• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová a poslanci Rudolf Chmel, Peter Šuca, Marian Záhumenský.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie novely ústavy (tlač 921) a návrhu poslancov Figeľa, Hrušovského, Bugára, Vašečku, Mikuša a ďalších na vydanie novely ústavy (tlač 891). V piatok 21. marca 2014 bola zlúčená rozprava k týmto bodom programu vyhlásená za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán predseda Národnej rady ako predkladateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

    (Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921)

    a

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského, Bélu Bugára, Richarda Vašečku, Jozefa Mikuša a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 891).)

  • Pekné dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov návrhu zmeny ústavy zaujal stanovisko k rozprave.

    Hneď na úvod chcem povedať, že samotný priebeh rozpravy a dĺžka rozpravy počas dvoch dní ukázala, že témy, ktoré sme sa pokúsili otvoriť, naozaj zaujímajú nielen poslankyne a poslancov, ale i ľudí na Slovensku, a že hlad po riešení problematiky a okruhov, ktoré sme navrhli na riešenie, je zo strany ľudí na Slovensku výrazný.

    Hneď chcem ale aj poznamenať, že napriek dvojdňovému záujmu ma desivo prekvapila časť atmosféry, ktorá nepatrí, a dúfam, že už nikdy nebude pri prerokovaní návrhov na zmenu ústavy. Všetkým tým kritikom, ktorí sa obuli od začiatku do návrhu a ktorí používali od biblických výrazov až po vulgarizmy široký expresívny rozsah vyjadrovania, chcem odkázať, že stačilo veľmi, veľmi málo – pozrieť sa do histórie novodobého Slovenska, do histórie slovenskej ústavy a boli by pochopili, že všetky zmeny Ústavy Slovenskej republiky od samotného počiatku jej vzniku, cez menšie novely až po zásadné novely, vždy boli výsledkom akejsi tenzie prirodzeného tlaku a potrieb spoločnosti. Samotný vznik slovenskej ústavy v roku 1992, ako keby predznamenal budúcnosť a naformuloval zásadné atribúty a hodnoty, ktoré aj potom počas ďalších noviel jednoducho boli tabu, a nikto si nikdy ani na laickej, ani na odbornej úrovni nedovolil taký spôsob ataku a taký spôsob napádania, akého sme boli svedkom počas tých dvoch dní.

    Nakoniec aj tá najzásadnejšia novela v roku 2001, ktorá mala za cieľ potvrdiť ambíciu Slovákov v európskej integrácii a vysporiadanie sa s obdobím rokov 1994 - 1998, bola výsledkom širokej dohody. A všetkým tým, ktorí tu kritizovali akési politické obchody a dohody, dávam do pozornosti, že bola výsledkom aj vtedy dohody od konzervatívnych predstaviteľov KDH cez stredopravé SDKÚ-DS, ale aj nenahraditeľnej podpory strán Strany demokratickej ľavice, Sociálno-demokratickej strany Slovenska a Strany občianskeho porozumenia. Aký kšeft? Bola to jednoduchá politická dohoda, pretože doba si to vyžadovala a ústava to potrebovala.

    Preto som veľmi nešťastný, akým spôsobom niektorí kolegovia túto rozpravu uchopili a obzvlášť, a tu použijem aj meno pána Matoviča, ktorý podľa mňa svojím vystúpením zdehonestoval nielen samotnú ústavu, nielen hodnoty rodiny, manželstva a potrebu reforiem v justícii, ale zdehonestoval celý parlament. Jeho výrazové prostriedky (potlesk a výkrik v sále), jeho expresivita, jeho expresivita prekročila všetky miery slušnosti a jeho vulgarita, dúfam, dá ľuďom na Slovensku odpovedať na otázku, kto to je, aké hodnoty reprezentuje a koho tento človek podporuje. Nech si ľudia urobia vlastný názor. Ale ja verím, že stále je v Národnej rade Slovenskej republiky väčšina kolegýň a kolegov takých, ktorí vedia, čo je náš hodnotový základ, a vedia, akým spôsobom aj kontroverziu a svoj názor vyjadriť tak, aby to bolo argumentačne prijateľné pre ich prívržencov, pre ich sympatizantov, pretože to je prejav demokratického parlamentného politického systému. Dúfam, že politický zabávač, ktorý sa objaví v žiari kamier, aby dourážal ústavu, ľudí na Slovensku, aby predviedol slovník, ktorý zrejme používa, už nebude postupne hrať významnú úlohu ani v tomto parlamente. Je zaujímavé, že človek, ktorý, a ja si to pamätám, tu kedysi sedával od rána do večera, dnes ho nevidíte na rokovaní, zbadáte ho len vtedy, keď potrebuje zaujať takýmto nechutným spôsobom.

    Objavilo sa aj množstvo iných prejavov, ale to už ponechajme, ako som povedal, na ľuďoch. Patrí to, ja som sa nikdy netajil tým, že uprednostňujem súboj a konflikt v parlamente a nie na ulici, a je len a len na kolegoch alebo kolegyniach, akým spôsobom budú vystupovať.

    Chcem sa zmieniť, alebo chcem uchopiť aj takú tú ďalšiu rovinu, ktorá sa tiahla ako niť tou rozpravou, a to bolo samotné spochybňovanie potreby a najmä ukotvenia a posilnenia inštitútu manželstva ako elementárneho predpokladu pre ďalší rozvoj štandardnej rodiny.

    Všetkým tým, ktorí hovorili - a načo a čo si to tu robíte za kampaň a komu to treba? - , chcem položiť niekoľko otázok.

    Páni a dámy, vy, ktorí nechápete, čo je to základná hodnota, čo je to naše kultúrno-civilizačné pozadie, čo je to hodnotový fundament, ktorý máme, položím jednoducho otázku. Načo je v ústave potom Cyril a Metód? Tak navrhnite, navrhnite budhizmus. Alebo navrhnite čokoľvek, sekty, čokoľvek tam chcete, môžte tam mať.

    Načo je v ústave slovenský národ? Tak vymeňme slovenský národ! Načo, načo, aký to má praktický význam?

    Hovorím to preto, lebo všade vo svete je ústava základným rámcom, je akousi bibliou hodnôt s odkazom na pôvod, s odkazom na prirodzený kultúrno-civilizačný vývoj aj preto, aby všetky následné akty, ktoré sa dejú v tomto veľkom rámci, nikdy nemohli prekročiť to, čo považuje národ za svoj fundament. A my, bohužiaľ, a to je ďalšia odpoveď všetkým tým, ktorí spochybňujú návrh na posilnenie inštitútu manželstva, dnes čelíme tendenciám, ktoré sú nespochybniteľné, nepopierateľné, sú prirodzené, pretože sú prejavom názoru, sú prejavom občianskej slobody. Ale práve preto, práve preto, nie preto, aby bol sankcionovaný ten, čo má iný názor, alebo aby sa vytvorila bariéra pre tých, čo majú inú predstavu, ale práve preto, aby nespochybniteľne ďalšie generácie Slovákov žili v rámci hodnôt, ktoré sa stáročia vytvárali. Je naša povinnosť, aby sme týmto tendenciám čelili úplne prirodzeným spôsobom. A niet prirodzenejšieho spôsobu, ako posilňovanie hodnôt v Ústave Slovenskej republiky ako v zákone zákonov.

    Preto, dámy a páni, ešte raz, ktorí pochybujete, prečo takýto návrh, odpovedajte si na otázku: Prečo Cyril a Metod, prečo slovenský národ v Ústave Slovenskej republiky?

    Chcel by som sa, samozrejme, vyjadriť aj k samotnej podstate. Tá hodnota manželstva a jej posilnenia, ako som ju naznačil v predchádzajúcich slovách, je prirodzeným vyjadrením skutočne dlhodobého záujmu. Netreba snáď ani hovoriť aj o všeobecnej verejnej mienke, kde ľudia aj v prieskumoch na jednoduchú otázku odpovedali veľmi jasne. Preto bolo veľmi dôležité a možno práve v tomto období, kedy sa ľudia rozhodujú a kedy by mala rozhodovať naozaj hodnota, kedy by mala rozhodovať vec, ako je charakter, ako je schopnosť byť konzistentný, byť kontinuálny, nie skákať raz tak, raz tak: raz budem podporovať registrované partnerstvo, potom budem kresťan, potom budem to, potom budem to.

    Práve dnes je to veľmi dôležité, aby sme takýto akt urobili.

  • A som presvedčený, že ak si ľudia dajú odpovede na otázky, a to –je to téma, ktorá vás zaujíma, máte s ňou zásadný hodnotový problém? – drvivá väčšina ľudí povie: nie, nemáme, toto je spôsob, akým chceme žiť. Lebo tak žili naši rodičia, naši prarodičia a chceme, aby tak žili naše deti a naši vnuci.

    Ak si dáte, ak si dajú otázku k justícii a spýtajú sa – chceme, aby sme mali dôveryhodné, efektívne súdnictvo, aby sudca, ktorý rozhoduje možno aj v môj neprospech, pretože tak to jednoducho v súdnych sporoch chodí, bol autoritou? – všetci odpovedia áno. Preto som nechápal aj niektoré nezmyselné ataky, ktoré smerovali k druhej zásadnej časti alebo k druhému základnému okruhu, zásadnému okruhu, ktorý sme v návrhu predostreli, a to bol návrh na zmeny v systéme súdnictva naformulované tak, aby výsledkom bolo to, čo som zmienil: spokojný občan, ktorý má dôveru v autoritu súdnictva alebo autoritu sudcu.

    Bol som veľmi prekvapený, že začala v niektorých návrhoch alebo k niektorým návrhom dezinterpretácia, ktorá ma zarážala. Musím zopakovať, že tento návrh bol výsledkom dohody. Politickej dohody, ale s veľmi jednoznačne definovaným cieľom. Musím na úvod ale povedať, že stav justície nie je výsledkom, ako to tu odznievalo od opozičných niektorých poslancov, fungovania vlády SMER-u – sociálnej demokracie. Ale paradoxne tí, ktorí tu predvádzali vo svojich vystúpeniach veľké kotrmelce, ako pán Lipšic alebo, ktorý bol minister spravodlivosti, alebo pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti, potom ministerkou spravodlivosti, a ktorí takisto nieže niesli zodpovednosť, ale boli autormi formulácií, ktoré dnes v širokej politickej zhode chceme zmeniť, a sú to práve oni, ktorí návrhy, ktoré vzišli zo širšej politickej dohody, spochybňovali a atakovali. Veď to bolo niečo neuveriteľné, čo tu predvádzali! A pre mňa bolo šokom a musím to povedať a každý vie, že tá personalizácia alebo personifikácia pri tvorbe niekde od roku 2002, kde bol aj pán Lipšic zodpovedný ako minister spravodlivosti a potom pani ministerka Žitňanská v rokoch 2010 – 2012, mali jednoznačne politický zámer a boli prejavom politického záujmu. A niet lepšieho dôkazu ako formulácie, ktoré tu odzneli. Napríklad k inštitútu šéfa Súdnej rady alebo kreovaniu Súdnej rady, keď paradoxne sme hľadali spôsob ako v rámci vysokej autonómie súdneho stavu a rešpektu k našim medzinárodným záväzkom vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol efektívny, ktorý by bol vnútorne sebakontrolovateľný, prišla kritika na veci, ktoré sme ani nečakali. Navrhli sme: dobre, bude menovať šéfa Súdnej rady pán prezident Slovenskej republiky. Úha, to ide si Fico posilňovať kompetenciu, lebo čo keď to nevyjde a nebude pán Kiska prezident?! Ale nie, lebo to si posilňujete moc. Však vy ste roky po tom volali, aby sa to oddelilo aj, a máme to nakoniec v návrhu – šéf Najvyššieho súdu, a šéf Súdnej rady. Tak sme povedali: dobre, tak bude to Ústavný súd. Úha, no nie Ústavný súd, lebo prečo by to mal byť? A kto to Ústavnému súdu dá? A kto ovláda súdnu moc a kto ovláda Ústavný súd? Niet, dámy a páni, lepšieho dôkazu, ako tieto vystúpenia o tom, že pôvodné nastavenie, ktoré vtedy vyhovovalo, pravicová vláda, potom pravicový zlepenec, samozrejme zákon ušitý. Nuž, ale časy sa menia, ľudia rozhodli pre iný typ vlády, tak zrazu bolo treba všetko zmeniť, pretože ten nevyhovuje, ten nevyhovuje, ten nevyhovuje.

    Bolo to pre mňa veľmi prekvapujúce, ale napriek tomu chcem zdieľať optimizmus a som presvedčený, že sú tu v Národnej rade ľudia, ktorí ,jednak oni sami, ale najmä aj ich odborné pozadie a odborné tímy, sú a budú schopné pripraviť spoločne návrh, ktorý, ak ho v druhom a treťom čítaní táto Národná rada prijme, naplní ciele. A tým cieľom, zopakujem, je spokojný občan s efektívnym a dôveryhodným súdnictvom a preverený, dôveryhodný sudca ako autorita, ktorý rozhoduje naozaj na základe práva a povinností.

  • Chcem na záver povedať všetkým tým, ktorí, samozrejme nepochybujem, budú ďalej atakovať, ďalej spochybňovať najmä hodnoty rodiny, najmä hodnoty manželstva, najmä tým, ktorí budú naďalej vŕtať do akýchkoľvek mechanizmov, ktoré sa v záujme cieľa budeme pokúšať formulovať, dať odkaz, že táto Národná rada už takéto časy prežila, ale, chvalabohu, máme za sebou niektoré aj ústavné zmeny, alebo aj niektoré zákony, ktoré boli a sú výsledkom naozaj korektného politického dialógu, pretože sú v tejto Národnej rade ešte stále, chvalabohu, štandardné politické subjekty, ktorých programová a ideová čitateľnosť je ich hlavným cieľom. A preto som presvedčený, že sa nám podarí v spolupráci, tak ako sme prijali zmeny v ústave, keď išlo o Európsku úniu v roku 2004, alebo keď sme menili ústavu z pohľadu rušenia trestnoprávnej imunity, alebo keď sme schvaľovali niektoré zásadné európske akty a niektoré zmeny v medzinárodných zmluvách, ktoré definujú našu európsku budúcnosť, že tak nájdeme aj počas druhého a tretieho čítania, pretože nepochybujem, že tento návrh prejde do druhého čítania, zhodu, aby sme ľuďom na Slovensku ukázali, že okrem zabávačov, ktorých výrazové prostriedky patria všade, len nie do Národnej rady, ktorých spôsob urážania, osobných atakov, ktorých ideová a programová nečitateľnosť je zrejmá, nemajú a dúfam, že nebudú mať navrch ani v Národnej rade Slovenskej republiky, ale ani v živote ľudí na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem, pán predseda. Chce k rozprave zaujať stanovisko podpredseda Národnej rady Figeľ? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, kolegovia, kolegyne. Keby to človek plánoval, tak mu to možno nevyjde, ale keď koná v dobrej vôli to, čo je potrebné, rozumné, zodpovedné, tak akoby to až súvislosti podčiarkovali, že treba vydržať. Dnes je 25. marec. Je to Deň zápasu za ľudské práva, deň ochrany počatého života. Každý z nás, ktorý je narodený, bol aj počatý a zároveň potrebuje chrániť svoje práva a povinnosti, tak aby život bol dôstojný. Náš osobný, ale aj spoločný. A nielen tu na Slovensku.

    Spomínam to preto, lebo všeličo tu zaznelo za dva dni diskusie rozpravy o novele ústavy. Štvrtok a piatok tu bola diskusia aj seriózna, aj emotívna, dôstojná, aj menej dôstojná. Taký je obraz slovenského parlamentu. Niektorí chceli bojkotovať alebo organizovať bojkot opozície pri rokovaní o novele ústavy. Ani to nevyšlo. Spomínam to preto, aké úmysly sa tu vyskytovali a vyskytujú, keď ide o tak vážne veci, ako je manželstvo a rodina plus spravodlivosť na Slovensku.

    Nechcem hovoriť o všetkom znovu, ale zareagovať na podstatu alebo ako jeden z predkladateľov na to, čo je dôležité z rozpravy. Manželstvo z hľadiska definície a podpory plus ochrany zo strany štátu, štátnej moci do ústavy patrí. Ak je niečo základné v spoločnosti a to druhé je základ pre štát, základný zákon štátu, tak to k sebe patrí. My sme nezískali tému. Myslím, že kolega Kadúc, nie je prítomný, to povedal. My sme posunuli túto tému ako hnutie, ako predstavitelia, zvolení s mandátom napĺňať program do parlamentu, čo je primerané a potrebné. A som presvedčený, že spolu to dokážeme posunúť do ústavy.

    V podstate z diskusie, z rozpravy vyplýva obraz, ktorý hovorí, že okrem strany SaS všetky ostatné kluby viac-menej túto tému a riešenie podporujú. Je jednoduché, zrozumiteľné, výstižné, krátke. Tie dve vety do ústavy evidentne patria aj z hľadiska politických názorov v tejto snemovni. A ja som veľmi rád. Samozrejme to môže potvrdiť až hlasovanie a následne až druhé hlasovanie, ktoré príde na rad na budúcej schôdzi. Ale konsenzus pre manželstvo a pre rodinu je v národe a spoločnosti veľmi potrebný a veľmi dôležitý. Lebo ak je, tak sa problémy riešia, ak nie je, tak sa odkladajú, politizujú a prehlbujú. Buďme radi, že aspoň na tejto téme máme konsenzus. Tak ako pred pätnástimi rokmi pri Európe a dnes je to samozrejmosť, ale nebola, tak verím, že o pätnásť rokov niekto bude spomínať, že sme to zvládli, keď bol konsenzus. Že sme to nepokazili. Lebo budovať konsenzus je náročné, ťažké, ale potrebné.

    Opakujem to, čo hovorím aj z hľadiska politiky, aj z hľadiska štátu. Lebo je to výhra pre zdravý rozum a výhra pre budúce generácie. Politici myslia na najbližšie voľby a konajú podľa toho. Ale štátnik myslí na budúce generácie a koná podľa toho. Buďme štátnikmi! Toto je potrebné, toto je zrelé. Aj keď voľby sú, boli a budú, stále sú nejaké voľby, lebo demokracia je inštitucionalizovaná nestabilita. Stále sa niečo a niekto niekde volí. A to je dobré, lebo to znamená odtiaľ-potiaľ a prídu ďalší. Ale myslíme viac na budúce generácie a vyriešime aj to, čo je treba pre nás.

    Na tých dvoch vetách, ktoré sú v návrhu novely, teda v obidvoch predkladaných textoch, sa dá stavať veľa. Dá sa na tom stavať prorodinná politika. Lebo tá definícia a povinnosť štátu chrániť a pomáhať alebo podporovať manželstvo, ktorého hlavným cieľom je založenie rodiny a výchova detí, je o tom, dá sa na tom stavať lepšie, a výchova mladých pre zodpovednosť v živote a pre zodpovedné rodičovstvo. Dá sa na tom stavať rozumná, zodpovedná, adopčná politika v najlepšom záujme dieťaťa, ako o tom hovorí medzinárodný dohovor o právach dieťaťa. Dajú sa na tom stavať a majú sa na tom stavať lepšie sociálne, zdravotné a ekonomické opatrenia pre mladé manželstvá a mladé rodiny.

    Čo sa týka justície, ako tu aj odznelo, to nie je pohľad, že buď jedno alebo druhé, ale riešme aj jedno, aj druhé. Ak je príležitosť, ak je možnosť, tak sme za to zodpovední, za využitie tejto príležitosti, lebo najhoršie by bolo nerobiť nič. Najhoršia alternatíva je komentovať, lamentovať, nadávať, kritizovať, ale nič pre zlepšenie neurobiť. Práve druhé čítanie, ktoré umožní dnešné hlasovanie, verím, je priestorom na vylepšovanie, o ktorom tu hovorili viacerí odborne, erudovane, na doriešenie všetkých súvislostí včítane previerok, respektíve preverovania spôsobilosti, odbornej a morálnej spôsobilosti kandidátov na sudov, ale aj súčasných sudcov. Majú veľkú moc, majú mať aj veľkú zodpovednosť pred ľuďmi.

    Gábor Gál tu povedal: "Justičný raj tu nenastane." Áno, tú vetu som citoval, je pravdivá, justičný raj tu nebude, aj keď zmeníme ústavu. Ale zmena je potrebná, je možná a je dôležitá, lebo znamená základ pre zlepšenie. Dnešný stav je neprijateľný a prehlbuje aj ekonomické, sociálne, ba aj spoločenské problémy na Slovensku. Potrebujeme dôveryhodné súdnictvo, vyššiu vymožiteľnosť práva a účinnú spravodlivosť. A to je aj naša zodpovednosť, nielen sudcov alebo ďalších orgánov.

    Otázka časovania. Viacerí to tu kritizovali, ako keby najväčší problém, že prečo teraz, prečo nie potom, prečo nie predtým. No, aké jednoduché pýtať sa prečo! Ja som presvedčený, že tu a teraz sa dá čosi urobiť a my sme zodpovední tu a teraz konať. Igor Matovič tu povedal kriticky voči KDH, že prečo nie po Košiciach. No chcem mu odkázať, že my sme tento proces začali ešte pred Košicami, teda myslím pred Národným pochodom za život. Veď dostal 10. septembra list, list odo mňa podpísaný, nech si ho pozrie. Dokonca, keď bol s nami v koalícii, sme to otvorili v roku 2010, v lete 2010. Už budú tomu štyri roky. Ale vďaka vtedajšiemu klubu SaS to nebolo možné dostať do programu vlády, vládnej koalície. Výsledkom bolo status quo, status quo vďaka pozícii klubu SaS.

    Kolegyne a kolegovia, vždy sme pred nejakými voľbami. A to je dobré, že na voľbách záleží. Hovorím to preto, lebo demokracia a voľby patria k sebe. A zároveň môžem povedať, ako predstaviteľ, dnes predseda strany, hnutia, ktorá funguje 25. rok, že vážne veľké veci sa lámu pri voľbách, pred voľbami alebo po voľbách. Tak to história potvrdzuje, tak to jednoducho je. A preto je rozumné a zodpovedné aj toto obdobie využiť na potrebné zmeny pre ľudí. Veď to nie je o stranách, to nie je o pocitoch nejakých jednotlivcov, politikov, ale o tom, či treba, alebo netreba. Ak treba, tak poďme to riešiť! Veď dnes sa to neuzavrie, dnes sa to posunie, otvorí do druhého čítania.

    Chcem zareagovať na tému obchod, kšeft. Lebo ak nebudeme vážiť slová, tak stratíme nielen zmysel, ale aj charakter politiky a charaktery ľudí. My nie sme obchodníci. Ja nie som obchodník. Jeden z tých predsedov, s ktorým som rokoval, môžte tipovať asi ktorý, povedal, že možno aj všetci z jeho strany by to podporili, nemajú problém povedať, čo je manželstvo, ak KDH podporí ľahšie rozvody, takzvané notárske rozvody cez zmluvu. Toto by som nazval kšeft. Toto by som označil za obchod. Ale my nie sme obchodníci. My nie sme obchodníci. Dohoda k politike patrí aj ako umenie, aj ako nástroj. A takto sme postupovali pri špeciálnom súde, špeciálnej prokuratúre, eurovale, dlhovej brzde, pri iných témach. Možno teraz aj vďaka kolegom sa dohodne ústavná ochrana druhého piliera. Je to kšeft? Je to podvod? Je to špina? Priatelia, ak sa stratí zmysel slov, bude ohrozená naša sloboda. Vážme slová! Lebo ak nebudeme vážiť slová, čo potom budeme vážiť? Len matériu?

    Pán Poliačik povedal, že KDH stráca alebo stratilo svoju historickú úlohu. Neviem, čo všetko tým myslel, ale KDH tu a teraz potvrdzuje svoju historickú úlohu. Potvrdzuje, napĺňa. Veď my tu nie sme kvôli pocitom alebo nejakým spomienkam, my sme tu kvôli zodpovednosti aktuálnej a do budúcnosti. Ale to hovorím neprítomnému spravodajcovi, lebo nie je tu teraz, ale používal tu také termíny, že diabol sem, diabol tam, zmluva s diablom. Základný zákon štátu je zmluva s občanmi, že štátna moc im bude slúžiť a riešiť problémy.

    Ešte si dovolím jednu politickú poznámku, lebo to tu lietalo a niektorí nám gratulovali, že sme rozbili Ľudovú platformu. KDH Ľudovú platformu nerozbilo ani nerozbíja, ale plní jej programové ciele. Lebo ochrana manželstva a rodiny a takisto účinná spravodlivosť a justícia sú súčasťou programu, ku ktorému sme sa odhodlali a ktorý nesieme ako presvedčenie, ako ponuku, ako záväzok voči občanom. Ktosi iný rozbíja alebo nie je zrelý na plnenie toho, čo znamená program a zodpovednosť, pretože politický zápas neznamená nejakú umelú rovinu, alebo bitku medzi pravicou a ľavicou ako samoúčelnú, samu osebe. To nedáva zmysel nášmu konaniu. Pretože zmysel politiky je služba spoločnému dobru. Je ochrana, podpora dôstojnosti každej ľudskej osoby, muža a ženy a presadzovanie spravodlivosti. Toto je zmysel politiky a zároveň aj zápasu, ktorého sme súčasťou. Každý jeden z nás jednotlivo aj spoločne. Nie zápas pre zápas, ale zápas o dobro a pre dobro.

    Chcem povedať na záver, že získať druhých pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. Túto myšlienku kedysi povedal Martin Luther King, zaplatil za ňu najvyššou cenou, ale zmenilo to Ameriku. Dokonca tak, že dnes je Afroameričan prezidentom, opakovane zvoleným prezidentom Spojených štátov Amerických. Hovorím to len ako príklad, ale aj ako inšpiráciu pre politiku. Získať toho druhého pre dobrú vec je dvojité víťazstvo. A ja som presvedčený, že víťazom tu je zdravý rozum, zodpovednosť a ľudia na Slovensku.

    Ďakujem všetkým, ktorí chápu, že v tomto zápase ide o viac solidarity a viac spravodlivosti. Verím, že hlasovanie dnes o jedenástej potvrdí túto líniu alebo situáciu v slovenskom parlamente a bude veľmi silným odkazom pre ľudí, že je tu reálna nádej na pozitívne zmeny, že 25. marec nie je len starý nejaký historický spomienkový dátum, ale veľmi aktuálny zápas o ľudské práva a dôstojnosť každej ľudskej osoby.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa, pani poslankyňa Vitteková? Nechce. Pán poslanec Poliačik, tu nie je, takže prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 819, spoločná správa výborov má tlač 819a.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, divadelná činnosť je v súčasnosti upravená zákonom o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov. V právnom poriadku Slovenskej republiky však absentuje právna úprava hudobnej činnosti, postavenie profesionálnej hudobnej inštitúcie, ako aj vymedzenie pojmu hudobný umelec a, ako ukazuje aplikačná prax, s odstupom rokov je potrebné nanovo upraviť, respektíve doplniť aj niektoré ustanovenie týkajúce sa divadelnej činnosti.

    Predložený návrh zákona upravuje komplexne divadelnú činnosť, aj hudobnú činnosť, pričom rešpektuje osobitosti tvorivého procesu. Vytvára podmienky na rozvoj profesionálnej divadelnej činnosti a profesionálnej hudobnej činnosti a dostupnosť umeleckej tvorby pre občanov v rôznych regiónoch Slovenska. V prípravnej fáze tvorby zákona ministerstvo kultúry prizvalo k spolupráci aj zástupcov profesionálnych divadelných a hudobných inštitúcií, profesijných a odborových združení s cieľom čo najlepšie zohľadniť poznatky z praxe. Ustanovenia týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov konzultovalo v procese prípravy ministerstvo kultúry s ministerstvom práce sociálnych veci a rodiny.

    Návrh zákona reflektuje aktuálny vývoj v daných oblastiach umenia, vytvára podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledku osobitého procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. V nadväznosti na tieto špecifiká sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňajú aj modifikujú ustanovenia doteraz platného zákona, ktorý upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie postavenia a činnosť divadiel a pracovno-právne vzťahy divadelných umelcov. Okrem týchto úprav precizujeme podmienky vzniku nároku na osobitný príspevok pre určené kategórie divadelných a hudobných umelcov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu naďalej vykonávať umeleckú činnosť na úrovni požadovaných umeleckých kritérií ,a zároveň upresňujeme aj okruh poberateľov osobitného príspevku o skupinu umelcov, ktorí boli zamestnancami štátnych divadiel a v súčasnosti sú zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami Vojenského umeleckého súboru alebo Symfonického orchestru Slovenského rozhlasu.

    Navrhovaná právna úprava zákona sa vzťahuje na všetky profesionálne divadlá a profesionálne hudobné inštitúcie vrátane divadiel a profesionálnych súborov národnostných menšín bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, ako aj na divadlá, hudobné inštitúcie, ktorých postavenie upravuje osobitný predpis, teda na Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Fitzovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov alebo aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 819a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1004 z 30. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne okrem Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci, ktorý rokoval o uvedenom vládnom návrhu zákona až po rokovaní gestorského výboru a prijal uznesenie č. 100 z 18. 3. 2014. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 394 z 11. marca 2014 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 130 z 11. marca 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prijali šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v spoločnej správe v časti č. IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6 s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 140 z 18. marca 2014.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Viskupič Jozef. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, k zákonu alebo k vládnemu návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti som sa vyjadroval aj v prvom čítaní. Napriek tomu by som si dovolil pár poznámok. Chcem dopredu avizovať, že nebudem v tejto chvíli predkladať pozmeňujúci návrh, urobím tak až v nasledujúcom zákone.

    Často sa stáva, že napriek procesu medzirezortného pripomienkového konania a procesu medzi prvým a druhým čítaním prídu, alebo odborná verejnosť, alebo aj celkovo verejnosť sa zameria na niektoré zákony, až keď neviem ako to povedať, hrozí ich prijatie. Preto mám len možno jednu výtku a možnože by bolo dobré pre ministerstvo, ak by sa na tento problém zameralo následne. A to je to, že okrem tých vecí, ktoré som spomínal v prvom čítaní, kde som videl možné riziká, alebo pýtal som sa na to, akým spôsobom bude financovaný sociálny systém, ktorý sa zavádza týmto zákonom, a viac-menej som ho vítal, a či ministerstvo má zdroje, a bolo mi odpovedané, že nehrozí alebo nebude to vytvárať nejaký veľký tlak na rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry a ministerstvo to zvládne. Prišiel aj podnet, ktorý hovorí o tom, že tento zákon sa zaoberá aj pôsobnosťou na úseku divadelnej a hudobnej činnosti orgánmi samosprávy.

    Všeobecne nazvané, ako keby návrh zákona zmäkčoval niektoré povinnosti, ktoré podľa súčasného znenia pred tým, ako sa tento zákon prijme, ako keby tieto povinnosti sa menili zo zámeru "musí" na "môže". A uvediem niektoré príklady.

    Myslím si, že napríklad v § 4 sa hovorí o tom, že sa ustanovujú oprávnenia a povinnosti samosprávneho kraja na úseku divadelnej a hudobnej činnosti a pre zriaďovateľa divadla a hudobných inštitúcií, ktorými sú samosprávy a obec, na ktoré prešla zriaďovateľská funkcia, pôsobnosť k týmto divadlám a hudobným inštitúciám z orgánu štátnej správy, je povinnosť iba vyžiadať stanovisko ministerstva k zrušeniu alebo zlúčenia divadla alebo hudobnej inštitúcie. Zdá sa mi, že v rámci celkovej tej koncepcie, ktorú som aj hovoril v predchádzajúcich novelách alebo zákonoch, že ministerstvo by malo mať ambíciu byť naozaj strešnou organizáciou, ktorá bude pôsobiť či už predtým v galerijnej činnosti, teraz v divadelnej alebo hudobnej. Môžem privítať to, že si zriaďovateľ bude žiadať nejakým spôsobom stanovisko ministerstva. Chcel by som však, alebo nie je mi celkom jasné, čo ak to stanovisko ministerstva napríklad v tejto konkrétnej veci bude odmietavé, a ako sa ministerstvo vysporiada s tým, že napriek tomu príde buď k zrušeniu, zlúčeniu alebo teda k zániku takejto inštitúcie, aj keď ministerstvo súhlasiť nebude. Viem, že mi môže minister oponovať s tým, že sme sa raz rozhodli, niektoré kompetencie posúvame zo štátnej úrovne a dávame ich teda na územnú samosprávu alebo vyššie územné celky a mali by sme sa týmto momentom uzmieriť alebo vysporiadať. Napriek tomu si myslím, že, zopakujem to, že strešná organizácia, ktorá by mohla určovať alebo byť takým tým trendsetterom v niektorých veciach, by sa nemusela niektorých kompetencií zbavovať.

    V dôvodovej správe je uvedené, že ministerstvo dbá na to, aby štát udržal kontinuitu umeleckých činností a inštitúcií s cieľom zachovania žánrovej rôznorodosti a dostupnosti ku kultúrnym hodnotám v regiónoch Slovenska. Ja si myslím, že presne, ak sa bavíme o zlučovaní alebo zániku, by túto kompetenciu mohlo mať aj vyššiu. A koniec koncov aj finančné prostriedky, ktoré používajú vyššie územné celky alebo samospráva, sú predsa prostriedkami z verejných zdrojov.

    Chcel by som povedať záverom, tak ako som hovoril v prvom čítaní, že to, že zákon si všimol aj okrem divadelnej činnosti, aj hudobnú činnosť a budeme mať legislatívnu úpravu, je ten moment, ktorý sa zákonom a zákonne dá overiť. Toto, túto výtku alebo tento moment možno znesie nejaké vysvetlenie k zámerom, ktoré ministerstvo malo. A ja si myslím, že z hľadiska toho, ako bola táto norma pripravená, je hodná podpory. A takisto, ako som sa vyjadroval v prvom čítaní, myslím si, že nebude problém. A dúfam, že tento zákon nebude musieť byť v nejakej dobe novelizovaný a skutočne bude pôsobiť tam, kde pôsobiť má.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko k tomu, čo hovoril pán poslanec Viskupič. Tá povinnosť zriaďovateľa vyžiadať si stanovisko od ministerstva kultúry v prípade, že sa rozhodne zrušiť alebo zlúčiť inštitúciu, či už divadelnú alebo hudobnú, má slúžiť na to, aby sme sa minimálne vyhli tomu, že ak by tá povinnosť nebola, tak by tieto inštitúcie boli povedzme rovno zrušené alebo zlúčené. Čiže vytvára sa minimálne priestor na to, aby dostalo ministerstvo informáciu o takomto zámere a mohlo, keď už nič iné, začať o tom rokovať, začať hľadať nejaké možnosti, aby sa daná inštitúcia v prípade nezrušila, pokiaľ ten záujem je alebo názor ministerstva je, že by sa zrušiť nemala. Takže preto zostávame v polohe povinnosti vyžiadať si stanovisko a nešli sme do polohy, že môže si vyžiadať stanovisko. Toľko na vysvetlenie.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 834. Spoločná správa výborov má tlač 834a.

    Pán minister, dávam vám slovo. Poprosím vás, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Návrh zákona bol pripravovaný na základe podnetov z aplikačnej praxe, z podnetov poradných orgánov ministerstva, z podnetov odbornej i laickej verejnosti, v spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky ako orgánom špecializovanej štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu.

    Návrh zákona zavádza a definuje nové pojmy, zavedenie ktorých si vyžiadala aplikačná prax. Precizuje sa administratívny postup a predpoklady rozhodovania pri obnovách národných kultúrnych pamiatok a nanovo sa upravuje výkon štátneho pamiatkového dohľadu spolupracujúcich orgánov a osôb.

    Z dôvodu zvýšenia operatívnosti ministerstva pri realizácii významných projektov či výstav sa upravuje režim povoľovania dočasného vývozu národných kultúrnych pamiatok do zahraničia, respektíve ich časti. Významnými sú zmeny v oblasti pamiatkového výskumu, jeho realizácie, udeľovania osvedčení a oprávnení na jeho realizáciu. Pre lepšiu orientáciu vlastníkov, prípadne žiadateľov o pamiatkový výskum sa zavádza nová systematika, ktorá sprehľadňuje pamiatkové výskumy. Z hľadiska účinnejšieho postihu nezákonného konania návrh zákona zavádza nové skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov. Cieľom návrhu zákona je zvýšiť kvalitu výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, posilniť a konkretizovať kompetencie orgánov štátnej správy, zlepšiť prehľadnosť zákona a skvalitniť predpoklady pre realizáciu a posudzovanie pamiatkového výskumu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Petra Náhlika, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (tlač 834a).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1005 z 30. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 395 z 11. marca 2014 so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 131 z 11. marca 2014 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prijali jedenásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré máte v spoločnej správe v časti IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s návrhom schváliť. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 141 z 18. marca 2014.

    Ďakujem.

    Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od dvoch pánov poslancov, pána Mikuláša Hubu a Jozefa Viskupiča.

    Nech sa páči, pán poslanec a predseda výboru pre pôdohospodárstvo Mikuláš Huba, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu nebol zaradený na rokovanie nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ani som sa nezúčastnil na rokovaní gestorského výboru pre kultúru a médiá, čo mi je ľúto, ale dôvod je ten, že paralelne prebiehal náš výbor, ktorý mám tú česť viesť, a jeho rokovaniam logicky dávam prednosť pred inými povinnosťami. Toľko na vysvetlenie, prečo podávam spolu s kolegom Viskupičom tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh až teraz a neurobil som tak už na rokovaní gestorského výboru. Navyše, tesne po rokovaní gestorského výboru sa z mojej iniciatívy uskutočnilo stretnutie niekoľkých zástupcov obce pamiatkarov, archeológov a legislatívcov za účasti podpredsedu gestorského výboru. A z tohto stretnutia tiež vzišli niektoré odporúčania premietnuté v texte našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    A teraz dovoľte pár slov, čo ma podľa môjho názoru oprávňuje, aby som sa vôbec pokúšal meniť návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu, keď som sa starostlivosti o pamiatky a kultúrne dedičstvo vlastne nikdy profesionálne nevenoval. Dôvod je jednoduchý. O to viac som sa tejto činnosti venoval neprofesionálne vo voľnom čase a s vynaložením mnoho tisíc eur v prepočte na dnešnú menu z vlastných skromných prostriedkov, a to v priebehu niekoľkých desaťročí. Konkrétne od roku 1969 až po dnes. A ak som považoval a považujem angažovanosť v tejto oblasti za jednu zo svojich občianskych povinností, o to viac ju chápem ako povinnosť verejného činiteľa.

    Dovoľte teraz pár slov k tomu, ako vnímam stav našich pamiatok, či skôr kultúrneho dedičstva a starostlivosť o ne. Napriek všetkému pozitívnemu, čo sa v tejto sfére urobilo a robí, považujem tento stav za jednoznačne neuspokojivý. Keďže určitý podiel na tom, ako sa o pamiatky a kultúrne dedičstvo staráme, má aj právny stav v tejto oblasti, očakával som, že novela zákona o pamiatkovom fonde prinesie zásadné zlepšenia, ale moje očakávania sa naplnili iba čiastočne. To neznamená, že predložená novela neobsahuje aj viaceré pozitíva, ako napríklad niektoré terminologické vylepšenia, či spresnenie kompetencií jednotlivých pamiatkových orgánov alebo konkretizáciu režimu dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia, a mohli by sme v tom výpočte pozitív pokračovať. Ako dušou a presvedčením pamiatkar vcelku vítam aj určité posilnenie právomocí štátnych pamiatkarov, aj keď ani v radoch samotných pamiatkarov sa tento akt neprijíma jednoznačne pozitívne. Vo výpočte, ako som spomenul, týchto parciálnych pozitív, ktoré prináša novela, by sa určite dalo pokračovať, ale nie je to hlavným cieľom môjho vystúpenia. Tým je skôr snaha upozorniť na nie celkom šťastné formulácie, ktoré sa do novely dostali, a najmä na to, čo v novele podľa mňa chýba, a preto svoje vystúpenie zameriam týmto smerom.

    Pokúsim sa stručne predstaviť hlavné okruhy problémov, ktoré návrh novely podľa môjho návrhu nerieši, alebo dokonca vytvára nové riziká a potenciálne problémy. Najskôr teda tie okruhy, ktoré nie sú riešené vôbec a mali by byť aspoň rámcovo, keď už novelizujeme príslušný zákon. A následne sa dostaneme k okruhom, ktoré sú predmetom návrhu novely a ktoré považujem ja alebo časť odborníkov a ľudí z praxe za problematické.

    V prvom rade návrh novely nerieši jeden zo základných rozporov pri ochrane pamiatok a tým je výlučná zodpovednosť vlastníka pamiatkovo chránenej budovy za jej stav na jednej strane a nedostatočná podpora zo strany štátu pri plnení tejto povinnosti vlastníkom. Deklarácia Národnej rady o ochrane kultúrneho dedičstva uvádza, že ochrana kultúrneho dedičstva, kam bezpochyby patria aj pamiatkovo chránené objekty, respektíve pamiatkový fond, je verejným záujmom. S týmto konštatovaním bude zrejme každý kultúrny človek súhlasiť. A asi sa zhodneme aj na tom, že verejným záujmom je nielen ochrana pamiatok vo vlastníctve štátu, ale aj tých ostatných, ktoré vlastnia súkromní vlastníci alebo iné neštátne subjekty. A práve tých neštátnych pamiatok je na Slovensku z celkového množstva pamiatok až 90 percent.

    Vo viacerých krajinách západnej a severnej Európy sa ochrana, rekonštrukcia a údržba kultúrnych pamiatok v súkromnom vlastníctve ako verejného záujmu už celé desaťročia úspešne rieši preplatením rozdielu nákladov, ktorý teda, rozdiel, vzniká pri porovnaní bežnej alebo štandardnej opravy, obnovy, respektíve užívania budovy, a tým, ktoré požaduje príslušný štátny orgán. Ako príklad nám môže poslúžiť výmena strechy na pamiatke. Lacnejšia štandardná krytina by vlastníka vyšla napríklad na 10 000 eur, pamiatkari však predpíšu špeciálny typ krytiny, ktorá je drahšia, stojí povedzme 15 000 eur. Rozdiel medzi cenami, to je v našom hypotetickom prípade 5 000 eur, je v zahraničí vlastníkovi automaticky preplatený zo strany štátu. Na túto formu kompenzácie má vlastník pamiatky v prípade splnenia určitých podmienok nárok. U nás takáto nárokovateľnosť, žiaľ, neplatí a o tom, komu a aká dotácia sa udelí a komu nie, sa rozhoduje viac-menej subjektívne.

    Podľa § 34 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu vlastník kultúrnej pamiatky síce môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo alebo obec, na jeho poskytnutie však nemá nárok. V praxi sa často stáva, že žiadateľ splní všetky podmienky, dotáciu však kvôli údajnému nedostatku finančných prostriedkov nedostane. Myslím si, že každému musí byť jasné, že rozdiel v prístupe medzi nami a hoci susedným Rakúskom je zásadný. V prípade Rakúska, na rozdiel od Slovenska, si štát plne stojí za svojou politikou ochrany kultúrnych pamiatok ako verejného záujmu, pričom je ochotný znášať oprávnenú časť nákladov. Nehovoriac o daňových zvýhodneniach, či iných formách nepriamej podpory. Na Slovensku síce deklarujeme záujem o ochranu kultúrneho dedičstva, náklady naň však prakticky výlučne nechávame na vlastníkoch pamiatkových objektov. Štát teda na papieri deklaruje verejný záujem, ale finančné bremeno spojené so zachovaním kultúrneho dedičstva má v rozhodujúcej miere niekto iný. Túto principiálnu otázku doteraz u nás systémovo neriešil žiadny zákon o ochrane pamiatok kultúrneho dedičstva či pamiatkového fondu. A rovnako je tomu, žiaľ, aj v prípade predloženej novely.

    Druhá vec, ktorá sa v návrhu novely vôbec nerieši, je absencia aspoň rámcových kritérií pre posudzovanie jednotlivých prípadov zo strany pamiatkarov, či už na krajských pamiatkových úradoch alebo na Pamiatkovom úrade Slovenskej republiky. Myslím si, že téza o unikátnosti a jedinečnosti každej jednej kultúrnej pamiatky a tým pádom aj o zbytočnosti nejakej jednotnej úpravy je len polovicou pravdy. Pamiatkarmi často deklarovaná doktrína, že všetko sa bude riešiť na základe správnej či kvalifikovanej úvahy štátneho orgánu, nezakladá vo verejnosti pocit právnej istoty. Prax ukazuje, že absencia pravidiel a jednotiacich kritérií vedie k veľkej nevyváženosti v posudzovaní jednotlivých prípadov, ktoré sú si v skutočnosti navzájom veľmi podobné. Výkon štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu je zo strany verejnosti často vnímaný ako sledovanie prežitých záujmov na "skanzenizácii", pardon, objektu, absentuje kritérium autenticity a pretrváva často absolútna ignorácia pozície vlastníka, ktorý v skutočnosti celú rekonštrukciu, adaptáciu, respektíve obnovu platí. Štát by pritom mal mať ambíciu neustále podporovať princíp právnej istoty a nie tento predpoklad právneho štátu minimalizovať či spochybňovať. Konkrétne mi ide najmä o podrobnejšiu úpravu predpokladov pre vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku alebo, naopak, dôvodov, prečo ten-ktorý historický objekt za kultúrnu pamiatku vyhlásený byť nemá. Chýba aj konkrétnejšia definícia pojmu pamiatková hodnota, hoci ide o základný pojem pamiatkovej ochrany, ako aj objektívnejší proces rozhodovania o zámere obnovy pamiatkovo chránených budov či o predpisovaní pamiatkových výskumov.

    Toľko k veciam, ktoré mi v návrhu novely zákona chýbajú, a teraz k tomu samotnému návrhu novely, teda k tomu, čo v ňom, čo v tom návrhu obsiahnuté je. Navrhuje sa v ňom povinnosť znášať náklady pamiatkového výskumu aj zo strany vlastníka nehnuteľnosti, teda akejkoľvek nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Táto povinnosť sa má po novom vzťahovať na tisícky ďalších občanov, keďže na Slovensku máme 28 pamiatkových rezervácií a 82 pamiatkových zón, v rámci ktorých sú pamiatkovo chránené tisícky budov, hoci tieto nemajú postavenie kultúrnych pamiatok, ale zároveň im pamiatkari môžu predpísať výskum na ich historicky či pamiatkovo nezaujímavej budove, ktorá ani nie je kultúrnou pamiatkou. Ak sa má pamiatkový súbor zachovať v žiaducej podobe, je samozrejme žiaduce aj regulovať podobu a funkciu nepamiatkových objektov v tomto súbore. Paradoxom celého tohto ustanovenia je však skutočnosť, že vlastník budovy, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území, nie je oprávneným žiadateľom na pridelenie dotácie. Ak teda môžme hovoriť o akej-takej snahe akokoľvek dosiaľ nesystémovo kompenzovať zásah do vlastníckeho práva pri samotnej kultúrnej pamiatke možnosťou aspoň požiadať ministerstvo kultúry o dotáciu, tak vlastník "nepamiatky" v pamiatkovom súbore takúto možnosť jednoducho nemá.

    Na záver tejto úvodnej časti môjho vystúpenia ešte jedno konštatovanie, či skôr apel. Ak to tento štát s ochranou kultúrnych pamiatok myslí vážne, mal by nájsť odvahu presvedčiť verejnosť, že bez financií zo štátneho rozpočtu to nepôjde, pričom nemusí ísť len o domáce zdroje, ale aj o adekvátny podiel financovania obnovy pamiatok z eurofondov. Práve teraz je tu tá vhodná chvíľa, keďže, ako vieme, práve teraz sa tvorí finančný rámec EÚ, programové obdobie na nasledujúcich sedem rokov. Nemožno robiť zásadné zmeny smerom k účinnejšej ochrane pamiatok a kultúrneho dedičstva, ktoré nemajú mať žiadny vplyv na verejné financie, ako sa konštatuje aj v návrhu tohto zákona. V opačnom prípade sa z tohto začarovaného kruhu nielen pamiatkari, ale ani spoločnosť ako celok nikdy nevymaní a bude v tejto oblasti pretrvávať stav takej podvyživenosti, že pamiatkové orgány budú rady, keď pamiatok bude čo najmenej. A to by bol naozaj Absurdistan, ktorého by sme sa asi nechceli dožiť.

    A ešte, kým prejdem k predneseniu prvého z našich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, spomeniem aspoň heslovite, na čo by sme mali podľa mňa v skorej budúcnosti zamerať pozornosť v záujme účinnejšej ochrany nášho kultúrneho dedičstva.

    Po prvé, aby sa ochrana pamiatok prestala chápať ako brzda pokroku, ako sme toho boli svedkami za čias istého už nežijúceho ministra kultúry v nedávnej minulosti.

    Po druhé, aby ochrana kultúrneho dedičstva bola verejným záujmom nielen na papieri ale aj v praxi.

    Po tretie, aby adekvátna dotácia na obnovu pamiatky pre neštátneho vlastníka bola nárokovateľná. V našom návrhu sa toho dotýkame, ale tiež len čiastočne, pretože kým sa nezhodneme aspoň naprieč celým politickým spektrom a najlepšie naprieč celou spoločnosťou, tak nejaké radikálne návrhy v tomto smere budú zrejme v tejto chvíli nepriechodné. Takže až takí veľkí idealisti sme neboli ani my v našom návrhu, aby sme v tom urobili zo dňa na deň revolúciu.

    Po štvrté, je žiaduce rozpracovať systém finančných a nefinančných motivačných nástrojov na podporu toho, aby vlastník pamiatky mal záujem pamiatku zrekonštruovať, udržiavať a užívať v súlade so zásadami pamiatkovej starostlivosti.

    Po piate, je žiaduce viac sa venovať motivačným nástrojom na podporu účasti dobrovoľníkov na obnove, ale aj na monitorovaní stavu, respektíve zásahov do pamiatkovo hodnotných objektov, respektíve súborov, napríklad na spôsob stráže prírody, ktorú poznáme z príbuznej sféry ochrany prírody.

    Po šieste, je žiaduce rozšíriť chápanie kultúrneho dedičstva napríklad aj na kultúrnu krajinu, či historické štruktúry krajiny, viac rešpektovať fenomény ako tradičný charakter krajiny, silueta, percepčné kvality, výhľadové kužele a podobne.

    Po siedme, za úvahu stojí návrh, respektíve návrat k dvom kategóriám pamiatkových hodnôt a režimu ochrany, ako sme toho boli svedkami v minulosti, a to kategórie kultúrna pamiatka a národná kultúrna pamiatka. Opäť analógiu môžme nájsť v zákone o ochrane prírody a krajiny, kde máme prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie.

    Po ôsme, treba venovať väčšiu pozornosť právnej záväznosti a sprísneniu režimu ochrany pamätihodností. Je to relatívne nová kategória, ktorá je ale dosť zavesená, ako sa hovorí, vo vzduchu.

    Po deviate, treba venovať väčšiu pozornosť ochrane industriálneho dedičstva. Doslovná katastrofa, ktorá postihla v tejto sfére v ostatných rokoch Bratislavu, ale nielen Bratislavu, by mala slúžiť ako dostatočné memento.

    Po desiate, účinnejšej ochrane či regulácii aktivít v ochrannom pásme pamiatok. To je opäť slovenské špecifikum, že máme pekne opravenú pamiatku, ktorá je obklopená ale takými objektmi, ktoré často nie je nevyhnutné vôbec, aby v jej blízkosti stáli, že nie je možné napríklad urobiť nejaký fotografický záber tej pamiatky. Jedine, že vo fotoshope sekundárne potom vyhodíme z neho tie všelijaké transformátory a iné príšernosti, ktoré pohľad na pamiatku doslova špatia.

    Po jedenáste, mali by sme sa venovať celkovo väčšej vymáhateľnosti práva vo sfére ochrany pamiatkového fondu, lebo to krčenie pliec, ktorého sme svedkami zo strany pamiatkových orgánov vždy, keď prídeme o kus vzácneho pamiatkového dedičstva, vzbudzuje na jednej strane sústrasť, ale na druhej strane aj zúrivosť ľudí, ktorým na pamiatkach záleží.

    Po dvanáste, je žiaduce účinnejšie prepojenie, respektíve koordinácia prípravy právnych noriem vo sfére ochrany kultúrneho dedičstva, a teda aj pamiatkového fondu s inými relevantnými právnymi normami, ako sú napríklad zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o podpore cestovného ruchu, stavebný zákon a podobne. Napríklad aj v súvislosti s povinnosťou prednostne spracovať a schváliť zásady pamiatkovej ochrany v pamiatkovo chránených územiach a povinne ich zapracovať do územno-plánovacej dokumentácie. V opačnom prípade opäť hrozí, že o tie pamiatkovo hodnotné objekty prídeme, pretože ak územný plán s nimi nebude počítať, tak bude dvojnásobne ťažké ich zachovať (alebo potenciálne pamiatkovo chránené, teda pamiatkovo hodnotné, ktoré nemusia byť vždy len tie, ktoré sú už vyhlásené).

    A po trináste, uplatňovanie nadrezortného prístupu k ochrane a k udržateľnému využívaniu pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva. Takýto prístup nám vo všeobecnosti chýba nielen v tejto oblasti.

    A teraz už dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Mikuláša Hubu a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (tlač 834).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    "1. V § 2 ods. 1 prvá veta znie: "Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, (ďalej budeme používať len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a archeologické dedičstvo s pamiatkovou hodnotou.".

    Tu pripájame poznámku pod čiarou, ktorá znie: "2a) Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný) (oznámenie č. 344/2001 Z. z.) a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z. z.).".".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Ešte bod 2 som vypustil.

    "2. V § 2 ods. 2 znie:

    "(2) Pamiatková hodnota sú zachované alebo dôvodne predpokladané hmotné prejavy historického architektonického, urbanistického, umelecko-historického alebo technického vývoja spoločnosti s vysokou mierou autenticity, ktoré môžu byť predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.".

    Stručné odôvodnenie k týmto dvom bodom: Doterajšia definícia pamiatkového fondu bola príliš úzkou a orientovala sa iba na kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Treba však podotknúť, že existuje širšie spektrum predmetov, ktoré vykazujú znaky pamiatkovej hodnoty, a tieto by mali byť rovnako zahrnuté v pamiatkovom fonde tak, aby mohli byť dôsledne chránené. Ich definíciu obsahujú revidovaný Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy V ich zmysle archeologické dedičstvo obsahuje všetky pozostatky, objekty a všetky ostatné stopy ľudskej existencie v minulých vývojových obdobiach, ktorých zachovanie a štúdium pomôžu získať poznatky o histórii ľudstva a jeho vzťahu k prírodnému prostrediu a pre ktoré sú vykopávky a iné metódy výskumu ľudstva a jeho prostredia hlavným zdrojom informácií.

    Rovnako je potrebné preformulovať definíciu pamiatkovej hodnoty, ktorá by mala byť oproti jestvujúcemu stavu rozšírená o veľmi dôležité kritérium autenticity.

    2. V čl. I sa za bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie:

    "42. Za § 35a sa vkladá § 35b, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 35b Pomoc štátu a obce pri pamiatkovom výskume

    (1) Ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na pamiatkový výskum, môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo a obec.

    (2) Vlastník v žiadosti o finančný príspevok priloží rozhodnutie pamiatkového úradu o povinnosti vlastníka alebo správcu strpieť vykonanie pamiatkového výskumu podľa § 39 ods. 2 alebo o zmluvu o vykonaní pamiatkového výskumu. K žiadosti o finančný príspevok ministerstva vlastník priloží aj stanovisko obce, v ktorom je uvedená suma príspevku obce, prípadne dôvody, prečo obec finančný príspevok neposkytla."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na uskutočnenie pamiatkového výskumu, mal by mať možnosť požiadať o príspevok zo strany obce či ministerstva. Ide napríklad o prípady, v ktorých sa vlastník nepamiatkového objektu musí podrobiť pamiatkovému výskumu v zmysle nového § 39, prípadne má uzavretú zmluvu s oprávnenou osobou o vykonaní pamiatkového prieskumu. To, že sa nachádza budova vlastníka v pamiatkovom území, by nemalo byť na úkor vlastníka. Za navrhovaného stavu totiž vzniká riziko, že vlastníci budú brániť všetkými možnými prostriedkami vyhlasovaniu pamiatkových území a rovnako brániť pamiatkovému výskumu, čo určite nie je žiaducim stavom. Štát by mal naopak motivovať vlastníka k pozitívnemu vzťahu, čomu má napomôcť toto nami navrhované ustanovenie.

    3. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:

    "Článok II (článok, pardon) Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 582/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 517/2005 Z. z., zákona č. 120/2006 Z. z., zákona č. 538/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č.465/2008 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 467/2009 Z. z., zákona č. 527/2010 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 460/2011 Z. z., zákona č. 68/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

    1. Paragraf 17 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

    "i) pozemky a stavby alebo ich časti, ktoré boli vyhlásené za kultúrnu pamiatku rozhodnutím podľa osobitného zákona."

    Tu je poznámka pod čiarou, ktorá znie:

    "§ 15 zákona č. 49/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."

    2. Za § 104g sa vkladá § 104h, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 104h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2014

    Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. i) sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2015."."

    Doterajšie články sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie k týmto dvom bodom, k bodom 1 a 2: Je žiaduce, aby bol vlastník nehnuteľnosti, ktorá je v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov vyhlásená za kultúrnu pamiatku, bol motivovaný k obnove tejto pamiatky. Zároveň treba zamedziť momentálnemu negatívnemu stavu pri vyhlasovaní kultúrnych pamiatok, kedy vlastníci predmetných nehnuteľností často podnikajú početné kroky voči tomu, aby k vyhláseniu vôbec došlo. Základná motivácia je finančná, keďže vlastníci sú obmedzení na právach a vyžaduje sa od nich vyššia finančná účasť na rekonštrukcii stavby z dôvodu používania špecifických rekonštrukčných a stavebných procesov. Poskytnutím daňovej úľavy, t. j. vyňatím kultúrnych pamiatok z dane z nehnuteľnosti, sa táto motivácia vlastníkov kultúrnych pamiatok týmto vlastníkom poskytuje.

    Bod 2 je len legislatívno-technickou úpravou súvisiacou s čl. II bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hubu sú dve faktické.

    Nech sa páči, Miroslav Číž.

  • Vážený pán predseda, osobný rešpekt, samozrejme, rešpektujem vystúpenie dlhoročného ochranára, pamiatkara, odpracovanými možno tisíckami hodín bezplatne pri ochrane pamiatok. Ale predsa len teda, a preto som si pozorne vypočul tento prejav, len, predsa len v konečnom dôsledku, aj keď konštruktívne, predsa len ten tón bol viac-menej kritický, pričom preukázateľne tento návrh zákona je v ekonomickej situácii, v ktorej žijeme, v období fiškálnych paktov, dohôd a tak ďalej, krokom jednoznačne dopredu. Čiže to, to možno je škoda, že sme nezaregistrovali, a že cítiť aktívny prístup ministerstva k tomu, že napriek zlej situácii ekonomickej hľadať nejaké reálne možnosti, ktoré tu sú.

    Ja pochádzam z Banskej Štiavnice, alebo dokonca ešte aj z obce Štiavnické Bane, ktorá je pri Štiavnici, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou rovnako ako Štiavnica, tak si všímam aj také tie kontexty ochrany, pamiatkovej ochrannej činnosti, ako je, by som ho tak nazval, pamiatkarský ochranný idealizmus a realizmus. Nepochybne si viem predstaviť nedávnu situáciu, že proste štát nebude regulovať a určovať podmienky pri nakladaní s pamiatkou, pokiaľ na to nedá peniaze, alebo sa aspoň podstatnou časťou nebude na nich zúčastňovať. Ale tá ekonomická situácia pri tom obrovskom pamiatkarskom dlhu ochrannom, ktorý tu máme, je veľmi zložitá, asi to celkom nepôjde. A videl som celý rad situácií, kde pamiatkari nastolili tak vážne kritériá, že sa potencionálni investori nepustili do rekonštrukcie a pamiatka padla, sa znehodnotila úplne. Takže je tam celý rad vecí.

    Takže som presvedčený, že tento zákon je pozitívny. K tým pozmeňovákom samozrejme zaujme stanovisko minister, k tomu sa ja nemusím veľmi vyjadrovať, aj keď teda veľmi všeobecne, že v zásade nie sú žiadnym zásahom a dá sa o tom samozrejme diskutovať, hoci viaceré z nich sú sporné, podotázka zastupovania, ale má to ďalšie kontexty. Aj keď samozrejme úmyslu v zásade rozumiem. Tak ja som presvedčený, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Maňo, áno, tento zákon je dobrý zákon, je to práve jeden z tých zákonov, ktorý naozaj posúva kultúrnu stránku do pozitív a teda do budúcnosti. Samozrejme, že dotkol si sa aj otázky, že bez financovania a adekvátneho financovania to naozaj nepôjde, tak ako bolo na teba aj reagované. S tým súhlasím a naozaj rekonštrukcia a obnova kultúrnych pamiatok si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Buď budú zabezpečené zo súkromných investícií, v tomto prípade však je otázne, či to pre dané súkromné osoby bude istým spôsobom výhodné a rentabilné, alebo na druhej strane pokiaľ sú tieto pamiatky v rukách povedzme samosprávy alebo tretích subjektov, občianskych združení a podobne, tak určite by ich mohol podporovať viacej štát. Najmä obce, ktoré majú vo svojom vlastníctve kultúrne pamiatky, nemajú zo svojich rozpočtov financie navyše, ktoré by naozaj zabezpečili plnohodnotnú rekonštrukciu týchto pamiatok.

    V tomto pohľade mi je trošku naozaj, dosť zle teda padne, že na povedzme rekonštrukcie futbalových štadiónov, či hokejových štadiónov sa vynakladajú naozaj neúmerne vyššie finančné prostriedky ako na obnovu kultúrnych pamiatok. Už som to povedal aj viackrát, že kým futbalové štadióny kľudne mohli počkať, aj tie hokejové štadióny, pretože ešte nikomu nepadajú na hlavu a nemusia nám odísť do zabudnutia, tak kultúrne pamiatky nám naozaj môžu spadnúť a už ich nikto nevzkriesi. Takže v tomto by možno bolo potrebné len apelovať viacej na vládu, aby tie financie, ktoré sú k dispozícii, aj napriek tomu teda, že máme naozaj ešte stále to pokrízové obdobie a nie je tých financií dostatok, aby sa prerozdelili naozaj účelne a skutočne možno viacej dalo na rekonštrukciu tých pamiatok.

  • Nech sa páči, Mikuláš Huba s reakciou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za vcelku podporné stanovisko kolegovi Hraškovi. Ku kolegovi Čížovi: ja som v tom úvode ten zákon v mnohom pochválil. Súhlasím s tým, že je určitým krokom vpred, a s nejakými teda menšími, väčšími výhradami. Na druhej strane si myslím, že je škoda, že neurobil aspoň krôčik vpred v tom zmysle tej kompenzácie majetkovej ujmy, keď máme použiť terminológiu z trošku inej oblasti, ktorá vzniká majiteľovi pamiatky z toho dôvodu, že tá rekonštrukcia pamiatky, údržba pamiatky je spravidla drahšia ako tie štandardné metódy. Ale nechcem opakovať to, čo som povedal v dosť obšírnom úvode. Ten úvod som aj preto pojednal takto, by som povedal, obšírne, lebo nie často sa tu o pamiatkach bavíme, je to skôr výnimočná situácia, príležitosť povedať si svoj názor a prípadne vyprovokovať diskusiu na tomto fóre, takže som nemohol nevyužiť túto príležitosť.

    Možno ešte posledná zmienka o takom nejakom pamiatkovom purizme, o ktorom sa vyjadroval pán kolega Číž. Ja tiež nie som puritán, ono by sme museli ísť od prípadu k prípadu, ale viem si predstaviť aj situácie, že pamiatkari sa možno až nešťastne "postavia na zadné", ako sa hovorí ľudovo, v situácii, kde by sa možno aj väčšia tolerancia žiadala, ale vo všeobecnosti sú to skôr tí, ktorí ťahajú za kratší koniec povrazu, a myslím si, že aj v legislatívnej sfére by sme ich kompetencie mali čo najviac podporiť. Tak len toľko stručne v reakcii na faktické.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán Viskupič, máte slovo. Vidím, že už je pripravený za rečníckym pultom, takže nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže nechcem zdržovať, tak som prišiel skôr. Mám, chcel by som kratučko spomenúť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme spolu s pánom profesorom Hubom, ktorý mám pocit, že opísal dostatočne, len chcel by som pána spravodajcu poprosiť, a spolupredkladateľ, že by sa o bodoch 1 a o bodoch 2 hlasovalo zvlášť.

    Ja by som si dovolil následne predložiť tiež pozmeňujúci návrh, ktorý je rozdelený do piatich častí. Chcel by som povedať, že keď sme tieto pozmeňujúce návrhy chystali, niektoré veci sme mali aj na výbore a niektoré sme sa snažili teda zapracovať tu priamo v pléne, rozdelil by som možno do dvoch takých podkategórií. Z pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Huba, boli dva, rozdelil by som ich do kategórie, jeden, ktorý zakladá náklady na štátny rozpočet, a druhý, ktorý podľa mňa rieši dosť výrazný nelogizmus, ktorý by sa prijatím tohto zákona mohol, ktorý by mohol prijatím tohto zákona nastať. Čiže budem sa venovať možno opisu toho bodu 2 pri § 35b, tzv. pomoc štátu a obce pri pamiatkovom výskume.

    Podľa mňa, ako som sa pozeral na ten zákon, ktorý je predložený, by prijatím tohto zákona nastala nasledujúca vec: ak máte nehnuteľnosť v pamiatkovej rezervácii a pamiatkovo chránenom území a nie je to pamiatka, musíte absolvovať výskum; ak by to bola pamiatka, môžte požiadať o preplatenie alebo spolupodieľanie sa na nákladoch obec, ale ak sa nachádzate v tomto území a ani nevlastníte pamiatku, tak o toto požiadať nemôžete. Podľa mňa je to dosť nelogické, že nevlastním pamiatkovo chránený objekt, ale nachádzam sa v území, ktoré je pamiatkovo chránené, a pravdepodobne to budú nie veľmi vysoko príjmové osoby. Čiže určite poznáte takéto prípady, že je tam v pamiatkovo chránenom možno nejaký činžiak, malometrážny činžiak a bude vám nariadený pamiatkový prieskum, lebo sa nachádzate v pamiatkovo chránenom území, ale nemôžete štát požiadať, nemôžete požiadať samosprávu alebo v podstate štát, aby vám s tým pamiatkovým prieskumom pomohli, pretože nevlastníte pamiatku.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý sme dali, žiadam vás teda o podporu tohoto bodu 2, aby sme túto disproporciu medzi vlastníkmi pamiatok v pamiatkovom území a vlastníkmi nepamiatok v pamiatkovom území dali na rovnakú úroveň. Čiže myslím si, že mali by mať, ak teda má štát záujem, aby pamiatkové prieskumy aj na 5-, 6-, 10-ročných bytovkách prebiehali, ak si niekto chce vymeniť plastové okno v takto chránenom pamiatkovom území, aby sa, aby išiel v tom istom režime ako ten, ktorý je v pamiatkovom území a vlastní pamiatkovo chránený objekt. Toľko k predkladanému návrhu zákona, ktorý spolupredkladám s pánom Hubom.

    Druhú časť som rozdelil do piatich bodov a predložím zvlášť pozmeňujúci návrh a tak isto by som poprosil o každom bode hlasovať zvlášť, pretože sa týkajú možno legislatívno-technických alebo aj teda terminologických vylepšení, a to aj na základe prebehnuvšej rozpravy a potom aj výsledkov, ktoré s odbornou obcou som následne, keďže pán poslanec Huba zorganizoval také stretnutie s odbornou obcou, kde boli pamiatkari, archeológovia a podobne, ja som aj pozýval zástupcov ministerstva priamo na výbore. A myslím si, že má významnú logiku, ak nechceme hovoriť o nejakých slovíčkach. Ale priamo zapracovanie termínov do návrhu zákona vie predchádzať možno nejakým dezinterpretáciám alebo nedobrému uplatňovaniu zákona, ktorý, a to chcem povedať, že je prepotrebný a je dobré, že ministerstvo tento návrh zákona pripravilo. Čiže chcem sa venovať bodu 1, ktorý hovorí o tzv. probléme, čo je, alebo že sa vypustila z úpravy nehnuteľná vec, pojem pri archeologickom náleze, kde sa vypúšťa pojem "alebo nehnuteľná vec". Ministerstvo dôvodí, že slovné spojenie "alebo nehnuteľná vec" sa z definície pojmu archeologický nález vypúšťa vzhľadom na možný konflikt so všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka, ktorá rozdeľuje veci na hnuteľné a nehnuteľné, čo teda podľa stanoviska ministerstva v aplikačnej praxi vznikali problémy aj z dôvodu úpravy režimu archeologického nálezu, ktorý je vlastníctvom Slovenskej republiky. Pri objektoch, ktoré sa tradične považovali za nehnuteľné archeologické nálezy, vznikal problém určenia vlastníka. Takýto archeologický nález sa po úprave považuje za súčasť pozemku, to jest archeologické nálezisko. Ja si myslím, alebo myslíme si, že práve vypustenie slov "alebo nehnuteľná vec" sa javí v kontexte ustanovenia ako výrazne nelogické. Napriek spomínaným problémom v aplikačnej praxi je vhodnejšie z hľadiska právnej istoty ponechať v definícii aj nehnuteľnú vec a nesústrediť sa iba na časť pozemkov, ktorou je tzv. archeologické ložisko.

    Mám za to, že máme tu, všetci rozumieme, hnuteľný a nehnuteľný a celkom tomu dôvodeniu, že prichádza v aplikačnej praxi k problémom, ak sa toto vypustí. Ja to, snažili sme sa to právne a legislatívno-právne doplniť tak, aby bolo presne jasné, kde archeologické ložisko, ak robí aj s nehnuteľnými vecami, ako má byť právna ochrana, a preto si myslím, že ponechať aj ustanovenie nehnuteľnosti pri archeologických nálezoch je len a len dobré. A preto toto navrhujeme, aby sa do § 5 ods. 2 v druhej vete za slovo "munícia" vložilo slovo "strelivo". Prečítam následne.

    Bod 2. Myslím si, že nie je dobré, že meníme koncepciu zastupovania štátu v trestnom konaní z ministerstva na pamiatkový úrad. Uvediem prečo. Doteraz ak prišlo k nejakému zastupovaniu v trestnom konaní, bolo samotné ministerstvo tým, kto zastupoval štát v týchto konaniach. Novela alebo teda tento zákon predložený si myslím, že zakladá určitý konflikt záujmov, a to hlavne v oblasti, keďže my pamiatkový úrad môžme považovať za odbornú organizáciu, ktorá dáva stanoviská na to, aby sa pri týchto konaniach, mohli sme sa oprieť o nejaký odborný moment, tak teraz pamiatkový úrad by bol ako keby v dvojúlohe, že bol by účastníkom trestného konania ako za štát a zároveň by dával stanoviská a odborné stanoviská k predmetnému trestnému konaniu. Myslím si, že poškodenú stranu v trestnom konaní alebo vôbec v trestnom konaní by malo zostať ministerstvo a mali by sme nechať to, že odborné posudky, ktoré pre účely tohoto trestného konania vydáva pamiatkový úrad, by mali aspoň možno zdanie, alebo možno reálnu úlohu v tom, že by zabezpečili nestrannosť. Neviem si predstaviť, ak by účastníkom konania, kde by tieto odborné posudky boli treba, by bol samotný pamiatkový úrad a zároveň by v tomto procese podával odborné stanoviská. Preto navrhujem, aby naďalej štát zastupoval v trestnom konaní samotné ministerstvo a pamiatkový úrad, aby zostal na tejto odbornej rovine. A chceli by sme, aby teda ostalo v pôsobnosti pamiatkového úradu ako organizácie s expertným zastúpením vydávanie odborných posudkov, avšak teda v trestných veciach by zostalo ministerstvo zodpovedné za štát.

    Tretí návrh alebo tretí pozmeňovací, tuto by som dvojku, trojku môžme hlasovať spolu, lebo to je len legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s bodom 2.

    V štvrtom bode pozmeňujúceho návrhu si myslím, že jedná sa o tzv. platnosť alebo neobmedzenú platnosť rozhodnutí, ktoré vedú k, alebo hovorí sa o zámere obnovy kultúrnych pamiatok. Teraz je to nastavené tak, že ak k takémuto rozhodnutiu príde, teraz myslím tento návrh zákona, tak má neobmedzenú platnosť. My navrhujeme, aby táto platnosť bola podobne, ako je v stavebnom zákone alebo v iných normách, ktoré vedia s týmito, alebo robia v podobnom režime, aký chceme pri obnove stanoviť, aby platil na dva roky s opciou na predĺženie na desať. Ale nemyslím si, že by neobmedzená platnosť takéhoto rozhodnutia o zámere obnovy mala mať v zmysle reálneho uskutočnenia tej obnovy neobmedzenú platnosť, pretože tie veci vedia chátrať a meniť sa v priestore a čase. A keď už teda niekto pristúpi k zámeru obnovy, tak by aj orgán, v tomto prípade krajský úrad, mal vedieť, alebo malo by sa pristúpiť k vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia o zámere obnovy a neobmedzená platnosť takéhoto rozhodnutia nedáva, ako keby nebolo. Čiže myslím si, že nemôže mať neobmedzenú platnosť, pretože stav tých nehnuteľností, ktoré sa majú obnovovať, sa môže zmeniť a vlastne v tom priebehu času, ak to je fakt neobmedzená platnosť aj zásadne, a preto je potrebné, aby to rozhodnutie prihliadalo na skutočnosti, v akom je tá pamiatka v stave teraz, pretože ak je neobmedzená platnosť, tak niekto pristúpi o 15 rokov, a tá pamiatka môže byť v úplne inom stave. Preto by bolo dobré, keby sme obmedzili platnosť rozhodnutia na dva roky a, hovorím, s opciou na desať rokov, pretože vieme, že pamiatky môžu byť obnovované aj v režime náročnom a môže to trvať. Ale myslím si, že desaťročný horizont je celkom slušný alebo dosť veľký časový rozsah na to, aby sme mohli, alebo aby ten, kto pamiatku obnovovať chcel, tento zámer vykonal. Preto navrhujeme termín vykonania toho zámeru, ak krajský úrad rozhodne o zámere obnovy, aby ten, kto tú pamiatku vlastnil, nedisponoval rozhodnutím o zámere obnovy neobmedzene, ale iba teda nejaký časový úsek.

    A posledný piaty moment bol preberaný aj na výbore a následne ale archeológovia, teda odborná obec sa vyjadrila veľmi skepticky k tomu, čo ministerstvo zamýšľa pri tzv. nedeštruktívnych metódach archeologického výskumu. Myslím si, že nedeštruktívne metódy, ako napríklad zhotovovanie skíc, nákresov, nevplývajú nejakých spôsobom na nálezisko, archeologický nález alebo celkovú nálezovú situáciu a nie je dôvod ich nejakým spôsobom z hľadiska ministerstva regulovať. V prípade regulácií totižto hrozí práve archeológovi, oprávnenej osobe, ktorá vykonáva tzv. nedeštruktívnu metódu, čiže si kreslí na nejaký nákres alebo nejakým spôsobom skúma možný objekt výskumu aj vo voľnom čase, že bude postihnutá kvôli vykonávaniu tzv. neoprávneného archeologického prieskumu. Tým je postavenie oprávnených osôb absolútne v absurdnej situácii, keď ich postavenie je omnoho slabšie v porovnaní s osobami, ktoré vykonávajú to isté, kreslia si skice, výskum načierno, alebo ich môžme nazvať aj tzv. vykrádačmi hrobov. Čiže oprávnená osoba, ktorá môže vykonávať archeologický prieskum a bude si kresliť skicu a robiť tzv. nedeštruktívnu metódu archeologického výskumu, môže byť postihnutá za to, že tento archeologický výskum vykonáva. Na druhej strane ten, kto nie je archeológom a príde na takéto územie a vykonáva nedeštruktívne vykrádanie hrobu, postihnutá byť nemôže. Naozaj to považujem za absurdné, a preto navrhujeme vypustiť slová "nedeštruktívnych metód archeologického prieskumu", aby sa nedávali do návrhu zákona a skôr by sme sa mali tešiť, že niekto sa zaujíma z archeologickej obce a môže predísť neoprávneným osobám, ktoré pri nedeštruktívnych metódach, čiže voľného zámeru archeologického priestoru, vykonávať nejaký prieskum. Myslím si, že pri schválení tohto bodu v predloženom znení bez zohľadnenia tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, hrozí situácia, že fotograf zhotovujúci záznam hradu či inej pamiatky, ktorý je oprávnenou osobou, môže byť obvinený z neoprávneného archeologického výskumu. V dikcii návrhu zákona to je. Myslím si, že nie je treba chodiť veľmi ďaleko, aby k uplatneniu takéhoto absurdného konania voči archeológom prišlo, preto by sme mohli predchádzať stavu, kedy je rozdiel medzi archeológom a rozdiel medzi bežným občanom iba v tom, že je archeológom a fotí si hrad a môže byť táto jeho činnosť považovaná za nedeštruktívnu metódu archeologického výskumu a takéto absurdity by v zákone byť nemali.

    Je to teda, štyri podľa mňa zmeny, ktoré by mohli vylepšiť veľmi vítaný návrh zákona o obnove ochrany pamiatkového fondu, a preto si vás dovolím požiadať o podporu.

    Teraz by som pristúpil k, aby som aj procesu urobil zadosť, k prečítaniu predmetného pozmeňujúceho návrhu.

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, rozdaný ho máte v laviciach v pravom hornom rohu pod č. 1, tlač 834.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa a mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé, v čl. I bod 1 znie:

    "V § 2 ods. 5 v druhej vete sa za slovo "munícia" vkladá slovo "strelivo",."

    Odôvodnenie: Vypustenie slov "alebo nehnuteľná vec" sa javí v kontexte znenia ustanovenia ako nelogické. Napriek problémom pri aplikačnej praxi sa javí vhodnejšie ponechať v definícii aj nehnuteľnú vec a nesústrediť sa iba na časť pozemku, ktorou je archeologické ložisko.

    V bode 2, po druhé. V čl. II sa za bod 4 vykladá nový bod 5, ktorý znie:

    " 5. V § 4 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie:

    "h) Zastupuje štát ako poškodenú stranu v trestnom konaní v rozsahu pôsobnosti podľa tohto zákona."."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Niet dôvodu, aby pamiatkové orgány zastupovali štát v trestnom konaní. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkové fondu, mala by to byť preto jeho výslovná úloha. Navyše by podľa vládneho návrhu zákona dochádzalo ku konfliktu záujmov, keď by pamiatkový úrad v trestnom konaní štát zastupoval a zároveň by v trestnom konaní vydával aj odborné posudky. Preto ponecháva v pôsobnosti pamiatkového úradu ako organizácie s expertným zastúpením vydávania odborných posudkov, avšak zastupovanie v trestných veciach sa prenáša na ministerstvo.

    Po tretie, v čl. I v bode 1, v čl. I bode 14 v § 10 ods. 2 sa vypúšťa písm. r).

    Odôvodnenie: Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu v zmysle predchádzajúceho bodu 2.

    Po štvrté, v čl. I bod 30 znie:

    "30. V § 32 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:

    "V rozhodnutí o zámere obnovy podľa ods. 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy. Rozhodnutie o zámere obnovy podľa ods. 2 platí na dva roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti, ak krajský pamiatkový úrad v odôvodnených prípadoch nestanoví dlhšiu lehotu, najviac však desať rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zámere obnovy.".".

    Odôvodnenie: Predkladateľ, alebo som toho názoru, že rozhodnutia nemôžem, rozhodnutie nemôže mať neobmedzenú platnosť, pretože stav nehnuteľnosti sa v priebehu času môže zmeniť, a to aj zásadne, preto je potrebné, aby sa v rozhodnutí na takéto skutočnosti prihliadalo. Predkladateľ vychádza zo štandardnej doby platnosti stavebného povolenia, avšak s prihliadnutím na osobitný charakter obnovy kultúrnej pamiatky dáva krajskému pamiatkovému úradu možnosť lehotu predĺžiť, a to až na dobu desať rokov. Pri obnove totiž môžu byť použité historické, či časovo náročné postupy, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu ako štandardný stavebný proces, nie však neobmedzenú.

    Po piate, v čl. I bode 42 v § 36 ods. 1 sa vypúšťajú slová "nedeštruktívnych metód a".

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že nedeštruktívne metódy ako napríklad zhotovovanie skíc či nákresov nevplývajú na archeologické nálezisko, na archeologický nález alebo nálezovú situáciu, nie je dôvod ich preto regulovať. V prípade regulácie totiž hrozí oprávnenej osobe, ktorá vykonáva nedeštruktívnu metódu vo voľnom čase, že bude postihnutá kvôli vykonávaniu neoprávneného archeologického výskumu. Tým je postavenie oprávnených osôb v absurdnej situácii, keď je ich postavenie slabšie v porovnaní s osobami, ktoré vykonávajú archeologický výskum načierno ako tzv. vykrádači archeologických nálezísk. Rovnako pri schválení tohto bodu v predloženom znení vládneho návrhu zákona, bez zohľadnenia tohto bodu môjho pozmeňovacieho návrhu, hrozí situácia, že fotograf zhotovujúci záznam hradu či inej pamiatky môže byť ako oprávnená osoba obvinený z neoprávneného archeologického výskumu.

    Myslím si, že na záver by som iba pár poznámok. Je to veľmi zložitá a myslím si vo viacerých bodoch prínosná právna úprava a viacerí a veľmi nepoliticky sa vyjadrili, že tento návrh zákona bol potrebný. Je dobré, že ministerstvo si v tejto situácii splnilo svoj vlastný zámer, legislatívny, a s touto novelou prišlo. Chcel by som v tomto bode iba poprosiť o podporu návrhov, ktoré som predniesol, pretože v niektorých bodoch vedia dobrý návrh vylepšiť a možno odstrániť niektoré nelogizmy alebo aj možné absurdné situácie, ktoré v tomto znení by mohli vzniknúť. Dúfam, že získajú pozmeňujúce návrhy podporu a ďakujem vám v tejto chvíli za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec, len krátka poznámka. V úvode svojho vystúpenia ste povedali, že niektoré navrhované pozmeňujúce návrhy, ktoré tu predkladáte, boli predmetom rokovania výboru. Nebolo to tak. Na výbore sme hovorili o problematike, ktorá sa dotýkala môjho pozmeňujúceho návrhu, a on sa dostal nakoniec aj do spoločnej správy, a žiadne iné návrhy okrem legislatívno-technických úprav zo strany legislatívneho odboru Národnej rady neboli predložené na rokovanie výboru.

    Škoda, že vami dnes predkladané návrhy neboli predložené na výbore a mohla vzniknúť do dnešného druhého čítania diskusia odborného charakteru, pretože ide naozaj, tak ako ste aj sám povedali, o zákon predovšetkým odborného charakteru. Neviem, či práve vami zvolený postup a predloženie pozmeňujúcich návrhov len na rokovanie pléna Národnej rady bolo tým najšťastnejším riešením a tým správnym postupom. V tomto prípade bude momentálne dôležité stanovisko predkladateľa k vašim návrhom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem za poznámku. Na výbore bolo rokované o presne tej situácii deštruktívneho alebo nedeštruktívneho výskumu a vraj teda odborná verejnosť bola s vysvetlením spokojná. Následne sme sa s časťou odbornej verejnosti, hlavne s archeológmi stretli, ako som avizoval aj vtedy na výbore. A vraj tá situácie nie je uspokojivá. Preto prichádzam do pléna s týmto návrhom zákona.

    Samozrejme dôležité je stanovisko predkladateľa a tak isto budem zvedavý, ako sa k možným vylepšeniam zákona, ktorý tak isto považujem za odborný, postaví. Dal som o každom návrhu hlasovať zvlášť, pretože aj vnímam situáciu, že niektoré body, ktoré predkladáme s kolegom Hubom, môžu zakladať na zvýšené nároky na štátny rozpočet a možno bude dobré ich predpokladať a vyčísliť štandardnou metódou predloženia legislatívneho zámeru do Národnej rady, kde bude aj doložka vplyvov. Niektoré však sú naozaj technická a terminologická zmena, ktorá môže zákon vylepšiť, a ako som spomínal, odstrániť neologizmus v pamiatkových zónach pri ochrane kultúrnej a nekultúrnej pamiatky. Alebo nerobiť z archeológov, ktorí vykonávajú nedeštruktívne metódy výskumu, alebo nedávať im viacej povinností ako tým, ktorí môžu v nekalej činnosti ako vykrádači pamiatkových nálezísk pôsobiť voľnejšie, pretože archeológov chceme a budeme regulovať.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať predovšetkým za vecnú a korektnú rozpravu. V konečnom dôsledku aj za tie pozmeňujúce návrhy, pretože boli predložené nepochybne s dobrým úmyslom. Najmä vo vystúpení pána poslanca Hubu bol citeľný taký spor, ktorý veľmi trefne pomenoval pán poslanec Číž, že je to spor niekde medzi pamiatkovým idealizmom a pamiatkovým realizmom. Srdce nám káže byť na strane toho pamiatkového idealizmu, ale ten rozum a tie možnosti, bohužiaľ, hovoria o tom, že musíme byť realisti.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k navrhovaným pozmeňujúcim návrhom. Boli podané dva. Prvý pánom poslancom Hubom a Viskupičom a druhý pánom poslancom Viskupičom a poslancom Hubom.

    Takže k tomu prvému, k bodu 1 tohto návrhu. Domnievame sa, že návrh ide nad rámec novely zákona, keďže nanovo koncipuje termín "archeologické dedičstvo s pamiatkovou hodnotou". Pojem "archeologické dedičstvo" je definovaný v Európskom dohovore o ochrane archeologického dedičstva a aj zákon o ochrane pamiatkového fondu sa odvoláva na skutočnosť, že ochrana kultúrnych pamiatok archeologických nálezov a nálezísk sa vykonáva aj na základe medzinárodných zmlúv. Čiže považujeme v tomto štáte za dostatočné zadefinovanie archeologických nálezov a archeologických nálezísk. V budúcnosti, keby prišlo k rekodifikácii zákona o ochrane pamiatkového fondu, bolo by možné premietnuť znenie dohovoru o ochrane archeologického dedičstva do jeho ustanovení.

    Ďalší pozmeňujúci návrh v bode 1. Ten v podstate navrhuje významne redukovanú formu pojmového aparátu pamiatkovej hodnoty, kedy z textu sa vypúšťajú "umelecko-remeselné hodnoty". Súčasná definícia pamiatkovej hodnoty presne vymedzuje významné oblasti, pre ktoré môže byť vec predmetom individuálnej alebo územnej ochrany, a zavedenie pojmu "technický vývoj spoločnosti s vysokou mierou autenticity" nespĺňa kritériá určitosti a nemožnosti zdokumentovať toto kritérium.

    K bodu 2 pozmeňujúceho návrhu, toho prvého. V § 38 už je zavedené vysvetlenie spôsobu financovania pamiatkových výskumov. Okrem toho je možné uchádzať sa v dotačnom systéme ministerstva kultúry o dotáciu na pamiatkový výskum, ktorá je práve aj na tieto účely poskytovaná každoročne bez toho, aby to bolo v platnom znení zákona zavedené.

    K bodu 3 pozmeňujúceho návrhu. Ten je taký, by som povedal, možno najpodstatnejší. Umožňuje vstup do zákona o miestnych daniach a miestom poplatku za komunálne služby a drobné stavebné odpady. Ide o oslobodenie dane a zníženie dane z nehnuteľností, ak sú národnou kultúrnou pamiatkou. Pravdu poviem, to je, to srdce by chcelo súhlasiť s pozmeňujúcim týmto návrhom, ale treba si uvedomiť, jeho akceptácia by stanovila nároky na rozpočet verejnej správy, s čím predkladaný zákon pôvodne nerátal. Tento pozmeňujúci návrh by zaťažil už aj tak veľmi napäté rozpočty obcí a v prípade ich prirodzenej žiadosti o refundáciu by zaťažil aj štátny rozpočet. To znamená, že takáto zmena, pán poslanec, si určite vyžaduje rozsiahle rokovania s ministerstvom financií a zástupcami samospráv ZMOS-u a Úniou miest Slovenska, keďže by išlo o redukciu príjmu z miestnych daní v neprospech prijímateľov miestnych daní.

    Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu, k jeho prvému bodu nevypúšťať slová "alebo nehnuteľná vec" a ponechať aj "nehnuteľný charakter archeologického nálezu", zadefinovanie archeologických nálezov ako hnuteľných vecí a archeologických nálezísk ako nehnuteľných vecí súvisí s možným konfliktom so všeobecnou právnou úpravou, Občiansky zákonník, ktorá rozdeľuje veci na hnuteľné a nehnuteľné a nehnuteľné veci na pozemky a stavby.

    K bodu dva tohto návrhu. Vloženie nového písmena so zavedením povinnosti pre ministerstvo kultúry zastupovať štát ako poškodenú stranu v trestnom konaní. Táto povinnosť je zadefinovaná pre pamiatkový úrad ako orgán štátnej správy v oblasti ochrany pamiatkového fondu, ktorý disponuje odborníkmi zo všetkých odborov z oblasti ochrany pamiatkového fondu.

    Identické vyjadrenie v podstate platí aj k bodu 3 pozmeňujúceho návrhu.

    K bodu 4, ktorý hovorí o, pripojiť vety, tak ako boli prednesené v návrhu. V súčasnosti vydávané rozhodnutia vydané aj podľa § 32 ods. 2 strácajú platnosť po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, ak v tejto lehote nebol vykonaný úkon, na ktorý sa vzťahujú. Predmetná právna úprava je vyhovujúca, pretože aj v súčasnosti platné znenie stavebného zákona určuje platnosť stavebného povolenia na dobu dva roky od nadobudnutia jeho právoplatnosti, čo znamená, že rozhodnutia vydávané orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu majú platnosť dlhšiu a pre potreby štátnych orgánov dostatočnú.

    A napokon k bodu 5 vypustiť slová "nedeštruktívnych metód". Podľa Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva z Valletty, na ktorý sa odkazujú práve predkladatelia tohto návrhu, sa uvádza, že Slovenská republika sa zaviazala zabezpečovať vykonávanie archeologických vykopávok a prieskum na vedeckej úrovni pod podmienkou, že sa podľa možnosti uplatnia najmä nedeštruktívne metódy skúmania. Nedeštruktívne metódy výskumu priamo súvisia s definíciou pamiatkového výskumu, ktorý je uvedený v § 35 ods. 1, kde sa uvádza, že, citujem: "Pamiatkový výskum je odborná činnosť zameraná na získavanie poznatkov o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických nálezoch a archeologických náleziskách." Vzhľadom k tomu nie nedeštruktívnou metódou výskumu bežné dokumentovanie stavu archeologického náleziska alebo archeologického nálezu napríklad vyhotovením fotografickej dokumentácie alebo náčrtu pre potreby publikovania napríklad v odbornej literatúre.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Je jedenásť hodín päť minút, budeme hlasovať.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pekné predpoludnie. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu. Ešte predtým pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Podávam procedurálny návrh podľa 37 ods. 3, kedy sa na návrh poslanca o jednotlivých častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu môže hlasovať oddelene, aby sme vyčlenili na osobitné hlasovanie bod 67.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ale to sa musí udiať v rozprave, to sa nedá urobiť procedurálnym návrhom. To ste sa mali prihlásiť do rozpravy, buď to navrhne spravodajca, ktorý má oprávnenie, alebo poslanec, ktorý vystúpi v rozprave. Bohužiaľ, to sa nedá toto.

  • Pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, ja by som len chcel oznámiť, že dneska si pripomíname Deň počatého dieťaťa a zároveň záležitosť, že desaťtisíce detí, počatých detí sa nedožijú svojho narodenia kvôli nášmu egoizmu a ľahostajnosti. Pri tejto príležitosti, keď ideme schvaľovať ústavný zákon o manželstve, by som práve chcel vyzvať, aby sme podporili prirodzenú rodinu na základe manželstva muža a ženy a takto vyjadrili vlastne svoj postoj k životu.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím pani poslankyňu Vittekovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Pašku a Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava.

    Je to tlač 921.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 921.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v zlúčenej rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpilo dvadsaťštyri poslancov. Nebol podaný žiadny návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 103 bolo za, 5 proti, 13 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďalej, poprosím, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, ďalej, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 12. mája 2014 a gestorský výbor do 13. mája 2014.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 108 bolo za, 12 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ešte jedno hlasovanie, pani poslankyňa, o návrhu pánov poslancov Figeľa, Hrušovského, Bugára a Vašečku, Mikuša na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava. Je to tlač 891. Hlasujeme v prvom čítaní.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského, Bélu Bugára, Richarda Vašečku, Jozefa Mikuša a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 891.

  • Áno, ďakujem. Keďže, ako som už povedala, išlo o zlúčenú rozpravu, takže aj k tomuto uvádzam to isté, že v rozprave vystúpilo dvadsaťštyri poslancov. Taktiež nebol podaný žiadny návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 117 bolo za, 9 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 12. mája 2014 a gestorský výbor do 13. mája 2014.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 126 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrhy.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo uzavretej mimo prevádzkových priestorov.

    Je to tlač 820.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 820.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Dvaja poslanci, pán poslanec Přidal a pán poslanec Škripek, podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 28, 30 až 39, 41 až 53, 55 až 57, 59 až 68, 70 až 73, 75 až 98, 100 až 104 a o bode 106 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 80 za, 3 proti, 52 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • O bodoch 29, 40, 54, 58, 69, 74, 99 a 105 hlasovať nemôžeme, nakoľko boli schválené body 30, 41, 55, 59, 70, 75, 100 a 106 zo spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. O návrhu pána poslanca Přidala navrhujem hlasovať nasledovne: pán poslanec podal návrh, ktorý má dva body a dal súhlas, aby sa hlasovalo spoločne; o bode 2 jeho návrhu však hlasovať nemôžme, nakoľko boli schválené body 85 až 96 zo spoločnej správy, ktoré sa týkajú čl. 9. Preto, prosím, dajte hlasovať o bode 1 návrhu pána poslanca Přidala.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 40 za, 68 proti, 27 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o návrhu pána poslanca Škripeka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 45 za, 5 proti, 85 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 bolo za, 6 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pán poslanec Bublavý, do rozpravy? Nie, to je asi omyl. Nemám prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 6 proti, 49 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh zákona o ochrane spotrebiteľa.

    Pán poslanec Fitz uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti. Je to tlač 819.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 819.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec. Nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte najskôr hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 95 za, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas.

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5 a 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 92 za, 44 sa zdržalo.

    Body sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Pán spravodajca, bol tam pozmeňovák v pléne?

  • Tak sme schvaľovali skrátenie. Hlasujeme. Pardon.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 49 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, pán poslanec Bastrnák to nie. Nemám prihlášku, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať...

  • Smiech v sále.

  • . Môžem? Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 84 za, 8 proti, 44 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o divadelnej a hudobnej činnosti.

    Pán poslanec Náhlik v druhom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 49 o ochrane pamiatkového fondu.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, tlač 834.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pričom boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najskôr o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 123 za, 12 sa zdržali.

    Môžeme hlasovať.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 107 bolo za, 29 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy.

    Teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Prvý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Huba a Viskupič, ktorí požiadali hlasovať nasledovne: a to o bodoch 1 a 2 spoločne a o bode 3 osobitne.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Hubu a Viskupiča spoločne.

  • Pán spravodajca, je tu, to bol váš návrh? Uveďte ešte raz, pán spravodajca, ako navrhol v rozprave navrhovateľ.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hubu a Viskupiča o bode 1 samostatne a bodoch 2 a 3 spoločne.

  • Že najprv hlasujeme o bode 1 z návrhov pánov poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 48 za, 72 proti, 11 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2 až 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Hubu a Viskupiča spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 56 za, 74 proti, 6 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Druhý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Viskupič a Huba, ktorí taktiež požiadali hlasovať o každom bode z pozmeňujúceho návrhu osobitne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Viskupiča a Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 53 za, 78 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 74 proti, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 53 za, 77 proti, 5 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 54 za, 71 proti, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme návrh.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Viskupiča.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 51 za, 76 proti, 6 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcich návrhoch poslancov, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 91 za, 44 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 84 bolo za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 49 o ochrane pamiatkového fondu.

    Odhlasovali sme, dámy a páni, prerokované body. Chcem vás ešte požiadať o schválenie.

    Ešte pán poslanec Bublavý.

  • Pán predseda, chcel by som upresniť, že pri hlasovaní o návrhu poslancov o ústavnom zákone hlasovanie č. 48 mi nefungovalo zariadenie. Chcel som hlasovať za.

  • Do zápisu, poprosím. Vláda, dámy a páni, doručila do Národnej rady na...

    Pardon, ešte pán poslanec Gál.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, navrhujem zlúčiť rozpravu k bodu 28 a 31, nakoľko spolu súvisia. A keď už otvoríme bod 28, tak mohli by sme otvoriť rozpravu aj k tomu ďalšiemu bodu, lebo sú navzájom späté. Ide o zrušenie imunity sudcom.

  • Je všeobecný súhlas? Nie. Budeme hlasovať. Je? Dobre. Poprosím vás, vyjadrite svoj súhlas hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • Máte súhlas, 128 prítomných, 118 bolo za, 3 proti, 2 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Čiže budeme mať zlúčenú rozpravu pri týchto dvoch bodoch.

    Ešte, dámy a páni, vás chcem informovať, že vláda doručila do Národnej rady návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 122 o ochrane osobných údajov. Podávam návrh na zaradenie týchto bodov do programu. Je to tlač 951. Je to samotný návrh vlády a potom je to prvé čítanie, je to tlač 952. A navrhujem, aby sme o návrhu rokovali zajtra o deviatej v prípade, teda hlasovali o návrhu prerokovanom o jedenástej, v prípade vyslovenia súhlasu so skráteným konaním, aby sme hneď následne rokovali o vládnom návrhu v skrátenom konaní v prvom čítaní. Hlasujeme o návrhu na zmenu programu.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 80 za, 4 proti, 35 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Schválili sme zmenu programu.

    Vyhlasujem prestávku.

    Ešte pán poslanec Novotný.

  • Pripomínam členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že riadne rokovanie nášho výboru je zvolané dnes na 12.15 do našej zasadacej miestnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Zvolávam ľudsko-právny výbor v miestnosti č. 33 o 12.00 hodine.

    Ďakujem pekne.

  • Krátka 5-minútová prestávka a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Pekinskou zmluvou o audiovizuálnych umeleckých výkonoch.

    Je to tlač 886. Spoločná správa 886a.

    Pán minister kultúry Marek Maďarič uvedie návrh.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pekinská zmluva o audiovizuálnych umeleckých výkonoch bola prijatá Svetovou organizáciou duševného vlastníctva 24. júna 2012 na diplomatickej konferencii v Pekingu. Slovenská republika sa ako členský štát Svetovej organizácie duševného vlastníctva podieľala na finálnych rokovaniach. Cieľom predkladaného materiálu je predovšetkým zabezpečiť, aby sa Slovenská republika v súlade s pravidlami medzinárodného práva stala zmluvnou stranou zmluvy, a to aktom pristúpenia. Zmluva má garantovať primeranú ochranu a odmeňovanie výkonných umelcov v oblasti audiovízie, ktorými sú napríklad herci, hudobníci alebo tanečníci, ktorých umelecké výkony sú zahrnuté do audiovizuálneho diela. Zmluvou sa posilnia majetkové i osobnostné práva výkonných umelcov v audiovízii, ako aj ich ochrana pred neoprávneným použitím ich umeleckých výkonov. Ďalej je zámerom zmluvy prechádzať diskriminácii medzi jednotlivými kategóriami výkonných umelcov a reagovať na potrebu určiť medzinárodný štandard aj pre výkonných umelcov v audiovízii. Prvýkrát sa tak na medzinárodnej úrovni podporuje ich právna ochrana aj s ohľadom na digitálne prostredie.

    Súbor medzinárodných pravidiel upravených v zmluve vypĺňa medzeru v ochrane práv výkonných umelcov, ktorá existovala od prijatia zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch. Zmluva súčasne zachováva rovnováhu medzi záujmami a právami výkonných umelcov pri ich umeleckých výkonoch podávaných v oblasti audiovízie na jednej strane a záujmami verejnosti v oblasti vzdelávania, výskumu a prístupu k informáciám na strane druhej.

    Zmluvu možno klasifikovať ako prezidentskú zmluvu. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je zmluva medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a bude mať prednosť pred zákonmi. Keďže slovenský právny poriadok ochranu výkonných umelcov upravuje v dostatočnom rozsahu v zákone o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, nie je potrebné meniť právny poriadok Slovenskej republiky. Slovenská republika zároveň podľa čl. 11 ods. 2 zmluvy využíva možnosť vykonať oznámenie, ktorým vyhlasuje, že jej právny poriadok už obsahuje právo na primeranú odmenu za verejný prenos, ktorý zahŕňa aj vysielanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Peter Náhlik. Poprosím o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda,. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Pekinskou zmluvou o audiovizuálnych umeleckých výkonoch, tlač 886.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 894 z 27. februára 2014 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 396 z 11. marca 2014 odporučil Národnej rade vysloviť súhlas. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 139 z 11. marca 2014 odporučil Národnej rade vysloviť taktiež súhlas. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Pekinskou zmluvou v nasledujúcom znení: V súlade s článkom 11 ods. 2 zmluvy Slovenská republika vyhlasuje, že vo svojich právnych predpisoch stanovila podmienky uplatňovania práva na primeranú odmenu; po druhé, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výborov a poveril ma, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy.

    Predmetná správa o výsledku prerokovania bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 142 zo dňa 18. marca 2014.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca,.

    Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, predpokladám, že nemáte k čomu. Pán spravodajca tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o súhlase Národnej rady s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou na jednej strane a Mongolskom na strane druhej.

    Poprosím pána ministra o zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby uviedol. Pán minister je tam vzadu, poprosím ťa, pán poslanec, keby...

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej, tlač 860.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej. Partnerská dohoda predstavuje významný medzistupeň k posilneniu politickej a hospodárskej spolupráce medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a Mongolskom, keďže nahrádza užšie koncipovanú dohodu o partnerstve a spolupráce z roku 1993.

    Dohoda rámcovo upravuje spoluprácu v širokej škále oblastí ,od politických záležitostí, ako boj s terorizmom, boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami, či podpora ochrany ľudských práv, až po obchod a investovanie do kľúčových oblastí, ako sú napríklad nerastné suroviny. Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únií v septembri 2011 a slávnostný podpis v mene Európskej únie sa uskutočnil v apríli 2013 v Ulanbátare. Následne bola dohoda predložená do vnútroštátneho schvaľovacieho procesu a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s jej uzavretím dňa 18. decembra 2013 svojím uznesením č. 733. V zmysle vlastných ustanovení dohody sa pre nadobudnutie platnosti vyžaduje uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán. V týchto intenciách je potrebné nazerať na ukončenie vnútroštátneho schvaľovacieho postupu v Slovenskej republike ako na podmienku, ktorej splnenie je nevyhnutné preto, aby dohoda s Mongolskom ako taká mohla nadobudnúť platnosť. Pokiaľ ide o ratifikačné procedúry v ostatných krajinách, tieto boli doposiaľ ukončené v štyroch členských štátoch Európskej únie a v Mongolsku.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, partnerská dohoda s Mongolskom predstavuje podstatný míľnik v rozvoji vzájomných vzťahoch v línii Európska únia a Mongolsko. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež, aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím pána poslanca Krajkoviča o informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 865 z 30. januára 2014 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 11. marca 2014 č. 398 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. marca 2014 č. 83 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že Rámcová dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Mongolskom na strane druhej bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 89 z 18. marca 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predseda, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť sa prihlásiť sa ústne.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Jeden by povedal, čo sa dá povedať o Mongolsku. Ja som prelietal veľakrát ponad Mongolsko a vždycky som tam rozmýšľal, jak tam tí ľudia asi žijú, že jak tam ten svet beží. Poznáme to len z nejakých fotografií alebo z filmov. Ale zaujalo ma iné, nebol by som vystúpil, teda dve veci sa mi spojili v hlave, Mongolsko a nerastné suroviny. A preto som teda, krátko vystúpim. A chcem povedať jednu skutočnosť, že som rád a možno sa budeme učiť.

    Keď sme, keď som analyzoval pri tých indiánskych obchodoch, čo nám tu ponúkajú, viete, to keď prišli Španieli k Indiánom, tak im sklíčka dávali a tí im nosili zlaté sošky. Tak aj tuná prídu investori, ktorí v Detve povedia, že internet pre dedinčanov zadarmo, a za to chcú vedľa nich ťažiť. Tak som pri tej príležitosti, som analyzoval niektoré skutočnosti. A ak sa nemýlim, tak to bolo tak, že na Slovensku je 10 % daň za vyťažený nerast a v Mongolsku 50. Takže možno aj toto bude dobré pre nás, sa poučiť, hej, že ako kto k tomu pristupuje, a poctivo alebo nepoctivo. A tak jak sa niekedy ľudom spodobuje, že Mongolsko sem, Mongolsko tam, tam vidíte, v Mongolsku je, sú tieto parametre, sú takéto parametre.

    Čiže možno by to bolo pre nás inšpiratívne, aj pri tých ďalších konaniach, lebo tuná by sme sa stali v hľadáčiku lovcov nerastov, sme sa stali krajinou č. 1, lebo tu niekto ponúkol, že to vie všetko vybaviť. Viete, v Mongolsku, predpokladám, že keď nájdu nejakú mednú baňu pod churtami či jurtami, tak s tými ľuďmi rozprávajú slušne, hej, lebo už aj v Afrike rozprávajú s tými ľuďmi slušne a tie hlinené chatrče im aspoň presunú. U nás úplne bez kúska hanby, bez mihnutia brvy oka sú schopní Košičanom ťažiť hneď vedľa, vo dvoroch. Čiže to sú tiež možno pre nás inšpiratívne. Možno dopadneme tak, že keď už teraz ratifikujeme túto zmluvu, tak sa poučíme od Mongolov, od Mongolska, že ako pristupovať k svojmu nerastnému bohatstvu, ako ho zhodnocovať. Nie pre potreby úzkych skupín, však to už všetci dávno dobre vieme, ale možno aj pre, pre ľudí tej-ktorej krajiny, už keď sa narodili do krajiny, kde nejaké bohatstvo je, aby z toho niečo mali, keď už sa to ťaží. Alebo keď sa usúdi, že netreba ťažiť, respektíve keď niekto usúdi, že treba ťažiť, aby ste nezničili niekomu život a ešte to tu ľudom predali pomaly ako, neviem aký bohumilý, pardon za výraz, bohumilý projekt. To už niekedy tie absurdity, čo sa tu ľudom podsúva, že čo je ako pre ľudí tejto krajiny významné, rozum žasne. To si podľa mňa už nedovolia takto prezentovať možno ani tým ľudom v tých hlinených chatrčiach, keď, keď pod tými hlinenými chatrčami nájdu nejaké ropné alebo medené alebo neviem aké ložisko. Čiže to som si chcel, dovolil povedať.

    Som rád, že sa bude ratifikovať zmluva s Mongolskom, a verím, že sa teda od Mongolska poučíme ako si chrániť svoje prírodné bohatstvo a nerastné bohatstvo.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Martvoň.

  • Pán poslanec Hlina, no ja sa nebudem vyjadrovať k obsahu, tomu, čo ste povedali, lebo ja to neviem posúdiť, či to takto je, či to tak nie je. Ale pochopil som jednu vec, že vám stačí letieť ponad Mongolsko a už ste odborníkom na Mongolsko. Čiže to je asi aj celý ten váš prístup, že vám stačí ponad niečo letieť a už ste nad tým odborníkom. Alebo v tej oblasti odborníkom. Čiže toľko asi k vášmu vystúpeniu.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás uviesť v druhom čítaní návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou.

    Je to tlač 861 a spoločná správa 861a.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej, tlač 861.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej.

    Dohoda je potvrdením úzkych historických, politických a hospodárskych väzieb Európskej únie a Vietnamu. Jej cieľom je vytvorenie právneho rámca pre podporu ďalšej spolupráce v rôznych oblastiach spoločného záujmu. V politickej oblasti sa dohoda zameriava na spoluprácu na medzinárodných fórach a v rámci medzinárodných organizácií. Pokiaľ ide o hospodársko-ekonomickú oblasť, ktorá je kľúčovou, dohoda pojednáva o pravidlách pre rozvoj vzájomného obchodu a investícií. Upravuje i otázky medzinárodnej spravodlivosti a bezpečnosti, vedy, techniky, vzdelávania, dopravy, cestovného ruchu, zdravotníctva či zamestnanosti a sociálnych vecí.

    Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únií v septembri 2011. V mene Európskej únie bola slávnostne podpísaná v júni 2012 v Bruseli. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím dohody 18. decembra 2013 svojím uznesením č. 734. V súlade s vlastným čl. 63 ods. 1 nadobudne dohoda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dátume, v ktorom si zmluvné strany navzájom oznámia ukončenie právnych postupov nevyhnutných na tento účel. Uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán vrátane Slovenska je teda potrebné vnímať ako jednu z esenciálnych podmienok nadobudnutia platnosti dohody. K dnešnému dňu uložilo u depozitára ratifikačné listiny už 13 členských štátov Európskej únie, ako aj samotný Vietnam.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná dohoda je dôležitým zmluvným nástrojom, ktorý posilňuje postavenie Európskej únie v regióne juhovýchodnej Ázie a zároveň kreuje užšie vzťahy medzi Európskou úniou a Vietnamom. Dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou a rozhodla o tom, že je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Krajkovič je spravodajcom.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 866 z 30. januára 2014 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 11. marca 2014 č. 399 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. marca 2014 č. 84 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s rámcovom dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s rámcovou dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že rámcová dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 90 z 18. marca 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajca.

    Toľko, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Mikloška, ktorého tu nevidím. Takže dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje rokovanie o bodoch 21 a 22 a bude zlúčená rozprava o návrhu na súhlas s Dodatkom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie a návrhu na súhlas s prijatím Dodatku k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás, obidva, keby ste mohli naraz, a potom...

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie, tlač 863, a návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, tlač 864.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na prijatie Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie.

    Rímskym štatútom bol vytvorený prvý stály medzinárodný súdny orgán s právomocou stíhať jednotlivcov za spáchanie najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, to jest genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie.

    Slovenská republika je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu od 1. júla 2002. Dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá dopĺňa Rímsky štatút o definíciu zločinu agresie a zároveň stanovuje podmienky, za ktorých bude môcť Medzinárodný trestný súd vykonávať svoju jurisdikciu vo vzťahu k tomuto trestnému činu. Aktivácia jurisdikcie je podmienená uplynutím jedného roka po prijatí dodatku tridsiatimi zmluvnými stranami Rímskeho štatútu a zároveň osobitným rozhodnutím dvojtretinovej väčšiny zmluvných strán štatútu prijatým po 1. januári 2017. Dodatok bol konsenzuálne prijatý dňa 11. júna 2010 rezolúciou hodnotiacej konferencie Rímskeho štatútu, ktorá sa uskutočnila v Kampale v Ugande.

    Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dodatok medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. V súlade s čl. 121 ods. 5 Rímskeho štatútu nadobudne Dodatok platnosť pre Slovenskú republiku po uplynutí jedného roka odo dňa uloženia listiny o prijatí u depozitára zmluvy, ktorým je generálny tajomník Organizácie spojených národov. K dnešnému dňu uložilo ratifikačnú listinu, respektíve listinu o prijatí 13 štátov, z toho 7 členských štátov Európskej únie.

    Vláda Slovenskej republiky schválila Dodatok uznesením č. 28/2014 z 15. januára 2014. Keďže je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním listiny o prijatí prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti Dodatku pre Slovenskú republiku bude tento publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážení poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na prijatie Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie a súčasne rozhodla, že dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na prijatie Dodatku k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá rozširuje definíciu vojnových zločinov obsiahnutú v Rímskom štatúte na použitie určitých druhov zbraní a nábojov počas vnútorného ozbrojeného konfliktu. Použitie jedovatých látok, dusivých plynov a materiálov či expandujúcich projektilov je v Rímskom štatúte kvalifikované ako vojnový zločin, avšak len v kontexte medzinárodných ozbrojených konfliktov. Dodatok reflektuje súčasný stav všeobecného medzinárodného práva, v ktorom sa stiera rozlišovanie medzi medzinárodnými a vnútornými ozbrojenými konfliktami.

    Dodatok bol konsenzuálne prijatý dňa 10. júna 2010 rezolúciou hodnotiacej konferencie Rímskeho štatútu, ktorá sa uskutočnila v Kampale v Ugande. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky je dodatok medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom. V súlade s čl. 121 ods. 5 Rímskeho štatútu nadobudne Dodatok platnosť pre Slovenskú republiku po uplynutí jedného roka odo dňa uloženia listiny o prijatí u depozitára zmluvy, ktorým je generálny tajomník Organizácie spojených národov. K dnešnému dňu uložilo u depozitára Dodatku ratifikačnú listinu, respektíve listinu o prijatí už 16 štátov, z toho 7 členských štátov Európskej únie.

    Vláda Slovenskej republiky schválila Dodatok uznesením č. 29 /2014 z 15 januára 2014. Keďže Dodatok je v podmienkach Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou, podlieha v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený podpísaním listiny o prijatí prezidentom Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti Dodatku pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážení poslanci, dovolím si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na prijatie Dodatku k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a súčasne rozhodla, že dodatok je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím spravodajcu, pána poslanca Krajkoviča, aby uviedol informácie k jednému aj k druhému návrhu.

    Ešte prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, je po dvanástej, chcem vás požiadať, aby sme mohli dokončiť tento návrh. Áno. Ďakujem pekne.

  • Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 870 zo 4. februára 2014 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 11. marca 2014 č. 400 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. marca 2014 č. 85 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie a rozhodnúť, že Dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že Dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu k zločinu agresie bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 91 z 18. marca 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    A zároveň dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 871 zo 4. februára 2014 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 11. marca 2014 č. 401 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. marca 2014 č. 86 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a rozhodnúť, že Dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že Dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 8 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dodatkom k čl. 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 92 z 18. marca 2014. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k obom bodom programu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, je 12.09. Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 13.00 hodine mimoriadnou 34. schôdzou, ktorú som zvolal na základe požiadavky skupiny poslancov.

    Pán minister, vy s ďalším bodom až potom.

  • Prerušenie rokovania o 12.09 hodine.

  • Po prerušení rokovania 33. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 34. schôdze NR SR o 13.00 hodine.

  • Po skončení rokovania 34. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 33. schôdze NR SR o 18.14 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní piateho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 876 a spoločná správa výborov je pod tlačou 876a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák.

    Nech sa páči, pán minister a podpredseda vlády, ujmite sa slova.

    Poprosím kolegov, ktorých táto téma nezaujíma, nech sa, nech idú diskutovať mimo rokovaciu sálu. Ešte raz, páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami.

    Cieľom zmluvy je stanoviť čo najvyšší univerzálny štandard pre obchodovanie so zbraňami a prostredníctvom dôslednej kontroly tohto obchodu predchádzať rizikám nelegálneho presmerovania zbraní a ich nekontrolovanému hromadeniu. Kľúčovou časťou zmluvy je definovanie pravidiel, ktorými sa krajiny majú riadiť pri posudzovaní transferov zbraní v rozsahu obchodných aktivít, a tiež zavedenie opatrení transparentnosti. Zmluva uznáva legitímne politické, bezpečnostné, ekonomické a obchodné záujmy štátov a právo legálne vyrábať, nadobúdať a obchodovať so zbraňami. Potvrdzuje právo štátov na individuálnu alebo kolektívnu obranu. Uznáva tiež princípy nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov, mierového riešenia sporov, vyvarovania sa používania hrozieb, rešpektovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. Text zmluvy vychádza z princípov obsiahnutých v spoločnej pozícii Rady Európskej únie č. 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu pre členské krajiny Európskej únie. Zmluva je medzinárodno-hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy a na jej platnosť sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou zmluvy prezidentom Slovenskej republiky. Zmluvu za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie som podpísal v New Yorku v júni 2013 a vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s jej ratifikáciou 8. januára 2014. K dnešnému dňu zmluvu podpísalo 117 štátov a ratifikačné listiny uložilo 13 štátov. Zmluva nadobudne platnosť 90 dní po dátume uloženia 50. listiny o ratifikácii u depozitára zmluvy, ktorým je generálny tajomník Organizácie spojených národov. Cieľom Slovenskej republiky je byť medzi prvými päťdesiatimi štátmi, ktoré uložia ratifikačné listiny, a tak umožnia, aby zmluva nadobudla platnosť.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti, poslanca Viliama Holevu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami, tlač 876.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 891 z 26. februára 2014 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. marca 2014 a prijal uznesenie č. 275. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 13. marca 2014 a prijal uznesenie č. 87. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami, tlač 876a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. marca 2014 č. 286. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami.

    Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh je uverejnený ako tlač 922, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 908.

    Dávam slovo pani poslankyni Anne Vittekovej, aby zákon uviedla.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 922.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dnes sme schválili návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predsedu Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako iste viete všetci, v prvej časti sme sa venovali rodine a druhá časť sa venuje práve oblasti justície.

    Z uvedeného dôvodu bolo potrebné, nadväzujúc na tento ústavný zákon, predložiť aj návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Už k diskusii, ktorá prebiehala aj v médiách, by som povedala toľko, že pôvodne sa uvedený návrh pripravoval na ministerstve spravodlivosti v úzkej súčinnosti s nami poslancami. Až po politickej dohode o tom, že bude predložený do parlamentu na rokovanie ústavný návrh zákona, ktorý sa týka novely ústavy, sme sa dohodli, že uvedený návrh, ktorý riadne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, v ďalšom po dopracovaní budeme predkladať ako poslanecký návrh, keďže svojím spôsobom ide aj o vykonávací zákon k pôvodnému teda návrhu novely ústavy. Takže to je skôr na diskusiu aj o tom, z akého dôvodu sme nekonzultovali so sudcami, s tými, ktorých sa to týka, s ich stavovskými organizáciami či so Súdnou radou, respektíve aj s opozičnými poslancami.

    Povedala by som k tomu len toľko, že práve dnešným dňom otvárame tému diskusie a v rámci uvedeného návrhu zákona, ktorý budeme prerokovávať, sme skutočne prístupní na všetky relevantné návrhy, ktoré skutočne pomôžu stavu v justícii. Jedná sa o veľmi závažné témy, o ktorých skutočne bude treba hovoriť. A myslím si, že je naším cieľom osloviť aj opozičné politické strany alebo aj jednotlivých tzv. nezaradených poslancov.

    Chcem poukázať možno trošku na minulosť. V predchádzajúcom volebnom období, keď boli prijaté zákony, ktoré skutočne menili najmä výberové konania, disciplinárne senáty, že s nami až taká diskusia nebola. A preto si myslím, že je priestor na to, aby sme z obidvoch strán politického spektra sa tejto téme venovali skutočne spoločne, a pevne verím, že aj k niečomu, čo bude zmysluplné pre justíciu, dospejeme.

    Bližšie k návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje dve skupiny zmien a doplnení. Tú prvú predstavujú zmeny a doplnenia, ktoré reagujú na navrhovaný ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, problematika rozšírenia pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, zmena v jej zložení a spôsob obsadzovania postov v nej, posilnenie, vymedzenie postavenia predsedu Súdnej rady.

    Druhá skupina zmien reaguje na súčasnú aplikačnú prax uplatňovania niektorých inštitútov v sudcovských zákonoch. A teda návrh zákona rieši problematiku disciplinárnej zodpovednosti, zmenu povoľovanie práce v domácom prostredí, sprísňujú sa podmienky vzniku nároku na ďalší plat, zavádza sa kontrola dodržiavania liečebného režimu, zavádzajú sa regresné náhrady voči sudcom, predlžuje sa funkčné obdobie predsedov a podpredsedov súdov a taktiež sa zvyšuje aj počet podpredsedov na väčších súdoch pri súčasnom posilnení dohľadových právomocí riadenia súdov.

    Spoločným znakom navrhovaných zmien je snaha o vykonaní systémových zmien, ktorých cieľom je obnovenie dôvery v justíciu a posilnenie sudcovského stavu ako garanta spravodlivého, zákonného rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických, právnických osôb. Zmeny majú statusový a organizačný charakter, pričom vytvárajú predpoklady pre zabezpečovanie riadneho súdnictva efektívnym uplatňovaním nástrojov riadenia a správy súdov. Z hľadiska šírky upravovanej matérie je potrebná zmena väčšieho počtu zákonov, čo sa prejavuje aj v počte novelizačných článkov, ktorých je celkove osem. Jednak je to zákon o sudcoch a prísediacich. Ďalej je to zákon Národnej rady o organizácii ústavného súdu, o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, v ďalšom článku sa dopĺňa zákon Národnej rady o rokovacom poriadku, ďalej je to novelizovaný zákon o prokurátoroch, právnych čakateľoch, zákon o Súdnej rade, o sociálnom poistení. V neposlednom rade je to aj zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vzhľadom na to, že návrh zákona reaguje na súčasne navrhované zmeny ústavy, sú citácie ústavných článkov v osobitnej dôvodovej správe do značnej miery odkazom na súčasne predkladanú zmenu ústavy. Na tento účel sa používa aj označovanie, to by som skôr poukázala ako na legislatívno-technický problém, je to označovanie v navrhovanom znení, pričom v prípade ostatných citácií pôjde o citáciu platného znenia ústavy.

    Tak isto to bude platiť aj pri ostatných novelizovaných návrhoch.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami. Bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a ani vplyvy na životné prostredie či informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nakoľko bude potrebné zabezpečiť v rozpočtovej kapitole Najvyššieho súdu nové zdroje na pokrytie platu predsedu Súdnej rady a jeho paušálnych náhrad, rovnako aj tri štátnozamestnanecké miesta pre posilnenie Kancelárie Súdnej rady v nadväznosti na rozširovanú ústavnú a zákonnú pôsobnosť.

    Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj v kapitole ministerstva spravodlivosti, a to zvýšením počtu podpredsedov súdov na krajských súdoch a okresných súdov v sídle kraja s počtom sudcov vyšším ako 30, ako aj zavedením nového funkčného príplatku, a to za výkon funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. Myslím si, že k jednotlivým zmenám budeme diskutovať. Sú tam viaceré problematické témy, ktorým sa budeme venovať v rámci ďalšej rozpravy.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru, poslancovi Róbertovi Madejovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 908 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Návrh zákona reaguje na návrh ústavného zákona, ktorý je predložený ako parlamentná tlač 921, a tiež reaguje na súčasnú aplikačnú prax uplatňovania niektorých inštitútov v sudcovských zákonoch.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady pod č. 908.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Týmto jej zároveň dávam slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naozaj krátko sa vyjadrím k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o sudcoch a prísediacich a niektoré ďalšie zákony. Krátko preto, lebo pravdepodobne táto rozprava je v niečom veľmi predčasná, pretože vo významnej časti reaguje na novelu ústavy, ktorá dnes bola posunutá do druhého čítania, pričom novela ústavy, ktorá sa v časti týka práve zmien v justícii, tak ako avizoval predseda parlamentu Paška, bude predmetom diskusie. Nevieme celkom presne, čo v nej zostane, nevieme celkom presne, čo do nej pribudne, čiže dnes ani nevieme celkom presne, na čo bude treba reagovať zákonnou právnou úpravou. A akou inou, keď nie touto, alebo tým, že sa bude musieť meniť tento poslanecký návrh nejakým pozmeňovacím návrhom? A toto sú inak asi tie časti aj tohto zákona, ktoré sú najkontroverznejšie vo väzbe na ústavu. A o tom bude asi tá hlavná debata, pretože tá hlavná debata sa udeje asi o návrhu novely ústavy a v nadväznosti na to o tomto návrhu zákona, pretože to bude ten hlavný predmet diskusie. Menej to, čo predstavuje tá časť novely tohto zákona, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti a ktorá v skutočnosti v minulosti prešla nejakým štandardným legislatívnym procesom na úrovni vlády. Ale pravdepodobne preto, že vznikol na pôde parlamentu poslanecký návrh zákona, ktorý má, poslanecká novela ústavy, ktorá má ústavnú väčšinu, bolo treba na to zareagovať aj zákonnou právnou úpravou, a na to, aby ju predložila vláda, už nebol čas, tak bola ako nosič využitý ten návrh zákona, ktorý bol pripravený vládou, ale vláda ho nestihla ešte predložiť. Myslím si, že to definujem v tejto časti korektne.

    K tej časti, ktorá nebude asi predmetom nejakej kontroverznej diskusie, mám možno dve, tri poznámky. Ja rozumiem tomu, že riešite zneužívanie péeniek, menej rozumiem tomu, že predsedovia súdov na to, aby využívali všetky právne nástroje, ktoré má dostupný každý jeden zamestnávateľ tejto republiky, a síce, že keď má pocit, že jeho zamestnanec zneužíva péenky, tak sa môže obrátiť na príslušnú inštitúciu, aby spravila kontrolu, že predsedovia súdov, ktorí podľa všeobecných úprav to môžu robiť dnes, to potrebujú mať napísané v zákone. Ale rozumiem tomu, že to teda ministerstvo navrhuje. Ja som teda len zvedavá, že či keď predsedovia, ktorí to dnes môžu robiť, nerobia, že či to budú robiť vtedy, keď to tu majú natvrdo napísané. Môžem len veriť. Ale ten problém je zjavne niekde inde a nie v zákonnej právnej úprave.

    Druhá poznámka je veľmi obdobného charakteru. Mení sa právna úprava, ktorá sa týka práce doma. Znova musím povedať, že aj dnes to majú predsedovia súdov v rukách, aj dnes to majú predsedovia v rukách. Súdne rady majú právo stanoviť nejaké kritériá, ale aj dnes to majú predsedovia súdov v rukách, a, samozrejme, pokiaľ sa tá práca na doma zneužíva, tak proste môžu ju odobrať. Nerobia to, pretože, žiaľ, proste je taký nejaký úzus, že predsedovia súdov si to nejak neradi rozhadzujú so svojím kolektívom. Tak som zvedavá, ako zaberie táto právna úprava. To nie je kritika teraz momentálne tejto právnej úpravy, to ja len poukazujem na proste reálny fakt, ktorý existuje, a že trošičku žijeme možno v nejakom zvláštnom svete, kde potrebujeme právnu úpravu na právnu úpravu, aby tí, ktorí sú za chod súdu zodpovední, ho, proste si začali tie svoje povinnosti, povinnosti plniť.

    Mohla by som sa k niektorým detailom vyjadrovať, nebudem sa k niektorým detailom vyjadrovať. Snáď jedna vec je pre mňa dôležitá: menia sa pravidlá disciplinárnych senátov. Tu chcem povedať dve veci. Musím to povedať, pretože opakovane sa uvádzalo, že disciplinárne senáty, a nehovorím teraz tu, ale v médiách, preto chcem sa vyjadriť na pôde Národnej rady, že disciplinárne senáty neboli funkčné kvôli právnej úprave. Nie je to pravda. Disciplinárne senáty neboli funkčné preto, pretože Súdna rada nebola stotožnená s tou právnou úpravou, ktorá platí dodnes, a urobila všetko pre to, aby tie senáty funkčné neboli. Chcem všetkým povedať, v čom je tá podstata dnešnej právnej úpravy, ktorá nebola uvedená do života. Spočíva v tom, že z tých jednotlivých balíkov alebo košov ľudí, ktorí sú disciplinárnymi sudcami, by sa generoval náhodným výberom ad hoc senát pre konkrétny prípad, aby v zásade nikdy nebolo vopred zrejmé, kto o tom bude rozhodovať, o tom-ktorom prípade. Bola to reakcia na zneužívanie disciplinárnych konaní, na šikanovanie niektorých sudcov. Náhodný výber je vždy užitočný nástroj. Áno, budú stabilné disciplinárne senáty, áno, predpokladá sa náhodný výber, ale medzi zopár senátmi, hej, lebo tých senátov nebude 10, 12, 20, tých senátov zase budú možno štyri, možno päť bude tých senátov, a veľmi, ale naozaj veľmi bude záležať od obsadenia tých disciplinárnych senátov, ako tie disciplinárne konania nakoniec budú vyzerať.

    Ja viem, počula som ministra spravodlivosti, že uvažuje aj o tom, aby v disciplinárnych senátoch boli sudcovia, ktorí sú na dôchodku a majú prerušený výkon funkcie sudcu. Zdanlivo rozumná úvaha. Ja dávam do pozornosti, ktorí sudcovia sú dnes na dôchodku. Aj z nich sa dajú vybrať rôzni sudcovia a môžme si rozprávať príbehy menej dôveryhodných sudcov, ktorí sú dnes na dôchodku. Možno tí, ktorí proste, a zároveň treba povedať, že väčšina tých sudcov proste to sú práve tí, ktorých sme zdedili z toho obdobia spred deväťdesiatych rokov. A ja by som sa naozaj nerada dožila, keby niektoré mená, s ktorými sme sa stretli v Súdnej rade v súvislosti so šikanóznymi disciplinárnymi konaniami, skončili nakoniec v disciplinárnych senátoch. Ale to je len poznámka na okraj, pretože disciplinárne konanie je proste veľmi citlivá vec na jednej strane, na druhej strane ich funkčnosť, ale naozaj aj odvážne rozhodovanie. Odvážne v tom zmysle, aby neprevážil ten pocit kolegiality, ale naopak pocit spravodlivosti, je pre fungovanie, zdravé fungovanie súdneho systému veľmi dôležité. Takže aj tu avizujem, že som pripravená sa na túto tému rozprávať naozaj bez emócií a s plnou vážnosťou, lebo to považujem za veľmi dôležitú súčasť funkčného súdneho systému. Len cítim potrebu niektoré veci dávať na pravú mieru.

    K drobnostiam som povedala, že sa nebudem vyjadrovať, ale to sú také až smiešne veci. Navrhuje sa predĺžiť napríklad funkčné obdobie predsedov súdov na päť rokov, my sme zaviedli tri roky. Teraz počúvam že to nestačí, lebo predseda súdu nestihne zaviesť nejakú svoju predstavu na tom súde. Roky rokúce sme mali 5-ročné obdobia a teda nestíhali meniť pomery na tých súdoch ani za tých päť rokov, naopak, mnohí sa sťažovali, že proste strácajú kontakt s praxou, lebo nemôžu toľko súdiť. Čiže to sú také otázky, či päť alebo tri roky. Je to vec názoru. Sudcovia majú na to iný názor, predsedovia súdov majú na to iný názor. Rovno poviem, že to nedelí, nenásobí, a je to, je to, dnes poviem, že skoro jedno a zanedbateľné, zanedbateľný bod na tejto právnej úprave.

    Takže opakujem, je tu veľa bodov, ktoré, fajn, vláda sa snaží niektoré veci pohnúť. A disciplinárne senáty je téma, o ktorej myslím, že najmä na výbore by sme mali dať dobrú diskusiu, som na ňu pripravená a určite to bude konštruktívna diskusia. Ale to, čo je hlavné, čakáme, čakáme, aká zhoda vyjde z politickej diskusie alebo z politických dohôd, pokiaľ ide o zmeny v justícii na úrovni ústavy a od toho bude závisieť táto zmena.

    Takže môžem len dopovedať, že v tom podstatnom, v tom podstatnom je tento návrh vlastne jeden otvorený dokument. A s týmto ho posúvame do druhého čítania. Tým, že je to pre mňa otvorený dokument, tak ja sa zdržím, aj keď s niektorými vecami sa viem stotožniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Dávam slovo pánovi poslancovi Martvoňovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, no v podstate dovolím si zareagovať v tom zmysle, že áno, my sme to aj uviedli, že je to pre nás otvorený dokument, o ktorom chceme diskutovať, ktorý chceme vylepšovať. Sme si vedomí aj niektorých slabých miest tohto návrhu zákona, ale aj silných. A myslím si, že práve to, že chceme riešiť tie disciplinárne senáty, je potrebné ich riešiť. Máme to aj na ústavnoprávnom výbore problém, že máme, nevieme už ani na druhýkrát pomaly zvoliť kandidátov na členov disciplinárnych senátov za Radu sudcov, lebo proste nechcú ísť do tých disciplinárnych senátov. Ten systém je tak nastavený, že musia to robiť zadarmo. Sú to nepríjemné veci, robia si nepriateľov medzi kolegami. Čiže hľadali sme systém, ktorý by na jednej strane to zobjektivizoval, na druhej strane aby tie, aby teda sa sfunkčnili tie disciplinárne senáty.

    Čiže plne si uvedomujeme, že niektoré veci v tomto zákone budeme, aj chceme ich potom ešte upresňovať, zmeniť podľa toho, v akom, v akej forme prejde, alebo aká bude dohoda na ústavných zmenách.

    Na druhej strane si zasa uvedomujeme, že niektoré tie zmeny, s ktorými prichádzame, bolo už potrebné urobiť a sú namieste. Ako príklad by som povedal zriadenie funkcie podpredsedu, ďalšieho podpredsedu súdu pri súdoch nad 30, nakoľko vzhľadom na ten systém, ako je nastavený, tak jeden predseda súdu a jeden podpredseda tú prácu na takýchto veľkých súdoch nestíhajú, zvlášť na tom, že musia byť vo výberových rôznych komisiách a samozrejme aj v radách. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Žitňanskej za konštruktívny prístup. Ja verím, že po nejakom doriešení a dohode na znení ústavného zákona alebo novely ústavy bude prebiehať širšia diskusia ohľadom aj zosúladenia tohto zákona, ktorý v zásade by mal vykonávať túto novelu ústavy, a že dospejeme k takému riešeniu spoločne, ktoré bude naozaj zlepšovať situáciu v justícii.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán poslanec Susko, ja si myslím, že to, čo ste povedali, je veľmi dôležité. Lebo tá ústava nám dá zase len rámce, ktoré sa nespochybniteľne budú dať vykonať rôznym spôsobom. A teraz nemyslím len lepším, horším, ale naozaj rôznym, ak sa zavedú nejaké nové inštitúty do ústavy. A ja teda verím tomu a vítam tieto vaše slová, že tá diskusia, to hľadanie zhody neostane len na úrovni ústavy, ale prenesie sa aj na úroveň zákona, lebo myslím si, že najhoršie by bolo, keby, ak vznikne nejaká zhoda na úrovni ústavy, keby potom pri tom zákone ste si povedali, že tu už nám stačí 83 hlasov. Čiže ak bude dobrá diskusia a bude dobre manažovaná, bude smerovať ku konsenzu na tému novely ústavy, tak asi by prospelo najmä justícii, keby ten spôsob diskusie sa viedol aj na otázky tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo jedinému prihlásenému pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem veľmi stručný, však tak aj zvyknem. Ono tak, ako povedala pani Lucia Žitňanská, ten návrh zase nie je až taký zlý a veľa vecí sa javí, že bude vylepšovať, ale úzko previazaný s tým, čo bude v ústave, respektíve ako sa zmení ústava pri bode 24, o ktorom sme minulý týždeň celkom intenzívne rokovali a ktorý podľa mňa bol naozaj iba účelový, čo sa týka času.

    Ja vám poviem takto, sú tam veci, ktoré sú, ktoré sú samozrejme dobré. Sú tam veci, aj ktoré nesúvisia s úplne s tou zmenou ústavy, a to sú najmä tie disciplinárne senáty alebo úprava fungovania disciplinárnych senátov. Ak sa nemýlim, toto naozaj nesúvisí s tým bodom 24. Pán spravodajca prikyvuje, tomu sa teším, pretože toto je jasný dôkaz toho, že my nepredkladáme novely vtedy, kedy sú potrebné, ale vtedy, keď je správny čas. Myslím, že sa zhodneme, že veľká časť očistenia justície závisí od funkčnosti disciplinárnych senátov. Sudcovská samospráva vie vyčistiť sama seba od niektorých, ktorí tam nepatria. Toto kľudne bolo možné spraviť skôr. A čuduj sa svete, ku koncu minulého roka prišiel pán minister Borec a povedal, že však on tie disciplinárne súdy sfunkční. A čo ešte povedal? Že bude to platiť od 15. marca. Je to tlačová správa, myslím, že to bolo aj v médiách živo. Pán minister Borec povedal, problém máme v sfunkčnení disciplinárnych senátov, od 15. marca budú fungovať, budú tie zmeny platné a účinné. Ale zrazu to nejako zakapalo. Niekto zistil, že sú prezidentské voľby, pán minister, počkajte, veď toto spravíme v pravý čas. A neviem, prečo to nerobí minister, ale robia to poslanci, lebo tento istý návrh dával minister. A ako je vidieť, tri mesiace sme tu, vlastne už máme dávno po 15. marci, dávno, desať dní, už sme tu dávno mohli mať sfunkčnené disciplinárne senáty. Nemuseli sme špekulovať s tým, čo je na prvý pohľad protiústavné, a to sú previerky. My ten návrh dávame až teraz. To len tak v skratke, tak na zamyslenie, že skutočne tu nejde o riešenie tej justície vtedy, kedy je treba, ale riešime to vtedy, kedy je ten správny čas.

    A čo mám takú osobnú obavu, že KDH a SMER sa na zmeny justície v druhom alebo pred druhým čítaním nedohodnú. A to som potom zvedavý, kam to pôjde. Dúfam, že nie do stratena, pretože ten návrh a tie myšlienky, ktoré tu sú a sú aj medzi poslancami SMER-u, by mali ísť do praxe a mali tu byť omnoho skôr. Len toľko som chcel.

  • Na vaše vystúpenie chce reagovať pani poslankyňa Žitňanská.

    Nech sa páči.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

  • A tak len som chcela zareagovať, že ja až tak optimistická nie som, že sa nedohodnú, lebo politika je politika, pán kolega. A máme tu s tým určité skúsenosti. Ale chcem potvrdiť a súhlasiť s tým, čo ste povedali, že naozaj, ak teda bol ten zásadný problém s disciplinárnymi senátmi a ak teda ja tvrdím, že tá zodpovednosť nie je na Súdnej rade, že ani neotestovala vlastne tú funkčnosť tej novej právnej úpravy, pretože nikdy sa to nesfunkčnilo, ale keď to teda vnímala nová vláda, je to jej legitímne právo, že ten problém je v právnej úprave disciplinárnych senátov a k nejakej zhode aj v Súdnej rade dospela k tomuto záveru, tak tu už sa musím pýtať, že prečo to trvalo dva roky. Pretože zdieľam s vami ten pocit, že áno, disciplinárne senáty sú veľmi dôležité pre zdravie justície, funkčné disciplinárne senáty. A strašne, strašne si prajem, aby vaše politické vyhodnotenie situácie okolo novely ústavy vyšlo.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kadúc.

  • Dovoľte mi reagovať. Ja som ešte zabudol na jednu vec, ale predsa ju poviem. Tieto zmeny, nezachytil som, že by boli komunikované so sudcovskou samosprávou. Ja verím, že ste to robili, ale ja som teda dostal list, a možno aj viacerí, od sudcov združených v Združení za otvorenú justíciu, a tí tvrdia, že s nimi to komunikované nebolo. Síce ich tam nie je, nie je viac ako v tom druhom združení, ale sto sudcov není málo, a treba to aj s takýmito ľuďmi komunikovať. Myslím, že to bolo, že to bolo potrebné. A ste to nerobili. Škoda.

    A ešte, ja budem veľmi rád, pani Žitňanská, ak sa budem mýliť v tom, že sa, že sa smeráci a kádeháci nedohodnú a my prispejeme k tomu, že zmeny v justícii tu budú čím skôr. A dobré zmeny v justícii tu budú čím skôr. Dobré a také, ktoré neuškodia tým poctivým.

    Dobre, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. O slovo požiadal pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja len v krátkosti jednou vetou. Pre upresnenie a zosúladenie ďalšieho legislatívneho procesu v nadväznosti na tlač 921 si dovolím pozmeniť svoj návrh na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch, a to v lehote do 12. mája a v gestorskom výbore do 13. mája. A prosím, aby sme následne o tomto návrhu takto, ako bol predložený teraz, hlasovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán spravodajca, chcete sa ešte vyjadriť? Nie. Prerušujeme rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 865, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 864.

    Dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh ústavného zákona uviedla. Možno začneme len? Tak, ak je všeobecný súhlas, ja by som teda prerušila rokovanie dnešného dňa. A budeme pokračovať... Je teda všeobecný súhlas, že by sme ukončili rokovanie?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, ďakujem.

    Ja len pripomínam teda, že o 9.00 ráno začíname návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie zákona o ochrane osobných údajov. A po ňom budeme potom pokračovať v dohodnutom programe schôdze.

    Prajem vám pekný večer, prerušujem teda rokovanie dnešného dňa parlamentnej schôdze.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.