• Vážení páni poslanci, pán minister, otváram siedmy rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie žiadajú poslanci Ľubomír Galko, Ján Hudacký, Igor Choma a Peter Pollák.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prerokúvame ho v skrátenom legislatívnom konaní.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 952 a výsledky rokovania výborov sú v tlači 952a.

    Teraz prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní.

    Predloženým návrhom zákona, tak ako som spomenul včera, sa zabezpečuje úprava ustanovení súvisiacich s plnením povinností pri spracúvaní osobných údajov na strane subjektov, na ktoré sa súčasný platný zákon o ochrane osobných údajov vzťahuje.

    Návrh zákona v tejto súvislosti reflektuje najmä na vzťah medzi prevádzkovateľmi a oprávnenou osobou, ktorá u prevádzkovateľa prichádza do styku s osobnými údajmi, ako na plnenie informačných povinností voči prevádzkovateľovi v prípade porušenia zákona o ochrane osobných údajov.

    Najvýraznejšou zmenou v predkladanom návrhu zákona je zavedenie fakultatívnosti a zároveň úprava rozsahu výšok pokút, čím sa zmenia dopady z hľadiska správneho trestania, pokiaľ dôjde k porušeniu povinností pri spracúvaní osobných údajov alebo nezabezpečení primeraných podmienok na výkon kontroly či mareniu výkonu kontroly. Návrhom zákona sa tak znižuje administratívna a finančná záťaž.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika, ako aj zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Čo sa týka stanoviska v spoločnej správe, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor schválil spoločnú správu, čo je tlač 952a, k predmetnému návrhu zákona dnešného dňa ráno. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k zníženiu administratívnej a finančnej záťaže v oblasti ochrany osobných údajov. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem veľmi pekne za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je pod tlačou tlač 952a, vo výboroch v druhom čítaní.

    Uvedený vládny návrh zákona Národná rada svojím uznesením z 26 marca 2014 č. 1094 pridelila na rokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenom termíne ihneď a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh nebol pridelený na prerokovanie.

    Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o pripomienkach nasledovne, spoločne o bodoch 1 až 32 s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe výborov, ktorú máte, vážení páni poslanci, pani poslankyne, k dispozícii.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 124.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky od dvoch pánov poslancov, a to pána poslanca Martina Poliačika a pána poslanca Jozefa Mihála.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, úplne na začiatok musím povedať, že tento legislatívny zhon naozaj k ničomu neprospieva. A včera sme mali večer o 19.00 hodine výbor, kde bol prijatý pomerne rozsiahly pozmeňovák, na ktorý sme museli teda reagovať v priebehu noci. A dnes ráno zasadal gestorský výbor. Spoločnú správu máme len vďaka tomu, že pani podpredsedníčka bola tak ochotná ju doniesť. Ešte nie je ani rozdaná medzi poslancov. Každopádne to nie sú podmienky, v ktorých sa dá naozaj stopercentne prejsť každý novelizačný bod. Určite by som ocenil, keby, aj keď ide o skrátené legislatívne konanie, bol vytvorený trošku väčší priestor na to, aby sa mohli poslanci oboznámiť so znením spoločnej správy a na základe toho potom formulovať svoje vlastné pozmeňujúce návrhy. Keďže to tak nebolo, konkrétne zosynchronizovanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý teraz prednesiem s hlasovaním o spoločnej správe a vyňatí jednotlivých bodov, potom odprezentuje môj kolega Jozef Mihál. Ja teda dám pozmeňujúci návrh najprv k tomu, ako tento pozmeňovák vznikol.

    My sme na nedostatky tohto zákona upozorňovali už asi mesiac dozadu. Podali sme na túto schôdzu novelizáciu tohto zákona, ktorá mala odstrániť najväčšie nedostatky, s tým, že sme boli pripravení v druhom čítaní tento návrh ešte rozšíriť. Do toho prišlo ale skrátené konanie. Takže sme museli konať rýchlo.

    Tento pozmeňovák je založený na našom poslaneckom návrhu. A reaguje tiež na pozmeňováky, ktoré boli podané kolegom Martvoňom včera na ústavnoprávnom výbore. Mali by sme meniť buď len také veci, ktoré v pozmeňováku pána Martvoňa neboli, alebo také veci, kde so znením, ktoré pán kolega Martvoň navrhol, nesúhlasíme. A tým pádom takéto znenia dá potom pán kolega Mihál vyňať na samostatné hlasovanie v spoločnej správe a budeme sa snažiť toto znenie nahradiť takým, ktoré viacej spĺňa naše predstavy.

    Jednotným motívom, ktorý spája všetky body tohto pozmeňujúceho návrhu, je snaha o minimalizáciu škôd na strane podnikateľského prostredia, minimalizáciu administratívy spojenej s ochranou osobných údajov, a snažíme sa ísť len na tú úroveň, ktorú nám dnes predpisuje smernica Európskej únie. Samozrejme, niektoré časti tohto zákona už medzitým vstúpili do platnosti. Tam už toho veľa neurobíme. Ale minimálne pri tých, na ktoré sa ešte čaká, že majú vstúpiť do platnosti, sa dá predĺžiť lehota a tých, z ktorých niektoré ešte nevstúpili do platnosti alebo sa týkajú pokút, tam sa dá tá výška pokút znížiť.

    Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Bod 1. V článku I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 4 ods. 3 písm. f) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „za biometrický údaj sa nepovažuje všeobecne použiteľný identifikátor, ktorý bol jednosmerne zistený na základe poskytnutia biometrického údaju"." V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.

    Vysvetlenie k tomuto bodu. Cieľom je presnejšie vymedzenie pojmu „biometrický údaj" a zamedziť jeho extenzívnemu výkladu. Ak napríklad dôjde pri odobratí biometrického údaju k jeho jednosmernej premene na číselný údaj – všeobecne použiteľný identifikátor –, tento údaj už nie je možné pokladať za biometrický. V praxi to znamená, že ak je splnená takáto technologická podmienka, postup pri spracovaní biometrických údajov je rovnaký ako pri spracovaní iných osobných údajov.

    V zásade ide o to, že keď máme technológie, ktoré napríklad párujú odtlačok prsta alebo zosnímanie sietnice s nejakým číselným kódom, 12-, 15-miestnym, to je jedno, tak tento kód, z ktorého sa spätne nedá vygenerovať ten biometrický údaj, už by nemal byť považovaný za biometrický údaj. A tým pádom nakladanie s takýmito kódmi by už nemalo podliehať tak prísnemu režimu, akému podlieha nakladanie s biometrickými údajmi ako takými.

    Týmto sa snažíme docieliť, aby napríklad firmy, ktoré využívajú outsourcing bezpečnostných služieb, neboli viazané tak prísnymi podmienkami ako tie, ktoré tieto služby poskytujú. To znamená, ak ja mám bezpečnostnú službu, ktorá mi namontuje do budovy technológie, na základe ktorých sa odtlačok prsta alebo zosnímanie sietnice automaticky prevádzajú na nejaké konkrétne identifikátory, nejaké číselné kódy alebo číselno-písmenové kódy, to už je jedno, tak tieto už nebudú považované za biometrické údaje, lebo sa z nich, keďže sa tam píše o jednosmernosti, naspäť nedá vygenerovať ani ten odtlačok prsta, ani tá sietnica.

    Bod 2. V článku I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: „V § 23 odsek 5 znie: „Zodpovednou osobou môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná.".“ V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.

    Bod 3. V článku I sa za bod 9 vkladajú nové body 10 až 12, ktoré znejú: „10. V § 23 ods. 10 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h). 11. § 24 sa vypúšťa. 12. V § 25 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená e) až g).“ V súvislosti s vložením novelizačných bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.

    Bod 4. V článku I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: „V § 46 ods. 1 sa vypúšťa písmeno n).“ Doterajšie písmená o) až t) sa označujú ako písmená n) až s). V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.

    Odôvodnenie k bodom 2 až 4. Vypúšťa sa povinnosť absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby, ktorú zabezpečuje Úrad na ochranu osobných údajov. Táto skúška prináša neodôvodnenú záťaž nielen pre prevádzkovateľov, ale aj pre úrad samotný.

    Bod 5. V článku I bod 18 znie: „V § 68 ods. 1 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 300 eur do 5 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 1 000 eur"."

    Bod 6. V článku I bod 20 znie: „V § 68 ods. 2 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 80 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 10 000 eur"."

    Bod 7. V článku I bod 23 znie: „V § 68 ods. 3 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 300 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 50 000 eur"."

    Bod 8. V článku I bod 24 znie: „V § 68 ods. 4 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 300 eur do 5 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 1 000 eur"."

    Bod 9. V článku I bod 26 znie: „V § 68 ods. 5 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 80 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 10 000 eur"."

    Bod 10. V článku I bod 29 znie: „V § 68 ods. 6 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 1 000 eur do 300 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 50 000 eur"."

    Bod 11. V článku I bod 30 znie: „V § 68 ods. 7 uvádzacej vete sa slovo „uloží" nahrádza slovami „môže uložiť" a slová „od 150 eur do 3 000 eur" sa nahrádzajú slovami „do 500 eur"."

    Bod 12. V článku I bod 32 znie: „§ 69 vrátane nadpisu „Poriadková pokuta“ znie: „Úrad môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi poriadkovú pokutu a) do 200 eur, ak nezabezpečí primerané podmienky na výkon kontroly podľa § 57 písm. a), b) do 1 000 eur, ak marí výkon kontroly požadovaný podľa § 57 písm. b), c) do 3 000 eur, ak oznam určený na zverejnenie podľa § 71 v hromadných informačných prostriedkoch nezverejnil vôbec alebo nezverejnil včas, alebo nezverejnil v určenej forme alebo v určenom hromadnom informačnom prostriedku, alebo nedodržal určený obsah tohto oznamu, a to opakovane až do splnenia povinnosti, d) do 5 000 eur, ak nevykonal opatrenia uložené v rozhodnutí podľa § 65 ods. 1, 2 alebo úrad v určenej lehote včas neinformoval podľa § 65 ods. 4."."

    Vysvetlenie a odôvodnenie k bodom 5 až 12.

    Navrhuje sa ukladanie všetkých pokút a poriadkových pokút za porušenie povinností ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov ako fakultatívne, súčasne so zrušením dolných hraníc pokút, rovnako ako neexistujú dolné hranice pri poriadkových pokutách.

    Ďalej sa navrhuje zníženie doterajších horných hraníc pokút a poriadkových pokút.

    Z Memoranda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov nevyplýva obligatórnosť pokút. A, opäť, ide o nadprácu úradu, ktorá nemá žiadne zdôvodnenie v našej legislatíve.

    Bod 13. V článku I bod 33 znie: „V § 72 odsek 2 znie: „Všeobecný predpis o správnom konaní41) sa nevzťahuje na a) oznamovaciu povinnosť podľa § 34 až 36, b) výkon kontroly podľa § 52 až 61, okrem doručovania písomností pri výkone kontroly."."

    Odôvodnenie k bodu 13. Navrhuje sa, že zákon o správnom konaní sa nebude vzťahovať na oznamovanie informačných systémov prevádzkovateľom podľa § 34 až 36. Zároveň bude pod režim správneho poriadku podliehať doručovanie písomností pri výkone kontroly. Súčasne je to legislatívnotechnická zmena súvisiaca so zrušením povinnosti absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby.

    Bod 14. V článku I sa za bod 33 vkladajú nové body 34 až 35, ktoré znejú: „34. V § 76 ods. 4 v druhej vete sa slová „jedného roka" nahrádzajú slovami „dvoch rokov". 35. V § 76 ods. 7 v druhej vete sa slová „deviatich mesiacov" nahrádzajú slovami „osemnástich mesiacov“.“ V súvislosti s vložením novelizačných bodov sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa odložiť lehoty na splnenie jednotlivých povinností prevádzkovateľov a sprostredkovateľov. Pozmeňujúci návrh sa predkladá vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, pričom navrhovateľ chce čiastočne zabrániť vzniku ďalších škôd, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní pôvodného zákona.

    Hovoríme o škodách, ktoré môže nastať na strane samotných firiem a organizácií, ktoré tomuto zákonu podliehajú, ale takisto na strane úradu, ktorý nemusí zvládať všetku administratívu, ktorá s tým súvisí.

    Toľko k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.

    Ešte sa vrátim k tomu, čo som hovoril včera. Mám podozrenie, že kvalita práce na tomto návrhu, bohužiaľ, išla na úkor toho zhonu, v ktorom prezidentský kandidát, o ktorom dnes už nemôžeme hovoriť, lebo je moratórium, sľúbil zástupcom podnikateľov, že pre nich ešte predtým, než nastane volebný deň, niečo spraví. Tak je pravda, niečo pre nich spravil, nie je to dobre pripravené, ani ten pozmeňovák z toho neurobil takú normu, ktorá by vrátila celý zákon o ochrane osobných údajov naspäť na úroveň smernice, ktorú od nás vyžaduje Európska únia. Ak by prešiel pozmeňovák, ktorý sme podali teraz s pánom Mihálom a ktorý on ešte bude komentovať vo svojom vystúpení dokážeme aspoň zmierniť škody na strane podnikateľského prostredia, preto dúfam, že keď už sa SMER rozhodol takto veľmi narýchlo pomôcť svojmu predsedovi v prezidentskej kampani, tak si aspoň dá záležať na tom, aby tá pomoc vyzerala odborne správne a bola spravená poriadne. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v tom chvate si človek nestihne ani prečítať svoje obľúbené ranné noviny, tak dovoľte, aby som začal tým, že spolu s vami zacitujem, prečítam pár zaujímavých viet z tohto nemenovaného denníka, ktorý sa zhodou okolností práve dnes venuje téme novely zákona na ochranu osobných údajov.

  • Ukázanie novín.

  • Tak napríklad čítam vyjadrenie pána Antona Molnára zo spoločnosti Slovnaft, asi túto spoločnosť poznáte: „Aplikácia povinností vyplývajúcich zo zákona vyjde spoločnosť v tomto roku na niekoľko desiatok tisíc eur. Z problematických alebo sporných oblastí, s ktorými sme sa stretli, sú termíny určené zákonom a celkový rozsah povinností. Dôvodom je, že má veľmi široký rozsah činností s desiatkami informačných systémov, ktorých sa nové povinnosti týkajú.“

    Napríklad ďalej pán Ján Bača z US Steel Košice, takisto je to vcelku známa spoločnosť z východného Slovenska, má vyjadrenie: „US Steel pri implementácii nového zákona postupuje v súlade so zákonom stanoveným časovým rámcom. Obsah novely nie je aj vzhľadom na viaceré úpravy presne známy, nebudeme ho preto komentovať. Avšak vítame akékoľvek zníženie administratívnej záťaže, respektíve pokút.“

    A napríklad pani Alena Walterová z VÚB má vyjadrenie: „Jednoznačne je to pozitívny trend. Nemalo by to však skončiť kozmetickými úpravami zákona, ale smerovať k nastaveniu efektívnych a finančne administratívne primerane náročných opatrení. Najvhodnejšie by bolo, keby ďalšie zmeny korešpondovali s pripravovanými požiadavkami legislatívy EÚ.“

    A tu dovoľte, aby som sa pristavil.

    Ja viem, že poslanci Národnej rady nemajú kapacitu na to, aby sledovali všetko to, čo sa deje nielen u nás, ale aj v Európe. Takže pripomeniem, že pripravuje sa nová smernica, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Už je to dosť ďaleko v legislatívnom procese. A z tohto pohľadu sa treba jednoducho pripraviť, vážené kolegyne, kolegovia, že tá nová smernica tu bude a o krátky čas by sme ju mali znova zapracovať do zákona na ochranu osobných údajov. Čiže dnešným dňom určite nekončíme, ale budeme sa týmto zákonom v relatívne krátkej dobe znova zapodievať. Ale v každom prípade je tu teda príležitosť, hoci sme v skrátenom legislatívnom konaní a pod značným časovým stresom. Ja osobne som do jednej v noci strávil čas nad pozmeňovákom. A netvrdím, že je dobrý, naozaj netvrdím, že je dobrý, pretože takto by sa legislatíva robiť nemala a takto by sa nemala robiť ani spoločná správa, ktorú sme dostali v podstate v priebehu už dnešného rokovania, čo je v podstate porušenie procesov a pravidiel rokovaní. Ale, tak dobre, prižmúrme oko.

    Ale podstata veci je tá, že veľmi narýchlo sa tu niečo robí. Robí sa novela, ktorá je v zásade dobrá, len je mi ľúto, že diskusia, ktorú by si takáto novela zaslúžila, je zúžená, keď sa tak pozerám na vystúpenie nás dvoch, teda tým myslím kolegu Martina Poliačika, formálne uvedenie, ukončenie rozpravy zo strany pána ministra a pána spravodajcu. A tým sme celý legislatívny proces v podstate vybavili. Ľudia na Slovensku si nezaslúžia takýto prístup. Podnikatelia, ktorí oprávnene namietajú proti zákonu na ochranu osobných údajov a vítajú túto novelu, by si zaslúžili, aby tá legislatívna práca, ten proces bol serióznejší a nerobený na kolene a nerobený s istým úmyslom, ktorý je motivovaný sobotňajšími udalosťami, ktoré sa tu budú na Slovensku odohrávať. Takže to je negatívne a zároveň pozitívne ťažko povedať, svet nie je čierno-biely.

    Poďme k veci, k spoločnej správe.

    V spoločnej správe je množstvo dobrých zmien. Vítam tieto zmeny a rád by som ich podporil. Niektoré drobnosti mi tam možno vadia. A mohlo by tam byť toho viac. Toho viac vlastne zaznelo v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je náš spoločný s kolegom Martinom Poliačikom. Už ho tu Martin pred pár minútami predniesol. Ja sa k nemu ešte trošku vrátim. V spoločnej správe, ako som už povedal pred sekundou, je množstvo dobrých vecí, ale sú v nej aj možno drobnosti, pre niekoho, ktoré mi vadia.

    Konkrétne bod dva. S úmyslom príkladného výpočtu prípadov, kedy dochádza k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany sa do tých príkladných výpočtov prípadov, kedy je možné spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, zdôrazňujem, bez súhlasu dotknutej osoby, dostal aj príklad, citujem, osobné údaje spracúvané pre potreby monitorovania dotknutých osôb, oznamovania nekalých praktík na pracovisku a hodnotenia pracovného výkonu a tak ďalej. Toto je čo za bonzácky zase nový paragraf? Čo to tam má znamenať? Čiže my tu budeme takýmto spôsobom podporovať to, aby zamestnávateľ si bez akýchkoľvek problémov monitoroval dotknuté osoby. No, neviem, niečo o tom viem, pretože v Zákonníku práce sa to rieši. Ale toto sa mi jednoducho nepozdáva.

    A, pán spravodajca, z tohto dôvodu navrhujem vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ešte raz poprosím vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ja budem hlasovať proti tomuto bodu.

    Ďalej, v spoločnej správe máme bod 13, veľmi rozsiahly bod, ktorého súčasťou je doplnenie bodu 37 do vládneho návrhu, ktorý teda hovorí, v § 46 sa odsek 1 dopĺňa písmenom u), ktoré znie, teda ten úrad „zverejňuje na svojom webovom sídle vzory poučení oprávnenej osoby podľa § 21". Toto ustanovenie je dobré aj zlé. Dobré je preto, pretože podnikateľská sféra bude mať k dispozícii vzor, podľa ktorého môže postupovať. Nemusí si vymýšľať vlastné vzory. Zlé je však preto, že to, čo tam bolo zavesené doteraz, respektíve naposledy, malo osem strán. Bol to osemstranový, veľmi rozsiahly dokument. Čiže to možno pre niekoho, kto si to raz vytlačí, pre jedného zamestnanca nie je nejaká prekážka. Ale ak má niekto sto zamestnancov, ktorí sú v postavení oprávnenej osoby, a musí stokrát tlačiť osem strán, no tak to už tie naše lesy pocítia. Čiže tu je môj názor taký, že jednak bolo by vhodné nedefinovať tie vzory za záväzné vzory, ono to tam síce nie je, ale prax je zatiaľ taká, že ten vzor sa skutočne považuje z hľadiska výkladu tohto zákona za záväzný vzor, respektíve bolo by dobré hľadať možnosť, povedzme, nejakej elektronickej komunikácie a elektronických poučení, aby sme tým papierom skutočne trošku viac šetrili.

    A keď sme už pri tom, keď máme teda vzory poučení, tak podnikatelia volajú po tom, aby existovali aj vzory tých bezpečnostných projektov, aby za to nemuseli dávať nehorázne peniaze, keď by to nemuseli, a keby vychádzajúc z takýchto vzorov po nejakej relatívne jednoduchej nenáročnej úprave bezpečnostný projekt si mohli urobiť a neinvestovať ťažké peniaze do tých, ktorí takéto služby ponúkajú. Čiže toto mi na druhej strane chýba. No z časového hľadiska ja by som veľmi rád do toho pozmeňujúceho návrhu takéto niečo dal, ale kapacitne sa to jednoducho nedalo urobiť. Za to sa ospravedlňujem všetkým, ktorých sa to týka. Ale v tom strese sa to nedalo stihnúť. Prepáčte. A mrzí ma, že pán kolega Martvoň, ktorý si tú námahu dal a pripravil tých tridsať alebo koľko bodov v spoločnej správe, v spolupráci s ľuďmi z úradu na toto buď zabudli alebo to tam úmyselne dať nechceli. Neviem.

    Ďalej je bod 30 spoločnej správy, ktorý definuje prechodné ustanovenia. Áno, prechodné ustanovenia sú nesmierne potrebné, pretože musíme vedieť, ako pri tom prechode zo starého na nové čo bude fungovať. Myslím si, že tie prechodné ustanovenia nie sú vyprecizované tak, ako by mohli byť, pretože sú tam určité diery.

    Napríklad hneď v § 77a ods. 1 registrácie informačných systémov vykonané do 31. marca 2014 sa považujú za oznámenia informačných systémov podľa § 34 v znení účinnom od 15. apríla 2014. To som citoval zo spoločnej správy. No otázkou je, ktorým úkonom je vykonaná registrácia. Je to samotná podaná žiadosť podnikateľom? Alebo je to teda to podanie samotné alebo až keď dostane odpoveď z úradu, že informačný systém bol zaregistrovaný? Pýtam sa a komentujem to preto, pretože úrad nevybavil tisíce žiadostí o registráciu. Tým nechcem sa dotknúť nejako práce úradu. Jednoducho je toho veľa aj pre koňa, nieže ešte pre Úrad na ochranu osobných údajov, aby sa to všetko stihlo. Ale bolo by dobré to precíznejšie zadefinovať, ako sa to má vlastne chápať, aby sme mali princíp právnej istoty v tom prechodnom ustanovení skutočne zapracovaný.

    Odsek 4: „Konania podľa § 68 a 69 začaté pred 15. aprílom 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.“ Tu je zase trošku tá formulácia vágna, nepresná. Podnikateľská sféra a ani úrad samotný nemôžu vychádzať z takéhoto ustanovenia so stopercentnou presnosťou, respektíve garanciou toho, čo nebude. Napríklad úrad pôjde na kontrolu 14. apríla, podľa novely zákona nie je potrebné, aby mal podnikateľ smernicu, ale 14. apríla podľa zákona ešte ju má mať. Čiže teraz vniká otázka, čo tá kontrola urobí. Dá mu pokutu, a to ešte k tomu pokutu po starom, tú potenciálne vyššiu, hoci ide o skutočnosť, ktorá od účinnosti novely jednoducho potrebná nie je? Čiže toto sú nevyjasnené veci. A škoda, že sa s tým pán Martvoň, ktorý tieto body predložil na včerajšom výbore, trošku viac nepohral.

    Ale vrátim sa ešte k tým našim pozmeňujúcim návrhom. Tým myslím pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom. A Martin ich už pred pár minútami tu prečítal.

    Z dôvodu kolízie našich bodov s bodom 28 spoločnej správy chcem požiadať o vyňatie bodu 28 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Čiže ak si to dovolím zhrnúť, pokiaľ ide o spoločnú správu, žiadam o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 2 a bodu 28. Dobre? O tých ďalších bodoch je možné hlasovať spoločne.

    Rád by som ešte zdôraznil, že pozmeňujúci návrh, ktorý podávame spoločne s kolegom Martinom Poliačikom, pokiaľ ide o pokuty, či už pokuty alebo poriadkové pokuty, sme toho názoru, že všetky tieto pokuty a poriadkové pokuty by mali byť fakultatívne. To znamená, úrad ich môže ale nemusí udeliť.

    Myslíme si, že to odôvodnenie, ktoré sme našli vo vládnom návrhu, vo veci zníženia hornej hranice pokút a zavedenia fakultatívnosti niektorých pokút s odvolaním na smernicu, nie je celkom správne, pretože podľa nášho názoru smernica a memorandum k nej nedefinuje jednoznačne povinnosť ukladania obligatórnych pokút. A preto si myslíme, že pokuty, všetky pokuty a poriadkové pokuty, by mali byť fakultatívne. Čiže, ešte raz, úrad vo všetkých prípadoch, kedy sa pokuty definujú nejakým spôsobom v zákone, tieto pokuty môže, ale nemusí udeliť. Nevidíme dôvod, aby podľa vládneho návrhu § 68 napríklad ods. 3 tam zostala povinnosť uložiť pokutu. Myslíme si, že napríklad aj v tomto prípade je možné, aby tam bola len možnosť udelenia pokuty.

    A ďalej si myslíme, že maximálna výška pokút by mala byť zásadným spôsobom znížená. To zníženie, ktoré obsahuje vládny návrh, je síce zníženie, ale nepovažujeme toto zníženie za dostatočné. Myslíme si, že z pohľadu toho, že je to nový zákon, ktorý skutočne veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a aj naďalej ho bude zaťažovať, aj po týchto úpravách, nie je dobré ísť cestou vysokých pokút, lebo vysoká hranica pokuty znamená aj potenciálne vysokú pokutu. Myslíme si, že v týchto úvodných rokoch, a uvidíme, čo prinesie tá nová smernica, to chcem ešte zdôrazniť, by sme nemali nastavovať horné hranice pokút takým radikálnym spôsobom, ako to je v súčasnom zákone a ako to v ňom bude aj po prijatí vládneho návrhu. Čiže navrhujeme zníženie tej hornej hranice, zásadné zníženie.

    A, samozrejme, navrhujeme aj zníženie tej dolnej hranice pokuty, pretože pri fakultatívne stanovených pokutách, ktoré môžu, ale nemusia byť, je dosť nezmyselné pri možnej pokute stanovovať jej v zákone dolnú hranicu, či už je to ja neviem 300 eur alebo tisíc eur. Veď keď môže byť nulová pokuta, tak potom prečo, ak pokuta teda je udelená, to musí byť najmenej tisíc eur? To nedáva logiku. Čiže tak je to napríklad pri poriadkových pokutách, kde už ani teraz dolná hranica stanovená nie je, pretože tie poriadkové pokuty sú jednoducho fakultatívne, úrad ich môže, nemusí udeliť. Čiže keď sa úrad rozhodne udeliť jedno euro, nazvem to, veľmi, veľmi výchovnú pokutu, tak môže tak urobiť, prečo by tam mala byť nejaká spodná hranica, ak celkovo tá pokuta je fakultatívna?

    Čo je dôležité a z pohľadu tých, ktorí tomuto zákonu rozumejú, nepochybne sporné, to je náš návrh, ktorý hovorí o vypustení povinnosti absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby. Hovorím to s plnou vážnosťou. A ten náš návrh, samozrejme, myslíme vážne, pretože považujeme z hľadiska reakcie podnikateľskej sféry tie skúšky zodpovedných osôb za príliš zaťažujúce a vo svojej podstate nepotrebné. Aj v kontexte vládneho návrhu zákona, kedy sa, čo je pozitívne, vypúšťa povinnosť stanoviť zodpovednú osobu, to znamená, podnikateľský subjekt nemusí stanoviť zodpovednú osobu, ak ju stanoví, tak urobí tak vlastne dobrovoľne, preto, lebo to chce, tak prečo by mal v takomto prípade povinne ten zodpovedný absolvovať skúšku? Veď nech tá skúška je takisto fakultatívna. To znamená, ak chcem, tak tam toho zamestnanca pošlem. Ak to nepovažujem za potrebné, pretože ten zamestnanec, povedzme, nejaké know-how má, respektíve si to naštuduje sám, tak prečo by mal na tie skúšky chodiť?

    Znova, nemali sme príliš veľa času tento návrh podrobnejšie rozpracovať prípadne v alternatívach, alternatívou by mohlo byť, keby teda bol priestor na diskusiu, alternatívou by mohol byť, povedzme, taký úzus, podľa ktorého by tá skúška bola povinná, ale boli by k dispozícii študijné materiály, testy, otázky, odpovede tak, aby nemuseli tí, ktorí na tú skúšku pôjdu, absolvovať drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje.

    A keď som teda otvoril túto tému, drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje, tak ma na internete zaujala webová stránka eseročky EDOS-PEM, inštitútu vzdelávania so sídlom v Bratislave, ktorý vo veľkom ponúka školenia k zákonu o ochrane osobných údajov. Ak by ste, kolegyne, kolegovia, sa chceli zúčastniť takéhoto školenia, tak napríklad 8. apríla bude takéto školenie, kde toto školenie bude zamerané na prípravu na skúšku pre zodpovedné osoby a lektorom bude člen lektorského zboru Úradu na ochranu osobných údajov. Na webovej stránke Úradu na ochranu osobných údajov si nájdeme informácie, čo to je, kto to je ten lektorský zbor úradu, predseda lektorského zboru PhDr. Jozef Dudáš, pokiaľ viem podpredseda úradu, tajomník lektorského zboru JUDr. Zuzana Valková, pokiaľ viem, šéfka právneho odboru či právnej sekcie. A sú tam ďalej štyria ďalší členovia. Predpokladám, teda sú to všetko zrejme zamestnanci Úradu na ochranu osobných údajov. Čiže pán Dudáš a spol. si vymysleli celkom peknú vedľajšiu zárobkovú činnosť popri platoch, ktoré, predpokladám, asi zodpovedajú ich pozíciám na úrade, si pekne privyrábajú ešte školeniami, napríklad na preškoľovanie, na prípravu na skúšku zodpovedných osôb. No a keďže pán Martvoň túto novelu nepripravoval sám, ale pripravoval ju v spolupráci s týmito osobami, tak je tu niečo, čo sa volá konflikt záujmov ako vyšitý. A ja sa vôbec nečudujem, že vo vládnej novele nie je ani slovíčko o nejakom zrušení skúšok alebo o nejakom zmiernení, alebo o nejakom inom postupe, pretože, dámy a páni z Úradu na ochranu osobných údajov si z tohto urobili celkom slušnú živnosť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne za stranu SMER, vážený pán minister, dávam vám tento fakt do pozornosti. A tým, ktorých trápi, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov, ak je to v ich kompetencii, v mojej to, bohužiaľ, nie je, keby to v mojej bolo, tak by som konal, odporúčam, aby si tak trošku pozreli, ako to na úrade funguje, akým spôsobom napríklad chodí do zamestnania samotná pani predsedníčka tohto úradu, ktorá tú pracovnú dobu rieši veľmi zaujímavým spôsobom, akým spôsobom funguje pán podpredseda samotný a čo to je a akým spôsobom ten lektorský zbor funguje.

    Čiže nemôžeme sa diviť, že kvalita legislatívnej práce, pokiaľ ide o zákon na ochranu osobných údajov, je taká, aká je, pretože kapry si predsa samé rybník nevypustia. To, že podnikatelia sa sťažujú, to, že podnikatelia by chceli jednoduchší zákon, keď už tu máme tú nešťastnú európsku smernicu, mimochodom, z roku 1995, to tu akosi málokoho zaujíma, pán minister. Odporúčam vám zamyslieť sa nad tým, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov a prečo táto novela je taká, aká je.

    Zároveň vás prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám ponúkli spolu s kolegom Martinom Poliačikom, a zároveň vás vyzývam, aby ste pri hlasovaní o spoločnej správe pri bodoch 2 a 28 hlasovali proti týmto dvom bodom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Vladimír Jánoš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mihál, som rád, že ste po 24 hodinách od včerajšieho vystúpenia zmenili rétoriku o 180 stupňov. Sám ste pochopili, že návrh tejto novely zákona č. 122/2013 Z. z. je potrebný.

    Chcel by som len pripomenúť niektoré skutočnosti, ktoré neodzneli, samozrejme, vo vašom príspevku, a to veľmi dôležitú skutočnosť, že táto novela bola odkonzultovaná a prerokovaná so všetkými zamestnávateľskými zväzmi, čo je veľmi podstatné pri prerokovaní. A zamestnávateľské zväzy vyjadrili súhlas a spokojnosť s touto novelou zákona.

    Chcel by som ale možno konkrétne aj reagovať, ak budem mať dostatok priestoru do tých dvoch minút, na niektoré veci, a to konkrétne dve, ktoré neboli spomenuté a ktoré by som rád zdôraznil.

    Všetky pokuty, pán poslanec Mihál, boli znížené o jednu tretinu. Chcel by som pripomenúť, že aj registračný poplatok bol definitívne zrušený, čiže na nulu.

    Čo sa týka všetkých pokút, ktoré ste navrhovali, že by mali byť fakultatívne, ak som dobre porozumel vo vašom pozmeňujúcom návrhu, tak tu by som chcel pripomenúť, že narážame práve na článok 24 smernice Európskej únie, ktorá hovorí práve o obligatórnosti pokút. Takže toto by som navrhoval si lepšie pozrieť. A tá spoločná správa, pán poslanec, je k dispozícii. Čiže bola v takom čase, v akom bola, ale rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete reagovať, pán kolega? Nech sa páči, Jozef Mihál.

  • Ďakujem vám za faktickú poznámku. A v mojej reakcii by som povedal, že bodaj by prezidentské voľby boli každý mesiac. To by sa tu podnikalo, to by tu vláda počúvala pripomienky zamestnávateľov, živnostníkov a podobne. Bolo by dobré, keby tak prezidentské voľby boli ešte ďalší mesiac. A, povedzme, by potom prišli živnostníci, ktorí by povedali, že tie odvody sú privysoké. A tak ako ich vláda dva roky vôbec nepočúvala, tak tu by zrazu pán Fico vyhlásil: „Áno, máte pravdu, ešte aj odbory to potvrdili, že tie odvody sú naozaj privysoké.“ A, šup, o takých 30 % by šli dole. Potom by prišli ďalší mesiac pri ďalších prezidentských voľbách dohodári, rôzne neziskové organizácie, športové kluby, kultúrne spolky a povedali by, že tak sú tu tie centrá voľného času, tak bolo by dobré niečo urobiť s tými dohodami, s tými odvodmi. A pán premiér by povedal: „Tak to máte fakt pravdu, to niekde nejaký úradník na ministerstve pekne pokašľal. Samozrejme, zmeníme to, v skrátenom legislatívnom konaní, aby to platilo už pozajtra.“ Bodaj by boli prezidentské voľby každý mesiac.

    No a pokiaľ ide o to, čo hovoríte, pán kolega, o smernicu, ja s tým nesúhlasím. Mám stanovisko odborníkov viacerých, ktorí tvrdia, že smernica nám neukladá povinnosť mať všetky pokuty, respektíve pokuty obligatórne. Preto sme navrhli s plnou vážnosťou a s plnou zodpovednosťou, aby nielen poriadkové pokuty a nielen niektoré pokuty, ale aby všetky pokuty boli obligatórne.

    A zdôrazňujem ešte raz, myslím si, že ten priestor na zníženie tej hornej hranice ste nevyužili vo vládnom návrhu. A preto sme prišli s našou verziou razantnejšieho zvýšenia tej hornej hranice. Zákon je nový, nepovažujeme za správne podnikateľov tlačiť hrozbou vysokých sankcií a dokonca...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • To bola rozprava na báze písomných prihlášok.

    Teraz sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Evidentne tomu tak nie je. Takže tým sme vyčerpali rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, ak sa chcete vyjadriť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa krátko vyjadril záverom k rozprave, k druhému čítaniu.

    Som veľmi rád, že dnes zazneli skutočne vecné pripomienky a debata. Je fakt, ale, samozrejme, odôvodnený fakt, že to prijímanie tohto návrhu ide v skrátenom konaní. Ale je to na prospech podnikateľov. A to, myslím si, nikto nespochybnil.

    Takže k jednotlivým tým bodom som chcel povedať asi toľko, že naozaj čo sa týka rokovania, tak prešlo rokovanie cez všetky podnikateľské zväzy. Dokonca aj ja som mal na ministerstve spravodlivosti dva podnikateľské zväzy spolu s úradom. A predebatovali sme niektoré témy.

    A čo sa týka tej obligatórnosti pokút, je to ozaj skutočne otázka možno časového rámca, ktorý je tu veľmi zúžený. Ale ja mám skutočne tiež značne, by som povedal, jasnú informáciu, že to, čo spomínal pán Poliačik v rozprave, tak hovoril o preambule, kde sa hovorí o fakultatívnosti. Ale faktom je, že ten článok 24, čo pán poslanec Jánoš spomenul, skutočne hovorí o tých pokutách, ktoré musia byť obligatórne. A tam z toho niet cesty preč. Takže mrzí ma, ale je to tak, treba si to len pozrieť. Možnože máme otvorený priestor zase do budúcnosti.

    Je zároveň aj fakt to, čo hovoril pán poslanec Mihál, že na úrovni Európskej únie sa prejednáva momentálne nová smernica, ktorá smeruje k ochrane osobných údajov, ktorá odráža rôzne témy a otázky týkajúce sa aj problému, ktorý vznikol kauzou Snowden a podobne. Čiže tieto veci všetky sa budú odrážať v tejto smernici. A príde k nám na stôl, do parlamentu, aj na vládu. Takže budeme tu opäť k tomu v nejakom v krátkom čase alebo v dlhšom čase sedieť.

    Čiže záverom by som chcel požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ja som už povedal jasne, čo sa týka začiatku v úvodnom slove, tam sa nič nezmenilo, čiže len v tej spoločnej správe, s tou súhlasím. Čiže len toľko. Ďakujem veľmi pekne, dopočutia. Všetko dobré, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Takže ďakujem obidvom.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave, už sme v rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala, Jána Hudackého, Jozefa Mikuša a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 880).

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený navrhovateľ pán poslanec Alojz Přidal, ktorému týmto odovzdávam slovo.

    Súčasne by som chcel pozvať alebo vyzvať pána poslanca Juraja Miškova, ako spravodajca aby zaujal svoje miesto. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám spoločne s pánom poslancom Hudackým, Mikušom a Gabrielom Csicsaiom. Ja som včera začal tú svoju rozpravu, ale vidím, že sú tu niektorí, ktorí tu neboli. A nechcel by som, aby teda som začínal nejako od druhej tretiny. Pán poslanec Brocka, ten to počúval, mi hovoril aj, že sa mu to veľmi páčilo. Ale dúfam, že mi prepáči, keď zopakujem niektoré veci.

    Tento náš zákon je jednou z reakcií na vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 11. 7. 2013. A touto vyhláškou zaviedol novú platbu, platbu za prístup do distribučnej sústavy aj do prenosovej sústavy. V tejto vyhláške je limitovaná výška platby do prenosovej sústavy hodnotou pol eura na dodanú MWh. Ale nie je tam limitovaná platba za prístup do distribučnej sústavy. No a podľa tejto vyhlášky sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie za rok 2014.

    Tak ako som aj včera povedal, už v príprave tejto vyhlášky sa zaujímal o túto legislatívnu normu aj riaditeľ Direktoriátu B Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku DG Energy Klaus-Dieter Borchardt. A on adresoval pánovi predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefovi Holjenčíkovi list, v ktorom mu dal päť otázok. Tie sa objavili aj v médiách. A potom sa objavili aj odpovede pána Jozefa Holjenčíka. Na prvú otázku prakticky neodpovedal, on sa jej vyhol. To bola otázka, ako koordinoval zavedenie GK s okolitými krajinami. On na ňu odpovedal, že rokoval. No ale ako to koordinoval, to nepovedal. A z ďalších odpovedí boli niektoré odpovede vágne, niektoré polopravdy. Jednoducho nepredpokladám, že pán Borchardt bol spokojný s tou odpoveďou.

    Ale to najdôležitejšie, čo bolo už v etape prípravy, to bola vyslovená obava, že zavedenie G-komponentu na Slovensku nie je v súlade s článkom 2 nariadenia Komisie EÚ č. 838/2010 zo septembra toho istého roku, teda 2010, ktorá ustanovuje inštrukcie týkajúce sa kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a regulačného prístupu k prenosovým poplatkom.

    Podľa mňa teda zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia, znevýhodnil slovenských výrobcov voči zahraničným výrobcom, vytvoril tiež prekážky pre domáci trh s elektrinou a zvýhodnil Slovenské elektrárne voči všetkým ostatným výrobcom Slovenskej republiky, ktorí sú pripojení do distribučnej sústavy. A jednoducho ten výsledok je taký, že napríklad niektoré fotovoltaické elektrárne budú platiť 38- až 40-násobne vyšší poplatok za MWh než napríklad jadrové elektrárne.

    Ale táto vyhláška spôsobila aj neakceptovateľné vnútorné pravidlá, keď v Elektrárni Vojany, je tam viacero blokov, na jednom mieste teda sú dva identické bloky (päťka a šestka) s inštalovaným výkonom 110 MW. A tie sú pripojené do prenosovej sústavy, kde je teda limitovaný ten G-komponent hodnotou pol eura na MW a dva bloky (jednotka a dvojka) s takým istým výkonom sú pripojené do distribučnej sústavy a tie, čo sú pripojené do distribučnej sústavy, budú platiť ten G-komponent alebo vychádza im podľa produkcie dodanej do distribučnej sústavy 4,8 eura na MWh. A jednoducho to už sami musíte uznať, že v rámci jednej lokality je to zavedenie precedensu, chaosu v jednej elektrárni, jedného energetického systému.

    Cieľom tejto našej predloženej novely je obmedziť platbu alebo výšku platby do distribučnej sústavy, tak isto ako je v prenosovej sústave, je to na hodnotu pol eura za MWh. A toto by bolo v súlade s nariadením Európskej komisie.

    Chceme odstrániť to, čo som už hovoril, diskrimináciu medzi výrobcami pripojenými do distribučnej sústavy a pripojenými do prenosovej sústavy a odstrániť diskrimináciu medzi výrobcami elektriny z rozličných zdrojov výroby elektriny.

    Treba ale povedať, že táto novela naozaj nerieši všetky problémy vyhlášky. Je to len taký kompromis, ktorý by mohol byť prijateľný, a preto som rád, že sa mi podarilo presvedčiť skupinu 44 ďalších poslancov, spolu je nás 45. Pripravili sme a podali sme podanie na Ústavný súd. A Ústavný súd prijal na konanie teda toto naše podanie. A cieľom tohto podania je dosiahnuť zrušenie príslušných ustanovení vyhlášky, ktorými bol tento G-komponent zavedený, pre ich rozpor s viacerými zákonmi, samozrejme, aj s ústavou a Európskym dohovorom.

    V tom podaní hovoríme o tom, že vyhláška teda nezákonným spôsobom znižuje podporu, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná priamo zo zákona o obnoviteľných zdrojov, a tá garancia na výkupnú cenu vo výške doplatku a ceny energie na straty bola garantovaná týmto producentom elektrickej z obnoviteľných zdrojov na 15 rokov v stabilnej výške. Preto sme presvedčení, že vyhláška porušuje princíp nedotknuteľnosti vlastníctva, nárok výrobcu elektriny na podporu v zákonom garantovanej výške je potrebné považovať za majetok, respektíve vlastníctvo chránené ústavou a Európskym dohovorom. Bola to svojvoľná zmena podmienok a svojvoľné zníženie podpory uprostred obdobia, na ktoré je podpora garantovaná zákonom. A to odporuje princípu právnej istoty, ktorý je základnou ústavnou požiadavkou demokratického a právneho štátu. Táto svojvoľná zmena vnáša výraznú mieru neistoty do právnych vzťahov a podnikateľského prostredia na Slovensku. Zavedením G-komponentu úrad prekročil svoje zákonné oprávnenia pri cenovej regulácii, pretože predmetom cenovej regulácie môže byť len cena za tovar alebo služby a G-komponent nie je možné považovať za cenu, nakoľko nespĺňa základné pojmové znaky ceny ako odplaty za dodaný tovar alebo poskytnutú službu. Chcem podotknúť, že veľká časť výrobcov elektriny totiž prístup do sústavy nevyužíva, nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe a G-komponent je potrebné považovať preto za poplatok. Zákon ani ústava nedovoľuje alebo neumožňuje, aby úrad, v tomto prípade Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zavádzal nové poplatky pod zákonnou normou.

    Tiež chcem pripomenúť tú skutočnosť, že tá vyhláška bola prijatá v skrátenom pripomienkovom konaní, na čo neboli podľa môjho názoru splnené podmienky. A aj takýto postup je v rozpore so základnými princípmi právneho a demokratického štátu, ktoré občanom zaručujú právo participovať na legislatívnom procese a vyjadrovať sa k predkladaným návrhom zákona.

    Vyhláška porušuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, nakoľko bez relevantného dôvodu zvýhodňuje určité skupiny výrobcov elektriny pred inými skupinami výrobcov elektriny, a preto teda v tom našom podaní na Ústavný súd navrhujeme, aby Ústavný súd prijal náš návrh na ďalšie konanie, čo sa stalo, a po jeho meritórnom prerokovaní vydal nález, že ustanovenia § 26 ods. 23, 24, 25 a 26 a takisto ustanovenie § 29 ods. 13 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nie sú v súlade (A už teraz nebudem citovať všetky články a odseky.) jednoducho s Ústavou Slovenskej republiky, s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tiež so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, so zákonom o energetike a zákonom o regulácii sieťových odvetví. Požiadali sme Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tých citovaných odsekov § 26 a 29, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

    Ja by som sa chcel ešte vrátiť k takým šiestim paradoxom, ktoré vznikli tým, že jednoducho bola vydaná táto vyhláška.

    Ten prvý paradox je porovnanie, ako to vypadá napríklad v susednej Českej republike, kde na rozdiel od nás je podpora decentrálnej výroby. Tým, že poplatok, G-komponent, bol u nás limitovaný do prenosovej sústavy, prakticky núti toto výrobcov, aby sa pripájali alebo mali snahu pripojiť sa do prenosovej sústavy, keďže náklady spojené s prístupom do tejto sústavy sú najnižšie. Lenže takýto prístup výrobcov by mal za následok zvýšenie strát v systéme, a teda zvýšenie nákladov na prevádzku systému. Tento prístup regulátora je diskriminačný nielen voči výrobcom pripojeným do distribučnej sústavy, ale voči všetkým výrobcom Slovenskej republiky, keďže niektoré okolité krajiny sa správajú racionálne. Miesto zavádzania poplatkov majú zavedené podporné systémy za decentralizáciu výroby elektriny. V praxi to znamená, že elektrárne pripojené priamo do distribučnej sústavy sú hneď v mieste odberu, čím sa znižujú technické straty na prenos elektriny a v konečnom dôsledku sa šetria náklady. Takéto správanie podľa údajov z minulého roku je v Českej republike podporované. Elektrárne v Českej republike, ktoré sú pripojené do nižších napäťových úrovní distribučných sústav, dostávajú bonus za vyrobenú elektrinu a dodanú ju v mieste spotreby na Slovensku dostávajú pokutu.

    Chcem teraz povedať, aký je druhý paradox. Je to paradox, ktorý súvisí s prípravou systémových opatrení na úrovni Európskej únie s cieľom podpory klasických elektrární, tzv. capacity payment. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zavedením poplatku pre výrobcov sa snaží doslova zlikvidovať slovenské systémové zdroje, ktoré slúžili na vykrývanie nerovnomernej výroby elektriny obnoviteľných zdrojov. A z dôvodu pre výrobcu nízkej nákupnej ceny napríklad začiatkom marca na burze bola táto cena 36 eur za MWh, a to je spôsobené aj dotovanou výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov, majú sa tieto systémové zdroje problém uplatniť na trhu, čím sú teda vytláčané z prevádzky klasickej elektrárne na báze zemného plynu a uhlia. Prevádzkovateľom takýchto zdrojov na Slovensku zavedením G-komponentu nezostáva alebo nezostane skôr či neskôr nič iné, len zatvoriť takúto elektráreň. Ale systém potrebuje aj takéto elektrárne, ktoré sú potrebné na vykrývanie nerovnomernej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Postoj Európskej únie je úplne opačný ako nášho regulátora a je absolútne racionálny. Európska únia pripravuje systémové opatrenia s cieľom zamedziť celoplošnému odstavovaniu systémových elektrární. Sú pripravované systémové opatrenia pre zabezpečenie potrebného pohotového výkonu pre prípad poklesu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a zavádzajú sa platby za dodržanie pohotového výkonu.

    Tretí paradox, ktorý vyplýva z vyhlášky, o ktorom som už hovoril, je zvýhodnenie výrobných zariadení spoločnosti Slovenské elektrárne voči ostatným prevádzkovateľom elektrární, ktoré sú pripojené do distribučnej sústavy. Postup regulátora v otázke zavádzania G-komponentu je diskriminačný voči nezávislým prevádzkovateľom elektrární a obnoviteľných zdrojov. Zvýhodňuje dominantného výrobcu Slovenské elektrárne, pretože tie majú až 64 % inštalovaného výkonu, za ktorý by platili G-komponent vyvedený do prenosovej sústavy. Jedná sa hlavne o jadrové elektrárne aj o Elektráreň Vojany. Uviedol by som len niekoľko čísiel, čo sa týka porovnania poplatkov za G-komponent dominantného výrobcu a ostatných výrobcov. Tak napríklad v Elektrárni Vojany, v tých dvoch blokoch, je ten poplatok menší ako 0,5 eura za MWh. V tých dvoch blokoch, ktoré sú pripojené do distribučky, je to asi 4,8 eura za MWh. No a priemerne im to vychádza asi 1,85 eura za MWh. V jadrových elektrárňach Bohunice aj Mochovce je ten poplatok nižší ako pol eura za MWh. No a pozrime sa, ako sú potom na tom nezávislí výrobcovia, ako môžu nejako konkurovať. Teplárni Martin vychádza tento poplatok podľa teda odhadu asi na 9,5 eura za MWh. Vychádza to teplárňam Zvolen 6 eur na MWh, Žilina 12,7 eura na MWh a fotovoltaický zdroj 1-megawattový 18,6 eura na MW.

    Ďalším, teda štvrtým paradoxom je znevýhodnenie tzv. špičkových elektrární, resp. i obnoviteľných zdrojov elektriny, ako sú fotovoltaické elektrárne voči elektrárňam prevádzkovaným v základnom pásme. Pri vysokom podiele obnoviteľných zdrojov elektriny na dodávke elektriny do systému sú veľmi dôležité špičkové elektrárne, ktoré vykrývajú alebo sú pripravené vykryť nerovnomernosť dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov a aj nerovnomernosť spotreby elektriny. Systém, ktorý zaviedol regulátor, neúmerne predražuje prevádzku špičkových elektrární. Rovnako obnoviteľné zdroje na jednej strane sú dotované a na druhej strane sú zaťažované nezmyselnými poplatkami. Elektrárne prevádzkované v základnom pásme zaťaženia podstatne lepšie využívajú inštalovaný výkon, a preto platba za G-komponent prepočítaná na dodanú elektrinu je podstatne nižšia ako pre elektrárne prevádzkované v špičkovom režime, teda tie, napríklad Mochovce alebo Bohunice, menej ako 0,5 eura na MWh. Ale takej špičkovej elektrárni, ako je Vodné dielo Liptovská Mara, vychádza tento poplatok skoro na 15 eur, presne 14,58 eura na MWh.

    Piaty paradox je príklad nezmyselnosti celého systému. Slovenská regulačná legislatíva je vo svojej podstate tak nezmyselná, že za dva rovnaké bloky jednej elektrárne vyvedené do dvoch sústav sa platia diametrálne odlišné poplatky. Ten prípad bol Vojany.

    A posledný paradox, o chvíľu budem končiť, je v prípade, že by niektorá z elektrární mala dlhodobejšiu poruchu, ale tá povinnosť zaplatiť G-komponent je stanovená a povinná za celý rok. Napríklad keby sme zobrali Tepláreň Martin, za rok zaplatí G-komponent 430 tisíc eur. Ak by sa stalo, že má poruchu a kvôli poruche vyrobili len 10 MWh, potom G-komponent v cene dodanej elektriny by bol 43 tisíc eur na MWh. Takýmto prístupom si výrobcovia dobre rozmyslia, či budú investovať do elektrární na Slovensku alebo radšej podnikať v energetike niekde v zahraničí.

    Záverom chcem povedať, že na Slovensku platia za využívanie elektrizačnej sústavy všetky subjekty, teda výrobcovia, odberatelia, avšak za používanie sústavy neplatia tí, ktorí prostredníctvom jej prevádzky zarábajú, distribučné spoločnosti. A ich zisky naozaj nie sú malé, patria medzi najvyššie zisky v rámci Európy. Regulátor sa snaží znížiť distribučné poplatky pre odberateľov, ale tak, že spoplatní výrobcov, ale na zisky distribučných spoločností nesiahne, pričom cena elektriny na Slovensku bez rôznych systémových poplatkov ani zďaleka nepatrí k tým najvyšším v Európe. Takto nastavený systém regulátorom znevýhodňuje výrobcov elektriny na Slovensku a zavádza diskrimináciu na rôznych úrovniach, znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov, prispeje k odstavovaniu elektrární, znevýhodňuje investície do energetiky, čo bude mať za následok zvyšovanie nezamestnanosti a predražovanie fungovania energetického systému.

    Záverom by som chcel povedať, že ten problém, ktorý sa začal, bol v roku 2009, keď pán minister Jahnátek a potom veľmi veľkoryso aj pán Jozef Holjenčik nastavili doplatok pre fotovoltaiku. Vtedy sa naozaj oplatilo investovať. Tá výkupná cena bola osemnásobne vyššia ako cena silovej energie na trhu. No a mnohí tí, ktorí chceli investovať do iných obnoviteľných zdrojov, sa vrhli práve sem. Vtedy tá návratnosť tej investície možno bola štyri, šesť, maximálne sedem rokov. No a potom pán Holjenčik sa zbadal teda ešte, aby bolo nejaké vylepšenie, alebo niečo zachránila naša vláda, tzv. Jurčíkova novela. Viete, jednoducho mne sa zdá, že pán Holjenčík nemá premyslenú dlhodobú stratégiu regulačnú, spraví jednu chybu, chce ju nejakým spôsobom napraviť. Ale zase to kopí chybu na chybu a sa mi zdá, že naozaj pán Jozef Holjenčík je veľmi veľký problém na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším a posledným prihláseným do rozpravy je...

  • Reakcia z pléna.

  • Faktická? Tak treba počas vystúpenia sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči, Július Brocka.

  • Ospravedlňujem sa. Pán kolega, chcem oceniť vaše vystúpenie a najmä to, že ste to vystúpenie nezneužili na predvolebnú prezidentskú kampaň. Hovorím to preto, lebo nie všetci poslanci sa tak správajú. Poslanci strany SMER včera neboli na výbore a vlastne zabránili tomu, aby sa rokovalo vo výbore o tom, ako Štátne hmotné rezervy nakúpili predražené tovary, ktoré mohli kúpiť od slovenských poľnohospodárov oveľa lacnejšie, čo je, samozrejme, škandál, a preto by som chcel apelovať aj na vedenie parlamentu, aby sa zameralo na tých poslancov, ktorí takto ochromujú činnosť výborov Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Reakcia, nech sa páči, Alojz Přidal.

  • Pán kolega, čo sa týka prezidentských volieb, ja myslím, že už ľudia majú všetky informácie, nech sa rozhodnú podľa svojho svedomia a vedomia, ja budem rešpektovať voľbu ľudí, hlas ľudu, hlas Boží.

  • No takže teraz Jozef Mikuš, nech sa páči.

  • Hlasy v pléne.

  • Odkážem vedeniu parlamentu, aby analyzovalo situáciu a zaoberalo sa podnetmi.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som nadviazal na kolegu Přidala, ktorý veľmi podrobne vysvetlil dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme podali novelu zákona o energetike, pretože dlho sa o tom diskutovalo. Bolo niekoľko konferencií, niekoľko fór, kde sa diskutovalo na túto tému, po prijatí vyhlášky č. 221/2013 Z. z. v minulom roku 11. júla, ktorou sa ustanovuje nová cenová regulácia v elektroenergetike, okrem zavedenia spomenutého G-komponentu, teda poplatku pre pripojenie do sústavy. Táto vyhláška obsahuje aj iné záležitosti, ktoré vplývajú negatívne na náš energetický trh. Ale keďže G-komponent alebo poplatok, ktorý majú výsostne platiť len výrobcovia elektrickej energie, veľmi negatívne bude pôsobiť aj do budúcna, tak nás to viedlo k tomu, aby sme predložili návrh novely, v ktorom dávame zákonný rámec tomuto poplatku. To je jedna vec. A druhá vec je, samozrejme, aj to, čo hovoril kolega Přidal. Súbežne dávame podanie na Ústavný súd, či ÚRSO mal právo vyhláškou stanoviť nový poplatok bez prijatia zákona.

    G-komponent nie je neobvyklý nástroj. Je to nástroj, ktorý sa používa v niektorých európskych krajinách. Problém je, akým spôsobom sa tento nástroj využíva, to znamená, či je súčasťou G-komponentu platba výrobcu alebo iných ďalších účastníkov trhu s energetikou. Ale to, akým spôsobom bol nastavený na Slovensku, je zlé. Hovoril o tom kolega Přidal, poviem niektoré moje postrehy. Úvodom musím povedať, že budú ho platiť len výrobcovia, výrobcovia, ktorí nie sú regulovaní, ktorí sa pohybujú na liberalizovanom trhu a prakticky celý tento poplatok musia zaplatiť zo svojho zisku.

    To, že je stanovené, že poplatok sa bude platiť na inštalovaný výkon, spôsobuje, že prakticky asi ani neexistuje rovnaký tento poplatok u dvoch výrobcov. To znamená, že u každého výrobcu je iný. Tie výrobne alebo tí výrobcovia elektrickej energie, ktorí ju vyrábajú kontinuálne, samozrejme, ho majú nižší. Tí, ktorí ju vyrábajú menej kontinuálne, tak ho majú vyšší. A pohybuje sa od 50 centov po cca 20 eur za MWh. Bohužiaľ, najviac na to doplácajú práve tí, ktorých by mala energetická politika, tým pádom je tam zahrnutý aj ÚRSO, svojím spôsobom podporovať. A paradox, ktorý tu bol spomenutý, je, že tie výrobne, ktoré sú najviac dotované, platia najvyšší poplatok. Na jednej strane sú dotované a na druhej strane im ÚRSO udelí najväčší poplatok.

    Ako je u nás nastavený G-komponent, tak vytvára, ako tu bolo spomenuté, nejaké disproporcie diskriminácie alebo nerovnosti na viacerých úrovniach. Ja spomeniem tri tie úrovne.

    Tá jedna úroveň je medzinárodná. Vzhľadom na to, že nie je stanovený G-komponent v okolitých krajinách našich susedov, ale len v Rakúsku na určité malé výrobne, k tomu sa ešte vrátim, naši výrobcovia sú diskriminovaní na voľnom energetickom trhu voči výrobcom za našimi hranicami. Je preto aj záujem Európskej komisie, akým spôsobom sa bude zavádzať G-komponent na Slovensku.

    A len jedna poznámočka k tomuto. Ak sa pán Borchardt informoval u pána Holjenčíka, akým spôsobom to bude zavádzané vo vyhláške, chcem len povedať, že podľa nariadenia Komisie Európskej únie č. 838 z roku 2012 v odseku 10, citujem, rôzna výška poplatkov, ktoré platia výrobcovia elektrickej energie za prístup do prenosovej sústavy, by nemala oslabovať vnútorný trh. Táto diskriminácia, ktorá je na medzinárodnom poli z hľadiska našich výrobcov, si myslím, je ozaj veľmi nebezpečná do budúcna. Vzhľadom na to, čo aj kolega Přidal vravel, investori sa budú rozhodovať podľa podmienok, kde budú investovať do energetiky. A toto je jeden z hendikepov.

    Tá druhá úroveň, aj to tu už bolo spomenuté, je otázka pripojenia tak, že jednoducho platí rádovo rovnaký výrobca, ktorý je pripojený do prenosovej sústavy, do distribučnej sústavy ten, čo je pripojený, platí možno desaťkrát väčší poplatok. To je absurdum. Ani neviem, ako ho nazvať. A, naviac, preto je to stanovené Európskou komisiou do prenosovej sústavy, lebo nikoho by asi nenapadlo v normálnom režime zaťažovať viac tých, ktorí sú pripojení do regionálnych sietí, práve, naopak, aj kolega spomenul nariadenia českého regulátora, ktorý práve, naopak, zvýhodňuje tých, ktorí sú prepojení do regionálnych sietí, pretože znižujú straty v sústave.

    No a tá posledná diskriminácia alebo disproporcia je v tom, že sú svojím spôsobom diskriminovaní navzájom výrobcovia na Slovensku a teraz nielen v tom zmysle, ako im vyjde platba na základe inštalovaného výkonu, lebo aj sú určití výrobcovia, ktorí sú priamo vo vyhláške vyňatí z platby G-komponentu. Opäť si zacitujem z tej vyhlášky: „To neplatí pre výrobcu, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.“ A tu je tá veľká disproporcia, pretože v okolitých krajinách G-komponent je zavedený práve na jedine tie elektrárne, ktoré my vyjmeme z platby. To znamená malé vodné elektrárne do 5 MW. Na otázku, prečo sú nejakým spôsobom protežované tieto výroby elektrickej energie, pán Holjenčik na viacerých fórach odpovedal: „Sme sa tak rozhodli.“

    Chcem povedať, že aj včera sme mali výjazdový výbor pre hospodárske záležitosti na ministerstve hospodárstva, kde veľmi, myslím, aj na vysokej odbornej úrovni, aj z hľadiska princípu veľmi slušne a, myslím, veľmi prospešne pre Slovensko do budúcna sa hovorilo o možných prepojeniach ropovodov z hľadiska bezpečnosti dodávok ropy na Slovensko. Aj tam som dal poznámku, ale prakticky všade, kde sa stretnem na úrovni nejakých ministerských úradníkov alebo ÚRSO, hovorím, že v energetickej politike by prioritne mala byť zabezpečená práve energetická bezpečnosť Slovenska. To neplatí len v rope, to by malo platiť aj v plyne, ale aj vo výrobe elektrickej energie. Diverzifikácia a bezpečnosť, tak to bolo hovorené aj včera. Nielen zavedením G-komponentu a nielen teda touto vyhláškou aj vláda Slovenskej republiky aj ÚRSO svojím spôsobom likviduje možnosť väčšej diverzifikácie výroby elektrickej energie na Slovensku, pretože diverzifikácia, to sú predovšetkým obnoviteľné zdroje alebo zefektívňovania niektorých výrob elektrickej energie a tepla.

    Pán predseda vlády išiel minulý týždeň na samit Európskej únie ohľadom klimatického balíčka, kde predtým na nejakom fóre na Slovensku povedal stop obnoviteľným zdrojom energie. Podotýkam, že v programovom vyhlásení vlády, v energetickej politike, bývalej, ale aj súčasnej, ktorá je v pripomienkovom konaní ešte stále na ministerstve hospodárstva, je taxatívne napísaná podpora aj obnoviteľných zdrojov energie.

    Okrem toho, že máme záväzok voči Európskej únii, a okrem toho, že podpora obnoviteľných zdrojov energie podporuje diverzifikáciu a v budúcnosti stále väčšiu bezpečnosť energetickú Slovenskej republiky, hlavne niektoré druhy obnoviteľných zdrojov energie prinášajú prácu tam, kde ju inak ani nevieme dostať, na vidiek. A nielen dávajú prácu, ale aj zlepšujú ekonomiku majiteľov alebo užívateľov pôdy a, samozrejme, aj poľnohospodárov. Preto si myslím a som presvedčený, že takéto vyhlášky, akých sme boli svedkami alebo aká bola vydaná ÚRSO-m č. 221/2013 Z. z. z minulého roka, sú nie dobré pre slovenskú energetiku. A tak ako tu bola spomenutá Klondike podpora obnoviteľným zdrojom fotovoltaiky v rokoch 2009, 2010 a výsledky respektíve dopady žneme teraz, tak aj dopady tejto vyhlášky budeme žať neskôr. Je preto podanie na Ústavný súd, preto novela zákona.

    A jedna veta ešte. Podstata našej novely zákona je v tom, že keďže vieme, že vyhláška je na svete, zákon, vyhlášku môžeme zmeniť, ale ťažko by to bolo priechodné, navrhujeme, a, samozrejme, dávame do diskusie aj kolegom z vládnej strany SMER, ak to nedokážu podporiť, lebo je to opozičný návrh, aby sa zamysleli a možno prišli s nejakým iným svojím návrhom. Podstata našej novely je v tom, aby sme tie diskriminácie, o ktorých tu hovoril kolega Přidal a som tu hovoril ja, vyrovnali, aby teda ak je zavedený G-komponent, aby bol zavedený zákonom, a keď je zavedený, aby bol spravodlivo stanovený na množstvo vyrobenej elektrickej energie, nie na inštalovaný výkon, ktorý potom robí tie obrovské disproporcie, ktoré sú svojím spôsobom likvidačné pre tie zdroje energie, ktoré slovenská energetika dnes, ale hlavne v budúcnosti bude potrebovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Nevidím žiadnu požiadavku na faktickú poznámku.

    Takže týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie, povedané všetko.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Evidentne rovnako.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má tlač 882 a rozhodnutie o ňom je pod č. 887.

    Teraz dávam slovo pánovi kolegovi Mikulášovi Hubovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

    Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je pozastaviť, oddialiť, a teda dočasne znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený a prijatý aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu.

    Následne budú môcť obe tieto právne úpravy v rovnakom čase nadobudnúť účinnosť. Preto je potrebné nahradiť ustanovenia platného zákona takými ustanoveniami, ktoré sú obsahovo zhodné s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny platnými do 31. decembra 2013, čím sa de facto prinavráti zákonná ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, ktorá bola z cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustená. Vzhľadom na to, že hlavným účelom predloženého návrhu je, ako už bolo povedané, oddialiť, respektíve znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu, navrhujeme legislatívnotechnickými úpravami všetky ustanovenia zavedené novelou zákona o ochrane prírody a krajiny zrušiť, a tým docieliť právny stav účinný do 31. decembra 2013. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolétnych ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami príslušných smerníc Európskej únie.

    Po prijatí zákona č. 506/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014 de facto vypadla zo zákona o ochrane prírody a krajiny právna úprava poskytujúca právnu ochranu starostlivosti o krajinu. Počas celého legislatívneho procesu k tej inkriminovanej novele schválenej v novembri sme poukazovali na tento právny nedostatok, na čo navrhovateľ tejto novely, teda ministerstvo životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“) argumentovalo tým, že niekedy v skorej budúcnosti chystá samostatnú právnu úpravu starostlivosti o krajinu. Avšak neuviedlo, v akom časovom horizonte by malo k tomu dôjsť.

    V tejto súvislosti musím konštatovať, že Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014 so žiadnym podobným návrhom, ktorý by mal chrániť krajinu, nepočíta, a teda vyvstáva otázka, ako dlho bude právny poriadok Slovenskej republiky bez zákonnej ochrany krajiny a jej charakteristického vzhľadu a ako dlho bude trvať takéto právne vákuum, ktoré považujeme z viacerých príčin za nežiaduce a neakceptovateľné.

    K tomu dovoľte povedať ešte malú poznámku. Možnosť predkladať návrhy zákonov nad rámec uvedeného legislatívneho plánu vlády majú rezorty, ako všetci viete, formou iniciatívnych návrhov, najmä ak ide o prioritný alebo urgentný štátny, verejný, prípadne celospoločenský záujem. Tomu by vcelku tento prípad aj zodpovedal, lebo ochrana krajiny takýto charakter podľa môjho presvedčenia má. Doterajšia prax nám však, žiaľ, neposkytuje žiadny dôvod predpokladať, že by súčasná vláda tejto problematike takúto dôležitosť aj skutočne pripisovala.

    Zhrnuté a podčiarknuté, z logického výkladu samotného názvu zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že jej hlavým predmetom a cieľom nie je len samotná ochrana prírody v užšom slova zmysle, ale súbežne a v súlade s ňou aj ochrana krajiny ako relatívne autonómneho fenoménu.

    Návrhom zákona nechceme povedať, že poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny neboli vykonané žiadne pozitívne zmeny smerom k účinnejšej ochrane prírody. Avšak zákon, ktorý má už vo svojom názve aj pojem krajina, nemožno zredukovať tak, že bude upravovať len právne aspekty ochrany prírody a vypustí ochranu krajiny, ktorá je definovaná ako verejný záujem. Samotné ministerstvo si musí byť podľa mňa vedomé toho, že charakteristický vzhľad krajiny, ako aj ďalšie hodnoty a funkcie krajiny je dôležité chrániť, a nemôže postupovať tak, že vytvorí niekoľkomesačné, v horšom prípade možno aj niekoľkoročné právne vákuum, kedy sa nebude prihliadať na ochranu krajiny a jej charakteristického vzhľadu.

    Navyše, v novom zákone, ktorý sme prijali vlani v novembri, nie sú adekvátne premietnuté ani viaceré záväzky Slovenskej republiky voči ochrane krajiny, ktoré vyplývajú z ratifikácie Európskeho dohovoru o krajine v roku 2005.

    Z uvedeného vyplýva, že zo slovenského právneho poriadku sa vypustila ochrana charakteristického vzhľadu krajiny a starostlivosť o krajinu, prípadne povinnosť využívať krajinu udržateľným, šetrným a po stránke ekologickej, estetickej a funkčnej najlepším možným spôsobom, a to bez toho, aby sa garantovala príprava nového zákona upravujúceho ochranu krajiny a zachovanie charakteristického vzhľadu a ďalších uvedených hodnôt, kvalít a funkcií krajiny.

    Okrem niektorých pozitívnych zmien boli poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny do nášho právneho poriadku doplnené aj také ustanovenia, na ktoré bolo ministerstvo počas celého legislatívneho procesu upozorňované prostredníctvom zásadných kritických pripomienok, ktoré však z veľkej väčšiny neboli akceptované. Týka sa to predovšetkým ustanovení, ktoré vylučujú z ochrany niektoré druhy biotopov, napríklad poloprírodné, prirodzené či antropogénne. A vytvára sa tak právny stav, ktorý je vyslovene v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pojednáva o ochrane prirodzených biotopov a nielen biotopov prírodných, tak ako to máme v súčasnosti upravené v zmysle novoprijatého zákona o ochrane prírody krajiny.

    Rovnako je potrebné opätovne pripomenúť, že pri schvaľovaní poslednej novely tohto zákona bolo odmietnutých niekoľko ďalších zásadných pripomienok, ktoré poukazovali na nesúlad predloženej novely s príslušnými ustanovenia európskeho právneho poriadku, zrelativizovalo sa spoločenské postavenie ochrany prírody, skomplikoval sa režim vyhlasovania nových chránených území a umožnil sa masívny výrub drevín rastúcich mimo lesnej pôdy a zastavaného územia obce. O tom bude pojednávať následne aj návrh zákona pána poslanca Hlinu, čomu som veľmi rád, lebo sa tým vlastne zdupľujú možnosti zvrátiť tento nežiaduci právny stav.

    No a týmito úpravami sa výrazne zjednodušili podmienky pre výrub stromov mimo zastavaného územia obce a mimo lesného pôdneho fondu, čo sa už v súčasnosti prejavuje mnohými drastickými zásahmi a následne početnými sťažnosťami občanov, ktoré sa snažíme evidovať v rámci možnosti, a pribúdaním miest, kde naozaj dochádza k bezohľadnému výrubu voľne rastúcich stromov a celých porastov. Dochádza tým k reálnemu znehodnoteniu estetických, ekologických, ale aj úžitkových vlastností našej krajiny.

    Schválená novela v oblasti právnej úpravy postupu pre výskum nie je podľa názoru expertov v súlade ani s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ani s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej úprave databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a ďalšie úpravy databáz má výhradné právo zhotoviteľ databázy, ktorý má rovnako aj podľa písmena b) tohto článku výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Pritom v schválenej novele sa stanovila oprávnenej osobe neprimeraná povinnosť odovzdávať výsledky svojho výskumu.

    Po poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa umožnilo zamieňať pozemky ako náhradu za obmedzenia vlastníckeho práva z titulu ochrany prírody, pričom sa stanovuje, že ministerstvo bude zverejňovať zoznamy pozemkov, ktoré sú vhodné na zámenu, avšak nebude zverejňovať zoznam a lokalizáciu tých pozemkov, za ktoré ich bude zamieňať. Takýmto postupom a nedostatočným informovaním verejnosti môže dôjsť k účelovým zámenám, ktoré sa minú hlavnému, deklarovanému cieľu novely zákona. Slovenská republika tak môže opäť prísť špekulatívnym spôsobom o pozemky, na ktorých môžu stáť v budúcnosti napríklad lyžiarske strediská. Prijatie takýchto netransparentných zákonných ustanovení budí podozrenie, že posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola v tejto časti motivovaná len verejným záujmom.

    Na základe uvedených nedostatkov poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny uvedený výpočet, ktorý nie je ani zďaleka úplný, navrhujeme zaviesť právny stav, ktorý platil podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do 31. decembra 2013. Toto riešenie poskytuje ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby sa opätovne vysporiadalo s negatívnymi stanoviskami k zneniu poslednej novely zákona a novelizovalo zákon o ochrane prírody súčasne s prijatím nového zákona, ktorého predmetom úpravy by bola ochrana krajiny.

    Ešte na záver zmienka k bodu 159 nášho návrhu. Návrh zákona upravuje viaceré prechodné ustanovenia rovnakým spôsobom, akým to urobila posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v prípade niektorých ustanovení aj zavedením nepriamej retroaktivity. Už v tejto súvislosti konštatoval Najvyšší súd, citujem: „Pri nepriamej retroaktivite sa uznávajú právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový režim a mechanizmus, resp. procedúru uplatňovania týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Ide o citát z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010 (spisová značka Cdo 98/2010).

    V nadväznosti na nové právne úpravy sa upravujú aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzovanie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy.

    Ešte poznámočka k článku II. Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júna 2014.

    Úplne záverom tohto môjho úvodného vystúpenia by som chcel apelovať, a to nielen na kolegyne a kolegov z opozičných radov, ale najmä na poslankyne a poslancov z radov strany SMER – SD, bez hlasov ktorých, ako je známe, v tejto snemovni neprejde žiadny návrh, a chcel by som apelovať v tom zmysle, aby sme využili túto možnosť a napravili chybu, ktorá sa stala prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku.

    Tých dôvodov, prečo predkladáme túto novelu a prečo na vás aj touto cestou apelujem, je viacero, ako to vyplýva aj z toho, čo som povedal pred chvíľou, ale ja by som zdôraznil dva dôvody. Je našou profesionálnou povinnosťou zabrániť pretrvávaniu právneho vákua, ktoré nastalo prijatím poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, a, po druhé, prijatím tohto návrhu by sme zabránili bezhlavej likvidácii hodnotnej stromovej zelene vo voľnej krajine, a tým aj zmiernili degradáciu estetických, ekologických, úžitkových a ďalších hodnôt našej krajiny, ku ktorej po prijatí inkriminovaného zákona o ochrane prírody a krajiny vo zvýšenej miere dochádza. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre pôdohospodárstvo, a to pánovi poslancovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Martinovi Feckovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní podal spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 882 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa do rozpravy pán Ján Mičovský, Hlina Alojz, takže dvaja páni poslanci.

    Nech sa páči, Ján Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, len veľmi stručne chcem zareagovať na predložený návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že, po prvé, jednoznačne súhlasím s tým, že toto nie je vlastne ani nový návrh, toto je len poskytnutie šance. Pán poslanec Huba poskytuje šancu, aby chybu, ktorú veľmi jasne zdôvodnil a na ktorú poukázal, je to tá kompatibilita medzi ochranou prírody a krajiny, bola možnosť opraviť. Myslím, že netreba zdôvodňovať hodnoty krajiny, možno nepatrí sem žiadna prednáška. Patrí sem len zdôraznenie toho, že táto šanca by nemala ostať nevyužitá. Nič zlého nestane, stane sa len veľa dobrého, keď tento návrh sa prijme.

    O tom nebudem ďalej podrobnejšie rozprávať, pretože pán predkladateľ to predložil jasne a komplexne, ale napriek tomu chcem pridať ešte jeden ďalší dôvod, prečo sa stane dobre, ak bude táto novela prijatá. A to je skutočnosť, že poskytneme ešte druhú šancu, šancu číslo dva. A to bude šanca, ktorá umožní splniť pánovi ministrovi to, čo sľúbil aj s pánom ministrom pôdohospodárstva Jahnátkom už pred viac ako rokom, že predložením návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa dosiahne aj súlad, kompatibilita s lesným zákonom. Už viackrát sme z tohto miesta konštatovali, že tak sa nestalo. A nestalo sa tak na škodu obidvoch strán, lesníkov aj ochrancov prírody, vieme o dlhoročných problémoch v hodnotení kalamity a postupov pri jej spracovaní. Bude veľmi dobre, ak táto šanca číslo dva bude tiež využitá a práve táto kompatibilita spolu lesného zákona, zákona o ochrane prírody sa umožní dosiahnuť tak, ako ju obidvaja páni ministri, pán minister Žiga aj pán minister Jahnátek, veľmi jasne deklarovali vlastne už predvlani. A je tu zase aj čaro nechceného, ale potrebného v tejto chvíli. Veď pán minister Jahnátek stiahol lesný zákon. Mal možno na to iné dôvody. Ale vlastne dosahujeme tu určitý pekný súlad, že ak sa prijme tento návrh, obidva zákony budú v stave vrátenia a máme možnosť vyriešiť nielen tie otázky, na ktoré upozornil pán poslanec Huba, ale aj tú kýženú a ozaj potrebnú kompatibilitu zákona lesného a zákona o ochrane prírody a krajiny.

    A už iba tretia poznámka. Poobede máme bod interpelácií a ja budem mať možnosť predniesť jednu z nich, ktorá sa bude veľmi priamo a jasne dotýkať práve toho, na čo bolo upozornené pri predkladaní tohto návrhu, a to jest, že dochádza denne k obrovským škodám na krajine z titulu najnovšej novely zákona, ktorú žiada pán poslanec Huba vrátiť do stavu predchádzajúceho. A to je na drevinách rastúcich mimo les, obrovské škody, aby bolo jasné, nejde o vyrúbanie sem-tam nejakého stromu, ale ide o rúbanie celých hôr a lesov vďaka tomuto zneniu zákona, tak ako to bolo v decembri prijaté. Takže keď to zrátame a dávame na misku váh našu spoločnú námahu a to, čo touto námahou môžeme dosiahnuť, zjavne vidno, že sa nám oplatí nielen nad touto novelou sa zamyslieť, ale predovšetkým ju prijať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám, kolegovia, dobre. Však sú tu tí, ktorí ma máte plné zuby. Tak som chcel, aby si niekto nemyslel, že sa celý trasiem, že ste tu a že preto chcem vystúpiť. Ja kľudne vystúpim po hlasovaní, keď sa už rozleziete kade-tade po útrobách a neútrobách, a ja budem hovoriť o mimoriadne dôležitom zákone. Čiže som naznačoval, že to mám na dlhšie. Takže vôbec netrpím, vážení kolegovia, že vyžadujem vašu prítomnosť. Kľudne to poviem aj bez vás. Čiže môžem to prerušiť, lebo mám to určite na dlhšie ako do hlasovania?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Do 11.00 hodiny ide rozprava. Nech sa páči.

  • Nech sa páči. Čo som sa nahovoril, čo som sa aj hlasu nazvyšoval, poviem to ako môj sused Hviezdoslav, keď tu pán Žiga sedel a on doniesol, minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý poškodil životné prostredie. Nedoniesol hutníctvo alebo to hospodár alebo ja neviem kto, alebo vnútro, alebo kto. Minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý poškodí a poškodzuje a bude poškodzovať, keď to nezmeníme, životné prostredie. Ale to je možné iba v niektorých krajinách. A jednou z nich je Slovensko. Potom sú ešte niektoré krajiny a nechcem sa žiadnych krajín dotknúť.

    Tu bol aj zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy. A skoro z toho zákona vypadlo, že poľnohospodárska pôda sa má chrániť a na nepoľnohospodárske účely použiť iba vtedy, keď je to nevyhnutné. Ledva sme to pozmeňujúcim návrhom zachránili. Čiže čo je to za vykuchaný zákon? Čiže ak je zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy a vypustíte z neho ochranu poľnohospodárskej pôdy, čo je to zákon o ochrane prírody a krajiny, keď z neho vypustíte ochranu prírody a krajiny? Jeden by to nepovedal. Nuž ja hovorím a budem teda nie dlho, však to už nemá význam, ale krátko hovoriť o tom, že veci sa potvrdili, naozaj sa potvrdili veci a toľko medializovaný prípad výrubu na Kolibe. Však tu pomaly všetci, ja neviem tu zrazu stalo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prerušujem vaše vystúpenie.

  • Vyhlasujem prestávku na prípravu hlasovania. Ďakujem, páni.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Gála, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 870.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 51 za, 1 proti, 73 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pán poslanec Švejna uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Matoviča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 874.

  • Vážený predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Prosím, dajte hlasovať o postúpení uvedeného návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 59 za, 3 proti, 70 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Pán poslanec Jozef Mikuš uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 879.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 3 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Jánoša, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to zákon, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Poliačik predložil pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Mihál navrhol vyňať body 2 a 28 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Procedurálne návrhy predložené neboli...

  • Hlasy v sále.

  • Pán spravodajca, poprosím vás o chvíľku strpenia.

    Pán poslanec, máte problém s hlasovacím zariadením?

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím technikov, aby sa pozreli na to. Poprosím o chvíľočku strpenia, je potrebné vydať náhradnú kartu. Budeme pokračovať. Pán poslanec, musíme pokračovať bez vás. Je tam problém s kartou. Takže nenamietate, že nemôžete hlasovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Takže budeme hlasovať, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať teda. Procedurálne návrhy predložené neboli. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte najprv hlasovať o bodoch 1, 3 až 27 a bodoch 29 až 32 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 bolo za, 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Pán predseda, dajte hlasovať o bode 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 bolo za, 22 proti, 34 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať, pán predseda, o bode 28. Gestorský výbor tak isto odporúča daný bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 bolo za, 24 proti, 30 sa zdržalo.

    Bod sme schválili.

  • Ďakujem. Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy, nakoľko rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o dnes podanom pozmeňujúcom návrhu pána Poliačika.

    Uvádzam, že nakoľko bol schválený bod 28 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bode 13 z pozmeňujúceho návrhu pán poslanca Poliačika.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže hlasujeme o návrhu, z ktorého ste vyňali ktorý bod? O ktorom nemôžeme hlasovať?

  • Nebudeme hlasovať o bode 13, ktorý koliduje so schváleným bodom 28 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 53 za, 75 proti, 7 sa zdržalo.

    Námietku sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Teraz, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Poliačika, ale už bez bodu 13.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 1 proti, 77 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach zo spoločnej správy aj z rozpravy. Keďže rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pán poslanec Švejna, hlásite sa do rozpravy?

  • Reakcia z pléna.

  • Asi nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

    Pán poslanec Miškov uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala, Jána Hudackého, Jozefa Mikuša a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 880.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, z ktorých nepredložil nikto žiaden návrh. Poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 62 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Fecko, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že budeme sedieť dnes o 12.15 hodine vo zvyčajnej miestnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Rovnako chcem pripomenúť členom finančného výboru, že dnes bude zasadnutie finančného výboru o 12.30 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 11.20 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní po prestávke.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v rozprave...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ešte, prepáčte, ja len chcem privítať našu návštevu detí z evanjelickej školy z Martina.

  • Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Aj ja za mňa môžem sľúbiť deťúrence, že ja budem, lebo tu niekedy treba dávať pozor, naozaj rešpektovať, že ste tu a ešte máte život pred sebou a nemusíte sa teraz naučiť to, čo sa naučíte neskôr, aj škaredo hovoriť.

    Čiže k tomuto chcem len povedať a teda dokončiť a doplniť prerušené, čo som začal, že to je to čaro krajiny, v ktorej žijeme, kto je schopný sem čo doniesť, avšak nebudem až tak ostrý, ako by som teda mohol byť, lebo mám dojem, že si to už aj niektorí ľudia uvedomujú, že v danom prípade prestrelili. A netreba teda sa na nich, ako sa hovorí, vŕšiť, už keď si to uvedomili. To je ináč, mimochodom, tiež veľká chyba, ktorú tu často opakujeme, že máme chuť a chceme za každú cenu niekoho pokoriť. Nie je to potrebné. Treba to možno diplomaticky uzavrieť, že stala sa chyba, ono sa v živote chyby stávajú. Čiže my by sme teoreticky mohli pripustiť, že v prípade zákona o ochrane prírody a krajiny sa stala chyba a pán minister možno nie o všetkom vedel a z aplikácie proste vyplynuli niektoré skutočnosti, ktorým sa budem operatívne venovať. Ja mám taký dojem, že sa k tomu blížime. Takže nebudem až tak ostrý, akoby možno toto chcelo, aby som bol taký, lebo sa prepotvrdzujú tie veci. A som rád, že si to tí ľudia uvedomujú, lebo v tejto krajine treba rátať s tým, s čím Štefan nerátal, lebo on je človek veľkého a dobrého srdca, že tu je chamtivosť, chamtivosť úplne obludná, hej, a tá chamtivosť rúbe tie stromy. A je úplne jedno, či sa niekomu páčia alebo nie, ale tá chamtivosť je strašne silná. A rúbe sa, rúbe sa už skoro všade. O tom, ako kolega Mičovský avizoval, bude v interpeláciách hovoriť.

    Ja zľahka spomeniem jeden prípad, toľko avizovaný. Tu pomaly stáli všetci bojovníci. Minister vnútra bol, myslím, zo dvakrát na tej Kolibe, všetci sa tvárili, ako to idú riešiť. Tým, ktorí o tom neviete, tak poviem, nakoniec, samozrejme, nič z toho nebude, lebo v zmysle tohto zákona v platnom znení sa vyrúbali v rozpore s tým zákonom iba dva stromy. Nuž za tie dva stromy asi možno nejaká pokuta bude, ale nič viac sa neudeje. Čiže v zásade bolo všetko in Ordnung. Viete, to je to. A ten, kto to tam rúbal, vedel, že to bude in Ordnung už dopredu. Však títo ľudia keď vedeli prísť k dvom hektárom lesa na Kolibe, vedeli aj to, čo my ešte nevieme, hej, legislatívne zámery vlády sa možno prejednávajú v tých kruhoch, nevieme, nuž tak to celé dopadne. Čiže toľko medializovaného prípadu výsledok bude v tom.

    A verím, že aj tuná kolegovia primátori budú mať nejaké svoje prípady, kde im už možno niekto zvoní a búcha s tým, že čo sa deje, však tam rúbu, a oni musia povedať, môžu to robiť, lebo taký je zákon. A to ešte bude zaujímavé. A tu budem opatrný, ako som avizoval, že údajne ZMOS s tým súhlasil, len sa stále neviem dopracovať k tomu stanovisku ZMOS-u o tom, že ako ten ZMOS s tým súhlasil, lebo tomu verím, že primátori a starostovia v určitom momente povedia, že nie až tak s tým súhlasili, obzvlášť keď idú voľby, hej. Tak to by mňa fakt zaujímalo. By som chcel vidieť na vlastné oči ten papier podpísaný ja neviem pánom Dvončom, alebo neviem, kto to tam vtedy podpísal alebo ako to prebehlo s tým, že, áno, áno, rúbte. Mám pocit, že sa nedopracujeme k tomu papieru, že neexistuje to, ako neexistuje ten papier, ktorým sa údajne vyhrážali tí, ktorí robia prieskumné vrty v Jahodnej. Ale však bude ešte možno o tom reč.

    Oceňujem prístup pána kolegu predkladateľa. Naozaj je verný svojej tradícii. Poviete Huba a viete, o čo to je, hej. Čiže teda poviete pán Mikuláš Huba a viete, o čom to je. To znamená, bude to o prírode, o ochrane prírody. Je to poňaté zoširoka. A je tam toho viac. Ja som sa sfokusoval len na túto jednu skutočnosť, ktorá vystihuje ten legislatívny zámer vlády. No legislatívnym zámerom vlády pri novele minulý rok nebolo chrániť prírody, ale ju poškodiť. A môžeme teda byť mierni v tom, či o tom vedeli alebo nevedeli. Pre potreby tejto krajiny som pripravený veriť tomu, že o tom nevedeli, že boli zavedení, ale to uznali a zmenili. A to, čo už bolo vyrúbané, bolo vyrúbané, to už nevrátime. Tam nech si nasadia alebo nech tam dajú v drevenom črepníku tuje z Baumaxu, ale aspoň zachráňme to, čo ešte niekde rastie. A to je otázka týchto dní. Takže neviem, ako sa zvolí postup, či pôjde návrh pána Hubu alebo prípadne môj návrh, môjmu návrhu nefandím, ale kľudne nech sa zjaví poslanecký návrhu tuná niektorého z kolegov, ktorý sa životnému prostrediu venuje. Nechcem byť protivný, neviem, ktorý človek sa v strane SMER venuje životnému prostrediu, ale skutočne...

  • Reakcia z pléna.

  • Tak to je jedno, dobre. Tak nejako to proste urobte, aby nám tie stromy už nerúbali. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ešte do rozpravy, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som vystúpil v rozprave aspoň niekoľko mojich úvah, ktoré cítim, povedať pri predkladaní novely tohto zákona.

    Ako už navrhovateľ kolega Huba to rozviedol v úvodnej reči, zákon, jeho znenie hovorí o ochrane prírody a krajiny, hovorím „a krajiny“. Táto krajina sa nám po poslednej novele z toho vytratila. Preto vlastne je aj ten, nechcem povedať, taký ako posledný apel, aby sme to vrátili späť, pretože časovo už je to dané a tie dôsledky môžu byť nedozerné. Aj ja som dostal niekoľko podnetov, ako sa správame v súčasnosti ku tým stromom, ktoré ten obvod majú do 80 centimetrov a sú rastúce mimo lesa. A myslím, že je to macošské, nehumánne a nehodné Slováka a našej Zeme. Ako povedal kolega Hlina, mamona nás tu kvári a my si drancujeme našu krajinu.

    A uvedomujete si, kolegyne a kolegovia, že celé naše územie je v prvom stupni ochrany? Uvedomujete si to? Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je také celé naše územie. A čo to znamená? Môžete si to prečítať v časti dva, ako sa máte správať vy podnikatelia, vy občania v krajine našej na území Slovenskej republiky.

    V mnohých zákonoch teraz keď vyhodnocujeme ich ekonomickú efektivitu, opiera sa aj o to, koľko pokút sa vyberie a koľko príde do štátnej kasy z týchto pokút. Pýtam sa, ako sa na poli ochrany prírody koľko pokút vybralo, koľko pokút nevybralo, keď v iných zákonoch to glorifikujeme, ako super prijímame, aby sme na tých pokutách utŕžili tú sumu, ktorú štátny rozpočet pýtal, resp. ktorá mu nedochádza.

    Vážení, uvedomujete si jedno, že rastliny nás nepotrebujú? My ľudia potrebujeme rastliny. To nevymyslel Fecko, to vymysleli múdrejší odo mňa. Bez rastlín vymrie ľudské pokolenie na zemi. Buďme radi, že tá naša príroda, ktorú stvoril Boh, ja som veriaci, ešte je ochotná tie naše seky v prírode eliminovať.

    Tie seky sú nedozerné. Keď si myslíte, že na našom území nemáme čo naprávať, tak vám iba pripomeniem 198 ekologických havárií, ktoré máme ako environmentálne záťaže z bývalého režimu, ďalších 1 900 je ich v tej nižšej kategórii environmentálnych záťaží. To sú neskutočné veci, ktoré my tu máme. A my v zákone o ochrane prírody ideme proti ochrane prírody a krajiny? Myslím si, že nedospejeme k dobe, že ministerstvo životného prostredia nebude potrebné, ako sme to mohli vidieť vo IV. volebnom období.

    Chcem veriť, že súčasný minister životného prostredia dá zadosť svojim slovám, že preňho životné prostredie je tiež srdcová záležitosť. A preto som veľmi nerád, že zákon, ktorý má chrániť krajinu, našu krajinu, slovenskú, dať jej ráz, ktorý bol aj na výbore spomínaný, že paralelne bude predkladaný, tu nevidím. To je vlastne dôvod, prečo kolega Huba povedal, tak už dosť, spamätajme sa. Ja už som to raz tu povedal, my plytváme časom nášho národa. My ním plytváme a my si robíme zákony na dobu spotreby. A potom citujeme, veď to bolo v súlade so zákonom, tak ako sme to videli pri návrhu o pozemkových spoločenstvách, kde sme apelovali, aby to predkupné právo bolo . Pol roka nám ubehlo a teraz sme to pred mesiacom schválili, že to predkupné právo tam nejaké je. Aj za toho pol roka sa urobila znova kopa hriechov v pozemkových spoločenstvách. Prečo aj tu v tomto zákone sme nepredložili ďalší zákon o ochrane krajiny? Nechce mi pán minister povedať, že nemá dosť spolupracovníkov, odborníkov v tejto oblasti? Tomu neverím.

    To, čo pán navrhovateľ predkladá, viac-menej, v 98 % je pôvodná verzia zákona, ktorý tu bol. Ostali tam niektoré ustanovenia, resp. tie, ktoré boli vynovené.

    Napríklad § 95, kde sa rozširuje stupeň ochrany aj o tretí stupeň pri určení spoločenskej hodnoty drevín a lesných porastov. Tak, áno, kvitujeme, tam, kde sa to sprísňuje, samozrejme, nemáme dôvod pre to, je to zákon o ochrane, nie o neochrane prírody a krajiny, vážení.

    Obdobne napríklad § 53, kde na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny môže okrem vlastníka dať návrh aj správca alebo nájomca. Áno, to beriem, samozrejme. Keď už nie je dôvod na ochranu, nech sa páči, poriešme to takto, ale, hovorím, stále s vedomím vlastníka.

    Nechcem sa vracať k náhradám, ktoré vlastníci nedostávajú za obmedzenie užívania svojho majetku a možnosti hospodárskeho nejakého výsledku z tohto ich majetku, to je samostatná kapitola.

    Myslím si, kolegovia a kolegyne, že bude dávať odpočet každý z nás bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nepáči. Svätý otec František povedal, za pohrebným vozom ešte nevidel ísť sťahovací voz, ešte nevidel ísť voz s majetkami, tehličkami zlata. To sa nedeje v ľudskej spoločnosti, kolegovia. Hore si odnesieme iba to, čo sme urobili našim blížnym, buď zlé, alebo dobré. A pokiaľ si toto neuvedomíme, že politika má byť najväčším prejavom dobra, zase som to nepovedal ja, to povedali múdrejší, tak, páni kolegovia, sme na celkom zlej ceste a sme na ceste do skazy a záhuby slovenského národa. Som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, takže budem v prvom rade hájiť našich občanov, lebo tí mi dali mandát tak ako vám. A odpočet dá každý z nás. Prečo si takto robíme naprieky, ja tomu nerozumiem. Každý tu hovorí, že chceme riešiť problémy. Keď na ne upozorníme ako z opozície, povie sa, je to nesystémové, nekomplexné, nezdôvodnené. A pritom to dobro by malo byť na prvom mieste. Keď si niekto myslí, že tomu unikne, tak asi nechápe význam života, ktorý dostal tu, že môže na tejto zemi žiť. Väčší tu boli ako sme my, z ktorých zo smrteľnej postele niekto povedal, sorry, nezvládol som tento život, a vzdal pokoru tomu najvyššiemu, že tento život viedol, ako ho viedol.

    Ja sa nechcem hanbiť, dúfam, že ani vy sa nechcete hanbiť pred svojimi voličmi a občanmi tejto republiky za to, čo sme v rokoch, dajme tomu, 2012 – 2016 robili v tomto volebnom období. Neverím, že dennodenne nedostávate aj vy ich hlasy ponôs na, by som povedal, zlá, ktorým v dennodennom živote oni teda sú vystavovaní. A na nás sa obracajú. A musím spomenúť, aj teraz keď som išiel do práce, jedna pani zo Zlatých Moraviec prišla, že chce ísť za pánom Ficom. Išla do Národnej rady. Ja hovorím: „Pani kolegyňa, nehnevajte sa, tu je Národná rada, tu môžete pána Pašku, predsedu Národnej rady, stretnúť, pána Fica musíte ísť hľadať na Úrad vlády.“ Predstavte si, že ľudia si to mýlia, oni nás berú, ako nás berú. A ja som jej povedal, že: Choďte tam.“ Verím, že pán premiér si nájde na ňu čas a chce sa ona so svojou ponosou jemu vyžalovať.

    Ale vráťme sa k zákonu.

    Môžem povedať, že to, čo je tu navrhnuté, malo by ten režim znovu vrátiť tam, kde sme to mali pred poslednou novelou. Môžete mi vytýkať alebo môžete nám vytýkať, prečo sme to takto pojali až, by som povedal, drasticky, že máme tam ako predkladatelia okolo 105 pozmeňujúcich návrhov. Ale viac-menej toľko ich bolo aj v tom vládnom návrhu, ktorý zmenil pôvodný zákon. To znamená, je to vlastne reciprocita, to isté množstvo, ktoré bolo naspäť, aby sa to vrátilo, lebo to sú tie základné neduhy, na ktoré sme chceli upozorniť. A myslím si, že tak by to malo aj byť, aby sme pána ministra upovedomili, že je tu veľký nesúlad, hlavne reálny výklad tohto zákona, ktorý ide po novele, ktorý ide v neprospech týchto území.

    Chcel by som sa zastať aj našich strážcov ochrany prírody, ktorí strážia, ktorí sú v teréne, ktorí by podľa mňa mohli, keď chceme teda aj z tých pokút nejako plniť štátnu kasu, aj na tomto poli teda prispieť. Aj tých staviame na vedľajšiu koľaj. Prečo takto sa snažíme dehonestovať aj tých bojovníkov, ktorí by mali stáť v prvom rade na tej line. Je tam ráno o piatej ten strážca prírody. On tam má pokutovať. On tam má naháňať, čo treba. Pozrite, zase horí nám Betliar. Pýtam sa, ako je to možné u tých, ktorí to berú srdcom, lebo strážcovia prírody nie sú tí milionári, nemyslite si, ani miliardári nie sú, to sú, tí, ktorí to berú srdcom a obetujú aj svoj čas, aj svoje peniaze, aj možnože niekedy svoju rodinu, že nám tam idú o piatej a možnože mali odviesť decká do škôlky. Nejdú do tej škôlky, idú do prírody, dostane nejaké hlásenie a idú tam. A my im znovu neposilňujeme ich možnosti v zákone o ochrane prírody. Vážení, myslíte si, že to všetko stihneme my? Ja si to nemyslím. My to musíme rozložiť na ľudí, ktorí sú v prvých šíkoch. A tu je jedno, či je to štátna správa, stráž prírody, poľovná stráž, poľná stráž. Títo sú v prvom kontakte. A pre nich by sme mali vytvárať podmienky, ktoré povedia, že: „No tak tí poslanci tam vedia, o čom to je, vedia, ako sa nás majú zastať. A my budeme ten zákon v teréne reálne vykonávať, pretože vieme, že nás podržia.“ Žiaľ, ukážte mi rezort, ktorý je ukážkový. Ukážte mi rezorty, kde netreba nič robiť, ukážte mi ich.

    A, kolegyne a kolegovia, aby my sme na každú schôdzu mali 80 – 100 noviel zákonov. Nehnevajte sa, my sme po vojne, my tu nemáme zákony žiadne? Kde to sme? Kam to bude spieť? Veď už ani tí, čo majú v tom robiť, tí úradníci, či už štátni, verejní a iní, ktorí majú vykonávať tie zákony, sa v tom nevedia ani vyznať. Vážení, spamätajme sa.

    A poviem na záver iba toľko. Kto vie robiť dobro, a myslím, že všetci dobro vieme robiť, a ho nečiní na svojom poste, na ktorom je, hriech má. A to znova nepovedal Fecko, to povedali múdrejší ľudia predo mnou. A ja na vás apelujem, aby sme to dobro pre našich občanov tu v parlamente robili, aby sme sa čestne mohli postaviť tvárou v tvár po skončení volebného obdobia, keď budeme dávať odpočet, ako si ten mandát pojal či už pán minister, či už pán poslanec, či štátny tajomník, či pracovník ministerstva alebo pracovník Národnej rady.

    Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na záver povedal, že naša krásna slovenská zem si zaslúži ochranu, ochranu aj legislatívnu, samozrejme, ktorá by mala dať zadosť všetkým sľubom aj programovému vyhláseniu vlády, že ministerstvo životného prostredia je ministerstvom životného prostredia a zákon o ochrane prírody a krajiny je zákonom o ochrane prírody a krajiny, a nie o ochrane. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú traja páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, vo vašom vystúpení ma zaujala jedna časť. A pokladám ju za podstatnú, a to, že chránime prírodu, ale súčasne vlastníkovi nedávame náhradu za to, že jednoducho má obmedzenú hospodársku činnosť na tom území. Ja si myslím, že toto je kľúčový problém a že jednoducho to často spôsobuje, že v zákone síce máme nejakú ochranu, ale ten tak isto akosi celkom oprávnene hovorí, mám právo a chcem využívať to, čo vlastním. A pokiaľ toto nevyriešime, tak si myslím, že občas budeme chrániť také veci, ktoré chrániť netreba, lebo potom sa aj štát bude rozumnejšie stavať k tomu, čo má chrániť a čo nemá chrániť a nepovie to tak jednoducho, že ideme chrániť, keď bude musieť za to platiť. V tom vidím ten kľúčový problém a tam by sme sa mali pohnúť s riešením.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Feckovi. Nepôjdem do detailov, nie je to potrebné. Ale mne sa páči, Martin, ten filozofický duch, ktorý si vniesol do svojho vystúpenia, kde inde, ak nie práve pri prírode možno poukázať na to, že tu existujú vyššie úlohy, vyššie ciele, vyššie potreby ako nejaké dohadovanie sa na detailoch, ktoré môžu patriť medzi politikárčenie. Tu naozaj na to nie je priestor.

    A páči sa mi aj to, že si poukázal na svedomie, a to, že my si stadiaľto, z tejto miestnosti predsa nezoberieme výplatné pásky za to, čo sme tu zarobili a aj čo sme tu zbytočne niekedy aj narozprávali, ale za to, čo sme ozaj reálne zmenili. A to, keď ty poukazuješ na tú možnosť, že v tomto prípade je možné reálne urobiť niečo pre krajinu, ktorá je doslova spojivom nás všetkých a všetkých, ktorých zastupujeme, je tak jasné, že zdá sa mi, že práve ak niekde mali zaznieť takéto filozofické úvahy, za ktoré ti ďakujem, tak toto bol ten najsprávnejší priestor a čas. A ja verím, že to padne na úrodnú pôdu.

    Nebýva možno zvykom robiť nejako upútavky, ale spomenul si mamona a ja budem mať poobede interpeláciu, kde budem hovoriť o prírode a o tom, ako sa k nej správame. A doslova prečítam len pár slov, ktoré považujem za istú upútavku na tú interpeláciu. Citát z nej je: „Takýto postup nemôže nikoho, kto má záujem hájiť záujmy občanov pri ochrane prírody, nechať ľahostajným. Dôvodom nezmyselných výrubov je to totiž neakceptovateľná zištnosť, ktorá zainteresovaným zahmlieva svedomie i zrak." Bude veľmi dobré, keď možno takéto slová o svedomí a zraku, tak ako si aj ty na to upozornil, nás tu všetkých v tejto sieni spoja. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Som za to, aby bola príroda chránená, a naozaj aj príroda si zaslúži patričnú úctu, ale aby to bolo vyvážené, proporcionálne. Príroda alebo možno strom, alebo tie rastliny nie sú tým, aby to sa nestalo v týchto časoch, ktoré žijeme, akýmsi novodobým božstvom. Ale aj tie rastliny človek potrebuje. A tak ako si to, Martin, povedal, že rastliny nepotrebujú človeka, tak sme závislí od toho rastlinstva. Ale myslím si, že keď človek rozumne hospodári, neublíži tej prírode. Naši otcovia a praotcovia stavali si príbytky z dreva a nevyrúbali všetky stromy a nezničili tú prírodu, ale zachovali ju aj pre tieto generácie.

    To, že máme 198 tých ekologických havárií, to je smutná pozostalosť z minulosti. Treba minimálne zabrániť tomu, aby nevznikali ďalšie nové takéto havárie, keď ešte stále nie sme schopní odstrániť tie staré. Ono tú prírodu je oveľa ľahšie zničiť, zdevastovať, ako potom naprávať mnohé veci, ktoré sme v tej prírode ako negatívne urobili. Veľmi ťažko ich naprávame.

    Ale chcem poukázať na tú vec, aby sme naozaj sa správali aj k tej prírode primerane a strážcovia prírody aby neboli len predovšetkým tými. A ja si myslím, že nie sú postavení na vedľajšiu koľaj, aby neboli predovšetkým tými, ktorí udeľujú pokuty. Ale mali by byť predovšetkým tí, ktorí vychovávajú. A ak človek nerobí dobro, tak keď si to tak spomínal, myslím si, že stále má priestor každý človek na to, aby to dobro začal robiť, každý v tej pozícii, v ktorej je, my poslanci na svojej vlastnej úrovni a každý tam kde...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa zareagovali.

    Tak začnem postupne od pána Fronca, áno, jednoznačne k tej náhrade. Moju filozofiu už som propagoval aj v minulom, keď sme dávali môj návrh na zmenu novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Tvrdím jedno, ak chcem mať ochranu prírody a krajiny, ja hovorím stále, tak to územie, ktoré je, dajme tomu v tej štvorke, päťke, najvyššom stupni ochrany, to sú tie diamanty Slovenska. Tie by mal mať vo vlastníctve štát alebo inštitúcia, ktorá sa zameriava na ochranu tohto. A, samozrejme, treba, by som povedal, to zrevidovať, lebo videl som ochranu prírody, kde sme chránili poniklec systémom, že ohradíme ho. Nebola, by som povedal, údržba po pasienku, tak ako bola doteraz, aj tým spásaním. A poniklec zrazu zmizol. To je logika. Žiaľ, to je ten konzervativizmus v tej ochrane prírody. Samozrejme, súhlasím s tým. Takže chráňme to, čo máme, aby ten režim bol na to, aby sa ten predmet ochrany ešte zveľaďoval jednoznačne. Ale musíme mať pôdu pod tým, aby sme teda tých vlastníkov nehendikepovali, pretože tvrdím, že náhrada sa bude veľmi ťažko zháňať v štátnom rozpočte finančná a má iba 125 tisíc hektárov štátnej pôdy štát, Slovenský pozemkový fond. A tých iba vo štvrtom a piatom stupni ochrany, čo by sme teraz potrebovali riešiť, je 20 tisíc hektárov okamžite a máme okolo 100 tisíc hektárov v štvorke a päťke. To znamená, je tam dosť, by som povedal, veľa toho, čo by bolo potrebné. A treba ešte riešiť reštitúcie a ďalšie veci, záhradky.

    Ku Števovi Kuffovi asi toľko. Samozrejme, musí to byť zosúladené. Ale musím povedať, že naši predkovia mali asi trošku vrúcnejší vzťah k tej prírode, a tak ju ani technicky nemohli zdevastovať, ako ju devastujeme teraz pri našom súčasnom technickom pokroku, ktorý je. A stromy vyrúbať, to je otázka minút, nie týždňov. A to je ten veľký problém, že v súčasnosti sa ten tep likvidácie zrýchľuje a my v tom našom zákone ho musíme znížiť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, na záver naozaj len pár slov.

    Chcem sa v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona. S potešením konštatujem, že tie vystúpenia boli takmer výlučne podporného vzťahu k tomu, čo som navrhol.

    Keď to zoberiem tak veľmi stručne do radu, kolegovi Mičovskému sa chcem poďakovať aj za to, že poukázal na ďalšie biele miesta, ktoré v našom právnom systéme máme v súvislosti s témou, o ktorej tu teraz hovoríme, a na ďalšie výzvy, ktoré stoja nielen pred rezortom životného prostredia, ale aj pred rezortom pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, ale aj ďalšími. Nakoniec, je to aj otázka rozvoja cestovného ruchu. Nemusíme si hovoriť o tom, že medzi tým, ako bude vyzerať naša príroda a krajina, a tým, ako budeme atraktívni pre zahraničných návštevníkov, napríklad je priama úmera. Takže rozhodne aj ďalšie rezorty majú čo do toho povedať. Pripravuje sa nový stavebný zákon. Opäť zohrá veľmi významnú úlohu v tom, či budeme krajinu efektívne chrániť, zásahy do nej efektívne regulovať alebo, naopak, dopustíme ešte väčšiu anarchiu.

    Kolega Hlina možno prekvapil viacerých, tak trošku aj mňa tým relatívne zmierlivým ústretovým, konštruktívnym tónom, čo je, myslím si, v tomto prípade úplne namieste. A prispieva to k tomu, aby sme naozaj presvedčili aj kolegyne a kolegov zo strany SMER, že v tomto prípade nebude žiadnym harakiri, povedal by som, pre nich tento návrh prijať. Je už tak trošku päť minút po dvanástej, ale, ako hovorí ľudová múdrosť, vždy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty a napraviť isté chyby, ktoré sme v nedávnej minulosti v tejto snemovni urobili.

    Viackrát tu bolo zdôvodnené, že ten nedávno prijatý zákon priniesol aj pre samotnú prírodu viac škody ako osohu a krajinu úplne zo zreteľa ochrany vypustil. Takže to sú tie hlavné dva dôvody, pre ktoré sme túto novelu predložili.

    Ja by som ešte zašiel trošku do hlbšej histórie, pretože sme sa ocitli v situácii, že na rozdiel od mnohých iných krajín ako keby sme devalvovali právne normy v tejto oblasti, pričom je to historický paradox, lebo možno mnohí z nás, najmä tí neskôr narodení nevedia, že my sme naozaj, poviem, v oblasti vedeckej vo výskume krajiny patrili pred tridsiatimi a viac rokmi a, samozrejme, aj neskôr, ale najmä v tých začiatkoch, keď sa o krajine z vedeckých pozícií začalo hovoriť na moderných vedeckých pozíciách, naozaj k priekopníkom.

    Dokonca sme mali pracovnú skupinu pre krajinnú syntézu pri Medzinárodnej geografickej únii, teda svetovej organizácii, ktorú Slovensko viedlo. Spomeniem mená ako akademik Mazúr, profesor Drdoš, doktor Urbánek, profesorka Kozová, profesor Oťaheľ a mnohí ďalší, ktorí boli medzinárodnými priekopníkmi v tejto oblasti. A to len som načrel do tej sféry a skupiny vedcov, ktorá mi je najbližšia. Takisto podobné osobnosti pôsobili v lesníckom výskume, v poľnohospodárskom výskume a inde. Takže možno aj z úcty k nim, ktorých časť už aj nežije, by sme mali sa pokúsiť zvrátiť tento nežiaduci trend a urobiť všetko pre to, aby sme, hovorím, aj na ich počesť a na počesť toho, čo všetko urobili pre dobré meno Slovenska vo svete, práve v tejto sfére výskumu a ochrany krajiny, tuná nejaký reparát urobili toho, čo sme urobili zle.

    Takisto v praktickej ochrane prírody a krajiny tu boli skvelé osobnosti ako inžinier Pacanovský, inžinier Hirš, inžinier Marenčák, inžinier Buraľ, inžinier Slávik, našťastie títo dvaja poslední, ktorých spomínam, ešte žijú, ale zase by som mohol pokračovať pre ten fiktívny spor lesníkov a ochranárov, ktorý tu často spomína kolega Janko Mičovský. Je príznačné, že väčšinou tí ľudia, ktorých teraz spomínam, sú profesiou lesníkmi alebo boli lesníkmi. Čiže je to dôkaz aj o tom, že naozaj si vysoko cením ľudí a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí sú niekedy považovaní za akýchsi rivalov u nás ochranárov, čo je, samozrejme, nezmysel.

    Ale čo je možno najdôležitejšie, to je to, že okrem týchto ľudí, ktorí pôsobili predsa len viac či menej mimo sféry alebo dosahu ministerstva životného prostredia, alebo jeho teda predchodcov, keďže ministerstvo sme pred revolúciou nemali, tak aj na samotnom ministerstve a v ním riadených odborných organizáciách máme celý rad schopných krajinárov a krajinárok a oduševnených, ktorí majú pripravené skvelé podklady pre to, aby sa vo veľmi krátkom čase kvalitný zákon o ochrane krajiny dal predložiť. Len treba im vytvoriť adekvátne podmienky a naozaj uznať, že tá ochrana krajiny a udržateľný manažment krajiny sú verejným záujmom, ako sa to deklaruje v rôznych medzinárodných dohovoroch, ku ktorým sme pristúpili, ale aj v rôznych domácich deklaráciách a dokumentoch, čiže naozaj len to, čo je na papieri, preniesť aj do praxe. A ja verím, že v priebehu veľmi krátkeho času sa dá do Národnej rady ten zákon o ochrane krajiny predložiť. Takže nie je to nejaká fantazmagória, že sme prišli s týmto návrhom, je to absolútne reálne, žiaduce. A apelujem na všetkých, ktorí to momentálne majú v rukách, aby tak urobili. Ďakujem ešte raz za vašu aktívnu účasť na rozprave k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne. Ja už to iba minútkou zhrniem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť a požiadať, aby ste svoje ja zamenili za my, občania Slovenskej republiky, ktorí potrebujú mať to životné prostredie a krajinu takú, minimálne ako nám ju nechali naši predkovia, aby sme mali čo nechať ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby sme sa nemuseli hanbiť. A zavŕšim to znova jedným slovenským príslovím, už som ho tu povedal, že: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    Vzhľadom na to, že je 11.58 hodín, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine popoludní pravidelným bodom hodina otázok.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny šestnásť otázok na predsedu vlády a na členov vlády sedemnásť otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek je na zahraničnej pracovnej ceste v Maďarsku. Zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Minister školstva, vedy, výskumu a športu je tiež neprítomný, pán Dušan Čaplovič je na zahraničnej pracovnej ceste v Budapešti. Ale nezastupuje ho nikto, pretože neboli mu položené žiadne otázky. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tiež nemala položené žiadne otázky. A minister obrany Martin Glváč tiež nemal položené žiadne otázky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Skôr, než vám dám slovo, dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som privítala občanov z obce Jablonka, okres Myjava, ktorí sú na balkóne. Vitajte v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • A teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Ľuboša Martináka a znie: „Vážený pán premiér, na nedávnom rokovaní Európskej rady sa hovorilo aj o ekonomických sankciách voči Rusku. Aký je pohľad našej vlády na uvedenú problematiku?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň v dňoch 20. až 21. marca sa predseda vlády Robert Fico zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde okrem tradičných európskych tém bola hlavná pozornosť venovaná situácii na Ukrajine. Ešte predtým 6. 3. 2014 však mimoriadny samit Európskej únie rozhodol, že odpoveďou na ruské kroky voči Ukrajine budú stupňované sankcie. Zároveň rozhodol o aplikovaní prvej fázy sankcií, ktorú tvorilo zrušenie rozhovorov o vízovej liberalizácii a o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom. Deň po referende na Kryme, čo bolo 17. 3. 2014, Rada Európskej únie pre zahraničné veci prikročila k druhej fáze sankcií, keď rozhodla o cestovných obmedzeniach a zmrazeniach aktív 21 osôb zodpovedných za aktivity podkopávajúce alebo ohrozujúce územnú integritu, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Diskusia na rokovaní Európskej rady k Ukrajine teda nadväzovala na spomínaný mimoriadny samit Európskej únie i na uvedené zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci.

    Diskutovalo sa o ďalších krokoch Únie vo vzťahoch s Ruskou federáciou. Okrem politického rozhodnutia zrušiť spoločný samit s Ruskom bola následne na úrovni Rady tiež schválená legislatíva rozširujúca sankčný zoznam o dvanásť osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz udeľovania víz a zmrazenie majetku. Bola dosiahnutá dohoda o zrušení pravidelných schôdzok na najvyššej úrovni členských štátov Únie s Ruskom. Európski lídri tam odolali zatiaľ prijatiu plných hospodárskych sankcií, dohodli sa však, že Európska únia nezostane len pri doterajších sankciách, ale, ak to bude situácia vyžadovať, bude v nich pokračovať. Európska rada potvrdila svoju podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny. Referendum a následné pripojenie Krymu a Sevastopoľa k Rusku považuje za nezákonné a neuzná ho.

    Európska rada tiež vyhlásila, že akékoľvek ďalšie kroky zo strany Ruska vedúce k destabilizácii budú mať ďalekosiahly vplyv na vzájomné ekonomické vzťahy, a tiež že bude nutné pristúpiť k takzvanej tretej fáze sankcií. Hlásime sa k záverom Európskej rady. Nebránime sa diskusii o prípadnej tretej fáze sankcií v prípade, že by sa situácia dramaticky zhoršila. Zmyslom sankcií nie je trestať členské štáty Európskej únie, ale tých, ktorí porušujú medzinárodné právo a narúšajú územnú celistvosť Ukrajiny.

    Pozícia Slovenska je jasná. Rusko prekročilo určitú hranicu, porušilo medzinárodné právo. Veľmi jasne však zdôrazňujeme, že akékoľvek sankcie Únie nemôžu mať negatívnejšie následky pre jednotlivé členské štáty ako pre samotné Rusko. Je viac než zrejmé, že ekonomiky Európskej únie a Ruskej federácie sú vzájomne prepojené. Tento fakt sa plne dotýka aj Slovenska.

    V prípade zavedenia ekonomických sankcií v Únii voči Rusku a prijatia odvetných sankcií môžeme očakávať zníženie výroby v automobilových podnikoch a v podnikoch na výrobu bielej a čiernej techniky. V tovarovej štruktúre slovenského exportu do Ruskej federácie najväčší podiel predstavujú cestné vozidlá v hodnote 1,089 mld. eur, čo predstavuje 42,8 % exportu do Ruskej federácie. Nasledujú stroje, zariadenia na telekomunikáciu, záznam a reprodukciu obrazu a zvuku v hodnote 1,076 mld. eur, čo predstavuje 42,3 % tohto exportu. Ich dopadom by bol nárast nezamestnanosti v regiónoch Slovenskej republiky. Do Ruska vyvážame napríklad okolo štvrť milióna áut ročne, čiže asi pätinu produkcie Slovenska. Najviac postihnutým podnikom v oblasti automobilového priemyslu s negatívnym dopadom na udržanie pracovných miest v regióne by tak bola Kia Motors.

    Prípadné uplatnenie plošných sankcií voči Ruskej federácii by Slovensko negatívne pocítilo aj v oblasti energetiky. Napríklad až 98-percentná je naša závislosť od dodávok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. V zmysle zákona o energetike je stanovená povinnosť pre účastníkov trhu s plynom zabezpečiť dodávky na 30 dní pre priemerný denný objem pre chránených odberateľov. Ďalšími možnosťami na získanie plynu je jeho nákup na spotových trhoch a následná preprava plynu reverznými tokmi. Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, má v zásobníkoch plynu uskladnených pre svojich odberateľov 65 % trhu Slovenskej republiky, približne 800 miliónov metrov kubických, čo predstavuje možnosť zabezpečenia spotreby všetkých kategórií odberateľov na tri až štyri mesiace v závislosti od poveternostných vplyvov. Premiér Robert Fico do Bruselu odcestoval so stanoviskom, že Slovenská republika nemôže súhlasiť s prerušením dodávok plynu, pretože by to znamenalo značné hospodárske straty pre našu krajinu.

    Pokiaľ ide o ropu, tam je situácia veľmi podobná, Slovenská republika vykázala ku dňu 31. 12. 2013 aktuálne zásoby v objeme 136 dní, z čoho by pokryli potrebu ropy núdzové zásoby na 97 dní a komerčné zásoby na 39 dní. Potenciálnym rizikom je aj prípadné nepodpísanie pripravovanej medzivládnej dohody Slovenskej republiky s Ruskou federáciou o dodávkach ropy na obdobie do roku 2025. Podotýkam, že platnosť medzivládnej dohody Slovenska a Ruskej federácie o dodávkach ropy v objeme do 6 miliónov ton ročne vyprší 31. 12. 2014, aktuálne prebiehajú na pracovnej úrovni rokovania o príprave novej rámcovej zmluvy, kde gestorom na slovenskej strane je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Dovoz tejto strategickej suroviny od alternatívnych dodávateľov, napríklad zo Spojených štátov amerických by bol pre nás mimoriadne náročný.

    V prípade zásob jadrového paliva zatiaľ nepredpokladáme prerušenie dodávok, zásoby boli aktuálne doplnené letecky, pre tri reaktorové bloky na jeden rok a v prípade štvrtého reaktora sú zásoby paliva do 9 mesiacov.

    Povedzme si otvorene, akákoľvek ochrana ľudských práv Európskej únie sa končí pri ekonomických záujmoch. Myslíme si, že najväčšie krajný Únie dnes nemajú záujem udeľovať žiadne ekonomické sankcie. Napríklad Francúzsko nepristúpi k ďalším sankciám, ak Rusko bude súhlasiť s otvorenou diskusiou, vyhlásil ešte pred samitom európskych lídrov v Bruseli francúzsky prezident Francois Hollande. Aj my musíme byť veľmi opatrní, pretože Slovensko je mimoriadne citlivé na akékoľvek sankcie ekonomického charakteru vo vzťahu k Ruskej federácii.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa, pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac a otázka znie: „Pán premiér, v júli 2007 ste verejne prisľúbili priame diaľničné spojenie z Bratislavy do Košíc do roku 2010. V roku 2010 musela vaša vláda priznať zlyhanie a určila nový termín plného diaľničného prepojenia východu so západom Slovenska na rok 2012. Je marec 2014 a diaľnica stále nie je dokončená, Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a Košicami bude v prevádzke v roku 2019. Kedy konečne priznáte, že ste opäť zlyhali a diaľnica do Košíc nebude hotová ani do roku 2019?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci, veľmi ma prekvapuje, že kladiete túto otázku práve vy, ktorý ste v rokoch 2010 až 2012 sedeli v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti. Musíte alebo mali by ste vedieť, že práve pôsobenie vášho straníckeho šéfa na pozícii ministra dopravy výrazne zbrzdilo výstavbu diaľnic. Ak hľadáte dôvody, prečo sa dostavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami zdržala, mali by ste ich hľadať vnútri vášho hnutia.

    Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 predpokladal realizáciu chýbajúcich úsekov diaľnice D1 formou verejno-súkromného partnerstva v dvoch balíkoch. Tieto sa však nepodarilo finančne uzatvoriť, došlo k určitému časovému sklzu najmä z dôvodov svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá ohrozila likviditu bánk. A znížila ju tak, že neboli schopné sa angažovať v tomto projekte v danom čase a na chýbajúcich úsekoch boli zrealizované iba takzvané prípravné práce.

    V období, keď viedol rezort dopravy Ján Figeľ, došlo k zániku koncesných zmlúv a bolo rozhodnuté o financovaní týchto chýbajúcich úsekov z eurofondov. Rozhodnutie nerealizovať chýbajúce úseky D1 cez dva balíky PPP projektov sa ukázalo ako nesprávne, najmä pre vzniknutý výrazný časový sklz vo výstavbe.

    Za zrušenie bezproblémového tretieho balíka, ktorý sme zanechali tesne pred podpisom koncesnej zmluvy, nesie plnú zodpovednosť vláda Ivety Radičovej.

    Súčasná vláda bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní fondov Európskej únie po voľbách v roku 2012 a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinula maximálne úsilie pre riešenia na úrovni Európskej komisie a prijala konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov krízového manažmentu, ktorého cieľom je zlepšenie a akcelerácia čerpania eurofondov. Vláda si je vedomá, že využívaním fondov Európskej únie máme významnú možnosť pre zlepšenie infraštruktúry, pretože potreby Slovenska v tejto oblasti nie je možné riešiť zo štátneho rozpočtu. Potrebných diaľničných úsekov však máme viac ako peňazí z eurofondov. Zvolili sme preto verejno-súkromné partnerstvá ako efektívne doplnkové riešenie výstavby ciest, ktoré ju výrazne zrýchľuje.

    Prvým slovenským PPP projektom bol úsek R1 Pribina medzi Nitrou a Banskou Bystricou, pre ktorý sme od vtedajšej opozície zožali veľa kritiky. Uvedený úsek je veľmi vyťažený a pre nás sú podstatné údaje o zvýšení bezpečnosti vodičov a zrýchlení dopravy. V roku 2013 vláda využila priaznivú situáciu na trhu a bankové úvery sme refinancovali projektovými dlhopismi. Touto operáciou sa podarilo ušetriť 144 miliónov eur. Prestížny britský časopis označil tento projekt Pribina R1 za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v Európe.

    Záujem investorov svedčí o tom, že Slovensko je dôveryhodný partner a forma verejno-súkromného partnerstva pri budovaní infraštruktúrnych projektov má u nás budúcnosť.

    Ak prehliadnem sarkastický tón vašej otázky, môžem vám ponúknuť ďalšie fakty.

    Úseky D1 Dubná skala – Turany, Jánovce – Jablonov, prvý úsek, budú sprevádzkované v tomto roku. A úseky D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, a Fričovce – Svinia budú odovzdané v budúcom roku. Ďalej sú v súčasnosti v realizácii úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Hubová – Ivachnová, pri ktorom došlo k ďalšiemu oddialeniu termínu realizácie pre neúmerne dlhý proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby z dôvodov revíznych postupov uchádzačov. Podobné problémy boli aj pri obstaraní zhotoviteľa stavby na úseku D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, zdĺhavé obstarávanie zhotoviteľa stavby aj v prípade úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná skala. Na tomto úseku sa zároveň čaká na usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie z dôvodu rozsudku v prípade kartelovej dohody. Predpoklad začatia realizácie uvedenej stavby je v tomto roku a jej ukončenia je v roku 2019. Pre spresnenie musím dodať, že ide kartelovú dohodu ešte z roku 2005, teda z čias druhej Dzurindovej vlády, ktorej súčasťou bolo aj KDH.

    Pri úseku D1 Prešov-západ – Prešov-juh sa už v súčasnosti pripravuje žiadosť o vydanie stavebného povolenia a súťaž na zhotoviteľa štúdie realizovateľnosti, ktorá je podmienkou pre odôvodnenie financovania z prostriedkov Európskej únie. Predpokladaný termín realizácie je tu stanovený v rokoch 2015 až 2019.

    K oddialeniu realizácie chýbajúceho úseku Turany – Hubová došlo aj z dôvodu že Európska únia v rámci hodnotenia vplyvu stavby diaľnice na územia Natura 2000 požadovala ďalšie posúdenie. V roku 2011 ministerstvo dopravy prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti zadalo spracovanie doplňujúceho posúdenia skutkového stavu rozostavaného projektu a vplyv budúceho kompletného projektu na území Natura 2000. Boli navrhnuté technické opatrenia na zmiernenie vplyvu diaľnice D1 na územia Natura 2000, ktoré boli zapracované a posúdené do komplexného doplňujúceho hodnotenia vplyvu diaľnice D1 Turany – Hubová na územie Natura 2000, ktoré bolo prerokované s Európskou komisiou. Z dôvodu aktivizácie zosuvu v Šútove v blízkosti plánovanej trasy diaľnice v súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť zabezpečuje aktualizáciu technického riešenia diaľnice D1 Turany – Hubová. V rámci nej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času určeného na odpovede predsedu vlády.

  • Pán podpredseda, prepáčte, váš časový limit určený na odpovede predsedu vlády uplynul.

    A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je podpredsedníčky Eriky Jurinovej na ministra životného prostredia Petra Žigu a znie: „Vážený pán minister, podľa informácie na ministerstve životného prostredia je opäť projekt veterných elektrárni, ktoré majú byť stavané v okolí obce Babín. V tejto obci už raz prebehlo referendum o tejto otázke s odmietnutím občanov. Vysvetlite mi, prosím, na základe čoho posudzujete umiestňovanie a kapacitu takýchto projektov. Existuje oficiálny súbor kritérií pre takéto rozhodovanie?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, navrhovateľ, spoločnosť SWWE, predložil vo februári 2010 Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zámer navrhovanej činnosti Veterný park Poľana a Veterný park Babínska hoľa na posúdenie podľa zákona. Podľa zákona je navrhovateľ povinný predložiť takýto zámer, keďže veterné elektrárne bez limitu podliehajú povinnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie.

    Dňa 20. apríla 2010 sa na ministerstve životného prostredia uskutočnilo prerokovanie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, na rokovaní bol odsúhlasený rozsah hodnotenia, ktorý bol následne zaslaný účastníkom konania podľa ustanovení zákona. Zo stanovísk doručených v zámere investora vyplynula potreba v správe o hodnotení podrobnejšie rozpracovať rôzne okruhy otázok súvisiacich s navrhovanou činnosťou (celkovo 27), napríklad zosúladiť navrhovanú činnosť zvyšným územným celkom Žilinského kraja a územnou plánovacou dokumentáciou obce Babín, vykonať posúdenie hlukových pomerov odborne spôsobilou osobou, vykonať prieskum fauny a flóry a podobne.

    Podľa odsúhlaseného rozsahu hodnotenia a prílohy č. 11 zákona navrhovateľ zabezpečí vypracovanie správy o hodnotení. To je ťažisková environmentálna dokumentácia, v rozsahu hodnotenia nebol stanovený časový harmonogram na vypracovanie správy o hodnotí a ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa neeviduje jej predloženie. Pokiaľ k tomu dôjde, bude následne správa o hodnotení rozoslaná všetkým zainteresovaným subjektom na pripomienkovanie.

    Navrhovateľ v ďalšom kroku zabezpečí verejné prerokovanie navrhovanej činnosti v spolupráci s dotknutými obcami, ďalej, vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej ministerstvom životného prostredia. Po doručení odborného posudku príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje záverečné stanovisko. V záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania. Záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je povolením navrhovanej činnosti, ale má odporúčací charakter. V záverečnom stanovisku budú zohľadnené všetky stanoviská oslovených orgánov a verejnosti.

    Na základe uvedených skutočností niet pochýb, že ministerstvo životného prostredia postupovalo podľa uvedeného zákona. Aj v pokračovaní procesu bude dôsledne dodržiavať jeho ustanovenia. Zároveň je možné konštatovať, že ministerstvo životného prostredia v spolupráci s rezortným orgánom, ktorým je v tomto prípade ministerstvo hospodárstva, disponuje dostatočnými skúsenosťami z prechádzajúcich procesov posudzovania veterných elektrární v rámci celej Slovenskej republiky, aby mohlo v záverečnom stanovisku uviesť zdôvodnenie vhodnosti umiestňovania veterných elektrární s dôrazom na environmentálne aspekty, pričom tak ako v predchádzajúcich procesoch posudzovania, aj v tomto bude vychádzať zo širokej bázy údajov, teda stanovísk dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce, širokej verejnosti, odborného posudku hodnotiaceho okrem iného aj kvalitu správy o hodnotení, ktoré sú zároveň dostatočným súborom kritérií vrátane zákonom stanovených pre vydanie environmentálnych záverov.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem sa spýtať, pani podpredsedníčka, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Mňa by zaujímalo, pretože som počula, že vraj mala byť vypracovaná, neviem to presne nazvať, nejaká mapa území, ktoré sú vhodné a nevhodné ako lokality pre veterné elektrárne. Takže na mysli som mala, či nejaký takýto dokument existuje, ktorý v sebe vlastne zahŕňa všetky tie podmienky dôležité na posúdenie.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pýtali ste sa ma, či existuje súbor kritérií pre takéto rozhodovanie. Povedal som vám súbor kritérií, ktorý pre takéto rozhodovanie existuje. Vaša doplňujúca otázka je, či existuje nejaká mapa, ktorá by hovorila o tom, či sú miesta na Slovensku, ktoré sú vhodné pre umiestňovanie takýchto elektrární. Ministerstvo životného prostredia takouto mapou nedisponuje. Skôr by som si myslel, že by to mohla byť otázka na ministra hospodárstva.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juraj Blanár ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Cesta I/65 medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami už dlhšiu dobu obťažuje obyvateľov Turca. Túto betónovú cestu v našom Žilinskom samosprávnom kraji používajú ťažké kamióny obchádzajúce cez okolité obce. Preto vás chcem požiadať, pán minister, o informáciu, v akom štádiu prípravy sa nachádza rekonštrukcia cesty.“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, uvedomujem si problém, ktorý dlhodobo zaťažuje nielen obyvateľov Turca, ale aj všetkých motoristov. Cesta vedúca z Martina do Turčianskych Teplíc, ktorá bola vybudovaná pred viac ako 50 rokmi, je už niekoľko rokov naozaj vo veľmi zlom stave, na cementobetónovom kryte vozovky sa vyskytujú poruchy a dochádza k lámaniu časti betónových dosiek, čo sú v princípe panely historicky, čo má vplyv aj na bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Vzhľadom na obmedzené zdroje v štátnom rozpočte Slovenská správa ciest lokálne opravila úseky s najväčším porušením panelov, rozsiahla a komplexná rekonštrukcia cesty je však pripravovaná zo zdrojov Európskej únie.

    Dňa 6. 3. 2014 bolo vo Vestníku verejného obstarávania zverejnené oznámenie o vyhlásení obstarávania na predmet zákazky rekonštrukcia cesty I/65 Turčianske Teplice – Príbovce v úseku kilometer 113,5 až kilometer 129, vypracovanie dokumentácie pre stavebný zámer, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, autorský dozor a vytyčovacie práce, pričom lehota na predkladanie ponúk je stanovená na 22. 4. 2014. Rekonštruovať sa bude takmer 16 kilometrov cesty od miestnej časti Turčianskych Teplíc Diviaky až po križovatku do Príboviec. Výsledný návrh spôsobu rekonštrukcie tejto cesty bude navrhnutý projektantom na základe diagnostiky, teda posúdenia skutočného stavebnotechnického stavu vozovky a po vyhodnotení podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu. Súčasťou tejto stavby je aj rekonštrukcia piatich mostných objektov. A cesta tak konečne získa parametre štandardnej modernej cesty I. triedy.

    Po spracovaní projektovej dokumentácie, ktorej dodanie predpokladáme na jeseň roku 2014, bude vyhlásené verejné obstarávanie na realizáciu konkrétnych stavebných prác. A tieto by mohli začať v prvom kvartáli v roku 2015, kľúčom je zabezpečenie financovania zo zdrojov Európskej únie, kde sa nám našťastie podarilo vynegeciovať aj alokáciu na rekonštrukcie ciest I. triedy.

    Na rekonštrukciu a modernizáciu ciest I. triedy sa vynakladajú nemalé finančné prostriedky. A je jednoznačne v záujme ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zosúladiť racionálne riešenia, ale, samozrejme, s finančnými možnosťami štátu s dôraznom na potreby rozvoja jednotlivých regiónov. Verím, že plánované investície v Žilinskom samosprávnom kraji prispejú k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy na cestnej sieti a k zlepšeniu dopravnej obsluhy celého vášho regiónu.

    Dovoľte mi spomenúť aj zazmluvnenie eurofondových peňazí, ktoré sú kľúčovým zdrojom financovania všetkých infraštruktúrnych projektov na Slovensku v súčasnosti. Vďaka veľkému úsiliu a vysokému nasadeniu pracovníkov ministerstva sa dnes môžeme pochváliť už stopercentným zazmluvnením operačného programu Doprava, čiže súčasného programového obdobia, aj napriek tomu, že necelé dva roky pred koncom prelomového obdobia sme zdedili zazmluvnenosť na kritickej úrovni, iba 54 %. To znamená aj to okrem iného, že máme stopercentnú zazmluvnenosť. Podarilo sa nám obhájiť viacero veľkých projektov v Bruseli. Čiže dnes môžeme vyhlásiť, že v súčasnosti rozostavané diaľničné úseky aj budú preplatené z európskych fondov, pretože v minulosti tá príprava bola zanedbaná a nikde nebola istota, že aj projekty, ktoré sa už realizovali, budú schválené Komisiou, ergo na záver a na konci dňa aj preplatené. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, ďakujem v prvom rade za odpoveď na moju otázku a popísanie postupnosti krokov, ktoré budú viesť k vyriešeniu tohto problému, ktorý naozaj je veľmi vypuklý.

    A všetky tie kroky, ktoré ste popísali. Myslím si, že obyvatelia práve tejto časti Turca, kde v súčasnosti dochádza kvôli zlému stavu tejto komunikácie k obchádzaniu cez obce ťažkou kamiónovou dopravou, spomeniem obec Príbovce alebo Malý Čepčín, sú naozaj dnes v pozícii strpčujúcej život. A je to hlavne aj zhoršená bezpečnosť. Čiže toto naozaj dobrá správa. A podľa toho, čo som aj porozumel, stopercentné zazmluvnenie určuje aj zároveň veľkú šancu na to, že to bude financované z európskych peňazí, tak tým pádom je už aj zabezpečené financovanie tohto úseku. A pevne verím, že sa podarí možno aj tie práce trošku urýchliť, aby to obstarávanie bolo rýchle, i keď si uvedomujem, že príprava predovšetkým projektovej dokumentácie si vyžaduje svoj čas, ktorý jednoducho sa nedá zmeniť. Takže držím palce správe ciest a rovnako ďakujem aj Slovenskej správe ciest v Bratislave a vám, pán minister, za to, že sa veci pohli dopredu.

  • Ja by som len ešte pripomenul, že faktom nespochybniteľným je, že všetky infraštruktúrne a veľké projekty dnes máme možnosť financovať len vďaka tomu, že máme európske peniaze. A treba si pripomínať, že v minulosti to zazmluvňovanie aj realizácia jednotlivých projektov bola podcenená v zmysle schvaľovania a všetkých schvaľovacích procedúr v rámci Komisie. Často sa stávalo, že niektoré projekty sa realizovali, ale vôbec nebolo isté ich finančné krytie. Toto považujem za veľký nedostatok z minulosti. Preto som rád, že dnes sa nám podarí posúvať tú situáciu výrazným spôsobom dopredu, aby sme mali istotu, že to, čo realizujeme, aj naozaj bude akceptované Komisiou a v konečnom dôsledku aj preplatené.

    A reflexia ešte na tú vašu otázku, keďže sa bavíme o ceste I. triedy. Cesty I. triedy neboli nikdy skutočne prioritou pre Úniu. Čiže aj európske peniaze smerované na cesty I. triedy sa stretávali často s odporom zo strany Komisie. Preto som ja veľmi rád, že v rámci nového operačného programu, operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ sa ráta s cestami I. triedy. A dokonca, viete veľmi dobre, že je to síce v inom operačnom programe, ale sa nám podarilo presadiť aj údržbu a opravy ciest II. a III. triedy.

    Takže budeme sa snažiť procesy urýchliť maximálne, ako sa dá. Faktom zostáva, že to verejné obstarávanie je stále veľkým otáznikom. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juraj Blanár. Je identická s predchádzajúcou, tak predpokladám, že pán poslanec netrvá opäť na odpovedi.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová ministrovi kultúry Slovenskej republiky Marekovi Maďaričovi. Otázka znie: „Pán minister, podľa dostupných správ Slovenská národná knižnica mešká v projekte digitalizácie nášho národného dedičstva. Žiadam vás, aby ste mi odpovedali na otázku, akým spôsobom ministerstvo kultúry kontroluje proces digitalizácie Slovenskej národnej knižnice.“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, aj ministerstvo kultúry považuje tento projekt, ako aj ďalšie projekty digitalizácie kultúrneho dedičstva za mimoriadne významné, a preto realizuje so Slovenskou národnou knižnicou pravidelné tzv. akčné projektové stretnutia, minimálne jedenkrát mesačne. Zároveň je projekt monitorovaný v rámci rezortnej koordinačnej skupiny, ktorá sa stretáva pravidelne kvartálne na úrovni generálnych riaditeľov a projektových manažérov jednotlivých národných projektov OPIS, prioritná os 2, sprostredkovateľský orgán rezortu kultúry pre OPIS zároveň kontroluje každý projekt v zmysle príslušných postupov platných pre štrukturálne fondy, napríklad priebežných monitorovacích správ projekt. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ja sa pýtam preto, pán minister, pretože som si pozrela výročnú správu napríklad z roku 2013 Slovenskej národnej knižnice, z ktorej som sa napríklad dozvedela, že je tam normálne na strane dvadsať napísané, že Slovenská národná knižnica, ja to budem citovať, „odovzdala 20 000 bibliomegadát firme TGM. Neviem, či máte o tomto nejaké informácie. Ale štátna organizácia odovzdáva takýto dosť veľký počet megadát súkromnej firme. Neviem si to vysvetliť. Je to priamo teda v tejto správe. Takže preto som aj chcela vedieť, akým spôsobom kontrolujete tento projekt. Ďakujem vám veľmi pekne za odpoveď, ale chcela by som len upozorniť, že podľa plánu mala Slovenská národná knižnica už stroviť 9 mil. eur na digitalizáciu. A podľa mojich informácií z nich strovila len 2 mil. Je to obrovské, podľa mňa absolútne nedobehnuteľné manko časové, takže robím si už dlhé roky veľkú starosť o tento projekt.

  • Musím to trošku komentovať. Tento projekt, musím to povedať, v dôsledku riadenia bývalým generálnym riaditeľom dostal do omeškania už v počiatočnej fáze, nakoľko sa počas prvých mesiacov od podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vôbec nerealizoval. Neboli pripravené priestory na jeho realizáciu, neboli zakúpené technológie na digitalizáciu, neboli ani len pripravené podklady pre ich obstaranie, neboli prijatí zamestnanci na jeho realizáciu. A myslím si, že práve vďaka krízovému riadeniu zo strany nového vedenia a veľkému nasadeniu zamestnancov Slovenskej národnej knižnice sa projekt na jeseň 2012 úspešne rozbehol a v roku 2013 prešiel komplexnou zmenou, ktorá jeho nastavenie zracionalizovala a zreálnila, čo zabezpečí jeho úspešnú realizáciu.

    V digitalizačnom pracovisku Slovenskej národnej knižnice vo Vrútkach, ktoré je jedným z najlepších na svete, v dvojzmennej prevádzke digitalizuje okolo 60 zamestnancov na dvadsiatich najvýkonnejších profesionálnych automatických aj poloautomatických a manuálnych takisto skeneroch, pričom jeden z nich je na veľkoformátové dokumenty, ako sú napríklad mapy alebo plagáty. Posledné dva poloautomatické V skenery budú dodané v apríli 2014, pričom celkovo sa na projekte podieľa 148 zamestnancov, z toho 113 na plný a 35 na čiastočný úväzok, a bolo vytvorených 107 nových pracovných miest. Vybudovalo sa špičkové dátové centrum s IKT infraštruktúrou projektu. Aktuálne sa obstaráva dobudovanie budovy konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach. V najbližších dňoch bude vyhlásené verejné obstarávanie na rekonštrukciu troch poschodí depozitu sídelnej budovy Slovenskej národnej knižnice. Prebieha dodávka konzervačných technológií, sterilizácia a deacidifikácia pre dokumenty písomného a kultúrneho dedičstva.

    A v krátkom čase sa začne s digitalizáciou archívnych dokumentov, celkovo 1,2 mil. objektov Slovenského národného archívu v Bratislave.

    A čo je podstatné. K dnešnému dňu je zdigitalizovaných viac než 800 000 z 1,2 mil. objektov Slovenskej národnej knižnice, ktoré sa majú v rámci projektu spracovať. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňkákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké opatrenia vykonávate v záujme toho, aby lesné pozemky v katastroch, kde nebola vykonaná ROEP komasácia, nedochádzalo k poškodeniu lesa a vlastníckych práv ich majiteľov?“

    Odpovedať bude podpredseda vlády Ľubomír Vážny.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dovoľujem si vás informovať, že podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) a c) zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre oblasti lesného hospodárstva, pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Tento ústredný orgán je zároveň v rámci existencie integrovanej miestnej štátnej správy podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z. zodpovedným za riadenie a kontrolu štátnej správy vykonávanej okresnými úradmi na predmetných úsekoch. Z uvedeného dôvodu vám odporúčam obrátiť sa s vašou otázkou na ministra vecne príslušného rezortu.

    Zároveň ale sám nie som spokojný s takouto odpoveďou, s tým, že som myslel, že pán minister Jahnátek by vám rád priamo na tú otázku odpovedal, ale je na zahraničnej pracovnej služobnej ceste v Maďarsku. Takže zabezpečím, aby vám odpovedal na to písomnou formou, s tým, že chcem len povedať to, že vláda Slovenskej republiky, čo sa týka ROEP-u alebo reorganizácie a obnovy evidencie pozemkov, si uvedomuje vážnosť situácie. A práve včera vláda svojím uznesením schválila doplnenie financií potrebných na dokončenie ROEP-u na Slovensku. Konkrétne sa jedná o sumu, ktorú zdokladoval úrad katastra v hodnote 3,8 mil. eur, tak aby mohol kontinuálne zabezpečiť tie úlohy, ktoré sú mu pridelené, a aby dokončil tie zazmluvnené vzťahy súvisiace s ROEP-om, ktoré sú, a výsledkom bude, že do konca roku 2015 bude zadefinovaných tých zostávajúcich cirka 220 katastrálnych území na Slovensku a do konca roku 2015 bude ukončený tento dôležitý projekt ROEP, reorganizácia a obnova evidencie pozemkov na Slovensku, pretože spôsobuje nedotiahnutie ROEP-u vážne problémy nielen v lesnom hospodárstve, kde sa pýtate na to vy, ale aj v budovaní infraštruktúry, najmä líniovej. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani podpredsedníčka, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne. Presne s podobnou otázkou som sa aj obrátila aj v tejto hodine otázok na pána ministra Jahnátka. Chcela som vedieť, akým spôsobom sa pričiní naozaj aj polícia alebo tá zložka vnútra pri riešení krádeží z takýchto pozemkov. Ďakujem aj za tú doplňujúcu odpoveď, ktorú ste mi dali.

    S potešením som prijala teda správu, že práve včera vláda schválila doplnenie financií na ukončenie tejto činnosti. A teda už len spolu dúfajme, že do konca roka 2015 sa podarí doriešiť aj tých zostávajúcich 220 katastrálnych území, pretože naozaj mnohí ľudia sa obracajú s tým, že vidia, čo sa robí na ich pozemkoch, ale, bohužiaľ, nemajú "páky" na to, aby tomu pomohli, a nemajú...

  • Reakcia podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho: „Nevedia preukázať svoje vlastníctvo.“

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi a otázka znie: „Vážený pán minister, v ostatných mesiacoch dostávajú stovky občanov od štátom ovládanej spoločnosti Centrálny depozitár cenných papierov, akciová spoločnosť, platobné rozkazy a žaloby. Nimi vymáha Centrálny depozitár cenných papierov od občanov poplatky za vedenie účtu cenných papierov za roky 2008 a 2009. Prečo štátny Fond národného majetku uhrádza poplatky len za tých, ktorí sa svojich cenných papierov zbavia, a nie aj za tých, čo sa z objektívnych príčin cenných papierov zbaviť nemohli? Ako vysvetlí štátom ovládaný Centrálny depozitár cenných papierov výšku poplatku za vedenie účtu, keď pred rokom 2008 bolo vedenie účtu zadarmo? Prečo sa vôbec musia občania zbavovať svojich cenných papierov, len aby ušetrili neobjektívne vyrátané poplatky Centrálnym depozitárom cenných papierov?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister financií.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku.

    Na úvod je potrebné povedať, že štát nie je prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky majoritným vlastníkom Centrálneho depozitára cenných papierov. V súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nie je majetok FNM majetkom štátu. FNM je osobitným zákonom zriadená právnická osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Ministerstvo financií nie je akcionárom centrálneho depozitára, neriadi ho ani nedohliada na jeho činnosť. Cenník schvaľujú orgány depozitára, v ktorých ministerstvo nemá zastúpenie. Dosah na tvorbu cenníka centrálneho depozitára má Fond národného majetku prostredníctvom svojho majoritného podielu v Burze cenných papierov v Bratislave, pretože depozitár je dcérskou spoločnosťou Burzy cenných papierov. Dohľad nad činnosťou depozitára vykonáva Národná banka Slovenska. Ministerstvo financií neriadi činnosť Fondu národného majetku. Proces prevodov cenných papierov bez reálnej hodnoty podľa uváženia ich majiteľa, tzv. bezcenných cenných papierov z kupónovej privatizácie, je určený zákonom, ktorý som tu už menoval a ktorý je v gescii ministerstva hospodárstva.

    Otázke ekonomickej podstaty tvorby cenníka služieb depozitára je potrebné adresovať vecne príslušným osobám. Ministerstvo financií nemôže vstupovať do vzťahov medzi depozitárom a jeho klientmi. Verím však, že možnosť uskutočnenia prevodu cenných papierov, ktoré pre majiteľa nemajú reálnu hodnotu, na Fond národného majetku plní pre občanov prospešnú funkciu.

    Objektívne je potrebné poznamenať, že občania majú aj iné možnosti vedenia účtov cenných papierov aj u členov centrálneho depozitára s rôznou cenovou politikou.

    Zvýšenie efektivity činnosti centrálneho depozitára je jedným z hlavných cieľov pripravovanej koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorú v najbližších dňoch ministerstvo financií predloží na schválenie vláde Slovenskej republiky.

    Ministerstvo financií si uvedomuje, že nevyhnutným predpokladom riešenia súčasného stavu v oblasti evidencie cenných papierov a zúčtovania burzových obchodov je aj doriešenie problematiky evidencie tzv. bezcenných cenných papierov.

    V neposlednom rade nevyhnutným predpokladom efektívneho fungovania depozitára bude aj vyriešenie jeho záväzkov z minulosti.

    Uvedené kroky sú predpokladom na výrazné zníženie poplatkov, ktoré depozitár účtuje účastníkom trhu.

    V koordinácii s ministerstvom spravodlivosti plánujeme pripraviť analýzu príčin vysokého počtu dlhodobo neukončených procesov likvidácie akciových spoločností a fondov z kupónovej privatizácie, ktoré sú jednou z príčin, prečo majú občania evidované na účtoch veľké množstvo akcií bez reálnej hodnoty. Na základe uvedenej analýzy navrhneme aj možné riešenia tejto situácie.

    Tiež dávame do pozornosti legislatívnu iniciatívu nášho rezortu, ktorá už bola predložená do vlády a v ktorej navrhujeme s najskoršou možnou účinnosťou od leta tohto roku zjednodušiť proces prevodov cenných papierov bez reálnej hodnoty na Fond národného majetku, ako aj uľahčiť občanom riešiť situáciu s vysokým počtom cenných papierov, ktoré neboli vyrovnané v rámci dedičských konaní.

    Chcel by som ešte dodať, že s prácou centrálneho depozitára nie sme spokojní ani ako zástupcovia štátu. Ja musím povedať, že ako predstaviteľ ministerstva financií musím poznamenať, že viete, že patrí do našej agendy takisto obsluha verejného dlhu. Emitujeme štátne dlhopisy pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity. Nie je naďalej únosné spolupracovať s naším slovenským depozitárom, ktorý má naozaj, a to vám proste potvrdzujem, absolútne nekonkurenčnú cenovú politiku. Keby ste sa dozvedeli o tom, aké peniaze musí štát platiť za emitovanie štátnych dlhopisov, že tieto ceny sú stonásobne vyššie, ako keby sme takýto dlhopis emitovali v depozitári v Rakúsku alebo v Českej republike, tak by ste pochopili, že týmto spôsobom ďalej nemôžeme ísť.

    Z Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorú naozaj teraz verejne pripomienkujeme, vyplýva, že hodláme ukončiť činnosť centrálneho depozitára, hodláme založiť nového depozitára, veľmi efektívnu organizáciu s oveľa menším počtom zamestnancov, s oveľa lacnejšou prevádzkou, s moderným systémom evidencie cenných papierov, čo bude síce na začiatku predstavovať investíciu, ale čo je ináč nevyhnutná podmienka na to, aby náš kapitálový trh nielen prežíval, ale aj ďalej sa rozvíjal. A, samozrejme, súčasťou tohto projektu bude aj riešenie problémov tejto minulosti z kupónovej privatizácie ako takej. A, samozrejme, pri tomto bude treba aj vyčistiť chliev, dovoľte mi to poznamenať v tomto expresívnom vyjadrení, pretože depozitár je zaťažený desiatkami neefektívnych zmlúv, z ktorých mu vyplývajú záväzky. A ja sa teším na to, keď budeme môcť poznamenať, koľko tých dlhov naozaj je a kto ich bude musieť na konci dňa zaplatiť. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď. V podstate ani nechcem dať ďalšiu otázku, teda pokračovať v tejto téme. Viem, že ľudia z ulice sa veľmi k nej vyjadrujú. A majú pravdu, že je to nejasné a že musia veľa platiť a tak ďalej. Aj oni si všetci kúpili ako ja za tisíc korún vtedy tú knižku a majú aj pekné večné pero. A zo začiatku sme dostávali po sto korún, nejaké tie dividendy. Ale po rokoch to išlo potom do stratena. A dneska mnohí musia platiť 12 eur ročne, ale aj omnoho viacej. Čiže sú o tom ešte ďalšie otázky. Ja sa rozprávam s ľuďmi, ktorí tomu dobre rozumejú. A keď teda budem vidieť, že tých otázok je stále viac a veľa, tak si dovolím ešte interpeláciou sa obrátiť na vás alebo aj na niekoho iného kompetentného. Myslím si, že predsa len ministrovi financií to asi patrí, s cieľom pomôcť ľuďom a pomôcť aj vám, aby ste sa tohto apendixu nejakým spôsobom zbavili alebo to vyriešili. Ďakujem pekne.

  • Ja chcem, pán poslanec, len povedať, že rád prijmem návrh na takúto interpeláciu. A opakujem, nie sme spokojní s fungovaním centrálneho depozitára ani vo vzťahu k bežným klientom z trhu, ani k držiteľom kupónových knižiek a z nich vyplývajúcim niektorým ISIN-om, teda akciám a, samozrejme, ani vo vzťahu k fungovaniu štátu a jeho potrieb. Tie základné princípy zmien, ktoré sú z istého pohľadu revolučné, som vám naznačil. A chcem len povedať, že centrálny depozitár nebude môcť fungovať v tejto podobe ďalej, pretože prestáva plniť svoje funkcie. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juraj Blanár ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi. Otázka znie: „Vláda plánuje použiť na podporu zamestnanosti mladých 200 mil. eur. Pán minister, rád by som sa opýtal na rozdeľovanie, budú tieto prostriedky rozdeľované regionálne alebo aký bude použitý kľúč pri ich alokácii?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, zdroje približne vo výške 200 mil. eur plánujeme vynaložiť na realizáciu osobitných opatrení zameraných výlučne na mladých ľudí vo veku do 25 rokov, respektíve v niektorých prípadoch až do 29 rokov, a to v rámci Akčného plánu Záruky pre mladých. „Záruky pre mladých“ je názov odporúčania Európskej rady z júla minulého roku, ktorou boli členské krajiny vyzvané, aby mladým ľuďom, ktorí nemajú prácu ani nechodia do školy, poskytli jednu z konkrétnych daných služieb, po prvé, zamestnanie, po druhé, ďalšie vzdelávanie, po tretie, rekvalifikáciu, po štvrté, programy pracovnej praxe. Zopakujem, každý mladý človek, ktorý bude evidovaný na úrade práce viac ako štyri mesiace, má garantované, že mu zo strany štátu bude ponúknutá jedna z týchto foriem: zamestnanie, vzdelávanie, rekvalifikácia alebo pracovná prax.

    Za týmto účelom boli prijaté opatrenia v dvoch rovinách.

    Prvá rovina je legislatívna. To znamená, že ideme novelizovať štyri zákony, tri pod gesciou rezortu školstva, kde by som spomenul najvýznamnejší zákon, ktorým je odborné vzdelávanie, to znamená zagarantovať duálny systém vzdelávania. Z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je novela zákona služieb zamestnanosti, kde ideme zakotviť právo na prvé zamestnanie. Spomínané zdroje predstavujú takmer 75 mil. eur zo špeciálnej alokácie, ktorú pre členské krajiny Únie vyčlenila Európska komisia. Ďalších 75 miliónov je spoluúčasť z operačného programu Ľudské zdroje, zvyšok plánujeme vyčleniť zo zdrojov určených na aktívnu politiku zamestnanosti, respektíve zo štátneho rozpočtu. Už charakter štyroch služieb napovedá, že pôjde o zdroje dvoch ministerstiev, to znamená zdroje ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva školstva.

    Pokiaľ ide o projekty, ktoré plánujeme realizovať, ide najmä o tri zásadné iniciatívy, po prvé, podporu zamestnávania mladých ľudí prostredníctvom podpory vytvárania pracovných miest a ich udržania, po druhé, rekvalifikáciu alebo zvýšenie kvalifikácie, no a po tretie, možnosť získania prvých pracovných skúseností prostredníctvom pracovnej praxe alebo absolventskej praxe.

    Ďalšími plánovanými projektmi sú aj personalizované individuálne kariérne poradenstvo, motivácia a zvýšenie atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy, spolupráca so zamestnávateľmi v prepojení na materské firmy v krajinách so systémom odskúšaného duálneho vzdelávania, po ďalšie, podpora podnikania samostatnej zárobkovej činnosti mladých ľudí, ďalej, rozvoj kompetencií mladých ľudí pre trh práce prostredníctvom neformálneho vzdelávania. Po ďalšie je to kariérne poradenstvo na stredných školách v súlade s potrebami a vývojom na trhu práce. No a v neposlednom rade je to aj pomoc a podpora mladým z marginalizovaných rómskych komunít pri ich aktívnom spoločenskom začlenení.

    Akčný plán záruk schválila začiatkom tohto roku vláda a spoločným vyhlásením ho podporila aj Rada solidarity a rozvoja.

    Ani kvalitné zamestnanie, ani programy pracovnej praxe, ale napokon ani vzdelávanie zodpovedajúce potrebám pracovného trhu nemôžu garantovať, ak nebudeme predovšetkým spolupracovať so zamestnávateľmi, ale aj s odbormi či jednotlivými samosprávami. Preto sme vytvorili Spoločný koordinačný výbor, v ktorom majú títo sociálni partneri zastúpenie a ktorý poskytuje stálu platformu na takúto spoluprácu. Záruky pre mladých stanovujú pomerne presný rámec, ktorý žiadna členská krajina nesmie prekročiť, ale spoločný koordinačný výbor zabezpečí, že pri konkrétnych projektoch vždy zohľadníme reálne potreby a možnosti, a to aj s konkrétnym prihliadnutím na konkrétne regióny.

    Vážený pán poslanec, regionálne prostriedky na záruky pre mladých rozdeľovať nebudeme, skôr počítame s realizáciou národných projektov. Ale na druhej strane ich budeme realizovať zväčša prostredníctvom regionálnych či miestnych subjektov, a to, či už pôjde o úrady práce alebo o komunitné centrá, prípadne stredné školy alebo samosprávy. Aj pri nastavovaní podmienok budeme zvýhodňovať regióny s vyššou mierou nezamestnanosti mladých. Veď podobne to robíme aj pri niektorých príspevkoch, napríklad príspevku na začatie živnostenského podnikania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

    Nezamestnanosť mladých nie je pre vládu Roberta Fica nejakou imaginárnou hrozbou budúcnosti, ale skutočným problémom dneška, a to aj napriek tomu, že v minulom roku sa nám podarilo minimálne znížiť nezamestnanosť mladých ľudí vo veku do 29 rokov, ale aj tak stále predstavuje hrozivých 31 %.

    Ubezpečujem vás, že tak ako sme už vlani pri novele zákona o službách zamestnanosti posilnili regionálne rozhodovanie, budeme brať regionálne potreby do úvahy aj v prípade realizácie záruk pre mladých. A budem rád, ak budem môcť v týchto súvislostiach spolupracovať s predstaviteľmi regionálnej, ale aj miestnej samosprávy. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Prosím, zapnite pána poslanca Blanára.

  • Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď a aj za vysvetlenie, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky prideľujú, pretože ten rámec je známy. A tu chcem aj povedať, že pre prerozdeľovanie v rámci regiónov sú samosprávy pripravené na to, aby boli nápomocné, tak, aby čo najväčšie percento tých oprávnených mladých ľudí, ktorí môžu čerpať práve takto podporu, mohli túto podporu aj dostať. Mám skúsenosti priamo z kraja v Žiline, že veľmi je to pozitívne vnímané. A to, čo je podľa môjho názoru veľmi dôležité rovnako, je, že sa európske finančné prostriedky využívajú aj na podporu práve mladých ľudí, pretože toto je beh na dlhé trate. A my si to uvedomujeme aj v krajskej samospráve, lebo sme zodpovední napríklad za stredné školstvo. A ho nastavujeme tak, aby sme našich absolventov neposielali na úrady práce, ale pre konkrétnych zamestnávateľov, ktorí ich potrebujú. A toto je aj určitá možnosť premostenia pre týchto zamestnávateľov, ale aj pre mladých ľudí. Takže ďakujem za túto odpoveď a sme pripravení, aj za samosprávu týmto hovorím, aby sme mohli aktívne pristupovať pri využívaní týchto finančných prostriedkov na podporu mladých nezamestnaných v našom kraji. Ďakujem.

  • Pán poslanec, regionálna samospráva je veľmi dôležitý subjekt pri realizácii systémových opatrení, ktoré súvisia, hlavne k mladým ľuďom, pretože ako zriaďovateľ stredných škôl je veľmi dôležité, aby nastavovala učebné odbory, o ktoré je na trhu záujem. Nie náhodou som pripravil projekt, ktorý je už momentálne v realizácii. A Ústredie práce bude pravidelne štvrťročne poskytovať samosprávnym krajom informácie o reálnych potrebách trhu práce, aby ste podľa toho vedeli správne nastaviť vzdelávanie na príslušný kalendárny školský rok. Sľubujeme si od toho, že by sa mali vzdelávať v prvom rade také odbory, o ktoré je na trhu práce záujem. Takže tá spolupráca s regionálnou samosprávou je a bude aj z hľadiska systémových riešení celkom iste veľmi vážna. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani podpredsedníčka Erika Jurinová ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: „Vážený pán minister, aké opatrenia vykonávate v záujme toho, aby na lesných pozemkoch v katastroch, kde nebola vykonaná komasácia, ROEP, respektíve pozemkové úpravy, nedochádzalo k poškodeniu lesa, vlastníckych práv ich majiteľov. V tejto súvislosti ma zaujíma, či je stanovený časový limit a financie pre ukončenie tohto procesu.“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vystúpim za pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Vážená pani podpredsedníčka, proces vyhotovovania registrov obnovenej evidencie pozemkov je vo fáze ukončovania. Vo vláde bola 26. 3. 2014 schválená Analýza potrieb finančného zabezpečenia krytia nákladov spojených s vykonaním, respektíve dokončením registrov v 296 katastrálnych územiach, Slovensko má 3 559 katastrálnych území, tak, aby bol dodržaný termín ukončenia tohto procesu do roku 2015. Projekty pozemkových úprav, komasácie, sú časovo a finančne náročnejšie na ich vykonávanie, preto horizont ich uskutočnenia je nepredvídateľný a ich tempo závisí od pridelenia potrebného objemu finančných prostriedkov. Z celkového počtu katastrálnych území 3 559 prebieha konanie v 424 katastrálnych územiach ukončených a do katastra nehnuteľností zapísaných je 253 projektov.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem.

    Pani podpredsedníčka, máte doplňujúcu otázku? Ďakujem.

    Zostáva nám 54 sekúnd.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juraj Blanár. Predpokladám, že pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny nestihne na ňu odpovedať. Skúsim ju aspoň prečítať: „V januári sa v Žiline uskutočnila odborná konferencia Zväzu poskytovateľov sociálnych vecí Slovenskej republiky. Jednou z hlavných úloh pre nasledujúce obdobie je lepšie charakterizovanie vzájomnej prepojenosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. A preto mi dovoľte, pán minister, opýtať sa, aký je postoj vlády Slovenskej republiky k zapojeniu zdravotných poisťovní do sociálneho systému.“

    Predpokladám, že pán minister to nestihne v tomto časovom limite a určite odpovie pánovi poslancovi.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže to preberú osobne. Ďakujem.

    Kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul a končím tento bod programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie poslancov.

    Predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o týchto bodoch programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Miroslava Lajčáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomného podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra zastupuje podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka zastupuje minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú zastupuje minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Ministra kultúry Mareka Maďariča zastupuje minister obrany Martin Glváč. Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča zastupuje minister obrany Martin Glváč. Ministra životného prostredia Petra Žigu zastupuje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Ministra spravodlivosti Tomáša Boreca zastupuje minister obrany Martin Glváč. A ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera zastupuje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Otváram teda bod

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republikydo 20. februára 2014 (tlač 869).

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 869 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Ján Mičovský, z klubu OĽaNO, Mikuláš Huba, rovnako z klubu OĽaNO, ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Alojz Hlina, pán poslanec Martin Fronc z klubu KDH a pán poslanec Arpád Érsek z klubu strany MOST – HÍD.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, hostia, vyjadrím sa k odpovedi na svoju interpeláciu, ktorú som predložil listom z 11. februára 2014 pánovi ministrovi spravodlivosti Borecovi, a najmä k odpovedi, ktorú som z ministerstva spravodlivosti od pána ministra obdržal pod číslom 34139/2014-151 datovanú 7. marca tohto roku.

    Dovolím si v tejto súvislosti najprv predniesť samotný text interpelácie, na ktorú som dostal odpoveď, je to text, ktorým už v podstate druhýkrát otvárame otázku 15-ročného problému Slanských lesov, problému, ktorý, domnievam sa, nemá obdobu nielen v slovenskom lesníctve, ale ani v slovenskej spravodlivosti, aj keď možno v tomto prípade by sa dalo povedať, že Božie mlyny melú pomaly, ale raz sa k niečomu domelú. No možnože sme sa dostali na nejakú polcestu. Vyplynulo z toho, ako budeme môcť posúdiť odpoveď, o ktorej chcem hovoriť.

    Takže najprv samotný text interpelácie Slanské lesy, nazvime ho číslo 2.

    Vážený pán minister, v novodobom dedičstve bremená bied, ktoré ťažia Slovensko, nachádzame aj prípad Slanských lesov. Podstata tohto sporu začatého v roku 1998 spočíva v tom, že občania tejto krajiny majú byť na základe pochybného príbehu ľúbostnej avantúry grófa Károlyiho chudobnejší o 64 miliónov eur. Ide o sumu, ktorá vyjadruje úradnú cenu 6 600 ha štátnych lesov v okolí Slanca, ktoré sú predmetom tejto veľkorozmernej lúpeže.

    Týmito slovami som začal interpeláciu, ktorú som vám adresoval v októbri minulého roka. Odvtedy sa situácia výrazne zmenila. Krajský súd v Banskej Bystrici po neuveriteľných pätnástich rokoch rozhodol, že lesný majetok patrí štátu a občania okradnutí nebudú. Uznávam, že ani vy ako minister spravodlivosti nesmiete zasahovať do priebehu súdneho konania, no napriek tomu by som rád našiel v tomto zásadnom zvrate dôvod na vyslovenie vďaky, a to bez toho, aby som domýšľavo uvažoval nad tým, aký vplyv mohla mať moja interpelácia. Verte, pán minister, že tak rád aj urobím, pretože vaša bezprostredná reakcia, nasledovná oficiálna odpoveď a najmä vývoj prípadu ma utvrdzujú v tom, že ste konali ako človek, ktorý si uvedomuje, že politická funkcia má svoje aj odborné, aj etické dimenzie. Ale...

    Na to, aby som mohol s plnou vážnosťou a úprimne vysloviť svoje poďakovanie, je dôležité, aby bohyňa Justícia mečom sekla, a to presne ešte raz. Okrem majetkovoprávneho sporu totiž prebieha aj spor trestnoprávny, ktorý mal posunúť vinu osnovateľov veľkého slanského podvodu. Súd sa však v tejto veci 5. decembra 2013 prekvapivo rozhodol konanie zastaviť s odôvodnením, čujme, že po pätnástich rokoch vyšetrovania by verdikt mohol poškodiť ľudské práva obvinených. Takéto rozhodnutie prichádza po tom, čo sa tristné vyšetrovanie priblížilo k záveru, pričom bolo možné predpokladať s pravdepodobnosťou blížiacej sa k istote, že podozriví konali s jasným úmyslom podvodu. O to, že proces trval neuveriteľných 15 rokov, čo má byť teraz hlavným dôvodom zastavenia súdneho konania, sa pričinili nemalým dielom práve obvinení využívajúc na oddialenie ukončenia súdu všetky možnosti. Toto súd pri svojom výroku nezobral do úvahy? Alebo sa o takúto podivnú právnu humánnosť pričinili tí mocní ľudia, a to aj z prostredia justície, ktorí sa stretávali v Slanských lesoch pri veľkopanských poľovačkách?

    Vážený pán minister, tomuto príbehu nechýba oproti románovým takmer nič. Máme tu grófa a jeho tajné vzplanutie k slúžke, máme tu kráľovský dar ešte nenarodenej dcére, máme tu čarovné objavenie sa miliardového dedičstva po desaťročiach mlčania, máme tu, žiaľ, aj krv, pretože jeden z dôležitých svedkov zahynul na poľovačke za divných okolností, no máme tu aj odvážneho bojovníka, lesníka, Pavla Jakaba, ktorý roky statočne bojuje za pravdu s nasadením oveľa väčším, ako by sa od radového štátneho zamestnanca čakalo, a máme tu aj dvižného ministra, ktorý sa rozhodol do veci vniesť dôležitý impulz, no a napokon tu máme aj prekvapivý záver súdu, ktorý už takmer usvedčeným vinníkom umožní beztrestne uniknúť. Tento záver by bolo možné v románe považovať za celkom dobrý nápad, pretože by ho posunul do filozofickej roviny s otvoreným koncom, no my sledujeme príbeh, ktorý napísal život, a v takom sa žiada, aby nečestní za svoje činy pykali, a to hoc aj neskoro ako nikdy. V opačnom prípade by si občania mohli urobiť nesprávny logický záver, že ak prestúpia medze zákona, stačí im naťahovať čas a získajú beztrestnosť.

    Rezort spravodlivosti má teraz v rukách významnú šancu premeniť takmer románový príbeh Slanských lesov na dôležité poučenie, ktoré nám všetkým pripomenie, že zlé skutky napokon vždy stihne trest. Pre morálnu obrodu krajiny je potrebné, aby sa táto príčinná súvislosť potvrdila aj v tomto prípade. Som si vedomý toho, že ani vy, ani táto interpelácia výrok nezávislého súdu neovplyvní, no ak to bude výrok oslobodzujúci podozrivých, nik nezabráni občanom v upevnení presvedčenia, že pani Justícia si pred tým, ako sekne mečom, dá občas na chvíľu šatku dole, aby lepšie videla nielen argumenty na miskách váh spravodlivosti, ale aj to, koľko strieborných je v mešci.

    Vážený pán minister, dohliadnite, prosím, na spravodlivé ukončenie 15-ročného sporu, pretože ja vám chcem naozaj poďakovať.

    Toľko text interpelácie, na ktorú som dostal odpoveď.

    Chcem v pôvode potvrdiť moje poďakovanie pánovi ministrovi Borecovi za to, že po 15 rokoch, dá sa povedať, v bezprostrednom kontakte na to, ako som ho oslovil svojou prvou interpeláciou, naozaj nabralo možno nečakaný, ale tak kýžený spôsob riešenia, že veci sa pohli. Tak ako som to priznal v tomto texte, nemyslím si, že je to zásluha mojej interpelácie alebo že pán minister jednoznačne si povedal, že, hop, tak to ide vyriešiť. Ale verím, že nie je možné spochybniť, že pán minister naozaj nad textom mojej interpelácie sa zamyslel a zvážil kroky, ktoré mu ako ministrovi z toho vyplývajú. A to, že tie Božie mlyny domleli v tomto prípade aspoň v tej časti tohto sporu, ktorý je majetkovoprávny, a priznali vlastníctvo Slovenskej republike, keď 15 rokov sa čvirikalo o tom, že sa to nikdy nemôže stať, je naozaj jeho zásluha. A ja si myslím, že tento pult je aj na to, aby sme aj v prípadoch, ako je tento, možno nie tak úplne obvyklý, jasne povedali, že je dobré, keď ministri venujú pozornosť konkrétnym prípadom aj takýmto spôsobom, ktorý im umožňuje ich vysoké postavenie vysokého štátneho úradníka.

    Ale poďme teraz k tomu, čo mi odpovedal pán minister na túto druhú časť, na tú časť, ktorá je trestnoprávnou časťou tohto sporu, kde sa dočkávame veľmi paradoxného vyústenia súdneho rozhodnutia, že síce bol to pekný podvod a naozaj tie lesy patria štátu a 15 rokov teda to trvalo, ale už to tak je, a vieme o tom, ale tí, ktorí sa pričinili, že vôbec 15 rokov sa museli desiatky, stovky ľudí zaoberať týmto procesom, ktorí zjavne konali účelne a zištne, tak by mali byť omilostení. A, pozor, dôvod je veľmi elegantný, bolo by im poškodené na ich ľudských právach, lebo po toľkých rokoch by už to bolo veľmi traumatizujúce, keby sme ich chceli za to aj v trestnoprávnom spore postihnúť. Ja nespochybňujem, že niečo také zrejme právny systém pozná a že vždy v prípade pochybností v prospech podozrivého treba hľadať možnosti, len som presvedčený, že takéto rozhodnutie nie je možné vysvetliť dostatočne bez toho, aby naozaj aj ten občan, ktorý nemá právne vedomie, aj ten lesník, ktorý to sledoval a mal pocit, že to nikdy neskončí, pochopil, prečo osnovatelia takéhoto podvodu, ľudia s relatívne vysokým vzdelaním a ľudia rozhľadení, ľudia, ktorí veľmi pravdepodobne konali zištne, majú byť omilostení, nie kvôli tomu, že nič nepekné neurobili, ale kvôli tomu, že sa 15 rokov prípad vliekol a oni už akosi nemajú dostatok síl, aby mohli ešte byť za to aj potrestaní, aj keď je úplne jasné, že desiatky prípadov odročení, nemocí a neúčastí boli spôsobené práve aktérmi tohto podvodu. Takže na jednej strane je veľké ďakujem, že je možné oznámiť lesníkom, a nielen lesníkom, ale predovšetkým občanom Slovenskej republiky, že Slanské lesy v hodnote 64 miliónov eur sú predsa len štátne a občania ich budú môcť naďalej užívať v súlade s ich podstatou. Na druhej strane je otázka, či je to v poriadku takýto trest v prípade trestnoprávneho sporu, ktorý by mal možno nie s krvou v očiach, ale aspoň s istým morálnym apelom povedať všetkým: „Dôjde na vás, nerobte podvody, trvalo to 15 rokov, zistili sme, aká je pravda. A tí, ktorí chceli okrádať a podvádzať, budú si môcť a musieť svoj trest nejakým spôsobom aj odpykať.“

    V tej odpovedi mi vlastne pán minister hovorí asi nasledovné, čo teda môžem aj odobriť, že on nemá v tejto fáze možnosť do sporu zasiahnuť, pretože je pravda, že jedna zo strán, a to Lesy Slovenskej republiky, sa odvolala voči takémuto postupu, podala sťažnosť na takéto rozhodnutie a tým pádom to krajský súd odstúpil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. To znamená, áno, pán minister naozaj v tejto chvíli, hoc by to mohol aj neviem ako chcel urobiť, nemôže do otvoreného procesu nijako zasiahnuť. Je to tak v poriadku a správne, pretože je to politik a súdna moc je nezávislá. Ale ak teda existuje takáto možnosť, o ktorej sme rozprávali veľmi podrobne práve v súvislosti s pánom ministrom Borecom, že existuje inštitút dovolania a že pán minister ho využíva práve v takých súvislostiach, keď vznikajú pochybnosti o tom, či nebola niektorá zo strán sporu poškodená, nezáleží na tom, ktorá to bola, či vinník, či žalobca, tak on má v rukách silný inštitút a nástroj dovolania. Opäť je to čaro nechceného. Opäť je to čaro tých súvislostí, ktoré niekedy nezrežíruje nikto iný, len život to tak dokáže zariadiť. Ak teda nás tu pán minister presviedčal teraz doslova pre niekoľkými desiatkami hodín o tom, že vždy, keď vzniká pochybnosť o tom, že by mohol byť niektorý účastník sporu poškodený na svojich právach, tak on je práve ten, ktorý z opatrnosti, to slovo tu zaznievalo veľakrát, používa inštitút dovolania. Urobil to tak tých 34-krát, vo väčšine má podozrenia, že ide o procesné pochybenia, niekedy aj dôkazová núdza bola predmetom jeho dovolania.

    Takže nič iné mi neostáva, len uznať, že v tejto fáze pán minister napísal to, čo napísať mohol a mal, moje poďakovanie na 50 % potvrdzujem, lebo majetok je už v poriadku, už sa ide len o tých druhých 50 %, aby boli v poriadku aj tí, ktorí chceli o tento majetok štát pripraviť, a preto vyjadrujem nádej, že možno už nebude potrebná interpelácia číslo 3 v kauze Štátnych lesov Slanské lesy, ale bude stačiť si vypočuť len to vtedy, ak by náhodou tá sťažnosť bola zamietnutá. A tým pádom by bolo potvrdené, že domnelí páchatelia sú oslobodení len kvôli tomu, že by mohli byť traumatizovaní a upieraná by im bola nejaká ich právna hladina na ich právach, takže nemôžu byť už za to odsúdení. Takže v takomto prípade ak by len táto argumentácia mala byť použitá pre ich oslobodenie, že pán minister nájde dôvod na to, aby bol ľudsky prekvapený a profesionálne znepokojený a kvôli opatrnosti aby sa nestala chyba, aby dal dovolanie v tejto záležitosti s tým, že žiada takéto konanie preveriť, chcem veriť, že to nebude nutné a že dovolanie v tomto prípade pán minister dať nebude musieť.

    Takže to je toľko k tejto interpelácii s tým, že asi patrí ešte medzi moje povinnosti oznámiť, či žiadam, aby sa hlasovalo o nespokojnosti s odpoveďou. Moja odpoveď je nie, v tejto fáze ju nežiadam v tejto chvíli. S dôverou sa pozerám na to, že slovenské súdnictvo bez toho, aby minister spravodlivosti do toho musel zasahovať, zváži, že to pôsobí trocha úsmevne až nezmyselne, aby takíto ľudia boli oslobodení, a že sťažnosť, ktorú podali Lesy Slovenskej republiky bude vypočutá a naozaj bude obnovené konanie aj v tejto oblasti. V opačnom prípade, ak by sme v tejto kauze, ktorá naozaj nie je bežná, ustúpili a povedali, že teda predsa len nie je možné dosiahnuť spravodlivosť voči páchateľom, tak potom sa obávam, že veľká téma, ktorá zaznieva v tejto sieni, téma oživenia zdravej krvi v súdnictve Slovenskej republiky by bola len prázdnym hromadením slov, pretože toto je práve to, o čom sa dá domnievať, že je to potrebné jasne zodpovedať, aby sme potvrdili dobrý úmysel, že chceme, a dokonca našli na to zhodu opozičné aj vládne strany alebo vládna strana s jednou opozičnou stranou a s podporou ďalších strán, aby to súdnictvo sa zlepšilo. Nuž ak to chceme, máme skvelú možnosť, aby sme to dokázali aj na prípade Slanských lesov. Ďakujem.

  • Aj my ďakujeme, pán poslanec.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Mikulášovi Hubovi.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, do zoznamu odpovedí sa dostali len štyri odpovede na moje interpelácie podané do 20. februára 2014, v skutočnosti ich bolo o niečo viac, ale k tým sa dostaneme nabudúce. Budem teda reagovať len na písomné odpovede uvedené pod bodmi 27, 28 a 29, ako aj pod bodom 53. Prvé tri z týchto interpelácií sa týkali kauzy nelegálnych výrubov lesa na bratislavskej Kolibe. V tejto súvislosti som sa sériou otázok obrátil na šéfov príslušných rezortov, do kompetencie ktorých táto problematika nejakým spôsobom patrí. V logickom či chronologickom poradí to boli páni ministri Jahnátek, keďže v rámci pôsobnosti jeho rezortu k zámenám pozemkov došlo, potom to bol pán minister Žiga, do kompetencie ktorého patrí ochrana prírody a krajiny, ako aj také zložky, ako je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky či Slovenská inšpekcia životného prostredia a v rámci nej inšpekcia ochrany prírody. No a napokon to bol pán minister a zároveň podpredseda vlády Kaliňák vzhľadom na to, že pretrváva nejasnosť o tom, ako mali privolaní príslušníci Policajného zboru v tejto kauze konať.

    Ak sa pozrieme na odpovede interpelovaných členov vlády, naplnia nás nejednoznačným dojmom. Po takpovediac formálnej stránke by sa odpovede dali označiť za vcelku uspokojivé, lebo sa z nich človek v skutočnosti dozvie väčšinu toho, na čo sa pýtal. Ale keďže zmysel interpelácií aspoň v mojom ponímaní je niečo viac, ako len dozvedieť sa strohé fakty, na ktoré sa pýtam, chcem aj poodhaliť motívy, ktoré k spoločensky nežiaducej činnosti viedli, ako aj to, či sa príslušný rezort v danej kauze správal adekvátne, ale napokon, ba najmä docieliť stav, aby sa podobné nežiaduce javy v budúcnosti neopakovali. Inými slovami, mojou možno neskromnou ambíciou je prispieť interpeláciou k tomu, aby sme spoločnými silami sa pokúsili daný problém riešiť, a to nielen smerom dozadu, ale najmä smerom dopredu, teda v rovine preventívnej.

    No a keď použijeme takúto trošku náročnejšiu optiku a pôjdeme po rade, po rade teda interpelovaných členov vlády, ako som ich spomínal, tak v prípade pána ministra Jahnátka, ma znepokojilo to, že mi potvrdil, že k podobným zámenám pozemkov ako na Kolibe, došlo aj na iných miestach v Bratislave a jej okolí, pričom z jeho odpovede mi jasne nevyplynulo, že sa scenár z kauzy Koliba nebude na týchto iných miestach opakovať. A myslím, že uznáte, že to je dôvod na dosť vážne znepokojenie.

    Od pána ministra Žigu som sa dozvedel, že, ak som teda správne pochopil jeho odpoveď, len dosiaľ vyčíslená spoločenská hodnota škôd spôsobených výrubom je 560 921 eur a zároveň že najvyšší možný sankčný postih, ktorý podľa § 92 príslušného zákona možno páchateľovi uložiť, je smiešnych 9 958 eur, teda takmer 60-násobne menej, ako je len dosiaľ vyčíslená spoločenská škoda do toho 20. februára, alebo neviem presne, z ktorého dňa je teda tá odpoveď.

    V závere svojej interpelácie som sa pána ministra pýtal, či aj pod dojmom podobných káuz neuvažuje o takej novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá by opätovne sprísnila režim ochrany hodnotnej zelene a sankcie za jej nelegálny výrub, na čo som dostal značne neurčitú odpoveď, že ministerstvo životného prostredia v súčasnosti pozorne sleduje a vyhodnocuje uplatňovanie novelizovaného znenia zákona v praxi. Keby ma pán minister navštívil hoci u nás na výbore, tak by som mu v priebehu desiatich minút poskytol toľko dôkazov, že spomínané uplatňovanie novelizovaného znenia zákona v praxi spôsobuje v slovenskej krajine hotovú spúšť, že by mohol obratom a s čistým svedomím pristúpiť ku mnou navrhovaným opatreniam. Má však šancu urobiť tak aj dnes, práve teraz, ak bude odporúčať poslancom a poslankyniam za SMER – SD, aby podporili mnou navrhnutú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej prijatie v podstate teda by okrem iného spôsobilo aj to, čo som mu odporúčal vo svojej interpelácii.

    Súvis medzi tou nešťastnou vlaňajšou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny a výrubmi na Kolibe vidím aj v tom, že došlo k prvému veľkému výrubu tesne po schválení inkriminovanej novely zákona vo vláde Slovenskej republiky a k druhému tesne po jej schválení v Národnej rade.

    Čo sa týka odpovede pána ministra Kaliňáka, opakovane v nej konštatuje, že policajné orgány výrubu nezabránili preto, lebo páchateľ sa preukázal sfalšovaným povolením. Očití svedkovia tvrdia niečo iné, že policajti boli upozornení na to, že chýba povolenie vecne a územne príslušnej mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, ktorá ako jediná mohla právoplatne výrub povoliť, ale tak neurobila. Aj keby sme pripustili, že sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu a nepokračovali by sme v úvahe týmto smerom, ako to v skutočnosti teda bolo, aj tak je nepochopiteľné, že sa ani po niekoľkých mesiacoch nepodarilo vypátrať, kto je za údajné sfalšovanie povolenia zodpovedný. Moja laická predstava je, že to je činnosť maximálne na týždeň, a nie na niekoľko mesiacov.

    Oceňujem, že sa pán minister osobne stretol s aktivistami, ktorí sa v kauze angažujú v prospech prírody a životného prostredia. Oceňujem aj vcelku razantné vyhlásenie po tomto stretnutí, z ktorého sa mohlo zdať, že sa podobné skutky už naozaj nebudú opakovať. Ale iróniou osudu je, že vo výruboch na Kolibe sa pokračovalo deň či dva po tomto jeho vyhlásení.

    Ak mám teda zhrnúť môj výsledný dojem z odpovedí na moje otázky týkajúce sa široko medializovanej kauzy Koliba, nie je dobrý, už aj preto, lebo nedáva záruky do budúcnosti, že sa niečo podobné nebude opakovať. A zvlášť to hrozí na miestach, ktoré nie sú na rozdiel od Koliby takpovediac na dohľad z Úradu vlády, ale sú lokalizované niekde pánubohu za chrbtom.

    A z týchto dôvodov nemôžem, žiaľ, vysloviť spokojnosť s odpoveďami na tieto moje prvé tri spomínané interpelácie.

    Poslednú interpeláciu som adresoval pánovi ministrovi Žigovi. A týkala sa tzv. energetického zhodnocovania plastov v Zlatých Moravciach. Už samotné používanie pojmov energetické zhodnocovanie, hoci ide o bohapusté spaľovanie niečoho, samozrejme, aj za vzniku energie, je, mierne povedané, frustrujúce, ale, dobre, sú na iné fóra tieto úvahy, budem sa držať témy.

    Z tej odpovede pána ministra mi vyplýva taký značne nejednoznačný záver, že síce ministerstvo nepovažuje zámer spaľovať alebo zhodnocovať plasty na našom území, najmä keď ide o veľké množstvo plastov, dokonca z dovozu, z Talianska, za žiaduci, ale zároveň nemá kompetenciu zamietnuť predloženiu zámeru na posúdenie.

    Podľa mňa ak je ministerstvo presvedčené, že takáto prevádzka je na Slovensku vyslovene nežiaduca, a veľmi sú o tom presvedčení najmä obyvatelia dotknutého regiónu, ale myslím si, že ministerstvo by mohlo ich obavy v tomto prípade zdieľať, malo by mať nástroje či páky na to, aby takejto investícii jednoznačne zabránili a ani nespúšťali prácny proces posudzovania vplyvov takejto investície na životné prostredie. Ak by sme totiž prijali logiku, ktorú vo svojej odpovedi predkladá pán minister, potom by sme s trochou nadsázky mohli prácne posudzovať aj zámer napr. vyhodiť Bratislavu do povetria a vybudovať na území takto vzniknutom jednu obrovskú skládku odpadov pre, povedzme, celú Európsku úniu. Je to síce nadsázka, ale ja som presvedčený, že je to úvaha z tej istej kategórie alebo s použitím tej istej logiky, akú som sa dozvedel z odpovede pána ministra.

    Čiže z uvedených dôvodov žiadam, aby sme o odpovediach pod číslami 27, 28, 29, ako aj 53 hlasovali, lebo ich považujem za neuspokojivé. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení predstavitelia vlády, dovoľte mi vystúpiť v bode odpovede na písomné interpelácie. K tomu ešte uvediem, my sme tu mali dosť dlhú diskusiu o ústave, do ústavy, teda to tak vyzerá, dostaneme pre niekoho nepodstatné, pre niekoho podstatné dve vety. Ale v ústave je aj napísaná interpelácia a povinnosť odpovedať. A tieto veci sú tam definované. A hovorí to o určitej úcte. V zásade poviem otvorene, že som to čakal, že to takto dopadne. Máme pätnásť členov vlády, dneska si už dali pozor, dneska sa poospravedlňovali navzájom a zostali tu štyria z nich. Čiže cca 30 % vlády si ctí svoje povinnosti v zmysle ústavy a v zmysle rokovacieho poriadku. Dokonca aj som to hovoril, že mám pocit, že sa to skončí tak, že tu pán Čaplovič zostane a bude zastupovať všetkých. Takže možno sa môžeme tešiť, že tu zostali predsa len štyria z nich. Nech si spravia svoj obraz občania. Avizujem, že však v tom druhom bode dám interpeláciu, aké boli neodkladné povinnosti jednotlivých členov vlády, že sa nemohli zúčastniť dnešného rokovania. Niektorí sa ho nezúčastnili vôbec, tu neboli od začiatku, a potom niektorí sa dnes zúčastnili bodu hodina otázok. A potom museli odísť. Čiže to bude predmetom v tom ďalšom bode. Povedať som si len dovolil takú poznámku. Ináč, mimochodom, takto medzi nami, to nejako vychádza raz do mesiaca alebo dvakrát za tri mesiace, že sú interpelácie. To sa dá vydržať, vážení, že necháte tomu dôstojnosť, že tu budete. Takže, viete, keby to bolo nejaké obťažujúce, že je to tak každý týždeň, no nič nepoviem, hej. Ale to je aj výrazom toho, že asi viete, s čím je funkcia ministra spojená. Takže pokiaľ idete hrať túto hru, že sa poospravedlňuje navzájom a nakoniec tu Hlinovi a Mičovskému, necháte iba Čaploviča, nech sa páči, ľudia však nech si spravia obraz, či si to takto predstavujú a či toto je výrazom aj vašej úcty k ústave a k zákonom.

    K mojim odpovediam, ktoré som dostal.

    Čo je potrebné povedať. Začal som, vybraným ministrom som poslal otázku, teda aké, v akých cenách a odkedy a dokedy si ich rezorty prenajímajú priestory od súkromných subjektov, zjednodušene povedané. Interpeloval som tak pána Počiatka, pani Zvolenskú, pána Malatinského, pána Richtera a pána Čaploviča z ministerstva školstva. Ďakujem za odpovede. Z tých odpovedí vyberám. Ľudia, mimochodom, keby vás to zaujímalo, tak si to kľudne nájdete aj na internete. To avizujem pre tých, ktorí majú záujem, aby si to pozreli. Niektoré čítanie z toho je naozaj zaujímavé. Niektoré z toho vyberiem.

    U pána Počiatka toho nie je veľa. Ale je tam to, o čom sme tu už hovorili, SACR si prenajíma priestory jedného poschodia, pokiaľ ja viem, za cenu. A to iné poschodie v tej istej budove sa teraz prenajíma o polovicu lacnejšie. No to by jeden nepovedal. Stále to vychádza niekde na úrovni 250 tisíc ročne. To je 7,5 milióna. Za 7,5 milióna sa dá urobiť kus práce pre túto krajinu z pohľadu cestovného ruchu. A keď v tom trochu som doteraz niečo robil, by som to ocenil, keby štát vynakladal prostriedky, tých 7,5 milióna účelnejšie, trebárs na niečo, niekde je to na výstavu, nejakú fotku alebo nejakú reklamu niekde zaplatia.

  • Hlas z pléna.

  • Potrebujeme to. Ale to korektne hovorím. Ale to, prečo to hovorím, pán minister, je, že sa s tým končí, a to bude predmetom mojej ďalšej interpelácie, v roku 2015, všetko sa raz skončí. Čiže dopredu budem sa pýtať, na organizáciu, ktorá patrí pod vás, akým smerom sa bude uberať ďalší jej výskyt, hej, v akých priestoroch, ako budú cenovo náročné. A naozaj by som ocenil, keby už tých zopár peňazí, čo ide do toho cestovného ruchu, išlo do cestovného ruchu, do podpory cestovného ruchu, aby naozaj táto krajina niečo z toho mala. A teraz hovoríme o tom, že profitujú z toho ctihodní občania.

    Pani ministerka Zvolenská. Tam je toho rádovo viac. To už vidno aj vizuálne, že to je rádovo hrubšie, hej. Tam sú totálne psie kusy, z ktorých vyberiem niektoré. Žiaľ, musím povedať, že tie najväčšie sú ako keby ja neviem ten z Ameriky Ted Turner, ten realitný magnát. Je to niečo ako možno s pánom Rašim, lebo pán Raši za svojho pôsobenia ministra obludné zmluvy podpísal, naozaj. Na jedno vyšetrenie ja som pol roka musel čakať. A bolo mi to vysvetlené. Ale naše zdravotníctvo si vie platiť 500 tisíc za prenájom riaditeľstva. A tam nechcem sa vrátiť k tomu, aká je tá budova, komu patrí alebo nepatrí. Ona údajne niekomu patrila, potom nepatrila. V tom sa už nikto nevyzná. Pravdou však je, že platí 500 tisíc eur ročne za prenájom riaditeľstva Fakultná nemocnica Bratislava. Je to podpísané pánom Rašim, teda neviem, či priamo ním, ale priamo za jeho éry to bolo v roku 2009. To je absolútny psí kus.

    Mimochodom, pre ľudí, ktorých by to prípadne zaujímalo, sú tu takéto prehľadné tabuľky.

  • Ukážka tabuliek.

  • Si to môžete pozrieť. A tu len vidno prístup, hej, tuná je nejaká firma SLOVKARPATIA. No tak to sú nejakí asi vaši ja neviem, no však niekto, kto tomu rozumie, ako keď trebárs sa pána Rašiho spýta, či mu to podpíše alebo dá podpísať.

    Ale o štyri kolónky ďalej sú nejaké sestričky, chúďatá, Kongregácia milosrdných sestier Svätého kríža a ony prenajímajú nebytové priestory aj pozemok vo výmere 1 ha. To je dosť, povedzme si pravdu. A ony chúďatá ich prenajímajú za 16 tisíc eur ročne. Takže tieto chúďatá sestričky prenajímajú hektár v meste a budovu a neviem čo za 16 tisíc eur ročne, čo je nejakých 1 200 – 1 300 eur mesačne. A nejakí lumpi, lúpežníci prenajímajú budovu, ktorá bola predtým štátna, za 600 tisíc ročne. Nech si každý spraví svoj názor, prosím vás.

    Niektoré veci sa tam dajú zjesť, netreba to preceňovať, niektoré veci sa nedajú zjesť. A to sú trebárs veci, o ktorých budem pokračovať v tom pýtaní sa, na čo je potrebné si prenajímať, prosím vás pekne, v Rovinke priestory pre archiváciu za 190 tisíc eur ročne, hej. Čiže si prenajíma Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Rovinke priestory pre archiváciu dokumentácie za 180 tisíc eur ročne, hej. Treba sa spýtať, čo tam archivujú.

    Máte tu aj potom znova za pána Rašiho tiež Rovinku. Tá Rovinka je nejaká obľúbená u týchto zdravoťákov. Sú tam nejaké ďalšie priestory. Národné centrum zdravotníckych informácií tam tiež asi nejaké informácie skladuje. Za čo? Za 130 000 tisíc eur ročne. Čiže si príde na nejakých 300 tisíc ročne Rovinka, teda nie Rovinka, ale ľudia, ktorí v Rovinke tieto objekty, ktoré sa tešia veľkej popularite v zdravotníctve. Tiež treba sa spýtať, v čom je čaro týchto priestorov.

    Posledná vec, ktorá stojí za zmienku, je NTS. To je Národné transfúzne centrum. Ja naozaj budem v tom dôsledný a, tak ako byť zvyknem, aj vytrvalý, sa pýtam, v čom to je, že Národné transfúzne centrum si musí prenajímať, a teraz vám to poviem, naozaj za obrovské peniaze svoje budovy, či to nebolo ináč riešiť. Národné transfúzne centrum, to znamená tí, čo berú krv od ľudí najradšej zadarmo, hej, aby teda doniesli krv, a ešte sa tak všelijako apeluje a neviem čo, tak si na 22 rokov prenajímalo objekty dokopy za 560 tisíc eur ročne. V Bratislave je to za 300 tisíc eur ročne. To je to Národné transfúzne centrum, ktoré ľudí vyzýva darovať im krv najradšej zadarmo s tým, že oni pomáhajú. Tak zdá sa, že tí, čo darujú krv, pomáhajú niekomu. Znova podpísané je to za pána Rašiho. V Amerike to je, včera som to tu hovoril, poviem to znova, také hnutie, pán minister, možno o tom viete, vplyvných ľudí, ktorí to povedali, v angličtine je to ináč, ale po slovensky sa to predkladá, že dá sa podnikať aj tak, aby ste neboli sviňa, hej. To je veľmi vplyvné. Je tam Zuckerberg, Gates, proste ľudia, ktorí, áno, cítia určitú potrebu, vedia zarobiť. A chcú ukázať, že môžete zarobiť aj tak, aby ste nemuseli byť sviňa. Zdá sa, že ku nám to ešte vôbec nedošlo. Prosím vás, ak by sa to náhodou stalo, doneste niečo, keď pôjdete z Ameriky, o tom bližšie. Tým vašim to tam niekde na stôl položte, možno vždycky je šanca sa polepšiť.

    Ministerstvo hospodárstva, ja som prekvapený, je vcelku v poriadku okrem SARIO. Neviem tiež, v čom je čaro SARIO, ale SARIO tiež končí v roku 2017, čo už zase nie je až tak ďaleko. A bude ma zajímať, ako, do akých priestorov sa bude plánovať umiestnenie SARIO do budúcnosti.

    Pri tejto príležitosti poviem, ešte s Mečiarom keď sme boli v Číne, prvýkrát keď bol v Číne, tak bola taká agentúra pre rozvoj málo rozvinutých oblastí Číny. To bola mimoriadne vplyvná organizácia, ale sedela v priestoroch. Vyzeralo to ako prezliekareň vo fabrike. A keď tam prišli tí naši kapitáni priemyslu, to ešte bol tam vtedy Hrinko a neviem kto všetko, pozerali, kde to sme, tu že je nejaká predchodba alebo čo. A tí Číňania hovorili: „Nie, však my sme Agentúra pre podporu málo rozvinutých oblastí Číny. My sme nemôžeme dovoliť sedieť v neviem akej kancelárii. Aj takto dokazujeme, čo je naším poslaním.“ To bolo dávno. Možno sa už medzitým presťahovali neviem. Ale prečo o tom hovorím? Ja neviem, priznám sa, kde presne sedí to SARIO, hej. Ale aj to, kde sedí niečo, vyjadruje, no. Tam, kde sedí, za to platí okolo 200 tisíc ročne, čo je dosť. Čiže stojí za to, ak bude ma to zaujímať, čo bude so SARIO-m neskôr.

    Pán Richter. Tam má okrem absolútneho psieho kusu, ktorý sa nedá obhájiť ani náhodou, uvedené „priestory oproti“. To je taký ako, by som povedal, open space, viete, to je také moderné. Pán minister sa zaľúbil, teda ešte predchádzajúci to bol, do priestorov, ktoré sú oproti. Tam dole je piváreň, tetovacie štúdium. To tiež znova vyjadruje takú akože dôstojnosť toho priestoru. Hej, podľa mňa keby sme mali aj veľvyslanectvo niekde také, že dole je bar, alebo pub a hore je veľvyslanectvo, nech sa páči, je to vec vkusu. No ministerstvo práce, sociálnych vecí si to prenajalo v takej budove za obrovské peniaze. Smejem sa na open space, lebo tá budova sa na to absolútne nehodí, lebo ona je pavlačová a tí chudáci keď chcú ísť z kancelárie do kancelárie, tak si musia dať bundu. Hej, čiže ak sú moderné priestory open space, tak tam na Špitálskej ich majú dokonalé. To znamená, je to naozaj otvorené. To je psí kus par excellence u pána Richtera.

    Zdá sa, že najväčším realitným agentom je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva si prenajíma priestory cirka za, taký hrubý sumár som urobil, 2 milióny eur ročne, hej. To znamená, za funkčné obdobie je to 8 miliónov eur. To je dosť, korunka ku korunke, ako sa hovorí. Ale 8 miliónov eur je dosť. Tak neviem, či sa nemajú kde popratať z ministerstva školstva. Naozaj najväčší realitní agenti sú na školstve. A sú tam krásne veci. To už, myslím, aj pán Beblavý spomínal. To sú tie račianske tam tie ceny. Nechcem sa k tomu vracať. Viete, dneska sú ľudia radi, že vôbec je za čo svietiť, hej. A tu niekto si prenajíma priestory. A čerstvo tu sú zmluvy podpísané v roku 2014, v januári, za sumy, za ktoré sa už vôbec neprenajíma teraz. Znova ma to bude zaujímať ďalej, čo s tým bude. Pokiaľ viem, niekde som počul, neviem, prípadne mi pomôžte, nejakých rozčúlených učiteľov, že sú nervózni z malých platov. Nie? To som dobre počul? Alebo to bolo v inej krajine? Alebo to tu bolo? Mám pocit, že to tu bolo, hej. Tak nech sa páči potom pripraviť si pozičnú obranu pre tých učiteľov, naozaj za brutálne peniaze že si štát prenajíma školstvo, peniaze zo školstva idú na prenájmy. Nech sa páči. Dobre.

    Čo sa týka realitných kancelárií našich ministerstiev, končím. Avizujem, že vlastne som v tejto veci neinterpeloval ostatných ministrov a budem tak činiť teraz. Čiže sa to týka všetkých tých, ktorí nedostali túto moju požiadavku, tak aj vás pán minister teraz. Potom si z toho spravíme pekný sumár a som zvedavý, koľko nám to vyjde dokopy. Teraz z týchto piatich, čo som interpeloval, je to niekde na úrovni 3,5 mil. skoro 4 mil. eur ročne. To je slušné. Takže som zvedavý, k akej sume sa dopracujeme, keď prebehneme všetky ministerstvá.

    Čo sa týka ostatných odpovedí na interpelácie. Mám tu aj dve interpelácie na pána premiéra. V zásade som s nimi spokojný. Sa nepreceňujem, že kvôli mne sem neprišiel. Ale ja by som to nezneužil, hej, že sme v takom stave, v akom sme, hej, v predvolebnom. Ani by som nič nenaznačoval. Takže ani nemá zmysel pre túto chvíľu v tom pokračovať. Čiže to nechám tak.

    Čo sa týka odpovedí pána Žigu, to poviem v ďalšom bode.

    Odpoveď na interpeláciu povolenia prieskumných vrtov. Ja len poviem jedno tým Košičanom, ktorí to prípadne budú pozerať. Tak vás by to mohlo zaujímať, že v odpovedi ministerstva prišlo, že získa takto korektné informácie o svojom nerastnom potenciáli, pričom finančné zdroje na ten prieskum budú zo súkromných, a nie zo štátnych zdrojov. No kto tomuto uverí? Teraz si predstavte, že vám niekto spraví prieskum zadarmo. My starí obchodníci vieme, že zadarmo je najdrahšie. Ak mi niekto povie, že vám dá niečo zadarmo, tak ho treba hnať metlou, lebo keď niekto s takou hlúposťou príde, to je najdrahšie. Vždycky je to najdrahšie. Možnože sem už došli nejakí tí Američania, ktorí majú ten iný štýl s tým, že povedia: „Teda spravíme tým Slovákom prieskum, nie, však tam tak biedne žijú, tak tam dôjdeme, rozvŕtame, zmeriame im to a povieme, akí sú bohatí, zbalíme sa a ideme preč. Necháme všetko im to, odovzdáme to, dajú nám čašu vína, posedíme si s ministrom a ideme preč.“ No kto tomu uverí? Viete, to je normálne sen. Ale taká odpoveď z ministerstva prišla.

    Pána ministra Počiatka som sa pýtal. Preto som aj zatlieskal pánovi Blanárovi. Podľa mňa pán Blanár nie je na to odkázaný tu robiť Martvoňa. On podľa mňa má na rozdiel od neho ďaleko naviac. Takže to ma tak zarazilo.

    Ale mňa mrzí tá hystéria teraz, čo sa robí, že pomaly tí kamionisti, to je triedny nepriateľ. Teraz tam niekde praskne dom a teraz všetci fotia. Kamionisti vozia aj chlieb, nič v zlom, hej. Niektorí proste idú, si to skracujú. Ale v tejto atmosfére žičlivej v neštandardnom sa proste všeličo schová. Nuž rozšírenie diaľničného mýta stálo 17 miliónov eur, čo nie je málo. Pomôžte mi rýchle, aby som nestrelil, to je pol miliardy korún. To sú strašné peniaze. Hej, to jeden nevidel, hej, a toľko to stálo. Tak som si dal tú otázku, som sa pýtal pána ministra, kde šli tie peniaze a na čo boli vynaložené tie peniaze, lebo to je podľa mňa veľa. A prišiel mi takýto stručný rozpis.

  • Ukážka rozpisu rukou.

  • Keby som ja takto rozpočtoval, tak môžem rozpočtovať kurník v Stupave. Ale to nevadí. Však pozrite sa, ako to teda údajne bolo.

    Rozšírenie siete spoplatnených ciest stálo 9 miliónov eur. Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. Vy ste cesty nestavali, hej. Teraz sa nad tým znova zamyslím. Vyzerá to tak, ako keby ste vy urobili viacej ciest za tých 9 miliónov eur. A tie ste spoplatnili. Predpokladám, že ste tým mysleli, že ste vytvorili systém, ktorý viac ciest spoplatňuje. No teraz by ma zaujímalo, v čom to spočíva. Naozaj neviem 9 miliónov je tiež strašne veľa peňazí. To je 270 miliónov korún. A ja som sa na to pýtal aj v tej interpelácii. No a mňa zaujíma aj hardvérovo čo to je, koľko kubíkov betónu, koľko rámp to je, viete ja neviem možno je tam nejaká rampa, aby sme sa my nedozvedeli, že ten kubík betónu dodaný nášmu štátu je zo zlata alebo vyvážený zlatom alebo vnútri toho je tona zlata ja neviem. To ma zaujímalo, čiže znova budeme v tom musieť pokračovať. Nehovorím, že to gramaticky nesedí. A to nesedí. Mňa naozaj, skutočne zaujíma, hardvérovo čo je to rozšírenie, koľko tých rámp, koľko tých svetielok, koľko káblikov tam je, nie na meter, ale aspoň na to, aby si človek spravil predstavu. Dvojka z rozpočtu, nejako sa to volá. To sú takí rozpočtári. To je funkcia, ktorá sa platí. Toto vám príde.

  • Ukážka listu papiera.

  • Hovorím, keď si moja dcéra na gymnáziu ide rozpočtovať piknik s niekým, tak možno takto to vyzerá, hej.

  • Ukážka listu papiera.

  • Vyhodnotenie intenzít na cestách je druhá položka rozpočtu. A vyhodnotenie intenzít na cestách stálo 3 milióny eur, teda 90 miliónov korún. Čo je vyhodnotenie intenzít na cestách? Povedzte mi to, ja neviem, čo to je. Skúsme sa nad tým zamyslieť. Čo to je? To sú nejakí brigádnici v žltých vestách a jedno auto, druhé auto, tretie? Neviem naozaj, čo je vyhodnotenie intenzít na cestách? To je nejaký počítačový program alebo čo to je? Potrebujeme to vedieť. Podľa mňa ľudia si to zaslúžia vedieť, niekde ľudia hladujú, normálne sú hladní, normálne to ja poznám, sú hladní, si nič nekúpia, lebo nemajú za čo si niečo kúpiť, proste nieže si niečo nekúpia, ale nekúpia si jesť. A mňa zaujíma, čo je vyhodnotenie intenzít na cestách za 90 miliónov korún. To znamená, tento štát vynaložil 90 miliónov korún za čo? Potrebuje to tento štát vedieť.

    Máte tam ďalšiu položku, výber doplatkov mýta, objektívnu zodpovednosť, za 1 milión eur. Tomu tiež nerozumiem. Nemôžu byť tie poplatky. Naozaj tomu nerozumiem.

    A už nehovorím o tom, že nerozumiem tomuto, čo sú náklady súvisiace s týmito opatreniami. A to je prerozdelenie emisných tried. A množstevné zľavy sú tu 4,4 milióna eur. Čiže to sú náklady súvisiace s týmito opatreniami. To znamená, vy urobíte určité opatrenia a potom sú náklady s tým spojené. To znamená, asi sa o to znížil výber alebo to sa tým pádom zvýšila investícia? Ale to je v akom horizonte? To je v roku alebo za celé obdobie zmluvy? Rozumiete, nechápem to. Čiže, ešte raz, náklady súvisiace s týmito opatreniami sú 4,4 milióna – 4,5 milióna eur. To je 120 miliónov – 135 miliónov korún. To tu milión je nič. To sa ani nepočíta. Na ministerstve dopravy pod milión ani nechodíš. Nerozumiem tomu naozaj. Čiže, ešte raz, množstevné zľavy, čo to je. To budeme musieť, pán minister, dopracovať. Podľa mňa ľudia majú právo vedieť, čo to je. Budeme o tom rozprávať.

    O príbehu uránu a Košíc a odpovediach. Viete, ono interpelácie majú aj svoj význam na to, že teraz takto dáte, dáte to do šuflíka, ale príde čas, keď to bude treba z toho šuflíka vytiahnuť, aby ste to zdokumentovali, áno, vtedy napísal to, vtedy povedal to, podpis, nech sa páči. Takže budeme ešte sa k tomu vedieť vrátiť.

    A pán Žiga tu ešte má aktuálne, čo to tu rozprávame aj čo tu o lesoch zaznelo. Stále mi chýba odpoveď, som interpeloval, či existuje stanovisko ZMOS-u, v ktorom súhlasí s novelou zákona, tak ako bola predložená, vzhľadom na to, čo som avizoval, že budem mierny, lebo vyzerá, že sa to bude meniť, ale v odpovedi znova to poslúži pre túto chvíľu na to, aby sa to založilo a v daný moment, keď bude treba, vytiahlo, lebo tá odpoveď nestojí za nič. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, ešte by som vás chcela požiadať, aby ste možno špecifikovali, o ktorých interpeláciách žiadate hlasovať tak, že s nimi nesúhlasíte. Sú to všetky, ktoré ste tuná predniesli?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Poprosím o slovo pána poslanca Fronca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moje vystúpenie bude určite v podstate kratšie ako kolegu Hlinu. Ale najprv by som ocenil, že pána ministra školstva zastupuje pán minister obrany. Zrejme rezorty obrany a školstva majú k sebe veľmi blízko, čo sa týka problematiky.

    Podal som dve interpelácie.

    Interpelácia číslo 17 sa týkala zníženia ceny za digitálne vzdelávacie objekty, ktoré robia učitelia. Jednoducho chcem konštatovať, že v tomto smere pán minister urobil nápravu. Nakoniec, ozvali sa mi aj občania, teda učitelia, ktorých sa to týkalo. V poriadku, ďakujem, bol by som rád, keby aj v iných veciach to takto fungovalo.

    Druhá interpelácia je interpelácia číslo 50, pani podpredsedníčka, s ktorou nie som spokojný. Interpeloval som pána ministra vo veci podávania elektronickej prihlášky na vysokú školu, kde jednoducho sa v tej elektronickej prihláške uvádza stav, ktorý v slovenskom právnom systéme nejestvuje. Je to oficiálny dokument a stav registrované partnerstvo nejestvuje. Dostal som odpoveď, ktorá je systémom hádzania horúceho zemiaka, že číselník urobilo a robí a je zaň zodpovedný vlastne Štatistický úrad, čo je síce fakt, i keď mi tam dátumy nehrajú, pretože elektronická prihláška sa menila kdesi po septembri minulého roku. A číselník, ktorý Štatistický úrad zmenil, a zaviedol stav registrované partnerstvo, je z decembra minulého roku. Ale to možno sa nejako dá vysvetliť. Ale nemôžem akceptovať odpoveď, že je iný rezort za to zodpovedný, pretože v zmysle nášho ústavného princípu ministerstvo a štátny orgán môže robiť to a v súlade len s tým, čo je v zákone. To znamená, že pokiaľ štátny orgán, v tomto prípade Štatistický úrad porušil to, neospravedlňuje to iný štátny orgán, aby to prebral. A ja v prvom rade chcem, aby sa vykonala náprava. Pokiaľ sa to nestane, tak mi nezostáva nič iné, pani podpredsedníčka, len žiadať o to, aby sme hlasovali, že s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú pod číslom 50 nie som spokojný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Érsek, ktorý je písomne prihlásený.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, k bodu číslo 21 mám interpeláciu. Ďakujem pánovi ministrovi, že som dostal odpoveď na to. Ale v konečnom dôsledku som to prejednal aj s učiteľmi, ktorých sa to týka. Týka sa to výučby slovenského jazyka na maďarských školách. Takže dovoľte mi, aby som prečítal tieto námety, ktoré nám učitelia z týchto škôl dali.

    Informácie o problematike vyučovania slovenského jazyka pochádzajú od učiteľov, ktorí dennodenne sa stretávajú so spomínanými ťažkosťami a problémami. Neviem, ako zdôrazniť, že naším cieľom je, aby sa naši žiaci naučili štátny jazyk, teda po slovensky. Tento jazyk je, ako už som spomínal, prvým tzv. dorozumievacím jazykom. Je potrebný aj preto, aby sa každý občan Slovenskej republiky dokázal uplatniť na trhu práce, aby vedel komunikovať v každodennom živote. Pritom znovu musíme zdôrazniť, že z hľadiska metodiky vyučovania je slovenský jazyk pre žiakov národnostných menšín cudzím jazykom tak ako pre Slováka maďarský jazyk napríklad v Maďarsku.

    Nie je v našom záujme, aby sme na Slovensku slovenský jazyk vyhlásili za cudzí jazyk, lebo to je nezmysel. Nám ide o to, aby sa slovenský jazyk a literatúra vyučovala na školách národnostných menšín takisto ako anglický alebo nemecký jazyk, čiže ako jeden cudzí jazyk. Za krátky čas môže nastať na písomných alebo na ústnych maturitných skúškach taká absurdná situácia, že žiaci maďarskej národnosti sa budú vedieť lepšie vyjadriť po anglicky alebo po nemecky, teda v cudzom jazyku ako v štátnom jazyku po slovensky, lebo majú z tohto jazyka lepšie základy. Práve toto je ono, čo chcem zdôrazniť, že tieto základy, ktoré treba naučiť, aby boli späté s tým, ako je výučba cudzieho jazyka. Teda chyba je v metodike vyučovania a používaním nevhodných učebníc, ako som to už minule tiež zdôraznil. V týchto učebniciach v jazyku, komunikácii pre stredoškolákov, sa nachádzajú také texty, ktoré robili ťažkosti aj žiakom slovenskej národnosti. Niežeby boli len veľmi náročné, ale vety, súvetia sú dosť zdĺhavé, komplikované. A autori sa snažili rozlišovať svoje myšlienky zbytočne zložitým štýlom, a preto používajú aj také slová, ktoré v každodennom styku nepoužíva ani žiak slovenskej národnosti.

    Ďalší problém týchto učebníc, ktoré boli vydané len pred pár rokmi pre stredoškolákov, je aj ten, že tieto učebnice neobsahujú slovníkovú časť. Bez slovnej zásoby sa nedá rozprávať. Ak žiaci národnostných menšín nezískajú potrebnú slovnú zásobu, ako od nich môžeme očakávať, aby plynule rozprávali? Jednoducho treba v týchto učebniciach slovníkovú časť. Z tohto vyplýva, že ak učebnice budú obsahovať slovníky nielen výkladové, ale aj prekladové, tak tieto učebnice budú slúžiť svojim cieľom a budú vhodné pre výučbu jazyka.

    Nechcem zachádzať do podrobností, ale domnievam sa, že uvedené učebnice nie sú v súlade ani s pedagogickými zásadami. Neumožňujú systematickú prácu, kladú neprimeranú záťaž aj na učiteľa, ktorý musí kompenzovať nedostatky týchto učebníc. Myslím si, že viac ako jazykári nie sú zaťažovaní učitelia iných predmetov.

    O slovenskom jazyku ako o cudzom jazyku teda chceme rozmýšľať jedine len z toho pohľadu, aby sa žiaci na školách s vyučovacím jazykom maďarským naučili čím lepšie komunikovať po slovensky, aby najlepšie ovládali štátny jazyk a vedeli sa realizovať na poli pracovnom i spoločenskom.

    Rád by som sústredil pozornosť aj na vyučovanie slovenského jazyka a literatúry. Pred pár rokmi na Štátnom pedagogickom ústave prišli s myšlienkou, že slovenskú literatúru treba vyučovať novým spôsobom, novou metodikou. To znamenalo, že treba zrušiť tzv. chronologický postup pri vyučovaní slovenskej literatúry. Spomeniem len niekoľko otázok, ktorá priniesla táto reforma. Každý národ žije aj svojou literatúrou, aj svojimi dejinami, čím vytvára isté národnostné kultúrne povedomie. Táto koncepcia touto metódou neumožňuje budovať. Chronologický výklad dejín literatúry je najprirodzenejší, umožňuje vnímať dianie v rámci spoločenského kontextu, odkrýva súvislosti, vytvára systém, v ktorom žiaci sa vedia orientovať. Umelecké dielo je možné interpretovať iba v rámci literárneho kontextu, v ktorom dielo vzniklo. Ako dokáže žiak pochopiť dielo romantikov, keď nepozná kontext romantizmu? Neobstojí ani zážitkové vyučovanie. Je väčším zážitkom určovanie literárnoteoretických pojmov ako hľadanie myšlienkových, kultúrnych a spoločenských súvislostí?

    Na záver by som sa chcel vrátiť k vyučovaniu slovenského jazyka v maďarských triedach. Tu v prvom rade treba vychádzať zo samotných žiakov, treba sa zbaviť všetkých predsudkov, treba zvážiť, aká je predstava žiaka maďarských škôl, v akom jazykovom prostredí sa pohybuje, teda zvážiť, kedy prichádza do styku so slovenským jazykom. Sú žiaci, ktorí sa stretnú s jazykom iba v škole, pretože sa pohybujú v čisto maďarskom jazykovom prostredí, ich komunikácia v slovenskom jazyku je minimálna, sú aj žiaci, ktorí sa pohybujú v bilingválnom prostredí, majú kontakt so slovenským jazykom každý deň. No ani toto nie je záruka toho, že budú vedieť aktívne komunikovať, možno tak len veci pochopia, porozumejú komunikácii, ale rozprávať nebudú vedieť. Myslím si, že práve tým, jazykovo nezvýhodneným žiakom by sa malo prispôsobiť vyučovanie slovenského jazyka, ak ich chceme naučiť jazyk a komunikovať.

    Dovoľte mi povedať ešte dve poznámky. My sme s pánom ministrom, ktorý s touto vecou súhlasí, aby sa zaviedla na maďarských školách výučba slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, len sa to do praxe nedostáva. Preto vyzývam pána ministra, aby spravil také kroky, aby sa vedeli pripravovať práve také učebnice, aké ich má angličtina alebo nemecký jazyk, čiže cudzieho jazyka, pretože len z celého chronologického stavu vedia žiaci nejakým spôsobom sa rýchlejšie dostať do reality. Ale na druhej strane si treba uvedomiť, že aj keď ostávame pri tom, ako je to teraz, žiaci sa nejakým spôsobom nahustia aj básničky, len akurát im nerozumejú. To je najhoršie. Naučiť sa dá, ale rozumieť je druhá vec. Ďakujem veľmi pekne. Nechcem, aby sa o tom hlasovalo.

  • Dobre.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rámci písomných prihlášok k tomuto bodu programu, teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Csicsai. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobré poobedie vám prajem, vážené dámy a páni. Vážená pani predsedajúca, som mal interpeláciu na ministra vnútra ohľadom názvu občianskych združení. Tak najprv by som chvíľku uviedol vás do problematiky. Ide o to, že občianske združenia, keď sa zakladajú, musia sa zaregistrovať. A dlhodobý úzus bol taký, že poslalo sa to na ministerstvo, v priebehu niekoľkých mesiacov z ministerstva to vrátili a bolo všetko v poriadku. Lenže za posledné dva roky táto skutočnosť, tento stav sa zmenil, hlavne tým spôsobom, že občianske združenia, ktoré mali v názve iné slová ako slovenské, jednoducho neprešli. Jednoducho to vracali. A neviem si odpustiť alebo stále tá domnienka bola taká, že práve tie občianske združenia, ktoré mali v mene maďarský názov, boli najmä postihnuté.

    Treba si uvedomiť, že občianske združenia sú zoskupenia ľudí, ktorí chcú niečo dosiahnuť. Je to non profit organizácia vlastne. A, samozrejme, práve také skupiny zakladajú občianske združenia, ktoré chcú pôsobiť mimo bežných štruktúr. A myslím, že takých ľudí hlavne treba podporiť, lebo majú nejakú myšlienku a chcú sa nejakým spôsobom vyjadriť. A samotný ten názov vždy alebo vo väčšine prípadov hovorí niečo o tom združení. A je to organické a dosť dôležité pre tie občianske združenia a najmä, ako hovorím, národnostné menšiny.

    Posledný taký pozitívny prípad sa vlastne stal v roku 2011, keď vzniklo občianske združenie, už prekladám Hlas Šamorína, Somorja Hangja, Vox Populi. Ministerstvo to vrátilo, že nemôže to takým spôsobom byť, že maďarský názov tam nemá čo hľadať. Na to mladí ľudia trošku tak zdravo sa naštvali, preštudovali zákon a prišli na to, že je to možné, žiadny zákon nijakým spôsobom to neobmedzuje. Tak povedali si, že ukážu to ministerstvu. A zmenili názov na maďarský a latinský Somorja Hangja, Vox Populi a vynechali slovenský názov. To je typické pre mladých ľudí a treba to chváliť a je to dobré, že máme takých mladých ľudí. A čuduj sa svete, ministerstvo to zaregistrovalo bez problémov. To bol posledný taký pozitívny, by som povedal, možno diskutabilný prípad. No a od tej doby, ako nastúpila nová vláda, jednoducho ako keby to uťalo a občianske združenia s názvom iným ako slovenským jednoducho buď sa vôbec nezaregistrovali alebo sa zaregistrovali s veľkými ťažkosťami. A, samozrejme, odpovede úradníkov ministerstva boli, nenapísali fúru paragrafov, prečo sa to nedá. A jednoducho bolo to odmietnuté.

    Takže moja interpelácia vlastne išla týmto smerom, že nakoľko nejako zákony spred 10 – 15 rokov sa nezmenili ani zásadne, ani vôbec, čomu môžeme vďačiť za túto zmenu v interpretácii zákonov, či je to nejaká horlivosť nejakého úradníka, ktorý to má akurát na starosti, alebo, nedajbože, je tam nejaká vsuvka zo strany vedenia ministerstva, aby nejakým spôsobom využilo, zneužilo možnosti iných zákonov, aby ovplyvnili registráciu alebo neregistráciu takýchto občianskych združení. Samozrejme, pánovi ministrovi sme vymenovali zákony, ktoré sem patria.

    A čo sa týka odpovede na moju interpeláciu, samozrejme, zase bol dlhý rad zákonov a interpretácií, preto by som vlastne ani nechcel nejako viesť právnický súboj. Jednak nie som ani právnik a myslím si, že keď chceme nejako posunúť tú našu vec alebo tému tejto interpelácie, bolo by treba rozprávať na rovinu. Mrzí ma to, že pán minister tu nie je. Totižto chcel som ho požiadať o jednoduchú vec, normálne ľudsky sa na to pozerať, dať zelenú týmto organizáciám. Neškodia a žiadny zákon nezakazuje koniec koncov striktne to, čo by chceli. Proste chceli by mať vlastný názov, ktorý vyjadruje charakter ich občianskeho združenia alebo ich činnosti. Dajme im zelenú, nech pôsobia. Myslím si, že úplne stačí jeden telefonát alebo naznačenie smerom v tej línii od ministra smerom dole. Tak vráťme sa k tým dobrým zvykom spred desiatich rokov, keď tam nebol problém vtedy, tak nehľadajme problémy tam, kde nie sú.

    Takže to bola téma mojej interpelácie. Odpoveď na ňu je, samozrejme nevyhovujúca, lebo to sú, povedzme si na rovinu, výhovorky. Nerobím si ilúzie, že odpoveď písal pán minister, nakoľko jednak poznajúc systém kvázi ministerstiev predpokladám, že je tam nejaký šéf odboru, ktorý to spracoval, čo je normálny bežný spôsob. Škoda, že nie je tu a nemôžeme sa na rovinu porozprávať. Takže vlastne som aj skončil tým. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu.

    Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci: Ján Mičovský, Mikuláš Huba, Pavol Zajac, Ivan Štefanec, Martin Fecko, Alojz Hlina, Martin Fronc, Július Brocka, Monika Gibalová.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Prednesiem dve interpelácie. Z nich prvá je adresovaná na pánov ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva, ktorých zastupujú tu prítomní páni ministri Počiatek a Malatinský.

    Táto interpelácia otvorí tému, ktorá už bola otvorená. Takže bude to len isté pokračovanie, ale veľmi potrebné, lebo týka sa udalostí, ktoré sa odohrali na Horehroní, o nadobudnutí platnosti zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý sme tu už viackrát, naposledy aj dnes doobeda spomínali a ktorého znenie spôsobuje naozaj nepochopiteľné a ťažké ujmy na krajine Slovenskej republiky, na prírode a vyslovene zo zištných dôvodov.

    Ten text interpelácie je nasledovný.

    Vážený pán minister životného prostredia, vážený pán minister pôdohospodárstva, ostatnou novelizáciou zákona o ochrane prírody a krajiny boli zmäkčené podmienky pre výrub stromov rastúcich mimo les. Počas prerokovania tohto zákona, pri ktorom sme márne očakávali sľubované užšie spojenie s lesným zákonom, viacerí poslanci vyslovili obavu, že liberalizácia bude zneužitá na zištný výrub drevín. Nasledujúci príklad obce Jasenie túto obavu naplnil rýchle a presvedčivo. V uvedenej obci na pomedzí Jasenskej a Lomnistej doliny na lokalite menom Pálenice na výmere 18 hektárov sa nachádza približne 80-ročný les s prevládajúcou drevinou smrek. Priemerný strom tu dosahuje výšku 28 metrov, prsný priemer 37 centimetrov a hmotnatosť kubík dvadsať. Celková zásoba dreva je tu vyše 7 tisíc metrov kubických. Tento statný les vytvára pomyselný ostrov, ktorý sa od okolitých lesných porastov odlišuje len jednou administratívnou skutočnosťou, pozemok, na ktorom rastie, nie je lesným pozemkom, pretože v katastri ja zapísaný ako pasienok. Tento fiktívny pasienok je v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý ho ďalej prenajal. To, že ide naozaj o les, potvrdzuje aj to, že pre tunajšie porasty bol vypracovaný regulárny program starostlivosti o les.

    Za osobitne dôležitú treba považovať okolnosť, že tieto porasty sa nachádzajú na území ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry, pričom sú tam prítomné biotopy viacerých chránených živočíchov.

    V súčasnosti dochádza na tomto území k masívnemu celoplošnému výrubu stromov, pričom hodnota drevnej hmoty predstavuje po odčítaní nákladov približne 0,5 mil. eur, ťažené kmene sú neoznačené, a to napriek tomu, že mnohé z nich zjavne presahujú obvod 80 centimetrov, na ktoré treba už žiadať súhlas. Samotný súhlas obcou však údajne bol daný a rovnako súhlasne sa údajne vyjadril aj štátny orgán správy životného prostredia. Takýto postup nemôže nikoho, kto má záujem hájiť záujmy občanov pri ochrane prírody, nechať ľahostajným. Dôvodom nezmyselných výrubov je totiž neakceptovateľná zištnosť, ktorá zainteresovaným zahmlieva svedomie i zrak.

    Dané územie malo byť už dávno prevedené do lesa. To, prečo sa tak ešte nestalo, je otázka pre vás, pán minister pôdohospodárstva. A rovnako tak sú pre vás aj nasledovné otázky. Je pravda, že na túto v skutočnosti lesnú plochu boli dlhodobo vyplácané dotácie vzťahujúce sa na poľnohospodársku výrobu? Je pravda, že namiesto prešetrenia, zastavenia a vrátenia takýchto neoprávnených dotácií bola povolená ich groteskná spätná legalizácia, a to tak, že skutočný druh kultúry na parcele sa mal priblížiť druhu kultúry deklarovanej v katastri tým, že sa barbarsky vyrúbe existujúci riadny les? Aký je v tejto veci váš vzťah k Slovenskému pozemkovému fondu? Nie je vo vašom záujme vedieť, ako táto organizácia, ako správca pozemkov, ktorých vlastníci sú zatiaľ neznámi, s týmito pozemkami nakladá? Nie je ona zodpovedná aj za to, aby nedochádzalo k poškodeniu oprávnených záujmov vlastníkov pozemkov až do chvíle ich prinavrátenia? Je nepochybné, že fond má právo prostredníctvom nájomcov primerane na takýchto pozemkoch hospodáriť, ale je možné nazvať popisovaný stav hospodárením? Nepovažujete rozdiel medzi ziskom, ktorý nájomca pozemkov dosiahol z predaja vyťaženej drevnej hmoty, a nájomným, ktoré platí Slovenskému pozemkovému fondu, za škodu, ktorá je spôsobená Slovenskej republike, resp. doposiaľ neznámym vlastníkom pozemkov, ktorých záujmy má Slovenský pozemkový fond zastupovať?

    Ďalšie otázky v tejto interpelácii adresujem pánovi ministrovi Žigovi. Je pravda to, že orgány životného prostredia boli o tejto záležitosti informované a dali na výrub súhlas? Ak áno, tak aké mali k tomu dôvody? Nemalo by v takýchto prípadoch byť ich svetovou profesionálnou povinnosťou urobiť kroky k tomu, aby z titulu pochybného odstránenia nesúladu druhu pozemku s realitou nedošlo k cielenej devastácii riadnych lesných pozemkov, ktorých plošná likvidácia je zjavným porušením zásad ochrany životného prostredia?

    A moja záverečná otázka znie: Ani pod vplyvom takejto smutnej skúsenosti nie ste, vážený pán minister Žiga, ochotný pripustiť, že zmäkčovanie podmienok výrubu stromov rastúcich mimo lesa bolo systémovou chybou, ktorá môže spôsobiť na životnom prostredí Slovenska veľké škody? Verím, že áno a že vás to bude inšpirovať k urýchlenej úprave zákona, ešte predtým vás však žiadam o nariadenie zastaviť výrub až do objasnenia popísaného prípadu, o ktorom som vás už informoval telefonicky, a tak zabrániť ešte väčším škodám. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.

    Ozaj je to len klasický príklad toho, čo by sa stať nemalo, že zákon nieže veci nezlepší, ale zhorší. Na takúto benevolenciu nebol najmenší dôvod. A o tom, že tá benevolencia bola nemiestna, svedčí jednoducho to, že v obci Jasenie k takémuto divnému výrubu, ktorý nemal nikdy byť, došlo. To, že niekto tam vyťaží tisíce kubíkov a na tom zarobí, by sa možno dalo považovať za akúsi takú slovenskú závisť, že niekomu nedoprajeme, aj keď zjavne ide o vec, ktorá je za hranicou normálneho. Ale to, že les, ktorý tam rástol 100 rokov, takto vykatujeme s požehnaním zákona, tak to je niečo, čo nás nemôže nechať ľahostajným.

    Ja verím, že to nenechá ľahostajným ani pánov ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva, ktorí (obidvaja) majú možnosť a, myslím, aj povinnosť veľmi rýchlo zasiahnuť do toho, čo sa v obci Jasenie deje, a vyvodiť z toho opatrenia, ktoré budú brzdou alebo teda vyslovene prekážkou, aby sa niečo také mohlo ešte niekde zopakovať.

    A, samozrejme, ten zákon treba opraviť. To už to bolo povedané toľkokrát a toľkými poslancami, že ja verím, že táto zjavná logická požiadavka dôjde k svojmu naplneniu.

    To je toľko k interpelácii prvej.

    A tá druhá interpelácia, tá je už komplexnejšia z hľadiska adresátov. Adresovaná je pánovi predsedovi vlády a takisto pánom ministrom zahraničných vecí, životného prostredia, obrany a pôdohospodárstva, čo je kvôli tomu, že naozaj sa jedná o interrezortný problém, ktorý vyžaduje urýchlené riešenie.

    Text interpelácie je nasledovný.

    Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, v roku 2012 som vás interpeloval vo veci znepokojujúcich faktov týkajúcich sa svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy na východnom Slovensku. Napriek tomu, že som od vás všetkých dostal nádejné odpovede, k náprave tu dodnes nedošlo. Fenomén svetového prírodného dedičstva predstavuje atraktívnu formu ochrany a popularizácie najvzácnejších reálií Zeme, ktorým je na medzinárodnej scéne venovaná osobitná pozornosť. Je celkom prirodzené, že krajiny, ktorým sa podarilo dostať niektoré svoje územné klenoty do svetovej ligy prírodných krás, sú na túto skutočnosť hrdé a snažia sa ju pre svoju propagáciu aj umne využiť. Náš doterajší prístup ku Karpatským bukovým pralesom navodzuje dojem, že si tieto súvislosti dostatočne neuvedomujeme.

    Problém spočíva v tom, že medzi výberom územia, ktoré sme deklarovali pred orgánmi v UNESCO v nominačnom projekte svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy, a výberom skutočného chráneného územia existuje veľký rozdiel. Matematicky vyjadrené, nominovali sme tam 5 766 hektárov vzácneho územia, no skutočne na tomto území chránime prostredníctvom národných prírodných rezervácií len 2 112 hektárov. Rozdiel teda predstavuje 3 654 hektárov územia, na ktorom namiesto toho, aby sme ho chránili, jeho vlastníci a správcovia môžu aj dnes, 8 rokov po tom vyhlásení svetového prírodného dedičstva hospodáriť nezmeneným spôsobom, pretože pri predkladaní nominačného projektu neboli o veci informovaní, nebolo od nich vyžiadaný súhlas, a teda nebola s nimi uzatvorená ani žiadna dohoda.

    Nejde tu však len o rozdiel, výmer, ale aj o územnú diskontinuitu, pretože predmetné prírodné dedičstvo bolo na Slovensku nominované ako územie štyroch samostatne relatívne kompaktných lokalít. Avšak národné prírodné rezervácie, ktoré ho tvoria, sú početnejšími a rozrobenejšími enklávami. Karpatské bukové pralesy preto nie je možné v teréne spoľahlivo identifikovať, nakoľko nevedno, kde sa v skutočnosti nachádzajú, či sú len na území rezervácií, ktoré sú v teréne jasne fixované, alebo na území, ktoré bolo na mapách nominačného projektu len hrubo naznačené, a to bez presnej identifikácie v teréne, alebo na území zodpovedajúcom výmere uvedenej v nominačnom projekte, ktorá je však iná v tabuľkách a iná na mapových polygónoch.

    Seriózne riešenia tohto stavu sú v princípe dve.

    Prvé riešenie spočíva v tom, že chýbajúce pozemky zaradené do nominačného projektu dodatočne vyhlásime do národnej prírodnej rezervácie, celé takto doplnené územie presne identifikujeme a v teréne vytýčime. Ide o riešenie finančne a administratívne náročné, pretože zahŕňa aj povinnosť uhradiť vlastníkom a správcom pozemkov novovytvorených rezervácií ujmu z titulu obmedzenia hospodárenia, resp. zahŕňa zložité zámeny pozemkov.

    Druhé riešenie predstavuje zmenšenie pôvodne nominovaného územia na rozsah, ktorý zodpovedá výmerám súčasných národných rezervácií. Tento variant je však finančne náročný, pretože vyžaduje aj priznanie si chyby na medzinárodnej scéne, čo nemusí však prispieť a prospieť reputácii Slovenska, no v konečnom dôsledku je to čistý prístup a ako taký by mal byť aj posudzovaný. Týmto riešením by sme však výrazne zmenšili územie, ktoré si vďaka svojim mimoriadnym hodnotám naozaj zaslúži byť v zmysle pôvodného projektového zámeru komplexne zaradené do vzácnej kategórie svetového prírodného dedičstva.

    Zápisnica z porady, ktorú s úmyslom rozporuplný stav odstrániť zvolalo ministerstvo životného prostredia 19. decembra minulého roku do Stakčína, však naznačuje, že Slovensku skutočný záujem o vyriešenie tohto problému stále chýba. Ako inak môžeme vysvetliť fakt, že rozdiely vo výmerách, ktoré sú jadrom problému, sú v zápisnici zdôvodnené tak, že nominačný projekt vychádzal z blokových podkladov, ktoré vraj brali do úvahy skutočnú výmeru zemského povrchu so všetkými jeho nerovnosťami a sklonmi, no výmera, s ktorou sa takto vytýčené územie porovnáva, predstavuje jeho kolmý horizontálny priemet. Táto argumentácia je školácky nedôstojná, pričom generálnemu riaditeľovi sekcie ministerstva životného prostredia, ktorý poradu viedol, by mali byť základy kartografie natoľko známe, aby takéto zavádzajúce zdôvodnenie podstaty problému jednoznačne odmietol. Ide o postup a prístup, ktorý nie je zárukou zabránenia medzinárodnej blamáže, ale, naopak, jej znásobenia.

    V prípade, ak sa zvolí cesta dodatočného vyhlásenia nových prírodných rezervácií na obrovskom území, nebude to predstavovať len mimoriadne nároky na štátny rozpočet z titulu hospodárskej ujmy, ale aj nezanedbateľnú sociálnu ujmu. Ide totiž o región, kde je pracovných príležitostí extrémne málo a vyhlásením rezervácií budú odbúrané ďalšie pracovné príležitosti. Bude to len pokračovanie straty empatie a sociálneho súcitu s obyvateľmi tohto kraja, ktorá sa prejavila aj tým, keď Lesopoľnohospodárskemu majetku Ulič, štátny podnik, jedinému podniku, ktorý je v tomto regióne schopný ako-tak aspoň udržiavať pracovné príležitosti, vláda bezcitne zákonom o štátnom rozpočte pre rok 2014 predpísala mimoriadny odvod vo výške 300 tisíc eur. Je to bezprecedentné odoberanie tam, kde by malo byť pridané. Preto v prípade, ak vláda rozhodne o vyhlásení nových národných prírodných rezervácií, nezabudnite, prosím, nielen na jednorazové zákonné odškodnenie, ale aj na trvalú podporu tohto jedného z najchudobnejších, no zároveň najkrajších krajov Slovenska, teda nie cestu mimoriadnych odvodov zo zisku, ale cestu mimoriadnej podpory kraja, kde už podľa Ladislava Mňačka končili prašné cesty, pričom tento stav trvá dodnes.

    Keďže vo veci, v ktorej vás interpelujem, dochádza k vážnemu stretu mnohých protichodných záujmov, jej riešenie si vyžaduje zásadné politické rozhodnutie, a to na úrovni vlády Slovenskej republiky. Žiadam vás o oznámenie, či vláda chce takéto rozhodnutie prijať a ak áno, aké a kedy bude. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.

    Využijem prítomnosť najmä tu prítomného pána ministra zahraničných vecí. A nepochybne je v jeho prioritnom záujme, ale takisto aj v záujme celej vlády a napokon nás všetkých, aby prezentácia Slovenska na medzinárodnej scéne bola isteže pravdivá, ale predovšetkým aj zároveň čo najlepšia a presvedčivá. Myslím, že nepoviem žiadne veľké tajomstvo, keď zdôrazním, že každý, kto sa zaujíma o nejakú krajinu, alebo skoro každý, aby som to zase nehovoril kategoricky, pri svojich plánoch, úvahách alebo aj zámeroch vycestovať do takejto krajiny si vždy s radosťou pozrie to, aké lokality tejto krajiny sú zaradené do zoznamu lokalít svetového prírodného alebo kultúrneho dedičstva. Funguje to už niekoľko desaťročí a funguje to dobre. Nie je to síce absolútne pravdivý zoznam jediných hodnôt jednotlivých krajinách, ale už tým, že sú tie hodnoty zvýraznené, že sú UNESCO-m požehnané a že sú na svetovej scéne hodne propagované, vzniká fenomén, že ľudia s veľkou radosťou sa zoznámia dopredu najprv virtuálne s týmito lokalitami. To znamená, sú zvedaví, ktoré objekty, ktoré lokality sú v jednotlivých štátoch zaradené do tohto zoznamu. Na Slovensku ich určite netreba dlho hľadať, vieme, ktoré sú to lokality. Sú to lokality krásne, ktoré nachádzame ich v Štiavnici. Nachádzame ich v Levoči, v Bardejove. Nachádzame ich vo Vlkolínci.

    Nebudem teraz hovoriť o tom relatívne dlhom zozname, chvalabohu, ho máme. Ale medzi týmito lokalitami sa naozaj nachádza aj lokalita, na ktorú sme my lesníci osobitne hrdí. A to je lokalita Karpatských bukových pralesov, ktorá bola tam zaradená relatívne nedávno z pohľadu ostatných a o ktorej môžeme povedať, že je jedinečná. Je však dosť zvláštne, ak niekto, kto sa o túto lokalitu bude zaujímať nielen virtuálne, nepozrie si to, čo je na internete, lebo ak vstúpi aj na územie Slovenska a navštívi región jeho východu a bude zvedavý, kde teda toto kultúrne a prírodné dedičstvo svetové sa nachádza, bude mať s tým zásadný problém. Toto dedičstvo jednoducho nemá ani jasnú čiaru ani na mape a ani v skutočnosti. A to je niečo, čo nespôsobuje problém len z pohľadu návštevníka, ktorý by mohol povedať, no tak nevyznačili to, nevedno, kde to je, niektoré veci sa dajú navštíviť aj bez takéhoto značenia. Veď napokon Stužica a Pľaša sú lokality, ktoré nájde návštevník, keď už bude veľmi chcieť, aj bez toho, aby boli takto presne ohraničené. Ale ak tohto návštevníka bude naozaj zaujímať kompletné územie, dopracuje sa k tomu, že toto územie sa nedá nájsť, napriek tomu, že ho pred niekoľkými rokmi na Novom Zélande zaradili do tohto zoznamu, my dodnes ho nemáme jasne identifikované, a preto by bolo veľmi dobré, možno využívam vašu prítomnosť, vážený pán minister, keby ste aj z pohľadu práve človeka, ktorý sa veľmi často stretá s tým, aký obraz Slovenska v zahraniční máme, aký ho ponúkame, aký ho majú jednotliví záujemcovia o Slovensko vo svojich predstavách, ktorý pozná aj domácu scénu, mohli konfrontovať tento obraz so skutočnosťou, keby ste možno upozornili svojich kolegov, lebo je to ozaj interdisciplinárny problém vo vláde, že je to potrebné už vyriešiť.

    Tých záujmov, ktoré sa stretajú na území Karpatských bukových pralesov, je veľmi veľa. Je to záujem aj sociálny, aj pracovný. Aj ochrana prírody má do toho čo skutočne povedať, možnože na prvom, druhom mieste, aj pán minister obrany môže k tomu sa vyjadriť, pretože niektoré lokality patria do Správy vojenských lesov, a každý sa môže na tento problém pozrieť trocha inak. Bude preto veľmi dobré, keď pod gesciou pána predsedu vlády sa už konečne povie, ktorým smerom máme v tomto prípade vykročiť. Ani jedno riešenie nie je bezbolestné, ale asi najväčšou stratou by bolo to, keby sme ostali pri prešľapovaní a povedali si, že čas to nejako vyrieši. Čas to nevyrieši, môže to vyriešiť niekto za nás, ktorý bude sa oprávnene spytovať, ako je možné, že sme ponúkli údaje, ktoré nie sú pravdivé a presné, a čo s tým mienime urobiť. Bude dobré, keď takéto otázky predbehneme a dokážeme zrozumiteľne vyriešiť problém, ktorý sme spôsobili sami, za ktorý naozaj v Paríži, UNESCO nemôžu, ale za ktorý by sme teda mohli potom niesť plnú zodpovednosť, ak by sme to nedokázali v relatívne krátkom čase vyriešiť. Preto budem rád, keď možno práve pod vašou gesciou vláda Slovenskej republiky sa bude týmto problémom zaoberať a dá mi odpoveď na moju interpeláciu, či teda chce to vyriešiť a ak áno, takže ako a kedy to bude. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, ja som tých interpelácií podal za uplynulý mesiac dosť veľa, ale nebojte sa, obmedzím na minimum tento ústny prednes. Vybral som si s nich len päť. A všetky sa týkajú tej skutočnosti, že nastáva akýsi polčas rozpadu, teda to môže brať niekto doslovne, niekto obrazne. Skrátka, máme pomaly dva roky od predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady, tak som sa obrátil na jednotlivých členov vlády, zatiaľ nie na všetkých, ale na väčšinu s otázkami týkajúcimi sa plnenia programového vyhlásenia za jednotlivé oblasti, za ktoré zodpovedajú.

    Začal som tým najvyšším pánom predsedom a adresoval som mu takúto interpeláciu.

    Vážený pán predseda vlády, čoskoro uplynú dva roky od chvíle, keď ste do Národnej rady Slovenskej republiky predložili programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Traduje sa, že prvé dva roky pôsobenia vlády sú z hľadiska plnenia jej programu rozhodujúce, lebo ďalšie dva roky už vláda i parlament žijú najmä prípravami na ďalšie voľby. Je preto, myslím si, na najvyšší čas na predbežnú bilanciu úspechov a neúspechov realizácie tohto vášho programového dokumentu, ktorý schválila väčšina poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi preto, vážený pán predseda vlády, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa plnenia, prípadne neplnenia programového vyhlásenia vlády.

    V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa v dvojročnej praxi pôsobenia vami vedenej vlády prejavuje sľub zo strany šesť jej programového vyhlásenia, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia a opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“, ako tento záväzok vlády korešponduje s takými aktivitami a opatreniami, ako je Memorandum o porozumení a spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúce sa ťažby uránu pri Košiciach, s Memorandom o porozumení medzi Slovenskou republikou a U. S. Steel Košice v časti týkajúcej sa environmentálnych limitov, s vládou predloženým zákonom o ochrane prírody a krajiny z roku 2013 a s ním súvisiacim rapídne zvýšeným výrubom stromov vo voľnej krajine, ako je v súlade s týmto sľubom spolukandidatúra na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 s alpskými lyžiarskymi disciplínami na území národného parku a s tým súvisiace ohrozenie národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina alebo faktický bojkot environmentálnej výchovy a vzdelávania na školách, zrušenie úradov životného prostredia, podpora hnedouhoľného baníctva na hornej Nitre a environmentálne i zdravotne škodlivej tepelnej energetiky na jeho báze, úsilie spochybniť snahy Európskej únie o zníženie produkcie skleníkových plynov a mnohé ďalšie aktivity alebo, naopak, nežiaduca pasivita, opatrenia, zámery a vyhlásenia vás a niektorých ďalších členov vlády, ktoré sú v priamom rozpore s citovaným sľubom z programového vyhlásenia vlády. Vopred vám ďakujem za konkrétnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.

    V tom istom čase som sa obrátil aj na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa programového vyhlásenia. Z nich prvá je veľmi všeobecná.

    Po prvé. Ako sa vášmu rezortu darí zmierňovať dopady krízy a posilňovať istoty ľudí, čo je zámer programového vyhlásenia uvedený hneď na strane jedna?

    Po druhé. Ako váš rezort prispieva k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čo je sľub zo strany číslo šesť?

    Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporuje váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku, ako sa to sľubuje na strane desať?

    Po štvrté. Akými konkrétnymi opatreniami posilňuje váš rezort orientáciu Slovenskej republiky na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj? To citujem zo strany dvanásť.

    Po piate. Ako sa v aktivitách vášho rezortu prejavuje avizovaná orientácia vlády na podporu prioritných produktívnych oblastí s osobitným zreteľom okrem iného na vzdelávanie a výskum? To je sľub zo strany trinásť.

    Po šieste. Ako sa pri uvažovanom zvýšení výberu z majetkových daní zohľadnila ekologická škodlivosť, ako sa to zmieňuje v programovom vyhlásení na strane štrnásť?

    Po siedme. Pripravuje váš rezort zavedenie, respektíve posilnenie inštitútu tzv. zelených daní?

    Po ôsme. Aký pokrok nastal na Slovensku vo sfére uvažovaného zavedenia dane z rozpočtových transakcií? Spomína sa to na strane štrnásť.

    Po deviate. Aké kroky podnikla vláda a najmä váš rezort smerom k avizovanému rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce? Tu je niekoľkokrát spomínaná ekologická daňová reforma.

  • To už je môj dôvetok.

  • Ale tento prísľub sa uvádza na strane štrnásť programového vyhlásenia.

    S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána ministra hospodárstva tu prítomného Tomáša Malatinského a pýtal som ho na tieto záležitosti súvisiace s programovým vyhlásením.

    Po prvé. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády podporiť všestranný trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska? Uvádza sa to napríklad na strane štyri programového vyhlásenia.

    Po druhé. Ako sa darí vášmu rezortu znižovať nežiaduce regionálne rozdiely a posilňovať regióny cez tzv. produkčné investície? Spomínané je to na strane štyri.

    Po tretie. Akými konkrétnymi opatreniami podporí váš rezort posilnenie orientácie na tzv. zelenú ekonomiku? Je to sľub zo strany desať.

    Po štvrté. V čom konkrétne sa v práci vášho rezortu prejavuje posilňovanie ústavnej hodnotovej orientácie Slovenska na udržateľný sociálno-trhový a ekologický rozvoj hospodárstva, ktorý sa uvádza na strane dvanásť?

    Po piate. Ako konkrétne sa realizuje sľub vlády posilniť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia tak, aby bola zabezpečená sociálna a hospodárska súdržnosť spoločnosti a solidarita medzi súčasnými a budúcimi generáciami? Je to sľub zo strany pätnásť.

    Po šieste. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja výstavba nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice? Táto zmienka je zo strany dvadsať.

    Po siedme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení a o spolupráci s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources týkajúceho sa ťažby uránu pri Košiciach?

    Po ôsme. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja návrh novej energetickej politiky Slovenskej republiky vrátane navrhovaného vodného diela na Dunaji v profile Karlova Ves – Pečniansky les?

    Po deviate. Ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení Slovenskej republiky a U. S. Steel Košice?

    Pána ministra Jahnátka som sa tiež opýtal na niekoľko vecí, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia.

    Po prvé. Ako konkrétne sa vláde a vášmu rezortu podarilo v uplynulých dvoch rokoch podporiť rozvoj vidieka a zlepšiť životné podmienky vidieckeho obyvateľstva, ako ste sa k tomu zaviazali v príslušnej kapitole programového vyhlásenia na strane dvadsaťdva?

    Po druhé. Aké konkrétne nástroje váš rezort uplatnil a aké opatrenia prijal na podporu udržiavania kultúrneho charakteru krajiny, na ochranu a tvorbu životného prostredia, ako aj na akceleráciu rozvoja vidieckej ekonomiky, ako sa to sľubuje na strane dvadsaťdva?

    Po tretie. Ako sa vám darí dodržiavať zásadu vyváženosti ekonomického a ekologického spôsobu hospodárenia, ktorý je podľa programového vyhlásenia vlády predpokladom trvalo udržateľného sociálno-trhového hospodárenia alebo hospodárstva na vidieku? Tu poprosím uviesť konkrétne príklady.

    Po štvrté. Osobitne ma zaujíma odpoveď na otázku, ako sa plní zámer z programového vyhlásenia, ktorý citujem: „Vláda zintenzívni podporu sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva, vinohradníctva, ako aj potravinárskeho priemyslu. Osobitná podpora sa poskytne chovu hovädzieho dobytka a v prípade znevýhodnených horských a podhorských oblastí aj oviec."

    Po piate. Zaujíma ma tiež realizácia prísľubu programového vyhlásenia ohľadom vládnej podpory opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine.

    Po šieste. Ako sa realizuje prísľub podpory hospodárskeho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu a urýchlenia postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi?

    Po siedme. Zaujímalo by ma tiež, ako sa vláde a zvlášť vášmu rezortu darí plniť sľub z programového vyhlásenia podporiť spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, propagácia podpory predaja domácich potravín vrátane predaja čerstvých potravín z prvovýroby priamo konečnému spotrebiteľovi.

    Po ôsme. Aký pokrok nastal v rámci sľubovanej finalizácie domáceho spracovania dreva za vzniku výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a s tým súvisiacimi benefitmi ekonomického, sociálneho a environmentálneho charakteru?

    Po deviate. Aký pokrok nastal vo sfére sľubovanej biologizácie a ekologizácie lesného hospodárstva, ako aj podpory tradičných spracovateľských odvetví v tomto sektore?

    A napokon z toho stručného výberu mojich interpelácií z tej, ktorú som adresoval pánovi ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi, odcitujem len časť týkajúcu sa konkrétnych mojich otázok. V prvom rade by ma zaujímalo, ako sa po dvojročnom pôsobení vami vedeného rezortu prejavuje sľub zo strany šesť programového vyhlásenia vlády, citujem, „venovať primárnu pozornosť ochrane životného prostredia, opatreniam na zmiernenie klimatických zmien“. Mýlim sa, keď som v uplynulých dvoch rokov nadobudol pocit, že sa vláda Slovenskej republiky od splnenia uvedeného záväzku skôr vzďaľuje, než aby sa k nemu približovala? Ako hodnotíte svoje dvojročné pôsobenie vo funkcii ministra životného prostredia? Môžete uviesť niekoľko nespochybniteľných úspechov, ktoré vláda a vami vedený rezort v rámci sľubovaného „venovania“ primárnej pozornosti ochrane životného prostredia dosiahol a vďaka ktorým je stav v tejto oblasti citeľne lepší, ako bol v čase predloženia programového vyhlásenia vlády do Národnej rady v roku 2012?

    Vopred vám ďakujem za vecnú, pravdivú a úprimnú odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba.

    A ďakujem aj vám ostatným za pozornosť.

  • Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dámy a páni, chcel by som interpelovať pána ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka vo veci kauzy, ktorú pracovne som nazval, Horné Plachtince pri Domaši.

    Dámy a páni, keď sme tu mali kauzu Horných Plachtiniec zhruba pred rokom, tak bol z toho pomerne dosť veľký mediálny poprask a pán minister hlavne Kaliňák mal čo vysvetľovať. Popri obstarávateľovi z Horných Plachtiniec sa objavili ale aj ďalší verejní obstarávatelia, ktorí mali obstarávať pre štát. Jedným z nich bola aj agentúra Obstarávateľ SK zo Slovenskej Kajne. Keďže Slovenská Kajňa je tu skoro susedná obec, tak som sa o to zaujímal a spolu aj s médiami sme sa informovali. Táto agentúra bola spomínaná v niektorých médiách. Ale keďže Horné Plachtince boli tá veľká kauza, tak týchto ďalších menších obstarávateľov, ktorí podobným spôsobom sa snažili pre štát obstarávať, už si tak médiá nevšimli. Keďže sa v nej objavili nové skutočnosti, tak rád by som túto kauzu stručne popísal, aby som vám teda takto vysvetlil, prečo to nazývam Horné Plachtince pri Domaši. Ak vám popíšem tie podmienky, ako sú v tejto súťaži vypísané, tak vám všetkým bude jasné, že sa jedná o také Horné Plachtince.

    Táto súťaž bola spustená vo februári 2013 pod číslom 2152 – MUS vo Vestníku verejného obstarávania. Jedná sa o užšiu súťaž na služby, verejným obstarávateľom je spomínaná firma Obstarávateľ SK, s. r. o., Slovenská Kajňa 4, kontaktná osoba je Iveta Beslerová z Trebišova. Otázka tejto súťaže je, či ide o nákup v mene iných verejných obstarávateľov. Odpoveď na ňu je áno.

    Stručný opis zákazky. Predmetom zákazky je poskytovanie komplexných inžinierskych služieb pre inštitúcie verejnej správy Slovenskej republiky, verejných obstarávateľov, najmä mapovacie služby, digitálne mapovanie, letecké mapovanie, katastrálne vymeriavanie, fotogrametrické služby, služby topografické, letecká fotografická služba, katastrálne mapy, služieb na majetkovú prípravu a majetkovoprávne vysporiadanie. Ďalej, v stručnosti budem to nazývať geodetické práce, aby som to vždycky nemusel čítať.

    Dámy a páni, hodnota tejto zákazky predpokladaná je 130 tisíc až 150 miliónov eur. Podotýkam ešte raz, predpokladaný objem tejto zákazky je 130 tisíc až 150 miliónov eur za geodetické práce.

    Ďalšie osobitné podmienky, ktoré sú v tejto súťaži vypísané, sú pod bodom 3. 1. 4. Zvýrazním to preto, lebo sa ešte k tomu vrátim.

    Uchádzač v tejto súťaži musel spĺňať podmienky a musel mať doklad o ochrane utajovaných skutočností, ďalej, musel mať potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti účastníka, ďalej, musel mať povolenie na vykonávanie leteckých prác alebo doklad o zabezpečení vykonania leteckých prác u iného podnikateľa, ďalej, musel spĺňať okrem iných podmienok, samozrejme, odborných podmienku, že za posledné dva hospodárske roky musel mať obrat vo výške 3 milióny eur, 3 milióny eur obrat za posledné dva roky, každý rok teda. Dátum tejto súťaže, dokedy mali uchádzači predložiť ponuky, a to zase musím zvýrazniť, a ešte sa k tomu vrátim, predkladanie ponúk bolo 18. 3. 2013, 18. 3. 2013 mali účastníci predložiť ponuky. Ale 12. 3., šesť dní pred jej ukončením obstarávateľ zrušil tieto najprísnejšie kritériá, tieto najprísnejšie požiadavky na jednotlivých uchádzačov, podotýkam, 6 dní pred ukončením súťaže. To znamená priemyselnú bezpečnosť, utajovanie skutočností, letecké práce, všetky tieto podmienky 6 dní pred ukončením súťaže obstarávateľ zrušil.

    Keď sme o tom spolu s novinármi pred rokom komunikovali, všetkým sa nám zdalo, že po Horných Plachtinciach takáto súťaž nebude ďalej pokračovať a bude zrušená. Čo sa ale medzitým stalo? Podľa medializovaných informácií na ministerstve poľnohospodárstva prebehla podobná súťaž na geodetické práce, ktorej výsledkom bolo to, že víťazi ponúkli cenu na úrovni do 40 miliónov eur. A tu na začiatku roku, vrátim sa naspäť ku kauze Horné Plachtince pri Domaši, čuduj sa svete, začiatkom roku 2014 verejný obstarávateľ Obstarávateľ SK, s. r. o., zmenil objem zákazky zo 130 tisíc až 150 miliónov na objem 130 tisíc až 40 miliónov. Aká to náhoda po roku takto zásadne jedno z kritérií zmeniť.

    Dámy a páni, chcem vás informovať o tom, že takéto zásadné zmeny vo vypísanej súťaži by znamenali okamžité zrušenie súťaže.

    Jedna vec je, že 6 dní pred ukončením súťaže pred rokom tie najtvrdšie kritériá keď boli vypustené a teraz na začiatku roku 2014 keď objem zákazky sa zmenil zo 130 tisíc až 150 miliónov na 130 tisíc až 40 miliónov, to je tak zásadné zmenenie kritérií súťaže, že to je na zrušenie súťaže. A takto aj verejne chcem vyzvať ÚVO, aby skontrolovalo takúto súťaž a ak zistí teda nedostatky, a podľa mňa sú tam zásadné zmeny, tak by malo zrušiť takúto súťaž.

    A takto som sa dostal ku svojej otázke na pána ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka.

    Vážený pán minister, má vaše ministerstvo alebo niektorá z podriadených organizácií alebo štátnych podnikov v gescii ministerstva pôdohospodárstva záujem o zazmluvnenie takýchto prác s víťazom, ktorý vzíde z tejto súťaže? Ďakujem za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že necháme bod interpelácie dokončiť a nebudem teraz o 17.00 hodine hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec. Nie je prítomný.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som aj ja predniesol moje dve interpelácie na dvoch ministrov. A keďže som pozemkár, tak bude sa to týkať pôdy, ak dovolíte. Jedna interpelácia je na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a druhá je na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra. Dňa 1. mája 2014 naša pôda môže byť atakovaná neskutočným tlakom možnosti jej nákupu cudzím štátnym príslušníkom mimo našej republiky. Všeobecnú časť, ktorá je prakticky totožná prvej aj druhej interpelácie, by som si dovolil prečítať pre obidvoch ministrov naraz v jednom čítaní. A potom otázky by som rozdelil na jedného a druhého ministra. Takže v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku si vás dovolím interpelovať vo veci moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom.

    Dňa 1. mája 2014 sa končí dodatočné trojročné prechodné obdobie na obmedzenie nadobúdania poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku, o ktorom v roku 2011 na základe žiadosti Slovenskej republiky rozhodla Európska komisia rozhodnutím č. 2011/241/EÚ. Toto dodatočné trojročné prechodné obdobie plynulo nadväzovalo na pôvodné sedemročné obdobie, ktoré bolo vyjednané v rámci prístupových rokovaní Slovenskej republiky do Európskej únie a formálne bolo súčasťou 3. bodu XIV. prílohy Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (ďalej len „akt o pristúpení"). Súhrne teda mala Slovenská republika priznanú desaťročnú dočasnú výnimku týkajúcu sa voľného pohybu kapitálu, ktorý je zaručený článkami 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

    S blížiacim sa koncom prechodného obdobia narastajú obavy občanov o budúcnosť slovenskej pôdy a najmä tej poľnohospodárskej, neistotu cítiť nielen z reportáží v médiách, ale aj priamo v konaní občanov, ktorí už teraz iniciujú petície s cieľom ochrany slovenskej pôdy.

    Slovenská republika nie je jediná, ktorá si v rámci uvedených prístupových rokovaní vyjednala prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, aj keď treba objektívne priznať, že Poľsko bolo v tomto smere úspešnejšie, keďže vo vzťahu k tomuto členskému štátu EÚ uplynie toto prechodné obdobie až 1. januárom 2017.

    Napriek tomu, že koniec prechodného obdobia t. j. moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom je verejnosti už všeobecne známy, je veľmi málo informácií o príčinách, okolnostiach a podmienkach jeho vyjednania, a to takisto poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sľubuje: „Bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať možnosti aplikácie vhodných mechanizmov nákupu pôdy pre poľnohospodárov.“ Splnenie tohto sľubu si však vyžaduje jednoznačnú pozíciu vlády Slovenskej republiky v otázke hodnotenia, či počas desaťročného moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku boli do praxe zavedené všetky opatrenia, ktoré sa vyjednaním prechodného obdobia chceli dosiahnuť, ako aj jej jednoznačnú pozíciu vo vzťahu k obdobiu po 1. máji 2014, aby sa poľnohospodárska pôda skutočne na poľnohospodárske účely aj využívala a v ideálnom prípade aj zostala v rukách slovenských poľnohospodárov.

    Podstatnou otázkou je aj vysporiadanie poľnohospodárskeho vlastníctva, čo je dlhodobým problémom, žiaľ, podľa môjho názoru zatiaľ neúspešne riešeným aj touto vládou Slovenskej republiky, napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: „Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli sa proces vyvolania reštitučných nárokov." V tom, myslím, sme vôbec nepostúpili.

    Vzhľadom na skutočnosť, že pôdu z pohľadu práva Európskej únie musíme teda považovať za kapitál a nakladanie s ňou je opravené v § 19a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bola otázka prechodného obdobia na predaj pôdy cudzincom na Slovensku v rámci prístupových rokovaní prerokovaná v rámci negociačnej kapitoly voľný pohyb kapitálu v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, dovoľujem si vás, pán minister financií, požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.

    Po prvé. Aký bol účel vyjednaného desaťročného prechodného obdobia na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom? Aké kroky mala v úmysle Slovenská republika počas tohto obdobia vykonať, aby bola v roku 2014 dosiahnutá optimálna pripravenosť Slovenskej republiky na vstup zahraničných subjektov na trh s poľnohospodárskou pôdou? Boli všetky plánované kroky v gescii vášho ministerstva aj naplnené a realizované?

    Druhá otázka. Vychádzajúc z aktu o pristúpení vieme, že niektoré krajiny mali vyjednané iné, výhodnejšie podmienky, napríklad dvanásťročné prechodné obdobie pre Poľsko, nebolo možné v rámci negociácií vyjednať takéto výhodnejšie podmienky a dlhšie prechodné obdobie aj pre Slovenskú republiku?

    Po tretie, tretia otázka, pánu Kažimírovi. Mohli by ste uviesť verejný zdroj informácií, ktorý podrobne informuje o obsahu podkladov v otázke vyjednaného prechodného obdobia, ktoré boli vypracované negociačnou skupinou v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. jej členmi? Ak tieto informácie a podklady nie sú prístupné verejnosti, dovoľujem si vás požiadať o ich zaslanie spolu s odpoveďou na túto interpeláciu.

    Po štvrté, štvrtá otázka. Signatármi aktu o pristúpení boli v mene Slovenskej republiky Rudolf Schuster, Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan a Ján Figeľ, ktorý z týchto sa osobne zúčastnil prístupových rokovaní vo veci 3. bodu prílohy číslo XIV Voľný pohyb kapitálu k aktu o pristúpení a vyjednal končiace sa prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom?

    Toľko moje otázky na pána Kažimíra, podpredsedu vlády a ministra financií.

    A teraz, ak dovolíte, ešte otázky na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka.

    Okrem týchto štyroch, ktoré som dal a nebudem ich opakovať pánu Kažimírovi, ktoré dávam takisto pánu Jahnátkovi, sú ešte ďalšie štyri, ktoré si dovoľujem predniesť.

    Takže otázka číslo päť. Do medzirezortného pripomienkového konania už bol predložený legislatívny návrh, ktorý sa snaží reagovať na skončenie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, z akého dôvodu sa zvolilo vo vzťahu k cudzincom benevolentnejšie riešenie, ako je tomu napríklad v Maďarsku, kde po skončení príslušného prechodného obdobia sa umožňuje predaj poľnohospodárskej pôdy len štátnym príslušníkom Maďarskej republiky alebo iným členským štátom EÚ? Prečo sme to uvoľnili na celý svet?

    Šiesta otázka. Aké opatrenia Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijalo, resp. mieni prijať, aby sa zabránilo obchádzaniu už jestvujúcich zákazov na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ako aj obchádzaniu obmedzení na predaj takejto pôdy, ktoré sa plánujú zaviesť na základe legislatívneho návrhu predloženého do legislatívneho procesu?

    Siedma otázka. Neuvažuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v budúcnosti nastoliť pri revízii Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadavku prijatia osobitného protokolu o zákaze predaja poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom vrátane štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ v podobnom duchu, ako to má vo vzťahu k určitým nehnuteľnostiam priznané Dánsko?

    Po ôsme. Aké opatrenia mieni Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijať, aby sa naplnilo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o vytvorení podmienok na urýchlené usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku, ktoré sa oneskoruje už v súčasnosti o niekoľko rokov oproti pôvodným zámerom?

    Toto sú moje otázky na jedného i druhého ministra. Verím, že odpovede na ne budú také, ktoré nebudem potom musieť napádať, ako mi odpovedali. A hovorím jedno, nerád by som bol, aby sme skončili v nájme vo vlastnom. Takže venujme tomu pozornosť a náš grunt je náš grunt. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážené torzo vládnych predstaviteľov, dovoľte, aby som vystúpil v druhom bode programu interpelácie a položil interpelácie. Pokúsim sa byť vecný, stručný.

    Ako som avizoval v predchádzajúcom bode, nevyhodnocujem ako šťastný tento postup, ktorý ste zvolili. To znamená, že ste sa poospravedlňovali navzájom. Vznikajú potom také absurdné kombinácie, že ministra školstva zastupuje minister obrany, čo, ako uznáte nie je zrovná vhodné. Ale už keď teda ste pristúpili k tomu, tak interpelujem neprítomných členov vlády, a to pána Čaploviča, pána Jahnátka, Kaliňáka, pani Zvolenskú a aj pána premiéra Fica a otázka znie: Čo bolo také dôležité v dnešný deň, že ste sa nemohli zúčastniť bodu hodina otázok ani bodu interpelácie? A v prípade, že by niekto namietal, verím že sa pán Kaliňák na to podujme, či to je v zmysle ústavy, či to je kvalifikovaná otázka, je to kvalifikovaná otázka. A dúfam, že sa o tom nebudeme sporiť. To je prvý súbor interpelácií.

    Potom interpelujem pána Richtera, Vážneho, pána Kažimíra, pána Boreca, pána Maďariča, pána Žigu, ktorí boli na hodine otázok, po hodine otázok usúdili, že musia odísť. Čiže interpelácia je, čo bolo také vážne, že museli odísť a nezúčastnili sa nasledujúceho bodu programu. Sformulujem to presne tak, aby to nikto nemohol spochybňovať. Ja si myslím, že ľudia majú na to právo. Raz za čas tu máte byť, raz za čas my máme právo sa vás pýtať, tak, prosím vás, ja som to avizoval, že to možno tak skončí a skončilo to tak. Ak mienite hrať tú hru, že na budúce interpelácie sem prídu iní štyria a budete si striedať služby a budete sa ospravedlňovať navzájom a jeden bude za troch, trojjediný ako v Biblii, prosím vás, nech sa páči, ja pre tých mojich verných, ktorí to pozerajú, hovorím, že sa s tým nezmierujem. A podľa mňa by sa s tým nemali zmieriť ani ľudia. Je to jedna z mála inštitúcií, keď by ste tu mali byť a zodpovedať sa za rezorty, zodpovedať sa za vládny program, za to, čo robíte. Čiže to je prvý súbor interpelácií.

    Potom, ako som avizoval v predchádzajúcom bode, to, čo sme skúmali a budeme skúmať, ako si to-ktoré ministerstvo prenajíma alebo neprenajíma priestory od súkromných firiem, tak budem teda interpelovať pána ministra Počiatka, aká je príprava, aký je strategický plán s umiestnením SACR. To by ma zaujímalo, nakoľko im končí zmluva.

    Bude ma obdobne zaujímať táto situácia u pána Malatinského, aká je situácia v SARIO. Tam je to predsa len o niečo dlhšie, ale predsa len dobrý hospodár už rozmýšľa, nie nad tým, čo bude zajtra, ale čo bude relatívne v blízkej budúcnosti.

    U realitného magnáta pána Čaploviča je tam toho viac. Tam mu to rozpíšem. Teda on má naozaj tých zmlúv najviac, aj najdrahších. Tam sa to pokúsim rozpísať v tej písomnej interpelácii, kde bude uvedené, ktoré zmluvy mu končia v dohľadnom čase a aký je plán ministerstva chrániť verejné financie z pohľadu nehospodárneho vynakladania prostriedkov na prenájom drahých priestorov. To je jedna vec, či vôbec si ich majú prenajímať a keď už si ich majú prenajímať, prečo si ich prenajímajú draho, aby sme my náhodou nezistili, lebo to bude druhé kolo, ja potom vás budem prosiť o audity vašich nehnuteľností, hej, nakoľko sú využívané existujúce vaše nehnuteľnosti. Čiže toto je tiež dôležité, prosím vás. Máme času, však ešte tu dva roky budem, čiže ešte aj o tom sa budeme rozprávať.

    Pani Zvolenská. Detto tam jej končí záchranná zdravotná služba, tam je brutálna suma 31 tisíc eur mesačne, za milión korún mesačne si zdravotná služba prenajíma priestory. Tiež toto končí v roku 2014. Bude ma zaujímať, ako zodpovedne ministerstvo zdravotníctva ako hospodár pristupuje k tejto záležitosti.

    Čiže to je ďalší okruh interpelácií, ktorý vám odíde.

    Ďalší okruh interpelácií, ktoré som avizoval, že ich urobím, a teda robím, to znamená tie ministerstvá, tých členov vlády, ktorých som v tejto veci realitnej agendy neinterpeloval, tak ich interpelujem teraz, resp. budem ich interpelovať. A to sú zostávajúce ministerstvá a ministri pán Vážny, pán Kažimír, pán Lajčák, pán Jahnátek, pán Glváč, pán Borec, pán Žiga, pán Maďarič, pán Kaliňák a Úrad vlády v zastúpení pánom premiérom Robertom Ficom. Obdobná je teda tá interpelácia, čo si kde a za čo a odkedy, dokedy prenajímajú.

    To sú prvé okruhy interpelácií.

    Mal som pripravené interpelácie na pána premiéra Fica. Vzhľadom na okolnosti ja personalistu robiť nebudem. My už ako pravica máme obrovský problém, že nám už novinári, nejakí chlapci od peňazí robia personalistov dlhé roky. Takže ja už personalistu v túto dobu, už teraz po tom všetkom nikomu robiť nebudem, či to tu budem teraz ovplyvňovať alebo niekto mi povie, že som to chcel ovplyvniť, alebo budem tu naznačovať, že už budúcu interpeláciu nebudem mať dať komu, alebo budem chcieť vedieť, komu ju mám dať. Proste toto vypúšťam. Čiže pána Fica, napriek tomu, že som ho chcel interpelovať, vzhľadom na okolnosti dva dni pred voľbami, čo sa nepodarilo doteraz, to už sa nepodarí, už interpelovať nebudem. Má to čas. A nebudem ani naznačovať, čo chcem alebo čo nechcem. Kto tu bude vtedy premiér, budem interpelovať toho v tejto veci.

    Čo sa týka ďalších interpelácií, takže poprosím, budem teda interpelovať, pána Richtera. Pána Richtera chcem interpelovať vo veci nie raz, nie dvakrát. Som sa tomu venoval. A mám pocit, že možno ja, sa hovorí to, umenie možného, tak skúšam odtiaľ, kde sa dá, čo sa dá.

    Bolo tu povedané z mojich úst, a možno sa raz už aj kolegovia ku mne pridajú, že už sa to nedá ustáť, ja vám to vymenujem, je Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Viete, práve som vám vymenoval prvých desať krajín z pohľadu pôrodnosti. Ešte raz to chcete vymenovať? Sú to Niger, Mali, Uganda, Zambia, Burkina Faso, Burundi, Malawi, Somália, Angola, Afganistan. Lomnička je obec, ktorá je už čisto rómska. Keby sme pre potreby nášho dokladovania učili skutočnosti, Lomničku posudzovali ako štát, tak najväčšia pôrodnosť na svete je v Lomničke. Už aj najnovšie štatistiky hovoria, že aj v týchto krajinách pôrodnosť klesá. To znamená, ten pik už bol a pôrodnosť aj v týchto krajinách klesá, zatiaľ čo nám v rómskych osadách ona stúpa a ešte len bude stúpať. V čom je teda interpelácia?

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda, môžem vás poprosiť o kľud, mňa to trošku ruší, prepáčte, v dobrom.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, to treba povedať, to rešpektujem, 98 % populácie Lomničky sú rómski spoluobčania.

    Čiže samotná interpelácia by bola v tom, či ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má vypracovanú určitú štúdiu o pôrodnosti v sociálne vylúčených spoločenstvách, lebo to je termín, ktorý už aj ministerstvo práce, sociálnych vecí pozná, o aktuálnom stave v pôrodnosti a s určitou predikciou vývoja, či existuje takáto analýza, či sa niekto takouto analýzou zaoberá. V prípade, že existuje, poprosil by som z nej nejaké výstupy. V prípade, že neexistuje, otázka, myslím si, je namieste, prečo neexistuje.

    Ak dovolíte, zľahka by som pána Žigu v zmysle celého nastavenia, ktoré spomínam, že je mierne, lebo keď je určitá vôľa, možno sa časom stratí, interpeloval vo veci, bolo to tu spomínané, povolenia na predĺženie prieskumných vrtov pre tých altruistov, ktorí nám prišli zadarmo robiť vrty, ktoré nám potom slávnostne odovzdajú zabalené v mašličke, a u ministra si dajú pohár šampanského. Tak pred podpisom toho predĺženia z úst pána ministra bolo povedané, že je právna analýza, ktorá hovorí, že v prípade, ak sa to nepredĺži, je potrebné zaplatiť 20 miliónov eur pre týchto altruistov. Viete, toto sú tie absurdity, hej, k predĺženiu zmluvy došlo aj kvôli tomu, že exitoval aj rozbor, ktorý hovorí, že keď k tomu nedôjde, tak zaplatíme 20 miliónov eur. A v odpovedi na interpeláciu mi príde, že my vlastne sme našli bláznov, ktorí nám zadarmo vŕtajú pri Košiciach, keď to všetko rozvŕtajú, všetko zistia, pomerajú, tak nám v mašličkách zabalené celý ten spis zadarmo odovzdajú. Možno tomuto niekto verí.

    Avšak k tomu chcem jednu vec povedať, ak teda k tomu podpisu došlo aj kvôli tomu, tak chcem vidieť, chcem počuť, kto vypracoval tú analýzu, v akom bola rozsahu a o čo sa opierala tá analýza, lebo sú informácie, ktoré hovoria, že žiadna taká analýza právna neexistuje, avšak bola dôvodom podpisu toho predĺženia. Čiže je v tom interpelácia.

    Teraz, ak dovolíte, k pánovi Počiatkovi. Tam mám toho o niečo viac.

    K avizovanému rozpočtu. Pán minister, ja vám to sa pokúsim rozpísať. Tento rozpočet, uznáte sám, môžu mať deti, keď si plánujú besiedku, hej. Keď si plánujú besiedku, tak si to rozpočtujú, koľko ich to asi bude stáť. A keď to možno na školskej rade vyúčtujú, tak možno to tá školská rada bude akceptovať. Celková suma rozpočtu besiedky potom bude možno 80 eur. My keď hovoríme o sedemnástich miliónoch eur, myslím, že si občania a ľud tejto krajiny zaslúžia iný rozpočet, nie päť riadkov. Preto vás poprosím, a to bude opakovaná interpelácia, aby ste predložili poriadny rozpočet toho, kam išlo 17 miliónov eur.

    A už keď chcete pokračovať v tých položkách, ktoré ste tu takto nazvali, tak špeciálne bude zaujímavé zistiť, že vyhodnotenie intenzít na cestách keď stálo 90 miliónov korún, čo to znamená. To vyhodnotenie intenzít na cestách v objeme 90 miliónov starých slovenských korún ľudia majú právo vedieť. Ľudia sú niekde hladní. Nosom ryjú zem. Nemajú čo jesť. Nemajú z čoho platiť. Nemajú z čoho zaplatiť úžerníkov, neviem koho. A tu niekto dal 17 miliónov eur. Majú na to právo. Ja si počkám, som zvedavý na podrobný rozpis toho.

    Keďže hovorím o úžerníkoch, pán minister, interpelujem vás v nasledujúcej veci. V novembri 2008 vaše ešte predchádzajúce ministerstvo posunulo pol miliardy starých korún firme Lemikon, ktorá bola údajným držiteľom pohľadávky. Tú asi údajne odkúpila od firmy LUKA & BRAMER, ktorá bola v tom istom čase ale spolumajiteľom firmy POHOTOVOSŤ, ktorá bola zase v tom istom čase spolumajiteľom firmy vášho šéfa finančného výboru parlamentu. Sú to okolnosti v normálnych krajinách nevídané, ktoré v normálnych krajinách by niekoho stáli krk. Tu sa ešte tomu ide vysmievať.

    Moja interpelácie je v tomto: V čase, keď ste boli ministrom financií, v novembri 2008, koľkokrát predstavitelia firmy LUKA & BRAMER a zároveň aj predstavitelia úžerníckej nebankovky, môžem to tak smelo povedať, POHOTOVOSŤ navštívili a koľkokrát ste s nimi jednali v priestoroch ministerstva financií.

    Ďalšia interpelácia je ohľadom jednej skutočnosti, ku ktorej sa ešte dostaneme pri inej príležitosti, prečo trebárs tí dôchodcovia majú takéto problémy, aké ich majú, a dejú sa im veci, ktoré sa im dejú, lebo majú hotovosť a boja sa mať hotovosť v banke, lebo v tej banke s nimi robia, čo chcú.

    Otázka, interpelácia je nasledovná. Pokiaľ viem a sa nemýlim, Slovenská pošta je štátna. Pokiaľ viem, pokiaľ sa nemýlim, Poštová banka je súkromný subjekt. Pán minister, mňa zaujíma, koľko vyfakturovala Slovenská pošta Poštovej banke za to, že poštárky presviedčali dôchodcov a dôchodkyne, že si nemajú nechať doručovať dôchodky poštou, ale že si ich majú nechať dať zaplatiť do Poštovej banky. Verím, že tá služba prebehla za finančného plnenia, že to nebolo iným plnením, lebo to by asi inak pravdepodobne bolo v kolízii s nejakými ustanoveniami možno až zákona. A o tom môžeme rozprávať.

    Čiže interpelácia je nasledovná. Na základe akého zmluvného vzťahu poštárky zamestnankyne štátnej Slovenskej pošty presviedčali a boli bonifikované, to znamená, brali odmenu za to, keď presvedčili dôchodcov a dôchodkyne, aby si prehlásili doručovanie svojich dôchodkov do Poštovej banky, ktorá je súkromným subjektom. Zaujíma ma, na základe akých zmluvných vzťahov tieto operácie prebiehali.

    Posledná interpelácia na vás. Predkladáme zákon, ktorý možno čiastočne pomohol by, keby ste zaň zahlasovali, však ale vy zaň nezahlasujete, vy ste kameňáci, ktorý hovorí, že u živnostníkov o maximálnej dobe splatnosti 30 dní. Všetci poznáme aj aktuálne situácie, ktoré o tom rozprávajú. Takže presne to je výrazom takej neúcty.

  • Hlasy v sále.

  • Rozmýšľam, či by som si ja dovolil takto sa správať. Niekto na niekoho apeluje, interpeluje, pričom sa kľudne niekto baví s druhým. Ja viem, že ma máte za nič, jeden aj druhý. Ale aspoň z úcty k tomu parlamentu by ste mohli také dekórum chvíľku vydržať. Ešte jednu interpeláciu mám a máte pokoj. Ja to nechápem. Tak si to potrebujete dokázať? To nie je vaša sila, že si to dokazujete, to je vaša slabosť, že si to potrebujete na mne dokázať, ako ma ignorujete. Neverte tomu, že je to vaša sila, ignorovať, nie, to je vaša slabosť, kolegovia. Vydržte jednu interpeláciu a končíme. Dobre? Hovorím, je to výrazom nie neúcty ku mne, ja už s tým naozaj nemám problém, ale všeobecne k tomuto. Toto je parlament, kolegovia.

    Posledná interpelácia reaguje na aktuálne skutočnosti. A chcem vás poprosiť, aby ste mi predložili, ako prebiehali platby NDS-ky voči subjektom VÁHOSTAV a Doprastav v priebehu rokov 2013 – 2014. Ďakujem veľmi pekne.

    A poslednú interpeláciu tu mám na pána Jahnátka a tým končím. Jeden by nepovedal, čoho ešte niekto je schopný. Ja sa tým chlapcom aj čudujem, že sa ulakomia. Ja sa tým chlapcom niekedy aj čudujem, že im to za to stojí, že sa vrhnú ako myši do pšenice a chcú to vyžrať a vyžrať. Týka sa to poslednej aktuálnej situácie nákupu pšenice do zásob Štátnych hmotných rezerv. Z poznaného vyplýva, že Štátne hmotné rezervy, ergo štát za štátne peniaze nakúpil od obchodníka, ktorý podľa mňa nerozozná ovos od pšenice, čo by v zásade nebolo až tak zlé, draho pšenicu. Keby ju nakúpil lacno, možno by to nestálo za zmienku. Nakúpil ju draho v čase, keď poľnohospodári ju predávali lacno.

    Ale najväčším problémom z toho všetkého je, a pán Kičura predseda Správy Štátnych hmotných rezerv to včera potvrdil, že časť toho obilia ani nebola zo Slovenska. Prosím vás pekne, trošku hanby v sebe niekto tu má? Rozumiete tomu? Pokiaľ ide o tých biedakov, čo majú plné sýpky, nevedia, čo s tým, núkali to lacno, lebo naši poľnohospodári to musia predať lacno chlapcom z J&T. A tí to potom draho predajú Kičurovi, teda nám, štátu.

    Ale ešte v tomto prípade sme išli ďalej. Už ani od našich poľnohospodárov ste nekúpili tú pšenicu. Za to sa niekto nehanbí, prosím vás? To nestojí za to, že aspoň od tých biedakov to kúpite, keď už to takto celé má fungovať? Aspoň som sa včera dozvedel, že to nebolo z Ukrajiny, lebo chodila informácia, že to na Ukrajine je lacné. Ja viem, že vy ste toho schopní. Ja viem, že tí ľudia sú schopní to nakúpiť na Ukrajine. A v Kežmarku by to silo svietilo tak, že by mohli v Kežmarku vypnúť pouličné osvetlenie. Ja viem, že vy ste schopní to tak kúpiť. Dostal som ubezpečenie, že budeme šetriť ďalej, že to nie je z Ukrajiny, pretože tá je údajne veľmi lacná. To by chlapci zarobili? To by bolo zhodnotenie? Môžeme sa tešiť, nie je to z Ukrajiny údajne.

    Bude ma zaujímať, odkiaľ je to obilie v našich silách, ktorým sa my máme kŕmiť v čase nemieru, čo možno aj bude, aby sme vedeli, čo budeme jesť, čo nám štát nakúpil.

    A zaujíma ma aj stanovisko ministerstva pôdohospodárstva čosi o tom, že tieto Štátne hmotné rezervy, to obilie, ktoré ešte ako-tak vieme vypestovať aj tu, prečo sme museli kúpiť v zahraničí. Na to ja som zvedavý. Za normálnych okolností, prosím vás, nato by niekto nieže letel, ale nestihol by dvere zavrieť, prosím vás, a šiel by do basy tak, že by plakal. Všetci sa tu budete vyškierať arogantne a nič, zase nič, nech sa to aspoň zozbiera, lebo raz to možno bude mať cenu. Ja chcem vedieť odpoveď ministerstva pôdohospodárstva, čo si o celej tejto transakcii so pšenicou myslí.

  • Hlas z pléna.

  • No vidíte, dvadsať minút. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dve interpelácie a obe interpelácie sú na pána ministra školstva Dušana Čaploviča.

    Po prvé sa chcem opýtať pána ministra, či nemieni v rámci svojich kompetencií a v rámci možností, ktoré mu umožňuje zákon o normatívnom financovaní, zriadiť fond ministra školstva na podporu mimoriadne talentovaných študentov. A by som to trošku objasnil. Viete, ja nemyslím, na takých, ktorí dosahujú veľmi dobré známky a plnia si školské povinnosti vzorové. Také čosi je. Ale z času na čas sa objavia mladí ľudia, ktorých talent hraničí s genialitou. A aby mohli tento talent rozvinúť, potrebujú pomoc. Napríklad si pamätám, keď sa objavil Dalibor Karvay. Potrebuje v podstate chodiť k špičkovým huslistom sa učiť, potrebuje špičkové nástroje. A myslím, že takéto špeciálne talenty treba podporiť. A to nie sú tie, ešte raz opakujem, ktoré dosahujú dobré školské výsledky. A keďže pán minister Čaplovič, i keď tu nie je, ale je známe, je svojou pôvodnou profesiou historik, tak uvediem aspoň jeden príklad. Jean Francois Champollion, ktorý rozlúštil hieroglyfy, pochádzal z biednych pomerov. Jeho otec, povedal by som, bol alkoholik. V podstate zostal bez matky. Býval v regióne, kde líšky dávali dobrú noc. Vďaka podpore svojho nevlastného brata, hodne staršieho (Figuerae Champollion), ale hlavne vďaka podpore Fouriera, ktorý bol v tom čase prefektom, dostal šancu. A tá šanca sa premenila práve na to, že vylúštil hieroglyfy. Možnože pre takú zaujímavosť vzhľadom na aj iné skutočnosti historické, ktoré súviseli s hieroglyfmi, ho prijal aj pápež. A dokonca mu ponúkol kardinálsky klobúk. No on ho neprijal, treba povedať. Chcem povedať, že sú to také prípady, keď musí ten, kto pomôže, byť jasnozrivý. Fouriera možno aspoň časť z vás prítomných pozná, pretože sa stretla medziiným s tým, sú to tí, ktorí majú technické vzdelanie, s Fourierovými radmi. Takže zdanlivo nemal nič blízke k tomuto, ale rozpoznal talent, podporil ho. Na Slovensku, žiaľbohu, dneska mecenáši nejestvujú, ktorí by takýmto spôsobom fungovali. A preto myslím si, že by bolo dobré a patrilo by to do rúk ministra školstva, aby takýto fond zriadil a nebol to fond, kde budú stanovené kritériá bodovacie a podobne, kde budú vyberať žiakov a študentov, ktorí majú dobré školské výsledky. Práve, naopak, myslím si, že by nemali ani mu pomáhať úradníci, ale mal by si poradiť naozaj s vždy s odborníkom v tej oblasti, v ktorej vie takýto talent rozoznať, jednoducho aby sme nezatracovali zbytočne talent, ak sa na Slovensku narodí. Ja viem, že by sa to dalo urobiť aj nejakým legislatívnym návrhom. Ale ja si myslím, že toto patrí do rúk práve ministra školstva. A myslím si, že by to bol dobrý počin. Čiže to je prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia súvisí s tým, že v dennej tlači, bolo to asi blogovou formou, som sa dočítal vo vyjadrení spisovateľky Moniky Kompaníkovej o tom, v akom katastrofálnom stave je naše školstvo, čo sa týka školských budov, dokonca, že máme tam suché toalety a podobne. Neviem, kde sa s tým stretla, pretože po roku 2003, keď bol prijatý reformný zákon o normatívnom financovaní, tak súčasť toho bola aj možnosť 6 % z tých prostriedkov použiť iným spôsobom. Nikdy sa toľko ani nepoužilo, ale jednoducho vznikol napríklad havarijný fond, ktorý mnohé veci riešil. V tom období ako minister som vyhlásil napríklad program, pokiaľ ide o bezbariérové školy, a program, pokiaľ ide o suché toalety. A musím povedať, že nebol v tomto prípade nejaký veľký objem peňazí, ktorý išiel na to. Každá škola, ktorá ten problém mala a sa tam prihlásila, tak dostala finančnú pomoc, aby ten problém nebol. Musím povedať, že celý čas v minulosti, ale aj dnes, a pochodil som dosť škôl, vždy sa na škole nastavím, aby som sa pozrel, ako tam vyzerajú toalety. A neuveriteľne sa to zlepšilo. Možnože pani spisovateľka Kompaníková kdesi bola, neviem, či si myslí, že pozná stav školstva. Fakt je bez ohľadu na to teraz, kto bol ministrom, že za tých 20 rokov stav školských budov sa neuveriteľne zlepšil. Ja si pamätám, aby som nehovoril do vetra, boli školy, kde končilo školské vyučovanie, keď pršalo, pretože to išlo dole, stekalo po elektrine, nemohli učiť, napríklad v Stakčíne na východe alebo v Martine, tu máme pána primátora, momentálne tu nie je, si presne pamätám, v škole v triede mali vedierka, lebo vedeli, kde, kadiaľ tečie voda. Boli školy, kde napríklad keď prišla zima a boli v horských oblastiach, fúkal vietor, tak chodby škôl boli plné snehu, nafúkalo to tam. Uvediem konkrétny prípad, Gelnicu. Videl som to tam. Ale medzitým ten stav sa neuveriteľne zlepšil. Hlavne v obciach sa často školy stali výkladnou skriňou. Preto pokladám za také účelové a naschvál trošku degradujúce to tvrdenie, to, čo sa podarilo urobiť za tých 20 rokov.

    Ale predsa mi nedá, a preto interpelujem ministra, ak takýto prípad vôbec existuje, moja interpelácia a otázka znie, či ministerstvo vôbec také čosi eviduje. A ja som presvedčený, že pán minister, ale aj iný minister, keby tam bol, ak by existoval taký prípad, že niekde majú problémy so suchými toaletami, tak tú finančnú pomoc im dá, aby sa to vyriešilo. Chcem ho teda požiadať, okrem toho, aby zistil, či niečo také existuje, aj o to, aby verejne deklaroval, aj pre pani spisovateľku Kompaníkovú, že ak by také čosi predsa len bolo, tak že je ochotný urgentne v takejto situácii pomôcť. To bola moja druhá interpelácia.

    Všetko, skončil som, ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, milí kolegovia, ja mám interpeláciu na ministra financií Petra Kažimíra. Moja interpelácia sa týka spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., ktorej stopercentným akcionárom je štát zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

    Hlavným predmetom podnikania spoločnosti TIPOS je prevádzkovanie lotériových hier, hazardných hier prostredníctvom internetu, kurzových stávok, národnej bločkovej lotérie a niektorých nelotériových produktov. Primárnym cieľom spoločnosti TIPOS je vytváranie zdrojov na všeobecne prospešné účely. Výšku týchto zdrojov znižujú vysoké náklady spoločnosti TIPOS, medzi ktoré patria napríklad náklady na reklamu. Tieto v priebehu rokov 2001 až 2009 stúpali exponenciálne od 321 000 eur v roku 2001 až na 13,2 mil. eur v roku 2009. V nasledujúcich rokoch sa trend týchto nákladov na reklamu zmenil a začali klesať. V roku 2012 to bolo 8,6 mil. eur.

    Moja interpelácia na ministra financií znie:

    Po prvé. Aké náklady vynaložil TIPOS, akciová spoločnosť, v roku 2013 na reklamné kampane celkovo a ako boli tieto rozdelené pre jednotlivé komunikačné médiá, t. j. rádiá, televízie, internet a ostatné?

    Po druhé. Aké náklady na reklamné kampane plánuje TIPOS vynaložiť v roku 2014?

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte aby som prečítala interpeláciu určenú ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi.

    Vážený pán minister Kaliňák, realizáciou Programu ESO sa zmenilo právne postavenie okresných úradov, ktoré stratili právnu subjektivitu a stali sa preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Okresný úrad má v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzené spôsobilosti, z ktorých je vylúčená spôsobilosť byť účastníkom zmluvných vzťahov.

    V praxi tak dochádza k nejasnostiam, ktoré môžu v budúcnosti viesť k pochybnostiam o platnosti zmlúv, v ktorých jednou zo zmluvných strán je okresný úrad. Ako konkrétny príklad uvádzam zabezpečenie aktualizácie registra pôvodného stavu podľa §18c ods. 3 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva v znení neskorších predpisov. V zmluvnom vzťahu sú v tomto prípade zastúpení objednávatelia (pozemkový a lesný odbor okresného úradu a Slovenský pozemkový fond) a zhotoviteľ (geodetická kancelária); pred reformou ESO ako objednávateľ vystupoval obvodný pozemkový úrad a Slovenský pozemkový fond.

    Máme za to, že právne čistým riešením je, ak zmluvnou stranou v takomto vzťahu bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zastúpené prednostom príslušného okresného úradu na základe plnomocenstva. Podľa mojich zisťovaní a vedomostí do dnešného dňa neexistuje jednoznačná metodika, ktorou by sa riadili zamestnanci, resp. prednostovia okresných úradov. V dôsledku toho sa na Slovenskom pozemkovom fonde hromadí nevybavená agenda pre nejasnosti a nejednoznačné určenie, kto a na základe akého zmocnenia bude tou relevantnou a v prípade súdneho sporu nespochybniteľnou osobou oprávnenou podpisovať zmluvy o dielo v mene okresného úradu.

    Vážený pán minister, v problematike, ktorú uvádzam vo svojej interpelácii je zrejmé, že Program ESO, ktorý aj podľa vašich vyjadrení má mať ambíciu byť bližšie k občanovi, paradoxne predlžuje a komplikuje procesy vybavovania agendy v prospech občana pre nejasnosti kompetencií a ich delegovaní a zavádza miestami až tragikomické administratívne postupy napríklad medzi pozemkovými a lesnými odbormi okresných úradov a Slovenským pozemkovým fondom, nehovoriac o tom, že sa celý proces už aj tak ťarbavého a komplikovaného procesu vybavovania predlžuje o týždne až mesiace.

    Preto vás, pán minister, žiadam o jednoznačnú odpoveď, kto bude tou poverenou osobou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá bude na základe plnomocenstva podpisovať zmluvy, ktorá bude spôsobilá na právne úkony napríklad v prípade, ktorý som už uvádzala . Prosím, odpovedzte aj na otázku, ako zabezpečíte jednotné usmernenie pre prednostov okresných úradov, aby proces vybavovania nahromadenej agendy mohol plynule pokračovať. V opačnom prípade existuje už iba jedno riešenie, a to, že tieto zmluvy budete podpisovať vy osobne, pán minister.

    Vážený pán minister, podľa zoznamu zmlúv uvedeného v Centrálnom registri zmlúv uzatvorených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je zrejmé, že okresné úrady zmluvy uzatvárajú. Žiadam vás preto aj o odpoveď, na základe čoho sú oprávnené okresné úrady po realizácii Programu ESO, keď sa zmenilo ich právne postavenie, uzatvárať zmluvné prípady v iných prípadoch. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalší, ktorý je prihlásený s interpeláciou, je pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, mám štyri interpelácie.

    Tá prvá interpelácia je na pána predsedu vlády v tomto znení:

    Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúcej situácie v Štátnych hmotných rezervách.

    Podľa zverejnených informácií v médiách prerobili Štátne hmotné rezervy minimálne 700 tisíc eur na obchodoch s cukrom a pšenicou. Malo sa tak stať tak, že ich nakupovali za premrštené ceny od partnera finančnej skupiny J&T Igora Rattaja.

    Správa štátnych hmotných rezerv mala nakúpiť cez svoju firmu Poľnonákup TATRY asi 1 000 ton cukru. Za tonu cukru zaplatila firme MONTIR 697 eur. Spotová cena sa vtedy pohybovala okolo 520 eur. Štát tak preplatil najmenej 177 tisíc eur.

    Ďalej sa objavujú informácie a podozrenia ohľadom zásob ropy, pohonných hmôt a potravín, napríklad obilia v tom zmysle, že údaje, ktoré sú vykazované papierovo, nemusia sedieť s reálnym stavom. Pri Prešove v Kendiciach napríklad sú podľa mojich informácií silá s kapacitou 20 000 ton prázdne. V Ľuboticiach v rovnakom množstve skladujú Poliaci, a nie naši občania. A postupne to vozia údajne do Pol'ska. Verím, že tieto informácie budú preverené. Ďakujem pekne.

    Druhá interpelácia je na ministra financií a podpredsedu vlády pána Petra Kažimíra.

    Vážený pán minister financií, interpelujem vás ohľadom množiacich sa sťažností ohľadom umelého zadržiavania vratiek DPH. Podnikatelia sa čoraz viac sťažujú na umelé predlžovanie kontrol zo strany Finančnej správy, ktorých hlavným účelom je oddialiť vyplatenie vratky dane z pridanej hodnoty.

    Za množstvo prípadov budem citovať aspoň jeden konkrétny prípad, a to podnikateľa Štefana Duča z Košíc: „V mesiaci máj 2010 som začal s výstavbou spracovateľne na víno,“ citujem z informácie od tohto dotyčného pána, „a stavba do konca roka aj bola postavená, dokončená, skolaudovaná. Zároveň v tom istom roku 2010 v mesiaci november som začal s likvidáciou vinohradu v rozlohe 35 ha. V roku 2011 som investíciami pokračoval, a to v mesiaci február nakúpením techniky do vinohradov, v mesiacoch apríl až november som pokračoval s prácami plošnej úpravy terénu a prípravou pôdy pre výsadbu. Práve počas týchto investícií využil daňový úrad k realizácii uvedené vyhrážky. Pokladám to za politickú a likvidačnú objednávku zo strany SMER, ale aj vedenia KSK v Košiciach. V priebehu rokov 2010 a 2011 pozastavili mi tok peňazí (vratky DPH), pretože firma investovala veľké objemy na zelenej lúke a v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť okrem investovania, čím si nemohla nadmerný odpočet ponížiť započítaním, tak si ho uplatnila v plnej výške. Avšak došlo k zadržiavaniu DPH rôznymi výmyslami, prieťahmi, prerušovaním kontrol medzinárodnými dožiadaniami, dokonca mali až takú drzosť, že keď MVI došlo na Slovensko, umelo ho zadržiavali ešte rok v Banskej Bystrici s odvolaním sa, že v návale prác zabudli tento doklad poslať správcovi dane. Potvrdzuje to aj tvrdenie zodpovedného pracovníka Finančnej správy vo výsluchu svedka na polícii. Ako som zistil a nadobúdal presvedčenie, že v kontrolách dochádza k umelým prieťahom a ešte viac sa znásobujú umelo vyrobené problémy, tak som zobral spravodlivosť do vlastných rúk a podaním dokladov o prieťahoch som to dal vyšetrovateľovi do spisu, preto pracovníkom Finančnej správy už nezostávalo nič iné, ako sa u vyšetrovateľa priznať k prieťahom.“ To je toľko z citátu dotyčného.

    Zároveň vzniká teda vysoké podozrenie, že aj týmto spôsobom sa snaží ministerstvo financií zvyšovať efektivitu výberu daní.

    Týmto vás žiadam o vyjadrenie k situácii a zároveň o informáciu, ako sú nastavené kontrolné mechanizmy, aby sa zabránilo zbytočnému predlžovaniu kontrol a zadržiavania oprávnených vratiek dane z pridanej hodnoty poctivým podnikateľom, ktorí nemôžu trpieť za to, že štát nevie dostatočne identifikovať ich nepoctivých kolegov, a takisto nemôžu fungovať ako bezplatný zdroj úverov pre štátny rozpočet. Ďakujem.

    Tretia interpelácia je na pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka.

    Vážený pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom podozrenia z netransparentného obstarávania rekonštrukcie hasičských staníc.

    Jedná sa o obstarávania č.: 2639-WYP, 2640-WYP, 2579-WYP zverejnené 27. februára 2014 a 1. marca 2014.

    Prečo nebolo vyhlásených toľko súťaží, koľko je hasičských staníc, teda v každom meste osobitne, aby sa mohli do súťaže prihlásiť aj regionálne stavebné spoločnosti, a tak ponúknuť výhodnejšiu, lacnejšiu cenu a hlavne pracovnú príležitosť v danom regióne.

    Podmienky v súťaži sa javia ako pripravené pre konkrétneho dodávateľa, nakoľko požadovaný objem v predpokladanej výške 18 mil. až 20 mil. eur a na jednu zákazku 4 mil. až 4,5 mil. eur je v čase pretrvávajúcej recesie v stavebníctve nehorázna požiadavka a zbytočne zužuje okruh potenciálnych uchádzačov. Ďakujem.

    A v poslednej interpelácii sa opäť obraciam na pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

    Pán minister vnútra, interpelujem vás ohľadom prípadu, o ktorom ma informoval dotyčný občan.

    Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii a ktoré vyplývajú z výstupov Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky vyžiadaných týmto občanom, toto prezídium od roku 2008 v problematike tzv. úpadkovej kriminality, resp. úmyselných marení konkurzných konaní, ignorovaním zákonnej povinnosti podať na vlastný podnikateľský subjekt návrh na vyhlásenie konkurzného konania, akonáhle sa tento ocitne v predĺžení (stanovený počet dní, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona) nevykonalo žiadne metodické usmernenie, neposkytlo žiadnu praktickú pomoc alebo asistenciu do prípadov riešených na okresných alebo krajských úrovniach, nevydalo ani tú najmenšiu metodickú príručku a nevykonalo žiadnu kontrolu plnenia starších, ale platných metodických pokynov.

    Pritom:

    A) Úmyselné zmarenia konkurzných konaní ignorovaním uvedenej zákonnej povinnosti zo strany viacerých štatutárov firiem smerujúcich k úpadku neraz spôsobujú u veriteľov druhotnú platobnú neschopnosť, krach ich firiem, nakoľko ich pohľadávky, ktoré by v rámci konkurzného konania mohli byť aspoň čiastočne uspokojené, sú stratené, resp. môžu si ich vymáhať od bezdomovcov a podobne, na ktorých sú vytunelované firmy prevádzané. A kompetentných vrátane top policajných špecialistov na boj s ekonomickou kriminalitou to podľa doposiaľ zistených skutočností netrápi.

    B) Zrejme jedinou účinnou prevenciou proti úpadkovej kriminalite je dôsledné vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za zmarenie konkurzného konania nesplnením si uvedenej povinnosti. Otázne je, ako môže polícia bojovať proti úpadkovej kriminalite, ak ani špecialistov na ekonomickú kriminalitu krajských riaditeľstiev Policajného zboru a dokonca ani špecialistov Prezídia Policajného zboru podľa všetkého nezaujíma, či nesplnenie uvedenej povinnosti naplňuje alebo nenaplňuje skutkovú podstatu trestného činu marenia konkurzného konania jeho znemožnením, resp. úplným zmarením.

    Na otázku, či odbor ekonomickej kriminality úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru za posledné tri roky vykonal nejakú konkrétnu činnosť za účelom identifikovania prípadných 1. legislatívnych nedostatkov, 2. výkladových alebo aplikačných problémov, čo sa týka ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania, 3. rozdielov, čo sa týka uplatňovania ustanovenia trestného činu marenia konkurzného konania medzi jednotlivým krajmi alebo okresmi, resp. toho, akú činnosť za týmto účelom vykonal, jeho odpoveď znela: „Vzhľadom na skutočnosť, že úradom nebolo identifikované nič z uvedeného, úrad v tomto smere nevykonával žiadnu cielenú činnosť.“

    Ako vidno, ku všetkým trom otázkam vznikli odpovede na otázky, ktoré neboli položené.

    Odbor zjavne nebol žiadaný o odpoveď, či úrad v tomto smere niečo identifikoval alebo nie, nehovoriac o tom, že prax hovorí o niečom úplne inom. Je tu viac nedostatkov, výkladových problémov a aplikačných rozdielov, než by bolo únosné. Čakať so založenými rukami, že sa niečo samo identifikuje, je veľmi málo. Je to v príkrom rozpore so známym „pomáhať a chrániť“. Pritom občan ešte sám ponúka svoju pomoc pri riešení úpadkovej kriminality, a to aj voči krajským riaditeľstvám.

    O tomto stave bol listom informovaný aj prezident Policajného zboru s výzvou, že je na ňom, či v tom zjedná alebo dá zjednať nápravu, aby sa táto problematika konečne začala riešiť. Pritom mu bola aj zo strany občana ponúknutá pomoc, ale nezjednal ju, vec nechal len formálne vyriešiť odboru ekonomickej kriminality.

    Podobný osud ako tri uvedené otázky stihol aj ďalších šesť otázok občana zo dňa 21. 7. 2013 opäť s cieľom vyburcovať odbor ekonomickej kriminality k aktivite, a to napríklad otázkou, či odborom spomínaný údajne dlhodobo klesajúci charakter nápadu trestnej činnosti sa vzťahuje aj na rozoberané ignorovanie zákonnej povinnosti podať na seba návrh na konkurz, čo je ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona. Policajné prezídium nezareagovalo ani na jednu z nich, a to s odôvodnením, že na ne už bolo odpovedané. Toto tvrdenie však nepotvrdzuje žiadna jeho odpoveď.

    Preto si vás dovoľujem požiadať o zodpovedanie týchto otázok, či ste mali do prijatia tejto interpelácie vedomosť o stave riešenia alebo neriešenia tzv. úpadkovej kriminality za obdobie od roku 2009 s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona (marenie konkurzného alebo vyrovnávacieho konania), ktoré slúži ako prevencia proti tunelovaniu firiem, ak áno, tak v akom smere teda či tejto problematike bola zo strany príslušného úradu Prezídia Policajného zboru venovaná náležitá alebo nenáležitá pozornosť, v prípade, že bola nenáležitá, či potom bola vyvodzovaná zodpovednosť za nečinnosť, ak áno, tak voči komu to bolo, či to boli radoví pracovníci alebo aj nadriadení vrátane prezidenta Policajného zboru. V prípade, že o stave riešenia či neriešenia tzv. úpadkovej kriminality s dôrazom na ustanovenie písm. a) ods. 1 § 242 Trestného zákona ste doposiaľ vedomosť nemali, žiadam vás o preverenie všetkých tvrdení z tohto listu a v prípade, že ich potvrdíte aj vy, žiadam vás o vyvedenie nápravy o zodpovednosti. Taktiež vás žiadam o vyrozumenie, čo ste vo veci podnikli. Ďakujem veľmi pekne.

    Toľko moje interpelácie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Štefanec bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený s interpeláciami. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne s interpeláciami? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne s interpeláciami.

    A vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Všeobecná rozprava sa skončila a pýtam, či niekto z vlády chce odpovedať ihneď? Nie je tomu tak. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem páni ministri a podpredseda vlády.

    Vyhlasujem dve minúty prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní siedmeho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 898, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 897.

    Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galko, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Európska komisia odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia takmer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kg vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa, že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení povedie do roku 2020 k zvýšeniu vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 mil. ton ročne. Medzinárodná organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že každý rok je na svete vyhodených približne 220 mil. ton potravín. Len pre predstavu vám poviem, na celom Slovensku sme skonzumovali za rok 2010 necelých 350 tisíc ton mäsa. Zďaleka sa pritom nejedná o nekonzumovateľné potraviny. Množstvo z nich je ďaleko pred hraničnými dátumami minimálnej trvanlivosti či spotreby. Najväčší podiel na tomto „hýrení" majú obchodné reťazce, no svojím dielom k tomu prispievajú aj niektorí zákazníci.

    Obmedzenosť prírodných zdrojov, energetická náročnosť výroby potravín nás nútia zamyslieť sa nad dnešným mimoriadnym plytvaním a drancovaním prírodných zdrojov. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza, sociálna situácia mnohých jednotlivcov i rodín, obmedzené finančné možnosti rôznych charitatívnych organizácií prevádzkujúcich vývarovne, ale aj rastúce ekologické povedomie sú podľa nášho názoru dostatočnou spoločenskou objednávkou na predloženie a schválenie takéhoto návrhu zákona.

    Zámerom predloženého návrhu je umožniť predaj potravín po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti s cieľom znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi, ako aj zabezpečiť zvýšenie dostupnosti potravín pre osoby, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu ocitli vo finančnej tiesni.

    Jedným z frekventovaných pojmov z oblasti potravín je doba minimálnej trvanlivosti a doba spotreby. Bežnému človeku by možno automaticky napadlo, veď to je to isté. Nie je to vôbec pravda. Dovoľte mi, aby som vám v krátkosti rozdiel medzi týmito dvoma pojmami vysvetlil.

    Minimálna trvanlivosť je časový údaj, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Jedná sa o senzorické vlastnosti, farbu, chuť, vôňu a konzistenciu. Na zachovanie týchto vlastností sú zväčša nevyhnutné správne podmienky skladovania, ktoré musia byť uvedené na obale výrobku. Minimálna trvanlivosť sa udáva pri potravinách, ktoré majú dlhšiu „životnosť" (napríklad konzervy, mrazené výrobky, cestoviny, strukoviny, múka, semienka, cereálne sušienky, čajové pečivo a podobne). Prekročenie tohto dátumu však neznamená, že daný produkt sa stal pre konzumenta zdravotne závadným. Napríklad nemecké federálne ministerstvo potravín, poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľov oznámilo, že dátum minimálnej trvanlivosti nemá nič spoločné s jedlosťou výrobkov. Tento údaj zabezpečuje len časový rámec, v ktorom výrobca garantuje, že výrobok nestratí svoj tvar, chuť a konzistenciu.

    Naproti tomu dátum spotreby je rovnako ako minimálna trvanlivosť časový údaj, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Avšak toto označenie sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Môžu teda v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Ide najmä o mliečne výrobky a čerstvé mäso, rôzne šaláty, ale napríklad aj zákusky a podobne. Pri dátume spotreby sa musí uvádzať aj údaj o konkrétnych podmienkach skladovania. Pre zaujímavosť vám poviem, existujú dokonca aj potraviny, ktoré nemusia mať označený žiaden dátum. Je to napríklad alkohol, čerstvé ovocie, čerstvá zelenina, vína, vínny ocot, pekárske, cukrárske výrobky, žuvačky, cukríky vyrobené prevažne na báze vody a cukru a podobne.

    Z platných smerníc Európskej komisie vyplýva, že potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti možno konzumovať. A Slovenská republika tento dokument odsúhlasila.

    Náš predložený návrh zákona pomôže všetkým stranám, aj podnikateľom, aj spotrebiteľom. Dnes musia potraviny, ktoré je možné naďalej bez problémov konzumovať, podnikatelia likvidovať. Náš návrh zákona pomôže aj samotným spotrebiteľom, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Preto pokladáme náš návrh aj za sociálny.

    Chcem zdôrazniť, že podľa nami predloženého návrhu budú musieť byť predávané potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti špeciálne označené alebo umiestnené v predajni na špeciálnom mieste. Za zdravotnú nezávadnosť týchto produktov budú zodpovedať tí, čo ich budú uvádzať do obehu, teda predajcovia.

    Zároveň zdôrazňujem, že nevymýšľame nič nové. Predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je povolený vo viacerých vyspelých krajinách Európskej únie. Spomeniem tri krajiny Európskej únie: Českú republiku, Nemecko a Rakúsko. Sú to krajiny s výrazne vyššou životnou úrovňou, ako je Slovenská republika. A tento systém tam výborne funguje.

    Pre príklad popíšem, ako to funguje v susednom Rakúsku, ktoré nikto z nás s určitosťou nebude podozrievať, že by tam chceli v úvodzovkách kŕmiť svojich občanov niečím nedobrým. V bežných obchodoch, ako je napríklad BILLA alebo Hofer, potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti nepredávajú. Posúvajú ich neziskovým neštátnym organizáciám, ako je napríklad Červený kríž, ktoré ich ďalej prerozdeľujú sociálnym výdajniam. V okolí Viedne je to Sozialmarkt a Vinzimarkt. Do týchto sociálnych výdajní chodia ľudia s nízkym príjmom. V Rakúsku tí, ktorí sa pokladajú za ľudí s nízkym príjmom, pri jednotlivcovi sú to ľudia, ktorí majú príjem do 900 eur, jeden pár do 1 300 eur, pričom príjem na každé dieťa nemôže presiahnuť 150 eur. Záujemca tam musí jednorazovo priniesť potvrdenie o príjme. Následne na to mu je vystavená karta s fotografiou. Tamojší návštevník môže minúť 30 eur týždenne. Toto limitovanie je kvôli ľuďom, ktorí by chceli tento lacný tovar zakúpiť a následne ďalej predávať za drahšie, ale aj z dôvodu jeho nedostatku, aby sa ušiel viacerým sociálne odkázaným ľuďom. Príslušný limit je vypočítaný na základe toho, že priemerný Rakúšan týždenne minie na základné potraviny 90 eur a v sociálnych výdajniach sú približne tretinové ceny. Ale napríklad vo Vinzimarkt dávajú chlieb zadarmo, neúčtujú ani tú tretinu, dotáciu poskytuje kresťanská organizácia. Ďalej tam majú nielen potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti, ale aj sladkosti, kávu, čaj, krekery, sladené nápoje alebo podobný tovar s poškodeným obalom, zle zabalený tovar, tovar nielen po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti ale aj tesne pred ukončením dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, ktorý sem posielajú supermarkety a podobne. Len pre ilustráciu vám poviem, že v súčasnosti v týchto výdajniach sa dá kúpiť jogurt DANONE ACTIVIA za 10 centov, energetický drink za 30 centov, zo zeleniny paprika za 20 centov za kilogram, karfiol za 10 centov za kilogram. Sú to skutočne nízke, zlomkové ceny. V týchto výdajniach majú v ponuke dokonca aj lacné oblečenie, tak detské, ako aj pre dospelých, rovnako za symbolické ceny. Zároveň do týchto sociálnych výdajní chodia aj sociálni pracovníci, ktorí komunikujú s nakupujúcimi a snažia sa nájsť východisko z ťažkej životnej situácie ľudí, ktorí navštívia daný obchod. Ak si tam niekto nemôže tovar dovoliť, často sa stáva, že ho dostane do daru. Nie je s tým spojená žiadna byrokracia. V Rakúsku tieto výdajne denne navštívi priemerne zhruba 250 ľudí. A to nie je málo. Systém tam funguje veľmi dobre.

    Dámy a páni, tento návrh zákona je apolitický a je pre ľudí. A my by sme mali bez ohľadu na politické tričko navrhovať a schvaľovať zákony, ktoré vylepšia život občanom Slovenska. Som presvedčený, že tento návrh zákona spĺňa túto požiadavku. A dovoľujem si vás požiadať o podporu pri jeho schválení. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Pavlovi Frešovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 240 z 11. marca 2014 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie o návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    A problematika poslaneckého návrhu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. februára 2014 č. 897 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem aj všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, predpokladám, že už nechcete sa vyjadriť.

    Takisto ani pán spravodajca, predpokladám, sa nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch.

    Návrh zákona je pod tlačou 907, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 905. Dávam slovo poslancovi Martinovi Froncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Stará múdrosť hovorí, že opakovanie je matka múdrosti, takže tento zákon opakovane predkladám už po niekoľkýkrát s istými zmenami, ale verím, a to poviem hneď aj teraz, že keď to nebudeme teraz my a že sa znova neschváli jeho postup do druhého čítania, že raz systém školských autobusov bude fungovať aj na Slovensku.

    Tá predstava o školských autobusoch veľmi je jednoduchá, aby existovala sieť špeciálne označených autobusov, v zákone navrhujeme žltú farbu, tak ako sa to používa v mnohých iných krajinách. Ale nemusí to byť explicitne žltá, je vec dohody označenie ako školské autobusy, a aby v prvom rade slúžili na prepravu detí na školské vyučovanie a zo školského vyučovania, prípadne na iné rôzne akcie, na ktoré chodia deti, či sú to zájazdy, exkurzie, športové podujatia a podobne.

    Samozrejme, samospráva v tejto chvíli asi ťažko by bola schopná to sama zafinancovať. Preto v návrhu zákona sa hovorí o tom, že finančné prostriedky pomerom jedna ku dvom pri zriadení školského autobusu si bude medzi sebou deliť samospráva a štát. Celkove je to napočítané na zavedenie primárnej siete školských autobusov v priebehu piatich rokov, čiže nie hneď a hneď naraz, ale dohromady 35 miliónov eur.

    Dôvody, prečo si myslíme, že takáto sieť by mala existovať, a podotýkam, že existuje v mnohých iných krajinách, sú v zásade tri.

    Prvý dôvod je, že stojí za to, aby sme sa postarali o bezpečnosť prepravy detí.

    Druhý dôvod je, aby sme zvýšili kultúru prepravy detí. Tí, ktorí poznajú trošku život a chodia aj pravidelnými linkami, tak vedia, že dieťa, ktoré sa prepravuje neraz v spoločnom autobuse, v tom autobuse zažíva všeličo. Stretáva sa tam s vulgarizmom, stretáva tam neraz mnoho ľudí, ktorí, mierne povedané, sú podpití. A tu hovorím, neraz mierne aj horšie prípady sú. Myslím si, že toto nie je to, čo je dobré pre výchovu našej mládeže.

    A tretí dôvod je tiež vážny, podľa mňa ekonomický dôvod. Celý čas hovoríme o tom, že Slovensko má veľa škôl. Je to pravda. Len pre jednoduché porovnanie vám poviem dve čísla. Viete, Slovinsko má približne polovicu obyvateľov ako Slovensko, ale keď prepočítam počet škôl, tak Slovensko by malo mať o polovicu menší počet škôl. Je to veľmi mechanický prepočet. Nechcel by som ho nasilu presadzovať, ale minimálne má istú vypovedaciu hodnotu. A pritom, samozrejme, Slovensko má svoje špecifiká, pretože okrem tuná juhu a východu je to krajina, ktorá je hornatá a viac ako polovica obyvateľov na Slovensku žije na dedinách – rurálne. A treba povedať, že väčšina tých obcí je v dolinách. To znamená, že to nie je tak, ako, povedzme, tu na západe, že máte centrum dediny a okolo postavené domy a tam sa odohráva život, ale v doline, popri potoku, ktorá má desať, dvanásť, pätnásť kilometrov, v podstate obyčajne sú postavené domy. Tá dochádzka je neraz komplikovaná aj vzhľadom na to, že, netýka sa to síce tejto špecifickej zimy, ale bežne sú zimy, kde tá doprava má problém.

    A ešte jedna vec. A to je fakt, o tom som sa rozprával s viacerými starostami, ktorí mi potvrdili, že ak chcú, aby SAD-ka zriadila autobus, ktorý aspoň tak časovo vyhovuje pre dochádzku detí do školy alebo odvoz detí zo školy, tak neraz SAD-ka povie: „Je to neefektívne pre nás a potrebujeme, aby ste to dofinancovali.“ Čiže obce z rozpočtu tak či tak neraz dofinancúvajú takúto dopravu.

    Ja si myslím, že toto by mohlo ešte ekonomicky pohnúť aj v jednej veci, aby sme istým spôsobom predsa dokázali zredukovať počet škôl, lebo s počtom škôl výrazne narastajú náklady. Tie súvisia s tým, že keď máte viacej škôl, tak tie náklady sú nielen fixné a nielen tie, ktoré sú na vykurovanie, pretože to je jedna položka, lebo tá najväčšia položka je, že potom v tej ďalšej škole musíte mať aj pedagóga. A to sú najväčšie položky, ktoré sa vynakladajú na zabezpečenie vzdelávania.

    Ja vám môžem uviesť príklady.

    Tak napríklad obec Klokočov, môžete sa opýtať jej starostu, na Kysuciach je v podstate obec v kopcoch, ktorá sa skladá zo siedmich veľkých osád. To je v podstate sedem, by som povedal, akoby dedín. A všetky tie deti sa potrebujú dostať do školy.

    Ja vezmem obec, v ktorej sám bývam. Sú to v podstate dve obce. Ale tam je to dolina Javornícka. Tak vedľa seba sú naskladané ďalšie doliny. Ja bývam v obci, Divina sa to volá. Ďalšie obce sú tam Dlhé Pole, Veľké Rovné a podobne. To je presne v dlhých dolinách. A trebárs v obci je tam síce jedna škola, ale má ďalšie dve školy, pre prvý stupeň.

    Viete, ja chápem starostu a chápem aj rodičov, že nechcú to zrušiť. Nie je to len o pohodlnosti, je to aj o bezpečnosti tých detí. No len tie náklady sú podľa mňa v tomto prípade zbytočné. Keď by sme s tým vedeli pohnúť, odhadujeme, že mohlo by to pomôcť pre jednu takúto zrušenú školu alokovanú (prvého stupňa) 5 000 až 7 000 eur ročne. Čiže to sú aj ekonomické dôvody.

    A je to, ja poviem, aj predstava, ktorú máme, aby sme ľudí k zmenám skôr motivovali, aby to vnímali takto: „Je to pre nás výhodné, dostaneme aj istú pomoc, aby sme to realizovali.“

    Ja za tie roky, čo sa venujem školstvu, nikdy som neveril, a som si to neraz aj zistil, že reštrikčné opatrenia vedú k cieľu. V roku 1999 bol ministrom školstva Milan Ftáčnik a začal s redukciou škôl. Ich bolo veľa. Tak vznikli komisie miestne, krajské komisie, ústredná komisia a výsledok bol, že redukciami takýmto spôsobom, administratívnym, za to obdobie pribudlo 14 škôl. To ešte nebolo možno tak veľa, ale to bol výsledok redukcie.

    Čiže toto sú dôvody, prečo to dávame.

    A musím povedať, že ja som sa kedysi rozprával o tom aj vtedy s predsedom Združenia miest a obcí pánom Sýkorom, ktorý veľmi horoval za to, aby sme to urobili. Žiaľbohu, nepodarilo sa to.

    A musím povedať aj druhú vec, že keď vznikla vláda Ivety Radičovej, tak som tlačil na to a dostalo sa to do vládneho programu. Žiaľbohu, tá vláda nevydržala štyri roky. Takže ani vtedy sa to nepodarilo. A možnože sa to ani teraz nepodarí.

    Ja na záver svojho vystúpenia chcem povedať, že pokiaľ budem pôsobiť v parlamente, tak sa budem o to usilovať aspoň to pripomínať takýmto legislatívnym návrhom, a keď uplynie zákonom stanovená šesťmesačná legisvakančná doba, tak som pripravený sa k tomu znova vrátiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Jane Žitňanskej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch (tlač 907) ako určená spravodajkyňa výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 125 zo 4. marca 2014 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 905 z 3. marca 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne do rozpravy. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ctené kolegyne, či kolegyňa, vážení kolegovia, opäť sme v takej komornej zostave, čo ma opäť mrzí, pretože zdá sa, ako kebyže to školstvo je také zakliate, že nielen sa mu nevenuje veľká pozornosť celkovo na verejnosti, ale aj v tejto snemovni prichádzajú na rad zákony, týkajúce sa školstva, vzdelávania vždy tak pár minút pred 19.00 hodinou a pár minút po 9.00 hodine, keď táto sála je takmer prázdna. Napriek tomu si myslím, že je potrebné aj k tomuto návrhu zákona povedať pár slov a venovať sa tejto téme, aj napriek teda nezáujmu zo strany ostatných kolegov a kolegýň.

    Chcem oceniť tento návrh zákona, ktorý priniesol pán poslanec Fronc a exminister školstva. Je to naozaj vec, ktorá v civilizovaných krajinách funguje dlhé roky, funguje dobre, funguje v prospech detí, v prospech pedagógov.

    Možno len pár poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Fronc, keď hovoril, že je to spôsob nielen pre bezpečnejšiu dopravu pre deti, lebo taktiež má aj svoje ekonomické opodstatnenie, pretože vďaka takýmto autobusom by sme boli schopní zredukovať počty škôl. Na jednej strane s týmto tvrdením môžem súhlasiť, na druhej by som chcela varovať pred tým, aby sme pristupovali k redukcii škôl len na základe nejakých ekonomických faktorov.

    Uvediem osobnú skúsenosť z východného Slovenska, kde existuje množstvo malých škôl, málotriedok, škôl, ktoré majú len prvý stupeň, škôl, ktoré sa nachádzajú v blízkosti osád, v blízkosti sociálne znevýhodneného prostredia. A musím povedať, že v týchto školách vďaka aj tomu, že sú také malé, sa dosahujú veľmi pekné výsledky. Dokonca mnohé z týchto škôl dokážu to, čo nedokážu potom veľké školy, a síce integrovať tie deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a deti, ktoré pochádzajú z obce. Táto spolupráca je naozaj veľmi pozitívna, myslím si, pre obe strany, tak ako pre majoritnú spoločnosť, tak aj pre deti z rodín, ktoré sú v ťažšej ekonomickej a finančnej situácii.

    Z osobnej skúsenosti viem, že veľakrát už len prechod na druhý stupeň do väčších škôl spôsobuje či už zlyhania zo strany tých dotyčných žiakov, nielen kvôli tomu, že veľakrát rodičia sú negatívne nastavení voči tomu, že tie deti musia dochádzať do inej obce, ale aj kvôli tomu, že potom takéto spádové školy vytvárajú priestor na to, že tam dochádzajú teda deti z rôznych osád. A tam sa vytvára akási rivalita. A to domáce prostredie z tých menších škôl sa úplne stráca. A práve aj rivalita týchto rôznych skupín spôsobuje, že ten vyučovací proces je o niečo ťažší. A prichádza tam aj k možno zvýšenému počtu nejakých násilných činov. Čiže to je také prvé varovanie, aby sme nezabúdali na špecifickosť niektorých škôl, aby sme naozaj vychádzali z potrieb detí a nielen z nejakých ekonomických ukazovateľov.

    Druhá vec, ktorá súvisí s existenciou týchto malých škôl, sa týka detí so zdravotným znevýhodnením. Opäť, ak chceme budovať spoločnosť, ktorá integruje, a nie ktorá segreguje, mali by sme dať šancu aj deťom so zdravotným postihnutím, aby mohli chodiť do škôl, ktoré sú v ich blízkosti, aby nemuseli do nich dlho dochádzať. Myslím si, že aj takéto to menšie prostredie môže byť veľmi pozitívne práve pri výchovno-vzdelávacom procese takýchto detí. Ale tu netreba zabúdať na to, že tie podmienky na integráciu musia byť vytvorené, že nemôže byť dieťa so zdravotným postihnutím dané do školy, kde chýbajú asistenti, kde je škola plná bariér. A preto teda tiež by som apelovala na to, že ak tu má byť redukcie, áno, treba brať však ohľady teda naozaj aj na potreby detí so zdravotným postihnutím, ktorých rodiny veľakrát práve kvôli tomu, že tie deti majú zdravotné postihnutie, sú tiež vo finančne náročnejšej situácii.

    A s tým súvisia aj tieto školské autobusy. Zatiaľ ja som v tom návrhu pána poslanca Fronca nevidela tú zmienku. A bola by som rada, ak by to teda prešlo do druhého čítania, aby sme sa možno o tom bavili, aby tie autobusy spĺňali aj kritériá na prevoz detí so zdravotným postihnutím, či už na vozíku alebo s iným zdravotným postihnutím, ktoré si vyžaduje pre ne nejaké špecifické úpravy, aby sme na to nezabúdali, že ak sa tieto autobusy raz zavedú, aby teda boli použiteľné pre všetky deti.

    Vy ste sa, pán poslanec, zmienili v závere svojej reči, že teda dúfate, že tento váš návrh bude prijatý, keď aj nie teraz, možno neskôr. Tak možno len by som ešte dodala na záver, že v novom zákone o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý by mal prísť do parlamentu onedlho, pán minister Čaplovič už uvažuje nad zvedením školského autobusu, aj keď trošku on poňal ináč tú filozofiu.

    Mne sa veľmi páči, že vo vašom návrhu je aj zmienka o tom, že tento autobus, školský autobus by mal slúžiť nielen na prepravu žiakov, respektíve vyučujúcich do školy a späť, ale aj na mimoškolské aktivity, pretože na toto nesmieme zabúdať, že ten život tých školákov sa neodohráva len na školách, lebo taktiež to vyučovanie môže prebiehať mimo priestorov škôl a je dôležité, aby takýto autobus bol k dispozícii aj na tieto mimoškolské aktivity. S týmto, žiaľ, návrh pána ministra Čaploviča nepočíta. Čiže ak sa budeme baviť onedlho o novom zákone o financovaní škôl a školských zariadení, bolo by dobré, aby sme na to pamätali, že teda nepotrebujeme deti dostať len do školy a späť, ale potrebujeme, aby sa mohli dostať aj na iné podujatia. A ten autobus by mal naozaj slúžiť na celý ten vyučovací a vzdelávací proces aj mimo budov škôl.

    Jedna taká poznámka. Nevieme ešte teda presne, v akom znení príde tento zákon do parlamentu, ale dnes tak ako je koncipovaný, priznám sa, ma trošku znepokojuje, pretože, budem citovať z toho nejakého návrhu prvotného, sa píše: „Príspevok na zakúpenie školského autobusu sa poskytuje z finančných prostriedkov, ktoré vzniknú najmä ušetrením nákladov na výchovu a vzdelávanie v základných školách, v ktorých sa ukončí vzdelávanie v základnej škole alebo na druhom stupni základnej školy.“ Myslím si, že takéto ustanovenie alebo takáto nejaká podmienka by v zákone asi nemala byť. A buď je to o tom, že naozaj si myslíme, že deti potrebujú tie školské autobusy, a teda prispôsobíme tomu aj to financovanie, možno aj v takom pomere, ako ho navrhuje pán poslanec Fronc, a síce aby tam bola nejaká teda spoluúčasť štátu a obce v nejakom konkrétnom pomere, alebo potom spoliehať sa na to, že teda tie peniaze budú, len ak ich ušetríme, to vytvára priestor na to, že vlastne my nevieme, či vôbec bude reálne zaviesť tieto školské autobusy.

    A posledná poznámka. Ja by som bola veľmi rada, tieto príspevky na zakúpenie školského autobusu, ale aj ďalšie, o ktorých je reč v novom zákone o financovaní, keby boli nárokovateľné, to znamená, že ak žiadateľ splní kritériá, keby tam už nebol priestor pre nejaké svojvoľné rozhodovanie zo strany ministerstva, čiže keby tam nebolo „môže prideliť“, ale „pridelí“. Myslím si, a ja som už hovorila pri problematike asistentov učiteľa tú paralelu, že pokiaľ žiadateľ o licenciu na prevádzkovanie hracieho automatu splní kritériá, automaticky mu je vydaná licencia na prevádzkovanie hracieho automatu, ak žiadateľ o asistenta učiteľa v tomto prípade žiadateľ o príspevok na zakúpenie školského autobusu splní kritériá, mal by ho dostať. Naozaj si myslím, že tá fakultatívna možnosť dať tento príspevok alebo nedať ho vytvára priestor na neistotu a na korupciu.

    Takže ja napriek tomu teda, že pán minister Čaplovič príde do parlamentu s takýmto nejakým návrhom, aby školské autobusy mohli fungovať, by som vás chcela poprosiť, aby ste zvážili podporu tohto návrhu, ktorý priniesol pán poslanec Fronc, pretože si myslím, že je o niečo lepší ako to, s čím prichádza pán minister Čaplovič, a v prípade teda že to nepovolí to stranícke tričko, aby minimálne ste sa nechali inšpirovať tým, čo predniesol pán poslanec Fronc, pretože si myslím, že je to viac v prospech toho systému a viac v prospech detí, ktoré budú využívať tieto školské autobusy. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky majú dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.

    Pán poslanec Muránsky.

  • Chcem naozaj podporiť to, čo tu povedala kolegyňa Žitňanská, aj to, čo tu bolo povedané, samozrejme, predkladateľom. Toto nie je nič nového. Školské autobusy sú všeobecne známym riešením problematiky znižovania počtu detí a tým pádom aj potreby znižovania škôl. Bohužiaľ, je to viac niekedy o tej ekonomike, ako tu bolo povedané, ako aj o kvalite, aj keď treba vnímať aj to, že keď raz už sa škola zruší, už potom sa ťažko obnoví.

    Ale predsa len aj tá nárokovateľnosť, ktorá tu bola hovorená, je veľmi dôležitá. Musím sa zastať trošku aj tej našej nešťastnej samosprávy. Ja si myslím, že v takejto podobe by to celkom nezvládla. A skôr ako investícia do nových autobusov a po uplynutí životnosti ďalších autobusov je najdôležitejšia tá prevádzka. Ja si myslím, že my sme tu mali aj v minulosti systém školských spojov, ktoré boli, samozrejme, obcami a mestami objednávané od existujúcich spoločností a prepravcov, ktorí sú na Slovensku. A ja si myslím, že skôr by som tie peniaze ako na zriadenie autobusov a kúpu autobusov a zodpovednosti za tieto autobusy na zriaďovateľa dal na prevádzku autobusov, ktoré by si obce za týmto účelom objednávali, vravím, od existujúcich dopravcov a prevádzkovateľov autobusovej dopravy, pretože s tým je spojená, samozrejme, licencia, doprava, opravy autobusov, zamestnávanie šoféra a tak ďalej a tak ďalej. Ja si myslím, že za takýchto okolností, ako dnes poznáme rozdrobenosť samosprávy, jednoducho toto samospráva nie je schopná sama realizovať. Takže skôr by som dal nárokovateľnosť od štátu smerom k samospráve na prevádzku takýchto školských autobusov. A môžu byť

  • S úsmevom povedané.

  • žlté bez akýchkoľvek problémov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Úplne sa stotožňujem s poznámkou alebo s tou filozofiou alebo prístupom, že financovanie nemôže byť tým hlavným ukazovateľom pri redukcii škôl a že špeciálne treba pristupovať ku školám vo vylúčených spoločenstvách, poviem, možno rovno v rómskych osadách, kde, tak ako ste povedali, pani spravodajkyňa, je užitočné možno udržať aj tie menšie školy aj za cenu vyšších nákladov. Je však pravdou, že viac ako 130 škôl na Slovensku v málotriedkach navštevuje menej ako 13 detí. A preto si myslím, že takýto návrh je úplne naliehavý a mohol by v priebehu niekoľkých rokov pozitívne vplývať na financie rezortu. Navyše, naozaj prijatím ponúkaného riešenia by sa eliminovali objektívne aj subjektívne dôvody pre obavy, ktoré oprávnene majú rodičia detí, ktoré navštevujú školy, ktorým hrozí zrušenie. Čiže ja naozaj sa prihováram za prijatie a prosím o podporu takéhoto návrhu. Navyše, ministerstvo uvádza, že ročné náklady málotriedky sú 5 tisíc až 7 tisíc eur. Ak zoberieme do úvahy 130 škôl krát, dajme tomu, 6 000 eur, je to ročná úspora 780 tisíc ročne. A opäť opakujem, že nie som za každú cenu za redukciu, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V tejto chvíli vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán poslanec, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne aj v tomto komornom zložení tým, ktorí vystupovali a reagovali na predložený návrh zákona. A chcem niektoré veci trošku upresniť alebo potvrdiť.

    Ja súhlasím s tým, že naozaj na rušenie škôl ak by mali byť len ekonomické kritériá, by to bolo zlé. Ale tento návrh práve hovorí, že uľahčí rozhodnutie a uľahčí rozhodnutie miestnym. Nebude to administratívne.

    Z toho, čo zatiaľ som počul, možnože počujem len trávu rásť. Ale nejaké informácie som mal o zmene zákona o financovaní, kde jedno z kritérií má byť financovanie na triedu. Ak to takto bude, tak to bude práve ten administratívny spôsob, ako donútime zrušiť tieto malé školy. Úprimne povedané, minister školstva každý je medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jednak ho tlačí ekonomika a jednak ja si nemyslím, že ktorýkoľvek minister je rád, keď sa školy rušia. To je prvá poznámka.

    K tomu pre tých zdravotne postihnutých musím povedať, že keďže to už nepredkladám prvýkrát, pred pár rokmi sa mi stalo, že ma oslovili a navštívili ľudia, ktorí zastupovali firmu dokonca zo Spojených štátov, ktorá, keby sme to urobili, tak bola pripravená tuná nielen dovážať špeciálne autobusy, ale aj dokonca urobiť aj výrobu špeciálnych autobusov, kde to majú vyvinuté, teda také, ktoré sú naozaj aj pre prepravu detí, ktoré sú s postihnutím. Ja nie som ekonóm, ale vnímal som to tak, že keby sa to dialo a urobili by sme to na začiatku na Slovensku, tak zrejme by s veľkou pravdepodobnosťou sa rozšírili do našich susedných krajín časom, pretože jednoducho úspešný model by znamenal, že by aj z ich pohľadu asi tie zákazky narastali, a tým by bola aj pracovná príležitosť.

    Ale v prvom rade mne ide v tomto zákone o dve veci, o to, čo som povedal, bezpečnosť detí a kultúru ich prepravy.

    A ešte dve poznámky.

    Jednu vec som zabudol povedať. Ministerstvo financií vo svojom stanovisku namietalo k jednej veci, že kto tu bude platiť prevádzku. Ale asi nezaregistrovalo príslušný paragraf, ktorý hovorí, že ju platí zriaďovateľ. To znamená, platí ju zriaďovateľ autobusu. A ten jednoducho má možnosť aj vyberať cestovné, ale, je to hneď v zákone povedané, maximálne do ceny, ktorá je dnes v rámci hromadnej dopravy. Čiže niečím by zrejme prispievali aj užívatelia týchto školských autobusov.

    Ale na to peniaze máme alebo nemáme? Ten odhad hovorí na primárnu sieť, ešte raz, za 5 rokov 35 miliónov eur. Viete, dneska autobus, poviem, taký malý, kde by im stačilo 20 miest, je asi za 35 tisíc eur, normálne veľký autobus je za okolo 100 tisíc, je za 120 tisíc, keď už je aj klimatizovaný. A pri hromadnom nákupe by tu ešte bola nižšia cena. Ja sa pýtam, naozaj táto krajina to pre svoje deti nemá? Dlhodobo sledujem niektoré porovnania. Asi pred siedmimi rokmi bol pomer medzi tým, čo ročne vynaložíme na vzdelávanie jedného dieťaťa a jedného väzňa jedna ku desiatim. Dnes približne normatív na jedného žiaka je okolo 1 000 eur, na jedného väzňa je ročný náklad 14 tisíc eur. Už je to jedna ku štrnástim. Ja viem, že toho väzňa treba strážiť, ale nie je rozumnejšie pre krajinu naozaj investovať do mladých ľudí, do vzdelávania, aj do výchovy? Ja si myslím, že tá škola môže prispievať a aj prispieva, pokiaľ to funguje, k tomu, aby ľudia sa naučili aj inak správať a aby tých, ktorých potom musí štát odsúdiť a zavrieť, bolo menej, aby klesali náklady na väzňov a vzrastali náklady, ktoré štát dáva na žiakov a študentov, na naše deti. Bol by som veľmi rád, keby sa to trošku pohlo týmto smerom. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja už iba jednu poznámku na záver poviem, keďže pán poslanec Fronc ešte doplnil svoje vystúpenie o to, že by užívatelia tých autobusov mohli sa spolupodieľať na tom financovaní. Ja viem, že máme obmedzené zdroje, a viem, že niekedy je veľmi ťažké nájsť aj jedno euro, ale to jedno euro niekedy ťažko hľadajú aj tie rodiny. Čiže tak ako dnes, keď majú tú málotriedku a tie deti dôjdu pešo z toho jedného domu na koniec dediny, ak by to malo byť tak, že budú musieť platiť za takýto autobus, obzvlášť opakujem, ak sa to bude týkať rodín, ktoré žijú v sociálne znevýhodnenom prostredí, môže to byť zase jedna z tých prekážok, kde nám tá úspešnosť školská nebude až taká vysoká.

    A iba úplne poslednú poznámku poviem. Ste hovorili, pán poslanec, o tom, koľko nás stoja žiaci a koľko nás stoja väzni. Tak opäť predpokladám, že keď väzňov prevážajú z jedného miesta na druhé miesto, aby, dajme tomu, robili nejaké práce, tak oni za to asi neplatia. Čiže buďme v tomto veľkorysí aj voči tým žiakom. A naozaj by som sa skôr prikláňala k tomu, že pokiaľ je nevyhnutné, aby tá škola bola zatvorená, tak aby tie deti mali túto prepravu zadarmo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom programu je návrh poslankyne Žitňanskej. Ale keďže máme tri minúty, takže, kolegyne, kolegovia, si dovolím ukončiť rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny ráno. Predpokladám, že pani poslankyňa by zákon uvádzala dlhšie ako tie tri minúty.

    Želám všetkým ešte pekný záver dňa, uvidíme sa zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.