• Príjemné, dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Miroslav Beblavý, Mikuláš Dzurinda, Martin Fecko, Jozef Kollár, Michal Lukša, Milan Mojš, Svetlana Pavlovičová, Magdaléna Vášáryová, Jana Žitňanská. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Dušan Jarjabek a Ľubomír Petrák.

    Pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie novely ústavy (tlač 921) a návrhu poslancov Figeľa, Hrušovského, Bugára, Vašečku, Mikuša a ďalších na vydanie novely ústavy (tlač 891).

    Pán predseda Národnej rady Pavol Paška zaujal svoje miesto, aj spravodajkyňa Anna Vitteková.

    Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina, ale keďže mi pani spravodajkyňa avizovala, že chce vystúpiť, odovzdávam jej slovo.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pokračovanie rokovania zlúčenou rozpravou o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 921, a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského, Bélu Bugára, Richarda Vašečku, Jozefa Mikuša a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 891.

  • Ďakujem pekne. V uvedenej rozprave chcem vystúpiť iba s legislatívnotechnickým návrhom.

    Pokiaľ ide o tlač 921, ktorú prerokovávame, pani podpredsedníčka, chcem upraviť svoj návrh lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch tak, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 12. mája 2014 a gestorský výbor do 13. mája 2014 od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    A keďže rozprava je spoločná a pán spravodajca Martin Poliačik tu nie je, takže opätovne aj k tomuto návrhu by som predniesla. Takisto chcem upraviť návrh lehoty na prerokovanie ústavného zákona (tlač 891) vo výboroch tak, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 12. mája a takisto gestorský výbor do 13. mája od prerokovania v prvom čítaní.

    Ďakujem, to je všetko.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Dobré ráno, vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, fratelli o sorelle, buonasera, poviem neskôr, prečo som to povedal, možno niektorí viete, čo som povedal.

    Ešte pre istotu poviem, lebo mi bolo povedané, že nie každý tomu včera rozumel, tak to ešte zľahka prebehnem, že o čom budem hovoriť a že, lebo je to dôležité preto, aby sme to vnímali v tom kontexte, lebo na konci sa chcem dopracovať k určitému skonštatovaniu, že čo by sme mali rozlišovať, keď chceme vôbec aj teraz k tomuto vystupovať, ale aj vnímať politickú realitu. Tak by sme mali rozlišovať politickú úbohosť, mali by sme rozlišovať politickú prostitúciu a mali by sme rozlišovať niečo také, ako umenie možného alebo jezuitskú dohodu.

    K tej, tam špeciálne to mi bolo vytknuté, že (reakcia z pléna), špeciálne tam mi to bolo vytknuté, že to nebolo, nie celkom bolo rozumené.

    K politickej úbohosti treba povedať to, že sú veci a veci, sú veci, ktoré sú dôležité pre ľudí, a potom je možno nejaká osobná animozita tu medzi niektorými. Však to sa nečudujme, však typologicky sme tu rôzni. Avšak to by nemal byť problém na to, aby ste prípadne pre nejakú dobrú vec zahlasovali. A je politicky úbohé nezahlasovať za niečo len preto, že máte nejakú politickú animozitu. Že jediný jeden dôvod je.

    Nuž takého politického úbožiaka tu máte minimálne jedného, kolegu Martvoňa, ktorý nie je schopný zahlasovať za návrh, ktorý predložím ja. Nie je schopný. Si vyberie kartu, potom ju tam vloží. To je politická úbohosť.

    Čiže aby sme si definovali, čo je politická úbohosť, je to toto. Neschopnosť, neschopnosť prekročiť svoj tieň. Lebo ja som za niektoré jeho návrhy, ktoré mali zmysel, zahlasoval. Ale no. Je to tu, štatisticky patrí to asi k tomu, že niekto taký tu predsa len musí byť.

    Potom je niečo také ako politická prostitúcia. Vážení, tu sa pristavím. A treba povedať, lebo podľa mňa nie právom to zaznelo na niekoho, čo sa tu vytvorilo, toto ad hoc spoločenstvo, spojenectvo, keď SMER hádzal určité návnady, alebo tak zľahka oťukával terén, že niečo také by sa im zišlo, tak by ste neverili, kto skočil ako prvý hladný po háčiku, keby som to takto povedal. Medzi prvými tu boli kolegovia zo strany-nestrany, ktorí ponúkali bianko šeky, ktorí povedali, že sedem hlasov dajú hneď v prvom čítaní, potom sa dohodnú, proste vypisovali bianko šeky. To zopakujem, ak sa niekto ponúka takýmto spôsobom, je prostitútka, keď sa ponúka zadarmo, je hlúpa prostitútka. A keď ten, komu sa ponúka, ho nezoberie, tak je hlúpa a škaredá prostitútka. To nie je ergo veľmi dobrá vizitka, to si treba povedať.

    Vážení kolegovia, vy sa možno na mňa hneváte, že prečo som taký ostrý. Nebol by som taký ostrý, ale vedzte, že u mňa platí jedna zásada: akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %. Keby ste po tomto, po týchto návnadách a ponúkaní sedeli ticho so sklopenými ušami, ale váš predseda dá vyjadrenie do Televíznych novín, že to, čo sa tu teraz udialo, je dno politickej prostitúcie. Rozumiete? Po tomto všetkom povie takéto vyhlásenie.

    To sa hovorilo, že nik nie je hysterickejší, nik nie je protivnejší ako ohrdnutá nevesta. No tu sa dokázalo u vás, viete. Čiže naozaj možno to bude taká malá lekcia pre vás do budúcna, lebo toto k politike patrí. Kľudne si môžme niektoré veci vynechať za predpokladu, že nerobíte takéto chyby. A robíte ich strašne veľa. Oni, čo nerieši, treba byť k SaS, ale oni v zásade povedali, že dajú šesť, lebo sedem nemajú. A dokonca toto, čo tu zaznieva, že v čase predvolebnom a neviem čo, vyhlásenie je priamo z tlačovej správy, tuto niekde som si to poznačil. "Liberáli vítajú iniciatívu SMER-u za očistu justície bez ohľadu na to, že je výsledkom predvolebnej kalkulácie prezidentského kandidáta Fica."

    Viete, čiže im vadilo, im vadilo, len tá rodina im vadí, im nič už nevadí. Absolútne, im by nevadilo možno ísť na tribúnu, keby sa tam, keby rozprava bola na tribúne predvolebného mítingu premiéra Fica, lebo asi tak to oni vnímali. Čiže tiež je to nie celkom, by som povedal, správne, že sa tu vylievajú, ale tak oni ešte ako-tak držia basu okrem pána Poliačika, ktorý si znova neodpustil veľa, veľa slov, veľa silných vyjadrení.

    Tu len poviem takú jednu zvláštnu vec, že, viete, niekto povie, a budem hovoriť, preto som povedal "fratelli o sorelle", to je sv. František, hej, alebo pápež František, tak, pardon. V sekulárnom prostredí parlamentu povedzte, poviete pápež František, hej, možno niektorí, čo majú k tomu bližšie, povedia Svätý Otec. No. Ale ako taký sekularista ako pán Poliačik v sekulárnom prostredí parlamentu povie "Jeho Svätosť Dalajláma". Viete, to mne príde, hocijaká, pre pápeža nepovie Svätý Otec, lebo by mu asi z úst odpadlo a zuby vypadli, ale nám geograficky a vôbec historicky "Jeho Svätosť Dalajláma". Dalajláma je tibetský Dalajláma, ale pre pána Poliačika je "Jeho Svätosť". No nech sa páči, ja to nikomu neberiem, len to uvádzam akože na pomerovanie, že niekedy mi to príde naozaj také pokrytecké a falošné, že ne..., no.

    Prepracujem sa k tej tretej, k tretiemu stupňu a to je umenie možného, alebo vôbec nejaká schopnosť sa dohodnúť, ale aj využiť, nechcem povedať, že zneužiť, využiť určité nastavenia. Prosím vás pekne, SMER sa prepočítal, povedzme to tak. SMER sa prepočítal aj s týmto a tak ako sa prepočítal, to dávam na okraj, s tou správou pána Boreca, ja som vedel, že vy za ňu zahlasujete. Ja som vedel. Za normálnych okolností by ste za ňu nezahlasovali. Vy ste za ňu zahlasovali, lebo ste si mysleli, že jak vám to pomôže a jak to prekrútite a využijete. No nevyužijete, lebo tú správu je povinný predložiť do 30 dní, to už bude dávno po voľbách. Mohli by ste urobiť psí kus, mohli by ste urobiť psí kus, že už dneska to nestihne, v pondelok nie, v utorok, v stredu že sem príde Borec s tou, pán Borec s tou správou. To je totálny, to sa vám nemusí, nemusí oplatiť, ani sa vám to neoplatí, čiže to neurobíte, predpokladám, že to neurobíte. Čiže tá správa sem príde na májovú schôdzu, už bude dávno vymaľované, a zaznie tu a to bude dobré, lebo vtedy dostanete poriadnu nakladačku. Poriadnu nakladačku dostanete, že čo ste spôsobili, ako ste spôsobili, ktorí ľudia od vás čo spôsobili. Ja sa teším, že to prešlo. Za normálnych okolností by to nebolo prešlo.

    Kádeháci majú svoju dlhodobú agendu, oni si nespomenuli včera, že im záleží na rodine, to ja naozaj mám rád konzistentných ľudí, ja mám dokonca rád aj ľudí, ktorí majú možno uletené názory, ale dlhodobo ich presadzujú a sú konzistentní, ako kde vietor, tam plášť. Nikto im nemôže uprieť, že si včera spomenuli, že im záleží na rodine. A to, že to nastavenie takto klaplo, tak do toho šli. Tak do toho šli a to je v tomto prípade tá, povedzme to tak, ako to je, určitým spôsobom jezuitská dohoda. To, že účel svätí prostriedky.

    Tu treba ale povedať jednu vec, vážení, to sa častokrát zneužíva tento výrok. V exercíciách Ignáca z Loyoly je povedané, že morálne neutrálnu vec keď pripojíte na presadenie dobrého cieľa, vtedy sa posväcuje. Nikdy tam nie je povedané, že morálne zlú vec. To treba povedať. Čiže nie je to v tom vyjadrení, jak sa to bežne medzi ľuďmi chápe. A takto to je. A v tomto prípade to takto je. Že naozaj na konci bude vec, ktorá bude ani nie tak pre tuná kolegov dôležitá, pre nich určite, ale bude aj dôležitá pre nás. A poviem prečo.

    Rozmýšľam teraz, ako to povedať, aby si to ľudia prípadne zapamätali, to je tiež dôležité.

  • Reakcia z pléna.

  • Po slovensky, určite. Poviem, vrátim sa k tomu, s čím som začal. "Fratelli o sorelle, buonasera." Tí, ktorí neviete, to boli prvé slová Františka, keď vystúpil v tom Apoštolskom paláci na balkón a vtedy si získal ľudí. Vtedy dokonca u nás, ja som až s rozpakami sledoval, že koľko zrazu fanúšikov má taký pápež, že ľudia, ktorí nevedeli prísť cirkvi na meno, zrazu pomaly stáli v prvej lajne s pápežskou zástavou, to bolo tiež také úsmevné, nuž ale takto si tu my žijeme. Pravdou však je, že sa mu to podarilo. A František, mimochodom, keby ste nevedeli, je prvý jezuita na pápežskom stolci. Preto som si to považoval za dôležité povedať.

    A toto, čo kolegovia urobili, že využili to, že niekto sa prepočítal, v tomto prípade sa prepočítali, lebo výsledok, ja vám poviem, aký bude výsledok. Výsledok bude taký, že to, čo tu aj naznačujú niektorí ľudia, toto im nepomôže. Toto celé, vôbec táto diskusia im nepomôže, ani výsledok im nepomôže, ale na konci dňa to je vždycky dôležité, že čo bude na konci dňa.

    Na konci dňa po prvom čítaní bude otvorená ústava v dvoch zásadných veciach. To znamená v tom, čo je agendou KDH, aspoň nejakou agendou, lebo tuná kolegovia, niektorí majú, ich agendou je nemať agendu, tak ich agenda bude otvorená, principiálna a bude otvorené niečo, čo je mimoriadne dôležité - súdnictvo. Potom znova záleží na tom, že či SMER urobí psí kus, alebo neurobí psí kus. Lebo, áno, je tu určitá možnosť, že v druhom čítaní, možno teda po neúspechu, ja tipujem neúspech, ich to nadšenie prejde a urobia to, že tie témy znova zavrú. Ale znova politicky verím, že im niekto poradí, že neurobia dobre.

    Čiže na konci dňa, na konci celého dňa, a to je dôležité, lebo tu zaznelo kopu príspevkov, že jak oni by všetko riešili a kedy, koľko sa už ľudia napočúvali. Čiže je vysoký predpoklad, že na konci dňa po májovej schôdzi bude v ústave zadefinované niečo, čo tam v zásade nemuselo byť. Však my ideme do ústavy dávať niečo, čo tam vôbec nemuselo byť. Veď každý normálny vie, že manželstvo je vzťah muža a ženy. To, že to teraz dávame do ústavy, je obranná reakcia na to, že tu sú určité tendencie to spochybniť. Takže my v zásade ako obrannú reakciu dáme do ústavy niečo, čo je úplne normálne, bude to tam.

    A ja poviem, prečo je mimoriadne, ale mimoriadne dôležité a prečo napríklad nebudem to vyčítať nikdy, že to aj za takýchto okolností, ktoré niekto môže povedať, že boli zneužité a využité v kampani, to tam dostal. Lebo to historicky tam bude a každý, kto by to chcel zmeniť, musí absolvovať, vám poviem čo, aké príkoria, akú tŕnistú cestu. Lebo už keď raz v ústave bude definované, že manželstvo je zväzok muža a ženy, keby to chcel niekto spochybniť, tak musí vyhrať voľby, musí nazbierať 90 hlasov, musí sa tu za tento ambón postaviť a povedať: "Vážení, manželstvo nie je zväzok muža a ženy, preto to treba zmeniť."

    Verím, že tu v tom parlamente ešte budú ľudia, ktorí sa budú chytať za brucho a smiať sa. Ale nikto, ja verím, že sa niekto nájde, kto si na seba zoberie tú úlohu a povie: "Manželstvo nie je zväzok muža a ženy", ale medzitým musí splniť predpoklad, že vyhrá voľby, že bude mať 90 hlasov. To je hard pass, to je relatívne ťažká úloha, ale aj keby to všetko splnil, stále ešte tu musí prísť a ľudia ho musia počuť a musia k tomu, že o čom rozpráva. Čiže dá sa povedať, že je to vybavené.

    Ale ja chcem povedať, ak kolega Poliačik prišiel, že ja som ten, ktorý vzdáva úctu alebo aj cíti určitý rešpekt, lebo ja tam cítim ľudskoprávny rozmer v tej agende, nebudem tu tak zľahka, jak to zvyknú aj škaredo sa k tomu vyjadrovať, len toto je zase vec, na ktorú sa nesiaha. A potom by bolo riešením to, že keď už by fakt niekto srdcervúco chcel niečo definovať, tak potom už len zostáva jediná možnosť, lebo tu za tým ambónom, neverím tomu, že by niekto presvedčil poslancov a ľudí tejto krajiny, že manželstvo je aj vzťah muža a muža. Môžme sa dopracovať k tomu, že budete definovať, poviete, že diženstvo alebo biženstvo, alebo ja neviem, viete, nejaký slovný zvrat, len už hocičo iné, len nie manželstvo. To znamená, že naozaj tak tam by som asi niekde videl cestu. A tam asi to má aj celé zostať, že vzťahy, ktoré sa vytvárajú tak, jak sa vytvárajú, však sa vytvárajú, hej, tak sa nejakým spôsobom volajú, ale manželstvo je manželstvo a je v ústave a je to vzťah muža a ženy.

    Je to normálna vec, škoda, že vlastne sme sa dopracovali k tomu, že to musíme mať v ústave. Vyzerá, ak SMER neurobí psí kus, že to v tej ústave na konci bude.

    A ešte otvoríte aj tému a tam však ja potom očakávam tú paľbu tej práce vo výboroch, pozmeňovacích návrhov, tých súper nápadov v otázke justície. Niečo zaznelo, že niekde je chyba, niekde nie, zrazu sa niektoré myšlienky, ktoré, viete, niekedy sa bojím, že myšlienka je vtedy dobrá, keď ju predkladám ja. Akonáhle ju nepredkladám ja, tak sa okamžite tým momentom stáva zlou. To je podľa mňa tiež nesprávny prístup. Viete, že tá veľkosť toho človeka je v tom, že povie okej, že však myšlienka je dôležitá, nie, tak pre niekoho aj nosič, lebo však keď ho napadne raz za rok niečo, no tak, ale, viete, v konečnom dôsledku, pretože tuná pre tých, čo nás tu platia, je dôležitý ten výsledok.

    Takže to by som tiež tam bol v tom, ako by som na to chcel upozorniť, že v tej veľkej téme súdnictva, aby sme náhodou potom nevstupovali do diskusie s iracionálnym apriórnym záporom len preto, že som to nebol ja, kto ten návrh dal. Tak to by bolo tiež v tom druhom čítaní.

    A na konci znova môže byť to, keď už dáme bokom rodinu, že ak otvorí sa veľká téma súdnictva, môže byť niečo, čo podľa mňa môže byť lepšie, už asi horšie nemôže byť. Ja neviem, či môže byť ešte horšie, keď počúvame, čo počujeme.

    Tu je pripravená jedna sudkyňa ten podvod s Pečnianskym lesom uznať. Tuná, myslím, Hrnčiarovi mesto, kde spia naši, kde je cintorín našich národných gigantov, bude musieť ja neviem koľko dekád platiť ľuďom, ktorí striedajú Ferrari ako ponožky, len preto, že si dohodli nejakú sudcovsko-prokurátorskú kliku. Prosím vás, veď týchto prípadov by som tu mohol menovať do dvanástej.

    Takže zdá sa, že horšie už nebude, čiže môže byť len lepšie. Tak sa tomu, tak využime, že SMER je slabučký, dá sa natrieť na chlieb, teraz je opatrný, lebo idú voľby, tak to využime.

    Viete, že niekedy aj tu z tých vyjadrení nepochopenie, to s tým súvisí, že človek, ktorý sa nevie dohodnúť ani sám so sebou, predkladá jak na bežiacom páse ústavné zákony. Viete, no však to je tiež vecou, to neni výrazom jeho sily, to je výrazom toho, že tomu nechápe.

    A presne to aj s tým tu pán Hrušovský začal, že, a to potom aj devalvuje aj tú zákonodarnosť, že prídeme k ústavným zákonom, a hovorím, však predkladanie ústavného zákona by malo mať určitú fazónu. A malo by mať určitý predpoklad, že to má zmysel a nie že som si ja spomenul pomaly úplne na úrovni obsesie, že jak budem dávať ústavné zákony, že tento a hento, no celé zlé, ale už toto nebudem tak osobne.

    Vážení kolegovia, viem, že si teda nepomôžem, lebo v tom nastavení, aké tu je teraz, už je jasný vinník, je jasný nepriateľ, všetko už je "vsjo ravno", ale ja nie som ten, kto bude liať teraz v tejto chvíli kýble špiny na KDH a že čo urobili. Obzvlášť nie, keď som na začiatku povedal, že iní sa núkali a neuspeli a pišťali jak pricviknutí medzi dverami, to je tá, to je to pokrytectvo. Ale ja by som, aj keby sa oni nenúkali, aj tak by som to neurobil, lebo by som toto vyhodnocoval, toto by som vyhodnocoval ako umenie možného, ako schopnosť sa dohodnúť, ako určitý jezuitský postoj k tomu, že, áno, že využijeme a na konci bude to, čo sme my chceli. A nikto hádam nemôže uprieť tým ľuďom, že to nie je niečo, že aby nejaké kotle dostávali väčšiu dotáciu, s čím ste schopní sem prísť vy. Viete, z toho pán Přidal nezbohatne, že v ústave bude rodina. Iba bude mať z toho, kopu ľudí bude na neho nadávať. Viete, že toto je, myslím, že v tomto by sme sa mohli aspoň dohodnúť. Čiže nebudem v tej lajne, ktorá tu doteraz prudko zaznievala.

    A som rád, že ak sa to podarí, tak na konci niečo urobíme so súdnictvom. Verím, že tu hlavy múdre sa k tomu tiež pridajú a na konci bude aj v ústave vec, ktorá tam podľa mňa nemusela byť. Avšak vzhľadom na okolnosti, ktoré sú, a rôzne trendy a moderné trendy a neviem čo, niekto by niečo tak jasné, tak nikdy nespochybniteľné chcel nejakým spôsobom nabúrať, tak pre istotu to tam bude a tým pádom sa celé nastavenia rádovo menia.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci: pán poslanec Vašečka, Kvasnička a Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Milý Alojz, chcem ti povedať, že ťa mám rád, že ťa pokladám za veľmi talentovaného a usilovného človeka, ale chcem ti zároveň povedať, že možno si to ty neuvedomuješ, že si veľmi urazil poslancov z klubu OĽaNO, nazval si nás prostitútkami, hlúpymi a škaredými. Ale chcem povedať, že s tým nemám problém a odpúšťam ti to, lebo ja nevyznávam Starý zákon, že vráť, plus 10 %, ale Nový zákon.

    A teraz k tej vecnej oblasti toho, čo si hovoril. Hovoril si o politickej úbohosti, prostitúcii a nejakej jezuitskej dohode. Musím povedať, že politická úbohosť je to, ako sa správaš k Igorovi Matovičovi. Všimni si takého Dana Lipšica, ktorý odišiel z KDH, ako sa on správa ku kolegom. Ty si sa dostal na kandidátke OĽaNO do parlamentu a len preto, že máš možno nejaké osobné spory s Igorom Matovičom, takisto ako aj s Tonom Martvoňom, tak sa správaš z takéhoto dôvodu. Čiže splnil si, naplnil si vlastnú definíciu.

    Druhá vec je, nebudem to nazývať prostitúciou, ale slušnejšie - politický sobáš. Z tvojich vystúpení, v poslednom čase aj skutkov, je jasné, že uzatváraš politický sobáš s KDH. V poriadku, je to úplne normálne, len aby sme vedeli, o čo ide.

    A tretia vec, vecná, je, prečítam doslovný citát, čo sme povedali 26. februára po poslaneckom klube: "Je smutné, že tradičné politické strany urobili z takých vážnych tém, ako je manželstvo a súdnictvo, politický kšeft. Napriek tomu OĽaNO obidva návrhy v prvom čítaní podporí. My chceme diskutovať o čo najlepšom znení týchto zákonov v prospech ľudí a nie o politických obchodoch SMER-u a KDH."

    Čiže chceme diskutovať, aby tie zákony boli čím lepšie. Vyjadrili sme sa, poradili na klube a bolo to rozhodnutie každého jednotlivo, lebo tak vznikajú naše rozhodnutia. Aby bolo jasné, o čo ide.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pene. Ja by som chcel reagovať na tú časť kolegovho vystúpenia, kde hovoril o jezuitskej dohode a o tej zásade "účel svätí prostriedky". Chcel by som si pomôcť stanoviskom tajomníka Konferencie biskupov Slovenska, ktoré uverejnil po asi nie najšťastnejšom vyjadrení môjho cteného kolegu Richarda Vašečku. Tie osobné detaily nebudem z toho čítať, ale odčítam to meritórne, o čom hovoril aj Alojz.

    "Skúsme dať na chvíľu bokom osobné politické preferencie a pozrime sa na túto nádejnú dohodu z mravného hľadiska. Analýzu politického rozmeru nechám na iných, hoci bez neho nie je možné situáciu úplne objektívne posúdiť. Dve strany sa dohodli na novele ústavy, ktorá má obsahovať zmeny v oblasti justície a definície manželstva. Teda cieľ konania je dobrý, určite nie nemravný, čím ale nehovorím, že je dokonalý. Obe strany túto dohodu zverejnili, teda nekonali potajme, čo znamená, že používajú dostupné prostriedky, ktoré sú mravné. Ako mravná je dohoda v parlamente. Za politický obchod by sme toto konanie mohli považovať len vtedy, keby uzavreli nejaké ďalšie dohody, výsledkom ktorých by jedna alebo obe strany získali určitú nespravodlivú výhodu na úkor spoločného dobra. V tejto chvíli", píše Tonko Ziolkovský, "mi nie je známa nijaká ani len indícia, že by niečo takéto jestvovalo. Z tohto dôvodu je namieste byť veľmi opatrný pri posudzovaní takéhoto konania, lebo označiť túto situáciu za politický kšeft, čiže za niečo nemravné, je vlastne osočovaním."

    To je stanovisko tajomníka Konferencie biskupov Slovenska. Naozaj ide o tému nadčasovú. Mne je len ľúto, že v tejto diskusii sa zvláštny status prostitútiek dostal do takého nie príliš lichotivého svetla. Ja som včera vo svojom vystúpení hovoril, že napriek potupnosti tej profesie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Lojzo, no ja som skutočne veľmi rád, že si pomenoval veci pravým menom, pravými menami, ako ty vieš, trochu expresívne, ale rozhodne niekedy je treba aj v podstate podať takúto informáciu takýmito prirovnaniami.

    Kritici KDH, to sú v podstate kritici obyčajne tých skutočných hodnôt života, rodiny, ktorí sa skrývajú, aj v tomto prípade sa skrývajú, za takéto argumenty, prečo práve teraz, prečo so SMER-om, prečo to už nie je ideálne nastavenie povedzme v súvislosti s justíciou, pomaly ako by to bolo treba už len odhlasovať, pričom tento problém v justícii sa rieši v podstate dvadsať rokov.

    My sme konzistentní v KDH a ja si myslím, že toto, čo si aj povedal, že to len odhaľuje pravé pohnútky tých, ktorí majú problém s KDH, ktorí majú problém s pravými hodnotami ochrany života rodiny.

    Takže ja ti veľmi pekne ďakujem, že si odhalil tie pravé pohnútky u týchto ľudí. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja si uvedomujem takú špecifickú situáciu a viem, ani ja to nemám rád, len, pán kolega Vašečka, upozorňujem, že v politike budem pristupovať k tomu takýmto spôsobom a vytvorím si rešpekt. Dobre? A upozornite si prípadne vášho predsedu, nie predsedu strany-nestrany, že nech si dáva on pozor a potom ja sa držím vzadu, vážení. Vaša strana-nestrana, váš systém-nesystém, koniec-nekoniec, nechcem to komentovať. Verte alebo neverte, ja sa držím vzadu a budem sa držať vzadu práve kvôli tomu, čo ste aj vy spomínali. Ale je dosť možné, že sa nebudem držať vzadu, pokiaľ budete pokračovať, a potom to môže vyzerať o niečo horšie.

    Čiže dalo by sa k tomu ešte strašne veľa povedať alebo nepovedať. Vy musíte nájsť v sebe ten morálny rozmer, ktorý možno aj hľadáte, možno vám to vyhovuje, keď vám aj kľučka hovorí: "Dobrý deň, pán poslanec." Viete, to je presne to, že niekedy ľudia, ktorí mali problém sami so sebou, zrazu im aj kľučka začne hovoriť "dobrý deň, pán poslanec", no tak to niekedy nie celkom človek zvládne.

    Je toho strašne veľa, čo by som chcel povedať, ale nepoviem práve aj kvôli tomu, čo ste spomínali, ale vždycky vrátim. Upozorňujem.

  • O slovo v súlade s rokovacím poriadkom požiadal pán predkladateľ predseda Národnej rady Pavol Paška.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pekný deň vám želám. Ja som aj rozmýšľal, či na vás, pán poslanec, reagovať, ale aj tá vaša reakcia na pána poslanca Vašečku ma utvrdila, že by som mal povedať aj v pléne to, čo som sa s vami pokúšal riešiť už niekoľkokrát osobným rozhovorom, a to je snažiť sa alebo pokúsiť sa vás upozorniť na dodržiavanie aspoň elementárnych pravidiel slušnosti v spôsobe vyjadrovania a vo výstavbe vašich kvetnatých a z vášho pohľadu absolútne jedine pravdivých vystúpení, ktoré v Národnej rade máte, a práve ste to dokázali.

    A viete, že som politicky na inej strane ako pán Vašečka a určite aj medzi OĽaNO a SMER-om - sociálnou demokraciou je množstvo úplne legitímnych názorových a programových cieľov, ale, prepáčte, pán poslanec Hlina, a aj v súvislosti s tým, čo ste hovorili o tej správe, vy máte zvláštnu metódu, ktorá má dve úrovne.

    Jedna je osobný atak. V tom momente, ak náhodou niekto s vami nesúhlasí alebo ak má náhodou iný názor, tak je od úbožiaka až po, nechcem tu všetky tie expresívne slová používať, a práve ste to aj, ešte raz, prepáčte, pán poslanec Vašečka, ale naozaj je to dobrý dôkaz toho, o čom hovorím, a potom idete po tom človeku. Vytvoríte si obraz triedneho nepriateľa a idete a idete a je vám úplne jedno, ako ho devastujete ľudsky, spoločensky, politicky, lebo vy ste presvedčený, že vaša pravda je tá jediná, ktorú môžete mať.

    A tá druhá úroveň, ktorú na to potom zdanlivo racionálne nabaľujete, je vaša snaha vytvárať etalóny. Etalón múdrosti a etalón blbosti. A teraz niekto je v tom etalóne jednom, to ste vždy vy, a ten, kto nesúhlasí alebo má iný názor, tak je deduktívne na druhej strane. Typická ukážka bola to, čo ste tu predviedli, že vy máte IQ 200 a my všetci v SMER-e - sociálnej demokracii, lebo sme zahlasovali za váš návrh, aby podal minister spravodlivosti správu o stave nebankových subjektov, tak sme ten etalón druhý, hej. No tak ste to tu povedali. A vy ste si mysleli, že ako vybabrete s nami. Čo myslíte, že my nevieme čítať, že len vy viete na Slovensku čítať, že my nepoznáme zákon (potlesk), že do 30 dní podáva minister správu, pokiaľ niekto nešpecifikuje, že do 15 dní v skrátenom procese?

    Ale vy s plechovým ksichtom znovu urobíte zo všetkých mojich kolegýň a kolegov, aj zo mňa, hlupáka, ktorý ani nevie, lebo vy ste geniálne navrhli niečo, čo my sme ani netušili, ako čo bude. Nie. My sme veľmi dobre tušili. A vrátim sa do minulého roka, kedy vy ste o tom vždy len rozprávali, vyberali ste si triednych nepriateľov z oblasti úžery, pomenovávali ste ich a atakovali ste ich, a my sme vtedy povedali, že, viete čo, nie, dáme zákon, lebo naozaj poďme sa tým zaoberať. Zákon sa predložil, potom za veľmi výraznej spoločnej súčinnosti aj s kolegami z opozície, ktorí ale na rozdiel od vás nielen rozprávali, ale aj pripravili legislatívne riešenia, sadli si spolu kolegyne, kolegovia a výsledkom bude spoločné prijatie zákona už na tejto schôdzi, ktorý vyrieši problém.

    A váš dôvod, prečo ste chceli tú správu, bol len to, že vy ste to vedeli, že sa prijme zákon, ktorý naozaj ľuďom pomôže, a vy stratíte tému okrem tej, že zas budete ha-ha-ha na správu. Vás nebude zaujímať, čo tam dá ministerstvo, čo tam bude, ale začnete menovať, útočiť, úbožiaci, takí, hentakí, lebo - a tým skončím - ste sa zaradili do zoznamu jasnovidcov, ja už som to povedal včera pánovi Lipšicovi, spolu s pani poslankyňou Žitňanskou, lebo vy všetko viete. Vy viete, ako dopadnú voľby, vy viete, čo bude. Pán Lipšic takisto, pani Žitňanská dokonca vie už, my sme sa ešte ani poriadne nedohodli - a je to všeobecne známe - na úplnej definícii Súdnej rady a kreovania, stále tam chýbajú veci a vedia to kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia, vie to aj pani poslankyňa Žitňanská, lebo bola na tom rokovaní, lebo som ju prizval, ale ona tu kľudne povie včera, že to je účelové opatrenie a ona už dokonca vie, kto bude šéfom.

    Tak my, ktorí sme navrhli, máme dohodu, že v druhom čítaní ešte musíme vyprecizovať mechanizmy, ešte ani nevieme ako vlastne, či naozaj tá voľba bude znútra, lebo je tam stále, a či tam bude naozaj niekto z tej vlády, alebo tam nebude, ale ona už vie, kto bude predsedom Súdnej rady. Pán Hlina vie, ako dopadnú voľby. Pán Lipšic vie, čo bude.

    Problém bude asi v tom, že ste - a používam výraz - nezaradený.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána predsedu s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja som to tu, kedy som to, predvčerom alebo niekedy, som to tu hovoril, pani Laššáková vtedy predsedala, že celý minulý rok som sa venoval téme úžerníctva a tento rok sa idem venovať rómskej téme ako strategicky a tému úžerníctva si môžem odfajknúť. Možno som zvedavý, aký čaj vyvarený ste doniesli, ale však niečo z toho bude na konci. Teším sa, zavŕšime to tou správou. To je systém, systém aj práce, ako sa snažím rozprávať a pracovať.

    Ale k tomu, čo vy hovoríte, ja viem, že vy si tu tak žijete. Vy si tu tak žijete, urážate sa tu navzájom, a nič sa z toho nedeje, keď vyjdete z tých dverí, tak idete na kávu. Ak mňa niekto urazí v tomto pléne, tak ani vonku za tými dverami zo mňa nebude iný človek. Ak niekto v tejto sále niečo povie, tak nech povie aj mimo tej sály. A mňa keď niekto hlboko urazí, tak ma niekto hlboko urazí a budem dôsledný v tom, aby som sa dopracoval k výsledku.

    Prosím vás, mňa si nikto nemôže dovoliť uraziť, že či ja som zbohatol na tom, že som nalieval malým deťom, prosím vás! A toto tá omladina, ktorú ste sem dovliekli, to je, to je možno môj osobný spor, ale pre ľudí tejto krajiny je dôležité vedieť, že čo sem dovlečiete. Čo ste sem dovliekli, prosím vás, tú ďalšiu generáciu. Keď ste sem dovliekli takýchto ľudí, ktorí mimochodom ešte aj učia, ktorí sú schopní takto hlboko vŕtať, na to budem, tomu verte, na to budem upozorňovať.

    A zo mňa sa iný človek nestane, keď vyjdem z týchto dverí. Tu budem plamenným bojovníkom a za dverami budem vybavovačom. Nebudem! Už som na to dosť starý.

    Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa v diskusii vyjadril, alebo tú diskusiu naspäť vrátil k predkladaným návrhom zákona, ústavného zákona o ochrane manželstva, ale aj ku zmenám v justícii.

    Nedá mi, aby som nezačal a nepovedal, že dvakrát v živote som zažil verejné, masívne, by som povedal, povstanie, zhromaždenie ľudí, ktorí prišli verejne podporiť určité záležitosti verejné. Prvýkrát to bolo v novembri 1989, keď, nebojím sa povedať, slovenský národ povstal, vyšiel na ulice a vybojoval si slobodu, demokraciu, demokratické voľby, zmenu režimu, ktorý tu štyridsať rokov bol. Bolo to obrovské nadšenie, viacerí sme si to všimli. Ja som mal tú česť tieto novembrové, decembrové dni tráviť v Košiciach na námestí každý deň. A zhodou okolností druhé masívne zhromaždenie občanov, ktorí prišli vyjadriť svoj názor, bol minulého roku znova v Košiciach na Národnom pochode za život; 80-tisíc ľudí prišlo demonštrovať a ukázať, na čom im záleží, na čom týmto ľuďom záleží. Na rodine, na manželstve, na našej budúcnosti - deťoch. Na záver tohto nádherného podujatia bolo prijaté memorandum, kde okrem iného sa vyzýva, vyzývajú politikov, konkrétne poslancov Národnej rady, aby prijali ústavný návrh zákona o ochrane manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy.

    Dámy a páni, tomu, čo je manželstvo, rozumejú ľudia na východe Slovenska, aj v Novej Sedlici, aj na Záhorí, aj na Orave, môžte sa ich spýtať, každý vám to povie. Obyčajný, jednoduchý človek vám povie, manželstvo je zväzok jedného muža, jednej ženy, veď to je úplne normálne.

    Prečo v tomto období musíme o tom hovoriť, prečo je potrebné takúto definíciu dať do našej ústavy? No keď sa na tom zhodne 80 % občanov podľa prieskumu, prečo by to nemalo byť v našej ústave? Áno, má to byť určitá hrádza, ochrana do budúcnosti pred nezodpovednými politikmi, ktorí budú mať snahy prichádzať, tak ako aj v iných krajinách západnej Európy, budú mať tendencie prichádzať s návrhmi najprv na registrované partnerstvá, všade to začínalo, veď to je len registrované partnerstvo, následne už manželstvá homosexuálnych párov, nasledujú adopcie pre tieto manželstvá homosexuálnych párov, potom prichádza eutanázia. Máme jednu krajinu, kde len nedávno prijali, že je legálna eutanázia detí.

    Takéto bludy tu chceme mať v budúcnosti? A budú tu politici, ktorí budú s týmto prichádzať. Nie. Ako táto definícia manželstva, tieto dve veci v ústave nedokážu zabrániť všetkému, čo tu v budúcnosti môže prísť. Lebo aj také otázky dostávame. Čomu to napomôže? Ak tu budú nezodpovední politici, tak takého riešenia tu budú prichádzať.

    Na druhej strane od niektorých kolegov počúvame, že to je málo, že to zadefinovanie v ústave by malo byť oveľa tvrdšie a už teraz by tam malo byť zadefinované, že neprijmeme registrované partnerstvá a podobné nezmysly. Viete, ale na toto treba dohodu a podporu 90 poslancov v Národnej rade. Ak títo kolegovia si myslia, že takúto podporu nájdu, KDH dá hlasy pod takúto iniciatívu. Ale nie je jednoduché nájsť dohodu, podporu 90 hlasov v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ešte mi dovoľte povedať jednu poznámku, to je k tomu Národnému pochodu za život, tých 80-tisíc ľudí, ktorí tam prišli vyjadriť svoj názor. Myslíte si, že všetci to boli len manželia, že tam boli deti len z kompletných rodín? Nie. Boli tam aj ľudia, ktorí sú rozvedení, boli tam ľudia, ktorí žijú ako druh a družka, boli tam deti, ktoré nie sú z úplných rodín, ale všetci títo vedia, že ideálne a najlepšie pre rodinu, pre spoločnosť je kompletná rodina. Manželstvo, vzťah otca a mamy, a keď ich Pán Boh požehná, aj detí.

    Takže tento ideál transformovali oni do memoranda, ktoré my sa takto snažíme dostať aj do ústavy. Je to v programe KDH, ale je to vec, ktorej rozumejú ľudia na Slovensku a prajú si ju. Preto si myslíme, že by to malo byť v ústave.

    A keď tu vidím Martina Poliačika, nedá mi, aby som sa nevyjadril aj k tomu, čo tu včera zaznievalo. Áno, Martin tu plnil ideológiu jeho strany, liberálnu ideológiu, a plamenné slová a vety tu používal na takto zadefinované manželstvo v ústave. Martin, prepáč mi, že budem osobný, nezvyknem bývať v Národnej rade. Pre mňa je viacej tvoj osobný postoj, to, že žiješ v manželstve, vychovávaš dve krásne deti, toto je pre mňa tvoj osobný príklad, ktorý je viacej ako tie reči, ktoré tu včera si viedol a používal si veľmi ťažký kaliber. Samozrejme, všetky médiá ťa citovali, lebo to sa veľmi páči, takýto ostrý liberálny kaliber používať v Národnej rade. Ale ja si viacej vážim, že ty osobne žiješ so svojou manželkou a vychovávaš deti.

    Kým prejdem k druhému bodu, a to k navrhovaným zmenám v justícii, nedá mi nevyjadriť sa aj k tomu, za akých okolností a v akom časovom rámci vznikla táto dohoda a tento návrh prišiel do Národnej rady. V prvom rade musím tu povedať, že ja cítim svoje poslanie v Národnej rade tak, že mňa tu dostali občania, ktorí volili KDH, niektorí z nich aj mňa osobne. A ja cítim osobnú zodpovednosť voči voličom a občanom Slovenska. A v Národnej rade sa tak snažím aj pôsobiť. Pre mňa je riešenie problémov občanov Slovenska viacej ako nejaké okolnosti, za ktorých zákon príde do Národnej rady.

    Ja som veľmi často kritik vládnych návrhov zákona, ktoré sú z môjho pohľadu zlé, ale zvyknem ich aj pomenovať, prečo sú zlé. Ale dobré návrhy zákonov, ktoré prídu do Národnej rady Slovenskej republiky, ja nedelím na to, kto ich prináša. Keď s nimi príde SaS-ka, Martin Poliačik, mimochodom, návrh zákona o ochrane osobných údajov, ktoré dávate na túto schôdzu, máte smolu, pán premiér v skrátenom legislatívnom konaní vás asi predbehne. Ale je to dobrý návrh zákona a podporil by som ho.

    Niekoľkokrát som, teda dvakrát som navrhoval zákon na ochranu spotrebiteľov, kde som zadefinoval strop pri úrokoch pri nebankových spoločnostiach. Dvakrát ho vládni poslanci odmietli, teraz oni prichádzajú s návrhom zákona, kde riešia aj túto veľmi podstatnú záležitosť pre občanov Slovenska. Ak v tom návrhu zákona ten strop bude jasne definovaný určitým vzorcom alebo číslom, takýto návrh zákona podporím. Nebudem ješitný a vzťahovačný, že dvakrát ste takýto návrh zákona odmietli. Ak to pomôže občanom Slovenska, ja za takýto návrh zákona zahlasujem, pretože ten záujem občanov je pre mňa viacej ako nejaká ješitnosť.

    A keď som počúval rozpravu k návrhu zákona, tohto ústavného návrhu zákona, tak som cítil od niektorých kolegov určitú ješitnosť, závisť až politickú nenávisť, osobné politické ambície. Dámy a páni, toto má ísť nabok. Podstatné je riešenie, ktoré sa definuje v navrhovanom ústavnom zákone.

    O manželstve, prečo ho treba zadefinovať v ústave, už som hovoril.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k navrhovaným zákonom alebo k zmenám v justícii. Od žiadneho z poslancov som nepočul, že by bol problém v tom, že ideme rozdeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Ani od jedného. To znamená, je to dobré riešenie, je to určitý posun. Áno, je to určitý posun.

    Trestnoprávna imunita sudcov, jej zrušenie, je to posun, je to dobré riešenie. Od viacerých som počul, a teda ani od jedného som nepočul, že by povedal, že to nie je dobré riešenie.

    A potom prichádza na rad kreovanie Súdnej rady a problematické previerky. Kreovanie Súdnej rady naozaj považujem v takto navrhovanej forme, ako je dneska, za úpravu, o ktorej sa dá ešte diskutovať.

    Dámy a páni, počul som tu od jednej kolegyne, že tento návrh zákona bol stvorený za týždeň. Máme dva mesiace na to, lebo druhé čítanie bude až, tuším, že schôdza začína 18. mája, máme dva mesiace na to, aby sme vyprecizovali tento návrh. Aby aj, ako aj mne vadí, aby minister bol členom Súdnej rady. Myslím si, že treba o tom diskutovať, bez vládnej strany SMER sa to nedá, lebo je to ústavný návrh zákona. Ale poďme o tom diskutovať.

    Takisto diskusia o tom, či do Súdnej rady má menovať prezident, alebo nemá menovať prezident. Obávam sa, že po prezidentských voľbách v druhom kole možnože aj zmenia niektorí kolegovia názor, či má, alebo nemá, podľa toho, či im to bude, alebo nebude vyhovovať.

    Ešte keď som pri prezidentských voľbách, nedá mi nepovedať, som presvedčený, že tento návrh zákona zásadne neovplyvní výsledok druhého kola. Podľa môjho názoru ani zásadne neovplyvnil výsledok prvého kola. Tí kolegovia, ktorí sa snažia na tento návrh zákona zvaliť vinu za výsledok, možný výsledok druhého kola, nemajú pravdu. Iné záležitosti, diskusie, atmosféra spoločnosti bude rozhodovať o tom, kto bude prezidentom Slovenskej republiky. Takže poďme diskutovať o tom, máme dva mesiace, ako bude kreovaná Súdna rada.

    Previerky, prečo KDH nesúhlasilo s tak zadefinovanými previerkami, ako s nimi prišla strana SMER. A už sme boli aj obviňovaní, že za vlády Ivety Radičovej sme to mali vo vládnom programe, a odrazu sme proti previerkam. KDH v zásade nie je proti určitej forme previerok alebo určitom preverovaní spôsobilosti sudcov.

    Dámy a páni, keď sa boli predstaviť kandidáti na sudcov Ústavného súdu na výbore ústavnoprávnom, bol som tam aj ja. KDH nemá zastúpenie v ústavnoprávnom výbore, a preto som chcel počuť názory kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A bolo úplne normálne a prirodzené, že viacerí kolegovia, vrátane mňa, dávali otázky kandidátom, aj čo sa týka previerok, aký majú názor na previerky sudcov. Viacerí z kandidátov sú výrazní odborníci, nebojím sa povedať, že osobnosti našej justície, a viacerí z nich povedali, že tak previerky, ako boli nastavené, že najprv budú musieť prejsť previerkami NBÚ, ktoré nejako, nie že nejako, NBÚ musí previerku alebo dať, alebo nedať a následne ešte Súdna rada mala tieto previerky preverovať, tak bolo neprijateľné, retroaktívne.

    Bol jeden kandidát, nechcem ich radšej menovať, ktorý povedal, že takto zadefinované previerky by sme mali problém na Európskom súdnom dvore, teda súde pre, Európskom súde pre ľudské práva. Až tam by mohlo byť zastavené takto zadefinované previerky.

    Takže určitá forma previerok áno, ale poďme to vyprecizovať tak, aby to nebolo retroaktívne, aby sme neboli napadnutí ani na medzinárodných súdoch.

    Dámy a páni, sme v prvom čítaní o tomto ústavnom návrhu zákona. Máme dva mesiace na to, aby sme mohli pred druhým čítaním ešte určité opatrenia v justícii, ktoré sú navrhované, doladiť, vydiskutovať, a nie je jednoduché nájsť dohodu na 90 poslancov Národnej rady. Ale chcel by som vyzvať všetkých tých, ktorí sa niektorí aj celý život, svoj profesionálny život venujú oblasti justície, a bolo to tu včera povedané, absolvovali veľa prednášok, veľa konferencií na tému, ako by mala byť kreovaná Súdna rada, ako by malo fungovať naše súdnictvo, chcel by som všetkých týchto vyzvať, aj bývalých ministrov, aby sa zapojili do tejto diskusie, aby svoje riešenia ponúkli. Ak nám ide o to, aby tých 70 % občanov, ktorí nedôverujú justícii, aby sme urobili určité opatrenia, ktoré sú možnože len začiatkom toho, čo je potrebné urobiť, poďme o tom diskutovať, podporme tento návrh zákona v prvom čítaní a v druhom čítaní ho vieme ešte doladiť tak, aby občania Slovenska začali viacej dôverovať našej justícii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou páni poslanci Hudacký a Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, ja by som chcel vám poďakovať, že ste práve zdôraznili ten fakt, a to vôľu ľudí Slovenska, aby takýto zákon, ústavný zákon o podpore manželstva bol prijatý.

    V podstate vychádza táto vôľa z prieskumu, ktorá bola, ktorý bol realizovaný a ktorý dokazuje, že až cez 70 % našich občanov má záujem, aby manželstvo bolo chránené aj ústavným zákonom. A toto si, myslím, že je treba zdôrazňovať aj všetkým tým, aj tým, ktorí tu nie sú, aj tým, ktorí sú tu, aby sa potom vedeli správne rozhodnúť pri hlasovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som celkom vážne rád položil otázku, čo sa týka členstva ministra spravodlivosti v Súdnej rade. S analógiou o osude vysokých škôl rozhoduje Akreditačná komisia, ale minister má právo pozmeniť to rozhodnutie. Je nad ňou, nemôže byť teda členom tej Akreditačnej komisie. A ja si kladiem otázku, či takúto kompetenciu má minister spravodlivosti. No, nemá ju. A potom akým spôsobom môže ovplyvňovať fungovanie súdnictva?

    Viete, ak to nemôže, potom si kladiem otázku, že načo je ten minister vôbec? Má to byť len bábka?

    A teraz nehľadím na to, že či je ministrom pán Borec, alebo ktokoľvek iný, nad tým pokladám za dôležité sa zamyslieť.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegom, ktorí na mňa reagovali.

    Je to môj osobný názor a naozaj by mohlo dôjsť k tomu, že by sme zase na niektorých európskych inštitúciách boli napadnutí, že výkonná moc je premiešaná so súdnou mocou, ktorá má byť striktne oddelená. Ale naozaj si myslím, že to je vec, ktorú treba rozdiskutovať, a do druhého čítania ešte prísť s určitými riešeniami.

    Takisto ako riešením previerok môže byť aj to, že všetci tí, čo chcú sa uchádzať o funkciu sudcu, budú musieť podstúpiť previerky NBÚ, lebo v ich prípade by sa nemohlo jednať o retroaktivitu. Takéto riešenie si napríklad osobne ja takisto viem predstaviť.

    Takže ďakujem.

  • O slovo požiadal predseda Národnej rady ako navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Ja len využijem, pán spravodajca, potom, samozrejme, vy, len aby to malo kontext s vystúpením pána poslanca Zajaca a potom aj reakciou pána poslanca Fronca.

    Ja už som to opakoval niekoľkokrát, ako vznikal tento návrh a, samozrejme, to samotné nakonfigurovanie Súdnej rady bolo jeden z kľúčových momentov. Ten návrh, od ktorého sme sa odrážali, bol návrhom, ktorý spracovala legislatíva, ministerstvo spravodlivosti, naši poslanci za náš klub, a ten spôsob kreovania Súdnej rady bol úplne iný. Bola tam proporcionalita, bol tam pán prezident.

    Ale čo bol zámer? Čiže chceli sme dosiahnuť v rešpekte autonómie súdneho stavu a zvýšení kompetencií Súdnej rady ako zodpovedného regulátora a dohliadača na efektívnosť a na odbornosť výkonu súdnej moci, sme chceli docieliť aj presne nejaký kontrolný mechanizmus.

    A preto ten pôvodný návrh počítal napríklad, že dokonca ten šéf Súdnej rady nebude sudca. Opäť logika, a odpustia mi to sudcovia, s ktorými komunikujem roky a aj teraz počas návrhov na tieto ústavné zmeny, no jednoducho je to prirodzené, že tí ľudia sa poznajú, je to relatívne uzatvorený okruh ľudí, 1 400 ľudí. Tá Súdna rada vždy prevažne má väčšinu sudcov a je zrejmé, že teda práve sudcovský stav si presadzuje a presadí logicky ten svoj záujem, pričom tá Súdna rada, ak hovoríme o súdnictve, alebo teda o spravodlivosti, tak sa nebavíme len o súdnej moci. Hovoríme aj o iných predstaviteľoch, a preto sme hovorili, že teda nech ten šéf Súdnej rady je niekto iný, ako je zo Súdnej rady, nech ho menuje niekto, dobre, debata, pán prezident nie, lebo posilňuje právomoci, Ústavný súd nie, lebo posilňuje tie právomoci.

    A výsledok potom bol, že sme prevzali návrh, ktorý tam dnes je, kde zostala otvorená otázka, a potvrdia mi to kolegovia z KDH, hlavne ich ústavnoprávni experti, ktorí sa na tom podieľali, a sme povedali, že, no tak dobre, tak je tam vláda, má tak či tak možnosť. A keďže sme to vlastne vrátili kvázi do pôvodného stavu s kozmetickou úpravou, kde oddelíme šéfa Najvyššieho súdu od šéfa Súdnej rady, čo už ste sa zhodli viacerí na tom, že až tak nejak zásadne nič reformné nebude, tak zase sme sa dostali do situácie, a aj som to povedal viackrát aj verejne, že, no dobre, tak budeme diskutovať. To vôbec nie je podmienka. Vychádzalo to z logiky toho pôvodného návrhu, aby bola aspoň aká-taká gescia, keď sme povedali, že rozhranie medzi súdnou a exekutívnou mocou musí byť veľmi silné z pohľadu autonómie súdnej moci, ale zároveň sme presne v tejto organizačno-manažérskej exekutívnej rovine, kde ako potom exekutíva tu priam žiaducu ústavnú prepojiteľnosť zachová aj s nejakou mierou vplyvu. Takže z toho to vzniklo.

    Ale znovu opakujem. Veľmi rád privítam aj o tomto širokú diskusiu, aby skutočne ale sa zachoval princíp, aby tá Súdna rada mala vysokú mieru autonómie, aby prevzala okrem povinností aj zodpovednosť za ciele efektívnosti a dôveryhodnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Poliačik ako spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja rád by som len zareagoval na to, čo hovoril Paľo Zajac, lebo tu cítim potom nejaký, nejaký rozpor. Ja som, keď som sa rozprával aj s Paľom Hrušovským, tak som bol toho dojmu, že ten chorvátsky vzorec je prijateľný pre KDH. To znamená, že keď by prešla táto zmena ústavy, tak ako v Chorvátsku prešla na základe referenda, tak by bola otvorená diskusia o tom, akým spôsobom budeme legislatívne riešiť iné ako manželské zväzky v legislatíve. V Chorvátsku to je tak, že prešla zmena ústavy, manželstvo bolo zavedené do ústavy, bolo to napadnuté na Ústavnom súde a Ústavný súd povedal, že to, že je manželstvo v ústave, je okej, ale treba riešiť registrované partnerstvá. A tým pádom prešli potom registrované partnerstvá do legislatívy a stali sa jej súčasťou.

    A som si istý, že pre sociálnu demokraciu, ak sa má naozaj hlásiť ku svojim, ku svojim, ku svojej európskej DNA, by toto mal byť najmenší problém, ak sa ešte chcú hrať na sociálnodemokratickú stranu, keď už sme pri tých poučkách, o ktorých ste hovorili, pán kolega, včera.

    Ale myslím si, že pre KDH by to malo byť, by to malo byť prípustné. A na pomoc si vezmem autoritu priamo z radov katolíckej cirkvi. Pápež František nedávno v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera povedal, že, áno, manželstvo je zväzkom muža a ženy a na tom netreba nič meniť, ale potreba regulácie ekonomických aspektov medzi ľuďmi, napríklad keď ide o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti alebo užívania spoločného majetku, vyžaduje aj reguláciu rozličných spôsobov spolunažívania. To znamená, keď už sa pápež vyjadruje podľa mňa v tendenciách, že, áno, tie problémy každodenného života by mali byť vyriešené aj pre páry rovnakého pohlavia nejakým spôsobom, tak ja naozaj nevidím dôvod, prečo by KDH s takýmto niečím malo nesúhlasiť.

    Ono je otázne, Paľo, že či naozaj nutne musí, musí nasledovať ten sled udalostí tak, ako si ho menoval, pretože registrované partnerstvá sú naozaj o každodennom žití, kdežto manželstvá párov rovnakého pohlavia sú už statusovou záležitosťou a nie je nutné tam treba medzi nimi hľadať súvzťažnosť.

    Ale ak by sme sa bavili o tom, že riešiť nejakým spôsobom spolunažívanie párov rovnakého pohlavia je proti konzervatívnym a tradičným hodnotám, tak si zoberiem na pomoc tentokrát iného konzervatívneho politika, a to je David Cameron. David Cameron v Británii ako predseda konzervatívnej strany presadil manželstvá homosexuálov vo Veľkej Británii. A keď sa ho pýtali prečo, tak povedal, že on si ctí a uznáva konzervatívne hodnoty, ktoré môže vidieť aj v týchto, aj v živote týchto párov. To je vernosť, to je ochota starať sa jeden o druhého - a to sú všetko veci, s ktorými predsa KDH určite súhlasí.

    Takže ak toto má byť prvým krokom k tomu, aby sa úplne zabetónoval stav a už sa nikdy nič nezmenilo, tak sme na veľmi zlej ceste. Sme na veľmi zlej ceste a táto cesta je aj proti Európe, aj proti vývinu v katolíckej cirkvi, tak ako o ňom hovorí jeho hlava.

    Ak má byť toto pre vás to posvätné, no nejdem do tých biblických obrazov, lebo zase sa dostanem do správ, ale ak toto, ak toto má byť tá dôležitá, ak toto má byť tá dôležitá vec a potom ste ochotní sa konečne začať baviť o tom, aby sme vyriešili každodenný život ľudí, ktorí sa stále cítia na Slovensku ako občania druhej kategórie, tak nebudem z toho šťastný, ale budem rád, ak v momente, keď prejde táto zmena ústavy, sa začneme konečne rozprávať o tom, čo pre týchto ľudí môžeme v legislatíve spraviť. A očakával by som, že aj zo strany SMER-u sa k tomuto vyjadríte, pán predseda parlamentu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, je to tak, že pápež František naozaj oslovil aj tuná kolegu Počiatka, Poliačika, pardon. Viete, čo môže nastať. Geniálni plánovači SMER-u môžu naplánovať teraz ďalšiu ústavnú zmenu s vami. Vám síce jeden hlas chýba, ale niekde ho asi zoženiete. A keď to dobre naplánujú, nech to dajú pred parlamentnými voľbami, vám tým pomôžu, sebe nech to vyanalyzujú oni. A nedá sa vylúčiť, len ja za seba viem povedať, že keby k takémuto spojenectvu došlo, to znamená, veľa ľudí bude spokojných, že to, čo je úplne normálne a každý tomu tak rozumie, je aj v ústave, čiže na to sa už siahať nebude, a budeme sa snažiť definovať korektne niečo, čo aj ty spomínaš a s čím ja nemám nejaký, by som povedal, principiálny rozpor, len aby to bolo vyvážené. Tak ja za seba viem povedať, že tu nebudem vykrikovať, že kšeft, obchod a všetky tieto, čo tu zaznelo ixkrát, zmluva s diablom.

    Veď nevieš, vy ste už urobili zmluvu s diablom pri znižovaní trestov za marihuanu, nie? To vykrikoval vám to tu niekto? Alebo...

  • Reakcia poslanca.

  • No ale určite nie týmto slovníkom. Ale keby ste sa dostali k tejto ľudskoprávnej agende, lebo k nej pristupujem s rešpektom, tak ja za seba vám poviem, že nebudem tu vykrikovať, že robíte zmluvu s diablom, budem pozorne počúvať, či je to korektné, či je to primerané, či to neni úlet. Lebo tu v tejto krajine my ideme z extrému do extrému. Čiže pokiaľ to nebude nejaký úlet, pokiaľ to bude v tých hraniciach, o ktorých sa v modernej Európe diskutuje, bude to primerané, tak ja nebudem vám, teda poviem otvorene, hlasovať za, ale nebudem ani vám tu vykrikovať toto, čo tu zaznelo ixkrát. Budem korektný, čo tuná určite zatiaľ takto nefunguje.

  • Martin, ďakujem ti za dnešné vystúpenie. Dneska si vystúpil, by som povedal, štandardne, normálne, dneska síce nebudeš v televízii, lebo včera si používal expresívnejšie slová, útočil si na KDH a hovoril si to o zmluvách a nechcem pokračovať ako ďalej. Áno, dneska si hovoril normálne.

    Áno, pápež František, ale aj pán Hrušovský v rozhovore pre jeden denník pripustil, že poďme legislatívne riešiť problémy aj ľudí, ktorí žijú rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, poďme vyriešiť legislatívne to, aby nebol problém s dedením alebo s informovaním o zdravotnom stave. Ja osobne som presvedčený, že aj podľa dnešných legislatívnych zákonov a pravidiel sa to dá vyriešiť. Ale v žiadnom prípade nemôžme ísť touto cestou, že pôjdeme do registrovaných partnerstiev, ktoré postupne dáme na úroveň manželstva. Touto cestou, o tom som hovoril vo svojom vystúpení, touto cestou teda nie. Lebo vo všetkých krajinách, kde dneska sú manželstvá homosexuálnych párov, adopcie detí pre takéto páry, to začínalo tým, že najprv registrované partnerstvá.

    Ak sa dá legislatívne ošetriť ten problém, ktorý neustále je spomínaný pri spolužití partnerov rovnakého pohlavia, to znamená to dedenie, informovanie o zdravotnom stave, toto skúsme v legislatíve ošetriť. S takýmto návrhom keď prídete, budeme podstatu toho problému riešiť v Národnej rade, ale nie ideológiou, nie vykrikovaním, tým, že nejaké biznisy, tak ako ty si to včera robil na KDH. Aj pri tom drogovom zákone ste sa spojili so SMER-om a nevykrikovali sme, že ste urobili zmluvu.

  • Pán kolega Poliaček, Poliačik, prepáčte, hovoriť tu o vernosti homosexuálov a spomínať pri tom a zaštiťovať sa pápežom Františkom, no to je úplná absurdnosť. Dobre, že ste povedali, že nebudete citovať Bibliu, ale myslím si, že lepšie by ste boli spravili, keby ste naozaj dodržali slovo. To slovo, čo ste tu dali, keď ste včera vystúpili a povedali ste, že už viac nebudete vystupovať. Vy naozaj môžte vysvetľovať možno nejaké šamanské návody a knihy. Ale Bibliu naozaj nevysvetľujte.

    A som rád, že tu dnes nezaznelo to, čo tu zaznelo pri tých registrovaných partnerstvách, keď tu jeden poslanec, líder eurokandidátky OĽaNO, sa pýtal, že ktovie, ako by hlasoval Ježiš Kristus.

  • Ďakujem pekne. Jednu poznámku si neodpustím, pán kolega. Vy cituje Svätého Otca vytrhnute z kontextu. Bol by som rád, keby ste aj iné citácie aj vo vzťahu k manželstvu vybrali od Svätého Otca.

    Ale druhá vec a podstatnejšia. Povedali to predkladatelia, povedal to Figeľ, povedal to Hrušovský, povedal som to ja veľmi zrozumiteľne, že to nie je v tejto chvíli cirkevná alebo náboženská tematika z našej strany, a vy to do toho posúvate. Je to civilizačná, o kultúre a tej civilizácii a histórii a tradícii celej Európy a o prirodzenom zákone ľudskom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Poliačik, nepodsúvajte nám iné akože súvzťažné riešenia pre formalizovanie homosexuálnych partnerstiev. Pripustiť tento precedens znamená povzbudiť možno pedofilov, možno nejakých zoofilov pre ďalšie zvrátené vzťahy, ktoré z toho môžu v podstate v budúcnosti vychádzať. Ďakujem pekne.

  • Fakt niekedy nedokážem, nedokážem uveriť, že už sme v 21. storočí. To, to, no, je jedno. Budem reagovať na to, čo bolo vecné.

    Ja som pri tej zmluve s diablom včera nehovoril o vecnej podstate tohto návrhu. Ja som hovoril o tom, že v rámci záchrany svojej vlastnej politickej, svojho politického prežitia ste vstúpili do predvolebnej hry prezidentského kandidáta Roberta Fica. Lebo keby to tak nebolo, tak by tento návrh ústavy najprv prešiel riadnym pripomienkovacím konaním. Bol by diskutovaný so širokou verejnosťou, a ak by sme o ňom hovorili v parlamente, tak až po voľbách.

    Ja nemám vôbec nič proti tomu a tiež som si vedomý toho, že proste dôležité zmeny na Slovensku bez SMER-u momentálne neprejdú. Toho som si úplne vedomý. A keby som ja hľadal podporu pre niečo, čo považujem za naozaj dôležité, tiež by som so SMER-om rokoval, ale nevstupoval by som do ich prezidentskej kampane, z ktorej teraz veľmi výdatne môžu čerpať.

    Ak by to malo byť poctivé, je to tu po voľbách. Ak by to malo byť poctivé, tak je to možno na konci tejto schôdze. Alebo na tej ďalšej.

    A keď hovoríš, Paľo, o dvoch mesiacoch, tak tie dva mesiace mali byť pred prvým čítaním. A nie po ňom. To nemôže byť tak, že my budeme čakať teraz, že kto bude prezident a podľa toho upravíme potom ústavný zákon. Ale vy budete mať vďaka tejto vašej dôležitej veci, ktorú tam máte, prsty potom na tlačítkach, nech vám tam SMER nadiktuje čokoľvek.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Kuffa. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Pán predseda, ja chcem, aby ste ma počúvali. Si predstavte, že aj ja si to vynucujem. Ja počkám. Mi to prepáčte. Ja si to tak nezvyknem vynucovať, ale je mi to vzácne, že tuná sedíte a ja si to tak vysoko vážim, aj včera som si to veľmi ako oceňoval. Lebo keď predseda Národnej rady zíde dole, tuná do týchto sfér, tak to už je naozaj veľmi vážna vec. No a vnímam ako veľmi vážnu vec aj tento zákon, ktorý je tuná v parlamente.

    Človek má zmiešané pocity z toho všetkého, čo tu odznelo. Aj mne sa bude veľmi ťažko hovoriť. Celkom pôvodne som sa chcel dotknúť naozaj aj zároveň veľmi citlivej, aj veľmi vážnej témy, akou je manželstvo. A keď ma aj požiadali niektorí kolegovia, že by som sa nevyjadril k voľbám, ja som povedal, áno, môžem to urobiť, pokiaľ sa toto tuná dodrží aj v pléne Národnej rady. Ale nemôžem dať tento záväzok. A keďže sa otvárala aj táto otázka volieb, dotknem sa aj ja tejto veci. Lebo rezonujú tu tri veci. To je manželstvo, súdnictvo a voľby. Ja budem mať zase taký iný pohľad, už ako tak tradične. Tak mi to tak prepáčte. Niekedy si tiež naozaj tak pripadám. Možno kolega Martin Poliačik si kladie otázku, že či je z 21. storočia. Tak ja mu tak odkazujem, že aby sa prebral, že je v tom 21. storočí.

    Súdnictva ja sa dotknem len asi toľko, že mne predsa len jedna vec tuná, pán predseda, vadí. Nemal som to tak v pláne, že sa nejak upriamim hneď v úvode na to, ale mne vadí tam práve tá vec, ktorú tuná moji kolegovia vyzdvihli, a to je zrušenie imunity pre sudcov. A tak ako kolega Podmanický včera tuná rozprával o obchode a dohode, čo je politický obchod, politická dohoda, aj tejto otázky sa dotknem, ja som to včera vo faktickej trošku to tuná spomenul.

    Ale ja si tuná dovolím povedať, že zrušenie poslaneckej imunity, ako to povedal, že to bola politická dohoda a politická vôľa, teraz mám na mysli imunitu nás, poslancov Národnej rady, nebol ani obchod, ani kšeft, ani dohoda, ale to bol politický omyl nás všetkých. Prepáčte. Ja to hovorím takto veľmi otvorene. Ja si myslím, že to bol naozaj politický omyl.

    Ja som nestihol už reagovať na pána kolegu Podmanického včera, lebo akurát som ho nejak pol minúty zmeškal. Tak si to tak dovolím ako možno spravodajca tak zhrňovať ako tie niektoré veci. Ale keď už tu sedím jak priklincovaný od rána do večera, tak mi to odpusťte, hej, že sa dotýkam práve aj týchto tém.

    Takže zrušenie poslaneckej imunity sudcov, a ak by to bolo naozaj na oddelené hlasovanie, tak to tu verejne prehlasujem, hlasoval by som proti. My sa máme opraviť v tom, čo sme urobili zle minulý rok, a neiďme touto cestou. Ja tak vyzývam vás, kolegovia, všetkých, aby sme nešli touto cestou a nerušme poslaneckú imunitu sudcov. K súdnictvu len toľko. Ja viac sa nebudem. Trestnoprávnu. Však trestnoprávnu. Ja sa viac tejto téme nejak tak nebudem venovať.

    Ale bola tu včera veľmi často slovná prestrelka, ktorá tuná bola, že či je to dohoda, alebo politický obchod, alebo je to obchod. Ja obchod nevnímam ako čosi negatívne, čosi nečestné. Ak je obchod spravodlivý a čestný, na tom nič neni. Aj tuná teraz takto odmietať. Na jednej strane zo strany KDH zaznievajú tuná také tieto prestrelky, že sa nespájajú so SMER-om a výrazne a masívne podporujú Kisku, aby to tak nejako takto oddelili, hej, a na druhej strane boja sa toho, že došlo k nejakej tej dohode. Ja ak by som bol takto označený, že som s vami trebárs obchodoval ako so SMER-om a tak a je to čestný obchod, ide o dobrú vec, a manželstvo je naozaj tak výnimočné a čosi tak úžasné a tak posvätné. My sa nemusíme vracať alebo klásť si takú rečnícku otázku, ako kolega tu kladie, že do akého storočia sa vraciame? My sa vo fylogenéze vraciame úplne na prapôvodné. A nemusíme sa vracať, lebo vďaka Bohu manželstvo ako inštitúcia dodnes je tu zachovaná. A to je to vzácne. Nešliapme po tejto inštitúcii.

    Dnes skazená spoločnosť a, musím povedať, veľakrát aj tie tlaky zo strany Európskej únie nám podsúvajú tu kadejaké registrované partnerstvá ako nejaké hodnoty. Preto je tuná tento krok a preto je to nevyhnutné, aby tie dve vety boli v tej Ústave Slovenskej republiky. Ja sa teším tomu, že je to tak.

    A teraz sa pretekať, že kto bol prvý alebo kto bol posledný. Ja som krátko v politike, len dva roky. Ale ešte som len sa uchádzal v podstate o tento mandát poslanca Národnej rady, včera som to spomínal, a na jednej konferencii o rodine Jogo Mikloško to tuná robil pred dva a pol rokmi, dva a pol roka dozadu tu to bolo v kinosále, vtedy, keď som vystúpil a som poukázal na problematiku rodiny. Ja som ešte netušil, že čo ma čaká a že čo to, aký to bude boj ohľadne ako rodiny. Vtedy som to takto povedal. Rodina je hodná ochrany. Aj manželstvo. A pokiaľ by to bolo možné, tak ústavným zákonom. Dnes je to tuná na stole a ja sa teším z toho.

    Ale neteší ma to, že tak dehonestujúco rozprávame o rodine a tak cynicky. Dodo, prepáč mi, dotknem sa toho včerajšku. Ale spájať manželstvo a rodinu a hovoriť tu o prostitúcii a len tak ako jedným dychom, tak sa mi to nepáči, lebo je to čosi veľmi neúctivé. Pán predseda to tuná povedal. Ale už odhliadnuc, či to povedal, alebo nepovedal, bol by som to aj včera povedal. A ja si stojím za tým, čo hovorím. Ja si stojím za tým.

    A keď chceš byť taký spravodlivý, tak sa pozri a analyzuj aj dozadu, jak ľudia hlasujú tuná v tomto pléne Národnej rady. Tuná majú tú drzosť, že zvolávajú mimoriadnu schôdzu, odvolávanie predsedu, premiéra, a nehlasujú o tom. Zdrhnú! A to opakovane. Všimol som si to.

  • Áno, beriem to, že na druhej strane je päť spôsobov hlasovaní: "za", "zdržal sa", "proti", "nehlasoval" a "neprítomný". Patrí to k tomu, hej. Ale keď ktosi zvoláva túto schôdzu, a potom tuná neni v pléne Národnej rady, áno, aj ja to považujem, nebudem expresívne slová používať, ale považujem to zbabelstvo. Vedel by som vás tu, kolegovia, mnohých vymenovať.

    Ja tiež sa musím priznať, že veľakrát aj mne chýba odvaha. Aj mne chýba odvaha, ale cez to všetko, alebo mám strach, ale cez to všetko ten strach prekonávam odvahou. A to je tá odvaha aj vtedy, keď hlasujem. A možno aj riskujem práve aj to - a ja mám aký dôvod, aký obchod, že ma ktosi bude spájať so SMER-om? Ja sa spojím s kýmkoľvek, kto pôjde v dobrej veci.

    A ja som tiež spolupredkladateľom návrhu zákona na ochranu rodiny. Je tam aj môj podpis. Ja sa tomu ani neskrývam, ani sa nebránim, som nič neobchodoval, nič som za to nepýtal. Ja si v politických vyjednávaniach viem predstaviť naozaj ešte jednu vec, a mne tam chýba, jediný kolega Fronc to tuná spomenul, jediný on to spomenul, a mne chýba tento rozmer, keď otvárame Ústavu Slovenskej republiky, aby aj ústavným zákonom, pán predseda, to hovorím veľmi otvorene, aby bol chránený život od prirodzeného počatia po prirodzenú smrť. A to je výhrada vo svedomí, to tiež ako spomenul. To bola tretia vec. To sú tie tri piliere.

    Pán predseda, keď ste tuná, tak využívam túto chvíľu. Ak by sme toto všetko my, tieto tri piliere, ak by sme dokázali tuná nájsť takýto konsenzus, tuná, v tomto pléne Národnej rady, dovolím si povedať, že táto krajina by napredovala dopredu míľovými krokmi. Nevybíjali by sme si tu energiu na týchto témach a takto ju dehonestovali a takto ju pošliapavali.

    A ja som rozmýšľal veľmi dlho ako nad tým obchodom, keď to tuná takto rezonovalo, že či je obchod, alebo nie je obchod tuná pri tomto uzatváraní. Hovorím, v tom čistom slova zmysle nikto sa nemusí za to báť. Keď ty čestný obchod uzatváraš, ty si zaplatil spravodlivú cenu, tak aké je pohoršenie nad tým? Ja sa nad týmto nepohoršujem.

    Ale iná vec, ktorá mi tuná vadí. Iná vec. A to sú práve tieto prezidentské voľby. Ako môžem jedným dychom, tuná to naozaj z lavíc KDH včera veľmi často zaznelo, že my podporujeme, KDH, Kisku. Ale veď to nezodpovedá ani tej vašej predstave a možno tej ideológii, alebo tuná Janko Hudacký, ktorý to tu spomínal, my konzistentne hlasujeme. No len do tej chvíle, kým nevylúčite člena zo svojich radov. Rado Procházka bol ten, ktorý sa zdržal pri registrovaných partnerstvách. Tak aké je to konzistentné hlasovanie?

    Tak pomenuvávajme veci pravdivo. Nevynechávajme. Lebo keď vytrhávame z kontextu, tak ako vyzerá tá pravda? Je okliesnená, je okresaná.

    Ja od tohto ambónu tuná vyhlasujem, že ja ako občan tejto republiky Kisku voliť nebudem. Nebudem ho voliť.

  • A keď tuná zazneli tieto hlasy, že budú voliť Kisku, ďalšie tu zazneli hlasy, že budú voliť Fica, ja prehlasujem, koho voliť nebudem. A ani to neodporúčam občanom tejto slovenskej našej krajiny.

    Prečo? Prozaický dôvod. Keď sa ho opýtali, tohto kandidáta, že či vie, čo je to scientológia, ak je len náznak o tom, že je označovaný z toho, prečo ostatní kandidáti z toho neboli označení? Prečo? Ja si kladiem filozofickú otázku - prečo? A keď on bol označovaný a vedel o tom, tak on odpovie na otázku, že či vie, čo je scientológia, tak povie, že nevie? Ak toto povedal, buď je hlúpy, alebo klamal. Tak čo je lepšie, byť hlupákom alebo byť klamárom? Nech nezavádza tento ľud.

    A jedným dychom KDH tuná vykrikuje, že podporí takéhoto kandidáta na post prezidenta. Pán Boh nech nás uchráni od takéhoto človeka, že by viedol túto krajinu! Boh nech chráni túto krajinu. Je to môj osobný názor a ja si ho dovolím tuná takto povedať. Je to čosi, čo ma vnútorne poburuje.

    Keď by som už bral hodnotovo a pozeral si, a sledoval som tú politickú kampaň, ak súčasný predseda, a ja tu nebudem teraz, môžte ma spájať, s kým chcete a s kým nechcete, ale dostal otázku, že v prípade, že by bol prezidentom tejto krajiny a že by bol zvolený, Robert Fico odpovedal na otázku, že či by podpísal zákon o registrovaných partnerstvách, jeho odpoveď bola nad hviezdy jasnejšia - nad hviezdy jasnejšia -, len z dvoch slov sa skladala a to sa mi páčilo, ja si chcem vážiť aj svojho súpera, aj podať mu ruku. Ja sa nepotrebujem hanbiť pozrieť sa raz do zrkadla. A keď dostal túto otázku, že či by podporil ako prezident registrované partnerstvá, povedal: "Určite nie." Určite nie. Dve slová, si to môžte pozrieť. Toto povedal: "Určite nie."

    Kdežto Kiska, jeho odpoveď bola vyhýbavá. A ja nemám rád takéto vyhýbavosti v takých zásadných otázkach. A to je takisto zásadná otázka, ktorá sa dotýka aj tuná momentálne tejto problematiky, a to je ústavný zákon na ochranu rodiny.

    Budeme sa tuná vykrúcať. Budeme špekulovať o tom, že či tie dve vety sú dôležité, alebo nie sú dôležité. V dnešnej dobe sú veľmi dôležité a sú veľmi podstatné! Veľmi podstatné. Ja sa nebudem prieť, či to predkladal ten, alebo ten. Každý dobrý návrh zákona som ochotný podporiť, každý jeden.

    A o obchodovaní, tak vám to ešte takto pripomeniem, kolegovia z KDH. Môžte prskať na mňa aj sa hnevať na mňa, ale je tuná nádherný príbeh, a tu je obchod a tu vám poukážem ako na ten obchod, je nádherný biblický príbeh, keď už tak Dodo tuná spomínal jezuitov, Františka, Bibliu, ja si dovolím tiež tuná pomôcť v tejto problematike, je nádherný príbeh Jakubových synov - Jozefovi bratia.

    Jozef prichádza ku svojim bratom, aby im doniesol poživeň na pole. Pásli ovce jeho bratia. A teraz keď prichádzajú, tak jeho vlastní bratia hovoria takúto vec a hovoria: "Ide snílek, ide snílek, poďme a zabime ho." Jediný Ruben bol z tých bratov ten, ktorý povedal: "Nešpiňme si ruky krvou nevinného brata, hoďme ho do cisterny." A povedal to preto, aby ho potom potajme vyslobodil. Nevedel sa vzoprieť ani vlastným bratom. A tak to urobili. Hodili Jozefa do cisterny a teraz to, čo im doniesol, tak jedli a kuli pikle v podstate ako ďalej. A teraz keď prichádzali madiánski kupci, zdvihli hlavu a teraz pozerajú, prechádzali madiánski kupci, ktorí išli do Egypta, predávali tam, ja neviem, oleje a myrhu a podobne, to nie je podstatné, nebudem to rozvádzať. Ale predali ho za 20 strieborných. A to bol hnusný obchod.

    Ja sa pýtam teraz KDH, a tuto by som to zrovnával, že toto je odporný obchod, ktorý ja odmietam: Čo ste za to dostali? Čo vám sľúbil ten Kiska?

    Ja poviem to takto. Vďaka Bohu, že ja som nedal ten hlas vášmu kandidátovi, nedal som, lebo keď by môj hlas prepadol v prospech Kisku, veľmi by ma to mrzelo. Veľmi by ma to mrzelo. Ja som zvedavý, ako toto vysvetlíte svojim voličom, to som veľmi zvedavý. Je našťastie, je šťastie v tom, že to bolo 3,3 % a že ľudia naozaj zoberú rozum do hrsti a zaujmú ten správny postoj.

    Ja nebudem odporúčať, koho voliť, ale ja hovorím, koho určite nevoliť, a to je tento kandidát. Ja som to už povedal v prvom kole, nebudem ho voliť, ani ho neodporúčam, a keď prejde, v prípade že prejde do druhého kola, ani v druhom kole ho nebudem odporúčať. A viem, prečo som to povedal. Tuná nemusím to už ani takto rozvádzať tuná od rečníckeho pultu.

    No ale ako sa teraz dostať k rodine a k tejto problematike, hej.

  • Povedané so smiechom.

  • Tak mi dovoľte, že by som sa dostal aj k tejto trošku, tej problematike rodiny, a to je naozaj veľmi vážna vec. No, ono je to tak zlé, lebo sa to nesie naozaj v tom duchu a sa to tak teraz prelínajú, ja to vnímam, sú to tri témy: otázka rodiny, súdnictva a v podstate prezidentských volieb. A je to, tá téma je tak nádherná, je tak nevyčerpateľná. Nechcem vás tuná nejak tak otravovať, ale ak dovolíte, tak mám zopár nejakých takých poznámok z tej čmáranice, tak by som si dovolil tuná čosi tak vám odprezentovať, čo mám to tu nachystané.

    Keď by sme v tej fylogenéze sa vrátili a toto, čo kolega sa pýta, že do akého storočia sa vraciame. Do žiadneho sa nemusíme vracať. Nemusíme sa, lebo rodina ako manželstvo a vzťah ako muža a ženy, ja to poviem ako veriaci človek, a za to sa nehanbím, je v knihe Genezis Prvá kniha Mojžišova: "Boh stvoril človeka ako muža a ženu." Ako muža a ženu ich stvoril. A to nie teraz, že do akého storočia my sa vraciame? Kristus to spečaťuje pred 2 000 rokmi a povyšuje rodinu, a teda manželstvo na sviatostné manželstvo.

    Boh ako druhá Božská osoba, keď tuná máme vianočné sviatky, neprichádza k nejakej prostitútke, neprichádza k nejakej slobodnej matke, ale prichádza do rodiny, kde je muž a žena. Kde je muž a žena. Takže tento princíp je tuná vidieť. My sa nikde nemusíme vracať. A vďaka Bohu, že to máme zachované podnes. A dnes sme tak skazení, že my sa musíme zákonmi a ústavnými zákonmi chrániť pred tou stupídnosťou, ktorá tuná vo svete je, aj v Európskej únii. To nie je cesta, dovolím si povedať. Ak Európska únia nám chce vstupovať do hodnotového systému, sú na zlej ceste. My nech sme tým svetielkom a my nech zasvietime to svetlo pravdy a spravodlivosti pre celú západnú Európu. My kľudne môžeme byť týmto svetielkom.

    A keď sa pozriem tak trošku na tú Aničku, kolegyňu, tak ja by som tak miernejšie ako rozprával, a keď sa pozriem aj na kolegyne, tak to je ten Boží lúč, to je ten Boží lúč v tom stvoriteľskom pláne, to je žena. A človek-muž, my sme takí divočáci. A to srdce máš prázdne dovtedy a také divoké srdce a máš ho dovtedy prázdne, kým to nezaplní práve žena. Tu je ten voľný priestor, ktorý ty tam v tom srdci máš, a ten voľný priestor v tom srdci máš práve pre ženu a to je ten Boží lúč.

    Ja som to už tak vtipne tuná rozprával, že keď porovnávame muža a ženu, a to som tak aj rozprával, že muž, ktorý je trošku krajší od čerta, tak je hotový švihák, hej, ale žena nie. Žena je naozaj nádherná a v skutočnosti je to naozaj tak, že takisto aj žena má tú prirodzenú túžbu, aby k niekomu priľnula, a to je muž. A nie tuná, jak sa tuná nahovára, že žena pôjde, bude priťahovaná ženou a muž mužom.

    Mladým ľuďom to rozprávam, nenechajte sa pomýliť a nenechajte sa veľa pomýliť falošnými prorokmi, ktorí tu od tohto ambónu vystupujú, tu od tohto rečníckeho pultu. Nenechajte sa pomýliť, lebo to je veľmi zlá cesta. A každý z nás nesie zodpovednosť za to, každý jeden z nás. Ty nie si hocikto, ale si poslancom Národnej rady a nesieš za to plnú zodpovednosť. Možno raz aj tvoje deti budú tie, ktoré budú mať s tým veľký problém.

    Dnes vo svete sa deje to, že mladí ľudia a možno deti strácajú svoju identitu. To je to, čo včera tuná kolega ako spomínal, tu také obscénnosti ako pochvaľoval. Ja som tuná spomínal, Uganda, ktorá v 80. rokoch mala postihnutých na AIDS v celonárodnom priemere viac ako 15 %. Nízkoprahové projekty, ktoré ako zaviedli a boli tie, ktoré sa zamerali na predmanželskú zdržanlivosť a na zdržanlivosť ako takú, čudujte sa svetu, za 20 rokov bol tuná úspech. Táto krajina porazila tento AIDS. Nie úplne, ale výrazne viac, ako raz toľko sa znížili ochorenia AIDS.

    Byť verný jednému manželovi a byť zdržanlivý. Ja viem, že to nie je ľahké, ale tu nie je cesta ako antikoncepcia, ako keby sme my neverili našim deťom, však my ich musíme na to učiť a hneď aj na to navádzať.

    James Dobson to jasne rozpráva, je psychiater detský aj psychológ, a hovorí, nebojme sa týmto mladým ľuďom predostrieť túto vec. A ja verím, že to dokážu, a mladí ľudia na Slovensku moju dôveru majú. Nemusíme sa toho báť.

    A v tej Ugande z 15 % behom 20 rokov do roku, začiatkom 80. rokov to bolo vyše 15 % nakazení populácie na chorobu HIV a v tom nasledujúcom, po tých 20 rokoch, roku 2000, tak to bolo menej ako 6 %. Vidíme, že tuná prichádza aj výsledok.

    Rodina je základnou bunkou spoločnosti. A to chcem tak povedať, že nie je to prázdna fráza. Ja nad touto frázou, v úvodzovkách frázou, som veľmi dlho rozmýšľal. Som absolventom Filozofickej fakulty, pán predseda takisto, takže to vie, akú to má silu a jednak aj logické uvažovanie, aj slovo akú má silu. A ja som veľmi silne nad tým ako rozmýšľal, že či je to pravdivé, alebo neni to pravdivé. A zamyslel som sa vtedy veľmi vážne nad tým, keď Benedikt XVI. to povedal, a to už tu vyznievalo, ako keby to bolo niečo opotrebované. Neni to opotrebované, ale v tej súvislosti človek si kladie otázku, ja som to spomínal tuná, ale tí, ktorí ste to nepočuli, tak to zopakujem.

    Ja som si položil základnú otázku, že čo je teda základom tej rodiny. A základom rodiny je manželstvo. A to je toto, čo máme dnes na stole. Manželstvo, dnes to musíme zvýrazniť, medzi mužom a ženou.

    Ale keď ideš v tom logickom uvažovaní ešte ďalej, v tom slede dozadu, tak si kladieš ďalej otázku a hľadáš na ňu úprimnú odpoveď: Čo je základom manželstva? Základom manželstva je taká obyčajná prapôvodná vec a tou je láska a bez lásky by tuná nebolo ani rodiny, ani detí, ani spoločnosti, ak by sme toto tuná nemali. Ak by tuná nebola láska, nebolo by manželstva, ak by nebolo manželstva, nebolo by rodiny. Znie to možno veľmi prozaicky, ale je to jednoducho tak.

    Človek je predovšetkým sociálnou bytosťou a práve ten proces socializácie a ten primárny proces socializácie prebieha v rodine a podľa možnosti v úplnej rodine. To dieťa, ktoré je z neúplnej rodiny, nie je menejcenné, to ja nikdy nepoviem, ani som to nikdy nepovedal, ale jednu vec poviem, a čo má menej, je menej šťastné. Pýtajte sa tých detí, či chýba ti otec, keď nemá otca. Pýtajte sa tých detí, keď chýba matka, či ti chýba matka.

    Úplná rodina, to je čosi, čo je perfektné. To myslím si, že nejak, no dneska žijeme takú dobu, ktorú to musíme takto zvýrazňovať, ale to je šťastná rodina, práve kde je úplná, kde nechýba ani otec, ani matka. A to je ten proces socializácie. A proces socializácie, ten začína oveľa skôr, ako si myslíme. Ten začína už v prenatálnom období a vtedy je aj ten otec potrebný. To už nechcem nejak tak ďalej ako začínať.

    Ale prišiel tuná aj kolega Rado Procházka a ja som tuná spomínal tie prezidentské voľby. A, Rado, ty ak by si chcel byť naozaj lídrom pravice, a ja ťa teraz aj takto vyzvem tuná, no, teraz si prišiel tuná, vidíš, ale ja ti tak poviem. A už keď si tak označovaný a včera si tu bol označovaný za toho lídra pravice. Ja lídra pravice si predstavujem tak, že by si ty vyzval Kisku a on aby sa vzdal v prospech teba, a nie naopak, že ty v prospech neho.

  • Naopak by som to urobil. Vtedy by si bol lídrom pravice a vtedy by som povedal, že ten Rado je skutočný chlap. Ale do opačného garde by som nešiel, aby si ty odporúčal, že by tuná človek, ktorý je len podozrivý zo scientológie, aby si odporúčal voličskej základni, aby takéhoto človeka volili.

    No, prepáčte, vidíte, no to je ťažko rozprávať o rodine tuná, keď toľko tém sa tuná, tak tri témy sa zlejú a už je to problém sa tu z toho vymotať.

    Len muž, ktorý prijíma ženu ako dar, cíti sa skutočným mužom. A my muži chceme byť skutočnými mužmi aj skutočným chlapom. Lebo keď skutočnému chlapovi povieš, že to je taká baba, no tak to je veľmi silná urážka. A byť tým skutočným mužom, ale to je tak, že ja som galantný a tolerantný a akceptujem tú ženu a prijímam tú ženu. Nepozerám sa na tú ženu len chlípnymi očami a zmyselnosťou. Áno, aj ľudská sexualita patrí ako k tomu, ale nemôžeme ju zredukovať len na pudovosť a živočíšnu ríšu, lebo to by bola dehonestácia aj ľudskej sexuality. My nedokážeme o ľudskej sexualite ani slušne rozprávať a na úrovni sa baviť a vidím, koľkokrát je to tuná aj v pléne Národnej rady.

    Láska je obetou a sebazáporom. Ja som to tak spomínal, práve v tej láske to je také, že ja chcem tomu druhému dobre. To je skutočná láska. Ja si viem dokonca predstaviť, že sa majú radi, ale v tom naozaj, a že sú dve priateľky v tom čistom slova zmysle. Lenže dneska je prekrúcanie pojmov. Keď poviem, že mám priateľa alebo žena povie, že priateľka, tak už všelijako je to spájané, alebo ja ako muž keď poviem, tak to musí byť hneď frajerka. Nie. A to je priateľstvo v tom čistom slova zmysle, kde naozaj je ten prejav náklonnosti a lásky. A to je to, že zle chápeme lásku a mnohé iné pojmy a toto je ten veľký problém.

    Ja myslím, že sa prihlásim ešte asi do tej ústnej rozpravy, lebo sa mi to tak zlieva tuná. Ale na záver by som chcel len potvrdiť to, že tie dve vety navyše v Ústave Slovenskej republiky, teším sa, že sú tuná a že prichádzajú práve v tejto chvíli, ktorá je tuná. Takže sa teším, že je tu takýto návrh zákona.

    Ešte celkom si dovolím tuná tých kádehákov, keď som tak spomínal, tak Lojza Přidala si dovolím ešte takto spomenúť tuná v jednej súvislosti, keď tu bol Martin Chren za týmto rečníckym pultom a predkladal tu návrh zákona, súvisí to s rodinou, a tuná predkladal návrh zákona, kde manželia, ktorí majú dieťa vo veku do 6 rokov, tak aby mali isté výhody, trebárs aby sa dostali k sociálnemu bytu. Čo ja som ako pochválil.

    A Lojzo Přidal tuná povedal takúto vec, že kde sú slobodné matky? Ja som vtedy vtipne odpovedal, že nech sa taká žena vydá a problém je vyriešený, nie. Áno, ja som to povedal úsmevne, ale aj zároveň veľmi vážne. Lebo sociologické výskumy, ktoré robili v Amerike, tak boli také, že keď sa podporovali slobodné matky a boli zvýhodňované, začali sa rodiť deti mimo manželstva. Akonáhle priškrtili a menej ich zvýhodňovali, tak odrazu sa začali deti rodiť v manželstve. A bol pokles pôrodu mimo manželstva.

    Je to sociologický jav a bol som veľmi prekvapený, že jak ste to tuná vyzdvihovali, tie kresťanské hodnoty, a práveže ty si to hovoril, trošku mi to aj vadilo v tej chvíli, nemal som tam tú príležitosť a ten priestor, aby som ja na to reagoval. Ale teraz si dovolím to pripomenúť. Nie je to tá správna cesta, lebo manželstvo medzi mužom a ženou má mať výhodu, má aj zod-po-ved-nosť. Nielen majú svoje práva, majú aj povinnosti, aj tá zodpovednosť. A preto tá rodina, a rodina uzatvorená medzi mužom a ženou, musí byť chránená a, ja sa nebojím to povedať, aj zvýhodnená aby bola.

    Preto tento ústavný návrh zákona podporím cez to všetko, čo tuná už včera som si vypočul a ešte možnože si aj dnes vypočujem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami osem poslancov. Osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Kým dám pani poslankyni Hufkovej možnosť, chcem povedať, kolegyniam a kolegom oznámiť, že o 11.00 hod. nebudeme hlasovať, pretože nemáme o čom hlasovať.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Hufková.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, veľmi si vážim, že otvorene ako opozičný poslanec hovoríte, že sa nebojíte, keď vás niekto spája so SMER-om, a že sa otvorene hlásite, že nebudete voliť pána Kisku.

    Dostala som jeden mail, kde - budem to citovať - mám povolenie na to, že ľudia na Slovensku sa boja povedať, že sympatizujú so SMER-om a že budú hlasovať za Roberta Fica. Je to od jedného mladého chlapca.

    "Nikdy som sa nezaujímal o politiku. Keď sa objavil pán Kiska, začal som sa o ňu zaujímať. Pár známych prišlo pre pôžičky o strechu nad hlavou, a tak ma priam šokovalo, že sa toto chce dostať do vlády. Keď sa povie dnes Kiska, volia ho mladí a všetci tí, čo sa pokladajú za inteligentných a uvedomelých. Keď sa povie Fico, vďaka Facebooku a svetu mladých, kde sa hýbu práve voliči Kisku, si každý predstaví dôchodcov, ako idú k voľbám, a mnoho vtipov. Mám 27 rokov, priateľov mám mladších. Veľmi tragicky dopadá akýkoľvek pokus o zastatie sa Fica a veľmi tragicky a vulgárne dopadá pokus skritizovať Kisku. Na internete a v mojom okolí sú mladí ľudia. Tí komunikujú a rozširujú nenávisť na adresu Fica. Podporujú slepo Kisku len preto, že je proti Ficovi. Internet je toho plný, neviem, kto to robí a za akým účelom, ale je toho veľa.

    Mám strach priznať a hovoriť pravdu. Sme v dobe, keď ja mladý človek mám strach priznať politický názor. Sme v dobe, kedy nemôžem verejne povedať, že podporujem SMER, a som odkázaný na tiché sledovanie a nevyjadrovanie sa, inak som ponížený a zosmiešnený. Som nazývaný dôchodcom a vý..."

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V prvom rade by som sa chcel rýchlo ospravedlniť pánovi poslancovi Viskupičovi, o ktorom som tvrdil, a som sa pomýlil, že on sa pýtal, ako by hlasoval Ježiš Kristus pri homosexuálnych partnerstvách, bol to pán poslanec Poliačik.

    Milý pán poslanec Kuffa, rozprávaš tak, ako keby si bol oblečený v ťavej koži a živil sa púštnymi kobylkami. Nemyslím si, že s poslancami OĽaNO prišlo do parlamentu kresťanstvo a ubezpečujem ťa, že ani neodíde. Máš právo kritizovať KDH vtedy, keď mi povieš, ako si hlasoval o lídrovi eurokandidátky pánovi Jozefovi Viskupičovi, ktorý tu hlasoval za homosexuálne partnerstvá a za sterilizácie.

    Ja by som chcel najprv počuť hlas kresťanov v OĽaNO aj tvoj a prosím ťa, aby si mi odpovedal, či ste protestovali proti tomu, že líder tejto eurokandidátky bude pán Viskupič. Či ti vôbec nevadí, že je tam pán Škripek a aj jeho hlasmi môže byť pán Viskupič zvolený a bude on zastávať kultúru života alebo kultúru smrti v tom europarlamente. Najprv vstúpte do svedomia sebe a až potom nám.

  • Števo, vieš, nemá zmysel to skrývať, ja ťa mám ľudsky veľmi rád a zároveň môžem konštatovať, že si slobodný poslanec v slobodnom klube, kde je dovolené poslancom mať vlastný názor, za ktorý ich nikto nikdy nebude trestať, nejakým spôsobom perzekvovať a nebodaj vyhadzovať z klubu.

    Na druhej strane musím zároveň povedať, že so svojím názorom, ktorý si vyslovil pri prezidentských voľbách, si ojedinelý v našom klube. A teda dramatická väčšina na našom klube bude robiť všetko pre to, aby prezidentský kandidát Kiska prezidentské voľby vyhral.

    Vieš, ono mi to pripadá trošku také smiešne a musím povedať, že aj trošku nekresťanské z tvojej strany, keď hovoríš o tom, že keď je niekto čo i len podozrivý z toho, že je scientológ, tak už ho nemôžeme voliť. Sám vieš, že správny kresťan nemôže nikoho odsúdiť iba na základe podozrenia, ale na základe faktov. A v tomto prípade tie fakty chýbajú hlavne druhému kandidátovi - Ficovi.

    A ja sa pýtam teda, že či máme nejaké morálne právo odsúdiť takéhoto človeka, o ktorom jeho protikandidát niečo tvrdí a nemá žiadny dôkaz, a na druhej strane ten druhý kandidát daroval 300 mil. eur ročne svojim kamarátom z J&T cez to, že neodkúpil náš podiel v SPP, o 300 mil. eur ročne okradol ľudí tejto krajiny, to je 9 mld. korún. Ďalších 300 mil. eur daroval svojim ďalším kamarátom cez dotácie fotovoltaických elektrární na 15 rokov dopredu, to je 4,5 mld. eur. A či teda má taký človek právo niečo hovoriť, ktorý za 6 rokov svojej vlády zadlžil naše deti a vnúčatá o 20 mld. eur.

  • Ďakujem. Štefan, ak dovolíš, myslím, že robíš z tejto diskusie čosi, o čom by to nemalo byť - prezidentskú kampaň. Rovnako mi prekáža, ak sa z témy manželstva robí téma, o ktorej to nie je téma homosexuality. Riešme to, čo riešime a čo je morálne a spoločensky dobré. To sme si už rozprávali, myslím, že tá diskusia je celkom plodná.

    Pokiaľ ide o postoj KDH po prvom kole prezidentských volieb, naša reakcia, keďže som členom predsedníctva, bola konzistentná v tom zmysle, že sa snažíme definovať v opozičnom priestore. Hádam toľko logiky nám priznať môžeš. Ale ubezpečujem ťa, že ten konečný odkaz nebol výsledkom nejakej ideálnej zhody. Akékoľvek odkazy a odporúčania, a ešte teda jedna vec, ešte jedna vec a myslím, že aj smeráci s tým majú svoju skúsenosť, centrály môžu vyslať akékoľvek odkazy a odporúčania, bič plieska vždy na konci. Naši voliči majú zdravý rozum a aj bez nás vedia, čo majú robiť, a ubezpečujem ťa, že to aj urobia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Štefan, rešpektujem tvoj názor, povedal si, že nebudeš voliť kandidáta, ktorý je podozrivý podľa tvojho názoru z nejakého prepojenia na scientologickú cirkev a prípadne z toho, že klamal.

    Ale chcem sa ťa spýtať, či budeš voliť kandidáta, ktorý je vážne podozrivý, že zarobil vlastnou hlavou 40 mil. a podvodným spôsobom vybudoval stranu SMER, ktorá ovláda celé Slovensko. Chcem sa ťa spýtať, či budeš voliť kandidáta, ktorý je vážne podozrivý, že chodil do konšpiračného bytu, kde predal občanov Slovenskej republiky doslova za misu šošovice.

    A poviem ti ešte jeden argument, Štefan, ktorý musím povedať. Napriek tomu, že konanie, toto dané konanie dotyčnému nezazlievam a nevyčítam, lebo ja som liberál. Ale ty si to načal. Štefan, ja ťa žiadam, aby si sa vyjadril k tomu, či budeš, alebo nebudeš voliť politika, u ktorého je vážne podozrenie, že podvádza svoju manželku so svojou vlastnou sekretárkou. A médiá ho pri tom prichytili. Chcem ťa požiadať, Štefan, aby si odpovedal na túto otázku. Sám seba si označil za človeka, ktorý dokáže prekonať svoj strach a ktorý dokáže ukázať, že je odvážny. Takže očakávam tvoju odpoveď. V opačnom prípade bolo tvoje vystúpenie neúprimné a nekorektné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. No, vidíš, Štefan, čo sa z tejto debaty stáva. Pani poslankyňa jedna, Hufková, myslím, tu cituje človeka, ktorý sa bojí neviem čoho, asi výsmechu svojich rovesníkov, ak som to správne pochopil. A možno je prečo sa smiať. Aj pán poslanec Přidal...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, reagujte, prosím vás, na pána poslanca Kuffu.

  • "Vidíš, Štefan," som začal.

    Pán poslanec Přidal a ďalší z toho urobili prezidentskú kampaň, dokonca do toho vtiahli už eurovoľby. Ty vieš, ako je ťažké sa na niečom dohodnúť. Ja chcem tu prehlásiť, že dohoda medzi ľuďmi, ktorí cítia to, že je treba žiť podľa nejakých hodnôt a ľudí, ktorí vyznávajú iné hodnoty, je pre krajinu potrebná. My to vieme v klube urobiť. A ja ďakujem za podporu, ktorú sem vniesol pán poslanec Přidal, ktorému niečo vadí. Ja tento návrh, pán kolega, podporím. Neviem, čo vás oprávňuje hovoriť o nejakých vlajkách, kultúre smrti a kultúre života. Je to, je to o tom, že nemáme kategorizovať ľudí, hľadať vnútorného nepriateľa a bez akéhokoľvek, bez akýchkoľvek zábran tu nálepkovať kolegov a ľudí na Slovensku.

    Myslím si, že tradičné hodnoty rodiny ja žijem, mám dve deti a manželku a nebudem si tu nechať kázať do svojho života od žiadnych poslancov Národnej rady a nechcem, aby to robili aj iným ľuďom na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Štefan, prepáč, že nepoužijem teraz biblické podobenstvo, ale prímer z gréckej mytológie, ďakujem ti za danajský dar. Hovoríš o tom, ako byť chlap, a obávam sa, že sa mýliš. Chlap dokáže prijať prehru a rešpektovať ju. Do finále postúpili dvaja ľudia s najvyššou dôverou obyvateľov a takto má byť. Ľudia si spomedzi nich vyberú podľa vlastného presvedčenia.

    Majo Hossa asi pred 5 rokmi prehral vo finále Stanley cupu a hneď vzápätí prestúpil do mužstva finálového súpera, proti ktorému prehral, a o rok sa mu stalo to isté. Práve proti tomu istému mančaftu, dvakrát po sebe dostal vlastne takúto facku a nepoložil sa, nezačal fňukať na osud, ale prestúpil do mladého mančaftu a o rok ten Stanley cup zdvihol nad hlavu.

    Chlap dokáže prijať prehru, poučiť sa z nej, rešpektovať ju a ísť ďalej, aby mohol v budúcnosti zabojovať o ďalšie víťazstvá, ale nie obkľukou, fintami a trikmi, ale priamo a otvorene, s rizikom, ale s nádejou.

    Ďakujem.

  • Aj keď pri faktických najviac rezonuje práve otázka volieb a ja k tomu len poviem to, že naozaj nie je si z čoho vyberať. Ja skôr sa zamerám na to, čo tu odznelo a čo súvisí vlastne s takým tvojím postojom, pán poslanec, čo sa týka postavenia slobodných matiek.

    Ja by som veľmi poprosila, aj teba, pán poslanec, aj všetkých, ktorí sa budú vlastne na margo neúplných rodín vyjadrovať, aby ste sa snažili byť veľkorysí a tolerantní. Žiadnu neúplnú rodinu, žiadneho samoživiteľa neteší to, že nevie alebo nedokázal vo svojom živote zabezpečiť kompletnú rodinu. A nepovažujem za správne takýmto spôsobom aj výstupom, aký si odprezentoval, nútiť či už slobodnú matku, alebo slobodného otca len preto, že spoločenská norma to takto prikazuje a takto je to z určitého alebo z pohľadu niekoho správne, nasilu hľadať si partnera. Je to násilie. Nedá sa paušalizovať. Tak ako môže byť, že môže sa stať, že slobodná matka dokáže zabezpečiť harmonické prostredie pre výchovu a pre vývoj dieťaťa, tak nemožno vlastne každú jednu rodinu, manželstvo, ktoré formálne môže plniť všetky úlohy, považovať za naozaj kompletné a šťastné.

    Takže skúsme tieto predsudky zahodiť a byť trošku citlivejší aj vo vlastných vyjadreniach.

  • Ďakujem veľmi pekne. Aj mne vadí, a to som prekvapený, Štefan, lebo to je mimoriadne nekresťanské, že ak je len tieň podozrenia, čo je ľahšie, jak osočiť niekoho, však vieme o tom niektorí svoje.

    Prosím vás pekne, táto jezuitská dohoda, ktorá tu vznikla, SMER-u nepomohla. A oni to už vedia teraz, že SMER-u nepomohla. Na konci dňa bude definícia, ktorá tam zase nemusela byť, lebo je úplne najnormálnejšia z normálnych, ale vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, tak bude definícia manželstva v ústave a bude otvorená veľká téma súdnictva. Keď však prídu z reklamnej agentúry do SMER-u si pýtať predplatiť faktúry a budú hovoriť, že stratégiu ktorú nejako že definovali a že si zaslúžia aj neviem čo a hento a tamto, tak pustia, Štefan, čas tvojho vystúpenia. Naozaj treba priznať, že v časti tvojho vystúpenia naozaj by niekto mohol cítiť oprávnenie si vypýtať možno nejaký bonus, že niečo malo, keď to tak oni sledovali nejaký význam.

    Avšak poďme sa o tom sporiť, poďme o tom rozprávať, koľko to je. Ja si nedovolím povedať, ale nie je to také množstvo, ktoré by to ovplyvnilo zásadným spôsobom, ale zobral si na seba tú úlohu, nech sa páči, vysporiadaj sa a prijmi za ňu zodpovednosť.

    Na konci celého tohto príbehu, na konci celej tejto - aj čas to dokáže - jezuitskej dohody bude to, že v ústave bude to, čo tam nemuselo byť, ale vzhľadom na okolnosti je potrebné to tam mať. A otvoríme veľkú tému súdnictva, o ktorom vieme, v akom stave je.

    Ďakujem.

  • Na všetko nestihnem zareagovať.

    Ono je to veľmi zlé, keď mladý človek má strach a bojí sa povedať pravdu. No, ale je to aj tak, že človek, keď je aj v dospelosti dospelý muž alebo žena a máme s tým problém, aby sme hovorili pravdu.

    Kultúru smrti nikdy ja podporovať nebudem, ani v nijakej zaobalenej forme.

    Keď je niekto podozrivý zo scientológie a v spojitosti s kandidátskym prezidentom Kiskom, tak ste to rozprávali. Ja mám, kolegovia, s ním aj osobnú skúsenosť a mal som ju oveľa skôr, než som bol v politike a sme sa stretli, osobne sme medzi štyrmi očami rozprávali. Boli tam aj dve osoby, potom medzi štyrmi očami. Ja si utváram obraz na základe osobnej skúsenosti, ktorú mám. A všetci tí, ktorí ho idete podporiť, považujem za obchod a ich cena je tých 20 strieborných, ako predali Jozefa madiánskym kupcom jeho vlastní bratia. To je moje presvedčenie, vnútorne sa s tým stotožňujem.

    Kolegovi Ľubošovi Galkovi, keď niekto podvádza svoju manželku so sekretárkou, tak odpoviem na to toľko. Pozri sa na takúto skúsenosť, ten druhý kandidát, ktorého, pán Kiska, on nielenže podvádzal svoju manželku so svojou frajerkou, ale on sa rozviedol so svojou manželkou a zobral si tú frajerku. A keď, jak si to tuná naznačil, že ktosi bol kdesi so svojou frajerkou, ak ja som sedel v bare medzi dvoma ženami, tak jak toto je tuná tiež trebárs opísané, ja som nikdy nesedel v bare medzi dvoma ženami a jednoducho bol som v nejakom bulváre takto vyfotený, ja som v živote v bare nesedel. A čo je lepšie, alebo čo je viac? Tuná ten prvý kandidát žije stále s prvou manželkou a stále jednoducho to manželstvo má zachované. Tak skús sa pozrieť aj na túto vec. Na ostatné nestihnem reagovať.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hudacký. Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážení kolegovia, dôležitosť tohto legislatívneho návrhu novely ústavného zákona týkajúceho sa manželstva a justície odzrkadľuje aj fakt, že vlastne už tu sedíme a rozprávame druhý deň. Ja si trúfam povedať, že pre mňa kresťanského demokrata je to hádam najvážnejšia téma celej mojej politickej misie, odkedy som v politike. Hovorím to s plnou vážnosťou, žiaľ, niektorí poslanci opozície, zapojení do trestnej výpravy proti KDH, sa odmietli zúčastniť takejto závažnej témy a je to situácia, kedy sa odkrývajú skutočné charaktery ľudí a odkrývajú aj skutočné ciele niektorých politických strán.

    Táto situácia je príznačná pre tento čas, pre dobu, ktorú žijeme. Stále intenzívnejšie útoky na pravé a časom sa nemeniace hodnoty, na podstatu života a rodiny sú už aktuálnou hrozbou aj pre Slovensko. Mnohí v našej krajine sa už netaja svojou nenávisťou voči životu, ktorý vlastne je odrazom predovšetkým, ktorého odrazom je predovšetkým prirodzená rodina založená na posvätnom zväzku muža a ženy. Počúvam hlasy, že voľnomyšlienkarské ťaženie proti kresťanskej, etikou a morálkou ohraničenej slobode je len akýsi výsledok evolúcie vo vzťahoch a procesoch medzi ľuďmi, tak ako to včera, ale už aj dnes nepriamo potvrdil kolega Poliačik.

    Dámy a páni, to, čo sa deje v tzv. demokratickom svete, je už ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti. To nie je evolúcia vo vzťahoch, to je programovo realizovaná revolúcia voľnomyšlienkarov, bezbrehých liberálov, ktorá má za cieľ zničiť rodinu a nahradiť ju voľným, kdejakým zvrhlým, neviazaným partnerstvom. Títo revolucionári buď ignorujú túto rozpravu, alebo to vo svojich vystúpeniach v podstate aj priamo priznali.

    Bez toho, aby som podliehal nejakým konšpiračným teóriám, je dnes zrejmé, že úzke, globálne formované skupiny ľudí, majúce svojich zástupcov v každej krajine, aj cez všelijaké sekty scientológov New Age, ale aj cez dúhové zástavy na ambasádach, disponujúce nepredstaviteľnými finančnými zdrojmi, sú schopní kúpiť celé vlády, parlamenty a médiá. V mene tzv. ochrany ľudských práv manipulujú masami ľudí, potrebujú masy, ktoré nebudú viazané smiešnymi posvätnými zväzkami manželstva a rodinnými väzbami. Potrebujú masy, ktoré nebudú viazané žiadnym prirodzeným Božím zákonom. Potrebujú závislé masy voľnomyšlienkarov, slepých vyznávačov novej kultúry, kultúry smrti, kultúry sexuálnej neviazanosti a materiálneho konzumizmu.

    Je udivujúce, akú starosť majú niektorí zúfalci na strane opozície odrazu o KDH, odkedy sme sa dohodli so stranou SMER na podpore novely ústavného zákona. Výčitky, ako nás SMER podvedie, aký špinavý obchod sme s nimi urobili, prečo to nemohlo počkať až po voľbách. Moji kolegovia to už v podstate o tom hovorili, reagovali na obvinenie veľmi profesionálne a vyvrátili ich. Na otázku, prečo teraz, je len jedna odpoveď. Preto, lebo teraz je ten pravý čas, zajtra už môže byť neskoro, aj kvôli tomu, čo som povedal predtým.

    Chcem vás presvedčiť, drahí kolegovia oponenti, že napriek všetkým vašim výlevom a zvýšenej starostlivosti KDH ostane suverejnou, zodpovednou a svojím programom konzistentnou stranu, ktorá napriek vašim nervóznym reakciám bude naďalej chrániť a obhajovať pravé hodnoty.

    Manželstvo, rodina, úcta k životu, k prirodzeným Božím zákonom sú prostriedkom pre zabezpečenie dôstojnosti skutočne slobodného človeka. Slobodného človeka.

    Preto aj v tomto nehostinnom politickom prostredí, kedy sa zdá, že voľnomyšlienkari majú navrch, my kresťanskí demokrati ostaneme ukotvení na strane týchto hodnôt.

    Nadišiel čas možno zdôrazniť, keď je treba dať jasne najavo postavenie kresťanskej demokracie v čoraz viac pre ľudí nepriehľadnom spektre politického života na Slovensku. Politické novotvary plné tzv. nezávislých politických nepolitikov, socialisticko-kresťanských liberálov s komplexnou ideologickou výbavou od krajnej ľavice po krajnú pravicu sú nástrojom na výrobu dezorientovaných závislých más.

    KDH aj napriek týmto výzvam bude vždy ukotvené na sociálnom učení cirkvi transformovanom do sociálne trhového hospodárstva a eticko-kultúrnych princípov ochrany a podpory rodiny a života. Sme a budeme kresťanská demokracia. Vážené dámy a páni, zvyknite si na to.

    Naša podpora manželstva a prirodzenej rodiny nie je charakterizovaná len formálnou podporou predmetnej novely ústavy. Dokazujeme to aj v mnohými legislatívnymi opatreniami v sociálnej a ekonomickej oblasti. Môžem spomenúť hlavne zákon o rodinnom podnikaní, viaceré novely zákona o zamestnanosti alebo pripravovaný zákon o medzigeneračnej solidarite v rodinách.

    Zvlášť zákon o rodinnom podnikaní, ktorý som predložil do pléna, nie je len príkladom zabezpečovania obživy pre naše rodiny a tvorby pracovných miest. Je to zákon, ktorý posilňuje väzby, dôveru a súdržnosť v rodinách, posilňuje tvorivé, etické a morálne konanie v rodinách. Komu prekážal tento zákon? No tým, ktorí nechcú ekonomickú, slobodnú, nezávislú rodinu rozvíjajúcu sa na pravých hodnotách. Tí potrebujú závislé, manipulovateľné, žiadnymi hodnotami neviazané masy. Preto tento ústavný zákon. To je odpoveď tým, čo hovoria, že jeho schválením sa nič nezmení. Zmení. Verím, že občania si tento fakt budú čoraz viac uvedomovať.

    Je to začiatok pre novú legislatívnu iniciatívu v prospech rodín. Určite budem chcieť predložiť opakovane zákon o rodinnom podnikaní, ktorý je toho príkladom. Rovnako aj zákon o podpore medzigeneračnej solidarity v rodinách. Chceme podporiť viacgeneračné bývanie v rodinách. Komunisti v minulosti a teraz liberáli chcú izolovať celé generácie rodín. Mladí majú právo na vlastné bývanie, to bolo a je heslo týchto ľudí. Nie sme proti určitej samostatnosti mladých, čo sa týka bývania, a toto opatrenie to aj rešpektuje, myslím, tento pripravovaný zákon. Sme ale proti totálnemu popretrhávaniu väzieb medzi deťmi, rodičmi a starými rodičmi, ktoré práve ničí rodinné vzťahy a súdržnosť medzi generáciami v rodinách. Tisícky domovov dôchodcov sú toho príkladom a zrejme sa asi budú stavať ďalej, keďže my nechceme, aby rodiny fungovali pospolu.

    Chceme tiež riešiť solidaritu pracujúcich detí voči ich rodičom na dôchodku, ako aj voči svojim študujúcim deťom. To je ten pravý prístup k tomu, aby sme zlepšovali, posilňovali väzby v rodinách a nie to, aby sme hľadali nejaké pofidérne, zvrátené formy nejakých partnerstiev a kdejakých spoločností.

    Toto sú, vážení kolegovia, naše prístupy k rodine, ekonomicky nezávislé, súdržné, pravými, prirodzenými hodnotami viazané rodiny. To je jediná cesta pre záchranu Slovenska, ako aj Európy.

    Čo sa týka justície, na margo toho, čo som teraz hovoril, nie som odborníkom v tejto oblasti, ale určite, jedno určite teda viem, že už horšie byť asi nemôže. Stačí, keď sa rozprávate s ľuďmi, ktorí sa nevedia dovolať spravodlivosti, stačí, keď sa rozprávate, čo je môj prípad, s mnohými podnikateľmi, ktorí dlhodobo sa nevedia dovolať spravodlivosti aj v súvislosti s tým, čo teraz rezonuje napríklad medzi podnikateľmi dodávateľmi tých veľkých, veľkých spoločností, ktoré nedostali už niekoľko mesiacov zaplatené a, samozrejme, má to dopad na ich rodiny. Keďže povedzme, ak sú to živnostníci, ak sú to malí podnikatelia, v podstate jednak musia prepustiť ľudí a na druhej strane musia dokonca vyhlásiť konkurz v týchto firmách.

    Čiže je najvyšší čas. Každý, kto hovorí, že ešte máme čas na nejaké debaty, dlhosiahle debaty niekoľko mesiacov, možno aj rokov a že teraz nie je ten pravý čas, tak opakujem. Áno, teraz je to pravý čas. My už nemôžeme čakať na nejaké ďalšie prípravy. Jednoducho je teraz priestor či v prvom čítaní, ale aj v druhom čítaní na to, aby sa pripravil pokrok v rámci ústavného zákona, ktorým sa bude riešiť justícia.

    Takže toto je to, čo som chcel vyjadriť k tomu ústavnému návrhu zákona o rodine, teda o manželstve, o justícii. Ja si myslím, že tento zákon je tu, resp. návrhy tohto zákona, návrhy tejto novely, je tu a v pravý čas.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Zajac a pán poslanec Jasaň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán kolega, ďakujeme vám za vaše vystúpenie a chcem zvýrazniť z vášho vystúpenia ten správny čas, kedy má byť zákon predložený, lebo to je nám veľakrát vyčítané aj od našich kolegov z opozície.

    Naozaj chcem sa spýtať. Ak by neboli protesty Gorila, zrušili by si poslanci imunitu v minulom volebnom období, keď ja som tu ešte nesedel? Bol ten správny čas práve vtedy? Ja si myslím, že áno. Neskôr by to už asi nebolo možné. Predtým to nebolo možné desať rokov. Bol ten správny čas. Našla sa dohoda medzi koalíciou a opozíciou, aj so SMER-om, na zákone o eurovale? O dlhovej brzde? O Špecializovanom súde? Áno, tak ako to v živote býva, určitá spoločenská atmosféra, tak ako pri tej Gorile, určitá situácia vnútropolitická alebo aj zahraničnopolitická, ako v prípade eurovalu, priniesla to, že v tom správnom čase sa musela nájsť dohoda medzi vládou a opozíciou aj so SMER-om.

    A preto aj teraz prišla tá správna spoločenská situácia. A tí, ktorí hovoria, že to malo byť neskôr. Ono to bude neskôr. My v druhom čítaní budeme hlasovať po prezidentských voľbách. Máme dva mesiace na to, aby sme vyprecizovali tento návrh zákona, hlavne čo sa týka kreovania Súdnej rady alebo previerok.

    A chcem zvýrazniť ešte to, čo ste hovorili o vymožiteľnosti práva. Naozaj, zahraniční investori nechcú prichádzať na Slovensko, lebo vymožiteľnosť práva je na veľmi nízkej úrovni a naši živnostníci, subdodávatelia pri veľkých zákazkách s tým majú absolútny problém.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega Hudacký, je veľmi veľa vecí, s ktorými ja v súvislosti s KDH nesúhlasím. Jednou z nich je aj tu tak proklamované vyjadrovanie na adresu Kisku vašej podpory.

    Ale v otázke postavenia rodiny a výchovy detí s vami absolútne súhlasím vo všetkom, čo ste povedali. A osobne som rád, že sme spolu s KDH našli spoločnú reč - upevniť postavenie rodiny v Ústave Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Hudacký, nech sa páči.

  • No, čakal som aj kritiku, preto som sa zapol, ale v každom prípade ďakujem za potvrdenie vlastne môjho pohľadu na otázku manželstva, rodiny, ale aj čo sa týka justície, pretože do určitej miery tá situácia je veľmi vážna a je ju treba riešiť, samozrejme, aj týmito návrhmi zákonov.

    Ja by som možno chcel zdôrazniť ešte raz tak veľmi krátko. My potrebujeme nezávislé, slobodné a hlavne sociálno-ekonomicky slobodné rodiny. Samozrejme, to posilní zároveň tie väzby, tú súdržnosť v rodinách a tie rodiny budú vedieť ďaleko viac čeliť všelijakým tým nástrahám a hrozbám, ktoré tu prichádzajú z kdekade. Ako som spomínal rôzne sekty, rôzne, rôzne, by som povedal, odporúčania, či už sú to dokonca aj z Európy, z Európskej únie a podobne alebo z kdekade, z rôznych fór. Ak rodina bude takto ukotvená, bude nezávislá a slobodná, myslím si, že na Slovensku nemusíme sa báť o naše rodiny a o celé Slovensko.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Matovič, Frešo, Mičovský, Susko, Blanár, Kaník, Škripek, Viskupič.

  • Reakcia z pléna.

  • Viskupič, ďalej za Viskupičom, až vás môžem poprosiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Matovič, Frešo, Mičovský, Susko, Blanár, Kaník, Škripek, Viskupič, Vašečka, Kuffa, Mamojka, Jasaň, Číž, Hudacký, Kadúc, Susko. Posledný je pán poslanec Susko. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Reakcia z pléna.

  • Posledný je pán poslanec Hlina. Nekričte, pán poslanec, no. Tak ako, no. Posledný je pán poslanec Hlina. Šestnásť ústne prihlásených do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán predkladateľ alebo zástupca predkladateľa, chcel by som vyjadriť svoj osobný názor na niečo, čo sa teda udialo týmto návrhom zákona. Ale vzhľadom na to, že to je spojená rozprava o dvoch návrhoch zákona a pod jedným som aj podpísaný, tak by som chcel vyjadriť aj svoj názor ako predkladateľ toho, by som povedal, toho panenského návrhu zákona, ktorý bol čisto iba na ochranu rodiny alebo o pridaní dvoch viet do ústavy.

    Zazneli tu kritické slová a mne sa zdá, že takto nejakým spôsobom polarizujeme, že teda jedni hovoria kšeft a druhí hovoria, že nie politická dohoda, a ja si osobne myslím, že ono to je jedno aj druhé. Je to politická dohoda a zároveň je to kšeft. Ak by takáto dohoda medzi KDH a SMER-om nastala po prezidentských voľbách, alebo opačne, nenastala práve pred prezidentskými voľbami, tak by to bola klasická politická dohoda. Dobre, jedni chcú niečo úprimne zrejme zmeniť, lebo jednoducho nie je žiadna kampaň, tak asi by to bolo úprimné, druhí chcú niečo úprimne zmeniť, nech je kampaň, dohodneme sa, spoločne to predložíme, však nebudeme zase z ústavy robiť trhací kalendár a nebudeme zbytočne ústavu upravovať dvomi zákonmi, keď to môžme upraviť jedným.

    Ale čo je, čo z tejto politickej dohody medzi KDH a SMER-om robí čistý, politický kšeft, čistú prostitúciu, je to, že sa to udialo tak, aby tento deň nastal práve dnes. Aby práve dnes, kedy je týždeň pred druhým kolom prezidentských volieb, zrazu niekto, kto šesť rokov sa cmúľa s Harabinom, zrazu niekto mal alibi a tváril sa, že jemu na súdnictve záleží a zrazu on ide súdnictvo čistiť.

    Tu na tom transparente máte napísanú presne pravdu o dnešnom dni a o skutku, ktorý spáchal Robert Fico.

  • Reakcia z pléna.

  • Šesť rokov... Pán Číž, nehanbím sa, nikdy sa nebudem hanbiť pomenovávať pravdu. Šesť rokov sa premiér, najmocnejší muž tejto republiky, šesť rokov sa pri každej jednej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, pán poslanec, venujte sa, venujte sa ústave a v kľude. Áno? Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ja sa práveže venujem ústave a nejaký pán kolega Číž mi tu skáče do reči. Takže myslel som, že upozorňujete vašeho člena klubu.

    Čiže šesť rokov sa premiér tejto krajiny, najmocnejší muž, slepo prizeral na to, ako ľudia sú tu úžerníkmi, úžerníckymi firmami devastovaní na ľudí, ktorí nemôžu vyžiť. Šesť rokov práve váš premiér dal návrh zákona, že ste zrušili maximálny úrok, ktorý si môžu úžernícke firmy pýtať. Práve váš premiér, najmocnejší muž tejto krajiny, zrušil zákon, ktorý chránil ľudí.

  • Reakcie z pléna.

  • Neskáčte mi do reči, prosím vás.

  • Poprosím vás, poprosím vás, pán poslanec, naozaj hovorte k ústave, nehovorte k pánovi premiérovi.

  • Hovorím k ústave, myslím si, že, pani predsedajúca...

  • Pani predsedajúca, iba to, že ste zo SMER-u, vás neoprávňuje k tomu, aby ste mi neustále skákali do reči.

  • Reakcie z pléna.

  • Hovorím tri minúty. Mohli ste počúvať svojich vlastných poslancov, o čom všetkom tu rozprávali. Ja hovorím stále k téme.

    Čiže šesť rokov, zopakujem, keďže teda, budem to opakovať dovtedy, dokedy mi budete skákať do reči. Šesť rokov je najmocnejší muž a mohol riešiť súdnictvo. Mohol riešiť, aby ľudia sa mohli konečne domôcť práva. Mohol riešiť, aby súdy rozhodovali spravodlivo. Miesto toho zabezpečí cez svojho ministra spravodlivosti, aby človek usvedčený, usvedčený z korupcie, človek, ktorý kandidoval za stranu SMER, človek, ktorý podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu priamo ovplyvňoval svojich kolegov zo SMER-u v košickom mestskom zastupiteľstve a takýmto spôsobom dosiahol nevýhodný predaj nehnuteľností, aby takýto človek bol prepustený na slobodu. Toto je dôkaz toho, ako vašemu predsedovi a kandidátovi, dnes kandidátovi na prezidenta, záleží na súdnictve. Ako mu záleží na spravodlivosti.

    Šesť rokov sa pri každej jednej príležitosti bozkáva s Harabinom. Cmúľať je synonymum bozkávať, pozrite si to zo Synonymického slovníka. Šesť rokov s týmto človekom sa bozkáva, keď pri každej jednej príležitosti, a nie raz, trikrát z každej strany, a tento človek sa teraz zrazu týždeň pred voľbami bude tváriť, že mu záleží na súdnictve?! A to ma mrzí, že KDH mu v tomto prisluhuje. Že KDH sa nechá zneužiť na to, aby, áno, posvätnú tému ochrany rodiny, aj pre nich, aj pre mňa, nechali použiť jako handru na to, aby sme tu Ficovi robili alibi, že jemu záleží na čistote súdnictva, že jemu záleží na spravodlivosti. Hovno mu záleží na spravodlivosti! (Reakcie z pléna: "Fuj!") Šesť rokov tu vládol a nič, nič nedokázal. Nič neurobil pre spravodlivosť.

  • Reakcia z pléna.

  • A teraz týždeň pred voľbami jemu zrazu záleží?!

  • Na čom mu záleží? Na ničom mu nezáleží, iba na tom, aby bol prezidentom. A toto mi vadí, a preto toto je kšeft. Lebo KDH, bohužiaľ, preto, lebo videlo, že ich kandidát má nízke preferencie, sa nechalo zneužiť na to, aby mu urobilo alibi. Aby zrazu tu mohol byť Robert Fico, ktorý predloží zákon, a spasiteľ. Ja som ten, ktorému záleží na tom, aby ľudia boli spravodlivo súdení, aby ľudia sa domohli práva. Nikdy mu na tom nezáležalo a robil presný opak. Človek, ktorý držal Harabina v úrade, v ktorom ho držal a vždy ho podporoval, ten človek nikdy nedosiahne kredit človeka, ktorému záležalo na spravodlivosti. A toto mi vadí, že na toto sa KDH dalo zneužiť. Aj keď opakujem znova, na téme, ktorú KDH predložilo, aj mne záleží. Ale myslím si, že KDH z pozície, ktorú malo, a vedeli, že záleží Ficovi na tom, na čom záleží, mohli aspoň tlačiť na to, aby predseda parlamentu dodržal svoj sľub, ktorý dal na grémiu, kedy povedal, že tento bod bude prerokovávaný úplne posledný po prezidentských voľbách.

    Miro Kadúc na začiatku tejto schôdze upozornil na tento chlapský sľub, podotýkam, chlapský sľub. Čo na to odpovedal pán predseda parlamentu? "Pán poslanec Kadúc, všetky body sú politické." Ja si myslím, že predseda parlamentu hrubo zneužil svoju moc, lebo svoj vlastný návrh, hoci ho predkladal medzi poslednými poslancami na túto schôdzu, zaradil ako prvý poslanecký návrh. Jednoducho zvýhodnil samého seba.

  • Hrubo zneužil svoju moc na to, aby zvýhodnil samého seba. Ak by ten bod, okej, ak by ho nedal na samý koniec, ak by ho dal pomedzi všetkých nás ostatných, všetci sa tu tvárime, že sme si tu rovní a on je iba rovnejší z rovných, ale jeden z nás, ak by ho dal presne v tom poradí, ako ho podal do podateľne s poslancom Hrušovským, bolo by to fér a nehovoril by som nič. Ale on ho dal ako prvý poslanecký návrh a predbehol všetkých ostatných poslancov, ktorí svoje návrhy dávali niekoľko týždňov predtým. To je čisté chrapúnstvo a zneužitie moci. A toto vy kryjete. Môžte sa za toto hanbiť. Ak by bol fér, nechá to v poradí alebo dá to na samý koniec.

  • Reakcia z pléna.

  • Aký rokovací poriadok? Že jemu to umožňuje urobiť? Áno, umožňuje. Ale je to zneužitie a popretie svojho chlapského slova. Neporušil zákon, ja viem. Ale v tejto slov..., v tejto krajine to je tak normálne. Politici si napíšu zákony tak, aby mohli kradnúť legálne, aby mohli robiť chrapúnske kroky legálne. A na konci aby povedali, že nič som neporušil.

    Pani spravodajkyňa, neskáčte mi do reči.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Myslím si, že keď poviem o niekom, že urobí chrapúnsky krok, jak urobil predseda parlamentu, tak to nie je vulgárne, je to pomenovanie skutku. Takže neskáčte mi do reči.

    Čiže čistiť súdnictvo od ľudí, ako je Harabin, od, dosiahnuť v súdnictve, aby konečne súdy rozhodovali spravodlivo pre ľudí, je záslužný a dobrý krok. Ale ja nikdy to neuverím, že takýto úmysel a takýto dobrý úmysel má človek, ktorý tu šesť rokov bol najmocnejším človekom a všetky kroky, ktoré robil, boli v presnom opaku s tým, čo teraz týždeň pred voľbami proklamuje.

    Na druhej strane chrániť rodinu aj možno trošku bezzubým ustanovením v ústave, že teda manželstvo je zväzok muža a ženy, ale aj takto symbolicky ju chrániť, je dobrý a podľa môjho názoru správny úmysel. Ale takisto otvoriť túto tému týždeň pred voľbami, si myslím, že skôr iba dopomáha tomu, že ľudia na Slovensku to nebudú vnímať tak, ako to vnímať mohli, ja som čakal, a by sa pre to nadchli. Možno práveže kvôli tomuto kšeftu, ktorý KDH a SMER spolu spravili, budú ľudia na to pozerať, práve aj na túto tému, trošku menej s rešpektom a skorej s dešpektom, lebo jednoducho budú za tým vidieť stále iba ten kšeft.

    Ja som čakal, že KDH keď po obrovskom, obrovskej demonštrácii ľudí práve za túto tému, 70-tisíc ľudí v ulici v Košiciach v septembri minulého roku, že KDH s tou témou príde v októbri, príde v novembri, príde v decembri. A nič. Jednoducho prišlo KDH až vtedy, kedy to presne vyšlo tak, že druhé čítanie bude pred, medzi prvým a druhým kolom. A z tohto pohľadu je to vypočítavé. Nehnevajte sa v KDH, hnevajte sa, nehnevajte sa, je mi to ukradnuté v SMER-e, jednoducho ste čistí vypočítavci, ktorí ste to naplánovali tak, aby to vyšlo, aby ste tu hrali jedni na to, že vám záleží na čistote súdnictva, zrazu, po šiestich rokoch, čo ste robili všetko proti tomu, a druhí na to, že vám záleží na rodine, hoci doteraz ste tie kroky nevyužili a vtedy, keď vy ste vládli, som takúto snahu nevidel.

    Čiže ak by, ak by tento návrh zákona prišiel, prišiel po voľbách, a myslím si, že nič by sa nestalo, s radosťou by som za neho hlasovať, teraz budem za neho hlasovať, ale nie s tou radosťou. O tú radosť ste ma obrali, lebo ten proces, akým ste to urobili, je podľa mňa zlý.

    Keď niektorí kolegovia v rozprave dosť dlhú časť venovali prezidentským voľbám, teraz neviem, pani predsedajúca tých kolegov nezastavila a dúfam teda, že nezastaví ani mňa, v tejto spojitosti by som chcel sa zamyslieť nad tým porovnaním, že keď tu teraz niekto ide porovnávať človeka, o ktorom jediný zádrhel, ktorý na neho máme, je to, že jeho oponent povie, že je scientológ, a druhý zádrhel, že poskytoval pôžičky ľuďom alebo dával, doprial ľuďom si kúpiť na splátky, a na druhej strane máme človeka, o ktorom šesť rokov presne vieme, čo robí. Som chcel zopakovať, že Robert Fico je ten, ktorý zmenil zákon tak, aby tí kamaráti, ktorí si postavia slnečné elektrárne po Slovensku, mohli dostávať dotácie na úkor všetkých ľudí a firiem na Slovensku vo výške 300 mil. eur ročne, na ktoré sa skladajú ľudia cez vyššie účty elektriny a na 15 rokov dopredu. Čiže priama škoda 4,5 mld. eur. Druhých 300 mil. zobral ľuďom tejto krajiny tak, že nevyužil príležitosť odkúpiť SPP a zase doprial svojim kamarátom z J&T, aby si kúpili polovičný podiel v SPP a mali ročný výnos 300 mil. eur. To je ďalšia škoda ročne za 300 mil. eur. Ďalšie je to, že každým rokom za šesť rokov, ktorý vládol, spáchal 3,8 mld. eur ročne deficit štátneho rozpočtu.

    Keď tieto tri škody, iba tri zločiny Roberta Fica spočítam, je to 4,35 mld. eur ročne, a na druhej strane my ideme odsudzovať človeka, o ktorom iba jeho protikandidát hovorí, že je vraj scientológ, a nikto mu to nedokázal. Ja si myslím, že to ako by sme porovnávali dve strany, na ktorej by bolo tisíc krížikov a tisíc hriechov a na druhom jeden s otáznikom. Pripadá mi to minimálne nefér a pevne verím, že tento, tuto ľudia tej, tej očierňujúcej, špinavej kampani v prezidentských voľbách neuveria.

    Čiže iba zhrniem. Súhlasím aj s jedným, aj s druhým. Chráňme rodinu, aj keď zároveň treba priznať, že tým, čo KDH predkladá a v návrhu, pod ktorý som aj ja samostatne podpísaný, v tom samostatnom, dosiahneme iba to, že to bude napísané v ústave a vôbec nezabránime nejakým registrovaným partnerstvám. Myslím, že to priznal aj niekto z KDH, ale teda určite to povedal aj Robert Fico. Čiže vôbec nezabránime tomu, aby tu v budúcnosti mohli byť registrované partnerstvá, aby si tým pádom vzhľadom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva registrované partnerstvá nemohli osvojovať deti a tým pádom nezaviedli sme aj adopcie detí pre homosexuálov. Považujem to za dôležité na túto skutočnosť upozorniť, lebo v pripadá mi, že niektorí z nás si myslia, že keď toto ustanovenie dostaneme do ústavy, tak zrazu sme vyriešili problémy ochrany rodiny a ochrany možno pred zvrhlosťami typu, aby si homosexuáli adoptovali deti heterosexuálnych rodičov. Vôbec toto týmto nedosiahneme, dosiahneme iba pro forma konštatovanie v ústave, že, áno, manželstvo patrí mužovi a žene, ale ničím nezabránime, aby mohli vzniknúť registrované partnerstvá, ktoré budú mať, vykazovať všetky znaky de facto manželstva, len sa tak nebudú volať. Takže v tomto si treba naliať čistého vína.

    Napriek tomu tento návrh zákona podporím, či samostatný, či spojený, je mi to jedno, ale považoval som za dôležité odsúdiť spôsob, ako k nemu ste nie že prišli, ale ako ste si načasovali jedna aj druhá strana tento návrh zákona pred prezidentské voľby, aby ste sa hlavne v tomto prípade pri KHD, pán predseda, keď to možno bolo pochopené trochu inak, nechcel som nejakým spôsobom obviniť KDH z toho, že by nezáležalo na tejto téme. Ako viem, že KDH záleží na tejto téme, ale predkladať to vypočítavo, tesne medzi dve kolá prezidentských volieb, alebo teda pred prezidentské voľby, mi nepripadá úprimné. Ale hlavne mi vadí, že ste tým, že ste sa dohodli na spoločnom návrhu zákona takýmto spôsobom a že ste nestáli si za tým, aby ten návrh bol predložený až po prezidentských voľbách, že ste dovolili vytvoriť SMER-u ilúziu medzi ľuďmi, že im záleží na súdnictve a ešte viac, čo by malo vadiť aj vám, že ste SMER-u dovolili vytvoriť ilúziu, že niekedy SMER-u záležalo na rodine. Ja som tu nepostrehol žiaden návrh zákona, ktorý by SMER tu predkladal, ktorý by chránil rodinu, ktorý by chránil manželstvo, žiadne takéto vyjadrenia som nepostrehol za šesť rokov vlády, v ktorej vládne Robert Fico. Tým, že ste sa na tomto kroku dohodli, ktorého cieľ je dobrý, ja uznávam ten cieľ, a že ste sa na tomto kroku dohodli, že ho vlastne odprezentujete presne pred prezidentskými voľbami, ste de facto sa nechali zneužiť na to, aby ste urobili kampaň Robertovi Ficovi ako človeku, ktorý je konzervatívny, ktorý je pomaly najväčší katolík na Slovensku, sám to povedal, že má lepší katolícky profil ako priemerný poslanec KDH, a dovolili ste mu, aby konzervatívny volič, aby veriaci volič si povedal, že vlastne však ten Fico je náš. Toto je na tomto kroku zlé a za tento krok tento krok odsudzujem.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi páni poslanci: pán poslanec Bublavý, Číž, Mamojka, Nachtmannová, Mičovský, Škripek, Jasaň, Blanár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Reakcia z pléna.

  • Kolega Matovič, ty urážaš predsedu vlády, lebo už si inak nevieš pomôcť, musím to tak povedať, lebo cítiš, že tento potrebný zákon bude prijatý aj bez teba, aj bez tvojej podpory. Ty urážaš predsedu vlády, že podporuje nebankovky, úžerníkov, ty, ktorého noviny robia reklamu nebankovkám, ty na nich zarábaš pravidelne a často a stále aj teraz.

  • Ty nemáš morálne právo urážať predsedu vlády. Ty si dva roky vládol a s nebankovkami si nespravil žiadny poriadok, so súdnictvom takisto, žiaľbohu, je to pravda, môžeš sa usmievať ako, ale to je fakt. A, žiaľ, stále zarábaš a chceš zarábať na nešťastí ľudí - a to je tá tragédia, Igor.

  • Ďakujem pekne. Pán Matovič, vaším vstupom do parlamentu prišla do tejto sály, prišlo politické hulvátstvo, ale zásadným spôsobom. Mnohí sa k vám pridávajú v súťaži s vami o prvenstvo, aj pán Galko, pán Hraško a mnohí iní. O pánovi Hlinovi ani nehovorím. Fyzické útoky, trieskanie topánkami, demonštratívne nerešpektovanie predsedajúceho. Viem si predstaviť aspoň trošku, že či človek, ktorý sa chce oháňať etikou, slušnosťou, vzťahom k spravodlivosti, sa môže správať takýmto spôsobom.

    Nehanebne hádzať na niekoho špinu toho najhrubšieho kalibru bez elementárnej možnosti dokázať svoje tvrdenia.

    Viete, v danom rozmýšľam, lebo naozaj k parlamentu patrí zdržanlivosť, že či existuje čosi ako politické chrapúnstvo. No ja som presvedčený po tom, čo tu rozvinujete tieto transparenty, že už sme toho svedkami v tomto parlamente. A je to tragické, ak to takto má vyzerať. Miesto vecného, korektného a seriózneho posudzovania veci, ktorá je mimoriadne dôležitá a dotýka sa záujmov veľkej časti našich obyvateľov, nastupuje toto. Surová, hlúpa konfrontácia, urážky bezhraničné, bez všetkého, a pritom zároveň oháňanie sa etikou a záujmom niekoho.

    Viete, pán Matovič, ľuďmi vášho typu v normálnom živote pohŕdam. V parlamente predsa len musím rešpektovať aj to, že ste politický protivník, ale verte mi, že tento moment je pre mňa nesmierne ťažký.

  • Ďakujem za slovo. Ja som najsamprv vôbec uvažoval, či využiť faktickú poznámku, ale potom mi to nedalo. Trošku zdegradujem tento inštitút faktickej poznámky. Ale parlament je čo? Je to pôda politická a stále si romanticky myslím a budem robiť pre to, čo sa dá v rámci mojich možností, aby okrem politickej pôdy bola aj pôda profesionálna.

    Ja vždy pozorne počúvam, pokiaľ som tu, každého z nás. Pán poslanec, politicky to nebolo naozaj nič, to bolo politikárčenie. A je to, mňa mrzí, že to musím povedať, ale váš osobný exhibicionizmus, a napriek tomu, že hovoríte, že aj tie ústavné zákony sú načasované do etapy prezidentských volieb, však tá vaša prezentácia nebolo nič iné, len kampaňou pána Kisku, keby už o to šlo. Takže politicky to nebolo nič. To bolo exhibicionisticky politikárčenie. A vecne, odborne - a vysvetlím v rozprave - vecne jednoducho nemám na čo reagovať. Vy ste sa profesne vecne nezaoberali ničím, takže tam niet o čom vôbec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hlbšie ste v tomto parlamente ozaj už klesnúť nemohli. Tie vulgarizmy, ktoré ste tu už používali, a veľmi právom vás pani spravodajkyňa napomenula, pretože, prepáčte, ale váš kolega Mičovský neustále zdôrazňuje, aká je tu sieň zákonnosti, a to, čo ste tu vy predviedli, toto sa nepoužíva ani v štvrtej cenovej skupine.

    Samozrejme, nedá sa úplne na všetko reagovať, ale mimo iné ste spomenuli, že kde je dôkaz, že pán Andrej Kiska patrí medzi scientológov. Iste uznáte, že základom úspechu v súčasnej dobe sú informácie. Ak teda prijmeme výrok, že Andrej Kiska je úspešný podnikateľ, veď prednášal kvôli tomu na pôde školy manažmentu Ronalda Hubbarda a tam ho pozvali predsa ako úspešného podnikateľa, aspoň tak to prezentoval. Ako to, že si nepozrel, kam ide prednášať? Veď ako úspešný podnikateľ neustále pracuje s informáciami.

    Myslím si, že priemerne inteligentný človek vie, čo je to za školu, kto za touto školou stojí. A rovnako ak v októbri pán Andrej Kiska, konkrétne 3. 10. 2013, o 18.00 hod. krstil knihu Ivety Pačutovej "Vykupiteľ duší", takisto stačí, keď si nahodíte to meno do Googlu, tak vám vyskočí, že táto pani sa priznala k scientológii, dokonca je zakladateľkou scientologického centra v Trebišove. A takisto myslím si, že vysokoškolsky vzdelaný človek, a myslím si, že na to netreba ani vysokú školu, vie, že toto je odnož scientologickej cirkvi.

    Tak mi, prosím vás, nehovorte, ak niekto je tak úspešný, a teda asi musí mať vždy dostatok informácií, nevedel, kde prednáša, kto mu vydáva knihu, s kým sa stretáva, komu krstí knihu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. V našom klube naozaj funguje vnútorná sloboda a ja vám to možno za chvíľočku aj celkom názorne dokážem vo svojom vystúpení v rozprave, že možno nie so všetkým, čo povedal Igor, budem nie že súhlasiť, ale moje stanoviská nebudú s ním zhodné. Ale u nás to naozaj takto funguje a ja s tým nemám žiadny problém a viem, že ani on a nikto z nás.

    Ale jednu vec predse len v tejto záplave argumentov, ktoré sa vynášajú a vzápätí zatracujú, chcem jasne zdôrazniť a zdá sa mi, že je to argument, o ktorom by sme nemali pochybovať, lebo sú to slová druhého najvyššieho ústavného činiteľa v tejto krajine, chlapa a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak raz takáto vysoká autorita tohto štátu povie, že si je vedomá, že tento citlivý zákon jednoducho bude dobré, keď sa prerokuje až po prezidentských voľbách, a on to povedal, tak ja sa tu všetkých prítomných aj neprítomných spytujem: Ako je možné, že my nedodržaním slova takéhoto vysokého ústavného činiteľa dokážeme celý tento, určite dôležitý, zákon hneď v jeho počiatku vlastne spochybniť? Lebo ako sa spochybní začiatok, viete, ten gombík na tom kabáte ak sa zle zapne, potom to už väčšinou tak s tým kabátom aj dopadne.

    A to je vec, ktorú chcem zdôrazniť z prejavu Igora Matoviča. A rád by som počul váš názor na to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. No, ja si dovolím povedať, že táto rozprava podľa mňa skutočne nadobudla veľký význam pre prezidentskú kandidatúru pána premiéra, a keď KDH ten dobrý návrh o manželstve jedného muža a jednej ženy navrhla pred časom, krátkym časom, tak ja som rozmýšľal, že čo teraz urobí SMER. Jednoducho prijme tento fajn návrh a jednoducho budeme proste o tom hlasovať. Dovolíme vyjadriť názory poslancov na takúto závažnú vec? Dovolíme, aby sa prejavili názory voličov, pretože nám píšu občania, čo si želajú a čo chcú v tejto otázke? A dobre všetci viete, že tu má obrovskú podporu. Ale nie, SMER bol politický, samozrejme, je ohromne skúsený, takže navrhol protikartu, že, samozrejme, treba niečo robiť aj s justíciou. No a to je skutočná pravda. A teraz to všetci dobre využijeme.

    Čiže možno aj KDH dúfalo, že tento návrh možno napomôže kandidatúre pána Hrušovského. A teraz už je to, naozaj len parádne to môže využiť SMER, pretože teraz môže pán premiér ukazovať, že budeme to tak naťahovať, či sa to naozaj schváli v tomto prvom čítaní, možno v druhom, a potom uvidíme, ako dopadnú voľby.

    A musím povedať, že hulvátstvo do tohto parlamentu, pán Číž, určite nevniesli len noví politici. Reagujem na to, že pán Matovič bol označený za toho, kto sem vnáša hulvátstvo. Takže vniesli ho sem poslanci ešte ako pán Slota, partnerskej strany SMER-u, a vaši poslanci, ktorí sa tu po prebdenej noci dobre popili a potom pobili pre takú jednoduchú vec, ako tu bola papierová figurína. Takže hulvátstvo, pán Číž, je tu už dávno a nič ste s tým neurobili predtým vy.

  • Pán poslanec Škripek, ja vás chcem upozorniť aj všetkých poslancov, aby vo svojich faktických poznámkach reagovali na predrečníkov. A, pán poslanec Škripek, reagovali ste na faktickú otázku pána poslanca Číža a iných.

    Pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som už nejaký ten čas v parlamente a rád diskutujem o veciach, ktorých obsah nemusí byť totožný s mojím názorom, ale na vás musím reagovať úplne ináč. Hovorí sa totižto, že na hlupáka reagovať netreba a ja na vás nereagujem ako na hlupáka, ako na zlého človeka. Zlého človeka, ktorý odkedy sem prišiel, tak si svoje ego rieši len urážkami a nepotvrdenými tvrdeniami, ktoré nedokáže dokázať. Tak ako ste nedokázali odpovedať na otázky Andreja Danka, ktoré vám dal vo vašej, ktoré vám dal v televízii. Ale možnože bude čas po prezidentských voľbách, aby sme sa zaoberali aj takýmito vecami.

    Posledná moja poznámka na vašu adresu je, že, viete, čo získal tento parlament tým, že ste vy prišli sem do parlamentu? Vyjadruje presne to slovo, ktoré ste tu použili.

    Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec Matovič, vy ste vo svojom príhovore naznačili, že v podstate ste tu v parlamente preto, aby ostatní poslanci vytvárali také prostredie, aby ste mali radosť z toho, o čom hlasujete.

    Tak ja vás chcem ubezpečiť, že ja osobne nepatrím medzi tých, aby som pri hlasovaní vytváral radosť pánovi poslancovi Matovičovi. Rešpektoval by som vaše politické názory v súvislosti s rozdielnym pohľadom na vec, ktorú prerokovávame, alebo aj prístupu, ale pokiaľ sa to dostáva do roviny osobného osočovania, už to tu bolo povedané, možno štvrtej cenovej skupiny, tak, bohužiaľ, nemôžete počítať s tým, aby som ja vám nejakým spôsobom pomáhal k radosti pri hlasovaní.

    Ale jedno ma minimálne teší, a to je to, že vo vás sa niečo bije a neviete sa s tým vysporiadať a musíte to povedať za pultom vulgárnym spôsobom, pretože tak či tak budete hlasovať za tieto zákony, lebo ich uznávate, že je dobré, aby sme ich prijali. A toto, si myslím, že je to najdôležitejšie, čo si máme zobrať z tejto diskusie. Bez ohľadu na to, kedy alebo či je to správne načasované, že takéto zákony je potrebné prijať.

    A ešte k tomu vášmu osočovaniu neustálemu premiéra Slovenskej republiky o tom, že sú tu vyššie účty elektriny. Pozrite sa trošičku viac spätne dozadu, ktorá vláda stabilizovala ceny elektrickej energie? Pozrite sa, prosím vás, lebo tá matematika, o ktorej hovoríte, vám akosi nesedí. Ak tu možno je vyššia cena energií, tak je spôsobená tým, že pristupujeme k Európskej únii. Ale včera premiér jasne povedal, že budeme musieť aj v tomto niečo urobiť. Takže krivká to, čo hovoríte.

  • S reakciou pán poslanec Matovič. Pani poslankyňa, či pani podpredsedníčka Laššáková ma informovala, že ste sa prihlásili po, keď uzavrela.

  • Reakcia poslanca Hraška.

  • Pán poslanec Matovič, nech sa páči s reakciou.

  • Reakcia poslanca Hraška a ďalšie reakcie z pléna.

  • Pani predsedajúca, kolega Hraško bol prihlásený na druhej obrazovke a nebolo ho vidieť, ale tak je to vaše rozhodnutie. (Reakcia poslanca Hraška: "Ohromné, však?! Ohromné, pani predsedajúca. Fakt! Zase sa ukazujete v pravom svetle.")

    Dobre. Čiže reakcia na kolegu Bublavého. Hovorí, že urážam predsedu vlády. Ja si myslím, že ten, na tom transparente je presne iba popísaná skutočnosť, na tom nie je žiadna urážka. Ja viem, že človeku, ktorému nadstaví zrkadlo a zrazu sa zbadá v zrkadle a zistí, že tá pravda je krutá, tak to pripadá ako urážka, ale práve o tomto je schopnosť človeka poučiť sa z vlastného pohľadu do zrkadla. Čiže tento transparent je iba zrkadlo našemu predsedovi vlády alebo vašemu predsedovi vlády.

    Hovoríš, že on nerobil nič na ochranu nebankoviek. Ešte raz podotýkam. Myslím, že to bol rok 2008 alebo 2009, kedy pani spravodajkyňa bola štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti, myslím si, kedy vaša vláda zrušila maximálnu výšku úroku, ktorú si môžu pýtať úžerníci. Ešte raz. Vláda Roberta Fica zrušila maximálnu výšku úroku, ktorú si môžu pýtať úžerníci. Čiže urobili ste krok zrejme preto, lebo váš štátny tajomník nebankovku, úžernícku nebankovku zakladal. Zrejme preto. A následne, samozrejme, ste nechali týchto ľudí napospas exekútorom, ktorí exekvovali úžernícke úroky.

    Keď pani Nachtmannová hovorí, že Kiska je scientológ, lebo prednášal u scientológov, tak ja sa pýtam, ako je možné, že vláda Roberta Fica dala dotáciu firme scientológa 233-tisíc eur, 7 mil. korún?

  • Kým dám slovo ďalšiemu poslancovi, ktorý bol prihlásený do rozpravy, dovoľte, aby som privítala na balkóne kolegyne a kolegov, žiakov a pedagógov zo Základnej cirkevnej školy sv. Vincenta z Bachovej ulice v Bratislave. Síce prišli do takej búrlivej atmosféry. Vítam vás.

  • Ďalší v rozprave prihlásený je pán poslanec Frešo, nenachádza sa v sále, stráca poradie. Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

    Pán poslanec Hraško, procedurálne, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pani predsedajúca Laššáková konštatovala, že je prihlásených osem poslancov s faktickými poznámkami. Ja som bol ôsmy, tak nechápem vášmu počinu, prečo ste ma vyradili z faktických poznámok aj napriek tomu, že pani Laššáková vám povedala, že som nebol prihlásený včas. Bol som prihlásený včas. Bol som na ďalšej obrazovke. To znamená, že ma nebolo vidieť. Keď sa potom ukázala obrazovka, bol som ôsmy. Ak povedala číslo osem, tak som mal právo vystúpiť s faktickou poznámkou. Takže nerobte si z tohto parlamentu holubník a neberte mi moje právo. Ďakujem.

  • Pán poslanec, vyžiadam si záznam. Pani podpredsedníčka Laššáková ma informovala, že ste boli prihlásený po. Nemám dôvod jej neveriť.

  • Reakcia poslanca Hraška.

  • A, samozrejme, pán poslanec, ak záznam ukáže, že ste boli prihlásený včas, tak sa vám ospravedlním, tak ako ste sa mi ospravedlnili vy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, dovolím si v tejto chvíli použiť jednu pomôcku. Tou pomôckou je dokument, o ktorom už druhý deň rokujeme. Ja v tejto chvíli naozaj veľmi úprimne si chcem spomenúť na rok ´68., ale nie v tej súvislosti, ako vás možno napadlo, ale bol som vtedy siedmakom a pamätám si na pána učiteľa Hudáka, ktorý bol dosť prekvapený, že my siedmaci sme nevedeli, čo je to ústava. Ja si to odvtedy veľmi dobre pamätám. Iste nie presne týmito slovami, ktorými to pán učiteľ Hudák povedal, ale jasne si pamätám, že nám povedal, že existuje pyramída zákonnosti, pyramída zákonov rôznej právnej sily a na vrchole tejto pyramídy, na vrchole tohto zákona, jeho Olympu, je čosi, čo sa volá ústava, od ktorého sa odvádzajú, od tohto vrcholu, všetky tie nižšie zákonné akty.

    A chcem povedať, že osobne považujem, naozaj bez nejakého pátosu, za česť, že mi život pripravil takú situáciu, že po niekoľkých desaťročiach ja lesník Jano Mičovský mám tu česť predstúpiť pred tento, pred toto vysoké fórum na túto tribúnu a držať v rukách tento dokument a dokonca mať právo vyjadriť sa, čo by v ňom mohlo alebo malo, alebo nemuselo byť. Ja si myslím, že tento aspekt by mal byť v tejto sieni zákonnosti počas prerokovania tohto dokumentu trvalo prítomný. Úcta k tomuto dokumentu bez ohľadu na politické názory, bez ohľadu na to, čo považujeme za potrebné tam doplniť alebo odobrať. Je to dokument, pred ktorým by sme sa mali slušne pokloniť, tak ako som to raz spomínal, že keď je poslanec v Snemovni lordov v Londýne a ide okolo trónu, na ktorom sedáva raz do roka Jej Veličenstvo, tak napriek tomu, že ono tam nie je, on sa tak ľahko pokloní, lebo vie, že to je symbol Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, jeho domoviny. Ja si myslím, že aj keď my tu trón nemáme, ale toto je dokument, pred ktorým by sme sa mohli celkom pokojne a naozaj bez pátosu vždy pokloniť.

    Často tu zaznievali v týchto dvoch dňoch slová o kšefte, o obchode. Rozumiem, že niektoré domnienky, a možno aj celkom oprávnené, umožňujú použiť aj takýto výraz. Ja si dovolím s ním nesúhlasiť a nepoužijem ho. Ja si naozaj myslím, že ústava je rodinné striebro. Ja som naozaj presvedčený, že nielen právnici, ktorých je tu prebohato, ale všetci ostatní, vrátane nás šiestich lesníkov, sme presvedčení, že s rodinným striebrom sa nekšeftuje, že ho môžme nanajvýš raz začas preleštiť, doplniť, možno obohatiť, ale rozhodne nie zakšeftovať.

    A poviem do tretice v úvode aj to, čo opäť mi ide celkom úprimne na jazyk. Ja chcem vyjadriť v duchu toho, čo som doteraz povedal, presvedčenie, že aj predkladatelia z politických táborov, z akých oni prichádzajú a ku ktorým sa už roky rokúce hlásia, majú dobrý úmysel s touto najvyššou zákonnou normou Slovenskej republiky niečo urobiť. Úmysel vniesť do toho viac etiky, možnože aj istej elegancie, ale najmä praktického ducha, ktorý určite popri etike musí byť so zákonom, ktorý má byť v zhode pre ďalšie zákony, trvalo spojený.

    Poďme sa venovať jednotlivým častiam toho, čo je súčasťou návrhu ústavného zákona, ktorým sa má zmeniť najvyšší zákon - Ústava Slovenskej republiky. Poznáme jej obsah a vieme, že sú tam dve dôležité časti. Ja si v závere svojho vystúpenia dovolím navrhnúť a možno v druhom čítaní aj pozmeňovákom doplniť tretiu, podľa mňa rovnako dôležitú, časť. Ale to má ešte teraz času.

    Tá prvá časť hovorí o tom, že manželstvo je súžitím jedinečným jedného muža a jednej ženy. A sú tam ďalšie slová, ja chcem povedať, že ani ja človek, ktorý sa zaradil, myslím, už dosť jasne za tie dva roky medzi liberálov, nemám najmenší problém zdvihnúť za takéto znenie ruku. Naozaj sa domnievam, že tu spochybniť terminus technicus manželstvo a to, čo z toho vyplýva, by bolo popretím možnože, a budem teraz trocha osobný, aj keď to netreba, ale každý máme svoju životnú skúsenosť, spochybnením toho najkrajšieho, čo mi život pripravil. Narodil som sa ako heterosexuál, mám skvelú rodinu, a vždy rád to zdôrazňujem hlavne mladým ľuďom, že nič krajšie v živote som nedostal, už zrejme ani nedostanem, ako je to, že moja rodina mi je dnes už skôr priateľom, že už je to vec, ktorá vždycky vzbudzuje vo mne radostné očakávania, keď aj hoci sme už rozbehnutí po svete, keď sa stretneme, pretože zo synov sa mi stali priatelia a z manželky vlastne tiež, už je to, už po takmer štyridsiatich rokoch môžte hovoriť skôr o priateľstve ako o nejakej obrovskej, veľkej láske v tej chvíli vzplanutej. To tak proste tak prirodzene prechádza.

    Prečo však môžme povedať úplne zodpovedne, že naozaj s týmto zákonom, s touto vetou, že manželstvo je jedinečné spojenie muža a ženy, možno bez problémov súhlasiť? Ja som sa pozrel aj na podstatu tohto slova. Ono jednoducho tá podstata tohto slova vylučuje, aby to bolo čokoľvek iné, pretože sa jedná o staroslovenské pomenovanie, do ktorého vstúpili aj germánske vplyvy. "Manžela", "manželna", alebo také rôzne slovíčka, keď si to vygúgľujete, sa zjavia na internete, proste je to staroslovenské slovo, ktoré je spojením slova muž (man) a žena.

    Takže ak by sme chceli povedať, že manželstvo je niečo iné ako trvalé súžitie alebo ako súžitie, jedinečné súžitie muža a ženy, popreli by sme samotný pôvod tohto slova a nemáme dôvod fušovať jazykovedcom takýmto spôsobom do ich práce. Určite by to nebolo ani namieste. To znamená, tá jedinečnosť je tu skutočne oprávnená, aj tie dôsledky, ktoré sa z toho odvíjajú, tiež rešpektujem.

    Použijem jeden taký prírodný príklad, som si povedal, že ho použijem. To je tak, ako keby sme chceli povedať, že existuje, možno to mnohí poznáte, kompót, ktorý je z brusníc a z hrušiek, veľmi dobrá kombinácia. Keď to namiešate vo vzácnom pomere, tak je to možno najlepší kompót, aký slovenská príroda a slovenské lesy môžu poskytnúť našim domácnostiam. No, jednoducho ak by niekto chcel povedať, že brusnicovo-hruškový kompót sa skladá iba z brusníc alebo len z hrušiek, určite by sme sa dostali niekde do úplne inej roviny. Jednoducho môže existovať brusnicový kompót, môže existovať hruškový, ale brusnicovo-hruškový kompót je jedinečný v tom, že sa skladá vo vzácnom, vo vzácnej zhode práve z týchto dvoch ingrediencií, a keď sa správne namiešajú, tak to jedinečne aj funguje.

    Takže my vlastne, aj keď nechcem, aby som vzbudil teraz nejaké pohoršenie, že prirovnávam manželstvo ku kompótu, ale jednoznačne dá sa povedať, že práve tu môžme povedať, že tá jedinečnosť manželstva ako zväzku muža a ženy je naozaj daná už týmto samotným výrazom a niet najmenší dôvod, aby ktokoľvek, pokiaľ nechceme opravovať pôvod slovenských slov a vstupovať jazykovedcom do ich práce, aby sme túto vetu spochybnili.

    Avšak ja zároveň z toho odvádzam aj to, čo tu zaznelo, a sa mi páči, že to zaznelo z viacerých radov, že to zaznelo aj z radov poslancov KDH, nikto nehovorí, že sa tu nemôže zároveň povedať, že je tu, keď použijem ešte ten kompótový príklad, nárok aj na ten čistý, kvalitný hruškový kompót alebo čistý, kvalitný brusnicový kompót, že tu jednoducho môžme o tejto veci, ktorá vstúpi do ústavy, odvodiť aj jednoduchý záver, že môžu a majú existovať aj za istých podmienok registrované partnerstvá, ktoré vystihujú inú danosť ľudí, ktorí sa narodili nie tak ako väčšinové obyvateľstvo. Tu som presvedčený, že takéto niečo musíme rešpektovať nie kvôli tomu, že sa na tom má uzhodnúť snemovňa, ale jednoducho kvôli tomu, že je to dané prírodou, tradíciami a prirodzenosťou.

    Som toho názoru, že každý z nás sa naozaj rodí s istým predpokladom a bolo by neľudské, nehumánne, nekresťanské, nepochopiteľné, aby sme istej skupine ľudí, ktorí sa narodia s inou sexuálnou orientáciou, odkázali, že sú v niečom menejcenní, horší, bez nároku na ten najkrajší cit, ktorý poskytuje životná púť človeku, a to je láska. A práve možno práve cez prizmu lásky sa treba pozreť aj na takto narodených ľudí a na ich právo prežiť plnohodnotný život. A ja som rád, že týmto vstupom do ústavy toto právo týmto ľuďom neodoberieme, a som rád, že ste sa tu viacerí zhodli aj z predkladateľov, že ste si toho vedomí a že to tak raz bude.

    Možno ešte krátky exkurz k tomu, čo treba považovať za menšiny a akým spôsobom sa vyvíja pohľad na ne. Menšina je vytvorením čohosi, čo človek neovplyvní. Použijem príklad nie veselý, ale veľmi realistický a myslím, že v podstate aj krásny. Je tu predsi menšina ľudí, ktorí sa narodia s istým telesným postihnutím, častokrát aj s vážnym. Sú to ľudia, ktorí naozaj nemôžu za osud, ktorý by sme mohli nazvať neprajným. Sú to ľudia, na ktorých sme sa, minule práve v tejto budove bola krásna debata na našom klube s jednou paňou, čo celý život sa venuje takto postihnutým ľuďom, ktorá potvrdila, že aj ten pohľad za nás, za posledné generácie, sa silne vyvíja na týchto ľudí. Dvadsať-tridsať rokov dozadu, možno štyridsať, sme ich pomaličky s hanbou skrývali, že bola skoro až problematická vec ukázať, že ich máme v rodine, že ich máme medzi sebou. Chvalabohu, to je dávno za nami, túto menšinu sme potom dokázali aj sami v sebe vo svojich svedomiach a v srdciach, ale aj spoločenskými uznaniami povýšiť na menšinu, ktorá sa často spájala s pomenovaním menšina postihnutých ľudí. Ale ani to nie je koniec tohto vývoja. Práve tá pani, ktorú som spomínal, ktorá mi trocha otvorila oči, povedala veľmi pekne, ale my ich nechceme nazývať, že sú to postihnutí ľudia, že to je menšina postihnutých. Ak oni pracujú v nejakej chránenej dielni ako krajčíri, my nehovoríme, že sú to postihnutí krajčíri, lebo ako keby sme im stále ešte im dávali punc čohosi, čo síce nezavinene ale nesú na sebe ako nejaký biľag. Oni sú to krajčíri.

    A práve preto ja viem, že niektorí možno budete mať problém súhlasiť s takouto analógiou, chcem upozorniť na to, že aj menšina homosexuálnych ľudí je takto vzniknutá menšina. Ak si niekto myslí, a ja si to naozaj nemyslím, ale ak by si niekto myslel, že to sú ľudia, ktorí sa pričinili o to sami, dokonca nejakým chcením nemorálnym, ohrozujúcim väčšinovú spoločnosť, tak to potom vráťme medzi trestné činy. Nezmysel. Viem, že nikto za to už ruku nezdvihne. Ak si myslíme, že sú to chorí ľudia, tak to vráťme medzi diagnózy. Nezmysel. Viem, že to už nikto neurobí.

    Tak preto len upozorňujem na ten vývoj a vlastne len vyjadrujem poďakovanie za to, že môžem za tú vetu, ktorá prišla do tohto spoločného návrhu SMER-u a KDH, smelo zahlasovať. Ona naozaj na jednej strane potvrďuje tú jedinečnosť, tak ako som spomenul, ktorá je daná pôvodom samotného slova, ktoré vzniklo pred stáročiami, ak nie tisícročiami, a na druhej strane nezatvára dvere pred našou humánnosťou, ľudskosťou a pochopením, ktoré sa vždy bude vyvíjať. Ani dnes nemáme všetky naše procesy myšlienkové ani v tomto smere domyslené. A vieme, že nie je hanba sa priznať k tomu, že niektoré veci vidíme inakšie dnes, ako sme ich videli pred časmi, a zároveň nám to umožňuje vyjadriť presvedčenie, že nebude ani hanba, ak zase o nejaký čas budeme to, čo dnes posudzujeme možno nie celkom v súlade so svojím svedomím, budeme cítiť úplne inak.

    Takže toto je na konto tej prvej časti, ktorej sa venovalo veľa poslancov pomerne podrobne a s ktorou som vyjadril aj ja za takejto konštelácie ďalšieho vývoja zákonodarstva Slovenskej republiky súhlas.

    A nebudem mať problém vyjadriť súhlas ani s tou druhou časťou, ale naozaj musíme si ju rozmeniť na drobné, že v riečišti slovenského súdnictva koluje čosi veľmi zlé, to je vlastne napísané aj v dôvodovej správe. Predkladatelia si tu uvedomujú, že je tu niečo, čo je nielen kritizované občanmi, to by bolo možnože dôležité politicky, ale že je tu niečo, čo naozaj nefunguje, že nám do súdnictva vstúpila korupcia. Možno práve tam, kde by mala byť, posledná sa hlási o svoje slovo, pretože má možnosť ovplyvniť dôležité procesy, a že je to teda niečo, voči čomu treba zabojovať práve aj takouto formou.

    Ak by som si dovolil urobiť, nie som právnik, ale veľmi jednoduché posúdenie toho, čo je pilierom tejto časti ústavného zákona, ktorým sa má zmeniť Ústava Slovenskej republiky, tak je tam otázka kreovania Súdnej rady. Verím, že v tom je istý pokrok, akurát nerozumiem, a naozaj tomu by som chcel porozumieť, lebo ja verím, že to nemohlo vzniknúť predsi náhodou, stále sa tu hovorí, že právne tímy pracovali, prečo práve najvyššiu autoritu štátu, bez ohľadu na to, ako sa ona bude volať a ako sa volá, oberáme o možnosť vstúpiť so svojím návrhom do kreovania Súdnej rady? Znížili sme tam síce počet o dvoch, mohli by sme to chápať úsmevne ako úsporu, aj keď ju tam predkladatelia nevyčíslili v patričnej tabuľke, ale to, samozrejme, nie je dôležité, či šestnásť, či osemnásť. Ja by som veľmi rád najvyššej autorite tohto štátu, prezidentovi Slovenskej republiky, nech už bude sa volať akokoľvek, lebo vždy by to mala byť osoba, ktorá zasluhuje našu úctu, pririekol právo, aby do takéhoto citlivého a vážneho problému mohla so svojím nominačným oprávnením vstupovať.

    Preto sa spytujem a možno dostanem odpoveď, ale nie je to také podstatné, lebo toto je vec, ktorá napokon môže spôsobiť toľko, že sa tam dostane šestnástka, ktorá síce nebude pochádzať z Grassalkovichovho paláca, ale tu od nás a z Úradu vlády, a že to bude šestnástka skvelá, ktorá bude fungovať v tej Súdnej rade. Lebo dobre vieme, že systém je jedna vec, ale ľudia, ktorí vstupujú do systému, sú vždy dôležitejší, pretože dobrí ľudia aj v zlom systéme fungujú v plusových hodnotách. Nech urobíme dokonalý systém, ale nech doňho vložíme zlých ľudí, pôjdeme do mínusových hodnôt. Takže tomu nerozumiem, ale nemyslím si, že to je práve to, čo by bolo možné hodnotiť ako vyslovene zlý krok, len sa vyžaduje, aby aj my neprávnici sme porozumeli právnemu mysleniu predkladateľov.

    Je tam otázka oprávnení Súdnej rady. Tiež súhlasím s tým, že etiku, etický kódex a ďalšie oprávnenia, ktoré tam sú, je potrebné naozaj z takejto vysokej organizácie alebo orgánu dávať takéto oprávnenie. Takže ani tam by som nevidel to, čo by bolo možné hodnotiť ako zbytočné, akurát necítim tú silu tohto, tohto oprávnenia, že by tu práve to mohlo zmeniť zásadným spôsobom ten krvný obeh slovenského súdnictva, že by sa do tých žíl ozaj dostala patričná dávka zdravej krvi.

    Je tam ešte aj spomínané obmedzenie, ktoré tiež sa mi nezdá, že by bolo až také dôležité, pretože ja predpokladám, že či, aj keď to tu niektorí z vás kritizovali, akože to nie je dobrá vec, ale, naopak, isteže to nie je zlé, keď máme možnosť povedať, že sudcovia nebudú už tak ťažko dostupní pre trestné stíhanie a je tam síce len také zníženie, ale v každom prípade je to tiež do istej miery memento, pozor, ak by si sa náhodou snažil robiť zle, tak tvoja imunita už nie je chránená v takom rozsahu, v akom bola doposiaľ.

    Ale sú to všetko veci, ktoré, ktoré sa mi zdajú na ten zámer, na ten vážny zámer predkladateľov zlepšiť dôveryhodnosť súdnictva nedostatočné. Chápem, tieto tri piliere sú dobré, žiadny nepoškodzuje Ústavu Slovenskej republiky, chcem veriť, že ju v istom zmysle vylepšuje, s otáznikom hlavne pri tom nominačnom oprávnení jeho, teda strate pána prezidenta, ale to podstatné, to jadro tam nie je. Tak to cítim. A to podstatné, to jadro je podľa mňa práve to, čo sa stalo už doteraz medializovanou a verejne pertraktovanou otázkou previerok súdov, súdnictva, sudcov.

    Vzniká tu dokonca aj zaujímavá situácia, ktorá bude mať svoje riešenie zrejme v blízkej budúcnosti, bude musieť mať, pretože na jednej strane to predstavitelia za SMER tam chceli mať, predstavitelia za KDH s tým nesúhlasili, vzniká tu zaujímavý úkaz, že veď my sa k tomu dopracujeme, myslím, že z vašich úst, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, alebo niekto proste zo SMER-u to zdôraznil, že toto predsi nie je konečný stav a že my budeme na tom pracovať. Len sa mi to zdá dosť také, slovo nepoctivé možno neni presné, ale také zneisťujúce, keď takáto vážna vec, aspoň ja ju tak pociťujem ako oveľa vážnejšiu, ako tie tri piliere zmeny právneho poriadku sa dostali do takej podoby, veď poďme teraz pri prvom čítaní sa pozreť na tento základ a pri tom druhom to tak dobrúsime. No dobrusovať sa môžu detaily, ale previerky sudcov, to predsi nie je detail, to je základná, kmeňová časť tohto, verím, že dobrého zámeru.

    A preto by som bol veľmi rád, keby táto vec bola ešte v tejto fáze zodpovedaná, pretože sa tu vyjadrujú nejaké pochybnosti, že či to tak ozaj bude. Ja sa hlásim k tomu, že ak to tam nebude, tak ja už by som pri druhom čítaní za takýto návrh nemohol hlasovať.

    A, vážený pán predseda, ako predkladateľ ste teraz vy tu nablízku, ja, ja sa musím predsi len domnievať, že či tu náhodou nevzniká obava, že keď sa vám podarilo raz nedodržať slovo pri prerokovaní tohto zákona s tým termínom, to sa mi zdá naozaj ako čosi, čo veľmi ťažko, aj keď vy ste zdatný rétor, vy to zdôvodníte, ale ja už dopredu voľáko si myslím, že tomu celkom nebudem veriť. Ale dobre, no tak, veď viem, že to sa, často už je politika aj taká, že vyžaduje aj, aj srandičky, aj sem-tam nejaká lesť, ale toto neni lesť. Slovo predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, že to bude až po prezidentských voľbách, to predsi je slovo druhého najvyššieho ústavného činiteľa v krajine! Ako ja potom mám veriť, že sa to dopracuje v tom druhom čítaní aj do tej podoby, ktorú ja očakávam, že by tam mala táto podoba byť skutočne s tými previerkami zakomponovaná?

    Tisícštyristo sudcov máme? No ak je iba jedno percento skorumpované, tak to nechajme tak, tak nič nepreverujme, pretože tá štrnástka sa medzi tými 1 400 stratí. Ale ak je to 10 %, ak je to 140 sudcov, ktorí denne rozhodujú o vážnych prípadoch a oni už raz korupcii podľahli, tak je to strašné číslo. A viete, čo hovoria ľudia, keď sa bavíme o týchto veciach, že 10 %? Ja viem, to nikto nedokáže a to sú vždycky len také nahadzovanie cifier, ale 10 % každý považuje za výsmech. Ľudia si myslia, je to pocitová záležitosť, že to percento je oveľa vyššie. Samozrejme, je to ohromne neférové, pretože stále tu ostáva tých 90, 80 alebo 70 % ľudí, ktorí sa môžu oprávnene domnievať, že sa zaraďujú do skupiny nečestných a toho čestného človeka vždy najviac zabolí, viacej ako čokoľvek iné, keď sa stretne s takýmto obvinením.

    Ale práve preto, aby sme chránili aj tých čestných, alebo najmä preto, aby sme chránili tých čestných, nielen preto, aby sme dostali zo systému von tých nečestných, sa prihováram za to, aby sme dokázali naozaj tie previerky urobiť poctivo a aby sme sa ich nebáli.

    Zaznieva tu obava, že dôjde k ich zneužitiu. Všetko sa dá zneužiť, už som to povedal. Iste treba veľmi hľadať spôsob, kto všetko by mal právo a povinnosť kontrolovať. Možno by kompetencia mala byť aj na niektorom z výborov, aby opozícia rozhodne bola pri tom, že kto prešiel a kto neprešiel. Len naozaj upozorňujem na to, že mnohí statoční sudcovia sa možno tešia na to, že takéto previerky by boli absolvované, pretože sú presvedčení, že takéto niečo jednoznačne by pomohlo k tomu, aby sa možno svojich kolegov, o ktorých vedia, že nerozhodujú fér, možnože zbavili, aby tam neboli, lebo sami sa za nich hanbia, možno im iba chýba sila si to len možno z falošnej kolegiality alebo reálnych obáv povedať, že takýchto kolegov oni nepotrebujú.

    Takže to je vec, o ktorú chcem požiadať, aby bola jednoznačne súčasťou tohto návrhu, aby bola doplnená, a prekvapuje ma, aj keď v rámci tých dohôd asi to boli ťažké dohody, že sa to nedalo zabezpečiť, že vypadla požiadavka na previerky von a hovorí sa o nej, že bude dopracovaná v druhom kole, pri druhom čítaní.

    No a teraz ešte spomeniem to, čo si myslím, že zatiaľ nespomenul nikto v tejto súvislosti, neviem celkom, či je to presné, ale ja to považujem za potrebné zdôrazniť. Už som povedal v úvode, že verím predkladateľom, že ich vedie k tomuto úmyslu predložiť takúto zmenu ústavy, ústavných zákonov isté ctenie si etických princípov, dôraz na zvýšenie morálky v krajine, potreba potvrdiť isté dôležité zámery a záujmy ľudí, ktorí túto krajinu riadia.

    Ja chcem pripomenúť niečo, a obraciam sa na predstaviteľov KDH, niečo, čo je súčasťou ich dlhodobej snahy, v ktorej ja vidím úprimnú túžbu po zlepšení etiky v našej krajine, a to je otázka, s ktorou sa už niekoľkokrát tu v sieni zákonnosti snažili vysporiadať a ktorú zatiaľ sa im vysporiadať nepodarilo, je to otázka zrušenia Mečiarových amnestií, naposledy v roku 2011.

    No ak sme sa zhodli na tom, že nám je záhodno otvoriť najvyšší zákon v štáte z etických princípov v oblasti manželstva a v oblasti súdnictva, ja som si nemohol nespomenúť práve na tento moment, na tento dlhodobo bolestivý moment, ktorý traumatizuje, zabudli sme už, alebo je to len u koho áno, u koho nie, ktorý jednoznačne zakladá možnosť povedať, že náš štát a niektorí jeho predstavitelia, ktorí stáli pri jeho založení, môžu mať na rukách aj krv. Minimálne čosi tak vážne, čo môže spôsobiť traumu do ďalších desaťročí. Dodnes sa nevieme zhodnúť v názore na to, či Slovenská republika vo vojnovom období bola alebo nebola fašistickým štátom, resp. zhodneme sa, ale sú tu sily, ktoré to chcú spochybniť. Nepochopiteľné, ale sú. Aj vďaka čomu je táto po desaťročia trvajúca nejednoznačnosť? No aj vďaka tomu, že chýbalo možno jasné vyjadrenie tých, ktorí sa kedysi už dávno pred nami mali k tomu vyjadriť a možno to vyjadrenie prišlo príliš neskoro a niektoré veci sa vžili do myslenia ľudí a vžili sa aj v nesprávnej predstave.

    Možno to je dôvod na to, aby sme pripomenuli, že takéto etické kritériá sú naozaj soľou občanov a ich krajiny a že ak nebudeme mať čistý grunt, na ktorom chceme vystavať našu krajinu a na ktorom ju staviame, a budú tam vždy možné hniloby, tak vždycky sa potom bude dať očakávať, že naša stavba, výstavba toho štátu, aký si všetci predstavujeme, ktorý bude vľúdny a spravodlivý, bude mať slabé základy. A práve preto oceňujem to, že KDH už roky s touto témou prichádza a roky poukazuje na jej potrebu doriešenia, ak sa chceme dostať k tomu, aby sme mohli byť so založením Slovenskej republiky spokojní po každej stránke aj z pohľadu vecí, ktoré zatiaľ patria ešte medzi veci neobjasnené.

    A preto by som veľmi rád dal návrh, aby práve, ak došlo v záujme vysokej etiky k otvoreniu ústavy a dve významné strany, ktoré majú ústavnú väčšinu, sa na tom zhodli, že majú takúto vôľu a idú to vykonať, tých 90 hlasov tu jednoducho zjavne bude, nuž aby sa táto prajná atmosféra, keď etické motívy dostali takú vysokú prioritu, čo je správne, aby sa teda preniesla aj na tento bod a na tento moment našej nevyriešenej histórie. Lebo vidím, že ani tu, u KDH nepochybujem a u SMER-u tiež nemám dôvod pochybovať, nemôže byť principiálne výhrada z hľadiska etiky. Ja viem, právnici budú mať na to veľa rôznych argumentov, že už takáto retroaktivita je jednoducho neprípustná a amnestia akákoľvek je raz amnestiou navždy.

    Pripomínam slová premiéra Roberta Fica, neviem ich citovať, ale hovoril v tejto súvislosti o hlbokom morálnom bahne, v súvislosti s Mečiarovými amnestiami.

    Nezdá sa, kolegyne, kolegovia, táto chvíľa, keď sa otvoril najvyšší zákon krajiny, vhodná na to, aby sme pripomenuli aj túto oblasť a pokúsili sa doplniť aj tretí pilier do ústavného zákona? Ja by som bol veľmi rád, keby diskusia na túto tému vznikla a keby bola už konečne šiesty- či siedmykrát, neviem, koľko už bolo tých pokusov, aj úspešná. Nemyslíme si, že tým, že ju opäť odsunieme a opäť zaklincujeme tým, že sa to nedá, že ju naozaj definitívne vyriešime. Budeme to tískať pred sebou a čím dlhšie bude ten čas trvať, tým viac falošných historiek spájajúcich sa so vznikom Slovenskej republiky bude žiť. A to je, myslím, niečo, čo by sme si nemali priať, a preto upozorňujem na túto atmosféru prajnosti a bol by som rád, keby sa v tomto zmysle aj využila.

    Takže povedal som, myslím, všetko, čo som mal na mysli. Budem veľmi rád, ak sa nám podarí dobrý zámer, ktorý tu tak často v týchto dvoch dňoch vo veci najvyššieho zákona Slovenskej republiky zaznieval, podarí spoločne naplniť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Janko, ďakujem ti veľmi pekne. No, keď si zoberiem tvoje vystúpenie a vystúpenie Igora Matoviča, ty si dobrý dôkaz toho, že v našom klube sa všetkými spôsobmi zo všetkých strán, či po dobrom, po zlom, faktami či emóciami, pokúšame pomôcť tým, ktorí nás zvolili, ale nie iba tým, ale aj všetkým občanom, ktorým záleží na spravodlivosti a pravde, ktorí majú záujem o dôstojné životné podmienky. My to naozaj myslíme úprimne, tí, ktorí ste ešte o tom nie presvedčení. To je možno odkaz aj nielen pre teba, ale aj pre ostatných.

    Hovoril si v úvode svojho vystúpenia k ústave, že mali by sme mať k nej, k nej úctu. Ja možno len doplnenie, že v ústave ako základ toho právneho alebo právneho štátu je to, ten étos, ktorý by mal byť postavený, alebo na ktorom by mala byť postavená, sa nedodržiavaním pravidiel, ktoré sú v nej zakotvené. A musím povedať celkom úprimne, že tie pravidlá nedodržiavajú iba súčasná vládna strana, ale aj vládne strany minulé. Sa to sprofanovalo. Ústava už nemá tú morálnu silu, ktorú možno niekedy mala a ktorú by mala požívať a spôsobuje to, žiaľ, tie pôvodné hodnotové a, ako sa označuje, aj štandardné strany. Toto mi je strašne ľúto a opäť vysielame veľmi zlý signál.

    Preto by som možno ťa poopravil v tom, že nieže mali mať úctu, ale správnejšie by bolo obnoviť úctu k ústave. To je aj to, čo si myslím, že je to správne, spraviť možno krok vpred a povedať, že tak už odteraz by sme mali dodržiavať to, čo nám kladie za povinnosti ústava.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pôvodne som z rôznych príčin nechcel vystúpiť v tejto rozprave, ale v dobrom zmysle slova ma k tomu vyprovokovalo vystúpenie kolegu Mičovského.

    Dôvod je ten, že na rozdiel od väčšiny vystúpení, ktoré tu pred ním za uplynulé dva dni odzneli, nenašiel som v jeho reči ani štipku pokrytectva či farizejstva, alebo politikárčenia, teda práve tých nerestí, ktorých sa nám tu dva dni dostáva hojne, až musím povedať, neurazte sa, že ten charakter rozpravy a vystúpení bol miestami naozaj nechutný a mal miestami charakter paranormálneho javu.

    Vystúpenie kolegu Mičovského bolo podľa môjho presvedčenia hodné statočného človeka, angažovaného občana a poctivého verejného činiteľa. Dotkol sa vari všetkého podstatného, o čom je tento bod programu, a pritom tému ešte navyše obohatil o nejeden dôležitý rozmer. Svoj názor vyjadril jasne, vecne a pritom hlboko ľudsky, úprimne a bez akéhokoľvek expresívneho urážania svojich kolegov alebo kolegýň.

    Takže vyplýva mi z jeho vystúpenia aj pre seba samého, a možno aj pre vás ostatných vyplynie niečo podobné, a to je to, že by sme sa mali pokúšať o podobný konštruktívny tón a podobne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja som tiež dával pozor na kolegu, čo rozpráva. Ono tak chcem poukázať na to, že človek sa nerodí s inou sexuálnou orientáciou, hej, že by to bolo nejako vrodené. Ale skôr je to nadobudnuté výchovným prostredím a kde človek ako vyrastá. Keď by sme to dieťa práve dali páru homosexuálnemu, tak vychovajú homosexuála. Celé je to o tom. Takže tu s tým nemôžem súhlasiť, že by sa dieťa narodilo nejako s homosexualitou.

    Potom to miešanie hrušiek s brusnicami, ako lesník si to ako hovoril a aká je tá dobrá chuť, tak som sa tak zamyslel, že v lese ako rastú tieto plody. No pokiaľ viem, tak hrušky tam nerastú, alebo keď, tak potom len nejaká plánka. A tam hrušky nie sú. Tak ešte že sme nemiešali hrušky s jablkami, alebo miešali sme, hej. A tak to je zmiešané aj s tými brusnicami.

    A navyše na rozdiel od teba, pán kolega, aj možno väčšiny tuná v tomto pléne, imunitu sudcov a to zrušenie tejto imunity ja nepovažujem za tú dobrú cestu, ja som to povedal a to znova len tak zopakujem. Sudcovia, mnohí sudcovia dnes majú obavy a strach rozhodovať spravodlivo a slobodne. Ak my budeme ich oslabovať ešte v tejto situácii, myslím si, že to nie je správna cesta, a to som aj povedal pánovi predsedovi. Neni to správna cesta a zrušenie imunity, myslím si, že bolo politickým omylom, a nie ani dohodou, ani nejakým obchodom.

    Rovnako aj tu si dovolím to povedať, že ak to teda by sme prijali, tak ja si myslím, že je to omyl, je to čosi, čo nie je vhodné. Sudcovia veľakrát sú vo veľmi ťažkej pozícii a veľakrát pri tom rozhodovaní ich rozhodovanie nie je jednoduché, a keď ich budeme oslabovať, ešte ohrozovať na imunite.

  • Pán poslanec Mičovský s reakciou na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí zareagovali.

    Slovo étos sa mi páči, áno, vráťme étos, ktorý by mal byť spojený s ústavou, ako povedal pán poslanec Kadúc, to by malo byť možnože takým mottom nášho spolupôsobenia.

    Ďakujem aj pánu poslancovi Hubovi za slová, ktoré sa počúvajú dobre. Ja na druhej strane musím povedať, že keď ich povie taký človek ako ty, tak je to pre mňa veľmi inšpirujúce, pretože takí ľudia, čo hovoria a žijú rovnako, teda neni rozpor medzi slovami a činmi, takí boli vždy pre mňa vzormi a si aj ty.

    No a čo sa týka teba, Štefan, už som ti to povedal dávno, že je to asi spolu s Voltairom alebo kto, že teda zgruntu nesúhlasím s mnohými tvojimi názormi, ale považujem za potrebné zastávať možnosť, aby si ich mohol prezentovať.

    Takže k tej homosexualite, tam sa nezhodneme, aj keby nám bolo dopriate 100 rokov života, pretože my sme už starí na to, aby sme zmenili možno svoje myslenie, a nechajme to na tých, ktorí prídu po nás, čas nezastavíme.

    Ale k tej imunite, tam ti chcem len zdôrazniť, že tá imunita nebola predsi zrušená. Bola len obmedzená a tým pádom je to vec, ktorá, teda zníženie toho stupňa, ktoré umožňovalo teda absolútnu beztrestnosť skoro, sa mi celkom pozdáva. Takže je to taký stupienok, ale opäť dôležité je nie zaoberať sa tými tromi bodmi, ktoré sú predmetom ústavného zákona o zmene ústavy, ale zaoberať sa práve tým, čo tam v tejto súvislosti nie je, a to sú previerky. A budem veľmi rád, keď budú prísne. A dokonca si môžem dovoliť aj taktiež ešte zareplikovať, že možno by to nemalo sa týkať len ústavných činiteľov sudcov, možno by sa malo to týkať aj poslancov Národnej rady. Nemal by som s tým problém. Keď voľakedy to Igor Matovič spomenul, tak aj detektor lži, tak som povedal, kľudne a vždy sa posadím naň.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi, ktorého v sále nevidím, Ľudovítovi Kaníkovi, stráca poradie. Nasleduje pán poslanec Branislav Škripek, stráca poradie. Pán poslanec Viskupič, stráca poradie. Pán poslanec Vašečka, stráca poradie.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Tak som zostal zaskočený, som došiel na radu. Nie je mojím zvykom, že by som utekal z tejto sály, neurobil som to ani teraz, ale budem veľmi úprimný, že som nejako tak nemal čas a možno priestor, hej, pripraviť ako tie veci. V podstate ja som to tuná odprezentoval a je mi to veľmi ľúto, že v podstate sa tak zliali tri také vážne a ťažké témy do tej jednej rozpravy, a teda naozaj veľmi ťažko sa o tom aj diskutuje. Aj mne sa v tom predchádzajúcom vystúpení tiež veľmi ťažko vystupovalo.

    Ale mám tu vedľa seba po svojej ľavici prezidentského kandidáta, a ja keď si to dobre tak jedno z tých predvolebných aktivít tak pamätám, tak ty si sa, pán kolega, až tak jednoznačne v tom prvom slede nevyjadril za toho kandidáta Kisku, hej. Tak som teraz tak prekvapený možno z toho spoločného postoja KDH, poviem to, spoločného postoja KDH, že teraz podporujete takéhoto človeka.

    Ak sa ma tu kolega pýtal, že či mi nevadí, že niekto podvádza svoju manželku so svojou frajerkou, mne vadí to, že nám zostal tam kandidát taký, ktorý nielen podvádzal, nielen podvádzal so svojou frajerkou, ale s tou svojou manželkou sa rozviedol a tú frajerku si zobral. A to je ten kandidát pán Kiska, ktorý v podstate takto dopadol. Lebo však podvádzal a istým spôsobom tak rozviedol sa a zobral si aj tú frajerku. Tak mne toto oveľa viac vadí ako tuná niektoré tie podozrenia, ktoré ste tuná tak rozprávali.

    Myslím si, že ja svoj postoj nemusím tak deklarovať, ja som jednoznačne za kultúru života a vždycky ten život budem podporovať. A čo mi ako možno tak pri tom vyjednávaní alebo dojednávaní skôr prekážalo alebo vadilo, tak to bol ten rozmer, že keď už máme otvorenú ústavu a je to tuná, znova to pripomeniem a to bol ten rozmer, aby sa do ústavy prijal takisto aj ústavný zákon na ochranu života, na ochranu manželstva, rodiny, to by bola jedna vec, jedna časť ústavy a tá druhá časť by bola ochrana života. Samozrejme, človek aby slobodne mohol konať, tak aby mal aj výhradu vo svedomí. Toto sú tri také veľmi závažné veci, dovolím si, že aj naša krajina a v mnohých veciach by sme mohli oveľa lepšie, oveľa rýchlejšie napredovať.

    Dovolím si tak ešte taký krátky komentár ku kolegovi Mičovskému, keď v podstate ten návrh zákona, ktorý máme ako v laviciach, ten čl. 41, a sme to tak zužovali ako na tieto dve vety, ja ich tak si dovolím teraz tak prečítať: "Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy."

    Ja neviem, keď už poslanec Národnej rady sa tu postaví a spochybňuje túto prvú vetu a to znamená, že potom bude to môcť byť chápané, že dvoch mužov a dvoch žien, tak to je veľký omyl. To je veľký omyl a to je zavádzanie tejto spoločnosti. Jasne je tu, ale ešte raz to prečítam, "manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy". To znamená, nijakým zákonom, musela by sa znova Ústava Slovenskej republiky zmeniť, že by to boli dvaja muži a dve ženy.

    Ešte ani nemáme schválený tento návrh ústavného zákona a už to spochybňujeme. To je to, čo považujem za také, by som povedal, tak ma nenapadá nič iné, ale také neseriózne, ale kolegu nepovažujem za neseriózneho, ale chcem povedať to, že potom mylne chápe túto danú vec, lebo ja ju tak nechápem, tu je výlučne jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy.

    "Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." Teda keď bude chrániť to manželstvo a všestranne napomáhať tomu jeho dobru, tak bude napomáhať manželstvu medzi jedným mužom a jednou ženou. A to nebude mať jeden muž dve ženy alebo jedna žena dvoch mužov, alebo to bude medzi dvomi mužmi alebo medzi dvomi ženami. Nespochybňujme tuná základné veci, ktoré sú tuná. A ak by sme to raz chceli zmeniť, znova by sme tu museli stáť pri tomto rečníckom pulte, otvoriť ústavný zákon a spochybniť základnú inštitúciu manželstva, a teda rodiny, ktoré je zväzkom medzi mužom a ženou.

    Táto inštitúcia manželstva si zaslúži naozaj tú najvyššiu ochranu, pretože v úplných manželstvách, však dobre, tie, ktoré sú neúplné, ale práveže tam je ten moment psychosociálny, kde vlastne tie deti vyrastajú šťastne a zjednotene.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie chce reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Mičovský a hlási sa aj pán poslanec Hrušovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Áno? Nemá prednosť predkladateľ? Nech sa páči.

  • Tak môžem, ja len toľko, pán kolega, položil si rečnícku otázku, že ako to vlastne je s tou prezidentskou podporou. Len chcel by som uviesť veci na pravú mieru.

    My neprijímame ústavný zákon o voľbe Fica alebo Kisku za prezidenta Slovenskej republiky. My prijímame zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá smeruje k zlepšeniu kvality výkonu súdnej moci, a prijímame zákon o manželstve, preto nepovažujem za náležité, aby sa táto diskusia zvrhávala na prezidentskú kampaň. My sme si svoje odskákali, my a Martin Fronc včera, môj kolega, povedal, že sme pripravení niesť za to aj istú obeť. Ale nevidím dôvod, aby sme sa tu vyjadrovali, či už osobne poslanci, alebo poslanecké kluby, koho. To je vec či už politických rozhodnutí, ktoré Kresťanskodemokratické hnutie prijalo, Slovensko o našom postoji informované bolo a takisto to robia iní. Ale mrzí ma, že sa vymkla táto diskusia z rúk a zvrhla sa naozaj na kampaň osobnú, menej prezidentskú, vulgárnu, menej kultúrnu, a preto by som bol rád, keby, ak sa dá, sme vrátili do roviny vecnej aj naše postoje a tam niekde bol hlavný zámer navrhovateľov, aby sme sa pokúsili riešiť problémy tie, ktoré ľudí naozaj trápia, a to je vymožiteľnosť práva nielen občanov, ale aj podnikateľov, živnostníkov a investorov. Takže toľko na tú otázku, ako je to so mnou.

    Keď budeme na chodbe, poviem osobne preto, lebo tam to považujem za lepšie, ako verejne zneužívať toto miesto na podporu prezidentských kandidátov.

  • Presne ste to stihli v dvoch minútach. Ešte aj pán poslanec Mičovský s faktickou poznámkou.

  • Reakcia z pléna.

  • To bolo jako myslené, len nedalo sa mu prihlásiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, však v poriadku.

    Teraz Janko Mičovský reaguje najskôr na teba.

  • Ďakujem. Poprosím dve minúty. Môžem dve? Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.

    Ani som netušil, že sa zhodnem s pánom predsedom Hrušovským aj tematicky, čo som chcel zareagovať, keď som sa hlásil k tebe faktickou poznámkou. Ja si naozaj nemyslím, že by sme sa tu mali pustiť nejakým spôsobom do volebnej kampane na prezidenta republiky. To sa mi zdá nenáležité, bez ohľadu našej preferencie a vyznania a názory a možno na to konto, nepoviem, samozrejme, žiadne meno ani svoju preferenciu, len ja si myslím, a to je asi aj v súlade asi aj s Bibliou, ktorú tu často spomínaš, Štefan, alebo nie sú dôležité v našom živote slová? Sú. Slová majú svoju silu, ja to uznávam. Ale nad tými najkrajšími slovami sú vždy skutky. Čo keby sme odporučili občanom Slovenskej republiky, aby budúcu sobotu zvážili skutky kandidátov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa.

  • Tak ja teraz zhrniem tie faktické poznámky. No dobre, trošku sme to tak pomýlili, ale nevadí.

    Pán kolega, ja si ťa veľmi vážim. Práve preto ja som ti položil aj tú otázku, takto som si to dovolil od toho rečníckeho pultu. Myslel som si, že v utorok sa dostanem k tej rozprave, ale tak som tuná, tak využil som túto situáciu. A keď si to bol a sme tu, už v podstate druhý deň je táto rozprava, kto otvoril tú kampaň prezidentskú? Neboli to tvoji kolegovia z KDH? Koľkokrát som to počul, že budú tuná vykrikovať, že budú voliť Kisku. Ja som to nebol, pán kolega. Ja si ťa cez to všetko stále vážim a ja si myslím a dovolím si to povedať za teba, že ty budeš mať vnútorný rozpor s tým, aby si ty odovzdal osobne hlas kandidátovi, ktorý sa volá Kiska. Ja som o tom presvedčený. A videl som ťa v tej predvolebnej kampani, ako si tam váhal, a ty si sa jednoznačne tam nevyjadril v ten jeho prospech. Ani som ťa tuná dnes ani včera nepočul, že by si sa tak zaňho zasadzoval, ale tvoji kolegovia boli tí a mne to veľmi vadilo. Možno si tuná nebol, keď ja som vystúpil, mne to vadí, lebo sa tu zliali tri témy, a to je otázka rodiny a manželstva, súdnictva a prezidentská kampaň. Ale keďže to, ja som si tak vnútorne dal také predsavzatie, že ja nebudem otvárať túto otázku, ale keď sa to porušilo, ako toto moratórium, tak ja som si povedal, že ja mlčať nebudem. A vždycky je lepšie prehrať, ako nič neurobiť. A ja tiež sa snažím žiť to, snažím sa, nie stále sa mi to usiluje, aby bola zhoda medzi tým, čo hlásaš, a tým, čo žiješ. Usilujem sa o to úprimne celý život a nie stále sa mi to darí aj cez to všetko, že som terčom posmechu a rôznych poznámok. Včera večer sa rehotali tvoji kolegovia z KDH, keď Dodo Hlina perverzne tuná rozprával o tých prostitútkach. Smiali sa.

  • Ďalej je prihlásený do rozpravy, sú prihlásení títo páni poslanci, budem ich čítať postupne, vidím, že v sále nie sú, takže strácajú poradie: pán poslanec Mamojka, Jasaň, Číž, Hudacký, Kadúc, Susko.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pán poslanec Susko ako spravodajca, ospravedlňujem sa.

    Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Títo prvýkrát, čo som teraz. Áno, áno. Pán poslanec, chceli ste ísť? Nie. Takže nech sa páči. Je mi jasné, iba prvýkrát ste zmeškali poradie, ešte nie druhý. Nie, pán poslanec Číž prvýkrát zmeškal poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa vo svojom vystúpení chcel venovať len druhej časti tohto návrhu ústavného zákona, to jest oblasti justície.

    Opozícia zase je celá, ako je, od začiatku tohto volebného obdobia volá po zmenách v justícii. V minulom volebnom období boli neustále rozpory medzi predsedom Najvyššieho súdu, ministrom spravodlivosti, resp. ministerkou spravodlivosti, generálnym prokurátorom. Od nástupu našej vlády v roku 2012 a osobitne ministra spravodlivosti Tomáša Borca sa situácia upokojila a dnes nie sú vidieť žiadne spory, škriepky a podobne, ako to bolo v minulosti, na tom sa snáď vieme všetci zhodnúť.

    Vo včerajšom vystúpení pani poslankyňa Žitňanská povedala, že stojí za návrhmi, ktoré sú v tomto návrhu zákona, a to zúženie imunity a oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, napriek tomu však potom v celom svojom vystúpení znegovala všetky tie návrhy, ktoré v tomto návrhu ústavného zákona sú. Teda všetky opatrenia, ktoré majú práve za cieľ zlepšiť situáciu v justícii. Kritizovala spôsob kreácie Súdnej rady, kritizovala pôsobnosť Súdnej rady, ako je návrh na disciplinárne konanie, resp. kompetencie predsedu Súdnej rady vo vzťahu k iniciácii disciplinárneho konania, vzťah k Ústavnému súdu Súdnej rady, zloženie Súdnej rady, čiže všetky tie inštitúty, ktoré majú práve napomôcť k zlepšeniu situácie v justícii.

    Nakoniec pani poslankyňa úplne nepochopiteľne spojila s týmto návrhom ústavného zákona úplne nesúvisiacu vec, a to konkrétne jeden individuálny právny akt ministra spravodlivosti vo vzťahu k jednému konkrétnemu súdnemu rozhodnutiu spomedzi mnohých ďalších takých istých prípadov.

    Nakoniec, čo je úplne paradoxné, pani poslankyňa kritizovala, že sa táto oblasť navrhuje upravovať a riešiť práve ústavným zákonom, pretože podľa jej názoru na to úplne postačuje obyčajný zákon.

    Sme v súčasnosti v prvom čítaní. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní sa vedie rozprava o podstate návrhu. A nie je práve podstatou to, že sa navrhuje táto oblasť riešiť ústavným zákonom, aby sme na dlhodobejšie obdobie zakotvili tieto princípy a zásady zlepšenia práce v justícii, ktoré nebudú následne podliehať zmene vždy so zmenou politických síl v Národnej rade? Nie je toto práve cieľom prvej rozpravy, aby sme sa zjednotili na týchto princípoch? To je zásadná otázka. Ja si myslím, že práve táto forma ústavného zákona by mala práve toto zabezpečiť, a to by sme mali v prvom čítaní podporiť.

    Prvé čítanie je o tom, či je väčšinová zhoda na riešení určitého spoločenského vzťahu určitým spôsobom, teda či je filozoficky podpora legislatívneho riešenia daného problému daným návrhom zákona, resp. ústavného zákona. Následne máme predsa ďalší priestor na diskusiu, či už neformálnu, o ďalších konkrétnostiach daného návrhu, ale, samozrejme, aj formálnu na výboroch a v druhom čítaní, aby sme doriešili tie konkrétne otázky, ak bude zhoda na lepšom riešení, ako je to riešenie navrhované.

    Čiže toľko z mojej strany. A ja by som vyjadril podporu tomuto ústavnému zákonu a tiež by som vás požiadal o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Nikto nechce reagovať faktickou poznámkou. Teda poprosíme ďalších rečníkov. Pán Hlina tu nie je, Frešo, Blanár, Kaník, Škripek, Viskupič, títo už, myslím, že už raz stratili poradie. To znamená, že už sa nemôžu do rozpravy zapojiť.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ja by som zopár myšlienok, budem len krátko v toto piatkové popoludnie. Prihlásilo sa nás veľa do rozpravy, ale akosi keď to vyšlo na takýto nie možno lukratívny čas, tak médiá chýbajú. Ja by som chcel možno ako predseda poslaneckého klubu OĽaNO pripomenúť niekoľko vecí.

    Prvá je, keď sa hovorí o tom politickom obchode alebo kšefte. Prvá vec, uznávam, áno, slovo obchod alebo kšeft má negatívny náboj, takže môže byť pre niekoho brané ako urážlivé alebo ako negatívne. Chcem ubezpečiť teda za seba, že ja slovo obchod alebo aj kšeft, hoci expresívne, chápem skôr neutrálne a závisí to od obsahu a od formy, od spôsobu.

    Zopakujem to, čo som už hovoril ráno. Naše vyjadrenie z 26. februára, keď sme sa ako poslanecký klub stretli v Nitre, tak vyjadrenie nášho poslaneckého klubu bolo takéto, citujem: "Je smutné, že tradičné politické strany urobili z takých vážnych tém, ako je manželstvo a súdnictvo, politický kšeft. Napriek tomu OĽaNO obidva návrhy v prvom čítaní podporí." A teraz nasleduje časť, ktorá je najdôležitejšia: "My chceme diskutovať o čo najlepšom znení týchto zákonov v prospech ľudí a nie o politických obchodoch SMER-u a KDH."

    Sú ľudia v našom klube s rôznymi názormi, dneska sme to videli, a je to tak v poriadku. Pre niektorých ten výraz obchod má negatívnejší náboj, pre niektorých neutrálnejší. Chcem povedať, že v súčasnej politickej situácii môžem súhlasiť napriek tomu, že sme ráno možno mali nejaký rozpor aj s poslancom Hlinom, že je to šikovnosť Kresťanskodemokratického hnutia, takýmito jednaniami zabezpečiť, aby agenda Kresťanskodemokratického hnutia, a teraz myslím na agendu v tom dobrom slova zmysle, hodnotovom, že sa darí presadiť.

    Môj pohľad ale, ktorý som chcel ponúknuť, je iný v tom, že je to šikovnosť a je to dobrý obchod, ak nevidíme žiaden iný svet, len ten politický. Vaše skúsenosti, ktoré ste tu od 90. rokov získali a uplatňovali, hovoria o tom, že ak chceme zmeniť ústavu a chceme nejakú vec dosiahnuť, musíme sa dohodnúť. Buď musíme mať väčšinu, 76 hlasov, v prípade ústavy 90. A tak to je.

    Ale čo ak sa presunieme aj do iného sveta, nielen v tejto sále? Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že sme demokracia, ktorá je vykonávaná buď cez zastupiteľov, to sme my poslanci, na úrovni celého štátu v Národnej rade Slovenskej republiky, alebo priamo. A ja som presvedčený, že napriek tomu, že mnohí štandardní politici sú presvedčení, že referendum nie je až tak dobrý nápad alebo že vlastne je to nepoužiteľné, tak ja som presvedčený, že je ten čas na to, aby sa to posunulo. Nie aby sa vymenila parlamentná demokracia alebo zastupiteľská za priamu, ale aby sa to vybalansovalo, aby sa dosiahla rovnováha. Poviem aj prečo.

    Z toho dôvodu, že potom by do veľkej miery odpadlo to, čo tu musíme dnes absolvovať. Priznám aj určité, nazvem, nie zrovna najpríjemnejšie alebo najchutnejšie, najvkusnejšie, najúctivejšie veci, lebo tu vzniká určité napätie. Kresťanskodemokratické hnutie, viem, že si dávalo robiť nejaké prieskumy, takisto myslím, že Aliancia za rodinu si dávala robiť nejaké prieskumy. Veľká časť občanov v konkrétnych otázkach týkajúcich sa rodiny a manželstva od 65 % vyššie až po 85 %, zhruba v tomto rozsahu sa to pohybuje, je za to, aby to bolo takto.

    Pre mňa je potom, tak keby som povedal, síce politické, ale podľa mňa len politické a nie realistické, prečo nedať v takýchto veciach príležitosť rozhodnúť ľuďom. A potom sa nemusíme doprosovať a vymieňať a obchodovať, ale môžme povedať to, a chcem to znova zdôrazniť, čo hovoríme my ako obyčajní ľudia, podporím zákon, lebo je dobrý, nepodporím ho, lebo nie je dobrý. A nemusím robiť to, že ja sľúbim tomu, čo si nemyslím celkom, že je také, lebo. A takisto myslím si, že nikto nespochybňuje to, čo je položené tak verejne na misky váh. To znamená, áno, SMER chce z nejakého dôvodu riešiť justíciu, nebudem to rozoberať teraz, a je treba ju riešiť. KDH plus ďalší poslanci, ktorí dali ten druhý návrh a spolu podpísali ho do parlamentu, chcú riešiť otázku manželstva muža a ženy. Toto by sa dalo akosi pochopiť, a preto väčšina z nás nemá problém za to zahlasovať a posunúť to do druhého čítania, kde uvidíme, aké bude definitívne znenie.

    Ale, bohužiaľ, na tých miskách váh, a to hovorím aj v takej korektnosti a úctivosti, proste nemôžme odškriepiť to, že sú tie prezidentské voľby a že pán premiér je v druhom kole prezidentských volieb a že táto vec sa nejakým spôsobom ponúka. Nemusíme si ani domýšľať, ani obviňovať, ale je to tak. A to je to, čo mnohým vadí. Niekto to vyjadrí úctivejšie, niekto menej úctivo.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, a to avizujem smerom na druhé čítanie, že mnohí zástupcovia občianskeho sektora aj Aliancie za rodinu majú záujem, aby do slovenskej ústavy prešli ešte aj mnohé ďalšie formulácie. Formulácia, že "manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy" je výborná. Ja s ňou absolútne súhlasím, lebo tak, tak ide manželstvo, toto je manželstvo.

    Druhá vec je to, vnímať to v kontexte toho, čo povedal pán premiér vo svojom rozhovore ešte pred prvým kolom prezidentských volieb, kde povedal, že čo sa týka budúcnosti, táto vec absolútne nejak nesúvisí s registrovanými partnerstvami, že nič nerieši. To tu bolo viackrát povedané. A preto si myslím, že naozaj by sme mali uvažovať do druhého čítania aj s takýmito vecami. Ak nie, ak nebude, ako sa hovorí, politická zhoda, tak opakujem znova, je tu jednak Aliancia za rodinu, ale sú tu aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí chceme konať referendum, aby sa k týmto otázkam vyjadrili ľudia.

    Mne je to naozaj divné. Viete, ja som sa rozprával, budem diskrétny, aby som nehovoril nejaké mená a podrobnosti, rozprával som sa možno rok dozadu s nejakými politikmi z relevantných politických strán, od ktorých aj závisí, či niečo prejde v parlamente, a bolo mi povedané, že také otázky, napríklad otázka manželstva muža a ženy, otázka interrupcií, sú tak hodnotné a takú majú cenu na politickom trhu, nazveme to, dúfam, že to nikoho neuráža, ale je to proste popis, že sa dávajú do toho, do ponuky, keď sa uzatvárajú nejaké koalície. A myslím si, že preto aj kolegovia napríklad z Ľudovej platformy sú takí akoby tým rozhorčení alebo rozhnevaní, pretože oni vnímajú, že z ich pohľadu sa to potom tak muselo udiať, keď takto, takto sa chápe štandardná politika. Zoberieme vás do koalície, podporíme vám toto z vášho programu a vy nám podporíte toto.

    Áno, dáva to zmysel, ja som to povedal, dáva to zmysel, pokiaľ nevidíme žiaden iný svet mimo tejto sály, mimo politických strán. Ale ten svet tu je a ten svet na Slovensku, tí ľudia, obyčajní ľudia, teraz to nemyslím politicky, jasne vyjadria, čo chcú.

    Samozrejme, že je otázka toho, ako sa to viackrát tak zhodilo, že, no ale referendum je vlastne taký neistý nástroj, pretože neboli úspešné tie referendá, pretože aj keď sa prijme, tak vlastne nie je, nie je vymáhateľné. Pretože keď Národná rada neprijme zákon v takom duchu, tak vlastne sa nič nestalo, pretože máme slobodný mandát.

    A ja sa chcem opýtať, nie je čas posunúť to, aby sme nemuseli potom zažívať takéto veci? Aby napríklad Kresťanskodemokratické hnutie mohlo úplne spokojne povedať, kolegovia, partneri, chcete to podporiť? Fajn. A keď nie, ľudia to chcú, my spustíme referendum alebo necháme samotných občanov ako aktivistov. Ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa to posunulo týmto smerom a aby sme potom mali úplne inú politickú kultúru v tomto, v tomto pohľade, nielen v tom, či sa tu používajú expresívne výrazy. Mne sa expresívne výrazy nepáčia, používať ich. Ale tá politická kultúra je v tom, že ak tu bude reálna možnosť, že ľudia si to zoberú do vlastných rúk a povedia si, prepáčte, my sa nebudeme pozerať pri televíznych prijímačoch, či sa dohodne, a teraz ktokoľvek, teraz je to SMER alebo KDH, ale to môže byť ktokoľvek, ako ste povedali a býva to aj v rôznych zostavách, ale povedia si, my to chceme, my si to urobíme. Nebude lepšie na Slovensku, nebude menej napätia? A potom povieme, áno, ale väčšina nemusí mať pravdu. Samozrejme, že nemusí mať, samozrejme, že zastupitelia majú význam. Je dobré, ak sú to skúsení ľudia, ktorí vedia povedať k tomu svoje stanovisko a nie vždy dav musí všetko rozhodnúť skvele. Ale veď to je taká výzva pre to dozrievanie spoločnosti. Vyhlásme referendum alebo vyhlásme úmysel zozbierať podpisy pod referendum, stále, aj keby bolo rovno nulové kvórum, tak treba 350-tisíc podpisov a to nie je málo. Braňo Škripek niečo o tom vie, aj spolu s nami, že vyzbierať 100-tisíc podpisov aj pri veľkom záujme je fuška. Ak ľudia o to majú záujem, tak je priestor na vysvetľovanie. Nech sa páči, páni liberáli napríklad zo SaS-ky alebo odinakadiaľ môžu viesť debatu a môžu hovoriť o tom, áno, ste väčšina, ale majte ohľad aj na tých, ktorí to cítia inak. Samozrejme, a to bude dobrá diskusia, lebo to nebude boj, že kto z toho v parlamente, ale bude tu priestor na vysvetľovanie.

    Ale je to potom otázka aj na konzervatívcov. Viete, ja si myslím, že asi ma, asi ma budú brať ľudia ako konzervatívca aj ako kresťana. Môže to posúdiť každý. Ale ja si nemyslím, že je demokratické alebo aj kresťanskodemokratické len využiť akoby, máme možnosť to nejak mocensky do tej ústavy dostať. Však logicky, neni to proti vôli ľudu v tomto prípade, čo sa týka manželstva. Ale podľa mňa je demokratické to, že dáme priestor na tú diskusiu a na vyjadrenie ľudí, a napríklad referendum v tejto otázke by podľa mňa pomohlo. Áno, môže sa stať, že v niektorých veciach by to haprovalo. Prejavila vy sa určitá nezrelosť.

    Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, čiže ak si dobre rátam, tak tohto 1. januára mala 21 rokov. Kedy sme to porovnali k ľudskému veku, tak je to vek, keď už človek môže nielen kandidovať, ale môže aj byť už zvolený. Ale zoberte si, je to napríklad čas, ktorý uplynul zhruba od začiatku od ´48., keď sa komunisti zmocnili moci, do ´68., keď nastala určitá taká obroda, tá Pražská jar a všetky tie veci s tým súvisiace. Ja si myslím, že spoločnosť je zrelá. Myslím, že nie som ten prvý, ktorý by tu mohol mudrovať a poučovať, ale mám pocit, že takýto, takýto pohľad ešte nezaznel.

    A chcem teda ešte možno uzavrieť aj tým takým pohľadom na kresťanskú alebo kresťanskodemokratickú politiku. Pre mňa sú poslanci aj členovia Kresťanskodemokratického hnutia partneri, mnohí z nich sú moji priatelia, ale mám taký pocit, že sa to príliš stotožňuje. Dneska Janko Hudacký, veľmi fajn chlapík, povedal také vyjadrenie, v ktorom akoby kresťanské hodnoty, konzervatívne hodnoty sa rovnali KDH a nikdy inak. Áno, ono to platí, určite v KDH vždy nájdeme konzervatívne a kresťanské hodnoty, ale to nikto nespochybňuje, ale nemusí to byť len tak. A ja mám taký pocit a v posledných časoch dosť diskutujem aj s členmi KDH, aj so zástupcami KDH, predstaviteľmi KDH, že tá viera v to, že kresťanské hodnoty, rodinné hodnoty, tradičné hodnoty sa rovná KDH, že je tak silná, že mám niekedy pocit, možno sa mýlim, že prevažuje tú samotnú vieru v tie hodnoty. Nedobré je tak, ako keby fanúšikovia Realu a Juventusu viac verili v Real a v Juventus ako vo futbal. Podľa mňa to nie je prvoradé, prvoradé je ten futbal a potom Real a Juventus. A podobne aj v tomto prípade, rozhodujúce sú hodnoty a nie v prvom rade KDH, OĽaNO alebo, však kresťania sú v každej jednej, v každom jednom politickom zoskupení, aby sme to nedávali len do tejto polohy.

    Možno si dovolím ešte jednu takú politologickú poznámočku, že v 90. rokoch v druhej polovici sa naozaj opozícii, pravici na čele s KDH, to treba povedať, podarilo poraziť Mečiara. Náležite sa na to odvolávate, zdôrazňujete zásluhy. Ja vám ich v úcte priznávam. Ale mám taký pocit, že ste dostali také škorpióny, bodnutie škorpióna pri tom víťazstve, a to, že vás pán Mečiar nakazil, ale nie možno štýlom svojej politiky, ale tým, čo tu zanechal a čo sa za tých ďalších - koľko? - 15 rokov nezmenilo, a to je ten volebný systém. A ten volebný systém, že Slovensko je jeden obvod a že čoraz viac sa stráca ten kontakt s obyčajnými ľuďmi, s ľuďmi na Slovensku, spôsobuje to, že my sme, že my sme zostali uzavretí v tom, že politika sa robí tu. Tu na Hrade, tu v parlamente. Ale, viete, ja som veľmi rád, keď môžem zbehnúť peši dole po Zámockej a prídem do mesta a viem, že už v polovici Zámockej nikto netuší, čo sa tu deje.

    A chcel by som povedať ešte jednu poznámku, že ak aj ľudia tušia, tak my hovoríme o tom, že nemá sa prísť sem a tu vykrikovať a prednášať. Prepáčte, ja rozumiem rozhovorom diskrétnym pri káve, po kluboch a tak ďalej. Ale verím zároveň, že veci sa majú preberať na svetle. Kde inde máme debatovať? Áno, skĺzava to tu veľmi často k určitému divadlu, je tu nejaký mediálny priestor a nie vždy sa všetky veci vecne a pokojne dajú vyriešiť pri rozprave. Ale štandardne by to malo byť primárne rozprava, primárne parlament, kde sa takéto veci riešia, kde sa hovorí, kde sa diskutuje. A, samozrejme, niektoré citlivé veci sa môžu doriešiť aj v kuloároch.

    Ale mne sa zdá, že akoby, a teraz to naozaj hovorím v dobrom a nehovorím to, akože chcem niekoho poúčať, ale v dobrom, že sme už úplne zabudli, že ten parlament je nastavený na to, že sa tu má viesť tá rozprava a tie veci sa majú dohodnúť. A nie, že sa tá politika má robiť len kdesi uzavretá, kuloárna. Vyvážiť to, mne to tu chýba. A to je pohľad, ktorý chcem do toho priniesť.

    Takže ešte raz to zopakujem. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, každý poslanec slobodne, sme presvedčení, že je dobré posunúť dopredu súdnictvo, justíciu, snažiť sa o väčšiu spravodlivosť. Takisto, myslím, že drvivá väčšina klubu, možnože aj všetci poslanci, nemajú, nie že nemajú problém, ale aj spokojne a radi zahlasujú za ten návrh v tej časti, kde sa hovorí o manželstve jedného muža a jednej ženy. O to viac, samozrejme, pri tom samostatnom návrhu, ktorý je poslaneckým návrhom predkladateľov. Ale to je to, čo sa nám zdá vhodné priniesť do tejto diskusie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Jozef Mikloško.

  • Vážený pán poslanec, ty si jeden z mojich najlepších kamarátov v parlamente, sa k tomu priznávam, všetky statusy na Facebooku ti lajkujem, aj snáď budem. Troška ma podráždilo to slovo "politický obchod", lebo to už tuná viackrát zaznelo a celý vlastne parlamentný život je svojím spôsobom dohoda, hľadanie kompromisov, niekto nazve snáď obchodom. Ale nie je to obchod. Iné dneska nemáme, len túto parlamentnú demokraciu.

    Pán Figeľ, náš šéf, vlastne poslal 150 ľuďom list o tomto návrhu, 40 ľudí zareagovalo pozitívne a ešte tam bolo treba 50 na to, aby to nejakým spôsobom prešlo aj do ústavy. Čiže bolo absolútne nutné hľadať ďalších spojencov a ja tiež viem, že v SMER-e je veľa takých, ktorí rozmýšľajú podobne, jako je dané tento návrh.

    Ja som tiež takým obchodníkom, pretože 25 rokov tu nebol Slovenský historický ústav, nedalo sa to nijako vybaviť, bola to trápna, trápna história, tak som sa spojil s pánom poslancom Brixim a Martvoňom, tí sú neni z KDH, a spravili sme zákon a po dlhých peripetiách, ktoré nazveme dlhé, nakoniec aj hlasmi SMER-u to prešlo a Pán Boh zaplať. Dneska SHÚ v Ríme začína bežať, je riaditeľ, Vedecká rada, za chvíľu budú štipendiá a tak ďalej a tak ďalej. Čiže teším sa, no.

    Posledná vec je, OĽaNO, ste troška mišung, nehnevaj sa, musíš to trošička tam zjednotiť. Určitý ohňostroj, neriadené rakety. No biele tričká ste mali pred Pochodom za život, ale mali aj takí, ktorí celom ináč rozmýšľajú ako s tými bielymi tričkami.

    Na eurovoľby je, ide pán šéf Viskupič, jasný liberál, je tam aj Trnovec, katolík ako hrom, ktorý dal také prehlásenie, aby každý poslanec do Európskeho parlamentu prehlásil, keď si to prečítaš, tak padneš na zem. Takže "odtál potál".

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Viem, že sa nesmie reagovať na nikoho iného iba na rečníka, ale predsi len mi tak teraz ubehne, že Bože uchovaj, že by si to niekedy, pán predseda nášho klubu, zjednotil, pretože to by bolo to najhoršie, čo by si mohol urobiť pre tento parlament.

    Práveže dnes, a ty si to aj zdôraznil vo svojom vystúpení a v podstate to potvrdzuje celý priebeh nášho vyjadrovania sa k ústavnému zákonu, je tu absolútna pravda, že sa toho zmocňujeme a k tomu vyjadrujeme nie kvôli tomu, že sme mali nejaké spoločné dohody na klube a že sme podali takto, ale že každý do toho vkladá svoje presvedčenie, svedomie i životné skúsenosti. A že napriek tomu spolu fungujeme a že sme sa v tomto prípade takmer asi dopracovali k výsledku skoro zhodnému, aj keď ho uchopujeme z rôznych pohľadov, však to je paráda, to len potvrdzuje, že presne toto je princíp poslancov.

    Koľkokrát sa mi stalo, keď mi povedali nejakí kolegovia z iných klubov, že aj by som s tebou súhlasil, aj by som ti to kľudne podpísal, ale nesmiem.

    Takže, Rišo, pán predseda nášho klubu, nikdy žiadna násilná jednotnosť, ale naopak, krása rôznych prístupov a tak sa dopracujeme k dobrým výsledkom.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Branislav Škripek.

  • Ja reagujem na túto tému. Ďakujem, že aj ty si podporil, Richard, túto, že si sa teda zapojil. Ja som stratil poradie pred chvíľou, necítim sa úplne dobre. Ale chcem zareagovať na to, že aj ja som presvedčený a viacerí ľudia v našom klube, že priorita patrí rodine a manželstvu a je potrebné, aby sme túto vec skutočne do ústavy dostali. A je to rodina tak, ako ju poznáme od vekov. Nie akýkoľvek iný typ moderný, neviem, vyvinutý, alebo akýkoľvek by sme chceli povedať, ale explicitne to, že rodina, ktorú tvorí muž a žena a dieťa, že toto je najdôležitejšia sociálna identita na svete. Dokonca predčí aj štát, aj každú inú komunitu alebo skupinu. Lebo tuto začína život človeka v najvlastnejšej podstate, v biologickej rodine. A podstatné je, že tu potom môžu začať najzdravšie, normálne ľudské vzťahy. Toto je prirodzená rodina, to je mikrosvet, mini spoločnosť a tu sa odovzdávajú najzákladnejšie zručnosti, schopnosti, skúsenosti a v žiadnom inom type zoskupenia to tak nemôže byť. Zdravá rodina potom povedie k zdravej spoločnosti, akýkoľvek iný rozvitý, rozdrobený zväzok vedie len k deštruovanej spoločnosti.

    Preto som presvedčený, že aj naša krajina Slovensko potrebuje rešpektovať jedinečným spôsobom zvrchovanosť rodiny muža, ženy a dieťaťa alebo detí, ktoré sú založené na takomto manželstve medzi jedným mužom, jednou ženou, a uznávať, že to sú jej vlastné práva, že sú neodňateľné tie práva, ktoré má, sú neodňateľné.

    Takže rodina nie je len zbierka či skupina jednotlivcov, a preto aj legislatíva, ktorá by bola založená výhradne na jednotlivcovi, bude v konečnom dôsledku v rozpore s kolíziou a právami rodín, teda v kolízii s právami rodín. Takže ja si myslím, že toto je vrcholne nutné podporiť v takomto jedinečnom nahliadaní. Čokoľvek iné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s reakciou Richard Vašečka.

  • Ďakujem pekne. Jozef, myslím, že si celkom dobre nepočúval, ale zdá sa mi, že si tu bol. Ja som KDH pochválil. Vyslovene som povedal, že za daných okolností si počína pochopiteľne, hej. Akurát hovorím o tom, že sú tu aj iné spôsoby a že je dobré ich zvážiť a možno by sme sa vyhli niektorým zbytočným veciam, a myslím, že aj doba, aj čas pokročil.

    Použil si na poslanecký klub OĽaNO výraz mišung. Áno, dobre, my sme použili zas slovo obchod, dá sa aj jedno, aj druhé chápať v dobrom alebo minimálne neutrálne. Áno, môžme povedať, že sme mix alebo mišung, lebo je to iný spôsob politiky. Len tým vlastne potvrdzuješ to, čo som povedal, že vy si možno neviete predstaviť iný spôsob politiky, ale tak ako vy, aj ja sa stretávam s ľuďmi a mnohí hovoria, že, áno, že oni si tak prajú, aby sa ten spôsob zmenil, aby to bolo vyjadrenie nielen nejakej straníckej jednoty, ktorá nemusí byť zlá, ale aby tam bol priestor aj na niečo iné. Proste to tu chýba, je to medzera na trhu. Môžme to akokoľvek nazvať, hej.

    A k téme eurovolieb sa budeme vyjadrovať inokedy. Tak ako nechcem, aby z tejto veci bola téma prezidentskej kampane, tak nechcem, aby z tejto témy bola otázka eurovolieb. Určite sa k tomu vyjadríme. A len by som povedal k tomu, k tým eurovoľbám, toľko, že je smutné, že máme 20-percentnú účasť a my sa bojíme, že si zoberieme niekoľko tisíc hlasov a nesústredíme sa na tých 80 % nevoličov. My by sme sa chceli sústrediť najmä na nich. A pretože vnímame, naozaj, že na tom politickom trhu je medzera a ten trh chápem ako zmysel, že ľudia to potrebujú, chcú, tak chceme ponúknuť na výber viacerých. A je legitímne, ak Jozef Viskupič zastupuje svojich voličov, Braňo Škripek svojich a ďalší ďalších.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán navrhovateľ, podľa rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel najskôr vo faktickej poznámke, ale pán predseda otvoril niekoľko takých vážnych tém, na ktoré nestačia dve minúty, preto v plnej úcte k tebe by som chcel zareagovať na niektoré postoje.

    Na rozdiel od Joža Mikloška si nemyslím, že oni sú mišungom, ale sú takou dúhovou stranou, oni tam ako majú všetko, aj to žlté, aj to modré, aj to červené, ale na to sme tu, aby sme veci skôr riešili, aby sme sa tu krágľovali alebo podozrievali jeden druhého.

    Pán kolega, dlhšie si hovoril o referende, o využívaní tohto inštitútu viacej, ako sme ho doteraz využívali. Ja som jeden z tých, ktorý je za posilňovanie zastupiteľskej demokracie aj cez inštitút referenda, ale upozorňujem na väčšie riziká, ako výhody, ktoré tento inštitút v tak zásadných veciach môže prinášať. Ja by som nerezignoval na náš mandát, na našu dôveru, ktorú nám ľudia dali a ktorí nás sem poslali, aby sme riešili aj takéto zásadné etické problémy, ktoré presahujú či už strany, alebo volebné obdobia jednotlivých mandátov, ktoré získavame. A preto ak máme príležitosť my tu v parlamente tieto veci presadiť, spoločne odsúhlasiť, tak nerezignujme na toto naše ústavné právo a poďme o tom rozhodnúť.

    Načo referendum? Ja nevidím v tejto chvíli a teraz, keď návrh je na stole, keď máme priestor na diskusiu a doplnenie návrhu, potrebujeme ľudí za drahé peniaze nútiť do referenda alebo vyzývať do referenda, ktorého výsledok z hľadiska dnes ústavnej úpravy nie je celkom jasný, a sám si to aj naznačil, že má a v sebe skrýva isté riziká, lebo referendum môže dopadnúť v prospech niečoho, ale my máme to rozhodnutie definitívne nakoniec v rukách.

    Ďalšia vec, na ktorú mi nedá zareagovať preto, lebo jednak, že som bol predseda Kresťanskodemokratického hnutia, tak nikdy som nebol ten a ani nie sme takí, aby sme si vyslovene prisvojovali, že len nám a nikomu inému nepatria tieto kresťanské témy do právomoci, či už o nich tu diskutovať, alebo ich navrhovať. Ja som si vždy želal iné. Ale tie sklamania veľké, ktoré som tu v tejto rokovacej sále zažíval, ma oprávňujú na to, aby som tu pred vami vyhlásil, že bolo to jediné Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré malo odvahu navrhovať také zákony, na ktorých sme politicky nikdy nezarábali, skôr, naopak, nám percentá uberali, od ochrany života až cez túto tému ochrany manželstva.

    A ja som si vždy želal, aby nás v tejto veci strany nerozdeľovali. Aby všetkých tých, ktorí v srdci nosíme to kresťanstvo, aby sme nehľadeli v okamihu, kedy o tom rozhodujeme, na stranu, ktorej sme členmi, ale na to, aby sme sa prejavili ako veriaci kresťania. O toto mi išlo.

    Ale ja som tu zažil aj iné, pán kolega. Že jedna z poslankýň, ktorá sa tu usilovala pol roka presadzovať novelu interrupčného zákona a sprísniť možnosť vykonania interrupcií, keď prišlo k hlasovaniu, tak pre ňu bol väčší alebo dôležitejší príkaz predsedu strany, ako jej svedomie. Odišla pri hlasovaní.

    Ak sa vrátime k takémuto niečomu, čo bude viacej ako stranícka príslušnosť, a budeme naozaj odvážne bez ohľadu na názor klubu alebo strany, alebo predsedu sa správať podľa svedomia, tak sa nám podarí spolu viacej.

    A ja sa chcem poďakovať za aj na jednej strane kritiku, ktorá bola taká miernejšia, bola viac spravodlivá, ako tie demagogické niektoré vystúpenia, nechcem personifikovať nikoho, ale páči sa mi kritický postoj, ale ešte viacej ma teší tvoj záverečný názor na hlasovanie o týchto návrhoch zákona, že ho podporíte a tým zväčšujeme pravdepodobnosť, že on nebude len predložený, ale bude aj schválený. A ja by som to považoval naozaj za historický okamih pre Slovenskú republiku.

  • S reakciou traja kolegovia na vystúpenie pána predkladateľa.

    Nech sa páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel pripomenúť, že, áno, my sme rozprávali v tom čase, keď sa podával tento návrh, že podporíme v prvom čítaní. Druhé čítanie ešte nevieme, závisí, ako sa budú vyvíjať veci.

    Chcel by som reagovať na to referendum, najmä povedali ste, že väčšie, má väčšie riziká, ako výhody. Neviem, či väčšie, má určite svoje riziká.

    A takisto by som chcel povedať, že v žiadnom prípade nerezignujem a nechcem, aby iní rezignovali na svoj mandát a na prácu Národnej rady. Ide mi naozaj o vyváženosť. Momentálne referendum a možnosti priamej demokracie sú veľmi nízke. Všetko je v prospech zastupiteľskej demokracie. Jeden príklad za všetky. Voľby do VÚC Banskobystrický kraj. Nie je tam žiadne kvórum a prinieslo to výsledok, ktorý rešpektujem, lebo je demokratický, ale mnohí majú s tým problém. Napriek tomu v referende udržujeme to 50 % kvórum, lebo tam vidíme to riziko. Áno, riziká sú, ale aj vo voľbách do VÚC, a nedávame tam kvórum.

    Myslím si, že v týchto veciach, načo referendum, keď je to v Národnej rade, no, zdá sa, že ľudia sú niekedy troška pružnejší, ako je politická vôľa. Politická vôľa je na to, aby sa dostali do ústavy dve veľmi dobré vety, ktoré ale neriešia všetky problémy, ktoré máme. Jasné, to nie je chyba. Vyriešime to, čo môžme, ale práve preto si myslím, že referendum má svoj význam, a preto sa k nemu hlásime. A myslíme si, že nie je dôležité len v otázkach etických a kultúrnych, ale aj v sociálnych, politických. A myslím si, že sa ním môže posunúť oveľa viac, a to nielen v prípadoch, keď ho vyhlasuje niekto, kto ním chce presadiť svoju vôľu, ale vždy, keď je dobré, aby sa občania vyjadrili. A myslím si, že za to aj stoja tie peniaze, ktoré sa do toho referenda investujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja tiež sa prikláňam skôr za riešenie veci, tak ako je to tuná teraz v pléne Národnej rady, aby sme prijali ústavný zákon. Ak my sa vieme tuná poslanci Národnej rady zhodnúť, keď by sme boli cez stovku, tak to by bolo úplne super, hej. A to je vlastne prejavená vôľa ľudu. Neni potrebné tuná konať referendum. Navyše inštitút referenda museli by sme zmeniť, lebo nie je záväzné pre Národnú radu. My máme akurát povinnosť prerokovať ako tie veci, ale my nemusíme to prijať, čo v referende prijmú ľudia, teda ľudia ako z ulice. Museli by sme v skutočnosti zmeniť zákon, aby ten inštitút referenda fungoval ináč. Stále nie sme švajčiarskou krajinou, kde to referendum má inú váhu a oni ku každým alebo všetkým vážnym témam vyhlasujú referendá. Aj už veľakrát podľa kantónov alebo za celú tú krajinu. Ale je to iná kultúra a iná história, ktorá tam je.

    Ja si myslím, že teraz tento zákon na ochranu rodiny a manželstva tuná máme a je tu politická zhoda, teda dovolím si povedať, viac ako 90 poslancov Národnej rady. Je to jedinečná príležitosť, ktorú nemáme zahodiť ako takú šancu. V Košiciach naozaj sme boli svedkami toho, že či už 80- alebo 100-tisíc ľudí, môžme tak už sa prieť o tom, ale bola tam veľká skupina ľudí, ktorá jasne demonštrovala, že si želá, aby rodina bola tuná chránená. Naopak, aby tie registrované partnerstvá tuná neboli. Ja nie som rodič jedna, rodič dva, boli tam takéto heslá. Ja nie som dedko jedna a babka dva a podobne. Myslím si, že to je vôľa ľudu a treba ju rešpektovať. A treba ju rešpektovať a mať nastavené uši a tu ako poslanci aby sme prijali takýto ústavný zákon na ochranu rodiny.

  • Nech sa páči, Monika Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda klubu Hrušovský, no ja si myslím, že isté referendum tu už bolo a bolo roku 2012. A v tomto referende, v parlamentných voľbách ľudia dali dôveru každej strane v rôznej, v rôznom počte teda dali im rôznu silu. A aj z ústavy nám vyplýva, a je to aj obsahom nášho poslaneckého sľubu, že chcú tí ľudia, aby sme túto dôveru, aby sme tu konali v ich mene. Všetci, každý osobitne, sme sľubovali na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike a svoje povinnosti sme sľúbili plniť v záujme jej občanov.

    Súhlasím s tým postojom, že referendum nemá v našom právnom systéme takú silu, aby mohlo referendum niečo zmeniť, ale aj keby malo takú silu, pán predseda Hrušovský, v súvislosti s referendom ste mohli postaviť otázku pánu Vašečkovi, že v tom prípade ľudia mohli by byť až natoľko pružní, že napríklad v referende by žiadali zrušiť dane. Ja viem, že to je extrémny príklad, ale chcem tu poukázať na to, že tak, ako to je v našom právnom systéme, je to postačujúce.

    A tiež by som očakávala vo vašom vystúpení, pán predseda Hrušovský, že spomeniete, ak pán kolega Vašečka hovoril o tom, že nechce, aby sa tu robila kampaň...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Už uplynul čas, pani kolegyňa. Pán Hrušovský?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie. Dobre, tak ideme ďalej v rozprave. Mojmír Mamojka nie je prítomný v sále, stráca poradie.

  • Reakcia z pléna.

  • To už druhýkrát. Viliam Jasaň takisto. Miroslav Číž.

  • Reakcie z pléna.

  • Utvorte mu priestor alebo aj koridor.

    Pán Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel pripomenúť, že prerokovávame dva také veľmi dôležité materiály. Jeden sa dotýka inštitútu manželstva, ktoré chceme, aby sme ho chránili aj prostredníctvom ústavy, a potom súbor opatrení, ktoré majú v konečnom dôsledku meniť inštitucionálne pomery v justícii, a pokúsiť sa vytvoriť priestor, aby sme mohli teda opäť vytvoriť taký mechanizmus, s ktorým bude ešte širšia spokojnosť, pretože tento zrejme takým nie je.

    Tú rozpravu, ktorú počúvame, tak ako dôsledne veľká časť obchádza tento typ. Máme za sebou veľmi intenzívnu prezidentskú kampaň a máme za sebou spôsoby, ktoré predviedol pán, práve tu pán predseda poslaneckého klubu OĽaNO, opäť transparentný, urážka politických súperov, a to poviem, urážka veľmi hlúpa. A zároveň nepodložené obvinenia spôsobom, ktorý obvykle slušná spoločnosť neakceptuje.

    Som presvedčený, že treba niečo robiť. Vážené kolegyne, kolegovia, hlavne z klubu OĽaNO, kde teda je najširší okruh a už toľko tém, ktoré otvorili, pripomenúť niektoré veci. Európsky parlamentarizmus rešpektuje to, a obvykle býva v dobrej viere rešpektované aj v tomto parlamente a bolo to tak, verte mi, som tu od 25. novembra ´89, brázdim chodby slovenského parlamentu, a takýto rozsah pre mňa nepochopiteľných vecí, ako sa tu odohráva, tu som to ja ešte nevidel.

    Je obvyklé a že nás je tu 83 členov klubu strany SMER, k takto dôležitému zákonu vystúpili doteraz dvaja, ja som tretí. Vážené kolegyne, kolegovia, sú poslanci, ktorí sú tu sami za seba, niektorí vystúpili, dvakrát vystúpia, dvakrát budú, samozrejme, absolútne kategoricky urážať, budú robiť celý ten cirkus a podobne.

    Európsky parlament rokuje tak, že podľa veľkosti a počtu hlasov v parlamente je pridelený čas na rozpravu. Ak sa povie, že rozprava k takémuto závažnému bodu bude mať osem hodím, tak sa v Európskom parlamente rozdelí podľa počtu poslancov, 83, a každý si ho vyčerpá. Vážené kolegyne, kolegovia, racionalita konania je veľmi významným znakom dobrého konania a zmysluplného konania. My pravdepodobne pre našu verejnosť...

    No ešte poslednú vec k pánovi predsedovi klubu OĽaNO. Pozorne som počúval, čo povedal k tým dvom veciam, teda k inštitútu zavedenia ochrany inštitútu do ústavy. Či je dôležitý alebo nedôležitý, to sme tu počuli minimálne 50-krát v tom istom duchu. Ale že teda prečo ho dávame do ústavy? Aké sú vlastne kontexty? Ako to vidíme my, ktorí sme povedzme socialisti. Ako je to s obranou ľudských práv v danom prípade, ktorú preferujú liberáli? Prečo chceme tak alebo onak vstupovať do prostredia? Do akej miery chceme chrániť individuálne právo každého človeka? Do akej miery chceme, do istej miery vtláčať spoločenskú morálku aj jedincovi? To sú základné filozofické otázky, ktoré, si myslím, že ja môžem sa mýliť, ale zdá sa, že asi nie v danej veci. O tom ani slovo.

    A o justícii, či sa bozkáva a nebozkáva premiér s niekým, týmto hlúpym spôsobom, podľa môjho názoru, ani slovo. Či je dobré? Zlé? Treba nejako inak? A ak teda je to zlé, klub OĽaNO navrhuje takéto riešenie. Ani veta. Ani veta, ale do aleluja všetko to, čo je vyčítané z novín, skúsenosti, ktoré principiálne nepresahujú prečítanie čo len jednej politologickej knižky alebo čo len jednej knižky o ústavnom práve, o fungovaní parlamentu a o parlamentarizme.

    Toto slovenský parlament brzdí a ho hlavne diskvalifikuje v očiach verejnosti. My máme byť elitnou spoločnosťou v danom prípade v tom zmysle, že minimálne musíme mať ambíciu sprostredkovať dosiahnutý stupeň spoločenského poznania a prezentovať ho tu, dávať ho navzájom do rôznych súvislostí, lebo nepochybne aj ten proces toho spoločenského poznania je zložitý.

    Obávam sa, že v danom prípade dramaticky neplníme túto úlohu, vážené kolegyne, kolegovia, a to, čo naozaj potrebujeme nájsť, primerané miesto pre inštitút manželstva v spoločnosti, že tam sme nepokročili ani o centimeter. Som presvedčený.

    Dovoľte mi niekoľko, teda skúsim vecne, aby som sa nevenoval týmto okrajovým veciam. Medzinárodné prostredie. Nepochybne, problém tradičných inštitúcií jednotlivých národných štátov Európskej únie je vystavovaný tlaku. Je vystavovanému tlaku takzvaných i ochrane takzvaných všeobecných občianskych práv, ktoré, ako Briti tvrdia, sú, kdesi skryte visia a my ich máme objavovať a že ony sú vlastne prirodzené a my ich vlastne musíme plniť. Vo Francúzsku majú problémy s tým, že či môžu, alebo nemôžu nosiť burku? Otázku homosexuality riešime dokonca v celej Európe. Zistili sme v 80 krajinách, homosexualita je trestne stíhaná a v niektorých krajinách, ako v Ugande, dokonca aj odmenená trestom smrti. Nepochybne situácia v tomto prípade nie je jednoduchá. Nepochybne sme, napríklad SMER, súčasťou socialistických strán v Európskej únii a nepochybne práve socialistické strany v minulosti boli nositeľmi ochrany individuálnych ľudských práv.

    Ochrana rodiny je výborná vec. Hlboko ju rešpektujeme, lenže poznáme rôzne fázy aj fungovania a aj cirkevného vnímania tohto problému. Jak v tom 11. storočí sme povedali, že teda áno, tá rodina je základom. Ten postupný vývoj bol ale taký, predsa si pamätáme dlhé obdobia, keď sme jednoducho tí, ktorí sa nenarodili v manželstve, tie deti sme neuznávali za plnohodnotné, nemohli byť súčasťou dedenia. Ako sa správala ešte v 30. rokoch minulého storočia a možno ešte aj dnes naša spoločnosť v istej časti, keď sa teda narodilo dieťa mimo manželstva? Neboli tam samovraždy, vraždy? Neboli tam dokonca vraždy detí z titulu obáv a podobne?

    Zoberme si otázku rodiny a otázku rozvodov. Neni predsa len zložitá? Máme za sebou obdobie, kde iba králi mohli žiadať o dišpenz, kde boli zakázané rozvody. Zoberte si situáciu v Taliansku. Obrovský občiansky tlak. V Írsku donedávna bol rozvod zakázaný. Tiež ho pred pár rokmi iba zrušili.

    Na druhej strane aké má miesto v spoločnosti? Nepochybne je negatívnym. Pán poslanec Kuffa, rešpekt, počúval som vás pozorne, len problém je, že na druhej strane stojí iná chránená hodnota, právo na to, prežiť život zmysluplne a dôstojne a s niekým a s človekom, s ktorým žiť môžem, s ktorým môžem vytvoriť prostredie pre výchovu toho dieťaťa. Lebo predsa vám každý psychológ povie, že je obrovské množstvo prípadov, že kde zotrvávanie v manželstve, kde vzniká domáce násilie a všetko ostatné, že vznikajú problémy. A my chceme poctivo hľadať vzťah medzi týmito dvomi hodnotami, ktoré chránime. My vieme veľmi dobre v SMER-e, že predsa rodina je to, na čo je naviazaný celý sociálny systém, ktorý tu máme. Dokonca neoliberálny koncept, ktorý tu chránia teda aj tu neoliberáli zo SaS-u, predsa stojí na tom, že sa má aj každý postarať sám o seba. A keď nie on, tak sa má oňho postarať rodina.

    Vieme veľmi dobre, že aj otázky sexuálneho správania sa človeka je veľmi zložité. Nepochybne tu máme odchýlky v tomto prípade, kde jednoducho tú ochranu spoločnosti žiadať to individuálne konanie nemôže. To sú tie zoofílie, čokoľvek a tak ďalej. Nechcem ani zďaleka porovnávať tieto veci s homosexualitou. Nezabúdajme ani na to, že tá homosexualita je súčasťou našich dejín ako už dobrých 2 000 rokov. Predsa si pamätáme, že za Cézara sa vykrikovalo, skovávajte mladé dievčatá aj mladých chlapcov. Ona bola veľmi intenzívnou súčasťou kdečoho. Nepochybne spoločnosť s tým bojovala, pretože naozaj tá rodina bola chránenou hodnotou. Na druhej strane postupne sa vytvárajú a liberalizujú podmienky pre to, aby naozaj na druhej strane aj ten individuálny pocit, individuálne videnie, aj ten menšinový dokonca pohľad spoločnosť zohľadnila aspoň potiaľ, pokiaľ je to pre tú spoločnosť možné, aby teda ten hlavný chránený rozmer udržala. A v tomto sa pohybujeme.

    Nepochybne je aj v hodnotení týchto javov a procesov vývoj. Postupujeme. V každom prípade medzinárodné súvislosti nepochybne SMER má a cíti tlak svojich kolegov v Európskom parlamente, ktorí tam sú. Na druhej strane si všímame aj to, však bolo teraz nedávno referendum predsa v Chorvátsku na túto tému. A otázka rodiny, otázka individuálnych tém, v otázkach práv, ako je rodina, manželstvo a udržať ho v polohe, že o ňom môže rozhodovať národný štát, je predsa dôležitá tu a teraz. Nepochybne ďalší vývoj ešte bude. Toto riešenie nie je definitívne a konečné. Uvidíme, jak to bude vychádzať. Ako naše deti budú vnímať, akú mieru tolerancie budú hľadať a ako ju budú nachádzať.

    Preto to ale považujeme za dôležité naozaj, že my všetci v SMER-e a bez problémov, keď sa otvorila táto otázka, že ideme riešiť túto otázku bez problémov. A aj u nás boli aj iné názory. Napriek tomu sme sa dohodli. Budeme konať jednotne a nemáme problém.

    Jednoducho otázka rodiny tu a teraz na najbližšie obdobie, to, čo ideme urobiť, že chceme vlastne len sprísniť, sprísniť možnosť zmeny tohto inštitútu a že si bude vyžadovať do budúcnosti ústavnú väčšinu. Ak tá ústavná väčšina vznikne, no tak sa zmení. Pokiaľ nie, chráňme inštitút rodiny, pretože je nesmierne dôležitý vo väzbe na sociálne väzby a podobne. Na druhej strane udržme celý ten priestor liberálny, ktorý je možný a ktorý tomuto hlavnému účelu v zásade nebráni.

    Chápeme a myslíme si aj ďalšiu vec. Politika je predsa nielen to, čo tu Poliačik, že čo si on myslí, to chce celá spoločnosť. Politika je služba občanom. A my predsa jednoducho v SMER-e vnímame, že je tu 80 % registrovaných občanov, ktorí sú príslušníkmi cirkví. No tak a tí ľudia to nejako cítia. Pre nich to manželstvo tou sviatosťou jednoducho je. Takže ten politik predsa nemôže nevidieť tento moment. Tak sme to urobili. Urobili sme to.

    Len, samozrejme, čo bolo doteraz? Desať individuálnych návrhov pána Lipšica. Všimli ste si jeho vystúpenie, o čom rozprával? Nie teda o tom, že ja som to uvítal, konečne sa vytvoril priestor, aby sme mohli teda tento inštitút spraviť. Nie. Nastúpilo toto, čo tu počúvame v podstate druhý deň. Miesto toho, že by sme oslávili, teda pokiaľ je všeobecná vôľa v tomto parlamente, v takom prípade jednoducho schváľme transparente, podľa možnosti, kto to ako cítime, tento zákon jeden a druhý, rovnako chceme počúvať k nemu výhrady. Ak budú výhrady, budeme ich vnímať. Ak bude treba niečo zmeniť a vieme sa na tom zhodnúť, tak to urobíme.

    No, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj bolo by dobré, aby sme nespochybňovali inštitút nevyhnutnosti zásadných politických dohôd tam, kde ide o veľmi dôležité záujmy našej krajiny. Toľko negatívnych konotácií vo vzťahu k tomu, že jednoducho je potrebné, aby sme hľadali koalično-opozičné kontakty, pokiaľ je to možné, aby sme vytvárali aspoň trošku atmosféru spolupráce. Koľko ľudí tu vykrikuje, SMER nechce schvaľovať pozmeňujúce návrhy a podobne, ale akýkoľvek náznak o pokus o korektnú spoluprácu vo veciach, ktorých objektívny obsah má celospoločenský dosah, koľko sme tu počuli doteraz? K čomu to prospelo? To znamená, máme to robiť ako OĽaNO, že sme ako fanúšikovia, tí Ultras, že ani nie je dôležité, ako prebieha zápas, ani či moje mužstvo vyhrá, ale aby som si mohol udrieť. Lebo to je obrovská radosť. Takto sa má robiť politika?!

    Vážené kolegyne, kolegovia, skúsme, naopak, hľadať pozitívne veci. Toto, čo sa tu prejednáva dneska, by mohlo byť, naopak, signálom k tomu, že sú veci a že zvlášť tam, kde naozaj nejde o zásadné odlišné hodnotové spory, že máme hľadať naozaj konštruktívnu zhodu. Ale musíme mať vždycky empatiu aj k tomu druhému. Tak my k vám, tak aj vy k nám, vážené kolegyne, kolegovia.

    SMER už niekoľkokrát v tomto volebnom období podal ruku. Volili sme nekonfrontačné riešenia prakticky vo všetkých zásadných veciach oproti vám. Zoberte si mediálne prostredie, jak sme ho vytvárali a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Tak bolo by naozaj prospešné a jedine tak ľuďom pomôžeme, keď budeme rozmýšľať týmto spôsobom a, naopak, naučíme sa aj tešiť sa z toho, že sme schopní niečo urobiť aj spoločne.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána kolegu Číža je jedna faktická.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Pán kolega, prepáčte mi, že na vás ako reagujem, ale aj na ten záver chcem zareagovať a chcem vás ubezpečiť, že mám dostatok empatie a prejavím ju hlasovaním, že podporím v hlasovaní tento ústavný návrh zákona. Aj jeden, aj druhý. K tomu druhému som mal trošku takú výhradu, čo sa týkalo tej imunity, ale, samozrejme, chcem jednu aj druhú vec podporiť.

    Inak vás sa naozaj veľmi ťažko ako sleduje, lebo ten rýchly sled myšlienok, aj tej komunikácie, tak je to veľakrát veľmi, veľmi ťažké ako udržať to tempo, ale súhlasím. Áno, však ste to veľmi pekne povedali. Nikoho nemožno nútiť, aby s niekým žil, hej. Ja si myslím, že sme normálna, kultivovaná spoločnosť a to aj rešpektujeme. Aj veľmi pekne ste to tak podčiarkli, aj zvýraznili tú skutočnosť. Ak po nás prídu tuná poslanci Národnej rady a uznesú sa na niečom inom, ale žijeme teraz dobu takú, kde my pokladáme manželstvo za niečo posvätné, a rodinu, preto to chceme prijať v ústavnom zákone a prijať ústavný zákon. Ak bude tu raz plénum Národnej rady také, ktoré spochybní tento inštitút alebo ho oslabí, prosím, budeme musieť rešpektovať aj túto vec. Ale teraz je tuná tá chvíľa a ja sa teším, že je tá chvíľa, a chcem veriť a aj úprimne verím, že tento návrh zákona prejde aj druhým, aj tretím čítaním a naozaj 1. septembra bude mať tú účinnosť tak, ako je to navrhnuté v návrhu zákona. Bude to také symbolické, zároveň aj sviatok. Myslím si, že táto krajina aj tento ľud si zaslúži takýto pekný, milý darček. Ďakujem. V podobe ústavného zákona.

  • Novely ústavy. Ďakujem pekne.

    S reakciou Miroslav Číž.

  • Pán Kuffa, ďakujem vám za reakciu.

    A ešte ak mi dovolíte teda, šetrím, naozaj si vážim váš čas, tak jednu zásadnú vec ešte, dovoľte mi ešte teraz povedať.

    Počúval som pozorne doterajšiu rozpravu a čakal som, že koho napadne, že ak chceme chváliť rodinu, chceme jej pomáhať, predovšetkým jej musíme vytvoriť materiálne podmienky pre jej existenciu. Nesmieme... Či naozaj pomáhame rodine, keď vytvoríme v krajine stav, že keď zoberieme ten náš priemerný plat, ktorý tu je, takže ho nedosahuje 80 % občanov našej krajiny, že nevieme reprodukovať našu spoločnosť, pretože naši mladí ľudia si nevedia kúpiť byt, nevedia si zobrať ani pôžičku, pretože jednoducho im tie peniaze na to nestačia, že naši mladí ľudia do štyridsiatky, chlapci, zostávajú s rodinami u svojich rodičov, pretože nemajú si ako a kde založiť rodinu. A ani na chvíľu, ani sekundu nikto doteraz tu nediskutoval o tom, prečo je tento stav taký, okrem Matoviča, pravda, ktorý vie to preto, lebo Fico ukradol všetky miliardy, ktoré tu sú na rodinu uložené. V tom je ten problém, vážené kolegyne, kolegovia. Musíme hľadať skutočné, reálne a korektné riešenia a zamerať sa na to, čo je pri ochrane rodiny podstatné.

    Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je Ján Hudacký, nevidím ho v sále, takže vypadáva. Miroslav Kadúc podobne. A posledným v poradí je Alojz Hlina.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, všetci, čo sme tu, ďakujem veľmi pekne. Len rozmýšľam teraz, či urobím také niečo, že skončím skôr, a či pán Maďarič je tu, či budem musieť, lebo je piatok. V piatok už všetci robíte všeličo iné, len nebojujete za práva, jak tu najväčší demagóg z demagógov pán Číž povedal. Viete, takú fúru, takú veľkú káru na piatok večer ste si naložili, pán Číž, ktorú iba vy utiahnete. Toľko falošnosti, toľko demagógie, to je krásne. Úplne úchvatné. Ale však...

    Viete, ja by som sa s tým nechválil, že ste 25 rokov v parlamente. To je inač vizitka ľudu tejto krajiny. Vážení ľudia, 25 rokov je tu tento človek s týmito demagogickými a falošnými hlúposťami. Je to aj vašou vizitkou.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, nech sa páči.

    Čiže rozmýšľam nad tým, že keď skončím skôr, lebo ja som záverečné slovo v tomto veľkom "fajte", v tomto veľkom zápase o rodinu, o súdnictvo zvediem a budem mať záverečné slovo, teda mimo predkladateľov a spravodajcu, samozrejme, tak som zvedavý. Nebudem dlho. Ja sa pokúsim len zrekapitulovať niektoré skutočnosti, lebo je ich potrebné. A viete, prečo je ich potrebné? V jednom denníku napísali titulok, že "KDH poslanci nechápu, z ochrany manželstva v ústave nezbohatnete. Obul sa do strany aj Hlina." To bolo v jednom denníku. V druhom denníku: "Hlina bránil dohodu SMER-u a KDH, je to umenie možného."

    Nuž, a pritom viete, to je čarovné na tom, že v jednom som za dobrého, v druhom som za zlého. Stále zle. Čiže preto, aby prípadné dezinterpretácie nevznikali, čo teda, samozrejme, vznikať budú, tak pre tých ľudí, ja sa im venujem dlhodobo, pre tých, ktorí to po večeroch, po nociach, chudáci, pozerajú, pre nich to zrekapitulujem, ako sa veci majú.

    Veci sa totižto majú tak. SMER by nikdy nebol prišiel s novelou o rodine a pribalil k tomu súdnictvo, keby neboli prezidentské voľby. To si povedzme férovo. Čiže preto aj tie moje ostré slová na predrečníka, ktorý tu splietal niečo o podanej ruke a hlúpostiach. Nikdy by nebol prišiel. Nikdy by nebol prišiel, to treba povedať. To, že prišiel, je preto, že sú prezidentské voľby. A už sa nechcem vracať k tomu, kto všetko začal skákať na udičku. Ale tu stál jeden partner, ktorý bol agendou a ktorý si povedal, áno, tak to zvezieme, s touto vôľou zvezieme našu dlhodobú konzistentnú agendu.

    SMER sa prepočítal. Tak ako sa prepočítal, a verím, že pomôžeme viacerí, že sa bude prepočítavať čoraz častejšie. SMER sa prepočítal aj so zaradením tejto schôdze nateraz, nepomôže mu. Nepomôže. Tak jak mu nepomôže to, čo si mysleli, že im pomôže. Nepomôže. To je dobré.

    Ja teda budem fandiť, že teda kolegovia z KDH to vedeli, a preto to tak urobili. A je to možné, že to tak vedeli. Je to ináč geniálny ťah vežou alebo jazdcom, alebo čím?

  • Povedané so smiechom.

  • To tak už nepomôže. Ale čo je na konci, vážení? Dôležitý je výsledok. Ľudia čo sa tu už napočúvali takých Čížov, čo? Prosím vás. Čo je dôležité na konci? Komu na tom záleží? Ja viem, že sú ľudia, ktorým na tom, či v ústave to bude, alebo nebude, nezáleží. Ale pokiaľ tu sú ľudia a sú zvolení, ktorým na tom záleží, tak tí dosiahnu výsledok. V ústave na konci dňa, vyzerá to tak, ešte, samozrejme, sú tam nejaké eventuality, ale už to vyzerá, dobre, bude, že vec, ktorá je tam, v zásade fakt nemusela byť, keby sme žili v normálnej krajine, keby Európu neobchádzal mrak všelijakých vecí, ktoré spochybňujú, ani kameň na kameni. Nuž bude tam to, čo je normálne, to znamená, že manželstvo je vzťah muža a ženy.

    Áno, KDH zapichne vlajku víťazstva. Položilo hlavu na klát, zaplatilo a z posledných síl, jak v tých bojových fotkách, ešte tí poslední vojaci proste zapichli tú vlajku a je tam a zostane tam nadlho. Lebo ak ju bude chcieť niekto strhnúť, bude sa musieť na ten kopec vyškriabať s 90 hlasmi a ešte toho, kto bude strážiť tú vlajku, presvedčiť, že manželstvo neni vzťah muža a ženy, že manželstvo je vzťah muža a muža, no bude to hrozne ťažké. Ja viem, že sú tu experti, ktorí sa na túto ťažkú úlohu podujmú, ale to bude náročné, to veľkým výzvam sa netreba brániť. Toto je naozaj náročné. Áno. Víťazom celého tohto je pre tento prípad umenie možného, schopnosť dlhodobej agendy a kvôli nej aj priniesť určitú obeť. Doniesť ju sem, zaplatiť, ale na konci je výsledok - jezuitská dohoda. Na konci je výsledok, na konci je vlajka. Pre tých, ja neviem, koľko v tých Košiciach bolo tých ľudí, pre tých tam je vlajka.

    Viete, len tu ako sa ruvú o kosť. Prečo tu teraz, viete, však bude to v ústave a niekto tu splieta niečo o referende, niekde už zbierajú. Načo chcete zbierať, rovno rozprávať o referende, keď to bude v ústave? Viete, len to niekto nevie prejesť, to niekto nevie zjesť, že sa to niekomu podarilo. Komu chýba veľkosť srdca, charakteru, že povie okej, dobre, tak nebol som to ja, boli to oni. Super. Podarilo sa. Však treba povedať, aleluja, podarilo sa, ak sa to podarí. Je to tam pre všetkých tých, ktorí to hlboko cítia. Prečo tu niekto referendum, úplne, ale to sme my, to nás vyjadruje, to sme my, to sme naozaj my, ľudia tejto krajiny. Neschopní, neschopní vidieť veci širšie. Sfokusovaní úzko do seba závidíme všetko možné. Ešte aj chorobu, prosím vás. Toto je naozaj pre nás príznačné, tam iný výraz sa na to používa, ja použijem príznačné.

    To je výsledok a ešte, samozrejme, podružne je k tomu justícia. Tam som zvedavý, že či niekto prehryzne slinu blenu, že nebol to on. Nuž, viete, ako chcete ísť zapichnúť niekde vlajku, keď neviete utekať, keď nemáte vlajku, keď ani neviete, kam ju máte ísť zapichnúť? Ja neviem, jaké ešte prímery používať. Že tu koľko ľudí chcelo ísť niečo niekde zapichnúť a teraz pre tých, kde vyzerá, že môžu ísť, tak ešte čo ich budete sťahovať späť? Ak sa otvorí súdnictvo, tak, áno, očakávam, že všetky kalibre budú tu. Všetky hviezdy právnického neba, nie my poľnohospodári, ale hviezdy právnického neba tu budú a budú hovoriť, ako sa to dá zlepšiť. Lebo však o to ide. Ide o to alebo nejde o to v konečnom dôsledku? Ide o to, aby sa zlepšilo to súdnictvo? Alebo ja, ja a ja, aj ja, aj ja! Viete, to je detinské, úbohé, smiešne.

    Som zvedavý na druhé kolo a debatu o tom, že teda druhé čítanie, pardon, a debatu o tom, že čo je to nastavenie toho súdnictva. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Áá, druhé kolo. To už je vymaľované.

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Prepočítali sa a, no.

    Vážení, takže tá rekapitulácia končí, áno, tak to je. Tak to je. Celé to tak skončí. Vec sa podarila, ktorá by sa v zásade nepodarila, bola historická chvíľa. Ak by to pre tých, ktorým na tom skutočne záležalo, a ja nedehonestujem tých, ktorým na tom nezáležalo, a pre tých, ktorým na tom záležalo, spravili husársky kúsok, lebo už takáto možnosť nebude, vážení, aj na to, čo sa v Európe deje, už nebude na to takáto možnosť. Husársky kúsok sa podaril. Geniálny ťah jazdcom sa podaril. Ja viem, že tu budú mrnčať tí, čo neuspeli, tí, čo už tlačili petičné hárky, tí, čo si chceli oni prihriať trošku polievočky. Ale buďte veľkí, na nich apelujem, buďte veľkí, tešme sa, aleluja, je to tu! Podarilo sa, ako by František, jezuita, povedal, a to som, tým končím, lebo to som nepreložil, "fratelli e serelle, buonasera", "bratia a sestry, dobrý večer".

    Takže áno a tým si človek, áno, to treba povedať, tým treba zakončiť, a podarilo sa. Ja za mňa hovorím, ja som rád, že sa to podarilo, lebo ja to tiež vnímam ako moju agendu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na posledného rečníka v rozprave je séria faktických. Nech sa páči, Alojz Přidal. Štyria teda.

    Nech sa páči.

  • Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel poďakovať. Jako ja naozaj neviem, na čo by bolo referendum, či poslanci OĽaNO chcú, aby to ľudia odmietli, to, čo sa podarilo. Len to jediné by mohlo ako potom spochybňovať, že však ľudia neprišli a že preto to nechcú. To sa mi zdá úplná, úplná, čudná vec ako takéto referendum, keď to tu prejde.

    Ale ja by som chcel reagovať na to, čo ste hovorili vy, že ako médiá dávajú informácie. Keď som sa tu Štefana Kuffu pýtal, keď nás kritizoval, KDH, že aby mi odpovedal, a už mi konečne niekto odpovedajte, ako ste vy kresťania OĽaNO volili eurokandidátku, ako ste volili lídra pána Viskupiča, ktorý bude presadzovať kultúru smrti v tom europarlamente, či máte teda čisté svedomie, či vám nevadí, že hlasmi kresťanov, ktoré budú dávať pánovi kolegovi Škripekovi, tam posuniete Viskupiča, ktorý bude obhajovať kultúru smrti. Som vám povedal tiež, že s vami neprišlo kresťanstvo do parlamentu, ani neodíde.

    A keď som počúval Štefana Kuffu, tak som povedal, že sa mi zdá, že káže tak, ako by bol oblečený v ťavej koži a živil sa púštnymi kobylkami, a médiá napísali, že je oblečený v ťavej koži a žerie trávu. Takže toto je tiež kvalita médií.

  • Mikrofón nezachytil začiatok vety.

  • ... chcel do toho miešať, vážení kolegovia, ale Lojzkovi by som rád povedal, že naozaj neišlo o taktiku. Toto je naša téma roky rokúce a teraz, keď vznikla Estrela report, Lunacek report a ďalšie reporty sa pripravujú a zasahujú do kompetencií národných štátov, tak je naozaj doba čo najskôr toto prijať. Je to v zhode s našou históriou, tradíciou, názormi väčšinou ľudí.

    Ja som v ´92. mal na starosti prvú novelu zákona o rodine. Mesiace na tom pracovalo 40 ľudí, potom skončila federácia. Malo to 50 veľmi jasných strán, ktoré potom prevzala slovenská strana a pracovala na tom a sme jej vďační za zákon o rodine, ktorý je dnes taký, aký je, a iste by bolo treba na ňom ďalej pracovať. Už bolo aspoň päť seminárov na tú tému, kde aj smeráci boli, aj kádeháci boli, kde sa hovorilo o tom, ako by bolo treba tento zákon novelizovať.

    Som toho názoru, že aj mnohí smeráci majú tieto názory vo svojich srdciach, a ja im vďačím za to, že to teraz akceptovali a že tento zákon naozaj prejde.

    Ešte posledná poznámka. Toto troška rozvíri hladinu, ale naozaj hovoriť u homosexuálov o manželstve je veľmi ťažko. Mám tuná štatistiku a vôbec sa to nedá povedať. Je to nejaký vzťah, ktorý musí niekto iný definovať, ale je tu štatistika z rokov 1978 až 1981, z ktorej vyšlo, že 74 mužských homosexuálov malo počas svojho života viac ako 100 partnerov, 41 % malo viac ako 500 partnerov a 28 % viac ako 1 000 partnerov a iba 2 % homosexuálov zachovalo tzv. monogamiu alebo semimonogamiu, ktorá bola vtedy veľkoryso definovaná ako 10 a menej partnerov. Čiže...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Na východe sa hovorí "dva" percentá.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. No, keby neboli prezidentské voľby, nemali by sme tuná tento návrh zákona a neprerokovávali by sme ústavný návrh zákona. Však to je super, že máme prezidentské voľby a máme tuná takýto zákon. Ja netrpím nejako ani žiarlivosťou, ja som to už v priebehu tých niekoľkých vystúpení veľakrát tuná prejavil. Ja sa teším z toho, že to budeme mať v ústavnom zákone. Tak nech je to tam zabetónované, aby to nebolo možné len tak ľahko zmeniť.

    Ak tu raz bude 90 poslancov Národnej rady, prosím, môže meniť Ústavu Slovenskej republiky. Ja sa teším, že nachádzame takúto zhodu a že inštitútu manželstva venujeme naozaj takú, vypadlo mi slovo.

    Čo som chcel povedať k tej kultúre smrti, ktorú, tuná tiež veľakrát ako to odznelo, chcem povedať toľko. Ja nepatrím k týmto ľuďom. Mal si, kolega, taký pocit, že by som ja obhajoval kultúru smrti? Nikdy som to nerobil.

  • Reakcia z pléna.

  • Však nie na Viskupiča, na tohoto, na Hlinu reagujem, na kolegu Hlinu.

    A takisto ja som nebol, ktorý tu otváral, ktorý tu otváral voľby a podobne a eurovoľby, váš kolega tuná to spomínal, že spájame tuná tieto témy. A vrátili sa, chlapci, naspäť do lavíc a zase otvárate ďalšie ako témy, ale hovoríme stále o manželstve a súdnictve a ústavnom zákone, a vy otvárate tie ďalšie témy. A toto som hovoril, že toto sa nieslo v takom duchu dva dni. Ale nebol som to ja, ktorý by otváral ako tieto témy.

    Ešte raz, potvrdzujem to, že teším sa, že prijmeme tento návrh zákona, ústavného zákona na ochranu rodiny a manželstva.

  • Ďakujem pekne. Týmto môžem, naozaj rád, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Vzhľadom na čas navrhujem a, samozrejme, aj týmto chcem vyjadriť, že spravodajca, resp. predkladateľ, predkladatelia, keďže ide o dva samostatné návrhy spojené v rozprave, sa vyjadria v utorok. Medzitým bude víkend, takže vám prajem šťastnú cestu domov.

    A prerušujem v tejto chvíli rokovanie do utorka rána, kedy sa zídeme na pokračovanie v tomto bode, v týchto spojených dvoch bodoch.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 13.56 hodine.