajuje aj tým, že niektorí iní politici nemajú len jeden príjem. Tí, ktorí sedia v parlamente a ešte prednášajú na dvoch - troch školách, je to v poriadku? Ďalším jej argumentom je, že zákony umožňujúce odmeny boli takto nastavené v predchádzajúcom období. Čo si myslíte, že vtedy to tak nebolo? Len sa možno nezverejňovali, myslí si Vitteková. Teraz, keď už nie je vo funkcii na ministerstve, pripúšťa, že zákony by sa mohli zmeniť. Kľudne nech prídu novely zákonov, kde bude stanovený iný strop, uviedla bývalá štátna tajomníčka. Vitteková dostávala ako štátna tajomníčka odmeny v čase, keď advokáti, znalci a tlmočníci viackrát upozorňovali na meškanie platieb zo súdov za služby, ktoré robia pre štát. Jedno ide zo mzdových, druhé ide z iných kapitol. Tak je to v poriadku, myslí si Vitteková.". Ďakujem za pozornosť.

  • Vaša reakcia, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Na adresu pani poslankyne Žitňanskej len toľko, že samozrejme, že som sa vyjadrila, že to nechávam na rozhodnutie súdu. A možno len na doplnenie, išlo o sudcu Krajského súdu v Trenčíne. Pokiaľ ide o odmeny, takisto som sa takto vyjadrila. Nevidím v tom problém. A pán Osuský, to isté by sa dalo takisto povedať, že nevidíš pre smietku, či brvno, pardon. Pán Gál, som sa pomýlila, keď som povedala pán minister, ale povedala som potom aj exminister Lipšic. A na ostatné, myslím si, že bolo prečítané z médií. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vyjadrím sa k rozprave. Myslím, že po tom, čo už zaznelo, sa k pani Vittekovej vyjadrovať netreba. Ja som ako minister spravodlivosti za celé štyri roky nemal taký príjem, aký ona mala len na odmenách, takže ma prekvapuje odvaha, s akou vystupuje, ale v poriadku, je to asi tak, že každý vystupuje s tým, čo má. Ubezpečujem vás, pani poslankyňa Vitteková, že ja som zdôvodnenie návrhu na odvolanie pána ministra Boreca písal sám, ale sa mi zdá, že vám vaše vystúpenie asi písal pán Harabin. A poviem, prečo si to myslím a čo považujem za nebezpečnejšie, ako útoky na moju osobu. Tie ma z vašich úst až tak nezaujímajú.

    Vy ste tam evokovali, že by mali byť sudcovia zrejme postihovaní, postihovaní a preverovaní za to, odkiaľ tie materiály prišli. To myslíte vážne? Že dôsledok tejto schôdze bude, že spravodliví sudcovia, ktorí odsúdia skorumpovaného politika, budú ešte vami preverovaní a postihovaní, či náhodou sa so mnou nestretli a nekomunikovali? To myslíte vážne? Inak, pani poslankyňa, ste trošku "zvinkla", lebo posledné dva týždne sa pán premiér snaží od pána Harabina dištancovať. Dnes, dnes ste aj vy potvrdili, že to je len taká hra, to je len na imidž. V skutočnosti je to stále váš kľúčový spojenec. A poviem vám to veľmi otvorene, budem veľmi pozorne sledovať, veľmi pozorne sledovať, či sa len pokúsite vy alebo vaša klika sankcionovať spravodlivých sudcov za vaše paranoidné vízie. Ešte raz.

    Pán spravodajca Madej tu rozprával o tom, že som na ústavnoprávnom výbore mal rozsudok Najvyššieho súdu s prezenčnou pečiatkou. Znovu pominiem, že to nie je rozsudok, ale uznesenie, ale no. Mal som zverejnené na internete uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré si každý môže prečítať. Je to právoplatné rozhodnutie, ktoré našťastie je verejne známe. Čo som mal s prezenčnými pečiatkami, a to som aj ukázal, je dovolanie a podnet na podanie dovolania. Ešte raz. Identické, minister spravodlivosti po päťmesačnom štúdiu spisu podáva identické dovolanie, ako podáva podnet obhajca odsúdeného. A skúste si zistiť možno od tých, ktorí vám pripravovali podklady, či náhodou od nich nešla komunikácia týchto materiálov do novín a novinárom s potenciálnou snahou škandalizovať senát, ktorý potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu. A áno, považujem, ako som povedal už aj pánovi poslancovi Madejovi, za pomerne smiešne, že poslanci, ktorí v minulosti v tomto parlamente narábali, vaši poslanci a dnes niektorí aj ministri, narábali s vyhradenými materiálmi, dnes majú problém, keď opozícia uvedie vo svojom návrhu a argumentuje, ešte raz, na internete zverejneným právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu. Ale vyjadrím sa jasne, ak čo len skúsite sankcionovať sudcov, čo ste teraz vy povedali, pani poslankyňa, že treba ich preskúmať, preveriť a už vidím, že pán Harabin už sa chystá možno, budeme to sledovať, nebojte sa nič. Budeme to sledovať.

    A teraz k tomu, čo bola rozprava. Ja sa priznám, že som očakával aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale aj tu v pléne, že pán minister spravodlivosti nám povie dôvody, ktoré ho viedli k podaniu dovolania. Je to mimoriadny opravný prostriedok a tie dôvody, si myslím, že verejnosť má právo počuť, keď chce prelomiť právoplatné rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Nepovedal nič. Schýlil sa k tomu, že sa tiež, skôr k osobným, k osobným invektívam, v poriadku, ja to, na to reagovať nebudem a ja s ministrom spravodlivosti nemám osobný spor, ani ho mať nebudem. Myslím si ale, že sa ukazuje aj po tomto dovolaní, že urobil chybu, keď prijal ponuku byť vo vašej vláde. Áno, bude mať v životopise, že bol ministrom spravodlivosti, ale bude tam mať aj viacero vecí, pre ktoré, podľa mojej mienky, ktoré ten, možno to Cévečko až tak, až tak nevylepšia a kauza Olejník bude jednou z nich.

    Za dva roky ste neodhalili žiaden väčší korupčný prípad. Dokonca ani kauzu Venke. Žiaden väčší korupčný prípad. Jediné, čo ste urobili, ako vláda Roberta Fica, je, že ste sa zastali cez ministra spravodlivosti odsúdeného, skorumpovaného politika. Právoplatne odsúdeného. Ja som naozaj dnes chcel počuť dôvody, pre ktoré podával minister spravodlivosti dovolanie. Vy ste ich nechceli počuť? Vy ste nechceli rozptýliť pochybnosti o jeho konaní? Že konal vo verejnom záujme a že naozaj išlo o akýsi justičný omyl a neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného? My sme pomerne podrobne argumentovali, možno to bola taká suchá právnická reč, suchý právnický jazyk, ale podrobne argumentovali rozsudkami, uzneseniami, podaniami ministra spravodlivosti, ale aj Trestným poriadkom. Protiargument sem tam bola osobná urážka, ale v princípe nič iné. To je veľmi slabé.

    Pán poslanec Martvoň spomínal, že minister spravodlivosti sa chcel uchrániť toho, aby vec neišla pred štrasburský súd a Slovensko neprehralo. Pán poslanec, keby ste aspoň uviedli nejaký, nejaký prípad na štrasburskom súde, ktorý preskúmava mimoriadne opravné prostriedky. V trestnom konaní podľa európskeho dohovoru pri závažnejších trestných činoch, a dajme tomu - toto bol zločin, v poriadku, sa garantuje dvojinštančnosť konania. Žiadne právo, žiaden nárok v dohovore nie je na mimoriadny opravný prostriedok. Veď to je nezmysel. Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorého sa dovoláva minister, je úplne o niečom inom. Už to, že vláda klame, kedy bolo, kvôli komu vzniklo to rozhodnutie Ústavného súdu, to je jedna vec, dátumovo a evidentné klamstvo to je. A druhá vec, že to je úplne nesúvisiaca vec. Týkala sa dohodovacieho konania a nezákonne zloženého senátu.

    Ja sa znovu vrátim v závere k tomu, že o čom je táto schôdza. Táto schôdza mala byť o tom, aby minister spravodlivosti vysvetlil dôvody, pre ktoré na dočasný čas zatiaľ vysekal právoplatne odsúdeného skorumpovaného politika z basy. Nepovedal nič. Dovolanie, v ktorom dôvody všeobecné spomína, tak tie sa týkajú selektívne vykonávaných dôkazov, selektívne vykonávaných odposluchov, čo je v rozpore s tým, ako prebiehalo pojednávanie, kde boli vykonané všetky odposluchy a naviac sa ešte tých pojednávaní ani nezúčastnili obvinení, aby sa mohli k nim vyjadriť. Na vlastnú žiadosť. Je v tejto situácii také nepochopiteľné sa pýtať, tak aké boli tie dôvody? Aké boli tie konkrétne dôvody? Lebo nezaznel tu ani jeden. Nezaznel preto, že ten, že minister nemá žiadne dôvody, reálne.

    Viete, sú rôzne prípady, ktoré môžu byť aj na hrane aj pri korupčných trestných činoch, opakujem, odhaľujú sa pomerne ťažko a vo väčšine prípadov sme v dôkaznej núdzi. Ale tento prípad nie je hraničný, tento prípad je jednoznačný, je absolútne jednoznačný. Áno, podľa mňa tie signály, ktoré sú vyslané, sú zlé. Dovolacie senáty päťčlenné na Najvyššom súde sú, ako vieme, len dva. Zostavil ich osobne pán Harabin. Vieme, kto je v senáte dovolacom, ktorý bude rozhodovať o tomto dovolaní. Sú v ňom sudcovia, ktorí napríklad oslobodili sudkyňu Sninskú, voči čomu minister dával dovolanie. Ja by som sa strašne rád mýlil, kolegovia a kolegyne, ale obávam sa, poznajúc zloženie senátu Najvyššieho súdu, hovorím to veľmi otvorene, že dovolaniu bude vyhovené a že niekto znovu unikne spravodlivosti.

    Na záver už len pár poznámok. Každý z nás chodí na mnohé stretnutia medzi ľudí a dobre viete tak vy, ako aj ja, čo ľudí na Slovensku najviac hnevá. Najviac ich hnevá to, že majú pocit, že pokiaľ človek čestne žije, slušne pracuje, platí dane, nepodvádza, nekorumpuje, nekradne, ťahá za kratší koniec povrazu, ako ten, ktorý kradne, korumpuje, podvádza, ako miestni alebo celoštátni gauneri. To je pocit absolútnej väčšiny ľudí na Slovensku. Týmto dovolaním ministra spravodlivosti takýto pocit možno zúfalstva, možno frustrácie ľudí len prehlbujete. Len dokazujete to, že pokiaľ niekto má kontakty, aj keď korumpuje, aj keď kradne, vysekáme ho z toho, že bude mať vždycky navrch. To je hlavný dôvod, pre ktorý zo Slovenska odchádzajú mladí ľudia do zahraničia, lebo strácajú nádej, že si na Slovensku vedia vybudovať slušný život, mať slušnú kariéru, založiť si tu rodinu. Toto sú zničujúce signály do spoločnosti, medzi ľudí. Ak je nejaká, nejaký základný princíp právneho štátu, tak to je princíp rovnosti pred zákonom. Ale tuná bol porušený.

    Minister má stovky podnetov na dovolanie, stovky podnetov, ak nie aj viacej. Číslo nám zatiaľ nezverejnil, ale stovky. Od obhajcov a obvinených a každý má nejakú pochybnosť o tom, že bol odsúdený nespravodlivo. Napriek tomu podal tento jeden. V procesnej nadväznosti takej, že v júli príde podnet, päť mesiacov sa s ním nič nedeje, na pätnásť minút zamestnanec ministerstva preskúma, preskúma spis, po piatich mesiacoch podá dovolanie minister spravodlivosti v identickom znení, aj s chybami, ako je podnet na podanie dovolania, deň po tom, ako je doručený zatykač na dodanie do výkonu trestu. Nič sa nedeje, štrnásteho je urgovaný zatykač a následne minister spravodlivosti odkladá výkon trestu. Neodložil ho hneď, o mesiac na to, po urgencii zatykaču. A vy hovoríte, á však to je v poriadku, to je OK, to je. Problém je, odkiaľ je to zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu? Toto je problém? Nie. Problém je to, že vďaka konaniu ministra spravodlivosti alebo vďaka vašej obhajobe jeho konania, ľudia reálne strácajú vieru v spravodlivosť v tejto krajine, reálne kvôli tomu z tejto krajiny odchádzajú. To je vaša vizitka. Ale ubezpečujem vás, že sa veci môžu v krátkej dobe zmeniť. Ja tú nádej mám. Má ju aj Slovensko a možno už o pár dní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda Národnej rady, členovia vlády, dámy a páni, ja si len dovolím v krátkosti povedať pár slov na záver. Momentálne rozpravu môžem hodnotiť ako naozaj snahu nového tandemu pána poslanca Lipšica, pána poslanca Hlinu, môžem povedať, že držím palce, nech im to takto spoločným politickým životom ide. Tie argumenty, ktoré sa tu uvádzali v jednom krátkom úvode, si dovolím povedať len toľko, že naháňate tu, dámy a páni, ministra za právny názor. Minister tak ako jeden, tak stovky podnetov musí vyhodnotiť a uviesť svoj právny názor na konkrétnu vec. On si nemôže povedať, že chcem alebo nechcem, zahodím to do šuplíka. Musí rozhodnúť, ako vybaví podnet.

    Ak si myslíte, že sa mýli, máte na to právo. Ak sa mýli, rozhodne inak Najvyšší súd, ale ak má pravdu vo svojom, vo svojom podaní, je to skutočne len vecou právneho posúdenia. Naháňať niekoho za právny názor, dámy a páni, tu mi pripadá ako päťdesiate roky a ako pôsobenie pravicových ministrov spravodlivosti, keď sa sudcovia naháňali za ich právne názory. Práve to je ten základný boj medzi justíciou a medzi, medzi exekutívou a trojdelením moci, aby sa jedna moc do druhej, do druhej neoprávneným spôsobom nezasahovala napríklad tým, že budete stíhať niekoho za právny názor. Keď naháňate teraz ministra, koho by ste za právny názor stíhali potom, keby ste boli vo vláde? Sudcov. Toho sa ja najviac bojím, pán Lipšic, práve preto, že pokiaľ niekto vypracoval podanie a podal na Najvyšší súd, nerozhodol on, ale rozhodne súd.

    Vy si tu už môžte navrhovať konšpiračné teórie, kto z koho je zložený a ako to dopadne, ale naháňať a stíhať niekoho za právny názor, to je to nebezpečenstvo, ktoré vy predstavujete, že keď niekto uváži a právne posúdi vec takto, môže sa aj mýliť, veď o tom je niekoľkoinštančné konanie, o tom sú opravné riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Ale nikoho v tom rade rozhodujúcich, nikoho nestíhali za právny názor. Vy ste to urobili prvýkrát a moja obava je, čo bude, keby ste vy boli na funkcii, ktorá môže stíhať aj sudcov za právne názory. O tom je, (potlesk) o tom je nezávislosť justície z môjho pohľadu, že ten, kto má, (reakcia a hlasy z pléna) ten, kto má rozhodnúť vec, nesmie sa báť toho, či bude vec rozhodovať podľa toho, či sa to páči verejnosti, médiám, pánovi poslancovi Lipšicovi, ale má rozhodovať zákonne a verme, že aj spravodlivo. A nemôže sa báť toho, že príde pán poslanec Lipšic a bude niekoho naháňať, odvolávať, poťažne stíhať za právny názor.

    Súdy, dámy a páni, rozhodujú v státisícoch veciach. Došli sme k špičke ľadovca. Rozhodujú o rozvodoch, rozhodujú o úprave práv povinností k deťom, maloletým, rozhodujú o správnych žalobách, susedských sporoch, v obchodných veciach a mňa veľmi mrzí, že jedna vaša čerešnička na torte, ktorá je len o právnom názore, kazí, ale na vine ste vy, kazí meno justície a pokračujete v tom, dámy a páni, čo ste začali, keď ste boli vo vláde v roku 2010 až 2012, zásahmi do nezávislosti justície. Vážme si tých, ktorí pracujú. Tu súhlasím s týmto názorom. Vážme si tých, ktorí sú čestní a poctiví sudcovia.

    Ak bolo vypracované podanie, podanie na súd, verme tomu a diskutujme o rozhodnutí, ktoré, verme, že bude, bude zverejnené a vy si ho nájdete, pán poslanec Lipšic, na internete a nebudete nám citovať zo živých spisov do budúcnosti a diskutujme odborne o tom, aké rozhodnutie následne príde. Ale nestíhajte a nenaháňajte ľudí za právny názor, lebo to je základ a začiatok totality. Toho jediného sa z vašich úst tým pádom bojím.

    Ďakujem pekne.

  • Pani kolegyne, poprosím vás. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku prestávku do 18.10 hodiny a budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložili pani poslankyne a páni poslanci, ktorí požiadali o zvolanie tejto schôdze. Takže o 18.10 hodine bude hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Poprosím spoločného spravodajcu pána predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili 11 poslanci Národnej rady a nebol podaný žiadny návrh, o ktorom by sme z rozpravy mohli hlasovať. Dajte preto, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ako bolo predložené navrhovateľmi, teda že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi poverenému riadením ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Prosím vás, aby ste o tomto navrhnutom uznesení dali hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 50 bolo za, 79 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada nevyslovila nedôveru (potlesk) členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi poverenému riadením ministerstva spravodlivosti.

    Ďakujem. Vyhlasujem 34. schôdzu za skončenú.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 18. 15 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní programu 33. schôdze.

  • Rokovanie 34. schôdze NR SR sa skončilo o 18.12 hodine.

  • Po skončení rokovania 34. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 33. schôdze NR SR.