• Príjemné, dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Pavol Frešo, Milan Géci, Andrej Hrnčiar, Ján Hudacký, Igor Choma, Martin Chren, Viera Mazúrová, Juraj Miškov, Richard Raši, Zsolt Simon, Viera Šedivcová, Jana Vaľová a Lucia Žitňanská.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 887. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 883.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 887.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia z KDH, pán poslanec Kuffa, pán poslanec zo SMER-u, dobré ráno. Som rada, že hoci aj v takomto komornom, v takejto komornej zostave, dobrý deň, sa môžme dnes aspoň chvíľu venovať jednej téme, ktorá si myslím, že napriek tomu, že nie je nejak veľmi, veľmi počuteľná, veľmi viditeľná, ale napriek tomu je veľmi dôležitá. Týka sa prideľovania asistentov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo s intelektovým nadaním.

    Táto novela je tu po druhýkrát. Ja som ju pred mesiacom stiahla kvôli viacerým dôvodom, o ktorých budem hovoriť vo svojom vystúpení.

    V krátkosti. Jej cieľom je zmeniť dve slová v zákone, a síce slová "môže prideliť" sa nahrádzajú slovom "pridelí". Pretože som presvedčená o tom, že ak dieťa splní podmienky na pridelenie asistenta, už by tam nemal vstupovať nejaký subjektívny pocit, ale mal by byť tento asistent nárokovateľný.

    Ja vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu a v rozprave aj vysvetlím prečo a uvediem aj viacero argumentov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Froncovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, je to tak trošku symbolické, že dnešné ráno začíname zákonom školským a dnešný deň je aj Deň učiteľov, takže aj keď je tu prázdna sála, chcel by som zapriať učiteľom, aby sa ich stav konečne zlepšil a aby pôsobenie v ich školách bolo v prospech všetkých nás a našich detí.

    A teraz k samotnému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 887), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, a to uznesením č. 124 zo 4. marca 2014, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 883 z 24. februára 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, tak podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu tohto zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Evidujem, že sa hlási pani predkladateľka.

    Nech sa páči, máte slovo a potom pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno na úvod chcela tak trochu zrekapitulovať vlastne, prečo tu dnes sme, ako sme sa k tomuto stavu dopracovali.

    Iste si pamätáte, keďže som to hovorila aj pred mesiacom, na situáciu, keď sa schvaľoval štátny rozpočet koncom decembra alebo v polke decembra, kedy som vystúpila so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi v snahe nájsť peniaze, chýbajúce peniaze na asistentov učiteľa. Na moje veľké prekvapenie vtedy pán minister Kažimír vystúpil a povedal, že hoci nevie technicky prijať alebo schváliť tie moje pozmeňujúce návrhy, ale že dáva verejný prísľub, že v tomto roku 2014 sa nestane, že by dieťa požiadalo o asistenta alebo zriaďovateľ, riaditeľ požiadal o asistenta učiteľa a že z finančných dôvodov by takýto asistent nebol pridelený, že takáto situácia viac nenastane.

    Preto, vychádzajúc z tohto tvrdenia, som pripravila novelu zákona, ktorá zmení, ako som už v úvode hovorila, slová "môže prideliť" na "pridelí", pretože ak je dostatok finančných prostriedkov, niet dôvodu na ponechanie takéhoto priestoru na svojvoľné rozhodovanie úradníkov.

    O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď - a tak ako som aj hovorila pred mesiacom - na túto novelu ministerstvo školstva zareagovalo 5. februára správou, že nesúhlasí, alebo teda "odporúča, aby nebol vyslovený súhlas s mojím návrhom, nakoľko niet dostatok financií na zabezpečenie asistentov učiteľa".

    Priznám sa, že som bola z toho veľmi, veľmi v rozpakoch, pretože mala som za to, že keďže aj pán minister Kažimír, aj ja sme s pánom Čaplovičom hovorili o tom, že teda ten prísľub tu je a môže si nárokovať na tieto peniaze od ministra Kažimíra, že vlastne asi sa tak nestalo a asi tie peniaze nechce.

    Začali sa o to zaujímať novinári a, čuduj sa svete, 14. februára, pardon, 15. februára bola zverejnená správa, podľa ktorej opätovne minister Kažimír potvrdil, že peniaze sú k dispozícii, a vtedy už hovorca ministerstva školstva pripustil, že teda oni už asi o ne požiadajú. Neviem, či sa tak stalo do dnešného dňa, ale len pre vašu informáciu, ako funguje a nefunguje ministerstvo školstva, ešte uvediem jeden príklad. V čase, keď boli tieto zmätky okolo toho, že vlastne či sú peniaze, nie sú, som interpelovala ministra školstva s otázkou, prečo, prečo stále rodičia, zriaďovatelia, riaditelia dostávajú zamietavé odpovede z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov? Pretože, a to vám zacitujem, zacitujem vám slová pána ministra Kažimíra, ktorý tuto, tuto od tohto rečníckeho pultu povedal: "Ale dávam svoje slovo. A ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali." Čiže opakujem, hovoril s ministrom školstva. S ministrom školstva som hovorila aj ja na výbore, na školskom výbore, kde teda sme sa zhodli na to, že je to dobré, že na našli peniaze na zabezpečenie týchto asistentov.

    A teda vrátim sa k mojej interpelácii, ktorou som ho interpelovala, že prečo teda úradníci, ktorí odpovedajú na žiadosti o udelenie asistentov, odpovedajú zamietavo s tým, že nie sú peniaze? Prišla mi odpoveď od pána ministra Čaploviča: "Zamestnanci príslušných sekcií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nemali informáciu, že podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky garantuje finančné prostriedky na asistentov učiteľa pre všetkých žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním. Z tohto dôvodu z úrovne ministerstva takáto informácia nemohla odísť."

    Toto je datované 24. februára. Čiže takmer, koľko, dva mesiace od toho, ako pán minister dal verejný prísľub, od toho, ako pán minister Kažimír hovoril s pánom ministrom Čaplovičom, odvtedy, ako ja som hovorila s pánom ministrom Čaplovičom, že peniaze sú, dôjde odpoveď, že zamestnanci ministerstva školstva nemali informáciu, že sú k dispozícii peniaze na zabezpečenie asistentov. Toto je snáď sen.

    Ja som odvtedy za ten mesiac navštívila niekoľko škôl, špeciálnych škôl, bežných škôl práve preto, aby som sa rozprávala priamo s riaditeľmi, s pedagógmi o tom, aká je tá práca, či majú dostatok asistentov, alebo nie. A musím povedať, že som zažila niekoľko veľmi, veľmi príjemných chvíľ, kde naozaj vďaka skvelým riaditeľom, vďaka skvelým učiteľom som našla množstvo šťastných detí. Šťastných detí napriek tomu, že majú zdravotné znevýhodnenie, napriek tomu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. A to ich šťastie ale nebolo len preto, že máme dobré pravidlá, len preto, že ministerstvo školstva trápia asistenti, ale len preto, že tí riaditelia a učitelia aj na úkor vlastných odmien platia asistentov. Pretože, a môžem vám zacitovať niekoľko odpovedí z rôznych škôl o tom, ako žiadali o asistentov a aké odpovede im prišli.

    Napríklad:

    "Vzdelávame 19 autistických žiakov a 7 žiakov s viacnásobným postihnutím, resp. hlbokým mentálnym postihnutím. Na týchto všetkých žiakov mále len troch asistentov učiteľa pre šesť tried."

    "Celkový počet detí a žiakov na našej škole je 192, z toho detí a žiakov vyžadujúcich si asistenciu učiteľa je 80. V školských rokoch 2012/13 a 2013/14 sme zhodne žiadali 9,3 asistenta učiteľa, dostali sme 8,5 asistenta učiteľa."

    Ďalšia škola: "Žiadali sme 9 asistentov učiteľa, dostali sme 6 asistentov učiteľa."

    "Žiadali sme 3 asistentov učiteľa, pridelili nám 1,5 asistenta učiteľa."

    A takto by som mohla ísť ďalej a ďalej a ďalej. V zásade len malá časť škôl, ktorá žiadala o pridelenie konkrétneho počtu asistentov, ich aj dostala. Keď som sa ich pýtala, že či ich žiadali, pretože im postačujú, alebo preto, že vedia, že je s tým problém, mi odpovedali, no, samozrejme, my by sme privítali aj viacej, ale sme si vedomí toho, že niektoré školy ani to nedostanú, čiže my ďakujeme aj za toho jedného asistenta učiteľa.

    No a vrátim sa k tomu, že ako to potom riešia tí riaditelia a pedagógovia, čiže jednak na úkor vlastných odmien. Druhá vec je, že sa využívajú aktivačné práce, ďalšia vec, absolventská prax a potom sa obchádzajú rôznym spôsobom aj zákony, kedy je prítomný osobný asistent.

    A veľakrát je to o tom, že ten rodič si to musí zaplatiť. Čiže rodič, ktorého dieťa má zdravotné postihnutie, veľakrát táto rodina je v horšej finančnej situácii, tak nie že by štát pomohol, ale ešte ten rodič, pokiaľ chce, aby jeho dieťa bolo umiestnené do školy, a teraz nehovorím len o bežných školách, ale aj do špeciálnych, musí si zaplatiť asistenta. A to si myslím, že je situácia, kedy naozaj sa môžme baviť o tom, či sú tu rešpektované a dodržiavané ľudské práva.

    Ešte na záver možno jednu takú poznámku. Pán poslanec Géci zo strany SMER sa veľmi rozčuľoval z toho, čo som počula na branno-bezpečnostnom výbore, že čo Lipšic behá po školách, zneužíva deti a niečo v tomto duchu, že čo tam robil v tých Vtáčkovciach. Tak chcem odkázať pánovi poslancovi, ktorý neviem ani ako vyzerá, lebo neviem, ktorý to je, ja som ešte nepočula pána poslanca Géciho v tejto snemovni, možno mu krivdím, ale naozaj neviem, ktorý to je. Chcem sa ho spýtať, keď mu tak záleží na srdci, že čo tam robil Lipšic. Po prvé Lipšic tam nebol. Bola som tam ja. A po druhé by možno aj on mohol navštíviť túto školu namiesto toho, že bude kritizovať ostatných poslancov, že sa zaujímajú o prácu pedagógov, o naše deti, a ísť sa tam pozrieť, čo sa tam deje. Pretože na tejto škole, na špeciálnej škole, kde majú len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde majú deti s variantom A a B, nemajú ani jedného asistenta. Ani jedného asistenta. Takže odkazujem aj pánovi poslancovi, ak má problém s tým, že ja chodím po školách a zaujímam sa, láskavo nech aj on sa začne zaujímať a nech začne riešiť niečo iné než len to, že nejaký poslanec si dovolí navštíviť školu. Možno pán poslanec nevie, že som poslankyňa, dokonca zo školského výboru, keďže naozaj sa nepoznáme.

    Tak ako pán poslanec Fronc začal, ja by som chcela skončiť. Dnes je Deň učiteľov. Ak sú vám už úplne ľahostajné tie deti, o ktorých tu hovorím, tak, prosím vás, myslite na tých pedagógov nielen preto, že majú dneska svoj sviatok, ale preto, že naozaj robia nadľudskú prácu, keď majú suplovať aj asistentov, keď sa majú naplno venovať deťom so zdravotným postihnutím. A myslím si, že takáto malá novela si zaslúži vašu podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Érsek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Podporujem to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská. Na druhej strane môžeme konštatovať i naďalej, že, a môžem nazvať ministerstvo školstva ako sľubotechnou. A nielen v tomto prípade, na čo poukázala pani poslankyňa. Aj napríklad na to, že pán minister povedal, že zavedie tri hodiny telesnej výchovy do škôl, kde sme najhorší v Európskej únii. Je nový prieskum, kde patríme medzi tých, kde sa najmenej pohybujú žiaci. Áno, zaviesť, slovom zaviesť je jedna vec, ale keď niečo zavádzam, tak to podporujem aj finančne, pretože je to plus hodín pre pedagógov.

    Na druhej strane pán minister 27. 3. jednal v Maďarsku s pánom ministrom, čo je v najväčšom poriadku, sme najlepší kamaráti, len zatvárame málotriedky, len nerobíme nič pre to, aby sa na slovenských školách, o čom som včera rozprával, učil slovenský jazyk ako cudzí jazyk. Ale keď mu dal minister otázku, maďarský, že čo bude s málotriedkami, tak hovoril o tom, že môžme používať učebnice tie, ktoré sú vydané v Maďarsku a tak ďalej. Nehovoril o veci, o tom, o čom sa ho pýtali.

    Takže potvrdzujem ako slová, že i napriek tomu, že na niečo sú finančné prostriedky, nevieme ich použiť. A včera čo pán Hlina tu ukázal tie neskutočné veľké prenájmy, ktoré sa dejú na ministerstve školstva, sú tiež mrhaním finančnými prostriedkami. A práve tam nám chýbajú tie prostriedky, kde ich najviac potrebujeme. A to je práve ten prípad, čo povedala pani poslankyňa. Ďalší prípad je to, že treba doplatiť učiteľom za to, keď niečo vykonávajú naviac. To sú tri hodiny telesnej výchovy a tak ďalej. Musíme konštatovať, že telesná výchova ako, ako povinný predmet na školách sa zanedbáva a naši žiaci už jedia len hamburgery asi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chcete reagovať? Nie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Chcem povedať, že podporujem tento návrh zákona. Ja si myslím, že inštitút asistenta je veľmi užitočný, potrebný a nakoniec aj sa osvedčil. Takže sa domnievam, že tie deti, ktoré to potrebujú, naozaj by sme mali nájsť tie finančné prostriedky, aby toho asistenta mali. Nie sú to všetky deti, ktoré to potrebujú.

    Na druhej strane chcem povedať, že pri takej jednoznačnej dikcii zákona, bol by som rád, keby tam bola aj istá poistka na to, aby sa to nezneužívalo. A vychádzam aj zo skúseností, že keď sme zaviedli normatívne financovanie pre integrované deti, tak ako veľmi rýchlo sa to začínalo zneužívať. Ale zase poviem, že toto je vec, ja si myslím, že aj pani predkladateľka bude ochotná o tom uvažovať, je to vec na zmenu v druhom čítaní. A verím, že v druhom čítaní tento zákon bude.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani predkladateľka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Predsa len ešte jedna poznámka na záver. Ja už som to hovorila, keď som predkladala túto novelu pred mesiacom. Mne príde absurdné, že keď niekto žiada o prevádzkovanie hracích automatov, o licenciu, a splní kritériá, automaticky táto licencia mu je vydaná. Ak dieťa splní kritériá na pridelenie asistenta, tak úradník môže a nemusí mu ho dať. Považujem túto situáciu za absurdnú.

    A preto mi je veľmi ľúto, že aj v novom zákone o financovaní, ktorý tu budeme prerokovávať o nejaký čas, ktorý je z dielne ministerstva školstva, o ktorom sme hovorili aj včera s pánom poslancom Froncom, keď sme sa bavili o školských autobusoch, opäť ponecháva túto fakultatívnu možnosť aj pri asistentoch. Môže prideliť, ale nemusí. To naozaj vytvára veľkú neistotu pre zriaďovateľov, pre učiteľov, pre rodičov. Oni nevedia, keď prihlasujú svoje dieťa niekedy ešte koncom jedného školského roka, či od toho ďalšieho školského roka to dieťa toho asistenta dostane. Či bude môcť nastúpiť na tú školu.

    Táto neistota, musím povedať, že je frustrujúca, je ponižujúca a my by sme mali urobiť všetko pre to, aby sa ľudia, ktorí už aj tak majú ťažší život v dôsledku toho, že ich dieťa má zdravotné postihnutie, aby sme im ešte túto frustráciu, tento ťažký život nezhoršovali, ale, práve naopak, aby sme im podali ruku.

    A preto mi je veľmi ľúto, že pán minister Čaplovič napriek tomu, že aj v osobných rozhovoroch hovoril, ako mu záleží aj na inklúzii, aj na integrácii, v okamihu, keď môže zlepšiť kvalitu života týchto detí, keď môže zlepšiť pracovné podmienky pre pedagógov, nekoná. Nekoná a tvári sa, že nepočuje. Dokonca do odpovede na interpeláciu, prečo pokyn smerom k úradníkom, ktorí rozhodujú o týchto veciach, nebol vykonaný, prečo ministerstvo neinformovalo tých, ktorí rozhodujú o tých žiadostiach, že peniaze sú, a teda nemajú zamietať žiadosti, minister odpovie, že zamestnanci jeho ministerstva nepočuli verejný prísľub.

    Takýto minister nemá čo robiť na čele rezortu. Minister, ktorý nekomunikuje so svojimi podriadenými, nemá čo robiť na čele toho rezortu. A nielen preto, že nekomunikuje, ale preto, že sa absolútne nestará o deti, ktoré to najviac potrebujú.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov, umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 888. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 886.

    Opäť dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

    (Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 888.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, ctené dámy, ctení páni, dovoľte mi, aby som vám predložila opäť jeden z návrhov zákona, ktorý tu už bol. Predkladala som ho v polovici augusta 2012 a predkladám ho opäť, pretože si myslím, že je potrebný, a preto, že si myslím, že už tu dávno mal byť, a nie je, napriek tomu, že zo strany niektorých vládnych poslancov odznelo v tom čase, že oni pripravia niečo lepšie.

    Takže v krátkosti. Tento návrh má za cieľ úplne jednoduchú vec, aby na DVD nosičoch so slovenskými filmami boli aj slovenské titulky. Možno sa to niekomu zdá byť nadbytočné, hlúpe, smiešne, ale rozhodne to takto nevnímajú napríklad nepočujúci, ktorí by si radi pozreli slovenské diela aj na dévedéčkach, a rozhodne to za hlúpe nepovažujú ani cudzinci, ktorí sa učia slovenský jazyk.

    Je to návrh, ktorý nemá nič spoločné s naším štátnym rozpočtom, čiže nebude mať negatívny dopad. A preto vás prosím o jeho podporu a ešte viac argumentov uvediem aj v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predkladateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Mariánovi Kvasničkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spravodajskú správu. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ide o audiovizuálny zákon, v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky i záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. februára 2014 č. 886 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby zákon prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem, skončil som, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ale nechcete v rozprave?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Áno. Nech sa páči.

    Nech sa páči, pani predkladateľka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Možno na úvod by som len spomenula jeden dokument, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, a síce ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sme sa zaviazali v čl. 21 zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k informáciám v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne druhy zdravotného postihnutia, a to včas, bez dodatočných nákladov.

    Ja viem, že mnohí majú názor taký, no však sme toho napodpisovali, hej. Však máme všeličo možné a, no, kebyže to máme všetko dodržiavať, kde by sme museli byť, že?

    Napriek tomu si myslím, že táto novela, ktorá by napĺňala aj tento článok, je úplne jednoduchá. Nie je to ani politická záležitosť, nie je to ani ekonomická záležitosť, je to čisto vec dobrej vôle.

    Keď som predkladala tento návrh, ako som spomínala, v auguste 2012, prišlo zamietnutie. Poslanci SMER-u nehlasovali proti, ale sa zdržali, pokiaľ si dobre pamätám. A pani poslankyňa Zmajkovičová vtedy sa vyjadrila pre agentúru SITA, dovoľte, aby som citovala: "Titulky by mali byť otvorené alebo skryté, ktoré sa objavia len pri zadaní v požiadavke menu. Treba zvážiť, či povinnosť titulkovania by sa mala vzťahovať iba na slovenské audiovizuálne diela alebo na všetky audiovizuálne diela distribuované na Slovensku. Treba sa tiež zamyslieť, či má byť povinné slovenské titulkovanie aj v prípade, že už audiovizuálne dielo má titulky v inom jazyku."

    Tu na chvíľočku preruším citát. Myslím si, že by bolo možno dobré, a ak to niekoho zaujíma, môžem v krátkosti objasniť rozdiel medzi otvorenými a skrytými titulkami. Otvorené titulky sú titulky, ktoré vidíme všetci počas premietania filmu. Čiže keď si pozriete nejaký starý film, ktorý nie je nadabovaný, a sú tam titulky, tomu sa hovorí otvorené titulky. Potom máme skryté titulky. To sú tie, ktoré si navolíme. Čiže musíte vykonať nejaký akt, niečo potlačiť, aby sa vám tie titulky objavili. Preto na DVD nosičoch sú otvorené titulky minimálne, pokiaľ naozaj to nie je nejaký starý film, ktorého súčasťou sú tie titulky, a väčšinou sú titulky teda skryté. Čiže už len také prvé upresnenie. Na DVD nosičoch sa bavme o skrytých titulkoch.

    Áno, ešte druhá poznámka. Môžme sa baviť aj o tom, či všetky dévedéčka, ktoré sa distribuujú na území Slovenska, by nemali mať slovenské titulky, skryté titulky. Poďme sa o tom baviť. Neviem, či je to v súčasnosti priechodné, pretože, áno, väčšina dévedéčok na našom území má české titulky a obávam sa, že tí distributéri by mali s tým problém. Ale ja s tým problém nemám. Čiže ak sa nájde vôľa v tejto snemovni, poďme do toho, nech všetky dévedéčka distribuované na území Slovenskej republiky nech majú slovenské titulky. Nakoniec Česi toto urobili. V Česku nenájdete na území Českej republiky dévedéčko, ktoré by nemalo české titulky.

    Môžme sa dokonca baviť aj o tom, ako majú vyzerať tie titulky. Pretože ako iste viete, a ja tak snažím sa pri týchto témach to aj trošku vysvetľovať, nie sú titulky ako titulky, aj skryté titulky by mali mať isté náležitosti, pokiaľ majú byť zrozumiteľné pre nepočujúcich. Ale ja som, priznám sa, v tejto fáze minimalistka. Čiže ja jediné, čo chcem, je, aby na tých slovenských dévedéčkach boli slovenské klasické skryté titulky. Bez toho, že by to bolo zatiaľ nejako farebne odlíšené, bez toho, že by tam bolo niekde zaznamenané, že zvoní telefón a tak ďalej. Poďme na minimalistický variant tak, aby aj naši distributéri s tým nemali problém.

    Budem pokračovať teda v tom, čo pani Zmajkovičová vtedy hovorila. Ona vtedy dodala, že distributér nemá právo ani možnosť zasahovať do audiovizuálneho diela, citát: "Jeho úlohou je audiovizuálne dielo distribuovať a nemá možnosť zasahovať do jeho obsahu."

    Pretože len na spresnenie, aby ste teda, ak ste si nečítali ten môj návrh, ja navrhujem, aby distributér mal na starosti tieto titulkovania.

    No, a kto pozná ten zákon, tak vie, že ten § 17 už dnes zaväzuje distributéra audiovizuálneho diela k povinnostiam, aby bolo dielo jazykovo zrozumiteľné, či cez dabing, alebo titulkovanie. Čiže už dnes zákon hovorí, že to má robiť distributér a nie producent, ako navrhuje, alebo teda sa zmienila pani poslankyňa Zmajkovičová.

    A to boli vlastne tie hlavné argumenty, prečo nebol schválený ten môj návrh, že teda je to celé zlé, lebo teda nejaké otvorené titulky, poďme sa baviť a poďme sa baviť o tom, či nie producent, lebo distributér to v žiadnom prípade nemôže, on to musí len distribuovať. No, takže znenie súčasného zákona hovorí o tom, že ten distributér už dnes má povinnosť zabezpečiť, aby to dielo bolo jazykovo zrozumiteľné.

    A priznám sa, že som aj nad tým rozmýšľala, že teda dobre. V iných krajinách to má na starosti distributér, ale aby som vyhovela teda tejto predstave, že či je vôbec možné pripraviť taký zákon, že by sme zaviazali producentov. A obávam sa, že nie, že nevieme my prinútiť výrobcov, ktorí majú vo väčšine sídlo na území iného štátu, aby tam tie titulky dali. Neviem, ak mi v tom poradíte, tak môžme sa o to pokúsiť. Budeme iní ako v iných krajinách, budeme v rozpore s naším zákonom, ale naozaj mne ide o to, aby - a nielen nepočujúci a cudzinci, ale mnohí z nás, teda všetci starneme, a mnohí v tejto snemovni naozaj už sú vo veku, kedy možno lepšie vidia, ako počujú. Moji rodičia napríklad, keď pozerajú francúzske filmy, tak už len s titulkami práve preto, lebo potrebujú ešte sa o niečo oprieť.

    Čiže je to vec, ktorá, si myslím, že je naozaj určená pre širšie publikum, nielen teda pre skupinu nepočujúcich a cudzincov. A myslím si, že je to naozaj len vec dobrej vôle, či dnes tento návrh prejde do druhého čítania, alebo nie. Lebo neexistujú, neexistujú žiadne odborné ani finančné argumenty, prečo by to tak nemalo byť.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 889. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 889a.

    Dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 889.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, zákonom Národnej rady č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v Slovenskej republike realizovala transformácia bytového fondu a stanovené podmienky dodnes využilo viac ako 80 % nájomníkov na získanie vlastníckych práv k týmto bytom.

    Doteraz vykonanými novelami zákona o vlastníctve bytov bola ambícia upraviť podmienky súvisiace napríklad s činnosťou spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcovských organizácií a dosiahnuť skvalitnenie procesov prevádzky a údržby bytového fondu. Z aplikácie týchto noviel v praktickej činnosti výkonu správy bytového fondu je možné konštatovať, že sa určité stanovené ciele dosiahli, napríklad zvýraznenie postavenia subjektov spoločenstiev vlastníkov bytov a ich výkonu správy. Odstránili sa problémy nejasného výkladu a niekedy aj dvojakého výkladu právnych noriem, lebo tieto sťažujú postavenie účastníkov záväzkového vzťahu pri realizácii výkonu správy bytového fondu.

    Naďalej však je potrebné riešiť a novelizovať tie ustanovenia, ktoré v praxi spôsobujú problémy. Preto s kolegom Alojzom Přidalom navrhujeme doplniť do zákona možnosť dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri určovaní úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, čím by sa odstránila diskriminácia mnohých vlastníkov bytov podľa dnes platnej legislatívy.

    Tento jednoduchý návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy ani na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest, podnikateľské prostredie ani životné prostredie. Iba budú mnohí ľudia po prijatí tejto novely spokojnejší vo svojich bytoch.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Uchádzame sa s kolegom Přidalom o vašu podporu pri rokovaní o tomto zákone.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 889. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 889 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán predkladateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem povedať, že tento návrh predkladáme s kolegom Přidalom prvýkrát, a chcem vám sľúbiť, že druhýkrát ho už nepredložíme, ak ho podporíte.

  • Povedané so smiechom.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Přidal. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja ďakujem kolegovi Brockovi, ale chcel by som povedať, že tento náš spoločný návrh vznikol aj z iniciatívy jedného občana z Trnavy, pána Milana Meszároša, ktorý nám opisoval prípad 54-bytového domu, ktorý je v správe bytového družstva. Je tam 18 bytov, niektoré sú trojizbové, niektoré sú štvorizbové. A píše nám, ako po 37 rokoch bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia, zateplenie obvodového plášťa, strechy, výmena výťahov, schodišťových stien, vstupných dverí do vchodov a výmena výťahu. A práve na tomto, na tejto výmene výťahu ukazuje tu, že lepšie by bolo, keby sa tí jednotliví majitelia bytov mohli aj dohodnúť, pretože vlastníci trojizbových bytov vykonávajú úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv v závislosti od veľkosti podlahového bytu a nebytového priestoru, a teda cca o 20 % menej platia tí vlastníci trojizbových bytov ako vlastníci štvorizbového bytu - a to sa nám zdá nespravodlivé.

    Tiež verím, že tento návrh bude schválený, a ja dokonca sa nebudem hnevať, keby nebol neschválený a niektorý poslanec SMER-u si ho v budúcnosti osvojil, tak rád ho podporím.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán predkladateľ, na faktickú poznámku? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu.

    Návrh zákona má tlač 900. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 904.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Hraškovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu, tlač 900.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme opäť, pretože sme ho už viackrát stiahli, zákon, ktorý má vytvoriť komplexne a systematicky zákonný rámec, ktorý by reguloval výber a následné odmeňovanie zástupcov štátu v orgánoch spoločností s majetkovou účasťou štátu, rovnako ako aj zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone takejto funkcie.

    Keďže v predchádzajúcich rozpravách boli určité pripomienky k tomuto zákonu, zákon sme stiahli, dopracovali tieto pripomienky do tohto zákona. Teraz ho predkladáme opäť, pretože vychádza z reality, vychádza z praxe a vychádza z kritiky, ktorá sa vzniesla na zástupcov štátu, ktorí boli zástupcami v podnikoch s majetkovou účasťou štátu, a tieto kritické hlasy boli aj na jednej, aj na druhej časti politického spektra. Zatiaľ sme však nevideli riešenie, ktoré by túto situáciu mohlo napraviť, a aby sme sa v budúcnosti kedykoľvek vyhli kritike za podobné nešváry.

    Hlavným teda problémom boli zlaté padáky, ktoré sa udeľovali na konci obdobia, kedy sa vymieňali funkcie týchto ľudí zastúpených v štátnych podnikoch. Vysoké odmeny sú však len jednou časťou tohto problému.

    Rovnako výraznou systémovou chybou je aj absencia zákonnej úpravy stanovujúcej kritériá a spôsob výberu týchto osôb. Výsledkom tohto nedostatku môže byť stav, keď sú do týchto funkcií netransparentným spôsobom a na základe politických nominácií ustanovované osoby bez potrebných znalostí a praktických skúseností, neraz poberajúcich neprimerané odmeny.

    Ďalšou úzko súvisiacou systémovou chybou je aj absencia zodpovednosti osôb ustanovených do týchto funkcií za škodu pri výkone ich funkcie, bez zákonnej úpravy, ktorej nie je možné v plnej miere zabezpečiť záujmy štátu pri nakladaní s jeho majetkom.

    Návrh tohto zákona má teda ambíciu riešiť všetky tri uvedené aspekty. Jednak obsahuje podrobný procesný postup určujúci spôsob výberu zástupcov štátu v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, zároveň prináša zákonný mechanizmus určenia odmien pre tieto osoby, ale upravuje aj zodpovednosť týchto osôb pri výkone ich funkcie za škodu spôsobenú štátom pri nakladaní s majetkom spoločností s majetkovou účasťou štátu.

    Prvý bod, čo je výber týchto zástupcov, musí byť v prvom rade transparentný a nespochybniteľný. Ľudia, ktorí sú, by sa mali dostať do týchto funkcií, musia spĺňať aj odborné kritériá, pretože ich zodpovednosťou bude riadiť podnik, ktorý je v majetku v podstate štátu, a tým pádom by majetok štátu mal byť zveľaďovaný. A to sa dá len na základe odborných skúseností a človek teda musí mať manažérske zručnosti a schopnosti, aby dokázal vytvoriť zisk takéhoto podniku, ktorý potom môže byť na prospech občanov celého Slovenska.

    Ďalší, už spomínaný problém, ktorý je teda väčší, je práve to neadekvátne odmeňovanie. Ale my nechceme brzdiť odmeňovanie týchto pracovníkov, pretože, naozaj, ak je niekto šikovný a dokáže pre štát zarobiť v takomto podniku, nech je motivovaný a tuná práve tá pozitívna motivácia má byť cieľom toho, aby sa dostal dotyčný človek povedzme aj k vyšším odmenám. Pretože my nebránime naozaj nikomu, ak je šikovný, aby dosiahol odmeny, aj vyššie povedzme, ako sa dosahovali v súčasnosti, ale musí to byť naviazané na hospodárske výsledky daného podniku. To znamená, že ak podnik naozaj hospodári dobre, má z toho výhodu štát, majú z toho výhodu koniec koncov občania Slovenskej republiky, tak prečo by si ten dotyčný človek nezaslúžil adekvátnu odmenu. To znamená, že nechceme okresávať odmeny, chceme ich naozaj nastaviť, alebo teda v tomto zákone sa nastavujú motivačne, pretože jedna zložka odmien je práve, sa odvíja od hospodárskych výsledkov podniku, v ktorom tento zamestnanec pracuje, zástupca štátu.

    No a v konečnom dôsledku niektoré rozhodnutia doteraz bývali istým spôsobom tendenčné a viedli nie k pozitívnym hospodárskym výsledkom, ale k tunelovaniu niektorých štátnych podnikov. Takže, samozrejme, dotyčný politický nominant sa zbavoval zodpovednosti, resp. nemal v podstate doteraz žiadnu zodpovednosť. Vyvodila sa možno politická zodpovednosť, že ho na chvíľku dali na nejaký iný teplý flek a dosadili si tam niekoho iného. Ale situácia sa neriešila, to znamená, že peniaze, ktoré boli premrhané v tomto podniku, tak už sa nikdy nevrátili. Nevrátili sa ani podniku a tým pádom ani štátu a tým pádom ani občanom Slovenskej republiky. Preto si myslíme, že je naozaj dôležité, aby ľudia, ktorí sú do týchto funkcií nominovaní, ktorí majú zveľaďovať majetok štátu, mali za toto zveľaďovanie aj svoju vlastnú zodpovednosť.

    Takže náš návrh zákona rieši naozaj tieto tri zložky, čiže aj ustanovovanie ľudí do týchto funkcií, ich odmeňovanie, ale aj ich zodpovednosť.

    Keďže, naozaj, sa kritické hlasy ozývali z obidvoch častí politického spektra, tak predpokladám, že podpora tomuto návrhu zákona bude v rámci celého parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Heleny Mezenskej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3. marca 2014 č. 904 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor NR pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Mičovského. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spolupredkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ctení hostia, ani nie sú, ja som si dnes ráno vytlačil taký spomienkový jeden materiál 17-stranový, nebudem ho čítať, žiadne strachy, len jednoducho donútila ma samotná atmosféra, ktorá vyplýva z tohto zákona, k tomu, aby som si na niektoré veci zaspomínal, poviem to, v príslušnej chvíli. Zatiaľ ma celkom milo prekvapil citát, ktorý som si tam niekde odpísal, priznám sa, nie som filozof, ale veľmi sa mi páčil. Je to citát Platónov a hovorí: "Alebo si myslíš, že ústavy rodia sa odkiaľsi z duba či zo skaly a nie z mravných názorov vládnucich štátov?" Múdra reč Platónova a ten materiál popíšem potom v ďalšom vystúpení.

    Venujeme sa tu organizáciám, ktoré majú 100-percentné zastúpenie štátu, to znamená, mohli by sme skoro povedať, štátnym firmám. No existuje tu okrem takého oficiálneho názvu aj názov, ktorý je menej oficiálny, hanlivý, ale ktorý ľudia vynaliezaví celkom primerane povedali a využívajú pri tejto súvislosti aj taký názov, ako je dojná krava, trafika či dokonca tunel. Ja viem, nie sú to pekné výrazy a nie sú úplne ani adekvátne vážnosti témy, ale, žiaľ, práve takéto výrazy sa zjavujú v súvislosti so štátnymi organizáciami.

    Príčina nie je ale v tom, že by tieto organizácie boli naozaj neschopné zmysluplnej samostatnej existencie. Skôr je príčina v tom, že sa občas niekedy, niekedy dokonca dosť často, dostávajú do ich správnych vedúcich orgánov ľudia, ktorí sú schopní, ale s dodatkom všetkého.

    A ja si dovolím tak, samozrejme, nepresne, každé rozdelenie je do istej miery vecou výberu autora, rozdeliť tie typy, ktoré sa uchádzajú o takéto pozície vo vysokých funkciách, organizáciách zo 100-percentným zastúpením štátu, do takých troch skupín.

    Jedna taká prvá skupina, by som ju nazval, že sú to vykonávači. To sú ľudia, ktorí prejdú formálnym výberovým konaním. Majú dopredu jasné, že vyhrajú, ale majú dopredu jasné aj zadanie, s ktorým prichádzajú do tej funkcie, a oni si potom to zadanie celkom verne a zodpovedne plnia voči tomu, kto sa postaral o to, aby sa do tej funkcie dostali, a občas nezabúdajú aj tak trocha na seba. Lebo možno si povedia takú vetičku, veď som tu iba raz, bola by to škoda nevyužiť. A potom sa stáva to, že takíto ľudia konajú nie v záujme organizácie, ktorú reprezentujú, vedú alebo ktorí vo vysokých orgánoch pracujú, ale, naopak, vykonávajú úkony, ktoré túto organizáciu poškodzujú, a sú v priamom rozpore s tým, na čo vstúpili na pôdu konkrétneho riadiaceho orgánu. To je taká najťažšia skupina, najmenej pekná.

    Potom o niečo krajšia, ale rovnako nepekná, je skupina trafikantov. Tí už zase možno nemajú také priame zadanie, ani toľko neškodia, ale prichádzajú do týchto funkcií takpovediac skoro za odmenu. Ktosi im za niečo vďačí, a keďže atmosféra, politická situácia to umožňuje, tak ho podstrčia do tej funkcie. Mnohokrát to nie sú zase ľudia, ktorí by boli možno generálnymi riaditeľmi, ale ideálny priestor pre takýchto trafikantov nachádzame napríklad v dozorných radách. Schvália všetko, čo sa povie. Vedia, že nemajú tam úlohu veľmi kritizovať, oponovať alebo napádať, skôr tak požehnať to, čo požehnať majú bez toho, aby sa nad tým hlbšie zamýšľali.

    Ale buďme spravodliví, okrem skupín vykonávačov a trafikantov existuje aj skupina férových, čestných ľudí, ktorí majú vysokú odbornosť, majú aj ambíciu dačo z tejto odbornosti a schopnosti riadiť, a nie doriadiť, chcú preukázať a stáva sa, buďme spravodliví, že aj takáto skupina ľudí sa dostáva do vedúcich funkcií aj napriek tomu, že politika a politici radi ovplyvňujú práve tieto výbery.

    Nedokážem, samozrejme, povedať, aký veľký podiel skupín vykonávačov, trafikantov a férových šéfov sa dostalo do týchto funkcií. Môžme sa len oprávnene domnievať, že skupina tých férových je štatisticky menej významná, a skupina vykonávačov a trafikantov je väčšia, akoby sme si pre zdarný spôsob riadenia týchto organizácií, ktoré reprezentujú záujmy všetkých občanov štátu, mohli želať.

    No a teraz sme pri tej podstate tohto zákona, ktorý minule predkladatelia pán poslanec Kadúc a Hraško stiahli, a som im vďačný a som ozaj aj tak trocha hrdý na to, že ma prizvali teraz k tomuto obnovenému predloženiu, pretože som úprimne presvedčený, že tento zákon je naozaj schopný reálne, funkčne a ľahko zmeniť situáciu v tom slova zmysle, aby sme naozaj mali skupinu vykonávačov, poplatných práve vládnucej elite, v úvodzovkách elite, príliš veľkú. Rovnako aby tam skupina tých trafikantov nebola až taká štatisticky dôležitá a významná, ale aby sa, naopak, rozrastala skupina tých ľudí, ktorí majú ambíciu a schopnosť a vedomosti posunúť firmy, za ktoré zodpovedajú, dopredu.

    No a v tomto zákone sa nachádza niekoľko nádherných drobnôstok majstrov, ktoré naozaj túto vec umožňujú, a potom sa tam nachádza jedna vec, v ktorej ja vidím podstatu, ktorá to krásne podopiera, a ak to prijmeme, tak myslím si, že otázka nejakých trafík a pochybovaní o tom, že kto sa dostane do funkcií v týchto podnikoch, môže byť veľmi elegantne v prospech náš všetkých, teda nemyslím poslancov, ale občanov Slovenskej republiky, vykonaná.

    Poďme sa pozrieť na niekoľko týchto majstrovských drobnôstiek. Kolega Hraško už vlastne prešiel tú kostru a ja sa teda budem venovať len tomu, čo ma osobitne zaujalo a čo považujem za hodné zdôraznenia a využitia ako argumentácie na to, aby sme sa pre takúto zmenu, pre potrebnú zmenu rozhodli.

    Takže vyslovená pre vás drobnôstka je tá, že v takých výberových konaniach musí byť dopredu jasné, že kto sa do nich prihlásil. Taká banálna vec, že sa možno niekomu bude zdať, kto nemá s tým skúsenosti, že o čom to vlastne hovorím. Ale viete, aká je prax? Mnohokrát je s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o takéto funkcie a ktorí vedia, že tam prichádzajú možno z dôvodov, ktoré nie sú len tak čisto objektívne a že sú tam nasmerovaní, spája sa doslova atmosféra tajomstva. Nevedno, kto sa tam prihlásil. Sú tu rôzne dohady. Prihlásil sa, neprihlásil sa, bude tam aj tamten? Hej, počul som. V štátnej organizácii, a my máme problém jasne pomenovať, kto má záujem, ambíciu uchádzať sa o vysokú funkciu. Tento zákon to pekne rieši. Jednoducho dopredu musí byť zverejnená celá skupina záujemcov o tú funkciu. A je to veľmi správne a potrebné. Dopredu si každý môže zistiť z občanov, kto ho bude v tom štátnom podniku zastupovať. Akou charakteristikou, s akým životopisom, s akými ambíciami. Naozaj drobnôstka, ale majstrovská a potrebná.

    Pozrime sa na ďalšiu vec, a to je otázka atmosféry samotného verejného vypočutia takéhoto uchádzača. Viete, ako sa takéto vypočutia v minulosti a aj v súčasnosti často vykonávajú? Za zatvorenými dverami, skupina, ktorá je tam zriadená ministrom, alebo teda orgánmi, ktoré zodpovedajú za ten podnik, ktorý zriaďujú, sa zíde, dá niekoľko otázok. Mnohokrát sú to len formálne záležitosti a spôsobuje to veľmi zlé veci, napríklad aj také, že sa tam veľmi zbytočne hovorí o veciach, ktoré vôbec nie sú dôležité pre výber toho uchádzača. Je to proste za zatvorenými dverami a čo sa tam povie, to vlastne si zapamätajú len tí účastníci. Môžu to potom nejak reprodukovať, ale verejnosť sa o tom nedozvie nič.

    O čom hovorí tento zákon? O tom, že je to ozaj verejné vypočutie, že tam majú právo prísť občania, zrejme v rámci technických možností, ktorých to zaujíma. A vzhľadom na to, že máme tú vyspelú techniku, internetové prenosy, tak je možnosť, aby prišli ľudia sa pozrieť na takéto výberové konanie z pohodlia svojich domovov, jednoducho cez webovú sieť. No úžasná vec. Ak sa niekto o to uchádza a je to ozaj človek schopný a má svoju víziu, ktorú chce výberovej komisii predostrieť, no prečo by si to nemohli pozrieť všetci, ktorých to zaujíma? Naozaj tým dokážeme zabrániť absolútne zločinným postupom, ja ich smelo tak nazvem.

    Keď zaspomínam na niektoré veci, ktoré sú napríklad spojené so štátnymi lesmi, dodnes napríklad boli takí šéfovia, ktorí dokázali podpísať zmluvy, ktoré platia a zjavne devastujú ekonomiku podniku. Nebohý právnik Valko bol požiadaný ako expert z expertov, aby sa pokúsil o zrušenie takýchto zmlúv. Ani tomuto excelentnému právnikovi sa to v minulosti nepodarilo. Proste takéto typy vieme dostať tým anonymným a účelovým nepekným spôsobom tých vykonávačov do takýchto funkcií. Tak preto je ohromne dôležité, aby ľudia vlastne mohli počuť, vidieť názory uchádzača. Veď on nejde zo súkromných vôd, on nás tam ide reprezentovať.

    Ďalšia drobnôstka majstrov. K tej som si vlastne pripravil ten materiál.

  • Rečník zobral do rúk materiál.

  • Ja som si ho vytlačil pre seba, je niekde aj na mojej stránke zavesený. Je to materiál, ktorý som voľakedy nazval "Moje kroky pre štátny podnik Lesy Slovenskej republiky". Bol to materiál, na ktorom som pracoval niekoľko dlhých dní, a bol predložený v súvislosti s tým, že som sa uchádzal kedysi o funkciu generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Ja viem, tento zákon presne na štátny podnik neni ušitý, ale mne to pripomenulo, lebo výberové konanie v štátnom podniku je veľmi podobné, tú atmosféru.

    A ohromne sa mi páči ďalšia drobnôstka, ktorá tu hovorí o tom, že v tomto výberovom procese musí byť predložený projekt. Projekt, ktorý jasne charakterizuje to, k čomu sa uchádzač hlási, čo chce zmeniť, aké má ciele, aké má metódy, akú má filozofiu svojej práce.

    A prečo hovorím o tomto materiáli a prečo som si ho takto nostalgicky vytlačil? Ja som si ho prečítal a hovorím si, ja by som to bol schopný podpísať aj dnes po toľkých rokoch. Nemal by som s tým problém. Možnože niektoré veci by som zošperkoval.

    Viete, ako bolo naložené s týmto materiálom, ktorý som ako keby vo vedomí toho, že raz budeme mať takýto zákon v snemovni, doslova rozoslal po Slovensku kolegom a ktorý bol niekoľko týždňov dopredu oponovaný, ku ktorému sa ľudia mohli vyjadrovať, niektorí sa zasmiali, niektorí povedali, fajn, treba to skúsiť, niektorým sa to dokonca páčilo veľmi. Neni to podstatné. Ten materiál neni žiadnou brilantnou prácou, ktorá by nemala konkurenciu. Ja tam vzadu aj tuším som napísal takú vetu, že sa teším na otvorenú súťaž takýchto predstáv a že verím, že zvíťazí tá najlepšia.

    Viete, prečo o tomto materiáli hovorím a prečo sa mi páči tá klauzula, ktorá hovorí o tom, že musí byť predložený takýto materiál, projekt, zámery uchádzača a že musí byť zverejnený? No preto, že vtedy komisia na ministerstve pôdohospodárstva, ktorá o tomto materiáli vedela a ktorej som to aj predložil potom v technickej podobe materiálnej, ani len sa ho nedotkla. Si pamätám, že ako keby som tam položil niečo smradľavé, čoho sa treba štítiť, niečo nenáležité. Ale si pamätám na také skvelé veci, akože sa ma spýtali: "No, vážený pán uchádzač, vymenujte nám investičné majetky, aká je tam štruktúra investičného majetku v takejto firme?" Voľakedy som sa venoval ekonomike, tak som dačo vymenoval, ale som zabudol niečo povedať. Predstavte si, zabudol som na takú vážnu vec, ako sú lesné železnice, ktoré už síce desaťročia nefungujú, ale ešte kvôli zotrvačnosti v účtovných osnovách v štátnom podniku zostali. Chyba. Človek, ktorý sa uchádza o reformu lesníctva, o reformu podniku, ktorý mal predložený projekt na 17 stranách, ktorého sa nikto ani nechytil, ale zistili u takéhoto kandidáta takú vážnu ujmu, že on nevedel, že existujú aj lesné železnice ešte zaradené do portfólia. Alebo z iných úst sa ozvala taká otázka: "Vymenujte nám druhy kontroly." Nevedel som si spomenúť, že existuje aj nejaká následná kontrola.

    Ja viem, môže to teraz vyznievať ako nejaké vylievanie sa srdiečka po rokoch. Nie. Chcem len povedať, že to je nesmierne dôležité, čo v tomto zákone sa hovorí. Musí predložiť, musí byť jasné, čo chce, musí to byť dopredu zverejnené. Každý má právo sa s tým zoznámiť. Viete, ako nádherne vieme vyfiltrovať uchádzačov práve týmto spôsobom? Dá sa napísať, samozrejme, krásna vec, a nemusí sa splniť. Ale ten záväzok tu je. Ten človek, ak bude vyberaný, tak vlastne bol vybraný aj so svojím programom a už potom nemôžme vykonávať čosi, čo má byť vykonané len účelovo, šu-šu-šu, v prospech niekoho, keď on vlastne prišiel s víziou, ktorá zvíťazila.

    Spomínajú sa v zákone aj platové podmienky. Kolega Hraško to už popísal presne. Je tam dokonca aj príloha, ako sa plat vypočítava. No nesmierne dôležité, aby bolo jasné, za akých okolností, lebo je pravda, že vysokému funkcionárovi patrí aj vysoký plat. Prečo nie. S vysokou zodpovednosťou. Ale ten plat má byť dopredu daný, aby sa vedelo presne, že to nebude nejaké dojednávanie, akože koľko a za čo? A má to oporu zase v praktických skúsenostiach.

    Pamätám sa na časy, kedy zvíťazil vo výberovom konaní skutočne férový chlap, ktorý dokázal veľa toho urobiť. Ale viete, že nastúpil až vyše dvoch mesiacov po tom, ako vyhral výberové konanie? A dôvod bol prostý, nebol spokojný s platom, on si povedal, že má cenu vyššiu, a dva mesiace sa naťahovali o plat. Bol to potom slušný plat, dokonca v Trende, keď bol zverejnený rebríček platov, tak bol v prvej päťke, ale budiž, bol to prípad, keď možno ten vysoký plat bol namieste.

    No ale predsi toto nemá byť priestor, aby uchádzači potom okrem toho, že predložia svoje ambície a že sa nejakým spôsobom vyprofilujú a ukážu svoje ciele, že by potom dojednávali ako kdesi na trhu svoje ocenenie a to ocenenie môže potom byť tak rozdielne, že niekto bude robiť tú prácu za 2 mil. a niekto za 200-tisíc. Na to nie je dôvod v štátnom podniku. A inak systém, ak sa pozriete do tej prílohy, ja ju nebudem popisovať, je nastavený tak, že naozaj vychádza z vitality, životaschopnosti, výsledkov, veľkosti podniku, o ktorý ide, teda o štátnu organizáciu so 100-percentnou účasťou štátu.

    Takže to boli tie drobnôstky majstrov, ktoré sa mi ohromne páčia a mne potvrdili, prepáčte, človek v mojom veku už veľa spomína, potvrdili, že to sú nie výmysly nejakých poslancov, ktorí teraz počuli čosi, čo by sa mohlo spracovať do podoby zákona, aby sme tu mali o čom rozprávať, ale to sú veci, ktoré priamo reagujú na život a vychádzajú z toho, že ten život nám povedal jasne, toto nie je dobrý spôsob. A nejde o maličkosti. Ide o významné, mnohomiliónové, teda firmy s mnohomiliónovým obratom, ktoré zastupujú nás všetkých a ktoré pre nás všetkých majú slúžiť. A slúžiť tak, aby pracovali kvalitne, aby ľudia, ktorí ich riadia, boli naozaj ľudia, ktorí tam prichádzajú s ambíciou tomu podniku dať čosi zo svojej osobitnosti, potiahnuť ju ďalej, aby raz, keď budú stadiaľ odchádzať, im nikto nemohol povedať, že to doriadili, ale že to riadili tak, že majú byť na čo hrdí. A nech sa páči, tí, čo prídu po nich, nech to potiahnu zase ďalej.

    To boli drobnôstky, ale zakončím to tým pilierom, ktorý som spomínal. A je to vlastne aj moja ambícia, preto som aj vstúpil do procesu, ktorý predložili kolegovia. Ja viem, že sa ťažko vyhodnocujú tie jednotlivé veci, že ktoré sú akože vážne, lebo ony sú všetky dôležité a sú skĺbené v tomto návrhu. Ale je tu predsi len vec, ktorú ja osobne považujem za dominantnú a ktorú treba jasne tu priklincovať.

    Je to otázka tá, že ak niekto ide do vysokej funkcie s dobrým platom, s dobrými náležitosťami, ktoré mu naozaj patria, ak jednoducho má tam vysoký spoločenský aj osobný kredit, v tejto funkcii, musí to byť vyvážené vysokou zodpovednosťou, ku ktorej sa netreba báť doložiť slovíčko "hmotnou" zodpovednosťou. Človek, ktorý má túto ambíciu, ktorý chce robiť aj závažné rozhodnutia, musí si byť vedomý jedného, že nie vtedy, keď urobí nejaký riskantný krok, ktorý nemusí vyjsť, to treba brať ako súčasť hry, za to sa nemôžu ľudia odstreľovať vo funkciách, lebo sa to môže stať. Ale ak sa dokáže - a vieme to z minulosti nie tak dávnej, že to vieme ľahko dokázať -, že ľudia miesto, aby riadili organizácie, tak ich chcú doriadiť, že tí ľudia dokážu urobiť také veci, ktoré sú vyslovene prejavom úpadku morálky a ktoré elegantne poškodia tú firmu, a oni odídu potom nie potrestaní, ale odvolaní za nejakými vyššími úlohami. Tak je to niečo, čo spôsobuje morálnu devastáciu a spúšť nielen v týchto firmách, ale celospoločenskú.

    A preto je tu nesmierne dobré, a som rád, že sú medzi vami viacerí poslanci, čo aj v minulosti už o tom hovorili, toto sme my nevymysleli, toto sme my nepriniesli ako objav vykopaný zo zeme, ktorý nikto ešte na svete nevidel. Nie. Tento diamant tu už putuje, len voľáko nechceme vidieť, že vie skutočne zablýskať tým správnym smerom. A upozorňujeme teda na to, že bez hmotnej osobnej zodpovednosti ľudí nie je možné nikoho menovať, pretože vždy tu bude nebezpečenstvo, že ľudské slabosti zvíťazia a tie tiché úlohy, ktoré sa takýmto nominantom dajú bez takéhoto istenia, môžu byť veľmi devastujúce pre našu spoločnosť.

    Myslím si, že je to aj v dôvodovej správe, a v inej súvislosti som to aj spomenul, taká základná výhrada voči takémuto názoru o hmotnej zodpovednosti ľudí, ktorým sa dokáže, že vedome konali zle, a vravím, takýchto príkladov nájdeme v minulosti dostatok, to nie sú pochybenia takého typu, že niečo sa nepodarilo, ale práveže niečo sa podarilo až veľmi, účelovo a jasne, s vedomím, že som nepostihnuteľný, tak taká hlavná oponentúra voči tomuto býva, že: Ale, prosím ťa pekne, keď toto dáte do zákona, kto s takýmto rizikom zobere takúto vysokú funkciu? Veď každý sa zdekuje, každý povie, no a ja budem platiť za to, keď mi dačo nevyjde, keď budem musieť znášať náhradu škody mnohomiliónovej? Takže nie, ja ju zaplatím do konca života, ale ešte bude predmetom dedičského konania, že moji potomkovia budú musieť to prebrať ako moje záväzky voči štátu?

    Som presvedčený, že pravda je úplne iná a úplne jasná, že práve tá skupina, tá tretia, nie tí trafikanti, nie tí vykonávatelia, ale tí féroví, ktorí majú schopnosti, ambície, vedomosti a odvahu, tak tým táto klauzula najviac pomôže, lebo kľudne môžu povedať všetkým, ktorí budú chcieť nejakým spôsobom otvoriť cestu k tej funkcii a podporiť ich: Áno, ďakujem za férovú podporu. Ja mám tú silu, mám tú schopnosť, mám tú odvahu. Ale, vážení ľudia tam kdesi v pozadí, čo viete potiahnuť nitkami a ovplyvňovať aj generálnych riaditeľov a šéfov dozorných rád, toto vám jasne odkazuje jednu vec, vy nemôžte odo mňa chcieť neférové kroky. Dopredu je to istené, že ak by ste ma k tomu nútili, tak ma nútite vlastne k tomu, že raz keď sa to všetko zmení, a vieme, že raz sa všetko zmení, a prídu tu iní, ktorí na to poukážu, tak ja nebudem pred nimi sa triasť strachom, že a teraz mi to zrátajú. To odo mňa nemôžte chcieť, páni ministri, to odo mňa nemôžte, páni šéfovia kdesi tam hore vysoko.

    Takže, naopak, v tejto klauzule nie je žiadne ohrozenie záujmu o takéto funkcie, tu je veľmi elegantná, efektívna poistka, aby ľudia, ktorí takúto funkciu zoberú, vedeli, že budú môcť byť vnútorne slobodní, že budú konať ozaj možno aj s rizikami, možno aj s problémami, nie možno, určite, to vždy je veľmi ťažká rola, ale s vedomím, že budú slobodní, pretože nikto ich nedokáže práve vďaka tejto klauzule donútiť k tomu, aby konali tak, aby ohrozili sami seba, pretože by mohli spôsobiť škodu.

    Nebudem popisovať tie detaily, je to tam pekne urobené. Nie je to tak, že niekto urobí chybu a hneď letí pred súd. Má to v rukách generálny prokurátor, treba mu to dokázať. Isteže, môže byť oprávnená debata o tom, že to dokazovanie môže byť ťažké. Môže. A v prípade pochybností v prospech obvineného, tak ho neodsúdia. Ale ja vám garantujem, že v minulosti nie tak dávnej máme ľudí, ktorí keby to súdnictvo pracovalo tak, ako to chceme, aby pracovalo, a dúfajme, že aj bude, tak by nemali mať žiadne problémy súdy takýchto ľudí odsúdiť. Pretože zjavne siahli rukou kradmou na štátny majetok a robili to v súlade so zadaním kdesi, kdesi zhora.

    Takže zakončím. Prečo, prečo neprijať takúto úpravu? Rieši odmeňovanie, rieši výber, vnáša čistotu a garantuje, že tí ľudia budú mať nad sebou dostatočne veľký tlak na to, aby so všetkými rizikami konali v záujme firmy, do ktorej riadenia boli povolaní svojou osobnou ambíciou a vybraní tými, ktorí za to zodpovedajú.

    Takže to je asi to, čo by som chcel zdôrazniť. Nechcem zakončiť obligátnou požiadavkou, že podporte. Skôr poprosím vás, zamyslite sa, zamyslite sa, či práve toto nie je jeden z tých návrhov, ktorého konštrukcia je tak jasná, že prečo to odkladať, aby som sa nedočkal toho ako včera z úst pána podpredsedu vlády Kaliňáka, že som sa dozvedel, aké úžasné nápady na jeho ministerstve vznikli ohľadom podpory pomoci a odmeňovania bojovníkov proti korupcii. Dokonca tam boli také skvelé úvahy, akože to riešia komplexne, že aj organizácia bude musieť vykonať opatrenia. Ja hovorím, Bože, kde som to už čítal? Aha, v tom našom návrhu, na ktorom sme niekoľko mesiacov robili, naši právnici a celý klub.

    Chvalabohu, že tu bude ten návrh, ale až v novembri tohto roka. Už vyše roka mohol pôsobiť. Možnože bude lepší. Ja viem, že pán minister má inú skupinu ľudí, ktorá mu dokáže v tomto pomôcť. Bodaj by to tak bolo. Len ja sa spytujem, na to sme tu, aby sme jeden deň hovorili "ukrižuj ho" a druhý deň sa tvárili ako víťazi veľkých cien?

    Takže ak osud tohto zákona o podpore pomoci a odmeňovaní bojovníkov proti korupcii má takýto zaujímavý virtuálny priebeh, bolo mi povedané, že som naivný, že predsi, pán poslanec, veď to chodí takto, veď to predsi vy neviete, ako to sú, to sú politické hry. Čerta ma po politických hrách! Chcem, aby tie zákony boli pre ľudí. A dobre, že pán minister vnútra, pán podpredseda vlády, s týmto vyšiel. Len škoda, že tak neskoro.

    Takže, prosím, hovorím to ako príklad zo včerajšia k dnešnému dňu k tomuto zákonu, ak na tom vidíte chyby, povedzte, že nie, že takto nemôžme vyberať zodpovedných ľudí do funkcií. Ale ak si myslíte, že takto môžme, tak nečakajme zase na rok 2015, aby zase niekto si povedal, že teraz je tá chvíľa, aby sme tomu naivnému Mičovskému ukázali, že my to urobíme lepšie. Ukážte to už teraz, že to urobíte lepšie, je to prvé čítanie, skvelá možnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec bol prihlásený písomne. Otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán poslanec ako navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 901. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 910.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 901.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, súčasťou vecí, ktoré nie sú, nie sú priaznivo nastavené pre to, aby sme pomáhali tam, kde pomoc treba, aby sme búrali finančné bariéry tam, kde existujú, najmä v komunitách, ktoré sú chudobné, pre ktoré každý výdavok na aj zdravotnú starostlivosť alebo opatrenia súvisiace aj s reprodukčným zdravím, sú pre ich vnímanie sveta nie druhoradé, ale desatoradé, je vhodné, keď spoločnosť pomôže. Tak ako spoločnosť sa rozhodla poskytnúť rodičovský príspevok na to, aby dieťa, ktoré sa narodí, malo pomoc od štátu. A tak ako by bolo dobré, ako som už mnohokrát povedal, viacej podporiť rodiny, ktoré sú pracujúce, kde aspoň jeden človek pracuje, aj cez rodičovský príspevok, aj cez iné formy dávok a, naopak, nepodporovať a nemotivovať k tomu, aby deti sa stali súčasťou alebo dôvodom na zabezpečenie príjmu, alebo nie dôvodom, ale nástrojom, nástrojom na zabezpečenie príjmu, tak je vhodné rozmýšľať aj v širších súvislostiach. Nielen v oblasti dávok, podpôr, ktoré nejakým spôsobom treba nastaviť motivačne a zasa odstrániť nezdravé motivácie, ale naozaj aj pomôcť iným spôsobom umožniť viac predovšetkým, predovšetkým rodinám, ktoré majú problém so zabezpečením dostatočných príjmov, aby, pokiaľ chcú nejakým spôsobom riadiť svoj život tak, aby im to bolo nebránené cez finančné bariéry.

    K tomuto smeruje aj tento zákon. Je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má za cieľ zaviesť podmienky poskytovania antikoncepcie. V prípade antikoncepcie prostredníctvom vnútromaternicového telieska na náklady verejného zdravotného poistenia, to znamená bezplatne pre ženy, ktoré majú už aspoň štyri deti. To znamená, dotýka sa to rodín, ktoré sú veľké z pohľadu všeobecného vnímania, kde už minimálne štyri deti sú súčasťou rodiny a kde sa žena rozhodne na základe dobrovoľnej a racionálnej úvahy, že väčší počet detí by nebol priaznivý pre zabezpečenie zdravej výchovy, zdravého prostredia, pre zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov pre rozrastajúcu sa rodinu.

    V súčasnosti je priemerná pôrodnosť v Slovenskej republike na jednu ženu približne 1,4 dieťaťa. To si treba uvedomiť. A zároveň si treba dať do súvisu tieto dve veci a vidieť, že pokiaľ by tento návrh zákona bol prijatý, tak sa týka predovšetkým rodín, ktoré môžme označiť za rodiny chudobné, za rodiny prevažne žijúce v komunitách, ktoré sú segregované, v rómskych osadách, kde sa trvalo stretávame s veľmi častým javom, ako je nezabezpečenie primeranej starostlivosti o detí, o to, že deti vyrastajú do zlých, alebo rodia sa a vyrastajú v zlých sociálnych podmienkach, že deti sa začínajú rodiť už v matkám, ktoré majú 14 rokov. Nie je výnimkou, že 16-ročná matka má už štyri, päť detí, čo je naozaj veľmi, veľmi nezdravý jav, že potom následne, ako sme aj nedávno mali vidieť v médiách, matka ani nevie, čo tie deti robia, že nechodia do školy, vôbec netuší, že majú nejaké vymeškané hodiny, vôbec netuší, že páchajú priestupkovú a trestnú činnosť. Jednoducho tie deti pribúdajú nie preto, že sa žena rozhodla, že chce mať deti, čo by, samozrejme, aj po prijatí tohto zákona bolo možné bez akýchkoľvek problémov, ale jednoducho preto, že nemá možnosť nejakým spôsobom regulovať túto zložku jej života a že nad tým ani neuvažuje.

    Cena vnútromaternicového telieska dnes sa pohybuje okolo 200 eur. To je suma, ktorá pre rodiča, ktorý má už minimálne štyri deti a nemá žiadny príjem alebo žije z minimálnej mzdy, naozaj nie malá. Je to vysoká suma a určite je to veľká bariéra pre to, aby tá žena, aj keď sa chce takto rozhodnúť, aby zvolila cestu, že túto antikoncepciu zvolí.

    K samotnej metóde antikoncepcie poviem len toľko, že pri úvahách, akú zvoliť, že prečo nie všetku antikoncepciu, ktorá existuje, tu naozaj treba zvažovať reálne súvislosti a vidieť, že toto je antikoncepcia, ktorá nevyžaduje denný zásah alebo denné obnovovanie, že je to forma antikoncepcie, ktorá má dlhodobejší charakter, ale nie trvalý, to by som veľmi chcel zdôrazniť. A preto kedykoľvek, keď sa nositeľka takejto alebo užívateľka takejto antikoncepcie rozhodne, že chce mať zasa deti, bez akýchkoľvek problémov je opäť návrat do bežného spôsobu cyklu, ktorý nie je chránený antikoncepciou, možný a bez problémov uskutočniteľný. Čiže to je, naozaj z toho pramenil aj výber tohto riešenia.

    Podmienkou z hľadiska návrhu zákona, ktorý predkladáme, je aj porozumenie a súhlas s podmienkami, ktoré vyjadrí pacient podpisom pod písomný informovaný súhlas. Informovaný súhlas pre tých, ktorí to nevedia, znamená, že nielen samotný podpis danej osoby, ale ešte aj ďalšej osoby je súčasťou tohto informovaného súhlasu, aby sa predišlo nejakým podozreniam z nejakého ovplyvňovania alebo nejakých tlakov, a súčasťou toho je aj upozornenie na to, že je potrebné podstupovať pravidelné lekárske prehliadky a všetky prípadné riziká, ktoré s danou antikoncepciou súvisia, tak ako s každou antikoncepciou a s každým zdravotným zákrokom, ktorý existuje, či sa už týka tej alebo onej záležitosti.

    V súvislosti s týmto návrhom zákona je dobré pripomenúť si aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Sme súčasťou Európskej únie, sme súčasťou nejakého hodnotového a civilizačného priestoru a je dobré deliť a zdieľať skúsenosti aj iných krajín, pokiaľ sa chceme vysporadúvať úspešne a rozumne s problémami, ktoré máme.

    V zmysle Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (tzv. CEDAW) z roku 1979 by mali štáty ženám a mužom zabezpečiť rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia ich detí. Dohovor zároveň zaručuje prístup k potrebným informáciám a vzdelaniu a umožňuje ženám a mužom využiť prostriedok na kontrolu veľkosti ich rodiny. Podľa všeobecného odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 sa plánovaním rodiny rozumie "zaručená sexuálna výchova, dostupnosť služieb pre plánovanie rodiny, dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód", zdôrazňujem slovo dostupnosť, "voľne dostupné a primerané opatrenie pre dobrovoľnú reguláciu pôrodnosti v záujme zdravia a kvality života všetkých členov rodiny".

    V zmysle Akčného programu OSN medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji z roku 1994 sa reprodukčným zdravím rozumie "stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody, a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy, vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa k reprodukčnému systému, jeho funkciám a procesom. Reprodukčné zdravie zahrňuje ľudskú schopnosť mať uspokojenie, ktoré prináša sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť".

    Je teda zrejmé, že reprodukčné zdravie prospieva k celkovému zdraviu populácie. Z tohto dôvodu je preto predmetom návrhu podstata, že zavedenie vnútromaternicového telieska v prípade, že žena už má minimálne štyri deti, bude hradený z verejného zdravotného poistenia.

    Možno sa ozve námietka, že máme mnoho iných indikácií a chorôb, ktoré sú problematické, ktoré ľudí iste obťažujú a nie sú hradené z verejných zdrojov. Že verejné zdroje sú obmedzené, a preto nemôžeme hradiť hocičo z týchto verejných zdrojov. Áno, súhlasím, určite táto námietka má svoje ratio. Ale tu by som zároveň upozornil na to, čo som spomínal na samom začiatku uvádzania tohto návrhu zákona. Práve to, že neposkytujeme pomoc v regulácii, v dobrovoľnej regulácii počtu členov rodiny, sa rodí veľké množstvo detí do nezdravých podmienok, aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho, čo potom generuje, rozširuje a rozmnožuje chudobu, ktorá sa stáva akútnym problémom nielen v komunitách, ale, už to môžeme nazvať, v regiónoch Slovenska. A táto chudoba, samozrejme, a život uprostred týchto komunít nevytvára podmienky pre zdravý život. A keď chýbajú podmienky pre zdravý život, samozrejme, vytvára to veľké nároky na finančné zdroje z verejného sociálneho poistenia. Pretože tá nezdravá populácia, ktorej počet takto rastie, počet chorôb, ktorý takto rastie, môžeme hneď si poslúžiť včerajším zážitkom alebo včerajšou informáciou, ktorú som zachytil v jednej z televízií v rámci spravodajca, tuberkulóza. Opäť sa objavuje ako hrozba epidémie v niektorých komunitách. A to je len jeden z príkladov. Jednoducho rastúca chudoba, ktorej zdrojom je aj to, že rodina aj keď chce povedzme, keď existuje alebo môžeme počítať s rozumnejšie uvažujúcou ženou, ktorá by chcela regulovať už ďalší počet detí, nemôže tak urobiť pre nedostupnosť, finančnú nedostupnosť daného opatrenia, ktoré jej znemožňuje napĺňať aj to, čo sme čítali v súvislosti so závermi týchto medzinárodných konferencií, zabezpečiť dostupnosť antikoncepcie a opatrení na zabezpečenie reprodukčného zdravia.

    No a potom následne pribúda v nezdravom prostredí, z nezdravého spôsobu života vyplývajúce množstvo chorôb, ktoré kladú väčšie a väčšie nároky na verejné zdroje, ktoré odčerpávajú tieto verejné zdroje a tým pádom dochádza nie k úspore, ale, naopak, k plytvaniu, alebo nie k plytvaniu, ale k väčšiemu čerpaniu verejných zdrojov.

    Takže zavedenie tohto opatrenia, aj keď v prvom pohľade prináša rozšírenie opatrení, ktoré sa hradia z verejných zdrojov, v konečnom dôsledku znamená úsporu verejných zdrojov, pretože zužuje zdroje, ktoré generujú chudobu a nezdravý spôsob života v komunitách, ktoré tak činia.

    V roku 2002 prijal Európsky parlament Rezolúciu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, v ktorej sa konštatuje mimo iného, že kvôli obmedzenej dostupnosti a vysokým nákladom na primeranú antikoncepciu, ako aj chýbajúce poradenské služby v strednej a východnej Európe, tu sa už hovorí priamo o nás, nie o Afrike, tu sa už hovorí priamo o nás, o strednej a východnej Európe, zostáva interrupcia stále základným prostriedkom na reguláciu pôrodov.

    A tu, tu si dajme výkričník, toto je to zlé, proti ktorému by sme mali prijať všetky rozumné a racionálne opatrenia. Ja to zopakujem, komu to ušlo pozornosti. Tu sa píše, že "zostáva interrupcia základným prostriedkom na reguláciu pôrodov v strednej a východnej Európe" - a to je veľmi negatívny jav. Antikoncepcia je omnoho lepšie opatrenie, s tým sa asi stotožníme, predpokladám, že všetci, ako interrupcia, a preto predchádzať neželanej tehotnosti, zdôrazňujem, v štádiu, kedy už žena má minimálne štyri deti, je dobré a múdre.

    "Interrupcia je v zásade dosiahnuteľná za menší poplatok alebo bezplatne, zatiaľ čo antikoncepcia môže byť drahá ako tretina platu." To sa píše v danej správe. Považujete to za dobré? Ja nie. V súvislosti s tým táto rezolúcia nalieha na vlády členských krajín, aby sa usilovali o poskytovanie bezplatných alebo lacnejších antikoncepčných prostriedkov a služieb pre sexuálne a reprodukčné zdravie sociálne slabším skupinám. A o tie tu práve ide. Pretože povedzme si to otvorene, koľko detí má priemerná slovenská rodina? Jedno, dve. Povedzme, že dve, bodaj by aspoň dve, žiaľbohu, dnes tá situácia je, že 1,4.

    A keď v tomto návrhu zákona hovoríme, že táto bezplatná antikoncepcia sa bude vzťahovať na rodiny, kde sú už aspoň štyri deti, tak je jasné, že hovoríme na 99 % o rodinách, ktoré patria k chudobnej časti slovenskej populácie, ktoré žijú v segregovaných a vylúčených spoločenstvách.

    V závere už len doložím, že návrh zákona bude mať síce, ako som povedal, mierny negatívny dopad na štátny rozpočet, ale zabezpečí omnoho lepšie využitie verejných zdrojov, ktoré sa využívajú v rámci zdravotníctva.

    Zdôrazním možno ešte jednu črtu, pretože moja skúsenosť hovorí, že ľahko sa pri tejto téme, ktorá je veľmi lákavá pre rôzne prekrúcania, povie niečo iné, ako bolo navrhované, a to je, že nemení z hľadiska dostupnosti, keď si odmyslíme finančnú dostupnosť, na prístupe k antikoncepcii absolútne nič. To si treba uvedomiť. Dnes je pre akúkoľvek ženu bez ohľadu na to, koľko má detí, nemusí mať žiadne dieťa, akákoľvek antikoncepcia bežne dostupná. Od antikoncepčných tabletiek až po vnútromaternicové teliesko, prípadne ďalšie formy. Len nie je bezplatná.

    Takže až tu niekto bude nebodaj horliť proti používaniu antikoncepcie, tak by bolo dobré, aby si uvedomil, že antikoncepcia je bežná súčasť našeho života. A ja ju považujem za správne, že je bežnou súčasťou našeho každodenného života.

    A tento zákon hovorí akurát o tom, že tí, ktorí si to nemôžu dovoliť, pretože 200 euro je pre nich obrovský peniaz, tak tým po splnení tej základnej podmienky, že žena už má štyri deti, bude táto antikoncepcia sprístupnená, že sa odbúra tá finančná bariéra, čo bude určite dobré pre zdravie ženy, pre zdravie rodiny, pre zdravie súrodencov, ktorí v tejto rodine už sú na svete, a pre zdravie celej spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a s Ústavou Slovenskej republiky, aj s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem vám za pozornosť, vážené dámy, vážení páni, a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Dovoľte mi, aby som teda uviedol spravodajskú informáciu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 901). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecné záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predloženým návrhom sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu zvýšených výdavkov z verejného zdravotného poistenia. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti a má pozitívny dopad na sociálne vplyvy. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 910 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor NR, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Pán poslanec Štefan Kuffa a pán poslanec Alojz Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefan Kuffa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov. Prepáčte, trošku som zadychčaný, behal som po schodoch. Už tá kondícia nie je až taká najlepšia.

    No ale cez to všetko dával som pozor, keď kolega Kaník tu predkladal návrh zákona, a dovoľte, že by som začal v podstate tým úvodom, ktorý je napísaný hneď v tomto návrhu, a je to zákon 576 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a tak ďalej a tak ďalej. Teda je to zákon o zdravotnej starostlivosti.

    Chcem predovšetkým poukázať na takúto skutočnosť, že plodnosť nie je chorobou. A keďže chorobou nie je, tak nemôže byť hradená z verejných zdrojov. Tu sa to odvoláva ďalej na ďalší zákon 577, hej, a jednoducho predostierať to tuná, že to stojí však možno iba 200 eur alebo až 200 eur, alebo je to jedna tretina platu. Áno, pre niekoho je to veľmi veľa, lebo keď je to chudobná rodina, tak 200 eur, to môže byť polovica platu, a nie jedna tretina platu, hej. Na východnom Slovensku sú tie platy, naozaj sa pohybujú okolo minimálnej mzdy. To je síce pravda, ale to neznamená, že budeme predkladať tuná takýto návrh zákona.

    Dovolím si povedať tie skupiny marginalizované, ktoré kolega tuná vymenoval, a takisto to odôvodnenie v tej dôvodovej správe, že ešte aj v jazyku národnostných menšín to bude predkladané týmto ženám, tak ani ženy, ktoré aj v slovenčine budú čítať alebo už jazyku národnostných menšín, nebudú rozumieť obsahu a textu toho, čo im je prekladané.

    Vnútromaternicové teliesko je niečo, čo je zlé, čo je negatívne. Hovorím to hlavne kvôli tomu, ak to raz budú počuť naše dievčatá a ženy, tak hovorím, že vnútromaternicové teliesko je niečo, čo je veľmi negatívne. Môže spôsobiť zdravotné problémy a tak závažného charakteru, že žena môže stratiť trvale plodnosť.

    Tuná v návrhu zákona, a hneď je to v tom prvom odstavci napísané, ten § 40a, že vnútromaternicové teliesko, ods. 1, "dočasné zabránenie plodnosti zavedením vnútromaternicového telieska".

    No ako sa to vezme. Viete, ono ten mechanizmus, ak to môžem tak povedať, alebo možno som zlý terminus technicus, prepáčte, použil, že mechanizmus, lebo teraz ženu nechcem prirovnávať k nejakému mechanizmu alebo čosi také, ale ten mechanizmus toho oplodnenia, alebo nechcem to tiež hovoriť, že je to nejaká technika, ale k oplodneniu vajíčka, resp. počatiu dochádza už dávno pred tým, než to vajíčko sa dostane do maternice. To znamená, je to niekoľko dní pred tým. A ten proces je, trvá niekoľko dní. K oplodneniu dochádza, k počatiu v podstate, vo vajcovode ženy a oplodnené vajíčko za tých niekoľko dní sa posúva a dostáva sa do maternice.

    Vnútromaternicové teliesko funguje tak, že zabraňuje uhniezdeniu tohto vajíčka na stene maternice. Jednoducho je tam mechanizmus, ktorý mechanicky zabraňuje. To znamená, že už počaté dieťa, ktoré je počaté, tak to vnútromaternicové teliesko bráni tomu, aby sa uhniezdilo. K čomu dochádza? Sú to takzvané miniinterrupcie. Sú to veľakrát miniinterrupcie, keď v podstate takéto oplodnené vajíčko nemôže sa uhniezdiť na tej stene v maternici. Ja to vnímam ako negatívnu vec a nemôžem to hovoriť, že je to dočasné zabránenie tej plodnosti. Neni to dočasné zabránenie tej plodnosti. A ak by to bola pravda, ak bránime plodnosti, a plodnosť nie je chorobou, nemôže to byť hradené z verejných zdrojov. Nemôže to byť hradené. Keď stojí to aj 200 eur.

    Ak sa žena takto rozhodne pre takýto postup, prosím, nech sa páči, ak si myslí, že toto je to vhodné, ale zákonom a legislatívou to nepredkladajme ako všeobecné dobro, že je to veľmi dobré alebo vhodné pre tie ženy, a odvolávať sa na marginalizované skupiny.

    Kolega Kaník keď tuná to tak spomínal a hovoril, že ja som si to nejak tak poznačil, deti sú nástrojom príjmu. No skús si, pán kolega, zvýšiť príjem tým, že prijmeš viac detí. Zvýš si ten príjem. Urobíš to? Urobíš to? To sa ľahko ako rozpráva, že deti sú nástrojom ako príjmu. Skús prijať tie deti kvôli tým rodinným prídavkom. Kto z nás to urobí? Netreba to zase tak dehonestovať a tak ponižovať rodinu.

    Rodina, ktorá má štyri deti, tak čo, je nejaká menejcenná? Ale zase tvrdiť v dôvodovej správe, že to nebude mať negatívny vplyv na našu pôrodnosť, ten index, ktorý tam uvádzate, 1,4, on sa pohybuje dnes možno okolo 1,3, takže nebude mať negatívny dôvod na pokles pôrodnosti. Bude mať. Lebo keď by sa malo narodiť to piate alebo šieste dieťa, tak ono sa už nenarodí. Tak aká je to matematika? Však aj to piate, aj šieste dieťa zvyšuje vlastne tú krivku vitality a pôrodnosti na Slovensku. Nie je to pravda, je to polopravda, ktorá je napísaná aj v dôvodovej správe. Nemôžem s tým súhlasiť. Je to môj názor, jednoducho ho tu prezentujem.

    Nebudem tu zachádzať do takých detailov, keď vnútromaternicové teliesko je kombinované aj s tou hormonálnou antikoncepciou. Myslím si, že je to potom najskôr na takú odbornú prednášku.

    Ale tiež som si poznačil poznámku, keď kolega Kaník v úvode tuná uvádzal, že je tu problém na Slovensku, keď 14- až 16-ročné dievčatá a deti majú deti a majú štyri, päť detí. To som si poznačil, tak to bolo povedané. Ja keď som si to tak vyrátal, 14-ročné dievča, dieťa, neviem si predstaviť, že by malo päť detí. No tak alebo aj 16-ročné dieťa, keď tuná tak hovoríš, lebo ten menštruačný cyklus u dievčat nabehuje niekedy v dvanástom roku, hej, a vtedy začína vlastne tá ovulácia, to je proces až do menopauzy, kedy zhruba okolo päťdesiateho roku tento proces končí. Tak tuná nezavádzajme túto spoločnosť, že 14-, 16-ročné deti budú mať štyri, päť detí a že majú štyri, päť detí, že dokonca poznáš. Ja takúto matku nepoznám, ktorá by mala 14 či 16 rokov a má päť detí. Ani jednu nepoznám. Keď mi povieš jeden prípad, tak ju pôjdem navštíviť, túto rodinu.

    Predkladá sa to tu ako taká hrozba a veľmi sa to zastiera tuná a je to veľmi urážajúce a urážajúce je to vo vzťahu k rómskej populácii. Lebo voči nim je to namierené. Ja sa pýtam, čo ste rasisti? Je to rasistický podtext? Tí Rómovia sú menejcenní? Aká je tá spoločnosť? Alebo ten, ktorý je chudobný v tejto našej krajine, je menejcenným človekom? Kladiem si tú otázku. Čo to je nejaká extra skupina? Ešte nazveme ich, že sú marginalizovanou a v rámci tej marginalizácie však vyčleňme ich celkom na okraj spoločnosti. Ale veď to nie sú menejcenní ľudia.

    Na chudobe sa najviac zarába. Áno, má to negatívny dosah na štátny rozpočet, ale má to pozitívny dopad na biznis. Lebo aj toto by bol veľký biznis.

    Nehovoriac o vnútromaternicovom teliesku, ktoré spôsobuje naozaj komplikácie také, ešte našťastie mám tuná lekára po svojej pravici, môže mi to vyvrátiť, jedna je práve aj spolupredkladateľka kolegyňa, je mi to ľúto, že lekárka to predkladá, ale to vnútromaternicové teliesko môže jednoducho vybočiť a dostať sa do brušnej dutiny a spôsobovať vážne zdravotné komplikácie, zápaly, a môžu ohrozovať takú matku alebo takúto ženu jednak na zdraví, ale aj na jej živote.

    Ďalej v tomto návrhu zákona je tuná, ešte sa tak dotknem toho odseku 4, kde je poznamenané, že "ministerstvo zdravotníctva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom" a tu je a), b), tak tu sú, v podstate "a) podrobnosti o poučení, ktoré predchádza informovanému súhlasu pred zavedením vnútromaternicového telieska". Ja som zvedavý, že ako budú poúčať takých jednoduchých ľudí a tie marginalizované skupiny, ktoré veľakrát majú problém prečítať text a prečítať text s porozumením. A ja si tu dovolím povedať, že je to naozaj zamerané práve proti tým chudobným skupinám ľudí.

    Vnútromaternicové teliesko tuná v tom texte už tak len preskočím v tej dôvodovej správe, že je to dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód. Ja to ešte raz tuná tak zvýrazním a ešte raz to tak poviem, že vnútromaternicové teliesko nie je ani bezpečné, ani spoľahlivé. Vnútromaternicové teliesko nie je ani bezpečné, ani spoľahlivé, naopak, v mnohých prípadoch je veľmi nebezpečné, ohrozuje matku na živote, rovnako aj na zdraví, a to je práve v tom prípade, keď je perforovaná maternica a žena začne krvácať do brušnej dutiny.

    Nepredkladajme tuná ľuďom a matkám nejakú vec, o ktorej, tak teda ja som o nej presvedčený, že nie je dobrá a ju predkladáme, ako keby sme možno syr alebo maslo natierali na chlieb a to potreli ešte medom a si pochutnali na tom, aké je to dobré. Toto je čosi negatívne, čo je zlé, ak ktorákoľvek žena alebo matka sa rozhodne pre tento spôsob antikoncepcie vnútromaternicového telieska, prosím, je to jej voľba, ja jej to neodporúčam, ale nemôže to byť hradené z prostriedkov verených zdrojov verejného zdravotníctva, to odmietam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Uhliarik.

  • Ďakujem. Súhlasím s poslancom Kuffom, že plodnosť nie je ochorenie, ale fyziologický stav, preto principiálne hradiť na 100 % pre akúkoľvek skupinu pacientov alebo obyvateľov a žien nejaké lieky, ktoré ovplyvňujú fyziologický stav, je nesprávne. Navyše v čase, keď táto skupina, ktorá má ekonomické problémy, sú to rodiny a ženy nad štyri deti, alebo väčšina má ekonomické problémy, často nemá finančnú dostupnosť pre mnohé ochorenia, ktoré postihujú ich, týchto obyvateľov alebo ich deti, či už sú to antidiabetiká, alebo antibiotiká, alebo lieky na krvný tlak. A preto si myslím, že v čase, keď slovenské zdravotníctvo naozaj nemá na 100 % hradené vážne lieky, hradiť antikoncepciu by malo byť principiálne nesprávne.

    Čo sa týka celkového toho návrhu, je to kvázi zlepšenie oproti minulosti, keď pán poslanec a s pani poslankyňou navrhovali trvalé riešenie, ale nechcem teraz, nechcem teraz reagovať na pána poslanca.

    Ďakujem.

  • Je jedenásť hodín, budeme pokračovať hlasovaním, ďalšie faktické poznámky po hlasovaní. Dve minúty prestávka.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, poprosím vás o zaujatie miest.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, budeme hlasovať. Poprosím pána poslanca Fecka...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, ideme hlasovať o prerokovaných bodoch. Pán poslanec Fecko uvedie v prvom čítaní...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, venujte, prosím vás, pozornosť hlasovaniu.

    Pán spravodajca, poprosím vás o hlasovanie o návrhu pána predsedu výboru Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543 o ochrane prírody a krajiny, je to tlač 882.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 882.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 45 za, 10 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Ideme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov, je to tlač 869.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 869.

  • Poprosím vás o pozornosť, aby sme vedeli, o čom hlasujeme.

    Budeme najprv hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie nepovažujú za uspokojivé.

    A teraz pán poslanec Huba nepovažuje za uspokojivé odpovede č. 27, 28, 29, 53. Pán poslanec Hlina nepovažuje za uspokojivé odpovede č. 34, 35, 37, 38, 40, 41, 42 a 43. Pán poslanec Fronc nepovažuje za uspokojivú odpoveď č. 50. A pán poslanec Csicsai nepovažuje za uspokojivú odpoveď č. 15. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 53 za, 66 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz druhé hlasovanie o interpeláciách, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie, ktoré boli písomne podané do 20. februára 2014.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 69 za, 17 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán predseda výboru Huba uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Galka a pani poslankyne Nicholsonovej na vydanie zákona č. 152 o potravinách.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 898.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 53 za, 63 proti, 6 sa zdržali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa Jana Žitňanská uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Fronca, Hrušovského, Abrhana a pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch, je to tlač 907.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch, tlač 907.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave som vystúpila akurát ja, neboli žiadne pozmeňujúce návrhy. Prosím, dajte hlasovať o tom, že posunieme zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 49 za, 3 proti, 69 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Fronc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona č. 597 o financovaní základných a stredných škôl, je to tlač 887.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 887.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že podľa zákona o rokovacom poriadku, § 73 ods. 3 písm. c), prerokuje Národná rada predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 51 za, 2 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Len na margo, kolegyne, kolegovia, chcem vám pripomenúť, že túto problematiku minister financií prisľúbil vyriešiť rozpočtovým opatrením.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa audiovizuálny zákon, je to tlač 888.

    (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 888.)

  • Prosím, pán predseda, aby ste v súlade s rokovacím poriadkom dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 54 za, 2 proti, 66 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Jozef Mikuš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Brocku a Přidala na vydanie zákona č. 182 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je to tlač 889.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 889.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 47 za, 2 proti, 70 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte jedno hlasovanie. Pani poslankyňa Mezenská uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel k tejto tlači 900, keďže tento návrh, neviem z akého dôvodu, nemá podporu, tak my ho sťahujeme, predkladatelia pán kolega Hraško, Mičovský, a prípadne ho ešte vylepšíme. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Nebudeme hlasovať o tomto návrhu. Navrhovatelia ho stiahli.

    Odhlasovali sme prerokované body. Prestávka do 11.15 hod. a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe prvým čítaním návrhu poslancov pani poslankyne Lucie Nicholsonovej, Evy Horváthovej a pána poslanca Ľudovíta Kaníka.

    Máme tu navrhovateľov? Aha, tu je. Pardon, prepáč, Ľudo.

    Poprosím spravodajkyňu alebo spravodajcu. Je tu niekto, prosím vás, z výboru, ktorý by mohol? Pán poslanec Novotný je spravodajca, ale nie je v sále rokovacej. Poďte, pán poslanec, môžte zaujať miesto.

  • Reakcie z pléna.

  • Á, už je tu pán poslanec Novotný. Pán poslanec, poprosím vás.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, dámy a páni, budeme pokračovať. Faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej, Ľudovíta Kaníka a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 901.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

    Tak, Štefan, ja chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie. Veľa vecí, ktoré si povedal, sa dajú pochopiť, aj chápem, už sa nepoznáme nie jeden deň, chápem v tom duchu, v ktorom si vystupoval, aj tvoje myslenie. Dovolím si zareagovať na pár takých nepresností, ktoré si povedal, aj čo si niektoré veci vytiahol z dôvodovej správy.

    Prvá vec taká, ktorú si spomínal, je, že ťa tam zaráža, že chceme, aby informovaný súhlas bol navrhnutý ministerstvom zdravotníctva v jazyku národnostných menšín a že vlastne tento zákon je zameraný, že až tak rasisticky si to načrtol, proti týmto národnostným menšinám alebo sociálne odkázaným skupinám. Voči tomuto sa teda ostro ohradzujem. Myslím si, že každý informovaný súhlas, pokiaľ sú tu národnostné menšiny, je dobré, keby bol aj v jazyku národnostných menšín, a určité vzory takýchto informovaných súhlasov sú už na stránke ministerstva zdravotníctva. Takže myslím si, že v tomto je to len skvalitnenie starostlivosti.

    Čo sa týka nejakému namiereniu proti týmto skupinám, voči tomu sa ostro ohradzujem. Podobné problémy s plodnosťou a s možnosťou antikoncepcie, s financiami som zažila aj v treťom svete, kde ženy by boli strašne vďačné za to, keby mali prístup k nejakej antikoncepcii. Tam je problém trošku ešte aj iný ohľadne toho, že ich manželia si to neprajú. Jednoducho, keď tá žena má sedem detí, stále chcú, aby tie deti plodila. Nevládze, je vyčerpaná, ale nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby si takúto antikoncepciu mohla dovoliť. Väčšinou to tam riešili tak, že potajomky si nalepovali také náplaste s antikoncepciou tak, aby ich manžel o tom nevedel, aby zabránili ďalšiemu tehotenstvu, keďže nevládali sa finančne starať o tie svoje deti.

    Obávam sa, že možno v našich komunitách sociálne odkázaných skupín je to niečo podobné. Takže aj tomuto by sme sa chceli vyhnúť. A v ďalšej faktickej poznámke potom budem reagovať na ďalšie veci, ktoré si spomenul.

  • Pani poslankyňa Vášáryová tu nie je. Pán poslanec Kaník, chcete? Faktická.

  • Pár len takých vecí, veď ešte potom v závere vystúpim.

    No, vnútromaternicové teliesko je zlé, povedal pán poslanec. Je to všeobecne dostupná a rozšírená forma antikoncepcie. Keby sme, keby to, samozrejme, že to je čisto súkromná, intímna záležitosť každého jedného, ale keby som položil otázku tomuto plénu, keby tu sedeli všetci a keby som sa spýtal, kto má viac ako štyri deti, tak by sa možno jedna, dve, tri ruky zdvihli. Ale keby som sa spýtal, že ktorá pani poslankyňa alebo manželka pána poslanca používa vnútromaternicové teliesko ako antikoncepciu, tak by sa tu, keby, samozrejme, tá odpoveď nebola súkromnou záležitosťou, zdvihol les rúk. Veľa, veľa, veľa. Dovolím si odhadnúť, možno nadpolovičná väčšina.

    Takže tak je to s tým, akurát, že rodiny pánov poslancov si to môžu dovoliť, ale sociálne odkázané rodiny si to jednoducho dovoliť nemôžu. V tom je ten problém a o tom je celý ten návrh zákona.

    A k tomu, čo hovoril pán Uhliarik. Najprv by som chcel pre všetkých povedať, že keď tu bol návrh zákona o sterilizáciách, som nehlasoval za, hlasoval som proti, ako že som nebol ani predkladateľom, pretože to je trvalý zásah. Trvalý zásah. Ale antikoncepcia nie je trvalý zásah. Žena, muž si ju môže nasadiť a vysadiť, a nič sa nedeje. A to je veľký a podstatný rozdiel, a preto s týmto návrhom zákona prichádzam.

    A ako som povedal, tých chorôb a nárokov na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo. Tak budem reagovať na tie poznámky, aj keď ja som niektoré veci nerozprával, kolega Kaník reagoval na ďalšieho kolegu, ale dobre, v poriadku. Tak zareagujem aj ja k tým sterilizáciám.

    Paradoxom bolo to, že v tej dôvodovej správe, keď si pamätám pri tých sterilizáciách, práve tí samotní predkladatelia tam uvádzali, že keď dôjde k rozviazaniu tých vaječníkov, tak neni to trvalý následok, ale že znova môže tá žena pokračovať vlastne vo svojej plodnosti. Toto bolo napísané v tej dôvodovej správe, pokiaľ si to pamätám. A toto mi veľmi vadí, keď v Národnej rade a my zavádzame ako tuná ľudí práve takýmito tvrdeniami a protitvrdeniami. Tí ľudia majú veľký problém sa zorientovať.

    A k tomu informovanému súhlasu, ja som narážal hlavne teda k tomu a som poukazoval na tie jednoduché skupiny ľudí, jednoduchých ľudí, koľkokrát intelektuáli, a majú problém pochopiť text s porozumením. A darmo my tu budeme predkladať ten text aj v jazyku národnostných menšín, aj tak to nebude účinné, lebo tí ľudia jednoducho ten obsah nebudú, nebudú tomuto obsahu rozumieť.

    A keď na krajiny toho tretieho sveta, pripomeniem to znova, ja som to hovoril, ale pripomeniem to ešte raz. Ja som tu spomínal boj, účinný boj práve v krajine tretieho sveta, ku ktorému v podstate krajina Uganda patrí, tak v boji proti AIDS v 80. rokoch nastolili jednoduché nízkoprahové programy, ktoré učili a vychovávali ľudí k predmanželskej zdržanlivosti a vlastne ich vzdelávali v tom, aby nežili promiskuitným spôsobom života. Dosiahli sa výsledky. Za 20 rokov poklesla táto chorobnosť v tejto krajine, kde bola, no vo veľkej miere rozšírená, z vyše 15 % klesol na menej ako 6 %. A dostavil sa tento výsledok. Ja viem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Hlina do rozpravy. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tejto téme povedať aj niečo, čo už odznelo, ale vždycky musíte hľadať ratio za konaním a sa snažím. A takže, poviem to tak, že zvyšujem štatistický predpoklad, že to niekto bude počuť a že sa niekto, kto to počuje, nad tým zamyslí a ten sa spýta ďalšieho a vytvára sa určitá, určitá množina ľudí, ktorá presiahne kritickú masu a potom sa začne tomu niekto aj naozaj a skutočne venovať.

    Niekedy mám taký pocit, že my sme tu jak na Titanicu, tu hrá kapela (povedané so smiechom), ale tá prova sa už dvíha, či jak sa to hovorí. Niekedy mi to naozaj tak pripadá.

    Bolo ohlásené, čo bolo ohlásené, dychovka mala hrať, potom na poslednú chvíľu to stiahli, lebo zistili, aká je to hanba. Aj sa to veľkolepo volalo, aj neviem čo všetko s tým spojené. A nič. Avšak koniec koncov my sme tu už na to zvyknutí.

    Ja si vážim každého, kto donesie niečo, čo sa pokúša riešiť obrovský problém. A teraz ja vám poviem, v čom je obrovský problém. Včera som to hovoril, včera som interpeloval pána Richtera a dneska vám to poviem znova. Zvyšujem štatistický predpoklad, že to bude počuť viacej ľudí. Krajiny Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan, to je prvých desať krajín z pohľadu pôrodnosti na svete. Chcete ešte raz? Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Nebudem ich komentovať, len som ich povedal.

    Keby sme Lomničku, to je malá dedina, ktorá je už, tam myslím dve rodiny sú majoritného obyvateľstva, zvláštne nazvať v tomto prípade tak, ale sú tam dve, dve rodiny, keby sme Lomničku pre potreby tejto štatistiky poňali ako štát, tak najväčšia pôrodnosť na svete je v Lomničke, v Rakúsoch. Najväčšia pôrodnosť na svete je v Rakúsoch, v Lomničke a ešte asi v Svinnej, ja neviem všetky tie osady, v Jarovniciach. Podľa mňa to stojí za to, sa nad tým zamyslieť, vážení. Mám vám tretíkrát vymenovať tie krajiny?

    A čo je paradoxom, obrovským paradoxom, alebo čo ešte by nás malo pohnúť ďalej, že v týchto krajinách to klesá, ten peak, ten vrchol už bol. Tam zaznamenali a zaznamenávajú pokles pôrodnosti, v týchto krajinách, ktoré som spomenul. My zaznamenávame nárast a budeme, lebo štatisticky je to úplne nevyhnutné. Matematicky je to úplne nevyhnutné, že budeme zaznamenávať nárast pôrodnosti. Zobudí to tu už niekoho?

    Ja nehovorím, že tento návrh to vyrieši. Dokonca, vzhľadom k tomu, že viem, kde my žijeme, ja identifikujem určité riziko, pán kolega. A to riziko bude v tom, že tu sú ľudia schopní povedať, že niekto má to teliesko, vyúčtovať tých 200 euro, a nebude ho mať, ale peniaze budú vyúčtované. Keby to už náhodou niekto chcel kontrolovať, i keď neviem, jak sa to dá, ale však asi sa to dá, tak to teliesko si bude niekto dávať, komu je v zásade zbytočné, ale pre ten možno ústav alebo tú nemocnicu, alebo možno pre toho súkromníka to stojí za to, z tých 200 euro, ktoré vyfakturuje štátu, 30 euro dať tomu, pre koho je to úplne zbytočné si ho dať, ale stále je tam určitý rozdiel.

    Viete, čiže tá určitá nedokonalosť tohto je, že vy definujete, od koľkých detí, ale keby sme, prísne vzaté, vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, a tuná je tvorivosť, my máme zabrzdenú tvorivosť v tom, v čom treba, ale v niečom máme úplne úchvatnú. Nechcem byť expresívny v piatok, hej, ako okašľať, ako vybabrať s niečím, my máme úplne absolútnu, my sme majstri sveta.

    Takže aj v tomto vidím obrovské riziko, že v konečnom dôsledku ako by to mohlo skončiť, že by sme po aplikácii zistili, že tu máme pomaly tisíce, desaťtisíce žien s materským telieskom krát 200 euro pre každého, nemuselo by to mať ten efekt, ktorý v zásade by mal byť, nie že efekt, ale účinok, ale náklady na verejné zdravotníctvo, ktoré je také, ako je, by bolo zlé.

    Čiže ja si myslím, že nekonštatujem, nepasujem sa v tejto veci za, za toho, kto to vie, ale nevyjadrujem presvedčenie, že toto je cesta, ale nevylučujem, že variácia na túto tému môže byť cesta, ale nie základnou, primárnou, ale sekundárnym, sekundárnym nejakým pôsobením.

    Ja si stále myslím, že problém je v tom, že my sme z maternice urobili výrobný prostriedok. To je problém. Z kočíkovného, z diablových peňazí, to sú diablove peniaze, 850 euro sú diabolské peniaze. Kvôli tým peniazom sa deti rodia do blata, kvôli tým peniazom sa deti v osadách rodia do blata. To nie je život, Štefan. To som videl, aj ty si videl a my sme videli, čo sme videli, to je hrôza. To je hrôza.

    Naozaj, nebuďme Titanicom, kde tu už spievame, tešíme sa, vyťahujeme pultíky vo foyaer, rozprávame o tom, čo by sme chceli, keby, ale urobme niečo pre to, aby. Lebo to naozaj takto ďalej, vážení, nejde.

    Dám vám do tretice tie krajiny? Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. A mal som na začiatok, mám dať na začiatok východné Slovensko? To je, to je, naozaj, prosím vás, uznajte, prestaňte chodiť jesť chlebíčky po konferenciách a hovoriť klišé, ktoré tu dvadsať rokov, dve dekády sa opakujú, že mnohodetnosť je prejavom chudoby. Prestaňte to už točiť dokola, prosím. Hľadajte, kde sú príčiny tohto úplne. Ja neviem, čo môže byť rukolapnejšie, čo môže byť rukolapnejšie jak toto. To nech mi niekto povie a ja prehodím switch, budem hovoriť o tom, ale toto je podľa mňa argumentačne dosť silné.

    Teraz vyšla taká kniha Rómovia a zlí Cikáni, v češtine je to, od takého západonemeckého novinára. Ja som si dal tú prácu, že som si ju prečítal. Viete, to neni, že ja som ustrnul v nejakom stereotype a točím a krútim dokola. A ten novinár si tiež dal tú prácu, že obehol, obehol juh Európy a spomína sa tam aj Slovensko. Ale viete, čo mi z tej knihy vyplýva, že aj v tých krajinách, kde bol s tým, kde majú naozaj aj z početnosti, aj historicky, to znamená Bulharsko, Rumunsko, nemajú tie javy, ktoré my máme v niektorých osadách. Ani to nestačí? Viete, ja neviem, naozaj, čo bude tým dňom D, alebo čo bude pre nás tým, tým naozaj argumentom číslo jedna, že niekde sa stala chyba a ideme to riešiť.

    Návrhy, aj minule tu bol návrh, v tomto som opatrný, ale s tou dostupnosťou, prikláňam sa k dostupnosti. Podľa mňa nie je fér hovoriť, že je dostupná. No neni. Tento zákrok v hodnote 200 euro pre určité skupiny nie je dostupný, to si povedzme pravdu. Určite. Takže keď, lebo my nerozhodujeme, že či áno, my sme už dávno rozhodli, že áno, o niektorých skutočnostiach, teraz len hovoríme a sme veľkého srdca alebo sme egoisti a nechceme niekomu dovoliť, hej, aby trebárs tiež. V tomto by sme, na túto tému sa dá rozprávať.

    Treba cizelovať to, že, tak ako všetko v tejto krajine, aj toto sa dá brutálne zneužiť, hej, ale hlavne treba ísť na základ, na basis toho celého, na DNA celého tohto problému. A ten je podľa mňa v nastavení sociálneho systému. Kedy si to už konečne tuná títo slovutní predstavitelia našej vládnej strany pripustia? Som naozaj zvedavý, že dokedy budeme ešte čakať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Traja páni, štyria páni poslanci. Končím možnosť.

    Pán poslanec Přidal.

  • Alojz, ja celkom nesúhlasím a predpokladám, že si to povedal len ako zjednodušenie, že život v blate, to je že a to nie je život ako. Život je najvyššia hodnota, vždy je to život. Jednoducho, tento zákon mi vadí, tento zákon kresťan nemôže podporiť, ale riešenia, ktoré sú tu ponúkané, nemusíme sa klamať, sú viac-menej pre jednu komunitu, sú niekde inde. Je to výchova, bývanie, zdravotníctvo a práca. Výchova, školstvo, vzdelanie ako prvé.

    Ale ja som čakal, že práve tieto štyri body rozmení už konečne na drobné a prinesie sem zákony ten, ktorý je splnomocnenec vlády na toto. Kedy už sem prinesú tieto riešenia?

  • Ďakujem. Súhlasím, pán poslanec Hlina, v tom, že podstata tohoto problému nie je v ovplyvnení alebo v úhrade zdravotníckych nejakých liekov alebo nejakých pomôcok, ako je to v tomto prípade, ale ovplyvnenie zásadne tohoto problému je v nastavení sociálneho systému na Slovensku.

    A toto naozaj radím aj predkladateľom, pretože správne si povedal to, že keď sa kvôli kočíkovaniu rodia deti do nevyhovujúcich pomerov, tak ovplyvnime možno tento príspevok pri viacdetných rodinách alebo pri ďalšom dieťati. Ale nie riešiť to takým postupom, ako som povedal v predchádzajúcej poznámke, že tento štát, keď nemá na vážne lieky, nemá na antibiotiká, nemá na lieky na cukrovku, na onkologické ochorenia stopercentnú úhradu, to znamená, nemá stopercentnú úhradu na lieky, ktoré ovplyvňujú chorobu, nemôže dávať peniaze na to, aby sa ovplyvňoval fyziologický stav, v tomto prípade ovplyvňovanie plodnosti.

    Týmto istým alebo touto istou filozofiou by sme sa naozaj mohli pozrieť na to, či tieto deti alebo tieto rodiny majú peniaze na úhradu doplatkov z antibiotík. Mnohokrát deti, alebo teda rodičia týchto rodín nemajú na autobus, aby išli k lekárovi, aby sa dali vyšetriť, nieto peniaze na iné produkty.

    A to, čo tu zaznelo, že ak sa nebudú rodiť deti, nebudú sa ani odčerpávať verejné zdroje, tak to je pre mňa veľmi hrôzostrašné, podobne ako v Belgicku, keď boli prijaté...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán poslanec, za tvoj príspevok. Máš pravdu, treba riešiť tento problém komplexne, samozrejme. Keďže už som sa presvedčila v parlamente, že pokiaľ chce niekto riešiť niečo komplexne, tak väčšinou to neprejde alebo vládna strana povie, že ona bude ten problém riešiť komplexne, a teda výsledky sú v nedohľadne. Preto sme sa snažili aj my zareagovať čiastkovo na istý problém, o ktorom si myslíme, že to problémom je.

    Predloženie tohto zákona bola aj reakcia na plodnú rozpravu, ktorá bola pri príležitosti teda podobného zákona, ktorý sa zameriaval na sterilizácie, a vtedy tu boli aj také hlasy, že čokoľvek iné by som podporil, teda okrem, okrem sterilizácie, keďže je to trvalé riešenie.

    Chcem zdôrazniť pre všetkých, že táto forma antikoncepcie v súčasnosti je uznávaná medicínsky, je dostupná pre tých, ktorí si ju môžu zaplatiť. Pohybuje sa zruba v sumách od 40 do 200 euro. A nie je pravdou, že je tak strašne zlá, čo sa týka ohrozenia zdravia žien. Antikoncepčné tabletky napríklad majú omnoho viac nežiaducich účinkov ako vnútromaternicové teliesko, iste, sú tam aj veľmi závažné riziká, ktoré môžu byť, ale tie môžu byť po podaní akéhokoľvek lieku.

    A čo sa týka, čo sa týka tých informácií o tom, že nemáme peniaze alebo tie rodiny nemajú peniaze na doplatky za iné lieky, za inú starostlivosť, skúsme sa zamyslieť spoločne, prečo to tak je. Po tom zákone, po tej debate, ktorá tu bola pri tých sterilizáciách, som sa rozprávala s viacerými gynekológami a oni mi povedali, že vôbec nie je problém, či preplatiť, či nepreplatiť. Oni vidia problém ten, že príde žena, ktorá nemusí byť vôbec Rómka, ani zo sociálne slabej skupiny, a príde a má ju na stole ako štvrtý alebo piaty cisársky rez v poradí a nevie si s tým dať rady a bojí sa ju operovať, pretože mu môže zomrieť na stole. A toto, toto je realita súčasná, tie ženy prichádzajú v štvrté...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Hlina, chcete reagovať?

  • Ďakujem pekne. Ak dovolíte, tak len poviem tak na piatok, teda na takú odchodnú, že naozaj, že čím neskôr to budeme riešiť, čím menej štandardne budeme, menej štandardné opatrenia sa budú aj javiť z pohľadu možno externého prostredia, čím neskôr, tým menej štandardné riešenia budeme musieť prijímať na riešenie celej tej situácie. To chcem, na to nemusíte byť ani prognostik, ani nič, to stačí len senzitívne vyhodnocovať skutočnosť, že, neviem, dokedy sa ideme takto tváriť ako na Titanicu, ale hovorím, čím neskôr, tým menej štandardné a hrozí ešte riziko, že menej, čoraz menej, to štandardné sa teraz konotuje s takými inými významami, ale, viete, potom sa tu môžu zjaviť ľudia, ktorí to povedia, že vyriešia hneď, prosím vás. A tí ľudia môžu uspieť, lebo vieme, aká je nálada v spoločnosti.

    Naozaj by som apeloval, ak to má na niekoho vôbec zmysel, že ak niekomu, lebo údajne aj som niekde počul také záverečné slovo niekoho, kto kandiduje, že mi nikdy neublížil. A ja som dokonca pripravený veriť tomu, že možno ani nemá pocit, že ublížil, no nejdem to hodnotiť. Ale, naozaj, podľa mňa nikto nechce vedome uškodiť tejto krajine a možno nevie, že škodí, alebo niekto netuší, že to. Čiže poďme rozmýšľať, ako to urobiť, aby sme tomu maličkému Slovensku, ktoré, chúďatko, tu, v tej strednej Európe, v priestore ako-tak ešte z nôžky na nôžku prešľapuje, aby sme ho nezničili, totálne nezničili, lebo však to hrozí. Nám tú krajinu zoberú, normálne nám ju zoberú ako Afgancom Afganistan, budeme tu cez turnikety chodiť a povedia, však ste to nezvládli, vážení! Čo vy chcete? Jak vy môžete riadiť štát, keď ste neboli schopní, pozrite, čo ste spravili?! Ohrozenie pomaly, pomaly bezpečnostné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne a potom pán navrhovateľ požiadal o slovo. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník ako navrhovateľ.

  • Ďakujem. Vystúpim len stručne, ale dve minúty faktickej by mi na to asi nestačili, aby som zareagoval na pár vecí, ktoré tu boli povedané.

    Lojzo Hlina má v tom, čo povedal, absolútnu pravdu. Áno, naozaj, vyvíja sa nám tu veľmi nezdravo práve segregované rómske komunity, práve nezdravo.

    Keď sa pýtal poslanec Kuffa, že či sa dá zvýšiť príjem počtom detí, no príď na rokovanie sociálneho výboru, ktorý už druhýkrát som zvolal ako mimoriadne zasadnutie. Ukážem ti podrobné rozpisy a tabuľky, ako sa zabezpečuje príjem cez celý systém sociálnych dávok a štátnych dávok, pretože sumár týchto dávok vytvára celkový príjem. Áno, máme to nastavené tak, že rodiny sú financované tými, ktorí pracujú, zato, že nepracujú, pretože pracovať sa im neoplatí. Hovoril som to tisíckrát.

    A pre tých všetkých, s ktorými súhlasím, ktorí hovoria, že toto nie je opatrenie, ktoré zrazu otočí veci. Samozrejme, že nie je, veď tak sa to ani nepredkladá. Veď preto ja tu predkladám množstvo zákonov, ktoré riešia tú podstatu veci neustále.

    Na budúci týždeň sa tu budeme zaoberať komplexným návrhom zákona. Päť noviel je v ňom obsiahnutých. Toto môžme kľudne k tomu priložiť, pretože to nie sú novely, ktoré sa dotýkajú len jednej oblasti, ale všetky sa dotýkajú negatívnych javov vyplývajúcich zo spôsobu života, ktorý je postavený na príjme len zo sociálneho systému. A naozaj sa posúvame veľmi negatívnym smerom. A toto je jedna z vecí, ktorá by to mohla pomôcť tomu napraviť.

    Ako som už povedal, páni a dámy, veď ako nehrajme sa tu na pokrytcov. Nehrajme sa na pokrytcov. Vieme veľmi dobre, že vaše manželky, možno samé pani poslankyne používajú túto formu antikoncepcie a že je to bežne rozšírená forma antikoncepcie. Pani doktorka Horváthová jasne povedala, že sú horšie formy antikoncepcie a nestrašme tu potom ľudí, že čo sa tu deje. Ale prečo kladieme finančnú bariéru pre ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť? Vy si to všetci dovoliť môžete a mnoho ďalších ľudí. Ale tí ľudia si to dovoliť nemôžu. Prečo sa tu, na čo sa tu hráme?

    A keď Lojzo Přidal povedal, že kresťan to nemôže podporiť. Ja som kresťan katolík a na Slovensku státisíce kresťaniek používa denne antikoncepciu a každý, kto povie, že sú zlé kresťanky, tak je on zlý kresťan, pretože krágľuje, pretože odsudzuje ľudí za to, že žijú normálnym spôsobom života. Nemyslím si, že ktokoľvek, kto používa antikoncepciu, je zlý kresťan. To je falošné, to je nepravdivé, to patrí niekde do 16. storočia možno, ale nie do dnešnej doby.

    Lojzo spomínal aj to riziko, že, áno, je tu riziko, že sa to bude zneužívať. No ale čo v našom ľudskom konaní sa nedá zneužiť? Áno, to riziko tu existuje. A keď sme zvažovali, akú formu antikoncepcie takýmto spôsobom vyberieme, ktorá by mala byť financovaná pre zadefinovanú skupinu ľudí, tak sme práve hľadali takú, s ktorou sa nedá kšeftovať, s ktorou sa nedá obchodovať, resp. je to riziko minimalizované. Neexistuje niečo, kde riziko neexistuje. Sociálne dávky sa dajú zneužiť, hocičo, všetko sa dá zneužiť. Ide o to, aké veľké je to riziko a či tie prínosy a pozitívne veci neprevažujú. A ja si myslím, že tu jednoznačne prevažujú a že to riziko je malé a navyše dá sa kontrolovať, bojovať proti nemu, potláčať ho a tak ďalej a tak ďalej.

    Našou úlohou, a toto je naozaj len malý čriepok v tej mozaike, je vytvoriť systém, ktorý bude podporovať želanú pôrodnosť u pracujúcich rodín. Tam by štát mal meniť svoj postoj a dať tým ľuďom väčšiu podporu, a o tom sa budeme baviť na budúci týždeň, keď budeme prerokovávať tie návrhy zákonov, ktoré som už spomínal, že zvýšiť rodičovský príspevok, zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa, ale len tým rodinám, kde aspoň jeden z rodičov pracuje. A zároveň ako potlačiť neželanú pôrodnosť, pretože tá neželaná rozširuje chudobu. Toto nie je zákon zameraný proti chudobným, ako povedal pán Kuffa, ale to je zákon zameraný proti rastu chudoby, proti rozširovaniu.

    To želané, to podporovanie želanej pôrodnosti má mnoho rovín a mnoho vrstiev a o tom by sa dalo viesť celé semináre. Jedna z tých je finančné nejaké motívy a stimuly, ale ja vždy vravím, deti sa nedajú kúpiť. Deti sa nedajú nejakou štátnou podporou zabezpečiť, že nám tu vzrastie pôrodnosť u obyvateľstva, ktoré sa živí prácou a žije normálnym spôsobom života. To je len istý malý stimul, čím sa to dá zmeniť, ale to je práca na roky, ale mali by sme k tomu pristúpiť, je zmena vedomia spoločnosti. A to je taký komplexný problém. Pretože keď žijete v spoločnosti, kde vidíte v televízii v seriáli, vo filme, v reklame, v časopise ako štandardnú slovenskú rodinu, keď sme na Slovensku, kde je otec, mama a jedno alebo dve deti, tak sa vám to jednoducho usídli vo vašom vedomí a takto vidíte rodinu. A keď dospejete, tak takto tú rodinu aj vybudujete. Aj toto je jeden z vplyvov, ako nenásilne vplývať, že jednoducho podporovať a ukazovať ako istý vzor veľkú rodinu, ktorá má tri, štyri a viac detí. Ja mám tri deti a bol by som veľmi rád, keby kľudne som mal aj väčšiu rodinu. Je to pozitívne, to treba podporovať. Ale rozdeľme si, nie sa tu tváriť ako farizeji. A naozaj súhlasím aj s tým, čo Lojzo povedal, áno, tie deti sa rodia v osadách a v chudobných segregovaných spoločenstvách do blata, do zlých sociálnych podmienok.

    Pán poslanec Uhliarik, to nie je nič strašné, keď sa povie, že keď podporujeme takúto pôrodnosť v takomto prostredí, tak vlastne si vytvárame základ pre odčerpávanie budúcich zdrojov z verejného zdravotníctva. Pretože podporujeme nezdravé prostredie. V nezdravom prostredí vyrastajú nezdraví ľudia. Nezdraví ľudia sú často chorí a tí nezdraví ľudia potom jednoducho potrebujú tú starostlivosť v omnoho väčšej miere, ako keby boli zdraví. A to je správne?! No to nie je správne.

    Keď tam padol argument, že tá rodina nemá ani peniaze na to, aby išla na lekársku prehliadku. No tak, samozrejme, je rozdiel, či tá rodina má štyri, nech aj päť detí, alebo pätnásť. Tak asi keď má pätnásť detí a žije len zo sociálnych dávok, no tak jasné, že má tých peňazí menej na hlavu, ako keď je tá rodina primeranejšia. A o to ide.

    Naozaj, pokrytectvo, taký meštiacky spôsob nazerania, že sa tu budeme na niečo tváriť a len tým, kto odvážia sa povedať, že aká je pravda, tak tým naklaďme a ukrižujme ich. To nám nepomôže. Naozaj, roky rokúce sa to uberá nesprávnym smerom. Ale nie vždy. Páni a dámy, keď som bol minister a mal som tie možnosti a zmenil som veci, zmenil som sociálny systém, aj tá nezdravá pôrodnosť začala stagnovať v rómskych osadách a v segregovaných spoločenstvách. A teraz nám naozaj prudko rastie. Ako toto chcete? Toto je podľa vás správne? Tieto deti vyrastú na platných členov spoločnosti? Títo budú prispievať do verejného rozpočtu svojimi odvodmi a daňami, keď to nevidia doma a keď celý systém je postavený na tom, že netreba?! Že tá jednoduchá matka v rokoch, v šestnástich, sedemnástich rokoch vám povie, že ako keď sa, dostane otázku, ako sa postará o svoje dieťa, keď vám na to odpovie: "Štát sa postará." To je zdravé? No neni to zdravé.

    Takže uvedomme si to, dajme zo seba tú masku pokrytectva a riešme problémy ľudí, lebo naozaj v tom vidím aj to, čo aj v kampani zaznievalo, politici často o problémoch rozprávajú, ale neriešia ich - a to je veľká chyba.

  • Faktické poznámky. Páni poslanci Uhliarik a pani poslankyňa Horváthová.

    Nech sa páči, pán poslanec Uhliarik.

  • Ďakujem. Zaznelo tu, že ktokoľvek, kto používa antikoncepciu, je zlý kresťan. Nemyslím si to, pretože antikoncepcia aj v iných prípadoch, v iných indikáciách existuje, napríklad v dermatologických, v kožných teda alebo v iných, a bežne sa používa aj na iné liečebné úkony.

    Nehovorí tu nikto o pokrytectve, pán poslanec, hovoríme o tom, a ja s tým súhlasím, že žena o svojom používaní, alebo teda či si zvolí antikoncepciu, alebo nezvolí, rozhoduje vyslovene len žena. A ja si myslím, že to je, tak je to správne a je to aj dostupné.

    To, čo ste spomínali aj vy dnes, že aby sme nasledovali nejakým spôsobom európske doporučenia a aby sme nebránili dostupnosti. Nebránime dostupnosti. Tieto lieky alebo tieto produkty sú dostupné na našom trhu. Vy hovoríte o finančnej dostupnosti, ja opäť, ešte raz zopakujem, hovorím o finančnej nedostupnosti liekov, ktoré tento štát nemôže hradiť na 100 %.

    Viete, keď ale poviete na, alebo poznámku, že neželaná pôrodnosť, za 20 rokov sme klesli na dvojicu, vy to viete ako bývalý minister, z 2,1 dieťaťa na 1,2 dieťaťa. To 2,1 dieťaťa bolo v roku ´92. Čo je to podľa vás želaná pôrodnosť? Kým pracujete, je to želaná pôrodnosť a dajme tomu v roku 2016 stratíte prácu, už potom máte neželanú pôrodnosť? Veď to sú naozaj veci, ktoré znejú veľmi hrôzostrašne, ešte raz, lebo chcem povedať to, čo som nestihol povedať v predchádzajúcej faktickej poznámke. Presne túto istú argumentáciu používali poslanci, alebo podobnú argumentáciu, v Belgicku, keď povedali, že takisto nevyliečiteľne choré deti odčerpávajú zdroje. Nemôžeme ísť touto filozofiou, pretože myslím si, že každé zdravotníctvo by malo dávať maximum prostriedkov na to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja by som sa ešte chcela raz vrátiť k tej zneužiteľnosti tohto spôsobu antikoncepcie, ktorú spomínal aj pán poslanec Hlina, aj teraz pán poslanec Kaník v svojom príhovore.

    Áno, iste, všetko sa dá zneužiť, aj táto forma antikoncepcie, avšak je dôležité pripomenúť, že uvádzame aj v tomto zákone, že sú potrebné pravidelné kontroly po zavedení vnútromaternicového telieska. A dokonca pri zavádzaní takéhoto telieska lege artis pacientka musí prísť do jedného mesiaca raz na kontrolu, potom eventuálne do troch mesiacov a všetky tieto teda stretnutia sú hradené poisťovňou a potom musí prísť každý rok na kontrolu ku svojmu gynekológovi.

    Čiže týmto by som zdôraznila možno ešte jeden aspekt, ktorý by sa dotýkal týchto žien, ktoré by mali možnosť tejto antikoncepcie, a to síce pravidelné kontroly a zúčastňovania sa aj preventívnych prehliadok, keď majú túto antikoncepciu, čo v určitých komunitách býva dosť veľký problém.

    Čiže týmto by sa ušetrili určite prostriedky aj z hľadiska prevencie mnohých iných vážnejších ochorení, samozrejme, aj teda tej "neželateľnej" plodnosti. Ja si myslím, že pán poslanec to myslel v tom zmysle, že neželateľnej u tých žien, ktoré možno nechcú mať už viacej detí, ale nemôžu si dovoliť akúkoľvek formu antikoncepcie, pretože nemajú na to peniaze, alebo nie sú schopné užívať, ja neviem, antikoncepčnú tabletku každý deň, v tomto zmysle to myslel.

    Samozrejme, že tá pôrodnosť je nízka a treba ju zvyšovať, ale tak, aby spoločnosť bola pripravená postarať sa o všetky tieto deti adekvátne, tak ako si to zaslúžia, aby nekončili v detských domovoch. Myslím si, že je nefér, keď žena má 10 detí a z toho 4 skončia aj proti jej vôli v detskom domove, pretože nemá prostriedky na to, ani tá spoločnosť nemá prostriedky na to, aby sme sa o tieto deti postarali, tak ako sa patrí, v rodine, čiže to dieťa by malo byť tam, kde patrí, a tá matka by mala byť schopná sa o ne postarať.

    Ďakujem.

  • Zaujímavé je, že túto debatu vedú muži prevažne, s výnimkou pani predkladateľky. A to je aj veľká chyba tejto debaty. Pretože keby sme to nechali na ženy, tak myslím, že by sa rozhodli správne a bolo by to dobré, ale aj, žiaľbohu, veľmi popisné a ukazujúce, aká forma je tejto debaty, že ju vedú muži. Ale pritom ženy sú predmetom a ženy nesú to bremeno, ktoré sa s tým spája. A to je veľmi zlé. Veľmi zlé. Mali by sa vyjadrovať ženy a mali by sme to nechať omnoho viac na nich. Muži by mali počúvať a nechať to rozhodnutie na nich.

    A ešte k tej želanej a neželanej, alebo teda klesla pôrodnosť. Pán poslanec Uhliarik, no, klesla. Ale teraz o čo nám ide? O štatistiky? Lebo keby sme očistili túto štatistiku, napríklad tie oblasti, ako spomínal pán poslanec Hlina, Lomnička a ďalšie segregované spoločenstvá, tak by tá pôrodnosť bola dramaticky horšia. A teraz nám ide zachraňovať štatistiky alebo zachraňovať krajinu? Pretože krajina sa nám potápa. Keď sa nám ten pomer obyvateľstva, ktorý považuje prácu za zdroj obživy, a pomer obyvateľstva, kde považuje sociálny príjem bez práce za zdroj obživy, negatívne mení v prospech tých, ktorí žijú len zo sociálnych dávok a ktorí takto sú naučení žiť už generácie.

    Ja si myslím, že treba podporiť pôrodnosť a rast a veľkosť rodín u pracujúcich rodín. U pracujúcich rodín, pretože to je základ zdravej spoločnosti, vždy to budem tvrdiť.

  • Pán poslanec Mikloško do rozpravy.

  • Ďakujem. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte pár prevzaných slov k tejto téme. Začnem snáď troška nie celkom politicky korektným vtipom, ktorý koloval tu za totality, by som povedal, tak nešírte ho ďalej, aby ma veľmi nekritizovali. Ale na zápalkách bolo raz napísané, ak sa pamätáte, že "požiare často zapríčiňujú deti, ktoré obyčajne vzniknú nedopatrením". No, neviem, či to je vtipné, ale také zápalky som raz doma mal, dávno, dávno.

    Druhá poznámka je troška vážnejšia. Včera som dostal mail, kde pán Max Kašparů, psychiater, neviem, či to poznáte, povedal mladým ľuďom, je to trošička nie celkom k tejto téme, ale je to k tejto téme. Povedal: "Vážení, máte perfektnú antikoncepciu, mladí ľudia, máte dostupnosť sexuálneho vyžitia, máte striedavú starostlivosť po rozvode, máte možnosť likvidácie tehotenstiev, máte garantované ľudské práva a občianske slobody, máte domov v zjednotenej Európe, máte možnosť registrovaného partnerstva", a to sa týka Čiech, je to z Čiech písané, "máte šancu voľného cestovania, neobmedzenú voľbu zábavy, mäkké tresty za delikty, 100 televíznych kanálov" a tak ďalej a tak ďalej. "Vaši predkovia nič z toho nemali. Tak prečo mi plníte psychiatrickú ordináciu, utekáte k drogám a páchate sebevraždy?" To povedal Max Kašparů, iste ho poznáte, psychiater, spisovateľ.

    K téme. Nechcem nijako bagatelizovať snahu navrhovateľov, je to vážna téma a chápem aj, prečo to dali. Samozrejme, aj v zákone vidím niektoré nedotiahnutosti, napríklad od ktorého veku to môže platiť. U Rómov, viete, že sa rodí veľmi, veľmi skoro. Možnože aj horná hranica nejaká nutná bola povedať, pretože by z toho možno naozaj bol by len biznis. Nutnosť pravidelných lekárskych vyšetrení je práve v tejto skupine obyvateľstva dosť zložitá, prídu, neprídu a, samozrejme, to sú ďalšie náklady. Hovorili ste, že to platia poisťovne, no ale sú to ďalšie náklady, ktoré sa tam asi nespomínajú. Hovorí sa, že to štátny rozpočet zaťaží.

    Nepáči sa mi celkom poznámka pána poslanca Kaníka, že rodiny poslancov si to môžu dovoliť. Toto je trošička také naozaj nekorektné tvrdenie. Sú aj metódy, ktoré nesúvisia s chémiou, Ogino-Knaus, hlienová metóda, teplotná metóda a tak ďalej a tak ďalej. Ja mám päť detí a v podstate neviem, čo to je antikoncepcia, no a keby bolo šieste, nič by sa tiež nestalo.

    Poisťovňa platí veľa zbytočných vecí, to si myslím, a zas neplatí dosť aj dôležitých úkonov, mal by tam byť aj poriadok, nie čo sa týka v zmluvných dohadovaniach, vždy sa s tým zdržuje, otáľa. Idete k lekárovi, povie, nemám zmluvu a tak ďalej, čiže v tom je veľký neporiadok a myslím si, že práve pri privátnych poisťovniach, ale to tiež sem asi nepatrí.

    No a teraz to, čo ma tak podráždilo a začo nebudem za tento zákon, prepáčte, že to poviem, no, podráždila ma dôvodová správa. Keby sa sústredila len na tému, vysvetlenie nejakých štatistík a tak ďalej, tak v poriadku, neni sú tu len veriaci v tejto krajine, ale pletú do toho niečo celkom iné a to už je tzv. gender filozofia, ktorú proste nechcem teraz ani spochybňovať, ani nič. Ale odvolávajúc sa napríklad na čl. 21 Všeobecného odporučenia Výboru pre odstránenie diskriminácie žien, kde sa pod plánovaním rodiny rozumie, to je presne citované z dôvodovej správy, "zaručená sexuálna výchova," no. Tak aj my sme za to, ale nie podľa pani Pietruchovej, ktorá stále ešte na tom ministerstve sedí.

    Ďalej sa požaduje "dostupnosť služieb pre plánovanie rodiny". Tak tiež vieme, že jak sa takéto služby zabezpečujú a čo sa pod tým myslí.

    "Dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód." Tak lekári neraz hovoria, že hormonálna antikoncepcia pre mladých je svinstvo, že chemická antikoncepcia tiež je neprebádaná, prináša toto, toto, nechcem o tom hovoriť, ale je o tom veľa dokumentácie.

    Ďalej "požaduje voľné a dostupné a primerané opatrenia pre dobrovoľnú reguláciu fertility v záujme zdravia a kvality života všetkých členov rodiny". Tak takéto zdôvodnenie podľa čl. 21 a tak ďalej je, sa mi zdá, tam platí všetko proste, tam patrí všetko. Čiže nemuseli sa zakrývať Všeobecnou deklaráciou OSN, čl. 21.

    Tam ďalej sa zakrývajú odvolania na Káhiru. Pamätáte sa, je dneska, tento rok je 20 rokov, čo tu bola Káhira, kde sa to slovo reprodukčné zdravie a zdravie neviem aké ešte veľa spomínalo, nie celkom tam prešlo, potom došiel Peking o ženách, zase sa k tomu vracalo a stále sa k tomuto tieto skupiny vracajú a nie s veľkým úspechom, našťastie.

    Treba vedieť, že OSN program naozaj vydiera Afriku, nedá jej rozvojovú pomoc, ak neprijmú ich antikoncepčný program aj s nakupovaním chémie a tak ďalej a tak ďalej. Je zaujímavé, že práve Slovensko vtedy bolo proti káhirským záverom s arabskými štátmi, ak sa pamätáte, ale to tiež nechcem sem pliesť.

    Veta, ktorá tam je, v dôvodovej správe, že "reprodukčné zdravie prispieva k celkovému zdraviu populácie", to naozaj nazvem demagógiou, hlúposťou, pretože reprodukčným zdravím sa rozumie naozaj veľa vecí, nechcem to tu spomínať, ale prečítajte si to, a že by to prispievalo k celkovému zdraviu populácie, to naozaj vám seriózny gynekológ povie, že to nie je pravda.

    No, ďalej sa odvolávajú na Európsky parlament. Rezolúcia, neviem, či z roku 2002, odvtedy tých rezolúcií bolo veľa, tak, samozrejme, Európsky parlament nemá do toho čo hovoriť, pretože je to vec kompetencie národných štátov. A je tam taká veta z Európskeho parlamentu, že "interrupcie v strednej a východnej Európe sú základným prostriedkom na reguláciu pôrodnosti". Tak to, myslím, že je pre nás už úplná hovadina, pretože našťastie tie potraty u nás silno klesajú, tak stúpajú prostriedky day after, ale o tom tiež nechcem hovoriť, ale u nás naozaj neni už dneska metódou regulácia pôrodnosti potrat, tak ako to Európsky parlament v 2002 snáď mohol tvrdiť.

    No však z týchto dôvodov, ale tam by som vám mohol ešte aj viacej hovoriť, nevhodne sformulovaná dôvodová správa, lebo nie preto, zato, že to hovorí OSN alebo Európsky parlament, alebo Peking, alebo Káhira, nie preto by sme takéto opatrenia, mohli o nich diskutovať, ale pre niečo iné. A toto tam celkom neni napísané.

    Pamätám sa na nedávnu Estrela a Lunacek Report, kde sa hrubo porušila kompetencia národných štátov v týchto oblastiach a kde teda aj niektorí naši boli za to.

    Ja ešte záverom upozorňujem, že naozaj je tu ten film, kde sa navrhuje a rieši aspoň trocha tá problematika Rómov, tak neni to propagácia tohto pána poslanca Kuffu, ale jeho brata, film sa volá "Všetky moje deti", je to najsledovanejší film na Slovensku, má 22-tisíc divákov teraz, choďte naňho, je dobrý. Ukazuje, že aj Rómovia, ktorí majú 9-10 detí, sa môžu o nich starať a tak ďalej atď. a čo tým Rómom môže pomôcť. Je to zaujímavý film, profesne urobený a vďaka za to autorom, že ho urobili.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická.

    Nech sa páči, Eva Horváthová.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za váš príspevok. S viacerými vecami, trošku ma prekvapilo, že ste smutný z toho, že sme tam dali aj niektoré medzinárodné dohovory. Táto dôvodová správa vôbec nemala za cieľ ideologicky sa venovať určitým veciam, ktoré ste tu spomenuli. Všeobecné odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 je tu spomenutý, tieto všeobecné odporúčania sú spomenuté len preto, že medzi nimi je ukotvené a my sme sa zaviazali, že sa budeme snažiť o dosiahnutie týchto cieľov a odporúčaní. Okrem iného je tu ukotvené aj dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód. A my práve napádame dostupnosť pre určité skupiny žien, ktoré si nemôžu dovoliť isté formy antikoncepcie. Pre nič iné, nič viacej za týmto sme nevideli, ani preto sme to nespomínali, aby sme otvárali niektoré ďalšie témy. Chápem vaše obavy, ale myslím si, že v tomto prípade nie sú namieste.

    A čo sa týka definície reprodukčného zdravia, máme ho tam aj zadefinované, že sa rozumie tým "stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy vo všetkých prípadoch, ktoré sa vzťahujú k reprodukčnému systému, k jeho funkciám a procesom".

    Chcela by som vás tu trošku upozorniť na to, že reprodukčné zdravie, to nie je len sexuálne zdravie, schopnosť viesť uspokojivý, a teda pravidelný sexuálny styk a schopnosť plánovať si rodinu, tak ako si želajú tí partneri, mať deti vtedy, kedy chcú, ale sú to bazálne veci, ako je ochrana reprodukčných funkcií, ochrana pred infekciami, ochrana pred HIV, pred inými sexuálne prenosnými ochoreniami. A tu teda vám chcem pripomenúť, že toto veľmi vplýva na celkové zdravie v populácii. Čiže to reprodukčné zdravie má širší význam. A medzi jednu z týchto vecí patrí aj to, čomu sa venujeme v tejto novele zákona. Takže nie je to čisto obmedzenie len na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, do rozpravy teraz pán spravodajca.

  • Reakcia z pléna.

  • No treba stlačiť, nech sa páči. Máme tam na to tlačítka, to tretie.

    Nech sa páči, Jozef Mikloško.

  • Ďakujem pekne. Moja poznámka bola tá, že nebolo sa treba odvolať na veľmi pochybné rozhodnutia medzinárodných organizácií, aj slávnych, keď kompetencie v tomto smere sú naozaj kompetencie národných štátov. Dostupnosť antikoncepčných prostriedkov, na to sa netreba odvolávať na OSN ani na Európsky parlament, ani ja neviem čo. To sa dá troma slovenskými vetami pekne vysvetliť.

    Reprodukčné zdravie je naozaj v tých dokumentoch a všelikde inde krycí názov pre všetko možné, aj pre potraty, aj pre - všetko, no. Čiže to slovo reprodukčné zdravie, naozaj, tak jak ho oni chápu, tak ja ho nikdy nebudem chápať, normálny človek to nemôže takto chápať. Treba to povedať inými slovami a treba to nie generalizovať pre sto prípadov, ale treba to špecifikovať pre jeden konkrétny prípad a nemusí sa to vtedy nazývať reprodukčné zdravie.

    Ale chápem to, ste lekárka, máte o to záujem a oceňujem vašu aktivitu v tomto smere. A prepáčte mi, že ja ako nelekár, ale praktik troška, som pár slov k téme povedal z môjho laického postoja.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Viliam Novotný ako spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, keď sa počet poslancov v piatok popoludní začína blížiť k číslu 10, tak treba pomaličky túto tému ukončiť, lebo zjavne už diskutujeme len sami medzi sebou a môžme si to možno povedať aj mimo tohto pléna, ale napriek tomu mi dovoľte veľmi krátko povedať niekoľko poznámok k tomuto návrhu zákona, budem sa snažiť držať faktov, budem sa snažiť byť veľmi presný.

    Prvé, čo by som chcel skonštatovať, dámy a páni, je, že, a budem hovoriť veľmi slovensky a veľmi zrozumiteľne aj preto, lebo je tu taká komorná atmosféra. To, čo si musíme otvorene povedať, je, že v našich rómskych osadách, ktoré máme na Slovensku, od 90. rokov prebieha populačná explózia. Sa nám to páči alebo nepáči, môžme používať opatrnejšie výrazy, znevýhodnené prostredie, marginalizované skupiny. My máme problém v rómskych osadách, dámy a páni, a od 90. rokov tam prebieha populačná explózia, ktorá prebieha preto, lebo za pána Mečiara veľmi známa pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny nastavila systém sociálnych dávok tak, že - pani Keltošová - nastavila systém sociálnych dávok tak, že jednoducho bolo veľmi výhodné mať veľa detí a podľa toho sa táto rómska komunita, ktorá vždy vie veľmi dobre špekulovať v rómskych osadách, ako získať čo najviac výhod, veď ktorí tam chodíme, vieme, o čom hovoríme, že, ktorí nie, nech sa tam idú pozrieť. Potom najprv nech prečítajú nejakú odbornú literatúru a potom nech sa tam idú pozrieť, sa jednoducho podľa toho, ako bol nastavený sociálny systém, aj začali správať. To je fakt.

    Faktom je aj to, čo tu už povedal povedzme Lojzo Hlina, ale aj Ľudo Kaník, že tá situácia v tých rómskych osadách je tristná, dámy a páni. Alkoholizmus, drogová závislosť, fetovanie maloletých, neuveriteľná chudoba, ale neuveriteľná chudoba, ktorú nájdete možno len v treťom svete. Hlad, úplne bežný fakt, trošku po sociálnych dávkach chvíľu je čo jesť a potom sa hladuje.

    Matky mnohokrát v zúfalstve dajú decku radšej fetovať, ako by mu dali rožok, lebo rožok nie je. Leda keď ho nájdu v smetnej bedni. Toto je realita našich rómskych osád, dámy a páni.

    Choroby, jednu tu spomenul, tuberkulózu a jej šírenie, Ľudo Kaník, ale aj úplne choroby, ktoré my sa vlastne stretávame už len v treťom svete, infekčné choroby šírené hmyzom a šírené hlodavcami. Toto je realita v našich rómskych osadách. Nízky hygienický štandard, kanalizácia a pitná voda sú neznáme pojmy mnohokrát. O splachovacom záchode a o umývaní rúk mydlom ani nebudem rozprávať, to neexistuje.

    Nevzdelanosť, neuveriteľná nevzdelanosť. Na prstoch jednej ruky by ste možno spočívali v tej rómskej osade, kto má skončenú základnú školu. Skončených deväť ročníkov základnej školy, hoci v dvadsiatom roku života, ale skončených.

    Skoro stopercentná nezamestnanosť, jednoducho sa im neoplatí pracovať, lebo jediná možnosť, ako pracovať, je za minimálnu mzdu. A keď spočítajú všetky sociálne výhody od príspevku na bývanie, príspevku za návštevu školy, korunový obed a neviem čo všetko, jednoducho sa im neoplatí ísť pracovať, tie príbehy som tu mnohokrát hovoril, ani keby náhodou tá práca bola, a ona nie je, lebo tie rómske osady máme na Slovensku v tých oblastiach, kde je obrovská miera nezamestnanosti aj majoritného obyvateľstva, jednoducho nie sú tam pracovné príležitosti pre túto nízkokvalifikovanú, nevzdelanú skupinu obyvateľov.

    Život zo sociálnych dávok a mnohokrát ani nie zo sociálnych dávok, lebo tie v okamihu, ako prídu, odchádzajú úžerníkovi, ktorý funguje v danej osade. Život z požičaných peňazí, kde sa len viac a viac zadlžujú títo ľudia, a situácia, kde deti rodia deti. Takto vyzerajú naše rómske osady, môžme ešte chvíľu rozprávať, že nie a zle to vidíme a zlý uhol pohľadu, ale toto je realita, a preto som ju takto trošku naturalisticky v piatok poobede pomenoval.

    Moja tretia poznámka k tomu je, ako to budeme riešiť. Nevyriešime to už veľmi rozprávaním, ale jednotlivé politické garnitúry, vlády prichádzajú s nejakými riešeniami, s nejakými riešeniami prichádzali vlády Mikuláša Dzurindu, vláda Ivety Radičovej, ale aj obe vlády Roberta Fica. Prichádzajú s nejakými riešeniami situácie, ktorá sa tu začala takýmto spôsobom tvoriť v 90. rokoch. Niektoré riešenia sú komplexné a také sú potrebné, niektoré riešenia sú alibistické a niektoré riešenia sú len populistické. A my budeme potrebovať, dámy a páni, komplexné riešenia tejto problematiky.

    Moja ďalšia poznámka je, že nie prvýkrát v parlamente hovoríme o skutočnosti, ktorú vám pomenuje každý príslušník majoritného obyvateľstva, je jedno, či je to Slovák, Rusín alebo Maďar, ktorý žije v bezprostrednom kontakte s rómskou komunitou. Každý vám povie to isté. Ja to tu teraz poviem, aj keď mi niekto zas na Facebook zase napíše, že mám asi hnedý jazyk. Povie, Pane Bože, veď robte už niečo s tým, aby toľko nerodili! Robte s tým niečo, veď vy to nevidíte z tej Bratislavy? Veď oni majú 10, 11 detí, o ktoré sa vôbec nestarajú. Veď robte niečo s tým.

    A preto prichádzajú mnohí kolegovia, ja som nikdy takýto návrh nepodpísal, priznám sa, lebo riešenia vidím, priznám sa, niekde inde a na záver ich aj poviem. Ale mnohokrát prichádzajú kolegovia s riešeniami typu sterilizácia od štyroch detí, od troch detí, od nejakého veku plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Antikoncepcia voľnejšie dostupná, antikoncepcia bezplatná. V tomto prípade prichádzajú s vnútromaternicovým telieskom, ktoré by malo byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Čiže prichádzajú s určitými riešeniami, ktoré by mali tejto najchudobnejšej skupine obyvateľov, ktorých na Slovensku máme, sprístupniť a do určitej miery aj dať do pozornosti možnosti, ktoré antikoncepcia a regulovanie počatia dnes k dispozícii má.

    Jedným dychom ale chcem povedať, a budem veľmi vecný, že tu máme etický problém. Vždy, keď chcete regulovať počatie, máme etický problém. A je jedno, či hovoríme o interrupcii, je jedno, či hovoríme o kondóme, je jedno, či hovoríme o vnútromaternicovom teliesku, je jedno, či hovoríme o chemickej antikoncepcii, máme vždy etický problém.

  • Reakcia z pléna.

  • Hovorím o etike, budem sa tešiť na faktické poznámky.

    Ten problém máme aj preto, lebo táto spoločnosť sa hlási ku kresťanským hodnotám, som tiež kresťan a praktizujúci katolík a mám s tým problém. Je to pochopiteľné, je to vysvetliteľné, nejdem vám tu teraz robiť hlbokú prednášku, Štefan to možno bude vysvetľovať ďalej. Poviem, že vždy mám s takýmto riešením problém. Riešením, aby sme regulovali pôrodnosť, riešením, aby sme povedali a prižmúrili oči nad tým, že je to potrebné vnútromaternicové teliesko dať do pozornosti nejakej skupine obyvateľov, je dôležité voľne sprístupniť antikoncepciu. Čiže sme v určitom etickom probléme.

    Čo sa týka tejto metodiky, tento môj etický problém je ešte väčší ako veriaceho človeka a poviem prečo. Máte rôzne možnosti antikoncepcie, som lekár, nejdem tu robiť prednášku osvetovú, ale tu mám ten problém, že vnútromaternicové teliesko pôsobí tak, že oplodnenému vajíčku bráni v nidácii, čiže bráni v zachytení sa v sliznici maternice pripravenej na zachytenie tohto vajíčka v určitej fáze samotného menštruačného cyklu. A v tejto chvíli je ten problém o to väčší, pretože pre nás kresťanov život začína počatím. Počatie je, keď vznikne zigota, keď vznikne oplodnené vajíčko. V okamihu, keď mu bránime nidovať, tak sme v tej istej situácii, ako keby sme vykonali interrupciu. Trošku to možno zjednodušujem, možno by sa o tom dalo viacej diskutovať, ale tu tento problém vidím v tomto návrhu zákona.

    Idem k záveru. Problém, ktorý ale máme, potrebujeme riešiť. A keď chceme nájsť riešenia, musíme nájsť riešenia komplexné.

    To prvé riešenie je určite, že sa musí zvýšiť životná úroveň v týchto rómskych osadách. Musia mať lepšie vzdelanie, lepšiu výchovu a hlavne pracovné príležitosti.

    To druhé riešenie je to, čo robíme s Ľudom Kaníkom na každej, skoro už na každej, schôdzi, že potrebujeme nastaviť motivátory, že vy darmo dáte pracovné príležitosti ľuďom z rómskej osady a darmo im dáte možnosť sa vzdelávať na vynikajúcej škole, ktorú z európskych fondov vybudujete, keď im nedáte motiváciu, prečo sa vlastne majú učiť, prečo vlastne majú chodiť do roboty. My musíme nastaviť systém sociálnych dávok motivačne, aby sa pracovať oplatilo viac, ako špekulovať, koľko treba mať detí a koľko, ako treba rozložiť tieto deti medzi jednotlivých príslušníkov v rodine. Vedel by som vám rozprávať zaujímavé príbehy o kupovaní rokov a podobných praktikách, ktoré prebiehajú v rómskych osadách, aby ten záber zo sociálneho systému bol pre danú komunitu, skupinu čo najvýhodnejší. Čiže určite potrebujeme nastaviť motivátory a ja sa nebránim tomu, a znovu podčiarknem, že som praktizujúci katolík, nebránim tomu, aby sme rozprávali prostredníctvom osvety o prístupnej antikoncepcii. Riešme prístupnú antikoncepciu, ktorú si každý vie zvoliť dobrovoľne, ale len, som o tom presvedčený, že len v tejto konštelácii, v tomto komplexnom riešení to môže fungovať.

    Takže toľko som chcel moje myšlienky, moje pohľady na túto problematiku k tomuto návrhu zákona. A chcem povedať na záver možno len toľko, že nezjednodušujme tú situáciu. Viete, to zjednodušene, Ľudo ho naznačil, Kaník, z jeho pohľadu, možno ho naznačili niektorí kolegovia z KDH a by bolo veľmi také jednoduché. Viete, že ja som kresťan, som proti antikoncepcii. To podľa mňa neobstojí. Neobstojí, že ja som kresťan a nesúhlasím so žiadnym takýmto zákonom.

    Ako poďme sa rozprávať o tom, akú máme rovnakú šancu sa dostať k antikoncepcii, keď sa tak človek dobrovoľne rozhodne. Veď my ho nenúťme k tomu. Veď tento zákon nie je o tom, že niekoho nútite, dáva možnosť. Možnosť. A teraz si zoberme, že napríklad máme možnosť my ako občania Slovenskej republiky študovať aj na univerzite v Cambridgei. Čo myslíte, kto má väčšiu možnosť študovať na univerzite v Cambridgei, môj syn alebo syn Róma z osady v Kecerovciach? Čo myslíte? A o tom by sme mali skôr diskutovať, že teda ak v tejto krajine je antikoncepcia, ak v tejto krajine je osveta, a mala by byť osveta, tak by mala byť tá antikoncepcia aj dostupná. O tom som ochotný diskutovať ako veriaci človek, ale stále v rovine, že má to byť dobrovoľná voľba.

    Takže toľko z mojej strany k tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je Štefan Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán podpredseda, dovoľte mi ešte niekoľko slov. Neboli faktické, no som myslel, že budú nejaké na kolegu.

    Pekne si to povedal, aj pekne si to zhrnul. Aj to tvoje vyznanie oceňujem a je to aj také obdivuhodné, jak jedným dychom dodávaš, že praktizujúci katolík, zároveň aj obhajuješ vnútromaternicové teliesko, antikoncepciu. Ale dával som pozor a pekne si to, kolega, rozprával, tá nidácia je pre teba problémom vo svedomí. Áno, to je pravda, ja som to tak spomínal, ty si to tak trošku odbornejšie ako pomenoval, ale tá zygota, ktorá je oplodnená už práve vo vajcovode, a ty, pán doktor, to vieš veľmi dobre, o čom hovorím, a to je v podstate niekoľko dní pred tým, a to je nejaký proces, keď to vajíčko prichádza do tej maternice a v podstate to vnútromaternicové teliesko pôsobí tak, že už oplodnenému vajíčku, teda tej zygote, to vajíčko je delené, samozrejme, tie bunky sa delia, teda je to počatý nový život, je tam človek a to vnútromaternicové teliesko pôsobí miniaborčne, teda bráni uhniezdeniu toho oplodneného vajíčka, teda toho, možno to tak, aby to ľudia pochopili, dieťatka, počatého nového života, bráni uhniezdeniu, tej nidácii, v maternici a toto je ten vážny problém. Toto je naozaj vážny etický problém.

    To, že niekto má tú antikoncepciu a rozhodol sa pre ňu, prosím, je to jeho slobodná voľba. Ak má to vedomie a ide touto cestou, ale my to nepredkladajme ako zákon, že my tuná teraz budeme to predkladať, že to je čosi dobré, čosi pozitívne a dokonca že to budeme hradiť z verejného zdravotníctva.

    Znova zopakujem, plodnosť nie je chorobou. Ak je ktosi neplodný, či už muž, alebo žena, a hradí sa takýto zákrok z verejných zdrojov zo systému zdravotníctva, je to namieste. Ale niekoho o tú plodnosť v podstate oberať. Koľkokrát sa stáva v živote tak, že práve dôsledkom užívania antikoncepcie, nechcem nikomu do svedomia tuná vstupovať, ani tým ženám, jak možno kolega Kaník to tu spomínal, išiel, odbehol vonku, že jakí sme to kresťania, lebo odsudzujeme tieto ženy. No, ja to vám poviem takto, aby ste to tak pochopili, ja neodsudzujem a neodsúdim ani prostitútku. Tá, ktorá, hej, predáva svoje vlastné telo. Neodsudzujem ju. Ale nepoviem, že robí správne. A v tom je ten zásadný problém. To, že to robí, robí čosi, s čím ja nesúhlasím, a je to nesprávne a dovolím si to povedať. No skús ty slúžiť so svojím telom niekomu druhému. Tuná kolega Novotný, kolega Kaník, že či by to robil, alebo kolegyňa Horváthová. Je to ťažké. A teraz odsúdiť toho druhého, lebo to robí a sa dal na tú prostitúciu, tak to je naozaj čosi, čo nie je v poriadku, ale neodsudzujem toho človeka, hej. Niekedy človek môže akurát tak vzbudiť si nejak tak možno tú ľútosť a poľutovať toho človeka. Ale nepoviem mu, že si na správnej ceste.

    A my sa bojíme tuná práve aj mladých ľudí vychovávať a viesť k tomu, aby v podstate viedli aj ten predmanželský život, aby bol zdržanlivý. Dneska je to staromódne a možno to vyznieva veľmi smiešne. Ale vidíte, takí Afričania to pochopili. Z tých, z ktorých sa smejeme a hovoríme, že to sú také rozvojové krajiny a koľkokrát tu dehonestujúco boli označené tieto krajiny, lebo majú vysokú pôrodnosť a tak ďalej, ale v boji proti AIDS, a to je svedkom tá Uganda, zopakujem to tretíkrát, tak sú úspešní, úspešní sú v boji proti chorobe AIDS, kde vlastne za 20 rokov bol pokles viac ako, no teda približne tie dve tretiny. Neni to vďaka tej antikoncepcii, lebo používali sa na to nízkoprahové, nízkoprahové programy, kde vychovávali tých mladých ľudí a deti, a teda aj manželov, aby žili v podstate zdržanlivo predmanželsky, ale aby nežili promiskuitným spôsobom života, to je problém tej Afriky. Tam je aj mnohoženstvo, je to veľmi ťažké, je to veľmi náročné.

    Ale James Dobson to hovorí, nebojme sa týmto mladých ľuďom toto predostrieť, to je ten ideál. Ja viem, že sa ťažko dosahuje. Tak ako aj kolega Novotný to povedal, že ako kresťan a má s tým ako problém, však aj ten etický a zas na jednej strane obhajovať aj jedno, aj druhé, tak potom tí ľudia sú naozaj veľmi pomýlení z toho, že vlastne čo obhajujeme tuná.

    Ja som sa prihlásil ešte raz do tej rozpravy, lebo ja som v tom prvom vystúpení, ja som, a dávam taký návrh v podstate v zmysle zákona o rokovacom poriadku, § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v tomto rokovaní, pretože je si myslím, že je to, práve tento zákon by bol diskriminačný, diskriminačný voči tým všetkým ľuďom, ktorí platia do verejného zdravotného poistenia a z našich peňazí teda, aj z mojich peňazí majú byť platené v podstate antikoncepcia, ktorá veľakrát neraz spôsobuje aj trvalú neplodnosť, ale spôsobuje zdravotné problémy a zas len zaťažuje tento systém.

    Kto sa, ešte raz hovorím, zopakujem, ak sa niekto rozhodne pre takýto spôsobom antikoncepcie, prosím, je to jeho slobodná voľba. Ale predostierať to tuná, že koľko kolegýň by tu zdvihlo v tejto sále a používa antikoncepciu ako vnútromaternicové teliesko a možnože by sa priblížilo k polovici, ako to kolega Kaník povedal, no ja si myslím, že toľko rúk by tuná sa nezodvihlo. A teraz že poslanci na to majú a manželky poslancov na to majú, parafrázujem kolegu Kaníka, a tí chudobní ľudia na to nemajú.

    No ja som si položil takúto otázku. No to je, to sú také paradoxy, hej, že teda na poslancov poukážeme, tí na to majú finančne, ale tí chudobní na to nemajú, preto im to hraďme vo výške 200 eur z verejného zdravotníctva. Ale tí istí chudobní, a to viete veľmi dobre, kolegovia, aj keď ste spomínali tie rómske osady a ako Rómovia žijú a to je ich životný štýl, a ja sa pýtam - odkiaľ majú na alkohol, odkiaľ majú na drogy, odkiaľ majú na hráčstvo? A tu nie je ten problém. Áno, aj mne je to veľmi ľúto, že sa tieto deti rodia do blata. Ale my vylievame špinavú vodu z tej vaničky aj s tým dieťaťom. A to je problém. Treba sa zamyslieť nad tým, ako to blato z tej ulice odstrániť, teda odstrániť tú chudobu, tú biedu. A toto je cesta.

    Spomínaná Lomnička, Rakúsy, však ja som z východného Slovenska a sú mi to blízke ako obce. Ale choďte sa pozrieť do tej Lomničky. Tam sa začal taký projekt veľmi nenápadnou formou, sú to rehoľné sestry, ktoré priamo v misijnej službe slúžia ako týmto ľuďom, a sú tam zapálení kňazi, ktorí sa stávajú jedni z nich a slúžia týmto ľuďom. Ale ten proces sa neukáže zajtra, o týždeň, o mesiac, ale je to proces ako dlhodobý. Dlhodobý. Ja viem, že je veľmi náročný, ale toto je spôsob, toto je cesta. To nie sú menejcenní občania, Rómovia, nie sú menejcenní. Treba ich vychovávať aj vzdelávať, aby boli naozaj užitoční a potrební pre túto krajinu. Je ponižujúce pre každého človeka, nielen Róma, pre každého toho, kto nemá prácu. Tá práca, to nie je len mať peniaze, ale pozdvihuje tvojho ducha. Napĺňa ťa vnútornou aj silou, aj uspokojením. A to je to, že ja som užitočný aj pre tých druhých. Čím? Svojou prácou a prikladám v podstate ruku k dielu.

    Zareagujem tuná aj na kolegu Hlinu. Nakoľko Dodo to tu opakuje, tak aj ja sa vrátim ako k tomu, maternica ako výrobný prostriedok. No ja to poviem a dám, skúsim to dať na správnu mieru. Ja si dovolím povedať, že, chvalabohu, maternica u nás na Slovensku stále nie je, nie je tým výrobným prostriedkom. Výrobným prostriedkom maternica je vo svete. A to je to, kedy sa už prenajímajú maternice a kupujú sa, hej, že vynosia to dieťa, objednám si ženu a tú maternicu a donosí a porodí dieťa úplne iná žena. Je to výrobný prostriedok a to je biznis. To je naozaj hnusný biznis.

    Ale tak jak som to povedal, znova to zopakujem, ak si myslí, že toto je biznis, no tak prijmi nejakých sedem, osem detí. Máš na to odvahu? Však dostaneš aj ty tie peniaze, prijmi ich. Urobíš to kvôli peniazom? To je veľký omyl. To je určite veľký omyl, že len kvôli peniazom, aby títo ľudia prijímali tieto deti. Treba, aby títo ľudia mali naozaj prácu, dať im zmysel života. Toto je vážny problém a nad tým sa máme poslanci Národnej rady tuná zamýšľať a nepredkladať tuná takého návrhy zákona, ako je zákon tuná o vnútromaternicovom teliesku. Myslím si, že sme na omyle.

    Mnohodetnosť že je prejavom chudoby, mám tu takú poznámku, no. Áno, môže byť, ale nemusí to byť. To neplatí to stále, hej. Ak máme na mysli, a to väčšinou máme na mysli, keď tu poslanci Národnej rady vystupujeme od toho rečníckeho pultu, tak to hneď mnohodetné rodiny sú rómske rodiny. To je ako také synonymum, to rovná sa, hej. Ale neni to stále tak. A to nemusí byť stále ako chudoba. Aj tam, kde je viac ako detí, naopak, to môže byť veľké, obrovské požehnanie pre danú tú rodinu. Je jednoducho, aj skúsenosť to ukazuje, že mnohopočetné rodiny, ktoré boli, tak skvelí, jedineční ľudia, práve z týchto početných rodín vyšli vynálezci, hudobníci a podobne. Myslím si, že nemusím tu byť taký, úplne ako prechádzať do detailov.

    A to pochlebovanie, odpusť mi teraz, kolega, keď si to tak Dodovi Hlinovi povedal, že máš absolútnu pravdu. Nemá. Ani ja ju nemám, absolútnu pravdu. Absolútna pravda de facto neexistuje, absolútnou pravdou je len Boh.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou, nech sa páči, Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Štefan, áno, si to pekne povedal na úvod, že sa ti páči, že som vyznal svoju vieru a nemám s tým problém nikdy, ani v pléne Národnej rady. Ale tam si povedal trošku nepresne, že obhajujem vnútromaternicové teliesko. Ja ho vôbec neobhajujem, vnútromaternicové teliesko, naopak, ako veriaci človek mám veľký problém s tým, ako funguje, a ty si to znovu zopakoval. Preto v tomto prípade si uplatním svoju výhradu vo svedomí.

    A uvažoval som, či vôbec mám byť spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Ale potom som si povedal, že nebudem sa predsa pred tým skrývať aj preto, lebo to, čo som vo svojom vystúpení urobil, o čom si hovoril aj ty, je, že som popísal - a myslím si, že to nie je zlé - snahu niektorých mojich kolegov z Národnej rady, opakovanú snahu, nájsť riešenie, ako regulovať pôrodnosť v rómskych osadách. Pomenujem to veľmi otvorene, lebo tento problém tu máme. A ten problém je obrovský a ty to veľmi dobre vieš.

    Len som o tom presvedčený, že to riešenie musí byť komplexné, že do rómskych osád potrebujeme dať pracovné príležitosti a lepšie vzdelanie, ale aj motivátory, prečo by sa vlastne mali vzdelávať a prečo by vlastne mali vyhľadávať takú formu správania, že treba chodiť do práce a nie žiť zo sociálnych dávok.

    A povedal som aj to, že si viem prestaviť, a ty si o tom hovoril, aby bola voľne dostupnejšia antikoncepcia, o tom sa dá diskutovať, ale na dobrovoľnej báze. Je to každého individuálne rozhodnutie.

    Ale to, čo je najdôležitejšie, a ty si o tom hovoril vo vzťahu k Lomničke, a to by som chcel podčiarknuť, je osveta. Je osveta a veľmi náročná práca, ktorá nás v týchto rómskych osadách čaká, ktorú vie urobiť cirkev, vie urobiť tretí sektor. My tam potrebujeme normálne posielať misionárov, tak ako do rozvojových štátov. Normálnych misionárov.

  • Nech sa páči, s reakciou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za reakciou. V podstate ty si mi dal aj otázku, aj si si na ňu zodpovedal, bolo to úplne super. Áno, toto je jedna z ciest, pôsobiť aj ako na misiách v rómskych komunitách.

    Ale vráťme dôstojnosť týmto ľuďom. A my im túto dôstojnosť nevrátime tým, že im budeme ponúkať tuná vnútromaternicové teliesko a takýto spôsob antikoncepcie. Ale dôstojnosť im vrátime skrze prácu. Dajme im prácu. A ona klesne, tá pôrodnosť tam. Ja som o tom presvedčený, že aj to klesne. Lebo keď ten muž príde taký zmordovaný, urobený z tej práce a naozaj bude ako viac vyťažený, lebo ničnerobenie, no tak. Viete, ja som sa tak usmial, že k tomuto reprodukčnému zdraviu patrí pravidelný sexuálny styk. Ty si sa, pán doktor, usmieval tuná popod nos. Ale k tomu zdraviu patrí, ja si dovolím tak povedať, a to patrí aj opak, aj to je zdravé, a mať nepravidelný sexuálny styk. Je či nie?

    Viete, ono to nie je len tak, že, prepáčte, keď teraz takto poviem, že kedy si zmyslím, vtedy môžem sexovať. Nie je to tak. Ani v manželstve to tak nie je, ani nikde to tak nie je. Lebo to potom by sme redukovali sex len na niečo živočíšne a pudové. Ale to je čosi, no, to by som musel ako dlho o tom rozprávať. Sexualita je jedinečná, neopakovateľná a túto nie je možné vidieť ani v inom živočíšnom druhu. Živočíšny druh sa správa naozaj pudovo, kdežto človek, tu to má byť sprevádzané predovšetkým láskou. A manželstvo, to je spoločenstvo lásky. Ak niet spoločenstva lásky, tak potom v podstate neprichádza ani to druhé. Neprichádzajú ani deti, lebo som egoista. Ale keď je spoločenstvo, tam, kde je spoločenstvo lásky, manželia sú otvorení aj pre prijatie detí. A plodom tohto ovocia, plodom lásky sú deti. A toto treba mať na pamäti, nie živočíšne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Je tomu tak.

    Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • Ďakujem. Vážená dáma, jedna, vážení páni, tento návrh zákona je postavený na čisto dobrovoľnej báze. Navrhuje akurát znížiť finančnú bariéru, ktorá znemožňuje ľuďom, ktorí nemajú finančné prostriedky, aby antikoncepcia bola pre nich dostupná. A tým im napomáha regulovať a upravovať svoje reprodukčné správanie, ktoré môže robiť problém pri tom, keď táto možnosť im nie je dopriata. Nemá žiaden rasistický podtext, aj keď, otvorene povedané, viac ako štvordetné rodiny sú zastúpené dominantne v rómskej populácii, žijúce v rómskych segregovaných osadách. Napriek tomu nemá žiadny rasistický podtext, pretože sa týka všetkých občanov tejto krajiny rovnako bez akýchkoľvek rozdielov.

    Nie je zameraná proti rodine, ale proti rastu chudoby v mnohopočetných rodinách, ktoré si nevedia alebo nechcú zabezpečovať zdroj svojich príjmov prácou, pretože sociálny systém je nastavený tak, že ich k tomu nemotivuje. Je to jednoducho tak. Nízkokvalifikovaná, nekvalifikovaná pracovná sila dosahuje rovnakú úroveň príjmu tým, že nepracuje a má, zabezpečuje si výraznú časť zo sociálnych príjmov cez príjmy viazané na počet detí.

    Stačí si naštudovať danú problematiku a všetci poslanci, ktorí vyzývajú ku komplexnosti a k tomu, že treba zmeniť tieto nastavenia, verím, že budú hlasovať na budúci týždeň, keď sa bude hovoriť o zmenách v tých zákonoch, ktoré tento sociálny systém opravujú tak, aby bol opravený. Alebo znova vystúpia a budú hovoriť o komplexnosti z iného pohľadu. Však komplexnosť v tomto kontexte je tu zaklínadlo, ktoré znamená, ako zdôvodniť, že nebudem hlasovať "za", nech sa hovorí o čomkoľvek.

    Na záver zopakujem len to jedno, tú jednu myšlienku, ktorú som tu už spomenul. Toto je vec, ktorá sa dotýka hlavne žien, pretože na nich leží najväčšie bremeno tehotenstva aj starostlivosti o deti v rodinách. A preto by bolo veľmi dobré, keby sa to technicky dalo, bolo by dokonca jediné správne, keby ani jeden muž sa nezúčastnil hlasovania o tejto otázke. Ale, žiaľbohu, máme tu príliš málo žien a takýmto spôsobom by Národná rada nebola uznášaniaschopná. Ale rozhodovanie o takýchto veciach by sme mali nechať plne v rukách žien.

    Ani v tejto debate, okrem predkladateľky, nevystúpila ani jedna žena. Chcú o nich rozhodovať opäť len muži. Ja nemám rád to slovo, že mužský šovinizmus, ale toto bol taký dokonalý príklad takéhoto prístupu, že my budeme ženám hovoriť, čo je pre nich dobré. Nie. Toto by malo byť plne v rukách žien, aby ony povedali, čo je správne, čo nie, čo áno a čo nie. Žiaľbohu, nemôžme to zabezpečiť hlasovaním, ale možno by nebolo zlé, keby sa tak neformálne a keby sa to dalo, že stranícky neovplyvnene a neriadene cez stranícke centrály a opozično-vládne, normálne aj ženy v tomto parlamente stretli v jednej miestnosti bez mužov a povedali si aj o tomto, čo si myslia, a povedali svoje stanovisko. A my by sme ho mali potom rešpektovať. Viem, že to je nereálne, že tento nápad sa nedá uskutočniť pre rôzne vplyvy a obmedzenia, ale takýto prístup by bol správny.

    A len na záver môžem tak vyzvať, že počúvajme tie ženy. Počúvajme, čo si o tom myslia, a v takýchto otázkach im nediktujme. Im nediktujme, čo majú robiť, ale my počúvajme a uskutočnime to, čo si želajú ony, teda ony správne po slovensky.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Isto?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem teda obidvom pánom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať, dáma a páni, prvým čítaním o

    návrhu poslancov Józsefa Nagya, Martina Chrena, Viliama Novotného a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 908 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 920.

    Teraz dávam slovo poslancovi Józsefovi Nagyovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci úvodného slova uviedol, že čo ma priviedlo k tomu, aby som tento návrh zákona inicioval.

    Situácia parkovania v okolí nemocníc a zdravotníckych zariadení sa v poslednej dobe výrazne zhoršila. Je nepochybné, že v posledných desaťročiach počet vozidiel výrazne stúpal a stúpa a, samozrejme, aj počet pacientov, ktorí prichádzajú autami k nemocniciam alebo zdravotníckym zariadeniam, stále stúpa. Tento problém však nevznikol včera. Môžeme ho sledovať už desaťročia. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia problémy s parkovaním v okolí budov ale stavebnými opatreniami neriešili. Bohužiaľ, snažia sa ich riešiť absolútne nevhodným, neefektívnym spôsobom, ktorý ale ide proti záujmu chorých, ako aj pracovníkov týchto zariadení.

    Spoplatnením parkovania v okolí nemocníc totiž vôbec nebude viac parkovacích miest, nebude lepšie zabezpečený prístup do budovy a už vonkoncom to neslúži na zabezpečenie lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to horšia, že v poslednom období zdravotnícke zariadenia podpisovali rôzne zmluvy s parkovacími spoločnosťami, ktoré sú pre tieto zariadenia veľmi nevýhodné, nakoľko obsahujú obrovské zmluvné pokuty v prípade vypovedania týchto zmlúv zo strany nemocníc.

    Pri tomto v prevažnej väčšine, pritom v prevažnej väčšine tieto firmy vykonali alebo vykonávajú len minimálne investície a berú nezaslúžený zisk za využívanie dávno postavených parkovacích miest. Parkovacie spoločnosti dostali voľnú ruku, nadobudli do užívania lukratívne pozemky a majú možnosť zarobiť si obrovské peniaze na parkovnom bez toho, aby ich zisk bol ohrozený v dôsledku vypovedania zmluvy.

    Pred niekoľkými týždňami som si dovolil interpelovať pána predsedu vlády Roberta Fica, že vláda plánuje, že či plánuje vláda vyriešiť túto situáciu zmenou zákona zakázaním spoplatňovania parkovísk pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach aspoň s účasťou štátu alebo samosprávy, či už župnej, alebo miestnej samosprávy. Dňa 10. marca som dostal od pána predsedu vlády odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej sa odvoláva na prípad ešte z predchádzajúceho obdobia. Je naozaj typické zo strany terajšej vlády, že hádže všetku zodpovednosť na svojho predchodcu namiesto toho, aby sa snažila vyriešiť problémy, ktoré vznikli, v prospech občanov. Hlavným argumentom v premiérovej odpovedi je, citujem: "Takáto právna úprava by mohla upraviť danú problematiku len do budúcnosti a nemohla by mať účinky na tieto právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti."

    Vážený pán predseda vlády, aj keď ste tu neni, mám, včera som ináč chcel odpovedať na interpeláciu, ale nakoľko pán predseda vlády tu nebol, tak teraz to vykonám. Mám tomu rozumieť teda tak, že odteraz nebudeme prijímať zákony, ktoré sa vyžadujú v dôsledku nesprávnej alebo nevhodnej praxe len preto, lebo tým nedokážeme vyriešiť právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona? Tento argument je nielen smiešny, ale prinajmenšom svedčí o zlyhaní filozofie štátnej správy zastaviť nekalé praktiky a zachováva priestor aj v tomto prípade pre špekulácie s parkovacími pre parkovacie spoločnosti.

    Pre mňa táto odpoveď predsedu vlády vypovedá o tom, že vláda nechce riešiť túto situáciu zákonom, preto som sa rozhodol spolu s mojimi kolegami z ďalších troch poslaneckých klubov ten vlastný poslanecký návrh zákona predložiť.

    Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby parkovanie bolo pri nemocniciach, resp. pri iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, to znamená vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, aby boli tieto parkovacie miesta pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. To znamená, nie pre všetkých bezplatné, ale pacientov, pre ľudí, ktorí tam pracujú, resp. dovezú tam nejakého pacienta.

    V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v prístupe k parkovaniu, vlastne spoplatňovaniu. Súčasná situácia navyše nadmerne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál týchto zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Dobre vieme, že koľko trvá jedno vyšetrenie, koľko sa čaká na lekára, koľko trvá akýkoľvek zákrok, takže nemôžme tu hovoriť o tom, že parkovanie je nejakým luxusom alebo návštevou obchodného centra, ktorý sa dá opcionálne vybrať, či urobím tú návštevu, alebo nie.

    Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti týchto zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale v neposlednom rade i napriek opačným tvrdeniam predsedu vlády napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi.

    Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je typické pre spoplatňovanie parkovísk nie spoplatnenie parkovísk v súkromných zdravotníckych zariadeniach, lebo tam rozmýšľajú, bohužiaľ, alebo ako viditeľne oveľa ľudskejšie ako práve v tých štátnych alebo župných nemocniciach, pritom sú to verejným vlastníctvom. V niektorých nemocniciach až dve eurá na hodinu si pýtajú na Slovensku, čo keď si uvedomíme, že bežný človek môže tráviť v nemocnici aj tri, štyri hodiny, podľa mňa je výrazne vysoká suma a nijako neprispieva nemocnici alebo teda k finančnému prospechu nemocnice.

    V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmu pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov a nie záujmy firiem. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je tiež obsiahnuté v Charte práv pacienta v Slovenskej republike, prijatej uznesením vlády ešte z roku 2001 v bodoch 3 a 4 čl. 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov, deklarujúc, že každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotnej starostlivosti.

    V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď však pozrieme na to, čo všetko musia pacienti platiť pri využívaní zdravotnej starostlivosti, počnúc od liekov až po rôzne iné poplatky, musíme si položiť otázku: Naplní sa vôbec táto veta našej ústavy? Naozaj chceme ísť cestou zavedenia rôznych skrytých a menej skrytých poplatkov, aby sme nejakým spôsobom predsa len vymáhali určité sumy od občanov?

    Ja si myslím, že zdravotné poistenie má slúžiť na financovanie zdravotníctva. Preto nesúhlasíme s tým, aby bolo náhražkou alebo nejakým doplnkovým príjmom pre nemocnice, ktoré aj prevádzkujú samy tie nemocničné parkoviská.

    Pre pacientov prináša aj tak mimoriadny stres, keď sú chorí a musia navštíviť lekára, podrobiť sa rôznym vyšetreniam, už ani nehovoriac o obavách, či nejde o vážnejší problém. Títo ľudia sú väčšinou práceneschopní, ich príjmy sú preto oveľa nižšie, obmedzené, a my ešte chceme od nich vymáhať ďalšie peniaze.

    Nechcem teraz preháňať, ale nevidím nijaký rozdiel v tom, že by sa spoplatnili napríklad výťahy v nemocniciach. Veľmi jednoduché by to bolo, mohlo by to ísť na mince, mohol by tam byť turniket a by chodili pekne hore výťahom ľudia, ktorí nechcú použiť schody. Je tam technická možnosť nahradiť to. Výťahy tiež, prevádzka výťahov tiež vyžaduje rôzne náklady, vyžaduje elektrinu, vyžaduje revízie, vyžaduje servis, ale aj investície. Čo, kedy sa zastaví už konečne to zdieranie občanov?

    Podľa môjho názor je celá záležitosť okolo spoplatňovania parkoviska preto absurdná, pričom by stačilo len trošku zodpovednosti a ľudskosti, ako vyriešiť problém nedostatku, resp. zneužívania parkovacích miest, čo je stále tou zámienkou, že prečo, prečo majú byť spoplatnené parkoviská.

    Keď vo veľkých nákupných strediskách môže existovať parkovací systém s bránami, ktoré umožňujú bezplatné parkovanie pre tých, ktorí navštívili určený obchod alebo nejakú reštauráciu a vedia sa predložiť akýmkoľvek technickým prostriedkom, čiže s nejakým lístočkom, žetónom alebo čímkoľvek, tak prečo by sa toto nemohlo zaviesť aj pri nemocniciach? My nehovoríme, že majú sa zrušiť spoplatnené parkoviská, pokiaľ sú umiestnené na takých miestach, kde naozaj môžu byť zneužité na úplne iné účely. Ale treba to inak zabezpečiť, ako zdierať každého jedného, ktorý tam ide.

    Vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zakladá na princípe, že parkovanie je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti umožňujúca jej dostupnosť. A táto služba má byť podľa nášho návrhu poskytovaná zadarmo. K zákonu prikladáme aj nariadenie vlády, v ktorom určujeme cenu tejto služby na nula euro. Presne tak, ako sa zmenila na nula euro, napríklad poplatok za návštevu lekára, tá dvadsaťkorunová, ak si ešte pamätáte. A je to, si myslím, takisto presne o tom istom. Tento princíp zohľadňuje záujmy a potreby občanov a nielen parkovacích spoločností. Navyše zákon zakazuje vyberať parkovanie len od pacientov a zdravotného personálu. To znamená, nezakazuje, opakujem, vyberať peniaze od iných, ktorí by mohli zneužívať toto parkovisko.

    Preto apelujem na vás, kolegovia, aj z vládnej strany SMER, že v predvolebnej kampani ste sľubovali občanom istoty a teraz môžte ich záujem hájiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste tento náš návrh zákona podporili v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, Štefanovi Kuffovi. Pardon. Takže zmena. Pôvodný, originál, autentický Tibor Bastrnák.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, v prvom čítaní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya, Martina Chrena, Viliama Novotného a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 908). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ako uvádza dôvodová správa, predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a samosprávnych krajov. Návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 908 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďakujem aj ja.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadne meno. Pýtam sa teraz na ústne žiadosti alebo želania. Jeden pán poslanec, kolega Viliam Novotný, ktorému týmto dávam hneď aj slovo. V Košiciach hovoria: "Vilo, ideš."

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, keď sme v zdravotníckych zákonoch v 2004. roku, v zákone o zdravotnej starostlivosti, zaviedli pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, tak naši kolegovia zo SMER-u to dali na Ústavný súd, lebo povedali, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, nie je možné vyberať žiadne poplatky za nič, čo s tým súvisí. Ústavný súd povedal, že toto podanie nie je dobré a nie je správne a dal za pravdu predkladateľom návrhov zákona v roku 2004 a povedal, že platí to, čo je napísané v ústave, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, ale podrobnosti ustanovuje zákon.

    A tak v zákone o zdravotnej starostlivosti existuje pojem služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde sú vymenované služby, za ktoré je možné vyberať poplatky. A nariadením vlády sú určené výšky týchto poplatkov.

    Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že odvtedy, od toho roku 2005, 2006, keď sa stali veľmi populárnymi Zajacove dvacky a päťdesiatky, iste sa na to pamätáte, u ambulantného lekára ste zaplatili dvadsať korún za služby súvisiace, za jeden deň pobytu v nemocnici päťdesiat korún, sa nám tieto poplatky začali mimo rámca zákona o zdravotnej starostlivosti výrazným spôsobom rozširovať. A dnes sme v situácii, že v princípe pacienti platia poplatky, a nevedia za čo. Platia rôzne čudné poplatky. Dnes, keď prídete k lekárovi, mnohokrát na dverách nájdete taký akože cenník. Fascinuje ma to, že našich kolegov zo SMER-u to vôbec nevzrušuje, táto vec, pretože oni boli hlavne tí, ktorí bojovali za bezplatné zdravotníctvo, čiže z logiky veci by po príchode SMER-u do vlády sa nemalo naozaj platiť za nič. Ale tu platíte za rôzne zaujímavé veci. Napríklad platíte za to, že vám vystavia nejaký dokument, platíte za to, že prvýkrát prídete k lekárovi a vám založí kartu, platíte za to, že máte ventilátor alebo klimatizáciu v čakárni, platíte za podanie injekcie, lebo vraj to neprepláca zdravotná poisťovňa, platíte za podanie infúzie, lebo vraj to neprepláca zdravotná poisťovňa. A mohol by som pokračovať ďalej. Niektoré poplatky sú doslova fantastické. Je k tomu jedna veľmi krásna štúdia. Budem sa tomu ešte v budúcnosti venovať.

    Ale hovorím to na úvod preto, pretože keď sme sa stretli so spolunavrhovateľmi a začali sme uvažovať o tom, ako vyriešime tento problém, ktorý tu nastáva, že teda niekto s dvoma francúzskymi barlami príde k lekárovi a potrebuje niekde zaparkovať, a kým ho vybavia a on čaká v poradí, lebo nemá dostatok peňazí na to, aby si zaplatil prednostné ošetrenie, ktoré sa pohybuje okolo 10 euro, objednanie na prednostné ošetrenie, tak medzitým sa mu počítajú eurá na parkovisku a zaplatí dve, tri, štyri eurá. A hovorím tak veľmi optimisticky, hej, že teda nie je to predražené, je to nejaká štandardná cena 50 centov alebo euro za hodinu.

    Dámy a páni, keď sme uvažovali o tom, ako to celé postaviť, a budem už teraz veľmi konkrétny a veľmi vecný, tak sme sa vrátili tam, kde sa vôbec o tom začalo niekedy diskutovať v roku 2004. Dnes v platnej legislatíve v zákone o zdravotnej starostlivosti sú napísané služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je tam napísané, koľko môžte vyberať ako poplatok za recept, koľko je poplatok za jeden kilometer prepravy dopravnou zdravotnou službou, je tam napísané, koľko sa platí za lekársku službu prvej pomoci. A prišli sme teda k záveru, že malo by tam byť napísané, aj koľko sa platí za parkovanie pred zdravotníckym zariadením, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo samosprávny kraj, resp. na verejnom parkovisku, ktorého zriaďovateľom je štát, obec alebo samosprávny kraj, a je v bezprostrednej blízkosti zdravotníckeho zariadenia.

    To znamená, za službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sme zaradili aj parkovanie. Zároveň ale súčasťou tohto návrhu zákona je aj návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, kde sa výška poplatku za toto parkovanie určuje ako nula eur. Veľmi jednoduché riešenie. Vysvetľujem ho podrobne, aby ste tomu rozumeli, prečo je to tak napísané. A poviem aj, kde sme zobrali paralelu.

    Dnes máte v zákone medzi službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti stále napísaný poplatok na ambulancii a poplatok za deň hospitalizácie, akurát, čiže spomínanú dvacku a päťdesiatku, ako sme ju poznali z obdobia rokov 2005 - 2006, akurát nariadenie vlády hovorí, že výška tohto poplatku na ambulancii a výška tohto poplatku za jeden deň hospitalizácie je nula eur. Čiže to isté navrhujeme, aby službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bolo parkovanie na už zmienených parkoviskách a výška poplatku za toto parkovanie bola nula eur.

    Dámy a páni, myslím si, že je to pomerne jednoduché riešenie. Nič špeciálne sme nevymýšľali. Išli sme do toho, čo dnes v zákone o zdravotnej starostlivosti, v zákone o rozsahu, je napísané. Je tam aj prechodné obdobie. Aby, keď už stihli nemocnice a polikliniky prenajať tieto parkoviská súkromným spoločnostiam, aby, samozrejme, mali čas si usporiadať svoje právne vzťahy.

    Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať štyria poslanci faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, mal si veľkú pravdu a chcem reagovať na tú pasáž, keď si spomínal tie dvadsaťkorunáčky Zajacove, ktoré každý nenávidel. Ba dnešná vládna strana vtedy na tom urobila aj veľmi dobrý marketing. Ale na druhej strane, bohužiaľ, teraz to sa im podarilo vyčistiť. To znamená, že tam je nula. Ale tak ako si spomínal, keď teraz ide niekto k lekárovi, tak tam je toľko doplatkov rôznych, že už nik, už každý by bol rád, keby zase boli dvadsaťkorunáčky. Áno, nič viac, lebo vtedy to bolo tak. To znamená, že keby teraz občan Slovenskej republiky išiel k lekárovi, mal by zaplatiť len 70 centov, tak by asi bozkával každému ruku. Takže ja si myslím, že vládna strana vtedy urobila veľkú chybu a práve by to mohli napraviť aj s tým, že teraz budú hlasovať za tento zákon.

    Ale takisto očakávame od ministerstva, že prinesie komplexný zákon, kde bude tie služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti určitým spôsobom regulovať. Lebo, fakt, teraz ísť k lekárovi, tak tam necháš polovičku výplaty a druhú polovičku potom necháš v lekárni.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nechcem polemizovať o podstate toho zákona, lebo táto problematika je skutočne veľmi rozsiahla a závažná. Viem aj, prečo predkladatelia tento zákon uvádzajú.

    Chcel by som len upozorniť na pár takých problémov, ktoré je treba vyriešiť, lebo my v Trnave sme toto takisto riešili a museli sme rozlišovať.

    Za prvé. Veľmi ťažko sa odlišuje, kto na tom parkovisku parkuje, hej, že či je to zamestnanec blízkeho úradu, alebo obyvateľ, alebo skutočne to je pacient, ktorý navštívil zdravotnícke zariadenie.

    Potom druhá taká obyčajná otázka, že ak by to malo byť za nulový poplatok, čo už dneska skutočne málo nájdeme nulové poplatky, že kto a z akých zdrojov bude udržiavať to parkovisko? Lebo skutočne vieme, ako vyzerajú tie naše parkoviská po určitom čase prevádzky. Ak by to mali robiť zariadenia zdravotnícke, tak potom by to zase išlo na úkor zdravotnej starostlivosti. Alebo to budú robiť teda obce a VÚC-ky, hej?

    Ja len pre ilustráciu. V Trnave tento problém máme tiež. Je to veľké parkovisko pred poliklinikou, je to v obytnom súbore. Takže veľmi ťažko sa to rozlišuje, ale my sme to vyriešili tak, že prvé dve hodiny sa parkuje len za 10, 15 centov, čo by malo stačiť, povedzme tie dve hodiny pre pacienta, potom sa tu už priráta ďalších 10 centov, no a po troch hodinách už je to nad tých 50, takže je to vcelku také riešenie, ktoré zohľadňuje všetky tie problémy, ktoré môžu nastať. Lebo skutočne dneska prevádzka parkoviska, parkovanie pred verejnými budovami a pred zdravotníckymi sú poznačené tým, že je vysoký stupeň motorizácie a veľmi málo parkovacích miest v súčasnosti.

    Ďakujem. Len toľko.

  • Ja len toľko, že potom treba dobudovať tie parkovacie miesta, keď ich je málo, prepáčte mi taký vstup. Ale, no hej, na jednej strane Ústava Slovenskej republiky deklaruje to, že zdravotníctvo je zadarmo. Ale ono je to naozaj len v tej deklaratívnej forme, lebo to zdravotníctvo u nás dávno nie je zadarmo a to už bolo, nebolo zadarmo ani vtedy, keď tie Zajacove dvadsaťkorunáčky sa zaviedli a päťdesiatkorunové poplatky, ale dneska keby sme naozaj mali zaplatiť 70 halierov, hovorím v eurách, 70 centov, kolega to povedal, že ruky by sme bozkávali. Naozaj sa platia, drahé sú lieky, aj poplatky a ešte takú absurdnosť, ako platiť za parkoviská.

    Ja podporím tento návrh zákona. Tak som sa, keď kolega to uvádzal, som sa tak trošku preniesol do susedného trošku vzdialenejšieho Nemecka alebo Švajčiarska, tam nie sú tieto poplatky. Ale aj tie zdravotnícke služby sú na vysokej špičkovej úrovni, aj tie služby samotné, aj samotné to zariadenie. To naozaj, keď už len vojdete do toho vstupného vestibulu nemocnice, spomeniem také malé mestečko Marburg, bol som z toho úplne unesený, hej. A mali ste k dispozícii tam aj prepravný vozík, ktorý keď potreboval imobilný tento pacient, tak mohol ho použiť, krásnej zelenej, žltej farby boli, nič nebolo spoplatňované.

    Vychádzať v ústrety, naozaj myslím si, že ľudia majú dosť problémov, lenže ono na Slovensku je ten systém taký, že aj tie zákony prijímame, je to smutné, že to musíme hovoriť v Národnej rade o tom a predkladať tuná zákon, lebo naozaj sú špekulanti, ktorí zneužívajú ako tieto veci. Sú to verejné parkoviská, patria obci, VÚC-kam, alebo sú to štátne, tak v podstate naozaj nemajú byť spoplatňované. Áno, aj ten pacient nie je obslúžený v priebehu pol hodiny, ale niekedy to vyšetrenie trvá aj niekoľko hodín.

  • Ďakujem. No ja sa tiež chcem pár slovami vyjadriť, že, ľudia, pozrime sa zase, čo sa tu deje. Toto je proste nespravodlivosť voči, poviem to takým slovom, voči bedači. Proste ľudia, ktorí ledva majú na to, aby si tu kúpili normálne jedlo, častokrát sú naozaj ľudia v problémoch až takto ďaleko. Veľakrát sa ľudia nevedia slušne obliekať, možno to trošinku, trošinku exegerujem, ale naozaj je to nespravodlivé. Ľudia zasa trpia, zasa sa niekto bude sťažovať, mne to pripadá ako vzájomné zdieranie. Jak keby na Slovensku zase niekto došiel na to, ako dobehnúť ľudí, zarobiť. Zase je to taký slovenský prejav vzájomného zderstva. Zasa nechutná zločinnosť sebe navzájom. Niekto proste prišiel na to, ako vytrieskať z toho peniaze.

    Asi by sme menej voči tomu sa búrili, keby sme vedeli, že tie príjmy idú na zveľadenie nemocnice. Ale parkoviská sú verejné. O dvoch bratislavských parkoviskách mám vlastnú skúsenosť. Aj v ružinovskej nemocnici som prežíval so svojím synom niečo veľmi ťažké, bol som tam niekoľko hodín. Vtedy to bolo zdarma. Na Antolskej som tri mesiace mal syna v inkubátore, každý jeden Boží deň som tam išiel, aby som bol pri ňom, koľko by ma to bolo stálo? Naozaj si myslím, že toto je nespravodlivé.

    Jednoducho tie parkoviská majú byť verejné a nesúhlasím s kolegom, že tam parkoval hocikto a ťažko sa to dá odlíšiť. Nemala by ísť skôr naša vláda, my tu proste hľadať, ako pomôcť ľudom, ktorí majú nejaké finančné problémy? V Británii, keď bolo obdobie chudoby po vojne, tak ja viem o tom, videl som to na vlastné oči, že vláda vymyslela program výroby lacných áut. To boli také trojkolesové autá, aby si to chudobní ľudia mohli kupovať a mohli sa pohybovať. My čo sme tu zasa vymysleli?

    Takže ja ďakujem kolegom poslancom, že sa do tohto pustili a že to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • Pán poslanec Novotný, ako reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.

    K pánovi poslancovi Hambálkovi chcem povedať len toľko, že presne rovnako sme uvažovali aj my so spolunavrhovateľmi. Hľadali sme tú optimálnu verziu, že či vieme odlíšiť, kto tam parkuje, aby sa to vzťahovalo len na pacientov. Ako potom zabezpečíme údržbu toho parkoviska? Preto sme, hovoríme len o verejných parkoviskách, ktorých by sa to malo týkať, alebo parkovísk, ktoré majú zdravotnícke zariadenia, ktorých zriaďovateľom je štát, samosprávny kraj alebo obec. Aj o tých hodinách sme hovorili, bola aj taká pracovná verzia, že povedzme prvé tri hodiny bezplatne. Ísť takým tým hypermarketovým modelom k tomuto. Dokonca aj taký návrh sme analyzovali, že by povedzme ten, ktorý bol u lekára, mal nejaké potvrdenie. Čiže bolo by to spoplatnené, ale on by neplatil, lebo by mal takéto nejaké potvrdenie. Ale narážali sme potom na problém, ako to celé uchopiť, poviem to veľmi otvorene, a som rád, že diskutujeme, lebo tento problém tu máme a tie poplatky sú naozaj niekedy nehorázne na týchto parkoviskách bezprostredne pri zdravotníckom zariadení, že by sme museli otvoriť veľmi veľa zákonov. Zvolili sme povedzme takú najtransparentnejšiu formu toho riešenia, ideme cez zdravotnícky zákon, lebo riešime zdravotnícke zariadenie. V zdravotníckych zákonoch sú zadefinované zdravotnícke zariadenia aj poplatky a povýšili sme alebo zaradili sme poplatok za parkovanie pri zdravotníckom zariadení medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Takže ide o filozofiu toho, ako sme k tomu pristúpili.

    Súhlasím s tým, že sa dá zvoliť aj iná filozofia, ale hlavne čo je dôležité, že to potrebujeme riešiť. Dnes máme tu takéto riešenie a myslím si, že je to riešenie, ktoré by mohlo v praxi fungovať.

    Ďakujem pekne.

  • Toto boli písomne prihlásení? Už ústne. To znamená, že vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či pán navrhovateľ chce zaujať svoje stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážení páni kolegovia, ďakujem pekne, že ešte aj v takejto, takomto neskorom čase ste sa vyjadrili k tomu, a ďakujem aj za podporu návrhu.

    Ja tiež by som pánovi poslancovi Hambálkovi to chcel presne povedať, že snažili sme sa riešiť ten problém a pokiaľ sa dá trvalo a komplexne. A najmä pokiaľ sa my odvolávame tu na ústavu, o tom teda, že zdravotnícke služby majú byť zabezpečované zo zdravotného poistenia, alebo odvolávame sa na Európsku chartu práv pacientov, alebo na chartu práv pacienta prijatého na Slovensku a všade sa hovorí o tom, že je to zadarmo, tak je to zadarmo. Je to zadarmo, aj na hodinu, aj na tri aj na päť. Nikto podľa mňa v nemocnici nebude trčať zbytočne päť hodín len preto, lebo aj tak má parkovanie zadarmo. Ako to nie je to miesto, kde by si človek veľmi vyberal, že koľko chce stráviť.

    A, pán poslanec Kuffa, určite máte pravdu, že dobudovať, ale dobre vieme, že z vybraného parkovného ešte nikto nedobudoval nič. To je to, je to fáma, alebo dokonca to nikto ani netvrdí.

    Ale zase udržiavať parkovisko, pokiaľ teda budeme prihliadať na to, tak ja vám vravím, že udržiavať chodbu v nemocnici je určite drahšie, ako udržiavať parkovné, tým pádom budeme vyberať vstupné do chodby, lebo bude tam upratovačka denne dezinfikovať a tak ďalej, používať lavice, lavice sa lámu, opraviť k tomu ten asfalt, páni poslanci, ako naozaj nevyžaduje také, takú námahu. A pokiaľ teda zabezpečíme to, že nie návštevník, teda nie tí, ktorí prišli, a to sa dá technicky naozaj zabezpečiť, nielen časovo, ale dá sa to technicky zabezpečiť, pokiaľ teda, samozrejme, niekomu to za to stáť bude a to sú tie zdôvodniteľné prípady. Keď niekde v centre mesta je nejaká poliklinika, je tam parkovisko, parkovisko bolo postavené pre polikliniku a nie pre niečo iné a teraz sa to využíva, tak jak pán kolega povedal, presne o tom, že sú to v bezprostrednej blízkosti. Dobre vieme prípad tuto parkoviska v Ružinove, resp. na Antolskej, kde vlastníkom je mesto, to znamená, ako by nemocnica nemusela sa o to starať, resp. neni sú to vysporiadané vlastnícke vzťahy smerom k nemocnici, ale aj tak ja teda trvám na tom, že má to byť, má to byť zadarmo. A nejde jednoducho, aby pacient alebo aj ten zamestnanec, alebo aj ten, ktorý ide za tým, za tým chorým, jak tu pán poslanec Škripek dobre povedal, že by musel platiť ako nejakú daň za to, že momentálne v zdravotníctve neni dosť peňazí na niečo.

    To udržiavanie asi najdrahšie je možno tých, to vyberania peňazí a možno, možno v tomto prípade by o to dobrovoľne ustúpili tieto spoločnosti, ktoré, povedzme si, z 10-, 20-tisíceurových investícií inkasujú státisíce ročne a majú zazmluvnené na 10, 15 rokov tieto nemocničné parkoviská. Toto nie je podnikanie. Podnikanie je také, že investujem, idem do trhového rizika, idem, mám nejaké skúsenosti, niečo uplatňujem. Čo poskytujú tieto spoločnosti? Len vyberanie peňazí, nič iné. A za to berú 60 %, 80 % alebo fixné, fixné zisky.

    Takže ja pevne verím, že napriek tomu, že voľby budú zajtra, hlasovanie bude v utorok, že poslanci SMER-u toto podporia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca NR SR Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 902. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 911.

    Dávam slovo pánovi predkladateľovi, pánovi poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby svoj návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, cieľom predkladaného zákona je zamedziť neúmernému zadržiavaniu finančných prostriedkov podnikateľov zo strany orgánov štátu, konkrétne finančnej správy. V ostatnej dobe sa nám naozaj množia prípady, kedy sa tento nástroj stal dokonca aj nástrojom konkurenčného boja.

    Uvediem taký jeden prípad. Predstavujem si, že podnikajú dve právnickej osoby na území Košíc. Podnikajú v rovnakom predmete podnikania, teda v tej istej ekonomickej branži, a ja chcem zlikvidovať toho konkurenta, tak stačí, keď zavolám na finančnú správu a poviem, že pošli mu tam daňovú kontrolu. Čo sa udeje v praxi na Slovensku, už to tak chodí, v okamihu, keď sa otvorí daňová kontrola, ktorá podľa platnej legislatívy môže trvať až rok, podotýkam, a absolútne bez závislosti od toho, či skončí po roku s nálezom, alebo bez nálezu, vám bude finančná správa zadržiavať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.

    Hovoril som o tomto probléme aj s ministrom financií, podpredsedom vlády Petrom Kažimírom, to bolo tesne pred koncom uplynulého roka, keď bol v parlamente schvaľovaný zákon o štátnom rozpočte na tento rok. Uznal, že toto je problém a že ho ministerstvo financií bude riešiť v princípe na jar tohto roku. Vzhľadom k tomu, že máme koniec marca a nič stále nebolo v tejto oblasti predložené, tak som opätovne tento návrh, tento návrh podal.

    Totižto, ako keby sa v praxi uplatňoval akýsi princíp prezumpcie viny, čiže všetci podnikatelia sú vinní, akonáhle je otvorená daňová kontrola, pripusťme za nejaký november roku 2011, no tak vám bude finančná správa pozdržiavať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Opakujem, môže tak robiť až 12 mesiacov, čo je maximálne dĺžka trvania daňovej kontroly v zmysle platnej legislatívy. A bez ohľadu na to, ako daňová kontrola dopadne, bude podnikateľ rok, opakujem, čakať. Po 12 mesiacoch príde protokol o daňovej kontrole, kde je konštatované, že daňová kontrola prebehla bez nálezu, a teda po 12 mesiacoch sa podnikateľ dočká oprávneného vyplatenia toho nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.

    Preto v predloženom zákone navrhujeme, aby to obdobie sa skrátilo na 6 mesiacov, myslím si, že je to dostatočne dlhá doba na to, aby orgány štátu, v tomto prípade, opäť hovorím, finančná správa buď dospela k záveru, že sú tam nejaké porušenia platných predpisov u kontrolovaného subjektu právnickej osoby, alebo nie sú. A dokonca si viem predstaviť aj v komplikovaných prípadoch, pretože to bol taký argument ministerstva financií, že častokrát ide o nejaké citlivé komodity, ja neviem, cukor a podobne, ktoré sa navyše exportujú niekde do Maďarska, čiže máme tu do činenia s cezhraničným obchodovaním, a že kontrolóri finančnej správy musia počkať na dožiadanie dokladov, napríklad v tomto konkrétnom prípade z Maďarska.

    A preto aj s touto eventualitou predložený návrh počíta a hovorí o tom, že pokiaľ do šiestich mesiacov nie je finančná správa v stave ukončiť daňovú kontrolu, opäť s nálezom, bez nálezu, tak nech sa tá daňová kontrola po šiestich mesiacoch preruší, nech sa podnikateľovi uvoľní nadmerný odpočet, teda vrátenie dane z pridanej hodnoty, a nech pokračuje tá kontrola ďalej. Čiže vlastne toto je to nóvum, ktoré predmetný návrh vnáša do súčasnej platnej legislatívy.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa § 72 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada prerokovala uvedený návrh v druhom čítaní, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu... Takže pán navrhovateľ chce byť v rozprave. Nech sa páči, máte slovo. Rozprava je teda uzavretá.

    Máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len doplním konkrétne dva príklady, tých sťažností sa množí a všetky tieto doterajšie, ktoré som obdržal od podnikateľov, majú jedného spoločného menovateľa. Neviem, možno je to číra náhoda, ale všetky sa koncentrujú na Finančnú správu Košice. Ukazuje to trošku na to, ako keby tam naozaj na pozadí sa odohrávalo niečo, čo asi nemusí byť úplne presne v súlade s platnou legislatívou.

    Poznám odtiaľto jeden prípad, kedy bola pozdržiavaná vratka dane z pridanej hodnoty jednej spoločnosti vo výške 4 mil. eur, čo pre danú spoločnosť predstavovalo ročné mzdové náklady. Ak sa takáto kontrola, opakujem, skončí bez nálezu, tak za ten rok, kým finančná správa dôjde k uzáveru a k písaniu toho záverečného protokolu o vykonaní daňovej kontroly, či predmetný kontrolovaný subjekt porušil, alebo neporušil všetky platné ustanovenia legislatívne, tak ak sa po roku ukáže, že je tá kontrola bez nálezu, podčiarkujem, tak tá firma už dávno nebude existovať.

    Ak vám v oblasti hotovostných tokov, v oblasti cash-flow, niekto pozdrží 4 mil. eur, čo je, opakujem, suma v tomto konkrétnom prípade, nebudem firmu menovať, pretože platí nejaké daňové tajomstvo, tak nepôjdem do konkrétnych názvov firiem, a ja si to daňové tajomstvo ctím, ale pokiaľ je tá suma na úrovni ročných mzdových nákladov, tak je to naozaj alarmujúce.

    Jeden ďalší taký prípad, ktorý sa mi dostal do mojej e-mailovej korešpondencie, ťahá sa už asi nejaké tri roky a ten je ešte o jednu úroveň komplikovanejší v tom, že v princípe kontrolovaný daňový subjekt, opäť spoločnosť právnická osoba z východného Slovenska, opäť v jurisdikcii Finančnej správy Košice, sa nevie domôcť vratky dane z pridanej hodnoty vo výške 720-tisíc eur. A ten problém, ako som spomínal, o jednu úroveň vyššie je ten, že ani sa nemôže domôcť toho, na čo má ten kontrolovaný subjekt zo zákona nárok. A síce konkrétne platí ustanovenie alebo nález, odcitujem kratučký nález Ústavného súdu, ktorý opakovane hovorí, že citujem: "Základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá je v zákone konštruovaná tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi", a teraz príde tá pointa, "chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní teda nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených záujmov tretích osôb, ktoré tieto dane platia", koniec z citátu z nálezu Ústavného súdu.

    Čiže malo by tu platiť, v prvom rade by tu mal platiť princíp prezumpcie neviny a po druhé by tu mal platiť princíp, že aj v tom daňovom zákone, v daňovej legislatíve nemožno nikdy priorizovať záujmy príjemcu dane, v tomto prípade finančnej správy, resp. za ňou stojaceho štátu, štátneho rozpočtu, ale že by tuná tá zásada prezumpcie neviny platiť, ako som povedal, mala.

    Posledná poznámka. Nechcem, prirodzene, vstupovať do rozhodnutí finančnej správy. V každom prípade, pokiaľ kontrola preukáže, že daňový subjekt kontrolovaný sa dopustil porušenia niektorých ustanovení platnej legislatívy, ktoré sa vzťahujú na platenie daní, tak je to úplne v poriadku, ale naozaj sa množia prípady a pri návšteve v Košickom kraji, opakujem, to sú desiatky prípadov, ktoré sú na stole a ktoré dokonca doslova, dopísmena deštruujú a vedú spomínané právnické osoby - firmy naozaj k zániku. Vznikajú dokonca paradoxné situácie, že vám štát vyrubí daň z príjmu právnických osôb, vzniká vám nejaká daňová povinnosť. Na strane druhej, alebo záväzok, na strane druhej máte daňovú pohľadávku, pretože vám štát 11 mesiacov zadržiava vratku dane z pridanej hodnoty. Ale podľa platnej legislatívy má finančná správa rok na to, aby dospela spísaním nejakého záverečného kontrolného protokolu k záveru, a opakujem, aj v prípade, že je to bez nálezu, tak vám štát povie, sorry, tu máš naspäť 720-tisíc eur, čo na tom, že som ti ich rok držal. Opakujem, dostáva to mnohé podnikateľské subjekty doslova, dopísmena na kolená dokonca aj v tom paradoxe, že majú daňový záväzok, ktorý musíte platiť okamžite. Ak nie, no tak, myslím, daň z príjmu právnických osôb, tak finančná správa bude postupovať nekompromisne cez penalizácie, vymáhanie a proste spustí celú tu mašinériu, aby sa štát dostal k tejto svojej pohľadávke a na strane druhej platca dane - právnická osoba, podnikateľ - má daňovú pohľadávku, ako som hovoril, v podobe zadržiavaných vratiek dane z pridanej hodnoty.

    Čiže toto je naozaj stav, ktorý je veľmi neželaný. Zabíja mnohé, podčiarkujem, aj slušné podniky a tým pádom viacerí majitelia týchto firiem, s ktorými som sa osobne v Prešovskom a Košickom kraji stretol, hovoria, že teda neostáva im nič iné, len spoločnosť zavrieť, proste pustiť ju do konkurzu, ukončiť činnosť a v jednom prípade 20, v druhom 80, v treťom možno 150 zamestnancov sa takto prihlási na úrad práce a budú poberať dávky v nezamestnanosti.

    Takže opakujem, sú v tejto nekalej praktike involvované teda množstvo slušných, podčiarkujem, podnikateľov. Je naozaj najvyšší čas v tejto oblasti urobiť poriadok. Ak nebude táto novela podporená pri hlasovaní v utorok v pléne, s čím viac-menej počítam, a budeme tu opäť počúvať stanoviská z ministerstva financií, že to treba legislatívnotechnicky vylepšiť a že treba to, treba to, tak v takomto prípade ako podpredseda výboru pre financie a rozpočet navrhnem poslanecký prieskum na Finančnej správe Košice a rád sa priamo so šéfom tejto Finančnej správy pozhováram aj takto tvárou v tvár.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vaše vstúpenie nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem teda ešte raz všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa ešte vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Rovnako nie.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca NR SR Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 903. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 912.

    Opäť poprosím pána poslanca Kollára, aby predstavil a uviedol svoj návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, toto je výrazne stručnejší legislatívny návrh, ktorý v princípe navrhuje znížiť poplatky za uznanie ekvivalencie vzdelania.

    Poviem to úplne jednoducho. Ak slovenský občan skončil zahraničnú univerzitu, po skončení štúdia sa vracia naspäť na Slovensko, čo je dosť v týchto ťažkých dobách potešiteľné konštatovanie v takomto modelovom prípade, pretože nám odchádza množstvo mladých ľudí do zahraničia, tam vyštudujú univerzity a spravidla mizivé percento z nich sa vracia naspäť na Slovensko, tak tí z nich, tá malá skupina z nich, ktorá sa odhodlá vrátiť naspäť na Slovensko, tu pracovať, tu žiť, tu si založiť rodinu, tu platiť dane, tu míňať spotrebné tovary, tak my ich vlastne podľa opäť súčasnej legislatívy trestáme takým že poplatkom, neviem, kto ho nastavoval, je vo veľmi baťovskej nominálnej výške, že 99 eur a 50 centov. Čiže keď skončíte ľubovoľnú univerzitu v zahraničí, prídete na Slovensko, chcete si urobiť ekvivalenciu toho diplomu, potvrdenie teda ekvivalencie vzdelania, tak vám štát vyrubí takmer 100-eurový poplatok.

    Predmetný návrh prichádza s tým, aby sme tento poplatok znížili na 33 eur. Možno sa niekto z vás opýta, prečo práve na 33 eur? Áno, priznávam, je to arbitrárne stanovené, je to stanovené tak, že tých 33 eur by malo Slovenskej republike pokryť, viac ako pokryť, reálne náklady, ktoré tá úradníčka alebo ten úradník príslušnej inštitúcie, ktorá je v rezorte ministerstva školstva, vynaloží na orazítkovanie, opakujem, toho diplomu zo zahraničnej vysokej školy.

    Po druhé, v takomto prípade by sme na jednej strane nemali, ako som povedal, trestať mladých ľudí za to, že vyštudovali zahraničné univerzity a chcú sa vrátiť na Slovensko, tak ich budeme ešte takto penalizovať. A navyše som presvedčený o tom, že dokážeme aj takýmto drobným návrhom zvýšiť, ak to chceme takto povedať natvrdo, mobilitu pracovnej sily. Ak sa niektorí mladí ľudia vracajú po skončení školy v zahraničí naspäť domov na Slovensko, tak prečo by sme im práve tú mobilitu, ten pohyb neuľahčovali, ale, naopak, im ho máme sťažovať alebo ich za to nebodaj trestať.

    Druhá zmena, ktorá je predmetom predloženého návrhu, sa týka opačnej situácie. Pokiaľ ľudia, ktorí vyštudovali školy u nás na Slovensku a chcú ísť pracovať do zahraničia, tiež potrebujú vlastne to potvrdenie tentokrát pre úrady v Nemecku, Rakúsku, kam ten človek ide cestovať, že má potvrdenie, že má príslušnú požadovanú kvalifikáciu. V takomto prípade je ten poplatok ešte dramaticky vyšší, je 250 eur. Opäť navrhujeme znížiť tento poplatok na úroveň 33 eur. A opäť odpovedám na otázku, prečo 33, prečo nie 35, prečo nie 37. Celkom jednoduchá odpoveď, bolo to stanovené arbitrárne a domnievam sa, že reálne náklady, ktoré vzniknú opäť pracovníkovi príslušnej, alebo ktoré vynaloží ten pracovník, lebo to je v zamestnaneckom vzťahu človek príslušnej inštitúcie, takže táto suma 33 eur by mala viac ako pokryť. Takže štát v takomto prípade si náklady s tým spojené úplne hravo pokryje.

    Posledná veta. Opäť v stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že nemá predmetný návrh presnú kvantifikáciu dopadov na štátny rozpočet. Tak sme sa trošku začali týmto kritickým statementom zapodievať a prišli sme k záveru, pokiaľ sme sa obrátili so žiadosťou na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aby nám dalo štatistické údaje, koľko ľudí, mladých ľudí po skončení univerzity v zahraničí prichádzajú naspäť na Slovensko a žiadajú o uznanie ekvivalencie vzdelania, aké sú to približné počty, dozvedeli sme sa po takých všelijakých omáčkach, ktoré boli s tým spojené, že to sa nedá kvantifikovať, to sa nedá vyčísliť, lebo potvrdzovanie tej ekvivalencie vzdelania sa vydáva aj iným štátnym príslušníkom, nielen, a že nemajú evidenciu koľkatí žiadatelia majú štátnu príslušnosť Slovenskej republiky a koľkatí sú cudzinci. Ale proste nakoniec sme sa predsa len dočítali jedného zaujímavého čísla, že v priemere od roku 2011 do roku 2013 v priemere ročne požiada o tú ekvivalenciu 850 slovenských občanov. Tak skúsme počítať teraz veľmi rýchlo. Ak je súčasný poplatok 99 eur 50 centov, opakujem znova, neviem, kto to tak baťovsky umne stanovil, ale chápem, že to vyzerá pre toho, kto platí ten poplatok, lepšie, ako keby to bola stovka, 100 eur. Ak by sme ho znížili, teraz hovorím okrúhle čísla, na 33 eur a vynásobíme si to 850 mladými ľuďmi, ktorí sa vracajú zo zahraničných škôl na Slovensko, tak vám vyjde, dámy a páni, suma niekde na úrovni 56-, 58-tisíc eur.

    A teraz sa pýtam, či sme sa už dopracovali do takého suterénu na Slovensku, že Slovenská republika nemá prostriedky vo výške 56-tisíc eur, to je na ročnej báze a je to vzťahujúce sa na množinu všetkých, ktorí požiadajú o uznanie vzdelania, prichádzajúcich z vonku k nám, Slováci, podotýkam, občania Slovenskej republiky, tak toto je naozaj smiešne v stanovisku ministerstva financií počuť v takomto predmetnom návrhu, ktorý je drobný, má takmer nulitný dopad, opakujem, na okruh verejných financií, na štátny rozpočet, lebo 56-tisíc eur verzus celkové príjmy štátneho rozpočtu cca 14 mld. a my sa tu bavíme o 56 tisícoch eur, je naozaj, naozaj komické a príde mi to skôr taká snaha ministerstva financií dať najavo, že jednoducho nie, lebo sme si povedali, že nie.

    Je to škoda, pretože budú na to doplácať, opakujem, mladí ľudia. Mali by sme sa pred nimi skláňať a mali by sme im byť vďační za to, že po skončení univerzity v zahraničí sú ready vrátiť sa naspäť do krajiny, do svojej vlasti, a tu žiť a tu pracovať.

    Ďakujem. Všetko z mojej strany, otvorte, prosím, alebo ešte, pardon, pán spravodajca.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná v druhom čítaní. A po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 912 z 3. marca 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete ešte dať stanovisko? Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca NR SR Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 904. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 913.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, nech sa páči, uveďte svoj návrh.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely zákona o dani z príjmov, teda zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa sprehľadňuje podnikateľské prostredie a zjednocujú sa podmienky pre rôzne druhy práce.

    Ide mi najmä o odstránenie diskriminácie živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a nemôžu si uplatniť pri živnosti stravné, ak si v rovnaký deň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pomere. V tomto prípade vzniká diskriminácia tým, že ak svoju živnosť vykonávajú po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa, nemajú nárok uplatňovať si výdavky na stravné ani v prípade, že následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších 5 a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.

    Táto právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky ani na žiadne pracovné sily a iné organizačné zabezpečenia.

    Samozrejme, návrh zákona je v súlade s ústavu, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, tento návrh zákona nepredkladám po prvýkrát, jedná sa mi naozaj o podporu malého podnikania, tak ako v minulosti, aj na tejto schôdzi Národnej rady sa držím pravidla, že minimálne na každú schôdzu Národnej rady prichádzam s jedným návrhom zákona, ktorý pomáha živnostníkom a malým podnikateľom, pretože sú naozaj znevýhodňovaní.

    Najviac trpia súčasným nastavením legislatívy tým, že súčasná vláda im zvýšila dane, zavádza nové dane, napríklad nezmyselné dane zo straty. Celkovo sa podnikateľské prostredie evidentne zhoršuje, čo vidieť aj na stave nezamestnanosti, následne na stave zadlženia celej krajiny. A naviac sú postihnutí tí, ktorí zamestnávajú najviac ľudí, a to sú malí podnikatelia. Touto na prvý pohľad drobnou právnou úpravou sa snažím im pomôcť tak, aby sa ozaj podnikanie zlepšilo, aby sa podporila aktivita, aby tí, čo sú pracovití a aktívni, aby mali uľahčený život, aby mohli tvoriť viac pracovných miest, čo je určite v prospech celej krajiny.

    Ďakujem pekne za podporu.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, konštatujem, že predmetný návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predmetného návrhu. Je v súlade tento návrh s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Po rozprave odporučím, aby predmetný návrh prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní a aby ho prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Ďakujem veľmi pekne a otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť, pán spravodajca rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov NR SR Ivana Štefanca a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 906. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 919.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte svoj návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol ďalší návrh zákona, ktorý sa týka zmeny daní z príjmu. Jedná sa mi o návrh navrátenia sadzby dane z príjmu právnických osôb na úroveň 19 %.

    Vieme, že po nástupe súčasnej vlády sa táto sadzba dramaticky zvýšila z 19 na 23 % a očakávanie v štátnom rozpočte to evidentne nenaplnilo, pretože len za minulý rok výpadky v priamych daniach predstavovalo zhruba 700 mil. eur. Pochopiteľne, nenapĺňali sa očakávania, ale na druhej strane sa urobilo viac škody, než úžitku, pretože stanovenie tejto sadzby znamenalo neúmerné zvýšenie priamych daní, stanovenie tejto sadzby znamenalo, že Slovensko má najvyššiu priamu daň z postkomunistických krajín.

    Pokiaľ civilizovaný svet ide opačnou cestou a znižuje priame dane, dokonca v krajinách, v ktorých sme to neočakávali, či je to Švédsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. V týchto krajinách sa pohli priame dane smerom nadol, u nás sme išli opačnou cestou a malo to, samozrejme, priamy vplyv na to, že sa zhoršila nezamestnanosť, že ľudí bez práce je viac za posledné roky a nerieši sa táto základná situácia. Malo to, samozrejme, dopad aj ďalej nepriamo na výšku investícií, ktoré Slovensko obchádzajú.

    Zdá sa, že minister financií a celá vláda si túto chybu uvedomili, pretože od začiatku tohto roka navrhli znížiť túto priamu daň o jedno percento z 23 na 22 %, ale zároveň zaviedli daňovú licenciu, teda v skutočnosti daň zo straty, ktorou sa ešte viac komplikuje a zhoršuje táto situácia. Čiže prichádza sa s novu administratívou, viac byrokraticky to zaťažuje aparát aj na strane štátu, aj na strane tvorcov pracovných miest, a kľúčové, čo je kľúčové, nerieši to ten základný problém - počet pracovných miest, práve naopak.

    Preto, tak ako som odmietal novú daň, ako som na minulej schôdzi navrhoval zrušenie nezmyselnej dane zo straty, prichádzam po tomto návrhu opäť s návrhom na zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb späť na 19 %, pretože aj súčasná úroveň 22 % je stále najvyššia z porovnateľných krajín, stále nie je atraktívna, aby sme dramaticky zmenili situáciu, ktorá nie je priaznivá na Slovensku, tak musíme urobiť nejaký zásadný krok. Preto upozorňujem, že tento krok zvýšenia priamych daní bol ozaj zásadnou chybou, vláde nepomohol, bolo to skôr ideologické, než pragmatické a praktické rozhodnutie a myslím si, že je čas na to, aby sme si priznali chybu, ktorú minister financií už začal priznávať, ale nie dosť razantne.

    Keby sme išli s priamymi daňami ešte viac nadol, určite by to prospelo klíme pre podnikanie a zlepšeniu podmienok pre ľudí, ktorí sú aktívni, nielen pre tvorcov pracovných miest, ale aj pre ľudí, ktorí sú zamestnanci, a osobitne pre tú skupinu, ktorú sa snažíme viac vyzdvihovať a ktorej sa najviac zhoršili podmienky, a to sú malí podnikatelia.

    Takže dávam vám opäť do pozornosti tento návrh a vopred ďakujem všetkým, ktorých to osloví a ktorí ho podporia.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, konštatujem ako spravodajca, že predmetný návrh bol doručený v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ho zaradil svojím rozhodnutím na dnešné rokovanie 33. schôdze. A osvojujem si stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti a je zrejmý z návrhu aj účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade so všetkými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Po rozprave odporučím, aby ho Národná rada prerokovala v druhom čítaní a aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby gestorským výborom bol výbor pre financie a rozpočet a aby výbory prerokovali predmetný návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Ďakujem veľmi pekne. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov NR SR Ivana Štefanca, Moniky Gibalovej a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 905. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 914.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby uviedol svoj návrh.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, podstatou tohto návrhu zákona o sociálnom poistení je zvýšenie úrovne práce na dohodu, od ktorej sa platia potom zvýšené odvody. Kým súčasná vláda znepružnila pracovný trh a zásadne zvýšila nielen dane, ale aj odvody, okamžite sme prišli s návrhom na nastavenie sadzby osobitne pre ľudí, ktorí sú mladí a pracujú popri zamestnaní, ľudí do 25 rokov, aby si mohli privyrobiť a do určitej sadzby, navrhovali sme tú sadzbu vtedy 190 eur mesačne, tak neplatili zvýšené odvody.

    Čiastočne sme uspeli, pretože táto hranica sa stanovila na úrovni 155 eur a tento rok na úrovni 159 eur. Na minulej schôdzi Národnej rady som navrhoval posunúť pre tento rok tú hranicu na úroveň 200 eur. Keďže som neuspel, k môjmu pôvodnému návrhu sa pridali kolegovia Monika Gibalová, József Nagy, ktorí sú spolupredkladatelia tejto iniciatívy, a prichádzame opäť s podobnou formuláciou, aby sme vyššie odvody zavádzali až od určitej hranice a tým pádom si mohli najmä mladí ľudia privyrobiť, získať pracovné skúsenosti a byť tak viac pripravení na trh práce, pretože potrebujeme riešiť osobitne situáciu, ktorá zlepší zamestnanosť u mladých ľudí, a túto hranicu stanovujeme na úroveň výšky životného minima. Je to z toho dôvodu, je to približne 200 eur, ale je to z toho dôvodu urobené takto, aby sa to postupne valorizovalo. Čiže nedávame tam úroveň presnú, fixnú, keďže tento návrh neprešiel, dávame vám do pozornosti ďalší návrh stanovením výšky životného minima. Pokiaľ tento návrh bude úspešný, tak každý rok táto suma by sa automaticky valorizovala a problém by bol v podstate vyriešený.

    Myslím si, že táto navrhovaná právna úprava výrazne pomôže osobitne mladých ľuďom. Pripomínam jedno číslo, u nás máme nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov na úrovni 33 %, teda každý tretí človek do 25 rokov nemá praktické skúsenosti a tento návrh zákona je jedným z tých, ktorým pomôžu takéto skúsenosti získať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová je určený spravodajca. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu poslancov Národnej rady Ivana Štefanca, Moniky Gibalovej a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 905), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 101 z 18. marca 2014 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 914 z 3. marca 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru NR a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Je 14.01 hod., pán poslanec, ja navrhujem, nebudem otvárať rozpravu, preruším rokovanie, aby potom...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Môžme? Lebo aby... Ak chcete a bude záujem diskutovať, tak keď to otvoríme v utorok, tak...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja len kvôli tomu, aby sme, musím dať možnosť sa prihlásiť evidentne dnes tu...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre.

    Takže otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie. Ja v dobrom som len chcel... Ak chcete...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie, už je. Chcete ešte niečo povedať k tomu?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie. Je ukončený. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Želám pekný víkend. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať v utorok ráno určenými bodmi. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.