• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom o ospravedlnenie požiadali kvôli neúčasti Jaroslav Baška, Mikuláš Dzurinda, Andrej Hrnčiar, Igor Matovič a Jozef Viskupič.

    Podľa schváleného programu pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 815 a spoločná správa výborov má tlač číslo 815a.

    Teraz prosím ministra obrany Slovenskej republiky Martina Glváča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Začíname o ozbrojených silách? Hej?

  • Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 321/2002 o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Účelom tohto návrhu je rozšírenie možnosti použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky o ochranu majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá vyplývala z aplikačnej praxe. To je to stráženie, možno stráženie aj objektov, ktoré sme vyhlásili za neupotrebiteľné a ako nadbytočný majetok, a rozšírenie možnosti oprávnených osôb rozhodnúť o použití ozbrojených síl Slovenskej republiky proti narušiteľovi vzdušného priestoru z dôvodu vzájomnej zastupiteľnosti týchto osôb. V súvislosti s vytváraním hlavného miesta velenia ozbrojených síl Slovenskej republiky sa taxatívny výpočet týchto zložiek nahrádza všeobecnou formuláciou zohľadňujúcou zmeny v ozbrojených silách Slovenskej republiky.

    Na debatu, ktorá bola na minulej schôdzi, by som chcel zareagovať aj na výboroch, aj keď niektoré tieto informácie sú získané v určitom režime, tak nebudem konkrétny, ale aby ste videli, že sme si dali tú námahu a posúdili, posúdili, ako to je inde, chcem vás ubezpečiť, že aj touto zmenou, ktorá je naozaj potrebná z hľadiska tej zastupiteľnosti, aby sme sa vedeli navzájom si zladiť programy z hľadiska nejakých medzinárodných aktivít spojených aj s predsedníctvom, tak by som uviedol niektoré príklady, ako to funguje v iných krajinách. Nazvem ich krajinami X, Y, Z napríklad. Sú to krajiny okolité.

    Tak napríklad krajina X. Rozhoduje o tom veliteľ operačného veliteľstva druhov síl, ozbrojených síl krajiny X. Rozsah: prijímanie opatrení a konečný postup vrátane eliminácie, konečný postup nie je povinný s nikým konzultovať. Ďalej priamo veliteľ sprievodného vzdušného priestoru pri naplnení špecifických podmienok v konkrétnej situácii. Rozsah: rozhodnutie o konečnom postupe.

    Krajina Y. Minister obrany krajiny Y, rozsah: prijímanie opatrení a konečný postup vrátane eliminácie alebo ministrom obrany poverená osoba, akákoľvek.

    Krajina Z. Minister obrany krajiny Z, rozsah: prijímanie opatrení a konečný postup vrátane eliminácie, v neprítomnosti ministra obrany jeho námestník alebo náčelník generálneho štábu. Rozsah totožný.

    Chcem povedať, že ten systém - a kto ho poznáte - je trojstupňový včetne SACEUR-a Európy. Ten minister, teda člen vlády, ktorý na návrh ministra obrany je poverený predsedom vlády, je len politickým potvrdením toho konkrétneho rozhodnutia. Takýto prísny režim nemá žiadna krajina v okolitých, v okolí Slovenskej republiky a myslím si, že tento systém je absolútne vhodný, a domnievam sa, že ten režim, keďže je tam to trojstupňové rozhodovanie, by mohol byť ďaleko, ďaleko voľnejší, ale my ostávame v tom režime, v akom sme, akurát v tomto návrhu zákona rozširujeme možnosť alebo oprávnenie posunúť na ktoréhokoľvek člena vlády, samozrejme, ktorý je odborne spôsobilý, ktorý prejde tým konkrétnym vyškolením ozbrojenými silami Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Petra Šucu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 994 z 28. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 815), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 143 na svojej 44. schôdzi.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu, do ktorej nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Alojz Hlina. Uzatváram možnosť hlásiť sa ďalej.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Spravodajca, keď sem šiel, tak som mu hovoril, avizoval, že pôjdem, celkom vtipne reagoval, že keď musíš, tak musíš. Musím, však hájim farby výboru pre obranu a bezpečnosť ako opozičný, opozičný člen.

    V dnešných pohnutých časoch by ste neverili, že bezpečnostná situácia našej krajiny zaujíma jedného poslanca a príznačne pána Lebockého, však on je poľovník, so zbraňami má čo do činenia. Čiže ostatných 82 poslancov SMER-u, pardon a ešte dve kolegyne, ktoré, dobre, tak troch. To len na úvod.

  • Reakcia z pléna.

  • Však vy ste podpredsedkyňa, takže vy tu...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Čo k tomu povedať? Ja sa nebudem opakovať, to sa nehodí, načo? Však to, čo som povedal v prvom kole, že tam sú niektoré veci, ktoré stoja za zamyslenie, tak to nazvem. Oceňujem; však treba aj oceniť, keď je čo; že ste sa vôbec zaoberali mojím snom, lebo mojím snom je, že raz budeme mať komparačnú doložku. Hej? Že bude niekto predkladať zákon a tak jak máme teraz doložku vplyvov, tak bude komparačná doložka vybratých krajín. Nie rovníkovej Afriky, ale že proste niekde krajín, ktorých plus-mínus sa nás to teritoriálne, ale aj historicky nejak sa nás dotýkajú, a priniesli ste niečo, čo sa javí ako niečo také. Tak a to už zaznelo aj na výbore. Tam na tom výbore som bol. Ale nebol by v tom pes, žeby tam nebola aj nejaká chyba.

    Len drobnú poznámku si dovolím. My máme systém eliminácie v zákone, ktorý si vyhľadá aj moja dcéra. Hej? Cez, no tak, podľa mňa a neviem, jak to majú ináč riešené. Tak potom, keď ste tie krajiny menovali ako krajina X, Y, tak potom vás z toho, len tak voľne, keď voľne uvažujem, napadá, že my to máme asi zle riešené, keď u nás sa k tejto informácii dopracuje moja dcéra a u vás, vy ste ich predstavovali pomaly pod stupňom vyhradené alebo tajné. Čiže to je len ako na úvahu, drobnú úvahu, hej, že. Ak ste hovorili o krajinách, ktoré asi vám sadli do nejakého vášho, ale aj tak to nevychádza, lebo jedna jediná krajina, ktorá ste hovorili, že je, minister obrany môže poveriť hocikoho, tomu neverím. Hej? Že môže hocikoho. No nemôže. Nechcem sa nikoho dotknúť, kuchárku na ministerstve poveriť. Preháňam, ale však tak to vyznelo, že môže poveriť hocikoho, čiže môže poveriť vybraný okruh osôb. Nemôže poveriť...

  • Reakcia ministra.

  • Áno, tak. Ale vy ste, doslovne vás citujem: "Môže poveriť hocikoho."

    No tak, tak to tiež treba, nechcem sa chytať za slovíčka, ale prečo to hovorím? Lebo my robíme to, čo je podľa mňa bezprecedentné, že neverím tomu, že existuje v Európe krajina, ktorá môže, v ktorej môže minister školstva dať zostreliť lietadlo. To som hovoril v prvom čítaní a hovorím to aj v druhom čítaní.

    A pri tej obhajobe, prosím vás, včera tu bola pani vaša kolegyňa, ktorá doteraz; odbočím, ale to s tým súvisí; doteraz platilo, že keď matka opustila pôrodnicu, lebo ja neviem čo, to sa stáva, verte tomu alebo nie, však človek by jeden neveril, ale stáva sa to, tak za takéto svojvoľné opustenie pôrodnice hrozilo, že nedostane ten, to kočíkovné, zjednodušene. Teraz pani ministerka prišla s tým, že to rušia, čiže môžte opustiť svojvoľne pôrodnicu a kočíkovné dostanete. To je asi rómska reforma, neviem, to sa politicky vysporiadajte s tým vy. A keď som to namietal, v záverečnej reči povedala, čo som už nemohol reagovať, že tie rodičky sa stávajú rukojemníkmi nemocníc. Rozumiete? Že normálne, to som mal otvorené ústa a že či dobre počujem. Čiže to, dôvodom pre to, že prečo sa to zavádza, je, že sa rodičky stávajú rukojemníkmi nemocníc a nemôžu odísť, kedy si zmyslia. Čiže preto to upravujete takýmto spôsobom. No rozum stojí, hej?

    Čiže to chcem povedať, že aj vo vašom prípade, lebo zaznelo, okrem tejto komparácie zaznelo z úst pána Koterca u nás na výbore, že nedá sa dovolať. Viete, ja som si myslel, že keď sa nedá dovolať, to poväčšine chlapi, keď sa zabudnú niekde v krčme a povedia, že sa nedalo dovolať, že boli v pivnici, alebo ešte keď robia niečo horšie, no. A, ale že to zaznie na výbore, že nedalo sa dovolať, viete, už aj v Lendaku sa dá dovolať, v Bratislave sa, viete, že dá sa už dovolať, hej, že to nemôže byť argumentačne, že to by, to podľa mňa by malo byť také férové, hej, že ten dôvod prečo. Lebo to bolo, to zaznelo, že dôvodom, prečo upravujete renegáta, dôvodom, prečo môže dať minister školstva a kultúry zostreliť lietadlo, je preto, že sa nedá dovolať.

    No, ja viem, že niekde to možno stačí, ale z úcty k nám by sme teda mohli byť trošku profesnejší, že aspoň to ináč povedať, hej, lebo to naozaj neobstojí. Dneska, že nedá sa dovolať, nemôže byť dôvod, prečo to treba takýmto spôsobom upravovať. No.

    Ja nebudem protivný, ale aj tak si myslím, že dôvodom na to je, že si to chcete, lebo tak som to minule hovoril, že buď teda sa niektorí z vás boja, že sa roztriasli kolená, že keby to náhodou prišlo, že či by, ja neviem, Počiatek dal príkaz, že zostreľte, alebo Kaliňák, alebo vy. Vy ste možno tvrdý chlap, vy by ste dali, ja neviem, hej? To nikto nevie, to už iba v ten daný moment zistíte to čaro toho, a preto si tú odvahu takto rozdelíte a že keby on náhodou zlyhal, tak Čaplovič to dá. Tak viete, ja neviem, hej, ale neskúšajme niečo. My máme teraz upravovať, dnešným schválením tohto zákona dosiahneme to, že v Európe bude krajina, v ktorej môže dať zostreliť lietadlo minister školstva. Podľa mňa to nesedí. Aj minister kultúry. Podľa mňa to nesedí. To som namietal a verte alebo neverte, budem namietať aj stále, podľa mňa to nie je správne, lebo sa to nehodí, no. Predsa len my sme kultúrne niekde inde, aj tie rezorty majú inú agendu, kde sa nehodia takéto veci. A už nebudem hovoriť o tom dôvode a že prečo, a tam by som bol znova, musel byť protivný, že prečo, hej, aby teda niekto ste mohli k nejakej inej partii na dovolenku, lebo teraz v takej partii nemôžte, lebo jeden z vás tu musí sedieť, aby sa dalo dovolať, no. To som chcel, avšak nič také hrozné sa nedeje. Pozrite sa, verme tomu, že tu nič nepreletí, ale nie je to, podľa mňa to nie je správne, lebo ten typ práce nie je správny, že ako to robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. To bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len preto, že pán kolega Hlina si dáva tú námahu a aj napriek tomu, že už máme niektoré veci vydiskutované, aj napriek tomu tu sedel o deviatej, tak by bola asi neúcta, aby som mu niektoré veci nepovedal. Na margo toho, čo som povedal, zopakujem ešte raz. Toto je najprísnejšia úprava v širokom okolí. Dokonca aj existuje krajina a veľká krajina neďaleko, tu v Európe, členská krajina NATO, kde je vzhľadom na ich ústavu zostrelenie civilného lietadla prakticky nevykonateľné. A ja tu hovorím o tom, že v iných krajinách nepotrebujú ani toho konkrétneho člena vlády, pretože minister môže poveriť kohokoľvek. Samozrejme, súhlasím s vami, asi nie upratovačku, ale to je na jeho, na jeho uvážení a stále hovorím o spôsobilosti. To znamená, každý ten konkrétny člen vlády alebo v tej krajine, ktorej sa to týka, musí byť vyškolený, musí prejsť tým poučením, musí ovládať tú ich príručku a musí vedieť, ako sa zachovať a ako reagovať.

    Na margo toho štátneho tajomníka. Možno to bolo zle pochopené, on mal argumentovať určite tým, že aj bez toho, žeby ste opustili krajinu, sú územia, sú územia, kde nie je, ktoré nie sú pokryté signálom - ani teda normálnym telefónnym, 3G sieťou alebo možno aj tou vysielačkou z hľadiska hornatosti -, a že niekedy by možno bolo treba, aj hoci literu zákona nijakým spôsobom neporušujeme, že možno aj vtedy požiadať premiéra o zastúpenie, keby sme chceli byť teda absolútne puntičkárski.

    Ale ešte raz chcem povedať, trojstupňové rozhodovanie a ten konkrétny člen vlády dostáva len tú legitímnu a zákonnú otázku, súhlasiť alebo, pán minister, dajte pokyn na prerušenie letu. On už nerozhoduje o tom, či dobre vyhodnotili alebo nevyhodnotili.

    A keď teda vy ste chytali tak za slovíčka, tak pri tom prvom čítaní ste neuvádzali ministra školstva, ale ministra pôdohospodárstva Jahnátka.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nežiadate si záverečné slovo? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje, dámy a páni, návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF alebo ajsaf v Afganistane.

    Návrh má tlač č. 893 a spoločná správa výborov má označenie 893a.

    Návrh uvedie znovu pán minister obrany. Nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane, tlač 893.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, viete, aká je súčasná situácia v Afganistane. Prebieha posledná fáza tejto operácie, kde, samozrejme, sa čaká na prezidentské voľby, čaká sa na následný summit vo Walese, ale zatiaľ je mandát do konca decembra roku 2014. V súčasnosti pôsobí v operácii ISAF 291 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, a to prostredníctvom účasti vo veliteľstvách operácie ISAF, národného podporného prvku, strážnych jednotiek a špeciálnych síl. V roku 2008 prijala vlá..., prijala Slovenská republika politické rozhodnutie vybudovať modul nasaditeľných komunikačných a informačných systémov, takzvané DCM-C, ako príspevok Slovenskej republiky k naplneniu jednej z kľúčových nedostatkových spôsobilostí NATO. Slovenská republika bola preto na základe rozhodnutia veliteľa tretieho spojovacieho práporu skupiny NATO pre komunikačno-informačné systémy, pod ktorý budovaná jednotka DCM-C spadá, požiadaná o nasadenie časti tohto modulu do priestorov operácie ISAF v Afganistane.

    Predkladám vám na schválenie návrh na vyslanie do šesť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF, ktorí budú plniť úlohy poskytovania podpory služieb komunikačných a informačných systémov v rámci spojeného veliteľstva ISAF v Kábule, ako aj podpory rádiových systémov v rámci veliteľstva špeciálnych síl v Kábule. Priestor pôsobenia sa vymedzuje na celý operačný priestor vojenskej operácie ISAF v Afganistane s mandátom do konca vojenskej operácie ISAF.

    S predmetným materiálom vyslovila 26. februára 2014 súhlas vláda Slovenskej republiky a následne bol predmetom rokovaní Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, týmto vás žiadam o prerokovanie a vyslovenie súhlasu s predloženým materiálom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu výboru pre obranu a bezpečnosť, opätovne pána Petra Šucu, aby podal správu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, bol som poverený predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 901 z 28. februára 2014 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Oba výbory prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prečítam.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane.

    Ďakujem za slovo, skončil som. Otvorte k tomu rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, netreba asi nič dodávať.

    Pán spravodajca? Ďakujem obidvom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Je to tlač 895.

    Teraz prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a podobne spravodajcu pána Viliama Jasaňa pre spravodajcov.

    Včera som prerušil, respektíve neukončil svoje vystúpenie pán kolega Ivan Švejna, ktorý bol písomne prihlásený. Má už aj čerstvý ďalší pohár vody. Takže nech sa páči, druhý diel. Máte slovo, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 895.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pokračovať v mojom príspevku. V tej prvej časti len pár vetami zhrniem, čo som včera hovoril. V prvej časti som hovoril, že tento zákon považujem za veľmi zlý, a venoval som sa genéze, genéze a histórii druhého piliera, ako čo bolo. A teraz mi dovoľte v tejto druhej časti ísť teda aj do tej, do toho konkrétneho súčasného zákona, respektíve novelizácie tohto zákona.

    Tak ako som spomínal v tej prvej časti, ako je veľmi dôležité, nemenej dôležité je nielen vedieť, ako sporiť, ale takisto dôležité je, akým spôsobom potom budem môcť čerpať tie financie z toho vlastného účtu, a toto je vlastne táto novela.

    Samotný ten zákon, keď bol prvýkrát teraz predstavený novinárom, ja som, ja som tam síce nebol, ale som v novinách čítal, tak na otázku, že prečo je taký spôsob výplaty, že ľudia budú musieť a drvivá väčšina ľudí bude musieť si zakúpiť ten životný dôchodok od, teda dôchodok životných poisťovní, pán štátny tajomník, ktorý má na starosti túto oblasť, odpovedal, že to bola požiadavka životných poisťovní. Ja som trošku bol prekvapený, že proste že toto bolo prvé vyjadrenie. Ja som sa pýtal novinárky, že či to fakt povedal, hovorím, že nebol som tam, ale povedal to.

    Samozrejme, potom boli úplne iné vysvetlenia, že prečo musí byť tá povinnosť a tak ďalej, ale nezabudnite, ja sa vrátim veľakrát k tomuto, nezabudnite na túto prvú vetu, že prečo tie pravidlá sú nastavené tak, ako sú. Samozrejme, hneď mi to pripomenulo niekoľko zákonov, ktoré sme už tu schvaľovali, ja len spomeniem zákon o obnoviteľných zdrojoch alebo vysvetľovanie, prečo je nutné kúpiť stratovú divíziu SPP alebo prevziať na plecia daňových poplatníkov a tak ďalej. Samozrejme, to druhé vysvetlenie už bolo také ako kvázi logické, ale, samozrejme, tiež veľmi zavádzajúce a dúfam teda, že aj pán minister - pri všetkej úcte - možno, možno nepozná, nechcem povedať, že nepozná detaily, ale nepozná, alebo verím v to, že ešte je tam priestor proste pre pána ministra zmeniť názor, preto nebudem hovoriť priamo o ňom, lebo aj keď teda má, je politický predstaviteľ, predkladá to, tak jednoducho musíte za to zobrať politickú zodpovednosť.

    Druhé vysvetlenie bolo, prečo, lebo jednoducho že tí ľudia sú takí nezodpovední, rozumiete, že ja tiež, hej, som taký negramotný finančne a nezodpovedný, že vlastne ja keby som sa dostal k tým peniazom, čo som si ušetril, tak ja by som ich vlastne na druhý deň hneď prepil a prehajdákal, hej? To znamená, že im, tým ľuďom, netreba dať tie peniaze, ale oni si za tie nasporené peniaze musia kúpiť nejaký produkt od životnej poisťovne.

    Ja sa to pokúsim vysvetliť, lebo ono to v tých, tie rôzne tam tie schémy a rôzne produkty a detaily proste, ako sú v tom zákone, sú veľmi zložité, ale ja sa to pokúsim ako vysvetliť ľuďom, ktorí sú teda v druhom pilieri, alebo kto sa o to zaujíma, že čo vlastne, čo vlastne obsahuje tento zákon, hej? Tak v prvom rade tento zákon núti veľkú časť ľudí uzavrieť zmluvu, ktorú môžu a ja osobne považujem za nevýhodnú. Samozrejme, ono je to trošku tak taká habaďúra, že je to tam stanovené, že od toho, keď máte dôchodok viacej ako štvornásobok životného minima, to znamená, teraz je to cirka 800 eur, tak už môžte sa k tým peniazom iným spôsobom dostať, ja len pripomínam, že priemerný dôchodok je 390 eur, to znamená, si viete predstaviť, že aké to dôchodky musia byť, to znamená, že vlastne dostať sa k peniazom navyše alebo k tým vlastným môžu len tí, ktorí skutočne sú veľmi bohatí a veľa odvádzali, je to približne jedno-dve percentá vlastne ľudí.

    Ale ja to poviem tak ľudovejšie, že ono je de facto, že toto pravidlo platí, že ľudia majú na výber, len ak majú nad dva metre. Samozrejme, väčšina ľudí má menej ako dva metre, takže tí vlastne musia vlastne používať toto pravidlo, a vtipné, počúvajte ma, viete, čo je strašne vtipné na tom? Že tí ľudia, o ktorých životné poisťovne nemajú záujem, to znamená, tam nevidia toľko peňazí, tak vôbec nemusia si kupovať ten produkt. Hej, o ktorých nemám záujem, tí si môžu už proste k tým peniazom sa dostať, pretože majú akože málo. Takže je to veľmi, veľmi zaujímavé a ja by som to možno ešte prirovnal k tomu, že napríklad havarijná poistka. Máte nejakú základnú, to každý vie, a má možnosť uzavrieť havarijnú poistku a sú niektoré národy, napríklad my Slováci si väčšinou dávame tie havarijné poistky hlavne na tie nové autá, ale sú národy ako v Amerike, tie havarijné poistky vôbec nie sú populárne a tam ani polovica ľudí to nemá. Ale aj napríklad u nás každý, ktorý sa trošku akože vyzná do tej poistnej matematiky, tak veľmi dobre vie, že ak máte auto staršie ako 7 rokov, tak sa už neoplatí kupovať si havarijnú poistku, hej? Proste je to také zlaté pravidlo. Takže tým chcem povedať, že namiesto výberu ľudia majú povinnosť niečo urobiť, uzatvoriť tú zmluvu. Ja si dokonca tvrdím, že keď niekto; aha, takto, aby som povedal, ja okrem kritiky ja dám aj konštruktívny návrh, ako by to malo byť. To hovorím hneď akože po mojom vystúpení, to znamená, že poviem, ako by to malo byť.

    Takže teraz si predstavte, že človek, ktorý evidentne vie, že, žiaľbohu, proste jeho zdravotný stav nie je dobrý, tak, a má na účte našetrených zopár tisíc euro, tak aj tak bude musieť kúpiť si nejaký produkt, ktorý jednoducho nemusí byť výhodný a podľa neho nie je výhodný, hej? Ja by som, ja by som možno tak išiel na nejaký konkrétny príklad. Ja teda nie som, samozrejme, som v parlamente, nie som medzi študentami, ale možno by to stálo tých, ktorých to zaujíma, alebo ktorí sú aspoň v druhom pilieri, že zobrať si kalkulačku a začať počítať, že približne teraz verzia je, že tie, tzv. poistka alebo ten doživotný dôchodok, tak že za každých 1 000 euro; hovorím približne, neberte ma za slovo; za každých 1 000 euro vám ponúkne životná poisťovňa 5,4 eura mesačne. Keby ste boli študenti, samozrejme nie ste, tak by som vám odporučil proste vypočítať si tú výhodnosť tej zmluvy, to znamená vydeliť 1 000 euro 5,4 eurami; pozor, tu ešte nehovorím o rôznych poplatkoch, čo určite by boli v prevodoch a ja neviem, čo by sa ešte vymyslelo; a vyjde vám nejaký počet mesiacov, ktoré vlastne by vám tá životná poisťovňa mala ten váš, v úvodzovkách, vklad splácať, a je to viac ako 15 rokov. Takže vy dávate tisícku a tú tisícku vám tá poisťovňa bude vracať viac ako 15 rokov. No a keby ste boli študenti, ja by som vám dal príklad, muž, ktorý priemerne dožije na Slovensku, priemerne životnosť dožitia muža je 72 rokov a odchádza do dôchodku v 62 rokoch, to znamená 10 rokov od toho, ako kúpi si tú anuitu, tak 10 rokov má životnosť a pričom tá tisícka, v priemere tá životná poisťovňa bude splácať 15 rokov. Ja, samozrejme, som si vedomý, aby som zase bol férový, že sú tzv. unisex tabuľky a podobné, hej, poisťovne a tak ďalej, takže nehovorím o tom, ja len hovorím o tom, že každý by mal mať právo neuzavierať zmluvu povinnú, pokiaľ si myslí, že jednoducho je to preňho nevýhodné. Takže nevýhodnosť je napríklad pri mužoch, nevýhodnosť je pri ľuďoch, ktorí evidentne majú pocit, že jednoducho sa nedožijú, to znamená, že sú chorí alebo proste nejako ináč hendikepovaní.

    Ďalšie to vysvetlenie, vysvetlenie, že prečo je to tak, teraz to prvé vysvetlenie, že to bol záujem tých životných poisťovní, že už teraz sa nehovorí, že vlastne ten človek, keby mal prístup k tým peniazom, tak vlastne on by nič iného neurobil, len by ich rozflákal a potom, keď on akože príde do toho domova dôchodcov, do toho domova dôchodcov, tak vlastne my na neho budeme musieť doplácať.

    V prvom rade chcem k tomuto argumentu povedať, že človek tak či tak má podstatný a velikánsky nárok z prvého piliera a nielen z toho dôvodu, že si šetril celý, teda šetril, ako platil do Sociálnej poisťovne, ale hlavne z toho dôvodu, že druhý pilier, žiaľbohu, už je len príveskom, alebo by som povedal, že apendixom tohto dôchodkového systému, teda že gro, velikánske gro, to najväčšie gro, samozrejme, u každého človeka je to inakšie, ale bude mať z toho prvého piliera a ten druhý pilier je skutočne už len, ani by som nepovedal, že dodatkový. On pôvodne mal mať väčší význam, aj o to sa hralo, aby to malo väčší význam.

    Dobre. Ja si myslím, že ešte budem v ústnej debate hovoriť o týchto veciach a podobne a uvádzať viacej príkladov, keďže som aj absolvoval nejakú tú odbornú konferenciu, kde zástupcovia ministerstva práce vysvetľovali, prečo to tak má byť, takže, no, ako by to malo byť, hej? Sú tri kategórie, ktoré patria do výplaty dôchodkov v druhom pilieri. Jednorazový výber, programový výber a kúpa dôchodku, hej? Samozrejme, všetky tie tri alternatívy sú v tom zákone, ale problém je v tom, že sú namiešané úplne v inom poradí a úplne ináč, ako by to v skutočnosti malo byť.

    Prvá vec je, vždy, vždy, aj keď sa tvoril ten systém, priznám sa, že keď, ako som spomínal ešte v tej prvej časti, keď sme hovorili ľuďom, že je to zaujímavý produkt a že majú vstúpiť do toho druhého piliera, ja sám osobne vtedy, priznám sa, vtedy som hovoril a propagoval v tom slova zmysle, že ľudia, keď si našetria alebo teda pôjdu do dôchodku, budú mať na výber - a teraz počúvajte - na výber, či si postupne z toho účtu, čo si našetrili, budú čerpať prostriedky, alebo akceptujú ponuku životnej poisťovne na doživotný dôchodok. Takže ešte raz. Človek by mal mať na výber, či chce tým spôsobom si čerpať alebo tým. Toto je podstata, ako by to v skutočnosti malo byť. Inými slovami, keď mám nejakých 1 000 euro, tak nemá ma čo vláda nútiť, alebo akýkoľvek zákon, aby som týchto 1 000 euro odovzdal životnej poisťovni za tých 5,40, 5,40 euro mesačne, ale napríklad; hovorím napríklad; aby som si mohol tých 5,40 napríklad čerpať z toho vlastného účtu. Ten rozdiel je jasný, hej? V prvom prípade, stále zdôrazňujem, to sú dve základné alternatívy. Teraz o jednorazovom výbere nehovorím. V prvom prípade z tých 1 000 euro si tých 5,40 čerpám a tie ostatné peniaze mi zostávajú v súkromnom vlastníctve, to je prvá vec, zhodnocujú sa, ten zvyšok sa zhodnocuje, hej, a, samozrejme, ešte keď sa nahnevám na tú DSS-ku, ako som sa ja nahneval na moju; no nahneval, ja som napríklad zmenil DSS, lebo sa zmenil majiteľ a ja tomu majiteľovi neverím napríklad. Tak ja som osobne zmenil DSS-ku, pretože som neveril tomu majiteľovi tej DSS-ky, ktorý kúpil, to znamená, že ja v nejakých prípadoch, ja neviem, každý, to môže byť individuálny prípad, dôvod, prečo zmení DSS-ku, to znamená, že on by mohol stále zmeniť tú DSS-ku.

    Ten druhý prípad, to je tá životná anuita, dôchodok, ako anuita je taký dôchodok, je v tom, že vy, keď už odovzdáte raz tých 1 000 euro nejakej životnej poisťovni, tak v prvom rade, keď na druhý deň zomriete, tak teraz nehovorím o nejakých pozostalostných, ale o princípe, na druhý deň zomriete, tých 1 000 euro je fuč. Ak zomriete o 30 rokov, tak tá životná poisťovňa vlastne, v úvodzovkách, doplatí na to, lebo ste príliš dlho žili. To je poistný systém, hej? Pozor, ja nie som proti životným poisťovniam, aby sme si rozumeli, ja len som proti tomu, že nútiť človeka, ktorý má peniaze v druhom pilieri, kúpiť si nejaký dôchodok alebo podpísať nejakú zmluvu, ktorá nemusí byť pre neho výhodná, alebo ktorú vôbec nechcú. Takže ja nie som proti životným poisťovniam. Ja len hovorím, že potom, samozrejme, tie peniaze sa nezhodnocujú, to znamená, ale to je poistný systém, to je v poriadku, v tej životnej poisťovni, proste ona si vypočíta, tak na týchto zarobím, na týchto prerobím, toto je moja marža, a ony sú, sú de facto vždycky tie životné poisťovne ziskové na tom. Ďalšia vec je už potom, keď raz kúpite ten výrobok, ten produkt, už ho nemôžte zmeniť, životné poistenie, ako ho zmeníte, ako proste? Ani si to neviem predstaviť, keď kúpite proste za tých 1 000 euro nejaký produkt, vám podpíše ten človek, teda tá poisťovňa. To znamená, že v nejakých prípadoch jednoducho budete mať a keď si budete musieť, ale zase, to nehovorím ako negatívne. Ja len porovnávam dve veci. To znamená, že každý človek má právo sa rozhodnúť, že či chce si čerpať týmto spôsobom, alebo týmto.

    Budem ešte viacej vystupovať k tomu, takže budem aj v ústnej rozprave, aj v druhom čítaní a zase nechcem vás nudiť v tom slova zmysle, že by som povedal, povedal všetko, vystrieľal patróny, a potom by som opakoval niečo, takže určite. Ináč dneska možno to aj niekto spomenie, tak bude tiež odborný seminár, myslím, že o tretej, na túto tému, takže každý, kto máte záujem, ste vítaný a určite to ešte niekto povie počas prestávky. Ja by som povedal na záver tohto môjho prvého vystúpenia: viete, pre mňa ako politika je dôležitý občan, a to nehovorím teraz akože, aby to znelo, ale v tomto prípade sú občania, občan sporiteľ. A ja si myslím, že prvou, prvou povinnosťou nás politikov je zohľadňovať záujem občana a, občana, v tomto prípade občana sporiteľa. A čo je pre sporiteľa dôležité?

    Pre sporiteľa je dôležité mať čo najviac peňazí na účte, však logicky, hej? Inými slovami, čo najvyššiu príspevkovú sadzbu, ktorá sa, mimochodom, znížila, ale tak to už sme o tom hovorili, a mať hlavne na výber. Mať možnosť sa rozhodnúť, čo vlastne urobiť s tými svojimi peniazmi. Takže ja verím, že budeme ešte diskutovať ohľadom tejto témy a veľakrát, takže berte to akože tak, ako som povedal v prvej časti, že si vážim, že som mal tú česť urobiť výkop do tejto diskusie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky tri, štyri. Končím možnosť.

    Ďalší, nech sa páči, Július Brocka.

  • Pán kolega Švejna, ani by som nereagoval, keby reagoval na vaše vystúpenie pán minister, ale keďže pán minister vás asi menej počúval, tak ja chcem obrániť pána ministra, lebo som zachytil taký titulok z vášho včerajšieho krátkeho vystúpenia v rozprave, že to je najhorší zákon, ako pripravil minister Richter. Predpokladám, že to je nedopatrenie, nielen preto, že to nepripravil pán minister Richter, ale ani nie je pravda, že by to bol najhorší zákon, aký tu teraz prekladá. Ja si myslím skoro opak, čiže to je jedna poznámka

    A druhá poznámka, že ste sa pýtali, čo je pre sporiteľa dôležité. Ja si myslím, že pre sporiteľa je dôležité, aby neprišiel o svoje peniaze, a to znamená v konečnom dôsledku, aby nebol zrušený druhý dôchodkový pilier. To je dôležité, to je dôležité a ja sa obávam, že napr. aj tento zákon, ak by som ho ja inak charakterizoval ako vy, tak nezabráni tomu, že napr. táto vláda môže zrušiť druhý dôchodkový pilier.

    A posledná poznámka teraz, prv ako vystúpim v rozprave tiež, že to, čo kritizujete, ten programový výber, že to nie je dobre urobené, tak chcem len povedať, pán kolega, že ministerstvo sa veľmi neodchýlilo od toho, čo platí dnes. To znamená, čo sa týka programového výberu, čo schválila naša pravicová vláda, ja si myslím, že ani vy ako poslanec, ak ste desať rokov v druhom pilieri, by ste si nenasporili v druhom pilieri 0,6-násobok životného minima. Čiže keby platilo to, čo je dnes aj v tomto Richterovom zákone, tak ani vy by ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem pozorne počúvať aj ďalšie príspevky, lebo naozaj si myslím, že toto je mimoriadne dôležité pre veľa ľudí tejto krajiny, a robíme to, čo máme robiť, to znamená, rozhodovať o veciach, ktoré ovplyvňujú ľudia, ľudí tejto krajiny správne, ja len, a to budem, ale teraz sa chcem, len drobné veci zachytiť, čo ste spomenuli, lebo celý ten systém druhý dôchodkový je predstavovaný ako kamenné dosky, nemenné, a tak by to malo zostať.

    Ale vy ste v reči spomenuli, že ste nemali dôveru voči jednej, a preto ste sa prehlásili, a to by ma teda naozaj zaujímalo a možno by to zaujímalo aj iných ľudí, že keď Ivan Švejna, odborník, v systéme, ktorý v zásade je kamennými doskami, biblickými, zmení poisťovňu kvôli tomu, že jej nedôveruje, že možno by tá informácia zaujímala okrem mňa teda aj občanov, ale že či vôbec je to možné, aby sme mohli nedôverovať niečomu tak dokonalému, že to zmeníme. No tých otázok je tam asi o niečo viac. Čiže to zjednoduším. Mňa by naozaj zaujímalo, že ktorej poisťovni ste nedôverovali a prehlásili ste sa do inej, a to, že prečo ste nedôverovali, si prípadne, ak to bude niekoho zaujímať, tak by tiež možno stálo za to to povedať, no.

    Chcem upozorniť, prečo sa to pýtam, nemám záujem nejakej poisťovni škodiť, ale v zásade... (reakcia z pléna), tak DSS-ky, však nemusíme sa hrať na slovíčka. Chcem upozorniť na ten paradox, že tu bol údajne vytvorený systém, ktorý nepustí, ktorý sa nezmení, ktorý nikto nezbúra, ktorý nemá kameň uholný, nemá nič, a zrazu tu rešpektovaný ekonóm povie, že niektorej nedôveroval, preto sa prehlásil. Podľa mňa to stojí za otázku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky. Tá prvá, nedá mi, aby som sa nezastal pracovníkov ministerstva, štátneho tajomníka, pretože nechce sa mi veriť, že by niekto bol z nich povedal, že sa to robí kvôli životným poisťovniam. To je prvá poznámka.

    Druhá, dotknem sa toho, kde ste hovorili, že my, lebo z tohto zákona vyplýva, že všetci ľudia sú nezodpovední a minú svoje peniaze. Tak ja vám poviem konkrétny príklad z konkrétnej praxe. Predstavte si, že človek dovŕšil 63. rok života, žije sám, rodinu má možno mimo Bratislavy, má niekde inde, nestretáva sa s nimi často, tak sa rozhodne, že ide do domova, buď dôchodcov, alebo domu tretieho veku, alebo seniorov. Jednoducho pôjde, ide tam bývať. Má ale byt, má svoj dom, má svoj majetok, ktorý predá. Tie peniaze možno použije tak, že pôjde ešte predtým na nejakú dovolenku alebo rozdá to prítomným, príbuzným, a potom ide do toho, do toho domovu sociálnych služieb, kde pri jeho dôchodku priemernom povedzme 390 euro sú tam oprávnené náklady povedzme 750 euro a žije tam v pohode, v kľude, pretože ten rozdiel platí niekto iný. A tomuto my chceme zabrániť, aby tí, ktorí majú nízky dôchodok a dostanú tie peniaze, to naozaj nie všetci, ale je tu možnosť to urobiť, tie peniaze minuli, a potom padnú do tzv. sociálnej siete a musí sa starať o nich niekto iný. Preto sa tam objavila táto poznámka.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Jozef Mihál.

  • Ja chcem oceniť vystúpenie kolegu Ivana Švejnu, pretože bolo naozaj veľmi dobré a vystihol tú podstatu, prečo je tento zákon zlý, aj keď sú v ňom dobré veci. Ja, samozrejme, sa budem venovať podrobnejšiemu rozboru vo svojom príspevku v rozprave. Chcem zareagovať, že doterajšie vlády nepripravili anuitnú novelu. No tak pokiaľ ide o vládu Ivety Radičovej a moje pôsobenie na pozícii ministra práce, sociálnych vecí, bol som rád, že pri všetkých tých problémoch, ktoré s tým boli spojené, sa mi podarilo urobiť zásadné nápravy v druhom pilieri, pokiaľ ide o napr. zníženie poplatkov, zavedenie indexového fondu, pokiaľ ide o logiku garancií, negarancií v dôchodkových fondoch. Bol som rád, že sa mi to podarilo presadiť napriek obrovskému odporu, takto to poviem, či už dôchodkových správcovských spoločností, či vtedajšej opozície, to znamená strany SMER, ale musím byť kritický aj do vlastných radov vtedajšej koalície, pretože mnohé veci, ktoré sa nakoniec podarilo presadiť, boli presadené napriek odporu určitým, určitých kolegov z vtedajšej koalície, ale podarilo sa to urobiť a bol som rád a som hrdý na to, že sa to podarilo. Samozrejme, ak tento zákon bol schválený v októbri 2011, kedy už vláda Ivety Radičovej bola pomaly na odchode, tak nebol čas na prípravu anuitnej novely a je mi ľúto, že tí, ktorí v tejto práci pokračovali, sa nechali doslova zneužiť v tejto práci, ale k tomu sa ešte vyjadrím vo svojom príspevku v rozprave.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči s reakciou. Nie. Takže ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani Erika Jurinová. Áno? Tak predsa.

    Ivana Švejnu zapnite!

  • Ďakujem. Ďakujem kolegom za poznámky. Dovoľte mi teda vyjadriť sa aspoň k niektorým. Kolega Brocka, samozrejme, druhý pilier sa nie že kedykoľvek dá zrušiť, ale dá sa aj tak vykastrovať, že jednoducho nemá zmysel byť v tom druhom pilieri. A teraz je otázka, ale to je na diskusiu inú, že či, do akej miery niekto chce uzatvárať, v úvodzovkách, Mníchovskú dohodu v tom slova zmysle, že si myslíme, že keď teraz sa dohodneme, tak potom už ten druhý partner aj tak to nepoškodí, ale, žiaľbohu, vláda má, keďže je to najregulovanejší biznis, má toľko možností poškodiť, aj sa to stalo. Určite si pamätáte tú novelu, keď zakázali, teda výsledkom ktorej bolo vlastne, že DSS-ky museli vypredávať svoje portfóliá a tak ďalej. Takže, a to tu napr. aj táto anuitná novela. Však keby niektorí ľudia vopred vedeli, že to takto dopadne, tak vôbec by do toho možno nešli, ale to ešte k tomu budem hovoriť na záver. Ale áno, pán kolega má pravdu, že v súčasnom zákone bolo tam stanovené, jedna veta, že 0,6 % životného minima, na ktoré sa odvoláva, ale poviem otvorene, aj to bola chyba, tak ako hovorím, že celý zákon o sociálnom poistení bola chyba, a teraz to meníme aj proste - a v tom som aj pochválil pána ministra mimochodom, hej, včera, aby nebolo jasné. Takže toto vôbec nemá byť proste v tom zákone. Ľudia majú mať na výber, ako použijú tie peniaze, a teraz nehovorím o jednorazovom výbere. Hovorím ešte raz, či budem si čerpať z toho účtu, alebo akceptujem ponuku životnej poisťovne. Takže to hovorím, že aj v tom zákone bola chyba, a to som pred tými desiatimi rokmi hovoril tiež.

    Kolega Hlina, ja nechcem robiť ani reklamu, ani antireklamu, ale určite aj pán...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, teraz dávam slovo pani kolegyni Erike Jurinovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, no, po deviatich rokoch uzrela svetlo sveta novela, ktorá upravuje spôsob vyplácania dôchodkov z druhého piliera. Je pravdou, že nikomu, žiadnej vláde doteraz sa nechcelo do tohto, každá vláda túto povinnosť odkladala, ale keďže ste sa rozhodli, že predsa len druhý pilier aspoň nateraz neznárodníte a desať rokov druhého piliera sa neúprosne blíži, či ste chceli, či nie, museli ste sa s týmto problémom vysporiadať, jednoducho museli ste anuitnú novelu pripraviť. A toto teda oceňujem, pretože je to ešte aj v takom čase alebo v časovom predstihu, kedy je možné sa dostatočne pripraviť na vyplácanie dôchodkov z druhého piliera.

    No a keby sme išli postupne, asi by sme si mali najskôr pripomenúť, o čo ide všeobecne pri dôchodkovom zabezpečení, tak ako u nás funguje, ako je nastavené alebo ako bolo zreformované. Súčasný dôchodkový systém je založený na Slovensku na troch pilieroch. Prvý pilier je povinnou časťou dôchodkového systému, je povinný pre všetky fyzické osoby, ktorým vznikla povinnosť byť dôchodkovo poistenými. Reprezentuje ho Sociálna poisťovňa, ktorá vyzbierané finančné prostriedky používa na výplatu dôchodkov skutočne pre súčasných dôchodcov. Z toho dôvodu sa prvý pilier označuje aj ako priebežný. Vieme, ako táto inštitúcia funguje, nemusíme sa hrať na schovávačku, hneď môžeme priznať, že to, čo do Sociálnej poisťovne príde, na druhý deň odchádza, a práve to je dôvod, prečo by sa mal tento nosný pilier výšky dôchodku aspoň nateraz, nosný pilier výšky dôchodku v blízkej dobe transformovať, a to zásadnou zmenou a tak, aby sa systém nastavil reálne a aby nevznikali pochybnosti o schopnosti vyplácať dôchodky do budúcna, a to si vyžaduje ešte väčšiu odvahu ako prípravu anuitnej novely.

    Druhý a tretí pilier sú postavené na princípe dobrovoľnosti. Druhý pilier predstavuje starobné dôchodkové sporenie v dôchodcovských správcovských spoločnostiach (DSS-kách), vo fondoch. Do tretieho piliera sa zahŕňa doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré tiež prešlo malými zmenami, životné poistenie a iné dobrovoľné formy zabezpečenia. Môžeme povedať, že najzásadnejší rozdiel medzi prvým a druhým pilierom je v tom, že úspory v druhom pilieri patria sporiteľovi, konkrétnemu človeku. A to by malo teda automaticky vzniknúť pre človeka sporiteľa, ktorý príde do dôchodku, možnosť, aby sa mohol rozhodnúť, ktoré jeho potreby sú pre neho dôležitejšie, tak ako mu to bolo predstavené pri vstupe do druhého piliera. To ešte zopakujem, pri vstupe do druhého piliera mu toto bolo povedané.

    Pre veľkú časť dôchodcov je iste dôležité každý mesiac dostávať pravidelnú dávku, aby uhradili svoje náklady. No existuje určite aj skupina dôchodcov, myslím si, že nie až taká malá, ktorí môžu mať aj iné potreby. Oni môžu potrebovať napríklad doplatiť hypotéku, aby zo svojho dôchodku nemuseli platiť úroky v banke, môžu si chcieť priplatiť za operáciu, kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť alebo vstup do kvalitnejšej DSS-ky, aby nemuseli rok čakať niekde na čakačke. Čiže druhý pilier by mal, by nám mal dávať kvalitatívny rozmer výberu, zásadnú možnosť financovať svoje dôchodcovské potreby podľa vlastných individuálnych potrieb, nie tak, ako to štát naplánuje. To predsa robíme v prvom pilieri. Ale v dôchodkovom sporení, tam máme možnosť dať ľuďom slobodu rozhodnúť sa, ktoré ich dôchodkové potreby, dôchodkové potreby sú dôležitejšie a ktoré menej. A váš návrh práve túto slobodu ľuďom berie.

    Vy svojím návrhom zaväzujete 98 % sporiteľov nič si nevyberať, len im naordinovať mesačný výber, či už doživotný, alebo dočasný. Samozrejme, že som to preexponovala a som si vedomá vašej reakcie, že čo to tu rozprávam o slobode, keď všetci vieme, že tieto 10-ročné dôchodky budú veľmi nízke. Narážam, samozrejme, na podľa mnohých vysoko stanovenú hranicu minimálnej sumy dôchodku, ktorá predstavuje okolo 800 eur, až po prekročení tejto hranice by sme mohli žiadať o programový výber svoju DSS-ku. Tu sa však musím pozastaviť pri jednej dôležitej veci, ktorú nesie na pleciach prvá Ficova vláda. To sú zmeny, ktoré svojimi prehnanými obmedzeniami a podľa finančníkov neodbornými zásahmi vo veľkej miere spôsobili nízke výnosy v druhom pilieri. A druhej dôležitej veci, ktorú ste spáchali nedávno, tou je ďalšie okyptenie druhého piliera alebo, inak povedané, sanácia prvého piliera druhým, samozrejme, v obidvoch prípadoch podporené otvorením druhého piliera.

    Proste opäť si len uvedomujem, že vy nechcete ľudí učiť zodpovednosti, ale väčšej závislosti na štáte, lebo to vám oveľa viac vyhovuje. Mať ľudí spútaných a vy pred nimi ako hrdinovia a záchrancovia.

    Pán minister, aby sa podobné veci v druhom pilieri nediali, dali ste nám všetkým nádej v podobe ústavného zákona o dôchodkoch. Keďže ste poľavili v tejto aktivite v tejto oblasti a my - aby sme si mohli byť istí, že s dôchodkovým systémom nebudete narábať ako s nechceným dieťaťom, vy ani nikto, kto príde aj po vás - sme sa rozhodli predložiť túto ústavnú zmenu. Teda ústavný zákon o dôchodkoch. A verím, že oceníte našu snahu a tento návrh, ktorý bol naširoko, niekoľkokrát rozdiskutovaný aj s opozíciou a musím povedať, že zväčša i zjednotený v základných bodoch, aj podporíte, a tak potom podporíte vlastne vašu vlastnú snahu alebo počiatočnú iniciatívu.

    K obsahu tohto zákona ešte debata v parlamente bude, hej, takže možno ospravedlňujem sa, že som vstúpila i takto mimo hlavnej témy, ale, samozrejme, súvisí to. Ale hneď vás chcem aj ubezpečiť, že obsahuje ten ústavný zákon len tie ustanovenia, na ktorých bola pri stretnutiach dosiahnutá zhoda. Je to výzva, aby ste neotáľali a podporili sami to, čo ste chceli robiť. Je to naozaj naprieč politickým spektrom.

    A teraz naspäť, začala som vo výške dôchodku zo sporenia. Úplne rozumiem zámeru ministerstva práce dať si ako prioritu zámer, aby naši dôchodcovia nepadali do hmotnej núdze. Preto by som asi neprijala riešenie, ktoré by bezbreho umožnilo vyplatenie úspor, ale uvítala by som kompromis, kde by sa spojila možnosť odkúpenia celoživotného dôchodku a možnosť odkúpenia zostatkovej sumy pri presne stanovenej podmienke, ktorá by bola určite nižšia, ako to teraz navrhuje vláda. A toto mi chýba. Chýba mi naplnenie konkrétnych potrieb ľudí, sporiteľov, tak ako som o tom hovorila v úvode, samozrejme, pri všetkej zodpovednosti. Napadá ma, iba ak by ministerstvo už aj nad týmto pracovalo a pripravovalo do ďalšieho kola spôsob, ktorý by zabezpečil to, že sporitelia nespadnú do systému hmotnej núdze, budú mať dostatočný príjem, a teda nebudú záťažou pre verejné financie, aby sa zároveň eliminovalo riziko sporiteľa, že veľká časť financií prepadne v prospech poisťovne.

    Rovnako som sa pozastavila pri tom, že v zákone nie je nijako zohľadnená dĺžka prispievania a že podmienka obmedzujúca vyplácanie dôchodkov je rovnako stanovená pre všetkých sporiteľov. Nemyslíte si, že rozdiel, že je rozdiel, ak niekto šetrí 40 rokov a niekto sotva 10? Na druhej strane tu treba povedať, že oceňujem, že rušíte podmienku povinnosti desaťročného sporenia, pretože sa budú môcť dostať k svojim peniazom aj tí, ktorí si nebudú môcť došetriť, bohužiaľ, ani tých desať rokov pre rôzne príčiny, možno aj pre stratu zamestnania. Toto je veľmi dobrý signál a krok na začiatok.

    Ak by som to zhrnula, pre mnohých bol prístup k úsporám a možnosť dedenia zásadným dôvodom pre vstup do druhého piliera. A teraz to vyzerá tak, že ľudia sa budú musieť viac zabezpečovať zo svojich a z iných zdrojov. Pritom predpoklad do budúcnosti je, že váha verejných pilierov bude musieť práve kvôli demografii a vyváženosti prvého piliera klesať. Skrátka, nebude na štedré dôchodky a zárukou zlepšenia situácie mohol a mal byť druhý pilier. No po všetkých zásahoch výlučne vašej vlády to určite takto nebude.

    Tu by som sa pozastavila aj pri probléme Sociálnej poisťovne; aj keď je to opäť mimo tému, zdanlivo; ktorý už v súčasnosti je vyriešený Sociálnou poisťovňou, a to vyplácanie starobných dôchodkov Sociálnou poisťovňou niektorým výsluhovým dôchodcom, čo bude stáť ročne Sociálnu poisťovňu tiež niekoľko desiatok miliónov navyše. A možno aj toto je dôvodom zmien, o ktorých sa zatiaľ teda neoficiálne povráva, že sa pripravujú v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Tento problém vo mne neustále rezonuje a uisťuje ma v tom, že Sociálna poisťovňa nutne potrebuje kompetentné vedenie, aby aktuálne reagovalo podnetmi na ministerstvo, ktoré má povinnosť upravovať legislatívu tak, aby neboli zvýhodňované určité skupiny sporiteľov, ale tak, ako to má byť, aby boli stanovené plošné a jasné podmienky sociálneho poistenia a nevytvárali sa vnútorné predpisy inštitúcie, ktoré sú v rozpore s našimi zákonmi.

    Tu si spomínam na niektoré vyjadrenia pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako trávi svoj pracovný čas, keď je zasadanie Národnej rady. Teraz vidím, že to, čo rozprával do médií, skutočne nie je pravda, lebo hovoril, že od siedmej do deviatej je v Sociálnej poisťovni, od deviatej do dvanástej je na zasadaní, od dvanástej do druhej je opäť v Sociálnej poisťovni a od druhej do siedmej je v Národnej rade. Nuž, je tu zákon, ktorý sa veľmi týka Sociálnej poisťovne, aj Sociálnej poisťovne, lebo aj ona participuje na tomto všetkom, a pán generálny riaditeľ tu nie je. Je to znak ľahostajnosti alebo tej nekompetentnosti? Posúďte sami.

    Pri všetkej tej vašej starostlivosti o sporiteľa sa zabudlo ešte na jednu zásadnú vec a to, že sporiteľom sa nespravodlivo kráti dôchodok z prvého piliera. Všetci poistenci platia do prvého piliera 25 % svojich odvodov, nie 18. Keby sa takýmto spôsobom krátili dôchodky z prvého piliera sporiteľom, tak to v zásade znamená, že pre sporiteľa by sa zvýšil dôchodok z prvého piliera o 10 %. Vie to ministerstvo práce, vie to ministerstvo financií, vie to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je to kľúčové pre všetkých tých sporiteľov, ktorí pôjdu k 1. 1. 2015 do dôchodku. Všetci to vieme, že je to nespravodlivo nastavené, neadekvátne a vlastne oni budú, títo novodôchodcovia, do konca života odsúdení na nižší dôchodok. No aj napriek tomu bol a je tento problém v novele úplne odignorovaný.

    Takže návrh na zmenu v druhom čítaní, pán minister, vám bol práve predložený a prosím vás, skúste sa s tým popasovať.

    Summa summárum, veľmi sa mi páči spôsob centrálneho informačného ponukového systému, prepracovaný spôsob informovania sporiteľov. Jednoducho systému pre sporiteľov i to, že celý systém bude pod kuratelou Sociálnej poisťovne, ktorá to celé aj financuje, aj keď si musela nájsť ďalší balík na sanovanie požiadaviek spomínanej veľkej skupiny výsluhových dôchodcov. Doplnili ste možnosť vdovských, vdoveckých, sirotských dôchodkov, možnosť indexácie dôchodkov. Skutočne ste mysleli na mnohé veci a problémy a neupieram, vôbec vám neupieram dobrý úmysel popasovať sa s nečinnosťou iných vlád vrátane aj tej vašej predchádzajúcej.

    Opäť ale musím zdôrazniť, že sa zatiaľ snažíte príliš obmedziť možnosti ľudí a ich svojprávnosť pri nakladaní s ich vlastným majetkom podľa vlastných potrieb, a to nehovorím o extrémne nízkych úsporách či extrémne vysokých úsporách. Pre to všetko, čo som tuná spomenula, považujem túto novelu za nevyváženú a nie veľmi dobre nastavenú, preto ju nebudem môcť, ako aj náš klub podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Brocka.

  • Táto moja faktická poznámka, to je také zahrievanie pred mojím vystúpením v rozprave, ale predsa len by som rád porovnal vystúpenie pani poslankyne Jurinovej a jej predrečníka pána poslanca Švejnu, že taký zásadný rozdiel, aký vidím ja, je, že aj pani poslankyňa Jurinová si uvedomuje nebezpečenstvo, že II. pilier môže byť zrušený, a preto je podpísaná pod návrh ústavného zákona i so mnou, aby sa tak nestalo, na rozdiel od pána poslanca Švejnu. Ale pán poslanec Švejna sa nepodpísal preto, lebo on ho chce posilniť. Pán poslanec Švejna chce, aby II. pilier bol silnejší oproti súčasnému stavu. A preto on je, by som povedal, väčší zástanca druhého piliera ako ja alebo ako pani poslankyňa Jurinová v istom zmysle slova. Ale keďže my dvaja sa obávame, aj teda iní kolegovia z opozície, že ani táto anuitná novela nezabráni SMER-u v tom, aby II. pilier zrušila, tak musíme niečo urobiť na obranu II. piliera.

    Ten stav, aký je dnes, nie odpovedá tomu, ako povedal pán poslanec Švejna výraz, že tak vykuchaný, že nebude už o čo stáť. Myslím si, že ten II. pilier je stále v stave, že je ešte o čo stáť, aj keby sme ho v tomto stave, by som povedal, v istom zmysle zabetónovali, že už nebude horšie, ale že sa bude do budúcna len zlepšovať.

    Ja si myslím, že, aspoň teda ja by som chcel zdôrazniť túto drobnosť medzi vystúpením pani poslankyne Jurinovej a pána poslanca Švejnu.

  • Také tri veci. Najprv k takej poznámke, čo v závere zaznelo, že naprávajú sa tam niektoré veci nekonania predchádzajúcich vlád. Tak, pani podpredsedníčka, len jednej vlády. Pretože Dzurindova vláda tento systém odovzdala do rúk prvej Ficovej vlády, ktorá neurobila nič, Radičovej vláda nemala čas a teraz je tu zasa Ficova vláda. Takže to, taká floskula, že 20 rokov sa tu nič nerobilo, čo z klubu OĽaNO rado zaznieva na všetko možné, tak len aby sme si upresnili, že tu nečinná bola absolútne Ficova vláda.

    Druhá vec, vidím tu, kolegovia, dosť značné, dosť značné, neviem, či je správne slovo nepochopenie, ale tento systém od samého začiatku nebol prioritne nastavený na dedenie. Tento systém je od začiatku prioritne nastavený na to, aby zabezpečil ľuďom doživotné zdroje počas ich staroby, a má variantné možnosti, ako si tieto zdroje môže čerpať a vytvárať. Od samého počiatku v tomto systéme bol ako nevyhnutná súčasť zakomponovaný doživotný dôchodok. Teraz ide len o diskusiu o tom, či to má byť, čo má byť tou hranicou, kedy sa k tomu človek dostane. To, čo navrhuje vláda, je podľa mňa príliš veľa, príliš vysoká hranica, príliš vysoká bariéra, ale to je otázka rozumného kompromisu. Ale aby sme nedošli k omylu, že tu sa nejak ináč to malo byť a že dedenie a teraz človek si mal nasporiť a zobrať tie peniaze potom. Nie. Nikdy to tak nebolo, tu sa musím zastať tej filozofie, ktorá tu je. Tu je otázka technickej debaty o tom, kde má byť tá rozumná hranica.

    A posledná vec k pánovi Švejnovi, že je väčší zástanca druhého piliera, no keď niekto si dá nesplniteľnú a naivnú požiadavku, tak ten pilier oslabuje, pretože...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela povedať, že také slová, keď tu zazneli, že vykuchaný, že my niečo kucháme. Áno, niečo, čo je zle navarené a pripravené, treba vykuchať. To je pravda.

    Ďalšia taká lož, že teda vláda Ivety Radičovej na to nemala čas. No čo robila vláda Ivety Radičovej za rok a pol, ak pravica si hovorí, že to je jej priorita, to je jej srdcovka, druhý pilier? Prečo sa vtedy nevedeli dohodnúť na zákone? Prečo nič neurobili? A teraz majú plno rečí a vykladajú, že to je najdôležitejšia vec, ktorú oni vedia najlepšie. Ak je niečo moje prioritné, tak to okamžite prvý rok vlády zaradím.

    Druhú vec si povedzme, o, poviem, aj čo sa týka občanov, zodpovednosti. Podchvíľou tu všetci rozprávame, koľko majú občania pôžičiek a všetkého. Ja sa vás pýtam: Ak občan nemá na dôchodok, čo urobí prvé? Pôjde a zoberie všetky peniaze, vyberie si a čo sa stane? Spadne do hmotnej núdze a zase len istí prvá, zase len Sociálna poisťovňa istí všetky dôchodky. A zase je to len tlak na štátnu kasu, zase je to len tlak na štátne poistenie. Nemôžme hovoriť o všetkej zodpovednosti. Ja úplne chápem pána ministra, že dal takúto vysokú hranicu, lebo tí, ktorí sú zodpovední a ktorí si šetria na dôchodok, tak tí tú hranicu dosiahnu a môžu si ho vybrať, pretože majú potom z čoho žiť.

    A ďalšia vec. Však si priznajme, ako nastavili Česi. Veď Česi jasne povedali, že môžu si tam sporiť iba vysokopríjmové skupiny. Ved si spomeňte na tú kampaň! Veď vy ste tam zaradili všetky skupiny, aj za ktoré štát platí! Tak o čom sa teraz bavíme, ak títo ľudia spadnú do hmotnej núdze, ak týmto ľuďom nikto neponúkne dôchodok, z čoho títo ľudia budú žiť? A my sa tu bavíme, že akú sme tu genialitu vymysleli pre ľudí, druhý pilier. A nikto im nechce povedať, že možno niektorí nebudú mať z tohto druhého piliera ani dôchodky.

    Tak to, čo ste neurobili, sa snažíme naprávať, aby sme vôbec mohli zistiť, ako ľudia a akým spôsobom im ponúknu tieto poisťovne peniaze a kto skutočne tieto peniaze môže dostať. Tak tu teraz nerozprávajte, že ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Erika, ty si pekne pomenovala niektoré veci. Vyzdvihla si, samozrejme, aj tie pozitívne kroky, ktoré sú v tejto novele zákona pripravené, avšak sú tam aj tie negatívne. A práve tie sa nepáčia ani mne a zasahujú naozaj do slobodného výberu občanov tejto krajiny.

    Už viackrát som to povedal, že ľuďom treba dať zodpovednosť do vlastných rúk. Čiže nemám taký názor ako kolegyňa Vaľová. Vláde vyhovuje mať ľudí závislých na systéme, lebo potom im môžu nasľubovať ešte väčšie istoty.

    Správne si povedala, že zásahy Ficových vlád sú kontraproduktívne, a že nevedia hospodáriť, to dopĺňam ja. Potrebujú rozhadzovať, ale nie zo svojho, a preto potrebujú zobrať tam, kde to je isté. To znamená, že v druhom pilieri, čo sa ukázalo aj za predchádzajúceho systému, kedy sa oklieštili, oklieštil prísun do druhého piliera. Tá suma, ktorá je hranicou na programový výber, je naozaj vysoká. Opäť núti ľudí len svoje financie dať pre niekoho iného. SMER by mohol zrušiť druhý pilier, ako sa už o tom veľakrát hovorilo, ale na to by musel prísť s lepším modelom dôchodkového systému a ten je za tejto vlády v nedohľadne, tak ako nebol ani za tej predchádzajúcej.

    V prvom rade je dôležité, aby vláda vytvorila taký systém, kde by si ľudia zo svojej práce zarobili na to, aby mali slušný dôchodok v budúcnosti. A to je jedno ako, či si zodpovedne sami našetria, keď budú mať z čoho, alebo to bude len nejaký naozaj udržateľný systém dôchodkového zabezpečenia. Ale práce nepribúda, naopak, odbúda, a tak si ľudia nemajú z čoho ušetriť. Nezamestnaných je už viac ako 400-tisíc ľudí a pribúdajú, a to aj napriek opatreniam vlády, ktoré však akosi nemajú efekt. V rámci eurofondov sa presunuli financie zo vzdelania na nezamestnanosť a výsledok žiaden pozitívny. Žiaden pozitívny efekt, len nezamestnaných pribúda.

    A to, čo hovorila kolegyňa Vaľová na tvoju reakciu, tak hovorila, že vysoké príjmové skupiny...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Hovorím na reakciu kolegyni...

  • Neskáčte mi do reči, pani podpredsedníčka, buďte taká dobrá. Obrali ste ma o 10 sekúnd.

  • Kým dám reakciu pani podpredsedníčke Jurinovej, pán poslanec, poprosím vás, skutočne buďte trošku slušnejší, chovajte sa slušne.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • No, poprosím vás, ešte raz dve minúty. Ďakujem veľmi pekne. Mrzí ma teda, že to skončilo takouto ostrou výmenou názorov, a určite to nikto nechcel a ani nepredpokladal.

    Ja by som sa vrátila teda k tomu, čo som počula od kolegov. Ďakujem za všetky pripomienky k tomu, čo som hovorila. Možnože zostala som trochu zarazená myšlienkami Ľuda Kaníka, že, zo svojho vystúpenia som určite nechcela urobiť niečo, že by som chcela preferovať dedenie. Ani si nespomínam, že by som také niečo hovorila priamo. Len som poukazovalo na to, že ten spôsob, akým je nastavený, že tých 98 % ľudí sa mi zdá príliš moc, že nemôže rozhodovať o tom, akým spôsobom využije dôchodok. Tiež by som možnože bola skôr radšej, keby bola stanovená, to som aj potom povedala, stanovená hranica, za ktorú alebo do ktorej by si mohli tí sporitelia vybrať nižšie. To bol možnože hlavná, to bola hlavná myšlienka toho, čo som chcela povedať.

    Takže rovnako som presvedčená o tom, že tento druhý pilier nemá byť ako hlavný bod, alebo hlavný message druhého piliera dedenie, ale to, aby dôchodcovia mohli slušne žiť, pretože rovnako si myslím, že tá váha prvého piliera nutne bude do budúcnosti klesať. Nutne, pretože tých peňazí v Sociálnej poisťovni nie je toľko, keďže vieme, že menej ľudí prispievajúcich do Sociálnej poisťovne bude, je zlá demografia. Takže súvis s týmto som mala na mysli.

    Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej, no, hovorila som o takom vykuchaní, ktoré spôsobilo to, že v súčasnosti alebo nie v súčasnosti, ale v poslednej dobe alebo po vašich zmenách v tomto druhom pilieri sa stalo, že začali sa báť správcovské DSS-ky, báť investovať, báť investovať.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážený pán minister, teraz je taká správna atmosféra na prácu, že po týchto niekoľkých faktických poznámkach je predsa len pozornosť vyššia.

    Dámy a páni, aj diskusia v pripomienkovom konaní k tomuto zákonu a ukazuje sa, že aj teraz pri tomto zákone tu v parlamente, bude akoby najmä o možnosti programového výberu, že vybrať si peniaze z druhého piliera. A mne sa zdá, že to neni to najpodstatnejšie, že sa budeme baviť o..., nie že urobíme z komára somára, ale nie je to to najpodstatnejšie.

    Ja by som rád vyzdvihol na začiatok, ako sa to patrí vyzdvihnúť, aj pozitíva tohto návrhu, lebo je tam veľa pozitív. Bez tohto zákona by boli od 1. januára budúceho roka sporitelia v druhom pilieri v istom vákuu. Nemohli by, neviem si predstaviť bez tohto zákona, ako by sa mohli dostať k svojim peniazom. Čiže je dobré, že tento návrh zákona je na svete. Je to vlastne legislatívne zavŕšenie zavedenia druhého dôchodkového piliera. Trvalo to 10 rokov. Bol vlastne vytvorený na to 10 rokov čas preto, lebo minimálna doba, jedna z podmienok nároku na dôchodok z druhého piliera pôvodne bolo 10 rokov sporenia plus dovŕšiť dôchodkový vek. Čiže vlastne vlády predchádzajúce mali dosť času, lebo tu bola tá podmienka 10 rokov.

    Pamätáte si, ako prvá Ficova vláda si túto povinnosť stihnúť predložiť anuitnú novelu posunula o ďalších päť rokov, že tú podmienku sporenia z 10 rokov natiahli na 15. To znamená, ako keby vytvorili si väčší priestor na povinnosť predložiť takúto novelu. A oni pritom ešte aj iné veci robili, ale to možno neskôr, teda ako prejavovali svoj postoj k sporeniu v druhom pilieri.

    Pozitívum, že ten návrh je konečne tu. A ja si myslím, že v zásade je ten návrh dobre pripravený. Ako nemali by sme skĺznuť do extrému, že je to najhorší a podobné prívlastky. Ja s nimi jednoducho nesúhlasím. Zabezpečuje prístup sporiteľov k svojim prostriedkom, pre všetkých sporiteľov - či tým programovým výberom, alebo doživotným, alebo dočasným dôchodkom. Jednoducho ďalší návrh, spôsob, akým sa budú ľudia uchádzať o ten svoj dôchodok alebo ako k nemu prídu prostredníctvom toho centrálneho elektronického ponukového systému. Myslím si, že tiež je to veľmi dobre vymyslené, odpadne kopec byrokracie, administratívy pre tých sporiteľov a že veľmi efektívne a účelne, jednoducho si budú môcť vybrať z tých ponúk, ktoré im životné poisťovne ponúknu pri kúpe svojho dôchodku. Bude to, bude to, myslím si, že je to dobrý návrh, a dokonca si dovolím povedať, že keby tento návrh pripravovala pravicová vláda, to znamená, to je jedno, ktorý z kolegov tu napravo by bol ministrom, že by sa ten návrh veľmi nelíšil. Naozaj by sa veľmi nelíšil. A dokonca, keby ho predkladal minister, keby bol minister opäť Kaník, tak by to muselo vyzerať takisto aj v otázke možnosti programového výberu.

    Predstavte si ten paradox, že dnes ten zákon je nastavený tak, že na programový výber, to znamená, že si nemusia kúpiť dôchodok zo životnej poisťovne, by mal nárok ten, ktorého suma nasporených prostriedkov v druhom pilieri by bola minimálne 0,6-násobok životného minima, 0,6-násobok životného minima. A teraz, odhliadnuc od tých mojich poznámok, skúste so mnou teraz nahlas počítať, či som sa nepomýlil vo svojej úvahe.

    0,6-násobok životného minima je 120 eur. Kto si nasporí v druhom pilieri pri dnes nastavených podmienkach 120 eur a za akú dobu? Zoberiem si príklad poslanca, opozičných je tu viacej, pán poslanec Švejna, on tomu rozumie, on už vystupoval. Pán poslanec Švejna si nasporil za 10 rokov účasti v druhom pilieri 120 eur. Naozaj, keď si to prerátate, že osem rokov si sporil tak, že 9 % z jeho platu poslaneckého, to je trojnásobok platu v národnom hospodárstve, to je asi 2 000 eur mesačne z tej sumy, koľko si odvádzal, a potom SMER prišiel a tí zmenili výšku odvodov z 9 na 4 %, to znamená 2 roky si odvádzal iba 4 % zo svojho poslaneckého platu. Pán poslanec Švejna, keby išiel do dôchodku 1. januára 2015, akože nejde, ale ľahko sa, už keď som ťa spomenul, pán kolega, prepáč, 120 eur mu bude vychádzať, že mu životná poisťovňa, to je 0,6-násobok životného minima, lebo on si tam za tých 10 rokov nasporil 20-tisíc eur. 20-tisíc eur bude poberať dôchodok 19 rokov, ak by sa dožil toľko, koľko je priemerná dĺžka poberania dôchodku priemerného dôchodcu. Teraz muži, ženy dokopy 19 rokov. To je 228 dôchodkov. Tých 228 dôchodkov krát 120 eur dôchodok z druhého piliera je tých 20-tisíc eur. Dnes platný zákon.

    Ak pán poslanec Švejna bude dostávať z druhého dôchodkového piliera 120 eur, to znamená z prvého piliera musí dostávať 860, 860 eur z prvého piliera, lebo váha druhého piliera dnes je jedna šestina, jedna sedmina, to znamená, sedemkrát viac ako 120 bude dostávať z prvého piliera. Čiže aká bude hranica možnosti programového výberu dnes pre pána poslanca Švejnu? 1 000 eur. 1 000 eur a pán minister Richter navrhuje 800.

    Takže pre objektívnosť a pre pravdu, ak som sa pomýlil v tejto jednoduchej matematike, veľmi som zjednodušoval, som zaokrúhľoval naozaj aj pri stanovovaní výšky dôchodku z jedného, druhého piliera. Ale to si môžete podrobnejšie a s odborníkmi a s kalkulačkami urobiť aj na desatiny alebo stotiny, ale takto to je. To znamená, že dnes, veď to robili iní ľudia, nie pán minister Richter, navrhujú to tak, vychádzajúc z terajšieho stavu a aby to bolo pre ten systém zaujímavé, aby to bolo udržateľné. To znamená, že aby sa nestalo, že po prvom júli tohoto roka sa napríklad neprihlási žiadna životná poisťovňa, lebo zistí, že a pre koho budú tie produkty ponúkať? Pre nejakú drobnú skupinu sporiteľov? Veď to dajú viac na propagáciu, na softvér a neviem, na organizačné veci, ktoré so zavedením tohoto systému súvisia. To znamená, lebo nebudem detaily, to si môžete prečítať inde. Proste to, čo navrhuje teraz SMER, je v podstate to zlé, čo urobila tá pravicová vláda, čo kolega Švejna právom kritizuje, lebo on má inú predstavu. To znamená, on aj druhý pilier chce, aby bol silnejší.

    No a teraz filozoficky, keďže v prvom čítaní sa to takto dá a patrí sa, ja mám iný problém. Ja mám iný problém a ja napríklad som na jednej z konferencií k tejto problematike povedal, že za KDH som za to, aby kto chce, nech si vyberie programovým výberom svoje peniaze z druhého piliera aj hneď. Dopoviem teraz to škandalózne vyjadrenie v tejto vete, čo je obsiahnuté, že malo by to byť možno v nejakom prechodnom období, ja neviem, na päť, na desať rokov, kým tu nie je to riziko, že SMER zruší druhý pilier. Prosím vás, veď to je politická otázka. Predstavte si, že 1. januára budú prví, tých prvých tritisíc poberateľov dôchodku z druhého piliera zistí, že oni, im vyrubila, respektíve im predala životná poisťovňa dôchodok z druhého piliera vo výške 13,50. Hovorím o eurách, 13,50. Alebo 22,50. Tak proste mnohí ľudia si povedia, toto je druhý pilier? Nie každý si pamätá, že Tomanová vyháňala ľudí z druhého piliera, že zhoršili podmienky SMER ako sporenia v druhom pilieri. Ako mnohí už zabudli na to, že Tomanová dokonca svojho času hovorila, keď otvorili druhý pilier, teda otvárali, že kto vystúpi z druhého piliera, vráti sa akoby do Sociálnej poisťovne, tak tie peniaze môže minúť. Čiže ona vtedy hovorila o programovom výbere a mohli na hocičo. Aj na tie chladničky, aj na mikrovlnky. Samozrejme, že keď zbadali že toto nie, takto sa to nemôže, tak potom ani k tomu nepristúpili. Už len otvárali, aby ľudia vystúpili a robili propagandu pre to. Čiže to riziko, že SMER sa s touto myšlienkou pohráva, je tu.

    Pozrite, veď to vidieť každý rok, keď rozpočet schvaľujeme. Sociálna poisťovňa nemá dosť peňazí na dôchodky terajších dôchodcov z výberu z poistného do prvého piliera. A musí každý rok zo štátnych finančných aktív takmer miliardu, takmer miliardu v eurách musí...

  • Ruch v sále.

  • Rado Procházka by už odišiel zo sály. Prosím vás, miliarda eur, miliarda eur chýba na dôchodky v prvom pilieri a musí štát z daní dolievať na dôchodky. Proste to je tak veľký deficit. A teraz si predstavte, že v druhom pilieri je šesť miliárd eur. Viete si vy predstaviť, čím sa budú oni za rok zaoberať? Však budú za vodou a v parlamentných voľbách, keď oni znárodnia II. pilier, to nemusia šesť miliárd oni použiť. Odborníci vedia, že sa dá použiť z toho len jedna pätina ako priamo. Tak 1,2 miliardy eur, veď to oni vyhrajú parlamentné voľby v roku 2016 ľavou zadnou. Prosím vás, uvedomujete si toto riziko?

    Čo sa stalo v Maďarsku a v Poľsku, keď urobili takéto veci Orbán alebo Tusk? No nič. Európska únia proste, veď nevedia, ani čo majú robiť s oveľa ťažšími situáciami, čo je na Kryme, proste nie takéto vnútorné ekonomické problémy. Čiže ja s KDH teraz hovorím, že nech si ľudia vyberú aspoň v tom prechodnom období, aby videli, že majú tam tisíc eur nasporené. Alebo dvetisíc. Tak je lepšie, nech sa k nim dostanú, oni sa k takejto malej sume teraz dostanú, ale ja myslím, že takých, čo tam majú aj päťtisíc, čo tam budú mať takúto sumu, proste aby nestratili dôveru v zmysel sporenia. Naozaj, sporenie a myslenie na budúcnosť, to je veľmi dôležité. To je veľmi dôležité a toto by sme v ľuďoch mali posilňovať, aby sme nedopustili to, že keď bude vláda v úzkych a bude riešiť krátkodobo, že čo za rok, za dva, že siahne na tie úspory a vyhrá voľby a potom po nich potopa. No preto môj postoj, že ja by som sa toľko nebavil o možnosti programového výberu, lebo pre mňa je to politický problém. Naozaj veľa ľudí, jeden a pol milióna ľudí zatiaľ tam má peniaze a sú, by som povedal, presvedčení, že je to dobre. No ale keď 1. januára tí prví verní zistia, že je to 7,50 každý mesiac, prosím vás, veď to tá životná poisťovňa potom bude mať vyššie náklady s administratívou, s poštovným. Čiže naozaj je lepšie, keď sú tam minimálne náklady a nech si to ľudia vyberú.

    Preto za KDH by som chcel pána ministra poprosiť, poprosiť. My sme sa dlho bavili o ochrane druhého piliera formou ústavného zákona. Mám taký pocit, že zo SMER-u nás vodili za nos, lebo boli sme na ministerstve niekoľko razy zástupcovia politických strán. Ako dohodli sme sa na mnohých veciach, ale keď prišlo k lámaniu chleba, tak oni odskočili. Preto je tu návrh na zmenu ústavy, ako ochrániť II. pilier, a sú tam podpísaní opoziční poslanci, ktorí zastupujú teda jednotlivé kluby poslanecké, keď by toto SMER podporil, tak ja si viem predstaviť, že podporím, aj náš klub podporí túto anuitnú novelu. Vtedy si viem predstaviť to ako kompromis. Ale ak prijmeme len toto a nie, nebudeme mať garanciu, že SMER to myslí úprimne a vážne s ochranou nášho dôchodkového systému, lebo II. pilier je len časť dôchodkového systému, že to myslí úprimne a vážne, tak by sme im nemali podpisovať tento bianco šek, lebo môže to byť len také divadielko. Pozrite sa, napriek tomu, že budú 1. januára prví poberatelia dôchodku z druhého piliera, SMER-u nič nebude brániť, majú tu 83 hlasov, ak prídu k rozhodnutiu, že potrebujú tie miliardy z DDS-iek na prekrytie svojich krátkodobých problémov, že nebudú šetriť, že ľuďom povedia a budú sľubovať ďalšie istoty, že zase máme na rok, na dva na vaše dôchodky a nemusíte sa báť a budeme ich aj valorizovať, aj vianočný dôchodok bude. No proste toto, tento, niekto to nazval že sociálny populizmus, musíme tomu urobiť istú hrádzu.

    Takže politicky v prvom čítaní, pán minister, ja vás nekritizujem za podobu tohoto návrhu zákona. Dá sa polemizovať o možnosti programového výberu a dokonca môžete povedať, že vy tie podmienky ste urobili mäkšími ako za Kaníka. Lebo za Kaníka v prvých rokoch by to vyzeralo, že programový výber by mohli mať len tí, čo majú tisíceurový dôchodok, a za vás to budú tí, čo majú osemstoeurový, už si môžu využiť možnosť programového výberu. Samozrejme, môžeme diskutovať, že nech to je menej, že nech je to, ja neviem, teda štyristo eur alebo, ak by sme menili dnes platný zákon, tak nebolo by to v druhom pilieri, že 0,6-násobok životného minima, ale napríklad 0,25-násobok životného minima. Keby v dnešnom zákone bolo, že podmienka možnosti využiť programový výber bola 0,25-násobok životného minima, to by odpovedalo napríklad miere zníženia odvodov do druhého piliera z 9 na 4. Váha 9 %, z deviatich na štyri je zníženie z 0,6 na 0,25. Lebo to znamená inými slovami, že z prvého piliera ten človek, ktorý bude mať nasporené 0,25 životného minima, tak má z prvého piliera jedna celá, poviem teraz z hlavy alebo z brucha - 1,6-násobok životného minima. Čiže v súčte jeho dôchodok bude vyšší, ako je životné minimum aj ako 1,2-násobok a ešte viacej, možno aj vyššie číslo. A to je dôchodok človeka, ktorý napríklad má dnes príjem vyšší, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Takže to by bolo ako reálne. Mám pocit, že som vás svojím vystúpením aspoň trošku zaujal a to si na vás cením.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Traja.

    Pán poslanec Švejna.

  • Ďakujem. No, pán kolega, si povedal, že nie je to až také podstatné, ten programový výber. Ja si myslím, že je podstatné, ale zásadná vec je, a to teraz poviem veľmi zásadnú vec, že ak prijmeme tento zákon tak, ako to predložilo ministerstvo práce, tak je tu reálna možnosť a bude, že z dvojpilierového systému ľudia budú mať v niektorých prípadoch nižší dôchodok, ako keby zostali v prvom pilieri. A pri všetkej proste, pri všetkej konkrétnej debate som ochotný o hocičom debatovať, ale jednoducho toto by v žiadnom prípade nemal byť záver, záver toho, na čo sme vytvárali II. pilier. Ja sa ešte k tomu, samozrejme, v diskusii, v rozprave vrátim.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pre mňa je dôležitá nosná myšlienka tohto zákona, že financie budú dostupné aj pre tých sporiteľov, ktorí majú nasporené málo peňazí a od poisťovne nedostanú žiadnu ponuku na doživotný dôchodok.

    Pán kolega Brocka, vy ste povedali, že vlády nemali dosť času. No na začiatku ste hneď ospravedlnili svoju vládu, že nemala dosť času zmeniť druhý pilier. Ale ja som si prečítala aj programové vyhlásenie, kde Iveta Radičová a kde všetci ste programovali v bode 1.5. Opravíme dôchodkový systém. Bod ďalší. Opravíme druhý pilier, čo sa týkalo dôchodkov a zabezpečíme ochranu druhého piliera ústavným zákonom. Na to ste vy ale vzápätí povedali, pán kolega, že dlho sme sa bavili o ochrane druhého piliera a potom sme šli za SMER-om a SMER to nechcel urobiť. No snáď nežartujete? Vy sa bavíte osem rokov tuná alebo desať a SMER má prísť a má schváliť a má niečo urobiť. No to snáď nežartujete s nami? Však prečo ste to neurobili? Prečo ste dlho diskutovali doteraz? Vy len diskutujete, diskutujete a zodpovednosť zostáva na SMER-e. A potom idete na SMER a SMER to pre vás neurobil! Veď vy nie ste v SMER-e, pán poslanec, vy ste v KDH! Tak diskutujte so svojou platformou, ktorá už dneska nie je dneska platforma, ktorá sa včera rozpadla. Lebo vy len stále diskutujete a my máme zodpovednosť. Tak to ma fakt, to žartujete. Potom začnete hádzať vinu na ministerku Tomanovú, pretože niektorí dostanú 13,50 euro. Veď my sme ešte v prvej vláde Roberta Fica rozprávali, že ľudia si na dôchodok nenasporia, že nebudú úspešní v druhom pilieri. A Česi to jasne povedali: Iba tí majú vstúpiť do druhého piliera, ktorí sú vysoko príjmový. Veď my sme na to ľudí od začiatku upozorňovali. A vy dneska tu rozprávate, že aké tu sa stalo nešťastie. No stalo sa. Lebo ste to zle nastavili, zle ste to urobili a buďte radi, že to za vami ešte niekto kuchá. Lebo tí ľudia, neviem, čo by s vami urobili. Takže jednoducho chcem povedať, že nezmenili ste nič v druhom pilieri, nič ste neurobili a teraz zase chcete, aby SMER za vás zobral horúci zemiak, aby urobil zodpovednosť.

    Ďakujem.

  • No, veľmi správne pán poslanec Brocka poukázal na to, že tu došlo k zásadnej zmene. SMER zobral ľuďom viac než 50 % z ich príspevkov na osobné účty. To je dramatická zmena. A samozrejme, tá ovplyvňuje všetko. To, čo je logické. Keď menej prichádza na účty, menej sa nasporí a z menej nasporenej sumy budú menšie dôchodky. To je vec, ktorú urobil SMER občanom tejto krajiny. V konečnom dôsledku to bude znamenať po rokoch sporenia, že sa výška, výška dôchodku zníži zhruba o 25 % proti tomu, keby tá zmena nenastala. Pretože žiadna kompenzácia za ňu nebola poskytnutá. Ale k tomu, k tej druhej časti - a budem sa tomu podrobnejšie venovať aj vo svojom vystúpení. Tu naozaj ide o to, aby sme zastabilizovali systém. Na jednej strane tu máme z môjho pohľadu dobre pripravený zákon, o ktorom dá sa v niektorých parametroch diskutovať. Na druhej strane je tu zo strany SMER-u odpor k prijatiu ústavnej ochrany druhého piliera napriek tomu, že nás dva roky klamal a vodil za nos. My sme dva roky zodpovedne a odborne diskutovali o tom, čo by v tej ústavnej ochrane malo byť. Dohodli sme sa na tom, na čom sme sa dohodli, čo nevadí žiadnej zo strán, žiadnej zo strán, ani SMER-u. A SMER dnes politicky odmieta to, čo ľuďom dva roky sľuboval. Čo je naozaj ako ťažký podvod. Nič iné. Pretože na jednej strane my tu môžme podporiť a ja budem hlasovať za tento návrh zákona, ktorý tu je v prvom čítaní, a potom v druhom budem predkladať nejaké pozmeňovacie návrhy. Ale hovorím, áno, tu máme odbornú prácu, ktorá je kvalitná. A na druhej strane absolútne neodôvodnené, pokiaľ SMER nechce zobrať ľuďom ďalšie peniaze z druhého piliera, odmietanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nebudem reagovať na to, čomu som nerozumel, preto nebudem reagovať na pani poslankyňu Vaľovú.

    Ja si myslím, že v dôchodkovom systéme je potrebné urobiť viacero zmien a nielen v druhom pilieri, dokonca aj v prvom a tam možno ešte väčšie a zásadnejšie, a my v KDH to aj máme v pláne, aby ste vedeli, naozaj treba zvýšiť jeho spravodlivosť, myslím tým prvý pilier, a posilniť prirodzenú rodinnú solidaritu alebo - inými slovami - zvýšiť zásluhovosť rodičov s deťmi v dôchodkovom systéme. Veď to nie sú nové veci, že prvý pilier bez detí, bez tých budúcich prispievateľov, to je jedna veľká pyramídová hra. Dnes sa zamestnané deti, vaše zamestnané deti mnoho razy skladajú na dôchodok niekoho iného a nie vás rodičov a podľa môjho názoru to nie je ani správne, ani spravodlivé a to treba zmeniť a o tom treba aj hovoriť, aj premýšľať a budeme aj konať.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mihál. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi v rozprave vyjadriť sa k predloženému vládnemu návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení a ďalších zákonov a dovoľte na úvod, pán spravodajca, aby som sa pridal k návrhu, ktorý tu už zaznel z úst predrečníka Ivana Švejnu, a tak isto pridávam sa k jeho návrhu, aby bol zákon v zmysle rokovacieho poriadku vrátený predkladateľovi a ak to nezíska podporu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Súhlasím s predrečníkmi, teda najmä s Ivanom Švejnom, ktorý dosť jasne pomenoval, že ide o veľmi, veľmi dôležitý zákon, pretože rozhoduje o budúcnosti miliónov ľudí na Slovensku, ako sa budú mať na dôchodku, aké budú mať dôchodky a čo budú môcť alebo nemôcť urobiť zo svojimi dôchodkovými úsporami, na ktoré si niekto šetril 10 rokov, niekto si bude šetriť 40 rokov a možno aj viac. Je to veľmi dôležitý zákon a je našou veľkou zodpovednosťou, aby sme prijali zákon dobrý. Áno, už 9 rokov sa čaká na túto novelu, je konečne tu, čím vyjadrujem uznanie všetkým, ktorí na nej robili, najmä zamestnancom príslušných odborov na ministerstve práce, sociálnych vecí a ďalším, ktorí sa spolupodieľali na príprave tohto zákona. A zároveň vyjadrujem ľútosť, že v tých pracovných skupinách, resp. v riadiacom výbore, ktorý spomínal aj pán minister vo svojej úvodnej reči, neboli prizvaní zástupcovia opozičných strán, resp. ďalší, iní odborníci, ktorí by mali pravdepodobne, a pokiaľ ide o moju osobu, povedzme určite iný názor ako názor, ktorý sa dostal v paragrafovej podobe do návrhu zákona, a tu najmä ide o kontroverznú možnosť programového výberu, k čomu sa hneď dostaneme.

    Je mi veľmi ľúto, že v mnohých veciach dobrá novela stráca svoj glanc, keď sa pozrieme práve na možnosť, akým spôsobom môžu naložiť sporitelia so svojimi úsporami, a tie možnosti sú značne, značne obmedzené oproti tomu, čo by tam mohlo všetko byť. Je mi to veľmi ľúto, pretože som zástancom filozofie, aby sporiteľ, aby občan v rámci možností, v rámci toho zdravého rozumu mohol so svojimi peniazmi robiť, čo on uzná za vhodné, a nie to, čo mu diktuje zákon, vláda, resp. možno v niektorých prípadoch ho drží v hrsti spoločnosť, ktorá jeho peniaze spravuje. A preto mi je veľmi ľúto, že do tejto novely sa nedostalo viac variability, viac možností, ako naložiť s úsporami, či už je to programový výber, či už sú to možnosti nejakého inštitucionalizovaného spravovania týchto úspor vo fáze ich výplaty.

    Uprednostnili ste jednoducho záujem životných poisťovní, treba to jasne povedať, pred záujmom sporiteľov, pred záujmom ľudí. Je to jasne vidieť z predloženého návrhu a najmä pokiaľ ide, opakujem ešte raz to kontroverzné stanovenie, programový výber nie je možný, ak sporiteľ nemá celkový dôchodok, prvý, druhý pilier v úhrne najmenej vo výške 4-násobku životného minima, čo fakticky znamená sumu 800 eur, resp. predtým príjem, vymeriavací základ v priemere 1 600 eur mesačne. Tá hranica je postavená príliš, ale príliš vysoko, naozaj neprimerane vysoko a všetky argumenty, ktoré som doteraz počul, či oficiálne, či neoficiálne vrátane toho, ktorý som teraz počul od pána štátneho tajomníka na chodbe, jednoducho neprijímam, pretože sú falošné a nemajú žiadne reálne opodstatnenie.

    Zdôrazňujem, že hranica 4-násobku životného minima znamená sumu 800-eurového dôchodku a znamená to predošlý príjem v priemere 1 600 eur mesačne. Takéto podmienky spĺňa možno dve, možno päť, ale určite nie viac percent slovenskej populácie a tak to bude pravdepodobne aj naďalej. Keď aj sa bude zvyšovať životná úroveň, tak sa bude zvyšovať životné minimum, to znamená, že táto filozofia a tieto pravidlá sa budú týkať naozaj stále toho istého malého okruhu sporiteľov, ktorí sú v tej najvyššej príjmovej skupine.

    Aké máte argumenty, keď hovoríte, že to musí byť najmenej 4-násobok životného minima, pán minister? Hovoríte o tom, že aby takýto dôchodca nespadol do hmotnej núdze. No ak to niekto myslí vážne, že dôchodca s dôchodkom 799 eur by mal byť v hmotnej núdzi, tak tomu teda naozaj nerozumiem a ten človek je pravdepodobne v duševnej núdzi, ak takéto niečo tvrdí. Pretože hmotná núdza je dnes stav, keď jednotlivec má príjem nižší ako životné minimum, to znamená nižšie ako 200 eur, s tým, že pokiaľ ide o dôchodcov, tak sa započítava 75 % ich dôchodku, čiže znamená to približne 260-, 270-eurový dôchodok.

    Ešte raz, aby som to zaokrúhlil hore. Ak má dôchodca dôchodok pod 270 eur, vtedy ako jednotlivec je v hmotnej núdzi, ak sú to dvaja, ak je to manželský pár alebo sú tam ešte povedzme deti, tak tá hranica je ešte menšia vo svojom, vo svojom praktickom aplikovaní. To znamená, keby sme sa mali na túto požiadavku programového výberu pozerať cez to, aby ten dôchodca nespadol do hmotnej núdze, tak potom by tá hranica mala byť nie 4-násobok životného minima, ale nejaký 1,2-, 1,3-násobok životného minima a vtedy by to argumentačne sedelo.

    Ďalší argument, ktorý používate, prečo to musí byť aspoň 800-eurový dôchodok a až potom je možný programový výber, je ten, že ak ten dôchodca vo vyššom veku bude v situácii, kedy bude čerpať sociálne služby, či už tie terénne, že za ním bude chodiť nejaký opatrovateľ, alebo tie kamenné zariadenia, to znamená, že pôjde do zariadenia sociálnych služieb, ľudovo povedané do domova dôchodcov, a tam tie náklady sú vysoké. Tieto náklady na sociálne služby sú hradené zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu samospráv, v konečnom dôsledku z daní občanov. Z daní občanov, to nie sú peniaze ani ministra práce, ani ministra financií, to sú peniaze, ktoré platia občania vo forme daní, daní z príjmu, daní z pridanej hodnoty, spotrebných daní a tak ďalej. Ak má niekto dôchodok 800 eur mesačne, znamená to, že mal predtým príjem 1 600 eur mesačne hrubého. Viete, koľko platí daní občan zamestnanec, ktorý zarába 1 600 eur hrubého? Ak si dáte tú prácu a prepočítate to, odrátate odvody, odrátate nezdaniteľnú čiastku, vyjde vám základ z toho 19 %, tak zistíte, že tá daň je vyše 200 eur mesačne. Čiže ten, kto má 799-eurový dôchodok a platí teda stále tých 200 eur mesačne na daniach, tak vy tvrdíte, ktorý si zaplatí, spočítal som to za 40 rokov, zaplatí sa za 40 rokov skoro 100-tisíc eur len na dani z príjmov, tak vy takémuto občanovi odmietnete prispievať zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu samosprávy na jeho potenciálny pobyt v zariadení sociálnych služieb? Ten, kto si zaplatí 100-tisíc eur počas svojho života na daniach, nemá dostať ani euro, keď je v zariadení sociálnych služieb? Lebo si dovolil zobrať časť svojich úspor cez programový výber? To myslíte vážne?

    S takýmto argumentom sa ja nemôžem stotožniť, a preto si myslím, že táto hranica by mala byť nižšia. Aj v kontexte toho, čo je zatiaľ v platnom zákone, kde keby sme aj teda špekulovali tak, ako to robil Julo Brocka, teraz to myslím v dobrom, že ako to porovnať medzi sebou, tak mne z toho vychádza zhruba 2-násobok životného minima ako hranica, od ktorej by si mohol poberateľ dôchodku zvyšok úspor zobrať vo forme programového výberu.

    Veľmi dobre hovoril Ivan Švejna, keď hovoril, že ak by sme nútili prakticky všetkých budúcich dôchodcov čerpať doživotný dôchodok a nemal by iné možnosti len doživotný dôchodok, tak jednoducho sú ľudia, ktorí už vedia, ktorí jednoducho vedia, že nedožijú vysokého veku, pre nich je čerpanie doživotného dôchodku extrémne nevýhodné, pretože vedia, a tak to jednoducho je, že ten doživotný dôchodok budú mať možno mesiac, možno dva, možno tri. Ja poviem úplne extrémny príklad, ale úplne extrémny. Dôchodca, teda občan v dôchodkovom veku, dožije sa 62 rokov, ale leží na smrteľnej posteli. Má ťažké onkologické ochorenie, vie, že dožije možno dva, možno tri mesiace, vy ho nútite, aby si tie úspory vybral, resp. nevybral cez doživotný dôchodok, kde je každému jasné, že ich bude čerpať, v úvodzovkách, tie dva mesiace, možno, možno tri a to je všetko. To znamená v takomto prípade, samozrejme, životná poisťovňa, je to poistný produkt, ja to rešpektujem, je to poistný produkt, ale keby som sa mohol slobodne rozhodnúť, tak takýto poistný produkt si, samozrejme, nekúpim, pretože viem, že je to pre mňa extrémne, extrémne nevýhodné, extrémne. Ak niekto má nejaké dedičné ochorenie a dožije možno tri, možno štyri roky, tak je to možno trošku v inej rovine, ale stále je to o tom istom. Takí ľudia vedia, že ten doživotný dôchodok, tie úspory si prakticky neužijú a keďže tam už nie je možnosť dedenia, tak je to pre nich a pre ich rodinu extrémne nevýhodné. Vy takýmto zákonom takýchto ľudí nútite, aby sa fakticky zriekli svojich dôchodkových úspor a dali ich životnej poisťovni. To nie je poistný produkt, to je nezmysel, to je hazard. V živote, keď viem, že ten poistný produkt nevyužijem, tak si ho nekúpim. Zaplatili by ste si vy sami na vaše autá, ktoré sú v garáži, extrémne nevýhodnú poistku? Samozrejme, že nie, hľadáte možnosť, ako ušetriť. Nikto z vás nie je blázon, ale navrhujete bláznivý zákon, ktorý takto poškodí ľudí. A častokrát veľmi chudobných ľudí, ktorí ten dôchodok majú tak či tak nízky, ale tie úspory by aspoň trošku pomohli v tej záverečnej fáze života, resp. potomkom, keď iný majetok po sebe ten nešťastník nenechá. Toto je veľmi nespravodlivé a veľmi nesociálne; že to musím práve ja povedať na vašu adresu.

    Myslím si teda, že hranica 4-násobku životného minima na strane dôchodku a až potom možnosť čerpať programový výber je nastavená veľmi prísne, malo by to ísť nižšie na 2-násobok, resp. možno aj na nižšiu hranicu, a myslím si, že možnosti čerpania dôchodkových úspor by mali byť značne variabilnejšie a nemalo by to byť ľahké sústo pre životné poisťovne. Vy ste sa jednoducho v rámci rokovaní dohodli so životnými poisťovňami, že to bude takto, počúvali ste veľmi pozorne argumenty životných poisťovní a to bolo pre vás rozhodujúce, čo ma prekvapuje, sociálna demokracia! Záujem ľudí je vám úplne vedľajší!

    Príkladom je aj to, že pokiaľ ide o prebytok zo zhodnotenia technických rezerv, to znamená, ak je tam nejaká ďalšia suma, ktorá sa vygeneruje nejakou investíciou, nejakým zhodnotením, tak životná poisťovňa si z toho zhodnotenia môže nechať až 20 percent. To je historicky najvyšší poplatok, ktorý v systéme dôchodkového sporenia zaznamenávame, pretože to dvojnásobne prevyšuje možné 10-percentné poplatky, ktoré si môže zobrať DSS-ka zo zhodnotenia. Čiže aj tu je vidieť, akí ste neuveriteľne štedrí voči životným poisťovniam, čo znova opakujem. Pri vašej rétorike sociálnych demokratov takéto štedré výnosy pre životnú poisťovňu, je to veľmi zvláštne a budú to len životné poisťovne. Budú to tak, ako tu je len šesť správcovských spoločností, čo kazí trh, pretože je tu isté podozrenie, že sa niekedy vedia medzi sebou dohodnúť a tá konkurencia nie je taká, ako by mala byť. Tak teraz to bude päť alebo šesť životných poisťovní, ktoré v konečnom dôsledku dostanú všetky dôchodkové úspory až na malú výnimku sporiteľov, kde dnes máme 5,7 miliardy eur a bude tých miliárd ešte viac...

  • Pán poslanec, prepáčte je po jedenástej hodine. Zrejme budete pokračovať.

    Mihál Jozef, poslanec NR SR

  • Reakcia mimo mikrofónu.

  • Dobre. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním. Vyhlasujem dve minúty prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni. Ešte predtým, ako budeme hlasovať, pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som sa ospravedlniť pani podpredsedníčke Zmajkovičovej za moju prudkú reakciu aj napriek tomu, že si myslím, že nemala pravdu a obrala ma o 10 sekúnd mojej faktickej poznámky. Ďakujem.

    Vážený pán predseda, chcel by som vás požiadať o symbolickú minútu ticha vzhľadom na to, že Slovensko včera opustila vo večerných hodinách Slovensko, teda Ľudová platforma a tým pochovala nádejný projekt štandardných politických strán. Nech je česť jej pamiatke.

  • Pán poslanec, skutočne nezneužívajte tak vážny inštitút, ako je prejavenie úcty minútou ticha.

    Budeme hlasovať o prerokovaných veciach. Pán poslanec Valocký uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 884.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 884.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 86 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 128 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Šuca uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 321 o ozbrojených silách, je to tlač 815.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 815.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiaden doplňujúci ani pozmeňujúci návrh. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 9 proti, 48 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za, 7 proti, 48 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem pekne. Hlasujeme o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 81 za, 9 proti, 48 sa zdržalo.

    Schválili sme zákon 321 o ozbrojených silách.

    Ešte, pán poslanec, vás požiadam o uvedenie hlasovania o návrhu uznesenia na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do vojenskej operácie ISAF v Afganistane. Je to tlač 893.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane, tlač 893.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane, s ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za, 4 sa zdržali.

    Uznesenie sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Odhlasovali sme prerokované body. Ešte vás chcem požiadať o zmenu v programe. Súčasný bod 18 (tlač 833) navrhujem prerokovať 1. apríla o 9. hodine. Je to vládny návrh zákona o pozemkových úpravách. 18. bod.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 93 za, 6 proti, 15 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Schválili sme zmenu v programe.

    Ešte ukážte mi, technici, ten screen.

    Pán predseda výboru Chmel.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím členov výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny o 13.00 v miestnosti výboru pre kultúru a médiá, č. 32. Ďakujem pekne.

  • Chcem pozvať všetkých členov na zasadanie výboru dnes o 12.15 ako vždy.

  • Tak isto by som rád pripomenul kolegom z európskeho výboru, že o trinástej máme zasadnutie v miestnosti č. 30. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, krátka päťminútová prestávka, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 33. schôdze. Poprosím, pána ministra máme, pána spravodajcu máme.

    Poprosím technikov, aby mi ukázali rozpravu.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval vo svojom príspevku v rozprave k zákonu o, k zákonu, k novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Hovoril som o tom, že považujem hranicu pre vyplácanie úspor formou programového výberu danú podľa vládneho návrhu tak, že musí mať ten dôchodca dôchodok najmenej vo výške 800 eur mesačne, za príliš vysokú, a hovoril som o tom, že argumenty, ktoré som počul na obhajobu takéhoto návrhu, sú nie že nepriestrelné, ale práve naopak, sú, majú silu teplého vzduchu doslova. Čiže keď tvrdíte, že za takéhoto sporiteľa možno bude musieť štát alebo samospráva v budúcnosti doplácať, keď bude v zariadení sociálnych služieb, ja ešte raz hovorím, že dôchodca, ktorý má dôchodok 800 eur, ho má preto, lebo predtým mal v priemere príjem okolo 1 600 eur, čiže platil v prepočte 200-eurové dane mesačne. Za celý svoj aktívny život zaplatil štátu len na dani z príjmov skoro 100-tisíc eur, len na dani z príjmov, nehovoriac o nejakej tej dépéháčke a podobne. Čiže takémuto dôchodcovi vy ste nie ochotní z tých jeho zaplatených daní prispieť zo štátneho rozpočtu, keď teda bude mať tú potrebu a bude zaradený do sociálnych služieb? Jedna vec je, akým spôsobom je nastavené financovanie sociálnych služieb, ale to je iná téma, dobre, ale teda tvrdíte, že takýto dôchodca by nemal mať príspevok alebo mal by ho mať nižší z tých jeho zaplatených daní?

    Keby sme sa bavili o hranici dvojnásobku životného minima, to znamená 400-eurový dôchodok, čo je v podstate priemerný novopriznávaný dnes dôchodok, ktorý vychádza dôchodcovi vtedy, keď mal priemerný plat 800 eur mesačne, tak podobne, ako som hovoril pred chvíľou, ak má niekto 800 eur mesačne hrubý príjem, tak to znamená, že za svoj aktívny život zaplatil okolo 35-tisíc eur na daniach z príjmu, keď beriem len dane z príjmu. Čiže tam tá hranica je stále nastavená tak, že tento dôchodca tomu štátu veľmi veľa dal. Nie je to žiadny bezdomovec, nie je to žiadny nešťastník, ktorý z rôznych dôvodov je nezamestnaný častokrát preto, lebo si za to môže sám, a žiadne dane neplatí a tomu štát dopláca naozaj 300 - 400 eur mesačne v zariadení sociálnych služieb. Je to človek, ktorý tomuto štátu veľa dal v podobe zaplatených daní, vychovaných detí a podobne.

    Jednoducho tvrdím, že uprednostnili ste záujem životných poisťovní, aby dostali čo najviac tých dôchodkových úspor pod svoju kuratelu práve ony a tým ste obmedzili možnosti samotného sporiteľa, ako so svojimi úsporami naložiť. Takéto riešenie je nesprávne, pretože je na neprospech občanov. A pokiaľ aj ide o to, aby ten teda sporiteľ po dosiahnutí dôchodkového veku tie úspory, ako sa hovorí, neprejedol, vždy sa dali nájsť také riešenia, keby bola ochota ich hľadať, aby povedzme ten programový výber bol nastavený nie na rok, na dva alebo okamžite vyberie, ale aby to bolo nastavené povedzme tak, že to bude 15 rokov pre ten programový výber v závislosti možno od výšky nasporených úspor. Tie riešenia by tam boli. A všetci vieme, ktorí máme nejakých tých ľudí v dôchodkovom veku vo svojom okolí, a to sme všetci, všetci máme rodičov alebo známych príbuzných v dôchodkovom veku a vieme, ako to je. Dôchodca, pokiaľ je v tom nižšom dôchodkovom veku, má povedzme 65, 68 rokov, tak naozaj si ešte ten dôchodok užíva v tom správnom slova zmysle, chodí na dovolenky, kupuje si oblečenie, zariadenie do bytu, do domu, investuje do seba a je vcelku normálne, že má vyššiu potrebu príjmu, ktorý by mu ten programový výber takto rozložený na dlhší počet rokov zabezpečil, kdežto už v tých sedemdesiatich piatich, osemdesiatich tak to jednoducho je - a nehovorme, že nie je - v tých sedemdesiatich piatich, osemdesiatich to už o nejakom chodení po svete moc nie je, to už nie je o tom, že si kúpim šaty, v ktorých pôjdem večer na ples.

    Žiaľ, ten dôchodkový, ten vyšší vek už človeka núti rozmýšľať inak a tie náklady na jeho život sú už nižšie. Samozrejme, tam potom prichádza potom ten zlom, kedy možno už ten dôchodca potrebuje čerpať nejakú tú službu, ktorú nazývame sociálnou službou, ktorú zväčša financuje štát alebo samospráva. Ale opakujem, to je možno tri, štyri roky a je to občan, ktorý si zaplatil nemalú sumu na daniach, kde má právo žiadať od štátu alebo od samosprávy, aby mu to bolo touto formou vrátené, keď tú sociálnu službu potrebuje. Mimochodom, aby bolo jasné, o čom sa bavíme, poberateľov dôchodkov, starobných dôchodkov je plus-mínus milión ľudí na Slovensku, ale v zariadeniach sociálnych služieb máme len niekoľko desaťtisíc ľudí, čiže ten pomer, že koľko dôchodcov je v zariadení sociálnych služieb, no hovorím to z hlavy, v najlepšom možnom prípade je to jedna desatina, jedna pätnástina z celkového počtu dôchodcov. Čiže kvôli tomuto neargumentujme, že ako si potom zaplatí sociálnu službu.

    Zaujímavé napríklad je, že pokiaľ ide o dobrovoľné príspevky do druhého piliera, lebo pripomínam, že aj taká možnosť existuje, čiže okrem tých povinných štyroch percent sa sporiteľ môže rozhodnúť aj pre dobrovoľné prispievanie do druhého piliera, tak tam už ste boli benevolentní z tohto môjho kritického pohľadu a tam ste povedali v návrhu zákona, že tú nasporenú sumu, ktorú má z dobrovoľných príspevkov, tú si môže celú vyčerpať cez programový výber, ako len chce. No ak teda je nejaká filozofia, ktorá má mať nejaké ratio a ktorá je konzistentná vo svojej argumentácii, tak ak dobrovoľné príspevky si môžem vyčerpať všetky bez akejkoľvek podmienky a povinné príspevky si fakticky vyčerpať nemôžem, ale musím ich dať na doživotný dôchodok, tak to je veľmi nevyvážené nastavenie.

    Pripomínam ešte, že máme tu tretí dôchodkový pilier. Po prvé, pripomínam, že sumu z tretieho dôchodkového piliera ste nedali do toho, do tej podmienky 800 eur a to ste neviem, či zabudli, ja som to hovoril už niekoľkokrát, neviem, či ste zabudli, alebo je to úmysel, lebo dôchodok to je, podobne ako je výsluhový dôchodok dôchodkom, podobne ako je invalidný dôchodok dôchodkom, a druhá vec je, že keď si trošku spomeniem, ja som ten zákon veľmi vychválil, ale dnes, dnes mi práve zapínajú tie dôsledky, že čo ste vlastne spravili aj v treťom pilieri. Tým, že ste v treťom pilieri zvýšili hranicu, vekovú hranicu, odkedy je možné čerpať dôchodok z tretieho piliera na 60, resp. 62 rokov, tak ste neurobili nič iné ako to, že ste finančnej inštitúcii, to znamená tej správcovskej spoločnosti, dali darček v podobe, že tie dôchodkové úspory občana bude môcť mať vo svojej správe o päť rokov alebo o sedem rokov dlhšie, ako by to bola podľa, ako by to bolo podľa starého zákona, kedy si mohol doplnkový dôchodok čerpať už v päťdesiatich piatich rokoch. Toto je jednoznačne proti záujmu občana, keď si chce dôchodca čerpať doplnkový dôchodok v sedemdesiatich rokoch až, nech si ho čerpá v sedemdesiatich, keď v šesťdesiatich, nech si ho čerpá v šesťdesiatich, keď v päťdesiatich piatich, pretože napr. prišiel o zamestnanie a tie peniaze potrebuje, tak mu dajme tú možnosť v päťdesiatich piatich. Toto vám v podstate prešlo, lebo vtedy, to bolo na jeseň minulého roka, keď sme ešte nevedeli, čo chystáte v tejto anuitnej novele, a teraz sa to vlastne prejavuje v celej nahote, všetko do seba zapadá, všetky tieto súvislosti.

    Nemáte žiadny záujem o budúci dôchodok občana, máte záujem o to, aby príslušné finančné inštitúcie mali z toho čo najlepší profit. Pripomínam ešte raz to, čo som hovoril pred prestávkou, z výnosu, z technickej, z tých, zhodnotenia technických rezerv si bude môcť životná poisťovňa ponechať až 20 percent. To už ani nehovorím o tom, neviem, či to bude dobré alebo zlé, ale šípim čertovinu, že nie sú vôbec stanovené nejaké poplatky, ktoré si bude môcť tá životná poisťovňa ponechať pri vyplácaní doživotného dôchodku z tej nasporenej sumy, pretože to vygeneruje trh. No trh môže vygenerovať nízke poplatky, ale ten trh pri možno, možno, nechcem nikoho dopredu obviňovať, možno nejakej dohodičke troch, štyroch, piatich, šiestich životných poisťovní, ktoré tu budú, vygeneruje tie poplatky možno aj vcelku vysoké. Čiže je to čierna skrinka, do ktorej nikto nevidí, ale táto hrozba tu jednoducho je. Veď keď tie poplatky vygeneruje trh, tak potom zrušme poplatky v samotnom druhom pilieri vo fáze sporenia, veď tiež ich vygeneruje trh, čo keby sme sa zamysleli nad takouto filozofiou, že tu to smrdí ďalšou čertovinou. Mám obavy, že toto nebude kóšer a takisto to nebude na prospech, na prospech samotných sporiteľov budúcich dôchodkov, budúcich dôchodcov.

    Nezostáva mi nič iné, ako konštatovať, že takýto zákon ja podporiť nemôžem a priniesli ste ďalší dôkaz toho, ako vám záleží na občanovi, keď pripomeniem históriu, tak ako to už pripomínal úvodný rečník Ivan Švejna, že tu bola Madejova novela, ktorá výrazne poškodila sporiteľov, pretože ich investície boli znehodnotené, nemohli, nemohli správcovské spoločnosti tak investovať, ako by mohli, čo znamená podľa mojich prepočtov stratu pre sporiteľov, ktorí tam vtedy boli, minimálne 100 mil. eur v súčte na ich dôchodkových úsporách a zhodnotení, ktoré nebolo, hoci mohlo byť, keď už začali trhy po tom páde v roku 2008 postupne rásť.

    Ďalej vážne poškodenie sporiteľov, samozrejme, znamenala vaša novela z roku 2012, kedy ste znížili výšku príspevkov z deviatich percentuálnych bodov na štyri percentuálne body, to netreba hádam ani komentovať. Zároveň ste v tejto novele zvýšili poplatky, ktoré musia sporitelia platiť, podľa mojich prepočtov zhruba 18 mil. ročne naviac to stojí sporiteľov, ktoré inak mohli mať na svojich účtoch, napr. pokiaľ ide o poplatky pri indexových fondoch. A teraz ste tu priniesli anuitnú novelu, čo je priehľadná hra, ktorú tu hráte proti občanovi, to treba jasne povedať. Tu sa nesleduje záujem občana, ale niekoho iného a čudujem sa, že takýto zákon dáva práve strana, ktorá o sebe hovorí, že je sociálnodemokratická.

    Ja tu verejne prehlasujem na tomto mieste, že ak to bude možné, ak sa zmení vláda a budem môcť ja osobne tento zákon inak ovplyvňovať ako z pozície opozičného poslanca, tak budem presadzovať, aby sa tieto pravidlá, ktoré si tu dnes schválite, štvornásobok životného minima, programový výber a ďalšie nezmysly, aby tieto, tieto ťažké chyby, ktoré podľa môjho názoru sú tu urobené úmyselne a nie z neznalosti, že tieto ťažké chyby budú v tejto anuitnej novele opravené tak, aby svoje úspory mohli sporitelia čerpať slobodnejšie, v súlade so svojimi oprávnenými záujmami a tak, aby to čerpanie bolo na ich prospech a nie niekoho iného.

    Už tu moji predrečníci hovorili o tom, že na túto schôdzu sme predložili ústavný zákon o ochrane dôchodkov, a tak ako počúvam, neoficiálne zatiaľ, vraj strana SMER túto, tento zákon, ktorý je veľmi dôležitý takisto pre budúcnosť dôchodkového systému a pre budúcnosť občanov, vraj tento ústavný zákon nepodporí. Ak tak urobíte, čiže tento ústavný zákon nepodporíte, urobíte hrubú chybu nielen, čo sa týka záujmov občanov, ale aj čo sa týka záujmu vás ako politikov, bude to vaša hrubá politická chyba a vystríham vás pred tým, aby ste šmahom ruky tento ústavný zákon, na ktorom sme mimochodom spoločne aj s vami dva roky robili, ak ho odmietnete, pretože v tomto ústavnom zákone nie je nič iné ako to, čo sme si predbežne vyrokovali a čo sme si predbežne schválili. Ak ho nepodporíte pod zámienkou, že sa Ivan Švejna, resp. strana MOST k tomuto ústavnému zákonu nehlási, pretože si predstavuje pritvrdenie, pokiaľ ide o sadzbu príspevkov do druhého piliera, tak táto zámienka je veľmi priehľadná a verím, že vám to všetci občania vo voľbách, nielen prezidentských, o necelé dva týždne, ale aj v parlamentných v roku 2016 dostatočne jasne spočítajú, tak ako si to užíval váš predseda túto volebnú sobotu.

    Pokiaľ ide o ďalšie zmeny, ktoré sú v tejto novele, pretože pripomínam, táto novela má viac článkov, je tu ešte aj novela Zákonníka práce, to, čo robíte, pokiaľ ide o dohodárov, je smiešne. Riešiť problém platenia poistného do Sociálnej poisťovne pri nepravidelných príjmoch z dohôd tým, že sa novelizuje Zákonník práce, to je fakt vizitka kvality práce na ministerstve a vášho vedenia ministerstva, pán minister, to je nekompetentné, to, čo robíte, pretože riešiť problém toho, že pri dohode s nepravidelným príjmom sa podľa súčasného vami navrhnutého a presadeného zákona platia až po skončení takejto dohody tým, že zaviažete zamestnávateľov a dohodárov po 12 mesiacoch dohodu tvrdo ukončiť, je úplný nezmysel. Veď predsa ak máme problém v zákone o sociálnom poistení, tak ho riešme v zákone o sociálnom poistení. Tam napíšte, že najneskôr po 12 mesiacoch sa musia tie odvody vypočítať a zaplatiť, veď to je úplne jednoduché, to vám tu mám ja chodiť s pozmeňujúcimi návrhmi stále dookola, to nemáte trošku vlastného rozumu, resp. vaši zamestnanci na príslušnom odbore, veď to je úplne jedna a jedna sú dve! A vy týmto spôsobom chcete riešiť problém dohodárov?

    Takže čo sa bude diať? U zamestnávateľa zamestnajú dohodára, napr. na dohodu o vykonaní práce, kde dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na nejakú konkrétnu vec, ktorú treba urobiť, a keď do 12 mesiacov tá konkrétna vec urobená nie je, pretože ide o niečo komplikovanejšie, tak vy poviete tomu zamestnávateľovi, že bohužiaľ, ale dohoda musí skončiť, aj keď tá práca nie je urobená. Pri dohode o pracovnej činnosti, pri dohode o brigádnickej práci študentov takisto, po 12 mesiacoch sa musí skončiť. No a čo sa bude diať? Tak zamestnávateľ bude musieť tú dohodu ukončiť, pošle odhlášku do Sociálnej poisťovne, pošle odhlášku do zdravotnej poisťovne a keďže má záujem s tým dohodárom spolupracovať aj naďalej, tak na druhý deň uzatvorí presne tú istú dohodu, ale už akože novú, pošle zase prihlášku do Sociálnej poisťovne, pošle prihlášku do zdravotnej poisťovne, medzi tým, samozrejme, ešte som zabudol na evidenčný list dôchodkového poistenia a dohodár veselo robí to isté, čo robil včera, ale už na novú dohodu; veď to je, ja neviem, čo mám na to povedať, je úplný nezmysel, úplné babráctvo, úplné babráctvo. A keď si ešte pozrieme také detaily, ako ste napísali do tejto novely, že pri odmeňovaní, pri výplate odmeny sa dodržiavajú paragrafy 129, 132 Zákonníka práce, pričom duplicitne potom ešte napíšete do ďalšieho paragrafu, že odmena pri dohode o pracovnej činnosti musí byť vyplatená do konca nasledujúceho mesiaca, no jednoducho míňate písmenká, takto to poviem, to je naozaj maličkosť, ale tiež to svedčí o kvalite predloženého návrhu.

    Čiže, ešte raz na záver, pripájam sa k návrhu kolegu Ivana Švejnu, ako som už povedal v úvode, pán spravodajca, túto novelu považujem za zlú, aj keď v sebe obsahuje mnoho dobrého, ale to zlé, toho zlého je tam omnoho viac, je to proti záujmu ľudí. Obavám sa, že nejaký ďalší Madej príde v druhom čítaní z vašej strany a príde s tým, že druhý pilier treba otvoriť, pretože sa zásadne zmenili podmienky na vyplácanie dôchodkov, obávam sa, že sa tak stane a rád by som počul od vás, pán minister, v záverečnej reči, či sa tak stane, alebo či sa tak nestane, a netvrďte mi, že vaši poslanci sú v tomto samostatní, že vy o ničom neviete. Ak niečo chystáte a kujete pikle, takéto niečo si žiaden z vašich poslancov len tak nedovolí, veď vidíme, koľko z vašich poslancov sa napr. prihlásilo dnes do rozpravy, možnože sa ešte prihlási, uvidíme a, samozrejme, budem sa snažiť v druhom čítaní minimálne rozčeriť vodu - aj keď bez väčšieho úspechu - svojimi pozmeňovacími návrhmi, ktorými sa pokúsim aspoň čo-to opraviť z toho zlého, čo ste sem priniesli.

    Ďakujem všetkým za pozornosť.

  • Faktická poznámka pán poslanec Švejna. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem. No, bolo to zaujímavé a faktom zostáva to, že tá argumentácia, čo sa týka toho štvornásobku, je úplná scestná a ja si myslím, že ľudia to dokonca pochopia. A možno by som ešte k tomu povedal to, že, ale kolegyňa Vaľová to povedala, ale ja som jej to povedal aj do očí, takže, ale nemyslím teraz v zlom, ale povedala jednu myšlienku, alebo neviem, či aj kolega iný zo SMER-u povedal, že tí ľudia, ktorí nebudú mať tam dostatok peňazí v druhom pilieri, tak oni si ich budú môcť čerpať. Ale prosím vás, zamyslite sa nad tou vetou, to znamená, že tí, ktorí tam majú nejaké peniaze a finančné skupiny budú mať záujem o tieto peniaze, tak tí musia uzatvoriť zmluvu s tou životnou poisťovňou a ostatní nemusia. Prosím vás, to hovorí všetko, to hovorí za všetko. Jednoducho keby sme si naliali čistého vína, platí tá prvá veta, čo som povedal, a každému to musí byť jasné, že tu ide v prvom rade o biznis.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, reakcia? Nie. Ďakujem pekne. Vy ste boli už ústne? Písomne. Takže dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť ústne.

    Pán poslanec Kaník a... Pán poslanec Kaník.

  • Vážené dámy, vážení páni, čím začať, lebo táto téma je naozaj veľmi široká. Nechcem siahodlho tu rozprávať a rozpitvávať jednotlivé paragrafy, pretože sme v prvom čítaní. Myslím, že tá analýza, ktorú môj predrečník teraz urobil, bola dobrá a kvalitne popísala tie negatíva, ktoré sa v tom zákone nachádzajú, povenovala sa aj pozitívam, ale to si, ja si nechám také detailné a konkrétnejšie veci na druhé čítanie.

    Viackrát som sa vyjadril pri rôznych príležitostiach, debatách, konferenciách pre médiá, že so štruktúrou tohto zákona, s technologickým spracovaním, s filozofiou, ako je vystavaný, je možné byť spokojný. Ja som s ním spokojný, pretože naozaj filozofia, na akej je postavený, je správna. Sú tam veci, ktoré, s ktorými nesúhlasím a ktoré budem navrhovať, aby sa zmenili v druhom čítaní, ktoré sú odborného, technického, finančného charakteru rôznych stupňov. O tom treba diskutovať a naozaj tu by som apeloval na vládnu stranu, aby zbytočne nehrala takú hru, že za každú cenu to musí byť len tak, ako sme navrhli. Tu je priestor na rozumný kompromis.

    Tá najvypuklejšia vec, o ktorej sa najviac diskutuje, je práve tá bariéra, ktorá je vystavaná pre ľudí, ktorú treba prekonať na to, aby sa človek dostal k tým, k tej časti úspor, s ktorou bude môcť voľne nakladať. Je to otázka filozofie samotnej podstaty dôchodkového sporenia, ktorej súčasťou je sloboda voľby. Sloboda voľby vo viacerých faktoroch. Ale je pravdou, že tá sloboda voľby nikdy nebola a ani nemôže byť absolútna. Že tam musia byť nejaké obmedzenia, že tam musia byť pravidlá. Ja zopakujem to, čo už som povedal vo faktickej poznámke. Základným cieľom, bez ktorého by to všetko bola nezmyselná hra je, aby sme zavedením druhého piliera vytvorili trvalo udržateľnú a dostatočne efektívnu finančnú štruktúru, ktorá zabezpečí príjem občanov v starobe a príjem tak, aby to nebol príjem chvíľkový, čo aj veľmi zaujímavý, ale rýchlo potom spotrebovaný, ale aby to bolo systematické zabezpečenie prostriedkov až do konca života.

    Táto úloha, táto, tento zámer, je, samozrejme, zámer, ktorý treba aplikovať na široké spektrum ľudí, ktorí sú strašne rôznorodí. Na ľudí, ktorí majú nízke príjmy, pretože pracovali a, alebo nemajú, majú nízku kvalifikáciu, takže logicky pracovali v pracovných pozíciach, ktoré nie sú vysoko platené, ľudí, ktorí mnohokrát stratili zamestnanie a pracovali prerušovane, tým pádom neodvádzali tam prostriedky štyridsať rokov, ale menší počet, ale aj na ľudí, ktorí sú vysoko kvalifikovaní, ktorí celý svoj aktívny život pracovali, ktorí zarábali sluš..., alebo ktorí získali slušné príjmy a odvádzali z nich prostriedky. A keď je úloha vytvoriť všeobecný systém pre celú populáciu, ktorá celú túto škálu rôznorodých ľudí musí obsiahnuť, samozrejme, že tam nemôže byť individualizované na všetkých ľudí podľa ich optimálnych potrieb. Musí dochádzať k zovšeobecneniu, ktoré znamená, že niečo neni úplne ideálne. Tak ako v prvom pilieri nemôže byť, že všetci, všetci majú najoptimálnejšie riešenie svojho dôchodku. Takisto sa stane aj v prvom pilieri, že keď ten človek nie je zdravý alebo je chorý a zomrie skôr, tak keď si, keď si to zoberie v pomere, koľko tam odviedol odvodov za celý svoj život a koľko čerpal dôchodku, tak je to nepomer. Áno, to je daň za takéto systémy. Ale navrhuje niekto zmeniť takýto systém? Že bude z prvého piliera sa mu vyplácať podľa jeho nejakej diagnózy? Ako vieme, ako by sme vedeli v takomto systéme posúdiť, či ten človek naozaj bude žiť možno už len päť rokov alebo desať? Alebo sa dožije tridsiatich rokov? Veď to je naozaj taká vec, že ani s vešteckými guľami by sme takúto úlohu nedokázali splniť. Preto musí tento systém počítať s istými objektívnymi nedokonalosťami, že to nebude pre všetkých úplne optimálne. Pre niekoho to vyjde vzhľadom k jeho životnému šťastiu, štýlu, spôsobu lepšie, pre niekoho horšie. Jednoducho osud sa niekedy s nami zahrá bez toho, aby sme na to mali nejaký vplyv. Človek odíde do dôchodku, na druhý deň ho môže zraziť auto a teraz čo. Jednoducho sú veci, ktoré neovplyvníme. S tým sa treba zmieriť, je to proste tak, je to v akejkoľvek inej ľudskej činnosti, preto môžme hľadať len nejaké primerané optimá a v tej filozofii tohto systému, tým primeraným optimom bolo to, že za prvé musí ten človek mať zabezpečený príjem až do konca života.

    Otázka je, v akej veľkej výške. Do čoho ho budeme nútiť? A tam je treba stanoviť nejakú hranicu. Vládna novela navrhuje tu už známy štvornásobok. Ja hovorím, je to príliš veľa. Na každú hranicu nájdete odôvodnenia, prečo je to dobré. Ale je pravdou, že povedať, že sociálne služby v Bratislave stoja toľko a toľko, a preto všetci - aj v Michalovciach - musia mať takéto pravidlo ako tu v Bratislave, aby si zabezpečili domov sociálnych služieb, je prehnané. Takže hľadajme niekde kompromis, niekde v strede sa stretnime a je to, tým pádom táto vec bude vyriešená. Opäť to neporieši optimálne situáciu každého jedného človeka, ale zabezpečí, aby aj bol zabezpečený dostatočne vysoký doživotný dôchodok. Veď ja si myslím, mnohokrát som to povedal, že ten dvojnásobok by bol dostatočný, ale kľudne viem debatovať aj, aj o vyššej čiastke, veď, veď už dnes by to bolo viac, ako je priemerný dôchodok. To znamená, človek by musel dostať, dostať viac, ako je priemerný dôchodok a až potom by mohol narábať voľne so svojimi peniazmi. Ale nechajme tým ľuďom alebo snažme sa, aby čo najväčší počet ľudí v rámci rozumných hraníc mohol so svojimi peniazmi, s časťou svojich peňazí voľne nakladať. To je tá sloboda. Dajme tým ľuďom primeranú mieru slobody. Neberme im úplne všetko, lebo pokiaľ to, je to nastavené tak, že sa k tomu 98 % ľudí nedostane, no tak to musíte uznať, že to tam vôbec nemusí byť nakoniec. Pretože fakticky to nemá žiaden význam. Že toto je tá prvá základná vec. Poďme na rozumný kompromis. Nedržme sa zubami-nechtami, že len takto a nijak ináč. Všetko sa dá dohodnúť a určite sa časť vecí odventiluje. Určite sa nebudem brániť ani tomu, aby sme stanovili nejaké limity, nejaké rámce na poplatky, ktoré súvisia s výkonom a s poskytovaním týchto služieb. Až to vieme urobiť. Pretože áno, tu treba počítať s tým, že nejaké horné limity je treba stanoviť. Vždy to tak bolo, vždy som to tak navrhoval, aj sme to tak presadili, ja len pripomeniem, že keď sme spúšťali druhý dôchodkový pilier, tak v tej sporivej fáze sme zaviedli najnižšie poplatky na svete. Nikde také nízke poplatky neboli a je to správne, je to dobré, napriek tomu ten systém funguje a napriek tomu je možno najúspešnejší alebo určite jeden z najúspešnejších na svete a dotiahneme kľudne tieto veci aj tu, aj v tejto finálnej fáze. Stanovme rozumné hranice! Ale zasa nevytvárajme nejakých strašiakov a nehovorme len o tom, že, že to je voda na mlyn poisťovniam, lebo však tie poisťovne to nemôžu robiť zadarmo. Ani Sociálna poisťovňa nepracuje zadarmo. Ani žiaden úrad nepracuje zadarmo. Všetko má svoje náklady, takže nemôžme sa tváriť, že tu niekto bez nákladov a bez potreby, aby financoval svoje, svoju činnosť, môže existovať. Len to vtesnajme do rozumných, rozumných mantinelov. Aby boli všetci spokojní, samozrejme, s dôrazom na to, aby maximalizovali sme príjem a maximalizovali sme dôchodok pre poberateľov dôchodkov a pre ľudí, ktorí tam sú. Toľko filozoficky k predloženej novele, ale s tým súvisia, samozrejme, ďalšie veci.

    A uzavriem to tým, že ja budem hlasovať v prvom čítaní za tento návrh zákona, aj mojim kolegom z klubu tak budem odporúčať s tým, že v druhom čítaní prídem s pozmeňovacími návrhmi a budem podporovať ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu budú. Ja len vyzývam kolegov z vládnej strany, aby zmenili tú svoju doterajšiu taktiku a prax a aby nezamietali všetko, čo príde z opozičnej strany, skôr možno, aby sa či už v rámci výboru pre sociálne veci alebo akokoľvek inak radšej zapojili do tohto procesu a aby sme vylepšili ten zákon, pretože to je naozaj nie pre nás, nie pre vás zákon, to je pre ľudí, ktorí až bude dobre spravený, tak tu bude fungovať dlhé, dlhé roky. Až bude zle spravený, tak bude len dôvodom na nespokojnosť ľudí, na politické zápasy, boje a ďalšie záležitosti. Toľko k tomuto návrhu zákona.

    Ale to, čo sa tu už otvorilo, už moji predrečníci otvorili, veľmi, veľmi som bol sklamaný, keď som dnes ráno prišiel za ministrom, ako tu sedí, a keďže sa mi vyhýba z hľadiska telefonického kontaktu, esemeskového kontaktu už vyše mesiaca, sa mi konečne podarilo sa ho z očí do očí spýtať, ako sa postavia k ústavnému návrhu zákona na ochranu druhého piliera. Dva roky tu počúvame z jeho úst, dva roky tu počúvame z úst pána premiéra Fica, že SMER chce a podporí ústavnú ochranu druhého piliera. Dva roky sme o tomto texte alebo o tomto zámere rokovali, dali sme do toho textu, ktorý je tam dnes predložený, len to, na čom sme sa dohodli, je to kompromisné riešenie, nie je tam ani čiarka z toho, čo by vládnej strane nevyhovovalo a napriek tomu, napriek tomu som dostal odpoveď, že SMER túto novelu nepodporí. To znamená, nepodporí ochranu druhého piliera, to znamená, vytvorí priestor na to, aby či už touto vládou, alebo akoukoľvek inou zostavou opäť boli ohrozené dôchodkové úspory občanov, aby opäť bolo možné na ne siahnuť, aby ľudia nemali žiadnu istotu, že ten dôchodok bude nejaký a že sa tie potrebné veci, ktoré bolo treba zastabilizovať, neurobia. A ja sa pýtam, pán minister, prečo?

    Vaša, vaša odpoveď je veľmi smiešna a v kontexte súčasnosti a udalostí naozaj neobstojí ani za máčny mak. Pán minister vo svojom prejave a teraz to povedal v poznámke tiež, povie, že problémom je, že sa nie všetky opozičné strany podpísali pod tento návrh zákona. Áno, MOST na základe postoja pána Ivana Švejnu sa pod tento návrh zákona nepodpísal, pretože pán Švejna požaduje, aby tam bolo napísané, že sa vráti príspevok do druhého piliera na 9 percent. A keď som sa spýtal pána ministra, že keby sme tam teda dali túto požiadavku strany MOST, zrejme jasne nerealistickú, naivnú a detskú, inak to nemôžem povedať, že či by v tom prípade ten návrh zákona podporili. No odpoveď bola, že samozrejme, že nie. Takže aká to je cesta, aký to je postoj? Aké to je nejaké politický zrozumiteľné posolstvo? Jednoduché. Nechceme to podporiť a basta! Môžte robiť, čo chcete, a dva roky sme vás vodili za nos. Dva roky tu klamal Robert Fico, dva roky tu klamal Ján Richter. Pán minister, nijak ináč to nemôžem povedať. Pretože keď vám stačí na zmenu ústavy, ktorú zajtra budeme prerokovávať, dohoda s jednou politickou stranou, s KDH, a tých ostatných opozičných ste sa ani nespýtali, ani ste ich nepozvali na rokovanie, ani nič, čo si o tom myslia a v tomto prípade je to dostatočné, tak, a nehovoriac o tom, že ten, tá téma sa vytiahla tesne pred prezidentskými voľbami ani nie mesiac dozadu, my tu dva roky odborne intenzívne rokujeme so SMER-om, kultivovane a trpezlivo o potrebnej zmene, naformulujeme tú zmenu a vy preto pod zámienkou, že MOST to nepodpísal, čo je naozaj, myslím si, zo strany MOST-u a Ivana Švejnu, nech sa na mňa nehnevá, veľmi nezodpovedné, pretože tým sa odkrýva absolútne ochrana druhého piliera a vystavuje sa ten druhý pilier nebezpečiu, že sa úplne zruší. Veď už mnoho poslancov zo strany SMER viackrát sa verejne vyjadrilo, že treba sa pozrieť, čo sa stalo v Poľsku, či by sme nemali sa tiež zamyslieť nad takýmito riešeniami, a v Maďarsku, pani Vaľová furt pripomína český príklad, no k čomu to speje. Len k tomu, že SMER si vytvára pôdu na to, aby zasa zobral ľuďom peniaze a zasa im znížil budúce dôchodky, pretože to má priamy súvis so znížením budúcich dôchodkov.

    Tak až to tak nie je, tak sa k tomu postavte chlapsky, pán minister, keď vám stačí dohoda s jednou opozičnou stranou pri ústavnej zmene, ktorú zajtra ideme prerokovávať, prečo vám nestačí zmena, dohoda so všetkými opozičnými stranami okrem MOST-u, zvlášť keď MOST, podmienkou MOST-u na to, aby to podpísal, je to, čo vy absolútne odmietate. Takže keby sme my dosiahli dohodu všetkých opozičných strán, vy ju odmietnete, keby to bolo v intenciách toho, čo navrhuje MOST.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Má to logiku alebo to nemá logiku?

  • Pán poslanec, je 12.00, budete mať ešte dlhšie vystúpenie?

  • Už nie, už končím. Takže toto je problém, ktorý myslím si, že by nás mal trápiť. A na záver musím vyjadriť len naozaj, poukázať na veľmi rozdielny prístup nás, tej časti opozície, ktorá sa naozaj konštruktívne snaží riešiť veci a nemá problém zahlasovať aj za vládne návrhy zákonov, keď sú pripravené dobre, pretože nám nejde o politikárčenie, a ten prístup zo strany vládneho SMER-u je napriek tomu, že je to text pripravený po dlhej práci a v súlade z hľadiska obsahu so všetkými zúčastnenými, tento text bez akéhokoľvek odborného a relevantného argumentu odmieta.

    A ešte predsa len jeden argument, ktorý tu určite zaznie od pána ministra, aby som ho už dopredu odmietol, pretože potom nebudem mať šancu reagovať. Objavilo sa tu tvrdenie, že my sme pred rokom niekedy odmietli tento text návrhu zákona. Absolútna nepravda! Absolútne klamstvo, keď prebiehajú rokovania, ktoré trvajú dlho, oni neprebiehajú, rokovanie žiadne tak, že jedno stretnutie a dosť. Tých stretnutí je celý sled a na tých stretnutiach sa dosahuje postupne zhoda. Na začiatku sú povedzme rôzne predstavy, postupne sa zbližujú, hľadajú sa prieniky, obrusujú sa, prijímajú sa kompromisy, a tak to bolo aj v tomto prípade. Nemôže niekto, pokiaľ nechce byť naozaj neobjektívny, povedať uprostred rokovaní, že vtedy mal niekto iný názor, ale veď tie rokovania pokračovali. My sme ich nikdy neukončili, nikdy tieto rokovania neboli skončené. Stále pokračovali a naopak, ja som už najmenej rok žiadal od ministerstva, aby sme sa dostali k textu. Nielen k zásadám, k ôsmim bodom, ktoré boli spísané, ale ku konkrétnemu textu, k paragrafovému zneniu. Nič také sa nedialo, tak ja som napísal text spolu s kolegami, ktorí mi ho potom opripomienkovali. A ten je predmetom rokovania Národnej rady, takže ako sme mohli odmietnuť text, keď ani nebol pred rokom, keď ste ho nenapísali, keď neexistoval, boli len body. Boli len body, na základe ktorých sa ten text mal vytvoriť, keďže ja som ho vytvoril ten text, tak asi musím vedieť, že som ho vytváral a pred rokom ten text nebol. Takže naozaj, pán minister, až toto budete tvrdiť, tak buď vedome, alebo nevedome klamete, nikdy sme neodmietli, pretože sme neskončili tie rokovania, mali sme rôzne názory, aj máme, my si vieme predstaviť, ako by to mohlo byť ináč, lepšie, ale jednoducho...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Už naozaj končím, jednoducho pri ústavných zákonoch dobre každý vie, že musí dôjsť k nejakému kompromisu, a toto je výrazom kompromisu, ktorý podľa mňa je dobrý kompromis a hlavne by ľuďom zabezpečil stabilitu. Takže ja aj z tejto tribúny volám po tom, aby sme sa vrátili k zdravému rozumu a aby sme takýmto spôsobom tie sľuby, ktoré ste dali občanom Slovenska, naplnili, pretože až nie, tak nič iné sa nedá povedať, len že ste otvorene klamali a podvádzali ľudí dva roky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, nedá sa nereagovať, ste známy, s akou ľahkosťou narábate s pojmami nepravda a klamstvo, ale to je váš problém z hľadiska obsahu. Ale sa ohradím voči klamstvu, že o zmenách ústavy, nad ktorými mám politickú gesciu, neprebiehalo rokovanie s nikým iným len s KDH. Všetky relevantné politické strany boli súčasťou v rokovaní.

    Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pán minister, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Je to tlač 895.

    Pán minister Richter, pán poslanec Jasaň sú pripravení na rokovanie. Pokračovať budeme faktickými poznámkami na dopoludňajšie vystúpenie poslanca Ľudovíta Kaníka, a to teda reakciou pána Kaníka. Nech sa páči, ak je ešte záujem. Pán Kaník.

    Prihlásení s faktickými, aspoň ja to mám v poznámkach, sú pán poslanec Martin Chren a Ivan Švejna. Martin Chren tu nie je. Ivan Švejna, zrušené.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, vyprchala, vyprchal, vypršal záujem o faktickú, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • No, veď ste boli na tabuli, tak, no.

    Nech sa páči, takže Ľudovít Kaník. Nech sa páči, áno, áno.

  • Takže len krátka reakcia na predsedu Národnej rady, ktorý povedal, že som nehovoril pravdu, že sa, nedošlo k dohode alebo, že sa nerokovalo s opozíciou o tých ústavných zmenách, ktoré zajtra budeme preberať. No, ja som hovoril, že nedošlo k dohode s opozíciou a tuto, naopak, došlo k dohode všetkých strán okrem MOST-u a napriek tomu tuto je neochota SMER-u podporiť tento ústavný návrh zákona. To je veľký rozdiel. My sme rokovali, dospeli k zhode v tej oblasti, ktorá je obsiahnutá v zákone. V tých, čo sme nedospeli k zhode, to sme do zákona nedali a SMER to ignoruje a tvári sa, že niečo nie je naplnené. A tu nedospel k dohode pri návrhoch na ústavnú zmenu, ktorá sa zajtra bude prerokovávať. Len oznámil aj ostatným, kde boli ostatné opozičné strany, keď sa napríklad dohodol pán Paška s Pavlom Hrušovským, že spoja ústavné zmeny v justícii a v rodine. Nikde. Takže to je diametrálne rozdielny prístup a ja hovorím len, keď tu má byť férová hra a keď SMER si nechce šliapať po jazyku a klamať ľudí, tak jednoducho by mal návrh na ústavnú ochranu druhého piliera jednoznačne podporiť.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať v rozprave ešte, do ktorej sú ústne prihlásení páni poslanci Alojz Hlina a Ivan Švejna.

    Pán kolega Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, téma nanajvýš dôležitá pre ľudí tejto krajiny. Tak drobné postrehy. Nikdy som sa nepasoval za experta na dôchodkovú reformu. Takých je tu viac. Ja to vnímam len z toho takého externého prostredia a aj z vypočutého, čo tu bolo povedané, a dovolím si povedať nejakých zopár postrehov a sľubujem, že do druhého čítania sa prípadne nabrífujem tak, že, či to má význam vôbec, ale, ale možno áno.

    Pre túto chvíľu to znovu vychádza tak, ako sa v zásade aj tuší, a preto by som dal také odporúčanie ľuďom, ktorí to prípadne pozerajú, verte alebo neverte, najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa. To by som vám prípadne odporučil - dobre vychovať deti - a verte, že lepšie a viac garantované, tu môžu splietať o neviem akých garantovaných dôchodkových fondoch, určite lepšie garantovaný fond nenájdete ako dobre vychované dieťa. A ja si myslím, že tam sa skôr či neskôr k tomu dopracujeme. A koniec koncov, to je aj naša časť aj takej politickej agendy, ktorej sa chceme venovať a my to budeme, že RDS. To je rodičovský dôchodkový systém, ktorý raz - skôr či neskôr - tu bude musieť byť zavedený. Teraz sa tu boríme a pasujeme s týmito systémami, ktorým už dokopy nikto nerozumie ani, niekedy mám pocit, že ani tí, čo vravia, že tomu rozumejú.

    Čo z toho vyplýva? Vyplýva naozaj to, čo sa tušilo. Keď slávni herci, ľudia rešpektovaní spoločnosťou hovorili o švajčiarskych dôchodkoch, keď hovorili nič, pomaly o krútení prstov, o Šangrile, neviem, čo všetko, aké bájne krajiny a holuby, kde, kto, mytológia stvorila za históriu, tak všetko malo nastať vstupom do dôchodkovej spoločnosti. Tak sa to tým ľuďom ponúkalo. Ako býva dobrým zvykom v našej krajine, ten social proof, tá skúška davom, že ľudia sa radi pridajú, kde je skupina, tak naozaj to poňalo všetkých. Nebolo to podľa mňa mimoriadne nekorektné, že niekto nepovedal v tej danej chvíli, preboha, ľudia, nebláznite, vy tam nemáte čo robiť! To vyhodnocujem politicky za nekorektné, lebo už vtedy sa to vedelo, že veľa ľudí tam prišlo, ktorí tam vôbec nemali čo robiť. Nuž ako sa to odzrkadlí teraz? Odzrkadlí sa to teraz tak, že nastane ten deň D a ľuďom príde 13 euro ako dôchodok. A to je presne to, čo bude argumentačne najsilnejšie, lebo všetky reči, ktoré sa razom spláchnu tým, že vám poštárka alebo na účet príde trinásť eur. To vtedy ľudia, aj tí, čo menej chápu, tak to pochopia, že niekde sa stala chyba. A že nie všetko sedí, ako, ako sa povedalo. A je to politicky veľmi senzitívne. To bude mimoriadne, mimoriadne problematické.

    A teraz, žiaľ, musím povedať, i keď ja som s tým dokopy nič nemal, nie že dokopy, vôbec nič, že pre niekoho to ustáť, keď vám domov tých trinásť euro príde. Lebo sa tu niekto bude biť do pŕs a povie, že my sme vám to hovorili, že vám príde domov trinásť alebo pätnásť euro. Čiže áno, je tu toto riziko. Ale to je tá pravda, ktorá nás dobehla a ktorá mala korektne byť povedaná v určitý moment, hej, že v určitý moment malo byť korektne povedané, že nebláznite, ľudia, nebláznite, keď tá reklama bola silná a všetko fungovalo. My sme tu zodpovední politici, zodpovední niektorí možno aj štátnici a hovoria, prosím vás, nie, toto zrovna takto nefunguje. Potom sa tu, neurobili sme, potom sa tu zjavia rôzne až na hrane, to už nehovorím o tom, že názory, ktoré nehovoria o niečom takom ako generačná solidarita. Niečo také akože dôchodkový systém sa vyvíjal v nejakom čase a priestore, aj existuje také niečo ako generačná solidarita. A tu ste pomaly urobili egoistu aj z babky, hej, že z babky, ktorá, chúďa, tomu nejako moc nerozumie, ale jej podsúvate alebo je podsúvané ohromný egoizmus, ktorá, chúďa, ani nikdy nenašla, nikdy egoista nebola a teraz začína bojovať o niečo, čo je údajne jej dôchodok. Údajne. Viete, to sú naozaj že filozofické rozmery celej tejto debaty, že vlastne v akej spoločnosti chceme žiť. Plnej egoistov, ktorí si robia ich dôchodok, ale to zaplatí ten existujúci, tej jeho babke, jeho už nezaujíma. Ale to som už v zásade o tom dosť hovoril, aj keď sa menil, menil ten pilier a ja som bol tu čierna ovca u nás, kde som nešíril blen a síru, že robíte niečo zlé, lebo ja sa naozaj v tomto snažím senzitívne pristupovať.

    Vidím tam obrovské riziká vzhľadom na to, že viem, kde žijeme a koniec koncov kto všetko tu o čom rozhoduje. A tých rizík je naozaj veľa. A už nás to dobieha, už máme tu prvé výsledky. Bude to problematické. Čiže každý aj návrh, ktorý myslím, že tu zľahka zaznel, že vybrať tie peniaze je, je, a výzva na výber tých peňazí, viete, výzva na výber peňazí z banky, kde vlastne naozaj sú reálne vaše tie peniaze, je politicky nezodpovedná, lebo aj môžte mať sebalepšiu banku, keď, ak položíte aj sebalepšiu banku takouto výzvou a tam direkt hovoríte o ich peniazoch, ale vyzývať pomaly, že teda má byť, majú byť vybraté tie peniaze, lebo to prísne vzaté, nechcem sa zamotať, to nie sú prísne vzaté, to by som bol rád, keby sme si definovali, že až tak vaše.

    Neviem, či vôbec pozná zákon, že až tak vaše. Nie sú to prísne vzaté ich peniaze, ktoré vyberiem a kúpim si v Ikei, ja neviem, obývaciu stenu, lebo však si kúp. Viete, to, bolo by korektné k ľuďom pristupovať zodpovedne a takto im to povedať. A čiže aj takýto avanturistický a takéto návrhy, že ich peniaze si môžu vybrať a môžu si za ne kúpiť, čo chcú. Ja viem, že si moc politicky nepomôžem, ale s týmto - verte alebo neverte - nebudem nikdy súhlasiť. Tam musíme byť zodpovední aj za ľudí, ktorí nie celkom zodpovední sú. Ja nehovorím, že všetci sú nezodpovední, tak ako si netvrďme, že všetci sú zodpovední, lebo ani jedna, ani druhá vec nesedí. To nie je pravda. A úlohou nás politikov je to nejakým spôsobom ustáť a udržať, lebo to naozaj môže mať nedozierne následky. Takže a zaznelo to tu, že aj vám sklonili poklonu, že ste s niektorými vecami kulantne vyšli, s niektorými menej kulantne.

    Je pravdou, že politicky to asi niečo spôsobí, keď ľudia sa dozvedia tú pravdu, že čo dostanú, a bude aj možno politicky zaujímavé, to, čo, k tomu vás to prípadne môže aj povzbudiť, lebo znova sa vytvorí nejaká atmosféra, že je to celé zle, a teda keď je to celé zle, no tak to už poďme doraziť, a tam už zase treba byť opatrný v tom a tam by som k tej opatrnosti vyzýval, lebo my naozaj musíme hľadať tie modely, ako to robiť udržateľné, nie, ako to robiť udržateľné pre niekoho z vašich, ktorým na tom strašne záleží. A tam, tam, to ešte veľa vecí sa nám otvorí, že čo to s tým bude spojené. Ja z počutého chcem povedať, aj prípadne na nejaké riziká upozorniť, že ako to tak zjednodušiť čo najviac, že čo môže nastať. Ak teraz sú peniaze v DSS-kách, ktoré sú krížovo kontrolované, údajne dobré, ja som, neviem, ktorí si pamätáte a ktorí nie, namietal a stále namietam a raz ten návrh zákona predložím, lebo koniec koncov sme tu mali i včera návrh zákona, kde pani Zvolenská navrhovala, že lekárov môžte vyšetrovať aj skôr ako po dosiahnutí šesťdesiatpäťky, v prípade, že je úplne jasné, že to je alkoholik. Hej? Zjednodušene hovorím. Tak podľa mňa by malo byť určité ustanovenie, ktoré môže hovoriť, že v prípade, že máte určitú pochybnosť o niekom, už vizuálne, že by mohol mať nejaký problém, tak je nejaký mechanizmus, obzvlášť, obzvlášť, keď sa stará o dôchodky miliónov ľudí. Hej? Takže aby ste mali nejaký mechanizmus toho, že je možné nariadiť mu nejakú lekársku prehliadku. Ja viem, že to znie trošku možno zvláštne, ale verte alebo neverte, bude to dôležité, lebo sa hovorí, že pri niektorých projektoch sa čaká iba na človeka, ktorý má raka, hej? A ten to už podpíše, keď mu poviete, že o ostatných, čo po ňom zostanú, sa postaráte. Ale hovorím, to sú, trošku hyperbolizujem, ale niekde, niekde tieto, to takto funguje. Takže bol by som nerád, keby sme nechávali navoľno a hazardovali s enormnou sumou 5,7 alebo koľko miliárd eur bez toho, aby tam nebolo, teraz hovoríte, že veľké krytie, ale už sú tu náznaky, ktoré aj veľké krytie spochybňujú a hovoria o nedôveryhodnosti, tak už keď môžme pridať na kontrole, tak pridajme aj v tomto parametri.

    Čo chcem upozorniť? Ak teda to, čo malo byť betónové, čo mali byť Mojžišove kamenné dosky, ktoré budú večné, s ktorými sa nič nestane, tak teraz sa z týchto Mojžišových dosiek toto presúva aj účtovne, aj reálne do menej Mojžišových dosiek, ktoré sú z hliny, možno nevypálenej. Hej? Tak to je podľa mňa tiež určitá riziková záležitosť, ktorej sa nám treba venovať, lebo my sme boli svedkami toho, že skrachovala nejaká životná poisťovňa a ja neviem, či vy máte plán bé. Vždycky sa aj hovorí, hej, že nechcem to po anglicky povedať, ale, že majte únikový modul, že tú, tú druhú, druhú možnosť. Čiže, čo bude druhou možnosťou v tomto prípade, hej? Keď to zjednodušíte a niekto sa tak rozbehne v investícii a teraz je turbulentná doba, všeličo sa môže stať a zrazu zistíte, že životná poisťovňa sa pominula, obzvlášť - a to chcem upozorniť -, keď máme určité, a to už vyhodnocujem na úrovni, čo pán premiér váš používa, bezpečnostného rizika.

    Ja vyhodnocujem ako bezpečnostné riziko to, ak je to pravdou, že idete nominovať za guvernéra Národnej banky pána Buriana a pán Burian pravdepodobne bude vydávať licencie na životné poisťovne, tak dovoľujem si tvrdiť, ľudia, bojujte, bráňte sa! To je na úrovni ohrozenia našej krajiny. To je absurdné, keby to nastalo, ale tu jeden nikdy nevie pri týchto ľuďoch, ale bojte sa, hrúzte, koho stretnete, ťahajte za rukáv. Hej? Že či, či vôbec a to k tomu môže dôjsť. No, čiže ak sa bude posudzovať tá licencia niekde tak kompetentnými, tak bojme sa toho, že či by sa nemohlo náhodou na konci dňa stať to, že bude problém vôbec tie peniaze, aj na tie trinásťeurové mizerné dôchodky, ktoré sa pretransformovali z tej krásnej švajčiarskej reklamy, v konečnom dôsledku vôbec nájsť. Toto ma bude tiež zaujímať, že ako máte toto ošetrené. To bude mimoriadne dôležité. Tak ako je pre vás dôležité aj to, že niekto povie, však nech majú. Ja si nemyslím, že je to celkom až tak. Ak niekomu vytvoríte zdroje, ktoré vlastne mu presunú, nemusel mať ani lapačov duší, viete, že niekedy neni nič horšie jak otravný poisťovací maklér, hej, že dneska toto obídete a nikto, niektorá tá životná poisťovňa sa dopracuje k vysokej sume disponibilných - v určitom čase a priestore - prostriedkov bez neveľkej námahy a ešte teda, umožníte mu, teraz nevieme, v akých parametroch, ako chránených, ako konzervatívnych možnostiach investovať. A ešte z tohto podnikateľského neba mu dovolíte 20 % si nechať. To je veľkorysé. Ľuďom pošlete 13 euro, ale chlapcom proste necháte 20 doma. Viete, to je tak, akože 20 doma, to je za kus roboty. Chlapi, ktorí miešajú, ráno hádžu do miešačky, ktorí o piatej chodia kŕmiť kravy, tak bodaj by. Viete, ja nechcem dehonestovať nejakú prácu, ale tuná ja veľa pridanej hodnoty v tom nevidím, že ako kto si vytvoril kmeň, keď to takto pracovne si nazvem, ten kmeň mu vygeneroval nejakú sumu. On túto vygenerovanú sumu nejakým spôsobom šikovne investuje, z tej si niečo nechá. Vy niekomu donesiete hotovú vec a poviete mu, pusti to, keď to pôjde cez licencie, cez vášho investičného guru pána Buriana, tak to pustia do turkmén..., do neviem akých, džibudských dlhopisov, ktoré sa nikdy v živote nenájdu, stratia sa jak malajzijské lietadlo a ešte im poviete, že z toho, čo zostane, 20 % si môžte nechať. Podľa mňa veľkorysé, lebo aj takto my tu pracujeme, že my sme veľkorysí voči určitým skupinám ľudí. Podľa mňa sa nad tým treba, treba zamyslieť.

    Pán minister, ja očakávam, že ešte zaznejú iné pripomienky zásadného významu. Ja som si toto dovolil, nikdy som, uviedol som sa ako neodborník na penzijný systém, ale ako človek, ktorý senzitívne vyhodnocuje. Na konci skončím s tým, čo som začal. V dobrom, ľudia, vám hovorím, verte alebo neverte, ale v zásade neverte reklame, obzvlášť nie na finančné produkty niekoho, nechcem, nebudem menovať, ale vidíte, tu boli náznaky, aj že niekto nemal dôveru voči kamenným doskám, a preto sa prešaltoval inde. Najlepší, naozaj skutočne najlepší dôchodok, aký môžte mať, je dobre vychovať si svoje dieťa. Držím vám v tom palce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším vystupujúcim, teda posledným v rozprave, je pán Ivan Švejna. Nech sa páči. Že aj začal, aj uzavrie.

  • Ďakujem. Keďže bolo tu viacej poznámok na tému ústavného zákona, dovoľte teda, aby som sa ja k tomu akože vyjadril. Mňa ako mrzí osočovanie. Ale budiš, však ja viem tiež používať taký slovník, ale, samozrejme, ja nebudem takým spôsobom až používať.

    Ústavný zákon je veľmi dôležitá vec. To si myslím, že každý viete, a ja to sám tiež viem na vlastnej skúsenosti, keď som predkladal ústavný zákon o nezvyšovaní daňového zaťaženia. A ústavný zákon, pokiaľ má prejsť, reálne má prejsť, tak musí byť skutočne dohodnutý naprieč politickým spektrom, nehovorím všetkými, ale naprieč politickým spektrom. Ja na rozdiel od niektorých kolegov mám skúsenosti, ako treba urobiť ústavný zákon. Teraz narážam na to, že počas minulého volebného obdobia sme z rôznych strán experti urobili zákon o tzv. dlhovej brzde. Musím povedať a aj teraz to zopakovať a poďakovať všetkým kolegom od pána Štefanca, Kollára, samozrejme, Kažimíra, Počiatka aj Matoviča, jednoducho vtedy, keď sme chceli urobiť ten ústavný zákon, sme pracovali na tom, stretávali sme sa aj neformálne, aj formálne a ten záver bol jednoznačný. Takže tým som chcel povedať, že keď skutočne niekto chce prijať niečo, tak ono to chce aj nejakú štábnu kultúru a jednoducho pri tomto štábna kultúra alebo vôbec niečo takéto nebolo.

    Ja som sa osobne zúčastnil buď dvoch, alebo troch neformálnych stretnutí tu v parlamente, kde mi bolo predložených osem bodov a ja som sa jasne vyjadril, že so šiestimi bodmi súhlasím a nemám najmenší problém to podporiť. Tieto body sa týkali prvého piliera, či sa týkalo o odchod do dôchodku, valorizácie a tak ďalej, a ja som sa vyjadril aj v mojej úvodnej reči pochvalne na adresu pána ministra, že veľa vecí v prvom pilieri presadil v prospech udržateľnosti tohto piliera a nemal by som najmenší problém aj proste zakotviť toto. Mimochodom, ja si myslím, že, že niektoré veci aj boli predkladané, alebo časť tých vecí bola predkladaná minulou vládou. Dokonca aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyjadrila pozitívne k zmenám v tom prvom dôchodkovom pilieri. Takže ja som povedal ako svoje jasné politické stanovisko, že s tým nemám najmenší problém. Čo som, samozrejme, mal problém, a to bolo s akceptovaním zníženia príspevkov do druhého piliera a ja som sa nikdy, nikdy tým netajil. Je irónia osudu, že pred rokom, rokom sme, opozícia robila petičnú akciu na zachovanie deviatich percent, pričom plná moc tejto petičnej akcie bola vlastne daná na pána Kaníka. Keďže mňa nazval, ako? Že detské pripomienky alebo niečo takého? No to je jedno v podstate, to je jedno. Ja neviem, ja keď si myslím, že som presvedčený, že robím, robím, už tretíkrát zdôrazňujem, akciu, ktorá je na podporu toho, aby ľudia mali deväť percent v druhom pilieri, tak rok na to súhlasiť so súčasným stavom, aj keď sa to tam dá jedno slovíčko, minimálne, jednoducho je to, je to zvláštne. Ja som presvedčený, ja som presvedčený, že, že o takto, takýmto spôsobom jednoducho, to je môj názor a ja som presvedčený, že legitimizovať takýmto spôsobom, čo vlastne strana SMER urobila, hoci, ako som spomínal v tom mojom úvode, že jednoducho sľubovala pred voľbami, že nepovažujem za správne.

    Na margo toho ústavného zákona, aby som povedal zase pravdu a kolega Kaník to musí teda, keď už ma tak napadol, tak aj povedať, že proste ja som mailom dostal 28. 2. mail od neho, kde proste oznámil, že finálna verzia ústavného zákona je taká a taká, pričom vôbec tam neboli body, ktoré som jasne spomenul a s ktorými súhlasím, to znamená ohľadom toho prvého piliera, okrem jedného, hej, aby som zase bol korektný. Takže to, že pán Kaník sa rozhodol a oslovil poslancov, však to je v poriadku, ale, ale to, že som sa nepripojil k tomu, jednoducho ja mám právo na svoj odborný názor. A môj odborný názor je veľakrát, nie prvýkrát, veľakrát úplne iný ako pána Kaníka.

    Môj odborný názor bol aj pred desiatimi rokmi úplne iný, ako robiť dôchodkovú reformu, bol úplne iný na to, že či treba rozdeliť dôchodcov na starodôchodcov a novodôchodcov a tak ďalej. To by som ako toľko vecí spomínal, že jednoducho vás nechcem zaťažovať. A samozrejme, aj úplne iný na to, že čo bolo v tom zákone napísané, čo pán Kaník presadil, že tá povinnosť kúpy, povinnosť kúpy dôchodkov vo výške 0,6 % je zakotvená. Vôbec to tam nemalo byť. Ale budiš. Ja len hovorím, že mám právo proste mať na to iný názor.

    A poslednú vec, ale preto, že teraz sa máme venovať nie pánovi Kaníkovi, ale tejto novele, tak ako on povedal, že on podporí túto novelu, tak ja hovorím, že ja budem proti.

    No a teraz poďme, poďme ešte, ešte k jednej veci, že ono, viete, keď niekto necíti niekoho ako svoje dieťa, tak nepomôže ani jeden ústavný zákon, ktorý rieši len a len jednu časť toho, tej záležitosti, to znamená výšku príspevkov. Pretože pokiaľ niekto chce zmeniť zásadným spôsobom, tak jednoducho tých možností je proste toľko veľa a napríklad aj keď táto anuitná novela prejde v takom stave, v akom prejde, a dúfam teda, že nie, ešte uvidíme do druhého čítania, tak jednoducho je to také poškodenie, že jednoducho nie je to len o tých percentách príspevkov v druhom, v druhom pilieri.

    Bolo tu, bolo tu povedaných zopár záležitostí a stále, stále, stále sa, ja to budem donekonečna opakovať, ja to musím ešte raz zopakovať, lebo, tú moju hlavnú výhradu, ako úplne hlavnú výhradu, ktorá stále ešte v tej diskusii nebola podľa môjho názoru pochopená. Ja nehovorím o tom, že alternatíva kúpy dôchodku je jednorazový výber. Ja hovorím o tom, že ľudia by mali možnosť a právo na výber, či akceptujú ponuku životnej poisťovne, alebo; hovorím alebo; si budú čerpať peniaze z toho vlastného účtu. Toto je to. To znamená, že ja som proti povinnosti kúpy dôchodku, ale nie som proti tomu, aby bol programový výber.

    Ja to možno ešte raz zdôrazním. To znamená, príklad: Ja mám našetrených 10-tisíc euro a teraz tento zákon hovorí o tom, že tých, za týchto 10-tisíc euro musím povinne akceptovať žiadosť životnej poisťovne, musím tých 10-tisíc euro previesť do poisťovne a ona mi za to, za tých 10-tisíc euro sľúbi približne, teraz ma neberte za slovo, 54 euro dôchodok doživotný mesačný. A alternatíva tohto je, že ja si tých 10-tisíc euro nechám a tých 54 euro; príklad, hej; budem si čerpať z toho vlastného účtu. To znamená, že ja si vyberiem možnosť, buď si kúpim tú anuitu, alebo ten dôchodok, alebo postupne si budem čerpať z tohto vlastného účtu. Toto je moja hlavná výhrada a, samozrejme, nemám nič proti jednorazovému výberu, ale teraz to nechcem proste pliesť. To znamená, že to nikdy som nepovedal, že proste že peniaze na dôchodok si máme zobrať a proste minúť akýmkoľvek, ako chceme.

    To, že tento zákon nie je technická záležitosť, bolo tu niekoľkokrát povedané, ale zásadná. Toto vôbec nemá nič spoločné, to má princíp filozofický. To znamená, že musím ja kúpiť si ten doživotný dôchodok, alebo si tie peniaze budem postupne čerpať. Tu vôbec nejde štvornásobok, troj-, niekto tu, kto chce proste dotiahnuť, tak neurobme to štvornásobok, trojnásobok urobme, dvaapolnásobok a tak ďalej, ale stále je tu povinnosť uzavrieť zmluvu, ktorá, ako som vysvetlil, vôbec nemusí byť výhodná konkrétne pre toho sporiteľa, pre toho občana.

    To, že je to, tento zákon je šitý na mieru, tak ja si myslím, že táto diskusia ukázala, že v podstate ide o to, aby tie životné poisťovne boli spokojné. To znamená, ich zaujímajú ľudia, ktorí majú peniaze, a irónia osudu je, že tí, ktorí majú málo peňazí v II. pilieri, tak tí si môžu vybrať, lebo o tých nie je záujem, na tých sa veľa nezarobí. Ale tých, čo majú viacej, tak jednoducho oni sú povinní si zakúpiť produkt, ktorý vlastne možno vôbec ani takým spôsobom nepotrebujú.

    Argument, že neni to také podstatné; no, je to veľmi podstatné, lebo ak sa prijme takýto zákon, a ja dúfam, že ešte stále je nejaká možnosť, aspoň verím do poslednej chvíle, tak môže sa v skutočnosti stať, že ak to urobia takým spôsobom, tú povinnosť, povinnosť kúpy, že výsledok môže byť to, že mnohí ľudia nakoniec zistia, že keby zostali len v I. pilieri, tak ten, budú mať vyšší dôchodok ako z dvojpilierového systému. A toto sme chceli? Toto chceme podporiť? Proste aby na tom zarobili nejaké životné poisťovne a ten človek potom by mal ešte nižší dôchodok? Ja sa pýtam, rečnícka otázka.

    Takže ja ešte poviem trošku tak akože, som rozmýšľal, že či to vôbec mám povedať, ale predsa to len poviem, ono to vyzerá akože veľmi zložitá záležitosť, ale ja si myslím, že dá sa to, dá sa to prepočítať aj s kalkulačkou. Tuná kolega Brocka, Brocka, neni tu kolega Brocka, ale urobil jeden pokus prepočtu, prepočtu, kde vlastne hovoril o tom, že keby to tak zostalo, ako je teraz v tom zákone, s čím ja nesúhlasím tiež, to znamená ten starý zákon, to, 0,6-násobok, 0,6-násobok životného minima, za to musí si človek kúpiť ten dôchodok, čo v súčasnosti, ale hovorím súčasnosť k dnešnému dňu je 120 euro, tak vlastne na takúto povinnosť by ste museli mať na účte 22-tisíc euro. A ja sa vám priznám, že ja, čo si teda ako nie som, nie som, teda nepatrím medzi nízkopríjmové skupiny, ale ja k dnešnému dňu mám na účte 7 500 euro.

    Tým chcem povedať, že keby ste boli trošku sofistikovaní, tak by vám stačilo tých Kaníkových 0,6 euro, pretože každý človek v súčasnosti by tak či tak, pokiaľ by, pokiaľ by mal peniaze, tak by musel ísť do tých poisťovní, ale na tých 22-tisíc euro by si mohol vybrať takzvaný programový výber. Ono prečo je to tak? No tak z logického dôvodu, lebo akonáhle vy znížite príspevok z 9 na 4 %, tak už našetriť si tých 22-tisíc euro alebo ekvivalent bude mnohonásobne ťažšie ako pri tej 9-percentnej sadzbe. Takže vôbec, vôbec keby, keby nemal niekto veľmi veľké oči, že chce všetkých mať, hej, úplne by to stačilo a myslím si, že, že, ale dúfam, že zase opačne, dúfam, že to nedopadne teraz opačne takto, ako som skonštatoval, že zistíte, že vlastne aj tak tí ľudia si nenašetria veľa, takže netreba vôbec rozmýšľať o nejakom štvornásobku. Stále zdôrazňujem, teraz už je, ten príspevok sadzieb je 4 % a s nejakým štvrť percentom po, pre ďalšiu vládu od roku 2017 navyše.

    Takže v podstate človek platí 14 % do I. piliera, plus rezervný fond 4,75, čo je dôchodkový fond, hej, a to nehovorím o tom, že sa prelievajú nejaké fondy. Takže vždy, pokiaľ bude takáto sadzba, to zásadné gro tak či tak bude mať človek z I. piliera alebo teda ako nárok z toho I. piliera.

    Dobre, takže na záver, ja ešte tu chcem oznámiť, povedať jednu vec. Mne sa celkom páčilo teda aj pána, vystúpenie pána Mihála, neni tu, kde povedal aj zaujímavú vec, ktorú som ja teda vedel, ale som nedopovedal, že s tými životnými poisťovňami, tam je totiž úplne iná regulácia ako v DSS-kách. DSS-ky sú najprísnejšie regulované, aj čo sa týka poplatkov, však stále sa tu hádame o výške poplatkov v DSS-kách a tak ďalej. To znamená, že ony skutočne, čo sa týka tých poplatkov, a keď robili kampaň, tak aj presolili, to znamená, že dali príliš vysoké náklady na získanie klientov, ale je to, je to veľmi limitované. Ale životné poisťovne majú zase iné pravidlá hry. Takže paradoxné je, že možnože niektorým DSS-kám vôbec nebude vadiť, hovorím niektorým, že tie peniaze pôjdu do životných poisťovní, nie vybraných, pretože väčšinou tie DSS-ky sú aj tak, aj tak dcérami životných poisťovní. A logický podnikateľský zámer je, že kde z tej čiastky peňazí, v ktorom systéme, alebo v ktorej dcére zarobí viacej, tak jednoducho to tak presne presuniem, a preto ja si stále myslím, že jednoducho tú moju zásadnú výhradu, ja nie som proti poisťovniam, nikdy som nebol, proste ony si napočítajú, tak chcú zarobiť, dobre. Ale som proti tomu, aby som si povinne kupoval nejaký produkt, ktorý jednoducho nepotrebujem.

    No a na záver mi dovoľte povedať, že mrzí ma, mrzí ma, že nikto nerozmýšľa, že čo je pre toho občana výhodné. Tuná sa hráme, kto akú taktiku bude proste viacej vykrikovať, kto čo presadí, aj keď dobre vie, že tak sa to aj tak nepresadí a jednoducho vôbec nikto sa nezamyslí, že ten občan, v tomto prípade občan sporiteľ, aký je vlastne jeho záujem. Proste dobre, ja ešte, ja ináč pochopím, zase poviem jednu kontroverznú vec, že ste, pochopím, nesúhlasím, ale pochopím, že ste znížili príspevky z 9 % na štyri, pretože automaticky sa zníži ten momentálny deficit, hej, tomu rozumiem. Ale tento argument, to znamená v prospech verejných financií a ja neviem, v prospech súčasných dôchodcov, ja neviem, čokoľvek, sa to dá nejako argumentovať, aj keď s tým nesúhlasím, ale tento argument uniká, lebo teraz v podstate vy robíte, že ľudia majú v jednej súkromnej spoločnosti peniaze a vy ich nútite, aby tie peniaze presunuli do inej súkromnej spoločnosti. To znamená, to nemá nič spoločné s verejnými financiami. To sa nedá vyargumentovať a už tie argumenty, to ako s tými domovmi dôchodcov, prosím vás, to akože radšej to ani nepoužívajte, lebo proste to je akože smiešne, lebo keď vy poviete, že niekto má málo peňazí, tak si ich môže zobrať, lebo je nezaujímavý pre životné poisťovne, a ostatní, o ostatných sa treba postarať. No tak ja vám teda poviem, že osobne o mňa sa teda netreba postarať, ja sa postarám sám o seba.

    Tak, takže ani tento argument, že stále, ja si myslím, že nič sa nestane, nikomu sa nič nestane, keď prerobíte, stiahnete ten zákon. Ja som teda už podal procedurálny návrh, aby sa stiahol ten zákon, a jednoducho urobíte to, že aby tí ľudia si z tej DSS-ky mohli, nemali povinnosť kupovať tie, tie anuity a aby si mohli čerpať prostredníctvom programového výberu, to znamená, že nie naraz, z vlastných, teda z vlastného účtu peniaze. A pokiaľ to takto prerobíte, tak ja som ochotný proste diskutovať na túto tému, ako by to bolo čo najlepšie.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána Švejnu sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • No, najprv k tomu, k tej úlohe životných poisťovní. Keď sa povie, že tie peniaze by si ľudia mohli vyberať sami z účtu, tak nijak inak sa tomu nedá, nijak ináč sa to nedá pomenovať, len nepochopenie úlohy životných poisťovní, pretože keď si vyberie tie peniaze z účtu povedzme za 10 - 15 rokov a už mu tam nič nezostane a on bude žiť ďalej, čo potom? Zrazu bude mať prázdny účet a peniaze nikde a dôchodok nikde. V tom je práve to zapojenie životných poisťovní, že ony znášajú riziko dlhovekosti a tak ďalej, ale to je na odbornú debatu, len čakal som, že toto je už naozaj všeobecne pochopená záležitosť.

    K ústavnému zákonu. Bol tu príklad uvedený toho prijímania zákona o dlhovej brzde. No keby sa tak postavili napríklad zástupcovia našej strany pri tom rokovaní, že si postavia podmienku, ktorá by automaticky znamenala, že ich naplnenie by znamenalo odmietnutie, principiálne odmietnutie zo strany vládnucej v tom čase väčšiny, tak by asi to bolo veľmi nezmyselné a žiadny ústavný zákon by nevznikol. Takže jednoducho faktom je, že keď niekto povie, že podporí návrh ústavného zákona len vtedy, keď tam bude návrat na 9 %, čo je neprijateľné pre vládnu stranu, tak automaticky ten zákon vyhadzuje do povetria. Nijak ináč sa to nedá nazvať. A nie je to žiadny kompromis a v tomto návrhu zákona ústavného bolo, že ideme zdvihnúť, zdvihnúť súčasné príspevky zo štyroch na minimálne 6 %, to znamená aj viac, keď v tom čase bude vôľa k takémuto rozhodnutiu, a vďaka MOST-u sa to nestane.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, Erika Jurinová.

  • Tým, čo kolega Kaník končil, som ja chcela začať, že mne sa tiež zdá také zvláštne od vás, pán kolega Švejna, postaviť prijatie ústavného zákona podmienkou, buď všetko, alebo nič. Pritom viete, že tí rozhodujúci vôbec nie sú tí opoziční, ktorí sú tam podpísaní, pri ktorých teda chýbate. Rozumiem vašim argumentom na jednej strane, ale ak tuná hovoríte, že naprieč politickým spektrom by mal byť prijatý tento zákon, tak sám ste si aj zodpovedali na otázku, alebo teda možnože nesprávne ste si zodpovedali na otázku, prečo by ste tam vy nemali chýbať, lebo naozaj je to o kompromisoch, a takisto myslím, že v tej podobe, ako to je podané, ide o kompromis. Ale ja si myslím, že podanie tohto zákona má možnože iný zmysel a účel, keďže vyzerá to naozaj tak, že zákon nebude prijatý. Tým sme chceli povedať, že my sme dostali tú ruku alebo rukavicu hodenú od vládnej strany, od ministerstva práce, sociálnych vecí a zrazu vidíme, že ministerstvo z toho cúva a nerozumiem možnože celkom dôvodu, prečo sa z toho vyzúva. Tuná možnože aj práve pán poslanec Brocka to tak jasne naznačil, že či naozaj nie je aj po prijatí takejto anuitnej novely, nedôjde k tomu, že dôjde aj k odstráneniu druhého piliera. To je otázne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Čo sa týka pána Kaníka, že niekto keď si vyčerpá z toho účtu prostredníctvom programového výberu, nebude mať nič. No ja ho upozorňujem, že ľudia si platia okrem tých 4 % ešte 21 % do prvého piliera a za tých 21 % mnohonásobne viacej dostanú, a nevidím najmenší dôvod, proste jednoducho aj keby si to vyčerpali, pokiaľ budú mať dostatočný vyšší, vysoký dôchodok, čo budú mať, aby si to nemohli urobiť.

    Čo sa týka ústavného zákona, no tak dobre, vy ste názoru toho, že to treba schváliť, navrhnúť do ústavného zákona, že čo urobí SMER. V podstate v poriadku, však to je možno 120, 130 ľudí; ja taký názor nemám. A ja by som ešte povedal, že vôbec to nie je také podsúvanie v podstate, že nie som schopný kompromisu. No ja som posledný, ktorý by povedal, že nie som schopný kompromisu. My dokonca sme sa aj bavili z tých dvoch alebo troch stretnutí, že akým spôsobom do budúcna zvýšiť, napr. keby bol vyrovnaný rozpočet, tak by sa zvýšili tie sadzby atď., ale v tomto Kaníkovom návrhu neni nič iného len to, čo v súčasnosti platí, akurát tam vsunul slovo minimálne, nič viacej, nič menej a jednoducho tak to je a ja, samozrejme, keď bude táto diskusia, tak ja som ochotný aj diskutovať na túto tému, že ako, a keď ma presvedčíte, tak možno presvedčíte aj ostatných, že by mali hlasovať za to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali celú všeobecnú rozpravu, ktorú vyhlasujem týmto za skončenú.

    Chce sa vyjadriť pán minister? Nech sa páči.

  • 14.

    Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. No, priznám sa hneď v úvode, že čakal som, že bude relatívne ostrá a možno odborná diskusia, že budeme sa baviť a polemizovať o tom, čo by v tomto zákone malo byť alebo nemalo byť, ale vôbec som nepredpokladal, že tá diskusia bude toľké vyliatie špiny a žlče na predkladateľa tohto zákona. Nečakal som to, hovorím to veľmi úprimne, pretože toto nie je politický, to nie je zákon o pravici, o ľavici, to je o konkrétnych ľuďoch, v konečnej miere raz tí dôchodcovia, ak dožijeme, budeme všetci a bude sa nás to bezprostredne dotýkať. To znamená, že toto ma veľmi nemilo prekvapilo, do istej miery beriem, že je tu nejaká volebná kampaň, máme niečo za sebou, všeličo som počul aj ja, nechcel som na to reagovať, že tu jeden z prezidentských kandidátov sľuboval minimálny dôchodok 500 eur. Panebože, bodaj by išiel a nech robí ministra, zajtra ho pustím a zatlieskam mu, ale všetci dobre vieme, že je to hlúposť, že je to podvod, že; pán Procházka to sľuboval, aby ste, keď sa konkrétne... Po prvé prezident to nemôže ovplyvniť a po druhé to vychádza z nejakých reálnych možností, myslím, že nikto, kto tu sedí a trošku do týchto vecí vidí, vidí, ako tomu nemôže uveriť. Ale nechcem o tomto hovoriť, ani sa nechcem vracať ku kampani, ako niektorí tú kampaň začali rozoberať, chcem sa vrátiť k meritu veci.

    Od začiatku nástupu nového vedenia rezortu sme mali jeden zo základných záujmov predniesť a dotiahnuť celý komplex reformy celého dôchodkového systému. I keď to slovo reforma ja nerád používam, pretože vy ste ho trošku zneuctili, to meno reforma, v tom predchádzajúcom období v tej pozícii. Veľa reforiem ste hlásili, ktoré skôr boli deformy ako reformy, ale ponúkli sme rozmer novely prvého piliera, druhého piliera, tretieho piliera. Môžeme sa baviť, do akej miery to splnilo očakávania, ale chcem povedať jednu vec, neboli sme populisti, chovali sme sa zodpovedne. V prvom pilieri sme prijali určite nie populistické, ale potrebné, reálne veci. V konečnej miere boli ocenené aj z opozičného tábora. Druhý pilier bol nevyhnutný. Táto novela, dnešný stav to v značnej miere potvrdzuje, že tie úpravy, ktoré sme urobili, boli nevyhnutné a - čo chcem podotknúť - nepostupovali sme tak, ako postupovali vaši politickí partneri združení v Európskej ľudovej strane, ktorí to jednoducho zmietli zo stola a zrušili. Podpredseda Európskej ľudovej strany, premiér v Maďarsku, ako postupovali Poliaci a vlastne Česi nikdy nič ani nezaviedli a zdá sa, že ani nezavedú minimálne pre nejaké najbližšie obdobie.

    My sme sa chovali zodpovedne a mali sme záujem upraviť tie pomery a dosiahnuť taký stav, aby ľudia, ktorí tam do toho druhého piliera jednoducho išli, neboli oklamaní. Oni čiastočne oklamaní boli, lebo ja dnes predkladám návrh zákona, ktorý hovorí o výplate dôchodku. Tento návrh zákona mal byť v takejto podobe predložený vtedy, keď sa robil tvrdý nábor do druhého piliera. Vtedy boli ľudia zavedení, dostali sa tam mnohí, ktorí tam nemajú čo robiť. Zvýrazňujem a potvrdzujem to. Z príjmového a vekového hľadiska. Nehovoriac o tom, bolo tu povedané, myslím, že pán Švejna naznačil, že Svetová banka dosť apelovala. No my sme od Svetovej banky zobrali aj veľmi veľký úver na nábor tých ľudí do druhého piliera. Aj to bolo možno ústretové gesto ku Svetovej banke, ale k veci.

    Anuita, výplata dôchodkov z druhého piliera, aby to bolo dosť zrozumiteľné, aká je základná filozofia tohto zákona, pretože z toho sa všetko ostatné odvíja. Účel zákona: zabezpečiť spolu s prvopilierovým stavebným poistením príjem sporiteľovi v starobe. To je hlavná litera zákona. Ak by som sa mal vrátiť k Ústave Slovenskej republiky, čl. 39, tá hovorí: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe". Opakujem, v starobe.

    To znamená, znova hovoríme o dôchodku, to znamená, že akceptovanie akejkoľvek pripomienky, ktoré by bolo proti tomu, tejto filozofii, by bolo v úplnom rozpore so zámerom predkladateľa vzhľadom k tomu, že staroba nie je posudzovaná ako moment v čase, kedy jednotlivec alebo ten, ktorý odchádza na dôchodok, nadobúda dôchodkový vek, ale trvanie, to je proces, 19 rokov je priemer, môžu byť takí, čo môžu 40 rokov sa jednoducho dožiť a samozrejmá vec, že im to doprajeme. To znamená, to je proces, to je doba. My nemôžeme hovoriť o nejakom jednorazovom akte, ktorý by sa mal udiať v čase, keď dôchodca odchádza na dôchodkový vek, a teda aj do dôchodku. To znamená, prioritne zabezpečiť, aby poberatelia z dôchodku z druhého piliera počas celej doby staroby, to znamená doživotne, mali šancu poberať prislúchajúci dôchodok aj z druhého piliera. To je alfa a omega. Z toho vychádzame, na tom je postavená základná myšlienka a celá línia a práve preto sme pristúpili k tomu a ja potvrdzujem to, čo tu viackrát bolo povedané.

    Ja som predkladateľ, nie som tvorca toho zákona. Určili sme zodpovedných ľudí z ministerstva, štátny tajomník Burian manažoval istý proces spolu s generálnou riaditeľkou Kolesárovou a s jej ľuďmi zo sekcie a, samozrejmá vec, s legislatívcami, ale sme dali dohromady pracovnú skupinu, ktorá, opakujem ešte raz, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, poisťovne a dôchodcovské správcovské spoločnosti, agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, Štátnej pokladnice, akademická obec, ekonomické fakulty boli zastúpené, no a samozrejme, v neposlednom rade ministerstvo financií a ministerstvo práce. To znamená, toto nie je náhoda, že takýto veľký komplex ľudí sa podieľal na príprave tohto. To len potvrdzuje, áno, ja som predkladateľ, toto sú tvorcovia za výdatnej pomoci ľudí z odborných sekcií ministerstva práce, sociálnych vecí. To znamená, aj tu ponúkam ten rozmer, nie pravo-ľavo videnie, ale reálne, odborné, potrebné, vychádzajúc z toho, že by táto novela nemala byť, teda tento zákon nemal byť novelizovaný vždy, keď sa mení nejaká politická garnitúra. Veď tu treba dať nejaké garancie a záruky pre tých, ktorí v tom druhom pilieri sú, aby vedeli, podľa čoho im tie dôchodky budú jednoducho vyrátavané.

    Áno, otvorili sa tu viaceré veci a treba povedať, že pre mňa zo začiatku bola trošku prekvapujúca, ale potom ani veľmi nie tá diskusia, hlavne medzi opozičnými poslancami. No a v konečnej miere, nemám problém to povedať. Do istej miery som cítil možno aj nejakú osobnú urazenosť pána poslanca Švejnu spred desiatich rokov, keď vtedy ako generálneho riaditeľa sekcie dôchodkového vtedajší minister Kaník odvolal a dal tam niekoho iného, ale prosím vás, riešte si to niekde inde, nie pri Richterovom návrhu, ktorý rieši to, čo ste vy pred desiatimi rokmi celkom nedotiahli, a to nie je len toto. Veď opravujeme a riešime čo, boli spomínaní starodôchodcovia, novodôchodcovia.

    Áno, ministerka Tomanová dvakrát otvorila tú otázku, sčasti vyrovnávala. My vieme, že doteraz tá otázka nie je celkom poriešená, čuduj sa svete, zaznieva hlas z opozičných lavíc, zo strany MOST-u - HÍD, že ideme dať ústavné podanie na zákon, ktorý sami ste schvaľovali a pred desiatimi rokmi nadobudol účinnosť. Pre mňa je to dosť prekvapujúce, možnože až smiešne a dalo by sa pokračovať. My ideme opravovať ďalšie veci, vdovy, vdovcovia.

    Vieme, že tieto otázky spred 2004. a po 2004. nie sú stále vysporiadané, že je tam problém, je tam disproporcia, musíme to riešiť. Dalo by sa pokračovať ďalej, teda invalidných dôchodcov sme poriešili vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu veľmi rýchlo. Mohol by som ísť ďalej, pretože pani podpredsedníčka Jurinová otvorila aj otázku silových zložiek. Otázka, ktorá, treba povedať, to nevzniklo dnes. Prvé rozhodnutia Najvyššieho súdu boli v roku 2011. Pán Lopatka a môj predchodca pán Mihál to neriešili. Dnes už, keď máme kopec rozhodnutí Najvyššieho súdu, sú tu judikáty, no tak my to musíme riešiť, ale to nie je naše maslo na hlave. Dôsledky riešime, pretože v tejto chvíli, keď sú tu nejaké judikáty, i keď pre mňa, samozrejmá vec, trošku čudné, pretože zákon jednoznačne hovorí, že podmienka na výplatu dôchodku je desať rokov sporenia, pardon, desať rokov poistenia. No ale Najvyšší súd povedal, že v zmysle ústavy nie je potrebných desať rokov, že stačí neobmedzený počet, aby už mal nárok. Je to možno trošku prekvapujúce, ale je tu fakt, minister a ľudia okolo nemôžu nič iné, len na to reagovať. Áno, pripravujeme nejaký zákon, ktorý dá toto do istého súladu s odôvodnením Najvyššieho súdu. Nič iné v danom, v tomto, v tejto situácii nemôžem. Ale znova, možno reagujem mimo toho, ale toto všetko tu bolo pospomínané. Urobili sme z celej tej problematiky, ktorú som tu ponúkol, dosť veľký guláš.

    Ale teraz, ak dovolíte, chcem sa sústrediť, sústrediť na tú najdôležitejšiu vec, ktorá súvisí s tou kritikou, a to je otázka programového výboru, resp. štvornásobok životného minima. Možno budem trošku, trošku k tejto problematike viacej hovoriť, ale hneď poviem to, čo som pripravený povedať aj na záver. Je tu ešte druhé, tretie čítanie. My sme pripravení, ak dostaneme argumenty, zdôvodnenia, ktoré presvedčia o tom, k tejto problematike sme pripravení sa vrátiť. Možno by sme v tom prípade, ak by sa išlo dole, rozmýšľali o indexizácii, ale to sú veci, ktoré sú otvorené, ale sme pripravení hovoriť, ale pre túto chvíľu to nie je rozhodnutie ministerstva. To je istý kompromisný návrh všetkých tých zainteresovaných v tom riadiacom výbore a v tej expertnej pracovnej skupine. Už tam bol prijatý nejaký kompromis, pretože tie názory, tie sa veľmi široko pohybovali, a treba povedať, že nie uletene. Dnes sú v Európe systémy, ktoré sa podobajú nášmu dôchodkovému sporeniu, či je to druhý, alebo aký pilier, kde sa nepripúšťa akýkoľvek programový výber. Sú zase aj také, ktoré áno, za istých okolností, ale vždy je primárna filozofia zákona postavená na doživotnom dôchodku. Niet krajiny, ktorá by mala iný systém.

    To znamená, skôr hovorme o základnej filozofii a akýkoľvek predčasný výber alebo programový výber je skôr istá, isté špecifikum, ktoré musí byť jednoznačne pomenované a aj podmienené možnosťami, za akých okolností by malo byť, malo byť umožnené. Druhý pilier nie je doplnkom, žiadnou nadstavbou k prvému pilieru, je súčasťou povinného dôchodkového systému. Dôchodky z prvého piliera budú mať sporitelia z dôvodu účasti v druhom pilieri krátené. Samozrejmá vec, že tú nejakú stratenú, krátenú časť má pritom nahradiť práve dôchodok z druhého piliera, a to počas celej staroby, teda doživotne. To znamená, čo chcem povedať, to je to, súčet. Je to súčet, ktorý tu jednoducho je potrebné, potrebné vnímať. Príspevky do druhého piliera, rovnako ako poistné do prvého piliera sú do 100 % daňove zvýhodnené. To je potrebné jednoducho mať na zreteli, túto skutočnosť, pri viacerých tých návrhoch, ktoré tu boli ponúknuté, tak ako prvý pilier aj druhý pilier je daňovo zvýhodnený. To je veľmi dôležitý argument, ktorý je potrebné, a myslím, že v tých odborných kruhoch a debatách, ktoré aj s opozičnými poslancami boli vedené, táto otázka bola veľmi vážne rozdiskutovaná a v konečnej miere všetkými akceptovaná. Preto som trošku prekvapený, že táto oblasť, táto otázka je tu dnes opätovne otvorená, pretože ja som si myslel, že sme sa vzájomne tu v tomto prípade, v prípade pochopili.

    Rovnako zo žiadnych dôchodkov, ktoré z druhého piliera navrhujeme vyplácať, sa nebudú teda platiť dane, čo je logické, tak ako tomu nie je ani v prípade, v prípade prvého piliera. Možno si treba postaviť otázku, je spravodlivé požadovať od daňovníkov, aby za celé, aby cez daňové úľavy skladali na, peniaze na ruku? Skúsme si postaviť aj túto otázku. Lebo tá z tej prvej otázky ako veľmi konkrétne vyplýva. Moja odpoveď je: z čoho má dôchodca žiť po tom, ak si peniaze cez programový výber minie? Len skráteného prvého pilierového dôchodku? Všetci hovoria, že dôchodky z prvého piliera sú nízke, a teda nekrátené, a že sa z nich nedá vyžiť. Myslíte si, že keď sa budú krátiť, budú vyššie? Úplne logická otázka.

    Kritici na jednej strane tvrdia, že prvý pilier je neudržateľný, áno, preto sme robili niektoré zmeny. Nevylučujem, že prejde 10 alebo niekoľko rokov a vzhľadom na vývoj a demografiu a ďalšie veci sa možno bude musieť znovu vstúpiť do tejto problematiky. Vzápätí však tvrdia, že dôchodcovi postačuje doživotný dôchodok z oboch pilierov vo výške možno dvoch, dvojnásobku životného minima podľa, podľa tých návrhov, ktoré tú zaznievali z opozičných lavíc, čo je možno tých 400 eur. Zvyšok dôchodkových úspor stačí jednorazovo vyplatiť? Nezdá sa vám, že požiadavka čo najvyšších dôchodkov a zároveň požiadavka vyplatenia veľkej časti nasporenej sumy je pokus o streľbu, poviem to z futbalového žargónu, na dve brány? No ale ak to tak je, tak jeden gól je do vlastnej brány. Ako môže niekto tvrdiť, že systém dôchodkového zabezpečenia je neudržateľný, a zároveň tvrdiť, že máme umožniť, aby sa peniaze vyplatili sporiteľovi pri odchode na dôchodok jednoducho na ruku?

    Dnes je situácia, čo sa týka zariadení sociálnych služieb v časti, myslím, že pán poslanec Mihál tie veci otvoril, taká, že, áno, niekoľko desaťtisíc a možno v krátkej budúcnosti ich bude ďaleko, ďaleko viac. Pretože ten dopyt tu je ľudí odkázaných na jednotlivé zariadenia, ktoré tu máme, sociálnych služieb. Áno, pripúšťam, bude sa ten počet stále zvyšovať. No ale je logickou požiadavkou, aby predovšetkým príjem z dôchodku dosahoval takú výšku, aby si prijímateľ sociálnej služby požadovanú úhradu za sociálnu službu mohol jednoducho zaplatiť sám. Samozrejme, na základe aj prispenia štátu, prípadne samosprávy. Ale táto úloha asi vždy tu ostane a bude tvoriť asi tú najvyššiu čiastku platieb, ktoré, ktoré súvisia s pobytom v sociálnych zariadeniach.

    No ak by sme pripustili k programovému výberu príliš vysoké percento ľudí, čo by pri možno tom navrhovanom dvojnásobku životného minima predstavovalo možno až 50 % všetkých, zároveň si zdraví dôchodcovia budú vyberať doživotné anuity, chorý programový výber, povedzme si úprimne, no zvýši sa jedno veľké riziko, a to je antiselekcia. A to z pohľadu zodpovedných ľudí asi musíme tieto veci tiež vidieť, teda poisťovne budú svojmu zdravšiemu kmeňu dôchodcov vyplácať dôchodky dlhšie. No a zároveň aké? No nižšie. Toto všetko je potrebné v tejto chvíli mať jednoducho na zreteli pri akomkoľvek rozmýšľaní a hľadaní nejakých iných riešení. Použil som tie zahraničné skúsenosti. My sme nevychádzali z niečoho, čo je úplne, by som povedal, od reality odrazené. To aj ten, ja by som to možno nazval, nazval 20-percentný omyl pána Mihála, ktorý tu spomenul v súvislosti s 20-percentnou odplatou poisťovniam, je takto trošku nepochopením toho, čo novela zákona hovorí. Poisťovne budú mať nárok na maximálne 20 % len v prípade, že dosiahnu lepšie zhodnotenie než pri výpočte dôchodku garantujú. To znamená, že pri tých 20 %, ja to nazvem nadvýnosu, prípadne sa dá hovoriť o nejakom technickom zhodnotení úspor, úspor klientov. To znamená, že, a treba povedať jednu vec. Máme analýzu znovu z toho najbližšieho okolia, z krajín Európskej únie, kde sa takýto systém dôchodkového sporenia uplatňuje, a treba povedať, že tie percentá sa pohybujú od 50 až niekde do 90. No my sme jednoducho pribrali a stotožnili sa s riešením, ktoré má Nemecko. Jednak vzhľadom na veľkosť, skúsenosti a použili sme tento model. To znamená, žiadna blízkosť životných poisťovní, ktorá tu bola, bola často v rôznych kombináciách a konštaláciách jednoducho spomínaná. To absolútne odmietam, to absolútne odmietam, to určite nám nie je vlastné. Len jednoducho ponúkame návrh zákona, ktorý má dimenziu nadstranícku. Ja som sa snažil pomenovať, veď tí ľudia, ktorí v tej, medzi tými odborníkmi v tej pracovnej komisii boli, zďaleka nemôžu byť nikdy k nejakým politickým stranám priradení, pretože pôsobia a fungujú ako významní odborníci.

    Toľko by som si dovolil možno k niektorým tým veciam, ktoré tu boli povedané, zareagovať. Chcem vás ubezpečiť, že sme pripravení komunikovať, sme pripravení zdôvodňovať, prečo tu viaceré veci sú, sú pripravení aj tí odborníci z jednotlivých inštitúcií, ktorí sa na tvorbe tohto, tejto novely zákona podieľali.

    Chcem poďakovať za všetky odborné príspevky, ktoré tu v diskusii zazneli, a samozrejmá vec, že uchádzam sa o podporu v prvom čítaní tejto novely zákona.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi krátky, pretože je potrebné zaujať v priebehu diskusií možno nejakých pár stanovísk.

    Mňa dosť prekvapilo, že ani v ctenej opozícii neexistuje nieže jednotný, ale približne rovnaký názor na druhý pilier. A potom si ťažko viem predstaviť, aby ste nás vy mohli presviedčať o tom, o čom nie ste sami medzi sebou všetci presvedčení.

    Druhá poznámka, tak ako, tak ako vás dobieha zlá decentralizácia, tak vás teraz aj dobieha zle pripravený druhý pilier. Pretože keď ste ľudí presviedčali o tom, aby vstúpili do druhého piliera, tak ste im aj mali hneď povedať, ako im budú vyplácané dôchodky. Keby ste to boli vtedy povedali a ľudia by boli vedeli, že idem do druhého piliera a takto to bude vyplácané, bolo by to kľudné, čisté a ľudia by mali jasno. Nemuseli sme desať rokov sa tu o tom takýmto spôsobom naťahovať.

    Tretia poznámka. Viete, vy radi hovoríte o tom, že my sme chceli, ale nemali sme čas. My sme chceli, ale padla vláda, nestihli sme to. No asi ste slabo chceli. Lebo kedy ste sa boli pripravovali na vládnutie, tak ako nám to vyčítate, že sme neboli pripravení a neboli sme schopní predkladať návrhy zákonov, mohli ste to urobiť aj vy. Keď to neurobila prvá vláda naša, tak ste to mohli urobiť vy, pripraviť. Pán Mihál tu povedal, že prečo to nešlo. Ja ho chápem, že keď on predložil návrhy a opozícia nesúhlasila, no tak asi ťažko ste mohli predložiť. Takže nevyčítajte nám niečo, čo ste neboli schopní urobiť vy.

    Moja posledná poznámka, tú si neodpustím, pretože okrem vecných vystúpení niektorých kolegov z opozície tu zazneli aj slová a myšlienky, ktoré aj tento návrh zákona doslova a do písmena politicky zneužívajú. Ale na to sme si už zvykli a budeme si zvykať aj naďalej, ale tak ako pán minister povedal, nás to neodradí a, naopak, budeme napravovať tie chyby, ktorých ste sa v minulosti dopustili.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 896, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 902.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, dovoľte, aby som ako prvý predniesol návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Problematiku verejných zbierok doposiaľ upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach a lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov a príslušná vykonávacia vyhláška ministerstva vnútra. Ide o teda jeden z mála právnych predpisov, ktoré ešte stále prežili Nežnú revolúciu a sú tu s nami už viac ako 40 rokov a boli naozaj koncipované v úplne inom sociálnom, ekonomickom a spoločenskom prostredí.

    Aj napriek niektorým čiastkovým novelám spomenutého zákona nezodpovedajú potrebám modernej demokratickej spoločnosti. Vládny návrh zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje na uvedené okolnosti, pričom v jeho obsahu sú premietnuté viaceré poznatky a skúsenosti získané pri organizovaní verejných zbierok. Na príprave novej právnej úpravy o verejných zbierkach sa s ministerstvom vnútra intenzívne podieľali zástupcovia tretieho sektora. Dokonca by som v tejto veci rád povedal, že naozaj lídrom, tak ako bol záväzok z programového vyhlásenia vlády a aj z nášho prístupu, bolo, aby v tomto prípade tí, pre ktorých je ten zákon určený a ktorých sa to týka, vlastne boli hlavnými strojcami vlastne tohto legislatívneho návrhu. Čiže naozaj toto je možné považovať za návrh, ktorý je predovšetkým z prostredia tretieho sektora a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača, to bol jeden z jeho základných modelov a bodov, ktoré chceli vlastne po spoločných jednaniach presadiť.

    Čo teda zákon upravuje. Základné pojmy, samozrejme, ktoré sa používajú, ktorými sú verejná zbierka, všeobecne prospešný účel, hrubý výnos verejnej zbierky, čistý výnos verejnej zbierky a náklady verejnej zbierky. Všeobecné podmienky vykonávania verejnej zbierky, právnické osoby mimovládneho neziskového sektora oprávnené vykonávať verejnú zbierku, pôsobnosť orgánov štátnej správy, správne konanie o registrácii verejnej zbierky, register verejných zbierok, spôsoby vykonávania verejnej zbierky a povinnosti oprávnených právnických osôb pri vykonávaní verejnej zbierky a, samozrejme, kontrolu vykonávania verejnej zbierky.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých prípadoch dochádzalo k zneužívaniu sociálneho cítenia občanov, ktorí prispievali na zbierky, ktoré javili podobnosť serióznym zbierkam, najmä častokrát trpeli veľké organizácie ako Liga boja proti rakovine alebo UNICEF práve na tých, ktorí boli neseriózni, preto existencia tohto zákona, nového zákona sa javila už ako nevyhnutná.

    Ďakujem za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Tiborovi Glendovi. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 896. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Jozef Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a dovoľte, aby som vám aj poblahoželala k dnešným meninám. Všetko najlepšie a všetkým Jozefom.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani podpredsedníčka, aj pán minister, všetkých pozývam na čašu Coca-Coly (povedané so smiechom), možnože bude aj Kána Galilejská.

    Oceňujem tento zákon, som milo prekvapený jeho dobrou úrovňou aj vyváženosťou a teším sa, že robí poriadok do zbierok, pretože naozaj ten poriadok v nich nebol a mnohí to v svoj prospech zneužívali. Povedal by som, že ten zákon skoro rozširuje možnosti zbierok, čo predtým v zákone určite nebolo, aj elektronické, esemeskové a ďalšie možnosti, ktoré sú tam, a teda nielen klasické hrkanie s nejakými škatuľkami po meste alebo niekde inde.

    Za pozitívne hodnotím aj to, že bol robený v spolupráci asi s tromi hlavnými takými nevládnymi organizáciami, najmä to bolo Centrum pre filantropiu, ktorá združuje mnohých, Liga proti rakovine, ktorá má tradične už narcisové zbierky. Dobre, ja viem, že idú na správne miesto, a takisto eRko, to je hnutie kresťanských spoločností detí, ktoré majú za sebou napríklad Dobrú novinu, projekty pre Afriku, k tomu sa ešte kratučko vrátim.

    Čiže som rád, že tento zákon je tu a určite, samozrejme, budem zaňho. Oceňujem aj to, že sa dáva možnosť na zbierky len právnickým osobám, že sa vhodne definujú veci ako všeobecne prospešný účel aj čistý výnos. V minulosti toto nebolo jasné, ako to vlastne je. Vieme dobre, že mnohí zberači získali niekedy aj veľké peniaze. Potom urobili jeden veľký koncert a zo 100-tisíc, 90- dali umelcom a 10-tisíc dali chudobným detičkám. A tento zákon to už vlastne znemožňuje, chvalabohu, a vlastne na náklady, to znamená, na réžiu, na nejaké organizátorské veci, platy organizátorom je možné dať 20 % z celkovej zbierky, čo sa mi zdá primerané. Čiže zbierky nebudú už na to, aby pod rúškom zbierky niekto sa - ako sa to na Slovensku hovorí - nabalil.

    Niekoľko otázok by som snáď povedal, také, ktoré by mohli v druhom kole toto zlepšiť, ale tak čas ešte je len prvého čítania, takže vlastne toto budú skôr tak ideové veci.

    Tento zákon zakazuje robiť zbierky v priestoroch vo vlastníctve fyzických osôb a keď, tak len po predchádzajúcom písomnom súhlase tých fyzických osôb. Možnože tí, ktorí na tom pracovali, vedia, jak to budú robiť, ale boli aj také podomové zbierky, keď do paneláku snáď niekto vošiel, a teraz fyzicky súhlas od všetkých tých, na ktorých dvere sa zacingalo, ako je asi aj dosť ťažko získať. No tak toto ešte bude iste diskusia o tom, že ako toto zabezpečiť.

    Ďalšia otázka by bola taká podmienka, že ak idú voľajaké peniaze z tej zbierky mimo územia Slovenska, najmä na Afriku, je pomerne dosť, tak na to sa vyžaduje súhlas ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Neviem, či priamo minister alebo, nejakého odboru, alebo konzulárky, to tam neni povedané, ale asi aj to je dôležité, do akej úrovne, aby nemusel všetko podpisovať minister.

    Tam je taká otázka, že tieto zbierky, alebo je troška, sú troška konkurenciou štátu, ktorý tiež robí rozvojovú pomoc, ale zbierky nevládnych organizácií, mimovládnych, podstatne prevyšujú vklady štátu do rozvojovej pomoci, čiže ten štát môže trocha obmedzovať toto, aby ten nepomer bol príliš veľký. My sme sľúbili pomoc medzinárodným organizáciám, koľko z nášho HDP ide, a to, samozrejme, neplníme. Možnože spolu aj s tými nevládnymi organizáciami to potom nakoniec splníme.

    No potom sú niektoré známe organizácie, ktoré veľa robia pre druhých, ale viaceré z nich dávajú peniaze aj do zahraničia. A neviem, či na každú z tých zbierok, alebo na každý ten projekt bude treba stále súhlas ministerstva zahraničia. Napríklad Univerzita sv. Alžbety, viete, že má asi 60 projektov v zahraničí, teda na tie, ktoré boli získané prostriedky zbierkou, na všetky stále každoročne si pýtať súhlasy sa mi zdá nie celkom rozumné. Čiže skôr by som vedel dať súhlas na inštitúciu alebo na projekt, nie na konkrétnu zbierku.

    Napríklad Dobrá novina je taká naozaj unikátna zbierka, že Slovensko chudobné dáva na základe tejto zbierky relatívne dosť veľké peniaze na Afriku. Tento rok to bolo napríklad Keňa, Južný Sudán, Uganda, Rwanda, kde bol 19. ročník. Vyzbieralo sa vlastne takto podomove 907-tisíc eur, to je veľa peňazí, pre projekty Afriky. Tí ľudia navštívili 76-tisíc rodín, aj u nás boli v Svätom Jure, 2 722 koledníckych skupín bolo, ktoré pracovali v 1 244 mestách a obciach. Čiže to je niečo unikátne, čiže nejako, to eRko, ktoré to organizuje, bol jeden zo spolunavrhovateľov tohto zákona, a teda nejako veľmi obmedzovať alebo dávať administratívne prekážky na takéto zbierky, ktorý 19. ročník už idú a vedia osloviť ľudí a pomáhajú proste tam, kde to najviac treba, aj keď je to Afrika, tak myslím si, že určitá veľkorysosť voči týmto by bola nutná.

    No tam sa ďalej požaduje, že návrh musí obsahovať webové sídlo. Tak webové sídlo nepoznám, taký celkom, poviem skôr webovú stránku. Tak predpokladá, že každý, kto robí zbierku, by ju mal mať, ale keď ju nemá, tak si ju asi musí zariadiť podľa tohto zákona.

    Ďalej poznámočka je, že vytvára sa tzv. register zbierok, to je správne. Nejaký informačný systém verejnej správy to bude. Ja si len to myslím, že takýchto informačných systémov už máme na Slovensku sto, a teda určite nie je treba nejaký nový, nové verejné obstarávanie na informačný systém, ktorý bude takto evidovať zbierky, čo určite každé ministerstvo má takéto aj tri, iste aj vnútro. Čiže len upozorňujem, že až je tam plánované nejaké veľké náklady na informačný systém tohto typu, tak takéto ich máme veľa.

    Ešte taká malá otázka je v tom, že zberačov nemožno odmeňovať z výnosu zbierky. Sú to dobrovoľníci, iste niekedy je ich veľmi veľa, vidíme ich v meste a tak ďalej. Len nejakým spôsobom potom sa snažia tie organizácie ich aspoň symbolicky odmeniť a potom hľadajú na to rôzne cesty. Tak už keď tam sedia alebo stoja celý deň, tak nejakým spôsobom by sa ich dalo odmeniť. Možnože nie z výnosu zbierky, ale nejakým spôsobom na nich troška pamätať.

    Myslím, že aj to je dobré, že zbierky cirkví sú mimo tohto zákona a v tom zmysle v jednom paragrafe sa tam hovorí o účelových zariadeniach cirkví a v ďalšom o účelových zariadeniach náboženských spoločností. Myslím, že cirkev, náboženská spoločnosť by mohla byť aj v jednom bode, čiže bod f) a g) spojiť, ale na to je čas druhého čítania.

    Takže celkovo vítam tento zákon, podporím ho a myslím, že bude prospešný na to, aby Slovensko napriek nie veľkej bohatosti mohlo podporovať humánne a dobré projekty. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vítam vás tu a som včera čakal, že tu budete, už včera išli zákony z vášho súdka. Tu bola rómska reforma, sme ani nevedeli, že jak ste ju poňali, zvláštne. Tu dovoľte uviesť, že doteraz platilo, že keď rodička opustila zdravotnícke zariadenie bez súhlasu, tak sa jej mohlo nevyplatiť ten príspevok pri narodení, to kočíkovné, teraz to rušíte. Čiže ešte im vyplatí. Nuž keď ste takto poňali rómsku reformu, to som chcel len povedať, že je korektné, že takto otvorene, lebo však na to sa budem snažiť, koho stretnem mu to povedať, že takto ste to poňali. Čiže odteraz kľudne, rodičky, kľudne choďte domov, nič sa s tým robiť nebude. Dokonca pani ministerka povedala, že dôvodom je, že sa stávajú rukojemníkmi. No úžas, úžas, ako si my tu žijeme.

    K tomuto len zľahka. K tomuto zákonu len drobné poznámky, niečo dobré, niečo zlé, niečo návrhy na rozmýšľanie. Nepasujem sa, že za človeka, ktorý by v tom dlho robil. Len taký bežný pohľad. Je dôležité ten zákon z toho dôvodu, aby bol dobre pripravený, že pokiaľ je zlé, niečo zlé, no tak sekundárnym dôsledkom toho býva, že strašne demotivuje aj ľudí, ktorí by to chceli robiť poctivo, hej. To je vlastne, tu budeme mať ďalší zákon pána Malatinského, som zvedavý, či sľúbené, čo mi sľúbil, že to prejde ten pozmeňovací návrh, že či to splní, lebo ohromným spôsobom demotivuje to, že chlapík, ktorý býva v paneláku, celý rok predáva údajne svoje paradajky, tak demotivuje tých, ktorí reálne robia paradajky, tak aj tento zákon, pokiaľ bude zlý, tak bude demotivovať skutočne ľudí, ktorí chcú pomáhať, lebo vedľa nich budú stáť s pokladničkou ľudia, ktorí vôbec nechcú pomáhať, ale robia to kvôli úplne iným pohnútkam.

    Takže preto je dôležité, keď už sme sa do toho pustili, to vycizelovať, lebo budeme sa s tým stretávať čoraz častejšie, lebo tak sa aj teraz žije a potom neurobíme dobre, že tu bude tendencia aj zneužiť, využiť. Ma napadá expresívnejší výraz, lebo tu niektorým je to aj národným športom, že ako s niečím vybabrať.

    Prosím vás, prebehnem to, poviem na záver, kde je najväčšia, najväčšia chyba. Vymedzenie, vymedzenie tých, toho účelu je dobré, aj sa dokonca tam posudzuje. To mi príde také trošku zvláštne, že niekto posúdi zámer tej zbierky, lebo keď prípadne chlapci z Valhally by teraz spravili zbierku na ochranu svojich bojovníkov, tak neviem, či to zavdáva príčinu tomu orgánu, ktorý to posudzuje, neuvoľniť alebo neumožniť tú zbierku. Tam možno z aplikácie nám to niečo ukáže, ale je to tam. Čiže to bude tiež zaujímavé možno zistiť, že ktorá zbierka, kedy, kto už usúdi, že toto nie je ono. Teraz spomeniem na jeden taký aktuálny prípad, je tam, že tie, ktoré sa týkajú zahraničia, povoľuje, alebo vyjadruje, dáva stanovisko k tomu MZV. Nuž tam bude zaujímavé, keď pani Monika Beňová teraz bude zbierať za Krym a proti Krymu, možno aj tak, aj tak, no to bude mimoriadne milé. Takže to bude tiež asi zaujímavé, že ako k tomu pristúpi to ministerstvo, že aby sme tu nakoniec my nezbierali pre niečo, čo zistíme, že tam sme zrovna pomáhať nechceli. To som zvedavý, jak sa to bude presne v praxi posudzovať.

    V tých všeobecných podmienkach ešte ďalej je, a tu poviem osobnú skúsenosť. Ja som raz hlavu vopchal do slučky v neriešiteľnom probléme Dobrovodského, keď už takto poviem, a na konci aj sme skúšali, že skúsime mu pomôcť a presne, a preto aj dotyk, ľahký dotyk s týmto zákonom a sme analyzovali, že ako vieme pomôcť, a robili sme a nebola to zbierka, formálne to boli, i keď to bolo na hrane, priznávam, to bol taký, že zbieranie milodarov pre fyzickú osobu. V praxi to bolo to, že my sme, len si zoberte, jak to dopadlo, že my sme, človek si mohol dať kofolu za, podľa jeho úvahy a celá tá suma išla pánovi Dobrovodskému, v lete, hej, čiže keby sme dávali v zime, tak, samozrejme, by sme sa nečudovali, ale v najhorúcejšom lete sme dávali kofolu a celý ten príspevok išiel na pomoc Dobrovodskému. Dopadlo to úboho, vám poviem pravdu. A viete, že, takže aj z tohto možno usudzovať, že, avšak koniec koncov myslím, že aj na Tatry Maďari dali viac ako my. No ale tak vieme. Vieme, že niektoré veci nefungujú, niektoré fungujú. My sme to vtedy sa snažili vycizelovať úplne tak, aby nám nikto, preboha, nepovedal, že sme na tom niekto chcel zarobiť alebo čo. To znamená euro alebo keď ste už neviem koľko dali za tú kofolu, ale však nikto nedal, pomaly ani euro nechceli dať. Ale keď už dal niekto euro, tak v ten moment tá baba stlačila na počítač, to mala, priamo na internete sa objavilo na obrazovke, že pribudlo euro. Hej, čiže už to je vizuálne a večer tie peniaze, teda keby boli, ale dokopy neboli, ale predsa len zaniesla na transparentný účet. Preto to hovorím, hej, na transparentný účet. Čiže každý, kto by prípadne chcel to mať nad tým oko, tak mohol mať on-line, dá sa povedať. On-line oko, hej, že ako tam naskakuje a ako to naskočené večer na transparentný účet bolo priložené. Preto to hovorím, že tam mi napríklad chýba v tom, že hovoríte, že zriadiť osobitný účet. Nuž, neni to len moderné, ono to má aj význam, že kľudne by som tam ja zniesol aj transparentný účet. To dávam na zváženie. Však nemal by byť s tým nejaký problém.

    A ešte tu hovorím, že z toho, že kto môže robiť tú zbierku? A my sme to vtedy riešili, hej. Lebo teraz môže zbierku robiť, tam vymenuvávate občianske organizácie a neviem čo. A ja si však myslím, že by sme mohli mať status, ale znova to dám na úvahu, niekoho, nazvime pracovne nejaká fyzická osoba, donor. Len znova aby sme, keďže vieme, že žijeme na Slovensku, aby sa tu z každého nestal donor, že on bude robiť zbierku pre niekoho a dopadne to zle. Čiže len zase sekundárne. Keď zbierku môže robiť iba nejaká organizácia, tak nie každý chce, nie každý dôveruje. Je to na zváženie. Pracovný návrh by mohol byť, keď niekto chce byť, mať status donora a chce pomáhať, tak nech sa páči. Zložte 2-tisíc eur a potom máte status donora a nemusí tú zbierku robiť občianske združenie, ktoré môže mať také a nemusí. Niekto môže mať osobný. A niekto tým, že bude zbierať na meno, alebo že on je donorom tej zbierky, tak možno sa rozbehne, že dajú viac ako Maďari na Tatry. Ale to je znova na zváženie. Ja by som týmto smerom asi čiastočne uvažoval.

    Tam potom v ďalšom paragrafe hovoríte o určitej zodpovednosti. Ja to premostím. Hovoríte o zodpovednosti, tam je konkrétna osoba, ktorá je zodpovedná pri tých existujúcich návrhoch, že kto môže robiť zbierku, že zodpovedná za tú danú zbierku, neni špecifikované, aká tá zodpovednosť, a k tomu sa dostanem. Podľa mňa, keďže vieme, kde žijeme, ale nechcem hovoriť, že všetci to tak robia, ale my sme mali nakreovať tú najhoršiu možnú variantu, z nej vyjsť a tešiť sa, že nenastane. Čiže uvažujme, že môže nastať aj táto varianta, že niekto to chce zneužiť, využiť aj trebárs to, že sa to dá. A tam, kde sa to dá, a to ma zarazilo, a preto som aj vystúpil. Možno by som zase ani nebol vystúpil. Ale to, že existujúci zákon hovorí, že pri nejakých porušeniach ste mohli dať pokutu do 6 600, to bolo za starých nejakých 200-tisíc, hej, to bolo, znova sa to posudzovalo asi nejako. Teraz máte v návrhu od 100 do 1 000 euro. Podľa mňa je to dosť taký, možno existuje vysvetlenie, rád sa ho dozviem, že prečo. Ale viete, a to chcem povedať, že čo hovorí zákon.

    Keby zákon hovoril, lebo niekto porušil, dokonca vy môžte porušiť formálne, hej, že formálne dáte o niečo neskôr, tam máte povinnosti, že máte čo zavesiť, neviem čo. No o tri neskôr, však nikto nebude z toho robiť cirkus, hej. Ale keď niekto zneužije zbierku, tak tiež maximálne tisíc euro. Lebo tuto je exaktne uvedené, že neurobí to tak, ako to má. Hej, to znamená, a to už je podľa mňa zásadné, zásadné porušenie. Ale pokračujete ešte v tom, že teda znižuje sa tá pokutu a pokračujete v tom, že v tých deliktoch, že ten, kto by prípadne zneužil tú zbierku, tak môže si požiadať a ja som začal teda pozitívne čítať, že 24 mesiacov, že ako keby nemohol. To by bola ako dobrá správa. Čiže porušíš, 24 mesiacov sa s tebou nikto nebaví a žiadnu zbierku nemôžeš robiť. Zákon však hovorí, že 24 mesiacov nemôžte požiadať v prípade, že ste nezaplatili tú pokutu. Čiže čo v praxi môže nastať? Že niekto zneužije zbierku, dostane pokutu tisíc euro. Tisíc euro zaplatí a za mesiac môže robiť ďalšiu zbierku, hej? To je podľa mňa nie celkom správne. To dávam na zváženie, hej? Aby som aspoň teda, už keď zneužil, tak aspoň dva roky, že mu nedáte ďalšiu zbierku, keď už ste znížili tie pokuty, to podľa mňa by stálo za to.

    A to je to, s čím som začal, že nastavme ten systém tak, aby naozaj sa nenašli ľudia, ktorí to budú zneužívať a demotivujú skutočne ľudí, ktorí chcú pomáhať. A vlastne aj vrhajú zlé svetlo. Lebo ten prípad sa niekde zjaví, ľudia o ňom budú vedieť a potom už nikomu nič nedajú, nikomu ako my teraz, keď zbierame podpisy, tak nikomu nič nechcú dať, už podpísali, lebo však už sú sklamaní, však sa nečudujem. Čiže aj toto môže, takáto situácia, nastať. To by nebolo správne, hej, keby sme my prestali prejavovať tú svoju solidaritu trebárs aj takým niečím ako príspevkom, lebo však už tam hovorili v televízii, tam. A tie prípady nastali a ľudia. Takže je šanca to vyčistiť. Ale tento zákon to mohol a práve opačne ide, že to zjemňuje. Takže tí, čo by to chceli obchádzať, tak sa im to zlacní a nič sa dokopy nedeje. To ma mrzí.

    Aj jednu vec tam oproti starému zákonu meníte, ktorá podľa mňa mala svoju logiku i keď možno aplikačne bola náročná, kde sa hovorilo, že v zásade prečo, ak dôjde vykonávaná zbierka. Je to znakom aj určitej dôveryhodnosti, pretože keď v malej dedine vyberá do zbierky babka, ktorú všetci vedia, že kto je, tak je to úplne iné, ako keď tam dôjdu cudzí ľudia, tak nemusíte mať, požívať tú dôveru. A ten zákon starý hovoril, že zbierku vykonávajú tými prenosnými pokladničkami ľudia spravidla z tej obce, dôveryhodní. Nový zákon vôbec toto nerieši. Nedefinuje, len hovorí o nejakých vekových ustanoveniach. To znamená, že musí tam byť osoba staršia 18 rokov v prípade, že tam zbierajú osoby mladšie ako 18 rokov. Myslím, že to tak je. Takže to podľa mňa a vypúšťate dôveryhodnosť, vypúšťate, že je spravidla, aj keď je to podľa mňa také zvláštne právne, že spravidla z tej obce. Ale podľa mňa určitý význam to malo, hej, že tú zbierku v Hnúšti alebo v Brezne robil niekto, ktorého Brezňania alebo Hnúšťania poznajú, hej, a spravidla malo to, akoby tam došli Bratislavčania na bavorákoch robiť zbierku pre postihnutého Fera. Lebo tak možno skončíme, hej, lebo už zistia, že sa to bude celkom dať. Čiže to tiež dávam na zváženie. Však sme v prvom čítaní, to si môžme dovoliť, že či nenájdeme nejakú alternáciu v prípade, že to malo nejaké aplikačné problémy. Ale svoj význam to určite tam malo.

    Ale na čo chcem určite apelovať, je to, tie správne delikty, hej? To, že to zjemňujete a vlastne len problém je, keď ho nezaplatí. Nič iné. Čiže už keď zneužil, nevadí, však zaplatil, môže robiť zbierku ďalej, je podľa mňa určite nie, nie správna cesta.

    Takže, pán minister, to som chcel v tejto veci povedať. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister ako navrhovateľ, záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Jedným slovom, ďakujem pekne obom pánom poslancom za príspevky. Ako to už býva, zákon vždy prichádza do parlamentu ako návrh, a preto určite všetky relevantné návrhy, ktoré prídu, môžme o nich diskutovať a keď sa na nich dohodneme, aj zapracovať do návrhu. V každom prípade, keďže tento návrh zákona sa naozaj osobitne, je taký netypický v tom, že jeho vykonávateľom nie je štát, ale vlastne tam priamo dochádza k nejakým otázkam súvisiacim práve s tretím sektorom, navrhol by som ešte drobnú diskusiu pred druhým kolom aj s tretím sektorom alebo so splnomocnencom vlády pre tretí sektor. A potom vlastne by sme mohli už takto dočistené návrhy v druhom kole, či už vo výboroch, alebo v pléne, samozrejme, zapracovať do znenia zákona.

    Ďakujem. Ďakujem za vecnú diskusiu.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 872 a spoločná správa výborov ako tlač 872a.

    Návrh vlády odôvodní opäť minister vnútra Robert Kaliňák. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Návrh tejto zmluvy súvisí predovšetkým s našou spoločnou históriou a cieľom predkladanej zmluvy je upraviť postup a podmienky porovnávania údajov v evidenciách obyvateľov zmluvných strán, a to na účel zistenia štátneho občianstva občanov bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, u ktorých nie je v evidencii obyvateľov v niektorých zo zmluvných strán uvedený údaj o súčasnom štátnom občianstve, prípadne na účel zistenia údajov o úmrtí týchto osôb. Tiež sa stanovujú podmienky pre porovnávanie údajov v príslušných registroch rodných čísel na účel zabezpečenia správnosti a úplnosti údajov týkajúcich sa rodných čísiel pridelených na území zmluvných strán ešte pred 1. januárom 1993, teda pred vznikom oboch republík.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Milana Panáčka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru a o tomto návrhu vlády. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel (tlač 872).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 884 z 24. februára 2014 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 402 z 11. marca 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 151 z 18. marca 2014. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky za a) vysloviť súhlas so zmluvou a za b) rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky za a) vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel a za b) rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel bola schválená uznesením gestorského výboru č. 155 z 18. marca 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť aj prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán minister už nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou, Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 881 a spoločná správa výborov má tlač 881a.

    Opäť poprosím pána ministra Roberta Kaliňáka, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni, tlač 881.

  • Ďakujem pekne. Cieľom predkladanej zmluvy je zmena a doplnenie právnej úpravy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou v širšom spektre oblasti policajnej spolupráce. Dôvodom navrhovaných zmien sú skúsenosti z aplikačnej praxe, najmä z členstva oboch štátov v schengenskom priestore. Navrhujú sa tiež ustanovenia rozširujúce doterajšiu spoluprácu na ďalšie oblasti, napríklad ochrana svedka, a tiež ustanovenie súvisiace s prípravou na predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. Táto zmluva má, samozrejme, zásadný význam pre Slovensko, predovšetkým z pohľadu riešenia cezhraničnej kriminality. Mnohí z vás, ktorí ste mali možnosť pôsobiť v prihraničných oblastiach s Rakúskom, ste možno videli aj spoločné rakúsko-slovenské policajné hliadky, čo je mimoriadne netradičné, ale v každom prípade mimoriadne účinné. Aj vďaka tomu patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré zásobujú napríklad nelegálnou migráciou Rakúsko najmenej spomedzi svojich susedov. Aj preto sme stabilný a veľmi dôveryhodný partner.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Mariána Kovačócyho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná dňa 13. februára 2004 vo Viedni. Je to tlač 881.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 885 z 24. februára 2014 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná dňa 13. februára 2004 vo Viedni, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni, v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky: po prvé, vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni. Po druhé, rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto má prednosť pred zákonmi.

    Teraz by som prečítal návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 19. marca 2014 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky za a) vyslovuje súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni, a za b) rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 897. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 903.

    Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 897.

  • Pán minister sa nenachádza v sále, vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, keďže pán minister je na ceste do parlamentu, takže ešte päť minút prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Veľmi pekne ďakujem, prajem vám príjemný dobrý deň. Dovoľte, vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a poslanci, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Tento návrh sa predkladá s cieľom vykonať legislatívnu úpravu v určitých problémových okruhoch, ktoré vyplynuli z uplatňovania zákona v praxi a pripomienok z podnikateľskej obce. Taktiež ide o zefektívnenie niektorých postupov a inštitútov. Predkladané zmeny budú mať pozitívny dopad na spotrebiteľa ako hlavného adresáta výhod plynúcich z dobre fungujúcej hospodárskej súťaže. Hlavné zmeny sa týkajú zefektívnenia konania v oblasti koncentrácií, a to najmä zmenou plynutia lehôt v procese posudzovania koncentrácií v prospech účastníkov, teda podnikateľov. V oblasti dohôd obmedzujúcich súťaž a zneužívania dominantného postavenia sa zmeny týkajú najmä zosúladenia znenia príslušných ustanovení s európskym právom. Zmena nastáva aj v zložení Rady úradu, ktorá je orgánom rozhodujúcim o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. V budúcnosti podpredseda úradu už nebude súčasťou tohto kolektívneho orgánu rozhodovania, ale bude zodpovedný iba za prvostupňové konanie. Novým v zákone je inštitút urovnania, ktorý umožňuje zníženie pokuty za priznanie sa k protisúťažnému konaniu. Jeho využitie sa navrhuje pre všetky protisúťažné praktiky, t. j. dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia, porušenia v oblasti koncentrácií a iné nedovolené formy obmedzovania súťaže. Úplne novým ustanovením v zákone je možnosť získania odmeny pre fyzickú osobu oznamovateľa, ktorý predloží úradu dôkazy o existencii kartelu, ktorý je jedným z najzávažnejších porušení pravidiel hospodárskej súťaže s negatívnym dopadom na spotrebiteľa. Takúto odmenu môže získať len jeden, a to prvý oznamovateľ za poskytnutie rozhodujúcich dôkazov o karteli. Odmena sa navrhuje vo výške 1 % z pokuty, ktorá bola uložená rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, maximálne vo výške 100-tisíc eur. Vyplatenie tejto odmeny je podmienené taktiež právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia úradu, jeho potvrdením súdom, pokiaľ o ňom rozhodoval, a zaplatením pokuty.

    Tento návrh zachytáva nové trendy v boji proti kartelom, pričom podobný inštitút už bol zavedený napríklad v Maďarsku alebo vo Veľkej Británii. Jeho uplatnenie prispieva k znižovaniu cien, keďže kartely podľa viacerých štúdií významným spôsobom poškodzujú ekonomiku a majú za následok zvyšovanie cien. Ďalšou z dôležitých zmien je úprava ustanovení o náhrade škody v nadväznosti na už niekoľko rokov fungujúci program zhovievavosti, ktorý umožňuje upustenie alebo zníženie pokuty v prípade spolupráce podnikateľa pri odhaľovaní kartelov. Snahou je opäť podpora tohto programu a zvýšenie motivácie podnikateľov k jeho využitiu. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj päť vykonávacích predpisov. Vzhľadom na význam navrhovaných zmien, ktoré sú na prospech spotrebiteľa a podnikateľského prostredia, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie o tom, že návrh zákona bude prerokovaný v druhom čítaní.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 897. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. februára 2014 č. 903 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovolím si zareagovať len na jednu časť predkladaného zákona, a to je časť, ktorú zdôraznil a zvýraznil aj pán minister vo svojej úvodnej reči. Týka sa to § 38g, kde sa teda konštatuje aj v dôvodovej správe a konkrétne potom v samotnom návrhu zákona, že sa jedná o pomerne zložitý spôsob, ktorý má dopady na fungovanie štátu. Zložitý spôsob v tom slova zmysle, že kartelové dohody, ktoré sú, žiaľ, bežné na trhu medzi veľkými hráčmi, spôsobujú mimoriadne veľké úniky finančných prostriedkov, poškodzujú spotrebiteľov, poškodzujú ekonomiky štátov, a preto sa tu zavádza inštitút oznamovateľov, ktorí majú možnosť mimoriadne zložité dohody, ktoré sú v tomto smere medzi veľkými firmami zneužívajúce svoje postavenie na trhu, odhaľovať.

    Ja by som ani k tomu možno nevystúpil, pretože to znenie je napísané jasne, má to svoju logiku a myslím si, že nie je ani dôvod protestovať voči takémuto inštitútu oznamovateľa, ani napadnúť výšku odmeny, ktorá môže byť až pozoruhodných 100-tisíc eur z pokuty, ktorá je zaplatená za kartelovú dohodu odhalenú a potrestanú. Len som si v tejto súvislosti nemohol nespomenúť na časy, keď sme tu prejednávali zákon o pomoci, podpore a ochrane oznamovateľov alebo bojovníkov proti korupcii. Pri tomto znení nášho rozsiahleho návrhu, na ktorom sa pracovalo aj v klube OĽaNO, ale, myslím si, aj v klube KDH, bolo tu viacero dosť podobných návrhov zákonov, v tomto smere sa vynaložilo veľké úsilie na to, aby sa pomohlo našej krajine v boji s korupciou, a to práve aj formou, ktorá, zdá sa, že je celkom účinná. Formou podpory a pomoci tým, ktorí sa voči korupcii dokážu postaviť tak, že nebudú hovoriť frázy, ale že menovite poukážu na konkrétne prípady a pomôžu ich vyriešiť. A na čo som si musel teda spomenúť alebo na čo som si nemohol nespomenúť, boli to dlhé hodiny, keď sme o týchto zákonoch rokovali a tá moja spomienka smeruje k tomu, že bolo vládnou stranou SMER vyhodnotené veľmi jednoznačne, že takýto zákon v našej krajine nepotrebujeme, pretože máme predsi dostatok zákonov, ktoré každému ukladajú povinnosť chovať sa čestne a keď zistí nejaký unfér krok, tak predsi načo zákon, občianska povinnosť ukladá takúto skutočnosť oznámiť. Je to floskula, ktorá sa bežne používa v politickom boji. Viete, dačo zlé, tak to povedzte.

    Nemôžem si nespomenúť aj na to, že z radov poslancov z vládnej strany SMER zazneli pri debate v rozprave k nášmu návrhu zákona mimoriadne ťažké slová. Hovorilo sa tu o udavačoch, že načo je nám zákon, ktorý podporuje udavačov, ako keby sme takým zákonom chceli dokonca rozdúchať tie najtemnejšie sily v ľudských svedomiach a v ľudských dušiach, že ako keby sme chceli vyvolávať ducha udávania, pomstychtivosti, alebo dokonca aj ziskuchtivosti. Pretože odmeňovať za statočnosť, to je niečo, čo predsi rozumný a čestný človek nemôže na to pomyslieť ani vo sne, pretože ak konáme dobro a správame sa statočne, tak určite nie kvôli tomu, aby nás za to niekto odmeňoval, dokonca odmeňoval materiálne, finančne. Ja som sa nestotožnil s takou argumentáciou. Napokon naše zákony, naše návrhy neboli výmyslom autentickým nášho klubu. Takéto zákony skutočne existujú vo svete, kde sa snažia korupciu ako jeden z najvážnejších fenoménov poškodzujúcich nie jednu ekonomiku tohto sveta riešiť, a hľa, máme tu zákon o ochrane hospodárskej súťaže a máme tu časť, ktorú zdôraznil aj pán minister, ktorá hovorí o tom, že v prípade, ak je niekto ochotný nasadiť svoje vedomosti, odvahu, svoj pokoj, niekedy aj zdravie v prospech toho, aby odhalil veľmi vážne dohody, ktoré sú nečestné, ktoré poškodzujú krajinu a občanov, tak že je ho možné chrániť, ak o to požiada, že je možné odmeniť a že je možné jednoducho s takýmto občanom spolupracovať ako s cteným a potrebným článkom v boji proti kartelovým dohodám. Nuž a ja sa spýtam - a tým budem pomaly aj končiť, nemám pripravených veľa slov -, že čo sa to udialo alebo aký je tu rozdiel, čomu nerozumiem, ak pri boji s korupciou máme tu udavačov, nehodných toho, aby sme čo len pomysleli na nejakú ochranu, tobôž odmenu, aký je ten kvalitatívny rozdiel v tom, že tí, ktorí sú ochotní oznámiť kartelové dohody, už nie sú udavačmi, už sú oznamovateľmi, ktorých treba chrániť, ktorým treba pomáhať, a keď bude pokuta zaplatená, tak ich treba podielom z tejto pokuty aj odmeňovať, dokonca do výšky, na ktorú sme my ani nepomysleli, keď sme sa rozprávali o zákone o ochrane a podpore bojovníkov s korupciou, do výšky 100-tisíc eur.

    Takže, pán minister, nie je to možno ani na vás ako nositeľa, ktorý prišiel s týmto zákonom, lebo vy možno vnútorne ste stotožnený s jedným aj druhým, len je to otázka teda na možnože ideové, politické a také občianske zamyslenie sa v radoch vlády Slovenskej republiky, že prečo takéto dva rozdielne metre používame na činnosti, ktoré sú tak veľmi podobné? Je to tým, že ja som celkom nepochopil podstatu rozdielu medzi korupciou a kartelovými dohodami? Alebo je to tým, že zákony o podpore bojovníkov a ochrane, teda bojovníkov proti korupcii predkladali opoziční poslanci a toto je z radov vládnych zoskupení alebo teda z radov vlády? Iste, možnože jedno aj druhé do istej miery malo vplyv na takéto rozdielne hodnotenie. Ja len opäť opakujem to, čo si myslím, že by malo byť spoločným leitmotívom našej práce. Ak sme presvedčení, že je raz niečo v poriadku, dobré a slúži to občanom, nuž tak to schváľme. Koľkokrát sme sa hlásili k tomu, že nemáme problém zdvihnúť ruku za návrhy, ktoré prichádzajú z vlády Slovenskej republiky alebo od vládnych poslancov. Ak je niečo zlé, no tak o tom polemizujme a odstráňme chyby a najmä - a to by som poprosil veľmi dôrazne - nedopustime sa takých faulov, ktoré mi nebudú brániť v tomto prípade tento relatívne dobrý zákon možno aj podporiť. Je to možno taká schizofrénia a možno je to popretie tých slov, čo som povedal pred chvíľočkou, že ak je to dobré, tak to podpor, ale ja by som naozaj potreboval počuť z radov kolegov zo SMER-u, myslím, že niektorí sú tu aj prítomní z tých, ktorí to povedali, a možno to nie je dôležité, aby som niekoho menoval, že teda kedy sa rozprávame o udavačoch a kedy sa rozprávame o občanoch, ktorých chceme chrániť a odmeňovať. Za vysvetlenie tohto rozdielu v súvislosti s predkladaným zákonom budem vďačný.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Zároveň vyhlasujem aj všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať slovo ešte, záverečné slovo? Áno, nech sa páči.

  • Veľmi krátko, jednou vetou by som chcel uviesť na pravú mieru to, čo tu bolo povedané. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že tu nie je žiaden rozpor a nikto tu nezamietol to, čo ste spomínali. Skôr naopak, ja som tu teda zachytil aspoň teda, je to v gescii pána ministra vnútra, že vyjadril práve naopak, že je potrebné podporovať oznamovateľov korupcie a že chystá takú legislatívu. Takže toľko som zachytil ja, možno sme alebo ste nie celkom zachytili. To, čo ste prejednávali, možno bola, bolo vaše podanie, ale pán minister vnútra jednoznačne povedal, že takúto úpravu pripravuje. Čiže len toľko k veci a budem rád, keď podporíte tento návrh do ďalšieho čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 835. Spoločná správa výborov má tlač 835a.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o krátkodobom nájme bytu. Vláda predmetný zákon schválila na svojom rokovaní dňa 8. 1. 2014 uznesením č. 15/2014. Účelom návrhu zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného nájomného bývania na Slovensku.

    Z analýzy, ktoré, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18. 12. 2013 uznesením č. 726/2013 pod názvom Návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republike, vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom stanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Navrhovaná právna úprava, ktorá má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je potrebná aj s ohľadom na odchýlnu úpravu v nájme, možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, uplatnením možnosti zmeny právneho režimu v prípade nesplnenia daňovej registračnej povinnosti, ďalej odchýlnou úpravou pri neplatnom skončení nájmu, tiež v zádržnom práve, v prechode nájmu, v peňažnej zábezpeke a podobne.

    Osobitný právny režim zákona sa nevzťahuje na sociálne byty, sociálne nájomné byty, byty, ktoré boli financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, služobné a družstevné byty. Cieľom návrhu zákona je zvýšením právnej istoty pre nájomcu, ale aj prenajímateľa zvýšiť v súčasnosti spiaci potenciál budúcich prenajímateľov a tak ich motivovať a tiež rozvinúť segment tzv. trhového nájomného bývania.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Ottovi Briximu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada svojím uznesením č. 993 z 28. februára tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci a zároveň určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona v týchto výboroch, rovnako ako aj v gestorskom výbore. Vládny návrh zákona uvedené výbory prerokovali a odporučili ho schváliť. Z uznesení výborov uvedených v bode III spoločnej správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor teda odporúča o nich hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 8, 10 a 11 s návrhom schváliť, a osobitne o bode 9 s návrhom neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu pod tlačou 835a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. marca 2014.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 820, spoločná správa výborov má tlač 820a.

    Prosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, cieľom predloženého návrhu, vládneho návrhu zákona, ktorým sa plne transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právnych, o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 99/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES je stanoviť podrobnejšiu úpravu povinností predávajúcich a práv spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov, čím sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe uvedených zmlúv.

    Vládny návrh zákona zároveň reguluje niektoré ďalšie požiadavky, pričom reaguje na aktuálne problémy vyvstávajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti. Vládnym návrhom zákona sa v súlade s uvedeným cieľom podrobne vymedzujú informačné povinnosti predávajúcich vo vzťahu k spotrebiteľom, upravuje sa postup pri uplatňovaní práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy a predlžuje sa lehota na odstúpenie od zmluvy zo súčasných siedmich pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Nová pracovná úprava taktiež reguluje osobitný režim organizovania a uskutočňovania podomového predaja formou tzv. predajnej akcie, najmä podrobne vymedzuje povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívanie agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými a právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený vládny návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie a životné prostredie, bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, najmä v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich, prostredníctvom ktorých sa prehĺbi a rozšíri ochrana spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmlúv uzatvorených na diaľku a zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov predávajúceho vrátane zmlúv uzatvorených počas tzv. predajných akcií. Predpokladajú sa však negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, keďže vládny návrh zákona v súvislosti so zavedením nových informačných povinností predávajúcich počíta so zvýšením administratívnej záťaže dotknutých podnikateľských subjektov. Pôjde najmä o administratívnu záťaž týkajúcu sa zavedenia povinností a poskytovania informácie spotrebiteľom v zákonom stanovenej lehote.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyni Lei Grečkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 820) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 391 z 11. marca 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 271 z 11. marca 2014 a uznesením č. 281 z 18. marca 2014.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 106 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 28, 30 až 39, 41 až 53, 55 až 57, 59 až 68, 70 až 73, 75 až 98, 100 až 104 a bod 106 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Ďalej odporúča o bodoch 29, 40, 54, 58, 69, 74, 99 a 105 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 282 a týmto uznesením ma výbor ako spravodajkyňu zároveň poveril predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu. Do nej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásených päť poslancov, jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Takže dávam slovo prvému prihlásenému poslancovi pánovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážené dámy a páni, v podstate ja už som vystupoval k tomuto zákonu v prvom čítaní, takže zopakujem niektoré skutočnosti a ja tento zákon považujem za dobrý až na to, že sa sem vpašovala jedna vec, ktorá podľa mňa je nepripravená ešte, nepremyslená a mala by sa spraviť, keď už by sa mala spraviť, po dôkladnom audite. A jedná sa o to, že v tomto zákone je skryté aj zlučovanie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

    Chcem len pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia je špecializovaný orgán štátnej správy, ktorý od svojho vzniku v roku 1952 vykonáva dozor nad dodržiavaním energetickej legislatívy fyzickými a právnickými osobami. V súčasnosti je orgánom dozoru pre osem špecializovaných zákonov, ktoré upravujú podmienky podnikania v energetike, plynárenstve, tepelnej energetike, povinnosti účastníkov trhu v energetických odvetviach, riešia energetickú efektívnosť, podporu obnoviteľných zdrojov a KVET-u, energetickú hospodárnosť budov, pravidelnú kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov a prítomnosť polychlórovaných bifenylov v zariadeniach elektrizačnej sústavy. Okrem uvedených špecializovaných noriem vykonáva dozor nad dodržiavaním ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s týmito normami. Tá uvedená kontrolná činnosť je vo všeobecnosti zameraná na kontrolu plnenia povinností účastníkov trhov s energetickými komoditami a plnenia súvisiacich povinností vyplývajúcich im z ich podnikateľskej činnosti. Štátna energetická inšpekcia je jediný špecializovaný orgán štátneho dozoru v uvedených odvetviach.

    To navrhované zlúčenie ŠEI-ky a Slovenskej obchodnej inšpekcie je podľa môjho názoru, to som hovoril aj minule, narýchlo pripravené riešenie, nemá žiadny racionálny základ, pretože okrem toho, že tieto dva subjekty sú orgánmi dozoru v zriaďovacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva, nemajú nič, nič spoločné. Chcem zdôrazniť, že žiadna legislatívna norma ani všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je dozorovaný ŠEI-kou neobsahuje ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre objektívnosť a úplnosť ale tiež musím podotknúť, že ustanovenie § 17 zákona 251/2012 o energetike a o zmene niektorých zákonov definuje ochranu odberateľa elektriny v domácnosti, ochranu odberateľa plynu v domácnosti, ale tieto sú od nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, od 1. 9. 2012, v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, nie ŠEI-ky.

    Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorá spočíva v dopade navrhovaného riešenia pre celú spoločnosť, som presvedčený, že jednoducho keď toto chcete robiť, spravte to po dôkladnej analýze, premyslene, samostatným zákonom. To zlúčenie SOI-ky a ŠEI-ky, tak ako ho predpokladáte, a tento proces sa ukazuje, že bude mať taký koniec, že jednoducho výkon štátneho dozoru v energetike nebude mať samostatné riadenie v novej organizácii, ale má byť len infiltrovaný do odborov ochrany spotrebiteľa krajských inšpektorátov, s ktorých činnosťou nemá nič spoločné, je z pohľadu zabezpečenia výkonu štátneho dozoru s akcentom na tú skutočnosť, že energetické odvetvia zabezpečujú celý chod hospodárstva alebo národného hospodárstva, od ktorých existencia bezpečnej, spoľahlivej prevádzky bytostne závisí, celé fungovanie krajiny ako takej a ľudí v nej žijúcich, je nedocenením obrovského významu energetiky v kontexte zabezpečovania najzákladnejších funkcií štátu. Tieto skutočnosti môžu mať za následok ohrozenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetických zariadení všetkých energetických odvetví vrátane nestability dodávok energetických komodít. Nebudem rozvíjať teda tie dôsledky. Chcem zopakovať, že toto rozhodnutie naozaj nebolo pripravené na základe žiadneho auditu ani iného podrobného analytického rozboru a jeho finančný efekt s ohľadom na náklady a prevádzku ŠEI-ky je prakticky tak malý, že vôbec vám nepomôže a tie dôsledky, ktoré hrozia, sú veľké.

    Chcem ešte pripomenúť, že Štátna energetická inšpekcia, tak ako je teraz, ako existuje, úzko spolupracuje aj s orgánmi štátnej správy, ako je ministerstvo obrany, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, zo zákona zabezpečuje pre organizácie zabezpečujúci dozor v energetických zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu, ako Ozbrojené sily, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, železníc, Slovenskej informačnej služby, školenia a skúšky inšpektorov pre splnenie kvalifikačných predpokladov inšpektorov uvedených organizácií.

    Neviem, prečo to robíte takto bez analýzy, narýchlo, čo tým sledujete. Osobne som presvedčený, že šéfka, ktorá je teraz šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, chce mať pod sebou viacej ľudí a že to nebude dobré. Preto prednesiem krátky pozmeňujúci návrh a to taký, že:

    V čl. 5 sa vypúšťa bod 1.

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    A druhý bod pozmeňujúceho návrhu: Vypúšťa sa celý čl. 11.

    Ostatné články sa primerane prečíslujú.

    Týmto teda zabránime vytvoreniu legislatívnych predpokladov na delimitáciu výkonu štátneho dozoru v energetike. To celé odôvodnenie nebudem čítať. Vyplýva to aj z toho, čo som povedal.

    Ďakujem za pozornosť. Nech sa páči.

  • Na váš pozmeňujúci, na vaše vystúpenie, pán poslanec, reaguje jedna pani poslankyňa faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak vzhľadom na to, aký konkrétny praktický úžitok predstavuje, či už jedna, alebo druhá inšpekcia - Štátna energetická alebo Slovenská obchodná - s tým, že väčšinou posielajú v svojich vyjadreniach a stanoviskách spotrebiteľa na súd, tak naozaj ja práve za racionálne považujem, ak sa zlučujú tieto dva úrady, pretože chcem zdôrazniť, naozaj zo spotrebiteľskej praxe vyplýva, že čoraz menej sa môže spotrebiteľ s oprávnenými nárokmi, preukázanými dôvodmi obrátiť či na jednu, či na druhú inšpekciu. Preto ja, naopak, zase tento návrh v tom lepšom prípade vítam ako možnosť zracionalizovať náklady využívané na verejnú správu. Okrem iného v mnohých prípadoch práve pri riešení konkrétnych problémov z energetického prostredia, problémov spotrebiteľov, sa nevedeli obe inšpekcie medzi sebou kompetenčne dohodnúť. Započali takto medzi sebou pingpong, z ktorého vlastne horúci zemiak ostal v rukách spotrebiteľa. Takže ja tento pozmeňujúci návrh nepodporím.

  • Poprosím teraz ďalšieho prihláseného poslanca.

    Pardon, s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Přidal. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nebudem radšej reagovať.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo.

    Pán minister, ja mám len taký drobný návrh, ktorý si myslím, že je dobre mieneným návrhom na zlepšenie istoty spotrebiteľov a ľudí, ktorí si proste požičajú peniaze v dobrej, dobrej viere, že sa im nič zlého nemôže stať, keď majú všetko dobre podpísané na papieri, ale predsa len prax ukázala, že niekoľko drobných nepríjemností, ktoré silne zasiahnu peňaženku človeka, hoci sporiadaného a žijúceho poriadne a bez postranných úmyslov, teda jeho peňaženku to môže zasiahnuť veľmi negatívne a nepríjemne.

    Takže môj návrh v tomto celkom širokom vládnom návrhu, môj pozmeňovací, povedal by som zlepšovací, návrh znie takto, aby sme do čl. 9, moment, ja si to musím prehodiť v počítači...

  • Reakcia predsedajúcej.

  • Ďakujem za upozornenie, takže musím ho najprv celý kompletne prečítať, pardon. Takže potom budem hovoriť to odôvodnenie. Takže navrhujem tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov takto:

    V čl. IX sa prvá veta označuje ako bod 1, za ktorú sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

    "2. § 9 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

    "Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (teda SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru."

    3. Za § 25b sa vkladá § 25c, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§25c

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014

    Ustanoveniami tohto zákona podľa § 9 ods. 11 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014."."

    Takže toto je znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz to krátke vysvetlenie, odôvodnenie, že cieľom tohto je vložiť tieto dve zmeny. Toľko, čo ukázala prax niektorých, niektorých podnikateľov na finančnom trhu, že bežný zákazník alebo spotrebiteľ alebo jednoducho aj poriadny a poriadkumilovný občan si nemusí všimnúť, že napr. pri nejakom dlhodobom lízingu alebo zakúpení nejakého predmetu, ktorý je na dlhodobé splátky, si nemusel všimnúť, že napr. prvú splátku nezaplatil, alebo niektorú nezaplatil včas. Ja si myslím, že toto môže byť dosť bežné v živote, že jednoducho si nevšimneme pri množstve toho, ako sme si navykli nakupovať na úvery, pri množstve pošty, ktorú máme, jednoducho prehliadneme nejaký dátum a potom sa mi stane, že ja v dobrom domnení, že mám všetko zaplatené tak, ako mám, jednoducho obsiahnem, teda jednoducho po skončení celého splátkového, celej splátkovej transakcie s veľkou radosťou splácam poslednú splátku, alebo som ju už splatil, zrazu mi príde telefonát, alebo doporučený dopis, že som povinný uhradiť ešte - a čuduj sa svete to prekvapenie, ktoré nastane -, že som pred troma rokmi alebo pred dva a pol rokmi nezaplatil jednu zo splátok, a ja som netušil, že mi ho milá spoločnosť úrokovala 20-percentným úrokom, tú splátku, až celých dva a pol roka do skončenia. A boli na mňa takí láskaví, že mi to vôbec neoznámili, naopak, celkom sa zrejme tešili z toho, ako im narastá, narastá veľké plus na účte. No mňa to strašne zabolí ako spotrebiteľa, zanadávam si na celý svet a zvlášť na Slovensko, akí sú tu ľudia zderskí a nepríjemní a nedokážu povedať, že tak, milý spoluobčan alebo milý zákazník, urobil si nejakú chybu, jednoducho ako keby sa tešili z toho, že to zúročili naozaj dobre, a ja zaskočený sa s tým môžem akurát tak trápiť.

    Takže môj návrh je to, a bohužiaľ, že to musí byť zavedené v zákone, že tu musíme nejaký pozmeňovák na to dávať, aby niekto, aby sme to zakázali jednoducho, aby sme to ošetrili konkrétne a presne v zákone, aby spoločnosť nemohla potichu úročiť toho človeka, ktorý nič netuší, len preto, že kľudne preskočil v tej splátke, nevšimol si to. Ja myslím, že takáto vec sa skutočne stane v živote, nie je to nič nebežného, pretože dnes nám chodí množstvo pošty, kde všeličo máme platiť. Jeden čas nám chodili šeky, teraz už nám chodia, väčšinou to chodí v internet bankingu, len si predstavte, že len tam si niečo nevšimnete alebo nastavíte nejaké inkasné splátky a čokoľvek, tam jednoducho nemusí, nemusí nastať ten poriadok, tak ako zvyčajne beží, a jednoducho dôjde k tomu, že ja budem úročený v tej jednej jedinej splátke a narastie to na veľké tisíce.

    Kolega Alojz Hlina tu spomínal podobný prípad nejakého muža, ktorý, dokonca invalid bez nohy, to len hovorím príklad toho, ako narastajú takéto veci do obludných rozmerov, požičal si nejaké peniaze, dokonca aj ich splatil, len jednu splátku nejakým spôsobom nevládal, tri týždne to posúval a druhú splátku podobným spôsobom nejak dva-tri dni odsúval a oni mu to úročili obludným spôsobom tak, že celá jeho, celá suma, ktorú si požičal, ešte raz si musel platiť len kvôli tým, tým, tej nezaplatenej splátke, načas nezaplatenej splátke. Takže čo navrhujem teraz a to moje odôvodnenie je presne takéto. Aby, ak napr. dôjde k tomu, že ten zákazník, ktorý inak to spláca, celé obdobie spláca pravidelne a poriadne, len napr. na začiatku to mohol preskočiť čírou náhodou, ja sám už som zažil takýto prípad, že tú splátku som si nechtiac posunul o niečo, lebo som si povedal, však zaplatím to, zaplatím to od ďalšieho splácania, tak výsledok je taký, že tá spoločnosť to s radosťou proste úročí. Čiže ja si myslím, že toto by nemalo byť, a preto uložme povinnosť, keďže už to nie je v etickom chápaní tuná ľudí na Slovensku podnikajúcich, že by to sami nerobili naschvál, že nebudeme niekoho úročiť, kde vidíme mu priebeh splácania, históriu jeho, že vidíme, že je poriadny, že všetko spláca, ale tam úplne na začiatku, tam tú jednu mu úročíme tri roky 20-percentným úrokom, lebo však to je jeho chyba. Takže požadujem, aby sme zaviedli takú povinnosť, ak dôjde k takémuto opomenutiu splátky, alebo dôjde k tomu, že proste nie je zaplatená, nech ten veriteľ teda ho vyzve, či už formou písomného upozornenia, alebo esemesky, že to nezaplatil, a myslím si, že toto by bolo také férové jednanie medzi veriteľom a, alebo teda tým, kto poskytuje pôžičku, a tým, kto si ju požičal, že toto by bolo omnoho férovejšie, ako to bez jeho vedomia proste úročiť a tak si navyšovať príjmy nepríjemným spôsobom, lebo na Slovensku tá zvlčilosť sa nejako tak rozmohla, že skutočne na splátkach sa hnusným spôsobom zarába.

    Takže by som navrhoval, že nech to tu nie je, zdá sa mi to veľmi jednoduchá úprava, drobná a možná a stálo by to za to, aby sme zaviazali k takejto povinnosti na Slovensku. Bohužiaľ, že si musím zvykať, ja by som čakal od Slovenska, že sa budeme správať omnoho etickejšie k sebe navzájom. No ale zatiaľ to tak nie je, tak musíme vytvárať na to zákony.

    Tak ja prosím o podporu tejto veci a aby sa to mohlo spraviť. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Áno, veľmi jednoduchý a veľmi potrebný návrh. Môžem poslúžiť osobnou skúsenosťou, ktorá mi pripadá, ako keby bola doslova podkladom a vzorom pre tento návrh pána poslanca Škripeka. Pred mnohými rokmi som si zobral lízing na Fiat Punto, prišli mi papiere úplne v poriadku, ktoré hovorili, že pätnásteho v tom mesiaci boli papiere doručené a že som povinný dať príkaz na splácanie pravidelných mesačných splátok vždy k desiatemu v danom mesiaci. Nuž keďže mi to pätnásteho prišlo, tak som hneď to aj vybavil a jednoducho od toho desiateho som začal tri roky splácať poctivo a presne lízingové splátky. Chyba lávky, presne to, o čom hovoril pán poslanec Škripek, nevšimol som si, že tam bol aj kalendár, ktorý hovoril, že mám začať už od desiateho v tom mesiaci, keď som pätnásteho tieto podklady dostal poštou. Tak v dobrej viere, že teda sa to týka až toho desiateho budúceho mesiaca, nechala ma lízingová spoločnosť splácať úplne presne tieto splátky až do tej poslednej, keď som si chcel povedať, ej, už je autíčko moje, a bác, vtedy mi prišlo oznámenie, že som spoločnosti dlžný veľkú sumu, ktorá mnohonásobne prekračovala mesačnú splátku, a keď som sa spytoval, preboha, prečo ste mi to nepovedali vtedy, veď by som to bol opravil, ja som si nevšimol, že tam je dávny kalendár, ktorý vlastne termínovo bol začatý skôr, ako som dostal od vás podklady, tak mi bolo povedané mojimi známymi, že to je bežná prax a že samozrejme som dostal to upozornenie až po štyroch rokoch len kvôli tomu, aby tie úroky naskákali.

    Takže, pán minister, skutočne, ak túto zmenu prijmete a ak sa vám zdá zahodno chrániť občana týmto spôsobom úplne jednoduchým, ako to pán poslanec Škripek navrhol, tak sa k tomu pridávam. Je to zmena, ktorú navrhol život a bude dobre, keď bude do zákona zapracovaná.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči, máte slovo.

  • Tak teraz to tu ako tromf použil pán Mičovský, že to je naozaj jeho príbeh. A len na základe tohoto konkrétneho návrhu som jednoducho toto navrhol a o tejto skúsenosti, pretože viem, že sa toto udialo mnoho ľuďom na Slovensku, a je strašne nefér tri roky na deň niečo splácať a potom sa dozvedieť, že ešte mnoho tisíc mám zaplatiť, lebo pred troma rokmi som prvú splátku nezaplatil. A to ešte, Janko, mi uniklo, že si to vlastne v ten mesiac ty dostal o pár dní neskôr poštou. Čiže si bol povinný so splácaním päť dní dozadu, čo si nemohol stihnúť ani náhodou. Ale aj ja by som bol urobil túto chybu, pretože som už niekoľkokrát mal auto na lízing a viete, tam dostanete takýto výpis, kde je tridsaťšesť alebo štyridsaťosem alebo ešte viac teda rovnakých súm a to sa vám ľahko, keď mávate takúto kopu pošty na stole a neotvoríte to, to sa vám ľahko stane, že si poviete, joj, však to sú všetko rovnaké sumy, však začnem to splácať od ďalšieho mesiaca. Aký problém? Potom o jednu to posuniem, keď skončím po tých troch rokoch, tak ešte jednu zaplatím a oni vám vtedy povedia, že ale my vás úročíme od toho prvého mesiaca, pán Škripek. No tak na to poviem, že no tak vy ste proste super, ako to ste nemohli povedať?! A ona povie, ja nemám žiadnu povinnosť vám to oznamovať, starajte sa sám o seba poriadne. No a toto mi pripadá zvlčilosť, pretože ja naozaj môžem urobiť drobnú chybu. Niektorí ľudia majú tri dopisy za rok a niektorí majú tri dopisy denne a v takejto kope to ľahko prehliadnete.

    Takže si myslím, že buďme k sebe takí láskaví a spravme túto povinnosť pre poskytovateľov, aby museli oznamovať a neúročiť tri roky niekoho dvadsiatimi percentami. Navyše, potom to Fiat Punto bolo pekne drahé, si myslím, kolega. Tak to by som rád, keby sme to schválili tuná.

    Ďakujem.

  • Poprosím pani poslankyňu Helenu Mezenskú.

  • Vážená pani predsedajúca a prítomní poslanci, no, je vidieť, že v zmysle predloženého návrhu zákona si navrhovateľ dal záležať na tom, aby takto predložená, takto predložený návrh bol obsiahly. A on naozaj obsiahly je. Upravuje a prináša množstvo inštitútov, právnych inštitútov, ktorý, ktoré majú za cieľ posilniť práva spotrebiteľa, avšak takto predložený návrh zákona ja nemôžem z pohľadu praxe považovať za dôsledný. Ja som sa už v prvom čítaní zmienila o tom, že kde vidím slabé miesta takto predloženého nového návrhu zákona, predtým zákona o podomovom predaji. Hoci tu bola snaha o rekonštrukciu tohto zákona, tak okrem takého hlavného zamerania a úpravy inštitútu možnosti odstúpenia od zmluvy spotrebiteľa do štrnástich dní ja tam nebadám nejaké zásadné zmeny, ktoré by ma presvedčili nielen o tom, že posunieme právo spotrebiteľa, ale hlavne, že máme pripravené v zálohe aj konkrétne mechanizmy, ako vykonateľnosť toho-ktorého posilneného práva pre spotrebiteľa dosiahneme.

    Opakovane chcem pri tomto zákone, nie formou pozmeňujúceho návrhu, ale prostredníctvom vyjadrenia vlastného stanoviska, čo si myslím, že je možné, zopakovať v druhom čítaní, upozorniť na to, na nedostačujúcu nielen finančnú, ale aj takú hodnotovú, morálnu podporu spotrebiteľských združení. Objem finančných prostriedkov, ktoré sú pre tieto organizácie vymedzené, má výraznú zostupnú tendenciu, klesajúcu tendenciu, z minulého roka z 80-tisíc eur zhruba pre päť alebo šesť združení táto podpora klesla na 20-tisíc eur, a teda ja znova a opakovane chcem zdôrazniť, že pokiaľ číselne, merateľne takto nastavíme podporu, poddimenzovanú a podvyživenú podporu pre združenia, tak naozaj veľmi ťažko ma predkladateľ, aj ten, kto vedie či už odbor ochrany spotrebiteľa, alebo aj samotné ministerstvo, prípadne vláda, veľmi ťažko ma presvedčíte o tom, že je tu úprimná snaha v zmysle takto zrekonštruovaného zákona, nového návrhu zákona, je veľmi ťažko presvedčiteľné, že bude toto právo spotrebiteľa uplatnené v praxi. A pritom naozaj ďalej platí, že spotrebitelia sú najviac poškodzovaní ako na finančnom trhu, tak na energetickom trhu, kde nemáme nastavené mechanizmy, aby sme spotrebiteľa zrovnoprávnili oproti dodávateľom. Rovnako to platí, obzvlášť aj v prípade podomového predaja, kde spotrebitelia - a hlavne zraniteľní spotrebitelia, dôchodcovia - veľmi ťažko v takomto slabo nastavenom inštitucionálnom a legislatívnom prostredí čelia rôznym špekulatívnym nekalým praktikám mnohých či už predajcov, alebo poskytovateľov služieb v podomovom predaji alebo v predaji pri uzatváraní zmlúv na diaľku.

    Okrem tejto nízkej podpory finančnej, ktorá pre mňa je výrazom a dôkazom toho, že nie je úprimný záujem posilňovať a vymáhať práva spotrebiteľov, je to aj to, že v tomto zákone, ktorý zasahuje do viacerých súvisiacich zákonov spojených s ochranou spotrebiteľa, nebol nijakým spôsobom posilnený inštitút mimosúdneho riešenia. Opakovane sa toho dovolávam, pretože je to vážne systémové opatrenie, ktoré nám pomocou využívania mimosúdneho riešenia pomôže zvýšiť efektivitu a účinnosť pri vymáhaní spotrebiteľských práv. Napriek tomu, že od roku 2004 máme platný zákon o mediácii, v zozname mediátorov máme, sa nachádza okolo 700 mediátorov, my tento ich potenciál nijako nevyužívame. A naozaj je to smiešne a aj zbytočné odkazovať - či už vyjadreniami obchodnej inšpekcie, alebo samotného ministerstva hospodárstva - znepokojených spotrebiteľov v nízkopredmetových sporoch na riešenie formou súdu. Chcem upozorniť na to, že ako inštitucionálne, tak legislatívne nevytvárame vhodné, optimálne prostriedky pre to, aby to, čo pre vyspelú časť európskeho sveta je normálne, že sa využívajú mimosúdne formy riešenia, sa využívalo aj v našich slovenských podmienkach. V tomto smere boli započaté vybranými združeniami, ktoré sa venujú, venujú a špecializujú na mimosúdne riešenia, takéto priekopnícke pilotné projekty, ktoré odzrkadlili, že mimosúdne riešenie v nízkopredmetových sporoch aj s ohľadom na odbremenenie súdov má svoju perspektívu a napriek tomu tomu nevenujeme žiadnu pozornosť. Takže okrem tej poddimenzovanej, podvyživenej finančnej čiastky pre rozbeh a pre využívanie potenciálu občianskych združení poukazujem aj na slabú pripravenosť inštitucionálnu aj legislatívnu pre to, aby sa mohla naplno využívať mediácia, mimosúdne riešenie pri spotrebiteľských sporoch.

    No a v poslednom rade, čo by som chcela vlastne zvýrazniť ako takú pripomienku, kritiku k tomu zákonu, ktorý máme predložený, vecne, tak ako som si preštudovala dôvodovú správu k tomuto zákonu, nedá mi, aby som neupozornila na nadmernú snahu chrániť práve predajcov, ktorí, ktorí sú nadmieru chránení v tom zmysle, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, väčšinou je to práve ten spotrebiteľ, ktorý keď odstúpi písomne od zmluvy, aj na základe svojej povinnosti vráti tovar, ostáva bez peňazí zo strany predajcu. Ak si majú vzájomne vysporiadať vzájomné plnenia v prípade predávajúceho, ak má odovzdať spotrebiteľovi pri odstúpení od zmluvy pohľadávku namiesto toho, aby bolo ošetrené, že ak do štrnástich dní spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, tak až potom ako bude mať vyplatené prostriedky, má povinnosť odovzdať tento tovar, je tu chránené nadmieru a v neprospech spotrebiteľa právo predávajúceho, ktorému sa spotrebiteľ má v zmysle navrhovanej, navrhovaného zákona zaviazať vrátením tovaru bez toho, aby rovnakou povinnosťou bol viazaný predávajúci v plnení svojho záväzku, teda vo vrátení peňazí. Z pohľadu praxe veľmi častým úkazom je, že ak spotrebiteľ pri podomovom predaji alebo pri uzatváraní zmluvy na diaľku v lehote, doteraz to bolo siedmich dní, teraz to bude štrnástich dní, odovzdá tovar na základe odstúpenia od zmluvy, tak napriek tomu, že vykoná všetky s tým spojené potrebné úkony vrátane vrátenia tovaru, ostáva ako bez tovaru, tak aj bez vrátenej čiastky zo strany predávajúceho, teda bez ceny za vrátený tovar. S týmto nevieme pohnúť, tam je predávajúci, obzvlášť ak používa nekalé marketingové praktiky, ak pristupuje k takto uzatváraným obchodom špekulatívne, v tomto prípade naozaj spotrebiteľ pred takýmto predávajúcim nie je chránený. Takže namiesto toho, aby sme zaväzovali spotrebiteľa k plneniu záväzku na vrátenie tovaru, sme mali poistiť to, že predávajúci pri odstúpení od zmluvy, riadnom odstúpení od zmluvy zo strany spotrebiteľa vráti peniaze, tak spotrebiteľ bude viazaný povinnosťou vrátiť tovar. Toto je zase len ukážka toho, že zákon je nastavený nevyvážene, v neprospech spotrebiteľa.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej bol do rozpravy prihlásený pán Jozef Mikuš, ktorý sa vzdal svojho vystúpenia.

    Takže nech sa páči, posledný prihlásený, pán poslanec Martin Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vystúpim len veľmi stručne, aby sme to stihli do hlasovania. Diabol sa skrýva v detailoch, hovorí sa, a v prípade tohto zákona ten detail k tlači 820 je skrytý v správe z gestorského výboru v článku VIII pozmeňujúceho návrhu, ktorý je nepriamou novelou, absolútne nesúvisí s vecným zámerom tohto zákona a menia sa ním pravidlá o investičnej pomoci.

    Páni kolegovia, panie kolegyne zo strany SMER, do návrhu o ochrane spotrebiteľa ste prepašovali na výbore úplne vecne nesúvisiacu vec - čiže prezident by mal tento zákon jednoznačne vrátiť, nakoľko absolútne nesúvisí s investičnou pomocou -, v ktorej hovoríte, že daňové úľavy investíciám nad 200 mil. eur sa môžu prideľovať de facto absolútne bez toho, aby o nich bola informovaná verejnosť. Úplne potajomky, úplne utajene len rozhodnutím ministerstva, a to buď ministerstva dopravy pri investíciách týkajúcich sa cestovného ruchu, alebo vecne príslušného ministerstva hospodárstva pri iných investíciách. Na rozdiel od súčasného stavu, kedy sa investičná pomoc, daňové úľavy musia prerokovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, musí ich schváliť vláda, sa to teda má urobiť úplne utajene, potichúčky, absolútne v rozpore s princípmi transparentnosti, absolútne v rozpore s princípmi informovania verejnosti. Ak niekto nebude vedieť, čo sa má pýtať a kedy sa má pýtať, tak verejnosť sa o udelení daňovej úľavy rádovo v desiatkach miliónoch eur nemusí ani dozvedieť. A pritom je to naozaj pozmeňovák, prílepok, ktorý absolútne nesúvisí s vecnou podstatou tohto návrhu zákona.

    Kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že takto sa legislatíva robiť nemá a že zároveň tento zámer je absolútne vecne nesprávny, pretože ak už chcete prideľovať investičnú pomoc, mali by ste to robiť transparentne. Dovoľte mi preto predložiť pánovi ministrovi aj vám jednu konkrétnu otázku: Na aký konkrétny projekt je šité toto opatrenie? Akému konkrétnemu investorovi chcete takto v utajení nastaviť pravidlá, aby bez informovania verejnosti mohol dostať investičnú pomoc a mohol dostať daňové úľavy? Nie je to náhodou šité hrubou ihlou práve pre projekt Metropolis, ktorý má vyrásť pri Petržalke, kde sa hovorí, že kasíno jeho súčasťou byť nemá, ale keď niekedy v druhej fáze k nemu kasíno bude dostavané, nechcete náhodou touto zmenou schváliť v utajení a potichúčky daňové úľavy pre kasíno? Aby peniaze z hazardu nemuseli podliehať daniam?

    Som presvedčený, že toto môže byť jedným z motívov vášho konania, som presvedčený, že takto sa naozaj legislatíva robiť nemá, som presvedčený, že o každej investičnej pomoci by verejnosť mala byť informovaná, a preto dúfam, že jednak kvôli nepriamej novele pán prezident tento návrh zákona vráti, a zároveň som presvedčený, že každý súdny človek, ktorý je presvedčený, že s peniazmi daňových poplatníkov sa má hospodáriť transparentne a otvorene, nebude môcť podporiť tento návrh zákona, ak prejde táto, tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Chren, správne ste poukázali na to, že tu sa všetko šije tak potajomky. Fico poza bučky, pozmeňujúcimi návrhmi prijíma riešenia, kde chce utajovať, kam idú štátne peniaze, kto dostane akú úľavu, takto si kupuje svoje preferenčné hlasy a voličov a sponzorov takto uspokojuje. Ale toto nie je hodné jedného štátnika.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, presne si to pomenoval, táto vláda nemá záujem na transparentnosti, aj keď toho má plné ústa. A ja som sa prednedávnom pána ministra Malatinského pýtal, že aké sú hmotné stimuly pre dve spoločnosti, ktoré mali utajené memorandá a zmluvy. Vraj je všetko na webe, no len nevieme sa nejako dopátrať ku tým sumám, takže to je tiež tá celá transparentnosť podľa SMER-u. Ja tiež nepodporím takýmto, takýto zákon a naozaj je tu opäť podozrenie, že prílepkom chce strana SMER niekomu prilepšiť. A práve to môže byť tá investícia, ktorá sa nezdá byť zatiaľ investíciou ani podľa zákona o investovaní, ktorý sa schvaľoval prednedávnom, kedy by vláda mohla schváliť investičný, investičnú pomoc pre zvláštnu, alebo teda výhradnú investíciu, ktorá by mala byť akože pre Slovensko, takže toto je ďalší len zo spôsobov, ako chce SMER prilepšiť niekomu. A koniec koncov tento projekt sa potom môže obrátiť presne tak isto, ako bol pôvodne smerovaný, ale bol zmenený, keďže sa odmietla, odmietlo kasíno ako také, takže sa tam vybuduje akože niečo iné, samozrejme, dosť predražené, pretože už na to bola spravená aj štúdia, o koľko boli predražené jednotlivé položky na výstavbu tohto centra v Petržalke, a tým pádom firma deklaruje, že naozaj tá investícia je významná, ktorú potom vláda odobrí a odklepne im prašulky do súkromných rúk. Takže ja tak isto nepodporím a opäť vidno, ako sa transparentne, respektíve skôr netransparentne táto vláda správa.

  • Chce reagovať pán poslanec, chcete reagovať? Nie. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú a vyhlasujem krátku prestávku. Záverečné slovo bude mať pán minister po hlasovaní. Áno?

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu, ruch v sále.

  • Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o pozornosť, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch z programu schôdze. Dámy a páni, poprosím vás, budeme hlasovať.

    Pán poslanec Jasaň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 895.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 895.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, v rozprave k predmetnému návrhu zákona v prvom čítaní vystúpili šiesti poslanci: pán Švejna, pani Jurinová, Brocka, Mihál, Kaník a Hlina a boli podané procedurálne návrhy poslancov Švejnu a Mihála. Dajte, prosím, hlasovať o podaných procedurálnych návrhoch. Po prvé, vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 50 za, 73 proti, 6 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o druhom návrhu, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 52 za, 78 proti, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 84 za, 11 proti, 43 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Zároveň, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 120 za, 18 sa zdržali.

    Schválili sme lehoty na prerokovanie a pridelili sme návrh výborom.

    Pán poslanec Glenda uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o verejných zbierkach. Je to tlač 896.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 896.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili poslanci Jozef Mikloško a Alojz Hlina. Procedurálne návrhy neboli podané, preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 89 za, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 123 za, 15 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Panáček uvedie v treťom čítaní hlasovanie o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísiel. Tlač 872.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel, tlač 872.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky za a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci na úseku evidencie obyvateľov a rodných čísel, za b) rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie v treťom čítaní hlasovanie o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení zmluva o policajnej spolupráci. Je to tlač 881.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci podpísaná 13. februára 2004 vo Viedni, tlač 881.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o predmetnom návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných. Všetci boli za.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 136 o ochrane hospodárskej súťaže. Tlač 897.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 897.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Mičovský. Nebol predložený žiadny pozmeňovací návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 133 bolo za, 5 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Brixi uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o krátkodobom nájme bytu.

    Je to tlač 835.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec, a preto, prosím, hlasujme o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Najprv hlasujme spoločne o bodoch 1 až 8, 10 a 11 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 101 za, 37 sa zdržalo.

    Body 1 až 8 sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod 8 zo spoločnej správy, o bode 9 už hlasovať nebudeme. Dajte, prosím, v zmysle zákona o rokovacom poriadku hlasovať o hlasovaní v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 101 za, 35 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Dajte, prosím, pán predseda, teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 99 bolo za, 39 sa zdržalo.

    Schválili sme zákon o krátkodobom nájme bytu.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Krátka päťminútová prestávka a budeme pokračovať v rokovaní programu. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme ďalej pokračovať po hlasovaní. Rozprava bola ukončená.

    Chcete zaujať stanovisko k rozprave, pán minister? Áno, počkáme.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci o pokoj. Pán minister zaujme k rozprave svoje stanovisko.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som reagoval na niektoré pripomienky, ktoré k zákonu zazneli v rozprave.

    Pánu poslancovi Přidalovi, spojenie Slovenskej obchodnej inšpekcie a Štátnej energetickej inšpekcie je v dôsledku reštrukturalizácie verejných financií, ktorú sme prijali na zníženie administratívy a nákladov štátu, myslím, že inšpekcie obidve sú už od slova inšpekcie predurčené na to, aby mohli spolupracovať. Že nebola spravená dôsledná analýza, nie je pravdou, pretože sme sa danou problematikou zaoberali na ministerstve už dlhší čas a bola vykonaná analýza toho prechodu a toho spojenia, nebude postihnutá vôbec činnosť, odborná činnosť a kompetenčná v oblasti inšpekcie, v oblasti energetiky. Naopak, sa zefektívnia spoločné činnosti, ktoré budú takto efektívnejšie. Uvedomme si, že sme v krajoch, máme dve zbytočné sídla a takto bude jedno a tak ďalej, dôjde k zníženiu nákladov. Takže ja navrhujem, aby sme neodsúhlasili tento pozmeňovací návrh, pretože myslím, že je dostatočne táto zmena pripravená. Samozrejme, každá zmena má svojich odporcov a sú aj na ministerstve, ale presvedčili sme ich argumentami.

    K pozmeňovaciemu návrhu poslanca Škripeka navrhujem, že tento návrh je, alebo teda prikláňam sa k zmyslu a filozofii tohto návrhu, pretože je dobrý, len, samozrejme, na jednej strane sú spotrebitelia, na druhej strane sú podnikatelia. Tá účinnosť, ktorá tu je, je 1. mája, tá účinnosť je podľa mňa aj pre tie firmy bez takej prípravy možno dosť skorá, pretože zrejme nejaké softvéry budú si musieť pripraviť podnikatelia a podobne na to, aby toto plnili, bez ohľadu na to, že to zvýši administratívnu záťaž, ale za ochranu spotrebiteľa to stojí. A dobre by bolo, keby to obsahovalo, samozrejme, aj nejaké sankcie, pretože keď to bude len takto deklaratórne, tak to možnože ani nebude mať pre nich nejaký efekt. Chcem povedať, že zákony podobného typu sa otvárajú. Chcem poprosiť, že takto, jak to je, je to veľmi skoro a som sa radil aj s mojimi pracovníkmi v tejto prestávke, skúsme to dať ako pozmeňujúci návrh cez iný zákon, pretože sú, aj poslanec Martvoň má otvorený názor, filozoficky sa s tým stotožňujeme, ale skúsme tam urobiť nejakú sankciu a skúsme tam urobiť odklad toho, toho termínu, aby sa mohli tieto firmy na to pripraviť.

    K ďalším pozmeňovacím návrhom. Samozrejme, tu bola, tu bola výtka vlastne, nebol to pozmeňovací návrh, od pani poslankyne Mezenskej, ja si myslím, že tieto všetky veci sa prechádzali v tých jednotlivých fázach rokovania, a finančná podpora pre spotrebiteľské združenia, tiež si myslím, že by mohla byť väčšia, ale mala by byť aj väčšia kvalita tých spotrebiteľských združení. My sme v niektorých prípadoch skutočne našli nedostatočný prístup. Ani sa nevedeli spotrebitelia, pri kontrole sme zistili, že sú ťažko tieto miesta niekedy dostupné, a takisto pracovníci, ktorí boli na tvare miesta, neboli až tak kvalitne pripravení, aby vedeli spotrebiteľom dať kvalitnú službu. V neposlednom rade to celé sa odzrkadľuje aj v rozpočte, ktorý máme k dispozícii, takže ja by som bol rád, aby sme mohli dávať viacej peňazí tým spotrebiteľským združeniam, ale na druhej strane, aby ich kvalita bola vyššia.

    Inštitút mimosúdneho riešenia je, myslím, že v našej legislatíve možný. To, že nie je toľko využívaný, myslím, že má priestor aj trošku v osvete, ktorú by bolo v tejto, v tejto oblasti treba, treba robiť. Určite, ak drobné spory končia na súdoch, nie je to efektívne.

    A k pánovi poslancovi Chrenovi, či má byť, ja neviem, tá zmena o investičných stimuloch v otázke kasína, tak tam nemôže byť alebo, v kasína, tej investičnej pomoci, čo má byť na území Bratislavy, ani táto zmena nemení možnosť dať na území Bratislavy akýkoľvek stimul, pretože tento región je zo stimulov vylúčený. To je všetko.

    Ďakujem vám pekne.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajkyňa? Áno, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Kolegyne, kolegovia, ja len dve poznámky. K pozmeňujúcemu návrhu kolegu Škripeka by som povedala, že pokiaľ tam zadal pre podnikateľov povinnosť oznámiť, že nejakým spôsobom sa nezaplatila splátka, myslím si, že to bude bezzubé, ak tam za to nebude sankcia. Lebo ak to neurobí, tak sa mu vlastne nič nestane.

    A ešte by som reagovala na kolegyňu Mezenskú. Mrzí ma, že napriek tomu, že sa venujete spotrebiteľom, tak ste si tento zákon nepreštudovali dôkladne, pretože ste vytýkali, že nemôžte ho podporiť preto, lebo pokiaľ sa nezadá povinnosť, že spotrebiteľ si môže nechať tovar, až kým mu predávajúci nevráti peniaze; nie je to pravda. V tridsiatke bode spoločnej správy je, že spotrebiteľ je oprávnený na vrátenie, oprávnený vrátenie tovaru odoprieť, pokiaľ mu nebude vrátená a zaplatená cena alebo preddavok za tento tovar a službu. Takže je to tam, takže dúfam, že tento návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 831, spoločná správa výborov má tlač 831a.

    Odovzdávam opäť slovo pánovi ministrovi hospodárstva, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je čiastočne prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra roku 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES. Predloženým návrhom zákona sa taktiež riešia niektoré problémy aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa definuje koncový odberateľ, viaceré typy zdrojov tepla vrátane zdrojov na výrobu tepla v budove a účinného centralizovaného zásobovania teplom a stanovuje sa povinnosť najneskôr do 31. decembra 2016 inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla u konečného spotrebiteľa aj v budovách s centrálnym zdrojom tepla. Pre obce sa stanovuje povinnosť aspoň raz za päť rokov prerokovať obecným zastupiteľstvom aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce.

    Do návrhu zákona bola zaradená aj nová úprava práv a povinností držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri výkone povolených činností.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. V sociálnej oblasti sa predpokladá, že negatívne vplyvy povinnosti inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače budú kompenzované znížením výdavkov na teplo. Pokiaľ ide o povinnosť vyplývajúcu z predloženého návrhu zákona prerokovať obecným zastupiteľstvom aspoň raz za päť rokov aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a jej schválenú časť doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce, táto by mala byť financovateľná prostredníctvom pripravovaných podporných mechanizmov Európskej únie. Keďže tieto finančné nároky budú závislé od žiadostí obcí, nie je možné v súčasnosti konkrétne kvantifikovať vplyvy na rozpočet verejnej správy.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona, ktorý máme pod tlačou 831 a spoločnú správu 831a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 389 z 11. marca 2014 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 272 z 11. marca 2014.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV pod bodmi 1 až 13. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 13 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 283. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Ešte si dovolím zareagovať na pripomienku alebo kritiku pani Grečkovej k tomu zákonu vlastne o zmluvách uzatváraných na diaľku. No presne na toto upozorňujem. Ak sú zákony, pripravované návrhy tak neucelene, že to podstatné sa dostane do spoločných správ, ktoré sú na niekoľko strán, a my si ich nemáme v dostatočnom časovom rozptyle možnosť prečítať, tak, samozrejme, dochádza potom k takýmto nedorozumeniam. Preto sa veľmi chcem prihovoriť za to, aby zákony boli v budúcnosti pripravované tak, že priebežne sa, možno aj tak, ako poukázal pán Chren, nejakým potupným spôsobom do nepríslušných zákonov nebudú dostávať také ustanovenia, o ktorých nebudeme mať plnú informovanosť alebo ktoré so zákonom ako takým nebudú vôbec súhlasiť. Ak sa zákon riadne pripraví, tak má sa to podstatné objaviť v samotnom návrhu zákona, nie v spoločných správach, kde sa vo väčšine prípadov objavujú legislatívno-technické pripomienky.

    A teraz idem k zákonu o tepelnej energetike. Ja som už v prvom čítaní upozornila na to, že ak k tomuto zákonu predložím v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, tak ten sa bude viac-menej dotýkať troch základných bodov, o ktorých som sa zmienila už minule, a síce po prvé, upozorním na nekorektne nastavený vzťah medzi vlastníkmi, medzi vlastníkmi pozemkov a držiteľmi povolení, ktorí vlastne prevádzkujú systém, systém tepelno-energetických zariadení. V druhom bode, že sa budem v pozmeňujúcom návrhu venovať otázke podľa môjho názoru protiústavne nastaveného opatrenia a ustanovenia, ktorým je spotrebiteľom nanucované zaobstarať si rozpočítavanie nákladov na teplo buď spôsobom určených meradiel, alebo pomerových rozdeľovačov. Tým pádom vypadáva sloboda rozhodovania jednotlivých bytových spoločenstiev o ďalšej možnej inej alternatíve, napríklad určovania rozpočítavania nákladov na teplo podľa podlahovej plochy. A do tretice, že sa v pozmeňujúcom návrhu zameriam aj na nesprávnosť determinácie pri odpájaní jednotlivých bytových spoločenstiev od centralizovaného zásobovania teplom formou napríklad aj výstavby domových kotolní alebo prechodom na individuálne kúrenie.

    Pozmeňujúci návrh, hneď v úvode chcem uviesť, je pomerne obsiahly. Preto vás chcem hneď na začiatku poprosiť o trpezlivosť pri tom, ako tieto, tento pozmeňujúci návrh prečítam a tieto pozmeňujúce návrhy som pripravila v dvoch variantoch, tak ako ste to mali možnosť dostať v kópii aj vy ako poslanci na stoly. Chcem vyjadriť, vysvetliť ten základný rozdiel.

    Prvý pozmeňujúci návrh v tej prvej alternatíve sa týka umožnenia alebo zachovania pôvodného návrhu zákona o tepelnej energetike, kde bola zabezpečená a zariadená práve tá voľnosť výberu k spôsobu a forme rozúčtovania nákladov na teplo, a v druhej, v druhom pozmeňujúcom návrhu sme pripravili alternatívu, že ak v zmysle smernice bolo do zákona zapracované nové ustanovenie, kde sa ultimatívne spotrebiteľom nanucuje buď to meranie a rozpočítavanie podľa určených meradiel, alebo podľa pomerových rozdeľovačov, tak nech sa takéto pomerové rozdeľovače zakúpia na náklad dodávateľa. To je ten zásadný rozdiel pozmeňujúceho návrhu, preto by som sa aj chcela opýtať pána spravodajcu, že či môžem ten druhý pozmeňujúci návrh v nezmenenej podobe nečítať, prečítať len to konkrétne ustanovenie, bod 3, kedy vlastne, v ktorom je upravený práve ten spôsob rozpočítavania alebo tá úprava, kde sa zabezpečí, zabezpečia merače a rozdeľovače na náklad dodávateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Čiže to prečítam, lebo naozaj, ona len pri úprave tých vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a držiteľmi povolení na prevádzkovanie energeticko, tepelno-energetických sústav, len tento návrh, táto časť má nejakých 14 - 17 bodov. Budem to čítať bez odôvodnení. Verím, že si to kolegovia poslanci budú vedieť potom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, treba prečítať všetko, čo máte, vrátane odôvodnenia. Takto je to podľa rokovacieho poriadku, aby...

  • Len aby ste ma pochopili, že tie návrhy sú rovnaké, odlišujú sa akurát v tom bode 3, kde sa hovorí o spôsobe rozpočítavania, určení spôsobu rozpočítavania nákladov na teplo. No, ja to v kľude prečítam oba návrhy, celé, nevadí, len aby naozaj vy ste mali tú trpezlivosť pri počúvaní.

    No tak môžem začať.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno. Áno, áno, dobre.

    Takže v článku I, začnem tu čítať pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Heleny Mezenskej.

    V článku I bod 19, ten celý sme upravovali, § 10 znie:

    "Práva a povinnosti držiteľa povolenia:

    (1) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme

    a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti,

    b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky tepelných zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník. Výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 4,

    c) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať na cudzích pozemkoch trávnaté porasty,

    d) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce verejný rozvod tepla a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia,

    e) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.

    (2) Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred písomne oznámiť vlastníkovi. To neplatí, ak ide o

    - bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,

    - stav núdze v tepelnej energetike alebo predchádzanie jeho vzniku,

    - poruchy, údržbu alebo havárie na tepelných zariadeniach a počas ich odstraňovania.

    (3) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinná konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo ak to nie je možné, je povinný uhradiť takto spôsobenú škodu.

    (4) Výzvu podľa odseku 1 písm. b) alebo oznámenie podľa odseku 2 doručí držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba vlastníkovi, správcovi aj nájomcovi najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti. Doručenie verejnou vyhláškou sa použije v prípade veľkého počtu vlastníkov, správcov alebo nájomcov, alebo ak pobyt vlastníka, správcu alebo nájomcu nie je známy. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. V tomto prípade sa oznámenie zverejní aj spôsobom v mieste obvyklým.

    (5) Vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činnosti na základe výzvy podľa odseku 1 písm. b) náhrada nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia, ak boli rozsah a spôsob vykonania činnosti a predpokladaná výška nákladov na vykonanie týchto činností vopred písomne odsúhlasené držiteľom povolenia. Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

    (6) Na účely odsekov 1 až 3 a odseku 5 sa vlastníkom rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.

    (7) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Držiteľ povolenia je povinný podať návrh na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností do 30 dní odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena. K návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je držiteľ povolenia povinný priložiť geometrický plán podľa osobitného predpisu.

    (8) Držiteľ povolenia je povinný do 20 dní odo dňa vykonania záznamu podľa odseku 7 túto skutočnosť písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti. K písomnému oznámeniu o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti je držiteľ povolenia povinný priložiť geometrický plán podľa odseku 7 alebo jeho kópiu overenú príslušnou správou katastra.

    (9) Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.

    (10) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Náhrada sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia okrem výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme podľa § 36, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena. Primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje vo výške, ktorú vopred písomne odsúhlasí vlastník nehnuteľnosti. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena nedohodnú, náhrada sa určí podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku stanovenej v znaleckom posudku podľa osobitného predpisu. Náklady na vyhodnotenie, vyhotovenie; pardon; znaleckého posudku je povinný uhradiť držiteľ povolenia.

    (11) Držiteľ povolenia je povinný do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena uhradiť vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorej výška sa určí podľa odseku 10.

    (12) Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania dotknutej nehnuteľnosti.

    (13) Ak je vlastník pozemku obmedzený v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 36, má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie využívania pozemku, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania dotknutého pozemku.

    (14) Primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa odseku 12 a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa odseku 13 je držiteľ povolenia povinný uhrádzať za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti v užívaní nehnuteľnosti alebo núteného obmedzenia vlastníka pozemku v užívaní pozemku, a to každoročne do 31. januára za predchádzajúci rok.

    (15) Výška primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa odseku 12 a primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa odseku 13 sa určí podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku stanovenej v znaleckom posudku podľa osobitného predpisu. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku je povinný uhradiť držiteľ povolenia.

    (16) Vlastník nehnuteľnosti je oprávnený požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa odseku 1 a podľa doterajších predpisov a povinností zodpovedajúcich týmto oprávneniam týkajúcich sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na jeho nehnuteľnosti. K žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa prvej vety je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť stanovisko príslušného držiteľa povolenia na rozvod tepla k žiadosti vlastníka nehnuteľnosti.

    (17) Úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 16, ak príslušný držiteľ povolenia na rozvod tepla v stanovisku nepreukáže úradu opodstatnenosť zachovania sústavy tepelných zariadení alebo jej časti z pohľadu preukázateľných súčasných alebo budúcich potrieb držiteľa povolenia na rozvod tepla, sústava tepelných zariadení alebo jej časť umiestnená na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka nie je najmenej päť rokov využívaná na rozvod tepla do odberných miest odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom takej sústavy tepelných zariadení alebo jej časti a súčasne dotknutí odberatelia v lehote určenej vo výzve úhradu na vyjadrenie nepreukážu úradu opodstatnenosť pripojenia ich odberných miest, úrad je povinný vyzvať dotknutých odberateľov na vyjadrenie v upovedomení o začatí konania.

    (18) Oprávnenia podľa odseku 1 a podľa doterajších predpisov a povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam týkajúce sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka zanikajú dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu. Dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu zanikajú aj zmluvy o dodávke a odbere tepla alebo iné práva na pripojenie k verejnému rozvodu tepla odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka.

    (19) Držiteľ povolenia je povinný

    a) poskytovať orgánom vykonávajúcim štátnu správu alebo štátny dozor podľa § 29 až 32 na ich požiadanie informácie nevyhnutné na výkon štátnej správy alebo štátneho dozoru.

    b) Umožniť úradu pri výkone kontroly alebo štátneho dozoru vstup do objektov, v ktorých sa vykonáva povolená činnosť.

    c) Plniť opatrenia a povinnosti súvisiace s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike."

    Odôvodnenie: Predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad právnej úpravy vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov na súkromný život občanov Slovenskej republiky. Sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami ustanovenými v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenia základných ľudských práv dané zákonom, čím sa odstránia tiež nedostatky, ktoré vládnemu návrhu zákona vytýka odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo dňa 4. marca 2014. Navrhuje sa preto najmä vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme u držiteľa povolenia.

    Ďalej jednorazová primeraná, rovnako sa navrhuje jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne.

    Po ďalšie sa navrhuje jednoznačnejšie určiť podmienky zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov v praxi.

    Po ďalšie. Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľnosti podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti.

    Po ďalšie sa navrhuje upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme.

    Prvý okruh navrhovanej právnej úpravy spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľnosti voči držiteľom povolenia v súvislosti s uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. súvislostí so zriadením vecného bremena. Rovnako s núteným obmedzením obvyklého užívania nehnuteľnosti a taktiež s núteným obmedzením užívania pozemku v ochrannom pásme.

    Pri koncipovaní úprav predmetných ustanovení zákona o tepelnej energetike sa vychádzalo zo skutočnosti, že zriadením a uplatnením zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje ochrana priznaná v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 protokolu č. 1 k dohovoru. Ustanovenie k dohovoru, ustanovenie povinnosti držiteľa povolenia vyplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno považovať za dostatočne primeranú náhradu za väčšinou dlhodobé alebo trvalé obmedzenie vlastníka v užívaní nehnuteľnosti, a to najmä s ohľadom na postavenie držiteľov povolenia, ktorí ako subjekty ekonomického trhu generujú zisk a vo výraznom nepomere k právam vlastníkov dotknutých nehnuteľností ťažia z oprávnení, ktoré im priznáva zákon o tepelnej energetike v podobe zákonného vecného bremena. V prospech vlastníkov nehnuteľností sa navrhuje, aby sa vyššie uvedené náhrady poskytovali kumulatívne.

    Na základe nezrovnalostí spôsobených platnou právnou úpravou v praxi si vlastník nehnuteľnosti podľa predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu už nemusí uplatňovať nárok na jednotlivé primerané náhrady u držiteľa povolenia, ale má ho bez podmienky akéhokoľvek uplatnenia priamo zo zákona.

    Navrhované znenie § 10 vychádza z potreby jednoznačného oddelenia jednotlivých nárokov vlastníka nehnuteľnosti spojených so zriadením vecného bremena a s následným obmedzením užívacieho práva vlastníka dotknutej nehnuteľnosti.

    Druhý tematický okruh predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zahŕňa úpravu tých ustanovení § 10 vládneho návrhu zákona, ktoré sa týkajú vykonania záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností a úpravu súvisiacich ustanovení.

    Držiteľ povolenia uplatňujúci vecné bremeno je podľa § 10 ods. 10 vládneho návrhu zákona povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V pozmeňujúcom návrhu sa tento nedostatok odstraňuje, pričom sa vlastníkovi nehnuteľnosti oznamovacia povinnosť ukladá v lehote (20 dní), ktorá nie je kratšia, ako je lehota ustanovená pre správu katastra (15 dní) v zákone Národnej rady Slovenskej republiky 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.

    Správa katastra má podľa § 37 katastrálneho zákona oznamovať vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Pri súčasnej formulácii navrhovaného § 10 ods. 8 druhej vety vládneho návrhu zákona (oprávnenie držiteľa povolenia podať návrh na vykonanie záznamu do katastra) však podľa nášho názoru nie je zaručené, že každý držiteľ povolenia pri uplatnení zákonného vecného bremena návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností aj skutočne podá. Na základe vyššie uvedeného je podľa nášho názoru v § 10 zákona o tepelnej energetike kvôli jednoznačnosti a odstráneniu problémov v praxi potrebné ustanoviť, že po uplatnení zákonného vecného bremena podáva v 30-dňovej lehote návrh na vykonanie záznamu držiteľ povolenia, pretože vlastník nehnuteľnosti sa bez uskutočnenia záznamu v mnohých prípadoch nemusí vôbec dozvedieť, že držiteľ povolenia zákonné bremeno uplatnil, alebo sa o tom dozvie až po dlhšom čase od tohto uplatnenia. Táto problematika je riešená v § 10 ods. 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    Podľa § 10 ods. 10 vládneho návrhu zákona sa objektívna ročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 10 ods. 1 písm. f) a g) počíta až odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo pri aplikácii platnej právnej úpravy možné, že držiteľ povolenia návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností nepodá a vlastník nehnuteľnosti sa o uplatnení zákonného vecného bremena nedozvie.

    Čo sa týka navrhovanej právnej úpravy v predkladanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, k takému prípadu by mohlo dôjsť aj v dôsledku nedodržania povinnosti držiteľa povolenia podľa § 10 ods. 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Preto navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy odo dňa jeho uplatnenia. Týmto ustanovením sa v súvislosti s primeranou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného bremena predíde neodôvodnenému znevýhodneniu tých vlastníkov, ku ktorých nehnuteľnosti nebude v katastri zapísané vecné bremeno napriek tomu, že sa dlhší čas bez ich vedomia uplatňuje.

    Uvedenú zmenu pokladáme za správnejšiu, nakoľko zákonné vecné bremená reálne začínajú zaťažovať vlastníka nehnuteľnosti už od ich uplatnenia držiteľom povolenia, t. j. od ich zriadenia a nie až od zápisu do katastra nehnuteľností záznamom.

    S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi je potrebné zabezpečiť, aby bolo zákonné vecné bremeno uplatnené držiteľom povolenia k časti dotknutej nehnuteľnosti vždy zapísané len na túto predmetnú časť a nie na celú nehnuteľnosť. Uvedená požiadavka rešpektuje ústavnú podmienku núteného obmedzenia vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere a je v súlade s platným ustanovením § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého v zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Novonavrhovaným znením § 10 sa kvôli jednoznačnosti na uvedenú povinnosť ustanovenú v katastrálnom zákone výslovne odkazuje, a síce v ods. 7. Účelom tohto doplnenia je zabránenie zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností vo väčšom rozsahu nezodpovedajúcom nevyhnutnej miere núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasne sa v navrhovanom § 10 ods. 8 ustanovuje, že prílohou k písomnému oznámeniu držiteľa povolenia o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti, príjemcom ktorého je dotknutý vlastník nehnuteľnosti, má byť geometrický plán alebo jeho kópia overená príslušnou správou katastra.

    Tretím okruhom, ktorým sa výrazne rozširujú práva vlastníkov nehnuteľností, na ktorých je zriadené zákonné vecné bremeno, je zmenená právna úprava nároku vlastníkov nehnuteľností na primeranú náhradu. Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje možný rozpor znenia § 10 ods. 5 a ods. 10 vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý spočíva v nepodstatnej podmienke uplatnenia si nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu u držiteľa povolenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Ústava Slovenskej republiky právo vlastníka na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva výslovne garantuje, a síce bez podmienky uplatniť si toto právo v určitej konkrétnej lehote, navyše aj prekluzívnej, čo k predkladanému vládnemu návrhu zákona uviedol aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo dňa 4. marca 2014. Na druhej strane novonavrhovaným znením ustanovení § 10 sa v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu vyvažuje neproporcionalita právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia.

    Navrhuje sa, aby nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti mal charakter opakujúceho sa plnenia počas celej doby núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že na rozdiel od primeranej náhrady, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení je na mieste uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas celého trvania núteného obmedzenia. Daná úprava zodpovedá aj názorom prezentovaným v právnej vede, ktoré opakujúce sa platby, náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva považujú za primeranú náhradu za takéto obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Pre určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa ustanovuje jej vyčíslenie podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom relevantný bude spôsob pre výpočet všeobecnej hodnoty, najmä za pozemok ustanovený v prílohe č. 3 bode G tejto vyhlášky.

    Pri ustanovení spôsobu na určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady sa vychádza z uplatňovanej praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že "ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena" (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1996 strana 165 - 166), ako aj k záveru, že "výška úhrady náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou vecí tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase spravodlivé." Citovaný právny názor možno zhrnúť tak, že primeraná náhrada za vyvlastnený majetok, resp. nútené obmedzenie vlastníckeho práva nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny predmetu vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny. Právna úprava ceny stelesňujúcej primeranú náhradu by mala poskytovať takú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia. A to preto, že účelom poskytnutia primeranej náhrady je vyváženie ujmy zapríčinenej zásahom do vlastníckych práv. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá neumožní dosiahnuť predmetný účel, nemožno považovať za primeranú.

    Na základe vyššie uvedeného sa zdá, že navrhované znenie § 10 zákona o tepelnej energetike plne nezohľadňuje kritériá kladené ústavou na prípady, v ktorých dochádza k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Pričom "ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s inými ustanoveniami ústavy, poruší tým princíp ústavnosti vyplývajúci z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Národná rada ako zákonodarný orgán je viazaná kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné orgány verejnej moci v Slovenskej republike. Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí ústavou daný rámec." Svoj postoj Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil v názore, podľa ktorého "princíp právneho štátu ustanovený čl. 1 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak Národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1. Ak navrhovateľ nerešpektovanie princípu právneho štátu v návrhu namietne, Ústavný súd o tom rozhodne v rozsahu označenom navrhovateľom."

    Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou zákonodarného orgánu v právnom štáte je prijímať len také zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Pokiaľ parlament prijme zákon, ktorý porušuje Ústavu Slovenskej republiky, koná v rozpore s princípom ústavnosti a nedodržuje pravidlá tvorby práva v právnom štáte.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladá najmä s cieľom odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy, posilniť ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vlastník obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti má na základe tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu do troch mesiacov od uplatnenia zákonného vecného bremena dostať primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a okrem nej aj pravidelnú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti za celú dobu obmedzenia jej užívania.

    Uvedený návrh vychádza zo spomínaných právnych názorov na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti s výnimkou výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová úhrada za zriadenie vecného bremena.

    Z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu tiež vyplýva, že v prípade zaťaženia nehnuteľnosti alebo jej časti viacerými vecnými bremenami má držiteľ povolenia poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo jej časti kumulatívne.

    Novým spôsobom poskytovania náhrad vlastníkom nehnuteľnosti sa okrem vyváženosti súkromného záujmu a verejného záujmu podľa nášho názoru pri jednotlivých náhradách dosiahne primeranosť ich výšky v závislosti od rozsahu obmedzenia užívacieho práva. Je nesporné, že viaceré rozličné obmedzenia užívania nehnuteľnosti odôvodňujú vyššie odškodnenie vlastníka tejto nehnuteľnosti v porovnaní s vlastníkom, ktorého nehnuteľnosť je zaťažená len jedným zákonným vecným bremenom a môže ju preto užívať vo väčšej miere.

    V bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:

    "V § 9 ods. 2 písm. b) sa slová "v § 10 ods. 2 písm. a), b) a d)" nahrádzajú slovami "v § 10 ods. 19"."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

    V bode 3 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v čl. I sa vypúšťa bod 34.

    K tomu sa viaže toto zdôvodnenie: Ak je skutočný záujem vytvoriť v rámci Európskej únie liberalizovaný trh s tepelnou energiou, potom takýto trh nemôže byť vytvorený na úkor spotrebiteľa, ktorým je aj koncový odberateľ tepelnej energie. V bode 34 vládneho návrhu zákona sa vypúšťa doterajšia možnosť, aby sa nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom mohla dohodnúť na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla ako len pomocou určených meradiel alebo pomerových, pomocou pomerových rozdeľovačov tepla. Táto povinnosť síce vyplýva z článku 9 ods. 3 druhého pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú aj ďalšie smernice z roku 2009 a 2010 a ktorou sa zrušujú smernice z roku 2004 a 2006, avšak len za predpokladu, ak je inštalácia meradiel alebo rozdeľovačov technicky možná a nákladovo efektívna. Predkladateľovi vládneho návrhu zákona sa podľa môjho názoru v tejto otázke nepodarilo dostatočne preukázať, že ide o nákladovo efektívne riešenie. Preto by sa v súlade s tým istým ustanovením smernice o energetickej efektívnosti malo ponechať doterajšie znenie § 18 ods. 4 písm. a) zákona o tepelnej energetike.

    V bode 4 doplňujúci a pozmeňujúci návrh znie: V čl. I sa za bod 39 vkladajú nové body 40 a 41, ktoré znejú:

    "40. V § 20 ods. 3 prvej vete sa vypúšťa čiarka a slová "ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa do sústavy tepelných zariadení dodávateľa".

    41. V § 20 sa vypúšťa odsek 4."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    K tomu sa viaže zdôvodnenie: Liberalizovaný trh Európskej únie s tepelnou energiou so sebou prináša riziká nielen pre koncového odberateľa, ale aj pre dodávateľa tepla. Obaja títo účastníci trhu sa snažia dosiahnuť nákladovú efektívnosť, čo v prípade koncového odberateľa znamená zníženie cien za odber a pre dodávateľa tepla zvýšenie jeho konkurencieschopnosti na trhu. Je preto nemysliteľné, aby na liberalizovanom trhu boli zákonom uložené koncovému spotrebiteľovi také opatrenia, ktoré ho výrazne poškodzujú alebo znevýhodňujú a ktoré na druhej strane garantujú dodávateľovi tepla bezpečné podnikanie bez rizika. Je preto potrebné z platného zákona o tepelnej energetike vypustiť ustanovenie, ktoré podmieňuje skončenie odberu tepla na strane koncového odberateľa tým, že táto zmluvná strana musí najskôr uhradiť ekonomicky oprávnené náklady vyvolané jej odpojením zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa tepla. Platný zákon o tepelnej energetike v tomto smere popiera základné princípy liberalizácie trhu a slobodného výberu dodávateľa tepla, na ktoré v konečnom dôsledku doslovne dopláca spotrebiteľ.

    Navrhovanou právnou úpravou sa teda vypúšťajú ustanovenia pojednávajúce o povinnosti odberateľa zaplatiť dodávateľovi tzv. ekonomicky oprávnené náklady, ktorých rozsah bližšie určuje vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu.

    Pod bodom 5 v doplňujúcom návrhu navrhujeme upraviť: V čl. I bod 47 v § 33 ods. 1 písm. a) sa slová "na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, za zriadenie zákonného vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme za podmienok podľa § 10 ods. 6, 9, 12" nahrádzajú slovami "na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa § 10 ods. 10, 12 a 13".

    V bode 6 navrhujeme doplniť: V čl. I bode 48 v § 35 ods. 1 písm. b) sa slová ,,§ 10 ods. 16" nahrádzajú slovami ,,§ 10 ods. 19".

    Zdôvodnenie sa viaže na legislatívno-technickú úpravu.

    Bod bodom 7 navrhujeme v čl. I bode 51 v § 38a odseky 2 a 3 upraviť tak:

    ,,(2) Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy; vlastník nehnuteľnosti môže po nadobudnutí účinnosti tohto zákona v takejto lehote uplatniť u držiteľa povolenia nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena podľa doterajších predpisov. Ustanovenia § 10 v znení účinnom od 1. januára 2015 týkajúce sa primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena sa vzťahujú na zákonné vecné bremená uplatnené držiteľom povolenia po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

    (3) Konania vo veci nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania vo veci nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena začaté na základe odseku 2 sa uskutočnia podľa doterajších predpisov. V konaniach podľa tohto odseku rozhodujú orgány príslušné podľa doterajších predpisov."

    V bode 8 v doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu navrhujeme v čl. I bode 51 v § 38a za odsek 3 vložiť nové odseky 4 až 7 a tie znejú:

    (4) Držiteľ povolenia je povinný prvýkrát uhradiť primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2015 a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015 do 31. januára 2016, a to za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti alebo tohto pozemku v roku 2015.

    (5) Vlastník nehnuteľnosti, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nútene obmedzený v užívaní nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2015, má od 1. januára 2015 nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2015; tento nárok má vlastník nehnuteľnosti bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti a bez ohľadu na to, či mu bola priznaná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa doterajších predpisov, alebo či si na ňu podľa doterajších predpisov uplatnil nárok.

    (6) Vlastník pozemku, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nútene obmedzený v užívaní pozemku podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015, má od 1. januára 2015 nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015; tento nárok má vlastník pozemku bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania pozemku a bez ohľadu na to, či mu podľa doterajších predpisov bola priznaná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo či si na ňu podľa doterajších predpisov uplatnil nárok.

    (7) Držiteľ povolenia, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona uplatňuje zákonné vecné bremeno zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ku ktorému nebol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, je povinný podať tento návrh do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

    Zdôvodnenie k bodom 7 až 8: V prechodných ustanoveniach sa použitím pozitívnej tzv. "nepravej retroaktivity" v prospech občanov navrhuje umožniť, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti vládneho návrhu zákona v znení tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu obmedzení v užívaní nehnuteľnosti, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti; držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. mája 2016, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností v roku 2015.

    V bode 9. pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujeme: V čl. I bode 51 v § 38a vypustiť ods. 5.

    Doterajší ods. 6 sa označuje ako ods. 5.

    Viaže sa k tomu odôvodnenie: Vzhľadom na vypustenie ustanovenia § 18 ods. 4 písm. a) v predkladanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu je potrebné vypustiť aj prechodné ustanovenia, ktoré určovali presný dátum na obstaranie, zapojenie, udržanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla v každej domácnosti, a to na náklady nehnuteľnosti, na náklady vlastníka nehnuteľnosti.

    V bode 10. V čl. I sa za bod 52 vkladá nový bod 53, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

    "Zrušovacie ustanovenie

    § 38c

    Zrušuje sa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu."

    Zdôvodnenie: V dôsledku vypustenia ustanovení o povinnosti konečného spotrebiteľa a odberateľa platiť dodávateľovi tzv. ekonomicky oprávnené náklady pri skončení odberu tepla dohodou. Je potrebné zrušiť vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu.

    V bode 11. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    "Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 582/2004, zákona č. 733/2004, zákona č. 747/2004, zákona č. 171/2005, zákona č. 517/2005, zákona č. 120/2006, zákona č. 538/2007, zákona č. 460/2007, č. 465/2008, č. 535/2008, č. 467/2009, zákona č. 527/2010, zákona č. 406/2011, zákona č. 460/2011, zákona č. 548/2011, zákona č. 68/2012, zákona č. 286/2012, zákona č. 343/2012, zákona č. 347/2013 a zákona č. 484/2013 sa dopĺňa takto:

    1. V § 6 sa ods. 2 dopĺňa písm. d), ktoré znie:

    "d) pozemky alebo ich časti, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa osobitného zákona."

    V bode 2. Za § 104g sa vkladá § 104h, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "104h

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

    Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. d) sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, (poslanec Hlina podal rečníčke pohár vody) ďakujem vám pekne, roku 2015, prepáčte (rečníčka sa napila).

    Doterajší článok sa následne prečísluje.

    K tomu sa viaže odôvodnenie: Navrhovaná úprava zákona o miestnych daniach má za cieľ odbremeniť vlastníkov pozemkov od povinnosti platiť dane za pozemky alebo ich časti, ktoré sú zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona o tepelnej energetike. Javí sa byť spravodlivé, aby tieto pozemky boli vyňaté z predmetu dane z pozemku z dôvodu, že v súčasnosti je vlastník povinný za pozemok zaťažený vecným bremenom platiť daň rovnako ako za pozemok, ktorý reálne využíva pre vlastné potreby a môže s ním bez akéhokoľvek obmedzenia disponovať. Pritom pozemok, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech držiteľa povolenia v zmysle zákona o tepelnej energetike, sa jeho zriadením výrazne znehodnocuje a vlastník dotknutého pozemku sa tak dostáva do nevyváženého postavenia v porovnaní s držiteľom povolenia. Prechodnými ustanoveniami sa určuje, že pozemky alebo ich časti, na ktorých je zriadené vecné bremeno, nie sú predmetom dane, a teda daňovník nebude povinný zaplatiť za takéto pozemky daň v zdaňovacom období roku 2015.

    V bode 12. V čl. II sa na konci pripája čiarka a tieto slová "čl. I päťdesiateho prvého bodu (§ 38a ods. 2 až 7) a čl. Il, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015."

    Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhované ustanovenia v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu (body 1 až 11) je potrebné stanoviť dostatočne dlhú legisvakačnú dobu, a preto sa navrhuje nadobudnutie účinnosti niektorých ustanovení až na 1. január 2015.

    To je celý pozmeňujúci návrh v tom znení, ako som na začiatku uviedla, kde sa navrhuje ponechať pôvodná úprava spôsobu a možnosti rozpočítania nákladov, kde bolo zahrnuté okrem určených meradiel, pomerových rozdeľovačov aj to rozpočítanie podľa podlahovej plochy alebo podľa toho, ako sa vlastníci bytu v rámci spoločenstva rozhodnú.

    A ten druhý pozmeňujúci návrh sa odlišuje oproti tomu, ktorý som teraz prečítala a je dosť rozsiahly, iba v tom bode 3, momentík (hľadanie v podkladoch), áno, v bode 3, kde: V čl. I v bode 34 v § 18 ods. 4 písm. a) sa slová "vlastníka nehnuteľnosti" nahrádzajú slovami "dodávateľa".

    K tomu sa viaže takéto zdôvodnenie: Aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky označil vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo 4. marca 2014 ustanovenie o povinnosti obstarať, zapojiť, udržiavať a overovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla na náklady vlastníka nehnuteľnosti za diskutabilné, keďže v znení, v akom sa uvádza vo vládnom návrhu zákona, znamená zvýšené výdavky na strane vlastníka nehnuteľnosti. Navrhuje sa preto, aby tieto náklady znášal dodávateľ tepla.

    Napriek tomu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2012 z 25. októbra o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice z roku 2009, 2010 a ktorou sa zrušujú smernice z roku 2004, 2006 v čl. 9 ods. 1 uvádza, že: "členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektriny, zemného plynu, centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania", súčasne táto istá smernica o energetickej efektívnosti uvádza, že požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálnymi požiadavkami a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia.

    Berúc do úvahy, že koncový odberateľ je zároveň aj spotrebiteľ, čo potvrdil aj odbor legislatívy a aproximácie práva vo vyššie uvádzanom stanovisku, podľa článku 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie "prijaté opatrenia nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia", a to v prospech spotrebiteľa. V súlade s týmito ustanoveniami primárneho práva Európskej únie sa teda navrhuje prijať prísnejšie vnútroštátne pravidlá, ktoré spočívajú v povinnosti dodávateľa tepla namiesto vlastníka nehnuteľnosti uhradiť náklady na určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za trpezlivosť a vytrvalosť počas toho, ako som čítala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ako máte možnosť vidieť, dali sme si s tým značnú námahu a s pozmeňujúcim a s doplňujúcim návrhom k zákonu o tepelnej energetike som sa prihlásila hlavne kvôli tomu, že prijali sme tretí liberalizačný balíček, deklarovali sme v zmysle aj nášho členstva v Európskej únii snahu liberalizovať trh, avšak takto nastavený zákon, ako bol predložený do rokovania Národnej rady, v súčasnej podobe túto liberalizáciu svojím spôsobom popiera.

    Ja verím, že prijatím prečítaného rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu budeme v skutočnosti deklarovať snahu liberalizovať energetický trh a posilňovať slobodu spotrebiteľa pri výbere toho-ktorého dodávateľa služieb, energetických služieb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, teraz dovoľte prečítať mne toto.

  • Rečník zdvihol podklady.

  • Povedané so smiechom.

  • Treba oceniť výkon kolegyne.

    Ja budem krátky a zmierlivý, lebo je prísľub, že v ďalšom zákone sa doznáme veci tu nebývalej alebo veľmi riedko sa vyskytujúcej, to znamená podpory, tak nebudem až tak ostrý. Budem sa snažiť byť vecný, ale len chcem upozorniť na to, že podľa mňa to nie je správne, nie je správne, už nebudem hovoriť, že preto, že nie je správne pomáhať niekomu, kto má veľa, ale ono to nie je správne z princípu, hej, že to je aj evolúcia, ale vôbec aj to, že sme tam, kde sme, je preto, že bolo umožnené ľuďom súťažiť, a teda chceli súťažiť a tí, čo boli šikovní, vyhrali a tak, no.

    Proste ale v tomto, čo vy robíte, naozaj zatvárate ten kruh. Ja si dovolím tvrdiť, že neverím tomu, nechcem tomu uveriť a, samozrejme, nie je korektné povedať, že toto je smernica Európskej únie a ktorú transponujete do tepelnej energetiky, lebo ju transponujete možno len v nejakej časti, ale ono to vždycky tak znelo jak zaklínadlo. Stačí povedať, že to je smernica, už sa nepýtaj! A ani tá Európska komisia, ktorá niekedy naozaj pristupuje k veciam zvláštne, by si nedovolila dať nastavenia také, že zavriete trh, že to urobíte. A keby sme mali Protimonopolný úrad a ja, to bude aj taká moja výzva na konci, jak je skutočne Protimonopolný úrad, tak by vás mal vrátiť späť, hej?

    Toto je správa Protimonopolného úradu, ja som si ju prečítal, mierne som teda, diplomaticky, podvihoval obočie nad niektorými formuláciami, ktoré tam sú z pohľadu tohto centrálneho tepelného zásobovania, jak sa to vlastne volá, ale, no, nuž proste, ak doteraz bolo niečo komplikované a zlé a protievolučné, tak to poviem, nechcem povedať, že protikonkurenčné, lebo však vždycky bude tendencia byť proti konkurencii alebo snažiť sa eliminovať, ale že chcete už aj evolúciu zastaviť, to sú vysoké ambície.

    Vysvetlím, aby som to nekomplikoval. Keď doteraz to bolo ťažké sa odpojiť, tak teraz už to bude nemožné sa odpojiť, hej? A otázka stojí, však jasné, však keď sa niekto odpojí, tak to skomplikuje niekomu, kto kúri. Ale viete, keď urobíte z toho, čo bolo ťažké, nemožné, tak tomu, kto nad ním visel Damoklov meč, že teoreticky sa môže odpojiť, no tak sa snažil byť aspoň niekedy chvíľku dobrý, aby sa tí ľudia zložito, ale predsa len neodpojili. A teraz, keď budú vedieť, že sa neodpoja, tak stratíte to, čo hnalo civilizácie dopredu, to znamená drajv tých ľudí byť lepší. No tak on stratí akýkoľvek záujem byť lacnejší, efektívnejší, neviem aký, lebo už ťa nikto neodpojí. Proste ste to zavreli.

    Naozaj, tými ustanoveniami, nechcem tu, fakt už je pokročilá hodina, ale ľudí, pre tých občanov prípadne, ktorí to pozeráte, naozaj je tu návrh, ktorý to zavrel. Proste to zavrel a hotovo. Už sa neodpojíte, už spravil z ľudí, ktorí teraz dodávajú niekde teplo, už z nich spravil účastníka konania zo zákona, hej. Proste skúsim to v jednoduchosti povedať. Pri veľkých projektoch je to zavreté úplne. Teda pri veľkých projektoch nad 10 mega sa doplnilo, teda ten výkon, sa doplnilo, že čo sa posudzuje pri schválení nového projektu okrem existujúcich. Tam sa doplnilo, že plyn a hospodárnosť a efektívnosť iných dotknutých sústav. To znamená, si predstavte, že niekde máte potraviny a teraz že by niekto schvaľoval druhé potraviny. No tak keď tie druhé potraviny by ste schvaľovali z pohľadu, že či majú vplyv na tie existujúce, jasné, že majú. Však jasné, že majú. Však to je prirodzené. No tak to je tam.

    Ale potom ste tam dali úplne nové ustanovenie, ktoré hovorí, aby teda bolo úplne jasné. Lebo to prvé doteraz mohlo byť vágne, že posudzuje. A teraz je, úplne to zatvárate, aby bolo úplne a každému jasné, kto si chytí ten zákon do ruky, že kedy to nepovolí. A nepovolí to vtedy, to znamená ministerstvo, pri tých veľkých projektoch to nepovolí vtedy, keď zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania. Tam treba aj povedať, že účinného centralizovaného, to je tá transpozícia, ktorá hovorí, že účinné centralizované vtedy, keď, a tam to je definované. Desať percent vyrobené v tých, áno, to je ten, to je to nóvum.

    Čiže tie projekty, ktoré vznikli, tie, ktoré sú už ináč dosť a silno dotované, tie projekty, ktoré už patria chlapcom od vás alebo vašim alebo tým, ktorí v zásade už sú dávno za vodou, dávno všetko majú vybavené. No tak si ešte doniesli to, že aby náhodou nemuseli sa trhať zo sna, že niekto, tam sa vláda zmení a teraz dajú im povolenie, nedajú im povolenie? No tak si to zabetónovali na sto rokov, že nedajú im povolenie, lebo jasne v zákone bude uvedené, že pri novom projekte nevydajú povolenie v prípade, že sa zníži odber z existujúceho projektu. Čiže Filo si bude takto krútiť prstom v Ružomberku, lebo tá podmienka bude prvá. Je tam zlučovacia spojka a, hej, že čiže je ešte potrebné, teda mierne obťažujúce.

    Čiže, samozrejme, asi by bolo ťažké, keby to niekoho zaujímalo, že teda dôvodom, že niekomu menej zarobí, nemôže byť dôvodom, tak ste tam doplnili niečo, čo by sa dalo možno niekde pri argumentačne slabých ľuďoch alebo fóre, ktoré je vám naklonené ustáť, tak tam máte dve, tri podmienky doplňujúce, hej, že zlučujúce, ale ktoré hovoria, že zhorší sa vplyv na životné prostredie. No tak viete, že v zásade každým energetickým projektom sa zhorší. Ja neviem, nepoznám v zásade, dokonca aj tie solárne panely viem, že aj tým sa zhorší životné, vplyv na životné prostredie, lebo pod tými solárnymi panelmi už nie sú jašterice. Viete, čiže, pritiahnuté za vlasy, hej? Čiže je to úplne zavreté. To znamená, nový projekt, povolenie na nový projekt sa nevydá v prípade, že je niekde niekto v tom vymedzenom území, robí centralizovane, účinne centralizované. To znamená tie projekty, ktoré sú tie veľmi populárne medzi určitými ľuďmi, tak sa nevydá proste, ak s tým on, nevydá sa. To je hotovo, vymaľované. Veľký projekt nebude, pokiaľ sa nedohodnú s tými, ktorí už tam sú.

    Čo sa týka malých, hej, teda že malý, že by prípadne nejaká bytovka si povedala, že nám sa to nepáči, že to proste, je to drahé, proste susedia to majú, je to lacnejšie, hentí ľudia sa nič nesnažia, proste majú to zastaralé, len sa tu predvádzajú. Určite také príbehy sú. Možno by niekto vedel o nich podať viac ako ja. To znamená malý projekt. Čo ste urobili?

    Urobili ste to, že obec musí primerane zohľadňovať tie skutočnosti pri vydávaní toho stanoviska k tomu malému projektu. Teraz možno niekto, zase možno na zalepenie očí niekoho tam dávate podmienku, že nemusí dávať, keď je to do 100 kilowattov. No viete, to je zase. Ja teda až taký, vôbec nie som odborník na tepelnú energetiku, ale 100 kilowattov nie je zase až tak veľa. Keď je tá bytovková nejaká kotolňa, tak je to niekde asi, asi na 100. Čiže sa to týka toho, o čom tých ľudí, ktorých to teda najviac trápi. To znamená, tie bytovkové kotolne v zásade nevynímate ich, práve naopak, spadajú do toho nového režimu, ktorý je prísny. Prísnejší ako existujúci. Je prísnejší ako existujúci, lebo definuje a dáva povinnosť obciam to posúdiť v zmysle ich energetického plánovania. Čo sú také, aj nechcem povedať škaredo, že žvásty. Ale v zásade musí primerane vyhodnocovať aj ustanovenia tých zákonov dva až sedem. To znamená, ona musí tiež primerane tá obec vyhodnocovať aj to, že či to náhodou tomu Filovi neublíži. A druhá vec je, že aj pri malých, lebo tam nedefinujete už v tom danom, ak to dobre čítam. A podľa mňa to dobre čítam, prípadne ma niekto z vašich opraví. Nedefinujete pri malých projektoch to, že existujúci dodávateľ toho tepla v tom vymedzenom území sa stáva účastníkom konania zo zákona. To znamená, on povie nie a hotovo. Povie nie a hotovo, lebo to môže mať vplyv.

    Viete a to je napríklad tá dôvodovka a tú som asi zabudol. A to by som ľuďom chcel povedať, že čo všetko je možné napísať do dôvodovky. Lebo v dôvodovke je presne obhajoba tohto ustanovenia, že prečo vlastne sa niekto stane účastníkom konania a môže povedať, že nedovolí a hotovo. On povie, nedovolím a hotovo, a nikto mu nič nemôže preto a v dôvodovke to máte, že by to mohlo mať vplyv na ich existujúce podnikanie alebo na ich existujúce tepelné zariadenie. Tak jasne, že má vplyv. Každé nové potraviny majú vplyv na tie existujúce potraviny. Ale však čomu sa ideme brániť? Rozumiete, to je podľa mňa principiálne nepochopenie toho, čo civilizáciu urobilo civilizáciou. To znamená, že bola, že ste mohli proste chcieť byť lepší a niekde sa to odrazilo. Však vy to zastavujete. A do dôvodovky napíšete, že to je kvôli tomu, že to na toho Fila môže mať vplyv a Filo proste si to už vypočítal a hotovo. Pardon, nechcem sa dotknúť pána Fila, nech to neberie osobne. Prípadne, len to hovorím ako príklad, lebo tam na tom príklade sa dá krásne veľa vecí postaviť. Takto to proste fungovať nemôže. V dobrom to hovorím, lebo tú krajinu nadobro zničíte. To neni už že pomôžem trošku Ferovi, aby, to je proste, to je principiálne nefunkčné, že nedovolíte tým ľuďom, im to proste teraz, ak to bolo ťažké, zjednoduším a s tým skončím. Ak to bolo teraz ťažké, tak odteraz to bude nemožné. Pokiaľ, môžte, ešte teoreticky sa môžte s nimi dohodnúť, ich nejako uplatiť možno alebo to politicky, aby vám ten súhlas dali. Lenže keď budú oni primárne sledovať ten podnikateľský smer, tak to nebudú, lebo však im to, bude to mať vplyv na to ich podnikanie. Však to je logické, že konkurencia má vplyv na podnikanie. Ale tomu sa chceme brániť?

    Viete a Protimonopolný úrad povie formuláciu typu, že to môže mať vplyv. Počkajte, aby som, to viem, že neni celkom profesionálne, ale, lebo nechcem... A Protimonopolný úrad to povie, že "prirodzený monopol". Viete, je projekt energokotla v Považskej Bystrici alebo v Leviciach alebo neviem kde prirodzeným monopolom? A bude požívať pomaly ochranu Protimonopolného úradu? Lebo Protimonopolný úrad podľa mňa, keby sa tomu niekto venoval hlbšie, by teraz mal existujúci stav vyhodnotiť a v tej správe, tej dlhej, ktorou som hrúzil, že budem čítať, to nevyhodnotil. Tak to ma mrzí. Vyhodnotil tam určité riziká, problémy, neviem čo, ale fungovanie ako prirodzeného monopolu. Áno, predpoklady na optimálne fungovanie vo forme prirodzeného monopolu. To nemôžte, podľa mňa centrálny dodávateľ tepla v Leviciach nie je prirodzený monopol, lebo viete, to je, principiálne to nemôže byť. Nemôžeme to tak postaviť, že on je prirodzený a teraz všetci môžte byť radi, že vôbec tam je, a keď nezakúri, tak nezakúri. A keď zakúri, tak to takto podľa mňa nefunguje.

    No a už nehovorím po tom všetkom, že ak by ste náhodou prijali a vyzerá, že prijmete tento nový zákon, že Protimonopolný úrad, ak je Protimonopolným úradom, tak musia zložiť funkcie a povedať, nemôžme tu fungovať, pokiaľ budete takéto zákony prijímať. Lebo neviem, či Protimonopolný úrad môže dať rozpor s prijatým zákonom. Asi my môžme dať rozpor na Ústavný súd, že to je protiústavné, lebo neviem, v akom dôvode. No viete, priznám sa, som sklamaný z toho, lebo to by sme mali mať v sebe, že proti určitým princípom nejdeme. Lebo princípy, ktoré vytvorili spoločnosť, to znamená, že ľudia chceli, teraz nikto už nikde nebude chcieť. Tí, čo chcú, povedia, to sa nedá, lebo však tí to nedovolia a hotovo. To je zlé. Celé zlé.

    Vďaka.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel k tomu veľkému pozmeňovaciemu návrhu pani poslankyne Mezenskej. Navrhovaná úprava vecných bremien v tomto v plnom rozsahu, jak je v tom zákone ponímaná, vychádza už z existujúcich ustanovení zákonov o energetike a do návrhu bola zaradená z dôvodov potreby zjednotenia a zosúladenia úpravy vecných bremien vo všetkých energetických odvetviach. To bola naša snaha. Predmetom úpravy zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, rovnako ako zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a neskorších predpisov sú sieťové odvetvia, ktoré rozvodové siete slúžia na dodávku energie pre viacerých odberateľov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje pre obidva uvedené zákony totožná právna úprava vecných bremien. Prijatie predloženého pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho návrhu by bolo v rozpore s cieľom vládneho návrhu zákona v tejto časti. Závažnou problematikou je, že aj pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh napĺňa znaky retroaktivity právneho predpisu. Aj keď pani poslankyňa uvádza, že ide o nepravú retroaktivitu v prospech občanov, treba si uvedomiť, že, samozrejme, to bude niečo stáť a že ide zároveň o retroaktivitu s možným dopadom v neprospech občanov. V tomto prípade sú to koneční spotrebitelia. Je nutné si uvedomiť, že právne riešenie, ktoré sa navrhuje ako retroaktívne v súvislosti s poskytnutím náhrad súvisiacich s obmedzeniami vlastníkov nehnuteľností, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona, to bude mať dopad na koncové ceny odberateľov a konečných spotrebiteľov tepla, keďže vyššie uvedené náhrady budú prenesené cez položku oprávnených nákladov.

    K tým ďalším bodom, k inštaláciám meradiel. V rámci rokovania výboru pre hospodárske záležitosti bol prijatý pozmeňovací návrh, čl. 1, doterajší bod 34, ktorým sa maximálne v rámci možnosti smernice vychádza v ústrety konečným spotrebiteľom tepla a bytov. Pokiaľ ide o koncových odberateľov, ktorí bývajú v bytových domoch alebo viacúčelových budovách, bez ohľadu na to, či budovy sú napojené na zásobovanie z externého zdroja, alebo spoločného zdroja, v rámci takejto budovy treba do 31. decembra 2016 všetky byty ako jednotky vybaviť individuálnymi meradlami spotreby tepla alebo teplej vody. Ale v budovách, kde používanie určených meradiel nie je technicky uskutočniteľné alebo nákladovo efektívne, musia byť namiesto toho nainštalované individuálne pomerové rozdeľovače vykurovaných nákladov na každom vykurovacom telese v jednotlivých bytoch. Ak nie je toto riešenie, nie je nákladovo efektívne, môže sa zvážiť alternatívny spôsob merania spotreby tepla. Náklady na inštaláciu určených meradiel alebo pomerných rozdeľovačov tepla môže hradiť dodávateľ, nakoľko jeho povinnosť zo zákona končí na odbernom mieste, a to je funkčné miesto na päte domu. Takže tu máme ten rozdiel oproti energetike, že v tomto prípade ide o spoločenstvo, ktoré je konečným, konečným prijímateľom. A tak isto pri obidvoch týchto bodoch legislatívna rada nevytýkala, ale v podstate poukázala a odporučila to posúdiť a my sme sa s tým legislatívne zaoberali a práve sme určili, že mali by sme mať jednotný prístup aj v elektrike, aj v teple.

    Neviem, k pánu poslancovi Hlinovi, keď spomínal, mne to tak pripadalo, že tie všetky obmedzenia sú neni v odpojení, ale sa týkajú osvedčení na nové zdroje a tam sme, samozrejme, sprísnili podmienky. Samozrejme, aj odpojenie je zložitejšie, ale nie je vylúčené. A ja by som chcel povedať, že je v tomto zákone, samozrejme, veľmi potrebné asi hľadať vyváženosť medzi všetkými zúčastnenými, medzi investormi, veľkými, malými, medzi spotrebiteľmi, medzi vlastníkmi, samozrejme, pozemkov. A nie je to jednoduché. My sme dlho rokovali so všetkými stranami.

    Samozrejme, keď sa na to pozrieme z jedného pohľadu, pohľadu ochrany teda tých bremien, čo bolo najväčšie ťažisko pri pani poslankyni Mezenskej, alebo tuto skoro taký útok na to, že chránime nejakého monopolistu. Musíme aj jeho chrániť, pretože je to investor, on s nejakými vstupmi do toho išiel, sú tam investované malé prostriedky a či je to ten, alebo onen, alebo mesto, máme, aj štát má svoje teplárne, ktoré dostávajú dosť veľké rany, musia prestavať svoje zariadenia z titulu, z titulu ekológie a podobne. A samozrejme, keď sa mu rozpadne dodávateľský systém, tak to celé sú zmarené prostriedky, zmarené prostriedky spoločnosti, možno nie jednotlivca.

    Ja musím z minulosti spomenúť, v Komárne sme zavreli tepláreň len preto, že boli dotačné systémy pre domy, kde si obyvatelia z peňazí Európskej únie, ale to ešte na začiatku toho procesu, a tepláreň sa na to pozerala, jak sa im proste odpájajú dotovaní, dotovaní zákazníci. Tam ekonomika bola len vďaka, vďaka dotáciám.

    Takže ja, samozrejme, vážim si všetky tieto pripomienky a aj pozmeňovacie návrhy, ale musíme vychádzať z toho, že tá, ten proces prípravy bol dlhý, zložitý a účastníkov sme všetkých nechali do toho diskutovať, a myslím, že sme spravili kompromisný návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte máme tri minúty. Pán minister, ideme pokračovať?

    Takže ďalej nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 832. Spoločná správa výborov má tlač 832a.

    Pán minister, poprosím vás o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 832.)

  • Ďakujem pekne. Vážená predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, novela zákona navrhuje úpravu podmienok predaja tovarov a poskytovania služieb na trhových miestach, čomu zodpovedajú navrhované zmeny v súvislostiach právnych predpisov v zákone č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, zákone č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a iných. Reaguje sa tým na požiadavky praxe odstraňujúce možnosti nejednoznačného výkladu a obchádzania zákona. Vládny návrh je v súlade so všetkými zákonnými úpravami, ústavou aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti Lei Grečkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k uvedenému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2014 č. 1015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 390 z 11. marca 2014, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 273 z 11. marca 2014 a uznesením č. 284 z 18. marca 2014 a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 236 z 11. marca 2014.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 39 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 3, 5 až 11, 13, 14, 15, 18 až 28, 31, 33, 35, 37 a 39 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 4, 12, 16, 17, 29, 30, 32, 34, 36 a 38 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 285 a týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajkyňu predložiť tieto návrhy na rokovanie Národnej rady.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Keďže je devätnásta hodina, chcem vás poprosiť, či môžme rokovať aj po devätnástej hodine, aby sme tento bod prerokovali, či je všeobecný súhlas. Áno?

    Áno, ďakujem veľmi pekne, takže otváram rozpravu, do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Hlinu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi uviesť pozmeňovací návrh. Oceňujem, že teda aj som rád, ešte drobnú poznámku predsa len, ja som hovoril o odpojení, pán minister, keď sa odpoja, kebyže nepotrebovali kúriť, ale oni sa odpoja, ale na to, aby teda zabezpečili zdroj tepla, tak musia vytvoriť nový projekt, čiže automaticky súvisí, nesúviselo by to vtedy, keby sa odpojili a už nemusia kúriť. No ale to je len taká technická vec.

    Znova držím tú líniu, čo som sa uviedol, že budem zmierlivý, lebo cítim, že je to na dobrej ceste, že by mohol prejsť pozmeňovací návrh zásadného významu pre našich poľnohospodárov, roľníkov, chovateľov, pestovateľov v zákone, do ktorého by to nikto nepovedal, o trhových miestach. Naozaj na trhoviská, okolo trhovísk vznikali civilizácie. Takže nepodceňujme, u nás sú trhoviská, možno niekto by povedal ako kolegovia, že semenišťom hriechu, žiaľ, tam sme to dopracovali. Ale niekedy sa naozaj pri hodvábnych cestách, pri trhoviskách tvorili mestá veľké, čiže vyžaduje si určitú úctu aj toto miesto.

    Stávajú sa veci, ktorých sme svedkami, to som ja hovoril v prvom čítaní, čiže nebudem obťažovať, že človek, ktorý býva v paneláku, je schopný predávať celý rok svoje paradajky, čo veríme - a v tom sa zhodneme -, že nemôže byť pravda. Takže na to, aby sme to vyriešili a sekundárne tým povzbudili skutočných pestovateľov paradajok, papriky, čili papriky a ja už neviem čoho aj chovateľov, aby sa nehanbili ísť na to trhovisko, aby si vedeli, že vedľa nich sa nepostaví takýto špekulant a podvodník alebo už bude menší predpoklad, lebo stále tá tvorivosť bude obrovská. Tak je takáto vôľa to riešiť v tomto zákone takýmto pozmeňovacím návrhom. Čiže na konci a prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu by sa malo stať to, že by sa to malo trošku prečistiť. Samozrejme, aplikácia nám ukáže, ale verím, že už aj potom tí konkrétni skutoční výrobcovia, pestovatelia, teda pestovatelia, chovatelia budú mať sami záujem si to dosledovať. My im dáme možnosť, aby sa mali o čo zachytiť.

    Takže prečítam, ak dovolíte, pozmeňujúci návrh a doplňujúci poslanca Národnej rady Alojza Hlinu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 832. Je predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.

    1. V článku I, 5. bode v § 3 sa za odsek 5 vkladá nový odsek číslo 6, ktorý znie:

    "Žiadateľ, ak je osoba podľa § 10 písmena b), preukáže vlastníctvo pozemku, na ktorom uskutočňuje vlastnú pestovateľskú alebo chovateľskú činnosť alebo je nájomcom takéhoto pozemku alebo obdobný právny vzťah k takémuto pozemku, ktorý ho oprávňuje k uskutočňovaniu vlastnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti na tomto pozemku."

    Doterajšie odseky číslo 6 až 10 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie som v zásade povedal, len ho prečítam, že sa sprísňujú podmienky pre udelenie povolenia na predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhovom mieste v tom smere, že žiadateľ o povolenie predaja z vlastnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti bude povinný predložiť okrem čestného vyhlásenia podľa nového písmena b) aj vyššie uvedené, vyššie uvedeného odseku aj predložiť, preukáže, že je vlastníkom alebo nájomcom, resp. iný užívateľský titul na pozemku, na ktorom uskutočňuje vlastnú pestovateľskú alebo chovateľskú činnosť.

    2. V článku l, 5. bode § 3 odseku 7 písmeno d) sa na konci pripájajú tieto slová: "ako aj označenie predávajúceho podľa § 10 písm. b) a c)".

    Tu je odôvodnenie také, že týmto reagujeme na skutočnosti, určitú medzeru v legislatívnom zákone, ktorá spočíva v tom, že nie je žiadnym spôsobom upravené označenie predávajúceho, ak nie je podnikateľom podľa osobitných zákonov. Týka sa to predajcov výrobkov pochádzajúcich z ich vlastnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo z predaja lesných plodín, a súčasne aj predajcov predávajúcich vlastné použité výrobky v primeranom množstve fyzickými osobami medzi sebou. Týmto pozmeňovacím návrhom sa rozširuje úprava obcou vydávaného všeobecného nariadenia aj o označenie predávajúceho, ak je predajcom výrobkov pochádzajúcich z jeho vlastnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo predajcom lesných plodín, prípadne predajcom predávajúcim vlastné použité výrobky v primeranom množstve fyzickými osobami medzi sebou. To je koniec.

    V tej druhej časti, teda ešte uvediem aj to, by nemal byť problém nemať, mať problém sa označiť a nebáť sa označiť, že predávam, dokonca byť pyšný na to, že sa môžem označiť. Podmienky upravia obce a verím, že to upravia tak, aby to splnilo tú funkciu, ktorú to má, aby sme vedeli, čo od koho kupujeme. To je tiež veľmi dôležité.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási do rozpravy ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, vyjadrite sa k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca.

  • Ja chcem povedať, že, samozrejme, pozmeňujúci návrh má zmysel, ktorý podporujeme, pretože chceme a zmyslom tohto zákona bolo hlavne teda dať pomocnú ruku tým pestovateľom, ktorí sa jednak môžu dobre prezentovať a jednak, samozrejme, aby bolo nejakým spôsobom dosledovateľné, že sú neni priekupníci, ale že sú tí praví pestovatelia, to je zmyslom. Možnože by tá právna úprava, samozrejme, chcela precizovať, ale nakoniec ukáže aplikačná prax, vždy sa môže tento zákon ešte vylepšiť.

    Ďakujem pekne, to je všetko.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prajem vám pekný večer a budeme zajtra ráno pokračovať podľa schváleného programu tak, ako sme si ho schválili pri schvaľovaní programu a budeme pokračovať tlačou 921, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, takže dovidenia zajtra ráno o deviatej.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.