• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Peter Šuca.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 951.

    Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona, Tomáša Boreca, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje najmä úprava ustanovení súvisiacich s plnením povinností pri spracovaní osobných údajov na strane subjektov, na ktoré sa súčasný platný zákon o ochrane osobných údajov vzťahuje, ako aj zmierňujú sa dopady z hľadiska správneho trestania, pokiaľ dôjde k porušeniu povinností pri spracovaní osobných údajov. Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorú uvedený vládny návrh novely zákona o ochrane osobných údajov upravuje, navrhujem prerokovať tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Navrhujem, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu, že hrozia značné hospodárske škody podnikateľským subjektom pôsobiacim v Slovenskej republike, Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa teda tento zákon o ochrane osobných údajov.

    Vláda Slovenskej republiky schválila predmetný návrh zákona, ako aj návrh na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona na svojom rokovaní dňa 19. marca tohto roku.

    Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a, samozrejme, súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo členovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som z poverenia predsedu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme pod tlačou č. 951, vo výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 953 z 24. marca 2014 pridelil uvedený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v termíne ihneď. V súlade s týmto rozhodnutím bola zvolaná schôdza výboru, ktorá však nebola uznášaniaschopná, a preto výbor neprijal odporúčanie a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. Využívajúc svoje právo ako spravodajca, sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, a to pán poslanec Jozef Mihál a pán poslanec Pavol Zajac sa hlásia do rozpravy.

    Ale keďže pán spravodajca avizoval, že má záujem vystúpiť v rozprave, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby v závere rozpravy neboli pochybnosti o predmete hlasovania, dovoľujem si ako spravodajca predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie:

    "Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."

    Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, práve sme sa dozvedeli, že vláda Slovenskej republiky svojím konaním spôsobuje značné hospodárske škody podnikateľským subjektom v Slovenskej republike.

    Samotná vláda to otvorene priznáva v odôvodnení na skrátené legislatívne konanie, kedy uvádza, že pri tomto zákone, tak ako bol navrhnutý vlani vládou, tak ako bol vami, vážené kolegyne a kolegovia zo SMER-u, vlani tu schválený napriek našim pripomienkam a protestom.

    Sama vláda priznáva, že tento zákon spôsobuje značné hospodárske škody podnikateľom v Slovenskej republike. Podnikatelia, to sú zamestnávatelia, zamestnávatelia, to sú zamestnanci a, žiaľ, keď pokračujem v tých implikáciách, zamestnancov máme málo, máme veľa nezamestnaných. Prečo máme veľa nezamestnaných? Napríklad aj preto, pretože podnikateľská sféra v Slovenskej republike je zaťažovaná nezmyselnými a škodlivými zákonmi, čo my tu hovoríme už dva roky, a teraz sme sa dočkali verejného doznania tohto stavu, kedy sama vláda hovorí v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že tento zákon - a ja tvrdím, že nielen tento zákon - spôsobuje značné hospodárske škody podnikateľským subjektom v Slovenskej republike. Vysoká nezamestnanosť, to je vaša vizitka, tých plus-mínus 14 %, ktoré neviete stlačiť nižšie, ani keď robíte, čo robíte. Nalievate obrovské peniaze do podivuhodných projektov, tunelujete eurofondy, zneužívate peniaze daňových poplatníkov, nielen slovenských, ale aj európskych, tak napriek tomu všetkému je nezamestnanosť na 14 % a môžu za to takéto hlúpe zákony, ako je zákon o ochrane osobných údajov. To ste vyslovene pokašlali a teraz to priznávate. Priznávate to preto, pretože v sobotu je druhé kolo prezidentských volieb. Pán premiér, pán predseda politickej strany SMER - sociálna demokracia zistil, že mu tečie do topánok. Zistil, že to má nahnuté. Tých niečo len, len vyše 500-tisíc hlasov z pôvodného vyše milióna, ktoré dostal v druhom kole, je vážny signál, že vašej politiky už majú ľudia dosť. A vy sami sa priznávate, že robíte prúsery.

    Zákon o ochrane osobných údajov je taká blbosť, akú Slovensko ešte nezažilo! Sami to doznávate, čo je vaša česť, ale je to jednoducho tak. Nech sa spýtate akéhokoľvek podnikateľa na Slovensku, tak vám povie, že za minulý rok toho bolo naozaj veľa, ale keby si mal z tých hlúpostí vybrať, tak tou čerešničkou na torte je skutočne zákon o ochrane osobných údajov. Spôsobili, nieže môže spôsobiť, ale tento zákon už spôsobil značné škody podnikateľskej sfére v Slovenskej republike, pretože už platí. To nie je zákon, ktorý bude v účinnosti niekedy o mesiac, o pol roka, o rok. To je zákon, ktorý už platí. A podľa tohto zákona si museli zamestnávatelia preškoliť svojich zamestnancov, investovať do bezpečnostných projektov. A to sú nemalé peniaze. Keď to spočítame, tak ja to spočítané nemám. Nemám k tomu presné údaje. Ale jednoducho určite sú to desiatky miliónov eur za všetkých podnikateľov, podnikateľské subjekty, zamestnávateľov v Slovenskej republike, ktoré mohli ísť napríklad do zvyšovania platov zamestnancov, do zlepšovania pracovných podmienok alebo možno do vyššieho výberu daní, pretože z každých desiatich miliónov eur má štátny rozpočet 23 %. Tak si to spočítajte, o koľko ste obrali takýmto zákonom samotný štátny rozpočet na úkor ľudí, ktorí sa ako lobisti pričinili, že takýto hlúpy zákon bol vašou zásluhou prijatý. A vy to teraz otvorene doznávate. Tie škody už nikto nezoberie späť, darmo teraz zákon novelizujete. A ešte k tomu, keď si čítam tú novelu, veď tam nič nie je! Tam nejdete k podstate veci, tam idete len do toho, že znížite pokuty, aby sa nepovedalo, veď to je úplná blbosť. Ak niekto si plní svoje povinnosti a investuje tie tisíce eur do bezpečnostných projektov, do zamestnancov, ktorí sa tým zapodievajú, tak ich jednoducho bude musieť investovať aj naďalej. Tie hospodárske škody, o ktorých hovoríte, ak majú byť spôsobené pokutami, ktoré zaplatí ten, ktorý si neplní svoje povinnosti, tak to je úplne, pán minister, ale úplne postavené na hlavu. Čiže značné hospodárske škody má ten, kto neplní zákon a musí platiť vysoké pokuty? To je vaša logika? Potom znížte pokuty vo všetkých zákonoch, kde sa nejaké pokuty vyskytujú! Vo všetkých! Nielen v tomto jednom! A tých pokút, ktoré ste nazvyšovali, keby sme sa mali o tom baviť a pitvať to, tak tých je dosť. Pripomeniem napríklad, pokiaľ ide o podnikateľov, pán minister, možno viete, možno nie, skúste sa informovať, ak vás to zaujíma, že podľa zákona o inšpekcii práce a podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní, ak sa stane, že zamestnávateľ prihlási dohodára 5 sekúnd neskôr, ako začne pracovať, tak musí - zdôrazňujem, musí, nie je žiadna výnimka - dostať pokutu najmenej 2-tisíc eur. Ak znižujete pokuty, pretože pokuty spôsobujú značné hospodárske škody podnikateľom v Slovenskej republike, tak vás veľmi pekne poprosím, a to platí aj pre vás kolegyne, kolegovia zo strany SMER, ktorá tu vládne a ktorá má zodpovednosť za to, ako to tu vyzerá, znížte pokuty aj v zákone o inšpekcií práce za 5-sekundové neskoré omeškanie, omeškané prihlásenie dohodára do Sociálnej poisťovne. Obrovský ďalší nezmysel, pod ktorý ste sa vlani podpísali a veľmi to zaťažuje podnikateľskú sféru v Slovenskej republike.

    Takže tento zákon, zákon o ochrane osobných údajov spôsobuje značné hospodárske škody v podnikateľskej sfére v Slovenskej republike, ako to sami tvrdíte. Ja sa vás pýtam, pán minister, kto ponesie zodpovednosť za tie značné hospodárske škody, ktoré ste týmto zákonom spôsobili. Kto? Vy? Pán minister hospodárstva Malatinský, pod ktorého rezort to patrí? Vy? 83 poslancov za stranu SMER? Odpoveď je jasná, zodpovednosti sa vyhnete a budete sa pozerať dolu pod poslanecké lavice a hľadať tam chrobáčikov. Ale jedno vám garantujem, túto zodpovednosť za to, čo tu robíte, si odskáče váš premiér. V sobotu večer o 22.00 hodine sa veľmi teším na to, ako začne nabiehať to počítadlo, ktoré odpočíta vášmu premiérovi koniec jeho politickej kariéry.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Martvoň a Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, no, ja som zvyknutý na odborné vystúpenia z vašej strany, len toto bolo teraz, mám taký pocit, také veľmi plamenné, vyzerá, že to je asi tým ránom, že ste sa tak trošku naštartoval.

    Samozrejme, kto robí, robí niekedy aj chyby. A práve preto tento zákon, keďže tam bolo niekoľko chýb, je predložený, teda je predložená novela tohto zákona. Samozrejme, tá novela, čo bola predložená, sa bude dotvárať ešte po odbornej stránke vo výboroch, sám mám nejaké pripomienky k tejto novele, preto to budem riešiť v Ústavnoprávnom výbore na odbornej platforme ako takej. Čiže diskutujme, je to tu, čo treba vylepšiť, vylepšíme, čo treba opraviť, samozrejme, vieme o tom diskutovať a môže sa opraviť, ale to, že vy tu teraz skúšate robiť nejaký politický v úvodzovkách cirkus vo vzťahu k voľbám v sobotu, myslím si, že z vašej strany je to nedôstojné. Lebo viete, buď idete odborne vystupovať, alebo idete útočiť na premiéra za niečo, v podstate čo nie je ani jeho chyba alebo čo on v podstate, dá sa povedať, ten zákon ani nerobil.

    Čiže aj si myslím, že v sobotu budete možno vy - alebo v nedeľu - nemilo prekvapený a my budeme milo všetci prekvapení, čo prajem, teda lebo ja osobne budem voliť Roberta Fica, keď ste tu už teda začal politicky, a niekomu alebo na upozornenie, kto komu vystavuje politický účet, je práve občania vo vzťahu k strane SaS, čo sám vidíte vašimi preferenciami. Toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, veľmi dobré vystúpenie. Na úvod ste presne trafili klinec po hlavičke. A už som to hovoril aj minulý rok, keď vládna strana tuná doniesla návrh, resp. novelu zákona, ktorá má opravovať ich vlastnú novelu. Zopakujem to opäť.

    Vo vládnej strane sú babráci, ktorí nevedia pripraviť dobré zákony, ktoré si potom po sebe musia opravovať. To svedčí o neodbornosti, s ktorou sa tuná neustále oháňajú, že majú veľmi dobrých odborníkov, odborníkov na to, aby sem prinášali naozaj zlé zákony, ktoré škodia ľudom, škodia občanom Slovenskej republiky a ktoré im nepomáhajú.

    Čo sa týka tej zamestnanosti, naozaj SMER robí všetko preto, aby bol proti občanom, a mám jeden čerstvý príklad z východu Slovenska, ktorý budem medializovať trošku neskôr, ešte zozbierame potrebné príklady, akým spôsobom sa pätolizači SMER-u stavajú voči podnikateľom. Takže aj o tomto budem hovoriť možno na väčšej tlačovke, keď hovorím, že budeme mať pozbierané všetky relevantné podklady, to sa potom budeme ešte len čudovať.

    Takže naozaj je zarážajúce, že vládna strana sa za prvé prizná k tomu, že pácha škody, a vôbec im to akože nevadí a, samozrejme, že im to prejde. Na ich mieste by som už, samozrejme, odstúpil, pretože toľko škody už napáchali a priznali sa tomu viackrát, že museli sami po sebe opravovať svoje zbabrané zákony. Nie je toto dobrá situácia, a ako ste podotkol, kolega Mihál, opäť prišli so zákonom, ktorým zasa len kozmetické úpravy, ktorý akože na navonok má opraviť niektoré závažné chyby. No a že či sa to bude opravovať v druhom čítaní. No, keďže je to zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak to budú musieť byť totálne fofry, aby sa tam postíhali opraviť tie zbabrané veci, ktoré tam akože sú zatiaľ ešte zlé. Tak som zvedavý.

  • S reakciou pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Pán kolega Martvoň, ak by ste pozorne počúvali to, čo som povedal, tak vám nemohlo uniknúť, že som hovoril o podstate veci, a to o tom, že vo vládnej novele je len jedna zásadná zmena, a to zníženie pokút podnikateľom, ktorí si neplnia tie nezmyselné povinnosti, ktoré im ukladá zákon o ochrane osobných údajov v dnešnej podobe. To som niekoľkokrát zdôraznil, a ak ste to nezachytili, tak potom sa pýtam, za čo beriete váš poslanecký plat. A pýtam sa to aj preto, lebo vy ste bol jeden z tých, ktorý tento zákon stlačením tlačítka vlani odsúhlasili, čiže tá zodpovednosť za tie desiatky miliónov škôd, ktoré už nepriznáte naspäť podnikateľskej sfére, to je druhý bod môjho príspevku, ktorý som zdôrazňoval, že tie hospodárske škody sa už stali. To mlieko je už rozliate a do fľaše ho už naspäť nedáte. A za to rozliate mlieko môžete aj vy, pán poslanec Martvoň, a uvidíme, komu čo kto a ako zráta, či v sobotu, či v roku 2016 v parlamentných voľbách.

  • Pán poslanec Zajac nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, hovoríme to už s kolegami dva roky. Vláda Roberta Fica, odkedy nastúpila v roku 2012, otrávila podnikateľské prostredie. Zvýšila dane, odvody, zhoršila zákonník práce, to všetko spôsobilo, že máme 400-tisíc nezamestnaných na Slovensku. Aj keď sa snaží všelijakými administratívnymi spôsobmi, tým, že tých, ktorí pracujú na aktivačné práce, nezaraďuje do evidencie nezamestnaných a podobnými nezmyslami, aj tak sa im nedarí znižovať nezamestnanosť. Tento návrh zákona o ochrane osobných údajov, ktorý bol prijatý pred rokom, je len čerešničkou a vyvrcholením týchto zlých snáh vlády Roberta Fica. Je to hlúpy zákon, ktorý zhoršil podnikateľské prostredie.

    Dámy a páni, tí, čo hovoríte, že dneska to za pol dňa všetko opravíte, sa vás chcem spýtať, bol to vládny návrh zákona? Áno, bol to vládny návrh zákona, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní! Zamestnávatelia dávali k nemu pripomienky, že to bude hlúpy zákon pre nich veľmi, ktorý im spôsobí ďalšiu byrokraciu a ďalšie administratívne poplatky. Vláda to neakceptovala, prišlo to do parlamentu, opozícia na to upozorňovala, ale len vládni poslanci zahlasovali za tento návrh zákona pred rokom. Bolo dostatok času na vylepšenie tohto návrhu zákona. A čím to, že dneska to ideme vylepšovať za pol dňa? No tým, že pred týždňom sa zamestnávatelia stretli s Robertom Ficom, s kandidátom na prezidenta, a ten im potreboval takto verejne niečo sľúbiť, že myslí aj na podnikateľov, a sľúbil, že v skrátenom legislatívnom konaní tento zlý a hlúpy zákon opraví. Chce sa mi povedať: "Dobré ráno, pán Robert Fico, dobré ráno, pán minister hospodárstva Malatinský!"

    Vy ste vo vláde načo, pán minister Malatinský? Vy ste tam na to, aby, vy ste minister hospodárstva na to, aby ste zlepšovali podnikateľské prostredie na Slovensku. Kde ste boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní? Vy ste nesedeli na tej vláde, ktorá schválila tento hlúpy zákon, ktorý poškodil podnikateľov na Slovensku a následne ich zamestnancov? Dva roky je pán minister hospodárstva tým ministrom, ktorý má gestorovať zlepšenie podnikateľského prostredia. Neprišiel tu pomaly ani s jedným návrhom zákona, ktorý by zlepšil podnikateľské prostredie. Len so samými hlúposťami ako podpora obnoviteľných zdrojov, ale tých, ktorí sú veľké finančné skupiny a chceli dotovať paroplynový cyklus v Bratislave alebo ešte stavať atómku s Rusmi a podobné nezmysly, na ktoré táto republika nemá. Prosím vás, už nech táto vláda konečne začne zlepšovať podnikateľské prostredie komplexne. Je tomu asi dva mesiace, keď sa začali ozývať podnikatelia malí, strední, pracovníci cirkevnej školy sa mi ozvali, že musia vypracovať projekt, vyškoliť oprávnenú, spôsobilú osobu a platiť ďalšie poplatky. Tak to až dospelo, nielen firmy, ešte aj školy musia, keďže pracujú s osobnými údajmi podľa tohto zákona, ktorý ešte dneska platí, musia si dať vyškoliť pracovníkov, musia dať spracovať projekt, keďže na to nemajú ľudí, musia si ho zaplatiť, keď nemajú odborne spôsobilú osobu, musia ju každý mesiac platiť. Dostávam maily od podnikateľov, ktorí vyčísľujú, ak budete mať záujem, v prvom čítaní to viem prečítať. To vláda nevedela pred rokom? Vládni poslanci to nevedeli? Dneska to chcú vylepšiť za pol dňa. Je to len marketingový ťah kandidáta na prezidenta Roberta Fica. Som presvedčený, že aj po sobote pán Robert Fico zostane premiérom a bude môcť napĺňať istoty, ktoré sľúbil občanom. A sa veľmi tešíme na to, ako istotu zamestnania pre tých 400-tisíc nezamestnaných bude naďalej napĺňať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Keďže pán poslanec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, ktorý vystúpil, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kadúc, pán poslanec Mihál, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie je úplná pravda, že sme sa dozvedeli, že práve teraz, ale včera večer. Ja som sa to dozvedel včera večer, že máme tu takýto zákon, a opäť som ostal prekvapený, pretože takto sa legislatíva podľa môjho názoru nerobí. Keď tu ten zákon bol minulý rok, opozícia kričala, že je to zle. Zaťažuje to podnikateľské prostredie, že je to legislatívne zle, nič sa s tým neurobilo. Chyba. Teraz to tu máme a vás to opäť škaredo dobehlo.

    Ono my tu máme, ja sa budem tomu trošku venovať z iného pohľadu ako pán Mihál, ale my tu máme rokovací poriadok, ktorý hovorí o tom, kedy je možné skrátené konanie. Tuto sa mi to tak javí, že skôr alibisticky ako vecne hovoríte, že hrozia hospodárske škody. Aké škody? Tak ich pomenujme v tom zákone. Sú to škody vo výške približne: tisíc, 10-tisíc, 100-tisíc, milión, 5 miliónov, koľko je to? Ja už konečne by som rád videl v tomto parlamente, čo je to tá značná škoda, pretože zákon vyžaduje značná hospodárska škoda. Mám pocit, že narábame so skrátením konaním trošku nešťastne a nemusí sa to vyplatiť. Ja len dovoľujem pripomenúť podanie na Ústavný súd pri zákone o organizácii Ústavného súdu, kedy bol jeden z dôvodov práve to, že to išlo v skrátenom konaní, kde na to nebol dôvod. Takže poprosím, aby sme tú legislatívu robili trošičku opatrnejšie a zodpovednejšie, lebo nielen skrátené konanie môže byť dôvodom na podanie na Ústavný súd, ale aj to, že právna norma je nezrozumiteľná, neprehľadná, nepredvídateľná. Všetko znaky právneho štátu. Ak my budeme takto komplikovať právny poriadok, tí občania nebudú vedieť, ako sa majú riadiť a čím sa majú riadiť. Budú v tom mať chaos.

    Len to som chcel. Ďakujem pekne.

  • Na vstúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • V kontexte príspevku pána kolegu Kadúca, ja by som ešte zdôraznil, že veľmi úsmevné je, že v samotnej tej prvotnej, v tom prvotnom návrhu zákona 122 o ochrane osobných údajov, ktorý bol tu schválený vlani, sa v dôvodovej správe, resp. v tom dopade, v tej doložke dopadov, hovorí, že podnikateľská sféra nebude nijakým spôsobom mať nejaké zvýšené zaťaženie, že skrátka podnikateľov to nebude nič stáť. No a v tom kontexte ako veľmi komicky vyznieva terajšie tvrdenie tej istej vlády, že tento zákon môže spôsobovať značné hospodárske škody. Čiže prosím vás, vráťte sa v čase o rok dozadu a urobte si poriadok v konzistencii svojich názorov, či tento zákon spôsobuje alebo nespôsobuje značné hospodárske škody.

    Pokiaľ ide o mňa, ja svoj názor mám vytvorený už veľmi dávno a nepotrebujem ho meniť. Jednoznačne tento zákon spôsobil značné hospodárske škody podnikateľským subjektom pôsobiacim v Slovenskej republike, o tom nemôže byť žiadna diskusia.

  • Pán Kadúc nechce reagovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem pekne znovu za slovo. Trošku nadviažem na svoj predchádzajúci príspevok a posuniem to trošku ďalej a chcem pripomenúť, že my sa tu teraz bavíme o zákone na ochranu osobných údajov, o ktorom dokonca samotná vláda tvrdí, že môže spôsobiť značné škody hospodárskym subjektom pôsobiacim v Slovenskej republike. Ja som k tomu vo svojom predchádzajúcom príspevku podotkol, že podstata celého návrhu, ktorý vláda priniesla tu do parlamentu, a teda pán kolega Martvoň povedal, že v druhom čítaní tam určite budú rozsiahle zmeny, tak teda sa teším na to, ako za 2-3 hodiny tohto zrýchleného legislatívneho procesu sa dočkáme smerákmi podporených závažných, podstatných zmien. To som teda skutočne zvedavý, že aké zmeny to budú a čo vlastne podporíte, čo to bude za divadielko, ktoré nás tu čaká. A napríklad tam uvádzate v odôvodnení, že tá oprávnená osoba, tá kľudne môže byť aj dohodár. No ja neviem, veď pánovi ministrovi Richterovi sa musí nožík vo vrecku obracať, ak jeden minister hovorí, že kľudne zamestnávajte dohodára, veď dohodárov by sa zamestnávať malo len v absolútne vo výnimočných prípadoch a len vtedy, keď je to naozaj nejakým spôsobom odôvodnené, ale veď predsa zákon o ochrane osobných údajov je nesmierne vážna vec. Veď ste ho presadili v návrhu, je smernica Európskej únie a tu zrazu nejaký dohodár bude tou oprávnenou osobou, ktorá bude manipulovať s osobnými údajmi zamestnancov veľkej firmy? No to hádam nemyslíte vážne? Prosím vás, dohodnite sa vo vláde trošku serióznejšie, že čo vlastne hovorí jeden minister, čo hovorí druhý, a vytvorte si naozaj konzistentný názor, kam chcete tento štát dostať, či v tomto štáte budeme preferovať zamestnávanie dohodárov alebo či v tomto štáte budeme preferovať zamestnávanie v riadnom pracovnom pomere dajme tomu na kratší pracovný úväzok. Veď to pán minister sám Richter tu neustále kol dookola hovorí. Pán minister Malatinský torpéduje tieto jeho krásne a zaslúžilé snahy takýmito návrhmi zákonov. Tomu teda naozaj ja nerozumiem a nerozumiem ani tomu, keď pán premiér Fico chce vyjsť v ústrety podnikateľom, lebo na poslednú chvíľku, no tak teda vôbec neprebieha žiadna prezidentská kampaň. Prepáčte, pán kolega Martvoň, ja som sa zmýlil, beriem to späť, beží normálny život, žiadne prezidentské voľby nie sú. Občania nechoďte voliť v sobotu, a keď teda náhodou aj pôjdete a budete voliť pána premiéra, tak ho zakrúžkujte, čiže ak sa tu hovorí niečo o tom, že sú zákony, ktoré škodia podnikateľskému prostrediu, tak potom nerozumiem, prečo vláda prijala a vy ste to podporili napríklad zákon o automatickom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktorý je podobne škodlivý ako je škodlivý tento zákon o ochrane osobných údajov, pretože spôsobuje škody podnikateľským subjektom. A to dokonca na rozdiel od tohto zákona vy priamo ste aj odôvodnili, aj keď inými, iným slovníkom, takým tým sociálnejším, by som to povedal.

    A čo mňa osobne najviac neteší, resp. hnevá, je to, čo sa sem znova valí. Do tejto snemovne ide znova zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého sa má znova zaviesť povinná pracovná zdravotná služba. To je pre mňa jednoznačný kandidát na byrokratický nezmysel roka 2014, ak to sem naozaj príde a ak to naozaj schválite. Vlani ministerka Zvolenská už tento pokus urobila. Na náš krik sa zľakla a zákon stiahla. Ale vidím, že je vytrvalá a lobisti v pozadí pracujú naďalej potichučku, je to ich biznis a znovu tu ide o zákon o ochrane verejného zdravia, to krásne znie, ochrana verejného zdravia, že pod touto krásnou nálepkou sa skrýva ďalší byrokratický nezmysel, povinná pracovná zdravotná služba. Áno, to už bude po prezidentských voľbách, čiže po mne potopa, ako sa hovorí, nech už tie voľby dopadnú ako dopadnú, ale ten zákon tu príde a znova to bude znamenať ďalšie nezmyselné byrokratické zaťaženie firiem, ďalšie desiatky miliónov eur, ktoré ročne budú musieť nezmyselne vynaložiť plod pláštikom toho, že smernica Európskej únie nás do toho núti. Pozrite sa, smerníc Európskej únie je veľa a v drvivej väčšine prípadov umožňujú veľmi voľný výklad jednotlivými členskými krajinami. To nie je tak, že jedna a jedna sú dve. To je tak v tých európskych smerniciach, že jedna a jedna sú možno jedna, možno dva a možno tri, kto si to ako povie. Ja viem, že teraz trošku zveličujem, ale vo svojej podstate je to tak, a ak tá smernica Európskej únie naozaj je taká, ako tvrdíte, tak potom sa treba snažiť na európskej úrovni o jej zmenu a nie o mechanické aplikovanie nezmyslov, ktoré si ktosi, nejakí úradníci v Bruseli vymysleli. Čiže varujem pred tým, čo sa sem valí a verím, že tu zdravý rozum zavládne a že odmietnete tú chystanú novelu zákona o ochrane verejného zdravia. Ak nie, tak budem si, bohužiaľ, musieť myslieť o vás aj naďalej to, čo si myslím, že ide o čisté pokrytectvo a čistú kampaň premiéra v prezidentských voľbách, ktoré sa naozaj v sobotu budú konať.

    A ešte chcem povedať jednu pripomienku, či už ide zákon o ochrane verejného zdravia, či ide o zákon o ochrane osobných údajov a ďalšie takéto nezmyselné zákony, týkajú sa podnikateľskej sféry, ale oni sa týkajú aj štátnej správy. Týkajú sa aj samosprávy, to sú státisíce ľudí, ktorí sú takto zamestnaní a desaťtisíce subjektov, či už sú to obecné úrady, rôzne štátne inštitúcie, ktoré takisto si musia plniť tieto povinnosti. A takisto ich to stojí desiatky miliónov eur ročne. Ja pripomeniem napríklad príklad, prípad Slovenskej pošty, ktorá vyslovene nadštandardným a rozhadzovačným spôsobom uplatnila zákon o pracovnej zdravotnej službe vo svojej praxi a veľmi nadštandardným spôsobom, skrátka vyhadzovala peniaze do vzduchu z titulu, lebo musíme rešpektovať tento zákon, a tam šli naozaj milióny eur zo štátneho rozpočtu! Čiže zo štátneho rozpočtu tí, čo platia dane, platia aj takéto nezmysly, ako je zákon o ochrane osobných údajov a tie značné hospodárske škody teda hrozia nielen podnikateľskej sfére, ale svojím spôsobom nepriamo spôsobujú to, že dane, ktoré ľudia platia a tie dane nie sú práve malé, idú aj na takéto hlúposti, lebo tieto povinnosti si musia plniť, opakujem ešte raz, aj zamestnávatelia v štátnej sfére, samospráve a podobne.

    Čiže, pán kolega Martvoň, som zvedavý, na tie pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Naozaj som zvedavý, ako to celé dopadne, ale opakujem ešte raz to, čo som už povedal v tej faktickej poznámke. Mlieko je už rozliate a tie desiatky miliónov eur, ktoré museli firmy, ale aj štátna správa vynaložiť na bezpečnostné projekty a podobne, na zaškoľovanie, to im už nikto nevráti. Alebo nebodaj siahnete vy do vašej kešene?

  • Na vystúpenie pána poslanca 4 faktické poznámky. Pán poslanec Martvoň, Susko, Mičovský a Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, tak v podstate na úvod ja sa chcem spýtať, či ste vy siahli niekedy do vašej vlastnej kešene za zákony, ktoré ste ako minister práce a sociálnych vecí pripravili za vašej vlády. Tiež viaceré narobili problémy a škody občanom ako takým, ale tu chcem povedať jednu vec, ak niekto zodpovedá za ten zákon, čo bol prijatý v pôvodnom znení, tak myslím si, že hlavne teda potom vedúca Úradu na ochranu osobných údajov, keďže ona ten zákon pripravovala a jej úrad ako taký, a to, že už to nebolo dobre odkonzultované so sociálnymi partnermi, tripartitou, to už ja neviem posúdiť. To už v podstate nech si, tam už je ona za to zodpovedná. Ale na druhej strane zasa obviňovať nás poslancov, že my zodpovedáme za niečo, nie. Zodpovedá Národná rada ako orgán. Orgánom je Národná rada ústavným ako takým, nie poslanci. To je prvý moment. Čiže v tom prípade, ak by mal niekto zodpovedať z Národnej rady, tak celá Národná rada, teda aj vy.

    A ďalší moment. Hovorili ste, že občania majú ísť krúžkovať v sobotu. No aspoň vidím, ako fungujete v realite, lebo v prezidentských voľbách sa krížikuje. To ste si asi nevšimli.

  • Smiech v sále. Potlesk.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, použili ste vo svojich vystúpeniach - aj v tom prvom, aj v tom druhom - slovo nezmysel, zákon o ochrane osobných údajov ako nezmysel. Ja by som sa voči tomuto ohradil. Ochrana osobných údajov je ústavné právo. Je ústavou zakotvené právo základné a nazývať predpis, ktorý ho uvádza do života, ako nezmysel, si myslím, že je dehonestáciou ústavy. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja len toľko. Myslím si, že keď pán poslanec Mihál prehovorí, vždycky to má vecnú podstatu. Môžme sa hnevať, môžme sa tešiť, samozrejme, podľa toho, z ktorej strany sa na to pozeráme, ale myslím si, že práve to, čo aj teraz zaznelo v jeho vystúpení, nevyžaduje ani hnev, ani potešenie, vyžaduje jasné odpovede bez toho, aby sme sa vracali do minulosti, jednoducho odpovede na to, čo sa stalo a kto za to zodpovedá a či sa to dá ešte nejak napraviť. To by mi úplne stačilo. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Mihál, dotkli ste sa aj toho, že sa zvyšuje byrokracia u zamestnávateľov novoprijatými zákonmi. No, neviem, či ste si to uvedomili, ale na tejto schôdzi už bol schválený jeden ďalší takýto zákon, ktorý môže opäť napáchať veľké škody, bol to zákon 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach.

    Bol to zákon pripravený pre pani ministerku Zvolenskú, ktorá na základe neho a nedodržania, samozrejme, tohto zákona môže vyberať zase ďalšie pokuty do štátneho rozpočtu. Okrem toho vyjadrila sa o tomto na jednej tlačovej besede pred pár mesiacmi. Takže teraz sa opäť napĺňa to, čo si niekto predsavzal, a nemyslím si, že to zlepšuje podnikateľské prostredie, naopak, zhoršuje, pretože opäť sa uplietol ďalší bič na podnikateľov, a toto je ďalší z takých zákonov, ktoré neriešia pozitívne situáciu aj napriek tomu, že si to poslanci SMER-u myslia, pretože ja som na tento zákon dostal už v prvom čítaní viacero podnetov, že nebude dobrý a nebude pozitívne vplývať na podnikateľov. To sa mi ozvali samotní podnikatelia, ktorí práve takýto stánkový predaj realizujú, a dokonca som dostal echo na to, že je to práve pripravený tendenčný zákon pre pani ministerku, ktorá sa vyjadrila, že potrebuje napĺňať štátny rozpočet pokutami. Takže toto je prístup smeráckej vlády a vládnych poslancov vládnej strany SMER, takže sťažovať podnikateľom prostredie, a nie naopak, im uľahčovať a, samozrejme, sťažovať im aj celý proces vstupu vôbec do podnikania a tým pádom nie zvyšovať zamestnanosť, ale zvyšovať nezamestnanosť.

    To je parádna vec, takto sa pripravujú zákony z dielne vládnej strany!

  • S reakciou pán poslanec Mihál. Nech sa páči.

  • Pán kolega Martvoň, dobre sa bavím, musím priznať. Ďakujem za príjemné spestrenie dnešného dopoludnia, ktoré by bolo inak nesporne nudné. Takže našli ste vinníka, ktorým je jednak vedúca Úradu na ochranu osobných údajov, výborne, tak poprosím, ukrižovať alebo rozštvrtiť, alebo nejaký podobný trest jej treba navrhnúť. Je tu pán minister spravodlivosti, on určite pomôže s hľadaním vhodných, vhodných sankcií voči vedúcej ochrany, na ochranu osobných údajov. To je pekné.

    Ďalším vinníkom je celá Národná rada, lebo celá Národná rada je predsa kolektívne zodpovedná za nezmyselné zákony, ktoré tu nosí vláda a ktoré, ktorých 83 Kolesíkov na pokyn pani podpredsedníčky Lakato... Laššákovej veselo schvaľuje, aj keď my tu kričíme ostošesť, hoci sme v drvivej menšine, a robíte si z nás srandu, že akí sme tu, čo my sme, prehrali sme voľby a tak ďalej, hoci my tu kričíme, že sme proti takýmto nezmyselným zákonom.

    Mám tu výpis z hlasovania, pán poslanec Martvoň, ktoré teda prebehlo 19. 3. 2013 k tomuto zákonu, a vidím tu, že za hlasovalo 79 poslancov. Medzi nimi ste tu aj vy, ja medzi tými, ktorí podporili zákon, jednoducho nie som. Pozrite si, prosím vás, hlasovanie č. 90.

    A ešte k tomu, k tým sobotným voľbám. Prosím vás, pán kolega, veď berte tie poslan... parlament... tie prezidentské voľby trošku vážne, a keď pôjdete k tej urne, tak si, prosím vás, všimnite ten hlasovací lístok, tam je dole drobným písmom napísané, pán Fico sa krúžkuje, pán Kiska sa krížikuje. Takže treba to dodržať, aby ste to nepokazili.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Neutíchajúci smiech v sále.

  • Vidím, že za rána sme sa dobre pobavili. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, aha, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ospravedlňujem sa.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 865.

    Pani poslankyňa Lucia Žitňanská, nech sa páči, uveďte návrh ústavného zákona. Nech sa páči, pani predkladateľka, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 865.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladám novelu ústavy, na ktorej je na politickej scéne zhoda. Vyjadrili sa tak všetci predsedovia strán vrátane SMER-u a KDH. Novela, ktorá bola... Novelu, ktorá bola k téme justície na túto schôdzu predložená ako prvá. Novelu, ktorá je aktuálna preto, že sa končí funkčné obdobie predsedu Najvyššieho súdu, a je dôležité, aby pri voľbe nového bolo jasné pre každého, kto bude kandidovať, na akú funkciu, resp. funkcie bude vlastne kandidovať. Novelu, pri ktorej nie je treba zvažovať kto a za aký ústupok by mal za ňu hlasovať. Jednoducho oddeľuje funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, nič viac, nič menej. Hoci túto istú situáciu rieši aj novela pánov Pašku a Hrušovského, je dôležité podľa môjho názoru, aby tento návrh prešiel do ďalšieho čítania. A vysvetlím prečo. Dnes nikto nevie, ako bude vyzerať tá veľká novela pána Pašku a Hrušovského, vyzerať po druhom čítaní. Lebo otázka dnes nestojí, či v nej budú vety o ochrane manželstva, ale stojí tak, za akú by v nej tie vety mali byť, resp. kde svoje hranice nastaví SMER a KDH. Bude to kompetencia predsedu Súdnej rady dávať podnet na Ústavný súd pre pozastavenie účinnosti akéhokoľvek zákona týkajúceho sa justície? Takáto kompetencia môže brzdiť akékoľvek potrebné zmeny v justícii aj na niekoľko rokov. Bude to zmena kreovania Súdnej rady, ktorá zoberie prezidentovi menovať časť Súdnej rady? Budú to previerky sudcov, ktoré ešte nie sú na stole, ale počúvame, že to bude podmienka podpory novely ústavy? Bude to teda prečistenie sudcovského stavu o jednu štvrtinu sudcov, ako to už bolo naznačené pánom premiérom? V situácii, keď sa SMER začne pripravovať na odchod do opozície, bude spoľahlivosť SMER-om preverených sudcov veľmi podstatná otázka. Bude to doplnenie návrhov o úplne nový bod, ktorý nejakým spôsobom posilní kompetencie prezidenta, ak vyhrá Robert Fico? Jeho vyhlásenie, že prezident sa v krátkom čase stane dôležitejšou politickou figúrou ako premiér, totiž naznačuje mnohé.

    Čiže tá otázka je, kde si svoje hranice pre podporu veľkej novely ústavy postaví KDH a aké podmienky si bude klásť SMER. Neviem, nevidím do hláv poslancov. Chápem, že pre KDH je manželstvo mimoriadne dôležitá otázka, ale môže sa stať aj to, že napriek tomu v jeden deň povedia: "Tak dosť! Nenechajme sa viac ťahať za prsty a za tak škodlivý návrh novely ústavy nezahlasujeme." Čo bude potom? Žiadna novela ústavy a nevyriešime vôbec nič?

    Pavol Paška nedávno vyhlásil, že chce byť politickým garantom zmien v justícii. Zatiaľ v zásade garantuje len to, že novela ústavy je súčasťou kampane prezidentskej. Za hlasovaním za tento návrh novely ústavy však môžu aj poslanci za stranu SMER ukázať, že aj v prípade, že neprejde všetko, čo od tej veľkej novely ústavy politicky očakávajú, umožnia schváliť aspoň jednu, možno nie úplne kľúčovú, ale rozumnú a dôležitú a hlavne vecne nespochybniteľnú zmenu, a to oddelenie pozície predsedu Najvyššieho súdu a Ústavného súdu.

    A opakujem, to jediné dnes horí, pretože volíme predsedu Najvyššieho súdu, a ktorý je zároveň predsedom Súdnej rady, za chvíľočku, možno o mesiac v Súdnej rade. Čiže toto je jediná otázka, ktorá dnes horí. O všetkom ostatnom sa môžme dohadovať ešte mesiac alebo dva. Preto prosím o posunutie aj tejto novely ústavy do druhého čítania a uvidíme na ďalšej schôdzi, ktorý návrh novely ústavy má šancu byť schválený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Prosím, zaujmite svoje miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani navrhovateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 864 z 28. januára 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa oddelenie funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda Najvyššieho súdu nebol predsedom Súdnej rady.

    Tu mám možnosť pre vlastnú úvahu a ja ju v krátkosti aj využijem, aj keď som si povedal, že nebudem vystupovať. Minulý týždeň sme k tomu povedali pomerne dosť, ale predsa. Tento návrh zákona, neviem, či v tej istej podobe je, v tej istej podobe tu už raz bol. A gro toho návrhu je totožné ako gro toho, čo bolo pod bodom 24 tejto schôdze, oddelenie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. Teraz niečo, čo je úmysel, čo riešime práve v prvom čítaní a inými slovami, ak by aj ten, ten bod, ktorý sme posunuli ďalej do druhého čítania, my môžme ešte ďalej meniť a nič nebráni tomu, aby ten bod 24, ktorý ste predložili vy s KDH-kmi, sa dostal do presne do tejto podoby. Napríklad ergo to znamená vice versa aj tento návrh, ktorý tu už bol, môže ísť do podoby ten, ktorú v konečnom dôsledku chcete. Tento návrh tu bol v 2011., t. j. pred 3 rokmi, kde sme už dávno mohli dať justícii nie ranu, ale požehnanie o tom, že bude dôveryhodnejšia, bude mať, bude na lepšej ceste stať sa niečím, čo občania očakávajú, a to je inštitúcia, na ktorú sa dá spoľahnúť, ktorej sa dá veriť, že ak už sa tam obrátite, bude spravodlivo rozhodnuté. My sme to predsa neurobili, načo by sme to robili asi, veď sedíme tu zavretí, asi nevidíme, čo je vonku, ale myslím, že občania dávajú jasne najavo to, že justícii sa veriť nedá. Budú to vyvodzovať zrejme aj vo voľbách, ale ja sa nechcem teraz dotýkať kampane, predsa len toľko, že pôvodný návrh tu už bol, resp. bol tu taký istý a zhodou okolností taký istý sme prerokovali aj minulý týždeň. Som veľmi zvedavý, ako s týmto návrhom naložíte. Ja ho podporím, nevidím dôvod ho nepodporiť, pretože ho považujem za správny. Toľko k tej úvahe.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 864.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Do rozpravy?

    Tak nech sa páči do rozpravy, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. A ja možno len pre poriadok, aby sme všetci vedeli, o čom tu hovoríme, pretože veľakrát tu už odznelo oddelenie pre pozície predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ja si dovolím vysvetliť a dovolím pomenovať rozdiel medzi tými dvomi návrhmi.

    Dnes je, dnes je zloženie Súdnej rady také, že z polovice sú v nej zastúpení nominanti politických mocí, z polovice sudcovia. Z tých, deviati sudcovia, sú ôsmi volení samotnými sudcami a deviaty je predseda Najvyššieho súdu ex lege. Tá druhá polovica je tvorená: traja nominanti prezidenta, traja nominanti vlády, traja nominanti parlamentu. V tom mojom návrhu robím len to, že hovorím, že nie, predseda Najvyššieho súdu nie je automaticky predsedom Súdnej rady, predsedu Súdnej rady nech si zvolí Súdna rada, a ten deviaty chýbajúci člen za sudcov, ktorý nám tu vlastne tým pádom ako keby ostáva voľná pozícia, v mojom návrhu navrhujem, aby aj toho deviateho volili sudcovia, aby tá parita ostala zachovaná, ostane to 9 na 9, deviatich budú voliť sudcovia, nie predseda Najvyššieho súdu nebude automaticky ani predsedom Súdnej rady, ani členom Súdnej rady. Čiže veľmi jednoduché.

    Návrh pánov kolegov Pašku a Hrušovského hovoria ale niečo iné. Tiež zachováva paritu Súdnej rady, nechávam tam tých 8 sudcov volených sudcami, ale na tej druhej strane, na tej politickej, vyhadzuje nominantov prezidenta a hovorí štyroch bude dávať vláda, štyroch parlament. Tiež tam nemá zastúpenie predseda Najvyššieho súdu automaticky, ani nie je automaticky predsedom Súdnej rady, lebo Súdna rada bude aj podľa návrhu Paška - Hrušovský, si voliť predsedu Súdnej rady sama. Čiže ten rozdiel v tých návrhoch je v tom, že návrh, o ktorom teraz rokujeme, môj návrh, nemení "politické zloženie" Súdnej rady, kdežto návrh kolegov Pašku a Hrušovského ho mení a mení ho v prospech parlamentno-vládnej konštelácie moci s tým, že vypúšťa z ingerencie Súdnej rady prezidenta. Len aby sme vedeli, pretože hovoríme v skratkách veľmi často, hovoríme o oddelení funkcií a je to jedno, ale chcela som to dať do komplexného obrazu, aby sme vedeli, ako tie návrhy vyzerajú. Áno, máme totožný cieľ zároveň, oddeliť tie dve pozície a to si myslím inak, že je naozaj tá vec, ktorá je jediná, ktorá je taká, že musí byť teraz, ak má byť, lebo považujem, všeličo môžete riešiť prechodnými ustanoveniami, ale považujem len za fér, keď sa niekto bude možno o mesiac uchádzať o pozíciu predsedu Najvyššieho súdu, aby vedel, či sa uchádza len o predsedu Najvyššieho súdu alebo či sa uchádza o kumulovanú funkciu predseda Najvyššieho súdu a zároveň predseda Súdnej rady, lebo to je trošku rozdiel.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami páni poslanci Mičovský a pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pochopil som a súhlasím, pani poslankyňa Žitňanská, a napriek tomu, že to neriešite vo svojom návrhu, predsa sa len zamýšľam nad tým a mňa to osobne aj mrzí, aj prekvapuje a budem vám vďačný za váš aj politický, aj profesionálny názor, že prečo tam vypadla tá menovacia právomoc prezidenta republiky. Či toto vás nejako nemýli, pretože ja si myslím, že práve v tejto oblasti vysoko citlivej a nezávislej, slobodnej, by bolo azda veľmi dobré zachovať, aby časť Súdnej rady naozaj mohol... venovať teda tomu svoje rozhodnutie ten najvyšší ústavný činiteľ, prezident republiky. Mne to tam osobne chýba a bol by som za to, keby ste sa vy, hlavne ľudia, ktorí sa tomu venujú vysoko odborne, možno aj zamysleli nad tým, či by to nebolo potrebné do tohto návrhu vrátiť. Mne to tam chýba tak laicky, najvyššia autorita, nezávislá súdna moc a my sme ho, túto autoritu, teraz tam nedosadzujem žiadne konkrétne meno, samozrejme, o túto právomoc obrali a ja tomu celkom nerozumiem prečo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani Žitňanská, neviem, či som správne pochopil, ale ak áno, tento návrh je dokonca lepší ako ten, ktorý dávali, ktorí dávajú SMER s KDH. Takže o to viac nevidím dôvod, aby, aby nebol podporený. Veď tento návrh práve je to, čo všetci hovoríme, že čo je správne, že aby sa justícia odpolitizovala, a to je to, k čomu by sme mali smerovať. Takže som rád, že takýto návrh tu je. Ako hovorím, ja ho podporím a o to viac, ak je lepší návrh, ako majú smeráci s KDH, tak mal by byť podporený z každej strany.

  • S reakciou pani poslankyňa Žitňanská.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu. Pán poslanec Mičovský, ja sa pokúsim úplne oddeliť od politických reálií a nebrať to z pohľadu, že či bude prezident Kiska alebo Fico a že komu to vtedy lepšie vyhovuje. Ja si myslím, že to, že tam má zastúpenie aj prezident, aj vláda a parlament, je dôležité aj z nejakého systémového dôvodu, z princípu. Pretože vláda je odvodená od parlamentu, čiže keď tú celú polovicu Súdnej rady bude nominovať vláda plus parlament, to je jedna moc, buď jedna strana, alebo jedna koalícia, kto práve má väčšinu v parlamente, ale je odvodená od jedného zdroja moci, od jedných parlamentných volieb, od... a má jedno funkčné obdobie. Prezident má samostatnú legitimitu, odvodenú od samostatných priamych volieb, má iné funkčné obdobie. Čiže v podstate nám to garantuje, že niekedy sa to tam môže skumulovať, že je to jedno, ale predsa len dochádza k istej výmene tých členov v závislosti od toho, ako sa mení prezident, mení sa vláda a tiež tam môže vzniknúť ako keby zastúpenie tých pohľadov alebo záujmov, ktoré sú odvodené od inej legitimity, od iných volieb. Čiže bez ohľadu na to, že pre kohokoľvek, kto bude v budúcnosti vo vláde, či je to dnes SMER alebo o dva roky možno my, a potom by nám to možno vyhovovalo, bez ohľadu na to systémovo si myslím, že je to správne, keď tam ten prezident zostáva. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka vystúpila v rozprave, predpokladám, že nechce zaujímať stanovisko. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by mala nasledovať zlúčená rozprava o bodoch 28 a 31 schváleného programu a to je prvé čítanie o návrhu poslanca Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, a ďalej by malo byť rokovanie o návrhu poslancov Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, tlač 878.

    Predseda poslaneckého klubu strany MOST - HÍD mi oznámil, že pán poslanec Gál je na ceste. Vzhľadom na to, že je na D1 havária, tak ma poprosil, či by som nevedela navrhnúť zmenu programu, kde by o týchto dvoch bodoch rokovania, pri ktorých je zlúčená rozprava, sme rokovali až po prerokovaní návrhu poslanca Igora Matoviča, ktorým sa mení a dopĺňa ústava (tlač 980). Pán poslanec má aj druhý návrh zákona (tlač 990) a po prerokovaní návrhu poslanca Daniela Lipšica ako tlač 911 a potom, dúfame, že pán poslanec príde, by sme rokovali o bodoch 28 a 31. Chcem sa vás opýtať, je všeobecný súhlas na takúto zmenu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, dobre, ďakujem pekne.

    Takže poprosím, teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Igora Matoviča a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 918, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 923.

    Nech sa páči, pán predkladateľ, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegyňa, kolegyne a kolegovia, predkladáme návrh na ústavnú zmenu, ktorá, si myslím, že prichádza práve v takom správnom okamihu, kedy vieme, že jeden pán prezident už určite končí, a kedy zároveň vieme, že nevieme, kto bude prezidentom. Možno jeden, možno druhý, a preto si myslím, že je správna chvíľa v takomto momente upraviť podmienky výkonu tejto funkcie tak, aby nás nikto nemohol upodozrievať, že to je vlastne niečo šité na mieru niekoho.

    V návrhu predkladáme vlastne dve úpravy a jedna taká, ktorá, v ktorej sme si už sami sebe upravili právomoci pred plus-mínus dvomi rokmi, a to je imunita, kde vlastne dnes, aj dnes tu zazneli slová o zrušení sudcovskej imunity, poslaneckú sme si zrušili pred dvomi rokmi a de facto by nám zostal potom iba jeden jediný človek na Slovensku, ktorý by naďalej imunitu mal, a to by bol pán prezident. A čisto iba - bez akéhokoľvek politikárčenia - si myslím, že nie je správne, či to bude ten alebo onen, aby náš budúci prezident naďalej požíval trestnoprávnu imunitu, de facto mohol spáchať čokoľvek a nemohol byť za to trestne stíhaný.

    Čiže jeden ten návrh rozoberá práve teda zrušenie imunity a druhý návrh, ja nie som právnik, ale teda v právnickej reči to je, že presne určuje pravidlá kreačných právomocí prezidenta, a ono to teda znamená to, že náš prezident podľa ústavy má právo vymenovávať ľudí. Poviem príklad, aby sme si to všetci vedeli predstaviť, taký, ktorý tu najviac rezonoval v posledných dvoch rokoch, a to bol prípad vymenovania alebo nevymenovania doktora Čentéša za generálneho prokurátora a my v tomto návrhu nesnažíme sa teraz povedať, že prezident má byť iba bábka, že teda nie, nemá mať možnosť posudzovať jednotlivých ľudí, ktorí sú navrhnutí, napr. v tomto prípade Národnou radou. Čiže rešpektujeme nález Ústavného súdu, ktorý povedal, že áno, prezident má právo posudzovať kvality kandidáta, ale určuje maximálnu lehotu 60 dní. Čiže neberieme prezidentovi právomoc posudzovať, ale nechceme zase zároveň, aby to trvalo, ako to trvalo v prípade Čentéša, ja neviem, či jeden a pol roka, alebo pomaly jeden a trištvrte roka, neviem, jednoducho každopádne veľmi dlho, čo určite neprospieva veci. Čiže zavádzame pravidlo, aby prezident, nieže zavádzame, Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal, že áno, prezident má právo posudzovať kvality kandidáta a my iba hovoríme, že toto právo nech si uplatní maximálne do 60 dní. Nech do 60 dní povie, buď sa niekto hodí, alebo nehodí a tým pádom napr. Národná rada v tomto prípade, v prípade voľby kandidáta na generálneho prokurátora by vedela, že musí navrhnúť nového kandidáta, lebo inak, lebo teda prezident sa do dvoch mesiacov vyjadril alebo do tých 60 dní, že tento nebol vhodný. Čiže napr. aj kauza Čentéš by sa neťahala rok a pol, ale ťahala by sa dva mesiace. Po dvoch mesiacov by sme všetci vedeli, že prezident kandidáta Čentéša neakceptoval, a Národná rada by musela navrhnúť nového kandidáta. Zjednodušene o tomto je táto relatívne jednoduchá zmena ústavy, ktorá, ešte raz poviem na konci, prichádza podľa mňa v správnej chvíli, kedy nikomu nemôže nejako ublížiť a nemôže nám žiaden kandidát dnes povedať, nikto si nie je istý, kto prezidentom bude, čiže nie je to zmena namierená proti konkrétnemu kandidátovi. Ale asi nie je v záujme nikoho na Slovensku, aby všetci ostatní občania nemali žiadnu imunitu a iba prezident imunitu mal, a takisto asi nie je v záujme, aby sme urobili alebo dali prezidentovi právomoc doslova možno zlomyseľne niekedy naťahovať čas, kedy on si uráči niekoho vymenovať alebo nevymenovať. Čiže takisto tá 60-dňová lehota na to, aby si to prezident v kľude mohol premyslieť, rozmyslieť a navrhnúť. O ničom inom náš návrh zákona nie je. Ďakujem veľmi pekne za podporu prípadnú.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona, ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 923 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu je obmedzenie prezidentskej imunity a precizovanie kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 923.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, nikto.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Tak ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, aby som možno vniesol trošičku svetla do toho návrhu, a aj história, ako, ako vznikal, a jednak vysvetlím vám, prečo je ten návrh dobrý dokonca aj pre vás vládnu stranu, a že možno takým iným žargónom, nemusíte ľutovať toho, že ho podporíte.

    Tá prvá časť. Začnem možno odzadu. Tá druhá časť sa týka zrušenia alebo obmedzenia imunity pána prezidenta. Prezident sa v podstate dáva na roveň poslancov Národnej rady. Budú platiť približne rovnaké princípy ako pri poslancoch. A predstavme si situáciu, že sa stane prezidentom vlastne ktokoľvek, či už to bude pán Kiska alebo pán premiér. Predsa je nemysliteľné, ak sa o ktoromkoľvek z nich zistí, že porušil ústavu, úmyselne porušil ústavu, aby ostal v podstate beztrestný, pretože to nebude sa považovať za vlastizradu. Myslím si, že je, nechcem hovoriť o výhodnosti, ale bolo by správne, aby aj prezident, ten, ktorý je na čele štátu, nebol úplne, nemal úplne neobmedzenú moc, aby naozaj mohol robiť, čokoľvek len chcel. Je to funkcia, ktorá je reprezentatívna, ktorá má síce tým, že je volený priamo, silnejšie právomoci, ale nemôže byť tá právomoc bezbrehá. Bezbrehá tak, aby urobil, aby spáchal trestný čin, pretože dnes, ak, dnes, ak ho spácha, vážení, dámy a páni, ten, tento človek bude v podstate nepostihnuteľný. Preto myslíme do budúcnosti. Tie pravidlá sa robia na horšie časy, kedy my nevieme, kto bude prezidentom a ako moc si bude uzurpovať práve tú moc. Buďme možno ostražití.

    K tej druhej druhej časti alebo teda k tej prvej, v mojom vystúpení k druhej, celkom správne sa precizuje to, ako prezident vymenúva a odvoláva niektoré funkcie. Toto je návrh, s ktorým som ja prišiel asi pred trištvrte rokom - myslím, že bol aj v parlamente, návrh neprešiel - a pokúšal sa už vtedy zabrániť situácii, ktorá sa stala pri kauze Čentéš. Pán Čentéš bol zvolený týmto parlamentom, avšak nebol vymenovaný. Zabudnime na to, aká je to osoba, ja ho fakt nechcem súdiť ani hodnotiť, ale bol vymeno... bol, bol zvolený v parlamente a bol zvolený zákonne. A my sme si, no my, pán prezident si postavil hlavu a povedal, že ho nevymenuje. Dva roky držal obyvateľov Slovenska v napätí, kto bude generálnym prokurátorom. Dva roky sa na generálnej prokuratúre niečo dialo, čo aj pán premiér povedal, že dejú sa tam veci, preto musíme zvoliť nového generálneho prokurátora. Nikdy nepovedal, aké veci sa dejú, a tie veci sa práve stali preto, lebo tam nebol generálny prokurátor. Pán prezident celkom úmyselne zdržiaval vymenovanie pána Čentéša. Na tých ôsmich či deviatich stranách, kde odôvodnil svoje rozhodnutie, nebol absolútne žiadny relevantný argument. Dokonca tam bolo klamstvo. Aj tak nebol vymenovaný.

    Čo sa pokúšajú navrhovatelia zaviesť, je, aby niektoré funkcie, konkrétne funkcie uvedené v čl.102 ods. 1 písm. s) a t), a to sú sudcovia Ústavného súdu, predseda a podpredseda Ústavného súdu, sudcovia, predseda a podpredseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a v súčastnosti troch členov Súdnej rady, aby boli po splnení zákonných predpokladov do funkcie vymenovaní do 60 dní. Ak ich spĺňajú. Ak spĺňajú tieto podmienky, ktoré na nich ukladá zákon, prezident bude mať povinnosť ich vymenovať. Tá lehota vychádza z toho, vychádza z toho, je to akýsi priemer, v akých lehotách pán prezident, súčasný prezident vymenúval a odvolával, najmä vymenúval niektorých funkcionárov, sú to dva mesiace. Bolo to 60 dní. Tak to vychádza. Bolo to niekedy dlhšie, niekedy kratšie pri - ja to musím povedať - pri predsedovi Najvyššieho súdu to bola lehota 24 hodín, ale ten priemer je 45 dní až 60. Tam sa niekde pohybujeme, a preto tá lehota je správna a je to podľa mňa taká lehota, ktorú, počas ktorej je možné zistiť zákonné predpoklady, či tá osoba spĺňa alebo nespĺňa predpoklady na výkon tejto funkcie.

    Čiže tento návrh v tejto časti považujem za správny a myslím si, že nemali by sme dovoliť, aby, nech by bol prezidentom ktokoľvek, mal možnosť takto naťahovať národ. Ak si všimnete, my nedávame povinnosť vždy, ak parlament zvolí. Ak tá osoba splní zákonné predpoklady, do 60 dní musí byť vymenovaná. Prezident stále má možnosť nevymenovať. Ale musí povedať, musí v tej lehote dať najavo, ako sa vysporiada s tým návrhom, ktorý, ktorý prišiel aj od Národnej rady.

    Čiže týmto chcem povedať to, že ten návrh podporím, a nebude, myslím, nevýhodné a bude dobré, vlastne ako všetky návrhy, ktoré dávame, že je to návrh pre celý parlament a vhodný a dobrý.

  • S faktickými poznámkami, prepáčte, pán poslanec, Mičovský, Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Myslím si, že to aj je chvíľa, keď by sme si mohli pripomenúť staré slovenské porekadlo, že keď kocúr nie je doma, tak myši majú raj. A to je moment, na ktorý chcem poukázať teraz už úplne vážne, že tu nejde len o akúsi eleganciu, že práve sme v období pred voľbou prezidenta a bude teda tá správna chvíľa na prijatie takejto novely, ale že naozaj tu vznikali, môžme sa o tom oprávnene domnievať a ťažko to vieme dokázať, veľké národohospodárske škody tým, že také dlhé obdobie nebol generálny prokurátor vymenovaný. Myslím si, že ak uznáme tento moment, že tie škody reálne vznikali, aj keď sa ich nikdy, ich výšku nedozvieme, nevidím najmenší dôvod na to, aby sme tento návrh považovali za akési politikum, ktoré treba zvažovať, a uvidíme raz niekedy. Keby bolo možné, ospravedlňujem sa, že to nemám premyslené, asi neovládam všetko, čo by som ovládať mal, bolo by veľmi správne, aby sme to navrhli prerokovať v urýchlenom konaní, aby sa takým národohospodárskym škodám do budúcnosti zabránilo a aby bol takýto zákon prijatý ešte tento týždeň. Asi to nie je možné. Takže škoda. Niet o čom polemizovať. Treba ho prijať.

  • Ďakujem za slovo. Ja budem mať iný názor. Ja som tu aj záporne kýval hlavou, keď kolega tuná vystupoval. Nepodporím tento návrh zákona, nakoľko ide o veľmi vážnu inštitúciu, ako je prezident. Hlava štátu, myslím si, a ja som o tom aj vnútorne presvedčený, že má byť jej zachovaná imunita. Nebudem hlasovať za zrušenie imunity a ja, naopak, ja skôr by som všetkých kolegov vyzýval k tomu, aby sme nepokračovali v tejto lavíne rušenia imunity a tak vlastne vnášali tu možno veľakrát aj taký nepokoj. Ak by prezident nemal imunitu, tak ja si myslím, že jeho úrad takisto by sme akosi tak znevažovali a devalvovali. Úrad ako taký nepatrí konkrétnej osobe, ale patrí tomuto ľudu. Tak netreba to vzťahovať na konkrétnu osobu a už ktokoľvek bude aj tým nasledujúcim prezidentom, tak, myslím si, že má mu byť zachovaná imunita, tak ako to doposiaľ bolo, a ja si myslím, že je to správne. Obával by som sa zase do budúcna, že by tu mohol byť prezident, proste možno to preženiem, poviem to až tak prehnane, ale až šikanovaný, možno práve aj zo strany poslancov Národnej rady a každú chvíľu by sme ho tuná pretriasali a možno obviňovali a bol by to na na pranieri. Preto tento návrh zákona nemôžem podporiť. Aj ostatných vyzývam, aby sme v podstate imunitu prezidenta, hlavy štátu, nerušili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, Števo. Ja to, čo ti poviem, možnože to bude také zvláštne, ale ja som za to, aby čelní predstavitelia štátu mali imunitu. Historicky je to preukázané, že je to dobrá vec, je to vec potrebná, aby títo ľudia požívali isté benefity. Najmä v histórii sa ukázalo, že je to potrebné. Ale ako plynul čas, ukázalo sa, že aj niektorí poslanci - a zrejme čoskoro to budú aj čelnejší predstavitelia štátu - túto imunitu nie požívajú, ale využívajú. My sme si ju sami, sami sme si ju odobrali. My si ju nezaslúžime, tým, čo sa dialo, že niektorí poslanci natvrdo chodili opití autom. Natvrdo. Klamali ľuďom, že oni nepili, a pritom pili. Potom to bolo dve deci orešanského, potom ešte aj pivko. Možno si na to pamätáš. Keby sa toto nebolo stalo, tá imunita patrí čelným predstaviteľom štátu. A toto je iba prvý, prvý ná náznak toho, že tá imunita im nepatrí a že aj niektorí, alebo sú tu indície, že niektorí čelnejší predstavitelia štátu majú ďaleko viac za ušami. Týmto, čo hovoríš, sa môže stať kľudne to, že posväcuješ trestné činy. Posväcuješ.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Pán poslanec Matovič.

  • Ja by som len zopakoval prosbu, že aby sme sa k tomu návrhu postavili nepoliticky. Naozaj je predkladaný v čase, kedy nikto nevie, kto bude prezidentom, a upravuje reálne problémy, ktoré v prípade prezidenta máme. Imunita je prežitok. Náš klub, to bola kľúčová naša agenda, ktorou sme tu operovali v predošlom volebnom období, hoci sme tu boli iba štyria. Kvôli tomu som stál na prechode, kvôli tomu si polka ľudí na Slovensku ťukala na čelo, že jaký blbec, ktorý sa postavil na prechod. Kvôli tomu sme posielali a spamovali sme schránky jednotlivých poslancov v Národnej rade s výzvou, aby sme si imunitu zrušili. Som veľmi rád, že dnes imunitu nemáme, a presne tak, ako povedal kolega Kadúc, my sami sme sa o to prichystali, že, že nie sme jej hodní. Lebo práve tým, že sme dovolili, aby niektorí z nás ju zneužívali, a nič sme proti tomu nerobili, tak nastala spoločenská objednávka, jak sa tomu hovorí, čiže tlak ulice, ako sa inak tomu hovorí, a jednoducho ľudia nám de facto svojím tlakom našu imunitu zrušili a my sme iba k tomu použili naše prštíky. Pršteky. Takže nemyslím si, že ktokoľvek v tomto štáte by sa mal tváriť, že je rovnejší, je ako, jako rovný, že pre neho platia iné pravidlá a jednoducho môže beztrestne páchať trestné činy. Z akého dôvodu?

    Štefo, Števo, aj v prípade tohto návrhu by to nebolo o tom, že my by sme tu prepierali prezidenta a vystavovali ho a súdili ho. Nie. Jednoducho podliehal by presne takému istému trestnému konaniu jako každý z nás, ktorý by spáchal niečo zlé. A o vydaní prezidenta na trestné stíhanie by rozhodoval Ústavný súd. Že to by nebolo o tom, že teraz hocikto by si mohol z prezidenta robiť čokoľvek. Ale hovorím, som otvorený debate a som rád, že aj trebárs v našom klube aj takýmto spôsobom dokazujeme, že nemusíme mať na všetko rovnaký názor, ale práve v diskusii, práve v diskusii rôznych názorov a rôznych pohľadov na vec, v tomto síce Števo je na našom klube výrazne osamotený, sa vieme dopracovať k pravde a vieme tú pravdu hľadať.

    Čiže ešte raz. Navrhujeme dve jednoduché zmeny. Jedna, aby sme prezidenta postavili na roveň de facto poslancov, trošku s výhodou, že, áno, o jeho trestnom stíhaní by rozhodoval Ústavný súd, čiže je tam taká bariéra pred nejakou zlou vôľou prípadne niekoho, nejakého politického nominanta v Policajnom zbore napríklad. Čiže toto je jeden návrh, zrušenie de facto imunity.

    A druhý návrh. Áno, neberieme prezidentovi právomoc, aby posudzoval kvality kandidáta alebo zákonné predpoklady kandidáta vykonávať funkciu, na ktorú bol nominovaný, ale určujeme mu deadline alebo teda nejaký pevný termín, dokedy takto urobiť má. Čiže 60 dní. Rozmýšľaj v pohode, pán prezident, máš na to 60 dní, podľa zvyklostí naozaj niekedy vymenoval doteraz za jeden deň, za dva dni, za dva týždne, len v prípade doktora Čentéša to bolo rok a pol. Nikomu to nepomohlo. Ani opozícii, ani koalícii, ani ľuďom na Slovensku, ani prokuratúre, ani spravodlivosti. Čiže čo nám sa stane, ak by sme teraz tuto dali takýto termín? Áno, ja si uvedomujem, že vy si potrpíte na to - a či to je vpravo alebo vľavo - na to, že keď príde sa s nejakým návrhom zákona, tak ísť a orodovať, viete čo, to by ste nám mohli podporiť. Možno to považujete, že to je práve to politikum a to je ten výkon politiky, že doprosovať sa niekomu, aby vám niečo podporil, a s niečím to s obchodovať, však teda mi ti podporíme toto a ty to. Nie. My tento návrh predkladáme, lebo jednoducho si myslíme, že naozaj je dobrý, nikomu neublíži, a skôr práve, že všetkým nám pomôže, a preto verím, že sa tu nájde dostatok poslancov, ktorí ho dokážu posunúť do druhého kola, a v druhom kole si ho môžete upraviť prípadne a sa dohodnúť na tom, že sa vám tam niečo prípadne nepáči. A naozaj sme sa to snažili napísať apoliticky, aby bol v prospech ľudí a neublížil žiadnemu prezidentskému kandidátovi. Ďakujem za prípadnú podporu ešte raz.

  • Pán spravodajca, chcem sa spýtať...

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Matoviča a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má tlač 919. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 924.

    Dávam slovo opäť poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 919.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona de facto úzko súvisí s tou predošlou, s tým predošlým návrhom zmeny ústavného zákona a vlastne návrhom dopĺňame Trestný poriadok, teda je to úprava, ktorá bezprostredne súvisí s návrhom ústavného zákona, ktorým sa upravujú a menia niektoré ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu obmedzenia prezidentskej imunity a precizovania kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky. Podľa platnej ústavy je možné prezidenta Slovenskej republiky stíhať len v dvoch taxatívne stanovených prípadoch. Jedným je vlastizrada a druhým úmyselné porušenie ústavy, takáto ústavnoprávna úprava predstavuje z teoretického hľadiska osobitný druh imunity, tzv. indemnitu. Týmto vlastne 1. až 3. bodom obmedzenie prezidentskej imunity v trestnoprávnej rovine sa teda zohľadňuje vo viacerých bodoch. V prvom rade navrhujeme rozšíriť okruh osôb, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Návrh zákona aj v týchto bodoch vlastne rozširuje okruh menovaných osôb o prezidenta, aby bolo umožnené jeho stíhanie po skončení výkonu jeho funkcie v situáciách, keď riadne stíhanie bolo znemožnené neudelením súhlasu Ústavného súdu. Takisto aj v ďalších bodoch v podstate napĺňame alebo teda meníme Trestný poriadok tak, aby bol, bolo možné vlastne trestne stíhať prezidenta, ak by sa nám táto zmena podarila presadiť v ústave. Asi ani není treba hovoriť, že, prosím, ani nehlasujte za túto zmenu zákona, ak neodhlasujete tú predošlú zmenu, zmenu ústavy, lebo to vlastne nemá zmysel. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči. Áno, tlač 919.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 924 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť, za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona súvisí s návrhom ústavného zákona, ktorý je predložený ako tlač 918 a ktorý upravuje a mení niektoré ustanovenia ústavy z dôvodu obmedzenia prezidentskej imunity a precizovania kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 924.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, ukončím prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce ešte vystúpiť a pán spravodajca, predpokladám, že tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 911. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 939.

    Dáme slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 911.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona tu bol pred asi 7 rokmi a je to návrh zákona, ktorý zavádza pre nových sudcov bezpečnostné previerky.

    Keďže nejde o ústavný zákon, zákon to môže urobiť pre ďalšiu podmienku pre kvalifikáciu sudcov. Ja som tento návrh predložil práve preto, že v roku 2007 ho storpédoval vládny SMER, vtedy vládny a dnes vládny. Dnes pod rúškom justičnej reformy SMER tvrdí, že jeho požiadavkou sú bezpečnostné previerky, pretože vidí, že vlastní voliči vidia, aká je situácia v justícii, a vidia, čo tam napáchal nominant Roberta Fica Štefan Harabin. Dnes je pre SMER otázka previerok kľúčovou dokonca pre prijatie ústavy. Pred 7 rokmi žiaden poslanec SMER-u, ani jeden nehlasoval za to, aby noví kandidáti na sudcov prešli bezpečnostnými previerkami na stupeň prísne tajné. Čo, si myslím, že je správne, ja som štyri roky bol vo výbore Národnej rady, ktorý preskúmava rozhodnutia NBÚ, ktorý pôsobí ako odvolací orgán, a je síce možné, že NBÚ niekedy vyhotoví bezpečnostnú previerku aj osobe, ktorá by ju nemala mať, ale nenašiel som prípad, kedy by nebola daná previerka osobe, ktorá by ju mala dostať, lebo to boli prípady, kde boli dávané odvolania, a ktoré prišli na náš výbor. Nemôžem hovoriť o konkrétnostiach, ale, ale boli to prípady aj z oblasti prokuratúry, polície, armády a boli to veľmi vážne prípady buď veľmi zvláštnych majetkových pomerov, prepojení, kontaktov, vzťahov a som presvedčený, že pokiaľ by previerky, bezpečnostné previerky na prísne tajné mali aj sudcovia, tak by to mohlo byť veľmi dôležité sito z hľadiska charakteru a vydierateľnosti v justícii. Čiže predpokladám, že keď je táto vec, je po 7 rokoch zrazu prioritou SMER-u, tak ju SMER podporí v druhom čítaní, ak chce mať vôbec konzistenciu medzi slovami a skutkami. Previerky boli na programe dňa aj v roku 2009, ak si pamätáte, keď Ústavný súd vo veľmi škandalóznom rozhodnutí 7 : 6 zrušil Špeciálny súd práve kvôli tomu, že jeho sudcovia museli mať bezpečnostné previerky. Hlavný argument Ústavného súdu bol, že tie bezpečnostné previerky sa musia opakovať, že musia byť každých päť rokov, a to podľa Ústavného súdu bolo v rozpore s nezávislosťou sudcov napriek tomu, že, ešte raz, rozhodnutia NBÚ boli preskúmateľné odvolacím orgánom parlamentu a následne ešte aj Najvyšším súdom, a napriek tomu, že štrasburský súd potvrdil, že Špeciálny súd bol nezávislý a nestranný súd. Bolo to rozhodnutie skôr politické, v každom prípade, keď sme potom v parlamente zachraňovali Špeciálny súd a sa prijal zákon o Špecializovanom trestnom súde, a teda pôsobí ďalej tento, táto inštitúcia, tak sme navrhovali, aspoň aby noví sudcovia museli mať bezpečnostné previerky, nemuseli ich mať opakované, ale by museli mať na začiatku, ani to SMER neschválil.

    Preto sa mi zdá byť trošku úsmevné a v rámci prezidentskej kampane dnes SMER prišiel na to, že previerky sudcov sú strašne dôležité, sú kľúčové pre reformu justície. A o úprimnosti tohto názoru, berúc do úvahy vaše hlasovania v minulosti, si, myslím, že každý rozumný človek urobí pomerne rýchlo názor sám. Ale pokiaľ tá úprimnosť sa zrazu zmenila a každý môže zmeniť kedykoľvek svoje presvedčenie a názor, tak pevne verím, že poslanci SMER-u tento návrh podporia, inak, inak ani dnes by tá úprimnosť sa asi nevedela nájsť.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, opäť máte slovo ako spravodajca.

  • 66.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 939 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa doplnenie požiadaviek na osoby, ktoré môžu byť vymenované do funkcie sudcu, o podmienku bezpečnostnej spoľahlivosti stupňa prísne tajné. Táto podmienka sa navrhuje pre osoby, ktoré sa prihlásili do výberového konania na funkciu sudcu po dni účinnosti tohto zákona.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 939.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán poslanec Lipšic, chcete ešte na záver?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, predpokladám, že tiež nie, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje rokovanie o bodoch 28 a 31 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.

    Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Gábora Gála, Andreja Hrnčiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 877. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 879.

    Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Gábora Gála, Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon číslo 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 878). Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 888.

    Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby obidva návrhy zákonov uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 877;

    a rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 878.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem naťahovať čas, lebo ten náš návrh je veľmi jasný. Aj ústavný zákon, aj zákon, ktorým zmeníme organizáciu Ústavného súdu, sa týka tej istej jednej veci a to je zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. To je už tiež veľmi pertraktovaná téma, dlho sme sa o tom bavili, bohužiaľ, nikdy nedošlo k jej realizácii, tak sme s pánom poslancom Hrnčiarom dohodli na tom, že tento návrh podáme sami, a nech sa potom hlasovaním každý poslanecký klub, každý jednotlivý poslanec vyjadrí, či mieni zachovať túto disproporcionalitu medzi občanmi, že sudcovia ešte na Slovensku majú trestnoprávnu imunitu a ostatní občania už túto imunitu nemajú. Takže bude to na vás, ako sa potom vyjadríte svojím hlasovaním. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby podala spravodajskú informáciu k tlači 877 aj k tlači 878. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, čiže trošku dlhšie, lebo budem dávať dve informácie.

    Najskôr k tlači 877. Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 879 z 18. februára 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa zrušenie súhlasu Ústavného súdu s trestným stíhaním sudcov Ústavného súdu, sudcov a generálneho prokurátora.

    Ja možno pár slov na margo tohto návrhu. Naozaj je to návrh, ktorý máme predložený opakovane. Veľmi často a veľmi veľa sa o ňom hovorilo. Vieme aj to, že boli úvahy aj počas tohto volebného obdobia. Pán predseda Národnej rady Paška chcel iniciovať takúto zmenu po nejakej diskusii. Stále sa tak neudialo. Myslím si, že je to dobrý návrh. Máme aj zopár prípadov, kedy Ústavný súd nerozhodol v tom zmysle, že nepripustil vlastne trestné stíhanie v prípadoch, ktoré boli veľmi kontroverzné. Sú to možno jednotlivé prípady, ale aj tak si myslím, že tá právna úprava má zmysel. A druhý význam, ktorý táto úprava má, podľa mňa je symbolický, ktorý je tiež veľmi dôležitý pre klímu v spoločnosti, aby bolo raz a navždy povedané, že sudcovia naozaj majú byť absolútne chránení, pokiaľ ide o ich rozhodovaciu činnosť, aby naozaj nemohli byť trestne stíhaní za právny názor vo veci, v ktorej rozhodujú. Ale naozaj, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ktorá nijako nesúvisí s rozhodovacou činnosťou, myslím si, že by mali platiť pre nich úplne rovnaké pravidlá ako pre každého iného občana. Ja musím povedať, že tento rozsah, aký máme my v našom právnom poriadku - ochrany sudcov - dnes, je nadštandardný. Keď som sa aj so svojimi kolegami ministrami spravodlivosti rozprávala, považovali to za stav, ktorý je neprijateľný, takže tým chcem povedať len toľko, že aj osobne naozaj podporujem túto právnu úpravu. Nehovoriac o tom, že, áno, aj tá úroveň právnej úpravy, ktorá sa vzťahuje na všetkých ústavných činiteľov, by mala byť rovnaká, a nie je dôvod, aby jedna skupina ústavných činiteľov mala nejaké privilégiá.

    Takže ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní, a odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 879.

    Pokiaľ ide o druhý návrh zákona, ku ktorému máme otvorenú spoločnú rozpravu, tak v zásade môžem konštatovať to isté. Ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom konštatujem, že predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 880 z 18. februára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona reaguje na zmeny navrhované v návrhu ústavného zákona, ktorý je predložený ako tlač 877.

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 880.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte túto spoločnú všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu k týmto dvom bodom. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá je spravodajkyňa. Už nie ako spravodajkyňa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nieto... Pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Budem veľmi krátky. Vystupujem tu hlavne preto, aby tu odznel aj iný hlas. Ja nebudem hlasovať za zrušenie imunity sudcov. To, že je teraz v móde čosi také, aby sme teraz všetko búrali, imunitu prezidenta, sudcov, to, jak sme postupovali aj v prípade ako poslancov, to neznamená, že je správne. To je môj osobný názor. Ja ho netvrdím, ale poviem si ho tuná. Myslím si, že to nie je správne.

    Sudca, ktorý má na jednej strane veľkú zodpovednosť, tak má mať aj ochranu. Pozrime sa dnes na sudcov. Koľkí zo sudcov pri súčasnej platnej legislatíve a tej ochrany, ktorú požívajú, cez to všetko majú strach. Veľakrát majú strach aj pri samotnom rozhodovaní. Ja by som tuná naozaj sa do toho napúšťal a nebúral tento systém. Kauzu je veľmi ľahko vyrobiť a hocikoho môžme označiť z hocičoho a sú z toho problémy. Boli sme toho svedkami aj v minulosti a obávam sa do budúcna, že môžu byť tuná tieto hrozby. A ak budú tu takí ľudia alebo skupiny, ktoré sa budú vyhrážať našim sudcom, budú mať strach a obavu naozaj slobodne a zodpovedne, spravodlivo rozhodovať.

    Aby jedna skupina nemala v našom štáte tie privilégiá, opačne sa, kolegovia, treba zamyslieť. Aby to, čo bolo tu dobré, aby sme vrátili späť, a nebúrajme to, čo je nesprávne. Ja si myslím, že táto cesta, ktorou ideme, vyjadrujem svoj názor, nie je správna.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca... Nikto. Uzatváram aj možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán poslanec, chcete ešte záverečné slovo? Nie. Pani spravodajkyňa, predpokladám, že tiež nie, a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 850. Spoločná správa výborov má tlač 850a.

    Poprosím pána poslanca Antona Martvoňa, aby návrh zákona uviedol. Nevidím ho v sále. Vyhlasujem dve minúty prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec, nech sa páči, môžete zaujať svoje miesto. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 850.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za strpenie. Trošku to išlo rýchlejšie, ako sme všetci predpokladali. Dovoľte teda, aby som krátko uviedol druhé čítanie novely Občianskeho zákonníka, ktorý sme teda pracovne nazvali protiúžerníckou a protinebankovkovou novelou.

    Od prvého čítania prešiel dlhý čas. Skoro dva mesiace. Počas týchto dvoch mesiacoch sme sa všetci predkladatelia, všetci teda z poslaneckého klubu strany SMER operatívne stretávali s ľuďmi v teréne, ktorých sa to dotýka, s oprávnenými asociáciami. Tento zákon bol prerokovávaný na tripartite ako takej. Zároveň stretli sme sa so zástupcami aj zamestnávateľov, príslušných komôr, zástupcov orgánov štátnej správy, miestnej alebo ústrednej a po dlhých rokovaniach a upresneniach, ktoré boli veľmi konštruktívne, sme sa dostali do roviny, ktorá v podstate nám pomohla ten zákon upraviť, vylepšiť a, samozrejme, dostať do podoby, v akej je predkladaný v pléne teraz v druhom čítaní vrátane spoločnej správy ako takej.

    Chcel by som som uviesť, že v podstate tento zákon môže byť alebo je prvým krokom, ktorý je veľmi dôležitý krok v boji proti úžere ako takej, proti nebankovkám. V podstate v tomto návrhu zákona sa odzrkadlili aj niektoré, v tých našich úpravách, čo sme prijali, aj niektoré upresnenia a pripomienky aj zo strany opozície, s ktorou sme sa korektne stretli tak, ako sľúbila pani podpredsedníčka parlamentu Laššáková, priamo u nej. Mnohé veci sme si konzultovali. V niektorých sme našli porozumenie, zhodu. V niektorých nie. Obdobné stretnutie sa udialo s opozíciou aj na ministerstve hospodárstva alebo bolo pripravené. A, samozrejme, taktiež v rámci komunikácie potom dokonca sme našli porozumenie aj vo vzťahu k pozmeňujúcemu návrhu, s ktorým by mal vystúpiť k zákonu o ochrane spotrebiteľa aj pán poslanec Škripek.

    Čiže toľko v úvode v krátkosti z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Anne Vittekovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1016 zo 4. februára 2014 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, určila zároveň lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch a v gestorskom výbore. Návrh zákona uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 392 z 11. marca 2014 a uznesením č. 392a z 18. marca 2014 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 277 z 11. marca 2014.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplýva 57 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať nasledovne:

    - spoločne o bodoch 1 až 14, 16 až 19, 21 až 23, 25 až 49, 51 až 53 a 56 s návrhom gestorského výboru schváliť,

    - spoločne o bodoch 15, 20, 24, 50, 54, 55 a 57 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov (tlač 850a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 406 z 18. marca 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za poslanecký klub OĽaNO Miroslav Kadúc, za poslanecký klub KDH Pavol Zajac a potom pán poslanec Alojz Hlina. Predpokladám, pán poslanec Kadúc, že máte dlhšie vystúpenie v rozprave ako tri minúty, takže vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny. Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení.

    Pán poslanec Náhlik uvedie v treťom čítaní hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu s Pekinskou zmluvou o audiovizuálnych umeleckých výkonoch. Je to tlač 886.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Pekinskou zmluvou o audiovizuálnych umeleckých výkonoch, tlač 886.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky:

    1. Vyslovuje súhlas s Pekinskou zmluvou o audiovizuálnych umeleckých výkonoch s oznámením vykonaným podľa čl. 11 ods. 2 zmluvy v nasledujúcom znení:

    V súlade s článkom 11 ods. 2 zmluvy Slovenská republika vyhlasuje, že vo svojich právnych predpisoch stanovila podmienky uplatňovania práva na primeranú odmenu.

    2. Rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pán poslanec Krajkovič uvedie hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a Mongolskom. Je to tlač 860.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej, tlač 860.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s Rámcovou dohodou súhlas;

    a zároveň rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ešte, pán poslanec, poprosím vás aj o uvedenie hlasovania o návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou. Je to tlač 861.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej, tlač 861.

  • Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s Rámcovou dohodou súhlas;

    a zároveň rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 bolo za, 2 nehlasovali.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o návrhu na vyslovenie súhlasu s prijatím Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie, tlač 863.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie, tlač 863.

  • Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s Dodatkom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie súhlas;

    a zároveň rozhodla, že dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 bolo za, 1 sa zdržal.

    Vyslovili sme súhlas so zmluvou.

    Teraz, pán poslanec, ďalšie hlasovanie o Dodatku k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Je to tlač 864.

  • Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje s Dodatkom k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu súhlas;

    a zároveň rozhodla, že dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nech sa páči, pán poslanec. Mám uvedeného pána poslanca Krajkoviča. Čiže uveďte hlasovanie na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami. Je to tlač 876.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou

    o obchodovaní so zbraňami, tlač 876.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 za, 8 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Vyslovili sme súhlas so zmluvou.

    Pán poslanec Madej uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Suska, Vittekovej, Brixiho a Martvoňa na vydanie zákona č. 385 o sudcoch a prísediacich. Je to tlač 922.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 922.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda Národnej rady. Pani poslankyne, páni poslanci, vo všeobecnej rozprave vystúpili dvaja poslanci Národnej rady. Nebol prednesený žiaden návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 91 za, 8 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet; ďalej že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 12. mája 2014 a gestorský výbor do 13. mája 2014.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 131 bolo za, 12 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kadúc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava. Je to tlač 865.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 865.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 1 proti, 78 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aj o uvedenie hlasovania o návrhu pánov poslancov Matoviča a Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava (tlač 918).

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 918.

  • Pán predseda, ďakujem. Poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 34 za, 72 proti, 37 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Ešte, pán poslanec, jedno hlasovanie o návrhu pánov poslancov Matoviča a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. Je to tlač 919.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 919.

  • Pán predseda, ďakujem. Poprosím, aby ste dali hlasovať aj o tomto návrhu zákona.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 18 bolo za, 73 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Teraz hlasovanie o návrhu pána poslanca Daniela Lipšica na vydanie zákona č. 385 o sudcoch a prísediacich. Pán poslanec, poprosím vás. Je to tlač 911.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšicana vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 911.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 za, 7 proti, 74 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Lucia Žitňanská uvedie hlasovanie o návrhu v prvom čítaní pánov poslancov Gála a Hrnčiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, je to tlač 877.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 877.

  • Ďakujem pekne. V spojenej rozprave k tomuto návrhu zákona a ústavného zákona a k tlači 878 vystúpil jeden poslanec, pán predseda, prosím, ale nepredložil žiadny návrh.

    Pán predseda, poprosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 52 za, 8 proti, 69 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte, pani poslankyňa, vás poprosím o hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Gála a Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 38 o organizácii Ústavného súdu. Je to tlač 878.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála a Andreja Hrnčiara na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 878.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 4 proti, 78 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Jánoš uvedie hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 122 o ochrane osobných údajov. Je to tlač 951.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 951.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých, ktoré sú pod tlačou 951, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 33. schôdzi Národnej rady.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 96 bolo za, 6 proti, 39 sa zdržalo.

    Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Odhlasovali sme všetky body a po krátkej prestávke budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pekne pozdravujeme našu návštevu z Holíča.

  • Dámy a páni, päťminútová prestávka a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 33. schôdze. Poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona č. 122 o ochrane osobných údajov.

    Máte slovo, pán minister. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, začíname rokovať.

  • Zaznievanie gongu.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 952.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som ako predkladateľ predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona bol vypracovaný a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál predsedu vlády Slovenskej republiky. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje úprava ustanovení súvisiacich s plnením povinností pri spracovaní osobných údajov na strane subjektov, na ktoré sa súčasný platný zákon o ochrane osobných údajov vzťahuje. Návrh zákona v tejto súvislosti reflektuje najmä na vzťah medzi prevádzkovateľom a oprávnenou osobou, ktorá u prevádzkovateľa prichádza do styku s osobnými údajmi, ako aj na plnenie informačnej povinnosti voči prevádzkovateľovi v prípade porušenia zákona o ochrane osobných údajov. Najvýraznejšou zmenou v predkladanom návrhu zákona je zavedenie fakultatívnosti a úprava rozsahu a výšok pokút, čím sa zmiernia dopady z hľadiska správneho trestania, pokiaľ dôjde k porušeniu povinností pri spracovaní osobných údajov alebo k nezabezpečeniu primeraných podmienok na výkon kontroly, či k mareniu výkonu kontroly. Návrhom zákona sa tak znižuje administratívna a finančná záťaž.

    Vláda Slovenskej republiky schválila tento návrh zákona na svojom rokovaní dňa 19. marca tohto roku. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím pána poslanca Jánoša ako určeného spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu určeného gestorského výboru podal spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú pod tlačou č. 952.

    Návrh zákona bol doručený 24. marca 2014. Nakoľko sme schválili prerokovanie návrhu v skrátenom konaní, lehota podľa § 72 rokovacieho poriadku sa neuplatňuje.

    Návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie je podľa vyjadrenia navrhovateľa úplný. Návrh podľa doložky vybraných vplyvov nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 954 z 24. marca 2014 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v termíne ihneď.

    Pán predseda skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, otváram rozpravu. Mám prihlášku za klub KDH od pána poslanca Zajaca a potom ešte písomne prihlášku od pána poslanca Mihála.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, spravodajca, dámy a páni, v skrátenom legislatívnom konaní ideme vylepšovať jeden zo zlých zákonov, ktorý táto vláda prijala voči podnikateľom, voči zamestnávateľom, voči tým, ktorí vytvárajú pracovné miesta na Slovensku. Najprv sa prijali zákony, ktoré zhoršili, otrávili podnikateľské prostredie, to znamená v roku 2012 vyššie dane, vyššie odvody, odvody za pracovníkov na dohodu, horší Zákonník práce. Potom prišiel pred rokom tento zlý a blbý zákon o ochrane osobných údajov. Dneska sa to snažíte v skrátenom legislatívnom konaní vylepšiť, lebo sami priznávate, vznikajú vážne hospodárske škody.

    Dámy a páni, prečo nevylepšíte aj tie zákony, ktoré ste zhoršili, o vyšších daniach, vyšších odvodoch, zlom Zákonníku práce? Aj tam vznikajú vážne hospodárske škody! Alebo aktuálne sa vás pýtam, prečo vláda nepríde v skrátenom legislatívnom konaní na, so zákonom na ochranu subdodávateľov, malých, drobných podnikateľov, živnostníkov, ktorí pracujú na zákazkách, ktoré sú platené z verejných, ale aj európskych zdrojov. Nevznikajú tam vážne hospodárske škody, keď títo podnikatelia, živnostníci pracujú na veľkých investičných stavbách a nedostávajú zaplatené svoje faktúry? Následne nemajú z čoho vyplatiť svojich zamestnancov, ktorí nemôže takto alebo nemajú z čoho uživiť svoje rodiny. Prečo vláda nepríde so skráteným legislatívnym konaním s takýmto zákonom na ochranu napríklad subdodávateľov? Nevznikajú tam vážne hospodárske škody?

    Chcem týmto takto povedať, že áno, zákon o ochrane osobných údajov treba vylepšiť, ale sú tu oveľa horšie zákony, ktoré spôsobujú oveľa väčšie hospodárske škody každý deň na Slovensku, a preto som prekvapený, že pán kandidát na prezidenta, pán Robert Fico pred týždňom, keď boli u neho zamestnávatelia, aby splnil aspoň niečo a takto naznačil verejnosti, že robí niečo aj pre zamestnávateľov, tak im povedal, že v skrátenom legislatívnom konaní im tento zákon o osobných údajoch upraví. Ale keby chcel ísť do hĺbky a chcel oveľa väčšie hospodárske škody napraviť, tak by prišiel s tými zákonmi, kde by menil tie vyššie dane, ktoré prijal, vyššie odvody, horší Zákonník práce, alebo so zákonom o ochrane subdodávateľov. Tam by prejavil teda skutočnú odvahu a riešil by skutočné problémy, ktoré trápia podnikateľov na Slovensku. A určite je, sú ďalšie a ďalšie zákony, ktoré by trebalo vylepšiť, aby podnikanie na Slovensku dávalo vôbec zmysel, aby sa tu oplatilo podnikať, a nie poberať sociálne dávky.

    K samotnému návrhu zákona. Tak ako ho máme predložený dneska, nepostačuje. A sú to len kozmetické úpravy toho blbého zákona spred roka. Naozaj či je pokuta 300-tisíc alebo 200-tisíc, skúste to povedať tomu malému podnikateľovi, ktorý, na ktorého môže prísť Úrad na ochranu osobných údajov, a ďalšie kozmetické úpravy, ktoré navrhujete. Áno, hneď bolo médiami odkázané, že ešte aj tento návrh zákona v druhom čítaní vylepšíte. Tak my si teda počkáme na to, ako ho chcete ešte vylepšiť za niekoľko hodín v parlamente, keď tento zákon bol prijatý pred rokom, prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, schválila ho vláda a schválili ho vládni poslanci, pripomienky opozície boli odmietnuté.

    Povedal som tu už ráno, dotýka sa to firiem na Slovensku, ale obrátili sa na mňa aj pracovníci cirkevnej školy, ktorí musia takisto mať spôsobilú osobu vyškolenú, preškolenú za peniaze osobu, musia mať spracovaný projekt podľa súčasného platného zákona, takže tá množina toho, koho sa dotýka tento zákon, je veľmi veľká, obrovská. Napísali mi niektorí podnikatelia, píše mi jeden podnikateľ, ktorý má predajňu automobilov, autoservis, hovorí o tom, že bezpečnostný projekt, ktorý musí spracovať, ich stojí 200 eur. Odborne spôsobilá osoba, ktorú si musia zaplatiť, lebo takúto nemajú, ich vyjde zhruba na 120 eur mesačne. Poviete si, nie sú to veľké čiastky, prečo by to podnikateľ nemal zvládnuť. Nevyzerá to až tak hrozivo. Ale skúsme si uvedomiť, že takáto firma musí si platiť externých pracovníkov na požiarnu ochranu, na odpadové hospodárstvo, na bezpečnosť pri práci, na účtovné audity, ale možno aj na pripravovanú pracovnú zdravotnú službu, o ktorej vláda hovorí, že predsa len ju chce voči firmám zaviesť. Takáto firma platí, ako mi tu aj píšu, ako aj živnostník môžem potvrdiť, platí DPH-čku, odvody, dane z nehnuteľností. Zdá sa vám to málo? Zdá sa vám málo, pridať takejto firme ešte, aby si platila spôsobilú osobu aj na ochranu osobných údajov? Plus poplatky za to, že zaregistruje určité počítačové programy? Ja si myslím, že v Národnej rade Slovenskej republiky by sme mali sa snažiť zlepšovať podnikateľské prostredie, a nie ho zhoršovať. A táto vláda 2 roky zhoršuje podnikateľské prostredie, otrávila ho a potom sa čuduje, že máme 400-tisíc nezamestnaných. V tejto krajine sa neoplatí podnikať. Viacej sa oplatí poberať sociálne dávky.

    Sme radi, že ste si priznali túto hlúposť spred roka, že ste priznali sami, že týmto zákonom vznikali a vznikajú, keďže ešte platí, vážne hospodárske škody, ale nestačí tak, ako ste to v prvom čítaní predstavili, tento návrh zákona. A som veľmi zvedavý, ako v druhom čítaní za pár hodín ho ešte vylepšíte.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka pán poslanec Kaník. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ja by som chcel len poznamenať, že som rád, že takáto novela tu teraz je, ale som veľmi smutný, že vôbec takéto typy zákonov - a týka sa to naozaj mnohých typov zákonov - sa tu najprv schvália. Toto nie je problém len tejto oblasti, ochrana osobných údajov a toto je jeden z mála príkladov, kedy sa vládna strana na podnet prostredia reálneho a ekonomického prostredia spamätala alebo resp. akceptovala návrh, ktorý prišiel z ekonomického prostredia, a opravuje chyby, ktoré sa stali zavedením zbytočných, nákladných, komplikovaných a byrokratických procedúr. Ale som rád, že to bude, a budem hlasovať za tento návrh zákona. Ale chcel by som povedať, že takýchto návrhov zákonov máme veľa, ale nie návrhov, schválených zákonov máme veľa v rôznych oblastiach a pribúdajú ďalšie. A to je obrovský problém pre podnikateľské prostredie, pre zamestnávanie, vôbec pre ekonomiku a mal by platiť úzus, mala by platiť dohoda, ktorú by mali rešpektovať všetci ministri a všetky vlády, že ani o vlas nebudeme do zákonov navrhovať nič iné, nič viac, čo nám neukladá smernica, pretože naši úradníci sú špecialisti v tom, aby išli nad rámec smernice, aby zaťažovali občanov, podnikateľov, zamestnávateľov hlúposťami, a ministri by mali sankcionovať svojich úradníkov, pokiaľ nedodržia tento princíp. A tento princíp by mal byť naozaj zavedený do praxe, pretože máme vyslovene zanešvárené, zaplienené, zahumusené, keď to tak musím povedať, legislatívu nepotrebnými, zbytočnými a obťažujúcimi vecami, ktoré ničia podnikateľské prostredie.

    Takže vyzývam k tomu, aby týmto smerom sme išli na všetkých ministerstvách, na všetkých úrovniach.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Pán poslanec Mihál do rozpravy, nie je tu. Takže dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. Štyria páni poslanci, traja páni poslanci.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v zásade by som nebol vystúpil, lebo kolegovia už povedali dosť o tom, ale nedá mi aktuálne nezareagovať a prepojiť to, premostiť to, lebo som sa dozvedel, že odmeny exekútorov chráni ústava, ktorú by prípadne, budeme o tom hovoriť v ďalšom bode, čiže na... Áno, my sme sa už dostali do štádia, kde odmeny pre exekútorov bude chrániť ústava. Keď ju chce niekto zmeniť, tak je to protiústavné, to je oficiálna odpoveď ministerstva spravodlivosti na predkladaný návrh, že by sa mali odmeny exekútorom znížiť. To je sen, prosím vás! A to isté ministerstvo, to isté ministerstvo, áno, donesie jeden návrh, ktorý musí takto trápne opravovať, rozmýšľam, že, že aby ľudia mali, možno majú naivné predstavy, že ako to, ako to kde funguje alebo že pre koho ten parlament vlastne slúži, pre koho kto slúži.

    Nebol som pripravený na to vystúpenie, len hovorím, že aktuálne to vyhodnocujem, tú vašu informáciu, a v spojitosti s tým, viete, na jednej strane sem donesiete, trápne opravujete niečo, čo ste pokazili, a z jednej šupy je oficiálny výstup vášho ministerstva takáto zvrátenosť. Totálna zvrátenosť, že odmeny exekútorov sú chránené ústavou! To prekladám, ľudia, to už by ste neverili. Tie odmeny pre exekútorov chráni ústava a každá zmena je protiústavná. Toto bolo, dneska je taký oficiálny výstup. Zjednodušujem to, ale je to tak. Budem o tom hovoriť v tom ďalšom bode, keď sa tu bude SMER tváriť, že ako vyriešil exekútorov a úžerníkov. A dnes skutočne mali možnosť niečo vyriešiť, tak nevyriešia. Povedia, že pomaly chráni ústava. No pokiaľ exekútora a ich odmeny chráni ústava, ja už ničomu nerozumiem. To je presne, čo s týmto súvisí. V koho záujme bolo predložiť túto novelu? V koho záujme je predložiť to, čo pán Mihál spomínal, tú zdravotnícku nejakú. Prosím vás, ja viem, že to sem príde, tá zdravotnícka. Ja si to pamätám nejaké roky dozadu. V jednej firme, pozerám, tam desať ľudí sa hrčilo nad nejakou figurínou, ja neviem, že čo to robia. No, že to teraz akože sa učia, ako ho zachrániť, a potom už budú len platiť faktúru 150 euro mesačne. Potom som sa s jedným človekom - aj na to sa pripravím - rozprával, že kto koncentroval tie zdravotnícke služby. Kto ich koncertoval, aká finančná skupina ich koncertovala, kto ich bude poskytovať a prečo to niekoho láka?

    Ale je to úplne absurdné, úplne absurdné! Proste to, čo vy ste schopní sem doniesť a ľuďom odprezentovať a ešte to pomaly povedať, že to je vaša bohumilá činnosť voči národu, voči ľudu tejto krajiny aj proti národnostným menšinám. To vám kto ešte uverí? Aj keď to po maďarsky napíšete, tak to nemôžu tomu uveriť, lebo tomu sa už nedá veriť. Prosím vás, naozaj ja som mal pocit, že dneska to bude o niečom inom a bude to presne o tom, budem pokračovať v tej lajne, ktorá tu, naozaj treba ľuďom povedať a odkryť tú pravdu, že kde je tá pravda. Odmeny exekútorov a zníženie odmeny exekútorov je protiústavné, to neviem, kto si, kto, kto v akej inej krajine by to kde niekto mohol povedať?

  • Faktická, pán poslanec Martvoň. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Vážený pán Hlina, musím zareagovať, lebo v podstate ste tu prekrútili dosť zásadnú vec. Ministerstvo, pán Hlina, ministerstvo spravodlivosti konkrétne korektne vám aj vášmu asistentovi volalo a vysvetlilo, aký problém nastal s vaším pozmeňujúcim návrhom. Ja to poviem všetkým občanom.

    Na základe návrhu, ktorý chcel predložiť pán Hlina, by sa stali nevymáhateľné plnenia, tzv. nepeňažné plnenia, to by znamenalo, že keď mamička nemá zaplatené výživné, by exekútor nemohol siahnuť na vodičák nezodpovednému otcovi. Taktiež je to problém v iných oblastiach, keď by sa nemohla vykonávať alebo by sa museli vykonávať zadarmo exekúcie na obchodné podiely. Čiže tu je tá protiústavnosť, že vytvorila by sa v dvoch, dva, dve kategórie exekúcií na peňažné plnenia, kde by bola odmena exekútora, a nepeňažné plnenia, ktorých je viac, kde by odmena exekútora nebola žiadna, teda exekútori by to nerobili a, samozrejme, by bola ohrozená vymáhateľnosť práva v celej Slovenskej republike, hlavne pri nepeňažných plneniach. Čiže vy ste tu prekrútili veci. Vám korektne ministerstvo spravodlivosti vysvetlilo, v čom je ten návrh zlý. To, že sedíte vedľa pána Lipšica, ešte neznamená, že ste odborníkom na právo. Oni vám to korektne hodinu vysvetľovali. Čiže neprekrúcajte a neútočte na nás, na vládny SMER, že tu niečo chceme robiť. Vy by ste znemožnil vymáhanie výživného ako takého týmto spôsobom.

  • Som rád, že, ale ja o tom budem rozprávať v rozprave pri tom bode, ku ktorému to prislúcha. Ja chcem povedať jednu vec, že pre, pre koho sú ľudia schopní niečo urobiť a pre koho už nie. Ak niekto hovoril, že ten návrh bol v niečom zlý. Včera, áno, trištvrte hodinu som rozprával s niekým z vášho ministerstva a povedal som, ja netrpím na krásu, však dajte taký návrh, ktorý bude vecne správny, legislatívno-technicky správny, ale nech je podstata v tom tá, že je rozdiel v exekútorských poplatkoch pre fyzické osoby, nepodnikateľov a dôchodcov. To je princíp, však to napíšte pre mňa za mňa aj hotentotsky, len nech je význam v tom, že menej platia dôchodci exekútorom. To bolo celé a teraz ste prišli a povedali ste, že to je protiústavné. Áno, v tejto krajine, prosím vás, vyzerá, že odmeny exekútorov ide chrániť ústava. No nech sa páči, prosím vás. Obhájte to, vyzerá to naozaj tak, že odmeny exekútorov, opakujem, budem sa tomu venovať hlbšie v mojej rozprave, ide chrániť ústava. Výstup ministerstva je, že nedá sa to urobiť, ten pozmeňujúci návrh, lebo je to protiústavné. Čiže zmena v tom, že menej platia dôchodcovia oproti firmám, že menej platia, keď je rozdiel medzi pohľadávkou vzniknutou z obchodného styku a vzniknutou z boja o prežitie, je protiústavné. Však to ste povedali, to je váš výstup z ministerstva, nech sa páči. Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik do rozpravy.

    Pán poslanec Hlina, ja skutočne, skúste a sami ste to potvrdili, máme tu otvorený zákon, kam to prislúcha. Čo keby ste sa pokúsili, však formulujte svoje názory v obsahu, ktorý prerokovávame, nie, kedy vás to napadne.

    Nech sa páči, prepáčte, pán Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážení, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, jednou z vecí, ktorú treba povedať pri tomto zákone, je, že, že Robertovi Ficovi už veľmi vážne tečie do topánok. Ústavný, ústavný, zmena ústavy, v ktorej sa snažil vyjsť, jak hovoria bratia Česi, "vstříc" katolíkom na Slovensku, tak tá bola odhlasovaná už včera. Napriek tomu, že mnohým ľuďom, ktorí sa narodili v tejto krajine, celý svoj život v nej žili aj ich predkovia a predkovia ich predkov žili tu, na Slovensku, tak takýmto ľuďom Robert Fico zobral občianstvo, ak požiadali o občianstvo inej krajiny, napriek tomuto máme vylepené bilbordy v maďarčine, v ktorom (povedané so smiechom) ďakuje príslušníkom maďarskej menšiny za podporu, a tento zákon je tretím signálom, že Robertovi Ficovi tečie do topánok. My sme už pred mesiacom, už pred mesiacom sme kričali, že tento zákon je zlý, že v roku 2013 tu bola jednoducho prijatá neprijateľná norma, a tá bola prijatá z toho dôvodu, že ľuďom v Úrade na ochranu osobných údajov bola ponechaná voľná ruka, a to, čo napísali, prešlo vládou ako nôž maslom. Nikto sa vtedy nepozeral na to, že jednu firmu to bude stáť 2,5- až 4-tisíc eur, a zrazu týždeň pred prezidentskými voľbami, keď zamestnávatelia povedia, akože, pán premiér, spravte aspoň niečo, tak tu máme v skrátenom legislatívnom konaní, v skrátenom legislatívnom konaní zmenu zákona.

  • Reakcia z pléna.

  • Aj ja sa tomu teším, pán minister, presne z toho dôvodu je na tejto istej schôdzi podaný náš návrh zmeny toho istého zákona, lebo sme kričali, že je to zlé, ale kde sme boli doteraz? Ale kde sme boli doteraz? Kde sme boli v roku 2013, keď vláda schválila zákon, ktorý bol vysoko, vysoko nad rámec európskej smernice? Namiesto toho, aby sme v rámci ochrany podnikateľského prostredia na Slovensku čakali do poslednej možnej chvíle s prijímaním akejkoľvek smernice, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie, nie, my sme si zobrali draft, ktorý ešte ani na úrovni Európskej únie nebol schválený, a napísali sme zákon podľa toho draftu, kde, ja som presvedčený o tom, že tá smernica tak prísna na úrovni Európskej únie nebude, pretože keď sa pozrieme na veľmi podrobný rozklad každej jednej európskej legislatívy zo strany Holandska, zo strany Veľkej Británie, ktoré sa naozaj snažia a ochraňujú, ochraňovať svojich podnikateľov, tak tam musí prísť niekto s relevantným hlasom, ktorý povie, že toto je jednoducho prehnané.

    Nemôžme sa predsa ocitnúť v situácii, kde personálna agentúra, ktorá chce vo svojej vlastnej databáze zmeniť jeden jediný stĺpec, musela kvôli tomu prejsť takouto tortúrou. Nanovo spraviť projekt ochrany, nanovo si ho dať registrovať, nanovo znovu školiť človeka na to, aby za to zodpovedal. Toto všetko je jednoducho priveľa a ja by som považoval za korektný prístup, keď už je to podané na tejto schôdzi, aby sa v prvom rade vláda vyjadrila k tomu, čo je v návrhu SaS, a poprípade spolupracovala, ak sme to vyhodnotili ako, ak sme to vyhodnotili ako problém, na tom, aby sme to spoločne mohli zlepšiť. Ja nebudem ješitný a, samozrejme, že v druhom čítaní budeme robiť všetko preto, aby sa ten návrh ešte výraznejšie zmenil, aby mnohé veci vrátane napr. podávania tých bezpečnostných projektov sa zmenili, ale hlavne aby tak, ako to máme my v našom návrhu, tie časti zákona, ktoré ešte nevstúpili do platnosti, sa posunul dátum nadobudnutia účinnosti tejto právnej normy, aby si aspoň na chvíľu podnikatelia mohli vydýchnuť, a nielenže im budú hroziť nižšie pokuty, ale zároveň aby sme im vedeli povedať, že tieto a tieto veci, ktoré sme už teraz konečne vyhodnotili ako, ako škodné, dokážeme aspoň posunúť v účinnosti, aby sme získali čas a vedeli sa o nich rok alebo dva rozprávať. Počkali sme aj na to, čo bude v reálnej smernici Európskej únie, a ak to náhodou do tej smernice prejde, tak potom to so škrípajúcimi zubami môžme mať v zákone, aj keď ja som stále presvedčený o tom, že to bude, že to bude škodiť slovenskému podnikateľskému prostrediu.

    Takisto platí všetko, čo už povedal pán kolega Zajac, možno by bolo dobré, keby niekto zo SMER-u kandidoval na nejakú významnú funkciu tak každý druhý alebo tretí týždeň, konečne by sme sa začali zaoberať tým, čo robíme podnikateľom na Slovensku. Možnože by konečne bola páka, ktorou by podnikatelia povedali: "Vážení kolegovia v SMER-e, stojíte nám na krku!" Ja som ale presvedčený o tom, že vláda by toto mala robiť nielen vtedy, keď premiér kandiduje na prezidenta, že by to malo byť jej každodennou prácou.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky páni poslanci Chren a Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Martin, myslím, že si to zhrnul veľmi dobre. Ako dvaja liberáli sa asi zhodneme na tom, že to, čo by hlavne vláda mala robiť, aby podporila ekonomiku, je snažiť sa nedusiť jej potenciál a vytvárať pravidlá, aby ekonomika svoj potenciál mohla naplno využiť. Na Slovensku sa nám to už podarilo v období reforiem. Bohužiaľ, súčasná vláda Roberta Fica dusí a kazí všetko, na čo siahne. Tento konkrétny zákon, ktorý pod tlakom verejnosti a podnikateľských združení teraz narýchlo mení, a ja som podporil to skrátené legislatívne konanie, pretože je pre dobrú vec a je to poctivé podporiť ho, ale je, jasne treba povedať, že je to len náprava toho, čo vláda Roberta Fica sama skazila. Je len jedným z príkladov, s Jurajom Miškovom sme na ministerstve hospodárstva pripravili projekt Singapur, ktorý ďalej v NOVE presadzujeme, a kde je ďalších takmer 200 takýchto opatrení, ktoré naprávame.

    Možno by som len dodal, že jedným z takých príkladov, ktoré nám opäť prídu na stôl v dohľadnej dobe, je pracovná zdravotná služba, kde Európska komisia poslala otázku, či zrušenie pracovnej zdravotnej služby, ktoré odstránilo pre, pre najmenej rizikové skupiny zamestnancov obrovské náklady pre zamestnávateľov, či je to v súlade so smernicou, a bola to vláda Roberta Fica, ktorá odpísala, že nie, nebolo a zmeníme to. Oni sa potom pri druhej a tretej reakcii spamätali a už odpísali do Bruselu, že vlastne sme to nemysleli vážne a v súlade so smernicou to bolo, ale Európska komisia už otvorila konanie proti Slovensku a zrejme budeme musieť zase riešiť ďalšiu novelu, ktorá pôjde proti podnikateľom, a v prospech pár úzkych záujmových skupín, ktoré budú zarábať na poskytovaní nejakých služieb tak, ako to bolo v prípade aj tohto zákona, ktorý teraz narýchlo meníme, a to je veľmi, veľmi nesprávny prístup, ktorý dusí potenciál Slovenska a dusí potenciál slovenskej ekonomiky, aby sa všetci mohli mať lepšie.

  • Vážený pán kolega, niekedy mám rád tvoju logiku, ale hneď prvú vetu, čo si povedal, tvrdenie, že zmena ústavy v prvom čítaní, súkol textu o jedinečnosti manželstva muža a ženy a ochrane detí, mládeže a rodine, uspokojilo, ako si to povedal tuším, katolíkov na Slovensku, je úplná hlúposť, nehnevaj sa. Každý normálny človek so zdravým zmyslom a rozumom vie, že to určite podporili aj katolíci, aj evanjelici, aj Židia by podporili alebo aj ateisti, lebo vedia a cítia, že je to potrebná vsuvka, ktorá prejde do ústavy zo zákona o rodine. Ak je v našej ústave preambula o cyrilometodejskej tradícii, tak nemôže nebyť vsuvka, o ktorej včera rozhodlo 117, resp. 103 poslancov. To ukázalo, že Slovensko napriek útokom na rodinu celej Európy, má zmysel pre našu budúcnosť, a tá naša budúcnosť je v kvalitnej rodine, ktorá pozostáva z muža, ženy a detí. Ďakujem.

  • Pán poslanec Poliačik, chcete reagovať? Nie. Pán poslanec Viskupič do rozpravy.

  • Ďakujem. Pán predseda, budem asi hovoriť dlhšie ako päť minút, takže...

  • Tak potom, ak súhlasíte, prerušme rokovanie, aby ste skutočne nemuseli na dvakrát.

    Dobre, dámy a páni, budeme pokračovať o 14.00 hodine vzhľadom na to, že pán poslanec má určite dlhšie vystúpenie.

    Takže vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny, a potom bude pokračovať pán poslanec Viskupič.

  • Prerušenie vystúpenia o 11.55 hodine.

  • Pokračovanie vystúpenia o 14.00 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, a máte to ako tlač 952.

    Pán minister spravodlivosti už zaujal svoje miesto navrhovateľa, obdobne aj pán spravodajca.

    Dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený poslanec Jozef Viskupič, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 952.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, ospravedlňujem sa, myslel som, že to stihnem, ale päť minút bolo naozaj málo.

    Chcel by som trošička do histórie tohto návrhu zákona. Ja som hlasoval za skrátené legislatívne konanie, lebo, myslím si, že je potrebná zmena, i keď som teda nečakal, že to príde v tomto čase. Chcel by som sa vyjadriť možno k trom zásadným skutočnostiam. Kúsok k histórii legislatívneho procesu, kúsok k tomu, aby pracovná metóda pokus - omyl už nefungovala, a možno aj záverom to, že môžme očakávať ďalší tlak na, na predmetnú právnu úpravu, a či ministerstvo bude ochotné pristúpiť nielen k celkovej zmene obligatórnosti, pardon, úrad, k celkovej zmene obligatórnosti ukladania pokút a poriadkových pokút, ale možno aj viacej k obsahu.

    Úvodom, teda možno si aj pán podpredseda výboru pre ľudské práva spomenie, že tento zákon nebol prijímaný v nejakej všeobecnej zhode a skôr sme, vtedy som dostal možnosť aj vystúpiť na výbore, hovorili o tom, že sa jedná o veľmi rýchly a veľmi náročný legislatívny proces vzhľadom na to, že bolo počas jeho prijímania predložené obrovské množstvo pozmeňujúcich návrhov priamo z pléna, zároveň aj medzirezortné pripomienkové konanie zaznamenalo obrovský, obrovský podnet alebo obrovský nápad podnetov. To znamená, môže to hovoriť o dvoch veciach, že to nebola jednoduchá norma, zároveň sa jednalo o transpozíciu do určitej časti. Viacero predrečníkov spomenulo, že, že v rámci transpozície sme nešli len po alebo predkladateľ nešiel iba po povinnostiach, ktoré transpozícia predkladala, ale možno sme šli nad rámec.

    Celková situácia dospela do toho, že, a predpokladám, že aj na základe toho tu rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, že premiéra administratívneho zaťaženia na malých, stredných a možno aj väčších podnikateľov bola taká, že keď sa priblížila vlastne platnosť aj účinnosť, teda v tomto prípade účinnosť zákona, a v druhej miere alebo druhá účinnosť príde, myslím, že v polke tohto roku, predpokladám, že sa vyhodnotila tzv. aplikačná prax, a je dobre, že prichádza k zmene.

    Tu by som si dovolil teda povedať, že ja tu čítam z tej histórie trošička, že v rámci toho pripomienkového konania boli pre mňa dosť dôležité štyri stanoviská, stanoviská KOZ, stanovisko RÚZ, stanovisko Asociácie zamestnávateľov a ZMOS-u. Vtedy som bol mierne sklamaný, že pri tejto norme, ktorú sme my opisovali s tým, že môže - a pravdepodobne s veľkou mierou pravdepodobnosti - naplniť to, že dopadne to na podnikateľské prostredie takým spôsobom, že zaťaží ich až nad, nad rozumnú mieru. Sme boli vtedy sklamaní, pretože zhodne - a nechcem citovať z každého jedného, ale okrem Asociácie zamestnávateľov vlastne vyjadrili teda podporu, že v legislatívnom to fórum bolo, myslím, sociálna rada, rada vlády pre hospodárske a sociálne veci alebo podobne, čiže okrem Asociácie zamestnávateľov vyjadrili ako keby spoločne, možno na ukážku. Čiže Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení trvala na rozpore, ktorý poslala, a zobrala iba na vedomie a prípadné pripomienky chceli uplatniť teda priamo na rokovaní. Ale postúpili zákon, teda odporúčali postúpiť návrh zákona ďalej na rokovanie. KOZ, RÚZ a pod. vyjadrili ako keby zhodné stanovisko. A prečo to hovorím? Myslím si, že sú niekedy, metóda pokus - omyl je dobrá, ale nemyslím si, že v tak formalizovanom zložitom procese, ako je prijímanie zákonov, navyše keď doňho vstupuje Európska únia cez smernicu, a teda naša povinnosť je transponovať, by sme mali k takejto metóde pristúpiť. A je teda pravdou, že tie varovné hlasy, ktoré hovorili o tom, že nechoďme touto cestou, nestavajme úrad a nepokutujme podnikateľov zbytočne, pretože prevádzka s piatimi, dvomi, tromi - a to mám osobnú skúsenosť - a možno prevádzka veľkých spoločností je nadmieru zaťažená, a napriek dobrej snahe pri, ktorá má chrániť osobné údaje, nie celkom naplníme účel. Možno aj tá legisvakačná doba, proste kedy sa mohli tie prevádzky pripraviť, mohla byť dlhšia a pod., celkom, celkom nepadla na úrodnú pôdu.

    Myslím si, že je dôležité z hľadiska tej histórie povedať to, že návrh zákona nebol pripravený v komunikácii s tými ľuďmi, na ktorých môže najviac dopadnúť, a teda javí sa aj zo súčasného pohľadu, že bol pripravený viac-menej od zeleného stola, a toto je obrovskou chybou. Chyba je, že sme si to teda vyskúšali v praxi, a čo môžem oceniť, je, že napriek teda účinnosti, ktorá trvá tretí mesiac, prichádza k zmene. Myslím si, že prichádza k zmene aj trošička neskoro, lebo už niektoré - a určite to ohlasuje aj ministerstvo, keďže sa to dostane aj k nám ako poslancom - hovoria o tom, že vznikli už nejaké náklady, vznikla neistota, možno aj to, že sa snažili pri tomto tlaku, ktorý na základe tejto zákonnej úpravy prišiel, obísť alebo nejakým spôsobom sa zariadiť tak, aby predsa len vyhoveli dikcii zákona. Čo tu chcem prehlásiť, že takto by sme nemali pracovať v Národnej rade, takto by nemala k riešeniu problémov pristupovať vláda.

    Uvidíme, teda čo príde, a neviem, nakedy je plánované aj druhé čítanie k tomuto, či, či to zvládneme. A chcel by som možno povedať niečo k zamýšľaným pozmeňujúcim návrhom a to je, že aby sme nešli len po pokutách, ale možno tam, kde nie je premiéra návrhov, ktoré zavádzajú povinnosti pre hlavne malých a stredných podnikateľov, aby sme tu upustili aj od priamej, výkonu tej povinnosti - a nielen tej pokutovej - alebo dávali do polohy obligatórnosť ukladania pokút.

    Čo si ja myslím, že je dôležité ešte povedať, táto norma nie je jednoduchá a mne trošička chýbala aj pomoc vlády možno pri vysvetľovacej a zavádzajúcej praxe alebo praxe, ktorú, ktorú sme týmto alebo ktorú ste týmto z Národnej rady vyslali, pretože často všetky možné portály, ktoré ale nie sú pod gesciou vlády, sa skúšali, skúšali vysvetliť tento proces a veľmi ťažko sa komunikovalo, kde, do akej miery povinností, čo naozaj, čo je nutné minimum, a toto boli všetko otázky, ktoré podľa mňa vo veľmi rýchlom konaní pri tomto návrhu zákona, a ja som tu v doložke vplyvov si všimol, že my sme transponovali vec, ktorá bola prijatá 1. mája 2004. Čiže viem, že ten proces transpozícii hrozí aj nejakými pokutami. Ale to sme hovorili tiež pri prijímaní toho pôvodného zákona, že skúsme dať tomu dostatočný časový priestor, aby sme sa pripravili. Je toto podľa mňa vizitka rýchlej, rýchleho konania, vizitka toho, že nie celkom tie reprezentatívne orgány, ktoré sa legislatívneho procesu zúčastnili, naozaj pomenovávali tie skutočnosti, ktoré teraz my musíme v skrátenom legislatívnom konaní riešiť. Dúfam, že toto poučenie a možno aj teda druhé čítanie, kde by, ak to časové možnosti dovolia, by sme chceli prísť s pozmeňujúcim návrhom. Ak teda nevznikne, aby sme sa tu zase politicky nepretekali, kto, kto prinesie lepší, ak niekto danú situáciu nebude chcieť a mať vôľu riešiť.

    Čiže, pán minister, možno naozaj niekedy netreba pozerať na politické spektrum, ak nehlasovalo za programové vyhlásenie vlády, ale snaží sa k norme pristúpiť s bona fide, že naozaj dvakrát merať a raz rezať v tomto prípade platí dvojnásobne. Dotklo sa to obrovského množstva ľudí, ktorí vytvárajú prácu, a v tomto prípade by sme aj s nimi nemali až takto hazardovať. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Len stručne chcem zareagovať. Skutočne ministerstvo spravodlivosti, ako minister som len predkladateľ. Žiaľ, Úrad pre ochranu osobných údajov nie je tá osoba, ktorá by mohla vystúpiť v pléne parlamentu a obhájiť ten návrh, pretože oni sú vecný nositeľ tejto úlohy a tohto zákona. Ale predpokladám, že vo výboroch tam naozaj budú predstavitelia úradu a bude s nimi možné vecne diskutovať aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré určite chcete predložiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A predtým, ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, by som vás chcela, páni poslanci, požiadať na základe žiadosti predkladateľov Lászlóa Sólymosa, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Arpáda Érseka, ktorí majú ako 34. bod tlač 828 na prvé čítanie a požiadali ma, aby sme preložili tento bod programu na utorok o 14.00 hod., pretože si potrebujú ešte niektoré veci vyjasniť na ministerstve dopravy. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas na to, aby sme o bode 34 rokovali v utorok o 14.00 hod.? V utorok je tuším 1. apríla. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Dobre. Dobre, takže o tomto, o bode 34, tlači 828, budeme rokovať v utorok o 14.00 hod.

    A teraz rokujeme, pokračujeme teda v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, tlač 850.

    Poprosím pána poslanca Antona Martvoňa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, už ide, a spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Annu Vittekovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Takže nech sa páči, pán navrhovateľ, zaujmite svoje miesto. Títo páni poslanci sú prihlásení do rozpravy písomne. Áno? No ale ešte chce a prihlásil sa do rozpravy pán predkladateľ, takže dám mu prednosť, a potom pôjdete vy, pán poslanec Kadúc.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 850.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som v podstate teraz, dá sa povedať, v tomto poobedňajšom rokovaní uviedol ešte zopár faktov k tomuto nášmu návrhu zákona, aby sme teda predišli niektorým nejasnostiam v rámci debaty a, samozrejme, rozpravy.

    V prvom rade chcem povedať, že pri úprave tohto zákona alebo týchto zákonov ako takých sme museli na jednej strane hľadieť to, aby sme nenarušili vymáhateľnosť práva na Slovensku ako takú, na ktorú nás upozorňovali či už tripartita, sociálni partneri, ZMOS, ale aj, samozrejme, zamestnávatelia ako takí; na druhej strane aby sme pomohli občanom pred úžerníkmi, nebankovkami, exekútormi a dražobnými spoločnosťami, hlavne pri tých ich nekalých a čiernych praktikách.

    To, čo je výsledkom tých rokovaní je, samozrejme, zakotvené v spoločnej správe aj v návrhu zákona, samozrejme, s tým, že v podstate ešte pôjde zopár vylepšujúcich pozmeňujúcich návrhov, o ktorých som bol informovaný, či už zo strany opozície, alebo koalície. Ale pre ujednotenie chcel by som spomenúť takých, také teda tie zásadné zmeny alebo tie zásadné veci, ktoré vyplynú, keď sa prijme tento, táto, tento súbor zákonov, ktoré predkladáme v prospech občana.

    1. Prvýkrát od šesťdesiatych rokov na základe tohto zákona bude zadefinovaná a zakotvená úžera v Občianskom zákonníku.

    2. Právne úkony a zmluvy uzavreté práve z úžerníckych praktík budú neplatné.

    Zavádzame inštitút odplaty a jej výšku, ktorá ale bude určená cez nariadenie vlády. Čo sa týka predmetného nariadenia vlády, samozrejme, do účinnosti zákona, ktorá bola posunutá na 1. júna, bude zverejnené a, samozrejme, prejde aj celým medzirezortným pripomienkovým konaním s tým, že my ako poslanci sme nejaký návrh nariadenia vlády predložili pri predkladaní tohto návrhu zákona.

    Ďalej. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy budú musieť byť uvedené rovnakou veľkosťou v celej zmluve. Čiže nebude sa stávať to, že bude zmluva nečitateľná šestkou písmom alebo pármilimetrovým písmom. Spotrebiteľská zmluva, ktorá bude obsahovať aspoň jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej dosiahnutie bolo docielené za použitia nekalej obchodnej praktiky, bude neplatná.

    Ďalej. Oprávnený bude povinný do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu podať návrh na exekúciu alebo uzavrieť zmluvu o splátkach, inak príde o úroky. Zabráni sa týmto obchodovaniu s exekučnými titulmi ako s cennými papiermi. Budú nútení oprávnení vymáhať v podstate si tie pohľadávky ako také na jednej strane, na druhej strane nebude dochádzať k prekvapeniam občanov, že pohľadávka niekde ležala 7 alebo 5 rokov a potom niekto ju vymáha. Tu sme vyhoveli požiadavke opozície, kolegynke, kolegyni Žitňanskej, ktorá navrhovala aj s kolegom Beblavým posunutie tejto hranice z dvoch na tri roky. Tu sme vyhoveli.

    Čo sa týka inštitútu, zakotvujeme inštitút drobných exekúcií do 2-tisíc euro, to znamená, že bude zákaz exekvovať, ale aj dražiť nehnuteľnosti, v ktorých má fyzická osoba trvalý alebo prechodný pobyt pri pohľadávkach do 2-tisíc euro. Zároveň zakotvujeme zákaz exekvovať osobné motorové vozidlo osobám ZŤP. Taktiež prichádzame s upresnením a s vylepšením, že exekútor bude môcť komunikovať s bankami aj prostredníctvom elektronickej komunikácie, čím sa docieli to, že odblokovanie zablokovaného účtu nebude trvať týždne, ale dni.

    Zároveň chceme zvýšiť kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie voči nebankovkám a úžerníkom. Taktiež na účely dražby sa bude vychádzať alebo teda znalec bude musieť vychádzať z trhovej hodnoty nehnuteľnosti, a nie z nadobúdacej, ktorá mnohokrát tie posudky potom zníži na polovicu hodnoty.

    Najnižšie podanie v prvom kole dražby bude môcť byť iba 90 % z hodnoty nehnuteľností, a nie 75 %, ako to bolo doteraz, a zároveň bude musieť byť ešte dražobník poistený pre prípad spôsobenia škody na sumu 2 milióny eur.

    Taktiež spotrebiteľské úvery, ako aj ostatné úvery a pôžičky sa nebudú môcť poskytovať hotovostne. Teda zabránime tomu, aby sa nestávalo, že niekto poskytne pôžičku alebo úver na papieri 1 000 euro, reálne odovzdá iba 500 a 500 v podstate mu zostane vo vrecku len preto, že využije závislosť občana ako takého.

    Taktiež konatelia, štatutári nebankoviek budú musieť mať vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe nielen teda v bankovníctve, ako sme mali, ale rozšírili sme to aj na finančníctvo a v oblasti úverových obchodov alebo bude musieť mať úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou a 7 rokov praxe, tak ako je to v zákone o bankách. Čiže tu sme to zjednotili so zákonom o bankách. Taktiež bude sprísnenie zápisu a výmazu nebankoviek z registra veriteľov.

    Taktiež obmedzíme trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie a odmien exekútorov ako takých, hlavne pri tých drobných pohľadávkach do 2-tisíc euro. Tam sme museli ale prihliadnuť na to, upozornili nás na to ZMOS a, samozrejme, miestne orgány štátnej správy, aby zostala zachovaná vymáhateľnosť pokút ako taká.

    Čo ešte v podstate upresňujeme, je, že spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, bude teda určovať exekútor, ale bude musieť byť primeraný vymáhanej povinnosti a hodnota zabezpečeného majetku povinného bude musieť zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti. Čiže nebude sa stávať, že kvôli 50 eurám exekútor alebo banka zablokujú tri účty alebo zablokujú účet a motorové vozidlo ako také.

    V súvislosti s týmto ustanovením, ktoré už tam máme, si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa, Ota Brixiho k tlači 850, kde chceme ešte upresniť toto ustanovenie, nakoľko sme reflektovali alebo pôvodné ustanovenie reflektuje na právne vzťahy od účinnosti zákona do budúcnosti, ale nereflektuje na to, že už v tomto momente, boli sme na to upozornení spotrebiteľskými združeniami, že už v tomto momente sú mnohokrát blokované tri účty alebo dva účty, občanom nemôžu odchádzať splátky úverov alebo je zablokované, sú zablokované účty a motorové vozidlo, tak predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý ešte reflektuje aj na súčasný stav, aby mohli občania sa dostať k svojim účtom alebo k svojim hnuteľnostiam.

    Čiže pozmeňujúci návrh znie:

    "1. V čl. 2 sa bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    4. V § 65 sa na konci pripája táto veta:

    V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti."

    Toľko z mojej strany. V podstate ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní vystúpil, žiaľ, opäť pomerne kriticky k predloženému návrhu zákona. Ale zas budem aj, budem aj chváliť, tak jak som chválil predtým.

    V prvom rade mňa veľmi mrzí, že tento návrh zákona nejde, nenesie základné posolstvo, a to je výchova spotrebiteľa k tomu, aby bol zodpovedný. Podľa mňa by sme sa mali zamerať skôr, mali by sme ísť touto cestou a učiť tých slabších, ako byť obozretnejší. Áno, istá miera regulácie musí byť vždy a treba ich chrániť, ale všetko musí mať svoju mieru, pretože, isto vieme, že ľudia zvyknú spohodlnieť a potom to môže mať omnoho horšie následky, ako to má teraz. Ale dobre, ten návrh tu je a ten návrh ako taký považujem za dobrý a úmysel tiež za dobrý. Ten návrh má pomôcť slabším, ktorým by sme mali všetci, ktorí to myslíme úprimne, mali by sme ich chrániť, ale nemôžem si odpustiť niektoré veci, ktoré, najmä čo sa týka legislatívneho procesu.

    Takto sa robí legislatíva, príde návrh zákona a potom príde pozmeňovák, toto je, to je spoločná správa, kde väčšinu tvorí pozmeňovák. Ten pozmeňovák je širší ako samotný, samotná novela. Toto podľa mňa nie je legislatíva, tak ako by mala vyzerať, pretože my sme tu viacerí deklarovali pomoc, opozičníci, že pomôžeme tomuto návrhu, pretože všetkým záleží na tom, aby sme chránili tých spotrebiteľov. Ponuka neprichádzala, resp. podaná ruka nebola využitá veľmi dlho. Až pár dní pred ústavnoprávnym výborom prišlo krátke stretnutie u pani podpredsedníčky Laššákovej, kde, žiaľ, nebola, nebola táto pomoc opäť využitá. My sme už nemohli nejak relevantne reagovať ani na tom výbore. Opäť prišiel ďalší pozmeňovák a teraz tu máme ďalší pozmeňovák. Čiže my sme vlastne mali teraz robiť ako opozícia pozmeňováky k niečomu, čo sa pozmeňovákom tak či tak už mení. Ako v tomto sa nevyzná ani, ani divá sviňa, akože, pardon. Fakt je to neskutočné. Ja sa v tom naozaj nevyznám. Hej, som právnik, ale, bohužiaľ. Pani spravodajkyňa, je to neskutočné, jako je tých pozmeňovákov strašne veľa. Ja som vám navrhol, presuňme to možno na ďalšiu schôdzu a bavme sa o tom, otvorme tú diskusiu. Otvorme ju. Vy ste to neurobili, je to, je to proste škoda. Pretože čo sa tu zas objavuje.

    Niektoré veci, ktoré sme poukazovali, že boli nezmyselné, boli vypustené. Výborne! Kľudne, ale mohli byť zmenené k lepšiemu. Ale stále tu ostala a vy ste to, pán predkladateľ, povedali, že stále, ak som to správne pochopil, bude zmluva, bude rovnakým písmom, rovnakou veľkosťou písma. Ale ja keď čítam tú novelu, aspoň tú predposlednú alebo tú, čo ja mám teda na stole, tú spoločnú správu, tak tam sa hovorí, že, že bude to, počkajte, že nebude tá zmluva nečitateľným písmom. A to je aké? Aké je nečitateľné písmo? Veď to je subjektívne. Ja, čo mám, priznávam sa, slabé oči, tak pre mňa je nečitateľné písmo niekedy veľmi relatívne. Pre toho dôchodcu to môže byť ešte relatívnejšie. A pre toho, čo má dobré oči, jemu stačia kľudne trojka písmo. Čiže čo je to to nečitateľné písmo, to nikto nevie.

    Rovnako sa to týka, toho nešťastného, tej nešťastnej definície odplaty, že najvyššiu možnú prípustnú mieru ustanovuje vykonávací predpis. No, tu som vás opakovane žiadal ako v dobrom, aby sme zistili, čo bude povolené, čo bude zakázané, čo bude tá najvyššia miera, aby ste predložili ten vykonávací predpis. Vy ste mi opakovane povedali, že vykonávací predpis už bol predložený, ale že bude iný. Opravte ma, ak som to pochopil zle. Vykonávací predpis bol predložený a tým ste dodržali literu zákona. My hovoríme o tom istom vykonávacom predpise, kde je napísané, že všeobecné obchodné podmienky budú dvanástkou písmom a Times New Roman. To je ten istý vykonávací predpis? To snáď nie. My stále nevieme, čo bude tá najvyššia možná miera odplaty, pretože ju určí vláda, ale, bohužiaľ, rokovací poriadok je nekompromisný. Nekompromisný. Paragraf 68 ods. 4 druhá veta:

    "Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný."

    Inými slovami, vykonávací predpis tu už mal byť, ten, čo tu je, ten platiť nebude. To len, to len pre záznam. Mal tu byť taký, na ktorý sa odkazujete, čo sa týka najvyššej možnej miery. Aby som bol úplne jasný, ja nehovorím, že to, ako to zavádzate, je úplne zlé, ja hovorím, že ja stále neviem, či to bude pre toho spotrebiteľa dobré alebo zlé. Závisí to od vlády. A dám vám konkrétny príklad a veľmi jednoduché otázky. Ako to, to keď mi odpoviete, ja budem sa z toho veľmi tešiť.

    Viete mi povedať, aké je RPMN alebo miera nákladov pri 5-tisícovom úvere na 12 mesiacov, spracovateľský poplatok 20 euro a úrok 1 000 euro? Viete mi ho povedať? My podľa tohto nevieme, aké bude RPMN, resp. my ho vieme vypočítať, ale nevieme povedať, že či to bude vysoké, nízke, primerané.

    Ďalší príklad. Tisíceurový úver, 6 mesiacov, 20-eurový spracovateľský poplatok, 200-eurový úrok. Aké bude RPMN? Bude malé, veľké? Aké bude?

    A posledný príklad, 200 euro na 1 mesiac pôžička, 20 euro spracovateľský poplatok, bezúročne. Aké bude RPMN? Podľa toho vykonávacieho predpisu bude malé, veľké, primerané? Ja to naozaj netuším.

    Toto je inak, toto je hlavný dôvod, pre ktorý ja nebudem môcť za ten, za tento návrh zahlasovať, lebo dávame bianko šek vláde, ktorá si sama určí, čo je primerané a čo nie je primerané. Tu odkazujem na kolegu Hlinu, ktorý vám určite povie do histórie, ako to bolo doteraz. Čo robili ľudia na vláde doteraz. Ako zrušili maximálnu RPMN. Títo istí ľudia budú o tom teraz rozhodovať. Pre toto ja to nemôžem, ten návrh vo väčšine je dobrý, ale toto je tak zásadné, tak kľúčové, na čom to je postavené. A ešte raz, ja som vás opakovane žiadal, dajte ten vykonávací predpis! Nedali ste ho.

    Celkom chválim a to, si myslím, že bol obrovský tlak niektorých ľudí, že ostali bezhotovostné prevody, bezhotovostné pôžičky. To je výborná vec. Prax ukazuje, že toto je asi najzásadnejšia vec, a tu mám ešte, tu som sa vám pokúšal povedať, že keď už robíte poskytnutie pôžičky bezhotovostne, dajte aj vrátenie. Nič ťažkého to nie je. Podľa mňa je to šikovné, splní to ten účel, ktorý chcete. Pretože keď sa vracajú peniaze, nie každý vydáva príjmový pokladničný. Nie každý. Ten spotrebiteľ - a tu máš - príde o mesiac: - Ty nemáš zaplatené. - Ale mám. - Ukáž mi doklad.

    Hm, a sme doma. Čiže toto tam kľudne mohlo byť, len sme mohli viacej komunikovať, len sme mohli mať dopredu známy tento návrh, tento, myslím, ten pozmeňovák, ten veľký pozmeňovák a mohli sme to vyriešiť.

    Dávam do pozornosti ešte celkom systémové opatrenia, ako je register exekúcií. Pri registri exekúcií, čo sme mohli už dávno mať zavedené podľa vzoru Českej republiky, sme mohli predísť zbytočným exekučným konaniam, zbytočným navyšovaním trov pre povinného. Nemáme to tu, ako to nie je úprava, ktorá je náročná. Ak je technicky náročná, ak sa správne, ak sa správne pamätám, minister spravodlivosti povedal, že do konca roka to tu bude, no ja si počkám, a keď to bolo tak technicky ťažké, že to muselo čakať rok.

    Rovnako tak je, nie je to myšlienka úplne nová, register úverov. Veď aj register úverov od nebankových spoločností. Prečo toto stále nemáme? Nič ťažkého to nie je. Niekto poskytne úver, musí ho zaregistrovať. Ten, kto poskytne ďalej, musí pozrieť, či je, či má alebo nemá ten človek úver. Vy ste argumentovali v dôvodovej správe, že sú rodiny, ktoré majú 50 úverov. Týmto to krásne môžme predísť. Technicky opäť to nie je až také náročné. Treba, samozrejme, kúpiť softvér, uznávam, musí niekto evidovať, ale to, to nie je vec, ktorá je neuskutočniteľná. Dostal som podnet, že aby to bolo, aby, aby, aby pôžička, ktorá je poskytnutá, ak je človeku poskytnutá opakovaná pôžička, že bude táto pôžička bezúročná, podľa mňa to nie je úplná cesta. Viem si predstaviť, že úroky budú vždy o polovicu nižšie. Za každú ďalšiu pôžičku budú o polovicu nižšie. Na prvý pohľad sa to javí, že je to, že je to nevýhodné pre toho veriteľa. Je, super. Ale ten veriteľ vám to nepožičia. Ten človek už si nebude požičiavať. A to je cesta. Nech si ľudia prestanú požičiavať peniaze, keď na to nemajú. Nech, nech to proste prestanú robiť. Len toľko.

    Ja dúfam, že sa vyjadríte k tým RPMN, čo som vám povedal. Inak taký detail, minulý týždeň pán premiér na tlačovke hovoril o pánovi Kiskovi, aký to je úžerník, že mal, predstavte si, priatelia, RPMN 75 %! Čuduj sa svetu, 75 %! Existuje nariadenie vlády z 2010, kde primeraná RPMN je 74 %. Primeraná. Naozaj skúsme tieto veci robiť poriadne. Definovať ich tak, jak majú, pretože čo sa stane? Vznikne nám tu sivá ekonomika výpalníkov a úžerníkov. Pán kolega, vy mi poviete, že na to tu máme políciu. Spomeňme si na prípad z Nitry, kde bol kamerový záznam, 4 mesiace nič nevyriešili a mali jasný dôkaz! 4 mesiace! Tuto úžera, kde to výpalníctvo bude fungovať, žiaľ, z očí do očí, je to ťažko dokázateľné. Tá polícia tu síce je, ale nie vždy sa dokáže to, čo je treba, pretože ten, ten výpalník má tých ľudí, tak, bohužiaľ, pokrytých, že oni ho budú bonzovať, až keď bude neskoro. Aspoň tak si to ja myslím.

    Ale ako hovorím, tento návrh sám osebe je nápomocný, ale je nebezpečný v tom, že dáva bianko šek vláde. A toto ja, pokiaľ neviem, za čo idem hlasovať, veľmi ťažko sa mi to podporuje.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň. Ale, pán poslanec, ešte predtým, dovoľte, prišli navštíviť Národnú radu študenti z gymnázia z Krupiny, takže ich pozdravujeme.

  • A teraz, pán poslanec Martvoň, nech sa páči s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, no, pán poslanec Kadúc, no myslím si, že boli ste už aj v lepšej kondícii, a dať argument, že keď ľudia nemajú na to, tak nech si nepožičiavajú. No čakal by som to skôr od niekoho vyslovene pravicového politika, nie od poslanca, ktorý zastupuje obyčajných ľudí. No ale aj tak, žiaľbohu, ste s tým takto vystúpili. Teraz k faktom. Čo sa týka návrhu vykonávacieho predpisu, my sme vám to na ústavnoprávnom výbore, sme to vysvetľovali dlhé, možno, poviem, aj hodiny, ale aj na tých stretnutiach, čo sme mali, že jednoducho my ako poslanci, bola otázka a bol problém, či vôbec sme povinní predložiť návrh vykonávacieho predpisu, my sme ho predložili. Každý vie, že parlament, návrhom vykonávacieho predpisu, keď ide aj o poslanecký návrh, nemôže zaviazať vládu, aký vykonávací predpis má prijať. My sme dali návrh, dali sme im nejaký návod, sme dali nejaký návod vláde a to už je jedno, aká bude vláda, či modrá, žltá, zelená, ako si prijme výšku tej odplaty, bude si za to zodpovedať pred občanmi.

    Čo sa týka tých stretnutí. Nie je pravda, že by neboli stretnutia. Boli dve stretnutia s opozíciou, jedno na ministerstve hospodárstva, kde ste neprišli, a druhé u pani podpredsedníčky Laššákovej, kde, myslím si, korektne prebiehala diskusia skoro 2 hodiny. Čiže ale to chcem povedať, ja osobne som vám posielal ten návrh toho veľkého pozmeňováku, ktorý sa nedal urobiť za 1 deň. To boli v podstate desiatky dní rokovaní so sociálnymi partnermi a so všetkými zainteresovanými. To boli desiatky stretnutí, kolega Brixi plus ďalší predkladatelia vám to vedia povedať, čo sme museli absolvovať. Čiže nie je to celkom pravda, my sme s každým zainteresovaným o tom rokovali.

    Čo sa týka registra exekúcii a úverov, je to dobrá vec, ale nedá sa to riešiť týmto spôsobom, treba to riešiť, aby to riešila komplexne vláda alebo ministerstvo spravodlivosti ako také.

    A čo sa týka pána Kisku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ešte predtým, ako vystúpi v rozprave pán poslanec Zajac, by som vás, páni poslanci... Ach, no neboli ste prihlásený.

    Takže nech sa páči. Vaša reakcia.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pozabudol som a ďakujem. My by sme mali spotrebiteľov vychovávať, to je hlavné. Naozaj ak na to nemajú, nech si nepožičiavajú. Ja sa hlásim k tomu, buďme solidárni k slabším. Viete, vykonávací predpis je daný, ale zhodneme sa, že ten úmysel, ktorý vy sledujete, obmedziť hornú hranicu týmto nie je dodržaný. Vy ste stále nepovedali, aká bude tá horná hranica. Na ministerstvo hospodárstva ste ma nezavolali. U pani podpredsedníčky sme boli, bola to debata dobrá, ale, žiaľ, bola neskoro. Nikto vám neberie, že ste si to obehali, že ste mali s tým kopec roboty. Klobúk dole, ale ja som povedal, odložme to. Odložme to, aby to bolo pre, pretože v opozícii sú názory, ktoré sú dobré podľa mňa teraz, nepolitické, sú pre občanov. Škoda, že nie sú zohľadnené úplne. Škoda.

    A ešte k tomu, k tým príkladom, čo som vám dal. Teraz vám poviem čísla, koľko vychádzajú pri tých 5 000 na 12 mesiacov, 22; 21 spracovateľský, úrok 1 000 euro, 42,38 RPMN.

    Pri tom druhom úvere tisíceurový úver, 6 mesiacov, 20 euro spracovateľský, 200 úrok, 102,95 % - a teraz počúvajte dobre: 200 euro na jeden mesiac za 20 euro spracovateľský poplatok, bezúročne, 214 % RPMN. Ja podľa tohto, ja neviem vám povedať, či vy dávate bianko šek dobrý alebo zlý, lebo je bianko. Preto som pýtal ten vykonávací predpis. Ak tam toto neupravíte, budeme tu mať zase problém. A toto sme vám hovorili celý čas, že my vám s tým chceme pomôcť, v dobrom. Však tu ide fakt o ľudí tejto krajiny, ktorí sú slabí a ktorí potrebujú pomôcť bez toho, či sme zelení, modrí, červení, ľaví, praví.

  • Ešte predtým, ako vystúpi pán poslanec Zajac, predseda poslaneckého klubu Pavol Hrušovský ma požiadal, aby sme o bode 46, návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 899), aby sme o tomto bode rokovali na budúci týždeň, v utorok 1. februára. Nie?

  • Reakcie z pléna.

  • Či! 1. februára! Ospravedlňujem sa, 1. apríla. Po tom, ako budeme rokovať po bode, ktorý sme preložili, po bode 34. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril najprv k tomu, ako došlo k tomu legislatívnemu návrhu zákona vládnych poslancov.

    Dámy a páni, do marca roku 2010 fungovalo na Slovensku maximálny možný strop pri úrokoch pri nebankových pôžičkách. Tento maximálny úrok navrhovalo ministerstvo financií vo svojej vyhláške ako dvojnásobok priemerov RPMN, to znamená ročnej percentuálnej miery nákladov, alebo štvornásobok vážených priemerov. V tom období bol maximálny úrok pri nebankových pôžičkách na úrovni 74-75 %. Samozrejme, pri rôznych úveroch podľa výšky a dĺžky splácania bol ten maximálny úrok aj nižší podľa vyhlášky, ktorú vydávalo ministerstvo.

    V marci roku 2010 vláda Roberta Fica, prvá vláda Roberta Fica na návrh ministra financií pána Počiatka tento strop pri úrokoch pri nebankových spoločnostiach zrušila a navrhla vládnym návrhom zákona do snemovne, kde to vládni poslanci schválili. V marci roku 2010 sa spustil úžernícky klondike na Slovensku. Vláda Roberta Fica má politickú zodpovednosť za to, že sa od marca roku 2010 spustil úžernícky klondike na Slovensku. Nebankové spoločnosti začali žiadať niekoľko 100-, niekoľko tisícpercentné úroky pri pôžičkách pre občanov Slovenska. Občania Slovenska nevládali, nezvládali splácať takéto pôžičky. Následne nebankové spoločnosti si na nich najímali exekútorov, ktorí išli po ich majetku, veľakrát aj po ich bytoch a domoch. Na Slovensku vláda Roberta... druhá vláda Roberta Fica s hrôzou konštatuje, že máme na súdoch podaných cez 540-tisíc exekúcií za rok. Súdy nezvládajú ani evidovať tieto exekúcie. Podstatná časť aj podľa slov štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti je od nebankových subjektov. Z 34-tisíc dovolaní na Ústavný súd minulého roku len 20-tisíc dovolaní bolo od nebankovej spoločnosti Pohotovosť. V tomto legislatívnom klondike sme do toho viacerí opoziční poslanci minulého roku vstúpili a ja som si dovolil do toho vstúpiť aj legislatívnym opatrením, keď som navrhoval dvakrát strop pre nebankové pôžičky. Dvakrát vládni poslanci odmietli tento strop. Prečo sa tomu stropu pri nebankových pôžičkách toľko venujem, keď obsah návrhu zákona, ktorý máme pred sebou, je oveľa širší a dotýka sa viacerých návrhov zákona a viacerých oblastí? Strop pri nebankových pôžičkách považujem za kľúčový problém aj v tomto navrhovanom zákone. Takto zadefinovaný strop považujem za matematicky vypočítanú úžeru.

    Ja som tento strop navrhoval tak, ako to bolo do marca roku 2010, ako dvojnásobok priemeru spotrebiteľských úverov alebo štvornásobok vážených. Kolegyňa Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý to navrhovali exaktne ako 70 % plus inflácia. Keď vládni poslanci navrhovali v prvom čítaní tento návrh zákona, tak tento strop definovali ako najvyššiu prípustnú odplatu a odkazovali na priloženú vyhlášku, ktorú priložili k navrhovanému zákonu. V tej vyhláške bolo zadefinované v prvom čítaní, že najvyššia prípustná odplata je dvojnásobok úverov v bankách. Takto stanovený strop sa zdal aj mne po odbornej stránke nastavený pomerne nízko, pretože úroky v bankách sú oveľa nižšie ako úroky pri spotrebiteľských úveroch, tak ako som to napríklad navrhoval ja, ale dobre, povedal som si, strop sa navrhuje, nastavili ste ho z môjho pohľadu príliš nízko. Po nejakých rokovaniach do druhého čítania aj po rokovaniach s Národnou bankou Slovenska som predpokladal, že nejakým spôsobom sa upraví tento strop tak, aby bol prijateľný aj pre tých, ktorí poskytujú takéto úvery, ale aj pre občanov Slovenska, ktorí by to ešte zvládali splácať. A takýto návrh, som aj ja povedal, že vieme si predstaviť, že ho podporíme ako opozícia, pretože nie je možné, aby na Slovensku existoval úžernícky klondike, a preto sme prisľúbili - aj ja osobne -, že sa zúčastníme na rokovaniach, kde by boli zapracované niektoré naše pripomienky a návrhy. Takéto, takéhoto rokovania som sa zúčastnil aj ja u pani podpredsedníčky Laššákovej. Tam nám pán kolega Martvoň predstavil určité pozmeňujúce návrhy, ktorými mení navrhovaný zákon, tak ako bol v prvom čítaní predstavený, a ja som hneď na tom rokovaní - musím povedať, že s hrôzou - zistil, že vy síce naďalej trváte na najvyššej prípustnej odplate, čo je v poriadku, ale citujem z vášho pozmeňovacieho návrhu, ale "najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis". Tak ako to bolo aj predtým, ale predtým sme ten vykonávací predpis dostali ako prílohu k zákonu a vedeli sme určitý vzorec, určitú formuláciu, ako nastavujete túto najvyššiu prípustnú odplatu. Teraz odkazujete iba na vykonávací predpis, ktorý my k dispozícii nemáme. Preložím to. Chcete po nás, aby sme dôverovali vykonávaciemu predpisu, ktorý sme nevideli, ktorý má pripraviť vláda, predpokladám, a my ako opoziční poslanci, ktorí sme kedysi vyslovili nedôveru vláde, máme jej v tomto smere dôverovať. Prepáčte, ale náš, náš postoj voči vláde Roberta Fica bol vyslovený kedysi hlasovaním o dôvere. Vy ste zaňho, za túto vládu hlasovali, za dôveru tejto vlády, my sme nehlasovali za dôveru tejto vlády. Naša úloha je kontrolná a máme byť kritickí k tomu, aby zákony, ktoré tu vláda alebo vládni poslanci navrhujú, aby boli podrobené kritike, aby to, čo je v nich zlé, aby z nich vypadlo, aby sa uľahčoval bežný život občanov na Slovensku, ale, prepáčte, ak ste v prvom čítaní dokázali formulovať tento strop pri nebankových úveroch a teraz sa, teraz nás odkazujete, že máme dôverovať vláde, a nepredložíte nám tento návrh, povedal som vám už u pani podpredsedníčky Laššákovej, takýto bianko šek my nemôžme podpísať. Za takýto návrh zákona my nemôžme hlasovať. A musím sa priznať, že aj som sa zamýšľal, prečo k tomu došlo, k tomuto výraznému posunu. Z môjho pohľadu je to veľmi výrazný posun. V prvom čítaní veľmi striktne nastavený strop pri úrokoch, v druhom čítaní odkaz len na vykonávací predpis, ktorý nevidíme. Prepáčte mi, ale napadajú ma len dva dôvody. Ja rozumiem tomu, že ste absolvovali niekoľko možno desiatok stretnutí s rôznymi záujmovými skupinami. To je legitímne, nebojím sa povedať, možno aj s lobistami. V európskom parlamente je zákon o lobingu. Predkladalo ho aj KDH tu. Ak by takýto návrh zákon sme mali, tak všetci poslanci by po stretnutí s takýmito záujmovými skupinami a lobistami museli takéto stretnutia nahlásiť. Dnes viem si to len predstaviť, aké rokovania ste absolvovali, lebo aj ja ako opozičný poslanec, keď som navrhoval strop pri nebankových pôžičkách, tak sa na mňa obrátili nebankové spoločnosti a rozumiem tomu, že bol na vás vyvíjaný tlak, aby nízko nastavený strop ste posunuli vyššie.

    A k tým dvom dôvodom, ktoré ja len hádam. Prvý je ten, že ste sa zľakli, po slovensky, že ste pustili do nohavíc. Druhý dôvod je oveľa horší a ten jeden z predkladateľov naznačil na svojom Facebooku, keď napísal, že mohol byť prípadne alebo bol prípadne, bola mu prípadne naznačená korupcia, ak by, ak by tento návrh zákona buď stiahol, alebo nejako inak upravil. Následne sa ozval špeciálny prokurátor, že to vyšetrí, následne pán kolega Brixi, ktorý je navrhovateľ, to dementoval, že to tak nebolo, ale tieto okolnosti, keď v prvom čítaní tento strop bol jasne zadefinovaný vyhláškou, ktorú ste priložili k zákonu a dneska tam nie je, len je tam odkaz na vykonávací predpis, tieto okolnosti naznačujú aj túto možnosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán navrhovateľ, skúste potom na mňa reagovať a neskáčte mi do reči. Hovorím fakty, ak niečo nehovorím dobre, skúste ma opraviť.

    Ešte raz, tento strop pri nebankových úrokoch považujem za kľúčový a na tom stretnutí, pán navrhovateľ, pán navrhovateľ, na tom stretnutí u pani Laššákovej ste nám sľúbili, že sa pokúsite prísť v druhom čítaní do pléna Národnej rady a že takýto vzorec alebo vyhlášku, kde budú poslanci Národnej rady aspoň približne vedieť, o akých stropoch pri nebankových úrokoch hovoríme, tak nám predstavíte, zatiaľ ste nám nič také nepredstavili, a preto ja za takýto návrh zákona nemôžem hlasovať.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sú prihlásení traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Zajac, vyslovene v dobrom. Takúto afektovanú znôžku konfabulácií som nepočul v tomto parlamente už pomerne dlhú dobu, čiže skúsim sa dotknúť iba toho najkľúčovejšieho, čo ste tu pomenoval.

    Dookola ste opakoval o tom, že v našom nariadení nie je vykonávací predpis, teda nebol vykonávací predpis v prvom čítaní. No, pán Zajac, bol, tak ako bol v prvom, tak je aj v druhom. Čiže musíte si návrh zákona poriadne načítať, aby ste sa vedeli fundovane vyjadriť k tomu, o čom chcete rozprávať.

    Čo sa týka RPMN, ja uznám, že máte možnože takú prirodzenú legitímnu mieru politickej ješitnosti v sebe, že vám dvakrát neprešiel váš poslanecký návrh, tak teraz za každú cenu hľadáte to, čo je v našom návrhu zákona zlé, ale, žiaľ, musím vás, teda upriamiť vašu pozornosť na to, že zlé nie je, lebo to, že vy ste navrhli RPMN, ktorý je podstatne užšie, ako je, ako je naša maximálna prípustná miera nákladov, a zahŕňa podstatne viac položiek, podstatne viac poplatkov a podstatne viac procesov, ktoré môžu byť zúčtované samotnému spotrebiteľovi, ešte neznamená, že náš návrh je zlý. Veľmi ste sa tu opierali o to, že tu vznikol nejaký klondike, no ani ja, ani pán poslanec Martvoň sme pri žiadnom klondike nebol, takže môžte byť kľudný, že nikto a za žiadnych okolností. A dokonca si veľmi vyprosím, pán Zajac, aby ste vážil slová, že náš zákon bol ovplyvnený akýmikoľvek lobistickými skupinami. Vážte slová, aj keď ste v pléne, pán Zajac. My sme v tomto zákone prihliadali jedine na odborné argumenty Republikovej únie zamestnávateľov, bankovej asociácie, z Národnej banky a ministerstva financií, tak tu nepleťte dve na tri a správajte sa prospotrebiteľsky, a nie propoliticky. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zajac, asi už po piatykrát opakujem nanovo, úžernícky klondike, ktorý vznikol, vznikol v rokoch 2000 až 2005. Keďže mnohí občania pre pôžičky prichádzali o strechy nad hlavou, o domy a uvedená problematika spotrebiteľská patrila do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ministerstvo spravodlivosti v roku 2008 zriadilo komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách z jednoduchého dôvodu. Ministerstvo hospodárstva metodicky riadilo oblasť spotrebiteľov a proste celú túto oblasť, ktorá sa týkala spotrebiteľov, a bolo potrebné týmto ľuďom aj pomôcť pri tých prípadoch, keď prišli o strechy nad hlavou, o byty, keď bola teda neprimeraná odplata vo vzťahu k tomu, čo si požičali. Tak táto komisia bola zriadená a poskytovala sa tu pomoc konkrétnym občanom, ktorí sa na túto komisiu obrátili. Uvedená stránka komisie je doteraz na stránke ministerstva spravodlivosti, kde sú jej podmienky, jej zloženie, a takisto je tam napísané aj to, že táto komisia verejne zasadá, je prístupná verejnosti, čiže kedykoľvek sa môžete tam obrátiť na ňu, a zistíte, čo vôbec táto komisia robí. Poviem len toľko, že pokiaľ ide o tzv. RPMN, tak bolo to pod vplyvom, priznám sa, že tieto ekonomické súvislosti mi celkom jasné neboli, ale myslím si, že banková asociácia je organizácia, ktorá zase skutočne vie, o čom hovorí, a že to je aj o ekonomike, tak aj z toho dôvodu vlastne RPMN bolo zrušené. Ale iné súvislosti v zákonoch, ktoré boli prijaté na ochranu spotrebiteľov, sú a platia doteraz. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, pridám sa k argumentu kolegu Brixiho, že bolo to účelové vystúpenie, ktoré bolo samá fabulácia. Prejdem k pár faktom. Vykonávací predpis, ja teraz fakt nechápem, ten vykonávací predpis tam je predložený a stále platí. Len vám sa tie úrokové stropy tej odplaty zdajú striktné. Tak keď je to striktné, tak prečo máte s tým problém? Chcete to nastaviť na konkrétne percento pre konkrétnu nebankovku? pýtam sa. No zjavne asi áno. Čo sa týka ďalej, my sme uznali práve argumenty vás opozície a tie argumenty mali aj, samozrejme, banková asociácia, Národná banka Slovenska. Pán Beblavý tu vystupoval k tomu, že treba viacero úrokových stropov alebo teda viacero stropov tej odplaty ako také, keď treba rozlišovať krátkodobé úvery, dlhodobé, zabezpečené, nezabezpečené úvery. My sme to uznali, nestihli sme pripraviť ten návrh, nový návrh vykonávacieho predpisu do tohto pléna, lebo je to zložitá problematika, keďže máme zapracovať tie vaše pripomienky, a tam ste všetci prizvaní, že keďže bude v MPK-čku, medzirezortnom pripomienkovom konaní, tento návrh nariadenia tak, aby ste k tomu vyjadrili, ale zostáva platiť tento návrh nariadenia, ktorý sa vám zdá striktný, ktorý sme predložili. To je prvý moment.

    Druhý moment, ja by som trošku bol zdržanlivý s tou históriou, lebo ja som vtedy, keď sa rušil strop RPMN, v parlamente nebol. Bola, dobre, vláda Roberta Fica, ale potom bola aj vláda Ivety Radičovej, ktorá ten strop nezmenila. A viete ho, prečo ho nezmenila? Lebo hovorcom vášho bývalého predsedu bol pán Dyttert, ktorý bol hovorcom v minulosti, v rokoch 2006 až 2011, Providentu, nebankovky ako takej. Čiže tam bol ten problém, prečo to ani za vás nebolo zmenené. Až my teraz, SMER, sme s tým museli prísť. A ďalšia vec, to, čo ste fabulovali, spýtajte sa pána Mikloša, kto loboval za nebankovky. Pán jeho bývalý hovorca. To bol jediný lobista, s kým sme sa stretli.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne všetkým, čo na mňa reagovali. Naozaj keď nie je problém s tým stropom, s tou vyhláškou, a trváte si na tom, že to má byť dvojnásobok priemerov ako pri bankových úveroch, tak to povedzte chlapsky.

    Pánovi Briximu chcem pripomenúť, ja som nenavrhoval strop RPMN, ja som navrhoval celkové náklady spotrebiteľa. Tie celkové náklady spotrebiteľa mali obsahovať všetky úroky, všetky poplatky, ktoré súvisia s daným typom úveru. A tie celkové náklady spotrebiteľa sa odvíjali matematicky od RPMN, ktoré eviduje Národná banka Slovenska aj dnes na svojich stránkach pri spotrebiteľských úveroch buď ako dvojnásobok pri príslušnom type úveru, alebo maximálne maximum štvornásobok vážených priemerov. Štvornásobok vážených priemerov - podľa môjho návrhu - bol niečo okolo 70 %. V tom, aj keď Lucia Žitňanská a Miro Beblavý to inak na to išli filozoficky, sme sa zhodovali. Ale sme to jasne pomenovali, ako ten strop má byť zadefinovaný. Ak trváte na tej vyhláške, ktorú ste dali v prvom čítaní, ja budem len rád, ja budem len rád. Len ja mám z tohto návrhu zákona taký dojem, že o mesiac tá vyhláška môže vyzerať inak, preto sme chceli po vás aj na tom stretnutí u pani Laššákovej, aby ste zadefinovali určitý vzorec, ako tá vyhláška bude vyzerať. Ďakujem.

  • Nech sa páči, posledný písomne prihlásený rečník pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tejto téme uviesť niektoré skutočnosti. Pomôžem si aj takýmto technickým vybavením napriek tomu, že očakávam, že pán Kuffa sa znova prihlási s faktickou, že je to v rozpore s rokovacím, a niekedy je, však je to potrebné.

  • Príprava osobného notebooku na rečníckom pulte.

  • Prosím vás, takto. Čo treba povedať, že podarilo sa, dokopali sme SMER k tomu, že to tu je. Pozrite sa, za normálnych okolností by sa čakalo jak s BMG Investom, všetci by sa tak tvárili, keby to už prasklo, tak vtedy by sa potom už pomaličky niekto púšťal, že čo s tým, že jako z toho vykorčuľovať. My sme to zachytili, nechcem povedať, že v polke, sme za polkou, tesne pred erupciou je to zachytené. Venujeme sa tomu tam, kde sa to máme venovať, to znamená v parlamente. SMER sme dokopali k tomu, že, že to ide riešiť.

    Zjednodušene to prebehnem. SMER zadefinuje, nieže SMER, viete, tu by som potom aj vyprosil tú komunikáciu následnú, prosím vás, že ako kvôli vnútornej sebahygiene, ale aj kvôli možno ďalším krokom sa, prosím vás, vystríhajte toho, žeby ste vy sa tu začali definovať ako ochrancovia ľudu tejto krajiny pred úžerníkmi, lebo potom dostanete nakladačku, tak vám poviem. Teraz budem veľmi opatrný práve kvôli tomu, že nechcem sa dostať do nejakého súkolia, že voľby-nevoľby, neviem čo, teším sa, že bude správa, na ďalšej schôdzi bude správa pána Boreca. Nebudeme stigmatizovaní voľbami a neviem čím a tam sa dozvieme aj ľudia tejto krajiny sa dozvedia fantastické skutočnosti, čo s čím súvisí. Tak naozaj vás upozorňujem, že, prosím vás, že keď toto prejde hlasovaním o 17.00 hod., tak nechoďte vytiahnuť ten sklený stolík, ktorý je, mimochodom, môj, a nepasujte sa, že ste ochrancovia ľudí pred úžerníkmi, prosím vás. Dobre? Vy naprávate chyby, ktoré sa stali. Z veľkej miery sa stali vaším pričinením.

    To, že definujeme do, úžeru do Občianskeho zákonníka, je v poriadku, ale nikto neobjavil koleso, prosím vás. Dobre? Nie, nepasujte sa. Česi to majú od 1. 1., my to budeme mať o niečo neskôr. To, že definujete RPMN, zavádzate to, čo už bolo. Prosím vás, poviem to tu už tretíkrát, sa nerád opakujem, ale to treba povedať. Existovala vyhláška, vyhláška, existovala, neviem, či vyhláška, či nariadenie, to už je jedno, ale stanovovalo RPMN. Pán Burian ako šéf finančného výboru - medzitým aj spolumajiteľ, spolumajiteľ nebankovky EX CREDIT, to je konflikt záujmov jak vyšitý. Neexistuje podľa mňa väčší konflikt záujmov jak toto. Šéf finančného výboru, spolumajiteľ firmy, ktorá sa zaoberá nebankovými pôžičkami, predkladá zákon o spotrebiteľských úveroch, čo je biblia nebankoviek, áno. Čiže to, to bol, nič krajšie neexistovalo, väčší konflikt záujmov neexistoval aj v tomto prípade. Boli ste zavedení, boli ste oklamaní, pripúšťam, niektorí ste ani nevedeli, o čom to je, prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch ste zrušili RPMN, ktoré bolo.

    A tam sa to začalo, tam sa otvorili ohrady. A v tých otvorených ohradách boli žrebci, ktorí sa vrhli na ľudí tejto krajiny. Prosím vás, tuná pôsobia firmy ako SMSCREDITS, ktorá je, mimochodom, vylepená na všetkých MHD, už som sa tomu venoval. Však tú firmu vyšetrujú v Anglicku za laundering, proste za pranie peňazí, ja neviem, v akom vyšetrovacom móde je. Proste to je s presahom, neviem kde všade a tu sú, tu pomaly ctihodní občania. Tu sa vylepujú všelijaké na verejné prostriedky dotované z prostriedkov štátu a nič v zlom. Medzitým jedna reklama, druhá reklama (povedané so smiechom) pre potreby prezidentskej kampane. Nepoviem, že koho reklama tam bola, lebo to, to zas nemôžme súhlasiť, že to je zámer, ale stane sa, náhoda je niekedy čert. Prosím vás, týmto sa to umožnilo, že, že proste si tí, tí ľudia sem prišli, lebo povedali, že tu sa to dá. Takže vy zavádzate RPMN preto, lebo ste zistili tú hroznú vec, čo ste spôsobili, a tí, ktorí to urobili, vedeli, že to spôsobia. Pozor! A o tom budeme rozprávať na ďalšej schôdzi, že to boli ľudia, lebo niektorí nevedeli, že čo sa s tým stane, ale niektorí vedeli presne, o čo ide.

    To, čo tretie kolega tu spomínal, fonty, zväčšenie fontov, mimochodom, znova opakujem, ešte v ťažkých časoch, keď v tejto krajine mali moc ľudia ako Mečiar a Slota, tak aj cez nich to prešlo. Návrh pani Vaľovej, ktorá hovorila, že fonty majú byť rovnaké a nemá byť revolving, niečo zjednodušene hovorím. Cez koho neprešla? Cez Buriana. Mečiar, Slota, Paška, odsúhlasené, predložené, však to bolo, však si to nájdite v programe, to bolo tu, mali ste o tom rozprávať. Cez koho neprešla? (Povedané so smiechom) Kto ju stiahol? A ešte si, o okolnostiach sa spýtajte jej, nech vám povie. Kto ju stiahol? Burian, váš poslanec, poslanec SMER-u, terajší štátny tajomník.

    To sú veci, ktoré je potrebné povedať, a je toho ešte viac, čo treba povedať. Ale viete, my si povedzme, že nemusíte povedať všetko naraz a povedzme si aj tak, dodržujte, prosím vás, to, že nechajte to tak, dobre. Nehrajte tu hru, že ste vy spasili, veď vy ste nespasili nikoho, vy naprávate chyby, ktoré ste spôsobili. Dobre?

    Prosím vás pekne, tu vyzeralo v tejto atmosfére, keď sa dáte natrieť na chlieb kvôli tomu, že je pred voľbami, že by mohol prejsť ešte, aj jedna vec, ktorá skutočne, skutočne pomôže. Teda aj toto priznávam, že pomôže, ale tam som z výpočtov v dôležitých veciach zásadne skončil, vážení. Tam už sú potom také veci, ktoré majú svoj význam, a budem za ne hlasovať, ale nie sú významovo tak silné, ale sú dôležité. Ale tu vyzeralo, že by mohla prejsť vec, ktorá je skutočne dôležitá, aby sme konečne rozlíšili, že čo je pohľadávka vzniknutá z obchodného styku a čo je pohľadávka vzniknutá z boja o prežitie, to znamená, nemôže byť rovnako zaťažený človek, ktorý si požičia, ja neviem, 5-tisíc euro na to, aby podnikal, a zainvestuje do neviem čoho, rovnako ako človek, ktorý si požičia 50 euro a chce prežiť do ďalšej výplaty, statusovo to nesedí. Ten návrh vyzeralo, že prejde, telefonátov včera, ježišmária, hlavu som mal jak sud, ale nevadí, ja, ja pre dobro veci vravím, mne to je jedno. A dneska som sa dozvedel, že to je protiústavné, rozumiete?

    A teraz sa pýtam, mierne hyperbolizujem, odmeny exekútorov chráni ústava? Komunikácia typu, že to, že sú odmeny pre exekútorov, to garantuje ústava? Teraz to zrieďme, ja nechcem s tým zaťažovať, lebo vyzerá, že sa ešte o tom budeme rozprávať. Bolo povedané, že je protiústavné, aby bolo diferencované, že iná odmena je pri podnikateľovi a iná pri fyzickej osobe nepodnikateľovi, že to je protiústavné, že to niekto nabúra. Prosím vás, to poviete vy, ľavičiari, ktorí máte progresívne zdaňovanie, však to je tiež protiústavné tým pádom. Rozumiete, to je, naozaj nesedí, toho sa bojím, že vy sa dostanete do toho súkolia, potom budú všelijaké čechtle-pechtle s vyhláškami, lebo však vyhlášky sa už varia v iných miestnostiach, nie takto verejne, tam už kamery nesvietia. Toho, toho, som naozaj zvedavý, lebo údajne sa to bude riešiť vo vyhláške, ja si, nebudem robiť, nebudem robiť uzávery, dobre, nebudem robiť uzávery, budem pre túto chvíľu mierne opatrný, lebo máme čas si to zopakovať.

    Skutočnou, skutočnou, prínosom pre ľudí budú dve veci, že musíte rozdeliť, že tá babka, ktorá si požičala 50 eur, aby prežila, nemôže, keď sa aj pomýli, nemôže platiť rovnako ako ten podnikateľ, a že to rozdelíte, ten exekútorský rozdiel tam bude musieť byť vidno, to má logiku. A každý, kto povie, že to má nejaký problém s ústavou, tára, tára hlúposti, prosím vás. A keď ste povedali, že to nedáte do zákona, aj keď ste pôvodne chceli, potom neviem, kto komu kde zavolal, a povedali, že nie, tak údajne teraz dobre, že to bude vo vyhláške, som zvedavý, som zvedavý, že jak sa to bude riešiť vo vyhláške. Lebo vo vyhláške by sa malo určite riešiť, vážení občania, pre vás to hovorím, že nie je normálne, aby podnikateľ mal rovnaké náklady spojené s tým, že neplatí, ako ten chudák, ktorý si požičal peniaze na prežitie. Nemôže to, to nemôže takto určite fungovať.

    To je jedna vec, ktorá nás ešte čaká, a ešte nás čaká jedna vec, že ľudia by nemali platiť DPH exekútorovi, keď sú nepodnikatelia alebo dôchodcovia. Štát nemôže na tom, že toto umožnil, že tu sme exekučný štát, že tu je toľko exekučných podaní, zarábať na tom, že z tej pohľadávky si vyberie DPH, prosím vás, štát musí vedieť inak zarábať. Štát musí vedieť inak zarábať, proste to nás ešte čaká. Toto by nemalo byť zaťažené DPH, pokiaľ sa vymáha pohľadávka, a tie trovy a náklady s tým spojené, aby boli zaťažené DPH u človeka, ktorý s tým nič nemá. U podnikateľa, keď je platca DPH, tak áno. Ale čo má s tým, preboha, tá babka? Toto nás ešte čaká.

    Chcem vám pustiť teraz jednu peknú fotku, aby ste si vedeli predstaviť, ako to funguje.

  • Premietanie fotodokumentácie na obrazovkách v sále.

  • Na tej fotke máte - počkajte, aby mi to nepreskakovalo - sa ukazuje. Čo máte na tých fotkách? Na tej fotke, keď poviete meno, pozrite, máte mená, určité mená na Slovensku, keď poviete Krutý, tak si niekoľko tisíc ľudí cvrkne do posteľného prádla. Tento exekútor Krutý, na tej fotke sedí s pánom Rumanom, ktorý je spolumajiteľ nebankovky Pohotovosť, v Bangkoku. Takto oni išli osláviť spoločné víťazstvo. Prosím vás - a budem mierny, lebo tu niekde boli reči, úžerník, neviem čo, - ja sa do toho nevkladám. Vy tu máte kliku, ktorá toto monštrum stvorila, vy SMER máte v sebe kliku, ktorá monštrum Pohotovosť, EX CREDIT, Krutý, neviem, čo všetko stvorila, vážení, a je otázka a som zvedavý, dokedy im budete držať chrbát. To som naozaj zvedavý, dokedy sa za nich budete biť, dokedy ich budete chrániť. Toto premietajte ľuďom, aby vedeli, že ako exekútor s úžerníkom v Bangkoku dojednávajú, že čo bude ďalej.

    Na tej ďalšej fotke... Prečo je tam spolumajiteľ Pohotovosti? Mimochodom, spolumajiteľ Pohotovosti, Pohotovosť bola firma, ktorá bola spojená vo firme s pánom Burianom, s firmou EX CREDIT, boli spolumajitelia tejto firmy. Potom sú tam ďalšie skutočnosti, ktoré počkajú do apríla, ktoré počkajú najneskôr, lebo, mimochodom, sa pán Burian so mnou súdi, lebo že potrebujú odo mňa 50-tisíc euro, tak mi právnik odporučil, že nemám všetko povedať a niečo si mám nechať na ten súd, takže nie všetko vám poviem, nechám si na ten súd, aby som niekomu nepripravoval palebnú obranu, lebo ja 50-tisíc euro Burianovi nedám, vážení, to vám garantujem, to vám garantujem, že odo mňa nedostane ani euro, a môžete si zvoliť za, za súd, Harabinov štyridsiatich si tam môžete dať.

    Prečo to hovorím? Toto je tá vaša klika, vážení, toto je tá klika, ktorá pracuje v SMER-e, pán Burian, pán Ruman, o prepojeniach budeme rozprávať v apríli a bude čo rozprávať, s pánom Rumanom z Pohotovosti, s Krutým, zrazu aký je úspešný v Sociálnej poisťovni. Lebo čo, čo je najvďačnejší dlžník? Najvďačnejší dlžník, najlepší so 100 % vymožiteľnosťou, máte dôchodcu od Muňka. Neni lepší dlžník ako dôchodca, lebo to všetko zabezpečuje sociálka. Krutý aj s jeho 40., s najväčšou exekútorskou, to je firma, to je fabrika, to je normálne výrobný závod, sa stal dvorným, teraz zrazu nástup veľký v Sociálnej poisťovni. Koľko teraz, jak je to možné? Kto tomu rozumie, aké prideľovanie, neprideľovanie? Nástupom koho sa niekto dostal tam, to sú znova okolnosti, ktoré si budeme hovoriť v apríli. V správe, ktorú ste schválili, ja sa teším, však budeme vedieť, čo treba povedať.

    Na tej druhej fotografii je - a to tiež treba, však a prečo nie - na tej druhej fotografii (premietanie fotodokumentácie na obrazovkách v sále), na tejto sú cestovateľské zážitky človeka, o ktorom bude reč aj v apríli, človeka, ktorý bol spolumajiteľom s vaším poslancom. V priebehu roka precestoval celý svet, Marco Polo je šuvix. Vážení, to chcem povedať, vy ste vytvorili priestor na to, aby niektorí ľudia, vy ste im vytvorili Šangri-lu, to je nepochopiteľné, tí ľudia sa neštítia ani trošku. Tí ľudia nepočuli výrok Krugmana, ktorý povedal, že, a nebol to Krugman, to iné meno bolo, ale že na to, aby človek podnikal, nemusí byť sviňa. Prosím vás, to je trend! Nemusíte byť, oni ho nepočuli. A keby ste im ho povedali, tak nevedia, o čom rozprávate. Oni sú takí, akí sú, oni sú takí, akí sú, a neviem, kto si dal robiť ten rešerš, že koľko samovrážd, možno Harabin, mne to je jedno kto, ale určite keď mu zozbieral tú zvodku, že koľko, tak ich je strašne veľa, strašne veľa samovrážd je aj kvôli tomu, že niekto dovolil, dovolil, umožnil ľuďom, ktorí nemajú absolútne žiaden morálny rozpor, nemajú absolútne žiadny, ani trošku, žeby ich trklo, nevadí, oni ešte idú na Ples v opere, nemajú ani kúska hanby v sebe. Kvôli týmto ľuďom a kvôli tomu, čo vy ste vytvorili, ten systém, ktorý tu funguje, tak kvôli tým sa ľudia hádžu pod vlak. Ten, kto zozbieraval tie údaje, sa to určite dozvedel, že ich je veľa a bude ich čoraz viac.

    Skončím, vážení, s tým, že niektoré veci si povieme v apríli, už možno s takým oddychom budeme vedieť, ako sa vyvíjajú ukazovatele v tých následných oblastiach, v tých vykonávacích. Budeme vedieť, že ako, či je to pravdou, že odmenu exekútorov v tomto štáte garantuje ústava, a budeme si to nejako operatívne vyhodnocovať a budeme aj bez stigmatizácie volieb, budeme hovoriť, kto je ako prepojený s exekútormi a úžerníkmi. Teraz sa naschvál držím trošku vzadu, lebo si uvedomujem ten rozmer a nechcem sa do toho vtiahnuť. V apríli budeme o tom hovoriť veľmi otvorene, čisto a jasno, potom si, vážení, aj dovnútra hovorte, že či chcete byť toho účastní, či chcete byť spoluzodpovední za to, či vám to vyhovuje, či náhodou necítite, že sa niečo stalo zle, alebo nie. Takže je dobré, že je to tu, je dobré, že sa to dneska o 17.00 hod. schváli, všetko pomôže, lebo taký bordel, ako je v tom teraz, taký v tom nikde inde nebol, všetko pomôže, všetko sa ráta a ešte treba veľa pridať. Tam k tomu by som bol rád, keby sme sa dopracovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky k vystúpeniu, počkáme na techniku, tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Hlina, ďakujem za pomerne pragmatický príspevok. Ja som vám dneska na, predobedom sľúbil, že teda budem robiť všetko pre to tak, ako to bolo v prípade tzv. šmejdov, v prípade poukazovania na nedokonalosť RPMN v tej podobe, v akej tu bola, a v tej podobe, v akej by sa mala objaviť dajme tomu aj v tomto zákone, a tak si dohliadnem aj na to, aby aj tá vyhláška, tie vykonávacie predpisy, o ktorých ste hovorili, aby uzreli svetlo sveta a aby sme s nimi aj tu v tejto snemovni mohli zodpovedne narábať. Jediný a skutočne jediný dôvod z môjho uhľa pohľadu a bez toho, aby tu robil niekto nejaké zákulisné telefonáty alebo nejaké konšpirácie, prečo sme dnes nepristúpili k tomu, aby sme hlasovanie o tomto zákone odložili, a pre to, aby sme prijali váš pozmeňujúci návrh, bol ten, že podľa viacerých názorov, a nie len podľa názoru ministerstva, bol právne nevykonateľný v takej podobe, v akej bol zadefinovaný. Tu nešlo o to, že by ten návrh bol vo svojej prapodstate zlý alebo nemal svoje ratio, ale nechceli sme dôjsť do štádia, kedy jeden neprekonzultovaný návrh ohrozí celý návrh zákona a môže spôsobiť jeho prípadný kolid s iným právnym predpisom, poneváč aj s ústavou, o ktorej ste hovorili. Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem. V podstate už pán poslanec Brixi sa k tomu vyjadril. Pán poslanec Hlina, ja by som tiež chcela, viete, sme právnici, a keďže som tiež spoluautorkou zákona, snažili sme sa v maximálnej miere vyjsť v ústrety občanov. V podstatnej miere novela Občianskeho zákonníka rieši prevažne Exekučný poriadok. Veď teraz tu bolo citované, čo všetko sa v rámci Exekučného poriadku mení.

    A počúvať tu, že odmena súdnych exekútorov je garantovaná ústavou, nemeňme si tu pojmy. Jednak odmenu má garantovanú v rámci ústavy každý, kto v tejto republike pracuje, aj vy ju máte garantovanú, robotník, zdravotná sestra, advokát, každý ju má garantovanú, kto pracuje, má garantovanú odmenu, má právo na spravodlivú odmenu, pokiaľ som si ústavu čítala dobre, tak to tam je, áno. A nikto nerobí zadarmo, myslím si, že ani vy nerobíte zadarmo.

    Čo sa týka tých DPH-čiek, ako ste spomínal, s tým sa dá súhlasiť, musím súhlasiť a chcem vám len povedať, že dokonca komora exekútorov už s týmto podnetom vyšla, že by sa to malo, ten, táto otázka diferencovať. A ešte by som sa chcela k tomu vyjadriť, Exekučný poriadok má dvoch účastníkov konania - veriteľ a dlžník. A všeobecne vyplýva, že musia mať garantované rovné, účastníci konania, rovné postavenie pred zákonom. V tom hovoril aj tu pán poslanec Brixi, že by to bolo v rozpore s ústavou, nič iné. Nemôžeme predsa tu my právnici navrhnúť takú úpravu a súhlasiť s ňou, ktorá by čo len náznakom bola v rozpore s ústavou. Každý človek, každý účastník konania, či v súdnom, inom alebo akomkoľvek konaní, má garantovanú rovnosť účastníkov konania. A v tomto prípade by tá rovnosť nebola, len o to tu išlo. Musíme to len do podoby právnej, o nič iné tu skutočne nejde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež naviazať na to, čo povedali moji kolegovia. Pán poslanec Hlina, v podstate ono, oni sa vám to aj z toho Ministerstva spravodlivosti, a teda vášmu asistentovi snažili aj vysvetliť, že v podstate už teraz odmeny exekútorov sú riešené vo vyhláške. Je preto prirodzené, majú to aj tak advokáti, všetky slobodné povolania majú odmeny riešené vo vyhláškach. Majú to aj advokáti, aj notári. To je prvý moment.

    Druhý moment. To, čo ste vy navrhli a chceli ste predložiť, malo jeden nedostatok a ten nedostatok vás dostával, váš návrh do protiústavnosti a to bolo to, že vy ste chceli zaviesť novú vyhlášku alebo teda dať to do nášho zákona, lepšie povedané, kde by boli upravené taxatívne odmeny exekúcií na majetkové plnenia s tým, že ste chceli zrušiť tú starú vyhlášku. Lenže neuvedomili ste si, že zrušením starej vyhlášky by zostali nepokryté exekúcie na nemajetkové plnenia, čo by znamenalo, že by museli exekútori zadarmo vymáhať vo vzťahu k nemajetkovým plneniam, napríklad pre slobodné mamičky výživné, čo by nikto z tých exekútorov nerobil. A exekúcie na nemajetkové plnenia sú napr. exekúcia na vodičáky, ktoré sú veľmi efektívne pri vymáhaní výživného pre slobodné mamičky, sú to exekúcie na obchodné podiely, sú to exekúcie napríklad na vypratanie nehnuteľností. Čiže všetky tieto exekúcie by zostali nepokryté, lepšie povedané, by to nikto nerobil a nastal by problém s vymáhateľnosťou práva a zároveň toto by sa dostalo do protiústavnosti. Toto bolo to, čo sa vám snažili vysvetliť. Ale tam nový návrh vyhlášky ministerstvo spravodlivosti pripravuje, tam vám aj sľúbili, že budú pracovať aj s tým vaším návrhom a že teda nemajú problém s vami potom na tom novom znení návrhu vyhlášky aj diskutovať. A čo sa týka pána Krutého, a toho ja nepoznám, ale pán Beb... pán Burian tu v podstate nie je už v parlamente. Jednoducho riešime to my poslanci SMER-u, čo sme tu, a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • No nie je v parlamente, pretože je štátnym tajomníkom. On postúpil, rozumiete? A údajne má byť guvernérom. No však to je tá absurdita. Ináč on bol zvolený za poslanca, hej, čiže jeho mandát spočíva, takže on sa tu, keď ho odvolajú, tak tu medzi nami sedieť bude. To je dôkaz toho, jak to vyplýva z toho, že každý povie trošku niečo iné. A predpokladám, sa prihlásia, ja som pre istotu povedal, kvôli tomu, aby nevznikali dezinterpretácie, prosím vás pekne. Ale vidíte z reči. Pani Kučerová je exekútorka a presne už z rečí bolo jasné, spomínala ústavu, právo na odmenu, ja už vidím pozičnú obranu exekútorskej komory. Právo na odmenu. Ja viem, že vám bude garantovať ústava vaše právo na odmenu. Mne bolo povedané, to nebolo, to bolo technikália, to, čo vy spomínate, pán kolega Martvoň. Technikália, ktorú ja som povedal, pre mňa za mňa to napíšte aj po latinsky, len nech na konci je výsledok. Ja som povedal, že ja vám pizzu a kávu donesiem, keď to budete robiť dlhšie a prezčas. Hej, to nie je problém. To bola nejaká technická vec. Tam je principiálna vec. Lebo údajne je protiústavné, že podnikateľ a vedľa neho babka, že je protiústavné, aby babka mala menšiu odmenu o, aby si od exekútorovho účtu, menšiu odmenu, za vymáhanie od babky. Že to je protiústavné. Tu takéto technické veci nikto nerieši. Toto bude problém. Toto mi bolo dneska povedané, že to je protiústavné, a za chvíľku vidíte, ako pani Kučerová naznačuje právo, každý má právo na odmenu. Jasné, samozrejme, však nikto nespochybňuje. Len, prosím vás, zásada primeranosti. Viete, to je presne to, čo tu úplne s ľahkosťou obchádzame. Viete, koľko ja poznám osudov ľudí, ktorí si zabudli kúpiť lístok? Možno niektorí naschvál, niektorí preto, že nefungoval automat, niektorí preto, že nemali to euro, a to dostali 390 euro od exekútora.

    Viete, ako ich to vyhodilo z rytmu? Viete, ako dokáže vyhodiť v dnešnej dobe 390 euro z rytmu?

  • Teraz poprosím kolegov, ktorí majú záujem ústne prihlásiť sa do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Takže štyria páni poslanci využili možnosť vystúpiť v rozprave v ústnej časti, takže nech sa páči.

    Dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Dušanovi Bublavému.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia. Prerokovávame dnes v druhom čítaní návrh skupiny poslancov a ja ako v prvom čítaní, tak aj teraz pri druhom sa naozaj prihováram, aby bol určite prijatý, a vyjadrujem takú spokojnosť nad tým, že Národná rada, ja pevne verím, že tento návrh zákona podporí a bude aj schválený. I keď tu kolegovia naznačujú, že sú tu určité chyby, každý niečo, a určite koľko právnikov, tak toľko názorov, ale musíme to naozaj vziať zodpovedne, a nech je takýto zákon schválený, a ja dúfam, že s tými všetkými pozmeňovákmi, ktorých je pomaly okolo 50, že bude schválený a bude vylepšený a že nájde podporu vo väčšine kolektívu, ktorý je tu.

    Ale nemôžem nepovedať a nespomenúť, čo sú dôležité veci. Z tohto dôvodu, že niektorí jedinci, ktorí zbohatli na nešťastí a podvedení množstva obyčajných ľudí formou doslova úžery, dnes prešli očistcom a začali konať dobré či charitatívne skutky a tvária sa ako spasitelia občanov. Nemôžem nepovedať, že na ich čele je aj nebankový výkvet Slovenska a zbohatlík a dnes skoro anjel - pán Kiska. Jeho kandidovanie na post prezidenta Slovenskej republiky považujem za vrchol arogancie a výsmech do očí všetkým tým, ktorí boli podvedení a prišli o majetok a boli dohnaní alebo dohnali ich k sociálnemu zúfalstvu. Mrzí ma, že opozičné politické strany sa pridali na jeho podporu, a ja len dúfam, že tá ich podpora ich bude niekedy mrzieť. Keď už inak nie, tak aspoň vnútorne si budú do budúcna vyčítať, že dali podporu takémuto človeku. A možno vám to občania aj v budúcnosti spočítajú. Mohol by som poskytnúť zoznam ďalších takých ľudí, pretože v rámci bezplatného poradenstva, ktorá sa vedie, toto poradenstvo, v mojej kancelárii v Novom Meste nad Váhom, poznáme veľa mien takých, ako je pán Kiska. Alebo s ich právnymi zástupcami, ktorí za judášsky groš obhajujú nekalé činnosti a vôbec im nevadí, že ide o úžeru, podvody a premyslené klamania obyčajných ľudí. A teda chcem povedať, že mi je úplne jedno, či je niekto sprava alebo zľava, lebo tu padali mená, a ja som sa v prvom kole, som povedal svoj názor a mne to je jedno, či, kto je schovaný za akú stranu. Ak bol úžerníkom, pre mňa bude úžerník stále. Chcem povedať, že nebankové spoločnosti, ako sú PROFI CREDIT, Provident, Slovenská požičovňa, Home Credit, Quatro, Pohotovosť, TATRA CREDIT, je ich veľký počet, týchto nebankových inštitúcií, ktoré sa uchyľujú k podvodom, ku klamaniu občanov a ich okrádaniu, je dôkazom, že doteraz mali k tomu dobré podmienky a živnou pôdou bola na jednej strane naivnosť občanov a na druhej strane legislatívne neriešenie problémov. Preto dozrel čas, aby sme povedali takýmto kmínom dosť.

    Predložený návrh zákona plne podporujem a budem hlasovať za jeho schválenie a som rád, že pre druhé čítanie pripravila skupina poslancov pre túto tlač pozmeňujúce návrhy, ktorých, som spomínal, je skutočne okolo 50, ktoré vylepšujú, precizujú jednotlivé oblasti, a zároveň časť týchto návrhov je v podstate vynútená aj časovým posunom účinnosti tohto zákona. Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a človek, ktorý žije medzi množstvom podvedených ľudí zo strany nebankových podvodníkov, by som si prial ešte ráznejšiu a tvrdšiu ochranu a hlavne by som si prial nájsť možnosť, ako pomôcť tým, ktorí sú dnes v exekúciách, prichádzajú o strechu nad hlavou a dostávajú sa do katastrofálnej sociálnej situácie a majú zničený celý ďalší život.

    Aj my však musíme postupovať v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle platnej legislatívy, pretože v opačnom prípade by sme boli takí istí ako oni, a preto nie je možné týmto návrhom zákona vyriešiť všetky krivdy či nastoliť taký režim, aby sa odčinila už spáchaná krivda. V súčasnosti je množstvo súdov, exekúcií, súdnych rozhodnutí či platných príkazov súdov, ktorými je stále, postihnutí občania musia napchávať pažravé vrecia finančných podvodníkov. Schválenie tohto zákona neznamená, že by občan mal byť menej obozretný a dôsledný pri zavádzaní rôznych zmlúv či využívaní úverov. Samotný zákon neochráni občana pred jeho nedôslednosťou a často nepochopiteľnou lenivosťou prečítať si pozorne zmluvu či dohodu, ktorú podpisuje, a keď už inak nie, tak aspoň môže mať toľko ochoty, aby sa poradil s nejakými odborníkmi, ktorí by mu mohli pomôcť. Preto aj z tohto miesta vyzývam občanov, aby boli voči sebe zodpovední a nenaleteli reklame, ktorá odznieva v médiách a v periodikách. Občan si musí uvedomiť, že dnes v snahe o zisk nie je zriedkavé stretnúť sa s klamlivou reklamou, ba dokonca aj s nepravdivými údajmi aj na potravinových tovaroch. Žiaľ, taká je skutočnosť a som rád, že sme sa v Národnej rade pustili do riešenia tohto problému aspoň v tejto jednej oblasti.

    A keď som spomínal už aj periodiká, žiaľ, musím spomenúť, a to v súčinnosti s minulým týždňom, kde tu bol rozvinutý transparent, a ja som tu videl napísané a ohováranie na predsedu vlády, ktoré tu Igor Matovič rozvinul, a bolo tam, myslím, písané, že úžerníkov podporuje predseda vlády. Ja vám musím ukázať a dokázať, že jeden regionálny týždenník, ktorý vychádza týždenne, hneď na prvej strane, aby sme neboli na pochybách, robí trom spoločnostiam reklamu. Nebankovým spoločnostiam, či už je to TATRA CREDIT, PROFI CREDIT. Sú to vlastne všetci tí, ktorých som tu spomínal. A ak chceme byť zodpovední ku každému, tak netreba kričať, ten a ten je na vine. Ale ísť sám od seba. Ja som tieto regionálne noviny, naozaj som ich niekoľko rokov bol čitateľom, lebo sa tam človek dočítal o tom, kde sa dá čo lacnejšie kúpiť, kde sa dá nejakým spôsobom si zabezpečiť firmu alebo nákup tovaru. Ale ak sa to začalo, tento regionálny týždenník uberať politickou formou, možno pomohlo to aj tuná kolegom dostať sa do parlamentu. V poriadku, využili tú možnosť, ktorá sa dá, vlastnia tento, tento regionálny týždenník, tak im pomohol sa nejakým spôsobom propagovať. Ale keď propagujú úžerníkov a tu v parlamente sa robia svätí, tak to ma naozaj dokáže naštvať, a preto som si dovolil to pripomenúť kolegom, že aby nezabúdali a nekritizovali niekoho a hlavne predsedu vlády, že je úžerníkom, keď tu sa, tu sa propagujú úžerníci, a na nich, na nich kolegovia zarábajú a podnikajú s nimi.

    Chcem osobitne vyzdvihnúť a podporiť bod č. 10, vrátim sa k návrhu zákonu, k pozmeňujúcemu návrhu, v ktorom predkladatelia navrhujú v § 63 zákona ods. 1 vložiť nové odseky pod číslom 2, 3. Predkladatelia navrhujú v týchto nových odsekoch stanoviť hranicu, do ktorej nebude možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má postihnutá osoba trvalé či prechodné bydlisko, a táto hranica je navrhovaná na 2 000 euro. V praxi to bude znamenať, že občan by nemal prísť o strechu nad hlavou za pár drobných, ktoré si v nebankovke požičal. A týmto zabránime bohapustému okrádaniu občanov, ale výrazne klepneme po prstoch tým nebankovým podvodníkom, ktorí stavajú svoje podnikanie na takomto biznise, keď dopredu predpokladajú, že za malú tisíceurovú sumu pôžičky získajú zaujímavú nehnuteľnosť a mnohokrát aj strechu nad hlavou. A znovu chcem zdôrazniť, že podvodníkom z nebankových inštitúcii nejde o dobro občana a jeho blaho či o to, aby si občan vyriešil výhodný nákup chladničky, práčky, ako to tvrdí záchranca Slovenska, pán Kiska, ale ide im predovšetkým o zisk a svoj prospech.

    Mrzí ma, že doteraz orgány určené na dozor nad finančným trhom takéto zlodejčiny riešili len napomenutím alebo prinajhoršom udelením finančnej pokuty. Zlodej, samozrejme, zaplatí, ale nie zo svojho a otrasie sa a okráda ľudí naďalej alebo nebankovku predá a za získané milióny si chce kúpiť aj prezidentský stolec. Takýmto ľuďom slovo morálka je cudzie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Ja by som iba pána, pána rečníka, že možnože nerobme teraz predvolebnú kampaň, ale poďme k veci.

  • No, pani, pani podpredsedníčka, ja si vás vážim, ale naozaj vaša kritika nie je oprávnená. Ja rozprávam o nebankovkách, o úžerníkoch a ja si myslím, že nič som ešte neoklamal nikoho, čo som tu predniesol. Hovorím len pravdu.

  • Reakcia z pléna.

  • Z mojich praktických skúseností v rámci poskytovaného poradenstva mám poznatky, že, aj zo starostovania, že najvyšší počet pôžičiek z nebankových inštitúcií je vyše 2 000 alebo 4 000 eur. Preto by som si prial, aby hranica stanovená na zákaz exekúcie predajom nehnuteľností bola vyššia.

    Výrazne podporujem bod 12 predloženého pozmeňovacieho návrhu, v ktorom sa navrhuje vyššia ochrana zdravotne postihnutých aj ich rodín tak, aby sa zabránilo takému hyenizmu, akým je zhabanie dopravného prostriedku či invalidného vozíka, na ktorý je postihnutý odkázaný.

    Ešte musím spomenúť pozmeňováky, ktoré, kde je, nemožno úver poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, čiže kde budú poskytnutý úver spotrebiteľský, kde bude prevodom alebo poukážkou. Narážam na to, čo som pred mesiacom v mojej rozprave v prvom čítaní povedal, že ako jedna pani bola oklamaná nebankovkou, keď prišli za ňou aj s finančnou hotovosťou a príjmový doklad jej dali podpísať, kde bolo 5 000 eur, kde spoločne so stavebným úradom sa podarilo nebankovku prinútiť, aby pani, ktorá prišla o rodinný dom, kde ľahkovážnosťou svojich detí prišla o strechu nad hlavou, tak v spolupráci so stavebným úradom sme jej pomohli, aby dostala aspoň 5 000, títo úžerníci a darebáci a - musím povedať - naozaj hyeny jej dali podpísať príjmový doklad, kde bolo 5 000, a dali jej 200 eur s tým, že na druhý deň jej 4 800 eur prinesú. Žiaľ, táto pani, už môžem povedať aj meno, pani Matiašová už minulý mesiac zomrela, ale s tou krivdou, že naozaj sme ľudia beštie, a tuná by sme sa mali, či sme praví, ľaví, kto je beštia, s ním by sme nemali mať zľutovanie, a nech sa volá ktokoľvek a akokoľvek.

    Vážené kolegyne, kolegovia, záverom chcem upozorniť ešte na jeden fakt alebo realitu, že v súčasnosti je na súdoch podaných mnoho žalôb na neplatnosť úverových zmlúv a realizuje sa mnoho súdnych pojednávaní a realizuje sa mnoho exekúcií, ktoré sa zrejme budú riešiť ešte, žiaľ, v starom režime zákona. Aj nad týmto by sme sa mali zamyslieť a chceme pomôcť aj tým, ktorí sú už v rukách úžerníkov.

    Na záver vyslovujem podporu návrhu a verím, že všetci poslanci bez ohľadu na to, či sú praví, ľaví, ak majú čo povedať k tomuto zákonu, je tu veľa, veľa naozaj právnikov, tak ak môžu, tak ešte nech vylepšia tento zákon, ale nech je prijatý.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie budú reagovať piati poslanci faktickými poznámkami, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, mňa zaujala jedna časť, kedy si hovoril, že ten, kto bol úžerníkom, zostáva pre teba naveky úžerníkom, čiže ja po tvojom vystúpení čakám nielen interpeláciu na ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, ale rezignáciu úžerníka, ktorého máte na ministerstve sociálnych vecí a rodiny, ak vychádzaš a naozaj hovoríš pravdu a tak strašne ti záleží na tom, že pravda má zaznieť, tak štátny tajomník Burian, ktorého spoločnosť, v ktorej mal podiel, si tu ty sám citoval, by mal podľa tvojho vystúpenia sa vzdať funkcie. Úžerníctvo ste, ťaháte siedmy rok vládu, po 12. marci je to siedmy rok, obludný systém, ktorý vám tu opisujú mnohí, ste mohli riešiť niekoľkonásobne a teraz ty prídeš s vystúpením, kde spomínaš pani, ktorá namiesto 5 000 eur dostala 200, a je to tvoja zodpovednosť. Sedíš v poslaneckých laviciach, ktoré znamenajú, že prijímaš pravidlá. Pravidlá, ktoré ste nastavili, ožobračujú ľudí. Ten systém ste vytvorili vy.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bublavý, v podstate, myslím si, že tvojím vystúpením si jasne poukázal na niektoré fakty, ktoré bolo treba povedať, tu chcem iba poukázať na margo tých novín, ktoré si spomínal, no práve to, že nebankovky začali vo všetkých novinách vo veľkom inzerovať, objavujú sa v reklamách, v rádiách dokonca pred dopravným servisom, v televíziách, tak práve to je jasný signál pre nás predkladateľov, že dostali strach z tohto zákona a snažia sa ešte teraz čo najviac a ľudí proste oklamať a dostať ich úverových vzťahov ako takých.

    Samozrejme, to, čo si povedal ohľadom pána Kisku, v podstate tým, že jeho nebankovky poskytovali úvery s RPMN cez 75 %, podľa našej definície to jasne spĺňa definíciu úžery, to, akým spôsobom postupoval, dneska poukázali médiá, že bolo deložovaných zo strany pána Kisku 48 rodín na východe Slovenska, to nech on vysvetľuje, samozrejme, ale čo chcem jasne poukázať, je to, že nebankovky na základe tohto návrhu zákona už teraz majú krv v očiach voči nám, a poukazovať tu na niekoho niečo, no chcem poukázať alebo ťa iba podporiť v tom, že práve tu sedia v opozícii niektorí poslanci, ktorí keď boli ministrami, ich hovorcovia sú teraz najväčší lobisti za nebankovky, dokonca som prekvapený, že bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii je jeden teraz z ďalších, teda za Radičovej vlády, je z ďalších z lobistov za nebankovky ako také. Dokonca priamo, keď za nami prišiel, priznal, že je za Provident a je, dokonca chvíľu aj pôsobil v kancelárii, v advokátskej kancelárii jedného prezidentského kandidáta za opozíciu, čiže tu chcem poukázať na zopár faktov, že preto za Radičovej vlády sa to neriešilo, lebo boli pri moci ľudia, ktorí nechceli riešiť úžeru taktiež. A riešime ju až teraz v tomto parlamente všetci.

  • Dušanko, ja ťa mám svojím spôsobom celkom rád, lebo hovoríš ešte tvrdšie, ako ja vyprávam, a ty ten mäkčeň naozaj nevieš vysloviť, a ja, keď sa snažím, tak vím. Ale myslím si, že teraz si tu klamal a vedome si klamal.

    Hovoril si tu napríklad to, že ja som tu roztiahol transparent, kde som obviňoval premiéra z úžerníctva, sedíš tu dosť, podľa mňa si dosť poctivý z tohto pohľadu poslanec a sedíš tu furt na zadku. Ale si aspoň prečítaj, čo na tom transparente bolo. Tam bolo napísané: "Fico, 6 rokov sa cmúľaš s Harabinom a teraz ideš zrazu čistiť súdnictvo." Nájdi mi tam tú úžeru, o ktorej si tu hovoril. Táraš, vymyslel si si niečo, čo vôbec nebola pravda, a na tom si postavil svoju argumentáciu. Také klasické smerácke, také klasické tvoje.

    Mne ideš vyčítať, že ja dávam do novín inzeráty nebankoviek? Skús si, prosím ťa, prečítať zákony - si poslanec Národnej rady - a zistíš, že žiaden vydavateľ nemôže zakázať klientovi, ktorý si povie, že chce mať inzerciu podľa cenníka v nejakých novinách, nemôže si vyberať, že teba áno a teba nie, lebo ten vydavateľ by bol práveže vystavený tomu, že poruší zákon. Čiže ty máš v rukách ako poslanec vládnej strany to, aby si umožnil vydavateľom si vyberať, ktorého inzerenta chce a ktorého nechce. Čiže to, že tam tie firmy sú, je len maslo strany SMER a teba, keďže si súčasťou vládnej koalície alebo vládnej strany.

    A ešte jeden fakt, vy strana SMER, ktorá dnes zrazu tri dni pred voľbami sa ide tváriť, že ide riešiť úžeru, v roku 2008 zrušila zákon, ktorý umožňoval vláde určiť maximálnu výšku úžerníckych úrokov. A vtedy, kým ste to ešte nezrušili, tak práve vaša vláda a Robert Fico to podpísal, určil, že maximálna výška úrokov je 76 %. A čuduj sa svete, dnes nadáva Kiskovi za 75!

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež trošku zareagujem na tvoje vystúpenie. Snažil si sa trošku zdramatizovať priechodnosť tohto zákona obavami, či to prejde alebo neprejde. No myslím, že matematika v parlamente v súčasnom volebnom období je jasná. Takže povedz mi, koľko zákonov, ktoré predkladali vaši poslanci vládnej strany, neprešlo v parlamente doteraz v tomto volebnom období. Zároveň si pozdvihol aj a vyzdvihol pozmeňujúce návrhy, ktorých bolo vraj až 50, lebo je až 50, a hovoríš, že skvalitňujú ideu zákona, samozrejme, beriem to, apeloval si, aby sa pri hlasovaní nebralo do zreteľa politické tričko, skade to prichádza. Som veľmi zvedavý, koľko opozičných pozmeňujúcich návrhov bude pri tomto zákone odsúhlasených, keď takto apeluješ ty vládny poslanec, a vyzerá, že realita v mnohých prípadoch je celkom iná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Nuž, kolega Bublavý, vieš, ono je to trošku zvláštne, že ty alebo teda z tvojich úst to práve vyznieva trochu zvláštne, že hovoríš o tom, že, že ste proti napchávaniu peňazí do vreciek nejakým zbohatlíkom a podnikateľom, keď presne toto robíte. Veď ste si odsúhlasili, odhlasovali ste si zákony, ktoré tie peniaze týmto ľuďom pchajú do tých vreciek, a potom tuná rozprávate niečo úplne iné. Našťastie nie si sám, takže nie je to ojedinelý jav, len ma to trošku mrzí, lebo myslím si, že, alebo teda myslel som si doteraz o tebe, že patríš k jedným tým takým slušnejším poslancom a že toto by si asi nepovedal, keď robíš jedno a hovoríš iné. Ako sa tomu hovorí? No, to nechajme tak. Hovoril si o tom, že médiá poukázali na to, že sa deložovalo niekoľko desiatok rodín, najmä na východnom Slovensku práve spoločnosťou, ktorá, od ktorej si mali požičať peniaze. Škoda je, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Hovoril si o 48 rodinách, ktoré boli deložované. Nerozprával si? To sa mi len zdalo, to bolo ševelenie lístkov v povetrí.

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Kľud, páni poslanci!

    Hraško, Igor, poslanec NR SR

    Dobre, hovorilo sa teda v rámci tvojho prejavu, že teda sa poukázalo na deložovanie rodín, áno, bol to tvoj kolega, takže na to nebudem reagovať, ale škoda, že médiá nepoukazujú aj na toľko, na to, koľko rodín pripravila táto vláda napr. o zamestnanie svojimi opatreniami, ktoré tuná zavádza svojimi zákonmi, a toho súčasťou si aj ty, pretože ty si tiež hlasoval za tieto zákony, takže ma to trošku mrzí, že na jednej strane rozprávaš niečo iné a na druhej strane robíš úplne niečo iné. Alebo teda hlasuješ proti tomu, čo vlastne hovoríš, takže buď je to zavádzanie, alebo ja už neviem, ako to nazvať, lebo je to naozaj zvláštne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bublavý.

  • Ďakujem za reakcie kolegom. Ja som si povedal svoj názor a za ním si stojím, to na margo pána Viskupiča. Igor a ostatní kolegovia, čo ste na mňa reagovali, úžera je tu od roku 2000. A vy ste, ty si mal možnosť a bol si aj vo vláde, kde ste mohli prijať nejaký zákon ohľadom boja proti nebankovým spoločnostiam, proti úžerníkom a neurobili ste vôbec nič. Takže ja si myslím, že keď teraz ja sa snažím, aby takýto zákon bol prijatý, tak si myslím, že dobiehame to, čo ešte neurobil nikto. Ja som preto apeloval, aby tento zákon bol prijatý, a vychytajme čo najviac tých chýb, aby bol ten zákon naozaj v prospech našich spoluobčanov. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Škripekovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Páni kolegovia, pani kolegyne, ja chcem podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predkladanému zákonu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. VI sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:

    "5. § 9 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

    (11) Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť od 1. septembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Odôvodnenie:

    Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je ochrana spotrebiteľa v zmysle zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Podľa súčasnej právnej úpravy veriteľ nemá povinnosť informovať spotrebiteľa o tom, že sa omeškal niekol'ko dní s úhradou splátky zo spotrebiteľského úveru. Následkom toho je skutočnosť, že spotrebitelia zabudnú vyplatiť časť splátky včas a veriteľ ich na to nijako neupozorní. Ozve sa až po dlhšom čase, a to vtedy, keď je možné si z tejto omeškanej splátky nárokovať okrem dlžnej sumy aj úroky z omeškania v nemalej výške.

    Aj z tohto dôvodu sa navrhuje, aby veriteľ bol vždy povinný informovať spotrebiteľa do 15 dní od uplynutia splatnosti konkrétnej splátky o jej neuhradení, a to buď formou písomného upozornenia, alebo formou krátkej textovej správy (SMS). Od takéhoto opatrenia sa očakáva zvýšená miera informovanosti u spotrebiteľov a efektívna možnosť, ako predchádzať zbytočným poplatkom za omeškanie s úhradou splátky.

    Súčasne sa porušenie tejto povinnosti bude sankcionovať podľa súčasného znenia § 23 ods. 2 písm. b) bodu 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde Slovenská obchodná inšpekcia môže uložiť pokutu do 70 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 140 000 eur.

    2. V čl. VI sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:

    14. V § 24 ods. 1 sa slová "§ 9 ods. 1, 2, 9 a 10" nahrádzajú slovami "§ 9 ods. 1, 2, 9 až 11". Doterajšie body sa následne prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa, aby povinnosť pre veriteľa upozorňovať spotrebiteľa o neuhradení splátky zo spotrebiteľského úveru sa vzťahovala aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov podľa § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch.

    3. Čl. VI sa dopĺňa bodom 15, ktorý znie:

    15. Za § 25c sa vkladá § 25d, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 25d

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014

    Ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014."

    Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. Odôvodnenie. Keďže týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa zavádza povinnosť pre veriteľa vždy informovať spotrebiteľa o tom, že nebola z jeho strany vyplatená splátka zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti, navrhuje sa z dôvodu zachovania právnej istoty, aby sa táto povinnosť pre veriteľov vzťahovala aj na všetky spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa zákona o spotrebiteľských úveroch aj pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Takouto právnou úpravou sa zabezpečí zvýšená miera ochrany pre všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na to, kedy došlo k uzavretiu ich spotrebiteľskej zmluvy. Z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu stanovuje sa ďalšia legisvakačná doba na jeho aplikáciu, a teda účinnosť nadobudne až od 1. septembra 2014. Lehota niekoľkých mesiacov pre veriteľov je dostatočná na to, aby boli schopní prispôsobiť si svoje technické parametre pre nové pravidlá, ktoré majú umožniť upozornenie spotrebiteľa na nezaplatenie jeho splátky.

    Toľko celá, celé znenie formulácie. Ja snáď len na objasnenie, doplnenie a pre každého, kto nesledoval túto rozpravu predtým. Tento môj pozmeňujúci návrh vychádza z reálneho prípadu nášho kolegu, ktorý prežil takú nemilú skúsenosť, že po tom, ako si kúpil auto na lízing, kto už sme také autá mali zakúpené, vieme, že dostaneme po podpise dohody a všetkých teda náležitostí taký výpis, kde máme rovnakú sumu splácať tri alebo štyri roky podľa dohody. Vyzerá to potom tak, že dostanete zoznam 36 rovnakých čísel, rovnakých splátok. Keďže si otvoril poštu neskôr, on dokonca tvrdí kolega, že ona prišla o niekoľko dní neskôr, a mal tam dohodu, že splátka je k desiatemu. Poštu otváral niekedy pätnásteho, možno trochu neskôr. Komukoľvek z nás sa stane, že ak máme veľa pošty, že niektoré veci aj pozabudneme. Jednoducho nechal to ležať na stole, a keď sa znovu k tomu vrátil po pár dňoch, tak si uvedomil, že, jejda, už som to mal zaplatiť, no ale za chvíľku bolo ďalšieho desiateho, tak si povedal, v poriadku, však začnem to platiť, veď to sú všetko také rovnaké sumy a potom o jednu viacej to predĺžim a jednoducho zaplatím o jednu viac. A v dobrej viere splácal všetko na správny dátum, a keď skončil platenie, tak pretože je dôkladný, zavolal do firmy a povedal, teda že nabudúce ešte jedna splátka, teda končíme náš zmluvný vzťah. A milá pani úradníčka mu oznámila no, drahý pán, milý pán zákazník, máte tu ale u nás narastený dlh, pretože ste nezaplatili prvú splátku a podľa zmluvy sme vám úročili 18,23 % úrokom, a on vtedy skutočne dostal obrovský šok, pretože za tri roky to naozaj narastie na mnohé tisíce korún vtedajších. Pre nikoho nič takéto nebude príjemným zážitkom a naozaj zdá sa mi, a preto som teda prišiel s týmto, že, bohužiaľ, musíme na tomto našom Slovensku takéto veci dávať do zákona, pretože jeho prvá prekvapená otázka bola: "Prepánakráľa, a prečo ste mi nezavolali?" Odpoveď mladej panej zrejme bola: "A my nemáme žiadnu povinnosť a to je vaša vec a starajte sa sám o seba a plaťte si, čo máte," a podobne. A človek sa naozaj cíti dobehnutý, podvedený, poškodený, podupaný. Človek si povie, aká zloba, na čo je toto dobré, prečo tu takto musíme žiť. A vtedy si povieme, že buď tá naša prvá vzbura hnevu v nás, že, juj, takýmto ľuďom, nech by im, nech by im, jak sa na Slovensku hovorí, sa niečo stalo. Lenže ja myslím, že toto je zlé, aby sme takéto nálady v sebe pestovali a robili. Bohužiaľ, takíto úskoční ľudia sú na Slovensku, robia takéto škaredé veci. Nuž ale ja som sa naučil, že zlo sa nemá premáhať zlom. Naopak, mali by sme sa snažiť robiť dobro. Mali by sme sa snažiť skôr ukázať na Slovensku pekné a dobré veci. Ale ja si myslím, že mnohí, ktorí toto počúvajú teraz v tejto chvíli, tak si povedia, že aký idealizmus, aká, aká detinskosť, a že vlastne takéto niečo nefunguje. No ja by som chcel povedať, že, ľudia boží, buďme normálni, buďme zdraví, buďme seriózni, buďme, buďme na seba pekní a spravme to tu pekné a príjemné na Slovensku a potom by sme nemuseli zavádzať každú čiarku do zákona. A nemalo by to tak byť, že? Nejaká zdravá etickosť, nejaká normálnejšia morálka medzi nami. A to, priatelia, musí byť len v nás. To nemôžeme dosahovať príkazmi ani zlobou, bo sa to nedá. No ale, bohužiaľ, ja som teraz túto vec predniesol, lebo tak ako kolega bol nemilo zaskočený navyše 20-tisícovou splátkou za auto, pokiaľ mi hovoril, dokázal to vtedy s nimi vyrozprávať, nejak ich ukecať, ale aj tak platil mnoho tisíc korún. Viete, všetci radšej kúpime deťom, deťom kolobežku alebo oblečenie - alebo niektorí naozaj len, len jedlo, na nič iné nemáme - alebo len ten benzín do auta stojí veľa, keď musíme chodiť do práce do vzdialenej, do vzdialenej destinácie. Nuž snáď mi to teraz poslúži na takú, na takú výzvu, že, milý národ slovenský alebo všetci spoluobčania Slovenska, nebuďme na seba takéto svine! Buďme, prosím vás, na seba normálni, pekní, ľudskí, zdraví. A ja myslím, že tá kolegyňa, že stačilo v tej firme, aby, aby tam mali jednoduchý, jednoduché nariadenie od nejakého vedúceho, že pozrite, jak sa niekto snaží vyhýbať sa splátke, zavolajte mu. Upozornite ho dvakrát, a ak zbadáte, že je to nejaký, nejaký proradný alebo úskočný človek, tak vtedy mu, vtedy ho už nebudeme šetriť potom. Ale keď toto je skoro akoby nadstavené tak, že tri roky niekomu potichu úročíme splátku, ktorú posunul, a vidíme tri roky, že sa správal normálne, slušne, že nikde mu to nevynechávalo v tých splátkach, tak prečo sme na seba potom takíto?

    Ja len toľko by som chcel, že je to tu na nás, na poslancoch, ale ja myslím, že to je na všetkých obyvateľov tejto krajiny. Prosím vás, nebuďme na seba zlí. Buďme na seba ľudskí, príjemní, dobrí. A viete čo, táto krajina sa zmení na niečo krajšie s lepšou atmosférou, vychádzajme si v ústrety, snažme sa byť na seba príjemní. A zároveň súhlasím, že je to na politikoch, lebo ja neviem, to, čo tu kolega Hlina tak veľa rozpráva, mnohí sa to zase snažíme zmierniť ako politici, že není to až tak, jak to ten Hlina, zle, rozpráva, ale zdá sa, že je na Slovensku strašne veľa vydierania, úžery a poškodzovania sa navzájom a robenia si zlého. A keby sme to nejako zmenili, ja by som bol strašne rád, nadstavme to, ale hlavne hovorme viacej o vzájomnej úcte, o láske k blížnemu, vychádzajme si v ústrety a spravme tu niečo dobré na Slovensku. Ja myslím, že tam, kde je dobrá atmosféra, tak tam aj ľudia sú radi, tam sa viacej darí. Dá sa v tej krajine viacej dosiahnuť. Ale ak tu budeme naozaj takí, že koho môžme, toho prichytíme, priškripneme, tomu nohu podložíme, niečo z neho zderieme, naozaj tu bude zle v tejto krajine.

    Takže, drahí kolegovia politici, zmeňme to. A ja myslím, že môžme zmeniť celú krajinu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Škripeka sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Škripek (vyslovené ako "Škřipek"), myslím si, že tento tvoj návrh, pozmeňujúci návrh je veľmi konštruktívny. Ocenil ho aj minister hospodárstva pán Malatinský, ktorý dodržal slovo a podľa mojich informácií poskytol aj súčinnosť pri dopracovaní tohto návrhu. Ja osobne tento návrh, tvoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý v praxi občanom môže pomôcť taktiež a zapadá do tej našej koncepcie boja proti úžere, nebankovkám, ale aj zároveň o ochrane spotrebiteľa, pomôže a ja preto by som sa chcel aj prihovoriť a poprosiť aj mojich kolegov, aby sme tento návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý podporil aj pán minister Malatinský, aby sme ho aj my podporili, aby sme ho schválili. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem za tvoje vystúpenie.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. No, som celkom uzrozumený s tým a je to celkom príjemné, že moje staré Punto vstupuje už takto druhýkrát do rokovania Národnej rady a som úprimne vďačný kolegovi poslancovi Škripekovi, že tak aktívne spracoval ten môj životný zážitok nepríjemný do tohto celkom rozumného návrhu. Som ten, ktorý kedysi ozaj vôbec nie so zlým úmyslom, ale len kvôli tomu, že list prišiel neskoršie, ako bol uvedený dátum povinnej prvej splátky, tak dal som trvalý príkaz od desiateho, keď listy som dostal pätnásteho, tak jasné, že to bolo od 10. od budúceho mesiaca. A moja zlatá lízingovka čakala celé tri roky, aby mi potom oznámila zdrvujúcu sumu, ktorú jej dlžím. A akékoľvek debaty boli spočiatku neúčinné, aj keď potom sme to voľajako urozprávali, aby som teda sa netváril, že som tých 20-tisíc napokon zaplatil. Ale zaplatil som pomerne veľa. Takže oceňujem aj to, čo tu bolo povedané pánom ministrom Malatinským, že je tento návrh dobrý, že akurát mu nepasoval do toho prvého zákona, ktorý bol týmto návrhom pozmeňujúcim dotknutý, ale že to bude vhodnejšie do tohto. Takže budem veľmi rád, keď práve vďaka pánovi poslancovi Škripekovi sa táto záležitosť stane realitou. A apelujem aj ja, že možno by bolo dobré, keby sme nemuseli zakaždým používať zákonné pokyny na takéto veci, ktoré by mali byť trochu spracovávané aj s ľudskosťou, ale keďže vedome finančné spoločnosti pracujú aj s takouto nevedomosťou, tak je asi potrebné, aby sme zatiaľ aj my pracovali s takýmto zákonným pokynom. Takže ďakujem a som rád, že to asi prejde.

  • Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pán poslanec? Zapnite pána poslanca Škripeka. Treba stlačiť predtým.

  • Tak ja sa iba poďakujem za to, že je možné tento, tento návrh podporiť.

    Pán kolega Martvoň, ja som ináč normálne poslanec Škripek. My sa tu už stretávame dosť dlho. Vždycky ma česky tituluješ, že Škřipek. Ale volám sa Škripek Branislav. Takže opakovane ďakujem veľmi za to, že je možné, aby takéto niečo prešlo, a myslím, že mnoho ľudí sa možno aj trochu, teda že si oddýchneme, že pozabudnutie na splátku je dosť normálna vec a že keď proste príde výzva, tak budem, aj ja už som zabudol na splátku, budem vidieť, že, že, aha, takáto vec sa naozaj dala na Slovensku presadiť. A možno, že aj kolega Hlina bude trošku spokojnejší, že sa niečo zmenilo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy ústne je pán Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážna téma, rozložené vystúpenie. Ja sa dlhodobo venujem ľuďom, ktorí majú ťažké spanie, ľuďom, ktorí sa dúfajú, úfajú, že tu aj niekomu na nich záleží. Tak im pomáham vytvárať si obraz, aby si sami spravili obraz, že ako to tu funguje. Čiže ťažká téma, zaslúži si rozložené vystúpenie.

    Ja, v prvom mojom vystúpení som tu nejakým spôsobom pomenoval niektoré veci a v druhom chcem dať, že čo ďalej, lebo ono je, viete, dnešným dňom svet nekončí a ľudí, verím, že bude zaujímať, že čo bude zajtra. I keď tú depresiu hroznú, čo vidno v tých ľuďoch, ako keby sa už aj báli pozrieť a spýtať sa, že čo zajtra bude. Čo teda povedať? A zastavím sa pri tom príbehu, ktorý tu hovoril pán Škripek. Existuje aj iný príbeh, ja som ho tu už, mimochodom, raz hovoril. Tí, ktorí ste ho nepočuli, poviem to ľuďom. Existuje pán Horváth z Nižnej Olšavy, invalidný dôchodca, ktorý má 180 euro invalidný dôchodok. Tento pán Horváth si požičal, myslím, že 850 euro, ho chudáka zblbli na nejakej akcii, hrnce, a hneď teda ku tým hrncom mu vrazili pod nos úverovú zmluvu, aby podpísal. Podpísal. Mal 24 splátok v nejakej sume, mal začať v júni, myslím, 2008 a skončil v júni 2010. Mal 24 rovnakých splátok. Teraz počúvajte dobre, vážení! Začal ako mal, skončil ako mal! V priebehu splácania sa s jednou splátkou omeškal o mesiac, s jednou myslím o tri dni a s jednou o päť dní. Celý jeho hriech. Ukrižujte ho! Nie? Rozštvrťte, hoďte do Dunaja! Ja tak telefón neplatím, priznávam, ani váš premiér tak telefón neplatí, náš premiér ešte, ani pán Galis tak telefón neplatí ako, ako tento chudák invalidný dôchodca, ktorý nemá nohu. A verte alebo neverte, po cirka troch rokoch mu prišla domov upomienka z firmy - a teraz hádajte dobre, z ktorej firmy, z firmy EX CREDIT, vážení. Z firmy vášho štátneho tajomníka mu prišla upomienka, že má zaplatiť penále 860?! Ak nie rovnako, tak neviem, či nie viac, ako si požičal. Áno, správne, pán Škripek, čo sme to za ľudia, alebo kto to tu povedal, beštie?! Áno, čo sú to za ľudia, prosím vás? Čo sú to za ľudia? Jaj, to kolega Bublavý povedal: "Čo sú to za ľudia?" Firma EX CREDIT, v určitom čase s odhaleným vlastníctvom pána vášho štátneho tajomníka, v súčasnosti údajne to není, ale tam sa menila aj právna forma na akciovku. Budeme analyzovať v apríli. Prosím vás pekne, čo sú to za beštie? Sedia medzi vami. To treba tiež povedať. Budeme sledovať a to chcem povedať, lebo aj že čo ďalej. Budeme sledovať, tešme sa, dneska o 19.00 hod. sa pomôže ľuďom. Dúfam, že budete korektní, to, čo som upozorňoval aj v prvom, a poďme, poďme ale ďalej, poďme hlbšie do toho, ako pomáhať ľuďom. To znamená, poďme im pomáhať aj v tom, že keď sa im už stane - a stane sa -, aby si nemuseli zničiť život. To znamená, aby nejaké, či vedomé, častokrát nevedomé zakopnutie neznamenalo pre niekoho zničiť si život, že požičiam si 100 euro a zničím si život. Aby to už neznamenalo. Tak tam a vyjadrenie toho v právnej reči bude už v menej silnej forme, norme, ako je zákon, čo ja som mal tú snahu a vôľu, podľa mňa logiku to malo, aby to bolo v zákone. Dobre, údajne je vôľa dať to do vyhlášky, budem sledovať.

    Avšak z vyjadrení už pani Kučerovej mám obavu. Lebo my sme boli svedkami toho, že pani Kučerová, tu už, zastupujúc exekútorský stav, povedala, že exekútor má právo na spravodlivú odmenu. A to je presne tá pozičná obrana, ako sa, zdá sa, že celé to bude odvíjať. Budeme hovoriť o spravodlivosti pre exekútorov, ústavné práva pre exekútorov, ochrana ústavy. Áno, to budú a oni to budú vedieť aj povedať, právnicky tak, že to zamotá tých ľudí tak, že budú, nakoniec nebudú vedieť, že kde je pravda. Prosím vás, nepripustime túto hru, že odmena exekútorov je ústavné právo. Nepripustime, lebo je to hlúposť, absolútna hlúposť. Tak ako je hlúposť to, čo bolo povedané, a nebudem menovať, aby, však už tých nepriateľov mám dosť, nebudem si zväčšovať tú množinu. Z iných úst, ktorý povedal, že je protiústavné to, že osoba podnikateľ a osoba nepodnikateľ, že má iné náklady, že to je protiústavné. Prosím vás, nepristupujme na túto hru. Neskúšajme to. Dajte do tej vyhlášky, že to rozdelíte, že tá babka, tá dôchodkyňa bude mať tie náklady na vymoženie tej pohľadávky nižšie. Dajte to tam.

    A ešte jednu vec budem musieť odsledovať, a to tú DPH-čku, lebo tá DPH-čka tam naozaj nemá čo robiť. Štát spôsobil, častokrát spôsobil to, čo sa teraz deje. Tak nemá ani najmenšie morálne právo odtiaľ nejakú DPH-čku brať. A to už nehovorím o tom, že raz možno tú interpeláciu dám, že či vôbec sa nejaká k niekomu dostane. Čiže to treba odsledovať, vážení. To treba odsledovať v tom ďalšom štádiu. Počkáme si na správu pána Boreca, počkáme si na vykonávaciu vyhlášku, ktorá bude upravovať odmeny exekútorov, to som naozaj zvedavý. A za seba viem, že tu mi prípadne, ľudia, pomôžte mi, lebo niekedy fakt je dobre, keď cítite podporu. Keď nie, tak poďme hovoriť hlasno, že je to spravodlivé to meniť. Vidíte, že to má význam. Veci sa menia, ide to ťažko, ide to jak z chlpatej deky, ale trošku cirkusu, trošku upozorňovania, trošku argumentácie, dá sa. Čiže nevzdávajte sa. Hej? Dá sa to. Aj toto sa dá, lebo to má logiku, to má absolútnu logiku, len musia oni cítiť, že je tlak. Tlak je, len oni ho necítia alebo sa tvária, že neexistuje. Musíme to dokázať.

    Čiže správa pána Boreca, vykonal vyhlášky upravujúce a ja ešte jednu vec vám poviem, čo očakávam. Ja očakávam jednu vec a to sa budem pýtať. Očakávam čierne komando kukláčov v podchode, vo firme EUROMÁNIA, alebo jak sa oni volajú, očakávam čierne komando vo firme SMSCREDITS, mimochodom, firme, ktorú vyšetruje, už to existuje, tak ten ju vyšetruje v Anglicku, to je laundering money, to je proste, už sa, ja vám to, koho to zaujíma, ja vám to pošlem. Podľa mňa, ak naša polícia, ak naša SIS o tom nevie, tak si nezaslúži ani vindru. Ak nevedia o tom, kto je spoločníkom, kto je vlastníkom firmy SMSCREDITS, ktorá je tu inzertný guru v tejto krajine, inzertný kráľ. Ak to nevie, tak si nezaslúžia nič ani, ani vidnru. Lebo už iní to vedia. Lenže inde nemôžu podnikať, u nás môžu. Takže očakávam komando, zaistenie do predmetov, áno, očakávam, lebo definujeme niektoré skutočnosti, ktoré budú sa dať ľahšie uchopiť. Ako to mám povedať? Očakávam komando možno aj v budove J&T, v brlohu úžerníkov! Budova J&T Tower 115 vedľa Eurovey je brloh, je mekka úžerníkov. Tam sú všetci, vážení, tam sú všetci, COFIDIS, Profidis, či ja už ani neviem, Pohotovosť, mini pohotovosť, ešte nejaký credit, proste, dá sa povedať, že veľká väčšina ich je tam. Tam je mekka. Aj tam očakávam komando policajtov, ktorí budú zaisťovať predmety doličné.

    Ak sme vydali našich ľudí do rúk, do spárov týchto beštií, príbehy sme počuli a v apríli vám ešte nejaké poviem, tak teraz je našou povinnosťou a povinnosťou aj výkonných zložiek tých ľudí z tých spárov vytrhnúť. A niekde to bude znamenať aj to, že niekde to komando príde. A ja som zvedavý, či niekde to komando príde, vážení. Či ešte budete držať chrbát vašim ľuďom? Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, na vysvetlenie k tomu DPH, lebo v podstate išli ste konštruktívne. Analyzuje to už ministerstvo financií aj spolu s, ako bolo povedané, s komorou exekútorov, len je tu jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré hovorí o tom, že poskytovanie exekútorských služieb, ide o služby, na ktoré sa údajne vzťahuje DPH, čiže oni si to musia vysvetliť, vyštrngať. Je to vec, o ktorej sa už hovorí asi dva roky, že DPH-čka by sa nemala platiť z exekučných, pri exekúciách. Je to dobrá vec. Viacerí na to poukazujeme už tiež dlhšie, ale hovorím, pokiaľ si toto nedoriešia v svetle toho judikátu Najvyššieho súdu, tak chvíľku bude s tým problém.

    Čo sa týka toho práva na spravodlivú odmenu, no tu chcem znova na to poukázať, v súčasnosti je nastavený systém exekúcií taký, že exekvovať môže a vymáhať peniaze môže chodiť len exekútor. Ak nechceme, aby sa nám tu dostali znova 90. roky alebo roky Černáka, keď chodili vymáhať exekúcie alebo chodili vymáhať pohľadávky hrubokrkí, ktorí proste každého mlátili a pomaly do bytov sa vlámavali, aby vymohli niečo, tak, samozrejme. My chceme obmedziť tých čiernych exekútorov a tie ich neprimerané trovy ako také, na ktorých zbíjajú ľudí. Ale na druhej strane máme tu aj exekútorov, ktorí si poctivo vykonávajú tak ako iné profesie svoju robotu a jednoducho nemôžu ju robiť zadarmo. Čiže to je to, čo sa snažila kolegynka Kučerová vysvetliť, že jednoducho v tej vyhláške to musí byť nastavené normálnym spôsobom, aby bol potom niekto, kto bude chodiť vymáhať tie exekúcie za primerané alebo za štátom stanovené trovy, a nie aby to boli hrubokrkí.

    Čo sa týka očakávaní. Dobre, sú to legitímne očakávania. Ja mám tiež jedno očakávanie. Vyjadrite sa, pán Hlina, budete voliť Kisku ako kvázi úžerníka za prezidenta? Tiež mám také očakávania, keďže bojujete proti úžere dlhodobo.

  • S ďalšou faktickou Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tiež ma zaujala tá vec ohľadom dane z pridanej hodnoty. Ale to by sa mohlo riešiť aj zákonom. My nemusíme hľadieť, len na to, že ako rozhodol Najvyšší súd, ale môžme to upraviť, čiže môžme, to sa môže zákonom upraviť. Určite ministerstvo financií bude mať nejaké protiargumenty, lebo to je vlastne príjem štátneho rozpočtu. Ale dá sa to riešiť.

    Ale ešte na celú vec mám taký názor, že my sa tu môžme aj pretrhnúť, my tu môžme mať 500-stranové zákony, nielen na, na tieto nebankovky, ale na, povedzme na, na obchodné siete, ktoré keď my tu prijmeme nejaký zákon, vždy nájdu cestu, ako ten zákon obísť. Problém je v tom, že týmto zmluvám naše súdy dávajú súdnu ochranu. A to je najväčší problém. Lebo vždy si, vždy si nájdu nejakú cestičku, vždy nájdu advokáta, právnika, ktorý, ktorý vie, ako zmluvu šikovne vytrhnúť tie, tie, tie zuby toho zákona. Ale kebyže tieto zmluvy by nemali pred súdom ochranu, tak vec by sme vedeli riešiť. A často je v tých krajinách, západných krajinách tak, že síce v zmluve niečo ten silnejší, niečo dá na úkor toho slabšieho, ale to nevymôže, lebo keď sa obráti na súd, tak súd mu tie peniaze alebo ten príjem neprizná. A toto by mohlo byť riešenie aj na Slovensku.

  • Nech sa páči, Viera Kučerová.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. No, ďakujem ešte kolegovi Martvoňovi, že v podstate povedal to, čo som chcela aj ja povedať. Ale, pán poslanec Hlina, no neviem, či sa mám obesiť za to, že som robila ako exekútor, ale, bohužiaľ, musím povedať aj ja svoj názor. Len exekútori nevymáhajú len pohľadávky nebankoviek. Ja vám teraz z takého iného súdka poviem. Môj zať pracoval dlhé roky ako živnostník v stavebníctve. Preto aby mohol splácať úver za byt, musel skončiť a ešte dodnes nemá zaplatené faktúry a pracuje normálne vo výrobe, aby mohol riadne, aby si mohol dovoliť, aby mal príjem, aby mohol splácať úver, ktorý si zobral. A pán dlžník, majiteľ stavebnej firmy, sa mu len vysmieva, kedykoľvek mu zavolá. Kde sa majú títo ľudia obrátiť? Na koho? Keď by sme k tomu tak pristupovali, ako k tomu pristupujete vy, že exekútor je váš nepriateľ. Je to stav tak, právny stav tak ako každý druhý. Ďakujem

  • Nech sa páči s reakciou, Alojz Hlina.

  • Pani Kučerová, kľudne môžte podporiť, myslím, že za, na konci schôdze pôjde môj návrh zákona, kde navrhujem, aby splatnosti faktúr pre živnostníkov boli maximálne 30 dní. Ja vám v rozprave potom poviem, že prečo to má význam aj v ďalšom konaní. To je jedno z konkrétnych riešení. Bojím sa, ja som mal taký tušák, že bolo by dobre, keby to prešlo, lebo už vidím tú prípravu, spravodlivá odmena, neviem čo všetko. Prosím vás pekne, ktorí si pamätáte, ktorí nie, počet exekučných konaní sa zdvojnásobil. Je minimálna suma, ja som vám to minule tu počítal, kto chcete, si pozrite môj blog, je minimálna suma, ktorý, mimochodom, aj vy ste zvýšili na raz takú. Hej? Bola 500, teraz je tisíc. Ak sa počet exekučných konaní zdvojnásobil, to znamená, že exekútori už zarábajú, keď to takto zjednodušene poviem, aj na množstve, aj na výške. Nuž tak potom senzitívne, nerobme z exekútorov kamzíka tatranského, prosím vás, chránenú, chránený živočíšny druh, ktorého sa nesmiem ani dotknúť, iba z diaľky pozerať. Nič sa im neudeje, ale ľuďom sa pomôže, prosím vás. Nezhorší sa situácia vo vymožiteľnosti práva, vám garantujem. Nebojte sa. Aj tak bude stále najlepší dlžník ten dôchodca. Aj tak ten exekútor mu tú obálku pošle, za ktorú si vyúčtuje 50 euro. Aj tak mu ju pošle, prosím vás. Dobre? Len to zmiernime. Ja vám tých argumentov môžem povedať iks. Bojím sa, že to neprešlo, teraz by to prešlo a som zvedavý, ako sa budú nastavovať, tá komunikácia, že prečo nie, či naozaj sa náklady exekútorov a poplatky pre exekútorov bude chrániť ústava, či ste to schopní povedať. Už z náznakov povedaného vyplýva, že áno. A to je obludné.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, teraz Otto Brixi ako posledný rečník prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si predložiť vlastný pozmeňujúci návrh k novele Občianskeho zákonníka, o ktorej sa tu práve vedie rozprava.

    V čl. l bod 7 § 53d znie, sa mení nasledovne:

    "§ 53d

    Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu, a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná."

    Odôvodnenie. Na základe podnetov aplikačnej praxe sa prísne vymedzuje kumulatívny znak existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý pristupuje k dosiahnutiu zmluvy nekalou obchodnou praktikou. Napriek existujúcej úprave sa v rozhodovacej praxi vyskytovali prípady, kedy určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky bolo veľmi vágne a nebolo možné identifikovať, ktorého ustanovenia zmluvy sa týka. Tento stav bol nevyhovujúci z dôvodu, že nebolo zrejmé, ktorej časti zmluvy sa takýto výrok súdu týka a ktorá časť zmluvy je postihnutá neplatnosťou. Z tohto dôvodu sa navrhuje explicitne ustanoviť, že následok spojený s určením neprijateľnej podmienky sa týka takého ustanovenia zmluvy, ktoré je vo výroku súdu odcitované.

    2. V čl. V sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    2. Za § 9a sa vkladá § 9b, ktorý znie:

    "§ 9b)

    Ustanovenie § 9a sa netýka činnosti advokáta, súdneho exekútora a notára pri výkone ich povolania." Pričom nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Rád by som upriamil vašu pozornosť, že pozmeňujúci návrh reaguje výlučne na aplikačnú prax a nezakladá žiadne nové práva, ani povinnosti. Ďakujem pekne.

    Pardon, ešte by som v závere chcel poprosiť o vyňatie bodu 9 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, tak aby si to pani spravodajkyňa zapísala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To bolo posledné vystúpenie v rozprave. Nie sú naň žiadne reakcie, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte vy?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Tak, sorry, ešte nevyhlasujem, potom bude záverečné.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Ja by som trošku reagovala na poslancov kolegov, ktorí vystúpili v rozprave, napríklad na pána Matoviča asi tak, že zarábam na nebankovkách a je mi dobre. Takú zákonodarnú iniciatívu, ako navrhuje pánovi poslancovi Bublavému, má aj on, takisto môžeme debatovať o jeho návrhu, keď ho predloží.

    Pánovi Hlinovi by som povedala toľko, nie je to on, ktorý je jediným bojovníkom, archanjelom Gabrielom s ohnivým mečom. Pokiaľ ide o nebankovky, tak ten boj s nimi začal už v roku 2006, právny rámec sme dali práve vytvorením komisie na ministerstve spravodlivosti, opakujem to už asi ôsmy raz, v 2008., je tam, desiatky prípadov, ktorými sa zaoberajú, ale aj aktívne títo ľudia pomáhajú, radia im právne, pripravujú im návrhy aj podania na súdy. Takže myslím si, že s pánom ministrom spravodlivosti ste už diskutovali, tak treba tam prísť, zúčastniť sa aj verejného zasadnutia, kedy prerokovávajú jednotlivé prípady.

    Od tohto roku bolo prijatých viacero noviel Občianskeho súdneho poriadku, zákona na ochranu spotrebiteľov. Tu musím súhlasiť s pánom poslancom Gálom. Áno, vždy, keď je zákon prijatý, sú ľudia, ktorí sa ho snažia obísť, využívajú akékoľvek skuliny, ktoré sa našli v zákone, a opätovne musíme robiť novely. Bohužiaľ, dostávame sa k tomu, viem, že v Českej republike nazvali túto problematiku, kedy sa jednotlivými novelami zákonov reaguje na vzniknuté situácie, ako situačná legislatíva, ktorá skutočne narušuje alebo spôsobuje problémy v aplikácii práva. Robíme aj my situačnú legislatívu, pretože trestný čin úžery máme v Trestnom zákone. O tom, či sa dostatočne využíva, alebo nie, k tomu by som povedala asi toľko, stále hovoríme o tom, že tí, ktorí tu boli pred '89. rokom, sú skutočne už neprijateľní. A ja poukazujem na pánov ministrov z opozičnej strany Kresťanskodemokratické hnutie, ktorí za tie volebné obdobia, kedy pôsobili na ministerstve vnútra, sa doslova "postarali" o ľudí, a tí, ktorí boli znalí zákona, ktorí ho vedeli aplikovať, odišli z polície, a preto možno dnes, i keď sú tam vzdelaní ľudia, ale, bohužiaľ, ja tvrdím, že by to mali byť buď právnici, alebo poslucháči Policajnej akadémie, ktorí vedia aplikovať Trestný zákon, Trestný poriadok a iné súvisiace predpisy v praxi.

    No ale nič sa nedá robiť. Myslím si, že pán poslanec Škripek, ktorý vystúpil, že asi týmto spôsobom by sme mali komunikovať a reagovať na všetko, čo nás ťaží, a nemusí sa nám tu objavovať jediný pán poslanec, ktorý ide do boja, ale mali by sme naozaj ruka v ruke všetci a spoločne.

    Ale na záver skutočne, aby som nezabudla, chcela by som navrhnúť kolegom, keďže sme prijali aj teraz dva pozmeňujúce návrhy a skutočne bude potrebné dopracovať správu a nakoniec aj pripraviť hlasovanie, navrhujem, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona až budúci týždeň.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem... Ešte faktická, pardon.

    Alojz Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže keď bude hlasovanie budúci týždeň, teoreticky môžete otvoriť rozpravu, môžete ešte pripraviť návrh toho pozmeňovacieho návrhu tak, ktorý údajne mal nejaké legislatívne chyby, aby nemal chyby, a môžete to jedným vrzom všetko prijať. No tak som zvedavý.

    Vážená kolegyňa, to, čo je, hovoríte, že vy ste teda pracovali, ja verím, že niekto niečo pracoval, ale mne to pripadá tak, že niekomu necháte odťať ruku a potom chodíte, že ako často si má dávať repíkové zábaly, viete. Ja viem, že repík je, to je penicilín v armáde, či jak sa to hovorilo, repík zaberie, ale poďme skúsiť nedať ľuďom odťať ruku. A to teraz čiastočne robíme. Čiže keby som to v takom obraze hovoril, dobre? Teraz urobíme nastavenia a budeme v tom pokračovať, pevne verím, ruka v ruke alebo - a mne je to jedno - nemusíme si ani ruky držať, len urobme niečo, hej, pre, pre týchto ľudí, a na konci nech je výsledok. Dobre? Teraz ideme robiť a skúsme robiť tak, aby ľuďom neodtínali ruky. Potom nemusia chodiť felčiari s repíkovými zábalmi.

    Ďakujem.

  • Takže teraz už vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ešte v podstate k niektorým veciam, ktoré som nemal možnosť sa vyjadriť v rozprave. Chcem v podstate dať na to odpoveď. V podstate pán poslanec Kadúc, ale tu nie je, poukazoval na to, že náš návrh zákona mal nejaký rozsah a spoločná správa, že je veľká.

    No dovolím si poukázať, že náš návrh zákona, ktorý sme robili poslanci v spolupráci s odborníkmi, aj s vybranými odborníkmi z určitých ministerstiev, ale aj zo súdov a akademickej samosprávy ako takej a v spolupráci aj so spotrebiteľskými niektorými združeniami, tak mal vyše alebo mal okolo 50 strán. Spoločná správa má 25 strán, ale to je jasný dôkaz o tom, že tento návrh zákona nám nepripravila nejaká lobistická skupina, že sme na ňom pracovali my. Objavili sa v ňom, samozrejme, nejaké chyby, na ktoré teda verejnosť alebo teda aj opozícia, ale aj my sme potom prišli, a tu je dôkaz toho, že sme to dokázali odstrániť, dopracovať a, samozrejme, čo boli aj v rozprave, v tejto rozprave povedané niektoré podnetné návrhy, tak, samozrejme, budeme ešte na to pozerať a budeme sa to v ďalších krokoch snažiť nejako ešte potom riešiť.

    Dobré podnety v podstate boli register exekúcií, na ktorom sa už pracuje na ministerstve spravodlivosti, register úverov, tam máme informáciu, že Národná banka Slovenska s bankovou asociáciou snažia sa niečo takéto vytvoriť, čiže je tam priestor na dopracovanie a spracovanie. Náš v podstate návrh zákona splnomocňuje teda na vydanie nového nariadenia vlády, to naše, čo sme my navrhli, je zatiaľ predložené a s tým zatiaľ pracujeme, ale keď sa bude robiť nové nariadenie vlády, ktoré bude vychádzať aj z tohto nášho návrhu nariadenia, tak bude v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde aj poslanci opozície, aj verejnosť môžu dávať pripomienky, aby to bolo čo najlepšie.

    Ďalej. Bolo tu spomenuté, pánom poslancom Hlinom bol tu spomenutý príklad pána Horvátha, ktorý sa dostal do omeškania s troma splátkami a po troch či štyroch rokoch mu prišla upomienka, že má zaplatiť penále a úroky. Práve na základe tohto návrhu zákona sa toto už nebude diať. V podstate bude tam tá lehota práve tých troch rokov, že pokiaľ nepodá veriteľ návrh na začatie exekúcie, pri ktorom, keď sa podá, sa potom, samozrejme, o tom dozvie aj ten povinný, tak, samozrejme, príde potom o tie penále a úroky.

    Zároveň aj návrh poslanca Škřipeka, Škripeka, ospravedlňujem sa, lebo mám problém s jeho priezviskom, je ťažké, pomôže práve v tom, že keď niekto nezaplatí jednu splátku, príde tá esemeska, ktorá upozorní na to nezaplatenie tej splátky ako takej.

    Čo sa týka tej DPH, pán poslanec Gábor Gál má plne pravdu. V podstate tu je teraz na ministerstve financií, aby našli riešenie, aby teda sa vysporiadali cez novelu zákona aj s tým rozhodnutím Najvyššieho súdu ako takého, ale plne pán poslanec Gál má pravdu, že dá sa to riešiť cez zákon, tá DPH-čka.

    A čo ešte by som chcel spomenúť, je to, áno, čo sa týka tejto témy úžery, tak v podstate ja osobne si nechcem robiť alebo my predkladatelia si nechceme robiť zásluhu, že my sme prišli ako spasitelia s tým, že my sme upozornili a vyriešili úžeru. Ja chcem poukázať na to, že na problém úžery sa už desiatky rokov upozorňuje v každej spoločnosti. Upozorňujú práve na to bežní občania, ktorých strana SMER počúva, načúva a, samozrejme, spotrebiteľské združenia a zároveň aj médiá. No a to, že žiadna vláda až doteraz, až do tejto vlády sa to nepokúsila v Občianskom zákonníku od 60. rokov nejako zadefinovať tú úžeru a bol problém práve s tou úžerou, že ten Trestný zákon bol bezzubý, je iba výsledkom spoločnej diskusie celej verejnosti ako takej, ktorá je na Slovensku, a ako sme povedali my poslanci za stranu SMER, ktorí sme to predložili, všetci odborníci, čo nám pomáhali, ale myslím si, že je to aj zo strany opozície, všetci sa zjednotíme na tom, že chceme ľuďom pomôcť. To, že niečo v minulosti boli nejaké zmeny, samozrejme, každá vláda tie zmeny mohla zvrátiť, však aj my, ja uznávam, nemám problém, pokiaľ niečo pri našej legislatívnej iniciatíve pokazíme, to potom neskôr napraviť. Je to prirodzené, kto robí, robí aj chyby a je potom jeho povinnosťou, pokiaľ prax na to poukáže, tie chyby napraviť. Ja sa tomu nebránim, a keď nejakú, niekto nejakú chybu urobil v minulosti, je dôležité, že teraz práve, v tejto prítomnosti tá chyba sa napravuje a chceme ju napraviť.

    To, čo povedal zasa v podstate pán poslanec Matovič vo vzťahu k tomu obvineniu z roku 2008, znova chcem poukázať na to, každá vláda mohla riešiť problém úžery. Dokonca aj pán Matovič bol v tej vláde v tom čase, dokonca téma úžery aj veľmi aktuálna téma aj pre rómskeho splnomocnenca, ktorý je jeho človekom, a je to výborný odborník, jednoducho teraz to riešime komplexne alebo snažíme sa riešiť komplexne a do budúcnosti, pokiaľ prídu ďalšie návrhy, ktoré môžu v tomto, samozrejme, zlepšiť, tak budeme sa snažiť v tomto pokračovať.

    Ja chcem záverom poďakovať, myslím si, za dnešok, bola to konštruktívna debata. Týmto chcem aj poďakovať všetkým ľuďom v našich..., teda nielen spolupredkladateľom, ale aj všetkým ľuďom v našom tíme, ktorí nám v tomto pomáhali a vytrpeli si za posledné dva mesiace, bolo to množstvo rokovaní, hľadaní riešení, náprav. Zároveň chcem poďakovať aj opozícii za konštruktívne pripomienky ako také a myslím si, že tento zákon, ktorý keď prejde v tomto znení, ako sme ho navrhli aj s doplneniami a upresneniami, môže byť prvým a zásadným krokom na odstránenie úžery na Slovensku ako takej.

    Čiže ešte raz ďakujem a zároveň v podstate, pokiaľ by boli ešte nejaké ďalšie námety na vylepšenie vo vzťahu k ďalším možným právnym úpravám do budúcnosti v boli proti úžere, tak, samozrejme, som ochotný na túto tému rokovať. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, žiadate si záverečné? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, nasleduje teraz prvé čítanie o návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb., teda Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 870 a rozhodnutie o jeho pridelení do výborov je pod číslom 873.

    Nech sa páči, Lucia Žitňanská, máte slovo na uvedenie návrhu zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 870.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám novelu Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku, ktorá je v zásade veľmi jednoduchá, a síce jej cieľom je formulovať povinnosť, aby sa všetky pojednávania, či už občianskoprávne, alebo v trestných veciach, nahrávali na technické zariadenia a aby účastníci konania, zjednodušene povedané, mohli dostať zo súdu nahrávku svojho súdneho pojednávania. Veľmi jednoduché a podľa mojej mienky veľmi dôležité. Je to dôležité z dvoch dôvodov.

    1. Mnohokrát si ľudia sťažujú na to, že sudca sa nespráva v pojednávacej miestnosti tak, ako má, že nekomunikuje s účastníkmi konania tak, ako má, účastníci konania sa sťažujú predsedovi súdu, ale neexistuje dôkaz. Predseda súdu sa spýta sudcu, sudca dá vyjadrenie a je to výpoveď proti výpovedi a neexistuje dôkaz, na základe ktorého by sa dalo verifikovať, že či pojednávanie bolo vedené tak, ako má byť vedené. To je za prvé.

    Súčasne si aj myslím s tým, že by to malo aj preventívny účinok, pretože každý sudca, ktorý vie, že pojednávanie je nahrávané, tak má motiváciu chovať sa primerane, a nie neprimerane voči účastníkom konania.

    Druhý zmysel to má v tom, že existuje dôkaz, čo vlastne na tom pojednávaní odznelo. A teraz myslím, aj pokiaľ ide o svedecké výpovede a vykonané dôkazy, pretože zápisnica z pojednávania, ktorú prediktováva sudca, je jedna veľmi citlivá vec. A viete veľmi dobre, že zdôraznením niektorých skutočností môže ten obraz toho skutkového stavu nabrať úplne inú rovinu, než ako by vyplynulo z vykonaných dôkazov. Samozrejme, že v takomto prípade nahrávka pojednávania s úplným znením aj svedeckých výpovedí a iných dôkazov, vykonania iných dôkazov môže slúžiť jednotlivým účastníkom konania v rámci odvolacieho konania, keď sa odvolávajú, nebudú odkázaní len na to, čo bolo uvedené v zápisnici, ale budú mať kompletný záznam z pojednávania. Myslím si, že je to je jednoduché opatrenie, ktoré môže prispieť k väčšej dôvere medzi účastníkmi konania a súdom ako takým.

    Súvisí táto právna úprava s tým, čo sme, ten projekt sme začali ešte za našej vlády, a síce je to projekt nahrávania súdnych pojednávaní, ten projekt je podporovaný zo švajčiarskeho finančného mechanizmu, plus nejaké zdroje idú aj zo štátneho rozpočtu, ten projekt bol zakontrahovaný v roku 2011, pokiaľ si dobre pamätám, mal byť realizovaný do konca roku 2012, do konca roku 2012, a nie je zrealizovaný dodnes. Ja som interpelovala minulý rok, som interpelovala ministra spravodlivosti, v akom je to štádiu a kedy sa začnú nahrávať súdne pojednávania, a v septembri, a v lete, pardon, v lete minulého roku som dostala na moju interpeláciu odpoveď z ministerstva spravodlivosti, že vo vzťahu k relevantným legislatívnym zmenám v súvislosti s nahrávaním súdnych pojednávaní v rámci projektu Elektronický súdny spis je plánované predĺženie návrhov týchto zmien na schôdzu Národnej rady v septembri 2013. Je marec? Pomaly áno. Je koniec marca 2014, čiže uplynul ďalší polrok, relevantné zákony tu stále nie sú na stole. Preto som predložila tento návrh zákona. Čiže nahrávanie súdnych pojednávaní mešká, je to vyše roka. Dobre, minister spravodlivosti povedal, zle sme spočítali pojednávačky, museli niečo začať od začiatku, aj tak, stále minister spravodlivosti je už dva roky vo svojej funkcii. Áno, toto je súčasť širších projektov elektronizácie justície, ale je to tá jednoduchšia časť, ak to mám takto formulovať, a veľmi praktická a užitočná pre účastníkov konania a naozaj môže prispieť k väčšej dôvere medzi účastníkom konania a súdom samotným.

    Predkladám ten návrh zákona nielen z toho dôvodu, že tu podľa mojej mienky už dávno mal byť, a nie je tu, teda chcem tým nejakým spôsobom vytvárať aj nejaký tlak na ministerstvo spravodlivosti, aby v tej veci konalo, ale predkladám ten návrh zákona aj z druhého dôvodu. A síce ja viem, že teraz s omeškaním, ale tie projekty elektronizácie justície sa nejakým spôsobom obstarávajú a budú zbiehať. Z informácií, ktoré mám, ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministra spravodlivosti Boreca smeruje viacej k tomu, aby tie projekty smerovali viacej dovnútra justície a menej navonok vo vzťahu k justícii. Ergo elektronický súdny spis má prioritu a nahrávanie súdnych pojednávaní v tom ako keby malo väčšiu prioritu skôr so zameraním prepisu hovoreného slova, aby sa odbúrala administratíva a nemuselo toľko pisárok prepisovať tie jednotlivé nahrávky. Aj to je dôležitý efekt toho celého systému, že sa odľahčí administratíve, a veľmi dôležitý efekt, pretože keď je menej administratívy, môžme prijať viacej vyšších súdnych úradníkov a celá justícia bude efektívnejšia. Ja nijako nespochybňujem tento efekt. Ale stráca sa mi a mám obavu v tom celom, že sa zabudne na tento jeden pohľad na celú elektronizáciu justície, ktorá je rovnako užitočná ako samotné vnútorné zefektívnenie procesov ako takých. Lebo naozaj keď máte nahrávku svojho pojednávania, máte v rukách dôkaz. Máte v rukách dôkaz, aby ste sa mohli obrátiť na predsedu súdu, máte v rukách dôkaz pre odvolacie konanie a zároveň je tu nejaká motivácia aj pre sudcu, aby na tom pojednávaní dodržiaval všetky zásady, ktoré pojednávať má.

    Preto som predložila tento návrh zákona, preto sa uchádzam o podporu tohto návrhu zákona a verím, že ju nájde, pretože je to jednoducho užitočná vec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v paragrafoch 67 a 68 rokovacieho poriadku aj v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady tento návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 873 z 11. februára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor na obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť vyhotovenie zvukového záznamu z každého súdneho pojednávania v občianskoprávnych veciach a z každého pojednávania, hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadania v trestnom konaní.

    Dovoľte, aby som v niekoľkých vetách podporil tento návrh pani poslankyne Žitňanskej, nakoľko, nakoľko sám zo svojej advokátskej praxe vidím, že čo sa robí na tých súdoch. Nie raz súdne konania nezodpovedajú tomu, že ten sudca sedí v tom talári, že nad sebou má znak Slovenskej republiky a svoje rozhodnutie vydáva v mene Slovenskej republiky. Sú to niekedy pojednávania, ktoré zápasia, môžu sa pretekať s tým, že čo sa robí v krčmách 4. cenovej kategórie. Niekedy nestačí ani upozornenie advokáta, ktorý aj zároveň je poslancom Národnej rady, aj tým sudcom, je to dosť známe, ale ani toto nepomôže. Alebo pričasto sme aj svedkami toho, že sudca sa zvíta so stránkou, či to je advokát alebo či to je jedna z konajúcich strán, zaujatosť už hneď na tom pojednávaní prejaví týmto svojím štýlom práce, prístupu, a keď je návrh na to, aby takýto sudca bol vylúčený z rozhodovania v tejto veci, tak, samozrejme, dôkazy nie sú. Toto je jedna vec, to je tá formálnoprávna, taká formálna stránka tejto veci a užitočnosti tohto návrhu.

    Ale tá obsahová, tá materiálna stránka je v tom, iste dobre viete, keď nie, tak vám to poviem, že nie jedno pojednávanie je odročené, nieže o mesiac, ale o pol roka, niektoré aj o rok. Predstavte si, čo zostane v hlave toho sudcu, v hlave tých ľudí, aj keď je to senát, ktorý o tom pojednáva, že predchádzajúce pojednávanie bolo pred rokom, pojednávanie trvá možno v niektorých prípadoch aj viac hodín a zápisnica z toho pojednávania je toto (prezentácia dvoch listov papiera), to sú dve A4. To je veľmi často. Veľmi často. Zhrnie sa tam, zhrnú sa tam najdôležitejšie veci. Tak ja som zaviedol vo svojej advokátskej praxi, aj keď máme koncipientov, tak školíme ich k tomu, že, bohužiaľ, súdna prax na Slovensku je taká, že ten spis zostane prázdny potom. Z toho pojednávania nič nezostane. Čiže všetko, všetko dajte ešte písomne. Čiže keď sme niečo tvrdili na súde, niečo sme preukázali, ale z tej zápisnice to proste nevyznie tak po tom roku, keď sa to odročí, to pojednávanie, tak proste musíme zahltiť ten súd ďalšími písomnými návrhmi a doplneniami, alebo keď súd potom ide rozhodnúť v tej veci, aby všetko mal na papieri, lebo z toho pojednávania, bohužiaľ, má minimum. A toto je aj veľmi dobrým prostriedkom k tomu, aby súdne rozhodnutia boli rýchlejšie, lebo bude relevantný dôkaz o tom, že súd mohol konať, mohol vypočuť svedkov, mohol zrýchliť to konanie, ten sudca mohol vyniesť rozsudok a len otáľa, nemá tú občiansku odvahu alebo nie je na tom odborne tak zdatný, aby, aby ten rozsudok vyniesol hneď. Môžu sa zrýchliť konania, môže sa zabrániť klientelizmu, lebo ten sudca keď sa nebude správať objektívne, vykonávanie dôkazných prostriedkov pred súdom nebude objektívne, tak bude ďalší dôkaz. Bol by dôkaz aj v prípade docenta Olejníka, že ako bolo dokazovanie, či bolo všetko pred súdom preukázané, alebo nie.

    A v neposlednom rade s tým, že konania by sa zrýchlili, zabránilo by sa klientelizmu a by ste neverili, že koľko finančných prostriedkov by sa ušetrilo na štátnom rozpočte, ale zjavne tí, ktorí tento návrh nepodporia, majú nejaké zištné ciele a nie je to, aby neboli výdavky zo štátneho rozpočtu, ale to, aby sa tento stav zakonzervoval, kde v tých mútnych vodách súdnych konaní sa stále dá niečo nájsť, niečo nejak vykšeftovať, vylobovať alebo podplácať. Čiže veľmi vítam tento návrh, ktorý je takým veľmi dobrým krokom na to, aby sme súdne konania očistili. Ďakujem pekne za tento návrh, pani poslankyňa.

    Ako spravodajca navrhnutý určeným gestorským výborom odporúčam preto, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 873.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, Miroslav Kadúc a Alojz Hlina. Končím možnosť hlásiť sa ďalej. Chcete ešte vystúpiť?

    Dobre, nech sa páči, pán Miroslav Kadúc ako prvý v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež prispejem k tomu podporou tohto návrhu. A v poslednej dobe mám pocit, že s pani Žitňanskou súhlasím nejako veľa, ale to na konci, asi na konci sa nezhodneme pri jednom bode.

    Ale no ja sa vám aj čudujem, že vy si dovolíte upozorniť sudcu, lebo u nás sa môže stať, že keď ho upozorníte, tak rozhodne vo váš neprospech. Mne sa stalo v Rimavskej Sobote, keď prišiel druhý advokát - a v rifľoch ešte aj - a si tam s ním, tykal si s pani sudkyňou. Keby som bol povedal, čo to má znamenať, tak mám problém. Ale nie to som chcel.

    Zaznamenávanie súdnych pojednávaní je veľmi dobrá vec, pretože mňa učili, že čo nie je v zápisnici, ako keby neexistovalo. Minule ešte mal pojednávanie, ktoré trvá dve hodiny, tri, ako ukázal poslanec Gál, máte v zápisnici dve strany. Vy si musíte potom tú zápisnicu prečítať a povedať, že mám tu chyby, tie chyby si uplatniť, a dokonca je na tom sudcovi, či vám povie, aha, aj toto ste povedali, toto ste nepovedali. Mne sa stalo, že som si zápisnicu nepozrel, lebo to bolo dlhé pojednávanie, a sudca mi povedal: "No a ja to tam nevidím, ja vám to nemôžem opraviť, pretože ja, vidíte, všetko zapisujem." Nezapisuje všetko, nedá sa to pamätať. Zaznamenávanie súdnych pojednávaní je veľmi dobrá vec aj pri zaujatosti sudcu, aj pre dodržiavanie akej-takej dôstojnosti sudcov, rovnako tak účastníkov, samozrejme.

    Čiže tento návrh sa nedá, nemám dôvod ho nepodporiť, dokonca je dobrý a prospešný, takže za neho navrhujem hlasovať za, naozaj to prospeje rýchlosti aj efektívnosti súdneho konania.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na čas prerušujem teraz rokovanie o tomto bode, budeme pokračovať hlasovaním a potom následne ďalším.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Lucia, máš voľno. Na chvíľu. Ďakujem.

    Krátka prestávka na prípravu hlasovania.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o jednom prerokovanom bode. Chcem vás informovať, že pán poslanec Galko, pani poslankyňa Nicholsonová a pán poslanec Poliačik ako navrhovatelia mi písomne oznámili, že berú späť nimi predložený návrh novely zákona o pobyte cudzincov, je to tlač 920. Bol to bod 64 schváleného programu.

    A budeme teraz hlasovať o vládnom návrhu zákona č. 122 o ochrane osobných údajov, je to prvé čítanie, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je to tlač pod číslom 952. Poprosím pána poslanca Jánoša, aby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 952.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, neodznel žiadny procedurálny návrh, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 124 bolo za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny; ďalej že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Určené výbory prerokujú návrh zákona ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili a pridelili sme zákon výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Vzhľadom na to, že sme v skrátenom legislatívnom konaní a schválili sme postúpenie návrhu zákona do druhého čítania a je potrebné prerokovať návrh vo výboroch, navrhujem, aby sme druhé čítanie alebo aby sme návrh zákona č. 122 o ochrane osobných údajov v druhom čítaní v skrátenom konaní prerokovali zajtra o 9.00 hod. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 127 bolo za, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ďakujem pekne, čiže zajtra ráno 9.00 hodine budeme v druhom čítaní prerokovávať tento vládny návrh zákona.

    Ešte vás chcem informovať, že prerokovaný Občiansky zákonník na základe požiadavky spravodajcu vzhľadom na podané pozmeňujúce návrhy budeme hlasovať až na budúci týždeň. Pán poslanec Škripek, procedurálny návrh, sa ospravedlňujem, ale som si vás nevšimol, preto.

  • Vôbec nevadí, ďakujem. Prepáčte, nemám ani návrh, chcem len poďakovať kolegovi Alojzovi Hlinovi, že zabezpečuje tlač na čítanie, tak som chcel, že aby sme si to všimli, a tak ďakujem pekne, že máme čo čítať.

  • Dobre, ďakujem. Ešte pán predseda výboru Chmel.

  • Ďakujem, pán predseda. Poprosím členov výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, zajtra o 8.15 hod. je zasadnutie výboru v miestnosti č. 148.

  • Ďakujem pekne. Krátka päťminútová prestávka a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní prerušeného programu 33. schôdze.

    Pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, pokračujeme v rokovaní.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, budem mimoriadne krátky, vyjadriť podporu tomuto návrhu, čo teda môže byť v mojom prípade aj kontraproduktívne, ale nedá mi, aby som ju nevyjadril a nespomenul aj jednu skutočnosť, ktorá prepotvrdzuje aj moje presvedčenie, že to je dôležité. Ja teda...

  • Reakcia z pléna.

  • No ale potom môžu byť urazení tí, pri ktorých som to urobil, a povie, že pri Bugárovi si nedovolím. No viete, takže to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás, pokračujeme v rozprave.

  • Prepotvrdzuje tú potrebu. Ja teda, vďakabohu, moc po súdoch nechodím. Teraz kvôli Pečnianskemu lesu som bol na niekoľkých pojednávaniach a bol som mimoriadne zhrozený, naozaj som bol zhrozený, a keby východniari počuli to, čo hovorí bratislavská sudkyňa na ich adresu, lebo právnička Lesoochranárskeho združenia VLK je z východu, a tie poznámky, ale nieže bokom, normálne do pléna, keď to takto poviem, jak to tam bola v tej pojednávacej miestnosti, tak hlboko urážlivé, ľudsky, ľudsky urážlivé, som bol úplne zdesený. Hej, že to bolo, som bol zdesený a nehovorím len, že to je dôvod, ale toto je určite jeden z dôvodov...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Zaznievanie gongu.

  • Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, ak nemáte záujem o vystúpenie pána poslanca, radšej opustite sálu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Takže táto moja osobná skúsenosť teda hovorí o tom, že to má zmysel, a stotožňujem sa aj s vyjadreniami kolegov a predrečníkov, prečo to hovorili, a moja osobná skúsenosť to prepotvrdzuje. A keď už som tu, tak poviem, teda keď už o tom Pečnianskom lese, že včera sme dostali stavebné povolenie a budeme robiť prvý výkop, a keby sme chceli stavať mrakodrap, tak to je tie isté papiere, jak sme potrebovali na vlajkový stožiar, vážení kolegovia, upozorňujem vašu pozornosť. Oproti Národnej rade na druhej strane Dunaja bude umiestnený obrovský vlajkový stožiar, na ktorom bude slovenská vlajka. A bude to vlajka občanov tejto krajiny a bude tam viať dovtedy, kým bude prebiehať spor o Pečniansky les. A ja verím, že urobíme všetko preto, aby sme ju smútočne nemuseli z toho stožiara zvesiť, keď štát, keď krajina, keď ľudia tejto krajiny úplne jasným, jasným podvodom by o tento Pečniansky les prišli. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Faktické poznámky nie sú. Pán poslanec, vy ste boli ústne prihlásený, áno?

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani poslankyňa, pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Pavla Zajaca, Jána Hudackého a pána podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300 Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 892.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, pán poslanec Zajac.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 892.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil opätovne návrh novely Trestného zákona, zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Predkladám ho spolu s kolegami Jánom Figeľom a Jánom Hudackým a naším cieľom je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov, tzv. tachometrov, motorových vozidiel.

    Predložený návrh zákona rozširuje skutkovú podstatu trestného činu aj o činnosť falšovania alebo pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov. V rámci návrhu zákona môže byť potrestaný aj ten, kto pripravuje takýto trestný čin, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takého skutku. Falšovaním sa rozumie akékoľvek neoprávnené vykonanie zmien, úprav a zásahov do technického zariadenia, tzv. pretáčanie (mechanické alebo elektronické) čísiel uvedených ako stav celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla. Pozmeňovanie znamená vykonanie akýchkoľvek neautorizovaných a nedovolených zmien na originálnom zariadení počítadla najazdených kilometrov.

    Dámy a páni, toto rozšírenie Trestného zákona dopĺňame do § 220 Trestného zákona, kde rozširujeme už dnes tento paragraf, ktorý už dnes teda sa zaoberá pozmeňovaním identifikačným údajov automobilu. Takže toto rozširujeme o činnosť falšovania alebo pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov.

    Takisto bude trestným činom vyhotovenie zaobstarávania alebo postúpenie inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie uvedeného skutku. Táto trestná činnosť už aj dnes - pozmeňovanie identifikačných údajov automobilu - je dnes ocenená trestnou sadzbou až do troch rokov odňatia slobody.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Toľko uvedenie návrhu zákona. Potom sa prihlásim ako prvý v rozprave. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik je spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, prosím, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 892 z 25. februára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania tzv. tachometrov motorových vozidiel.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave, po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 892.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu.

    Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Mikloška. Nech sa páči, pán poslanec.

    Ale ešte predtým, prepáčte, pán poslanec, pán navrhovateľ požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Môj kolega Jožko Mikloško mi prepáči, že som ho ako navrhovateľ predbehol.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som hneď na úvod sa pozrel na to, ako upravuje legislatíva túto, tento nešvár, túto nekalú činnosť - stáčanie tachometrov - v Európe alebo aj vo svete, lebo aj náš návrh zákona je inšpirovaný nemeckou právnou úpravou, ktorá by asi najviac vyhovovala aj nášmu legislatívnemu prostrediu. Tento návrh zákona som pripravoval spolu so Spolkom na ochranu vlastníkov automobilov, v skratke SOVA, ktorého predsedom je pán Petrus, ktorému takto chcem poďakovať za spoluprácu pri tomto návrhu zákona.

    Spoločnosť SOVA má spracovanú legislatívu v celej Európskej únii. Chcem vás informovať, že stáčanie tachometrov je trestným činom už dnes v Nemecku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a najprísnejšie zákony v tomto smere sú v Spojených štátoch amerických.

    Ďalej by som vás chcel informovať o tom, že v Českej republike ministerstvo dopravy chystá novinku, ktorá by mala výrazne obmedziť a sťažiť široko rozšírený nesvár stáčania kilometrov. Ministerstvo testuje a od septembra chce prepojiť svoju databázu na európsky systém EUCARIS, prostredníctvom ktorého sa budú zdieľať informácie o technických údajoch jednotlivých áut. Nový systém by chceli používať aj dopravné úrady v Českej republike pri registrácii áut.

    A nakoniec mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, že 11. marca 2014 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a zrušenie smernice 2009/40 Európskeho parlamentu. Táto, toto nariadenie sa dotýka aj technického stavu vozidiel, ale dotýka sa aj stáčania kilometrov. Dovoľte mi, aby som časť toho prečítal:

    "Téma stáčania a úprav tachometrov na vozidlách nie je iba problémom Slovenska, ale celej Európskej únie. Európsky parlament schválil 11. marca 2014 nový návrh Európskej komisie, ktorého cieľom je zjednotiť minimálne štandardy na technické kontroly. Parlament Európskej únie schválil zmeny týkajúce sa cestných kontrol a technického stavu vozidiel. Nové pravidlá začnú platiť postupne od roku 2017. Predpokladá sa, že podvody spojené s počítadlom kilometrov sa dotýkajú 5 až 12 % objemu predaja ojazdených vozidiel vo vlastnom štáte, pričom pri cezhraničnom predaji je toto percento oveľa vyššie, čo pre spoločnosť každoročne predstavuje náklady vo výške niekoľko miliárd eur a zároveň to má vplyv na správne vyhodnotenie technického stavu vozidiel. Odporúčanie Európskej komisie je, že podvody v súvislosti s počítadlami kilometrov by sa okrem toho mali systematickejšie považovať" - a to chcem zvýrazniť - "za trestný čin, ktorý podlieha sankcii."

    Aká je situácia na Slovensku? V posledných rokoch má na Slovensku pretáčanie tachometrov výrazne stúpajúci trend. Medzi predajcami ojazdených automobilov platí také zvrátené heslo: "Kto nestáča tachometre, okráda svoju firmu". V masívnej miere dochádza k podvodom a okrádaniu kupujúcich, občanov Slovenska. Všetci si ale spomeniete aj na prípad, keď ministerstvo obrany zhruba pred rokom, rokom a pol nakúpilo akože nové vojenské sanitky a následne sa ukázalo, že tieto vojenské sanitky sú ojazdené a majú stočené kilometre.

    V minulosti sa o to, aby stáčanie kilometrov bolo trestným činom, snažili poslanci Rafaj a Slota, ktorí v roku, tuším v roku 2010 predložili návrh zákona, aby stáčanie tachometrov bol trestný čin. Náš návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegami, nie je identický s tým, ktorý predkladali kedysi pán Rafaj a Slota. Nie je identický, hoci rieši ten istý problém. A dokonca v našom návrhu rozširujeme, aby bolo trestným činom aj stáčanie kilometrov. Ale chcem povedať k tomu legislatívnemu procesu, ktorý prebehol, keď navrhovali pán Rafaj a Slota tento návrh zákona. Tento návrh zákona prešiel prvým čítaním, druhým čítaním a neprešiel v treťom čítaní. Chcem pripomenúť kolegom z klubu SMER, že celý klub SMER-u, všetci poslanci SMER-u v tom čase trikrát podporili tento návrh zákona. Preto som bol veľmi prekvapený, keď minulého roku som tento návrh zákona predniesol tuto v Národnej rade Slovenskej republiky a poslanci za stranu SMER odmietli tento návrh zákona.

    Prečo o tom hovorím? Keď pred štyrmi rokmi bol tu predkladaný návrh zákona, hovorili odborníci vtedy na Slovensku, že asi 30 % ojazdených automobilov, ktoré sa predajú na Slovensku, majú stočený tachometer. Dnes títo odborníci aj zo spoločnosti SOVA, ale aj zo spoločnosti CEBIA, ktorá sa zaoberá technickým stavom automobilov, dnes títo odborníci odhadujú, že je to 40 až 60 % ojazdených automobilov, ktorých sa ročne predajú na Slovensku. Dámy a páni, hovoríme o 130- až 140 tisícoch automobilov, hovoríme o 130 až 140 (pozn. red.: tisícoch) podvedených a okradnutých kupujúcich občanov Slovenska. Preto hovorím o tom, že keďže to nie je v súčasnosti v našej legislatíve postihované, má táto činnosť na Slovensku výrazne stúpajúci trend.

    Áno, aj v roku 2010 legislatívna rada vlády odporučila v treťom čítaní nehlasovať za tento návrh zákona a oponentúra bola taká, že podľa dnes platného trestného zákona takáto činnosť môže byť postihovaná na základe paragrafu ako podvod alebo nekalá obchodná praktika. Dámy a páni, ak mi skúsite nájsť prípady na Slovensku, keď niekto kúpil alebo teda predal niekomu ojazdený automobil, ktorý mal stočené kilometre, a bol postihovaný podľa Trestného zákona ako podvod alebo nekalá obchodná praktika, tak budem s tým súhlasiť. Ale keď 130- až 140-tisíc občanov Slovenska je ročne podvedených, okradnutých a nikto nie je za to postihovaný, sme presvedčení spolu s mojimi kolegami, že takáto činnosť musí byť v Trestnom zákone exaktne zadefinovaná, aby to malo nielen trestnoprávny účinok, ale aj, nebojím sa povedať, odstrašujúci alebo výchovný účinok, čím by sa dosiahlo výrazné zníženie počtu ojazdených automobilov so stočenými kilometrami.

    Nie sme spolu s kolegami takí naivní, aby sme si mysleli, že prijatím týchto dvoch viet v Trestnom zákone na Slovensku sa prestane, prestanú stáčať tachometre, ale aj výrazné zníženie. A ja si myslím, že tí, čo to dneska prevádzkujú, tak by sa minimálne ako zamysleli nad tým, či by to malo na nich odstrašujúci alebo aj výchovný účinok. Aj výrazné zníženie by napomohlo občanom Slovenska.

    Dámy a páni, podľa monitoringu spoločnosti SOVA, ktorý bol vykonaný len pred mesiacom, je evidovaných na Slovensku 23 spoločností, ktoré "legálne" poskytujú službu stočenie kilometrov na automobile. Táto činnosť je veľakrát aj inzerovaná v médiách. Presvedčili sa o tom viacerí novinári, ktorí zavolali do takejto firmy alebo aj tam prišli s tým, akým spôsobom a za akú cenu by im stočili kilometre, viď včerajšia reportáž na Markíze. Tento úkon je pomerne dosť jednoduchý. Stačí na to notebook, príslušný kábel, príslušný softvér, ktorý je potrebný, a takýto úkon trvá niekoľko minút a stojí zhruba od 20 až do 50 eur.

    Nami navrhovaný, navrhovaná novela podľa nás by výrazne znížila počet okradnutých občanov, ale na druhej strane by zvýšila bezpečnosť ľudí, ktorí by poznali skutočný stav ubehnutých kilometrov na svojom aute. Naozaj sú určité súčiastky v automobiloch, ktoré je potrebné meniť po nabehaní určitých kilometrov. Občania, ktorí si kúpia taký automobil, ktorý má o niekoľko desiatok, veľakrát aj o niekoľko stotisíc menej kilometrov ako v skutočnosti, privádzajú seba, ale aj svoju rodinu, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky do nebezpečenstva, keď takéto, takýto automobil môže spôsobiť vážnu dopravnú nehodu aj s následkami na životoch. Takže určite by sa zvýšila aj bezpečnosť cestnej premávky.

    A keď som včera pozeral reportáž na Markíze, ktorá sa venovala tejto téme, tak jediný z politikov, z poslancov Národnej rady, ktorý dostal priestor v tejto reportáži, bol vládny poslanec SMER-u pán Martvoň, ktorý na našu iniciatívu predloženia tohto návrhu zákona oponoval tým, že mohlo by sa stať, že by boli trestne stíhaní aj občania, ktorí si kúpia automobil, ktorý už mal stočené kilometre. Tak chcem takto aj priamo pánovi Martvoňovi povedať aj všetkým tým, čo majú pochybnosti o tom, či by takto nevinní ľudia neboli postihovaní. Tak som presvedčený aj ako neprávnik, že Trestný zákon postihuje tých, ktorí trestnú činnosť páchajú. Nie tých, ktorí k predmetnej veci prídu tak, že tú trestnú činnosť nekonali. To znamená, aj ten, kto kúpi napr. bicykel, ktorý bol predtým ukradnutý, a v dobrej viere ho kúpi, že, že je v poriadku, a príde sa na to a polícia bude vyšetrovať, tak nie je postihovaný ten, kto kúpil ten bicykel, ale ten, kto ho kedysi ukradol. To isté s tými stočenými kilometrami. Je predsa bežná prax, že aj keď kupujú ľudia medzi sebou ojazdené auto, tak pri prepise auta minimálne nejakú jednoduchú zmluvu väčšinou majú a pri takejto zmluve je počet ubehnutých kilometrov jedným zo základných údajov v takejto zmluve. Alebo aj keby nemali takúto zmluvu, myslím si, že aj svedectvo toho človeka alebo jeho rodiny, ktoré by hovorilo o tom, že, áno, v tom a v tom čase som kúpil tento automobil a tachometer vykazoval takýto a takýto stav. Takže ten, kto bude vyšetrovať takúto činnosť, nepôjde po tých, ktorí sú možno aj obeťami, teda určite sú obeťami, ale pôjde po tých, ktorí takúto trestnú činnosť páchajú.

    Dámy a páni, toľko. Žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

    A ešte mi dovoľte vyjadriť sa ku samotnej procedúre. V posledných dňoch som bol oslovený viacerými poslancami SMER-u, že tento návrh zákona je pre ľudí, že je dobrý, vedeli by si predstaviť ho podporiť. Stretol som sa s pani Laššákovou. A v záujme tých poškodených občanov Slovenska, tých 130- až 140-tisíc, ktorí sú každý rok takto podvedení, som s ňou sa rozprával o možnej podpore tohto návrhu zákona, aby sa vytvoril nejaký časový priestor na komunikáciu, chcel by som poprosiť spravodajcu, aby o niekoľko dní, napríklad do stredy budúceho týždňa mohlo byť hlasovanie odložené o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky páni poslanci Martvoň a Fecko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Zajac, ja plne súhlasím, že je to vážny problém, ktorý tento, s týmto stáčaním kilometrov je na Slovensku, ale aj teda v celej východnej Európe ako takej, je tu ale jeden fakt. Bežný občan nemá na to technické prostriedky, aby to stočil. Sám ste povedali, že cez 40 % áut už je s týmito stočenými kilometrami na Slovensku a mnohokrát sú už dovezené v takomto stave. Čo ja sa pýtam potom, ako to prechádza vôbec cez stanice kontroly originality.

    Ale na druhej strane je to, že to, ako ste to vy naformulovali, ja si za tým, čo som do televízie povedal, stojím, by to spôsobilo podľa mňa množstvo zbytočných trestných stíhaní alebo vyšetrovaní. Lebo nemusí hneď byť trestné stíhanie, môže byť vyšetrovanie pri osobách, fyzických osobách, ktoré by predávali takéto autá. Na to, aby sa začalo vyšetrovanie, stačí, keď v podstate dotyčný bude vlastníkom takéhoto motorového vozidla so stočenými kilometrami a bude ho chcieť ďalej predať. Len tu nastáva jedna vec, že mnohokrát tí vlastníci ani nevedia, že majú tie stočené kilometre ako také. To je prvý moment.

    A druhý moment. Mnohokrát sa stane, že tie kilometre mu stočia v autoservise, i keď povedzme má v zmluve, že kupoval auto s takým a takým stavom kilometrov, ale stočia mu to v autoservise, lebo tí automechanici to auto počas opravy, akože opravy, využijú na nejaké služobné cesty. Aby sa nezistilo, že boli niekde a že najazdili povedzme 200-300 kilometrov, tak to stočia. Čiže je tu vážny problém, ktorý by mohol spôsobiť problémy mnohým občanom ako takým.

    A to, čo ste povedali. No, aj v súčasnosti to, čo legislatívna rada upozornila, existuje trestný čin podvodu ako takého. Je pravda, že na možno celom Slovensku bolo kvôli týmto stáčaniam kilometrov stíhaných možno desať ľudí, čo je malé percento z tých 130-tisíc. Ale na druhej strane, pokiaľ je bezzubé už súčasné ustanovenie podvodu ako trestného činu, bude bezzubé aj toto. Lebo aby ste niekoho odsúdili za spáchanie tohto trestného činu, musíte ho...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že predkladáš takúto novelu zákona. Ja nie som nejaký automobilový profesionál, ale to číslo 130-, 160-tisíc podvedených občanov každý rok, to ma trošku zatriaslo. Je to riadne kvantum našich ľudí, ktorých, myslím si, že mali by sme chrániť. Je veľa oblastí u nás na Slovensku, resp. opýtam sa, koľko oblastí na Slovensku máme takých, kde nemáme robiť poriadok. Asi by sme nenašli ani jednu z ľudských činností u nás na Slovensku. Myslím si, že ak sú nejaké výhrady, pretože sme opoziční, som si toho vedomý, myslím, že prvé čítanie je tu na to, aby sa vôbec nastolil problém, a v druhom by sa dalo vykreovať. Takže myslím si, že všetky pozmeňujúce by si, myslím, že aj akceptoval, pokiaľ by to mali zlepšiť, účinnosť tohto zákona. Ale mne sa v tvojom pozmeňováku páči aj to, že okrem toho, že identifikujeme toho, kto to urobí, rovnako sa bude trestať aj ten, kto vyhotoví, obstará sebe alebo inej osobe technické prostriedky v úmysle sfalšovať alebo zmeniť a tak ďalej. To znamená, že nie iba ten, ale aj ten ďalší, ktorý je ako spolupáchateľ. Takže myslím, že je to podľa môjho, teda nie až tak právnického vzdelania veľmi dobre tiež kreované. Takže pokiaľ, myslím, že sú nejaké výhrady, tak v druhom čítaní, páni kolegovia, by sa to dalo opraviť. Ďakujem pekne.

  • Vaša reakcia, pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem pekne. Tak naozaj pán poslanec Martvoň aj pán poslanec Fecko presne to vystihol. Tu nejde o to postihovať ľudí, ktorí si predajú medzi sebou auto. Tí si ako napíšu, koľko tam bolo kilometrov, alebo vedia. To, keď takéto auto bolo dovezené zo zahraničia a už ho tak kúpili, tak neviem si predstaviť, ako budú podávať trestné oznámenia na toho zahraničného nejakého predajcu. Tu naozaj ide o tých majiteľov autobazárov a o tých, ktorí hromadne dovážajú zo zahraničia automobily a ktorí systematicky stáčajú kilometre. A dneska oni na drzovku ako inzerujú túto činnosť úplne legálne. Ak by takýto trestný zákon prešiel, ja nie som naivný, že prestanú stáčať kilometre všetci ľudia na Slovensku, ale minimálne tí 23, ktorí to prevádzkujú, inzerujú, určite by s tým prestali. A tí, ktorí vo veľkom dovážajú tieto autá, majú autobazáry, v ktorých hromadne stáčajú kilometre, ktorí tých serióznych predajcov automobilov alebo autobazárov, ktorých ešte niekoľko je na Slovensku, nútia k tomu, aby aj oni stáčali kilometre! Pretože ten, kto nestáča tachometre okráda vlastnú firmu. Aj tých pár serióznych predajcov už sa na to nemôže pozerať. Lebo v autobazároch v niektorých mestách nenájdete auto, ktoré má cez 100-tisíc kilometrov. Preto tento návrh zákona, si myslím, že postihoval by týchto, ktorí to robia hromadne. A že by s tým mala polícia určitú prácu? No tak, samozrejme.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, samozrejme, podporujem tento návrh. Je rozumný a aktuálny. To číslo, že až 60 % ojazdených áut, čo je dneska cez 100-tisíc, má tachometre menené, je otrasné, a keď nie inšie, aj platí to, že každé ukradnuté euro raz spadne na toho, kto ho ukradol, tak v tomto prípade to platí presne takisto.

    Myslím, že by bolo naozaj dobre trocha odsunúť to hlasovanie, prípadne rokovať s patričnými ministerstvami, vnútrom, dopravy, aby sa našli snáď ešte nejaké medzery v tom. Alebo pustiť to do druhého čítania a tam sa potom poriadne na to pozrieť, ale bolo by škoda, keby sme to už druhýkrát odhodili, keď vidíme, že to je vážny problém, no.

    Pán poslanec Zajac už asi aj niečo povedal, čo som aj ja chcel povedať. Tak to, že to je jasný podvod, klamstvo, ktoré môže priniesť aj veľmi vážne nehody, keď sa akoby dobré a neojazdené auto naraz v skutočnosti vyfarbí ako stará šunka s opotrebovanými súčiastkami a naraz sa odtrhne koleso alebo hocičo niečo iné, keď to má mnoho tisíc kilometrov. Ja by som snáď porozmýšľal, ale to bude snáď v druhom čítaní, dúfam, že teda ten trest by som navrhol od - do. Keď sa povie do troch rokov, tak je veľká možnosť potom sa rozhodnúť a není to celkom povedané ako. Mne by sa zdalo, že tak od 6 mesiacov do 2 rokov by aj stačilo. Trojročný trest je relatívne dosť tvrdý za takúto vec. Ja som tu už aj spomenul a ešte, myslím, aj zákon taký pôjde, kde to bude o tom reč.

    Čo ja viem, moja rodina mala ťažkú autonehodu, nezavinenú, zavinenú tým druhým, výsledok bol mŕtve dieťa, doničené auto a štyria pasažieri tiež riadne dokatení. A ten vinník, jasný vinník si odsedel rok, potom vlastne už iba pol. A tu za pretočenie by sme dali tri roky. Tak sa mi to zdá trošička snáď neúmerné. Privítal by som aj nejakú možnosť finančného postihu. Možno tie autobazáry a ďalší sú ešte viac na to citlivejší, keď im sa mastná pokuta naparí. Moja otázka je tiež taká, troška laická, teda že ako sa dá také falšovanie dokázať. Nebýva to množstvo súdov, to už tu troška bolo spomenuté. Je predaj tých technických prostriedkov na pretáčanie u nás dovolený? Čiže môžte si ísť kúpiť takýto prístrojček? Tak jak sa antiradary predávajú, čo tiež sa mi zdá zvláštne, sú na to veľké reklamy, tak by aj tento predaj mal sa nejakým spôsobom obmedziť alebo zakázať, alebo naozaj len veľmi autorizovaným ľuďom umožniť k tomuto dostať. Ja viem, že za socializmu sa pretáčalo vŕtačkou. Celú noc ste museli vŕtať alebo jazdiť spiatočkou dokola domu.

  • Povedané so smiechom.

  • Tak viem, že ja som mal Wartburg výborný, tam to nebolo treba. Nikdy som ho nepredal, ale vŕtačkou sa to robilo, ak sa pamätáte. Asi ste museli opačne točiť. Nie tak jak... No. Ale mne sa zdá, že toto by bolo dobré možné riešiť úplne softvérovo. Tam sú komputery vnútri. Keby ste požiadali Volkswagen, aby neumožnil stáčanie opačné tachometrov, to je naozaj dvoma inštrukciami v tom programe, ktorý to sleduje. Čiže softvérovo neumožniť ísť s kilometrami dole. Skúsme sa obrátiť na Volkswagen alebo niekoho, podľa mňa je to skutočne triviálne. Ale asi to nerobia, pretože to nerobia. Ale môžme ich na to upozorniť.

    No, ešte iná vec. Ale tá troška s tým nesúvisí, ale to je aj tendencia, že u nás sa neopravuje, ale všetko vymieňa za drahé peniaze. Klient to zaplatí alebo poisťovňa to zaplatí, to je jedno. Keď vám praskne zrkadielko alebo reflektor, blinker alebo hocičo na aute, tak zaplatíte ťažké peniaze podľa toho, aký máte auťák. A že by niekto opravil, tie drôtiky tam zvaril alebo neviem čo, vymenil sklíčko, na to naozaj nikto nemá. Ale to isté je aj doma. Vidíte, chladnička, práčka, televízia, rádio, remeselníci prídu, vymenia celý box, zaplatíte mastnú túto cenu. A tak sa dobré prístroje potom vyhadzujú a cieľom je stále, by som povedal, rast výroby, spotreby a tak ďalej dokola, nahradenie dobrých prístrojov novými, ktoré majú relatívne nízku životnosť, pretože vedia, že treba ich rýchlo vymeniť. No.

    A ešte jedna poznámka. Tiež ako všeobecnej debaty, že na to možno Občianky zákonník pamätá, ale je veľmi ťažko to dokázať. No, ak sa vám niečo vo vnútri vášho auta pokazí alebo v motore a tak ďalej, tak nemáte istotu, že ten servis vám tú súčiastku nenahradil nejakou inou starou alebo už opotrebovanou z iného auta. Čiže to sa prakticky nedá dokázať. A často sú na to sťažnosti, že to tak bolo, keď to potom otvorili. Ale proste to je tiež neserióznosť podnikania. Keď taký servis poznáte, tak ho vykričme a riadne, by som povedal, zverejnime, že sa niečo takéto deje. Iste je veľa servisov čestných a profesionálnych, ale sú aj také, ktoré to postavenie zneužívajú.

    No a posledná asociácia, ktorá mi napadla vlastne súvisí s včerajším hlasovaním 117 politikov za ústavný zákon. Prepáčte, to súvisí aj auťákmi. Ale ak by sa týmto štýlom aj v manželstve pokračovalo, že ak vám niečo nefunguje, tak sa nesnažíte to opraviť, ale rýchlo vymeniť, tak potom výsledok je to, že u nás je 43 %, v Európe 50 % rýchlo rozvedených manželstiev. A tí obidvaja potom rýchlo pretáčajú svoje tachometre a robia si, robia masáže, liftingy a hľadajú si nových producentov a konzumentov proste až do ďalšieho krachu takejto politiky, no.

    Ďakujem pekne za možnosť.

  • Faktické poznámky dvaja páni poslanci. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mikloško, v podstate s časťou tvojho vystúpenia súhlasím, ale musím podotknúť jednu vec. Podľa môjho názoru tak, ako je naformulovaný tento zákon, bude taktiež, ako doteraz je, trestný čin podvodu. Bezzubý trestný čin, ktorý je ťažko dokázateľný, pri pretáčaní kilometrov aj táto formulácia bude ťažko dokázateľná. Ja odsudzujem tie pretáčania kilometrov ako občan dlhé roky. Som proti tomu. Ale tak, ako to chce riešiť predkladateľ, to nebude efektívne.

    Čo môže byť efektívne, je to, čo si aj ty, pán poslanec, povedal, finančné postihy autobazárov. Je to tiež v iných štátoch. Dokonca možnosť uloženia zákazu činnosti do piatich rokov alebo podnikania do piatich rokov autobazáru, kde sa takéto auto s pretočeným kilometrom nájde, že sa predáva. Alebo odobratie licencie, resp. živnostenského oprávnenia pre autobazár alebo prevádzkovateľa autobazáru. Čiže toto môžu byť efektívne riešenia, ako zabrániť predaju auta, áut so stočenými kilometrami ako takými. Pôsobí to v iných štátoch a je to efektívne v iných štátoch. Čiže nejde sa do trestnej zodpovednosti, lebo fakt nastane potom problém pri občanoch, ktorí už to majú, alebo povedzme pri mechanikoch, ktorí v podstate to musia urobiť na pokyn. Ale jednoducho ide sa po autobazároch.

    Na druhej strane, tak ako je to naformulované v tomto zákone, podľa mňa to nebude efektívne a oddialením tohto zákona nič nezmeníme. Treba vstúpiť do iných zákonov, ktoré, cez ktoré to bude efektívne riešiť, ako som povedal, živnostenský zákon, zákon o priestupkoch a tak ďalej a tak ďalej. To je aj to, čo si ty poukázal, že finančné postihy. Čiže myslím si, tam je tá cesta, ktorú treba hľadať a znova poviem, odsudzujem pretáčanie kilometrov taktiež.

  • Ďakujem za slovo. Aj mne sa vidí, že za takýto priestupok by bol ten trest neprimerane vysoký, 3 roky do basy, sú tu aj väčšie prešľapy a menšie sadzby a menšie tresty sú za to. Skôr sa tiež prikláňam, ako kolega to predo mnou hovorili, že aj hovorili, že skôr postihovať tých predajcov a tam nejaké tie tresty a postihy, či už finančné, alebo odobratie licencie. Myslím si, že vhodnejšie by bola tá finančné, finančný postih, ale ja by som tu mal predsa len ešte len iný návrh, ako je to možné odblokovať, a to je to, keď som si kúpil nové auto a predávam ho, tak aby tie kilometre boli zaznamenané v technickom preukaze. Zaznamenávať tie kilometre a jednoducho predišli by sme tomu, žeby sa kilometre, kilometre nejak pretáčali. Ja tie techniky neviem. Kolega to tuná rozprával, že aké všelijaké finty sú na to pretáčanie tých kilometrov, tak hneď som si myslel, keď tu vystupuje, že je to skúsený autičkár. Tak ako to, hovorím to vtipne, ale myslím si, že keď by sa tieto kilometre a bola povinnosť zaznamenať tie kilometre pri predaji auta, tak ty môžeš pretáčať kilometre už ako chceš, ale nájsť tam skôr nejakú takú, nejaký taký spôsob.

    No a v tom manželstve, ako si to v tom závere ako spomenul, hej. Manželku a manžela, to nie je také ľahké a jednoduché vymeniť ani predať. Ono je taká ľudová pesnička, že volky môžeš predať, ale ženu nie. Hej, s manželkou treba stále hľadať, ako sa pomeriť a odpustiť si, hej. To odpustenie je veľmi dôležité a ako nasledujúci akt by mal nasledovať, to je to manželské objatie a to je to krásne, čo sa dá krásne recyklovať a opravovať, a to napĺňa to manželstvo.

  • Ďakujem pekne. V podstate súhlasím s obidvoma diskutérmi. Ja by som pána Martvoňa, kolegu, možno požiadal, lebo vidím, že tomu rozumie, tak spojte sa s pánom Zajacom a vytvorte niečo také spoločné, kde tieto všetky aspekty zohľadníte, a aj dobrý nápad, že nielen pokuta a basa, ale aj odobratie licencie, zákaz činnosti podnikania a tak ďalej.

    My sme sa s Tonym Martvoňom spojili na Slovenskom historickom ústave a dneska ten historický ústav už existuje, takže nevidím dôvod, prečo by sme sa, prečo by ste sa nemohli aj v tomto smere nejakým spôsobom spojiť a niečo rozumné, lebo vidíte, že je tam problém. Dva roky sme tu už v parlamente a ľudom by to pomohlo, keby sa takýto zákon schválil.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, pretože pán poslanec bol písomne prihlásený. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán poslanec, chcete ako navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Najprv k rozprave.

    Jožko Mikloško, pýta sa, že ako sa to robí. Tak to som v úvodnom slove hovoril. Veľmi jednoducho, krátko: softvér, notebook, kábel, prídeš do firmy a stočia kilometre, koľko povieš. Ako sa to dá zistiť? No, samozrejme, v autorizovaných servisoch, keď prídete na technickú prehliadku s automobilom, prvé, čo sa vás pýtajú, je stav tachometru a oni sú napojení na celoeurópsky systém, každá seriózna značka, lebo dneska môžeš byť autom na Slovensku, zajtra vo Francúzsku a je to dosť podstatné, či si vymenil napríklad brzdy pri 180 000 kilometroch a vo Francúzsku ti niečo odíde, a nevedia, či to bolo spôsobené tým, že si najazdil veľa alebo málo. A oni to zistia. Takto sa napoja na európsky systém. Preto Česká republika chce, aby povinne všetky servisy, nielen autorizované, boli napojené na európsky informačný systém EUCARIS.

    Viacerí tu hovorili o tom, či trojročný trest je tvrdý alebo, alebo je to tam sadzba, trestná sadzba, do troch rokov. Ona tam už dneska je. Za pozmeňovanie identifikačných údajov automobilu je už dneska trestná sadzba do troch rokov. To znamená, ak vyrazíš výrobné číslo na karosérii alebo ho prepíšeš nejakým spôsobom, máš trestnú sadzbu do troch rokov. My len rozširujeme tento paragraf o stáčanie kilometrov. A, samozrejme, každý vyšetrovateľ, ale hlavne každý sudca bude prizerať a pozerať na to, či si stočil jedno auto alebo či to robíš dlhodobo, cielene - nechcem povedať rovno mafiánskym spôsobom - a živíš sa tým už niekoľko rokov a oklamal si niekoľko tisíc zákazníkov, tak ten sudca prihliada na to. Preto je tam sadzba do troch rokov.

    Chceli by ste to riešiť inak, aby to riešili živnostenské úrady odoberaním licencie. Na základe čoho budú odoberať licenciu, živnostenský úrad, na to, že tam prídeš a povieš, že niekto ti stočil kilometre? Samozrejme, ten, koho takto by si chcel postihnúť, tak sa bude brániť, že on to nerobil, a budeš mu to musieť dokázať. A ako mu to dokážeš? Ako inak, keď máme na Slovensku políciu, prokuratúru, tak nech to vyšetria. Vôbec nemám, pán Martvoň, obavu, že takto by boli postihovaní ľudia, ktorým by niekto kdesi v servise niekoľko sto kilometrov stočil. Prosím vás, bavíme sa tu o tom a prečítajte si tie prípady, keď niekto aj stotisíc kilometrov, aj viac ako stotisíc kilometrov bolo stočené. No bol ten človek oklamaný alebo nebol? Posledný prípad spred dvoch týždňov v Hospodárskych novinách. Človek z východu si kúpil vo Zvolene automobil a následne zistil, že bolo stočených 120-tisíc kilometrov. Ako sa to dá zistiť? Prídeš na STK, ktorí sú tiež na tieto informačné systémy napojení, alebo prídeš do autorizovaného servisu a tam sa pozrú cez VIN-kód a povedia, áno, pred troma mesiacmi to auto bolo niekde v servise alebo na STK-čke a malo taký a taký počet kilometrov. A keď ten automobil má menší počet kilometrov, tak, samozrejme, že boli stočené kilometre. Niektoré automobily majú aj nezávislé, ďalšie nezávisle počítadlo kilometrov. Tí, čo to robia fušersky, na kolene, ktorí stáčajú kilometre, ktorí to robia veľmi rýchle, alebo nevedia o tom, že niektoré automobily už majú nezávislé počítadlo alebo nevedia stiahnuť to nezávislé počítadlo, tak nezasiahnu do toho nezávislého počítadla. Aj cez neho sa dá zistiť skutočný stav kilometrov. Samozrejme, sú "profíci", ktorí stiahnu stav tachometru a ešte aj to nezávislé počítadlo tachometra stiahnu. Niektorí, pri niektorých značkách s tým mali značný problém. Áno, niektoré značky to majú už tak sofistikované, že bol s tým problém, ale, samozrejme, na každú novú, na každú novinku existujú títo, títo podvodníci, vymyslia protinovinku a dokážu stiahnuť aj tieto nezávislé. Ale nedokážu zasiahnuť do medzinárodných informačných databáz, kde skutočný stav počítadla pri každej návšteve servisu, dneska autorizovaného servisu, niektoré krajiny aj odporúčanie Európskej komisie je o tom, aby v každom servise, už v každom servise majú ten počítač aj napojenie na internet, aby tam ten stav tachometru zaznamenali, a tak by sa to dalo posudzovať. Pardon. Aj tie dopravné úrady v Českej republike budú popri každom prepise automobilu kontrolovať stav tachometru cez tieto medzinárodné informačné systémy.

    Chcem povedať aj kolegovi Martvoňovi, nechcem, aby to vyzeralo ako nejaký osobný pingpong, ale naozaj na jednej strane hovoríte, že odsudzujete stáčanie tachometrov. Na druhej strane to teraz nechcete riešiť, lebo to predkladá opozičný politik, a má sa to riešiť nejako inak, cez živnostenské úrady a kadejako. Ja vám musím povedať, že politiku chápem ako službu občanom. Svoju angažovanosť, či na komunálnej úrovni, alebo na straníckej úrovni, alebo posledné 2 roky ako poslanec Národnej rady, chápem ako službu občanom. My tu v Národnej rade máme riešiť problémy, každodenné problémy občanov, ktoré sa ich dotýkajú, a takto sa tu snažím pôsobiť, a preto som spolu s odborníkmi pristupoval pri..., pri..., ku riešeniu tohto problému, ktorý som tu predniesol aj so svojimi kolegami. Vy si myslíte, že v tom Nemecku, Belgicku, tuším že vo Francúzsku, v Holandsku, v Spojených štátoch amerických, že sú nejakí hlúpejší ľudia? Že tiež sa nezamýšľali nad tým, že sa to dá nejako inak? No nedá sa. Musím sa ísť tvrdo na tých podvodníkov, ktorí hromadne okrádajú občanov, sa musí, musí nastaviť tvrdé pravidlo a ja si myslím, že, ako som to už povedal, bude to mať nielen trestnoprávny účinok. Ja neočakávam, že 130 000 vyšetrovaní sa spustí prijatím takého návrhu zákona, ale v niekoľko exemplárnych prípadoch tých hromadných podvodníkov, ktorí začnú takto vyšetrovať, tak tí ostatní sa minimálne zamyslia, či to budú robiť. Bude to mať odstrašujúci aj výchovný účinok. Tak ako aj vo svete. Aj v Nemecku sa stáčajú kilometre, aj v tých Spojených štátoch, ale keď vás zastavia s takýmto automobilom, tak vám ten automobil odoberú. V Spojených štátoch sú najprísnejšie kritériá. V Európe ideme na to trošku inak, a preto s kolegami, teda s odborníkmi zo spoločnosti SOVA sme si osvojili nemecký model, ktorý, si myslíme, že by bol najvhodnejší aj pre Slovensko.

    Tí, čo odsudzujete stáčanie tachometrov, chcem vás poprosiť o podporu v prvom čítaní.

    Ďakujem.

  • To je už záverečné. Spravodajca.

  • Hej. Všetko si povedal, Paľo? Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že argument, hovoriť o tom, že odoberieme živnostenské oprávnenie alebo licenciu, je trošku, trošku mimo misu, pretože ak ja predám pánovi Zajacovi auto a nemám žiadnu licenciu na predaj áut, čiže to sa trošku mýlime. Škoda, že pán kolega Martvoň odišiel.

    Ja vám poviem, kvôli čomu to nie je trestný čin podvodu, aj keď sa to tak môže javiť. Ono málokedy, ak vôbec niekedy bude naplnená pri predaji, predaji áut tzv. subjektívna stránka trestného činu, ktorou je úmysel, pretože ak na kúpnej zmluve neuvediete počet kilometrov, ale uvediete tam takú krásnu formulku: "Kupujem auto v stave, v akom je," nenaplníte túto skutkovú stránku nikdy. Čiže podvod sa kvôli tomuto nedokáže. Na toto by sme mohli zabudnúť. Ak my stanovíme trestný čin, ktorý bude objektivizovať to konanie, kde nepotrebujete mať úmysel alebo nedbanlivosť, tak bude to trestný čin. Veď to je, treba si ešte uvedomiť, že častokrát vy hovoríte, že, že, že alebo oponenti tomuto návrhu hovoria, že poďme postihovať predajcov, lenže aj ten predajca častokrát nevie, od koho to auto kupuje, a nevie zaručiť to, že to auto je úplne v 100 % poriadku. Sú, sú metódy, kedy sa to nedá zistiť, a sú metódy, kedy sa to dá zistiť. Alebo keď stočíte iba o pár sto kilometrov, tak niekto to nevie zistiť. To sa nedá zistiť. Čiže toto tiež není cesta.

    Preto myslím si, že trestný čin je najefektívnejšia a najúčinnejšia cesta, ako sa dá dosiahnuť to, čo, to, čo chceme. A keď niekomu, keď niekomu vadí trest do troch rokov, treba si uvedomiť, my v trestnom práve máme tzv. odklony. Sú tam rôzne spôsoby, ako vy nedostanete trest natvrdo, že pôjdete do basy. Dostanete peňažnú pokutu, peňažný trest a do basy nepôjdete. Dokonca vám ten trest bude zahladený. A presne o tomto to je, predpokladám, aby tí ľudia, treba si uvedomiť ešte jednu vec, že trestné právo plní okrem tej, tej úlohy postihovať trestné činy a posielať ľudí do väzenia, povedané ľudskou rečou, aj, aj preventívnu funkciu, a to je, aby ľudia mali strach z toho, spáchať taký skutok, ktorý sa uvádza ako trestný čin, a preto sa tam uvádza do troch rokov. A ja s týmto plne súhlasím, aby ľudia, ktorí stáčajú kilometre a predávajú autá so stočenými kilometrami, mali strach, aby to nerobili. A keď to spravia, samozrejme, ak to bude náhoda, ak bude niečo, čo, a konanie, ktoré sa nedá ovplyvniť, nech nie je to väzenie, ja vám garantujem, že nepôjde do väzenia, teda pokiaľ nemá podmienku, ale dostane peňažný trest. A ten zmysel zákona, ktorý predkladá pán kolega Zajac, je dobrý a podľa mňa aj to riešenie je správne, efektívne a účinné pre tie konania, ktoré sa tu, ktoré sa tu dejú na Slovensku.

    Len toľko som chcel a stotožňujem sa s odložením hlasovania do stredy.

  • Ďakujem pekne. Aj za stotožnenie. Takže hlasovať o tomto návrhu sa bude nie v utorok, ale v stredu.

    Vyhlasujem, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu a následne pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Miroslava Kadúca, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má parlamentnú tlač 874 a návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 877.

    Nech sa páči, pán poslanec Miroslav Kadúc, môžte uviesť návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Matoviča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 874.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je tu komorná atmosféra, dovoľte mi predniesť náš návrh, ktorý predkladám spolu s Erikou Jurinovou a Igorom Matovičom, ktorý považujeme za niečo, čo nerozumiem, prečo sa tu ešte stále neobjavilo v našom právnom poriadku, a ktorým dopĺňame náš, náš v súčasnosti platný a účinný zákon o povinnom zmluvnom poistení o jednu zásadnú vec, a to, že sa uhrádza aj škoda spôsobená usmrtením. Čo to znamená?

    V súčasnosti, ak, ak niekomu spôsobíte autom škodu, poisťovňa alebo teda poisťovateľ za vás zaplatí alebo uhradí preukázaný nárok na škodu na zdraví, náklady pri usmrtení, škody vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením, stratou veci, prípadne účelným vynaložením nákladov spojených s právnym zastúpením. Inými slovami, poisťovňa za vás zaplatí všetku možnú škodu, ktorú vy ste spôsobili, ale nezaplatí za vás škodu, ktorú ste spôsobili usmrtením. Pokiaľ ten človek žije, vtedy áno, ale keď už zomrie, pozostalí si musia túto náhradu požadovať práve od vás, od tých, ktorí ste v nedbanlivosti spôsobili škodu. Podľa mňa to je nesprávne a poisťovatelia by mali uhrádzať aj túto škodu spôsobenú usmrtením, či už je to nemajetková ujma, alebo vlastne to prichádza do úvahy iba nemajetková ujma.

    Táto právna úprava funguje vo viacerých štátoch, v Českej republike dokonca od 2004., čo je, opäť sme trošku pozadu. Je to absurdné, že u nás to stále ešte nie je, a dovolím si povedať, že dokonca aj zaoberal sa tým aj Európsky súdny dvor, ktorý vo veci našich občanov, pardon, Súdny dvor Európskej únie vo veci našich občanov, išlo o spisovú značku C22/12, konštatoval, že "je nezlučiteľná taká vnútroštátna právna úprava, ktorá umožňuje vylúčenie alebo obmedzenie nároku pozostalej osoby po obeti dopravnej nehody na náhradu majetku z povinného poistného krytia zodpovednej osoby." Inými slovami, povedal, naša právna úprava nie je v súlade s európskym právom. A ja sa tomu nečudujem, pretože naozaj v okolitých štátoch je toto zavedené a je to úplne samozrejmé, ak sa pokrývajú všetky možné škody okrem tejto, nerozumiem, prečo to tam nie je. Preto, možno ešte taká malá vsuvka, my sme kontaktovali v tejto veci Slovenskú kanceláriu poisťovateľov za istou teda konzultáciou a pani, a teda dáma z kancelárie poisťovateľov nám povedali v podstate, áno, dobrý nápad, dobrá úprava, v podstate potrebná, len zvýšené náklady tam budú. Budú zvýšené náklady na poistky. Dovolím si povedať, že toto sa zrejme nestane, pretože to konkurenčné prostredie je pri poisťovniach, je pomerne, pomerne zdravé. A také porovnanie - v Čechách stojí, kedy už oni majú upravenú túto náhradu škody, v Čechách stojí poistka v priemere 126 euro, u nás stojí 136 teraz a nepokrýva také udalosti, ktoré by mala kryť, ako pokrýva česká. Čiže my sme stále ešte nad nejaký priemer nad rámec.

    Takže pre toto po tom dlhšom úvodnom slove by som si vás dovolil poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Miroslava Kadúca, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a je v súlade s ústavou. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby:

    1. podľa § 73 ods. 3 písmena zákona o rokovacom poriadku Národná rada prerokovala tento zákon v druhom čítaní; a

    2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 867 z 18. februára 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto. Teraz otváram všeobecnú rozpravu.

    Dávam slovo pani navrhovateľke, ktorá sa hlási ako prvá. Nech sa páči, Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť ešte k predkladanému návrhu, ktorý predniesol alebo predstavil kolega Miro Kadúc.

    Ja by som ho možnože rozobrala v trochu širších súvislostiach len okrajovo, lebo jedná sa o tému, ktorú z pozície podpredsedníčky mám v tom svojom portfóliu a aktívne sa jej venujem, a preto som rada, že sme prišli s takouto iniciatívou, ktorá možnože užšie špecifikuje právo obetí, teda to je tá téma, ktorej sa venujem dlhodobo, a na druhej strane vytvára možno predpolie do budúcej prípravy iných zákonov, ktoré budú naozaj systematicky pokrývať to, čo sa tuná deje.

    Musím povedať, že skutočne bezprostredným impulzom, impulzom na predloženie tejto novely o povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla boli podnety od občanov. Z jedného listu by som vám prečítala krátku vetu, kde otec napísal:

    "Tí, ktorí pri dopravných nehodách utrpeli zranenia, dostanú náhradu škody. Ja nedostanem nič, lebo môj syn nebol zranený, on iba zomrel."

    A toto bola veta, teda ktorá, po prečítaní ktorej ma riadne zamrazilo, pretože v zmysle súčasného znenia zákona o povinnom zmluvnom postení poistený má z poistení zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. To znamená, že ten ľudský život je tu ocenený na výšku nákladov na pohreb a bolesť pozostalých nie je rovná ani škode vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ako to uvádza písmeno b) rovnakého paragrafu a odseku. Po usmrtení... Alebo možnože by som poukázala opäť na susedov v Čechách, to naznačil aj kolega Miro Kadúc, že oni sú v tomto smere opäť pred nami, kus pred nami, pretože tam u nich v paragrafe už majú, v § 2959 Občianskeho zákonníka už majú paragraf, ktorý znie takto:

    "Pri usmrtení alebo zvlášť závažnom ublížení na zdraví odčiní škodca duševné útrapy manželovi, rodičovi, dieťaťu alebo inej blízkej osobe peňažnou náhradou vyvažujúcou jej utrpenie. Ak sa výška náhrady nedá určiť, stanoví sa podľa zásad slušnosti."

    Jednorazové odškodnenie pozostalých je povinný zaplatiť ten, kto za škodu zodpovedá. V oblasti občianskeho práva je to prevádzkovateľ vozidla a v prípade trestnej zodpovednosti aj vodič vozidla. Je tu však aj nárok proti poistiteľovi vozidla alebo v prípade, že vozidlo nebolo zodpovednostne poistené proti Českej kancelárie poistiteľov. Z dôsledku takýchto úprav v Občianskom zákonníku budú mať obete dopravných nehôd, teda od mája to platí v Českej republike, právo na vyššie odškodnenie ako doteraz.

    V slovenskom práve - ani v súkromnom, ani vo verejnom - analogickú úpravu o náhrade a odčinení duševných útrap nemáme, preto považujem za dôležité, aby sme tento nedostatok aspoň malými krokmi a v obmedzenej miere kompenzovali tým, že začneme od náhrady škody z povinného poistenia motorových vozidiel. Môžeme tak pomôcť tým, ktorých sa nikto nezastane, a prejaviť tak, že nám naozaj ide o ľudí a o to, aby sme im pomohli. Tento návrh skutočne nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Zakladá však nároky iba na naše svedomie. Preto by som vás chcela povzbudiť, aby ste podporili a zahlasovali za tento návrh zákona. To by som sa chcela zvlášť obrátiť teda k poslancom SMER-u, ktorých by som požiadala o to, aby sa zamysleli nad touto, nad, hlavne nad tou poslednou vetou, ktorú som povedala.

    Ešte k tomu právu obetí. Asi od 50. rokov minulého storočia u nás, a nie u nás, v Európe vznikali trendy, ktoré súviseli práve s podporou alebo ochranou, ani nie podporou, ochranou obetí. Tieto trendy postupne prešli do vytvárania organizácie, ktoré pomáhajú obetiam, pretože mnohí - aj sudcovia, aj prokurátori, aj laická verejnosť - sa prikláňali k tomu, že existuje veľká skupina práv, ktoré, ktoré prislúchajú obžalovaným, ale akosi na tých, ktorí boli poškodení v trestnom konaní, sa zabúda. Preto som bola veľmi rada, keď na konci minulého roku bola prijatá v Európskom parlamente smernica, ktorá práva obetí nejakým spôsobom zakotvuje a tým dáva možnosť aj v jednotlivých krajinách, aby túto smernicu, aby bola táto smernica implementovaná. Není to možnosť, ale povinnosť. Preto opäť by som apelovala na kolegov z vládnej strany SMER, aby mi pomohli v tomto duchu aj pomôcť na možnože debatu, otvoriť debatu na ministerstve spravodlivosti, kde sa už rok snažím zistiť, akým spôsobom budú túto, chcieť túto smernicu implementovať. Stále majú dosť času, ale tá legisvakančná doba sa naozaj skracuje a si myslím, že by už bolo treba začať pracovať nad, začať aspoň rozmýšľať nad tým, akým spôsobom túto smernicu budú implementovať.

    Veľmi by som sa prihovárala za to a bola by som rada, keby sa viacerí stotožnili s mojím zámerom, že je potrebný samostatný zákon tak ako - opäť si pomôžem susednou krajinou - v Česku, kde existuje samostatný zákon na ochranu obetí. Preto si myslím, že je to veľmi dôležité, že veľmi, veľmi nepomôže čiastkovo riešiť tento problém v jednotlivých zákonoch, pretože potrebujeme vytvoriť ucelený systém, ktorý by pomáhal obetiam, ktorý by nielen chránil a práva obetí, ale zároveň aby sme mali zabezpečené aj bezplatné služby pre obete a ich financovanie, lebo to, čo im nedáme, práve keď sa stane ten samotný skutok, teda tá pomoc, tak potom budeme musieť investovať do ľudí, ktorí potom s nimi prichádzajú do styku a vlastne akoby zamorujú spoločnosť svojimi nešťastnými príbehmi. A s tým súvisí, samozrejme, aj odškodňovanie obetí. Teda nielen materiálne, ale najmä morálne.

    Takže ako som na začiatku povedala, ide o jeden malý predstupienok alebo krôčik v tom, nie sme v tom ojedinelí, je to naozaj vo väčšine európskych krajín, sa z tohto povinného zmluvného poistenia odškodňujú aj obete, aj teda ktoré sú usmrtené. Je to malinký krôčik na ceste k ochrane obetí a mali by sme si skutočne uvedomiť, že kto je poškodený v tomto prípade. Skutočne je to človek, ktorý príde o to posledné, rodič, priateľ, manžel a tým by sme mali poskytnúť adekvátnu ochranu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Písomne sa neprihlásil nikto, chcem sa spýtať, vlastne to už bola prvá reč v rozprave. Kto sa ešte hlási ústne? Pán poslanec Mikloško po prvýkrát a jediný.

    Takže nech sa páči, Jozef Mikloško.

  • Vážený pán podpredseda, pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, no, už som to tu naznačil v predchádzajúcom prejave, ja som si neuvedomil, že tento zákon hneď teraz pôjde, ale je to naozaj moja trocha srdcovka a tej téme sa venujem teda prakticky 14 rokov a mrzí ma, že... Proste vôbec ma to nemrzí, že ste to teraz priniesli. Veľmi to podporujem, vítam to, naozaj je tam legislatívna diera a treba ju nejakým spôsobom zaplniť, no.

    Ja som tu naznačil v predchádzajúcom rozhovore, ktorý súvisel s autami, že naozaj sa nám stalo - ja som z toho auta vystúpil 10 minút predtým - to, že auto plné piatich ľudí sa na Račianskom mýte, idúc šesťdesiatkou po jednej ceste, auto, ktoré išlo v protismere 109 kilometrov, preletel cez celý pás, vbehol do nich a bola to masakra riadna. Vnúčik na mieste bol mŕtvy, polročný, a štyria ľudia ďalší boli potlčení riadne, no a auto teda, samozrejme, mohlo ísť tiež do šrotu, no.

    Tak 8 rokov trvalo, kým sa okolo toho všetko dotiahlo, ja som bol vlastne advokát, tak by som povedal, chodil som na tie súdy, obhajcu sme nemali a všimol som si teda to, že naozaj najmä voči mŕtvemu to bolo až cynizmus advokáta toho partnera, ktorý tvrdil, že čo chcete, vlastne je mŕtve a je, prečo sa vôbec o to zaujímate. Ja som potom o tom aj knihu napísal, nerád jatrím rany zbytočne, je to maličká brožúrka, volá sa to, že: "...ktorého si, Mária, do neba vzala" - a je to taká, taká spomienka moja, šoféra a tej matky na toto všetko, no. Hovorím, nechcem jatriť rany, ale máme legislatívnu dieru, ktorá nie je v súlade s európskym právom. Ani v Čechách. V Čechách často brali európske právo, toto možná teraz medzitým sa to už aj upresnilo svojím vlastným zákonom. To som teda, bohužiaľ, nesledoval, ale chcem povedať, že ja som požiadal Parlamentný inštitút, už je tomu pár mesiacov, odpoveď som dostal v októbri minulého roku veľmi kvalifikovanú. Tu ju mám na 10 stranách, pani JUDr. Eva Panenková to vypracovala, kde naozaj veľmi dobrá analýza, čo sa v tomto smere dá robiť. A práve mrzí ma, že som, bol by som sa na toto vystúpenie podstatne lepšie pripravil, ale teraz vidím, vy sa tomu venujete, a teda veľmi rád vám to odovzdám.

    Záleží mi na tom, aby ľudia, ktorí sa zo zanedbania toho druhého - ale nemusí to byť, že len zanedbaním - zomrú, už či sa jedná o dieťa, vtedy je to najhoršie, ale aj dospelého, pretože nateraz naozaj nie je žiadna možnosť, nebola žiadna možnosť, ako sa to má riešiť. V našom prípade sa to po 8 rokoch nejako vyriešilo práve aproximáciou toho európskeho práva, sudkyňa oddelila tento prípad od ďalších, ktorí tam boli v občianskoprávnom konaní, áno. A nakoniec, pokiaľ sa pamätám, tá matka dostala po 8 rokoch asi 3 300 euro za to, že to dieťa tam na mieste zomrelo. Už neviem presne, ako to je, ja sa obávam, že to celé nebolo od poisťovne. Poisťovňa, nečakajme od nej veľké radosti v tomto smere, naozaj boli v tomto smere veľmi neochotní, bolo treba dokázať aj to, že naozaj ste na tom pohreb potrebovali ten, čo ja viem, ten čierny šál alebo nejaké čierne šaty pre niekoho, pre tú matku a tak ďalej. Čo odsúvali to, odsúvali to, a teda neviem, či toto zákonné poistenie je možno aj dobré, to skutočne nefunguje v tomto prípade, ale treba rozmýšľať a možno aj rokovať s tými poisťovňami, ale treba to pustiť do druhého, druhého kola, pretože naozaj je to neriešený problém, a v našom Trestnom zákonníku a nikde inde neexistuje možnosť odškodniť, napríklad keď vám niekto..., doslova dieťa zomrie nie vašou vinou na ceste, tak proste vlastne nedostanete za to nič. Nakoniec aj tí ľudia, ktorí tam boli dotlčení, rozbitá pánev a ruky, nohy atď., dostali, pokiaľ sa pamätám, od 14-tisíc korún do 25-tisíc korún maximálne, no. To, že celý život budú pajdať alebo nejakým spôsobom ich to bude bolieť, keď je zmena, to je ďalšia vec, ale to už je nespravodlivosť voči takýmto veciam celková.

    Takže veľmi vás prosím, prepáčte, toto bolo trošička osobné aj z mojej strany zanedbané, pretože tú zákonnú úpravu, ja si ju stiahnem a zajtra vám ju asistent dá, aby ste videli, ale Parlamentný inštitút veľmi precízne na 10 stranách túto situáciu popísal a zdôvodňuje, prečo je nutné v tom niečo robiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, to bol jediný prihlásený do rozpravy. Ešte k rozprave.

    Pani predkladateľka, nech sa páči.

  • Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.

  • Ale to nevadí, ja som si len chcela dopísať...

  • Povedané so smiechom.

  • Reakcia z pléna. Poslanec Mikloško priniesol pero. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • A to neviem, či budeme dávať do zápisu...

  • Nie, to som nechcela, teda kvôli tomu sa tuná neprihlásila.

  • Povedané so smiechom.

  • Ja by som chcela reagovať a poďakovať pánu kolegovi Mikloškovi za tieto jeho slová. Ono vždy, keď je to osobné, je tam možnože pre človeka, nieže možno, ale je to určite citlivejšie, citlivejšie, ale treba povedať, že ja som tiež sa cítila osobne dotknutá týmto, tou jednou vetou, ktorú som si v liste prečítala. Že môj syn nebol zranený, on iba zomrel. Z toho mi jednoznačne vyplýva, že ten ľudský život je naozaj málo chránený.

    Zmenu, ktorú, ktorú robíme, tak ja dúfam, že sa podarí urobiť naozaj ako len naštartovanie nejakého procesu. Hovorila som z väčšej časti potom o právach obetí a dúfam, že sa to podarí rozvinúť do naozaj nejakej komplexnejšiej aj novely. Bola by som rada, keby sa toho samotné ministerstvo chytilo, aby sme mali my menej práce, ale už uvidíme, teda ako sa nakoniec rozhodnú. To som myslela, že by nám mohli páni kolegovia zo SMER-u, poslanci, teda pomôcť v tom naštartovaní ministerstva v tom dobrom slova zmysle.

    Na druhej strane by som sa dotkla ešte toho, ako si, pán kolega, hovoril o, o výsledku alebo o občianskom konaní pred súdom a tej dlhej, dlhej doby, kedy sa došlo k nejakému rozhodnutiu alebo k nejakému rozsudku. Ono problém je aj to, že keď sa pojednávajú trestné veci, ak aj tam bolo trestné konanie, tak paradoxne sa stáva, že aj keď sudcovia majú možnosť rovno určiť odškodnenie pre rodiny, väčšinou to odsúvajú práve na tie občianskoprávne konania, čo je podľa mňa skutočná a extrémna trauma pre tých všetkých, ktorí sú s tým konfrontovaní, či už so smrťou, alebo so svojimi vlastnými následkami zdravotnými.

    Takže ďakujem za tú osobnú, osobnú vsuvku do tohto celého rozprávania a naozaj vás poprosím, páni poslanci, kolegovia, hlavne na strane SMER, aby ste zvážili podporu tohto, tohto, tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete ešte sa raz vyjadriť? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, čím môžeme pristúpiť teraz k ďalšiemu bodu, a to je prvé čítanie o návrhu poslanca Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 879 a rozhodnutie predsedu o pridelení do výborov je pod č. 881.

    Nech sa páči, pán Švejna, pán kolega, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 879.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predniesť návrh zákona o investičnej pomoci. Ja by som možno na úvod, na úvod povedal to, že akú som mal motiváciu predložiť tento zákon. No moja motivácia bola taká, že v súčasnosti sa poskytuje investičná pomoc, a dovolím si tvrdiť tak po slovensky, od buka do buka, a boli sme svedkami veľa rôznych daňových úľav pre niektoré podniky, ktoré proste si vypýtali daňové úľavy za to, že zamestnajú ľudí, s tým, že pri niektorých prípadoch bola dokonca daňová úľava vo výške 50-tisíc euro na jedno pracovné miesto. Ako, samozrejme, mnohí z nás sú, trošku ironicky poviem, aj závistliví, lebo za takú investičnú pomoc by každý z nás bol ochotný zamestnať tiež nejakých zamestnancov.

    A, samozrejme, to vyvrcholilo aj takými investičnými - a teraz hovorím už akože ironicky - tiež pomocou, tak ako bolo napríklad SCP Ružomberok, ktorý zato si vypýtal investičnú pomoc, zato, že povedal, že neprepustí zamestnancov. Určite čaro nechceného tiež je, že aj počas tejto schôdze bol vsunutý jeden taký paragraf do úplne iného zákona, ktorý bol vyslovene šitý na - podľa nielen môjho názoru - na konkrétnu investíciu, resp. konkrétnych podnikateľov, ktorý hovoril tiež o nejakej investičnej pomoci pre vybraných podnikateľov. Takže ja si myslím, že, že, súhlasím napríklad s ministrom financií, že chce, treba sa, keďže tá štátna kasa je taká, aká je, tak treba vždycky pozerať a pozerať na každé to euro a každé to euro zdvihnúť zo zeme, pokiaľ sa dá. A určite máme diskusií, diskusie však mnohokrát aj v kuloároch, že proste, že ktoré dane sú adekvátne, neadekvátne, a napríklad v tých diskusiách skonštatujeme, že napríklad, že niektoré majetkové dane povedzme sme, sú relatívne nízke v porovnaní s inými s inými krajinami.

    Hovorím to vlastne, pretože možno by stálo za to napred porozmýšľať, že akým spôsobom, spôsobom proste lepším, plošným poskytovať daňové úľavy, a teda alebo zrušiť tieto enormné daňové úľavy a dať tam nejaký mechanizmus. Takže a tento návrh vlastne, môj návrh, by som povedal, bol by som rád, keby otvoril vôbec diskusiu na túto tému.

    No k samotnému návrhu ešte možno zopár takých filozofických poznámok, že tento sa vzťahuje, samozrejme, nie na výšku investície, ale na počet pracovných miest. Vieme, že problém nezamestnanosti je najpálčivejším problémom ľudí. Ja si dovolím tvrdiť, že úplne top, hej, a nie mnoho vecí, ktoré riešime na pôde tejto Národnej rady, ale práve tá nezamestnanosť. No a, myslím, že ani lavica, ani pravica alebo, to je jedno, povedzme viacej etatickejší ľudia alebo viacej liberálni, nespochybňujú, nespochybňujú jednu takú základnú vec, že novovytvorené pracovné miesto, hlavne vtedy, keď je taká vysoká miera nezamestanosti, ako je na Slovensku, má určitú trhovú hodnotu. To znamená, keď má trhovú hodnotu, musí mať aj nejakú, nejakú, nejakú cenu, to znamená, že nejakým spôsobom treba motivovať podnikateľov, aby zamestnávali alebo vytvárali nové pracovné miesta.

    Samozrejme, princíp, teraz hovorím stále o nejakom filozofickom pohľade, v podstate sú len tri základné možnosti, ako motivovať. Motivovať, teraz hovorím, čo môže motivovať prostredníctvom daňovo-odvodového systému štát, nové pracovné miesta a to je povedzme ten prvý - dotovať to priamo finančne, druhý - znížením odvodov pre tých nových zamestnancov, to znamená, znížia náklady pre podnikateľa a tretí je - daňová úľava, to znamená, že vlastne keď ten podnikateľ zarobí a vykáže, vykáže daňovú povinnosť, tak z neho sa odpočítavame, teda z neho vlastne znížime tú daň.

    Čo sa týka v úvodzovkách takého liberálneho rebríčka, tak najhoršia je tá priama dotácia, to znamená finančná dotácia na to pracovné miesto. A deje sa to, však proste nechcem to teraz rozoberať, ja len ale proste jednoducho, samozrejme, sa to potom zneužíva a tak ďalej a sú čierne duše a tak ďalej. Takže toto je úplne najhorší.

    Druhý najhorší systém je znižovanie odvodov, aj keď je to moderné teraz hovoriť, že znížime odvody pre tých, pre tých nových alebo mladých zamestnancov. Len základný problém je v tom, že jednoducho ako keď znížite odvody za tých nových zamestnancov, alebo to je jedno, aj za nezamestnaných, tak vlastne tí ľudia nie sú poistení v tom sociálnom systéme. To znamená, že vlastne oni robia, ale nebudú mať povedzme nejaké nároky a teraz záleží podľa toho, o akom systéme hovoríte, alebo povedzme sa im nezvýši nárok na dôchodok. Takže pre tých, je to výhoda pre podnikateľa, určite áno, ale je to nevýhoda pre toho zamestnanca.

    A tretí najmenej zlý a je najmenej zlý, je spôsob daňovej úľavy, pretože najskôr ten, ten podnikateľ musí skutočne zarobiť, musí priznať, nie, on tam má priznať dane a, samozrejme, potom môže urobiť z toho nejakú, teda dostať nejakú daňovú úľavu. No lenže ak teda súhlasíme s tým, a ja verím, že súhlasíme s tým, že môžeme nejakým spôsobom motivovať, a teraz som vysvetlil, že prečo vlastne tie daňové úľavy sú najlepšou z tých možností, najlepším systémom.

    Tak v prvom rade by sme mali zmeniť alebo, alebo vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol čo najplošnejší, to znamená, nieže niekto si tom tam príde, vybaví, posľubuje a od buka do buka, tak ako som povedal, napíše niečo na papieri.

    Druhá vec, aby sa k tomu čo najširší počet podnikov alebo podnikateľov dostal, to znamená, že aby tieto úľavy mohli mať aj malé, aj stredné podniky.

    Tento môj návrh konkrétny, samozrejme, je tu, je to arbitrárny návrh, arbitrárny znamená len to, že proste nejaké číslo je stanovené, to znamená, ja v tomto návrhu vychádzam z toho, že keď niekto vytvorí, hoci aj malý alebo stredný podnikateľ, minimálne desať nových pracovných miest, to znamená, arbitrárne, hovorím, že to nemusí byť 10, možno 15, to je vec diskusie, tak by jednoducho mal mať nárok na to, aby potom mal nejakú daňovú úľavu, samozrejme, tá daňová úľava by sa vzťahovala až potom, po nejakom období. To znamená, nie dopredu, ale, naopak, keď už je, jednoducho prejde ten účtovný daňový rok a potom, pokiaľ je zamestnanec, teda to novovytvárané pracovné miesto je aspoň jeden rok, tak by mal nárok na daňovú úľavu.

    Teraz zase otázka je, že do akej výšky daňové úľavy, samozrejme, to je tiež arbitrárna záležitosť, o ktorej sa dá diskutovať. Ja som v tomto návrhu navrhoval do výšky 12-násobku sumy, ktorú by štát ináč mesačne vynakladal na podporu priemerného nezamestnaného. To znamená, že ja som vlastne zobral ako za bernú mincu to, čo vlastne ten nezamestnaný alebo potenciálne nezamestnaný ako spoločnosť, alebo akým spôsobom, alebo koľko spoločnosť "dopláca" na tohto nezamestnaného. Samozrejme, táto, táto hranica je tiež na to, aby sme mohli o tom diskutovať, ale v každom prípade my a som presvedčený o tom, že my musíme mať mechanizmus na to, aby sme jednoducho tieto daňové úľavy v takomto spôsobe poskytovali a, samozrejme, za tých podmienok. Takže z mojej strany to je všetko, samozrejme, v prípade v rozprave sa vyjadrím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolega, vážený pán predkladateľ, na druhú stranu (rečník ukazuje predkladateľovi miesto vyhradené pre predkladateľa), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 879.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. februára 2014 č. 881 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku. Chce sa niekto ešte teraz prihlásiť ústne? Je tomu tak? Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

  • Ja možno teda veľmi stručne. Ja ešte len doplním tú myšlienku, že ja som plne presvedčený, že ak už motivovať nejakým spôsobom podnikateľov platiť dane, tak určite nie sú to tzv. daňové licencie, to znamená, že povinnosť platby dane, aj keď jednoducho nezarobím alebo sa mi nedarí, ale, naopak, motivovať ich tak, že keď budem úspešný, keď zarobím, tak si môžem z tej daňovej povinnosti niečo odpočítať a podľa mňa tento systém je mnohonásobne, ak nie miliónnásobne lepší ako daňové licencie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete niečo dodať, vyjadriť sa? Nie. Takže ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme ešte pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Alojza Přidala, Jána Hudackého, Jozefa Mikuša a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh má tlač 880 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 876.

    Nech sa páči, pán Alojz Přidal, pán kolega, máte slovo na uvedenie zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala, Jána Hudackého, Jozefa Mikuša a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 880.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, dňa 11. 7. 2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku 221/2013, ktorou zaviedol novú platbu za prístup do distribučnej a prenosovej sústavy, tzv. G-komponent.

    Tá vyhláška nadobudla účinnosť 30. 7. 2013 a prvýkrát sa postupuje v súlade s ňou pri vykonávaní cenovej regulácie na rok 2014.

    Návrh zákona, ktorý predkladáme, tak ako už bolo povedané, spoločne s Janom Hudackým, Jozefom Mikušom a Gabrielom Csicsaiom, má za cieľ odstrániť nedostatky tejto vyhlášky, tejto existujúcej právnej úpravy vo vzťahu k novozavedenej a nesystematickej platbe a stanoviť maximálnu výšku tejto platby v závislosti na množstve dodanej energie do sústavy.

    Tá predkladá novela má za cieľ zabrániť k diskriminácii medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy a výrobcami elektriny pripojenými do prenosovej sústavy, ale tiež medzi výrobcami elektriny z rozličných zdrojov výroby elektriny. Novela má rovnako za cieľ zvýšiť právnu istotu a posilniť ochranu práv výrobcov elektriny.

    Toľko úvodom, viac by som teda povedal v diskusii, do ktorej sa ako prvý hlásim.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom pre tento bod programu podľa gestorského výboru je pán Juraj Miškov. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Alojza Přidala a Alojza Hlinu, Ježiš, pardon.

  • Prerušenie vystúpenia rečníkom. Rečník odchádza od rečníckeho pultu a vracia sa s novými podkladmi na vystúpenie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • To bude podobné. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa. Toto je ten správny podklad.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Alojza Přidala a

    Jána Hudackého, Jozefa Mikuša a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte pod tlačou č. 880.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. februára 2014 č. 876 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomne žiadnu prihlášku. Ústne sa ako prvý hlásil pán navrhovateľ. Ešte niekto? Nie je tomu tak. Áno? Jozef Mikuš, dobre. Takže uzatváram s týmto menom prihlasovanie.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, tak ako som už povedal, 11. 7. 2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal vyhlášku 221/2013 a zaviedol nový poplatok za prístup do prenosovej a distribučnej sústavy, tzv. G-komponent.

    O zavedenie tohto poplatku pre výrobcov elektriny za prístup do sústavy na Slovensku sa už zaujímal i riaditeľ direktoriátu B, čo je vnútorný trh s energiami generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku DJ Energy Klaus Dieter Borchard a adresoval predsedovi ÚRSO Jozefovi Holjenčíkovi list vtedy, keď ešte tá vyhláška bola v príprave, v ktorom mu dal, myslím, že päť otázok, ale tiež vyslovil i obavu, že zavedenie G-komponentu na Slovensku nie je v súlade s čl. 2 nariadenia komisie EÚ č. 838/2010 z 23. septembra 2010, ktorý, to nariadenie ustanovuje inštrukcie týkajúce sa kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a regulačného prístupu k prenosovým poplatkom.

    Podľa nás predkladateľov zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia pre výrobcov Slovenskej republiky voči zahraničným výrobcom, vytvoril prekážky pre domáci trh s elektrinou, pretože zvýhodnil Slovenské elektrárne voči všetkým ostatným výrobcom Slovenskej republiky pripojených do distribučnej sústavy, keď napríklad solárne elektrárne budú platiť 38- až 40-násobne väčší poplatok za megawatthodinu než napríklad jadrové elektrárne. To môže v konečnom dôsledku viesť k odstavovaniu niektorých elektrární. Znevýhodňuje to investície do energetiky na Slovensku a v konečnom dôsledku to môže mať aj za následok zvyšovanie nezamestnanosti.

    Táto vyhláška vytvorila tiež neakceptovateľné vnútorné pravidlá, keď napríklad elektráreň Vojany, kde sú dva identické bloky s inštalovaným výkonom 110 megawattov, sú to Vojany 5, 6, tie sú pripojené do prenosovej sústavy a dva bloky s inštalovaným výkonom 110 megawattov, 1, 2, sú pripojené do distribučnej sústavy. Tie bloky pripojené do prenosovej sústavy budú platiť 0,5 eura za megawatthodinu, ktorú tam dodajú, kým bloky pripojené do distribučnej sústavy, budú platiť okolo 5 euro za megawatthodinu, čo spôsobí neakceptovateľný spôsob diskriminácie, je to precedens, ktorý vytvára chaos v rámci jednej elektrárne, jedného energetického systému.

    Tá naša novela zákona o energetike, jej cieľom je obmedziť maximálnu výšku platby za prístup do distribučnej sústavy tak, ako je to stanovené vyhláškou za prístup do prenosovej sústavy, a to sumou 0,5 eura na megawatthodinu ročne a toto je v súlade s nariadením Európskej komisie. Tiež si dávame za cieľ odstrániť diskrimináciu medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy a výrobcami elektriny pripojenej, pripojenými do prenosovej sústavy. Chceme odstrániť diskrimináciu medzi výrobcami elektriny z rozličných zdrojov výroby elektriny. A táto novela nemá vplyv na štátny rozpočet, ale má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie na Slovensku.

    Chcel by som ale zároveň upozorniť, že táto naša novela nerieši všetky problémy, ktoré sú vytýkané vyhláške, iba znižuje mieru záťaže pre výrobcov a je to teda podľa mňa nejaký taký rozumný návrh kompromisného riešenia. Pretože to nerieši všetky problémy, tak my sme išli dvomi cestami a chcem informovať aj poslancov, aj verejnosť o tom, že skupina 45 poslancov zo všetkých opozičných strán - sa mi zdá, že táto podpora je dostatočne široká - podala na Ústavný súd Slovenskej republiky podanie kvôli teda zavedeniu G-komponentu a cieľom tohto podania je zrušenie príslušných ustanovení vyhlášky pre ich rozpor so zákonmi viacerými, poviem, s ústavou aj Európskym dohovorom.

    Pár argumentov, teda ktoré uvádzame v tom podaní. Prvý je, že vyhláška nezákonným spôsobom znižuje podporu, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná priamo zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie, tam je garancia na 15 rokov v stabilnej výške. Tá vyhláška pána Holjenčíka porušuje princíp nedotknuteľnosti vlastníctva, nárok výrobcu elektriny na podporu v zákonom garantovanej výške je potrebné považovať za majetok, resp. vlastníctvo chránené ústavou a Európskym dohovorom. Tiež táto svojvoľná zmena podmienok a svojvoľné zníženie podpory uprostred obdobia, na ktoré je podpora garantovaná zákonom, odporuje princípu právnej istoty, ktorý je základnou ústavnou požiadavkou demokratického a právneho štátu. Táto svojvoľná...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Figeľ Ján, podpredseda NR SR

    Pán poslanec, pán kolega, myslím, že toho máte na viac než chvíľu.

  • No, takže vám týmto dám priestor na oddych a budeme ráno pokračovať podľa programu.

    Takže prerušujeme rokovanie v tejto chvíli a budeme pokračovať zajtra podľa schváleného programu.

    Ďakujem pekne, pekný večer všetkým. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.