• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Vladimír Petráš a Svetlana Pavlovičová.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 833. Spoločná správa výborov má tlač 833a.

    Poprosím ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    A ešte, kolegyne, kolegovia, ešte chcem do zápisu, na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Ďakujem.

    Nech sa páči pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona rieši predovšetkým úpravu jednoduchých pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie, riešiť usporiadanie pozemkov. V prvom rade je to úprava zákonných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, nakoľko je predpoklad, že po vykonaní pozemkových úprav sa pozemkové vlastníctvo bude naďalej postupne meniť.

    Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Konanie o pozemkových úpravách má široké možnosti využitia pri usporiadaní pozemkového vlastníctva. Nie vždy musí ísť o účel poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby.

    Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho obhospodarovania dotknutých pozemkov spôsobí po jeho výstavbe obmedzenie obhospodarovania. Realizáciou výstavby, hlavne líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné cesty, vodné plochy, ale aj priemyselných parkov a rozsiahlej bytovej výstavby, dochádza k rozbitiu pôvodných pozemkov a k ich zneprístupneniu. Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do takého stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené.

    Návrh zákona súčasne upravuje postupy, ktoré vyplynuli zo skúseností v konaniach už v minulosti riešených pozemkových úprav. Ide najmä o zmeny v konaní o schvaľovaní jednotlivých etáp pozemkových úprav s cieľom zrýchlenia tohto konania oproti súčasnej právnej úprave, ktorá spôsobuje neúnosné trvanie celého procesu, najmä z dôvodu trvania niektorých lehôt, podmienok doručovania a preskúmavania opravných prostriedkov pri počte účastníkov konania obsahujúcom nezriedka niekoľko, počet niekoľkých stoviek. Obsahom týchto zmien je predovšetkým ustanovenie konkrétnych lehôt na vyjadrenia a podania účastníkov konania, presnejšie vymedzenie okruhu tých subjektov alebo účastníkov konania, s ktorými zhotoviteľ projektu pozemkových úprav, respektíve správny orgán prerokúva určité postupy. Ďalej efektívnejší proces podávania a preskúmavania opravných prostriedkov, spresnenie okruhu účastníkov, ktorými sa oznamujú, respektíve doručujú určité písomnosti alebo rozhodnutia, a rozšírenie situácií použitia doručovania formou verejnej vyhlášky.

    Predložený návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože predpokladaný výnos pokút uložených na, za porušenie navrhovaného zákona bude príjmom štátneho rozpočtu. Zároveň si vyhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov v bývalom Vojenskom obvode Javorina vyžiada navýšenie rozpočtových prostriedkov. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, pretože umožní viacerým subjektom lepšie využitie pozemkového vlastníctva. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona sa vyrieši predovšetkým úprava jednoduchých pozemných, pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné riešiť usporiadanie pozemkov na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.

    Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za podnetné návrhy a pripomienky, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť, a zároveň vyjadriť dôveru v podporu tohto návrhu v pléne Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov, tlač 833a, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 999 z 29. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 16 a 18 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o bode spoločnej správy č. 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 242 z 18. marca 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výboru predložiť spoločnú správu a splnomocnil ma podať návrhy podľa paragrafov v rokovacom poriadku.

    Pani podpredsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa,.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Za poslanecký klub MOST - HÍD Zsolt Simon a potom pán poslanec Martin Fecko.

    Nech sa páči, pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Máme na stole tlač 833, ktorou sa mení a dopĺňa zákon 330/1991 Zb. a 180/1995. Dámy a páni, do tohto takmer bezproblémového vládneho návrhu pozmeňujúcim návrhom kolegov zo SMER-u na výbore sa dostal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka Vojenského obvodu Javorina. Je to bod spoločnej správy č. 19, ktorý týmto zároveň navrhujem na vyňatie na osobitné hlasovanie. A budem navrhovať, aby sme, aby Národná rada tento bod zamietla. Je to len 5 riadkov, ale dotýka sa to 24 obcí a viac ako 31 000 hektárov pôdy.

    Spôsob, ktorým chce ministerstvo, pretože som presvedčený, že to nie je návrh z nápadu kolegov Lebockého a Puciho, ale skôr z ministerstva, chce riešiť problém, ktorý sa vytvoril na Vojenskom obvode Javorina viac-menej po roku 1997. Dovoľte, aby som pripomenul, prečo je tento stav a prečo ho chceme riešiť. Tento stav vznikol v roku 1997, teda po 2. októbri 1997, vtedy, keď vtedajšia Mečiarova vláda zákonom 281/1997 zrušila pôvodný zákon o vojenských obvodoch, prijala nový a ustanovila vznik vojenského katastrálneho úradu. Vojenský katastrálny úrad a jeho ľudia sa správali ako komunisti v čase kolektivizácie. Užívateľský vzťah povýšili nad vlastnícky. Aby ste mali jednoduchú predstavu, tak pôvodné malé švíky, čo každý vlastnil, otočili papierom a povedali, že túto veľkú parcelu vlastní štát. Postupom času, tak ako vlastníci sa zaujímali o svoj majetok a dostali k svojmu majetku, respektíve dostali zadosťučinenie v podobe v roku 2002 v rozhodnutí, že Vojenský priestor Javorina bude prebytočný a v roku 2011 sa vojenský priestor, teda k 1. 1. 2011 vojenský priestor aj zanikol. Lenže v reštitučnom procese, ktorý sa začal v roku 2003, nikto, ani ja vo svojom najhoršom sne by som si nebol pomyslel, že vojenský kataster sa bude správať ako komunisti a povýšia užívateľský vzťah nad vlastnický. Pretože keby reštitúcie boli zamerané na to, že vrátime každému to, čo bolo zobraté, a nie podiel na veľkom, tak dnešný problém na stole nemáme. To je skutočný problém.

    Preto sa nazdávam, že celý tento proces, by bolo najlepšie prijať nové zákonné ustanovenia, zákonné rámce, ako ho treba vyriešiť, ale nie takýmto spôsobom, že to dostanú poslanci v laviciach pred druhým čítaním, ale v procese, v riadnom pripomienkovom konaní, aby sa mohli k tomu vlastníci vyjadriť. Pretože reštituovaný má byť majetok, ktorý bol zoštátnený. Ale zoštátnený, pýtam sa, bol ten majetok štátny vo vojenskom priestore Javorina? Som presvedčený, že v mnohých prípadoch nie. To, čo začal, začala Mečiarova vláda, zdá sa, že Ficova chce dokonať. Prečo? Kým tým, ktorým majetok bol zhabaný a skutočne prevedený na štát, a požiadali o vrátenie, možno sa týmto procesom, ktorý je tu navrhnutý, sa aj dostane zadosťučinenie. Tí, ktorí žili v domnení a žijú v tom, že ich vlastníctvo, teda potvrdené súdom Slovenskej republiky aj z rokov 1994, je právoplatné, nescudziteľné a v súlade s ústavou, o to nemohli prísť, tak sa mýlia, pretože keď tento postup sa bude uplatňovať, oni o ten majetok prídu. Bavíme sa o dvadsiatich katastroch, z ktorých ľudia nikdy vysťahovaní neboli. Pretože vojenský priestor Javorina sa, včleňuje do seba 24 katastrálnych území, z toho štyri dediny úplne vysťahovali niekedy v rokoch ´52 - ´53 pri vzniku vojenského obvodu. To sú vlastníci, ktorí dostali nejakú tú náhradu aspoň v podobe bývania, čiastočne aj náhradu v podobe pozemkov, a potom sú to vlastníci, ktorým zabrali ten majetok z tých dvadsiatich katastrov polovicu, dve tretiny, jednu tretinu systémom vtedy zaužívaným: socialistické užívanie je nadradené nad právo vlastniť. Nič sa s tým nedialo.

    Prečo si to trúfam povedať, že nič sa s tým nedialo? Veľmi jednoducho, i keď zákon 169/1949 hovoril, že po vyznačení vojenského obvodu majetok prechádza na štát, ale mali byť splnené ďalšie skutočnosti, ktoré však ale od prijatého samotného zákona z roku 1949 nikdy uplatnené nebolo. O tom svedčí aj pozemko-knižná vložka z Jakubian, ktorú mám v ruke, a môžem citovať z nej rôzne zápisy, ktoré boli vyznačené, dedičské konanie z roku ´76, ´75, ´73 či ´80. Keď do pozemkovej knihy zapisovali dedičské konania, tak sa pýtam, prečo si niekto myslí, keď zdedil pôdu, že by o to mal prísť? Dokonca mám pred sebou uznesenie súdu, ktorý potvrdzuje dedičstvo zo Starej Ľubovne z 30. októbra 1994, teda z obdobia, keď platila Ústava Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1992.

    Prečo tento stav nastal? Tento stav nastal preto, lebo zákonom 281/1997 vtedajšia Mečiarova vláda vytvorila vojenský kataster, teda kompetencie správy majetku aj na úseku katastra previedla na ministerstvo obrany. Ministerstvo obrany zriadilo katastrálny, vojenský katastrálny úrad, ktorý všetky údaje geodézie a kartografie zobral, preniesol do vojenského katastra a šmahom ruky zmazal. V tej chvíli všetko bolo štátne. Ale ako sa mohlo stať, že je štátne, a dneska na to pozeráme, že je to štátne? Dovoľte, aby som zacitoval z vtedy prijatého zákona z § 11 ods. 2: "Ak nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám nachádzajúce sa na území vojenských obvodov zriadených podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie sú vo vlastníctve štátu, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012." Opakujem, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012. Takto znel zákon v roku 1997. Od roku 1997 do roku 2002 žiadne majetkoprávne vyrovnanie nenastalo. V roku 2002 bolo prijaté rozhodnutie o zrušení Vojenského obvodu Javorina, že je prebytočný. Od tej chvíle litera zákona o vojenských obvodoch a o práve vyvlastňovať alebo zoštátniť je irelevantná. To znamená, že keď ministerstvo obrany vlastníkom nezaplatilo, nevydalo rozhodnutie o prepadnutí veci, tak takýto majetok nikdy prepadnutý ani byť nemohol. Preto spôsob a reštitúcie, ako sa riešia, že na základe umelo vytvorených "céčkových" parciel, teda veľkých honov, a nie pôvodných švíkov, je veľmi zlým krokom.

    Že majetky vo vojenskom obvode neboli vysporiadané, o tom svedčí aj zákon z dielne prvej Ficovej vlády, a to zákon 149/2008, ktorý menil pôvodný zákon 281/1997, a citujem opäť novelu § 11 ods. 2, ktorý znie od roku 2008: "Ak nehnuteľnosti a práva k ním a práva k vodám na území vojenského obvodu, ktoré môže byť vo vlastníctve štátu, nie sú k 1. máju 2008 vo vlastníctve štátu, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012." Píše sa v zákone 2008, keď v roku 2002 už bolo prijaté rozhodnutie o prebytočnosti a o tom, že Vojenský obvod Javorina zaniká. Že nie je potrebný pre účely štátu. Kto sa tu zahráva s vlastníkmi? O reštitúciu v roku 2003 požiadali tí vlastníci, ktorí sa domnievali, že ich majetok prepadol, ale vlastník, ktorý bol presvedčený o tom, že jeho dedičské konanie, potvrdené vtedy súdom, je právoplatné, nescudziteľné, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky garantované, tak tí o to prišli. Možno, že minister pôdohospodárstva Jahnátek zabudol na to, že v osemdesiatych rokoch zdedil po svojich predkoch a zabudol to dať do majetkového priznania, ale vlastníci v Javorine na to nezabudli. A dnes, keď prijmeme návrh, ktorý je tu v bode č. 19 spoločnej správy, tak vytvoríme akýsi pomocný register, ktorý bude slúžiť na reštitučné vysporiadanie. Preto hovorím, že tí, ktorí si podali žiadosť, tak tým vytvoríme pomocný register, podľa ktorého ich odškodníme. Tí, ktorí právom žiadajú svoje svoje vlastníctvo a očakávali, že v roku 2011 zanikne vojenský priestor a automaticky zanikne takzvané socialistické právo užívania a oni sa k svojmu majetku dostanú, tak zrazu pri vrátení majetku, vrátení dokladov z vojenského katastra na normálny kataster, tak zrazu zistili, že tá evidencia je doslova a dopísmena vybielená. To znamená, neexistujú švíky, existuje jedna veľká parcela. A tá parcela nemá tú istú veľkosť, ako bolo kedysi vydeklarované. Takýto problém nie je v tejto krajine okrem Vojenského obvodu Javorina. Všade, kde sa urobilo ROEP, všade, kde sa urobila reštitúcia, je normálne každému vrátená reštitúcia bez akýchkoľvek problémov. Len tým, že v roku 1997 sme dovolili, alebo Národná rada dovolila vytvoriť vojenský kataster a prepísali a povýšili užívateľský vzťah na veľkých celkoch na právo vlastníctva štátu, je a bola zmazaná vôbec pôvodná evidencia, mohol nastať tento stav. Mám za to, že pokiaľ Národná rada prijme toto uznesenie alebo toto riešenie, tak Slovenskej republike bude hroziť rad tisícov súdnych sporov zo strany oprávnených vlastníkov, ktorí majú dedičstvo potvrdené súdom Slovenskej republiky ešte aj z ´94. roku, teda z obdobia, keď Ústava Slovenskej republiky im právo dediť garantovala.

    Dovoľte, aby som zacitoval Ústavu Slovenskej republiky čl. 20. "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje." Dovoľte, aby som položil otázku, ako máme zaručené dedenie, keď dedičské rozhodnutie zapísané v pozemno-knižnej vložke alebo potvrdené súdom v ´94. roku dnes bez ďalších rozhodnutí, bez ďalších dokladov považujeme za nulitné? No nijako. Ako je možné hľadieť na majetok štátu, ktorý nadobudol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky? Pretože aj štát je majiteľom, ani jeho majetok nemôže byť povýšený nad majetok ostatných osôb. V roku 1997, teda následne sa dostal do majetku štátu majetok, na ktorý nikdy rozhodnutie o prepadnutí nebolo vydané. Nikdy kompenzácia v zmysle čl. 4, teda čl. 20 ods. 4 ústavy kompenzácia a primeraná náhrada vlastníkovi poskytnutá nebola. Pretože čl. 4 (pozn. red.: správne má byť - "ods. 4") hovorí, že "vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu". Pýtam sa, aká primeraná náhrada bola poskytnutá vlastníkom z Vojenského obvodu Javorina v rokoch ´97 až 2002? Aké rozhodnutie bolo vydané o prepadnutí v prospech štátu, aby sme naplnili literu Ústavy Slovenskej republiky? Kolegyne, kolegovia, žiadne. Preto nie je možné hľadieť na to, že týmto ľuďom bol majetok zoštátnený a teraz si môžu o to požiadať v reštitučnom konaní. Tobôž nie, keď tento proces a tento stav sa vytvoril po roku 2002, o čom svedčí aj zmena z roku 2008, že ešte aj v tom čase majetok občanov vo vojenskom priestore bol. Tak ako je na to možné dnes zabúdať? Ako sa mohol niekto prihlásiť o reštitučný majetok, ktorý prepísali na majetok štátu až v roku 2008, 2009? Nikto veštiacu guľu nemá, aby vedel toto dopredu povedať.

    Dovoľte, aby som zacitoval aj článok druhý, teda ods. 2 čl. 20: "Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a národného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike." Ako je možné, že v platnosti Ústavy Slovenskej republiky niekto v roku 2008 a následne bez vydaného rozhodnutia na majetok, o ktorom vláda rozhodla, že je prebytočný, teda Vojenský obvod Javorina, bude postupovať alebo chce uplatňovať takýto prístup? No nijako. To sa nedá inak povedať, len zoštátnenie súkromného majetku viac ako 20 000 hektárov. To sa inak nedá povedať.

    Kolegyne, kolegovia, nezazlievam, a povedal som to aj mojim kolegom na výbore, že súhlasím so zámerom riešiť problém vo vojenskom priestore Javorina, len je treba dodať, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Aj toto riešenie je cestou do pekla. Je cestou do pekla preto, lebo časti vlastníkov vyrieši problém a väčšinu tých vlastníkov, ich pripraví o majetok. Prečo to chceme robiť? Nikde v zákone ani v roku 1997 nebolo povedané, že bez akéhokoľvek rozhodnutia môže prejsť vlastníctvo na štát. Tento stav, aký dnes je, vytvára pre ministerstvo obrany priestor, aby mohol predávať majetok osôb, ľudí, občanov tejto krajiny, ktorí majú vlastníctvo. Dnes ministerstvo obrany predáva nehnuteľnosti, ktoré vlastní v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Predáva k tomu aj časť pozemkov. Pokiaľ by predalo pozemok pod budovou, by som s tým súhlasil. Ale predávať väčšiu plochu poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu, tak dovoľte, aby som vyjadril, že s tým neviem súhlasiť. Všade v normálnom procese reštitúcie, kde majiteľom bola iná právnická osoba než štát, teda mohli to byť, ako príklad uvediem, poľnohospodárske družstvá, keď si reštituent podal žiadosť o reštitúciu na pozemkový úrad, kým reštitúcie neboli ukončené v danom katastri a daného pozemku sa týkali, dovtedy súdy Slovenskej republiky súhlas na prevod zostatku bývalého urbariátu nikomu, správcovi nedali. Preto by bolo nesmierne miestne, keby sme prijali uznesenie alebo novelu zákona, ktorá by ministerstvu obrany zakazovala predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu do doby, kým sa reštitúcie vo Vojenskom obvode Javorina nevyriešia. Aby bolo jasné, že nepredá sa a nescudzí sa majetok, ktorý môže patriť konkrétnej fyzickej osobe.

    Vytvoriť register, návrh, ktorý je predložený v čl. 19, hovorí o tom, že vytvorí sa údajný, platný ku dňu prechodu vlastníctva dotknutého pozemku na štát, z tohto sa má vytvoriť nejaký register. Kladiem si otázku po tom, čo som študoval všetky tie zákony, kladiem si otázku, je to roku 1949, keby bol prijatý prvý zákon o vojenských obvodoch? Je to rok 1952 či 1953, keď Vojenský obvod Javorina vznikol? Je to rok 1997, keď bol novelizovaný a prijatý zákon 281? Aký je to rok, kolegyne, kolegovia? Ku ktorému roku, ku ktorému dňu má prejsť alebo má byť vytvorený ten register? K štyridsiatemu deviatemu? Vtedy Vojenský obvod Javorina vyhlásený nebol. Vo vyhlásení vytýčené hranice neboli. O tom svedčia aj zápisy v pozemkovej knihe, že štyridsať osem rokov slovenské súdy a notárstva normálne bežným pásom "dedili" majetok vo vojenskom priestore Javorina. Keď to v tom období nebolo vykonané, tak k tomu dátumu sa nazdávam, že nemôžme to dať. Nemôžme ísť do roku 1953, ´52 alebo ´49, keď vtedy pozemkové knihy predeďovali. Poprieme dedičstvo za štyridsaťosem rokov potvrdené súdom? To snáď nie. Bude to rok ´97? Bude to rok ´98? Ako je možné, že dnes sa s úsmevom na tvári budeme prizerať na to, že vojenský kataster zmazal všetku evidenciu pôvodných parciel a dnes chceme ísť na céčkové parcely, teda na veľké hony, a budeme prideľovať každému nie jeho pôvodný majetok, ale budeme prideľovať časť na veľkom celku? Prečo? Toto nie je schodná cesta.

    Práve preto možno, že by bolo riešením povedať, že vytvorí sa a obnoví sa evidencia na Úrade geodézie a kartografie ohľadne pozemkového práva v daných 24-ch katastroch, ktoré sa dotýkajú vojenského priestoru Javorina, sa obnoví k 2. októbru 1997, teda k dátumu, odkedy je účinný nový zákon 281/1997. Možno, že toto by bolo najideálnejšie. Dokonca som si pripravil aj takýto pozmeňujúci návrh. Ale ešte stále nad tým uvažujem, či prijatie takéhoto riešenia je skutočným riešením. Najlepším riešením by bolo vypustiť vôbec čl. 19, nenahradzovať ho žiadnym iným ďalším riešením a predložiť zo strany ministerstva v riadnom legislatívnom procese tak, aby sa k tomu aj vlastníci z Javoriny mohli vyjadriť, postup, ako treba vysporiadať vlastníctvo vo vojenskom priestore Javorina. Zámerne som použil slovo "vlastníctvo" a nie "reštitúciu" alebo "reštitučný nárok", pretože tento problém nie je možné dnes, sa domnievam, vztiahnuť len na reštitučný nárok. Lebo okrem tých vlastníkov, ktorí sú predmetom reštitúcie, je tu minimálne taká istá skupina, keď nie väčšia, vlastníkov, ktorí majú dedičské konania a môžu zažalovať Slovenskú republiku za to, že im majetok prepadol. A neexistuje, sa domnievam, aj nech slovenské súdnictvo, nech je v akom zlom stave, neexistuje stav, že by týmto vlastníkom nedal za pravdu. Preto by bolo treba prijať komplexné riešenie.

    Pán minister, ja by som vás chcel vyzvať alebo poprosiť, skúste to zohľadniť a prídite do konca tohto roku, pretože táto otázka je naliehavá, prídite do konca tohto roku s novým zákonným riešením cez riadny legislatívny proces, ktorý by riešil vysporiadanie vlastníctva a navrátenie vlastníctva v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Tento stav by nenastal, keby ministerstvo obrany a jeho úrad geodézie a kartografie, teda vojenský katastrálny úrad, ktorý vytvorili, keby nezmazal pôvodné švíky parciel, tak by tento stav dnes nenastal. Nastal len vďaka tomu, že to bolo zmazané. V krátkosti toľko by som mal v prvej časti pozmeňujúceho návrhu, ktorý je tu predložený v bode č. 19.

    Teraz dovoľte, aby som sa zameral na jej druhú časť, citujem: "Obdobne sa postupuje pri usporiadaní pozemku, ktorý z dôvodu technickej úpravy štátnych hraníc prešiel na územie iného štátu a ujma vlastníka dotknutého pozemku nebola kompenzovaná." Pán minister, nech je to z kohokoľvek hlavy, musím povedať, že s touto snahou sa v plnej miere viem stotožniť. Problém je jeden. Ako sa k tomu vlastník prihlási? Totiž či už v roku 1991, keď sa prijímal zákon č. 229, či už v roku 2003, keď sa prijímal zákon 503, reštitučný titul, prechod alebo prepadnutie veci na území iného štátu alebo takýto právny titul na podanie reštitučného nároku nebol. Keď ani v roku 1992, ani v roku 2004 nikto si nemohol podať takýto nárok, tak prečo ho chceme dnes takýmto spôsobom vysporiadať? V tom zozname je päť, desať, pätnásť, sto, dvesto, koľko ľudí, ktorí prišli o ten majetok? Tí, ktorí podali a nespĺňali literu zákona alebo nespĺňali ustanovenia § 6 ods. 1 o tom, že z akého titulu prešiel majetok na štát, a takýto majetok na štát neprešiel, ono prepadol do inej krajiny, tak náhradu, ako chceme vrátiť? Keď by bola, na tom bola politická zhoda v roku 2003, tak by toto ustanovenie v zákone bolo. Keďže, bohužiaľ, nebola na tom politická zhoda, tak to tam ani není. Ale ja sa neobávam pomenovať, že poďme odškodniť tých, ktorí prišli o majetok v Zakarpatskej Rusi. Ani tých, ktorí prišli o majetok pri posune hraníc s Maďarskom. Však ostatne ono je to záväzok Slovenskej republiky z medzinárodných dohovorov, či to s Ruskou federáciou alebo dôverný štrbský dohovor zo štyridsiateho deviateho roku s Maďarskom. Nebojme sa to pomenovať! Len pýtam sa, keď obdobne sa má postupovať aj v prípade u tých reštituentov, ktorých dôvod technickej úpravy štátnych hraníc prešiel na územie iného štátu a takýto právny titul v § 6 zákona 229 ani následne v zákone 503 neexistuje, tak ako je možné, že to ideme teraz niekomu vydávať? Úprimne ešte raz, stotožňujem sa s tým, že tento okruh ľudí by bolo treba odškodniť. Len keď nebol právny titul, tak komu ideme dávať? Možno, že tam budú dvaja - traja alebo koľkí, ktorí podali žiadosť v rozpore, a teraz ministerstvo, respektíve úrady nevedia čo s tým, tak povedia dobre, tak to tam dáme a takto ho vysporiadame. A čo tí, ktorí nepodali, lebo takýto právny titul nebol? Nebolo by správne a spravodlivé vrátiť sa a pomôcť aj tým občanom, ktorí by sa takto mohli dostať k svojmu majetku? Ja si myslím, že takýmto spôsobom by sme mohli odškodniť týchto vlastníkov a ľudí, pretože bez toho asi veľmi ťažko budeme vedieť uspieť a postúpiť ďalej.

    Dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh, a to za čl. IV sa vkladá nový odsek, čl. V, ktorý znie:

    "Čl. V

    Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z., zákona č. 149/2008 Z. z., zákona č. 96/2010 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:

    V § 11 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:

    "(3) Ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu až do ukončenia reštitúcií."."

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci, uzatváram možnosť, piati poslanci, uzatváram možnosť.

  • Výkrik z pléna.

  • Áno, máte pravdu, pán poslanec. Štyria poslanci. Pán poslanec, poprosím vás, nevykrikujte po mne, vediem schôdzu. Takže štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Simon, v zásade sa ti chcem v prvom rade poďakovať za ten zodpovedne vypracovaný historický exkurz. Pospomínal si Mečiarovu vládu, Ficovu vládu, pospomínal si všetko. Samozrejme, že nezabudol si to politicky preložiť rôznymi tvrdeniami o ceste do pekla, o socialistické právo užívania je nadradené nad právom vlastniť, kto sa tu zahráva s vlastníkmi a podobne. Musím ti povedať, že ten stav, ktorý tu momentálne existuje, je v dôsledku alebo je dôsledkom možno aj tvojho priameho rozhodnutia v poslednom období, ktoré si zámerne z tvojho historického exkurzu vynechal. Reštitučný proces totižto vo Vojenskom obvode Javorina začali pozemkové úrady za éry tvojho pôsobenia z veľmi zlých podkladov. Neexistoval totižto operát, z ktorého by boli jasné vlastnícke práva alebo vlastnícke vzťahy ku dňu znárodnenia. Existoval a existuje iba operát, ktorý je operátom užívacích parciel, kde sumár výmery poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je oveľa menší, ako bol sumár výmery pôvodných teda vlastníckych parciel. Z tohoto dôvodu akonáhle sa začali riešiť, alebo dôsledkom takéhoto postupu a stavu je, že sa začali vydávať pozemky v podielových, v podieloch teda a nastal teda teraz momentálne stav, keď už je v podstate 100 % podielov vydaných a jednoducho na cirka 20 % ďalších oprávnených reštituentov a oprávnených vlastníkov jednoducho nevydalo a nevyšlo. Toto je celý problém a na toto si zabudol. Preto sme pristúpili k pozmeňováku.

  • Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, chcel by som poprosiť, aby sme naozaj pri tomto zákone nerobili nejakú politiku, lebo tu ide skutočne o to, aby sme neurobili nejaký neuvážený krok. Chcem podporiť kolegu Simona minimálne v tom, že ten bod 19 spoločnej správy je naozaj nejasný a sú tam rôzne výklady. Na základe výkladu, ktorý ja mám, tak je možné, že štát bude môcť robiť v prípade, že toto schválime, pozemkového úpravy bez toho, aby mu do toho takpovediac kafrali či už, či už majitelia alebo, alebo potomkovia. A naozaj tie postupy, ktoré sú zavádzané v tomto bode, sú vysoko neštandardné. A tiež si myslím, že, že je zodpovedné tento bod dať preč a prijať samostatnú legislatívnu normu, ktorá bude naozaj podrobená širokej odbornej diskusii. Ja si pamätám, keď sme schvaľovali, aj keď sme pripravovali zrušenie tohto Vojenského obvodu Javorina a vlastne sa vracali ľuďom tie, tie pozemky, to bolo 1. 10. 2000, 1. 12. 2010, od 1. 1. sa to potom rušilo, ešte priamo na vláde som mal s tým problémy. Ešte tam bola dosť veľká diskusia a boli z určitých strán, boli tlaky, aby, aby ten návrh, ktorý som priniesol na vládu, aby nebol schválený. A pritom to v podstate bolo rozbehnuté už za čias môjho predchodcu, ktorý to viac-menej pripravil a nestihol to len kvôli nejakým podaniam a kvôli nejakým legislatívnym, legislatívnym prekážkam, lebo už bolo vtedy tesne pred parlamentnými voľbami. My sme to len dotiahli, naša vláda. A ja sa naozaj prihováram za to, aby sme tento bod vypustili, aby sa to pripravilo tak, že nebude ani len malá možnosť toho, že niekomu ublížime. Lebo ani jeden z tých ľudí, v tej Javorine...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Kolega Simon, naozaj urobili ste dobrý exkurz. A opäť je tu jeden zo zákonov, ktorý je relatívne v pohode, ale opäť cez výbor, cez pozmeňovák sa tuná vkráda niečo, čo môže spochybniť transparentnosť celého procesu vysporiadania s pozemkami. Obzvlášť, keď sa jedná o bývalý Vojenský obvod Javorina, kde ľudia ešte nemajú uspokojené všetky nároky. Áno, už sa na tom pracuje, už niečo je, niečo ešte nie je, niečo ani nebude, ale opäť je tu niečo také, že tento jeden pozmeňovák mi pripomína tak trochu schizofréniu. Na jednej strane deklarujeme navonok, že ideme ochraňovať našu pôdu aj povedzme pred cudzincami, ale na druhej strane ju v podstate berieme našim občanom. Teraz vystáva otázka, že komu ju chce následne štát prideliť. Naozaj by bolo dobré, keby neboli tuná vnášané takéto zmeny legislatívy, ktoré vnášajú pochybnosti o tom, ako sa bude s tou pôdou hospodáriť. A preto naozaj, ak niekto poukáže na to, ako vy, kolega Simon, že tento bod nie je dobrý, treba naozaj zvážiť jeho odsúhlasenie a naozaj diskutovať tak, ako nám to vždy kolega Číž opakuje dookola, diskutovať a naozaj po širokej diskusii pripraviť naozaj to znenie také, ktoré bude vyhovujúce v prvom rade pre občanov Slovenskej republiky a tým pádom aj pre štát.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Simon, je mi ľúto, že...

  • Výkriky v sále.

  • Pán kolega, ja som vás nevyrušovala.

  • Reakcia poslanca J. Hraška: Ja nevyrušujem...

  • Reakcia poslanca J. Hraška: Vy ste sa prihlásili až po uzavretí.

  • Nie, ja som sa prihlásila ešte v čase.

  • Reakcia poslanca J. Hraška: Mne bolo odobraté slovo, vám nie.

  • Ja som sa prihlásila ešte v čase...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, povedala som štyria poslanci, pani poslankyňa Košútová bola posledná. Posledná. Pán poslanec Puci nemá. Prosím vás už...

  • Reakcia poslanca J. Hraška: Nie, zase používate rozdielny meter.

  • Reakcia poslanca J. Hraška: Viem, viem, porušujete tuná rokovací poriadok. Vám to nevadí, ale mne to vadí.

  • Reakcia poslanca J. Hraška: Nie, to máte pravdu. Mali by ste sa trošku viacej cvičiť.

  • Pán poslanec, nie sme tu na trhu, a preto nemám záujem v takomto prostredí vystupovať.

    Nech sa vám páči, môžete sa realizovať.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, keby ma vo sne niekedy napadlo, že tým, že z Úradu geodézie a kartografie sa prenesú veci na vojenský katastrálny úrad a cestou naspäť v tomto procese sa stratia pôvodné parcely, tak by som na to reagoval. Ale táto skutočnosť vyšla najavo až vtedy, keď to vojenský kataster v plnej miere začal uplatňovať. Ako, verte mi, že v roku 2003, keď sme zákon, keď som zákon tu v Národnej rade obhajoval, že týmto občanom treba vrátiť majetok, tak by ma to vo sne nenapadlo, že to v armáde niekto dokáže takto skomoliť a že sa bude snažiť aj v roku 2003, 2008, 2010 užívacie právo štátu postaviť nad právo vlastníctva. To je to smutné a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Preto sa ešte raz na vás obraciam, kolegyne, kolegovia aj zo SMER-u, dajme ten bod č. 19 von z návrhu bez náhrady a, pán minister, vás by som chcel požiadať, keby ste priniesli komplexné riešenie vysporiadania vlastníctva v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Toto sa nedá vyriešiť podľa mňa len postupom alebo pohľadom riešime reštitúcie, riešime dedičské konania alebo tých, ktorí boli vysťahovaní. Treba to vyriešiť en bloc a minister pôdohospodárstva má toto v kompetencii, pretože za to zodpovedá v zmysle kompetenčného zákona. Je to proces v rámci normálneho legislatívneho procesu pripomienkového konania tak, aby sa aj vlastníci k tomu mohli vyjadriť, nielen tak, že na poslednú chvíľu tu niekto hodí to na stôl Národnej rade, ako pozmeňovák na poslednú chvíľu.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán minister.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Pôvodný, pôvodná novela zákona o pozemkových úpravách mala ambíciu riešiť úplne niečo iné. Samozrejme, keď sa vyskytla požiadavka, že platný zákon o vysporiadaní Vojenského obvodu Javorina je nedostatočný a nastali tam zmätky pri uplatňovaní reštitučných nárokov, nemal som najmenšiu pochybnosť o tom, že dáme priestor aj cez pozmeňovací návrh, aby sme pomohli reštituentom, ktorí boli pôvodní vlastníci Vojenského obvodu Javorina, aby sa čo najrýchlejšie dostali k svojim pozemkom. Samozrejme, mohol som predpokladať, že téma bude politicky zneužitá. Pán Simon ju perfektne, túto príležitosť využil a zneužil reštituentov z bývalého Vojenského obvodu Javorina.

    Ja len takú jednu poznámku. Pán Simon, bol ste v rokoch 2010 a ´11 ministrom pôdohospodárstva. Prečo ste vtedy neiniciovali novelu tohto zákona? Dneska kritizujete všetkých okolo, len akosi vinu na sebe nevidíte. Čiže keď to bolo už v tom čase zlé, prečo ste to nenapravili? Ale naopak, prečo ste začali vydávať pozemky podľa tohto zlého zákona, výsledkom ktorého je, že boli vydané čiastkové parcely, ktoré v sumáre prekračujú sto percent. Čiže v tej histórii toho, toho obvodu, Vojenského obvodu Javorina, sú smutné obdobia: štyridsiaty deviaty rok, päťdesiate roky, ale aj roky 2010 a ´11, kedy sa začali uplatňovať od buka do buka reštitučné nároky. A v tom čase, pokiaľ viem, ste boli ministrom vy a mali ste celý kataster pod kontrolou.

    Dámy a páni, tu ide o presný opak, čo hovorí pán poslanec Simon, o presný opak. Keby sa urobil klasický ROEP v zmysle súčasne platného zákona, tak všetky tie pozemky skončia na, vo vlastníctve štátu, s čím my máme problémy, s tým nesúhlasíme. My chceme, aby sa pozemky dostali reštituentom, tým, ktorí, ktorým boli zabraté tieto pozemky, keď sa vytváral Vojenský obvod Javorina. Či už v roku ´49 ako predpríprava, alebo neskôr pri vyhlásení vojenského obvodu. Čiže presný opak, to, čo hovorí pán Simon. My to chceme dostať do stavu, kedy to ešte nepatrilo štátu, a potom uplatňovať tie reštitučné nároky podľa tej mapy, podľa toho registra, ktorý sa identifikuje. Čiže, bohužiaľ, pán Simon, zneužívate ešte aj tak citlivú situáciu a idete na úkor vlastníkov, pôvodných vlastníkov tohto, tohto obvodu.

    Keď by sme neurobili túto novelu a urobíme ROEP, nič sme nevyriešili. Štát zostáva naďalej vlastníkom. Keď urobíme ROEP a zapíšeme ho, to, čo je, pán Simon, čo kritizuje, že to nebude zapísané, keby sme to zapísali, tak je to už právoplatne len štátne. Už aj po teda obnovenej, obnovenom registri pozemkov. Čiže absolútny nezmysel. My sa potrebujeme dostať k pôvodnému zoznamu, tento pôvodný zoznam začať napĺňať. V tom ROEP-e musia byť dotknuté aj tie reštitúcie, ktoré ste vy od buka do buka začali vydávať v rokoch 2010 a ´11, a musíme to konečne dostať všetko do poriadku.

    Čiže ja vás ubezpečujem, nie je tu ani najmenší záujem, aby sme niekoho dostali o meter štvorcový z tých pôvodných vlastníkov. Ale, prosím vás, nezneužívajte túto situáciu! Neplašte tu ľudí, zbytočne ich dostávate do stavu nejakých pochybností. Nie. My chceme tie pozemky všetky vydať. Absolútne súhlasím s tou vetou, nech sa za, dokiaľ nebudú ukončené reštitúcie, nech sa ani jeden meter štvorcový nepredá, neodovzdá niekomu neoprávnenému. Čiže najprv urobiť reštitučné vydania a potom nech si už majitelia robia s týmito pozemkami, ako uznajú za vhodné. Ale v žiadnom prípade by sme sa nemali dostať do stavu, že ROEP potvrdí vlastníctvo štátu.

    A vy, pán Simon, viete veľmi dobre, že je to takto. Ale cez tú vašu skúsenosť, cez vaše vydávanie pozemkov jednoducho stále držíte ľudí v napätí, plašíte ich, strašíte ich. A my chceme len jedno jediné, aby sa títo majitelia dostali k pôvodným pozemkom. Keď je tento návrh nedostatočný, môžte prísť s iným návrhom. Len vy máte vždy radikálne riešenia: zrušiť, zahodiť, hodiť do koša, a len to, čo vy predložíte, to je správne. Čiže takto to asi nefunguje. Ale v každom prípade si rád vypočujem každý pozmeňujúci návrh, každé doplnenie, každú informáciu ako čo najrýchlejšie odovzdať pôvodným vlastníkom tieto pozemky. A o to my máme záujem.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, v prvom rade dovoľte, aby som poďako..., sa poďakoval za to, že podporíte a politická strana SMER a jeho poslanci podporia ten pozmeňujúci návrh, aby sa, aby sa doplnilo tak, ako ste sa vyjadrili.

    V druhom, ja som nemal snahu predkladať teraz žiadny návrh. Ja som vás poprosil, aby sme spoločne hľadali aj s občanmi, ktorých sa to dotýka, riešenie na daný stav. Podotýkam, ešte aj novela z roku 2008, ktorá bola prijatá za prvej Ficovej vlády, hovorila o tom, že ministerstvo má povinnosť vysporiadať, majetkoprávne vyrovnať do 31. decembra 2012 za majiteľov vo vojenských obvodoch, teda aj v Javorine.

    To, že zmazali evidenciu a vydali céčkové parcely, veľké pozemky, to je stav, ktorý sa vytvoril. Bezpochyby za to nemôžete ani vy, nemôžem ani ja, za to môžu tí ľudia, ktorí to na vojenskom katastrálnom úrade, toto vytvorili. Dnes je na nás, či vytvoríme také riešenie, aby sa vlastníci dostali k majetku v ROEP-ku, zapísanú, nezapísanú, vlastníctvo pôvodným vlastníkom. Ako dáte pôvodným vlastníkom, ktorí majú dedičské konanie potvrdené súdom? Vy im zoberiete ten majetok. Možnože tí, ktorí požiadali o reštitúciu, tí možnože dostanú, ale tí, ktorí majú dedičské konanie, tí nie. A práve preto som vám, na vás apeloval, aby ste toto stiahli, ten bod č.19, a radšej doniesli kompletné, nanovo, z pucu pripravený návrh, ako riešiť problém ako komplex.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, chcel by som požiadať a poprosiť aj vás, nerobte z tohto politiku. Tí ľudia z tej Javoriny sem nepricestovali na to, aby sa tu teraz pozerali, aby tu počúvali nejakú vašu prestrelku s bývalým ministrom pôdohospodárstva, aby ste si tu vykrikovali, kto čo urobil, alebo kto čo neurobil. Ja vám chcem veriť a nechcem spochybňovať vaše dobré úmysly, ale takto sa legislatívne normy netvoria. Vy ste dva roky vo vláde a cez spoločnú správu, cez pozmeňovací návrh idete riešiť takúto závažnú problematiku.

    Ja ešte jedenkrát apelujem, apelujem aj na vás, aby ste ten bod dali preč, aby ste pripravili samostatnú legislatívnu normu. Mali ste na to dva roky. Dva roky a dnes to tu riešime, doručili ste to sem pokútnym spôsobom bez toho, aby o tom vedeli majitelia, bez toho, aby o tom bola poriadna odborná diskusia. Takýmto spôsobom sa legislatívne normy netvoria. Tí ľudia dlhé roky bojovali o svoje pozemky a sú už dostatočne traumatizovaní tými dlhými rokmi. Tak ich, prosím vás pekne, netraumatizujte takýmto diletantským prístupom. Jednoducho to stiahnite a vytvorte samostatnú normu, o ktorej sa budeme rozprávať, o ktorej budú rozprávať ľudia, ktorí tomu rozumejú, a verte, že potom získate podporu aj tých ľudí z Javoriny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Neviem, kto dnes začína robiť politiku z tohto predkladaného návrhu. Ja chcem len pripomenúť to, čo už pán minister spomínal, vlastníctvo vzniká zápisom do katastra. Toto nech si, prosím, každý, každý z nás uvedomí. A práve tento ROEP sa bude robiť kvôli tomu, aby to vlastníctvo sme mohli tým vlastníkom uzákoniť. To znamená, bude vytvorená komisia, ktorá bude jednať so všetkými zúčastnenými stranami, a v rámci jej záverov potom bude to vlastníctvo priznané. Čiže nikto tu nespochybňuje vlastnícke právo. A práve to, jak spomínal pán minister, nechceme, chceme predísť tomu, aby ľudia prišli o svoje vlastnícke práva.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadala pani spravodajkyňa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No je pre mňa veľmi traumatizujúce to, čo sa tu deje a jak sa tu začíname chovať, pretože my sme boli na tom poslaneckom prieskume na Javorine. My máme snahu tým ľuďom pomôcť. A robiť z nás a priori zlodejov, klamárov, podvodníkov, ľudí, že ideme ľudí okrádať, tak to teda nie! Vážení, tu bola snaha, aby sa tým ľuďom čo najskôr pomohlo, aby sme im pomohli riešiť situáciu, ktorá je už dlhé roky a ktorá ich skutočne traumatizuje. Videli sme, aká tam je situácia. A vy tu teraz, keď prídeme s nejakým návrhom, tvrdíte, že ideme niekoho okrádať?! No potom platí: podľa seba, súdim teba.

  • Výkriky v sále.

  • Pán poslanec Galko, Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Galko.

  • Veľmi krátko. Pani kolegyňa, nechcem spochybniť ani váš dobrý úmysel. Ale zatiaľ to tu nevyzerá tak, že by ste mali podporu tých ľudí na Javorine. Vy ste boli možno na nejakom poslaneckom prieskume, ale doručili ste do Národnej rady pokútnym spôsobom cez pozmeňovací návrh v spoločnej správe niečo, v čom, keby som mal použiť slovník vášho pána premiéra, chvalabohu, znova premiéra, v čom sa ani divá sviňa nevyzná. Je niekoľko výkladov toho, čo ste doručili do Národnej rady pokútnym spôsobom narýchlo. Tak to, prosím pekne, stiahnite, stretnite sa s tými ľuďmi a získajte ich na svoju stranu. Ja som sa s nimi stretol niekoľkokrát, pokiaľ som bol ministrom, a stretol som sa s nimi aj teraz. Som si našiel na nich čas. Tak keď takéto niečo robíte, ja sa vám vlastne aj čudujem, veď tu máte priestor na to, aby ste si tých ľudí získali na svoju stranu, aby ste získali všeobecnú podporu celého parlamentu. A vy urobíte takúto chybu, alebo neviem, či to je úmysel, alebo prečo vlastne takýmto spôsobom ste to sem doručili. Dva roky ste vo vláde.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, nie som rád tomu, že reštitúcie a prinavrátenie majetku sa stávajú predmetom politického boja. Tu je technický problém. Ten technický problém vznikol na vojenskom katastrálnom úrade. Tam, kde vymazali všetku evidenciu. A možnože, byť na vašom mieste, by som povedal kolegovi Pucimu, že vlastníctvo nevzniká zápisom do katastra, ale aj dedičské konanie, dedičské rozhodnutie potvrdené súdom, aj nezapísané do katastra je právom vlastníctva. Do roku 1992 nebolo treba zapísať nič do katastra. A to vlastníctvo je nescudziteľné a nespochybniteľné. A slovenské súdy v tomto takto rozhodujú. Problém je, že tento návrh sa týka len úzkej časti reštitúcie a tých, ktorí sú pôvodní vlastníci, nepodali žiadosť, tých vôbec nerieši.

    Preto ešte raz apelujem na vás a budem donekonečna apelovať, aby ste priniesli komplexné riešenie vysporiadania vlastníctva na vojenskom, bývalom Vojenskom obvode Javorina tak, aby ich vlastníctvo bolo naozaj vysporiadané a uspokojené.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte pár slov aj mne k tomuto, môžem povedať, že dosť zapeklitému problému, ktorý nám tu vyvstal. A jedno môžem povedať, som rád, že sa vôbec ide riešiť, pretože doteraz sme iba asi prešľapovali na mieste a zatiaľ ľudia ťahali stále za kratší koniec.

    Ako tu už spomenul kolega Zsolt Simon, musíme si uvedomiť, že sú tam vlastníci a reštituenti. To znamená, nejaké dve kategórie, ktoré, ako hovorí, že sa navzájom bijú. Tak aby sme si ujasnili, táto zelená knižočka (vystupujúci ju ukazuje plénu), zákon 229 o pôde, ktorý v deväťdesiatom prvom roku ešte ako federálny zákon vyšiel, hovorí o tom, kto si môže uplatniť reštitúciu. Kto si môže uplatniť a na čo sa vzťahuje. Vzťahuje sa na rozhodné obdobie, 25. február 1948 – 1. 1. 1990. Ešte raz opakujem, 25. február 1948 – 1. 1. 1990. Nič viacej, nič menej.

    To znamená, v § 5 ods. 3 zákona o pôde, dvestodvadsaťdeviatky, sa hovorí: "Povinná osoba", to znamená, tá, ktorá je oslovená pri vracaní majetku, "odo dňa účinnosti tohto zákona", a to je 24. jún 1991, "nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného." Takéto právne úkony sú ne-plat-né. To znamená všetci, čo si uplatnili reštitučný nárok a neboli vyriešení, a teraz tam príde, neviem kto, aký developer, neviem aký, aká vyššia moc ľudská, keď niečo sa urobí, je to ne-plat-né. Môžete si pozrieť aj nejaké rozsudky súdov, koniec, verdikt. Nemám o čom debatovať.

    Druhá možnosť, kedy si môžu reštituenti uplatniť nárok, bola v zákone 503/2003, kde prakticky, je to zase § 4 ods. 2 to isté znenie. Aby bolo jasné, že reštituent, ktorý si uplatnil, nemôže prísť o tento majetok. To je jedna kategória, ktorú tu máme.

    Áno, jak som povedal na začiatku tohto volebného obdobia, že, pán minister, bol by som veľmi rád, keby za vašej vlády, pretože my sme to nestihli za pani Radičovej v tom krátkom období, aby sme mohli urobiť fajku, reštitúcie vybavené. Vy ste povedali, že to nezvládneme, alebo nezvládnete ako rezort, tak ja hovorím, že napnime sily. A je to hanba, že 20 rokov ľudia musia čakať na reštitúciu. Takže to na úvod, aby sme si ujasnili, kde sme, kto sme.

    Samozrejme, takýto chaos v "C" registri, ako ho spomínal pán Simon, že vojaci urobia z toho céčko jedno veľké a tie malé pôvodné parcely, éčkové terajšie, sú mimo, sa nerobilo iba vo vojenskom priestore Javorina. Ja vám poviem ďalší taký istý prípad, vojenské priestory v Malom Šariši u nás v okrese Prešov. To isté. Detto. Jeden veľký blok a zrazu každý hovorí: však vy tam máte iba podiel. No žiadny podiel, ideme do pôvodných vlastníckych hraníc. Zabudnite na to. Vybielil? Nevybielil? No neviem, keď si my tu momentálne identifikujeme z 19. storočia mapy, a z nich sa vychádza v mnohých prípadoch, nechcite mi povedať, že ten vojenský kataster tak urobil proste, že nevieme sa dostať, kde sme. Keď už bude najhoršie, tak vedia ľudia presne, kde mali tie parcely a môže sa to presne zrekonštruovať naspäť, či už do užívacích alebo do vlastníckych vzťahov, ako to má byť. Či už bol tam kataster, alebo pozemková kniha.

    Takže myslím, že je to iba o tom, táto novela, ktorá bola teda daná na tom našom výbore, a ja by som bol veľmi rád, keby tak veľký problém, ako už bolo predo mnou spomenuté, bola riešená samostatne a s príslušnou dobou, kedy sa budú môcť dotknuté osoby a účastníci konania k tomu vyjadriť. Lebo je to o našich ľuďoch, je to o krivde štátu, ktorá bola spôsobená našim ľuďom, a ja sa hanbím ako poslanec Národnej rady, ktorý v tom čase tu nebol, je tu tri a pol roka s topánkami, ako sa hovorí, aby sme s tým nepohli a nešli trošku ďalej.

    Ako som si všimol, na stole už máme pozmeňujúci návrh cez 15 podpisov poslancov, ktorý áno, ktorý trošku pozmeňuje tam jednu vetu a hovorí, že ten register bude podkladom pre reštitučné konanie. No to je tá identifikácia, ktorú mal zabezpečiť kataster alebo správa katastra, keď sa reštitúcia ide riešiť. To znamená, mal si ujasniť, čo ide zapisovať. Pýtam sa, ako mohlo byť, že kataster zapísal rozhodnutie, ktoré prevyšovalo 100 percent? Toto mi teraz vysvetlite. Akým spôsobom, áno, sa pýtam ja, to sa pýtam ja, ako je to možné, a teraz neberiem, či to bol ten minister, alebo ten minister, proste všeobecne, ako je možné, že takýmto spôsobom sa mohol urobiť zápis v katastri nehnuteľností, ktorý hovorí o vlastníctve k pozemkom. To je nonsens! Neprijateľné. Nebudem hovoriť už o odovzdávaní, nebudem hovoriť už o užívacích vzťahoch, lebo čo som sa včera dozvedel, mne je z toho zle. Mne je z toho zle. Pretože keď hovoríme, že no, je toho veľa, čo by som vám chcel povedať a musím tie myšlienky nejako zladiť, pretože v prvom rade je vlastníctvo, v druhom rade je užívanie a v treťom rade sú aj nejaké pozemkové úpravy možno, aby sme to nejako scelili dokopy. Zákony na to máme. Od roku ´91 sú tu. Nemáme s tým problém. Máme aj inštitúcie, pozemkový úrad, pozemkový fond, kataster. Sú tu.

    Pýtam sa, ako je možné, že keď hovoríme, že pozemkové úpravy nemôžme robiť v lesných pozemkoch, lebo tam máme problém s cenou, že ako vyhodnotiť adekvátnu cenu pred a po pozemkových úpravách, pýtam sa, ako je možné, že sme vydávali náhradné lesné pozemky v lesných obvodoch? Toto mi teraz vysvetlite. Toto mi teraz vysvetlite niekto. To znamená, les je o hodnote majetku a hlavne o tom poraste, ktorý na tom je, dúfam, že mi každý uzná. To není poľnohospodárska pôda, ktorú za rok môžte obrobiť a hotovo. To je storočný proces, z ktorého niečo bude. A preto keď sme išli do pozemkových úprav, tak každý hovoril: lesný pôdny fond nie, tam je problém s cenou, ako to oceniť. No ja sa teraz dozviem, že proste bolo tam odovzdávané užívacie právo do náhradného užívania. Veď to je nonsens, ľudia boží, sa spamätajme.

    To, že keď niekto povýši, jak to tu bolo povedané, užívacie právo nad vlastnícke, tak to sme znovu v rokoch päťdesiatych. To sme zase niekde inde. Kolega Mičovský to minule pekne vysvetlil. Proste, že chceme, aby tie jednotkové, teda priestorové rozdelenie toho lesa, tie jednotky boli, tie dielce nejakým spôsobom rozseknuté, tie drobné vlastnícke vzťahy. Potom, samozrejme. A už nehovorím o tom, že tam bolo napísané, že bez vytýčenia hraníc, hej? To už, to už, ja už ani, toto už ani ja nechápem. To proste, nehnevajte sa, kolegovia, to nechápem, pretože do roku 2008 na trovy štátu sa mohli zameriavať tieto vlastnícke hranice, nie formou geometrického plánu, ale formou vytýčenia vlastníckej hranice s presnosťou geometrického plánu. Takže kto ste v tom robili a kto možnože ste mali v tom, mali trošku jasno, tak toto nemôžte poprieť. To znamená, aj v týchto priestoroch vojenských lesov sa mohli tieto pozemky pekne vymeriavať. Takže verte takto, že ja tvrdím, že tu nieže máme hrušky s jablkami, tu máme bataty s nejakými grapefruitmi a ešte k tomu máme slivky naše, hej? Proste to je, to je nonsens.

    Ďalšia vec. Samozrejme, pozemkové úpravy nemôžte robiť, pozemkové úpravy to je vlastne sceľovanie pozemkov, nemôžme robiť tam, kde nemáme register, overovaná evidencia pozemkov. Nemôžme, lebo nemáme, koľko máme parciel, koľko máme vlastníkov, to je, dúfam, každému jasné. Preto tých 500 území, respektíve 600, ktoré ešte nie sú ukončené a prakticky čakajú na dokončenie, a medzi nimi aj tých 24, respektíve 26 území aj z tohto vojenského priestoru. Beriem za to, že tá ROEP-ka, ktorá sa robí, teda ten register, samozrejme, že má ísť do minulosti, má lustrovať pôvodné stavy, ktoré v štyridsiatom ôsmom boli prestrihnuté. Musí ísť do minulosti, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Ako fungovali komisie, ako fungovali rady starších v jednotlivých katastrálnych územiach, to už nechám na svedomie a vedomie jednotlivých starostov, členov komisií v ROEP. Ale hovorím jedno, že pokiaľ by sme tu išli robiť klasickú ROEP-ku, tak tu vlastne sa nám bije, pretože tu máme aj reštitučné tituly, ktoré boli ukončené, to znamená, vlastník už tam je, sú reštitučné tituly neukončené, to znamená živé, a zvyšok, samozrejme, je štát, ktorý má tam tiež nejaký podiel, alebo neznámi vlastníci ešte k tomu. A tým pádom proste to máte všetko v jednej kope. Takže môžem povedať, že zatiaľ z môjho hľadiska pozemkové úpravy Levočských vrchov, zabudnite, pokiaľ tam nebude urobený ROEP, teda register, ktorý by tam ako mal ísť. Tá identifikácia, ktorá mala byť pri reštitúciách ukončená, pýtam sa, registrácia, identifikácia parciel: kto je za to zodpovedný? Kto? Že takýmto spôsobom sa to riešilo a nepostrehol, že ten percentuálny podiel je nad tú výmeru, ktorá mala ísť? To je nonsens.

    Riešil som takéto prípady nie vo vojenskom priestore, ale v iných priestoroch, a musím povedať, že videl som, že kataster nám niektoré veci vrátil, keď neboli v súlade s možnosťou zápisu do katastra nehnuteľností.

    Aby sme si ešte ujasnili, akým spôsobom vlastne ten zákon, lebo my teraz hovoríme, že mali si uplatniť, nemali si uplatniť, vedeli o tom, nevedeli o tom. No, hovorím, dva tituly boli, 220-ka a 503-ka, termín 220-ky bol do konca roku 2002, urbárnici do roku 2003, podľa 503-ky to mali do roku 2004 akože uplatniť. Takže pokiaľ si to uplatnili, klobúk dolu, a malo by sa to doriešiť. Samozrejme, problém je teraz čo s tými ostatnými, ktorí si neuplatnili, a ako povedal pán Zsolt Simon, boli tam urobené dedičské konania, ktoré zase sa pýtam, akým spôsobom mohli byť robené, keď aj pri iných právnych tituloch, ktoré boli v reštitučných konaniach, nemusel byť zápis v pozemkovej knihe robený a súdy to potvrdili, že je tam prepadnutie majetku ako takého, či už konfiškácia, stoštvorka alebo iné, tým pádom bez pardonu všetky majetky išli. Všetky majetky išli. A keď si pozrieme ten zákon, ktorý hovorí o vojenských obvodoch, na základe ktorého to išlo, tak ja to budem citovať, pretože nemám rád, že niekto povedal, ale radšej nech to je zo zákona. Takže aby bolo jasné. Dňom určeným podľa ods. 1, odsek 1 hovoril, že "dňom určeným vyhláškou v úradnom liste krajským národným výborom po tom, keď boli podobne vytýčené hranice obvodu, prechádzajú do odboru verejnej správy nehnuteľností a práva na vody na území obvodu, ktoré náležia štátu, čítajúc do toho majetok, ktorý štát nadobudol konfiškáciou, znárodnením alebo podľa predpisov usporiadaných podľa súkromného vlastníctva k pôde". Citujem zákon o vojenských obvodoch 169/1949, § 8. "Po zoštátnení podľa § 8 ods. 2 upovedomí vojenská správa doterajších vlastníkov nehnuteľností. Ak vznikne spor o predmete a rozsahu zoštátnenia, rozhodne o ňom okresný národný výbor." Toto zákon, ktorý hovoril o tom, akým spôsobom by sa malo s týmto majetkom zoštátneným nakladať, keď teda bol tento zákon prijatý.

    Tvrdím, že, ako už bolo predo mnou spomenuté, nemalo by to byť iba pozmeňujúcim návrhom, lebo je to tak komplikovaný prípad, že musíme si na to podľa mňa, kolegovia a pán minister, sadnúť a rozdiskutovať so všetkými účastníkmi, ktorých sa to dotýka, pretože sa nám tu bijú rôzne tituly a neviem, či o tom by nemal nejaký Najvyšší súd alebo neviem kto proste rozhodnúť, aby, ako vlastne to posúdiť, lebo to je veľká, by som povedal, že doslova pozemková prekáračka jedných, druhých, kto má väčšie právo, kto nemá väčšie právo.

    To, že sme zrušili vojenský obvod a bola veľká sláva v roku 2011, ja sa pýtam: no dobre, zrušili sme vojenský obvod, to bolo asi tak všetko, hej? Proste nič viacej, nič menej. Tam ešte to máme možnože 10 stupňov ku zlatej, k tomu možno prvý stupeň a tam ešte treba kopu vecí robiť. Nechcem hovoriť, že teraz proste ako, keď sme tam boli na tom prieskume poslaneckom, ako sú tam tie lesy vymydlené a momentálne neviem si predstaviť, čo vlastne bude štát odovzdávať, keď ten reštituent už bude teda poriešený, aké bude to odškodnenie. Pretože aj zákon reštitučný hovorí, že pokiaľ nedostanete adekvátny porast, ak tento porast je rúbaň, už vám nemôže byť odovzdaný. Musí zostať porast adekvátnej hodnoty, zabezpečený, kolega Mičovský ma môže opraviť, že ako by to malo byť, ktorý prakticky je v takej istej hodnote, ako vám ho brali v tom roku ´49, alebo kedy to bolo brané. To znamená, to je ďalšia komplikácia, ktorá vyvstane a na ktorú my momentálne ani, možnože sa o tom nedozvieme, aké tam sú veľké problémy. Ale to je, hovorím, už o tom užívacom práve. Bodaj by sme to vlastníctvo už mali, aby ľudia boli spokojní. Takže, pán minister, tiež sa prihováram za to, aby sme to nejakým spôsobom komplexnejšie a, ako vy stále hovoríte, alebo vaši poslanci, že treba to komplexne, systematicky a neviem ako odborne, tak myslím, že toto tu takýmto rýchlym spôsobom by to nemalo prebiehať.

    Samozrejme, myslím, že aj register o nás bez nás by tiež nemal ísť. Takže ja by som veľmi apeloval na tých ľudí, ktorí budú dotknutí a budú účastníkmi konania, aby keď už, alebo uvidíme, aké naše apely, ako na úrodnú pôdu padnú, ako nepadnú, keď už by teda nepadli na úrodnú pôdu, že by sme to neriešili komplexne, tak chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, vlastníci, aby ste boli aktívni a všetky tie vaše výhrady, ktoré akože máte, aby v daný čas na danom mieste boli podané, aby ste sa vedeli o ne oprieť.

    Neviem teraz, sa pýtam takto, v úvodzovkách, nevedome, vlastne za čo potom tie peniaze sa brali, keď sme sa dostali do takéhoto štádia? Amorálneho, by som povedal, že vlastne nevieme po nejakých 20 rokoch vôbec to pohnúť. A tento titul bol reštitučný aj v jednom, aj v druhom zákone, to mi nikto neodškriepi, čo sa potom, spravilo sa, že tie, že sa spravil nejaký ten vojenský kataster, to je druhá vec. Ale hovorím, že tu tá identifikácia je nájditeľná, ako majú vyzerať tie pozemky, a myslím si, že pokiaľ toto nerozsekneme, tak my si tu môžme hovoriť o čom všetkom možnom, o nejakej demokracii, o neviem akých ľudských právach, to nebude pôsobiť vierohodne a by som povedal zmysluplne pri takomto ťažkom prípade, ako je vojenský priestor Javorina.

    Ja myslím si, že nemáme hľadať dôvody, prečo sa to nedá, ale spôsoby, ako sa to dá. Kde je vôľa, je aj cesta. Takže dajme hlavy dokopy a nie iba nejaký mesačným pozmeňujúcim návrhom, ale aspoň polročnou debatou, ako by to malo ísť, aby sme to nejakým spôsobom vyčíslili.

    Chcem sa opýtať, ako budú, keď hovoríte, že pôjdete do roku ´48, to znamená tie listy vlastníctva reštitučných titulov už ukončených, ako budú v tom ROEP-e vystupovať? Budú tam nejako zohľadnené? Nebudú? Samozrejme ROEP sa nezapíše do katastra. To znamená, budeme tam robiť ešte jeden ROEP potom, keď budeme to mať nejako ukončené, alebo nejak tak? Lebo toto u mňa není ROEP. Toto je u mňa identifikácia pozemkov k reštitučnému titulu, nič viacej, nič menej, čo mala byť urobená v tomto režime. Lebo keď si pozriete zákon, jeden, druhý, správne orgány spolupracujú pri identifikácii, je to bezplatne a všetko možné, hej? Tu už ideme na peniaze. Tu už ideme na peniaze, že budeme musieť za tie ROEP-y nejakej tej firme zaplatiť. No tak dúfam, že sa to vysvetlí, áno. Takže dúfam, že to bude v takomto duchu. Lebo len nevolajme to ROEP. Neviem, mali sme to nejako ináč volať. No ROEP to nevolajme, lebo ROEP-ka to je niečo iné, to sa musí zapísať, hej, do katastra, to nemáme z tohoto. Takže berte to tak, že toto by som tiež rád nejako ujasnil, ako to bude.

    Takže, vážení, toľko ku vojenskému priestoru Javorina, tiež sa prikláňam k tomu, aby to malo byť samostatne a možnože aj v zákone, či už o tých reštitúciách, alebo inom, kde by sme prakticky venovali samostatnú pasáž, možnože aj niekoľko paragrafov, kde by boli jasné pravidlá hry, ktoré by neboli nikým spochybniteľné, ani úkonmi po 91. roku, ktoré tento štát v demokracii cez svojich ministrov a cez svojich nejakých vládnych, vládne garnitúry robil a spochybnil ako také vlastníctvo, ktoré ústava nespochybňuje a garantuje. To znamená, bol by som veľmi rád, keby to bolo jasne zadefinované, že predsa my nemôžeme robiť reštitúcie v demokracii. Však to je volovina, nehnevajte sa. Predsa v demokracii by nemohli byť nejaké ešte reštitučné nové. Tak potom neviem, aký zmysel potom mali tie bývalé, keď máme ešte aj teraz tu, by som povedal, že nejakú porobu, čo sa týka vlastníckeho práva. A užívacie právo nemôže byť nad vlastnícke právo. A to som už hovoril pri každom mojom, rozprave, ktorú tu vediem k pozemkovým nejakým zákonom, pretože inak sa vraciame do päťdesiatych rokov, a to nemá nič spoločné s demokraciou a s vrátením vlastníctva našim ľuďom, našim okradnutým ľuďom, ktorí momentálne, žiaľ, dostanú iba holé vývraty a holé holiny bez stromov.

    Takže, vážení, potom dúfam, že budete si pýtať, vážení občania, aj náhradu príslušnú v danom poraste, ktorú štát by mal zabezpečiť. To by som vás chcel vyzvať, aby to takto bolo, lebo ináč to bude veľmi zle. Hlavne čo sa týka tých reštitučných. Lebo tam, kde reštitúcie neboli a neboli uplatnené, tam ja mám pochybnosti, akým spôsobom by sa k tomu malo pristupovať, to nech si právnici tam rozdiskutujú a súdy, ako tie dedičské konania. V Malom Šariši sa tieto dedičské konania nebrali do úvahy, poviem otvorene, reštitučné tituly sa brali, a tak sa to vracalo podľa podielov, ktoré boli uplatnené, respektíve celý podiel sa vydal vtedy. To iba na ilustráciu, ako to bolo tam.

    A teraz poďme k novele zákona, ktorá teda je tu už v druhom čítaní, a môžem povedať, že ešte sme tu nemali tento zákon, takže je to prvýkrát. Je dosť obsiahla, to už som v prvom čítaní nejakým spôsobom prešiel a to, že sú tam niektoré dobré veci ako jednoduché pozemkové úpravy. Samozrejme, že vzniká tu spor, o tom nepochybujem, pretože keď umožňujeme investorom začať jednoduché pozemkové úpravy, rôznym developerom, tak samozrejme, že to bude, to budú dobré fukoty, koľko sa možnože tých ľudí do tých asi päťdesiatich hektárov nejakého územia sprace a bude sa snažiť tam tie pozemkové, respektíve komasácie urobiť. Aby sme rozlišovali pozemkové úpravy a komasácie, to sú dve rôzne veci. Dve rôzne veci. A tak by som povedal, že tie pozemkové úpravy sú aj s tými zariadeniami spoločnými. Takže neviem, verím, že tí súkromní investori budú aj tie spoločné zariadenia nejakým spôsobom vo svojich rozpočtoch plánovať, aby sme z toho nespravili iba technokratické dielo, ktoré nám tú krajinu nejakým spôsobom iba zastavá bez nejakých tých odvodňovacích, protipovodňových, ekologických a ďalších prvkov, ktoré pozemkové úpravy ako celok takto riadia.

    Mnoho vecí, ktoré sú tam, môžem povedať, že moje svedomie neodporuje, ale predsa len dovolím si podať pozmeňujúci návrh aj s kolegom Mičovským, aj s kolegom Hubom, kde niektoré veci sa nám zdajú, že by sme mali vrátiť späť, tak ako je to v tomto znení zákona, doteraz platnom. Hovorím o zákone 330 o pozemkových úpravách, a konkrétne sa jedná o nasledovné: aby bol jasne ohraničený obvod pozemkových úprav, ktorý momentálne v tomto znení zákona je. My ho nevylučujeme. Po ďalšie, aby ak je nad 50 % účastníkov, 50 účastníkov konania, aby až vtedy sa verejnou vyhláškou doručovalo; do 50 % každému do vlastných rúk. Ďalej aby pracovníci pozemkových úradov, teraz sú to okresné úrady, odbory pozemkové a lesné, aby ostalo zachované, že nemôžu podnikať v pozemkových úpravách, ktoré vlastne objednáva ministerstvo, respektíve okresný úrad v tejto veci, v tomto predmete pozemkových úprav. To, čo ste mi hovorili, že je to v zákone o štátnej službe, neberiem, pretože je to špecializovaná štátna správa predsa len, a tak jak je to teraz definované, myslím, že je to správne.

    Ďalšie, aby účastníkom konania bol aj ten, ak hovoríme o pozemkových úpravách, pri obnove a zlepšení funkcie ekonomickej stability a územného systému a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny. Teraz ho vyhadzujeme, že není účastníkom konania, pokiaľ by z takéhoto dôvodu sa pozemkové úpravy robili, a ideme iba na nejaké územie, ktoré sa vykonávajú, keď dochádza k nejakej investičnej výstavbe. Myslím, že není to správne, malo by to ostať tiež rozšírené aj o toho, keď ideme robiť pozemkové úpravy, čo sa týka ekológie a ekologických úprav.

    Ďalšia vec, ktorá v pozmeňujúcom návrhu je, aspoň takto telegraficky, potom prečítam celý pozmeňovák, aby som urobil zadosť zákonu, je aj to, aby sme ponechali na ľubovôli toho vlastníka, účastníka konania, že pokiaľ jeho vyrovnanie je plus-mínus v nejakých intenciách aj väčších, ako pripúšťa zákon, pokiaľ s tým súhlasí, aby viac-menej to vyrovnanie bolo brané s jeho súhlasom, že môže byť v konaní použité. Vy ste zas tu dávali 200 metrov, my tých 200 metrov štvorcových vypúšťame. Je to myslím, že širší rámec, a myslím, že je to demokratické, že pokiaľ aj tá väčšia plocha alebo menšia, tak nech sa páči, môže byť.

    Ďalšie, čo tu ešte dávam, chcem, aby sme možnosť odvolania sa po schválení registra, vy to dávate z troch na päť rokov, ja to dám až na desať rokov, a k tomu súvisí aj činnosť tej komisie, ktorá proste až po desiatich rokoch by sa tým pádom mohla rozpustiť a zrušiť.

    Takže dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Fecka, Jána Mičovského a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu, v skratke, o pozemkových úpravách.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa mení takto:

    Po prvé, v čl. I sa vypúšťa bod 6. Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať platné znenie § 4 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktoré definuje obvod projektu pozemkových úprav a jeho ohraničenie. Obvod pozemkových úprav je teda ohraničený hranicou, ktorá oddeľuje súvislé územie pozemkov patriacich do pozemkových úprav od súvislých území s pozemkami vyňatými z pozemkových úprav a od pozemkov, ktoré neboli zahrnuté do pozemkových úprav.

    Bod 2. V čl. I bode 7 v § 4 ods. 5 v tretej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak je v konaní viac ako päťdesiat účastníkov a ak sú pozemkové úpravy nariadené, rozhodnutie sa účastníkovi oznamuje verejnou vyhláškou. Odkaz na § 6, na bod 6."

    Odôvodnenie: V § 4 ods. 5 sa navrhuje doplniť časť ustanovenia o doručovaní rozhodnutia o zmene obvodu projektu pozemkových úprav dotknutému účastníkovi konania, ktorého cieľom je odstrániť prieťahy spojené s doručovaním veľkému počtu účastníkov konania, a to najmä z dôvodu naplnenia zásad správneho konania, rýchlosti a hospodárnosti. Verejnou vyhláškou sa bude doručovať v prípade, ak počet účastníkov konania, ktorých sa zmena obvodu projektu pozemkových úprav dotkne, bude vyšší ako päťdesiat.

    Obdobné riešenie sa uplatňuje aj pri rozhodnutiach o povolení alebo nariadení pozemkových úprav podľa § 8 ods. 7 zákona. Ak je v konaní menej ako päťdesiat účastníkov konania, pardon, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk. V ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh však pri doručovaní rozhodnutia o zmene obvodu projektu počíta s doručovaním prostredníctvom verejnej vyhlášky len v prípadoch, ak ide o rozhodnutie o zmene obvodu projektu pozemkových úprav, ak sú pozemkové úpravy nariadené, a to z dôvodu, že v takýchto prípadoch je vylúčená možnosť účastníka podať opravný prostriedok. V prípade rozhodnutia o zmene obvodu projektu pozemkových úprav, ak sú povoľované, sa navrhuje zachovať doručovanie do vlastných rúk aj v prípade počtu účastníkov konania nad 50, aby im bola zachovaná reálna možnosť zoznámiť sa s obsahom rozhodnutia a prípadne proti nemu podať opravný prostriedok.

    Bod 3. V čl. I sa vypúšťa bod 10. Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať súčasné znenie § 5 ods. 6 zákona, ktorým sa zamestnancom okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a ministerstva zakazuje výkon prác súvisiacich s pozemkovými úpravami alebo ochranou poľnohospodárskej pôdy, ktoré ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja alebo okresný úrad objednáva, a to za účelom získavania peňažných príjmov. Tu musím povedať, že by bola veľká možnosť korupcie, a to by som nerád, tak preto to nechávame tak.

    Bod 4. V čl. I bod 12 znie:

    "12. V § 6 ods. 1 písm. e) sa slová „§2 ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „§2 ods. 1 písm. c) a d)“.".

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje zo súčasného § 6 ods. 1 písm. e) vypustiť zaradenie investora medzi účastníkov konania v prípade, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, ktoré sú potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcie ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny. Zároveň priznáva investorovi postavenie účastníka konania v prípade, ak má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti.

    Navrhuje sa ponechať investora ako účastníka konania pri vykonávaní pozemkových úprav v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, pretože konanie týkajúce sa ochrany krajiny a prírody je rovnako dôležité a s investorom bezprostredne súvisí, respektíve sa ho týka.

    Bod 5. V čl. I bod 40 znie:

    "40. V § 11 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:

    „Pri vzniku rozdielnej hodnoty pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav si môžu vlastníci určiť rozdiel hodnoty pôdnych pozemkov a nových pozemkov až do výšky 25 % v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov.“.". Koniec citátu.

    Odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh preberá úpravu vládneho návrhu zákona s výnimkou pripojenia vety týkajúcej sa výmery do 200 metrov štvorcových, pretože prekročenie prípustného rozdielu v neprospech vlastníka je už zakotvené bez ohľadu na výmeru v platnom znení zákona, zákona teraz platného.

    Bod 6. V čl. I bod 41 znie:

    "41.V § 11 ods. 5 v prvej vete sa slovo „desať“ nahrádza slovom „päť“.".

    Odôvodnenie: Ide o vypustenie zmeny výrazu "vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia" jeho nahradením výrazom "po odpočítaní podielu pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia" navrhované vládnym návrhom zákona. Zmenou by totiž došlo k situácii, kedy by rozdiel výmery pôvodných a nových pozemkov v sebe nezahŕňal pozemky alebo ich časti potrebné na spoločné zariadenia a opatrenia, ale tieto podiely alebo ich časti by sa od-po-čí-ta-vali.

    V ostatnom pozmeňujúci a doplňujúci návrh preberá úpravu vládneho návrhu zákona, podľa ktorého sa sprísňuje limit pre výmeru pozemkov, § 11 ods. 5, na plus-mínus 5 % z pôvodných 10 %, nakoľko tolerancie je možné bez problémov dodržať, avšak s výnimkou znovu pripojenia vety týkajúcej sa výmery do 200 metrov štvorcových, pretože prekročenie prípustného rozdielu v neprospech vlastníka je už zakotvené bez ohľadu na výmeru v platnom znení zákona.

    Bod 7. V čl. II bod 3 v § 4 ods. 6 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „desiatich“.

    Odôvodnenie: V súvislosti s úpravou navrhovanou v bode 9 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo treba upraviť aj funkčné obdobie komisie, aby mal kto prípadný návrh na zmenu schváleného registra posúdiť pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu.

    Bod 8. V čl. II v bode 6 v § 7 ods. 3 sa vypúšťa veta: „Rozhodnutie o schválenie registra sa doručuje verejnou vyhláškou.“.

    Odôvodnenie: Takýto spôsob doručovania správny poriadok pripúšťa, nejaví sa byť náležitým, keďže schválený register môže predstavovať zásah do vlastníckeho práva účastníka konania, ktorý ho môže dať následne preskúmať súdom v zmysle platného aj nového znenia § 7 ods. 3. Preto je dôležité, aby sa vlastník, ktorý má často trvalý pobyt mimo obce, kde konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim prebieha, mohol o rozhodnutí dozvedieť včas a prípadne aj sa domáhať svojich práv, ktoré by mohli byť poškodené na súde.

    Posledný bod 9. V čl. II v bode 7 v § 7 ods. 6 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „desiatich“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa predĺžiť lehotu na rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra do katastra nehnuteľností vzhľadom na dĺžku iných súvisiacich a prebiehajúcich konaní, ktorých výsledok by mohol mať vplyv na údaje o vlastníckom práve zapísanom na základe takého registra do katastra nehnuteľností.

    Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu, to je ten dlhší. Tu si, vážení, napíšte, to je pozmeňovák č. 1, lebo mám ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý je podstatne kratší, takže ten dlhší, to je č. 1. A pani spravodajkyni potom odovzdám, ako chcem o ňom dať hlasovať. Takže hlasovať budeme o 7 a 9 spolu, 5 a 6 tiež spolu a samostatne bod č. 1, bod č. 2, bod č. 3, bod č. 4 a bod č. 8. Toľko k prvému môjmu pozmeňujúcemu návrhu.

    A druhý, to je ten kratší, takže môžte si tam dať hore, kolegovia, č. 2. Ospravedlňujem sa, že sme to takto neupravili už v rovnopise.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenskej národnej rady č. 330, tlač č. 833.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, sa mení takto:

    V čl. I v bode 56 v § 13 ods. 5 sa slovo „nevyriešia“ nahrádza slovom „nevybavia“.

    Odôvodnenie: Ide iba o terminologické spresnenie ustanovenia vzhľadom na ustanovenie § 13 ods. 6 vládneho návrhu zákona a súčasné znenie § 13 ods. 4 zákona 330/1991. Proste iba legislatívna úprava, aby to bolo jednotné, nevyriešia, vybavia. Toto je pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý sme si dovolili predložiť k tomuto vládnemu návrhu zákona, a chcem veriť, že aj napriek rôznemu politickému spektru, toto není o politike, toto je o veci. Toto je o vlastníctve, toto je o vlastníctve, ktoré hovorí o tom, že nemá byť scudziteľné a nemôžme oň pripraviť ani v roku 2005, ani 2014 našich vlastníkov a našich občanov.

    Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aby tie apely, ktoré tu išli, aby sme si k tomu sadli a urobili to komplexne, ako vy radi hovoríte, aby to bolo, a by som povedal, aj s dlhším časovým rámcom, aby sme sa k tomu vojenskému priestoru Javorina vrátili tiež.

    Navrhujem bod 19 na samostatné hlasovanie, pani spravodajkyňa, ako pán Zsolt Simon. Takže v takomto duchu by som na vás chcel apelovať, aby sme tento zákon v tejto veci doslova preorali ešte raz. Zároveň naše pozmeňujúce návrhy, myslím, že tiež sú, iba vylepšujú a precizujú kvalitu predloženého vládneho návrhu, kde aj staré veci niektoré myslím, že boli precíznejšie vyprofilované. Tak myslím si, že malo by to mať podporu aj u vás, ak hovoríte o veci a o skvalitňovaní zákonov.

    Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Simon, Galko, Gibalová, Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, máte v plnej miere pravdu v tom, že rozhodujúce obdobie na to, aby mohol byť pozemok alebo nárok oprávnený, musel byť zoštátnený do 1. januára 1990. Ale pýtam sa, keď v roku 1994 súdy Slovenskej republiky preriedili majetok v bývalom Vojenskom obvode Javorina, tak ako je splnená litera zákona? Aj toto je ten skutočný dôvod. A ten chaos, ktorý sa do toho vniesol vďaka tomu vojenskému katastrálnemu úradu, že by bolo asi naj, fakticky najlepším riešením, keby ten bod č. 19 išiel von, pán minister by doniesol komplexné riešenie. Možno aj priznať, že vo Vojenskom obvode Javorina treba postupovať od samého začiatku z pucu nanovo, pretože, teda tak, aby každý vlastník bol uspokojený, pretože týmto, čo urobil vojenský katastrálny úrad v roku tisíc deväťsto, teda po roku 1997, je absolútne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a toto nie je možné opo-me-núť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, aj vaše vystúpenie mňa osobne utvrdilo v tom, že skutočne ten bod 19 je naozaj veľmi neštandardný, je nejednoznačný a jediné riešenie je to vypustiť a pripraviť komplexný návrh, o ktorom sa bude diskutovať. Po tom vašom vystúpení som o tom už presvedčený na 100 percent.

    Ale dovolím si ešte jednu poznámku k tomu vášmu vystúpeniu. Ja by som vás chcel poprosiť, aby sme nezľahčovali to zrušenie Vojenského obvodu Javorina, ktoré sa udialo v roku 2010 v tom decembri, a to teraz nehovorím len o sebe, ale hovorím aj o mojich dvoch predchodcoch, pretože nariadenie o tom, aby ten vojenský obvod bol zrušený, bolo vydané už v roku 2002. Potom v roku 2006 na základe nejakej poslaneckej novely to nebolo možné ďalej realizovať. Táto novela bola napadnutá generálnym prokurátorom, ťahalo sa to tri roky, až do roku 2009 a v 2009. to predchádzajúca vláda nemohla opäť zrealizovať len kvôli tomu, že tam boli nejaké legislatívne prekážky v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, a dotiahli sme to potom až my. A opakujeme ešte raz, priamo na vláde boli problémy ešte so schválením tohto zrušenia Vojenského obvodu Javorina a opičky dokonca robil aj, s prepáčením alebo v úvodzovkách, aj pán prezident. Naozaj ten, ten, ťahalo sa to dlhé roky, dokiaľ sa to podarilo urobiť, a nie my sme tí, ktorí sme tie pozemky tým ľuďom ukradli. My sme tí, ktorí sme vytvorili priestor na to, aby sa im mohli vrátiť. Takže nejaké sypanie si popolu na hlavu a zľahčovanie tohto momentu by som, on naozaj nie je na mieste. Len to som chcel poznamenať.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja nepoznám technické riešenia, to nie je oblasť mojej odbornosti ani politiky. Ale Vojenský obvod Javorina je prekliaty priestor od začiatku a je signifikantné, že rôzne lobistické skupiny od jeho vzniku majú veľký zálusk na pozemky, preto sa nemôže nik urážať, ak sú Javorinčania podozrievaví. Vieme, že proces rušenia vojenského obvodu bol zablokovaný na Ústavnom súde kvôli novele zákona o obecnom zriadení, do ktorej v roku 2006 presadil pán poslanec Blajsko ustanovenie, ktorým mal všetok prebytočný majetok Ministerstva obrany Slovenskej republiky prejsť do vlastníctva obce Ľubické kúpele, ktorá mala týmto zákonom vzniknúť. Toto napadol aj generálny prokurátor, aj skupina poslancov. Preto treba byť v strehu, niektorí lobisti mali aj v minulosti ten správny nos na pozemky a pôdu a neštítili sa použiť aj neústavné kroky k jej získaniu.

    Naozaj sa nikto nemôže hnevať na to, že Javorinčania sú v strehu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán kolega Fecko, musím povedať, že skutočne precízne vypracovaný návrh alebo teda komplex alternatívnych, ale predovšetkým musím povedať aj to, že alternatívnych legislatívno-technických riešení, ktoré by skutočne mali byť v prvom rade prerokované na úrovni, na úrovni výboru.

    Ale vzhľadom na to, že teda znamenajú určité precízne riešenia, alebo určité doprecizovanie niektorých alternatívnych výstupov, ja by som sa vás chcel spýtať: napríklad v pozmeňujúcom návrhu pod č.1 prečo, keď dobre viete, že pozemky, ktoré sú predmetom pozemkových úprav, sú určené v rozhodnutí úplne jednoznačne, prečo vám teda navyše ešte chýba ten popis hraníc, ak hovoríme o nejakej zásade teda vecnosti, rýchlosti a hospodárnosti? Ďalej potom tak isto ten pozmeňujúci návrh pod číslom, poradovým č. 3. Veď dobre viete, že čo sa týka zákonu výkonu, teda zákazu výkonu niektorých činností pre zodpovedných pracovníkov alebo teda pre štátnych zamestnancov, je riešené v úplne inom právnom predpise a dostatočne. A v neposlednom rade, aby som ešte stihol, pozmeňovací návrh pod číslom, poradovým č. 9. Navrhujeme predĺžiť lehotu na rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra do katastra nehnuteľností vzhľadom na dĺžku iných súvisiacich a prebiehajúcich konaní z piatich na desať. Aké sú to tie iné súvisiace a prebiehajúce konania? Pokiaľ viem, toto obdobie alebo tá lehota sa predlžovalo už z troch na päť. Nezvyšovali by sme s tým úplne zbytočne ďalšiu právnu neistotu? Zamyslite sa aj na tým, že ak by to tam bolo naozaj 10, nenarušil by sa princíp vydržania a podobne?

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou, pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, páni kolegovia, pani kolegyne, že ste na mňa reagovali. So Zsoltom Simonom, myslím, že iba súhlasiť. Proste áno, tak ako si to citoval, takže je tam potrebné riešiť to samostatne.

    Pán Galko, samozrejme, že nezľahčujem. Akurát nevidel som ten posun pri vrátení vlastníctva, keď sme zrušili ten vojenský obvod, že by ľudia proste si mohli vydýchnuť, že áno, pozrite, už sa to aj pohlo, už aj ide všetko, hej. Žiaľ, to som nevidel a neviem, či to zaregistrovali kolegovia vlastníci. Ja momentálne ako nie, keď som tu už nejaké, hovorím tie tri roky, či tri a pol roka. Takže nechcem to zľahčovať. Samozrejme, že každé, každý úkon, ktorý umožní vlastníkovi dostať sa k svojmu majetku, či na liste vlastníctva, respektíve do jeho užívania, iba podporím. To znamená aj všetky obmedzenia, ktoré dáva štát na vlastnícke pozemky, budem samozrejme rád, keď nebudú tam.

    Pani Gibalová, samozrejme, v strehu musíme byť, lebo život nás učí, nie iba vo vojenských priestoroch, ale v celej republike sa začína veľký boj o pozemky. A nechcem hovoriť, čo bude po 1. máji 2014, hej, to ani nechcem precizovať, ako nás tu budú rozoberať, keď prestane tá, to 10-ročné moratórium nákupu pôdy pre cudzincov.

    Pán Lebocký, popis hraníc chcem preto tam, aby bolo jasné, že nebudeme robiť pozemkové úpravy na nejaké malé franforce, že to musí byť ucelený celok. Toto je ten prvý dôvod prečo. Lebo niekto si príde a povie, že budeme robiť pozemkové úpravy tak, že budeme mať 30 rôznych častí v tých územiach. Nie, to musí byť celok. Tak preto ten popis, aby tam bol. Čo sa týka, štátne podnikanie, áno, som hovoril, že je to v zákone o štátnej službe a máme na to špeciálny zákon, tento náš a špeciálnu štátnu správu, proste ja to beriem, aby to tam bolo. Aby nový riaditeľ, ktorý tam príde a je väčšinou politický nominant, aby vedel, na akom je poste, lebo mnohí to potom hovoria, že to iba v štátnej službe, to není u nás. A my tam máme ešte aj verejných, nemáme iba štátnych, máme aj verejných zamestnancov, žeby to bolo jasné. A predĺžiť to už nestihnem, sorry.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Mičovský, Lebocký... A páni poslanci Mičovský, Simon a Lebocký, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, hostia, svoje vystúpenie rozdelím do takých troch častí.

    A v tej prvej sa budem venovať ešte chvíľku práve tomu, čo naplnilo túto sieň celkom zaujímavou diskusiou, a to je otázka Vojenského obvodu Javorina. Nedokážem obohatiť túto diskusiu nejakým množstvom nových poznatkov, skôr len poviem, že to je klasický príklad toho zle zapnutého kabáta. Ja viem, nie je to originálna myšlienka, ale naozaj tu teraz platí. Kedysi sa urobila chyba a teraz sa snažíme bez odstránenia pôvodnej chyby doriešiť tento prípad tak, aby sa doriešil k spokojností všetkých. Ale ono sa to už nedá, jednoducho to už v tejto chvíli nie je možné, pretože raz sa urobili chyby pri prvých zapínaniach kabáta a my by sme očakávali, že teraz prídeme ku koncu, keď ten kabát bude dobre zapnutý. No nebude. Ak niektorí majitelia sú spokojní a dostali podiely, ktoré síce im voľakedy nepatrili, ale teraz sa im podarilo získať podiely, ktoré si myslia, že sú celom fajn, a urobili sme súčet a zistili sme, že sú tu majitelia, ktorí už nemôžu si hovoriť, či sú spokojní alebo nespokojní, lebo na nich nezvýšilo nič.

    Je potrebné asi jednu vec uznať, že z tej diskusie, ak vyplýva nejaký rozumný záver, tak je ten, že treba sa vrátiť na začiatok, neriešiť to malými písmenkami v zmluvách, alias pozmeňovákmi k iným zákonom, ale pokúsiť sa to ozaj bez politikárčenia vyriešiť tak, aby sa celý ten priestor identifikoval. Aby sa zistilo zo všetkých podkladov, ktoré sú k dispozícii, kto kde čo vlastnil. A aj keď si pripusťme, že ideálne riešenie už asi nebude k dispozícii, aby to riešenie bolo čo najspravodlivejšie voči tým, voči ktorým spravodlivé má byť, voči pôvodným majiteľom. To by mal byť cieľ.

    A preto si myslím, vážený pán minister, že tie výzvy k vám, že by sa to malo riešiť nie pozmeňovákom, ale serióznym prepracovaním ešte všetkých dostupných podkladov a vytvorením normy, ktorá by mala byť pre tento účel tým najlepším riešením. Ale možno je to aj otázka, že nie novej normy, možno je to otázka práve aj vrátenia sa k tomu, že noriem máme dosť, len kdesi sa stala chyba. Pán poslanec Fecko povedal jednu vetu, ktorá ma zaujala: začo sme to doteraz platili? Lebo na zelenej lúke, neboli tu žiadne zákonné opatrenia, žiadne normy? No boli. Len zrejme sa neurobili dôsledne. A teraz hovoriť, že či to urobil nedôsledne pán minister Simon, pán minister Jahnátek alebo niektorí z iných ministrov? No, čerta to pomôže pôvodným majiteľom, keď zistíme, že kto bol väčším vinníkom alebo väčším dobrodincom. Takže poctivý návrat k prvej gombičke a pozapínať kabát poriadne.

    Ja sa vrátim ale k samotnému zákonu s tým, že by som sa teda nevenoval tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ale chcel by som prejsť k vlastnému pozmeňovaciemu návrhu. A bude sa týkať len veľmi jednoducho jedného § č. 3 ods. 2, ktorý sa zaoberá otázkou pozemkov, pozemkových úprav v prípade, že sa jedná o lesné pozemky. Je úplná pravda, že mnohokrát doteraz pri pozemkových úpravách bol použitý postup, že sa rešpektovali nie vlastnícke hranice, ale že sa rešpektovali tie lesnícke hranice. To je, lesníci to ovládajú, to je taká skratka, ktorá iným veľa toho nepovie, JPRL - jednotky priestorového rozdelenia lesa. To sú hranice, ktoré nemaľujú ľudia ani geodeti, to sú hranice, ktoré maľuje príroda, a taxátori ich len rešpektujú. Sú to hranice vytvorené geografiou terénu, hranice vytvorené morfológiou, hranice vytvorené vekom porastov, zložením porastov. Jednoducho sú to ozaj hranice, ktoré vytvorila príroda. Stávalo sa doteraz pri pozemkových úpravách pomerne často, nie je to správny výraz, stávalo sa, neviem povedať ako často, že, ale určite to nebolo v zanedbateľnom rozsahu, že sa zobrali do úvahy nie vlastnícke hranice pri takýchto úpravách, ale že sa zobrali do úvahy práve tieto pekne vykreslené, prírodou vytýčené hranice v lesných pozemkoch medzi jednotlivými porastmi, porastami. A čo sa tým stalo? No to sa tým stávalo, že sa často potom nerešpektovala majiteľská, vlastnícka hranica. A nejakým spôsobom, niekedy presnejšie, niekedy menej presným, niekedy spravodlivejším, niekedy menej spravodlivým, sa ten vlastnícky celok takto rozsekol.

    Ja oceňujem práve v pozmeňovacom návrhu, ktorý predložila, teda ktorý, preto aj oceňujem zákon, ktorý je predložený predkladateľom, ministerstvom, že sa snažili s touto vecou vysporiadať. A to tak, že naozaj, nadväzuje to vlastne aj na to, čo tu pekne zdôraznil pán poslanec Fecko, že na vrchole tej pyramídy, o ktorej sa bavíme, je vlastníctvo, potom užívanie a potom až nejaké úpravy. Takže na vrchole tejto pyramídy skutočne musí byť vlastníctvo. A preto predkladateľ napísal, že pri lesných pozemkoch, vkladá to do tohto svojho návrhu novely zákona, musí byť rešpektované skutočne vlastníctvo na prvom mieste, a nie tie prírodné hranice. Takže sa vieme dopracovať k takému poznaniu. Ak si zoberieme, že toto tu, tento blok A4 (vystupujúci ukazuje dokument A4) je jednotkou priestorového rozdelenia lesa, ale vlastnícka hranica prechádza krížom, tak už nebude možné pri pozemkových úpravách si povedať: no dobre, rešpektujme túto JPRL-ku, túto prírodnú hranicu, a dajme to všetko pri pozemkových úpravách jednému alebo druhému majiteľovi, posuňme to, ale bude treba rešpektovať práve tú hranicu, ktorá prechádza touto prírodnou jednotkou, a to hranicu vlastnícku.

    Takže vlastne nebol by dôvod ani o tom podrobnejšie rozprávať, pretože je to dobré opatrenie ministerstva, dobrý návrh. Ale ja k tomu v tomto pozmeňovacom návrhu spolu s kolegami Hubom a Feckom dokladáme jednu dôležitú vec, že v prípade, ak teda vlastnícka hranica, ktorú uznávame a ktorú dobre povýšilo ministerstvo do tohto znenia, ak roztne jednotku priestorového rozdelenia lesa, tú prírodnú hranicu, tak, že sa musíme pozrieť aj na autora programu starostlivosti o les, toho bývalého lesného hospodárskeho plánu, tej záväznej normy, ktorá je vytýčená taxátormi, ktorá vyplýva z histórie slovenského lesníctva a ktorá je, chvalabohu, veľmi správne, že sa uplatňuje dodnes v rámci našich lesov, že je potrebné sa pozrieť, čo sa udeje na takejto jednotke priestorového rozdelenia lesa práve s tými dvomi časťami, ktoré vzniknú z tejto jednej. No to sa udeje, že autorské právo taxátora, ktorý ten predpis urobil, je dotknuté, a že by sa mal niekto spýtať autora, odborníka, špecialistu, taxátora lesného: a čo teraz? Ostávajú tie predpisy úplne rovnocenné? No nemôžu, lebo aj tá jednotka má rôzne zákonitosti, o ktorých teraz nebudem dopodrobna rozprávať. Ale zhodnime sa na tom, že autor vytvoril dielo, ktoré bolo touto hranicou narušené. Takže chceme, a to bude aj predmetom pozmeňovacieho návrhu, aby takto pozmenené dielo opäť prišlo autorovi na stôl a aby ten upravil predpis v rámci programu starostlivosti o les na obidve novovzniknuté časti takejto jednotky. Keďže som povinný v rámci odôvodnenia to aj prečítať, rád tak urobím.

    Pozmeňujúci návrh vychádza z toho, že, teda pôvodne, ešte trocha do histórie, pôvodne bolo znenie nasledovné: "že takéto hranice možno určiť aj s prihliadnutím na ucelené časti lesa, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa.". Táto novela to nahrádza takýmto znením: "sa takéto hranice určia pri lesných pozemkoch s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkom alebo správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu racionálne obhospodarované.".

    A teraz čo k tomu dodávame? Dodávame k tomu nasledovné znenie: "Úpravy ucelených častí lesa, ktorými sú jednotky priestorov rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu, ktoré budú takýmto postupom dotknuté, vykoná vyhotovateľ schváleného programu starostlivosti o lesy."

    Odôvodnenie: Program starostlivosti o lesy je dielom, ktoré je povinne vypracované odbornými autorizovanými organizáciami pre všetky lesy. Tento program obsahuje dôležité údaje pre odborné obhospodarovanie lesov, ktoré sú vždy stiahnuté ku konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa, ktoré rešpektujú prírodné reálie. V prípade, ak sa pri pozemkových úpravách konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa rozdelí novou vlastníckou hranicou, je nevyhnutné, aby došlo k jej odbornej úprave, a to tak, aby vlastníkom lesných pozemkov boli práva a povinnosti vzťahujúce sa k týmto pozemkom jasné. Takúto zmenu vykoná organizácia, ktorá je autorom pôvodného programu.

    To je všetko k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Budem veľmi rád, ak sa teda takýto návrh zváži ako vyslovene odborná poznámka, ktorá vychádza z rešpektovania vládneho návrhu a dopĺňa ho o vetu, ktorá zase pripomína, že treba rešpektovať nielen vlastnícke hranice, ale potom v druhom slede aj hranice prírodné. A na tie prírodné hranice treba naviazať paragraf starostlivosti o les takým spôsobom, aby tie novo vzniknuté časti boli rozumne v takomto programe upravené. To bola druhá časť môjho vystúpenia v tejto rozprave.

    A v tretej časti sa chcem venovať niečomu, čo tu ešte nezaznelo a čo určite z hľadiska dôležitosti, významnosti toho predmetu rokovania nie je ani na prvom, ani na druhom mieste, napriek tomu ma to prekvapilo, že niečo také je možné, a vyjadril som sa k tomu aj na výbore a využijem aj tento priestor v pléne.

    Pani poslankyňa Košútová, podpredsedníčka nášho výboru, je aj predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorý má vyriešiť jednu zaujímavú vec. Nie významnú, ja pripúšťam dopredu, ale prekvapivú a takú pre mňa dosť smutnú. Rieši to, aby sa zelené správy, ktoré sú pomerne známym predmetom rokovania parlamentu z hľadiska každoročného prerokúvania toho, čo významné sa stalo na pôdach Slovenskej republiky, lesných i poľnohospodárskych, aby sa to už v tomto pléne neotváralo. Je to zvláštne. A dokladám k tomu, že pre mňa je to aj nepochopiteľné. Aj keď na výbore sme si to vydiskutovali, pán minister dokonca povedal, že vie si predstaviť, že to je správny návrh, aj keď ste povedali, pán minister, že možno nebol diplomaticky odôvodnený. Ale ja sa vás, vážený pán minister, spytujem, že prečo vy s takýmto návrhom súhlasíte? Veď je to škoda. Veď vy máte na starosti obrovský rozsah územia Slovenska. Množstvo problémov sa tam zbiehajú, skutočne je to niečo, čo presahuje možno aj predstavu väčšiny ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad vašou prácou. A vy máte možnosť raz do roka tu v sieni zákonnosti dať taký koncentrovaný prehľad o tom, čo dobré, čo zlé, čo vážne, čo menej vážne sa udialo na pôdach Slovenska, na pôdohospodárskom sektore. A vy súhlasíte. Ja neviem, či to prišlo od vás z ministerstva, alebo je to ozaj návrh dobrovoľný a samostatný, nezávislý, pani poslankyne Košútovej. Vy prichádzate s návrhom, aby sme takúto vec neriešili už tu v pléne, pretože ako keby nás to malo svojím spôsobom zaťažovať. Vy by ste mali byť podľa mňa posledný človek, ktorý by povedal, že ja nechcem, aby sa o tom, čo sa stalo dôležitého v mojom sektore, v mojom rezorte, prestalo rokovať v tejto sieni. Naopak, vy by ste mali byť prvý, ktorý povedal, chcem, pretože viem, že tieto diskusie sú dôležité, že sú sledované a že je potrebné o nich rozprávať aj tu.

    Veľmi zaujímavé je odôvodnenie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Mičovský, opýtam sa vás, aké máte ešte dlhé vystúpenie?

  • Ja by som to vari aj skrátil kvôli tomu, ak mi dáte minútku.

  • Dobre, nech sa páči. Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, aby pán poslanec mohol dokončiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Veľmi zaujímavé je odôvodnenie, ktoré je spojené práve s týmto predmetom návrhu, a to je to, počúvajte, že "o rokovanie o tomto materiáli v pléne Národnej rady Slovenskej republiky nie je veľký záujem". To je argumentácia k tomu, aby sme sa zeleným správam, či už lesníckej, či poľnohospodárskej, nevenovali. No, trocha s iróniou, keď to zoberiem, ak by sme tento argument uplatnili na množstvo iných predmetov rokovania, museli by sme povedať, že môžme celkom pokojne nechať väčšinu vecí na výbory, pretože účasť tu v pléne veľmi ľahko dá možnosť povedať záver, že nie je záujem o práve prerokovaný bod v rámci zasadnutia. Takže ak je toto použité ako argument, tak potom si treba povedať, že potom by sme sa mohli vrátiť do výborov s množstvom iných vecí a nezaťažovať plénum.

    Som presvedčený, že je to, vážený pán minister, predovšetkým pre vás škoda. A ja osobne navrhujem, a tým končím, aby sa tento bod pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Košútovej vyňal na osobitné rokovanie, pretože ja s tým nesúhlasím a myslím, že bude takých viac. Pritom tie ostatné návrhy, by som vedel si možno predstaviť aj ich podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami...

    Pán poslanec Sulík, máte procedurálny návrh? Dobre, áno, tak som aj myslela.

    S faktickými poznámkami páni poslanci Huba, Košútová, Fecko, Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Vyhlasujem krátku prestávku a budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu. Ešte predtým procedurálne návrhy. Pán poslanec Nagy. Poprosím technikov, pána poslanca Nagya.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, vzhľadom na mierne zmenenú politickú situáciu sme sa rozhodli s predkladateľmi návrhu novely zákona 577 o zdravotnej starostlivosti, že náš návrh pred hlasovaním berieme späť a skúsime získať pre to väčšiu podporu a predložíme v ďalšom rokovaní. Súhlasia všetci štyria predkladatelia.

  • Tlač 908 o parkoviskách pri nemocniciach.

  • Chvíľočku vás, áno, dobre.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, navrhujem posunutie hlasovania o kandidátoch ústavných sudcov na júnovú schôdzu Národnej rady a dovoľte mi môj návrh počas zvyšného času odôvodniť.

    Dôležitou súčasťou demokracie je rozdelenie moci na princípoch bŕzd a protiváh a v personálnej oblasti to znamená také kreovanie Ústavného súdu, ktoré je založené nielen na vysokej odbornosti a nestrannosti, ale zohľadňuje sa aj sila a trvanie mandátu. Myslím si, že Národná rada a konkrétne strana SMER by mala k voľbe kandidátov ústavných sudcov pristupovať s ohľadom na tieto hľadiská.

    Pred niekoľkými dňami si občania Slovenska zvolili nového prezidenta. Osobitne pokladám túto voľbu za historickú. Bol by to dôkaz prezieravosti tohto parlamentu. Robert Fico uznal svoju porážku. Niekomu sa to zdá samozrejmé, ale treba to oceniť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Sulíka. Ešte sa spýtam, predpokladám, že je to v súlade s ostatnými klubmi z opozície. Ja neviem čo sa zmenilo voľbou na kompetenciách Národnej rady voliť a navrhnúť prezidentovi. Hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 75 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte tam bol od pána poslanca Kaníka.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, budeme hlasovať aj o poradovom bode 48, čo bol môj návrh o zdravotnej starostlivosti a o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Chcel by som navrhnúť trošku možno neobvyklo, tento návrh zákona sa dotýka predovšetkým žien. a v rozprave vystupovali len muži, chcel by som preto navrhnúť, aby ste preložili hlasovanie o tomto návrhu zákona, a pred tým, aby sme hlasovali o tom, že sa neformálne stretnú poslankyne parlamentu a zaujmú stanovisko k tomuto návrhu zákona.

  • Pán poslanec, pani poslankyne sa môžu stretávať kedykoľvek, kdekoľvek a s kýmkoľvek bez ohľadu na to, ako budeme hlasovať. Takže môžem dať, ak máte konkrétny návrh, na kedy preložiť hlasovanie, to, samozrejme, je procedúra obvyklá, ale druhú časť (vyslovené s pobavením) pri najlepšej vôli nechajme na pani poslankyne. Takže máte návrh? Zapnite, prosím vás, pána poslanca. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Kaníka. Takže?

  • Hovoril som, že to je netypický trošku návrh. Napriek tomu si myslím, že aj keď sa nedá o tom hlasovať, že bolo by dobré, aby naozaj niekedy o takýchto, vyslovene veci, ktorá sa dotýka žien a výsostne žien, sa ženy stretli bez ohľadu na politickú príslušnosť, zaujať stanovisko, takže navrhujem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, dajte návrh. Chcete preložiť hlasovanie? Ak áno, nakedy?

  • Navrhujem, aby sme im vytvorili na to priestor, aby sme hlasovali dnes o piatej o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 92 za, 5 proti, 35 sa zdržalo, 7 nehlasovali.

    Pán poslanec, dúfam, že kolegyne ocenia váš citlivý prístup k nim. Takže budeme teraz, budeme hlasovať o 17.00 hodine o tomto návrhu.

    Ešte využijem príležitosť a chcem vás informovať, že pani poslankyňa Lucia Nicholsonová požiadala písomne, aby bol poslanecký návrh, je to zákon č. 245 o výchove a vzdelávaní, školský zákon, tlač 923, preložený na rokovanie ďalšej schôdze. Dobre? Takže informujem vás o tom.

    Ideme hlasovať, dámy a páni, o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pani poslankyňu Vittekovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. Je to tlač 850.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 850.

  • V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili ôsmi poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podali poslanci Martvoň, Škripek a Brixi. Poslanec Brixi požiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 9 spoločnej správy.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8, 10 až 14, 16 až 19, 21 až 23, 25 až 49, 51 až 53 a 56 s odporúčaním schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 99 bolo za, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ďakujem. O bode 20 spoločnej správy nebudeme hlasovať, keďže sme schválili bod 19 spoločnej správy. O bode 24 spoločnej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pani spravodajkyňa. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás.

    Nech sa páči.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    O bode 24 spoločnej správy nebudeme hlasovať, keďže sme schválili bod 23 spoločnej správy. O bode 50 spoločnej správy nebudeme hlasovať, keďže sme schválili bod 51 spoločnej správy. O bodoch 54 a 55 spoločnej správy nehlasujeme, keďže sme schválili bod 53 spoločnej správy. O bode 57 spoločnej správy nebudeme hlasovať, keďže sme schválili body 10, 25, 34 a 53 spoločnej správy.

    Teraz budeme hlasovať o bode 15 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 2 boli za, 77 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ďalej budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy, ktorý požiadal vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Brixi. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť, avšak v rozprave bol podaný prepracovanejší pozmeňujúci návrh.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 3 za, 78 proti, 61 sa zdržalo.

    Bod 9 sme neschválili.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Martvoňa.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 126 za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ďalej, pán predseda, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Škripeka.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 2 nehlasovali.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ďalej hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brixiho.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 122 za, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 98 za, 43 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ja sa chcem prihlásiť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pani spravodajkyňa sa prihlásila do rozpravy.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ďakujem. Pán predseda, dovoľujem si navrhnúť legislatívno-technickú opravu znenia, ktorá vyplýva zo schváleného 25. bodu spoločnej správy. V schválenom § 243c ods. 1 sa slová "§ 200 ods. 2 a 3" nahrádzajú slovami "§ 200 ods. 2 a 4."

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať najprv o návrhu legislatívno-technickej úpravy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 129 za, 12 sa zdržalo.

    Tento návrh úpravy sme schválili.

    A teraz záverečné hlasovanie.

    Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR

    Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 100 bolo za, 41 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu Občianskeho zákonníka.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Pán poslanec Novotný uvedie hlasovanie o návrhu. Aha, to je, budeme, pardon, o piatej budeme hlasovať. Takže pán poslanec Švejna uvedie hlasovanie o návrhu pána poslanca Kollára na vydanie zákona č. 222 o dani z pridanej hodnoty. Je to tlač 902.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 902.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení uvedeného zákona do druhého čítania.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za, 72 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte, pán poslanec, hlasovanie v prvom čítaní a návrhu pána poslanca Kollára na vydanie zákona č. 145 o správnych poplatkoch. Je to tlač 903.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 903.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o postúpení uvedeného zákona do druhého čítania.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 4 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Kollár uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Štefanca na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov. Je to tlač 904.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 904.

  • Vážený pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že predmetný návrh v zmysle § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje Národná rada v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 68 proti,17 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Ešte, pán poslanec, jedno hlasovanie o návrhu pánov poslancov Štefanca a Mikloša na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov. Je to tlač 906.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 906.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 58 za, 68 proti,16 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Štefanca a Nagya a pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 905.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca, Moniky Gibalovej a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 905.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohoto zákona do druhého čítania.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 7 boli proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh nezískal podporu a nebudeme o ňom ďalej rokovať.

    Odhlasovali sme prerokované body. Vyhlasujem krátku...

    Ešte pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som teda chcela, keďže ma už do toho Ľudo Kaník namočil, že ja by som chcela všetky dámy teda z pléna poprosiť, žeby sme sa pod taktovkou pána Kaníka (smiech a potlesk v sále) stretli v kinosále a žeby sme spoločne prešli teda ten návrh, ktorý sa predovšetkým týka žien. Ďakujem. O jednej.

  • Pán predseda výboru Podmanický.

  • Ďakujem za slovo. Oznamujem členom výboru pre sociálne veci, že na 19. hodinu som v miestnosti výboru zvolal mimoriadne rokovanie výboru.

  • Ďakujem pekne. Päťminútová prestávka. Budeme pokračovať v rokovaní.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Faktické poznámky, pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pred 22 rokmi som patril k iniciátorom toho, aby sa každoročne vypracúvala správa o poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve a aby sa táto správa, ktorá sa zvykne v skratke nazývať aj zelená správa, následne prerokúvala v pléne Národnej rady. Aj keď v tomto štáte máme veľa ďalších problémov, asi sa zhodneme na tom, že problematika poľnohospodárstva patrí k tým najvážnejším už aj preto, že sme na nej, bez preháňania, existenčne závislí. Teda patrí k takým problémom, o ktorých by tento parlament určite mal rokovať a mal im venovať zvýšenú pozornosť. Ja viem, že nie každého v tejto sále táto téma zaujíma, a preto by som aj vedel pochopiť, keby napríklad z prostredia výboru pre kultúru a médiá prišiel návrh, aby už v budúcnosti tento bod programu na programe rokovaní schôdze Národnej rady nebol. Ale to, že tento návrh prišiel z prostredia práve výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, to naozaj, podobne ako môj predrečník, pochopiť neviem. Veď práve tento výbor by mal byť ten, ktorý by sa prvý dožadoval toho, a teda členovia a členky tohto výboru by mali byť prvé, ktoré by požadovali, aby sa k problematike, ktorá je objektívne vážna, ale pritom prehliadaná, venovala maximálna pozornosť.

    A preto podporujem návrh, aby sa ten bod 20 vyňal zo spoločnej správy a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ako som už na výbore uviedla, zelená správa sa prerokúvavala vždycky pred prijatím štátneho rozpočtu. Vtedy to malo, myslím si, opodstatnenie. Je mnoho správ v Národnej rade, ktoré dochádzajú do výborov a nie sú prerokovávané v pléne Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie je kontrolným orgánom ministerstva pôdohospodárstva a môže kedykoľvek, kedykoľvek požiadať ministerstvo o predloženie akejkoľvek správy, aj čiastkovej, aj úplnej. To, že som navrhla, aby sa táto správa prerokovala vo výbore, neznamená to, že správa sa nemôže prerokovať v pléne Národnej rady. Pokiaľ výbor zváži, že tie informácie sú tak závažné, že ich treba prerokovať v pléne, navrhne predsedovi parlamentu, aby táto správa bola zaradená do pléna. To je všetko. Takže nevidím dôvod, prečo tu z toho robíte takú hystériu, pretože, hovorím ešte raz, výbor môže kedykoľvek, kedykoľvek požiadať ministerstvo, aby mu predložilo akúkoľvek správu a informáciu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež mňa na tvojom vystúpení zaujala tá zelená správa. Myslím si, že tak ako minister pôdohospodárstva povedal, že sme na kolenách, o to viacej by ľudia mali vidieť, ako z tých kolien ideme hore. A preto si myslím, že malo by to byť v Národnej rade prerokované. A myslím si, že aj to zdôvodnenie, že nie je o to záujem, tak potom už ani žiadny zákon, o ktorý nie je záujem v Národnej rade, nemusíme, stačí vo výboroch. Takže zdôvodnenie mi vôbec nesedí. A ja nechcem sa hanbiť za náš rezort, že sme, poľnohospodársky a pre životné prostredie, a preto apelujem znovu, aby sme tú zelenú správu nie vo výboroch, aj v Národnej rade stále prejednávali. Občania majú na to právo, aby sme im rozmenili na drobné, aby videli, ako sa gazduje na poľnohospodárskej pôde a v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. To ma naozaj vyrušilo, lebo, táto posledná informácia. Tak ak je niečo niekde 20 rokov, tak musí byť ale naozaj dôvod, že prečo po dvadsiatich rokoch by to nemalo byť. A ak je dôvodom, že nie je o to záujem, ja to prípadne poviem predsedovi parlamentu. To hádam nemyslíte vážne? To hádam nemyslíte vážne? Prosím vás, do dôvodovky napísať, že dôvodom je, pretože nie je o to záujem, no to, to si nedovolia ani tí holubári. To fakt. Toľko slovenčina, má toľko výrazov, toľko slov, ktorými môžte opísať nejaký dej alebo nejakú skutočnosť, a vy poviete mega hlúposť, že to si fakt, ťažko sa mi hľadajú slová.

    Vážení, ja si pamätám, mimochodom som tu, dvakrát som bol pri tom, dvakrát som vystúpil, ja si myslím, že o tú správu je záujem. A podľa mňa je dôležité, aby tu bola. A pokiaľ si dobre pamätám, keď ste ju tu, poslednú lesnú správu, tak som sa vám snažil vysvetliť, že v tej lesnej správe je napísané, že čím viac sa vyťaží, tým viacej dreva je v našich lesoch. A som to, sa vám, tu vysvetlil, nielenže si to myslím, ale že to sedí aj tými prepočtami. Zjednodušene pre ľudí, čím viac našich lesov vyťažíte, tým viac dreva v nich je. To je naozaj v tej lesnej správe. A čo ste vy urobili? Zrušíte lesné správy v parlamente. Ako, naozaj to ma úplne zarazilo, hej, úplne ma to zarazilo. Ak je tu niečo 22 rokov alebo koľko rokov to tu je, 22, ako sa tu so striedavým záujmom o tom diskutuje, teraz je záujem o to a ja mám záujem, aby tu bola tá lesná správa, ja mám, lebo ja som zvedavý, že či bude to platiť, tá vaša konštanta. Tá ťažobná konštanta. A vy urobíte... Čo urobíte? Psí kus, vy zrušíte zelené správy z rokovania pléna. No, no hovorím, ak niečo, ťažko sa aj slová hľadajú, pardon.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ja by som aj akceptoval, vážená pani poslankyňa Košútová, to vaše vysvetlenie, lebo hľadáte proste spôsob, ako to obhájiť, len to slovo hystéria voľajako... Ja, ja naozaj nemyslím si, že som hysterický človek a vôbec si nemyslím, že okolo toho je rozpútaná hystéria, len som presvedčený, že, tak ako to povedali moji ostatní kolegovia, je to veľmi prekvapivé riešenie, ktorému ťažko porozumieť. Niekedy sa tu ozaj sporíme o závažné body. Toto nie je závažný bod. Ale ja vás uisťujem, že zelená správa, aspoň čo sa týka lesníckej, nie je nezaujímavá pre ľudí. Radi sa na ňu pozerajú, zháňajú ju, zvedaví sú, ako ju prerokujeme. Nielen pán poslanec Hlina, aj ja som zakaždým k nej vystúpil a mal som k nej pripomienky, ktoré myslím si, že boli dôležité. Možno som nebol taký pozorný ako kolega Hlina, ktorý skutočne našiel tam zaujímavý matematický konštrukt, ktorý ste mu nevyvrátili, ale sú, boli tam veci, ktoré si myslím, že bolo dobré o nich rozprávať, a vy nám teraz túto možnosť beriete. Prečo by lesníci, prečo by občania Slovenska, prečo by pôdohospodári nemali mať takúto možnosť?

    Pani poslankyňa, ja neviem prečo. Ja som presvedčený v tejto chvíli, že pán minister Jahnátek nie je stotožnený s tým. Však vy ste mu zobrali výkladnú skriňu. Vy ste mu zobrali možnosť prísť ukázať svoje celoročné dielo. Je to v koncentrovanej, dokonca aj v graficky vydarenej podobe, dielo, o ktoré je záujem. A to vaše zdôvodnenie, že teda v pléne nie. Možno, že tu v pléne nie je, tu v pléne je záujem, bohvie o čo, ale často nie o zákony a správy. Ale je to správa, ktorá stojí za to, aby sme ju tu prerokovali. A ja vás pekne prosím, toto není politika, toto není hystéria, to je moja prosba, taká lesnícka: nechajte tu správu, aby sa tu prerokovala. Keď nebude záujem, tak nebude rozprava, nebudú poznámky. A keď bude, tak sa o nej aspoň porozprávajme. Ľudia si to naozaj zaslúžia. Nie je to dôležité, je to úsmevné, že voči tomu bojujete. A že ste to nazvali hystériou? To ja teda tomu celkom nerozumiem.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Simon do rozpravy. Nie je tu. Prepadá mu poradie. Pán poslanec Lebocký do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Evidentná taktika. Dostavil sa aj pán poslanec Simon.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k priebehu rozpravy a zároveň predložiť modifikovaný pozmeňujúci návrh.

    My s kolegom Pucim sme v podstate počas prerokovávania tohto vládneho návrhu zákona, tlač 833, predložili vo výbore pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý mal 16 bodov, a z veľkej väčšiny, iste so mnou bude súhlasiť aj pán kolega Mičovský a ďalší, z hľadiska vecného bol teda akceptovateľný a akceptovaný v tom zmysle, že sa jedná o precizovanie alebo o vylepšenie pôvodného teda znenia vládneho návrhu zákona.

    Pravda je aj tá teda, že ako najproblematickejší sa ukázal najmä bod týkajúci sa snahy o vyriešenie problematiky usporiadania vlastníckych vzťahov v bývalom Vojenskom obvode Javorina, ktorý bol v pôvodnom pozmeňujúcom návrhu teda zahrnutý pod bodom č. 15.

    Treba k tomu dodať asi toľko, že z dnešnej rozpravy jednoducho vyplynulo a veľmi jednoznačne, že, a tu už si dovolím povedať a chcem podporiť aj vystúpenia pána poslanca Galku, že sa z problematiky bývalého Vojenského obvodu Javorina napriek skutočnosti, že súčasná vláda, vládni poslanci sa snažili vyriešiť tento problém, pokiaľ možno optimálne a veľmi rýchlo, stáva politikum. Je isté, že minimálne jeden poslanec medzi nami je tu taký, u ktorého účel svätí prostriedky a ktorý sa snaží vystupovať v mene všetkých zainteresovaných vlastníkov a použiť celú túto agendu, no nebojím sa to povedať, ale z aspektu blížiacich sa volieb do europarlamentu. A ten pán poslanec je tu prítomný pán poslanec Simon, ktorý dobre vie, že prečo odišiel a nebol v sále, prečo prišiel až potom, aby stratil poradie a podobne. Veľmi rád si vypočujem jeho zdôvodnenia aj po mojom vystúpení.

    Následne samozrejme bol predložený pozmeňujúci návrh zase pána poslanca Puciho a môj do pléna cez podporu 15 podpisov poslancov vládneho SMER-u s tým, že sme precizovali to pôvodné znenie, ktoré bolo podrobené istej kritike, dokonca aj pred kamerami v rámci objednanej tlačovej besedy pána poslanca Simona. Spomínal toto už aj pán poslanec Fecko. Chcem však povedať ešte jednu vec, skôr ako prednesiem konečné znenie nášho návrhu, teda pozmeňujúcich návrhov alebo teda našich pozmeňujúcich návrhov, chcem upozorniť na jednu vec.

    Pán poslanec Simon, ty si sám vystúpil a si povedal, že táto problematika sa týka viac ako 20-ch obcí vo vojenskom, alebo teda v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Argumenty, ktoré som uviedol o rozpore medzi operátom, ktorý vychádza z evidencie užívateľských vzťahov, a o absencii operátu, ktorý by potvrdzoval skutočne vlastnícke vzťahy ku dňu znárodnenia, si nevyvrátil. Proste je úplne zjavné, že sa snažíš účelovo využiť riešenie tejto problematiky. Samozrejme aj za teda účinnej podpory tu prítomných vážených hostí z obce Jakubany. Ale ešte raz opakujem, tu prítomní ľudia z obce Jakubany sú predstavitelia jedinej jednej obce, ktorých sa všetky tieto problémy týkajú. Takže...

  • Ruch a výkriky na balkóne rokovacej sály.

  • Výkrik na balkóne rokovacej sály: Sme tu z viac obcí.

  • Takže... Počkajte chvíľočku.

    Takže čo je dôležité? Je dôležité si uvedomiť, že pokiaľ tie návrhy, ktoré si predniesol, je potrebné riešiť a tá všeobecná rozprava, respektíve tá rozprava je naozaj o tom, že nám ide, či už so stratou času nejakou, lebo tým, ak my stiahneme tento pozmeňujúci návrh, tak v podstate strácame čas, a my v podstate problematiku Javoriny a vôbec usporiadania vlastníckych vzťahov musíme vyriešiť alebo mali by sme riešiť, pretože je to aj súčasťou nášho programového vyhlásenia. Čiže v záujme toho, aby teda bolo zadosťučinené, aby sme z tohto problému nerobili politikum, tak sme sa rozhodli aj po konzultácii s pánom ministrom v podstate stiahnuť ten pôvodný pozmeňujúci návrh, ktorý mal dva body pozmeňujúce. Pritom prvý sa týkal riešenia samotného teda bývalého Vojenského obvodu Javorina. Máte ho teda rozdané, alebo máte tento pozmeňujúci návrh rozdaný v laviciach. Tento pozmeňujúci návrh sťahujeme.

    A v podstate, ak dovolíte, aby bolo zadosťučinené nielen zápisu, ale celkovo postupu, prednesiem len pozmeňujúci návrh, ktorý bol v tom pôvodnom uvedený pod bodom č. 2, ktorý je nevyhnutný z aspektu teda legislatívno-technickej čistoty.

    Tým pádom v podstate vychádzame v ústrety aj vystúpeniam opozičných poslancov a vytvárame priestor, aby sa celá problematika vyriešenia týchto vlastníckych vzťahov, reštitúcií a ostatných súvisiacich úkonov dostala skutočne späť na verejné, v úvodzovkách, pripomienkovanie vlastníkmi, aby sa k problematike Vojenského obvodu Javorina mohli vyjadriť všetci, ktorých sa to týka, všetci teda oprávnení vlastníci. Toľko na úvod.

    A teraz ak dovolíte, tak prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý ste medzičasom už pravdepodobne dostali rozdaný do lavíc poslaneckých, a keď nie, tak ihneď, ako to prečítam, tak samozrejme, že odovzdám tento pozmeňujúci návrh pani poslankyni Košútovej ako spravodajkyni.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Puciho a Tibora Lebockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1990 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadanie pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde, pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (tlač 833).

    Bod č. 1. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

    "Čl. III

    "Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

    Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý znie:

    "§ 9a

    (1) Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb a ktoré mal podľa § 9 ods. 12 dokončiť okresný úrad, v ktorého územnom obvode mal sídlo obvodný pozemkový úrad a obvodný lesný úrad, právoplatne neskončené do 30. apríla 2014, dokončí okresný úrad, do ktorého územnej pôsobnosti tieto konania patria; konania podľa osobitného predpisu, ktoré mal podľa § 9 ods. 12 dokončiť okresný úrad Prešov, okresný úrad Stará Ľubovňa a okresný úrad Poprad, dokončí okresný úrad Kežmarok.

    (2) Okresný úrad, z ktorého územnej pôsobnosti konania prechádzajú podľa ods. 1, odovzdá dokumentáciu k týmto konaniam okresnému úradu, na ktorý prechádza územná pôsobnosť do 15. mája 2014." .

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie:

    "Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.".".

    Doterajší čl. III sa označí ako čl. IV.

    Odôvodnenie: Je tam jednoznačne, jednoznačne ide o opravu chýb v počítaní času a stanovovaní teda termínov súvisiacich s vykonateľnosťou tohto zákona.

    Súčasne vynímam bod 19 ako aj bod 21 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Toľko som chcel povedať, pán predseda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, ja by som si dovolil z tohto miesta oceniť toto gesto, ktoré ste urobili, že ste vypočuli podľa môjho názoru oprávnené námietky možno ani nie tak k tomu úmyslu, ktorý ste mali, keď ste ten pozmeňovací návrh predkladali, ale k tým výhradám, ktoré tu odzneli. Chcel by som si tak zaželať, aby sa podarilo túto problematiku, ktorá naozaj traumatizuje pomerne dlho veľké množstvo ľudí, ktorí boli v minulosti okradnutí, a opakujem ešte raz, nie my sme tí, ktorí sme ich alebo ich predkov okradli, my sme tí, ktorí to dávame do poriadku.

    Chcel by som vysloviť také želanie, aby sa vám podarilo naozaj po dobrej a odbornej diskusii všetkých zúčastnených strán pripraviť taký návrh zákona, takú legislatívnu normu, ktorá bude skutočne spravodlivá a ktorej výsledok bude ten, že tí ľudia, či už sem prídu alebo sem neprídu, tak ten pomyselný potlesk budú zasielať nielen vám ako vláde, ale všetkým 150 poslancom, ktorí vám tu unisono za tú legislatívnu normu, ktorú pripravíte, zahlasujú, lebo to by mal byť náš spoločný cieľ, aby sme ten problém vyriešili tak, aby to bolo naozaj, naozaj spravodlivé.

    Ďakujem pekne.

  • Tak vyzerá, že sa dá aj ustúpiť, tak už v tom ste ustúpili. Ale ja sa ešte vrátim k tej zelenej správe, lebo ma to naozaj obrovským spôsobom vyrušuje. Však sa, prosím vás, nehnevajte, však tu chodí, tu bol aj pán Číž na rozprave, generálnej prokuratúry, NKÚ, SIS, tých správ je niekoľko. To si viete predstaviť, že sem dôjde pán Borec a povie, že nebudeme predkladať správu o tomto, že... Koho to vôbec napadlo? Čo to je za mega hlúposť? Koho to vôbec napadlo? A ešte do dôvodovky uviesť, lebo nie je o ňu záujem.

    Pán predseda, veď vy zodpovedáte za parlament. Prosím vás, takéto dôvodovky môžu písať tuná nejakí miništranti, takí, že čo si tu urobia nejaké tie skúšky také. Alebo že sú na tých školeniach, či jak sa to volá. Viete, tie malé deti, stredoškoláci, hej, že teraz si robia takú, virtuálne predkladajú zákony a robia si také virtuálne dôvodovky, a keď tí najhlúpejší z nich, tam napíše do dôvodovky, preto lebo o to nie je záujem, tak ešte by sa to dalo zniesť. Ale ako môže prísť z výboru, z vášho výboru v dôvodovke napísané, že nie je o to záujem? Veď to normálne rozum stojí. To sa niekto za to nehanbí? To je dôvod? To, čo začnete uvádzať? Lebo medveď? Naozaj, ako nič v zlom. Tu predstavte si, že je to precedens. Kto ešte sem príde a povie, že túto správu nebudeme predkladať, lebo ne? Toto nemôže prejsť. Však to povzbudí koho?! Však nakoniec tu nerobme nič! Na čo tu budeme sedieť, keď nie je o to záujem?

    Problém nie je v tom, že nie je o ňu záujem. Viete, čo je problém? Problém je, že je konečne o ňu záujem, a to vás vyrušilo. To tých ľudí. Ja som si urobil takú komparáciu troch lesných správ dozadu, a by ste neverili, že jak to preklápajú, len tam refrešujú niečo. Problém je, že začína byť o ňu záujem, vážení. A to je problém a to vás vyrušilo. A ako ste to vyriešili? Zrušíte ich v parlamente. Nech tu Mičovský nevystupuje, nech to možno Hlina. Toto je riešenie? To sa nehanbíte? A do dôvodovky napísať, že nie je o to záujem?

  • Pán poslanec Lebocký, chcete reagovať? Nie.

    Pán poslanec Simon do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. nechcem zbytočne naťahovať čas, i keď pôvodne po tom vystúpení kolegu Lebockého som myslel, že bolo by na mieste, aby sme k tomuto návrhu zákona priradili jedno uznesenie Národnej rady, ktoré by znelo, že Národná rada žiada vládu, aby do konca tohto roku predložila komplexné legislatívne riešenie vysporiadania vlastníkov v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Ale vzhľadom k času, pokročilému času a vzhľadom k tomu, že jednoducho to nie je možné technicky už teraz pripraviť, tak to nepredložím.

    Veľmi pekne by som sa chcel poďakovať kolegom za ochotu pouvažovať vôbec nad tým, že treba tento problém prehodnotiť a treba prijať iné riešenie. To, že to treba prehodnotiť, vychádza aj z toho, že tak ako pán kolega Fecko poukázal, § 4 ods. 1 zákona o reštitúciách, teda či už 229, alebo obdobný paragraf zákona 503, jasne vymedzuje, že ktoré je to rozhodujúce obdobie, kedy mal majetok prejsť na štát: 25. 2. 1948 a 1. 1. 1990. Vo Vojenskom obvode Javorina sa to tak nestalo. Je evidentné pri vzniku vojenského katastrálneho úradu, že ten majetok alebo zmeny v pozemkovej knihe vykonávané boli. To znamená, že tí vlastníci o to neprišli. Súčasný stav, súhlasím s tým, aj to, čo povedal pán minister, že to, čo na pozemkových úradoch vytvorili, v jednotlivých úradoch, ktoré rozhodovali o tom, že začali vydávať a vracať podiel na veľkom celku, nie je správnym krokom. Nie je správnym krokom aj preto, lebo dnes vlastníci ten svoj podiel užívajú, alebo tí, ktorí sa dostali k tomu, že môžu užívať, tak užívajú na základe dohody s ministerstvom obrany. Dokedy tento stav bude? Po nich, keď niekto bude dediť, kto s nimi uzatvorí zmluvu o užívaní? Nebolo by lepšie a spravodlivejšie raz a navždy tento problém vyriešiť tak, aby ten vlastník vedel, že "odtál-potál" je to moje? Aj urbár? Asi áno. A preto, preto, že ste tomu dali šancu, že sa to môže vysporiadať, ešte raz, ďakujem veľmi pekne.

  • A dovoľte, aby som ešte raz opätovne vás požiadal, pretože zdá sa, že keď sa vypustí čl. 19 spoločnej správy, tak všetky návrhy týkajúce sa Javoriny strácajú zmysel. Prosím, chcel by som upozorniť, že môj prvý návrh, teda môj návrh, ktorý som predložil, že ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu až do ukončenia reštitúcií, je opodstatnený a je potrebné dostať ho do legislatívneho procesu. Pretože armáda, teda ministerstvo obrany predáva tie svoje budovy, ktoré tam sú, aj s pozemkami. A môže sa stať, že za dva roky práve vlastník nedostane svoju pôdu naspäť preto, lebo armáda v tomto čase tento pozemok predá. Poukázal som vo svojom prvom vystúpení, že áno, aj v civilnom živote, teda nedotýkajúc sa ministerstva obrany, takýto postup bol použitý alebo užívaný a nevidím najmenší dôvod, prečo by sa to nemalo urobiť aj vo Vojenskom obvode Javorina.

    Pán kolega Puci, vo svojej faktickej pripomienke ste sa vyjadrili k tomu, že de facto vlastníctvo je vlastníctvom vtedy, kedy je to zapísané do katastra nehnuteľností. Toto nie je pravda. Nie je pravdou, pretože od roku 1949 akýkoľvek zápis, akýkoľvek doklad o kúpe vlastníctva súdy dneska na Slovensku normálne uznávajú, do roku 1992 akýkoľvek takýto právny úkon, aj nevyznačený v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knižnej vložke, zakladá právo na vlastníctvo v Slovenskej republike. Áno, je pravdou, že postupom času sa zaviedlo, že každý zápis musí byť vykonaný do troch rokov na správe katastra, ale to rozhodujúce obdobie, o ktorom sa rozprávame, v tom rozhodujúcom období akákoľvek, akékoľvek dedičské rozhodnutie vyznačené na pozemko-knižnej vložke, alebo nevyznačené, je právoplatným dokladom vlastníctva. ROEP-ka, ROEP je len sumarizácia údajov, ktoré sa nachádzajú v rôznych evidenčných databázach, ale vlastníctvo ako také nevzniká zápisom do katastra, ale dokladom preukazujúcim vlastníctvo. A toto zaručuje aj ústava čl. 20. Poprosím, keby ste sa tomu vedeli venovať a pozrieť sa na to.

    Keďže takéto uznesenie alebo návrh uznesenia, ktorým by sme požiadali vládu, nebude, tak dovoľte, aby som touto cestou požiadal ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka, aby on sám z vlastnej iniciatívy takýto návrh do Národnej rady po širokej diskusii doniesol do konca tohto roku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Jedna faktická poznámka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja iba jednu vec týkajúcu sa prevodu tých pozemkov pod budovami, respektíve iných stavieb. Pri reštitučných konaniach, teraz hovorím o reštitúciách, je to zákonná prekážka, lebo pokiaľ je to zastavané, to znamená, vtedy musí tam prísť náhrada a pozemky sa vydávajú, to znamená, vracia vlastnícke právo iba na pozemky, ktoré sú vhodné na poľnohospodársku a lesnú činnosť. To si musíme uvedomiť. Že tieto pozemky pod budovami, pokiaľ nebudú slúžiť poľnohospodárskej a lesnej činnosti, nebudú môcť byť vrátené, pretože tam ide náhrada. Takže pozor na to, tam nejaké tie plochy nebudú en bloc celé vydané. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Nechce reagovať.

    Pán minister, je 12.00 hodín. Chcete ešte? Budete mať dlhšiu záverečnú reč? Súhlasíte, kolegyne, kolegovia, aby sme to uzatvorili?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Ja len skutočne pár vetami. Dobrý úmysel, kedy my do zákona, ktorý mal riešiť úplne niečo iné, sme chceli vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí majú svoje reštitučné nároky v bývalom Vojenskom obvode Javorina, sme dali možnosť, aby sa urýchlil celý proces, lebo pozemkové úrady už v minulom roky vydali sto stotín z parciel a sú tam nároky na 20 - 30 percent ešte navyše, čiže nastal patový stav. A my sme chceli vlastne celý proces urýchliť a reštartovať tak, aby sa každému pôvodnému vlastníkovi niečo ušlo. Proces sa, proces sa skomplikoval, diskusia sa zneužila.

    Nastáva stav, kedy musíme povedať, čo ideme robiť ďalej. Pokiaľ by pokračoval tento návrh, ten bod 19, vlastne len zidentifikujeme vlastníkov z roku ´49, ale, bohužiaľ, rozdeliť sa môžu už len tie parcely, ktoré nie sú zapísané na liste vlastníctva, lebo na liste vlastníctva sa práve v roku 2010 a 2011 vydalo obrovské množstvo pozemkov, ktoré už sú nad 100 percent pôvodných, pôvodných parciel.

    Pokiaľ sa dohodneme, že 19. bod zrušíme, môže byť. A sú tam znovu dve varianty. Prvá varianta je, že znovu sa len urobí identifikácia parciel. Čiže to, čo dneska odsúvame na niekoľko mesiacov dozadu, keď zrušíme bod 19. Čiže my zastavíme ten proces na niekoľko mesiacov alebo možno, možno rok, rokov, neviem, neviem to odhadnúť, ale určite to celé odsúvame. A v tej prvej variante sa znovu len dopracujeme, že ideme to znovu popísať, zidentifikovať a povedať kto. A možno ten zákon špecializovaný povie potom nejaké špeciálne pravidlá, pri akých sa to bude prideľovať, ale znovu bez parciel, na ktoré sú vydané listy vlastníctva.

    Druhá varianta je, a tu, prosím, aby potom došlo k politickej dohode, že my budeme musieť siahnuť na všetky vydané pozemky po roku ´92, aj teda na predané pozemky, kde sú nejaké budovy, čiže musíme sa vrátiť k pôvodnej evidencii z roku ´49, zo zákona označiť všetky vydané reštitučné nároky za neplatné a pôjde sa úplne od nuly a budú sa vydávať tak tie parcely, ako boli zapísané v roku pred znárodnením, v roku ´49 a dostanú tí reštituenti, respektíve ich dediči, ktorí majú na to nárok.

    Ja som pripravený aj na jednu, aj druhú variantu. Je tu pozmeňovací návrh pána poslanca Lebockého, aby sa ten bod 19 vrátil. Ja s tým nemám problémy. Len som, chcel som upozorniť, že celý ten proces sa nám teraz trošku natiahne.

    Ešte raz zopakujem, máme eminentný záujem na tom, aby tie pozemky dostali tí, ktorí ich skutočne vlastnili, respektíve ich dediči. Aby sa tam nedostávali žiadne iné osoby, ktoré s reštitúciami nemajú čo spoločné. Len sa nám to časovo posunie.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, poprosím, ale je 12.04.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve vety tak isto. Verím, že problém reštitúcií a vydávanie pozemkov na Javorine nadobudne reálne kontúry.

    A chcem vyňať na osobitné hlasovanie teda, alebo návrh na osobitné hlasovanie, body 19, 20 a 21.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Obedňajšia prestávka, budeme pokračovať o druhej popoludní.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Páni poslanci, dáma a páni, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaní o návrhu poslancov Lászlóa Sólymosa, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Árpáda Érseka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona je pod tlačou 828 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie do výborov je v rozhodnutí č. 817.

    Teraz dávam slovo poslancovi Árpádovi Érsekovi, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Árpáda Érseka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 828.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážení páni opoziční poslanci, dovoľte mi, aby som povedal úvodné slovo k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, skupina poslancov zo strany MOST - HÍD predkladá tento poslanecký návrh zákona z dôvodu potreby zosúladenia právneho vzťahu v oblasti používania jazykov národnostných menšín s označovaním železničných staníc. Zákon č. 184/1990 Zb. o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny v obciach vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. aj pri označení železničnej stanice.

    Súčasná právna úprava zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však takúto povinnosť dotknutým orgánom štátnej správy neukladá. Vlastný jazyk je základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.

    Predkladaná právna úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín, ako aj Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov regionálnych alebo menšinových jazykov.

    Vážení kolegovia, z vyššie uvedených dôvodov vás preto žiadam o podporu predloženého vládneho zákona. Myslím si, že toľko na úvod toto.

  • Reakcie a smiech v sále.

  • Vládneho...? O podporu predloženého návrhu zákona. Dobre?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne. Na druhú stranu, pán kolega. Pán kolega, za navrhovateľov.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne za zaujatie miesta pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážení kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Árpáda Érseka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 828). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. januára 2014 č. 817 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Jeden, jeden, pán kolega Béla Bugár. Takže uzatváram možnosť ďalšieho hlásenia sa.

    Nech sa páči, Béla Bugár.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, predkladaný návrh zákona fakticky je vykonávacím predpisom zákona o používaní jazykov národnostných menšín, a to § 4 odstavec alebo odsek 3, ktorý hovorí o možnosti označovať železničné zastávky aj teda v jazyku národnostných menšín, pokiaľ sú splnené podmienky. To znamená, že minimálne v tej danej dedine alebo, alebo meste žije 20 % občanov inej ako slovenskej národnosti.

    Ja si myslím, že, chcel som povedať normálnej, ale poviem občianskej spoločnosti, by bolo absolútne normálne, prijateľné, keby vláda okamžite reagovala na, na zákon, to znamená, keby vydala vykonávací predpis. A ak zistí, že počas tvorby vykonávacieho predpisu sú nejaké zádrhely, ako sme to neskoršie zistili aj v prípade povedzme iného zákona o dráhach, tak samozrejme dá návrh zákona, zmeny zákona do parlamentu a tento problém rieši. Nakoniec pred siedmimi mesiacmi sme sa snažili suplovať túto povinnosť vlády, a preto sme podali tento návrh do parlamentu. Vtedy sme neboli pochopení. Návrh sme podali znovu.

    Rozdiel medzi tým, čo sa udialo pred siedmimi mesiacmi aj teraz, je v tom, že sme dostali pozitívne stanovisko z ministerstva. Ministerstvo hovorí, že akceptuje navrhnuté zmeny, len samozrejme ešte, ešte potrebovali určitý časový priestor na to, aby v druhom čítaní, ak zákon prejde do druhého čítania, aby tie otázky, ktoré zo strany ministerstva vznikli, aby mohli byť zakomponované priamo do novely zákona. Takže samozrejme sme optimisti, ale, ale čí, čí teda to optimizmus bude, bude v budúcnosti, to znamená, že na ďalšej schôdzi Národnej rady aj premenený na drobné, to závisí a záleží len od vás.

    V občianskej spoločnosti samozrejme žiadna vláda nečakala skoro tri roky na to, aby zákon a povedzme tento paragraf zákona mohol byť uplatnený. A dokonca ja si myslím, že ani poslanci hociktorej vlády alebo vládnej väčšiny by neodmietli zákon len preto, lebo, lebo povedzme necítia ten problém, povedzme problém danej menšiny.

    A dovoľte mi povedať aspoň jednu takú vetu, ako to cítim ja. A to hovorím napriek tomu, že napríklad tento návrh zákona, o ktorom, teda na ktorý ako nadväzujeme a chceme k tomu prijať vykonávací predpis, náš kolega Rudolf Chmel fakticky tu sedel a predložil, a viete, že je slovenskej národnosti. Ale možnože by bolo už žiaduce a ja by som sa veľmi rád dožil toho, že v budúcnosti, ak, ak vznikne nejaký problém, problém povedzme v prípade uplatnenia zákona v prospech niektorej menšiny, že aj predstaviteľ väčšinového národa sa toho schopí a povie, že prečo by som to neriešil, však to sú takí istí občania ako, ako hocikto iný na Slovensku. Ja si myslím, že ak k tomuto dôjde niekedy v budúcnosti, tak môžme potom povedať, že sme sa navzájom pochopili a fakt budujeme demokratickú občiansku spoločnosť. Bol by som rád, keby sme samozrejme k tomu dostali aj z druhej ruky tú ponúknutú ruku, keby tá ponúknutá ruka z druhej strany, pardon, bola prijatá.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

    A samozrejme si myslím, že tú ruku prijmete nielen teraz, ale aj v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne.

    Nie sú žiadne faktické na toto vystúpenie, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie je tomu tak.

    Pán spravodajca? Nie.

    Ďakujem obidvom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Zaznievanie gongu. Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, niet vás veľa, ale počuť vás.

    Tento návrh zákona je pod tlačou 899. Návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 909. Deväťstodeväť.

    Teraz dávam slovo poslancovi pánovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 899.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý už tretíkrát predkladám so svojím kolegom Jánom Figeľom na rokovanie Národnej rady, má za cieľ eliminovať v podstate ten istý problém, ktorý tu bol už pred rokom a pol a ktorý momentálne je ale v ďaleko väčšom rozsahu, ako bol pred tým rokom a pol.

    Spoločnosti, ktoré boli úspešné pri verejnom obstarávaní a realizujú verejné zákazky, často arogantným spôsobom si neplnia svoje základné povinnosti, svoje finančné záväzky voči subdodávateľom, firmám a živnostníkom, ktorí participujú na dodávkach tovarov, služieb alebo stavebných prác. Subdodávatelia, ktorých sa to dotýka, sú neraz malé firmy a živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne práve tých veľkých spoločností majú a dostávajú sa do existenčných problémov, ktoré vlastne vyplývajú práve z tej zlej platobnej disciplíny, ktorá ak je výsledkom len nejakej čiastočnej alebo dočasnej pracovnej platobnej neschopnosti, tak to ešte nie je veľký problém. Ale ak tie veľké spoločnosti, ktoré vyhrajú verejné zákazky, neplatia niekoľko mesiacov, rokov, dokonca nie sú ochotné zaplatiť vôbec, to už je veľký problém. A takto táto krajina prichádza o tisícky pracovných miest. Samozrejme, že mnohí z týchto malých podnikov musia vyhlásiť konkurz, mnohí živnostníci v podstate podliehajú rôznym exekúciám a musia skončiť svoju podnikateľskú činnosť.

    Vaša vláda, vážení poslanci SMER-u, aj keď vás tu nie je veľa, ale sa len nečinne prizerá minimálne rok a pol, odkedy sme dali tento návrh zákona, a nerieši tento problém, keď tisícky ľudí ostáva bez práce, keď mnohí podnikatelia, malí podnikatelia musia vyhlásiť konkurz, keď tisícky živnostníkov musia takisto ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. To by nebolo ešte všetko, pretože za verejnými zákazkami sú, a takto nerealizovanými verejnými zákazkami sú nedokončené diaľnice, sú nedokončené stavby, sú v podstate problémy s tým, že sa nevyužívajú štrukturálne fondy. A kto to zaplatí? Daňoví poplatníci tejto krajiny vzhľadom na to, že aj nevyčerpané zdroje z európskych prostriedkov budú musieť byť raz nahradené, vzhľadom na to, že sa takéto projekty nezrealizujú. Nehovoriac o tom, koľko škody, koľko hospodárskej škody prinesú nedokončené líniové stavby ako diaľnice, železnice a podobne.

    Kto vlastne je zodpovedný za tento žalostný stav, ktorý tu máme a ktorý vlastne sprevádza mnohých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí sú, ktorí sú dodávateľmi pre tie veľké firmy, ktoré vyhrávajú tie verejné zákazky? Žiaľ, vláda, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, ktorá hovorí o sociálnom štáte, prakticky neplní svoje programové predsavzatia, a takýmto spôsobom táto krajina prichádza o milióny eur.

    Vláda ústami ministra Počiatka sa nechala počuť, že náš návrh zákona nerieši daný problém. Myslím si, že rieši. Rieši, páni a dámy, až príliš dobre, pretože minister Počiatek a ďalší kompetentní ministri si totiž až príliš dobre uvedomujú, že ak by bol prijatý náš návrh zákona už pred rokom a pol, spomínané spoločnosti by už dávno boli diskvalifikované z účasti na verejnom obstarávaní. A nielen tie, ale aj ďalšie blízke spoločnosti strane SMER. Na druhej strane ak náš návrh zákona pred rokom a pol bol pre vládu neprijateľný, prečo za také dlhé obdobie nebola schopná prísť s vlastným návrhom zákona? Prečo asi? Zrejme to niekomu až príliš dobre vyhovovalo.

    Teraz, keď je situácia kritická a sú ohrozené tisíce pracovných miest, keď je ohrozená existencia stoviek malých firiem a tisíce živnostníkov, keď je ohrozené dokončovanie stavieb a iných verejných projektov, vláda ide konať. Odrazu ide konať. Dosť neskoro, vážení kolegovia zo SMER-u, pretože už mnohí z týchto živnostníkov, mnohí z týchto malých firiem už kľakli na kolená. Jednoducho už neexistujú. Prišli sme o stovky, možno o tisíce pracovných miest.

    Aby sme chránili subdodávateľov navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní medzi su..., medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača aj subdodávateľov. Stanovujeme povinnosť pre úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné podmienky a lehoty, ktoré sú odvodené a naviazané na platobné podmienky dohodnuté v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Zjednodušene povedané, platobné lehoty sú odvodené od doby, kedy úspešný uchádzač dostane na účet finančné prostriedky od obstarávateľa. Čiže my riešime túto záležitosť, lebo niektorí nám hovoria, že aj niektorí obstarávatelia, čo sú vlastne štátne inštitúcie, ministerstvá, možno NDS-ka, ale aj miestna regionálna samospráva, že neplatí. Ak sa aj stane, že v podstate ten verejný obstarávateľ nezaplatí, v každom prípade tie lehoty, ktoré sa rátajú preto, aby ten generálny dodávateľ vyplácal tých svojich subdodávateľov, sa ráta až vtedy, keď, keď ten generálny dodávateľ dostane od obstarávateľa na účet tieto finančné zdroje. Čiže žiadna výhovorka na to, že čosi tu nefunguje, že tento návrh zákona v tomto zmysle nie je v poriadku. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ, čiže tie malé firmy a živnostníci si povinnosti preukázateľne splnili, dala navrhovaná úprava možnosť práve tým malým spoločnostiam a živnostníkom informovať o tejto skutočnosti verejného obstarávateľa. Čiže môže preskočiť toho generálneho dodávateľa a doslova dať sťažnosť na verejného obstarávateľa, aby ten konal. Ak potom napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi, čiže tým malým firmám a živnostníkom, nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať až vtedy úspešnému uchádzačovi, tomu generálnemu dodávateľovi, platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, ako návrh stanovuje lehotu šesť mesiacov, je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Jednoducho takýto subjekt, takýto generálny dodávateľ bude diskvalifikovaný z možnosti uchádzať sa na verejnom obstarávaní do budúcnosti.

    Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu takto opakovane predkladaného návrhu zákona. Myslím si a to by platilo a hlavne pre, pre našich kolegov zo strany SMER, keby ich tu bolo viac, teda, že máte poslednú šancu na to, aby ste nevyprovokovali tisíce nespokojných malých živnostníkov a podnikateľov, ako aj ich zamestnancov k radikálnejším postojom ako len ku kritike. A to vám hovorím otvorene a vážne. Tá nálada medzi živnostníkmi a malými podnikateľmi, ktorých sú tisíce, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom v rámci verejných zákaziek, jednoducho sú už pripravení na radikálnejšie postoje ako len nejakú všeobecnú kritiku.

    Posledné rokovanie tripartity totiž nenechalo kľudných v tejto súvislosti nielen zamestnávateľské zväzy, ale aj odbory. A všetci dobre vieme, že tie odbory, vážení páni zo SMER-u, ešte vám takto nahrávajú. Ale keď už aj ony sa ozývajú, ak oni sú už nespokojní, pretože samozrejme oni musia reagovať na túto kritiku zo strany tých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí tak isto zamestnávajú ľudí, no tak je najvyšší čas konať. Je najvyšší čas konať.

    Ako som už hovoril, súčasná situácia v druhotnej platobnej neschopnosti je viac ako vážna. Denne na to doplácajú tí najzraniteľnejší, malé podniky a živnostníci, ktorí sa nevedia brániť. Berúc do úvahy vymožiteľnosť práva na Slovensku, už dopredu je to pre nich často prehratý boj a môže sa stať, že už nebudú mať čo stratiť. Prijatie tohto návrhu zákona v prvom čítaní je z časového hľadiska dobré riešenie. Som presvedčený, že pred druhým čítaním budeme schopní nájsť kompromis v prospech tých, ktorých sa to dotýka. Nie sú to frázy, toto, čo som povedal na koniec. Myslím si, že treba sa vážne zamyslieť nad týmto stavom. Ako hovorím, nechceme vyprovokovať ľudí k tomu, aby, aby išli a riešili tento problém vlastnými rukami a ďaleko radikálnejšie, ako je tá možnosť, ako si tú situáciu niektorí vyobrazujú.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Alojzovi Přidalovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 899. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade tohto predmetného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 909 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Nech sa páči ústne. Jeden pán poslanec. O slovo požiadal pán navrhovateľ. Takže Ján Hudacký, po ňom Pavol Zajac.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ak dovolíte, v rámci uvedenia tohto návrhu zákona som nechcel ísť do nejakých dôsledkov a predovšetkým nechcel som rozoberať niektoré prípady, ktoré sú tak vážne, že niektorí podnikatelia už skutočne stratili trpezlivosť a dochádza k vážnym sociálnym problémom, či sa to už dotýka ich rodín, alebo, alebo v podstate zamestnancov, ktoré tak isto, za ktorými sú takisto konkrétne rodiny.

    My sme pred asi troma týždňami etablovali internetovský portál nezaplatilimifakturu.sk (vystupujúci ukazuje názov portálu na tabuľke). Na tento portál sa nám prihlásili desiatky firiem a živnostníkov, ktorí nedostali zaplatené za svoje tovary, za svoje služby, za svoje odvedené stavebné práce. Samozrejme, že tie dopady sú, sú hrozné. Ja budem sa snažiť prečítať niektoré z týchto v podstate prípadov, ktoré sme dostali.

    Naviac chcem vám povedať jednu vážnu skutočnosť. Asi stovka, minimálne stovka ďalších podnikateľov a živnostníkov, nechceli sa identifikovať cez tento portál, pretože sa obávajú, jednoducho sa boja. Boja sa o to, že už nedostanú ďalšiu zákazku u týchto väčších dodávateľov, boja sa toho, že už nedostanú zaplatené ani len polovicu z dohodnutých objemov za tieto zákazky, ktoré realizovali, a dokonca niektorí sa boja aj fyzického násilia, pretože aj takýmto spôsobom je im vyhrážané od týchto mocných firiem, ktoré sa neštítia ani takýchto spôsobov, len aby nemuseli zaplatiť v podstate za služby, ktoré im subdodávatelia realizovali. Čiže bol by som rád, keď sme zaznamenávaní slovenskou televíziou, bol by som rád, keby aj tento portál ešte zachytili tí podnikatelia, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Aby sme naďalej mohli tento prípad, alebo tieto prípady prezentovať, aby sme ich mohli dávať tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za tento stav. A to je súčasná vláda, pretože za dva roky neboli schopní prísť s návrhom zákona, ktorý by riešil tento problém druhotnej platobnej neschopnosti, ktorý sa rozširuje reťazovou reakciou a skutočne dostáva mnohé rodiny do vážnych sociálnych problémov, samozrejme, kde už potom nastupujú exekútori a nie je ako keby už žiadne východisko z tejto situácie.

    Ak dovolíte teda, ja by som odcitoval niektoré v takej stručnej podobe, niektoré tie prípady, ktoré sme dostali. Mám ich tu niekoľko desiatok, neviem, či budem všetky, pravdepodobne nie, aby sme zbytočne nenaťahovali. Ja vám len chcem povedať, aká vážna tá situácia je a je najvyšší čas, aby sme ju aj riešili. Na druhej strane napriek tomu, že sme dostali súhlas s tým, že môžeme zverejňovať v podstate aj názvy týchto firiem, ktoré majú problémy, ja ich nebudem čítať. Budem čítať ale tie firmy, ktoré nezaplatili týmto, týmto živnostníkom a malým firmám, tak aby sa jednoducho našli, aby jednoducho sa možno dostali aj na verejný pranier, pretože táto situácia je skutočne neúnosná.

    Takže názov firmy dlžníka Home stav, s. r. o. Košice. Názov verejnej zákazky: Bytový súbor Ždaňa. Celková dlžná suma 5 000 eur. Celková doba omeškania platby cirka 2 roky. Počúvate dobre, dva roky. "Firma vystavala bytové domy, ja ako subdodávateľ nemám zaplatenú pokládku podlahových krytín. Dlžná suma je za práce. Pomocou právnika som chcel riešiť situáciu, ale firma s. r. o. nemá majetok, takže je v exekúcii a mi boli, bolo vyplatené cirka 149 eur. Starosta obce má vraj všetky faktúry uhradené v spomínanej mne dlžnej firme. Hlavne, že odvody stále stúpajú, ale ochrana malého živnostníka v tomto štáte neexistuje." Takže to je prvý prípad.

    Druhý prípad. Názov firmy dlžníka Das – PRO GRUP, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia hasičskej stanice v Trsticiach. Celková dlžná suma 94 025 eur. Celková doba omeškania platby, počúvajte dobre, tri roky. "Postavili sme hasičskú stanicu v Trsticiach a nezaplatili nám to. Dali sme trestné oznámenie na konateľa firmy, ale, bohužiaľ, dostali sme odpoveď od polície, že to nie je trestný čin, nedá sa to dokázať." To sú riešenia pri konkrétnych stavoch.

    Ďalšia firma, názov firmy dlžníka STRAMON, s. r. o., Košice. Názov verejnej zákazky: Revitalizácia verejného priestranstva v obci Sučany. Celková dlžná suma 19 908 eur. Celková doba omeškania platby, táto je relatívne krátka, 137 dní. Pravdepodobne to ešte si počkajú. "Jedná sa o faktúry za mobiliár na námestie, ktoré bolo rekonštruované za eurofondy. Obec príspevok dostala" - čo ja hovorím, že ten verejný obstarávateľ ten príspevok dostal - "dodávateľovi zaplatila, no my na úhradu čakáme. Doprosujeme sa, ale stále nám len sľubujú. Čiastočne uhrádzame svoje záväzky našim dodávateľom, no aj oni už strácajú trpezlivosť. Máme vážne podozrenie, že peniaze nedostaneme a že na nás nastúpi exekútor." To je ďalší prípad.

    Ďalšia firma. Názov firmy dlžníka STAVOIMPEX Holíč, spol. s. r. o. Názov verejnej zákazky: Bytové domy Pezinok Muškát. Celková dlžná suma je síce, je veľmi málo, je 705 eur. Celková doba omeškania 2,5 mesiaca. Krátky popis tohoto prípadu. "Po uplynutí splatnosti faktúry som v januári nenastúpil do práce, nakoľko už aj v minulosti meškal s inými faktúrami. Tak som sa chcel, tak som chcel, nech mi ju zaplatí a potom budem ďalej pokračovať. Vyzval som ho aj písomne na zaplatenie faktúry, na čo mi odpísal, že nezaplatí. Tak som túto vec podal na príslušný okresný súd. Teraz čakám, čo sa bude diať." Pravdepodobne bude ešte čakať dlho.

    Názov firmy dlžníka Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: KULTURPARK, Košice. Dlžná suma 7 179 eur. Celková doba omeškania platby 6 mesiacov. "Dodali sme Doprastavu, akciovej spoločnosti, v roku 2013 kuchynské linky pre akciu KULTURPARK, Košice. Vzhľadom na skutočnosť, že neuhradili faktúry do dátumu splatnosti, pokúšal som sa kontaktovať telefonicky, emailom aj doporučene poštou. Doprastav ani raz neodpovedal, nereagoval na telefónne aj písomné výzvy, ako by ich firma ani neexistovala. Uplatnili sme si dlhovú sumu súdnou cestou. Aj napriek tomu, že bol vydaný právoplatný platobný príkaz na základe predpísaných dodacích listov bez vád a nedorobkov, Doprastav, akciová spoločnosť, podal odpor." Takže opäť prípad, ktorý sa bude riešiť súdnou cestou. Možno za 5 rokov, možno za 10 rokov a samozrejme pravdepodobne tá firma, ten, ktorý má pohľadávku voči Doprastavu, a už vieme, čo je s Doprastavom, koniec koncov, takže dostane možno maximálne 15 %, čo mu nevystačí ani len na krytie DPH, ktoré musí samozrejme takáto firma, keďže vydá faktúru, zaplatiť.

    Názov dlžníka, ďalšia, Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia bývalých Kasárni Rekonštrukcia bývalých Kasárni – KULTURPARK, Košice. Celková dlžná suma 54 057 eur. Celková doba omeškania z platby 180 dní. Tí si ešte môžu gratulovať. "Zákazka financovaná z európskych fondov cez mesto Košice, práce riadne vykonané, vyfakturované, boli sme medzi poslednými dodávateľmi, ktorých neplatia načas, nekomunikujú, neodpovedajú na výzvy. Neviem, či majú politici predstavu, ako my, malí podnikatelia, a zvlášť v stavebníctve, fungujeme. Ceny sú úplne nízke, musíme platiť dopredu DPH, o ktoré sa nikto nikdy nestará, či mi ho zaplatili, alebo nie. Prečo tu nie je vôľa prijať sedliacky mechanizmus a zákon o kontrole platieb? Do dvoch mesiacov po nezaplatení faktúry posielam elektronickú nahlášku na DÚ a ten nech koná. Aká je u nás vymožiteľnosť? Neplatenie faktúr sa stáva slovenským folklórom. Čo znamenajú reštrukturalizácie? Legálne zlodejiny. Kde mám zobrať na tie straty? Kde mám zobrať peniaze na právnikov? Čo mám stále hovoriť svojim ľuďom, keď chcú výplatu? Čím viac robíme, tým máme viac dlhov. Takto sa fungovať nedá. Som z toho zúfalý. To mám za to, že od rána do večera makám na firme, ktorá platí tomuto chrobačnému štátu dane. Ako viete, včera večer v médiách prebehla správa, že Doprastav podal žiadosť o reštrukturalizáciu. Všetci vieme, že im to odklepnú. Už som prihlásený v dvoch reštrukturalizáciách, kde mi v jednom prípade musia zaplatiť 10 % a v druhom 15 % z prihlásenej sumy, splátka cirka do roku 2018 až roku 2019." To, čo som aj hovoril, v každom prípade dostanú možno ani nielen toľko z tých 10 %, respektíve 15 %, že im to nepostačí ani na úhradu DPH, ktorý už odviedli štátu. "Doprastav ide do očisty so sumou 230," pokračujem teda ešte v tom prípade, "230 mil. eur. Uvedomujeme si, že to bolo v slovenských korunách 6,9 mld. korún? Toto musí otriasť vládou, toto bude jedna lavína bankrotov, konkurzov a predajov stredných a malých firiem. My všetci sa im poskladáme na rozkradnutú firmu, ktorá onedlho bude čistá ako sklo a bude naďalej, jednoducho povedané, stavať diaľnice. Nás budú exekvovať alebo vláčiť po polícii a súdoch. A to máme za to, že chceme poctivo pracovať a žiť. Podvádzajme všetci a majme sa dobre! Tu už navrhnutý alebo odmietnutý zákon asi nepomôže. Tu dospelo k revolúcii. Prepáčte, že takýto názor, ale mám toho plné zuby." To som, toto, čo som hovoril v úvode, keď som uvádzal tento návrh zákona, že to už nie je o ďalšom čakaní, že títo ľudia skutočne, dneska som mal možnosť sa stretnúť s viacerými, ktorí sa idú dať dokopy a idú vytvárať určité hnutie, ktoré príde aj pred Úrad vlády a ktoré hovorí, že to už nebude len o nejakých protestoch, o nejakej kritike, ale to už budú ďaleko radikálnejšie zásahy. A nehovoriac o tom, že už hovorili o Majdane a podobne. Tak len je treba skúšať trpezlivosť týchto, tisíce tých živnostníkov a malých podnikateľov a uvidíme, kde to dotiahneme.

    No a ešte teda jednu firmu, aby to nebolo teda, aby som tu celé nerozťahoval až príliš, lebo týchto prípadov je veľa. Chodia, ako som vám hovoril, nehovoriac o telefonických odkazoch, kde vlastne títo ľudia sa boja. Boja sa identifikovať, pretože sa boja o svoju bezpečnosť, o bezpečnosť svojich rodín. Názov firmy dlžníka: Euro Continental SK, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Obchvat Trnavy objekty SO 201, SO 202. Celková dlžná suma: 38 587 eur. Celková doba omeškania: dva roky desať mesiacov. Stavebné práce na uvedenej stavbe pre Euro Continental, ktorý bol subdodávkou firmy Hant.

    Tá istá v podstate firma, ale iná zákazka. Názov dlžníka: ERSA, s. r. o., Sveržov. Názov verejnej zákazky: Predaj štrkopiesku. Celková dlžná suma: 11 128 eur. Celková doba omeškania: jeden a pol roka. "Firma ERSA, s. r. o., Sveržov, odobrala od našej firmy na základe objednávky štrkopiesok ešte v roku 2012, ktorý do dnešného dňa neuhradila."

    Dámy a páni, nebudem ďalej čítať tieto prípady, pretože myslím, že to nie je ani zmysel vlastne tohto, čo teraz robím. Stačilo v podstate niekoľko prípadov, aby sme pochopili, čo sa deje na tomto Slovensku. Ešte raz opakujem, my dávame teraz tento návrh po tretíkrát v dobrej vôli, aby sme to riešili. Ja si myslím, že tento návrh zákona je dobrý. Keby tento návrh zákona bol prijatý pred rokom a pol, ja si myslím, že Doprastav, ani Váhostav a iní, ktorí už mali vtedy finančné ťažkosti, by neboli dostali verejné zákazky. Pretože už by boli dávno diskvalifikované na základe tohto zákona, z toho, aby mohli vstupovať do verejného obstarávania. Ak by sa toto bolo stalo, dneska tisíce živnostníkov, stovky firiem, tisíce zamestnancov týchto firiem by nemali problémy. Boli by to také príklady, ktoré by boli odstrašovali aj ďalších takýchto, ako sú iní tuto naznačení, ktorí by jednoducho si už nedovolili takto klamať, takto podvádzať, neplatiť svoje finančné záväzky. Tým, že vláda nekonala, keďže teda dobre, nepáčil sa vám tento návrh zákona, ja si myslím, že len preto, že bol radikálny a ste sa báli o tie svoje veľké spoločnosti, ktoré sú veľmi blízke SMER-u, ale prebehol rok a pol, odvtedy vláda mohla prísť so svojím návrhom zákona. Veď my netvrdíme a ja nikdy som netvrdil, že musí byť prijatý náš návrh zákona. Neakceptovali ste ho, ale bol by som bral férovo vaše počínanie, ak by vláda bola prišla s návrhom zákona. Toto by bolo riešenie.

    Ja teraz za každú cenu nehovorím, že náš zákon je totálne ideálny. Preto chcem vás vyzvať, aby jednoducho ste skutočne si uvedomili, že tá situácia je vážna. A momentálne to riešenie optimálne je také, aby ste pustili tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme si našli čas na to, aby sme mohli pred druhým čítaním v podstate sa stretnúť, v podobe pozmeňujúcich návrhov doplniť tento návrh zákona tak, aby bol akceptovateľný, aby sme mohli konať skutočne, aby sme zastavili túto vlnu. Pretože momentálne súdnictvo je v stave, ktoré nebude schopné za nejakú krátku dobu byť konsolidované, aj napriek tomu, že by možno, že prešiel ústavný zákon o justícii. Jednoducho nebuďme naivní, že za niekoľko dní budeme schopní zmeniť justíciu, že budeme schopní zmeniť súdy tak, aby vymožiteľnosť práva sa na Slovensku zlepšila. Toto je jediná šanca, že vieme v relatívne krátkom čase čosi urobiť na to, aby sme túto situáciu mohli ešte zvrátiť, pokiaľ nechceme, aby nám pre Úradom vlády a Národnou radou tu boli stovky a tisícky ľudí, ktorí už možno nebudú len skandovať heslá, ale možno v rukách budú mať už aj niečo iné.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické.

    Nech sa páči, Ján Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja som sa ponáhľal, aby som mohol zareagovať na vaše vystúpenie, tak som ešte troška zadýchaný. Ale chcem povedať, že ste otvorili tému, ktorá je aj z môjho pohľadu veľmi dôležitá, a ja budem hlasovať za to, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania, lebo je najvyšší čas otvoriť otázku, ktorú aj ja dennodenne vnímam ako poslanec, ktorý sa v regióne stretáva s ľuďmi. A naozaj tí bežní živnostníci a malé firmy doplácajú na to, že veľké firmy im neplatia faktúry. Zvlášť, keď je to pri štátnych zákazkách, tak je to téma, ktorú by sme mali v Národnej rade vyriešiť. Čiže budem hlasovať za to, aby sa návrh zákona posunul do druhého čítania. A chcem vyzvať aj mojich kolegov, aby sme to urobili, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Je to veľký problém a netreba ďalej dráždiť ľudí neriešením niektorých problémov.

    Na druhej strane, pán poslanec, časť tohto problému ste spôsobili aj vy. Nemyslím vy konkrétne, ale vaša politická strana nízkymi cenami na diaľniciach, keď každý dopredu upozorňoval a vedel, že tie finančné prostriedky nebudú stačiť na výstavbu diaľnic a že veľké firmy budú následne špekulovať len preto, aby diaľnice dostali. Nechcem teraz, aby sme si hádzali zodpovednosť a vinu jeden na druhého. Ocenil by som, keby ste aj vy možno toto pripustili. Ale chcem povedať, že vecne, bez politiky riešme tento problém.

  • Ďakujem pekne.

    S ďalšou faktickou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Druhotná platobná neschopnosť naozaj najviac ohrozuje malých a stredných podnikateľov. Častokrát sa stáva a je to prakticky už od roku 1989, od 90. rokov, kedy v podstate drobní podnikatelia, malí a strední podnikatelia zložili svoje živnosti a skrachovali úplne totálne. Nie preto, že boli neschopní, ale preto, že natrafili na nezodpovedné firmy, na nezodpovedných ľudí.

    Ono tento problém, my sme to tu tak spomínali, tak to pripomeniem. Bolo by vhodné sa zamyslieť ešte nad jednou takou vecou a zaviesť tzv., by som navrhoval, tzv. register neplatičov. Ale nie podľa názvu firiem, ale podľa rodných čísiel. Kým ty nemáš vyrovnanú pohľadávku, tak dovtedy budeš v takomto registri. A každý podnikateľ, ktorý by nejak vstupoval do obchodných vzťahov, zmluvných vzťahov, dodávateľských, subdodávateľských, mal by možnosť v tomto registri si to prelustrovať, overiť si, s kým má dočinenia. Dnes veľakrát mnohí malí a strední podnikatelia, zvlášť tí drobní, tak nemajú túto šancu a vstupujú aj do vysokých rizík a sú radi, že tie subdodávateľské práce môžu ako robiť, ale veľmi častým javom je, a práve tie giganty sa správajú tak, že jednoducho objednajú si túto zákazku, služby, prácu, a surovo im nezaplatia. Toto je naozaj problém v dnešnej dobe.

    Ja tento návrh zákona určite podporím. Je dobrý a chcem, aby sa zjednala náprava a naozaj, aby sa zadosťučinilo aj tým, ktorí aj ťahajú ekonomiku tohto štátu. A tá stredná vrstva, aby tuná naozaj bola čo najpevnejšia, a to vďaka aj prijatím takéhoto zákona.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Ján Hudacký.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolega Podmanický tu už nie je. Ja som veľmi rád, že v podstate (reakcie z pléna), pardon, ja mu chcem samozrejme poďakovať za to, že vyzval svojich kolegov a že chápe tú situáciu, pretože ona je skutočne vážna.

    Na druhej strane ja by som nerád tu reagoval možno na to, ako spôsobujú alebo spôsobili tú platobnú neschopnosť u niektorých veľkých spoločností vraj nízke ceny, čo sa týka výstavby diaľnic, a tak ďalej. Každá spoločnosť, ktorá vstupuje do verejného obstarávania, do súťaže, jednoducho musí vedieť, musí byť natoľko zodpovedná, aby vedela, že či môže zvládnuť s takýmito zdrojmi, s touto ponukou celú tú akciu, alebo nie. Jednoducho je to o nezodpovednosti potom takýchto majiteľov a manažérov tejto firmy. A je to doslova zlyhanie etické a morálne zlyhanie týchto ľudí v takýchto firmách, pokiaľ idú do verejných zákazok s tým, že už dopredu vedia, že nebudú to dopredu schopní zvládnuť takéto zákazky, napriek tomu podlezú s tou cenou, napriek tomu za každú cenu sa chcú zúčastniť tejto verejnej súťaže. Ak by ten zákon bol platil, ja vám garantujem, že to tie firmy už by vlastne nemali ísť do verejných súťaží. Už dávno by boli diskvalifikované. Takže o tom to je. My si musíme konečne už urobiť na Slovensku poriadok, pretože to sa rozmáha ako mor.

    Takisto chcem poďakovať kolegovi Štefanovi za to, že ocenil a že vníma tiež tento problém ako veľmi kritický. A ja si myslím, že je treba, aby sme sa spojili v tomto úsilí. To už nie je o stranách, to už nie je o nejakých ideológiách. To je o tom, že na Slovensku skutočne už je kritická situácia a sociálne pomery v mnohých rodinách práve kvôli tomu sú už doslova na hrane chudoby.

    Ďakujem.

  • V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady, pán Figeľ.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Nechcel som vo faktickej, lebo do dvoch minút mi to asi nevojde, ale nechcem ani dlho hovoriť aj ako spolunavrhovateľ a povedzme aj na základe rokovacieho poriadku.

    K dvom veciam. Nepomôžu nám ďalšie zákony, ďalšie paragrafy samy osebe, ale hlavne naplnenie, rešpektovanie toho, čo už máme. To znamená naozaj vymožiteľnosť práva, ktorá je dnes na Slovensku nízka, a miera korupcie vysoká a všetkého, čo s tým súvisí. To znamená potom vysoké ceny, málo efektívnosti. Malí, slabí trpia, lebo tí sa nevedia dovolať práva. Veľkí, mocní prežijú, alebo si ho kúpia, to právo, a ide to ešte horšie. Preto to hovorím, lebo tento zákon, ktorý má, tento návrh zákona, ktorý má sedem paragrafov, je len doplnením inštrumentária alebo tých nástrojov, ktoré sú potrebné preto, aby fungoval trh, aby solventnosť bola realita a nie problém, už či primárna alebo druhotná, a aby sa tak posilnilo postavenie menších, slabších firiem v reťazci či obstarávania alebo zabezpečovania dodávok, služieb, tovarov. Nemá to nahradiť, má to doplniť to, čo znamená dnes Obchodný zákonník, práve v oblasti, ktorú štát zvýrazňuje aj svojím pôsobením, aj programom vlády, že veľké investície, verejné investície, cez verejné obstarávanie majú pomôcť či pracovnému alebo ekonomickému prostrediu.

    A to teda podstatné je, aby sme napomáhali spravodlivosti, vymožiteľnosti práva. Aj preto je potrebná úprava ústavy, aj preto je potrebné dôsledné vykonávanie všetkých práv a povinností, či v obchodnom alebo v inom vzťahu. Tento tretí pokus je podľa mňa veľkým, skôr už takým volaním o to, aby sme nepodceňovali tento problém, lebo narastá a prerastá aj do sféry sociálnej.

    To druhé. Chcel som zareagovať na pána kolegu Podmanického. S vďakou aj s dodatkom. S vďakou preto, lebo takýto signál je skôr výnimočný, o podpore, o apele na kolegov, aby to prešlo do druhého čítania a možno aj do finále, lebo toto nie je naozaj ani pravicové, ani ľavicové. To je doplnenie nástrojov preto, aby sa malým, slabším mohlo viac dariť, lebo dnes sú pod tlakom, dnes sú v nevýhode, a potrebujeme to vyvážiť. Oceňujem to politicky a skôr by som rád, keby sme už vo finále to takto mohli spoločne oceniť.

    Chcem však povedať k tým cenám. Minister, ministri, neurčujú ceny na trhu, ale vytvárajú istú atmosféru poriadkumilovnosti, zásad, princípov, ktoré sa prenášajú potom do tej reality. A ja som presvedčený, že ceny, ktoré boli dosahované, samozrejme reflektovali situáciu na trhu, ale boli porovnateľné s celým okolitým priestorom. Čo je podstatné, chcem povedať, páni kolegovia, že keď sú vyššie ceny a zrazu sú vyššie, výrazne, významne, tak ten rozdiel, tých plus päťdesiat, plus sedemdesiat, aj sto percent oproti predchádzajúcej úrovni, nepôjde maličkým firmám, nepôjde živnostníkom. Žiaľ, žiaľ, ten rozdiel sa stráca inde. A ten príbeh okolo Doprastavu to dnes potvrdzuje, lebo doplatia na to malí, slabí. Získajú tí, ktorí budú mať v rukách veľkú firmu nanovo, zbavenú povinností a pripravenú na ďalšie kšefty, musím povedať kšefty. A ak toto bude reťaz, že to bude pokračovať, tak tých bankrotov, za ktorými treba vidieť rodiny, jednotlivcov a ľudské osudy, bude oveľa viac. Takže želám si, aby sme si uvedomili, že zdravá hospodárska politika má aj ekonomický alebo ten konkurenčný rozmer, ale aj sociálny. A to, čo sa dnes deje okolo niektorých firiem, nie je výrazom sociálneho trhového hospodárstva, lebo to nie je ani trhové a, žiaľ, ani sociálne.

    Ale bez ohľadu teraz na to, čo sa deje, chcem vyjadriť aj odhodlanie, pripravenosť a povzbudenie všetkým, ktorí hľadajú riešenia. My sme na to pripravení napriek všetkým atakom, pretože Slovensko to potrebuje, či v oblasti boja s korupciou alebo v oblasti hospodárskej súťaže, respektíve vymožiteľnosti práva.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie chcú reagovať štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Daniš.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Figeľ, úvodom chcem zdôrazniť, že oceňujem snahu predkladateľov o riešenie problémov, ktoré sa v tejto oblasti ozaj nahromadili. Druhotná platobná neschopnosť je určite veľký problém, hlavne v prostredí investičnej výstavby. Nie je to nový prvok, vždy sa vyskytoval, ale v poslednej dobe dosiahol už ozaj veľký rozmer, ktorý ohrozuje existenciu už aj v minulosti úspešných firiem, hlavne z oblasti stavebníctva. Preto sa v najbližšom období bude týmto problémom zaoberať samotná vláda Slovenskej republiky. Určite ste počuli ten vstup ministra Počiatka na tento problém v televízii. Riešenia určite nebudú jednoduché, pretože príčin, ktoré spôsobujú tento stav, je viacero. Nestačí totiž riešiť len dôsledky tak, ako sú navrhnuté v tomto návrhu, konkrétne zlepšiť, urýchliť možnosti vymáhania dlžných záväzkov.

    Ak dovolíte, na záver chcem povedať, že stotožňujem sa aj s tým názorom, ktorý tu povedal kolega Podmanický, a to len je jedna otázka cien pri verejných zákazkách, konkrétne pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií, ale určite je tých príčin viacero.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem oceniť, že sa otvára téma, ktorá skutočne trápi ľudí. Lebo my tu častokrát riešime veci, ktoré sú, sú zástupnými, ale toto je skutočný problém ľudí. Ja k tej vymoženosti takú poznámku, že jak sme dopadli, alebo kde, kam sme to dopracovali. Máme stopercentnú vymožiteľnosť práva pri, pri babke, ktorú, pardon za výraz, oblbnú pri predávaní hrncov, stopercentnú úspešnosť, cez sociálnu, exekútorov, stopercentnú. Chúďa zničí si dôchodok. Aj študent, ktorý si nekúpi lístok na MHD, možno preto, že nešiel automat, nieže nechcel, tak si zničí možno rok, dva, pol školy si zničí, lebo mu príde 390 euro od exekútora. Máme stopercentnú úspešnosť. Ale akú máme úspešnosť pri vymáhaní pohľadávok chlapa, ktorý pol roka niekde robil, a chce za to, čo robil, nechce nič navyše, len za to, čo robil, chce peniaze? Tam si povedzme akú? A dobre vieme akú. Ono sa to všelijako kvetnato nazýva, teraz sa to bude volať reštrukturalizácia. Viete, to je obrovskou hanbou. Keby tí chlapi robili niekde u nejakého darebáka, že to je uňho vidno, že to má, že to, viete, že niečo také, že už sa dalo predpokladať. Ale keď robia na tom, na stavbe, kde investorom je štát, kde platí štát, kde sú firmy, ktoré sú vážené a ctené, všetky peniaze, ktoré štát pošle, sa cestou tam, kde majú ísť, dostanú všetkým, lebo by ste neverili, že akú dlhú cestu tie peniaze musia prejsť, a tomu Ferovi z Oravy častokrát, alebo z Kysúc, alebo skade, chudákovi z východu sa nedostanú. Ja som teraz chodil po Orave, tam normálne tí chlapi mali slzy na krajíčku, že nedošli, nedošli, pol roka nedošli peniaze. Všade vedia prísť. Aké majú silní lobisti, tí, že zastavia na chvíľočku, ten, taká odbočka ide z tých peňazí, jedna odbočka, druhá, tretia, a na konci je Fero a Ferovi už nezostane nič. To je naozaj, že čas. Už je čas.

  • Pán poslanec, pán podpredseda, ja v žiadnom prípade nechcem, aby naša diskusia bola o nejakom dokazovaní si na strane koho vznikla chyba, aj keď si myslím, že pri nízkych cenách, ktoré sa dohodovali s diaľničnými firmami, boli upozorňovaní. Boli, bola všeobecná obava z toho, že tieto veľké firmy nevyplatia následne subdodávateľom. Sa to rozprávalo všade, že takýmto spôsobom sa to bude riešiť. Napokon život ukázal, že presne to sa deje. Takže tam sa dalo očakávať, že nízke firmy, teda nízke ceny, príliš nízke ceny pri diaľniciach budú viesť k tomu, že tí poslední nedostanú zaplatené. Čiže nemyslím si, že práve tie supernízke ceny, tie dumpingové ceny boli celkom dobrým riešením. Jednoducho pri výstavbe diaľnic nie je ani možné ísť na absolútny dumping. To si musíme uvedomiť, či sa nám to páči alebo nie. Takže dalo sa to predvídať, pán poslanec, pán podpredseda. A práve v takýchto prípadoch sa dá tomu predísť určitými podmienkami vo verejnom, v podmienkach verejného obstarávania, v súťažných podkladoch, v zmluvách. Táto situácia sa dá riešiť aj na báze zmluvného vzťahu.

    Ale dobre, neurobilo sa tak, je tu problém, ktorý je veľmi vážny, ktorý trápi mnohých ľudí. A myslím si, že je čas na to, aby sme k tomu pristúpili zodpovedne a aby sme to riešili. Netvrdím, že to, ako to uvádzate aj vo svojom zákone, je práve to najlepšie riešenie. Ale myslím si, že je minimálne priestor na to, aby sme o tom diskutovali.

  • Áno, je to veľký problém v spoločnosti a treba ho riešiť. Treba ale pripomenúť, že nevznikol práve teraz, je dlhodobejší a vinie sa, dá sa povedať, dlhodobo niekoľkými rokmi. Aj ja vo svojom okolí poznám malé firmy, živnostníkov, ktorí si, alebo ktoré si splnili svoje záväzky vo vzťahu k objednávateľovi, a nakoniec ony boli obeťou. Treba naozaj tento problém riešiť a s plnou vážnosťou a serióznosťou k nemu pristupovať, nájsť mechanizmy, ktoré zastavia tieto nepriaznivé trendy, ktoré v spoločnosti vznikli.

    Na druhej strane viem, že príslušné ministerstvo pracuje na tejto úlohe, a dúfam, že tento návrh nie je pretekom, kto skôr príde s návrhom, najmä ak je to z opozičného tábora. Myslím si, že by bolo nutné konzultovať tento návrh s príslušným ministerstvom, kde verím, že je tím odborníkov, ktorí sa dostatočne, sú dostatočne skúsení, poznajú problém, a verím, že by vznikol v spolupráci jeden dobrý návrh, ktorý by mohol s týmto problémom, čo sa týka aspoň právnej normy, problém v spoločnosti riešiť. Nie je to jednoduché, pripomínam, ale nerobme z tejto problematiky preteky, ale ozaj problém riešme.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán podpredseda Figeľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nechcem teraz podnikateľsky hovoriť, ale Angličania to hovoria presnejšie: Time is money. Pre tých, ktorí už dnes sú v bankrote, alebo zúfalí, mnohí, mnohí naozaj sú v situácii zúfalstva. To nie je určite, určite o pretekoch, ale o istej záchrane alebo pomoci alebo aspoň nádeji.

    Pán Senko, my, my sa nepretekáme. Veď to je tretíkrát, tento návrh je tu tretíkrát. Vláda nás mohla predstihnúť už pred rokom, pred dvoma. Dva roky prešli, sme v druhom polčase. Ja si práve ministrov, ktorí iniciatívne, aktívne a priori riešia problém, nenechajú to vyhnívať alebo prerásť tak, že chodia do parlamentu skupiny ľudí, ktorí apelujú, robte niečo, lebo... Tento návrh je, je predložený, dá sa vylepšiť, dá sa inkorporovať do nejakého väčšieho. Opakujem ešte raz, nestačia len nové paragrafy alebo nové zákony. Skôr a súčasne je veľmi dôležité, aby to, čo má platiť, platilo. A hlavne tam, kde sú slabší, menší, lebo oni potrebujú štátnu pomoc alebo štátnu silu, alebo to, čo znamená vymožiteľnosť práva, oveľa viac, než tí veľkí, silní či medzinárodní.

    Takže ja vítam skôr dobrú vôľu, konštruktívnu atmosféru. Hovorím to aj ako spolupredkladateľ, lebo vtedy, v takomto prípade sa problém rieši. Ak chýba dobrá vôľa, tak sa problémy vytvárajú. A my by sme mali naozaj veľmi účinne riešiť spoločenské a ekonomické problémy. Takže skôr ďakujem. A sme pripravení na či druhé čítanie alebo vylepšovanie práve preto, lebo je šanca, aby sme to posunuli dopredu.

    Ďakujem pekne ešte raz.

  • Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi, pánovi poslancovi Zajacovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán navrhovateľ, dámy a páni, nedá mi ako osemnásťročnému živnostníkovi v stavebnej výrobe, aby som sa nevyjadril k tomuto návrhu zákona a povedal o svojich skúsenostiach, o svojich poznatkoch z praxe.

    Dámy a páni, tí, ktorí sme podnikali v deväťdesiatych rokoch, tak všetci sme si skúsili a zažili, že na Slovensku bolo neplatiť faktúry národným športom, ale všetci sme verili tomu, že tí nečestní, nepoctiví, ktorí sa takto správajú ku svojim obchodným partnerom, časom musia skončiť, trh ich vypudí a zostanú na trhu tí, ktorí sa budú správať seriózne a budú mať záujem dlhodobo tu pracovať. A naozaj prišli roky, prišla konjunktúra okolo rokov 2004, ´5, ´6, ´7 a práce bolo dostatok, firmy sa zlepšili v platobnej disciplíne a, a naozaj tí, ktorí sa správali nepoctivo, s tými nechcel nikto spolupracovať. A odrazu... A celý čas sme si mysleli, že zostanú lídri na slovenskom trhu, tie najväčšie stavebné firmy, ktoré sa budú správať štandardne, tak ako to je v západnej Európe zvykom, budú platiť svoje faktúry v čase, v ktorom budú mať určené. A tu nastala takáto paradoxná situácia, že lídri na stavebnom trhu na Slovensku, firmy, a nebojme sa tu povedať, Doprastav, Váhostav a ďalšie, TSS Grade, tieto firmy, ktoré získavajú najväčšie štátne zákazky, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, odrazu tieto "naj", tvária sa ako najserióznejšie firmy, odrazu tieto firmy neplatia svojich subdodávateľov. Niečo nie je v poriadku.

    Ja oceňujem takisto faktickú poznámku pána Podmanického, ktorý povedal, že bude hlasovať za takýto návrh zákona. Ale veľmi by som rád chcel vedieť a som trošku sklamaný, že neviem, ako budú hlasovať ďalší poslanci zo SMER-u, ako sa postavia k tomuto problému, lebo to je podstatné. Vládna strana SMER má väčšinu, bez nej takýto návrh neprejde, a preto by ma zaujímal názor, a preto som aj sklamaný, že v rozprave nevystúpil nikto zo strany SMER a nevyjadril názor a postoj k tomuto návrhu zákona.

    Ale nedá mi, aby som aj na pána Podmanického nereagoval, ale aj na ďalších, na pána Daniša, ohľadom nízkych cien, aby sme si to tu raz a navždy vysvetlili.

    Dámy a páni, za predchádzajúcej vlády, keď bol ministrom dopravy pán minister Figeľ, tak pripravili sa podmienky, kritériá pre súťažiacich na veľkých diaľničných projektoch a súťaží sa mohol zúčastniť len ten, kto spĺňal kritériá, podmienky, referencie. Až tak prišla na rad cena. Musím vás informovať, vážení páni, že na druhom úseku pri Levoči bol vylúčený uchádzač, ktorý dal najnižšiu cenu. Aj za našej vlády bol vylúčený uchádzač, ktorý dal najnižšiu cenu, lebo nespĺňal referencie. Dámy a páni, mali sme vyradiť zo súťaže firmy Váhostav alebo Doprastav? Najväčšie stavebné firmy na Slovensku, ktoré sa uchádzali o túto zákazku, ktoré spĺňali všetky podmienky, kritériá a referencie? Chcem sa vás spýtať, odpovedajte mi! Mali sme ich vyradiť podľa vás? Tých, ktorí roky a roky stavajú diaľnice? A ceny? Nie, nevyradili sme ich a oni následne súťažili aj čo sa týka ceny. A dali takéto ceny, aké dali. Bolo to slobodné a dobrovoľné rozhodnutie manažmentov týchto firiem. Ak ich dali nízke, táto hypotetická otázka, ak ich dali nízke, nech si ich láskavo zodpovedajú u svojich majiteľov. Ak sú na tých zákazkách stratoví, nech sa idú zodpovedať svojim majiteľom! Nech si s nimi majitelia následne urobia poriadok!

    Ale, dámy a páni, ja vám poviem, že riaditeľ firmy Váhostav, keď vyhrali veľkú zákazku pri Martine, mi povedal, že oni počítajú s nízkym, ale počítajú so ziskom. Nehovorili vtedy, že majú nakalkulovanú stratu. Pre tých, ktorí nepoznajú ako, ako sa oceňujú stavebné práce, viacerí tu poznajú, ale pre tých, čo nepoznajú, musím povedať, súťažiaci dostane súpis prác. Každý, každá jedna činnosť, každý jeden materiál od klinca až po betónové dielce na moste, každá jedna položka je nakalkulovaná. Tie firmy nechodia do zákaziek s tým, že sa buchnú po bruchu a povedia, že cena bude taká a taká. Oni ju vykalkulujú. A aj tá firma Váhostav pri Martine mi vtedy povedala, že oni majú nakalkulovaný nízky, ale zisk. Oni nehovorili vtedy, že idú urobiť stratu a plánovane nebudú vyplácať svojich subdodávateľov. A dneska to robia, že tých subdodávateľov nevyplácajú. Drobných živnostníkov, podnikateľov, ktorí veľakrát živia len samých seba a svoje rodiny, tých, ktorí skutočne vykonávajú tie stavebné práce, ktorí armujú železo, ktorí sú veľakrát autodopravcami, alebo betónujú mosty, tak tí dneska nie sú od týchto lídrov slovenského stavebníctva vyplácaní.

    Niekto tu naznačuje, že predchádzajúci pán minister Figeľ mal, dokonca tu padli slová "dohodovali sa ceny". Dámy a páni, minister Figeľ žiadne ceny nedohodoval s týmito firmami, dobrovoľne dali tieto ceny v súťaži, lebo chceli tú zákazku. Ten, kto by dohodoval tieto ceny, dámy a páni, vytvoril by kartel. Ak to robí dnešný pán minister, tak pozor na to. Alebo keď to robí niekto iný, pozor na to. To je kartel, keď niekto tu dohoduje ceny. A šesť stavebných firiem, len pred dvoma týždňami nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Najvyššieho súdu o tom, že zaplatia pokutu a nebudú môcť sa zúčastňovať na verejnom obstarávaní. Tak, dámy a páni, pozor na to, kto tu dohoduje ceny, lebo ten, kto dohoduje, vytvára kartel. Pán minister Figeľ žiaden kartel nedohadoval. Firmy dali ceny, ktoré dali, nech si ich zodpovedajú aj pred svojimi majiteľmi.

    Dámy a páni, pred týždňom bola na CONECO vážna konferencia lídrov slovenského stavebníctva za účasti okolo 300 – 350 riaditeľov, manažérov najväčších stavebných firiem. Neplatenie subdodávateľov bola jedna z hlavných tém. A títo manažéri firiem sa ozývali teda. A hovorili aj o tom, boli tam aj súkromní investori, ako je to v súkromnom sektore. Lebo dneska náš návrh zákona je o tom, aby boli kontrolovaní subdodávatelia pri tých zákazkách, ktoré sú platené z verejných zdrojov. Ale ako je to v súkromnom sektore? Dámy a páni, myslíte si, že veľkí súkromní investori si vysúťažia hlavného dodávateľa a už sa nestarajú o subdodávateľov? Ale starajú sa. Starajú sa, veľakrát si ešte aj tých subdodávateľov vyberú. A zaujímajú ich aj finančné toky medzi hlavným dodávateľom a subdodávateľom. Viete prečo? Lebo ak by ten hlavný dodávateľ nevyplatil subdodávateľov, tak ten subdodávateľ by následne mohol prísť na tú stavbu, odmontovať časť stavby alebo časť technológie, keďže by nebol vyplatený. A súkromný investor toto nechce. Súkromný investor si chráni aj svoje renomé, svoju značku a nechce toto dopustiť, aby niekto prišiel. A ja som zažil na stavbe, že prišla stavebná firma a vymontovala plastové okná. Ja som zažil, že prišla firma na ČOV-ku a vymontovala čerpadlá, lebo nemala vyplatené.

    Takže aj dneska na druhej strane vám musím povedať, v praxi to funguje tak, niektorí verejní obstarávatelia aj dneska sa zaujímajú o svojich subdodávateľov, kto im bude dodávať tú technológiu alebo časť stavby. Len dneska na to verejný obstarávateľ nemá žiadne páky. Žiadne páky, žiadne sankcie, ako môže postihnúť toho nepoctivého hlavného dodávateľa, ktorý nevyplatí tých, ktorí to skutočne robia, a zostáva mu akurát dobré slovo. A riaditelia týchto firiem, štátnych firiem zažívajú takéto telefonáty, keď im volajú subdodávatelia a hovoria: ´Ja som dodal túto a túto technológiu a nemám ju vyplatenú. Čo mám robiť?´ A riaditeľovi štátnej firmy zostáva to, že dobré slovo, a obráti sa na hlavného dodávateľa a hovorí: ´Prosím ťa, zaplať to.´ Ale nemá žiadne páky. Preto v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby investor mal páky na hlavného obstarávateľa, a subdodávateľ mal páky voči hlavnému dodávateľovi, ale keď mu nezaplatí v určitom termíne, aby sa mohol obrátiť aj na ÚVO. A ÚVO následne to dalo príkazom hlavnému dodávateľovi, alebo dokonca ho vylúčilo z ďalšieho obstarávania.

    Dámy a páni, ak by naša spoločnosť sa uberala krokmi, ako je to v západnej Európe, tak by sme možno nepotrebovali taký zákon. Ale dneska situácia na Slovensku je taká, že nevyhnutne potrebujeme takýto návrh zákona. Preto som prekvapený, že niektorí poslanci hovoria, že ide sa pripraviť vláda, ide sa s tým zaoberať. Čo robila vláda rok a pol, keď my to už navrhujeme? Vláda nevie o problémoch občanov tohto štátu? Alebo si mám myslieť, že nad tým stojí telefonát z firmy Doprastav alebo Váhostav, ktorý povie, že taký návrh zákona nie? Lebo tieto firmy možno plánovali s tým, že pôjdu do reštrukturalizácie? Mali to naplánované, že týchto subdodávateľov nevyplatia, a keď k tomu dôjde, tak možno desiatimi alebo pätnástimi percentami?

    Dámy a páni, ak ešte jedna firma z týchto veľkých firiem pôjde týmto spôsobom, tak na Slovensku prebehne vlna, ktorá zmetie malých, stredných podnikateľov a živnostníkov, ktorí robia na týchto veľkých stavbách. A nikto z nás si nepraje sociálne nepokoje. Ale tu už sa nejedná o podnikateľov, ktorí nevedia čo s peniazmi robiť. Tu sa jedná už o živnostníkov, ktorí nevedia uživiť svoje rodiny, o zamestnancov, ktorým nie sú vyplatené mzdy. Situácia je vážna. Všetci sledujete médiá, čítate noviny, časopisy. Ak v Jacovciach, pred týždňom bolo v Plus 7 dní, v týždenníku Plus 7 dní, ak je rekonštruované centrum obce a firma dostane svoje peniaze, ale jej poddodávateľ, ktorý si následne najal šiestich živnostníkov, ktorí túto zámkovú dlažbu, oni túto zámkovú dlažbu urobili a dodali, a títo šiesti živnostníci nie sú vyplatení? Mohol by som takto pokračovať ďalej. Môj kolega Hudacký tu predtým takéto prípady popisoval.

    Rozumiem pánovi Podmanickému, že v regióne, teda z regiónu, z ktorého je, aj ja som z podobného regiónu, kde je veľmi vysoká nezamestnanosť a naozaj kopa živnostníkov sa živí tým, že na týchto veľkých stavbách robia, že ten problém naozaj reálne vníma.

    Dámy a páni, bolo tu povedané, že to nie je o pretekoch. Rok a pol, keď to predkladáme, to boli preteky? My sme si vymysleli túto spoločenskú situáciu, keď ľudia, podnikatelia, ich zamestnanci už nevedia, kde ďalej ustúpiť? Rok a pol predkladáme tento návrh zákona a vláda sa tým minimálne mohla zaoberať. A mohla prísť so svojím návrhom zákona, a nie teraz odkázať, že teraz sa s tým budete zaoberať. Situácia je veľmi vážna a ja vyzývam poslancov SMER-u, aby ako, takisto ako pán Podmanický, aby skúsili podporiť tento návrh zákona.

  • Na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, dovolím si zareagovať na vystúpenie. V prvom rade dovolím si povedať, že to, že je to problém neplatenia faktúr subdodávateľom, je to problém, ktorý je tu už dvadsať rokov a ktorý naozaj trápi množstvo živnostníkov a subdodávateľov. Všetci a myslím si, každý v strane SMER vie o tomto probléme a snaží sa to nejakým spôsobom navrhnúť ako riešiť. To, že v podstate rieši to, alebo teda ministerstvo dopravy zriadilo pracovnú skupinu, ktorá to teraz pripravuje, to riešenie súvisí aj s tým, že aj my, poslanci SMER-u, sme v priebehu roku prichádzali s viacerými návrhmi riešenia tohto problému, len jednoducho dáva sa to až teraz dohromady, lebo každý mal na to inú predstavu ako riešiť tento problém.

    Osobne ja dokonca som prišiel s návrhom, aby nezaplatenie faktúry, ktoré, s ktorou, s čím by sa spôsobila značná škoda, alebo bolo by to viac ako voči desiatim dodávateľom, by znamenalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, ktorý som chcel nanovo definovať. Čiže ja osobne som napríklad prichádzal s tým, aby neplatenie faktúr bolo trestným činom pri spôsobení určitej škody. Ale jednoducho aj ostatní kolegovia poslanci prichádzali s inými návrhmi v iných rovinách. Čiže preto ministerstvo dopravy teraz zriadilo pracovnú skupinu, aby sa to dalo dohromady a vybrali sa tie čo najlepšie riešenia, ktoré by tento problém, ktorý je tu, áno, uznávam, dvadsať rokov, aby sa to vyriešilo.

    Čiže ja s vami plne súhlasím, je to problém, treba ho riešiť, len hovorím, toto by mala vyriešiť vládnuca strana, ktorá sa teraz na to chystá.

    Ďakujem.

  • Ja, ja tiež vítam, samozrejme, hocijaké komisie a subkomisie, ktoré budú tento problém riešiť. Len fakt, že čas beží, dva roky prešli a mnohých ľudí necháme v ich nešťastiach a na základe viny iných potom krachujú. Pán poslanec Zajac hovoril, že neplatenie faktúry je národným športom. Niekedy áno, niekedy nie. No napríklad telefóny, internet, televízia, poistenia, nájmy a tak ďalej, keď nezaplatíte, rýchlo vám klepnú po tomto, po rukách, zastavia služby a tak ďalej. Ale zas niekde inde to trvá mesiace, roky, alebo sa nedočkáte nikdy, firma skrachuje a môžete sa sťažovať na lampárni, no.

    Napríklad jednou takou veľmi vážnou situáciou, v ktorej som aj ja troška pracoval, bola distribúcia kníh. Tam sa knihy berú do komisie, vy vlastne ich odovzdávate, tam trčia rok, dva, aj viac. Keď ich kníhkupec predá, má povinnosť vám to hlásiť. Nehlási vám to, alebo veľmi neskoro. Potom rýchlo píšete faktúru, on má za ňu zaplatiť, zas ju nezaplatí, čakáte zase dlho, dlho, dlho. A takto to veľmi, veľmi často chodí, je na to veľmi veľa konkrétnych príkladov. Čiže napríklad aj v týchto malých veciach by nebolo zlé naozaj urýchliť už či nejaký súd alebo nejaký špeciálny úrad, ktorý, keď zistí, že sa to neplatí, je to, má to zaplatiť a nezaplatil, je nejakou rýchlou exekúciou alebo nejakým iným pozastavením ďalších dotácií alebo ďalších zákazok.

    Čiže v tomto smere prosím v tom, kolega, veľmi súhlasím s týmto zákonom, ktorý sa opakovane sem dostáva, ale nemá žiadnu, žiaľ, odozvu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ja s mnohými vecami, ktoré ste povedali, môžem len súhlasiť.

    Ale nesúhlasím s jednou vecou, pán poslanec. Vy sa nemôžete tváriť, že zodpovednosť za daný stav tu nesie len niekto z vášho pohľadu na ľavej strane, a vy nič, vy muzikanti. Ja cítim zodpovednosť a aj preberám ako poslanec zodpovednosť za ten svoj diel, ktorý som možno mal urobiť, ale, pán poslanec, aj vy preberte zodpovednosť. Povedzte áno, že nízke ceny boli jednou z príčin toho, že nie sú dnes vo veľkom množstve platené faktúry subdodávateľom. Ja viem, že je to zodpovednosť tých manažérov. Jasné, nech si to oni vo svojom svedomí zodpovedajú, aké problémy spôsobili ľuďom. To máte úplne pravdu. Ale vy ako dobrý hospodár ste mali predvídať, že tento problém tu môže prísť, keď ceny zrazu klesnú o 50 % pri diaľniciach, kde minimálne neviete, aké bude geologické podložie. Minimálne. A ak existujú v súkromnom sektore klauzuly o ochrane subdodávateľov, ako dobrý hospodár ste mohli aj vy presadiť tieto klauzuly o ochrane subdodávateľov do zmlúv a aspoň týmto spôsobom subdodávateľov chrániť. Takže priznajte aj vy určitú časť zodpovednosti za tento problém, ktorý tu vznikol. Ale to nič nemení na tom, že ja tento zákon podporím.

    A oceňujem relatívne konštruktívny tón tejto diskusie, aj keď nechápem, prečo sa pán poslanec Přidal smeje na tom, čo hovorím. Čo je na tom smiešne, pán poslanec, to nechápem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, čo na mňa reagovali.

    Prvá poznámka k tomu geologickému podložiu. Na zákazkách, na diaľniciach, ktoré boli vysúťažené za našej vlády, bola vysúťažená aj 10-percentná rezerva na všetkých zákazkách. Všetci odborníci vám povedia, že keď takéto diaľnice skončia s 10-percentným navýšením naviac prácami, tak to je ako v rámci nejakej normy.

    Čo sa týka toho, či môžu za to nízke ceny, alebo nemôžu za to nízke ceny, na tej konferencii, ktorá bola na CONECO pred týždňom, boli tam tí riaditelia firiem, dostalo 100 riaditeľov firiem aj hlasovacie zariadenie, kde mohli hlasovať o jednotlivých otázkach. A bola tam otázka, prečo teda veľkí investori nevyplácajú, teda veľké stavebné firmy nevyplácajú svojich subdodávateľov. Bolo tam 6 alebo 7 odpovedí. Vyhrala odpoveď, že tieto veľké stavebné firmy si vykrývajú straty z iných zákazok plus používajú tieto objemy financií na svoje vlastné benefity. Nízke ceny skončili až na druhom mieste. To bolo 100 riaditeľov firiem. To nehovorím ja, to hovorili oni. Tí, ktorí poznajú a ktorí robia na tých stavbách. Lebo títo subdodávatelia veľakrát robia, boli by ste prekvapení, za polovičné ceny oproti tým, čo fakturuje hlavný dodávateľ. Tak mi povedzte, hlavný dodávateľ dostane svoju čiastku, 100-percentnú, dostane ju od štátu zaplatenú, subdodávateľ, ktorý to v skutočnosti urobí, má dostať polovičku a ani toto, ho nevyplatí. Je problém nízka mzda, za ktorú hlavný dodávateľ obstaral stavbu? Samozrejme, že nie. Samozrejme, že dobrovoľne da...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • To bol posledný prihlásený rečník v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja nebudem dlhý, iba, nechcel som reagovať, respektíve na faktické poznámky niektorých kolegov.

    Pán poslanec Martvoň, ja súhlasím, že dá sa a určite sa dajú nájsť aj iné mechanizmy, nástroje na to, aby sme vedeli v podstate eliminovať to neplatenie faktúr. Ja takisto už uvažujem o tom. Chvalabohu, ak vláda príde, budem len rád, že zrejme by sme mali pristúpiť, lebo toto, čo ja riešim, to sú záležitosti, kde sú verejné zdroje, a chcem, aby štát mohol intervenovať do týchto procesov, tam, kde sú verejné zdroje. A nieže mohol, on musí. On jednoducho musí intervenovať tak, aby tie verejné zdroje skutočne išli až k tým cieľovým subjektom, ktoré si zaslúžia, aby dostali zaplatené. Toto je doslova povinnosť štátu, to nie je, že môže.

    Problém je v tom, samozrejme, že normálne v obchodnom styku, že je množstvo problémov, tak isto, kde si neplatia tie podnikateľské subjekty navzájom medzi sebou. A tam už asi je treba pristúpiť k tomu, aby nezaplatenie faktúry sa bralo ako trestný čin. A na tom asi je treba už popracovať.

    Na druhej strane ďalšia možnosť ako, čo súvisí s tým, ako funguje vlastne platba a v podstate platenie dane z pridanej hodnoty, aby tú daň z pridanej hodnoty nezaplatil najprv tento fakturujúci subjekt, ale ten subjekt, ktorý objednáva. Samozrejme, že ja viem, že možno sa zvýšia náklady pre daňové úrady a tak ďalej, pretože bude treba v podstate tento nejaký klíringový mechanizmus, kde sa tieto platby potom vyrovnajú. Ale je najvyšší čas, aby sme to riešili. Ale myslím si, že môžeme začať práve tým, kde môže štát veľmi rýchlo a účinne zasiahnuť, a to je to, aby si ošetril svoje vlastné zdroje, nielen kvôli tomu teda, aby boli tie štátne zákazky, čo je dôležité, zrealizované, ale aby každý bol spokojný. Pretože to sa jedná vlastne o pracovné miesta, to sa jedná doslova o sociálnu situáciu v tejto oblasti.

    Čo sa týka, neviem už, kto to hovoril, samozrejme nízke ceny. Ale opäť pamätám sa, keď pred takmer dvoma rokmi pán minister Kaliňák prišiel s novelou zákona o verejnom obstarávaní. Veď on prakticky tam už do toho mohol vstúpiť a okrem ceny ako dôležitého faktora pri výbere týchto subjektov v rámci verejného obstarávania už tam mohli byť aj v podstate, aj iné činitele, ktoré by zavážili, aby v podstate boli nejaké efektívnejšie podmienky na to, aby tento, to verejné obstarávanie bolo spravodlivejšie, aby jednoducho sme nepustili do realizácie verejných zákazok firmy, ktoré jednoducho na to nemajú a nespĺňajú. Veď ak by sme boli mali niektoré ďalšie kritériá, veď sme už jasne všetci vedeli, že Doprastav, Váhostav išli do súťaže s tým, že boli v stratách. Boli v stratách. A takéto firmy sme pustili a vyhrali verejné obstarávanie. Veď to bolo jasné, to bola len otázka času, že nebudú platiť, pretože nebudú mať z čoho. Takže toto sú problémy.

    Máme na stole tento návrh zákona, ja chcem vyzvať, samozrejme, aby ste zvážili túto situáciu, ona je vážna, a ja som ochotný skutočne prísť s kompromismi tak, aby sme vedeli možno urobiť nejaké, na prechodné obdobie nejaký mechanizmus, ktorý by fungoval, sčasti by riešil tento problém, a potom ak vláda príde už s nejakým uceleným, komplexným nástrojom, budem len rád.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Mali sme pokračovať bodom programu návrh poslanca Ľudovíta Kaníka, Júliusa Brocku, Jozefa Mihála, Eriky Jurinovej, ale nevidím tu nikoho z predkladateľov, takže tento bod bude zaradený pravdepodobne na záver schôdze.

    Teraz by sme mali nasledovať, malo by nasledovať čítanie o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka, Viliama Novotného. Tiež nie je vôľa, predkladateľ, takže na konci schôdze.

  • Reakcia z pléna.

  • Je rovnako predkladateľ aj pri jednom, aj pri druhom. Na konci schôdze teda.

  • Výkriky v sále.

  • Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Viliama Novotného, Ľudovíta Kaníka...

  • Predsedajúca konzultuje postup s poslancom V. Novotným.

  • Ste ako predkladateľ. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas na preloženie.

  • Zamietavá reakcia pléna.

  • Nech sa páči, s procedurálnym pán poslanec Hrušovský.

  • Pani podpredsedníčka, ja by som chcel poprosiť, keby ste na 10 minút prerušili rokovanie, lebo ja sa pamätám, že na začiatku rokovania boli predložené nejaké procedurálne návrhy so zmenou bodu prerokovávania jednotlivých návrhov zákonov. Odporúčam, aby sme v kancelárii zistili, aká bola vtedy schválená dohoda. Ak nebola taká, ako hovorí pán poslanec Novotný, žiaľ, musíme pokračovať, ak to nebolo schválené podľa schváleného programu.

  • Reakcia z pléna.

  • V čom je problém? Že nie je predkladateľ? Vy ste predkladateľka? Dobre, ja tu budem, choďte.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Júliusa Brocku, Jozefa Mihála a Eriky Jurinovej na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov, tlač 909.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť vám a predniesť ústavný návrh zákona, ktorý sme predložili skupina štyroch poslancov, ktorá mala prezentovať, ktorý mal prezentovať možnože takú širokospektrálnu zhodu na zmenách, ktoré chceme zaviesť, a tým podporiť aj druhý dôchodkový pilier.

    Možnože v krátkosti by som povedala, čo som už vlastne povedala aj pri predstavovaní anuitnej novely. Na začiatku tohto volebného obdobia sa stalo, že vládna strana SMER prišla s návrhom, alebo začali sa objavovať v médiách správy, že vládna strana má záujem dostať druhý dôchodkový pilier do ústavného zákona, aby už nevznikali nikdy pochybnosti o tom, že chce byť tento druhý pilier, poviem možnože tak nekompetentne, privatizovaný. Po niekoľkých stretnutiach opozičných predstaviteľov došlo k tomu, že videli sme, že existuje zhoda na niektorých bodoch alebo na možnože takých zásadných bodoch, čo nás veľmi tešilo, a mysleli sme, že to vyústi naozaj v prípravu alebo v uskutočnenie ústavného zákona, ktorý by to naozaj potvrdil a spečatil. Naopak, po čase sme sa dostali, sme zistili, že vládny SMER zatiaľ nemá skutočný záujem. Išlo len o reči, ktoré, čo sa nám dosť nepáčilo. A pretože naozaj existuje skutočný dôvod na to, že máme obavu, že aj po prijatí anuitnej novely môže dôjsť k tomu, že sa s týmto druhým pilierom ešte môžu diať rôzne zmeny, rozhodla sa skupina opozičných poslancov pripraviť novelu alebo teda ústavný zákon na ochranu dôchodkov. Znova zopakujem, že jedná sa o, jedná sa o všetko body, ktoré boli dohodnuté na stretnutí, a nemal zásadný problém s týmito bodmi nikto, kto sa zúčastňoval týchto stretnutí, možnože s výnimkou pána poslanca Švejnu, ktorému išlo o zásadné riešenia, ale vieme, že v takom stave by táto, tento ústavný zákon nebol absolútne priechodný. Takže zobral sa najmenší spoločný menovateľ, ktorý spájal tento prienik, a predložili sme ústavný návrh zákona, ktorý máte k dispozícii.

    Stále zopakujem iba to, že aj keď bude prijatá anuitná novela, to znamená spôsob vyplácania z druhého piliera, stále vidíme veľké riziko, že peniaze, ktoré si šetria ľudia v druhom pilieri na svoje osobné účty, môžu byť použité na sanovanie prvého piliera alebo Sociálnej poisťovne na to, aby bola schopná vyplácať dôchodky terajším, terajším sporiteľom alebo terajším dôchodcom. Preto by som vás požiadala o podporu tohto ústavného návrhu zákona. A chcela by som mať istotu, že to, čo hovorila vládna strana na začiatku volebného obdobia, aj týmto naozaj potvrdí. Takže prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím spravodajcu o informáciu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Júliusa Brocku, Jozefa Mihála a Eriky Jurinovej na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov (tlač 909) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 915 z 3. marca navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu ústavného zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, som svoju spravodajskú informáciu ukončil a prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, teda je prihlásený pán poslanec Mihál. Ešte predtým požiadal o slovo predkladateľ, pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, chcem sa ospravedlniť na začiatok, som mal jedno vážne stretnutie a nestihol som dobehnúť, aby som stihol úplný ten začiatok, takže prosím o ospravedlnenie ešte raz. Pri uvádzaní tohto zákona ako predkladateľ, alebo pri jeho, alebo popri zapojení sa do rozpravy o tomto, by som chcel sa vrátiť tak dva roky dozadu. Pretože musíme to urobiť, aby sme pochopili, v akej situácii sa nachádzame dneska z hľadiska tejto problematiky a tohto návrhu zákona a čo nás k nej doviedlo, prečo vlastne sme tu na tejto ceste.

    Pred dvoma rokmi hneď po, tesne po nástupe súčasnej vlády, ako jedna z prvých vecí, s ktorou táto vláda prišla do parlamentu počas leta, horúceho leta, bol návrh na zníženie príspevku do druhého piliera. Bola to veľká politická debata. Strávili sme tu skoro mesiac veľmi intenzívnou a ostrou diskusiou, kde sme sa snažili presvedčiť všetkých, že tento krok je nesprávny. A naozaj veľa sa o tom povedalo, boli tu rekordné dlhé vystúpenia. Jednoducho rozbiehal sa veľmi ostrý politický zápas, ktorý hovoril o tom, či dôchodkové sporenie je vec, ktorá zlepší život dôchodcov v budúcnosti a zabezpečí im stabilnejší a bezpečnejší zdroj príjmov na starobu. Či tento systém vytvorí taký zdroj prostriedkov, ktorý bude udržateľný, ktorý verejné financie nezruinuje a neprivedie nakoniec budúcu, niektorú z budúcich vlád do situácie, že bude musieť znižovať vyplácané dôchodky, tak ako to už robili nie nemnohé krajiny. Už mnohé krajiny aj v Európe museli urobiť takýto krok, že pristúpili k zníženiu vyplácaných dôchodkov.

    Zavedenie viacpilierového systému, dôchodkového systému má práve takejto situácii predísť a vytvoriť dostatočné zdroje. A preto je dôležité, aby tu stále existovalo. Súčasťou tejto snahy zabrániť tomu bola aj petícia, ktorú sme, s ktorou sme išli medzi ľudí a prostredníctvom ktorej sme zozbierali desaťtisíce podpisov, ktoré hovorili o tom, že nie je dobré pristúpiť k takémuto zníženiu. A teraz sme stáli pred možnosťou neustále sa vracať k tomuto boju, neustále bojovať a zvádzať ostrý politický zápas až do nasledujúcich volieb, čoho by ale sprievodný jav bola neustála destabilizácia dôchodkového systému. Neustále zneisťovanie ľudí, občanov, súčasťou toho by bol odchod od odbornej podstaty veci a v záujme politických víťazstiev alebo prehier by dva tábory, ktoré bojujú za rozličné veci, neváhali použiť akékoľvek prostriedky. Jednoducho obrazne, by tu neustále tiekla krv a dôchodkový systém by bol stále menej a menej dôveryhodný a stabilný. Preto po tom, ako si vládna väčšina presadila svoj zámer a znížila príspevok na dôchodkové účty z 9 % na 4 % a táto vec sa stala skutočnosťou, ale zároveň ako výraz ochoty diskutovať o stabilizácii tohto systému a o postupnom navyšovaní tohto príspevku na vyššie úrovne, ako je schválená 4-percentná sadzba, čoho bolo prijatie pozmeňujúceho návrhu, môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že postupne budeme zvyšovať túto sadzbu na 6 %, prišla na scénu, na svetlo problematika a téma prijať ústavný zákon, ktorý by zamedzil takýmto politickým súpereniam pri každom politickom pohybe, či už sú to parlamentné voľby alebo možno aj prezidentské voľby alebo iné voľby. Pretože tých zámienok v politickom živote sa dá nájsť veľa, ktoré zrazu môžu priviesť, že teraz je vhodné zaútočiť, či z jednej alebo z druhej strany. A opäť ten dôchodkový systém a téma dôchodkov je relatívne vždy veľmi vďačná vec na takúto tému, a obete sú občania a systém ako taký.

    Preto sme začali, ja som tuto tento nápad privítal a stál som od začiatku pri jeho kolíske, a začali sme hľadať všetky politické strany včítane SMER-u, včítane vládnej politickej strany, prieniky, čo by mohlo byť predmetom takého ústavného zákona, ktorý by znamenal kompromis medzi vládnym pohľadom súčasnej vlády a opozičným pohľadom, ktorý nie je totožný. Ale keď chceme hovoriť o ústavnom zákone, musíme počítať s prienikom, to znamená s kompromisom. Tá debata nebola jedna, neboli dve ani tri, tých debát bolo mnoho, stretnutí bolo mnoho. Tie pozície boli najprv dosť vzdialené, dosť veľmi vzdialené a postupne sa približovali, pretože jedine tak sa to dá, postupnými diskusiami, ústupmi, hľadaním alternatív, variovaním možnosti prístupu, postupne sa dostávať bližšie a bližšie na pozície, ktoré by znamenali, že je možné sa dohodnúť aspoň na niektorých základných otázkach.

    Vzniklo na základe takýchto diskusií, ako prvý podklad k budúcemu ústavnému zákonu vznikol zoznam ôsmich bodov, ktoré by mohli sa stať predmetom ústavného zákona. Nie na všetkých z týchto bodov bola absolútna zhoda, ale z tých ôsmich bodov na piatich bola viac-menej všeobecná zhoda, že toto by mohlo byť priechodné, o troch sa diskutovalo.

    Bežal čas, posunuli sme sa už cez rok, pomaly sme sa dostávali k dnešku, čo je už dva roky, odkedy táto diskusia sa rozbehla, alebo pomaly už budú dva roky, a dospeli sme do štádia, som nadobudol presvedčenie, že naozaj už je potrebné prijať nejaký krok, posunúť sa ďalej, keď vieme, že na čom sa zhodujeme, a prípadne vytvoriť priestor na to, aby sme, či už v druhom čítaní ešte doplnili, pokiaľ dôjde k všeobecnej zhode, o ďalšie kroky. A veľmi som chcel, aby sme dostali cez prvé čítanie tento návrh zákona ešte pred prezidentskými voľbami, pretože som správne predpokladal, že prezidentské voľby budú istým veľkým zlomom na slovenskej politickej scéne a že tá nálada pred voľbami a po voľbách môže byť značne rozdielna. Žiaľbohu, nepodarilo sa to.

    Návrh zákona tu síce je, v tomto návrhu zákona sú len a len tie body, na ktorých došlo s vládnou stranou SMER a s takmer všetkými opozičnými stranami k zhode, a tým pádom z hľadiska obsahového by nemalo nič brániť prijatiu takejto novely, ale až teraz sme v debate o druhom čítaní. A tá atmosféra dnes nie je celkom naklonená konštruktívnemu a odbornému zvažovaniu, či áno, či nie. Napriek tomu tento zákon tu je. Je to dobrý návrh zákona z hľadiska toho, čo je možné, pretože ako povedal klasik, politika je umenie možného, nie umenie vysnívaného. A preto je tu prienik toho, čo možné je. Tento návrh zákona má šesť článkov. To znamená, nie je to žiadny rozsiahly a komplikovaný návrh zákona. Polovica z týchto článkov sú len definície jednotlivých zákonitostí alebo pravidiel, ktoré tu sú, a pre toto najpodstatnejšie, čo v tomto návrhu zákona je, je ústavné zadefinovanie toho, že budeme postupne zvyšovať sadzbu, ktorá prichádza na osobné účty sporiteľov a tvorí základ pre ich budúce dôchodky, zo 4 na 6 % tempom štvrť percenta ročne. To znamená presne to isté ustanovenie, ktoré je v zákone, v schválenom zákone, ale, ako vieme, schválený zákon je veľmi neistý základ, pretože veľmi ľahko môže byť zmenený a podlieha rôznym politickým vplyvom. A preto prenesenie tejto záležitosti do ústavného zákona je veľmi dôležité pre stabilitu a istotu dôchodcov, dôchodkového sporenia a systému ako takého.

    O sadzbách sa tu hovorí v podobe "minimálne príslušná sadzba". To znamená, vytvára to optimálny priestor na to, aby v budúcnosti, pretože ten proces postupného zvyšovania bude dlhý, bude trvať osem rokov, čo prekračuje viac než dve volebné obdobia, keďže sa nezačne v tomto volebnom období, ale až v nasledujúcom, a my nevieme predpokladať, aká tá situácia vtedy bude, ale pokiaľ tá politická situácia, politická nálada, politická vôľa bude na to, aby sa mohla zvýšiť táto sadzba, čo by som ja osobne bol veľmi rád, aj na vyššie úrovne, nič nebude brániť tomu, aby sa tak stalo.

    Ale ako každý jeden zákon musí najskôr v tom čase byť taká väčšina zákonodarcov sediacich v tomto, v tejto sále, ktorá bude za to ochotná zdvihnúť ruku. To sú proste pravidlá parlamentnej demokracie. A tým zároveň aj odpovedám na výhradu, jedinú výhradu, ktorá existuje, pokiaľ sa nemýlim, zo strany jedinej opozičnej strany, ktorá sa nepodpísala pod tento návrh zákona, aj keď bola neustále súčasťou rozhovorov a tvorby toho, čo by v tomto zákona malo byť. To znamená strany MOST - HÍD, ktorá požaduje, aby tam hneď bola zadefinované sadzba 9 %, to znamená tá pôvodná sadzba. Ja by som osobne bol veľmi rád, keby to bolo možné. Ale jednoducho možné to nie je, a hovoríme o ústavnom zákone, ktorý sa neriadi našimi túžbami, keď ho chceme prijať, nielen predložiť na stôl, ale reálne prijať, ale tým, čo je dohodnuteľné krížom cez politické spektrum, samozrejme, s vládnou stranou. A tá takého, takúto úvahu zásadne odmieta. Takže pokiaľ sa tu nechceme len hrať na prázdnu pózu a predložiť ústavný návrh zákona, ktorý nemá žiaden zmysel, pretože bude automaticky odmietnutý vládnou stranou, tak takáto požiadavka je v súčasnej situácii nesplniteľná. A to vieme všetci včítane predstaviteľov strana MOST - HÍD. Preto to v tomto návrhu zákona nie je, čo však, znova to zopakujem, neznamená, že po naplnení tej doby, kedy už budeme mať znova sadzbu, alebo keď už budeme mať sadzbu 6 % a bude tu dostatok politickej vôle na to, aby tá sadzba bola 9, 10, 20, hocikoľko percent, tak taká sadzba môže byť schválená.

    Tento ústavný zákon ale zabezpečuje, že už nikdy by sa nevrátila na stôl požiadavka alebo kalkulácia alebo snaha znížiť túto sadzbu oproti tej sadzbe, ktorá už je nastavená. To znamená dnes 4 %, ale za dva roky už 5 %, alebo teda 4,5 % a vyššie a vyššie a vyššie. Pretože nemaľujme si tu nejaké vzdušné zámky, to tu nebezpečie je, tu stále trvá, a to je úplne jedno či od súčasného vládneho zoskupenia alebo od nejakého budúceho vládneho zoskupenia, o ktorom vôbec dnes nič nevieme. Pretože za tými príspevkami, o ktorých hovoríme, ktoré prúdia na účty ľudí, sú konkrétne peniaze a nie malé peniaze. Sú to miliardy, ktoré odchádzajú z verejných financií a stávajú sa súkromným majetkom súkromných občanov, 1,5 mil. občanov Slovenskej republiky, ale už nie sú súčasťou verejných financií. To znamená, treba tieto zdroje vykrývať z nejakých iných zdrojov, čo samozrejme vláde spôsobuje vrásky na čele a starosti, pretože tieto peniaze musí niekde vziať, nemôže toľko míňať na iné priority, ktoré možno nejaká, či už súčasná alebo budúca, vláda má. A preto je samozrejme vždy veľkým lákadlom pre vládu, ktorá vidí, ktorej prioritou je okamžitá potreba a nie budúce efekty a budúca stabilita, aby takéto obrovské zdroje sa pokúsila získať pre svoju okamžitú potrebu, či už politickú, praktickú, akúkoľvek. Ja tu nechcem zachádzať do žiadnych nejakých konkrétností, ja naozaj nechcem ani vytvárať nejakú negatívnu atmosféru proti nikomu, ale popisujem reálny stav. Už dnes je vďaka druhému pilieru na účtoch ľudí viac než 6 mld. euro v súkromnom vlastníctve. Peniaze, ktoré by predtým, alebo by vôbec nemali, kedy tento systéme neexistoval, a tie peniaze každým mesiacom pribúdajú na účtoch ľudí. A keby tento systém nebol, tak by nepribúdali a tie peniaze by zostali k dispozícii vláde.

    Cieľom tohto ústavného zákona je zafixovať a zabezpečiť, aby žiadna ani budúca vláda nemohla podľahnúť pokušeniu siahnuť na tieto peniaze. To je dôležité, principiálne a kľúčové. A preto nič mi nezostane, len opäť vyzvať k zamysleniu aj mojich kolegov zo strany MOST - HÍD, pretože je to o zodpovednosti voči budúcnosti. To nie je o politickom postoji, o tom, že napneme svaly a buchneme po stoje a povieme, my chceme 9 %, a kým tam nebude 9 %, tak sa s nikým nebavíme, lebo to ja tak môžem buchnúť po stole a povedať, že ja chcem 15 % a nebudem sa s nikým baviť, kým tam nebude 15 %, ale zostane z toho jediný efekt, že som buchol po stole, nič viac. A ľudia nielenže z toho nemajú žiadny efekt, ale ich vnášame do rizika. A neviem, či keď sa táto moja obava, ktorá sa môže, ale nemusí naplniť, ale môže naplniť, že či už súčasná vláda v krízovej situácii, keď bude potrebovať peniaze, alebo nejaká budúca vláda siahne na peniaze ľuďom, či si túto zodpovednosť zoberú na seba moji kolegovia z opozície, že tomu tým, že sa nepodpísali pod tento návrh zákona, ne-zabrá-nili. Dnes tomu zabrániť môžme, pretože jediná podmienka zo strany vládnej strany SMER na to, aby podporila takúto novelu zákona, bola, že sa na ňom zhodne celá opozícia. Zhodla sa celá, okrem MOST-u - HÍD.

    Samozrejme táto podmienka je dnes, objektívne vzaté, irelevantná. Pretože vládnej strane SMER nevadilo, nevadila dohoda s jednou politickou stranou, so stranou KDH pri ústavnom zákone o zmenách v súdnictve a o zavedení definície rodiny v ústave. Tam nepožadovali takúto celoopozičnú zhodu a napriek tomu už máme v druhom čítaní novelu zákona, tohto zákona. Tuto tá požiadavka je a ukazuje sa, že ten prístup nie je férový, to si treba povedať otvorene. Pretože keby bol férový, tak sa riadime rovnakými pravidlami buď všetci, alebo nikto, alebo aspoň teda príslušná veľká časť opozičných poslancov a vládnej strany, pokiaľ pociťujú potrebu prijať takýto typ zákona. Napriek tomu ja viem, že tá podmienka tu je, a ako politik, ako zodpovedný politik by som bez ohľadu na to, či ju hodnotím ako zámienku alebo čokoľvek, ale jednoducho tá podmienka tu je, takže nebudem pomáhať a dávať do rúk vládnej strane túto podmienku, aby mohla argumentovať: nesplnili ste podmienku, tak my tento návrh zákona nepodporíme, keďže vieme, že tu ide o veľmi dôležité a podstatné záležitosti. A naozaj k tej širokej zhode došlo. Ale rozumné a zodpovedné by bolo pripojiť sa k tomuto postoju, pretože racionálny dôvod, okrem politického postoja, ktorý určite racionálny, za racionálny nemôžme vykladať, nie je.

  • Reakcia spravodajcu.

  • No určite, kolega spravodajca, ochrániť dôchodky a osobné dôchodkové účty pred rizikom, že sa na ne opätovne siahne, je veľmi racionálny dôvod, veľmi racionálny dôvod.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, preto sme tento návrh zákona predložili, pretože nám leží na srdci osud dôchodkového systému, jeho stabilita, jeho bezpečnosť. To, aby naozaj sme ochránili ľudí pred rizikom, že opäť dôjde k zásahu do tohto systému. Aby sme zadefinovali principiálne záležitosti, ktoré sa s ním spájajú. Pretože všelijaké možné detailnejšie veci včítane anuít riešené bežným zákonom je možné upravovať, zušľachťovať vplyvom praxe, ktorá bude prinášať poznatky, modelovať, ale niektoré princípy, základy treba mať pevné. Až vtedy môže na ňom vyrásť pevná stavba, o ktorú sa budú môcť ľudia oprieť. A ja si myslím, že toto od nás žiadajú, preto je v tom systéme 1,5 mil. ľudí. Pretože tomuto systému dôverovali a stále dôverujú, a prijatie ústavného zákona by dôveru v tento systém určite posilnilo.

    Takže, vážené dámy, vážení pani, zamyslite sa, prosím vás, nad touto záležitosťou. Ja som stále pripravený rozprávať o tom, hľadať cesty, hľadať prieniky, možnosti, ale vyzývam k realizmu. Keď chceme dospieť k dohode, musíme rešpektovať pohľad aj ten, s ktorým nesúhlasíme, ale hľadať prieniky, pretože dať si vzájomne po papuli, to dokáže každý. Ale nájsť dohodu, ktorá umožní, aby sme sa pohli aspoň o krok dopredu, to je umenie politiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, čo sa mňa týka, prijímam vaše ospravedlnenie, len poprosím do budúcna, aby sme zadali česť tomuto objektu a plnili si svoje povinnosti.

    A ja budem mimoriadne, je mimoriadne milé a také až ľúbezné počúvať, jak sa tu začne operovať ústavnou väčšinou a zodpovednosťou a hľadaním prienikov a možnosťami, a potom si spomenieme na tú debatu – koľko, dva týždne dozadu? – , keď tu KDH údajne urobilo zmluvu s diablom. Viete? To normálne, potom si to tak človek porovná a potom si povie: kde je vlastne pravda, hej? No to naozaj som zvedavý, teraz fakt skvostné vystúpenia niekoho, ako nám to tu všetkým vysvetlí, že čo je umenie možného, lebo v politike umenie možného má svoje miesto.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kaník? Nie.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči, do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár slov k predloženému nášmu návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov.

    Keď v roku 2012 po voľbách strana SMER ako jediná vládnuca strana prišla do parlamentu s veľmi dramatickými zmenami v oblasti či už prvého dôchodkového piliera alebo druhého dôchodkového piliera, tak všetci sme spozorneli a všetci sme boli v napätí, ako tento príbeh bude pokračovať. A keď si spomenieme na udalosti, na tú schôdzu, mimoriadnu schôdzu, ktorá bola v lete cez letné prázdniny v roku 2012, kedy sa tu dva týždne doslova bojovalo o každé jedno slovíčko, o každý jeden paragraf. Ten boj bol, bol to naozaj boj, pretože tu sme zo strany opozície robili, čo sa dalo, aby sme presvedčili či tak, či onak, či obštrukciami, vládnucich kolegov zo strany SMER, aby nerobili také zásahy, pokiaľ ide o zvyšovanie odvodov, nepriamo zvyšovanie daní, ale hlavne pokiaľ šlo o deštrukciu druhého piliera, o znižovanie príspevku z 9-ch, nie na očakávaných, tak ako sa pošuškávalo, 6 %, už s čím sme mali problém, ale dokonca na 4 percentá, tak tá letná schôdza, to bola skutočne veľká dráma. A dopadlo to tak, ako dopadlo. Jednoducho druhý pilier z tohto súboja vyšiel ako porazený. Druhý pilier to je nie nejaká imaginárna stavba, imaginárne slovné spojenie, to je vyše milióna živých sporiteľov, dokonca milión štyristo tisíc ľudí je tam zapojených. Niekto má väčšie, niekto má menšie úspory. To sú ľudia, ktorí dôverovali a dôverujú stále v náš dôchodkový systém, postavený na základe troch pilierov, a verili, že druhý pilier zostane aspoň v takej podobe, ako bol dovtedy. Nestalo sa. Čiže to bolo veľké sklamanie pre milión štyristo tisíc ľudí a pre nás, ktorí sme v záujme týchto ľudí v tomto parlamente bránili a bránime aj naďalej. Čiže to bolo veľké sklamanie a to bola veľká porážka. A poviem to tak, nie ani opozície, ale milión štyristo tisíc ľudí, sporiteľov, ktorí boli sklamaní, čo to vládnuci SMER vystrája s odôvodnením, že chce takto znižovať štátny dlh, chce takto riešiť dieru v štátnom rozpočte.

    Čiže na úkor budúcnosti, na úkor budúcnosti sa riešila, rieši súčasný problém takýmto spôsobom. Veľmi zlé riešenie, ale, žiaľ, vtedy sa nám nepodarilo presvedčiť SMER, aby k takémuto kroku nesiahol. Stalo sa.

    Mňa osobne potom príjemne prekvapilo, keď po niekoľkých mesiacoch prišiel minister Richter do parlamentu, on prišiel do parlamentu s iniciatívou, s návrhom ústavného zákona na ochranu dôchodkového systému. On sám inicioval rokovania, kde na jednej strane sedel pán minister, pán štátny tajomník Burian, kde sedel pán predseda sociálneho výboru Podmanický, ďalší zástupcovia politickej strany SMER, napríklad pani Laššáková, pani podpredsedníčka parlamentu tam bola na tých prvých rokovaniach. Na druhej strane sedeli všetci relevantní zástupcovia opozičných parlamentných strán. A začali sa rokovania o tom, ako sa chceme, či sa chceme dohodnúť na takomto ústavnom zákone. Tie rokovania prebiehali. Ja som z nich mal pocit, že tie rokovania sú, pokiaľ ide o všetkých zúčastnených, úprimné a že skutočne všetci tak, ako sme tam chodili, chceme, aby takýto zákon prijatý bol. Prešiel celý rok 2013, prešiel uplynulý rok, rokovania, samozrejme boli chvíle, kedy sa nekonali, minimálne cez tie letné prázdniny, boli chvíle, kedy rokovania pokračovali. Myslím si, že celkom úspešne sme pokračovali a tento zákon mohol byť ešte na jeseň predložený do parlamentu s tým, že by ho predkladalo ministerstvo, že by to bol vlastne vládny návrh, respektíve pokiaľ si dobre pamätám, náš úmysel bol taký, aby to bol poslanecký návrh, kde by prierezovo boli pod ním podpísaní, obrazne povedané, všetci, všetci formou tou, ktorá je tu málo zvyčajná v tomto parlamente, ale rokovací poriadok ju umožňuje, čiže mal to byť návrh zákona, ktorý by predložil parlamentný výbor pre sociálne veci, čo by bol významný signál, že všetci ho podporujeme.

    No, žiaľ, niekde to začalo škrípať, odôvodnenie zo strany štátneho tajomníka Buriana bolo to, že majú veľa práce na tej tzv. anuitnej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. To je novela, ktorá už tu vlastne je v parlamente a v máji ju budeme mať v druhom, treťom čítaní. A pán štátny tajomník sa vyjadril tak, že záujem stále je, ale oni jednoducho nestíhajú tento zákon pripraviť, nestíhajú sa naň sústrediť v tom návale práce. Tak sme si povedali, že keď vôľa spoločná je, ale nie sú ľudia, ktorí by to robili, tak nejakú kapacitu máme predsa aj my v opozícii, aj keď nesedíme na tých ministerských postoch, respektíve štátno-tajomníckych, tak sme sa zmobilizovali a vcelku bez väčších problémov sme to, o čom sme celý rok, respektíve vyše roka hovorili, sme dali do paragrafovej podoby, a tá tu dnes je v podobe návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov. A je tam skutočne to, o čom sme hovorili od úvodu tých našich spoločných rokovaní.

    Ja budem konkrétny. My navrhujeme v ústavnom zákone v čl. II Nedotknuteľnosť vlastníckych práv: "Prostriedky nasporené sporiteľmi na ich osobných účtoch podľa osobitného predpisu sú osobným vlastníctvom sporiteľov a požívajú ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky." Tento článok v ústavnom zákone, v návrhu presne korešponduje s textom, ktorý na prvé rokovanie priniesol pán minister Richter, a kde v bode 2, ja citujem teraz z dokumentu, ktorý priniesol pán minister Richter, čiže: "Prioritou je potvrdenie nedotknuteľnosti vlastníckych práv k prostriedkom nasporeným sporiteľmi v systéme starobného dôchodkového sporenia." Čiže to presne, s čím prišiel pán minister, sme dali do čl. II.

    V čl. III máme Nezrušiteľnosť starobného dôchodkového sporenia, veľmi dôležité, samozrejme. Čiže hovoríme: "Starobné dôchodkové sporenie v zmysle tohto zákona je nezrušiteľné." Keď sa pozriem do textu, do dokumentu od pána ministra na úvodnom rokovaní, bod 3. v tomto dokumente: "Upevnenie dôvery v stabilitu dôchodkového systému deklarovaním nezrušiteľnosti starobného dôchodkového sporenia". Čiže presne to sme dali do toho nášho paragrafového znenia.

    Článok IV v našom návrhu zákona, ústavného zákona, Vek odchodu do dôchodku. Tu už voľne poviem, naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia, strednej priemernej dĺžky života, a to presne, to presne znova máme v návrhu pána ministra Richtera, "zvyšovanie dôchodkového veku na základe rastu strednej dĺžky života". Čiže zásada, ktorá je dnes v tom "obyčajnom" zákone o sociálnom poistení.

    A potom percentá, sumy povinných príspevkov tak, ako sú definované v súčasnom zákone a tak ako o nich hovoril, respektíve písal aj pán minister, tak presne to isté máme, máme v ústavnom zákone, v návrhu s tým, že sme tam vložili slovíčko "najmenej", aby bolo jasné, že naším záujmom v žiadnom prípade nie je, aby to zostalo na tejto úrovni, a vôbec nie, aby sa tie percentá znižovali, ale ak bude na to priestor a ak to dovolia všetky okolnosti, najmä teda ak bude súzvuk politických síl v budúcnosti, aby sa tieto výšky príspevkov zvyšovali, ako je to v dnešnom platnom zákone.

    Čiže nenavrhli sme nič iné do ústavného zákona ako to, s čím prišiel sám pán minister úplne v úvode rokovaní. Čiže žiadne partizánstvo, ľudovo povedané, nič také, čo by vás malo nejakým spôsobom, kolegovia, kolegyne zo strany SMER, nejako vyrušiť. Je tam všetko to, na čom bola vlastne od úvodu zhoda s pánom ministrom. To, že tie rokovania trvali rok, áno, trvali preto, lebo sme ešte rozmýšľali, čo ešte všetko iné by tam mohlo byť, čo by mohlo byť nejako inak. Ale tu sme sa vlastne vrátili na ten samotný začiatok. A je tam, opakujem ešte raz a znova, to, čo priniesol sám pán minister na úplne úvodné rokovania a na čo si nepochybne dobre pamätá pán predseda sociálneho výboru, pán kolega Podmanický, na čo si spomenie pani podpredsedníčka Laššáková, keby tu bola, respektíve možno počúva. Čiže to sú všetko, všetko jasné, nespochybniteľné veci.

    Ja teda verím, že táto diskusia už v takejto podobe bude pokračovať, aj keď som prekvapený, že zatiaľ sa nikto z kolegov zo strany SMER do rozpravy neprihlásil a nereagoval ani faktickými poznámkami, čo ma trošku znepokojuje, či teda nie je záujem o tejto vážnej téme z vašej strany hovoriť. Ale verím, že aj po tej sobote, ktorá bola pre mnohých ako ťažkou sobotou, predsa len zvíťazí zdravý rozum, a to, kde sme dobre začali spolupracovať pred vyše rokom, že na tú spoluprácu nadviažeme a že to skončí dobrou koncovkou. Nenechajme tú dobrú iniciatívu pána ministra Richtera vyšumieť do stratena. Bola by to škoda. Ja verím, že za ten rok sa nezmenili vaše postoje a vaše názory, že aj napriek tomu, čo sa stalo pred pár dňami, budete naďalej mať dostatok vôle a energie ďalej komunikovať a spolupracovať na tomto ústavnom zákone a že napríklad sa nestane to, čo naznačujú niektorí ekonomickí komentátori, že ak teda vláda Roberta Fica bude v nezmenenom zložení pokračovať a bude musieť rešpektovať zákon o dlhovej brzde, takže nesiahne na jednoduchú korisť, a to sú príspevky a úspory sporiteľov v druhom pilieri, kde je teda dnes už zhruba tých 6 mld. eur. To by bolo veľmi nešťastné pokračovanie tej dobre naštartovanej diskusie.

    Ja si myslím, že tieto správy sú možno kuvičími správami a že tu zavládne zodpovednosť či pri príprave budúcich štátnych rozpočtov, či pri podpore nášho spoločného ústavného zákona o ochrane dôchodkového systému, o ochrane starobných dôchodkov, kde, ešte raz na záver opakujem, je to zákon, ústavný zákon, kde prvýkrát o ňom začal hovoriť pán minister Richter. On prvý priniesol body, o ktorých sme rokovali, a teraz sa nestalo nič iné ako to, že tieto body sme my predložili tu na túto pôdu v podobe paragrafového znenia ústavného zákona. Čiže mala by tu byť zhoda, aj keď možno nie v prípade stopäťdesiatich poslancov, ako tu už bolo povedané, ale ako počítam, tak počítam, ústavná väčšina deväťdesiatich poslancov by tu mala byť s veľkou rezervou cez temer všetky poslanecké kluby a temer všetkých nezaradených poslancov by tu mala byť. A preto verím, že zvíťazí zdravý rozum a na prospech občanov Slovenskej republiky prijmeme spoločne ústavný zákon o ochrane starobných dôchodkov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca dve. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Brocka.

  • Súhlasím s obavami môjho predrečníka. A by som chcel upozorniť aj ostatných kolegov poslancov, že situácia je mimoriadne vážna. Situácia je mimoriadne vážna aj preto, že SMER je nastavený na zrušenie druhého dôchodkového piliera. Je nastavený na zrušenie druhého dôchodkového piliera. Oni nemajú dosť peňazí na prvý dôchodkový pilier, musia doň nalievať obrovské prostriedky zo štátneho rozpočtu. A jednoducho táto situácia je dlhodobo neudržateľná, keďže už polovicu vládnutia majú za sebou, toho vládneho obdobia majú za sebou, tak samozrejme šetrenie alebo nejaké iné opatrenia reformné tesne pred voľbami nehrozia a ich určite neurobia. Preto súhlasím s kolegom, že prijatie tohto ústavného zákona je v záujme 1,5 mil. sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri, ale samozrejme aj tých ostatných, pretože ak neschválime takýto zákon, ak by prišlo k zrušeniu druhého dôchodkového piliera, tak vlastne to postihne nielen sporiteľov, ale to postihne všetkých občanov.

  • Pán poslanec Mihál, máte pravdu, že druhý pilier je potrebný, pretože, samozrejmá vec, ľudia si šetria, a takisto je potrebný aj tretí pilier. Pán minister Richter prišiel s návrhom a robia sa ďalej prepočty, nie tak ako boli robené prepočty, keď sa robili 461-ka, kde boli postihnutí starodôchodcovia, boli postihnutí živnostníci, boli postihnutí invalidní dôchodcovia. Treba prerátať veľmi seriózne, čo unesie slovenská ekonomika, pokiaľ sa týka toho, čo je nastavené dneska, 4 %, a čo bude po roku 2016, aká bude geografická krivka a, samozrejmá vec, čo nám umožní ekonomika dať. Ale na druhej strane, pán poslanec, treba povedať, že v druhom pilieri, keď robíme prepočty, a tie sa robia, vy to veľmi dobre viete, lebo ste matematikár, proste, že čo vám, koľko ľudí by malo byť v druhom pilieri. Sám ste povedali, koľko ľudí je v druhom pilieri, z toho 300 tisíc ľudí neodvádza nič, ďalší proste tam vôbec nepatria, tí, čo majú ten nízky dôchodok, lebo si nikdy nemôžu proste našetriť. Čiže treba sa k druhému pilieru, samozrejmá vec, postaviť, pretože to je zákon dlhodobý, to nie je zákon na jedno funkčné obdobie, seriózne, spraviť seriózne prepočty a čo nám z toho vyjde.

    A ďalej, samozrejmá vec, bude sa to odvíjať aj od kapitálového trhu, ktorý na Slovensku je. Viete, ponaučenie z Maďarska, ponaučenie z Poľska, ale aj z iných krajín, by som bol nerád, aby sme sa znova dopustili tej istej chyby, ktorej sme sa dopustili v roku 2004, kedy sme nastavili 9 %, pretože na to naša slovenská ekonomika nemala. Ale som presvedčený, že možno sa nájde dohoda aj na jednej strane, aj na druhej a že k tejto celej záležitosti sa pri...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Budem reagovať na pána kolegu Muňka. Ja znova zdôrazňujem, že ústavný zákon, ktorý sme predložili do Národnej rady, kopíruje návrhy, s ktorými prišiel pán minister Richter a pán štátny tajomník Burian. Nie je tam nič naviac. Čiže nemyslím si, že sa tu musíme nejako doťahovať a veľmi diskutovať o tom, či to je dobré alebo zlé, pretože na všetkých týchto bodoch je faktická zhoda. A necítil som počas vyše roka trvajúcich rokovaní, že by sa tá zhoda zrazu, povedzme na jeseň, nejako vychýlila niekde inde, že by napríklad pán štátny tajomník prišiel s tým, že sú nejaké nové prepočty a treba niečo nejako inak riešiť. To vôbec nie. Čiže nezdieľam vaše obavy, o ktorých hovoríte. A myslím si, že nie je žiadny problém, aby tak zástupcovia, poslanci z opozície, tak poslanci za stranu SMER, aby tento zákon jednoznačne podporili a zavŕšili tak vyše roka trvajúce rokovania, opakujem, kde som celý čas cítil zhodu a nevidel som v tom žiadny problém.

  • Pýtam sa teraz v tejto chvíli, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Päť? Pán poslanec Nagy, posledný? Podmanický, sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, už druhýkrát na tejto schôdzi diskutujeme o dôchodkovom systéme. Je to skoro pravidlo, že obyčajne najvážnejšie témy, najdôležitejšie témy dopadom na celú spoločnosť, na život občanov tejto krajiny nebývajú v príliš veľkej pozornosti či médií a teda aj poslancov, čo je škoda. Obyčajne sa najväčšie emócie vyvolávajú pri témach, ktoré možno nie sú až tak dôležité. A to mi je ľúto.

    Už moji predrečníci povedali niektoré veci v súvislosti s rokovaním o tomto ústavnom zákone. Že všetci opoziční poslanci z opozičných poslaneckých klubov aj vládny SMER už rok a pol sme sa stretávali a hľadali istú dohodu na tom, že, dobre, tak aspoň na tej základnej veci sa dohodnime, že tak, ako to je teraz, to znamená status quo. To znamená po tých drastických úpravách a zmenách, ktoré urobil SMER, že znížil odvody do druhého piliera viac ako o polovicu od aktívneho obyvateľstva, že dohodnime sa aspoň na tom, že takto to zostane. Samozrejme, že ja napríklad za Kresťanskodemokratické hnutie, hoci pôvodne som nezdieľal tento názor, som nakoniec súhlasil, keďže si uvedomujem, koho máme za súpera, že musíme sa uspokojiť aj s týmto málom. To znamená aj s tými štvorpercentnými odvodmi do druhého piliera. Lebo ak nebudeme ochotní prijať tento kompromis so SMER-om, že nebude ani toľko odvodov do druhého piliera. Že toto riziko tu celkom reálne je. A teraz si predstavte, že napriek tomu, že opoziční poslanci, až na jednu výnimku, súhlasili s tým, čo žiada SMER, alebo, respektíve na čom trval SMER, vládny SMER, tak v konečnom dôsledku smeráci aj tak odskočili. Nakoniec je po ich, my sme súhlasili s tým, že sa nebudú zvyšovať odvody do druhého piliera, až po tom, keď už nebudú oni vo vláde, obrazne hovorím, to znamená v ďalekej budúcnosti alebo nie v ďalekej budúcnosti, a oni napriek tomu od dohody odskočili. Pod takou vtipnou zámienkou: ak bude súhlasiť aj kolega Ivan Švejna. Ivan, prepáč, že zasa ťa vidím a zasa som si na teba spomenul. Čo je ale nie úplne fér voči aj Ivanovi Švejnovi. Lebo Ivan Švejna by to rád vrátil do podoby pred tými zásadnými zmenami SMER-u. Ale ja si myslím, že to je nereálne.

    Skôr realite je to, že SMER druhý pilier zruší. Priatelia, my stojíme pred týmto vážnym rizikom. A prečo to hovorím? No hovorím to preto, lebo už to hovorí aj minister Richter. Minister Richter zmenil rétoriku po tom, ako SMER odskočil z rokovaní o tomto ústavnom zákone, lebo začal púšťať do verejnosti také balóniky, že mali by sme sa inšpirovať v susedných krajinách. Napríklad v Maďarsku, napríklad v Poľsku. No a v čom by sme sa mali inšpirovať v týchto krajinách vo veci druhého dôchodkového piliera? No tam ho tiež najprv zdecimovali a tam ho dokonca znárodnili. Čiže v podstate v Maďarsku a v Poľsku už druhý pilier neexistuje. Čiže, dámy a páni, aby vám bolo jasné, SMER chce zrušiť druhý dôchodkový pilier. A že to chce urobiť? On to vlastne musí urobiť. On to vlastne musí urobiť preto, lebo nemá iné riešenie. Totiž sociálny populizmus, ich politika reálna vedie k tomu, že musia zrušiť druhý dôchodkový pilier, lebo tam je, 6 mld. eur v druhom dôchodkovom pilieri má 1,5 mil. ľudí už nasporených. Šesť miliárd, to je 180 mld. slovenských korún. To je veľmi veľká suma peňazí. A na druhej strane v prvom pilieri, v Sociálnej poisťovni, pán riaditeľ môže povedať po mne, koľko mu chýba na dôchodky tento rok existujúcich dôchodcov.

    A situácia v Sociálnej poisťovni sa z roka na rok zhoršuje. Zoberte si, že za jeden rok, teraz posledný, výdavky Sociálnej poisťovne sa zvýšili o 170 mil. eur, ale príjmy z odvodov na dôchodok od aktívneho obyvateľstva sa zvýšili ani o necelých 30 miliónov. Čiže výdavky sú vyššie o 170, príjmy z odvodov plus necelých 30, čiže ten deficit Sociálnej poisťovne zasa bude väčší. A čo musí minister financií urobiť? Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na jeseň budeme zasa schvaľovať miliardu eur zo štátnych finančných aktív, aby bolo na terajších dôchodcov.

    No a teraz si v kontexte tohoto, keď viete, aká je situácia v Sociálnej poisťovni, aká je situácia v druhom pilieri, keď oni porovnávajú, že pre ľudí je výhodnejší dôchodok z prvého piliera ako byť v druhom pilieri. Tak, veď toto musí po troch minútach pochopiť aj žiak základnej školy prvého stupňa. Že toto je len do istého času, kedy sa to celé zrúti, kedy sa to celé zrúti. No a keďže už polovica funkčného obdobia SMER-u je za nami a keďže oni doteraz neboli schopní prijímať nejaké úsporné alebo reformné opatrenia, tak myslí si niekto v tejto sále, že budú schopní robiť takéto opatrenia s blížiacimi sa parlamentnými voľbami? Naopak, už nebude šetrenie podľa môjho názoru, keďže možno to teraz testujú, že ako to bude vyzerať, keď teda na ten druhý pilier úplne siahnu? No, 6 mld. je veľké pokušenie. Veľké pokušenie. A ja preto to teraz znovu opakujem. Ak chceme zabrániť tomuto riziku, je potrebné prijať takýto ústavný zákon. Pozrite, neprejde to. Ja zase nie som naivný. Proste SMER sa teraz nezmení a nebude iný ako doteraz. Ale pre verejnosť, pre pamäť ľudí, ktorí sú mimo tejto sály, aby bolo zapísané a zachované, že my sme ho chceli, druhý pilier, zachrániť a jednoducho, kto bol proti, bol vládny SMER.

    A ja si teraz dovolím jednu odbočku, aj keď tu nie je veľa poslancov zo SMER-u. Dámy a páni, ja vidím veľkú paralelu medzi SMER-om a HZDS. SMER dopadne rovnako ako HZDS. HZDS malo v minulosti dosť hlasov na všetky nevyhnutné kroky ako pomôcť tejto krajine či z krízy, či z biedy, z chudoby. A nepotrebovali ani hlasy opozície. Ale opití mocou to neurobili. A jednoducho túto istú politiku dnes robí SMER. My im dokonca ponúkame, že za niektoré veci, za niektoré, za rozumné veci, veď z opozície tu každý deň prichádza toľko návrhov ako im pomôcť, ale oni všetko len odďaľujú. Proste všetko len odďaľujú. Vytvárajú komisie na ministerstvách, ktoré sa tým budú zaoberať. Jednoducho nechcú, nevedia, nemajú guráž, nemajú ich lídri odvahu. Oni, ich je tu 83, ale ich lídri nemajú odvahu robiť nevyhnutné opatrenia, ktoré by tejto krajine pomohli. Oni sú schopní robiť len krátkodobé. Oni sa správajú ako – hasiči, požiarnici? No aj to by som povedal spôsobom takým, že skôr ten oheň rozdúchavajú. Preto aj keď som zasa hovoril niečo iné, ako som si pripravil, ale to, čo som podstatné chcel povedať, že je potrebné prijať tento ústavný zákon, že je to v záujme tejto krajiny.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Brocka, neustále obhajujete neobhájiteľné. Jednoznačne treba si uvedomiť aj to, že deficit v Sociálnej poisťovni je z dôvodu toho, že peniaze na transformáciu druhého, teda prvého a druhého piliera sa minuli a peniaze na dôchodky chýbajú práve v dôsledku nezmyselne, a nie nezmyselne, to je nedobré vyjadrenie moje, ale bez dostatočných analýz a nezodpovedne bol zavedený druhý pilier.

  • No, pokiaľ ide o to otváranie druhého piliera, ktoré zaznelo v príspevku kolegu Jula Brocku, tak ja chcem pripomenúť poslancom, ale i verejnosti, že druhý pilier už bol otvorený trikrát, trikrát vo svojej histórii. Vždy sa o to postarala strana SMER, ktorá si to otvorenie presadila. A vlastne keď som počúval pred chvíľkou faktickú poznámku pána Muňka, tak teraz mi zapína, že to, čo som ja aj tak trošku avizoval, keď bola rozprava o anuitnej novele k zákonu o starobnom dôchodkovom sporení, že viem si predstaviť, že v druhom čítaní tu príde nejaký aktívny smerácky poslanec a prinesie z čista jasna, v úvodzovkách, pozmeňovací návrh o tom, že by bolo dobré druhý pilier znova otvoriť, lebo sa znova zásadne zmenili podmienky. Tak vlastne aj to, čo hovoril pred chvíľou pán kolega Muňko, tak trošku nahráva tomu, čo som povedal pred tou predošlou rozpravou. Všetko hovorím v tom kontexte, lebo veci do seba aj postupne začínajú zapadať.

    Čiže skutočne je veľmi dôležité, aby ústavný zákon o ochrane dôchodkov bol schválený, pretože ak sa tak stane, tak tieto riziká budú minimalizované. Je otázne, prečo tu napríklad nie je pán minister Richter, ale ani nikto z ministerstva, kto by ho nejakým spôsobom zastúpil minimálne fyzickou prítomnosťou na balkóne? Mám taký pocit, že hoci pán minister Richter dobre naštartoval tieto rokovania, tak para akosi rýchlo vyfučala. A ja si zase spomínam na to, že pred týždňom som čítal jeden časopis, v ktorom sa písalo niečo o tom, že pán minister Richter má byť nový kancelár v prezidentskom paláci. Tak neviem, či, neviem, neviem, či je to pravda alebo nie. A neviem, či aj kvôli tomu tie rokovania...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán poslanec Brocka, vy ste onehdá povedali v tomto parlamente, že vždy, keď idete tým autom, že si ten prejav najskôr sám pre seba poviete, dáte si isté otázky, dáte si isté odpovede a potom s tým prejavom vyjdete v parlamente. No niekedy to vyjde, niekedy to nevyjde. Teraz to opäť nevyšlo. Opäť ste hovorili niečo iného, ako ste chceli hovoriť. A mne je to strašne ľúto preto, lebo mňa by zaujímalo, čo ste ozaj chceli povedať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela pripomenúť jednu vec. Vážení kolegovia, kolegyne z opozície, vy ste nastavili vlastne druhý pilier v roku 2004, s rokom 2005 začal platiť. Nahnali ste tam ľudí hlava-nehlava. Keď sme upozorňovali ľudí, že naozaj pre niektorých to bude nevýhodné, dali ste do toho milióny, do kampane, tak ste z nás tu doslova robili bláznov. Normálne poviem, ako ja si to pamätám, keď ministerka Tomanová, keď som tam ja vpredu sedela, čo ste tu robili.

    Potom ste povedali, pán Brocka, že nechcú, nevedia to urobiť, aby sme urobili ústavný zákon. To ste hovorili o svojej vláde Ivety Radičovej? Prečo, keď to bola vaša agenda a toľko ste nás tu mučili, prečo ste neprišli hneď s ústavným zákonom a nedohodli sa so svojimi kolegami? To ste hovorili asi o sebe. Nechcú, nevedia. A teraz rozprávate o tom, ako rok klopete niekomu na dvere, keď ste v opozícii. Nehnevajte sa na mňa, považujem to, že naozaj vy vôbec nechcete riešiť, vôbec nechcete riešiť ochranu dôchodku a potvrdiť objektívne a potrebné zmeny, ktoré vláda uskutočnila v celom systéme dôchodkovej reformy, a považujem, že naozaj toto je len populistické politikárčenie.

    A teraz vám niečo prečítam v rýchlosti. Ja som včera sedela vo vlaku a bol tam taký český časopis, kde hovorí Jacek Rostowski, pretože viete, že aj Poliaci, aj Česi, aký majú problém s druhým pilierom, a jeho sa pýtajú, že na konci roku 2013 poľská vláda rozhodla, že prevezme peniaze z poľských súkromných penzijných fondov na štátny účet. A tento známy minister, ktorý Poľsko vyviedol z krízy, povedal, je treba si uvedomiť, že tieto peniaze nie sú, že sú to verejné peniaze, ale súkromný sektor ich iba spravuje. Však ste nás tu išli, za túto vetu ste mňa išli popraviť. A teraz, keď to povie významný český minister (pozn. red.: správne má byť - "poľský minister"), ktorý sa narodil v Anglicku? Tak sa spamätajte, prosím vás pekne, a nerozprávajte tu svoje populistické reči a nikoho tu neobviňujte z toho, čo ste si navarili a napiekli, lebo ste to veľmi zle napiekli, až vám to prihorelo.

  • Ďakujem pekne za slovo. No asi je jasné, že pri kreovaní druhého piliera nebolo všetko vytvorené ideálne, určite tam bola kopa vecí na opravu, ale to, čo urobila strana SMER počas svojich dvoch vlád terajších, evidentne smerovalo k tomu, že sporitelia mali totálnu neistotu, aj majú doteraz totálnu neistotu v tom, ako sa ďalej bude nakladať s ich prostriedkami. Vieme, že došlo k okypteniu a k riadnemu okypteniu tohoto piliera. Vieme, že mnohí investori sa báli, alebo teda DSS-ky sa báli investovať peniaze, preto sú možnože aj do značnej miery ovplyvnená aj výška ziskov v týchto DSS-kách, ale na druhej strane tunak nikto nehovorí o tom, že prišla opozícia s nejakým nápadom. S nápadom prišiel pán minister na začiatku svojho vládnutia. Povedal, poďte, opoziční, spoločne urobíme návrh zákona, ústavného zákona, tým budete mať aj vy istotu, aj my budeme mať istotu, že ten druhý pilier má zmysel a chceme v ňom pokračovať, už akokoľvek je naprogramovaný. Vychádzali sme z týchto téz a nastal naozaj prienik vo viacerých bodoch a tie sú teraz na papieri.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja s jednou časťou súhlasím a možno, že by som ju vyzdvihol, a to je, že ak platilo niečo o stabilite, tak myslím si, že by to malo trojnásobne platiť pri nastavení dôchodkového systému a často tu spomínaného druhého piliera. Ja ale mám určitú mieru skepsy, tak ako túto debatu sledujem a počúvam, že práve vládny SMER nechce k stabilite druhého piliera alebo jeho ochrany aj ústavným zákonom nejakým spôsobom pristúpiť. A napriek takmer celej opozičnej zhode ten dôležitý partner chýba. A nechápem potom tie vyjadrenia aj zo začiatku mandátu ministra Richtera a vôbec snahy, že chcú nejakú mieru stability. Ja by som sa prihováral za to, aby teda poslanci z vládneho SMER-u povedali, či chcú nejakú mieru stability naozaj, pretože do nemoty po troch otvoreniach druhého piliera ho otvárať spôsobuje obrovskú mieru neistoty.

    A chcel by som v druhej časti, ste spomínali alebo vydali ste sa na taký politologický diskurz ohľadom paralely s osudom Mečiara. Ja by som tuto bol opatrný, lebo možno sa to na prvý pohľad môže zdať, že sa tu rysuje nejaký mečiarovský scenár, ale nestaval by som všetko na túto kartu, lebo strana SMER a premiér Fico si teraz zobral oddychový čas a time out, a uvidíme, čo príde. A ja si skôr myslím, že tá miera toho, čo môže prísť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Prepáčte, pán poslanec Brocka, prekvapuje ma, pretože ja si veľmi dobre pamätám, keď sa tvorila 461-ka, a tak isto tu bolo sedem poslancov. Zabudli ste už, s akým návrhom, týmto zákonom a s akým percentom prichádzal podpredseda vlády Ivan Mikloš a aká, aká uzrela potom konečná verzia 461-ka. Že je 461-ka zlá, že je horšia, ako bola 100-ka a že ju, sme ju naprávali dneska už pomaly päťdesiatkrát. Tak isto aj 43-ka zákon. Takže treba si sakramentsky zvážiť, čo a jako, pokiaľ by sa prijal ústavný zákon.

    Pokiaľ sa týka ďalšej veci, keď sa pýtali pána poslanca, ktorý tu teraz predkladá, pána Kaníka, že kde vezme Ivan Mikloš, podpredseda vlády vtedy, peniaze na druhý pilier, odpovedal na tlačovke, že to je záležitosť, tak jak to bolo nastavené, tých 9 %, záležitosť pána podpredsedu vlády pána Mikloša. Vtedy tak ako nebola nastavená dobre reforma zdravotnícka, tak nebola nastavená ani reforma sociálna. A z toho, keď postavíte zle dom, tak sa s ním budete trápiť tak, ako sa my trápime teraz s obidvoma zákonmi. A tak isto ako vtedy ste mohli nastaviť výplatu anuít a dotiahnuť ten zákon. Do konca ste ho nedotiahli ani počas vlády pána Dzurindu, ale ani vlády, pokiaľ ste boli, vlády pani Radičovej. Nebola to jednoduchá záležitosť a vidíte, že aj anuity, pokiaľ sa týka, ich správne nastaviť, nie je to jednoduchá záležitosť.

  • Ďakujem pekne. Pánovi poslancovi Viskupičovi, keď som hovoril o porovnávaní SMER-u a HZDS, hovoril som, že SMER dopadne rovnako ako HZDS. Ja som nemyslel, že SMER zanikne veľmi rýchlo alebo hneď, ale že jednoducho táto nezodpovedná politika, keď mocný nevyužije svoju moc a silu na to, aby riešil problémy, že vedie k takému koncu, k akému viedlo, viedol vývoj v HZDS.

    K pánu poslancovi Jarjabkovi. Pán poslanec, ste sa pýtali, že čo som vlastne chcel povedať. No pozrite, ja nerád opakujem, čo hovorili moji predrečníci. A keďže moji predrečníci už povedali veci, ktoré som ja pôvodne chcel povedať, tak som vo voľnej úvahe povedal to, čo som povedal za dôležité. A hovoril som o tom riziku a nebezpečenstve, a aj keď teda, ktorý od vás hrozí v súvislosti s druhým dôchodkovým pilierom, a aj keď sa nerád opakujem, tak v tejto veci poruším tento princíp, lebo budem to opakovať, že vy chcete zrušiť druhý dôchodkový pilier, a to znamená zobrať tým sporiteľom ich nasporené prostriedky.

    No a k pani Tomanovej. Pani kolegyňa, keď som hovoril, že sa za posledný rok výdavky zvýšili v Sociálnej poisťovni o 170 mil. eur, ale vybralo sa viacej o 26 mil. eur, že je dnes o 70 tisíc dôchodcov viac ako bolo v roku 2006, tak to znamená, že len ten nárast dôchodcov za jeden rok potrebuje zvýšiť náklady Sociálnej poisťovne o 300 mil. eur, len pre týchto viac dôchodcov oproti roku 2006. Samozrejme toto je problém, ktorý musíte riešiť. Vy.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia. Ja som mladý poslanec, dvadsať rokov som tu nebol, takže do týchto bitiek, ktoré boli predtým, sa nemôžem zapojiť, lebo som tu nebol a vtedy som to menej sledoval.

    No ale pár slov by som predsa chcel povedať ako predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska, ale aj ako za Jednotu dôchodcov. Sú to dve jediné celoslovenské organizácie, ktoré majú spolu asi 75 000 ľudí, členov, čo je v podstate sila, teda najmä v Jednote dôchodcov je ich v podstatne viac ako medzi kresťanskými seniormi. A teda chcem povedať, že tuná svet starne, stále viac ho budú obývať starší ľudia, to je fakt. A teda budúcnosť patrí nám starším, či sa na tom zasmejete alebo nie. Je to troška vtip. Seniori mi vždy zatlieskajú. A keď ste mi nezatlieskali, nevadí.

  • Potlesk sa dá do zátvorky k môjmu prejavu.

    Seniorov je dnes 1,3 mil. na Slovensku, to mi aj pán minister povedal. Takže, vážení, keď spravíme politickú stranu, tak budúca vláda bude seniorská a potom tu schválime takéto zákonníky veľmi hravo. Toto v Taliansku bolo, Partita di Seniori, ale už teda zanikli, väčšinou vymreli, ale môžme to aj my opakovať.

    Ale teraz už vážne. Tento návrh ústavného zákona sa týka určite všetkých, lebo mladí sú takí, akí sme my boli pred päťdesiatimi rokmi, a starí sme takí, ako budú mladí o päťdesiat rokov. Dnes tu máme demografickú krízu, a to, čo voľakedy robil Bismarck, ako seniorský systém, tak to robil pre seniorov, ktorí boli v penzií pár rokov. Dneska seniori žijú aj tretinu svojho života v penzii veľmi aktívne. Priemerný život, ľudský život sa každoročne zvyšuje o tri mesiace, čiže naozaj, keď sa nebudú deti rodiť, tak spoločnosť bude silne starnúť, čo sa dnes nazýva demografickou krízou. Tento zákon pomáha, ja som vrele zaňho, aj rieši vzťah zodpovednosti detí a rodičov. Je to aj v zákone o rodine, kde rodičia sa majú starať o svoje deti, ale aj neskôr sa majú deti starať o svojich rodičov, keď zostarnú. A tento zákon robí dôchodcov nezávislejšími.

    Viete, že sú krajiny v Ázii, napríklad vo Filipínach, kde vôbec nie sú penzie, dôchodky, pretože deti sa o svojich rodičov postarajú. A u nás tá situácia nie je taká. Keď navštívite domovy dôchodcov a uvidíte tam tých ľudí, ktorí predali svoje byty a svoje domy a dali to svojim deťom, ktoré sú teraz nemajetné po pár mesiacoch a nevedia ani korunu za nich zaplatiť. Ale to je trolinka iná téma.

    Ale tento zákon rieši problém aj nezávislejšieho života seniorov. Treba ho podporiť, aj keď troška predpokladám, že, čo som sa presvedčil, že to asi nie je pravdou, že navrhovatelia málo hovorili s vládnymi poslancami. Ale tuná aj vidíte to, že nie každý, kto rokuje alebo hovorí s koaličnými, opozičnými poslancami, nemusí byť jako, nemusíme o ňom hovoriť, že je to zmluva s diablom, lebo keď chceme naozaj niečo pre ten národ urobiť, tak musíme spolu rokovať a hľadať kompromisné riešenie a hľadať to, čo je spoločné. A v oblasti seniorov naozaj je toho veľa spoločného, lebo každý máme dedkov a babky. Naši seniori si určite zaslúžia viac istôt, nateraz ich nemajú. Stále ich strašíme, že príde čas, keď nebudete mať na penzie, nebudete mať na prvý pilier. V Nemecku napríklad sú traja pracujúci na jedného dôchodcu, pomaly to klesá, nejaký odhad, za 10 rokov bude to 1:1. Čiže každý penzista bude mať svojho pracujúceho, ktorý bude na neho pracovať. U nás je to myslím, ale to presne neviem, nestačil som si to overiť, asi 6:1, ale tiež to klesá a tiež to za chvíľu bude tak, ako je to inde v Európe.

    Určite všetci viete, že seniori to nemajú ľahké, že najmä starodôchodcovia. Nedávno bola taká štatistika, že asi 15 tisíc ľudí má na Slovensku dôchodok menší ako 200 euro. Tí, čo mali penzie do roku 2004, sú na tom omnoho horšie, ako tí, čo boli po 2004, to tiež opakujem. A dnešný priemer je tiež, som si to nestačil celkom overiť, ale okolo 390 euro a pomaličky stúpa, ale nie preto, že by sme im pridávali, ale pretože tí starí s tými najnižšími penziami umierajú a vymierajú. Bohužiaľ, je to tak. Tí ľudia celý život pracovali a je nedôstojné teraz, keď v penzii musia otáčať každý cent.

    Pokladám za pozitívne krátky zákon, 5 paragrafov alebo odsekov. Krok dopredu je pojem "osobného účtu" aj "sadzba povinného príspevku pre zamestnávateľa", ktorá naozaj rastie rozumne, lineálne, pomaly. Ja by som ešte dal do ústavy, ale to nesúvisí s týmto, aj problematiku diskriminácie podľa veku. Máme tam zakázanú diskrimináciu podľa rasy, pohlavia, náboženstva a ďalších čŕt, ale diskrimináciu podľa veku tam nemáme. No, nechcem toto tu rozširovať, ale porozmýšľajme o tom. Iste sa mi nezdá šťastný príklad, keď bola debata o Šatanovi, že zato, že bol starý, ho nemenovali za hokejistu. Tam v športe je to troška ináč, ale to, že diskriminácia podľa veku v našej ústave nie je, skúste si všimnúť. Že to tu je, to vidíme, preto skúste mať 50 alebo 60 rokov a skúste sa zamestnať, ťažko sa naozaj presadíte dneska, nájdete si prácu.

    Treba tento zákon podporiť alebo urobiť spoločný návrh opozično-koaličný. Alebo treba urobiť aj vládny návrh zákona, ktorý by tento problém riešil, lebo tie dôchodky sa týkajú všetkých nás. A nie je to problém dneška, ale je to problém budúcich vlád a budúcich parlamentov, ktorý keby sme im to nejakým spôsobom vyriešili, iste by nám v budúcnosti poďakovali.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, no začal si hovoriť, že ty sa nezapájaš do tých bitiek na, za 20 rokov. Len ty si z KDH, kde máš tvojich vážených kolegov, ktorí urobili druhý pilier na Slovensku, samozrejme v spolupráci s ďalšími. Ja tu chcem len pre históriu zadokumentovať, že aj keď mnohí kolegovia u nás nemajú taký názor ako ja, že ide o vlastizradný projekt. Vlastizradný projekt, ktorý zásadným spôsobom ohrozuje budúcnosť našich budúcich penzistov.

    Jak to tu počúvam, ty si si aspoň všimol, Jožko, že tí dôchodcovia žijú v absolútnej biede. Stretávam svojich učiteľov z fakulty a prvé, čo bude: ´Pozdravujem, pán doktor, no ťažko sa žije, mám 320, 285 eur dôchodok.´ Do toho celého tvoj vážený kolega Mihál, ako kradneme úspory budúcim sporiteľom! Čo tam po tých 800 tisíc dôchodcoch ktorí živoria na Slovensku?! Hanebná krádež. Hanebná krádež.

    Úplne náhodou pravicová vláda v Poľsku zrušila druhý penzijný systém, druhý pilier. Pravicová vláda v Maďarsku zrušila. Minule som tu čítal dôvody, prečo to zrušili Pán Brocka napríklad, Jožko, ani sa neunúval diskutovať s týmito dôvodmi. Načo?! Stačí sa vyviňovať, opakovať lži do nekonečna a nakoniec spôsobiť, že SMER je zodpovedný za to, že je tu tragická situácia v oblasti dôchodcov. Úplne náhodou začala diskusia o druhom pilieri v Anglicku dneska, vážené kolegyne, kolegovia, kde vládne momentálne pravicovo-konzervatívno-liberálna vláda. Ani ju nezačali poriadne, zverejnili projekt a diskusia skončila, lebo je to hanebnosť. Lebo je to hanebnosť, obrovský risk a neseriózne a zločinné nakladanie s verejnými peniazmi.

  • Ďakujem za tento príspevok, aj keď, samozrejme, troška si to dramatizoval, priateľu. Ja som, nie som v druhom pilieri a celkom som nebol ani zaň, to viete dobre už. Ale všetky štáty o tom diskutujú, čo ďalej, keď prvý pilier nebude vedieť vyriešiť, detí a pracujúcich bude stále menej. A ten trend, že je stále menej práce, ten je tu aj z dôvodov kybernetiky, robotiky a umelej inteligencie a tak ďalej. Čiže máme ilúziu, keď si myslíme, že stálym rastom bude stále rásť aj počet pracovných miest a teraz stále budeme mať viac. Nie je to tak, je to celkom ináč, bohužiaľ, o tom málo hovoríme. Čiže tento zákon, pokiaľ som pochopil, hovorí najmä o prvom pilieri, zaručuje nejaký prírastok, aby teda aspoň prvý pilier tu bol aj v budúcnosti, ktorý by mal byť istý, a samozrejme treba hľadať aj myšlienky ako riešiť ináč dôchodky druhým, tretím pilierom, ale to je ešte vec diskusie. A nedivme sa tým, ktorí o nej diskutujú, a nijako im to nezazlievajme.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, už dám hlasovanie. Jedna minúta prestávka, o 17.00 hodine budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte predtým pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda (pozn. red.: správne má byť - "pán predseda"), chcem vás požiadať o stiahnutie návrhu zákona o ochrane subdodávateľov (tlač 899) a posunúť ho na ďalšiu schôdzu Národnej rady.

    Ďakujem pekne. Spolupredkladateľ s tým súhlasí.

  • Pán poslanec, buď stiahnete zákon a potom ho predložíte na ďalšiu schôdzu, ak chcete, ale hlasovanie stiahnuť sa nedá. Tak ešte raz, vás poprosím. Sťahujete zákon? Tak dobre. Tak ja len upozorňujem, že neskončí to hlasovaním, ale ak chcete znovu rokovať, tak predložiť v zmysle pravidiel.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ja len chcem vyzvať všetky naše dámy, ktoré sa stretli pod taktovkou pána Kaníka cez obedňajšiu prestávku, aby nehlasovali za návrh zákona o zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotníctva, pretože plodnosť, chcem podotknúť ešte raz, vážené dámy, nie je chorobou. Preto nemôže byť hradená z verejných zdrojov. Tu sme to teraz rozprávali. A aby budúcnosť nepatrila dôchodcom, ale aby budúcnosť patrila našej mládeži.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Chcem požiadať, pán predseda, aby teraz k hlasovaniu o pozemkových úpravách, pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol počas rozpravy, bol stiahnutý. Zdôvodňujem to tým, že sa blíži chvíľa, keď tu bude prerokovaný lesný zákon, a do toho zákona táto úprava, ktorá, myslím, je rozumná, bude pasovať lepšie.

  • Pán poslanec, koľko ste tam mali podpisov?

  • Presne, čiže váš podpis sťahujete, áno?

  • Nie, sťahujem celý tento pozmeňujúci.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže poprosím spravodajkyňu, pani poslankyňa, vy aby ste zaregistrovali, áno.

    Budeme hlasovať teraz o prerokovaných bodoch. Najprv budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu, najprv o návrhu, ktorý bol prerokovaný a ktorý sme preložili na 17.00 hodinu, a potom budeme hlasovať.

    Takže poprosím pána poslanca Novotného, aby uviedol v prvom čítaní návrh pani poslankyne Nicholsonovej a Horváthovej a pána poslanca Kaníka na vydanie zákona č. 576 o zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 901.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 901.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave bol podaný procedurálny návrh, ktorý podal (zaznievanie gongu) pán poslanec Kuffa, nepokračovať v rokovaní o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 28 za, 70 proti, 32 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokuje predmetný zákon v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Nie je to síce v súlade s mojím, ale vyjadrím sa hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 18 bolo za, 92 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Košútovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 330 o pozemkových úpravách. Je to tlač 833.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tlač 833.

  • Ďakujem pekne za slovo. K rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili štyria poslanci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podali pán poslanec Simon, pán poslanec Fecko dvakrát, pán poslanec Mičovský stiahol svoj pozmeňujúci návrh a pán poslanec Lebocký. Keďže uvedené pozmeňujúce návrhy boli podané v rozprave dnes, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 bolo za, 1 proti, 2 sa zdržali.

    Máme súhlas, budeme hlasovať.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až 16 a 18 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 107 bolo za, 33 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. O bode 17 spoločnej správy nebudeme hlasovať, pretože sme schválili bod 18 spoločnej správy. Teraz budeme hlasovať o bodoch 19, 20 a 21 spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy č. 19. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 1 za, 125 proti, 14 sa zdržali.

    Tento bod sme nechválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode 20 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 bolo za, 21 proti, 34 sa zdržalo.

    Bod 20 sme chválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode č. 21 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť, avšak v rozprave zaznel iný pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 97 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 132 za, 1 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh pána poslanca sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fecka, ktorý navrhol hlasovať takto: o bodoch 5, 6 spolu, o bodoch 7, 9 spolu a samostatne o bodoch 1, 2, 3, 4 a 8. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 5 a 6.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 76 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte hlasovať o bodoch 7 a 9.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 74 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme tieto návrhy.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode č. 1 prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 74 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 z prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Tento bod sem neschválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 3 prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 76 proti, 3 sa zdržali.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte teraz hlasovať o bode č. 4 z prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Neschválili sme návrh.

  • Dobre, ďakujem pekne. A na záver dajte, prosím, hlasovať o bode č. 8 z prvého pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 74 proti, 4 sa zdržali.

    Neschválili sme ani tento bod.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fecka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lebockého.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 114 za, 1 proti, 25 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a o spoločnej správe. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 59 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v zmysle prijatých predložených pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona o pozemkových úpravách.

    Poprosím pána poslanca Přidala, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Sólymosa, Bugára, Jakaba, Érseka na vydanie zákona č. 513 o dráhach (tlač 828).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Árpáda Érseka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 828.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 48 za. 8 proti, 79 zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Chcem vás ešte informovať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že pán poslanec Poliačik, Sulík a pani poslankyňa Nicholsonová berú späť návrh novely zákona o ochrane osobných údajov. Je to tlač 936 a bol to 66. bod programu.

    Pán poslanec Hudacký?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem informovať členov výboru pre hospodárske záležitosti, že zajtra budeme mať mimoriadnu schôdzu výboru o 8.30 hod. v tejto budove. Ešte miestnosť nie je presne určená.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem krátku prestávku do 17.25 hod. a budeme pokračovať v rokovaní programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Poprosím vás, dámy a páni, poprosím vás. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako začnem, mi dovoľte, ono sa to nepatrí k neživým veciam, to tu niekde taký návrh bol, že sa nehodí držať smútok, ale aspoň...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Zaznievanie gongu.

  • ... držať smútok k neživým veciam, ale aspoň by sme si mohli, teda ja si spomeniem, že dnešným dňom skončila éra predkladania správ, zelených správ v parlamente. Ja neviem, koľko trvala, 20 rokov, 22 rokov? Dnešným dňom skončila. SMER odsúhlasil, že vzhľadom k tomu, že nie je o diskusiu záujem, čo vôbec nie je pravda, sa správy zrušili. Čiže, vážení občania, dnešným dňom 1. apríla SMER kvôli tomu, že už to začalo obťažovať, že museli byť o pol dňa dlhšie v parlamente, zareagoval vskutku geniálne, hodný svojho mena, svojej tradície, demokratickej, dlhodobej tradície, proste spravil, zrušil a hotovo. No len, žiaľ, nie je to 1. apríl, že by som to potom korigoval. To je pravda. Zajtra to nebudú môcť korigovať, lebo sa to nedá. Čiže nie je to 1. apríl, je to naozaj pravda. Dnešným dňom parlament zrušil predkladanie zelených správ v parlamente, vážení. To je vážna vec. Ako pre koho, samozrejme, pre mňa áno. Kde môžem, spomeniem, kde tu žijeme.,

    Prosím vás, v tejto veci, o ktorej tu rozprávame, ja najskôr poviem procesne. Tuná je jeden človek, ktorý predkladá úplne obsesívne návrhy, ústavné návrhy zákonov. To prvý bol, myslím, že výmena platu premiér - prezident, potom druhý prišiel, že zrušenie imunity, do tretice keby boli zvolili nášho premiéra, predpokladám, že by prišiel tretí návrh, že má každé ráno tri kolečka po Grasalkovičovom. To sú, jeden návrh ústavných, predkladania ústavných zákonov bez akejkoľvek dôstojnosti, bez akejkoľvek dôstojnosti a nízke pohnútky, normálne nízke pohnútky, hodné diagnózy. Ale len to hovorím.

    Potom sú tu, druhý level, to sú návrhy ústavných zákonov trebárs od kolegov tuná, kde som chvíľku bol aj ja, ktorí v zásade donesú ústavný návrh zákona, ale tu povedia, že s ním nesúhlasia, teda jeden s ním súhlasí, druhý nesúhlasí. To má zbytkovú dôstojnosť.

    Potom sú tu, tretí level, hej, to je niečo možno teraz plus-mínus, ale nemá to tú dôstojnosť a poviem prečo. Keď predkladali, ja som tu bol, keď predkladali návrh ústavného zákona KDH a SMER, už neviem koľkí smeráci tu boli, ale jedno môžem potvrdiť, že kadeháci tu boli skoro všetci, držali dôstojnosť procesu.

    Dneska tu predkladajú štyri poslanecké kluby návrh ústavného zákona. To nie sú holubári Čerenian, hej? To je návrh k ústavnému zákonu. A akú to má znova fazónu? Akú to má tú dôstojnosť? Aká dôstojnosť ide z tohto procesu, keď tu jeden, druhý, jeden milión, milión a pol, o miliónoch ľudí rozprávate a nie ste tu?! Nikto nehovorí, že všetci majú vystúpiť, ale dajte dôstojnosť tomu procesu, procesne. Procesne nech to je, lebo keď nedáme tomu dôstojnosť, tak sa dopracujeme k tým obsesívnym návrhom typu znížime mu plat, plat, nech behá tri kolečka. Ja neviem, čo tu ešte príde ako vo forme ústavného zákona, viete. Ale to tu príde preto, lebo tu sa z toho stala móda procesne. Tu proste ústavné zákony ľavou zadnou. Kto chce si, ráno sa zobudí: zmením ústavu. Lenže, vážení, aj z vašich rečí to zaznelo, na to, aby sme chceli meniť ústavu, musíte niečo pre to urobiť. Meniť ústavu to je dosť vážna vec. A to som rád, keby sme to prípadne pochopili. Nemôžte niekomu vraziť pred nos, toto mi schváľ, lebo to neschváli na ten just. To ja neviem, že kto ako kedy vie vyjednávať, či vôbec vie niekto vyjednávať, kedy sa vyjednáva, neviem čo. Viete, že to sú... Naozaj dajme týmto procesom dôstojnosť. Keď nedáme, tak to skončí, hovorím, úplne tragikomickým, obskurným, neviem ešte jak to nazvať, návrhom ústavných zákonov typu neviem čo. Za chvíľku budú, čím bližšie k voľbám, uvidíte, čo tu všetko ešte budeme riešiť, to ešte, čo tu bude všetko. A ako to vylúčime? Takže keď už sem dôjde návrh ústavného zákona, tak má tú dôstojnosť, má tú váhu. Keď ste tam štyria podpísaní, kde ste? Pán Kaník, kde ste? Pán Mihál, kde ste? Vy! Ale viete, že, že ak to... Lebo tak je to návrh váš, štyroch, alebo je to návrh vašich klubov, alebo čo to je, čo to predstavujete? Aby sme vedeli, o čom, že je to vôľa niekde, že aby sme vedeli, alebo niekto vedel, že s kým má tú česť, že kto je, za tým stojí, alebo nestojí.

    Prosím vás, k samotnej tu už bolo veľa povedané, tam už ťažko vniesť niečo nové. Ja nie som v tých, v klube egoistov, hej. V klube egoistov nie som, ktorí hovoria, ktorí z babky robia egoistu a ktorí sa jej snažia za každú cenu podsunúť, že tie peniaze sú jej. Lebo naozaj to prísne vzaté takto nie je. Nikdy nedám prihlášku do toho klubu egoistov. Poďme o tom rozprávať, poďme hľadať, poďme rozmýšľať ako zodpovední predstavitelia, zodpovední ľudia, poďme o tom rozmýšľať.

    Keby som ja do toho chcel vniesť prvok, ktorý pre mňa je mimoriadne vyrušujúci, je ten, že poďme ochrániť to, čo tam je. Lebo nie zbytočne pán Švejna povedal, že sa prehlásil z jednej dôchodkovej DDS do druhej DDS. Pokiaľ teraz je možné kúpiť sám seba, pokiaľ niekto môže svoje vlastné dlhopisy kupovať. Viete, to je, veci, ktoré, ja neviem, ja sa v burze nevyznám, hej. To je tiež taký, taký, stávkovanie. Ale podľa mňa nie je možné kupovať samého seba. Alebo ako je to, ako je to upravované? A tam by som ja videl obrovský priestor, viete, aby, to treba chrániť, čo ale treba to ochrániť aj takýmto spôsobom, aby sme my nakoniec nezistili, že vlastne sa stala niekde veľká chyba. Ono je to ošetrené v zásade tak, jak to má byť ošetrené, že keby sa stala neviem aká chyba, peniaze sa vytratia, tak nakoniec to ten štát bude musieť zaplatiť. Ono je to svojím spôsobom geniálne vymyslené, hej. Na konci vždycky prídete tam, hej, k tomu štátu a ten to bude musieť zaplatiť. A potom sa budeme chytať za hlavu, že: Ježiš, že kde sme boli, čo sme boli?!

    Ja hovorím, apelujem, neviem, ktorí si spomínate, ktorí nie, keď to predkladal vtedy SMER, som vtedy tu vykrikoval, že treba minimálne dostať zdravotné prehliadky vrcholných predstaviteľov tých dôchodkových spoločností. Už vtedy som to hovoril, stále na to apelujem. Mali by mať zdravotnú prehliadku, mali by mať bezpečnostnú prehliadku, mali by sme ochrániť to, čo tam je, čo najviac. Aby sme si potom nevyčítali, že niekde sa stala chyba. Ja tu nechcem maľovať čerta na stenu, ale keďže vieme, kde žijeme, a pokiaľ je tu jedna DDS, ktorá môže kupovať sama seba, tak potom je niekde problém, vážení, potom je niekde problém.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Spýtajte sa tuná, pre tých ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, tuná komunikujem jedným uchom s pánom Kaníkom, ktorý mi hovorí, že čo sa dá, čo sa nedá. V zásade to, čo hovorím, sú tvrdenia človeka, ktorý je ekonomickým expertom v jednej parlamentnej strane, dobre? Tak prípadne to s ním rozkonzultujte, s ním, dobre? Pre mňa, za mňa, ja som poľnohospodár. Ale ako poľnohospodár viem, že keď zavriem obilie do sýpky, tak musím dať pozor, aby mi tam myš nevošla, aby tam potkan nevošiel, aby mi tam darebák nevošiel. To znamená, ochránim to čo najviac. Ochránim to pred každým. Analyzujem, čo môže nastať, ešte voda, neviem čo všetko, analyzujem, analyzujem riziká a potom sa teším, že mi niečo z toho zbožia zostane, keď to otvorím po pol roku. A to je presne to! A na to chcem apelovať. A podľa mňa je čas, vážení, podľa mňa je čas. Vy riešte, fixujte, neviem čo, rozprávajme sa, zodpovedne sa rozprávajme o tejto veci. Je teraz tu nebudem vyhlasovať nad tým súdy, ja apelujem: tento jeden atribút mi tam chýba. Nerozprávame sa o ňom a je namieste sa o ňom rozprávať. Je čas sa, už dávno bol čas. A apelujem, žiadam vás všetkých, kto s tým niečo máte, chcete, neviem čo, aby sme sa potom nedržali za hlavu, že kde sme boli vtedy, keď to malo ešte zmysel.

    Čiže ochráňme, poviem to tak, ako to má byť, ochráňme to, čo tam je, a potom to definujme, čo s tým. Politika je neúprosná. Musíte vyhrať voľby, mať 90 hlasov.

    Čo sa týka toho, či ústava alebo neústava, ja si neviem celkom, poďme rozmýšľať, že čo má byť v ústave, či dôchodkové zabezpečenie a možnosť teda nejakého, alebo to, že zabezpečíte výnosy nejakej DDS. Lebo tu už bol jeden minister, nebudem menovať, ktorý povedal, že odmeny exekútorov pomaly, ale teraz mierne hyperbolizujem, skracujem to, povedal to ináč, pomaly zabezpečuje ústava. Čiže naozaj aby sme sa my nedostali do tohto, že do tej ústavy za chvíľku dostaneme, ja neviem čo. Alebo niekto tu príde, lebo však tých obskurných návrhov bude čoraz viac. Ale kiež by to, aj v tom by to malo byť v ústave, že čo definuje alebo nedefinuje ústava, aby sme náhodou neskončili, že kedy koľko máte poslať niekomu. Tam myslím, že o tom by ústava nemala až tak exaktne hovoriť, na to sú iné predpisy.

    Skončím s tým, že hovorím, nehovorím súd nad tým, keď by sme mali byť tým, čím by sme mali byť, to znamená zodpovední politici, ktorí nemyslia v horizonte týždeň, dva, budúce voľby, ale že čo po tom, čo po nás. Tak, vážení, je čas definovať RDS-ku, to znamená rodičovský dôchodkový systém. To je jediný dôchodkový systém, ktorý zachráni Európu, o žiadnom inom, lepšom zatiaľ neviem.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Švejna.

  • Pán predseda, prosím vás, ja mám len procedurálny návrh, lebo teraz som si všimol, že ma vykázalo, že som nehlasoval...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poprosím vás, teraz je priestor na faktické poznámky, takže potom vás poprosím prihlásiť sa, nech to má, lebo do zápisu chcete.

    Poprosím teraz, pán poslanec Přidal.

  • Ja len by som chcel poďakovať ako Alojzovi Hlinovi, že si všimol, že Kresťanskodemokratickému hnutiu naozaj záleží aj na tomto ústavnom návrhu zákona, a súhlasím s tým, že by tu mali byť aj zástupcovia tých strán, z ktorých sú predkladatelia. Teda je to naozaj smutné, že nie sú tu. No ale vidím tu tiež len jedného člena napríklad z OĽaNO. Dvoch, pardon, pardon.

  • Ďakujem pekne. Ja musím podporiť pána Hlinu, že naozaj poslanci tu nie sú, lebo to nemyslia vážne, myslím poslanci opozície. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny po prijatí novely zákona o druhom pilieri dôchodkového sporenia inicioval stretnutie všetkých parlamentných strán s cieľom dohody na prijatie ústavného zákona. Stretnutie sa uskutočnilo v Národnej rade, kde boli predložené účastníkom základné tézy obsahu ústavného zákona zo strany ministerstva práce.

    Chcem vám teraz povedať, aké boli jednotlivé vyjadrenia. Pán Kaník z SDKÚ sa vyjadril, mám to zo zápisu ministra, že je ochotný návrh podporiť. Pán Mihál sa vyjadril, že SaS je pripravená len zmeny týkajúce sa v prvom pilieri, pán Brocka vyjadril nedôveru k návrhom voči SMER-u, pán Švejna sa vyjadril, že k návrhu sa vyjadrí až po tom, keď bude v Národnej rade prijatá novela zákona o imunite.

    Na základe týchto postojov pán Richter určil štátneho tajomníka pána Buriana pokračovať v rozhovoroch, ale vyjadril jasnú podmienku za SMER-SD, že návrh bude predložený len za predpokladu, že s jeho obsahom bude stotožnená ako aj vládna strana, tak aj opozícia. So zdôvodnením, že len takéto riešenie dáva záruku a garanciu, že v budúcnosti nikto nebude mať snahu zákon meniť, otvárať a zneisťovať sporiteľov.

    Tak si teraz povedzme, či naozaj títo kolegovia to myslia vážne, pretože neboli sa ochotní dohodnúť ani na rozhovoroch, nemali rovnaké postoje, stále rozprávajú o ústavnom zákone, nie sú prítomní pri prejednávaní zákona. Nemyslia to vážne, vážení kolegovia a kolegyne, myslia to populisticky. Myslia to tak, aby tu mali diskusiu, aby sa malo o čom rozprávať, pretože to, čo nedokázali vyriešiť a neprišli za vlády Ivety Radičovej s ústavným zákonom, pretože možno ani vtedy to nemysleli vážne, pretože vtedy na to mali silu, vtedy, ako pán Brocka predtým povedal, nechceli, nevedeli alebo nedokázali iných presvedčiť, dnes tu hrajú teátro a v zákulisí sa nevedia dohodnúť. Tak ako máme prijať ústavný zákon?

    Ďakujem pekne, pán Hlina, mali ste pravdu.

  • Pán poslanec Hlina, chcete reagovať? Nie.

    Pán navrhovateľ požiadal o slovo.

    Ešte predtým, poprosím, pán poslanec Švejna, buďte taký dobrý, ste chceli do zápisu to hlasovanie, tak teraz vás poprosím.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím vás, pri hlasovaní č. 145 mi vykázalo, že som nehlasoval, ale na rozdiel od kolegov poviem, že snažil som sa hlasovať, ale asi som, asi som to zle zatlačil, takže bol za alebo mienil som hlasovať za.

  • Dobre, takže poprosím do zápisu.

    Pán navrhovateľ, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Chcel som ešte pred piatou krátko vystúpiť, lebo som vedel, že poslanci odídu po hlasovaní.

  • Výkrik v sále.

  • Môžme? Je to taký procedurálny návrh? Aha, dobre. Tak pán poslanec Kaník, bude veľkorysý.

    A nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Ja by som chcel tiež povedať a ospravedlniť sa jednoducho, že pri hlasovaní o návrhu zákona o dráhach, ktorý som uvádzal, som si zabudol kartu tu, ináč by som bol hlasoval za.

  • Dobre, takže už, dúfam, pán poslanec bude môcť ako navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Som rád, že budem môcť hovoriť. Takže chcel som alebo vedel som, že poslanci si povedia, potom ujdú zo sály alebo odídu. A výsledkom toho je, že mnohí hovoria. Teraz pani Vaľová sa už balí pravdepodobne, ale napríklad to, že nebola prítomná na začiatku, potom jej umožní vystúpiť s takým vystúpením, ako vystúpila teraz, pretože nepočula predchádzajúcu diskusiu, nepočula informácie, ktoré by jej nedovolili rozprávať také veci, ako rozprávala.

    Na začiatku som hovoril, presne toto som nechcel, aby sme dospeli opäť do takéhoto štádia. Opäť na začiatok. Opäť si tu budeme vysvetľovať základné princípy. Opäť sa tu budeme vracať, ako keby sme boli pred desiatimi rokmi, keď sa schvaľoval zákon. Načo je to dobré? Toto chcete? Toto chcete? Ja mám vyzbieranú petíciu, ktorú sem môžem doniesť do Národnej rady, a znova tu budeme robiť z toho politickú bitku. O tomto som hovoril na začiatku. Tento ústavný zákon sa tu dva roky debatoval nie preto, aby sme si tu zasa začali biť po hlave ideologicky, ale aby sme ukľudnili tú situáciu raz a naveky.

    Chcete mať teraz na zvyšné dva roky neustály ideologický boj? A pred voľbami jednu z hlavných tém, ako ste zobrali ľuďom 55 % z ich úspor? K tomu sú dobré také reči, ako pán poslanec Číž, o vlastizradnom správaní, ktoré vykonalo dvadsaťpäť krajín sveta? A že není žiadna iná alternatíva vďaka demografickému vývoju, ktorý tu spomínal aj pán poslanec Brocka? Jednoducho tu nič nevymyslíte, preboha! Keď je tých dôchodcov stále viac a viac v pomere k pracujúcim, ako tie peniaze vytvoríte, aby mali slušné dôchodky? Vylievať na seba vedrá špiny, to je to najľahšie, vážení. To som tu už zažil tisíckrát. A preto sme dva roky rozprávali o tom, aby sme povedali, že takýto, takýto problém, ako je dôchodkový a demografický problém, si nezaslúži takúto povrchnosť. Preto je tu ten návrh zákona a preto je v ňom napísané to, na čom sme sa všetci zhodli.

    A preto je smiešne, pani poslankyňa Vaľová, Tomanová, Číž a ďalší, napádať podstatu na, ktorá vychádza z toho, čo pán Richter navrhol. A tu nie pán Richter prišiel s tým len, že spravme ústavný zákon. Pán premiér Fico z tejto tribúny tu viackrát povedal, že je za ústavn..., za to, aby bol tento zákon ústavne chránený. A teraz ideme úplne na začiatok? Ideme znova to všetko rozbiť, rozmlátiť? To aj vám pomôže, si myslíte? Teraz ste mali v sobotu také prvé waterloo. A teraz, ako keď začneme viesť tieto vojny, tak to bude, si myslíte, že si pomôžete?! Ja by som mal byť rád, budeme mať skvelú tému politickú. Ľudia určite nie sú radi, že im klesnú budúce dôchodky vďaka tomuto. Ale nechcem to. Toto nie je jediná cesta, sa tu naozaj neustále politicky krvaviť. Veď to nič tým ľuďom nepomôže.

    Tak znova vyzývam k zdržanlivosti a k racionalite. O tomto je predložený návrh zákona. Ja chápem, že teraz nie ste schopní si sadnúť, zvážiť to, pretože neviete, čo bude, neviete, kde máte premiéra, neviete, ako, čo budú, aké budú ďalšie kroky a potrebujete istý čas. Chápem to. Dobre. Ale jednoducho to nemalo by potopiť túto myšlienku, ktorá je dobrá. A ja viem, že minimálne polka z vás vie o tom, že to je dobré. Ale zas je medzi vami dostatok ideológov, ktorí tuto budú sa, nás vracať niekde dvadsať rokov alebo päťdesiat rokov dozadu.

    Keď sa pýtala pani Tomanová, že prečo chýbajú, aj s pánom Muňkom si tak nahrávajú dobre, prečo chýbajú v Sociálnej poisťovni peniaze. No jednoducho preto, že máme stále viac dôchodcov, ak tí, dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok. A to je stav, ktorý nevieme zmeniť a ktorý nie je negatívnym stavom, je objektívnym stavom. A keď sa bavíme o takejto vážnej téme, na jednej strane môžem aj ja súhlasiť s Alojzom Hlinom, že by to malo mať väčšiu dôstojnosť. Ale na druhej strane, Lojzo, prepáč, nehnevaj sa, keď o takejto vážnej téme chceš vyja ...,sa vyjadrovať, potápaš svoje mnohokrát fakt dobré postrehy tým, že ja neviem, kto ti povie takú hlúposť, ako že, že môže DSS-ka kupovať samú seba. Tam je od samého začiatku čínsky múr postavený, že je to nemožné. To je jeden z princípov tohto zákona a celého systému. Kto ti to, preboha, povedal?! Čo sa nespýtaš tých, čo to, rozumejú tomu viac, alebo si aspoň zákon neprečítaš? A potom tu vnášaš úplne, úplne otrávený dym, ktorý tú diskusiu úplne zabíja. Pretože sa uberá úplne nesprávnym smerom a tlieskajú ti samozrejme tí, ktorí sa len tešia, že ako nám zasa treba naklásť. Ale nikam nás to neposunie. Sa držme odbornej stránky veci. Naozaj o tom seriózne rokujeme. To citované prvé stretnutie bolo prvé stretnutie. Tých stretnutí bolo desať po tom, kde sa zlaďovali systémy. A dá sa dospieť k ústavnému zákonu na prvom stretnutí z, vládna väčšina s opozíciou, ktorí stoja samozrejme logicky proti sebe názorovo? Čo to sú za nezmyselné podsúvania takýchto postojov a takýchto tvrdení?

    Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, naozaj je najľahšie sa tu okydávať. Ale nerobme to za každú cenu a vždy. Veď sú niektoré veci, na ktorých treba naozaj s chladnou hlavou racionálne zvažovať, čo je pre tento národ dobré. A dôchodkový systém tu potrebujeme. Vy už budete dávno možno aj po smrti, keď stále bude táto krajina existovať. Tu Slováci a ostatní občania tu budú žiť a budú potrebovať dôchodky. A my keď položíme zdravé základy tohto systému, tak to bude fungovať. A keď nie, tak to rozvrátime. Tak sa snažme niečo dať dohromady. Vlády sa menia, ale ľudia a občania zostávajú. Tak naozaj myslíme trošku dopredu a trošku s chladnou hlavou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, štyria páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mihál nech sa páči.

  • Ja sa pridávam k Ľudovi Kaníkovi a podpisujem sa pod jeho príspevok, pretože ja som očakával aj stále ako optimista očakávam pozitívnu diskusiu k tomuto dôležitému zákonu. A som prekvapený, že pani poslankyňa Vaľová, ako podpásovkami vyslovene napríklad vo faktickej poznámke ku kolegovi Hlinovi niečo hovorí na moju adresu, kde sa ja nemôžem brániť, pretože nemôžem na ňu reagovať, hej. Taký je rokovací poriadok. Ale pán predseda, pani kolegyňa to jednoducho nedodržiava. Čiže tuto sa diskusia zo strany poslancov za vládnu stranu SMER uberá tak, že hľadať prečo nie, prečo, čím by som ešte podpichol a vy ste zlí, vy ste to mohli vtedy a vtedy urobiť.

    Áno, ja som na tom úplne prvom rokovaní... Kde je pani kolegyňa? No už je preč. Na tom prvom rokovaní som nevy..., neskákal radosťou celý bez seba, že mám sa podpísať pod ústavný zákon, ktorým sa istým spôsobom potvrdí to, čo ste si tu prevalcovali v auguste 2012, zníženie príspevkov na 4 percentá. Naozaj som nebol nadšený. Ale dnes hovorím v súlade napríklad s Ľudom Kaníkom, že ten ústavný zákon je potrebný. A, prosím vás, zmobilizujte sa z tej apatie, do ktorej ste upadli po tej sobote aj vy, a nerozprávajte tu ideologické floskuly, ktoré ste naučení rozprávať x rokov, ale zamyslite sa nad podstatou tohto zákona. A zdôrazňujem ešte raz, veď vy sami, váš pán minister Richter ešte v auguste, ako som, som si pozrel z monitoringu, ešte v auguste 2012 po tej slávnej dvojtýždňovej letnej schôdzi na záver vyhlásil, že bude iniciovať rokovanie o ústavnom zákone. A my sme tu teraz priniesli presne to, s čím prišiel pán minister Richter. Sme, sme na tom prakticky vecne nezmenili ani čiarku. A vaši kolegovia, kolegyne tu začínajú vyťahovať takéto hlúposti, namiesto toho, aby konštruktívne diskutovali o veci. O veci, zdôrazňujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len ku kolegovi, lebo v zásade je to niekedy nevyhnutné, a aj, aj vy tak pracujete, aj ja tak pracujem, že sa mierne veci, robí taká skratka a veci sa zhyperbolizujú pre potreby toho, čo chce človek povedať, hej? Čiže ja keď som povedal, že niekto kupuje sám seba, tak som nemyslel, lebo ani zjesť sám seba nemôžte, hej, ale dá sa to urobiť ináč. A chcel, myslel som tým to, že akcionár DSS-ky, tá DSS-ka kupuje akcie, v ktorej má akcionár DSS-ky... No proste nechcem ani ľudí zaťažovať. A vy veľmi dobre viete, o čom hovorím, veľmi dobre viete, o čom hovorím. Hej? A to je zarážajúce, že je to možné. Podľa mňa to ne, ne, nemôže byť štandardom, že, a teraz si to znova skrátim pre potreby toho, čo chcem povedať: nemôžte kúpiť sám seba za peniaze tých druhých. Rozumiete? Kúpte si sám, kúpte, namaľujte si obraz a kúpte si ho sám od seba za dve miliardy. Kúpte si ho za svoje. Ale nemôžte si kúpiť obraz, ktorý vy namaľujete prostredníctvom iného, alebo vaša dcéra to namaľuje, a dáte zaň dve miliardy, ale nie z vašich, ale z cudzích. To som tým hovoril. A to je, to je princíp. A princíp nepustí. My sa môžme spoliehať na etický rozmer všetkých, ale tu verím, že sa na tom zhodneme, tu etika, to iba učia na školách, tu je problém, hej? Čiže práve preto by sme mali byť ostražitejší. To som tým chcel povedať. A je mi ľúto, lebo dobre, lebo aj vy narábate takýmto systémom. Takže ne, ne, nebolo to celkom korektné z vašej strany. Toto som myslel. Keď chcete, tak vám to poviem ešte raz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Kolega Kaník, hovorili ste aj vy o možnosti diskusie v rámci tohto zákona, ústavného zákona. A viacerí kolegovia sa vždy vyjadrujú, že treba najprv diskutovať, získať k tomu podporu a tak ďalej. Ja som sa tiež zúčastnil diskusií k novele určitých zákonov a bola tam naozaj aj vládna strana, aj ostatné opozičné strany. Vládna strana vyvolala toto stretnutie, teda tú odbornú diskusiu. Bolo ich niekoľko, by som povedal, že viac ako desať, ale nedosiahlo sa nič. A to je problém. To znamená, že tuná sa robí diskusia naoko, ale nič reálne sa nedosiahne. Tak ako tuná na vás reagovala kolegyňa, že je to politikárčenie. No politikárčenie je to z ich strany, pretože sa snažia spolitizovať túto tému. A naozaj mali by všetci pristupovať konštruktívne k vyriešeniu tohto problému, pretože je to problém, ktorý sa týka nás všetkých, ktorí pôjdeme v budúcnosti do dôchodku a radi by sme sa v prvom rade toho dôchodku dožili. To znamená, že sa to týka väčšiny občanov na Slovensku.

    A tak ako aj niektorí hovorili, že v súčasnosti, že sú nízke dôchodky, málo dôchodkov. No keby sa systém, ja to zopakujem zase, keby sa systém nastavil tak, že bude viacej práce, bude pribúdať aj viacej daní do štátneho rozpočtu, potom by sa dalo kalkulovať s tým, že sa dá narábať s financiami, ktoré sú určené aj na dôchodky. A potom sa môžeme baviť o tom, koľko, kde a aké percento a tak ďalej. A dokonca aj o demografii, ktorú tuná spomínal iný pán kolega, ktorý je aj zainteresovaný v Sociálnej poisťovni. Len táto vláda robí skôr opačné veci. Čiže rozprávajú niečo iné a potom robia niečo iné. Takže naozaj o tomto treba diskutovať. Ale práve tie, tá cesta ako dosiahnuť ten výsledok, ktorý potrebujeme, aby ten dôchodkový systém bol udržateľný, tak táto diskusia akosi tuná chýba a nie je k tomu zrejme zo všetkých strán.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová. Zapnite! Zapnite! Chvíľočku, vás poprosím. Máme trošku problém opäť so systémom.

    Dámy a páni, sme opäť svedkami okamihu, kedy technika poráža človeka. Odišiel riadiaci počítač, výmena bude trvať 20 minút, takže budeme pokračovať 18.20.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať po technickej prestávke, dámy a páni. Takže poprosím navrhovateľa a spravodajcu.

    S faktickou poznámkou pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. No asi by sme si mali povedať, že čo je hlavným účelom tohto zákona. Takže v prvom rade definovať starobné dôchodkové sporenie, definovať nedotknuteľnosť vlastníckych práv starobného dôchodkového sporenia, definícia nezrušiteľnosti starobného dôchodkového sporenia, úprava veku a úprava sadzieb. A podotýkam, že zaujímavé je aj to, že odkedy má účinnosť tento zákon. Takže to len na margo tých dišpút, ktoré sme tu počuli, vlastne politických debát, ktoré tu vedieme.

    A ja by som sa ešte pristavila pri slovách, ktoré povedal nedávno aj pán poslanec a zároveň generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. V jeho slovách som cítila akoby náznak toho, že on si uvedomuje potrebnosť druhého piliera, lebo tá bilancia Sociálnej poisťovne je naozaj veľmi zlá. Takto to možno nie celkom presne reprodukujem, ale takto som si to zapamätala, a súhlasím s tým. A tam treba dodať, že toto je len ochrana sporenia, dôchodkového sporenia. A v skutočnosti by sme mali ísť ešte oveľa ďalej. A dúfam teda, že vláda nad tým uvažuje, že čo bude robiť aj s prvým pilierom, pretože vieme, že dnes na jedného dôchodcu pracuje 1,6 aktívneho človeka, čo je veľmi malý podiel alebo veľmi málo. Jednoducho aj ten prvý pilier je neudržateľný. Takže mali by sme spojiť v úsilí, spojiť sily v úsilí ochrany sporenia, kde vieme, kde sú zadefinované peniaze, ktoré patria ich sporiteľom. Na druhej strane postúpiť aj o krok ďalej a robiť veľké asi zmeny, dôsledné zmeny aj v prvom pilieri, čo bude bolestné, ale určite pre udržateľnosť tohto piliera potrebné.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Nagy, do rozpravy.

    Pardon, reakcia, pán poslanec Kaník.

  • No ja len krátka reakcia na Alojza Hlinu. Lojzo Hlina, toto v tom zákone, o čom ty hovoríš, ja som ti veľmi dobre rozumel, o čom si hovoril, ja tomu rozumiem, to jedna z principiálnych záležitostí, ktorá tam od začiatku je. Až tam niekde niekto našiel nejakú škárku, cez ktorú sa dá bočne niečo spraviť, dobre, zapchajme ju. Ale tak ako ty si povedal, že to tu není, to sa dá robiť. Nedá sa to robiť. Nemôže nakupovať ani od matky, ani od dcérskych spoločností nič, investovať do nich, nič. Čínsky múr je jedným z princípov. Preto vravím, načo také silné slová tuto? Treba sa spýtať a podebatovať najprv, keď je tam diera. Ja prvý budem, ktorý bude hovoriť: upchajme ju. Ale toto je jedna z prvých principiálnych vecí, ktorá tam je. A na tom stojí ten systém, jeho bezpečnosť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, no nestihol som reagovať na tvoje úvodné slovo, ešte úplne prvé úvodné slovo, vo faktickej poznámke, lebo som nemal tu kartičku, tak využívam teda rozpravu, aj keď som neplánoval. Ale tie tvoje úvodné slová boli o trochu, dosť ideologicky prepletené ako tento posledný apel na pragmatický prístup. A tá ideologická výčitka bola najmä k postoju MOST-u – HÍD. Ty si nám, strane MOST-u – HÍD, vyčítal, že nechceme podporiť váš racionálny návrh a principiálny prístup. No, za stranu MOST – HÍD môžem povedať, že ste nás nepresvedčili, že je to racionálny návrh, lebo nemáte k tomu podporu vládnej strany. A za stranu MOST – HÍD chcem aj to povedať, že podľa nás nie je to ani principiálny návrh, lebo nemôže to byť principiálny návrh, keď len pred rokom a pol okresaný druhý pilier, za ktorý sme dva týždne bojovali a mali sme mimoriadnu schôdzu, teraz by sme, neprincipiálne by sme zradili vlastne tú myšlienku.

    Teraz máme posvätiť vlastne dva roky starý krok SMER-u smerom k tomu, že teda dá siahnuť na tieto peniaze? Pre mňa principialita je naozaj nekompromisný prístup. Principiálny je: nie. Ja sa opýtam: Aký je rozdiel zobrať niekomu polovičku úspor alebo celú úsporu? Podľa mňa to nie je o princípe, toto je o kompromisoch. Ja poviem, že kompromis nemám rád. Kompromisy, pri kompromisoch každý sa cíti, že niečoho sa vzdal, a v zásade je negatívny postoj k tomu. Ja mám rád konsenzus, kde každý má pocit, že niečo získal. A teraz možno my tu získame niečo. Ale ja sa opýtam: Čo získal takýmto prístupom ten sporiteľ, komu už polku úspory zobrali? Nič nezískal, nič nezískal. Tým nezískal. Tým sme len posvätili to, že prvú polku sme mu zobrali. A viete, o čo by sme prišli? O morálny apel, o morálny argument. A potom sa len už budeme hrať o číselka. To znamená, keby sa to menilo pred začatím sporenia, tak dovolím si tvrdiť, že áno, je otvorená vec. Okamžite jak niekto do toho vkladá akoby vlastné peniaze a rieši to a počíta s tým ako s vlastnými a potom zrazu zoberieme čo i len korunu, a to posvätíme, už potom ďalej bude len chodiť, že teda koľko a kedy. A to, že chceme vyššou, vyšším kompromisom dosiahnuť, že zabetónovať, aby to jedna strana nemohla rozhodnúť? Ja vás poprosím pekne, záleží tomu občanovi, že či jedna strana o tom rozhodla, že mu zoberú prachy, alebo tri strany vyskladajúce 67 %, a potom mu zoberú tie peniaze? Že im je to úplne jedno.

    A na záver ako chcem len to povedať, že teda načo nám vyčítaš nejakú neprincipionalitu, čo asi nemáme teda, lebo my sa držíme teda pôvodného, ale načo nám nevyčítaš neracionalitu, keď nie je tu žiadna dohoda? Ja mám taký názor, že jednoducho SMER dostal niektoré pravicové strany do situácie, že dnes už nemôžu obhajovať princíp, že nesiahať na úspory ľudí, lebo sami navrhujú tu nejaký znížený, znížené siahanie na tých ľudí.

    A na záver by som chcel povedať, lebo tuto aj toto odznelo, že SMER je nastavený na zrušenie druhého piliera, tak ja si myslím, že potom to aj urobia. A ja si myslím, že to už pred dvomi rokmi vedeli, že to urobia. A preto ja nevidím nijaký dôvod na to, aby pravica, aby opozícia, alebo keď minimálne strana MOST - HÍD by, sa vzdá, mala vzdať svojich princípov, aby urobil potom klišé k tomu, že keď ste súhlasili s tým, že 4,7, tak daná situácia bude, nám prinesie, že bude treba asi celých 9 zobrať.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Novotný, pani podpredsedníčka Jurinová, pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán poslanec Brocka ako posledný.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja som pozorne počúval stanovisko pána poslanca Nagya a možno niekoľko mojich poznámok. Nejdem sa s ním sporiť, ale rád by som možno aj na nejakých faktoch, ale aj tak trochu politicky povedal, ako to vidím ja a stotožňujem sa s navrhovateľmi tohto poslaneckého návrhu zákona. Môže sa MOST-u - HÍD aj mne, aj Ľudovi Kaníkovi páčiť delenie odvodov na dôchodky na 9 a 9 percent. A myslím si, že keby to tak bolo zostalo, bolo by to určite správne. Na druhej strane rozumiem ale aj argumentom a pozorne počúvam aj to, čo hovoria kolegovia zo SMER-u, že existujú problémy v Sociálnej poisťovni, o ktorých vieme aj my, ktoré vznikajú v priebežnom pilieri, a preto prišli aj s takým návrhom, aby sa teda znížil odvod do druhého piliera. To je politická realita. A teraz už budem hovoriť v politickej rovine. To je politiká realita.

    Ja si myslím, že Slovensko potrebuje druhý pilier. O tom som presvedčený. Ale myslím si tiež, že bude stabilný len vtedy, keď sa na tom dohodneme od prava do ľava, od stredu doľava aj doprava. Čiže musíme sa na tom dohodnúť všetci. Keď SMER ako najsilnejší subjekt v tomto parlamente hovorí, že si vie predstaviť ústavnú, a hovoril to v auguste 2012, ústavnú ochranu druhého piliera, tak ja si myslím, že je našou povinnosťou ako politikov nájsť taký konsenzus, aby bol zachovaný druhý pilier, prípadne aby sme priebežne vedeli do tohto druhého piliera zvyšovať pomer šetrenia občanov, ktorí si v ňom chcú šetriť. Toto nie je ústup z pozícií. Toto je len vnímanie reality. Pretože ak by sme boli zostali tvrdošijne, ak zostaneme tvrdošijne na pozícii 9 : 9, môže sa nám stať, že nejaký politický voluntarista, nemusí to byť Robert Fico, niekto, kto príde po ďalších voľbách alebo ďalších voľbách, nakoniec znárodní celý druhý pilier a nebude z neho nič. Preto je dôležité podporiť tento ústavný návrh zákona.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ako, že asi nám nepomôže nijako si vyčítať jedni druhému niečo. Ale ja

    by som chcela povedať, ak ste, pán poslanec Nagy, hovorili také dve zaujímavé veci, pre mňa veľmi zaujímavé veci: nemáte radi kompromis, že máte radi, máte rád konsenzus. To je akože pekné, ideálne, ale kedy sa vám to naposledy jako-tak podarilo, že keď ste niečo vážne riešili hlavne v politike, že všetko aby prešlo konsenzom? Ako málo je takých vecí.

    A tunak si myslím, že v rámci zachovania možno nejakej stability a kontinuity tak toto je, toto bola, teda teraz už nie je, vidíme, že realita je iná, ale bola to ponúknutá rukavica, ktorú opozícia prijala. Takže v tomto prípade sa mi tá principiálnosť zdá taká zvláštna, pre mňa nepochopiteľná, pretože, ako vravím, ak sa neprijme ani takéto riešenie, tak o chvíľu sa môže stať to, čo ste sám povedal, že oni boli rozhodnutí zrušiť druhý pilier a aj ho zrušia. Takže otázka je, chceme teda aspoň kontinuitu toho, že chceme mať vôbec druhý pilier, alebo nie? Pokiaľ áno, tak by sme mali na ten kompromis pristúpiť. Druhá vec je, že naozaj, že politicky vidíme, že to teraz nie je možné. Ale doťahovať sa, že, ja neviem, či, že prečo principiálne riešenia udržiavať a nie, to podľa mňa nemá zmysel v tejto chvíli.

    Ďakujem.

  • To, čo som počul od, z úst predrečníka Vila Novotného, som chcel povedať vlastne aj ja, takže to len skrátim. Nemáte dobrý postoj, pokiaľ ide o stranu MOST – HÍD k tomuto ústavnému zákonu, pretože tu hájiť nejakú, tvrdo svoju pozíciu skrátka nemá, nemá príliš zmysel. Takto sa jednoducho nikam nedostaneme. Ak má byť skutočne prijatá zhoda naprieč celým politickým spektrom zľava, sprava, zhora, zdola, tak postaviť si hlavu na tom, že musí byť 9 %, keď vieme, že strana SMER takéto niečo nikdy nepripustí, je jednoducho vopred, ako keby ste povedali, že tam my ten ústavný zákon skrátka nechceme. Ako postaviť si nejakú podmienku, o ktorej v podstate dopredu viem, že je nesplniteľná, to vlastne znamená, že do tých rokovaní idem s tým, že ja tie rokovania vlastne budem len tak nejako kamuflovať a niečo hrať, ale, ale v skutočnosti je zbytočné, aby som tam vôbec chodil. Nie je to dobrý postoj. A bojím sa trošku, aby sa nám to všetkým nevypomstilo, pretože vláda Roberta Fica bude tu vládnuť ešte dva roky a bude musieť riešiť ďalej problémy, ktoré riešiť nevie inak ako tak, že siahne na úspory sporiteľov v druhom pilieri. Ak by bol prijatý ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému, kde máme zásady, úspory sú osobným vlastníctvom, sporenie je nezrušiteľné a tak ďalej a tak ďalej, v druhom čítaní by sme tam mohli urobiť ďalšie nejaké zmeny, vylepšiť to ešte. Ak takýto ústavný zákon nebude, a on by mohol byť, ak takýto ústavný zákon nebude, tak SMER bude mať jednoduchšiu cestu k úsporám sporiteľov. A kto sa potom k tomuto prihlási?

  • Pán poslanec Brocka, aj keď nie je tam poznamenaný, nech sa páči, na tabuli.

  • Pán kolega, zdôvodňujete, že prečo sa váš klub nepridal k tejto iniciatíve ústavného zákona o ochrane druhého piliera. Hovorili ste, že keby ste sa pridali, tak by ste, v úvodzovkách, posvätili terajší stav, keď SMER zásadne znížil odvody z 9 na 4 percentá.

    Pán kolega, ono je to inak. Keby ste sa vy aj pridali k tejto iniciatíve, to nestačí na záchranu druhého piliera. Dokonca ani v tomto okresanom stave. Mne je len ľúto, že SMER zneužíva vašu argumentáciu, že on to podporí, iba keď bude opozícia jednotná, keď sa aj vy pridáte Ja si myslím opak. Keby ste sa aj vy pridali, SMER to ani tak nepodporí. Jednoducho ja tento náš návrh, túto iniciatívu považujem za príležitosť povedať o tomto riziku, že SMER chce znárodniť úspory sporiteľov, že SMER chce siahnuť na úspory 1,5 mil. sporiteľov v druhom pilieri. V tejto chvíli sa mi zdá aj toto málo, len ako vykríknuť a povedať, že takéto riziko tu je, aj to sa mi zdá byť nevyhnutné alebo potrebné. Lebo pri tej osemdesiattrojke dnes jednoducho naviac nemáme. Čiže aj keby ste sa pridali, pán kolega, aj tak druhý pilier nezachránime. Mňa len mrzí, že SMER zneužíva váš postoj na argumentáciu, na také falošné zakrývanie svojich budúcich zámerov.

  • S reakciou pán poslanec Nagy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. No tak idem odzadu. Ja si myslím, že SMER môže hocikedy, hocijakú argumentáciu vymyslieť, aj keby sme sa pridali. Nepotrebuje žiadnu argumentáciu. To vidíme denne pri hlasovaniach desaťkrát, že bez argumentácie, bez prihlásenia sa do rozpravy jednoducho nezahlasuje alebo sa zdrží. Takže toto, toto neobstojí.

    Potom hovoríme, že teraz či sme ako nejakí Talibanci alebo čo? Nehnevajte sa, dva týždne sme o tomto rozprávali. Vtedy sme nevedeli, že 83 hlasov má ten SMER? Čo si teraz myslíme?

    A keď, pán Novotný, ak, ak priznávame, že teda ako, ak, ak si myslíme, že problémy sú dôvodom, finančné problémy v Sociálnej poisťovni sú legitímnym dôvodom, aby sme znížili z deväť na štyri, sedem, tak potom prečo chceme tu nejakým umelým navyšovaním a politickým tlakom túto legitimitu už ďalej nepriznávať? A čo keď bude ešte horšie?! Toto hovorím. To je proste, práveže týmto priznávame, že je to legitímne, lebo majú problémy, no tak môžme zobrať, no akurát viac hlasov bude k tomu treba.

    A čo sa týka, na záver ešte k pani Jurinovej. Konsenzus ja nemyslel som konsenzus politický, ale myslel som konsenzus v prospech toho človeka, o ktorého sa tu my bijeme, o ktorého peniaze my sa tu bijeme. On nemá z toho, on z toho nemá konsenzus. My môžme z toho mať konsenzus, že môžme niekde to povedať, že sme aspoň niečo dosiahli, aspoň sme niečo. Ale on čo získal? On normálne nezískal nič. Jemu sme posvätili, že polku sme mu zobrali, to je celé.

    Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte teda aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. A musím teda na úvod skonštatovať, že som sa vyjadroval pred pár dňami aj na túto tému, samozrejme v rámci tzv. anuít, respektíve spôsobov výplaty dôchodkov z druhého piliera, ktoré som veľmi ostro kritizoval. Ale možno dovoľte mi zopakovať, zopakovať niektoré veci, čo som už povedal, ale poviem aj niektoré nové veci.

    V prvom rade, čo sa týka ústavného zákona, áno, pán kolega Hlina mal svoju pravdu asi iným spôsobom, že jednoducho pokiaľ skutočne to myslíme vážne, tak existuje štábna kultúra a veľmi dobre vieme, že pokiaľ to chceme presadiť, tak na to treba ísť úplne ináč, a nie takýmto spôsobom. Veľakrát sme boli svedkami návrhov ústavných zákonov, dokonca aj ja som navrhoval ústavný zákon o stabilite daňového systému, pričom aj niektorí kolegovia z opozície nehlasovali za to, ale úprimne povedané som vedel, že proste, že, že, že to, že to neprejde. A takisto myslím si, že aj tuná všetci kolegovia vedia, že keďže to nie je dohodnuté so SMER-om, tak akože jednoducho skôr len, len sa striedame pri pultoch.

    Takže úprimne povedané, ja som sa tešil na to a skutočne som povedal, aj teraz vyhlasujem, že bol mi veľmi sympatický záujem prijať nejakú ústavnú dohodu, alebo napriek, napriek politickému spektru o dôchodkoch, keďže som spomenul, že som bol súčasťou ústavného zákona alebo spolupredkladateľom tzv. dlhovej brzdy, a musím povedať, že zase poďakovať všetkým kolegom od Štefanca, cez Kollára, cez Kažimíra a ďalších, kde sme to skutočne profesionálne, sme sa stretávali, nevykrikovali sme cez médiá, ale jednoducho sme rokovali a každý detail zákona sme doťahovali. Takže to bol profesionálny prístup a taký má byť.

    Žiaľbohu, tento systém, alebo, respektíve, respektíve táto, táto agenda, ktorú, áno, iniciovala strana SMER, a tá agenda bola, ja vám to ukážem, jedine na, na jednej A4. Takto, jak to tu je, toto sme dostali, osem bodov. Ja to nebudem čítať. Pán kolega Mihál správne poznamenal, že, že do tohto zákona dali niektoré body, ale niektoré aj nedali, čo sme, čo bolo pôvodne tuná. Nemusím hovoriť. Ja len, ja pre tých, ktorých teda podrobnejšie vás to zaujíma, takže dokonca aj titulok toho je Návrh zásad ústavného zákona, ktorým sa ustanovuje dôchodkový vek, priemerný osobný mzdový bod, doba poistenia a sadzby povinných príspevkov.

    Ja som na začiatku, na začiatku hneď povedal a všeobecne je to známe, toto moje vyjadrenie, že my nesúhlasíme so znížením sadzieb do druhého piliera. To som povedal. To znamená, že so všetkými ostatnými bodmi som súhlasil, len som povedal, že s bodom 1 nesúhlasím. Potom som sa pýtal pána ministra, či má problém s tým, že chcú všetky tie body odsúhlasiť naraz, alebo nie. Povedal, že nemá s tým problém, inými slovami, že môžme sa dohodnúť na tých veciach, s ktorými budeme súhlasiť. A tretiu vec som povedal, čo správne pani Vaľová povedala, že som podmienil vôbec rokovanie o druhom pilieri – pozor, dôchodky nie sú len o druhom pilieri, dôchodky sú úplne o mnohých iných veciach, nielen o nejakých príspevkoch, žiaľbohu, sa to zvrhlo len na tie príspevky alebo výšku príspevkov –, že som podmienil, aby ľudia vedeli, akým spôsobom sa bude vyplácať a aby aj na tom bola dohoda. Takže to som podmienil a to je pravda. Pretože keď vy urobíte zlý výplatný systém, tak aj tak je úplne jedno, že koľko percent máte v tom prvom pilier. Úplne jedno. Keď to zle urobíte, tak jednoducho. A ja si dokonca myslím, že ten návrh zákona, čo predložil SMER, čo sme rokovali, je veľmi zlý. A mimochodom, len ako perličku poviem, len s hlasmi SDKÚ a SMER-u to bolo posunuté do druhého čítania. Keď už sme tak osobní, ktorá strana čo. Ostatní všetci koaliční, teda opoziční poslanci buď sa zdržali, alebo boli proti. Takže to je prvá poznámka. To znamená, že náš postoj bol od začiatku zrejmý.

    Druhá poznámka. Nedá mi, neprečítať a možno to už je len otázka teda, teraz som len skôr politický, ale ja si myslím, že aj sporitelia by vlastne mali vedieť, že o čo tu ide. Keď hrozilo, že SMER zníži príspevky, čo už bolo v parlamente, tak sa spustila petičná akcia a štyri strany SDKÚ, SaS, KDH, MOST - HÍD sa dohodli na takejto deklarácii (vystupujúci ju ukazuje plénu), ja vám ju prečítam, pretože jednoducho je to dôležité, keďže nás obviňujú, že sme nekonzistentní a neprincipiálni.

    "Deklarácia politických strán SDKÚ, KDH, MOST – HÍD a SaS o ochrane dôchodkových úspor občanov. Opozičné strany sa spoločne zhodli na tom, že pripravovaný vládny zásah do druhého piliera znamená masívne zníženie dôchodkových úspor občanov s priamym negatívnym dopadom na zníženie výšky budúcich dôchodkov, na zníženie schopnosti Sociálnej poisťovne vyplácať dôchodky z priebežného systému. Zníženie príspevkov na osobné účty občanov v druhom pilieri z 9 na 4 znamená ochudobnenie 70 % pracujúcich občanov o 600 mil. eur ročne. Tieto peniaze by inak boli vlastníctvom občanov, zabezpečovali by im istoty pre pokojné prežitie staroby. Vláda Roberta Fica sa rozhodla siahnuť na tieto úspory, privlastniť si ich a vymeniť ich za nesplniteľný prísľub zabezpečenia budúcich dôchodkov z prvého priebežného piliera. Pokladáme to za tak veľké poškodenie majetku občanov a ich dôchodkov, že považujeme za nevyhnutné vyzvať ľudí, občanov, aby pozdvihli svoj hlas a prejavili svoj názor na tento pripravovaný zásah, zásah do ich majetku.

    SMER sa uchádzal o hlasy voličov, opakovane popieral, že plánuje takéto radikálne zásahy do druhého piliera a zmenšiť majetok na osobných účtoch občanov. Dnes vykonáva práve opak. Sme presvedčení, že koná proti záujmu aj svojich vlastných voličov. Sme presvedčení, že ľudia boli zavedení a oklamaní, na základe tohoto musia dostať šancu povedať svoj názor.

    Opozičné strany SDKÚ, KDH, MOST – HÍD a SaS sa preto zhodli na tom, že podporia všetky formy občianskeho protestu proti vládou pripravovaným zmenám v druhom pilieri. Predovšetkým aktívne podporia petičnú akciu, ktorú vyhlásilo Občianske združenie SPORITEĽ, ktoré má za cieľ zbierať podpisy občanov, ktorí podporujú zachovanie príspevku na osobné účty vo výške 9 percent.

    Dolupodpísané zúčastnené opozičné strany sa dohodli na vytvorení výboru pre podporu aktivít, ktorý bude vývin situácie koordinovať a riadiť podporu jednotlivých aktivít. Využijeme všetky naše kapacity, stranícke štruktúry, webstránky, facebook a ďalšie informačné kanály na podporu aktivít. Naším cieľom je získať minimálne stotisíc podpisov, aby sme prinútili vládu a poslancov SMER-u, aby vypočuli hlas občanov. Konáme tak preto, lebo sme presvedčení, že obhajujeme záujmy väčšiny pracujúcich občanov Slovenska, ktoré sa vláda chystá..."

    Páni, a teraz vy nám budete vyčítať, že my, MOST - HÍD, teraz máme súhlasiť s niečím, čo urobila strana SMER? Tak aspoň, keď to chcete presadiť, tak jednoducho našu stranu na vašom mieste by som ako skutočne nebral, pretože ak tu niekto je konzistentný, a my keď podpíšeme niečo, tak proste podpíšeme a držíme slovo.

    Čo sa týka, čo sa týka toho, že, že sme... Jaj, ešte možno predsa len pri tejto, pri tejto vete, jedna tá myšlienka bola, čo sa mi Julo Brocka páčil, že čo povedal, že ani toto, keby sa prijalo, že ani toto není istota, že vôbec, vôbec sa niečo s tým stane. A mimochodom, ja teraz som si, pri tých slovách som si spomenul na takzvanú Mníchovskú dohodu, čo ma napadlo z dejín, kde jednoducho sme si mysleli, že, alebo niektoré veľmoci si mysleli, že keď Hitlerovi pustia tie Sudety, že vlastne tým zachránia mier. Ako nemyslite si, aj keby to takto nejako prešlo, alebo čo, že toto by bola tá záchrana. Lebo ako hovorím, že pokiaľ by sa prijal zlý zákon na tému výplaty anuít, čo sa zlý aj ide prijať, alebo proste tie formy ako oklieštiť ten druhý pilier, není len o ochrane, to je proste, štátne dlhopisy a všelijako. Keď niekto nemá rád niečo, tak má "n" spôsobov, ako to poškodiť.

    Takže ďalej tým chcem povedať, že určite strana MOST - HÍD, a ja som hrdý na to, mimochodom, že sme túto petíciu podporili, ja som hrdý na to, že sme konzistentní. A dokonca si dovolím trúfnuť povedať, neviem, či ostatné strany, ale my sme prijali hospodársku víziu strany, v ktorej sa jasne hovorí, jasne hovorí, že my, strana, budeme presadzovať aj napravovať zlé rozhodnutia súčasnej vlády a sme aj za to, aby sa vrátila príspevková sadzba na úroveň 9 percent. A to sme prijali vo svojom straníckom dokumente. Ja možno ako osoba by som ešte išiel ďalej, že treba aj pouvažovať o odškodnení, ale teraz to akože nechcem riešiť.

    Áno, bolo tu, bolo tu, mne sa Jožko Mihál akože páčil, lebo povedal, aj on to cítil, že je tu taká snaha, ja neviem tie slová, ale snaha legitimizovať proste to, čo sa urobilo. To znamená, že vlastne aby bolo jasné každému, toto, čo je v tom ústavnom zákone, to je súčasný stav, akurát slovo minimálne, hej? A jednoducho to je len legitimizovanie toho, čo sa stalo, a samozrejme, potom ťažko, ťažko, keď pôjdeme do politických diskusií, budete hovoriť strane SMER, že nedodržuje sľuby, keď ona nám povie: však vy ste to tiež chceli, však vy ste tiež chceli, vy ste súhlasili s tým znížením peňazí.

    A ešte už len na zamyslenie otázku: a teraz všetky zlé zákony, čo urobí strana SMER, v mene toho, že aby to neurobila ešte horšie, budeme takto posudzovať? Zaviedla daňové licencie? Teraz chcete prijať ústavný zákon, že schvaľujete daňové licencie, aby náhodou sa ešte nezvýšili? Ako rečnícka otázka. Ja teraz nevyčítam nikomu nič, len pochopte aj naše, naše postavenie. A mimochodom akože určite my sme poslední tí, ktorí, môžte povedať, že nahrávajú strane SMER. Aj po, po tých voľbách, hej? To akože, dúfam, že nikoho to ani nenapadne.

    To znamená, že naša pozícia je jasná. Samozrejme, každému je jasné, že to neprejde. Ja som povedal ešte ďalšiu vec, že pre nás je veľmi podstatné, tá anuitná novela, ktorú ja považujem za veľmi zlú. A to sa týka druhého piliera. A pokiaľ bude tak schválená, ako to prešlo do druhého čítania, bude to priame poškodenie sporiteľov. A ja si dokonca myslím, že môže to byť veľmi protiústavné, tá novela. A uvidíme, ako to dopadne, ale ja teda ubezpečujem aj sporiteľov, aj ostatných, že urobíme všetko možné pre to, aby jednoducho tie peniaze, čo mali, mohli si slobodne vybrať a nenútili ich urobiť, uzatvárať nevýhodné zmluvy.

    Takže ja ešte ku kolegovi Nagyovi, chcem ho podporiť a poďakovať, pretože tiež zadefinoval náš postoj. A ja si myslím, že kto chce tomu postoju rozumieť, rozumie. Kto nechce, nerozumie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja, štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Veľmi dobre sa mi počúvala, počúval text tej, toho vyhlásenia k druhému pilieru, tej deklarácie, pretože som ho sám napísal. Iniciátorom celej tejto aktivity ochrany druhého piliera bola SDKÚ - DS a ja som bol poverený touto koordináciou a z mojej autorskej dielne je samotný text tej deklarácie. Vyzbierali sme tú petíciu. Neviem, Ivan, koľko ty si doniesol podpisov, ale, ale máme vyzbieraných stotisíc, ale máme. Máme vyzbieranú petíciu. A ako som povedal, to už dneska kľudne môžeme zase rozvinúť vojnu ideologickú, mlátiť tu petíciami a potečie krv politická po týchto schodoch. Ale ľuďom to nebude pomáhať. A o tomto to tu je.

    My sme urobili všetko pre to, aby sme druhý pilier ochránili v jeho pôvodnej podobe. Teraz je našou povinnosťou zabezpečiť, aby nebol zlikvidovaný úplne, pretože keď bude zlikvidovaný, už ho nikto nevzkriesi. Keď prijmeme ústavný zákon, vytvoríme možnosti, aby sme sa vrátili postupne minimálne na tie úrovne, kde bolo, akonáhle na to bude politická sila a vôľa. Keď toto niekto nechápe, tak sorry.

  • Mne sa práve tieto scény, ktoré tu teraz prežívame, na politike aj páčia, aj nepáčia. Ja ako matematik vzdelaním aj vo svojej praxi, kde keď je raz jedna a jedna dve, tak, a nie tri, tak sa mi niekedy ťažko dá posudzovať prejav, napríklad teraz Ivan Švejna. Ten prejav bol výborný. Ako keby som sa skrátka zobudil z päťročného spánku a prišiel s tým, že počúvam Ivana Švejnu, tak päť hviezdičiek. Lenže v tom kontexte, v ktorom zaznel, výborný nebol ani zďaleka. Jednoducho, to je niečo, ako o tom pohári, ktorý je do polovice plný vodou, a teraz bavme sa, či je poloprázdny alebo poloplný. Jednoducho z pohľadu opozície, z pohľadu tých, ktorí robíme všetko pre to, aby druhý pilier bol silný, aby priniesol dobré dôchodky v budúcnosti mladšej, strednej generácii. Je, fakt je ten, že sme boli zatlačení do hlbokej defenzívy, keď to poviem v rámci teda tých vojnových terminológií, ktoré tu zaznievajú, a tu máme možnosť postaviť pevnú stenu, za ktorú nás ten, kto druhý pilier nemá príliš v láske, už zatlačiť nebude môcť. Skrátka tu získame nejakú pôdu pod nohami, na ktorej môžeme ďalej stavať, a máme garanciu, že horšie sa už nestane.

    Ty teda, Ivan, tvrdíš, že to je tak zlé, že už kašlime na to, lebo aspoň aby sme mali v televíznych diskusiách, o čom rozprávať. No ja kašlem na televízne diskusie, ja chcem urobiť všetko pre to, aby druhý pilier znovu vstal z mŕtvych, a k tomu potrebujeme tento ústavný zákon. Naviac, keď sám minister Richter s tým prišiel, ako s jeho iniciatívou. Tak to využime. Čiže kvôli tomu, aby som v televíznej diskusii bol za pekného, aby som mohol mávať všetkým možným a rozprávať, že ako ja toto?! No ja som preto do politiky nešiel. Ja som šiel preto, aby som robil dobré veci, o ktorých som presvedčený, že ich treba robiť. A ústavný zákon na ochranu dôchodkového systému je jednoducho, v momentálnej situácii je veľmi potrebný zákon.

  • Ďakujem. Ja by som chcel podporiť Ivana, lebo on naozaj sa tejto téme úplne najviac venuje asi aj zo všetkých, ktorí možno pracovali aj pred rokom a pol pre záchranu toho druhého piliera. Vie, o čom rozpráva. Už aj vtedy tu odznel kopec argumentov, ktoré neviem, či teraz zabúdame, že na úrovni 4,5 – 5 % vlastne ten systém je odsúdený na zánik. Tak teraz toto chceme zabetónovať? To je moja prvá otázka. Tu fakt ja vidím, prepáčte, odborníci, normálne schizofréniu. To zrazu je dobré? Vtedy bolo zlé? A teraz už je dobré?

    A po druhé, a po druhé, politicko-takticko-pekným papierom mávať a tak ďalej. Prečo sme nepočkali, kým SMER predloží návrh ústavného zákona? A potom sa k tomu poďme pridať! Čo, čo my tu akože chceme niečo vybojovať, čo oni (vyslovené s pobavením), oni nijako nerobia. Prečo? Hovorím, sami seba znevýhodňujeme, klameme, oklameme vlastné princípy, a pritom dobre vieme, že oni s týmto aj tak nebudú súhlasiť. To je môj názor.

  • Ďakujem pekne za slovo. Moja prvá poznámka je, že či vnímame princíp, alebo vnímame parametre. Ak vnímame princíp a chceme zachrániť druhý pilier a chceme, aby aj moja generácia ľudí, ktorí tvrdo pracujeme od rána do večera, mnohí moji kolegovia, priatelia, kamaráti v niekoľkých zamestnaniach, keď prídeme raz do dôchodku, sme tiež aj nejaký dôchodok mali, alebo sa bavíme o parametroch nastavenia tohto princípu.

    Treba povedať, že celá opozícia tu bojovala v lete 2012 ako levy, aby zachránila druhý pilier v nastavení 9:9. To sa nám ale nepodarilo, SMER bol silnejší, je silnejší stále a zmenil toto nastavenie. To je skutočnosť dnešného dňa. Máme obavy, že sa môže stať, že druhý pilier, nehovorím, že to urobí SMER, môže to urobiť niekto iný v tejto krajine, úplne zanikne a bude znárodnený tak, ako sa to udialo aj v niektorých iných krajinách, aj v našom blízkom susedstve. To, čo ale SMER naznačil na konci diskusie v roku 2012 v lete, je, že si vie predstaviť ústavným zákonom ochrániť druhý pilier. A teraz si myslím, že by sme sa mali zjednotiť na princípe. Parametre sú vec, ktoré sa môžu meniť aj v súvislosti s nejakými ekonomickými ukazovateľmi. Tým nechcem povedať, že ospravedlňujem zníženie odvodu do druhého piliera z 9 na 4 % problémami v prvom pilieri v Sociálnej poisťovni. Práve naopak, ja si myslím, že čím viac si budeme šetriť do druhého piliera, tým je to lepšie, ale nechcem zbožštiť parametre. Ide mi o princíp. Preto nesúhlasím s tým, čo povedal Ivan Švejna.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči. Áno? Pán poslanec Švejna, stlačte trojku.

    Nech sa páči.

  • Ááá, vytiahnem a zasuniem, dobre, už to ide.

    Ďakujem. No, neviem, ako reagovať, tak skúsim len reagovať s takou vetou a trošku zamyslením pre tých, kto počúva túto diskusiu. No viete, tí politici, oni strašne sú pokryteckí. Je to povolanie, ktoré najviac asi sa hodí k tomuto slovu, a vedia napríklad, že ako čo dopadne, ale stále tvrdia, že je to nejako ináč. Takže platí to aj, aj, veľakrát aj v tejto diskusii, že proste vedia, že pokiaľ to není dohodnuté, tak jednoducho aj tak to neprejde. A veľmi dobre vedia, že keby my sme nesúhlasili, MOST - HÍD, tak by si našli, že proste, že musia všetci poslanci alebo čokoľvek iné, akože to je to najmenej. Ja rozumiem, že každý má svoj postoj vytĺkania politického kapitálu, ale ja som jedine prosil, aby ste sa neobúvali do MOST-u - HÍD. Jednoducho za to, že my sme konzistentní a to, čo hovoríme, aj dodržiavame, a každý aj do budúcna bude vedieť, keď sa s nami na niečom dohodne, takže jednoducho my neotočíme, tak jednoducho to je naša vlastnosť a vôbec tu nejde o nejaké percentá. A tak ako hovorím, že obávam sa, obávam sa, že viete, že toto, čo teraz robíte, aj tak je to dopredu zabitá iniciatíva.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Podmanický, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, keby sme chceli zrušiť druhý pilier, tak by sme to urobili v lete 2012. Vtedy sme mali v Národnej rade rozbehnutý veľký boj, vtedy sme to mohli urobiť. Už by sme viac na tom neutrpeli, ako sme utrpeli tých úderov od vás. Takže nie je potrebné, pán poslanec Brocka, strašiť tým, že ideme rušiť druhý pilier. Napokon, prečo by sme to teraz v polovičke vládnutia otvárali?

    Ak prišiel minister Richter s ústavným zákonom, tak prišiel z jedného dôvodu. Z nášho pohľadu nie je ani súčasné nastavenie druhého piliera úplne najlepšie, ale vždy je pre nás lepšie, ako zas vaše návrhy zaviesť znova 9 % a tak ďalej a tak ďalej. Takže aj z nášho pohľadu je dobré, aby sme sa dohodli na ústavnom zákone, ktorý zavedie určitú, aj keď možno nie všeobjímajúcu, ale elementárnu stabilitu. V demokracii je to tak, že vy máte jeden názor, my máme iný názor, vy máte argumenty pre svoj názor, ktoré sú racionálne, opodstatnené, ale aj my máme argumenty, ktoré sú racionálne a opodstatnené. Ale ak tu máme pre Slovenskú republiku zaviesť nejaký stabilný systém, no tak sa musíme dohodnúť. Každý musí urobiť nejaký kompromis, nejaký ústupok. Takže z môjho pohľadu je veľmi dobrým riešením prijatie ústavného zákona o dôchodkovom systéme, ktorý tu zavedie určitú stabilitu.

    Ja to nehovorím teraz preto, lebo sme to, povedal to pán minister, povedali to niektorí ďalší naši politici. Ja som mal takýto názor, môžete si ho nájsť v médiách, ešte v roku 2010 aj 2012, že treba nájsť dohodu medzi opozíciou a koalíciou na niektorých základných témach tejto spoločnosti, či je to dôchodkový systém, ja by som tam zaradil aj potravinovú bezpečnosť, energetickú bezpečnosť, niektoré ďalšie témy, s ktorými by sa nemalo hýbať výmenou vlády, lebo potom to vlastne všetko ohrozujeme. Takže preto naozaj máme úprimný záujem na prijatí ústavného zákona. A ak to minister Richter povedal po tom ťažkom lete 2012, tak to bolo naozaj úprimné. Začali rokovania, lebo sami ste videli, pomaly z každej politickej strany ste mali odlišný názor na to, ako má byť ten systém nastavený, ako ďalej pokračovať. No je to normálne, je to zložitý systém, ktorý má veľa parametrov, každý máte naň nejaký iný názor, ako aj my naň máme nejaký iný názor. Ale ak sa máme dopracovať k spoločnému výsledku, musíme sa dohodnúť.

    Predloženie tohto ústavného zákona je z tohto pohľadu podľa mňa predčasné. Bolo treba počkať a pokúsiť sa ešte o dohodu aj s MOST-om - HÍD. Aj keď, ale to je len môj osobný názor, aby ste ma nebrali za slovo, ja by som netrval nutne na podmienke, že musí sa pripojiť aj MOST - HÍD. Netrval by som a možno, že dospejeme k tomu, že ústavný zákon prijmeme všetky ostatné politické strany. Ak máme podmienku, že chceme, a pán minister Richter ju povedal, že chceme, aby bola dohoda všetkých politických strán, a teda aj MOST-u, tak to povedal z niekoľkých dôvodov. Ale asi ten najdôležitejší je ten, že predsa len ten ústavný zákon, ktorý chceme prijať, rieši aj niektoré citlivé otázky, napríklad dôchodkový vek. Sú tam aj niektoré ďalšie otázky, ktoré sa dajú ľahko zneužívať v politickom zápase. Ak sa chceme vecne dohodnúť na nejakom riešení, tak východisko by malo byť také, že o tomto nebudeme viesť politický zápas, aby sme sa dohodli. Takže z tohto pohľadu preto chceme presvedčiť aj MOST, aby sa pridal k tej spoločnej iniciatíve, aby sme sa dohodli na znení, ktoré bude stabilné, ktoré nebudeme po každých voľbách spochybňovať. Takže je to skôr tento zámer.

    Neviem už ktorý pán poslanec spomínal to porovnávanie, že pri ústavnom zákone o rodine a justícii stačili dve politické strany a tu chceme všetky politické strany. Jednak je tam ten dôvod, ktorý som povedal, že sme to, túto podmienku našu sme povedali pred dvoma rokmi z toho dôvodu, ktorý som povedal, ale jednak ten dôchodkový systém, hoci môžeme mať rozličný prístup k nemu, dá sa v podstate racionálne nastaviť a dá sa tam nejaká pragmatická dohoda. Dá. Pri ústavnom zákone o ochrane rodiny by sme nikdy nepresvedčili poslancov zo SaS-ky, aby za to hlasovali. Čiže tam postaviť takúto podmienku vzhľadom na to, že to je eticko-hodnotová záležitosť, dopredu by znamenalo, že by sa ten zákon nikdy neprijal, lebo hodnotovo máme na niektoré otázky úplne odlišný pohľad.

    Takže ja vás chcem vyzvať, vážení kolegovia z opozície, aby sme dali ešte trocha času na dozretie tohto návrhu zákona. Napokon, spomínate si možno, ako na tom prvom stretnutí pán poslanec Brocka v podstate zásadne sa vtedy vymedzil proti prijatiu takého zákona. Pán poslanec Mihál mal nejaké pripomienky a tak ďalej. Ale pri tej diskusii sa mnohé tie problémové otázky odstránili, dnes už v podstate, až na nejaké detaily, panuje zhoda medzi predkladateľmi tohto ústavného návrhu zákona a našou stranou. V podstate čakáme ešte, či je ochotný aj MOST urobiť nejaké ústupky.

    Takže ja chcem na záver, lebo naozaj už je pokročilý čas a ešte aby ste mohli povedať faktické poznámky, ja chcem vyjadriť naše stanovisko, že naozaj máme úprimný záujem na prijatí ústavného zákona o dôchodkovom systéme. Máme úprimný záujem. Treba nechať tomu čas, nech prebehnú normálne diskusie, aby sme ho spoločne predložili do Národnej rady, aby to neboli nejaké preteky, že kto to skôr predloží, ale aby sme dospeli k riešeniu, ktoré bude relatívne prijateľné pre všetky strany.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca piati poslanci s faktickými poznámkami. Páni poslanci, dokončíme tento bod, aby sme zajtra mohli pokračovať ďalším bodom programu. Je všeobecný súhlas, aby sme rokovali aj po devätnástej? Áno, ďakujem veľmi pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Najprv tak úsmevne. Páni poslanci z MOST-u, počuli ste? Stačí sa pridať k tejto iniciatíve a aj SMER to podporí. No a teraz vážne.

    Pán Podmanický sa pýtal, že prečo by sme rušili druhý pilier? Pán kolega, túto otázku by ste mali položiť pánu ministrovi Richterovi, nie nám z opozície. Veď váš pán minister hovoril o potrebe inšpirovať sa v okolitých krajinách, v Maďarsku, v Poľsku. A ja som nezachytil, akú inšpiráciu tým myslel. Ja len to viem, že spomínal, že v Maďarsku aj v Poľsku druhý pilier zrušili, znárodnili úspory sporiteľov. Takže, pán kolega Podmanický, stačí, keď sa vy pridáte, keď sa vy pridáte, a budem vám veriť, že druhý pilier nechcete zrušiť.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja len na upresnenie, ja nikdy som nemal problém s dôchodkovým vekom. Ja som dokonca pána ministra pochválil na mnohom, že urobil veľa zmien, parametrických, v prvom pilieri, ani najmenší problém. Ja som mal len jeden jediný problém, a to je, že som odmietol súhlasiť s tým, že súhlasíme so znížením príspevku do druhého piliera. A ja som sa pána ministra pýtal, podmieňujete ústavný zákon súhlasom všetkých 8 bodov? On povedal mi vtedy, že nie. To znamená, ja som ochotný kedykoľvek, a vôbec nemusíme sa stretávať so všetkými stranami, podporiť tie správne zmeny, čo sú v prospech udržateľnosti napríklad prvého piliera, či už budem hovoriť o predĺžení minimálneho obdobia a poistenie a tak ďalej a tak ďalej. Najmenší problém. Jedna jediná vec, čo mi vadila, ostatné mi nevadili.

    Ďakujem. Teda nám.

  • Ďakujem. Pán poslanec, tento zákon zreje už pomaly dva roky. Mňa by zaujímalo, že či, koľko by sme mali čakať, aby to nejak dozrelo v radoch vašich, že teda naozaj ste ochotní nejakú relevantnú verziu predložiť, o ktorej by sa dalo hovoriť, a nečakať na to, aby sa zomieľala opozícia s týmto. A čo sa týka toho, že dávate podmienky typu každá politická strana, ako toto neviem proste, jednoducho vysvetliť. A vy ste to tak odôvodnili, že najprv ste povedali, že lebo povedal Richter, a potom, o minútu neskôr, ste povedali, no preto, ako som vysvetlil, že to bolo odôvodnené už na začiatku. A ja si myslím, že prečo potom nie každý poslanec? Veď každý poslanec tu dostal mandát, máme tu kopec, pomaličky už 1/3 sály. Oni by nemali nejako tiež svojím mandátom prispieť k tomu? A viete dobre, že to, čím viac nereálnych podmienok budete dávať, tým viac-menej dôveryhodné celé vaše konanie bude. A áno, v niektorých prípadoch meníte naozaj ústavu a v takých veciach, ktoré niektorých ľudí naozaj môžu uraziť, naozaj môžu zneistiť, a napriek tomu to urobíte, len kvôli nejakým povedzme, že politickým dohodám, a tu zrazu potrebujete alebo vyžadujete päť politických strán.

    A na záver, čo sa týka toho sľubu, tak dneska sme mali tú možnosť, strana MOST - HÍD, zažiť pri hlasovaní o zákone o dráhach o používaní jazyku národnostných menšín, ide o asi 300 tabúľ, či sa to, namontovať, aj keď zákon na to je a toto treba len vykonať, a videli sme, že ako sa dá spoľahnúť na sľuby SMER-u pri takomto pohybe.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ten váš príspevok, pán predseda výboru, bol taký pozitívny, tak ste sa tu až dušovali, že ako ste naozaj za to, aby bol takýto ústavný zákon prijatý, čo ma veľmi, veľmi potešilo na jednej strane. Hovorili ste tu o tej stabilite, ktorú som vlastne aj ja spomenula vo svojej faktickej poznámke o tej kontinuite, že ako naozaj, že máte záujem, aby teda ten druhý pilier pokračoval, hej, už v akejkoľvek forme alebo aspoň v takej forme, ako ho teraz poznáme. Ale mi to nejako nekorešponduje s vyjadreniami vašich kolegov, ktorí tuná predtým vo faktických reagovali. Veď tí mali diametrálne odlišný názor. Tak teraz ja nerozumiem tej schizofrénii, že či nie ste dostatočne naškolení, alebo tiež máte takú slobodu, že neviete, čo hovoríte? Ja neviem. Že som z toho prekvapená. Ale teda teším sa, že stále máte záujem ústavný zákon prijať a teda asi len teda ste možno, že nešťastní a ješitní a možno, že ste príliš pyšní na to, aby ste prijali len opozičný návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán kolega Podmanický, čakal som teda na vaše vystúpenie a priznám sa, že pôsobilo na mňa dobre. A dá sa povedať, že s väčšou časťou vášho vystúpenia sa nedá nesúhlasiť. Len slová a skutky sú dve rozdielne veci. Ja naozaj dúfam a ostáva nám veriť, že vaše slová o diskusii sú naozaj úprimné a že tu ide naozaj o riešenie pre občanov, a teda nie pre politické strany, pretože my sme tu ako zástupcovia občanov. Tuná nejde o to, že ako sa dohodnú politické strany, tuná ide o to, aby sa dohodli politické strany, aby to bolo dobré pre občanov. V tomto teda sa dá s vami súhlasiť. Aj naozaj to vystúpenie bolo také prívetivé. Len ako už aj kolegyňa Jurinová spomínala, vaši kolegovia rozprávajú niečo úplne iné. A v tomto je trošku rozdiel. A potom aj tá úprimnosť toho, naozaj, že tie diskusie, či sú naozaj vedené úprimne, že teda ideme diskutovať, ale ideme dospieť k spoločnému záveru, alebo ideme teda len diskutovať a pokiaľ nepripustíte toto, tak to neprejde. Máme už tie skúsenosti proste. A ja to takto cítim, že naozaj, že rozpráva sa jedno a potom sa na druhej strane robí niečo úplne iné.

    A hovorili ste ešte o určitých hodnotových nastaveniach v porovnaní trebárs so SaS-kou a tak ďalej. Tu nejde ani tak o hodnotové nastavenie nás, politikov, ktorí sme tu v rokovacej sále alebo v parlamente, tu hovoríme o dôchodkoch a nemôžeme my určovať hodnoty iným. Takže aj toto treba zohľadniť. Naozaj tu nejde o naše vlastné hodnoty, tu ide o nastavenie hodnôt pre občanov a jedná sa o ich dôchodky. Takže skutočne ak bude tá diskusia úprimná a naozaj dozrie ten čas, ktorý už naozaj dozrieva, teda naozaj dlho, dozrie naozaj na to, že budeme konštruktívni a dospejeme ku konštruktívnemu riešeniu pre občanov, bude to skvelé. Dúfam, že sa tak stane.

  • S reakciou pán poslanec Podmanický, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja som, pán poslanec Hraško, myslel, že pri ústavnom zákone o rodine a justícii, hlavne pri tej rodine to bola skôr otázka hodnotová, kde niektoré tie politické strany sú tak navzájom vymedzené, že tam sa ani teoreticky nedá predpokladať dohoda. A porovnal som to práve s týmto ústavným zákonom, kde by to mala byť skôr dohoda racionálna. Matematická, racionálna, ktorá povedie k nejakej dohode, ku ktorej v podstate nikto nemá nejakú teoretickú predispozíciu povedať nie. Takže preto tu vidím možnosť, že sa dohodneme aj s MOST-om - HÍD.

    No a máte pravdu, je to tak zložitá téma, ku ktorej je toľko názorov aj u nás, že prebiehajú aj u nás v SMER-e diskusie, to je predsa normálna vec. Ale nemal som pocit, zrejme ste mali na mysli vystúpenie pani poslankyne Vaľovej, že bolo až tak kontradiktórne voči môjmu vystúpeniu. Možno, že to povedala ohnivejšie, ale ona nevylúčila podporu tomuto ústavnému zákonu. Nevylúčila, aspoň čo som ja teda zachytil jej vystúpenie. Takže ja chcem v podstate na záver povedať, že dohody o takejto téme, ktorá je v podstate kontroverzná, sa rodia ťažko. A ústavný zákon o takejto otázke sa preto bude rodiť oveľa ťažšie.

    A nemyslím si, že teraz by sme to, že sme sa ešte nedohodli, že by sme mali zhadzovať toto úsilie zo stola. Tým odpovedám pánovi poslancovi Nagyovi. Ja si myslím, že sme už pred finišom. A možno, že to bude ešte trvať nejaký ten mesiac, možno áno. Ale ja verím tomu, že dospejeme k takej dohode, ktorá bude akceptovateľná pre všetky politické strany a bude stabilná, bude základom pre stabilitu dôchodkového systému do budúcnosti bez ohľadu na to, kto bude vládnuť.

  • Vyhlasuje všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Áno. Prekvapivé (vyslovené s pobavením).

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi krátky a naozaj veľmi pozitívny. Už sme si tu povedali toho veľa. Som rád. A všetkým ďakujem, čo sa do tej diskusie zapojili, lebo toto je naozaj dôležitá vec pre budúcnosť celého Slovenska, pre verejné financie, ale hlavne pre dôchodky jednoduchých občanov.

    Na záver len malá ešte reakcia, ale naozaj nekonfrontačná, na otázku pána Józsefa Nagya, čo získa sporiteľ, ak by sa prijal tento zákon? No sporiteľ získa tú istotu, že nepríde o tento pilier a že príspevky do neho sa budú zvyšovať. Presne bude vedieť ako, akým tempom a že budú minimálne na tej úrovni ako zákon predpokladá, to znamená, môžu byť aj vyššie. To znamená, vydá sa po ceste daným smerom, k lepším svojim dôchodkom a bude mať ústavnú istotu, že to má garantované.

    Mnoho sa tu hovorilo o kompromisoch a naozaj asi viem najlepšie o nich hovoriť ja, pretože už len prijatie prvotného zákona pred desiatimi rokmi stálo obrovské množstvo úsilia, obrovské množstvo rokovaní, prijímala ho koalícia zložená z viacerých politických strán. A kto to zažil, vie, že to nie je jednoduchá vec dôjsť k dohode. Množstvo koaličných rád, množstvo stretnutí, množstvo rokovaní, množstvo ciest, dokonca až do Čile, kde som zažil aj zhodu s poslancami opozičného SMER-u, a potom ich hlasovanie proti tomuto zákonu. Jednoducho politika taká je, ale ten zákon sa nám podarilo prijať. Ale poviem úplne príklad, aby sme rozumeli, že ten kompromis je niekedy nevyhnutný.

    Jeden z takých nevyhnutných, aj keď v tom prvom kroku, určite zlých kompromisov, bola požiadavka Ruskovej strany ANO, teda konkrétne pána Ruska, ktorý jedného pekného dňa prišiel s požiadavkou, že 80 % prostriedkov musí byť investované na území Slovenska, aj keď tu tie investičné príležitosti neboli, a že keď to nebude, nezahlasuje jednoducho jeho strana za ten zákon. Mal som vtedy v zmysle principiálnosti, József, povedať, že tak ja na to kašlem? Buď to tam nebude, alebo zhodím zákon zo stola? Nie, no videl som, že jednoducho niet s ním reči, tak sme povedali, no dobre. Tak sme to tam zakomponovali, aj keď som bol vedel, že to je hlúposť, že to je hlúposť neuskutočniteľná, že tie peniaze budú ležať na bankových úložkách, pretože není do čoho investovať. Za tri mesiace bola príležitosť novelizovať tento zákon a stlačili sme tú podmienku na 50 percent. A už to bolo rozumnejšie a pri tretej novelizácii sme posunuli túto podmienku na 30 %, a potom vypadla zo zákona úplne, pretože bola proti pravidlám Európskej únie. Ale keby som to vtedy tvrdil na začiatku a trval na tom, tak sa rozbijeme o útes a není nič. Jednoducho tie kompromisy niekedy sú nutné.

    K výške príspevkov, ktorými sa tak oháňa Ivan Švejna. Moja predstava o tom, aké majú byť príspevky, bola 10 %, s tým som išiel, s tým som bojoval s ministerstvom financií, ktorému sa to zdalo veľa. S mojím ministerstvom financií, s Ivanom Miklošom a jeho ľuďmi, s Ľudom Odorom, ktorý dneska sedí v rozpočtovej rade, a po dlhých rokovaniach a bojoch sme sa dohodli na kompromise, ktorému ja som bol rád, 9 percent. A teraz som, som mal zasa buchnúť, som principiálny, buď to bude 10 % alebo nebude nič? Lebo to dneska navrhujete, buď to bude 9 % alebo nech není nič, možno s tým rizikom. To není principiálnosť. Principiálnosť neznamená ísť do rizika zániku. To je nanič principiálnosť. Principiálnosť je hľadať cestu, ktorá niekedy má aj odbočky, okľuky, ale smeruje stále dopredu. Pokiaľ smeruje dopredu, je to vždy správna cesta. A ešte som nevidel cestu životom, ktorá ide priamočiaro a bez prekážok. Dobre, takže toľko len k takému malému zhrnutiu.

    A na záver veľmi by som chcel oceniť vystúpenie pána Podmanického. Áno, ja som pozitívny človek a ja verím, že tie slová boli myslené úprimne. Verím tomu, že naozaj ten priestor pre dohodu tu je. Veď naozaj dva roky na tom pracujeme. Úprimne hľadáme riešenia. A všetkých opäť vyzývam, aby sme v tej ceste pokračovali, aby sme to politicky nezabíjali, ako som už počas rozpravy vyzval trošku možno prchkejších kolegov alebo s horúcejšími hlavami, a vrátili sa k racionálnemu, pokojnému hľadaniu tej najlepšej cesty a na to, pretože ja tú šancu stále vidím. To, že ten zákon je dnes na rokovaní, je preto, lebo jednoducho museli sme to predložiť, aby sme tú diskusiu posunuli zasa o krôčik ďalej. S MOST-om, som sa snažil ich presviedčať, od predsedu po Ivana Švejnu, minimálne od zimy. Pamätám sa, ako na stretnutí novoročnom na hrade som Bélovi Bugárovi vravel, že nech sa porozpráva s Ivanom Švejnom, že to je posledná prekážka, ktorá stojí v ceste k úprimnej a komplexnej dohode, a viackrát sme sa k tomu vracali. Takže naozaj dlhé, dlhé úsilie. A ja napriek tomu, čo tu bolo povedané, lebo politika, nemáme byť v politike ješitní a vzťahovační, verím, že aj MOST by mohol ešte zvážiť a že by sme sa mohli nad tým zamyslieť, hľadať nejaké cesty prieniku a toho, aby ten zákon bol dobrý. Takisto verím, že aj poslanci SMER-u na základe slov pána Podmanického, že vidia cestu, že vieme sa dohodnúť a že môžme sa dohodnúť.

    A v mene tohto cieľa sťahujem tento návrh zákona z rokovania Národnej rady so súhlasom ďalších predkladateľov tak, aby sme mohli o ňom rokovať ďalej a aby sme ho mohli spoločne predložiť, najlepšie, ako už bolo povedané, ako návrh výboru pre sociálne veci a rodiny, pod ktorým budú podpísaní všetci poslanci, prierezovo všetkých politických strán, alebo aspoň tých, ktorí chcú, aby taký zákon bol prijatý, aby sme dali istotu ľuďom, že ich dôchodky budú bezpečné.

    Takže ešte raz, aby to bolo jasné a dobre zachytené, sťahujem tento návrh z rokovania. Ale ďakujem všetkým za rozpravu a za čas, ktorý tomuto venovali.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za záverečné slovo aj s prekvapením.

    Pán spravodajca? Áno?

    Tak nech sa páči. Aj keď už pán poslanec stiahol návrh zákona, tak...

  • Tak neviem naozaj, čo mám k tomu povedať?

  • Asi nič (vyslovené s pobavením), popriať pekný večer pánom poslancom. Všetkým. A uvidíme sa zajtra ráno o deviatej.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, samozrejme zajtra ráno začneme prvým čítaním o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takže, pán poslanec Kaník, o deviatej ráno aj tak musíte prísť.

    Prajem vám pekný večer a dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.18 hodine.