• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Otto Brixi, Martin Fecko, Pavol Frešo, Juraj Miškov, Oľga Nachtmannová, Milan Panáček, Svetlana Pavlovičová a Vladislav Petráš. Na zahraničnej pracovnej ceste je ešte poslankyňa Eva Horváthová a poslanec František Šebej.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Návrh má parlamentnú tlač 945.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Teraz prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Annu Vittekovú, aby návrh uviedla a podala správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 ústavy navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať, v tomto prípade bude Národná rada voliť šiestich kandidátov.

    Za sudcu Ústavného súdu môže byť podľa čl. 134 ods. 3 ústavy vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

    Na základe výzvy predsedu Národnej rady zo 4. februára 2014 a podľa § 11 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov bolo v termíne do 24. februára 2014 ústavnoprávnemu výboru doručených 13 návrhov.

    V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval navrhovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu na svoju 64. schôdzu, konanú 11. marca 2014, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. Na schôdzi výboru sa zúčastnili všetci navrhnutí. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady.

    Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 387 konštatoval, že navrhovaní: Jana Baricová, Ján Bernát, Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Miroslav Duriš, Peter Filip, Eva Fulcová, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk, Ján Šikuta a Imrich Volkai spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Základné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v predkladanom materiáli, ktorý máte ako tlač 945.

    Ďakujem.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, pán poslanec Lipšic a pani poslankyňa Lucia Žitňanská sa hlásia do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes poobede bude parlament vykonávať pomerne zodpovednú funkciu, lebo budeme voliť kandidátov, z ktorých budú vymenovaní traja sudcovia na 12-ročné funkčné obdobie. Vieme, akým spôsobom Ústavný súd rozhoduje mnohé kauzy, kedy rozhoduje pomerom hlasov sedem ku šesť, čiže rovnováha na Ústavnom súde touto voľbou môže byť výrazne posunutá k lepšiemu, ale, samozrejme, aj k horšiemu.

    Ja sa na úvod vyjadrím k jednej otázke, ktorá sa možno týka menej parlamentu, ale určite menovacieho aktu ústavných sudcov veľmi priamo, a to je otázka, kto by mal menovať ústavných sudcov z kandidátov, ktorých parlament možno dnes, možno v priebehu ďalšej schôdze zvolí.

    Počúvame od ľudí blízkych vláde a pánovi prezidentovi Gašparovičovi, že by mal pán prezident Gašparovič konať v plnom výkone svojich právomoci do dňa, kedy mu skončí výkon funkcie prezidenta. A ja s tým súhlasím, do 15. júna, kedy bude inaugurovaný nový prezident Andrej Kiska. Ale rozhodovať o menovaní ústavných sudcov s právnymi účinkami po inaugurácii nového prezidenta, lebo ústavným sudcom končí funkčné obdobie 4. júla, to znamená, vymenovať dopredu sudcov Ústavného súdu, ktorým neskončí funkčné obdobie dovtedy, kým bude vo funkcii prezident Gašparovič, to nepovažujem len za nelegitímne, považujem za protiústavné, za protiústavné. Inak by bolo možné, keby sme aj tri roky dopredu niekoho zvolili a možno by pán prezident mohol tri roky dopredu niekoho vymenovať s účinnosťou od roku 2018, alebo to urobia tak, že teraz zvoľme ďalších deväť kandidátov alebo osemnásť a pán prezident vymenuje s účinnosťou od roku 2020 niekoľko, 2030 niekoľko, 2040 niekoľko. Čo to je za hlúposť, čo to je za hlúposť? A to isté sa týka, samozrejme, že menovania na základe voľby Súdnej rady, ktorá hneď po druhom kole začala byť aktívna, pán Harabin sa našiel, aj menovanie predsedu Najvyššieho súdu.

    Ešte raz, ak by im končilo funkčné obdobie do 15. júna, je pravdou, že pán prezident Gašparovič je plne legitímny prezident, stále je, ale do konca funkčného obdobia, a zaväzovať svojimi aktami budúceho prezidenta, teda robiť menovacie rozhodnutia, ktoré budú, ktoré nadobudnú právne účinky potom, keď už nebude vo funkcii, to považujem za, Fero Mikloško hovoril, že právnu tupinu, ale teda nielen to, je to podľa mňa nelegitímne a je to protiústavné. Ak by k tomu došlo, ak by prezident Gašparovič to chcel urobiť, tak si myslím, že by sme mali ako skupina poslancov konať, dať návrh na výklad ústavy na Ústavný súd a ak by vedenie Ústavného súdu zdržiavalo rozhodnutie v tejto veci, tak by som len naozaj veľmi neformálne odporučil pánovi prezidentovi vymeniť vedenie Ústavného súdu; novému prezidentovi. A hovorím to preto, že vznikne absolútne nebezpečný precedens, ktorý bude znamenať, že prezident, ktorému končí funkčné obdobie, môže vydávať menovacie akty s právnymi účinkami ďaleko presahujúcimi jeho volebné obdobie, a to je nezmysel, to je nezmysel. Ak dnes ústavní právnici tvrdia, že by mal rozhodovať ten prezident, ktorému príde na stôl návrh, tak tento argument zase hovorí príliš veľa, pretože by akýmsi spôsobom úplne pokryl prípady, kedy by menovacie akty boli vykonávané roky dopredu len preto, že návrh proste prišiel pomerne včas. Nedáva to logiku ani podľa sedliackeho rozumu, je to nelegitímne a protiústavné a chcem len možno avizovať, že ak pán prezident Gašparovič bude chcieť takýmto nelegitímnym spôsobom postupovať a zaväzovať svojho nástupcu v úrade menovacími dekrétmi s účinnosťou, ktorá presahuje jeho funkčné obdobie, tak určite budeme konať. A len na margo poznamenávam, že jednou z legitímnych právomocí prezidenta republiky je, najmä v prípade vážneho dôvodu a tou je aj nečinnosť Ústavného súdu, vymeniť jeho vedenie, teda jeho predsedníčku a podpredsedu.

    To len na úvod tejto diskusie. Môžme povedať, že pán predseda parlamentu tak predradil, predradil hlasovanie o kandidatúre na sudcov Ústavného súdu preto, aby sme mali dosť času na ďalších schôdzach ich vybrať, aj keď obávam sa, že budú vybratí už dnes. Ale prosím. Ale ešte raz. Menovať je možné do funkcie, ktorá je uvoľnená, v čase, keď je uvoľnená. Nie mesiac alebo tri týždne predtým, ako sa stane uvoľnená. To je, to je obchádzanie ústavy, to je podľa mojej mienky úmyselné porušovanie ústavy a úmyselné porušovanie ústavy má aj nejaké dopady vo vzťahu k prezidentovi republiky podľa našej ústavy, aj k tomu, čo vo funkcii končí.

    Dovoľte mi ale teraz sa zamerať na dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorí boli predložení. Jeden bol predložený generálnym prokurátorom a druhý bol predložený Slovenskou advokátskou komorou. Nebudem kritizovať vládny SMER, lebo zatiaľ, zatiaľ nerozhodli o kandidátoch, ale ak budú rozhodovať a ak ich posunú prezidentovi na menovanie, týchto dvoch pánov, tak chcem, aby sa nemohli vyhovárať na to, že nevedeli, o koho ide. Tak im chcem povedať, o koho ide, aby rozhodovali s plnou vedomosťou o týchto dvoch kandidátoch.

    Doktor Bernát bol za bývalého režimu okresný prokurátor v Nových Zámkoch. Bol to nomenklatúrny komunistický káder, ktorý následne po revolúcii pôsobil na Generálnej prokuratúre a v čase pred tým, ako zo zákona vznikol Úrad špeciálnej prokuratúry, viedol odbor, ktorý mal taký interný názov Úrad špeciálneho prokurátora, ktorý sa mal zameriavať na závažnejšie prípady organizovaného zločinu a korupcie. Možno sa aj zameriaval, ale faktom je, že počas jeho pôsobenia v tomto odbore bolo podaných nula obžalôb. Ani jedna, ani dve, ale nula. Proste žiadna obžaloba. To bol výsledok jeho práce na tomto špeciálnom odbore, ktorý, samozrejme, zanikol vtedy, keď parlament prijal zákon o Špeciálnom súde, o Úrade špeciálnej prokuratúry.

    V čase, keď bol volený v roku 2003 nový generálny prokurátor, tak jeden z kandidátov v tom čase bol poslanec HZDS Miroslav Ábelovský, to si možno ešte pamätáte. Pamätáte? Čo sa udialo na Generálnej prokuratúre? Keďže doktor Ábelovský nebol prokurátor, bol advokát, tak najskôr musel byť vymenovaný generálnym prokurátorom za prokurátora Generálnej prokuratúry. To si však vyžadovalo odporúčanie alebo vyjadrenie celoslovenskej Rady prokurátorov, ktorá koná na základe vyjadrení prokurátorských rád. Predsedom Rady prokurátorov, ale aj prokurátorskej rady na Generálnej prokuratúre bol v tom čase istý doktor Bernát, ktorý však ani neprerokoval na prokurátorskej rade to, či doktor Ábelovský má alebo nemá byť menovaný za prokurátora Generálnej prokuratúry. Následne sa stal doktor Bernát kandidátom na generálneho prokurátora, ktorého nominovalo HZDS, ktorého nominovalo - doktora Bernáta - HZDS.

    Keď tvrdíte dnes, že my s tým Harabinom nič nemáme, vlastne ho ani nepoznáme, to je zodpovednosť úplne iných ľudí, tak faktom je, že toto sú ľudia, ktorí sú nominanti a boli nominanti HZDS. Doktor Bernát bol, roku 2006 sa stal na ministerstve spravodlivosti vedenom Štefanom Harabinom generálnym riaditeľom sekcie legislatívy. Aby sa kruh uzavrel, že aby sme len vedeli, o kom ideme hlasovať. V zásade je to úplne jednoznačné. No stal, že?

  • Obrátenie sa na spravodajkyňu.

  • Vy ste tam boli, pani kolegyňa.

    Čiže to je k doktorovi Bernátovi, aby sme, aby, aby aj kolegovia mali predstavu, keď budú hlasovať, a aby nevzniklo po hlasovaní nejaké také, taká situácia, že veď my sme nevedeli, o kom to je, a proste mali sme celkom dobré odporúčania. Budete vedieť, o kom to je.

    Ďalší kandidát je doktor Peter Filip, ktorého navrhla Slovenská advokátska komora. Doktor Peter Filip bol za Mečiarovej vlády pomerne v mladom veku, ale to nie je problém, riaditeľom najkľúčovejšieho odboru Generálnej prokuratúry, riaditeľom trestného odboru Generálnej prokuratúry. Bolo to v čase, kedy prebiehali vyšetrovania vo veci únosu syna bývalého prezidenta Kováča, vo veci zmareného referenda, v tom čase zastával doktor Filip najkľúčovejšiu pozíciu na Generálnej prokuratúre, pozíciu riaditeľa trestného odboru. Následne po zmene vlády, po páde Mečiarovho režimu bol z funkcie odvolaný generálnym prokurátorom Hanzelom práve z dôvodu toho, čo vykonával v čase Mečiarovej vlády, a odišiel do advokácie. Samozrejme, že každý obvinený - a ja to úplne rešpektujem - má právo mať svojho obhajcu a advokáta. Faktom ale je, že skoro v každej závažnejšej veci organizovaného zločinu je advokátom doktor Peter Filip. Robí takmer výlučne veci spojené s organizovaným zločinom a korupciou. Myslím, obhajuje klientov, ktorí sú stíhaní pre tieto trestné činy. Či ide o kauzy Majský, Hrbáček, Bielik, Ondrejčák, teda v kauze piťovcov, v každej jednej veci je zástupcom, teda obhajcom obvinených.

    Ešte raz. Každý obvinený - aj z najťažšieho zločinu - má právo na svojho obhajcu, len to dávam do pozornosti aj preto, že niektoré spoločenské podujatia, na ktorých sa s obvinenými zúčastňuje doktor Filip, prekračujú podľa mojej mienky čisto rámec obhajoby, čo je jeho vec, nie je to nič trestné. Ale aby takýto človek bol na Ústavnom súde, to by som považoval za pomerne veľký škandál. Sa priznám, že neviem, či najrenomovanejší obhajca zločineckých skupín sa niekde vo svete - a teraz myslím nielen v Európskej únii - dostal na najvyšší a najprestížnejší súdny tribunál krajiny, ktorým na Slovensku určite je Ústavný súd. Naviac doktor Filip je trestný obhajca a pokiaľ viem, okrem podaní v trestných veciach, ktoré sa týkajú väčšinou otázok väzobných, nemá s ústavným právom veľkú skúsenosť. A chcem povedať, že práve mnohé rozhodnutia v trestných veciach na Ústavnom súde vo veciach väzobných, ale nielen, idú ďaleko, ďaleko v niektorých senátoch nad rámec judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak by tam ešte bol doktor Filip, tak sa táto nešťastná a zlá judikatúra len bude potvrdzovať, a to má následky veľmi konkrétne.

    Žiaľ, kvôli nešťastným rozhodnutiam Ústavného súdu, jednotlivých senátov, ktoré boli veľmi kritizované a išli nad rámec judikatúry štrasburského súdu, boli z väzieb poprepúšťané mnohé nebezpečné osoby. Róbert Okoličány napríklad. Čiže ak chceme takýchto sudcov na Ústavnom súde, je to problém.

    Doktor Filip bol a zrejme stále je pomerne veľkým odporcom existencie Špeciálneho súdu, dnes Špecializovaného trestného súdu. Iste, ako obhajca obvinených, ktorí pred ním stoja, má na to plné právo. To ja mu nevyčítam. Otázka je, či chceme, aby takýto človek s takýmito názormi s takouto minulosťou bol sudcom Ústavného súdu. Nech pokračuje ďalej v advokácii, nech obhajuje v princípe, koho uzná za vhodného, kto ho osloví, lebo to je jeho povinnosť ako advokáta, dajme tomu, ale nemal by sedieť na Ústavnom súde.

    Rozhodnutie o zrušení Špeciálneho súdu v roku 2009 bolo rozhodnutím 7 ku 6. Preto spomínam, že každý hlas na Ústavnom súde je strašne dôležitý. To rozhodnutie Ústavného súdu prišlo po tom, ako štrasburský súd rozhodol, že Špeciálny súd je nezávislý a nestranný tribunál podľa čl. 6, že nie je problém. Náš Ústavný súd napriek tomu rozhodol na základe nie znenia ústavy, ale osobných ideologických preferencií alebo ešte niečoho horšieho väčšiny sudcov, že Špeciálny súd je protiústavný a potom sme tú situáciu zachraňovali v skrátenom legislatívnom konaní tu v parlamente.

    Tým chcem povedať, že dnešné rozhodnutie bude pre budúcnosť ústavného práva na Slovensku veľmi dôležité, pretože môže výrazne, výrazne zmeniť balans a rovnováhu na Ústavnom súde na niekoľko rokov dopredu, minimálne dovtedy, kým skončí funkčné obdobie ďalším sudcom Ústavného súdu, čo bude, predpokladám, niekedy o päť rokov zrejme. Päť rokov je dlhá doba a dovtedy môže Ústavný súd vydať mnohé zlé rozhodnutia, ktoré nebudú mať oporu v texte ústavy, ako by mal Ústavný súd rozhodovať, ale budú mať oporu v preferenciách osobných jednotlivých sudcov Ústavného súdu, čo sú rozhodnutia nelegitímne, aktivistické a podľa mojej mienky podkopávajú demokratickú podstatu nášho štátu.

    Preto vás chcem požiadať, aby ste volili v tomto prípade veľmi zodpovedne, a spomenul som dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu preto, aby keď budete voliť - a je to slobodné rozhodnutie každého poslanca -, aby ste, aby nikto z nás, nikto z nás a z našich kolegov po voľbe nemohol povedať, nevedel som. Keby som to vedel skôr, tak sa rozhodnem inak. Máme ešte na diskusiu a na premyslenie tých kandidátov niekoľko hodín, takže ak to rozhodnutie príde, dobré alebo zlé bude a určite bude, musí byť rozhodnutím uváženým.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Oceňujem prístup pána kolegu a v zásade aj vyriešil môj nejaký morálny rozpor, lebo ťažko sa mi hovorí o niekom, kto tu nie je, hej, ale vzhľadom na to, že kandiduje tam, kde nekandiduje teda sa bežne, tak musí strpieť aj určité okolnosti, ktoré možno nie sú celkom komfortné. A veľmi elegantne to uviedol, že aby sa potom nepovedalo. Presne tak aj ja uvediem, ja sa prihlásim v ústnej, že uvediem ja, prečo by ste nemali zvoliť pána Petra Filipa, a budem hovoriť o osobnej skúsenosti.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči. Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni. Ja nebudem hovoriť o menách. Možno si dovolím taký všeobecný apel. Nebudem hovoriť o menách, pretože aj keď si myslím, že je dobré, keď určité veci odznejú, ale ja som zároveň presvedčená, že tak jak tu stopäťdesiati sedíme, tak, tak vieme, nemyslím si, že nevieme, to neznamená, že nie je dobré, keď to odznie.

    Dôvera je to slovo, ktoré je najčastejšie používané vo vzťahu k justícii ako takej. Z jednoduchého dôvodu, pretože dôvera je základom vzťahu občana a justície a dlhodobo trpíme tým, že justícii na Slovensku dôveruje menej ako jedna tretina ľudí. Preto určite nie je náhodou, keď sa v rámci prezidentskej kampane začalo hovoriť o justícii a keď SMER spolu s KDH predložili do parlamentu novelu ústavy, tak tiež používali slovo dôvera ako argument, prečo treba novelizovať ústavu a prečo ju možno treba novelizovať práve tak, ako to je navrhnuté.

    Dnes bude parlament vyberať z trinástich kandidátov na sudcov Ústavného súdu šiestich, ktorých navrhne prezidentovi, a bez toho, aby som hovorila mená, ja si trúfam povedať, že medzi týmito trinástimi kandidátmi sú bezpochyby ľudia, právnici, ktorí svojím životom a kariérou dávajú dobrý predpoklad na to, že keď ich pán prezident vyberie, dôvera v Ústavný súd a v justíciu môže narásť. Ja som presvedčená, že sú tam takí - traja, štyria -, sú tam takí, že tá možnosť pre prezidenta, aby urobil rozhodnutie, ktoré zvýši dôveru v Ústavný súd a justíciu, a aj z pohľadu verejnosti, tá tu existuje. Ale zároveň som presvedčená aj o tom, že tento parlament môže urobiť aj voľbu, že prezident nebude mať dobrú voľbu a dôvera v Ústavný súd a v justíciu ako takú sa nezvýši po vymenovaní troch nových sudcov Ústavného súdu.

    Takže, dámy a páni, a samozrejme, že sa obraciam predovšetkým na kolegov Smeru, momentálne, dnes v zásade máte obrovskú zodpovednosť, máte obrovskú zodpovednosť, pretože dnes vaším hlasovaním môžte navrhnúť prezidentovi takých kandidátov, z ktorých keď budú vymenovaní traja, môže sa výrazne zvýšiť dôveryhodnosť Ústavného súdu a justície ako takej. To dnešné rozhodovanie je omnoho dôležitejšie ako akákoľvek novela ústavy z dielne SMER-u a KDH, ktorá tu bude prejednávaná o mesiac, pokiaľ ide o dôveryhodnosť justície. Tak dovoľte len apel, že tá zodpovednosť je obrovská a pre krajinu je to rozhodnutie mimoriadne dôležité.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Hlina, Gál, pán poslanec Zajac, pán poslanec Madej. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán Madej, na vás sa spolieham, že budete konať a ovplyvňovať spôsobom. Tak. Prosím vás pekne, oceňujem jednu vec. Neviem, či si spomínate, ktorí nie, ktorí nie, ktorí áno, som tu búchal topánkou, keď ste volili členov disciplinárnych senátov, sudcov a nevedeli ste ani, kto to je. Nič, nula bodov, vôbec vás to nezaujímalo. Možno len stačilo, že ich navrhla osoba najpovolanejšia, kolega Martvoň, to bolo asi zárukou, časť z nich, čiže to bolo zárukou kvality. Protestoval som, oceňujem, že v tomto prípade došlo k híringu, vypočutiu na výbore. To oceňujem, a preto nie je potrebné pokračovať v niektorých činnostiach. Avšak avizujem, avizujem, nepochopte to v zlom, že v prípade, že dôjde k naozaj nezodpovednej voľbe, tak budem konať, čo sa dá. Nebudem špecifikovať ako, ale čo sa dá.

    Prosím vás pekne, aj ja som riešil taký, ako som už spomínal v tej faktickej, ako určitý rozpor, lebo naozaj je trošku problém rozprávať o niekom, kto tu nie je, hej, a nemá sa možnosť brániť, to ja viem, že je to niekoho veľkou módou, niekto sa v tom dokonca vyžíva, niekto to dokáže pol hodiny v priamom prenose. Ja mám s tým trošku problém, hej, takže sa nastavím tak, aby som s tým nemal problém. Pre túto chvíľu treba povedať, že títo ľudia kandidujú do, nie do záhradkárskeho zväzu, hej, ale kandidujú za sudcov Ústavného súdu. Vtedy my máme práve, ale nielen my, ale aj občania majú právo k tomu niečo povedať, keď prípadne vedia, tak aj pred manželstvom, keď viete o nejakej prekážke, kolega to veľmi dobre povedal, že aby sme potom nepovedali, že keby sme vedeli, takže ja vám poviem, čo ja viem. Nie, čo som počul. Ja vám poviem, čo ja viem, dobre? To je rozdiel. Takých, čo počul, jeden hovoril, ja vám poviem, čo ja viem.

    Skôr ako poviem, ešte dovoľte povedať, že sú skutočnosti, ja som len vedel, že jeden z kandidátov bol šéfom trestného odboru na Generálnej prokuratúre, len som si to nepostavil do tých časových súvislostí, ale on bol predsedom či riaditeľom toho trestného odboru v čase, keď tu mafiánska čvarga sa nebála nikoho a ničoho. Rozumiete, nikto, nebuďme naivní, všade je podsvetie, všade je, aj v Dánsku je podsvetie, preto sa to aj volá podsvetie, že to je schované, má to určité, je to určitá subkultúra, tam sa medzi sebou melú a neviem čo. U nás bola doba, kde boli tak drzí, tak arogantní, že im to nestačilo, im to nestačilo, to, ten vyárendovaný priestor, oni mali to vedomie a silu, že oni môžu kľudne chodiť po uliciach, slušných ľudí ťahať za rukáv. A vtedy to mal niekto strážiť, čiže v tomto období bol, už len toto úplne by stačilo.

    Ja som to už minule pána Boreca sa pýtal, že čoho výrazom je tá nominácia tej advokátskej komory, že tento človek je nominovaný? To je proste nejako odborne, že čiže ak bol niekto predsedom trestného odboru v čase, kde mafiánska čvarga sa bez hanby, bez ničoho váľala po uliciach, otravovali slušných ľudí, to je kvalifikačný predpoklad na ústavného sudcu? Už len to by malo stačiť. Rozumiete, ja niekedy žasnem, že čo si kto potrebuje dokázať. Ak niekto nastúpil, nechcem povedať, že prešiel na druhú stranu, to som naozaj nie, lebo to treba povedať, v tomto byť veľkorysý, že využil schopnosti a skúsenosti a išiel obhajovať, čo v zmysle tých, ja tomu nerozumiem, chvalabohu, nech obhajujú, nech sa páči. Ale ak sa vydal obhajovať elitných zločincov za elitné peniaze, tak by to malo možno aj stačiť. Možno by to malo aj stačiť. Čo si potrebuje niekto dať ešte jeden skalp do skrinky, že je aj ústavným sudcom?

    Veľmi dobre, stotožňujem sa s tým, že neviem, či je niekde precedens, že elitný právnik zločineckých skupín so skúsenosťami s väzobným právom je ústavným právnikom. To sú možno, neviem, či sú také krajiny, a naozaj nemajme tú ašpiráciu, že my budeme tí prví. Komu čo chceme dokázať, komu tu čo chcel dokázať s touto nomináciou? Lebo tá samotná nominácia je výrazom niečoho, to neni, že spontánne sa, to je výrazom niečoho, to znamená, niekto, v nejakom nastavení to bolo, však sa nenarodil niekto včera. Historicky niekde bol, niečo, nejako je vnímaný verejnosťou a výrazom čoho je tá nominácia? Už tak sme na tom zle, už tak sme na tom úboho.

    Tie doby, keď prekračovali, kde naozaj si niekto myslel, že môže robiť už všetko, som zažil aj takým spôsobom, že boli ľudia, ktorí si mysleli, že môžu v tejto krajine naozaj všetko, že môžu prísť za bieleho dňa do prevádzky plnej ľudí, za bieleho dňa, vážení, počúvajte dobre, za bieleho dňa do prevádzky plnej ľudí, plnej, plnej, plnej ľudí bez toho, že by sa zahaľovali, na rukách mali len rukavice, takto prišli s táckami a hodili ich za bar, tie tácky. Plné pohárov, tu boli doby, keď si to určití ľudia mysleli, že to môžu, a oni si to, oni boli o tom presvedčení a ja vám poviem, že prečo si to mysleli. Mali trošku chybu, že narazili na mňa. To bol trochu problém a už potom to obanovali na konci. To je, už to je výrazom toho, že niekto tú silu mal. A dôvodom bolo, že prečo to urobili, že deň predtým ich neobslúžili, lebo sa správali zle a vulgárne, to si niekto dovolil neobslúžiť niekoho, kto sa správal zle a vulgárne, tak na druhý deň vám prišli za bieleho dňa toto urobiť. Spustili sa procesy nevídané, ja som nevedel, že či som za Kaukazom, ja som za Kaukazom, teda aj v iných krajinách prežil strašne veľa, ale ja som, stále si myslím, aj som to sudcovi na tom súde povedal: Vážený, toto je stredná Európa a aj zostane strednou Európou, možno vy máte Kaukaz tam, ale tuná je stále stredná Európa. To by som bol rád, keby to aj tak skončilo, ale začali procesy od zmarenia rekognície, kapitán kriminálky zmaril, vedome zmaril rekogníciu. Policajný lekár vypisoval maródky jednému z nich, ktorý, sa potom zistilo, že bol policajtom, okolnosti, kde mi ľudia naznačovali: A vy neviete, kto to je? Ja vravím: Neviem, čo ja viem, kto to je. Vy neviete, kto to je? To som mal pochopiť, že keď by som vedel, že kto to je, to znamená, že by som ako povedal, že nič sa nestalo, oni tam neboli a my sami sme si to rozbili. Tak som to mal pochopiť.

    Nuž nepochopil som to tak, trval som na tom, trvalo to, myslím, dva roky alebo koľko, už došlo k tomu spisu, vzneseniu obvinenia, lebo sa nedalo ináč, rozrazili sa dvere, keď sme išli študovať spis, a vo dverách stál človek, ktorého som ja vnímal z televízie, pán Peter Filip, elitný právnik, ktorého som ja vnímal, zastupuje gaunerov, gaunerov, ktorí chodili za bieleho dňa rozbíjať bary, reštaurácie na Slovensku. A on kandiduje za ústavného sudcu, neviem či to, asi ani nie je, možno ani nemôžem, lebo nebudem hodnotiť jeho, jeho postup a mohol by som veľa vecí povedať, ktoré som, ja nie som právnik ani advokát, nič, ale určitému syntaxu aj skladbe viet, aj niečomu rozumiem, a to, čo, aké boli pokusy nakrútiť, prekrútiť, aké vyjadrenia dával, som sa chytal za hlavu, že kde to on vlastne píše tie vyjadrenia, komu to vlastne píše a že či sa tam nad tým niekto smeje, alebo niekto vážne zaoberá, by ste neverili, niekto sa s tým vážne zaoberá. Nakoniec až Najvyšší súd celý, v zásade sa jednalo o dvoch gauneroch, ktorí rozbili bar, ale Najvyšší súd na základe dovolania o tom rozhodol, že teda viete, že to je, to ma malo všetko presvedčiť, že kam to až siaha. Rozhodol, že nie, že ten rozsudok je právoplatný. Nakoniec ich odsúdili.

    Za iných okolností, v inom, pri iných ľuďoch by nedošlo ani, ani v rámci tej širokej postupnosti tých výpovedí a predvolávaní, čo sme my tam mali, a tej dokazovania si sily, keď sme prišli na pojednávanie a tam stálo pomaly neviem koľko takých chlapcov, ktorých vídate iba v nejakých posilňovniach, oni tam držali, viete, to všetko malo svoj význam. Všetko malo svoj význam, všetko bolo to divadlo, ktoré tam malo na to zabrať. A bol tam pán Peter Filip. Ja som ho vnímal zle.

    Vážení, tu dneska niekto odo mňa chce, že aby som ja aj z týchto okolností, tak vám hovorím, čo viem. Hovorím vám, čo viem, a ja viem, že kopu ľudí s tým malo problémy, kopu ľudí radšej s tým nerobili nič, nerobili nič, báli sa. To tu bola taká doba, preboha, a teraz tí ľudia ešte potrebujú jeden skalp? Už si zapichli jeden skalp, že majú kanceláriu u premiéra, som sa usmial, keďže trvale bytom na Slovensku, asi trvale bytom na Slovensku a kancelária v Bonaparte. To je, myslím, tiež prípad pána Filipa. Asi tiež je jedna z kvalifikačných predpokladov, ako sa stať. To som naozaj zvedavý, či je toto kvalifikačný predpoklad: mať kanceláriu tam, kde býva premiér, byť šéfom trestného odboru v čase, keď trestný odbor nefungoval, lebo tu nefungovalo vtedy nič. A zastupovať vybraných gaunerov, vybraných gaunerov tejto krajiny.

    Vážení, môj rozpor som si vyriešil, či mám o niekom rozprávať, kto tu nie je, nebol som osobný, bol som profesionálne, profesné k tomu. Prosím vás, pán Madej, neviem, aké sú nastavenia SMER-u, ale neverím tomu, že v tejto krajine sa nenájde niekto iný, niekto, kto by nebol poznamenaný určitými skutočnosťami, o ktorých by sa ešte dalo rozprávať. Nielen ja, to aj možno niekto iný bude vedieť rozprávať, keď sa nebudú báť. Lenže tu sa všetci bojíme, všetci sa, všetci bojíme. Tu by som ľuďom odporúčal, už sa prestaňte báť! Naozaj sa prestaňte báť, niekomu to sakramentsky vyhovuje, z toho sa tu žije, dvadsať rokov sa z toho žije, že každý kalkuluje so strachom a vložia vám ten strach do podvedomia, čo keď, čo nevieš, kedy, s týmto sa tu pracuje a potom to tak vyzerá, ako vyzerá. Potom to tak vyzerá, ako vyzerá. A toto je dôsledok, že niekto, na základe týchto skutočností nám ho tu normálne donesú, donesú, to je normálne nominácia. On bol aj na výbore, on tam rozprával. A ešte bude pre mňa kľúčovým momentom, že či ho zakrúžkujete.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kuffa a končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, dobre, dobre, pán poslanec, a pána poslanca Lipšica, poprosím vás, zaevidujte. Nech sa páči, pán poslanec, a končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže pán poslanec Kuffa a pán poslanec Lipšic.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja len v krátkosti chcem zareagovať, ďakujem. Ten záver sa mi páčil, áno, aby sme sa prestali báť. Tá kalkulácia so strachom. Myslím si, že toto naozaj je príznačné pre túto krajinu, ja tiež k tomu vyzývam, aby sme sa prestali báť.

    A ak máme tuná takého, takých ešte ďalších nevhodných kandidátov, ako bol tu spomenutý a vykreslený, však dvaja tu boli ako spomenutí, a tí, ktorí viete a poznáte ich, ja by som bol rád, aby to bolo tu odprezentované ešte v rámci rozpravy. Ja mnohých tých ľudí tu vôbec ani nepoznám, tak v podstate nechám si poradiť ako vami skúsenejšími, ktorí máte túto skúsenosť. Ale naozaj, nemôže byť ten, nemôže to byť strach, ktorý rozhoduje pri voľbe ústavných sudcov.

    Ďakujem.

  • Ja by som len zareagoval. Ja som zatiaľ nikomu z parlamentu nevyčítal podporu doktora Filipa, lebo je to návrh, ktorý predložila Slovenská advokátska komora, čo je mi ľúto aj ako členovi Slovenskej advokátskej komory, že takýto návrh predložila. Ale, samozrejme, je to jej oprávnenie. Ale napĺňa ma trochu obavou tento návrh a jeho potenciálna podpora v parlamente, počúvajúc aj v kuloároch parlamentu, aký lobing sa v prospech dr. Filipa vykonáva, kto všetko telefonuje a presviedča poslancov, aký by bol skvelý sudca Ústavného súdu. Keď počúvam o tom, ako pán prezident Gašparovič chce svoje menovacie oprávnenia využiť ešte predtým, ako bude inaugurovaný nový prezident, s právnymi účinkami po inaugurácii, a to považujem za veľmi závažné. A samozrejme, že po voľbe a menovaní môže povedať vládna koalícia, teda vládni poslanci, čo my s tým máme, s Ústavným súdom, to je Ústavný súd nezávislý, čo máme so Súdnou radou? Veď tam, pokiaľ tam nominujete, menujete, volíte takýchto ľudí, je to vaša zodpovednosť. A po vystúpeniach viacerých faktických sa už nebudete môcť ani vyhovárať na to, že ste nevedeli, koho tam volíte, alebo koho budú vaši nominanti následne menovať. Ja by som vás chcel naozaj požiadať, viacerých nominantov, aby ste zvážili svoje preferencie, lebo ešte raz. Nepoznám krajinu na celom svete, kde by najprestížnejší obhajca, legitímny obhajca zločineckých skupín išiel na Ústavný súd.

  • Pán poslanec Gál, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja tiež nepôjdem do jednotlivých hodnotení a jednotlivých kandidátov, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale chcem poukázať na niečo iné. Jednak, že zas sa tu niekto ponáhľa. Zas je pre niekoho nejaká časová tieseň. Áno, od júna budeme mať nového prezidenta, keď pán zvolený prezident Kiska zloží sľub, a to už bude problém. To je kameňom úrazu, kvôli tomu riešime v takomto časovom predstihu voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, aby boli vymenovaní tí správni, aby to nebola nejaká náhoda.

    Neklamme sa navzájom, kolegyne, kolegovia, vy si tu vyberiete pre vás tých správnych, tých šiestich, z ktorých potom pán prezident určite vyberie tých troch, na ktorých ste sa dohodli. Však vyberie si akoby člen SMER-u. To je predĺžená ruka a takto si zabezpečíte ďalších troch ľudí, ktorí budú naklonení tejto vládnej garnitúre na Ústavnom súde. Nech nikoho neklame tá kamufláž, ktorú ste si zvolili, že priamo strana SMER - sociálna demokracia nikoho nenavrhla. Však práve táto skutočnosť dosvedčuje, že proste išli ste na to troška sofistikovanejšie, ale nie moc. Čiže je to čitateľné, jasne čitateľné. Nehovorte mi, že nemáte ambíciu tam dosadiť nejakého človeka, o ktorom si myslíte, že má predpoklady na to, aby na tom Ústavnom súde odborne uspel. Taká veľká strana, tak toto nám, s týmto nás nechcete hádam nakŕmiť!

    To, že sme ani my nenavrhli kandidátov, ani ja osobne, ani strana MOST - HÍD, to neznamená, že nepoznáme takých ľudí, ktorí by nevedeli uspieť v tejto súťaži, by nevedeli dobre zastávať funkciu ústavného sudcu. Poznáme ich dosť. Ale v tejto sále už dva roky vôbec nejde o nejaké odborné súťaženie, o výber nejakého dobre odborne zdatného človeka na rôzne funkcie, ktoré zastávajú, ktorých my volíme. Tu ide o výber tých najposlušnejších, najlojálnejších, vládnej strane najbližších ľudí. A my tomu vlastne len tak ako opozícia asistujeme a vy niekedy doslova plníte príkaz z Úradu vlády.

    Viete, problém je v tom, že aj kebyže navrhneme nejakých, aj sa navrhlo, ja hovorím osobne, už to je nejaká osobná statočnosť tých ľudí, ktorí idú do zjavne prehraného boja, bitky. Však im to niekto aj zráta. Mali sme v minulosti vlastné skúsenosti s našimi kandidátmi, keď sa opovážili ísť do nejakého súperenia s kandidátmi, na ktorých sa dohodla justičná chobotnica. Im to zrátali. Veľmi im to zrátali na súdoch, na prokuratúrach alebo v iných sférach. A o tom by som chcel troška porozprávať teraz s vami. Lebo vy sa mýlite v tom, že keď zvolíte tých svojich, že to budú vaši.

    Neviem, či sa pamätáte, ale pani podpredsedníčka Laššáková si pamätá na ústavnoprávnom výbore, keď vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin prišiel s návrhom zákona, ktorým chcel rozšíriť právomoci aj šéfa Súdnej rady, aj predsedu Najvyššieho súdu. Vtedy ste ho stopli. Vtedy ste túto novelu neschválili, sa odložila. Už ste aj vy pochopili, že s takými rozšírenými právomocami Štefan Harabin by aj pre vás bol neovládateľný. Ale vám z tohto miesta hovorím, že vy ich neovládnete, aj keď ich zvolíte. Si myslíte, že budú vám zaviazaní títo ľudia. Nebudú. Oni budú zaviazaní tej justičnej chobotnici, lebo navzájom o sebe vedia nekalosti a navzájom sa vydierajú, šachujú, kto kam pôjde, kto kam smie a kto v čom ako rozhodne. Takto to funguje v určitých kruhoch. Chvalabohu, nie všade, nie na každej inštitúcii, nie každý sudca, nie každý prokurátor, vyšetrovateľ, policajt alebo iný človek, ktorý zastáva nejaký post. Ale je tu táto skutočnosť, je tu tento jav a vy napomáhate v tom, aby táto justičná chobotnica svoje chápadlá ďalej, ďalej rozširovala aj na Ústavný súd. Budete nemilo prekvapení potom, keď budete chcieť od nich nejakú láskavosť, zhovievavosť. Áno, v určitých veciach vám vyhovejú. Ale potom, keď u nich zapracuje to, že my sa musíme držať spolu, SMER síce nám napomohol k vymenovaniu, ale to nie sme my. To nie je naša zlúčenina, to nie je naša sekta, a potom uvidíte. A takých ľudí, ktorých viaže niečo iné ako právo, ako ústava, by ste nemali voliť. Nemali by ste ich krúžkovať o piatej v tajnej voľbe.

    Priznávam, že my sme mali rôzne druhy kontrol tajných volieb. Nebol som z toho nadšený. Išiel som do toho dobrovoľne, lebo som mal čisté svedomie pri tajných voľbách. Vy také nemáte, aspoň neviem o tom. Je to na vás, ale choďte do toho s vedomím, že tu na dvanásť rokov predurčujete, do roku 2026 predurčujete, ako bude táto krajina vyzerať. A nie po vašom, ešte raz prízvukujem, ako to bude chcieť SMER - sociálna demokracia, ale ako to bude chcieť justičná chobotnica, ktorá nie je závislá na vás. Oni sa navzájom upracú. Tam na súd, na taký súd, na taký orgán, rodinní príslušníci sú zabezpečení, keď nie na súde, tak na prokuratúre. Keď nie na prokuratúre, tak na polícii alebo niekde inde v nejakej verejnej sfére. Majú svoje dobre zabezpečené miestečká a navzájom si pomáhajú. Ty mi umiestniš tam syna, ja tam tvoju neter a pekne to funguje a bude fungovať. A bude fungovať aj bez vás. Ale s tým treba už skoncovať a nie tomu napomáhať.

    A teraz apel na poslancov KDH. Máme tu novelu ústavy, kde v intenciách tejto snahy ovládať justíciu, Ústavný súd aj Súdnu radu ide aj váš spoločný návrh so SMER-om, a to, že namiesto prezidenta, ktorý doteraz má možnosť vymenovať troch členov Súdnej rady, už táto možnosť tu nebude. Okrem sudcov, kde má veľký vplyv tá justičná chobotnica, sem-tam sa dostanú do Súdnej rady aj sudcovia, ktorí nie sú v tejto sekte. Ostatných bude menovať, nominovať parlament, parlamentná väčšina čiže táto časť pléna SMER - sociálna demokracia a vláda SMER - sociálna demokracia. Čiže polovicu hneď a ďalších ešte tak potom za pomoci sudcov niektorých. Čiže po Ústavnom súde dnes zvolia kolegyne a kolegovia zo SMER-u svojich kandidátov a potom akoby člen SMER-u ich pán prezident aj vymenuje, tých ešte schopnejších troch, a potom vy im napomôžete k tomu, aby do Súdnej rady potom vedeli nominovať čiste svojich, čiste svojich. Takže treba aj nad tým uvažovať. Že či napomôžeme tomu, aby justíciu ovládala nejaká chobotnica, nejaká sekta, alebo aby justíciu ovládalo právo, ústava, zákon a poriadok.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Poliačik, Mičovský a Kvasnička. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem. Gábor, ešte predtým, než budeme hovoriť o tom, že prečo dnes ideme voliť kandidátov na ústavných sudcov, v tom naháňaní času treba spomenúť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Za normálnych okolností by sme mali prvé kolo prezidentských volieb možno tento víkend. Už tam začalo naháňanie času, už tam začalo účelové ťahanie vecí čo najskôr dopredu, aby proste ostatní kandidáti nestihli zbierať podpisy, aby ostatní kandidáti nestihli zareagovať. Pán predseda vlády dlho, dlho sa tváril "ja nič, ja muzikant" a v momente, ako ohlásil, že ide kandidovať na prezidenta, tak sa začal naháňať čas. Prezidentské voľby boli dané na najskorší možný termín. Kolaborácia s KDH začala kvôli tomu, aby sa dala robiť kampaň aj v parlamente. Účelová zmena ústavy bola okamžite na stole a teraz, v tej účelovej zmene ústavy, kde naliehame stále na KDH a SMER, aby ju konečne stiahli, lebo kampaň sa skončila a už nemá svoj význam, tak už tam sa otvorili dvierka na to, že keby náhodou len on jediný prehral, čo prehral, aby tam boli otvorené dvierka, aby sa budúcemu prezidentovi dali odobrať kompetencie.

    To naháňanie času sa začalo už vtedy a celý proces voľby kandidátov na ústavných sudcov už je iba jeho doplnkom. Ale presne k tomuto smeruje, o čom si hovoril, aby aj v justícii bolo tými chobotničími chápadlami ovládnuté čo najväčšie miesto, čo najväčší priestor. Ak by náhodou to ovládanie ostatných zložiek moci nebolo tak silné, ako je dnes, aby mali aspoň v justícii na niekoľko rokov vyárendovaný svoj priestor.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, pekne ste to povedali aj potrebne, len jedna vec ma zamrzela a už ma svrbel jazyk aj pri pani poslankyni Žitňanskej. Ja viem, je to kultivované a možno aj správne, že nemenujete nikoho, ale v tejto chvíli možno je oveľa správnejšie to, čo urobil poslanec Lipšic a poslanec Hlina. Sme pár hodín pred voľbou, ktorá výrazne ovplyvní právny režim v tejto krajine. Povedať jasne, keď máme informácie, že je to tak, že niektorí sú nehodní týchto funkcií. Kto bude to hovoriť nahlas a menovite, keď nie tu táto snemovňa?

    Veľmi správne tu zaznelo, že táto krajina je plná strachu, strachu pred pravdou, strach víťazí nad pravdou veľmi často. A vieme, ani sa nemôžme diviť tomu, že 60-tisíc učiteľov mlčí, keď je vyhodený učiteľ Oto Žarnay. Nie preto, že by nevedeli, kde je pravda, ale pretože majú strach o seba, že mlčia lesníci, keď je vyhodená kontrolórka Lapinová a znevažovaná. Aj oni vedia, kde je pravda, len akurát sa boja. Takže prosím, tí ľudia majú právo na strach, my im ho priznajme. Tu v tejto snemovni právo na strach nemáme, nemáme ho, a preto prosím, zoberme si možno tie slová, ktoré tu zazneli s menovitými menami sudcov do pozornosti vo chvíli, keď budeme hlasovať, keď budeme rozhodovať. To naozaj nie je krížkovanie pre zábavu. To naozaj je niečo, čo ovplyvní právny režim v tejto krajine, krajine plnej strachu, a ako to tu zaznelo, my máme veľkú šancu tú hranicu strachu aspoň trocha posunúť nižšie. Kto iní, ak nie my?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel zareagovať len na tú časť kolegu Gála, keď hovoril o chobotnici, taký zlý duch išiel z toho, v tom zmysle takej relativizácie, ako keby nejestvovala, nejestvovala zmena ani nejaká cesta k tomu, aby to takto nebolo. Lebo ak je pravda, že jestvuje takáto justičná chobotnica a, ako si povedal, že je nad politickými stranami, tak je temer jedno, či sa tu budeme osočovať, ukazovať prstom a dávať si politické nálepky. Zrejme tá chobotnica je čosi, čo nám prerástlo cez hlavu a s čím si nevieme rady. Nezachytil som žiadny tón nádeje, Gábor, v tom, čo si hovoril.

    Pokiaľ ide o tie ústavné zmeny a to neustále brýzganie na KDH, ja si myslím, že sa trošku fixluje tá diskusia. Tí, ktorí majú problémy s definíciou manželstva jedného muža a jednej ženy, toto nechcú priznať a hľadajú problém na tej opačnej strane, v tom justičnom pásme, hoci si myslím, že majú najväčší problém práve s jednoznačnosťou tejto pre nás dôležitej, dôležitej, tohto dôležitého faktu a tejto dôležitej definície, čiže by som ich poprosil, keby boli v tomto korektní a povedali, že áno, budeme búšiť do justície, ale nie pre samotnú justíciu, ale preto, že máme problém s mužom a so ženou.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, máte správnu poznámku, ale bojím sa, kebyže ich budem menovať, že niekoho vynechám. Viete, to nie je také všeobecne verejne známe, že kto patrí do tej elitnej skupiny nadprávnikov. O tom sa len dozvieme pri určitých skutočnostiach, pri určitých rozhodnutiach. O niektorých vieme, áno, otvorene, ale o niektorých nevieme a môžu tam patriť. Môžu byť pusipajtášmi tých ľudí, ktorí nekalo, nekalo majú svoje mocenské záujmy a sféry v justícii.

    Pán poslanec Kvasnička, nie, ja som to, tú situáciu nakreslil reálne, ale nie čierno. My to máme v rukách, my máme v rukách to, že koho si zvolíme za kandidátov na ústavných sudcov, my volíme členov Súdnej rady, my volíme disciplinárnych sudcov. My to máme v rukách. My tu schvaľujeme zákony a môžme schvaľovať zákony tak, aby sme zamedzili takýmto nekalým praktikám. A veľmi správne na to išla vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Otvorila justíciu a toto je možnosť a cesta, otvoriť justíciu, napríklad pri výbere nových sudcov. Transparentný výber nových, mladých sudcov. Oddelenie šéfa Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady, to je ďalšia cesta. Je tu mnoho možností, ale na to by bolo potrebné mať v tejto sále aspoň väčšinu na prijímanie obyčajných zákonov a nebôž ústavných.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pani spravodajkyňa, dámy a páni, nedá mi, aby som hneď na úvod nereagoval na svojho predrečníka Gábora Gála, ktorý vyzýval KDH, aby sme stiahli spoločný návrh zmeny ústavy. Nedávno, predvčerom som si prečítal, autorizoval svoje vystúpenie k tomuto spoločnému návrhu ústavy, ktoré bolo, to čítanie bolo medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb. A tam som povedal, že tento spoločný návrh zmeny ústavy nemal zásadný vplyv na výsledky a priebeh a hlavne výsledky prvého kola prezidentských volieb a nebude mať zásadný vplyv na výsledky druhého kola. A druhé kolo dopadlo presne tak, ako som predpokladal.

    Ak by sme urobili dneska to, vážený pán kolega Gál, čo ste povedali, že máme stiahnuť tento návrh, tak presne to by sme dokazovali, že nám išlo o podporu Roberta Fica. Nám nikdy nešlo pri tomto spoločnom návrhu zmeny ústavy o podporu Roberta Fica. Nám išlo skutočne o to, aby manželstvo bolo zadefinované v ústave ako zväzok jedného muža a jednej ženy, a nám ide naozaj, úprimne o zmeny v justícii. A sú tam zapracované veci oddelenie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, na čom je všeobecná zhoda, na tom, aby sudcovia boli zbavení trestnoprávnej imunity, na tom záleží predsa aj vám, a je tam potom kreovanie Súdnej rady a previerky, o ktorých sa bude do druhého čítania ešte rokovať a všetci relevantní odborníci, predpokladám, budú pri týchto rokovaniach a budú dávať argumenty na stôl a vzíde z toho riešenie, ktoré, ktoré posunie našu justíciu smerom k tomu, aby občania mali väčšiu dôveryhodnosť voči justícii. Lebo 70 % občanov nedôveruje justícii.

    Prepáčte mi, že som takto reagoval, ale ono to vlastne súvisí aj s tým, s tými kandidátmi na ústavných sudcov.

    Čo sa týka kandidátov na ústavných sudcov, o ktorých tu dneska sa bavíme a ktorých budeme podvečerom aj voliť, tak ja som si dovolil, hoci nie som členom ústavnoprávneho výboru, zúčastniť sa na tomto vypočúvaní týchto kandidátov aj preto, že KDH nemá zastúpenie v ústavnoprávnom výbore. Ale naozaj som si chcel aj osobne vypočuť týchto sudcov, lebo naozaj to považujem za veľmi dôležité, kto, aké osobnosti nás budú zastupovať na Ústavnom súde, na tom najvyššom orgáne, ktorý rozhoduje vo veciach legislatívy.

    Ale ešte na úvod musím povedať, že dnešná voľba bude veľmi dôležitá po druhom kole prezidentských volieb a naznačí, ako vláda SMER sa chce po týchto prezidentských voľbách v polovičke vládneho obdobia ďalej správať, ďalej fungovať na politickej scéne. Naozaj už dnešná voľba bude takým prvým merítkom toho, ako strana SMER sa bude správať. Či naozaj bude naďalej používať, nebojím sa povedať, takú silovú politiku a silový nátlak a bude si voliť a schvaľovať len toto, čo chce ona, a nebude vnímať, čo tu bude prinášať opozícia, nebude vnímať to, čo chce spoločnosť a pôjde takto silovo, alebo prehodnotí svoje správanie, ktoré dva roky bolo také. Dva roky si strana SMER schvaľovala a robila len to, čo ona chcela a nevnímala potreby obyvateľov Slovenska. Tu nejde o to, že neprechádzali návrhy opozície. Veľa z týchto návrhov opozície bolo takých, ktoré riešili bežné problémy občanov Slovenska. A poslanci SMER-u veľmi dobre o tom vedia. Problém je v hlasovaní, keď na príkaz zhora poslanci SMER-u, aj keď vedia o týchto problémoch občanov Slovenska, hlasujú tak, ako sa im prikáže. A dneska to uvidíme, či budú zvolení tí kandidáti, ktorých dostanú poslanci SMER-u príkazom, alebo či naozaj budú zvolení aj kandidáti - a ja tomu ešte vždycky pevne verím -, že budú zvolení aj kandidáti, ktoré majú, ktorí majú všeobecné renomé tejto odbornej verejnosti, ale aj našej spoločnosti, ktorí už v priebehu svojho profesionálneho života ukázali to, že vedia byť v tejto legislatíve takýmito osobnosťami, lebo ja si myslím, že na Ústavnom súde by mali byť osobnosti.

    Na tom vypočúvaní kandidátov na sudcov Ústavného súdu padali rôzne otázky od členov ústavnoprávneho výboru a ja som si dovolil dávať niektoré otázky. Väčšina otázok od členov ústavnoprávneho výboru boli, čo sa týka toho, aký majú názor kandidáti na prieťahy v súdnom konaní, ale aj na dôveryhodnosť súdnictva. A padali veľmi zaujímavé odpovede a viacerí kandidáti boli pomerne tvrdí k tomu, ako dneska naše súdnictvo vyzerá. A ja ako človek, ktorý nie som ani právnik, ani sudca, mám malé skúsenosti so súdmi, som bol prekvapený, aké tvrdé slová padali, ako v tom, že sudcovia nepoznajú zákony, alebo sudcovia, niektorí samozrejme, nie sú dostatočne pripravení. Alebo ako sudcovia zneužívajú prácu na doma. Od viacerých týchto kandidátov sme počuli, že keď chceme zvýšiť dôveryhodnosť našich súdov vrátane Ústavného súdu, tak celý, väčšina problémov je v tom, akých máme sudcov na okresných, krajských, na Najvyššom súde, na Ústavnom súde, akí ľudia, aké osobnosti tam sú. Je to v ľuďoch, viacerí sudcovia povedali. Oni na svojom súde alebo na svojom pracovisku nemajú prieťahy v konaní, lebo si vedia tú prácu zorganizovať tak a pracujú tak, že nemajú prieťahy v konaní. Ako to, že na niektorých súdoch to tak nefunguje? Všetko je v ľuďoch. Preto som bol aj ja na tom vypočúvaní a chcel som si tých kandidátov vypočuť, lebo nakoniec je všetko v ľuďoch. V tom, kto je sudcom: či okresného, alebo Ústavného súdu.

    A dovolil som si väčšine kandidátov dať aj otázku, aký je ich názor alebo postoj na ochranu života od počatia. Hneď som bol pánom predsedom ústavnoprávneho výboru pánom Madejom zahriaknutý, že nemám čo dávať takúto otázku. Ja som trval na tejto otázke, lebo som presvedčený, že nielen mňa, ale časť občanov Slovenska by určite takáto otázka, aký majú názor, postoj títo kandidáti na takúto závažnú otázku, aký majú názor. A nečakal som od nich odpoveď áno, nie. Predpokladám, že keď to sú osobnosti, ktoré chcú byť sudcami Ústavného súdu, toho najvyššieho orgánu súdnictva, tak že dokážu na takúto otázku odpovedať. Pán Madej každému z kandidátov stihol po mojej otázke povedať, že nemusia mi odpovedať na túto otázku, lebo ona je taká neprípustná. A len, asi aj na jeho prekvapenie, väčšina kandidátov mi odpovedala. Odpovedali mi...

  • Reakcie z pléna.

  • Odpovedali mi, ja vám prečítam, nebudem hovoriť, kto to hovoril, ale dočkal som sa takýchto odpovedí, napríklad: Nemôžem vám odpovedať, lebo by som mohol byť v budúcnosti pri prípadnom posudzovaní na Ústavnom súde pri tejto otázke vylúčený z tohto konania. Dobre.

    Dostal som odpoveď: Je ťažké odpovedať na túto otázku, lebo to presahuje rozumové možnosti. Dostal som odpoveď, veľmi liberálnu odpoveď, že ľudský život nezačína počatím, zhluk ženských a mužských buniek to ešte nie je počatie, nie je to život, až do pôrodu by to nemalo mať ani ústavné práva a malo by to mať nejaké samostatné ústavné práva. Ďalej, odpoveď bola, je to veľmi ťažká otázka, neviem odpovedať. Dočkal som sa aj odpovede jedného z kandidátov, ktorý nie systémom áno - nie, ale svojským spôsobom, ale jasne povedal, že je za ochranu života od počatia. Jeden z kandidátov to bol.

    Naozaj, aj ja sa zamýšľam nad tým, či hovoriť mená, či mám povedať meno toho kandidáta, či mu nepoškodím, či mu nepoškodím takto verejne. A preto ani ja nepoviem mená. Ktorí chcete, môžete za mnou prísť a ja vám poviem tie mená.

    Zase poviem, že nie som odborník na súdnictvo, ale aj to, čo som počul, čo som si prečítal v životopisoch jednotlivých kandidátov a ešte čo som si vypočul na tom vypočúvaní, tak som presvedčený, že boli tam také tri skupiny kandidátov. Boli tam ľudia, ktorí sú pravdepodobne odborníci vo svojej oblasti, lebo to neboli len sudcovia, ale bol tam aj notár, aj prokurátor, aj advokát a ja som si pri nich dal poznámku, že dobrý odborník, ale nie na Ústavný súd. Nech zostane tam, kde je, v tej svojej oblasti, lebo na Ústavnom súde, na Ústavný súd je nevhodný. Ale vo svojej oblasti je vhodný, ale na Ústavný súd nie.

    Potom tam boli neprijateľní kandidáti, naozaj pri niektorých kandidátoch som si povedal, teda toto na Ústavný súd nie. A potom tam boli kandidáti, ktorí sú naozaj osobnosti, sú odborníci, ktorých evidentne takto vníma aj odborná verejnosť a oni naozaj na tom vypočúvaní takto pôsobili. Tí ľudia, keď prišli a začali hovoriť, dostávali otázky, rôzne otázky, nielen tú, ktorú som zvýraznil, ale aj napríklad som sa pýtal aj na možné previerky sudcov v pripravovanom zákone, ústavnom zákone, ale aj na ochranu manželstva som sa pýtal a naozaj, títo ľudia, keď prehovorili, bolo cítiť, toto sú osobnosti. A takto ich verejnosť aj vníma a tie mená, väčšina z vás a hlavne tí, ktorí v tejto oblasti pôsobíte, poznáte tieto mená. Aj pán Madej pozná tieto mená.

    Preto ja som veľmi zvedavý a vraciam sa na začiatok, ako sa strana SMER rozhodne dneska voliť, lebo to bude veľmi dôležité, či bude akceptovať tieto osobnosti, ktoré sú vnímané verejnosťou, širokou verejnosťou, nielen odbornou, ale aj občanmi Slovenska, či bude vnímať zdravý rozum, pud sebazáchovy a títo kandidáti budú dneska zvolení, lebo KDH, moji kolegovia a ja takýmto kandidátom určite dáme hlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden, dvaja poslanci? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zajac, viete, vy kvôli definícii manželstva dáte vlastne taký justičný bianco šek SMER-u. Kvôli definícii, ktorú som ja osobne po prvé aj podpísal, ale ktorá na druhej strane nič svetoborné nie je. Ale nič svetoborné nie je ani na tých ďalších ustanoveniach vášho spoločného návrhu zmeny ústavy. Proste v ničom sa nezlepší fungovanie justície, súdne konania nebudú ani o deň kratšie, ani spravodlivejšie, akurát sa rozdelí funkcia predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady a zruší sa imunita sudcov. Ostatné je to všetko v intenciách SMER-u, že sa oslabí, oslabia právomoci prezidenta, nebude môcť vymenovať troch členov Súdnej rady a hlavne, že skončí k 31. októbru funkčné obdobie teraz regnujúcich členov Súdnej rady. Čiže potom ich zvolia sami a budú mať tam všetko jednoliate. A kvôli definícii, ja to chápem, to bude veľký úspech pre KDH, keď sa do ústavy tá definícia dostane. Tú definíciu máme v zákone o rodine, čiže nie je nič také svetoborné. Ja som už hovoril, ja toto podporujem, ale nie za cenu, že justíciu odovzdáme do rúk jednej politickej strany.

  • Ďakujem za slovo. Ja mám opačný názor. Práveže ten spoločný návrh na zmenu ústavy treba nechať a dotiahnuť do konca, nech to prebehne v druhom čítaní. Však v druhom čítaní môžeme dávať aj pozmeňujúce návrhy. To, čo by sme tuná chceli odprezentovať, tak môžeme dať a zmeniť to pozmeňovacími návrhmi. Bolo by to zlé, keby sa stiahol tento návrh ústavy, a manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou, žiaľ, dneska treba definovať, je taká doba, ktorá sa žije, veľmi komplikovaná, dneska spochybňujeme už aj tie základné princípy, ktoré fungujú.

    Ja inak chcem poďakovať tým rečníkom a predrečníkom, ktorí práve konkrétne vystúpili, lebo keď je také všeobecné ako len vystúpenie, ono to nemá tú takú vypovedaciu hodnotu. Tak teda ak sú osobnosti medzi tými kandidátmi, pán kolega, keď si to tak ako spomínal a tým iným si nechcel ako uškodiť, tak si mal aspoň teda vymenovať tých, ktorí tými osobnosťami sú, a odporúčať plénu Národnej rady, ktorých, ktorých kandidátov voliť, teda podľa tvojho názoru.

    Áno, sme sa tu usmievali, že možno tá otázka na ochranu života, som si všimol, niektorí kolegovia, že je nejaká triviálna, ale je veľmi závažná. Áno, aj sudca Ústavného súdu, aký postoj zaujíma vo vzťahu k ochrane života, aj pre mňa je to takisto jedno zo stanovísk a jedno možno z rozhodujúcich, aké zaujíma. To, keď kandidát na sudcu Ústavného súdu spochybní ochranu života pred narodením, myslím si, že nie je to správne, lebo rímske právo, však majú to hneď v prvom ročníku na práve a v podstate práva, právo dediť má dieťa, to už Rimania hovorili, už dávno pred, teda pred narodením. Teda deti ešte nenarodené a majú svoje práva.

  • Ďakujem pekne tým, čo na mňa reagovali. Pán kolega Kuffa, naozaj je to o tom, že ak dneska opozičný poslanec za KDH povie tu mená tých odborníkov, tak ich možno diskvalifikuje. Poslanci SMER-u, tí, ktorí sú v ústavnoprávnom výbore, veľmi dobre vedia, ktorí sú to odborníci. A dnešná voľba je o tom, ako sa rozhodne SMER. Preto som o tom hovoril, že dnešná voľba vlastne naznačí, ako sa SMER vlastne naďalej chce správať, či bude akceptovať týchto odborníkov, osobnosti, ktoré sú, aké majú renomé aj medzi občanmi Slovenska, alebo či bude robiť tú silovú politiku a zvolí si svojich a nebude pozerať ani vpravo, ani vľavo.

    A to súvisí aj s tým, čo hovoril pán kolega Gál. Naozaj sa ukáže, že či SMER pred tým druhým čítaním pri tom ústavnom zákone, čo sa týka ochrany manželstva, ale hlavne toho súdnictva, či bude akceptovať pripomienky, argumenty odbornej verejnosti, odborníkov, ktorí prídu a budú argumentovať, ako má byť zložená Súdna rada a ako majú byť vykonané previerky alebo odborná spôsobilosť sudcov. Naozaj, aj vy ste predsa počuli na tom výbore, keď sudcovia rozprávali o tom, že sudcovia nepoznajú zákony, sudcovia nie sú dostatočne pripravení. Veď to takto nemôže fungovať. Aj v iných odboroch predsa musia ľudia prechádzať odbornými spôsobilosťami, raz za čas absolvovať nejaké skúšky.

    Tak preto som aj ja hovoril o tom, ako sa SMER chce ďalej správať po prezidentských, po prehratých prezidentských voľbách, a ja očakávam, že príde ku zmenám v kreovaní Súdnej rady.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že sa blíži záver rozpravy, tak si dovolím aj vo svojom vystúpení plynule zareagovať na svojich predrečníkov a dať im možnosť v rámci faktických poznámok zareagovať rovnako.

    V poslednom vystúpení, v ostatnom vystúpení vystúpil pán poslanec Zajac. Ja by som chcel uviesť na pravú mieru, že skutočne predmetom vystúpenia kandidátov na sudcov Ústavného súdu bolo predstavenie ich ako osôb, predstavenie ich doterajších profesionálnych skúseností, predstavenie ich doterajšej praxe, myšlienok, hodnôt a tak ďalej. Pokiaľ ide o otázky, ktoré boli kladené jednotlivým kandidátom na ústavnoprávnom výbore, ja si cením veľmi prítomnosť pána poslanca Zajaca, no bolo mojou povinnosťou upozorniť, že skutočne bol na to upozornený aj pán poslanec Zajac, že budúci sudca Ústavného súdu nemôže konkrétne prejudikovať vec, to znamená, povedať a odpovedať v plnom rozsahu na akúkoľvek otázku, ktorou by mohol sa dotknúť veci, ktorú bude môcť na Ústavnom súde v budúcnosti rozhodovať.

    Pokiaľ ide o tie otázky, ktoré legitímne pána poslanca Zajaca zaujímajú, a to je otázka ochrany života aj pred narodením, musíme si ale, tu len krátku úvahu poviem; pán poslanec, samozrejme, že život je a má ochranu aj pred narodením. Požíva právnu ochranu v jednotlivých veciach, či už dedičských, v rámci zdravotného práva a tak ďalej, nemusíme si to tuná detailne rozoberať. Tu ide o to, kto má aké hodnoty, kto aké úpravy, rozšírenie alebo nerozšírenie jednotlivých inštitútov v rámci ochrany života pred narodením chce. Ale to je hlavne, pán poslanec, podľa môjho názoru otázka pre zákonodarcu. To znamená, že v parlamente rozhodujete o tom, aké bude dedičské právo, aké budú zákony z oblasti zdravotníctva, aj v rámci vašich obľúbených či už predmetov diskusie, ako je antikoncepcia, alebo, alebo interrupcie alebo ďalšie. To znamená, v prvom rade treba hľadať konsenzus tu a ja sa niekedy tak s úsmevom dívam na to, ako si konzervatívci s liberálmi vysvetľujú svoje názory, ale tu hľadajte konsenzus, toto je dôvod, pokiaľ ide o otázky ochrany života.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Lipšica, tak si dovolím hodnotiť jeho vystúpenie naozaj ako nevídalo pokojné, dokonca až tak pokojné, že by som povedal, že na jeho formu vystupovania to nemalo šťavu, ako sa hovorí. Slovo škandál totižto použil vo svojom vystúpení iba raz a som zvyknutý pri jeho vystúpeniach, že všetko je zlé, všetko bude najkatastrofálnejšie, ako môže, pretože to je už jeho forma a spôsob vystupovania. Pán poslanec Lipšic hovoril o niektorých veciach. Ja si dovolím zareagovať napríklad na bývalého pána poslanca Ábelovského vzhľadom na to, že on a ja sme Zvolenčania, pochádzame zo Zvolena, tak budem o ňom hovoriť v dobrom aj vzhľadom k tomu, že si ho ako odborníka na trestné právo vážim. Ale nerozumiem tomu, čo hovoril pán poslanec Lipšic, keď ho spájal do súvisu s rôznymi kandidátmi. Veď práve s pánom poslancom Ábelovským pán poslanec Lipšic v tom čase ako minister pripravoval a schvaľoval trestné kódexy. Práve, práve na pánovi poslancovi Ábelovskom, dámy a páni, ako jednom z nezaradených poslancov visela na šnúrkach Dzurindova vláda, keď bol pán Lipšic ministrom. Opäť je tu pán exposlanec Ábelovský spomínaný a, samozrejme, pokiaľ vtedy bola nejaká väčšina za vlády, keď bol ministrom pán poslanec Lipšic, tak predsa to bolo asi rozhodnutie pána Dzurindu, že pán Ábelovský sa chcel chystať na funkciu generálneho prokurátora. Opýtajme sa, páni a dámy, čo robil v tom čase pán poslanec Lipšic? A odpoveď máte jasnú, bol súčasťou týchto predpokladaných dohôd.

    Pokiaľ ide o návrh alebo to, čo prezentoval pán poslanec Lipšic, odvolať vedenie Ústavného súdu, tak myslím si, že kolegovia z opozície v tej eufórii po prezidentských voľbách sa jasne demaskovali, dámy a páni. Máte prezidenta, ktorý neni ani váš. Veď si to na rovinu povedzme, tu žiadna zo solídnych politických strán nezískala, nezískala podporu v prezidentských voľbách tak, že by jej vlastný kandidát postúpil vôbec do druhého kola. KDH, môžme si povedať, že malo jedného kandidáta za 0,60 % voličov, druhého za 3 % voličov a, samozrejme, tretí, bývalý člen KDH to vytiahol až na tretie miesto.

    Nejdem hovoriť o ďalších politických stranách a je tragédia súčasného politického systému, že nie sme schopní politickej súťaže medzi štandardnými politickými stranami. Ale beriem vám tú eufóriu, máte zvoleného prezidenta, ktorý nastúpi do funkcie 15. júna a už sa tešíte, ho vyzývate slovami pána poslanca Lipšica, čo má robiť v súdnictve. Výzvu pána poslanca Lipšica odvolať vedenie Ústavného súdu, použijem jeho slová, považujem za škandalózne.

    Dámy a páni, pán poslanec Lipšic a možno tí, ktorí sa k nemu týmto pridávate, len demaskujete to, čo vy v tomto štáte chcete robiť. Rozvracať justíciu. To, čo ste robili za vlády Ivety Radičovej a predtým, to, čo robila bývalá ministerka Žitňanská, ten boj, tie šváry, ktoré ste rozbiehali medzi najvyššími ústavnými činiteľmi z justície a z exekutívy, tým pokračujete z tohto rečníckeho pultu, vyzývať prezidenta, ktorý neviem, či, uvidíme, akým spôsobom sa zhostí svojej funkcie, ja mu držím palce, aby konal zákonne a v súlade s ústavou, ale vyzývať ho už rovno na rozvrat justície, nech sa páči, demaskovali ste sa absolútne.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Hlinu, opäť musím povedať, že pána poslanca Hlinu si veľmi vážim, pretože v tom vnútri ja cítim, že je tam naozaj niečo dobré a že to myslí tak vnútorne spravodlivo, vadí mi častokrát tá forma, ktorú používa, ale to som už niekoľkokrát, niekoľkokrát mu povedal. A ja si dovolím, pán poslanec Hlina, zareagovať presne na to, čo ste uvádzali. Disciplinárne súdy. Tu ste búchali topánkou, že ako veľmi chcete, ako veľmi chcete vidieť kandidátov. Poviem vám, že mne rovnako, ako aj vám záleží na tom, aby v rámci justície boli funkčné disciplinárne konania, ktoré určite ja aj vy považujeme za základ očistného mechanizmu v rámci justície, pokiaľ niekto urobí chybu, musí prísť vyslovenie viny a primeraný trest. Na to sú disciplinárne súdy. Vidím tu dva problémy. Vidím tu problém u nás v parlamente a vidím tu problém aj v justícii.

    Problém u nás v parlamente spočíva v tom, že, pán poslanec Hlina, vy ste napríklad búchali topánkou a to je všetko, čím ste vy ako poslanec Národnej rady prispeli k tomu, aby justícia a disciplinárne súdy fungovali. Faktom je, že v tomto roku a v týchto dvoch mesiacoch sme mali voliť sudcov disciplinárnych súdov znovu. Je to veľmi nešťastný zákon, majú krátke volebné obdobie, je ich veľa, často sa menia, naozaj stabilita disciplinárnych súdov podľa súčasného právneho predpisu nie je dobrá. To si povedzme a to je aj ambíciou tej novely meniť to. Ale keď už má Národná rada voliť členov disciplinárnych súdov, členov disciplinárnych senátov, tak by v Národnej rade mali byť od každého poslanca predložené návrhy.

    Pán poslanec Hlina, vy keď ste tu búchali topánkou, nepredložili ste jediný návrh, aby ste povedali, áno, tento sudca, nesudca, ktorého navrhujem do disciplinárneho súdu, je lepší, je dobrý, poďme o tom debatovať. Nie, vy ste sa zmohli na búchanie topánkou. Skončilo to tým, a to mi je najviac ľúto, že v súčasnosti bola vypísaná nová voľba členov disciplinárnych senátov. Nová voľba. Tá už nikoho nezaujíma, už sa neoplatí druhýkrát búchať topánkou, v súčasnosti boli navrhnutí, bola požiadaná Národná rada, aby predložila štyroch nesudcov, šiestich sudcov do disciplinárnych senátov. Viete, ako to skončilo? Nesudcovia boli navrhnutí v dostatočnom počte, zo sudcov šiesti, ktorých má voliť Národná rada, nebol navrhnutý, myslím, nikto okrem jedného. To znamená, ani do Národnej rady od poslancov, teda ani od vás, od žiadnych kolegov neprišiel dostatočný počet kandidátov na sudcov disciplinárnych senátov. Keď si poviete, že ale však to vládny SMER si sám rozhodne, to nie je pravda. Pripomínam, že sme, myslím, že návrh kolegu Gábora Gála na začiatku roku 2012 v rámci Národnej rady schválili. To znamená, nie je pravda, máme záujem, aj aby návrhy kolegov z opozície - napríklad pri disciplinárnych súdoch - boli akceptované. A hlavne v situácii, dámy a páni, hlavne v situácii, keď nie je záujem, a to je ten druhý problém, kandidovať za sudcov disciplinárnych súdov. To znamená, nie búchať topánkami, dámy a páni, nie ostentatívne vykrikovať, ale poďte prispieť k dielu, aby v rámci justície sa pomery zlepšili a minimálne tie zákonné kompetencie, ktoré máme, tak tie si, prosím vás, plňme. A je to právo a povinnosť každého.

    Druhou vecou je, a to teraz dávam za pravdu každému poslancovi Národnej rady, že je problém do disciplinárnych súdov navrhnúť kandidáta sudcu. Naozaj je problém. A verím tomu, že tí, ktorí ste o to mali záujem zo svojho regiónu hľadať autoritu kvalitného sudcu, ktorý by bol navrhnutý do disciplinárneho senátu, pociťujem ja a všetci moji kolegovia, s ktorými som sa rozprával, všeobecný nezáujem sudcov zapojiť sa do disciplinárneho procesu. Veď prečo by sme mali súdiť my vlastných, prečo by sme mali robiť zase funkcie, ktoré nás zbytočne zaťažujú? Aj toto je dôvod, pre ktorý možno kolegovia poslanci Národnej rady nepredložili dostatočný počet kandidátov na sudcov. Beriem, tí, ktorí ste sa o to snažili, mohli ste mať naozaj tento problém. Toto je ale druhý problém justície ako samotnej a to už hovorím niekoľko týždňov, že potom sa musíme opýtať, keď justícia nemá záujem spravovať svoje vlastné veci, to znamená, podieľať sa aj na disciplinárnom konaní, čo podľa rozhodnutí Benátskej komisie by malo byť základom, že jedna moc, súdna moc v štáte spravuje svoje veci spolu s pomocou z externého prostredia, aby sa tie názory zmiešali, tak chýba tá samoregulácia, samospráva a hlavne záujem ľudí, predstaviteľov, ale tých jednotlivých členov, nie najvyšších predstaviteľov v justícii. Musíme na tom pracovať a aj kvôli tomu je dôležité, aby sme v druhom čítaní, v druhom čítaní pri justičných novelách hľadali riešenie, kde aj tento dobrý samoregulátor v rámci justície budeme môcť naplniť.

    Pokiaľ ide o námietky, ktoré smerovali k tomu, že akým spôsobom by mala prebehnúť voľba a aké by mali byť právne účinky zvolenia kandidátov, vymenovania kandidátov po inaugurácii nového prezidenta. Toto je, dámy a páni, téma, kde pán poslanec Poliačik a ďalší hovoria, kde sa čo ponáhľať. Po prvé, vypísané voľby boli, dámy a páni, dávno pred prezidentskými voľbami. A ja som presvedčený, dámy a páni, a chcem veriť, že vaše vystúpenia nie sú ovplyvnené výsledkom prezidentských volieb, pretože tento proces bol naštartovaný, naštartovaný ďaleko, ďaleko skôr. Chcem tomu veriť, aj keď obávam sa, že pri skúsenosti, dámy a páni, s vami to tak asi nie je.

    Pokiaľ ide o možnosti právnych účinkov po inaugurácii, ja by som chcel poďakovať za prítomnosť pánovi poslancovi Procházkovi, lebo jeho osobná prítomnosť je pre nás možno príkladom a skúsenosťou. Dva príklady, ktoré si vám z histórie dovolím pripomenúť. Prvým príkladom je voľba členov Súdnej rady v roku 2012. Pán poslanec Procházka bol v tom čase predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Proces voľby na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky začal 1. 2. 2012. Chcel by som vás upozorniť, že trom členom Súdnej rady malo uplynúť funkčné obdobie 22. mája 2012. V máji 2012 im malo uplynúť funkčné obdobie, ale koniec volebného obdobia Národnej rady bol marec 2012. To znamená, proces voľby sa naštartoval 1. 2. 2012, kandidát, zvolený člen Súdnej rady pán sudca Dušan Čimo bol zvolený 3. februára 2012, funkčné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky skončilo 10. marca 2012 a vo februári zvolený člen Súdnej rady po skončení volebného obdobia Národnej rady sa 22. mája, o dva mesiace nato, ujal svojej funkcie. Ja by som chcel veľmi pekne poprosiť, aby pán poslanec Procházka nám pomohol teda v rámci tohto odôvodňovania, keďže verím, že jeho právne názory sú konzistentné, aby aj vám v rámci kuloárov vysvetlil právne účinky, samozrejme, zvolenia.

    Pokiaľ ide o ďalší príklad, dámy a páni, tak to je opäť kandidát na verejného ochrancu práv. Funkčné obdobie pána Kandráča malo uplynúť 27. 3. 2012. 27. marca 2012. Koniec volebného obdobia Národnej rady bolo 10. marca 2012. Lenže vy ste pani Dubovcovú zvolili už v novembri 2011, pardon, 13. decembra 2011. To znamená, v decembri zvolíte pani Dubovcovú, funkčné obdobie Národnej rady skončí a až potom pani Dubovcová sa ujme funkcie. Opäť pripomínam, začnete proces voľby členov Súdnej rady vo februári, v marci skončí volebné obdobie Národnej rady a v máji sa ujme pán Čimo funkcie. Ja by som chcel tieto príklady dať ako polemiku, keď budete naozaj z úst pána Lipšica, ktorý by sa mohol potom s pánom Procházkom porozprávať a vysvetliť si tieto právne názory, mať vrelé a veľmi intenzívne vystúpenia, že toto sú naozaj príklady z praxe, ktoré sú z nedávneho obdobia, ktoré ste zaviedli. Z hľadiska zákonných a ústavných prekážok na priebeh voľby ako taký môžem povedať, že nevidím žiadne. Bude rozhodnutím nie Národnej rady, tie príklady, ktoré som hovoril, boli rozhodnutiami Národnej rady. Toto bude rozhodnutím prezidenta, môžete to akokoľvek v sále komentovať, ale je to vecou prezidenta Slovenskej republiky, v Národnej rade sa proces naštartoval a osobne nevidím prekážku pre to, aby sa nejakým spôsobom zavŕšil na návrh prezidentovi Slovenskej republiky. Chcem len veriť, že tí, ktorí hlasovali v 2012 určitým spôsobom, sa dnes budú vyjadrovať konzistentne a poďme hľadať kandidátov, ktorí sú vhodní. Nebudem sa k jednotlivým menám dotýkať, myslím si, že tu bolo veľmi veľa neférových vyjadrení, veľmi veľa prekrútených slov, aj pokiaľ ide o niektorých kandidátov vo veciach týkajúcich sa ochrany života, aj vo veciach týkajúcich sa obhajoby a mnohých ďalších, ale to je už vecou každého jednotlivého poslanca, ako sa rozhodne.

    Ďakujem veľmi pekne, prajem pekný záver diskusie.

  • Faktické poznámky jedna, uzatváram možnosť, dve, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Áno, to predstavovanie aj sudcov Ústavného súdu podľa toho, aké majú hodnoty, reagujem na ten úvod, pán Madej, je veľmi dôležité, aký majú hodnotový systém. Aj pre mňa, keď by som nepoznal toho človeka, tak by bolo to veľmi rozhodujúce, aké hodnoty zastáva.

    A či bola férová alebo neférová tá otázka na ochranu života. No, pozrite sa, myslím si, že človek v každej fáze svojho života je človekom. Či je to ešte už oplodnené vajíčko, alebo embryo, alebo dieťa tesne pred narodením, alebo po ňom, stále je človek človekom. Takže treba sa pozerať v podstate, môj pohľad je teda taký.

    A to, že je nezáujem sudcov do disciplinárnych senátov, nuž treba sa nad tým naozaj zamyslieť, lebo mňa tak napadlo, že už ako keby samotní sudcovia boli otrávení z toho súdnictva. To je zlá cesta, ale v podstate my tiež máme podiel ako na tom, a to je aj skrze to, že bol tuná už v podstate prednedávnom návrh zákona na zrušenie imunity práve pre sudcov. Podkopávajme túto autoritu sudcom, no a potom sa čudujme zas na druhej strane, že prečo je taký nezáujem a prečo sme takí otrávení. Ja si myslím, že nemali by sme ísť touto cestou. Je to môj osobný názor, nevnucujem ho nikomu, ale myslím si, že darmo budeme na jednej strane plakať, že v akom zlom stave je to súdnictvo, veľakrát, častokrát tu človek počuje, že ako je to skorumpované, ale takisto aj my máme ten podiel viny, každý z nás aj tuná z poslancov, treba sa jednoducho nad touto otázkou tiež zamyslieť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Madej, my nechceme rozvracať justíciu, tá, bohužiaľ, do istej miery už rozvrátená je a vôbec sme nič nedemaskovali, len vás upozorňujem na ten problém, že aby ste si to pri tých krúžkovaniach fakt dobre rozmysleli, že komu dávate vaše krúžky, dobre, dávate váš hlas, lebo vy si myslíte, že tí ľudia budú vám blízki. Nie, budú blízki sami sebe a tej skupine, tej sekte, tej chobotnici, v ktorej sú teraz.

    A čo sa týka toho, že môj návrh, jeden môj návrh na disciplinárny senát prešiel, viete, ja som nikdy nesledoval, koľko opozičných návrhov prešlo, zaujímavé, že vy ste si to zapamätali, asi to bolo také ojedinelé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne predrečníkom v rámci faktických poznámok, pánovi poslancovi Kuffovi, ďakujem aj pánovi poslancovi Gálovi. Ja len chcem, pán poslanec Gál, vysloviť presvedčenie, že ohľadne toho, ako má; pán poslanec Gál, prosím, keby ste sa sústredili na mňa, ďakujem. Ohľadne toho, ako má ďalší alebo ako má zvolený sudca konať, ja pevne verím, že to, čo ste povedali, nie je podľa princípu "podľa seba súdim teba". Skutočne pevne verím, že takýmto spôsobom ani vaše minulé vládne obdobia neboli, pretože ambíciou tejto Národnej rady je, naozaj by malo byť podľa Ústavy Slovenskej republiky, nájsť kandidátov a nájsť tých, ktorí budú navrhnutí prezidentovi Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o justíciu, pán poslanec Gál, práve preto, že si vás vážim, že ste z právnej praxe, pevne verím, že budeme aj do budúcnosti hľadať konštruktívne riešenia, že nebudeme hádzať do vreca všetkých, pretože hľadajme chyby, hľadajme tie veci, ktoré treba naprávať a hlavne dajme súdnictvu tú podporu, aby mohlo byť výkonnejšie, aby mohlo rýchlejšie a spravodlivejšie rozhodovať veci. Ale od nás by sa patrilo, aby sme sa vo vzťahu k tým, ktorí sú v súdnictve, vyjadrovali s úctou, ale súčasne primerane kriticky poukazovali na chyby, ktoré v súdnictve sú. Len prosím vás, nehádžme všetkých do jedného vreca.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pani poslankyňa Vitteková, záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 940. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 935.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 940.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý je potrebný a, žiaľ, aj mimoriadne aktuálny. Hovorí o tom, že živnostníkom, tí, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné platiť faktúry maximálne do 30 dní. Poviem viacej v rozprave, teraz to len uvediem. Čiže dôvodom je, sú aktuálne udalosti a vyriešili sme to takým spôsobom, mimochodom, to nie je vec, ktorú by sme si tu my zmysleli, včera sa to tu spomínalo, existovalo nariadenie Komisie, ktoré sme zase my aplikovali typicky svojským spôsobom, že oproti, v boji proti oneskoreným platbám, hej, tak bezzubo. Minulý rok síce došlo k nejakej aplikácii, ale veľmi bezzubej. Čiže my to teraz len upravujeme a upravujeme na aktuálne podmienky, o ktorých poviem bližšie v rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Lucii Žitňanskej. Pani poslankyňa.

    Pán poslanec Kadúc? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 935 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa okrem iného určenie lehoty, ktorá nesmie presahovať 30 dní, na splnenie peňažného záväzku dlžníka z nedodania tovaru alebo poskytnutia služby v prípade veriteľa, ktorým je fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 935.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A dávam teraz navrhovateľovi slovo, nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod ešte poviem prípadne, ktorí by ste nevedeli, tak toto sú montérky. Ja viem, že niektorí z vás tu žijú v takej sklenenej veži. Toto sú montérky a, chvalabohu, ešte nejakí ľudia v tých montérkach po tejto krajine chodia. Problémom však je, že im neplatia, dobre? Čiže neštíťme sa, ja teraz symbolicky zastupujem ich práva, preto som si dovolil obliecť na seba tieto čisté montérky. Sú čisté, nepoškvrňujem žiadne meno parlamentu alebo niečo, že nevhodným oblečením. Symbolicky som tu. Ešte sú chlapi v montérkach aj ženy, ale poväčšine chlapi, a treba robiť tak, aby boli. A ešte je dôležitá jedna vec, aby im aj platili, vážení, to je dôležité, aby im aj platili. Ja som dva-tri týždne dozadu chodil po Orave, kvôli inej, politickej veci a stretával som sa tam s ľuďmi, ktorí mali naozaj kvôli, Oraváci sú takí, akí sú, ale aj slza na krajíčku s tým, keď mi rozprávali, že ako majú kde koľko vonku faktúr a nemajú zaplatené a že to vyzerá zle.

    Viete, keď povie chlap, že vyzerá to zle, to znamená, že tuší, že asi ani nedostane zaplatené, a tých príbehov je veľa, nebudem vás tu nimi zaťažovať, možno, určite poznáte aj vy niektorí a keď by ste aj rozmýšľali, dobre a čo s tým? Nuž vám poviem, čo s tým. Kľudne zahlasujte za tento návrh zákona, kľudne. Keby ste chceli, keď niekto vás drmal za rukáv, že čo s tým, že nemám zaplatené, tak nech sa páči, môžte povedať, zahlasovali sme za jeden návrh zákona, ktorý hovorí, že vystavená faktúra podnikateľom, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, je maximálna lehota 30 dní. Je to dobre. Viete prečo dobre? Nechcem sa tu rozoberať, lebo tých ľudí tlačia do splatnosti, do ešte, ja by som to tak povedal, aby sme to skrátili, aby to bolo aj pre vás pochopiteľné.

    Tu možno aj niekto povie, že sme aplikovali nejakú smernicu, ktorá sa volala proti oneskoreným platbám, lebo už aj Európska únia, tá častokrát zlá Európska únia zistila, že to je problém, možno sa inšpirovali u nás a vydali takú smernicu proti oneskoreným platbám. My sme ju aplikovali, minulý rok sa premietli niektoré ustanovenia do našich zákonov, ale veľmi bezzubo, to znamená, sme tam nechali šesťdesiat dní, ale nechali sme tam, samozrejme, na naše pomery vždycky nejakú tú možnosť to obísť, ktorá sa presne takto obchádza. Čiže čo tým chcem povedať? To znamená, že už aj Európa sa zaoberá tým, že je to problém a nechala ináč ale zmluvnú voľnosť svojim krajinám, teda svojim členom, aby si to upravili. My sme to už dávno mali upraviť. To znamená, my neidentifikujeme niečo, čo nikde inde nemajú, my práve naopak, ideme, mali by sme ísť aspoň v tom trende, ktorý už aj Európa pozná, a obzvlášť, obzvlášť, keď vieme, ako veci fungujú u nás.

    Vážení, takže kľudne zahlasujte za tento zákon, tým chlapom, keby ste im chceli pomôcť, tým chlapom, tým živnostníkom, že aby sa im žilo lepšie, tak podporte tento zákon. Kľudne, s kľudným svedomím ho podporte. Keby náhodou sa tu strhla nejaká diskusia, že niekto bude vôbec debatovať na tú tému, som pripravený aj o tom rozprávať, že aké môžu nastať situácie, lebo aj tu môžu nastať určité situácie, ktoré oslabia možno zmysel, by niekto povedal zmysel, nie. V konečnom, na konci dňa vždycky bude výsledok, vždycky bude výsledok, lebo začať treba, jak to tu včera niekto hovoril, že slon sa je tak, že ho začnete jesť pomaly, nikto ho nezje naraz. A to je presne to. Toto presne pre túto chvíľu je dôležité a potrebné, prijať ustanovenie, že do 30 dní a hotovo. Nie ešte nejaká výnimka, ešte niečo. Nie, 30 dní a hotovo, živnostník. Viete, častokrát ten živnostník, to je vlastne jeho výplata, však sa to všelijako nejakým spôsobom obchádza. No výplatu tiež dostávate k 15. nasledujúceho mesiaca. Prečo tí chudáci majú byť obeťou dodávacích zmlúv na type 90 dní, 120 dní, neviem koľko, ešte to potom, niečo, samozrejme, nezaplatia. Ten chudák už musí zaplatiť DPH z toho, ak je platcom DPH. Tých príbehov je strašne veľa. Môžme im pomôcť, môžme im pomôcť.

    A ja by som chcel povedať aj jednu vec, sa to tu aj spomínalo. Prosím vás pekne, keď človek ide robiť nejakému, nechcem ani meno povedať, aby som, že z akej krajiny. Ja proste divnému týpkovi z divnej firmy alebo kvázi divnému investorovi, no tak sa nečudujme, že musí si dávať pozor, či dostane zaplatené. Ale keď niekto ide robiť pre Doprastav, Váhostav a neviem aké firmy, pre NDS-ku, tak má pocit, že konečne našiel ten obchod. Konečne našiel tú prácu, za ktorú určite dostane zaplatené. A viete, čo sme my zase urobili? My sme aj túto obrovskú, tých ľudí, a v tom je to zákerné, tú dôveru, ktorú oni požívali v tejto gigantii, toho investora sme zneužili. Vyzerá to tak, že sme zneužili. To znamená, nechali ste tých ľudí robiť pol roka, tri mesiace, neviem koľko a vyzerá to zle.

    A ja som zvedavý, že kde bude výsledok, lebo Doprastav už požiadal o reštrukturalizáciu, o Váhostave sa rozpráva. Čo bude po reštrukturalizácii? Koľko, ako budú uspokojené pohľadávky, vo výške koľko, 10, 20, 30 percent? Choďte to tým chlapom na Oravu povedať, na východ, choďte im to tým východniarom povedať, že dostanú 20 % z tej faktúry, lebo reštrukturalizovali. A zdá sa, že už majú aj, zdá sa, že už majú aj vysvetlenie preto, lebo Figeľ vlastnil diaľnice. Väčšiu obludnosť, vážení, som nepočul. To je, nesadajte na tú vlnu! Nesadajte na tú vlnu, vám hovorím, lebo to je tak zákerné, že nič zákernejšie nemôže byť. Tých peňazí bolo dosť, problém je, že tie peniaze všade tam pristáli, u ľudí, ktorí montérky nevideli, ktorí lopatu v rukách nevedia držať, prosím vás. Všetky peniaze už tam dávno sú, len na toho Jana z Oravy a Fera z východu zabudli. To je problém. To je problém, na tých sa nedostalo. A to chcem tým ľuďom povedať, prípadne ak to nejakí živnostníci pozerajú, vážení, tam je cesta. Ak by vám náhodou niekto mal tú drzosť v sebe, že po všetkých tých miliardách, miliardách, miliardách, čo to stálo, ešte vám niekto povie, že vám nezaplatí, lebo reštrukturalizoval, tak prosím vás, ozvite sa.

    Pôjdeme tie peniaze pýtať, pôjdeme tie peniaze pýtať, čo keď just budeme klepať na dvere neviem koho, ani jak sa volajú tí ľudia. To je jedno. Niekde tie peniaze sú, vážení! A ja vám v tom pomôžem a verím, že aj niekto iný vám v tom pomôže. Pôjdeme tie peniaze od nich vypýtať. Lebo oni sú schopní byť tak drzí, oni sú schopní byť tak drzí, že vám z Kajmanských ostrovov, z Bahamských ostrovov a neviem akých ostrovov pošlú, že po reštrukturalizácii bude uspokojená vaša pohľadávka vo výške 20 %, prosím vás. Oni sú to schopní urobiť a vtedy nastane vaše morálne právo a naša povinnosť vám ísť pomôcť tie peniaze vybrať, vytrieskať, vytrieskať od nich naspäť. Nie kosák a kladivo, ale roxor a lopata, vážení, 1. mája, 1. mája spravíme demonštráciu v Bratislave, bude sa volať roxor a lopata. Pozývam, pozývame aj politikov, ktorí budú chcieť riešiť tento závažný problém. Že niekto má tú drzosť, že po všetkých tých miliardách, miliardách a miliardách, ktoré dostali tí, čo lopatu nevideli, ešte tomu chlapovi povedia, že tebe bude stačiť 30 percent. Oni sú vám to schopní povedať! A tým ľuďom sa treba ísť takto pozrieť do očí, vážení, ja s vami pôjdem. Tam som ochotný na toto sa nahovoriť, nie na iné hókusy-pókusy, ktoré tu zazneli.

    Zahlasujte, kolegovia, za tento zákon. Pomôžete živnostníkom, pomôžete ľuďom, ktorí chcú peniaze za svoju robotu. Oni nechcú, jak táto lúpežnícka čvarga, koľko ich tu je, koľkí brúsia, krúžia okolo Počiatkovho ministerstva. Tá lúpežnícka čvarga, ktorú už, tretíkrát tu opakujem a posledný, ktorí lopatu a montérky ani nevideli, tí nevedia, čo je robota. Ale títo chlapi, títo živnostníci chcú za to, čo urobili, za to, že ráno o šiestej už tam niekde na tom moste stáli, za to chcú svoje peniaze, prosím vás. A vy máte možnosť im v tom pomôcť. Urobte preto niečo!

    Budeme hlasovať, ďakujem.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Faktické poznámky po hlasovaní.

    Máte pravdu, pán poslanec, budeme hlasovať o jedenástej hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pekné predpoludnie. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, chcel by som k tlači 937 o hazardných hrách, keďže vznikla tu nádej, že je možné tento zákon ešte, dokonca, že môže prejsť do druhého čítania. Len sú tam treba malé úpravy, tak tento návrh zákona sťahujeme z tejto schôdze, tlač 937, bod 81.

  • Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Pán poslanec Daniš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Petra Osuského na vydanie zákona č. 9 o sťažnostiach.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z., tlač 924.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 48 bolo za, 2 proti, 69 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Kadúc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani podpredsedníčky Národnej rady Jurinovej a pána poslanca Hubu na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 871.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 30 za, 57 proti, 40 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Poliačik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Kadúca na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku, tlač 883.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 883.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 37 za, 57 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nepodporili sme tento návrh.

    Pán poslanec Hraško uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona č. 369 o obecnom zriadení. Je to tlač 938.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 938.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím vaším prideľuje predložený návrh na prerokovanie výborom. Aha, posúva zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 47 za, 56 proti, 22 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Mikuš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Přidala a Hlinu na vydanie zákona č. 338 o vnútrozemskej plavbe. Je to tlač 939.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 939.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, aby Národná rada prerokovala uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 48 za, 43 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh nezískal podporu, nebudeme o ňom ďalej rokovať.

    Odhlasovali sme prerokované body programu 33. schôdze. Vyhlasujem prestávku do 11.15 a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Faktické poznámky. Je to v poriadku, technici? Dobre.

    Takže pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, začnem asi, že každý vie, že v podstate my dvaja sa nenávidíme, doslova. Ale aj v tomto prípade musím uznať jednu vec, že taktiež mám pobehanú Oravu a iné časti a v tomto, tak ako som to pri návrhu KDH povedal, máte plne pravdu. Samozrejme, je to vážny problém, ktorý treba riešiť. Tu si chcem, alebo tu chcem upozorniť, že už vláda Roberta Fica prijala od 1. februára 2013, že splatnosť faktúry je 60 dní cez nariadenie vlády. Je to niečo obdobné, čo navrhuje a už to platí, čo navrhujete aj vy, pán poslanec Hlina, len stále to má jeden nedostatok, čo zneužívajú všetci títo chronickí neplatiči faktúr, tieto veľké firmy, a to, že v podstate i keď vláda tam dala napríklad, že bude zvýšený úrok z omeškania, jednoducho musí rozhodnúť o tom súd. Súd aj rozhodne, lenže oni idú do konkurzu, aj tak ten dodávateľ nič nezíska. Čiže aj na základe tohto vášho ustanovenia v Obchodnom zákonníku nie je tam žiadna sankcia. Vy, áno, pôjde dodávateľ na súd, vyhrá súd, ale nič nezíska, lebo v podstate tá veľká firma pôjde do konkurzu alebo už je dávno v konkurze, alebo už nemá žiadne peniaze.

    To riešenie, čo navrhlo KDH, bolo oveľa lepšie, lebo v podstate malo už aj nejakú sankciu ako takú. Dokonca ja som toho názoru, a znova to poviem, lebo ja už som v roku 2012 bol za jedným naším ministrom s návrhom riešenia. Chronické neplatenie faktúr, tak ako je to v niektorých iných štátoch, by malo byť trestným činom. To je môj názor. Ja pripravujem ešte tretiu, tretí návrh, s ktorým pôjdem znova za ministrom, ako vyriešiť tento problém. A myslím si, že keď sa spojí viacero návrhov, ako malo aj KDH plus iní poslanci, môžeme nájsť tu spoločne na Slovensku v parlamente riešenie tohto chronického neplatenia faktúr, ktoré zneužívajú mnohé veľké firmy, dokonca niektoré majú v názve euro a ide o stavebné firmy ako také. Nechcem hovoriť ktorá.

    Čiže je to problém. Áno, určite treba ho riešiť a trápi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne vám za vystúpenie, pán kolega Hlina, spomínali ste reštrukturalizáciu, po ktorej tie malé firmy, živnostníci dostanú 20, 30 percent. Ja vám musím povedať, že jedna veľká firma už prešla týmto krachom a živnostníci dostali len 10, 15 percent. A som rád, že ste spomínali aj ten nezmysel, ktorý je neustále spomínaný, že pre nízke ceny nemôžu hlavní dodávatelia vyplácať subdodávateľov. Ešte raz tu zopakujem. Malí podnikatelia, živnostníci, často na týchto stavbách, veľkých zákazkách skutočne tú prácu vykonávajú a robia ju za polovičnú cenu oproti tomu, ako ju fakturuje hlavný dodávateľ štátu. Hlavný dodávateľ tú prácu ani len nevidí, ten malý živnostník ju odrobí a dostane, fakturuje polovičnú cenu a ešte aj tú cenu nedostane od hlavného dodávateľa zaplatenú. Preto máte pravdu, že keď ešte by jedna veľká stavebná firma išla do krachu, tak Slovenskom prebehne vlna, ktorá zlikviduje týchto malých a stredných podnikateľov a nebude treba organizovať na 1. mája alebo kedy protestné zhromaždenia. Oni sami sa zorganizujú, prídu či pred Úrad vlády a budú kričať a bude ich veľa.

    A po ďalšie. Chcem pripomenúť tým kolegom, ktorí si myslia, že máte na sebe nejaký dres, musím im pripomenúť, že máte na sebe montérky. A je to správne, pretože státisíce ľudí, tisíce živnostníkov denno-denne v montérkach si zarábajú na svoje živobytie, na to, aby uživili svoju rodinu. A som rád, že takto symbolicky s nimi spolucítite. A keď bude treba, na tie protestné zhromaždenia pôjdem s vami aj ja a zoberiem si takisto čisté montérky, ktoré ešte doma mám.

  • Ďakujem za slovo. Nevyplatiť robotníkovi mzdu, tak je to čosi veľmi ako nespravodlivé. Áno, tak ako si to kolega povedal, že v podstate tá faktúra, ktorú ako vystavuje ten robotník, je to jeho mzda. U normálnych zamestnávateľov ten robotník tú mzdu dostane načas a tuná veľakrát tie živnostenské listy, ktoré sú alebo fungujú tí robotníci veľakrát ako živnostníci, ale de facto sú to klasickí robotníci, ktorí nemajú pracovné zmluvy, ale živnostenské listy a navyše im ešte ktosi nespravodlivo nevyplatí tú mzdu. Je to naozaj veľká nespravodlivosť. Ja tento návrh zákona vítam, aj ho podporím. Len čo v prípade, ja by som ešte ťa chcel, pán kolega, poprosiť ešte v rámci možno záverečného slova, že keď tú lehotu do 30 dní nedodrží ako ten subdodávateľ a nevyplatí, hej, tú faktúru. Tam tá lehota je jasná, 30-dňová, ale cez to všetko, keď to ako poruší, tak aká je sankcia a aké by boli tam tie mechanizmy?

    A tuná k tomu prvomájovému sprievodu. Keď si to tak pekne vysvetlil, že čo máš na sebe oblečené, sú to montérky. Ja som si to všimol, len sú veľmi naozaj čisté. Tí robotníci neraz majú ich riadne už zodraté, tak si to aj tak odprezentoval, že prečo. Ale na ten prvomájový sprievod, keď si budú mať ľudia doniesť roxor a lopatu, to musíš vysvetliť, čo je roxor. Roxor, to je betonárska oceľ. Ľudia nebudú vedieť, že čo je roxor. Tak ako veľakrát už dneska sme zabudli, že čo sú montérky. Ale aby sme si prácu robotníka dostatočne vážili, aj táto spoločnosť aby chránila práve poctivých a zodpovedných ľudí, ktorí pracujú, neraz naozaj tvrdo pracujú a na konci ich vlastne diela a práce tak je ohrdnutie v podobe tej, že im neuhradia faktúry. Neraz takto doplácajú aj samotní robotníci aj v mzdách.

  • Ďakujem veľmi pekne. Niekedy je fakt na zamyslenie, ako si niektorí ľudia fandia, že. Pán kolega, vy ma nenávidíte, kolega Martvoň, vy ma nenávidíte a čo sa mňa týka, vy ste mi úplne ukradnutý. Fakt, úplne ukradnutý. Moja sloboda je v tom, že sa stretávam s ľuďmi, s ktorými chcem. A tú si nikdy nedám zobrať. S vami by som sa nestretol dobrovoľne ani náhodou.

    K povedanému poviem v záverečnom slove ešte niektoré skutočnosti, ale naozaj, že 1. mája by možno bolo dobré urobiť protest. Nie taký, že kosák a kladivo, ale roxor a lopatu. Lebo vyzerá, že si to lajsnú, keď to poviem takýmto výrazom. Vyzerá, že sú schopní to urobiť. Vyzerá, že to urobia. Miliarda, na ministerstve dopravy o miliardách už upratovačky hovoria, pardon. Tam miliarda nie je peniaz. A ešte málo, ešte málo, ešte málo, ešte málo a na toho Fera, Jana, Joža nezostane. To je ten problém. Oni, vyzerá, že to risknú, že to urobia. A vtedy je naozaj protest 1. mája, nie kosák a kladivo sa tu predvádzať na námestí SNP. Nie, my tam budeme roxor a lopatu.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete ešte zaujať? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ešte poviem. Čo poviem? Poviem tak, že dokopali sme SMER k tomu, že aj svojich úžerníckych priateľov trošku vystrašil a aj ich úžernícki priatelia budú musieť, zdá sa, rátať, že už to nebude také, aké to bejvávalo. Vyzerá to. A sme pred ďalším problémom. Tých problémov je tu strašne veľa. Nech odbúda. Poďme sa hryznúť do ďalšieho problému. Ako zastaviť to, že niekto je schopný tým biedakom, tým ľuďom, ktorí sú, majú doma deti, rodiny, nevyplatia. A oni sú to schopní. Oni nepočuli to hnutie, že môžte podnikať tak, aby ste neboli sviňa. Oni nevedia, čo to je. To je kultúra. To je firemnou kultúrou u nás, byť sviňou. A oni to robia. Im to nevadí. Tu im to prechádza, tu majú veľké politické krytie. Odhaľte sa, ukážte sa, vážení!

    Pani Mazúrová z Lesnej. Viete, koľko Lesňancov robí po stavbách? Osobne vám ich vymenujem, koľko podstavkov a poviem vám. Viete koľkí? Zahlasujete? Zahlasujete? Pôjdem vám do Lesnej potom robiť, že či ste zahlasovali alebo nie za tých oravských chlapov, ktorí ráno o tretej v Námestove čakajú na bratislavský autobus. Aj ináč sa sťahujú do sveta. A koľkí z nich odišli domov pomaly s plačom? Keby to nebol chlap, tak plače celou cestou, od Bratislavy až po Kraľovany by plakal. Tam by si dal, chudák, možno pivo malé. Viete, to je na vašich rukách. Je to vo vašich rukách, aby tá zberba, tá lúpežnícka banda nezarábala na tých biedakoch v montérkach, prosím vás. Už keď ste si vybrali štát, už keď ste si vybrali štátny rozpočet, už keď ste si vybrali eurofondy, tak nechajte aspoň tých biedakov, ich peniaze. Nechajte im tie peniaze! Dajte im tie peniaze, lebo sú ich! Za robotu, ktorú odrobili, ktorú je vidno. Prosím vás, kde sú tie Počiatkove cédečka za miliardu? Miliarda sem, miliarda tam. To cédečko, jedno cédečko. Ale tú stavbu vidno, čo urobil Fero z Lesnej. A Jano z Humenného. To vidno. A za to chce peniaze, vážení!

    Pani Mazúrová, zahlasujete? Prihláste sa. Už teraz nemôžte, ale povedzte. Prosím vás, to je vaša zodpovednosť, vy to máte v rukách. A pokiaľ SMER bude odkázaný, tak ako kryl úžerníkov a kryl úžerníkov, SMER kryl úžerníkov. Dlhodobo ich kryl. Bude tu v máji správa o úžerníkoch, a to uvidíte, vážení, to dostanete nakladačku. To ste si mysleli, že ako ste. To uvidíte, čo sa ľudia dozvedia, čoho ste boli schopní. A teraz ste čo schopní? Čo idete kryť? Idete kryť na Kajmaních, ja už ani neviem, kde to všade majú tie haciendy. Idete to kryť? Z Ferových peňazí? Z Janových peňazí? Z tých montérkových peňazí? Z tých peňazí biedakov? Idete to kryť? Na to sa ešte dáte zneužiť, využiť?

    Vážení kolegovia z našej strany, tí ľudia chcú peniaze za svoju robotu. A my sme povinní, povinní sme im pomôcť. Sme povinní urobiť všetko pre to, aby tie peniaze dostali. A keď 1. mája má byť zhromaždenie, nie boľševik si bude robiť zhromaždenie s kosákom a kladivom, ale tí chlapi, ktorí skutočne niečo robia, si urobia s roxorom a s lopatou. A budem rád, keď niektorí z vás to prípadne podporíte. Lebo oni sú to schopní urobiť. Oni sú schopní tie haciendy, neviem kde, na akých ostrovoch, zaplatiť z peňazí tých biedakov. Oni sú to schopní urobiť. A SMER je schopný tomu držať chrbát.

    Vyzývam vás, aj vás vyzývam, ľudia, ktorí máte s tým problém: Nebojte sa už! Nebojte sa! Oni majú tendenciu vám vnútiť taký strach. Každý niečo raz kúpil bez DPH. Viete, to je presne to, s čím sa tu manipuluje. Každý, a budete, možno teraz povedia, a ticho seď, lebo vtedy. Nebojte sa, vážení! Nebojte sa. Pýtajte si svoje peniaze, lebo vy chcete peniaze za robotu! Pýtajte si od tej lúpežníckej čvargy, ktorej nie je dosť. Nikdy im nebude dosť! Nikdy im nebude dosť! A teraz sa už ulakomili na vaše peniaze. Nedajte si vnútiť strach, že vtedy, neviem čo, ticho seď. Nie, nedajte si vnútiť strach. Pýtajte si svoje peniaze! Pýtajte si svoje peniaze a keď ich bude treba vypýtať, tam, kde sú. A ja viem, kde sú. A budeme na tie dvere klepať.

    Ďakujem.

  • Chcete, pán? Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rád, že tá diskusia tu je aspoň aká-taká. Škoda, že len zo strany opozície. Ale zazneli tu niektoré veci a podľa mňa úvahy o tom, že neplatenie faktúr bude trestným činom, sú úplne scestné. Úplne scestné. Radšej možno zatlačme na pána ministra, čo inak sa už dávno malo spraviť, aby tá elektronizácia justície bola taká, že platí, ak je vydaný do 30 dní. Veď omnoho rýchlejšie bude fungovať justícia, vymožiteľnosť práva. Toto je cesta. A netreba zabúdať, viete, úpravami Zákonníka práce v poslednej dobe sa stalo práve to, že títo ľudia nie sú zamestnanci, ale sú živnostníci. Keby neboli také úpravy, ako ste, páni kolegovia z vládnej strany, spravili, tí ľudia by mohli byť zamestnanci. Nemuseli byť živnostníci. Táto novela by tu nemusela byť. Ja sa, opäť sa odosobním od toho včerajšieho vystúpenia, ktoré sme tu mali s pánom kolegom Hlinom, a trúfnem si povedať, že tento návrh je dobrý a bol by ešte lepší, keby prešiel aj ten, čo my sme dávali včera. Tieto dva návrhy, skrátenie lehoty splatnosti, zákonné skrátenie lehoty splatnosti spolu s vymožiteľnosťou, reálnou vymožiteľnosťou peňazí od konkrétnych subjektov je kľúčom, je kľúčom k posilneniu vymožiteľnosti práva a práve tým malým a stredným. Preto ja za tento návrh zahlasujem a budem presviedčať mojich kolegov, aby urobili tak isto.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona č. 483 o bankách. Je to tlač 941. Pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 941.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon predkladám, a teda aj zvýrazňujem jeho dôležitosť druhýkrát a poviem vám, v čom je dôležitosť tohto zákona. V rozprave vám to poviem. A bol by som rád, keby ste to prípadne začali chápať. Zákon hovorí alebo tá novela, ktorú predkladám, hovorí o tom, že banky umožnia poberateľom dôchodkových dávok, navrhuje sedem, ale to je vec, ktorá môže byť otvorená do diskusie, bezplatných výberov v rámci mesiaca. A to, že prečo je to dôležité, si dáme repete a to vám poviem v rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • Určeným spravodajcom je pán poslanec Matovič, ale nevidím ho tu. Je tu niekto z finančného výboru? Päť minút prestávka. Nemáme tu spravodajcu.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať. Pán podpredseda Národnej rady, poprosím vás ako spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že meškám. Mal som povinnosť, ktorú som nezladil práve s touto udalosťou. Dovoľte mi, pán predseda, ctené dámy a vážení páni, v zmysle rokovacieho poriadku uviesť v súvislosti k návrhu zákona pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 941 a uvádzam to ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v zákone o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady tento návrh posúdil podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho aj zaradil na rokovanie tejto schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že tento návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel tejto problematiky.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu a to, že je v súlade s ústavou, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je náš štát viazaný. A osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku bol tento uvedený návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby uvedený návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský z toho navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto chce vystúpiť v rozprave. Pán navrhovateľ, končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Ďakujem aj pánovi spravodajcovi, môžem povedať, že elitnému spravodajcovi, ktorý je mimochodom dôkazom toho, že ako niektorí z nás nevedia prekročiť svoj tieň. Tu je jeden kolega, ktorý sa verejne prizná, že niekoho nenávidí, nech sa páči, a druhý nie je schopný spravodajcovať niekomu zákon kvôli neviem čomu, že čo. No celé smiešne, úbohé, no a tak si tu my žijeme.

    Prosím vás pekne, k zákonu o bankách treba povedať nasledovné a hovorím to teda aj auditóriu, ale hovorím to hlavne ľuďom, aby prípadne vytvárali tlak. Lebo tu sa, ako to, počkať, aké je nastavenie a čo sa chystá? Lebo jedna vec, že aké sú nastavenia, a by ste ešte neverili, že to, čo sa chystá.

    Najskôr vám poviem to, čo sa chystá. Už som to aj interpeloval. Poštová banka je štátna banka, pošta, či pardon, Poštová banka je súkromná banka, pošta je štátna. Štátne poštárky chodili po dôchodcoch a za bonus ich presviedčali, že nech si nechávajú doručovať dôchodky Poštovou bankou, tiež údajne zadarmo. Niekto povie, aj tým dôchodcom sa to možno, však to je jedno, pošta, Poštová banka; to je prvé zneužitie, ako im to bolo vysvetlené. Mňa zaujíma v interpelácii, že ako boli fakturované tieto činnosti, som zvedavý, koľko štátna pošta fakturovala súkromnej banke za nadháňanie klientov. A bude ma aj zaujímať, že koľko sa podarilo prevekslovať klientov. Tým, že si nechajú tí dôchodcovia doručovať svoje dôchodky na účet Poštovej banky, ktorý, to doručovanie je teraz bezplatné, teraz je bezplatné. Lenže keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Oni ešte aj chvíľku budú. Len Poštová banka potrebuje mať čo najviac klientov a potom budú a spustia procesy. Oni ich spustia dvojstranne. U Muňku budú chcieť províziu za to, že ich doručujú, a od dôchodcu si vyberú tiež províziu za to, že ich doručujú. Znova jeden z geniálnych biznisov podnikateľského neba. Znova jeden z podnikate...

    Naozaj tu v tomto prípade treba aj oceniť tú schopnosť to vymyslieť, hej, že proste sa tie trusty niekde zamyslia, že ako by sa dalo z tejto biedy ešte vytrieskať nejaká tá koruna. Dôchodcovia, niekto zakričí na tom borde. Dôchodcovia. Jak na dôchodcov chceš? Dá sa? Neveríš? Úžerníkom. A teraz ešte aj s doručovaním dôchodku. S doručovaním dôchodkov a výberov, výberom dôchodkov z účtu. Toto je, vážení, vec, ktorá sa chystá. Naozaj som mimoriadne zvedavý, ako to bolo fakturované, a politicky si to vyhodnoťte vy.

    Viete, tu všetci vieme, kto je Poštová banka, všetci všetko tu vieme a napriek tomu sa tvárime, že nič nevidíme. Necháme to tak. Nechajte tých dôchodcov tak, pre mňa, za mňa. Ja viem, že vy ste, vás z toho hlava nebolí. Vy viete, vy máte určený piesoček, na ktorom sa môžte hrať. Mimo nemôžte ísť, však, pán doktor, lebo by ste dostali po ušoch. Vy presne viete. Presne to máte zadelené a na tom piesočku ste a hráte. Ale hore nad vami tí, čo prelietavajú vrtuľníkmi, hrajú úplnú inú hru s ľuďmi tejto krajiny. Úplne inú hru s ľuďmi tejto krajiny, veľmi zlú, vážení, veľmi zlú. Zákernú, cynickú, bezcitnú. Už aj tí dôchodcovia stoja za to, aby sme sa na nich pozreli a takto to fungovalo. Keď štátna, poštárky chodili nahovárať dôchodcov, aby sa prevekslovali, aby si dali preniesť svoj dôchodok doručovať Poštovou bankou. Konflikt záujmov jak...

    Čo sa stalo, to je to, čo sa chystá, ale to, čo sme vypracovali aj zlou sociálnou politikou, tou bezpečnostnou situáciou, ktorá je, že proste ľudia sú v ohrození. Ja mám 95 kíl, ale tiež som v ohrození, keď niekam by som šiel do nejakej zóny. Lenže viete, tu už sú v ohrození aj 80-ročné babky. Tu už nikto nepozerá na nič. A to sme mali, tých prípadov tu bolo. Mali sme kvôli tomu zvolaný mimoriadny výbor, ktorý, mimochodom, nevieme dokončiť. To je znova treba povedať, aby si ľudia uvedomili, že ako komu záleží. Bol zvolaný mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť z dôvodu bezpečnostnej situácie vo vybraných oblastiach Slovenska. To bolo na základe tých publikovaných informácií o napadnutiach dôchodcov. Čo sa stalo, čo sa nestalo. Na jedno pán minister prišiel, ale potom sa, potom z tohto bodu odišiel, a z druhého, keď malo byť pokračovanie, prišiel a keď sme mali prejednávať tento bod, sa zdvihol a odišiel a našim poslancom, členom výboru pre obranu a bezpečnosť na pôde parlamentu v tejto veci povedal, že sa ide stretnúť s prezidentom OLAF-u. Prezident OLAF-u je možno dobrý človek. Ja neviem, ja ho nepoznám, ale formálne je to úradník. Čiže on odignoroval rokovací poriadok výboru, odignoroval poslancov, ktorí sú mu príslušní, odignoroval vôbec parlament a išiel na obed, to bolo v čase obedu, s úradníkom. Takto to, vážení, funguje. To treba tiež povedať tým ľuďom, ktorí sa boja večer prejsť. Nie že večer. Cez deň, cez deň sa už boja prejsť. Boja sa vyjsť do svojej záhradky. Takto vášmu ministrovi vnútra. To je feši. Ja viem, že ono keď niekde novú striekačku, to je iné ísť. Ale toto, tohto sa boja ako čert svätenej vody, vážení, lebo nevedia, čo s tým. To im ušlo z rúk. Však nakoniec z neho vyšlo a povedal, že to je vec pre sociálny výbor. Rozumiete? Rozumiete tejto absurdite? Množiace sa napadnutia dôchodcov vo vybraných oblastiach Slovenska sú agendou pre sociálny výbor. Tak sa chce toho zbaviť, predpokladám.

    S čím to súvisí? Aj tie množiace sa útoky, a ony sa budú množiť čoraz viac, súvisia s tým, že dôchodcovia, naši dôchodcovia majú častokrát vyššiu hotovosť v dome, minimálne ten doručený dôchodok. Nie všetci dôchodcovia sú komfortní s internetbankingom, s kartami, nie všetci, a koniec koncov nie všade sú aj tie automaty. To znamená, že ten dôchodca si nechá doručiť ten dôchodok, dá si ho do kredenca, ale stáva sa terčom. A my sme z tých dôchodcov urobili terč pre ľudí, ktorí teda sa živia, ako sa živia, a vyzerá, že toho bude čoraz viac. Takže už je. Viete, darmo pôjde, pôjdu tí niekde, kde nie je predpoklad. Jednak sa tam fyzicky nedostanú, ale nie je ani predpoklad, že tam nejaká hotovosť bude. Ale u dôchodcu je predpoklad, že tam hotovosť bude. A jednou z možností, ako to riešiť, ako sa k tomu postaviť, ako hľadať nejaké riešenia, je ponúknuť tým dôchodcom to, že prosím vás, môžte to nechať aj banke, nemajte to doma, ale tie podmienky v tej banke budú korektné. To je to. Budú korektné, lebo teraz nie sú korektné. Máte úplne rabiátsky, rabiátsky poplatok za výber, 2 eurá. Poväčšine tie senior kontá, aj som si to študoval, poväčšine tie senior kontá umožňujú jeden výber a ďalší výber je spoplatnený štandardne. Výber hotovosti. To znamená, vy si vyberáte svoje peniaze, tak za to zaplatíte cirka od 1,50 do 2 eur. Je to poplatková politika bánk. Mimochodom, som teraz pozeral, že poplatky dvíhajú zas. Zarobili o niečo zase viac ako minule, aj zisky z banky sú celkom slušné. Znova apelujem na to, či zrovna na tomto potrebujú zarábať, ale je to poplatková politika danej banky.

    Aká je naša úloha? Naša úloha je hľadať nejaké riešenia a jedno z riešení je, aby sme tomu dôchodcovi umožnili, aby sa nebál, chudák, lebo pre neho, ja viem, že pre vás, čože dve eurá, však to je nič. Ale pre tých chudákov, biedakov dôchodcov dve eurá je veľa. Hej, to je veľa. Preto poväčšine, aj keď mu príde, že mu doručia ten dôchodok, tak má tendenciu si to vybrať na jedenkrát, lebo už druhýkrát nechce platiť, alebo vyberať vo veľkých čiastkach. A tým pádom si to vyberie, tým pádom to má doma a stáva sa terčom, obeťou všelijakých ľudí, ktorí mu to chcú zobrať. Áno, je to našou povinnosťou, vážení! Je to našou psou povinnosťou hľadať riešenia a jedno z riešení je to, že tie banky, nie že donútiť.

    Pozrite sa, banka nie je štandardný podnikateľský subjekt. To si povedzme. Ony tu plnia určité úlohy. Majú dokonca však špeciálny zákon. Nemáte zákon o pekároch. Nie. Tak už to vystihuje to, že to je nejaký iný podnikateľský subjekt. Áno? Už len to keby sme povedali, tak máme na to právo a už aj povinnosť zaviesť niečo také, aby tí dôchodcovia, chudáci, sa nebáli nechať tie peniaze banke, aby si ich mohli vyberať v menších sumách a sekundárne tým eliminovať tú možnosť toho, že sa stanú obeťou. A návrh zákona hovorí jasne. Banky by mali vytvoriť taký produkt, ktorý poberateľom dôchodkových dávok umožní bezplatný výber z účtu, ich účtu, na ktorý im chodí dôchodok. Nie z nejakého podnikateľského účtu. Z toho účtu, na ktorý im chodí dôchodok, bezplatne.

    V našom návrhu je sedem, hovorme o tom, hovorme, môžme hovoriť o piatich a ešte, lebo viete, pristupovali sme k tomu zodpovedne, k tomu návrhu, čo sa môže, čo nemôže stať, bude to obťažujúce. Ja viem, že pre banku je to obťažujúce, mierne obťažujúce, že tam tí dôchodcovia budú chodiť. Aby si nechodili vyberať po jednom eure, tak sme tam dali do toho návrhu, je aj minimálna suma, ktorú je potrebné vybrať, aby teda niekto argumentačne sa nedovybavil, že čo môže nastať. Hej, čiže sa stanovuje aj hranica minimálneho výberu, ktorý je tam. V návrhu je 10, 10, 10 euro.

    Vážení, ten návrh nemá chybu. Ten návrh nemá žiadnu chybu. Ten návrh je na mieste. Ten návrh by tu mal prejsť ľavou zadnou, avšak bojím sa hlasovania o piatej. Ten návrh nemá chybu. Nemá najmenšiu chybu. Pokiaľ sa znova nebudete identifikovať v tom, my sme to kvalifikovane odhadli niekde na úrovni 30 - 35 miliónov euro ročne, čo tie banky dostanú na poplatkoch od dôchodcov. Pokiaľ vám nezáleží na tom, že tu cirka miliardu korún z tých biednych dôchodkov, z tých biednych dôchodkov, čo chudáci dostanú, že vo forme poplatkov ešte zaplatia tej banke. Keď vám na tom záleží, vyzerá, že áno, tak o piatej sa ukážte.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím pána podpredsedu Národnej rady ako... Končím rozpravu. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona č. 543 o ochrane prírody, je to tlač 942.

    Pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 942.

  • Vážený pán predseda, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, návrh, ktorý predkladám, uviesť ho treba ako, teda uvediem ho tak, aby bol na konci výsledok, v prípade, že máme tú česť komunikovať s racionálnymi ľuďmi. Dobre? Stala sa chyba. Boli tu, pán minister Žiga tu predstavil určitý návrh zákona a nedopatrením, nedopatrením sa stala chyba. A hlavne v oblasti výrubov kmeňov v extravilánoch obcí a miest, kedy sa môžu, kedy nie. To, že sa stala chyba, sme zistili. Existuje bezpočet príkladov, prečo sa stala chyba. Nuž sme sa rýchlo zbadali a takouto poslaneckou iniciatívou to korigujeme. A dneska o piatej schválime. Myslím, že by to malo stačiť, čo sa týka tohto, tohto zákona. Tento zákon odstraňuje chybu, ktorá sa stala pri predkladaní zákona, ktorú predkladal pán Žiga. To znamená, vracia sa pôvodný stav, kedy sa môžu, a aké, kedy a aké dreviny sa môžu z extravilánov obcí a miest rúbať bez toho, aby bol k tomu potrebný akýkoľvek výstup a prístup ľudí, ktorým aj záleží, či niekde niečo rastie, alebo sa zamilovali do tují z Baumaxu v drevenom kvetináči.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom je pán predseda. No ešte predtým chcem privítať gymnazistov z Liptovského Hrádku, ktorí budú pozorne sledovať aj vás, pán spravodajca. Vitajte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 241 z 11. marca 2014 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Máme ho ako tlač 942. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá i v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 937 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň oznamujem, že do rozpravy s veľmi stručným vstupom sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť. Končím možnosť sa prihlásiť, ešte; vy môžte, pán navrhovateľ, kedykoľvek. Pán Mičovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ale nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem konštatovať veľmi stručne, keďže podobný návrh zákona trošku širšie poňatý som tu predkladal pred necelým týždňom. Nechcem sa opakovať, tak som sa zameral na to, že som si vybral z internetu a z facebooku niekoľko desiatok citátov od rozhorčených občanov, ktorí podobne ako kolega Hlina, ja a niektorí ďalší v tejto sále s veľkým znepokojením vnímajú to, čo nastalo po prijatí novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku. A keďže som sľúbil, že budem stručný, nebudem dokonca ani citovať tieto rozhorčené stanoviská občanov, prípadným záujemcom ich môžem dodať. Majú spoločného menovateľa v tom, že konštatujú, že od 1. januára, kedy zákon nadobudol účinnosť, sa veľmi rapídne zvýšil rozsah a početnosť výrubov stromov vo voľnej krajine, a to, čo zaznieva z týchto ohlasov, ktorých sú naozaj desiatky, môžem nazvať ako doslova také verejné pohoršenie.

    Takže obmedzím sa už len na záverečné konštatovanie a apel na vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedané metaforicky, máte druhý opravný termín na to, aby sme napravili spoločnými silami to nedopatrenie, ako to nakoniec nazval aj kolega Hlina, ku ktorému došlo v rámci novely zákona v novembri minulého roku. A nehnevajte sa, ale použijem možno trošku tvrdší výraz alebo slovné spojenie, že ak nevyužijeme ani tento druhý opravný termín, tak naozaj budem nútený konštatovať, že tam, kde stúpi noha SMER-u - SD, tam ani tráva 100 rokov neporastie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka nie je. Chcete vy, pán navrhovateľ, alebo pôjde pán poslanec Mičovský do rozpravy?

  • Reakcia pani podpredsedníčky Laššákovej: Je dvanásť hodín.

  • Pardon, je dvanásť hodín, takže prerušujem rokovanie a budeme pokračovať poobede o druhej pravidelným bodom hodina otázok a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne predložili do včera do dvanástej hodiny 13 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 16 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Pekný deň. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho pán minister Počiatek, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho pán minister Ľubomír Jahnátek, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, nie sú naňho otázky, a pán minister kultúry Maďarič, tiež naňho nie sú žiadne otázky.

  • Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Róberta Puciho a znie: "Vážený pán premiér, memorandum, ktoré bolo nedávno podpísané vládami Slovenskej a Maďarskej republiky by malo pomôcť k rozvoju cestných komunikácií medzi týmito krajinami. Akých konkrétnych projektov sa memorandum týka?"

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, skôr, ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, rád by som sa dotkol vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. S uspokojením môžem konštatovať, že v súčasnosti sú na dobrej úrovni a obe krajiny sa usilujú vzájomný dialóg naďalej rozvíjať. Vychádzame pri tomto tvrdení najmä z nasledovných údajov:

    - zo zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a z výsledkov práce príslušných bilaterálnych zmiešaných komisií,

    - zo spojeneckého vzťahu a totožnosti záujmov oboch krajín v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,

    - zo spoločného záujmu o súčinnosť v rámci regionálnej vyšehradskej spolupráce s cieľom spoločného vytvárania posilnenej a konkurencieschopnej strednej Európy,

    - z presvedčenia, že úspešná prihraničná spolupráca medzi susednými regiónmi a ich obyvateľmi, teda aj medzi príslušníkmi národnostných menšín, je dôležitým činiteľom pozitívneho rozvoja slovensko-maďarských vzťahov.

    Pred necelými dvoma rokmi, konkrétne 2. októbra 2012, sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Mlynkoch a spoločne sa dohodli, že obe krajiny sa v bilaterálnych vzťahoch sústredia predovšetkým na posilnenie hospodárskej spolupráce s dôrazom na rozvoj dopravnej a energetickej infraštruktúry. Som rád, že naďalej pokračujeme v tomto trende, a Slovensko je pripravené ísť touto pozitívnou a konštruktívnou cestou aj v budúcnosti.

    V júli minulého roku sa uskutočnilo historicky prvé spoločné zasadnutie predstaviteľov vlád Slovenskej republiky a Maďarska, počas ktorého bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi vládami oboch krajín. Slovensko i Maďarsko považujú rozvoj hospodárskej spolupráce, najmä v sektore malých a stredne veľkých podnikov, za kľúčovú oblasť, ktorá prispieva k rastu konkurencieschopnosti a, samozrejme, zvyšovaniu zamestnanosti.

    Rovnako sa pozornosť sústredila aj na snahu o maximálne využitie možností cezhraničného rozvoja, ktoré vyplývajú z členstva našich krajín v Európskej únii a schengenskej zóne. Obe krajiny sa zhodli na tom, že Slovenská republika a Maďarsko počas programového obdobia Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 z celkového zoznamu vyše 60 projektov vytypovaných maďarskou stranou vybudujú aspoň 25 nových verejných komunikácií pri využití zdrojov Európskej únie. Osobitnú pozornosť aj tzv., venujú aj tzv. väčším projektom, ako je napríklad vyriešenie financovania plánovaného nového dunajského mosta medzi Komárnom a Komáromom. Treba oceniť veľmi dobrú úroveň spolupráce v tejto oblasti vrátane činnosti zmiešanej komisie pre otázky dopravy, spojov a infraštruktúry.

    Pokiaľ ide o cezhraničné projekty, vlády oboch krajín sa dohodli, že bude potrebné posúdiť príslušné štúdie realizovateľnosti a ďalej napredovať v súlade so štandardnými postupmi Európskej únie vrátane možností ich financovania.

    V kontexte aktuálneho stavu cestných prepojení medzi obidvoma krajinami bolo konštatované, že ich súčasný počet 28 vzhľadom na populáciu žijúcu na oboch stranách hranice - takmer 2 mil. obyvateľov - je nízky a nedostačujúci. Poukázalo sa na potrebu výstavby nových, resp. obnovu existujúcich cestných prepojení. V tomto kontexte sa diskutovalo o príprave štúdií uskutočniteľnosti pre 46 nových a 14 existujúcich projektov cezhraničného prepojenia.

    Prirodzeným pokračovaním procesu rozvíjania spolupráce s naším južným susedom je i uzavretie memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry, ktoré premiéri oboch krajín podpísali v maďarskej obci Szada minulý týždeň, konkrétne 27. marca 2014. Stalo sa tak po predchádzajúcich konzultáciách, ktoré zohľadňovali potreby občanov v slovenskej aj maďarskej pohraničnej oblasti, ako aj širšie hospodárske záujmy našich krajín.

    Dokument obsahuje 21 infraštruktúrnych prepojení, cesty, mosty a kompy, ktoré budú na úžitok občanov Slovenska a Maďarska. Verím, že prispejú k rozvoju nielen prihraničných regiónov, ale budú mať širší dosah aj na celkový progres dvojstrannej obchodnej spolupráce, ekonomický rast či zamestnanosť.

    Faktom je, že na maďarsko-slovenskej hranici je priechod v priemere každých 20 kilometrov, kým medzi Francúzskom a Belgickom je tento priemer poldruha kilometra. Slovensko-maďarská spoločná hranica s dĺžkou 646 kilometrov patrí medzi najdlhšie v Európe. Program rozvoja, v rámci ktorého vybudujú 11 nových ciest prepájajúcich Slovensko s Maďarskom, osem nových mostov a dve prepojenia kompou, je historicky najrozsiahlejším spoločným slovensko-maďarským projektom.

    V súvislosti s prípravou programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovenská republika pre obdobie rokov 2014 - 2020 došlo v rámci rokovaní k zhode o budúcich tematických cieľoch a investičných prioritách pripravovaného programu. Stratégia cezhraničnej spolupráce sa v novom programovom období Európskej únie dotýka aj cestných sietí a prihraničných samospráv.

    Vážený pán poslanec, v zásobníku projektov boli indikované projekty v pôsobnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Sú súčasťou memoranda a ak máte záujem, môžeme vám zoznam týchto projektov, samozrejme, predložiť.

    Obe krajiny sa dohodli, že k realizácii projektov pristúpia, ak sa ich financovanie uskutoční v rámci operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarsko 2014 - 2020 tvoriaceho 35 – 40 % programového rámca, pri splnení definovaných požiadaviek programu a v súlade s dostupnou finančnou alokáciou pre dopravnú infraštruktúru. Projekty budú implementované v rámci odborného partnerstva zainteresovaných samosprávnych krajov na slovenskej strane, resp. národnej neverejnej akciovej spoločnosti na rozvoj infraštruktúry na maďarskej strane, za dohľadu vládnych orgánov oboch zmluvných strán.

    Strany sa zaviazali, že v prípade potreby pre projektových partnerov zabezpečia prostriedky na predfinancovanie v zmysle systému finančného riadenia európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov na roky 2014 - 2020.

    V súlade s predchádzajúcimi dohodami v roku 2013 boli odovzdané štyri nové dopravné prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom: kompa medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete a kompa medzi obcami Kravany nad Dunajom a Lábatlan. Odpusťte mi moje horšie maďarské výslovnosti.

    Cestné prepojenie bolo rovnako tak odovzdané medzi Trstené pri Hornáde a Kéked a cestné prepojenie medzi obcami Vel’ké Trakany a Zemplénagárd.

    V súčasnosti prebieha príprava a realizácia nasledujúcich rozvojových projektov: budovanie diaľničného prepojenia M15 - D2 medzi obcami Rusovce a Rajka. Ide o rekonštrukciu bývalého hraničného priechodu Rusovce a Rajka na diaľnici D2 - M15, s cieľom doriešiť debarierizáciu hraničného priechodu a vybudovanie druhého diaľničného pásu na maďarskej strane. Po preštudovaní troch variantov sa slovenská strana rozhodla v ďalšej príprave a realizácii postupovať v zmysle variantu č. 1 s vybudovaním križovatkových vetiev k otáčaniu maďarských údržbových vozidiel.

    Ďalším, samozrejme, projektom, ako som hovoril v úvode, je budovanie nového mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. Proces prípravy výstavby nového mosta medzi Komárnom a Komáromom pokračuje v súlade s dohodnutým harmonogramom. Štúdia realizovateľnosti je dodaná a v súčasnosti sa spracováva dokumentácia pre stavebné povolenie s termínom dodania 31. mája 2014. Podľa štúdie realizovateľnosti je plánovaný termín začatia výstavby v roku 2016. Skutočný začiatok bude závisieť od zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu a dohody s maďarskou stranou.

    Príprava na uvedenie do prevádzky nákladnej kompy medzi Štúrovom a Ostrihomom, v tom prípade investorskú prípravu a výstavbu priechodu cez Dunaj kompou Štúrovo - Ostrihom zabezpečuje a financuje súkromná spoločnosť.

    Vybudovanie diaľničného prepojenia M30 - R4 medzi obcami Milhost’ a - to si nedovolím ani prečítať - Tornyosnémeti, na slovenskej strane bola rýchlostná cesta R4 odovzdaná do užívania verejnosti v novembri 2013 s provizórnym prepojením na cestnú sieť Maďarska. Na maďarskej strane sa s výstavbou rýchlostnej cesty M30 uvažuje v treťom štvrťroku 2015. Správcovia ciest v apríli 2013 dohodli spôsob a zabezpečenie zimnej údržby ciest R4 a provizórneho prepojenia na maďarskom území v priestore štátnej hranice. Zároveň boli určení zodpovední pracovníci investora pre projektové doriešenie napojenia rýchlostných ciest s harmonogramom stavebných prác.

    Vybudovanie nového cestného mosta medzi obcami Kechnec a Abaújvár. Košický samosprávny kraj požiadal ministerstvo dopravy v septembri roku 2013 o prípravu a podpísanie medzivládnej dohody o výstavbe cestného mosta nad riekou Hornád a súvisiacich objektov na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Abaújvár a Kechnec. Projekt bol schválený Spoločným technickým sekretariátom pre Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013. Nový navrhovaný priechod Abaújvár - Kechnec je súčasťou medzivládnej dohody o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú hranicu. Avšak v zmysle dohody a vzhľadom na to, že mostný objekt je dlhší ako 30 m, je potrebné na jeho výstavbu vypracovať samostatnú medzivládnu dohodu. Investorskú prípravu a realizáciu mosta bude za slovenskú stranu zabezpečovať obec Kechnec. Konštrukciu mosta tvorí oblúkový most s ťahadlovým, ťahadlom s jedným otvorom, dvomi hlavnými nosnými piliermi a oceľovou konštrukciou v rozpätí 60 metrov, v šírke; 60 metrov a v šírke 8,75 metra. Cestné prepojenie bude vybudované pre medzinárodnú cestnú osobnú a nákladnú dopravu s maximálnou hmotnosťou vozidiel do 3,5 tony. Proces verejného obstarávania na výstavbu mosta a príjazdových ciest vypíše v mene zmluvných strán maďarská strana. Stavebné práce sa budú realizovať v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi a technickými predpismi štátov oboch zmluvných strán.

    Cieľom snažení vlád Slovenskej republiky a Maďarska je zlepšiť dopravnú dostupnosť medzi oboma krajinami v prihraničných regiónoch, čo zároveň zvýši aj možnosti zlepšenia hospodárskej spolupráce v kultúrnej činnosti a v neposlednom rade umožní aj vytvorenie nových pracovných príležitostí v týchto regiónoch, známych svojou vysokou nezamestnanosťou.

    Dovoľte, aby som vám ešte k tomu doplnil tie hlavné projekty, ktoré sú zahrnuté a sú súčasťou tohto memoranda. V rámci Trnavského samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Dobrohošť a Dunakiliti.

    V rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Radvaň nad Dunajom a Neszmély, ďalej ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľský Sokolec a Tésa.

    V rámci Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý má asi najviac týchto infraštrukturálnych projektov, ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľské Predmostie a Drégelypalánk, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Koláre a Balassagyarmat-Újkóvár, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Vrbovka a Őrhalom, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Kováčovce a Hugyag, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Muľa a Nógrádszakál...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán podpredseda vlády, 15-minútový limit určený na odpovede skončil. Ešte máte minútku, prepáčte.

  • Ešte minútu. Budem rýchly. Cestné prepojenie medzi obcami Lipovany a Karancsberény, cestné prepojenie medzi obcami Petrovce a Zabar alebo Domaháza, cestné prepojenie medzi obcami Janice a Ózd-Susa a cestné prepojenie medzi obcami Neporadza a Kelemér alebo Gömörszőlős.

    V pôsobnosti Košického samosprávneho kraja je to, samozrejme, cestné prepojenie medzi obcami Chorváty a Hídvégardó, cestné prepojenie medzi obcami Michaľany a Felsőregmec, cestný most cez Rožňavu medzi obcami Čerhov a Alsóregmec.

  • Smiech v sále.

  • Viete, čo ma, chápem, že sa všetci na tom trochu zabávame, ale sú tie názvy naozaj ťažké, a to sme ešte neprišli k najťažším.

    Cestné prepojenie medzi mestami Slovenské Nové Mesto a Sátoraljaújhely, cestné prepojenie medzi obcami Klin nad Bodrogom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • A v tejto chvíli, pán podpredseda vlády, vám zoberiem slovo.

  • Ďakujem. Ešte niekoľko, mohol by som tu byť ešte 10 minút. Posledné, čo ešte k tomu poviem, že ma mrzí, že práve pri projekte, kde hovoríme o rozvoji medzi spoluprácou, medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tu poslanci za maďarskú stranu nie sú.

    Ďakujem pekne.

  • Pokračujeme teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od podpredsedníčky Eriky Jurinovej na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka a otázka znie: "Vážený pán minister, viete mi vysvetliť, prečo prostredníctvom nariadenia NV 31/2011 centralizujete možnosť získať príspevok na "rozvoj včelárstva" zmenou podielu členov z 10 % na 30 %? Z takto nastaveného podielu členov je evidentné, že dávate šancu iba jednému združeniu, ktoré túto podmienku spĺňa. Ste teda opäť za uniformitu a centralizáciu?"

    Nech sa páči, pán minister, odpoveď.

  • Vážená pani poslankyňa, v prvom rade ďakujem za otázku a teraz k odpovedi na vašu otázku. Vzhľadom na to, že ide o 30-percentné, 30 %, teda včelárske združenie, ktoré združuje viac ako 30 % včelárov, stále ostáva možnosť minimálne troch organizácií. Zvýšenie percentuálneho kvóra na 30 % je z dôvodu zefektívnenia čerpania pomoci a zníženia personálnej a administratívnej záťaže, zbytočnej byrokratizácie procesu čerpania finančných prostriedkov a zároveň zjednotenia postupov moderného včelárenia na Slovensku.

    Okrem toho čerpať finančné prostriedky na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktami majú všetci včelári na Slovensku, ktorí sú registrovaní v centrálnom registri včelstiev, bez ohľadu na ich spôsob organizovanosti, stačí o to požiadať oprávneným žiadateľom pomoci. Pre porovnanie, pani poslankyňa, v Českej republike je toto kvórum 50 %, v Maďarsku 100 %, v Poľsku 100 % a v Rakúsku bolo možné oprávnenie pre viaceré organizácie, ale ony sa tiež združili do jednej organizácie zastrešujúcej, čiže aj tam teraz majú 100 percent.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani podpredsedníčka, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. Chcela by som vedieť, že aké tri organizácie teda do tohto spadajú, lebo podľa mojich informácií sa jedná práve o jednu organizáciu a z toho dôvodu aj tá moja otázka vznikla, že či naozaj smerujeme k centralizácii. To bolo naozaj hlavným dôvodom, prečo som sa pýtala. Ďalej by ma zaujímalo, keby táto organizácia vstúpila do teda niektorej z tých troch, ale bola by som rada, keby ste mi ich aj pomenovali, že či stratí svoju svojbytnosť, alebo ako bude zabezpečené to, že tie prostriedky budú môcť čerpať práve cez tú organizáciu, že proste aby tam kvôli nejakým nezhodám sa nestalo, že bude aj napriek tomu, že bude súčasťou toho nejakého spoločenstva, bude, nebude môcť čerpať tie prostriedky, nejaké rovnomerné posúvanie.

  • Pani poslankyňa, my máme na Slovensku len dve organizácie, my ich ani viac nemáme. Jedna organizácia je Spolok včelárov Slovenska, tá vás zrejme kontaktovala a tá si sťažuje na tieto podmienky, a potom je to Slovenská včela.

    Čo sa týka Spolku včelárov Slovenska, ja hneď po nástupe som mal s nimi diskusiu, lebo v pôvodnom nariadení vlády bolo 10 %, ktoré sa dali na základe požiadavky Spolku včelárov Slovenska. Len Spolok včelárov Slovenska ani v minulom období nemal 10 percent. Ja mám výpis zo včerajšieho dňa, z 2. 4., z centrálneho registra včelstiev, ktorý sa vedie na Slovensku, a Spolok včelárov Slovenska má 1 673 včelárov, čo z celkového počtu registrovaných včelárov na Slovensku, lebo len tí sú oprávnení, 17 149 predstavuje 9,76 %, presne je to 9,7556 %, a Spolok včelárov nespĺňal ani v predchádzajúcom období, ani v tomto období 10-percentné kvórum. Pokiaľ ste, pokiaľ sa zaujímate o túto problematiku, tak Spolok včelárov Slovenska vznikol tak, že súčasného pána predsedu tohto spolku, on bol predtým predsedom spolku Slovenská včela, jeho nezvolili na valnej hromade, tak sa utrhol s časťou základne, dal si do kritéria 10 %, ale ich nevedel naplniť, lebo tá členská základňa za ním neprešla. Čiže my sme mali tie diskusie, žiadali nás vtedy zmeniť kvórum. Len to kvórum ešte ani nenadobudlo právoplatnosť a už žiadali zmenu, čiže v tom čase to nebolo, nebolo možné, ale ja som vám prečítal príklady z okolitých štátov a tam vidíte, že najnižšie kvórum je v Českej republike, 50, a všetky ostatné okolité štáty majú 100 percent.

    Čo sa týka čerpania prostriedkov, my to stále vysvetľujeme, tam nie je žiadny problém, cez aký kanál to ide. Lebo tí žiadatelia si žiadajú svoje príspevky, tie sa potom cez tú jednu strechu centralizujú a posielajú na ministerstvo pôdohospodárstva, to posiela prostriedky naspäť a znovu tým istým kanálom sa rozdeľujú naspäť. Čiže tam by nemalo dojsť k žiadnej ujme ani diskvalifikácii, a to sme práve doporučovali aj Spolku včelárov Slovenska, že aby využili tú príležitosť, nech si to nekomplikujú pre svoju členskú základňu, nech využijú ten jednotný kanál v minulom období. Nevyužili to. Bohužiaľ to nevyužili. Takže asi toľko.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Igor Hraško ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi a otázka znie: "Pán minister, 2. 4. 2014 ste sa vyjadrili, že nepodpíšete vznik žiadnej novej súkromnej školy. Kde sa stala chyba, keď ste v júni 2013 podpísali vznik súkromnej vysokej školy Goethe Uni Bratislava a už sa tlačí ďalšia?"

    Odpovedať bude pán minister pôdohospodárstva Jahnátek. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku a dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Dušana Čaploviča.

    Vážený, citujem, vážený pán poslanec. Dovoľujem si vám naraz odpovedať na obe vaše otázky pod číslom 2 a 4, keďže vecne spolu úzko súvisia. Čo sa týka mojej podpory vzniku súkromnej vysokej školy Goethe Uni Bratislava, uvádzam, že podpora moja ako ministra školstva, ako aj podpora vlády Slovenskej republiky bola projektu poskytnutá z dôvodu, že vysoká škola Goethe Uni Bratislava prináša do slovenského univerzitného priestoru, ktorý je v súlade s bolonskou iniciatívou súčasťou celoeurópskeho univerzitného priestoru, významný počet nemecky hovoriacich pedagógov z Nemecka a Rakúska, ako aj potenciál významného počtu študentov z týchto krajín. Výučba sa uskutočňuje prevažne v nemeckom jazyku. Ako iste sám uznáte, na Slovensku pôsobí množstvo spoločností, ktoré majú nemecký a rakúsky kapitál. Previazanosť slovenskej ekonomiky na nemeckú a rakúsku je veľmi významná. Uvedené kladie požiadavky aj na kvalitnú prípravu budúcej pracovnej sily a na užšie prepojenie vzdelávacích systémov Slovenska a oboch štátov.

    Vážený pán poslanec, pokiaľ ide o školu Hochschule Fresenius, dovoľujem si uviesť veci na pravú mieru. Vzhľadom na to, že na Slovensku zamestnávatelia vyjadrujú nespokojnosť s absolventmi vysokých škôl, najmä s nedostatkom absolventov technicky a prírodovedne orientovaných študijných odborov bakalárskeho štúdia, mám záujem podporovať práve technicky, prírodovedne či informaticky zamerané štúdium. V tomto volebnom období za prioritu v oblasti vysokých škôl považujeme profesijne orientované vysokoškolské vzdelávanie a prepájanie vysokoškolského vzdelávania s praxou. Zároveň poukazujem na skutočnosť, že vysoké školy zo zahraničia majú možnosť pôsobiť v Slovenskej republike nielen cestou zakladania nových súkromných vysokých škôl. Zákon o vysokých školách upravuje možnosť, aby sa vysoká škola so sídlom na území členského štátu uchádzala o udelenie oprávnenia na pôsobenie na našom území podľa právnych predpisov členského štátu jej sídla. Zatiaľ prebehli výlučne prvotné informatívne rokovania o možnosti zriadenia vyššej odbornej školy, to jest strednej školy, a možnostiach pôsobenia pobočky vysokej školy Fresenius v Banskej Bystrici. V prípade vysokej školy by išlo výlučne o bakalársky študijný program pre praktické, technické vzdelávanie a pre prax. Upozorňujem, že projekt je zatiaľ v rovine všeobecných úvah, oficiálny návrh zatiaľ nebol na ministerstvo školstva predložený. Celý proces zriadenia novej školy je pritom minimálne dvojročný s väzbou na stanovisko akreditačnej komisie a vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán poslanec, ďakujem vám za vašu pozornosť. Koniec citátu.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Napriek tomu teda, že zastupujete pána ministra školstva, ťažko je vám položiť doplňujúcu otázku. V každom prípade, keby tu bol pán minister Čaplovič, tak by som sa ho spýtal, či naše vysoké školy nemajú dostatočné kapacity a fundovaných ľudí na to, aby dokázali zriadiť povedzme či už detašované pracovisko, alebo akúkoľvek inú fakultu s podobným zameraním. Pokiaľ, samozrejme, pán minister naozaj tvrdil, že nepodpíše žiadnu ďalšiu novú súkromnú vysokú školu na Slovensku. Takže ono trošku si to odporuje. V každom prípade ďakujem aj za odpoveď, len trošku sa mi tam niektoré tie veci bijú v tej odpovedi, a teda nie, nie som dostatočne spokojný.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja nechcem ísť do odbornej diskusie, sám pôsobím vo vysokoškolskom prostredí, viem zhruba, aká je situácia na fakultách, vysokých školách. Myslím si, že na to, aby sme vedeli viac uspokojiť potreby trhu, musíme prejsť zásadnou reorganizáciou hlavne vysokého školstva, ale aj stredného odborného školstva, lebo my len predlžujeme, predlžujeme ten cyklus a prax čaká na kvalitných absolventov.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Róbertovi Kaliňákovi. Otázka znie: "Pán minister, podľa mojich informácií sa oproti minulému roku zvýšil počet policajtov o 900 nových. Ako polícia dopĺňa stavy v regiónoch s vysokou zločinnosťou? Zaujímalo by ma tiež, aký je pomer v počte novoprijatých dopravných policajtov a poriadkových policajtov."

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, samozrejme, mohol by som začať aj otázkou, že na úvod by sme tak trochu očakávali, že sa tešíte z toho, že narastá ten počet policajtov, pretože počas situácie, kedy ste boli vo vláde, opustilo rady policajtov viac ako 3 600 mužov a žien a poklesol počet policajtov v podstate na jedno z historických miním v počte obsadených tabuliek. Čiže my vlastne hovoríme nie o nových policajtoch, ale o dopĺňaní stavov, ktoré ostali uvoľnené a neboli prijaté, pretože peniaze z týchto tabuliek sa používali na iné činnosti. To je hlavný problém. Ak ale sa úprimne zaujímate o situáciu na jednotlivých obvodných oddeleniach, nemôžem s ňou vysloviť spokojnosť. Spokojnosť nemôžem vysloviť preto, lebo mojím snom by bolo, aby sme v každom policajnom obvode, ktorý netreba stotožňovať s okresom alebo s krajom, alebo s volebným obvodom, je to skrátka 265 policajných obvodov v rámci Slovenska, by som chcel, aby sme mali k dispozícii minimálne dve hliadky. Aspoň na noc.

    Častokrát páchatelia chcú využiť situáciu, že na jednej časti tohto, tohto, tohto obvodu spáchajú trestnú činnosť jednoduchú, rozbitím výkladu, čohokoľvek a potom, samozrejme, de facto sa snažia o nerušenú činnosť v opačnej, odľahlejšej časti obvodu. To je riziko, s ktorým sme sa potýkali aj v minulom období a ktoré sa nám podarilo celkom dobre znížiť aj vzhľadom na to, že takým tým najtypickejším trestným činom v tejto oblasti bolo práve vlámanie do bytov, vlámanie do chát, kde nastali významné poklesy. Objektívne chcem povedať, aby sme to brali vážne, ten, tá zásadná zmena podľa mňa nastala zhruba asi okolo roku 2004. V tomto roku prestali vlastne byť vždy novinármi, teda policajti obeťami novinárov a napriek začali fungovať určité nezávislé kontrolné mechanizmy, ktoré začali niekedy aj brániť tú prácu, a to začalo umožňovať, aby zásahy či poriadkovej polície, alebo aj dopravnej proti páchateľom trestnej činnosti mohli byť naozaj nezávislé, a teda od toho času vlastne až podnes je nepretržitý pokles, pokles najmä násilnej trestnej činnosti a, samozrejme, aj majetkovej. Teším sa, že minulý rok sa k nej prijala, pridala aj ekonomická, pretože práve súboj s daňovou kobrou bol významný.

    Aby som neobišiel konkrétne položené časti vašej otázky, tak trochu iba poopravím. Tých policajtov, ktorých sa nám podarilo zapracovať do nášho zboru na neobsadené miesta, bolo 709. 709. Treba takisto vnímať situáciu, že sme zvýšili počet, teda pýtali ste sa na službu dopravnej polície, tam smerovalo 63 policajtov z tohto počtu. Do služby poriadkovej polície smerovalo 471 policajtov z tohto počtu, čiže môžme povedať, že na ulicu, ak sa na to pýtate, smerovalo z novoprijatých policajtov 75 % všetkých policajtov. Treba však povedať, že v 25 % treba vnímať aj službu hraničnej polície, ktorá osobitne v regiónoch, kde aj vy ste v podstate doma, to znamená, berieme okresy Snina, prihraničné oblasti, ako je Ulič alebo Ubľa, samozrejme, okres Sobrance, okres Michalovce a okres Trebišov, kde došlo takisto k navýšeniu stavov, ktoré teda v praxi znamenajú prítomnosť, prítomnosť polície, v týchto regiónoch omnoho intenzívnejšie, pretože aj služba hraničnej polície vykonáva v diametri tých, tridsaťkilometrovom páse od hranice činnosť nielen samotnej hranice, ale aj bežný, samozrejme, zasahuje aj v prípade porušenia verejného poriadku alebo v niektorých prípadoch aj dopravných priestupkov. Čiže by sme to číslo zvýšili prakticky na viac ako 80.

    Takisto treba vnímať tú diskusiu, a to je to, čo by som rád asi otvoril aj pri tejto vašej otázke, čo je veľmi dôležité, všeobecné nastavenie Policajného zboru a mnoho tých diskusných príspevkov a informácií, ktoré v tejto sále zaznievajú. Sú tu najviac dve veci, ktoré ma veľmi vyrušujú, a to, že máme vysoký počet policajtov, pretože nejaké štatistiky v Európskej únii preukázali, že na počet obyvateľov máme vysoký počet policajtov. A potom takisto je to druhá, druhý údaj, ktorý používajú ekonómovia, napríklad pán Mikloš, veľmi často, že pomer výdavkov na obranu a bezpečnosť, alebo teda na bezpečnosť je v porovnaní k HDP v iných krajinách vyšší ako priemer. Máme ale základný problém, že máločo je tak pokrivené v rámci štatistiky ako práve tieto údaje.

    Poviem to na dobrom príklade, kedy Slovenská republika, keď si dáte Google z 220 krajín a dáte si poradie podľa počtu obyvateľov, je presne na 110. mieste. Čiže je presne v strede. Počtom obyvateľov je presne v strede. Ale keď si pozriete číslo, aký je teda priemerný počet obyvateľov na jednu krajinu, tak vám vyjde číslo 33 miliónov. Zjavne to niekde nesedí. A toto je podobný prípad.

    V iných štátoch je bežné, ak nemajú zaradené zložky, ktoré sú súčasťou a sú považované u nás za Policajný zbor, nie sú súčasťou Policajného zboru a dokonca častokrát ani ministerstva vnútra. Sú štáty, kde mestské polície alebo regionálne, municipálne polície, regióny dokonca, v našom prípade Slovenskej republiky by to znamenalo, že každý vyšší územný celok bude mať vlastnú poriadkovú políciu, sa, samozrejme, nezapočítavajú v tom prípade do policajného zboru federálneho alebo teda v našom prípade celoštátneho ako takého. Sú krajiny, kde dôverne poznáte jednotlivé jednotky, ktoré stretnete napríklad na ceste do Talianska, ktorí sa volajú karabinieri, ktoré stretnete v Španielsku ako Guardia Civil, ktoré stretnete vo Francúzsku ako gendarmerie, donedávna Gendarmerie bolo aj v Rakúsku, čo nie je nič iné ako naši pôvodní prvorepublikoví žandári, čo však boli ľudia, ktorí boli v skutočnosti zamestnaní ministerstvom obrany a boli teda vojakmi vo svojom povolaní, ale slúžili pod ministerstvom vnútra, niečo ako bývalé vojská ministerstva vnútra, kde financovanie príslušníkov vojsk ministerstva alebo teda vojakov mali vždy ministerstvo obrany, ale slúžili pre výkon. A tieto nebývajú zarátané do toho výkonu, alebo ak by boli, v Portugalsku by to znamenalo 100-tisíc policajtov na 10 miliónov, čiže keby sme zobrali tento pomer, Slovenská republika keby mala 50-tisíc príslušníkov Policajného zboru, dostala by sa na úroveň niektorých štátov Európskej únie, čiže je to naozaj hlboko zavádzajúce číslo.

    Rovnako tak v mnohých štátoch poznajú pojem vyšetrovací sudca alebo vyšetrovateľ v úplne inom horizonte ako u nás, aj u nás donedávna neboli vyšetrovatelia súčasťou Policajného zboru. Je ich viac ako 1 200, týchto vyšetrovateľov, zaradili sa do Policajného zboru v reforme v roku 2004, ak sa dobre pamätám, kde sa zlučovali kriminalisti a vyšetrovatelia, a to nám opäť to číslo vlastne do tých štatistík sa dostáva.

    My teda vlastne v číslach štatistiky Policajného zboru máme hraničnú políciu, čo v mnohých štátoch býva vojenský útvar. Máme v tých štatistikách dopravnú, máme v tých štatistikách poriadkovú, máme v tých štatistikách vyšetrovateľov, máme v tých štatistikách kriminálnu políciu, osobitné útvary, finančnú políciu, ktoré v mnohých štátoch bývajú, ako je Guardia di Finanza pod ministerstvom financií a podobne, to sú všetko veci, ktoré nám vlastne zhoršujú ten ako keby štatistický ukazovateľ. My sa nesťažujeme, Slovensko je takto dobre usporiadané, ale len vysvetľujem, prečo to číslo nie je objektívne.

    Z druhého pohľadu, keď sa povie, že veľa prostriedkov ide na, na bezpečnosť štátu, tak, samozrejme, treba povedať, že v našich prostriedkoch sú zarátané prostriedky na archívy, ktoré sú pod ministerstvom vnútra, hoci logicky by sme si mohli povedať, že patria asi skôr ministerstvu kultúry, ale sú financované, že vlastne sú to všetky hasičské zbory, ktoré napríklad v Rakúsku sú čisto záležitosťou samosprávy. V Nemecku obdobne. Keď zoberiete pomer, to je taký dobrý štatistický ukazovateľ. Slovensko má 4 400 profesionálnych hasičov. Rakúsko má 600. Čo by ste si pomysleli o takom štáte, že sa nestará o svojich občanov? Má teda úplne, vymeniť ministra, čiže má úplne iný systém, systém bezpečnosti, kde je postavená napríklad hasičská bezpečnosť práve na samosprávach, preto sa ale ich výdaje nerátajú, samozrejme, do toho nášho balíka, ktorý u nás ministerstvo vnútra predstavuje.

    Dneska v podstate máme v našich nákladoch zarátanú aj starostlivosť o niektoré školy, starostlivosť o horskú službu a o ďalšie úseky, keby sme zobrali čisto Policajný zbor, že to je teda bezpečnosť, tak, samozrejme, sme výrazne pod priemerom v Európskej únii z pohľadu pomeru k DPH. Čiže ak sa my dvaja zhodneme, pán poslanec, ja tú iniciatívu, samozrejme, sa snažím presadiť, myslíme si, že naša potreba je zhruba na úrovni optimálna, by bola asi 2 000, to som prílišný optimista. Ale veľmi veľa by sme vedeli urobiť z 1 500 čisto poriadkovej, to znamená v kategóriách, v triedach 1, 2, 3, 4. To znamená v najnižších kategóriách z pohľadu Policajného zboru, čiže to nie je ani také drahé. A mohli by byť plne umiestnení presne v regiónoch, ktoré sú postihnuté nielen zvýšenou kriminalitou, lebo to keď vám poviem príklad, tam, kde sme vlastne zvýšili tie počty ešte v roku 2008, kedy vlastne tam prebehlo asi tých 1 500 navýšení presne v tých častiach, tak, samozrejme, tam sme klesli z pohľadu trestnej činnosti zásadným spôsobom, poviem príklad, Jarovnice, najväčšia rómska osada na Slovensku, bola konfrontovaná približne s 380 trestnými činmi. Po štyroch rokoch môžme konštatovať, že minulý rok to bolo zhruba 120. Čiže mali sme pocit, že významný pokles. Keby ste sa opýtali obyvateľov Jarovníc, asi by vám nepovedali, že skvelý výsledok, lebo naďalej sa tých 120 stalo. A naďalej nejaká časť tej obce konfrontovaná s nejakým trestným činom bola.

    To, čo nám ale začína, samozrejme, trošku prerastať cez hlavu a čo sa nám prestáva pozdávať a prečo by sme boli radi, keby sme touto cestou, na ktorú sa vy pýtate, mohli ísť, sú, samozrejme, tie bežné medziľudské vzťahy, ktoré niekedy sú prekročením priestupkového zákona, niekedy nie sú, rozhodne nie sú trestným činom, je to vulgárne správanie, sú to bežné veci, hádzanie kameňov, kradnutie psov, čohokoľvek, čo si dostaneme len do, maximálne do polohy trestného, teda priestupkového zákona. Ale toto je tiež súčasťou verejného poriadku, a preto je nevyhnutné, aby polícia sa aj týmto zaoberala.

    Čiže z môjho pohľadu, ak ste sa, ak vaša otázka bola motivovaná, však asi v doplňujúcej mi to poviete, bola motivovaná tým, že nie je to málo? Poviem vám, je, je to málo a mňa to neuspokojuje a bolo by podstatné, keby sme mohli tieto čísla zvyšovať, ale, samozrejme, máme obmedzenie, ktorému sa hovorí rozpočet Slovenskej republiky, a tam, samozrejme, aj iné ministerstvá mi budú hrať tú konkurenciu, ktorú musíme prijať, to znamená, že zdravotníctvo je určite v mnohých oblastiach nemenej dôležité ako bezpečnosť občanov. Určite školstvo aj z dlhodobého pohľadu je nemenej dôležité, čiže hýbeme sa len v rámci možností, ale snažíme sa tu, som vám to aj trošku prezentoval, že takmer 80 % všetkých tabuliek išlo práve do výkonu a ten zvyšok sú vyšetrovatelia, samozrejme, ktorých, a skrátení vyšetrovatelia, ktorí majú niekedy aj 20, 50 vecí naraz. A potom, napríklad keď ste kritizovali pomalosť vyšetrovateľa v Nitre, ktorý okrem toho prípadu mal ďalších 20, presne 27 prípadov, tak, samozrejme, musí sa venovať každému, každému s rovnakou intenzitou, a preto by som bol rád, keby to číslo sme určite mohli navýšiť. Otázka možnosti štátneho rozpočtu je vec, k ktorej aj vy nám môžete v diskusii pri štátnom rozpočte prispieť, ale, bohužiaľ, sa nepamätám, a usmieva sa pán poslanec Bugár teraz, že by vystúpil a povedal, my chceme, my chceme viacej policajtov. Lebo v Šamoríne ich je dosť.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja som sa preto pýtal na ten pomer medzi prijatými dopravnými a poriadkovými policajtmi, lebo občania sa na mňa obracajú a majú taký pocit - aj ja osobne - hlavne na východnom Slovensku, že tento pomer je práve naopak, dennodenne vidia, ako v každej druhej obci policajti merajú rýchlosť, následne vyberajú pokuty, na druhej strane na východnom Slovensku, hlavne v problémových oblastiach, kde je, nebojíme sa povedať, veľká, veľké rómske komunity, dennodenne sa stretávajú s tými krádežami väčšími, menšími, na poliach, v domoch, v lesoch urbárnych, štátnych, prerástlo to už do takej miery, že malé deti nám prepadávajú starých ľudí. Ľudia sú oprávnene, keď vidia na východnom Slovensku, majú nízke mzdy a vidia, ako v každej druhej obci sa vyberajú pokuty, a poriadkových policajtov nevidia, tak oprávnene sú nahnevaní až frustrovaní. A preto ako aj ja sa v mene tých občanov pýtam, či si nemyslíte, že lepšou spoluprácou hlavne so samosprávou, starostami, primátormi a posilnením poriadkovej polície v týchto problémových oblastiach, aby naozaj tam boli aspoň dve hliadky v noci. Ja poznám ten prípad, jedna hliadka má päť obcí, nemá šancu to ukontrolovať. Či si nemyslíte, že týmto posilnením poriadkovej polície v týchto problémových oblastiach a lepšou spoluprácou so starostami, ale s takou úprimnou spoluprácou, lebo starostom záleží na bezpečnosti svojich, svojich občanov, by sa naplnilo to heslo "pomáhať a chrániť", a nie heslo "zamerať a inkasovať".

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Tak neodhadol som úplne presne, čo máte na mysli, pán poslanec, ale bolo to približne, zhruba to. Pán poslanec, chcem vám ešte povedať, aby ste rozumeli tomu pomeru. Na Slovensku máme niečo viac ako 2 000 dopravných policajtov, medzi ktorých treba ale započítať, samozrejme, aj dopravných inžinierov, ktorí stanovujú a vytyčujú, akým spôsobom u nás funguje dopravná, dopravné toky a, samozrejme, policajtov dopravných, ktorí robia správne konanie, čiže v tých uliciach ich nie je toľko. Naopak, policajtov služby poriadkovej polície je 9 300, čo si myslím, že je veľmi slušný pomer z pohľadu toho, na čo sa pýtate. Ale musím jednu vec predsa len trochu odmietnuť, totižto zatiaľ sme nedostali sťažnosť v tom smere, že by niekto zaplatil pokutu, keď neporušil zákon. To je pre mňa nepochopiteľné. To keď by mi začali proste vrahovia nadávať, že ich zatváram, prečo sa nevenujem inej veci, veď oni iba zavraždili. Ja viem, že je to omnoho vážnejšie ako dopravný priestupok, lenže v rámci Slovenskej republiky je stále najväčším vrahom cestná premávka.

    Aby sme si rozumeli. Na Slovensku sme mali minulý rok najnižší počet vrážd historicky, 67. Deväťdesiat percent z nich boli výsledkom domácich sporov. Napriek tomu, že minulý rok sme zaznamenali historicky, historicky a myslím si, že na dlhú dobu to bude historický zápis, lebo sa tam podpísalo viacero veľmi pozitívnych okolností, bolo niečo cez 220 mŕtvych na cestách. Bývali doby, spomeňme si roky 2004 až 2008, kedy boli zásadne každé roky nad 600 mŕtvych na cestách. V roku dokonca 2008, to už som bol ministrom, kedy ten výstražný prst padol a kedy prišiel tento prísny zákon, ich bolo 627. Zoberte si, čo od roku 2008, kedy hneď v roku 2009, kedy začal platiť nový zákon, bol ten prepad o 211 mŕtvych, za jeden jediný rok, na nejakých 400. A naďalej sme nepoľavili a tvrdo ideme dolu a minulý rok to bolo dvestodvadsať tuším tri, ak sa dobre pamätám, mŕtvych na cestách. Čiže skvelé číslo z pohľadu toho, že sme, koľko životov sme zachránili. Keby sme nič v roku 2009 neurobili, keby sme nič nespravili z pohľadu pokút, z pohľadu prísnosti sankcií za porušovanie nezodpovednej jazdy, tak by sme nemohli dnes povedať, že v priemere za tých 5 rokov, čo je účinný zákon, sa nám proste podarilo oproti tým šesťstovkám, keď sme sa dostali zhruba na 300, uchrániť 1 500 životov. Aj tým, čo mi vyčítate, že majú pocit, že ich perzekvujú tým, že vyberajú, merajú, vyberajú, sme uchránili 1 500 životov. Mne sa to nezdá málo. Mne sa to naozaj nezdá málo.

    A to, že dneska sú viacej policajti v uliciach z pohľadu aj dopravnej polície, pretože ten úvod roka bol katastrofálny. Ten úvod roka z pohľadu obetí na cestách nebol vôbec dobrý. My sme zaznamenali za prvý mesiac alebo za prvý jeden a pol mesiaca 16 mŕtvych chodcov. Je pravda, kombinácia rýchle stmievanie, dobré cesty, to je všetko zvýšené riziko. U niektorých z nich sme dokonca našli vo vrecku tie reflexné pásky. Tá reflexná páska by mu zachránila život. Všetko to bolo len preto, lebo neboli vidieť, či preto, že išlo oproti auto, alebo akýkoľvek iný dôvod bol preto, že sa stal obeťou cestnej premávky. Čiže toto je vlastne reakcia na to, my sme vždy povedali, akonáhle sa budú vyvíjať dopravné štatistiky dobre, ideme cestou k vodičom. O tom svedčí aj náš návrh, ktorý sme predložili minulý rok, kedy sme znížili pokuty. Historicky prvýkrát došlo k zníženiu pokút. Ten základ sme nezvyšovali, pán poslanec, len sa prepočítal na euro. Bol 2 000 a prešlo na 60 eur, čo je podľa mňa menej ako 2 000. Dneska sme klesli na 50, čiže na 1 500. Čiže z môjho pohľadu sme chceli urobiť, podať tú ruku, vyjsť v ústrety, že pozrite sa, keď pôjdeme ďalej, môžeme sa ocitnúť na Slovensku bez pokút. Keby tá situácia bola dobrá, aj ja, všetci by sme to chceli zažiť, pán poslanec, ako hovoríte, všetci by sme to chceli zažiť. Ale faktom zostáva, že stále platí, že najväčším vrahom na Slovensku je cestná premávka, lebo to sú nedobrovoľné smrti, áno, v rámci, alebo teda neprirodzené, keď nehovoríme, samozrejme, niektoré choroby, keď povieme, že, samozrejme, rakovina a podobne asi budú ešte väčšími, ale to sú všetko veci, ktoré, ktoré sú chorobami, a toto je proste do určitej miery násilná smrť.

    Čiže z toho dôvodu kladieme dôraz aj v týchto dňoch na to, aby sme videli a vedeli zvrátiť ten nepriaznivý stav, hoci naozaj minulý rok bol extrémne úspešný, myslíme si, že ten priemer, ktorý Slovensko teraz na čo má, je zhruba tých 250 v priemere ročne a náš európsky záväzok bol 297, čiže sme výrazne pod naším európskym záväzkom, ale chceme sa priblížiť, chceme sa priblížiť do roku 2020, začať teraz na tom pracovať, tam by sme chceli klesnúť pod číslo 200.

    To je, čo som vám vysvetľoval, prečo ľudia cítia, že dopravní policajti sú vonku, a nakoniec vám poviem, že som aj spokojný, že to vidia, lebo naozaj to svedčí o fakte, že pracujú a snažia sa vylepšiť a zachrániť ľuďom život, lebo o tom to je. Čiže to "pomáhať a chrániť" vyjadruje.

    Zároveň mi určitý údaj aj označuje, že nezavádzame, pretože za minulý rok sme udelili menej pokút. A nie o málo. Tuším, že, nechcem to číslo presne povedať, lebo podľa mňa by sa možno, nepamätám si ho presne, nechcem klamať, ale faktom zostáva, že bolo to číslo na úrovni okolo 10 až 15 % menej ako rok predtým. Čo teda nesvedčí o tom, že hlavným cieľom je iba vyberať pokuty.

    Keď sa vrátime k tým dvom hliadkam, o ktorých ste hovorili v tých obciach, áno, to je presne ten cieľ, ktorý potrebujeme, aby boli prítomní. Sme konfrontovaní, samozrejme, s niektorými rozhodnutiami v minulosti, ktoré, ktoré neboli úplne ideálne, hlavne niektoré obmedzovania pracovných časov a podobne, čo nám, samozrejme, kradne vždy nejakých živých policajtov z tých tabuliek, ale rozhodne sa chceme zamerať na to, aby sme boli schopní zvýšiť tú kvalitu. Keďže nie úplne ideálne a ľahko sa dá navyšovať počet fyzicky živej sily, ktorá vlastne prichádza do jednotlivých obcí a miest, tak sme sa rozhodli zásadným spôsobom zvýšiť, zvýšiť príspevky v rámci prevencie kriminality. Dlhé roky sa hýbala táto suma niekde na úrovni milión eur. Pre tento rok, a už minulý, sme začali, sme tieto prostriedky prakticky zdvojnásobili a dokážeme stovkám obcí pomôcť k tomu, aby sme dokázali aj cestou kamerových systémov, cestou preventívnych projektov, cestou preventívnych programov, tak v marginalizovaných rómskych komunitách, ale aj pri práci s deťmi majoritnej skupiny, kdekoľvek sa snažíme vlastne investovať peniaze, ktoré by mali tej prevencii pomôcť. Lebo prevencia je, samozrejme, najlepší liek vo všetkom, od chorôb počínajúc a, samozrejme, kriminalitou končiac.

    Pri posudzovaní tohto materiálu vychádzame, samozrejme, aj s dôrazom na našu mapu kriminality, aj na mapu marginalizovaných rómskych komunít. Keď budete mať záujem, pán poslanec, samozrejme vám tieto mapy viem sprístupniť. Zaujímavosťou týchto máp je, samozrejme, to, že nie vždy sa prekrývajú. Čiže nemôžeme použiť stereotyp, ktorý platí, že čo rómska komunita to zvýšená kriminalita. Ale medzi jednotlivými osadami, povedané ľudovo, sú zásadné rozdiely. Mnohé veľké osady sa vyznačujú relatívne kľudným správaním. Naopak, omnoho menšie komunity sú zásadne agresívnejšie. Dokonca v jednotlivých častiach a môžme sa pristaviť aj pri Moldave nad Bodvou, kde som bol v tomto pléne za zásah polície kritizovaný. V rámci Moldavy nad Bodvou žije niečo viac ako tisíc, teraz si nepamätám, či 1 400 alebo 1 700 Rómov. Celý problém sú zhruba štyri rodiny teda rozvetvené. Čo rodina, to päťdesiat členov rátajme. Čiže určite relatívne menšinové percento; skromný som bol? Tak odhadom. Čiže relatívne menšinové percento privádza do toho, by som povedal, zlého stereotypu aj ten zvyšok, ktorý v skutočnosti má pravdepodobne ambíciu žiť lepšie aj, aj dajme tomu rozhodne nepácha trestnú činnosť. Čiže tých rómskych špecialistov a vôbec poriadkových policajtov určite potrebujeme viac, viac. Možnosti rozpočtu sú obmedzené.

    My teraz robíme poslednú fázu scivilňovania. Už boli scivilnené všetky dokladové agendy. Tam už policajti nepracujú. Boli scivilnené stovky kancelárskych miest. Ideme teraz vlastne brať ešte z niektorých činností, ktoré považujeme viac za logistické ako policajné, aby sme dokázali niekoľko tabuliek ešte nabrať, ale to nie sú, to nie je tých 1 500, ktoré by sme privítali v týchto mestách. Lebo to je číslo, ktoré by mi garantovalo, že naozaj v každom obvode by sme mohli mať dve hliadky, a chcel som vás trošku opraviť a ešte teda dve vety poviem, že to by nám garantovalo tieto dve hliadky, a teda aj zásadný, zásadný pokles tzv. dennej kriminality, teda vecí, ktoré priamo otravujú občanov a sú s nimi konfrontovaní pravidelne. To je najväčší problém.

    Popri tom, ako som povedal, tento rok ideme investovať viac ako dva milióny eur do práve prevencie kriminality s ohľadom práve na tie mapy, ktoré som spomínal, a, samozrejme, je v tom zakomponované, sú v tom aj Malacky. Sú v tom zakomponované Malacky, dokonca s vcelku výraznou sumou, tak verím, že aj samospráva Malaciek sa postaví, že tú svoju časť, jednak tú svoju ulicu komplikovanú; a som to chcel prebrať akurát s pánom poslancom Hlinom, ale nie je v práci teraz. Čiže to sú veci, ktoré, ktoré majú šancu zvýšiť tú kvalitu života, kvalitu bezpečnosti v jednotlivých obciach, a verím, že to zásadne pomôže. Verím, že tento rok budú vlastne nainštalované a budú teda aj v prevádzke. V mnohých prípadoch ide o dobudovanie systému. Čiže osvedčili sa tie prvé peniaze, ktoré sme investovali.

    No a, pán poslanec, musím vás trochu opraviť. Keby sme boli na tom čísle, ktoré vy hovoríte, keby sme boli, že na jednu hliadku je päť obcí, tak to by bol naozaj famózny stav. Sedí tu pán poslanec Bugár. Býva v Šamoríne, čo všetci vedia, nehovorím žiadny tajný údaj. Viete, čo má obvodné oddelenie v Šamoríne na starosti obcí? Dvadsaťdva. A to je skôr priemer ako výnimka. Sú obce, aj na východe, kde, kde je to cez tridsať, je to cez tridsať obcí, ktoré jedna hliadka, pretože toto obvodné oddelenia majú, musí absolvovať a, samozrejme, prítomnosť polície je to, čo vlastne z môjho pohľadu najviac bojuje s tou metódou príležitosť robí zlodeja. Keby sme tam boli schopní sa posilniť, tak, samozrejme, tá situácia bude dramaticky lepšia.

    Pán poslanec Hlina, niečo som ešte chcel, ale. Pán poslanec Hlina, nebol si tu pred chvíľou.

    Jaj, vlastne ešte dám ostatným priestor. Čiže posledná veta. Posledná veta iba. Hovorili sme o prevencii kriminality a o otázke prítomnosti polície, tak len som chcel len informovať, že v rámci projektu prevencie kriminality sme práve teraz navyšovali prostriedky aj pre mesto Malacky, a v rámci, v rámci kamerových systémov v tejto oblasti verím, že dôjde k náprave aj tej dlhodobo neriešenej situácie, o ktorej sa tu veľa hovorilo. Kedysi dávno ste sa na ňu pýtali, pán poslanec. Len som chcel, aby sme pri tej odpovedi nezabudli.

    Ďakujem pekne. Dám priestor ešte kolegom. Dovidenia.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Igor Hraško ministrovi školstva. Pán poslanec, chcem sa spýtať, trváte na tejto otázke, lebo bola zodpovedaná. Ďakujem.

    Budeme pokračovať ďalšou vašou otázkou, pána poslanca, opäť, Igora Hraška, ktorú položil ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi. Pán minister, otázka znie: "Pán minister, ako sa mení smerové vedenie D1 Turany - Hubová po objavení jaskýň na trase povrchového vedenia pred Kraľovanmi?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, pán poslanec, aktuálny stav je taký, že Národná diaľničná spoločnosť uzavrela minulý rok na základe výsledkov verejného obstarávania zmluvu so združením, ktorú reprezentuje Dopravoprojekt, a zmluva sa týka aktualizácie technického riešenia úseku D1 Turany - Hubová a spracúva sa v dvoch etapách. Predmetom prvej etapy je realizácia terénno-inžinierskeho geologického prieskumu oboch variantov trasovania, t. j. povrchového v mieste zosuvu v priestore Šutovských jazierok, ako aj variantu s tunelom Korbelka. Na základe výsledkov inžiniersko-geologického prieskumu, ako aj ostatných prieskumov bude spracovaná podrobná porovnávacia štúdia, ktorá posúdi oba varianty najmä z pohľadu geologických pomerov, technického riešenia, environmentálnych záťaží, predovšetkým dopady primeraného posúdenia vplyvov výstavby na územia Natura 2000, sociálnych dopadov a taktiež z pohľadu nákladov.

    Táto porovnávacia štúdia bude podkladom pre ďalší postup v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s rešpektovaním všetkých platných právnych predpisov Slovenskej republiky, ako aj predpisov Európskej únie súvisiacich s územím Natura 2000. Ukončenie prác na prvej etape sa predpokladá na začiatku leta tohto roku.

    Národná diaľničná spoločnosť ďalej uskutočňuje pravidelné rokovania so spracovateľom predmetnej dokumentácie, na ktorých monitoruje aktuálny stav prác a hodnotia taktiež plnenie zmluvy. Ťažisko realizovaných prác zo strany zhotoviteľa v súčasnosti tvoria prieskumné práce orientačného inžiniersko-geologického prieskumu. Pre variant V1 (údolný) bolo odvŕtaných dvanásť vrtov v hĺbke 519 metrov, realizovaných osem presiometrických skúšok a odmeraných päť geofyzikálnych profilov. Pre variant V2 (čiže tunelový) bol zhotovený štruktúrny vrt TK04 v hĺbke 230 metrov, 15 kusov inžiniersko-geologických vrtov mimo tunela a vykonaných 22 presiometrických skúšok. Taktiež je rozpracovaný dopravno-inžiniersky prieskum.

    V rámci projektových prác bola navrhnutá optimalizácia smerového a výškového vedenia všetkých variantov, rozpletenia jazdných pásov v oblasti tunelov. Optimalizujú sa aj riešenia napríklad v oblasti Rojkovského rašeliniska a ostatných dotknutých oblastí. Rieši sa taktiež kolízia variantu V2 s plánovaným zámerom Železníc Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul a končím tento bod programu.

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať teraz v prerušenom rokovaní, k návrhu poslanca Alojza Hlinu. Ale skôr, než začneme, pán poslanec, vaším návrhom zákona, vyhlasujem desaťminútovú prestávku, pretože technici potrebujú kvôli technickému zariadeniu, aby ste sa mohli prihlásiť s faktickými a do rozpravy. Takže desaťminútová prestávka. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, ideme ďalej. Budeme pokračovať. Ešte? Koľko? Zajtra? Páni technici, desať minút stačí? No tak do pol. Bufet je otvorený, 15.30 pokračujeme.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctené dámy, vážení páni, technika je spôsobilá, verím, že aj my na rokovanie ďalej. Niektorí nie. Mám menovať?

    Takže budeme pokračovať v rokovaní jedenásteho dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, mení zákon č. 543 z roku 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý je uvedený pod tlačou 942.

    Teraz dávam opätovne slovo Alojzovi Hlinovi, aby zaujal miesto, a zároveň pána Mikuláša Hubu, ktorý je spravodajcom, miesto pre spravodajcu.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Ján Mičovský. Ak je ešte prítomný, pán navrhovateľ, vy chcete ešte do rozpravy? Tak nech sa páči. Pán Mičovský, ak sa objaví, tak dostane slovo. Ak nie, tak tratí.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 942.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som aj v rozprave krátko vystúpil. V zásade pre ľudí, ktorí to pozerajú, ale aj sme si updatovali nejak, zaktuálnili, že čo sa deje, ako to vyzerá, lebo jak sa to hovorí, pán Kuffa, že ten je, kto nevidel a uveril, lebo Tomáš videl a neuveril, či ako je to?

  • Reakcia z pléna.

  • Čiže aj tí, čo nevideli a uverili. Tí, čo neverili, by mali veriť, že to, čo sme avizovali vtedy, keď to tu pán Žiga predkladal, a myslím, že som, okrem mňa vystupoval aj pán Huba, aj pán Mičovský a avizoval problémy toho, že čo môže nastať. Takže, ak vtedy ste mali pocit, že tu hrúzime alebo že nenáležite, zlý úmysel alebo neviem čo ešte by niekomu možno skrslo v hlave, tak bolo by dobré, keby ste uverili, lebo ste videli. Nemusíte proste ani sa do Biblie dostať, lebo už môžte vidieť výsledky, aplikačné výstupy zo zmeny zákona, ktorý sem doniesol minister životného prostredia. To nebol minister hutníctva, keby sme mali také, alebo ministerstvo hospodárstva, to bol minister životného prostredia, ktorý doniesol sem zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie. To je ináč také špecifikum asi iba Slovenska. Nebolo by dobré, keby sme z toho urobili precedens aj do budúcna, že to tu bude bežné. Viete, že tu donesie pani ministerka Zvolenská nejaký zákon, ktorý poškodí zdravie obyvateľstva. Dalo by sa tých príkladov veľa, veľa nájsť, absurdít. Bolo by snáď dobré, keby sme sa tohto primátu nejak nepasovali, že my to tej Európe ukážeme, že čo my dokážeme a my dokážeme aj ministra životného prostredia nahovoriť, aby on sa nedal tak nahovoriť, lebo on išiel po hrudi do toho, že donesie do parlamentu a v parlamente mu to prejde, zákon, ktorý poškodí, evidentne poškodí životné prostredie.

    Tento zákon, ktorý ste schválili, poškodil životné prostredie. Ja som to vtedy, keď tu sedel, som mu to hovoril, že či chce byť ministrom, ktorý si do, do kolónky, keď ho niekde odfotia, ak ho odfotia, napíše, že to je ten minister, ktorý zmenil ráz krajiny a vzhľad krajiny. To znamená, že tam, kde bola nejaká vieska, obec, mestečko a okolo neho nejaký ten stromček, tak už to nebude. A kto je za to zodpovedný? Minister Žiga. Čiže ak chce zabojovať o tento primát alebo o túto nejakú poctu, možno pre niekoho poctu, však tie tuje v Baumaxe koniec koncov sa niekomu páčia, možno má aj nejakú zmluvu na to a že toto si myslí, že je pekné, nech sa páči, nech si, nech pokračuje. Ale našou zodpovednosťou je uchrániť nielen pre seba, ale aj pre budúce generácie niečo, kde, niečo, čo vrhá tieň. Tak to poviem. Dobre? Lebo v tieni stromu, v tieni stromu sa dá príroda a svet vnímať o niečo krajšie častokrát. Takže toto by malo byť našou povinnosťou, mali by sme k tomuto zákonu pristúpiť zodpovedne.

    Štefanove Kuffove námietky, ktoré tu večne predkladá, keby si dal tú prácu a že naštuduje, tak by som to, sa potešil. Ale on si to nenaštuduje a napriek tomu povie, čo sme už trikrát počuli. Štefan, v záhradke, to, čo si zasadíš, môžeš rúbať, koľko chceš. Ten zákon hovorí, to zmenili a to nenamietam. V svojej záhrade môžeš rúbať, čo chceš, už keď chceš rúbať, rúb! Mne sa to tiež svojím spôsobom nepáči, ale je to tam. Vo svojej záhrade môžeš rúbať, môžeš, môžeš bez obmedzenia, v záhrade, v záhrade. Môžete. Pán Huba.

  • Reakcia spravodajcu, reakcia z pléna.

  • Drevinu, zákon nerozoznáva ovocný strom.

  • Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni kolegovia, iným štýlom, po jednom!

  • Pozrite sa, som rád, že identifikujeme záhradkárov, ale je dobré, že poznáme aj odborníkov a odborník sedí po mojej pravici. Hej?

    No, Štefan, ale ja by som sa nebránil tomu, keď zasaď, rúb, keď zasaď, rúb. Hej? Ale tuná vidíte, nezasadil a rúbe. Viete a koľko rúbe, ale k tomu sa teda vráťme, vráťme sa k tomu. Nie k tým záhradám. Dobre? Poďme hovoriť o extravilánoch obcí, kde sme to zmenili tak, že môžte rúbať v zásade, čo chcete. Ja som to tu hovoril, ktorí si pamätáte, ktorí nie. Kto tam pôjde kedy merať, že či 80, alebo koľko? No, išli merať, keď vyťali Kolibu. Pamätáte, teraz čo bolo, veľká aféra, tu už všetci sme mali, už pomaly že konečne to bude precedens. A jak to dopadlo? Vynaložilo sa x prostriedkov, bohvie, kde komu šla faktúra. Ale nejaká tam faktúra bude. A nakoniec zistili, že merali a z tých vyťatých iba dva boli v rozpore s novoprijatým zákonom. A to je presne to a to na tom niekomu sakramentsky záležalo na Kolibe, lebo to bolo v novinách a neviem čo. Tam sa urobili určité úkony a zistilo sa, že dva stromy. No kto pôjde?

    Tuná kolega Mičovský predpokladám, že bude mať nejaké prípady, Jasenie a neviem kde. Všade teda, kde sa rúbe. No však rúbe sa už skoro všade. Hej? A kto, keď to nebude v televízii, keď nebude o to nejaký verejný záujem, kto tam kedy pôjde merať? Už to merať nebude nikto. To je presne to, čo som hovoril. To bolo proste uvoľnenie a že bude sa rúbať hlava-nehlava. Presne jak to dopadlo.

    Aktuálne aj teraz je informácia Slatinka. Ja nejdem hodnotiť Slatinku ako vodné dielo, ja len z toho, čo, čo je. A premostím, že komu na tom a prečo tak strašne záležalo, aby sa tento zákon prijal? Slatinka sa asi nebude budovať, lebo nie sú peniaze, viete, nie sú peniaze na Slatinku. Ja ju nebudem vyhodnocovať z pohľadu nejaké enviro, len nie sú peniaze na Slatinku, ale bolo tam určité konanie a teraz je aktuálna informácia, že v rámci toho konania, ktoré je, a v rámci nového zákona tam ide padnúť státisíce stromov. Státisíce stromov tam ide padnúť, lebo je to stále ešte vedené ako, údajne to preklasifikovali ako líniovú stavbu, je tam teraz uvoľnenie z pohľadu tohto zákona a idú rúbať. Vedia, oni už vedia, alebo možno vedia, ale predpokladám, že asi vedia, že priehrada tam nebude, ale je tam drevo a to drevo potrebujú niekde.

    Viete a to je to, že my sme, znova teda sme to pokazili tak, jak to zvykneme, že keď Európska komisia v dobrej viere nejaké alternatívne zdroje, neviem čo, prišlo to, len to nemôžte dať, nemôžte to dať hulvátom, hej, niečo, aj dobre mienenú vec keď dáte hulvátom, tak to urobia na svoj obraz. A presne na svoj obraz to urobili, že ak sa mala drevoštiepka spracovať, nejaké kroviny, niečo, nejaký drevný odpad, haluze a neviem čo, tak my sme z toho urobili, že sa rúbe, rúbe kvalitné, to tých fotiek je, keď niekoho to zaujíma, ja vám to pošlem. Mne to sem-tam tí lesoochranári pošlú.

    Kvalitné dreviny sa rúbu práve kvôli tomu, že ten systém je tak dotačne nastavený, že už je to pomaly jedno, čo tam hodíte. Tam môžete kľudne nahádzať áčky, tam môžte nahádzať piliarsku hmotu, lebo vyjdete lepšie, keď to nahádžete do tej pece, lebo skrz ten systém dotácií proste sa vám to oplatí. A ten hlad tých gágorov je tak obrovský, že vyťali všetko okolo riek, všetko vyťali okolo riek a tu niekto, mozgový trust sa zamyslel, že kde ešte čo by bolo, a prišli s tým, že áno, však v tých extravilánoch je toho dosť. Tam je tá ochrana iba, iba v tomto jednom zákone. Nepatrí to do zákona o lesoch. Je to chránené iba, iba týmto zákonom a iba obvodom kmeňa. Však to je relatívne ľahké a rýchle. No a presne to bolo. Viete, že vždycky hľadajte, že, že v koho prospech. Hej?

    Tu habkali aj Iľavský, aj pán Iľavský, aj pán Žiga habkali, tu niečo splietali o tom, že sa chcú dostať k poľnohospodárskej pôde. Prosím vás, tá drevina tam nevyrastie z večera do rána. Hej? Čiže ak niekto chcel poľnohospodárčiť a keď mu to narástlo, to znamená, že nepoľnohospodárčil. Tak zrazu si spomenul, že ide. To bolo argumentačne akurát tak pre vás, kolegovia, ktorí prípadne. To je urážlivé, čiže, bol by som, ja byť vami, by som, tiež by som aj vašim povedal, ale aspoň nás neurážajte. Hej? Argumentačne to bola absolútna hlúposť. Oni to za to schovali, že sa chcú dostať k poľnohospodárskej pôde. Nie, oni sa chceli dostať k hmote, k drevnej hmote, zmyslom sa bolo dostať k drevnej hmote, a lacno. Lebo zároveň ste zničili tu, čo spravodajcoval pán Martinák, chudáčisko, že on nerozumel, čo spravodajcuje, a tu splietal. Áno, zanikla aj povinnosť robiť náhradnú výsadbu. Zanikla. To je jedna vec, že to môžte vyťať. Doteraz ste, ak ste dostali, tak ste mohli a ešte ste museli urobiť náhradnú výsadbu. Teraz už môžte, sa nemusíte pýtať a nemusíte ju robiť, náhradnú výsadbu. Tak o čo ide? Dostať sa k hmote, a lacno. Je to podľa mňa taká nízka pohnútka voči tým ľuďom, voči tým deťom, tak to poviem, voči tým deťom, ktoré sa idú možno hrať na schovávačku, na preliezačky a už nehovorím, že kvôli tým vtáčikom. Komu by záležalo na vtáčikoch? Okrem tuná pár ľudí, ktorí by ma možno doplnili, a nejakému Lukáčovi z lesoochranárskeho združenia VLK, však?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, tak aj kolega ma doplní. Ale kvôli tým deťom, kvôli tým ľuďom, ktorí sa tam idú prejsť, ktorí si chcú sadnúť do tieňa stromu, ktorí chcú tú klímu mať určitú nastavenú, ktorým sa nepáči tuja z Baumaxu. To tam nerástlo deň, dva.

    Vy nemáte morálne právo sa toho chytať kvôli vašim energoprojektom. A keď ma budete vytáčať, tak tie energoprojekty spomeniem menovite, vážení! Dobre? Aby sme potom definovali, že koho energoprojekt je a kto je za ním a prečo, kvôli tomu, aby sa jemu do toho energoprojektu, bral tú dotáciu na biomasu, prečo museli padnúť. A môžme urobiť nejakú nástenku, môžme tým ľuďom povedať, že kto je za to. Idú komunálne voľby. Môžme to rozmeniť na drobné. Menovite, bum, bum, bum, bum, bum, nech sa páči. By ste sa čudovali, aké big fish, veľké ryby sú tam, ktoré sa nechali zlákať na biomasu. Zrazu sú z nich obchodníci v energoprojektoch.

    Skončím s tým, s čím som začal. Môžme sa prípadne dohodnúť tak, že sa stala chyba a vy - vedomí si tej chyby - sem prídete a pre mňa za mňa, nech to dá aj Martvoň, to je úplne jedno, však koniec koncov on je legislatívny buldozér v SMER-e, tak nech to aj on predloží. Hej? A nech, len nech sa to zmení do toho stavu, kde to bolo. Dobre, dajte to vy, to je jedno, alebo pánovi Hubovi; a to neurobíte. Proste na konci nech je výsledok, lebo tu ste urobili chybu, vážení! Tu ste urobili chybu. A tú chybu bude vidieť, tú chybu bude vidieť a na tú chybu sa budú ľudia pýtať. A keď bude niekomu ten strom chýbať, tá príroda keď bude niekomu chýbať, tak ju pošleme hľadať ku tým ľuďom, ktorí za to môžu. A verte alebo neverte, sú za tým zase a zase vaši ľudia, vaši konkrétni ľudia, dokonca niektorí z nich tu sedia. Prosím vás, niektorí z nich tu sedia. Rozumiete tomu? A stálo im to za to, že tu dovliekol pán Žiga takýto, úplne...; končíme, hryznem si do jazyka. Dobre? Uzavrime to tak, že na májovú schôdzu sem príde niečo, čo to vráti veci do pôvodného stavu, lebo tieto deje sú ireverzibilné, keď raz vytnete, už to nenarastie, rozumiete? Čiže čím skôr, tým lepšie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická. Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Dodo, ak raz vytneš, znova narastie, a to sú práve tie stromy, ktoré rastú okolo potokov, ktoré si spomínal a si plakal, že sú povytíňané všetky stromy okolo potokov. V našom regióne nie sú, ale vyčistili sa tie potoky a sú, nádherne sú vyčistené. Vŕbu keď ty vytneš, do dvoch rokov, do troch rokov ju máš naspäť narastenú. Nič nemusíš tam sadiť. A v priebehu jedného roka ti zarastie ten potok a je tam hotová džungľa z toho.

    Ak sa do toho vstupuje hospodárne, áno, to súhlasím s tým, keď hovoríš, že ktosi sa správa veľmi chamtivo a všetko zaradom ako tne, môže to tak byť, ale vŕba, tá, ktorá rastie, a osika, okolo potoka, tam nič nemusíš sadiť. Kto ich tam sadil, tie vŕby? Ty si ich tam sadil? Kto ich sadil? Nikto. Ani ochranári nesadili. Tie vŕby tam spontánne rastú okolo tých potokov. Toto je drevina, ktorá úplne v pohode rastie.

    A keď si ten úvod, tak ja chcem len povedať, blažení sú tí, ktorí nevideli, ale uverili. To bolo stretnutie Tomáša a Krista pri zjavení, hej? Tak si si nevedel spomenúť, tak ti len to hovorím.

    A čo sa týka vytínania stromov v intraviláne, nie je to celkom tak, Dodo, lebo ten ovocný strom, áno, si mohol vyťať aj doposiaľ, ak to bol ovocný strom, ale ak to bola iná drevina, ak to nebol ovocný strom, ale okrasný strom, potreboval si ten súhlas životného prostredia a stále ho potrebuješ. Na ovocný strom nepotrebuješ. V záhrade a v sadoch nepotrebuješ mať tento súhlas, lebo sú to ovocné stromy, a v tom je podstatný rozdiel. A keď ti ten strom, teraz je to práve takto zmenené, ak ťa poškodzuje, alebo ohrozuje ťa na zdraví, tak môžeš tento strom vyťať, ale sú problémy. U nás v neďalekej obci starosta obce vyťal stromy na cintoríne, ktoré spôsobovali problémy, poškodzovali hroby, múry a tak ďalej, podnet na prokuratúre, na okresnej prokuratúre. Kvôli stromom sú šikanovaní ľudia, kvôli stromom mnohí ľudia doplatili vlastným životom. Strom nemôže byť nad ľudský život povýšený.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči, pán Hlina.

  • Tuto je nebezpečné sa púšťať do debaty, lebo vždycky to tak skončí. Ako keby niekto povedal, že môžete povýšiť strom nad ľudský život. To je, viete, že, pán kolega, tu sú takí rečníci, ktorí to robia vedome takto nekorektne, ale vy to v tej dobrej viere robíte, ale je to svojím spôsobom nekorektné, lebo nikto nepovedal, viete, naozaj. A som rád, že si adoptujete to slovo, ktoré som použil dvakrát, že chamtivosť, hej? Lebo s ktorou vy nerátate, ale ktorá je tu prítomná v enormnom množstve, hej, a má tendenciu narastať. A tá chamtivosť rúbe tie stromy.

    To, že niekde vyrúbete strom kvôli tomu, že ohrozuje život, viete, to je nekorektné tu hovoriť, že ako keby to niekto zrovnával. Ja nikdy by som to nezrovnával, hej? Možno kolega Mičovský spomenie prípady, kde vyrúbali chúďatká stromy, ktoré s ničím nič nemali, len si tam tak v kľude rástli, vrhali tieň. To môj dedo hovoril, že poď do tieňa stromu si ľahnúť, že ako zaspíš, hej, že dáš si širák a zaspíš v sekunde, že čo je krajšie, ako si ľahnúť pod tieň stromu. Ako to sú také veci, keď my sme to zažili a užili sme si to, prečo nie sme, prečo sme tak sebeckí, že ľuďom pomaly povieme, kúpte si tuju v Baumaxe. Viete, že to sú veci, ktoré sú nekorektné, hej? A nemiešajme niektoré veci.

    Čiže ja by som doprial, ja nie som egoista, doprajem ľuďom, že keď ja som mal tú česť chodiť po horách, po lesoch blízko obce a mesta, v ktorom som žil, hej, bol to extravilán, tak nie som ten, ktorý kvôli niekoho energoprojektu nad tým mávne rukou a povie: Kúpte si tuje v Baumaxe, my toto tu všetko sčešeme a bude to tu taká planinka. Ty keď chceš fotky nejakých planiniek, ti pošlem.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s vystúpením Ján Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán vytrvalý predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno práve tieto posledné sentencie z tejto výmeny názorov ma inšpirovali k tomu, aby som zaspomínal na jednu zaujímavú vec, možno na časy, kedy vo mne začalo klíčiť nejaké lesnícke semiačko. Moji rodičia boli skromní, jednoduchí, ale do divadla chodievali radi a keďže som bol malý, tak vždy ku mne zavolali suseda, ktorý bol starým horárom. A on mi veľmi často opakoval, bol to pán Slosiarik v blahej pamäti, zomrel vo vysokom veku, hodne cez deväťdesiatku, študoval ešte za Rakúsko-Uhorska a zdôrazňoval mi jednu vetu, že v škole ich učili, že strom, to je živý tvor a tak sa k nemu treba aj správať.

    A možno ešte druhá pripomienka, zase pán predkladateľ spomenul ten tieň a ja naozaj nemám nejaké veľké svetácke a cestovateľské skúsenosti, ale raz som mal taký krásny zážitok, že keď som zliezol z Araratu dole po týždni, tak potom ma kolega prehovoril, že keď sme už boli na tom Ararate, tak teraz pôjdeme mesiac od sýrskych hraníc, od iránskych hraníc až do Ankary. A my sme ten mesiac išli a na tom bola pozoruhodná tá jedna vec, že za ten mesiac sme mali nie problém s tým, že bicykle boli ťažké a že to proste bol protivietor, to patrí k bicyklu, ale na rozdiel od bicyklovania po Slovensku bol tu ten problém, že my sme celé desiatky kilometrov nemali tieň. Normálne v tureckej krajine, v tej Anatólii, v tej časti, ktorú turisti obyčajne nepoznajú, nemajú tieň. A pritom ešte v stredoveku to boli územia zarastené lesom.

    Takže tu by som možno len zdôraznil, že naozaj, aj keď treba uznať, že sú významnejšie veci, popripusťme, že v tejto dobe, keď sa nepozeráme veľmi do diaľky a nebudeme operovať nejakou históriou, tak určite že otázka zamestnanosti, zdravotníctva a tie ďalšie tak často opakované slová majú vyššiu prioritu. V tomto možno má Štefan pravdu, že to je iba strom, ale ak sa na to pozrieme, že sme tu nielen pre dnešok a nielen pre tie témy, ktoré sú ozaj tie, ktoré doslova napĺňajú hlavy starosťami našich občanov, ak sa pozrieme aj na tie naše deti, ak sa pozrieme na to, že po nás má zostať aspoň toľko, koľko sme si požičali od tých našich predkov, keď už nie viacej, tak potom tá vytrvalosť pána poslanca Hlinu je absolútne na mieste a je len nepochopením, že pán minister Žiga to nechce pochopiť, že toto je naozaj omyl.

    Možno si spomeniete, ja som mal úprimné presvedčenie, že keď to pán minister predkladal, že to je taká udička, ktorú nám tu hodil len kvôli tomu, aby sme zabrali, on pochopiteľne ustúpi, lebo vie, že to je nezmysel, a bude si tak trocha za tieto naše debaty skrývať to, čo ho viacej zaujíma v zákone, tie rôzne zámeny, voči ktorým sme tiež mali veľa pripomienok. No a ukazuje sa, že nie, že to nebola udička, že to nebola diplomacia pána ministra, ale že to je naozaj čosi, čo z nejakého dôvodu na tom vytrvalo stojí. No otázka prečo? Ja tomu neviem porozumieť, možnože má pravdu pán poslanec Hlina, že sú na tom, za tým aj rôzne energozáujmy veľkých zoskupení, ale určite tá pravda bude košatejšia v tomto prípade a možno sú tam aj záujmy tých drobných, ale nie celkom legitímnych predstáv niektorých občanov.

    A ja sa nemôžem nevrátiť do toho okatého prípadu, ktorý sa udial už tohto roku po prijatí zákona tak, ako bola novela prijatá v decembri. Je to naozaj tá obec Jasenie, je to naozaj obec, kde nie že, tu sa navodzuje taká atmosféra, že nejaké tie vŕbky pri potôčkoch, nejaká tá remízka, nejaká tá záhrada a dokonca si ešte povie občan, no naozaj ja si nemôžem vyrúbať?

    Štefan, môže. Tam nie sú iba ovocné stromy, keď si prečítaš, tam sú dreviny rastúce v parkoch a záhradách. To znamená, netýka sa to len ovocných stromov, netreba súhlas. Ale ozaj sa bavíme o tom, čo je v chotári, čo je za hranicou obce, o tom, čo vytvára ten dôležitý mikrosvet, tie remízky, ten tieň a nielen pre cyklistov, tých môžeme zabudnúť, ale pre tú božiu prírodu, ako ty tak rád zdôrazňuješ, pre to množstvo tých rôznych tvorov a tvorčekov, ktorých ani často nevidíme, ale ktorí to potrebujú.

    A ten človek potrebuje, aby tí tvorovia tam boli a je zvláštne, keď použijeme teraz zase naspäť príklad toho Jasenia, že sa môže stať taká strašidelná vec pod rúškom tohto zákona. Ono je to pod tým rúškom, pretože vznikla beztrestnosť. Akých 40? Už aj 80 a už keď je 80, no kto bude merať, či je 90? Pamätáte, ja som to tu premietol. Už dneska premietať nebudem. Dneska len budem stáť na stanovisku toho predkladateľa, ktorý to predkladá už tretíkrát, ak sa nemýlim, a hovorím, že má pravdu. Má absolútnu pravdu a v tomto ohľade treba jasne si povedať, že to, čo sa udialo v Jasení, nie je žiadna remízka, nie je žiadny stromček v záhrade, ale je to 7-tisíc kubíkov hory.

    Viete, aký je tam priemerný strom, čo pod rúškom tohto zákona teraz sa v tisíckach rúbe? Má výšku priemerný strom 28 m, má 1,21 kubíka a ten priemer má tam okolo 30 centimetrov. Sú to teda statné stromy, ktoré naozaj nespĺňajú už ani tých 80 centimetrov. A keď by sme to zobrali z hľadiska nákladov a tržieb, lebo vieme, že to, čo sa dá zneužiť, tak sa zneužije, tak sú s tým spojené na tomto jednom jedinom mieste zisky vo výške 500-tisíc eur. Je to, je to úžasné a hovoríme teda o jednej lokalite, ktorá takýmto spôsobom, keď som aj zavolal pána ministra, ešte keď sme to riešili nieže písomne, ale telefonicky, preboha, zastavte tú hrôzu, ale že veď oni na to dostali aj súhlas, a to nie, ale nie je to ani porušením, tam tie stromy nie sú hrubšie.

    No zoberte si, že do dnešného dňa, aj keď interpelácia išla, ja stále neviem, ako to v tom Jasení je, len ľudia, čo telefonujú, hovoria, že to je hrôza, že je to všetko vyrúbané. A viete, čo je ešte na tom hrôza? Že je to dupľované spojenie dvoch ziel, nie že len stromy, ktoré by mali byť v tomto lese, pretože to je les, to nie je žiadna remízka pri potoku, to je hora, uprostred hory. Má len tú smolu, že v katastri ju zapísali na pasienok. A ona napriek tomu si tam, lebo strom je neznalý čítania, čo je v katastri napísané, ona si tam vyrástla a má 80 - 90 rokov.

    Len niekto zistil, a to je to dupľované zlo, že hop, veď to je pasienok, a roky na to bral dotáciu ako na pasienok. A teraz v snahe ukázať, že hop, veď niekto by nás mohol, ja neviem, zo satelitu alebo ako zamerať, že tu my berieme na pasienok dotácie 165 eur na hektár, rýchlo dajme zadosť tomu, čo sme deklarovali, čo nebola pravda, vykatujme ten les. Takže tu je otázka aj navyše a už ju dostal aj pán minister, že teda ako je možné, že takéto dotácie sa poberajú, a ako je možné, že keď sa vlastne na to príde, tak sa nerieši, že teda treba dotácie vrátiť, ale treba vyrúbať les, aby bola pravda to, že sme pár rokov brali dotácie na les, a pritom sa deklaroval pasienok.

    Ja to Jasenie spomínam už asi tretíkrát od tohto pultu. Ja viem, je to možno iba kvapka v mori, nemám tu k dispozícii príklady, že by som mohol používať ďalšie katastre, ale keby nič iné neexistovalo, keby bol iba tento jeden jediný prípad v obci Jasenie, v dvoch dolinách, ktoré vystupujú až ku hrebeňu Nízkych Tatier, v území, ktoré je v chránenej časti, alebo teda je to ochranné územie Národného parku Nízke Tatry, územie, ktoré je zjavne biotopom množstva chránených živočíchov, dochádza k takejto obludnosti.

    Áno, Štefan, nejde o životy, naozaj, v tejto chvíli neriešime nejaké ďaleko vážnejšie veci, čo sa dejú v nemocniciach alebo v domovoch dôchodcov, alebo v domovoch mládeže. Ale máme právo pozrieť sa na ten zákon, na tú novelu, že je v poriadku? Veď je to zjavne zlo, ktoré tu nemá čo robiť. A ja nemôžem zopakovať nič iné len to, že ak sa to bude tu dávať každý mesiac, no tak nič iné nezostáva, len každý mesiac do nemoty o tomto hovoriť, pretože je to naozaj čosi, čo nemôže v žiadnom prípade obstáť. Peniaze niekomu zaslepili oči? No áno, lebo viete, zarobiť 500-tisíc za pár týždňov alebo mesiacov, ja už neviem, ako to tam ďalej ešte beží, tak iste, v dnešnej dobe to nie je zlý peniaz. A dokonca, ak je to pravda, aj orgány životného prostredia sa k tomu vyjadrili, že môže.

    Ak dokážu v našej krajine orgány životného prostredia alebo predstavitelia obce povedať, že toto sa môže, tak viete, koho nech sa spýtajú? Nie nás, ktorí možno o tom rozprávame niekedy aj s takým pláštikom, že máme tému, nech sa spýtajú tých občanov, čo tam žijú. Tých zhrozených občanov, ktorí hovoria, bola tu hora, nebude tu nič. Ani keby tam, myslíte, že bude tam pasienok? Kriačiny tam ostanú. To, čo je parádne, stadiaľ odíde, aj odchádza, a kríky, ktoré určite umožnia tak nanajvýš kozičkám sa tam pásť, to bude pasienok pre kozičky. V tom najlepšom prípade.

    No nech, ak sa už neverí poslancom, nech sa ide pán minister Žiga aj s pánom ministrom Jahnátkom, no veď, však majú tú možnosť, tak nech sa tam zastavia, aby im to plasticky bolo zrejmé, že k čomu došlo pod pláštikom tohto zákona, že miesto toho, aby sme povedali, hop, tu sa stala chyba a musíme utiahnuť a urobiť stopku, my namiesto toho sme to uvoľnili.

    Pán podpredseda vlády tu pred hodinou spomínal, že ako teda klesli nehody a chvalabohu, že klesli, a to je možnože ozaj zásluha aj jeho, ja to bez problémov pripustím a on to dal do korelačnej súvislosti s výškou pokút a že teda dokonca teraz dochádza k tomu, že možno sa už tie pokuty môžu zase zmierniť vzhľadom na to, že, aj keď to je teda, možno by som celkom s tým nesúhlasil, ale dobre, tak tá reakcia, pokuty sa zvýšili, lebo bolo zle. No ale tu bolo zle a my sme povedali, nech je to ešte horšie, sme povedali, už nielen štyridsiatky, už môžete rúbať osemdesiatky obvody.

    No, použijúc argumentáciu ministra vnútra, tak potom sa, nech sa stretne pán minister vnútra, ktorý vyriešil takýmto spôsobom otázku korelácie medzi množstvom nehôd a výškou pokút, a s pánom ministrom Žigom nech si vysvetlia, že ako tu pôsobí korelácia medzi takými zákonmi, ako predkladal pán minister, a tým, čo sa deje v našej prírode. Práve pod týmto rúškom naozaj tie stromy tam, Štefan, raz vyrastú. Veď to je pravda. Príroda je silná a už nejednu chybu napravila nás ľudí. Nikto netvrdí, že stromy už na takomto mieste nevyrastú, ale nežijeme naozaj už v období, keď by aspoň v takej krajine, ako je Slovenská republika, keď už nerozprávame o nejakých banánových krajinách kdesi, kde ešte naozaj si rúbu to najcennejšie, pretože ešte sú negramotní, a mnoho takých krajín ešte existuje, že my, vysoko gramotná kultúrna krajina, ktorá sa hlási k tým najlepším tradíciám európskym, svetovým, že nám takéto niečo nevadí? Že my takýto zákon môžme považovať za správny? Veď s tým naozaj prišiel minister životného prostredia, ktorému sme neverili, že to myslí vážne.

    Ja nepoznám odpoveď, prečo je taký dôsledný vo svojej tvrdohlavosti, ale je mi úplne jasné, že nie je to namieste tvrdohlavosť, že je to vec, ktorá poškodzuje Jasenie, kopu ďalších chotárov a obcí a ktorá, ak by sme sa predsa len stiahli, že aby sme nerozprávali o veciach, ktorých nepoznáme žiadne súvislosti, tak ešte jeden citát, ten pekný, ktorý sa často používa v iných súvislostiach, že ten, kto zachráni jedného človeka, zachráni celé ľudstvo. Ak sme povedali, že ten strom očami tých starých horárov, že je živý tvor, tak sa k nemu treba aj správať. Nestojí nám za to, aby sme možno len v tomto jednom prípade zlým zákonom zabránili tomu, aby ten jeden strom zahynul? Naozaj ide len o stromy, ale dám otázku: Ide len o stromy?

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mičovského sú dve faktické.

    Nech sa páči, Jozef Viskupič.

  • Rozmýšľal som, či sa zapojím do rozpravy a možnože bude stačiť faktická. Rozumiem téme, ktorú hovoríš, a visí vo vzduchu tá otázka, či si niekto zobral za rukojemníka kvôli nenažranosti a kvôli tomu, že niekto už naozaj nevie, čo od dobroty, ráz krajiny a možno, ako ste to tu hovorili, aj budúce generácie. 42 % našich, nášho územia tvoria lesy a ja aj celkom rozumiem, Janko, tvojmu rozhorčeniu, keďže sme boli na jednej akcii, ktorá sa volá alebo sú udeľované Biele vrany a zrovna tento, alebo za minulý rok to dostala pani, ktorá zasvätila posledné desaťročia tomu, aby chránila a bojovala s úradným šimľom, aby zachránila podstatné dedičstvá, ktoré sú vpísané do určitých niektorých významných stromov a niektorých aj menej významných, ktoré jednoznačne ten ráz krajiny tvoria. Bol som pred dvomi týždňami na jednej významnej akcii, ktorú usporiadali na pôde Európskeho parlamentu, ktorá má aj iný rozmer, a to je povedzme si že turistický alebo možno ten, ktorý robí reklamný rozmer pre našu krajinu, volá sa to súťaž o najkrajší strom Európy. Zúčastnili sa toho, náš strom postúpil medzi prvú desiatku a skončili sme nakoniec štvrtí. Celé sa to týkalo iba toho, že existujú v Európe miesta, ktoré sa viažu historicky a sú zapísané aj do histórie národov, práve spojené s nejakými symbolmi a tvorí aj v našej symbolike toto, stromy, my, bohužiaľ, som tam nestretol ani jedného slovenského europoslanca...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že korektné a odborné vystúpenie, ja budem tiež sa držať v tejto rovine, ste odborník na túto problematiku. Takto, no, v určitom momente ale musím vás upozorniť na jednu vec, že rozdiel, ako ste aj vy povedali, že či sa ten výrub deje v záhrade, kde tiež nad určitý priemer treba povolenie ako také od príslušného úradu, je rozdiel, či sa to deje okolo cesty, kde tie stromy bránia vo výhľade a ide vo väčšej časti a mnohokrát ide o náletové dreviny, to je to, čo Štefan Kuffa povedal, to tam nikto mnohokrát nesadil, naletelo to a vyrástlo to. A znova to naletí a znova to vyrastie. Jednoducho sú to tzv. náletové dreviny, ktoré aj vo všetkých vyspelých štátoch EÚ sa proste vytínajú ako také. No a je, samozrejme, rozdiel, či sa to deje na Kolibe alebo v nejakom lese, kde sa to vytína ako také. To plne súhlasím.

    Ale chcem povedať to, že nechoďme prístupom, že zabi bobra, zachrániš strom. V tomto prípade mi to tak trošku pripadá, lebo fakt okolo tých ciest mnohokrát keď tie stromy, teda tie náletové dreviny, tak to nazvem, bránia výhľadu a skončí tam potom veľa, alebo stáva sa tam veľa nehôd dopravných ako takých, a je rozdiel, keď občan vyletí autom do poľa, ako keď vyletí do poľa a trafí strom, hej, pri ceste. Čiže jednoducho tam sa zabije, pri tom prvom prípade to prežije. Čiže jednoducho treba to rozlišovať a myslím si, že pán Žiga išiel len s tými najlepšími myšlienkami do tohto ako takého a sám Štefan Kuffa povedal, že jednoducho sú to náletové dreviny.

    A tiež sa chcem spýtať, v tom je určite aj rozdiel, že či niekto vytína takéto stromy v záhrade; vy ste nikdy nevytínali stromy v záhrade? Spýtajte sa pána Hlinu ako na ekofarme sa to tam vytínalo ostošesť, dokonca však je to tam, ako by som to povedal, botanická záhrada, ktorú ma prenajatú ako takú a, samozrejme, bolo to potrebné, lebo tam boli náletové dreviny, ale tiež nežiadal povolenia a nemeral to, či to má v tom čase 40 cm ten priemer.

  • Reakcia na faktické poznámky. Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No, ja sa nezapojím do nejakej osobnej debaty, ale ostaňme v tej odbornej. Čo sa týka európskeho stromu roka, to som rád, že ten náš dub z Kremnice, zo záhrady Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského obstál tak čestne a je to ozaj pekný symbol.

    Ale čo sa týka, pán poslanec Martvoň, v tej diskusii teda v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, vy ste mali pocit, že zákon pána ministra Žigu takéto niečo ozaj má na mysli? Lebo ak áno, ak by mal, to sa dalo veľmi pekne vyriešiť, lebo ozaj môžme pripustiť, že staré aleje, ktoré lemovali cesty v tých časoch, keď tadiaľ chodili povozy a ktoré pri niektorých cestách ostali, naozaj predstavujú bezpečnostné riziko pre motoristov a tam by sme možno mohli ísť tak voľajako na dohodu. Ale zákon nič také neponúkol. Ani záhrady som nespomínal, tam som vlastne uznal aj pánovi poslancovi Kuffovi, že tam naozaj môže aj tie neovocné dreviny rúbať bez problémov. My sa vráťme k tej hore, k tej hore, ktorá sa pod rúškom tohto zákona, aj keby som chcel pripustiť, že s dobrým úmyslom, ale myslím, že dobrý úmysel tam nebol, rúbe, tak to je obrovská chyba a na to sa zamerajme.

    Vy ako ste celkom majstrovsky sa snažili nájsť akési poľahčujúce okolnosti pre pána ministra, ale nebolo by v tejto chvíli ozaj také sympatickejšie, aj viacej politických bodov by to možno prinieslo, keby niekto z tejto pravej strany snemovne povedal, ale veď ten Hlina má pravdu, nech to sem nenosí, veď to opravme, veď to vráťme aspoň do toho stavu, aký tu kedysi bol, k tej štyridsiatke a keď už nie ešte tvrdšie a prísnejšie. Veď zjavne vidno, že naša spoločnosť nedorástla na to, aby aj to, čo je dovolené, keď jej cit to neumožní, tak nerobila, my bežne aj to, čo je zakázané ešte prekračujeme. Takže v tomto ohľade by som veľmi prosil, keby sme videli tú podstatu a nesnažili sa nájsť také drobnosti, ktoré by mohli byť ospravedlnením.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz o slovo požiadal..., pán spravodajca teda môže ísť najskôr. Nech sa páči, potom pôjde pán navrhovateľ. Nech sa páči k pultu, pán poslanec, pán predseda výboru, pardon.

  • Aj, aj. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Najskôr k pánovi kolegovi Martvoňovi. Spomínal Kolibu v súvislosti s náletovými drevinami. Iste, časť toho výrubu sa mohla týkať okrajovo aj náletových drevín, ale to, čo je podstata tej kauzy Koliba a toho nelegálneho výrubu, bol jeden krásny porast, niekoľko desaťročný lesný porast v podstate, takže v tomto ste na omyle, pán kolega. Škoda, že tu nemám nejaké fotky, mohol by som to dokumentovať. Dobre, môžme sa tam ísť spolu pozrieť. Dobre, tak možno som vás zle pochopil, ale...

    Druhá vec je, že mohli by sme diskutovať aj o niektorých náletových drevinách, lebo v čase globálneho otepľovania aj tie už začínajú mať svoj veľký význam, v čase, keď nám tu nenáletové dreviny trpia možno viac ako práve tieto niekedy odolnejšie náletové, ale to je na dlhšiu odbornú diskusiu a do tej sa teraz zámerne nechcem púšťať.

    Ja si dovolím na záver ako spravodajca len pár takých skôr možno vizionárskych konštatovaní. Pripomeniem skutočnosť, že pred 25 rokmi jedna z vecí, na ktorej padol komunistický režim, bol aj, alebo bola, bol teda, bol aj jeho barbarský vzťah k prírode, pamiatkam a životnému prostrediu a následne aj k zdraviu občanov. Dôkazom o pravdivosti tohto tvrdenia je napríklad známa iniciatíva a dokument Bratislava/nahlas. Ale nemusíme ísť tak ďaleko do histórie. Ja som presvedčený, aj keď je to ťažko nejako zmerať a exaktne vyjadriť, že aj niektorým ponovembrovým vládam, či už na centrálnej úrovni, alebo komunálnej úrovni, dobre pošramotilo povesť to, ako sa správali k prírode, pamiatkam, verejným priestorom a podobne, ako sa správali k Tatranskému národnému parku, ako aplikovali ono známe gottwaldovské "rozkážeme vetru, dažďu" a v tomto duchu pokračovali v tom smutne známom betónovaní tokov a potokov z päťdesiatych rokov, ako tolerovali likvidovanie aj hodnotnej zelene, nielen náletovej, ako tolerovali bezbrehé zaberanie tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na nepoľnohospodárske účely, ako tolerovali likvidovanie krásnych vinohradov a podobne. Tuná ako príklad, aby sme nebúšili len do ľavej strany spektra, tak si pomôžeme Bratislavou ako mestom, ktoré, ako je všeobecne známe, baštou pravice na Slovensku, ale tie skúsenosti s minulým pravicovým vedením mesta vrátane toho, ako barbarsky sa správalo k siluete mesta, k prírode na území mesta, k pamiatkam industriálnym i ďalším, ako dopustilo privatizáciu verejných priestorov, ako dopustilo rozkrádanie verejných financií a verejného majetku a všetko toto nepochybne prispelo k tomu, že táto tradičná bašta pravice si v posledných komunálnych voľbách zvolila za primátora človeka, ktorý sa hlási k ľavici. Čiže opäť dôkaz, povedal by som, pravdivosti môjho tvrdenia, že je to aj životné prostredie, je to aj príroda, sú to aj stromy, na ktorých si jednotlivé mocenské garnitúry na Slovensku vylámali zuby. A asi tušíte, kde bude záver tohto môjho historického exkurzu, a ten záver bude v súčasnosti. Nechcem sa hrať na vizionára, prognostika alebo nejakého falošného proroka a tvrdiť, že ku koncu éry Smeru - SD prispeje aj jeho negatívny vzťah k prírode a životnému prostrediu, ktorého dôkazom je aj ten nedávno predložený a presadený zákon, alebo novela zákona o ochrane prírody a krajiny.

    A som rád, že kolega Hlina sa aspoň trochu snaží tento lapsus, ktorý máme na svedomí, ale nie rovnakou mierou, lebo myslím si, že sú tu ľudia, ktorí urobili všetko preto, aby sa tomu prijatiu toho zákona a tých niektorých nešťastných paragrafov zabránilo, takže vieme veľmi dobre, kto ako hlasoval o tomto zákone, ale schválne nechcem rekriminovať, dokonca aj kolega Hlina, ktorý je oveľa radikálnejší ako ja, prijal v súvislosti s týmto svojím návrhom takú zmierlivú rétoriku, takže naozaj apelujem na vás, ktorí to máte v tejto snemovni v rukách, aby ste túto jednu parciálnu zmenu, na ktorú sa sťažuje doslova celé Slovensko, ktorá možno vyhovuje jednému promile ľudí, ktorí tu podnikajú so štiepkou a podobne, ale ostatnej verejnosti, ostatným 99,9 % obyvateľov Slovenska škodí.

    Ešte možno aktualizačný dovetok. Sme, čelíme katastrofálnemu suchu. Ak v najbližšom čase nepríde nejaké obdobie dažďov, tak nám tu naozaj tento rok hrozí katastrofa, nemusím to vysvetľovať ľuďom z nášho výboru, ale pre istotu vám ostatným, ktorí možno menej chodíte po krajine, menej si všímate to, čo sa deje v poľnohospodárskej krajine, je to naozaj veľmi vážna situácia, ktorej tu čelíme. Voľne rastúca zeleň bola jedna z mála vecí, ktorá mohla deficit vlahy aspoň trochu zmierniť. My tu robíme, paradoxne práve v tomto suchom období a v tejto extrémne suchej jari, robíme to, čo robíme, že likvidujeme tie posledné zvyšky stromov a krov z našej krajiny. Čiže ako keby nás tak trošku osud dobehol, to, čo my tu zúfalo sa snažíme, o čom vás presvedčiť - a neúspešne zatiaľ - a je to také hádzanie hrachu o stenu, tak to nám matka príroda teraz vlastne veľmi flagrantne alebo veľmi jednoznačne a rukolapne ukazuje. Takže keď nie pre nič iné, tak preto, aby sme zmiernili vysušovanie našej krajiny, by sme mali zahlasovať za návrh tohto zákona. Verím, že sa tak stane.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ja by som len voľne nadviazal na to, čo si hovoril, pretože to, že si naši europoslanci nevšimli európsky strom roka, už nechajme bokom a že sa tam žiadny neukázal, robilo to obrovskú mieru reklamy regiónu, krajine a možno aj nejakým historickým súvislostiam, ktoré sa spájajú či už so zechenterovským, s geografickým stredom Európy, ale aj s osudom tohoto stromu, ktorý tam bol, nechajme bokom. Mňa zaráža pri tejto debate obrovská miera ignorancie, a tu vystupuje človek, ktorý vtedy, keď bolo ťažko a kedy nebolo nič isté, spísal alebo spoluautoroval Bratislavu/nahlas a ja mám pocit, keď som ten dokument čítal, že vo voľnej analógii sa deje aj pri tejto rozprave nejaká obžaloba, ktorá tu teda pretrváva desaťročia.

    Ako si pán poslanec Martvoň môže vôbec dovoliť hovoriť o cestách, viete vy, prečo je pri cestách, prečo sú stromy? To bol boj proti daňovým únikom, to je historický ráz krajiny. To, že pred mýtnicami sa sadili stromy, aby vozy neodchádzali z ciest, nám tvorilo historický ráz krajiny. Veď aspoň kúsok pokory a úcty voči tomu, že to Slovensko nejak vyzerá! Rozorávanie celín, robenie nejakých obrovských projektov, ktoré sa všetky vypomstili, či už životnému prostrediu a následnej kvalite života, sú veci, kde iné mozgy ako vy, pán poslanec, nad tým rozmýšľali a celé to pohnojili. Nekosme si stromy okolo ciest, to je historický ráz krajiny, ktorý má jasné historické predurčenie, a keď máte na mysli, že autá chodia a majú nehody pri stromoch, sa to rieši úplne iným opatrením ako rúbaním stromov popri cestách, preboha živého!

  • Ďakujem za slovo. Ja by som možno zvýraznil jednu vec. Každý do tejto miestnosti sme prišli s istou históriou, s istým príbehom, s istým životopisom. Tento životopis má aj pán minister životného prostredia. Bez toho, aby som čokoľvek pejoratívne chcel nájsť na tom, že je niekto podnikateľ, predsa len zoberme si, že tu oproti sebe, keď by som to trocha personifikoval, stojí minister životného prostredia, ktorý sa predtým, ako sa stal ministrom, živil - aj úspešne zrejme - vo firme, ktorá má na starosti spracovanie dreva, a máme tu dnes za pultom spravodajcu človeka, ktorý celý svoj život strávil nielen ako profesor za katedrou, kde to teoreticky zdôvodňoval, ale ako človek, ktorý vždy si vedel vysúkať rukávy a v pracovnom tie stromy a hodnoty krajiny vždy zachraňoval. Nestálo by za to, aby sme zohľadnili aj tento aspekt pri našich debatách, že každý to, čo povie do tých dvoch prútikov, do tých mikrofónov, myslí možno úprimne, ale vždy je v tom nejaká iná váha? Ja viem, nemôžme tu mať odborníkov na všetko, zrejme tu neni odborník na atómovú energiu, keby sme tu preberali atómové elektrárne, ale máme tu profesora Hubu, ktorý naozaj nehovorí slová preto, aby dačo povedal, ale preto, že tými slovami žije.

    Nestálo by za to pánovi ministrovi, keď k tomu tak často profesor Huba vystupuje, aby sa možno s ním poradil a urobil krok, ktorý v žiadnom prípade by nepoškodil stranu SMER? Ja si dokonca myslím, že by jej pomohol. Prečo toľko neochoty, prečo toľko aj politickej sleposti? Ja tomu nerozumiem, veď tu neriešime presmerovanie peňazí, tu riešime záchranu krajiny.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Huba, v prvom rade chcem uviesť, ja som tú Kolibu kritizoval ako takú, aj strana SMER. To je prvý moment. Druhý moment, stromy, ktoré tvoria historický ráz krajiny okolo ciest, majú nad 80 cm každý z nich priemer, a treba na to osobitné povolenie. To každý, kto sa prešiel peši okolo cesty a neletel okolo tej cesty na bavoráku asi ako pán Viskupič, tak to vie.

    Po ďalšie. Mňa ide kritizovať pán Viskupič, ten, ktorý si nevšimol okrem európskeho stromu roka, že tu je ešte plno európskych iných dní a na ktorých sa ani neukázal, len zrazu, keď kandiduje do Európskeho parlamentu, vybral si jeden európsky deň, a teraz všetkým vykrikuje, že tam ostatní neboli. Čiže ako je to dosť úsmevné.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Reakcia na pána poslanca Hubu, pripomínam.

  • Áno, je to reakcia na pána Hubu, tak ako reagoval pán poslanec Viskupič, toľko isto. Čiže ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, s faktickou poznámkou pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Možno som vás trochu zle pochopil, čo sa týka tej Koliby, ono tá kauza Koliba ešte ani zďaleka nekončí a som aj ocenil verejne pred týždňom, že minister Kaliňák zaujal pomerne razantný postoj v rámci tejto kauzy. Na druhej strane podstatný bude ten výsledok. Už ten les tam nevrátime, ale ja pevne verím, a až potom budem môcť konštatovať, že došlo aspoň k akej-takej náprave, keď tí vinníci budú adekvátne potrestaní, ale čo je ešte dôležitejšie, keď tam bude znova vysadený nový les a nevyrastú tam domy, čo sa zatiaľ naprosto v každom prípade v Bratislave stalo. Pri podobných kauzách, možno parčík Belopotockého, teraz prvý raz zato, že sa vymenil ešte za oveľa väčšiu zelenú plochu v Dúbravke, je prvá kauza, ktorá sa po sedemnástich rokoch obrovských bojov podarila vyhrať, ale v čase, keď už väčšina stromov je tam vyrúbaných. Čiže kiež by ste mali pravdu, že SMER - SD urobí všetko preto, aby sa tam ten les vrátil.

    Chcem, samozrejme, poďakovať mojim kolegom za podporu, Janko ma priviedol trošku do rozpakov, ale myslím si, že v tomto kontexte je to správne, aj určitý pátos do tejto diskusie vniesť a možno aj trošku porovnať to naozaj, kto čo z nás v živote pre tú zeleň urobil. Tie stromy okolo ciest nemusia mať vždy nad 80 cm, sú aleje, ktoré, kde tie stromy majú menej, ale podotýkam, že keď sa prijme takýto zákon a takto sa zliberalizujú výruby zelene, viac stromov teda, tak má to negatívny vplyv aj na ostatnú zeleň. A ja som presvedčený, že keď developeri alebo ktokoľvek chce rúbať stromy, vidí, že vláda má takýto negatívny prístup k stromom, tak ich budú rúbať aj inde.

  • O slovo požiadal v rámci rozpravy pán navrhovateľ. Či, už nie? Dobre, uzatváram všeobecnú rozpravu. Nie, lebo on mi dával avízo, že v rámci rozpravy som rozumela.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Nech sa páči záverečné slovo, pán navrhovateľ.

  • Ako my na Orave hovoríme, time is many, čas sú peniaze (povedané so smiechom), ale neni sa kam ponáhľať, lebo tak či tak tu budeme do piatej. Viete, že budeme hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno? No vidíte, tak budeme ešte dlhšie, takže na mne to nestojí a nepadá a Jozef ešte má dva, takže k tým druhým budem krátky. Ono tá príroda si to zaslúži, už takto keď sme a som rád, že si tu o tom debatujeme, len nechápem, čo ten úbožiak tu hovorí. Ja to fakt nechápem, čo ten sa do toho montuje. Tomu ja absolútne nechápem. Načo ho tu nechali?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, bez osobných invektív, prosím.

  • To je bez, to normálne. Viete, pánovi Paškovi by som povedal, lebo minule tu niečo na mňa naznačoval. Povedzte mi, na čo je dobrý a v čom je vklad toho človeka do témy? V čom? Tu pred chvíľou niečo naznačoval o biobotanickej záhrade ako takej a rúbaní ako takom, náletov, ale čo tým chcel naznačiť? Viete, to je presne ten ich systém práce. To sú takí ľudia, sú, prosím vás, len mojou slobodou je, že s takými ľuďmi, chlapče môj zlatý, ešte, ešte sa stretneme.

    Vážení, keď už sme pri tom, ja vám to poviem na príklade, dobre? Keď už tu takto splieta tento úbožiak, plný závisti, vážení, to je, to sú ľudia plní závisti. Choďte cez víkend na ten salaš, je tam viacej ľudí jak v zoologickej záhrade. Viete, koľkým to oči kole? Viete, koľkým takým lúzrom to kole oči? Viete koľkým? Nevedia spať, sa prehadzujú a potia, potia sa do tohto, do paplónu. Viete koľkým? Prosím vás, už dávno to malo byť predané, tam boli ľudia, ktorí sa pýtali, či sa tam dá pristať vrtuľníkom! Teraz je to otvorené, chodia tam ľudia. Predtým to univerzitu stálo 400-tisíc korún ročne, teraz 400-tisíc korún dostáva, cca milión korún mesačne dostávajú na odvodoch a na dépéháčke a robí tam okolo 15 ľudí v sezóne.

    Čo si píšete, vy úbožiak?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím vás, osobné invektívy vylúčte!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Je to osobné, prosím vás, pán poslanec.

  • Dokedy to chcete mať, prosím vás, tento človek načo je tu postavený? Načo, povedzte mi, v čom je zmysel, v čom je prínos toho človeka o tejto téme? Do každého tu uráža, čo, povedzte mi jeden rozumný dôvod prečo. Jeden jediný, jeden jediný.

    A prečo to hovorím, toto finančné vyjadrenie? Lebo viete, čo on tu minule splietal, a to je ten ich svet. To je svet týchto zákerných úbožiakov, že univerzita to prenajala a mohla brať dotácie, to je presne ten ich svet, prosím vás, ľudia moji zlatí, pochopte to už, táto krajina je v ohrození! V tejto krajine naberajú na moci takíto ľudia, ktorým nestačí takýto exaktný výpočet, v čom je rozdiel? Lebo ich svet je, že budú brať dotácie. Prosím vás, pochopte to, takto sa žiť nedá! Oni takto chcú žiť aj takto žijú. Túto krajinu ničia, ničia jak tie stromy, len prosím vás, nedovoľte im to, nedovoľte im to, naozaj im to nedovoľte, lebo tento svet, táto krajina patrí ľuďom, ktorí niečo dokážu, nie, ktorí niečo zničia! Rozumiete?

    Prosím vás, vie, kde má zaťať. Môj otec bol alkoholik, vie, kde má zaťať, vie, jak ma má vyprovokovať. Prosím vás, my sme na salaši, tam boli, z vysokozdvižnej plošiny sme bandážovali tie stromy asi šesť, sedem rokov dozadu. Máme fotky, odborne to robili, bandážovali sme. Nájdite mi jedného blázna, ktorý to zaplatí! My sme v tých porastoch z vysokozdvižnej plošiny chodili bandážovať korene, prosím vás pekne, viete, čo to je? Preto som na to citlivý, preto som, prepáčte mi to. Konáre, prepáčte mi to. Preto som na to citlivý, som na to citlivý. A raz tam na tej farme bude, môžte ovplyvňovať, koľko chcete, či bude zmluva, či zrušte, mne to je. Raz tam bude aj cintorín nechcených stromov, raz tam bude aj cintorín nechcených stromov. Všetky stromy tam budú, čo sú tam teraz, tam budú, všetky.

    Keby pustili tam vás, prosím vás, už, nejdem. Vie, kde má pritlačiť, vie a skúša a pokúša. Poprosím ľudí, ktorí sú zodpovední aj za chod tohto parlamentu, nájdite mi jeden jediný dôvod, načo je potrebné, v čom je cena, v čom je význam týchto vyjadrení, ktoré tu ten človek splieta. Každým jedným príspevkom sa zhovaďuje čoraz viac, ale jemu nestačí, jemu to nevadí, on ide a ide a ide jak šrúba a potom potrebuje si do niekoho pichnúť. Prosím vás, na moje stromy si nešiahajte, dobre? Na mňa sa vy nenavážajte, dobre? Nenavážajte, upozorňujem, upozorňujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím vás, takým truhlíkom.

  • Reakcia z pléna.

  • K zákonu, to s tým súvisí. Ľudia majú možnosť ísť na jedno stredisko, ktoré je pre nich otvorené bezplatne, môžu tam ísť a môžu vidieť, ako rastú stromy. Tak o to, som citlivý, keď sa mi tu niekto do toho naváža, prosím vás. Som na to citlivý. Úbohosť. Čo ešte potrebujete počuť? Jak mám, aké mám záverečné slovo povedať k tejto veci? Čo ešte potrebujete počuť?

    Džugašvili, prosím vás, viete čo, vy ste sa tu nasedeli...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ...dvadsaťpäť rokov a ešte si myslíte, že dvadsať rokov tu budete sedieť, nebudete, nebudete tu už sedieť.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Hlina, poprosím vás, naozaj záverečné slovo k vami predkladanému zákonu.

  • Nenormálne, to je nenormálne, čo vy ste si z tohto tu urobili. Čo vy ste tu z tohto urobili, prosím vás?

  • Reakcia z pléna.

  • Cirkus, taký cirkus.

    Prosím vás, je krásna kniha, krásna kniha, volá sa, že Muž, ktorý sadil stromy. Neviem, či to poviem správne, Jean Giono, nejak tak. Fantastická kniha, tenučká, to zvládne aj tu kolega, ktorý musí opisovať dizertačky, zvládne ju prečítať. Nevadí, zvládne, kratučká, kratučká kniha, volá sa, že Muž, ktorý sadil stromy, o tom, ako jeden človek jedným drobným úsilím dokáže zmeniť ráz krajiny, zadržať vlahu. Čo toto tu niekto počúval?

    Pán Faič, počúvali ste, čo dokážu stromy? Vás sa to týka, počúvali ste, čo dokážu stromy? Počúvajte, čo dokážu stromy, počúvajte, čo dokáže jeden človek drobným úsilím spraviť, zmeniť ráz krajiny. Kúpte si tú knihu, prečítajte si tú knihu, päť euro stojí, toľko máte, prosím vás. Kúpte si ju, prečítajte si ju a príďte sem ešte raz.

    A ja, prečo to hovorím? Ešte jednu knihu vydáme, Muž, ktorý dal rúbať stromy, Muž, ktorý dal rúbať stromy, a túto knihu vydáme, a kto bude hrať hlavnú úlohu? Váš minister životného prostredia, sa nehanbíte? Táto kniha vyjde na Slovensku, Muž, ktorý dal rúbať stromy a bude stáť 50 centov. Zadarmo ju budeme dávať, vážení, zadarmo a všetky vaše pripomienky, tieto excesy, tieto faktické poznámky tohto človeka, ktorý tu do toho vstupuje, tam budú. Nech si ľudia spravia názor. Muž, ktorý dal rúbať stromy, to bude bestseler, prosím vás. Sa nehanbíte, tak ste nenažratí, že už vám tie stromy, už vám ľudia, už vám Fero živnostník, nič, hlava nebolí, Kajmanské ostrovy. Stromy zavadzajú, že zavadzajú? Prosím vás, toto tu, tieto, argumentačne sa vybaví niekto tak. Veď to je normálne, rozum stojí! To ho necháte sa hovadiť? Veď to hovadí aj vás, prosím vás!

    Tu zaznela otázka, že prečo pán minister Žiga, nie od vás, ale od kolegu, tak tvrdošijne trvá na tom ustanovení. Ja viem, prečo tak tvrdošijne trvá na tom ustanovení, a vzhľadom na to, že budeme čakať, že nebude potrebné vydať knihu Muž, ktorý rúbal stromy, tak možno odtrvá na tvrdošijnom trvaní na tomto hroznom ustanovení.

    Procesne ešte poviem, tento návrh zákona sťahujem, predkladám ho opäť a doplníme ho ešte o ombudsmana pre prírodu. To bude naša nová agenda: ombudsman pre prírodu. Ale sme pripravení, ja som pripravený v prípade, že sa tu niekto zjaví, nejaký ochranár zo SMER-u, že dá tento návrh, tak aby to nekolidovalo, ho stiahnuť. To korektne dopredu avizujem.

    A keď som už tu, tak spomeniem aj, teda okrem toho ombudsmana, čo som chcel spomenúť, aj jednu vec, ktorá sa tiež podarila a prípadne niektorých z vás aj pozvem, niekoho tam nepozývam. Prosím vás, keď tam prídete, tak nebudete vítaní. Budeme kopať základný kameň na umiestnenie vlajkového stožiaru pri Pečnianskom lese. Lebo aj ten je v ohrození, ten je v obrovskom ohrození. Iba jedna jediná krajina na svete dokáže predať 22 hektárov lesa oproti parlamentu za 500-tisíc korún. To nenájdete, to nechcem uraziť rovníkové krajiny Afriky. Iba jedna jediná krajina na svete je, v ktorej je toto možné, že dôjde k zámennej zmluve v hodnote 500-tisíc euro na 22 hektárov pozemkov oproti parlamentu, lesa, ktorý je v ohrození, ktorý je v obrovskom ohrození, prebieha súdny spor. Máme stavebné povolenie, konečne máme stavebné povolenie na vybudovanie obrovského vlajkového stožiaru, na ktorom bude umiestnená naša slovenská vlajka a bude tam viať dovtedy, pokiaľ bude prebiehať spor o tento les. A urobme všetci, čo môžme, a tu by som povedal aj niektorých smerákov, urobme všetko, čo môžme, aby sme ju nemuseli dávať na pol žrde, vážení, aby sme ju nemuseli dávať na pol žrde. Lebo to je aj našou vizitkou, keď sa tento podvod oproti oknám parlamentu dokoná a nastavenia sú také, že je vôľa ich dokonať. Tých, ktorí máte čas, ktorí nie, budúci týždeň v piatok robíme slávnostný výkop základovej pätky pod stožiar. Niektorí ste vítaní, niektorých tam nechcem ani vidieť.

  • Smiech v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ja sa chcem ešte spýtať...

  • Bude tam guláš, bude tam hudba. To si dovoľte, týmto skončím, my musíme prírodu chrániť. Príroda je v ohrození a je v rukách nezodpovedných ľudí. Minister, ktorý by ju mal chrániť, sem nosí zákony, ktoré ju poškodzujú, a vtedy nastáva náš čas. Nastáva náš čas: politikov, aktivistov, ochranárov, ľudí, ktorým záleží, aby sa mal niekto kde zložiť do tieňa stromu. Niekto povie blbosť; nie je to blbosť. Je to vážna vec, prosím vás.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, sťahujete teda svoj zákon?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre, ďakujem. Tým pádom ani netreba prerušovať rokovanie o tomto bode programu, keďže zákon bol stiahnutý.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 943, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 938.

    Pán poslanec, nech sa páči, uveďte svoj návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 943.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť posledný návrh zákona, ktorý som si dovolil, využijúc moje právo poslanca, predložiť, a to je zákon, ktorý tu už bol a hovorí o tom, že spôsob, ako sa snažíme tváriť, už nefunguje. To znamená, že sa tvárime, že problém neexistuje, a myslíme si, že sa vyrieši takým spôsobom. Nevyrieši. A jedna z ciest, ako ho pomôcť riešiť, je upraviť aj ustanovenia zákonov, jednotlivých zákonov. Tento konkrétne hovorí o tom, že prídavky pre deti sa vyplácajú iba po určitý počet detí. V návrhu je po tri deti.

    Tento návrh, akokoľvek sa môže zdať niekomu, môžete si tu tých prívlastkov dať niekoľko, je stále ešte v kategórii štandardných. Čím neskôr, čím neskôr budeme túto situáciu riešiť prostredníctvom zákonov, pokiaľ ju nenecháme riešiť prostredníctvom nejakých ľudí, neviem akým spôsobom, tak budeme musieť prijímať čoraz menej štandardné návrhy zákonov. Takže apelujem na to, že ak by ste chceli byť partnermi projektu umenia možného a partnermi projektu relatívne ešte štandardných riešení na zložitý problém, tak môžte sa ho smelo zúčastniť. Toto je jeden z návrhov, ktorý o tom hovorí. Upozorňujem, čím neskôr, tým menej štandardné zákonné opatrenia budeme nútení prijímať.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený výborom pre sociálne veci.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 938 z 3. marca 2014 navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor na vrátenie lehôt, vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 odsek 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Do rozpravy sa nikto nehlási. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca rovnako nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 934. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 931.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, uveďte svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 934.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože, pretože, tak ako volá toto plénum Janko Mičovský sieň zákonnosti, majú poslanci Národnej rady zákonodarnú aj ústavodarnú iniciatívu a rozhodujú o tom, aké pravidlá pre túto krajinu budú platiť.

    Myslím si, že jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je aj kontrola vlády Slovenskej republiky, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcie a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti a zásahmi do našej národnej suverenity. Slovenský parlament túto kontrolu vykonáva najmä tak, že po prvé by mal schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a príslušných orgánov EÚ. Mali by sme udeľovať takzvané žlté a oranžové karty Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, respektíve sa používa taký odborný termín: porušujú princíp subsidiarity. Zároveň sa udeľuje a má možnosť udeliť aj červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú tento princíp subsidiarity.

    Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z toho ústavného zákona, ktorý chce meniť, č. 379/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré to má aj uvedené, po novom, v názve. Dokonca toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne tieto povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá iba zlomok a úplne malinké percento predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený, predbežných stanovísk a toho, čo vláda myslí, a tým pádom sa snažím do ústavného zákona zaviesť povinnosť, aby minister, ak s takýmto stanoviskom nedisponuje a neprerokoval ho eurovýbor, musí odchádzať na formácie Rady EÚ s negatívnym stanoviskom. Následne vysvetlím, prečo je to dôležité.

    Zo štatistiky: napríklad rokovanie výboru pre európske záležitosti 29. 1. 2014, bolo namiesto 72 takýchto stanovísk predložených iba 12. Čiže tí poslanci, ktorí sú členmi výborov, a je to, pracovne sa eurovýbor volá, výbor, malá Národná rada v Národnej rade, je to jediný výbor, ktorý kreuje aj náhradníkov, pretože jeho rozhodnutia vedia reálne ovplyvniť legislatívny proces.

    Myslím si, že situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide aj o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa najnovšej správy Európskej komisie za rok 2012 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity v celkovom počte 1-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 663-krát. Pre porovnanie, Česká republika 46. Táto otázka však nie je absolútnym predpokladom, že táto iniciatíva nastane, ale môže prispieť k tomu, aby minister, ktorý si nesplní povinnosť a do tejto obrovskej, súboru právnych legislatívnych aktov únie sa ani neunúva poslať stanovisko vlády, a tým pádom ani jeden národný poslanec nevie, s akým odchádza do Európskej únie, a k 72 legislatívnym aktom, koľko má schôdza vládnych návrhov, priemer môže byť niekto okolo 35, tu preberáme približne v rovnakej perióde 79. A vláda ani nepredloží stanovisko, s ktorým odchádza na jednotlivé formácie Rady EÚ, a tým pádom si myslím, že by sme to vedeli prirovnať k tomu, keby tu prišiel predkladateľ návrhu zákona a iba povie jeho názov. Toto sa nám deje a deje sa to dlhodobo. Ťahá sa to v podstate od vstupu do Európskej únie a je s tým treba niečo robiť.

    Môj návrh v zásade spočíva v tom, že ak si túto povinnosť predmetné ministerstvo nesplní, nemôže odísť minister na formáciu Rady EÚ s kladným stanoviskom, odchádza automaticky so záporným. Ak si túto povinnosť splní a eurovýbor prerokuje aj na základe jeho stanoviska jednotlivé akty, tak môže odísť so stanoviskom, ktoré predpokladá ústava, predpokladá rokovací poriadok. Chcem povedať jednu vec, že dá sa porovnávať z môjho pohľadu fungovanie prijímania zákonov pre túto krajinu, kde na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa častokrát preberá, že náš právny systém je atakovaný legislatívnymi normami z Únie, ktoré prichádzajú v pomere 70 ku 30.

    Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa témam prijímania európskej legislatívy venovali naozaj do hĺbky a niekde tu je zapnutý zlý, zle gombík. Často nás verejnosť obviňuje z toho, že nevie o Európskej únii nič, že nie je informovaná, nemáme dobré mediálne pokrytie týchto tém, a potom sa stretávame s občanmi na základe nejakej obžaloby, že kto, preboha, plodí nezmysly, na základe ktorých oni musia potom žiť a ich dodržiavať. Niekde tu sa skrýva, v hĺbke tohto sa skrýva to, že by sme mali konečne sa zamerať na to, akým spôsobom aj Národná rada vie v tomto procese pomôcť, a to je napríklad to, že minimálne občania Slovenskej republiky prostredníctvom aj svojich zástupcov tu na národnej úrovni budú informovaní o tom, čo sa na nich z Európskej únie hrnie.

    Dúfam, že tento relatívne jednoduchý návrh, ktorý síce môže skomplikovať život vláde a život v tej miere, že bude musieť plniť svoje povinnosti, ktoré má definované jednak v ústave a jednak v rokovacom poriadku, a chcem iba, aby ich napĺňala a aby povinnosti, ktoré jej z tohto vyplývajú, boli naplnené. Dúfam, že tento návrh zákona nemá žiadny iný podtext, neexistuje žiadna politika v tomto. Chceme, aby Národná rada a predmetný výbor boli informovaní o tom, aké zákony sa na európskej úrovni prijímajú a aké je stanovisko Slovenskej republiky v týchto veciach. A tí, ktorí o tom informovaní majú byť, túto informáciu dostanú. Na základe toho podľa mňa môže vzniknúť aj spôsob, akým, že budú vznikať odôvodnené stanoviská a nebudeme na konci toho, že niektoré štáty, myslím, že si spomínam, aj Portugalsko dokáže za rovnaké obdobie poslať zásadné stanovisko, odôvodnené alebo reasoned opinion, ako sa to volá, nie iba jedno za celé obdobie, ale Portugalsko ich malo 225. Ako som spomínal, Česká republika 46.

    Chcem a pýtam sa, či naozaj všetka legislatíva, ktorá tu za posledné dva roky bola, bola tak strašne v poriadku, čo sa týka Európskej únie, že sme poslali jedno zásadné stanovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 931 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujú sa niektoré opatrenia s cieľom zlepšiť spoluprácu Národnej rady s vládou v európskych záležitostiach, s čím sa dá aj súhlasiť.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 931.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Takže jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Jediný prihlásený je pán navrhovateľ. Dávam vám týmto slovo.

  • Neplánoval som, že sa stanú moje návrhy zákonov posledné na schôdzi, ale považujem túto tému za veľmi dôležitú, a aby som nebol obvinený z toho, že sa niekde nachádzame v téme ako keby nanovo, tak by som si dovolil povedať nejaké dva zásadné fakty.

    23. júla 2013 odišiel ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe sťažnosti viacerých členov výboru pre európske záležitosti list z výboru, z ktorého, z ktorého si dovolím zacitovať možno úvod. "Vážený pán minister, dovoľte mi informovať vás, že na včerajšej schôdzi Výboru Národnej rady pre európske záležitosti výbor prerokoval informáciu o nových návrhoch právnych aktov Európskej únie. V tejto súvislosti členovia výboru vyjadrili nespokojnosť so skutočnosťou, že ministerstvá nezasielajú výboru včas predbežné stanoviská k jednotlivým návrhom." Pevne verím, že pán minister uvedené informácie v budúcnosti, uvedené informácie, ktoré uvádzame, že výbor prerokoval 122 nových legislatívnych aktov a iba 13 sa dostalo na výbor, by bolo dobré, aby v zákonnej lehote sa tieto informácie výboru dostali. Nato prišla odpoveď z ministerstva, že budú sa teda v nejakom časovom horizonte snažiť s touto situáciou niečo urobiť, pretože, tak ako som spomínal v úvodnej reči, schvaľovať legislatívne akty Európskej únie bez toho, aby samotní, aby samotní poslanci držali tieto stanoviská v ruke, a brať ich na vedomie by už nemalo byť do budúcna praxou fungovania eurovýboru. Tak minister v odpovedi sľúbil, že sa stane náprava.

    Po pol roku, ja som si pripravil dva, čiže kritizovali sme zo 122 stanovísk, že príde 12 a po pol roku sa situácia v podstate zopakovala, pretože myslím, že zo 79 sme mali asi 11. Pomer sa zvýšil, ale nedokážeme sa k niektorým zásadným stanoviskám vlády, s ktorými následne minister odchádza na, ako som spomínal, jednotlivé formácie Rady, oboznámiť. Tým pádom si myslím, že aj proces schvaľovania týchto legislatívnych zámerov je iba fingovaním práce eurovýboru, a tým pádom nedostávame, a vôbec tento ako keby na konci rokovania eurovýboru pri jednotlivých témach zaradený v rámci nejakého nutného zla sa vždy a jednotne berie na vedomie.

    Podľa mňa toto je zásadný problém a Národná rada potom v tabuľke, ktorú môžem dať voľne k dispozícii, sa stáva to, že napríklad pri besede s europoslankyňou Monikou Beňovou, ktorá hovorí o tom, že oni činnosť v Európskom parlamente robia, ale náš národný parlament poslal za rok 2012 nula odôvodnených stanovísk. A ja som spomínal niektoré čísla, spomeniem viac. Portugalsko z hľadiska toho, ako má eurovýbor konať, poslalo 227 minule. Taliansko 96, Nemecko 59, Česká republika 46, Švédi 33, Rumunsko 26, Francúzsko 19 a tak ďalej. Myslím si, že to, že sme úplne, úplne poslední v tomto, neznamená to, že sa zaraďujeme do nejakého jadra snáh alebo bytia v jadre Európskej únie, ale skôr sa orientujeme na to, že sme absolútne rezignovali na snahu ovplyvňovať, resp. dívať sa reálnymi očami na legislatívny proces, ktorý beží a na nás prichádza aj z Európskej únie.

    Minule, keď som sa k tejto téme pri inej rozprave dostal, som bol obvinený, že pána predsedu výboru Blahu táto téma unudila k smrti. Myslím si, že je dôležité, aby raz a navždy zaznelo, že fingovanie legislatívneho procesu, ktorý zásadne ovplyvňuje direktívy, nariadenia a možno aj budúcu transpozičnú snahu aj tejto snemovne, je veľmi dôležité označiť, že tento proces je zlý, hráme sa na legislatívny proces. Nevieme o stanoviskách našej exekutívy k jednotlivým návrhom legislatívnych aktov. A nebolo tomu vždycky tak, ale na druhej strane si myslím, že tá reálna zmena, ktorú predkladám, že exekutíva nebude môcť odísť s kladným stanoviskom do Európskej únie, s kladným stanoviskom za Slovenskú republiku, kým eurovýbor jej stanovisko nepozná, je riešením tejto situácie. A dúfam, že bude existovať minimálna zhoda, aby, ak sme teda na strane Slovenskej republiky a chceme, aby sa tu prijímali zákony a prijímali procesom, že aspoň sme o tom my tu informovaní, tak nebude problém túto, tento legislatívny zámer predložiť alebo podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Chcete zaujať ešte stanovisko, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 935, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 932.

    Nech sa páči, pán poslanec, predneste svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 935.

  • Ďakujem. Stručne. Táto úprava úzko súvisí s tým, čo som hovoril predtým, keďže si to vyžadovalo dve zákonné úpravy. Jednak ústavnú a jednak do zákona. Argumenty, ktoré som uvádzal predtým, v zásade platia aj na túto úpravu. Chcem iba podotknúť, že naozaj by bolo vhodné sa zamerať aj v situácii, v ktorej sa nachádzame, kedy po prieskume verejnej mienky, kde vychádza, že ľudia na Slovensku z väčšinovej časti sú spokojní, respektíve nemajú zásadné výhrady k nášmu pôsobeniu v Európskej únii, len by chceli zlepšiť situáciu a zastúpenie, na druhej strane máme najmenšiu volebnú účasť. Je predmetná úprava vzhľadom na to, že by Národná rada a jej poslanci mali byť informovaní o európskych témach, o témach prijímania zákonov, aby lepšie, efektívnejšie a nielen pod rúškou fingovania práce eurovýboru, ale naozaj práce, ktorá môže otvoriť niektoré témy, ktoré budú súvisieť alebo súvisia s národnou suverenitou, vás chcem poprosiť aj pri tejto zákonnej úprave o podporu, ktorá úzko súvisí s tým, čo som hovoril predtým.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam priestor spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 932 z 3. marca tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy...

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

    Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Prepáčte. Prosím vás, nechajte dorozprávať pána spravodajcu.

    Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

    Návrh zákona nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorý máte predložený ako tlač 934.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 932.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Právo využil len pán navrhovateľ. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec, blíži sa 17. hodina, stihnete? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Myslím, že zmestím toto do tej minútky, ktorá zostáva. Chcel by som, aby; uveríš. Ja len tým, že sa zaplnila sála, by som chcel povedať, že cieľom predloženého návrhu zákona je zlepšiť spoluprácu Národnej rady, vlády a výboru pre európske záležitosti, a myslím si, že schválením tohto návrhu zákona by prišlo k posilneniu postavenia Národnej rady Slovenskej republiky v tomto procese a mohli by sme vytvoriť naozaj reálny predpoklad na to, aby prijímanie legislatívnych aktov Európskej únie nebola, nebol iba fingovaný proces, ale reálny proces schvaľovania pri informovanosti členov eurovýboru alebo aj napríklad poslancov tohto pléna. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu a dúfam, že tento, či už ústavná zmena a nasledujúca zmena, ktorú predkladám do rokovacieho poriadku, získa vašu podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa nikto neprihlásil. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa... Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť. Pán spravodajca rovnako nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku prestávku do hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Budeme pokračovať v rokovaní programu 33. schôdze. Ešte predtým pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som využil moje právo a sťahujem moje dva návrhy zákonov, tlač 940 a 941. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, chcem vás informovať, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade na opätovné prerokovanie zákon z 27. marca 2014, ktorým sa dopĺňa zákon č. 122 o ochrane osobných údajov, je to tlač 958. Podávam návrh na doplnenie programu 33. schôdze tak, aby sme tento pánom prezidentom vrátený zákon prerokovali dnes po skončení prestávky na spočítavanie hlasov z hlasovania o voľbe kandidátov na ústavných sudcov, takže poprosím vás o hlasovanie o tomto návrhu na zmenu programu o zaradení bodu zákon vrátený pánom prezidentom.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 100 za, 14 proti, 6 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    V tejto súvislosti a vzhľadom na vývoj programu rokovania o programe 33. schôdze navrhujem, aby sme dnes rokovali o programe 33. schôdze aj po 19. hodine, až do ukončenia a prerokovania všetkých bodov.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 105 bolo za, 14 proti, 10 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Poprosím pána poslanca Kadúca, aby uviedol teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie Obchodného záko...

  • Reakcia podpredsedníčky Laššákovej: Ale to nestiahol?

  • Rakcia podpredsedníčky Laššákovej: a ešte jeden, druhý, ktorý ste?

  • Ešte ktorý ste?

    Takže ja sa ospravedlňujem, pán poslanec, tentokrát pán poslanec Kaník je spravodajca, ktorý uvedie v prvom čítaní. 943 nie, to je o prídavku na dieťa, pán poslanec, aj ten ste stiahli? Nie, takže pán poslanec Kaník, poprosím vás o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona č. 600 o prídavku na dieťa, je to tlač 943.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 943.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 20 bolo za, 6 proti, 105 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať.

    Teraz poprosím, pán poslanec Kadúc, vás, aby ste v prvom čítaní uviedli hlasovanie o návrhu pána poslanca Viskupiča na vydanie ústavného zákona č. 397 o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Je to tlač 934.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 934.

  • Ďakujem, pán predseda. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona, návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 47 bolo za, 5 proti, 80 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Ešte, pán poslanec, vás poprosím o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Viskupiča o zákone č. 350, je to rokovací poriadok, tlač deväť tri (reakcia z pléna), pardon, pán poslanec Viskupič?

  • Keďže to je vykonávací k ústavnému zákonu, ktorý sme práve neprijali, tak ho sťahujem, lebo by nebolo dobré o ňom hlasovať.

  • Dobre, ďakujem pekne. Hlasovali sme o prerokovaných bodoch. Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov, ktorí navrhujú, aby sa voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu, je to tlač 945, vykonala tajným hlasovaním.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 83 za, 26 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Národná rada schválila, že voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu vykonáme tajným hlasovaním.

    Pristúpime teraz k samotnému tajnému hlasovaniu. Chcem vás, dámy a páni, upozorniť, že sa jedná o jeden hlasovací lístok, ktorý bude vyhodnocovaný elektronicky, preto vás chcem poprosiť, aby ste ho neskladali alebo nejakým iným spôsobom neznehodnocovali a vyjadrili u každého kandidáta, na lístku je 13 kandidátov, u každého kandidáta svoj návrh. Chcem vás ešte upozorniť, že v prípade, ak v tajnom hlasovaní nebude zvolený potrebný počet kandidátov, to znamená, ešte raz, ak nebude zvolený potrebný počet kandidátov, to znamená šesť, vykoná sa v zmysle zákona o rokovacom poriadku opakovaná voľba.

    Poprosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Poprosím vás, aby aj vo vlastnom záujme ste vyplňovali lístok, ktorý bude vyhodnocovať elektronicky stroj, tak ako je uvedené na lístku, a u každého kandidáta uviedli svoj postoj, či už za, zdržal som sa alebo proti. Ak nebude zvolený potrebný počet šiestich kandidátov, ktoré, ktorých Národná rada potom postúpi pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, budeme musieť vykonať opakovanú voľbu. Takže nech sa páči, poprosím overovateľov a budeme teraz hlasovať.

  • Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 945.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa opýtať, či každý využil svoje právo zúčastniť sa na tajnej voľbe kandidátov na posty ústavných sudcov. Predpokladám, že každý svoje právo využil, takže vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a vyhlasujem prestávku, aby mohli overovatelia vykonať spočítanie hlasov, a budeme potom pokračovať podľa schváleného programu prerokovaním návrhu zákona o osobných údajoch, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci pokračujeme v rokovaní, prosím poverenú overovateľku, aby oznámila výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Nech sa páči, pani poslankyňa Vitteková, oboznámte nás s výsledkami hlasovania.

  • Výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 945.

  • Ďakujem pekne. Prečítam teraz zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dňa 3. apríla 2014.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 123 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za Janu Baricovú hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 30, zdržalo sa hlasovania 15,

    - za Jána Bernáta hlasovalo 78 poslancov, 28 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 17,

    - za Rudolfa Čirča hlasovalo 40 poslancov, proti bolo 53, zdržalo sa hlasovania 30,

    - za Jána Drgonca hlasovalo 13 poslancov, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 42 poslancov,

    - za Miroslava Duriša hlasovalo 77 poslancov, proti bolo 29, hlasovania sa zdržalo 17,

    - za Petra Filipa hlasovalo 15 poslancov, proti bolo 65, zdržalo sa hlasovania 43,

    - za Evu Fulcovú hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 25, zdržalo sa hlasovania 19,

    - za Vladimíra Horvátha hlasovalo 5 poslancov, proti hlasovalo 63 poslancov, zdržalo sa hlasovania 55 poslancov,

    - za Petra Kresáka hlasovalo 45 poslancov, proti 50, zdržalo sa hlasovania 28,

    - za Jána Mazáka hlasovalo 44 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa hlasovania 28,

    - za Roberta Schronka hlasovali 2 poslanci, proti bolo 70, zdržalo sa hlasovania 51,

    - za Jána Šikutu hlasovalo za 30 poslancov, proti 54, zdržalo sa hlasovania 39,

    - Imrich Volkai: za 84 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa hlasovania 15.

    Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolení: Imrich Volkai, Eva Fulcová, Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Duriš.

    Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Poprosím potom pracovníkov kancelárie, aby pripravili opakovanú voľbu.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Musíme podľa rokováku vykonať opakovanú voľbu.

    Budeme podľa schváleného programu pokračovať rokovaním o návrhu zákona, ktorý vrátil pán, pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Chcem sa spýtať, či už boli ukončené výbory? Boli.

    Takže poprosím pána poslanca Jánoša, aby ako určený spravodajca z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Rokovanie o zákone z 27. marca 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 958.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy, páni, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol spoločnú správu výborov o prerokovaní zákona z 27. marca 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý máme pod tlačou č. 958.

    Vrátený zákon pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 3. apríla 2014 č. 959 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory rokovali o zákone v lehote určenom, určenej predsedom Národnej rady. Ako je to uvedené v časti I spoločnej správy, oba výbory odporúčali prijať pripomienku prezidenta a schváliť vrátený zákon ako celok v znení odsúhlasenej pripomienky prezidenta. V časti II spoločnej správy je uvedená zmena navrhnutá prezidentom Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča túto zmenu schváliť. Gestorský výbor odporúča aj zákon ako celok schváliť v znení prijatej pripomienky prezidenta Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 126 z 3. apríla 2014.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Presne, ako mi to cestou pripomenul pán spravodajca, ktorý mi pripomína, že ja som už k tomuto zákonu v rozprave vystúpil. Áno, ja som k tomu zákonu vystúpil v prvom aj v druhom čítaní a okrem iného, okrem iného som v druhom čítaní hovoril toto, kedy som kritizoval spoločnú správu, ktorá prešla výbormi, a hovoril som toto. Konkrétne bod 2, kde s úmyslom príkladného výpočtu prípadov, kedy dochádza k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby v záujme ochrany práv a práv chránených, právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, sa do týchto príkladných výpočtov prípadov, kedy je možné spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, zdôrazňujem, bez súhlasu dotknutej osoby, dostal aj príklad, citujem: "osobné údaje spracúvané pre potreby monitorovania dotknutých osôb oznamovania nekalých praktík na pracovisku a hodnotenia pracovného výkonu" a tak ďalej a tak ďalej, kde som teda namietal, že takýto bod v takomto znení je v rozpore so Zákonníkom práce, a keďže som to vtedy nepovedal možno dôsledne, pripomeniem vám, kolegyne a kolegovia, čo hovorí § 13 ods. 4 Zákonníka práce: "Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania". Čiže toľko citácia zo Zákonníka práce, § 13 ods. 4.

    Čiže tak, ako som upozorňoval v rozprave, došlo v spoločnej správe v návrhu, je tam, bol tam návrh, ktorý bol v rozpore so Zákonníkom práce a, samozrejme, tak ako pán prezident vo svojom odôvodnení hovorí alebo píše, je tu vlastne rozpor so samotnou filozofiou zákona na ochranu osobných údajov a so základnými ľudskými právami, jednoducho zamestnávateľ nemôže len tak bez všetkého monitorovať činnosť zamestnanca na pracovisku bez toho, že by ho na to vopred upozornil, bez toho, že by o tom zamestnanec vedel, a tým skôr nemôže zhromažďovať osobné údaje pri takejto činnosti. Jednoducho to je zásadný rozpor so Zákonníkom práce, upozorňoval som na to v rozprave, navrhol som vyňať bod 2 spoločnej správy na spoločné hlasovanie, čo sa aj stalo, čiže o bode 2 sme hlasovali osobitne a pozrite sa, kolegyne, kolegovia, ako kto o tomto bode 2 z vás hlasoval. Skúste si vstúpiť do svedomia, či trošku sledujete to, o čom sa v tejto rozprave, v snemovni hovorí a o čom sa hlasuje. Ak si ctíte svoj poslanecký mandát, tak mali by ste trošku dávať pozor, či to, o čom hlasujete, a tým skôr, keď je to vyňaté na osobitné hlasovanie, že asi je tam nejaký dôvod.

    Som veľmi rád, že pán prezident sa stotožnil s tým, čo som hovoril ja v rozprave, a keby tu bol sedel hypoteticky ako poslanec, tak by za bod 2 spoločnej správy nehlasoval. Čiže som rád, že zákon bol vrátený späť do parlamentu, najradšej by som bol rád, keby bola otvorená znovu kompletne rozprava, keby sme znovu mohli povedať ďalšie svoje návrhy. Ale to sa nestane, to je jasné, sme v určitom procese, ja osobne jednoznačne podporujem a schvaľujem námietku pána prezidenta a určite za ňu budem hlasovať.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Teraz vyhlasujem krátku 10-minútovú prestávku a o 18.40 budeme hlasovať o vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky a potom pristúpime k opakovanej tajnej voľbe.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa zaregistrovali v hlasovacom zariadení. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o zákone z 27. marca 2014, je to zákon č. 122 o ochrane osobných údajov, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán spravodajca, môžme pristúpiť k hlasovaniu v druhom čítaní?

  • Hlasovanie o zákone z 27. marca 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 958.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať podľa § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku o pripomienke prezidenta uvedenej v časti II spoločnej správy výborov. Gestorský výbor odporúča danú pripomienku schváliť.

  • Hlasujeme o pripomienke pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 114 bolo za, 1 proti.

    Pripomienku pána prezidenta sme schválili.

  • Pán predseda, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či má niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku v znení schválenej pripomienky prezidenta. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili po opätovnom prerokovaní novelu zákona č. 122 o ochrane osobných údajov, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie.

    Dámy a páni, ostáva nám ostatný bod programu 33. schôdze. Vzhľadom na to, že v prvej tajnej voľbe nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pristúpime k opakovanej voľbe, do ktorej postupujú všetci navrhovaní kandidáti, ktorí neboli zvolení. Poprosím vás opäť, aby ste si dali pozor na vyplnenie hlasovacieho lístka, kde bude osem kandidátov. Poprosím overovateľov ako prvých, aby odvolili, a všetkých ostatných, aby využili svoje právo hlasovať tajne o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu.

  • Opakované hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 945.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa opýtať, či každý využil svoje právo. Vyhlasujem, ak áno, tak vyhlasujem tajné voľby za skončené a počkáme na vyhlásenie a spočítanie hlasov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím pani poslankyňu Vittekovú, aby nás oboznámila s výsledkom opakovanej voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Poprosím vás, pani poslankyňa.

  • Výsledky opakovaného tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 945.

  • Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 3. apríla 2014, ide už o opakovanú voľbu.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 114 hlasovacích lístkov, teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 114 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 114 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 110 bolo platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za Rudolfa Čirča hlasoval 1 poslanec, proti bolo 69, zdržalo sa hlasovania 40 poslancov;

    - za Jána Drgonca hlasoval 1 poslanec, proti bolo 72 poslancov, zdržalo sa hlasovania 37 poslancov;

    - za Petra Filipa hlasovalo 9 poslancov, proti bolo 64, zdržalo sa hlasovania 37;

    - za Vladimíra Horvátha nehlasoval nikto, proti bolo 70 poslancov, zdržalo sa hlasovania 40;

    - za Petra Kresáka hlasovali 3 poslanci, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 39;

    - za Jána Mazáka hlasovalo 29 poslancov, proti bolo 56 poslancov, zdržalo sa hlasovania 25 poslancov;

    - za Roberta Schronka hlasoval 1 poslanec, proti bolo 71 poslancov, zdržalo sa hlasovania 38 poslancov;

    - za Jána Šikutu nehlasoval nikto, proti bolo 69 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov.

    Na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní v opakovanej voľbe nebol za kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolený žiadny z kandidátov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Keďže nebol zvolený nik z kandidátov, vypíšem nové voľby a uskutočníme ich na májovej schôdzi.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovali sme program 33. schôdze. Vyhlasujem ju za skončenú. Ďakujem za spoluprácu.

  • Rokovanie 33. schôdze NR SR sa skončilo o 19.25 hodine.