• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Mikuláš Dzurinda, Jozef Kollár, Viera Šedivcová a Jozef Viskupič.

    Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o dvoch návrhoch týkajúcich sa novely ústavy, ku ktorým bude zlúčená rozprava.

    Najskôr pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 921, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 907.

    Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Pekné dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aby som aj v mene spolupredkladateľa pána predsedu poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia Pavla Hrušovského uviedol návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh zmien Ústavy Slovenskej republiky určite máte, určite ste sa s ním oboznámili. Je to návrh, ktorý sa zrodil po dlhých rokovaniach k témam, ktoré dlhodobo sú v centre záujmu ľudí na Slovensku, a jeho cieľom je vytvoriť ústavno-legislatívny rámec na ďalšie pokračovanie hľadania cesty, jednak ako vykonať zmeny v justícii, tak aby bola súdna moc výkonná, efektívna, ale hlavne v očiach verejnosti na Slovensku dôveryhodná, a v tej druhej oblasti posilnením a ústavným zvýraznením manželstva ako základu rodiny aby sa vytvoril ďalší predpoklad na posilnenie tohto základného tradičného inštitútu rodiny ako elementárneho predpokladu na ďalší rozvoj a reprodukciu spoločnosti s následnými riešeniami v podpore mladých rodín, v podpore manželstva, v sociálnej oblasti a všetkých krokov tak, aby naozaj spoločnosť a Slovensko v budúcnosti bolo prosperujúcou krajinou.

    Tými základnými prvkami návrhov na justíciu sú reorganizácia Súdnej rady, spôsobu kreovania Súdnej rady, oddelenie predsedu Súdnej rady a funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Je tam otázka kompetencií Súdnej rady a zároveň z pohľadu vzťahu občanov k súdnej moci opäť jedna veľmi dôležitá zmena, po ktorej ľudia a občania Slovenska volali už dávno, ktorú poslanci a poslankyne Národnej rady už realizovali zmenou ústavy, a to je zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov na Slovensku.

    Ja pevne verím, že cieľ predkladateľov, ktorý sme aj spolu s pánom predsedom klubu Kresťanskodemokratického hnutia prezentovali niekoľkokrát, a to, že naozaj po rokovaniach a hľadaniach efektívnych riešení v druhom a treťom čítaní napriek určitej miere kontroverzie, ktorú tento návrh pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vzhľadom na to, že ide o témy, ktoré sú dlhodobo súčasťou aj rozpráv a návrhov v Národnej rade, obsahuje, sa nám podarí takúto širokú ústavnú zhodu nakoniec dosiahnuť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, Anne Vittekovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 907 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský dní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhuje sa viacero opatrení, ktorých cieľom je riešenie pretrvávajúceho neuspokojivého stavu v justícii, ako aj potreba na ústavnej úrovni posilniť ochranu inštitútu manželstva.

    Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 907.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Keďže je zlúčená rozprava, tak pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského, Bélu Bugára, Richarda Vašečku, Jozefa Mikuša a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona má tlač 891, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 890.

    Dávam slovo podpredsedovi Národnej rady Jánovi Figeľovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán predseda, ctené dámy a páni kolegyne, vzácni hostia, ja som veľmi rád, že môžem nadviazať na úvod, na ten zoznam, ktorý pani predsedajúca začala čítať, lebo ho ani nedokončila, lebo je veľmi dlhý, ja ho nebudem celý čítať, ale 40 podpisov pod návrhom ústavnej zmeny je výraz rozsiahleho alebo širokého konsenzu, nie postačujúceho, ale nevídaného z hľadiska či plurality alebo pestrosti jednotlivých klubov, osôb zastúpených pri tomto návrhu. Ja som presvedčený, že si to spoločnosť zaslúži, nielen kvôli verejnej mienke, ktorá výrazne veľkou významnou väčšinou podporuje či prorodinnú politiku alebo práve túto zmenu, ústavné ukotvenie definície manželstva na Slovensku, a ktorá očakáva, samozrejme, oveľa viac než len dve vety v ústave, ktorými by sa to malo naplniť. Oveľa viac znamená reálne kroky, ktoré podporia všetko, čo je dobré pre rodinu, lebo to je automaticky, logicky, dejinne dobré pre spoločnosť i pre štát. A spomínam to práve preto, lebo táto rozprava je spojená, keďže sa našiel konsenzus oveľa širší než 40 hlasov. A preto to dáva nádej, že to, čo hovorím, bude aj potvrdené zmenou ústavy. Inak by to bolo, žiaľ, len gesto alebo pokus. Dnes sme v procese, ktorý môže priniesť zmenu veľmi dôležitú v čase, ktorý je priam kritický alebo veľmi výsostne aktuálny práve pre takéto zadefinovanie. Ak je ústava základným zákonom štátu a rodina základnou bunkou spoločnosti, tak základy k sebe patria. To sú staré definície alebo východiská pre fungovanie štátu a spoločnosti. Ja som presvedčený, že robíme dobre pre spoločnosť a dobre pre štát, ak tieto základné veci nielen zadefinujeme, nielen prepojíme, ale aj rozvinieme.

    Nechcem dlho hovoriť, návrh sám osebe je zreteľný, relatívne jednoduchý. Ide o dve vety, ktorými sa rozšíri článok 41 ústavy, a to o vetu: „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." K tomu patrí aj zostávajúca časť článku 41, ktorý potom bude znieť ďalej: „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Samozrejme, to znamená všetkých, nediskriminačne bez rozlíšenia. A všetko ostatné, čo platí, treba nielen pripomínať, ale aj rešpektovať. Úmyslom predkladateľov je stabilizovať a posilniť ústavnú ochranu manželstva, ale aj pripraviť lepšie podmienky pre jeho podporu a jeho dobro. O tom hovoria tieto dve vety.

    Považujeme prirodzenú rodinu založenú na manželstve za najvhodnejšie prostredie aj pre účely výchovy a osvojenia dieťaťa tak, aby boli v čo najväčšej miere zabezpečené tzv. najlepšie záujmy dieťaťa. Hovorím o citáte, ktorý používa medzinárodné právo, terminus, z právnej oblasti „najlepšie záujmy dieťaťa“, tak ako ich postuluje ďalej Dohovor o právach dieťaťa.

    Vlastným návrhom povyšujeme základné zásady o manželstve zo zákona o rodine z roku 2005 do ústavnej polohy. Vývoj dnes vo svete i v Európe zvlášť potvrdzuje, že dochádza k právnej nestabilite, pokiaľ ide o vymedzenie a interpretáciu týchto a súvisiacich pojmov. A to neprispieva k dostatočnej ochrane inštitútu rodiny v spoločnosti. Napĺňanie účelu manželstva si preto vyžaduje stabilné postavenie v právnom poriadku Slovenskej republiky. To, čo nebolo otázkou možno viac-menej pred 20 rokmi, dnes už otázkou je. A naša odpoveď je aktuálna a potrebná. My tu nie sme ani samoúčelne, ani kvôli sebe, ale kvôli občanom Slovenskej republiky. Veľká väčšina občanov to očakáva, vyžaduje to a je to naša zodpovednosť. Takto postupujú mnohé iné krajiny, podobne ukotvujú definíciu alebo súvislosti okolo manželstva a rodiny do svojho ústavného práva, napríklad aj naši susedia, Poľsko, Maďarsko, či Litva.

    Navrhované znenie novely alebo doplnenia ústavy je pozitívne definované. Obsahuje pozitívnu definíciu manželstva. Slovo jedinečnosť v tom zväzku jedinečnosť zväzku jedného muža jednej ženy znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak. Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak, v tom je jedinečnosť tohto zväzku a inštitúcie.

    Táto právna úprava vlastne posilňuje to, čo na Slovensku na nižšej úrovni platí. A preto možno povedať, že nebude mať iné a ďalšie dôsledky či na verejné rozpočty alebo na ďalšie záležitosti, ktoré pri predkladaní zákonov treba skúmať.

    Dovoľte mi dodať, že samotný návrh dostatočne popisuje dôvody, prečo je dôležité toto ústavné ukotvenie alebo doplnenie do ústavy.

    Zároveň pár vetami chcem nadviazať na predchádzajúce predloženie práve preto, lebo návrhy spolu súvisia. Tento návrh preklopený zároveň do spoločného návrhu, kde sa rieši nielen manželstvo, ale aj justícia, v podstate znamená nádej alebo šancu na viac solidarity a viac spravodlivosti na Slovensku, lebo solidarita začína v rodine a v domácich malých prostrediach, kde sa aj zdieľa, ale aj vychováva. A zároveň viac spravodlivosti je jedna zo základných kľúčových povinností štátnej moci, spravodlivosti skutočnej, vymožiteľnej, dôslednej, účinnej, nielen teoretickej, ale aj lepšej, ako je dnes na Slovensku.

    Mnohé z tých zmien, o ktorých hovoril predkladateľ prvého textu, tlače 921, pán predseda Paška, boli a sú súčasťou návrhov, s ktorými prichádzalo aj KDH, aj predchádzajúca vládna koalícia. A ja som rád, že je tu základný konsenzus konečne to riešiť, pretože ak sa nezlepšia pomery v našom súdnictve, počnúc oddelením predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu, zrušením trestnoprávnej imunity cez zvýšenie, sprísnenie, spresnenie, spôsobilostí výkonu funkcie sudcu, terajších, ale aj budúcich, tak si neporadíme so stavom spravodlivosti na Slovensku.

    Dámy a páni, predkladám tento návrh aj za celú skupinu 40 signatárov alebo navrhovateľov v očakávaní, že vyvolá nielen diskusiu, ale aj veľmi dôležitý posun agendy dopredu. Považujem túto tému za dôležitú aj vyjadrujúcu dnes výraznú, významnú mieru konsenzu na Slovensku. Ak pred desiatimi rokmi takouto mierou a témou bola Európa, vstup do spoločnej Európy a zvládli sme to ako spoločnosť, ako štát, dnes sa takouto mierou stáva manželstvo a rodina. Som presvedčený, že to potrebujeme podobne posunúť dopredu, aby sa nám darilo aj v tých dimenziách predchádzajúcich rozhodnutí aj v tých, ktoré sa očakávajú dnes pri rokovaní o manželstve a spravodlivosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto určené v rokovacej sále.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, páni predkladatelia, pani kolegyňa, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 890 z 28. februára 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa doplniť Ústavu Slovenskej republiky o zásady týkajúce sa rodiny a manželstva, ktoré sú obsiahnuté v zákone o rodine.

    Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, a tuto musím sa zamyslieť popravde, lebo keby som naozaj mal poctivo pristúpiť k svojej úlohe, tak pri týchto dvoch návrhoch, kde sú prvé dve časti totožné a druhé iné a o tej prvej sa bude hlasovať skôr a o tej druhej sa bude hlasovať neskôr, tak keby som sa mal riadiť logikou, tak by som si povedal, že ak nebude schválený ten prvý, zrejme nie je vôľa na zmenu ani v tej druhej časti, a teda ako spravodajca by som mal zrejme navrhnúť, aby sa nepokračovalo v rokovaní o takomto zákone. Ale neurobím to, jednak z úcty ku kolegom z ústavnoprávneho výboru, ktorí zahlasovali za to, aby som mohol spravodajcovať tento zákon, a jednak preto, že samotné prerokovanie týchto dvoch návrhov už je dostatočnou fraškou aj bez toho, aby som do toho musel zasahovať takýmito technikáliami.

    Takže ako gestorským výborom navrhnutý spravodajca budem navrhovať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby uvedený návrh ústavného zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 890.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vzhľadom na zlúčenú rozpravu vás poprosím, aby ste zaujali miesto určené v rokovacej sále.

    Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecký klub OĽaNO Miroslav Kadúc, za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia pán poslanec Podmanický Ján, za poslanecký klub strany MOST – HÍD Gábor Gál. Ďalej do rozpravy sú prihlásení páni poslanci a panie poslankyne Kvasnička Marián z klubu KDH, Žitňanská Lucia, Jozef Mikloško, Martin Fronc, Peter Muránsky, Dušan Jarjabek, Daniel Lipšic, Pavol Abrhan, Ján Hudacký, Alojz Hlina, Zajac Pavol a Štefan Kuffa. Máte všetkých poznačených?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, dobre, ďakujem.

    O slovo ako prvý sa prihlásil jeden z predkladateľov pán poslanec Hrušovský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďakujem pekne aj za umožnenie vystúpiť mi v rozprave ako jednému za navrhovateľov obidvoch návrhov ústavného zákona.

    Dámy a páni, budem sa snažiť byť viac vecný, menej stranícky a ešte viac menej politický preto, lebo ja som tým, ktorý hovorí o tom, že ak schvaľujeme zmenu Ústavy Slovenskej republiky, mal by to byť pre nás poslancov sviatok a celá slovenská spoločnosť by sa mala tešiť preto, lebo ústava je pyramída celého právneho poriadku a predpoklad tejto zmeny by mal viesť k zmene, lepším pomerom na Slovensku. Predpokladám, že tomu je aj v tomto prípade tak. A preto mi dovoľte, aby som krátko sa zamyslel nad dôvodmi, ale aj postupmi, ktoré priviedli navrhovateľov k predloženiu týchto dvoch ústavných návrhov.

    Už po novembri 1989 jednou z najťažších úloh, ktoré vtedy nové politické garnitúry sa pokúsili zvládnuť, bolo zabezpečiť nezávislosť súdnej moci, ktorá do roku 1989 bola pod vplyvom a silným vplyvom, ak nie celkom pod rozhodovaním Komunistickej strany Slovenska, pod rôznymi ideologickými vplyvmi. A nechcem sa vracať do minulosti, ale skôr k tomu, ako sa ten politický zápas o nezávislosť súdnej moci odohrával, čo ho všetko sprevádzalo a kam až sme v ňom ku dnešnému dňu dospeli. To hľadanie bolo náročné preto, lebo nemohli sme si dovoliť hneď všetkých sudcov vyhodiť, nových prijať. A tak ten proces prebiehal tak prirodzene, najskôr bol lustračný zákon, preverovanie sudcov, či spolupracovali alebo nespolupracovali so Štátnou bezpečnosťou. Potom sa objavovali prvé nedostatky vo výkone súdnej moci. Až nakoniec pred vstupom do Európskej únie sme museli pristúpiť k ústavnému zakotveniu postavenia nezávislosti súdnej moci a aj vytvorenia dovtedy neexistujúcich súdnych orgánov. A budem sa zaoberať len jedným z nich, ktorým je Súdna rada.

    Chcem vyvrátiť všetky tie tvrdenia, ktoré hovoria o tom, že sme konali pod vplyvom a nátlakom Európskej únie, ktorá podmienila náš vstup do nej prijatím takejto ústavnej zmeny. Nie, priatelia, stav Slovenskej republiky po ére mečiarizmu bol žalostný. Aj súdna moc zneužívala svoje postavenie. Boli sme svedkami písania hanebných Mečiarových amnestií na ministerstve spravodlivosti vtedy ministerkou Tóthovou. A preto bolo normálne a prirodzené, že po zmene tohto režimu a nastúpením novej politickej garnitúry bolo treba revidovať niektoré veci aj v systéme súdnej moci.

    Veľmi dlho sme diskutovali a bol som vtedy pri tom, lebo som bol členom ústavnoprávneho výboru. A tá diskusia sa niesla v tom, aby sme hľadali optimálny spôsob kreovania Súdnej rady tak, aby ona bola maximálne odpolitizovaná, aby naozaj ona bola tým imperatívom riešenia, ale aj hľadania spôsobu, ako tú súdnu moc urobiť naozaj nezávislou. Ja som vtedy videl dva dôvody, ako by sme k tomu mohli dospieť. A to prvý bol taký, že skutočne v tej súdnej moci sudcovia budú ľudia, ktorí budú nezávislí alebo ak závislí, tak budú závislí len od zákonov tejto krajiny tí, ktorých povinnosťou bude ich spravodlivo aplikovať tak, aby vynášali najspravodlivejšie rozhodnutia. A ten záujem bol poctivý zo všetkých vtedy politických strán, ktoré boli v Národnej rade zastúpené. A druhou podmienkou na to, aby sme dokázali súdnu moc odpolitizovať, bolo to, aby politici dokázali prijímať zodpovedné a rozumné rozhodnutia, ktorými by prispeli k nezávislosti súdnej moci, a schválili také pravidlá, ktoré to umožnia. Čiastočne sa nám aj podarilo tento model naplniť prijatím veľkej zmeny ústavy v roku 2001, ktorá napĺňala aj tie očakávania z tejto zmeny, ktoré mali viesť k posilneniu nezávislosti justície na Slovensku.

    Zamýšľaním sa teraz nad tým, čo bolo dôvodom neskôr zlyhania aj tohto modelu, ktorý sa vtedy zdal byť veľmi dobrý, môžeme teraz dlho diskutovať, ale nesporne úplne novým prvkom v tom, ako súdna moc začala na Slovensku správať sa a rozhodovať, bol nástup Štefana Harabina do najvyšších súdnych orgánov Slovenskej republiky. Je to tak. A všetci sme to tu viackrát aj v tejto Národnej rade, tu v pléne kritizovali, odsudzovali, navrhovali sme riešenia, ku ktorým sme však nikdy nemohli dospieť preto, lebo na takúto zmenu bola potrebná zmena Ústavy Slovenskej republiky.

    Ja som rád, a môžete si myslieť o tom, čo chcete, že nakoniec sa našla ústavná väčšina, ktorá plní aj nespokojnosť ľudí, podnikateľov a živnostníkov na Slovensku, ktorá sa odvážila k takejto ústavnej zmene pristúpiť. Premiér vlády Slovenskej republiky tento zámer ohlásil asi pred štyrmi mesiacmi. Vtedy, aby sa to nezdalo byť len gesto, aby sa to nezdalo byť len predvolebným trikom, sme požiadali premiéra, aby ak to myslí vážne, návrh predložil v normatívnej podobe. Stalo sa, priatelia, tento návrh bol predložený, predseda Národnej rady pozval na rokovanie všetky parlamentné politické strany, bolo to asi pred mesiacom, na ktorom nám návrh predstavil, ponúkol spoluprácu na hľadaní dohody, ktorou sa jednotlivé politické strany mohli a podľa môjho názoru aj mali zaoberať už vzhľadom na spomenutý stav slovenskej justície, ktorý dnes na Slovensku je a na ktorý viacej ako 70 % obyvateľov má svoj zlý názor. Sadli sme si ako jedni z tých, ktorí cítia zodpovednosť za zlepšenie výkonu súdnej moci, za rokovací stôl so stranou SMER. Mnohým sa to zdalo byť zvláštne, mnohým sa to zdalo byť doslova až zradou na politike, na nejakých ideáloch, ktoré si tu nejaké strany alebo politici kladú, bez ohľadu na to, aký je problém tej spoločnosti. Sadli sme si, priatelia, a rokovali sme a povedali sme svoje výhrady potom, ako sme návrh veľmi dôsledne podriadili ústavnej analýze. Vznikol návrh iný, nový, z ktorého vypadli veci, s ktorými Kresťanskodemokratické hnutie nesúhlasilo, napr. posilnenie kompetencií prezidenta republiky. Vypadli bezpečnostné previerky sudcov, ktoré mal vykonávať Národný bezpečnostný úrad, preto, lebo tieto previerky sme považovali za možné zneužitie politickej moci na personálne čistky v súdnej moci, vypadli z pôvodného návrhu. Viackrát a v tomto pléne pri prerokovávaní zmeny ústavy ohľadne trestnoprávnej imunity sa objavovali aj riešenia, ktoré navrhovali, aby aj sudcovia boli zbavení trestnoprávnej imunity. Dokázali sme presadiť do návrhu, a je to obsiahnuté, aby boli sudcovia zbavení trestnoprávnej imunity. Už dlho sa zaoberáme problémom, ktorý som už spomenul, a nazvem ho a budem ho personifikovať, Štefan Harabin, oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu od funkcie predsedu Súdnej rady. Dámy a páni, stalo sa, je to obsiahnuté v návrhu a mohol by som tak pokračovať vo výpočte ďalších zmien, ktoré sú v návrhu obsiahnuté a ktoré ja považujem za dobré. Dokonca napĺňajú niektoré body programového vyhlásenia aj vlády, o ktoré sa usilovala vláda Ivety Radičovej a ktoré sčasti napĺňali aj zmeny, ktorých predkladateľkou za tejto vlády bola, a ktoré v tejto snemovni schválené boli, ktoré navrhla vtedy ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A mrzí ma, že poslanci strany SMER sa obrátili na Ústavný súd, ktorý do dnešného dňa o tom nerozhodol, dokonca pozastavil účinnosť niektorých navrhovaných zmien, ktoré mali zlepšiť kvalitu rozhodovania, ale aj transparentnosti súdnej moci.

    Dámy a páni, keď sa objavila myšlienka meniť pomery v slovenskej justícii, neviem, či vy ste dostali, ale ja som dostal stanovisko sudcov Za otvorenú justíciu. Dovoľte, aby som prečítal list, ktorý som dostal a v ktorom sa uvádza: „Združenie sudcov za otvorenú justíciu vníma pripravované zmeny ako zámery vlády Slovenskej republiky reagovať na veľmi nízku dôveryhodnosť súdnictva, ktorá je v súčasnosti na hranici 24 %. Prekvapivé pre nás je, že to prichádza práve v čase prezidentskej predvolebnej kampane, pričom ešte minulý rok vláda považovala stav justície za dobrý a stabilizovaný. Ako pozitívny krok považujeme oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady Slovenskej republiky, čím by sa odstránila neprimeraná koncentrácia v rukách jednej osoby. Túto zmenu združenie presadzovalo od začiatku svojej existencie.“ Je tu veľká námietka proti tomu, aby všetkých sudcov preveroval Národný bezpečnostný úrad, aby v súvislosti s možným zneužívaním práce sudcov doma bola uvalená kolektívna vina na všetkých sudcov, s čím ja ako predkladateľ a navrhovateľ návrhu zákona súhlasím. Ale táto zmena nie je obsiahnutá v návrhu. Ale citujem ďalej: „Za nízkou dôveryhodnosťou súdnictva je predovšetkým spôsob reprezentácie súdnictva jeho vrcholnými orgánmi najmä zo strany súčasného predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady a mnohé kontroverzné rozhodnutia Súdnej rady. Záznamy z rokovaní Súdnej rady sú dôkazom, že dochádza k porušovaniu zákonov a ústavy takmer na každom zasadnutí Súdnej rady. Za zloženie a činnosť Súdnej rady však zodpovedajú okrem sudcov aj vláda, parlament a prezident,“ dámy a páni, toto si treba uvedomiť, „ktorí v nej majú svojich deviatich nominantov z celkového počtu 18 členov. Mohli by tak a môžu účinne ovplyvňovať jej činnosť od počiatku jej fungovania vrátane osôb, ktoré boli alebo budú zvolené za jej predsedu. Na verejnosť rovnako negatívne pôsobia časté signály o rodinkárstve pri výberových konaniach, o manipulácii pri prideľovaní vecí zákonným sudcom, pričom existujú viaceré rozhodnutia senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky, že napríklad priamo predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozpore so zákonmi menil rozvrh práce. V rozpore s etikou sudcov je takmer každé verejné vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý beztrestne hrubo uráža nielen svojich oponentov, ale aj celý Ústavný súd a médiá. Vážnym problémom sú časté pochybenia sudcov v trestných konaniach, v dôsledku ktorých sa dostali páchatelia závažných trestných činov na slobodu, za čo mali nasledovať primerané postihy. Skutočná zmena by nastala až vtedy, keby v súdnictve naozaj začali platiť etické pravidlá, všetky podozrenia z klientelizmu a rodinkárstva boli vyšetrené a zodpovední ľudia boli postihnutí. Podmienkou je, aby sa do vedenia justície dostali len skutočné morálne a odborné autority, ktoré sa podľa toho aj správajú. To je však v kompetencii najmä vlády, prezidenta a parlamentu. Potom by sa ani sudcovia nebáli prehovoriť a aktivizovať snahu vytesniť spomedzi seba sudcov, ktorí do súdnictva nepatria.“ Dámy a páni, toto je list, ktorý som dostal od predsedníčky nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu JUDr. Kataríny Javorčíkovej.

    Kladiem si otázku: Ešte treba viacej argumentov a dôvodov na to, aby sme hľadali ústavnú väčšinu, ak to nejde zmeniť jednoduchými zákonmi, na to, aby sme stav slovenskej justície zmenili, načo toľko hystérie, načo toľko politiky, načo toľko politikárčenia? Ja som to čakal, priznám sa, po tom, ako tento návrh vznikol a bol predložený, že táto hystéria vznikne preto, lebo na Slovensku akoby politikom a aj nám poslancom a ústavným činiteľom nezáležalo na tom, aké problémy majú ľudia, aký majú názor na výkon súdnej moci, aký problém majú podnikatelia a živnostníci a investori, ktorí sa dnes obávajú vstúpiť na Slovensko preto, lebo sa obávajú, či tie peniaze, ktoré sem investovať budú, budú bezpečne investované a či ich podvodníci a špekulanti náhodou neokradnú a či sudcovia dokážu spravodlivo rozhodnúť. Toto je dôvod, ktorý nás najviac viedol k hľadaniu dohody medzi tými, ktorí nemôžu necítiť zodpovednosť za výkon súdnictva na Slovensku. Už som spomenul, sú aj tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za Štefana Harabina. Ale v tejto chvíli tento problém pre mňa už nie je problémom, v tejto chvíli je pre mňa problémom hľadať dohodu na zlepšení zlých pomerov v slovenskej justícii. Preto by som očakával skôr vecnú než hysterickú reakciu na to, čo sa stalo.

    Jediná, ktorú si vážim a ktorú naozaj považujem za odborníčku na súdnu moc, je bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá sa pokúsila aspoň vniesť do toho vecný postoj a kritizovala niektoré zmeny, ktoré navrhujeme.

    Priatelia, je tu priestor na to, aby sme otvorili širokú diskusiu, aby sme pozvali aj sudcov za rokovací stôl, nech nám povedia, ako si to predstavujú, nech nám povedia, čo treba urobiť v etických a morálnych kódexoch, ktoré sú smiešne, ktoré dnes platia

  • Mnohí sudcovia sa za ne len skrývajú.

  • , aby sa kvalita rozhodovania a nezávislosť rozhodovania zlepšila. Toto je zámer, prestaňme sa už podozrievať, nemusíme mať na všetko rovnaké politické názory, ale nerobme to s nenávisťou, používajme viacej argumenty než demagógiu, buďme viacej k sebe ľudia než len politickí súperi a protivníci, ktorí naozaj nehľadajú nič iné, len víťazstvo a popularitu medzi svojimi voličmi alebo nejakými cieľovými skupinami. Toto je hlavný dôvod, ktorý viedol navrhovateľov k hľadaniu spôsobu zlepšenia výkonu súdnej moci.

    Nedá mi, priatelia, nespomenúť aj druhý návrh, ktorého som jeden zo štyridsiatich predkladateľov. A to je návrh zákona o manželstve. Mnohí to zľahčujú, ale treba si uvedomiť vážnosť a dôležitosť tohto návrhu a následky, ktoré môžeme niesť, ak sa nedokážeme venovať aj možno takýmto nemateriálnym politikám, ktoré ja považujem za rovnako dôležité ako tie, ktoré riešia kvalitu zlepšenia kvality života ľudí na Slovensku.

    Rodina je dedičstvom ľudstva. Žiaľ, dnes sa vo svete šíria falošné posolstvá nemožného a nepodstatného šťastia, ktoré prináša so sebou len sklamanie a trpkosť. Šťastia sa nedosiahne cestou slobody bez pravdy, pretože tu ide o cestu nezodpovedného egoizmu. Je našou povinnosťou chrániť svoje rodiny a naše rodiny ako vzácny a nenahraditeľný dar. Je našou povinnosťou brániť ich spravodlivými zákonmi, ktoré odstraňujú biedu a nezamestnanosť, tak, aby rodiny mohli vychovávať svoje deti. Kolegyne, kolegovia spoločnosti, ktoré sa nezaujímajú o deti, trúfam si povedať, sú neľudskými spoločnosťami. Rodiny, ktoré nevychovávajú vlastné deti nestarajúc sa o ne, dopúšťajú sa veľkej nespravodlivosti, na ktorú môžeme všetci veľmi doplatiť.

    Preto sa obraciam na vás všetkých, milí priatelia, zvlášť na tých z nás, ktorí si ctíme a vážime Ústavu Slovenskej republiky, ktorej preambula začína cyrilo-metodskou tradíciou, teda počiatkami základu položenia kresťanských hodnôt aj v tomto priestore, v ktorom dnes naša krajina existuje.

    Chcel by som povedať, aby sme si všetci uvedomili, že židovsko-kresťanská tradícia naozaj vychádza z Desatora, ktoré Mojžiš našiel na hore Sinaj približne pred 3000 rokmi. A v tomto prikázaní tohto Desatora je naprosto chápaná aj rodina, o ktorej hovorí, aby sme si ctili svoju matku a svojho otca, nie rodiča jedna a rodiča dva, tak ako sa niektorí protagonisti nejakého modernizmu, nejakých nových trendov dnes o to pokúšajú.

    Takže by som chcel vás poprosiť, aby sme s plnou vážnosťou zvážili a domysleli každý podľa svojho svedomia aj svoj postoj pri hlasovaní o obidvoch návrhoch ústavných zákonov.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Do rozpravy sa prihlásil spravodajca pán poslanec Poliačik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, hostia, páni predkladatelia, pán kolega, mám dva obrazy pred očami ešte predtým, než sa dostanem k vecnej podstate. Ten prvý je obraz Fausta. Zatrpknutý, starý učenec, keď si ho tak predstavím, vyzerá ako Mr. Burns zo Simpsonovcov, sedí a nevie, čo so svojím životom. Nevie dosiahnuť naplnenia. Vie, že je krátko pred koncom. A potrebuje impulz. A vtedy sa zjaví Mefistofeles, bájny zástupca diabla na Zemi. A ponúkne mu obchod. A zatrpknutý starý muž ponúkne svoju dušu do tohto kšeftu pod podmienkou, že dosiahne naplnenie. A Mefistofeles potom chodí a núka ženy, núka slávu, núka strašne veľa. A ja mám nádej, že náš Faust nakoniec odolá, tak ako ten Goetheho, a obráti sa smerom k službe ľuďom, a nie smerom k napĺňaniu svojich vlastných potrieb. Ten druhý obraz je obraz žeravého uhlíka, ktorý sa niekto snaží zakryť listami papiera. To bol prejav pána kolegu Hrušovského. Snažil sa rozprávať o nešvároch justície, o Štefanovi Harabinovi. Ale vždycky ten uhlík cez ten papier prehorí hore, pravda, nakoniec vždycky uvidíme, o čo naozaj ide, pán kolega. Nakoniec uvidíme to, že KDH stratilo vôľu bojovať proti absolútnemu ovládnutiu moci jednou stranou, že KDH stratilo svoju historickú úlohu na Slovensku, ktorú zohralo v dejinách po roku 1989 a zo zúfalstva a straty vlastnej identity a obsahu sa rozhodlo vstúpiť do zväzku s diablom.

    Návrh tejto zmeny ústavy neprináša žiadne pozitívum. Neprináša nič, nikomu nepomáha, môže však ublížiť. Tento zákon nie je za niečo, je proti niečomu. Má snahu zabetónovať súčasný stav zo strachu pred civilizačným vývojom našej spoločnosti. Poslanci KDH, strany MOST – HÍD, OĽaNO a SDKÚ, ktorí ho podpísali, prinášajú návrh, ktorý nás vedie niekam, kde ja popravde nechcem byť. A opýtam sa: Páni poslanci z KDH, MOST-u, OĽaNO a SDKÚ, ktorí ste to podpísali, kde by ste boli radšej, keby žili vaše deti? V Kanade? V Spojenom kráľovstve? Vo Francúzsku? Alebo v Nórsku? Alebo boli by ste radšej, keby žili v Rusku, v Iráne, na Malawi alebo v Ugande? Ten prvý svet, je svet, ktorý civilizačne sa niekam dostal, kde demokracia je potvrdzovaná tým, že sa stará o menšiny, že sa stará o tých, ktorí nikdy väčšinu mať nebudú. Ten druhý svet je svet, v ktorom menšiny neznamenajú nič a v ktorom sa rozprávaním napríklad o tradičnej rodine zahmlievajú reálne ekonomické a spoločenské problémy týchto krajín. A ak by moje deti nežili na Slovensku v budúcnosti, tak ich určite oveľa radšej uvidím v Spojenom kráľovstve alebo vo Francúzsku ako na Malawi a potom, čo sa deje teraz na Kryme, ich určite uvidím tam radšej ako v Rusku. Ale ruská cesta je tá, ktorou ste sa rozhodli ísť vy, páni kolegovia.

    Poďme sa teraz pozrieť na to, o čo vlastne v tomto návrhu ústavného zákona ide.

    Tá prvá otázka je úplne logická: Čo to vlastne je rodina? Napriek tomu, že sa rodina nespomína vôbec v tomto návrhu, strašne veľa o nej hovoríme. A ja sa teraz pýtam: Keď sa máme vrátiť k tej tradičnej rodine, do ktorého storočia by sme mali ísť? Zoberieme ženám volebné právo, Štefan? Zabránime ženám študovať na univerzitách, keď sa k tomu vyjadruješ? Kto bude dojednávať sobáše, keď sa vrátime k tej tradičnej rodine, pretože sobáš založený na láske a príťažlivosti je výsledok posledných možno sto rokov? To tu nikdy predtým nebolo. Predtým bol sobáš dojednaný z ekonomických dôvodov. A, ako sa vtedy hovorilo, sobáš sa nemusí láskou začať, ale, chvalabohu, často láskou končí. Anthony Giddens vo svojej knihe na adresu tradicionalistov hlásajúcich návrat k tradičnej rodine uvádza: „Návrat k tradičnej rodine nie je možný už len preto, lebo v obvyklej idealizovanej podobe, ku ktorej sa zástancovia tradície hlásia, vlastne nikdy neexistoval. Má príliš veľa autoritárskych čŕt na to, aby sme tento model mohli opäť použiť.“ Dnešná rodina je rodina demokratická, je rodina, v ktorej muž a žena majú rovnaké postavenie a rovnaký prístup k zdrojom, je rodina, kde sa rodičia snažia pristupovať k deťom ako k seberovným partnerom. Toto nie je tradičná rodina, ktorú by sme mohli niekde vidieť v minulosti. To je rodina dneška. A dnešné rodinné konštelácie sú pestrejšie, ako boli kedykoľvek predtým. A preto rodina namiesto betónovania potrebuje novú definíciu. Kto všetko sa do takejto rodiny bude počítať? Babky, dedkovia, bratranci, sesternice? Prečo zrazu vzťah manželstva v nejakom širšom zábere rodiny má byť tým vyvoleným? Čo bude so všetkými deťmi narodenými mimo manželstva? V Európskej únii sa počet detí každoročne narodených mimo manželstva blíži k 40 %. Na Slovensku 35 % detí sa rodí mimo manželstva. Čo ideme odkázať týmto ľuďom vaším ústavným zákonom, týmto deťom? Že sú menej chránené ústavou a zákonom, že sú menejcenné? Každá rodina, ktorá pozostáva z milujúcich rodičov a detí, je rodinou. A ak by sme mali naozaj, pán kolega, pristúpiť k tomu, že ideme ochraňovať rodinu, tak by sme mali v prvom rade myslieť aj na tieto deti a na také rodiny, ktoré ešte zákon vôbec nerozoznávajú.

    Čo takúto rodinu ohrozuje, vážené kolegyne a vážení kolegovia. V minuloročnom výskume Inštitútu pre výskum práce a rodiny 36 % detí vo veku ôsmakov a deviatakov potvrdilo, že sú vystavené nejakej forme násilia. Z toho 7 % bolo vystavených sexuálnemu zneužívaniu a podozrenie zo zanedbávania bolo zaznamenané u viac ako 9 % detí. V inom výskume násilie páchané na deťoch bolo zaznamenané ako rozšírený fenomén. Viac ako polovica respondentov dospelých ľudí uviedla, že je veľmi alebo dosť rozšírené. A len približne 1 % zo všetkých dospelých ľudí v tejto vzorke povedalo, že násilie na deťoch na Slovensku nie je problém.

    Mali sme v tejto rade prijať významné medzinárodné dohovory, ktoré by bojovali proti násiliu na ženách aj na deťoch. Opäť, bolo to práve prostredie kresťansky alebo katolícky orientované, ktoré stálo v ceste k upraveniu týchto vecí a podpísaniu medzinárodných dohovorov len preto, že sa niekde spomenie, že by mohla existovať sexuálna výchova na školách. Ako inak majú deti vedieť, čo je to sexuálne zneužívanie? Ak ich niekto zneužíva v rodine, zrejme im to tam nevysvetlí. A ak im to v škole nikto nepovie, ako budú vedieť, kde ho majú nahlásiť? To by bolo myslenie na deti, nie zbytočné dve vety v ústave, pán kolega.

    Rodiny sú tiež ohrozené nedostatkom prostriedkov. Na ich podporu je možné urobiť mnohé. A za príklad si môžeme zobrať veci, ktoré robil môj kolega Jozef Mihál ako minister, zrušenie zákazu súbehu rodičovského príspevku a práce na dohodu, zvýšenie materskej dávky z 55 na 65 % denného vymeriavacieho základu, predĺženie rodičovskej dovolenky z 28 na 34 týždňov. To je prorodinná politika, nie zbytočné dve vety v ústave, ktoré už aj tak pre každého platia, pretože sú súčasťou zákona.

    Pozrime sa teda, čo to vlastne je manželstvo, keďže okolo manželstva sa to celé točí. V prvom rade manželstvo je úmluva, je akt, ktorým sa dvaja ľudia zaväzujú k niečomu. A takisto manželstvo je v prvom rade tým, čo si tí dvaja ľudia z neho spravia. Dnešná zmena ústavy aj keby prešla, v mojom manželstve napríklad nespôsobí vôbec nič. Mám úžasnú manželku a dve nádherné deti, ktoré budem chrániť do posledného zbytku svojich síl. A vaša zmena ústavy na tom nezmení vôbec nič. A takisto ma neochráni, lebo keď by som ja začal piť, ústava mi nezabráni zničiť svoju vlastnú rodinu. Ak by som začal gamblovať, ústava mi nezabráni zničiť svoju vlastnú rodinu. Jediné, čo mi v tom môže zabrániť, je moje vlastné svedomie. A to nemá s ústavou vôbec nič spoločné.

    Máme tu ale množstvo rodín, ktoré zákon vôbec nerozoznal alebo majú nižšiu mieru ochrany než všetky ostatné, sú to všetky nezosobášené páry a tak isto páry rovnakého pohlavia. Na ne by sme mali myslieť.

    Keď sa pozrieme do Nemecka, tam je takisto manželstvo chránené v ústave, ale keď sa pozrieme, čo vyhlásil minulý rok nemecký ústavný súd, tak ten povedal, že všetky páry, ktoré vychovávajú svoje, ale adoptované deti sa automaticky dostávajú na roveň manželstva v úrovni ochrany.

    A keď by sme teda nešli pre príklad do zlého Západu, lebo to sú zlí, zlí liberáli, tak poďme sa pozrieť na niečo, čo je nám blízke. A to je Chorvátsko. Chorváti dosiahli referendom, že manželstvo bude výhradným zväzkom muža a ženy. Bolo to dané na ústavný súd. A ten povedal: „Okej, manželstvo si majte, ale v tom prípade nutné potrebujeme v legislatíve ošetriť aj spolužitie takých ľudí, ktorí manželmi nie sú.“

    A ja nechcem síce vidieť tento návrh prejsť, ale ak by prešiel, potom od prvého dňa ma budete mať v pätách s návrhom na registrované partnerstvá, lebo to je jediná poctivá odpoveď na schválenie takejto zmeny ústavy, a to registrované partnerstvá takisto pre páry rôzneho, ako aj rovnakého pohlavia.

    V dôvodovej správe je niekoľkokrát povedané, že veď aj medzinárodné právo a medzinárodné dohovory rozoznávajú manželstvo muža a ženy. Len toto je, bohužiaľ, trošku buď zlé prečítanie zákona alebo zámerná demagógia. Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že muži i ženy, len čo dosiahli plnoletosť, majú právo bez akéhokoľvek obmedzenia z dôvodov rasových, národnostných alebo náboženských uzavrieť sobáš a založiť si rodinu. Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd hovorí, že muži spôsobilí a ženy spôsobilé vekom na uzavretie manželstva majú právo uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach hovorí, že uznáva sa právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo a založiť si rodinu. Nikde sa tam ale nepíše, že to musí byť muž a žena. Keby to každý chápal, tak v tom prípade, pán kolega, by všetky zmeny v Spojených štátoch, vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Holandsku a v ďalších neviem koľkých krajinách boli v rozpore s medzinárodným právom. A ja verím, že tomu tak nie je a že potrebujeme iba poriadne čítať, a nie zaslepene hľadieť.

    Pán kolega Hrušovský len okrajom spomenul vlastne túto časť zákona a celý čas venoval justícii. Hovoril o tom, že predseda parlamentu pozval všetky parlamentné strany na rokovanie o zmenách v justícii. Ja si nepamätám, že by som takú pozvánku dostal. Určite súhlasíte so mnou, pán kolega, že SaS je stále parlamentnou stranou, ktorá prešla voľbami. Takže nie je pravdou, že by všetky strany v tomto parlamente rokovali o možných zmenách v justícii. Naopak, my sme vyzvali SMER, že ak oddelí tieto dve témy, sme ochotní sa rozprávať o nutných zmenách v justícii a nespájať ich zbytočne s témou, ktorá s nimi nesúvisí. A to je definícia manželstva v ústave. Ale odpoveď neprišla.

    Taktiež sme vyzývali niekoľkokrát SMER, aby táto téma nebola súčasťou prezidentskej kampane. Čo tak ponáhľa, pán kolega, že ste nemohli dva týždne počkať? Ak to naozaj malo byť odpolitizované, ak to malo byť vecné, ak mal byť záujem naozaj niečo riešiť, včera by ste, pán kolega, zahlasovali za to, že sa to odsunie na koniec schôdze alebo na najbližšiu schôdzu po tomto. Tým, že rokujeme dnes ráno, potvrdzujete jediné, vo vašej zmluve s diablom robíte kampaň Robertovi Ficovi, nič viac.

    A podľa mňa keď hovoríte, že toto je ten tvrdý nástroj, čo konečne klepne Štefanovi Harabinovi po prstoch, prosím vás, prosím vás, nič z toho, čo by Štefan Harabin neodsúhlasil, by tu nebolo na stole. Je spoluautorom tohto návrhu. Všetko, čo tam je, mu musí vyhovovať, inak by to tu nebolo. A vy to veľmi dobre viete.

    To, čo je súčasťou tohto návrhu, tá vykastrovaná časť, ktorá čaká na druhé čítanie po prezidentských voľbách, nijakým spôsobom nehrozí. Jediné, na čo sa čaká, je, kto bude prezident, či mu zoberieme právomoc menovať ľudí do Súdnej rady alebo mu ju nezoberieme, či budeme potrebovať posilniť jeho právomoci alebo mu, naopak, zobrať, koľko sa dá. To je to druhé čítanie po prezidentských voľbách, lebo dneska ešte nevieme, či budeme dávať cukríky do rúk Robertovi Ficovi alebo Andrejovi Kiskovi. A ten uhlík stále sa prežiera všetkými tými papiermi, ktoré ste nám nahádzali, lebo to jednoducho je balast.

    Som veľmi rád, že sa opozícia postavila okrem KDH k tomuto zákonu, tak ako sa postavila, a je tu tak málo ľudí, lebo tento návrh za prerokovávanie nestojí. Je to fraška. Som jeho spravodajcom, pretože som cítil potrebu nutnú sa vyjadriť, ale od teraz budem mlčať. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca je sedem faktických. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Pán poslanec Poliačik, k vášmu vystúpenie je zrejmé, už dlhodobo, že v otázke vnímania manželstva a rodiny sa nezhodneme a nezhodli sme sa doteraz, ani keď sme boli spolu vo vláde, vládnej koalícii, ani teraz, keď sme v opozícii, a zjavne sa nezhodneme ani do budúcna. Ja by som vás chcel len požiadať, že tak ako ja rešpektujem váš názor, aj keď s ním nesúhlasím, tak aj vy rešpektujte, že 40 poslancov opozície, čo sa týka definície manželstva, a aj poslanci strany SMER (83 poslancov) sa s týmto názorom stotožnilo. A preto tento návrh je predložený aj v tom spoločnom návrhu.

    Čo sa týka toho, čo ste hovorili, že KDH stratilo odvahu bojovať, ja vás chcem ubezpečiť, že práve preto sme podpísali tento návrh, že nestratili sme odvahu riešiť problémy, ktoré na Slovensku sú. My nechceme trestať občanov za to, že volili Roberta Fica. A chcem vám pripomenúť, že ak vy nám vyčítate, že podporujeme ovládnutie Slovenska jedným občanom, tak tú možnosť svojím hlasovaním pri vyslovení nedôvery vláde Ivety Radičovej ste jej dali aj vy osobne, pán kolega Poliačik.

  • Pán kolega, je to typická reč liberálnej dekadencie, ktorú ste predviedli. Ale je to vlastné politickej strane, ktorú zastupujete. Pozrite sa, bez podpory manželstva nie je rodina a bez rodiny nie sú deti. Bez detí upadá demografický vývoj, s čím nejde ekonomický rozvoj. A tak ďalej by sme mohli pokračovať. To vie každý z nás a viete to aj vy a napriek tomu vy to podporujete ďalej. Vy by ste najradšej do ústavy zaviedli všetky avantgardné zväzky, len nie tradičnú rodinu. A to je naozaj v dnešnej spoločnosti a v tom vývine, v ktorom a nachádzame, veľmi smutné.

    A do toho Anglicka asi nebudete chcieť poslať deti svoje o nejakých 20 – 30 rokov, pretože ten vývoj tam je takisto neblahý, tam sa deti nahrádzajú imigrantmi, preto, lebo národy západnej Európy vymierajú a začneme vymierať aj my.

  • Pán predseda Národnej rady Paška, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, len zareagujem na to, čo ste povedali, že som neprizval na rokovanie všetky politické strany. Nuž nie ja som sa netajil ani sa nebudem tajiť s tým, že na rokovanie prizývam štandardné politické strany a vás za štandardnú politickú stranu nepovažujem. A veľmi jasne to pomenúvam. Neberte to ako urážku. Dám len niekoľko príkladov tým, ktorí o tom pochybujú. Ak niekto bude politologicky robiť analýzu vášho účinkovania na slovenskej politickej scéne, tak zistí, že ste pravdepodobne a budete dlho rekordér v tom, ako po tom, čo ste dostali relatívne vysokú dôveru od občanov vo voľbách v roku 2010, najprv v osobe vášho predsedu pána Sulíka ste zdevastovali dôveryhodnosť Národnej rady, potom ste v krátkom rekordnom čase zdevastovali a rozložili vlastnú stranu, aby ste záverečným klinčekom v rekordne krátkom čase zdevastovali a položili koaličnú vládu, ktorej ste boli členmi.

    Veľmi radi používate výrazy diabol a anjel. Váš problém, a aj preto vás nepovažujem za štandardnú politickú stranu, je, že miesto toho anjela, ktorým by bol zrozumiteľný a nekontroverzný program ako alternatíva pre ľudí na Slovensku, vytvárate len a len obraz diabla a nepriateľa. Možno trošku u vás ten anjel je fetiš v podobe obhajoby drog a obhajoby registrovaných partnerstiev. Ale to je pre fungovanie normálnej krajiny málo.

    A ešte je ten ďalší nezmysel, ktorý sa tu objavil pri obhajobe vášho kandidáta na prezidenta, ako jedna strana uchopí všetko. Ale vzhľadom na čas poskytnem argumenty, že je to hlúposť, až vo svojom vystúpení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Najprv minimálne z omylu vás chcem vyviesť, pán kolega Poliačik. Povedali ste, že my sme kdesi sa postavili proti ochrane detí. Chcem vám povedať, že ja ako zástupca Národnej rady Slovenskej republiky v Rade Európy a, poviem, spolu so zástupcami zo strany SMER sme hlasovali, aby bol tak prijatý dokument, ktorý hovorí o ochrane detí pred násilím a zneužívaním. Môžete si to pozrieť. A mne neprekáža, že som hlasoval spolu v tejto chvíli a v tejto veci s poslancami strany SMER, ktorí sú v Rade Európy.

    A druhá poznámka. Viete, vy chcete položiť na roveň manželstvo muža a ženy s registrovaným partnerstvom. Ja chápem ľudí, ktorí sú inak orientovaní, ale toto na roveň položiť nemožno. Ak by sme to tak položili, tak už dávno by ľudský rod vykapal. Jednoducho to nie je schopné reprodukcie ľudského rodu. A to je jeden z najsilnejších, by som povedal, elementov zakomponovaných vo všetkých nás.

    A posledná vec celkom osobne, pán kolega. Ja vidím, že už v niektorých krajinách v rámci politickej korektnosti je rodič jeden, rodič dva. Viete, ja chcem byť otcom, už akým, to povedia moje deti, a chcel som mať otca. Ja som nielen rodič, ja som otec a moja manželka je matka. A to pokladom pre mňa za dôležité. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Málokedy s faktickými vystupujem, ale keďže pán Poliačik to už potom nebude vládať počúvať, som rozumel, alebo nechce byť v takomto...

  • Reakcia z pléna.

  • A, tak, prosím, ja vám potom ešte poviem viac.

    Po prvé diablom ste začínali aj končili svoj prejav, ak si to prečítate znovu. Každý zo seba dáva len to, čo v sebe má, aj v slovách, aj v postojoch, to je vaša vec. Čo bude s deťmi narodenými mimo manželstva? No to, čo platí v ústave. Ústava v článku tom istom 41 (odsek 3) hovorí: „Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“ Tak to je a tak to bude na Slovensku. Som presvedčený, že je to správne. A to hovorím práve preto, lebo vykladáte celkom inak realitu, pretože ste upätý na ideológiu, na ideológiu, ktorej sa, samozrejme, hovorí rodová, kde už sa menia slová, termíny a s tým súvisiace práva.

    Pán Paška pozýval na rokovania tých, ktorých pozval, ja som tam pozval aj vás ako iniciátor toho druhého návrhu. Nikto z vás tento návrh nepodpísal. Chcem tým odpovedať, pozvanie je jedna vec, ale dobrá vôľa hľadať to, čo definuje manželstvo a čo má slovenská ústava garantovať je dôležitým predpokladom pre občanov. Toto je zmluva s občanmi, to nie je zmluva s diablom. Treba poriadne čítať aj medzinárodné právo.

    Tá súvislosť, že vekom zrelí muži a ženy majú právo na manželstvo a rodičovstvo, sa garantuje v súlade s vnútroštátnymi právom, v súlade s vnútroštátnym právom. Ak toto vynecháte, to je taká globalizácia, ktorú si nikto neželá.

    To ostatné možno nechám na potom, aby som teraz príliš...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Kam sa vrátime, ak uznáme zväzok muža a ženy. Nikde sa nemusíme vracať, lebo stále to tuná bolo, že manželstvo bolo vždy poriadkom, prirodzeným poriadkom a vzťahom medzi mužom a ženou. To, že sa 40 % detí rodí v Európskej únii mimo manželstva, to nie je nedostatok sexuálnej výchovy, ale to je práve to vedenie a výchova detí k predmanželskej zdržanlivosti. Tieto experimenty poznajú už aj v Amerike od roku 2000 a dokonca aj v africkom štáte. Takisto v Ugande je to jeden z najúčinnejších bojov proti pohlavným chorobám a AIDS-u. To je práve viesť a vychovávať deti, mládež, ale aj dospelých ľudí k trvalému zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou a takisto k predmanželskej zdržanlivosti. Ak si sa pýtal, kde chcú naše deti žiť, tak ja odpovedám, že chcú žiť na Slovensku. Aj ja chcem žiť tuná v tejto krajine. Ja nepotrebujem ísť nikde. James Dobson je americký psychológ a detský psychiater a on vyzýva priam k tomu aj americkú spoločnosť, aby sme sa nebáli vyzývať deti k tomu, aby žili v čistote a predmanželskej zdržanlivosti. Toto je jedna z tých ciest, a nie učiť deti sexuálnym praktikám a predčasným nejakým praktikám.

    K tým zmluvám, ktoré si tuná spomínal a prirovnával k diablovi. Je to také dehonestujúce, že tuná niekoho prirovnávaš, že podpisuje zmluvu s diablom. Ja ti to trošku ináč odpoviem. Ja odmietam zmluvu s dobrým anjelom, ja odmietam zmluvu s dobrým anjelom, ja to ešte poviem, keď to bude potrebné, dobrým anjelom v úvodzovkách (nie v tom zmysle dobrý ako dobrý, ale názov Dobrý anjel). Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, my sa nebudeme vracať ani do 13. ani do 14., ani do 15. storočia, ale vy by ste sa mali vrátiť konečne k zdravému rozumu, k prirodzenému zákonu. Rodina je, bola a bude vždy zväzok muža a ženy, teda manželstvo. To pochopte.

    Hovorili ste tu niečo o hľadení. Vy hľadíte, hľadíte, ale nevidíte, KDH podporilo Andreja Kisku. KDH podporilo Andreja Kisku. A stále tu niečo nepodsúvajte. Jednoducho KDH zastávalo vždy, včera, dnes i zajtra bude zastávať kultúru života. Vždy bude zastávať rodinu. Nám na rodine záleží, či to bude v zime, v lete, na jeseň, v každom počasí, v každom veku, dokedy tu budeme.

  • Ďakujem pekne. Martin, čakal som viacej argumentov, ale bolo to plné demagógie, osočovania a podozrievania. Sklamal si ma tým, ale aj obsahom. Prepáč, ty tu ideš obviňovať niekoho z kolaborácie s niekým? Ak niekto dopomohol strane SMER k takému triumfálnemu úspechu v predchádzajúcich parlamentných voľbách, bol si to aj ty. Vy ste najväčší kolaboranti so stranou SMER, preto, lebo vy ste nedokázali preukázať štátnickú múdrosť a hlasovali ste za odvolanie vlastnej vlády. Tomu hovoríš zodpovednosť?

    Po druhé, rodina tradičná nie, tradičná je saláma maďarská, slovenská alebo folklór, ale rodina prirodzená. Prirodzený vzťah muža a ženy, to je manželstvo. Partnerstvá nech sú, ale registrujú sa firmy, registrujú sa živnostníci. A keď sa chcú registrovať dvaja občania, že chcú spolu žiť pod jednou strechou, vedieť o sebe viacej alebo poznať svoj zdravotný stav, slovenský právny poriadok im to umožňuje. Nech si to robia. Ale nevytvárajme nejaké inštitucionálne alternatívy k manželstvu ako zväzku muža a ženy.

    A keby si bol prečítal aspoň ten návrh ústavného zákona, on hovorí nielen o manželstve ako zväzku muža a ženy. On hovorí o povinnosti chrániť štátom rodinu, manželstvo, rodičovstvo a napomáhať jej dobru. A tam sú aj tie deti mimomanželské, tam sú aj tie neúplné rodiny. Nesnaž sa tu vtláčať tejto spoločnosti a tomuto plénu nejaké svoje postoje, svoje názory, ktoré sú nepravdivé a zavádzajúce.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, sú.

    A už keď by som sa mal pohrať s tvojím videním sveta a života, nuž mohol by som tu diskutovať od rána do večera, ale my by sme si aj tak nerozumeli, preto, lebo na to potrebuješ trošku viacej, aby si pochopil nie problémy života, ale zmysel života. A ten je aj o tom rodičovstve, ten je aj o výchove detí, ten je aj o vzťahu muža a ženy. Ten je aj o vzťahu muža a ženy. Ak mi to vieš vyvrátiť, tak mi to povedz. Ja naozaj nechcem brániť slobode nikoho. Naopak, som tým, ktorý sa teší, keď nájdeme nejaký nový prvok slobody, ale ktorý nemôže byť na úrok slobody iného.

    Už aby sme si raz dokázali povedať pravdu, lebo lásku ty a vy, ak som ťa dobre počúval, nahrádzate vášňou. Proste vášeň je u vás nadovšetko.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, vášeň pomaly, ako rodina je demokratická spoločnosť, kde deti spolu s rodičmi väčšinou budú hlasovať, kto má pravdu alebo čo môže alebo nemôžu si rodič voči svojim deťom dovoliť. Toto je vaše videnie sveta. Toto je váš postoj k tomu, na čom stojí existencia ľudskej civilizácie. Nebyť rodiny, nebyť zväzku muža a ženy, táto ľudská civilizácia zanikne. Nehrajme sa tu na nejakých vizionárov, na nejakých anjelov strážnych a diablov. Buďme normálni ľudia a posudzujme veci prirodzene. Toto je cieľom aj tejto zmeny. Toto je cieľom aj toho, aby sme manželstvo, rodinu, rodičovstvo a deti zakotvili ako najvyššiu ochranu v Ústave Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystupujú v tejto diskusii. A ja si vážim každý názor. Ale treba si uvedomiť, že každé dieťa by malo zažiť riadny model rodiny a rodinný život, aby sa vedelo postaviť do tejto situácie. Či je to skupinový detský domov, kde máme detské skupiny, či sú to profesionálni rodičia, všade hľadáme model muža a ženy. A všade hľadáme predovšetkým tie manželské páry, ak hovorím aj o profesionálnych rodičoch. Všetci psychológia to odporúčajú. A je to pre to dieťa potrebné videnie otca a mamy v rodine. Verte mi, že je to tak. Takže, dámy, páni, pokiaľ vieme podporiť starostlivosť o deti, možno aj profesionálni rodičia, ak si vezmete odmeňovanie zamestnancov v zariadeniach typu detský domov, detský domov bez sprievodu a podobne, krízové centrá, sú veľmi slabo odmeňovaní, ohodnotení. Možno sa treba zamyslieť aj nad tým, aká je to ťažká práca, namáhavá práca, aké deti prichádzajú do týchto zariadení, do ktorých prichádzajú s rôznymi poruchami, s rôznymi narušeniami. Skúsme tým deťom pomôcť vytvoriť skutočne takú prirodzenú domácu rodinu, v ktorej by mali vyrastať. A vždy to bude spojenie muža a ženy. Veď je to, samozrejme, od prírody dané, pretože len muž a žena vedia splodiť dieťa. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem. Inštitúcia rodiny je tou najstaršou inštitúciou. To darmo budeme špekulovať a posúvať sa či do stredoveku alebo kamkoľvek. Takto tuná jednoducho je taký prirodzený zákon. A na tom nič nezmenia ani naše tuná silné výroky.

    A deti narodené mimo manželstva nie sú menejcenné, ale predsa len majú nejaký handicap, a dovolím si to povedať, sú menej šťastné. A to je ten problém. Nie sú menejcenné, ale menej šťastné, lebo v takejto rodine a takémuto dieťaťu rovnako chýba ako otec, tak aj matka. Dievčatá potrebujú mať ten protipól. Vzor majú v otcovi. To sú také paradoxy. A, naopak, chlapci chcú mať protipól a tým je práve matka. Preto je potrebné a dôležité, aby manželstvo bolo založené medzi mužom a ženou. Trápne je to, že my to musíme dávať v tejto chvíli a v týchto situáciách, ťažkých situáciách, kde vládne demagógia v tejto Európe a prekrúcanie pojmov, do Ústavy Slovenskej republiky, aby sme si chránili rodinu, ktorá je založená medzi mužom a ženou. Nie sú to bezvýznamné vety, ale v tejto chvíli a v tejto dobe sú to veľmi významné vety. Ja tento návrh zákona ústavný podporím veľmi rád a podporím ho ešte aj, samozrejme, v rozprave.

    Láska a vášeň, tak ako si to spomenul, pán kolega, to sú dva rozličné pojmy. Láska, to je predovšetkým obeta. A vášeň, to je presýtenosť egoizmu, ja ťa chcem len mať ako predmet nejakého uspokojenia. Ale ani muž, ani žena nie sú predmetom, nie sú niečím. Ale aj muž, aj žena a každý človek je predovšetkým niekým. Je jedinečný, neopakovateľný, má svoju hodnotu nezameniteľnú. Nehovorme to a nedehonestujme to ako na nejaký len predmet.

  • O slovo požiadal predseda Národnej rady Pavol Paška. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem dovysvetliť niektoré veci a myšlienky, ktorými som začal. A to je tá štandardnosť a neštandardnosť. A opäť budem používať slová pána poslanca Poliačika, ktorými sú diabol, anjel. Viete, pán kolega, no problém je, že to vaše vykresľovanie diabla okrem iného a vaše vykresľovanie anjela je veľmi zvláštne a neštandardné. Vaša predstava anjela je človek, ktorého zámer je destabilizovať. Vaša predstava anjela je človek, ktorý obhajuje všetko možné, len nie náš hodnotový systém, ktorý tradične Slovensko už stáročia si ctí a na základe ktorého žije. Vaša predstava anjela je spoločná rétorika, ktorá má znervózniť ľudí a zobrať im chuť do života. A k tomu je opäť ten dôkaz zaujímavý spoločného headlinu a spoločného nazerania, ten anjel prečo by vraj teda tam mal byť alebo prečo by tam nemal byť iný. Tak chcem len reagovať na to, čo som nazval trošku expresívnejšie, za čo sa ospravedlňujem.

    Nuž tak sa poďme pozrieť na tohto anjela alebo potom na toho diabla v podobe všetkých funkcií ústavných v rukách jednej strany. Nepôjdem do západných demokracií. Poďme bližšie, dobre.

    Náš poľský sused, pán prezident Bronek Komorowski, priamo zvolený prezident občanmi Poľska, Platforma Osobowa (Občianska platforma), pán premiér Donald Tusk, Platforma Osobowa (Občianska platforma, pani Ewa Kopacz, maršalek Sejmu, Platforma Osobowa (Občianska platforma). Má niekto pocit, že v Poľsku vládne totalita a že je tam demokratický politický systém v rozklade?

    Ďalší sused, Maďarsko

  • Pán prezident síce volený nie je priamo, ale poslancami maďarského Národného zhromaždenia.

  • , pán premiér Viktor Orbán, FIDESZ, pán predseda maďarského Národného zhromaždenia pán Kövér, FIDESZ.

    Ďalej, Česká republika, pán prezident Zeman zvolený priamo občanmi, sociálny demokrat, pán predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Jan Hamáček, sociálny demokrat, pán predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Milan Štěch, sociálna demokracia, pán premiér pán Sobotka, sociálna demokracia.

    Ale aby sme nehovorili, že ideme len na východ, je tu náš ďalší sused, „ohrozený demokratický systém Rakúska“, prosperujúcej krajiny, tak pán prezident Heinz Fischer, zvolený priamo občanmi, rakúska sociálna demokracia, pani Barbara Prammer, predsedníčka rakúskeho národného zhromaždenia, rakúska sociálna demokracia, pán premiér väčšinovej vlády pán Faymann, sociálna demokracia. Určite je Rakúsko „v rozklade, v destabilizácii“. A pre vašich anjelov, pán Poliačik, alebo tých, ktorí podporujete svojich anjelov, to bude skutočne dobrá voľba, ak aj my budeme destabilizovaní, pretože to je jediné, po čom túžite. Ďakujem.

  • Faktická poznámka je jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, sčasti máte pravdu, že aj v okolitých krajinách takmer všetky rozhodujúce ústavné funkcie má jedna strana. Ale rozdiel medzi týmito krajinami a Slovenskom a stranou SMER je v tom, že v tých iných krajinách aspoň niektoré kontrolné inštitúcie sú v rukách opozície. A toto sa na Slovensku počas vášho vládnutia nestalo. Proste tu ste si zle zapli jeden gombík, pán predseda. Keby napríklad predsedom NKÚ dnes bol predstaviteľ opozície, tak myslím si, že by ste veľmi zobrali vietor z plachiet tým, ktorí sa boja vlády jednej strany. Naozaj, keby ste naznačili verejnosti, že sa viete deliť aspoň o kontrolu s opozíciou, tak by vám nemohli hovoriť, že ste hrozbou, že ste istým nebezpečenstvom, že tu bude totalita jednej strany. No a v tomto kontexte toto zaniklo tým, ktorí si myslia, že rokovanie o týchto zákonoch, to je inými slovami sobáš KDH a strany SMER aj v prezidentských voľbách. Ja chcem len zdôrazniť, že KDH v prezidentských voľbách v druhom kole odporúča voliť Andreja Kisku. Čiže aký je tu sobáš KDH a strany SMER?

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pani predsedajúca, kolegovia, najmä kolegovia z KDH, občania, po takýchto vystúpeniach nie je ľahké vystupovať a keby som nepoznal pozadie a obsah toho, aj by som uveril tomu, čo je povedané. Ale ja sa pokúšam byť človek faktu. Preto sa vo svojom vystúpení zameriam na niekoľko faktov, ktoré treba povedať, aby sme zistili pozadie tohto návrhu, pretože tento návrh práve v tejto chvíli prijímame.

    Pán kolega Hrušovský, vy ste povedali, že mal by to byť sviatok, keď meníme ústavu. Sviatok by to aj bol, keby ste z toho neurobili farizejský a pokrytecký politický biznis. A hovorím to so všetkou úctou a pokorou. A toto tak naozaj je.

    Budem sa venovať najmä tomu návrhu pod bodom 24. A to je spojenie vášho návrhu KDH zameraného na ochranu manželstva a návrhu strany SMER, ktorý v tom prvom kole bol zameraný na oddelenie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu s tým, že tam boli bezpečnostné previerky, ktoré v tom druhom kole vypadli. Čiže ostali tam iba návrhy na ochranu manželstva a oddelenie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu. To je gro toho návrhu. Na tom sa, myslím, zhodneme.

    Fakty sú nasledovné, sú minimálne tri.

    Určite nie je náhoda, že tento návrh prijímame práve teraz, pred prezidentskými voľbami. To nie je náhoda. Vážení kolegovia zo strany SMER, ste v politike niektorí viac ako osem rokov, ale oficiálne, formálne ukotvení ste v roku 2006 vstúpili do parlamentu. V rokoch 2006 až 2010 ste boli vo vláde, lídrom vlády. Ďalšie dva roky ste boli v opozícii. Teraz ste opäť pri moci, už dva roky. Pár dní dozadu to boli dva roky. To je, osem rokov sedíte v tomto parlamente. Justícia má problém viac ako desať rokov, vy ste o tomto probléme vedeli. Neriešili ste ho. Nechali ste ho bobtnať. Robili ste kozmetické úpravy, ktoré nemali zásadný dopad na justíciu. Dnes justícii neverí viac ako 70 % ľudí u nás, páni kolegovia, 70 % ľudí. To je neuveriteľné číslo a vy mi možno budete argumentovať, že, áno, pri súdnom spore bude vždy niekto nespokojný, niekto prehrá. Ja s tým súhlasím. Ale napríklad venujú justícii práve opačné percento v takej Škandinávii, resp. venujú jej tam toľko, koľko jej tu neverí (Ako je to možné?), v Spojených štátoch amerických detto. My tu máme problém. A ten problém tu je dlhodobý. Pán premiér minulý rok v Sobotných dialógoch, ak sa nemýlim, 16. 3. na otázku, či si myslí, že Slovensko je právny štát, odpovedal jednoznačne: „Nie.“ Pán premiér to vie už rok. Teraz prišiel vhodný čas, aby sme otvorili tému justície. Máme to tu.

    Ďalším argumentom, prečo je tento návrh politický, vrátim sa do roku 2007, pán predseda Hrušovský, prosím, opravte ma, keď vy ste predložili návrh, ktorý je jednou z častí tohto návrhu. A to je návrh na ochranu manželstva.

  • Reakcia z pléna.

  • Bolo to v roku 2006. Ak sa nemýlim, poslanci strany SMER boli proti tomuto návrhu. V roku 2011 sa na stole objavila tá druhá časť toho návrhu, čo práve teraz prerokúvame. A to je oddelenie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Dávala ho pani Žitňanská. Kolegovia zo strany SMER boli proti tomuto návrhu. Teraz sa tie návrhy spojili, kolegovia budú za to, čo sa tým zmenilo? Je tam nejaká synergia? Ja tam tú synergiu nevidím. Čo je v tom iné? Nič. Je na to vhodný čas. Je to politika.

    Tretím argumentom, prečo je to naozaj vyslovene politický kšeft, je to, že po vystúpení spoločnom pána predsedu Hrušovského a pána predsedu parlamentu Pašku, keď ste sa svorne dohodli na tom, že ten návrh predložíte s tým, že vy ste hovorili, že tam previerky vypadli, a preto za to naraz zahlasujete, pán predseda Paška povedal, že previerky tam budú. Nie sú v tom návrhu, ale budú, v druhom čítaní. Načo? Skutočne načo sme sa dohovorili na takomto niečom, pretože ľudia tomuto neuveria? Je to politický kšeft.

    Dovoľte mi ešte pripomenúť, že 18. 2. tohto roka som dostal pozvánku na stretnutie s pánom predsedom Paškom. Ja neviem, či teda aj my sme neštandardní. Ja som si myslel, že nás práve označujete za nehodnotových a neštandardných. Pritom sa ukazuje, že neštandardným je úplne niekto iný a hodnoty tu má už málokto. A bol som na tom stretnutí. A bol tam so mnou pán predseda Frešo, pani Žitňanská, pán Bugár a, myslím, aj pán predseda Hrušovský. A po tomto stretnutí pán predseda Paška vyhlásil, že tento návrh zákona, aby vyvrátil všetky pochybnosti o tom, že ide o politickú tému, dá na koniec schôdze, po prezidentských voľbách. To bol verejný prísľub. To bola hodnota. To bolo slovo chlapa. Pozrite sa, aký je dátum, pozrime sa, kedy sú prezidentské voľby, máme tu ten návrh zákona. Prečo to nepočkalo? Justícia na Slovensku čaká na ozdravenie už 10 rokov, osem, keď chcete. Manželstvo čo na tom zmení? A čo je tu ekonomické? Váš návrh zákona ani neochráni to, čoho vy sa bojíte. A to sú registrované partnerstvá. Nezabráni tomu, aby boli prijaté. Na čo to je dobré? Ja viem, že vy mi vysúkate argumenty. Aj u nás kolegovia z konzervatívneho krídla povedia tých argumentov niekoľko. Ja im nebudem oponovať v tom, že sú nesprávne. Oni sú pevne presvedčení, ale držme sa, prosím, faktov. Ten návrh tu bol, v čase roku 2007 nič nebolo iné. Tá hriešna rodina bola rovnako hriešna, ako je teraz, ak bola zlá vtedy a zlá je teraz. Veď vtedy ste to mali a mohli meniť.

    Čo je ešte zaujímavejšie. My sme sedeli na klube 26. 2. To je ďalší fakt. To je pár dní po tom, ako pán predseda Paška prišiel s návrhom na zmenu ústavy. A my sme vyhlásili a povedali sme, že väčšina nášho klubu tento návrh v tejto podobe podporí. Potom sme sa dohodli na tom v istej miere, aby boli aj previerky. My sme podali pomocnú ruku, tak ako to robíme vždy. Ak treba, my sa vieme rozprávať, vieme argumentovať, vieme sa dohodnúť na niečom zmysluplnom, na tom, čo naozaj má pomôcť Slovensku. My sme tú ruku podali. Ale v tom prišli páni na to, KDH povedalo, ešte aj išlo proti návrhu pána predsedu Pašku. Povedalo, že tie previerky nebudú. My sme povedali, že budú. A vznikla tu, otázka je, či malá alebo veľká koalícia, alebo krátkodobá alebo dlhodobá. Z histórie sa javí dlhodobá a je mi to strašne ľúto, lebo k niekoľkým kolegom z KDH mám rešpekt.

    Skutočne, ak hovoríme o hodnotových stranách a stranách štandardných, ak toto má byť štandard v politike, obávam sa, že Slovensku to neprinesie nič dobrého najbližšie roky. Ak toto sú hodnoty, že porušujeme svoje slová a nedržíme sa toho, o čom sme presvedčení, myslím, že to nie je tá správna cesta.

    Ešte na sekundu sa vrátim k tým previerkam, aby to bolo celkom zreteľné. Nechcem sa venovať úplne detailom toho zákona. Ale ono naozaj previerky v nejakej podobe sa javia ako potrebné. Do súdnictva sa za posledné roky dostali ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. Sú to ľudia, ktorí nie sú odborníci, nemajú morálny kredit. Ale sú tam ľudia, dovolím si povedať, že ich je väčšina, ktorí sú odborníci a majú vysoký morálny kredit. V tom súdnictve sú, len sa boja hovoriť, boja sa vystúpiť. Nemali by sme tými previerkami postihnúť aj tých, ktorí sú čestní. A tvrdím, že ich je väčšina. Áno, bude to bolieť, že tých nepoctivých sa tie previerky nedotknú. A by sa ich nemali dotknúť, pretože nemajú ísť spätne, nemajú ísť retroaktívne, nemajú byť cyklické, majú byť do budúcna. A ak bude presne jasné, čo bude obsahom tých previerok a že pôjdu do budúcna, trúfnem si povedať, že strana SMER bude mať 90 hlasov. Ale hovorím, aby to bolo celkom zreteľné, musíme vedieť presný obsah tých previerok, na koho sa budú vzťahovať.

    Vravím, KDH a SMER, vy neprinášate riešenia, ale politiku. Dosiahli ste akurát otvorenie témy, získali ste nového koaličného partnera a rozbili ste Ľudovú platformu. Ak toto bolo cieľom, cieľ je splnený.

  • Faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca je sedem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, k tým previerkam. Veď práve v tom bol ten problém, že v pôvodnom návrhu bolo zadefinované, že tie previerky má vykonávať NBÚ. A keďže sme nevedeli naformulovať taký návrh, kde by bolo zabezpečené, aby to nerobilo NBÚ, kde vieme, akým spôsobom je ustanovené vedenie, no tak preto sme povedali, že, áno, na tomto budeme pracovať, budeme hľadať také riešenie, na ktorom sa budeme vedieť zhodnúť, aby sme mohli ustanoviť spôsobilosť sudcov. My sme nepovedali, že nemôžu byť previerky súčasťou tohto návrhu. V rámci druhého čítania chceme o tom rozprávať.

    Prosím vás, a to vaše spochybňovanie. Ja som prekvapený. A znovu opakujem, chceme riešiť situáciu v justícii. Pomôže alebo nepomôže tomu oddelenie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady? Pomôže alebo nepomôže tomu zbavenie sudcov trestnoprávnej imunity? Aj ďalšie opatrenia, ktoré sú navrhované, aj včítane spôsobilosti, pomôžu alebo nepomôžu vyčisteniu vzťahov v justícii?

    A čo sa týka hlasovania, nuž tak ústavný zákon nie je možné v tomto pléne schváliť s nikým iným, len so stranou SMER. S kým som mal vyrukovať? S vami? Zatiaľ nemáte ani my nemáme dostatok hlasov na to, aby sme to mohli sami schváliť. A všetky tieto podozrenia neboli vznášané, keď sme spolu hlasovali o dlhovej brzde alebo o eurovale. A hlasovali sme preto, lebo sme cítili, že Slovensko takéto opatrenia potrebuje. A toto isté cítime aj dnes.

  • Ďakujem pekne za slovo. Bolo to pekné, kultivované a presvedčivé vystúpenie. Mám dve podpoznámky.

    Naozaj som presvedčený, že nie je škoda, že o tomto dvojzákone, o vstupe do ústavy dnes rokujeme, a naozaj som presvedčený, že by bol tento zákon bezzubý, ak by z neho vypadli previerky. Ty si na to upozornil, pán poslanec Kadúc. A ja som presvedčený, že vypadol zatiaľ ten najpodstatnejší bod, bez ktorého sa nedá súdnictvo očistiť. Je to kruté možno. Určite je tam riziko veľké, že to môže postihnúť čestných a zabetónovať nečestných. Ale ak nenájdeme mechanizmus previerok, tak je to iba hromada slov, ktoré nepovedú k výsledku.

    A podpoznámka číslo dva. Ak ktokoľvek z nás, kto tu sedí, bez ohľadu na to, či je to predseda Národnej rady alebo poslanec na 150. mieste, dačo verejne povie, malo by to platiť. Ak pán predseda Národnej rady povedal po voľbách, lebo nechceme robiť politiku z toho, malo to byť po voľbách. To, že o tom rokujeme dnes, môžeme obracať ten kameň kadejako a zdôvodňovať to o význame a potrebe, je nepresvedčivé. Hneď na začiatku sme zobrali možnosť dať takú patričnú úctu tomuto rokovaniu, ako to pán Hrušovský v úvode povedal. Je mi to ľúto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja osobne si myslím, pán poslanec Kadúc, že práve skôr tvoje vystúpenie bolo trošku politické. Vysvetlím to. To, že sa vypustili previerky, súvisí aj s odborným problémom, tak ako to povedal pán poslanec Abrhan, len naviac by som chcel dodať, že neviem si predstaviť, a tam je odborný problém, že na jednej strane NBÚ má udeľovať previerky sudcom, na druhej strane sudcovia budú preskúmavať rozhodnutia NBÚ. To potom aký to má význam? Jednoducho je tam viacero takýchto odborných problémov, z ktorých niekto potom robí hon na čarodejnice.

    Čo sa týka justície, kvôli čomu bola otvorená ústava, tak je to čisto odborný problém. A myslím si, že keď sa nájde všeobecná zhoda, a v tomto prípade sa našla zhoda s KDH, že jednoducho ide sa riešiť problém v justícii, tak ja v tom nevidím problém. Však mohli ste sa pridať aj vy k tomu. Však odborný problém sa rieši napríklad aj so stranou OĽaNO v oblasti rómskej problematiky. Je tam rómsky splnomocnenec. Pamätáte si, ako na stranu OĽaNO útočili iné strany z opozície, a pritom riešite odborný problém, ktorý dlhodobo súži a trápi Slovensko, teda problém so sociálnym a spoločenským postavením a inými problémami Rómov. A v tomto prípade je tu téma, ktorá dlhodobo trápi Slovensko, to je justícia. Tak podľa mňa je prirodzené, keď sa našla ústavná väčšina, že sa to ide riešiť alebo vyriešiť. Tak ja to iba vítam. Čiže nerobme z odborných tém, ako je justícia, politiku.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kadúc, pán doktor práv, ak dovolíte, ja som si myslel, že prvé čítanie zákona vždy hovorí o potrebnosti toho zákona, nepotrebnosti toho zákona, respektíve hovorí o jeho filozofii a v druhom čítaní sa riešia veci, ktoré ten zákon majú docizelovať. To je prvá poznámka.

    Vy dnes hovoríte za tým pultom asi takým spôsobom, ako keby ste boli v druhom čítaní, a snažíte sa precizovať veci, o ktorých vlastne neviete, akým spôsobom v tom návrhu budú alebo nebudú, vrátiť to druhé čítanie.

    Namiesto toho, aby ste sa venovali z rokovacieho poriadku tejto problematike, prevažne hovoríte o politickom kšefte. Vy akúkoľvek dohodu vlastne dehonestujete v parlamente na politický kšeft. Pritom skutočne splnomocnenec pre rómske záležitosti ako dohoda medzi stranou SMER a vami, tá vám nevadí. Toto nie je podľa vás politický kšeft? Na toto máte iný názor? Prosím vás pekne, zamyslite sa nad tým, čo ste povedali. Akákoľvek dohoda v tomto parlamente je politický kšeft podľa toho, čo ste tu narozprávali.

    Ústavný zákon. Je jedna fantastická vec, že v tejto chvíli sa vedeli tak rozličné strany ako SMER a KDH dohodnúť na tom, že sú schopné sa dohodnúť vôbec na apolitickej téme, ktorou tento ústavný zákon je. Ja si myslím, vážte slová skutočne o tom politickom kšefte, lebo potom dehonestujete všetko, čo ste povedali teraz aj do budúcnosti, z vašej strany je to len akási hlúpa politická žiarlivosť. Nehnevajte sa.

  • Ďakujem pekne. Len zopakujem, že k tejto dohode nebol skutočne nikto iný pozvaný. Toto by som veľmi veľakrát zopakovala tak, aby sa nám to všetkým dostalo nielen do uší, ale aj do mysle.

    Je mi ľúto, že táto téma je naozaj spolitizovaná, ale myslím si, že v akomkoľvek období by sa dospelo k prerokovaniu týchto tém, obidvoch tém, teda čo sa týka aj manželstva, aj súdnictva, vždy pôjde o politické témy.

    Mne je len ľúto, že ak človek, ktorého slovo by naozaj malo v našom národe niečo znamenať, svoje slovo pošpiní tým, že ho nesplní alebo urobí presný opak toho svojho vyhlásenia, tak toto svedčí o niečom a je to nedobrým signálom pre našu krajinu.

    Teraz možno k časti zákonu o manželstve. Som naozaj zástanca doplnenia tejto vety do ústavy. Určite je to veľmi dobrý signál, ale presvedčíte ma len vtedy, že myslíte vážne, ak do ústavy doplníte aj ďalšie časti v druhom čítaní, ktoré budú jednoznačne možno vopred myslieť na to, že tá rodová ideológia sa k nám naozaj nedostane. Takže táto jedna veta do ústavy je málo, treba doplniť aj ďalšie alebo potom podporiť referendum. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, čo ste vniesli to politikum, v tejto chvíli na to reagovať nemienim, len chcem podotknúť jednu vec. K dohode treba vždy aspoň dvoch, vždy aspoň dvoch. A každý má v rámci tej dohody isté požiadavky a podmienky, musíte vždy v niečom ustúpiť. To je len toľko a na vysvetlenie.

    Ale chcem inú vec povedať a reagovať. Vy ste povedali, že v justícii je aj veľa slušných a erudovaných sudcov, len sa boja hovoriť. Ale to je ten problém. Problém je v tom, že za dvadsať rokov všetky sektory prešli istou transformáciou a očistením. V justícii sa to nestalo. Nestalo sa to preto, že všetci sme chránili nezávislosť sudcov. Len chrániť niečo, čo je naplnené aj množstvom zlého, donekonečna nejde. Som presvedčený, a tu vám aj kladiem otázku, či naozaj netreba urobiť aj istú očistu súdov tak, ako sa urobila v školstve, zdravotníctve a podobne. Ja nehovorím, že sa tam urobilo všetko dobré, lebo kopa aj zlých vecí sa tam urobila. Ale tieto procesy boli, jedine v justícii neboli, neudiali sa, a preto sme v tom srabe. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán kolega Kadúc

  • Hlasy v sále.

  • , pán kolega Kadúc, na prijatie ústavného zákona treba 90 hlasov. Nemáme v opozícii toľko hlasov.

    A druhá veta. Opakujem k tomu akože kšeftu, pán kolega, KDH v prezidentských voľbách v druhom kole podporuje Andreja Kisku, nie Roberta Fica.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa budem venovať iba niektorým.

    Pán kolega Abrhan, jasné, tie opatrenia pomôžu, ale je to iba vrchol ľadovca, je to niečo, od čoho sa neodrážajú tie ostatné zmeny, ktoré môžu byť prijaté zákonom. To sa nerieši.

    Pán kolega, ďalej, je to aj reakcia na pána kolegu Fonca. V strane SMER, ale aj u vás sú presvedčení ľudia, že tento návrh zákona je možné dať do druhého čítania aj s podporou klasickej väčšiny, netreba na to 90 hlasov do druhého čítania. Tá dohoda nebola vôbec potrebná.

  • Reakcia z pléna.

  • No môžete to spraviť v druhom čítaní, t. j. v máji. To ste kľudne mohli spraviť. To ste neurobili. Sú u vás ľudia aj v strane SMER o tom presvedčení. Toto je naozaj politický kšeft. Nie je to nič iné. Iný dôvod tam nie je. Oni tie hlasy nepotrebovali, potrebujú ich až v druhom, treťom čítaní, resp. v treťom.

    Pán kolega Martvoň, jasné, je to odborný problém. Veď to ja hovorím celý čas. Prosím, prizvime si sudcov, sudcovskú samosprávu, poďme o tom diskutovať. A my sme boli tiež pripravení, podali sme pomocnú ruku, že budeme o tom hovoriť. Veď ja som na tom stretnutí bol, ale to bolo všetko, to bolo všetko. O tom už nebola komunikácia, dokonca ani predtým. A ten problém, opakujem, tu nie je posledný rok. Ten problém tu je posledných osem rokov určite. Vy ste o ňom vedeli.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak to poviem ešte inak, aby ste ten návrh zákona mohli posunúť do druhého čítania, niektorí u vás si myslia, že netreba tých 90 hlasov. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • , pán kolega Kadúc, nie sme na pojednávaní na súde, sme na rokovaní Národnej rady, a preto nehovorme o kšeftoch, nehovorme expresívne a používajme argumenty. Aj keď ste sa ich snažili použiť, tak niektoré by som vám vyvrátil, ale politika je o dohodách, nie o kšeftoch. A už ste dosť dlho v politike na to, aby ste dokázali pochopiť aj vaše pôsobenie ako ústavného činiteľa a trošku sa snažili aplikovať aj pri rokovaní takéhoto najvyššieho zákonodarného orgánu trošku politickej kultúry, pán kolega Kadúc, naozaj. A tá vyžaduje dve veci, aby všetci občania Slovenskej republiky si ctili, vážili ústavu, vrátane všetkých politických špičiek, a druhú vec, pre mňa oveľa dôležitejšiu, aby v otázkach národného a štátneho záujmu sme neviedli politický zápas. O toto sa snažme. A o toto sa usilujme. A by som prosil, keby sme aj pri prerokovávaní tohto návrhu ústavných zmien dokázali takto vecne diskutovať. A politicky si môžeme naozaj, s prepáčením, nacápať toľko, koľko sa len na nás zmestí, politika to znesie, ale buďme voči sebe korektní. Preto som spomenul už aj niektorých z nás, ktorí vniesli do tejto diskusie, a ja to mám rád, oponentúru. Keď niečo navrhujem a iným sa to nepáči, poďme o tom diskutovať, poďme hľadať lepšie riešenia, ale politikárčiť a vytvárať nejaké fóbie o tom, že čo sa stane, ak tomu kompetencie zoberieme, tomu kompetencie pridáme, či číslo zmenšíme alebo zväčšíme, aké tragické následky to môže mať, preto, lebo všetko vidíme cez optiku len politiky a politických strán a našej politickej príslušnosti, už prekonajme tento vzťah k hľadaniu, riešeniu zásadných otázok.

    Pán kolega Kadúc, ja si tu pamätám na jedno obdobie, keď som bol v koalícii, keď sa uvoľnili tri miesta na Ústavnom súde. Vtedy vládna koalícia, ktorej som bol členom, nedokázala zvoliť a prezidentovi navrhnúť šiestich kandidátov na vymenovanie za sudcov Ústavného súdu. Prišiel SMER v koalícii s Mečiarom a so Slotom, dohodli sa, navrhli ich a prezidentovi nezostávalo nič iné, len ich vymenovať. To len chcem povedať, že aj politika je aj o dohodách, s ktorými nie vždy a všetci musíme len súhlasiť, ale rešpektovať áno. A tie rozhodnutia vytvárajú isté riziká, či tie riešenia naozaj budú najdokonalejšie. Nevymyslíme asi nikdy také, lebo už sme raz takí, že ešte zákon ani neprijmeme a už špekulujeme, ako by sme ho mohli obísť.

    Dotkli ste sa bezpečnostných previerok. Ja som rovnako za to, aby sme našli nejaký mechanizmus, ktorým by sme minimálne tým sudcom nedali taký komfort, že „ja som na doživotie a dosť a môžem si robiť čokoľvek,“ lebo všetky tie zákony, ktoré majú aj monitorovať ich majetkové prírastky, sú trápne a smiešne. Síce ich máme, ale sú neúčinné, v konečnom dôsledku nevykonateľné v praxi, keď aj na niečo prídeme.

    A bezpečnostné previerky, tak ako boli navrhnuté. Už Ústavný súd vyniesol nález „takto nie“, preto, lebo, to je zasahovanie politiky do nezávislosti, keďže Národný bezpečnostný úrad je politickým orgánom, lebo na jeho čele stojí predseda, ktorého menuje vláda. A vláda je vždy politický orgán, ktorý vzíde z parlamentných volieb.

    A spomínali ste niekoľko termínov, kedy boli navrhované zmeny. No nenašli sme dohodu na či už ústavnej alebo jednoduchej väčšine. Aj preto neprešlo oddelenie predsedu Súdnej rady od predsedu Najvyššieho súdu, lebo sme nemali ústavnú väčšinu. Dnes sa našla. Je to začiatok hľadania cesty k zlepšeniu. To nie je definitívne riešenie. Poďme si sadnúť, preto som povedal, zavolajme aj stavovské sudcovské organizácie, nech nám povedia, ako si to predstavujú, nie predstavujú etické kódexy, ktoré rovnako neriešia ten problém, ako ten stav zlepšiť. Ale ja som ochotný sa podieľať na takejto diskusii a hľadať spôsob, ako zmeniť to percento 70 na 70 spokojných a 30 nespokojných, ktorí vždy budú, boli, a takto to treba vnímať a takto by som si to želal.

    A keď už ste hovorili o kšeftoch. My sme museli prijať viacej takýchto kšeftov po tom, keď sme prijímali ústavné zákony napríklad o dlhovej brzde. Bol aj to kšeft? Napríklad zákon o eurovale, to bol tiež ústavný zákon, zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ani vtedy ani opozícia, ani koalícia nedisponovala ústavnou väčšinou. Špecializovaný súd, imunita poslancov, to boli všetko ústavné zmeny, ktoré si vyžadovali nie kšefty. Alebo ak poznáte takých kšeftárov, doneste ich sem, obviňte ich alebo navrhnite ich obviniť a poďme konať. O tomto je politika, o tomto je zodpovednosť, o tom to je ako hľadanie riešení, ktoré tej spoločnosti prinesú trošku menej problémov ako starostí.

  • S faktickými poznámkami sa hlási šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Kolegyne, kolegovia, je tam šesť faktických poznámok, budeme pokračovať hlasovaním, faktické poznámky budú po hlasovaní.

    Takže vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o zaujatie svojich miest, aby sme odhlasovali prerokované body a potom pokračovali v prerušenej rozprave.

    Dámy a páni, mali sme prerokované tri body, ale (navrhovateľ pán minister hospodárstva Tomáš Malatinský) na základe požiadavky spravodajkyne pani poslankyne Grečkovej budeme v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru na diaľku, čo je tlač 820, hlasovať až po tom, ako sa podarí zosúladiť niektoré rozpory z hľadiska množstva podaných pozmeňujúcich návrhov, ak sa to podarí dnes do 17.00 hodiny, o 17.00 hodine, je tam problém s kontradikciou niektorých. A spôsob hlasovania tak, ako je navrhnutý, by pravdepodobne mohol spôsobiť niektoré problémy. Takže sa pokúsime spolu s legislatívou to dať do poriadku.

    Takže budeme teraz hlasovať o...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Chren, nech sa páči, ešte procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, v súlade s § 34 zákona o rokovacom poriadku práve k tomuto zákonu, ktorý ste práve spomenuli (tlač 820), by som chcel navrhnúť vyčleniť na osobitné hlasovanie bod č. 67, čo je tá nepriama novela zákona o investičnej pomoci, práve kvôli tomu, aby všetci slušní poslanci, aj tí zo strany SMER, mali možnosť neschváliť utajené udeľovanie daňových úľav vybraným investorom. Ďakujem.

  • Pán poslanec, bez ohľadu na obsah vášho procedurálneho návrhu nie je to možné, ale ak bude nevyhnutné otvoriť rozpravu a upraviť spôsob hlasovania, tak, samozrejme, môžete sa prihlásiť a navrhnúť spôsob hlasovania.

    Pán poslanec Kondrót teraz uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k návrhu zákona o tepelnej energetike (tlač 831) vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Hlina, boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 bolo za, 56 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Mezenskej č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 18 za, 61 proti, 61 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Mezenskej č. 2.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 17 bolo za, 64 proti, 59 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 1 proti, 59 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 832.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil poslanec Alojz Hlina, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 3, 5 až 11, 13, 14, 15, 18 až 28, 31, 33, 35, 37 a 39 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 59 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme schválili body 3, 13, 15, 18, 19, 26, 33, 35, 37 a 39 spoločnej správy, o bodoch 1, 2, 12, 16, 17, 30, 32, 34, 36 a 38 spoločnej správy nemožno hlasovať.

    Pán predseda, dajte teda hlasovať o bodoch 4 a 29 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, nikto nebol za, 79 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hlinu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 125 bolo za, 2 proti, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončenú.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa, prepáčte, ale chybička sa stane. Vystupujem podľa § 85 ods. 2 o rokovacom poriadku. Navrhujem nasledovnú legislatívnotechnickú úpravu môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol schválený v druhom čítaní.

    V čl. I 5. bode § 3 ods. 6 sa vykonajú nasledovné úpravy. Slovo „vlastníctvo sa nahrádza slovami „je vlastníkom“ a slová „alebo obdobný" sa nahrádzajú slovami „alebo má obdobný". Ďakujem za pochopenie.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Hlinu.

  • Hlasujeme o jazykovej úprave, ktorú navrhol pán poslanec Hlina.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 1 proti 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Túto úpravu sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 83 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh novely zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

    Dámy a páni, to boli dva prerokované body, ktoré sme odhlasovali.

    Pán predseda výboru Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si pripomenúť zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Chcem oznámiť, vážení kolegovia, kolegyne, že po hodine otázok o 15.15 hodine v miestnosti č. 183 bude stretnutie s kanadskými autormi knihy o prenasledovaní Falun Gongu v Číne za účasti aj čínskych predstaviteľov, kde členovia zahraničného výboru sú pozvaní, ale aj všetci ostatní záujemcovia sú pozvaní. A keď už mám slovo, tak pripomínam aj, že dnes o 12.15 hodine máme na č. 183 37. modlidbové stretnutie pätnásťminútové. Srdečne ste tam všetci vítaní. Keď sa tam nevmestíme, pôjdeme do pléna.

  • Pán predseda výboru Podmanický.

  • Ďakujem, pán predseda. Zvolávam zasadnutie sociálneho výboru o 12.00 hodine v rokovacej miestnosti výboru k návrhu na odvolanie pána ministra Boreca. Následne po jeho skončení zvolávam ďalšie zasadnutie výboru k návrhu skupiny poslancov na zvolanie mimoriadneho výboru.

  • Ďakujem, pán predseda. Takisto zvolávam výbor pre zdravotníctvo na 12.00 hodinu, kvôli návrhu skupiny poslancov o vyslovení nedôvery členovi vlády. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Z toho istého dôvodu zvolávam výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do zasadačky výboru, tiež na 12.00 hodinu. Ďakujem.

  • Ďakujem. O päť minút začína rokovať výbor pre verejnú správu, prosím všetkých členov sa tam ihneď presunúť.

  • Pán predseda, poprosím, je 11.15 hodín, nie je možné počas rokovania zvolávať výbory, môže to byť až o 12.00 hodine.

    Pán predseda výboru Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Členovia výboru pre kultúru a médiá, prosím, na 12.05 hodinu do miestnosti výboru pre kultúru a médiá sa dostaviť, takisto obdobný výbor, ako hovorili moji kolegovia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Kolegovia zo zahraničného výboru, ja viem, že počas zasadnutia pléna sa to nemá a nie je to možné, ale vzhľadom na to, že ja budem musieť odísť mimo mesta, tak prosím, aby sme išli zasadnúť, zahraničný výbor, hneď teraz.

  • Je tu jediná možnosť, ak vzniká takýto problém, potom vyhlásime prestávku, aby mohli zasadnúť výbory, a potom budeme pokračovať v rokovaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak, poprosím vás, navrhujem, vyhlásim prestávku do 11.35 hodiny. A stihnete potom zorganizovať výbory?

  • Reakcia z pléna.

  • Takže pán poslanec Fedor, pán predseda.

  • Pripomínam členom výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, štandardné rokovanie výboru je o 12.30 hodine v miestnosti na to určenej. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán predseda výboru Chmel.

  • Pán predseda, poprosil by som, zvolávam výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny teraz.

  • Dobre, dámy a páni, takže do 11.35 hodiny je prestávka a potom budeme pokračovať v rokovaní. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, pohľad do rokovacej sály ma napĺňa presvedčením, že pravdepodobne ešte neukončili svoje stretnutia výbory, tie, ktoré potrebovali zvolať rokovanie pred 12.00 hodinou, a nemáme tu okrem mňa nikoho z navrhovateľov, vidím tu spravodajcov, aj pána Poliačika a pani poslankyňu Vittekovú, takže ešte chvíľočku vás poprosím o strpenie.

    Chcem sa opýtať, či je tu niekto buď z navrhovateľov jedného návrhu, alebo niekto z kolegýň, kolegov, kto bol podpísaný pri

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

    alebo

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského, Bélu Bugára, Richarda Vašečku, Jozefa Mikuša a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Áno, je tu pán podpredseda Národnej rady pán Figeľ, takže ho poprosím o zaujatie miesta.

    Poprosím pána poslanca Poliačika o zaujatie miesta ako spravodajcu.

    Faktické poznámky.

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Čo som chcel povedať, bolo to, že tuto ma starší kolegovia poučili o tom, že bol tu zaužívaný trend, že na schválenie návrhu do druhého čítania postačuje len väčšina, čiže nepotrebujete ústavnú väčšinu. Čiže aj to je jasný dôkaz toho, že to, že KDH dalo svoje hlasy, bolo úplne zbytočné a nešlo o nič iné, iba o politickú dohodu.

    Čo chcem povedať, je to, ak niečo vzišlo zo zlého základu. A ten zlý základ, myslím, pokrytecký a farizejský, nazvem to naozaj kšeft, pretože prišlo to vo veľmi príhodný až nevhodne príhodný čas, preto je tam to slovo kšeft. Nemôže takáto dohoda mať ani dobrý výsledok.

    Čo sa týka toho Ústavného súdu a rozhodnutia pri bezpečnostných previerkach, tu len čisto nepoliticky a odborne hovorím a pripomínam, že bolo tam aj odlišné stanovisko časti pléna Ústavného súdu, z ktorého je možné pri previerkach vychádzať. Hovorím to v dobrom záujme, aby sme sa možno posunuli, aby sme dali nejaké myšlienky, od čoho sa môžeme odraziť do budúcna. Čiže to je len toľko.

  • Pán kolega Hrušovský, ja si myslím, že ste ešte pánovi poslancovi Kadúcovi mohli povedať, že keď tu niekto spravil kšeft, viditeľný kšeft a obchod so stranou SMER, ktorý stále trvá, tak to bolo OĽaNO. A je to kšeft na splnomocnencovi Pollákovi. My nerobíme žiadne obchody ani kšefty. To je sprosté osočovanie. Ale na to som si už od poslancov OĽaNO zvykol. Áno, vy ste schopní sprostého osočovania.

    A, pán poslanec Hrušovský, myslím, že ste ešte mohli pánovi právnikovi Kadúcovi povedať, že na to, aby akýkoľvek zákon, či už je ústavný alebo neústavný, prešiel v tejto sále do druhého kola, tak z prítomných poslancov musí získať väčšinu a to sa bez hlasov poslancov strany SMER nedá. Som prekvapený, že to pánovi poslancovi Kadúcovi ešte nedošlo. A myslím si, že aj právnici by mali mať aspoň elementárne znalosti matematiky.

    Keď nám chce niekto vyčítať, že SMER mohol ten zákon posunúť do druhého čítania sám a my sme mali priskočiť, tak to teda nie, to je naša agenda, to je náš program, nám na rodine záleží a vždy bude záležať.

  • Pani poslankyňa Žitňanská tu nie je, pán poslanec Martvoň takisto, pán poslanec Kuffa nie je prítomný.

    Pán poslanec Susko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som chcel podporiť slová pána poslanca Hrušovského v tom, že je asi neadekvátne a divné hovoriť o nejakých kšeftoch pri parlamentnej matematike, ktorá v parlamentnej demokracii nášho typu existuje, kde sme pri ústavnom zákone, kde naozaj potrebujeme kvalifikovanú väčšinu, takže bez politickej dohody to nikdy nejde. Pritom nemám na mysli len ústavný zákon. Veď pozrime sa na štandardné fungovanie parlamentu, keď v súčasnosti SMER má 83 poslancov a na bežné zákony nepotrebuje politické dohody. Ale tá situácia nebola vždy taká a možno ani v budúcnosti nebude vždy taká. A keď je len štandardná koaličná zmluva, keď je koalícia, tak aj na bežný zákon musí existovať určitá politická dohoda na to, aby mohol takýto zákon prejsť aj v rámci koalície. Čiže ja si nemyslím, že politická dohoda je nejaký pejoratívny pojem, ktorý nie je štandardný. Je to štandardná súčasť parlamentnej praxe, že sa uzatvárajú politické dohody na to, aby mohol prejsť či už obyčajný zákon alebo najmä ústavný zákon. Takže ja v tom nevidím nič pejoratívne. A myslím si, že to je normálna, štandardná parlamentná práca a parlamentná prax. Ďakujem.

  • Pán navrhovateľ, pán poslanec Hrušovský, chcete reagovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie.

    Takže pán predseda výboru Podmanický, pán poslanec Podmanický, nech sa páči, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja najskôr začnem úvahou nad poslednými slovami, ktoré hovoril pán poslanec Kadúc vo svojom vystúpení, keď argumentoval, že na posunutie ústavného zákona do druhého čítania nie je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Priznám sa, že v tej rýchlosti som sa nestihol oboznámiť podrobne s rokovacím poriadkom, ale dovoľte, pán poslanec Kadúc, aby som vám prečítal § 37 ods. 2 rokovacieho poriadku: „Ak je na platné uznesenie Národnej rady potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov alebo ak je v prípadoch ustanovených ústavou potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, Národná rada môže schváliť pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len takouto väčšinou.“ Uznávam, že ide o úpravu, ktorá sa týka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v prípade ústavného zákona, ale ak rokovací poriadok vyžaduje pri schvaľovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ústavnú väčšinu v druhom čítaní, prečo by pri posunutí zákona z prvého do druhého čítania mala stačiť väčšina obyčajná? Myslím si, že tu platí analógia a ak nie je iné presnejšie ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, myslím si, že aj pri posunutí ústavného zákona do druhého čítania je potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov, nehovoriac o tom, že pri ústavnom zákone, najmä pri schvaľovaní je ideí, jeho filozofie, teda toho, o čom sa rozhoduje v prvom čítaní, by naozaj mala byť zhoda poslancov naprieč politickým spektrom. Toto je duch ústavy, preto sa vyžaduje trojpätinová väčšina pri schvaľovaní ústavných zákonov. A preto si myslím, že bude dobré, aby aj v prvom čítaní rozhodoval parlament veľkou väčšinou hlasov svojich poslancov. To je len na okraj.

    Ak dovolíte, vážené dámy, vážení páni, ja by som len vecne zareagoval na niekoľko výhrad, ktoré sa sústavne vo verejnosti opakujú pri diskusiách o ústavnej novele, ktorá má riešiť zmeny v justícii a v ochrane rodiny a manželstva, a ktoré sa permanentne opakujú aj počas dnešnej diskusie. A predpokladám, že budú sa tieto argumenty vyťahovať opakovane.

    Jeden z argumentov, ktorý často používajú oponenti tej spoločnej dohody na ústavných zmenách medzi stranou SMER a Kresťanskodemokratickým hnutím, je argument, že SMER účelovo vyťahuje tému rodiny, aby si naklonil konzervatívneho voliča.

    Ja budem na to veľmi vecne argumentovať najskôr programovým vyhlásením vlády z mája 2012. V programovom vyhlásení vlády, v tej časti, ktorá sa týka rodiny, sa najskôr konštatuje aktuálny stav, že klesá počet sobášov, rastie rozvodovosť, rastie vek sobášiacich sa, že nastal výrazný prepad pôrodnosti a plodnosti, rástol počet detí narodených mimo manželstva a podobne, to všetko sa prejavilo, a teraz to chcem podčiarknuť, potlačovaním významu dosiaľ jedinej formy rodiny uznávanej slovenskou spoločnosťou, a to tradičnej manželskej rodiny. Preto vláda presadí, neskôr sa v ňom píše, dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobru. No ak predkladaná novela ústavy nie je lepší súlad s programovým vyhlásením vlády, tak už potom neviem, čo by to malo byť. Čiže postoj strany SMER v tejto otázke je konzistentný s programovým vyhlásením vlády.

    Druhý argument, ktorý chcem použiť, je, že novela ústavy týkajúca sa ochrany rodiny, vychádza z prirodzeného presvedčenia veľkej skupiny poslancov strany SMER. Ja viem, že sa tu vytvára atmosféra, že pre SMER je táto téma niečo umelé, niečo, čo sa snažíme pragmaticky využiť, ale vôbec to tak nie je.

    No ak dovolíte, uvediem niekoľko argumentov.

    Na rozdiel od iných strán v strane SMER sa v kultúrno-etických otázkach osobitne ctí zásada plnej slobody rozhodovania sa poslanca pri hlasovaní. Ja sám to môžem potvrdiť, pretože hoci som veľakrát hlasoval v týchto otázkach odlišne od niektorých mojich kolegov, nikdy mi to nebolo ani v najmenšej miere vytknuté. V strane SMER je veľká skupina poslancov, ktorí majú na kultúrno-etické otázky skôr konzervatívnejší a prirodzenejší postoj. O týchto otázkach sa u nás normálne diskutuje a argumentuje. Je v našom klube plná demokracia, možno na rozdiel od iných klubov. Od nás sa pre rozličnosť názorov nemusí z klubu odchádzať.

    V minulosti sa vďaka poslancom strany SMER viackrát presadili zákony, ktoré sú v duchu tradičných hodnôt. Spomeňte si, čo s nami robili médiá, keď sme počas prvej vlády Roberta Fica prijali novelu zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ktorá výrazne sprísnila postup pri registrácii cirkví alebo náboženskej spoločnosti. S týmto zákonom prišli aj poslanci strany SMER a za tento zákon zahlasovala drvivá väčšina poslancov strany SMER.

    Chcem pripomenúť napríklad novelu Zákonníka práce z roku 2008, ktorú predkladali aj poslanci strany SMER, ktorý zaviedol obmedzenie maloobchodného predaja na Štedrý deň, na Prvý sviatok vianočný, na Nový rok a vo Veľkonočnú nedeľu. Veľmi vážne sme sa pripravovali aj na ďalšie rozšírenie tohto obmedzenia. A túto myšlienku naďalej nezavrhujeme. Nechcem rozoberať, prečo sa nám zatiaľ rozšírenie tohto obmedzenia nepodarilo presadiť. Je to úplne iná téma.

    Alebo spomeňme si na novelu interrupčného zákona z roku 2009, ktorú predkladala aj poslankyňa strany SMER, za ktorú hlasovali poslanci strany SMER a ktorá zaviedla tzv. informovaný súhlas pred vykonaním potratu. Táto rozumná novela zaviedla niekoľko dobrých opatrení, ktoré mali pomôcť žene pred rozhodovaním sa o vražde svojho dieťaťa, aby ho nechala žiť.

    Mohol by som v tejto téme pokračovať, ale na ilustráciu toho, že v strane SMER je veľká skupina poslancov, ktorí majú konzistentný pohľad na niektoré kultúrno-etické otázky, to stačí. Netreba teda robiť nejaké bombastické prekvapenie z toho, že SMER nemá problém s podporou návrhu ústavnej ochrany manželstva.

    V tejto súvislosti sa používa v diskusiách, a tento argument používajú hlavne iní opoziční poslanci vo vzťahu k poslancom za Kresťanskodemokratické hnutie, že ste naleteli strane SMER, že SMER to aj tak v druhom čítaní potopí, keď už bude po prezidentských voľbách. Ťažko, samozrejme, dopredu hovoriť, ako dopadne akékoľvek schvaľovanie akéhokoľvek zákona. Ale, pán predseda Kresťanskodemokratického hnutia, prípadne iní kolegovia poslanci z iných politických strán, za seba môžem povedať, že jednoznačne takéto znenie podporím, nech už prejde jedna alebo druhá novela ústavy. Ale keďže poznám názory v poslaneckom klube strany SMER, som presvedčený, že veľká skupina poslancov strany SMER podporí novelu ústavy, ktorá bude chrániť rodinu tak, ako bola predložená. Treba si počkať, samozrejme, nevieme to garantovať nejakou krvou podpísanou zmluvou, ale myslím si, že používanie takýchto hrozieb, to je zneužívania dobrého úmyslu na politické účely v prezidentských voľbách.

    Druhá skupina argumentov, ktorá tu zaznieva, je, že ide o cynický politický obchod, to sú slová poslanca Františka Šebeja, prípadne kšeft, to sú slová poslanca Kadúca. Autorov týchto vyjadrení sa chcem spýtať na niekoľko otázok, a už sa to pýtali aj iní moji kolegovia: Aký je rozdiel medzi dohodou a politickým obchodom? Čo je to, čo robí z jedného úkonu politickú dohodu a z iného úkonu, takého istého, politický obchod? Keď zostavoval vládu Mikuláš Dzurinda alebo Iveta Radičová, išlo o politický obchod alebo o politickú dohodu, pán poslanec? Keď všetky politické strany po páde vlády Ivety Radičovej schválili zvýšenie platov sestrám, išlo o politický obchod alebo o normálnu dohodu? Ešte ste ma nepočúvali, takže, mám to aj napísané, vám to dám potom. Keď Igor Matovič a Radoslav Procházka hlasovali v roku 2012 so stranou SMER o zákone o dvojakom občianstve, išlo o politický obchod alebo normálnu politickú dohodu, normálnu politickú podporu? Keď poslanci strany SMER alebo poslanci opozície schválili zrušenie svojej imunity, išlo o politický obchod alebo o normálnu politickú dohodu? Nechcem spomínať príklad splnomocnenca pre Rómov pána poslanca Polláka, na ktorom sme sa normálne dohodli. Aj to by sme mohli nazvať slovami pána poslanca Kadúca politickým kšeftom, ako to povedali už niektorí kolegovia. Ale bola to normálna dohoda. Pán poslanec Pollák je kvalifikovaný človek, ktorý sa tejto agende venuje, rozumie jej, tak sme sa dohodli na tom, že bude splnomocnencom vlády. Netreba za tým nič iné hľadať.

    V tejto súvislosti ma napadol teraz príklad z Českej republiky, kde, iste viete, prebieha, myslím, trestné stíhanie bývalého expremiéra Nečasa práve za politické obchody. No môžeme si spomenúť, o čo tam ide. Ide tam o pridelenie určitých významných aj finančne zaujímavých pozícií trom poslancom, ktorí za to, že odišli z poslaneckej snemovne, získali tieto miesta, a tak vláda nestratila dôveru. V tejto súvislosti by sme možno hovoriť o politickom obchode už mohli, ale aj nemuseli. Je to veľmi diskutabilné. Ale je to kvalitatívne úplne iná situácia, než aká nastala pri normálnej politickej dohode na podpore ústavného zákona na Slovensku. Napokon, bude veľmi zaujímavé sledovať rozhodovanie českých súdov, ako sa s touto otázkou vysporiadajú, pretože pri striktnom výklade môžeme, ak privedieme takýto výklad ad absurdum, dospieť k tomu, že každá koaličná dohoda bude trestný čin. Ale to je veľmi zaujímavá otázka, pri ktorej som sám zvedavý, ako sa rozrieši.

    Takže, pán poslanec, je to kvalitatívne úplne, ale úplne iná situácia. Ak Ústava Slovenskej republiky predpokladá na prijatie ústavného zákona súhlas 90 poslancov a keď vieme, v akom roku alebo v akých rokoch sa ústava prijímala, tak samotní tvorcovia ústavy predpokladali, že ústavné zmeny budú musieť byť vždy výsledkom dohody. To chcete každú takúto dohodu nazvať, že je politickým obchodom alebo politickým kšeftom? Práve preto je to takto zadefinované, aby sa strany, ktoré sa nemusia milovať, vedeli zhodnúť na určitých podstatných veciach, ktoré cítia, že sú pre spoločnosť dôležité. Preto je tam aj to ústavné kvórum, preto je tam aj tá ústavná ochrana. Ak ideme zhadzovať akúkoľvek dohodu na ústavnej zmene slovami „kšeft“ a „obchod“, tak je to dehonestácia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predpokladá presne takýto postup.

    Aký je teda rozdiel medzi obchodom a dohodou? No podľa niektorých z vás je taký, že keď vám to vyhovuje, nazvete to politickou dohodou, hľadaním konsenzu, snahou o dobré riešenia a podobne, a keď vám to nevyhovuje, tak to isté opľujete slovami „politický obchod“ alebo „politický kšeft“. Niekedy mám pocit, že ich používajú najmä politici, ktorí žiarlia na to, že sa tu dokázali dve politické strany dohodnúť na zmene ústavy. A namiesto toho, aby sa normálne pridali a podporili to ako dobrú vec, tak hľadajú akýkoľvek dôvod, akúkoľvek zámienku, aby nemuseli priznať pravý dôvod svojho žiarlenia a sklamania.

    A ešte jedna poznámka k niektorým kolegom z opozície. Neustále nás kritizujete za to, že nepodporujeme niektoré vaše dobré návrhy v parlamente. A keď sa rozhodneme niektorý z nich podporiť, tak sa na nás navážate, že čo sme si to dovolili. Tak sa teda rozhodnite, či chcete, aby sme vaše návrhy podporovali, alebo to nechcete, a priamo na rovinu to povedzte verejnosti. Nedá sa však postupovať tak, že bez diskusie s partnerom, od ktorého chcete podporu, predložíte niečo do parlamentu a potom ho požiadate o podporu. To je, ako keby ste chceli postaviť plot a bez toho, aby ste so susedom dohodli, začnete ten plot stavať a oznámite mu to v ten deň, keď začnete kopať, ako hotovú vec. Slušné je, keď idete stavať plot, aby ste najskôr za susedom išli, dohodli sa s ním, on vám povie svoje predstavy o tom plote, vy mu poviete svoje predstavy o tom, na niečom sa dohodnete a potom sa začne výstavba takéhoto plotu. To je normálny postup. A analogicky je to normálne aj v parlamente. Keď máte záujem na podpore niečoho zaujímavého, dobrého, všeobecne prospešného, treba viesť aj dlhšiu, časovo dlhšiu serióznu debatu. To všetko sa v prípade tohto ústavného zákona udialo. To je seriózny partnerský prístup. Ak Kresťanskodemokratické hnutie vyhlásilo v časovom predstihu, že má záujem na tom, aby SMER podporil ich návrh ústavného zákona, a začali v časovom predstihu rokovania so stranou SMER, čo je na tom zlé? Ak SMER súhlasil s rokovaniami a povedal aj svoju predstavu o ústavných zmenách a hľadal podporu pre zmeny v justícii, čo je na tomto zlé? Nič sa neskrývalo, všetko bolo zverejnené, obe strany formulovali jasne svoje predstavy. To je zlé? Naopak, ja si myslím, že takto má vyzerať rokovanie o spoločných témach. Ak Ústava Slovenskej republiky predpokladá pri ústavnom kvóre 90 hlasov, tak je to preto, aby sa na významných zmenách stretla vôľa koalície aj opozície. O to viac nechápem, vážení kolegovia, prečo niektorí z vás predkladajú návrhy ústavných zmien, na ktorých sa nedohodli s dostatočným počtom poslancov. Veď to je schizofrénia.

    Tretí okruh, ktorý sa vytýka tejto ústavnej zmene, je, že navrhované znenie ústavnej novely aj tak nič nerieši. Ja sa priznám, že viem si predstaviť aj inú formuláciu ústavného článku o rodine, o manželstve, ale každý výsledok je vždy nejakým konsenzom, ktorý sa vyprofiluje z viacerých názorov. A ja si myslím, že aj toto ustanovenie, ktoré zavádzame do ústavy, je predovšetkým nielen významný signál do spoločnosti, ale každá veta, ktorá sa dostáva do ústavy, má aj významnú právnu silu. Každá veta, či už je normatívnejšia alebo menej normatívna, sa používa pri výkladoch a rozhodovaniach Ústavného súdu. Je to pravidlo, zásada, ktoré sa aplikuje pri pochybnostiach, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť. Dokonca si myslím, že ak zavádzame vetu, „manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy,“ tak to priamo vylučuje, aby sme slovom manželstvo a právami, ktoré vyplývajú z manželstva, označili akýkoľvek iný zväzok. Samozrejme, mohli by sme to zadefinovať oveľa jasnejšie. Hovoril som, že vždy je to otázka dohody. Ale myslím si, že aj toto ustanovenie je veľkou podporou tomu prirodzenému, zdravému, normálnemu chápaniu rodiny, tak ako ju chápali naši predkovia a aké chápanie je podľa môjho názoru správne.

    Ja rešpektujem, že sú tu medzi nami poslanci, ako je napríklad pán poslanec Poliačik, ktorý má radikálne odlišný názor. Ja to rešpektujem, rešpektujem jeho názor. Na druhej strane myslím si, že sa hlboko mýli. Myslím si, že jeho názory sú úpadkové, dekadentné. Jeho názory nie sú moderné. To sú názory, ktoré sa objavujú permanentne v dejinách ľudstva a vždy viedli ľudstvo na cestu chaosu a zániku. Takže ja si myslím na rozdiel od neho, že je to veľmi dobrá zmena. Ja som rád, že SMER sa k tejto zmene pripojil, som rád, že sme pripojili aj zmeny v justícii, a verím, že aj v druhom čítaní schválime tento zákon, tento ústavný zákon, v takej podobe, že bude významným nástrojom ochrany rodiny a spravodlivosti na Slovensku.

  • Ďakujem pekne.

    Je sedem faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Dámy a páni, je 12.02 hodín, prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme o 14.00 hodine pokračovať pravidelným bodom hodina otázok. A od 15.00 hodiny potom budeme pokračovať v rokovaní o predložených návrhoch. Ďakujem, dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok, ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny dvanásť otázok na predsedu vlády a na členov vlády dvadsať otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície pána Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Pán podpredseda vlády, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenie predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. A zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch amerických, a zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. A neprítomná je ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ktorá je na pracovnej ceste v Trenčianskom kraji, ale na ktorú nie sú položené žiadne otázky.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz poprosím, aby ste odpovedali v limite 15 minút na otázky, ktoré boli adresované predsedovi, vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslankyne Dariny Gabániovej a znie: „Vážený pán premiér, má reforma súdnictva vplyv na zlepšenie podnikateľského prostredia?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, je všeobecne známym faktom, že sudcovský stav, resp. súdnictvo nepožíva vo verejnosti dôveru v takom rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít. Treba však zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky aj počas posledných dvoch rokov pokračovala v zlepšovaní podmienok výkonu súdnictva. Pružne sme reagovali na otázku hromadných žalôb, vybavujeme súdy novou výpočtovou technikou a postupne zavádzame projekty elektronizácie justície, ktoré zjednodušia prácu sudcov. Vláda takto pripravuje rozsiahlu reformu procesného civilného práva, ktorá prinesie jasnejšie pravidlá rozhodovania na súdoch, čo pomôže aj sudcom pri vedení súdneho konania.

    Ak by som mal priamo odpovedať na otázku, či má reforma súdnictva vplyv na podnikateľské prostredie, môžem konštatovať, že funkčné súdnictvo je jedným z hlavných predpokladov pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Kvalitné podnikateľské prostredie je základnou podmienkou konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Zároveň však treba povedať, že jednou zo závažných prekážok rozvoja podnikateľského prostredia na Slovensku je nejednoznačnosť niektorých zákonov a ich časté zmeny. Súčasná úroveň vymožiteľnosti práva je podnikateľskou sférou dlhodobo považovaná za najväčšiu prekážku podnikania na Slovensku. Z tohto pohľadu má reforma súdnictva zásadný vplyv a môže významne ovplyvniť zlepšenie podnikateľského prostredia.

    V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že vláda Slovenskej republiky pravidelne hodnotí stav a kvalitu podnikateľského prostredia, ako aj navrhuje opatrenia na jeho zlepšenie. V roku 2013 boli prijaté opatrenia zamerané na zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania, exekučneho konania, realizáciu projektu elektronizácie činnosti stavebných úradov, zriadenie insolvenčného registra, zavedenie kategorizácie stavieb či zosúladenie sadzby súdneho poplatku pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednotné kontaktné miesto so sadzbou súdneho poplatku pri celoelektronickom podaní do obchodného registra. V tomto roku pripravujeme nový súbor opatrení, ktorými chceme dosiahnuť zlepšenie postavenia Slovenskej republiky v hodnotení Doing Business Svetovej banky. Tieto opatrenia budú zamerané predovšetkým na oblasti, v ktorých Slovensko v hodnotení zaostáva, a to najmä založenie podniku, platenie daní, cezhraničný obchod, ochranu investorov.

    Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že jednou z priorít rezortu hospodárstva v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku je vytvoriť a zaviesť systematický prístup, ktorý by umožnil sledovať vývoj administratívneho zaťaženia. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky realizuje v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy tretiu etapu znižovania administratívneho zaťaženia podnikania, kde zámerom je zmapovať informačné povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako sú rôzne zákony, vyhlášky či nariadenia, a vyčísliť administratívne náklady, ktoré vznikajú podnikateľskému prostrediu v súvislosti s ich plnením.

    V roku 2014 vláda Slovenskej republiky pripravuje aj ďalšie systémové zmeny Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dlhodobé úsilie o zjednodušovanie začatia podnikania napríklad v podobe rýchlosti založenia obchodných spoločností musí byť v rámci vymožiteľnosti práva sprevádzané zavedením nových povinností orgánov obchodných spoločností, ktoré budú úzko súvisieť s vytvorením a správou tzv. elektronického registra diskvalifikovaných osôb.

    Rovnako vláda pripravuje návrh koncepcie stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá nadväzuje na správu o základných otázkach justície a ktorá bude východiskom pre zmeny tzv. sudcovských zákonov.

    Všetky reformy a opatrenia tejto vlády v oblasti súdnictva majú teda za cieľ zlepšiť fungovanie súdov v Slovenskej republike, zvýšiť dôveru verejnosti v ne a vytvárať optimálne podmienky na zlepšenie podnikania. Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Marián Kovačócy a otázka znie: „Vážený pán premiér, aké opatrenia pripravuje vláda na zvýšenie vymožiteľnosti práva?“

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán poslanec, justícia je nepochybne jednou z najkomplikovanejších oblastí v štáte. Snaha o jej nezávislosť viedla k vytvoreniu množstva pravidiel, ktoré neraz brzdili úsilie o budovanie dôveryhodnej a efektívnej justície.

    Vymožiteľnosť práva je významnou a neodmysliteľnou súčasťou podnikateľského prostredia a nepochybne jedným z jeho stabilných pilierov, tak ako som odpovedal na predchádzajúcu otázku. Je výsledkom dlhodobého a systémového prístupu predovšetkým k orgánom ochrany práva, k budovaniu ich statusu a predpokladov pre ich činnosť. Pri tomto chápaní je zlepšovanie vymožiteľnosti práva cieľom, ktorý v právnom štáte nemôže za žiadnych okolností stratiť na aktuálnosti a význame. Práve tak vláda Slovenskej republiky to vníma a pristupuje k vymožiteľnosti ako k otázke dlhodobého koncepčného a systémového charakteru.

    Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k doposiaľ najkomplexnejším zmenám a opatreniam smerujúcim k zlepšeniu vymožiteľnosti práva. Môžem skonštatovať, že v súlade s programovým vyhlásením vlády sme predložili početné legislatívne návrhy a prijali mnohé opatrenia, ktoré na jednotlivých úsekoch výkonu verejnej moci odstránili existujúce nedostatky v oblasti vymožiteľnosti práva. Zároveň sme posunuli jej hranice ďalej k zlepšeniu podnikateľského prostredia a k posilneniu právnej ochrany občanov. Dosiaľ realizované, ale aj plánované opatrenia na zlepšenie vymožiteľnosti práva súvisia s rýchlejším a efektívnejším súdnym konaním, elektronizáciou rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci a transparentnejším a rýchlejším exekučným konaním. V jednotlivých okruhoch vláda Slovenskej republiky predstaví a prijme zásadné koncepčné zmeny právnej úpravy, ktoré nadviažu na už uskutočnené opatrenia a zároveň prispejú k ucelenému riešeniu otázky vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.

    Na programe prebiehajúcej schôdze Národnej rady je návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky zameraný na obnovenie dôveryhodnosti justície. Z hľadiska obsahu boli predsedom vlády a ministrom spravodlivosti predstavené najväčšie zmeny v justícii od roku 2001. A dúfam, že v druhom čítaní budú aj podporené. Cieľom navrhovaných zmien v ústavnej úprave súdnictva je zlepšenie jeho fungovania, efektívnosti a kvality výkonu súdnictva. Tieto zmeny sa týkajú zníženia imunity sudcov, rozšírenia pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky za účelom jej výraznejšej účasti na správe súdnictva a spôsobu kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a nového zloženia členov Súdnej rady. Zároveň spoločným znakom navrhovaných zmien je snaha o vykonanie systémových zmien, ktorých cieľom je obnovenie dôvery v súdnictvo a posilnenie sudcovského stavu ako garanta spravodlivého a zákonného rozhodovania, a zámerom je, aby súdy časom patrili medzi najdôveryhodnejšie, a nie najmenej dôveryhodné inštitúcie.

    Vláda Slovenskej republiky sa podujala na prípravu zásadných zmien v civilnom práve, ktoré spočívajú jednak v dokončení rekodifikačných prác na príprave nového slovenského Občianskeho zákonníka a jednak v príprave a predložení nových procesných kódexov. Ich prioritným cieľom bude zjednodušiť, zrýchliť a zefektívniť súdne konanie na všetkých jeho stupňoch. Na rozdiel od predchádzajúcej vlády sa hlásime k úlohe, ktorú sme si stanovili ešte v januári 2009, a to pripraviť a predložiť nový vôbec prvý slovenský Občiansky zákonník. V súlade s programovým vyhlásením vlády a schváleným legislatívnym zámerom sa komisia pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka snaží o vytvorenie ústredného a integrujúceho kódexu, na ktorý budú obsahovo a logicky nadväzovať všetky osobitné súkromnoprávne úpravy. V tomto smere sa v roku 2013 na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uskutočnili viaceré stretnutia, ktorých predmetom bola oblasť rodinného, vecného, záväzkového a dedičského práva. Len sprehľadnenie existujúcich občianskoprávnych vzťahov môže byť kľúčom k odbúraniu početných a najmä zbytočných súdnych sporov, ktoré každomesačne extrémne zaťažujú súdy Slovenskej republiky.

    Rekodifikácia civilného práva procesného je omnoho náročnejšia, keďže jej proces začal až v roku 2012 a predpokladá vytvorenie troch samostatných kódexov. Aktuálne sa proces rekodifikácie civilného práva procesného nachádza vo fáze, keď je schválený vládou Slovenskej republiky. Po schválení legislatívneho zámeru sa v druhom polroku 2013 rekodifikačná komisia zamerala na tvorbu paragrafového znenia. Rekodifikácia Občianskeho súdneho konania je zameraná predovšetkým na opatrenia, ktoré umožnia koncentrovať konanie, hromadne spájať veci a prijať v súdnom konaní ďalšie procesné opatrenia, ktoré pri efektívnom využití manažmentu súdnictva umožnia v primeranej dobe docieliť právoplatné rozhodnutie. Na tento účel nie je vylúčená ani potreba istej miery reorganizácie súdnictva, ktorá však v žiadnom prípade nesmie mať negatívny dopad na prístup občana k súdu.

    S cieľom zlepšiť vyťaženosť súdov a plynulosť rozhodovania sporov boli už vypracované a v legislatívnom procese sa nachádzajú právne predpisy týkajúce sa rozhodcovského konania a osobitného nového inštitútu, spotrebiteľského rozhodcovského konania. Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré by mala plánovaná novela zaviesť, je striktné oddelenie spotrebiteľskej od obchodnej arbitráže a súčasne spresnenie ich právnej úpravy. Zatiaľ čo novela zákona o rozhodcovskom konaní sleduje flexibilnejšie riešenie obchodných sporov v snahe odbremeniť súdy od nárastu obchodnej agendy, účelom nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízkych k rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu o skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Nová právna úprava vytvára prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu spotrebiteľských sporov.

    Uvedený návrh sleduje aj zlepšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva v Slovenskej republike. Po dlhom období príprav to bola práve súčasná vláda, ktorá v roku 2013 zabezpečila realizáciu tzv. e-Governmentu založeného na myšlienke elektronickej komunikácie a prepojenia všetkých orgánov štátu s občanom. Za významné čiastkové opatrenia vo sfére elektronizácie možno považovať najmä tie, ktoré prispejú k menej nákladnému a rýchlejšiemu súdnemu konaniu. Vláda Slovenskej republiky v tomto smere už onedlho predstaví používanie elektronického súdneho spisu, ktorý umožní vedenie súdneho spisu v elektronickej podobe a povedie k zníženiu nákladov a zefektívneniu procesov v súdnictve. Tento projekt je financovaný z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. A predpokladáme, že jeho výsledky budú môcť súdy začať využívať už na konci roku 2014. V súčasnosti prebieha kontrola procesu verejného obstarávateľa, poskytovateľom grantu, t. j. Úradom vlády Slovenskej republiky. Tiež prebieha odsúhlasenie procesu predmetného verejného obstarávania, čo sa očakáva v najbližších týždňoch.

    Spomenul by som aj ďalší projekt, ktorého cieľom je rozvoj služieb súdnictva vo vzťahu k verejnosti, a to zverejňovanie štatistických údajov, vzdialený prístup k súdnemu spisu cez internet, efektívnejšie zverejňovanie súdnych rozhodnutí či zavedenie videokonferenčnej technológie pri súdnych pojednávaniach. Tento projekt sa v súčasnosti nachádza vo fáze schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu Informatizácia spoločnosti.

    Zabezpečenie efektívnejšieho prístupu adresátov práva k prameňom platného práva a vytvorenie predpokladov pre efektívnejšiu tvorbu a riadenie legislatívneho procesu umožní aj zavedenie elektronickej zbierky zákonov projekt SLOV-LEX a tiež elektronického insolvenčného registra.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času určeného na odpovede predsedu vlády.

  • Pán podpredseda vlády, prepáčte, 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády vypršal.

    A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prvú otázku položil pán poslanec Gábor Gál podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi. Otázka znie: „Pán minister, prostredníctvom daňových kontrol štát často umelo odsúva termín vyplatenia nadmerného odpočtu DPH podnikateľom, čím ich existenčne ohrozuje a sťažuje podnikanie, viete o tejto situácii?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, dovoľte mi pozdraviť kolegov poslancov. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. A dovoľte mi, samozrejme, aj odpovedať na prvú z troch otázok pána poslanca Gála.

    Platná legislatíva stanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly jeden rok od jej začatia. Účelom daňovej kontroly je preverenie skutočnosti, či daňový subjekt správne určil výšku dane a či pri tom postupoval v súlade s daňovými predpismi. V prípade výkonu daňovej kontroly, ktorou sa preveruje oprávnenosť nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu, je tento podľa zákona o dani z pridanej hodnoty vrátený až po skončení kontroly.

    Táto právna úprava je plne v súlade so Stratégiou boja proti daňovým podvodom, na ktorý sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 až 2016.

    Práve neoprávnené požadovanie nadmerných odpočtov predstavuje najčastejší typ daňového podvodu. Zároveň pri daňových kontrolách nadmerných odpočtov dochádza v mnohých prípadoch k využívaniu inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, či už s daňovými správami členských štátov Európskej únie alebo tretích krajín, nakoľko z mechanizmu systému dane z pridanej hodnoty vyplýva, že k vzniku nadmerného odpočtu dochádza najčastejšie pri realizovaní cezhraničných dodávok tovarov a služieb. Samotný proces medzinárodnej výmeny informácií môže trvať aj niekoľko mesiacov, pričom tento často zohráva dôležitú úlohu pri zistení, či sa obchod realizoval skutočne tak, ako ho deklaroval platiteľ dane požadujúci nadmerný odpočet. Ak by v zákone o dani z pridanej hodnoty absentovala takáto právna úprava, štát by bol povinný vrátiť nadmerný odpočet. Bez ohľadu na skutočnosť, že je preverovaný daňovou kontrolou, akékoľvek prípadné kontrolné zistenia, ktoré by následne preukázali neoprávnenosť uplatňovaného nároku, by mohli byť neefektívne a daňová kontrola by míňala svoj účel. Štát by sa totiž prostredníctvom zákonných prostriedkov už nemusel k takto vyplateným prostriedkom dostať. Účelom tejto právnej úpravy však rozhodne nie je umelé zadržiavanie nadmerných odpočtov poctivých podnikateľov, ktorý si riadne a včas plnia svoje daňové povinnosti. Je však legitímne požadovať, aby v niektorých prípadoch bola preverovaná oprávnenosť a dôvodnosť nárokovaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

    Zároveň je potrebné dodať, že výber platiteľov na kontrolu nadmerných odpočtov je plne, naozaj plne v kompetencii finančnej správy a je založený na systéme analýzy rizík. To znamená, že finančná správa sa snaží vyberať také subjekty, ktoré z rôznych dôvodov, naozaj z rôznych, závažných systémových dôvodov považuje za rizikové. Finančná správa otvorila v roku 2013 menší počet kontrol nadmerných odpočtov ako v predchádzajúcich rokoch. Zároveň platí, že sa zvyšuje úspešnosť kontrol nadmerných odpočtov a rastie podiel nevyplatených nadmerných odpočtov na objeme otvorených kontrol. Finančná správa znížila len medzi rokmi 2102 a 2013 počet kontrol o 20 % a zvýšila sa pritom efektivita výberu daní.

    Spomeniem len jeden fakt. Na jar roku 2012, teda pri kolapse finančnej správy bola úspešnosť daňových kontrol na úrovni 5 %. V poslednom kvartáli minulého roku, roku 2013, sme dosiahli úspešnosť na úrovni 25 %, priemerná dĺžka jednej daňovej kontroly bola 68 dní. Vďaka bezprecedentnej spolupráci finančnej správy, polície, Generálnej prokuratúry sa nám podarilo dosiahnuť zlepšenie úspešnosti, v skutočnosti efektivity výberu dane z pridanej hodnoty na medziročnej báze o 289 miliónov eur. Ide tak o štrukturálne zvýšenie príjmov rozpočtu o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Efektívna daňová sadzba dosiahla v poslednom kvartáli minulého roku úroveň 13,7 %, čím sme sa dostali na úroveň roku 2009. Od najnižšej hodnoty, teda najslabšej efektivity výberu DPH z druhého kvartálu roku 2012 sme za rok a pol zlepšili efektivitu jej výberu o viac ako jeden percentuálny bod. V roku 2011 tu bolo vykonaných 22 651 kontrol. O rok neskôr, v roku 2012 to bolo 16 053 kontrol. A vlani, v roku 2013 to bolo 13 059 kontrol. To je jasný dôkaz o klesajúcom trende v oblasti počtu otvorených kontrol.

    Ministerstvo financií si je však plne vedomé prípadných ťažkostí, ktoré súčasná právna úprava môže spôsobovať aj poctivým podnikateľom. Z uvedeného dôvodu preto v súčasnosti intenzívne spolupracuje s finančnou správou na úprave legislatívy, ktorá by umožnila poctivým podnikateľom dostať sa k oprávnene požadovaným prostriedkom ešte pred skončením kontroly. Jedná sa o inštitút tzv. čiastkového protokolu, na základe ktorého by daňový úrad vrátil kontrolovanému platiteľovi v priebehu daňovej kontroly tú časť uplatneného nadmerného odpočtu, o oprávnenosti ktorej nemá pochyby. Napríklad sa jedná o tuzemské nákupy platiteľa, ktoré daňový úrad už stihol preveriť. Avšak časť zdaniteľných transakcií preveruje ešte prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.

    Chcem vás ubezpečiť, že návrh novely zákona o DPH v tejto súvislosti je pripravený na rokovanie vlády v priebehu mesiaca apríl.

    A chcem na záver povedať, že v žiadnom prípade otázky, ktoré pokladá pán poslanec Gál, osobne neberiem na ľahkú váhu. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec, môžete dať doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, teší ma ťaženie vlády proti daňovým podvodníkom z DPH, má to aj svoj výsledok. Asi to je hlavná alebo jediná vec, ktorá ma teší na činnosti tejto vlády.

    Vôbec nespochybňujem oprávnenosť zadržania DPH pri daňových kontrolách. A, bohužiaľ, v nejednom prípade ten rok, čo majú daňové orgány na kontrolu, je prekročený. Ale aj toto v tých objektívnych ukazovateľoch, keď nie je tam jeden zamestnanec, nie je tam žiadna činnosť, by som bral, lebo fakt má vysokú prioritu to odhalenie tých daňových podvodov, ale pri tých podnikateľoch, keď tie objektívne ukazovatele poukazujú na to, že asi nejde o daňový podvod, tak existenčné ohrozujú tieto zadržiavané finančné prostriedky týchto podnikateľov. Viete, potom keď im vrátite po roku alebo po dvoch rokoch peniaze a tá firma skrachovala alebo prepustila zamestnancov, už to je potom problém.

    Bohužiaľ, musím skonštatovať aj to, že v nejednom prípade sú určité osoby priamo zainteresované na tom, aby tieto peniaze boli zadržané, aby sa potom mohli vzchopiť podniky týchto podnikateľov, akcií alebo majetkového substrátu týchto podnikateľských subjektov práve na základe toho, že sú finančne podvyživení, lebo ich peniaze zadržiava štát.

  • Pán poslanec Gál, poznáme sa roky a ja vás rešpektujem ako dlhoročného člena ústavnoprávneho výboru a právnika, ale aj podnikateľa, významného podnikateľa vo svojom regióne. Ja si myslím, že vzhľadom na to, že máte skúsenosť naozaj aj z podnikania v rôznych oblastiach, naozaj v rôznych oblastiach, tak možno sám potvrdíte, že jednou z najväčších konkurenčných výhod, ktoré nekalým spôsobom využívajú mnohí podnikatelia na Slovensku, je práve neplatenie daní, neplatenie daní a vyhýbanie sa plateniu takisto odvodov. To je proste konkurenčná výhoda, s ktorou sa nedá bojovať v mnohých odvetviach našej ekonomiky, hlavne v oblasti služieb, je to proste neprekonateľná prekážka na to, aby ste mohli pokračovať v činnosti. Máte potom dve možnosti, buď tú činnosť zavrieť, alebo sa vzdať a takisto pokračovať spôsobom nekalým, to znamená obchádzať zákon. Ja som presvedčený o tom, že každý kto sedí v tejto miestnosti a podieľa sa na tvorbe zákonov, tu sedí preto, lebo je presvedčený o tom, že tieto zákony sa majú dodržiavať. Ste z regiónu, ktorý patrí k najviac rizikovým v oblasti podvodných operácií na DPH. Tie oblasti sú dve. Je to juh východného Slovenska. A je to oblasť naozaj aj juhu západného Slovenska. Vieme o tom roky.

    Ja som povedal a stojím si za tým, že beriem s plnou vážnosťou otázky alebo témy, ktoré ste nastolili, lebo ja sa s nimi stretávam takisto. Ja môžem v tejto situácii iba vyzvať každého občana, ktorý sa cíti dotknutý, aby sa ozval, aby podal sťažnosť, či už prostredníctvom vás, poslancov Národnej rady, ministerstva financií, finančnej správy. Ono sa to tak aj reálne deje. Ja som s mnohými z vás neformálne posledného pol roka, rok rozprával, riešili sme konkrétne príklady, len je tu jeden limit. Ja nikdy neprikážem vyplatiť nadmerný odpočet. To nie je v mojej kompetencii. Nikdy to neurobím. Môže tak vlastne konať iba pracovník finančnej správy, ktorý je na to priamo zákonom ustanovený. Tak isto nikdy nebudem rozhodovať o tom, kde má ísť a komu sa má vyhnúť daňová kontrola. Neviem, aká bola prax v minulosti, ale k tomuto sa ja nikdy neznížim.

    My sme naozaj urobili veľa preto, aby sa finančná správa postavila na vlastné nohy, aby sme ju odpolitizovali, aby sme jej zvýšili profesionálny status. Sústredili sme sa na vnútornú kontrolu, dnes má jednotka vnútornej inšpekcie vyše 60 členov. A nie sú to páni, ktorí sa venujú dodržiavaniu bezpečnosti práce, ale sú to vrahovia policajtov, to znamená, to sú tí ľudia, ktorí majú pracovať na dôkazoch o prípadných kriminálnych činoch, ktoré sa dejú aj vnútri finančnej správy. Veď priznajme si, že ten veľký objem nevybratej dane z pridanej hodnoty je spôsobený aj súčinnosťou ľudí zvnútra s vonkajším prostredím. Tento fakt tu vždy bol. Vždy tu bol prítomný. A my sme sa rozhodli s ním jednoznačne bojovať.

    Vývoj efektívnej sadzby dane z pridanej hodnoty jasne potvrdzuje, že vstupom Slovenska do Európskej únie, to znamená, tým, že sa vytvorila možnosť medzinárodného obchodu, sa vytvoril aj priestor na podvody. A tým pádom je medzinárodný prvok v karuselových obchodoch kľúčový. Tým pádom je aj spôsob dokazovania o to komplikovanejší, pretože finančná správa si musí vyžadovať informácie zo zahraničia, často z vedľajších susedných krajín, často s nie dobrou skúsenosťou. To je aj dôvod, prečo my máme stále dôvod zvyšovať úroveň spolupráce výmeny daňových informácií či už v najbližšom priestore strednej Európy alebo aj v oblasti tretích krajín. Poznáte ten prípad Cypru, ktorý sa dial minulý rok a kde sa podarilo urobiť zásadnú zmenu.

    Opakujem, ten jav je prítomný. My v žiadnom prípade nemôžeme povoliť na skrutkách, pretože sme uprostred vojny o každé jedno euro v oblasti dane z pridanej hodnoty. A v tom boji sa nám zatiaľ darí. A musíme urobiť všetko preto spolu s finančnou správou, aby trend, ktorý sa začal minulý rok, bol minimálne podržaný. A, samozrejme, máme ďalšie ciele. Chceme tzv. VAT GAP alebo medzeru výberu dane z pridanej hodnoty ďalej a ďalej zmenšovať. Ak sú problémy, ja viem, že sú problémy, a sú konkrétne spoločnosti firmy, ktoré sa cítia poškodené, musia sa ozvať. Moja osobná skúsenosť z toho je, že väčšina hlasných sťažovateľov mala za ušami. To je moja skúsenosť. Ale z tohto pohľadu na každého sa musíme dívať z pohľadu prezumpcie neviny.

    Ďakujem, pán poslanec, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi. Odpovedať bude podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Otázka znie: „Grantová schéma ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, podpora a ochrana ľudských práv a slobôd vyžaduje od mimovládnych organizácií pri predkladaní projektov pripojiť potvrdenia rôznych inštitúcií o tom, že subjekt nemá podlžnosti, resp. nie je v konkurze alebo v likvidácii a že je riadne registrovaný. V zadávacích podmienkach grantovej schémy sa vyžadujú i také potvrdenia, ktoré nevyžadujú iné grantové schémy (inšpektorát práce), resp. potvrdenia, vyžadujú ich až po schválení projektu, resp. projektového zámeru. Čo urobíte pre zjednodušenie postupu a uľahčenie časovej i finančnej záťaže pre mimovládne organizácie, aby tak mali viac času a energie na vlastnú činnosť v oblastiach, kde to štát nevie alebo nechce urobiť?“

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi odpovedať namiesto pána podpredsedu vlády Lajčáka.

    V rámci novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy prešli k 1. októbru 2012 z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky dva dotačné tituly v oblasti ľudských práv a antidiskriminácie, a to presadzovanie, podpora a ochrana ľudských práv a predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

    V januári tohto roku bola ministerstvom vyhlásená druhá výzva zameraná na podporu a ochranu ľudských práv a slobôd. V súvislosti s vašou otázkou si dovoľujem uviesť, že pri nastavovaní parametrov výzvy, ktorá definuje aj povinné prílohy žiadostí o dotáciu, ako aj pri kontrole a hodnotení žiadostí sa ministerstvo riadi zákonom č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí a zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Od žiadateľov o dotácie požadované potvrdenia vrátane potvrdenia príslušného inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, sú explicitne definované v § 8a zákona č. 523/2004 Z. z., z ktorého, ako som uviedol, vychádzame pri príprave výzvy.

    Otázkou zefektívnenia poskytovania dotácií sa zaoberala aj Rada vlády Slovenska pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v decembri minulého roku na svojom 12. zasadnutí.

    Cieľom návrhu odporúčaní, ktoré by smerovali k zefektívňovaniu poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, bola v gescii ministerstva zahraničných vecí zriadená pracovná skupina rady. Členmi tejto pracovnej skupiny sú zástupcovia občianskej komory rady, zástupcovia troch splnomocnencov vlády, pre národnostné menšiny, pre rozvoj občianskej spoločnosti a pre rómske komunity, ďalej, zástupca Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a ministerstva zdravotníctva. Táto skupina zasadala zatiaľ trikrát a na jej doterajších rokovaniach boli diskutované napríklad nasledovné otázky: návrh na zváženie možnosti zrušenia anonymity pri predkladaní žiadostí, ďalej, návrh na zváženie možností uznania miest ako oprávnených výdavkov. Ďalším je to možná každoročná špecifikácia prioritných oblastí, no a v neposlednom rade zníženie maximálnej výšky poskytnutej dotácie.

    Návrhy týkajúce sa zmeny rozsahu predkladania požadovaných potvrdení neboli doposiaľ v pracovnej skupine otvorené. V prípade, že budú členmi skupiny obdobné požiadavky vznesené, bude sa nimi pracovná skupina zaoberať. Po ukončení diskusií v pracovnej skupine budú jej návrhy formulované ako odporúčania a budú prezentované na 14. zasadnutí Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani podpredsedníčka, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Predpokladám, že všetky ministerstvá vychádzajú z rovnakých zákonov. A zaujímavé je, že naozaj nie na všetkých ministerstvách sú potrebné všetky dokumenty, na ktoré som sa pýtala alebo na ktoré som poukázala. A dôležitý je aj fakt, že na niektorých ministerstvách pri grantových schémach sú potrebné dokumenty vyžadované až vtedy, keď naozaj je pravdepodobnosť schválenia projektu alebo keď je projekt schválený. Takže na toto som sa skôr pýtala a otázka nebola celkom zodpovedaná.

    Ďalej by ma zaujímalo, spomínali ste teda zákon o rozpočtových pravidlách, vlastne aj podľa ktorého určujete jednotlivé potvrdenia. Alebo toho sa možno týkajú aj poplatky alebo možnosť toho, či vlastne za tie potvrdenia je potrebné platiť. A tam viem, že neziskové organizácie sú od týchto poplatkov oslobodené, ako je to aj napísané na stránke ministerstva zahraničných vecí pri tejto grantovej schéme. Avšak práve to, že na jednej strane ministerstvo povzbudí možno tých žiadateľov, že toto nie je platené, a keď prídete na tvárnosť miesta, prídete napríklad na súd, tak tam zistíte, že súd sa však riadi teda iným zákonom, zákonom o súdnych a správnych poplatkoch. Takže vlastne to, čo ministerstvo hovorí ako jasnú vec, že mimovládky sú oslobodené od týchto poplatkov, sa nekoná. Takže to bolo tiež vlastne časťou otázky.

    Čo sa týka toho, čo ste odpovedali, že čo vlastne ministerstvo robí na uľahčenie a zjednodušenie postupu pri grantových schémach, to je chvályhodné. A teda bola by som rada, keby sa ten proces naozaj urýchlil a ukončil, aby bolo aj citeľné to, k čomu chceme všetci dospieť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani podpredsedníčka len dve minúty máte na doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči.

  • Ja nebudem odpovedať za pána ministra zahraničných vecí, nehnevajte sa, určite nie. V tejto jeho konkrétnej veci ja mám svoju kartu bolesti, takže určite vám...

  • Povedané s úsmevom a následne smiech v sále.

  • Pán minister, ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Gábor Gál opäť podpredsedovi vlády a ministrovi financií, ktorá je identická s prvou otázkou. Chcem sa spýtať, pán poslanec, trváte na tejto otázke? Poprosím, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem. Keďže som od pána ministra dostal vyčerpávajúcu odpoveď, by som povedal, nad moje očakávanie, tak netrvám na otázke. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi. Opäť bude odpovedať podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Otázka znie: „Vážený pán minister, terajšie kroky Ruska ohrozujú bezpečnosť a stabilitu nielen Ukrajiny, ale aj členských krajín Európskej únie. V Litve sa objavila petícia za odčlenenie prímorského regiónu Klajpeda a jeho pripojenie k ruskému Kaliningradu. Rovnako sa hlási aj Podnestersko. Ak by sa Rusko rozhodlo pokračovať vo svojom „rozširovaní“ aj na štáty Európskej únie, bude mať Európska únia schopnosť ochrániť svoje územie? Paradoxom je aj postoj väčšiny štátov Európskej únie, ktoré uznali odtrhnutie Kosova od Srbska, ale sú zásadne proti odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny. Čína každoročne zvyšuje vojenský rozpočet o 12 %. Zadlžené Spojené štáty americké dávajú na obranu obrovské prostriedky. Európska únia v súčasnosti znižuje rozpočty na obranu. Rovnako je to aj so Slovenskou republikou, kde výdavky na obranu klesajú. Aký postoj a úsilie prezentuje slovenská diplomacia k nevyhnutnosti budovania spoločnej obrannej politiky Európskej únie?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážený pán poslanec, hovorí pán minister Lajčák.

    Európska únia sa krízou na Ukrajine zaoberá od jej prepuknutia, pričom v rámci reakcie na ňu zvolila metódu odstupňovaných krokov. V prvom kroku prerušila s Ruskom rokovania o dohode o bezvízovom styku, ako aj o novej dohode týkajúcej sa vzájomného obchodu a investícií. V druhom kroku boli prijaté opatrenia voči konkrétnym osobám v Rusku a na Ukrajine spoluzodpovedným za súčasný vývoj, ktoré zahŕňajú cestovné obmedzenia a zmrazenia účtov na území Európskej únie. Ako prípadný tretí krok sa zvažujú opatrenia širšieho ekonomického charakteru. Okrem týchto opatrení je Európska únia aktívna aj v iných medzinárodných organizáciách, okrem iného v OSN, OBSE, Rade Európy a tiež v tretích krajinách s cieľom dosiahnuť čo najširšie medzinárodné odsúdenie krokov Ruska, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom.

    Pokiaľ ide o spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie, jej súčasným cieľom nie je okamžité vytvorenie európskych ozbrojených síl. Zahŕňa však postupnú realizáciu takých krokov, ktoré môžu viesť až k spoločnej obrane.

    V Lisabonskej zmluve sa členské krajiny Európskej únie zaviazali, že v prípade, ak sa členská krajina stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské krajiny jej poskytnú pomoc a podporu v súlade s článkom 51 Charty OSN všetkými dostupnými prostriedkami. Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú pritom v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v NATO, ktoré zostáva pre jeho členov základom ich kolektívnej obrany.

    V zmysle uvedeného po vypuknutí krízy na Ukrajine NATO aktivovalo svoj systém krízového manažmentu a postupne realizuje všetky kroky potrebné na zaistenie bezpečnosti jeho členských krajín. Všetky potenciálne ohrozené krajiny sú zároveň členskými krajinami Európskej únie.

    Zatiaľ ide predovšetkým o opatrenia spravodajského a prieskumného charakteru, ktoré by v prípade potreby umožnili včasné prijatie aj ďalších nevyhnutných krokov. V tomto zmysle možno povedať, že bezpečnosť dotknutých členských krajín Európskej únie v súčasnosti je zaistená.

    Slovensko sa do formovania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie aktívne zapája.

    V procese prípravy na minuloročné decembrové zasadnutie Európskej rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike sme úzko koordinovali naše pozície s krajinami V-4, na čo nadviažeme v nasledujúcom období pri implementácii prijatých záverov.

    Dôraz kladieme na budovanie spôsobilostí, rozvoj obranného priemyslu a trhu a prehlbovania spolupráce v koordinácii medzi Európskou úniou a jej partnermi, najmä s NATO, OSN a krajinami Východného partnerstva. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Iba kratučko. Ja si to s pánom ministrom ešte budem mať príležitosť predebatovať, ale ďakujem aj za túto odpoveď. Oceňujem, že aj vláda, aj minister zahraničných vecí sa v poslednom čase skutočne tejto téme vážne venuje. Slovensko sa jasne postavilo na stranu Ukrajiny, aj keď všetci cítime, že to je mnohoparametrický problém, kde tá vina je rozptýlená medzi mnohé krajiny, nielen teda tohto regiónu. Aj dnes sme tu mali asi 40 poslancov rôznych úrovní z Ukrajiny. Na tom zahraničný výbor participoval. A bola to veľmi konkrétna a zaujímavá debata, ktorá mnohé veci odkryla. Takže nechcem váš batoh ďalej zaťažovať, takže ďakujem pekne pánovi ministrovi aj vám.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Richard Vašečka ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, prečo sa po nástupe vašej vlády výrazne spomalili tendre na ďalšie úseky diaľnice, konkrétne prečo sa opakovane odkladá výstavba úseku Lietavská Lúčka – Dubná skala, ktorý je absolútne kľúčový pre cestnú dopravu na Slovensku? Kedy sa začne konečne stavať?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi rád by som na túto otázku odpovedal a vyviedol...

  • Reakcie z pléna.

  • A, už je tu, dobre, nebol prítomný v sále. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, dovoľte mi opraviť vás. Veľmi a zásadne sa mýlite, ak tvrdíte, že po nástupe našej vlády sa akýmkoľvek spôsobom spomalila výstavba. Opak je pravdou, čoho dôkazom je napríklad o polovicu viac rozostavaných diaľničných kilometrov za rovnaké obdobie, aké mala k dispozícii predchádzajúca vláda. Okrem iného sme oveľa efektívnejší v príprave nových diaľničných úsekov.

    Dovoľte mi spomenúť aj zazmluvnenie eurofondových peňazí, ktoré sú kľúčovým zdrojom financovania diaľničnej výstavby v súčasnosti. Zazmluvnenie sme zdedili po predchádzajúcej vláde na úrovni 54 %, čo necelé dva roky pred skončením 7-ročného programového obdobia eurofondov vôbec neznamenalo optimistické vyhliadky, napriek tomu sa vďaka veľkému úsiliu a vysokému nasadeniu pracovníkov ministerstva už dnes môžeme pochváliť 100-percentným zazmluvnením operačného programu, čo znamená, že sme minimalizovali riziko prepadnutia európskych peňazí.

    V krátkosti si dovolím zhrnúť aj stav verejného obstarávania, na ktoré sa pýtate, a zároveň aj iných. Po predošlom vedení sme prebrali tri neukončené diaľničné tendre, podarilo sa nám dva z nich vyhodnotiť a podpísať zmluvu o dielo s vybraným zhotoviteľom. Zároveň sme spustili 7 nových, z čoho 5 je už úspešne vyhodnotených, kde boli tiež podpísané zmluvy o dielo. A v súčasnosti sa na týchto úsekoch už projektuje realizačná dokumentácia a plánuje sa výstavba. Z toho jednoznačne vyplýva, že od roku 2012 sa vďaka týmto tendrom urýchlila výstavba diaľnic a rýchlostných ciest.

    Každý proces verejného obstarávania má však aj svoje riziká, čo je aj prípad vami zmieňovaného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná skala, kde v súčasnosti ešte stále prebieha verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa stavby, ktoré začalo ešte za predchádzajúcej vlády v januári roku 2011.

    Ja som osobne dúfal, že sa nám podarí už dávno tento tender uzavrieť, bohužiaľ, verejné obstarávanie začali brzdiť revízne postupy podaním žiadosti o nápravu a následne námietky zo strany neúspešných uchádzačov.

    Na základe rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie v námietkových konaniach bolo nutné, aby komisia verejného obstarávateľa opätovne vyhodnotila predložené ponuky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Po poslednom vyhodnotení však neúspešný uchádzač opätovne podal námietku na úrad, ktorú však úrad zamietol. Uchádzač preto využil ďalšie možnosti revíznych postupov a dňa 10. 2. 2014 podal odvolanie na Radu ÚVO, ktorá má rozhodnúť do 45 dní.

    Pri tomto tendri je však ešte potrebné spomenúť, že okrem vyhodnocovania predložených ponúk čakáme najmä na usmernenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, ako ďalej postupovať pri vyhodnocovaní vzhľadom na to, že medzi uchádzačmi sa nachádzajú aj uchádzači dotknutí tzv. kartelom.

    Na vašu otázku, prečo sa tento úsek ešte nestavia, je odpoveď pomerne jednoduchá, jediným dôvodom, prečo ešte nie sú podpísané zmluvy so zhotoviteľmi a v lokalite nevidno stavebné stroje, je kartelová dohoda šiestich stavebných firiem ešte z roku 2005, teda z čias druhej Dzurindovej vlády. To, že ešte stále nie je ukončené verejné obstarávanie, neteší ani nás, ani stavbárov, ani predovšetkým vodičov, ktorí si každý deň „užívajú" v negatívnom zmysle zápchy na trase Žilina a Martin, na známej trase pod Strečnom, verím však, že tento zdĺhavý proces verejného obstarávania bude čoskoro definitívne ukončení a že s výstavbou začneme v priebehu niekoľkých týždňov.

    Dovoľte mi pripomenúť, že v okolí Žiliny už dnes prebieha výstavba dôležitého a takisto identicky dôležitého úseku, zároveň konštrukčne veľmi komplikovaného, a to úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, čiže úseku, ktorý predchádza spomínanému úseku.

    Pred podpisom zmluvy je taktiež úsek D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno, ktorý odkláňa D1 smerom na sever až po poľskú hranicu, a v najbližších dvoch rokoch rozbehneme výstavbu všetkých zvyšných úsekov diaľnice D3, ktoré spoja Žilinu s poľskou hranicou a s priemyselným regiónom Sliezska na česko-poľskom pomedzí. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ako ste správne spomenuli, naozaj ma k tomu viedla tá realita tej dopravy okolo Žiliny, práve na tom úseku okolo Strečna, pretože jedna vec je hovoriť o takých nejakých makroukazovateľoch, druhá je tá realita dopravy. Chcel by som sa ale opýtať na jednu doplňujúcu otázku, keď ste hovorili o tom, že ÚVO malo rozhodnúť ohľadom tých vecí, ktoré ste spomínali (ako kartelová dohoda). Podľa mojich informácií to rozhodnutie ÚVO už prišlo na vaše ministerstvo a vy máte už len teda na základe toho prijať nejaké rozhodnutie a postúpiť ho ďalej. Mohli by ste mi povedať niečo k tomuto? Ďakujem.

  • Bohužiaľ, to rozhodnutie alebo usmernenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie ešte neprišlo, úrad to ešte nevyhodnotil, a to z jednoduchého dôvodu, pretože momentálne prebieha proces doručovania rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o tom, že teda kartel bol. A keďže je v tom zapojených viac firiem, šesť firiem, to doručovanie je pomerne komplikované. A až doručením posledného z nich alebo naplnením fikcie doručenia posledného z nich bude vyznačená právoplatnosť toho rozsudku. A Úrad pre verejné obstarávanie podľa mojich informácií môže rozhodnúť až potom, keď ten rozsudok bude naozaj právoplatný. A od tej právoplatnosti sa spustí celý mechanizmus, ako som ho pomenoval. Čiže my čakáme, resp. konkrétne obstarávateľ, čiže Národná diaľničná spoločnosť čaká na usmernenie, aby mohla finálnym spôsobom vyhodnotiť všetky prebiehajúce tendre, v ktorých sú firmy postihnuté týmto kartelom alebo ktoré sa zúčastnili na tom karteli z roku 2005. Čiže nie je pravda, že by sme to mali, nemôžeme to mať, keďže ešte nie je rozsudok definitívne právoplatný. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Muránsky ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Petrovi Žigovi. Otázka znie: „Pán minister, chcem sa opýtať, dokedy si dávate lehotu transpozície zmeny nariadenia (ES) č. 1013/2006 o preprave KOM (2013) 516? Otázka prepravy (hlavne nelegálnej) vysokorizikových a nebezpečných odpadov je v záujme všetkých členských štátov a my máme kontrolu veľmi slabú.“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, veľmi si cením vašu aktivitu aj nezvyčajne veľa otázok dnes bolo položených.

    K vašej otázke. Nakoľko sa jedná o zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, predmetná zmena je záväzná v celom rozsahu a priamo uplatniteľná pre všetky členské štáty, a preto nie je potrebná transpozícia zmeny nariadenia do vnútroštátnej legislatívy. Európska komisia navrhuje, aby predmetný návrh nariadenia nadobudol účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. A uplatňovanie nariadenia je navrhnuté od 1. januára 2016. Navrhovaná zmena nariadenia sa týka najmä posilnenia kontroly cezhraničnej prepravy odpadov.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci pripomienkovania predmetného dokumentu vyjadrilo pozitívne stanovisko Slovenskej republiky k zámeru Európskej komisie posilniť a harmonizovať kontroly prepravy odpadov v členských štátoch a taktiež vyjadrilo podporu predmetného návrhu nariadenia. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, doplňujúcu otázku chcete položiť? Nech sa páči.

  • Chcem sa doplňujúco opýtať. Prakticky súhlasím s odpoveďou. Samozrejme, je to tak, pán minister. Doteraz rôzne krajiny členské si inak vysvetľujú a inak realizujú aj súčasnú smernicu. Majú rôznu mieru kontroly a výkonu proste tohto transferu, predovšetkým nebezpečných odpadov, keď sa priznáva, že jedna štvrtina všetkých vyprodukovaných odpadov opustí dokonca krajiny Európskej únie a čo je ešte vnútri. Ako sa mirniks-dirniks presúvajú hlavne nebezpečné odpady, tak treba sa zamyslieť naozaj nad tým, aby sa nejakým spôsobom zjednotili tieto systémy kontroly nelegálneho toku týchto odpadov. A argumentuje sa mnohokrát, že mnohé krajiny nemajú na to svoje personálne a finančné kapacity. Ja sa chcem opýtať, či my budeme mať po uvedení do praxe tejto smernice na toto kapacity, či personálne, ale, samozrejme, materiálne a finančné.

  • Tak určite pri uplatňovaní či už tuzemskej alebo aj európskej legislatívy my musíme po počítať aj s doložkou vplyvov. V rámci doložky vplyvov určite počítame aj s navýšením, respektíve zohľadnením tejto novej legislatívy pri či už materiálnom, technickom alebo personálnom vybavení príslušného orgánu štátnej správy, ktorá dozerá na daný výkon štátnej správy. V tomto prípade to bude Slovenská inšpekcia životného prostredia. My sme aj v súvislosti s niektorou legislatívou, ktorá sa týka napríklad IPKZ, urobili už opatrenia na navýšenie príslušných počtov. A keď bude potrebné pri aplikácii a uplatňovaní tejto smernice navýšiť, respektíve nejako racionalizovať prácu SIŽP, budeme v tom od 1. 1. 2016 postupovať takto. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gábor Gál ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, pri výjazde z diaľnice D1 na Senec sa tvoria dlhé kolóny motorových vozidiel, ktoré chcú zísť z diaľnice. Vozidlá stoja ďaleko pred odbočovacím pruhom priamo v pravom jazdnom pruhu diaľnice, kde bránia ostatným vozidlám v plynulom prechode a ohrozujú tak plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Ako plánujete riešiť túto dopravnú situáciu?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť, v kompetencii ktorej je príprava a prevádzka diaľnice D1, zabezpečila vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie na stavbu diaľnice D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na šesťpruh plus kolektory. Na predmetnú stavbu bolo dňa 26. 3. 2013 vydané územné rozhodnutie, ktorého predmetom je aj mimoúrovňová križovatka Senec na diaľnici D1 s cestou II. triedy II/503 Senec – Viničné. Predmetná križovatka je z hľadiska dopravného zaťaženia na konci svojej životnosti, čo máte určite pravdu, preto bola navrhnutá rekonštrukcia križovatky, ktorá spočíva v prebudovaní pôvodnej mimoúrovňovej križovatky osmičkového tvaru na kompletnú štvorlístkovú križovatku vrátane kolektorov budovaných v rámci rekonštrukcie križovatky, čím budú vylúčené všetky ľavé odbočenia a odstránené dnešné kolízne body na križovatke. Po vydaní územného rozhodnutia bola stavba diaľnice D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na šesťpruh plus kolektory, rozdelená pre ďalšiu prípravu na samostatné prevádzkovateľné úseky. Jednou z prvých etáp je úsek D1 Bratislava – Senec, ktorého súčasťou je aj mimoúrovňová križovatka Senec. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na výber spracovateľa, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, dokumentácia na stavebné povolenie, dokumentácia na ponuky a výkon autorského dozoru na stavbu D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na šesťpruh, termín predkladania ponúk uchádzačov je do 26. 3. 2014. Po vypracovaní dokumentácií a vydaní právoplatného stavebného povolenia budú vyhlásené verejné obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác, začatie výstavby D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na šesťpruh, sa predpokladá v závislosti od postupu prípravy a, samozrejme, hlavne priebehu verejného obstarávania na prelome rokov 2015 a 2016.

    V tomto roku je naplánované začatie realizácie stavby D1 Bratislava – Senec, križovatka Senec, nultá etapa, na ktorú Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila už v roku 2013 vypracovanie dokumentácie na stavebné povolenie v podrobnostiach dokumentácií na realizáciu stavby. V rámci stavby D1 Bratislava – Senec, križovatka Senec, nultá etapa sa predpokladá vybudovanie časti pravostranného kolektora v smere Bratislava – Senec napojením na jestvujúcu križovatkovú vetvu diaľnice D1 s cestou II/503 s dočasným odpojením z diaľnice D1. Šírkové usporiadanie kolektorového pásu je navrhnuté v kategórii C 9,5/80 ako dvojpruhová jednosmerná komunikácia. Uvedená stavba bude realizovaná ako nultá etapa rekonštrukcie križovatky Senec, ktorú som pomenoval predtým, za účelom odľahčenia kritickej dopravnej situácie v jestvujúcej križovatke Senec v smere Bratislava – Senec.

    Pre zlepšenie dopravnej situácie na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava pripravuje ďalej Národná diaľničná spoločnosť v rámci stavby diaľnice D1 Senec – Blatné, križovatka Blatné aj prestavbu mimoúrovňovej križovatky Blatné na diaľnici D1 s cestou I/61. Táto križovatka bude navrhnutá ako plnohodnotná diaľničná križovatka s pripojením všetkých smerov. Bude upravená aj cesta I. triedy I/61 a zrekonštruovaný most nad diaľnicou D1. Diaľnica D1 bude v predmetnom úseku rozšírená na plnohodnotný šesťpruh. A zrealizuje sa tam aj prekládka dotknutých inžinierskych sieti. V súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť zabezpečuje pre uvedenú stavbu vypracovanie dokumentácie na stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, výkon autorského dozoru, inžiniersku činnosť a majetkovoprávne vysporiadanie. Po zabezpečení právoplatného stavebného povolenia na túto stavbu bude vyhlásené verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa, začatie výstavby sa predpokladá v závislosti opäť od verejného obstarávania v budúcom roku. Lehota výstavby predmetnej križovatky bude dvanásť mesiacov.

    Vážený pán poslanec, vymenoval som vám súbor opatrení, ktorý podľa nášho názoru vyrieši túto situáciu. Treba však povedať, že problémy, na ktoré sa pýtate spôsobuje najmä nedostatočná kapacita cesty II. triedy II/503, ktorej správu má na starosti Bratislavský samosprávny kraj. Preto by som vám odporúčal a požiadal vás, aby ste sa spýtali aj ako Bratislavský samosprávny kraj pod vedením vášho kolegu Pavla Freša, ktorého kandidatúru ste podporili, chce túto situáciu vyriešiť. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku, ale len dve minúty zostávajú a čas na hodinu otázok uplynie o chvíľočku. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Len chcem upozorniť pána ministra, že taký istý problém sa týka odbočky na Zlaté piesky a Ivanku pri Dunaji. Čiže treba riešiť aj tieto úseky.

  • Ďakujem.

    Kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul a končím tento bod programu.

    Ďakujem pánom ministrom, že sa zúčastnili na hodine otázok.

    A, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní tretieho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej a zlúčenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921),

    a

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Pavla Hrušovského, Bélu Bugára, Richarda Vašečku, Jozefa Mikuša a ďalších na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 891).

    Prosím teraz navrhovateľov, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľov, pán poslanec Figeľ, podpredseda, pani poslankyňu Vittekovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    A faktické poznámky ešte, páni poslanci.

  • Reakcie z pléna.

  • Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, pokým príde niektorý z navrhovateľov. Ďakujem.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť navrhovateľov v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Takže kolegyne, kolegovia, pán podpredseda a pani poslankyňa Vitteková ako spravodajca, budeme pokračovať faktickými poznámkami.

    Faktická poznámka, pán poslanec Kadúc. Nevidím ho v sále.

    Pán poslanec Jarjabek. Taktiež ho nevidím.

    Pán poslanec Muránsky, nech sa páči, faktická.

  • Ďakujem za slovo. Chcem doplniť kolegu Podmanického. Chcem povedať, že práve takýmto spôsobom sa tvoria ústavné zákony dohodou. To nie je obchod, pretože obchod je niečo iné, práve dehonestáciou legislatívneho procesu v Národnej rade, keď také zákony, ako sú novely ústavných zákonov alebo samotný ústavný zákon, predkladajú jednotlivci bez toho, aby bolo vôbec jasné alebo je absolútne zrejmé, že takéto niečo nemôže prejsť. Práve takouto politickou dohodou pokiaľ chceme niečo presadiť, tak niečo presadíme. Je to jednoducho nevyhnutný proces v politike. A tomu sa asi mnohí musíme ešte naučiť.

  • Ďakujem pekne. Škoda, že tu nemáme pána kolegu, ale, dobre, dúfam, že nás niekde počúva.

    Pán kolega Podmanický, hovorili ste, že nič sa nedá garantovať, že musíme si počkať, ako aj garancia priechodnosti ústavného zákona u vás prejde alebo neprejde. Ale potom hovoríte v rozpore s vaším premiérom a vaším predsedom strany, ktorý povedal, keď bola kríza v tom minulom volebnom období, pýtal sa pani premiérky Radičovej, koľkými hlasmi garantuje schválenie eurovalu. A takto fungujú politické klasické strany. To znamená, že toto je trošku u mňa v rozpore.

    A pýtali ste sa, zrušenie imunity, ktorú ste síce neklasifikovali, či priestupkovej alebo trestnoprávnej, či bol obchod alebo nebol obchod. No keď dovolíte, už som mal tú česť byť pri tom, tvrdím, že bolo to tesne pred voľbami, hovorím teraz o priestupkovej imunite, pretože v januári 2012 aj ja som na priechodoch stál s autom, aby sme tú priestupkovú imunitu ukázali občanom, čo to znamená, keď ju máte, že vás nikto nemôže pokutovať. A nakoľko to bolo pred voľbami 2012 v marci, tak na poslednej schôdzi sa to schválilo. Áno, každá politická strana aj štandardná si povedala, že bolo by to zlé, a tak pred voľbami pre to všetci zahlasovali. Áno, je to tak. A povedzte že nie je to tak, bol som pri tom. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán podpredseda Figeľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko v tej reflexii, ktorú pán Podmanický spojil s pánom Kadúcom, lebo to spolu súvisí, už viacerí hovoria o tom, či je to kšeft, obchod, farizeji. No jednoducho my tu nie sme ani kvôli kšeftom, ani kvôli obchodom, ale z dôvodu zodpovednosti pred občanmi. A mandáty sme dostávali na báze programov, teda sľubov alebo odhodlania a presvedčenia, ktoré zdieľame s tými, ktorí sú nositeľmi moci. A pre KDH je téma manželstva a rodiny programovou, pričom chcem povedať, že tento pokus, tento návrh, ktorý sme iniciovali začiatkom septembra, je tretím historicky alebo konkrétne. A preto to pripomínam, lebo to nie je ani obchod, ani kšeft, ale zodpovednosť za to, čo sme sľúbili voči občanom. A ak sa to zadarí, tak je to dobré pre ľudí, bez ohľadu na toto až bezohľadné nálepkovanie, propagandu a všelijaké mediálne ataky, ktoré človek musí zniesť, inak nech nejde na ihrisko. Ale dáva to obraz o slovenskej politike, verejnom živote. Na rodine ak záleží, tak to zakladá, samozrejme, aj definíciu manželstva aj jeho ochranu a podporu.

    A čo sa týka justície, tak je to už dlhý problém, dlhoročný problém, veľmi vypuklý. Vyše 70 % ľudí je kriticky nastavených voči stavu justície. Ak nič nebudeme robiť, len to komentovať alebo čakať, opozícia, že prídu voľby o dva roky a potom možno snáď znovu, tak len pripomeniem, že toto je program v mnohom kopírujúci návrhy Radičovej koalície...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Oceňujem vystúpenie pána poslanca Podmanického, pretože veľmi plasticky poukázal na tie protirečenia, ktoré tu zaznievajú predovšetkým z lavíc možno OĽaNO, v tom prípade aj pána poslanca Kadúca. Predsa len voľakedy keď sa tvorila ústava alebo vôbec niekto vymyslel, že musí tu byť nejaká ústavná väčšina, tá práve predpokladala, že je potrebné nájsť pri zásadných veciach, ktoré sú dôležité pre spoločnosť, ale aj hodnotové pre spoločnosť, zhodu, zhodu medzi rôznymi politickými názormi a zhodu o niečom, čo jednoducho je potrebné podporiť.

    A tie príklady, ktoré pán poslanec Podmanický vymenoval, sú absolútne rukolapné. Ja pripomeniem tiež ten jeden, zdôrazním ho. Je to aj zákon o rozpočtovej brzde, zjednodušene povedané, alebo zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Azda niekto v tejto sále je ešte taký, ktorý by aj pri tomto ústavnom zákone tvrdil, že ide o nejaký politický kšeft?

    Ja osobne sa hlásim k tomuto ústavnému zákonu, pretože môžeme každý hovoriť, či je to dobre načasované, či to práve teraz dobré bolo alebo nie. Ja hovorím, nie, dôležité je, či je to potrebné alebo nie. A ja si myslím, že je to potrebné. A preto aj tento zákon určite podporím, pretože vychádza z niečoho, čo je u nás tradičné, z hodnôt, ktoré my vyznávame. A, samozrejme, rovnako aj to súvisí s podporou zmien v súdnictve, pretože v tejto oblasti je potrebné urobiť zmeny. A dajú sa urobiť iba na základe konsenzu, ktorý sa teraz rodí. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kuffa. Nie je prítomný.

    Ani pán poslanec Podmanický tu nie je, takže nebude reagovať.

    Ďalej písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene strany MOST – HÍD vystúpil v rozprave o zmene hlavného zákona našej štátnosti, Ústavy Slovenskej republiky.

    Ústava je základným dokumentom štátu, ktorá má zakotviť princípy a atribúty, na ktorých sa daná spoločnosť zakladá. V tomto dokumente by sa mal sformulovať obraz, ktorý chceme vysielať o našom spoločenstve navonok, ako aj dovnútra. Ide o základné hodnoty v oblasti ľudských a občianskych práv, základné povinnosti štátu voči občanom, ako aj občanom voči štátu.

    A keď sa už predsa len pustíme do zmeny ústavy, jednak to musíme robiť konsenzuálne a vážne, ale hlavne s cieľom, že niečo chceme zmeniť k lepšiemu. A preto si myslím, že novela ústavy by nemala byť predmetom kampane, nemala byť takou epizódkou v rámci nejakej kampane. A je mi ľúto, že pri predložení tohto návrhu nedošlo k takému širokému konsenzu a vlastne potom tento návrh predložili len strany KDH a SMER a robí sa v rámci politickej volebnej kampane na voľby prezidenta. Keď vyšlo najavo, že tieto dve strany uzatvorili vzájomnú dohodu o zmene v ústave, okamžite sme poukázali na ten problém, že táto otázka sa stane tým pádom súčasťou kampane, bude to čisto taká populistická kampaňová otázka, že proste ten hlboký zmysel tej zmeny sa stratí. A stalo sa to. Mohli by sme túto situáciu napraviť tým, že odložíme rokovanie o tomto návrhu až o dva týždne, keď budeme mať po druhom kole prezidentských volieb. Ale nestalo sa tak, SMER zamietol tento návrh. Čiže aj to je dôkazom toho, že tento návrh pre niekoho je dôležitejší ako prostriedok kampane, ako vlastný samotný obsah, návrh tohto zákona.

    Naším cieľom, jednoznačným cieľom je urobiť zásadné zmeny v súdnictve v záujme toho, aby sa celá oblasť spravodlivosti pohla k lepšiemu. Tento návrh však k tomu neprispeje. Na druhej strane sme toho názoru, že zmeny v súdnictve sa dajú bez problémov urobiť aj bez zmeny ústavy. Proste drvivú väčšinu zákonov, ktorými sme vedeli zlepšiť fungovanie súdnictva, justície, je možné spraviť obyčajným zákonom. Ale keďže táto situácia už nastala, nedá nám nezapojiť sa do diskusie o tomto návrhu a nepredložiť vlastné iniciatívy.

    Návrh ohľadne zmien v súdnictve má za cieľ, aby sa viac uplatnil princíp rovnosti občanov pred zákonom a zásada vymožiteľnosti práva. Všetky zmeny, ktoré sa majú urobiť v súdnictve, sa nejakým spôsobom dotýkajú tohto problému. Rovnosť občanov pred zákonom sa však má odzrkadliť aj v samotnej ústave. A my ako strana občianska, ktorá chce pracovať pre a v prospech občanov, v prípade, že tento spoločný návrh dvoch strán prejde do druhého čítania, predložíme vlastné pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, ktoré budú vyplývať z našej novej občianskej vízie.

    A čo sa týka samotného návrhu, zakotvenie manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy je fajn, je to dobrá vec, je to podľa mňa v poriadku. Ako inak by sme vedeli zadefinovať manželstvo? To, že to bude v ústave, pre mňa je to prirodzená vec, že to tam nebolo, to vyplynulo z okolností, keď sa prijala ústava, keď sme ešte žili troška v tých tradičnejších, hodnotnejších časoch, ale svet sa mení a my na túto zmenu musíme reagovať. Čiže ja som podpísal aj ten návrh, ústavný zákon, aby manželstvo bolo zakotvené v ústave, pritom sám dobre viem, a treba, aby sme si to tu uvedomili, už to bolo prízvukované nie raz, že táto úprava nebude žiadnou prekážkou v tom, aby neboli v zákone zaregistrované alebo aby neboli zákonom upravené registrované partnerstvá osôb, ktoré žijú spoločne a majú rovnaké pohlavie, čiže aby sme nerobili niečo, že proste toto ako problematiku tej tradičnej rodiny sme týmto vyriešili. Týmto sme len zadeklarovali, aké hodnoty táto spoločnosť vytvára, v akých hodnotách chce budovať predovšetkým spoločnosť. Ale tento problém zostane a bude riešiteľný zákonom.

    Ďalšou takou nosnou témou tejto novely je oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady. Tento návrh predložila aj pani poslankyňa Žitňanská až na malé výnimky, je to upravené inak, ale je tu taký návrh.

    Zrušenie imunity sudcov, aj ten návrh je tu. Predložila ho osoba, ktorá teraz stojí pri rečníckom pulte, čiže je tu taký návrh. Preto nechápem, v čom je taký jedinečný, taký bombastický tento návrh okrem toho, že sa na tom dohodla jedna opozičná a jedna jediná vládna strana. Problém je tam, že dohoda vznikla počas prezidentskej kampane. To vnímam negatívne, lebo hovorím, že tá prapodstata sa týmto stráca. O tomto negatívnom načasovaní už som sa zmienil, no, bohužiaľ, bude to témou.

    Ale niekto by mi už mohol fakt na konkrétnostiach povedať, v čom tkvie tá veľká zmena, ten jedinečný nápad, to, ktoré to ustanovenie je to, ktoré zmení celý ten súdny systém k lepšiemu, čo odôvodňuje také rýchle rokovanie, také neštandardné spojenectvo v čom tkvie, prečo hovoríme o tom, že táto ústavná zmena zlepší súdny systém, bude justícia spravodlivejšia, nebude slepá a nebude klientelizmus, korupcia na súdoch, alebo na čo je to gro.

    Keď som čítal prvý návrh z dielne strany SMER, bolo mi hneď jasné, že je to taká ústavná zmena, taká ústavná bianko zmenka pre SMER – sociálnu demokraciu, aby so súdnictvom mohol robiť, čo sa mu zachce, nakoľko samotná tá prvotná úprava nič neobsahovala okrem toho, že päťkrát obsahovala formuláciu, že podrobnosti ustanoví zákon, už obyčajný zákon. Čiže ako by v tom bol napísaný ten prvý návrh, my by sme vlastne ústavným zákonom, priamo v ústave delegovali úpravu justície na obyčajný zákon čiže do rúk jednej strany, teraz vládostrany, štátostrany. Samozrejme, tu bolo aj ešte posilnenie právomocí prezidenta. A teraz už sa od toho upustilo. Tento prvý návrh mal svoje veľké rácio, ale pre SMER. To bolo fakt bombasticky škandalózne. To bola minulosť. Čo sa navrhlo? Veľa tých problematických vecí sa odstránilo z toho pôvodného návrhu. Tie najhoršie veci až na jednu výnimku fakt boli odtiaľ vyškrtnuté.

    Zostalo tam však jedno ustanovenie, ktoré je podľa mňa najzávažnejším. A treba sa zamyslieť nad tým, či kvôli tejto úprave vôbec má niekto, kto to myslí s touto krajinou vážne, podporiť tento návrh zákona. Ide o to, že podľa tejto novely doterajším členom Súdnej rady by sa skončilo funkčné obdobie k 31. októbru 2014. A podľa už navrhnutej novely by členov Súdnej rady volili ôsmich sudcovia, na čele súdneho systému stále bude Štefan Harabin, štyroch Národná rada a štyroch vláda. Čiže polovicu členov Súdnej rady bude voliť SMER, vláda je len SMER, v parlamente vládne SMER. A to, kto vládne v súdnictve, tiež všetci vieme. Pre mňa je to taký vážny argument, aby som nehlasoval s celým klubom za túto novelu práve kvôli tomuto. SMER tak získa Súdnu radu. Harabin sa už potom bude pusinkovať s predsedom vlády len ako predseda Najvyššieho súdu. Ale to mu zďaleka postačí na to, aby hýbal so súdnictvom. A strane SMER to ani v minulosti nevadilo, tak nebude mu to vadiť ani teraz.

    Ale vrátim sa ešte k tým konkrétnostiam a k tej mojej otázke, že ktorý článok, ktoré ustanovenie zlepší nastolenie spravodlivosti, zrýchli súdne konanie, postaví občanov na jednu úroveň. Bohužiaľ, ani jedno takéto ustanovenie tam nie je. Čiže tie bombastické zmeny, tá záchrana spravodlivosti, ten justičný raj tento návrh vôbec, ale vôbec neobsahuje. Tak potom fakt na čo je tá rýchlosť a toto načasovanie? Odpoveď je jasná. To dokazuje aj fakt, prečo SMER odmietol posunúť tento návrh zákona na prerokovanie v prvom čítaní po druhom kole prezidentských volieb. Moja odpoveď na tieto otázky je jednoznačná. Súdne konania sa budú vliecť naďalej, nič sa tým nezrýchli, budeme čakať dva-tri roky na právoplatné súdne rozhodnutia a budeme vnímať všetky negatívne javy, ktoré vnímame teraz so súdnictvom aj po tejto novele.

    Dajte návrh, aby doručenie napríklad takých súdnych zásielok bolo rýchlejšie a efektívnejšie, lebo to je veľmi veľký problém, možno doručovanie alternatívnymi metódami hoci aj súkromnými subjektmi by určite pomohlo tejto spoločnosti. Dajte návrh, aby sa konštituoval centrálny orgán, ktorý by rozhodoval jedným rozhodnutím o sporoch o vecnú a miestnu príslušnosť, ktorá je tiež často príčinou nečinnosti súdov. Dajte návrh na zavedenie ozajstnej hospodárnosti v konaniach, tiež by sme tak zrýchlili súdne konania. Dajte návrh na to, aby sa neaplikovali slepý text a bezduchý text hlavne tie, ktoré sú napísané malými písmenkami, alebo aby sa aplikovala spravodlivosť. Dajte návrh, aby sa odstránil nenormálny formalizmus zo súdnych konaní, v ktorých absencia jednej bodky či jednej čiarky vo vete spôsobuje už neúspech v konaní. Dajte návrh, aby sa zo súdov vytratilo rodinkárstvo a klientelizmus, aby občania pred súdmi boli rovní, aby výnimku z tejto rovnosti napríklad pri povinnosti zaplatiť súdny poplatok mali sociálne odkázaní ľudia, a nie napríklad sudcovia, ako sa to dosť často dialo, alebo mocní tohto právneho štátu.

    Bohužiaľ, tento návrh ste nedali a nedala ho ani vláda strany SMER, a to ani po dvoch rokoch regnácie. V tomto smere SMER absolútne zlyhal. Podal len návrh, ktorý dali opoziční poslanci, bola to Lucia Žitňanská, dal som to ja, nechápem, prečo potom chcete, aby sme asistovali v tom, aby sme podporovali návrh, ktorého výsledkom bude zmena, že Súdnu radu okrem sudcov na čele so Štefanom Harabinom bude menovať vláda, politická strana SMER a parlament tiež ovládaný stranou SMER. Hovorím, že toto je gro a kameňom úrazu tejto novely. Čiže nebude žiadne rýchle nastolenie spravodlivosti, žiadna systémová zmena, ale zmena bude v Súdnej rade, ktorá už bude veľmi, ale veľmi jednofarebná. Ako povedal pán predseda Paška, v okolitých krajinách tiež na čele krajiny stojí prezident, ktorý je z takej istej strany, ako je predseda vlády, predseda parlamentu. No ale na Slovensku treba dodať, že potom bude aj Súdna rada jednofarebná, bude jednofarebná ako je generálny prokurátor, šéf Ústavného súdu, šéf Najvyššieho súdu, ÚVO, NKÚ, lebo predsedu z opozície nemá. Čiže všetko bude krásne jednoliate. A to už v susedných krajinách nemajú. Budeme tak raritou. A ja odmietam tomuto asistovať.

    Summa summarum problémom slovenskej justície nie je len osoba Štefana Harabina, ale aj zlyhanie celého radu inštitútov, ktoré ho na toto výslnie dostali a udržali. To je parlament, to je vláda, to je sudcovská samospráva. Neodstraňujeme toto zlyhanie, ale zmenu týchto inštitúcií nerobíme. A tá možnosť ďalšieho zlyhania je tu stále. Ja som vymenoval len malú časť tých problematických bodov, ktoré sú koreňom nefungujúcej justície, ktorý aj v mojich, v našich návrhoch v krátkej dobe uvidíte v tomto pléne. A som zvedavý, potom aký konsenzus nájdeme na to, aby sme prijali ozajstné, potrebné zmeny v justícii. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia

  • Reakcia z pléna.

  • , pán poslanec Hrušovský nevyužije svoje právo na faktickú poznámku, takže pán poslanec Blanár, pán poslanec Figeľ, pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teda hlásia sa do nich pán poslanec Blanár, pán podpredseda Figeľ, pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

  • Ďakujem. Pán poslanec, úvodom ste začali svoj príhovor, že konštatovanie o ochrane rodiny a manželstva v podstate v ústave je len také formálne a že v podstate nebude mať nejaký významný dopad na to, čo sa bude diať ďalej. A vy ste aj naznačovali nejaké ďalšie kroky súvisiace napríklad s registrovanými partnerstvami. Sedím v parlamente už dlhšiu dobu a prekvapuje ma vždy práve niekto, kto sa hlási k tomu, že je právnikom, dokonca sa odvoláva na ústavu, že to je základná norma každého právneho systému, že takéto niečo môže povedať. Čiže vy v podstate ste zrelativizovali aj vyhlásenie, že sa Slovensko hlási k cyrilo-metodským tradíciám, a mnoho iných vecí. A by som mohol tu menovať iné ďalej. Práve, naopak, od vás by som očakával, že by ste povedali, že toto je významná vec, ak sa do ústavy dostane takéto konštatovania, že dokážeme nájsť v parlamente aj zhodu a nie je potrebné napríklad robiť na to referendá, ako to robia mnohé iné národy, ktoré majú, povedzme, veľmi blízke vyznávanie hodnôt ako tu na Slovensku.

    No a čo sa týka súdnictva, ja som pochopil jednu vec, že keď ste vy boli vo vláde, tak sa to nedalo urobiť, lebo vy všetko viete, ako to treba zmeniť, ale vtedy sa to nedalo, ale boli ste vo vláde. Ale to, že my to teraz chceme zmeniť a že sme aj vo vláde, tak to je absolútne kruciálny problém, pretože my to aj chceme zmeniť a ešte sme aj vo vláde. No to je strašné. To znamená, že my vlastne robíme všetko zle. Nič pozitívne som z toho, čo ste povedali v súvislosti s delegovaním do Súdnej rady, vlastne nevidel. Takže, pán poslanec, toto nie je tá cesta, ktorú chceme my teraz schváliť.

  • Ďakujem pekne. Nedalo mi nezareagovať, Gábor, skôr vďakou za to, čo si povedal na úvod, že ak to prejde, tak ste pripravení vylepšiť v druhom čítaní to finále. A to považujem za konštruktívny prístup, lebo ak nič nebudeme robiť, tak môžeme o tom veľa hovoriť, dlho hovoriť, každý mesiac hovoriť, ale ľudia potrebujú odpovede. Nebudem hovoriť o istotách, lebo to je také bilbordové. Ale akáže základná väčšia potreba než pravda a spravodlivosť v živote, ktorá reálne funguje, je vymožiteľná, dá sa žiť v spravodlivom prostredí. Justičný raj nenastane. Nikdy nenastane justičný raj. Ľudská spravodlivosť nikdy nie je absolútna, perfektná, ideálna. Nebude ani ekonomický raj na Slovensku. Ten už mal byť dávnejšie ešte v Česko-Slovensku. Nebude ani spoločenský alebo iný. Gábor, ale veď to je o tom, aby sa pohli veci dopredu, ako hovoril jeden z kandidátov predtým. A pohne sa to, ak sa rozdelia funkcie, ktoré sú dnes prepojené a sú v zlých rukách. Takže je to o osobách. Treba vylepšovať systém. Ale rozhodujúci bude ten vodič, ktorý má volant, inak darmo vylepšíme vozidlo na 21. storočie. My chceme vylepšiť systém a, samozrejme, dostať tam aj zodpovednejších ľudí. Som presvedčený, že je to na väčšiu debatu. Teraz je len faktická. Ale témy ako rodinkárstvo, súdny formalizmus alebo centrálny orgán, hospodárnosť konaní, veď to je vo výkonoch. To už treba riešiť v zákonoch a hlavne v praktickej rovine toho vývoja.

    A k manželstvu. Gábor, práveže už nie je samozrejmosťou to, čo bolo alebo malo byť, alebo doteraz bolo. Reakcia z organizácie ILGA je napríklad, že Slovensko redefinuje manželstvo. Vieš, pohľad zvonku je, že my už redefinujeme to, čo ty hovoríš...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Pán kolega Gál, ja reagujem na tie vaše slová, citujem, „aby nebolo všetko jednoliate“. Áno, pán kolega, preto KDH v prezidentských voľbách v druhom kole podporuje Andreja Kisku, a nie Roberta Fica, opakujem, nie Roberta Fica.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky.

    Ja začnem reagovať od konca. Pán poslanec Brocka, keď ste si nevšimli, tak v tej novele ústavy chýba, že prezident bude môcť navrhnúť niekoho za člena Súdnej rady. Čiže tá jednoliatosť pri Súdnej rade aj v prípade, že bude zvolený pán Kiska za prezidenta, sa nezmení. Čiže Súdna rada zostane taká, akú chce niekto ju mať, jednoliata.

    K formálnemu zakotveniu manželstva. Pán poslanec Blanár, nie ste právnik, to vidieť. Tak skúsim to z iného uhla povedať. Týmto zabezpečíme to, že v tomto štáte inštitútom manželstva budeme môcť nazvať len súžitie jedného muža a jednej ženy. To tu zakotvíme, ale neodstránime možnosti uzákoniť registrované partnerstvo, čiže aby sme nežili v nejakých bájkach, že týmto sme tomu zamedzili. Posilnili sme manželstvo, lebo sme to deklarovali v ústave. Ale problém, ktorý bytostne sa dotýka nás, každého, problém spoločnosti, v akej žijeme, zmeny hodnôt aj pohľadu na manželstvo tým neodstránime. Čiže táto cesta zďaleka nie je na konci.

    A keď sme boli vo vláde, tak, pán poslanec Blanár, keď ste si nevšimli, najväčšie reformy boli za tých pár mesiacov vlády Radičovej a hlavne za regnovania...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo v súlade s rokovacím poriadkom sa prihlásil predkladateľ pán poslanec Hrušovský. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nechcel som, ale musím reagovať, preto, lebo pán poslanec Gál s takým šarmom a jemu vlastnou ľahkosťou prezentoval svoj, ale aj názor poslaneckého klubu strany MOST – HÍD na predložené návrhy novely alebo zmeny Ústavy Slovenskej republiky. A položil si niekoľko rečníckych otázok. Trošku si si ale protirečil, keď si sa pýtal navrhovateľov, čo vlastne tento návrh zlepší. Nuž minimálne zlepší to, ak by prešiel, bude schválený tvoj návrh, ktorým sa domáhaš zrušiť trestnoprávne imunity, bude schválený ten návrh, o ktorý sme sa usilovali už aj predtým, ktorý dnes máme rovnako podaný na prerokovanie, ktorý predložila pani kolegyňa Žitňanská, oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Ale ja neponúkam, alebo neponúka tento návrh ideálne riešenie. A ani sme si takúto úlohu nestanovili preto, lebo ja sa necítim tým, ktorý takéto ideálne a dokonalé riešenie vie vymyslieť. Ale je to ponuka na otvorenie naozaj veľkej politickej diskusie o tom, čo so súdnou mocou v stave, keď jej 70 % občanov Slovenskej republiky nedôveruje. Pán kolega, tam je ten kruciálny problém začatia. A ja som rád, že SMER si uvedomil svoj podiel zodpovednosti za tento stav. Veď tu nehovorí nie nikto, rovnako ani tí, ktorí spolu s nimi tento návrh zákona podpísali.

    Spomenul si tu niekoľko opatrení, ktoré nakoniec už aj boli schválené v tomto pléne Národnej rady, ale sú napadnuté na Ústavnom súde, za vlády Ivety Radičovej, ktoré predkladala vtedy ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A viedli k zlepšeniu stavu a otvorenosti slovenskej justície. Mňa to mrzí, že sa nevieme tu dohodnúť a že nevieme na zásadných štátnopolitických problémoch dokázať nájsť zhodu.

    A ešte mi nedá nepovedať, a už ma tu podozrievajú zo všeličoho, priatelia, my tu delíme tú krajinu, tú politiku na opozíciu a koalíciu a zvykli sme si na to, že vždy tie riešenia, ktoré sú koaličné, sú horšie ako tie, ktoré navrhuje opozícia. Ak v tak zásadnej veci, ako je zmena pomerov v slovenskej justícii, nedokážeme nájsť aspoň akú takú zhodu, viete, kto na to doplatí? Nebude to opozícia a koalícia, na to doplatia občania Slovenskej republiky, podnikatelia a investori, ktorí tento alarmujúci stav pociťujú najviac dennodenne na sebe, nie my, poslanci. Ale my za to nesieme najväčšiu zodpovednosť. Takže v tomto je ten zámer.

    A tie zmeny, ktoré si spomínal, treba predložiť. Treba ich navrhnúť. Poďme o nich diskutovať. Môžu sa stať súčasťou tej veľkej diskusie. Ale už sa nepodozrievajme z nejakých paktov, z nejakých dohôd, z nejakých intríg, z nejakých spravodajských hier. Ja mám od toho naozaj ďaleko.

    Preto, áno, ten citlivý problém je otázka kreovania Súdnej rady. A ten bol už na začiatku, keď sme tento orgán zriaďovali a dali do ústavy. Pán kolega, Gábor, a keby bol tak prezidentom Fico a zostal stav, ktorý je dnes, bude taký istý alebo bude podľa tohto návrhu horší ten stav? Ja to neviem, poďme o tom diskutovať. Komu dať a zveriť tú samosprávu súdnej moci do rúk? Advokátom, sudcovským autoritám, právnickým fakultám, vedeckým inštitúciám? Poďme nájsť nejaký model, ktorý dokáže viacej odpolitizovať tú súdnu moc a urobí ju menej závislú od politiky. Ale všetko, o čom tu budeme musieť rozhodnúť, bude len a len a vždy rozhodnutím politickým. Dúfam, že toto si všetci uvedomujeme. A inak to v tomto čase a v tejto situácii ani nejde.

    A ešte jedna krátka poznámka, lebo často sa stretávam s týmto názorom, že aj tak zakotvenie do ústavy manželstva ako zväzku muža a ženy nevyrieši na Slovensku problém registrovaných partnerstiev. Gábor, je to veľký omyl. Vyrieši veľa, preto, lebo tie trendy, ktoré dnes cítime okolo seba, sú, že tu sú najskôr partnerstvá a potom z partnerstiev manželstvá. Vytvára sa tu nejaká alternatíva, ktorá je neprirodzenou, neľudskou a zvrhlou alternatívou, ak sa tu niekto takýmto splývaním iných zväzkov pokúša vytlačiť z toho priestoru prirodzený vzťah muža a ženy ako manželstvo. O tom je to ústavné zakotvenie. Súhlasím s tebou, že to nezabráni akýmkoľvek iným legislatívnym zmenám, ktoré môžu prísť aj v podobe presadiť na Slovensku a inštitucionalizovať, ale nikdy to nebude, ak toto presadíme do ústavy, na úroveň manželstva iné zväzky.

    A okrem iného tento návrh novely ústavy je ďaleko širší, ako len zúžiť videnie tejto zmeny len na manželstvo muža a ženy. Je tu zámer chrániť manželstvo, rodičovstvo a rodinu a výchovu detí. A to je viacej ako len manželstvo, priatelia, lebo od rána si tu kladieme otázku, čo je to vlastne rodina. Áno, rodina nie je len vzťah muža a ženy. To je manželstvo. Ale rodina, to sú ešte nenarodené deti. A rodina, to sú aj tí odkázaní na hospicovú starostlivosť. Aj na toto tá ústava v tom, by som povedal, extenzívnom výklade, Lucia, asi myslí. A my môže doznať aj iné zmeny, ak tu budú sedieť nezodpovední politici, ktorí budú prinášať na Slovensko takéto pokusy o uzákonenie iných inštitucionálnych zväzkov alebo podôb spolužitia dvoch ľudí.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Gábor Gál, Lucia Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Hrušovský, tie rečnícke otázky boli, ale v kontexte toho, že v čom sa zlepší výkon súdnictva, v čom sa zrýchli to konanie, v čom bude to súdnictvo lepšie. To, že oddeľujeme tie dve funkcie, ešte neznamená, že to súdnictvo bude super, lebo keď to vzťahujete na osobu Štefana Harabina, tak bude stále predsedom Najvyššieho súdu. Tak toto nebude riešené. Skôr som si myslel, že SMER si uvedomil jedinečnú šancu, ako sa zmocniť Súdnej rady. Uvidíme tie konsenzy, o ktorých rozprávame, aby to nebolo všetko jednoliate v tomto štáte. Budeme mať tu voľby na kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Tam sa ukáže, ako to bude jednoliate, aké konsenzy budú.

  • Reakcia z pléna.

  • No som skeptický v tomto smere, ja vás, páni kolegovia z KDH, z ničoho nepodozrievam, ja som len poukázal na veľký problém v tejto novele.

    A čo sa týka manželstva, vzhľadom na problémy, ktoré sa týkajú a ktoré sú spájané, ktoré sú okolo manželstva, tak fakt tá ústavná zmena, tá deklarácia je formálna. Ja som to podpísal, ja ju považujem za dôležitú, ale ten obsah máme my vo svojich rukách. Napríklad výchovou našich detí čo im dávame, akým vzorom im ideme, ako pristupujeme my sami dospelí k manželstvu a akým vzorom ideme my poslanci Národnej rady, akým vzorom ideme k takým vážnym témam, ako je manželstvo, život, spravodlivosť, rovnosť pred zákonom, korupcia, klientelizmus, to všetko vplýva na to, aké hodnoty budú priznávať naše deti. Aj o tom je ochrana manželstva.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem ospravedlniť, že som skákala do reči pánovi poslancovi. Mojím cieľom bolo len povedať, že tá ďalšia veta, čo ste, pán poslanec, citovali, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, to je citácia dnešného znenia ústavy, pretože ste prepísali aj to, čo je v tom článku dnes. Čiže to nie je nóvum, to nóvum je tam to manželstvo. To je všetko.

  • Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na začiatku svojho zamyslenia nad podobou a matériou preberaného návrhu ústavného zákona, aj keď sa chcem venovať len tej časti návrhu, ktorá sa týka definície manželstva, parafrázoval slová amerického benediktína Donalda Cozzensa napísané na margo celibátu, tejto najťažšej formy vernosti. „Podobne ako táto náročná duchovná disciplína,“ a teraz už citujem, „aj manželstvo je sexy, manželstvo ako prirodzený, prírodou a zdravým rozumom posvätený prístav jedného muža a jednej ženy, manželstvo ako vzťahová paradigma pre odvážnych, pre dobrodruhov lásky, pre adrenalínové typy vernosti, ktorá vie, že pod cudzími sukňami a nohavicami sa radosť z intimity, z tvorivých, teda plodivých síl sexuality mení na zameniteľnosť kohokoľvek s kýmkoľvek, ba aj čohokoľvek s čímkoľvek, bez ohľadu na biologický rod a pohlavie. A, samozrejme, mení sa aj na nepokoj, hoci sa tento rád vydáva za šťastie, ktoré vylučovacím spôsobom pokusov a omylov predsa len konečne prišlo.“ Vážení, neprišlo. Ja viem, romantické, sentimentálne príbehy, vzťahy, ktoré sú kryté iba pominuteľnými emóciami, majú v povahe vytesňovať, vytláčať, možno pre niekoho tvrdú, ale sebazáchovnú, alebo spoločensky žiaducu pravdu. Áno, zbabelci a zvlášť v čase epidémie novej tolerancie to zväčša takto robia, vlastne všetci, ktorí chcú bagatelizovať a revidovať územie záväzného manželského sľubu jedného muža a jednej ženy v dobrom a v zlom. Naši ideoví odporcovia práve tú zlú časť rovnice používajú ako dôkaz, že tradície prestávajú fungovať. Vážne, čo iné, ak nie táto vzťahová konzerva má byť vývesným štítom konzervativizmu? Kresťanskí demokrati na Slovensku aj keď v mnohých európskych krajinách kvôli fantómom popularity a politickej korektnosti čoraz častejšie púšťajú do gatí, za týmto spoločensky zdravým, duchovne i hmotne prospešným a ekonomicky aj najmenej nákladným cieľom idú nepretržite od svojho vzniku. Nájde sa v tejto sále niekto, kto by podobnú iniciatívu očakával od, povedzme, Martina Poliačika alebo Joža Viskupiča? A to hovorím vo všetkej úcte k ich manželstvám a pekným rodinám.

    Ani teraz nejde o časovo účelové konanie, ako nám to podsúvajú ctitelia iných priorít za všeobecného súhlasného štekotu liberálnych médií. Túto agendu, vážení, máme v našom dlhodobom programe ako kľúčovú a východiskovú, lebo manželstvo, rodina a výchova detí sú piliermi spoločenskej prosperity bez konfesionálnych atribútov. Napokon aj mimokresťanské civilizácie, tento zvrchovaný inštitút, pokiaľ história neklame, ctili. Som presvedčený, že vytrvalé a obdobné úsilie nebude takýmto účelovým konaním ani vtedy, keď tu budú iné garnitúry a iné zostavy poslancov, ak budú mať zodpovednosť.

    Na tomto mieste nechcem spomínať celú genézu našich legitímnych snáh. Poctivý človek si dokáže veci a korektnosť komunikácie aj logiku nášho permanentného postupu v tejto veci overiť. Chameleóni a saltomerači v politike teraz varia z vody, z predsudkov a z dojmov, varia obohraté klišé o kšefte, s ktorým by zrejme nemali nijaký problém, keby išlo o ich marketingové agendy a iné halucinácie. Ak si to nevšimli, tu sme však v kontexte celkom intuitívne organického, naturálneho, zdravého a väčšinového občianskeho dopytu pri všetkej legislatívnej a ľudskej úcte k minoritám. Médiá to rady horúce, lebo veď konflikt, škandál, mentálna celulitída, odhalené ohanbie a tak ďalej, bez poctivosti k faktom, všetky tieto kvokance zo žita zmetie práve čas. Ozaj, je v tomto ctenom pléne niekto, kto vie, kedy je ten pravý čas? Alebo už bol? Alebo ešte len bude? Na svätého Dindy sme hovorievali v detstve. A bol vôbec? A bude vôbec? A príde aj Godot? Akokoľvek, nečas je najlepším časom pre veci nadčasové.

    Manželstvo ja osobne vnímam v tejto absolútnej perspektíve ako ideálny priestor rodiny, rodu a národného zdravia, nech to znie akokoľvek pateticky, nášho prežitia a vitálnosti. Zároveň si ale hlboko uvedomujem, že manželstvá a rodiny nie sú, a povedzme si úprimne, aj vinou nás, politikov, ale aj vinou relativizačných kultúrnych trendov v dobrej kondícii. Ak však existuje formalizovaná ústavná axióma, a myslím, že práve o ňu sa v časti toho ústavného návrhu zákona snažíme, potom môže byť aj oveľa väčší tlak na partikulárne zákony aj sociálneho, ekonomického, skrátka, chlebového typu. Aký zmysel by inak malo posilňovať čosi, čo ani nevošlo do katalógu štátotvorných ideálov, akým má byť práve ústava?

    Na sociálnej sieti som napísal, že keby celkom nič, len toto zostalo z prezidentskej kampane, lebo len na takto exponovaný čas to zužujú tí, ktorí neblaho tušia, že to má šancu prejsť, považujem to za veľkú a výnimočnú vec. Povzbudivé reakcie mojich študentov, priateľov i širšieho sociálneho a duchovného prostredia vrátane hierarchie našich patriarchov ma utvrdzujú v tom, že nikto súdny nemôže riešiť vhodnosť či nevhodnosť chvíle, ak ide o fundamenty, teda základy a korene. Od košického Pochodu za život toto aggiornamento, táto energia obdivuhodne narástla. Aj tí, ktorí pred televíznymi obrazovkami, diplomaticky lavírovali, sa dnes vyjadrujú prinajmenšom v tejto oblasti oveľa opatrnejšie. Čo si budeme hovoriť? Domnelí lídri novej pravice musia rátať so všetkými eventualitami a mať otvorené dvere všetkými stranami.

    Samozrejme, proti sú tí, ktorí sú proti teraz, boli proti včera, budú proti zajtra, vždy, naveky a nikdy inak. Nie je to nijaká novinka. Veď napokon ani nedali svoj podpis pod pôvodný návrh 40 opozičných poslancov. Ale rozumiem tomu, je to len prirodzený dôsledok vyznávaných princípov a dogmatického zbožstvenia slobody, ktorá je sama sebe zmyslom, dôvodom, dôsledkom, príčinou aj cieľom. Táto časť politického spektra je našťastie dlhodobo úplne čitateľná aj vypočitateľná.

    Možno by som trošku odťažil od tej náročnej dikcie na margo vypočitateľných ľudí jednou spomienkou, ktorú uverejnil Milan Lasica. V šesťdesiatych rokoch spomínal, ako v Bratislave fungoval tlačový a kultúrny dozor, ktorý parafoval, ktoré programy môžu ísť do televízie a môžu ísť do rozhlasu. A hovoril, že to bol človek známy, jeho správanie bolo očakávateľné, vypočitateľné, nikdy neprekvapil, nikdy nezlyhal, vždy sa správal rovnako a tak sa správal aj vtedy, keď prišiel na stôl scenár z akéhosi skeču Milana Lasicu a Jula Satinského, kde ako režisér tohto skeču rozhlasového bol Vladimír Rusko a ten vypočitateľný cenzor, známy, jasný, prečiarkol slovo Rusko a napísal na to Sovietsky zväz, úplne zrozumiteľný, čitateľný. To uvádzam len ako paralelu k tomu, že ako sa postoje niektorých i tu v pléne dajú a možno aj môžu čítať.

    Oveľa viac ma ale mrzia tí, ktorí svoj podpis stiahli z návrhu, teda toho spoločného, pod smiešnou zámienkou spôsobu a miesta podania. Pýtam sa, ako vážne to myslia s tou krehkou lodičkou manželstva, do ktorej sa oprel ničivý vietor inakosti, alebo vytriezveli zo snov o mužovi a žene, sú to vzťahoví konvertiti, alebo len hľadajú najprimitívnejší spôsob, ako sa vyvliecť zo slučky časného neúspechu spoločného kandidáta, ktorému viac škodili, ako pomáhali? Nech sa veci majú akokoľvek, nijako ich to nectí. Tie pindy o dohodách, ktoré nefungovali, a džentlmenských vzťahoch, ktoré vykazovali vysoký stupeň podrazáctva, myslím, už nikto nežerie, o to viac, že ani keď mali vlastný legitímny priestor, nepoužili ho na posilnenie konzervatívnych, a teda aj prosociálnych, prorodinných a provitálnych základov nášho štátu a spoločného európskeho domu. Nie som taký naivný, aby som zároveň netušil, že obojživelníci a améby musia vždy rátať so všetkými situačnými alternatívami.

    Na druhej strane nemám nijaký problém vnímať aj problém kolegov zo strany SMER, ktorý im spoločným podaním ústavného zákona vznikol. Európski socialisti a ľavicoví liberáli neskrývajú zdesenie, napokon práve oni vytrvalo a často aj úspešne presadzujú kultúru smrti a hecujú medzinárodný front inakosti, redefinície ľudských práv a nezmyselnej tolerancie všetkého všetkými, pomaly nevynímajúc ani deviácie.

    Robert Fico sa k chronickej iniciatíve kresťanských demokratov nepripojil s láskou a s nadšením. O oportunizme jeho kalkulácie nepochybuje azda nikto, aj keď sa v tomto, a bol by som rád, môžeme mýliť. Aj môj vnuk tuší, že pán premiér toto iluzórne poníženie ešte dva týždne (a možno už ani nie dva týždne) vydrží.

    Na druhej strane kuloárne diskusie počas tohto týždňa vo mne vzbudzujú aj optimizmus. So Slovenskom sa naozaj nedajú robiť nestráviteľné experimenty. Napriek všetkým politickým a politologickým predsudkom som presvedčený, že väčšina mojich kolegov, áno, aj priateľov zo strany SMER žije svoje manželstvá spôsobom, ktorý garantuje normalitu, vernosť a verejné blaho, rovnako vedia, že politické hry, konšpirácie a šarvátky sa viac než pre pravdu hrajú pre publikum. Je len smutné, že výrazne konzervatívnejšie vládne garnitúry doteraz neobjavili v sebe nijaký priestor na veľkorysosť a citlivosť, pokiaľ ide o hodnotovú a etickú agendu.

    Tristný je aj fakt, že medzinárodnú zmluvu Slovenska s Vatikánom do Večného mesta niesol žíhaný ľavičiar a vtedajší predseda parlamentu Jozef Migaš. To nie je sťažnosť ani lamentácia, ale iba holý fakt. Bol snáď iný čas, iné miesto a iný spôsob? Čo by rednúce kohorty kolegu Sulíka dali za to, keby dokázali vybojovať registrované partnerstvá, tento prekurzor, ponorný koridor k manželstvám iného typu a potom k adopciám, hoc aj, aby som citoval Martina Poliačika, aj s Mefistofelom. Tým, pochopiteľne, nijako neobhajujem machiavelizmus účelov a prostriedkov, ani tu nechcem, ako to rady robia médiá a podprahoví politickí hráči, démonizovať SMER, ktorý sám zisťuje, aká riskantná a vnútorne ničivá vie byť politická márnivosť, pýcha a moc samoderžavia. Akokoľvek, som veľmi rád, že sa SMER pridal k agende, s ktorou ako prví prišli konzervatívni poslanci naprieč straníckym spektrom, nech sa tento ústupok strany SMER bude interpretovať akokoľvek, až v kostiach cítim, že je naším víťazstvom.

    V čase, keď sa zo spôsobu podania ústavného zákona vyrábala kauza, ktosi ma zase na sociálnych sieťach obvinil, že si kresťanskí demokrati zvolili potupnú cestu politickej prostitúcie. Odpísal som niečo v tom duchu, že keď ako opozičný politik nemáte žiadne iné možnosti a vzdať sa v takej fundamentálnej veci je neprijateľné, tak sa samotný cieľ a účel, v našom prípade ústavná definícia manželstva môže stať jediným možným prostriedkom, pokiaľ teda vieme ešte narátať do 90. Tu už účel nesvätí prostriedky, ale sám sa stáva prostriedkom bez ohľadu na čas, miesto a spôsob. Veď o nič iné ako o večnú paradigmu exkluzívneho vzťahu jedného muža a jednej ženy a potom rodiny ako ich existenciálneho produktu v manželstve nejde a nemôže ísť. Bolo by to veľmi jednoduché, keby to nebolo zložité a najmä, keby tú celú zložitosť nekomplikovali civilizačné trendy, o ktorých sa v politicky korektnom prostredí hovorí iba prostredníctvom podivného ľudskoprávneho newspeaku, za aký by sa nemusel hanbiť ani veľký brat z Orwellovho románu.

    No pri všetkých tých obvineniach som mal pred očami aj Krista medzi neviestkami a mýtnikmi. Koho to zaujíma, nech sa na ne, neviestky, a na nich, kriminálnikov, ide pozrieť a opýtať Mariána Kuffu do Žakoviec. Na druhej strane som, ako vždy v tejto vážnej hre, vnímal aj dlhé tiene zákonníkov, ktorí majú celkom jasno v tom, ako má vyzerať čas, miesto a spôsob. V tom sú chytrí, v tom sú majstri sveta a frajeri, len láska im akosi chýba, lebo si ju trendovo pletú s emóciami, kvôli ktorým sa oplatí anektovať zvrchované a integrálne územie manželskej výlučnosti. Akokoľvek zámienok si vždy nájdu dosť.

    To, že v celom tomto videní problému nejde o paranoju, to potvrdzuje aj úzkostná korešpondencia, ktorú sme všetci poslanci v nedávnom čase dostali do mailových schránok. Nechcem teraz riešiť svoje prekvapenie, koľko všelijakých spolkov, združení a organizácií pracuje na likvidácii a totálnom zničení hlbokých európskych tradícií, ani vyjadriť pochybnosť, či naši občania a obyvatelia Európskej únie vôbec tušia, čo všetko financujú a podporujú z vlastných daní, akokoľvek predstavu, že platíte za to, že niekto môže legálne demoralizovať a przniť vaše dieťa. A možno je aj otázka času, kedy to bude robiť v škole bez vašej možnej možnosti zákonne sa brániť. Už táto predstava je desivá. No, žiaľ, získava všetky kontúry nie nejakého fiktívneho prízraku, ale reality, ktorá s nebývalou gurážou dekadencie ide proti životu a ľudskému rastu v pravde a v rozumnom poriadku.

    Predsa len ešte niečo k tomu „vznešenému“ a na všetky precedensy pohodlných, blahobytných, nudiacich sa a hodnotovo zmätených kultúr odvolávajúcemu sa otvorenému listu, ktorý sme obdržali všetci, ako tu sedíme. Pisateľom sa nedá uprieť nevšedný zápal a humanistická militantnosť, ktorá možno prezrádza viac, ako by chcela a v danej chvíli aj potrebovala. Vraj naším jediným faktickým cieľom je zamedziť párom rovnakého pohlavia prístup k inštitúcii manželstva. Vidíte, šidlo z vreca vyskočilo.

    Naše tušenia, že registrované partnerstvá a iné právne úpravy vzťahov osôb s inou než kreatívnou sexuálnou orientáciou sú len prvou lastovičkou, metódy postupných krokov, spomínal ich aj Paľo Hrušovský, nevdojak podporujú sami aktéri zmien definície manželstva. Sami o tom napísali. Okrem toho vo všetkej úcte k originalite každej ľudskej bytosti im chcem ale aj poďakovať za prehľadnú mapku krajín, je priložená v tejto korešpondencii, ktoré sa dokázali ústavne alebo na inej legislatívnej úrovni vzpriečiť deštruktívnym trendom, ktoré sa tvária osvietene a zneužívajú na to tie najkrehkejšie a najmenej stabilné prostriedky, emócie. Vzťah muža a ženy, ak je naozaj poctivý, by na tomto emotívnom leveli neprežil ani jednu sezónu, keby nemal v sebe potenciál byť čímsi viac než len romancou a keby nebol napriahnutý k tomu, čo ho presahuje a vlastne aj zdôvodňuje. Na tej mapke ma okrem iného potešilo, že sme v rodine ešte hodnotovo vždy ukotvených, najmä slovanských krajín, naozaj dávno som nemal takú radosť zo slovanstva.

    Takže keď sa môžem okľukou vrátiť k úvodnej myšlienke, manželstvo ešte vždy môže byť sexi, ak sa heroicky dokáže vrátiť k exkluzivite a výlučnosti jedného muža a jednej ženy. Preto sme ako kresťanskí demokrati dnes tu, non regeterien, naozaj v tomto nič neľutujem. Reflex z rímskych koloseí, keď nás hádzali pred levov, mám stále hlboko v krvi a v duchovnej genetickej výbave. Svätý Thomas Morus, náš patrón, dal v čase bojov o supremačný zákon Henricha VIII. za toto hlboké povedomie prirodzeného stavu človekových vecí hlavu pod katovu sekeru. Niektoré veci bez ohľadu na čas a miesto, bez ohľadu na spôsob, popularitu a efemérnu priazeň sa musia robiť kvôli večnosti, práve tu, takto a teraz.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Pán kolega Kvasnička, ja vám veľmi pekne ďakujem. A naozaj súhlasím s vami, že iniciatívu na ochranu manželstva nebolo možné očakávať od poslanca Martina Poliačika ani od poslanca Jozefa Viskupiča, ale len od členov kresťanskej strany. Jedinou kresťanskou stranou v tomto parlamente je Kresťanskodemokratické hnutie. Myslím si, že ani voliči OĽaNO, ktorí volia OĽaNO kvôli Branislavovi Škripekovi, nemôžu očakávať od poslanca Viskupiča iniciatívu a ochranu života v europarlamente, keď sa do tohto europarlamentu dostane. Hlasy kresťanov, ktorí budú voliť poslanca Škripeka, paradoxne môžu pomôcť poslancovi Viskupičovi, aby v europarlamente obhajoval kultúru smrti.

  • Poprosím do rozpravy pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme spoločnú rozpravu. Ja vystupujem k spoločnému návrhu novely ústavy predsedu parlamentu Pašku a predsedu poslaneckého klubu KDH pána Hrušovského. Ja som naozaj rozmýšľala, či vystúpim v tejto rozprave, pretože som sa opakovane k tomuto spoločnému návrhu vyjadrovala v médiách a mám pocit, že som povedala k tomu už skoro všetko, a nie som presvedčená, že teraz z tejto rozpravy sa niečo dostane za brány tejto miestnosti. Ale napriek tomu som sa nakoniec rozhodla, že vystúpim, pretože to, čo je vytlačené v novinách, na druhý deň už akoby neexistovalo, ale to, čo bude tu na záznam, tak predsa len prežije, niekedy treba povedať aj z princípu. Takže s trochou nadsázky možno začnem, že budem hovoriť k novele ústavy, ktorá za pár týždňov od jej oznámenia stihla, odpustite, pochovať jedného prezidentského kandidáta, pochovať jedno politické zoskupenie. A ja som si povedala, že treba vystúpiť v parlamente aj kvôli tomu, aby sa obeťou nestala aj slovenská justícia. Tak ako som uviedla, toto som povedala s trochou nadsázky. A, samozrejme, budem hovoriť o justícii, ale predtým budem hovoriť aj trošku politicky a o politike, kde chcem reflektovať to, čo som si v rámci tejto diskusie už vypočula.

    Áno, aj ja som pomenovala tento spoločný návrh ústavy ako obchod. A ja vysvetlím, prečo to ja vnímam ako obchod. Totiž za kompromisnú dohodu vnímam taký návrh zákona, ktorý sa týka nejakej témy, je vydiskutovaný, keď obe strany spravia nejaký ústupok na to, aby sa v záujme veci dohodli na jeho priechodnom obsahu.

    Označila som to za obchod preto, pretože v tejto novele sa spájajú dve vecne nespojiteľné otázky, ktoré sa stretli v jednom návrhu po tom, čo obe tie časti už boli samostatne predložené, ktoré sa stretli v jednom návrhu len preto, pretože zhodou okolností sme v prezidentskej kampani a jeden alebo dvaja kandidáti mali záujem demonštrovať možno schopnosť konsenzu a možno pred svojimi voličmi to, že reflektujú niektoré témy.

    Považujem to dokonca za nefér voči poslancom, ktorí predložili návrh novely ústavy, ktorá sa týka manželstva, a považujem to za nefér voči tým témam, ktoré sú obidve veľmi dôležité.

    A považujem za nešťastné, keď jedna čisto hodnotovo etická otázka sa dáva do jedného balíka s otázkou v tomto prípade funkčnosti justície, čo je nepochybne tiež veľmi dôležitá téma, ale úplne iného charakteru. A považujem to za nefér preto, lebo som presvedčená o tom, že v tomto parlamente je dostatočný počet poslancov, ktorí sú presvedčení o tom, že ochrana manželstva má byť povýšená na ústavnú úroveň. Som o tom presvedčená, že v tomto parlamente je dosť hlasov. A zároveň som presvedčená o tom, že veľká časť poslancov, ktorá chce podporiť ochranu manželstva, nie je stotožnená s obsahom tej časti, ktorá pojednáva o justícii. A vlastne poslancov v hodnotovo-etickej otázke nútime ku kompromisu postaviť vlastne si pred seba tú otázku takým spôsobom, ako to koniec koncov naznačil aj pán poslanec Kvasnička. A chcem podporiť ochranu manželstva.

    Nesúhlasím s tým, ako je nadizajnovaná zmena Súdnej rady alebo niektorá iná otázka, čo mám robiť, keď mám hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Preto to považujem zároveň za nefér.

    Za nefér to považujem aj voči justícii, pretože, tak ako to tu opakovane odznelo, máme problém. Keď ho chceme riešiť, musíme sa o tom probléme rozprávať. Ale o probléme justície sa nedá rozprávať a nedá sa nájsť dobré a priechodné riešenie za jeden týždeň, lebo ten návrh, odkedy ho SMER položil na stôl, kým bol podaný tento kompromisný návrh, uplynul presne týždeň. Pritom sú v ňom veci, o ktorých v živote nikto nediskutoval. A ja viem, že ten návrh vznikol cez víkend na Úrade vlády predtým, ako bol položený na stôl, bez toho, aby o ňom ktokoľvek diskutoval, bez toho, aby na ňom spolupracovalo tvorivým spôsobom ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho dostalo len z Úradu vlády na legislatívnotechnickú úpravu. Toto nie je seriózny prístup k riešeniu problémov justície.

    Takže považujem toto za nefér na obidve strany, pretože to, čo je podstatné v tomto návrhu, tá ochrana manželstva na jednej strane a na druhej strane tie jediné dve časti z tej justičnej časti novely ústavy, ktoré sú nesporné a za ktorými všetci stoja, sú predložené v parlamente aj ako samostatné návrhy.

    Takže tento spoločný návrh je, samozrejme, výsledkom politickej dohody, ktorá má nejaký účel alebo nejaký cieľ, a preto to nazývam obchodom, pretože ten politický účel je čisto politický a súvisí s kampaňou. A nehovorme, že s ňou nesúvisí.

    Zároveň som tu dnes počula, že nevnímajme predsa tieto témy a uchopme šancu, že SMER je ochotný diskutovať, a nevnímajme to ako mocenský zápas. Ale to, čo je v tom návrhu, a ja to vysvetlím, je demonštrácia mocenského zápasu o justíciu. Čo si mám myslieť o návrhu, ktorý naozaj dáva monopol vládnej strane na obsadenie polovice Súdnej rady (A ja vysvetlím, prečo je to zlé, bez ohľadu na to, kto bude prezident.), keď mi týždeň predtým, ako bol ten návrh položený na stôl, premiér povie, že bez previerok v druhom čítaní novela ústavy neprejde, a zároveň mi povie, že je presvedčený o tom, že previerkami neprejde štvrtina až tretina sudcov. To je čo za číslo, odkiaľ vytiahnuté číslo? Ja som bola ministerka spravodlivosti, rôznymi informáciami disponujú ministri, k takému číslu ja by som sa v živote vo vzťahu k slovenskej justícii nedopracovala. Čo si mám o tom myslieť, ak nie to, že ide o mocenský zápas, že SMER má záujem možno vymeniť štvrtinu, tretinu sudcov? Však tí čakatelia, ktorí čakajú na to, kedy sa stanú sudcami, dlhé roky, vlastne až doživotie, pretože je to doživotná funkcia dnes, budú vďační vládnej strane, že proste umožnila obsadiť 200, 300, 400 nových sudcovských miest pre ľudí, ktorí by tak skoro zďaleka nemali šancu sa stať sudcami. Áno, je toto politická hra. A, samozrejme, je súčasťou mocenského zápasu.

    A snáď ešte jedna poznámka k tomu. Som presvedčená, že aj takéto obchody majú za následok to, že štandardné politické strany strácajú dôveru voličov a že vo voľbách opakovane sme svedkami toho, že voliči hlasujú proti kandidátom politických strán a za kandidátov, ktorí predstavujú nestranícke prostredie. A už sa to týka aj strany SMER.

    Takže poďme diskutovať na tému justície. Je to vážny problém, ktorý trápi ľudí, podnikateľov. Tú výzvu na toto beriem. Ale tú výzvu na to by som brala ako úprimnú vtedy, keby sme diskutovali o tejto téme ako o separátnom návrhu, nezviazaní žiadnou vnútornou povinnosťou hlasovať za každú cenu za novelu ústavy, pretože chceme hlasovať za ochranu manželstva, tú výzvu na to by som brala vtedy, keby bol položený na stôl návrh novely ústavy aj z dielne strany SMER, bez problémov, ale bol by riadne položený na stôl v riadnom štandardnom legislatívnom procese, a nie položený na stôl v jeden štvrtok a aby potom v nasledujúci týždeň sa trikrát ten návrh zmenil na to, aby ďalší štvrtok alebo piatok to bolo predložené do parlamentu ako spoločný návrh. Tak sa jednoducho problémy justície neriešia.

    Hovorí sa veľa o tom, že čo je na tom zlé, veď tento spoločný návrh obsahuje body, ktoré sú predložené aj samostatne a sú v zásade nesporné, zúženie imunity, oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Áno, to sú dve časti, za ktorými stojím. Myslím si, že sú to dobré návrhy, ktoré ale predstavujú jednu malú súčasť alebo jeden čriepok z celej skladačky, to, čo treba vo vzťahu k justícii urobiť, ktoré samy osebe znamenajú nejaký malý posun, ale, samozrejme, nie nejaké celkové riešenie. A pokiaľ tieto dva dobré návrhy, ktoré môžu znamenať posun vpred, sú ale spojené s návrhmi, ktoré nieže situáciu nezlepšujú, ale, naopak, majú potenciál nemať buď žiadny efekt alebo situáciu zhoršiť, tak pre mňa je výsledok horší ako súčasný stav, pretože ja viem, že pri troche trpezlivosti, tak ako sme zúžili poslaneckú imunitu, za pol roka za rok by sme zúžili aj tú imunitu sudcov. A ja viem, že ten verejný tlak by bol taký veľký, že dočkáme sa aj oddelenia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ale niektorých tých zmien, ktoré tu sú zakomponované, tak by sme sa nedočkali. A to by bolo dobré, keby sme sa ich nedočkali. Sú to návrhy, o ktorých sa nikdy predtým nehovorilo. Ja sa venujem tejto téme desať rokov. Absolvovala som desiatky a desiatky debát politických, odborných, v sudcovskom prostredí o tom, ako by bolo treba meniť zloženie Súdnej rady, prípadne cizelovať niektoré ustanovenia ústavy. To, čo dnes máme na stole, v živote v týchto debatách nezaznelo. Ale zase nie je tu zakomponované to, o čom sa možno roky už hovorilo, že problém je a možno by ho bolo treba riešiť. Akurát ten návrh novely nepísali na ministerstve spravodlivosti, ktorí to vedia a majú to v šuflíkoch, ale ich písali niekde úplne inde.

    Prečo považujem za zlé zmenu zloženia Súdnej rady. Áno, dnes máme polovicu Súdnej rady zloženú zo sudcov volených sudcami (plus predseda Najvyššieho súdu) a druhú polovicu tvorí nominácia politického zastúpenia, prezident, parlament, vláda. Povedzme si úprimne, vláda a parlament majú svoj mandát odvodený od jedných volieb a majú jedno funkčné obdobie. Čiže to je ako keby zastúpenie jednej politickej moci alebo zostavy. Prezident má iné funkčné obdobie, inú legitimitu, odvodenú z priamych volieb. A tak sa nám v tej Súdnej rady dnes stretávajú možno dva druhy záujmov. Niekedy sa kryjú, niekedy sa nekryjú. Možno dnes sa nám zdá, že to je jedno, ako keby ich jedna vláda mala alebo jedna strana mala, ale z princípu to nie je jedno. A poviem, že to nie je jedno aj v tej situácii, keby dnes bol zvolený alebo o týždeň bol zvolený za prezidenta prezident Kiska a od dva roky tu bola pravicová vláda. Aj tak to viem, že to nie je jedno, pretože tá rotácia tej časti Súdnej rady z toho politického spektra má svoj význam, má svoj význam aj pre budúcnosť. Preto ja neviem, a doteraz som nepočula jeden jediný argument, prečo je lepšie keď polovicu Súdnej rady bude voliť parlament a vláda, ergo jedna politická moc a tá druhá bude vyšachovaná. Teraz dávam bokom to, že možno bude prezidentom pán Kiska. Ja proste neviem, prečo je to lepšie a v čom to akokoľvek pomôže justícii, dôveryhodnosti justícii a akýmkoľvek ďalších procesom v justícii.

    Plus navyše sa tu píše, že členom Súdnej rady môžu byť aj ministri, pozor, čiže teoreticky aj všetci štyria za vládu by tam mohli byť ministri. V zákone vykonávacom, ktorý predložila pani poslankyňa Vitteková, myslím, aj s vami, pán poslanec Susko, a pánom poslancom Martvoňom a Brixim, sa už natvrdo hovorí, že členom Súdnej rady bude minister spravodlivosti. Ale ústava v zásade umožňuje, aby to boli štyria

  • Hlas z pléna.

  • Návrh zákona hovorí natvrdo o ministrovi, pozrite si to, ministrovi spravodlivosti. Je to ten návrh, čo ste predložili. Ja som to čítala. Ja sa pýtam, čo má robiť minister, akýkoľvek minister v Súdnej rade? Ja viem, že sú súdne rady, na čele ktorých stojí prezident, súdne rady, ktoré sú inak zložené ako naša Súdna rada. Ale nech si zoberiete právnu úpravu Súdnej rady ktorejkoľvek krajiny, každá má iné kompetencie. Súdna rada môže byť koncipovaná ako nejaký zastrešujúci koncepčný orgán, ktorý schvaľuje nejaké koncepčné dokumenty, vízie a podobne. Súdna rada môže byť koncipovaná tak, že robí skoro operatívu. A u nás Súdna rada rozhoduje o každom jednom sudcovi, kto bude sudca, na ktorý súd bude pridelený, kedy ide z jedného súdu na druhý súd, rozhoduje o otázkach, o ktorých predtým pod kuratelou ministerstva spravodlivosti iné zložky výkonnej moci rozhodli už predtým, pretože máme výberové konanie. Potom ide ten kandidát cez ministra spravodlivosti, ktorý to predkladá Súdnej rade, ktorá má o tom kandidátovi definitívne rozhodnúť, či ho predloží prezidentovi. Čo tam v tomto má robiť teraz minister? Ale ja viem, ako sa tam dostal ten minister. Ten minister je tam z toho pôvodného návrhu, ktorý rátal s previerkami, pretože ten pôvodný návrh rátal s tým, že aj keď niekoho odobrí Súdna rada, že je spôsobilý, aby minister mohol podať opravný prostriedok na Ústavný súd, keď si myslí, že je nespôsobilý, aj keď si Súdna rada myslí, že ten kandidát na sudcu alebo ten sudca je spôsobilý. Čiže my tam chceme podľa pôvodného návrhu toho ministra na to, ak budú previerky, aby to tých všetkých papierov videl a prípadne revidoval alebo naštartoval mechanizmy revidovania rozhodnutia Súdnej rady. A teda ja vôbec nechcem, aby žiaden minister videl, ak by nejaké previerky boli, takéto papiere o ktoromkoľvek sudcovi, ak mám byť úprimná. Čiže pri tomto koncepte našej Súdnej rady podľa mňa tam minister nemá čo robiť.

    A možno je to úplne inak a práve teraz nemám pravdu a potom si prosím argumenty, ale neviem, prečo diskutujeme o tom teraz, akurát dvadsiateho, týždeň pred prezidentskými voľbami, o ostatných ústavných zákonoch až niekedy, keď na ne vyjde poradie, a tie návrhy prečo sme videli až tesne pred schôdzou a prečo neboli predmetom nejaké riadneho legislatívneho procesu.

    Podľa tohto návrhu sa rozširuje pôsobnosť Súdnej rady. Na to v skutočnosti vôbec nepotrebujeme novelizovať ústavu, aby sme rozšírili pôsobnosť Súdnej rady, lebo to môžeme urobiť aj obyčajným zákonom. Inak naša vláda zúžila pôsobnosť Súdnej rady. A myslím si že urobila dobre. Tak neviem, prečo teraz rozširujeme pôsobnosť Súdnej rady. Ale rozširujeme ju aj absurdne, lebo neviem, ako má Súdna rada zabezpečovať verejnú kontrolu justície, pretože ak si niečo predstavíme pod pojmom verejná kontrola justície, a to je najmä teda sprístupňovanie informácií o tom, čo sa deje v celom justičnom prostredí, a možno potom ich spracovávanie, no tak táto Súdna rada v tomto zložení, to je trošičku protimluv.

    A úplný protimluv je to, keď som si pozrela zákon, pán poslanec Susko, kde, keď si pozriem to, vláda, lebo však ono je to vlastne vládny návrh, to, čo kolegovia poslanci predložili, si predstavuje pod verejnou kontrolou justície činnosti, ktoré dnes robí Súdna rada aj tak, plus niektoré ďalšie, nejakým spôsobom z toho robí poloparalelné ministerstvo spravodlivosti ten zákon. Ale, opakujem, na rozšírenie pôsobnosti, ak sa chcem baviť o pôsobnosti Súdnej rady, či ju treba rozšíriť, nepotrebujeme zákon. Ale zároveň s plnou vážnosťou a zodpovednosťou hovorím, že sme vedeli, prečo sme zužovali pôsobnosť Súdnej rady za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, tak neviem, prečo teraz podpisujeme rozšírenie pôsobnosti Súdnej rady.

    Rovnako sa musím spýtať, že kedy sme sa pomýlili, pomýlili sme sa za vlády Ivety Radičovej, keď sme povedali, že nie je dobré, keď má Súdna rada disciplinárne oprávnenie, že môže dávať návrhy na začatie disciplinárneho konania? Alebo sa mýlime teraz, keď to tam znovu zavádzame, lebo s plnou vážnosťou sme to vtedy vypustili z pôsobnosti Súdnej rady, pretože sme mali na to argument. Súdna rada kreuje disciplinárne senáty, tak by nemala aj iniciovať disciplinárne konania. A teraz dokonca do ústavy dávame toto oprávnenie predsedovi Súdnej rady na návrh Súdnej rady. Neviem, prečo to tak je, nerozumiem tomu, pýtam sa na to.

    Rovnako sa pýtam, prečo rozširujeme oprávnenie predsedu Súdnej rady dať návrh zákona, ktorý sa týka justície, na Ústavný súd? Možno je to fajn, je to paralela s generálnym prokurátorom. Ja sa viem spýtať aj opačne: Prečo to má mať generálny prokurátor vôbec? Ja by som možno, keď už novelizujeme ústavu, sa na tento problém pozrela úplne iným spôsobom. Vidíme, ako dlho nám stoja justičné zákony na Ústavnom súde, a nevieme sa pohnúť ďalej. Tak to nám vlastne predseda Súdnej rady môže odblokovať vládu, pokiaľ to bude takto fungovať. Prečo to tam dávame? Ja neviem, nepoznám žiaden argument.

    A takisto môžem sa ďalej pýtať. Prečo robíme z predsedu Súdnej rady plnohodnotný úväzok s platom ústavného činiteľa, a pritom zabúdame, že chodia aj iní členovia do tej Súdnej rady, a neriešime možno ich odmeňovanie? Možno by sme sa mali zamyslieť, že všetci by možno mali byť nejako honorovaní alebo by to malo byť nejako vyriešené. Ale prečo predseda Súdnej rady má byť ústavný činiteľ pri týchto kompetenciách, tak ako je to nastavené? Pre koho je to pripravené, našité? Už som aj počula nejaké meno, je to pravda, nie je to pravda.

    Nerozumiem tomuto návrhu a hlavne neviem, v čom zlepší tento návrh dôveryhodnosť a stav justície, v tejto podobe, som o tom presvedčená, určite nie, a dokonca ide proti tomu, čo sme presadzovali za predchádzajúcej vlády. Pritom sú otázky, o ktorých by sa dalo diskutovať a ktorých sa v odborných kruhoch diskutuje: Majú byť predsedovia súdov vôbec v Súdnej rade? Je to v poriadku, keď sú menovaní a odvolávaní ministrom? Za tie politické zložky majú tam byť vôbec sudcovia, nemajú tam byť sudcovia? Možno nemáme na to exaktné odpovede, ale to sú otázky, o ktorých sa diskutuje, nie tie, ktoré tu boli napísané do novely ústavy. A opakujem, vyprodukoval to Úrad vlády, vyprodukovali to ľudia, ktorí nikdy v minulosti súčasťou týchto debát, ako ďalej s justíciou, naozaj neboli.

    A možno ešte jedna poznámka k tomu, že poďme diskutovať a využime to, že po toľkých rokoch naraz SMER v sebe objavil, zhodou okolností v prezidentskej kampani, ale to je jedno, záujem o justíciu, poďme to využiť, tak proste poďme spraviť niečo s justíciou. Tak keď chceme spraviť niečo s justíciou a SMER v sebe objavil tú tému a chce byť záchrancom justície a myslí to naozaj vážne strana SMER a mám tomu veriť, že akákoľvek diskusia o novele ústavy bude mať svoj zmysel, tak potom v prvom rade žiadam, aby minister spravodlivosti stiahol to škandalózne dovolanie v kauze Olejník napríklad a vyvodil zodpovednosť na svojom ministerstve voči tým, ktorí to predložili. Tak sa poďme pozrieť na to, ako zmenil úradujúci minister spravodlivosti zloženie komisií výberových a vyhlášku na vyberanie nových sudcov. A zase tu máme eldorádo pre rodinkárstvo pri výbere nových sudcov. To je jedna vyhláška. To bol prvý akt, ktorý urobil minister spravodlivosti, keď bol dosadený do svojej pozície. Jednoducho stačí sa vrátiť k tej vyhláške, tak ako bola nastavená predtým. Pýtajme sa ministra spravodlivosti, prečo vyše roka už meškajú všetky projekty elektronizácie, ktoré môžu zrýchliť súdne konania, ergo zvýšiť dôveryhodnosť justície, pretože môžu zrýchliť súdne konania. A môžem sa pýtať ďalej. Nie, neverím strane SMER, že to myslí vážne. Som presvedčená o tom, že je to súčasť kampane. Svedčí o tom koniec koncov aj to, že o tom rokujeme dnes. Samozrejme, na stôl prídu previerky. Aj previerky sú témou, o ktorej ja som pripravená sa rozprávať, ale nie previerky pod kuratelou Súdnej rady, ktorej polovicu obsadí strana SMER. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa na vaše vystúpenie chce reagovať päť pánov poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Boris Susko.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s tvrdením, že tento návrh ústavného zákona je o demonštrácii moci alebo o snahe ovládnutia justície a zámere vymeniť tretinu nepohodlných sudov, ako ste to nazvali, myslím, teda neviem, či citujem úplne presne. Veď práve vo vzťahu k tým previerkam neprišlo k politickej dohode, akým spôsobom majú byť tie previerky realizované. A preto ani nie sú v tom návrhu ústavného zákona v súčasnosti. Čiže je to otázka otvorená do druhého čítania. Keby SMER trval na tom svojom, že to musí byť len takto, a teda s tým, že, ako ste to vy povedali, sa snaží ovládnuť justíciu, tak by to v tom návrhu ústavného zákona bolo. Čiže ja si práve, naopak, myslím, že to, že to tam momentálne nie je, že je priestor na ďalšiu diskusiu o tom, ako to má byť, ako majú vyzerať tie previerky, je práve opakom tohto tvrdenia.

    No druhá otázka, ku ktorej sa z hľadiska času v súčasnosti alebo teraz môžem dostať, je otázka toho legislatívneho procesu. No vybral sa postup poslaneckého návrhu práve preto, že je to návrh ústavného zákona, bolo potrebné zabezpečiť nejakú politickú dohodu na ústavnej väčšine, a preto je formou poslaneckého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja by som chcel reagovať na časť vášho vystúpenia, keď ste si položili rečnícku otázku, ako tento návrh súvisí s volebnom kampaňou. A potom ste aj odpovedali, ako súvisí s volebnom kampaňou. Ja by som sa vás chcel spýtať, máte pocit, že táto rozprava k tomuto návrhu zákona pomáha v prezidentskej kampani strane SMER? Vy ste tu neboli, keď sme začali rokovať doobeda o tomto návrhu. Tak vám zopakujem, KDH v prezidentských voľbách v druhom kole podporuje Andreja Kisku, nie Roberta Fica, opakujem, nie Roberta Fica. To inými slovami znamená, že po prezidentských voľbách na Slovensku nebude iná vláda, pani kolegyňa. A to znamená, SMER bude musieť ďalej plniť svoje sľuby aj v oblasti justície.

  • Ďakujem. Ja by som nadviazal na pani poslankyňu, lebo predkladatelia majú teda takú tézu, že sú tam dve dobré veci, ochrana manželstva a zmeny v justícii. Ja o tom budem hovoriť obšírnejšie. Tie zmeny v justícii sú zlé. To nie je posun dopredu, ale dozadu. S výnimkou zrušenia trestnoprávnej imunity všetky tie veci sú zlé. Zmení sa zloženie Súdnej rady. Zmení sa k horšiemu. Máme skúsenosť so Súdnou radou, koľko, 12-ročnú? Tá skúsenosť je zlá. Ideme posilňovať kompetencie Súdnej rady. To je zlé. Ideme dávať možnosť iniciovať konania na Ústavnom súde predsedovi Súdnej rady. Teraz to musel robiť cez generálneho prokurátora. A mnohé veci napádal na Ústavnom súde cez generálneho prokurátora. Už to bude robiť sám. Kompetenciu Súdnej rady, tú necháme nedotknutú. Iniciovať kandidátov na medzinárodné súdne dvory, pričom je škandál v Štrasburgu z toho, nechávame Súdnej rade. Proste považujem to za to, že nieže to je win-win manželstvo a reforma justície konečne. Veď sa k tomu SMER prihlásil. Prevažná časť tých zmien v oblasti súdnictva je zlá, je krokom späť, nehovorím už o takej trošičku tragikomickej situácii, že SMER, ktorý doteraz bezpečnostné previerky odmietal, zrazu ich chce. A kolegovia z opozície, ktorí ich v minulosti chceli, ich zrazu odmietajú. To už je taká zvláštna traumatizácia toho celého. Ja sa k tomu vyjadrím obšírnejšie, ale, ešte raz, to nie sú dve dobré zmeny, to je jedna dobrá zmena. A tá druhá zmena, ten balík zmien v justícii, to sú zlé zmeny, zmeny v justícii k horšiemu, nie k lepšiemu.

  • Ja veľmi krátko zareagujem. Pani kolegyňa Žitňanská, ja by som si to naozaj už chcel vyprosiť. Prosím vás, KDH nerobilo žiadny obchod, nerobí žiadny obchod a nebude robiť žiadny obchod ani kšeft. Už s tým naozaj skončite. To je osočovanie KDH. Jediný personálny obchod, ktorý sa spravil v tomto parlamente, viditeľný bol obchod Igora Matoviča s Robertom Ficom na funkcii splnomocnenca Petra Polláka. Ale ďalší obchod, o ktorý tu bol pokus, bol obchod (snaha o obchod) vášho bývalého predsedu Pavla Freša, ktorý chcel s Robertom Ficom dohodnúť ďalší personálny obchod, a bol to obchod na predsedu NKÚ. Vadil vám tento obchod, ktorý bol naozaj obchodom, ktorý chcel Paľo Frešo robiť? Možno aj preto ste odišli z SDKÚ. A to si cením.

    Cením si vaše postrehy ohľadne justície a súdnictva. A jednoducho veď vy ste skvelá právnička, prineste návrhy pozmeňujúce. A ja keď sa s nimi stotožním, tak s radosťou ich v druhom čítaní podporím.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, no v podstate ja to vaše vystúpenie vnímam. Spočiatku sa mi zdalo, že bude odborné, lebo počúval som ho vonku, potom som zistil, že ste prešli čisto iba do politickej roviny. Tak ja sa iba chcem spýtať, tak buď teda vítate a chcete, aby sa robili zmeny v justícii, to, čo ste aj mnohokrát spomínali na výbore, a zvolávali ste kvôli tomu aj mimoriadne schôdze, alebo nie? Teraz je tu šanca. Tak, samozrejme, my sme aj povedali aj pri tom našom poslaneckom návrhu zákona, že to je betaverzia, ktorá v rámci druhého čítania sa môže vylepšovať, aby spoločne sme docielili, že teda bude efektívna tá novela, a teda môžu nastať pozitívne zmeny v justícii. Tak buď sa teda chcete k tomu postaviť konštruktívne a naozaj myslíte vážne, že chcete zmeny v justícii, aby sa to teda polepšilo, alebo idete robiť na tom politiku, lebo ja mám taký pocit, že v určitom momente aj za vášho ministrovania ste sa snažili robiť zmeny, len potom ste prišli do politiky a do osobného konfliktu s Harabinom, čo už bolo na úkor zmien ako takých.

    Zároveň ešte chcem sa pozastaviť nad jedným vaším odborným argumentom. Vy ste sa pýtali, že prečo by mal byť predseda Súdnej rady ústavným činiteľom. No preto by ním mal byť, lebo Súdna rada je ako orgán zakotvená v ústave, je teda ústavným orgánom a zároveň aj funkcia predsedu Súdnej rady je zakotvená a je kreovaná z ústavy. Čiže z toho dôvodu by mal mať postavenie ústavného činiteľa. To je toľko ešte k tomuto. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pán poslanec Martvoň, ja už tých betaverzií zákonov, ktoré nosíte do parlamentu, mám naozaj dosť, skúste začať nosiť do parlamentu alfaverzie, ktoré sú naozaj predložené po štandardnom legislatívnom procese. A myslím si, že naozaj tým prospejeme aj legislatíve, aj životu v tejto krajine, pretože budeme mať tak lepšie zákony.

    Pán poslanec Brocka, fajn, však aj ja budem voliť pána Kisku za prezidenta, akurát pán Paška zaradil akurát práve túto novelu ústavy z piatich alebo koľko, máme to na stole, noviel ústavy na dvadsiateho, dnes vo štvrtok, v čase volebnej kampane, zatiaľ čo tie všetky ostatné môžu prísť na rad vtedy, keď na ne vyjde rad. Tak asi to strane SMER vyhovuje, že to majú v rámci volebnej kampane, keď si vybrali práve tento zákon, že ho chcú prejednávať vo fixný čas v rámci volebnej kampane. To je toľko k tomu.

    A, pán poslanec Přidal, ja rozumiem, že vám je to nepríjemné. Ja som vysvetlila, prečo to považujem za obchod. A musím si, žiaľ, za tým stáť. Nijako ma to neteší.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážené dve pani podpredsedníčky a jeden pán podpredseda, je mi cťou, že pri takomto vysokom leveli môžem povedať aj ja pár slov k dodatku, k ústave, ku manželstve.

    Už pán Podmanický to povedal, aj ja to zdôrazním, nevedel som, že to bolo, že naozaj je to v programovom vyhlásení vlády presne takto formulované. Odvolal sa tam na zákon o rodine, ktorý však možno hocikedy zmeniť. A predsa zmeniť ústavu je a bude troška ťažšie.

    V programovom vyhlásení je aj to, že vláda prijme v oblasti rodinnej politiky koncepciu štátnej rodinnej politiky do roku 2020, ktorá vymedzí strategický cieľ a tak ďalej a tak ďalej. Tak tam nie je termín. Ale upozorňujem na to, že určite by táto koncepcia bola pre nás všetkých veľmi dobrá. Zúčastnil som sa viacerých porád na túto tému. Nebolo by zlé tie závery, ktoré sú aj písomne spracované, do takejto koncepcie zaintegrovať a prípadne urobiť nejakú komisiu, ktorá by sa už tej koncepcii štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky venovala.

    Všetci cítime, že rodina je v kríze, že inštitút manželstva je v kríze, že Európa podrobuje tieto inštitúty silným útokom. Európa starne, klesá v nej pôrodnosť. Iba pre prisťahovalcov nevymierame. Vieme, že 78 % rastu populácie Európy predstavujú cudzinci a koncom 21. storočia bude v Európe na jedného Európana 14 Neeurópanov. Vieme iste aj to, že v porovnaní napríklad s rokom 1980 sa narodí v Európskej únii o 780 tisíc detí menej. A v tomto smere aj Slovensko zaostáva a vôbec sa nereprodukuje. Od roku 1999 sa v Európe nenarodilo asi 30 miliónov detí z počatých. To je, ako keby desať štátov Európskej únie zmizlo z mapy. Počet manželstiev v Európskej únii sa od roku 1980 znížil asi o 750 tisíc. Na Slovensku to bolo asi o 34 % menej. Rozvodov je v Európe o 358 tisíc viac. Aj u nás sa každé druhé manželstvo tiež rozpadá. Za desať rokov sa v Európe rozviedlo viac ako 10 miliónov manželstiev, na čo doplatilo 17 miliónov detí. A 36 % detí, 2 milióny ročne, sa tu rodí mimo manželstva. Zo štyroch domácností Európskej únie v jednej žije samotár, v dvoch z troch nemajú deti a v 33 % majú iba jedno dieťa. Z nákladov 13 eur na sociálne veci v Európskej únii iba jedno euro príde do rodiny.

    Teraz troška si zabásnim, ale je to pravdou, že klasická rodina, muž a žena, rodičia práve majú to privilégium jedine, že môžu vytvoriť novú bytosť, ktorá by tu bez nich nebola. Niekto povedal, že ani anjeli toto privilégium nemajú. Neskôr spolu s pedagógmi majú šancu dieťa vychovať k dobru a môžu prispieť k tomu, aby to dieťa nebolo iba chodiacou encyklopédiou, ale tvorivou osobnosťou. Psychológovia povedali, že vo veku, ako bude od dvoch po šesť rokov, tak neskôr bude od dvadsať po šesťdesiat. Aj ja som plne tohto názoru.

    Tí autori sú nie tu prítomní, ale názory, ktoré tu niekedy vyslovili, že manželstvo nepotrebuje ústavnú starostlivosť, že pomôcť treba nezosobášeným a párom rovnakého pohlavia, že iné zväzky nie sú menejcenné a tak ďalej, pokladám za nedomyslené, a preto ich tu ani nebudem komentovať.

    Tiež nie je frázou, že najdôležitejším miestom na svete je rodina, že budúcnosť aj Slovenska je v rukách fungujúcej rodiny, ktorá sa skladá z otca, matky a detí. Rodičia práve môžu to urobiť, čo nemôže nikto iný vlastne, zasiať do sŕdc tých svojich detí semienka lásky, by som povedal zase trocha básnicky, a porozumenia. Ale môžu tam aj zasiať semienka závisti a nenávisti. Keď spravia to prvé, tak urobia dobre dieťaťu a jeho okoliu, keď spravia to druhé, tak zapríčinia mnoho nešťastia a bolesti v jeho živote, aj v živote jeho okolia. Samozrejme, takéhoto človeka, slobodného a tvorivého, môže vychovať iba slobodný a tvorivý rodič.

    Na dôležitosť dobrej rodiny upozorňuje aj prenatálna medicína. Už v tele matky sa rozhoduje o budúcnosti dieťaťa. Jeho život začína už v tretej generácii pred ním. Ak ho rodina radostne očakáva a narodí sa do láskavého prostredia, v ktorom má osoby, ku ktorým sa vzťahovo pripúta, jeho život bude ľahší. Šokujúci je poznatok, to som tu už raz asi povedal, že v treťom roku života sa mozog dieťaťa zaleje betónom, pričom zmeny z tohto stavu možno dosiahnuť iba veľmi veľkým úsilím.

    Záverom by som ešte povedal myšlienku, že všetci dobre vieme, ženatí, že manželstvo je tvrdá rehoľa, ktorá si v prvom rade vyžaduje obetu, sebazaprenie, zabudnutie na seba a myslenie na toho druhého, prípadne na tretieho a ďalších. Ľudia, keď idú do manželstva, by mali vedieť, čo ich tam čaká. Pár mesiacov prípravy naň je málo. Aj v cirkvi ju robíme, aj tak sa mnoho cirkevných sobášov nevydarí. Tá formula „do tvojej a mojej smrti“ je tvrdá, ale pravdivá, lebo ťažko tam povedať, že len do piatich alebo desiatich rokov to má byť. Teda aj pred cirkevnými, aj pred civilnými sobášmi by snúbenci naozaj mali mať nejaké povinné školenie o tom, čo ich vlastne v tom manželstve čaká, keď tie ružové okuliare z nosa spadnú. A to, bohužiaľ, nastane vždy. Ale to je život. Na všetky povolania sa pripravujeme dlho, ale na manželstvo niekedy skoro vôbec. Už pri adopcii alebo osvojení dieťaťa musíme prejsť veľkým školením trvajúcim pol roka. Tam musia budúci rodičia chodiť na prednášky, aby pochopili, čo znamená mať dieťa, vychovávať ho a tak ďalej. Ale budúci manželia nič takéto absolvovať prakticky nemusia.

    Posledná poznámka je ešte o tom, čo sa týka zákona o rodine. Bolo tam, ako spomenul, veľa porád. A teda z nich vyplýva aj to, že by bolo ho treba novelizovať napríklad tým, že tam, kde sú najmä malé deti, treba skôr sťažiť rozvod, ako ho uľahčiť, ďalej, rozbitie rodiny by nemalo byť spojené s materiálnymi výhodami niekoho z tej dvojice, ďalej pri určení výšky výživného by bolo treba brať do úvahy aj podiel viny na rozvrate manželstva, ďalej, treba zdôrazniť právo dieťaťa na oboch rodičov, prípadne aj právo starých rodičov na vnukov. Tieto veci by bolo dobré neskôr do tohto zákona zapracovať a prípadne aj do koncepcie štátnej rodinnej politiky, o ktorej som už hovoril.

    Záverom ešte teda málo k súdnictvu. Samozrejme, to nie je moja parketa, aj keď viem, aká je situácia súdov dnes u nás. Určite zmenu si to vyžaduje. Rusi hovoria tomu metóda drobných šagov alebo drobných krokov, step by step.

    Ja si myslím, že aj nejakú kontrolu spôsobilosti sudcov bude treba mať. Máme na to, samozrejme, ešte čas v druhom čítaní. A nemyslím, že by to mala byť forma previerok cez NBÚ, ktorý je čiastočne spolitizovaný. Všetci to dobre vieme. Sám som takýmto preverovaním voľakedy prešiel. Bolo to zvláštne. Nemal som z toho veľmi dobrý pocit, povedal by som. Mám taký papier, môžem ti ho predať, keď chceš. Prebieha tak, že dvaja takí zajaci ma tam zvŕtali. Z nich jeden bol dobrý, druhý zlý ako voľakedy. A napríklad zaujímalo ich to, prečo ja ako matematik som pred dvadsiatimi rokmi občas chodil na Západ. Tak na základe toho potom, keď som to zdôvodnil, že som bol dobrý matematik, tak mi dali previerku. Takže toto som trošku bagatelizoval, ale nejakým spôsobom mať kontrolu nad tým, kto nás súdi, alebo aspoň občas tú spôsobilosť sudcov skontrolovať alebo preveriť, iste by bolo dobré, aj keď na to máme ešte druhé čítanie. Ďakujem.

  • Aj my ďakujeme, pán poslanec.

    Nech sa páči, slovo bude mať ďalší prihlásený rečník pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Kresťanskodemokratické hnutie je tu dvadsiaty piaty rok. V tých niekoľkých zásadných veciach, ako je ochrana života od narodenia po prirodzenú smrť, slobody svedomia a ochrana manželstva a rodiny, za tých 25 rokov nikdy neuhlo. Tí starší si možno pamätáte, že opakovane niekoľkokrát pred parlamentnými voľbami sa vytiahla téma interrupcií. KDH hlasovalo podľa svojho presvedčenia aj za cenu toho, že stratilo percentá, a teda aj nejakú časť svojich mandátov. Ale jednoducho toto bol postoj KDH v tých zásadných veciach. Ochrana manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy patrí medzi tieto hodnoty. A je to hodnota, za ktorú sme pripravení niesť aj obete.

    Ale možnože si poviete a zaznelo tu neraz, že prečo teraz to dávame. Viete, možnože sme to niekedy nie celkom dobre vysvetlili, ale tých ktorí trošku sledujú, čo sa deja v takzvanom civilizovanom svete, v Európe, Spojených štátoch deň po dni, ako stále viac a viac v zmysle obalu, dneska už podľa mňa camery obscury, zvaného politická korektnosť, sa mnohé princípy uvoľňujú. K vážnosti manželstva naša civilizácia dospela po dlhých rokoch, civilizácia, ktorá je založená na dvetisícročnej kresťansko-judaistickej tradícii. A chcem povedať, že ochrana manželstva v tejto chvíli nie je cirkevná ani náboženská téma. Z nášho pohľadu je to v prvom rade téma prirodzeného zákona a princípu, ako sa ľudia majú správať a správajú v zmysle zachovania ľudského rodu. A s tým súvisí, samozrejme, aj starostlivosť o deti a podobne.

    Ale ja by som povedal, aké sú skutočnosti. Prosím vás, tí ktorí sledujú, možnože ste sledovali, čo sa týka ochrany života a rodiny niekoľko medzinárodných dokumentov, v ostatnom čase Lunacek v Európskom parlamente, predtým v Rade Európy report ako správa, McCafferty, to jedno za druhým prichádza. A možnože niektorí ste aj uvideli alebo zistili alebo ste dostali správu na internete, ako to chce pokračovať ďalej, že vznikla inštitúcia, ktorá sa nazýva ČEPEK

  • Česko-slovenská pedofilná komunita.

  • Zdá sa, že sa už aj tá začína ozývať o svoje „práva“. A ja nie som ani neznášanlivý, ani netolerantný, ale jednoducho sú veci, ktoré sa ďalej takto robiť nedajú. Viete, toto nie je diskriminovanie. Vezmite si, že niekto má 20 dioptrií. Ja som ešte nevidel takého, aby mu dali povolenie, aby robil rušňovodiča, nemá prvú zmyslovú skupinu. Je to diskriminácia jak hrom, veď on nič ešte nespôsobil. Nie, toto nie je o takejto politickej korektnosti. A, priatelia, to, že cítia to ohrozenie aj iné krajiny, to sme mali možnosť vidieť. Tu už bolo spomínané Poľsko, bolo tu spomínané referendum v Chorvátsku.

    Ja si len dovolím prečítať ďalšie niečo, mimochodom, niečo, čo možnože si aj mnohí nevšimli a nezaregistrovali. Slovenská republika ratifikovala. A to je protokol o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. V hlave I čl. 1 tohto dokumentu je uvedené: „Žiadne ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktorou sa priznáva Charte základných práv Európskej únie právny štatút, ani žiadne ustanovenie uvedenej zmluvy týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa nedotýka rozsahu a uplatniteľnosti ochrany práva na život, podľa článku 40.3 a ochrany rodiny podľa článku 41...“ A ďalej je tu povedané, že toto po ratifikácii všetkými krajinami bude uložené ako súčasť Lisabonskej zmluvy u depozitára Lisabonskej zmluvy. Nie sme to len my, mnohé iné krajiny začínajú vážne pociťovať obavy z toho, akým spôsobom sa pristupuje k ľudským právam v rámci politickej korektnosti.

    Viete, počul som aj tuná v rozprave otázku, prečo sa to dáva teraz. Dokonca mám pocit, že kdesi zaznelo, že ide o spájanie sa s diablom. No spájať sa s diablom sa dá len v zlej veci. Takže s diablom o spájanie určite nejde. Ale ja vám poviem príklad. Predstavte si, že máte suseda, ktorý je kriminálnik, zlý a zlostný človek a robí vám neplechu, a zrazu začne kdesi horieť dom a on príde a podá vám vedro s vodou na hasenie. Odmietnete ho? Ja osobne za seba poviem, že nie, že som sa takýmto spôsobom ochotný dohodnúť v dobrej veci aj so svojím politickým rivalom a protivníkom. A tu to verejne bez mihnutia priznávam. Samozrejme, nejaká dohoda v tomto smere vždy je potrebná, aby jedna i druhá strana hľadala kompromis. A musí ustúpiť v istých veciach.

    Ja viem, že tu zaznieva podozrenie, že strana SMER to robí z dôvodu politickej kampane. Neviem, je to možné, ja to pripúšťam. Ale to v tejto chvíli nie je z môjho pohľadu podstatné, z môjho pohľadu je podstatné to, že je to historická šanca, aby sme takýmto spôsobom ochránili inštitút manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy.

  • A ja položím vám aj pravej strane tých, ktorí sú tu, rečnícku otázku. A skúste úprimne si na ňu odpovedať.

  • Ukázanie pravou rukou na pravú stranu pléna.

  • Keby táto strana, pravica, mala viac ako 90 mandátov, prešiel by takýto návrh ústavného zákona?

  • Reakcia z pléna.

  • Ani ste ma neprekvapili. No takže, veľmi úprimne, áno, je to dohoda v istých veciach, ale určite nie politická koalícia. K ničomu takému nedošlo. Ja viem, že ste spustili krik, keď trafíte do kŕdľa vrán, tak sa spustí krákanie. Takže sa spustilo, beriem to. Budete nás mlátiť, ale musím povedať ešte raz, sme pripravení v tejto veci prinášať i obete.

    A keď sa vrátim do minulosti, chcem sa opýtať, sú viaceré dokumenty, napríklad dlhová brzda, tam nevadila dohoda? S protivníkom, so stranou SMER bolo to v záujme krajiny?

    Ale ešte hroznejšiu vec pripomeniem. V smrteľnom zápase o tvár tejto krajiny, v zápase s mečiarizmom ak sme chceli, aby bola ratifikovaná Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie, potrebovali sme referendum, referendum, na ktoré bola potrebná viac ako 50-percentná účasť. Vtedy sa koalícia z pravej strany bola ochotná spojiť a dohodnúť aj s Mečiarom. Bolo to v záujme krajiny alebo to bola koalícia, tak ako hovoríte, koalícia KDH a strany SMER? Skúste sa nad tým zamyslieť, skúste byť trošku medzi sebou úprimní. Aj ja som si kládol niektoré otázky aj sám pred sebou.

    Ja mnohých ľudí chápem, ja viem, že sa udeje v živote všeličo a hlavne v partnerskom vzťahu a nie je jednoduché to udržať, dochádza aj k rozpadom manželstva. A kládol som si aj otázku, že keby som ja bol v situácii, a to nikdy neviete, pokiaľ nie ste, neboli ste v takej situácii, že čo všetko sa vám môže stať a čo vyvediete, keby som bol trebárs dvakrát rozvedený, či by som tento princíp ctil. Ctil by som ho ako prirodzený zákon i napriek svojmu osobnému zlyhaniu.

    Takže, dámy a páni, ešte raz, toto nie je naozaj cirkevná téma. Mimochodom, ešte raz, inštitút manželstva ako sviatosť v cirkvi existuje až od 11. storočia. A je to vec, ku ktorej naša civilizácia dospela po mnohých rokoch ako veci, ktorá je v prospech, v prospech celého toho spoločenstva. A ja sa priznám, že v tomto smere som zmätený, nechápem, akým ľahkým spôsobom sa dokážeme zbavovať v priebehu pár rokov, približne niekoľko desiatok rokov veci, ku ktorej sa naša civilizácia dopracovala cez storočia. My sme schopní z tejto našej kultúrnej a civilizačnej tradície bez mihnutia oka odrezávať korene.

    Áno, ešte pár poznámok predsa k tej justícii. Ja nechcem zabŕdnuť do odborných tém, ale myslím si, že je tu stále priestor na to, aby sme v druhom čítaní, tak ako to nakoniec aj potvrdili z opačnej strany, mohli niektoré veci prediskutovať a upraviť, ale jedno viem, že za celé to obdobie sme chránili justíciu a jej nezávislosť. Len mám obavy, že keď niečo nie je v poriadku, tak sa to nedá chrániť, aby to dobre fungovalo. Všetky sektory spoločnosti prešli transformáciou, či to bolo zdravotníctvo, či to bolo školstvo alebo podobne. Mám obavy, že v justícii táto vnútorná očista nikdy poriadne neprebehla. A to je dôsledok. Nechcem sa zbavovať zodpovednosti, pretože do istej miery nesieme zodpovednosť všetci politici a všetky politické strany za toto, za to, že dnes justícia je v takom stave. Po stáročia štandardný symbol justície je dáma so zaviazanými očami a v ruke drží misku váh, je slepá, a preto aj spravodlivosť podľa justície je slepá. Ale myslím si, že tu už pre Slovensko tento symbol by bolo dobré opraviť. Nemá zaviazané oči, má misku váh, ale pozerá sa tým smerom, kde je moc a kde sú peniaze. V tomto stave je dnes justícia. A preto každý pokus o jej zlepšenie pokladám za dobrý, aj preto, že tá justícia za tých vyše 20 rokov nebola schopná sama urobiť takúto reflexiu a zmenu.

    Dámy a páni, môžu zaznievať všelijaké reči, môžete písať, môžete nás obviňovať z čohokoľvek, ale svoje presvedčenie nezaprieme a sme pripravení za to priniesť obetu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci, pán poslanec Krajcer, Lipšic, Chren, Droba, Figeľ, Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Krajcer.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, možno by som ani nevystúpil, ale keď ste sa tak na nás obrátili, tak bude krátka reakcia. S hlbokou bázňou som počúval, ako ste pripravení sa obetovať. Ale ono je to trošku inak. Vy ste obetovaní na čele s vaším predsedom poslaneckého klubu a bývalým prezidentským kandidátom. A obetovaní ste na oltár kandidatúry iného prezidentského kandidáta, pána Fica. Moja otázka je úplne jednoduchá a základná a teraz ja nepopieram, že váš záujem vyplýva z prirodzenej potreby niečo riešiť, to nespochybňujem a dokonca to aj chápem, ale nerozumiem tomu, prečo teraz, prečo toľká politická neskúsenosť alebo ako to nazvať, lebo ak to nie je politická neskúsenosť, tak potom ide o niečo iné. Ale nebudem vás teraz z niečoho obviňovať. Čiže, áno, to je moja základná otázka.

    A položili ste otázku, pán Fronc, nám, konkrétne aj mne, či by som podporil takýto inštitút alebo takúto podporu manželstva, inštitútu manželstva. Nemám s tým problém, respektíve nemám problém s tvrdením, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. A viete, prečo to tak je? Totiž manželstvo je zväzkom muža a ženy a ničím iným. Preto s tým osobne nemám problém. Vadí mi to, čo som povedal, to načasovanie a to, že je to súčasť kampane. A vadí mi ešte aj to, že to nerieši aj množstvo iných ľudí, ktorí vychovávajú deti a nie sú manželmi a vychovávajú tie deti slušne.

  • Martin, ak ste dali návrh, a ja ten osobitný návrh ochrany manželstva podporím v novele ústavy, tak to je úplne v poriadku a legitímne. Ale vydávať tento návrh novely za riešenie a správne riešenie dvoch vecí dokonca, teda okrem manželstva ešte aj justície, proste nie je pravda. To, čo pribalil SMER k justícii, ešte raz, je z veľkej časti krokom späť. To nie je to, že je to dlho očakávaná reforma justície, to je práve naopak, ešte pokazenie toho, akým spôsobom dnes Súdna rada finguje. Zmeniť zloženie Súdnej rady k horšiemu a posilniť kompetencie Súdnej rady je krok tým zlým smerom, absolútne zlým smerom. Asi budeme súhlasiť s tým, že ak by navrhol SMER nejaké zlé novely ústavy alebo klauzuly, že by napríklad predĺžil volebné obdobie na 12 rokov, tak by ste nepodpísali návrh spolu s tým, že by tam bola ochrana manželstva, to nedáva žiadnu logiku, keď tam sú neprijateľné veci. Ale tieto veci sú neprijateľné. A proste ten problém základný je, že sú spolu a tie justičné veci sú zlé. Ja sa potom vyjadrím k tomu, či je správne dôverovať partnerovi, ktorý sústavne podráža. Naposledy to bolo pri zákone o ochrane oznamovateľov korupcie, kde podpredseda parlamentu Ján Figeľ ustúpil strane SMER vo všetkom, čo chceli, a napriek tomu mu to neschválili. Čiže o tom, či to je akože veľmi prezieravé, politicky ja výrazne pochybujem, či to bude vôbec schválené, ale ten návrh v tej časti justičnej je zlý. To nie je dobrý návrh. Dobrý návrh je ten osobitný o ochrane manželstva. Ten ste mali nechať, o tom môžeme hlasovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, vážený pán kolega, hovorili ste veľa o tom, ako sa chcete obetovať. A ja mám vážnu obavu, že o tom obetovaní sa budeme v najbližších týždňoch, mesiacoch a rokoch ešte počúvať veľmi veľa a že tá obeta môže zájsť až tak ďaleko, že sa obetujete takým spôsobom, až budete chcieť vládnuť s nasledovníkmi tých politikov, ktorí práve katolíkov a kresťanov desiatky rokov na Slovensku prenasledovali.

    Ale keď už teda hovoríte, že sa chcete obetovať, tak za čo sa chcete obetovať? Ten predložený návrh ústavného zákona má dve časti. V časti ochrany manželstva je z môjho pohľadu na úrovni svetového mieru. Áno, vojna je zlá, to, že ľudia zomierajú, je zlé, všetci chceme mier, tak zadefinujme to, že presadzujeme svetový mier, do ústavy a všetko bude vyriešené. To je hlúposť tiež. Nie?

    A v tej druhej oblasti, v oblasti justície, je to ešte horšie, pretože ste pripravení podľa vlastných slov obetovať sa za zmeny, ako preukázala vo svojom práve pani kolegyňa Žitňanská a preukáže aj môj kolega pán poslanec Lipšic, po ktorých tá vyobrazená spravodlivosť bude mať nielen zaviazané oči, ale ešte aj zviazané ruky a žalúdočnú nevoľnosť.

  • Vážený pán kolega Fronc, chcel som byť trošku emotívnejší, ale zostanem vo vecnej rovine.

    Po prvé, myslím si, že manželstvo ako inštitúcia nepotrebuje ústavnú ochranu. Samozrejme, súhlasím s inštitútom manželstva. Myslím si, že je veľmi dôležitý. Ale myslím si, že váš návrh by bol poctivý vtedy, ak by jedným dychom zároveň aj ponúkal riešenie pre dvojice, ktoré nechcú byť v manželstve, pre takzvané registrované partnerstvá. Myslím si, že obhajujete neobhájiteľné.

    A to, čo ste predviedli, nazvem jedným hnusným kšeftom KDH, za ktorý ste už zaplatili a ešte zaplatíte, osobne ma to veľmi mrzí, časť justície nebudem ani adresovať, na to nie som odborník, ale k tomu povie viac môj kolega, ale to, čo ste predviedli, ako ste boli ochotní sa predkloniť valcu strany SMER, tak to ma naozaj veľmi sklamalo.

  • Ďakujem pekne. Táto rétorika je človeka, ktorý už ani nevie, v ktorej je a v ktorej bude strane. A nerád by som porovnával vystúpenia. Podpis tvojej kolegyne, Juraj, Janky Žitňanskej pod ten návrh, ktorý vy nazývate mierom na svete, ktorý nič nerieši, váš predseda hovorí, že to je dobré, vy to zase dehonestujete, že nerieši iné deti z nemanželských detí. Pred ústavou, pred štátom každé dieťa je rovné a bude rovné, kým bude na Slovensku demokracia. Áno, priatelia, rokovací poriadok hovorí, že chcem podporiť...

  • Reakcia z pléna.

  • Daniel, prosím ťa. Chcem podporiť vystúpenie Martina Fronca. Toto sú témy, ktoré Slovensko potrebuje riešiť. Za Radičovej koalície sme to navrhovali, vy ste to oponovali. Len ste boli v inej strane. Volala sa SaS. To predtým už nebudem spomínať. Dnes tá šanca je. Prečo? Odpovedáte mnohí. A preto máme čakať alebo povedať si „teraz nie, o dva mesiace, po prázdninách, možno v roku 2016“? Je toto zodpovedné? Toto vy chcete? Naozaj budeme čakať, kým NOVA príde s tým, že ideme do toho? Daniel, ty prídeš s takým návrhom na manželstvo? Nikdy.

    Ja chcem poďakovať Martinovi Froncovi, lebo patrí k tým ľuďom, ktorí aj pamätajú, aj konajú. Veľa nehovorí, ale keď niečo povie, tak to je svedectvo aj postojov, aj slov, ktoré, si myslím, potrebuje Slovensko.

    A som presvedčený, že aj justícia dozrie do zmien, ktoré začínajú deharabinizovať, ktoré oddelia dnes dva predtým nerozumne spojené posty. Ale to, čo bolo horšie, bolo, že tam išiel človek, ktorý je nezodpovedný, ktorý nemá zmysel pre spravodlivosť. Áno, je to tak, systém nie je nikdy absolútny, nevytvorí nikto model, ktorý bude celosvetový a bez chyby. Preto treba dobrých správcov do všetkých úradov. Ale vylepšovať si...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Aj ja by som chcel poďakovať kolegovi Froncovi za jeho vystúpenie. Hovoril mi z duše, len mi v jeho vystúpení chýbala jedna informácia pre poslancov z hnutia NOVA, pre pána poslanca Krajcera, pre pána poslanca Chrena aj pre pána poslanca Drobu, ktorí nezaregistrovali, že KDH v druhom kole prezidentských volieb podporuje Andreja Kisku, nie Roberta Fica, opakujem, nie Roberta Fica.

  • S reakciou pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické pripomienky. Skúsim na tie niektoré odpovedať.

    Pán kolega Droba, kšeft vlastnej vlády, odvolanie, môžeme si to takto pingpongovať navzájom. Nepokladám to za rozumné.

    Registrované partnerstvá. Ja vám veľmi otvorene poviem, ja nikdy registrované partnerstvá nepodporím, a pritom som ochotný podporiť, aby mohli títo ľudia poznať partnerovo zdravie alebo aby mohli dediť a podobne, ale toto nikdy nepodporím. To vám hovorím veľmi otvorene.

    Kolega Chren, ja som nepovedal, že sa chceme obetovať. Ja som povedal, že za túto vec sme pripravení niesť aj obeť. Ak sa chcete obetovať, tak sa obetujte. Ale toto som nikdy nepovedal. Viete, treba dávať pozor trošku aj na detaily.

    Kolega Lipšic, je možné, že nás partner podrazí, ale pri uzatváraní nejakej dohody ja vychádzam vždy v prvom kroku z dôvery, inak sa to nedá. A som autor jednej monografie Kvantitatívne metódy. Aj tam je oblasť stratégie, je oblasť hier, ktorá hovorí o tom, že stratégia win-win, to znamená, že obidvaja vyhrávajú, je vtedy, keď obidvaja dohodu aj dodržia. To je len taká maličkosť, že aj matematicky sa to dá dokázať.

    Kolega Krajcer, no ja si vážim kolegu Hrušovského, ktorý to aj verejne povedal, že za túto vec v rozprave je ochotný priniesť aj takúto obeť. Asi ju priniesol, ako to bolo vidieť. No to je isté vydanie svedectva, ktoré pre neho nie je určite jednoduché. Je to trpké. Ale celkom iste som ochotný s vami spolupracovať na tom, aby ste sa postarali o všetky deti, aj tie, ktoré sú narodené mimo manželstva. Na to vám podávam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Muránsky, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že takto sa tvoria zákony. Mnohokrát sú to aj obyčajné zákony, ktoré aj tak nemajú väčšinu, dlho sa o nich debatuje a nikto nehľadá pre ne väčšinu. O to smutnejšie je, že keď sú to ústavné zákony a na ne, vieme, potrebujeme 90 hlasov a keď takúto väčšinu nájdeme, tak sa nájdu ľudia, ktorí povedia, že to je obchod. To je politická dohoda. A bez takejto politickej dohody by sa nemohli tvoriť ani koalície, ani predvolebné, ani povolebné a v parlamente by sa nedali prijímať zákony.

    Samozrejme, o rodine sa dá hovoriť dlho, ja som myslel, že budem hovoriť dlhšie. Ale skrátim to, lebo vidím, že je tu pomerne prázdna sála.

    Chcem povedať, že takýto inštitút rodiny, aký poznáme my dnes tu, vychádza zo západných civilizácií a vlastne imprintuje ju kresťansko-židovský pôvod tejto našej kultúry. Tu je absolútne zbytočné hľadať iné modely, tí, ktorí sú za iné modely, by do ústavy dali najradšej všetko možné, všetky možné spolky a holky, homosexuálne partnerstvá a tak ďalej. Ale rodinu netreba chrániť, rodinu netreba zvýrazňovať. A to je podľa mňa zlý smer. Pozrite sa, dlhodobo v západnej spoločnosti už vrátane nás slovenskej spoločnosti sobášnosť klesá, rozvodovosť stúpa. S tým súvisí, samozrejme, nízky index fertility, ktorý je dneska na úrovni 1,3, potrebujeme 2,1. S týmto úpadkom demografickej situácie na Západe prakticky ide aj brzdenie ekonomického rozvoja. Zatiaľ ho nevidíme, pretože žijú tu stredné ročníky, ktoré prakticky toto zatiaľ vykrývajú. Je tu skupina ľudí, ktorí zažili tzv. ten babyboom. A tí majú deti, tí ešte sú štyridsiatnici, päťdesiatnici a tak ďalej. Ale keď to začne starnúť a keď nám začnú chýbať ľudia, ktorí budú nielen prispievať do prvého piliera, ale ktorí budú aj sporiť do druhého piliera, tak potom sa zbadáme a zistíme, že nemáme dôchodky ani na tých, ktorí sú z tých tradičných alebo tzv. prirodzených rodín, nieže ešte aby sme platili dôchodky napríklad pozostalým z homosexuálnych manželstiev.

    Nemajte mi to za zlé, ale ja tu poviem jednu skutočnosť, o ktorej som hlboko presvedčený, pretože ani tieto zväzky, ktoré odmietam, aby boli akýmkoľvek spôsobom zakotvené v akomkoľvek zákone, nieže to ešte ich budeme dávať do Ústavy Slovenskej republiky ako najvyššieho zákona a vôbec akéhokoľvek štátu, tieto snahy o tieto homosexuálne predovšetkým manželstvá, ani nie tak partnerstvá, sú ani nie pre týchto ľudí z hľadiska citového alebo nejakého spoločenského uplatnenia, ale ekonomického. Dneska predsa ani homosexuálov nikto neprenasleduje, dneska nič u nás také nie je zakázané. Môžu tu žiť, môžu sa rozvíjať, môžu spolu bývať, môžu si uzatvárať právne vzťahy, aké chcú. Ale ich povýšenie do stavu manželstva a každé iné takéto avantgardné spojenectvo, a predovšetkým teraz hovorím o homosexuálnych manželstvách, je za účelom toho, nech mi je odpustené, aby muž po mužovi a žena po žene mohli zo zákona dediť a brať dôchodok. Ja hovorím, že dneska je ten demografický vývoj v celej západnej Európe, a začína to byť aj u nás, taký, že nebude ani na platenie dôchodkov tých, ktorí budú starnúť z tých biologicky prirodzených rodín, tzv. tých tradičných.

    Kým v minulosti bola, samozrejme, tzv. tá nukleárna rodina rozšírená, teda, že tam existovali vždycky otec, matka, deti a starí rodičia, dneska je tá cesta ústupu od tejto rodiny. A tým, samozrejme, keď máte slobodnú matku, obyčajne má dve deti alebo jedno dieťa, máte simul. Rôzne proste sú tlaky na to, aby sa ľudia vôbec nebrali. A tam, kde sa ľudia neberú, kde nie je manželstvo, spravidla nebýva ani rodina, nebývajú deti. A, opakujem, ten demografický vývoj ide následne prirodzene dolu.

    O chvíľočku budeme mať v starej západnej Európe alebo v starom západnom svete, teda v členských štátoch vysokú prestarnutosť, ktorá je krytá iba tým, že tieto krajiny mali vysokú imigráciu z tretieho sveta, ktorá ju čiastočne vykrýva. Bohužiaľ, ani táto nie je, samozrejme, náhradou pre vlastné národy, ktoré žili vo Francúzsku, Británii, Španielsku, Taliansku, v Nemecku, pretože obyčajne keď títo spoznajú sociálny a dôchodkový systém, ktorý je zavedený rovnako ako u nás, že netreba mať deti na to, aby sme mali dôchodok a všetky možné dávky, vymoženosti a podpory, tak ich deti rovnako spadajú do sociálnych systémov a prestávajú pracovať a prakticky ani otázku ekonomického ani spoločenského progresu neriešia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pozrite sa, každý národ, každá civilizácia, ktorá odstúpila od svojich vlastných hodnôt, vždy zanikla. Boli tu rôzne ríše a rôzne civilizácie. A tieto, ktoré nastúpili na cestu tzv. skazy alebo kultúry smrti, zanikli. A ja sa domnievam, že pokiaľ niečo neurobíme, a pre toto si myslím, že aj toto je jeden z tých krokov, keď vyzdvihneme ochranu prirodzeného proste manželstva pred inými zväzkami, pričom nehovorím, že tieto zväzky nemôžu mimo tohto inštitútu existovať, tak sme na zlej ceste k tomu, aby aj náš národ, naša civilizácia spela k zániku. A ja si myslím, že toto nechceme. A preto by som vás chcel poprosiť, aby sme bez ohľadu na politické tričko tento ústavný zákon podporili. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Príjemný dobrý deň. Dámy a páni, vážená pani podpredsedkyňa Národnej rady, kolegyne a kolegovia, rokujeme o ústavnom zákone, tuším prvom v tomto volebnom období, ale každý, kto príde k tomuto pultu, alebo väčšina ľudí, ktorí majú faktické poznámky k tým, ktorí sú pri tomto pulte, začínajú slovami „budem voliť Kisku“. No tak, prepáčte, aby som vám nezostal nič dlžný, tak budem voliť Fica, aby to všetci počuli a všetci videli, viete, z akého dôvodu? Je to úplne z pragmatického dôvodu. Pána Kisku absolútne nepoznám. Pána Fica poznám a viem, čo od neho môžem očakávať. A to sa mi páči. A vy z KDH sa môžete vyviňovať, koľko chcete, je to trápne, je to smiešne, je to sem-tam veselé, ale v každom prípade je to strašne neúprimné z vašej strany, čo mi je ľúto preto, lebo na druhej strane sme sa nesmierne zhodli z hľadiska tohto ústavného zákona. Viete, čo vám ešte poviem? Keby sa do druhého kola dostal pán Kiska a pán Hrušovský, tak budem voliť pána Hrušovského, viete, preto, lebo viem, aké sú jeho postoje v oblasti zdravotníctva, aké sú jeho postoje v oblasti kultúry, čo si myslí o sociálnom zmieri, čo si myslí napríklad o privatizácii. Toto v prípade pána Kisku neviem, preto, lebo nikto sa ho nepýta. Vy ho budete voliť len preto, aby ste boli proti Ficovi. To je váš jediný program. A, pán Brocka, vy sa môžete vyviňovať, koľko chcete, a môžete to ešte päťkrát zduplikovať, koho budete voliť. Všetci to dobre vedia. Tak je to úplne zbytočné. Pána Kisku nepoznám a nepoznám ho o to viac, že ho spochybnil jeho najbližší spolupracovník. Hovoril o tom pán prezidentský kandidát Kňažko, ktorý bol týmto jeho priamym spolupracovníkom podporený. To si takisto nikto z vás nevšimol, z akého dôvodu sa takéto niečo udialo, však, páni hlavne z KDH, však, však. Však to priznajte, hej.

    Potom ďalšia téma, ktorá tuná rezonuje pri prijímaní tohto ústavného návrhu zákona, čo je sviatok pre tento parlament, lebo to sa naozaj nestáva často v tomto volebnom období, rezonuje, že je pred nejakými voľbami prezidentskými. No, dámy a páni, ale vždy je pred nejakými voľbami. A kedy, v akom období chcete prijímať takéto návrhy zákonov? Vždy je pred nejakými voľbami. O chvíľu prídu eurovoľby, potom prídu nejaké komunálne voľby, potom prídu zase nejaké iné voľby, potom prídu veľké voľby. A kedy chcete prijímať tie zákony, ktoré ovplyvňujú túto spoločnosť? No kedy nebude pred voľbami? Povedzte to vy, ktorí hovoríte, ktorí oponujete, v tomto prípade KDH že spravilo nejakú zmluvu, ktorá je účelová, alebo je pred voľbami. A kedy ju malo spraviť? Vždy je pre nejakými voľbami. Je to nezmysel, je to hlúposť.

    Ďalšia vec, ktorá rezonuje pri prijatí tohto ústavného zákona, je, ako keby šlo o nejaký kšeft. Vy si uvedomujete, čo vy vlastne hovoríte, keď hovoríte o kšefte? Každá koaličná zmluva je kšeft, už to povedal pán kolega Muránsky, každá dohoda pri zákone je kšeft, všetko to je kšeft, je kšeft každá dohoda, ústavný zákon. Na návrhu ústavného zákona sa dohodli strany, ktoré majú absolútne rozdielne filozofické názory na svet. Ale vedeli sa dohodnúť na tejto veci z hľadiska ústavného zákona ústavného zákona, z hľadiska zákona, preto, lebo je tento zákon potrebný pre spoločnosť. A vy zaň aj tak budete v tom druhom čítaní hlasovať, lebo nemáte inú možnosť. Boli by ste inak sami proti sebe a proti svojim voličom.

    No ale poďme k tomu ústavnému zákonu.

    Viete, často premýšľam nad tým, či je chyba v malej informačnej spoľahlivosti slova alebo v neochote niektorých kolegýň a kolegov normálne bez apriorizmov čítať a počúvať, či je problém v tom, že sme na akejsi novodobej Babylonskej veži, kde si každý len tú svoju pieseň spieva, však, a jeden druhého nepočúva, a teda ani druhému nerozumie, alebo či je to o rezíduách nejakého, keď chcete, boľševického čierno-bieleho videnia sveta v hlavách časti populácie, ktorá sa nie a nie naučiť, že ak sa dvaja dívame na ten istý fakt rôzne, ak ho hodnotíme rozdielne, nemusí to byť nevyhnutný dôvod na to, aby sme sa toho druhého usilovali za každú cenu znivočiť, rozdupať, zosmiešniť, obviniť z najstrašnejších hriechov a najradšej sa definitívne a na večné veky zbaviť.

    Vážené kolegyne a ctení kolegovia, buďme trochu normálni a racionálni. V návrhu korekcie ústavného zákona pod bodom jeden z tých niekoľkých bodov som si vybral tento bod, ku ktorému chcem diskutovať, preto, lebo ho považujem za najvážnejší pre mňa. O veciach právnických nebudem diskutovať, preto, lebo na to sú tu iní experti, samozrejme. A nebudem ani sa do tejto debaty, ktorá bude prevažne v druhom čítaní, vmontúvať, lebo vtedy sa bude kreovať vlastne druhé čítanie tohto zákona.

    Dámy a páni, ak nepočítame spojky, zostane asi ani nie 30 napísaných slov, z ktorých prvých sedem hovorí o tom, že manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy. Tie písmenká nehovoria o tom, že jeden muž a jedna žena sú manželmi raz a navždy bez opravného prostriedku, nehovoria o tom, že by spolu dňom účinnosti tejto novely ústavy nemohli žiť individuality rovnakého pohlavia alebo že by niekto nemohol žiť sám, nehovoria o tom, že každý človek je iný a každý pár má právo na svoju originalitu, hovoria iba a len o tom, že jeden muž a jedna žena môžu spolu vstúpiť do manželského zväzku. Je to na jednej strašne málo a na druhej strane neuveriteľne veľa, pretože doteraz to tu nebolo.

    Druhá veta hovorí, že náš štát, Slovenská republika, vníma manželstvo ako inštitúciu pre verejnosť užitočnú a prospešnú, a preto manželstvá podporuje. Nehovorí o tom, že osoby, ktoré nie sú organizované v manželstve, budú zbavené občianskych práv alebo deportované do pracovných či vyhladzovacích táborov, nehovorí o tom, že orgány štátnej správy a samosprávy budú občanov netvoriacich manželské páry proti ich vôli takto organizovať, hovorí o tom, že nechceme, aby tento štát zanikol vymretím jeho obyvateľstva a keďže najlepším proti opatrením je vytvorenie priaznivých podmienok pre život mužov a žien schopných reprodukcie a výchovy potomstva, tak sa štát týmto ústavným prehlásením zaväzuje rodiny podporovať. Dámy a páni, viem, že teda, vtipne povedané, keď sa dvaja majú radi, na pohlaví nezáleží, ako sa roky vraví. Ale myslím, že môžem aj za predkladateľov návrhu novelizácie pokojne verejnosti prisľúbiť, že akonáhle bude dostupná sériová produkcia detí iným spôsobom, ako ju poznáme z dnešnej praxe, podpíšem sa pod návrh na aktualizáciu našej ústavy. Zatiaľ som však presvedčený, že je v našom spoločnom záujme urobiť, čo sa len dá, aby sa rodinám žilo dobre, aby mohli a chceli vychovávať deti v hojnom počte, pretože inak si budeme musieť predlžovať odchod do dôchodku no a budú nás tu stále strašiť tí politickí dinosauri, o ktorých niektorí z vás tak veľmi radi hovoria.

    Zostávajúce dve vety hovoria o tom, že manželstvo, rodičovstvo, rodina, deti a mladiství sú pod ochranou zákona. Nehovorí sa v nich o tom, že pod ochranou zákona už nie je ľudský život nemanželov, nerodičov, nedetí, nerodín a nemladistvých. Náš Trestný zákon má 435 paragrafov, ktoré chránia občanov nášho štátu bez akéhokoľvek rozdeľovania podľa ich sexuálnej orientácie alebo príslušnosti či nepríslušnosti k rodine.

    V návrhu nového odseku v ústave sa hovorí iba a len o tom, že zákonodarca bude pri tvorbe novej legislatívy okrem všetkých záujmov občanov bez rozdielu zohľadňovať navyše aj záujem manželov, manželstiev, rodín a detí.

    Keď sme si takto tých 30 slov rozobrali na drobné, ukazuje sa, že všetky tie reči tu v pléne, na parlamentných voľbách, v médiách i na predvolebných mítingoch sú obyčajné politikárčenie, že cteným oponentom tejto novely sú ukradnuté záujmy našich spoluobčanov inej sexuálnej orientácie, za obhajobou ktorých sa skrývajú, ale ide im iba a len a opäť a zas a znova o to, verklíkovať tú objavnú „pravdu", že s občanmi to myslia dobre iba oni, a teda väčšina občanov republiky, vďaka ktorým je v tomto parlamente ústavná väčšina poslancov, ktorí tento návrh podporujú, teda väčšina Sloveniek, väčšina Slovákov a väčšina príslušníkov národnostných a etnických menšín, sú podľa ich názoru hlupáci, ktorí páni z opozície sú to, nechcem menovať, jeden z nej tu vystúpil ako prvý, títo im musia otvoriť hľadiská svojej inej filozofie. Je to hlúposť ako mraky.

    Vážené kolegyne, ctení kolegovia, hoci dnes nepíšeme brkom a správy nenosia rýchli poslovia či pomalé pošty, ale komunikujeme elektronicky a akákoľvek dôležitá informácia je kedykoľvek on line k dispozícii, sme potomkami európskej kresťanskej civilizácie. Jedným z jej pilierov je i rozumná a praktická zásada úpravy vzťahu medzi jednotlivcami iným spôsobom, než aký naši prapredkovia mohli odpozorovať zo živočíšnej ríše. Podľa historikov starí Slováci podobne ako iné pohanské spoločenstvá ctili matriarchát. Vtedy matka bola istá, matka bola stabilizátor rodu. Misionári a potom najmä slovanskí apoštolovia Cyril Konštantín a Metod nás okrem iných vecí umravnili, aj pokiaľ ide o rodinu. A podľa môjho presvedčenia tak ako štát potrebuje rodinu, tak aj rodina potrebuje pomoc štátu. Dámy a páni, o tom hovorí tých 30 slov v ústavnom návrhu, o ktorom je tu reč, o nič viac a o nič menej. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. Prajem príjemný večer.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, pán poslanec Přidal, Chren, Petrák, Droba a Číž. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Pán kolega Jarjabek, hádam ste len nečakali, že KDH bude voliť Roberta Fica alebo že odporučí svojim voličom: „Voľte Roberta Fica.“ Veď Roberta Fica za prezidenta nechcú ani voliči strany SMER, boja sa, že nikto zo strany SMER nie je schopný nielenže spraviť toľko kľukov, ale ani im zabezpečiť istoty, ktoré im Robert Fico sľúbil. KDH sľúbilo ľuďom prácu, Robert Fico sľúbil ľuďom koláče bez práce. My chceme, aby za dva roky povedal, kde sú tie koláče, ktoré im sľúbil. My chceme, aby Robert Fico skladal zo svojho vládnutia jednoducho účty. Ja som nechcel Roberta Fica ani za premiéra, ja som hlasoval za dôveru predchádzajúcej vlády. Bola to prvá ponovembrová vláda bez komunistov. Ja som Roberta Fica nechcel za premiéra a nechcem ho ani za prezidenta.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Jarjabek, ja si vás vážim podobne ako ostatných kolegov v Národnej rade, ale zareagujem na tú prvú časť vášho prejavu, s ktorou nemôžem súhlasiť, kde ste vysvetľovali svoje argumenty, že prečo nemôžete voliť pána Kisku a musíte voliť pána Fica za prezidenta. Hovoríte, že na rozdiel od pána Fica neviete, aké sú postoje pána Kisku k rôznym témam. Skutočnosť je však práve opačná.

    Tie témy, ktoré ste spomínali, napríklad zdravotníctvo. Naozaj neviem, čo môžem čakať od pána Fica v čase, keď neustále v novinách čítam, ako finančné skupiny skupujú ďalšie a ďalšie nemocnice. V minulosti ste protestovali proti 20-korunovým poplatkom v zdravotníctve, dnes ale za vašej vlády sa vo veľkom zavádza parkovné pred nemocnicami, kde každý pacient a návštevník zaplatí za hodinu najmenej euro, oveľa viac než tento poplatok pri návšteve nemocníc. Ja som zmätený z toho, čo presadzujete v zdravotníctve.

    Hovorili ste o sociálnom zmieri. Chudoba na Slovensku rastie. Koľko ľudí na Slovensku môže povedať, že po dvoch rokoch vašej vlády sa má lepšie, než tomu bolo pred dvoma rokmi? Napriek tomu vaša vláda podporuje a dotuje 2 000-eurové platy v IT firmách, ale na sestričky im peniaze nezostanú. Ja som zmätený z toho, ako si predstavujete sociálny zmier.

    A hovorili ste o privatizácii. Pritom vaša vláda, ktorá v minulosti kritizovala privatizáciu, dnes vo veľkom predáva ropné rezervy a odštartovala najväčší privatizačný projekt tohto desaťročia, predaj Slovak Telekomu.

    Som presvedčený, že dnes neexistuje menej čitateľný politik, ktorého slová by boli viac v rozpore než s jeho činmi, než je váš pán predseda a kandidát na prezidenta Robert Fico. A preto takéhoto nečitateľného politika ja osobne naozaj voliť nemôžem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Jarjabek, musím sa stotožniť so všetkým, čo ste povedali vo svojom vystúpení. A chcem v zásade nadviazať na niektoré slová hlavne zo začiatku vášho vystúpenia. Ja si fakt nemyslím, že by niekto očakával, že KDH podporí kandidáta strany SMER. KDH je vždy principiálne, a preto si za koaličného partnera zoberie napríklad SaS, ktorá bojuje proti všetkým princípom, na ktorých je postavená politika KDH. A to považujem za úplne prirodzené, lebo ak má niekto schizofréniu, tak v takomto prostredí sa najlepšie cíti.

    Ale nechcem byť vo svojom príspevku útočný, chcem povedať, že vážim si, že tento návrh ústavného zákona predkladá pán poslanec Hrušovský za KDH, lebo ak by ho predkladal taký kolega, ako je pán poslanec Brocka, najskôr by obvinil, znevážil, pošpinil spolupredkladateľa a potom by žiadal, už ako veľakrát sa stalo, podporu spolupredkladateľa, ktorú považuje za úplne samozrejmú. Niekedy si dokonca myslím, že niektorí kolegovia poslanci považujú za najlepšie predkladať návrhy ústavných zákonov sami, lebo to vypovedá o veľkosti ich myšlienok, teda o veľkosti myšlienok predkladateľa, na ktoré ostatní kolegovia pravdepodobne nedorástli. A to znamená, že je zbytočné sa uchádzať o ich podporu. Toto je politika, ktorá, si myslím, je absolútne krátkozraká a nemala by mať miesto v civilizovanom parlamente.

  • Pán kolega Jarjabek, tým, že sa podieľate na inštitucionalizácii manželstva v rámci Ústavy Slovenskej republiky, tak ste sa urobili absolútne salto mortale a ste v totálnom rozpore s tým, čo dnes predstavuje moderná európska ľavica. Mňa naozaj zaujíma, čo na toto povedia vaši kolegovia z PES-a. Fakt naozaj úprimne ma zaujíma, či vás pochvália, či vám poklepkajú po pleciach alebo ako zareagujú. Skúste si nejako zjednotiť v rámci vašej strany, čo vlastne zastávate, lebo keby ste sa na to spýtali kolegu Blahu, tak ten podľa mňa teraz si trieska hlavu o stenu, že bude musieť s vami hlasovať za to, za čo hlasujete. Vaša prominentná europoslankyňa Flašíková-Beňová, takisto si myslím, keby tuná sedela, tak by asi urobila všetko pre to, aby nemusela hlasovať za to, čo vy tu teraz navrhujete a predkladáte.

    A ešte na záver trošku s humorom a úsmevom, lebo vy máte brilantnú slovenčinu, postrehol som, že ste pani Laššákovú nazvali podpredsedkyňou, a nie podpredsedníčkou. A robí mi obrovskú radosť, že vás môžem opraviť.

  • Povedané s úsmevom.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, predsa len niekoľko poznámok poviem. Chcem predovšetkým povedať, že by ste si zaslúžili pravdepodobne rovnako hlboké myšlienky od kolegov, než aké ste predniesli. Obávam sa, že to celkom nevyšlo.

    Ale naozaj jeden fakt. Celý návrh zákona má 30 slov, už tu rozprávame, predpokladám, že je rečníkov 15, 14, 12, s nesmierne hlbokými úvahami na tému, o ktorej vedieme v spoločnosti vážny diškurz, veľmi dlho, na filozofickej, občianskej, rôznych typoch sociálnych sietí a podobne. Takže človek by predpokladal, že tu zaznejú stanoviská, ktoré patria do úst politikom, nie filozofom, nie občianskym aktivistom a pozorovateľom, ale tým skutočným správcom, ktorým päť miliónov našich ľudí dalo miesto v parlamente.

    Kolegyne, kolegovia, po tom všetkom, čo ste tu urobili, za SMER vystupoval druhý rečník, druhý rečník s pokojným vecným tónom.

    Pre mňa je hanbou, že už vážení kolegovia z OĽaNO začali robiť z tohto parlamentu priestor na politické mítingy. To, čo ste tu urobili s prezidentskou kampaňou, vážení kolegovia, elementárna etika vám chýba. A je to vaša hanba. My tu nehovoríme o žiadnych prezidentoch. Ak hovoríme o nejakých okolnostiach z komentára urobiť z toho hlavnú tému? Je to nerozumné, nezmyselné. Skúsme urobiť z tohto parlamentu naozaj miesto pre politickú serióznu aj konfrontáciu, ale s cieľom hľadať seriózne a zmysluplné riešenia.

    No a ja by som sa, samozrejme, rád ešte k niektorým ďalším otázkam, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, vyjadril, ak bude priestor, tak sa prihlásim do rozpravy, ale chcem vám, pán kolega Jarjabek, povedať, že pravdepodobne to, čo ste si vypočuli, zosmiešňovanie kandidáta strany SMER od kolegov z KDH pravdepodobne nebude celkom namieste. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí nejako odpoznámkovali tento môj monológ. Ja začnem odzadu, od mojich opozičných.

    Pán poslanec Droba, no ďakujem pekne za upozornenie, ale vy si v prvom rade musíte spraviť poriadok v tej vašej strane-nestrane, hej, preto, lebo skutočne ma bude veľmi baviť, ako vy sa dohodnete s pánom Lipšicom a pán Krajcer so svojimi názormi s pánom Lipšicom. Tak to bude skutočne úžasné, tak to si v tých voľbách naozaj vychutnám, ako to vy budete nejakým spôsobom prezentovať. A bude mi cťou, keď budete v týchto laviciach takisto sedieť, ako v nich sedíte teraz, v čo ja veľmi z hľadiska tej novej vašej menšiny neverím.

    Pán poslanec Přidal, našťastie nie všetci sú v KDH takí ako vy. To je na jednej strane šťastie pre nás, na druhej strane je to nešťastie pre vás. Na to konto nastáva tu delenie tých KDH-ckych buniek až toho nevidna pomaly. A ja vám takisto budem strašne držať palce, aby ste sa v rámci týchto svojich názorov, ktoré tuná pertraktujete aj spolu s vaším kolegom po ľavici, skutočne prezentovali tak, aby ľudia pochopili, aby občania Slovenskej republiky pochopili, čo vlastne KDH chce a aké KDH zastáva hodnoty. Mne to bolo ešte pred tými tromi rokmi jasné, teraz som absolútne zmätený, preto, lebo, čo vystúpenie, to iný názor. Vystúpenie napríklad aj vás, pán poslanec Přidal, jednoducho je tak nečitateľné, že neviem, či s vami niekto v rámci tej strany a v rámci istých filozofických hodnôt aj nespraví poriadok. Veď čo vy tuná rozprávate, to je každý pes iná ves, každý deň. A, prepáčte, vy skutočne nevoľte...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • O slovo požiadal predseda Národnej rady ako predkladateľ. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel poprosiť kolegyne, kolegov, aby sme sa naozaj vrátili k vecnosti a k obsahu. A v tejto súvislosti už som chcel reagovať najmä teda po vystúpení pani nezaradenej, ako hovorí pani poslankyňa, nie nezávislej, ale nezaradenej poslankyni pani Lucii Žitňanskej. Ale to by chcelo viac času. A myslím si, že využijem svoje právo ako navrhovateľa.

    Chcem sa napriek všetkým tým nuansám, emóciám a napájaniam sa na kampaň vrátiť k podstate spôsobu návrhu a vyjednávania. A ten skutočne mal jediný cieľ, pokúsiť sa o novelu ústavy nie spôsobom, ktorý sa začal v Národnej rade stávať národným športom. A to je individuálne, vopred nekonzultované množstvo návrhov zmien ústavy alebo ústavných zákonov bez akéhokoľvek vedomia toho, že to má akúkoľvek šancu na úspech, len a len v parciálnych prezentáciách sa v téme a v žiari reflektorov podľa toho, ako komu to vyhovovalo alebo koho pani poslankyňa alebo pán poslanec, ktorý s takouto iniciatívou prišiel, reprezentuje. Slovenská ústava si to nezaslúži, a preto zo všetkých návrhov a z tém, ktoré naozaj dlhodobo rezonovali, sme sa pokúsili urobiť hutnejší kompakt a pokúsiť sa s vedomím, že na to nikto nemá ústavnú väčšinu, získať ústavnú väčšinu a urobiť jednu zmenu, ktorá, samozrejme, bude východiskom pre ďalšie následné zmeny v danej oblasti v slovenskom právnom poriadku. Preto je dnes na stole návrh, pri ktorom v rámci politických jednaní, čo sú úplne štandardné prístupy, sme hľadali spôsob, ako vôbec k ústavnej väčšine dospieť s vedomím, že sa dá dosiahnuť návrhom, ktorý je nosič. To znamená povedať témy, ktoré, sme o tom presvedčení ako navrhovatelia, určite otvoriť chceme, a zmeny urobiť, lebo je tu dlhodobý dopyt a požiadavky ľudí na Slovensku, že sú to témy, kde existujú elementárne prieniky obsahové, napriek rozličným ideovým a niekedy aj programovým cieľom jednotlivých subjektov, čo je úplne prirodzené a legitímne, a že tento nosič je základom pre to, aby sa našla čo najširšia zhoda práve s vedomím a interpretáciou toho, že slovenská ústava nie je trhací kalendár a že nie je cieľom dosiahnuť tu 90 hlasov a lámať cez koleno niečo, ale dôjsť v odbornej komunikácii s predstaviteľmi súdnej moci, s predstaviteľmi politických strán, jednotlivými odbornými pozadiami týchto strán, nuž aj s nezaradenými, nezávislými poslancami k takým zneniam a k takým riešeniam, kde opäť bude, po prvé, naplnený cieľ dosiahnuteľnosti širokej ústavnej podpory, veľmi širokého prieniku a zhody aj na praktických riešeniach v následných aktoch a najmä uvedenia tejto novely ústavy do života tak, aby priniesla tie efekty, o ktoré nám išlo. A sa mi zdá, že toto v tejto rozprave sa trošku rozplynulo, aj keď, prirodzene, a súhlasím s názormi, bohužiaľ, žijeme v kampani, ale slovenský politický systém je nastavený tak, že máme v princípe skoro každú chvíľu nejakú kampaň, či európsku, či parlamentnú, či prezidentskú, či regionálnu, či komunálnu.

    A ak by sme prijali, že nebudeme riešiť vážne problémy ľudí a vážne témy, ktoré dlhodobo rezonujú, a o tom nikto nepochybuje, lebo to môže niekto považovať za súčasť kampane, tak v tomto parlamente neprijmeme žiadne zásadné riešenie, nehovoriac o tom, že, a v tom je to, čo nazývam štandardnosť, najmä predstavitelia toho spektra politiky, ktorých štandardom je aj skúsenostná báza, vedia, že nielen na Slovensku, ale aj v iných demokratických parlamentných systémoch, ktoré sú vo vážnych ústavných aktoch založené na výraznej ústavnej väčšine, sa dokonca hľadá taký esprit ducha doby, keď dochádza k takýmto prienikom a vôbec k možnosti prieniku, aby sa niečo konečne zmenilo. To, nakoniec, slovenská história parlamentarizmu pozná, tá najväčšia novela ústavy sa rodila len a len v konsenze vysporadúvania sa s dobou predtým.

    A, prepáčte, ak tu niekto nazýva politickými kšeftami a obchodmi štandardne politické dohody, no tak potom povedzme, že najväčšia a najrozsiahlejšia novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá umožnila našu európsku integráciu, ktorá proste umožnila našu transatlantickú integráciu, ktorá naštartovala úplne novú éru Slovensku, na ktorej sa podieľali páni z pravice aj ľavicové subjekty vtedajšej veľkej koalície, či to bola slovenská sociálna demokracia vtedajšia, či to bola Strana demokratickej ľavice alebo Strana občianskeho porozumenia, tak sa mám vás všetkých pýtať, ktorí ste vtedy v tej dobe boli a založili našu, dúfam, dnešnú pozitívnu existenciu, to ste robili akože čo, politické kšefty, aby ste vôbec boli schopní dosiahnuť ústavnú väčšinu a urobiť tento elementárny krok? Preto chcem len zdôrazniť, vráťme sa k vecnosti, príde druhé čítanie.

    Myslím si a dúfam, že práve téma manželstva ako elementárneho vnímaného tradičného inštitútu rodiny a následnej ochrany rodiny a následných vytváraní predpokladov na ďalší sociálny demografický rozvoj a všetko to, čo s tým súvisí, bude najmenej kontroverzné, pretože už počas rokovaní som to tak vnímal a vnímam to napriek niektorým, nazvem to, zvláštnym liberálnym postojom ako tému absolútne väčšinovo podporenú. A preto dúfam, že tam nebudeme zvádzať žiadne zásadné polemiky.

    A poďme do tej druhej závažnej oblasti, a to je súdna moc, aj s tým zvláštnym espritom, ktorý má. A to je vysoká miera autonómie, nevyhnutnosť komunikácie s predstaviteľmi súdneho stavu, hľadania optimálnych riešení na úrovni ústavnej zmeny, ale aj so zámerom, aby v zákone, ktorý, mimochodom, sprevádza tento návrh, a to je zákon o sudcoch a prísediacich, sa premietlo to, po čom tu volá každý, najmä pani Žitňanská. A pýtam sa a neverím, ona už asi vie všetko dopredu, ona už dokonca, ako som ju počúval, vie, kto vraj bude šéfom Súdnej rady. Pritom návrh, ktorý vypracovala vláda v spolupráci s legislatívou aj s poslancami klubu SMER, bol diametrálne odlišný. A to znenie, ktoré tam je dnes, je práve kompromisom a prevzatím opozičnej vízie. A preto sme vlastne navrhli takéto riešenia. Ale ona už vie, kto bude predsedom Súdnej rady, ona už vie, kto bude likvidovať sudcov, ona už vie všetko. A pýta sa a pýta sa a pýta sa. Nuž ja ako navrhovateľ odpovedám. A dúfam, že bude so mnou súhlasiť aj pán predseda poslaneckého klubu KDH pán Hrušovský, že nič nemienime zľaviť na tom, čo sme povedali.

    Po odsúhlasení tohto návrhu a jeho postúpení do druhého čítania sa musí začať jeden široký, odborný dialóg a politický dialóg. A budeme sa všetci tí, ktorí sa chceme počúvať, počúvať, všade tam, kde nájdeme širokú zhodu, a znovu opakujem, nie deväťdesiat hlasov, čo by sa relatívne možno dalo dosiahnuť. Nakoniec, kolegovia niektorí z OĽaNO už predtým avizovali, že sú ochotní podporiť takýto návrh. Ale široká odborná zhoda bude tým zlomovým riešením v Ústave Slovenskej republiky, na základe ktorej sa potom bude ďalej stavať. A bude to dôkazom toho, že sa dá naozaj aj v Národnej rade Slovenskej republiky napriek normálnemu, špecifickému, programovému, ideovému inému videniu sveta a rozhraniu všade tam, kde ide o národný záujem alebo o štátny záujem alebo o témy, ktoré sú skutočne väčšinovo súčasťou bežného života ľudí, nájsť veľmi široký ústavný konsenzus. A preto vás chcem požiadať, aby sme viedli túto rozpravu vo vecnom tóne a nechali stranou interpretácie o kšeftoch, o kampani a o neviem čom všetkom možnom. Ja som presvedčený, že to podporu do druhého čítania nájde a potom v druhom a treťom čítaní budeme ďalej pracovať.

    A znovu sa vrátim k tej pani poslankyne Žitňanskej, škoda, že tu nie je, ja to, keď tu bude zajtra, ešte zopakujem, pretože bola súčasťou a bol som súčasťou, bol som politickým garantom na týchto vyjednávaniach a jej dezinterpretácia, prepáčte, je pre mňa šokom. A, samozrejme, mnohokrát sme vysvetľovali, o čo ide, a hovorili, že, dobre, tak urobme tie prieniky v tých návrhoch, lebo tu opakovala, ako ona nemôže a tu môžeme my s kresťanskými demokratmi to podporiť.

    Nie je to pravda, pokiaľ ide o tie jej dezinterpretácie o likvidácii sudcov. Nuž tu len jeden argument poviem. Samotná vláda pani premiérky Radičovej, kde bola pani poslankyňa ministerkou spravodlivosti, mala v programovom vyhlásení, a každý si to nájde na internete, explicitne napísaný inštitút bezpečnostnej previerky ako základ reformy súdnictva. Takže to je azda najlepší dôkaz, ako manipuluje s faktmi. Ale to je asi u ľudí, ktorí prevracajú kabáty, tak ako je ona raz štátna tajomníčka KDH a potom ministerka SDKÚ. Potom zase tam asi nič neobvyklé nie je.

    Ja som presvedčený, že všetci tí, ktorí racionálne pristúpia k týmto návrhom a budú ochotní sa podieľať na ďalšom dopracovaní s cieľom dosiahnuť efektívne a dôveryhodné súdnictvo, budú spolupracovať a že v konečnom dôsledku nájdeme také riešenia, ktoré budú prínosom pre ľudí na Slovensku. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána predsedu nie sú faktické poznámky.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, milé kolegyne a vážení kolegovia, no sťažovať sa, že rečníci tu hovoria o prezidentskej kampani v situácii, keď vedenie parlamentu a vy, pán predseda, ste tento bod zaradili do programu presne pred druhým kolom prezidentskej kampane, keď vám všetky tieto témy boli dlhé roky v politike cudzie a hlasovali ste vždy proti nim, a budem o tom hovoriť, to považujem, keby to bola odvaha, tak by to bolo celkom fajn, za taký prejav pomerne veľkej trúfalosti.

    Najskôr budem hovoriť o tom, ako ste sa k týmto témam stavali ako poslanci strany SMER v minulosti, lebo to asi tiež o niečom napovedá, či to naozaj je len účelové spojenie, časové, kvôli voľbám alebo, ako tomu vy hovoríte, zrazu prišiel nejaký esprit, okrem toho, že poslanci strany SMER boli jediní, ktorí v roku 2004 nehlasovali za zákon o rodine, ktorého dikciu definície manželstva ústava preberá. To bolo hlasovanie z 10. decembra 2004, kde podporilo celé plénum zákon o rodine, dokonca aj opozícia, ten zákon získal 110 hlasov zo 142, okrem pánov poslancov Blanára, Jarjabka, Madeja, Pašku, Vargu, Kaliňáka, Vážneho, Čaploviča, Federiča, Muňka, Šulaja, Zalu, Číža, Fica, Zmajkovičovej. To je toľko k zákonu o rodine, ešte raz, ktorého definíciu preberáte do ústavy.

    Chápem, a budem aj o tom hovoriť, prečo ste to spojili teraz, pretože potrebujete získať aspoň nejaké malé percento hlasov katolíckych voličov, ako ste hlasovali v iných prípadoch, ktoré sa týkajú buď témy ochrany života alebo rodiny, kde vždy ste hlasovali proti návrhom, to mi je ľúto, ako poslanci strany SMER.

    Budem konkrétny. Keď sme v roku 2008 dali návrh novely zákona o informovanom súhlase pri interrupciách, jediný SMER tento návrh novely nepodporil. Aby som nekrivdil, tak, myslím, pán poslanec Podmanický bol zaň. A následne keď rovnaký návrh novely predložili poslanci Mušková a Zelník, ktorej prešiel informovaný súhlas, tak jediný, kto bol za návrh zo strany SMER, boli poslanci Lebocký, Vaľová, Podmanický, Jarjabek, ostatní boli proti návrhu alebo sa zdržali hlasovania. Bol to malý pro life zákon, malinká zmena, významná, ale malá. Aby bol informovaný súhlas pred interrupciami, jedine SMER to nepodporil. Ten návrh prešiel vďaka poslancom HZDS a SNS. No ale v parlamente veď bol aj návrh ústavného zákona o ochrane manželstva. A bol tu nie raz, posledne, ak sa nemýlim, v roku 2009 a znovu hlasovanie strany SMER, kde za návrh bol jedine pán poslanec Podmanický, ostatní boli proti návrhu alebo ako vy, pán predseda, ste sa hlasovania zdržali. Čiže nepodporili ste nikdy ústavnú ochranu manželstva, dokonca ani zákon o úprave manželstva, ani väčšina vašich poslancov, myslím, ani pán poslanec Blanár. Ale môžeme to pozrieť. To nie je podstatné. A, naopak, dnes hovoríte, treba meniť justíciu. A napríklad je úplná priorita bezpečnostné previerky. Ale keď som predložil návrh v roku 2007, aby sudcovia mali bezpečnostné previerky, tak zo strany SMER 19. 6. 2007 nehlasoval zaň nikto. Vy ste hlasovali proti návrhu. Tak teraz vy hovoríte, že vznikol nejaký nový, ja nie som politológ, ani sa naňho nechcem hrať, esprit, že zrazu ste zistili, že ochrana manželstva je dôležitá a aj tú justíciu treba reformovať. Predtým ste hlasovali vždy naopak, ale teraz vznikol nový esprit, a úplne náhodou vznikol, keď váš predseda kandiduje na prezidenta, náhodou. To nesúvisí nijako s prezidentskými voľbami, lebo však voľby sú vždy nejaké. To je čistá náhoda.

  • Reakcia z pléna.

  • To komu chcete hovoriť, že zrazu ste za podporu manželstva, keď ste hlasovali vždy proti nej, zrazu ste za reformu justície, keď ste hlasovali vždy proti nej? (Reakcia z pléna). No ja tu čítam vaše hlasovanie.

    K justícii len jedna poznámka. Prosím vás, videl niekto od toho, od kedy ohlásil pán predseda Fico prezidentskú kandidatúru, pána Harabina? Ja som odvtedy ho nevidel. Čo je s ním? Niežeby mi nejako zvlášť chýbal, ale je reforma justície v parlamente, inokedy by mal aspoň päť tlačoviek, zrazu ho niet. Čo sa deje? Dostal nejaký pokyn, že do prezidentských volieb nech sa moc neukazuje? Asi, áno, asi sa aj preto rôzne agentúry pýtajú potenciálnych voličov a obvolávajú ich call centrá, či by zmenili svoj hlas od Kisku k Ficovi, keby dal prísľub, že Harabina nevymenuje. Tak preto má asi pokyn, aby sa moc neukazoval. Ja som ho fakt nevidel dlho. Vy ste ho videli? Faktom ale je, že synonymom tragickej situácie v justícii je práve tento človek. Človek, ktorý za každých okolností doposiaľ mal plnú podporu strany SMER, všetkých poslancov a predsedu vlády, až takú, že ju veľmi vrúcne prejavoval pri každom jednom stretnutí na verejnosti. A prejavovali ste ju mnohí ďalší aj tu proste po chodbách parlamentu, bez možno prítomnosti fotoaparátov. Ja si pamätám rôznych trojitých odpichnutých brežnevov s pánom Harabinom. Však každý má svoj vkus, to ja zase nikomu nehovorím. Len sa mi zdá, že je problém, ak tí, ktorí spôsobili situáciu v justícii, sa dnes tvária, že ju idú reformovať, lebo vychádza v prieskumoch, že ľuďom vadí situácia v justícii, že im vadí pán Harabin a treba niekoľko tých katolíckych hlasov. A nie je žiadne iné logické vysvetlenie, ako to, že kvôli prezidentským voľbám tento návrh v parlamente je. A myslím si, že ste kolegov z opozície a kolegov z KDH v princípe podviedli. Či boli prezieraví, že na to naskočili, to ja neviem, ale myslím si, že neboli. A poviem to aj na príklade, ktorý som spomínal. Ja tiež ľuďom a priori dôverujem, ale keď ma podrazia párkrát, tak už som opatrnejší. A vy ste vždy KDH doposiaľ podrazili. Naposledy, asi pred pol rokom bol v parlamente, ako si kolegovia spomínajú, zákon o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti. Teda ony boli tie zákony dva, ja som podal jeden a v ten istý deň podalo KDH ten istý. K tomu sa už nechcem vyjadrovať. Ale v každom prípade ten KDH-cky do druhého čítania prešiel. A ešte pán predseda a pán podpredseda parlamentu bol na našom výbore s týmto návrhom zákona v princípe kvôli tomu, aby prešiel, lebo mal prísľub asi, že prejde, tak bol z neho ochotný dať preč mnohé kľúčové časti, napríklad odmeňovanie oznamovateľov. Ja už som vtedy hovoril, že ten zákon potom takto vykuchaný nebude mať nejaký veľký význam. Ale asi bol záujem, aby prešiel. Ale on neprešiel. Vy ste ho nepodporili v druhom čítaní. Vy ste ich znovu podrazili. A podľa mňa to urobíte znovu. Urobíte to najmä vtedy, keď váš prezidentský kandidát prehrá. A ubezpečujem vás, že on prehrá.

    A keďže naozaj tento návrh súvisí výlučne s prezidentskými voľbami, podľa mňa účel nesvätí prostriedky, tak sa predsa len vyjadrím ešte k tomu, akým spôsobom zneužívate, čo sa len dá na prezidentskú kampaň. Ja viem, že vám ide o veľa. Ja viem, že vám ide začiatok možného konca. Ale myslím si, že v každej situácii by mali byť nejaké limity. A akokoľvek dopadnú prezidentské voľby, táto krajina kvôli tomu, ako vediete prezidentskú kampaň, už nikdy nebude rovnaká. Takú špinavú prezidentskú kampaň, akú vediete, na Slovensku nebola. Nielen čo robí vládny denník Pravda alebo televízia oligarchov TA3, ale aj čo robí váš kandidát len preto, aby neprehral prezidentské voľby, ako sú vážne podozrenia, že sú zneužívané štátne orgány, Policajný zbor, spravodajská služba, súdnictvo na vyrábanie akýchkoľvek materiálov, ktoré budú použité proti protikandidátovi, to na Slovensku nebolo v takejto dimenzii, v tejto forme ani za vlády Vladimíra Mečiara. Aby sa zapojil štátny aparát do prezidentskej kampane, do vyrábania kompromitujúcich materiálov protikandidáta, to považujem za také neuveriteľné bahno, takú neuveriteľnú žumpu, do ktorej túto krajinu vediete, že si myslím, že po týchto voľbách taká krajina bude kvôli vám iná. A je to škoda, lebo ani prezidentský úrad by za to nemal stáť. Vám za to stojí čokoľvek. Nemáte absolútne žiadne zábrany.

    A preto chcem povedať, že ja podporím ten druhý návrh opozičných poslancov, teda on je prvý asi, ale zaradený je ako druhý, ktorý sa týka len ochrany manželstva. Ja si myslím, že to má význam. To nevyrieši problémy rodiny všetkých na Slovensku, samozrejme, nie, to asi ani nie je jeho ambíciou, ale minimálne zabráni tomu, aby do budúcnosti vznikli manželstvá osôb rovnakého pohlavia, čo je, áno, druhý krok po registrovaných partnerstvách v mnohých krajinách. To sme videli, čiže to je v poriadku. A očakávať od toho, že tento návrh, samozrejme, vyrieši problémy rodín na Slovensku, vyrieši problém odchodu mladých ľudí zo Slovenska, asi sa nedá, ale dúfam, že takú ambíciu tento zákon ani nechce mať a, samozrejme, ani mať nemôže.

    Takže na záver.

    Myslím si, že tento návrh zo strany poslancov strany SMER aj vás, pán predseda, nie je podaný úprimne. Myslím si to preto, lebo som dokumentoval tu, ako ste doteraz vždy hlasovali, keď prišlo na ochranu rodiny alebo na reformu justície. Vtedy vždy ste hlasovali opačne, ako teraz tvrdíte. Môžete to nazývať, že vás zrazu osvietilo a že prišiel nejaký duch doby. Ale ja vám poviem, čo je duch doby. To je 29. marec, druhé kolo prezidentských volieb. To všetci vieme. Nepodceňujte voličov. Ani v kampani ich nepodceňujte. Podľa mňa vám to zrátajú. Aj tú špinavú kampaň vám zrátajú. Robíte to premyslene, úmyselne, ste odradili voličov, vy ste znechutili voličov. Myslím, že ste došli do takej miery, do takého limitu, že sa vám to vypomstí. Myslím si to. A vo vzťahu k tomu je mi ľúto, že ste nahovorili aj mojich bývalých kolegov z KDH, ktorí, samozrejme, konzistentne obhajujú definíciu manželstva. To je v poriadku. Možno si nie celkom všimli, aké sú zmeny v oblasti justície. A ja sa teraz o nich zmienim len veľmi rýchlo. Ja si naozaj myslím, že časť zmien v justícii predstavuje zlé zmeny, nie dobré.

    Budem stručný.

    Zmena zloženia Súdnej rady, kde už prezident nebude vymenovávať svojich troch členov, ale bude to výlučná kompetencia vlády a parlamentu, znamená, že vládna väčšina v parlamente bude mať väčšinu členov v Súdnej rade. Čiže vy zhoršujete zostavenie, zloženie Súdnej rady. Po druhé, rozširujete jej kompetencie, pričom fungovanie Súdnej rady trinásť rokov, dvanásť rokov nás presviedča, že nefunguje dobre. Tie kompetencie ešte posilňujete. Poviem to na príklade, v čom nefunguje dobre, aby to bolo úplne jednoznačné. My už možno rok nemáme zvoleného sudcu na štrasburskom súde, lebo kandidáti ktorých dáva Súdna rada podľa ústavy, neprešli v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. A podľa mojich informácií nemá tam prejsť ani druhý zoznam. To je už škandál skoro medzinárodný. To existuje len v Gruzínsku, myslím, kde dvakrát bol odmietnutý takýto zoznam. Napriek tomu vy túto kompetenciu Súdnej rady zdôrazňujete.

    A, ešte raz, zhoršujete zloženie Súdnej rady. Navrhujete, aby predseda Súdnej rady mal aktívnu legitimáciu na podávanie návrhov na Ústavný súd o súlade právnych predpisov. Doteraz to musel robiť cez generálneho prokurátora. A vieme, aké návrhy z Generálnej prokuratúry ohľadne reformy justície išli. Boli to práve návrhy, aby Ústavný súd všetky reformy zrušil.

    Môj názor osobný, berte to ako môj názor, je ten, že oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu je zmena kozmetická, nie k horšiemu, ale ani veľmi nie k lepšiemu. Pri rovnakom zložení Súdnej rady, ktorá tam dnes je, tak nebude jeden Harabin, budú takí dvaja.

    Upozorňujem na absolútnu účelovosť prechodných ustanovení. To je článok 154d návrhu novely ústavy, kde na jednej strane nesudcovskí členovia Súdnej rady, tí menovaní vládou a parlamentom po novom, budú na novo vymenovaný, respektíve zvolený dňom účinnosti novely ústavy. Ale zvyšných osem sudcov, tých tam zostane do uplynutia volebného ich funkčného obdobia. To je aj právne dosť veľký nezmysel, musím povedať. To je aj právne dosť veľký nezmysel...

  • Reakcia z pléna.

  • Moji experti? Ja som sa na novele ústavy nepodieľal, pán predseda, no, chvalabohu, presne tak. Takže považujem to za úplne nezmyselné riešenie.

    Jediná vec, s ktorou v tej časti o justícii súhlasím, je zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov, ktorú ste tiež nikdy predtým nepodporili. Zrazu je to v návrhu. Čiže proste vy tam máte všetko návrhy, proti ktorým ste vždy hlasovali. A teraz tvrdíte, že esprit prišiel. Ale teraz nejde o dohody. Ja vždy hlasujem pri návrhoch zákonov alebo ústavných zákonov podľa toho, či ich považujem za dobré alebo zlé. Vy teraz tvrdíte, že to sú samé dobré veci, manželstvo, justícia, samé fajn veci. No ale v minulosti ste ich nepodporili nikdy, ste boli vždy proti nim. Tak vtedy ste ich asi za dobré nepovažovali. Možno by neprešli, nehovorím, bez dohôd, ale ste mali hlasovať, ako ste to cítili. Takže preto sa mi to zdá ako zneužívanie tak vážnych tém. A nemusíme si to hovoriť. Však každý to vie, čo vám vyšlo v prieskumoch. Vaši voliči majú problém s justíciou. Vaši voliči majú problém s Harabinom. A možnože rozhodne nakoniec pár percent katolíckych hlasov. Tak čo ideme s tým urobiť? Tak urobíme novelu ústavy, kde dáme manželstvo, justíciu, kašlať na to, že sme boli vždy proti tomu, teraz budeme sa tváriť, že sme za to.

  • Reakcia z pléna.

  • No len práve takých, pre ktorých je toto mimoriadne dôležitá vec. Ale, ešte raz, pán predseda, ja som hlasoval v pohode, ja som hlasoval vždy za ústavnú ochranu manželstva aj v minulosti v opozícii. Ja hlasujem alebo snažím sa hlasovať konzistentne. Ja som hlasoval za bezpečnostné previerky sudcov aj v minulosti. Ja som to navrhoval. Len vy zrazu idete hlasovať všetci en bloc opačne o všetkých kľúčových témach a tvrdíte, že to je náhoda, že idú prezidentské voľby. A ja tvrdím, nerobte úplne z ľudí hlupákov, lebo to nie je náhoda.

    Z tohto dôvodu, z dôvodov, ktoré som povedal, nepodporím tento návrh novely ústavy a podporím len ten návrh novely ústavy, ktorý sa týka ochrany manželstva. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia siedmi páni poslanci.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Hrušovský treba stlačiť trojku. Takže, páni poslanci, no prvý bol pán poslanec Číž. Takže sa s faktickými hlásia pán poslanec Číž, pán predseda Paška, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Kuffa, pán poslanec Figeľ, pán poslanec Muránsky, pán poslanec Krajcer, pán poslanec Hrušovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže ešte raz si to skúste.

    Dobre, takže, pán poslanec Hrušovský ako predkladateľ, nech sa páči, majte faktickú poznámku a poprosím vás, dve minúty dajte pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí mali so mnou zľutovanie. Nebudem dlhšie hovoriť, ešte možno menej ako dve minúty.

    Daniel, no tak každá zmena, zvlášť ústavy, vyvoláva isté riziká v tej aplikácii zmeny. Aj pri tejto novele, ktorú predkladáme, ja neviem odhadnúť tú mieru rizika navrhovanej zmeny, ktorá môže tú súdnu moc, možno tak ako tvrdia niektorí, aj jej výkon zhoršiť. Ja osobne si myslím, že to môže zlepšiť tú situáciu.

    Ale keď už sa kritizujeme navzájom, ja nie som nadšencom nejakých rýchlych zmien, nepremyslených, neprediskutovaných, aj preto je tá ponuka medzi prvým a druhým čítaním sadnúť v širšom grémiu za rokovací stôl a hľadať možno iné riešenia, ale nerád by som bol, aby sme urobili to, čo bolo pri poslednej novele ústavy, keď končila vláda Ivety Radičovej. Vtedy dosť nepremysleným krokom sme z hodiny na hodinu dokonca v skrátenom legislatívnom konaní menili Ústavu Slovenskej republiky a neuvedomili sme si jedno, čo z tejto zmeny vyplýva, že sme princíp zastupiteľskej demokracie zmenili na prezidentský. Za dva dni po nadobudnutí účinnosti tejto ústavy sa to v plnej nahote ukázalo. Teda dajme hlavy dohromady a poďme hľadať riešenie, ktoré bude na prospech toho, čo hovorí aj pán predseda Paška, čo hovoria ostatní kolegovia, či už z môjho klubu alebo z tých, ktorí sú za prijatie tejto ústavnej zmeny. Ďakujem.

  • No ako vždy som z vášho vystúpenia vcelku zmätený, jednak keďže som presvedčený, že ste sa zapojili do súťaže politicky ako o najmenej kultúrneho poslanca v parlamente. A už ste aj dobehli pána Hlinu vcelku, čo ste predviedli pri poslednom návrhu na odvolanie predsedu vlády. Tak ste aj začali priamo vedľa hneď provokovať predsedu Národnej rady priamo do očí rovno, aby to nebolo jednoduché. Ale zakončili ste to vcelku ľahkým konverzačným tónom. No bolo to o celkom zaujímavé vystúpenie v tomto zmysle.

    Pán kolega, chcem vám povedať, že to, čo ste predvádzali, a, bohužiaľ, sa k tomu pridal aj predseda Najvyššieho súdu pán Harabin, to zásadným spôsobom prispelo k tomu, že justícia na Slovensku vyzerá, tak ako vyzerá.

    Elementárna vec. Prečo vy pre mňa máte nulovú dôveryhodnosť ako politik, vám poviem. Všetci veľmi dobre vieme, že predseda Súdnej rady je automaticky doteraz je predsedom Najvyššieho súdu. Všetci veľmi dobre vieme, že predsedu Najvyššieho súdu volí Súdna rada a navrhuje ho na vymenovanie prezidentovi Slovenskej republiky. Čo s tým má SMER? Ak niekto sa pokúša permanentne politicky, lebo je presvedčený, že tá situácia nie je v poriadku, teda nie právnymi, ale politickými prostriedkami zmeniť pomery v krajine, to ste boli vy celý čas, čo je pre mňa hanebné, pán poslanec, vy celý čas aj s pani poslankyňou Žitňanskou. Viete veľmi dobre, že pri takejto funkcii tie dôvody na odvolanie majú charakter kvalifikovaných dôvodov. Mohli ste dokázať ako minister, ako dlhoročný politik aspoň náznak takéhoto niečoho. Nie, vy ste politicky zasahovali do legitímne zvolenej Súdnej rady a do právomocí tejto Súdnej rady. A aj keby som bol kedykoľvek pristúpil, prípadne ak sú lepšie mechanizmy, na volenie šéfa Súdnej rady, ale v takom prípade v slušnej spoločnosti, by to bolo od najbližšieho volebného obdobia. A to všetko ostatné je politicky nekultúrne a surové, presne, čo ste vždy politicky robili. Vždy ste funkciu zneužívali a vždycky ste prednášali vaše myslenie ako myslenie všetkých...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda Národnej rady, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, nechcem byť osobný, ale váš slovník a miera agresivity jednoducho ma núti, aby som bol aspoň adekvátny, a nedá sa to ináč, ako vaším hodnotením. Ja som tu od roku 2002. Vy ste vtedy nastúpili ako minister spravodlivosti do prvej Dzurindovej vlády. A vnímal som vás, boli ste vždy veľmi ambiciózny a primerane agresívny. Ale so stúpajúcim nenapĺňaním vašich vysokých ambícií, žiaľ, rástla vaša agresivita. A dnes je to váš základný aj ľudský, aj politický prejav. A vidieť to na každom vašom vystúpení. Ja viem, že pre vás musel byť šok výsledok pána Procházku. A tiež poviem, že, dobre, tak nie som politológ, lebo tak zas budete na mňa útočiť, ale každému, ale každému na Slovensku je jasné, že vy ako ten nový líder, ktorý, či vyjdete z konzervy, alebo sa objavíte v televízii, alebo budete ešte agresívnejší, prejavujúc svoju dezilúziu, budete mať stále menej a menej percent a už nikdy sa tým vysnívaným lídrom pravice alebo novou alternatívou, novou tvárou pre najmä mladých ľudí a už pre staršiu generáciu nikdy nestanete. A aj preto možno by ste mohli sa živiť ako jasnovidec, lebo vy tu tak kategoricky všetko viete a kategoricky hovoríte, čo bude, ako bude. Možno by vám to pomohlo.

    K tomu vkusu, ktorý máte. No ja vám poviem, že vy máte vkus.

    A k tomu súdnictvo poviem potom samostatne vo vystúpení, ako to je.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady ma trošku predbehol. Tiež som chcel skonštatovať, že začal sa boj o lídra pravice. Popri druhom kole prezidentských volieb začal sa boj o lídra pravice. Pán poslanec Lipšic pritvrdzuje, pritvrdzuje, pritvrdzuje. Procházka mu neuveriteľne šliape na päty. Je to jednoznačne, áno, taký ste, takého vás poznáme a budete stále agresívnejší.

    Pýtali ste sa, pán poslanec, či sme videli pána Harabina. No osobne určite teraz nie, možno v televízii sme ho naposledy videli tak ako vždy. Ale viete, čo je na to veľmi smutné, pre vás? My sme totižto nevideli už dlho ani vašich voličov. A poviem vám jedno tajomstvo. A ani ich neuvidíme, ani my ani vy. A to je ten váš strach. To je to vaše agresívne vystupovanie. To je to vaše stále agresívnejšie a agresívnejšie vystupovanie v tomto parlamente a osobnejšie a osobnejšie, len z tohto dôvodu. A to je pri vašom intelekte akosi smutné. Ďakujem za pozornosť.

  • Ja za seba chcem povedať toľko, že ja návrh zákona podporím aj cez tie všetky peripetie, ktoré tu boli odprezentované. Tak úprimne poviem, že teším sa, že je tuná, lebo ja v podstate ešte som nebol v parlamente, keď som bol tuná v Národnej rade ako už možný kandidát. Tak práve tuná dole o poschodie nižšie v kine som povedal, rodina je takou inštitúciou, ktorá si zaslúži tú najvyššiu formu ochrany, podľa možnosti aby to bolo formou ústavného zákona. Dnes to tu na tom stole máme, ale je vidieť a cítiť, ako ťažko sa rodia dobré veci. Ale ja chcem všetkých nás tu v povzbudiť, ktorí tuná sme, či ľavica, či pravica, aby sme v tom úsilí vytrvali, lebo naozaj ide o veľmi veľa. Tak aké útoky sú voči rodine v dnešnej dobe, myslím si, že by sme mohli byť tým svetielkom a signálom pre naozaj celú tú Európu, aby my sme naozaj tú ochranu manželstva a rodiny zakotvili v našej ústave. Ja by som sa veľmi tešil, ak by to tak bolo.

    Čo sa týka tých politických dohôd a obchodov, toľkokrát to tuná odznelo, ja vám to tak poviem, ešte aj v rozprave vystúpim, budem mať väčší priestor na to, ja vôbec by som sa nepohoršoval ani nad tým, či to nazveme obchod alebo dohoda, alebo podobne, politika je jednoducho cesta možného a k tým dohodám musí dochádzať. Ak to niekto nazve obchod, ak ten obchod je čestný a normálny, ani na to by som sa nejako nehneval, myslím si, v mene vyšších princípov a ochrany rodiny a manželstva. Áno, kolegovia tuná aj hovorili, že treba priniesť aj obete, ale všetkých povzbudzujem k tomu, aby sme naozaj tento návrh zákona podporili čo najviac.

  • Ďakujem pekne. Daniel, urobil si taký exkurz do minulosti aj s takou otázkou, či to nie je znovu o nejakom sústavnom podrážaní alebo aj teraz to nebude podobné, prejde prvé kolo. Veď každý musí odpovedať svojimi postojmi, skutkami. A pýtať sa dá.

    Ale ja by som len rád pripomenul, že mnohé z tých zmien, ktoré na Slovensku už sú realitou, boli prijaté vládno-opozične alebo opačne, podľa toho, kto inicioval zmeny. Niekedy je to aj otázka času, niekedy je to otázka zrelosti alebo skutočného odhodlania. A práve tých niekoľko príkladov alebo prípadov je dobrých pre i pamäť, i odhodlanie. Ja spomeniem jeden z nich. Je to trestnoprávna imunita poslancov. Pamätáš, desať rokov to trvalo od prvého návrhu, až to bolo prijaté? Niekedy treba aj desať rokov klopať na dvere alebo opakovať niektoré postoje, aby sa stali celoštátnymi. Ôsmy rok je teraz od prvého návrhu na ochranu manželstva. Možno stačí osem, možno bude treba desať rokov na to. Pre nás to bude kritérium číslo jeden pre akékoľvek vzťahy v roku 2016. A hovorím za hnutie, ktoré kontinuálne má 25. rok. Niečo sme pamätali, niečo sme nažili, ale môžem svedčiť o tom. Nie je to naivita, nenahovoril nás na to nikto. Ale KDH je konštruktívna a dôsledná opozícia. A je dôležité jedno i druhé slovo, konštruktívna a dôsledná, lebo presadzovať vlastný program znamená záväzok voči ľuďom. Dôverujeme partnerom, že dohoda je mienená úprimne a že bude naplnená pre dobro ľudí, nie pre dobro tu kohokoľvek z nás. Veď to nestačí. A s týmto ideme aj do rokovaní, pretože tam sa dá vylepšovať to, čo je podstatné. Viacerí o tom hovorili. Som presvedčený, že druhé čítanie môže znamenať konsenzus nielen dvoch strán, ale aj viacerých.

  • Pán kolega, musím ti povedať toľko, že je, samozrejme, záslužné, čo všetko si podporil a že podporíš ten ďalší, ten druhý ústavný zákon. Len má to, bohužiaľ, nulovú výpovednú hodnotu, lebo ten neprejde, ani by neprešiel bez tejto dohody, ktorá sa tu urobila. Takže ak nám ide skutočne o vecnú stránku veci, tak budeme hľadať dohodu. No, bohužiaľ, ty dohodu nehľadáš, pretože by niečo stála politicky, aj po každej proste politickej stránke. A preto si myslím, že je to také dosť falošné, keď budeme hlasovať za zákony, o ktorých aj tak vieme, že neprejdú, splnili sme si povinnosť, vyjadrili sme svoj názor, vystúpili sme, ale nič sme nedosiahli. No a myslím, že toto nie je proste cieľom. Cieľom je pri takýchto vážnych veciach, pokiaľ ide o zlomové veci a dôležité veci, sa vedieť dohodnúť.

  • Myslím, že po vystúpení kolegu Daniela Lipšica už niet veľmi čo dodať. Dokonca si myslím, že by sme mohli ukončiť aj túto rozpravu. Jasne dôkazmi preukázal, o čo tu vlastne ide v prípade strany SMER. A tými dôkazmi boli tie jednotlivé hlasovania a postoje strany SMER k jednému či druhému návrhu v minulosti. Čo sa zrazu stalo? Kto a akým spôsobom osvietil zrazu politickú stranu SMER? Je preto zrejmé, že ide len o obyčajný politický deal kvôli prezidentskej kampani, bohužiaľ, za asistencie KDH, aj keď v prípade KDH nemožno poprieť, že už v minulosti niekoľkokrát zákon na ochranu rodiny KDH predložilo alebo chcelo presadiť. Naďalej však platí, že prečo je to teraz. Tento návrh spoločný už teraz má niekoľko obetí. Poškodilo to kandidatúru Pavla Hrušovského. Ľudová platforma už dokonca mala aj pohreb, aj keď tá zomrela už dávno, samozrejme, ale pochovali ste ju až teraz. No a obetované možno budú aj oba návrhy, ktoré sú zrazu pre SMER také dôležité, hoci v minulosti ich viackrát zamietol.

  • No veľmi stručne.

    Po prvé, ja chápem, že niekedy je potrebný kompromis a niekto chce jedno a druhý chce druhé. Problém bol, páni poslanci strany SMER, že vy ste hlasovali za všetko, čo je v tej novele ústavy, proti tomu, v minulosti. Nieže sa vám niečo páčilo, niečo nie, vždy ste boli proti všetkému a teraz ste zrazu za návrh. A je to tak účelové, že to z toho podľa mojej mienky trčí.

    Pán poslanec Číž, čo má SMER s pánom Harabinom? Je to deväť členov Súdnej rady, ktorých tam nominovala vaša vláda, vaša väčšina v parlamente a váš prezident. To máte s pánom Harabinom.

    Áno, aj o tom, ako dopadnú voľby prezidentské, a nakoniec aj parlamentné o dva roky, rozhodnú ľudia, či zvolia pána Fica, či zvolia mňa. A, samozrejme, ja sa o tom do polemizovania s takými kapacitami v dôveryhodnosti ľudí, ako ja pán Paška, Jarjabek, samozrejme, nikdy nepustím.

  • Nech sa páči, pán poslanec Abrhan, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Páni, prosím vás, keby ste umožnili, aby som mohol...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, teraz som v takej zaujímavej situáciu z toho dôvodu, že v tomto volebnom období väčšinou, keď som vystupoval, tak som sa snažil prihovárať poslancom strany SMER a ich presviedčať o svojich návrhoch alebo niektorých nesprávnych návrhoch, ktoré predkladali. Preto hovorím, že som v špecifickej situácii, dnes pod týmto spoločným návrhom je podpísaný pán predseda Paška a pán predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. To je pre mňa záväzok, že poslanci strany SMER tento návrh podporia.

    Z toho, čo som počúval doteraz, tak som buď počul alebo nepočul, lebo niektorí poslanci sa tu vôbec nezúčastnili na rokovaní o tomto, ale dávali stanovisko, že tento návrh nepodporia. Preto sa budem prihovárať skôr k tým, ktorí nechcú podporiť túto novelu ústavy.

    Kresťanskodemokratické hnutie keď sa rozhodlo podporiť túto novelu ústavy, tak sa tak rozhodlo preto, že dlhodobo všetky tieto návrhy presadzuje a presadzovalo. Dňa 16. novembra 2012 sme spolu so stranou MOST a SDKÚ podpísali memorandum. A v tomto memorande sa píše: „Memorandum definuje spoločné hodnoty a programové ciele uvedených stredopravých subjektov v slovenskom parlamente, ktoré sú základom našej spolupráce. Pre zodpovednú politiku je nevyhnutné dodržiavať a presadzovať tieto zásady ako ochrana slobody, občianskych práv a vlastníctva, stabilné miesto Slovenska v Európskej únii, zodpovedná hospodárska politika, podpora zlepšovania podnikateľského prostredia, podpora rozvoja stability strednej vrstvy, solidarita so slabými, ochrana rodiny, manželstva, harmonického vývoja detí.“ Sú pod tým podpísaní predseda SDKÚ, predseda strany MOST – HÍD, predseda KDH. Poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie túto novelu ústavy podporia, tak ako podporili aj toto memorandum. Ako budú hlasovať o nej poslanci strany MOST – HÍD, ako budú hlasovať o nej poslanci SDKÚ – DS? Toto je prvá časť, ktorá sa týka novely.

    Druhá časť, ktorá bola spomenutá, sa týka justície. Poslanci za KDH, za SaS, za SDKÚ aj za stranu MOST – HÍD hlasovali za programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. Hlasovali za nasledujúci text, citujem: „Vláda Slovenskej republiky presadí, aby členmi Súdnej rady ani členmi orgánov sudcovskej samosprávy nemohli byť predsedovia a podpredsedovia súdov ako predstavitelia výkonnej moci na súdoch, a navrhne oddelenie Súdnej rady Slovenskej republiky od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátane ústavného návrhu, aby predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebol predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky.“ Toto podporili poslanci KDH, SaS, SDKÚ, strany MOST – HÍD. Presne takýto návrh je aj textom tejto novely ústavy. Poslanci za KDH túto novelu podporia. Som zvedavý, ako budú o nej hlasovať poslanci SDKÚ, SaS, strany MOST – HÍD.

    Ďalšia časť. Citujem z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej: „Vláda Slovenskej republiky preto navrhne zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších ústavných činiteľov vrátane sudcov. Všetci ústavní činitelia vrátane sudcov tak budú mať rovnaké postavenie a ochranu. Vláda Slovenskej republiky navrhne úplné zrušenie priestupkovej imunity.“ Za tento návrh hlasovali poslanci KDH, SaS, SDKÚ a strany MOST – HÍD. Dnes súčasná novela ústavy obsahuje zbavenie trestnoprávnej imunity sudcov. Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia budú hlasovať za túto novelu ústavy. Som zvedavý, ako budú o nej hlasovať poslanci SaS, strany MOST – HÍD a SDKÚ.

    Ďalej, čítam z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej: „Vláda Slovenskej republiky z rovnakých dôvodov navrhne zákonnú úpravu hodnotenia výkonu funkcie sudcov, ktorá určí presné kritériá, proces a dôsledky hodnotenia práce sudcov s možnosťou straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú alebo morálnu spôsobilosť byť sudcom. Vláda Slovenskej republiky navrhne zavedenie povinných bezpečnostných previerok pre sudcov, ako aj pre kandidátov na sudcov.“ Za toto programové vyhlásenie hlasovali poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, SaS, strany MOST – HÍD a SDKÚ. My sme povedali, že napriek tomu, že to momentálne nie je súčasťou návrhu, ale máme záujem naformulovať také znenie, aby aj spôsobilosť sudcov bolo možné na základe tohto návrhu preveriť, preto poslanci za KDH budú hlasovať za túto novelu ústavy. Som zvedavý, ako budú o nej hlasovať poslanci za SaS, stranu MOST – HÍD a SDKÚ. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Keďže do 19.00 hodiny chýbajú tri minúty...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak poďte do 19.00 hodiny.

    Pán poslanec Hudacký. Nie je prítomný, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina s upútavkou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi už v takto pokročilom čase naozaj teda upozorniť na to, že je k tomu čo povedať. A k tomu, čo chcem povedať, to poviem zajtra. Dneska len poviem, o čom budem zajtra rozprávať.

    A začnem tým, zajtra začnem úplne ináč, ale budem aj hovoriť o tom, čo je politická úbohosť, čo je politická prostitúcia, čo je umenie možného, čo je prípadne nejaká jezuitská dohoda.

    Politická úbohosť je napríklad, tuná dorazil pre istotu, to, že keď hlasujete za niekoho pozmeňujúci návrh, ktorý vám nesedí, predtým hlasujete za všetky tie návrhy, tak ako máte hlasovať, ako vám stranícka disciplína káže. Ale keď ide návrh toho, ktorého vám nesedí, tak vytiahnete kartu a stanete sa neprítomným v sále. To je politická úbohosť á la poslanca strany SMER Martvoňa. Dneska ju deklaroval detto. Pri mojom pozmeňujúcom návrhu neuposlúchol príkaz pani Laššákovej. To je politická úbohosť. To znamená, nevníma, čo to je, ani to nevedel, ale preto, že to je Hlina, je pre neho úplne jedno, o čom by to bolo. To je politická úbohosť.

    Potom máme politickú prostitúciu. Viete, ak KDH začalo rozprávať o určitom kontakte, určitej dohode, ktorú budem hovoriť v inom leveli, čo to vlastne je, tak tuná sa ponúkali, a, žiaľ, musím povedať aj menovať to, OĽaNO so SaS, OĽaNO sa ponúkalo bianko šekom. Povedalo, že dá sedem hlasov, pomaly by mu bolo úplne jedno, za čo to bude, len aby sme aj my tam prípadne boli. No však to je politická prostitúcia. Viete, dajme tomu, keď sa niekto ponúka zadarmo, tak to je ešte podľa mňa horšie. To znamená, že nielenže je prostitútka, ale je aj hlúpa prostitútka. A keď ho ten, komu sa ponúkol, ani nezoberie, tak je ešte aj škaredá prostitútka. To je úplne najhoršie, čo sa mohlo stať, naozaj, ak niekto stratil buřinku alebo proste nejakú kvetinku, tak to bolo v tomto prípade OĽaNO. Ale hovoril o určitej politickej prostitúcii ich šéf, verný svojej schizofrénii. Presne on to takto uviedol. Ale už k SaS-ke budem miernejší. Oni vám ponúkali šesť hlasov, lebo viac nemajú. Oni povedali: „Šesť dáme a jedného si zožeňte ešte.“ A tiež bianko šekom vám to vypísali. A toto je podľa mňa tá druhá kategória, tá politická prostitúcia.

    A o tom ďalšom leveli, o umení možného, gigantov politiky, to je výrok Bismarcka, alebo, historicky hlbšie, o určitej schopnosti niečo presadiť, nazvime to zatiaľ pracovne do zajtra jezuitská dohoda, vám poviem zajtra. Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále.

  • Takže prerušujem rokovanie, prajem vám všetkým príjemný večer, dobrú noc a zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Hlinu. Potom bude pokračovať rozprava vystúpením pána poslanca Zajaca, Kuffu, Hudackého. A potom dáme možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Takže pekný večer a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.